• Dobré ráno. Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály, budeme pokračovať v schôdzi.

    Dobré ráno prajem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy deň 7. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Ľubomír Jahnátek a pani poslankyňa Ľubica Rošková.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 51. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 51a.

    Prosím prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jána Figeľa, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Poprosím spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, milí hostia, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala dňa 11. augusta 2010 a prijala k nemu uznesenie č. 516.

    Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je schválenie európskych smerníc, ktoré sa týkajú spoločných bezpečnostných indikátorov a spoločných metód na výpočet nákladov v prípade železničných nehôd. Transpozičná lehota uplynula 18. júna tohto roku a zmeny a doplnenia prílohy VII k tejto smernici o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve, ktorého transpozičná lehota tiež uplynula 19. júla 2010, a preto ich následná potreba transpozície do nášho právneho poriadku je veľmi aktuálna.

    Návrhom zákona sa súčasne upravujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikačnej praxe zákona o dráhach, zákona o doprave na dráhach a zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie. S pozmeňovacími návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky súhlasím.

    Dovolím si vás, vážená snemovňa, požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslancovi Lászlóovi Solymosovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2010 č. 49 pridelila vládny návrh zákona, tlač 51, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. septembra 2010 č. 37 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 30. septembra 2010 č. 27 a uznesením zo 7. októbra č. 41. Z uznesenia výboru vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v časti 4. v bode 1 až 14, o ktorých budem odporúčať hlasovať nasledovne: v bodoch 1, 2 a 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bodoch 3, 4, 5, 6, 7, 9 a 14 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 51a, v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 7. októbra 2010 č. 37. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne? Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Přidal má slovo.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona, tlač č. 51, ktorý znie takto:

    V čl. II sa za 3. bod dopĺňa nový 4. bod, ktorý znie:

    „4. V § 46 ods. 13 v prvej vete sa za slová “v roku 2010„ vkladajú slová “a v roku 2011„ a v druhej vete sa číslo “2011„ nahrádza číslom “2012". Odôvodnenie tohto pozmeňovacieho návrhu je presun povinnosti objednávateľa dopravných služieb vo vnútroštátnej osobnej doprave na vyššie územné celky sa navrhuje od 1. januára 2012.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky nie sú žiadne. V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Vážny.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem zareagovať na teraz predložený pozmeňujúci návrh od pána poslanca Přidala. Chápem aj jeho podstatu. Je s tým trošku viac roboty, ale zmyslom toho zákona ako bol postavený bolo to, aby sme v čo najkratšom čase presunuli kompetencie v regionálnej železničnej doprave na vyššie územné celky.

    Keď siahnem trochu do histórie bolo chybou, že v roku 2004 bola presunutá autobusová, osobná autobusová doprava zo štátu, z ministerstva dopravy na vyššie územné celky a železničná regionálna doprava ostala na ministerstve. Výsledkom toho je tá skutočnosť, že sa nedarí realizovať harmonizáciu, o ktorú som sa ja ako minister skoro tri roky snažil. Harmonizácia zase znamená to, zjednodušene poviem, že štát platí za výkony vo verejnom záujme dvakrát. Prvý raz platí štát ministerstvu dopravy, pôst a telekomunikácií za výkony vo verejnom záujme. To znamená vlak, ktorý má kapacitu 200 osôb prevezie päť osôb, ale štát mu zaplatí ako keby previezol 200. A druhýkrát štát prenesene cez vyššie územné celky zaplatí za výkony vo verejnom záujme autobusovej doprave, pretože takisto prostredníctvom vyšších územných celkov autobus má kapacitu 45 miest, prevezie 10 ľudí, ale štát mu doplatí 35 miest, ako keby ich previezol. Je to taký zjednodušený príklad, ale je pravdivý a platí.

    Zmyslom aj tohto odseku 13 v predmetnom návrhu zákona § 46 je to, aby prešli kompetencie v objednávaní výkonov na vyššie územné celky a aby sa konečne dosiahla harmonizácia. Lebo ja som sa snažil tiež harmonizovať s tým, že nemôžem rozkázať vyšším územným celkom a oni odmietali spoluprácu pre harmonizáciu, pretože harmonizácia je kľúčom k tomu, aby štát neplatil dvakrát. Zjednodušene poviem z bodu A do bodu B ide o druhej vlak a 2.15 hod. autobus a v obidvoch platí za prázdne stoličky štát priamo cez ministerstvo dopravy Železničnej spoločnosti Slovensko, resp. štát cez vyššie územné celky SAD, ktoré ten príslušný región obsluhujú. Ak by to malo jedného gazdu, vtedy by boli donútení harmonizovať a vlastne usporiť tieto prostriedky, ktoré štát vynakladá zbytočne a zbytočne sa platí za prázdne miesta v týchto dopravných prostriedkoch, či už v autobusoch, tak aj vo vlakoch.

    Čiže zmyslom tohto článku je, že od 1. januára 2011 vykonávajú vyššie územné celky práva a povinnosti objednávateľa, vyjadrujú sa k tvorbe cestovného poriadku o vnútroštátnej osobnej doprave a z hľadiska zabezpečenia dopravnej obslužnosti kraja, miest a mestských aglomerácii a ako prenesený výkon štátnej správy uhrádzajú stratu podľa zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Týmto by sme donútili vyššie územné celky, aby sa chovali hospodárnejšie a aby zabezpečovali harmonizáciu. To znamená, zjednodušene povedané, že o druhej hodine z miesta A do miesta B by nešiel aj vlak, aj autobus, ale by išiel iba vlak a autobus by bol posunutý alebo naopak. Čiže týmto, že to zase o rok posunieme, zase ďalší rok bude štát platiť zbytočne tak, ako som už to povedal, priamo ministerstvu dopravy a to Železničnej spoločnosti Slovensko za prázdne miesta. A tá istá situácia bude, že štát bude platiť zbytočne, cez vyššie územné celky, autobusom. Takže nesúhlasím s takýmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý odďaľuje túto problematiku o jeden rok neskôr, čo je podľa mňa zásadná chyba a bolo treba to vyriešiť už tak, ako je to v návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Přidal.

  • Pán poslanec Vážny, ja beriem vaše vecné argumenty, ale my, na rozdiel od vás, chceme dávať kompetencie a povinnosti niekomu až vtedy, keď sú veci úplne dotiahnuté, až keď budú mať na to financie. Keď vás to tak trápilo, tak ste to mohli spraviť vy už skorej. Jednoducho niekedy je neskôr lepšie, ako keď je niečo spravené skôr a nie je to pripravené. Takže ten návrh je dobrý.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Radošovský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Škoda, všetci sme očakávali vo VÚC-kach, že za minulé obdobie príde impulz, ktorý dá jasne VÚC-kam najavo, že už nerobte ďalšie zmluvy so SAD-kami a tým pádom šetrite. Nestalo sa, žiaľbohu, a na základe len jednej VÚC-ky nitrianskej predpokladám, že tak to vychádza v slovenských korunách 3 mld. Korún, odchádza zbytočne preč na takéto výkony vo verejnom záujme. To znamená, že VÚC-ky urobili dlhodobé zmluvy so SAD-kami. To je chyba. Odložili medzinárodný tender. My sme odložili najmenej v Nitre, ale všetky ostatné odložili na veľmi dlhú dobu. To znamená, že toto je zakonzervované na 6 až 8 rokov. To je jedna vec.

    Druhá vec harmonizácia. Ja tomu hovorím integrátor. Nie som až taký odborník ako vy, ale integrátor v prvom rade musí zadefinovať ministerstvo, musí zadefinovať štát, musí zadefinovať zákon ako, lebo integrátor je veľmi dobrá vec. Všade sa to okolo nás deje, ale my na to nie sme pripravení. A VÚC-ky už vôbec nie sú pripravené na to, aby prevzali ešte ďalšiu službu, a to sú trate nižšieho rázu u železníc. Jednoducho to bude, to si neviem predstaviť pri ich finančných zdrojoch.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Na adresu pána poslanca Přidala. Musel by si to poznať hlbšie, lebo predmetom harmonizácie a predmetom presunu na vyššie územné celky vždy bolo to, že ten objem peňazí, ktorý súvisí s regionálnymi traťami je to niečo cez 2 mld. korún, celý ten objem peňazí by sa presunul na vyššie územné celky. Čiže nie je pravda, čo hovorí pán poslanec Přidal, že keď budú mať financie. Naopak, tie isté peniaze, ktoré štát platí za regionálne trate, za regionálnu dopravu, by presunul presne v tom istom členení na vyššie územné celky.

    A pán poslanec Radošovský, samozrejme, že ja nemôžem, a to je ten problém , že nemôžem VÚC-kam rozkázať a nemohol som z titulu ministra, pretože tam nie je takýto vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Myslím, že to viete a vôbec sa nejedná o presun tratí. Trate by naďalej spravovala ŽSR, ale dopravu na týchto tratiach, regionálnu dopravu, by riešili vyššie územné celky tak, aby mohli zabezpečovať harmonizáciu, aby nedochádzalo k duplicitnému preplácaniu výkonov vo verejnom záujme, čo sa naozaj deje, a aby sa tie peniaze, ktoré štát platí, a to je aj v iných krajinách, len nechápem prečo si nevieme poradiť s harmonizáciou. Preto, že to nemá jedného gazdu a jednoznačne preto, že vyššie územné celky svojím spôsobom odmietajú, pretože im je lepšie a na rovinu poviem majú bližšie k tým SAD-kam, lebo majú tam vybudované vzťahy ako k železničnej doprave ako takej. Ale do železničnej dopravy sú investované veľmi veľké objemy peňazí, sú tam veľmi veľké odpisy a jednoducho treba, aby sa železničná doprava využívala prednostne dokonca tam, kde existuje a druhorado tam, kde neexistuje. A SAD-ky majú prednosť len tam, kde neexistuje železničná doprava. Čiže toto je zmysel toho návrhu. Musíte ho bližšie poznať, aby ste vedeli takto komentovať.

  • Ďakujem pekne. Mimo poradia. Pán Vážny, ja by som mal jednu otázku, lebo ma to veľmi zaujíma. Existovali nejaké technické dôvody, prečo to nešlo spraviť skôr, čo hovoríte? Mohli by ste, prosím vás, ak teda je všeobecný súhlas? Ďakujem.

  • Technické dôvody sú tie, že vyššie územné celky odmietali. Ja som mal dva-trikrát rokovanie s predsedami vyšších územných celkov a technické dôvody sú skryté v tom, že vyššie územné celky majú bližšie k „SAD-kam“, s ktorými majú kontrakty, zmluvy, ktoré ich v podstate donútili do dlhodobých kontraktov, čo tu už bolo spomenuté a tie sú zabetónované. A jednoducho vidia konkurenciu v tej regionálnej železnici a inak to neprerazíme, len takýmto návrhom zákona. My to teraz oddialime o ďalší rok a zase len to bude po starom, zase sa budú dvakrát to isté platiť výkony vo verejnom záujme.

  • Ja som myslel, že tento istý návrh zákona v minulosti teda už nebol predložený?

  • Preto, lebo sme dva roky rokovali s vyšším územným, jednoznačne časový harmonogram je takýto. Po jednom roku som prvýkrát za minulé štvorročné obdobie, prvýkrát rokoval s vyššími územnými celkami. Po dvojročnom úsilí sme nedospeli k ničomu. Len k nejakým verbálnym sľubom, že budú harmonizovať, aj to len dva vyššie územné celky z osem. A v praxi to neznamenalo v podstate nič, lebo to bolo na báze dobrovoľnosti a potom už ten posledný rok sme začali robiť komplexne na tomto zákone o dráhach, čo je veľmi, pozrite si ten zákon, to je veľmi veľký objem a zároveň sme do neho implementovali to, čo tu už bolo prezentované v Smernici Európskeho parlamentu Rady a riešili sme v ňom aj túto regionálnu dopravu.

  • Ďakujem vám za vysvetlenie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctená snemovňa, tá problematika dráh a dopravy na dráhach je oveľa komplexnejšia a možno, že by si vyžadovala aj viac času, resp. taký väčší obraz. Má mnohé súvislosti vnútorné o stave železníc, resp. troch železničných spoločností, aj ekonomickom, finančnom, technickom, celkovom, ale aj o vzťahoch medzi rôznymi druhmi dopráv a našou tendenciou by mala byť ekonomizácia a ekologizácia, zefektívňovanie, modernizácia, sprístupňovanie, atď. Možno sú to pekné slová, ale ide o veľmi vážne kritériá pre využitie a celkovú ekonomiku alebo hospodárenie na dráhach.

    By som rád tento rok, ktorý je pred nami, videl hlavne ako taký konsolidačný, ale aj rok, ktorý naštartuje isté trendy. Niektoré sú veľké, povedal by som medzinárodné a iné sú skôr smerom k regiónom a k mestám alebo k lokálnym dopravám, alebo témam. Aj v jednom, aj v druhom prípade potrebujeme mať dobré perspektívne prístupy a pravidlá, ktoré často sú práve cez zákony definované. Za ministerstvo skôr by som nerád odkladať termíny.

    Na druhej strane si uvedomujem aj v akom stave je celková situácia, vyššie územné celky a zároveň zodpovednosť harmonizovať pravidlá, opatrenia. Nechávam, samozrejme právo, tak ako je pre parlament, pre parlamentné plénum na hlasovaní rozhodnúť. Ale opakujem, nebolo by dobré odkladať viaceré dôležité rozhodnutia, zmeny pravidiel na dlhšie.

    Tie harmonizačné z hľadiska smerníc a hlavne nehôd a ich vyšetrovania sú nevyhnutné. Toto čo bolo navrhnuté je skôr o našej vnútornej dispozícii. Ale opakujem, verejný záujem by mal zahŕňať aj štátny, aj regionálny. Nie je dobré, ak sa veľmi rozchádzajú alebo sú v nejakom väčšom buď konflikte, alebo dlhodobo sa nerieši zhoda celkového verejného záujmu, lebo potom sa v skutočnosti problém len prehlbuje. Chcem vás len ubezpečiť za ministerstvo, že nám ide o vitalizáciu alebo revitalizáciu podmienok a pomerov tak, aby sa aj dráham a doprave na dráhach oveľa viac darilo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 52. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 52a.

    Nech sa páči, pán minister, prosím, aby ste vládny návrh zákona uviedli.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

    Predkladám ho vlastne na základe schválenia vo vláde a zároveň plánu legislatívnych úloh na tento rok.

    Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky adaptujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 391/2009 a 392 z toho istého roku a zároveň transponujú viaceré smernice uvedených len pod číslami 13 z roku 2009, 15 z 2009, 16 z 2009, 17 z 2009, 18 z 2009, 20 z 2009, 21 z 2009 a 123 z roku 2009, tá smernica Európskeho parlamentu a rady, ktoré tvoria tzv. tretí námorný balíček.

    Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj ďalšie ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala prax, aplikácia. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní. Vládny návrh zákona bol v dňoch 29.-30. septembra prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pozmeňujúce návrhy, ktoré uvedie pán spoločný spravodajca v spoločnej správe, odporúčam schváliť, okrem 6. bodu spoločnej správy, kde máme, kde vláda má negatívne stanovisko.

    Len krátke do vysvetlenia, aby bolo jasné, prečo v 6. bode sa navrhuje nahradiť pojem „hrubá nedbanlivosť“ pojmom „vedomá nedbanlivosť“ s odkazom na písm. 16, teda na § 16 písm. a) Trestného zákona. Poviem, hrubá nedbanlivosť alebo gross negligence je medzinárodne uznávaným právnym pojmom. Právny poriadok Slovenskej republiky síce tento pojem nedefinuje, ale používa ho, napríklad v zákone 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hrubá nedbanlivosť je zvlášť závažné, nie obvyklé porušenie nutnej opatrnosti, prípadne starostlivosti, ktoré zahŕňa v sebe tak vedomú nedbanlivosť, ako aj výnimočné a závažné prípady nevedomej nedbanlivosti späté s porušením povinnosti vyplývajúcej z povolania, z funkcie, z postavenia škodcu alebo priamo zo zákona. Hrubou nedbanlivosťou treba rozumieť ešte vyššiu formu nedbanlivosti ako pri vedomej nedbanlivosti.

    Z uvedených dôvodov nemožno nahradiť pojem hrubá nedbanlivosť pojmom vedomá nedbanlivosť, čo by mohlo viesť k nesprávnej transpozícii Európskej smernice a následnému formálnemu oznámeniu zo strany komisie. Hrubá nedbanlivosť sa vzťahuje k finančnej zodpovednosti klasifikačných spoločností. Ona je upravená písomnou zmluvou medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a uznanou klasifikačnou spoločnosťou. Keďže Slovenská republika nemá klasifikačnú spoločnosť, všetky zmluvy podpísané medzi ministerstvom a zahraničnou uznanou klasifikačnou spoločnosťou sú v anglickom origináli a teda každá zmluva rozlišuje finančnú zodpovednosť pri gross negligence, prípadne any negligence, iná nedbanlivosť. Navrhovaný pojem zo spoločnej správy vedomá nedbanlivosť je zahrnutá v pojme any negligence a z toho dôvodu by finančná zodpovednosť klasifikačnej spoločnosti pri hrubej nedbanlivosti nemohla byť vlastne uplatňovaná.

    Vážený pán predseda, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Skôr ako dám slovo spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Kaník, dovoľte, aby som na balkóne Národnej rady privítal študentov Akadémie Policajného zboru, študentov magisterského štúdia, ktorí prišli, pretože sú s nimi, alebo medzi nimi aj tí, ktorí študujú verejnú správu, ktorí prišli pozrieť parlament Slovenskej republiky. Verím, že dnešný pobyt bude pre nich veľkou výzvou ďalšieho pokračovania štúdia. Buďte vítaní chlapci a dievčence.

    Takže teraz má slovo pán poslanec Kaník, ktorého určil ako spoločného spravodajcu výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a chcem ho požiadať, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2010 č. 50 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 435/2000 o námornej plavbe v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. septembra 2010 č. 38 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením zo 7. októbra 2010 č. 28. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v čl. IV pod bodmi 1 až 13.

    Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, že budeme hlasovať o bode 1, 3, 5 až 13 s tým, že bod 6 v zmysle žiadosti vlády navrhujem na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorskému výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 435/2000 o námornej plavbe v znení neskorších predpisov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Ďakujem.

  • Ďakujem pán spravodajca, zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto návrhu zákona, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Evidujem jedného pána poslanca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Alojz Přidal, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona o námornej plavbe, tlač 52. Ten pozmeňujúci návrh znie.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z . o námornej plavbe v znení neskorších predpisov sa mení takto:

    V bode 1 § 2 písm. h) sa slová „ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií“ nahrádzajú slovami „ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja“. A to isté v bode 34 § 28 ods. 5 sa za slová „minister dopravy, pôšt a telekomunikácií“ nahrádzajú slovami „minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja“. Ide o zosúladenie so zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 54.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Pretože pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, či chce reagovať na rozpravu? Nie. Áno? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem dopovedať, že pri zmenách názvov inštitúcií dňom účinnosti tejto zmeny, alebo nového právneho stavu, sa vlastne vďaka takémuto novému stavu implicitne menia, adaptujú všetky názvy, resp. v tomto vzťahu v súvislosti v celom právnom systéme. Iba toľko.

  • Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším schváleným bodom, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách.

    Tento návrh má tlač č. 61 a spoločnú správu výborov máte pod tlačou 61a.

    Návrh opäť odôvodní prvý podpredseda vlády a minister dopravy Ján Figeľ, ktorému týmto dávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách.

    Tento návrh prekladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Dohoda bola podpísaná v Jerevane 18. marca tohto roku. Účelom dohody je vytvoriť právne podmienky na vykonávanie leteckých dopravných služieb medzi Slovenskou republikou a Arménskou republikou a zároveň na prevádzku lietadiel v obchodnej leteckej doprave. Záujem otvoriť pravidelnú leteckú linku medzi Bratislavou a Jerevanom oznámila letecká spoločnosť Armavia v marci 2008. Ustanovenia dohody sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky a s tzv. horizontálnou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch vykonávania leteckých dopravných služieb podpísanou 8. decembra 2008. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky schválila materiál 10. novembra 2009. Vláda návrh prerokovala v januári a prijala k nemu uznesenie č. 16. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády ako spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách, ktorú ste všetci obdržali ako tlač 61a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. septembra 2010 č. 59 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore, určil do 11. októbra 2010. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, tento v určenom termíne prerokovali a prijali tieto uznesenia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady

    prijal uznesenie z 29. septembra 2010 pod č. 39 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesenie z 30. septembra 2010 č. 29. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky, podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, vysloviť súhlas medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách a taktiež rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách, ktorú máte ako tlač 61a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 7. októbra 2010 č. 38.

    Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy, pretože písomnú prihlášku som neobdržal. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 11.30 hodine.

    Teraz budeme pokračovať rokovaním o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy vlády Slovenskej republiky o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.

    Návrh uznesenia vám bol rozdaný a má parlamentnú tlač 135.

    Dávam slovo teraz opäť poslancovi Ľubomírovi Vážnemu a prosím ho, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento bod bol zaradený do programu schôdze Národnej rady najmä preto, že vnímame, že súčasná vláda výrazne zastavila a tlmí výstavbu diaľnic na Slovensku a najmä v kontexte s PPP projektom.

    Prvý balík, keď v čase, keď boli peniaze na finančných trhoch veľmi drahé a celý ten 75 kilometrový úsek mali zaplatiť privátne banky, považovala vláda Roberta Fica za obrovský úspech, keď sa nám podarilo vyrokovať, že štát bude platiť ročne cca 289 mil. AVP za dostupnosť, za realizáciu diela, za prevádzku a údržbu po celých 30 rokov. Samotné stavebné práce vychádzali na sumu 2,4 mld. EUR, čo bolo dokonca v porovnaní s inými organizovanými tendrami v Európe ešte lacnejšie, ale aj na Slovensku.

    Za najpodstatnejšie však považujeme fakt, že Európska investičná banka bola na tento projekt PPP pripravená poskytnúť 1 mld. EUR úver, a teda 30 mld. Sk. Ešte v júni 2010 pritom IRB potvrdila oficiálne, že je takouto obrovskou čiastkou, a to za mimoriadne výhodných podmienok, pripravená Slovensku zafinancovať tento projekt. Do toho vstúpili ešte lepšie finančné podmienky, hoci to bola indikatívna ponuka, ale vidíme to ako veľmi negatívne rozhodnutie a v podstate škodiace Slovensku, že súčasné vedenie ministerstva zastavilo tento projekt, aj keď bola indikatívna ponuka a v podstate tá cena za projekt mohla generovať nižšiu cenu v tej ročnej platbe o desiatky mil. EUR z dôvodu, že swapové sadzby a euribor sa vyvíjal v prospech štátu alebo v prospech úverov veľmi priaznivo a samozrejme na swapové sadzby a euribor je naviazaná aj celková cena tej ročnej platby.

    Takisto vidíme problém, že minister dopravy, pôšt a telekomunikácií zavádza verejnosť tým, že nahradí výstavbu D1, v tých 75 km, ktorá mohla začať na jeseň 2010 a tá náhrada bude znamenať ozaj len malú náhradu, a takisto ďalej zdôvodním, že náhrada eurofondmi je prakticky nerealizovateľná.

    Záverom si dovoľujem zhrnúť rozhodnutia vlády, ktoré je potrebné prerokovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, pretože vláda dodnes nevysvetlila ako a kedy bude financovať 75 km diaľnic na D1, ktorá je nepochybne Achillovou pätou Slovenska. Vláda tlmí prípravu výstavby diaľnice D3 cez Kysuce smerom na Poľsko. Vláda nešťastne prehodnotila R7, následkom čoho odsunula termín sprevádzkovania tejto veľmi citlivej cesty zo Šamorína cez Dunajskú Lužnú do Bratislavy najskôr do roku 2018, ak vôbec, a takisto dodnes vláda nevysvetlila, prečo chce zdvojnásobiť cenu tejto stavby.

    Takisto nešťastne vláda prehodnotila trasovanie R4, čím samozrejme oddiali termíny realizácie tejto cesty a takisto z jednoduchého porovnania táto trasa je dlhšia, s dlhšími tunelmi, to znamená takisto musí byť drahšia. Celkovo vláda dodnes nevysvetlila za čo, kedy, a čo chce stavať po zastavení výstavby diaľnic s takýmto razantným spôsobom.

    Dámy a páni, pár slov ešte k týmto grafom, ktoré tu chcem odprezentovať. Vypadol a nevypadol. Dobre. Takže prvá je mapka, ktorá hovorí o stave v akom sa diaľnice a rýchlostné cesty nachádzali pri zmene vládnej garnitúry, to znamená v júni 2010 slovenské diaľnice a rýchlostné cesty. Tu chcem len skonštatovať stručne, že vláda Roberta Fica sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala postaviť 100 km diaľnic, napriek tak kritizovanému, ambicióznemu plánu, zapojiť do výstavby aj súkromné prostriedky a tým urýchliť prepojenie Bratislavy s Košicami, sa v čase finančnej krízy, ktorá tu nepochybne bola a nebolo možné zabezpečiť finančné prostriedky v potrebnom rozsahu. Napriek týmto faktom sa podarilo vláde Roberta Fica nielen postaviť necelých 140 km, to znamená necelých 40 km nad rámec záväzku, ktorý vláda Roberta Fica dala svojim voličom, ale aj občanom Slovenskej republiky, ale podarilo sa rozostavať a zabezpečiť financovanie ďalších 82 km diaľnic a rýchlostných ciest, vrátane úspešného PPP projektu na rýchlostnej ceste R1. Tieto stavby bude môcť motoristická verejnosť užívať v roku 2011. Počas tohto obdobia bolo dokončených 23 stavieb a 23 stavieb diaľnic a rýchlostných ciest, vrátane stavby D1 Sverepec – Vrtižer, myslím, že ju poznáte, Považská Bystrica s objektom mestskej estakády v Považskej Bystrici, ktorá dostala ocenenie Stavba roka v roku 2010.

    Čo je však plusom tohto obdobia, štát má zabezpečenú prípravu projektov viacerých stavieb a na 83,8 km diaľnic a rýchlostných ciest prebieha momentálne masívna výstavba. Projekt medzi Bratislavou a Banskou Bystricou bol medzinárodne ocenený a nielen bankovým sektorom, čo si obľúbil rozprávať súčasný minister dopravy, ale aj odborníkmi v oblasti výstavby. PFI Project Finance International, ktorý túto cenu udelil je 15 rokov lídrom na svetovom trhu odborných finančných periodík. Má komplexné pokrytie informácií zo sveta financií, priemyslu a dopravy. Pätnásť rokov sleduje všetky významné projekty, zmluvy, vývojové trendy, obsahuje hĺbkové analýzy projektov a vo svojej databáze má vyše 17 tisíc projektov z celého sveta.

    Ja by som bol naozaj šťastný a pyšný na Slovensko, ak by takúto obrovskú prestíž v Európe, ale aj vo svete získalo Slovensko pod súčasnou vládou, ale súčasná vláda naopak, hneď znevažuje a spochybňuje svetový analytický tím, na základe jedného plateného pseudo analytika. K tomuto len zhrniem, že čo som tu teraz prezentoval znamená, že za prácou predchádzajúcej vlády stoja reálne odovzdané kilometre a reálne prisúdené ocenenia a nielen hypotézy ekonomických analytikov.

    Pár slov k stavbám rozostavaným pred 0. 6. 2010. Myslím, že to je dosť výpovedné, má to dostatočnú vypovedaciu schopnosť. To čo som prezentoval, že nielenže sme zabezpečili prípravu stavieb, to znamená projekty, stavebné povolenia, ale aj sme nielenže sme odovzdali, nie 100, ale 140 km v zmysle programového vyhlásenia vlády, to je 40 km naviac, ale sme aj rozostavali masívnu výstavbu tých 83,8 km na tých stavbách, ktoré sú tu teraz prezentované. Myslím, že táto tabuľka je jasná.

    To znamená, že naozaj sme nechali po sebe rozostavené diaľnice a rýchlostné cesty aj napriek problémom zanedbanej prípravy, ktorú po sebe nechal rezort dopravy pod vedením SDKÚ a KDH za predminulé volebné obdobie, sme dokázali pripraviť tri silné, pripraviť a odtendrovať a prakticky skoro ukončiť tri silné a dovolím si povedať, že dôležité PPP projekty. Taktiež napriek tomu, že uzavretie projektov PPP bolo sťažené vplyvom finančnej krízy, sa nám ich podarilo vyrokovať a jeden z troch balíkov aj uzavrieť. A som hrdý na to, že bol aj ocenený fakt prestížnou cenou.

    Trojročný proces prípravy ďalších dvoch PPP projektov však spečatil minister Figeľ, hoci ten tretí balík sa mi zdá, že ešte sa oň trochu zápasí, ale určite nebude finančne uzatvorený do konca októbra 2010. Realita dneška, minister dopravy zastaví 75 km diaľnice, na ktorú bolo zabezpečené financovanie a zavádza stavbárov, že nebudú musieť prepúšťať, pretože on zabezpečí zdroje z prostriedkov Európskej únie. Argument nízkeho čerpania prostriedkov nie je celkom korektný údaj, pretože z celkových prostriedkov pridelených Slovenskej republike je síce vyčerpaných cca 11 %, avšak schválené projekty k dnešnému dňu predstavujú skoro 53 % objemu pridelených prostriedkov. Bude veľmi zaujímavé, či vôbec, a ak áno, o koľko euro prostriedkov zabezpečí pre výstavbu diaľnic viac, aby zrealizoval to, čo pokazil.

    Čiže tá otázka, ďalšia otázka na pána ministra dopravy a na vládu Slovenskej republiky je, že ak teda zabezpečí viac euro prostriedkov, to znamená, že máme dostatok euro prostriedkov, prečo je potrebné zvyšovať diaľničné nálepky tak drasticky v priemere o 40 %, veď Národná diaľničná spoločnosť bude mať dostatok zdrojov z fondov Európskej únie. Prečo chcete za užívanie neucelenej siete diaľnic a rýchlostných ciest zaťažovať peňaženky občanov, motoristov takýmto veľkých zvýšením? Akú adekvátnu protihodnotu chcete poskytnúť, keď nemáme dostatočne ucelenú sieť diaľnic a rýchlostných ciest?

    Tento ďalší graf hovorí zjednodušene o pozícii Národného strategického referenčného rámca,to znamená celková alokácia, vrátane euro prostriedkov a štátnych prostriedkov je 13,4 mld. EUR. Z toho, to čo som už prezentoval, je zazmluvnených necelých 7 mld. EUR, to znamená 52,2 %, je to stav k ôsmemu mesiacu 2010. To znamená, že ostáva na prerozdelenie 6,41 mld. EUR, ale z tých zazmluvnených už prebieha čerpanie necelých 12 %, 1,55 mld. EUR a tak isto prebieha čerpanie u tých ostatných a samozrejme chystajú sa žiadosti o nenávratný finančný príspevok.

    To znamená, zase musím zdôrazniť, že zastavením 75 km diaľnice, na ktorú bolo zabezpečené financovanie a zavádzaním, že budú zabezpečené zdroje z prostriedkov Európskej únie je čisto takéto zavádzanie, je čisto na vode, lebo tak ako som uviedol, nízke čerpanie prostriedkov neznamená, že tieto prostriedky sú k dispozícii na výstavbu, pretože z celkových prostriedkov pridelených je, ako je to prezentované, vyčerpaných tých necelých 12 %, avšak schválené projekty k dnešnému dňu predstavujú skoro 53 % pridelených prostriedkov. To znamená, nie je pravda, že 2,4 mld. EUR, čo je výpadok za prvý balík PPP, vie ministerstvo presunúť na výstavbu diaľnic alebo zoberú sa peniaze, ktoré sú alokované v Národnom strategickom referenčnom rámci na regionálny rozvoj a dajú sa sem alebo sa zoberú z nemocníc a dajú sa sem, čiže je to dosť nepochopiteľné.

    Ďalším faktorom je čas, t. j. je veľmi časovo náročné vyrokovať a odsúhlasiť zmenu Národného strategického referenčného rámca s poskytovateľom pomoci, t. j. s Európskou komisiou a následne vypracovať zložité žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ktoré však môžu byť s neistým koncom, pretože stále nie sú spravené analýzy na tie nové projekty, ktoré ministerstvo chce uvádzať do života a tak isto nevie ministerstvo ako dopadnú tzv. kost-benefit analýzy, čiže tento a ktoré ho limitujú výšku euro pomoci a angažovanosť štátu.

    Tento čas odhadujem na cca 18 až 24 mesiacov, t. j. výpadok 75 km, ktoré sa mohli začať na jeseň tohto roku znamená, že nielen v roku 2011, ale aj v roku 2012 bude výstavba výrazne decimovaná a ministerstvo, ako aj vláda vytvorili podmienky na hromadné prepúšťanie zamestnancov v stavebníctve.

    Tu je v stručnosti len situácia v operačnom programe Doprava, ale tú tak isto je zrejme chronicky známa. Tu chcem podotknúť len to, že Európska komisia tvrdo trvá na tom, že musí byť proporcionálne rozdelenie operačného programu Doprava na cesty aj na železnice, to znamená, zase viem, lebo ja som mal ťažké rokovania s Európskou komisiou, že nebude jednoduché a vôbec sa zrejme nebude dať presunúť investície zo železníc na cestnú infraštruktúru, to znamená, že zrejme sa bude môcť len narábať s tým, čo je disponibilné, to znamená 1,144 mld. EUR na diaľnice a 0,617 na rýchlostné cesty s tým, že bude tento objem naozaj je zrealizovaných 355 mil., čiže 31 % už je zrealizovaných z tohto operačného programu Doprava z diaľnic, po ktorých sa jazdí. Je to Sverepec – Vrtižer 260 mil., je to Žilina – Strážov tak isto 180 mil., čiže nebude a ostatné stavby, ktoré ešte nie sú zrealizované sa momentálne stavajú, resp. pripravujú žiadosti o nenávratný finančný príspevok, to znamená, akékoľvek prerozdeľovanie spôsobí to, že sa len oddialia termíny realizácie týchto stavieb.

    To, čo nás nenecháva pokojnými je to, čo doteraz prezentovalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, to čo nás naozaj vyrušuje je to, že tie plány, ktoré sú teraz prezentované zďaleka nenahradia to, čo bolo významne rozbehnuté za vlády Roberta Fica a je nám to ľúto, že takýto rozbeh bol výrazne utlmený.

    Zase len musím skonštatovať k tomu, že rezort dopravy mal po voľbách 2010 v júni vo veci PPP prvého balíka obrovskú výhodu v podobe možnosti rokovať o lepších podmienkach k vzhľadom k tomu, že koncesionár mal snahu riešiť ústretovo aj cenu, keďže vynaložil nemalé prostriedky do prípravy tejto stavby.

    Naviac ten vývoj euriboru a swapu, čo som už spomenul, sa na finančnom trhu vyvíjali z pohľadu štátu veľmi dobre, čo malo za následok, že koncesionár znížil cenu, samozrejme v indikatívnej ponuke, ale do dvoch týždňov bol pripravený to aj potvrdiť a vyrokovať so svojimi bankami, ktoré mu tak isto to potvrdili, čiže znížiť cenu rádovo o desiatky mil. a celý projekt diaľnice 75 km balíka mohol byť podstatne lacnejší ako sa pôvodne uvažovalo a znova zdôrazniť, že nám sa o takejto cene iba snívalo.

    Zarážajúce je aj tvrdenie o nemožnosti finančného uzavretia, pričom koncesionár deklaroval zabezpečenie plného financovania projektu vo variante so štátnou pomocou a so štátnou garanciou, alebo aj bez nej. Samozrejme tá cena bola trochu vyššia, ale finančné tvrdenie záležalo predsa od sťažností tretieho sektoru, to znamená ochrancovia Zeme týkajúce sa enviro problémov, ktorú súčasný minister doteraz vôbec neriešil, respektíve riešil ju myslím, že začiatkom prvej dekády októbra, ale projekt zastavil hneď týždeň po nastúpení do svojej funkcie. Čiže toto zastavenie projektu si myslím, že naozaj bolo nešťastné rozhodnutie a namiesto toho, aby sa minister hneď po nástupe do funkcie venoval takýmto vážnym problémom, aby zachránil investíciu za 2,4 mld. EUR, na ktorú bolo zabezpečené financovanie, aby riešil enviro problémy sa minister vybíjal v nákupe hadíc a žiaroviek, ktoré sú ozaj možno centové, možno desaťeurové položky, ale nevidel podstatu problému 2,4 mld. investície. Čiže mne tu chýba tá koncepcia a ten ťah na bránku v tom veľkom a samozrejme prezentácia nepodstatných vecí, alebo podstatne menej podstatných vecí ohľadne žiaroviek, ale aj koberca a nejakých hadíc na železniciach.

    Čiže chcem skonštatovať k tomuto len to, že rozhodnutie o nepokračovaní v hotových projektoch s vydanými stavebnými povoleniami znamená, odklad výstavby týchto úsekov, čo mi je veľmi ľúto do nedohľadna. Z 9 úsekov na tejto D1 je možné začať s výstavbou D1 Jánovce – Jablonov, ktorú súčasné ministerstvo rozdelilo na dva pod úseky Jánovce – Šibeník a Šibeník – Jablonov a Hubová – Ivachnová, ktoré majú dokumentáciu na uskutočnenie súťaže, ale nie skôr však ako koncom budúceho roka, keďže túto dokumentáciu je potrebné aktualizovať a pripraviť, a samozrejme uskutočniť tender na výber zhotoviteľa tejto stavby, týchto rozkúskovaných stavieb.

    Ďalším podobne pripraveným úsekom je D1 Fričovce – Svinia. Tieto tri úseky predstavujú predpokladaný stavebný náklad 1,073 mld. EUR, ktorý je možné z časti zabezpečiť dodatočnými zdrojmi z EÚ fondov, avšak už som vysvetlil, že celá alokácia EU fondov na diaľnice je cca 1,144 mld., vrátane spolu financovania. Znamená to teda, že minister chce doplniť operačný program Doprava o 1 mld. EUR a urobiť v omeškaní aspoň časť úsekov z PPP, respektíve chce zastaviť tiež potrebné stavby, ktoré sú momentálne v operačnom programe Doprava napríklad D1 Prešov – Západ, Prešov – Juh, alebo Budimír – Bídovce, to je obchvat Košíc, alebo chce zastaviť ťah D3 na Kysuce, lebo tie sú tam určené v operačnom programe Doprava na realizáciu.

    To znamená, keď bude chcieť uprednostniť toto, bude musieť zobrať tak isto tie potrebné stavby a tá masívna výstavba nebude pokračovať tak, akoby ju Slovensko potrebovalo a výstavba týchto úsekov bude Slovensku nepochybne chýbať.

    Čiže chcem skonštatovať, že tie prostriedky, ktoré sú v operačnom programe Doprava, všetky prostriedky, hoci je ich, ako som už povedal niečo cez 1 mld., z toho je 317 mil. EUR za kontrahovaných, to znamená, ostáva 654 mil., ktoré keď vytiahne a bude chcieť financovať 75 km úsek D1 zďaleka nepostačia na pokrytie tých 2,4 mld., ktoré tam boli pripravené na realizáciu cez PPP systém a zároveň nebude realizovať tie stavby, ktoré Slovensko tak isto veľmi potrebuje.

    Nehovoriac o treťom balíku, to je necelých 30 km v objeme necelých 2 mld. korún, ktorý neviem ešte ako, ale pravdepodobne do konca októbra nebude, alebo pravdepodobne pravdepodobnosť v podstate rovná sa istote, že nebude do konca októbra tento tretí balík uzatvorený.

    Tiež je potrebné dodať, že nepoznaním procesu prípravy a zároveň stavu a cieľov operačného programu Doprava na 2007 až 2013, dochádza k zavádzaniu verejnosti o pekných a lacných stavbách z európskych fondov, pritom hotové projekty stavieb sa odsúvajú na úkor nepripravených projektov. Je to amaterizmus a zároveň sú takýmto rozhodnutím ministra vážne poškodené záujmy Slovenska. Neodškriepiteľným je úspech dosiahnutý v podobe prebiehajúcej výstavby na druhom balíku PPP a takéto nastavenie stavebných kapacít je naozaj hybným motorom rozvoja hospodárstva v čase krízy, zvýšenia zamestnanosti a v neposlednom rade aj značného príjmu štátu v podobe DPH. Alebo je snáď lepšie čakať dva roky a viac, pokiaľ z nepoznaných a nepochopiteľných príčin minister začne stavby diaľnic a zatiaľ stavbári budú prepúšťať, štát bude musieť zvýšiť nároky na sociálnu sieť a zároveň a to je hlavné, Slovensko nebude stavať a nožnice v nedobudovaní diaľnic, o ktorých sa zmienim za chvíľu, sa budú roztvárať ďalej so všetkými dôsledkami.

    Chcem len skonštatovať, že preto sme naozaj z toho, preto zavádzame pochybnosti do postupu súčasného vedenia ministerstva, ako aj vlády Slovenskej republiky, lebo takýto scenár sme tu už mali v rokoch 1998 až 2006, kde tak isto bola významne utlmená výstavba diaľnic, ale aj príprava diaľnic a nebolo jednoduché tento scenár, ktorý je ozaj hybnou silou rozvoja hospodárstva rozbehnúť.

    Napríklad na R1 ten druhý balík PPP projektov Nitra – Banská Bystrica, je denne zamestnaných 1300 ľudí v priamom zamestnaneckom pomere a dovolím si tvrdiť, že možno 2 – 2,5 tisíc tých, ktorí zabezpečujú pre stavbárov cement, oceľ, obedy, odvozy, dovozy, ubytovanie a všetko čo s tým súvisí. Čiže tu je nejaká prezentácia toho, čo doteraz rezort dopravy sprístupnil za obdobie roku 2010 – 2014 sú stavby, ktoré mieni rezort a ktoré môže rezort dopravy začať stavať a chcem zdôrazniť, že je to v objeme 785 mil. EUR a v dĺžke 36,2 km. Tak isto sú tu stavby rozostavané, ktoré nebudú ukončené. Tá vrchná tabuľka je scenár, ktoré môžu byť ukončené a spodná tabuľka sú stavby, ktoré budú rozostavané v roku 2010 až 2014, to znamená v tomto volebnom období, kde tie stavby sú jednoznačne uvedené s tým, že je tam aj odhad percentuálneho prestavania podľa reálnych možností prípravy stavieb a to znamená, že v tých rozostavaných bude prestavaných cca 776 mil. EUR a rozostavia súčasná vláda podľa doteraz prezentovaných výsledkov 106,8 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest.

    Tu je v stručnosti nejaká mapka, kde sa asi dostaneme a vidíte jasne, že tie jednotlivé úseky do konca roku 2014 budú stále prerušované a že nedosiahneme ani do konca volebného obdobia ucelenú diaľničnú sieť.

    Ďalšiu prezentáciu, ktorú vám chcem ukázať, že naozaj sme sa snažili naštartovať výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ale udržať tú výstavbu aj v tom ostrom tempe naďalej a tu je dlhodobý plán ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako náš zámer, ktorý sme chceli zrealizovať, tu sú stavby, ktoré sme chceli zrealizovať. Je to jednoduché porovnať s prechádzajúcou tabuľkou, čiže tá naša ambícia zo štátneho rozpočtu a z eurofondov na rok 2012, ktorá je tak isto na základe reálnych podkladov, na základe reálnych financií bola taká, že vieme zabezpečiť výstavbu tých stavieb, ktoré sú tu prezentované. Vieme tieto stavby aj ukončiť s nákladom 1,686 mld. EUR v dĺžke 105 km, ktoré boli reálne naštartované a reálne boli aj možné na ukončenie v roku 2014. Tak isto bolo našou snahou zrealizovať PPP projekty, ako som už spomenul, druhý balík Nitra – Banská Bystrica je vysoko rozostavaný a prvý a tretí balík sme chceli tak isto v tomto volebnom období dotiahnuť, znamená to v celkovej alokácii, že cez PPP by bolo investičných 3,419 mld. EUR a v celkovom

    objeme by pribudlo 105 km diaľnic. To znamená, sumár za obdobie týchto dvoch tabuliek, ktoré mala vláda Roberta Fica v pláne tým zvýšeným tempom realizovať je, to je tá predchádzajúca tabuľka na ukončenie stavby, tabuľka stavby rozostavané a táto posledná tabuľka PPP, že sme chceli doslova napumpovať do výstavby diaľnic zdroje v hodnote 5,1 mld. EUR a výsledok by bol odovzdaný 210 km diaľnic a rýchlostných ciest za toto volebné obdobie s tým, že ešte by bolo tých 83 km rozostavaných.

    K tým rozostavaným sa vrátim teraz, aby som vedel, prepáčte, z týchto 180 km rozostavaných, lebo 83 bolo za jún 2010. Čiže tak isto to významné naštartovanie výstavby diaľnic neznamená len ukončovanie ciest, ktoré som prezentoval v predchádzajúcich dvoch tabuľkách, ale aj masívna rozostavanosť na týchto stavbách. Zase je tu len percentuálny odhad v akom stave rozostavanosti by sa k 6. mesiacu 2014 tieto stavby nachádzali. To znamená, že bolo by na týchto rozostavaných stavbách prestavaných 527 mil. EUR, bolo by ich rozostavaných 180 km úsekov diaľnic a rýchlostných ciest.

    Chcem zhrnúť tie tabuľky, ktoré som prezentoval. Určite vidíte rozdiel v tom celkovom prepojení Slovenska, to znamená, ten útlm, tá mapka, ktorú som prezentoval pri tabuľkách, ktoré mieni vláda súčasná realizovať. Videli ste, že tie úseky sú tam významne poprerušované a týmto by sme naozaj dosiahli významné prepojenie západu a východu Slovenska, tak isto prepojenie na stred Slovenska a dosiahli by sme významnú rozostavanosť tých úsekov, ktoré Slovensko asi najviac trápia.

    Keď to zhrniem do sumáru, vláda Roberta Fica mala v pláne v roku 2010 – 2014, dokumentoval som to tými tabuľkami a tým ozaj rozbehnutým procesom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, prestavať 5,6 mld. EUR s tým, že jednoduchým delením štyri na štyri roky tých 5,6 mld. EUR vychádza 1,4 mld. EUR objem stavebných prác na jeden rok. Po konzultácii so slovenskými stavbármi, ale aj českými stavebnými firmami a v jednoduchom prepočte tam máte dole asi nejaký taký stručný výklad, že takáto veľká stavebná firma, aby vedela prežiť, potrebuje na jedného pracovníka na rok cca 4 mil. korún, to znamená 133 tis. EUR vyprodukovať. To znamená, že týmito investíciami, ktoré by sme vsunuli do masívnej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, by sme nielen získali urýchlenú výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj takéto investície by generovali cca 10 568 pracovných miest. Samozrejme sú tu ešte ďalšie pracovné pozície ako som už spomenul, pri tej R2 Nitra – Banská Bystrica, kde naozaj niekto musí uvariť stavebným robotníkom obed, niekto musí vyrobiť oceľ, cement, niekto musí doviezť, niekto musí ubytovať, čiže tie pracovné miesta sú podstatne, podstatne vyššie.

    Čo ma mýli na tom, a čo nás mýli na tom je to, že takýmto utlmením výstavby diaľnic a povedaním síce A o zastavení PPP projektov prvého balíka, ale nepovedaním a nevedením toho postupu za B, sa dostávame do takéhoto scenára, kde objem stavebných prác na 4 roky to je to, čo je možné pri týchto nešťastných krokoch vlastne zrealizovať je 1,561 mld. EUR. A zase len takým istým prepočtom tu vidíme, že bude tento postup generovať cca 2 935 priamych pracovných miest. To znamená, že je to necelá jedna tretina z toho, čo sme mali naštartované a preto stále hovoríme, že je to útlm vo vývoji Slovenska, že sú to nešťastné rozhodnutia, ktoré treba naozaj prehodnotiť.

