• Dobré ráno. Pozdravujem panie poslankyne, pánov poslancov a poprosím ich, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať šiestym rokovacím dňom. Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Igor Choma a Ľubica Rošková.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Prosím ministra kultúry a cestovného ruchu Daniela Krajcera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Jána Senka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Dušan Čaplovič, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Dobré ráno prajem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, premýšľal som, ako začať toto moje vystúpenie. A keďže som sa zúčastnil množstva rokovaní doma i v zahraničí, práve ktoré sa dotýkali aj tejto oblasti, a mám, myslím, dostatok skúseností, poznatkov z rokovaní, ktoré trvali často dlho, pretože bolo treba argumentovať, bolo treba mnohé veci vysvetľovať a mňa vždy tešilo, že pri týchto rokovaniach som prevažnú väčšinu partnerov presvedčil, preto mi dovoľte urobiť niekoľko úprimných poznámok k predkladanej novele vládneho návrhu zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Budem úprimný, ako som to už predznamenal. Nebudem klamať. Moja povaha je taká, čo na srdci, to na jazyku. Moje názory dlhodobo aj pán Krajcer z rôznych relácií v minulosti dobre pozná na túto problematiku. Nemením ich rokmi, či už som bol mimo politiky alebo v politike. A nemením ich ani doma, ani v zahraničí. Viem, že niektorí ma opäť obvinia z nacionalizmu, keďže sa vyberú niektoré časti z môjho vystúpenia a nebude sa toto vystúpenie chápať ako celostné, komplexné, pretože sa ľahko narába s niektorými názormi, a potom často aj žongluje, tak ako dnes ma jeden nemenovaný redaktor už obvinil. Ale presadzujem, ja osobne som presvedčený a vychádza to aj z našich rodinných skúseností, zdravý patriotizmus. Odmietam akýkoľvek šovinizmus. A, samozrejme, odmietam aj akýkoľvek politický revizionizmus. Opinio multiplex, patria una.

  • Názory sú rôzne, vlasť je jedna.

  • Môžeme sa sporiť, môžeme diskutovať, čo je dobré, čo je zlé, ale myslím si, že treba povedať niektoré jasné veci, názory, s ktorými som sa v minulosti stretol a s ktorými mám skúsenosti. Dovolím si vám hneď v úvode svojho vystúpenia pripomenúť, že nikde som sa nestretol s negatívnym prijímaním obhajoby minuloročnej novely zákona o štátnom jazyku, teda hovorím, v zahraničí pri tých rôznych rokovaniach, okrem doma, na Slovensku, ktorá vyvolala zbytočné vášne nielen u nás doma, ale aj vďaka dezinterpretácii a klamstvám aj v susednom Maďarsku. A následne práve z Maďarska sa ďalej fabulovalo, a s tým som sa v minulosti stretával na rôznych rokovaniach, krivil sa obraz Slovenska v zahraničí za výdatnej pomoci niektorých politikov SMK, ktorí neváhali úzko spolupracovať nielen s Fideszom, ale aj Jobbikom a ďalšími extrémistickymi združeniami z Maďarska. Veru, tak som si povzdychol, som si aj tak povedal, že najnebezpečnejšie lži pochádzajú od tých, ktorí im veria. A mnohí, samozrejme, týmto klamstvám, ktoré sa šírili o Slovensku a o nás, aj uverili. A preto boli aj tie rokovania otvorené, úprimné. A musel som, samozrejme, použiť všetky argumenty, aby som mojich kolegov presvedčil.

    Samozrejme, nič nie je tak dokonalé, aby sa to nedalo pokaziť. A to je aj príbeh tohto zákona, od jeho začiatku v roku 1995 cez jednotlivé novely až po tú poslednú schválenú novelu z roku 2009, ktorá bola a je, samozrejme, aj tŕňom v oku tzv. priateľov či milovníkov oficiálneho štátneho jazyka. Kým v roku 2009 sme ho nielen novelizovali, ale, ja si stále myslím a som o tom presvedčený, samozrejme, počúvam aj iné názory a musím ich legitímne akceptovať, sme ho aj štandardizovali a následne dokázali aj medzinárodne obhájiť, teraz pristupujeme k novele tohto zákona, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky. Žiaľ, musím verejne konštatovať, že u tých, ktorí o novele zákona a vykonávacích predpisoch, ktoré boli prijaté na základe odporúčania Vysokého komisára OBSE a ktoré s ním aj boli konzultované, sa naďalej z minulého roku šírili a naďalej šíria lži doma i za hranicami. A niekedy okrem toho, že niekto môže byť presvedčený, môže byť zmýlený, môže zotrvať vo svojom omyle, to boli zámerné a úmyselné aktivity. Ale tiež ich chápem ako názory z tej druhej strany. A sme ľudia, a preto musíme žiť a musíme vedieť viesť, samozrejme, kultúrny, kultivovaný dialóg. Sú to najmä tí, čo odmietali dodržiavať rámce používania oficiálneho, nazvem to v tej európskej hantírke, integrujúceho štátneho jazyka. Práve tí sa báli a boja pokút, lebo ten, čo bude dodržiavať zákon, akýkoľvek zákon schválený Národnou radou Slovenskej republiky, najvyšším ústavným zhromaždením Slovenskej republiky, nemá sa obávať akýchkoľvek sankcií. Nadovšetko jeho existenciou sa dodržiava dvojjazyčnosť, opakujem, dvojjazyčnosť v informáciách tak pre väčšinový národ, ako aj pre príslušníkov menšín. Svedčí o tom až na ojedinelosti aj doterajší stav. Samozrejme, stávajú sa chyby, ojedinelé lapsusy, o ktorých tu bolo aj hovorené včera podvečer, ale netreba ich zovšeobecňovať. Ľudia sú ľudia z mäsa a kostí a robia aj chyby v jednotlivostiach. A treba sa vedieť s nimi aj vysporiadať. Karel Čapek veľmi trefne, doslovne nadčasovo aj vo vzťahu k tejto situácii napísal, že za čo iného sa môže vydávať lož, ak nie za pravdu, a hlúposť, ak nie za rozum. Takáto atmosféra sa implantovala do nášho každodenného života. A sledujeme ju cez zdôvodňovanie potreby terajšej vládnej novely zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Áno, aj teraz máme na Slovensku politikov, ľudí, občanov, o ktorých dobovo písal skvelý Alexander Matuška, čo chcú byť pápežskejší ako pápež, ktorým prichodia slová či pojmy, ako to napísal v jednom veľmi ostrom článku, rod, národ, vlasť a štát, jazyk a integrita veľmi starosvetsky, nemoderne, ako dačo, čo sa prežilo a čo sa hodí už do starého železa.

    Považujem z hľadiska kontinuity nášho štátu s väzbou na navrhovanú novelu napr. za absurdné, pretože robím v oblasti histórie a archívnictva, že obecné kroniky, tento dôležitý prameň pre poznanie dejín obce, celého mikroregiónu, by sa nemuseli podľa tohto návrhu v obci s 20-percentným zastúpením menšiny písať v štátnom, úradnom jazyku. A, samozrejme, tam to nie je napísané, že sa to musí alebo nemusí tak písať. A ja som sa často stretol aj s mnohými archivármi, ktorí robili rôzne kontroly. Samozrejme, sa zistilo, že sa písali kroniky na takýchto jazykovo zmiešaných územiach len v maďarčine. A ja považujem kroniku za súčasť istého verejného aj dokumentu, ktorý dokumentuje tú oblasť. A dokumentuje ju, samozrejme, v jednotlivostiach aj v komplexnosti. Myslím, že by to bol krok zlým smerom. A na to máme, samozrejme, v školstve menšinovom aj 8-percentný zvýšený normatív na jedného žiaka navyše, lebo sa akceptuje, že tam sa vyučuje v menšinovom jazyku a že je viacej hodín a že sa musí používať často dokumentácia dvojjazyčná. Navyše v menšinových školách by sa nemusela viesť dokumentácia v štátnom jazyku. Považujem za dôležité oficiálne tiež dokumenty pre históriu a pre kontrolu, ktorú treba robiť, a nie kontrolu, aby sme niekoho buzerovali, s prepáčením, ale kontrolu, aby sme v podstate zistili, aký je výsledok práce v tej škole, keď tam príde inšpektor, celoštátny inšpektor, ktorý bude delegovaný, povedzme, z Popradu, aby vedel zhodnotiť prácu. A musí poznať aj tieto materiály. A nemusí ovládať, samozrejme, maďarský jazyk alebo menšinový jazyk. To nikdy nemôžeme od nich ani vyžadovať. Samozrejme, považujem za zlé, že sa aj v dnešnej tlači objavil názor, že štát týmto zákonom, resp. touto novelou zákona, jednou, druhou, treťou, štvrtou, ktoré boli, chce prioritne chrániť štátny jazyk, teda väčšinový jazyk, pred menšinovými jazykmi, čo absolútne nezodpovedá pravde a nikdy ani nebola pravda. Vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, v duchu tejto novely zákona sa v mnohých dedinách, v mnohých oblastiach vytratí dvojjazyčnosť, po ktorej volali menšiny. A ja som vždy takúto dvojjazyčnosť na tomto území podporoval od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, najmä po politických a spoločenských zmenách. Vytratí sa tak, ako sa po prijatí Komárňanskej výzvy, ktorí sa zoberajú politikou, poznajú, čo je to Komárňanská výzva z deväťdesiatych rokov pod taktovkou Miklósa Duraya a iných politikov, neskôr Strany maďarskej koalície, vytrácal oficiálny jazyk, ktorý premieňal niektoré regióny Slovenskej republiky alebo špeciálne niektoré obce na jednojazyčné používaním len menšinového jazyka. A nechcem vám hovoriť skúsenosti moje, keď som prišiel do týchto obcí. A to ma prekvapilo napr. aj v samotnej Dunajskej Strede. Keď som sa pýtal, kde sa nachádza, povedzme, mestské zastupiteľstvo, mestský úrad, mestského policajta, tak ten mi nevedel odpovedať v slovenskom jazyku. A, samozrejme, ja neovládam maďarčinu. To by som tam musel poslať môjho otca, ktorý už nežije. A musel som sa opýtať ešte ďalšieho a ďalšieho občana, ktorý tiež nevedel odpovedať v slovenskom jazyku, aby ma presne zorientoval, kde sa nachádza táto vážená inštitúcia. Čiže cieľom bolo a dnes aj na programe opäť je v týchto oblastiach, a tá cesta tu bude stále, bude tu naznačovaná, bude aj v tomto parlamente často prezentovaná, prinútiť občanov väčšinového národa a iných národností, napr. aj rómskej, buď ovládať menšinový maďarský jazyk, alebo sa vysťahovať. Rómska národnosť na južnom Slovensku v niektorých oblastiach nevie rozprávať ani rómsky, ani slovensky a ovláda len maďarský jazyk. Mohol by som hovoriť, že to je tiež nejakým spôsobom asimilácia tejto národnostnej menšiny, lebo stratila teda v podstate svoju identitu. Jednak stratila vzťah cez oficiálny jazyk, aby komunikovala, jednak stratila aj svoj pôvodný národnostný jazyk, ktorý sme kodifikovali v deväťdesiatych rokoch a teraz aj štandardizovali pre dvoma-troma rokmi. Ale poďme ešte k niektorým oblastiam, resp. niektorým veciam, ktoré sa týkajú tohto zákona. Ja, samozrejme, sa obávam jednej veci, že tam, kde bude nám chýbať slovenský, teda oficiálny integrujúci jazyk, kde stratí svoj význam, prinúti to žiť mnohých občanov tejto národnosti často v jazykových getách, z ktorých sa ťažko uplatnia na trhu práce nielen Slovenskej republiky, ale aj susedného Maďarska, kde prioritu v zamestnaní mali vždy občania Maďarskej republiky. Tak to bolo, že vždy takýmto spôsobom, či to boli tridsiate, štyridsiate roky, keď sa južné Slovensko dostalo do súčasti horthyovského, kráľovského Maďarska, tak slovenskí Maďari boli považovaní za druhú kategóriu občanov Maďarskej republiky aj v tomto období. Takýto príklad v Európe neexistuje. Poznáme takýto príklad v susednom Maďarsku, Poľsku, Českej republike alebo Rakúsku? Hovorím stále o konkrétnom v minulosti ťažko a bolestne skúšanom stredoeurópskom prostredí. Je to nepredstaviteľné, keď sa integrujúci oficiálny štátny jazyk dostane v niektorých regiónoch na druhú koľaj a je postupne úplne vytláčaný. To nie je cesta do Európy. Takéto prístupy vždy historicky smerovali k deštrukcii medzinárodných zmlúv a, samozrejme, aj jednotlivých medzinárodných dohovorov. Aj takýmto spôsobom, samozrejme, dlhodobo sa môže začať rozpad Európskej únie. A niekomu alebo niektorým skupinám, prirodzene, to môže vyhovovať. O tom ma presvedčili v minulosti veľmi zaujímavé rozhovory, rokovania v roku 2007 s podpredsedom Európskej komisie a komisárom pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť pánom Francom Frattinim, dnes už ministrom zahraničných vecí Talianskej republiky, s ktorým sme sa úplne zhodli v týchto názoroch a ktorý často mi pripomínal, že podobnú situáciu Taliani zažili v severnom Taliansku, najmä v oblasti okolo Bergama a aké problémy to tam v minulosti vyvolávalo. Dnes keď idete do milánskej oblasti, samozrejme, nieže sa to stratilo, aj tá nemčina tam môže fungovať, ale oficiálny jazyk je taliansky jazyk na celom území Talianskej republiky.

    Keď Slovensko od novembra 2007 do mája 2008 malo predsedníctvo v Rade Európy, tak sme zorganizovali v Štrasburgu konferenciu k 15. výročiu, organizovala ju Slovenská republika, prijatia Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, na ktorom som z pozície podpredsedu vlády vystúpil hneď v úvode podujatia. Upozornil som aj na skutočnosť, že ako obhajujeme ľudské práva, tak musíme a chceme byť zodpovední za budúcnosť civilizácie a samotnej Európskej únie a Európy, hovoriť o ľudských povinnostiach a ľudskej zodpovednosti, tento vyvážený prístup a tento princíp treba uplatňovať vo vzťahu k občanom celej Európskej únie. A na tomto rokovaní som sa nestretol so žiadnym, by som povedal, stanoviskom, ktoré by mi odporovalo. Naopak, mnohí ďalší, ktorí tam vystúpili za jednotlivé štáty, či už v rámci Rady Európy, alebo ktorí pochádzali priamo z Európskej únie, tento názor, tieto vyváženosti podporili. Nadovšetko by bolo to aj s väzbou na preambulu európskej charty, kde sa konštatuje, a to chcem citovať a znovu to opakujem, lebo ako keby to neexistovalo, my čítame celú chartu, ale nečítame tú preambulu, kde sa uvádza, že: „Ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia.“ A práve dôležitosť vyváženosti práv na jednej strane a povinností na strane druhej či zodpovednosti vzťahov väčšinového národa a národnostných menšín pre budúcnosť strednej Európy a vôbec Európy bola s pochopením aj na tomto podujatí, ako som to už povedal, prijatá jej účastníkmi. A bola k tomu, samozrejme, veľmi dobrá diskusia. Podobnú zhodu sme dosiahli vo vyváženosti ľudských práv a povinností či zodpovednosti aj pri rokovaní s komisárom pre ľudské práva Rady Európy pánom Thomasom Hammarbergom, ktorý na tomto podujatí spolu so mnou vystúpil v tej úvodnej časti. A potom pán Hammarberg prišiel aj na Slovensko, keď sme organizovali ďalšie podujatie v rámci toho predsedníctva k problematike vzdelávania Rómov. Napokon, pred niekoľkými dňami, opakujem, pred niekoľkými dňami v tomto duchu hovorila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, že nielen treba podporovať autochtónne a migračné menšiny, ten princíp autochtónnej a migračnej menšiny, ten sa už používa všeobecne v Európskej únii, ale aj dačo od nich žiadať. Štát musí požadovať, aby sa rýchlo naučili oficiálny jazyk a začlenili sa do spoločnosti.

    Vážení prítomní, summa summarum čo z toho vyplýva? Uchovávať na jednej strane, poviem to až rigidne, právo užívať regionálne a menšinové jazyky a na druhej strane aj povinnosť užívať integrujúci oficiálny jazyk a vytvoriť všetky podmienky pre ich vyvážené užívanie, ktoré nebude viesť tak k diskriminácii, ako ani k izolácii. V tomto duchu sa nieslo aj moje vystúpenie v marci 2008 s vyžiadanou prednáškou za Slovenskú republiku na konferencii organizovanej British Council: Living Together v Londýne za účasti 150 zástupcov zo sveta a Európy k multikultúrnosti, multijazyčnosti, migračným pohybom, právam a povinnostiam či zodpovednosti postavenia autochtónnych a migračných menšín, najmä podpore dialógu kultúr, a nie zrážky kultúr vo svete a v Európe. Neskôr sa k problematike ľudských práv, povinností a zodpovednosti, vzťahov oficiálneho a menšinových jazykov s pozitívnymi výsledkami venovalo aj moje stretnutie a diskusia s predsedom Britskej rady lordom Neilom Kinnockom. Rovnakú zhodu som našiel pri rokovaní so štátnym tajomníkom Ministerstva pre integráciu a rovnosť Švédskeho kráľovstva Christerom Hallerbym v Štokholme v súvislosti s preberaním švédskeho predsedníctva po Slovenskej republike v Rade Európy, ale aj s bývalým predsedom Krajinského snemu v Bavorsku, osobnosťou bavorskej politiky, pri rokovaniach v Mníchove Aloisom Gluckom pri hodnotení postavenia autochtónnych a migračných menšín v integračnom procese, vzťahov menšinových jazykov a oficiálneho štátneho jazyka. Všetko sa vždy viazalo a naďalej by sa malo viazať na už spomínaný text preambuly európskej charty. A s týmto cieľom bola pripravená aj novela zákona o štátnom jazyku prijatá parlamentom v roku 2009. Nevstupovala do práv zakotvených v zákone o jazykoch národnostných menšín, ale bola výhradne zameraná, a to podotýkam, na informatívny charakter a, samozrejme, aj na integrujúcu veličinu a význam oficiálneho jazyka a jeho používania v Slovenskej republike.

    Opätovne musím pripomenúť, že predložená novela zákona o štátnom jazyku, ktorú dnes prerokovávame v prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky, bola pripravovaná rýchlo, niekedy ako keby pod tlakom. To som pociťoval aj v tých vystúpeniach koaličného partnera Most – Híd, najmä v čase jej predkladania. To som si osobitne sledoval na rokovaní vlády. Pýtam sa, aké boli dôvody takého rýchleho predloženia tejto novely? Bolo potrebné veľmi niečo urýchlené prijať pred návštevou ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu v Budapešti? Práve týmto prístupom vláda Ivety Radičovej pred občanmi Slovenskej republiky, a ja sa to nehanbím povedať, dokazuje, že ako keby chcela ustupovať alebo ustupuje samotnej Budapešti. Viete, v politike, a ja som si to odskúšal, keď som chodil po svete, sa neoplatí žiť v predklone, pretože politici v zahraničí, štátnici majú ľudí radi vzpriamených, úprimných, čestných, aj keď sa nezhodneme v mnohých veciach, ale vo veciach, aby sme otvorene hovorili. Napokon po tomto kroku z Budapešti neprišlo nič nového. Tu sa mnohé veci teraz fabulujú, že sa vzťahy zlepšili. Nebudem hodnotiť maďarskú politiku, ani mi to neprislúcha na tomto mieste. A, samozrejme, mám tam veľa priateľov a kolegov, s ktorými som sa stretával a budem stretávať. Samozrejme, trápi ma to, že sa naďalej často rozosievajú po svete a aj v Európskej únii, aj v Európskom parlamente vďaka poslancom, ktorí sú tam za SMK, klamstvá o Slovensku aj o tomto zákone a jeho dopadoch, teda nielen o novele, ktorá bola prijatá v roku 2009, ale už aj o tejto novele. Samozrejme, dokázateľné sú tieto aktivity nielen v Bruseli, ale aj v samotnom Štrasburgu. Uvedomujem si, že s našimi južnými susedmi je potrebné rokovať, ale vždy a za každých okolností ako rovný s rovným. Ale ak tak nekonáme, dopredu prehrávame pri obhajobe našich národno-štátnych záujmov. Tak ako si obhajuje svoje národno-štátne záujmy Maďarská republika, tak si musíme ich vedieť obhajovať aj v tejto oblasti my. O tom svedčia naše historické skúsenosti vzťahov Česko-slovenska a Maďarska, neskôr slovensko-maďarských v oblasti našej diplomacie. A ja som si prečítal množstvo spomienok týchto diplomatov, špičkových česko-slovenských a slovenských, ktoré hovoria o tom, ako sa ťažko rokuje s partnerom na juhu Slovenskej republiky, resp. bývalého Česko-slovenska, či to je Štefan Janšák, Štefan Osuský, Edvard Beneš, Milan Hodža, Jan Masaryk, Vladimír Clementis či akademik a skutočne osobnosť Slovenska, ktorá bola prizvaná na rokovania často z pozície experta, akademik Daniel Rapant.

    Vážený pán minister, poučme sa z dejín osobností česko-slovenskej a slovenskej diplomacie, prečítajme si ich spomienky na tieto rokovania. A, samozrejme, aj na základe toho uplatňujme isté diplomatické aktivity, ktoré budú pomáhať obhajovať naše záujmy, Slovenskej republiky, nielen v rámci Európskej únie, ale, samozrejme, aj v rámci strednej Európy aj vo vzťahoch bilaterálnych slovensko-maďarských, ktoré rámcuje predovšetkým zmluva, ktorá bola podpísaná v roku 1995. Mrzí ma aj to, že nečakali ste na stanovisko Benátskej komisie, na ktorú sme sa diplomaticky ako štát, ako vláda Slovenskej republiky obrátili, tak ako sme sa diplomaticky obrátili v súvislosti so zákonom, ktorý prijala Maďarská republika v roku 2002 alebo roku 2003, ktorý sa týkal tzv. krajanského zákona, a vyčkali sme si na to stanovisko. A tie stanoviská potom prišli tak v Maďarskej republike, ako aj v Slovenskej republike. Napokon predkladaná novela, čo považujem za nedostatok, nebola s dostatočným predstihom daná k dispozícii ani Vysokému komisárovi OBSE pre menšiny Knutovi Vollebaekovi pred jeho konzultatívnou návštevou v Slovenskej republike. My sme, a ja budem hovoriť o tých rokovaniach s pánom Knutom Vollebaekom, ja som ich mal dvakrát, vždy dali dopredu, 2 týždne, 3 týždne alebo 4 týždne, tento materiál, aby sa naň pozrel a, samozrejme, aby prišiel pripravený aj so svojimi expertmi a poradcami na toto rokovanie. Musím znovu zopakovať, že súčasne s týmto novým obsahom novely zákona o štátnom jazyku, ktorý ste pripravili, ste popreli všetky naše diplomatické úspechy, ktoré sa dosiahli v minulosti v tejto oblasti, a hovoril to už môj predrečník na začiatku rozpravy pán Marek Maďarič, exminister kultúry, či už tie rokovania predsedu vlády Roberta Fica či ministra zahraničných vecí Milana Lajčáka, či ministra kultúry spomínaného Marka Maďariča, ale aj moje aktivity. A niekedy sa cítim, ako keď ťažko staviate dom a staviate ho nie na piesku, ale na skale aj cez tú diplomaciu a presviedčate partnerov, ako keby sa niečo zmietlo zo stola, že tento vystavaný dom sa musí zrúcať. Veď od úspechu Slovenskej republiky pri výstavbe a realizácii Vodného diela Gabčíkovo bola obhajoba minuloročnej novely zákona o štátnom jazyku druhým naším veľkým diplomatickým úspechom v slovensko-maďarských vzťahoch. A či to bolo na úrovni Európskej únie, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Rady Európy, OBSE, ale aj Helsinskej komisie pri Kongrese Spojených štátov amerických, všade po našich diskusiách práve Strana maďarskej koalície, ktorá sa snažila dezinterpretovať túto novelu zákona v zahraničí, a, samozrejme, s ňou aj maďarská diplomacia ťahali za kratší koniec. Osobne som rokoval, ako som to už predznamenal, s Knutom Vollebaekom, Vysokým komisárom pre menšiny pri OBSE, dvakrát, v januári a v septembri minulého roku. Pri rokovaní v septembri sa pán Knut Vollebaek zúčastnil aj rokovania Rady vlády pre národnostné menšiny, o čom svedčí záznam z rokovania. Vysoký komisár konkrétne povedal, že je to novela v súlade s medzinárodnými štandardmi, že jeho kritika bola prehnaná a zavádzajúca. A ďalej ho citujem: „Nemyslím si, že je dobré mať sankcie, ale na druhej strane nie je to nelegálne.“ Práve ma mrzí aj to, že my keď sme tu mali pána Knuta Vollebaeka, vždy sme pripravili, aby sa stretol aj s opozíciou. Vy ste túto návštevu, ktorá tu bola, nepripravili tak, aby sa stretla s opozíciou, teda aj s nami, aby sme si niektoré veci ujasnili a vyjasnili. Vtedy to bolo možné a bolo to demokratické. Teraz, keď prišiel pán Knut Vollebaek na Slovensko, to možné nebolo. A to ma veľmi mrzí. V podobnom duchu boli moje rokovania s pozitívnymi výsledkami aj s bývalým európskym komisárom pre multijazyčnosť Leonardom Orbanom. Ďalej to bolo stretnutie veľmi zaujímavé, skoro poldňové, s predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom, poslancami Európskeho parlamentu, s komisárom pre ľudské práva pri Rade Európy, ktorého som už spomínal, s Thomasom Hammarbergom, členmi Benátskej komisie, členmi Monitorovacieho výboru pri Rade Európy, ale aj s námestníčkou ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických pre demokraciu, ľudské práva a prácu s pani Karen Stewartovou, ktorá ocenila otvorenosť slovenskej vlády na týchto rokovaniach v dialógu. A, samozrejme, v nadväznosti na to som mal rokovania aj s členmi Helsinskej komisie vo Washingtone, kongresmanom a jej podpredsedom pánom Hastingsom, ktorý sa zaujímal o používanie štátneho jazyka a nezabudol pripomenúť podľa oficiálneho záznamu, ktorý existuje či už diplomaticky či v písomnej podobe, že Spojené štáty americké pozorujú provokačné správania niektorých kruhov v Maďarsku aj v súvislosti s prijatím novely zákona o štátnom jazyku v roku 2009. To sú výsledky v súvislosti s minuloročnou novelou zákona o štátnom jazyku, ktoré teraz chcete akosi poprieť a novou novelou zákona sčasti vygumovať v neprospech integrujúceho oficiálneho jazyka.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o tom, že, nazvem to zase celkom úprimne, čo na srdci, to aj na jazyku, tieto vaše deštrukčné snahy vo vzťahu k našim národno-štátnym záujmom budú pokračovať, svedčia napr. aj nateraz málo medializované utajené rokovania predsedu strany Most – Híd a podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Bélu Bugára, predsedu SDKÚ – DS a ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu a podpredsedu KDH a ministra vnútra Daniela Lipšica o novej podobe zákona o občianstve tak, aby sa z návrhu vytratili sankcie. Svedčí to o tom, že aj v tomto prípade vláda Ivety Radičovej naďalej ustupuje tlaku Viktora Orbána a taktovke, ako to vynikajúci slovenský diplomat, slovensko-maďarských vzťahov, Štefan Markuš píše na blogu svojom, a veľmi často kriticky sa on ako diplomat k niektorým konkrétnym krokom aj tejto vládnej koalície vyjadruje, čiže taktovke, ako on to nazýva, „orbánokracie“, ktorá zasahuje aj na Slovensko v pokore a v ústupkoch tejto vlády. Nová podoba zákona o občianstve pod tlakom Bélu Bugára, ktorý je zas pod tlakom politiky SMK, to treba priznať, najmä na južnom Slovensku, má stratiť sankcie a zákon bude úplne bezzubý, pričom zákon v Maďarskej republike bude platiť. A viem, ako sa napr. k tomu stavia celá frakcia socialistov na rokovaniach v Európskom parlamente, čo na to hovoria, samozrejme, aj ľudovci, niektorí, čo sa deje v Maďarsku a čo by vyvolal a bude vyvolávať tento zákon v Európe, tento zákon, ktorý prijala Orbánova vláda. Opakujem, tak ako v tejto novele zákona o štátnom jazyku, tak aj v zákone o občianstve je táto vláda akosi v predklone schopná akceptovať exteritoriálny maďarský zákon o dvojakom občianstve Viktora Orbána, napriek tomu, že tento zákon Európska únia niekoľkokrát odmietla. Ale, samozrejme, nemôže zasahovať do jurisdikcie Maďarskej republiky. Opakujem, je to ďalší dôkaz ustupovania vlády Ivety Radičovej. Sú to nielen dôkazy z prekladanej novely zákona o štátnom jazyku, ale aj pripravovaná konzultovaná novela zákona o občianstve a, samozrejme, aj pripravovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, kde sa skutočne ustupovanie Budapešti z našej strany nedá poprieť. V tomto prípade najmä pri zákone o občianstve, tej novele a vyvodenia sankcií by sme nemali zabudnúť na Bolzanské odporúčania k národnostným menšinám v medzištátnych vzťahoch z júna roku 2008 OBSE, kde sa v prvej časti Všeobecné zásady, zasa sa na Slovensku nepublikuje, škoda, po prvé, uvádza: „Zvrchovanosť zahŕňa právomoc štátu nad jeho územím a obyvateľstvom a obmedzujú ju len hranice upravené medzinárodným právom. Žiaden štát nemôže vykonávať právomoc nad obyvateľmi alebo časťou obyvateľstva iného štátu na území tohto štátu bez jeho súhlasu.“ To sa, žiaľ, v minulosti nestalo a ani dnes nedeje.

    Na základe týchto skutočností, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vás prosím, aby ste sa zamysleli nad týmito krokmi, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú integritu a na druhej strane aj suverenitu Slovenskej republiky.

    Summa summarum závery:

    1. Vláda Ivety Radičovej týmto návrhom novely zákona o štátnom jazyku nesporne ustupuje Budapešti a vytvára v duchu tradičnej a symptomatickej metódy pokus – omyl aj zmätky vo vzťahu k zahraničiu. A bude to veľký omyl v neprospech integrity Slovenskej republiky.

    2. A to treba podčiarknuť, aj moje stretnutia s kolegami, s ktorými mám v zahraničí veľmi dobré kontakty, či už v Bruseli či v Štrasburgu, či v Spojených štátoch amerických, v žiadnom prípade novela zákona o štátnom jazyku z roku 2009 neznižovala štandardy zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Na Slovensku sú naďalej uznávané všetky práva užívania menšinových jazykov, každý príslušník národnostnej menšiny na individuálnom práve, nie kolektívnom práve môže svoj materinský jazyk používať vo svojom prostredí, môže sa v ňom zdokonaľovať a za jeho používanie nemôže byť pokutovaný a trestaný, samozrejme, pokiaľ nejde o oficiálne informatívne pozície, ktoré sú veľmi dôležité pre celú integritu Slovenskej republiky.

    3. Novela zákona o štátnom jazyku z roku 2009, opäť opakujem, vytvárala podmienky, rámce, aby každý občan Slovenskej republiky mal možnosť sa dohovoriť, dorozumieť, informovať v oficiálnom štátnom jazyku v každom regióne, v každej obci Slovenskej republiky.

    Vážení prítomní, z uvedených dôvodov vás oslovujem, z dôvodov navrhovanej rezignácie z vašej strany na uplatňovanie štátneho oficiálneho jazyka na celom území Slovenskej republiky ako veľmi dôležitého informatívneho nosiča, s návrhom nepodporiť návrh novely zákona. Všetky naše skúsenosti svedčia o tom, že to nie je cesta správnym smerom v prospech všetkých občanov našej vlasti, na jednej strane pozitívnej a dobrej integrácie a odstraňovania akýchkoľvek izolacionistických prvkov v politike Slovenskej republiky v jednotlivých regiónoch, obciach, mestách Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť, že ste si ma vypočuli, a očakávam, samozrejme, najmä v druhom čítaní zrejme, odbornú, na argumentoch postavenú diskusiu. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili...

  • Ruch v sále.

  • Pán Somogyi, faktická poznámka, od vás?

  • Odpoveď poslanca.

  • No tak potom to zrušte tuná a s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Čaplovič sa toho dotkol a nedá mi nezareagovať vo vyratúvaní diplomatov, ktorí mali skúsenosti s budapeštianskou diplomaciou, a nespomenúť i Štefana Osuského, môjho prastrýca. Áno, Štefan Osuský podpisom Trianonskej zmluvy zavŕšil vzťah Slovákov a Maďarov v Uhorsku, povedzme, od meruôsmych rokov do konca prvej svetovej vojny. Bol i ďalej diplomatom a pôsobil v Lige národov, tak sa to vtedy volalo, i 20 rokov ako veľvyslanec v Paríži. Bol nepochybne jeho podpis preňho uzavretím i jeho osobného vzťahu ku grófovi Apponyimu, ktorý, ako je to známe, nevydržal s nervami a odišiel z Paríža pred podpisom Trianonskej zmluvy, ktorú potom podpísali pomerne bezvýznamní predstavitelia Maďarska. Ale nepochybne to bola bilancia toho, čo objektívne bolo. Zákon o štátnom jazyku nie je žiadnou bilanciou Trianonu. Zákon o štátnom jazyku má slúžiť náprave zlej veci v tejto krajine. Vôbec nie je predklonom voči Budapešti. Keď hovoríme o predklone, tak si spomínam na pomerne trápny predklon pred medzinárodným zločincom Mu´ammarom Kaddáfím, ktorý nepredvádzala táto vláda ani táto premiérka.

    A pokiaľ ide o tento jazykový zákon, napráva i to, aby sa nediali nehoráznosti, ako bola "aféra" okolo nepreložených pár anglických slov v televíznom programe môjho cteného priateľa Štefana Hríba. Proste zákon o štátnom jazyku má byť aj zákonom o zdravom rozume.

  • Ďakujem.

    Pán Dostál, nech sa páči.

  • Pán poslanec Čaplovič, povedali ste niekoľko naozaj pozoruhodných myšlienok. Dotknem sa len niektorých z nich.

    Týmto návrhom ste popreli všetky diplomatické úspechy Slovenska v tejto veci, teda myslí sa tým zrejme ministerstvo kultúry a táto vláda. No ale už to tu zaznelo, ale treba to asi zopakovať, odhliadnuc od toho, že toto by bol teda veľký počin zo strany ministerstva kultúry, keby dokázalo poprieť všetky historické diplomatické úspechy, ktoré ste tu vyratúvali. Ale, naozaj ešte raz, tento zákon nerobíme pre Budapešť, robíme ho pre slovenských občanov.