    Stručný graf ohľadne počtu generovaných pracovných miest, ale určite výstavba diaľnic nie je len o generovaných pracovných miestach, ale aj o tom, kedy tá diaľnica bude zrealizovaná, kedy bude užívania schopná, kedy sa odstránia regionálne disparity, kedy sa vleje život do týchto regiónov. Čiže taký jednoduchý graf ohľadne tých počtov pracovných miest je odprezentovaný tu. To znamená, že my sme mali pripravené mechanizmy, ktoré skoro o 7 tisíc priamych pracovných pozícií vedia zabezpečiť vyššiu zamestnanosť a to je to, čo nás naozaj vyrušuje v súčasnom postupe vlády a rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    V stručnosti predstavím ešte to, s čím sa v podstate na Slovensku nikto nezaoberal, a to je ako vlastne chceme ďalej nielen v horizonte štyroch rokov, ale čo chceme vlastne urobiť na Slovensku, pretože na Slovensku máme definovanú sieť diaľnic a rýchlostných ciest v objeme cca 1 900 km, z toho cca 700 km je diaľnic a 1 200 km rýchlostných ciest a tu som sa zaoberal s tým, že s nejakým dlhodobým plánom, kde sa vlastne chceme dostať. Preto sme si pripravili nejaké variantné riešenia, čo vlastne chceme na Slovensku urobiť. Teraz nehodnotím len štvorročné obdobie, ktoré doznalo významný útlm, ale kde sa vlastne chceme dostať, v akom čase sa chceme dostať k výstavbe celej diaľničnej siete. Čiže, tu je jeden tzv. progresívny harmonogram, kde sme si zadefinovali, že dobre, skúsme diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku skončiť v roku 2020. Z tohto harmonogramu vidíte, že je nereálny, pretože ozaj v rokoch 2013, 2014, 2015, 2016, by vyžadoval vyše 2 mld. EUR do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, čo je ozaj taká záťaž na štátny rozpočet, že je to nerealizovateľné. Čiže hneď sme si povedali pravdu, že do roku 2020 nie je možné celú sieť diaľnic a rýchlostných ciest ukončiť, pretože toto sú hausnumerá a fikcia, hoci by sme to všetci chceli, ale samozrejme nedá sa to.

    Potom sme si stanovili konzervatívny harmonogram, že zhruba nastaviť tak nejako nižšou mierou výdavkov štátneho rozpočtu, myslím, že tú tabuľku všetci vidíte, kde nám vyšli zase katastrofické čísla, hoci je toto konzervatívny harmonogram, pri úspešnej realizácii PPP projektov prvého, druhého, tretieho, ale aj štvrtého balíka, ktorú sme považovali diaľnicu D4 okolo, tzv. nultý okruh Bratislavy. Čiže tento konzervatívny harmonogram, aj keď sa využili PPP projekty, nám generoval číslo v časovej osi 2133, rok 2133, čo je zase také, že to je jednoducho nemožné a toto musíme s tým niečo urobiť. Tak isto, keď sme dali konzervatívny harmonogram bez prvého a štvrtého balíka, čo sa v súčasnosti podľa mňa deje, pretože prvý balík je už definitívne PPP ukončený a štvrtý balík pochybujem o tom, že niekto na Slovensko príde z bankového sektora teraz po týchto krokoch investovať, ale nechcem predbiehať. Možno neskôr za štyri, za päť rokov áno, ale myslím si, že k súčasnej vláde a k správaniu sa súčasnej vlády k bankovému sektoru, ktorý má iné ponuky z iných krajín Európskej únie, ale aj mimo Európy sú také, že bankári odídu zo Slovenska, hoci by som bol rád, aby sa naozaj uzatvoril tretí balík, ktorý je na spadnutie. A držím palce súčasnej vláde, aby sa jej to podarilo, pretože zase len bude generovať výstavbu necelých 30 km diaľnic na Slovensku.

    No, ale vrátim sa k tomuto, konzervatívny harmonogram bez prvého a štvrtého balíka nám generuje ukončenie tých 1 900 km diaľnic až v roku 2149, čiže to je také niečo, čo tak isto zrejme nie je to správne, preto sme sa snažili potom načrtnúť konzervatívny harmonogram s využitím PPP, ale zase jedna, dve, tri a štvrtého balíka, čo je tak isto nereálne, lebo ten prvý a štvrtý balík si myslím, že už je za nami a nevieme ho ani zrealizovať. Teda sme sa ustálili zrejme na dvoch cestách a jedna je táto, ktorú tu prezentujem teraz.

    Je to konzervatívny harmonogram výstavby bez výstavby PPP prvého až štvrtého balíka, ktorý generuje, zase len vidíte, že sú tam prostriedky na údržbu a na bežné výdavky diaľnic a rýchlostných ciest, je tam angažovanosť štátneho rozpočtu, sú tam fondy Európskej únie a sú tu tie žlté chýbajúce zdroje, ktoré treba ešte doplniť ku kohéznemu fondu a štrukturálnemu fondu a tak isto je tam ešte, sú tam ešte tie takým hnedošedým od roku 2017 ďalšie chýbajúce zdroje, ktoré štát bude musieť vložiť, resp. budú sa môcť nahradiť novým programovacím obdobím na roky 2014 až 2020, resp. budú sa môcť doplniť z výberu mýta.

    To všetko sú také vízie, ale takýto konzervatívny harmonogram s vyššou mierou angažovanosti štátneho rozpočtu bez PPP prvého až štvrtého balíka nám generuje ukončenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v roku 2080. To je tiež strašidelné číslo, ale zrejme pri súčasnom postupe vlády sa nebude dať iný termín zabezpečiť.

    My sme sa zjednotili na takom tzv. optimálnom postupe prípravy výstavby, kde sme chceli naozaj zrealizovať prvý, druhý aj tretí aj štvrtý balík PPP, ktorý nám vygeneroval, že vieme pri takomto masívnom štarte, pri takomto masívnom nástupe výstavby diaľnic zrealizovať diaľnice na Slovensku, ktoré sú v súčasnosti plánované, to je tých 706 km diaľnic a 1 215 km rýchlostných ciest, spolu 1 921 km do roku 2037. Aj to je obrovsky vzdialené číslo, ale verte mi, že skôr sa to na Slovensku nebude dať zrealizovať a štát bude musieť zabezpečovať tie zdroje, ktoré sú tu definované a o to viac nás mrzí to, že tento štvorročný útlm nám spôsobí to, že aj tento termín, ktorý sme si my vytýčili, ktorý sme ani nechceli prezentovať, lebo sa to zle počúva 2037, ale verte mi, že realita sa nedá urobiť skôr a toto je také optimum medzi angažovanosťou štátneho rozpočtu, možno angažovanosťou štátneho rozpočtu. Aj tak by to bolelo štátny rozpočet veľmi, ale dala by sa zrealizovať celá sieť do roku 2037 s tým, že po týchto krokoch súčasnej vlády tento termín bude podstatne neskorší, čo chcem prezentovať na tejto následnej tabuľke.

    Čiže, zvislá, červená, bodkovaná čiara z ľavej strany sú východiská roku 2010, ktoré som predtým prezentoval, to znamená v prevádzke je 600 km diaľnic a rýchlostných ciest. To sú východiská a 84 km diaľnic a rýchlostných ciest je rozostavaných, to znamená 684 máme v prevádzke a rozostavaných a chýba nám do tých 1 921 zrealizovať. Priebeh výstavby roku 2010 až 2014 myslím, že je jednoznačne jasný každému. Naša vláda v prípade pokračovania mala pripravené mechanizmy a dobre našliapnutý systém na ukončenie 210 km diaľnic a rýchlostných ciest a na rozostavanie 180 km týchto ciest, ktoré som prezentoval v predchádzajúcich tabuľkách. Naopak, súčasná vláda pani predsedníčky vlády Radičovej má pripravené mechanizmy na to, aby rozostavala 110 km diaľnic a odovzdala necelých 40 km diaľnic. To znamená, ten objem je necelá jedna tretina.

    V tej časovej osi to tiež vidíte, že my sme mali tie mechanizmy nastavené na 2037 ukončenie pri optimálnom variante, čo by viacej bolelo štátny rozpočet a 2072 pri konzervatívnom variante, ale žiaľbohu takéto spôsoby a takýto útlm, ktorý je spôsobený v tom modrom obdĺžniku budú znamenať to, že v prípade, že by hneď naskočili budúce vlády na to, že budú držať ten optimálny scenár, budú ukončené diaľnice 2055 bez prvého a štvrtého balíka, samozrejme a pri konzervatívnom budú ukončené až v roku 2094, čo sú hrozivé čísla. Ťažko sa to prezentuje, ale sú to fakty, ktoré sa nedajú inak realizovať.

    My sme preto spustili taký ambiciózny program vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, lebo sme museli riešiť skokovo útlm výstavby z minulých vlád v rokoch 1998 až 2006 a preto sme si trúfli takéto PPP zrealizovať a dovolím si tvrdiť, že úspešne. Až kríza nám skomplikovala život a takéto veľké balíky sme tiež nestanovili svojvoľne. Jednoducho, tie veľké balíky boli určené preto, pretože sme potrebovali skokovo zaplátať tu dieru vo výstavbe diaľnic a verte mi, že nikto predtým si netrúfol to komplikované obdobie, to komplikované územie medzi Dubnou Skalou – Turanmi, Hubovou a Ivachnovou spustiť do realizácie. Žiaľbohu, aj financovanie bolo doriešené, ale zase len európske predpisy a environmentálne problémy, o ktorých sa takisto môžem zmieniť, zastavili túto stavbu.

    V stručnosti poviem tie enviroproblémy, ja osobne som rokoval trikrát so zástupcami tretieho sektoru, ktorí majú pomerne veľkú moc na Európskej komisii, však samozrejme, nespochybňujem a všetci chceme byť ochrancami životného prostredia, ja určite áno, ale jednoducho na týchto rokovaniach sme sa dohodli. Ja som im kládol otázky, sú dodržané slovenské zákony? Áno. Sú dodržané európske predpisy, európske smernice? Áno sú, ale európske predpisy sú zlé. Tak, tam už ja potom neviem uhnúť a problém je ten, že Európska komisia, konkrétne DJ Enviro nechcela a nevedela rozhodnúť. Stále mňa odkazovala na dohodu s tretím sektorom a s ochrancami Zeme, len tá dohoda neexistuje, pretože keď on spochybňuje tú technickú podstatu, ktorá je, to znamená, je zabezpečená štúdia o biotopoch, je zabezpečená štúdia o koridoroch zveri, ktorú robila Európska komisia v spolupráci so slovenskými ochrancami, so Štátnou ochranou prírody a Európska komisia to odsúhlasí, to znamená, tá technická databáza je daná.

    Podľa toho bolo naprojektované a nemôžem ja pripustiť to napríklad, že biokoridor zveri je situovaný podľa predpisov Európskej komisie, podľa slovenskej legislatívy v mieste A. A príde tretí sektor a povie, toto je zlé, to musí byť o kilometer ďalej. Dokonca aj na to by som pristúpil, že nech je ten biokoridor zveri ponad diaľnicu ďalej, lenže príde zase ďalšia a povie mi tu nie, a zas ďalej. Čiže, nejaký predpis musí fungovať, inak sa v tom nedá pohnúť.

    A do tohto začarovaného kruhu sme sa dostali najmä preto, že Európska komisia, konkrétne DJ Regio, nechcel rozhodnúť o týchto problémoch. Stále nás odkazoval na dohody, lebo sa obával nejakých budúcich žalôb, ale keďže existuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady o tzv. kompenzačných opatreniach v prípade, že nie je možné inak situovať túto diaľnicu, tak tie kompenzačné opatrenia sa majú uplatniť. My sme ich uplatnili, ale oni aj tak nechceli rozhodnúť. Báli sa rozhodnutia, hoci rešpektovali to, že naše projekty boli zabezpečené v súlade s európskou a slovenskou legislatívou. Čiže, toto sú tie vážne enviroproblémy, ktoré nepochybne sú a ktorými sa súčasné vedenie rezortu podľa mňa nevenovalo vôbec.

    Tuto ešte chcem naznačiť nejakú stručnú časovú os, kde by sme sa asi dostali my. Tá zelená plná čiara je 2037, to je ten optimálny variant financovania, ktorý som predstavil, bodkovaná čiara je ten konzervatívny variant a tu je ten časový posun, najmä v tom červenom obdĺžniku z dôvodu utlmenia výstavby, ktoré sa nám prejaví nielen štyrmi rokmi, ale ktorý sa prejaví, o tom budem komentovať za chvíľu, podstatne viac ako keby tá kontinuálna výstavba pokračovala. To znamená, už dnes môžem skonštatovať to, že keby sa aj dodržala tá dynamika po uplynutí štyroch rokov, aj tak sa skôr nepodarí diaľnice dostavať ako niekedy v horizonte 2050 až 2055 pri optimálnom variante a niekde v roku 2094 pri konzervatívnom variante.

    Čiže, predstavte si, vážené panie poslankyne, páni poslanci, takéto ďalšie prehlbovanie regionálnych disparít a hlavne, keď budete robiť diaľnicu v Michalovciach v roku 2079. Ja si to tiež neviem predstaviť, a keď budeme robiť, nech súčasná vláda ide povedať do Michaloviec, že budú mať diaľnicu až v roku 2070. A hlavne, keď budeme v tom 2070 napríklad robiť diaľnicu v Michalovciach, budeme už potrebovať riešiť prekročenie kapacity na súčasnej užívanej cestnej infraštruktúre, ja neviem, napríklad medzi Trnavou a Žilinou. Už bude treba možno rozšíriť 2050 o tretí pruh, čiže preto aj treba ozaj dynamizovať výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, pretože stále to budeme chytať za chvost a preto sme veľmi, veľmi rozrušení a vnášame pochybnosti do súčasného konania vlády a rezortu v postupe výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

    Vnímam to ako obrovskú chybu v zastavení dobre nasmerovaného a rozbehnutého vlaku vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, pretože meniť projekty a prehodnocovať koncepciu, znamená jednoduché zabrzdenie vlaku, čo sa dá urobiť, ale tento vlak sa dá výrazne zastaviť, to ste aj urobili, ale v tej časovej osi, sa rozbehne oveľa ťažšie a hlavne dvojnásobne dlhšie, t. j. tých dvesto kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sme plánovali v roku 2010 až 2014, ktoré boli nasmerované a ktoré ste nahradili tými necelými štyridsiatimi za prvé štyri roky, čiže dobehnutie tých dvesto kilometrov bude trvať možno ďalších šesť rokov, t. j. zo štyroch rokov nášho plánu urobíte desať rokov vášho, alebo budúcich vlád. A to je to, čo je veľmi zlé, pretože ten rozbehnutý vlak sa dá zastaviť, ale veľmi ťažko, ťažko sa rozbieha.

    Čo sa týka často pertraktovaného detí a zadĺženie štátu, k tomu chcem skonštatovať jedine to, že určite všetky deti na strednom aj východnom Slovensku by radšej chceli diaľnice, ktoré generujú rozvoj, a nemuseli by chodiť za prácou do Bratislavy, do Írska. Nemuseli by opúšťať svoje domovy, a určite by chceli žiť a pracovať doma, len jednoducho nemajú to šťastie, pretože majú dnes takú vládu, ktorá utlmí rozvoj regiónu do ozaj ťažkých termínov.

    Pár slov ešte, dámy a páni, k tomu sumáru, ale k tomu sa môžem vrátiť potom neskôr, ale ešte by som to nazval také omyly súčasnej vlády. Ten balík č. 1 na D1 som už skomentoval dostatočne, ale urobil aj nezávislú štúdiu výskumný ústav dopravy a tu je len pár viet z tejto štúdie, že len z dôvodu škôd z dopravných nehôd im to vychádza na stratu 2,7 mil. EUR nedobudovania týchto diaľnic. Oni si s tým dali robotu, že to spravili v tej časovej osi, zase 121 mil. na rok straty na prevádzkových nákladoch a na neskrátení cestovného času, prevádzkové náklady, olej, pohonné hmoty a tak ďalej.

    Takisto je tu necelé tri mil. EUR straty z výberu mýta, čiže len tieto jednoduché čísla, keď sa vyberú je 127 mil. EUR straty na rok, a keď sa zhodnotia ešte tie nevyčísliteľné profity z výstavby diaľnic, ktoré znamenajú hospodársky rast a odstránenie disparít, je to číslo ešte podstatnejšie vyššie.

    Podľa odpovedí na moju interpeláciu ohľadne harmonogramu výstavby a predloženia analýzy predraženosti výstavby myslím, že spred dvoch týždňov, rezort dopravy uvádza len všeobecné frázy a hypotézy a je zrejmé, že vedenie nemá náhradu za zastavený PPP projekt. Táto analýza, ktorú som tu predstavoval tých 127 mil. ročne je, vypočíta straty ročne je vypočítané s výskumným ústavom dopravy a táto strata je, tieto prepočty sú urobené štandardnou metodikou používanou pri posudzovaní cestných projektov a je problém, že nie je problém, že by to urobil hocikto iný a myslím, že by dospel k tým istým číslam.

    Čiže, dokonca na nejaký omyl súčasného rezortu by som to dokonca nazval, že práca súčasného rezortu sa dá nazvať dokonca vyčíňaním, keď nám pribudla cesta R9 a je v programovom vyhlásení vlády v smere Ubľa-Prešov v rozpore s cestným zákonom, pretože rýchlostná cesta končiaca v lese na ukrajinskej hranici je absolútny nezmysel. Susedia z Ukrajiny nemajú ani šajnu o tom, že Slovensko chce nejakú takú cestu budovať. A vôbec o tejto ceste nepočuli, čiže, štandardný postup je ten, že sa urobí medzinárodná dohoda, že sa začne pripravovať toto územie. Ja nič voči tej ceste nemám, ale keď má cesta intenzitu nejakých 2 500 možno 3 000 vozidiel za dvadsaťštyri hodín a chceme ju prednostne realizovať a nerealizujeme Turany – Hubová okolo Sučian, kde je intenzita cez štyridsať tisíc vozidiel, tak toto je už pre mňa silná káva. Čiže, zrejme tých štyridsaťtisíc vozidiel pod Strečnom a v Sučanoch počká a poďme robiť rýchlo Ubľu do Ukrajiny, ktorá nemá ukončenie a končí niekde v lese.

    Ďalším tým „zázračným“ rozhodnutím je cesta, ktorá bola v trase medzinárodného koridoru z Prešova cez Giraltovce do Svidníka. Táto cesta je presmerovaná od augusta cez Stropkov. A zase len nechápeme, prečo? Nevadí nám, že trasa bude drahšia, pretože aj laik vie, že keď je tam, sú tam dlhšie tunely, je to dlhšia trasa, nemôže byť lacnejšia. Čiže, toto sú také omyly, ktoré takisto nás trošku vyvádzajú z miery.

    Ďalším takým, myslím, že citlivo vnímaným problémom je R7. R7 znamená Bratislava – Dunajská Lužná – Šamorín, ja som túto zjednodušenú mapku doniesol. Ja som rozhodol o tejto trase v roku 2009, že pôjde tým variantom C, tým modrým, ktorý je na tej mapke s tým, že po dôkladnom zvážení a to na základe ekologických, environmentálnych, technických podkladov, ale aj časového horizontu.

    Fialovo je znázornená zmenená trasa tzv. variantu A, to tam dole na tom obrázku vidíte a jeho pokračovaním je privádzač cez Slovnaft, to je tá fialová bodkovaná čiara.

    Variant C s tou slabšou zelenou, zase len ho vidíte s tým C, ktorý mal už vysúťaženú dokumentáciu na územné rozhodnutie, bol pôvodne plánovaný na ukončenie v roku 2014, najneskôr v roku 2015. Áno, súhlasím s tým, že C nie je v územnom pláne, ale podotýkam, že práce na zmenách a doplnkoch už boli začaté, a to tak, že kým by sa bola spracovala dokumentácia, boli by vykonané zmeny územného plánu na vyššom územnom celku. A ten už začal na tejto dokumentácii pracovať. Takže po dosiahnutí konsenzu aj s vedením vyššieho územného celku bol termín uvedenia do prevádzky 2014, najneskôr 2015 reálny.

    Obľúbený termín super lieviku, to je tá križovatka Rovinka, čo to tam vidíte napísané, je taktiež slabým argumentom. Každá komunikácia do Bratislavy má mnohonásobne prekročenú kapacitu, aj diaľnica D1 pred Prístavným mostom. Pozrite si tie vypracované štúdie, a preto sa pri všetkých variantoch uvažuje s výstavbou D4, inak bude Bratislava územím stojacich vozidiel a v krátkom čase dôjde ku kolapsu dopravy v Bratislave. Podľa predbežných informácií však s výstavbou D4 taktiež sa nejde v takom tempe, resp. v žiadnom tempe, čo ma taktiež mýli.

    Čiže, chcem skonštatovať to, že zmenený variant A súčasnou vládou je dvojnásobne drahší, pretože cca za 100 mil. EUR treba zrealizovať tú plnú fialovú cestu variantu A a za ďalších 100 mil. EUR treba urobiť ešte tú bodkovanú fialovú čiaru, aby sme sa dostali na D1. Čiže, je dvojnásobne drahší, pričom variant C, ten zelený variant, stojí cca 100 mil. EUR.

    Takisto, interpeloval som pána ministra, uvádza vo svojej odpovedi, že ukončí ten plný fialový variant A v čase myslím, že 2018, ale tento fialový bodkovaný, čo je privádzač, takisto platený zo štátu, predraží túto stavbu o 100 %, to znamená o ďalších 100 mil., ukončí až o rok neskôr. To ja nechápem, čo sú to za nezmysly a ako to môže minister podpísať, pretože už sa tešte občania v Dunajskej Lužnej, že pôjdete po fialovom variante A, prídete na D4, ktorá neexistuje a rok si počkajte, tam zaparkujte auto a rok si počkajte, kým bude dobudovaný bodkovaný fialový variant a potom snáď prejdete do Bratislavy. Čiže takéto nezmysly, v takejto ucelenosti výstavby sú naozaj pre mňa nonsensom. A toto bolo v interpelácii, na ktorú mi odpovedal pán minister.

    To dokonca ešte, ten bodkovaný, lebo ten nemá žiadne štúdie, nič urobené, ten bodkovaný fialový, bude ešte neskôr ako necelý rok, ktorý je uvedený v interpelácii, pretože ja sa pamätám, že aj ten časový horizont bol limitujúci v mojom rozhodovaní, pretože naozaj v roku 2018, možno 2019 môže byť spojenie Dunajskej Lužnej - Šamorína – Dunajskej Lužnej a Bratislavy, pričom naozaj zelený variant, riešiteľný variant o polovicu lacnejší, môže byť zrealizovaný v roku 2015. Ešte stále sa dá 2015 stihnúť a preto sa aj budeme pýtať súčasnej vlády, prečo takéto nezmyselné rozhodnutia, prečo nechcú dynamickejšie stavať, prečo nechcú pomôcť aj tým občanom v Šamoríne a v Dunajskej Lužnej, prečo im nepovedia, že 2015 tam to bude hotové, prečo nezdynamizujú výstavbu D4 tak, aby to bolo ešte lepšie užívania schopné. Takže, toto sú pre mňa otázniky, ktoré naozaj nemajú logiku.

    Stále tu zaznieva to, že stavby stavané vládou Roberta Fica sú predražené. Preto som si dovolil reagovať na takto často pertraktované

    omieľané predraženie. Samozrejme je to podporené rôznymi analytikmi alebo pseudo analytikmi. To nejdem ani spomínať. Čiže, ja osobne som žiadal, keď uznám, že možno aj to s otáznikom, že predvolebná rétorika je jedna vec, ale keď je to stále povolebná rétorika o predraženosti, tak som dal legitímnu otázku. Požiadal som interpeláciou rezort dopravy 20., pardon 8.9.2010 o vyhodnotenie predražených stavieb. Či je niečo relevantné, aby sa dalo, lebo keď je niečo predražené, tak musí byť oproti niečomu a zatiaľ som odpoveď žiadnu nedostal, resp. interpelácia, k interpelácii som dostal odpoveď od pána ministra Figeľa, že požiadavke na analýzu predražených stavieb, citujem: „Až neskôr bude čas na vami požadovanú analýzu, ak o to o ňu ešte budete mať záujem.“ No toto je odpoveď. Ale slovo predražené používame dnes, ale na zdôvodnenie toho predraženia bude odpoveď až neskôr, ak o ňu ešte budete mať záujem. Tak toto je ozaj, dovolím si tvrdiť, až farizejstvo, keď vychádzate z ničoho a hneď vyhodnocujete významné, významné odsúdenia o predraženosti.

    Čiže, pýtam sa, z akého dôvodu a z akého titulu pán Figeľ aj s celou touto vládou rozpráva o predraženosti stavieb? Zatiaľ rezort pod jeho vedením neobstaral ani jednu dokumentáciu na žiadnu z potrebných cestných stavieb, a nie to ešte realizáciu stavby, a ani si nesadli s jeho tímom a dali si námahu spočítať, koľko stáli úseky diaľnic v rokoch 2000, 1998 až 2006 v porovnaní s rokmi 2006 až 2010. Čiže myslím, že v mojej interpelácii som sa pýtal jasne. Zabudol som však, že tuto sú dôležitejšie hadice a personálna politika a personálna agentúra ako odpovedať na takéto dôležité fakty a zároveň tvrdiť o predraženosti, lebo nikto mi zatiaľ neodpovedal, čo je to predraženie.

    Ja som analýzu urobil a bol by som ju aj pánovi ministrovi poskytol, nech ho nezavádzajú jeho pracovníci, aby sa vyvaroval chýb v tomto, ak má záujem takéto reči viesť. Čiže, ja uvediem len tri stavby, ktoré sú podľa môjho názoru naozaj predražené a ktoré zabezpečovala, zabezpečovala časť súčasnej koalície, to znamená vo vedení rezortu, keď bolo SDKÚ a štátni tajomníci boli obsadení KDH.

    Čiže, tu je jedna z tých perál Čadca, obchvat mesta, prvá etapa. Táto stavba má aj tunel Horelica, stavba je v dĺžke 1,4 km, stavba má 57 dodatkov. Pôvodne vysúťažená cena bola 25 mil. EUR a predraženie o 264 %. Ešte raz to zopakujem 264 % a cena za polovičný profil diaľničného úseku je 1,5 mld. SK. Čiže tým fialovým je vlastne indexovaná cena, lebo to tmavomodré a bledomodré sú tie ceny, ale aby sme to dostali na nejakú porovnávaciu úroveň ceny 2010, tak sme to indexovali. Čiže, toto, toto si myslím, že si pozrite a potom hovorte o predraženosti stavieb.

    Ďalšia stavba Ladce – Sverepec na D1. Stavba má necelých 10 km v plnom profile, začatie výstavby v 98. Predčasné užívanie horko ťažko 2005. Počet dodatkov 150. Predraženie oproti súťaži 233 %. Kilometer diaľnice bez tunela, lebo táto stavba nemá tunel, má samozrejme aj mosty, na dnešné ceny za 900 mil. Sk. Takto vyzerá transparentnosť a takto vyzerá predraženie pod taktovkou SDKÚ a KDH v rokoch 1998 až 2006. (Potlesk). Čiže vy nemáte naozaj ani morálne ani etické právo rozprávať o nejakej predraženosti, keď sa nepozriete do svojej histórie.

    No a poslednou čerešničkou na torte je Behárovce – Branisko. Myslím, že všetci to poznáte, je to naozaj nešťastná stavba. Počet dodatkov 241. Predraženie oproti pôvodne vysúťaženej cene 193 %. Vyšetrovanie políciou, kvalitu prác nebudem ani spomínať a takto vyzerá naozaj transparentnosť, pretože kilometer polovičného profilu nám vychádza na 1 mld. Sk. Čiže nemáte ani morálne, ani etické právo a nemáte ani technický základ, aby ste vedeli relevantne povedať slovo predraženie a pozrite sa na to, čo ste spackali vy. Čiže opatrne poprosím narábať s takouto predvolebnou rétorikou, pretože myslím si, že nestojí to za to, aby ste strácali tvár, keď nemáte porovnanie.

    Naopak, D1 prvý balík, ktorý ste zastavili. Ja mám aj porovnanie z viacerých európskych stavieb, ale tam vychádza naša D1, tých 75 km zhruba 32 mil. EUR na km, pričom zase len, lebo je to ťažko porovnávať. To nemôžeme porovnať s Chorvátskom, nemôžme porovnať, ja neviem, s Českou republikou, lebo zase sú to iné geologické, iné topologické pomery, čiže treba iné normatívne pomery, iné normatívne pomery, ale urobili sme určité porovnanie s viacerými stavbami, ale napríklad počet tunelov, podobná geológia, podobná typológia nám vyšla A41, napríklad, ale aj viacero stavieb. Je to spojenie, spojenie Ženevy s Ens Grenoble, alpský región, kde opakujem, počet tunelov, počet mostov, celková dĺžka je trošku iná, ale geológia približná, kde zase im to napríklad vyšlo 34,8 mil. km mil. EUR na km, nám 32,9, ale je to diskutabilné a nemôžeme porovnávať, ako tu už odznelo s chorvátskou diaľnicou, pretože chorvátska diaľnica bola stavaná v dvoch fázach. Prvý polovičný profil, jeden pruh bez odstavného pruhu, nájazdy boli vybudované pre diaľnice, podjazdy len v prvej fáze. Okrem toho, že je tu len ten jeden odstavný pruh, čo som spomenul, sú jednoduchšie topologické, geotechnické, geologické podmienky, úplne iné ako na Slovensku. Chorvátske diaľnice sa stavali vo vápencovom profile a v podstate všetky stovky km takto a na plošinách, čo znamená, že neboli problémy s dovozom, s vyťaženosťou materiálu a takisto aj majetkoprávne problémy a takisto privádzače, ktoré tam existujú boli na úplne inej úrovni.

    Už sa blížim k záveru. V závere sa, ale stručne vrátim na to porovnanie a to je to, prečo hovoríme, že je nešťastím, sú tieto vaše rozhodnutia, pretože zjednodušene tu dávam tie závery, ktoré som prezentoval aj predtým ako sme chceli postupovať vo výstavbe diaľnic za 5,6 mld. EUR, 10 500 pracovných miest priamych a ako bude postupovať súčasná vláda 1,5 mld. EUR a tých 2 900 pracovných miest. Čiže chcem zvýrazniť to, že súčasná vláda zabezpečila nielen kľudné leto pre stavbárov, leto 2011, ale aj zimu a obávam sa, že aj rok 2012. Čiže ten zimný spánok bude naozaj trvať nielen v lete 2011, ale určite aj v lete 2012, čo som teraz prezentoval. A bolo nešťastím to rozhodnutie, ktoré bolo urobené a bude mať ďalekosiahle následky na rozvoj Slovenska.

    Súčasná vláda pripravila dvojaký bič pre občanov Slovenska, pre stavbárov, pretože na jednej strane ich zaťažila úsporným balíčkom, na jednej strane ich zaťažila DPH – kou a prudko zníži kúpyschopnosť. To je jedna strana biča a na druhej strane zníži zamestnanosť a rozšíri sociálnu sieť o 10 000 zamestnancov, čo nás veľmi, veľmi vyrušuje a preto sme si dovolili zaradiť aj takýto bod do programu vlády.

    Čiže, záverom len súhlasím s tým, že každá nová vláda má dostať 100 dní na zorientovanie. Doteraz však nerozumiem tomu, ako rýchlo sa vláda zorientovala v zrušení a zastavení PPP projektu, tých 75 km na D1, keď v priebehu 15 dní rozhodla, že projekt zastaví. Ale na ďalší postup na to B, ani za 100 dní dodnes ešte neodpovedala, čo chce vlastne robiť a ako chce nahradiť postup vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.

    Stále počúvam, chceme stavať a budeme stavať. Ale na jednoduchú otázku, čo, kedy a za čo, som ešte odpoveď dodnes nedostal. Čiže toto je, toto je, toto pre mňa znamená, že stále budeme prehodnocovať, analyzovať, analyzovať, zastavovať bez reálnych výsledkov, avšak s výrazným dopadom na zamestnanosť, keď počet minimálne tých 5 000 prepustených ľudí, ktoré avizujú už veľké dodávateľské firmy na Slovensku sa pomaly napĺňa. V prípade takýchto chybných a amatérskych rozhodnutí môžeme očakávať ďalšie petičné akcie obyvateľov dopravou ťažko skúšaných regiónov ako je Dunajská Lužná, ako je Rovinka, ako sú Sučany, ktorí dávno pochopili, čo znamená takéto prehodnocovanie pre reálne uskutočňovanie stavieb, pretože ten proces prípravy je naozaj 3 – 4-ročný a keď ho vrátim do bodu nula, ho potom nedobehnem tak rýchlo. Čiže, takisto tie nepokoje na plánovanej trase D1 v prípade Sučian, už začínajú a ľudia vidia, že na D1 medzi Žilinou a Sviňou sa na jar 2011 určite stavať nezačne. Obávam sa, že taký čulý pracovný ruch ako je medzi Nitrou a Banskou Bystricou toto ťažkopádne vedenie rezortu, takýto prístup vlády Slovenskej republiky nezabezpečí.

    Je mi však naozaj ľúto, že takýmto nerozvážnym konaním dochádza k zastaveniu veľkého investorského kolesa, ktoré sa ťažko rozbieha a ktoré znamená rozvoj ostatných regiónov Slovenska a vzniknutá diera v kontinuite prípravy a výstavby bude znamenať obrovské hospodárske škody, veľkých rozmerov.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte ešte predložiť návrh uznesenia, kde predkladám tento návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky po

    A. konštatuje, že rozhodnutie vlády Slovenskej republiky zastaviť realizáciu PPP projektu na 75 km úseku diaľnice D1 Dubná Skala – Svinia, negatívne ovplyvní odstraňovanie regionálnych rozdielov, mieru nezamestnanosti a hospodársky rast Slovenska a oddiali diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami o niekoľko rokov.Po

    B. Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby vzhľadom, aby

    1. vzhľadom na zásadné utlmenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest nepristupovala k zvyšovaniu ceny diaľničnej nálepky pre fyzické osoby a vozidlá do 3,5 t,

    2. aby vláda predložila Národnej rade do 30 dní správu o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest s osobitným zameraním na tieto okruhy otázok. Aké stavby diaľnic a rýchlostných ciest plánuje vláda začať v rokoch 2010 až 2014? Aký je plán ukončenia a prevádzky týchto stavieb? A za posledné, aká štruktúra zdrojov potreby na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2010 až 2014 bude použitá?

    Dámy a páni, keď to myslíte s rozvojom Slovenska úprimne, tak podporte toto uznesenie vlády, aby naozaj Národná rada svojou kontrolnou funkciou vedela vstúpiť do takýchto nešťastných rozhodnutí, ktoré Slovensko oddialia ďaleko, ďaleko. Nechcel som vás strašiť s tým časovým horizontom, ale ďaleko, ďaleko pod želaný, za želaný horizont dokončenia nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku, ktorá nie je všetkým. Ja to uznávam, ale vidíte to na Považí, že 90 % úspechu v rozvoji regiónu je cesta, 10 % je samozrejme daňové a legislatívne predpisy republiky, sú odvody a je celkové podnikateľské prostredie, ale bez tej cesty, ja som to zažil posledné štyri roky, kde som sa snažil dostať do mesta Banská Bystrica, do regiónu Banská Bystrica rôznych investorov. Každý, kto si pozrel mapu povedal, stačilo, my ideme sem. To isté som videl, Samsung vo Voderadoch, kde sme sa snažili ho umiestniť do niektorých iných regiónov, ale jednoducho buď sem, alebo odídeme. Čiže naozaj, cesta nie je všetko, ale je 90 % úspechu a mýli nás, mýlia nás takéto nešťastné rozhodnutia súčasnej vlády. Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím pán poslanec, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, tie F-ká sú prihlášky do rozpravy alebo faktické poznámky, ktoré nemôžete mať na vystúpenie pána poslanca Vážneho. Pán poslanec Slafkovský, Brocka, posledný prihlásený do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok. O vystúpenie požiadal v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku pán podpredseda Fico. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni. Rád by som nadviazal na rozsiahle vystúpenie pána poslanca Vážneho, ale skôr sa sústredím na veci strategického charakteru ako na detaily, pretože o detailoch hovoril veľmi presvedčivo pán poslanec Vážny.

    Vážené dámy a páni, pomaly 20 rokov na Slovensku diskutujeme o tom ako optimálne využiť geografickú polohu Slovenskej republiky. Sto dní novej vlády však ukázalo presný opak. Experti, či už pochádzajú zo Slovenska alebo zo zahraničia, v danej súvislosti hovoria o násobení negatív, o kumulatívnom efekte strát pri spoločnom odmietnutí rýchlej výstavby dopravnej infraštruktúry, spochybnení dôležitej železničnej trasy cez Slovensko, podceňovanie opatrení na rozvoj tranzitu zemného plynu cez naše územie a v neposlednom rade aj významnom zakolísaní v európskych štruktúrach. A majú pravdu, pretože všetky tieto veci sa dajú na konkrétnych príkladoch odôvodniť.

    Po prvé, je zastavená výstavba diaľnic. Môžeme používať akékoľvek výrazy, či je spomalená, či je zmrazená, jednoducho je zastavená. Kto sa pozrie na výstavbu diaľnic na strede Slovenska, tak nie sú tam žiadne stroje, a to čo bolo pripravené, sa nerealizuje. Pritom všetci dobre vieme, že bez adekvátnej dopravnej infraštruktúry nezvládneme ani len problémy s obslužnosťou jednotlivých regiónov. Vôbec už nehovoriac o vylúčení sa zo širších stredoeurópskych koridorov a s nimi súvisiacim hospodárskym rozvojom.

    Musím pripomenúť aj spochybnenie projektu širokorozchodnej železnice. Nie je možné mávnutím ruky len tak odhodiť projekt, na ktorom sa robí tak dlho a bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek informácií povedať, že to nie je dobré. Politický argument na zrušenie takéhoto obrovského projektu je nepostačujúci. Naviac ide o projekt, ku ktorému nás prizvali veľkí obchodní partneri z Východu aj Západu. To nie je ruský projekt. Je to Rusko-Ukrajinsko, dúfam, že niekedy v budúcnosti aj Slovensko, ale najmä rakúsky projekt. Ak to neurobíme my, tak to urobia s radosťou Maďari a potom sa ukáže aká to bola hrubá chyba, že sme tento projekt nepodporovali.

    Po tretie, na politickej úrovni sú podporované všetky možné trasy tranzitu zemného plynu, len nie tá vedúca cez Slovensko. Akoby politika bola nad hospodárskymi záujmami Slovenskej republiky. Keď sme my boli vo vláde, my sme predovšetkým riešili ako zvýšiť kapacitu prepravy plynu cez územie Slovenskej republiky a nešpekulovali sme o tom, že či pôjde severo-južný ťah alebo západo-východný ťah. Slovensko má svoje kapacity a tieto treba využívať.

    A samozrejme aj snaha o odlišnosť vo vzťahu k zodpovednosti za menu euro má svoje medzinárodné dôsledky a vplyv na postavenie Slovenska. Stávame sa nie celkom dôveryhodným partnerom v Európskej únii. A nakoniec šéf Európskej centrálnej banky povedal, že ak by Európska centrálna banka vedela, že Slovensko sa takto zachová, nesúhlasila by s prijatím Slovenskej republiky do eurozóny. Nuž keby sa toto nám stalo, tak tu organizujete medzinárodné demonštrácie. A stalo sa to vám, nie nám, ale je našou povinnosťou tieto veci pripomínať. Už ani nehovorím o významných agentúrach, ktoré povedali, že to dáva veľmi zlý príklad pre budúce kandidátske krajiny.

    V dôsledku všetkého uvedeného sa možno stotožniť s relevantnými závermi o násobení negatív na rôzne oblasti spoločenského a hospodárskeho života. Na hospodárstvo, regionálne rozdiely, zamestnanosť a celkovo na sociálnu sféru. Dopravnú vybavenosť územia až po spomínanú geografickú polohu Slovenska a jeho medzinárodné hospodárske a politické väzby. Pri takomto kumulatívnom zlyhávaní možno jednoznačne konštatovať absenciu elementárnej snahy o využívanie tzv. strategickej dimenzie vládnutia. Toto je, vážené dámy a páni, rukopis sto dní vládnutia. Také sú širšie súvislosti zastavenia výstavby diaľnic na Slovensku.

    Tejto vláde, ktorá tu je, chýba vízia, nevie čo so Slovenskom. Chýba jej národnoštátna vízia, chýba jej medzinárodná vízia, a preto sme svedkami ad hoc rozhodnutí, ktoré neprinášajú tejto krajine žiadny efekt. V rokoch 1998 až 2006 už raz došlo k obdobnému. Uvedený fakt mal za následok zvýšenie regionálnych rozdielov a prehĺbenie zaostávania niektorých regiónov. Kým bratislavský región dosiahol úroveň 148 % priemeru Európskej únie, ostatné regióny významnejšie zaostávajú. Západné Slovensko dosahuje úroveň 62,8 %, stredné Slovensko 49,2 % a východné Slovensko 44 %. Jedinou možnosťou ako reagovať na tento závažný problém je predovšetkým prepojiť východ a západ čo najrýchlejšie diaľnicou. Uvedená priorita mala mať výrazný synergický potenciál pre budúci rozvoj Slovenska. My sme si povedali v našom programovom vyhlásení 2006 až 2010, že postavíme a dokončíme 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Odovzdali sme 150, naviac sa odovzdalo 90 km diaľnic a rýchlostných komunikácií vo vysokom štádiu rozostavanosti. Keby svetová hospodárska kríza 18 mesiacov nezdržala projekty PPP, dnes sme ešte ďalej, pokiaľ ide o diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc.

    Z uvedeného dôvodu sme sa, ako som to už uviedol, v roku 2006 zaviazali dôsledne využiť všetky dostupné zdroje na efektívne dobudovanie základnej dopravnej, informačnej a komunikačnej infraštruktúry. A nehovorili sme o tom, naozaj sme sa tomu začali venovať veľmi intenzívne. Predovšetkým sme razantne prehodnotili možnosti využitia kohézneho fondu na roky 2004 a 2006 a obdobie 2007 až 2013. Dali sme nutné prostriedky zo štátneho rozpočtu a pripravili sme nevyhnutné kroky pre využitie verejno-súkromných partnerstiev pre projekty nadradenej dopravnej siete.

    Ak sa bavíme o PPP projektoch, nezachytil som, či to povedal pán poslanec Vážny, ale chcem to zopakovať. Projekt PPP medzi Nitrou a Zvolenom bol vyhlásený za najlepší infraštrukturálny projekt v Európe v roku 2009.

  • Tak sme to asi nerobili zle. Pracuje tam obrovské množstvo ľudí, je tam vynikajúce tempo prác, sú tam nádherné stavebné diela. Odporúčam, vás tam pustia na stavbu, mňa tam nechceli pustiť na stavbu, choďte si pozrieť nádherné mostné prepojenia, úžasné technológie, je to niečo, na čo Slovensko bude určite hrdé a bude to zážitok prechádzať z Bratislavy až do Banskej Bystrice po tejto ceste.

    Koncentrácia pozornosti na diaľnice bola z hľadiska dopravnej obslužnosti absolútne správnym a nevyhnutným riešením. Prepojenie západnej časti so strednou a východnou časťou Slovenska diaľnicou a rýchlostnými cestami malo vytvoriť nepochybne potenciál pre rast zaostávajúcich území, ktorých je v strednej a východnej časti Slovenska stále veľký počet. Medzi hlavné regionálne problémy patrí predovšetkým západno-východný rozdiel, tzv. pretrvávajúci západno-východný gradient rozvoja. Východná časť a južná časť Slovenska je charakteristická nižšou mierou koncentrácie obyvateľov, vidieckym charakterom osídlenia a významnou priestorovou koncentráciou marginarizovaných skupín. Hlavne hovoríme o sociálne slabších skupinách, hovoríme o rómskom obyvateľstve.

    Nízka ekonomická výkonnosť, nízka miera investícií, pomalšia dynamika rastu nových pracovných miest, zastaraná štruktúra regionálnej ekonomiky, prípadne pomalá reštrukturalizácia podnikov vedie k pretrvávajúcej vysokej miere nezamestnanosti a k problémom s dlhodobou nezamestnanosťou. A špecifickým problémom týchto regiónov zostáva zlá dopravná dostupnosť a celkové nedostatky v základnej infraštruktúre. Sektor dopravy a snáď sa o tom nemusíme presviedčať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, nepôsobí na ekonomiku iba sprostredkovane, ale taktiež priamym podieľaním sa na tvorbe HDP a zamestnanosti.

    Niekedy si hovoríme o diaľniciach iba v pozícii peňazí, že koľko to stojí. Áno, všetko niečo stojí, ale diaľnice nie je iba o tom, že ako sa rýchlo presuniem z bodu A do bodu B. Diaľnica znamená automaticky obrovský rozvoj daného územia. Spomeňme si ako vyzeralo Považie na začiatku 90-tych rokov a čo urobila diaľnica v tejto oblasti. Ako sa dnes bude dariť napr. aj takej časti ako je Považská Bystrica po dobudovaní diaľničného mostu. Už ani nehovorím o už spomínanej rýchlostnej komunikácii medzi Nitrou a Zvolenom.

    Preto chcem, vážené dámy a páni, konštatovať, že na sektor dopravy pripadá približne 6,52 hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky a asi 4 % pracovných miest. To je ten obrovský počet, obrovské množstvo peňazí, je tomu treba venovať podstatne väčšiu pozornosť.

    Ministerstvu dopravy, a to chcem oceniť, to čo urobil vtedajší minister dopravy pán Vážny, sa v minulom volebnom období, samozrejme, hovoríme o rokoch 2006 – 2010, sa podarilo naplno rozbehnúť viaczdrojové financovanie cestnej infraštruktúry. Bola rozbehnutá implementácia infraštrukturálnych projektov v rámci operačného programu Doprava s pomocou nenávratných zdrojov z fondov Európskej únie. Začala diaľničná výstavba v rámci PPP projektov a v oboch prípadoch sme sa veľa naučili a máme aj veľké skúsenosti.

    Vážené dámy a páni, znovu to tu otvorím a hovorte o tom na pôde Národnej rady. Ak vás vláda presviedča, že je schopná zafinancovať diaľnice bez PPP projektov, tak vás klame.

  • Pretože vieme, koľko je peňazí v štátnom rozpočte, vieme koľko je peňazí vo fondoch, aj keď popresúvate peniaze v rámci 11 operačných programov v rámci strategického referenčného rámca, nepostavíte nič. Bez PPP projektov nie ste schopní postaviť diaľnice na Slovensku a neklamte sa sami, že jednoducho ste schopní diaľnice stavať v rýchlejšom tempe. Poslanec Vážny vám presne povedal termíny ako skončíte, ak nebudete využívať súkromné verejné partnerstvo v tejto oblasti.

    Preto môžem skonštatovať, že vláda v rokoch 2006 až 2010 splnila svoje programové ciele. Urobili sme nie 100, ale 150 km a ešte sme odovzdali okolo 90 km vysoko rozostavaných stavieb diaľnic alebo rýchlostných komunikácií. A robili sme tak, vážené dámy a páni, napriek obmedzeniam, ktoré sme mali z maastrichtských kritérií a programu stability. Veď sme zavádzali euro 1. januára 2009 a deficit musel byť pod 3 % a aj bol. To považujem za obrovský výsledok práce vlády v rokoch 2006 až 2010. Samozrejme, že boli aj chyby, ale kto pri takýchto novátorských projektoch ako je PPP, chyby neurobí?

    Ale pripomínam ešte raz, že sme sa veľa naučili a tieto skúsenosti by mohli byť teraz použité pri efektívnejšom využívaní tejto formy financovania diaľnic.