    Je obdivuhodné, že ste dokázali presvedčiť pána Knuta Vollebaeka, že síce nie je dobré mať sankcie, ale nie je to nelegálne. No, pochopiteľne, pokiaľ je to v zákone, tak to nie je nelegálne, to je tautológia, to je samozrejmé. Ale keď sa bavíme o zmene zákona, tak sa nebavíme o tom, či niečo v zákone je alebo nie je, ale o tom, či je to dobré alebo to nie je dobré. A podľa toho ten zákon zmeníme alebo nezmeníme.

    Veľmi často bývalá vládna koalícia vyčítala opozícii, ale najmä Strane maďarskej koalície, ale aj Budapešti, že zavádza a tvrdí niečo o zákone, čo nie je pravda. Áno, v mnohých prípadoch to tak bolo. Ale v tomto prípade ste vy, pán Čaplovič, urobili to isté, keď ste hovorili o tom, že by sa kroniky nemuseli písať v štátnom jazyku. Pritom v súčasnosti je tam znenie, že v štátnom jazyku sa vedú kroniky obcí a prípadné inojazyčné znenie je prekladom zo štátneho jazyka a navrhuje sa zmena, že v štátnom jazyku sa vedú kroniky obcí a prípadné inojazyčné znenie musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Je to dramatický rozdiel.

  • Ďakujem.

    Pán Bublavý, nech sa páči.

  • So všetkým, čo povedal pán poslanec Čaplovič, súhlasím, lebo má svätú pravdu, ale dovolím si na doplnenie a zdôraznenie uviesť, že právna ochrana jazykov národnostných menšín Slovenskej republiky dlhodobo dosahuje vysokú úroveň. Potvrdzujú to aj hodnotenia medzinárodných organizácií monitorujúcich starostlivosť o menšinové jazyky v štátoch Európskej únie. S poľutovaním však musím povedať, že predloženie tohto zákona je len politickým obchodom koaličných strán s partnerom Most – Híd. Ako príklad uvediem bod 6, kde navrhovateľ konštatuje, že sa upúšťa od regulácie, ktorou sa vyžadovalo, aby zamestnanci dopravy, pôšt a telekomunikácií a príslušníci neštátnych hasičských jednotiek povinne používali vládny štátny jazyk. To znamená, že ak prídem na juh Slovenska na poštu, môže sa mi stať, že sa nedorozumiem. V žiadnom prípade sa nedá o ochrane štátneho jazyka tuná hovoriť. Starostlivosť o štátny jazyk zo strany štátnych orgánov spočíva v ochrane slovenského jazyka ako významnej súčasti národného kultúrneho dedičstva, ako aj v upevňovaní postavenia slovenského jazyka ako štátneho jazyka. Všetky návrhy okrem bodu 17, kde sa jedná o gramatickú opravu, ktoré predkladá navrhovateľ zákona, sú politickým obchodom a zákonom, ktorý má chrániť, štátny jazyk ho chrániť nebude. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán Senko, nech sa páči.

  • Pán poslanec, ja by som chcel doplniť vaše vystúpenie v časti ďalšej dokumentácie, ktorú je potrebné viesť v školách. Aj zmena § 4 tohto zákona svedčí o účelovosti tohto zákona, pretože predstavte si, že by sa v štátnom jazyku nemal viesť napr. návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy alebo by sa nemala viesť v štátnom jazyku správa zo psychologického alebo špeciálnopedagogického vyšetrenia, alebo by sa v štátnom jazyku nemalo viesť písomné vyjadrenie k školskému začleneniu, alebo by sa v štátnom jazyku nemusel viesť individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka, alebo by sa v štátnom jazyku nemusel viesť štatút školského zariadenia, alebo by sa v štátnom jazyku nemusel viesť organizačný poriadok školy. No to je na uváženie pre vás všetkých a že niektoré zmeny znenia súčasne platného zákona sú ozaj iba účelovými zmenami a nevynútila si ich súčasná prax.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán Osuský tu nie je, ale možno ma počúva. Chcem naozaj podotknúť, to je skutočne pravda, čo povedal, že Štefan Osuský reagoval na obdobie do rokov 1918 až 1920. Ale ja poznám jeho korešpondenciu. A ja keď som bol v Ženeve, keďže on pôsobil v Spoločnosti národov, som si ju tam mal možnosť pozrieť. A, samozrejme, aj v Paríži na veľvyslanectve a potom v Spojených štátoch amerických on sa vo svojich vyjadreniach práve vyjadroval často, že v tých aktivitách, ktoré česko-slovenská vláda urobila na južnom Slovensku v spolupráci so Slovenskou ligou v tom období, resp. ktorá hovorila o tom, aby sa tam vrátila tá dvojjazyčnosť, aby to nebolo jednojazyčné v maďarčine používaným jazykom, stavala dokonca aj školy v tomto prostredí a ďalej sa toho držala. Naopak, musím znovu povedať, že vážim si vášho prastrýka. A musel som mnohým diplomatom okrem jedného diplomata, Spojených štátov amerických, ukázať, kde sa nachádza jeho hrob, lebo ani to nevedeli, že sa nachádza vo Washingtone na Dumbarton House, na cintoríne, kde leží táto významná diplomatická osobnosť.

    A reagujúc na to, čo povedal pán Dostál. No viete, na jednej strane vy hovoríte, že čo som povedal, ale ja cítim aj z vašej strany istým spôsobom istú eklektiku a vyťahovanie niektorých vecí, ktoré sa vám hodia do vašej kritiky. Znovu opakujem, som za to, aby sa štátny jazyk stal integrujúcim jazykom, dôležitým informatívnym jazykom v Slovenskej republike. A každý občan Slovenskej republiky by mal tento oficiálny jazyk ovládať slovom a písmom. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Čaplovič.

    To boli písomne prihlásení poslanci. Teraz sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Traja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    A, pán Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, neočakával som, že už v prvom čítaní v návrhu dôjde k detailnému skúmaniu aj samotnej právnej normy, aj politickej situácie, ako aj slovensko-maďarskej histórie. Rečník zo Slovenskej národnej strany využil danú možnosť. A tu z tohto miesta ohlásil začiatok ich predvolebnej kampane, nakoľko až 90 % svojho vystúpenia venoval národno-buditeľskej histórii a krivdám z Rakúsko-Uhorska.

    Síce nemám žiadnu kompetenciu, aby som hovoril či už za národ maďarský a tobôž za Maďarskú republiku, predsa som navrhol ešte týždne pred dnešným zasadnutím stretnutie aj predsedovi poslaneckého klubu SNS, aj predsedníčke výboru pre ľudské práva. Na týchto stretnutiach som plánoval navrhnúť či iniciovať obojstranné slovensko-maďarské skúmanie neuralgických bodov našej spoločnej histórie. Ak to vedeli urobiť Nemci s Francúzmi či Nemci s Nemcami po spadnutí berlínskeho múru, prečo by sme to nevedeli urobiť aj my? Žiaľ, predseda poslaneckého klubu SNS si nevedel nájsť čas a predsedníčka výboru pre ľudské práva ani nereagovala.

    To, že udržiavanie napätia na slovensko-maďarskom poli slúži najmä politickým cieľom, som pred svojím zvolením za poslanca čítal len v tlači. Teraz však postupne si uvedomujem, že skutočne je to prvotným zdrojom opodstatnenia niektorých politických strán či už tu v parlamente alebo aj mimo parlamentu.

    Nepovažujem za najšťastnejšie, že novela zákona o štátnom jazyku sa dostala do pléna mesiac pred komunálnymi voľbami, nakoľko skúsenosť už viackrát potvrdila, že v predvolebnom období sa správame s oveľa menšou sebareflexiou, avšak s oveľa väčšou cenzúrou vlastných myšlienok v domnení, že voliči od nás žiadajú skôr statočné obhájenie tradičných postojov ako reálnu snahu o riešenia problémov.

    Ja za seba si môžem povedať, že nepociťujem potrebu sebatýrania a pykať si za krivdy z monarchie a takisto neobviňujem tu sediacu väčšinu, že je myšlienkovým nástupcom tých, ktorí môj národ označili biľagom kolektívnej viny po druhej svetovej vojne. Pociťujem však potrebu toho, aby sa o skutočných či zdanlivých problémoch hovorilo, nie však tým spôsobom, ako sa to dialo doteraz, že obidve komunity sa v kruhu svojich už stýkrát premelú, čo im vadí, čo im vadilo a čoho sa obávajú. A následne už len výstupy zo svojich úvah zakričia spoza plota.

    Čudujem sa, že za 20 rokov sa nenašiel maďarský politik v iných ako v tunajších maďarských stranách, ktorý by sa hlásil k svojej národnosti a nebál sa tejto osvety mimo svojich. A takisto sa čudujem, že za 20 rokov sa nenapísala poriadna učebnica dejepisu či občianskej náuky, ktorá by ozrejmila...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán Somogyi. Pán Osuský, poprosil by som vás telefonovať vonku. Ďakujem. Nech sa páči.

  • Ďakujem. A takisto sa čudujem, že za 20 rokov sa nenapísala poriadna učebnica dejepisu či občianskej náuky, ktorá by ozrejmila základné, opakujem, základné fakty, odkiaľ sa vzali Maďari na Slovensku, koľko ich je, kam chodia, do akých škôl, a akým jazykom rozprávajú doma. Za toto už sú vyrubené pokuty vo forme osočovania z jednej a z druhej strany, nenávisti a najmä podozrení.

    Snívam po maďarsky, avšak nesnívam o Maďarsku. Preto je mi dôležité, aby som sa na Slovensku cítil ako doma. A preto sa čudujem, keď viacerí z vás ma skúšajú presvedčiť o tom, že teraz platná podoba jazykového zákona nezasahuje do môjho osobného života, pričom zmätené poštárky nevedia, či na mňa môžu naďalej hovoriť po maďarsky a či táto konverzácia sa nepovažuje za špeciálnu formu úradného styku.

    Neteší ma, keď kolísajúce právne vedomie niektorých ľudí ich vedie k zvýšenej miere opatrnosti, veď väčšina z nás si ešte pamätá časy bývalej éry, keď kvôli kľudu a pokoju autocenzúra vlastných slov zakázala aj to, čo zakázané nebolo.

    Teória práva nám hovorí, že poriadny zákon musí obsahovať sankcie. Toto je jediný argument, ktorý odôvodňuje to, že pokuty musia ostať aj v najnovšej novele zákona o štátnom jazyku. Prax však ukázala, že táto zákonná norma mohla roky existovať aj bez pokút, ba naviac, zástancovia tohto zákona hrdo hlásia, že doteraz ani jedna nebola vyrubená. De facto pokuty nie sú potrebné. Zrejme sa však považujú za určitú poistku typu keby niečo a človek nikdy nevie. Zrejme spoločenský mier nestojí a nepadá na jazykovom zákone a na imaginárnych pokutách, ktorých existencia sa stala len otázkou gesta. Všetci však vieme, že maďarská menšina v posledných voľbách už preukázala skutočné gesto, čo chce a čo nechce a akým smerom sa chce vydať. Verím, že ako sa do hory volá, tak sa aj z hory ozýva. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámou.

    A slovo má pán Rafaj.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Somogyi, som prekvapený, že ste kritizovali obsah môjho vystúpenia v tej časti historického exkurzu vzájomných vzťahov, ale predovšetkým zameraného na vývoj obrany slovenčiny. Čiže toto bolo kľúčové a aj zostáva kľúčové. A to, že sa niekde stretávame, povedzme, v historických bariérach alebo v súčasných bariérach, to už je druhotné. Ale sám som očakával od vás, že rozsah vášho vystúpenia venovaný samotnému zákonu bude podstatne väčší, ale nestalo sa tak.

    A pokiaľ ste narážali na niečo, že sme sa mali stretnúť. Veľmi dobre viete, že ja sa stretnutiam nebránim, že sme mali dohodnuté stretnutie. Tesne predtým som rokoval s vaším predsedom. A odchádzal som na rokovanie s vaším ministrom. A vy ste mi poslali esemesku, to je dobré, to je dobré. A potom ste sa už neozvali. Takže poprosil by som, ak chceme mať korektné vzťahy, aby sme naozaj uviedli všetky fakty. A potom si možno budeme rozumieť, aj keď budeme hovoriť po slovensky, pretože ukazuje sa, že nielen jazyková bariéra môže byť problémom, ale že aj keď rozprávame po slovensky, tak si nemusíme niekedy rozumieť, čo je na škodu veci.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať na dve veci vo vystúpení pána poslanca.

    Prvá vec je ohľadom tých historických spoločných slovensko-maďarských vzťahov a ich vysporiadania, podobne ako to majú Nemci s Francúzmi. Viete, my sme splnili, slovenská strana, 14-bodový spoločný program spoločne smerom do budúcnosti s Maďarskou republikou. A jeden z týchto bodov tam znel: pripraviť spoločnú publikáciu pohľadov slovenských a maďarských historikov na jednotlivé etapy spoločných dejín, ktoré sme prežili v tomto priestore. A z našej strany boli dve konferencie, jedna bola v Maďarsku, jedna bola v Rožňave, potom bola na hraniciach. Dostali na to dotáciu finančnú aj. Z našej strany boli výstupy už pripravené, z maďarskej strany sa stále mešká. Z našej strany sú výstupy pripravené tak, že už boli aj od slovenských historikov publikované populárno-vednou formou v časopise História. A stále sa čaká na maďarskú stranu, aby sme mohli naozaj vydať tak v maďarskom jazyku, ako aj v slovenskom jazyku tieto historické, by som povedal, úvahy o jednotlivých etapách dejín v strednej Európe. To je po prvé.

    A po druhé. My sme sa včera o tom rozprávali. A ja to chcem naozaj znovu podčiarknuť. Predovšetkým viete, prečo je izolácia, prečo je taká vzájomná niekedy, by som povedal, neprepojenosť? Pretože my, Slováci, ktorí neovládame maďarský jazyk, nemôžeme si prečítať o maďarskej kultúre a o maďarskom prostredí na južnom Slovensku, lebo všetko vychádza v maďarčine. Prečo by nemohli niektoré veci vychádzať dvojjazyčne? Aj nás zaujíma, čo sa deje medzi maďarskou menšinou, aby aj tabule boli dvojjazyčné, aby sme aj my poznali, čo je na tej tabuli z histórie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, hovorili ste vo svojom príhovore, že ste neočakávali takúto diskusiu. Ja, práve naopak, si myslím, že je dobré, že sa o tom diskutuje, lebo z toho vášho vyjadrenia som mal pocit, že o čom vlastne diskutujeme, však tam o nič nejde. Práve naopak, vy ste vyzývali aj Slovenskú národnú stranu k diskusii. A myslím si, že tu na pôde parlamentu je to najlepšie miesto, aby sme si veci prediskutovali a aby sme si vysvetlili postoje, pretože aj z toho vášho vystúpenia bolo zrejmé, že ste boli súčasťou toho lživého interpretovania zákona, ktorý bol prijatý v minulom parlamente, pretože ste spomínali zmätočné poštárky a tak ďalej. Viete, ja mám veľa známych na zmiešanom území, dokonca sú to moji rodinní príslušníci, ktorí sú maďarskej národnosti, ale vedzte, že vždy som sa snažil vysvetliť meritum tohto zákona. Ale mám pocit, že vy, naopak, ste, ako sa to hovorí, prilievali olej do ohňa, aby ste ten strach, o ktorom neustále hovoríte, ešte zvyšovali, pretože ja si myslím, že tu vôbec nie je problém medzi bežnými ľuďmi maďarskej národnosti a Slovákmi, je tu problém s maďarskými politikmi, ktorí z toho vytrieskavajú politický kapitál a šíria vášne medzi týmito ľuďmi zmätočné. Bohužiaľ, my tomu nevieme zabrániť, pretože ani informácie v slovenskom jazyku veľakrát nedostaneme na tomto zmiešanom území ako normálni občania Slovenskej republiky, ktorí ovládajú slovenský jazyk. Tuto nikto nejde proti akejkoľvek národnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Senko.

  • Pán poslanec, zbytočne dramatizujete, možno aj ďalší, ktorí sa vyjadrujú k tomuto zákonu. A zbytočne napínajú vzťahovosť medzi Slovenskom a Maďarskom, Slovenskom a inými krajinami. Tento zákon nie je o slovensko-maďarských vzťahoch. Tento zákon nie je o slovensko- neviem akých vzťahoch. Tento zákon je o práve na informácie. Tento zákon je jednoducho o tom, aby štát si plnil vo verejnom záujme na svojom území povinnosti vo vzťahu k občanom, aby občania, budem to donekonečna opakovať, mali právo dostať informácie v štátnom jazyku, tak ako je to zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. A popritom nikto nikomu nebráni, aby mohol niekto dostať popri informácii v štátnom jazyku aj informáciu v inom jazyku, aj v anglickom, aj v nemeckom, aj v ruskom a, samozrejme, aj v maďarskom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec, som veľmi rád jednej vašej vete z príspevku. A by som si ju dovolil zopakovať: "Snívam po maďarsky, ale nesnívam o Maďarsku." Priznám sa, tá veta ma dostala. A myslím si, že vyjadrili ste postoj väčšiny občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Na druhej strane musím za seba priznať, že zachovanie sankcií v tomto zákone považujem za správne, lebo ak by tam neboli, považoval by som to za rovnakú absurdnosť, ako keď by sme vojakov vyzbrojili zbraňami a nedali by sme im náboje.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, keď chcete reagovať na faktické poznámky, skôr sa, prosím vás, prihláste. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem a ospravedlňujem sa.

    Pán Rafaj, to, že čo obsahovalo vaše vystúpenie, to si môžete kľudne kontrolovať v zázname, či to bolo o histórii alebo kampani za slovenský jazyk.

    Pán bývalý podpredseda vlády pán Čaplovič, ďakujem aj za vaše slová. To sme včera aj v súkromnej diskusii začali, aká je potreba toho, aby jednotlivé chápania alebo jednotlivé postoje sa objavili aj v tom druhom jazyku. Žiaľ, musím však pripomenúť, že za čias vašej vlády, resp. keď ste vy zodpovedali aj za menšiny, napr. jediný alebo jeden asi najdôležitejší kanál tohto toku informácií, maďarské vysielanie v Slovenskej televízii, bol až tak oklieštený, že z 10 pracovníkov tam ostali štyria a až ako ešte posledný povolebný výboj pred dvoma týždňami sa prepustila aj jazyková redaktorka, ktorá mala na starosti titulkovanie maďarských relácií. Takže iné sú slová a iná je realita.

    Pán kolega Senko, samozrejme, to moje vystúpenie nebolo nejakou snahou niekoho presvedčiť o tom, aký ja mám postreh alebo názor. V žiadnom prípade ani vás by som nechcel presvedčiť, či je tento zákon v prospech niečoho alebo proti niekomu. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť raz mám trochu rozpačitý dojem. Na jednej strane som rád, že tu predkladáme návrhy novely zákona o štátnom jazyku, ktorý odstraňuje mnohé z tých deformácií, ktoré zákon o štátnom jazyku obsahuje, či už od svojho začiatku alebo od ostatnej novely, odstraňuje obmedzenia v používaní menšinových jazykov, obmedzuje možnosť udeľovania sankcií, to všetko sú pozitíva, a ja tento návrh novely podporujem a budem hlasovať zaň, na druhej strane som sklamaný, že opäť iba drobno opravujeme, vylepšujeme dedičstvo, ktoré nám tu zanechala ešte vláda Vladimíra Mečiara z roku 1995 a ktoré tak skvele vylepšila predchádzajúca vláda Roberta Fica. Problém tohto zákona totiž nie je iba to, že zasahuje do používania menšinových jazykov. Možnosť používania menšinových jazykov je ošetrená iným zákonom, je do istej miery a bola aj do istej miery ošetrená aj v tomto zákone a aj naďalej túto možnosť rozširujeme a tie problémy, ktoré tam boli, do značnej miery odstraňujeme, ak schválime túto novelu. Ale zákon o štátnom jazyku zasahuje do slobodného šírenia informácií a slobodného používania jazykov ako takého, zasahuje do súkromnej sféry podľa môjho názoru nad rámec, ktorý pripúšťa ústava, nevyhnutných zásahov.

    Nevidím vôbec žiadny dôvod regulovať používanie jazyka v súkromnej sfére, v takých výsostne súkromných veciach, ako sú súkromné médiá, periodické a neperiodické publikácie, kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia, príležitostné tlačoviny na kultúrne účely, programy divadiel, kín, nápisy na verejnosti, reklama, pamätníky a podobne. Čo je štát do toho, v akom jazyku vydávam noviny alebo knihy? Čo je štát do toho, v akom jazyku organizujem kultúrne podujatie? Čo je štát do toho, v akom jazyku sa snažím upútať pozornosť okoloidúcich na to, že za rohom mám reštauráciu Podľa môjho názoru vôbec nič. Ak použijem nevhodný jazyk, doplatím na to predovšetkým ja sám, ľudia nebudú čítať moje noviny, ľudia si nebudú kupovať mnou vydávané knihy, ľudia neprídu na mnou organizované kultúrne podujatie alebo ľudia neprídu do mojej reštaurácie a nenajedia sa tam, lebo nebudú rozumieť. Ale to je môj problém, to predsa nie je problém štátu.

    A aby som nehovoril len v takejto všeobecnej rovine, spomeniem aj tri konkrétne prípady, prečo si myslím, že zákon o štátnom jazyku je zlý ako taký a bude zlý aj po tom, čo schválime tú novelu, ktorú dnes prerokúvame. A celkom úmyselne dva z týchto troch príkladov sa nebudú nijako týkať národnostných menšín, pretože doteraz sme tu hovorili hlavne o národnostných menšinách, a teda o vzťahu Slovákov a Maďarov, aj keď sa všetci tvária, že ten zákon sa nijako netýka menšín a je iba o štátnom jazyku.

    Prvý príklad sa týka § 5 ods. 2, kde sa hovorí o tom, že inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielaných audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa ods. 1 písm. a). Inak povedané, aj české rozprávky ak sú vysielané, povedzme, televíziou a určené deťom do 12 rokov, musia byť nadabované, hoci na Slovensku, som o tom presvedčený...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán Senko, budete mať možnosť reagovať, tak, prosím, neprerušujte ma. Hoci na Slovensku deti rozumejú aj českému jazyku...

  • Hlas poslanca z pléna.

  • Pán predseda, prosím, napomeňte pána spravodajcu, aby ma neprerušoval.

  • Smiech v sále.

  • No tak týmto ukazujete svoju kultúru, dobre. Prečo by české rozprávky v slovenských televíziách mali byť dabované, tomu naozaj nerozumiem.

    Druhý prípad sa týka národnostných menšín a konkrétne používania maďarčiny. Pred pár dňami dostalo vydavateľstvo MY Nitrianske noviny od Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pokutu za to, že malo uverejnený inzerát v maďarskom jazyku, vo výške 1 500 eur. Ja súhlasím teda s názorom pána ministra, že toto nebol správny postup a nezodpovedalo ani zákonu o štátnom jazyku. Podľa mňa išlo o dezinterpretáciu zákona o štátnom jazyku, resp. zákona o reklame. Napriek tomu ale máme a naďalej budeme mať v zákone o štátnom jazyku ustanovenie o tom, že reklamy, nápisy na verejnosti, oznamy určené na informovanie verejnosti majú byť v štátnom jazyku a ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. A ideme tam doplniť akurát to, že v obciach nad 20 % so zastúpením menšiny sa neurčuje poradie textov, a rušíme možnosť udelenia sankcie za porušovanie tohto ustanovenia. Čiže nebude možné dávať pokutu, fajn, ale prečo vôbec má byť takéto niečo protizákonné? Pretože bude to porušenie zákona, ktoré nebude sankcionované. Pri tom príklade, ktorý použil pred chvíľou pán poslanec Matovič, že dáme vojakom zbrane a nedáme im do tých zbraní náboje, no fajn, ja si nemyslím, že by sme mali o jazyk viesť vojnu a bojovať a strieľať. A vôbec nerozumiem tomu, prečo by ktokoľvek, kto chce mať akúkoľvek reklamu v akomkoľvek jazyku, nemohol sa slobodne rozhodnúť.

    Tretí príklad, kultúrne podujatia. Podľa § 5 ods. 6 kultúrne podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku, výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné diela s pôvodnými textami. Čiže tá logika tohto ustanovenia je asi taká, že kultúrne podujatia sú v štátnom jazyku okrem, a teraz vymenujeme skoro všetky výnimky, ktoré vás v danej chvíli napadnú, tých, ktoré sa týkajú menšín, hosťujúcich umelcov, hudobných diel s pôvodnými textami. A v tom pôvodnom znení zákona boli zahrnuté iba hudobné diela, nie divadelné diela. Tie divadelné diela sa tam dostali pri ostatnej novelizácii za čias pána ministra Maďariča. Bol som vtedy jedným z organizátorov hromadnej pripomienky k návrhu novely. A v rámci rozporového konania som argumentoval, prečo je v poriadku, že opera od Pucciniho môže byť v pôvodnom znení. Ale keby tu chcel zahrať niekto Moliéra vo francúzštine, tak už je to problém, pokiaľ by to nebol hosťujúci zahraničný umelec, samozrejme. A miesto toho, aby toto ustanovenie zo zákona vypadlo, tak sa stalo to, že sme tam pripojili ďalšiu výnimku. A sú tam zahrnuté hudobné podujatia, hudobné diela a divadelné hry. Po schválení tej novely občianske združenie Priatelia slobodných informácií, ktorého som predsedom, sa snažilo upozorniť na isté absurdnosti obsiahnuté v tomto návrhu. A jedným z príkladov, na ktorých sme to chceli demonštrovať, bolo verejné kultúrne podujatie, na ktorom som recitoval verše haiku európskeho prezidenta Hermana Van Rompuya vo flámčine, pretože poézia výnimku v súčasnom znení zákona nemá. Majú ju hudobné diela a divadelné diela. Pokutu som nedostal, aj keď teda pokutám by som sa nevyhýbal. Ale ministerstvo kultúry usúdilo, že to nebolo porušenie zákona. A premietlo sa to do návrhu novely, a to opäť nie tak, ako by som očakával, že necháme kultúrne podujatia, nech si každý robí v jazyku, aký uzná za vhodné. Ale my tam teraz ideme doplniť ďalšiu výnimku, a síce že okrem hudobných diel v pôvodnom jazyku a divadelných hier v pôvodnom jazyku budú mať výnimku aj prednesy literárnych diel v pôvodnom jazyku. Garantujem vám, že takýmto spôsobom nedokážeme zvrátiť absurdnosť tohto ustanovenia, pretože určite nájdeme prípad ďalšieho kultúrneho podujatia, ktoré sa v tých výnimkách nenájde a kde neviem, aký bude dôvod, aby nemohlo byť v jazyku, v akom ho jeho organizátori chcú organizovať. Tá logika je asi taká, že čísla od 1 po 10 sa povinne píšu modrým perom okrem čísel 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8 a 10 a keď niekto upozorní, že prečo by sa číslo 7 nemohlo aj fialovým perom písať, tak dobre, tak to zmeníme a dáme tam aj, že číslo 7 sa nemusí písať modrým perom, a niekto príde s otázkou, prečo sa to netýka aj čísla 9, komu vadí, že číslo 9 bolo napísané červeným, dobre, tak dáme ďalšiu výnimku aj pre číslo 9. Ale ja naozaj úprimne nerozumiem, prečo by si každý nemohol napísať akékoľvek číslo od 1 po 10 aj iným ako modrým perom a prečo toto máme mať zakotvené v zákone. Teraz naozaj nechcem provokovať, ale chcem sa úprimne spýtať, či niekto vie povedať nejaké kultúrne podujatie, ktoré by nutne muselo byť v slovenskom jazyku. Nehovorím o vysielaní v Slovenskej televízii, o hraní v Slovenskom národnom divadle. Ale keď si ja chcem zorganizovať ako súkromná osoba, ako občianske združenie, ako firma kultúrne podujatie v akomkoľvek jazyku, prečo by to komukoľvek malo vadiť, ak to nebude v slovenčine, a kde bude problém, keď niekto také zorganizuje, že budeme mu vytýkať, že to zorganizoval v inom ako štátnom jazyku? Logika tohto ustanovenia sa mi zdá chorá, tak ako sa mi zdá chorá logika celého zákona o štátnom jazyku.

    Budem, samozrejme, hlasovať za návrh novely, lebo prináša viaceré vylepšenia. Posúva tú situáciu správnym smerom, ale napriek tomu budem za to hlasovať s vedomím, že raz sa snáď dožijeme aj toho, že budeme mať v parlamente väčšinu, ktorá bude mať odvahu zrušiť celý tento chorý zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa prihlásili pán poslanec Rafael Rafaj, Dušan Čaplovič, Dušan Bublavý, Juraj Blanár, Viliam Jasaň, Ľubomír Želiezka, Igor Štefanov, celkom sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Na úvod by som vás chcel, pán poslanec, vyzvať, aby ste sa ospravedlnili v následnej faktickej poznámke za útok na zákon. Pokiaľ si pamätáte, ešte ste prisahali alebo zložili sľub poslanca. Máte uvádzať zákony do praxe, a nie tu šíriť vaše individuálne alebo subjektívne dojmy. Ja rešpektujem, ako ste to povedali úprimne, že tomu nerozumiete. Sú aj takí ľudia. Treba mať nad nimi jednoducho zľutovanie alebo úsmev. Ale aj toto má svoje hranice.

    Preukázali ste dojemnú starostlivosť o jeden-dva stromy, ktoré ste si účelovo vybrali. A pritom ste zároveň ukázali, že ste ochotný a schopný vyrúbať celý slovenský jazykový les. Takže asi toto je váš prístup. Pravdepodobne by bolo dobré, keby ste si napr. naštudovali Toubonov zákon, francúzsky jazykový, z roku 1994, kde používanie cudzieho jazyka bez francúzskeho prekladu je trestné. Vy sa tu bojíte nejakých symbolických sankcií. Neviem, čo by ste robili, keby to bol trestný čin. Asi by ste zhoreli túžbou zlikvidovať aj Slovenskú republiku, keď sa tak na vás pozerám.

    Takisto ste preukázali, že ani nerozumiete mediálnej problematike, kde je jednotný systém označovania, to je tá veková kategória do dvanásť rokov, a kde sú isté aj medzinárodne zakotvené a štandardizované ochranné prvky, aby deti predovšetkým rozumeli obsahom im najbližším, teda domácim materinským jazykom.

    Asi tiež do toho Francúzska by som vás poslal na školenie, pretože tam už od sedemnásteho storočia existuje Francúzska akadémia, ktorá zo zákona dohliada na čistotu francúzskeho jazyka. Ale tých deficitov je u vás dosť a, bohužiaľ, dve minúty sú príliš krátke na kritiku.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dostál má veľké nadanie veci komplikovane vysvetľovať a ešte viacej zamotávať. Ja by som chcel naozaj podčiarknuť, čo je dôležité. Ten, kto chce spolupracovať a hľadať tú komunikáciu medzi väčšinovým a menšinovým jazykom, ten hľadá spôsoby. A ten, kto to nechce, aby to bolo tak, hľadá nejaké dôvody. A vy ste konkrétny príklad toho, že hľadáte rôzne dôvody, prečo to je zlé, prečo treba celý zákon zrušiť a podobne.

    Viete, vyspelý národ a vyspelý štát si, samozrejme, uchováva štátny jazyk, oficiálny jazyk. Chráni si ho na jednej strane. A na druhej strane, prirodzene, chce, aby sa používal v rámci informácií. A ja som už znovu zopakoval, ak chceme, aby sa Slováci a Maďari viacej zbližovali v kultúre a tak ďalej, tak musia dostávať informácie. A vy nemôžete žiadať od slovenských občanov, aby ovládali maďarský jazyk, ale naopak, aby sa vytvárali všetky podmienky, aby na jazykovo zmiešanom území pri rôznych kultúrnych podujatiach a tak ďalej mohli Slováci, ktorí tam žijú alebo ktorí tam prídu, poznať aj kultúru maďarskej národnostnej menšiny, pretože to nejde len cez jazyk, ale aj cez to prekladové slovo a cez to poznanie. Všade vo svete to tak je a malo by to byť aj na Slovensku.

  • Dušan Bublavý s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dostál, už dopredu, pán poslanec, konštatujete, že zákon, ktorý prijmeme, bude zlý. Ako ste to mysleli? Ale ja konštatujem, že vy robíte čisto obhajobu názorov strany Most – Híd. A je to smutné, ale je to tak. Prosím vás, zákon o štátnom jazyku nie je chorý, ale je asi úplne niečo iné. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Juraj Blanár s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ja by som doplnil môjho kolegu Čaploviča v charakteristike vášho vystúpenia. Mohol by som ho nazvať ako vystúpenie ad absurdum, pretože naozaj ako vy dokážete absurdity vyťahovať, je naozaj talentované. Tu musím zložiť poklonu. Zrejme ste boli niekde školený. Akým spôsobom šírite lož, keď hovoríte o tom, prečo by si niekto nemohol zorganizovať nejaké kultúrne podujatie v inom jazyku. Veď zákon to nezakazuje, zákon len hovorí o tom, že čo i len jeden občan Slovenskej republiky, ktorý nehovorí maďarským jazykom, keď sa tam zúčastní, tak na úvod tohto podujatia dostane informáciu v slovenskom jazyku, že takéto a také podujatie sa koná, to je všetko. Ale vy ste, samozrejme, toto zamlčali, aby ste mohli povedať tú absurditu, pretože som si všimol viackrát vo vašom vystúpení, že vyhľadávate len absurdity, ale fajn, je to tiež podnetné.