    Už v predvolebnom období sa na politickej scéne, teraz hovorím o jari 2010, objavili názory smerujúce k spomaleniu, resp. zastaveniu intenzívneho budovania diaľnic. V sebe nesú komplexnejšie riziká a ohrozenia ako je len samotné zastavenie budovania infraštruktúry. Zahrňovali aspekty zamestnanosti. Dnes nám hlásia veľké firmy, ktoré boli pripravené stavať PPP projekt na D1, že budú prepúšťať ľudí a budeme hovoriť o tisícoch ľudí, nebudeme hovoriť o desiatkach alebo o stovkách ľudí a dostávame tieto samotné firmy do veľkých problémov.

    Chcem povedať, že ak budeme pokračovať takýmto prístupom k výstavbe diaľnic, tak zamestnanosť opäť dostane na Slovensku ďalší úder. Toto všetko čo sa pred voľbami hovorilo tak trochu po tichu, sa však po voľbách stalo úplnou realitou. A to napriek tomu, vážené dámy a páni, že rozhodujúcim materiálom, ktorý určuje riešenia v oblasti budovania dopravnej siete na Slovensku je stratégia rozvoja dopravy do roku 2020. Táto stratégia bola schválená 3. marca 2010 uznesením vlády č. 158 a podčiarkujem, súčasná vláda doposiaľ žiadne zmeny v obsahu stratégie neprijala.

    Tak teda, ako ste pripravení na vládnutie? Nastúpili ste do vlády, tvrdili ste, že ste najlepšie pripravení na svete, ako máte všetko vymyslené, ale v základnom dokumente štátu, ktorý hovorí o budovaní infraštruktúry ste za 100 dní neurobili jednu jedinú čiarku a tento dokument vás stále zaväzuje. Tak na základe čoho idete? Idete na základe nejakých vlastných nápadov alebo myšlienok alebo idete podľa strategických dokumentov, na ktorých sme veľmi tvrdo pracovali pomerne dlhé obdobia.

    Tento dokument, táto stratégia, ktoré stále platí a ktorej ste sa ani nedotkli, okrem analytickej časti ponúka prognózu vývoja dopravy, víziu, priority a ciele stratégie, ako aj určuje nástroje a opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Plnenie navrhovaných priorít stratégie predpokladá financie zabezpečené z kapitoly ministerstva dopravy, zdrojov Európskej únie, ale najmä súkromných zdrojov, súkromných zdrojov a potom príjmov, ktoré prichádzajú zo spoplatnenia dopravnej infraštruktúry, hovoríme najmä o zavedení elektronického mýta. Realizácia navrhovaných opatrení predpokladá priaznivý dopad na hospodársky rast a konkurencieschopnosť Slovenska a jej regiónov.

    Výstavba diaľnic, vážené dámy a páni, je proces, ktorý presahuje nie jedno, dve, ale presahuje niekoľko volebných období. Preto sa musí plánovať dlhodobo a v širokej zhode. Ak sa mení koncepcia a priority každé štyri roky, neuveriteľne sa plytvá ľudskou prácou v príprave stavieb a rovnako sa plytvá aj finančnými prostriedkami.

    Už teraz počúvame, že stavba, projekt D1 medzi Dubnou Skalou sa začína prikrývať opäť zemou, aby nedošlo ku škodám na tých cestných úpravách, ktoré sa už urobili. Veď to sme už na hlavu úplne padnutí?

    Tak boli tam buldozéry, vyklčovali všetky stromy, urobili prvé zemné úpravy a teraz, aby to zima nezlikvidovala, lebo tam nechcete stavať, tak teraz tam opäť navážajú ornú pôdu, aby to uchránili pred dôsledkami zimy. Takto staviate diaľnice? Takto sa to nerobilo nikdy a je to škoda, pretože míňate tak ľudský potenciál, ako míňate aj finančné prostriedky. Napríklad pri zmene priorít u stavieb posunutých do budúcnosti prepadá platnosť tých povolení, ktorá je len dvojročná. To si treba uvedomiť. Čiže máme niektoré povolenia, ktoré končia. Ak sa nevyužijú, musíme ísť od začiatku. Preto termíny, na ktoré upozorňoval Ľubo Vážny, ako poslanec Národnej rady, sú naozaj veľmi reálne, ak budete pokračovať tak, ako to teraz navrhujete.

    Po vstupe do Európskej únie nastali vo výstavbe dopravnej infraštruktúry tri dôležité momenty. Po prvé. Prebrala sa spoločná legislatíva, predovšetkým v oblasti životného prostredia a vo verejnom obstarávaní. Po druhé. Využívajú sa fondy Európskej únie na financovanie a výstavba sa riadi príslušnými pravidlami. A po tretie otvorili sa dvere finančne silnejšej zahraničnej konkurencie. A z toho vyplynuli aj tri kardinálne dôsledky. Po prvé. Predĺžil sa investičný cyklus. S tým musíme rátať. Po druhé. Výkup pozemkov za trhových podmienok výrazne zasahuje do postupových termínov. Len vás opäť žiadam, nerobte nič s osobitným zákonom, ktorý sme prijali, pokiaľ ide o urýchlenie výstavby diaľnic. Ak tento zákon zrušíte, tak si ďalších 10 rokov pripisujete, pokiaľ ide o výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Po tretie. Dôsledok je, že dĺžka jednotlivých etáp investičného cyklu sa dá len veľmi ťažko odhadnúť.

    Znova opakujem, že súčasná vláda doposiaľ žiadne zmeny v obsahu stratégie, rozvoja dopravy do roku 2020 neprijala. Jediný relevantný materiál návrh navýšenia rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy a informácii a ukončení koncesnej zmluvy a jej dodatkov bol prerokovaný 6.10.2010 uznesením vlády 681 z roku 2010. Hovorím čísla, preto, aby ste si nemysleli, že vás nepozorujeme a nesledujeme.

    Uvedený krok je v priamom rozpore s cieľmi schválenej stratégie a bezprostredne sa podpisuje pod spomalenie procesu vyrovnávania regionálnych rozdielov a zvyšovaniu dostupnosti regiónov s negatívnymi dopadmi v ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej oblasti. Je to v priamom rozpore s napĺňaním základného cieľa kohéznej politiky a s priamymi negatívnymi dopadmi na kvalitu života, riešenie zamestnanosti a konkurencieschopnosti v zaostávajúcich regiónoch. Regionálne disparity na území Slovenskej republiky sú výsledkom pôsobenia systémových a vecných podmienok. Rýchle a efektívne riešenia projektov nadradené cestnej siete a prepojenie regiónov má priamy dopad na vývoj merateľných ukazovateľov ako je hrubý domáci produkt, pridaná hodnota, miera nezamestnanosti, miera podnikateľskej aktivity, absorpčných možností, objem HDP v parite kúpnej sily na jedného obyvateľa, produkčná výkonnosť regiónov, syntetický, demografický ukazovateľ, ukazovateľ infraštrukturálnej vybavenosti územia a v neposlednom rade aj komplexný ukazovateľ ekonomickej a sociálnej úrovni.

    Z merateľných ukazovateľov vo vzťahu k regionálnym rozdielom ich predchádzajúceho očakávaného vývoja je zrejmé, že po narušení cieľov, ktoré sme nastavili v stratégii rozvoja dopravy do roku 2020, sa procesy vyrovnávania disparít spomalia, ich vývoj bude ťažko odhadnuteľný a bude znamenať ďalšie prekážky pre problémové regióny Slovenska v oblasti ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej kohézie.

    Z uvedených dôvodov, vážené dámy a páni, sme predložili návrh uznesenia a považujeme za opodstatnené, aby Národná rada konštatovala dôsledky zastavenia výstavby 75 km úseku diaľnic tak, ako je to uvedené v návrhu predmetného uznesenia. A čo chcete do toho uznesenia napísať, že zastavenie diaľnic zabezpečí rast zamestnanosti? Alebo že zabezpečí vyrovnávanie regionálnych rozdielov, keď je zrejmé, že zastavenie výstavby diaľnic znamená rast nezamestnanosti a znamená spomalenie riešenia regionálnych rozdielov? Prečo sa bojíme priznať faktickú pravdu, ktorá tu je. Nijako inak to už nebude.

    Rovnako považujeme za opodstatnené, aby Národná rada požiadala vládu o predloženie správy o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Presne zadefinované okruhy otázok správy predurčujú jednoznačné zameranie na vecnú rovinu a majú vylúčiť politické a mediálne hry.

    My nechceme, aby ste nám písali nejaké klasické frázy, ktoré poznáme pri takýchto správach. Postavili sme v uznesení jasné otázky a chceme na tieto jasné otázky aj jasné odpovede. Takto koncipovaný návrh je o tvrdej realite, pretože chceme vedieť, čo sa na diaľniciach bude diať. O kľúčovej téme podmieňujúcej hospodársky rozvoj Slovenska, jeho regiónov s priamymi alebo nepriamymi úžitkami pre väčšinu ľudí. Doprava je vnímaná nielen ako prostriedok mobility, ale ako prostriedok na zvýšenie atraktivity územia, jeho ekonomického potenciálu a kvality života obyvateľov.

    A ešte jedna vec je v tomto uznesení a žiadame, aby vláda Slovenskej republiky vzhľadom na utlmenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest nepristupovala k zvýšeniu ceny za diaľničné nálepky pre fyzické osoby a vozidlá do 3,5 t.

  • Tak my sme, vážené dámy a páni, my sme diaľnice stavali, tak ako sme vedeli. Opakujem 150 km, plus 90 km, úspešné PPP projekty, ale nedotkli sme sa za 4 roky diaľničnej známky. Nedotkli sme sa jej. Cena diaľničnej známky pre fyzické osoby a pre vozidlá do 3,5 t za 4 roky bola tá istá. A vy ste zastavili diaľnice a ešte ani neuschol atrament na tomto podpise, že zastavujete diaľnice a už idete zvýšiť diaľničnú známku pre slovenskú verejnosť na 50 EUR. Tak vám teda všetkým veľmi pekne blahoželám. A bol by som veľmi rád, keby ste návrh uznesenia podporili v takej podobe v akej bolo predložené. Ďakujem pekne.

  • ale skôr sa sústredím na veci strategického charakteru ako na detaily, pretože o detailoch hovoril veľmi presvedčivo pán poslanec Vážny.

    Vážené dámy a páni, pomaly 20 rokov na Slovensku diskutujeme o tom ako optimálne využiť geografickú polohu Slovenskej republiky. Sto dní novej vlády však ukázalo presný opak. Experti, či už pochádzajú zo Slovenska alebo zo zahraničia, v danej súvislosti hovoria o násobení negatív, o kumulatívnom efekte strát pri spoločnom odmietnutí rýchlej výstavby dopravnej infraštruktúry, spochybnení dôležitej železničnej trasy cez Slovensko, podceňovanie opatrení na rozvoj tranzitu zemného plynu cez naše územie a v neposlednom rade aj významnom zakolísaní v európskych štruktúrach. A majú pravdu, pretože všetky tieto veci sa dajú na konkrétnych príkladoch odôvodniť.

    Po prvé, je zastavená výstavba diaľnic. Môžeme používať akékoľvek výrazy, či je spomalená, či je zmrazená, jednoducho je zastavená. Kto sa pozrie na výstavbu diaľnic na strede Slovenska, tak nie sú tam žiadne stroje, a to čo bolo pripravené, sa nerealizuje. Pritom všetci dobre vieme, že bez adekvátnej dopravnej infraštruktúry nezvládneme ani len problémy s obslužnosťou jednotlivých regiónov. Vôbec už nehovoriac o vylúčení sa zo širších stredoeurópskych koridorov a s nimi súvisiacim hospodárskym rozvojom.

    Musím pripomenúť aj spochybnenie projektu širokorozchodnej železnice. Nie je možné mávnutím ruky len tak odhodiť projekt, na ktorom sa robí tak dlho a bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek informácií povedať, že to nie je dobré. Politický argument na zrušenie takéhoto obrovského projektu je nepostačujúci. Naviac ide o projekt, ku ktorému nás prizvali veľkí obchodní partneri z Východu aj Západu. To nie je ruský projekt. Je to Rusko-Ukrajinsko, dúfam, že niekedy v budúcnosti aj Slovensko, ale najmä rakúsky projekt. Ak to neurobíme my, tak to urobia s radosťou Maďari a potom sa ukáže aká to bola hrubá chyba, že sme tento projekt nepodporovali.

    Po tretie, na politickej úrovni sú podporované všetky možné trasy tranzitu zemného plynu, len nie tá vedúca cez Slovensko. Akoby politika bola nad hospodárskymi záujmami Slovenskej republiky. Keď sme my boli vo vláde, my sme predovšetkým riešili ako zvýšiť kapacitu prepravy plynu cez územie Slovenskej republiky a nešpekulovali sme o tom, že či pôjde severo-južný ťah alebo západo-východný ťah. Slovensko má svoje kapacity a tieto treba využívať.

    A samozrejme aj snaha o odlišnosť vo vzťahu k zodpovednosti za menu euro má svoje medzinárodné dôsledky a vplyv na postavenie Slovenska. Stávame sa nie celkom dôveryhodným partnerom v Európskej únii. A nakoniec šéf Európskej centrálnej banky povedal, že ak by Európska centrálna banka vedela, že Slovensko sa takto zachová, nesúhlasila by s prijatím Slovenskej republiky do eurozóny. Nuž keby sa toto nám stalo, tak tu organizujete medzinárodné demonštrácie. A stalo sa to vám, nie nám, ale je našou povinnosťou tieto veci pripomínať. Už ani nehovorím o významných agentúrach, ktoré povedali, že to dáva veľmi zlý príklad pre budúce kandidátske krajiny.

    V dôsledku všetkého uvedeného sa možno stotožniť s relevantnými závermi o násobení negatív na rôzne oblasti spoločenského a hospodárskeho života. Na hospodárstvo, regionálne rozdiely, zamestnanosť a celkovo na sociálnu sféru. Dopravnú vybavenosť územia až po spomínanú geografickú polohu Slovenska a jeho medzinárodné hospodárske a politické väzby. Pri takomto kumulatívnom zlyhávaní možno jednoznačne konštatovať absenciu elementárnej snahy o využívanie tzv. strategickej dimenzie vládnutia. Toto je, vážené dámy a páni, rukopis sto dní vládnutia. Také sú širšie súvislosti zastavenia výstavby diaľnic na Slovensku.

    Tejto vláde, ktorá tu je, chýba vízia, nevie čo so Slovenskom. Chýba jej národnoštátna vízia, chýba jej medzinárodná vízia, a preto sme svedkami ad hoc rozhodnutí, ktoré neprinášajú tejto krajine žiadny efekt. V rokoch 1998 až 2006 už raz došlo k obdobnému. Uvedený fakt mal za následok zvýšenie regionálnych rozdielov a prehĺbenie zaostávania niektorých regiónov. Kým bratislavský región dosiahol úroveň 148 % priemeru Európskej únie, ostatné regióny významnejšie zaostávajú. Západné Slovensko dosahuje úroveň 62,8 %, stredné Slovensko 49,2 % a východné Slovensko 44 %. Jedinou možnosťou ako reagovať na tento závažný problém je predovšetkým prepojiť východ a západ čo najrýchlejšie diaľnicou. Uvedená priorita mala mať výrazný synergický potenciál pre budúci rozvoj Slovenska. My sme si povedali v našom programovom vyhlásení 2006 až 2010, že postavíme a dokončíme 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Odovzdali sme 150, naviac sa odovzdalo 90 km diaľnic a rýchlostných komunikácií vo vysokom štádiu rozostavanosti. Keby svetová hospodárska kríza 18 mesiacov nezdržala projekty PPP, dnes sme ešte ďalej, pokiaľ ide o diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc.

    Z uvedeného dôvodu sme sa, ako som to už uviedol, v roku 2006 zaviazali dôsledne využiť všetky dostupné zdroje na efektívne dobudovanie základnej dopravnej, informačnej a komunikačnej infraštruktúry. A nehovorili sme o tom, naozaj sme sa tomu začali venovať veľmi intenzívne. Predovšetkým sme razantne prehodnotili možnosti využitia kohézneho fondu na roky 2004 a 2006 a obdobie 2007 až 2013. Dali sme nutné prostriedky zo štátneho rozpočtu a pripravili sme nevyhnutné kroky pre využitie verejno-súkromných partnerstiev pre projekty nadradenej dopravnej siete.

    Ak sa bavíme o PPP projektoch, nezachytil som, či to povedal pán poslanec Vážny, ale chcem to zopakovať. Projekt PPP medzi Nitrou a Zvolenom bol vyhlásený za najlepší infraštrukturálny projekt v Európe v roku 2009.

  • Tak sme to asi nerobili zle. Pracuje tam obrovské množstvo ľudí, je tam vynikajúce tempo prác, sú tam nádherné stavebné diela. Odporúčam, vás tam pustia na stavbu, mňa tam nechceli pustiť na stavbu, choďte si pozrieť nádherné mostné prepojenia, úžasné technológie, je to niečo, na čo Slovensko bude určite hrdé a bude to zážitok prechádzať z Bratislavy až do Banskej Bystrice po tejto ceste.

    Koncentrácia pozornosti na diaľnice bola z hľadiska dopravnej obslužnosti absolútne správnym a nevyhnutným riešením. Prepojenie západnej časti so strednou a východnou časťou Slovenska diaľnicou a rýchlostnými cestami malo vytvoriť nepochybne potenciál pre rast zaostávajúcich území, ktorých je v strednej a východnej časti Slovenska stále veľký počet. Medzi hlavné regionálne problémy patrí predovšetkým západno-východný rozdiel, tzv. pretrvávajúci západno-východný gradient rozvoja. Východná časť a južná časť Slovenska je charakteristická nižšou mierou koncentrácie obyvateľov, vidieckym charakterom osídlenia a významnou priestorovou koncentráciou marginarizovaných skupín. Hlavne hovoríme o sociálne slabších skupinách, hovoríme o rómskom obyvateľstve.

    Nízka ekonomická výkonnosť, nízka miera investícií, pomalšia dynamika rastu nových pracovných miest, zastaraná štruktúra regionálnej ekonomiky, prípadne pomalá reštrukturalizácia podnikov vedie k pretrvávajúcej vysokej miere nezamestnanosti a k problémom s dlhodobou nezamestnanosťou. A špecifickým problémom týchto regiónov zostáva zlá dopravná dostupnosť a celkové nedostatky v základnej infraštruktúre. Sektor dopravy a snáď sa o tom nemusíme presviedčať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, nepôsobí na ekonomiku iba sprostredkovane, ale taktiež priamym podieľaním sa na tvorbe HDP a zamestnanosti.

    Niekedy si hovoríme o diaľniciach iba v pozícii peňazí, že koľko to stojí. Áno, všetko niečo stojí, ale diaľnice nie je iba o tom, že ako sa rýchlo presuniem z bodu A do bodu B. Diaľnica znamená automaticky obrovský rozvoj daného územia. Spomeňme si ako vyzeralo Považie na začiatku 90-tych rokov a čo urobila diaľnica v tejto oblasti. Ako sa dnes bude dariť napr. aj takej časti ako je Považská Bystrica po dobudovaní diaľničného mostu. Už ani nehovorím o už spomínanej rýchlostnej komunikácii medzi Nitrou a Zvolenom.

    Preto chcem, vážené dámy a páni, konštatovať, že na sektor dopravy pripadá približne 6,52 hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky a asi 4 % pracovných miest. To je ten obrovský počet, obrovské množstvo peňazí, je tomu treba venovať podstatne väčšiu pozornosť.

    Ministerstvu dopravy, a to chcem oceniť, to čo urobil vtedajší minister dopravy pán Vážny, sa v minulom volebnom období, samozrejme, hovoríme o rokoch 2006 – 2010, sa podarilo naplno rozbehnúť viaczdrojové financovanie cestnej infraštruktúry. Bola rozbehnutá implementácia infraštrukturálnych projektov v rámci operačného programu Doprava s pomocou nenávratných zdrojov z fondov Európskej únie. Začala diaľničná výstavba v rámci PPP projektov a v oboch prípadoch sme sa veľa naučili a máme aj veľké skúsenosti.

    Vážené dámy a páni, znovu to tu otvorím a hovorte o tom na pôde Národnej rady. Ak vás vláda presviedča, že je schopná zafinancovať diaľnice bez PPP projektov, tak vás klame.

  • Pretože vieme, koľko je peňazí v štátnom rozpočte, vieme koľko je peňazí vo fondoch, aj keď popresúvate peniaze v rámci 11 operačných programov v rámci strategického referenčného rámca, nepostavíte nič. Bez PPP projektov nie ste schopní postaviť diaľnice na Slovensku a neklamte sa sami, že jednoducho ste schopní diaľnice stavať v rýchlejšom tempe. Poslanec Vážny vám presne povedal termíny ako skončíte, ak nebudete využívať súkromné verejné partnerstvo v tejto oblasti.

    Preto môžem skonštatovať, že vláda v rokoch 2006 až 2010 splnila svoje programové ciele. Urobili sme nie 100, ale 150 km a ešte sme odovzdali okolo 90 km vysoko rozostavaných stavieb diaľnic alebo rýchlostných komunikácií. A robili sme tak, vážené dámy a páni, napriek obmedzeniam, ktoré sme mali z maastrichtských kritérií a programu stability. Veď sme zavádzali euro 1. januára 2009 a deficit musel byť pod 3 % a aj bol. To považujem za obrovský výsledok práce vlády v rokoch 2006 až 2010. Samozrejme, že boli aj chyby, ale kto pri takýchto novátorských projektoch ako je PPP, chyby neurobí?

    Ale pripomínam ešte raz, že sme sa veľa naučili a tieto skúsenosti by mohli byť teraz použité pri efektívnejšom využívaní tejto formy financovania diaľnic.

    Už v predvolebnom období sa na politickej scéne, teraz hovorím o jari 2010, objavili názory smerujúce k spomaleniu, resp. zastaveniu intenzívneho budovania diaľnic. V sebe nesú komplexnejšie riziká a ohrozenia ako je len samotné zastavenie budovania infraštruktúry. Zahrňovali aspekty zamestnanosti. Dnes nám hlásia veľké firmy, ktoré boli pripravené stavať PPP projekt na D1, že budú prepúšťať ľudí a budeme hovoriť o tisícoch ľudí, nebudeme hovoriť o desiatkach alebo o stovkách ľudí a dostávame tieto samotné firmy do veľkých problémov.

    Chcem povedať, že ak budeme pokračovať takýmto prístupom k výstavbe diaľnic, tak zamestnanosť opäť dostane na Slovensku ďalší úder. Toto všetko čo sa pred voľbami hovorilo tak trochu po tichu, sa však po voľbách stalo úplnou realitou. A to napriek tomu, vážené dámy a páni, že rozhodujúcim materiálom, ktorý určuje riešenia v oblasti budovania dopravnej siete na Slovensku je stratégia rozvoja dopravy do roku 2020. Táto stratégia bola schválená 3. marca 2010 uznesením vlády č. 158 a podčiarkujem, súčasná vláda doposiaľ žiadne zmeny v obsahu stratégie neprijala.

    Tak teda, ako ste pripravení na vládnutie? Nastúpili ste do vlády, tvrdili ste, že ste najlepšie pripravení na svete, ako máte všetko vymyslené, ale v základnom dokumente štátu, ktorý hovorí o budovaní infraštruktúry ste za 100 dní neurobili jednu jedinú čiarku a tento dokument vás stále zaväzuje. Tak na základe čoho idete? Idete na základe nejakých vlastných nápadov alebo myšlienok alebo idete podľa strategických dokumentov, na ktorých sme veľmi tvrdo pracovali pomerne dlhé obdobia.

    Tento dokument, táto stratégia, ktoré stále platí a ktorej ste sa ani nedotkli, okrem analytickej časti ponúka prognózu vývoja dopravy, víziu, priority a ciele stratégie, ako aj určuje nástroje a opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Plnenie navrhovaných priorít stratégie predpokladá financie zabezpečené z kapitoly ministerstva dopravy, zdrojov Európskej únie, ale najmä súkromných zdrojov, súkromných zdrojov a potom príjmov, ktoré prichádzajú zo spoplatnenia dopravnej infraštruktúry, hovoríme najmä o zavedení elektronického mýta. Realizácia navrhovaných opatrení predpokladá priaznivý dopad na hospodársky rast a konkurencieschopnosť Slovenska a jej regiónov.

    Výstavba diaľnic, vážené dámy a páni, je proces, ktorý presahuje nie jedno, dve, ale presahuje niekoľko volebných období. Preto sa musí plánovať dlhodobo a v širokej zhode. Ak sa mení koncepcia a priority každé štyri roky, neuveriteľne sa plytvá ľudskou prácou v príprave stavieb a rovnako sa plytvá aj finančnými prostriedkami.

    Už teraz počúvame, že stavba, projekt D1 medzi Dubnou Skalou sa začína prikrývať opäť zemou, aby nedošlo ku škodám na tých cestných úpravách, ktoré sa už urobili. Veď to sme už na hlavu úplne padnutí?

    Tak boli tam buldozéry, vyklčovali všetky stromy, urobili prvé zemné úpravy a teraz, aby to zima nezlikvidovala, lebo tam nechcete stavať, tak teraz tam opäť navážajú ornú pôdu, aby to uchránili pred dôsledkami zimy. Takto staviate diaľnice? Takto sa to nerobilo nikdy a je to škoda, pretože míňate tak ľudský potenciál, ako míňate aj finančné prostriedky. Napríklad pri zmene priorít u stavieb posunutých do budúcnosti prepadá platnosť tých povolení, ktorá je len dvojročná. To si treba uvedomiť. Čiže máme niektoré povolenia, ktoré končia. Ak sa nevyužijú, musíme ísť od začiatku. Preto termíny, na ktoré upozorňoval Ľubo Vážny, ako poslanec Národnej rady, sú naozaj veľmi reálne, ak budete pokračovať tak, ako to teraz navrhujete.

    Po vstupe do Európskej únie nastali vo výstavbe dopravnej infraštruktúry tri dôležité momenty. Po prvé. Prebrala sa spoločná legislatíva, predovšetkým v oblasti životného prostredia a vo verejnom obstarávaní. Po druhé. Využívajú sa fondy Európskej únie na financovanie a výstavba sa riadi príslušnými pravidlami. A po tretie otvorili sa dvere finančne silnejšej zahraničnej konkurencie. A z toho vyplynuli aj tri kardinálne dôsledky. Po prvé. Predĺžil sa investičný cyklus. S tým musíme rátať. Po druhé. Výkup pozemkov za trhových podmienok výrazne zasahuje do postupových termínov. Len vás opäť žiadam, nerobte nič s osobitným zákonom, ktorý sme prijali, pokiaľ ide o urýchlenie výstavby diaľnic. Ak tento zákon zrušíte, tak si ďalších 10 rokov pripisujete, pokiaľ ide o výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Po tretie. Dôsledok je, že dĺžka jednotlivých etáp investičného cyklu sa dá len veľmi ťažko odhadnúť.

    Znova opakujem, že súčasná vláda doposiaľ žiadne zmeny v obsahu stratégie, rozvoja dopravy do roku 2020 neprijala. Jediný relevantný materiál návrh navýšenia rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy a informácii a ukončení koncesnej zmluvy a jej dodatkov bol prerokovaný 6.10.2010 uznesením vlády 681 z roku 2010. Hovorím čísla, preto, aby ste si nemysleli, že vás nepozorujeme a nesledujeme.

    Uvedený krok je v priamom rozpore s cieľmi schválenej stratégie a bezprostredne sa podpisuje pod spomalenie procesu vyrovnávania regionálnych rozdielov a zvyšovaniu dostupnosti regiónov s negatívnymi dopadmi v ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej oblasti. Je to v priamom rozpore s napĺňaním základného cieľa kohéznej politiky a s priamymi negatívnymi dopadmi na kvalitu života, riešenie zamestnanosti a konkurencieschopnosti v zaostávajúcich regiónoch. Regionálne disparity na území Slovenskej republiky sú výsledkom pôsobenia systémových a vecných podmienok. Rýchle a efektívne riešenia projektov nadradené cestnej siete a prepojenie regiónov má priamy dopad na vývoj merateľných ukazovateľov ako je hrubý domáci produkt, pridaná hodnota, miera nezamestnanosti, miera podnikateľskej aktivity, absorpčných možností, objem HDP v parite kúpnej sily na jedného obyvateľa, produkčná výkonnosť regiónov, syntetický, demografický ukazovateľ, ukazovateľ infraštrukturálnej vybavenosti územia a v neposlednom rade aj komplexný ukazovateľ ekonomickej a sociálnej úrovni.

    Z merateľných ukazovateľov vo vzťahu k regionálnym rozdielom ich predchádzajúceho očakávaného vývoja je zrejmé, že po narušení cieľov, ktoré sme nastavili v stratégii rozvoja dopravy do roku 2020, sa procesy vyrovnávania disparít spomalia, ich vývoj bude ťažko odhadnuteľný a bude znamenať ďalšie prekážky pre problémové regióny Slovenska v oblasti ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej kohézie.

    Z uvedených dôvodov, vážené dámy a páni, sme predložili návrh uznesenia a považujeme za opodstatnené, aby Národná rada konštatovala dôsledky zastavenia výstavby 75 km úseku diaľnic tak, ako je to uvedené v návrhu predmetného uznesenia. A čo chcete do toho uznesenia napísať, že zastavenie diaľnic zabezpečí rast zamestnanosti? Alebo že zabezpečí vyrovnávanie regionálnych rozdielov, keď je zrejmé, že zastavenie výstavby diaľnic znamená rast nezamestnanosti a znamená spomalenie riešenia regionálnych rozdielov? Prečo sa bojíme priznať faktickú pravdu, ktorá tu je. Nijako inak to už nebude.

    Rovnako považujeme za opodstatnené, aby Národná rada požiadala vládu o predloženie správy o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Presne zadefinované okruhy otázok správy predurčujú jednoznačné zameranie na vecnú rovinu a majú vylúčiť politické a mediálne hry.

    My nechceme, aby ste nám písali nejaké klasické frázy, ktoré poznáme pri takýchto správach. Postavili sme v uznesení jasné otázky a chceme na tieto jasné otázky aj jasné odpovede. Takto koncipovaný návrh je o tvrdej realite, pretože chceme vedieť, čo sa na diaľniciach bude diať. O kľúčovej téme podmieňujúcej hospodársky rozvoj Slovenska, jeho regiónov s priamymi alebo nepriamymi úžitkami pre väčšinu ľudí. Doprava je vnímaná nielen ako prostriedok mobility, ale ako prostriedok na zvýšenie atraktivity územia, jeho ekonomického potenciálu a kvality života obyvateľov.

    A ešte jedna vec je v tomto uznesení a žiadame, aby vláda Slovenskej republiky vzhľadom na utlmenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest nepristupovala k zvýšeniu ceny za diaľničné nálepky pre fyzické osoby a vozidlá do 3,5 t.

  • Tak my sme, vážené dámy a páni, my sme diaľnice stavali, tak ako sme vedeli. Opakujem 150 km, plus 90 km, úspešné PPP projekty, ale nedotkli sme sa za 4 roky diaľničnej známky. Nedotkli sme sa jej. Cena diaľničnej známky pre fyzické osoby a pre vozidlá do 3,5 t za 4 roky bola tá istá. A vy ste zastavili diaľnice a ešte ani neuschol atrament na tomto podpise, že zastavujete diaľnice a už idete zvýšiť diaľničnú známku pre slovenskú verejnosť na 50 EUR. Tak vám teda všetkým veľmi pekne blahoželám. A bol by som veľmi rád, keby ste návrh uznesenia podporili v takej podobe v akej bolo predložené. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu, mám na monitore 10, 13 pánov poslancov. Končím možnosť s ďalšími prihláškami. Pán poslanec Brocka.

  • Pán poslanec Fico, vy ste asi zabudli, aký je mesiac alebo aký je rok a kto tu štyri roky v tejto krajine vládol. Pán Fico, od vás to je veľmi falošná hra, ak chcete obviniť túto vládnu koalíciu alebo jej ministra, že zabrzdila výstavbu diaľnic.

    Pán Fico, prosím vás, veď pravda je úplne iná. Zlodej kričí, chyťte zlodeja. Výstavbu diaľnic na Slovensku ste zabrzdili vy, vašim nezmyselným

  • , presne tak páni kolegovia, vašim nezmyselným rozhodnutím, že ste spojili do jedného balíka PPP projektov päť úsekov, ktoré spolu nijako nesúviseli, ani nesusedili. A vďaka tomu bola zabrzdená výstavba na úsekoch diaľnic, na ktoré už roky je aj stavebné povolenie. Slovenské firmy mohli už dávno stavať za vašej vlády. Ale miesto slovenských firiem, za vašej vlády stavali české a v čase hospodárskej krízy si pomáhala Česká republika a aj na úseku medzi Nitrou a Zvolenom, ktorým sa pán poslanec Fico tak veľmi chválite.

    A ak to bol úsek, ktorý vyhodnotili banky, že to bol najväčší, najlepší projekt, no ja sa ani nečudujem. Pán poslanec, keby ste stavali z peňazí, ktoré boli skoro zadarmo z Európskej únie alebo zo štátneho rozpočtu, so spoluúčasťou, tak to mohlo byť len pri úrokoch, ktoré si tí súkromníci a koncesionár musí požičať tak o polovicu s nižším úrokom.

    Pán Fico, ja vám chcem na záver povedať, že naozaj už tak ako ste vy stavali tak draho, sa na Slovensku stavať nesmie. A takto to chce aj minister dopravy, takto to chce aj táto vláda.

  • Ďakujem pekne pán predsedajúci. V duchu toho ako hovoril pán poslanec Fico, budem hovoriť aj ja. Mohli by ste sa ukľudniť?

  • Ďakujem pekne, aby som to mohol povedať. Viete, ja neviem o čom sa tu vlastne hovorí, o akom zastavení diaľnic? Z Bratislavy do Košíc? Veď verejný prísľub predchádzajúcej vlády, ktorý zaznel z úst vtedajšieho premiéra Fica je, že my všetci chodíme po diaľnici dnes v roku 2010 z Bratislavy do Košíc. Tak tam už nieto čo zastaviť. To ste už postavili. To je prvá poznámka.

    V rovnakom duchu, musím povedať, že toľko manipulácií, neprávd som dávno nepočul ako ste povedali, pán poslanec Fico. Ale niekoľko poznámok.

    Po prvé, táto vláda a minister Figeľ nezastavili výstavbu diaľnic, pretože zmluva, ktorá bola, vypršala. A vypršala preto, že opakovane nedokázali nájsť finančné krytie. A pán exminister, vy o tom dobre viete. Po druhé. Vôbec nie sme proti PPP projektom, ale proti čomu sme, je, že sme proti predraženým, takpovediac zlodejským PPP projektom. To je podstatné.

    A niekoľko otázok, ktoré ešte snáď budem môcť mať, ale priamo, pretože neočakávam, že to pán expremiér bude vedieť, keď hovoríte o tom najcitlivejšom mieste Žilina – Dubná Skala. Čo ste s tým urobili? Pán exminister Vážny, vy dobre viete, že to je "botlnek", to je hrdlo a zbytočne staviate ďalšie úseky, tam sa to všetko zahusťuje. Čo ste za štyri roky urobili v tejto oblasti? Tam ste mali riešiť tie problémy.

    A keď už hovoríme o požičiavaní peňazí. Za koľko si požičia štát? S akým úrokom? Na dlhopisy 4 %? Za koľko požičiavajú tie firmy? Dvanásť percent? Tak aké sú tam rozdiely?

  • Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Pán poslanec Fico, vy s obľubou používate terminológiu, že údajne najdrahšia diaľnica je tá, ktorá sa nepostaví. Tak vám chcem pripomenúť, že tú najdrahšiu diaľnicu ste postavili vy, lebo vy ste nepostavili diaľnicu z Bratislavy do Košíc do roku 2010, tak ako ste sľúbili. A čím viac zvýrazňujete túto tému, tým viac zvýrazňujete svoj nesplnený sľub a svoju neschopnosť realizovať tieto sľuby v danej oblasti.

    Keď hovoríte o širokorozchodnej, mimochodom o projekte, ktorý vyháňa pracovné miesta zo Slovenska, tak vám chcem pripomenúť, že vaše ideologické rozhodnutie, zlé ideologické rozhodnutie spôsobilo, že v súčasnosti tovarové toky idú mimo Slovenska a to ideologické rozhodnutie bolo to, že ste zrušili privatizáciu Carga. Vyhnali ste rakúskeho partnera zo Slovenska, ten išiel do Maďarska a presmeroval strategické tovarové toky mimo územia Slovenska.

    Keď hovoríte o širokorozchodnej, tak by ste konečne mali ukázať tú analýzu, do ktorej ste investovali a dokázať to, o čom hovoria všetci odborníci, že tento projekt vyháňa pracovné miesta zo Slovenska.

    A v neposlednom rade poznámku k štátnemu rozpočtu a k diaľniciam. Naposledy to bola druhá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá dala doteraz najväčší objem peňazí zo štátneho rozpočtu na diaľnice a bolo to v roku 2006. Za vašej vlády tieto príspevky klesali a je to až súčasná vláda Ivety Radičovej, ktorá príspevky zo štátneho rozpočtu na diaľnice opäť zdvihla a budúci rok to budú historicky najvyššie čiastky, ktoré na výstavbu diaľnic pôjdu.

    Ďakujem.

  • Pán Fico, už dvaja predrečníci povedali, že ste nepostavili diaľnicu do Košíc. Ja vám to pripomeniem tiež. Naozaj nemali by sme tu žiaden problém. O ničom by sme sa tu nemuseli baviť, ak vy by ste splnili svojej jeden jediný sľub. Dali ste ho verejne všetkým ľuďom v tejto republike, že do roku 2010 postavíte diaľnicu. Nepostavili ste ju a stačilo naozaj chlapsky splniť jeden chlapský sľub.

    Vy ste však napriek tomu, že ste v rozpočte za štyri roky mali k dispozícii 775 mld. korún viacej ako predošlá vláda, vami sľúbenú diaľnicu do Košíc nepostavili. Ešte raz hovorím, nesplnili ste svoj verejný sľub. Vy ste radšej ako postaviť diaľnicu horko-ťažko vyzbierané dane rozflákali a porozdávali kamarátom. Dávno sme mohli mať diaľnice do Košíc aj s pozlátenými zvodidlami.

    Ale, aby som povedal úplne celú pravdu alebo tak, ako to cítim, problémom obrovského predraženia výstavby diaľnic na Slovensku nie je ani tak zlé geologické podložie, ale veľmi zlý morálny charakter politikov, ktorí sa okolo výstavby diaľnic motali. A to nehovorím, len o posledných štyroch rokoch.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy chcete hovoriť o faktoch, tak tu sú fakty. Výstavbu diaľnic ste zastavili vy, pretože ste sa vyhýbali čerpaniu eurofondov, pretože tie sa kontrolujú. Druhý fakt, cena. Nie my to hovoríme, ale Európska investičná banka, ktorá vyhodnotila tretí balík ako najdrahší v Európe. A tretí fakt, teraz sa hovorí o tom, že sa prepúšťa alebo sa bude prepúšťať. No ono by sa prepúšťalo tak či tak, aj keby že sa uzavrie ten prvý balík, pretože najskôr by sa začalo stavať až o rok. Takže tri fakty, ktoré sú faktami a nie nejakými domnienkami alebo výmyslami. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fico, ja by som sa chcel dotknúť iba vašej zmienky o Považí a o Považskej Bystrici. Ste spomínal, že vďaka diaľnici sa bude výrazne na Považí ľuďom dariť lepšie ako sa im darí doteraz. Chcel by som vám iba pripomenúť, že v Považskej Bystrici mestské zastupiteľstvo a primátor, ktorí sú vlastne všetci a väčšina mestského zastupiteľstva zo strany SMER zadĺžili toto mesto za 4 roky o viac ako 3 mil. EUR. Považskej Bystrici hrozí nútená správa. Tu nebude rozhodovať to, či sa bude Považskej Bystrici dariť, či je tam diaľnica, ale to, akí ľudia budú v Považskej Bystrici vo vedení mesta.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda parlamentu, chcel by som podporiť tú vašu výzvu v závere vášho príspevku, čo sa týka zvyšovania diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 t. Chcel by som skonštatovať, že zo strany ministerstva dopravy je toto nehoráznosť. Ministerstvo dopravy nepostavilo a neodovzdalo do tejto chvíle zatiaľ ani nieže kilometer, ani centimeter diaľnice a už prvý krok čo spravilo, zvýšilo diaľničné známky pre verejnosť a to nie o 5 alebo 7%, ako sa to deje v iných krajinách, rovno o 40 %.

    Pripájam sa k tejto vašej výzve a vyzývam z tohto miesta, pán minister dopravy, nezaťažujte občanov tejto republiky neúmerným a nehoráznym zvýšením diaľničných známok takmer o 40 %.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda parlamentu, som veľmi rád, že ste opäť a štandardne kultivovaným spôsobom predložili v parlamente a vyjadrili sa zásadným spôsobom k téme, ktorá je pre Slovensko strategicky dôležitá. Otázka diaľnic je životnou otázkou pre Slovensko. Zastavenie budovania diaľnic znamená jednoznačne pripraviť pôdu pre výrazné spomalenie hospodárskeho rastu.

    Je zaujímavé, ale bohužiaľ aj typické, že situácia začína byť analogická ako v roku 1998, keď opäť presne tento typ poznámok nekritického prístupu farizejských, čisto ideologických poznámok bez hľadania racionálnych riešení zastavili diaľnice, čo spôsobilo mimochodom v roku 1998, kedy bol 5-percentný hospodársky rast, tak tento klesol až na mínus 2,1. Do dnes budete počúvať nepochybne hlasy o tom, že je potrebné zo štátneho rozpočtu ap., pričom z odborného hľadiska je úplne jasné, že pri Schengenských kritériách pri 3 % deficite, ktorý je nevyhnutný sú tieto úvahy nezmyselné a nič neriešia. Objavujú sa a budú sa objavovať permanentne.

    Pán predseda, pán podpredseda parlamentu za čias vlády, ktorá investovala maximálnu energiu do rozvoja diaľnic neboli petičné akcie starostov a primátorov na to, ktorí vidia, že životne pre rozvoj regiónov je potrebné budovať diaľnice, je budovať infraštruktúru diaľničnú, pretože fakt, že diaľnica je elementárnym predpokladom pre hospodársky rozvoj, pre pracovné miesta je nespochybniteľná. Rovnako je jasné, že dnes sa hovorí už minimálne o dvoch až troch tisícoch pracovných miest, ktoré jednoducho vo firmách prestanú existovať.O čom hovorí to programové vyhlásenie, ktoré vypráva, že dominantou tejto koalície má byť tvorba pracovných miest?

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda parlamentu, dovoľte, aby som i ja pripomenul tie pasáže, o ktorých ste hovorili.

    Hovorili ste o zákone o nadradení infraštruktúry, ktorý úzko súvisel s prípravou územia a vôbec výstavby diaľnice, čo je neuralgický bod vzhľadom na majetkové vzťahy a všetko, čo je s tým spojené. A v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že významnou mierou sa do tohto procesu zapojili aj samosprávy, obce, mestá, samosprávne kraje, ktoré zdynamizovali túto prípravu a tým dokázali, že majú enormný záujem o to, aby tá nadradená infraštruktúra, to znamená diaľnice, rýchlostné cesty sa stavali v tomto prostredí.

    Hovorili ste o informáciach, že sa zasypávajú dnes odhumusované časti trasy diaľnice úseku Hričovské Podhradie – Dubná Skala a od Dubnej Skaly smerom na Sviniu. Áno ja mám množstvo mailov, ale i telefonátov od obyvateľov, ktorí sa pýtajú, že čo sa tu deje pre boha, že takto ideme plytvať finančnými prostriedkami. A pevne verím, že pán minister, na toto čo sa v súčasnosti deje a z čoho sú oprávnení obyvatelia rozhorčení, odpoviete.

    Nuž, a chcel by som ešte podotknúť to, čo ste hovorili. Predchádzajúca vláda si dala do programového vyhlásenia, že vystavia 100 km diaľnic. Koľko ste si dali vy vo vládnom vyhlásení, že postavíte diaľnic? Pozrite sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci zo súčasnej koalície, koľko ste dali kilometrov? Postavilo sa za minulej vlády vyše 140 km, takže pozrite sa na to naozaj objektívne.

  • Mňa, vážený pán podpredseda parlamentu, prekvapuje koľko ideológie a nezmyslov, je tuná. Zastavenie diaľnic jednoznačne najväčšia chyba, ktorú táto vláda spravila. Rozvoj nielen regiónov, rozvoj cestovného ruchu, pokiaľ sa týka zastavenia diaľnic a vôbec prípravy, oddiali výstavbu diaľnic minimálne o 5 rokov. Spracovanie vecí bude trvať tak isto pomerne dlho.

    A ďalšia vec, som zvedavý, odkiaľ tie finančné prostriedky zoženiete, pretože kríza neskončila. Finančné prostriedky sa budú stále ťažšie zháňať ako sa zháňali dneska. Mali ste jedinečnú šancu pokračovať vo výstavbe diaľnic, ako to bolo nastavené.

    Chcem ďalšiu vec povedať, že stále tu hovoríte, kde sa podelo 770 mld. Za vašej éry bolo sprivatizovaných 370 mld., 330 mld. ste zadĺžili, takže výstavba trebárs 150 km diaľnic, terminálu na letisku a ďalších vecí, tiež niečo stálo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Fico, opäť spomenul vo svojom prejave širokorozchodnú železnicu. Nuž okrem toho, že je to v určitých politických kruhoch nostalgická spomienka na časy nerozlučného československo-sovietskeho priateľstva, tak je to aj typ železnice, ktorú kedysi staval ešte Old Shatterhand. Dnes žijeme v 21. storočí a už aj v susednom Česku uvažujú v iných dimenziách a jednoducho už aj tam plánujú železnicu na úplne inom leveli. Plánujú, napríklad rýchlotrať pre vlak o rýchlosti 350 km za hodinu, ktorý môže čiastočne nahradiť aj vnútroštátnu leteckú dopravu.

  • Ďakujem pekne pán predsedajúci, pán podpredseda Fico, hovorili ste o stavbe Nitra – Zvolen, že vás tam nepustili. Nuž musím povedať, že žiadny poslanec nemá právo zvolávať kontrolný deň, ani podpredseda parlamentu, takže sa nečudujem, že k takýmto právomociam vás nepripustili. Ale, pokiaľ chcete požiadať o návštevu a bude možná, tak určite vám v budúcnosti vyhovejú.

    Po druhé, hovorili ste o prehlbovaní regionálnych rozdielov zastavením výstavby diaľnic v roku 1998. Prosím vás pekne, programové vyhlásenie vlády v roku 1998 bolo schválené v Národnej rade. Nehlasovali ste náhodou za toto programové vyhlásenie vlády? Pokiaľ sa pamätám, tak hej.

    Ďalej, hovoríte o zastavení výstavby diaľnic. Nuž ja chápem, že sa vám to nepáči, je to váš projekt, za vami schválené finančné prostriedky, ja viem, že vy ste boli zvyknutý schvaľovať čo najvyššie ponuky. Budete si musieť zvyknúť, že my budeme hľadať cesty, aby sa diaľnice mohli stavať za omnoho lacnejšie, ako ste ich stavali vy.

    A posledná poznámka. Povedali ste, že ak vás vláda presviedča, že postavíte diaľnice bez PPP projektov, tak vás klame. Ja si to nemyslím, ale môžete mať pravdu. Čas dá odpoveď na túto otázku, ale na niektoré už čas odpoveď dal. Ak tu niekto klame, tak to bol predseda vlády, ktorý tvrdil, že diaľnica Bratislava – Košice bude do roku 2010. Stále sa vyhovárate, že ste to nedostavali len kvôli kríze, tak nás klamal potom aj predseda vlády, ktorý tvrdil, že kríza sa Slovenska nedotkne.

    Ďakujem pekne.

  • Začnem tým, že pán poslanec Fico, ako je pre neho obvyklé, zdupkal. Nechce počúvať to ako klame, tak radšej ako je to pre neho časté, ušiel z rokovacej sály.

    Ja som naopak chcel veľmi vyzdvihnúť v jeho príspevku to, že zrazu objavil čaro súkromného kapitálu. Zrazu objavil, ako je prospešné pre ekonomiku, keď je do nej zapojený súkromný kapitál. Celé obdobie jeho vlády sa nieslo v znamení toho, že súkromný kapitál je nepriateľ tejto krajiny, že je škodlivý, že oberá našich ľudí o všetko možné. Jedine pri diaľniciach, pri PPP projektoch, ktoré boli navrhnuté tak ako boli navrhnuté, je to zrazu božská manna, ktorú tu potrebujeme, bez ktorej diaľnice nepostavíme.

    Zdieľam názor, že PPP projekty sú dobrá vec, keď sa ale postavia tak, že sa za ne neschováva zlodejina, že sa za ne neschováva kšeftárčenie, že sa za ne neschováva spôsob, ako sa dá najlepšie a najrýchlejšie nabaliť, ako sa len dá bez kontroly. Ja si myslím, že táto vláda nielenže nezastavila a nezastaví budovanie diaľnic, ale bude v ňom pokračovať. Som presvedčený, že bude pokračovať aj v PPP projektoch, ale nebude pokračovať v zlodejine.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, buďme, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, preto lebo je čas, ktorý sme si určili na hlasovanie o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Ešte predtým ako pristúpime k hlasovaniu, by som chcel niekoľko informácií.

    Najskôr k tajnej voľbe, panie poslankyne, páni poslanci, včera pri tajnej voľbe bolo príliš veľa neplatných hlasovacích lístkov len preto, lebo poslanci nevyplnili hlasovací lístok tak, aby bol považovaný za platne odovzdaný hlas. Preto vás chcem poprosiť, zároveň aj upozorniť, volíme 12 sudcov disciplinárneho súdu. Na kandidátnej listine je uvedených viacej návrhov, ale preto, aby bol hlasovací lístok platný, je treba pri každom mene vyjadriť formu hlasovania každého poslanca, ku každému menu. V opačnom prípade, ak tak neurobíte, znovu sa bude váš hlasovací lístok považovať za neplatný. Preto vás chcem poprosiť, aby sme donekonečna nemuseli hlasovať, sme venovali vypĺňaniu hlasovacích lístkov náležitú pozornosť.

    Ďalej vás chcem poprosiť o veľkorysosť, poprosili nás zástupcovia Nadácie na výskum rakoviny, ktorí sú pred budovou Národnej rady o pomoc pri zbieraní finančných príspevkov na nákup diagnostických zariadení, preto vás chcem len poprosiť, ak sa s nimi stretnete, aby ste sa veľkoryso dokázali voči nim zachovať.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. Poprosím pána poslanca Solymosa, pán poslanec Paška ešte pred tým s procedurálnym návrhom.

  • Pán predseda, reagujúc na to, čo ste hovorili o tajných voľbách, včera po prvýkrát sa stalo, že si koalícia pripravila volebný lístok tak, že prvých 12 kandidátov koalície bolo zoradených za sebou a opoziční boli až potom. Napriek tomu sa vám nedarí presadiť svoj mocenský valec. Ja vám navrhujem, rozdeľte už teda, keď takto pristupujete k tajným voľbám a urobte jeden lístok pre vašich a jeden lístok pre opozičných.

  • Pán poslanec, ste dosť dlho v parlamente na to, aby ste vedeli, ako sa pri tajných voľbách hlasuje, bez ohľadu na to, ako je zoradené poradie kandidátov.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Solymos, nech sa páči. Páni poslanci, pán poslanec Fico, pán podpredseda.

  • Pán podpredseda, dávam procedurálny návrh, aby hlasovací lístok bol upravený podľa abecedy.

  • Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán podpredseda Fico, ktorý žiada, aby hlasovací lístok bol upravený abecedne podľa kandidátov na kandidátnej listine.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 62 za návrh, 20 proti, 35 sa zdržalo, 10 nehlasovalo. Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, Solymos, prosím, aby sme uviedli návrh, pán podpredseda, aby ste uviedli návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dráhach, ktorý prerokovávame ako tlač 51.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci,

  • Hlasy v sále.

  • , vážená Národná rada, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Poslanec Přidal predniesol pozmeňujúci návrh.

  • Pán poslanec, predneste návrh a prosím vás, nevykrikujte, páni poslanci, začal som hlasovať o návrhu zákona. Pri hlasovaní nie je možné podávať žiadne návrhy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o skrátení lehoty na hlasovanie o podaných pozmeňovacích návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 75 za, 20 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 8. Hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, o bode 1, 2 a 8.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za, 11 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili. Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 3, 4, 5, 6, 7, 9 a 14, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za, 12 proti, 52 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predložil pán poslanec Přidal. Prosím, dajte hlasovať o tom.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Přidala.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 za, 16 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 76 za, 15 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dráhach.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím pána poslanca, aby predložil návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 51.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, vládny návrh zákona o dráhach schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 32 proti, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválila .

    Pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som navrhnúť v rámci procedurálneho návrhu, aby teda boli dva lístky hlasovacie, vždy s kandidátmi opozície a koalície, podľa možnosti by mohli byť aj farebne rozlíšené, aby teda opozičný bol červený a koaličný modrý, a keby napriek tomu ste mali problém, tak pri tých modrých, by ste mohli aj predznačiť hlasovanie. Ale dal by som o tom hlasovať.

  • Hlasujeme. Hlasujeme, páni poslanci,

  • Hlasy v sále.

  • o návrhu vyhotoviť dva hlasovacie lístky, farebne ich odlíšiť a označiť mená, pri ktorých majú hlasovať poslanci za a pri ktorých majú hlasovať proti.

  • Hlasovanie.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Páni poslanci, páni poslanci, prosím, ukľudnime sa

  • Smiech v sále.

  • Smiech a ruch v sále.

  • budeme pokračovať, budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o námornej plavbe.

    Poprosím pána poslanca Kaníka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil, páni poslanci, ukľudnite sa, predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o námornej plavbe.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci,...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec! Pán poslanec, správajte sa slušne. Ste v rokovacej sále a nerobte tu kabaret, dobre? Všetci tam, na tej strane.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Přidal, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh. Ja som zasa požiadal o vyňatie bodu 6 na osobitné hlasovanie. Najskôr je ale potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložil pán poslanec a spoločný spravodajca Kaník.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 11 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o bodoch 1, 3, 5, 7 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za, 13 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz prosím, dajte hlasovať o bode 6, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie s odporúčaním schváliť. Neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 16 za, 77 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 7 až 13 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 76 za návrh, 9 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • O bode 4 hlasovať nebudeme, nakoľko bol schválený bod 5. Tieto sa vzájomne vylučujú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predniesol pán poslanec Přidal.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Přidala.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 84 za, 13 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, aj o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, aby predložený návrh zákona bol prerokovaný v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 78 za návrh, 36 proti, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Sme v treťom čítaní .

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím, pán poslanec, aby ste navrhli uznesenie v treťom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za návrh, 42 proti, 24 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada návrh zákona schválila .

    Panie poslankyne, páni poslanci, je päť minút pred dvanástou, ktorý máme čas určený na obedňajšiu prestávku. Preto prerušujem rokovanie.

    Budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok a odpovedí na premiéra, členov vlády. Prajem vám príjemnú dobrú chuť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, ale ešte sme prerokovali jeden

    návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Arménskej republiky o leteckých dopravných službách .

    Poprosím, pána poslanca Vážneho, aby predložil Národnej rade návrh uznesenia.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovolím si skonštatovať, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec k predmetnej dohode, a to znamená, že nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy a ktoré je znení: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách v znení: Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o predmetnej dohode.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Vážny. Chcem upozorniť, že na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov Národnej rady, nakoľko sa jedná o medzinárodnú zmluvu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 143 za návrh.

    Konštatujem, že Národná rada návrh schválila.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné popoludnie. Podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vyhradený

    hodine otázok,

    ktorú týmto zároveň otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 8 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 14 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.

    Prosím, predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Pani predsedníčka, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, príjemný dobrý deň.

    Dovoľte mi, aby som ospravedlnila v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámila vám ministrov poverených ich zastupovaním. Ospravedlňuje sa pán podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál, je na zahraničnej pracovnej ceste v Luxembursku, zastupuje ho pán minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Pán minister školstva, vedy, výskumu a športu, pán Jurzyca je na pracovnom výjazde, nie sú na neho otázky v rámci hodiny otázok. Pán minister vnútra, pán Lipšic je služobne pracovne mimo Bratislavy, nie sú naňho otázky. Pán minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja pán Simon je na zahraničnej pracovnej ceste v Českej republike a nie sú naňho otázky.

    Ak dovolíte, zároveň na interpeláciách by som ospravedlnila predsedníčku vlády z dôležitých pracovných úloh, z dôvodu dôležitých pracovných úloh a zastupovať ma bude pán podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny pán Chmel a prvý podpredseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácii pán Figeľ, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Poľskej republike, zastupovať ho bude pán minister hospodárstva pán Miškov. To je všetko.

  • Ďakujem pani predsedníčka vlády a teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslankyne Jany Vaľovej a znie: "Aká bude nezávislosť štátnej správy od politickej moci ako ste to deklarovali a transparentnosť výberových konaní, keď celé Slovensko už vopred vieme na vašich nominantov na posty štátnej správy? Príklad Humenné pozemkový fond pán Vorobeľ, manžel predsedníčky MOST-HÍD, daňový úrad mestský predseda KDH pán Kurťák, úrad práce pani Kulanová (starostka a okresná predsedníčka KDH), obvodný úrad predseda SDKÚ pán Babjak. Je to čisté a nezávislé?" Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Vaľová. Na vašej otázke je vážny principiálny základ. Pýtate sa, čo je čisté a nezávislé. Čo je čisté a nezávislé vo vzťahu k politickej moci? Pochybujete o tom, že pokiaľ ide o politické nominácie, môžu byť čisté a nezávislé. Môžem kľudne povedať, pochybujeme o tom, že pokiaľ ide o politické nominácie sú čisté a nezávislé. Pochybnosť je vždy výsledkom istej skúsenosti. Máme takúto skúsenosť, že politické nominácie nie sú čisté a nemôžu byť nezávislé? Znamená to, že nominácie z predchádzajúceho obdobia boli nečisté a závislé? Znamená to, že dôveryhodnosť každej nominácie apriori nefunguje preto, lebo je to politická nominácia?

    Ja si spomínam na vážnu diskusiu na túto tému ešte z novembrových udalostí roku 1989. V skratke ju zhrniem, či urobiť hrubú čiaru za predchádzajúcim režimom a neumožniť bývalým funkcionárom, aby sa ďalej podieľali na moci, alebo naopak, nechať otvorený priestor a obsadzovať funkcie, miesta podľa odbornosti, profesionality, skúseností. Či teda urobiť hrubú čiaru za minulosťou alebo nie.

    Ja si spomínam aj na výrok pána poslanca Šebeja, terajšieho pána poslanca Šebeja, ktorý povedal: "Dobre, urobme hrubú čiaru, ale prosím vás, aspoň sem-tam prerušovanú." Áno, hovoríme o reprodukcii nejakej politickej nominácie alebo zmene politických nominácií.

    Ja si túto otázku kladiem znovu a znovu. My nenastupujeme v bode nula. Preberáme štátnu správu obsadenú istými politickými nomináciami. Poviem ako príklad to, čo mám priamo v rukách a v zodpovednosti, a to je úrad vlády. Bývalý vedúci úradu vlády je dnes poslancom v Národnej rade Slovenskej republiky. Bývalý riaditeľ tlačového odboru je dnes poslancom za stranu SMER - SD. Chcem tým povedať, že i v štátnej správe a na istých postoch sú pozície, ktoré nevyhnutne predpokladajú napĺňanie programového vyhlásenia vlády, napĺňanie politických zámerov a istý postoj, hodnotový postoj. Dnes je vyhlásené výberové konanie na sekciu práce, otvorené, uvidíme kto sa na toto výberové konanie prihlási a koho z týchto prihlásených napokon komisia vyberie na uvedený post.

    Vo vašej otázke je obava, či ak sa udejú, ja stále hovorím podmienene, politické nominácie, či nenastane to, čo sa spája s politikou. Teda, že politická nominácia sa rovná korupcia, klientelizmus, konflikt záujmov a kradnutie. Hovorí to o tom, že pre ľudí je slovo politika, synonymom slova biznis, a že občania vnímajú politikov ako kšeftárov, ktorí iba hrabú pre seba.

    Pýtam sa, kto je na vine takéhoto vnímania, že sa politici a politickí nominanti v štátnej správe apriori takto vnímajú? Je na vine samotný systém, alebo sú na vine konkrétni ľudia, ktorí tento systém tvoria? Myslím si, že B je správne. Mali by sme sa pýtať skôr takto. Prečo je taký záujem obsadzovať tieto pozície aj prostredníctvom politických nominácií? Prečo? Prečo posty v štátnej správe, jednoducho nie sú obsadzované profesionálne, prečo tu nefunguje kontinuita? Prečo politické garnitúry mali potrebu obsadzovať v štátnej správe posty zásadne podľa kritérií politickej príslušnosti?

    Áno, ja mám záujem, aby tento proces konečne raz prestal, aby to skončilo. Aby sa do štátnej správy dostávali odborníci, profesionáli bez ohľadu na to, aké majú politické tričko. Preto aj prvé obdobie vyše troch mesiacov, neprichádzalo k žiadnym radikálnym masovým výmenám na rôznych postoch. To, čo sa udialo, bolo napr. odvolanie šéfa sekcie na Úrade vlády z dôvodu trestného podania. Dodnes tam nie je menovaný nový šéf odboru alebo sekcie, bude vypísané výberové konanie.

    Boli odvolaní niektorí riaditelia, ktorí si zamieňali služobné cesty za dovolenky pri mori. Boli vymieňaní takí vedúci pracovníci, kde sú podané ďalšie zistenia, ďalšie trestné oznámenia. Ale prichádzalo k odvolaniam, zatiaľ sú na väčšine týchto miest poverení ľudia vedením a nie sú zatiaľ menovaní, vo väčšine prípadov. Hovoríme rádovo o vyše tisícke miest a pokiaľ sa pozriete na uznesenia a rozhodnutia vlády, môžete si overiť o akých počtoch a číslach hovorím.

    Zároveň vláda pre menovanie prednostov obvodných úradov prijala uznesenie, ktoré obsahuje presné kritériá, aké má kandidát na funkciu prednostu obvodného úradu spĺňať.

    Minister vnútra predkladá vláde následne návrh kandidátov, ktorí spĺňajú vládou Slovenskej republiky schválené kritériá. Medzi tými kritériami, ja len vymenujem tie základné, je samozrejme trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, znalosť štátneho jazyka, spôsobilosť na právne úkony a zdravotná spôsobilosť, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, bezúhonnosť. Za bezúhonnosť sa pokladá ten, kto nebol nikdy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ďalej musí mať požadované schopnosti, osobné vlastnosti, ako angažovanosť, profesionalita, motivačné činitele, schopnosť a vôľa učiť sa, ďalej sa vzdelávať, analytické a koncepčné myslenie, schopnosť pracovať pod tlakom, adaptabilita, flexibilita, schopnosť tímovej spolupráce, komunikatívnosť, riadiace schopnosti.

    V požadovaných odborných znalostiach je vymenovaný celý zoznam zákonov, legislatívy, ktorej znalosť sa predpokladá a ktoré komisia výberová alebo menovaná jednoznačne preskúšava.

    V súčastnosti na väčšine uvoľnených pozícií vedúcich zamestnancov sú poverení vedúci zamestnanci. Na tieto pozície sú v zmysle zákona o štátnej službe, vyhlásené výberové konania, ktoré sú zverejnené a na ktoré sa môže prihlásiť každý, kto splní vyhlásené podmienky výberového konania. Som si však istá zároveň, že to nestačí, že zmeniť systém automatických politických nominácií nie je možné zo dňa na deň. Že tá postupnosť krokov znamená, okrem kritérií, dodržiavania týchto kritérií aj prijatie mechanizmu na verejnú kontrolu práce politikov. Či už ide o zverejňovanie zmlúv, či už ide o zverejňovanie tendrov, kontraktov a chcem tu zdôrazniť, že to nerobíme len za čias bývalej vlády, ale od roku 2000, a to preto, že vtedy bol prijatý zákon o verejnom obstarávaní a archivácia dokumentov, zákon hovorí, že má byť archivované 10 rokov. Schvaľovali ste zákony na ďalší postup pri verejných obstarávaniach, celá štátna správa vďaka tomu bude podliehať verejnej kontrole, čo považujem za najdôležitejšie.

    Pre politických nominantov na postoch štátnej správy, aby bola čistá a nezávislá, je nutné ustrážiť verejný záujem, mať štátnu správu pod verejnou kontrolou, vyhodnotiť ako títo ľudia pracovali alebo budú pracovať. Ak nebudú pracovať, ak nebudú plniť úlohy, ktoré sú im dané, alebo budú porušovať zákon, vždy môže dôjsť k výmene.

    Nevymieňame celoplošne nominantov. Opakujem, sme vyše tri mesiace vo vláde a k žiadnym celoplošným výmenám neprišlo. Ale prijali sme kritériá, ktoré by nominanti spĺňať mali. Za celé toto obdobie a naďalej, dostávajú všetci tí, ktorí sú v štátnej správe šancu, aby spolupracovali, aby pomáhali realizovať prijaté zákony, uznesenia, či nariadenia vlády. Myslím si však, že by sme asi boli naivní, keby sme trebárs skúšali, ja a vy, pani poslankyňa, sa dohodnúť na niektorých riešeniach napr. v sociálnej oblasti. Jednoducho by nám to nefungovalo. Preto na určitých postoch, úplne prirodzene a logicky musia byť ľudia, ktorí sú stotožnení so spôsobom ako budeme meniť, riešiť dané problémy a mali by to byť zároveň ľudia, ktorí hodnotovo sú rovnako orientovaní. Inak nebudeme mať šancu implementovať legislatívu a zákony do reality a tak, aby naozaj fungovala.

    Druhá otázka je naozaj štandardná štátna správa, profesionálny úradník, kde nevidím žiaden dôvod, aby sme vôbec uvažovali o politických zmenách, či politických nomináciách, ani týmto smerom neuvažujeme. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani premiérka. A teraz sa spýtam, pani poslankyne, či chce položiť doplňujúcu otázku? Upozorňujem, že najviac na dve minúty môžete reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani premiérka, no mňa ste vôbec nepresvedčila, lebo ako vždy, vaša odpoveď nebola konkrétna, bola dookola a nedotkla sa problému.

    Myslím si, že nemáte pravdu, premiérka má v rukách všetko, nie, že nemá vplyv na určité veci. A ja by som chcela povedať, ak rozprávate o odbornosti, tam kde sú výberové konania, pani premiérka, ako je možné, že celé Slovensko a Humenné má zoznamy, kto vyhrá výberové konanie a sú to väčšinou nominanti SDKÚ a KDH a sú to predsedovia strán, bez akejkoľvek odbornosti.

    A poviem príklad, ktorý som uviedla pri Daňovom úrade v Humennom, že ho má vyhrať nominant KDH, predseda mesta, ktorý má elektrotechnickú školu a momentálne sa živí ako živnostník na elektroinštalácie. Ak takého človeka dáte, ako ste hovorila, tak potom ho budete odvolávať?

    Menovali ste prednostu obvodného úradu do Humenného, predsedu SDKÚ okresného, ktorý ako sme počuli na mestskom zastupiteľstve si päť rokov neplnil a neplatil si byt, až ho upozornili mestskí poslanci, že nemá vyrovnané dlhy, povedal, že je to byt jeho manželky, ale samozrejme s ňou býva. Takže ja sa pýtam, toto je príklad, pre okres, pre štátnu správu, pre celý okres Humenné?

    A ešte pani premiérka, ak ste hovorila, že zavediete novú kultúru, veď ja to očakávam, ja som sa snažila vám uveriť, v prvých slovách, ktoré ste tu pomenovala, keď vlastne ste prednášala programové vyhlásenie vlády. Ja sa vás pýtam, ak by takéto praktiky sme zaviedli, alebo by sme zavádzali, čo sme nezavádzali, aby sme okresných predsedov bez akýchkoľvek odborností dali na funkcie alebo sme si nedali švagra, ako pán Figeľ si dal za šéfa správy diaľnice, ako by ste to nazvali? Tak ste to nazývali, kedysi klientelizmus. Dneska vám to vypadlo zo slovníka, pani premiérka?

  • Nevypadlo mi nič zo slovníka, pani poslankyňa, len vy máte strašne krátku pamäť. Predovšetkým by ste mali vyhodnotiť to, ako obsadenú štátnu správu ste nám zanechali. Prvé odvolávania sú jednoznačne odvolávania pre trestné činy, porušenia disciplíny, zneužívania právomoci. To boli prvé odvolávania. Čo som spravila?

  • Vypršal čas 15 minút. Ďakujem veľmi pekne za vaše odpovede. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá bola vyžrebovaná pani poslankyňa Viera Tomanová, ktorá adresovala svoju otázku podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, pánovi Jozefovi Mihálovi.

    Otázka znie: "Pán minister, informujte prosím, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ako plníte harmonogram výziev, koľko výziev ste realizovali, koľko projektov ste zazmluvnili a koľko ste čerpali prostriedkov z ESF za vaše obdobie riadenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky? Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, vzhľadom na služobnú cestu pána podpredsedu Mihála, vám v zastúpení odpoviem jeho odpoveď, ktorú pripravil, ja.

    V súvislosti s čerpaním prostriedkov ESF v období júl až september 2010 boli na certifikačný orgán poslané súhrnné žiadosti o platbu v celkovej hodnote 28 622 670 mil. EUR. Z čoho 81 %, čo je viac ako ako 23 400 000 predstavuje čiastku určenú na aktívne opatrenia trhu práce. S cieľom zvýšiť efektivitu čerpania prostriedkov ESF, boli v danom období prehodnotené všetky národné projekty a upravené tak, aby ich bolo možné správne a plynule realizovať. Okrem realizácie už existujúcich projektov bola podpísaná zmluva pre národný projekt realizovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, zameraný na financovanie § 49 zákona č. 5/2004 o službách v zamestnanosti v celkovej hodnote 30 mil. EUR. Ďalšie dva národné projekty zamerané na financovanie aktívnej politiky trhu práce, v celkovej hodnote 60 900 000 EUR sú vo finálnej fáze prípravy a ich realizácia začne začiatkom novembra 2010.

    Ide o toto financovanie opatrení. Absolventská prax v hodnote 18,5 mil. EUR a tzv. protipovodňové opatrenie na základe zákona § 50j zákona 5/2004 Z. z. v celkovej hodnote viac ako 42 412 tis. EUR. V súvislosti s dopytovo orientovanými projektami bol v danom období, teda boli v danom období uzatvorené tri výzvy na predkladanie projektov. Ide o výzvy realizované Sociálnou implementačnou agentúrou a sú zamerané na znižovanie regionálnych disparít v prešovskom, v banskobystrickom a košickom kraji prostredníctvom nových pracovných miest v celkovej hodnote 30 mil. EUR.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Ťažko položiť doplňujúcu otázku, keďže tu nie je prítomný pán minister Mihál. Ja by som len upozornila na to, že tri výzvy, ktoré boli realizované, boli realizované ešte za mňa. Boli vyhlásené, čiže vlastne, dá sa povedať, že neboli realizované žiadne výzvy.

    Je možné konštatovať, že neboli čerpané žiadne prostriedky. To, čo ste predložili na certifikačný orgán, to je len predložené. Ešte by ma zaujímal termín, kedy boli predložené a v tejto súvislosti a v nadväznosti už na predchádzajúcu otázku by som bola veľmi zvedavá, ako je možné, že sa vstupuje do uzatvoreného hodnotiaceho projektu, prehodnocujú sa projekty, že dochádza k stretu záujmu, že človek, ktorý sa dostane do vedúcej pozície znovu má prehodnotené projekty organizácie, v ktorej predtým pracoval a bol štatutárnym zástupcom. Ako štatutárny zástupca, kde projekt bol schválený, čiže sa jednalo o dobrý projekt, ale bol hodnotený zhruba na 60 tis. EUR a odrazu po nástupe do funkcie čerpá vo výške 90 tis. EUR, 93 tis. EUR. Naviac, keď nové hodnotenie obidvoch hodnotiteľov nezodpovedá tejto výške.

  • Ďakujem. Pán minister, chcete reagovať? Poprosím, ale tu od rečníckeho pultu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pani poslankyňa za otázky. Zapísal som si ich a obidve otázky dám pánovi podpredsedovi a pošlem ich a vám odpovie potom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalším vylosovaným bol pán poslanec Baška. Mám pocit, že sa nenachádza v rokovacej sále a preto na jeho otázku sa odpovedať nebude. Ani na ďalšiu, obe boli adresovaného pánovi ministrovi Galkovi. Štvrtou vylosovanou bola pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a tá otázka je adresovaná ministrovi hospodárstva a výstavby pánovi Jurajovi Miškovovi.

    "Pán minister, aký je váš osobný názor na ťažbu uránu na Slovensku?"

    Pán minister, nech sa páči

  • Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, mojou odpoveďou na vašu otázku je to, že na základe poznatkov, ktoré som ako minister hospodárstva a výstavby získal, že v najbližšom období s ťažbou uránu na území Slovenskej republiky neuvažujeme. K tomuto názoru som dospel na základe skutočnosti, že podľa zákona a platnej legislatívy Slovenskej republiky o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon v znení neskorších predpisov, na použitie technológie kyanidového lúhovania, alebo na použitie technológií pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave, zušľachťovaní rádioaktívnych nerastov a pri likvidácii a sanácii banských diel spojených s dobývaním rádioaktívnych nerastov je nevyhnutné povolenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

    Toto povolenie je však možné vydať iba po splnení zákonom stanovených podmienok a súhlasných vyjadrení dotknutých subjektov, ktorými sú aj obce, bezprostredne susediace s obcou v katastri, ktorej sa s ťažbou uránu uvažuje. Rovnako sú potrebné aj súhlasné stanoviská príslušného vyššieho územného celku.

    Chcel by som teda ubezpečiť vás, a tak isto obyvateľov dotknutých obcí, že nemusia mať žiadny strach z ťažby uránu na Slovensku.

    Podľa informácií, ktoré máme, sa v súčasnosti robí len prieskum ložísk uránových rúd. Ja osobne som presvedčený, že v blízkej budúcnosti k žiadnej ťažbe uránu na Slovensku nepríde. Ďakujem.

  • Ďakujem pán minister, pani poslankyňa. Pán minister, zostaňte ešte pri rečníckom pulte, keby pani poslankyňa chcela položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. Musím povedať, že ste ma potešili, hoci nie som si celkom istá, že môžete položiť ruku do ohňa za to, čo hovoríte. Ja sa tej téme venujem už troška dlhodobejšie. Som z Košíc a viete, že ten geologický prieskum a najvážnejšie miesto, kde by teda ťažba uránu hrozila, je 6 km od Košíc. Ja mám také informácie, že spoločnosť Turnigen v najbližších týždňoch má podať žiadosť na obvodný banský úrad, ktorým požiada o určenie dobývacieho priestoru a pri novelizácii zákonov na základe petície občanov došlo k tomu, že účinnosť zákona je v tomto prípade až od 1. januára 2011 a keď spoločnosť podá žiadosť ešte do tohto termínu, bude sa postupovať podľa starej legislatívy.

    Takže, preto by som sa ozaj opýtala, či môžu Košičania spať pokojne, pretože tie odkaliská pri uránových baniach sú také, približne ako boli v Ajke pri hlinikárni a ja si nechcem predstaviť, čo by sa stalo, keby sa takto prúd z odkalista vyplavil na Košice. Musíte uznať, že každá riziková ťažba už bez ohľadu na to, aké sa používajú technológie je vždy riziková. Vždy, čo sa môže pokaziť, to sa pokazí.

  • Nech sa páči pán minister, priestor na vašu reakciu.

  • Pani poslankyňa, plne s vami súhlasím. Ochrana životného prostredia a ochrana bezpečnosti životov občanov, ich majetku je našou prvoradou prioritou. Ale ja by som veľmi nerád predbiehal, lebo v súčasti naozaj ministerstvo hospodárstva nedisponuje touto informáciou, ktorou disponujete vy, a preto to považujem v tejto chvíli zatiaľ iba za špekuláciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalším, kto bol vylosovaný je opäť pán poslanec Baška, opäť nie je prítomný na hodine otázok. Šiesta otázka v poradí, je otázka od pána poslanca Jána Podmanického, ktorého vidím v sále, takže je adresovaná prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, pôšt a a telekomunikácií Jánovi Figeľovi a znie: "Pán minister, kedy bude pokračovať výstavba diaľnice cez Kysuce a kedy bude ukončená? Zastavenie výstavby diaľnice cez Kysuce na Poľsko a Českú republiku je zlým rozhodnutím a spôsobí obrovský dopravný kolaps v tomto regióne.

    Pán minister a pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť ešte v minulom volebnom období, konkrétne v júni tohto roku zrušila tender na výstavbu štvorkilometrového úseku diaľnice D3 Strážov - Brodno. Investor podľa Úradu pre verejné obstarávanie nedostatočne vypracoval súťažné podklady, pričom medzi oznámením o vyhlásení tendra a súťažnými podmienkami bol značný nesúlad. To je žiaľ hlavný dôvod, pre ktorý sa dnes nepokračuje vo výstavbe tejto diaľnice D3.

    Ja vás chcem však ubezpečiť a nielen vás, pán poslanec, ale aj Kysučanov, že stavba diaľnice D3 nebola zastavená a bude pokračovať v tempe a v rozsahu podľa finančných alokácií a možností. Tie podľa štátneho rozpočtu a ďalších prerozdelení budú alokované na výstavbu diaľnic a samozrejme po zohľadnení prioritných úsekov, osobitne úsekov na D1 na hlavnom diaľničnom ťahu. O tom tu dnes prebieha aj debata, predpokladáme, že ju po tejto hodine otázok zavŕšime a hlavne teda budeme realizovať.

    Aby som to dokončil, v zrušenej súťaži na diaľnici D3 za predpokladanú cenu 269 mil. EUR bez dane z pridanej hodnoty, predložila najnižšiu cenovú ponuku spoločnosť Skanska, BS, a to 163 mil. EUR bez dane. Náklady na stavbu diaľnice podľa štátnej expertízy predstavovali vyše 280 mil. EUR bez dane v cenovej úrovni roka 2008. Aj tento vyše 30-percentný rozdiel medzi štátnou expertízou a ponukou renomovaného zhotoviteľa bohužiaľ nevrhá profesionálne svetlo do spôsobu riadenia celého procesu prípravy ako bol zrealizovaný.

    Na druhej strane, ak naše indície skutočne potvrdia isté nadhodnotenia expertízy z predchádzajúceho vedenia, je tu priestor aj dokonca naviac v zmysle objemu postavených kilometrov diaľnic a dostupných finančných prostriedkov.

    Aj preto, chcem to podčiarknuť ako pozitívnu, realistickú správu pre pokračovanie diaľnice D3 a rýchlostnej cesty R5.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, doplňujúca otázka v trvaní dvoch minút. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, odpovedali ste mi korektne, takže ja doplním korektnú doplňujúcu otázku. Odpovedali ste mi síce veľmi všeobecne, ale ja som sa konkrétne pýtal, pán minister, kedy sa začne, alebo kedy bude pokračovať výstavba diaľnice cez Kysuce. Keď sa pýtam kedy, rád by som počul nejaký konkrétny termín, lebo touto otázkou sa zasa na mňa obracajú naši občania. Takže veľmi rád by som im konkrétne povedal, že podľa stanoviska ministra dopravy sa začne s výstavbou vtedy a vtedy a plánované dokončenie je vtedy a vtedy.

    Ja si však všímam, že pri všetkých týchto otázkach, vy konkrétne, pán minister, zásadne odpovedáte veľmi všeobecne a bohužiaľ tá všeobecná odpoveď neuspokojuje ani mňa ako poslanca a myslím si, že ani našich občanov. Takže chcel by som vás poprosiť o vašu serióznu predstavu, kedy plánujete spustiť výstavbu tejto diaľnice a kedy ju plánujete dokončiť.

    Tak isto ma neuspokojila vaša odpoveď, kde ste povedali, že pokračovať sa bude vtedy, keď bude, alebo v závislosti na finančnej alokácii. To tiež nie je pre mňa odpoveď, ani odpoveď pre našich občanov, lebo nemôžem im povedať, že podľa finančnej alokácie sa bude pokračovať. To sa môže pokračovať aj o 80 rokov.

    Takže chcem doplniť svoju otázku. Z akých zdrojov chcete financovať túto diaľnicu, nakoľko v rámci D1 ste zrušili PPP projekty, takže neviem odkiaľ budete čerpať finančné prostriedky, keď všetci vieme, že prostriedky z Európskej únie nestačia na výstavbu diaľnic v tom rozsahu v akom boli naplánované, a tak isto nestačia ani prostriedky zo štátneho rozpočtu. Takže, kedy začnete a kedy skončíte a z čoho to budete financovať?

    Ďakujem pekne za konkrétne odpovede.

  • Ďakujem aj ja za možno korektné zhodnotenie odpovede a zároveň pokračovanie v otázke. Tú odpoveď vidím zase len spoločnú a dúfam, že aj korektnú. Takou perinou sa môžeme zakrývať, na akú máme a zároveň si môžeme požičať aj väčšiu perinu, ale tak, aby sme to potom neľutovali, keď ju bude treba aj splácať, lebo bral som to viac ako odkaz na tú popoludňajšiu debatu, ktorou zavŕšime možno aj diskusiu z predpoludnia.

    Chcem ísť navštíviť Kysuce, aj pri Kysuckom Novom Meste ten kruhový objazd, ktorý je problémový a dnes večer cestujem do Poľska, aby sme sa v regióne od Litvy až po Bulharsko ako ministri porozprávali o našich spojeniach, o tom, ako sa darí, alebo mohlo by sa viac dariť. Je to dôležitý moment, lebo každá z krajín na jednej strane má vnútorné témy a problémy, na druhej, ide aj o náš spoločný záujem. Nechcem vlastne týmto prejsť na tú neskoršiu debatu, ale Kysuce a celé to spojenie na sever do Poľska a do Českej republiky je téma aj medzinárodná.

    A chcem, aby sme mali odpovede, ktoré sú korektné, európske, spoločné, nie sľuby, ale dohody a rozhodnutia. Aj preto som si zobral tabuľku, o ktorej sme včera napríklad rokovali na Úrade vlády viacerí ministri a predsedníčka vlády, ktorá súvisí s tou témou alokácie alebo prerozdelenia prostriedkov, na ktoré máme a na ktoré budeme ďalej uvažovať ako, pretože veľká časť najbližších priorít sa dá, aj má, aj vykryje zo štátnych a európskych peňazí. PPP forma bude naďalej aktívna a jednou z alternatív, ale nie jedinou. No a prečo by aj štát, ak sa rozhodne, si nevedel požičať alebo nemohol požičať na výstavbu, keď to vie urobiť lacnejšie ako často robia bankové subjekty, ktoré nám síce niečo zaplatia, ale chcú za to oveľa viac, než by si štát vedel obstarať.

    Ak nehovorím viac konkrétne, ale teraz napríklad v tejto včerajšej dispozícii D3 Čadca - Svrčinovec, Čadca - Bukov - Svrčinovec, je s termínom realizácie od roku 2012. Ja chcem, aby to, čo dáme na papier, čo dáme aj do vládnych rozhodnutí a rezortných bolo nielen na papieri, ale postupnou realitou. Aj kvôli investorom, aj kvôli obyvateľom, kvôli regionálnym záujmom, vyšším územným celkom, našim medzinárodným vzťahom, európskym koridorom, to všetko spolu súvisí.

    Takže vás ubezpečujem, že D3 Kysuce sú súčasťou úvah. Mám tu včerajší podklad a nechcem ho považovať za kľúčový, ale za jednu časť odpovede na vašu otázku. Neexistujú len Kysuce, ale oveľa väčší zaujímavý priestor, ktorý sa tiež pýta, čo, kedy a ako, s istotu nielen tak ako vágne. A ja chcem, aby naše postoje boli obhájiteľné aj z hľadiska finančného, aj z hľadiska technického, po každej stránke. Tak skúste to prijať, alebo skúsme to prijať ako výzvu, ďalej hľadať a precizovať tú odpoveď, ale s Kysucami a s D3 sa počíta. Ja s ňou počítam určite a celkovo bude tiež súčasťou zámerov v tomto štvorročnom období. S akou intenzitou a s akým rozsahom, už či hovoríme o kilometroch alebo spojeniach, to treba upresniť, ale určite tam bude.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ďalšia otázka v poradí siedma, je opäť otázka, ktorú položil pán poslanec Baška, opäť ho tu nevidím. No také šťastie, štyrikrát byť vylosovaný a takúto šancu nevyužiť, to sa len tak nepritrafí.

    Preto postúpime k ďalšej otázke č. 8, pán Ľubomír Vážny. Pozerám sa, ani toho nevidím v sále, takže jeho otázka nebude položená a teraz je otázka č. 9, ktorú položil pán poslanec Ivan Štefanec a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Miklošovi. Otázka znie: "Pán minister, aký je stav informatizácie na Slovensku? Teraz, aký je stav informatizácie na Slovensku, o koľko boli predražené projekty v tejto oblasti a aké sú ďalšie kroky vášho ministerstva?"

    Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči, je tu priestor pre vás.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, vážený pán poslanec Štefanec, áno informatizácia verejnej správy je jednou z oblastí, za ktorú je zodpovedné ministerstvo financií a musím povedať, že stav v tejto oblasti je stručne povedané, neradostný. Zhodou okolností dnes o 16.30 hodine budem mať k tejto téme tlačovú konferenciu aj s ministrom kultúry, ktorý je zodpovedný taktiež za informatizáciu a s vedúcim Úradu vlády.

    K veciam, na ktoré sa pýtate, pán poslanec. Platí, že informatizácia je kľúčom k trvalému zvyšovaniu kvality verejnej správy smerom k občanom, aj smerom k podnikateľskému sektoru. Informatizácia je z pohľadu verejnej správy hlavným predpokladom ich merateľnosti, a teda aj kľúčom k trvalému zvyšovaniu efektívnosti verejnej správy. Zastavenie realizácie stratégie informatizácie, by preto bolo pre Slovensko veľmi zlou správou. Ešte horšou správou by však bolo, keby sa realizovali všetky projekty operačného programu informatizácie a spoločnosti podľa plánov, ktoré sme našli na stole. Na základe analýzy projektov operačného programu informatizácie a spoločnosti, by elektronické služby pravdepodobne nikdy nefungovali tak, ako majú. Štát by ich musel neustále dotovať a s najväčšou pravdepodobnosťou by pre občana boli ešte drahšie ako sú dnes, keď sú poskytované v papierovej forme. Naviac, vytvorené riešenia by sme museli používať nasledujúce desiatky rokov.

    Bývalí predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy spolu s dodávateľmi, by tak verejný rozpočet dostali do pasce, z ktorej by sa dalo uniknúť len ďalšími dodatočnými prostriedkami, avšak so žiadnym OPIS-om 2 do budúcna už z Európskej únie počítať nemôžme. Európska únia by nám zjavne už nedala ani cent a ostalo by nám na krku obrovské bremeno nákladov.

    Výsledkom auditu, ktorý sme robili je, že zhruba odhad predpokladaných prevádzkových nákladov po uskutočnenej informatizácii, ak by sa uskutočnila tak, ako bola rozbehnutá bývalou vládou, by bol dvojnásobne vyšší ako je to teraz. Dvakrát viac by to stálo po uskutočnení týchto projektov ako to stojí dnes a naviac, by to nezlepšilo služby ani pre užívateľov. Z tohto dôvodu sme pozastavili všetky nezvratné kroky na schválených projektoch v operačnom programe informatizácia spoločnosti. Vykonali sme analýzu väčšiny projektov, na ministerstve financií sme analyzovali 37 projektov počas dvoch mesiacov činnosti. Experti posúdili až 25 tis. strán projektov.

    Na základe výsledkov analýzy schválených projektov OPIS-u boli identifikovateľné také položky rozpočtov, ktoré by boli certifikačným orgánom, teda ministerstvom financií a Európskou komisiou klasifikované ako neoprávnené. Neoprávnené výdavky by museli byť hradené z dodatočných zdrojov štátneho rozpočtu, alebo by sme ich museli vrátiť späť do rozpočtu Európskej únie. Slovensko by tak mohlo prísť až viac ako o 200 mil. EUR. A tu vidíme potenciál na zreálnenie cien dodávok. Prebiehajú rokovania s jednotlivými dodávateľmi a niektoré projekty a zmluvy sa budú rušiť, vo všetkých z nich sa budú dohadovať nové, pre štát výhodnejšie podmienky.

    Väčšina rizík bola našťastie identifikovaných včas ešte predtým, ako mohlo dôjsť k reálnemu vyplateniu prostriedkov. Zároveň boli prijaté také opatrenia, ktoré umožnia splniť ciele operačného programu informatizácia spoločnosti podľa plánu. V niektorých projektoch sa môže pokračovať ako sú napríklad základné registre, elektronické technické preukazy, elektronická identifikačná karta. Niektoré projekty sme museli zastaviť a začať ich pripravovať nanovo. Okrem ďalších operatívnych opatrení boli prijaté významné systémové zmeny.

    Došlo k reštrukturalizácii sekcií informatizácie na ministerstve financií, ako aj k personálnym zmenám. Dochádza k zriadeniu projektovej kancelárie, ktorá zabezpečí doposiaľ absentujúci dohľad nad implementáciou jednotlivých projektov a ich vzájomnú koordináciu, aby sme nenakupovali niektoré komponenty viacnásobne alebo draho, ako to doteraz za bývalej vlády bolo praxou. Ministerstvo financií začína systematicky evidovať všetky hardvéry a softvéry nakúpené z prostriedkov rozpočtu OPIS, ale aj zo štátneho rozpočtu.

    Je potrebné si uvedomiť, že len za OPIS sa jedná o dodávku až desiatok tisíc hardvérových komponentov v objeme približne 90 mil. EUR, desiatok tisíc jednotlivých licencií v objeme takmer 93 mil. EUR a dodávku IT služieb v objeme takmer 260 mil. EUR. Ak jednotliví prijímatelia orgány štátnej správy a samosprávy zrealizujú všetky opatrenia, ktoré navrhujeme a na ktorých sa dohodneme, ministerstvo financií znovu otvorí prístup k prostriedkom operačného programu informatizácie a spoločnosti s čistým svedomím a vedomím, že tieto prostriedky budú využívané účelne, efektívne, teda inak ako boli využívané za posledné štyri roky.

    Inak, ak by sme to neurobili, ak aby sme túto, tento audit, túto analýzu a tieto zmeny neurobili, došlo by k tomu, že by sme minuli síce veľmi veľa peňazí, ale bez reálneho efektu pre občanov, či už sú to podnikatelia alebo bežní občania, ktorí sú užívateľmi služieb verejnej správy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pán minister, tiež za vyčerpávajúcu odpoveď. Ja viac ako otázku, by som mal jeden komentár k tejto oblasti, pretože súhlasím s tým, čo ste povedali, že zlepšenie v oblasti informatizácie je jedným z kľúčov k zlepšeniu vôbec stavu verejnej správy a najmä z hľadiska poskytovania služieb pre občanov. Oblasť elektronických služieb vidím ako veľkú príležitosť pre zlepšenie a z tohto pohľadu tiež vítam aj iniciatívu Európskej komisie, ktorá v rámci stratégie 2020 začala práve s digitálnou agendou.

    Tá informácia, ktorú si dovolím doplniť je v tom zmysle, že výbor pre európske záležitosti vytvoril práve v rámci stratégie 2020 osobitnú komisiu, ktorá by mala byť ako poradný výbor pre jednotlivé otázky a oblasť digitálnej agendy považujem za kľúčovú a za tú, s ktorou sa chceme zaoberať práve aj na pôde výboru a osobitne tejto komisie. Takže sme pripravení aj s ministerstvom spolupracovať preto, aby sa stav v oblasti informatizácie na Slovensku výrazne zlepšil. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán podpredseda vlády s reakciou.

  • Ďakujem za ponuku pán predseda výboru, určite ju prijímam a teším sa na spoluprácu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia otázka v poradí desiata, ktorá bola vylosovaná je otázka od pána poslanca Andreja Kolesíka, ktorého v sále vidím a je adresovaná prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy pôšt, dopravy a telekomunikácií Slovenskej republiky Jánovi Figeľovi. "Pán minister, kedy a akým spôsobom prevediete byt na Grösslingovej ulici v Bratislave, ktorý ste nadobudli za 54 390 Sk charite tak ako ste prisľúbili? Považujete spôsob nadobudnutia tohto bytu za morálny a etický?"

    Nech sa páči pán podpredseda.

  • Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, ako sa vážne venujete téme prideľovania bytov v Bratislave, vidím, že vás to mimoriadne trápi a minule pred týždňom ste vlastne takéto otázky kládli. Vidím, že vás to zaujíma hlavne voči trom osobám pani Lucii Žitňanskej, Ivanovi Miklošovi a mojej. Veľmi a viditeľne prehliadate ďalšie osoby, možno že vám bližšie, ktoré prišli k bytom napríklad v Starom Meste Braňo Ondruš, váš kolega a bývalá televízna hviezda, prípadne téme alebo k otázke ako sa dostal k bytu váš predseda od IKORES-u.

    To ako som nadobudol byt na Grösslingovej som už vysvetľoval veľakrát a výsledok bol vždy rovnaký, pretože vždy, hlavne z médií, si niekto niečo z toho vyberie alebo vytrhne a dá do svojich alebo čiastkových súvislostí. Keď som žiadal o byt, bol som štátnym tajomníkom a pomery v ktorých sme žili, neboli pomery roku 2010, ani pomery, v ktorých možno ste vy dnes, pán poslanec. Na rozdiel od vás som mal tri deti a štvrté bolo na ceste. K bytu som neprišiel na počkanie, ale po rokoch života vo viacerých podnájmoch.

    Ťažko hovoriť o bývaní, keď to bol nebytový priestor, ktorý bez vážnej adaptácie sa obývať nedal. Až po investícii bolo možné v ňom vlastne bývať. Nadobudnutie bytu bolo legálne, tak ako sa to udialo v 10 tisícoch iných prípadov, v tých rokoch vyše 300 tisíc ľudí nielen získalo, ale odkúpilo si na základe zákona nájomné byty po celom Slovensku. Ceny boli stanovené zákonom.

    Ja som sa rozhodol, že sa k tejto téme vrátim, akonáhle budem mať definitívne rozhodnutia alebo celú tému vysporiadanú, čo si vyžaduje aj svoj čas. A uisťujem vás, že moje rozhodnutie bolo aj osobné, aj vážne a konzekventné. Nežijem nad pomery, nenosím ani stotisícové hodinky, ani desaťtisícové topánky a to ako naložím so svojím bytom, považujem v tejto chvíli za osobnú vec. Nestojím ani o lacné gestá alebo piár body. A to, čo som vyjadril, považujem za životné presvedčenie. Na konci nám zostáva, to čo sme rozdali, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, máte priestor na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, ďakujem pán predsedajúci. Pán minister, ja sám som mladý človek a zastupujem mladých ľudí, ktorých zaujíma, naozaj ich zaujíma ako sa dostať k bývaniu, pretože je to jeden z dôležitých problémov pre existenciu človeka a mnohých ľudí zaujíma, že ako sa dostať k super bytu na Grösslingovej ulici za tak smiešnu sumu. K tomu, čo ste povedali, pokiaľ viem, pán poslanec Ondruš ten nájomný byt vrátil a neodkúpil ho.