    Dovoľte mi, aby som povedal na záver takú charakteristiku. Viete, hovorili ste o dedičstve predchádzajúcej vlády, hovorili ste o tom, že čo je koho do toho, aký bude nápis na nejakom pamätníku. Viete, ja si myslím, že vy sa pohybujete niekde od ultrakonzervatívneho k ultraliberálnemu, pretože toto je naozaj ultraliberálny prístup, ktorý vy máte, pretože vás niet do ničoho nič. A je to možno aj preto, že v podstate vy ste sa nikdy nedostali za svoje názory do parlamentu normálnym spôsobom. Ale museli ste sa vyviezť na chrbte strany Most – Híd, ktorá reprezentuje čisto len etnický princíp a nič iné, len rozburuje vášne. A vy ste toho súčasťou. Ale nikdy ste objektívne sa nedostali do parlamentu s vašimi názormi ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No mňa môže asi ťažko niekto nazvať, že som nacionalista, pretože som vyrastal na zmiešanom území. A medzi mojimi spolužiakmi na strednej aj na základnej škole boli spolužiaci maďarskej, nemeckej národnosti a dodnes sa s nimi pravidelne stretávam. A vôbec im nezazlievam ani to, že snívajú po maďarsky alebo hovoria po maďarsky alebo po nemecky, je to ich materinská reč, nech sa páči, to mi naozaj neprekáža. Ale použijem, pán Dostál, jeden z tých príkladov, ktorý som použil aj v minulom období na adresu SMK, keď som bol v obci alebo v meste na podujatí, ktoré organizovala obec, a išiel som tam s mojimi kamarátmi si to pozrieť a vôbec som nevedel, o čom tam je reč. Chcem zvýrazniť, že mňa nezaujíma, či človek bude spievať alebo recitovať v takej či onakej reči, ale v sprievodnom slove nech povie aj mne občanovi Slovenska v slovenčine, o čo tam ide, čo sa tam robí, aby som aj tiež pochopil aj kultúru, aj jazyk tej národnostnej menšiny. A možno našimi účasťami na týchto podujatiach sa pokúšali o zblíženie národov medzi sebou. A o to nám ide. O nič iného nám tu nejde. Ale vy jednoducho absurdne spolitizovávate všetko, čo sa vám nehodí v zmysle toho, čo ste už raz povedali, čo je dobré alebo nie je dobré. Otázka je, pre koho je to dobré a čo tým sledujete. Ja tým sledujem jedno jediné, aby aj Maďar, aj Róm, aj Nemec, aj Slovák tu žili v pohode bez problémov medzi sebou a vedeli sa dorozumieť. Moji spolužiaci sú riaditelia škôl, slovenských škôl. Sú to Maďari rodení, ale nádherne hovoria po slovensky. A o nič iné nejde, len o to, aby úradná reč bola úradnou rečou a každý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ľubomír Želiezka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán Dostál a niektorí poslanci z vládnej koalície, ja skutočne sa nestačím čudovať, kde to vlastne sedím. Pýtam sa sám seba: Sedím v Národnej rade Slovenskej republiky? Podľa vyjadrení, ktoré včera a dnes som tu počul, veľmi o tom začínam pochybovať. Nečudujem sa vôbec tomu, že strana Most – Híd tak vehementne obhajuje tento vládny návrh, ale čudujem sa tomu, že to robia za pána predsedu pána Bugára a predstaviteľov strany Most – Híd. Takí vážení poslanci, akými sú pán Dostál, pán Zajac, Osuský, ktorí sa dostali na chrbte tejto strany do parlamentu, pýtam sa: Musia to títo páni robiť? Musia. Asi vedia, prečo to musia robiť. Čie záujmy vlastne títo páni hája? Môžu mi odpovedať: „Hájime záujmy našich voličov.“ No pýtam sa, koľko ich je, veď podľa percent ani vlastná rodina ich nevolila.

    Čo ma tak ale prekvapilo vehementne, to je to, že tento zákon obhajujú niektorí predstavitelia zo strany SaS. A už sa vôbec nebudem čudovať, keď podajú poslanecký alebo vládny návrh, aby sa maďarčina začala vyučovať už aj v predškolských zariadeniach...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Igor Štefanov s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som tiež rád pár slovami reagoval na pána poslanca Dostála. Vy ste hovorili, pán poslanec, že kde je napísané, že kultúrne podujatie musí byť v slovenskom jazyku. Vy ste kľudne v tejto demagógii mohli ísť aj ďalej, veď kde je napísané, že tu musí existovať Slovenská republika alebo slovenský národ. Naši predkovia, ktorí v ťažkých podmienkach bojovali za to, aby sme mali raz Slovenskú republiku, aby bol slovenský národ štátotvorný, aby sme mali slovenský jazyk, sa musia dnes obracať v hrobe. A zrejme dobre vedeli, čo hovorili, keď hovorievali, že Poturčenec horší Turka. Ďakujem za slovo.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Na drevorubačské expozé pána Rafaja ani na nástenkovo štátno-záujmové vystúpenie pána Štefanova reagovať nebudem.

    Pán Čaplovič aj pán Jasaň tu predviedli dojemnú starostlivosť o zblíženie Slovákov a Maďarov alebo zlepšenie ich vzťahov. No videli sme za vašej vlády, ako sa zlepšovali vzťahy Slovákov a Maďarov, ako sa tu budovalo vzájomné kultúrne povedomie. Nakoniec, aj tá novela zákona o štátnom jazyku k tomu mimoriadne prispela, že sa zlepšili vzťahy Slovákov a Maďarov

    A, pán poslanec Bublavý, že ja som už dopredu konštatoval, že zákon, ktorý prijmeme, bude zlý. No nie, ja som povedal, že tú novelu podporím. Ja som hovoril o tom, že zákon, ktorý tu dnes je, považujem za zlý. A trošku sa musím usmievať nad tým, že aj vy hovoríte, aj ďalší tu hovoria o tom, že je to čistá prezentácia strany Most, jednak preto, že zo strany poslancov poslaneckého klubu Most tu zaznela na adresu predloženého návrhu skôr kritika ako nejaké veľmi obdivné reči, ale aj preto, že teda ja nie som členom politickej strany Most – Híd, som členom politickej strany Občianska konzervatívna strana. A zákon o štátnom jazyku som kritizoval už v roku 1995, keď žiadna strana Most – Híd neexistovala a nikomu sa ani nesnívalo, že bude existovať, keď dokonca neexistovala ani Strana maďarskej koalície. Jednoducho mám taký názor a, prepáčte, dovolím si pri ňom zotrvať.

    Pán poslanec Blanár, no, áno, dokážem nachádzať v tomto zákone absurdity a dokážem ich nachádzať pomerne ľahko, pretože je ich tam plno a nie je ťažké ich tam nájsť.

    Posledná otázka, pán poslanec Jasaň, že čie záujmy hájime. No, samozrejme, amerických imperialistov, ako inak.

  • Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Senko, ktorý plní pri tomto zákone aj funkciu spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení hostia, pre ilustráciu bez nejakého komentovania uvediem na začiatku svojho vystúpenia dva príklady používania štátneho jazyka, komunikovania v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny v zahraničí.

    Určite si spomínate na situáciu, bolo to nedávno, kedy v Poľsku, v Niedzici (Nedeci), odhaľovali pamätnú tabuľu nášmu známemu hercovi Michalovi Dočolomanskému. Myslím si, že slovenská komunita bojovala asi jeden rok za to, aby táto pamätná tabuľa v tejto obci, kde sa Michal Dočolomanský narodil a kde pôsobili jeho rodičia, na obecnej škole bola umiestnená. Po roku na tejto škole, po rôznych peripetiách, bola pamätná tabuľa odhalená. A túto udalosť nám priblížili aj naše médiá. Nebudem presný, ale poviem to, že na tej tabuli je asi napísaný text, najskôr v poľštine a potom v slovenčine, ktorý hovorí, že v tejto budove sa narodil vtedy a vtedy Michal Dočolomanský. Nekomentujem to.

    Naša národnostná menšina, naši Slováci žijúci v zahraničí, v Chorvátsku, v Iloku, každoročne na konci augusta organizujú vo svojej obci tzv. matičné slávnosti, kultúrne podujatie za účasti rôznych folklórnych súborov z Chorvátska, ale komunikujúcich a vystupujúcich v slovenskom jazyku, súborov, ktoré prichádzajú aj zo Slovenska, ale aj súborov, ktoré prichádzajú z iných krajín. Toto podujatie sa začína príhovorom v chorvátčine a následne sprievodné slovo je v slovenčine. Uvedenie každého jedného vystupujúceho kolektívu je v chorvátčine a následne vystúpenie alebo komentovanie, uvedenie ďalšieho kolektívu je aj v slovenčine. Asi o tom to je, o vzájomnom porozumení, pochopení a tolerovaní sa.

    Po vzniku súčasnej vládnej koalície bolo jasné, že súčasné vládne zoskupenie pristúpi k zmene zákona o štátnom jazyku nie z dôvodu aktuálnej občianskej potreby, ale z dôvodu naplnenia politickej agendy jednej strany vládnej koalície. Tak tomu bolo aj v nedávnej minulosti.

    Novelizácia tohto zákona a ďalšie novelizácie dotýkajúce sa života menšín, hlavne maďarskej, sa stali prioritou Mostu, hoci, a to treba zdôrazniť, sme si zákon nielen tento obhájili aj pred európskymi inštitúciami a so súčasným znením zákona súhlasili všetky národnostné menšiny, ich zástupcovia, samozrejme, okrem maďarskej. Súčasné vládne strany, ich zástupcovia zo zištných dôvodov, samozrejme, súhlasili s požiadavkami Mostu. A návrh zmeny zákona v raketovom tempe bol na rokovaní vlády tak, aby to stihlo októbrové rokovanie parlamentu. Blížia sa totižto komunálne voľby, blíži sa rokovanie o štátnom rozpočte...

    Celkový návrh zákona a jeho záverečné tempo prípravy sa v súvislostiach udalostí javí ako účelové a zdá sa, že malo slúžiť nakoniec aj ako vhodný manévrovací priestor pre návštevu ministra zahraničných vecí v Maďarsku. Preto bola taká šturmovčina pri jeho konečnom návrhu do vlády, preto bolo mimoriadne zasadnutie vlády v piatok, aby v pondelok mohol pán minister v Budapešti konštatovať, že Slovensko je pripravené rešpektovať pripomienky Budapešti aj v tejto oblasti, tak ako tomu bolo aj v nedávnej minulosti, tak ako je tomu aj teraz. Zdá sa, že túžba byť pri moci predstaviteľov súčasnej vládnej koalície ich k tomu zaväzuje a oni si to plne uvedomujú. A aj toto je zrejme lepidlo, o ktorom hovoril v období kreovania súčasnej koalície a tejto vlády pán Bugár. Tak to rezonuje medzi širokou verejnosťou, samozrejme, okrem zástupcov niektorých médií. Ale ľudia majú na túto vec svoj vlastný názor. Takže predložený návrh zákona je zákonom predovšetkým politického charakteru, zákonom tzv. politickej dohody. K tomu sa nakoniec vládna koalícia aj verejne priznáva.

    Zmena zákona, a to treba zdôrazniť, nie je odrazom potrieb praxe. Stále platná novela zákona o štátnom jazyku vychádzala z poznatkov z praxe a mala zabezpečiť, aby sa v Slovenskej republike dalo komunikovať vo verejnej sfére v štátnom jazyku, aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný. Pri príprave ešte stále platného znenia zákona boli dôvody návrhu zákona odrazom stavu, akým sa zákon v praxi dodržiaval a vykonával, pretože prijatím zákona č. 184/1999 Z. z. sa predmetný zákon stal naozaj iba zákonom formálneho charakteru. Jeho ustanovenia sa v praxi nedodržiavali a nebolo prakticky možné dosiahnuť nápravu existujúceho stavu, ktorý nebol v súlade so zákonom. Upozornenia tu zostávali len upozorneniami, občania písali, občania sa sťažovali, jednoducho k náprave neprichádzalo.

    Pre ilustráciu len taký jeden prípad, kde občan, ktorý mal problémy s rešpektovaním zákona o štátnom jazyku, píše: "Cítime sa ako občania Slovenskej republiky nehovoriaci maďarským jazykom diskriminovaní. Postupom obecného úradu nám vznikajú ekonomické škody, zvýšené životné náklady. Dochádza k častým výpadkom vody, elektriny. Nie sme informovaní o dianí v obci, ako ani o predaji tovaru v obci. Nemôžeme si urobiť zásoby vody pri výpadkoch. Mrzí nás, že sme nútení postupovať týmto spôsobom. Našou žiadosťou nikoho neobmedzujeme a považujeme ju za normálnu vec. V miestnom rozhlase sa informácie poskytujú len v maďarskom jazyku. Dodávame, že starosta i jeho administratívna pracovníčka ovládajú slovenský jazyk hovorovo veľmi dobre, takže ani s tým by nemal byť problém...“ Jednoducho ľudia nehovoriaci jazykom národnostnej menšiny, žijúci na území obce, kde bol aj prevažujúci počet občanov slovenskej národnosti, nemali možnosť dostávať informácie v štátnom jazyku.

    To je prípad, ktorý je ozaj vhodný uviesť a ilustrujúci situáciu v niektorých častiach Slovenska. A je ich viacej. Dalo by sa o nich hovoriť, či to bolo v obci Štitáre, v okrese Nitra, v súvislosti s pamätnou tabuľou v meste Dunajská Streda, v meste Komárno a tak ďalej a tak ďalej. Náprava sa jednoducho nedosiahla. Takže nebudem ďalej pripomínať všetky prípady na území na južnom Slovensku, kedy starostovia odmietali vysielať oznamy v obecnom rozhlase v štátnom jazyku aj po upozorneniach, aj po dohodovacích rokovaniach naďalej ignorovali povinnosť sprístupňovať informácie vo verejnosti i pre verejnosť v štátnom jazyku. A to sa netýkalo len vysielania v miestnom rozhlase, ale aj zverejňovania napr. verejných písomných informácií, plagátov, ale aj novopostavených pomníkov či pamätných tabúľ, ktoré boli realizované z verejných, obecných zdrojov v obciach, kde nežila len menšina jednej národnosti, ale kde žili obyvatelia rôznych národností. Vznikala tu veľmi zaujímavá situácia, že vplyvom niektorých miestnych komunálnych predstaviteľov sa občania inej národnosti než maďarskej dostávali často do bezvýchodiskového, bezbranného postavenia, skoro cudzincov vo vlastnom štáte, v štáte, kde nie sú dodržiavané ich základné práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, aby boli informovaní a bola im poskytnutá informácia v štátnom jazyku. A štátnym jazykom je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky jazyk slovenský.

    Prax teda ukázala, že bez prípadnej možnosti sankčných ustanovení nemôže tento zákon zabezpečiť plnenie svojho poslania vo verejnom styku v dotknutých oblastiach, a preto nie je možné zabezpečiť ani právne bezporuchové fungovanie štátnej a verejnej správy v oblastiach verejného styku v národnostne zmiešaných oblastiach južného Slovenska.

    Podotýkam ale, že pokutovanie nebolo a ani stále nie je dominantným cieľom zákona, tak ako sa to snažili a snažia neprajníci tohto zákona verejnosti, ako aj zahraničiu podsúvať. Sankčný mechanizmus je nastavený tak, aby sa každému, kto poruší zákon alebo ho nedodržiava, poskytla možnosť na nápravu bez uloženia sankcie. Hlavným cieľom platného zákona je zabezpečiť pre každého občana bez rozdielu národnosti právo na území Slovenska dorozumieť sa a dohovoriť sa v štátnom jazyku.

    Ja som rád, že pán minister istým spôsobom udržal tlak a súčasné navrhované znenie počíta s istým mechanizmom, ktorý dokáže v praxi, aby zákon bol dodržiavaný a aby mohla byť vymáhaná náprava vo verejnom živote.

    Ale vytvára sa možnosť veľmi zaujímavej situácie, kedy bude môcť ministerstvo kultúry v prípade nedodržiavania zákona sankcionovať. A kedy to bude chcieť, to bude závisieť zrejme od dobrej alebo nedobrej vôle pána ministra alebo od politických dohôd predstaviteľov Mostu a pána ministra, príp. od tlaku a vôle ďalších predstaviteľov vládnej koalície. Tak ako môže byť zákon prostriedkom na sankcionovanie, tak môže byť aj prostriedkom na politické, jemne povedané, vyjednávanie. A toto ustanovenie v takejto podobe môže byť politickým ustanovením. Nestanovuje totižto jasné pravidlá pre dodržiavanie zákona, ale môže sa stať potenciálnym zdrojom politickej korupcie a individuálneho vysvetľovania konkrétnym individuálnym človekom, funkcionárom, reprezentantom výkonnej moci.

    Opakujem, aj súčasné znenie zákona má vo svojom vnútri mechanizmus vyjednávania a dohodovacieho konania. Neumožňuje sankcionovanie okamžite na základe zisteného stavu, vytvára priestor na dohodnutie a odstránenie stavu, ktorý nie je v súlade so zákonom. Prax potvrdzuje, že táto formulácia preventívneho charakteru má svoje opodstatnenie. Na druhej strane treba povedať ale, že počas existencie novely zákona nebolo potrebné uložiť sankciu. Individuálne provokačné iniciatívy smerujúce k porušovaniu zákona či navodzovaniu na porušovanie zákona nie sú bežnými prejavmi porušovania zákona v praxi, ale sú iniciatívnymi prejavmi politického charakteru, ktoré nemajú nič spoločné s tendenciou vzájomného pochopenia, rešpektovania sa a spolunažívania v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

    Opakujem, zmyslom súčasne platného zákona nie je ukladanie pokút, ale zabezpečiť uplatňovanie štátneho jazyka vo všetkých sférach verejného styku na celom území Slovenskej republiky. Štátny jazyk má plniť integračnú úlohu v našej republike a nielen v našej republike. Je tomu tak. Jazyková znalosť štátneho jazyka a komunikovanie v štátnom jazyku a možnosť komunikovania, dostávania informácií v štátnom jazyku je pre členov spoločnosti zároveň existenčná.

    Súčasne platné znenie zákona vytvorilo vhodné podmienky na to, aby sa zabezpečila možnosť komunikovania vo verejnej sfére v štátnom jazyku a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný a mohol dostať informáciu garantovanú ústavným zákonom. Dezinterpretácia, ktorá sa snažila v očiach širokej verejnosti znižovať jeho obsahovú kvalitu týkajúca sa sankcií fyzických osôb a postihovania individuálnych prejavov jednotlivcov či nespisovných výrazov, bola a je tendenčná a nezakladá sa na pravde. Nekonečné opakovanie tohto klamstva je opäť politickou rétorikou, ktorá má za cieľ postupné, ale zásadné odmietanie používania slovenského jazyka v akejkoľvek oblasti verejného styku v Slovenskej republike.

    Nie je pravdou, že človek sa na úradoch nemôže rozprávať v inom ako štátnom jazyku, ak ho ovláda druhá strana, a že môže byť pokutovaný, ak hovorí nárečím alebo nespisovne. To vôbec nie je obsahom tohto zákona. A to sú opäť iba výmysly, ktorých cieľom je znižovať jeho kvalitu a znižovať jeho účinnosť v očiach verejnosti.

    Zákon v súčasnej podobe neobmedzuje používanie menšinových jazykov. Nebráni používaniu materinského jazyka. Zákon dokonca odstránil viacero prekážok ich používania a rozširuje možnosti na uplatnenie ostatných jazykov v živote našej spoločnosti.

    Pán Dostál, aj pri lokálnom a regionálnom rozhlasovom vysielaní je možné vysielať len v jazyku národnostnej menšiny. Tento zákon to vôbec nijakým spôsobom neobmedzuje, práve naopak, ten zákon z roku 2009 to práveže uvoľnil, a mnoho ďalších.

    A čo sa týka používania češtiny, tak jej používanie a verejné sprístupňovanie, uvádzanie audiovizuálnych diel aj v jazyku českom rieši audiovizuálny zákon.

    Na rozdiel od súčasne predkladanej zmeny zákona sa mu na prípravu venoval oveľa väčší časový priestor a dotknuté orgány štátnej a verejnej správy, ako aj iné inštitúcie mali možnosť sa k nemu vyjadriť, aj predstavitelia národnostných menšín, v rámci pripomienkového konania, a s ich pripomienkami sa naozaj pracovalo.

    Viete, dosť smiešne vyznieva zdôvodnenie, že medzirezortné pripomienkové konanie sa neuskutočnilo z dôvodu naliehavého plnenia krátkodobých štrukturálnych opatrení vlády Slovenskej republiky a z dôvodu naliehavosti. Pýtam sa: O akú naliehavosť ide? Aké škody by mohli hroziť? Prečo tu je taká rýchlosť? Veď aj posudok Vysokého komisára OBSE k novelizácii zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky z 22. 7. 2009, so snahou, samozrejme, po diplomatickom jazyku, konštatuje, že ustanovenia sú podľa súčasných medzinárodných štandardov akceptovateľné, že pri systematickom výklade zákona je jasné, že rozšírenie rozsahu pôsobenia zákona neznamená ani nemôže znamenať obmedzenie jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Konštatuje, že úpravy, ktoré boli uplatnené v zákone, sú zlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ktoré prijalo Slovensko.

    Trošku odbočím od zákona o štátnom jazyku a podotknem, že Slovensko praktizuje k národnostným menšinám jednu z najliberálnejších politík, diametrálne odlišnú napr. od Maďarskej republiky alebo od niektorých iných krajín v Európe. Otázka znie, prečo aj napriek tomu sa našu republiku niekto neustále snaží dostať pod tvrdú kritiku v oblasti menšinových politík v Európe, aj v otázke jazykových práv menšín. Myslím si, že máme stále veľké rezervy v oblasti zahraničnej politiky. Európa, svet o našej menšinovej politike asi veľmi málo vie. Možno to ani nie je záujem niektorých našich politických či diplomatických elít. Možno je to aj dôsledok rozpoltenosti našej domácej politickej scény pri zdôrazňovaní a presadzovaní národno-štátnych záujmov, jej nejednotnosti, ktorá vyplýva zo zištných politických záujmov. A to je naša slabosť a voda na mlyn pre všetkých, ktorí voči Slovensku majú iné ciele a dlhodobo a cieľavedome na nich pracujú.

    Súčasný zákon a jeho uplatňovanie v praxi je aj o dobrej vôli, vôli pre jeho rešpektovanie. Ale je aj o rešpektovaní sa a pochopení sa. Ak by sa k zákonu pristupovalo s rešpektom, s vôľou ho uplatňovať a realizovať v praxi, tak nie sú žiadne dôvody na upozornenia či sankcie ako krajné riešenia. Prípadné dohodnutie sa nezakladá možnosť pokutovania. Problémom je určite netolerancia, nerešpektovanie a, nedajbože, provokačné konanie so snahou po vyvolaní konfliktu. Ale konflikt nielen v tejto oblasti spoločenského správania vyvoláva určité napätie a potrebu konania. Lenže filozofia, že ak neprijmeš môj návrh a ja tvoj nebudem rešpektovať a ty si vinný a ja nie som vinný, lebo si nerešpektoval môj názor, je zlá filozofia. Zákony alebo pravidlá hry sa rešpektovať majú. Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať Európsku chartu regionálnych jazykov alebo menšinových jazykov v súlade so svojou ústavou s cieľom podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy na používaní štátneho jazyka s tým, že ochrana regionálnych a menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia, a to v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity. Myslím si, že svoje záväzky Slovenská republika dodržiava. Aj súčasne platný zákon je v súlade s týmito záväzkami. Dôvodom na potrebu jeho novelizácie sú len politické potreby, a nie potreby praxe a spoločnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Senka, pána spravodajcu, ktorý vystúpil v rozprave ako posledný, sa prihlásili pán poslanec Ján Podmanický a pán poslanec Ondrej Dostál, ešte Tomáš Galbavý. Poprosím, pán kolega, trošku skôr nabudúce sa prihlásiť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že pán poslanec Senko aj ďalší kolegovia veľmi jasne a exemplárne ukázali, že súčasne platný zákon je dobrý a nie je potrebné vykonávať žiadne zmeny v tomto zákone. Napokon aj pri diskusiách pred prijatím zákona aj po prijatí zákona keď som sa pýtal príslušníkov Strany maďarskej koalície alebo Mostu – Híd, nech uvedú aspoň jeden jediný príklad, akým spôsobom súčasne platný zákon poškodil ich práva alebo obmedzil ich práva, tak mi nevedeli takýto konkrétny príklad povedať. To znamená, tento zákon sa odmieta politicky, ale nie odborne a vecne.

    Osobne si myslím, že pán minister Krajcer bol do určitej miery postavený pred takú nepríjemnú situáciu, že musel takýto zákon predkladať, s ktorým sa podľa môjho názoru ani on osobne nestotožňuje. Ale, bohužiaľ, je to daň za to, že majú vo vládnej koalícii Most – Híd, a je to ústupok výslovne tejto strane. A z tohto dôvodu tento zákon predložili.

    Na druhej strane slúži ku cti pána ministra, že ten zákon úplne nepokazil. Čiže sú to do určitej miery úpravy, ktoré mohli byť urobené aj oveľa horšie. Takže za to mu chcem poďakovať, že ten zákon naozaj úplne nedokaličil a tú základnú podstatu si zachová. Takže, pán minister, ďakujem aspoň za to.

    V každom prípade treba povedať, že najväčší problém, ktorý tento zákon spôsobí, je ten, že, Slováci, sa budeme teraz plaziť v prachu zeme, pretože vybojované diplomatické víťazstvo sme dobrovoľne odovzdali Budapešti. Jednoducho poklonkujeme sa Budapešti, hoci to nikto od nás nevyžadoval. To vnímam ako najväčší problém tohto zákona.

  • Poprosím teraz o slovo Ondreja Dostála, ktorý je prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Senko, bolo to naozaj presvedčivé. Ja som vám uviedol konkrétny paragraf, citoval som konkrétne ustanovenie zákona o štátnom jazyku, ktoré hovorí o tom, že inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka. A vy ste povedali, že to je riešené v inom, audiovizuálnom zákone, pričom audiovizuálny zákon primárne nerieši vysielanie, ale výrobu audiovizuálnych diel. Ja som hovoril o vysielaní, citoval som konkrétnu vec, vy ste povedali niečo úplne všeobecné bez toho, aby ste to zargumentovali, ja o voze, vy o koze.

  • Posledný je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Tomáš Galbavý. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, budem veľmi stručný. Nechcem veľmi hodnotiť kvalitu vystúpenia môjho kolegu, nakoniec, ona je primeraná počtu faktických poznámok. To je prvá vec, ktorú chcem povedať.

    Ale, pán kolega a vaši ďalší kolegovia z politickej strany Smer, upozorňujem vás na to, že, bohužiaľ, ste sa nepoučili z minulosti. Prečo o tom hovorím? Minulé volebné obdobie minister kultúry Maďarič predkladal novelu zákona o štátnom jazyku. Aký bol jeho základný cieľ? Jeho základným cieľom nebolo posilňovanie materinského a slovenského jazyka, ale predovšetkým oslovenie voličov SNS a HZDS. Vidíte, že sa vám to vypomstilo. Máte síce o 12 poslancov viac, ale sedíte v opozícii. Všímam si to. A apelujem na vás, aby ste si uvedomili, že pokračovať naďalej v tom, aby ste sa špárali v agende, ktorá imanentne od prirodzenosti patrí Slovenskej národnej strane, to nie je celkom fér.

    A teraz k zákonu, súčasnému. Vystúpenie pána Ondreja Dostála nasvedčovalo alebo vlastne len potvrdilo, že zákon o štátnom jazyku naozaj nie je pripravovaný a novelizovaný pre jednu politickú stranu, Most – Híd. On prejavil veľkú nespokojnosť, a viacerí naši kolegovia, čo je celkom prirodzené. A je to v rámci slobodnej diskusie. Zmeny zákona o štátnom jazyku sú navrhnuté tak, aby zákon o štátnom jazyku mohol plniť svoj základný cieľ, ktorým je ochrana štátneho jazyka na jednej strane. Ale na druhej strane, samozrejme, musíme ochraňovať aj právo príslušníkov menšín vyjadrovať sa vo svojom materinskom jazyku. Čiže toto ste nepochopili a snažíte sa urobiť aj z tejto novely strašiaka a z nás nepriateľov slovenského národa. Ďakujem.

  • Reagovať bude teraz pán poslanec Senko. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Galbavý, vôbec nechceme robiť strašiaka z tohto zákona. Vôbec o to nejde. To skôr vy sa snažíte podsunúť verejnosti, že toho strašiaka chceme robiť. Tu vôbec o to nejde.

    Pán poslanec Dostál, vy ste vo svojom vystúpení sa dotkli češtiny. Ja som reagoval na češtinu, nie na to, čo ste vy teraz hovorili. Pozrite si aj postavenie českého jazyka, aké je u nás a akým spôsobom sa vo vzťahu k nemu Slovensko zaviazalo ho riešiť. Takže opäť by to nebolo dobré, aj čo sa týka titulkovania, aj čo sa týka dabingu. Nie je to potrebné.

    Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali.

    Verím, že súčasné znenie zákona, ktoré je, bude potvrdené. A verím, že aj poslanci vládnej koalície budú rešpektovať názory verejnosti Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Týmto sme vyčerpali všetkých rečníkov prihlásených do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A o slovo požiadal navrhovateľ pán Daniel Krajcer. Nech sa páči. Ide o vystúpenie v záverečnom slove, ku ktorému už nie je možné dávať faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, vážené dámy, vážení páni, ďakujem predrečníkom za ich vystúpenia. Dovolím si zareagovať a niektoré vystúpenia a názory aj poopraviť a skorigovať.

    Povedzme si otvorene, zákon o štátnom jazyku, najmä jeho novelizácia v roku 2009 vyvolali obrovské vášne a emócie. Pravdou je, že pred voľbami tohtoročnými poslúžil ako politická téma, ako politická agenda. Veselo sa hralo s maďarskou kartou, veselo sa hrá s ňou aj teraz. A aj predložená novela zákona o štátnom jazyku stále ostáva aj politickou témou, veď blížia sa komunálne voľby. To by malo, myslím, celkom korektne a úprimne zaznieť na úvod s tým, že z nášho pohľadu a aj z môjho pohľadu ako predkladateľa nenavrhujem zákon pre politické strany ani pre Budapešť, ani pre Benátsku komisiu, ale pre občanov Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na ich národnosť. Predložená novela totiž v plnom rozsahu rešpektuje programové vyhlásenie vlády a predovšetkým odstraňuje nezmyselné reštrikcie voči menšinám a zároveň chráni štátny jazyk, tak ako je to uvedené v programovom vyhlásení vlády. Ak v zákone zostali sankcie, nie sú nástrojom priamej represie, ale ako krajný prostriedok vymožiteľnosti zákona v dvoch konkrétnych oblastiach. Ťažko si viem predstaviť, kto by mohol mať výhrady, že by v týchto oblastiach nebol zákon vymožiteľný. Konkrétne ide o informácie verejnej správy určené verejnosti a informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov, nehovoriac o tom, že predložená novela intenzívnejšie prepája zákon o štátnom jazyku na zákon o používaní jazykov menšín, inými slovami, predložený návrh zákona chráni aj práva menšín.

    Dovolím si reagovať na niektoré vystúpenia, ktoré tu zazneli aj včera, aj dnes.

    Ako prvý pán poslanec Maďarič hovorí o tom, že táto novela ja zbytočná, nezmyselná. Možno by som mu len tak v dobrom chcel pripomenúť, že začiatkom roka na stretnutí s pánom Vollebaekom sám avizoval, že po voľbách môže dôjsť k zmene tohto zákona. Ale tak ubehlo už niekoľko mesiacov, tak chápem, že pamäť nie vždy slúži.

    Zároveň vyjadruje ľútosť, alebo smútok, nostalgiu, za tým, že sa zužuje rozsah sankcií. Tak chcem sa opýtať: Koľkože tých sankcií udelilo ministerstvo kultúry? Ani jednu. Takže to je realita.

    No a zároveň tu zaznelo kriticky, že nejakým spôsobom ohrozujeme alebo zhoršujeme medzinárodnopolitické postavenie Slovenska, najmä teda vo vzťahu k Maďarsku. No a to zaznelo viackrát. Toto tvrdenie naozaj úplne jednoznačne odmietam. Podľa môjho názoru opak je pravdou. Nie je podľa mňa správne naskakovať na provokácie, lebo sú také návrhy zo strany Maďarska alebo zo strany Budapešti. A nepovažujem za správne na tieto provokácie naskakovať, lebo výsledok je ten, že potom nás v zahraničí môžu hádzať do jedného vreca. Aj týmto zákonom a aj riešením maďarského zákona o dvojakom občianstve sa naše postavenie voči Maďarskej republike na medzinárodnom poli nieže oslabí, ale posilní. Som totiž presvedčený, že na provokácie treba odpovedať pokojne, s nadhľadom a bez emócií, tie sú totiž prejavom slabosti.

    Čo sa týka zákona o dvojakom občianstve, môžem vás všetkých ubezpečiť, lebo tu zaznela tá otázka, aj ja som bol na tých rokovaniach, prijmeme opatrenia, ktoré zabránia uplatňovaniu maďarského zákona na území Slovenskej republiky, a zároveň posilníme naše zahraničnopolitické postavenie.

    Čo sa týka ďalších upresnení voči poslancovi Rafaelovi Rafajovi, ja mu, samozrejme, veľmi pekne ďakujem za ten hĺbkový, detailný, historický exkurz. Poviem len jedno. Aj my si ctíme hodnoty našej minulosti, napr. to, že staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom. Môžem vám povedať, že ministerstvo kultúry veľmi intenzívne podporí 1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko. Toto považujeme za skutočný prejav vlastenectva, ale nepotrebujeme prejavovať vlastenectvo na úkor menšín. To je náš zásadný postoj.

    Čo sa týka ďalších vecí, ktoré spomínal, tak dovolím si naozaj len v dobrom trošku skorigovať niektoré tie názory, ktoré predniesol. Takže len veľmi rýchlo poviem.

    Zákon nie je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní.

    Hovorili ste o tom, že nie je povinnosť pre verejnú správu ochraňovať štátny jazyk. No štátne orgány musia dodržiavať zákon, tento zákon slúži na ochranu štátneho jazyka.

    Ďalej, že nie je povinnosť aj ovládať jazyk pre štátnych zamestnancov, resp. pre ozbrojené zložky. Treba si prečítať ten návrh novely. Je to tam jasne uvedené, je nielen povinnosť používať, ale aj povinnosť ovládať ho.

    Takže to len na vysvetlenie niektoré upresnenia.

    No a rovnako by som chcel aj vo vzťahu k pánovi Čaplovičovi uviesť niektoré veci na správnu mieru.

    Pán poslanec, obecné kroniky sa aj naďalej musia uvádzať aj v štátnom jazyku, školská dokumentácia sa rovnako musí viesť v štátnom jazyku.

    A čo sa týka tej rýchlosti. Nuž, otvorene, áno, je to výsledok politickej dohody, že v prvých 100 dňoch vlády predložíme aj návrhy zákonov, ktoré odstraňujú niektoré nezmyselné reštrikcie voči menšinám. Nemám s tým problém otvorene to povedať a hlásim sa k tomu. Aj menšiny sú občania Slovenskej republiky. A, ako som to povedal, aj tento návrh zákona robíme pre nich, nie pre politické strany.

    Spomínali ste pána Vollebaeka, viaceré rokovania. Ja som sa tiež stretol s Vysokým komisárom OBSE. A musím povedať, že vysoko ocenil predložený návrh zákona.