    A k bytu, ktorý ste spomínali v súvislosti s bývalým premiérom, len toľko pán minister, je to byt jeho matky, nie jeho, ktorý bol riadne kúpený. A nebol pridelený nejakými kamarátmi z radnice za päťdesiattri tisíc korún.

    A ešte vás poprosím, pán minister, veľa ste hovorili a nič ste mi nepovedali. Odpovedzte mi prosím, na moju otázku: Kedy a ako prevediete zo svojho vlastníctva ten byt na charitu? Kedy a ako?

  • Teraz som odpovedal, že vám odpoviem akonáhle si toto rozhodnutie vyprecizujem, pretože ide o osobné rozhodnutie, osobné stanovisko, nie vaše rozhodnutie.

    Viacerí kolegovia sa pýtajú na vaše súvislosti. Môžete aj vy sa do debaty pridať. Ja o to až tak veľmi nestojím, ale buďte si istý, že to, čo hovorím, myslím vážne.

    Mladí ľudia dnes majú perspektívu, a budú ju mať aj na základe vytvárania transparentnejšieho a zodpovednejšieho prostredia, o ktoré sa usilujeme. Deväťdesiate roky, kedy ešte neboli ani hypotéky, ani také podmienky, možno boli práve pozvaním, aby sa do starých bytov investovalo, aby to, čo znamenala celková zmena tých tristotisíc prípadov na Slovensku, znamenalo aj modernizáciu celkového bytového fondu, ale vás ubezpečujem, že investovanie do celej infraštruktúry, nielen cestnej, o ktorej tu bola reč a bude ešte poobede, ale aj bytovej, je v našom záujme. Pôjde to aj na samosprávach, aj na regionálnej úrovni, a osobitne aj na štátnej politike vo forme podpory bývania.

    A to, čo je osobné, rozhodnem osobne. A aj vám, ak bude treba, osobne dopoviem, ale uisťujem vás, že môj postoj bol verejný a považujem ho aj za verejný prísľub.

  • Ďakujem pekne. Ďalším, kto bol vylosovaný, je pán poslanec Ľuboš Martinák, v poradí jedenásty.

    A tiež je to otázka na podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jána Figeľa. "Pán podpredseda vlády, ako je možné, že post svojho švagra v Národnej diaľničnej spoločnosti nepovažujete za rodinkárstvo?"

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, ja som proti rodinkárstvu, proti korupcii, proti klientelizmu. To hovorím predtým, teraz, aj zajtra. A preto vám chcem povedať, vážený pán poslanec, že som svojho švagra nikam nedosadil. Nikam nedosadil. Išlo výhradne o rozhodnutie Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá hľadala odborníka na riešenie problému stavby obchvatu Svidníka.

    Vy ste z východu. Ste z Medzilaboriec a tak by ste sám mohli zhodnotiť, ako to tam vyzerá, v akom stave sú cesty na celom východe, a osobitne na severo-východe. NDS sa dohodla s odborníkom, o ktorého mali záujem stavebné firmy. Pán Ungrady sa rozhodol, že ponúkne riešenie, pretože túto stavbu poznal a pozná.

    Pred prijatím ponuky upozornil na príbuzenský vzťah s vedúcim alebo šéfom rezortu. Vedenie NDS malo záujem o riešenie problému, a tak ho touto úlohou poverilo. Poverilo. A riešenie, s ktorým prišiel, je predpokladám, po nedávnych rokovaniach súčasťou zásadnej zmeny, ktorá po roku je aj potrebná, aby obchvat Svidníka bol naozaj dobudovaný a odovzdaný.

    Hovoríte o významnom poste. Tak tento post je významný hlavne tým, že stavba obchvatu Svidníka bola významne zbabraná v minulých rokoch. A viedol to váš kolega, váš poslanec, neviem či je tu, pán Choma. V snahe o dosiahnutie termínov, ktoré pôvodne boli stanovované v pokojnom a dostatočnom rozsahu, na štyridsaťosem mesiacov, bola výstavba zazmluvnená na osemnásť, na osemnásť mesiacov.

    Pán poslanec, stavba je ako chlieb. Potrebuje aj svoj čas. Aj chlieb potrebuje vykysnúť a dobre upiecť. Nedá sa to urýchliť viac, než hovorí technológia.

    Stavba obchvatu Svidníka mala byť odovzdaná do užívania ešte v jari minulého roka. Doteraz nie je v takom stave, aby po nej mohli jazdiť kamióny do Poľska alebo z Poľska, ktoré dnes v tisícoch prechádzajú cez mesto Svidník. Inžinier Ungrády je dočasne poverený vedením odboru investícií NDS v Prešove s hlavnou základnou úlohou, zabezpečiť odovzdanie obchvatu Svidníka do užívania.

    Zdá sa, že aj vďaka riešeniu, ktoré navrhuje, bude cesta odovzdaná už do konca roka, možno, že aj do Vianoc.

    Je v mojom eminentnom záujme, aby prestal akýsi hon alebo škandalizovanie tak voči mojej osobe, alebo voči osobe inžiniera Ungrádyho, a aby na tomto mieste bolo zorganizované riadne výberové konanie.

    Prioritou NDS momentálne je doriešiť túto stavbu, ktorá je najdrahšou korčuliarskou dráhou toho času v Európe. Dvadsaťpäť mil. EUR leží ľadom. NDS ma uistila, že spúšťa riadne výberové konanie na miesto vedúceho odboru investícií NDS v Prešove a výber oznámi do konca mesiaca.

    Pán poslanec, nie rodinkárstvo, vážne a úprimne, ale na druhej strane odborníci by nemali byť znevýhodňovaní, pretože majú niekoho príbuzného na ministerstve alebo na ministerskej stoličke.

    Slovensko je natoľko malé, že takmer každý je tu s každým príbuzný. Nejde ani o generálneho riaditeľa, ani o člena predstavenstva alebo dozornej rady. Opakujem, o poverenie na konkrétnu úlohu. Je to radový výkonný manažér, ktorý sa zodpovedá vedeniu spoločnosti. Nejde o politicky nominovaného človeka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Ak nie, tak dáme slovo ďalšiemu. Tak skúste. Tak nech sa páči. Skúste naznačiť, že chcete sa ešte niečo spýtať. Môžete hovoriť, máte zapnutý už mikrofón.

    Nech sa páči.

  • Už som to dal technicky do poriadku. Ďakujem za slovo. Samozrejme, že potrebujem sa vyjadriť k tomu, čo povedal pán minister dopravy.

    Vážený pán minister dopravy, budem úprimný. Počítal som s vašou vyhýbavou odpoveďou. Ja som sa nepýtal, odkiaľ, kde, kadiaľ vedú trasy. Jednoducho, nie som z tých, ktorý sa dal zavádzať.

    Jedno mi ale z toho vychádza, že vaše predvolebné sľuby ohľadom klientelizmu, rodinkárstva, zostali skutočne len planými sľubmi, a to ma presviedča naďalej, že týmito rôznymi klamstvami ste sa snažili získať svojich voličov.

    V krátkosti povedané, naďalej vodu kážete, ale víno pijete. Neuspokojila ma zďaleka vaša odpoveď. Ďakujem.

  • Ja by som ani nečakal, že vás uspokoja moje odpovede, pretože vy už apriórne odmietate moje odpovede alebo uistenia. Odpoveďou bude výsledok pri Svidníku, na ktorý sa veľmi spolieham práve preto, lebo rok vaši, či kolegovia, či súpútnici, nechcem používať staré slová, to nedokázali seriózne opraviť. Ani priniesť perspektívu jasného riešenia.

    A to je obrovská cena za neschopnosť alebo nezodpovednosť, alebo neodbornosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dvanásta otázka je od poslanca Andreja Kolesíka. Je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi.

    "Vážený pán minister, v akom štádiu je vyšetrovanie Daňového úradu v Trnave vo veci dovozu rozobraného tlačiarenského stroja, ktorý priviezol pán Matovič?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vzhľadom na § 23 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o z menách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov informácie získané v daňovom konaní a súvislosti s daňovým konaním sú predmetom daňového tajomstva a nie je možné ich poskytnúť bez súhlasu dotknutého daňového subjektu.

  • Ďakujem. Pán Kolesík, chcete sa niečo spýtať ešte navyše?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pán minister za fundovanú odpoveď. A touto cestou by som chcel poprosiť pána poslanca Matoviča, aby ako daňový subjekt, dal súhlas. Ďakujem.

  • To síce bola otázka na pána poslanca Matoviča, nie na mňa, ale aj tak mi nedá, nevyužiť túto dve a pol minúty, aby som pánovi poslancovi niečo povedal.

    Vy ste pred chvíľkou povedali, trošku zmením tému, ak dovolíte, pred chvíľkou ste povedali pánovi kolegovi Figeľovi, že váš pán predseda vlastne má byt nadobudnutý úplne v poriadku. Tak chcem reagovať na to, ak dovolíte. No nemá.

    Váš pán predseda nadobudol byt prevodom práv a povinností a bol jediný, ktorý v tom dome obytnom nadobudol byt takto. Všetci ostatní nadobudli byt normálnou kúpou. A pre...

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Pán podpredseda vlády bude odpovedať podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Nech sa páči. Ďalšie otázky, ktoré boli vylosované, nemôžeme zodpovedať, lebo nie sú tu vaši poslanci. To je posledná otázka, na ktorú sa odpovedá.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Takže je to posledná otázka. Dobre. Reagujem na otázku pána, na výzvu pána poslanca, ktorú predniesol pánovi Matovičovi a vyzývam ho, aby predniesol takúto výzvu svojmu kolegovi, predsedovi svojej strany Robertovi Ficovi,

  • pretože, ak niekto hovorí iným, že vodu kážu a víno pijú, tak to ste práve vy, pretože čo sa týka napríklad predmetného bytu, o ktorom tak neradi počujete a chápem, že ste nervózny, keď o ňom hovorím, predmetného bytu vášho pána predsedu, ten ho ako jediný získal iným spôsobom, nie normálnym spôsobom. Normálnym spôsobom získali byty v tom dome všetci ostatní. Získal ho veľmi podivuhodným spôsobom. Presne takým istým ako pán Mečiar Elektru, prevodom práva povinnosti, pričom tieto byty stavala firma Ikores, to meno vám je tiež určite povedomé a známe, pretože to je firma, ktorej sa veľmi, veľmi darilo za vlády práve Roberta Fica, čuduj sa svete.

    Ďalšia vec, ku ktorej som vyzval vášho predsedu, bola tá, aby zdokladoval ako zaplatil za ten byt. To sa dá zaplatiť, sa dá rôznymi spôsobmi. Dá sa prevodom z účtu. To sa dá dokázať. Alebo sa to dá pôžičkou. To sa dá tiež preukázať. A potom sú už len pochybné možnosti. Priniesť peniaze v igelitke alebo nezaplatiť vôbec. Tá výzva stále platí.

  • Ďakujem. Vypršal čas na hodinu otázok a odpovedí.

    Chcem informovať kolegov z opozície, že ďalšími boli vylosovaní opäť pán poslanec Baška, a aj štrnástu otázku mal pán poslanec Baška. Poprosím na budúce, keď sa uchádzate o odpovede členov vlády, byť v rokovacej sále. V opačnom prípade sa odpovedať nedá. A tie otázky boli veľmi zaujímavé.

    Teraz končím tento bod programu s tým, že vyhlasujem krátku technickú prestávku približne tri až päť minút na to, aby sme prepli nahrávací systém. Pokračovať budeme interpeláciami. Vyhlasujem prestávku.

    Ďakujem členom vlády, aj neprítomnej už v tejto chvíli, pani premiérke a budú pokračovať interpelácie. Nech sa páči.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Takže, žiadam vás, aby ste si zaujali svoje miesta, zároveň aj členov vlády, lebo budú nasledovať jednak písomné odpovede členov vlády na interpelácie a potom bod interpelácia poslancov. Páni poslanci, nechcem vás, menovite, pán poslanec Matovič. Pán poslanec. Takže nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov písomne podaných do 14. septembra 2010, tlač 68.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy k tomuto bodu nikto neprihlásil, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Pán poslanec Vážny. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči. Pán poslanec, nech sa páči. Musíte prísť sem a samozrejme, bol by som rád, keby ste vo svojom vystúpení uviedli aj číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 68 nachádza, aby sme to mohli uviesť počas hlasovania.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení páni poslanci, pani poslankyne, páni poslanci. Chcem stručne zaujať stanovisko k interpelácii číslo 5, ktorú som položil ministrovi, prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy pánovi Figeľovi 7. októbra 2010 a odpoveď som obdržal 8. 9. 2010.

    Interpelácia znela v tom duchu, čo stále tu opakujeme, že na základe nesprávneho rozhodnutia o zastavení prvého balíka PPP, tých 75 km výstavby diaľnic, ho interpelujem, aby doručil správu v jednoduchom znení. Aké stavby diaľnic chce realizovať, kedy ich chce realizovať a z akých zdrojov, resp. za čo ich chce realizovať v roku 2010 až 2014 a zároveň, aby vypracoval so svojimi poradcami a s rezortom analýzu s relevantným porovnaním súčasnou vládou, často pertraktovaného slova o predražených diaľniciach a drahých diaľniciach, ktoré, ale táto správa, aby bola spracovaná až za roky 1998 až 2010.

    Chcem tejto odpovedi, chcem vytknúť to, že vyjadril sa mi pán minister písomne, že úseky pri Žiline, Ružomberku a Levoči boli projektovo pripravené na začatie výstavby už pred dvomi rokmi a mohli sa začať dávno stavať za zdroje z eurofondov a štátneho rozpočtu, ale práve preto, že boli zviazané tieto úseky v PPP projekte sa nemohli stavať a museli najprv rozviazať ten balík PPP projektov a preto ho vlastne zrušili. Toto považujem za ozaj chabé stanovisko.

    Chcem zdôrazniť, že preto sme tieto úseky spojili, pretože sme zdedili veľkú dieru vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest a práve preto sme museli spojiť takéto veľké a ambiciózne úseky, priznám, ale ten proces sme zvládli a bol dobre naštartovaný. A tak isto chcem zdôrazniť, že nie je pravdou, že tieto úseky pri Žiline, Ružomberku a Levoči boli projektovo pripravené na začatie výstavby, pretože tie úseky bolo by vhodnejšie, keby boli vymenované tak, ako sú definované v projektoch aj v materiáloch rezortu dopravy, aj v materiáloch Úradu vlády a tie úseky sa volajú Hubová - Ivachnová, Turany - Hubová, Jánovce - Jablonov a Fričovce - Svinia. A tie úseky, o ktorých pán minister konštatuje, že bola pred dvomi rokmi zrealizovaná príprava, tak to nie je pravda, pretože na Hubovú a Ivachnovú bolo vydané stavebné povolenie 6. 4. 2009, na Turany - Hubovú bolo vydané stavebné povolenie 23. 5. 2009 a na Jánovce - Jablonov až v novembri 2009. To znamená, tieto úseky síce mali dokumentáciu pre stavebné povolenie, ale nemali ani stavebné povolenie, ani majetkoprávne vysporiadanie a až na základe zákona jednorázových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý sme pripravili a ktorý ste tak často a zápalisto kritizovali, až na základe tohto zákona sa podarilo zabezpečiť stavebné povolenie a doriešiť majetkovú prípravu na týchto úsekoch.

    Čiže, nie je pravdou, že pred dvomi rokmi mali stavebné povolenia a dali sa začať stavať, pretože najprv sme museli prijať zákon o jednorázových mimoriadnych opatreniach a potom riešiť majetkoprávne vzťahy a dotiahnuť stavebné povolenie, aj všetky problémy s tým súvisiace.

    Takisto v odpovedi je to, čo tiež stále opakujeme, že vie rezort zabezpečiť výstavbu väčšiny týchto úsekov z eurofondov a zo zdrojov štátneho rozpočtu. Samozrejme, že vie, ale za cenu toho, že nebude realizovať D3, ktorá tu už odznela, na Kysuciach, že nebude stavať R3 na Orave a ďalšie a ďalšie stavby. To znamená, ešte raz zdôrazňujem, keďže bola taká veľká diera v diaľniciach, museli sme spustiť masívne PPP projekty, aby sme okrem bežného štandardného postupu vo výstavbe diaľnic skokovo vyriešili dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest a dostali Slovensko do nejakého normálneho posunu vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.

    K tej, k tomu predraženiu, takisto som nedostal žiadnu odpoveď, pretože zas len môžem citovať z interpelácie. K požiadavke o predražených stavbách je tu konštatácia v odpovedi na moju interpeláciu, že: "až neskôr bude čas na Vami požadovanú analýzu, ak o ňu ešte budete mať záujem a najpresnejšie vyčíslime predražené stavby po tom, čo vysúťažíme dodávateľov na výstavbu jednotlivých úsekov z prvého balíka PPP." To znamená, že keď nemáte relevantné porovnanie, ako si dovolíte vôbec nazývať tieto stavby predraženými? A čo, ak to bude lacnejšie, potom sa verejne ospravedlníte? Ako vlastne vy vysúťažíte? Čiže, ja nemám rád takéto, opakujem, predvolebné reči na predraženie, keď predraženie nie je vôbec preukázané, ale naopak hmatateľne je preukázané v tom, čo som tu prezentoval dnes doobeda, aké boli predražené stavby, skutočne predražené s tými dve stovkami dodatkov alebo stopäťdesiatimi dodatkami, ako ktoré stavby, Ladce - Sverepec, tunel Horelica na Kysuciach a pri Čadci a takisto tunel Branisko. Čiže takisto, tento dopyt o predražení nebol zodpovedaný vôbec.

    Takisto ma mýli to, v tejto odpovedi, že program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2010 až 2014 predloží rezort dopravy na rokovanie vlády do konca roka. Čiže nie už teraz po sto dňoch, ale do konca roku 2010. Predpokladám do konca tohto roka, že tak je to tu uvedené. Na to sa ja pýtam jedinú otázku. Prečo ste rozhodli o zastavení prvého balíka, keď ste nevedeli ako budete ďalej pokračovať? Čiže na zastavenie prvého balíka, ktorý bol nosný v tom plynulom pokračovaní vo výstavbe, vám stačili tri dni alebo desať dní, ale na solídne spracovanie harmonogramu vecných postupových krokov, čo, kde, kedy a za čo, chcete čas do konca roku. Čiže, toto je takisto podľa môjho názoru, vysoko amatérske rozhodnutie.

    V tomto duchu musím vyjadriť v zmysle rokovacieho poriadku § 130 ods. 5, že považujem odpoveď pána prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii za neuspokojivú a preto v zmysle § 130 ods. 6 žiadam Národnú radu, aby zaujala uznesením stanovisko k odpovedi na túto interpeláciu, pretože ju nepovažujem za uspokojivú.

    Takisto bola tu podaná interpelácia č. 7, kde som sa dotazoval pána prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy zo 7. októbra a odpoveď som dostal 10., prepáčte, dotazoval som sa 10. 9. a odpoveď som dostal 7.10. Táto interpelácia bola vo veci veľmi citlivej a to riešenie tých environmentálnych problémov, ktoré sa vyskytli na úseku Turany - Hubová, na diaľnici D1 na prvom balíku, kde bolo treba, aby bola jednoznačná odpoveď. Čiže ja som interpeloval pána prvého podpredsedu vlády 10. 9., že či sa už zúčastnil rokovaní tohto najcitlivejšieho problému v budúcnosti, rezortu aj Slovenska tak, aby mohol pokračovať tento projekt, kde 10. 9. som ho interpeloval a odpoveď som dostal 7. 10., že zúčastnil sa 5. 10.

    Ja si myslím, že naozaj je to veľmi citlivá problematika, ja osobne som jednal na Európskej komisii 3-krát a stále sme sa nevedeli pohnúť dopredu, stále som bol odkazovaný na dohodu s tretím sektorom a v odpovedi pána ministra som dostal takisto, že komisár Potočník vyjadril názor, že by bolo správne, aby kompetentné slovenské orgány rokovali aj so slovenskými mimovládnymi organizáciami a vyjasnili si s nimi, ktoré dopady projektu sú dôležité a ktoré nie. Toto všetko sa uskutočnilo pred 3 mesiacmi. Keby si pán minister pozrel tie postupové kroky, ktoré sme urobili, že sme viackrát rokovali, že sme si dôvodili a že nám to ostalo ozaj na rozhodnutí komisára Potočníka, ktorý sa zdráhal stále rozhodnúť v tejto veci. Čiže nebolo treba ísť do Bruselu 5. 10., tri týždne alebo skoro mesiac po mojej interpelácii, ale bolo treba už konkrétne kroky dohodnúť a nebolo treba ísť do Bruselu na to, aby sa dozvedel to, čo by si pozrel v zápisoch, ktoré štyri mesiace, posledné, od apríla 2010 prebiehali aj s mimovládnymi organizáciami, aj s Európskou komisiou.

    Čiže, považujem túto cestu za absolútne zbytočnú, ale najmä zbytočnú, čo sa týka merita veci, lebo ísť tam na to, aby mi komisár Potočník odpovedal, že dohodnite sa so slovenskými orgánmi, je nezmysel, pretože to nám už odkazoval 3-4 mesiace. A zároveň ísť tam vtedy riešiť tento problém, keď už rozhodol o tom, že tento projekt bude zastavený, je ozaj bezvýznamné, z tohto pohľadu.

    Čiže, takisto aj túto interpeláciu, v tejto interpelácii by bola pravdivá odpoveď, že keď som sa ho pýtal 10. 9., tak mal povedať, nebol som ešte rokovať v Bruseli, nie počkať do 7. 10. a povedať, že 5. 10. som bol, keď už bol exspirovaný prvý balík PPP. Čiže takisto chcem v tomto duchu v zmysle rokovacieho poriadku, § 130 ods. 5 vyjadriť, že považujem túto odpoveď za neuspokojivú a takisto chcem požiadať Národnú radu Slovenskej republiky v zmysle § 130 ods. 6, aby Národná rada zaujala uznesením stanovisko k odpovedi, ktorú považujem ako interpelujúci za neuspokojivú.

    Obdobný problém je aj s interpeláciou č. 8, kde som sa 10. 9. dotazoval pána ministra, odpoveď som dostal 12. 10. Tento problém sa týka zas len toho nešťastného rozhodnutia na R7. Tiež som to už doobeda opakoval, teda predniesol a nebudem to znovu opakovať, ale kde som sa pýtal, aby uviedol pán minister dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby zvolil 100 % drahší alebo raz tak drahší projekt červeného variantu, ktorý zvolil a zároveň, čo ho viedlo k tomu, že je drahší, že je neskôr možný uviesť do prevádzky a takisto som žiadal, aby mi uviedol rezortom plánovaný termín vydania stavebného povolenia a konečný termín sprevádzkovania tejto rýchlostnej cesty.

    Odpoveď takisto považujem za neuspokojivú, pretože na moju otázku, aký je termín plánovaného vydania stavebného povolenia na červený variant R7 som nedostal odpoveď vôbec. S tým, že sú tu kulantne riešené nejaké termíny uvedenia do prevádzky, najmä na tom privádzači, lebo doobeda som to spomenul, že červený variant, keď sa aj zrealizuje v neskorších termínoch, pretože v červenom variante začíname od nuly, kdežto ten modrý variant by mohol byť ukončený v roku 2015, červený variant možno v roku 2017, ak vôbec, ak tam nevzniknú environmentálne problémy a zároveň ten červený variant skončí na zelenej lúke a treba k nemu urobiť privádzač, ktorý je v hodnote ďalších 100 mil. EUR. V tejto odpovedi som sa dozvedel, že vlastne ukončenie výstavby červeného variantu je plánované na 10/2016, čo vyjadrujem pochybnosť aj o tom, ale ukončenie privádzača, bez ktorého táto stavba nie je možná, nie je možné túto stavbu užívať, bude až 05/2017, čo takisto je minimálne o rok, o rok a pol zdeformované, pretože toto nie sú relevantné termíny ľudí, ktorí poznajú prax v príprave výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

    Ale keby som hneď povedal, že toto nie je klamstvo, a že toto platí, tak je tu jasný rozpor v tom, že skoro rok, presne rok, alebo necelý rok bude ukončený červený variant a naozaj bez toho napojenia nie je možné ho užívať. To znamená, ak aj bude odovzdaný do prevádzky, nad čím sa usmievam, skončia vozidlá, ktoré po ňom majú prejsť na konci tejto R7 a počkajú si možno trištvrte roka, možno rok, ale podľa skutočnosti aj viac na to, aby sa dostaval ten privádzač, ktorý podmieňuje užívanie zvoleného červeného variantu, ktoré bolo zvolené, podľa môjho názoru neekonomicky, neefektívne a ešte aj problematicky z hľadiska environ, z hľadiska zásahu do regiónu, z hľadiska odrezania územia, ktoré malo slúžiť pre daný región ako oddychová zóna a prerezanie tohto územia diaľnicou, resp. rýchlostnou cestou.

    Čiže v tejto odpovedi som minimálne nedostal odpoveď na termín vydania stavebného povolenia, pretože tento termín je ozaj veľmi citlivý a zrejme si nedovolili až tak hrubo klamať autori tohto materiálu, preto takisto vyjadrujem nespokojnosť s takouto odpoveďou a takisto žiadam Národnú radu, aby zaujala uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú ja ako interpelujúci považujem za neuspokojivú. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do tohto bodu. Pýtam sa, či sa chce k vystúpeniam vyjadriť niekto z členov vlády? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Otváram ďalší bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem, samozrejme upozorniť každého vystupujúceho v interpeláciách, že ústne prednesenie interpelácie ešte nezbavuje poslanca povinnosť odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do tohto bodu prihlásili dve poslankyne, pani poslankyňa Gibalová, člen Klubu KDH, nech sa páči, máte slovo a pani poslankyňa Tkáčová z SDKÚ - DS.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, interpelujem dvoch pánov ministrov, pána ministra školstva Slovenskej republiky, ktorého žiadam o poskytnutie nasledujúcich štatistických údajov súvisiacich so štúdiom na vysokých školách v roku 2009 až 2010.

    Koľko študentov, občanov Slovenskej republiky študovalo na vysokých školách v zahraničí a koľko z nich študovalo v Českej republike? Aký je trend v počte študentov, občanov Slovenskej republiky študujúcich na vysokých školách v zahraničí za posledných päť rokov, rastúci alebo klesajúci? Koľko študentov, občanov Slovenskej republiky študovalo na vysokých školách na Slovensku a koľkí z nich boli poberateľmi sociálneho štipendia? Aké boli celkové náklady na sociálne štipendiá študentov vysokých škôl v školskom roku 2009 až 2010 a aká bola priemerná výška sociálneho štipendia?

    Druhú interpeláciu mám, chcem predniesť na pána ministra zdravotníctva vo veci rozhodnutí regionálneho Úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade v rozpore so zákonom.

    Vážený pán minister zdravotníctva, vo IV. volebnom období na 45. schôdzi Národnej rady a opätovne na 49. schôdzi Národnej rady som interpelovala ministra zdravotníctva Richarda Rašiho vo veci rozhodnutia KK 1453/1/2007 vydaného dňa 21. februára 2007 Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade. Interpelovala som po podrobnom preskúmaní prípadu a po mojich bezvýsledných pokusoch dosiahnuť zmenu na príslušných úradoch, vrátane Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a až potom, keď som definitívne dospela k názoru, že rozhodnutie, ktoré som menovala, bolo vydané v rozpore s právnymi normami a že živnostník, na ktorého sa rozhodnutie vzťahovalo je príslušnými úradmi neodôvodnene šikanovaný.

    Požiadala som vtedy ministra zdravotníctva, aby kontrolný orgán ministerstva vykonal kontrolu, čo sa aj stalo. Ihneď po interpelovaní ministra sa prístup Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a hlavného hygienika k tomuto prípadu diametrálne zmenil a v priebehu nasledujúcich niekoľkých mesiacov boli postupne zrušené celkom tri rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade vzťahujúce sa na tohto istého živnostníka, a to rozhodnutie 1453/1/2007, 113/1/2010 a rozhodnutie 484/1/2010, pretože boli vydané v rozpore so zákonom, čo konštatoval aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, rozhodnutie OLP 1668/2010 prikladám v prílohe.

    Ako sa celkom nedávno podarilo zistiť, aj štvrté rozhodnutie 1501/4/2010, ktoré výrazným spôsobom obmedzuje pracovnú činnosť tohto živnostníka a znemožňuje mu vykonávať určité činnosti, bolo vydané neštandardným spôsobom, na základe rozporuplných meraní, pričom výsledky meraní priaznivé pre živnostníka uvedené v protokole meracej skupiny Úradu verejného zdravotníctva 2801, 2807 z roku 2009 zo dňa 6. 10. 2009 mu boli zatajené.

    Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ani mne práve tento protokol na požiadanie nevydal, k čomu došlo ešte v období pred vydaním sporného rozhodnutia 1501/4/2010 v čase, keď obsah protokolu z merania nebol všeobecne známy. Dotknutý živnostník na základe nedávnych zistení podal v týchto dňoch žiadosť na Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia 1501/4/2010 mimo odvolacieho konania.

    Vážený pán minister, domnievam sa, že vydanie troch nezákonných a dnes už zrušených rozhodnutí a štvrtého pravdepodobne nezákonného rozhodnutia vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Poprade, vzťahujúcich sa na celkom obyčajného živnostníka a vydaných v rozpätí niekoľkých mesiacov je dôvodom preto, aby sa nimi zaoberal aj odbor kontroly vládneho auditu a sťažností Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Preto vás interpelujem vo veci rozhodnutí vydaných Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Poprade, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom a žiadam vás o vykonanie komplexného preverenia tohto prípadu, vrátane zákonnosti vydania doteraz platného rozhodnutia 1501/4/2010 o určenie miery zodpovednosti osôb na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Poprade a o vyvodenie dôsledkov voči osobám, iniciátorom a servilným vykonávateľom takého bezpríkladného šikanovania občana, ktorého cieľom je pravdepodobne jeho existenčná likvidácia z dôvodov uvedených už v predchádzajúcej interpelácii.

    Ďalšie doplňujúce informácie poskytnem osobne pracovníkom odboru kontroly vládneho auditu a sťažností ministra zdravotníctva Slovenskej republiky v priebehu preverovania tohto prípadu. K interpelácii prikladám aj v texte uvedené prílohy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ďalej je prihlásená do interpelácií poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, mám dve interpelácie. Tá prvá smeruje na ministra vnútra Daniela Lipšica a je v nasledovnom znení.

    Vážený pán minister, v priebehu konania, ktoré je vo výbore pre nezlučiteľnosť vedené proti poslankyni Viere Tomanovej za podpísanie príkazných zmlúv počas výkonu funkcie ministerky sociálnych vecí, argumentovala pani poslankyňa vo svojom písomnom stanovisku rovnako, ako aj pán poslanec Petrák, judikatúrou Ústavného súdu, ktorú vykladali tak, že verejného funkcionára možno stíhať za porušenie zákona iba v čase, keď vykonáva danú funkciu.

    Ak sa funkcie vzdá alebo o ňu príde pre iné okolnosti, nemožno podľa tohto výkladu voči verejnému funkcionárovi konať a dané konanie je potrebné zastaviť. To znamená, konanie voči pani Tomanovej podľa tohto výkladu je potrebné zastaviť, nakoľko už nie je ministerkou práce a sociálnych vecí.

    Pán minister, vy ako minister spravodlivosti, ktorý ste ústavný zákon o konflikte záujmov predkladali v Národnej rade, zaujíma ma váš názor, či Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach skutočne takýto výklad podal a ak áno, či sa podľa vás tým nemíňa účel zákona a nie je potrebná novelizácia tohto ústavného zákona.

    Tá druhá interpretácia na ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona znie. Včera na poslaneckom prieskume na Slovenskom pozemkovom fonde som sa dozvedela, že vo veci tzv. Rozinových viníc bola medzi pánom Rozinom a Slovenským pozemkových fondom uzatvorená mimosúdna dohoda. V tejto súvislosti, vás pán minister, žiadam o predloženie predmetnej dohody k rukám poslancov.

    Tých dôvodov je niekoľko. V danej veci som interpelovala už aj v minulom volebnom období. Problém tzv. Rozinových viníc je ten, že sú s najväčšou pravdepodobnosťou získané podvodným vydržaním lukratívnych pozemkov nad železničnou stanicou v mestskej časti Nové Mesto. Problém má dve roviny, trestnoprávnu a občianskoprávnu. V tej trestnoprávnej došlo k premlčaniu trestného činu, čiže tam je pán Rozin beztrestný a v občianskoprávnej začal Slovenský pozemkový fond konať. Podal žalobu na určenie vlastníctva a ako som už povedala, včera som sa dozvedela, že bola medzi Slovenským pozemkovým fondom a pánom Rozinom uzatvorená mimosúdna dohoda. A mňa by veľmi zaujímalo, ako možno vo veci určenia vlastníckeho práva uzatvoriť mimosúdnu dohodu, v prospech koho bola uzatvorená a kto túto dohodu podpísal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do interpelácií? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem bod interpelácie za skončený. Ďakujem pekne.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy vlády Slovenskej republiky o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, tlač 135.

    Prosím teraz, pána poslanca Vážneho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a zároveň, samozrejme aj pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru. Päť minútová prestávka, kým sa uvedení páni vrátia teda do rokovacieho priestoru a potom budeme pokračovať týmto bodom.

    Ďakujem aj členom vlády, ktorí tu vydržali počas bodu interpelácie. Ináč podľa rokovacieho poriadku je to povinnosť členov vlády.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže ďakujem, pán poslanec Vážny. Do rozpravy sú ústne prihlásení ešte páni poslanci Andrej Ďurkovský, Ondrej Matej, Alojz Přidal, Alexander Slafkovský a Július Brocka.

    Pán poslanec, Ďurkovský, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne poslankyne, poslanci, dovoľte mi dotknúť sa tohto návrhu, ktorý bol predložený do Národnej rady ako návrh uznesenia na schválenie.

    Ja v tomto návrhu uznesenia vidím predovšetkým dve časti. Tak ako sa uznesenie samotné skladá. Na jednej strane je to konštatačná časť, ktorá hovorí o skonštatovaní zastavenia výstavby. Na druhej strane je to istým spôsobom, formálne povedané, ukladacia časť, ktorá požaduje istým spôsobom súhrnnú správu o stave diaľnic. Priznám sa, že s tou prvou časťou mám problém, dosť zásadný, lebo je nepravdivá. S tou druhou časťou problém nemám, a keby taká správa bola predložená, myslím, že by ju všetci poslanci akceptovali alebo prijali.

    Vzhľadom na to, ale že je to v jednom uznesení, hneď na začiatku hovorím, že tento návrh uznesenia nemôžem podporiť. Vystúpili k nemu dvaja z predkladateľov. Jednak pán poslanec Vážny a jednak pán poslanec Fico ako podpredseda Národnej rady.

    Pán poslanec Vážny sa snažil istým spôsobom predložiť také faktografické zhrnutie jeho tvrdení, podporené rôznymi grafmi a tabuľkami. Na druhej strane pán podpredseda Národnej rady Fico, predniesol politický prejav, ktorý bol bez faktov. Preto mi dovoľte, aby som sa k tomu druhému, tomu politickému prakticky ani nevyjadroval, ale skôr by som sa venoval tej prvej časti, ktorú tu predniesol pán poslanec, exminister Vážny.

    Predovšetkým si treba uvedomiť, že základný problém celej výstavby spočíva o. i. vo financiách. Keď som si analyzoval podklady, ktoré som dostal z ministerstva i od dotknutých inštitúcií, vyšlo mi veľmi jednoduché porovnanie. Mne síce neprináleží, aby som tu robil poriadok v tomto ctenom pléne, pán podpredseda, ale by som poprosil, možno o zachovanie kľudu. Ďakujem pekne.

  • Predovšetkým v súvislosti s financiami, keď porovnávame náklady na výstavbu 45 pripravovaných km D1, tak nám vychádzajú dosť hrôzostrašné čísla. Podľa predchádzajúcej vlády to bolo 1,33 mld. EUR, ktoré mal tento úsek stáť vo forme predkladaných PPP projektov. V súčasnosti návrh pána ministra Figeľa predstavuje náklady na tento úsek 1 mld., čiže len na 45 km D1 to predstavuje rozdiel 330 mil. EUR. To je obrovská suma.

    Analýzu od finančného poradcu, ktorá ukázala výrazné predraženie, pán poslanec Vážny, máte na stole, pokiaľ mám informáciu už od marca t. r. Veľmi zaujímavé je i to, že vláda zrušila uznesenie č. 871, ktoré hovorilo o pravidlách určovania pevných cien pri výstavbe diaľnic. Tvrdíte, že koncesionár ponúkal zníženie ceny a ministerstvo toto zníženie neakceptovalo a tým pádom odsunulo celú výstavbu niekam inam.

    Ale treba jedným dychom povedať, že táto ponuka prišla len ako posledný signál, ako indikatívna ponuka, bez určenia, že to ostatní členovia tohto konzorcia akceptujú. Nebola to vláda, ktorá od realizácie tohto projektu ustúpila, ale práve víťazné konzorcium investorov, ktoré nedokázalo zabezpečiť potrebné finančné krytie.

    Treba si tak isto jasne uvedomiť, že predchádzajúca vláda sa rozhodla nestavať, čo už bolo prichystané za eurofondy, ale viazať už pripravené úseky s nepripravenými úsekmi do jedného celku a postupovať pomocou formy PPP projektov. Navyše obstarávanie v režime PPP trvá oveľa dlhšie ako klasické obstarávanie. Toto platilo aj pred krízou, dámy a páni, a to platí i v súčasnosti.

    V skutočnosti tak výstavbu najdôležitejších chýbajúcich úsekov diaľnice D1 odsúdili na zbytočné čakanie práve v predchádzajúcej vláde a to ešte pred začiatkom krízy. O tom, že diaľnica D1 nebude hotová do roku 2014, teda rozhodla už predchádzajúca vláda.

    Čo je tak isto zaujímavé, že v auguste 2007 sa minister zaviazal, že v máji 2008 sa začne stavať pomocou PPP projektov 150 km diaľnic. Treba súčasne ale povedať, a to je pravdivá informácia, to všetci vidíme, že časť sa podarila začať stavať, mám na mysli predovšetkým R1, ktorá v súčasnosti prebieha. D1, tie kľúčové úseky nám meškajú o dva roky.

    Rád by som sa dotkol i jednej veci, ktorá bola spomínaná a bola i v tej časti pána expremiéra Fica, v tej politickej časti, ako som ju ja nazval a týkala sa témy zamestnanosti. Tvrdíme, že týmto postupom ministerstvo dopravy príde, týmto postupom príde celé Slovensko o množstvo pracovných príležitostí, predovšetkým v stavebnom priemysle, a tým pádom sa prejaví obrovský dopad na tvorbu HDP.

    V správe Štatistického úradu Slovenskej republiky sa ale píše: K medziročnému rastu výkonnosti ekonomiky prispel výrazným spôsobom pozitívny vývoj zahraničného obchodu. To znamená, vôbec sa tu nehovorí o stavebníctve. A krutá pravda v rámci stavebníctva je to, že to už minulý rok hlásilo prepad 11 %. Budúci rok sa plánujú rozbehnúť niektoré úseky D1 v rámci rozdelenia tak, ako to navrhuje ministerstvo.

    Ako som hovoril pred chvíľou o zlúčení úsekov do veľkých balíkov, malo to dosah na niekoľko skutočností a práve aj v oblasti zamestnanosti. Malý počet potenciálnych uchádzačov, nevýhodná vyjednávacia pozícia obstarávateľa a zlúčenie rozdielnej pripravenosti jednotlivých úsekov. To znamená, tie úseky, ktoré boli viac pripravené, to, čo v súčastnosti vláda chce zrealizovať, boli pozdržované práve úsekmi, ktoré túto pripravenosť nevykazovali.

    Tak isto pán expremiér sa dotkol i výstavby 150 km, ale treba len mierne poopraviť toto číslo. Nejedná sa o 150 km, jedná sa o 135,8 km. Rovnako, a to sa musím toho ešte na záver možno svojho príspevku dotknúť, je práve R7, to znamená výstavba toho napojenia, ktoré práve naše mesto pociťuje ako veľmi kľúčové pri riešení dopravnej situácie smerom z juhu.

    Pán poslanec Vážny, vy veľmi dobre viete, koľko diskusií sme spolu absolvovali, ktorý z týchto variantov či C, či A má byť prijaté. Na začiatku to bol jednoznačne variant, ktorý bol v súlade s územným plánom mesta i vyššieho územného celku. Následne ministerstvo toto svoje rozhodnutie zmenilo a pristúpilo k rozhodnutiu budovať túto diaľnicu práve vo variante C, ktoré by znamenalo zahustenie diaľnice priamo z juhu do veľmi atakovanej časti Bratislavy Podunajských Biskupíc.

    Samozrejme po technickej stránke je možné všetko, ale v reáli to rovnako vyžadovalo ďalšie súvisiace investície, o ktorých ste aj vy hovorili, práve pri tom variante A. To znamená, ja veľmi vítam rozhodnutie ministerstva dopravy, ktorým toto pôvodné rozhodnutie zrušilo a prijalo rozhodnutie budovať práve túto časť R7 v zmysle platného územného plánu, i mesta, i vyššieho územného celku.

    Len na doplnenie, zmena územného plánu týchto dvoch subjektov, i mesta, i vyššieho územného celku, by v reále mohla trvať, keby sa šlo klasickým postupom do 2,5 až 4 roky, keď hovorím veľmi, veľmi optimistický variant. So sprevádzkovaním R7 ste hovorili vo svojom vystúpení, jednak ste hovorili o roku 2018, keď ste predkladali túto druhú časť, v rámci interpelácii som si všimol, ste spomínali 2017 rok. Čiže už tam máte dve rozdielne tvrdenia, pán poslanec.

    Čo je ale prekvapujúce je to, že R7 ste vo svojej odpovedi na interpeláciu ste dostali harmonogram výstavby, ktorý jasne hovorí so sprevádzkovaním tejto časti v rámci 2016. To znamená v podstatne skoršom.

    A posledná vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, aj keď priamo s diaľnicami nesúvisí, ale súvisí so železnicami, a to je práve výstavba železničnej siete na Slovensku. Ja nechcem komentovať tie rozhodnutia, ku ktorým došlo a ktoré sa naďalej istým spôsobom realizujú, že naša železničná sieť sa buduje, pokiaľ viem na rýchlosť 160 km za hodinu, pričom všetky okolité štáty si už budujú železničnú sieť na rýchlosť minimálne 180 km za hodinu a vyššiu. Má to samozrejme jedno veľmi výrazné opodstatnenie z toho dôvodu, že treba, keď chceme uprednostňovať železničnú dopravu, práve ponúknuť ten komfort v časovej dostupnosti jednotlivých častí Slovenska železnicou.

    Čiže to je jedno, jeden bod, ktorý som považoval za nevyhnutný povedať a druhý sa týka projektu TENTY, ktorý poznáme obaja, pán poslanec a problém spočíva opäť v tom, projekt bol navrhnutý vo forme štúdie, Dopravoprojekt ho rozpracoval, predpokladal podzemné prepojenie dvoch častí Bratislavy, tým pádom systému železničného systému Slovenskej republiky napojenie na západnú železnicu, keď to zjednodušene týmto spôsobom poviem, podzemnou cestou pod tunelom.

    Tento projekt bol naplánovaný, pripravený vo forme štúdie a zanalyzované náklady naň. Pôvodný rozpočet ešte v korunách, pokiaľ si dobre spomínam, predstavoval čiastku okolo 16 mld. SK, po jeho zhrnutí predstavovala táto čiastka temer do 30 mld. SK, tak ako to naprojektoval práve tento projektový ústav.

    Keď som sa pýtal vtedajšieho riaditeľa železníc, či sa tento projekt bude realizovať, bolo mi jasne povedané, nie sú na to financie, projekt sa realizovať nebude. To znamená, istým spôsobom aj prostredníctvom takýchto, odpusťte, že to poviem, chimerných projektov mesto spravilo, dokonca vyšlo v ústrety tomuto štátu, aby sme zmenili územný plán, aby sme spravili zmenu územného plánu vo veľmi rýchlom termíne a rozčesli istým spôsobom územie, predovšetkým v rámci Petržalky na šťastie v krátkom úseku, na dve. Napriek tomu, podľa tých informácii sa tento projekt nerealizuje. Moja obava je a tvrdenie i to, že tie predchádzajúce tvrdenia zo strany prípravy diaľnic ako PPP projektov, že v mnohom ste vedeli už skôr, že sa jednoducho tieto projekty zrealizovať týmto postupom nebudú môcť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pán poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Choma.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, rád by som zareagoval na to, čo povedal pán poslanec Ďurkovský. On otvoril niekoľko tém, ale budem sa snažiť veľmi stručne.

    Keď ste hovorili o rozdielnych sumách alebo o tom, koľko ide, pán minister Figeľ, ušetriť teraz na tom, že vlastne zrušil tie nevýhodné projekty a tak ďalej. Je tu problém, pretože ani sám pán Figeľ nevie a dneska to tu bolo jasne povedané, že na interpeláciu poslanca Vážneho odpovedal, že finančnú analýzu dajú až vtedy, keď vysúťažia všetkých dodávateľov na všetky úseky balíka číslo 1.

    Čiže, pán Figeľ dodnes nevie. Raz hovorí, že ušetrí 100 mil., raz 125, raz 80, čiže to vôbec nie je o tom. A bude čakať dokedy, kým sa nevysúťažia všetky úseky, to znamená minimálne pol roka, rok, rok a pol. Až potom dá analýzu? Na základe čoho sa teda vlastne rozhodovalo o zrušení prvého balíka?

    Čo sa týka tej indikatívnej ponuky, tak isto už veľakrát aj v médiách zaznieva to, že to bola len nejaká indikatívna ponuka, teraz hovorím o prvom balíku PPP, kde bola ponúknutá výrazná zľava na konci dňa. To nebola indikatívna ponuka, bola to riadna ponuka, ktorá bola podpísaná predsedom predstavenstva konzorcia Slovenské diaľnice. Čiže to bola ponuka s plnou vážnosťou, ktorá bola ale politicky jednoducho zmietnutá.

    Čo sa týka: pripravené a nepripravené, že sa miešali tie úseky, ktoré sú pripravené a nepripravené. Za prvé, ani jeden z úsekov nemal platné stavebné povolenie v roku 2009, to tu už tiež bolo povedané a na druhej strane, na konci dňa boli všetky pripravené, ako aj PPP projekty boli pripravené, mohli sa spustiť a pokračovať.

    Čo sa týka tých PPP projektov, o ktorých ste hovorili teda, že na časť úsekov bola pripravená ešte alebo teda, že neboli pripravené, dobre. Ja si predsa pamätám, že už v roku 2005 bol pripravený pilotný projekt PPP, ktorý pripravovala ešte Dzurindova vláda a otázka je taká: Prečo nebol spustený? Mohli sme byť s tými diaľnicami o veľký kus ďalej.

  • Ďakujem pekne pán predsedajúci. Kolega Ďurkovský bol vo vecnej rovine a zostanem aj ja vo vecnej rovine.

    Chcem jednu poznámku k tomuto, pretože, áno, tá zmluva vypršala, konzorcium nezabezpečilo finančné krytie, ale predpokladajme, že by so to uskutočnilo všetko tak, ako to bolo plánované a otázka podľa mojich informácii je, že či kapacity, stavebné kapacity slovenských firiem boli na to, aby sa to dalo takto robiť? Podľa mojich informácii by tie kapacity neboli. To nie je len samozrejme o pracovnej sile v stavebníctve. Je to aj o strojovom zariadení. Tie kapacity by neboli, boli by sme ich museli dovážať.

    A druhá poznámka, trošku tak pre mňa úsmevno tragická, k tým železniciam. Spomínal pán kolega o stavbe železníc na 160 km. V roku 1971 som nastúpil ako mladý absolvent na vysokú školu vtedy dopravy a spojov a vtedy dokončovala, finišovala výskumná úloha, pamätám si dodnes číslo S 13 vysoké rýchlosti, pohyb na železniciach vlakov s rýchlosťou 160 km, 1971, dnes je 2010. Ja si myslím, že to netreba ďalej komentovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja sa pôvodne, nevyznám sa v tejto problematike, nechcel som o nej hovoriť, ale musím reagovať na poznámku chimerné projekty.

    Pán Ďurkovský, čo myslíte, kde ich je najviac? Ja si myslím, že v Bratislave. Stačí povedať metro a bolo by vhodné, nedávam to vám za vinu, ako to bolo, ale ste súčasťou toho. Mňa by zaujímalo, koľko peňazí sa minulo na projekty rôzneho druhu metra, od kedy tá myšlienka skrsla? To by bolo možno tiež veľmi zaujímavé číslo. Takže, ak hovoríte o akýchsi chimerných projektoch, tak najprv to skúste vyčísliť v hlavnom meste.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ďurkovský, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne, len veľmi stručne. V súvislosti s tými indikatívnymi ponukami, pán poslanec. Jednoznačne materiály, ktoré som ja dostal, hovoria o tom, že sa jednalo o indikatívnu ponuku. To znamená, ja vám neviem teraz zdôvodniť, to je možné možno hlbším prieskumom, či áno, alebo nie. V súvislosti s konečnou sumou, ktorú ani pán minister Figeľ vraj nepozná, no ale treba sa rovno pozrieť na PPP projekty, ani vy ste

    nepoznali možno tú konečnú sumu v tom zmysle, keď sme hovorili o rôznych dodatkoch k zmluve, ktoré boli podpísané a bolo ich sedem. To znamená, práve zo strany koncesionára, ktorý odkladal, odkladal práve toto plnenie zmluvy. To znamená, rovnako nebolo 100 % garantované, aká tá koncová suma bude.

    A takisto si k tomu treba pripočítať náklady, na ktoré by celá Slovenská republika bola zaviazaná po dlhé obdobie niekoľkých desaťročí, ktoré by musela platiť za údržbu týchto diaľnic, čo sú úplne iné sumy, ako keby sme hovorili, keby si túto činnosť zabezpečoval priamo sám štát.

    Čo sa týka metra, čo kolega spomínal, len upozorním na to, projekt metra bol realizovaný a pripravovaný ešte z čias socializmu. Čiže ešte vláda, ktorá mala iné zafarbenie, keď to môžem veľmi jemne takto povedať. Projekt metra sa už dlhé, dlhé roky nerealizuje, pán poslanec, vy to veľmi dobre viete. Existuje organizácia, ktorá sa volá Metro, akciová spoločnosť, ktorá je v spoločnom vlastníctve ako akciová spoločnosť hlavného mesta i štátu. Ale táto spoločnosť realizuje aj projekty, ktoré priamo nesúviseli s výstavbou metra, ako napríklad most Apollo. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matej. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Přidal. Pán poslanec Matej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som len v krátkosti vystúpil k danej problematike.

    Ja som bol veľmi rád, pán kolega Ľubomír Vážny, že ste použili parafrázu, že táto vláda vlak zastavila pri výstavbe. Tak ja vám chcem povedať, že vlak bol zastavený trikrát a to pánom Robertom Ficom, vami, ako ministrom dopravy pánom Vážnym a pánom Chomom ako splnomocnenom pre nadradenú infraštruktúru a zároveň generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti.

    Takže, prvé zastavenie vlaku Fico, pán Fico, pán Vážny, pán Choma. Prvé zastavenie vlaku ste spôsobili v roku 2006 po nástupe, keď namiesto toho, aby ste pokračovali tak, ako pán Choma tu povedal, v pripravených projektoch, ktoré ste tam dostali a pokračovali ste v referenčnom rámci a v schválenom referenčnom rámci výstavby diaľnic a nadradenej infraštruktúry na roky 2007 až 2013, ste vlastne rok viedli debaty v koalícii, aké sú priority, ktoré úseky sa budú stavať, nebudú stavať, rôzne politické lobingy. Možno, že ich aj chápem, tá koalícia bola vtedy veľmi pestrá, ten chcel najprv riešiť južnú trasu, ten chcel zase obchvat toho mesta. Rok ste nerobili ďalej nič, dostavovali ste, dostavovali ste, čiže ste dokončievali rok stavby, ktoré boli začaté v období rokov 2002 - 2006.

    Ako všetci dobre vieme, D3 Sverepec, pardon Vrtižer - Hričovské Podhradie, obchvat Oravského Podzámku, to boli všetko stavby, ktoré ste len prvý rok vlastne dokončievali a strihali pásky.

    Druhé zastavenie, oveľa vážnejšie, vlaku bolo, keď ste po skončení tejto diskusie rozhodli sa, že ste sa rozhodli na tom, že budete pokračovať hlavne a predovšetkým masívnou výstavbou PPP projektov.

    Pán Vážny, vy sa možno pamätáte, že my sme sa stretli, myslím to bolo v roku 2008 na jednej debate, odbornej, ktorú viedol jeden renomovaný redaktor, kde sme sa práve s odborníkmi bavili na tom, že čo takáto masívna výstavba naraz formou PPP môže spôsobiť z pohľadu inflácie, z pohľadu samotného stavebného sektoru a iných dopadov na dopravnú infraštruktúru, pričom vtedy bolo poukazované, že ste nepokračovali v urýchlenej príprave a v čerpaní európskych prostriedkov.

    Vtedy presne bola tá debata, čo tu kolega sa pýtal na to, že či naraz v reálnom čase je možné vôbec stavať? To nie, to hovorím aj o prvom balíku, aj o druhom, aj o treťom balíku, tak, aby to nemalo dopad na stavebné kapacity, infláciu, dostatok stavebných materiálov a hlavne, a hlavne podotýkam, tam padol jeden vážny argument a to je, ku ktorému sa hlásim, že by došlo aj k dopravnému kolapsu. Vy totižto, to množstvo tovaru musíte na takom malo území doviesť na tú stavbu a bola by vôbec ohrozená dopravná obslužnosť jednotlivých miest a obcí.

    A druhý závažný fakt, ktorý sme tam hovorili ako odborníci, sme hovorili o tom, že už my sme tu zažili raz za éry veľkého nástupu zbrojárskeho priemyslu, čo takáto masívna výstavba spôsobí z pohľadu inflačného charakteru. Takže to bolo také druhé vážne zastavenie vášho vlaku. Už vtedy ste boli upozorňovaní práve odborníkmi na financie a finančnými analytikmi, že zase, naraz v rovnakom čase nebude možné, a to vtedy ešte o kríze sa ani nehovorilo, boli ste na to upozorňovaní, že keď naraz pustíte všetky tri balíky v rovnakom čase, nebude možné zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov.

    Preto sme hovorili o tom, že by bolo dobré ísť systémom postupným, pilotným projektom, resp. dvomi, tromi menšími úsekmi, vyskúšať si celý model PPP projektov, či funguje, či funguje z pohľadu finančného zabezpečenia, či funguje z pohľadu stavebného trhu a či vôbec tento model prinesie to ovocie.

    No a to tretie závažné zastavenie vlaku, ktoré ja považujem osobne za najzávažnejšie bolo, keď ste predlžovali agóniu dodatkom, podpisom dodatku č. 1 ku tretiemu balíku v čase, keď a nechali ste si to vtedy aj v referenčnom rámci na roky 2007 - 2013, ste si z tých piatich úsekov štyri nechali v referenčnom rámci. Ich pripravenosť bola taká, že sa už vlastne, keby boli spustené formou financovania z európskych prostriedkov v tom čase, mohli sa minimálne tri úseky, dva na východe, jeden na strede, nechcem zdržiavať, hovorili sme tie jednotlivé úseky tuná, mohli sa už dneska stavať. Mohli stavať práve tie firmy a hlavne zrejme tie firmy, ktoré sú v tom konzorciu.

    Toto považujem za to najväčšie a najvážnejšie zastavenie toho vlaku, takže ten vlak ste zastavili vy.

    A ešte si neodpustím, nie je tu váš pán predseda Robert Fico, ktorý hovoril, že ho nepustili na rýchlostnú komunikáciu R1. No asi on nikdy nedržal v ruke ani tehlu, asi nikdy nikde nepostavil nič a nikdy po ňom neostalo nič postavené, vybudované. Lebo keby vedel, aká je tam situácia, tak dneska na tomto projekte, aj keď má všetky ocenenia, je stav, keď sa hovorí o prepúšťaní stavebného sektoru na Slovensku, tak musím povedať, že dneska tam stavajú predovšetkým poľské, maďarské a české firmy a ich stavebné kapacity, vrátane personálu a naši ľudia, dámy a páni, naši stavebníci dneska tam nie sú, resp. keď sú, tak sú a robia za práce, ktoré sú nižšie o 20, resp. 30 %, pričom ten celkový profit odchádza z toho niekde, niekde inde.

    Takže, ak budeme, budeme voči sebe troška takí féroví a čestní v tom, že ja sám budem presadzovať o to, aby stavebné kapacity boli naplnené, ale aby boli naplnené takým spôsobom, ktorým budeme tie stavby a diaľnice stavať rýchlejšie a budeme ich stavať za menej peňazí, čo znamená tendrovať menšie úseky, používať kombináciu všetkých troch zdrojov financovania v rovnakom čase a budeme schopní tým pádom dokončievať stavby hlavne tam, kde ich treba.

    To znamená, nadviažem ešte a skončím možno ten môj príhovor tým, že súhlasím s vami, pán poslanec, že raz prestaneme možno zastavovať, prehodnocovať, ale vy ste to neurobili v tom roku 2006. Keby ste boli kontinuálne pokračovali to, čo ste našli na stole, tak dneska sme mohli mať tých úsekov postavených viacej a dneska mohla byť pripravenosť mnohých úsekov lepšia, než je. Ďakujem pekne za slovo.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Choma.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matej, ja si myslím, že vy ste pracovali v tejto brandži a pri diaľniciach a tak ďalej, takže zaráža ma naozaj vysoký diletantizmus v tom, čo ste povedali.

    Prvé zastavenie vlaku: rok trvalo, kým sme dali dohromady akú takú dokumentáciu, aby sme mohli pokračovať vo výstavbe. Samozrejme, že sme nezastavovali to, čo ste začali robiť vy. Veď to by bol nezmysel. Ale vidíte tu opačný prípad. My sme pripravili, vy ste zastavili. A my sme za ten čas, za ten rok, rok a pol museli vyvinúť enormné úsilie na to, aby sme dali dohromady a pripravili úseky tak, aby sa vôbec začali stavať. Veď nebola urobená žiadna príprava, nebolo urobené nič.

    Čo sa týka druhého zastavenia a rozhodnutia o PPP projektoch, o nedostatočných kapacitách, ja som bol na rokovaní, kedy si pán premiér, bývalý, zvolal všetkých generálnych riaditeľov slovenských alebo vôbec firiem, ktoré sú na Slovensku, lebo slovenské sú tu už dnes iba dve veľké a sa pýtal: "Vážení páni, máme na to kapacity, aby sme ustáli takéto diela?" Odpoveď bola všeobecná: "Áno, máme. Pustíme sa do toho." Takže to neboli rozhodnutia od zeleného stola.

    A čo sa týka predlžovaní agónií a tak ďalej, že už sa mohlo začať stavať, lebo bolo pripravené, no nič nebolo pripravené, pán Matej, naozaj nič nebolo pripravené. A hovorím to s plnou vážnosťou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Matej, ja by som doplnil môjho predrečníka, že nie v oblasti dopravy cestnej, ale aj v oblasti dopravy železničnej, preto aj používal zastavenie vlaku, asi ešte stále ste v tej problematike. Ale mňa zaujal obrovský ako nepomer v tom, čo ste sa snažili povedať, lebo ste si navzájom protirečili. Na jednej strane ste sa tu snažili odborne hovoriť o tom, že to je zle začaté, to, čo urobila predchádzajúca vláda, pretože naplánovala obrovské úseky, ktoré nebude možné postaviť, pretože dôjde ku kolapsu dopravy pri doprave materiálov a tak ďalej. Ale veľmi som bol prekvapený, že na záver ste povedali: "Táto vláda bude rýchlejšie stavať." Veď to jedno, druhé odporuje. Ale odporuje to kvôli tomu, pretože nemáte jednoducho riešenie. Táto vláda si naplánovala a dala do programového vyhlásenia vlády, že postaví 100 km diaľnic. Postavila viac ako 100 km diaľnic a splnila svoje programové vyhlásenie.

    To, že predchádzajúci premiér povedal naviac, že bude sa snažiť prepojiť Bratislavu s Košicami, ale, to je fajn, ale čo bolo v programovom vyhlásení napísané? Ale pozrite sa, čo ste napísali do programového vyhlásenia vy? Nie je tam ani jedna cifra, ktorá by hovorila o tom, čo postavíte. Iba hovoríte o tom, že budete rýchlejšie stavať. Ja neviem, ako budete rýchlejšie stavať, keď na jednej strane hovoríte, že keď budete tak rýchlo stavať, ešte ako rýchlejšie, ako my, ako budete potom ten materiál dopravovať? Asi letecky alebo železnicou a urobíte všade tam ku stavbám ešte aj železničnú vykládkovú stanicu, aby ste to mohli postaviť, pán poslanec Matej. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matej, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne. Najprv by som reagoval na, ak môžem, na pána Chomu. No, problém je v tom, že ako ste spomenuli, my sme nezastavili, nezrušili ten projekt, my sme ho len neuzavreli, lebo vy ste ho neboli schopní uzavrieť rok a pol. Vy ste neboli schopní tretí balík uzavrieť rok a pol. Takže my sme to nezastavili. My sme to len neuzavreli, aby sme si boli úplne korektní.

    A druhá poznámka je na vás, pán kolega, ohľadom tej rýchlosti, resp. toho, ako to chceme stavať. Jednoznačne som povedal, forma menších úsekov spája alebo a potom následne úsekov, ktoré technologicky spolu súvisia. A na to nemám priestor, aby sme si povedali, že keby sa jeden úsek z balíku č. 1 spojil s jedným úsekom z balíku č. 3, tak dôjde k úspore vo výške zhruba 1,1 mld. Sk, lebo by to, čo ste vyťažili z tunela, by ste mohli dať do cestného telesa, mostov a tak ďalej.

    A ešte jedna poznámka. Treba byť korektný. Ja som to tu už asi pred dvomi mesiacmi povedal, že ten odpočet sa musí robiť vtedy, že koľko ste začali stavať diaľnic, koľko ste dokončili diaľnic. Lebo z tých 120 alebo 140 km diaľnic, ktoré ste postavili, až 90 km, ja som to vtedy spočítal presne po piatich úsekov, ste len dokončili z predchádzajúceho obdobia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Přidal, nech sa páči, môžete vystúpiť. Pripraví sa pán poslanec Slafkovský.

  • Vážené dámy a páni, milé kolegyne, kolegovia, v súvislosti s diaľnicami som počul jedného docenta práva na tlačovej konferencii hovoriť o vlastizrade. Priznám sa, že som zdúpnel, spozornel, pretože na takýto termín som veľmi citlivý, pretože zločin vlastizrady bol zneužívaný v predchádzajúcom režime, ktorého koniec v novembri 1989 si bohužiaľ, niektorí poslanci, aj v tejto sále ani nevšimli a tento zločin ako nástroj bol používaný v množstve procesov, kedy mnohí najlepší synovia a dcéry slovenského národa boli posielaní na smrť a do väzenia.

    A ja si myslím, že aj reklama, aj piar, aj populizmus má mať svoju hranicu. Ja by som nepovažoval toto používanie tohto termínu a šermovanie vlastizradou za tak vážny, pán Vážny, keby to hovoril nejaký tlčhuba, nevzdelanec alebo nejaký komunista, populista, ale to pán Fico iste nie je. Alebo je?

    Milé kolegyne, kolegovia, máte pred sebou návrh uznesenia, tlač 135, ktorú pripravili predkladatelia Fico, Vážny a Choma.

    Už v konštatačnej časti je tento návrh zavádzajúci a nepravdivý. Spomínaní poslanci hovoria alebo píšu o rozhodnutí vlády zastaviť realizáciu PPP projektu na úseku diaľnice D1 Dubná Skala - Svinia, čo je Ficom a predstaviteľmi strany SMER často dookola opakovaná lož. Ja tu chcem jednoznačne povedať, že vláda nič nezastavila, ale v súlade s dohodou uzatvorenou 21. júna 2010 medzi Slovenskou republikou a spoločnosťou Slovenské diaľnice tá predmetná koncesná zmluva 31. 8. 2008 zanikla, exspirovala a každý, kto užíva sem-tam lieky vie, čo znamená, že tie lieky sú po dobe exspirácie. Jednoducho tá zmluva zanikla.

    V návrhu poslancov sa ďalej ale píše, že rozhodnutie vlády oddialiť diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami o niekoľko rokov. Keď som si toto prečítal, tak som neveril vlastným očiam. Snáď strana SMER považuje občanov Slovenska za sklerotických? To naozaj pán Fico nemá hanbu? Veď na každom mítingu v 2006 hovoril, že dobuduje diaľničné prepojenie medzi Košicami a Bratislavou do konca roku 2010. Jednoducho to bol volebný podvod na voličoch SMER-u, ktorý neskôr priznal i Fico, keď v roku 2007 povedal: "Rešpektujeme technologickú náročnosť niektorých projektov v okolí Žiliny, keď my dobre vieme, že to jednoducho nejde urobiť do roku 2010". V programovom vyhlásení vlády nebola o financovaní diaľnice z PPP projektov ani zmienka. A jeden z predkladateľov uznesenia poslanec Vážny v júni 2006 ako minister dopravy povedal: "Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 % drahšie ako bežné investície od štátu". Už o rok neskôr, sa ale PPP hodili aj Ficovej vláde a dokonca sa mali stať hlavným zdrojom financovania. Na dostavbu diaľnice D1 vláda napriek tomu, že zdedila plnú špajzu, nedokázala vyčleniť dostatok financií a tak Fico a Vážny objavili PPP projekty.

    Ale prečo ste nerešpektovali ani pôvodné závery poradcov, ani závery nového poradcu, rozhodovali ste len svojou hlavou a nerešpektovali ste to, čo vám hovorili, že s PPP projektami začíname, jednoducho, že treba ísť do menších balíkov viacerých, maximálne do hodnoty 900 mil. EUR. Prijali ste politické rozhodnutie obstarávať dva obrovské a komplikované diaľničné projekty s nerealistickými časovými lehotami výstavby, a to malo hlavne za následok zníženie konkurencie.

    Jednoducho vôbec vám nevadilo, že verejné obstarávanie trvalo asi rok a pol, vôbec vám nevadilo výrazne zvýšenie investičných nákladov z titulu extrémnych krátkych časových lehôt výstavby, vôbec vám nevadilo vysúťaženie ceny obsahujúcej ocenenie investičných nákladov nad úrovňou štátnej expertízy. A ja osobne som presvedčený, že politické rozhodnutie Fica a spol. po spojení projektov do dvoch veľkých, bolo cielené pre účely riadeného verejného obstarávania, ktoré dopadlo tak, ako dopadlo. Z pôvodných 6 záujemcov v hre zostali len 2, aj keď stále lepšie ako v obstarávaní diaľničného mýta, keď podmienkam zadania vyhovel len jeden. Ficovi vôbec nevadilo, že ten najdrahší.

    Koncesná zmluva medzi Slovenskou republikou a spoločnosťou Slovenské diaľnice bola uzatvorená 15. apríla 2009. Potom bol dodatok č. 1, kde došlo k prvému predĺženiu lehoty na dosiahnutie finančného uzatvorenia, dodatok č. 2, dodatok č. 3, ale pozoruhodný je dodatok č. 4. Hoci už v pôvodnom verejnom obstarávaní všetci záujemcovia o koncesiu upozorňovali, že extrémne krátke lehoty výstavby si vynútia výrazne zvýšenie ceny, vtedy pri obstarávaní zástupcovia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii na týchto lehotách trvali. Na predĺženie a zmäkčenie lehôt pristúpili až viac ako o rok, a to po skončení verejného obstarávania, a podčiarkujem, bez vyžadovania adekvátneho zníženia ceny.

    Ba práve naopak. V dodatku č. 4 tzv. základná ročná platba z pôvodne vysúťaženej a v koncesnej zmluve zakotvenej úrovne 248,2 mil. EUR sa zvýšila na 317,6 mil. EUR, resp. 289 mil. EUR, ale to len s podmienkou, že koncesionárovi pomôže zabezpečiť finančné krytie vláda poskytnutím štátnej záruky a s takouto podmienkou sa vo verejnom obstarávaní neuvažovalo.

    O tej ponuke, ktorá prišla, teda od koncesionára na zlacnenie už tu bolo veľa hovorené, preto nebudem opakovať, ale chcem povedať len to, že väčšina prezentovaného zlacnenia v skutočnosti bola len vyčíslením toho, koľko by štát ušetril vďaka mimoriadne nízkej základnej úrokovej sadzbe na trhu, ak by došlo k uzavretiu finančnému do 30. augusta.

    K návrhom koncesionára je preto možné uviesť, že z maximálnej ročnej hodnoty 317,6 mil. koncesionár naozaj záväzne ponúkol len zníženie o 34 mil. a skutočne záväzná ponúkaná cena, tak bola v prípade neschválenej štátnej pomoci na úrovni 283,6 mil. a v prípade schválenia štátnej pomoci pred finančným uzatvorením na úrovni 255 mil., čo ale bolo stále nad úrovňou pôvodnej ponuky, s ktorou koncesionár vyhral v pôvodnom tendri. Verejný obstarávateľ nedostal ale žiadnu záruku, že koncesionárovi sa podarí vyjednať lepšie podmienky s komerčnými bankami a bolo žiadané o ďalší termín v poradí už 7.

    Ja by som chcel povedať, že súčasná vládna koalícia bude stavať diaľnice. Bude využívať klasické formy obstarávania a my apriori nevylučujeme ani PPP projekty, ale musia byť rozumné, transparentné, efektívne pre obidve strany, ako pre objednávateľa, tak pre dodávateľa.

    Na záver by som sa chcel ešte vyjadriť k požiadavke navrhovateľov k cene diaľničnej známky. Páni, cena diaľničnej známky mohla zostať na pôvodnej úrovni, keby ste zo štyroch uchádzačov, ktorí predložili ponuky do súťaže na mýto, nevylúčili tri najlacnejšie ponuky. Vtedy, keby vo vašej réžii nevyhrala najdrahšia, ale najlacnejšia ponuka. Mýto mohlo a malo prinášať dodatočné zdroje na výstavbu a údržbu diaľnic. Vašou vinou neprináša o nič viac ako pôvodné diaľničné nálepky. Z vášho mýta zatiaľ nezarába štát, ale iba koncesionári a vaši mecenáši.

    A úplne na záver navrhujem, aby sa diaľničná známka na budúci rok, diaľničná nálepka volala Vážneho diaľničná nálepka. Hovorím to úplne vážne. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca, páni poslanci, nehrajte sa, lebo uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktickým poznámok. Sedem pánov poslancov sa prihlásilo. Pán poslanec Choma.

  • Ďakujem pekne. Musím povedať, že zase sa tu zneužívajú nejaké veci a prekrúca sa tu krížom krážom. Viete, ak vy hovoríte o nejakom volebnom podvode, že nebola sprejazdnená cesta z Košíc do Bratislavy a sám ste povedali, že to bolo vyhlásené v roku 2007, no tak to nemohol byť volebný predsa podvod. My sme jasne, a už to tu takisto bolo povedané, jasne zadeklarovali v programovom vyhlásení vlády 100 km a bolo odovzdaných 150. Takže, prosím pekne, toto nie.

    K tým číslam, o ktorých hovoríte v súvislosti s PPP alebo s balíkmi PPP projektov, nejdem sa vyjadrovať, pretože sústavne dookola motáte všetko, čo sa týka nevýhodnosti, a tak ďalej a tak ďalej, že sú analýzy, a tak ďalej a tak ďalej. Do dnešného dňa nebol schopný nikto, ani pán minister, ani pani predsedníčka vlády, ktorá mne sľúbila v hodine otázok, že mi predloží takú analýzu, do dnešného dňa nebola schopná predložiť nič.

    A cena diaľničných nálepiek a mýto. Sústavný mýtus o mýte, ktorý hovorí, tu na pôde parlamentu, keď mi niekto povie, že sme vylúčili tri najlacnejšie ponuky. A čo som mal porušiť zákon? Ja mám 13 rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie a 7 vyhratých krajských súdov o tom, že bolo toto rozhodnutie v poriadku, v súlade so zákonom. Tak prečo tu stále rozprávate, tu na pôde Národnej rady o tom, že sme mali zvoliť najlacnejšiu? Ako? Mali sme porušiť zákon? Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec Přidal, možnože by bolo dobré vám trošičku osviežiť pamäť, pretože ak si zistíte, že kto vlastne prvý vyšiel s projektami PPP bola druhá Dzurindová vláda, vtedy keď bol ministrom dopravy pán Prokopovič. Vtedy po prvýkrát bolo povedané a bol vybratý za drahé peniaze, veľmi drahé peniaze poradca spoločnosť Mott Mac Donald, ktorá za viac ako 300 mil. Sk vypracovala prvý návrh projektu na PPP projekt pre pomery diaľnic. Oni vtedy vybrali tri úseky, ktoré sú dneska toľko kritizované a z tých povedzme 10 modelov PPP, pretože PPP nie je jeden model. Tých modelov je možno 10. Tento jeden bol vybratý práve druhou Dzurindovou vládou a všetko čo robila vláda minulá, tak bolo to, že sa snažila zrealizovať, uskutočniť ten model, ktorý bol nastavený, lebo ak by ho chcela zmeniť, tak to sú ďalšie 3 - 4 roky.

    To, že ten model bol nastavený tak ako bol, je aj dôsledok toho, že ten úsek, ktorý teraz je a je dlhý, vychádza preto tak draho, lebo bolo v tom modeli povedané, že celú údržbu a prevádzku bude platiť súkromný koncesionár a štát to v závere všetko zaplatí. Sú aj iné modely, ktoré naozaj hovoria o tom, že by sa mohla využiť aj spoluúčasť a zo svojich tržieb, ktoré tá diaľnica má, splatiť tie veci. Ale opakujem, bolo to nastavené vtedy a v tomto sa stále pokračuje. A vy, dnes kritizujete presne to, čo nastavené bolo za druhej Dzurindovej vlády, čo považujem za absolútne, budˇ neznalosť alebo nekorektné.

    Takisto sa treba dohodnúť, páni poslanci z koalície, medzi sebou, či zmluva bude dočasná a čo to je dočasná, alebo či zanikla, ako ste to povedali vy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No konečne tu niekto povedal aj o tom, že PPP projekty tu už boli predtým. Pamätáme si ako s veľkým krikom, až s takou ideologickou nenávisťou, pán premiér Fico, zavrhol tieto projekty, ktoré boli pripravené. Boli pripravené, ale v úplne inom rozsahu ako potom s veľkou slávou a s ďalším ešte väčším krikom sa odrazu začalo tvrdiť to, čo bolo nevýhodné, zlé pred 2 rokmi, odrazu bolo, stalo sa výhodným.

    Takisto prísľub toho, že do Košíc diaľnica bude do roku 2010 bol obyčajný propagandistický trik. Nakoniec, pán kolega Vážny, vy ste to dobre vedel, a aj za to si vás vážim, aj ste sa tým netajili, pokiaľ vás pán vtedajší premiér nedonútil povedať tie slávne slová, minister mieni, premiér mení.

    To, že to bola lož, pamätáte si iste tie slová, to že to bola lož, že sa postaví diaľnica do roku 2010 je jasné z toho, že keď sme ešte na začiatku krízy, na ktorú sa začalo vyhovárať koncom roku 2008 nemali podpísané zmluvy, tak aj keby kríza bola ako nebola, prišla a začalo by sa stavať niekedy na jar v roku 2009, tak v živote by do Košíc nemohla byť v roku 2010 diaľnica hotová.

    To by ste ako vláda museli prijať minimálne niekoľko zákonov, a ako hneď prvý zákon o rýchlejšom tvrdnutí betónu a ďalšiu o neplatení fyzikálnych zákonov, ale toto všetko ste vedeli. Nikto v živote by nepostavil tie tunely, ktoré máte na trase za jeden rok.

  • Pán predsedajúci, ja by som vás poprosil, aby ste dbali na to, aby vo faktických poznámkach reagovali na predrečníka, pretože pán Kužma hovoril úplne o niečom inom.

    Dovoľte mi, vážený pán poslanec, kolega Přidal, aby som povedal zopár postrehov, ktoré ste hovorili vo svojej reči. Spomínali ste o tom, že je tu tzv. zníženie konkurencie. To ma celkom prekvapilo a bol by som rád, keby ste to nejako vysvetlili, pretože predtým kolega váš reagoval a hovoril, že v podstate tu nebudú ani firmy, ktoré to budú môcť stavať. No viete, možno by bolo dobré, keby ste sa na to lepšie pozreli. Toto sú všetko európske tendre a tu sa môže akákoľvek firma z Európy a vy to neurobíte nijako ináč a nebudete to môcť obmedziť, že sa môžu len slovenské firmy uchádzať o túto prácu. To, že využijú slovenské kapacity, je už druhá vec, ale sme v Európskej únii a tá nás zaväzuje, aby sme takéto veľké projekty obstarávali v tzv. fidikoch, ak vám to niečo hovorí, a vtedy sa môžu zúčastniť aj európske firmy a neobávam sa vôbec o nejakom znížení konkurencieschopnosti. To by som bol rád, keby ste to vysvetlili.

    A ešte na záver, pán kolega Přidal, chcem povedať, môžete dávať akékoľvek prívlastky PPP projektom, rozumné, transparentné, v každom prípade sú to projekty, ktoré vytvárajú partnerstvo medzi štátom a súkromným kapitálom, ale v konečnom dôsledku sa obyvatelia, občania Slovenskej republiky vás pýtajú, kedy postavíte diaľnice, pretože do vášho programového vyhlásenia ste si nedali ani kilometer, pán poslanec. Prečo ste sa k tomuto nevyjadrili a povedzte aj vy, svoj názor, prečo tam nemáte ani kilometer, keď tak veľmi vám vadí, že predchádzajúci premiér chcel spojiť Bratislavu a Košice do roku 2011?

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Přidal, ja by som vás trošičku opravil. Hovorili ste, že v prípade, ak by Ficova vláda nevybrala víťaza mýtneho tendra, ktorý si vyúčtoval o 7 mld. korún viac ako ten druhý najlacnejší, tak by sa nemuseli zdvíhať ceny diaľničných známok. Myslím si, že by to bolo trošku viac v prospech ľudí a 4 roky našej vlády by ľudia nemuseli platiť žiadne diaľničné známky, ak by oni tohto víťaza, svojho kamaráta nevybrali.

    Potom ste hovorili niečo o tom, že prečo boli združené nejaké 5 úsekov do jedného PPP projektu. Zdieľam váš názor, že to bolo účelné a iba preto, lebo chceli svojmu mecenášovi dohodiť jeden poriadny veľký kšeft.

    A na rečnícku otázku, ktorú ste dali, že či Fico má hanbu, predpokladám, že nikto z poslancov SMER-u a ani samotný pán expremiér Fico vám odpovedať nebude. Ja vám osobne teda môžem povedať, že podľa toho, čo som tu za posledné 4 roky videl, tak bol som svedkom toho, že Ficovi hanbu vyoperovali. A vyoperovali ju takisto aj ostatným poslancom SMER-u, ktorí do kolečka nemajú hanbu sa pýtať nás, prečo nestaviame diaľnice a dobre vedia, že ich expremiér Fico všetkým nám sľúbil, že diaľnica do Košíc bude do roku 2010.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Přidal, zdúpnel a spozornel som aj ja, a viete kedy? Ja som tu spomínal v minulom období, keď som to povedal pánovi Prokopovičovi, keď som sa dozvedel, komu, koľko a za čo, zaplatili ste z peňazí daňových poplatníkov zabezpečovacie zariadenia v Branisku. Síce nie objemovo veľká čiastka, ale naozaj "pekná ukážka" vášho hospodárenia. Stačilo sa vtedy pozrieť, a to som im povedal, že stačí sa pozrieť, koľko bolo zaplatené, komu zaplatené, za čo a porovnať s vtedajšími trhovými cenami. A bolo by to určite zaujímavé čítanie.

    A už len dve také poznámky. Vy tu sa vždy obhajujete tým, že niečo bolo najlacnejšie a nikto to nevybral. No, viete, ja som, kým som išiel do parlamentu, ja som podnikal a nie vždy to najlacnejšie bolo aj najlepšie, a naopak. Mnohokrát rôznymi dodatkami to najlacnejšie bolo veľmi, veľmi drahé a je to príklad aj tých niekoľko desiatok dodatkov pri výstavbe tunela Branisko. Takže, keď budete v budúcnosti niečo porovnávať, skúste si to najprv prečítať v zrkadle, či sa pri tom nebudete červenať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som, pána kolegu Přidala, chcel doplniť tiež tak možno v takej teoretickej rovine, ktorá je, si myslím, tiež dôležitá a treba sa na to pozrieť, pretože my sme tu svedkami absolútneho fetišizovania výstavby diaľnic. Ale, keď si pozriete mapu Talianska, zistíte, že tam už je 40 rokov diaľnica zo severu na juh po obidvoch stranách "čižmy". Keď sa pozriete na Španielsko, keď sa pozriete na Portugalsko, aká je tam hustota diaľničnej siete a koľko diaľnic tam bolo postavených za ostatné roky, a keď si porovnáte výšku nezamestnanosti v týchto jednotlivých územiach, tak zistíte, že či majú alebo nemajú diaľnicu, je dopad na zamestnanosť prakticky nulový, resp. po skončení stavebných prác ešte horšia úroveň produktivity a tvorby HDP v daných regiónoch ako predtým.

    Takže ja by som to nefetišizoval, ja som z tejto oblasti, bývam tam, žijem, viem si predstaviť čo všetko to môže priniesť. Som za to, aby sa cesta stavala čím skôr a čo najefektívnejšie, ale nerobme tu z toho fetiš a v tomto vás teda podporujem, pán kolega Přidal, absolútne, že je treba si rozmyslieť, za čo to budeme stavať, lebo celkové náklady na prevádzku, koncesiu tak ako boli vysúťažené, sa majú vyšplhať niekde až na 9,1 mld. EUR a to sú peniaze, ktoré táto stavba nie je hodná. Ďakujem.

  • Ja by som chcel najprv pánovi poslancovi Chomovi povedať, že to hádam nemyslíte vážne, že ste nesľubovali v roku 2006, že spojíte Bratislavu s Košicami. To jednoducho, keď toto tvrdíte, ste schopný zaprieť nos medzi ušami. 2007 ste už boli pristihnutí pri volebnom podvode.

    Čo sa týka pána poslanca Mikolaja, áno, PPP projekty prvýkrát rok 2005, ale už tam poradca hovoril, že treba robiť najprv malé úseky do 900 mil. EUR.

    A čo sa týka, pán poslanec Blanár, tej konkurencie, no tak jednoducho spojením do týchto megaprojektov megalománskych bola vylúčená konkurencia, pretože bola obmedzená účasť len naozaj na obrovské firmy. My chceme robiť malé úseky, aby sa tam mohol zúčastniť aj Doprastav aj Váhostav.

    V závere by som vám chcel povedať, že budeme určite stavať diaľnice lacnejšie ako vy, efektívnejšie a kvalitnejšie a v tendroch sa budú môcť zúčastniť aj také firmy, ktoré majú vo svojom vedení, ale i výkonných ľudí, ľudí obyčajných, ľudí bežných, ja hovorím, ľudí normálnych, vy hovoríte ľudí práce a nielen také firmy, ktoré majú vo vedení ľudí dlhých, širokých a bystrozrakých.

  • Pán poslanec Brocka. Tu nie je, stráca poradie a tým pádom aj možnosť vystúpiť, ale o slovo sa hlási pán minister ako posledný v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, za možnosť pridať sa alebo vystúpiť a zároveň byť súčasťou takejto otvorenej, aj odbornej, aj politickej debaty.

    Chcem vás uistiť, že verejná infraštruktúra, jej stav, rozvoj, perspektíva je jednou z priorít, povedal by som prvou medzi prioritami, z hľadiska tých väčších alebo veľkých tém, ktoré sa týkajú vlády, parlamentu, celej krajiny a jasné, že aj celej spoločnosti. Nechcem ju ani preceňovať ani podceňovať, ale má svoj súvis medzinárodný, národnoštátny, regionálny, lokálny, nedá sa hovoriť o ekonomike, ak nehovoríme aj o doprave, o pracovnom trhu alebo zamestnanosti. To isté je vo vzťahu k ekológii. Čo nie je ekologické, nie je ekonomické. Je tam toľko tém, toľko dimenzií, že sa vlastne pri diaľniciach stretáva všetko.

    Zároveň, niekedy až neuveriteľná kombinácia poloprávd zjednodušením neodbornosti, sa vraví, ako keby každý rozumel diaľniciam ako pivu alebo futbalu a pritom aj pivo potrebuje profesionalitu, futbal detto, takže pri diaľniciach o to viac. Nemá to byť ani fetiš, ani modla, veľmi som vás pozorne počúval, rozvíjame to dve desaťročia, preto skúsenosti Slovenska sú aj veľmi cenné, veľmi dôležité pre ďalšie a ďalšie rozhodnutia.

    Sústredím sa na ten odkaz, že súčasná vláda zastavila výstavbu diaľnic. Nie je to pravda, nie je to ani polopravda a niekedy je ťažšie bojovať s polopravdami ako so lžami, ale prišiel som neskôr nie preto, že by som si neuctil túto debatu, ale bol som pri podpise výstavby ďalšieho úseku D1 Jablonov-Studenec, teraz popoludní, medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a Doprastavom, akciovou spoločnosťou. Za 24 mesiacov ďalších vyše 5 km, snáď v kvalite aj vo všetkom, čo znamená odovzdanie do prevádzky motoristickej verejnosti, bude znamenať ďalší úsek na Spiši.

    Diaľnice potrebujú viaczdrojové financovanie. Celá infraštruktúra to potrebuje, aj štátne peniaze európske, ktoré sú nebývalé, neopakovateľné a súkromné. Väčšina ekonomík je v súkromných rukách. Prečo by nemohli byť aj súkromné zdroje rozvíjané alebo využívané na rozvoj infraštruktúry?

    Veľmi správne ste viacerí poznamenali, že už v predchádzajúcom období boli PPP projekty zadefinované a skúšané ako pilotný projekt Turany - Lietavská Lúčka v roku 2004. Preto by som z toho nerobil ani drámu, ani nejaký fetiš, skôr jednu dôležitú súčasť celkovej stratégie. A štát nemôže byť odkázaný iba na PPP projekty, alebo nemôže im nerozumieť, takže ich buď z ideologizuje alebo nesprávne využíva.

    Kritizujete nás za to, že skončil, resp. nerozbehol sa projekt pôvodného prvého balíka PPP na D1. Rád by som tu zdôraznil, že to nebola vláda, nebolo to ministerstvo, ktoré od realizácie projektu ustúpilo, ani na šiesty pokus, ani na šiesty pokus po vyše 16 mesiacoch sa výstavba naplno nerozbehla, lebo víťazné konzorcium nedokázalo zabezpečiť potrebné finančné krytie.

    To, že sa rozhodli využiť vstup EIB a miliardu, čo nie je málo, ale naozaj najväčší prínos alebo podiel finančný, zároveň znamenalo ďalšie súvislosti a v tom aj blokáciu celého balíka pred prijatím ekologických odobrení na strane Európskej komisie.

    Prípadné ďalšie posunutie termínu, hľadanie siedmeho, by znamenalo len odkladanie rizík alebo ich zvýšenie, vzhľadom na zhoršujúce sa podmienky aj na finančnom trhu. Je v záujme aj vlády, aj ministerstva a celej spoločnosti pokračovať vo výstavbe úsekov diaľnice D1, ktoré boli pôvodne súčasťou tohto balíka. Ako som hovoril, dnešný podpis malého, ale predsa dôležitého úseku, zároveň práca na najbližšom verejnom obstarávaní, začiatkom novembra na dvoch 9 km úsekoch pri Levoči. Na ďalšie úseky, radšej hovorím o väčších mestách, lebo ľuďom to skôr lokalitu pomenuje. Pri Ružomberku a pri Prešove, tak plánujeme urobiť začiatkom budúceho roka. Vlastne na budúci rok, by sme mohli takto začať výstavbu spolu, ak zoberieme od augusta, od Košíc cez 60 km nových diaľničných úsekov, diaľničných a rýchlostných úsekov, čo je podstatne viac než vláda Robeta Fica dokázala začať a dokončiť za štyri roky. Spolu 42 nových, začatých a dokončených úsekov.

    Nehovorím o žiadnych pretekoch. Hovorím o tom, že dynamika a rozvoj môže pokračovať a bude pokračovať za predpokladov, ktorými sú dôležité obstarávanie a rozhodnutia aj vo vzťahu k financiám, aj vo vzťahu k technike a technológiám.

    Viacerí spomínali a osobitne, pán kolega Fico, že ten druhý balík rýchlostnej cesty z Nitry do Tekovských Nemiec považuje za osobnú výhru. Je to jedna z dôležitých skúseností. A ja musím upozorniť na mnohé a narastajúce kompenzačné udalosti, ktoré znamenajú ďalšie a ďalšie platby alebo požiadavky na platby, a tým sa celý projekt ďalej predražuje.

    Dovoľte mi, dámy a páni, zopakovať, že táto vláda výstavbu diaľnic nezastavila. Je to slogan bez obsahu. Ak tu niekto brzdil výstavbu, tak práve ten spôsob zhotovenia alebo zostavenia veľkého balíka, ktorý blokoval viaceré úseky a nedoriešil to, čo bolo náročnejšie. Už na konci roka 2008, nie 2009, 2008 mali úseky Hubová - Ivachnová a Jánovce -Jablonov pripravenú potrebnú dokumentáciu a stavebné povolenie. Takže sa mohli stavať z eurofondov, teda z peňazí, ktoré sú nám dané, darované, a za ktoré nemusíme platiť žiadne úroky. Rokujeme o treťom balíku PPP pri Žiline, ktorý má realizovať najťažší spomedzi ťažkých úsekov a chceme dosiahnuť podmienky, ktoré budú výhodnejšie aj pre štát, nielen pre banky a staviteľa.

    Nezastavili sme teda výstavbu, a ako som už naznačil, pokračuje R1 za Nitrou. Rozbehli sme cestu od Košíc smerom na juh. Pôjdu aj ďalšie úseky. Ak hovorím o eurofondoch, tak práve preto, že sme v jedinečnom období, ktoré si žiada veľmi zodpovedný a sústredený prístup. Chceme stavať aj lacnejšie, transparentnejšie, bez korupcie, so zreteľom na možnosti krajiny. Udržateľnosť verejných financií, ale aj udržateľnosť ďalšieho celkového rozvoja výstavby, či už hovoríme o dopravnej infraštruktúre alebo celkovej infraštruktúre Slovenska, je naším základným národnoštátnym záujmom. Nedajú sa rozpočtové pravidlá oklamať tým, že sa niečo nepočíta do deficitu a potom to už nejako bude.

    Ak by sme boli tento kumulatívny PPP projekt pozostávajúci z troch balíkov realizovali tak, ako bol podpísaný, tak Slovensko by bolo po dobu 30 rokov muselo platiť medzi 650 a 700 mil. EUR ročne. Ročne to je oveľa viac, než sa za posledné štyri roky ročne investovalo do rozvoja diaľnic. Z čoho by sme potom tie ďalšie cesty, o ktorých tu bola reč, 1 900 celkovo km diaľničných ciest na Slovensku financovali. Prečo by sme mali pripravovať finančné suchoty, keď môžeme pripravovať perspektívu aj pre ďalšiu výstavbu?

    Čo je horšie, zabúdalo sa aj na inú infraštruktúru, napr. na cesty prvej triedy. Tie realizujú obrovský objem dopravy a my potrebujeme do nich investovať aj teraz, aj zajtra, aj následne, do novej, aj rekonštruovanej infraštruktúry na cestách prvej triedy.

  • Pán podpredseda vlády, ak vás môžem poprosiť, predpokladám, že ešte budete potrebovať viac času, to znamená, že by sme teraz prerušili, ďakujem za pochopenie a budeme pokračovať po hlasovaní. Žiadam všetkých poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na rokovanie Národnej rady. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Prosím o pokoj, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Gaľa.

    Budeme hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady. Pán poslanec Vážny vystúpil a vo svojom vystúpení nepovažoval písomnú odpoveď prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií na jeho interpeláciu súvisiacu s problematikou výstavby diaľnic za neuspokojivú. Budeme teraz hlasovať o jeho námietke.

    Hlasujeme páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 47 za, 73 proti, zdržalo sa 5, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz dám hlasovať o

    uznesení, ktorým Národná rada písomné odpovede členov vlády berie na vedomie.

    Hlasujeme páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 75 za, 7 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ako spravodajca pre voľbu kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu, cítim potrebu uviesť veci na správnu mieru, lebo opoziční kolegovia si tu ráno z toho spravili žúr, neviem prečo.

  • Ruch v sále.

  • Kľud, páni poslanci, počúvajme sa.

  • Mám procedurálny návrh, kolegovia.

  • Ruch v sále a hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, keďže, prosím vás pán Podmanický, veď buďte trošku slušný.

  • Keďže tlačivo hlasovacieho lístka musí podľa volebného poriadku vychádzať vždy z parlamentnej tlače, ktorú schválil ústavnoprávny výbor a je to parlamentná tlač, ktorá bola schválená jednomyseľne v ústavnoprávnom výbore, to znamená aj hlasmi opozičných poslancov, nebola iná možnosť ako zostaviť hlasovací lístok, ako tá, ktorú sme mali včera v rukách.

    Aby bolo, ale zadosťučinenie na mieste, navrhujem procedurálnym návrhom, aby bola celá vec vrátená ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor, aby sa uzniesol na novom rozmiestnení kandidátov na hlasovacom lístku, a aby bola opakovaná voľba potom uskutočnená s novým hlasovacím lístkom, ktorý bude zodpovedať podľa volebného poriadku, parlamentnej tlači na novo prijatej ústavnoprávnym výborom.

  • Páni poslanci, hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, páni poslanci, nerozumiem vám. Nerozumiem. 129 prítomných, 99 za, 2 proti, 25 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh uznesenia o odporúčaní vrátiť ústavnoprávnemu výboru na prerokovanie návrh na voľbu sudcov Disciplinárneho súdu, Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že po konzultácii s predsedami poslaneckých klubov a na návrh pána predsedu, zajtra bude Národná rada rokovať do 13.00 hodine s tým, že o prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať na utorňajšej schôdzi, na ktorej budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 7. schôdzi. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda vlády, budeme pokračovať v prerušenom vystúpení k bodu programu, návrh uznesenia o podaní správy o výstavbe diaľnic. Poprosím pána poslanca Vážneho. Ak nie je prítomný, pán podpredseda, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne, aj za túto možnosť dokončiť a dovysvetliť viaceré podnety. Jedna z opakovaných tém bola, aby sme vysvetlili, čo je a či je predražené. Čo je už dávnejšie, je dôležité samozrejme porovnávať s referenciami, či tej doby alebo konať tak, ako ukazuje alebo ukladá právo, myslím tým staršie témy z deväťdesiatych rokov alebo z predchádzajúcich období.