    A že sa nestretol s opozíciou? No tak asi neprejavil záujem o to. My sme mu naozaj program neupravovali, aspoň teda určite ja som to nerobil.

    Ondro Dostál, to chápem, rešpektujem, rozumiem tomu. Vyjadril sa tak niekoľkokrát otvorene. Jeho názor je, že nemal by byť žiaden zákon o štátnom jazyku. Ja si to nemyslím. Ale to, čo je podstatné, to je to, že ako minister som povinný v plnom rozsahu rešpektovať programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa jednoducho uvádza, že zákon sa zachová a že budeme chrániť štátny jazyk. Čiže konám v intenciách programového vyhlásenia vlády.

    Pán poslanec Senko, už som to naznačil, Budapešť s predloženou novelou zákona naozaj nemá nič spoločné a absolútne to nesúviselo s návštevou ministra zahraničných vecí v Budapešti. Veď ten zákon sa začal pripravovať skôr, ako vôbec sme vedeli o pripravenom programe a dokonca vrátane pána Dzurindu. Čiže toto uvádzať ako nejaký argument absolútne neobstojí a nie je namieste.

    Dovolím si ešte reagovať na pani poslankyňu Pfundtner, ktorá vystúpila včera. No poviem to tak, som džentlmen, a preto tolerujem dámam aj niektoré emócie, aj keď sú na úkor politickej korektnosti.

    No a na záver, dámy a páni, by som chcel aj k celej tej diskusii, aj k samotnému návrhu novely zákona povedať len toľko, z môjho pohľadu je veľmi dôležitá odpoveď na otázku, kto tak vášnivo kritizuje predložený návrh zákona. Tá odpoveď je totižto veľmi zaujímavá. Na jednej strane sú to radikálne budapeštianske kruhy, Strana maďarskej koalície, na strane druhej sú to politické strany Smer a SNS. Dovolím si povedať, že toto je tá najlepšia doložka kvality predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pán spravodajca, chcete ešte vy využiť právo?

  • Vo svojom vystúpení som sa dotkol opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti predloženia tejto novely zákona. Myslím si, že dosť jasne som o tom hovoril, aj o istých súvislostiach. Trvám na nich.

    A čo sa týka záverečných dvoch viet zo strany pána Krajcera, ministra kultúry, nemyslím si, že tomu tak je. My nie sme kritici tohto zákona, my sme iba za to, aby tento zákon sa dodržiaval v praxi a aby bol uplatňovaný, aby každý jeden občan Slovenskej republiky mohol dostať informáciu v štátnom jazyku a aby boli dodržiavané ľudské práva na území Slovenskej republiky, nič iné.

  • No to bolo záverečné vystúpenie spravodajcu s tým, že vyhlasujem nielen rozpravu za skončenú, ale aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať, tak ako sme sa nielen dohodli na grémiu, ale aj ako sa to schválilo tu v pléne, o pol dvanástej.

    Teraz vyhlasujem 3-minútovú prestávku, ďalší bod už začínať nebudeme, až po hlasovaní.

    A poprosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu a majú záujem zúčastniť sa hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály. Hlasovať budeme o 11.30 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste sa ukľudnili, pristúpime k hlasovaniu.

    Skôr ale ako budeme hlasovať, chcem vás požiadať o to, či je všeobecný súhlas, aby sme pri bode č. 70 riadneho programu, ktorý má názov návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, máte ho ako tlač 140, túto tajnú voľbu uskutočnili po hlasovaní o 17.00 hodine. Je všeobecný súhlas?

  • Odpovede z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím aj tých, čo budú pripravovať podklady na hlasovanie, aby túto informáciu zaevidovali.

    A teraz pristúpime k hlasovaniu, máme prerokovaný jeden jediný bod, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 129.

    Prosím teraz pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pána poslanca Ján Senka, aby uviedol hlasovania. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále, priatelia, budeme mať viacero hlasovaní, lebo tam odzneli aj procedurálne návrhy, tak aby sme sa sústredili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rámci rozpravy vystúpilo k predmetnému návrhu zákona 8 poslancov a pán poslanec Rafaj predložil dva procedurálne návrhy.

    Prvý je návrh, aby sa v zmysle § 73 ods. 2 písm. b) nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať. Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sa nepokračovalo v prerokúvaní tohto zákona v druhom čítaní. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Celkom prítomných 144 poslancov, za 65, proti 78, zdržal sa 1, hlasovali všetci.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec nech sa páči, navrhnite ďalšie hlasovanie.

  • Druhý návrh bol, aby sa vrátil návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Celkom prítomných 146 poslancov, za hlasovalo 67, proti 78, zdržal sa 1, hlasovali všetci.

    Opäť sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec, ďalší návrh na hlasovanie.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Celkom prítomných 144 poslancov, za hlasovalo 78, proti 66, nezdržal sa nikto aj hlasovali všetci.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Poprosím teraz, pán poslanec, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj o lehotách na jeho prerokovanie. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá a ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že prerokujú návrh zákona výbory v lehote do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148, za 80, proti 2, zdržalo sa 66.

    Návrh sme schválili.

    Mám ešte jednu požiadavku na ctenú snemovňu, keby sme mohli sa dohodnúť na tom, že návrh na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 88, by sme spojili po hlasovaní o 17.00 hodine s bodom, ktorý sme si už odsúhlasili. Je takýto súhlas?

  • Odpovede z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Evidujem procedurálne návrhy predsedov výborov.

    Nech sa páči, pani Mária Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Chcem len pripomenúť členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že mikrobus na poslanecký prieskum na Slovenský pozemkový fond bude pristavený o 12.00 hodine pri schodoch pred Národnou radou.

  • Ďakujem.

    Ďalej s procedurálnym návrhom pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím členov mandátového a imunitného výboru, aby sa zišli na rokovanie výboru o 13.00 hodine, ale pozor, lebo sa schádzame, číslo zasadačky je 32, tuto na prízemí.

  • Ďalej pán poslanec Martin Fedor.

  • Pripomínam členom výboru pre obranu a bezpečnosť, že je zvolaný výbor na 12.00 hodinu v rokovacej miestnosti tohto výboru.

  • Ďalej pán poslanec Radoslav Procházka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Zasadnutie ústavnoprávneho výboru je zvolané na 13.45 hodinu do miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, venujte pozornosť ešte týmto oznamom, ktoré sa týkajú výborov.

    Pani poslankyňa Anna Belousovová, nech sa páči. Prosím vás, zapnite pani predsedníčke výboru mikrofón.

  • Chcem pripomenúť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že schôdza výboru bude, tak ako ste to dostali v písomných pozvánkach, o 12.00 hodine na č. 143. Ďakujem.

  • Posledný pán poslanec Jozef Kollár. Nech sa páči.

  • Poprosím členov výboru pre financie a rozpočet, aby sa zišli na zasadnutie výboru, ktoré sa koná hneď teraz v miestnosti č. 31. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať budeme o 14.00 hodine bodom, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhovateľom bude pán poslanec Ľudovít Kaník a spravodajcom bude pán poslanec Zoltán Horváth.

    Prajem príjemné popoludnie.

  • Prerušenie rokovania o 11.41 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Príjemné popoludnie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi Národnej rady. Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 87 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 63.

    Dávam teraz slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    Spravodajcom je pán poslanec Zoltán Horváth, ktorý sa následne pripraví.

    Poprosím, pán poslanec, ešte o chvíľu strpenia, poprosím všetkých, ktorí ešte majú niečo nedodiskutované, nech tak urobia mimo sály. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, má za cieľ upraviť proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý túto kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrel len a len so súhlasom tohto zamestnávateľa. Návrh zákona podmieňuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu súhlasom tohto zamestnávateľa, pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti a obdobné ekonomické a sociálne podmienky.

    Táto zmena znemožní rozširovanie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov, ktorí neboli účastní vyjednávania, a zabráni takto ohrozovaniu pracovných miest z dôvodu presadzovania neprípustných nákladových položiek na zamestnávateľov, ktorí nemôžu takéto požiadavky splniť. Súčasný stav je v rozpore s princípom slobodného podnikania, ale aj s princípom právneho štátu, pretože nie je možné komukoľvek nanútiť uzavretie akejkoľvek zmluvy proti jeho vôli. Súčasná úprava a prax priamo ohrozuje v prípade jej aplikácie existenciu stoviek pracovných miest v rôznych odvetviach priemyslu.

    Tento návrh takisto vychádza z odporúčania OECD z roku 2002, ktorým sa navrhuje, aby rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, bolo možné len so súhlasom tohto zamestnávateľa.

    Návrh je taktiež v súlade s Odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách a korešponduje aj s výkladom Ústavného súdu Českej republiky k tejto problematike. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Poprosím poslancov, skôr ako dám slovo spravodajcovi, ktorí potrebujú telefonovať, nech tak robia mimo rokovacej sály

    Spravodajcom je pán poslanec Zoltán Horváth, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 63 zo 14. septembra navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predloženým návrhom zákona sa upravuje proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrel len so súhlasom tohto zamestnávateľa.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnou formou jednu prihlášku do rozpravy, a to pani poslankyne Viery Tomanovej z poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia. Po jej vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri čítaní návrhu zákona, ktorý máme pred sebou, som sa nemohla zbaviť dojmu, že pre pána poslanca Kaníka sú najväčším problémom podmienky férovej konkurencie a spravodlivé podmienky zamestnávania. Pán Kaník zakaždým keď sa dostane k moci, sa pokúša zlikvidovať v demokratickom svete všeobecne uznávaný inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Tieto snahy pána Kaníka mi vždy pripomínajú rečnícke vystúpenia rímskeho senátora pána Marca Porcia Cata, ktorý vlastne každé svoje vystúpenie končil záverom: „A Kartágo musí byť zničené.“ Mám taký pocit, že Kartágom pána poslanca Kaníka sú skutočne extenzie kolektívnych zmlúv, ktoré musia byť zničené a z praxe vymazané. Toľko snáď na nejaký úvod. Ale keby to nebola taká vážna vec, tak je to skutočne úsmevné, pretože navrhovatelia tu navrhujú nelogicky a absurdne podmieniť extenziu kolektívnej zmluvy súhlasom dotknutého zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vykonať.

    Vážené dámy, vážení páni, pozrime sa teda skutočne o čo ide. Inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, odborne nazývaný aj pojmom extenzia kolektívnej zmluvy, je zaužívaným inštitútom v demokratických štátoch s trhovou ekonomikou. Využívajú ho prakticky všetky členské štáty Európskej únie a tiež väčšina štátov združených v Medzinárodnej organizácii práce. Na pôde Medzinárodnej organizácie práce bolo medzi vládami, zamestnávateľskými organizáciami a odbormi dohodnuté, že štát môže ovplyvňovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Deje sa tak spravidla v dôsledku znižovania pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a tiež preto, aby firmy v danom odvetví, teda v odvetví ekonomickej činnosti, nemali konkurenčnú výhodu vo forme nižších cien na trhu tovarov a služieb z dôvodu nižších nákladov v porovnaní s firmami, ktoré pokryté sú kolektívnymi zmluvami. Štát môže ovplyvňovať, teda zvyšovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami o. i. aj zákonnými úpravami pre rozšírenie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí nie sú priamo pokrytí kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, teda kolektívnou zmluvou v danom odvetví. Ustanovenia na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa navrhujú najčastejšie preto, aby sa kompenzovala slabosť potenciálnych vyjednávacích strán alebo neexistencie partnera na realizáciu kolektívnych zmlúv.

    Podstatou inštitútu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v rámci zákona o kolektívnom vyjednávaní je o. i. ochrana sociálneho zmieru vo všeobecnosti, ochrana pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, stabilita výrobných a pracovných postupov u zamestnávateľa, ale aj zamedzenie sociálneho dumpingu a zabezpečenie férových podmienok hospodárskej súťaže v rámci konkurenčného prostredia.

    Rozšírenie kolektívnych zmlúv je založené na princípe erga omnes, teda na princípe dobra, ktoré umožní, aby sa príslušná kolektívna zmluva stala všeobecne záväznou v rámci jej oblasti pôsobnosti, a to tak, že sa explicitne rozšíri záväznosť tejto kolektívnej zmluvy aj na zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi zmluvných strán. Dôvod, pre ktorý toto rozšírenie sa aplikuje, je, že odbory a zamestnávateľské združenia, ktoré vedú kolektívne vyjednávania, často nemajú všetkých zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí formálne patria do oblasti pôsobnosti ich združenia, zväzu, ako svojich členov.

    Závery prakticky všetkých recentných medzinárodných konferencií, summitov či rokovania Rady ministrov Európskej únie organizovaných či už Medzinárodnou organizáciou práce, Európskou komisiou, Radou Európy alebo inými medzinárodnými inštitúciami sa vždy vyslovili za význam inštitúcií extenzií, a to najmä v období, kedy sú ekonomiky Európy a sveta zasiahnuté globálnou finančnou a hospodárskou krízou. Len príkladom spomeniem významné Ôsme európske regionálne zasadnutie Medzinárodnej organizácie práce, ktorého sa zúčastnili zástupcovia vlád, zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov zo 46 štátov, predstavitelia, zástupcovia Európskej únie, Svetovej federácie odborov, Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov, Medzinárodnej konfederácie odborov, Business Europe, Európskej konfederácie odborov, Organizácie Spojených národov pre potraviny a poľnohospodárstvo a Európskej vzdelávacej nadácie. Rovnako bohatej účasti na najvyššej úrovni na túto tému sa tešila aj medzinárodná konferencia v novembri 2008 organizovaná Európskou komisiou a Medzinárodnou organizáciou práce.

    Systém extenzií kolektívnych zmlúv sa opiera o Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, na ktorý nadväzuje podrobná úprava inštitútu a podmienok extenzií kolektívnych zmlúv, ktorá je zahrnutá vo IV. časti Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91 z roku 1951. Podľa tohto citovaného dokumentu vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu. A ja presne budem citovať, za akých podmienok to môže byť. Po prvé je to kolektívna zmluva, ak už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru kompetentného orgánu dostatočne reprezentatívny. Po druhé je to, ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť na rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami. Po tretie je to, ak pred jej rozšírením zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť, aby predložili svoje pripomienky. Teda zhrniem to. Sú tam určené tri podmienky pre extenziu; reprezentatívnosť kolektívnej zmluvy, ktorá má byť predmetom extenzie, legitimita žiadateľa, teda musí ísť o zmluvnú stranu, ktorá kolektívnu zmluvu uzatvorila, a napokon je to príležitosť na predloženie pripomienok dotknutými zamestnávateľmi a pracovníkmi. Ak si to teda zhrnieme, nikde sa nepíše o tom, že by podmienkou extenzie mal byť aj súhlas dotknutého zamestnávateľa, na ktorého by sa rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy malo vzťahovať. Je to logické, pretože podstatou extenzie je nútený zásah štátu do zamestnanecko-zamestnávateľských vzťahov, teda do pracovnoprávnych vzťahov všeobecne záväzným právnym predpisom tak, ako je to aj v iných prípadoch, kedy zákon či iný všeobecne záväzný právny predpis nútene zasahuje do pracovných vzťahov či iných právnych vzťahov zamestnávateľa a podnikateľa. Ani v tomto prípade nie je možné podmieniť prijatie všeobecne záväzného právneho predpisu súhlasom konkrétneho dotknutého zamestnávateľa. A už vôbec nemožno takýto súhlas s vydaním právneho predpisu podmieniť priamo v zákone.

    Dámy a páni, ak by sme prijali takúto tézu, hrubo by sme zasiahli do ústavného poriadku, konkrétne do ústavného postavenia ministerstva ako štátneho orgánu. Konkrétne by išlo o nedovolené obmedzovanie právomoci ministerstva dané čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Ústava nepredpokladá, že by všeobecne záväzný právny predpis mal byť podmienený súhlasom akéhokoľvek mimoústavného orgánu a už vôbec nie individuálneho zamestnávateľského subjektu ako subjektu súkromného práva, voči ktorému budú smerovať povinnosti vyplývajúce z tohto všeobecne záväzného právneho predpisu. Slovenská republika vo svojej platnej právnej úprave rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rešpektuje všetky podmienky uvedené v predmetnom odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce.

    Nedá mi, aby som sa neobzrela na chvíľu do histórie a nehovorila o tradícii rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na území našej republiky, ktorá bola zavedené už za Prvej česko-slovenskej republiky, za masarykovského poňatia demokracie, kedy v zákone o hromadných kolektívnych zmluvách z roku 1937 tento inštitút bol právne upravený a nebol ani v tom čase nezmyselne podmienený súhlasom dotknutého zamestnávateľa. Tento inštitút spolu s garanciami koaličných slobôd a slobodného kolektívneho vyjednávania bol v ére totality z právneho poriadku vypustený a znovu bol zavedený ako výraz demokratických zmien po roku 1989 zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Vtedy bol zákon pripravovaný federálnym ministerstvom práce, sociálnych vecí s expertnou podporou Medzinárodného úradu práce za účasti a bezvýhradného súhlasu sociálnych partnerov, opakujem, za účasti a s expertnou podporou Medzinárodného úradu práce a za bezvýhradného súhlasu sociálnych partnerov, teda hovorím o zástupcoch zamestnancov i zamestnávateľov.

    S rozširovaním záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa do prijatia tzv. Kaníkovej novely zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004 neboli žiadne problémy. Zamestnávatelia pred rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyjadrovali svoje stanovisko k predmetnému rozšíreniu. A tripartitná odborná komisia pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny posudzovala obdobné sociálne a ekonomické podmienky zamestnávateľa, na ktorého sa extenzia mala vykonať. Na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa nevyžadoval súhlas zamestnávateľa až do zmeny zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004, a to zákonom č. 585/2004 Z. z. Od 1. decembra 2004 sa na návrh vtedajšieho ministra práce, teda teraz pána poslanca Kaníka, zákon zmenil v tom zmysle, že extenziu možno vykonať len vtedy, ak zamestnávateľ, na ktorého sa má rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vzťahovať, s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí. V praxi to znamenalo podstatné zníženie počtu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv, čo sa preukázalo aj štatistickými údajmi. Keď pán minister, teraz už pán poslanec Kaník, predkladal túto novelu, dôvodil, že 60 % zamestnancov je pokrytých kolektívnymi zmluvami. V roku 2006 tak bolo necelých 30 % pokrytých kolektívnymi zmluvami. V roku 2007 nebola už rozšírená žiadna záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Tým sa absolútne znížilo pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.

    Zákon č. 328/2007 Z. z. na návrh pani poslankyne Janky Vaľovej opäť zmenil text § 7 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní v tom zmysle, že ministerstvo môže na návrh jednej zmluvnej strany alebo na návrh oboch zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ustanoviť všeobecne záväzným predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre ďalšieho zamestnávateľa, ktorý nie je členom organizácie zamestnávateľov, ktorá túto kolektívnu zmluvu uzavrela. To znamená, že podmienka súhlasu dotknutého zamestnávateľa na vykonanie extenzie bola zo zákona vypustené.

    Keďže niektorí reprezentanti Republikovej únie zamestnávateľov prejavovali výhrady voči právnej úprave extenzií, obrátila som sa v roku 2008 ako ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny na Medzinárodný úrad práce o poskytnutie odbornej pomoci v oblasti rozširovania kolektívnych zmlúv. Medzinárodný úrad práce nám poskytol odbornú, pomoc, a to prostredníctvom pána profesora Niklasa Bruuna z Fínska, experta Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združovania a pre kolektívne vyjednávanie. Jeho odborná misia sa uskutočnila v Slovenskej republike v dňoch 4., 5., 6. mája 2009, a to za účasti zástupcov a odborníkov Republikovej únie zamestnávateľov, reprezentatívnej organizácie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Konfederácie odborových zväzov a Nezávislých kresťanských odborov, ale aj ďalších odborníkov, ktorí participovali na príprave novely zákona o kolektívnom vyjednávaní prijatej v roku 2009. Odborná pomoc sa zamerala na nasledovnú problematiku spojenú s rozširovaním záväznosti kolektívnych zmlúv, a to najmä na úpravu zákonných podmienok pre rozširovanie kolektívnych zmlúv, procesu rozširovania kolektívnych zmlúv, výnimky z rozširovania kolektívnych zmlúv a, samozrejme, reprezentatívnosť zamestnávateľov a reprezentatívnosť pracovníkov ako odborov. Na základe výsledkov týchto konzultácií som v roku 2009 predložila novelu zákona, ktorá aj bola parlamentom prijatá a ktorá skvalitnila postup pri rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Novela zákona nanovo upravila znenie § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona. Rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dnes sa na základe odporúčania experta Medzinárodnej organizácie práce vykonáva na celé odvetvie, teda na všetkých zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ak sú splnené podmienky reprezentatívnosti, to znamená pokrytie určitého minimálneho počtu zamestnávateľov a ich zamestnancov. Text novely ešte pred schválením bol posúdený aj menovaným expertom Medzinárodného úradu práce, ktorý k nemu zaujal podporné stanovisko.

    Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že platná právna úprava rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v Slovenskej republike je kompatibilná s právnymi úpravami rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv v krajinách Európskej únie. Z porovnávacej štúdie Európskeho observatória kolektívnych pracovných vzťahov Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok vyplýva, že všetky členské štáty Európskej únie s výnimkou Veľkej Británie využívajú inštitút extenzií. Zdôrazňujem, že ani v jednom členskom štáte Európskej únie, ani v jednom členskom štáte Európskej únie nie je rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podmienené súhlasom dotknutého zamestnávateľa.

    Platná právna úprava rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je dobrá a vychádza z medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, najmä z Európskej sociálnej charty, revidovanej, z Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 a z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91.

    Účelom právneho inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je aj v jeho dnešnej podobe ochrana sociálneho zmieru, priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnaní a zamestnancov, zabezpečenie relatívne jednotného štandardu pracovnoprávnych a mzdových podmienok pre skupinu zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností. Je to na zabránenie sociálnemu dumpingu, zamedzenie neférovému konaniu niektorých zamestnávateľov, ktorí sa nestali členmi organizácie zamestnávateľov s úmyslom vyhnúť sa extenzii, aj keď nemajú dôvod na oslobodenie od plnenia. Naproti tomu predložený návrh skupiny poslancov na zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní, v ktorom navrhujú zmenu podmienok extenzie kolektívnych zmlúv, je zlým návrhom, ktorý škodí nielen rozvoju pracovných priaznivých podmienok férovej konkurencie v trhovej ekonomike, ale aj postaveniu zamestnancov v danom odvetví, na ktoré sa uzatvorené kolektívne zmluvy nevzťahujú. Tento návrh podporuje ambície len tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní zdieľať spoločné európske ideály podnikovej sociálnej zodpovednosti vyznávanej a podporovanej napr. aj takou vážnou organizáciou zamestnávateľov, ako je Business Europe, v ktorej sú združení najvýznamnejší zamestnávatelia Európy. Mimochodom, nedá mi, aby som tu nepripomenula aj Republikovú úniu zamestnávateľov, ktorá je paradoxne hlavným iniciátorom tejto navrhovanej zmeny. Tento návrh podporuje len tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní dodržiavať elementárne princípy férovej konkurencie, ba naopak, ktorí si chcú vylepšovať svoju pozíciu na trhu voči slušným konkurentom v odvetví, v ktorom podnikajú, najmä znižovaním nákladov na pracovnú silu. Konkurenčnou výhodou je pre nich lacná pracovná sila s minimálnymi nárokmi na dĺžku dovolenky, na pracovnú dobu, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na podporu regenerácie pracovnej sily, na doplnkové dôchodkové sporenie a na ostatné segmenty podnikovej sociálnej politiky. Neférovosť konkurenčnej výhody spočíva v tom, že znižovanie nákladov je na úkor sociálneho postavenia tých, ktorí pre zamestnávateľa v skutočnosti vytvárajú zisk. Zamestnávateľ, ktorý vyznáva princípy podnikovej sociálnej zodpovednosti a ktorý uskutočňuje priaznivú sociálnu politiku voči svojim zamestnancom, je oproti zamestnávateľovi uplatňujúcemu sociálny dumping v zjavnej konkurenčnej nevýhode. Takto si, páni pravičiari, predstavujete vytváranie zdravého konkurenčného prostredia, zákonnou podporou sociálneho dumpingu? Alebo nalejme si teda čistého vína: Ktorý dotknutý zamestnávateľ už len bude súhlasiť s extenziou, ak sa dobrovoľne neprihlásil k signatárstvu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už v procese vyjednávania, ak mu potom ešte dáme aj možnosť extenziu odmietnuť?

    Vážené kolegyne a kolegovia, ešte raz podčiarkujem, návrh zákona je zlý, absurdný. Škodí predovšetkým vytváraniu zdravého a férového konkurenčného prostredia. Škodí sociálnemu postaveniu zamestnancov a je v rozpore s duchom relevantných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ako aj v rozpore s princípmi podnikovej sociálnej zodpovednosti formulovanými samotnými sociálnymi partnermi v rámci Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce. Zároveň postráda elementárnu logiku. Ak extenzia vydaná všeobecne záväzným právnym predpisom je všade uznávaným núteným inštitútom rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy, je skutočne absurdné a nelogické podmieňovať jej vydanie súhlasom zamestnávateľa. Zároveň je aj neprimeraným zásahom do ústavných práv štátneho orgánu, keď vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu zákonom podmieňuje súhlasom individuálneho súkromného subjektu, na ktorý sa má tento všeobecne záväzný právny predpis vzťahovať.

    Vážené dámy, páni, vzhľadom na to, čo som uviedla, a na to, že som si dovolila vám predstaviť z odborného hľadiska, ako majú vyzerať extenzie záväznosti rozširovania kolektívnych zmlúv, musím povedať, že takýto návrh nemôžem ani ja, ale ani poslanci strany SMER – sociálna demokracia podporiť. V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku žiadam nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Žiadam o tom hlasovať. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, neevidujem. Pretože ste boli jediná prihlásená písomnou formou, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne.

  • Hlas z pléna.

  • Pani poslankyňa treba sa hlásiť do faktickej poznámky v súlade s rokovacím poriadkom, tak ako treba, uzatvoril som tú možnosť.

  • Reakcia poslankyne.

  • Ja som skončil, som povedal, že uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Platí to aj pre vás, aj tuto pre kolegu. Skúsme si povedať, že ten rokovací poriadok budeme dodržiavať.

    Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Evidujem poslancov, ktorými sú Miroslav Beblavý, Zoltán Horváth, Jana Vaľová, Branislav Ondruš, štyria. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Miroslav Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť k navrhovanej novele s podporným stanoviskom a možno aj s vysvetlením niektorých aspektov.

    Dovoľte mi na úvod trošku odľahčene sa venovať aj tomu, čo povedala pani Tomanová, že ona nazývala tú novelu z roku 2004, ktorá to zmenila, Kaníkovou novelou, aj keď na rozdiel od pani Vaľovej nenazývala ho Ľudkom Kaníkom, ale je tam zjavná aplikácia teda na neho. A, samozrejme, Ľudovít Kaník ako minister, myslím si, mal plné právo niesť kredit za túto novelu. A dovoľte, aby som len poznamenal, že bolo nás tam viacero, ktorí sme na tom spolupracovali. A myslím, že sme dodnes s tým spokojní, aj keď myslím si, že naozaj minister si vždy zaslúži gro kreditu, aj teda negatívneho kreditu.

    Teraz k samotnej vecnej ale podstate. Treba povedať, že tento návrh je dobrý. Je to dobrý návrh, by som povedal, vo všeobecnosti, ale je to osobitne dobrý návrh v slovenskej konkrétnosti dneška, a to z nasledovných dôvodov.

    Otázka extenzie kolektívnych zmlúv alebo teda rozšírenie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov, ktorými nebola dohodnutá, je vždy sporná. Jednoducho pchať zamestnávateľov do jednej mustry zamestnávateľov, ktorí už dávno môžu byť multisektorovo aktívni, ktorí pôsobia v rôznych častiach aj toho istého odvetvia, dávať im rovnaké podmienky nasilu je vždy sporné z hľadiska základného cieľa našej hospodárskej politiky, ktorým je tvorba pracovných miest. Ale tá nevýhoda toho môže byť obmedzená, ak platí to, že organizácie, ktoré ju uzatvárajú, sú naozaj reprezentatívne, naozaj zastupujú absolútnu väčšinu organizácií zamestnávateľských aj zamestnaneckých, ktoré v tom danom odvetví pôsobia, a najmä ak sa týka zamestnávateľov, ktorí pôsobia najmä na vnútornom trhu. To znamená, že ak máme na slovenskom trhu, povedzme, maloobchodu 90 % zamestnávateľov, ktorí sa dohodnú s odborármi, ktorí zastupujú 90 % zamestnancov, na určitých podmienkach, tak potom naozaj rozšírenie týchto podmienok na zvyšných 10 % má len obmedzené, aj keď stále nejaké negatívne, následky pre zamestnanosť . To je aj dôvod, najmä tá uzavretá povaha ekonomík, prečo tento inštrument naozaj začiatkom 20. storočia vznikol a v mnohých krajinách dodnes existuje, pretože vznikol v období dávno pred globalizáciou a v období, keď jednoducho každá krajina bola do veľkej miery pánom svojho pracovného trhu a do určitej miery aj pánom svojej ekonomiky. Naopak, čím menej tieto veci platia, čím je ekonomika otvorenejšia a čím sú odbory a zamestnávatelia menej reprezentatívni, tým väčší problém takýto návrh prináša. A to je práve prípad Slovenskej republiky. Slovenská republika, ako vieme, patrí medzi najotvorenejšie, najglobalizovanejšie ekonomiky v Európe. A pre takúto ekonomiku práve efekt možnosti rozširovať zmluvy, ktoré sú dohodnuté v jednej časti odvetvia, na podniky, ktoré s nimi nesúhlasia, kde s nimi nemusia súhlasiť ani ich vlastní zamestnanci, je veľkým rizikom pre zamestnanosť. A to sa koniec koncov aj môže prejaviť aj v praxi. Osobitne je to problém vtedy, ak sú odbory tak málo reprezentatívne, ale aj zamestnávateľ, treba povedať, ako je to na Slovensku.

    Pani bývalá ministerka Tomanová, musím povedať, buď je pomerne neinformovaná o povahe extenzií kolektívnych zmlúv alebo úmyselne zavádzala túto snemovňu, a to tým, že nespomenula jeden dosť zásadný aspekt. Je pravda, že v mnohých krajinách Európskej únie existuje nútená extenzia kolektívnych zmlúv a skoro v každej krajine je buď zákonom, alebo praxou podmienená tým, že odbory a zamestnávatelia, ktorí podpisujú tú pôvodnú zmluvu, musia mať väčšinu toho sektora. To znamená, že nie je pravda, že v Európe by mohla nastať situácia, kde si zamestnávateľský zväz zastupujúci tri podniky a odbory zastupujúce dva podniky podpíšu zmluvu a potom sa to na základe rozhodnutia štátu bude len tak rozširovať na celé odvetvie. Také príklady nepoznám. Treba sa spýtať, čo by bolo na Slovensku, ak by sme prevzali, povedzme, dobre, myšlienkový experiment, zhodíme zo stola novelu skupiny poslancov a prijmeme inú novelu, ktorá zakotví toto, povie, že možno rozširovať len také kolektívne zmluvy, kde na jednej alebo na druhej strane, resp. na oboch, sedia zástupcovia aspoň 50 % zamestnancov a zamestnávateľov v danom odvetví. Ja s takou novelou nemám problém, ale garantujem vám, že potom už nebude vôbec žiadna extenzia, pretože na Slovensku s výnimkou verejného sektora odbory ani zamestnávatelia takmer v žiadnom odvetví nereprezentujú viac ako 50 % aktívnych ľudí v tom danom odvetví. A vo verejnom sektore, ako viete, tie záväzné zmluvy máme, keďže zmluva vo verejnom záujme aj zmluva v štátnej službe sa týka všetkých. To znamená, keď dáme toto bokom, tak novela, po ktorej vy by ste volali, nazvem ju európska novela, nemecká novela, by mala ten istý efekt ako ten, ktorý navrhuje skupina poslancov. To znamená, že z môjho pohľadu, úplne povedané, či je to tak alebo onak, je mi to jedno. Mne sa z hodnotového hľadiska zdá novela navrhovaná skupinou poslancov lepšia, pretože jasne zakotvuje, že rozširovať proti vôli toho zamestnávateľa, nie je to, čo v slovenských podmienkach chceme. Ale myslím si, že to, čo je v podtexte vašich slov, pani exministerka, by viedlo k úplne rovnakému výsledku. Takže poprosil by som, aby sme v tomto boli čestní.

    Takisto by som poprosil, keď už sa odvolávate na toľko medzinárodných skúseností, napr. aby ste spomenuli rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý obdobné ustanovenie zrušil aj v Českej republike. A práve na základe tej nereprezentatívnosti teda on tiež nepovedal, že extenzia je protiústavná, ale povedal, že extenzia nereprezentatívna je protiústavná. A to je extenzia, ktorú ste zavádzali vy, pani exministerka.

    A takisto mi dovoľte pripomenúť, že Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, čo je organizácia združujúca 30 najvyspelejších a najbohatších krajín na svete, do ktorej sme sa dostali v roku 2000 a v ktorej sú krajiny ako Nemecko, ako Fínsko, ako Veľká Británia, ale aj ďalšie, nám opakovane odporúčala zrušiť nútenú extenziu. A to, že sme ju zrušili, považovala za jeden z najužitočnejších reforiem v tejto oblasti. A odkedy ste to vy znovu zaviedli, tak nám to neustále v každom ekonomickom prehľade pripomína, že je to chybný krok. Takže keď sa odvolávame na medzinárodné autority, poprosím citovať ich korektne, nie si ich vyberať selektívne.

    Takisto by som povedal, že treba byť intelektuálne úprimný v tom, keď niekto sa odvoláva na to, ako v roku 1990 bol prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý teda potom začal platiť v roku 1991, a na to, ako všetci zamestnávatelia vtedy s tým súhlasili. No vtedy zamestnávatelia neexistovali. V roku 1990 boli na oboch stranách v podstate tie isté záujmy, všetko bolo štátne. To znamená, to je tak, ako sa dneska odvolávať na to, čo bolo za socializmu z hľadiska regulácie, povedzme, trhu. Je to technicky možné, len nie je to intelektuálne čestné.

    Takisto by som povedal, že argumentovať tým, že by tento návrh novely bol v rozpore s ústavným poriadkom, sa mi zdá už mimoriadne zvláštne. A nepamätám si, pani poslankyňa, že by poslanci strany SMER v rokoch 2004 až 2006 podali podnet na Ústavný súd, kde by namietali tú predchádzajúcu novelu, ktorá bola prakticky v tom istom znení z tohto dôvodu. Čiže myslím si, že ak si myslíme, že je naozaj niečo problematické, tak bolo treba konať.