    Ale rád by som na tému predraženia uviedol jednu dôležitú skutočnosť. 29. marca finančný poradca ministerstva dopravy doručil ministerstvu analýzu, ktorej výsledok pre PPP prvý balík bol viac ako jednoznačný. Stavať 75 km cez túto formou, znamenalo oproti klasickej metóde, teda štátny rozpočet, resp. štátny rozpočet a eurofondy, náklady vyššie o 546 mil. EUR, teda vyše o 16 mld. Sk drahšie. Podotýkam, že v tomto prípade ide o čistú súčasnú hodnotu nákladov. V nominálnom vyjadrení by to bolo v násobkoch viac.

    A čo sa stalo na ministerstve? Boli upravené tieto čísla, aby sa dalo pustiť do prvého balíka. Vyše pol miliardový rozdiel v EUR bol v priebehu jedného dňa, resp. pár hodín zmenšený len na 29 mil. v neprospech PPP. Takto zmanipulovanou analýzou bola dosiahnutá vlastne obhajoba dodatku 4, ktorý zostal tým záverečným definitívnym dodatkom ku koncesnej zmluve na prvý balík PPP. Bol to krok, aby sa dalo stavať podľa tejto formy. Jednoducho predraženie par excellence. A uvediem napríklad jeden absurdný detail z tohoto porovnávania. Aby bolo zdvihnuté cenové uvažovanie oproti klasickému obstarávaniu na úroveň porovnateľnú, boli upravené vo finančnom modeli percentá inflácie z 3 na 6. S takýmto percentom, 6-percentnou infláciou na obdobie 30 rokov sa počítalo pri uvažovaní o 30-ročnom záväzku na financovanie PPP formy, pričom Slovenskou je súčasťou eurozóny a má parametre, ktoré do eurozóny patria.

  • Prepáčte pán podpredseda vlády, cítim, že aspoň päť minút je treba prestávku vyhlásiť. Páni poslanci, naozaj rešpektujme sa navzájom a zachovajme kľud v rokovacej sále.

    Nech sa páči pán podpredseda vlády.

  • Ctené dámy, vážení páni, chceme a budeme stavať diaľnice, rýchlostné cesty, cesty prvej triedy a ďalšiu infraštruktúru, nebudeme pritom ale klamať ľudí, nebude to o propagande, ale o serióznych analýzach a rozhodnutiach. Pretože toto je tá cesta, ktorá vedie do scenára, alebo súvislosti maďarských alebo gréckych.

    Predchádzajúca vláda napríklad v auguste 2007 zrušila dva roky staré uznesenie vlády o tom, aby sa diaľnice nestavali drahšie ako je maximálna cena určená štátnou expertízou. Nie je dobré, nepamätať na základné, či ekonomické alebo iné súvislosti, pretože je veľmi vážna súvislosť medzi deficitom verejných financií a rastom HDP.

    My nehovoríme, že spájanie týchto dvoch kategórii je miešanie hrušiek s jablkami. Chceme byť zodpovednými hospodármi a ako to možnosti aj štátneho rozpočtu, ale aj verejno-súkromného vzťahu dovolia, budeme a sme pripravení stavať diaľnice aj cez PPP formu. Ale rozum káže, čerpať dôsledne najprv prostriedky, ktoré sú v podstate zadarmo a teda eurofondy. To sú peniaze z Európskej únie, ktoré boli za minulého obdobia opomínané. Už spomínané čerpanie v júli na úrovni 11 % bolo toho potvrdením.

    Chceme stavať diaľnice kvalitne, nielen staveniská, ktoré sa za diaľnice potom označujú. Bezpečnosť musí byť kritériom tak pri Bratislave, ako aj na Spiši. Nejde o strihanie pások a dvíhanie preferencií, ale o serióznu výstavbu, ktorej kvalita a všetky parametre sú rozhodujúce pre dlhodobé užívanie, to je o zodpovednosti aj za ľudské životy, nie o prieskumy.

    Chcem ešte odpovedať na niektoré podnety, ktoré tu zazneli, že prečo chceme zaťažovať peňaženky, ak nemáme ucelenú sieť diaľničných ciest. No kedy bude ucelená? To ktorý ten rok je taký, že už by sa malo pozrieť aj na diaľničné nálepky?

    My sme v strede regiónu. To určenie, ktoré navrhujeme po piatich rokoch, stavia slovenskú cenu diaľničnej nálepky na úroveň Českej republiky v podstate, je výrazne nižšie než v susednom Maďarsku alebo v Rakúsku. Jednoducho sú isté pravidlá, nič nie je zadarmo.

    Jedna múdra osoba povedala: "Niet nič drahšieho, než to, čo vám vláda dáva zadarmo". Vy ste chceli dávať ľuďom zadarmo to, čo teraz ťažko chceme stavať. Veď princíp užívateľ platí, jeden spravodlivý, seriózny princíp. A nielen veľké autá. A preto nehovoriť o diaľničných nálepkách, pritom chceme ďalej a viac stavať, je nezodpovedné alebo nelogické. Ale samozrejme, hovorme aj o primeranosti a to vidím v regionálnych číslach.

    Ďalší princíp, znečisťovateľ platí. Je tlak na to, aby to, čo je zaťažujúce pre životné prostredie bolo menej zaťažujúce, aby cestná doprava bola smerovaná viac na železnice. To je o ďalšej modernizácii, o intermodeálnych druhoch dopravy a prekladísk a ďalších, ďalších možností.

    Ak mi je spomínané, že som hovoril o žiarovkách alebo hadiciach, no kto je verný nad málom, bude nad mnohým ustanovený. Ak nebudeme rozumní pri drobných, tak potom pri veľkých už vôbec nebudeme, lebo to spolu súvisí. Dobrý gazda je ten, kto vie, že babka k babce, budú kapce. Na železniciach ide o milióny a milióny, pretože sú to veľké firmy, veľké čísla, veľké obstarávanie. Tu nejde len tak o hadice a koberce alebo žiarovky. Tu ide o zodpovednosť za spoločné, za štátne.

    Čo, kedy a za čo stavať. Vláda príde s definitívnou odpoveďou, o ktorej rokujeme aj preto, lebo sme predložili štátny rozpočet. Na jeho báze je formulovaná aj základňa pre spolufinancovanie s eurofondmi, rokujeme v týchto dňoch tak, aby aj realokácia, navýšenie prostriedkov mohlo podporiť výstavbu, ktorá zostane a bude aj ďalej viaczdrojová. Ja som presvedčený, že to je to najlepšie aj pre rokovania o cene, aj pre celkovú vitalitu rozvoja infraštruktúry.

    Hrubé čísla, o ktorých môžem hovoriť, že chceme v najbližších rokoch vkladať do cestnej, hovoríme o cestnej infraštruktúre, sú na budúci rok vyše 800 mil. EUR, v ďalšom roku 1,2 mld., v ďalšom 1,13, v ďalšom asi 1,16. Sú to čísla, ktoré tu doteraz neboli. Súvisia s jedinečnou, časovou a obsahovou položkou, že máme európske fondy a k tomu a popri tom dôveryhodnosť krajiny, kde môžu aj súkromné peniaze rozvíjať viaceré dôležité zámery. A ja sa o to budem usilovať, určite aj s podporou mnohých aj spomedzi vás.

    Detailnejšie návrhy alebo názory na jednotlivé úseky, aj keď som už hovoril, že môžem ísť k niektorých, rád prediskutujem v dohľadnej dobe, ktorá súvisí s ďalšími rokovaniami. Nechcem predbiehať slovami to, čo znamenajú dôležité a zodpovedné rozhodnutia, ale za tými slovami si stojím a budem stáť.

    Bolo tu hovorené o tom, že sa predtým zastavila výstavba diaľnic, teraz to isté. Nezastavila a dokonca ani 1998 nie, len sa nedalo tak gazdovať. To nevyrieši imidž, to nemôže byť o Schifferovej, ktorá strihá pásky. V roku 1998 až 2002 bolo odovzdaných 83 km diaľnic a rozpracovaných ďalších 29 km. Tu sa urobili istý, ako keby odkaz, že stredopravé strany nebudujú, ale zastavujú. Nie je to pravda, ani nebola, ani to nie je pravda. Chceme stavať a budeme stavať a už staviame zodpovedne. Chceme aj nadviazať, opraviť, čo treba opraviť a ísť ďalej.

    Možno nehovoríme natoľko o číslach, ale hovoríme o nadštandardnom spojení východ - západ, ale aj sever - juh. Odtiaľto idem pre podklady a hneď do Poľska na rokovanie o európskych koridoroch preto, aby Slovensko a tu chcem vlastne trošku uzavrieť, aby bolo stredom Európy, aby malo nielen víziu, ale aj charakter krajiny, ktorá spája, spája svojich, spája susedov, dokáže byť centrálnym bodom pre spoluprácu, či už ekonomickú, kultúrnu alebo dopravnú. Nebyť ostrovom, lebo to sa tiež dá, sme dosť malí na to, aby sme ostrovom boli, ale robiť všetko preto, aby sme si rozumeli a dohody plnili. Chceme stavať kvalitne za primerané ceny a zodpovedne.

    Za rozhodnutiami, ktoré som robil a robím si stojím, neodradí ma od toho ani intenzívna a v mnohých ohľadoch až štvavá kampaň, ktorú zažívam ako osoba aj s mojimi blízkymi, pretože tu sa láme chlieb. Tu sa láme charakter spoločnosti a orientácia Slovenska cez veľké, dlhodobé, zásadné rozhodnutia.

    Budem vďačný za každú pomoc a porozumenie v tomto úsilí. Toto je tá základná vízia, ku ktorej potom už dopracujeme aj tie úseky, aj tie kilometre, ale tu ide o charakter aj spoločnosti a politiky. Politiky ako služby verejnému záujmu, nie finančným skupinám, nech sa volajú akokoľvek.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu vlády a ministra desať alebo viacej, poprosím technikov. Desať, posledný pán poslanec Ondruš. Pán poslanec Choma, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, vo svojom príhovore ste povedali strašne veľa vecí a strašne veľa tém, na ktoré by sa žiadalo reagovať, ale nie je na to priestor. V každom prípade ste minimálne 20-krát povedali, že budeme a chceme alebo chceme a budeme. Len ani raz ste nepovedali kedy, ako a za čo. Žiadna konkrétna vec, žiadny konkrétny údaj.

    Povedali ste, že s polopravdami sa ťažko bojuje, čo máte absolútnu pravdu. Vy ste ich tu tiež dneska niekoľko povedali. Jedna sa týka aj Svidníka, kde ste nás vykreslili ako ľudí, ktorí absolútne nevedia čo robia a vďaka ľuďom z NDS stavba je v katastrofálnom stave. Ale prišiel záchranca. Pozor, prišiel švagor, všetko vyrieši. A škoda, že nemáte tých švagrov viac, lebo možno by sa tu niekde uživili. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, veľmi pozorne vaše vystúpenie som si vypočul a musím povedať, že obidvaja pochádzame z východného Slovenska, sme obidvaja východniari, pochádzame z prešovského kraja a myslím si, že rovnaký záujem na výstavbe diaľnic, máme spoločný záujem na výstavbe diaľnic na východe.

    Vo svojom vystúpení ste málo priestoru venovali Prešovu a použili ste slovo, že nebudem ľudí klamať. Dodnes viseli billboardy v Prešove, kde ste robili kampaň so svojich štátnym tajomníkom na predsedu Prešovského samosprávneho kraja a verejnosti ste sľúbili výstavbu diaľnice do Sniny. Rád by som v tejto sále počul, ako bude pokračovať výstavba diaľnice u nás na východe do Sniny.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda vlády, ja sa pokúsim byť skôr odbornejší, aby ste nemohli argumentovať, že sa voči vašej osobe tu spúšťa nejaká kampaň, ktorá súvisí s diaľnicami.

    Pravdu máte v tom, že súkromné zdroje, teda každý investičný projekt, kde sa môžu využiť súkromné zdroje, by mala byť priorita číslo jeden, pre každú vládu. Čiže, akonáhle je čo len trošku možné, že súkromný investičný kapitál je ochotný financovať akýkoľvek projekt, podľa môjho názoru vláda by okamžite mala nastúpiť a využiť túto súkromnú investíciu, samozrejme, pokiaľ je zabezpečené cez verejné výberové konania.

    Tuto je ten náš problém s vami, že vy ste zrušili D1 a už som tu niekoľkokrát povedal, že ten model bol nastavený za druhej Dzurindovej vlády. Vtedy bol nastavený celý ten mechanizmus, ten model, ktorý je a bývalá vláda sa snažila tento model uskutočniť a nezasahovala do podstaty toho modelu a to len z jedného dôvodu, aby ste nás nemohli kritizovať, že ten model je zlý, a že treba postupovať inak. Čiže, len sa snažilo len to, čo bolo nastavené, vrátane výberu úsekov, ktoré sme kritizovali pred tými šiestimi rokmi, že sú nastavené zle, tak takým to spôsobom sa postupovalo.

    Po druhé, nie je korektná, tá finančná analýza, o ktorej ste hovorili, že nejaký pán poradca vám ju dal, tých 17 mld. korún, to je úplná, úplná, z odbornosti hlúposť, lebo treba spočítať všetky náklady. To, že čistá súčasná hodnota, veď to je bežná klasická metóda, ktorá nehovorí nič o tom, či sú porovnateľné veci a v tomto prípade náklady na údržbu počas 30 rokov, náklady na rekonštrukciu počas alebo po skončení tých 30 rokov a potom môžete tieto dve položky porovnávať. Ale je fakt, že zatiaľ si myslím, že nebudete súkromný investičný kapitál...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda vlády a minister dopravy, ja si myslím, že je absolútne korektné, pokiaľ sa poslanci, ktorí sme z určitých regiónov pýtame na to, že kedy začne konkrétny úsek výstavby diaľnice a kedy sa skončia a za aké finančné prostriedky. Na tom nie je nič, čo by ste mali brať osobne, je to odborná vec a myslím si, že každý, kto ide do vlády a na takýto zodpovedný post, musí na takúto otázku odpovedať.

    Hovoríte, že treba stavať lacnejšie a tak ďalej. Veľakrát tu hovoria aj zástupcovia koalície, že treba urobiť výberové konanie, ktoré sa spoja do väčších celkov, aby sa obstarávalo za lacnejšie peniaze. Veď práve o tomto je aj ten úsek, keď sa spojili tie úseky, tak môžete dostať omnoho lepšiu výhodnejšiu cenu, pretože keď tam budete mať na piatich úsekoch piatich dodávateľov, každý bude chcieť 10 betonárok. Takto možno si využíva betonárku, ktorú si postaví jeden dodávateľ alebo konzorcium. Čiže je to úplne protirečenie, ktoré ma presviedča o tom, že naozaj neviete, akým spôsobom postúpiť vo výstavbe diaľnic a naviac hovoríte o financiách z Európskej únie. Operačný program Doprava má alokovaných 3,8 mld. EUR. Keď zoberiete, že delenie je 47 % do ciest a 57 % do železníc, ostáva vám nejakých 1, 6 mld. EUR. Z toho už bolo mnoho vyčerpaných, keď zoberiete len úsek Hričovské Podhradie - presnejšie Dubná skala - Svinia, stavebné náklady sú okolo 2 mld. Čiže, to je tiež dôkaz toho, že neviete, odkiaľ tie finančné prostriedky zobrať a preto dávame tie konkrétne otázky, aby ste na ne odpovedali, lebo mi ich musíme potom zodpovedať ľuďom, keď sa vrátime späť, odtiaľto z tejto snemovne a budú sa nás pýtať, tak kedy prestanú tie autá chodiť cez moju obec?

  • Ďakujem pekne pán predsedajúci. Pán minister po prvé, chcem oceniť, že ste vyvrátili tú lož, ktorá sa šíri donekonečna médiami, že vláda alebo vy ste zastavili výstavbu diaľnice D1 a ste jasne poukázali, že zmluva skončila, pretože na šiesty pokus nebolo konzorcium schopné nájsť finančné krytie.

    Po druhé, pán minister, chcem oceniť váš odkaz obyvateľom Slovenska, že diaľnicu D1 budete stavať ďalej.

    A po tretie, pán minister, chcem vám popriať, aby sa vám podarilo postaviť túto diaľnicu aspoň v jednom profile z Bratislavy do Košíc, aby to, čo Fico sľúbil, Figeľ splnil.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť môjho predrečníka vyjadrením k stanovisku pána podpredsedu s tým, že PPP projekt od Martina po Prešov nezastavila táto vláda, ale zastavila ho pažravosť pripravovateľov PPP projektu. Keby skupina, ktorá to pripravovala, by nebola taká pažravá, tak peniaze dávno na to získala. Neboli by sa tlačili do 10 % úroku, pretože bankári spočítali, že z požičaných peňazí by mali pri 30 ročnej činnosti zhruba návratnosť na úrovni 10 %, pritom takýto úrok žiadna banka nikomu pri vložení peňazí neposkytne.

    Preto je dnes taký krik, pretože obrovský kšeft bol prekazený. Ale ten, kto jazdí medzi Liptovským Mikulášom a Bratislavou alebo Košicami a Prešovom vie, že problém je Strečno. Problém nie sú Turany, problém nie sú Kraľovany, problém je obísť Strečno, a o tom tu vôbec reč nie je.

    Veď ten tunel Višňové, ten mal byť už hotový, za tie štyri roky, keby ste neboli urobili kilometre smerom od Popradu na východ, tak sa nič nestane. Keby ste boli urobili tunel popod Martinské hole, tam je kruks slovenskej dopravnej situácie, dnešnej, pre tých, ktorí sa vracajú domov na východ alebo idú do práce v pondelok ráno! Tam je hrôza prejsť tento úsek.

    My sa tu naťahujeme s prepáčením, o somarinách, voči tomu, čo by malo byť naozaj absolútnou prioritou. A viem o tom, že pán podpredseda vlády, na tomto pracuje a verím, že sa to podarí dotiahnuť.

  • Pán minister, niekoľkokrát spomenul, že sa stavalo za vlády Roberta Fica predraženo, draho. Ja by som chcel na oživenie pamäti, že ešte pred vládou Roberta Fica, za vlády pána Dzurindu sa predražovalo a o 100 %. Na oživenie poviem Lamačská cesta, tunel Sitina. Nech sa páči, pozrite sa, je to určite dostupné každému, aby sa pozrel, že sa to predražilo o 100 %. Takže, tuná niekto kritizuje, ale nepozerá so do svojich radov ako výstavba bola ešte za vlády predtým. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vo vašom príhovore sme sa tu už dosť napočúvali, že výstavba diaľnice môže pokračovať, chceme stavať, bude sa stavať, len jednu otázku ste nezodpovedali. Ako, čo, kedy, kde, za akú cenu? Dôkazom toho je aj váš vládny program, ktorý žiadne konkrétne, žiadne konkrétne číslo o množstve diaľnic neuvádza. Preto ja, zo svojho pohľadu to hodnotím ako program v tejto oblasti totálne alibistický, ktorý hraničí so zmätočnosťou a s vysokou neodbornosťou.

    Ďalej uvádzate, že vláda chce stavať kvalitne. To sa mi zdá, tak isto veľmi zvláštne. Skúste vymenovať jednu stavbu diaľnic, ktorá za našej vlády sa vykonala nekvalitne. Ďalej ste sa zmieňovali o tom, už aj v predchádzajúcom príhovore, že na severovýchod Slovenska sa zabudlo. Áno, máte pravdu, zabudlo sa, pretože v čase, keď štyri roky bol ministrom dopravy pán Prokopovič, ktorý pochádza zo Stropkova, to znamená zo severovýchodného Slovenska, a keď svet bol v období hospodárskej konjunktúry, kedy o hospodárskej kríze nebolo ani chýru ani slychu, nepostavil tam nič. Čiže, opäť sľuby, sľuby a alibizmus. Ani po 100 dňoch vlády nevieme, čo bude ďalej s diaľnicami. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budem sa asi opakovať, ale pán minister, naozaj rozprávali ste toho veľa a dlho, ale nemám pocit, že by ste nám dali jasnú odpoveď na otázky, ktoré tu kladieme.

    Je pravda, že chcete všetko analyzovať a budete analyzovať a pripravíte a budete riešiť, žiaľbohu viete pre nás je rozhodujúce, kedy po dostavanej diaľnici pôjdeme. Ja ako Banskobystričan musím vyjadriť naozaj radosť nad tým, že minister Vážny ešte stihol podpísať druhý balík PPP projektov a dnes, vy už nemôžete s tým spraviť nič a teším sa tomu, že tá diaľnica sa naozaj buduje a každý týždeň, keď idem do Bratislavy na zasadnutie parlamentu to vidím a viem, že to ocenia všetci ľudia z toho regiónu. Škoda, že sa nám nepodarilo podpísať aj ďalšie balíky, aby ste ich už nemohli zrušiť, žiaľ taká je realita.

    Ale naozaj mám vážnu pochybnosť, či za vašej vlády, dôjde k nejakému progresu vo výstavbe, pretože, ak budete analyzovať a skúmať ešte najbližšie dva roky, tak neviem, čo stihnete za vašej vlády spraviť. A ešte ak budete mať takých podporovateľov ako napríklad kolega Slafkovský, ktorý pred malou chvíľou povedal, že pomaly v regiónoch, v krajinách, kde sa postavila diaľnica je situácia ešte horšia ako predtým, kým diaľnica bola postavená, tak s pánom bohom.

    Ale, ešte raz hovorím, dúfam, že aspoň niečo z toho, čo hovoríte sa vám podarí splniť. A ak by ste nás chceli podrobnejšie informovať, lebo zdá sa, že sa vám to momentálne ešte nedarí, pevne verím, že vaši kolegovia podporia návrh na uznesenie, aby ste mali možnosť predložiť nám komplexnú správu, z ktorej sa dočítame viac detailov, ako to, čo ste nám povedali doteraz.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pán predsedajúci. Pán minister, vy ste sa vo svojom vystúpení pravdepodobne síce len rečnícky, ale predsa spýtali, že kedy bude čas na to, aby sa zvýšila cena diaľničných nálepiek, diaľničných nálepiek, ktoré teraz mienite zdražovať. Tak rád by som vám na vašu otázku odpovedal. Rád by som vám odpovedal na vašu otázku, ktorú ste položili vo vašom vystúpení, kedy je vhodný čas na zvyšovanie diaľničných nálepiek, či to bude, ak nie teraz, čo mi kritizujeme tak, či za rok alebo za dva alebo neskôr. No, myslím si, že cena diaľničnej nálepky by sa mala korelovať s hustotou spoplatnenej diaľničnej siete. A z tohto hľadiska veľmi zaujímavý článok uverejnil odborný časopis Transport, ktorý mimochodom ako rezortný časopis vychádza v spolupráci s vašim ministerstvom a v tomto článku, ktorý napísali dvaja autori profesor Jozef Gnab a inžinier Vladimír Konečný, obaja sú zo Žilinskej univerzity, sa uvádza aj porovnanie cien diaľničných nálepiek v okolitých krajinách a v Slovinsku vo vzťahu k hustote spoplatnenej infraštruktúry. A zatiaľ čo v súčasnosti sme na takej priemernej úrovni, podobne ako ďalšie krajiny Česká republika, Rakúsko alebo Slovinsko, tak po realizácii vášho návrhu na zdraženie diaľničných nálepiek sa Slovensko výrazne posunie od toho priemeru nad. To znamená, že ak sa pýtate, kedy bude vhodný čas, tak si myslím, že je to vtedy, keď sa rozširuje hustota spoplatnenej diaľničnej siete. Vtedy treba upravovať, aby to korelovalo s týmto faktorom aj ceny diaľničných nálepiek. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť v záverečnom vystúpení k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán prvý podpredseda a minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že všetko čo sme si mysleli, sme povedali už doobeda, ale cez to všetko, mi nedá reagovať na tak isto na niektoré polopravdy alebo funkčne a nezmyslené pospájané fakty a polofakty.

    Myslím, že tú cenu za R1 som popísal dosť právne a pán poslanec Brocka vystúpil, že to vyhodnotili banky, čo je absolútne nezmysel, čiže takú konštatáciu pán poslanec Brocka má, tak by bolo v medziach triviálnej slušnosti, aby si pozrel aspoň základné údaje, kým vypovie takýto nezmysel.

    To, že sme spojili úseky, to už som taktiež komentoval, ale možno to zopakujem, lebo to častokrát zaznelo, že vlastne my sme zabrzdili výstavbu diaľnic, lebo sme spojili do jedného celku tých päť úsekov a tie všetky úseky už mali dva roky stavebné povolenia platné, čo sú tiež nezmysly. Chcem zase len skonštatovať to, že preto sme tie úseky spojili, lebo som vám doobeda prezentoval, do akej bezútešnej situácie sa Slovensko dostáva a v akých neskorých časových horizontoch Slovensko dostavia svoju diaľničnú sieť, keď sa nenastúpi dynamický proces výstavby diaľnic. A preto sme pristúpili aj k scenáru PPP a fakty, že sme mohli stavať z eurofondov sú nepravdou, pretože opakujem, v roku 2008 nebolo žiadne stavebné povolenie, na tieto úseky bola spracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie, ale napríklad Dubová - Ivachnová a Turany-Hubová prvý úsek mal stavebné povolenie 6. 4. 2009, Turany - Hubová 23. 5. 2009. A zase ešte raz to zdôrazním, že len vďaka tomu zákonu jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic sa podarilo zabezpečiť stavebné povolenia, ktorého súčasťou sú aj majetko-právne vzťahy, ale aj iné vzťahy. Čiže nebyť toho zákona, ktorý ste tak kritizovali, nemáte dneska ani vy, do čoho pichnúť, absolútne, na tých cestách, ktoré chcete začať Hubová - Ivachnová, Turany - Hubová v najbližšom období. Čiže tiež netreba tie polopravdy alebo, alebo prekrúcať fakty, ktoré sú definované.

    Často tu zaznelo diaľnica do Košíc, Bratislava - Košice do roku 2010. Dokonca pán poslanec Kužma povedal, že za rok sa nedá vybudovať ani jeden tunel. Viem, že tento termín bol napätý, bol prijatý v tom roku 2007. Odznelo tu aj zo strany mojich kolegov, z mojej strany poslancov, že, a potvrdzujem to, že v tom čase, alebo že tento sľub bol daný nad rámec programového vyhlásenia vlády, že programové vyhlásenie vlády sme o 40 % prekročili, že súčasná vláda nemala ani toľko odvahy, aby tam aspoň nejaké kilometre uviedla, aby to bolo merateľné, ten záväzok, ktorý sa zaviazala.

    Takže, toto už nejdem znovu komentovať, ale vždy bol ten záväzok nad rámec programového vyhlásenia vlády, nad rámec záväzku voličom myslený tak, a aj tak prezentovaný, že to bude do konca roku 2010, a že to bude bez tunelových úsekov. Čiže, nikdy sme nepovedali, že sa tunel dá urobiť za rok, lebo veľmi dobre vieme, že tie tunely, ktoré na tomto úseku sú, sa nedajú. Vždy sme hovorili a môžete si to pozrieť všade v médiách, že okrem tunelov, kde budú bajpasy súčasnými cestami prvej triedy.

    To, že tieto úseky by sa dali zrealizovať, samozrejme v napätých časových termínoch, no o tom svedčí, aj o pravde tohto tvrdenia svedčí aj to, alebo aj tohto sľubu svedčí aj to, že bol riadny medzinárodný tender, žiadne z konzorcií nenamietali takýto napätý časový harmonogram. A samozrejme potom, keď už kríza skomplikovala významne život a museli sme posúvať finančné uzatvorenie koncesnej zmluvy, tak už bolo nereálne to, že by sme do roku 2010 vedeli tieto úseky splniť. Ale v čase, keď to bolo sľúbené, v čase, keď sme nepoznali krízu, to bolo reálne a žiadne z medzinárodných konzorcií, ktoré sa tendra zúčastnilo, nenamietalo tak, že sa to nedá zrealizovať. Hovorili, sú to napäté termíny, ale my sme veľké konzorciá, my vieme tieto termíny splniť. A boli to konzorciá Vansis, Skanska a samozrejme takisto toto konzorcium, ktoré nakoniec aj vyhralo, kde bol Buik, Doprastav, Váhostav, Portugalci, Mota-Engil a Intertol. Čiže, takisto opatrne aj s tým sľubom a stále ho vnímajte, takže je nad rámec toho, čo sme sa zaviazali.

    Dotknem sa veľmi stručne tých železníc. Nechcem odbočovať, ale zaznelo tu dokonca, že aby sme budovali železnice na rýchlosť tristopäťdesiat alebo na rýchlosť stoosemdesiat. Fakt je ten, že sme sa zaoberali svojho času aj týmto. A Slovensko je pomerne malá krajina a je veľmi veľký rozdiel medzi, finančný rozdiel medzi rýchlosťou budovanou do 160 km a napríklad do 200 km, pretože tá cena toho železničného zvršku do 160 km je neúmerne alebo cena do 200 km je podstatne vyššia ako 160 km a nedonesie to také prínosy časové, lebo Slovensko je, opakujem, pomerne malá krajina a keby sme budovali na rýchlosť 200 km, treba podstatne tvrdšie podmienky z hľadiska európskej normatívnej základne splniť. A tá cena, ktorú by sme obetovali za 200 km rýchlosť je vysoko premrštená voči tej 160. A skrátenie časove tých vzdialeností nie je až také vysoké, aby sa to oplatilo. Čiže, toto je ten základ, už nehovoriac o cene, o rýchlosti 350 km ako tu odznelo.

    Takisto, pán poslanec Štefanec, povedal o privatizácii Carga. Ja som tu už viackrát hovoril, pozrite sa pán poslanec, na kúpnu zmluvu na Cargo, ja som ju videl v roku 2006, lebo som bol aj členom komisie, kde ma potom výbor pre hospodárstvo doporučil a v závere som aj bol členom komisie, keď sme to spochybňovali už a samozrejme potom sa aj zrušilo, kde v tejto kúpnej zmluve, ktorá bola v hrubých číslach za štát, predal by Cargo kupujúcemu za 12 mld. Sk, ale nikto už nehovorí o tých odkladacích podmienkach, ktoré tam boli, kde bola odkladacia podmienka, ak štát nezníži cenu za dopravnú cestu, čo by štát stálo možno 2,5 mld. Sk ročne, tak dôjde k dve a pol miliardovému zníženiu kúpnej ceny. Ak štát neodstráni ekologické záťaže, tak dôjde k ďalšiemu zníženiu o 1,5 mld. Sk.

    Čiže, boli tam naozaj nachystané z pozície predávajúceho a to je štátu, pripravené časové míny, aby mohlo dôjsť k zníženiu ceny, pretože aj ekologické záťaže je veľmi široký pojem a nakoniec by tá kúpna cena skončila nie na 12 mld., ale oscilovala by niekde okolo 8 mld. korún, a to by bolo ešte dobré, pretože ekologické záťaže sa dajú vyčísliť skrátka do veľmi širokých rozmerov. Takže opatrne narábajte aj s tou privatizáciou Carga a pozrite sa radšej, čo ste pripravovali vy. A tá zmluva je verejne dostupný dokument, resp. na ministerstve dopravy sa určite nachádza, aký podfuk ste vtedy prichystali v roku 2006 na predaj Carga.

    Veľakrát tu zaznelo, že sme nečerpali eurofondy, a že sme sa mali venovať urýchlenému čerpaniu eurofondov. Dámy a páni, operačný program Základná infraštruktúra za roky 2004 až 2006 bol vyčerpaný v roku 2008 na 100 %. Pýtam sa, nečerpali sme teda eurofondy?

    Dámy a páni, operačný program Doprava na roky 2007 až 2013 je momentálne vyčerpaný na tých 11, necelých 11, medzi 11 a 12 %. Zakontrahovaných je skoro 40 % objemu operačného programu Doprava a sú v rozbehu ďalšie žiadosti o nenávratný finančný príspevok.

    Chcem vám len skonštatovať, čo vám možno chtiac, možno nechtiac ušlo, že Slovenská republika z krajín V4 mala ako prvá schválenú prvú žiadosť o tzv. veľký projekt a tiež prvé tri žiadosti a schválené žiadosti Európskou komisiou na tzv. veľký projekt. Prvá žiadosť bola Sverepec - Vrtižer, druhá bola Žilina - Krásna nad Kysucou železničná, tretia Žarnovica - Šašovské Podhradie. Čiže, takisto opatrne vážte slová, pretože aj s novým operačným programom Doprava bolo strašne, strašne veľa roboty, a kto to pozná vie, že nie je jednoduché zabezpečiť tzv. veľkú žiadosť a schváliť ju Európskou komisiou.

    V septembri 2009 sme naozaj mali ako prví z krajín V4, ostatné krajiny som nesledoval, schválený tzv. veľký projekt, to znamená, ostatné krajiny boli polroka aj rok po nás, niektoré z krajín V4 nemajú doteraz schválený žiadny tzv. veľký projekt. Takže som zvedavý, koľko žiadostí o nenávratný finančný príspevok a v akom čase schváli súčasné vedenie rezortu alebo zabezpečí tak, aby boli schválené Európskou komisiou, súčasné vedenie rezortu.

    Takisto tu boli diskusie, že jeden rok sme viedli diskusie, čo stavať, ako stavať. Mne je to úplne na smiech, že sme našli stôl. Naozaj, sme nenašli nič pripravené, čo by sme vedeli urýchlene pokračovať. Museli sme dynamizovať prípravu stavieb, zabezpečovanie stavebných povolení a zároveň aj rýchlo stavať. Čiže, určite sme nediskutovali, prečo sme potom odovzdali 140 km diaľnic a rýchlostných ciest počas nášho volebného obdobia a ako sme teda mohli rok čakať a obzerať sa a diskutovať, lebo zrejme si myslíte, že za tých posledných tri, resp. dva a pol roka sme odovzdali to, čo deklarujeme a čo sme splnili záväzok programového vyhlásenia vlády a prekročili o 40 %.

    Čiže v tom čase, naozaj, keď sme to zhodnotili, keď som si dal pripraviť a sám som pripravoval tú časovú os, že kde sa dostaneme v ukončení výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, tak vtedy prišla tá bezútešnosť, v tom časovom harmonograme, kde nám to vychádzalo na tie roky 2080, 2148, čo som tu dnes deklaroval. A vtedy nám vyšlo, že zrejme sa s kapacitou eurofondov, so štátnym rozpočtom, s kapacitou čistých dotácií štátneho rozpočtu, s úverovou kapacitou Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá mimochodom bola vyčerpaná predchádzajúcou vládou s tvrdým záväzkom zabezpečenia elektronického mýta, čiže s týmito zdrojmi sa zrejme nepohneme ďalej, a preto sme pristúpili k PPP systému, aby sme preskočili tú priepasť, aby sme zúžili, zatvorili tie nožnice, ktoré sa stále a stále roztvárali.

    Zas tu padlo aj to, že som sa vyjadril, že PPP projekty sú drahšie o 50 až 70 % v roku 2006. Áno, som sa tak vyjadril, ale zas to je len vystrihnuté z kontextu. Ja som povedal, PPP sú drahšie ako bežné investície o 50 až 70 %, pretože zahŕňajú aj prevádzku a údržbu počas tridsiatich rokov. Zas nejaký dobrák si vystrihol len toto, a teraz to tu bude forsírovať.

    Čiže, skúsme solídne pozrieť sa, čo som povedal a povedať to ucelene, lebo inak sme ozaj v polohe novinárov, ktorí vystrihujú slová z viet a navzájom pospájajú tak, aby to nevyšlo. A skúsme byť korektní v tomto.

    Zas tu len zaznelo, pán poslanec Matej, tiež ja nechcem ísť do takej podrobnosti, ale hovoril, že keby sme spojili ináč úseky, tak že by sme ušetrili 1 mld. EUR. A to sú už také nezmysly a že sa mohla zemina z tunela z Dubnej Skaly vyťažiť, vyťažená zemina použiť do cestného telesa. Nebojte sa, my sme nad tým všetkým rozmýšľali. Máme doklad od geológa, projektanta, že 60 % tejto zeminy je neupotrebiteľnej. Čiže, nie je to také jednoduché a neobjavil Ameriku, len pán poslanec Matej, ale my sme to vedeli už pred tromi rokmi, keď sme takto delili úseky.

    Čo k tomu ešte. Strečno, že je problém. Samozrejme, že je Strečno problém. My sme to riešili dočasne tým troj pruhom, kde sa predbieha, kde sa dá predbiehať po určitých kilometroch a v určitých kilometroch sa to zlieva do, teda v dvoch profiloch sa ide, myslím, že to poznáte, potom sa vlieva do jedného, aby sme o 30 %, a to presne aj sedí, znížili kongescie, resp. zápchy na tejto ceste, ale je to ako provizórne riešenie pokiaľ bude tunel Višňové - Dubná Skala, pokiaľ bude úsek Hričovské Podhradie - Dubná Skala zrealizovaný ako tretí balík PPP. Ja pevne verím, že ešte máme šancu tento balík zrealizovať. A pevne verím, že sa na ňom bude robiť, ale nikdy to nebolo brané tak, že tento tretí balík nechceme my. My sme chceli naozaj masívne postaviť všetky tri balíky a veľmi rýchlo.

    Pán poslanec Ďurkovský, všetky tri PPP projekty majú 152 km. Prvý balík má 75, druhý 50 a tretí 27, čo znamená spolu 152, a nie 135. Ale zas, len sa tu nechcem hádať o kilometre. Takisto R7, zelený variant, ktorý preferujeme, alebo som rozhodol o ňom, stojí 100 mil. EUR, plus 1 mil. EUR úpravu Ulica Svornosti. Červený variant, ktorý preferujete vy, uznávam aj legitímny, lebo pomôže Bratislave, ale nie štátu, stojí 100 mil. EUR plus 100 mil. EUR privádzač. Myslím, že to veľmi dobre viete. A takisto je jeho realizácia, je neskôr o tie roky, ktoré sme tu spomenuli.

    Stále sa tu točilo sedem dodatkov ku koncesnej zmluve. Chcem povedať, že z tých sedem alebo šesť dodatkov, ktoré boli uzatvorené, tri riešili posun termínov, ale vo svete je to bežné. M25 v Londýne urobila možno dvanásť dodatkov, minimálne viac ako desať a tri dodatky naše riešili posun termínu a tri dodatky riešili tzv. predčasné práce. Predčasné práce sme chceli urobiť preto, pretože výrub stromov podľa environmentálnych predpisov v trase diaľnice sa môže robiť len v čase vegetačného kľudu, aby sme neohrozili vtáctvo a tak ďalej. Čiže, to má svoje pravidlá hry, a preto sme ešte vo februári, marci aj v apríli zabezpečovali výrub stromov a úpravu v pláne po diaľnicu, aby sa dalo potom zmysluplne stavať, uvedomujúc si, že budeme zrejme, že zrejme do volieb dosiahneme tzv. financial close, alebo finančné uzatvorenie, čo sa samozrejme, ale nepodarilo, ale to už je, tú pesničku už všetci asi poznáte.

    Zas tu pán poslanec Přidal spochybnil tender. Tender na prvý balík. Boli tri ponuky. Boli to medzinárodné konzorciá, ktoré verte mi, veľmi okamžite by dali podnet na Európsky úrad verejného obstarávania, keby zazreli čo len jednu chybičku v procese obstarávania. Čiže, nespochybňujte tento tender a nespochybňujte ani to, že či bol správne urobený, pretože hneď by bol zmätený zo stola. Mimochodom, vyhrala najlacnejšia ponuka. A režim PPP je taký, pretože trvá dlh. Trvá minimálne rok a pol a niekedy aj tri roky. Napríklad M25 v Londýne trvala dva pol roka a Británia, ktorá je podstatne silnejšia ako Slovensko, ekonomicky, veľmi rada využila systém PPP, ale to sú aj iné krajiny. A mimochodom v tejto komunite PPP sme Slovensko získali vysokú latku, vysokú bonitu, pretože sme vo veľmi krátkom čase, ja som dostal viacero pochvál, že vo veľmi krátkom čase, v podstate vo svetovom rekorde, sme pripravili ako pionieri režim PPP na Slovensku, pretože sme museli sa rozhodnúť, ktorú sme to PPP ideme uplatniť. Museli sme postaviť architektúru celého tendra, museli sme odtendrovať. Ten tender znamenal najprv spracovať nejaké úvodné podklady, potom viesť koncesný dialóg s uchádzačmi, urobiť výber uchádzačov, viesť s nimi koncesný dialóg, získať od nich rozum, vlastne, čo je také vyhovujúce, potom uzavrieť, aby to bolo transparentné a nediskrimininačné a následne vlastný tender uskutočniť a vyhodnotiť vlastné ponuky a zase len rok a pol, kým došlo k finančnému uzatvoreniu. Čiže tento proces má tisíce a tisíce strán súťažných podkladov a materiálu. Všetky boli transparentne zverejnené na webovej stránke ministerstva, aj Úradu vlády a myslím, že ten proces je veľmi dobre urobený. Samozrejme, tá kríza a hlavne cena peňazí nám ho na záver skomplikovala.

    Čo sa týka lacnejšie, transparentnejšie a predražené, držím vám palce, súčasná vláda Slovenskej republiky, ale chcem podotknúť len to, že, čo už som zase ráno povedal, že neporovnávajte realitu s hypotézami. Toto si môžete dovoliť až vtedy, keď urobíte vy, niektoré prvé tendre, keď uzavrete a bude sa to dať nejako porovnať. Zatiaľ ste neurobili nič, tak nehovorte o predraženom. Naopak, keď máte trošku súdnosti, tak porovnajte tú minulosť, čo som tu dnes prezentoval, o tých 250 a 180 dodatkov a to naozaj boli predražené tendre. Naopak, systém PPP pripúšťa dodatky, pretože ten proces od uzatvorenia po víťazného uchádzača, po finančné uzatvorenie trvá rok a pol. Je to v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní, aj európsky, aj slovenský pozná špecifické pravidlá na obstaranie koncesie, a preto pripúšťa aj tieto konzultácie, preto, lebo to nie je obstaranie garáže, to ozaj je obrovský projekt a pretože za ten čas je určitý vývoj peňazí, určitý vývoj celého finančného trhu, tak preto sú tam takéto mechanizmy, ktoré boli zadefinované aj v súťažných podkladoch a preto, lebo to nie je obstaranie garáže, nemôže byť takáto pevná cena na to urobená, pretože ten trh sa vyvíja za ten rok a pol.

    Myslím, že elektronické mýto nejdem spomínať, ale bolo by dobré si tiež pozrieť fakty okolo toho a odznelo tu už niečo. To, že zrobili iba o propagande, nemyslím to v zlom. Ja si myslím, že propaganda, pán minister, je to, že naozaj stále zverejňujete ako sa zaobstaral elektronický toner na Cargu, čo je, súhlasím, že treba naozaj aj drobné položky kontrolovať, ale keď budete sa vybíjať v drobných položkách, ujdú vám veľké veci, čoho svedkom sú aj toto, tieto naše PPP projekty, aj postup výstavby diaľnic, pretože podľa môjho názoru je propaganda to, ako minister, ktorý má pod sebou sedem, možno desať úrovní, obstaral toner na Cargu. Ako minister ide podpísať na ministerstve stavbu na Košice Milhosť, ako minister dnes podpisoval Jablonov - Studenec. Ja Vám to všetko prajem, ale jednoducho, ja som nemal priestor na to, aby som sa s takýmito vecami zaoberal, pretože ja to považujem za propagandu a pokiaľ viem, tak ani riaditeľ NDS, pán poslanec Choma, nerobil okolo toho, lebo, ja som rád, že sa podpísala, alebo že ste podpísali Jablonov - Studenec, ale to podľa mňa nepatrí na pôdu ministerstva, ale na pôdu Národnej diaľničnej spoločnosti. A určite žiadnu propagandu okolo toho za našich čias nerobil ani generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a preto si myslím, že propagandu robíte vy, pretože ste šťastní, že môžete podpísať aspoň tieto drobnosti. Ja Vám prajem, aby ste podpísali aj veľké veci, ale tá propaganda od vás, možno že nie je to pravé slovo, a pozrite sa radšej do zrkadla.

    Posledné, čo chcem povedať, dámy a páni, predložili sme návrh uznesenia a chcem vám naozaj skonštatovať a myslím, že som to tu aj dokumentoval, aj tými grafmi, aj tými časovými postupmi, že už vznikla diera vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Je potrebné zabezpečiť také kroky, aby sa tá diera ešte viacej neprehlbovala, aby sa tie nožnice ešte ďalej neroztvárali, lebo naozaj, tie diaľnice sú tepny v živote každej spoločnosti a donesú život do tých regiónov, preto ešte je čas.

    Už to nevieme vrátiť, čo sa stalo, ale ešte je čas, aby sme sa venovali viac a hlbšie tejto problematike s cieľom, aby sme ozaj zdynamizovali výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku a samozrejme, aby ste sa ani vy za uplynulých tri a pol roka alebo štyri roky, ktoré tu ešte budete, nemuseli hanbiť a mohli ste sa s čistým svedomím obzrieť, že ste za sebou zanechali kus dobrej a dynamickej práce, a že ste Slovensko posunuli niekde ďalej v tej výstavbe cestnej dopravnej infraštruktúry.

    Preto vás chcem požiadať, aby ste ústretovo sa chovali k tomu uzneseniu, ktoré sme predložili, aby Národná rada naozaj využila svoju kontrolnú funkciu, a aby Národná rada vyvinula tlak na vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečovala výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v potrebnom tempe.

    Ďakujem Vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, podpredsedovi vlády a ministrovi za aktívnu účasť pri prerokovávaní tohto bodu programu. Dúfam, že aj diskusia, ktorá bola niekedy možno ostrá, bude viesť k skvalitneniu budovania infraštrukturálnej diaľničnej siete Slovenskej republiky.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu, ktorým je

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý sme včera prerušili. Do rozpravy sú písomne prihlásení pán poslanec Čaplovič, predseda výboru pre školstvo, vedu, mládež a šport a pán poslanec Kolesík, ktorému udeľujem slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

    Moje vystúpenie, ktoré bude stručné, som si pripravil v dvoch základných rovinách, v praktickej a odbornej. Z praktického hľadiska má vraj táto navrhovaná právna úprava prispieť k tomu, že umožní verejnosti podieľať sa na odhalení plagiátorstva a podvodov pri získavaní vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov a ďalej, že umožní vyhodnocovať kvalitu záverečných prác, ako aj prác potrebných pre získanie vedecko-pedagogického titulu docent.

    Ja sa chcem spýtať, ako môže laická verejnosť prakticky a odborne vyhodnocovať kvalitu záverečných prác, ako i prác potrebných pre získanie vedecko-pedagogického titulu? Kto to bude vlastne z verejnosti dobrovoľne a zadarmo okrem bulvárnych novinárov vyhodnocovať? Ako, a na základe akých kritérií bude posudzovať a vyhodnocovať kvalitu napríklad habilitačnej práce písanej odborníkom päť rokov v oblasti fyziky, chémie, mikrobiológie, jadrovej fyziky, medicíny, alebo i práva? Taký pán novinár z nejakého bulvárneho časopisu, ktorý je možno bez vysokoškolského vzdelania a z danej problematiky nevie nič?

    Myslím si, že nijako, iba subjektívne a účelovo bez potrebných vedomostí a skúseností o danej problematike, no s úmyslom niekoho zdiskreditovať a znevážiť. Ja tam iný zmysel nevidím. Veď posudzovatelia, ktorí majú na to príslušné odborné vzdelanie a predpoklady, sú práve na vysokých školách v pozíciách odborných asistentov, docentov a profesorov, ktorí musia spĺňať vysoké predpoklady na kvalitu a úroveň odbornosti. Mám pocit, že celá táto novela je len o prezentácii sa navrhovateľov pred médiami.

    Mimochodom, pán navrhovateľ, taká formalitka. V doložke nezlučiteľnosti je formálna chyba, nakoľko je tam uvedené, že ide o návrh jedného poslanca, teda vás, pritom však ide o návrh skupiny poslancov, ktorá tam ale chybne nie je uvedená. Asi ste na to pozabudli, keď ste zákon najprv stiahli a potom znovu predložili spolu s vašimi kolegami z vládnej koalície.