    Na záver mi dovoľte vyjadriť sa ešte k jednej veci. A to je pravdepodobný efekt vášho právneho stavu na slovenskú zamestnanosť. Existuje viacero ekonomických štúdií, ktoré sa pozerajú na to, aký je vplyv modusu kolektívneho vyjednávania na zamestnanosť v danej krajine. A tie štúdie, nie všetky, samozrejme, lebo vždy sú vo vede rôzne názory, ale absolútna väčšina, sa zhodujú na jednom, že efekt takéhoto sektorového vyjednávania a jeho rozširovania je najsilnejšie negatívny vtedy, keď neexistuje celoštátny rámec, ktorý by účinne koordinoval tie jednotlivé sektory tak, aby to nepreháňali. Tie výsledky sú jednoducho také, že ak budete mať sektorové vyjednávanie, ktoré máme my na Slovensku, nemáte teda celoštátnu koordináciu, ktorá by obmedzila súťaž medzi rôznymi sektormi a zväzmi, tak špeciálne odbory sa budú predháňať v tom, kto vybojuje svojim zamestnancom väčšie výhody, ale na úkor tých, ktorí nie sú zamestnaní a ktorí si pracovné miesta nenájdu. To znamená, že ten model, ktorý na Slovensku je, a vy ste ho ešte podporili, teda ten model, kde sa vyjednáva sektorovo a potom sa sektorovo súťaží a ešte sa to rozširuje na chudákov, ktorí s tým nič nemajú, je model, ktorý je pre zamestnanosť úplne najničivejší.

    Ja nechcem povedať, že sa vami súhlasím, a vy ste to nepovedali, ale myslím, že by sme sa zhodli na tom, že táto extenzia nie je to, čo na Slovensku vylieči, by som povedal, problém nezamestnanosti. Je to len jeden z mnohých krokov, ktoré treba urobiť. A hoci som tu nebol, ospravedlňujem sa, pri úvodnom slove, lebo som mal ešte jedno rokovanie, nepredpokladám, že by predkladatelia ho predkladali ako takú magickú pilulku, ktorá sama osebe všetko vyrieši. Ale takisto si treba povedať, že je to taký kus jedu, bez ktorého tie ostatné lieky samy o sebe tiež majú slabšiu účinnosť. Takže z tohto pohľadu mi dovoľte, aby som túto novelu privítal, aby som ju zhodnotil ako čiastkový prínos, ktorý, si myslím, pomôže. A poprosil by som, aby sme naozaj pri diskusiách o tom brali do úvahy stav organizovanosti a reprezentatívnosti slovenskej ekonomiky oboch strán sociálneho dialógu a nesnažili sa, by som povedal, robiť zo Slovenska Nórsko, keď ním nie je, lebo keď sa budú prenášať nejaké recepty, ktoré sem jednoducho nepatria, tak tie efekty budú iné a budú oveľa ničivejšie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami evidujem dve pani poslankyne, pani poslankyňu Vaľovú a pani poslankyňu Tomanovú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keďže som sa prihlásila aj do rozpravy neplánovane, tak vysvetlím niektoré veci, ktoré tu zazneli práve z úst pána Beblavého.

    Pán Beblavý, ja vám poviem iba toľko, málo čítate a veľa rozprávate. Ja vám poviem, aká je judikatúra českého výnosu Ústavného súdu o chvíľočku, mám to pripravené.

    A druhá vec, kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Áno, podali to vaši bývalí poslanci na Ústavný súd, nie je pravda, že to nepodali. Doposiaľ Ústavný súd v tejto veci nerozhodol.

    Takže, vážený pán kolega, viacej čítajte a menej rozprávajte, to vám chcem poradiť. Ďakujem.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tomanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, nedá mi na vás nezareagovať, ale len veľmi stručne, pretože myslím si, že moje vystúpenie bolo skutočne odborné a vymenovala som všetko, čo bolo potrebné, a povedala som aj to, že štát môže ovplyvňovať a zvyšovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami o. i. aj zákonnými úpravami pre rozšírenie kolektívnych zmlúv.

    Viete, vy tu hovoríte čosi o čestnosti. Ja by som sa nad tou vašou čestnosťou veľmi zamyslela, pretože vaše lobovanie aj v OECD sme zažili, keď sme boli v OECD. A taktiež nám bolo odporúčané, aby sme to zrušili. Ale zaujímavé bolo, že práve s tými ľuďmi, ktorí nám to vytkli, tak kolegovia vás stretli na obede. Čiže bola by som veľmi, veľmi rada, pán poslanec Beblavý, keby ste lobovali v prospech zamestnancov Slovenskej republiky, tých 2,2 mil. zamestnancov, a nie proti nim. Ale raz vám to aj títo ľudia spočítajú.

    A, prepáčte, keď chcete povedať, že do roku 2004 tu neboli žiadni zamestnávatelia. Tak asi ste sem spadli z Marsu.

  • S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil pán poslanec Miroslav Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    No ja by som povedal, že nebudeme asi znižovať úroveň tejto snemovne tým, pani Vaľová, že by sme súťažili v tom, kto tu viac prečítal. Obávam sa, že by to pre vás nedopadlo úplne najlepšie.

    Ale vecne k tomu, čo tu bolo povedané. Ja som hovoril o tom, že vy ste mohli podať ten náš zákon na Ústavný súd, ak ste si mysleli, že je protiústavný. To ste neurobili. Ak ste ma nepočúvali a interpretovali ste to inak, s tým už ja, bohužiaľ, nič nenarobím.

    A pokiaľ ide o pani poslankyňu Tomanovú, no ja som sa od vášho kolegu pána Ondruša dozvedel, že ovládam Európsku komisiu, teraz som sa dozvedel, že ovládam OECD. Musím sa priznať, že musím si začať dávať pozor na to, aké nitky po svete ťahám, lebo už sa začínam blížiť k vašej legende, Georgeovi Sorosovi. A myslím, že k tomu asi ťažko už niečo dodať, lebo veci, ktoré sú za hranicou ľudskej racionality, už ani ja neviem komentovať. Ďakujem.

  • Do rozpravy sa prihlásil ďalej pán poslanec Zoltán Horváth, ktorému týmto udeľujem slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ja na rozdiel od opozičných poslancov tento návrh mojich kolegov poslancov vítam, lebo tento návrh vracia veci z hlavy na nohy.

    Súčasný právny stav, ktorý v rámci nejakých protikrízových opatrení, keď sa dobre pamätám, v tom čase presadila pani exministerka Tomanová, bol nielen scestný, ale ukladal plniť povinnosti obsiahnuté v zmluve aj tomu, kto žiadnu zmluvu nepodpísal. Ale dovolím si ďalej povedať, že takýto návrh je navyše aj podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých poslancov protiústavný. Bol to akýsi jedovatý koktail, ako aj kolega Beblavý spomínal, keď sme zvyšovali vplyv odborárov a zvyšovali náklady firiem. Azda nikoho nemôžu prekvapiť spolitizovaní odborárski bossovia na námestiach našich miest sprevádzaných, chvalabohu, len takou hŕstkou svojich členov, keď akože protestujú proti ozdravnému balíčku verejných financií. Dámy a páni, nejde o nič iné než o politiku, ktorou stranícke odbory strany SMER, lepšie povedané, niektorí ich exponenti robia krovie príkladnej sociálnej politike minulej vlády, ktorá priviedla verejné financie na grécku cestu. Tento zákon bol jedným z ukážkových príkladov, za čo sa odborárski bossovia zapredali, za podiel na moci, možnosť diktovať tým, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Nie, dámy a páni, tu vôbec nejde o sociálny dialóg. Zákony ako ten, ktorý dnes ideme meniť, išli na ruku dobre plateným profesionálnym odborárom v ich snahe rozširovať svoj vplyv. Dnes máme na stole odstránenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv aj pre tých, ktorí ich nikdy nepodpísali, neprijali a ani nikoho nesplnomocnili na vyjednávanie o nich. Už v čase schvaľovania snahy nútiť firmy vo vzťahu k zamestnancom a rešpektovať dohody, ktoré si s nimi nedohodli, zistil TREND Barometer, že podľa 80 % oslovených manažérov povinné rozšírenie kolektívnych zmlúv rozhodne či pravdepodobne prispeje k rastu nezamestnanosti. Zvyšných 20 % si myslí, že je to neužitočné opatrenie, ktoré prináša len ďalšiu zbytočnú administratívu.

    Tento zákon a vôbec celá myšlienka rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv je podľa môjho názoru scestná, ba, by som povedal, až zvrhlá, lebo je podľa mňa a podľa ďalších poslancov koaličných, ale aj organizácií združujúcich zamestnávateľov, opakujem, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach. Aj preto sme podali 16. apríla 2007 podanie na Ústavný súd, v ktorom sme namietali protiústavnosť predchádzajúcej novely, ktorá prvýkrát vypustila podmienku, že zamestnávateľ musí s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasiť. Je pre túto etapu slovenských dejín typické, že Ústavný súd, ktorý ste obsadili svojimi ľuďmi, dodnes nerozhodol. Mimochodom, tak ako to bolo spomínané, v rovnakom čase ako náš Ústavný súd riešil tento problém aj Ústavný súd Českej republiky. Ten na rozdiel od nášho už rozhodol a zrušil násilné rozširovanie kolektívnych zmlúv. To je, dámy a páni, ďalší z dôvodov pre ktoré vítam predloženú novelu. Národná rada, my všetci sme skladali sľub, máme za povinnosť dodržiavať ústavu a zákony. Beriem teda predloženú novelu ako malý krôčik parlamentu k uvedomeniu si vlastnej zodpovednosti a k náprave stavu.

    Dámy a páni z opozície, často sa odvolávate na švédsky model silného sociálneho štátu ako na svoj vzor. Viete, ako je táto problematika vyriešená v sociálnom Švédsku? Vo Švédsku možnosť rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv neexistuje, kolektívne zmluvy sú záväzné výlučne pre tie subjekty, ktoré si ich uzavreli.

    Dnes platný zákon je aj po legislatívnej stránke nepodarok, ktorý neakceptoval ani zásadné pripomienky pri jeho prijímaní vtedajšieho ministerstva spravodlivosti. Verím preto, že predloženú novelu podporíte a okrem nápravy nespravodlivosti, ktorú spôsobil takto, prispejete aj k rýchlejšiemu naštartovaniu ekonomiky a rastu zamestnanosti, o ktorý nám, samozrejme, dúfam, v prvom rade všetkým ide. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pánovi spravodajcovi Horváthovi, lebo podľa môjho názoru vystihol podstatu toho súčasného stavu, ktorý je v tom, že súčasný stav je tiež podľa mojej mienky protiústavný a bráni rastu zamestnanosti, pretože som presvedčený, že je absurdné niekomu prikazovať niečo, k čomu sa nezaviazal. Je to proti slobode podnikania, je to proti zdravému rozumu a jednoznačne to bráni rastu zamestnanosti na Slovensku. Takže takisto vítam iniciatívu pána poslanca Kaníka, jeho kolegov a rád ju podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy sa ďalej prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová. Nech a páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pôvodne som sa nechystala prihlásiť do tejto rozpravy, ale keď sa takto vedie schôdza, ako sa vedie, že sa tu hráme ako v televíznej relácii, na rýchlu ruku, tak to ma nebaví, tak sa radšej prihlásim do rozpravy.

    Extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Hlavným účelom rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je ochrana zamestnancov, zabezpečenie rovnakého štandardu pracovnoprávnych a mzdových, ako aj vyrovnaných konkurenčných podmienok zamestnávateľov v určitom odvetví s obdobným predmetom činnosti a s obdobnými ekonomickými a sociálnymi podmienkami. Myslím si, že budete všetci súhlasiť, že ak je firma, ktorá má obdobné podmienky, vyrába obdobný produkt a podniká v Bratislave a podniká na východnom Slovensku, tak by mali zamestnanci mať obdobné sociálne podmienky, čo sa, vážení, nedeje.

    Pán Beblavý spomenul zamestnávateľov ako chudákov. Ja nebudem rozprávať o chudákoch, ja si vážim každého zamestnávateľa, ktorý vytvorí čo len jedno pracovné miesto, aj sám pre seba, ale, samozrejme, nastavme si určité pravidlá a povedzme si, ako sa rozširujú extenzie alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, akým spôsobom, aká je ich momentálna právna úprava. Nie je to pravda, že je to bez nejakého vedomia alebo svedomia, alebo kohokoľvek zo zamestnávateľov, že o tom nevedia. Pre objektívnosť procesu rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny zriadená tripartitná komisia, podotýkam, tripartitná, to znamená, že pozostáva zo zamestnávateľov, zamestnancov a ministerstva práce, komisia pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ako poradný orgán ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo ministra momentálne, v ktorej sa prerokováva každá žiadosť o rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. K rozširovaniu sa môžu vyjadriť zástupcovia odborov, zamestnávateľov, ako aj zástupcovia štátu. Takisto táto reprezentatívnosť je krytá § 7 v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Čiže to je z roku 1991. A nie je pravda, že by sa niečo dialo pod rúškom tajomstva, nie je pravda, že sa niečo deje bez toho, aby sa na firmu, ktorá nemá na to ekonomické podmienky, mohla rozšíriť zmluva vyššieho kolektívneho stupňa. Chcela by som povedať, že doposiaľ sa ešte nestalo, aby na základe extenzie nejaká firma skrachovala, doposiaľ sa ešte nestalo, aby sa na základe extenzie prepúšťali zamestnanci. Preto si myslím, že každá firma, ktorá má ekonomické podmienky na to, tak táto firma môže byť zaradená, tak ako som povedala, aby nevznikali rozdiely aj regionálne, do extenzií a do zmluvy vyššieho stupňa.

    Vrátim sa k judikatúre Českej republiky, pretože som si ju našla, pretože som si myslela, že sa práve na toto budete odvolávať. Ale povedzme pravdu, že judikatúra Českej republiky, to je úplne iný prípad a pojednáva o úplne inom prípade ako o tom, kedy poslanci, vaši poslanci, dali na Ústavný súd extenzie a návrh taký, ako sme ho vlastne my predložili, dodnes Ústavný súd nevyriekol žiaden rozsudok. A ak by bol totožný s tým v Českej republike, tak si myslím, že by ho Ústavný súd vyriekol totožne na Slovensku ako totožne v Česku. Jednoducho tam ide o spôsob konania, nie o procedúru, procedúra nebola nikdy napadnutá, teda ide o spôsob konania. A ak by to tak bolo, tak Česká republika by potom nemala extenzie a tie by boli dodnes zrušené, ale Česká republika má dodnes extenzie, má dodnes vyššie kolektívne zmluvy. A dodnes tento proces tam nebol zastavený, pretože Ústavný súd v tejto veci nevydal takéto rozhodnutie, ktoré sa tu snažíte podsúvať tejto snemovni a občanom Slovenskej republiky. Chcela by som povedať, že Slovenská republika má vyššími kolektívnymi zmluvami pokrytých 29 % zamestnávateľov, zatiaľ Česi to majú na 60 %, vážení. Takže neprirovnávajte Českú republiku ku Slovenskej, lebo, ako hovoria Česi, je to nebe a dudy. A my ešte dneska chceme jednoducho zrušiť aj tých 29 %, ktorými sú vlastne pokrytí zamestnávatelia.

    Samozrejme, ja, keďže som v sociálnom výbore, a určite aj moji kolegovia sme proti tomu, aby sa ktorákoľvek firma likvidovala. A nikdy sme nepristúpili k takým opatreniam, aby to bolo pre firmy likvidačné, pretože jednoznačne, ako som povedala, je tam tripartitná komisia, kde sú zamestnávatelia zastúpení. A tí sa môžu vyjadriť k tomu, či daná firma môže alebo nemôže mať extenziu.

    A teraz tak trochu z inej...

  • Hlas poslanca.

  • Pán kolega, ja viem, že sa ti páčim, už si mi to viackrát povedal. Prosím ťa, nevyrušuj ma, už šiestykrát tu so mnou komunikuješ. Keď niečo chceš, tak ma počkaj vonku, nekomunikuj so mnou.

  • Smiech v sále.

  • Ale sústavne tu rozpráva so mnou, komunikuje, ja komunikujem so snemovňou.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Oboch vás chcem upozorniť, aby ste si toto laškovanie nechali niekde inde. Pokračujte, prosím, pani poslankyňa.

  • Upozornite kolegu, nech nerozpráva so mnou a nech nevykrikuje. Ďakujem.

    Chcela by som povedať, že jednoznačne bolo z vašej strany pertraktované stále, že kolektívne zmluvy vyššieho stupňa zlikvidujú zamestnávateľov, Zákonník práce zlikviduje zamestnávateľov, minimálna mzda zlikviduje zamestnávateľov. Jednoducho ste rozprávali, čokoľvek sme my navrhli v tejto snemovni, všetko bolo zlé, všetko malo katastrofický scenár a všetko likvidovalo zamestnávateľov. Keď sme sa pýtali zamestnávateľov, či majú problém so Zákonníkom práce, dočkali sme sa kladnej odpovede. Nikto nemal s tým problém. Viete, s čím majú problém zamestnávatelia? Toto ste výborne nastavili. Pán Mikloš pol roka keď tu sedel v poslaneckej lavici, vykladal, ako treba znížiť odvody, pol roka vykladal, že treba znížiť odvody, že to je tá najlepšia vec, ktorú môžeme pre zamestnávateľov urobiť. Ja sa k tomu prikláňam. A keď nesedíte na tejto strane a sedíte na tejto strane, skúste to takisto preniesť do zákonov, nerozprávajte veci, že kolektívne zmluvy vyššieho stupňa budú niekoho likvidovať, pretože kolektívne zmluvy vyššieho stupňa iba navodia štandard firmám, sú ekonomicky silné, ktoré môžu ľuďom dať lepšie sociálne štandardy, lebo ja spájam jednu vec. Povedzte mi, ktorý podnikateľ alebo ktorá firma pristúpi k lepším sociálnym opatreniam bez toho, aby musela ak si je vedomá, že jej to zníži zisk. Chcem tú firmu vidieť. Takže jednoznačne skúste znížiť odvody. A tak pomôžete zamestnávateľom. To, čo ste pol roka vykrikovali pred voľbami, skúste teraz urobiť, my sme za. A toto bude jednoznačne dôkaz, že so zamestnávateľmi to myslíte vážne, že myslíte vážne, že chcete jednoznačne podporiť, aby zamestnávatelia zamestnávali viacej zamestnancov. A myslím si, že veľmi výstižný článok bol taký, že, pán Kaník, zamestnávatelia sa tešia, lebo ide pán Kaník a spol. rušiť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Dodatok je: Zamestnanci plačú. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Ľudovít Jurčík, Miroslav Beblavý, Ivan Štefanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ľudovít Jurčík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No vypočuli sme si tu aj kultúrnu vložku na tému nahovárania si, keď si nahovára jeden druhého. Ale myslím si, že k tomu by som sa nerád vyjadril.

    Zarazili ma slová „vyrovnané konkurenčné podmienky“. Už to len zakážme zo zákona. Je to tak trošku uletená vec preto, lebo keby sme ich mali nejakým spôsobom zo zákona alebo nejakého nariadenia dané v tom konkurenčnom prostredí, tak by sme dnes trošku boli ďalej ako v jaskyni alebo možno pred jaskyňou. Jednoducho to nejde, je to nezmysel. Samozrejme, môžeme uvažovať s tým, že ľavica má vždy iné videnie sveta, keď si myslí, že všetko treba organizovať, riadiť, najlepšie z centra, najlepšie po nejakom zásahu jedného centrálneho človeka. Nie je to tak.

    Myslím si osobne, že minimálna mzda naozaj likviduje podnikateľské prostredie, ale to tí, ktorí nikdy v živote nestáli pred zamestnancami a neboli zodpovední za to, aby im dali prácu, aby im zabezpečili mzdu, výrobný program a odbyt, nemôžu pochopiť. Nemám im to za zlé, ale musím im to povedať.

    A že nikto nemá problém so Zákonníkom práce. No ja som asi potom v inom štáte, lebo ja som sa stretol v drvivej väčšine so zamestnávateľmi, ktorí práve problémy so Zákonníkom práce majú, niektorí dokonca veľmi veľké.

    Samozrejme, sme chceli znížiť odvody a chceme ich aj znížiť, ale, úprimne povedané, nemali sme o tom až tak veľa informácií ako dnes. A za tú dobu, odkedy sme prišli my, povedzme, ako SaS s týmto návrhom, uplynulo dosť veľa doby na to, aby sa tie podniky v tomto štáte tak veľmi zhoršili, že sme nútení dokonca zvýšiť DPH, aj keď to nechceme urobiť. Ďakujem.

  • Ďalej sa faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste sa vo faktickej poznámke na mňa osopili ohľadne čítania teda rozhodnutia českého Ústavného súdu. Tak dovoľte mi, aby som vám ho odcitoval, aby sme vedeli, o čom hovoríme: „Ústavní soud konstatuje, že dikce napadaného zákonného ustanovení nesplňuje požadavek úplnosti, jenž pro zákonné zmocnění k extenzi působnosti kolektivní smlouvy vyššího stupně plyne z principu proporcionality, a to deficitem úpravy reprezentativnosti kolektivního vyjednávaní.“ To znamená, že to, čo som presne vo svojom vystúpení povedal, povedal český Ústavný súd. Takže poprosil by som nabudúce raz uvažovať, než človek povie.

    A druhá vec, čo by som povedal, je, že nie je náhoda, že Slovensko práve spomedzi ekonomík OECD zaznamenalo najväčší prepad zamestnanosti počas krízy, pretože práve všetky tie opatrenia, ktoré ste vy nastavili, boli nastavené na dobré časy, keď až tak nevadili, ale v okamihu keď to auto začalo schádzať z cesty, tak tie vaše opatrenia zabezpečili to, že buchlo do tej priekopy úplne natvrdo. A to je situácia, ktorú sme my dneska zdedili .

    A posledná vec, čo by som možno pokúsil sa opäť vysvetliť, je, že ja mám pocit, že vy úprimne nechápete, ani vaši kolegovia to tak nechápu, že slovenský systém kolektívneho vyjednávania je postavený na veľkej miere slobody, kde si traja ľudia môžu založiť odbory a v podstate traja ľudia môžu založiť zamestnávateľský zväz. V takom systéme nemôžete mať rovnaké práva a v podstate verejnú moc im zverovať ako v systémoch, kde od odborov aj zamestnávateľov požadujete vysokú mieru reprezentatívnosti a kde na to, aby niečo zmohli, musia zastupovať 51 % zamestnancov. To sú úplne iné systémy a úplne iné logiky. A keď i ch zmiešate, tak vyvoláte situáciu, kde traja ľudia teoreticky môžu sa rozhodnúť, že 100 000 ľudí sa bude podľa niečoho správať. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa Vaľová, zaujala ma jedna veta okrem mnohých vo vašom vystúpení, ktorú si dovolím odcitovať: "Firma, ktorá má ekonomické podmienky na to, tak tam môže byť zaradená.“ Myslím si, že toto je presná charakteristika toho, v čom sa odlišuje vaše a naše chápanie tejto situácie, pretože vy stále chcete niekoho zaraďovať k niečomu, dirigovať, vy chcete diktovať podmienky aj proti vôli tých, ktorí sa dohodnú na inej forme kolektívneho vyjednávania, príp. na inej dohode so svojimi zamestnancami. Toto je základný problém. Pokiaľ stále budete presadzovať takúto formu, ktorá pôjde zhora, a nebudete rešpektovať základnú formu sociálneho dialógu, ktorá sa má odohrávať na úrovni firiem a podnikov, no tak určite neprídeme ku konsenzu, pretože ja som úplne presvedčený a hlboko presvedčený, že forma centralizácie a presadzovania násilnej formy kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na tých, ktorí s tým nesúhlasia, vedie len a len k zhoršeniu podnikateľského prostredia a len a len k zhoršeniu tvorby pracovných miest na Slovensku, teda de facto k nárastu nezamestnanosti. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky sa hlási pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí reagovali.

    Pánu Štefancovi a pánu Beblavému odpoviem jednou vetou. Nemôže to byť násilná forma, ak o tom rozhoduje tripartita. Tripartita sú zamestnávatelia, zamestnanci a ministerstvo, sú to zástupcovia, ktorí sú tam riadne zvolení a ktorí tam fungujú a posudzujú tieto zmluvy.

    Ďalšiu vec chcem povedať, že nemiešajme to tu, prosím vás pekne, pán Beblavý, stojím si za tým, že viacej musíte čítať a menej rozprávať, lebo ste to sám prečítali, že chýba úprava reprezentatívnosti. Veď my ju máme v tej tripartite, vážení, veď to upravuje § 7, že je to zamestnávateľ, zamestnanec a vlastne ministerstvo. Česi majú úplne iný model.

    A takisto, pán Beblavý, zase vám poviem, viacej čítajte a menej rozprávajte. Traja ľudia nemôžu vytvoriť odbory, traja ľudia môžu vytvoriť zamestnaneckú radu, ale tá nemôže zo zákona kolektívne vyjednávať. Takže je to úplne niečo iné, čo vy tu rozprávate, ale vám to odpustím, vy ste ešte mladý, tak ja si myslím, že už do konca volebného obdobia tieto výrazy vám nebudú cudzie a budete sa vedieť v tých základných veciach pri kolektívnom vyjednávaní orientovať.

    A čo sa týka pána Jurčíka, chcela by som povedať, že povedali ste, že sme v diere. No, vážení, máme 29 % zamestnávateľov pokrytých kolektívnymi zmluvami. Česi to majú pokryté nad 60 %. Tak potom oni sú kde? V tundre? Alebo kde sú? V akej diere sme to? Vážne, sme v diere, pretože naši zamestnanci, ktorí pracujú a ktorí môžu mať sociálne výhody, ani tieto nebudú mať, ak sa zrušia tieto extenzie, ani tých 29 %, ja vám garantujem, nebude pokrytie a títo ľudia budú pracovať v úplne odlišných ekonomických podmienkach ako Česi.

    A ešte niečo poviem. Vážim si každého zamestnávateľa, ktorý vytvorí pracovné miesto, prosím vás, poďme dole z odvodmi, pol roka ste po tom kričali, tak to urobme.

  • Skôr ako dám slovom pánovi Ondrušovi, pani poslankyňa Vaľová, keďže ste ma nepriamo oslovili na úvod svojho vystúpenia, vám chcem garantovať, že v snahe byť čo najobjektívnejší pri vedení schôdze si s vami rád dohodnem možný iný termín, kým sa budete môcť prihlásiť do faktickej poznámky, ak to je nutné. Myslím to veľmi úprimne.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som aj ja, tak ako, myslím, to bola pani poslankyňa Tomanová, chcel, ale bez pejoratívneho významu, nazvať túto novelu kaníkovskou, jednoducho z toho dôvodu. že Ľudovít Kaník raz ako minister a teraz ako poslanec je predkladateľom tohto návrhu. Ale aby sa pán poslanec Beblavý necítil dotknutý, pokojne to môžem nazvať aj novelou kaníkovsko-beblavovskou, lebo zdá sa, že je vás dosť málo, páni, ktorých opakovane tento problém trápi tak, že navrhujete obmedzenie rozširovania kolektívnych zmlúv.

    Keď dovolíte, ja by som tiež na úvod v nadväznosti na pani poslankyňu Vaľovú stručne vlastne vysvetlil, ako to dnes vyzerá. Takže keď príslušný zväz zamestnávateľov podpíše kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s príslušným odborovým zväzom, napr. Zväz elektrotechnického priemyslu s Odborovým zväzom KOVO, tak jeden z týchto dvoch subjektov môže, čo stačí, požiadať, aby táto kolektívna zmluva platila aj v podnikoch, na ktoré sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa nevzťahuje, pretože tie podniky nie sú členmi príslušného zväzu zamestnávateľov. Túto žiadosť predloží ministrovi práce. Ten ju nechá posúdiť tripartitnou komisiou, v ktorej sú opäť aj zamestnávatelia, aj odborári, a až na základe tohto odporúčania sa opäť on sám rozhodne, či platnosť kolektívnej zmluvy rozšíri na všetky podniky v odvetví alebo nie.

    Aby som bol naozaj korektný, tak ako nás pán poslanec Beblavý vyzval, tak musím krátko zareagovať na to odporúčanie OECD. Pán poslanec, ak nás teda vyzývate ku korektnosti, tak musím povedať, že v tom prípade, čo ste vy povedali o odporúčaní OECD, ste vy asi tak korektný, ako bol Boris Jeľcin abstinent, lebo síce OECD naozaj takéto odporúčanie vydala, a dokonca máte aj pravdu v tom, že členmi OECD sú Nemecko a ja neviem ďalšie štáty, Francúzsko a tie, ktoré ste menovali, ale pravda je taká, že mechanizmus rozširovania, ktorý máme na Slovensku, s menšími obmenami používajú všetky európske štáty, a to aj členovia OECD. A dôvodov je niekoľko. Z nich jedným je vytváranie rovnakých nediskriminačných podmienok pre zamestnancov v rovnakom odvetví, iným je zamedzenie nekalej konkurencie, lebo ak jeden podnik dodržiava isté sociálne štandardy, mzdové, pracovné a tak ďalej, a druhý nie, tak ten druhý celkom pochopiteľne môže svoje výrobky ponúkať lacnejšie, ale za cenu tzv. sociálneho dumpingu.

    Rád by som pripomenul, že tento princíp sa v medzinárodnom meradle používa bežne. Štáty napr. obmedzujú dovoz z krajín, ktoré nespĺňajú napr. politické kritériá pri dodržiavaní ľudských práv alebo práve sociálne kritériá pri dodržiavaní práv zamestnancov. Tento mechanizmus je dokonca taký bežný, že podľa porovnávacej štúdie Európskeho inštitútu pre sledovanie kolektívnych pracovných vzťahov neexistuje v Európskej únii krajina, v ktorej by v posledných dvoch dekádach existoval reálny tlak na rušenie či obmedzovanie rozširovania kolektívnych zmlúv. Výnimkou z tohto pravidla je iba Veľká Británia, kde toto rozširovanie zrušila ešte vláda Margaret Thatcherovej. Takže po odchode konzervatívcov z vlády túto otázku otvorili odborári, samozrejme, v tom zmysle, aby sa rozširovanie opäť vrátilo do legislatívy. Ak máme byť korektní, tak si povedzme aj, že pán spravodajca má pravdu, ak hovorí o tom, napr. že toto rozširovanie vo Švédsku neexistuje. Ale treba povedať, prečo to tak je. Totiž Švédsko nie je jedinou krajinou, ktorú by ste takto mohli menovať. Treba povedať, že rôzne princípy rozširovania kolektívnych zmlúv sa používajú v Európe s výnimkou Nórska, ktoré ale nie je členom Európskej únie, Švédska a Veľkej Británie. A teraz, Veľkú Britániu som spomenul. Tam to proste zrušila Margaret Thatcherovej. A severské krajiny jednoducho nemajú dôvod, aby mali takýto mechanizmus rozširovania, a to z veľmi jednoduchej príčiny. Severské krajiny majú už samotnými kolektívnymi zmluvami pokrytú takú obrovskú časť podnikov, resp. zamestnancov, že vlastne už nemajú ani na koho poriadne tie zmluvy rozšíriť. Tam tými zmluvami je pokrytých približne 90 % zamestnancov. Mimochodom, rozširovanie sa prakticky nepoužíva ani v ďalších dvoch nám oveľa bližších európskych krajinách, v susednom Rakúsku a v neďalekom Slovinsku. Ale prečo? Tam je zase bezmála 100 % zamestnávateľov čiže podnikov pokrytých samotnými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa, pretože podľa ich legislatívy majú povinné členstvo v obchodných a priemyselných komorách. A obchodné a priemyselné komory majú zo zákona povinnosť viesť kolektívne vyjednávanie. Čiže zastupujú to, čo u nás robia zamestnávateľské zväzy a združenia. Čiže opäť v podstate niet ich na koho rozširovať, lebo už keď sa podpíšu tie kolektívne zmluvy, tak v podstate pokrývajú, ako som povedal, v podstate 100 % podnikov. No a v prevažnej väčšine krajín sa zmluvy rozširujú tzv. verejným aktom. Čiže buď je to rozhodnutie, alebo uznesenie, nariadenie alebo výnos nejakého vládneho orgánu, napr. ministerstva práce, alebo nejakého orgánu, ktorý podlieha ministerstvu práce.

    Ale to, čo je dôležité, je to, že ani minister, ani jeho poradný orgán nemôže pri rozhodovaní o rozšírení platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rozhodovať svojvoľne. A aby vôbec sa mohlo uvažovať o tomto rozšírení, musia byť splnené viaceré podmienky. O niektorých sa tu hovorilo. To je napr. tá reprezentatívnosť. Čiže ak ju podpísalo málo podnikov v rezorte, tak sa jednoducho rozširovať nesmie, nesmie sa rozširovať ani na podniky, v ktorých je menej ako 20 zamestnancov, nesmie sa rozširovať na podniky, ktoré sú v konkurze, ktoré sú v reštrukturalizácii. A takisto je tam veľmi dôležité, že tam musí byť zachovaná klasifikácia tých pracovných odborov podľa už teda platnej podpísanej kolektívnej zmluvy. Takéto podmienky máme v zákone aj my. Lenže v niektorých európskych krajinách, aby sme pán kolega Beblavý boli úplne korektný, poviem, sú tie pravidlá dokonca ešte prísnejšie. Napr. niektoré spolkové štáty NSR prijali také zákony o verejnom obstarávaní, ktoré vyžadujú od dodávateľov v odvetviach stavebníctva a dopravy, že musia dodržiavať príslušnú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, inak nedostanú verejnú zákazku. V Taliansku zase súdy musia posudzovať platové požiadavky pracovníkov v podnikoch, ktoré nemajú kolektívnu zmluvu uzavretú podľa taríf, ktoré sú dohodnuté v kolektívnych zmluvách v rámci príslušného rezortu. A vo viacerých európskych krajinách existuje systém, kde keď sa posudzuje pri verejnom obstarávaní, či ponúknutá cena je neprípustne nízka, tak sa vychádza aj z toho, akú mzdu majú v danom podniku. A tá mzda musí byť na úrovni alebo nad úrovňou dohodnutou v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Takže náš dnes platný zákon o kolektívnom vyjednávaní v tých ustanoveniach, v ktorých definuje rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, je v porovnaní so zvyškom Európy štandardný, dokonca v niektorých krajinách je to ešte oveľa prísnejšie, stanovuje množstvo podmienok, ktoré musí byť najprv splnené, a až potom sa posudzuje, či vôbec minister dostane odporúčanie ich rozšíriť alebo nerozšíriť. A navyše sám minister sa nakoniec rozhodne, či to urobí alebo neurobí. V tejto súvislosti len poviem konkrétny príklad. Pán minister Mihál to už po svojom nástupe aj využil, keď 27. júla zrušil rozhodnutie svojej predchodkyne o rozšírení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa medzi Zväzom strojárskeho priemyslu a Odborovým zväzom KOVO.