    Prejdem teraz z tej praktickej do odbornej roviny, a to k nedostatkom tejto novely zákona, pre ktoré budem navrhovať nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Návrh novely zákona, ani súčasne platná úprava zákona, nereflektujú na nasledovné skutočnosti.

    Po prvé, systémy a nahrávané údaje nie sú jednotné ani objektívne, nakoľko súkromné vysoké školy nahrávajú údaje do registra maximálne dva roky, pričom verejné vysoké školy raz tak dlho, a preto pri súkromných vysokých školách je možnosť odhaliť plagiát alebo skopírovanú prácu z verejnej školy, spred napríklad troch rokov veľmi malá a je to veľmi nepravdepodobné. Preto je potrebné stanoviť pre všetky vysoké školy rovnakú štartovaciu líniu, a to čas, resp. vek nahrávaných údajov na dva roky spätne a prepojiť podľa odborov vzájomné databázy záverečných prác, resp. zabezpečiť ich výmenu.

    Po druhé, v bode 4 poslaneckého návrhu sa pozabudlo na citačnú normu, ktorú je potrebné, aby ministerstvo pre všetky vysoké školy zjednotilo, nakoľko sa používajú pri rôznych vysokých školách rôzne a viaceré citačné normy. Napríklad, Univerzita Komenského v Bratislave používa citačné normy ISO 690 a ISO 690-2, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre používa naviac ešte citačné normy ISO 2145 a ISO 214.

    Po tretie, nikde v tom návrhu zákona som nevidel, že by bola stanovená hranica, od koľko percent zhodnosti, resp. zhody s inými prácami a článkami sa bude práca považovať za plagiát. Napríklad od 25 % zhody? Od 10? Od 6? Od 17? Od koľko? Nakoľko na každej vysokej škole je to inak posudzované a pri zverejňovaní práce to môže byť neskôr zneužité pre účelovo vyrobené kauzy. Treba však určite zohľadniť dôležitý fakt, že pri citovaní zákonov alebo Ústavy Slovenskej republiky v záverečných rigoróznych a v habilitačných prácach, vo všetkých vedných odboroch, budú citácie zákonov totožné vo všetkých prácach, nakoľko ustanovenia zákonov sa dajú len presne citovať a podobne komentovať.

    Po štvrté, vysoko odborné dizertačné, rigorózne a habilitačné práce v zmysle tohto predkladaného návrhu, by mala posudzovať už spomínaná laická verejnosť, ktorá o výsledkoch prác, s ktorými sú spojené rôzne dlhoročné merania, bádania, či pokusy, nemá ani potuchy a dlhoročné bádania, nové objavy, nápady, myšlienky a problémy, ktoré niekto chce ďalej odborne riešiť, rásť a profilovať sa v danej problematike, tak tieto budú laickej verejnosti prezradené a práve týmto sa umožnia krádeže rôznych nápadov, ideí a myšlienok do verejného a súkromného sektora na Slovensku, ale i v zahraničí. Pripomína mi to taký lacný výpredaj.

    Po piate, celý tento návrh novely zákona o vysokých školách nezaručuje dostatočnú ochranu autorských práv a myšlienok odborníkov, pričom sa otvára týmto návrhom bezplatná studňa zdrojov a nápadov nových myšlienok a riešení, v rôznych oblastiach pre súkromný sektor. A ako som už povedal, všetko verejne a bezplatne, na tanieri, stačí mať len monitor s veľkým rozlíšením, aby sa to dobre čítalo.

    Až sa mýlim, pán navrhovateľ, skúste ma opraviť, ale ja chápem tú novelu tak, že keď sa chcem habilitovať a budem robiť päť rokov výskum v oblasti nejakej technológie, v ktorej môj výskum budem mať, jeho výsledkom bude, že znížim výrobu, alebo znížim náklady nejakého technologického procesu o pomerne značné sumy, najprv musím podpísať súhlas, že súhlasím s tým, aby moja habilitačná práca bola zverejnená. Potom budem teda pripustený k samotnej habilitačnej prednáške, pred vedeckou radou alebo pred odborníkmi z danej fakulty, z daného odboru, ale už vtedy, keď budem robiť tú prednášku, už vtedy bude musieť byť moja práca zverejnená.

    Viete, ja mám pocit, že ešte sa za mnou nezavrú ani dvere zasadačky v miestnosti, kde budem mať habilitačnú prednášku a nejaký dobrák zo súkromnej firmy si túto prácu skopíruje, resp. odpíše z monitora, lebo darmo vy zakážete technicky kopírovať a tlačiť. Komu zabráni posadiť tam niekoho, aby to jednoducho odpísal a môže si ju dať patentovať. Mne potom zostáva jedna možnosť, a to súdiť sa. Tak len toľko, bol by som rád, keby ste mi to vysvetlili, že či naozaj to chápem reálne takto dobre.

    Som presvedčený, že práce a ich originalitu spolu s ich kvalitou, by mali kontrolovať odborníci v danej oblasti na odborných inštitúciách, teda vysokých školách. A keď uvažovať nad zverejňovaním nejakých prác, tak iba záverečných prác z prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia, teda bakalárskych, inžinierskych a magisterských prác, ktoré pri všetkej úcte k nim, aj keď niektoré sú naozaj prelomové, nemajú až takú vysokú výpovednú a odbornú hodnotu ako rigorózne, dizertačné a habilitačné práce, ktoré mnohokrát majú pre súkromný sektor vysoko lukratívnu hodnotu.

    Záverom si dovolím konštatovať, že v duchu tohto predkladaného návrhu, ktorý je nedomyslený a písaný narýchlo s vidinou mediálnej prezentácie za každú cenu, môžeme potom rovno navrhovať i zrušenie akreditačnej komisie a nechať laickú verejnosť posudzovať odbornosť a kvalitu všetkých vysokých škôl tak, ako to je navrhované a uvádzané v tejto predmetnej novele zákona o vysokých školách pri záverečných rigoróznych a habilitačných prácach.

    Keďže ide o návrh, ktorý čiastočne znemožní vysokým školám konkurencieschopnosť so súkromným sektorom, nakoľko na jednej strane ich výsledky bádania, práce a nápadov, často za cenu obrovských finančných prostriedkov sa budú prezrádzať verejnosti, a na druhej strane súkromný sektor si bude svoj výskum a vývoj tajiť, tak túto predmetnú novelu zákona o vysokých školách v tomto znení ja osobne nemôžem podporiť.

    Rovnako v zmysle zákona o rokovacom poriadku, v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca, dvaja páni poslanci. Nech sa páči, Podmanický, Jarjabek, ešte aj Poliačik. Končím. Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že vo vystúpení pána poslanca Kolesíka zaznelo viacero vecných pripomienok, ktoré v prípade, že bude tento zákon posunutý do druhého čítania, by mohli zvýšiť kvalitu tejto právnej normy, ktorú pán predkladateľ dal do legislatívneho procesu.

    Ja by som chcel nadviazať práve na tú pasáž o prácach v oblasti práva, kde naozaj tá miera zhody môže byť oveľa vyššia, než pri prácach z iných odborov a chcel by som požiadať predkladateľa, aby v prípade, že zákon bude posunutý do druhého čítania, aby aj túto pripomienku pána poslanca Kolesíka zohľadnil, pretože v prípade, že sa nezohľadní, tak môže naozaj spôsobovať veľké problémy pri citáciách a používaní právnych noriem v odborných textoch, a to je vlastne všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel podporiť tú časť prejavu pána poslanca Kolesíka, keď hovoril o možnosti plagiátorstva, o tej možnosti, ktorú vôbec tento zákon nerieši, resp. tá možnosť plagiátorstva je presne taká ako o nej hovoril pán kolega Kolesík.

    Myslím si, že predkladatelia by sa k tomu mali nejakým spôsobom vyjadriť a mám taký pocit, že toho, no nazvime to "novinárskeho populizmu" už bolo v tejto chvíli dosť, lebo toto skutočne sa robí len pod vplyvom médií, pod vplyvom akéhosi "slobodného prístupu k informáciám", ktorý tuná, v tomto prípade, je absolútne skreslený, si myslím preto, lebo naozaj tie autorské práva sú vôbec nechránené.

    Čiže skutočne si myslím, že táto možnosť, o ktorej hovoril pán poslanec Kolesík tuná existuje a tento návrh zákona absolútne nerieši túto problematiku, ale podlieza novinárskemu populizmu a s tým už treba naozaj prestať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán kolega Kolesík, ja som veľmi rád, že väčšina vášho príspevku bola pomerne vecná kritika a vznesenie pomerne zmysluplných pripomienok. Ja verím tomu, že za navrhovateľov pán kolega Beblavý, keďže bude mať viacej času, tak sa k nim vyjadrí podrobnejšie.

    Chcem povedať iba toľko, v legislatívnom procese pri druhom čítaní, pri tom ako bude tento text vo výboroch, bude možnosť vlastne zapracovať návrhy a za navrhovateľov už teraz som ochotný prisľúbiť, že sa budeme zaoberať niekoľkými návrhmi, ktoré už teraz máme v rukách. A v prípade, že je naozaj váš úmysel mať na Slovensku dobrú normu, ktorá bude túto problematiku riešiť, je úprimný, tak vás prizývam ku stolu a som ochotný, teda za navrhovateľov, sa rozprávať o všetkých možných technikách, aby tá norma bola nakoniec čo najlepšia. A iba ma poteší, ak bude podporená po týchto úpravách aj hlasmi z opozície.

  • O vystúpenie požiadal pán navrhovateľ Beblavý. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, keďže to vystúpenie naozaj obsahuje veľa bodov, aby som hneď reagoval, aby sa nestratili tie rôzne myšlienky. Myslím si, že aj pán Kolesík, to bude z jeho pohľadu lepšie.

    Ja sa pokúsim zhrnúť tú reakciu možno do takých troch alebo štyroch bodov. Prvý bod sa týka možno spôsobu diskusie. V tejto snemovni a v jej rôznych častiach, máme rôzne formy, by som povedal diskusie, niektoré sú, môžem povedať také slušnejšie, vecnejšie, niektoré sú také osobnejšie, agresívnejšie a smutná vlastnosť, ale bohužiaľ logická, týchto foriem diskusie, že keď raz degeneruje z tej lepšej do tej horšej, ťažko sa už vracia, lebo tam vzniká taký cyklus vzájomného ataku.

    Ja by som chcel povedať, že pán predseda Čaplovič, a to ja môžem len oceniť, sa veľmi snaží, aby v našom výbore pre vzdelanie sme držali tú vyššiu úroveň a bavili sa vecne o riešeniach a menej sa nejako osobne atakovali a bol by som rád, keby sme si to zachovali. Takže, pán poslanec Kolesík a troška aj pán poslanec Jarjabek, ja by som ocenil, keby ste neatribuovali mne nejaké motívy, ja učím na vysokej škole 10 rokov a vysokoškolskou pedagogikou sa zaoberám tiež 10 rokov a môžete si vysledovať rôzne moje názory, ktoré prezentujem a riešenia a musím vám povedať, že ste úplne mimo s tým, čo ste tu hovorili, o motívoch, ale hlavne, čo vy viete o mojich motívoch, čo vy môžete o nich vedieť. Pokiaľ mi nevidíte do hlavy, tak celé vaše tvrdenie, je musím povedať, úplne prázdne. A pokiaľ teda nemáme prejsť do tohto typu debaty, kde si budeme navzájom atribuovať rôzne negatívne motívy na základe vlastných špekulácií, bol by som rád, keby sa tomu do budúcnosti vyhli.

    Nemyslím si totiž, že to bráni akejkoľvek vecnej kritike, ktorú ste predviedli a nemyslím si, že ju to nejak posilnilo alebo zvierohodnilo. Takže to len, dám len príklad pána poslanca Podmanického, ktorý vo svojej konkrétnej poznámke bol úplne vecný, kritický, ale neuchyľoval sa k tomu, že by musel rovno nejak sa osobne tu riešiť. Takže to len o tóne našej diskusii.

    A teraz, ja sa v rámci toho, aby sme sa zachovali, nebudem vám atribuovať žiadne motívy, ale vyjadrím sa len vecne k tým návrhom a pripomienkam. Technicky chcem povedať, že pán poslanec Kolesík, predniesol viacero zmysluplných návrhov, ktoré sa však vôbec netýkajú predkladanej novely, pretože myslím, že tu dochádza opakovane k nedorozumeniu v tom, že dnešný právny stav zavedený pánom exministrom Mikolajom, ktorý možno, predpokladám, že v rozprave sám vystúpi a vyjadrí sa, zaviedol tento centrálny register. To znamená, že centrálny register, to, čo je do neho vložené, ako funguje, je dnešný právny stav.

    Táto novela jedine čo robí je, že berie to, a za určitých okolností dáva na internet. S čím môžeme nesúhlasiť, ja to beriem ako legitímny názor, ale to nijak nesúvisí s citačnými normami, nijak to nesúvisí s percentami zhody, nijak to nesúvisí s tým, ako ďaleko do minulosti je tá databáza, pretože celé čo sa znova robí je, že dáva tie práce na internet.

    Pokiaľ chceme riešiť tieto otázky, musíme vstúpiť do zákona. Paradoxne, ak chcete naozaj riešiť, a to sa týka aj pána poslanca Podmanického, tento problém, ktorý ste spomenuli, tak musíte túto novelu podporiť, alebo teda predložiť inú, samozrejme, aj to je možnosť, pretože dnešný právny stav je problém, z vášho pohľadu, nie táto novela. To chcem len vysvetliť. Preto ja sa k tomu vyjadrím veľmi stručne, lebo nie je to predmetom našej novely, aj keď, ak to postúpi do druhého čítania, môžeme o tom určite debatovať.

    Pokiaľ ja ovládam právny stav a predpokladám, že pán exminister, ako jeho autor, ma opraví, doplní, keď bude vystupovať, ten zákon nehovorí nič o percente zhody. On ustanovuje určitý softvér, ten softvér vyhadzuje nejaké čísla, ale po zvážení toho, čo je porušením autorského zákona, čo je porušením vnútorných smerníc vysokých škôl, zostáva na interpretácii autorského zákona na samotnej vysokej škole. To znamená, že ak vám vyskočí zo systému aj 90-percentná citačná zhoda, pokiaľ ide o legitímnu citačnú zhodu, tak ten systém nepovie, že tento človek nemôže teraz absolvovať. On len hovorí, vychádza zhoda takáto a takáto. A vy ako škola to interpretujte, vy ako škola to nejakým spôsobom sa s tým musíte vyrovnať.

    Takže, tým pádom si myslím, že tie problémy nie sú úplne najdôležitejšie. Takisto si nemyslím, že rôzne citačné normy sú nejaký zásadný problém, ale pripusťme, že môžeme sa o tom baviť, keď, ak ten zákon bude v druhom čítaní, ale ukončím to len tým, že nesúvisí to s touto novelou. Súvisí to s existujúcim právnym stavom a táto novela na tom nič nezmení.

    Technicky chcem poďakovať pánovi Kolesíkovi za to upozornenie na chybu v doložke zlučiteľnosti. Už ju asi nevieme opraviť, ale napriek tomu ďakujem a určite na to treba dávať lepší pozor, aj na takéto drobnosti. No a teraz a myslím, mám pocit, že môžem skončiť.

    Teraz prejdem k tým filozofickým témam, kde pán Kolesík sa pýta, že načo je taká novela, keď ako laická verejnosť môže takéto niečo posudzovať? To bol ako jeden taký, by som povedal nadpis. A druhé bolo, teda to, umožnenie kradnutia nápadov. Tak teda, aby som, to boli dve také hlavné, by som povedal, filozofické námietky. Ale súhlasím, že to sú veci, o ktorých treba debatovať a hoci pochybujem, že nájdeme na nich zhodu, lebo sú to filozofické asi rozdiely, predsa len cítim povinnosť navrhovateľa na ne zareagovať.

    Pokiaľ ide o laickú verejnosť, pán Kolesík, buď nie úplne poznáte proces, ktorým tieto práce prechádzajú, čo si ale nemyslím, keďže ste sám vysokú školu absolvovali a nie tak dávno a tie procesy sa, až tak nezmenili, alebo je to nejaké nedorozumenie, alebo ho úmyselne nejak deinterpretujete, pretože k práci sa v procese vyjadruje len veľmi obmedzený počet ľudí. Konkrétne podľa typu práce je to vedúci práce, sú to jeden, dvaja oponenti, prípadne pri habilitácii, je to habilitačná komisia, alebo teda komisia pre dizertačnú prácu. To znamená, že sú to traja až päť, sedem ľudí, v prípade habilitácie teda ešte hlasuje vedecká rada následne fakulty. To je nejaká ďalšia skupina, to už väčšinou tam nedochádza k nejakému detailnému štúdiu, obhajobe, už je to skoro ratifikácia teda toho, čo posúdila habilitačná komisia toho.

    To znamená, že náš systém je postavený na tom, že nie odborná verejnosť, ale tri až sedem ľudí povedzme vybraných danou školou, vybraných zamestnancami, posudzuje prácu. To je systém, ktorý má svoje veľké výhody, ale jednou jeho veľkou nevýhodou je, že či už pri "vhodnej" selekcii tých ľudí, či už pri ich nekvalite, neprofesionalite alebo zlom úmysle, ten systém môže veľmi ľahko zlyhať. O tom, že ten systém na Slovensku zlyháva, existuje nespočetné množstvo dôkazov, kde naozaj stačí si do Google hodiť nejaké vyhľadávače alebo sa spýtať vo vašom poslaneckom klube, aj to by mohlo tiež postačovať na menší počet takýchto prípadov, pretože máme situácie, kde boli schválené práce, ktoré sú zjavne plagiátom a nie sú plagiátom v tom zmysle, či niekto citoval právnu normu, Ústavu Slovenskej republiky, ale sú plagiátom preto, že buď vôbec nie sú atribuované tie rôzne myšlienky a tvrdenia, alebo sú teda, no že teda nie sú atribuované, aby som to povedal presne.

    To znamená, že máme pomerne obsiahly počet indícií, že tento taký systém, by som povedal, úzky, uzavretý, elitný, nám až tak dobre nefunguje, a to sú len tie prípady, keď na to médiá prišli, vďaka tomu, že ide o pomerne prominentnú osobu. Pretože ja osobne, napriek našim názorovým nezhodám si nemyslím, že by poslanci napr. SMER-u plagiovali v nejakej rádovo vyššej miere ako priemerná populácia. Ja vám tie zlé úmysly nepripisujem, a keď v minulom období sa už len vo vašom poslaneckom klube našlo niekoľko takýchto prípadov, mne to skôr indikuje, že je to asi skôr reprezentatívne ohľadne širšieho problému. Utvrdzuje ma v tom aj moja osobná skúsenosť pedagóga, kde vám musím povedať, že zažívam, ako pedagóg mám študentov z rôznych slovenských vysokých škôl, keďže učím na magisterskom štúdiu, kde berieme bakalárov z rôznych škôl z celého Slovenska, súkromných, verejných od UK po, nechcem povedať nejakú treťotriednu, nebudem menovať, ale naozaj po treťotriednu školu a musím vám povedať, že napriek veľmi veľkej pozornosti, ktorú tomu venujeme, tí štvrtáci, podľa starého alebo prváci magisterského štúdia nevedia pracovať so zdrojmi a väčšina ich prvých prác vykazuje znaky silné plagiátu. Čo mne indikuje, že teda, keď niekto príde na novú školu a tam to robí, tak asi ako vyzerá jeho bakalárska práca na predchádzajúcej škole. Takisto môžem ako publikujúci vedec povedať, že som sa v slovenskom vedeckom prostredí stretol tiež s nie až takým malým počtom prípadov, keď dochádza minimálne, keď to slušne poviem, nesprávnemu spôsobu citovania alebo využívania informácií.

    To znamená, že tento, nazvime to úzky elitný model, zlyháva. A to je dôvod, prečo sme tú novelu predložili, nie nejaká snaha byť raz v médiách. Musím vám povedať, predsa sa ešte k tomu vrátim, že ja som ekonóm a v ekonómii ten pojem cost benefit analýza, tá analýza nákladov a výnosov a môžem vás uistiť, že pomer medzi nákladmi tejto novely, napr. len pre mňa z hľadiska prípravy, presadzovania je rádovo neadekvátny mediálnemu efektu, ktorý z nej je. To znamená, že keby som ako ekonóm maximalizoval mediálny efekt, on je úplne o inej veci ako je táto novela. O tom vás dovolím si, uistiť ako racionálne uvažujúci človek.

    Ale vracajúc sa teda k tomu, prečo tú novelu. Vy vychádzate, ako keby tým pádom z toho, ako keby bolo len pár ľudí, ktorí sú dnes v tej komisii a potom sú len laici a najmä, dokonca ani nie len laici, len bulvárni žurnalisti. Teda svet delíte na odborné komisie a bulvárnych žurnalistov. Dovoľte mi, vás informovať, že na Slovensku existuje viac ako 10 tisíc vysokoškolských učiteľov, ktorí ale nie sú súčasťou konkrétnej komisie s definíciou, lebo je tam len tých pár ľudí. Existuje niekoľko tisíc odborných zamestnancov Slovenskej akadémie vied a existuje v prípade, najmä prác nižšej úrovne, bakalárskej, diplomovej, pravdepodobne 10 tisíce ďalších ľudí, ktorí môžu posúdiť aspoň v základných rysoch kvalitu tej práce, pretože absolvovali ten istý odbor, alebo v ňom odborne pôsobia.

    To znamená, že ten objem, by som povedal, kvalifikovanej verejnosti je rádovo v desaťtisícoch na Slovensku, samozrejme, nie na konkrétnu prácu, na práce ako celok. Samozrejme potom v jednotlivých odboroch sa ten počet zužuje, to znamená, že táto práca samozrejme môže poslúžiť aj tomu, že novinárka z Nového času si ju bude čítať a hľadať tam niečo, ale to nie je jej jediné použitie a priznám sa, nevidím v tom ani základný problém.

    Totižto, keby sme akceptovali váš pohľad na vec, tak by sme museli prestať zverejňovať rozsudky. Koniec-koncov koľko ľudí na Slovensku rozumie tomu, či je dobre napísaný rozsudok súdu? No ešte menej ako tomu, či rozumie, či je dobre napísaná diplomová práca. To znamená, načo zverejňovať rozsudky? Aby bulvárni žurnalisti mohli sa v tom rýpať? Vaša logika.

    Na čo sú potom v súčasnom zákone otvorené obhajoby týchto prác? Podľa dnešného zákonného stavu je obhajoba každej z týchto prác verejný akt. To znamená, každý aj s prepáčením ten Jožo z kravína, ale aj odborník, môže tam prísť. To znamená, načo to robíme, aby tam došli bulvárni žurnalisti a robili problémy? Zakážme to. Zavrime to. Osobitne, keď vidíme, že ten systém uzavretej kontroly nám funguje tak dokonale na Slovensku. Vidíme to naozaj z tých prípadov.

    Takže, v tomto sa obávam, že sa nezhodneme. Obávam sa, že naozaj ten koncept otvorenej spoločnosti je vám cudzí a takto asi aj skončí. No, pokiaľ ide o kradnutie nápadov, vy ste povedali, ja si dovolím citovať, ja som si to niekde zapísal, "že tento návrh bude bezplatnou studnicou informácií a nápadov pre súkromný sektor". To je citát, dúfam, že som vás citoval presne, ja som si to hneď zapisoval. Áno, dúfam, ale ak tam necháte slovo súkromný sektor všetkých občanov Slovenskej republiky, čo je ale v podstate to isté, lebo teda súkromný sektor tvoria občania Slovenskej republiky. Áno, to je jeden z jeho základných zmyslov, ja som to aj včera v rozprave v úvode povedal, že chceme, aby tieto informácie produkované v drvivej miere za verejné prostriedky boli studnicou informácií a nápadov pre súkromný sektor.

    Pán kolega, ak viete niečo o teórii extrenalít, tak viete niečo pozitívne o extrenalitách, tak viete, že jeden z hlavných dôvodov tej ekonómie uvádza pre verejné financovanie vysokých škôl a vedy, sú práve pozitívne extrenality vyplývajúce z toho, že spoločenské výnosy výskumu sú vyššie ako súkromné výnosy, ale to vzniká práve len vtedy, keď sú tie výsledky výskumu zverejňované. A preto všade na svete základný princíp je, že všetky nové vedomosti treba zverejňovať, pokiaľ nie je nejaký veľmi silný dôvod proti tomu. To znamená, že vy, obávam sa, že ste v mentalite sovietskeho uzavretého vedeckého tajného mestečka M1, v ktorom sa vyvíjajú jadrové zbrane, lebo to je jediný prípad z modernej doby, keď to funguje na úplne inej mentalite. Ale toto už nie je chvalabohu mentalita Slovenska v roku 2010.

    Samozrejme, existujú legitímne záujmy, ktoré treba chrániť. O tom sme tiež v rozprave hovorili, o tom, aby ľudia mohli publikovať, o tom, že bude tam pravdepodobne potrebné vložiť nejakú možnosť časového oneskorenia pre prípady, kde je to vhodné. Ja som posledný, ktorý povedal, že nemôžu byť výnimky. Ale odmietnuť to an block, ako ste to vy odmietli, musím povedať, že to naozaj je len veľmi ťažko, niečo na čom budeme môcť hľadať zhodu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca navrhovateľa s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za vystúpenie a mnohé vystúpenia, pán navrhovateľ.

    Myslím, že určite sa vieme takto vecne pobaviť na túto tému, ktorá nás oboch spája. K tomu, čo ste povedali. No, veď presne ste zopakovali to, čo som ja povedal. Veď dnes, v dnešnej legislatíve obhajoby všetkého stupňa prác sú verejné. Práca neputuje do trezoru, ale do knižnice. Neputuje len do knižnice, ale už teraz sa nahráva. Ktokoľvek chce, študenti, je prístupná. Jednoducho nie je niekde zamknutá v trezore, v Červenej knižnici, tak ja nevidím dôvod, prečo to úplne otvoriť, totálne a naozaj, a tu sa naozaj nezhodneme, pokladám to za buď možnosť, ako keď dlho šetríte, kúpite si veľký trezor, tam si tie peniaze poctivo zarobené ukladáte a necháte otvorené dvere.

    Vy si myslíte naozaj, pán kolega, tu sa naozaj nezhodneme, vy si myslíte, že rôzne firmy a nielen vývoj jadrových zbraní, myslím, že to už je za nami, ja som odporca jadrových zbraní, len tak bay the way. Ale vy si myslíte, že tie firmy z chémie, z fyziky, medicína a proste ten výskum, kde naozaj v mikrobiológii máte každý deň, každý deň nové zistenia rôznych vedeckých inštitúcií a rôznych vedeckých časopisov a publikácií máte, že kvartálne sa vám niečo naozaj posúva obrovskými skokmi dopredu.

    Ja si naozaj myslím, že otvárame túto studňu, ktorá je za verejné peniaze a nechávame súkromnému sektoru otvorené dvere, aby ju totálne vyraboval a opakujem, ten človek, ten docent, ešte ani nie je docent a nevyjde zo zasadačky, už sú jeho nápady, myšlienky, idey ukradnuté a môže sa tak akurát súdiť. Tu sa naozaj nezhodneme, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ste úplne zbytočne verbálne hysterický, ale úplne zbytočne preto, lebo nikto tu neútočí na vás. Nemusíte sa chváliť, že učíte na škole, mnohí učíme a nikto o tom nevie, a ja som si skutočne teraz ako s veľkou dôverou vo vás, vypočul váš životopis, ale o to nejde.

    O tom, čo vy hovoríte, aby som teda zdôvodnil to, čo som povedal predtým, aby som reagoval na vás, o tom, čo vy hovoríte o vašej novele, o tom som si prečítal zhruba pred mesiacom a pol, možno pred dvomi mesiacmi v printoch, konkrétne v denníku Sme. Presne o tom, čo vy hovoríte. Preto možno ten nepresný výraz, mediálny populizmus, to nemá byť urážka, to je konštatovanie a bez toho, aby ste vy mali urážať, by ste mi to teda mohli nejakým spôsobom vysvetliť, že prečo ten mediálny populizmus nie.

    A nemôžem si pomôcť, mňa aj naďalej zaujíma ako je chránené autorstvo v tomto prípade, a o tom ste mi povedali veľmi málo. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No pán kolega, ja sa pridám na stranu tých, ktorí vidia v tejto vašej novele zákona viacero problémov, ktoré tu už boli pomenované.

    Ja by som si dovolil postaviť niekoľko otázok. Prvá otázka znie. Aký bude efekt verejnej kontroly? Ex post bude odobraný titul? Ako, lebo tá verejná kontrola by mala spĺňať nejaký legitímny cieľ, ktorý by mal smerovať k odstraňovaniu problémov a odstraňovanie a problémom, ktorý vidím v tomto prípade, sú neprávom priznané tituly na základe plagiátorstva.

    Ak ide o plagiátorstvo, osobne si myslím, že to nie je otázka verejnej kontroly, ale je to otázka zlyhania manažmentu fakúlt, ktoré by mali vytvoriť vnútorné mechanizmy na to, aby boli vychytané všetky možnosti plagiátorstva, ak sa takéto vyskytnú, aby boli potrestané, vrátane potrestania ľudí, ktorí umožnili takéto konanie.

    A posledná otázka, ktorá tu často zaznieva, je otázka autorských práv. Ja pochádzam z technického prostredia, tak isto z prostredia vysokých škôl a môžem povedať, že v diplomových prácach sa veľmi často v technických odboroch objavujú riešenia výskumných úloh, ktoré často nie sú ukončené. Diplomové práce sú zadávané ako čiastkové problémy z týchto úloh a znovu tu vyvstáva otázka toho, čo tu bolo povedané. Ako budú chránené autorské práva na toto, ako budú chránené autorské práva ostatných ľudí, ktorí sa podieľajú na výskumných prácach, vrátane vedúcich diplomových prác, ktorí nie nečasto sú zdrojom aj inšpirácie, aj udávania nejakého technického tónu, alebo vedeckého tónu v tej práci. Ako tých otázok je samozrejme viacej, ale na krátkosť času viac nemôžem. Ďakujem.

  • Pán poslanec Beblavý, chcete faktickou poznámkou reagovať na vystúpenie?

  • Ja len stručne chcem informovať poslancov, že pôvodne som chcel vysvetliť vo faktickej poznámke, ale vzhľadom, že tých vecí je veľa, tak asi skôr počkám, kým vystúpi aj pán poslanec Čaplovič a potom zase v ďalšej reakcii, aby som to tu nenaťahoval, by som reagoval na tie otázky, ktoré boli položené. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič. Prihlásený písomne posledný do rozpravy k návrhu, ktorý prerokovávame. Pán poslanec Osuský? Nie. Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, ja budem sa snažiť byť naozaj stručný a pôjdem in medias res, ku konkrétnym veciam.

    Tento návrh, musím to zopakovať, je považovaný vo vysokoškolskej obci ako obligatórny. Jednoducho by sa dalo povedať, ako mi to často mnohí rektori povedali, neuškodí, a samozrejme, ani nepomôže. Splní sa ako prvý krok cieľ väčšej informovanosti spoločnosti, zníženia pravdepodobnosti plagiátorstva a s tým súvisiacich ďalších podvodov. Ale čo je podstatné, ja si myslím, že zvýši sa predovšetkým spoluzodpovednosť nielen školy, univerzity, fakulty, ale čo je podstatné, školiteľa, vedúceho práce, oponenta, či oponentov a samozrejme aj študenta.

    Lebo to je ten tím, ktorý musí niesť plnú zodpovednosť za túto prácu, za vytváranie vedeckých škôl, za vytváranie toho, čo by sme na našich univerzitách, či vysokých školách v budúcnosti chceli mať. Viacej vedy, menej memorovania, viacej podmienok pre vedeckú prácu a viacej prepojenia, aby výsledky tejto vedeckej práce v spolupráci aj s privátnymi firmami, s ďalšími inštitúciami sa čo najrýchlejšie dostali do teoretických vývodov a resp. do našich skrípt, či vedeckých prác a vedeckých publikácií. Najmä nám pôjde a samozrejme ide o kvalitu výstupu pri obhajobe práce, originalite myšlienok, citovania, nebáť sa citovať a samozrejme záverov, ktoré sú dôležité pre prax. A to považujem za veľmi dôležité. To je na jednej strane.

    Rád by som však pripomenul zo skúsenosti, a hovorí o tom výstižne významný vedec a zahraničný vedec z oblasti botaniky a biológie Walter Mizner. Zacitujem: "Ak kradnete od jedného autora, je to plagiát, ak kradnete od mnohých, je to výskum." Aj také sú skúsenosti, prísť čo najrýchlejšie k titulu, za každú cenu. O povrchnosti hovoria naše poznatky, radšej sa píše do piesku, ako do kameňa. Nuž, ale koľkí profesori, nemuseli predložiť akúkoľvek jednu monografiu. Nielen karentovanú a dobre citovanú, ale akúkoľvek a získali profesúru a môžem tu spomenúť za to posledné necelé dvadsaťročie jednu konkrétnu osobu, ale nebudem ju menovať. Iste si pamätáte na jedného profesora z Ekonomickej univerzity, ktorý takto obhájil inauguračnú prácu bez akejkoľvek vedeckej práce, monografie a dostal titul profesora nielen z Ekonomickej univerzity, ale samozrejme mu bol potom udelený i prezidentom Slovenskej republiky.

    Ja si tiež myslím, že veľkým problémom a samozrejme, my sme to nedokázali realizovať, aby tam bolo na vysokých školách viacej vedy, lebo tu treba aj vytvárať priestor pre to, aby tá veda sa tam dala robiť, vytvárať preto podmienky. Ono sa hovorí, že ja si myslím, že najprísnejšie vedeckú prácu posudzovali najmä u osobností, to bola komisia, ktorá ešte funguje na Ministerstve školstva, SKVH pre vedecké hodnosti. Rozšíril by som ju napríklad aj na pedagogické hodnosti, aby bol spoločný pohľad na celé Slovensko, aby takáto komisia pracovala, lebo tie kritériá musia byť rovnaké, teda, či to je z Prešovskej univerzity, alebo či to je z Bratislavskej univerzity, musí byť tá náročnosť rovnaká. A samozrejme, že by tam sa posudzovala predovšetkým tá vedeckosť. Potom na základe toho, často v minulosti, samozrejme nechcem to brať za príklad, ale tak sa to aj dialo, že mal titul doktora vied a potom sa mohol samozrejme uchádzať aj o profesúru.

    Ale nepovažujem to v dnešnej dobe za potrebné, ale považujem za dôležité, aby sa vyvážene zhodnotila tak pedagogická činnosť, ako aj vedecká činnosť. A teraz nehovorím len o inauguráciách, o profesoroch, ale hovorím aj to, čo je predtým. Pretože, ak nie je kvalitná z minulosti magisterská práca, nie je kvalitná doktorská práca, nie je kvalitná habilitačná práca, no potom aká môže byť kvalitná profesorská práca.

    Samozrejme základy sa vytvárajú v mladosti a našou povinnosťou starších je, naozaj tlačiť na mladých absolventov vysokých škôl, aby sa naučili čestne konať. A keď som bol na Trenčianskej univerzite som sa stretol so študentmi, som im povedal, že to, čo sa udialo na Trenčianskej univerzite, to je príklad preto, akoby sa nemalo konať. Nemalo by sa to konať, pretože nemôže byť pedagóg, vysokoškolský pedagóg, zlým vzorom pre svojho žiaka, pre svojho, ktorého vychováva na tejto škole a to sa často stáva a stávalo sa práve na tejto zhodou okolností Trenčianskej univerzite.

    Na strane druhej, však musím položiť otázku, ako sa zabráni, a ono sa už o tom tu hovorilo, ale mňa to tiež trápi, samozrejme, ale to je legitímna otázka, tu sa hovorilo o vykrádaní údajov, informácii, myšlienok obsiahnutých takýmto spôsobom "v publikovaných internetových výstupov". No, na jednej strane si treba zapamätať, že sa tam mnohé veci cez ten displej dá odfotiť, mnohé veci sa dajú prepísať a máme niektorých nielen v politike, ktorí majú obriu pamäť, fotografickú, a viete na koho myslím, už nie je medzi nami tuná v Národnej rade Slovenskej republiky.Vie si to zapamätať, takže si to vie úplne v podstate preniesť a viesť týmito údajmi, ktoré sa v tejto práci nachádzajú, vie s nimi pracovať.

    Čiže, akým spôsobom tomu treba zabrániť. O tom, by sme sa mali predovšetkým baviť, ak chceme urobiť krok A, musíme vedieť, akým spôsobom, ak pôjdeme do tejto novely v druhom čítaní, akým spôsobom urobíme krok B. A to už je samozrejme náročnejšia a ďaleko vážnejšia vec. Preto som v nadšení predkladateľov trochu rezervovanejší. Musím tiež povedať, viete čo, kým človek, to aj tak sa hovorí, že čím človek viacej vie, čím má viacej skúseností, tak tým viacej aj pochybuje. A to je celkom legitímne a vo vede to platí, tá príslovečná skromnosť, pretože nové poznatky a nové riešenie mi prináša ďalších 10, 12 otázok, najmenej, keď nie ďalšie a ďalšie otázky, na ktoré mi treba odpovedať.

    Čiže, neverím, zatiaľ podľa tohto návrhu, čo mám v prvom čítaní, že budú stačiť také technologické opatrenia, ktoré vyplývajú z § 59 ods. 2 zákona, ktorý predkladá zákon, ktorý predkladáte a v ktorom sa konkrétne ukladá verejnosti, citujem: "verejnosti prácu, trvalo ukladať na pamäťové médium alebo ju tlačiť," čiže, že sa tomu zabráni, tak ste to tam explicitne uviedli.

    Ja samozrejme som povedal, prečo sa nezabráni, lebo máme všelijakých koumákov, nesedí tu už napríklad skvelý informatik, prítomný člen nášho výboru, ktorý pozná, čo sa deje v informačných technológiách, hovorím o pánovi Poliačikovi, že sa dajú mnohé veci v podstate aj najväčšie, najkvalitnejšie veci, ktoré chceme vytvoriť, aby sme tomu zabránili, sa dajú zneužiť a dajú sa použiť. Teda, na to by som očakával predovšetkým kvalifikovanú odpoveď a ja viem, že ju nevyriešime na tomto dnešnom rokovaní, ale musíme si k nej sadnúť a musíme o nej hovoriť na výbore a samozrejme potom prirodzene aj v druhom čítaní návrhu novely tohto zákona na pléne Národnej rady.

    A napokon musím položiť úprimnú otázku aj predkladateľom tejto novely. Ak sa dovolávame a teraz spoločne máme na tom záujem prirodzený, čistoty textu, citovania, bojujeme proti vykrádaniu a plagiátorstvu, prečo sa v dôvodovej správe neuviedlo, i keď sa o tom už hovorí, a vy ste to aj povedali, pán poslanec, tuná v tom antré. V tom svojom vystúpení neuvádza sa to, že ministerstvo školstva vydalo 27. augusta v roku 2009, tu za prítomného exministra metodické usmernenie 14 a tak ďalej a tak ďalej o náležitostiach, záverečných prácach, ich bibliografickej registrácii, kontrole a originality, uchovávania sprístupňovaní a neskôr aj výnos ministerstva školstva z 15. marca 2010 pod číslom 5/2010-071, tiež napísaný v tomto duchu, že vlastne aj vy ste to už povedali vo svojich vystúpeniach, že nadväzujete na to, čo tu vytvorilo istý rámec, a že to bolo vytvorené bývalým ministrom školstva, tu prítomným pánom poslancom Mikolajom. Si myslím, že pre slušnosť tieto veci tiež treba uviesť, najmä v tej dôvodovej správe a pre budúcnosť, treba takýmto spôsobom pokračovať.

    V závere, keďže som sa stotožnil so stanoviskom viacerých predstaviteľov vysokých škôl, som povedal, 28. októbra je zasadnutie rektorskej konferencie, ktorá sa iste bude aj zaoberať, ako mi sľúbili, aj touto novelou a návrhom tejto novely. Samozrejme, a tam samozrejme očakávam tiež stanovisko, nazvime to pomazaných hláv našich vysokých škôl k tomuto návrhu. Ale chcel by som zopakovať tie veci, ktoré sa najčastejšie objavovali z ich, by som povedal názorov, pripomienok a zhrnul som ich v podstate do tých troch najdôležitejších oblastí. Snažím sa ich vymenovať, i keď ste vy, už samozrejme sa s nimi oboznámili.

    Po prvé, zverejňovanie záverečných a habilitačných prác môže byť pre zvýšenie ich kvality prínosné, zvyšuje pravdepodobnosť možného plagiátorstva, znižuje pravdepodobnosť možného plagiátorstva, alebo odhaľovanie ďalších nedostatkov, to zase naopak zvyšuje, a to práve je to, čo som povedal aj v úvode, s ním sa treba stotožniť.

    Po druhé, je otázne, že či je nevyhnutné tento zámer riešiť zákonnou cestou, či by nepostačovala nižšia právna norma. Navyše rektori nepovažujú za rozumné novelizovať tak zložitú právnu normu, akou je zákon o vysokých školách postupne v jednotlivých špecifických bodoch. Rektori a vysokoškolská obec očakávajú, že sa vytvorí komplexný návrh na novelizáciu zákona, ako systémového riešenia.

    A po tretie, je vyjadrený často zásadný nesúhlas s ustanovením, ktoré predpisuje povinnosť okamžite zverejniť všetky záverečné práce ako podmienku pripustenia ich k obhajobe, pretože záverečné práce môžu obsahovať a teraz citujem presne: "originálne výsledky, ktorých okamžitému zverejneniu alebo zverejneniu vôbec bránia rôzne dôvody." Napríklad, ak práca vznikla za podpory podniku, či firmy, prináša nové riešenia, ktoré sú súčasťou firemného know-how.

    Ja by som chcel naozaj pripomenúť, vy ste často spomínali, že sa to robilo len na škole. Ale mnohé firmy poskytli svoju výskumnú technológiu, výskumné laboratória a robilo sa to v ich laboratóriách často a my sa práve dovolávame a myslím si, že práve minister školstva, predchádzajúci pán podpredseda vlády pán Mikolaj, to presadzoval, aby to bolo viacej k praxi a viacej k tým technológiám. Tento problém tuná nám vzniká.

    Teda v takýchto prípadoch nie je možné takéto závery, výstupy, obsiahnuté v záverečnej práci poskytnúť okamžite, opakujem, okamžite verejnosti. Podobne sa to týka prác napojených na vedeckovýskumné projekty, ktorých originálne výsledky nie je možné ihneď prezentovať, najprv ich treba publikovať alebo patentovo chrániť. Sú to rôzne dôvody etické, výchovné, medicínske, ale aj legislatívne, napríklad v prípade prác, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti štátu a štátneho tajomstva.

    A to posledné, čo je, hovoria, že napokon záverečné práce, by mali zverejňovať samotné vysoké školy, ktoré majú na záverečné práce autorské právo. Tak ako v Českej republike je to, kde nie je navrhovaný celoštátny register, ktorý nedisponuje vo vzťahu k prácam žiadnymi právami, a tým nenesie žiadnu právnu zodpovednosť za ochranu unikátnosti originality výsledkov. To môžu niesť práve verejnoprávne inštitúcie a samotné vysoké školy. Tieto veci treba odkonzultovať aj s Rektorskou konferenciou aj s Radou vysokých škôl.

    Musel som uviesť tieto citované stanoviská za rektorov a vysokoškolskú obec, lebo len pri rešpektovaní autorských práv, chránenej originalite nového poznatku v spolupráci s inštitúciami, podnikmi, firmami, môžeme takýto proces spustiť. Musíme sa, samozrejme, na jednej strane dohodnúť a vytvoriť všetky podmienky, aby sme zachovali na jednej strane legitimitu tohto kroku a na druhej strane originalitu a zabezpečili ochranu mnohých vedeckých prác, ktoré sú takýmto spôsobom sprístupnené.

    Preto po prvom čítaní nemôžem podporiť základnú filozofiu novely zákona, počkám na zmeny, ktoré pevne verím, v druhom čítaní, či už na výbore alebo v pléne Národnej rady budú schválené a teším sa na diskusiu na výbore Národnej rady a potom pri druhom čítaní.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia dvaja páni poslanci s faktickou poznámkou. Pán poslanec Viskupič nie, pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som vám poďakovať, pán poslanec Čaplovič, za nepochybne konštruktívny tón a chápem, že ste artikulovali celkom jasne to, čo ste za čas, keď viete o tomto návrhu zozbierali, pretože podobné a iné hlasy sa vyskytujú vždy a je dobré ich vypočuť a zvážiť, čo z nich je opodstatnené a čo z nich je neopodstatnené.

    Samozrejme, že by bolo veľmi dobré, keby sa firemný výskum na Slovensku výrazne orientoval na podporu výskumu na vysokých školách et vice versa, ale žiaľ, toto "riziko", tak masové nebude. A všeobecne platí, že je veľmi často taký ten pohľad, že to nemôžeme alebo tak, možno nepochybne odôvodnený, ak z toho pozerajú veľké peniaze.

    Ale, jednoducho je cťou vedcov, aby na poli akejkoľvek vedy pomohli "pokladníci poznatkov ľudstva". A v tomto zmysle sa napríklad robia obrovské štúdie za veľkých nákladov a zďaleka nielen vždy za verejné peniaze, keď sa napríklad porovnávajú účinnosti liekov, často pri vážnych chorobách a tieto poznatky sa dávajú pochopiteľne, "v šancu" lekárskej verejnosti, ktorá potom na základe týchto skúsenosti vyberie tú najlepšiu liečbu pre konkrétneho pacienta a nikto neuvažuje tak, že si to nechá pre seba a nechá tisíce iných pacientov v iných nemocniciach sveta liečiť metódou, ktorá nie je tá najlepšia ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Čaplovič bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. Pán poslanec Viskupič má ešte procedurálny návrh. Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Viskupiča. Funguje, tak vedľa u suseda. Tak, a zapnite sa, zapnite sa. Dobre. Ešte raz. Pán poslanec Jarjabek, prosím, pomôžte kolegovi s technikou.

  • Ruch v sále.

  • Dobre, tak počujeme, nech sa páči, návrh.

  • Procedurálny návrh, predradiť bod programu na zajtrajšom rokovaní po ukončení tohto bodu ako bod, predradiť bod 68 po ukončení bodu, ktorý práve rokujeme.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, mám pred sebou schválený program 7. schôdze, kde pod bodom 68. je zaradený bod návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady, ktorý navrhuje pán poslanec, aby sme predradili a prerokovali tento bod zajtra po prerušení rokovania o tomto bode programu. Pýtam sa, či je .... tak, tak, tak po skončení rozpravy o tomto bode a po prerušení rokovania o tomto bode, preto lebo ja preruším rokovanie o tomto bode až po skončení rozpravy, teda keď skončíme rozpravu o tomto bode, nie dnes, ale zajtra, po vystúpení tých, ktorí ešte teraz požiadajú, ak sú žiadosti na prihlášku do rozpravy ústne, preto sa pýtam teraz. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom, páni poslanci?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam možnosť prihlásiť sa pánom poslancom do rozpravy ústne. Tak zdvihnite ruky a budem to považovať za prihlásenie sa do rozpravy. Pán poslanec Mikolaj a pán poslanec Osuský. Poznajúc obidvoch pánov poslancov osobne, som presvedčený, že ich vystúpenia budú dlhšie ako čas, ktorý nám zostáva do času určeného na rokovanie o tomto bode programu, preto odporúčam prerušiť rokovanie a pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine. O 9.00 hodine začneme rokovať vystúpením pána poslanca Mikolaja, po ňom pána poslanca Osuského.

    Prerušujem rokovanie, ďakujem za aktívnu účasť na rokovaní. Prajem vám príjemný večer a príjemnú dobrú noc. Dovidenia zajtra ráno. Ďakujem pánovi poslancovi Beblavému a pánovi spoločnému spravodajcovi Vargovčákovi za trpezlivosť pri rokovaní. Dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.