    Vážené kolegyne a kolegovia, až do roku 2003 sme vlastne problém s rozširovaním kolektívnych zmlúv na Slovensku nemali. Tento systém nespochybňovali ani zamestnávatelia, ani pravicové vlády či pravicoví ministri. Obrat nastal až po nástupe pána Ľudovíta Kaníka na post ministra, ktorý začal blokovať rozširovanie zmlúv práve s týmto argumentom, že on bude rozširovať zmluvy iba na tie podniky, ktoré s tým súhlasia. Vtedy ho tripartitná komisia upozornila, že takúto podmienku zákon nestanovuje a on ako reprezentant štátneho orgánu musí postupovať podľa zákona. A tak sa pán minister, vtedy minister Kaník, rozhodol, že predloží do Národnej rady novelu, ktorá presne túto vec premietla do zákona. No a v tom období sa potom rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zastavilo.

    Treba povedať, že už vtedy, a niet pochýb, že aj teraz konal pán Ľudovít Kaník vyslovene na objednávku časti, opakujem, na objednávku časti zamestnávateľov, z ktorých vznikla Republiková únia zamestnávateľov. Práve táto republiková únia sa dvakrát obrátila aj na Ústavný súd, aby rozširovanie zakázal. Už tu odznelo, že rozširovanie nerozhodol. Pritom bola tu už debata, podkladá sa najmä demagogické odkazovanie sa na rozhodnutie českého Ústavného súdu, pri ktorom treba povedať, že český Ústavný súd rozhodoval o inom zákone, než máme my dnes. A dnes platný zákon v Českej republike nikto takýmto spôsobom nenapáda a rozširovanie kolektívnych zmlúv tam majú. Tie dôvody sme, samozrejme, už počuli. A ja si myslím, že pri tých dôvodoch, podľa ktorých rozhodoval český Ústavný súd, je dôležité povedať, že práve dôvody, pre ktoré rozhodoval, a to, ako rozhodol, dokazuje, že ani naša právna úprava nie je v rozpore s princípom právneho štátu, ako to vo svojom úvodnom vystúpení povedal pán Kaník, pretože to, čo povedal český Ústavný súd, je, že je dôležité, aby sa rozširovali kolektívne zmluvy podľa jasných kritérií určených zákonom. Čiže ak máte v zákone vymedzené všeobecné, opakujem, všeobecné znaky, právne, ekonomické, štatistické ap. a tieto znaky sú splnené, tak musí platiť dané ustanovenie zákona na všetky právne subjekty, nie na tie, ktoré sa rozhodnú, že ten zákon sú ochotné akceptovať. A z tohto hľadiska, opakujem, práve rozhodnutie českého Ústavného súdu svedčí o tom, že naša právna úprava nie je v rozpore s princípom právneho štátu.

    No už iba dodám, že Republiková únia zamestnávateľov, za ktorú tu dnes kope aj pán poslanec Kaník, bojuje proti tomuto zámeru verejne aj tak, že klame, podvádza verejnosť, ale aj samotné ministerstvo práce. Jeden príklad za všetky poviem. Napr. tento rok namietala rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v oficiálnom dokumente tak, že so zdvihnutým prstom uviedla zoznam 1 400 firiem, ktorých by sa rozšírenie dotýkalo. Lenže do tohto zoznamu nahádzala aj plno firiem, ktoré nemôžu spĺňať podmienky pre rozšírenie z hľadiska pracovných odborov zamestnancov. Boli tam firmy, ktoré už mali kolektívnu zmluvu, boli tam firmy, ktoré boli v konkurze alebo v reštrukturalizácii, no a takisto tam boli firmy z úplne iných odvetví, ako sú napr. doprava, poľnohospodárstvo, drevovýroba, zdravotníctvo, potravinárstvo, služby a podobne. Čiže takúto hodnotu majú argumenty Republikovej únie zamestnávateľov, keď argumentujú proti tomuto rozšíreniu. Na záver len dodám, že RÚZ si dala vypracovať v Nadácii F. A. Hayeka analýzu, ktorá potvrdila všetky argumenty, o ktorých tu v súvislosti s rozširovaním kolektívnych zmlúv hovorím, vrátane toho, čo som povedal o iných európskych krajinách.

    Vážené kolegyne a kolegovia, domnievam sa z právneho hľadiska, že zmenou len ods. 1 v § 7 a ponechaním odsekov 2 až 12 a § 7a tohto zákona nastáva v systéme úplný zmätok. Ak máme postaviť rozširovanie kolektívnych zmlúv vyslovene iba na súhlase zamestnávateľa, tak potom je úplne zbytočné skúmať aj tie ďalšie skutočnosti, aj tie ďalšie podmienky, či vôbec sú splnené v zákone. Z tohto pohľadu je právne čistým riešením len vypustenie § 7 a §7a, teda úplne vypustenie systému rozširovania, alebo teda ponechanie súčasnej právnej úpravy, pretože je zbytočné a administratívne náročné zisťovať, či tá žiadosť o rozšírenie kolektívnej zmluvy spĺňa nejaké zákonné podmienky, keď napokon aj tak sa rozhodne samotný zamestnávateľ, či s tým rozšírením súhlasí alebo nesúhlasí.

    Na záver by som rád podčiarkol, že návrh pána poslanca Kaníka vychádza z filozofie, že zákon určí nejaké pracovnoprávne povinnosti, ale platiť budú len pre tých, ktorí s nimi súhlasia. Moja otázka znie, kde sa táto filozofia zastaví. Je to úplne rovnaké rozmýšľanie, ako keby aj minimálna mzda alebo povinnosti pri prepúšťaní mali platiť len na tie firmy, ktoré s nimi budú súhlasiť. Chcel by som apelovať na váš zdravý rozum. Chcel by som apelovať na fakt, že ani vaši politickí spojenci v iných krajinách Európy neprichádzajú s takouto požiadavkou. A chcem vás preto požiadať, aby ste nesúhlasili s návrhom, ktorý vážne poškodí nielen pracovníkov v mnohých podnikoch, ale aj veľa moderných, serióznych firiem, a to len kvôli obhajobe egoistických záujmov zopár neserióznych podnikateľov.

    Vážené dámy a páni, preto vás chcem požiadať, aby ste nepodporili tento návrh zákona, a podávam v zmysle rokovacieho poriadku aj procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ondruša sa prihlásili páni poslanci Ondrej Dostál, Miroslav Beblavý, Ľudovít Jurčík, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a pani poslankyňa Viera Tomanová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Ondruš povedal na adresu predkladateľov, že je vás málo, čo vás opakovane trápi rozširovanie kolektívnych zmlúv. Tak ja by som doplnil obraz. Je nás viac, čo nás to trápi. Mňa to trápi tiež. A som rád, že kolegovia prišli s touto iniciatívou. A koľko nás je v skutočnosti, uvidíme pri hlasovaní o tomto návrhu zákona v pléne.

    Pán poslanec Ondruš tu predviedol typicky ľavicové myslenie a nepochopenie toho, čo je to vnucovať niekomu niečo. Vnucovať niekomu niečo neznamená, že mu to vnucujem fyzickým násilím alebo hrozbou zastrelenia alebo niečo podobné. Vnucovať niekomu niečo je, že ho nútim zákonom napr. alebo iným právnym predpisom, alebo inou mocou štátu robiť niečo, čo by sám dobrovoľne nerobil. Toto je pekný príklad rozdielneho prístupu pravice a ľavice. Pri veciach, pri ktorých chce ľavica regulovať, nútiť niečo ľuďom, pravica ich chce ponechať na ich slobodné rozhodnutie a na ich dobrovoľnú dohodu, pretože dobrovoľné dohody sa v spoločnosti dejú bežne a fungujú oveľa lepšie, ako keď sa štát snaží niečo podobné regulovať. Ja sa teším, že takýchto zákonov bude ešte viac a že je to len prvý krok k slobodnejšiemu trhu práce.

    A aby som teda aj niečo pochválil. Zazneli vo vystúpení pána Ondruša aj inšpiratívne nápady, napr. mali by sme sa podľa mňa určite zamyslieť nad tým, či možnosť rozširovania kolektívnych zmlúv úplne nezrušiť. To zrušenie by sa mi zdalo ešte lepšie riešenie. A podobne inšpiratívne sa mi zdali tie myšlienky o zrušení povinnej minimálnej mzdy alebo uvoľnení povinnosti pri prepúšťaní, a teda smerom k flexibilnejšiemu trhu práce.

  • S faktickou poznámkou ďalej je prihlásený pán poslanec Miroslav Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ako pedagóg som zvyknutý vysvetľovať nejakú vec aj niekoľkokrát študentom, ktorí nevedia alebo nechcú niečo pochopiť. Ale priznám sa, že vo vašom prípade akceptujem, že tie ekonomické argumenty a vôbec ekonomické myslenie je vám natoľko cudzie, že to nemá asi zmysel. Takže skúsme ísť na tie iné veci.

    To, čo naozaj treba opakovať aj tisíckrát, keď už nie pre vás, tak aspoň pre tých, čo sú ochotní počúvať, je, že rozširovanie kolektívnych zmlúv je radikálne iný koncept v krajine a v sektore, kde je väčšina zamestnancov aj zamestnávateľov organizovaných a súčasťou tej kolektívnej zmluvy, a je úplne iný koncept v krajine, kde je to drvivá menšina. Ako som už spomenul aj v tom vyjadrení, sú viaceré krajiny vrátane Nemecka, kde je to buď zo zákona, alebo z podzákonov dokonca veľmi explicitne zakotvené. A potom sú krajiny typu Francúzska, kde zase nie je to v zákone povedané, ale je to zaužívaná prax. To znamená, že pokiaľ, a to som povedal tiež už, by ste trvali na nedobrovoľnom rozširovaní, ale s požiadavkou reprezentatívnosti nad 50 %, bolo by o čom debatovať. Ale to vy ste nikdy nepresadzovali.

    A druhá vec, čo by som vám povedal, už taká stručná je, že to dobrovoľné rozširovanie nie je nezmysel. Ja si pamätám ešte z ministerských čias, že sme mali viacero takých žiadostí, kde firmy s tým súhlasili a kde sme to aj rozširovali. To znamená, že je nejaký, by som povedal, trhový dopyt po tom. Tak ja celkom nevidím dôvod to rušiť.

    No a posledná poznámka, pán Ondruš. Niekedy hovorí sa tomu, myslím, freudovské prerieknutie, keď človek tak nechtiac odhalí svoj mentálny horizont. A vy ste to krásne urobili v bode, kde ste hovorili o Spolkovej republike Nemecko, ale nepovedali ste SRN, ale povedali ste NSR, čo my všetci si pamätáme, že je teda názov, ktorý platil do októbra roku 1990, do znovuzjednotenia Nemecka. Takže to je bod, v ktorom vy ešte stále mentálne žijete, pravdepodobne teda ešte pred 17. novembrom 1989. Z tohto pohľadu ja chápem vaše vyjadrenia, ale dovolím si pripomenúť, že doba sa zmenila. A aj vy by ste sa mohli s ňou zmeniť.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Ľudovít Jurčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. To NSR napadlo aj mňa, takže sa už tomu nebudem nejako venovať, venujem čas niečomu inému.

    Aj k tomu, že nás je málo. Ďakujem, pán kolega Dostál, ani zďaleka nás nie je málo, ale myslím si, že nemusíme sa všetci tí, ktorí sme tu jedného razenia, podpisovať na to, stačí, keď sme dvaja, traja.

    No ale najviac ma zaráža ten moment, že asi neexistuje nejaké obmedzenie časové, kedy by sme sa dopracovali k tomu, že určitá časť poslaneckého pléna pochopí, že zamestnávateľ má právo sa rozhodnúť sám, že zamestnávateľ nemôže byť nikým nútený. Ja mám pocit, že tu hovorím ja neviem k ľuďom, ktorí nikdy v živote nemali takúto skúsenosť. Ale skúste to skutočne riešiť tak, akože teda máte zodpovednosť za tých zamestnancov. A potom sa budete na to pozerať úplne inak. Akokoľvek, žiadna inštitúcia nemôže nútiť nijakého zamestnávateľa, aby sa stal dobrovoľne členom nejakého zoskupenia, o ktoré nemá záujem. Však, preboha, veď to je úplne principiálna vec. Ten musí dodržovať maximálne ja neviem kopu ďalších nezmyslov. Ale toto je absolútne nepodstatné.

    No a osobne si myslím, ja neviem nedodržiavanie nejakých tých zmlúv a dohôd, to ja by som tak nenazval. Skôr by som si dovolil povedať, že také tie konštrukcie, ktoré sa tu objavujú, a neustále zdokonaľovanie tých konštrukcií odoberá jednoducho možnosť zamestnávateľom sa rozhodovať tak, ako oni uznajú za vhodné. Nie je to, samozrejme, žiadna objednávka od zamestnávateľov, táto naša zmena. A Ľudo Kaník, si myslím, medzi týchto ľudí absolútne nepatrí.

    A už úplne na záver treba povedať, členstvo v odboroch nie je pracovná povinnosť, pán Ondruš. Tu si mýlite pojmy s dojmami.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja patrím k tým poslancom, ktorí zásadne podporujú túto novelu. A podporujem aj pána poslanca Kaníka. Ako človek, ktorý má v rodine zamestnávateľa, musím oceniť, že tie reformy, ktoré priniesol pán exminister Kaník, veľmi prospeli tvorbe pracovných miest aj transparentnosti pracovnoprávnych procesov.

    Ale keďže stále sa tu hráme na pravé a ľavé videnie, tak mi dovoľte, aby som vám povedala, čo si o pracovnom práve myslia teoretici, Barancová, Schronk, ktorí napísali učebnicu pre študentov práva, volá sa Pracovné právo. A v nej konštatujú, že ten pomer vyváženosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa v rámci Európskej únie preklopil tak výrazne v prospech zamestnanca, že je to na úkor tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti európskych ekonomík.

    Pán Ondruš, vy ste hovorili tu o nejakých štandardoch, nadštandardoch. Jediný štandard, ktorý rozdeľuje poctivých a nepoctivých zamestnávateľov, je Zákonník práce. Tu môžeme povedať, že kto zamestnáva načierno alebo nedáva minimálnu mzdu podľa platných predpisov, ten je nepoctivý podnikateľ. Každý podnikateľ, ktorý poskytuje nadštandard, práve je vo výhode v konkurencii na trhu pracovných síl.

    A zavádzať tu akési rovnostárstvo medzi východom a západom, medzi regiónmi, v ktorých sú zásadné rozdiely v životnej úrovni, je pre mňa úplne neprijateľné, pretože smeruje to proti najslabším firmám a proti pracovníkom, ktorí majú najnižšie mzdy.

  • Posledná, ktorá sa prihlásila s faktickou poznámkou, je pani poslankyňa Viera Tomanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, skutočne je zarážajúce počúvať vás pravičiarov, ako sa vyjadrujete. A skutočne mám pocit, že by ste radi vrátili zamestnancov do otrokárskej spoločnosti.

    A ešte raz chcem poďakovať pánovi Ondrušovi za to, ako perfektne rozobral a povedal, kde je to nevyhnutné a kde nie je to nevyhnutné a kde skutočne akým spôsobom sú upravené extenzie kolektívnych zmlúv. Ako vidím, extenzie kolektívnych zmlúv nie sú Kartágom len pre pána poslanca Kaníka, ale aj pre mnohých ďalších vás.

    Ešte raz pripomínam, štát môže ovplyvňovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Toto bolo dohodnuté na pôde Medzinárodnej organizácie práce medzi vládami, zamestnávateľskými organizáciami a odbormi. Čiže, prosím vás pekne, skutočne skúste sa zamyslieť nad tým. Je to škodlivé. A na druhej strane je to škodlivé pre samotných zamestnávateľov, pre tých slušných, serióznych zamestnávateľov, ktorí nepodliehajú sociálnemu dumpingu, ktorí sú skutočne takí, že majú rozvinuté sociálne programy pre svojich ľudí a skutočne im ide o blaho človeka.

    Pokiaľ tu hovoríte, a to napr. aj pán Dostál, o tom, že zamestnávateľ nemôže brať na seba takéto riziko. Ale ani zamestnanec nemôže brať na seba riziko podnikania zamestnávateľa.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán kolega Beblavý tu už asi nie je, ale teda rád by som upozornil, že Bundesrepublik Deutschland je v slovenčine Nemecká spolková republika aj v súčasnosti.

    A, pani poslankyňa Tkáčová, vy ste síce povedali, že pre vás je jediný štandard, ktorý uznávate, Zákonník práce, ale vzápätí ste argumentovali minimálnou mzdou. A musím vás upozorniť, že minimálna mzda nie je upravená v Zákonníku práce, ale v osobitnom zákone.

    A vo všeobecnosti opäť teda najmä na pána Beblavého. Vy sa usilujete navodiť dojem, že ak s vami nesúhlasíme, tak niečomu nerozumieme. A ja som už o tom tu hovoril. Ja, samozrejme, chápem, že vy to musíte robiť, lebo jednoducho chcete z nás urobiť ľudí, ktorí tomu nerozumejú, a preto majú iný názor. Ale nie je to tak. Ľudia ak s vami nesúhlasia, to neznamená, že veciam nerozumejú, jednoducho majú iný názor, aj keď chápem, že vám iné názory veľmi prekážajú a boli by ste najradšej, keby iné názory ako tie vaše neexistovali.

    A, pán kolega Dostál, jednoducho vždy my sa budeme zastávať zamestnancov a ich práv, ich postavenia a jednoducho práve preto sme sociálna demokracia. A skutočne musím povedať, že to je na úplne inú debatu, ale jednoducho zamestnanci nie sú vo vzťahu k zamestnávateľom bez týchto legislatívnych noriem vystavení do situácie, že by mohli jednať ako rovní s rovnými. Takže, bohužiaľ, pre vás, my tu vždy budeme sedieť tí, ktorí sa budeme zastávať zamestnancov, a budeme presadzovať také právne normy, ktoré budú určovať isté pravidlá hry, lebo zákony sú na to, aby určovali isté pravidlá hry a aby svojím spôsobom obmedzovali istú dobrovoľnosť, aby platili pre všetkých, nielen pre tých, ktorí si to vyberú.

  • Pán poslanec Ondruš bol posledný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa pána navrhovateľa pána poslanca Kaníka, či chce využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem. Prejednávanie takejto zmeny je veľmi poučné, pretože naozaj odhaľuje a ukazuje, aké rozdielne videnie sveta je na dvoch stranách politických táborov, pretože o to tu ide. Tu nejde o to, či vecne súhlasíme s jedným alebo s druhým, ale ako krásne táto diskusia ukázala, to je dramatický a diametrálne odlišný pohľad na to, ako svet má vyzerať. Na jednej strane, na strane, ktorú reprezentuje pani Tomanová a ďalší jej kolegovia, tu vidíme svet, ktorý je svet ovládaný úradníkmi a úradmi, svet, v ktorom sa prikazuje občanom, ako majú žiť, svet, v ktorom sa stanovujú normy, pravidlá, obmedzenia a regulácie, svet, v ktorom štátna moc si myslí, že vládne nad občanmi a občania sú jej rukojemníkmi. A preto pani Tomanová bez problémov môže povedať, že je protiústavné obmedziť právomoc ministerstva, pretože v jej videní sveta je ministerstvo to dôležité a občania sú služobníkmi. V mojom videní sveta je to presne naopak. Naše videnie sveta hovorí o slobode, o tom, že ľudia sú tí, ktorí rozhodujú, a my sme na to, aby sme vytvárali minimálne pravidlá a minimálne rámce na to, aby mohli plne realizovať svoje slobodné rozhodnutia, nie aby sme ich regulovali, nie aby sme im zakazovali a prikazovali, čo majú robiť, ale aby sme stanovili férové a jasné pravidlá slobodnej súťaže. A preto nie je možné v tomto videní sveta akceptovať potláčanie slobody. A čo iné, ak nie potláčanie slobody je, keď zákonom niekoho prinútime, aby rešpektoval zmluvu, ktorú neuzatvoril? Čo je to iné, ak nie potláčanie úplne základného právneho postulátu alebo základného právneho stavebného kameňa, na ktorom je právo vystavané? A to je zmluvná sloboda. Veď keby sme toto akceptovali, tak by sme mohli ísť kľudne ešte ďalej a prikazovať ľuďom množstvo, množstvo ďalších vecí.

    Našou úlohou je minimalizovať zásah štátu do života ľudí, nie ho maximalizovať, ako to chcete vy, vážená opozícia. To, čo presadzujete vy, sa nazýva korporativizmus, keď zoskupenia záujmové rozhodujú o tých menších, ktorí nie sú zahrnutí v korporáciách. Takýto spôsob riadenia štátu má tiež ďaleko od slobody. A preto naozaj v tomto budeme vždy na inej strane barikády. A to naozaj takáto debata krásne ukazuje.

    A nie je Kartágo, ako povedala pani poslankyňa Tomanová, táto záležitosť. Len ja som mal tú česť už raz zmeniť tento systém a zaviesť normálne fungovanie. Po zavedení tohto normálneho fungovania nenastal žiadny kolaps. Nikomu to nevadilo, naopak, všetkým to vyhovovalo. Akonáhle ste sa k moci dostali vy, ste sa opäť vrátili k tomu, čo nie je normálne a čo slobodu potláča, čo potláča prirodzené právne princípy.

    Pani poslankyňa Tomanová veľmi podrobne a detailne, nielen historicky, ale aj detailne vecne popísala, čo všetko urobila ako ministerka pre to, aby navrátila toto obmedzenie slobody do formy zákona. A je skutočne pozoruhodné, koľko obrovského množstva energie, koľko času, koľko ľudského potenciálu bolo vloženého do toho, aby sa sloboda potlačila, koľko expertov zo zahraničia bolo zavolaných a koľko pracovného času sa strávilo nad týmito záležitosťami. A pritom tu máme problémy, ktoré trápia ľudí, napr. neudržateľný 1. pilier dôchodkového zabezpečenia, na ktorý asi nezostalo viac času. Ale na toto času zostalo dosť. Tomuto sa venovalo toľko času, že je to skutočne až pozoruhodné.

    Čo ďalej charakterizuje váš spôsob nazerania na veci, nie je nič iné, len submisívny postoj voči všetkým, ktorí presadzujú alebo ktorí, či už historicky alebo nejako inak, majú zavedený ten socializmus, ktorý sme tu už prekonali. V minulosti mnohí z vás boli priamo v tom zaangažovaní, ste rovnakým spôsobom zvelebovali všetko, čo prichádzalo z Východu. Teraz úplne rovnakým princípom, kolenačkovou politikou, submisívne, sa poklonkujete všetkému socialistického, čo prichádza zo Západu. My si nemyslíme, že všetko čo v Európskej únii historicky vzniklo, sa ukázalo ako užitočné a dobré. Zvlášť kríza, v ktorej dnes žijeme, preukázala, že Európa potrebuje obrovské reformy, keď sa má znovu postaviť na nohy, keď má byť znovu ťahúňom ekonomiky. A tomu nepomôžu takéto administratívne a byrokratické prekážky, ktoré ste vy zaviedli, toto je len jedna z nich, ďalšie v Zákonníku práce a v mnohých, mnohých ďalších normách, ktoré ste deformovali, kaličili a ktoré obmedzovali tvorbu nových pracovných miest. Preto nebude to len tento zákon, prídeme aj s ďalšími zákonmi. A určite aj nad tými ďalšími zákonmi sa strhne takáto hrmavica. Máme to vo vládnom programe a môžete si byť istí, že to aj s radosťou budeme realizovať, pretože extenzia, o ktorej hovorila pani poslankyňa Tomanová, keď sa znovu vrátim k tomuto zákonu, nemôže byť dobrá, pretože ako môže byť čokoľvek dobré, čo obmedzuje ľudskú slobodu. Na tom nikdy nemôže byť nič dobré.

    Pani poslankyňa Vaľová sa nám to tu, ja len podotknem, že všetci okamžite odišli, pretože sa boja počúvať takéto...

  • Reakcia z pléna.

  • , ó, pani poslankyňa Vaľová, ospravedlňujem sa, vás som nezbadal, vy ste si len presadli, ale vaši kolegovia odišli, snažila vysvetľovať. De facto ten súhlas ani netreba, pretože tí zamestnávatelia sú tam zastúpení, lebo je tam tripartita. Ale to je ten spomínaný korporativizmus. Ako môžu zastupovať jeden, dvaja ľudia, ktorí sú tam za zamestnávateľov, toho konkrétneho dotknutého zamestnávateľa, ktorý o tom nevie, keď je to jeho zastupovanie? Prečo tam nesedí práve on? Prečo je zlé niečo na tom, že sa musí k tomu sám vyjadriť a musí s tým súhlasiť? To je to, čo je potrebné, nie prenášať zodpovednosť cez veľkých zamestnávateľov aj na malých. Veď to, myslím, vieme všetci, že najväčším zamestnávateľom na Slovensku, ale aj v celej Európe sú malí a strední podnikatelia, nie veľké nadnárodné firmy, z ktorých s niektorými sa možno alebo ľahko dá dohodnúť, pretože sú silné, pretože dokážu dať také podmienky, ktoré ale pravdepodobne položia na lopatky slabšiu, menšiu firmu vlastnenú možno slovenským subjektom. Toto je cieľom našej politiky, aby sme vytvárali tlak na rušenie pracovných miest?

    Pán poslanec Ondruš nakoniec sám potvrdil to, čo tu hovorím. Možno len skôr poviem, než sa k tomu dostanem, trošku mi chýbala na jeho vystúpení tá odborárska vesta a tá zástava KOZ, v ktorej sa tu prezentoval minule, aby sme stále mali pred očami, ako to vlastne je, aká je väzba medzi odbormi a stranou SMER a koho tu vlastne jeden a druhý zastupujú. To by stále pán Ondruš mal nosiť na sebe, keď sa nám už raz v takomto úbore predviedol.

    On sám povedal, že pán minister Mihál zrušil rozhodnutie bývalej ministerky Tomanovej. Áno, zrušil ho a urobil, samozrejme, veľmi dobre, pretože niekoľko desiatok malých strojárskych firiem bolo existenčne ohrozených na základe rozhodnutia pani bývalej ministerky o extenzii. A keď sú o tom pochybnosti alebo keď sa tu často hovorilo, že to sa týka len tých neserióznych zamestnávateľov, tak potom tu máme na Slovensku asi všetkých neserióznych zamestnávateľov. Veď RÚZ s tým vyjadrila opakovane a jasne nesúhlasné stanovisko, rovnako aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Máme tu ešte nejakú inú organizáciu zamestnávateľov? Ja o nej neviem, možno SMER má nejakú vlastnú, ktorá je utajená a ktorá dáva stanoviská nejaké iné, ale nikdy som žiadne také nevidel, nepočul som o nich a ani nikde publikované neboli.

    My budeme prichádzať s ďalšími zmenami, ktoré budú viesť k tomu, aby ľudia v tejto krajine žili slobodnejšie, aby sa zlepšovalo podnikateľské prostredie s cieľom, aby sme dosiahli výraznejšiu a rýchlejšiu tvorbu nových pracovných miest. Zamestnanosť, to je naša priorita. A všetko, čo tomu bráni, všetky administratívne, byrokratické prekážky, všetky veci, ktoré sa do zákonov dostali, a niekedy aj počas nášho predchádzajúceho pôsobenia, pretože úradníci sú mimoriadne v tomto smere aktívni a mnoho zbytočných vecí sme prevzali aj z legislatívy alebo pod pláštikom, zakryté pod alibi tzv. európskej legislatívy, bude treba očistiť a dať preč, aby sme naozaj zlepšili možnosť ľudí zamestnávať. Pretože keď tak veľmi bojujete proti zamestnávateľom, budem vám stále pripomínať, neexistuje ani jeden zamestnanec, ktorý nemá svojho zamestnávateľa, a všetko, čo je namierené proti zamestnávateľom, dopadne najhoršie na zamestnancov, pretože ohrozuje tvorbu pracovných miest a v prípade, ako je extenzia, v prípade, ako je neúmerné zvyšovanie minimálnej mzdy, ohrozuje reálne aj existujúce pracovné miesta. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Spýtam sa pána spravodajcu... Nie, nechce využiť právo záverečného slova, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovanie bude nasledovať o 17.00 hodine.

    A teraz pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte pod tlačou 123 a návrh na jeho pridelenie výborom na prerokovanie je v rozhodnutí č. 107.

    Dávam teraz slovo poslancovi Jozefovi Burianovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol tento poslanecký návrh zákona.

    Tento poslanecký návrh zákona je relatívne veľmi krátky. Pokiaľ sa ale týka významu pre ľudí, pre pracovníkov alebo pre občanov, pracujúcich, má veľký význam. Vysvetlím, prečo má veľký význam. Je jasným faktom, že odpočítateľná položka dane z príjmu fyzických osôb končí 31. 12. 2010 na úrovni odpočítateľnej položky 22,5-násobku životného minima. To bolo protikrízové opatrenie, ktoré prijala ešte Ficova vláda, ktorá týmto riešila problém ľudí s najnižšími príjmami. Javí sa mi, že stav ekonomiky nepredpokladá to, že všetky symptómy krízy sú za nami. A jednoducho myslím si, že dôsledky krízy sú ešte tu. A preto si myslím, že by bolo nutné a dobré, aby toto opatrenie, ktoré bolo v čase krízy pripravené, sa zachovalo ešte aj v rokoch 2011 a 2012. Minimálne je to systém, ktorý je teda postavený na tom, že ľudia s najnižšími príjmami takýmto spôsobom mohli v roku si znížiť svoje výdavky o 3 500 korún, to znamená 19 % asi z výšky 18 500 korún, je to v eurách 612 eur, a teda odpočítateľná položka asi 116 eur ročne. Čiže znamená to, že je to necelých 10 eur na mesiac na každého pracovníka, ktorý takýmto spôsobom by si mohol znížiť svoju daňovú povinnosť.

    Myslím si, že v čase, keď prijímame daňové zákony, ktoré zvyšujú daňovú povinnosť, by bolo namieste, aby sme takýmto spôsobom mohli pomôcť práve ľuďom v najnižších príjmových skupinách. Spomeniem daň z príjmu právnických osôb a fyzických osôb, spotrebné dane a tak ďalej, všetko to, čo nás zaťažuje alebo čo je teda systémom ozdravného balíka. Myslím si, že prijatím takéhoto balíka by sme pomohli práve ľuďom s najnižšími príjmami. A v každom prípade aj daňové systémy či už v Európe alebo vo svete poznajú inštitút ľudí s najnižšími príjmami, ktorí nemajú tendenciu sporiť peniaze, ale práve naopak, tieto peniaze používajú a potrebujú doslova na nejaké normálne spoločenské žitie alebo žitie, ktoré zabezpečujú normálny štandard. Čiže myslím si, že to nebudú peniaze, ktoré niekto použije na sporenie, lebo netýka sa to vyšších príjmových skupín, ale týka sa to hlavne ľudí s tými najnižšími príjmami. A vlastne podpora takéhoto systému aj pomôže spotrebe, aj možno lepšiemu naštartovaniu domácej spotreby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rastu hrubého domáceho produktu.

    Čiže ja by som aj touto cestou chcel práve poprosiť vás o podporu takéhoto návrhu. Jednak hovorím, zlepšuje podmienky pre ľudí s najnižšími zárobkami, jednak si myslím, že práve podporí aj podnikateľskú oblasť práve tým, ak sa zvýši spotreba, lebo tieto peniaze, ktoré ľudia takýmto spôsobom si ušetria, hovorím stále asi o 3 500 korún ročne, čo je asi necelých 116 eur ročne, myslím, len podporia ďalšiu domácu spotrebu a podporia túto ekonomiku. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, pána poslanca Jána Počiatka, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 123), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7. čiže dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov a stanovisko ministerstva financií k tomuto návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby 1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, 2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 107 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne, lebo písomnú prihlášku som nedostal. Neevidujem ani ústnou formou prihlášku do diskusie, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana, Ľubomíra Vážneho a Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh má číslo tlače 124 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 108.

    Opäť dávam slovo poslancovi Jozefovi Burianovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh novely zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a doplnení niektorých ďalších predpisov.

    Tento zákon reaguje na zákon, ktorý som predložil v predošlom konaní. To znamená, tým, že by sa zvýšila odpočítateľná položka, určite by sa to dotklo práve týchto samospráv, teda obcí, miest a vyšších územných celkov. Preto si myslím, že je namieste, a už aj z iných dôvodov je namieste, aby teda jednoducho tieto samosprávy boli riešené.

    Tak ako som to spomenul, príjmová zložka rozpočtu jednotlivých obcí, miest a vyšších územných celkov je významne poznamenaná práve hospodárskou krízou. Keďže je ten odstup alebo teda ten rozdiel medzi tým, kedy nadobudne, povedzme, aj vyšší rast slovenskej ekonomiky aj premietnutý vo vyšších príjmoch týchto samospráv, určite to bude premietnuté vtedy, ak bude vyššia zamestnanosť. Bohužiaľ, tá nezamestnanosť sa udržuje na rovnakej výške alebo na tej priemernej výške. A myslím si, že výrazné zníženie nezamestnanosti sa nepredpokladá. Čiže predpokladám, že aj symptómy tejto hospodárskej krízy v roku 2011 budú ďalej pokračovať. A preto si myslím, že by bolo dôležité, aby sa príjem, ktorý má štát z daní z príjmov fyzických osôb vo výške viac ako 6 %, prerozdelil medzi vyššie územné celky a obce a mestá, tak ako to bolo v rámci fiškálnej decentralizácie. A preto si myslím, že rozdelenie tejto dane medzi obce a mestá tým, že budú obce, mestá mať podľa návrhu zákona, o ktorom sa dá diskutovať stále, vo výške 75 % podiel teda na dani z príjmov fyzických osôb, pričom vyššie územné celky budú mať podiel na dani z príjmov fyzických osôb vo výške 25 %, to určite je krok dopredu alebo vpred práve pre tieto municipality.

    A zhodou okolností som aj predsedom finančnej komisie v najvyššom územnom celku Košického samosprávneho kraja. Vidím dopady tej krízy a dopady, povedzme, všetkých symptómov tejto krízy na príjmovú zložku týchto municipalít. A myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa aj takýmto spôsobom riešilo financovanie týchto municipalít. Myslím, že všetky tie pomoci, ktoré sú pozitívne práve pre mestá a obce, príp. pre vyššie územné celky ako jednorazové pomoci vo výške ja neviem 100 mil. eur, keď sa dávalo 40 mil., teraz proklamovaná pomoc vo výške teda ďalších 40 mil., sú síce pomoc, ale je to nesystémová pomoc, ktorá rieši jednorazové príjmy, ale nie systémová pomoc alebo nie systémové riešenie financovania týchto municipalít. Chcem upozorniť, že tieto municipality nie sú hodnotené podľa systému ESA 95. Ak som dobre rozumel programovému vyhláseniu vlády, znamená to, že aj tieto obce, mestá a vyššie územné celky prejdú pod systém sledovania v systéme ESA 95. To znamená, ich výkazníctvo schodku, ich hospodárenie bude významne ovplyvnené. A predpokladám, že väčšina z týchto municipalít bude mať vážne problémy, aby výkazníctvo v rámci ESA 95 sa naplnilo v zmysle dnešných podmienok, ktoré sú nastavené v zákone o rozpočtových pravidlách. Čiže myslím si, že je to veľmi dôležité na to, aby sme jednak zjednotili to systémové riešenie, aby sme takýmto spôsobom pomohli týmto municipalitám.

    Určite v neposlednom rade tu sa riešia aj dôsledky dopadov povodní, určite hlavne pokiaľ sa týka obnovy ciest II. a III. triedy, ktoré patria pod vyššie územné celky.

    Myslím, že je to dôležitý návrh zákona. A musím povedať, že podobný návrh zákona bol postavený aj z dielne terajšej koalície alebo minulej opozície, kde takýmto spôsobom boli tiež dané návrhy zo strany poslancov vtedajšej opozície. A predpokladám, že sa na to rozpamätajú a budú mať tiež záujem na tom, aby jednoducho takýto návrh zákona podporili. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím spravodajcu pána Pelegriniho, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k predloženému návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 124).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia predloženého návrhu zákona je zrejmý jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a aby ho v súlade s rozhodnutím predsedu pridelila na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Vážneho. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som spoluautor tohto návrhu zákona, pretože tiež sme si spoločne rozanalyzovali súčasnú situáciu. A súčasný predpoklad výnosu z dane z príjmov fyzických osôb za celé Slovensko v roku 2011 je cirka 1,9 mld. eur. Toto bol plán. Skutočnosť očakávaná najmä však z dôvodu dopadu krízy, ale aj zastavenia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, aplikovania tzv. úsporného balíčka, ktorý sa týka najmä DPH, ale aj ostatných náležitostí, bude, že dôjde k dynamickému poklesu dane z príjmov fyzických osôb, pretože to tiež vnímam v regióne, a dôjde takisto ku poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva. A tieto skutočnosti sa prejavia najmä po nižšom dopyte po službách a tovaroch, čo sa týka najmä fyzických osôb, ktoré podnikajú v tomto segmente, t. j., odhadujem, klesne daň z príjmov fyzických osôb cirka o 400 mil. eur.

    Fakty sú tie, že momentálne 93,8 % z celkového slovenského výnosu z dane z príjmov fyzických osôb ide na mestá a obce a na vyššie územné celky a 6,2 % z tohto výberu ostáva štátu. Toto môže, samozrejme, spôsobiť problémy. A spôsobuje to aj problémy v praxi, pretože napätie v rozpočtoch obcí, miest, ale aj vyšších územných celkov narastá. Ten dopad môžeme zaznamenať najväčší, keď pociťujú ho najmä malé obce, kde takmer celý rozpočet z výnosu z dane z príjmu fyzických osôb zhltne používanie na chod úradu, na verejnoprospešné služby, bez čoho si fungovanie samosprávy nevieme ani predstaviť. Obce to v súčasnosti riešia a ešte vo významnejšej miere to budú riešiť braním úveru, zadlžovaním, odpredaním majetku, ak ho ešte majú, a takisto možno jednoduchým a najľahším neplatením faktúr, čo nám zase spôsobí ten efekt, že tieto dlhy sa budú v obciach iba množiť. Čiže preto sme pristúpili k tomuto návrhu zákona, aby aj tých 6,2 % , ktoré si ponecháva štát, bolo určených na mestá, obce a samosprávu, mestá, obce a vyššie územné celky.

    Štát pomáha občanom, obciam aj vyšším územným celkom z titulu škôd zapríčinených povodňami, bolo tu už spomenuté, že sa jedná o budovy, o infraštruktúru, cesty, mosty. A myslím si, že ak štát v súčasnosti nepodá ruku obciam, mestám a vyšším územným celkom, môže vzniknúť v rozpočtoch tejto samosprávy ešte horšia situácia. Štát bude musieť potom následne tak či tak živelne pomáhať a štát, keď prenesie tých 6,2 % výnosu na samosprávu, je to určite ústretové gesto. A štát má aj iné možnosti, ako by mohol sanovať tento výpadok, ktorý tu evidentne vznikne, ale ktorý na druhej strane nebude musieť sanovať potom následne. A bude si môcť samospráva tak svojím spôsobom vydýchnuť.

    Vo finančnom vyjadrení sa jedná o možno nejakých 120 mil. eur za celé Slovensko, pretože keď predkladáme, že cirka 2 mld. eur sú plán a zhruba tých 6 % by z toho mohlo pripadnúť na obce a vyššie územné celky, tak možno je to 120 mil. eur. Ja som to posudzoval podľa mesta Banská Bystrica, kde by do rozpočtu mesta mohlo pribudnúť cirka 1,3 mil. eur, čo by významne rozpočtu tohto mesta pomohlo. Ale, samozrejme, to pomôže aj iným mestám a obciam.

    Takisto chcem spomenúť, ako tu už povedal tiež kolega pán poslanec Burian, že takýto návrh zákona tu už bol. A chcem apelovať na kolegov zo súčasnej koalície, keď boli v opozícii, aby ukázali svojím hlasovaním, že to vtedy pred rokom navrhovali úprimne, a nie ako politickú hru, pretože k takémuto, resp. skoro rovnakému návrhu zákona hlasovali za páni poslanci Abrhan, Brocka, Fronc, Gibalová, Sabolová, z SDKÚ pani poslankyňa Cibulková, Horváth, Galbavý, Rosová, Tkáčová, Golian, Janiš, Hort, Kubovič, Slafkovský a potom takisto poslanci Bastrnák, Gál, Bugár, Nagy. Čiže skúsme to myslieť úprimne so samosprávou. A ak ste to mysleli úprimne pred rokom, tak takisto týmto hlasovaním potvrďte aj teraz, že ste to mysleli pre rokom úprimne. A chceme naozaj úprimne pomôcť obciam, mestám a vyšším územným celkom.

    Takisto som tu dostal otázku, že vlastne vo väzbe na platy poslancov takýmto opatrením bude ťažšie dosiahnuteľný schodok štátneho rozpočtu a, samozrejme, môžeme prísť, poslanci, o tých 10 % svojho platu od jedného koaličného poslanca. Tak na to odpovedám len to, že ak tento návrh zákona bude schválený, tak rád sa svojich 10 % vzdám, pretože pomôže to naozaj obciam a mestám a samosprávnym krajom.

    Ďakujem za vypočutie a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Raši. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže naozaj tu ide o komunálny problém, možno by som tiež povedal iba niekoľko čísiel, ktoré sa týkajú Košíc, aby sme vedeli, o akých sumách vlastne hovoríme. Pokiaľ by sme schválili tento zákon, tak výnos dane z príjmu fyzických osôb by v Košiciach zabezpečil to, že rozpočet úrovne roku 2010 by dosiahol úroveň roku 2009. Čiže by to boli približne 3 mil. eur. Čiže naozaj ide o mesto a o komunál, ide o veľkú sumu, ktorá môže výrazne pomôcť pri bežnej činnosti a pri bežnom prežívaní mesta, lebo napr. v Košiciach sa toho roku už päťkrát menil rozpočet mesta. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám.

    Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán Petrák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážení predkladatelia, ctené dámy, páni, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k tomuto návrhu zákona. Ja chcem predovšetkým oceniť, že prekladatelia prišli s týmto návrhom zákona, lebo toto riešenie považujem za systémové riešenie, ktoré napomôže vyriešiť financovanie obcí a miest v budúcnosti. Nie sú to ad hoc riešenia, ktoré plátajú iba aktuálne diery v rozpočte, ale je to systémové riešenie, ktoré vytvára predpoklady pre stabilné financovanie a predvídateľné financovanie miestnych a regionálnych samospráv. To znamená, že aj samosprávy si budú lepšie vedieť plánovať svoj život.

    Ak sa vrátim k tomu, prečo by tento návrh zákona mal byť schválený, tak musím spomenúť niekoľko skutočností.

    Miestne samosprávy v predchádzajúcom období v čase, keď začínala hospodárska kríza na Slovensku, alebo keď sa začínala prejavovať, prejavili určitú mieru spolupatričnosti so všetkými obyvateľmi aj so štátom tým, že súhlasili so zvýšením nezdaniteľného základu z 19,2- na 22,5- násobok, čím v podstate pomohli všetkým obyvateľom Slovenska. Tento krok na druhej strane mal značný dopad na výpadok príjmov.

    Ďalší krok, ktorý sa negatívne prejavil na rozpočtoch miest a obcí, bol rast nezamestnanosti. Ak počúvam prognózy do budúcnosti alebo do budúceho roku, že dneska už vplyvom zaradenia absolventov škôl troška narástla nezamestnanosť a v budúcom období, v roku 2001, sa predpokladá, že dôjde k poklesu rastu HDP, a tým predpokladám, že nepríde ani k významnému nárastu zamestnanosti, lepšie povedané, k jej stagnácii alebo možno miernemu navýšeniu nezamestnanosti, tak môžem povedať, že opätovne to bude mať negatívny dopad na rozpočty obcí a miest. Už dnes je úplne zrejmé, že obciam a mestám chýbajú prostriedky na svietenie, o čom sa dennodenne dozvedáme zo správ novín a rozhlasových a televíznych staníc. Obciam chýbajú prostriedky na zabezpečovanie základných funkcií života. A na druhej strane vláda pripravuje rad návrhov, ktoré majú finančný dopad na hospodárenie samospráv. Ja už som na tejto schôdzi už niekoľkokrát zdôrazňoval, že len napr. zákon o sociálnych službách má v tej podobe, v akej je dnes platný, dopad na rozpočty miest a obcí okolo 52 mil. eur. Ak sa schváli novela, s ktorou prišlo ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktorá síce bola vrátená na dopracovanie, ale, ako z kuloárnych rečí počúvam, tak veľkých zmien sa nechystá doznať, tak ten dopad bude možno 100 mil. eur. Ak by som zhodnotil všetky dopady v zákonoch, ktoré neboli sanované finančnými prostriedkami pre samosprávy, tak môžem uviesť, že len na rok 2011 je to ďaleko viac ako 100 mil. eur. Ak budeme hovoriť o zákonoch, ktoré sa ešte pripravujú a budú mať dopad na rozpočty miest a obcí, budeme hovoriť o ďalších možno 50 mil. eur. Ak hovoríme o reste vlády voči samosprávam, ku ktorým sa vláda v roku 2010 zaviazala, že vyfinancuje výpadky, stále je tam nevyfinancovaných zhruba 20 mil. až 40 mil. eur, ktoré samosprávam chýbajú, pre toto všetko vás chcem poprosiť, aby ste pri posudzovaní tohto návrhu zákona sa správali uvážlivo, zohľadnili všetky okolnosti, ktoré treba posúdiť, a podporili tento návrh zákona, pretože tým, že pomôže samosprávam, pomôže všetkým obyvateľom Slovenska zabezpečiť základné funkcie obcí a miest, ktoré všetci obyvatelia potrebujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, Jozef.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Myslím, že tu už to bolo načrtnuté, ďalšie zadlžovanie obcí, miest a vyšších územných celkov. Ak prejdeme na systém sledovania hospodárenia týchto municipalít podľa systému, ktorý má štát, podľa systému ESA 95 nie je možný. Dnes tieto municipality to obchádzajú rôznymi možnosťami, ktoré doposiaľ im tento systém, ktorý je sledovaný starou metodikou, dovoľuje. Ale v budúcnosti ak tam budú primätí k tomu, že budú musieť vykazovať svoje dlhy. A teda ešte keď sa pritvrdí tento systém vykazovania týchto dlhov, myslím, že municipality budú mať obrovský problém.

    Bola tu otázka, prečo sme my neprijali tento návrh zákona, lebo myslím, že to bolo v roku 2009, keď to predkladali poslanci bývalej opozície, terajšej koalície, ktorú pán poslanec Ľubomír Vážny vymenúval dokonca. A myslím si, že je to viac-menej jasné, bývalá vláda pod vedením Roberta Fica pomáhala týmto mestám a obciam, pomáhala im jednorazovou pomocou vo výške 100 mil., neskôr 40 mil. čiže vo výške 140 mil. eur. Netvrdím, že je to systémový krok. Práve preto, aby sme tento systém zaviedli a postavili to do polohy efektívneho fungovania týchto municipalít, myslím, že skôr či neskôr bude musieť byť takéto riešenie prijaté. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Jany Vaľovej a Branislava Ondruša na vydanie zákona o poskytovaní jednorazového príspevku k dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 126, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 109.

    Dávam slovo poslankyni pani Vaľovej, aby návrh zákona uviedla.

    Poprosím spravodajcu pána poslanca Jasaňa, keby zaujal miesto pre spravodajcu. Ďakujem.

    Pani Vaľová, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, od programového vyhlásenia vlády ubehli necelé tri mesiace a my sme svedkami určitých obáv nespokojnosti občanov.

    Aj keď premiérka Slovenskej republiky Iveta Radičová prehlásila, že vláda problémy v krajine nebude riešiť šokovou terapiou, a odmieta prenášať celú ťarchu riešení na plecia občanov, po demonštráciách, ktorými sme boli svedkami, mamičiek, 4 000 odborárov, povedzme si, aj konzumentov piva, nikto na ulici nemá pocit, že tieto slová sú naozaj pravdivé. Zatiaľ ťarcha pripravovaného úsporného balíčka zostáva naozaj iba na pleciach občanov a zraniteľných skupín. Keď si zoberieme predpoklady, čo donesie úsporný balíček občanov, je to podľa prepočtu Konfederácie odborových zväzov, pre štvorčlennú rodinu náklady sa zvýšia o 33,5 eura. Rovnako sa počíta so zvýšením energií, keďže ministerstvo financií pripravilo novelu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Balíček sa dotkne všetkých domácností cez vyššie ceny elektrickej energie a tepla. Toto opatrenie bude mať aj najvyšší vplyv na infláciu na budúci rok.

    Ak sa pani premiérke zdá, že občania sú ešte málo v šoku, pri porovnaní so štvorročným obdobím vlády Roberta Fica, kedy vláda skutočne nešetrila na občanoch, zaviedla pre mladé rodiny príspevky pri narodení dieťaťa, valorizáciu rodičovského príspevku a rovnako pre dôchodcov zaviedla valorizáciu dôchodku a príspevok k dôchodku v podobe vianočného príspevku o pol roka skôr, čo znamenalo zvýšenie ročného príjmu pre všetkých dôchodcov, tu sa už môžeme rovno pristaviť pri dnešnej téme. A to sú dôchodcovia. Terajšia vláda prišla s právnou úpravou valorizácie dôchodkov, čo znamená zníženie valorizácie dôchodkov cirka o 56 %, zo 6,33 eura na 2,82 eura. Oproti súčasnému variantu je to výhodnejšie len pre dôchodky do 156,6 eura, t. j. pre 6 % dôchodcov. Zrušenie väzby rastu dôchodkov na vývoj miezd zhorší situáciu dnešných dôchodcov. Ale aby vláda nevyzerala, že iba berie, ponechala staršej generácii tohto roku ešte vyplatenie vianočného príspevku. Riadi sa pravidlom jednou rukou dávaj, druhou ber.

    Pani premiérka Iveta Radičová pri otázke o úspornom balíčku obhajovala zvýšenie nepriamych daní tým, že spotreba je rozhodnutím každého. Samozrejme, áno, ale ak dôchodca, ktorý má mesačný starobný dôchodok 260 eur, zaplatí za byt 180 eur a chce mať dvojizbový byt, zostáva mu ešte 80 eur. Z toho minie na lieky napr. 30 eur, zostane mu 50 eur. Pýtam sa pani premiérky: Myslíte si, že spotreba je naozaj rozhodnutím každého? Má sa tento dôchodca ešte v čom rozhodovať? Alebo skutočne mu zostane len na základné potraviny a je odkázaný na pomoc príbuzných. Uvádzam takéto dôchodky a ceny, ktoré sú bežné na východnom Slovensku, kde priemer starobného dôchodku je 345 eur v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce.

    Vieme vždy, že priemerný dôchodok je rozrátaný aj zo súčtov vyšších dôchodkov a nie vždy odzrkadľuje skutočný stav väčšiny dôchodcov. Človek, ktorý je aktívny a môže ešte pracovať, dokáže si privyrobiť, ako sa to povie, dve zdravé ruky v živote ozaj ešte mali strach. Ale strach môžu mať starobní dôchodcovia, ktorým už neslúži zdravie a ktorí často sa musia spoliehať iba na to, čo si usporili, a na to, čo im dá štát za to, že odpracovali poniektorí aj viac ako 43 rokov a odviedli svoje dane v prospech celej spoločnosti v nádeji, že v starobe sa skutočne, ako to hovorí pani premiérka, môžu rozhodnúť, aká bude ich spotreba. Aj preto prichádzame spolu so svojimi kolegami poslancami pani poslankyňou Vierou Tomanovou a pánom poslancom Braňom Ondrušom s návrhom zákona o poskytovaní jednorazového príspevku k dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby títo starobní dôchodcovia, ale aj poberatelia výsluhového dôchodku, ktorí dovŕšili vek potrebný na nárok starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, sirotského výsluhového dôchodku, starobného dôchodku a invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu, mali istotu, že všetky tie opatrenia vlády, ktoré ešte doposiaľ nepoznáme, tzv. úsporný balíček, ktorý bude určite širší, budú môcť zvládnuť sami s vedomím, že na konci roka možno aj nezaplatené účty budú môcť sčasti kompenzovať 13. dôchodkom, ktorý im bude garantovať štát týmto zákonom, nie garantovaným zákonom. A nie je isté, či ho dôchodcovia dostanú každý rok. A preto filozofiou tohto zákona, kde sa zohľadňuje aj stav verejných financií a kde jednorazový príspevok k dôchodku sa počíta postupne zvyšovať od možnosti štátneho rozpočtu jednotlivých rokov, a to v sume od 38 % životného minima v roku 2011 až do sumy 100 % životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v roku 2015 a v ďalších rokoch, je poskytovať tento príspevok k danej sume. Navrhuje sa, aby jednorazový príspevok k dôchodku bol vyplácaný v decembri príslušného kalendárneho roka.

    Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že všetky slová, ktoré v tejto snemovni padli o tom, ako budeme chrániť najslabšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktorými sú aj starobní dôchodcovia, neboli iba slovami. Dáme určitú garanciu dôchodcom, určitú istotu aj v podobe uzákonenia tohto tzv. 13. dôchodku.

    Chcela by som požiadať aj koaličných poslancov, aby nenechali našich dôchodcov v neistote, či v čase obdobia konca roka môžu rátať s tým, že budú mať určitú rezervu na vyrovnanie svojich nedoplatkov, alebo možnosť aj v čase závere roka aspoň raz rozhodnúť o svojej spotrebe a sadnúť si možno za štedrejší stôl.

    Vážené kolegyne a kolegovia, verím, že podporou tohto zákona podporíte aspoň malú istotu u ľudí, ktorí pre túto spoločnosť odpracovali najväčšiu časť svojho života a teraz očakávajú, že keď už nemôžu pracovať, spoločnosť im to vráti, pomôže im aj v podobe tohto zákona. Všetkým tým, ktorí myslia svoje slová vážne o istote a pomoci starším občanom, verím, že za tento návrh zákona zahlasujú kladne. Určite vám vopred ďakujú všetci dôchodcovia na Slovensku za podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za úvodné slovo.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Jasaňovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Jany Vaľovej a Branislava Ondruša na vydanie zákona o poskytovaní jednorazového príspevku k dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máte to ako tlač 126, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 18 z 5. októbra 2010 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 109 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Podstatou predloženého návrhu zákona je zmena doterajšieho vianočného príspevku na jednorazový príspevok k dôchodku.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra 2010 a gestorský do 26. novembra 2010.

    Pán predseda, ďakujem. Skončil som svoju spravodajskú informáciu a otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie.

    Spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tí, ktorí ste tu ostali, lebo vidím, že tuto v prvých radoch hneď odchádzali preč, nebudem veľa rozprávať, chcem len apelovať na vás všetkých, na vaše vnútro, na vaše sociálne cítenie, ktorým sa tu mnohokrát oháňajú niektorí, aby ste si uvedomili, že tento návrh zákona, to nie je žiadna politika, to je snaha o pomoc tým, ktorí tú pomoc naozaj najviac potrebujú, pomoc tým, ktorí nemôžu za to, že v terajšej dobe sú už na dôchodku a mnohokrát nemajú z čoho si ten dôchodok ani užívať. Chcem vás preto požiadať, aby ste sa zamysleli nad touto pomocou a svojím hlasovaním dokázali, že chcete, aby naši dôchodcovia aspoň raz ročne mali pocit, že na nich myslíme a že budeme robiť všetko pre to, a toto je malá časť, aby sa mali lepšie, pretože celý svoj život poctivo pracovali a nie každý z nich má v rodine niekoho, kto im môže v kritickej situácii pomôcť. A týchto pár eur, ktoré by dostávali pravidelne, s ktorými by mohli počítať, tak ako to moja kolegyňa povedala, by možno im stačilo na to, aby si vyrovnali rôzne nedoplatky, ktoré im koncom roka chodia. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Jasaňovi za záverečné slovo.

    Pán poslanec, jedna informácia pre vás k tomu, že absentujú moji kolegovia. Nie je to z nejakej neúcty k tomu, čo predkladáte, ale sú na poslaneckom klube teraz ešte. Čiže len som vám chcel povedať, že toto je na to dôvod, pre informáciu.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je podľa schváleného programu prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 127, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 110.

    Dávam slovo poslancovi pánovi Rafajovi, aby návrh zákona uviedol.

    A poprosím poslanca pána Madeja, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za udelenie slova. Vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. čiže Trestný zákon o novo definovaný § 220a, ktorý sa má týkať falšovania a pozmeňovania údajov na tachometri motorového vozidla. Keďže právo plní aj preventívnu a odstrašujúcu úlohu v predchádzaní trestných činov, moderná legislatíva musí reagovať pružne aj na elimináciu týchto spoločenských javov a chrániť občanov pred ich nekalým pôsobením. Postihovanie pretáčania tachometrov osobných motorových vozidiel v súčasnosti nie je taxatívne riešené. A pred pár rokmi bola v spoločnosti diskusia medzi ministerstvom vnútra, teda políciou, a ministerstvom spravodlivosti, či polícia je schopná vyšetrovať takéto trestné činy. A skončilo to tým, že toho schopná nie je. Preto sme prišli s týmto návrhom, pretože chceme chrániť občana ako spotrebiteľa, ako kupujúceho, keďže aj podľa analýz spoločnosti Cebia, ktorá sa zaoberá preverovaním ojazdených vozidiel, bola minulý rok novým majiteľom spôsobená škoda za viac ako 65 mil. eur. Pritom len minulý rok, na vašu ilustráciu, bolo predaných približne 130 000 vozidiel, ktoré majú mať uvedený nepravdivý počet najazdených kilometrov na tachometri. Je tam zjavné konanie osôb, ktoré dnes už dokonca organizovane na internete ponúkajú túto službu, ktorá poškodzuje kupujúcich. To číslo ste počuli, je alarmujúce, aj v počte kupujúcich ojazdených vozidiel, ktorých trend stále rastie. A práve týchto starších ojazdených vozidlách sa aj daný predmet úpravy týka, keďže mnohé automobilky už pri najnovších modeloch vedia sčasti riešiť tento problém. Ale je každému zrejmé, že práve staršie vozidlá sa budú stále viac a viac predávať a budú predmetom kúpy. A preto si myslíme, že je potrebné zaviesť túto legislatívu do nášho právneho poriadku.

    To, čo som povedal, chcem rozviesť, že v štvrtej hlave Trestného zákona máme skupinu trestných činov proti majetku, ktorá zahŕňa aj skutkovú podstatu pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla. Ale táto postihuje len konanie páchateľov, ktorí falšujú alebo pozmeňujú identifikačné údaje motorového vozidla. A údaje na tachometri medzi ne nepatria. A tak páchatelia, ak to tak môžeme povedať, môžu páchať túto, po novom už trestnú činnosť. Bol známy prípad bratislavského vodiča, ktorý priviezol auto do autobazára s konkrétnymi kilometrami. Keď tam prišiel o týždeň pozerať si nové, tak videl aj to svoje, tak sa naň pozrel a už s hrôzou zistil, že tam boli upravené kilometre. Rovnako tak TV Markíza nedávno odvysielala šot, v ktorom bol riešený prípad pretočenia o 80 000 kilometrov.

    A, kolegovia, toto nie je len otázka ochrany možno kupujúcich spotrebiteľov, ale dotýka sa aj zdravia občanov, pretože ak niekto v mylnom dojme kúpi ojazdený automobil s daným počtom kilometrov, môže sa uviesť do omylu aj tým, že nevykoná dané technické úpravy alebo opravy, ktoré sú nevyhnutné podľa najazdených kilometrov, a môže dôjsť, aj dochádza, k haváriám, a teda k stratám na životoch, čo je najvyššia hodnota v našom štáte. Samozrejme, sú tu príklady aj zo zahraničia, kde to konkrétne takýmto spôsobom riešia v Nemecku, v nemeckom Trestnom zákone, Belgicku, Francúzsku či Spojených štátoch, kde sú s touto legislatívnou úpravou najďalej.

    Ja osobne považujem tento návrh za pragmatický a obraciam sa nielen na opozičných kolegov, ale aj na členov koalície s požiadavkou na jeho podporu, pretože myslím si, že na pragmatických návrhoch, ktoré slúžia ochrane občanov, by sme sa mali zhodnúť bez ohľadu na politické tričká. Ďakujem zatiaľ za vašu podporu.

  • Ďakujem pekne.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. septembra 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 127). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a so zákonmi.

    Predkladateľ uvádza, že navrhovaný zákon neovplyvní rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, zamestnanosť a ani životné prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 č. 110 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Laurenčík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán Laurenčík, máte slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v tomto mojom krátkom príspevku reagoval na predkladaný návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva, teda tento návrh, o falšovaní a pozmeňovaní údajov na tachometri motorového vozidla.

    Oceňujem snahu poslancov riešiť tento druh podvodu pri predaji motorových vozidiel, pretože je v súčasnosti na vzostupe a spôsobuje škody a nepríjemnosti ľuďom, ktorí sa stali jeho obeťou. Zároveň si ale dovolím konštatovať, že tento predkladaný návrh zákona je nesystémový a vykazuje vady, pre ktoré navrhujem, aby sme ho neprijali a neposunuli do druhého čítania. Návrh zákona nie je domyslený do dôsledkov. Treba si uvedomiť, že touto novelou sa zavádza trestnosť pozmeňovania a falšovania údajov tachometra, ako aj uvádzanie takýchto údajov ako pravdivé. V súvislosti so zavedením takéhoto trestného činu sa treba zamyslieť nad všetkými praktickými dôsledkami, nakoľko podstatou každého trestného činu je ochrana spoločnosti pred činmi, ktoré sú definované ako spoločensky nebezpečné. Ak by totiž návrh tejto novely prešiel, v praxi by to znamenalo, že trestnoprávna zodpovednosť by sa presúvala pri každom predaji vozidla. V tejto súvislosti podotýkam, že pre určenie pozmeňovania údajov na tachometri, skrátene, pretočenie tachometra, nie je možné určiť čas, kedy k pretočeniu došlo. V praxi tak nemožno zistiť, či tachometer na vozidle pretočil prvý majiteľ alebo ďalší majiteľ, ktorý ho ďalej predáva. Ak by tachometer pretočil prvý majiteľ, predal by takéto vozidlo s pretočeným tachometrom druhému. A ten by ho ďalej predal tretiemu, ktorý by zistil, že je tachometer vozidla pretočený. Druhý majiteľ by nebol nijako krytý, že tachometer vozidla nepretočil, hoci ho kupoval aj predával v dobrej viere a tachometer vozidla skutočne nepretočil. Vzhľadom na toto sa ako rozhodujúce a kľúčové javí, aby boli ľudia v takýchto situáciách chránení. V zásade bude treba zaviesť systém, kde si kupujúci bude môcť alebo predávajúci na požiadanie kupujúceho bude povinný zabezpečiť oficiálny dokument, ktorý potvrdí skutočný stav tachometra vozidla, a teda skutočnosť, že tachometer vozidla nie je pretočený. Len v takejto situácii je totižto kupujúci chránený pred prípadným trestným stíhaním, keby sa rozhodol vozidlo v budúcnosti predať a zistilo by sa, že jeho tachometer bol pretočený. Na vytvorenie a zabezpečenie takéhoto systému je nutné komplexné legislatívne a praktické riešenie cez prípadné súčasné novely ďalších iných zákonov, s ktorým táto novela zákona nepočíta.

    Ďalšie chyby sa dajú vytknúť aj dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona. Je potrebné, aby táto dôvodová správa bola jasne a zreteľne špecifikovaná.

    Dôvodová správa v bode 1 uvádza, že objektívnou stránkou trestného činu je konkrétne konanie páchateľa spočívajúce vo falšovaní alebo pozmeňovaní údajov tachometra. Pritom dôvodová správa opomína druhú časť znenia paragrafu, ktorá je oddelená od tejto časti slovným spojením "alebo", za ktorým nasleduje, „uvádza takýto údaj ako pravdivý alebo si ho nechá vyhotoviť s úmyslom uvádzať ho ako pravdivý“. Touto možnosťou sa pravdepodobne myslí na prípady, keď v autobazári alebo iní predajcovia kúpili vozidlo s pretočeným tachometrom a potom ho majú na predaj s tým, že uvádzajú počet kilometrov ako pravdivý, resp. si dali tento tachometer pretočiť, aby potom vozidlo predali s tým, že uvádzajú údaj o kilometroch ako pravdivý. Ak je toto pravda a ak práve pre tieto prípady bola táto druhá veta začlenená do znenia paragrafu, tak by to malo byť v dôvodovej správe jasne uvedené, aby nevznikali pochybnosti.

    Dôvodová správa uvádza, že ide o úmyselný trestný čin, ktorý bude dokonaný už vyhotovením falšovaných alebo pozmeňujúcich údajov. Pritom však samotné znenie vyžaduje na dokonanie trestného činu úmysel niekomu spôsobiť škodu alebo zadovážiť sebe alebo niekomu prospech. V praxi sa podľa mňa tento úmysel dá preukázať iba pri predaji. Teda len vtedy možno hovoriť, že niekto pretočil tachometer vozidla s úmyslom poškodiť, v prípade autobazárov už vtedy, keď ho majú ponúknuté na predaj. Ak ma policajti prichytia s pretočeným tachometrom, nemôže ísť o dokonaný trestný čin, lebo mi nepreukážu, že som mal úmysel niekoho poškodiť. Potom teoreticky prichádza do úvahy len možnosť stíhania za trestný čin v štádiu prípravy, v zmysle, že ten, kto tachometer pretočil, sa pravdepodobne pripravuje na trestný čin.

    Pre uvedené dôvody odporúčam, aby Národná rada tento návrh zákona neprijala a neposunula do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Vitteková. Uzatváram možnosť podávania faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela len povedať, že vlastne neviem, na čo pán poslanec reagoval, pretože dôvodová správa presne hovorí, aká je skutková podstata tohto trestného činu. A hovorí sa tam o úmysle, nemôže ísť ani o prípravu. Je to úplne jasné. Dôvodová správa zodpovedá tomu, čo navrhujú naši poslanci. Takže, prosím, ja viem, že ste chceli oponovať, len, bohužiaľ, nedáva to zmysel. Ďakujem.

  • Ďakujem vám.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pôvodne som si myslel, že bude väčšine kolegov zrejmé, o čo v danej novele ide. A keďže vystúpil pán poslanec a dal návrh, aby sa o norme v rokovaní nepokračovalo, tak si považujem za potrebné osvetliť niektoré skutočnosti, ktoré namietal.

    Každému je zrejmé, že je tu spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania. Každému je rovnako zrejmé, že ak niekto pretočí tachometer, teda smerom nadol, a urobí to s úmyslom pri predaji obohatiť seba a poškodiť iného, ide o dokonaný trestný čin.

    Novela rieši trestnoprávne dopady, pretože ide o riešenie skutkovej podstaty činu, a nerieši technické alebo iné riešenia, ktoré možno sa neskôr zavedú, ale budú aktuálne len pri nových moderných vozidlách.

    Tento návrh je veľmi podobný tomu, aký je v Nemecku, pán kolega. Asi by bolo si dobré pozrieť aj tam, ako je to definované. Čiže nijako sa nevymyká z tých štandardov, ktoré sú, ako som to zdôraznil, vážení kolegovia, v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Belgicku, vo Francúzsku, v Spojených štátoch. Tam je to možno vo väčšom rozsahu, čo sa týka objemu financií, ale u nás to nadobúda obludné rozmery.

    A pripadá mi naozaj divné, pán kolega, že týmto vlastne nepriamo chcete podporiť to množstvo inzerujúcich firiem, ktoré si aj zakúpili softvér a know-how na pretáčanie tachometrov. A je zrejmé, že to nerobia len preto, aby mal niekto dobrý pocit, že sa vozí na novom aute a bude si každý týždeň pretáčať kilometre na svojom vlastnom motorovom vozidle. Je každému zrejmé, kto logicky a normálne rozmýšľa, že je tam úmysel, úmysel zvýhodniť seba a tým pádom pri predaji poškodiť druhého. V dôvodovej správe je to podľa mňa veľmi pregnantne napísané. Mohla byť širšia, ale ja osobne považujem dôvodové správy takéhoto rozsahu za nadbytočné, pretože sme legislatívci, ktorí už môžu mať nejakú prax, a je zrejmé, o čo v podstate ide. Prečítam vám výrok Róberta Zrubáka z Technickej služby kontroly originality: „Stáčanie kilometrov je v zahraničí trestný čin. U nás to zatiaľ tak nie je.“ Takisto je to kritika na legislatívu, že sme neboli doteraz schopní prijať podobnú právnu normu.

    Takže ja vás prosím, vážení kolegovia, aby ste sa pokúsili o niekoľko minút odosobniť od politických tričiek, posunuli tento pragmatický a spoločensky opodstatnený návrh do druhého čítania. A ak máte, pán kolega alebo iní, návrhy na textové zmeny, tak predsa v druhom čítaní je tu priestor vo výboroch alebo v pléne, aby ste, ak máte nejaké lepšie textácie alebo precizácie, s tým prišli. My sa ako navrhovatelia nebránime tomu, ale pripadá mi to naozaj dosť neseriózne aj vzhľadom na to množstvo poškodených, ktorí sú tu, a usmievajúcich sa tých, ktorí z tohto konania majú vlastný biznis a prospech, nad neschopnosťou legislatívy riešiť tento negatívny jav tak ako v iných vyspelých štátoch. Ďakujem a dúfam, že ste ma pochopili.

  • Ďakujem pekne.

    Spravodajca chce zaujať stanovisko? Áno.

  • Hlas poslanca.

  • Nie je možné vystúpiť s faktickými poznámkami, pán Krnáč.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len v krátkosti na to, čo odznelo v rozprave. Pán poslanec Laurenčík mal prejav rozdelený na dve časti. V prvej uvádzal nedostatky tejto právnej úpravy aj v tom, že, parafrázujem, ten trestný čin spácha aj ďalší a ďalší nadobúdateľ toho osobného motorového vozidla, ktoré bude mať pretočený tachometer, a v druhej časti pán poslanec uvádza, že na spáchanie tohto trestného činu je nevyhnutné preukázať subjektívnu stránku teda úmysel spáchať tento trestný čin. A mám za to, že jedno s druhým sa vylučuje, pretože pokiaľ druhý, tretí, štvrtý nadobúdateľ v rade nejakým nedopatrením a, samozrejme, jeho vlastným nešťastím nadobudne osobné motorové vozidlo s pretočeným tachometrom, nemá o tom vedomosť a ďalej prevádza toto vozidlo, tak z toho titulu, že ide o úmyselný trestný čin, takýto trestný čin nemôže aj spáchať. To znamená, že určite to nie je nedostatkom tejto právnej úpravy. Mám za to, že je to možno nepochopením týchto paragrafov. Ale na druhej strane vzhľadom na tú závažnosť, ktorá je v súčasnosti pri obchodovaní s osobnými motorovými vozidlami, je to reakcia právnou úpravou, ktorá je do istej miery logická, zaužívaná v iných štátoch a možno hodna toho, aby bola posunutá do druhého čítania. Ale takýto nedostatok určite nemá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme 4 minúty pred 17.00 hodinou, o pár minút pristúpime k hlasovaniu. Poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, a vyhlasujem prestávku 5 minút a o 17.01 hodine budeme pokračovať hlasovaním. Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o bodoch programu, ktoré sme prerokovali odpoludnia.

    Ako k prvému návrhu,

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

    poprosím teraz pána poslanca Zoltána Horvátha, ktorého poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby Národnej rade predložil návrhy uznesení k prerokovávanému návrhu skupiny poslancov. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Konštatujem, že v rozprave vystúpili piati poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a boli podané 2 procedurálne návrhy, ktoré podala pani poslankyňa Tomanová a pán poslanec Ondruš.

    Takže poprosím najprv dať hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Tomanovej, ktorá navrhla o návrhu zákona nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 67 za, 78 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu navrhnutý zákon vrátiť na dopracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o druhom procedurálnom návrhu vrátiť zákon poslancom na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 66 za, 79 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 65 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o pridelení zákona výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, do 24. novembra a gestorský do 26. novembra.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor aj lehoty, v ktorých majú návrh výbory prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 za, 1 proti, 54 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím poslanca Počiatka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu Národnej rade predložil návrhy k prerokovávanému zákonu, ktorý predložil pán poslanec Burian,

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 123.

    Pán poslanec, nech sa páči, predložte návrh.

  • Ďakujem za slovo. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 64 za, 41 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz poprosím pána poslanca Pelegriniho, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predložil návrhy na hlasovanie k prerokovávanému

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana, Ľubomíra Vážneho a Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 124.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 66 za, 27 proti, 49 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Pán poslanec Jasaň bol poverený výborom pre sociálne veci a bývanie, aby predložil Národnej rade návrhy k prerokovávanému

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Jany Vaľovej a Branislava Ondruša na vydanie zákona o poskytovaní jednorazového príspevku k dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 126).

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania. Ide o vaše matky a vašich otcov možno.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 66 za, 38 proti, 40 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Pán poslanec Madej bol poverený gestorským výborom, ústavnoprávnym, aby predniesol návrh k prerokovávanému

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 127).

    Pán poslanec Madej.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Kubovič, prosím o pokoj.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 za, 22 proti, 32 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

  • Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 113 za, 2 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil

    návrh na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

    ktorý máte ako tlač 88.

    Poprosím pána poslanca a predsedu výboru pre hospodárstvo a výstavbu, aby Národnej rade predniesol návrh na tajné hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil s návrhom výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku, ktorý máte uvedený v tlači 88.

    Na 4. schôdzi sa konala voľba predsedu a dvoch členov dozornej rady. Vzhľadom na to, že nebol zvolený predseda Dozornej rady Fondu národného majetku, konala sa na 5. schôdzi opakovaná voľba. Keďže ani v tejto voľbe nebol zvolený predseda dozornej rady, je potrebné vykonať novú voľbu.

    Na základe listu predsedu výboru adresovaného predsedom klubov poslancov Národnej rady boli v stanovenom termíne na výbor doručené dva návrhy.

    Výbor tieto návrhy prerokoval na svojej 7. schôdzi. A uznesením konštatoval, že navrhnutí kandidáti, pán Ing. Branislav Bačík a pán Ing. Ľubomír Neslušan, spĺňajú predpoklady ustanovené v § 38 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Výbor vo svojom uznesení odporučil vykonať voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením 6. septembra 2006.

    Ak nebude predseda zvolený, výbor odporúča vykonať podľa čl. 15 volebného poriadku opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postúpia všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím teraz pána poslanca Poliačika, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil

    návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu,

    ktorý máte v laviciach ako tlač 140.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Podľa ustanovenia § 119 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Súdna rada Slovenskej republiky volí sudcov disciplinárneho súdu z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky. Všetky oprávnené subjekty predkladajú dvojnásobný počet kandidátov na počet sudcov disciplinárneho súdu.

    Šiestim sudcom disciplinárneho súdu zvoleným na základe návrhu Národnej rady Slovenskej republiky končí trojročné funkčné obdobie v októbri 2010. Súdna rada Slovenskej republiky požiadala Národnú radu o navrhnutie 12 kandidátov.

    Za kandidáta môže byť zvolený sudca a iná osoba, pokiaľ spĺňajú zákonom stanovené podmienky.

    V určenom termíne oprávnené subjekty predložili 21 návrhov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady na 12. schôdzi 19. októbra 2010 návrhy prerokoval. Uznesením č. 48 konštatoval, že navrhnutí, ktorých majú uvedených všetci poslanci v rozdanej tlači, spĺňajú podmienky ustanovené v § 119 ods. 4 a 6 citovaného zákona. Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady zo 6. septembra 2006 č. 61 a v súlade s ním navrhol ďalší postup, pokiaľ nebude zvolený požadovaný počet, podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu, a do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení, pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci nezvolení kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov, podľa čl. 16 volebného poriadku potom vykonať novú voľbu. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani v opakovanej voľbe.

    Rozhodnutie výboru platí pri každej novej voľbe.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu. Prihlášky som písomné nedostal, ústne sa do rozpravy nehlási nik z prítomných poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a rokovanie o tomto bode programu za prerušené.

    Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu, ktoré vykonáme na dvoch hlasovacích lístkoch. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Pri voľbe predsedu dozornej rady fondu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" najviac u 12 kandidátov. Neplatný je ten hlasovací lístok, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný.

    Otváram, páni poslanci, týmto tajnú voľbu.

    Prosím, aby vykonali tajnú voľbu najskôr overovatelia a potom poslanci Národnej rady.

    Vyhlasujem prestávku do 18.00 hodiny.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, chcem sa vás opýtať, či každý využil právo zúčastniť sa tajných volieb. Berte to ako poslednú výzvu, kto má záujem, samozrejme, ešte sa môže zúčastniť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uzatvárame možnosť hlasovania a budeme pokračovať v rokovaní schôdze. Poprosím teda, aby tí, ktorí majú záujem tu ostať, tu ostali a usadili sa.

    Schôdzu bude viesť podpredseda Pavol Hrušovský, hneď ako dovolí.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 128, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 111.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    Poprosím zároveň pána poslanca Marka Vargovčáka, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Hlas poslanca.

  • Počúvam.

    Pán Madej, môžete hovoriť.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som sa rád opýtal, akým spôsobom bolo uvedené usporiadanie kandidátov v súčasnej voľbe, a myslím, že to ani pri uvádzaní kandidátov nebolo vysvetlené, pretože nepovažujem za korektné, že títo kandidáti neboli uvedení v abecednom poradí. Inými slovami, to budí dojem, že my si zvolíme prvých dvanástich a tí ostatní kandidáti, to je úplne jedno. Ďakujem veľmi pekne.

  • Dobre. Beriem vašu otázku na vedomie, bude vám odpovedané. Poradím sa hlavne s ľuďmi, ktorí tú kandidátku robili. Nechám si to vysvetliť a dám vám vedieť, pán Madej.

    A teraz poprosím pána Beblavého, aby uviedol návrh zákona, ktorý je pod tlačou 128. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní poslanecký návrh zákona, ktorý predkladám spolu s mojimi kolegami pánom Poliačikom, pani Žitňanskou a pánom Osuským. Ide v podstate o novelu zákona o vysokých...

  • Ruch v sále.

  • Čo je, páni poslanci?

    Máte procedurálny návrh, pán poslanec?

  • Odpoveď poslanca.

  • Tak poprosím ale o procedurálny návrh.

  • Poprosím vás o vyhlásenie prestávky, pán predsedajúci, pretože niektorí sme prihlásení do rozpravy k tomu bodu a zároveň sme overovateľmi. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku až do skončenia výsledkov hlasovania.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hostia na balkóne a poslanci Sniny, poprosím vás, aby ste venovali pozornosť rokovaniu 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Dostal som informáciu od volebnej komisie, skrutátorov, že výsledky tajnej voľby sú v tejto chvíli známe. Preto by som poprosil, aby poverený člen Národnú radu informoval o výsledku tajnej voľby. Potom budeme pokračovať v prerokovávaní zákona, ktorého navrhovateľmi sú páni poslanci a ktorý predkladá v mene skupiny poslancov pán poslanec Beblavý.

  • Hlas poslanca.

  • Pán poslanec Muránsky, vy ste poverený oznámiť výsledky voľby? Poprosím vás, keby ste...

  • Hlasy v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, udeľujem slovo pánovi poslancovi Poliačikovi. A, pán poslanec, prosím vás, aby ste informovali o výsledku tajnej voľby k

    návrhu na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky

    a k

    návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám tu česť informovať o výsledkoch tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorá sa konala dnes.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 146 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 146 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku 146 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky, z nich bolo 16 neplatných.

    Zo 130 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri Branislavovi Bačíkovi hlasovalo za 100 poslancov, proti 19 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov, pri Ľubomírovi Neslušanovi hlasovalo za 14 poslancov, proti 90 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov.

    Keďže na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku bol zvolený Branislav Bačík.

    Mám tiež tú česť informovať o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ktorá sa konala 20. októbra 2010.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 146 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 146 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu všetci odovzdali hlasovacie lístky a zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 19 neplatných a 127 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za sudcov disciplinárneho súdu nebol zvolený ani jeden z kandidátov na základe toho, že ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičný počet hlasov zo všetkých hlasov, ktorí sa zúčastnili na tejto voľbe.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vyhlásenie výsledkov volieb.

    Národná rada v tajnej voľbe zvolila za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky Branislava Bačíka

    a

    v tajnej voľbe nebol zvolený ani jeden z navrhovaných kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.

    Oznámením výsledku pán poslanec ďalej aj upozornil na to, že v najbližšom čase budeme musieť voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu opakovať. Preto prosím, aby volebná komisia prispôsobila tomu aj všetky náležitosti potrebné na vykonanie opakovanej voľby. Ďakujem pekne.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní.

    A poprosím teraz pána poslanca Kolesíka, aby ako poslanec prihlásený do rozpravy k návrhu...

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, pardon, prepáčte.

    Poprosím pána poslanca Beblavého, aby za skupinu poslancov uviedol a odôvodnil

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Trošku sme mali v rokovacej sále neporiadok pred vyhlásením výsledkov hlasovania. Pán poslanec Kolesík upozornil na prerušenie rokovania. Urobil som tak.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, môžete pokračovať tam, kde ste prerušili svoje vystúpenie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod vyjadriť pevnú vieru, že pán poslanec Kolesík by rovnako kvalitne prezentoval návrh zákona ako ja, ale ako teda zástupca predkladateľa si tu predsa len dovolím osobovať si toto právo.

    Takže dovoľte mi, aby som vám prezentoval v prvom čítaní návrh štyroch poslancov Národnej rady, je to návrh poslancov pána Poliačika z SaS, pána Osuského z klubu Most, pani Žitňanskej z klubu KDH a mojej osoby na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dovoľte mi, aby som vysvetlil v tom zostávajúcom čase, ktorý máme, čo je obsahom návrhu zákona, prečo je tento zákon podľa nás ako predkladateľov potrebný, vyrovnal sa aj s námietkami, ktoré boli už vznesené voči tejto novele, a spomenul niektoré ďalšie relevantné aspekty.

    Predtým mi však dovoľte poďakovať ešte poslaneckému klubu strany Sloboda a Solidarita, ktorý teda predstavuje v tejto chvíli najpočetnejšie obecenstvo pre tento návrh, čo mi dodáva psychologickú silu naozaj zodpovedne prezentovať tento návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Práve ako som otvoril ústa, som zistil, že možno som predčasne hovoril, ale to už nechám na vás.

    Poďme k samotnému obsahu návrhu zákona. Obsahom návrhu zákona je zmena zákona o vysokých školách v tom smere, aby boli okrem určitých výnimiek, ktoré sú v tom návrhu uvedené, povinne zverejňované záverečné, rigorózne, habilitačné práce ako podmienka...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Zostaňte, páni poslanci. Dostali ste pochvalu a teraz odchádzate?

  • Smiech v sále.

  • No kľud, trošku voľnosti, ale pokračujte, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. No ja by som povedal, že človeku sa všeličo dostane ako kompliment, ale zároveň by som chcel poprosiť poslancov strany Smer, aby sa zatiaľ zdržali invektív, môžu si ich užiť v rozprave potom, tam budú mať na to, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku dostatočný priestor.

    No a teraz k samotnému návrhu zákona, aby sme už boli vážni po tomto úvode.

    Ako som už začal, obsahom návrhu zákona je povinné zverejňovanie záverečných, rigoróznych, habilitačných prác na vysokých školách ako podmienka ukončenia štúdia, resp. získania vedecko-pedagogického titulu. Tento návrh sa teda týka jednak záverečných prác, čo chceme vysvetliť kolegom, ktorí sa nevenujú vysokému školstvu, sú bakalárske práce, magisterské, inžinierske práce a doktorandské práce. Potom sú rigorózne práce. To sú tie práce, ktorými sa získavajú tzv. malé doktoráty, teda PhDr., RNDr., JUDr. ap. A habilitačné práce, to sú práce, ktorými sa získava vedecko-pedagogický titul docenta. To znamená, návrh zákona sa týka všetkých týchto prác. A zákon ustanovuje v podstate to, že podmienkou pripustenia vlastne na ukončovací proces týchto jednotlivých titulov získania bude v podstate zverejnenie práce, ktorá je súčasťou získania tohto titulu s tým, že tam treba vysvetliť, že dnes už existuje centrálny register týchto prác, ktorý vedie ministerstvo školstva. Ten bol zavedený novelou ešte za bývalej vlády. A v podstate to, čo tento návrh obsahuje, je že z tohto neverejného registra v podstate robí verejný register. To je jeho hlavný obsah. To znamená, že nezavádza nejaké nové povinnosti z hľadiska, by som povedal, skladovania a predkladania prác, ale zavádza len novú povinnosť z hľadiska zverejňovania týchto prác.

    Hovorí tam ten návrh zákona, že do 30 dní od ich vloženia štandardne by teda mala právnická osoba, ktorá tento register prevádzkuje, zverejniť tieto práce s tým, že toto zverejnenie je podmienené súhlasom autora, ktorý ale teda, ako som to už spomenul, bude zase podmienkou ukončenia štúdia, resp. získania vedecko-pedagogického titulu. Ale na druhej strane treba uviesť, že toto samotné zverejnenie nebude ovplyvňovať ďalšie autorské práva autora. To znamená, že autor neprevádza svoje autorské práva na štát ani na tento register, môže s nimi ďalej nakladať a len toto jedno zverejnenie v podstate bude zo zákona de facto povinné.

    Zároveň návrh zákona aby sme, by som povedal, vytvorili určitý balans medzi autorskými právami a verejným záujmom na verejnosti prác, obsahuje aj to, že práce budú sprístupnené formou, ktorá neumožní jednoduché kopírovanie alebo ukladanie. Tu chcem len vysvetliť to, čo sa tým návrhom myslí. Tým návrhom je snaha, aj v zmysle autorského zákona, by som povedal, rovnako chrániť takto zverejnené práce, ako sú chránené práce v knižniciach. To znamená, že, samozrejme, neexistuje na svete technologický systém a ani tým pádom zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo dokonale ochrániť prácu či už v písomnej, teda papierovej, alebo elektronickej forme pred jej ďalším šírením, ale je možné to sťažiť. V prípade papierových publikácií vlastne tiež je možné takúto prácu okopírovať, príp., ak je v záujme elektronicky šíriť ju, naskenovať a konvertovať do textových súborov a tie ďalej šíriť. To znamená, že vyžaduje to teda určitú mieru námahy, ktorú snažíme sa teda v zákone ustanoviť, aby bola v podstate aj pri týchto elektronicky zverejňovaných prácach zachovaná. To znamená, že nebude možné jednoduchým stlačením tlačidla Save uchovať túto prácu ani jednoduchým tlačením ju vytlačiť, ale bude ďalej zobrazovaná na sérii obrazoviek v grafickej podobe, ktorá bude znamenať, že, samozrejme, ak by niekto ju chcel ďalej šíriť, bude musieť teda ísť cez funkciu vlastne Print Scrn, teda vlastne bude musieť si vytlačiť prácu z obrazovky a potom nejakým spôsobom ďalej s ňou pracovať, skenovať ju, príp. skladať si z nej dokument. To znamená, že cieľom toho ustanovenia nie je zamedziť šíreniu za každých okolností, ale teda urobiť ho rovnako obtiažnym ako pri papierovej publikácii.

    Ďalšie ustanovenie návrhu hovorí o tom, že ustanovuje výnimky k tomuto návrhu. Ustanovuje ich pre tie časti prác, ktoré buď už sú vydané v období, keď je táto práca vložená do registra, alebo budú vydané po jej vložení do registra. A dôvod je dvojaký. Jeden dôvod je ten, že, samozrejme, v okamihu ak sú verejne vydané, tak môže byť verejná kontrola uplatňovaná cez ich teda vydanie. To znamená, že stáva sa takéto zverejnenie cez register do určitej miery duplicitné. A zároveň, samozrejme, keďže to vydanie môže byť v určitých prípadoch podmienené práve tým, že nebude inak práca zverejňovaná, tak v súlade aj s globálnou vydavateľskou praxou v tej chvíli je potrebné zneprístupniť tieto iné vydania. To možno opäť prirovnať k štandardnej vydavateľskej praxi vo vedeckom a vysokoškolskom svete, vo svete, kde v podstate je možné vydať prácu ako tzv. work in paper alebo teda v nejakej dočasnej forme. Ale v okamihu ak ju teda vydavateľ časopisu prijme na vydanie a vydáva ju alebo v okamihu keď je prijatá do knižného vydania, tak najneskôr do toho knižného vydania je potrebné ju z internetu stiahnuť. To znamená, toto sa snaží upraviť toto ustanovenie v podstate ekvivalentne, a teda zároveň sa snaží ustanoviť to, že ak by aj k vydaniu nedošlo pred zverejnením práce v registri, tak v okamihu teda keď k nemu dôjde, tak bude práca zneprístupnená. To je ďalšie ustanovenie.

    Potom v podstate ten návrh obsahuje už skôr technické časti, ktorými nebude zdržiavať ctenú snemovňu, ale ktoré sa snažia riešiť to, aby zákon bol legislatívne ucelený.

    Toľko k samotnému obsahu návrhu zákona.

    Dovoľte mi teraz prejsť k otázke, prečo sme predložili tento zákon s mojimi kolegami pánom Poliačikom, pánom Osuským, pani Žitňanskou.

    Ja by som začal tým, čo sa najčastejšie spomína, a to je obmedzenie plagiátorstva. Chcel by som tu však uviesť, že obmedzenie plagiátorstva je len jeden z viacerých cieľov tohto návrhu. A bol by som veľmi nerád, keby sme redukovali význam tejto novely na tento bod. A dôvodov je na to hneď niekoľko. Ten prvý dôvod, prečo by som bol tomu nerád, je, že plagiátorstvo samo osebe je len jeden z príznakov problému, ktorý máme, a to je problém nízkej kvality záverečných prác, príp. rigoróznych a habilitačných prác. A z tohto pohľadu, či je práca nekvalitná z toho dôvodu, že je plagiátom čiastkovo alebo úplne, alebo z toho dôvodu, že je proste nekvalitná, aj keď teda nevykazuje známky plagiátu, je v podstate z hľadiska problémov slovenského vysokého školstva nie až také dôležité. To znamená, že preto by som bol nerád, keby sme fetišizovali len tú otázku obmedzovania plagiátorstva.

    Napriek tomu si dovolím povedať, že táto novela zvýši aj šancu odhaľovania, a to z nasledovného dôvodu. Ten dnešný centrálny register funguje tak, že teda každá škola doň povinne vloží prácu študenta alebo teda zamestnanca a register ju porovná s databázou, ktorú si sám register vytvára z predchádzajúcich vložených diplomových a iných prác na Slovensku doň vložených, čo znamená, že je schopný zistiť plagiát len v prípade, ak niekto kopíruje práce, ktoré boli diplomovými, bakalárskymi, doktorandskými alebo habilitačnými prácami alebo rigoróznymi v posledných pár rokoch, kedy sa s tým registrom začalo. To znamená, že jeho schopnosť odhaľovať plagiáty je sama osebe pomerne slabá. Naopak, v okamihu keď budú všetky práce zverejnené, teda s tými výnimkami, o ktorých som už hovoril, tak bude možné zaviesť verejnú kontrolu. To znamená, že každý občan, či už slovenský alebo akýkoľvek iný, ktorý ma o to záujem, bude môcť teda čítať tieto práce a bude môcť v prípade, že mu budú pripomínať podozrivo jeho vlastné alebo niekoho iného texty, overiť teda, či k plagiátorstvu došlo. To znamená, že dôjde k tzv. fenoménu, ktorý sa nazýva po anglicky, ospravedlňujem sa pánovi docentovi Čaplovičovi, ale neovládam slovenský ekvivalent toho, ak ho ovláda, budem mu vďačný, ak ma opraví potom v rozprave alebo teda vo faktickej poznámke, „crowdsourcing". Teda je to fenomén, keď využívate efekt veľkého počtu ľudí vlastne na tvorbu nových vedomostí a poznatkov, ktorý práve v informačných technológiách je dnes často používaný. To znamená, že na takýto crowdsourcing, ešte raz sa ospravedlňujem za ten anglizmus, sa môžeme spoľahnúť aj tu z hľadiska odhaľovania plagiátorstva. To, že je to tak, sme videli aj v predchádzajúcich rokoch v mnohých prípadoch práve odhalenia takýchto nekalých praktík iných ľudí už len v tom, že už aj bez tej elektronickej podoby keď niekto získal práce, povedzme, z knižnice a prišiel na to, že sú v nich problémy.

    Toľko k plagiátorstvu, lebo ak som sa už snažil zdôrazniť, toto je síce dôležitý, ale nie jediný a možno nie ani najvýznamnejší dôvod, prečo sme túto novelu predložili.

    Ten druhý dôvod predloženia novely, pod ktorý by som dokonca subsumoval túto otázku obmedzenia plagiátorstva, je celkový tlak na kvalitu záverečných prác a rigoróznych a habilitačných prác. Tu by som rád zdôrazni význam týchto prác, ktoré nie sú vždy docenené v našej praxi. Vo vyspelých krajinách vrátane Slovenska sa dnes takmer každé štúdium ukončuje nejakou formou záverečnej práce. A najmä pri, by som povedal, vyšších stupňoch štúdia, druhom a najmä treťom stupni štúdia, doktorandského, je to dokonca ten hlavný spôsob, ktorým absolvent preukazuje to, čo nadobudol a ako to vie používať. To platí aj pri získavaní vedecko-pedagogického titulu docenta, kde musí, samozrejme, každý uchádzač splniť určité podmienky kvalifikačné a následne tiež musí presvedčiť komisiu a vedeckú radu fakulty o tom, že jeho publikácia, konkrétna, je natoľko kvalitná a vie sa natoľko obhájiť, že stojí za udelenie tohto titulu. Z toho pohľadu práve vnímam tieto záverečné práce a tie ostatné práce ako najlepší spôsob overenia výsledkov štúdia. Dovolím si to povedať teraz ako praktizujúci vysokoškolský pedagóg, ktorý je aj vedúcim, aj oponentom pomerne veľkého počtu takýchto prác každý rok alebo vystupoval ako niekto, kto sa v uplynulom období úspešne uchádzal o práve vedecko-pedagogický titul docenta, že kvalita týchto prác je jedným z najlepších spôsobov, ako posudzovať celkovú kvalitu výstupu, teda absolventa či už vysokej školy alebo teda absolventa tých ostatných procesov, o ktorých tu hovoríme.

    A z toho pohľadu zavedenie tejto podmienky zverejňovania má dva pozitívne efekty, ktoré tam vnímame.

    Jeden ten pozitívny efekt je efekt možnosti posudzovať kvalitu pracovísk, menších, väčších, celých fakúlt, príp. až univerzít práve na základe posudzovania kvality týchto prác. Čo tým chcem povedať? To je, že či už ako študent, potenciálny študent, potenciálny pedagóg, či už ako nejaký nezávislý analytik, pokiaľ by túto novelu táto ctená snemovňa schválila a táto novela vstúpila do platnosti a nadobudla účinnosť, tak jeden z najlepších spôsobov, ktorý budú mať na to, aby zhodnotili kvalitu konkrétnych prác, bude práve to, že zhodnotia dostatočne reprezentatívnu vzorku týchto prác. Samozrejme, na základe jednej práce nie je možné hodnotiť nič, okrem teda toho konkrétneho človeka, ktorý ju predložil, čo môže byť tiež veľmi relevantné. Ale na základe širšej vzorky už je možné hodnotiť aj prax celého pracoviska.

    A zároveň, a to je ten druhý efekt, ktorý by som chcel zdôrazniť, toto vedomie ex ante veľmi výrazne môže pôsobiť na kvalitu práce s diplomantmi alebo teda s ostatnými uchádzačmi. Môžem to potvrdiť už len anekdoticky z rozhovorov, ktoré som mal s ľuďmi, ktorí sú vedúcimi prác. Keď som s nimi o tejto novele hovoril, tak základná reakcia bola, že áno, toto vytvorí situáciu, kde si vlastne vedúci a oponenti budú oveľa lepší pozor dávať na to, čo pripúšťajú na obhajobu, resp. ako ohodnocujú to, čo tam je. To znamená, že nielen teda tá možnosť ex post hodnotenia prinesie zmenu, ale aj to vedomie tej možnosti prinesie zase tlak vnútorný na to, aby sa zvýšila kvalita týchto prác. Zároveň treba povedať, že samotná kvalita prác sa nedá zabezpečiť a zvýšiť len, by som povedal, trpezlivou prácou pri príprave tej záverečnej práce, lebo, ako som to už zdôraznil, je výsledkom celého štúdia. To znamená, že sekundárne efekty, ktoré z tohto budú, budú tlačiť na to, aby sa zvýšila celková kvalita práce, najmä so študentmi z hľadiska ich schopnosti pracovať s informáciami, robiť, by som povedal, či už protovýskum alebo skutočný výskum vo vyšších štádiách. To znamená, že budú tam určité prenesené sekundárne proste efekty do celého štúdia.

    Treťou výhodou alebo tretím, by som povedal, prínosom tejto novely z hľadiska nás ako predkladateľov je lepšia distribúcia informácií. Dnes na Slovensku vzniká ročne niekde medzi 50 000 až 100 000 záverečných prác, bakalárskych, magisterských, doktorandských a plus teda ešte tých rigoróznych a habilitačných. A absolútna väčšina z nich končí v knižniciach vo fyzickej podobe, kde sa k nim dostane len veľmi malý počet ľudí, napriek tomu, že často prinášajú veľmi cenné a zaujímavé poznatky. Z tohto pohľadu práve zverejnenie bude znamenať, že bude väčšia šanca na zaujímavé poznatky, informácie, ktoré sú vlastne základným zmyslom vedy a výskumu a aj dôvodom, prečo z verejných zdrojov financujeme vysoké školy a výskum, jeden z hlavných dôvodov sú práve tie tzv. pozitívne externality pre spoločnosť vyplývajúce z produkcie znalostí, tak budeme schopní tieto pozitívne externality oveľa lepšie využiť, ak budú tieto informácie prístupnejšie. To je v súlade aj s globálnym trendom, kde napr. môžeme pozorovať projekty napr. firmy Google a ostatných v snahe indexovať, skenovať čo najväčší počet informácií, najmä teda tých, pri ktorých je to možné, a sprostredkovať ich za určitých podmienok v súlade s autorskými právami čo najväčšiemu počtu ľudí práve v zmysle zvýšiť užitočnosť využitia týchto produkovaných znalostí a informácií.

    Toľko výhody.

    Ešte by som možno podotkol ďalšie tri také body.

    Prvý bod. Ako som už spomenul, tento návrh využíva centrálny register, ktorý bol pomerne prácny a za pomerne veľké zdroje vybudovaný predchádzajúcim vedením ministerstva školstva, teda pánom exministrom Mikolajom, čo by som chcel zdôrazniť z dvoch dôvodov.

    Jeden dôvod, prečo to chcem zdôrazniť, je, že, aj keď obávam sa, že nebude to úplne reflektované zo strany opozície, z môjho pohľadu ide o jeden z mála prípadov pozitívnej zatiaľ kontinuity a niečoho, kde bez ohľadu, povedal by som, na nejaké politické konflikty môžeme nadväzovať na to, čo bolo dosiahnuté. A zároveň môžeme to ale zlepšiť to a budovať na tom, pretože, ako som už spomenul, tie pomerne rozsiahle prostriedky už boli investované, už, by som povedal, ich nikto Slovensku nevráti. A tým pádom sa skôr otvára otázka, ako ich najlepšie využiť. A to práve zverejňovanie tých prác umožní. Takže z tohto pohľadu aj na jednej strane by som chcel vyjadriť svoje ocenenie bývalej vláde za to, že takýto register zriadila, a zároveň teda apelovať na to, aby sme ten register už následne čo najlepšie využívali, pretože v opačnom prípade je otázka, či ten pomer nákladov a výnosov je optimálny.

    Zároveň sú tu aj sekundárne technické pozitíva napr. v tom, že už viacerí rektori, keď som s nimi komunikoval, tak hovorili, že ak by to bolo možné, boli by radi, keby ten návrh umožnil aj to, aby nemuseli fyzicky skladovať potom tie záverečné práce, ak budú teda takto na internete prístupné 70 rokov, nie toľko, ako teda ten zákon dneska hovorí, že centrálny register 10 rokov eviduje práce, pretože tých prác, ako som už povedal, pribúda hojne každý rok. Všetci bakalári, všetci magistri, všetci doktorandi musia teda ich predložiť, nehovoriac o tých rigoróznych alebo habilitačných. A tým pádom to zaťažuje pomerne rozsiahlo vysoké školy. To znamená, že ak by bolo možné ich takto elektronicky mať v podstate archivované autoritatívnym spôsobom, ten štátny centrálny register taký je, autoritatívny spôsob, tak práve rektori hovoria, že bolo by pomerne vhodné uvažovať o tom, či neumožniť práve školám aj, by som povedal, nie asi ihneď, ale, povedzme, s oneskorením pár rokov tie fyzické verzie tých prác nejakým spôsobom z tých knižníc odstrániť kvôli úspore priestoru. Toľko, prečo je to potrebné.

    V tretej časti, ak dovolíte, by som sa nejakým spôsobom vyrovnal s niektorými námietkami, ktoré sa vyskytujú voči tomuto návrhu alebo s ktorými som sa stretol, odkedy bol tento návrh podaný.

    Prvá otázka je otázka riešenia otázok intelektuálneho vlastníctva. Tieto práce, samozrejme, sú predmetom autorského práva. To znamená, že je nutné sa vyrovnať aj právne, ale, povedal by som, najmä asi vecne s tým, aký je vhodný balans medzi ochranou autorského práva, a teda týmto verejným záujmom na zverejňovaní.

    Predtým než sa dostanem k návrhu riešenia alebo teda k tým riešeniam, dovoľte, aby som vám pripomenul, o čom tá rovnováha je, lebo všetci z nás asi sme si vedomí tej časti, kde sa hovorí o ochrane autorských práv. To znamená, že je tu nejaká suma autorských práv. O čom sa hovorí menej, to je to, že je tu aj nielen verejný záujem na verejnej prístupnosti, ale aj určité právo verejnosti profitovať z týchto informácií. Keďže príprava týchto prác je prostredníctvom verejného financovania najmä verejných vysokých škôl financovaná z verejných zdrojov, vo všeobecnosti sa globálne uplatňuje pravidlo, že pokiaľ je nejaký výskum financovaný z verejných zdrojov, tak skôr či neskôr musí byť aj publikovaný. To znamená, že nie je možné, by som povedal, privatizovať plne a neobmedzene benefity, výhody z verejne financovaných aktivít. To znamená, že to je niečo, čo si treba tiež pamätať. To znamená, že spolu s tým verejným záujmom, ktorý na Slovensku, myslím si, je na zverejnení tých prác, toto predstavuje také dve váhy, ktoré treba zvážiť. Moja osobná odpoveď alebo teda odpoveď, ktorú som navrhol svojim spolupredkladateľom, a zatiaľ teda sme ju takto predložili, ale sme otvorení diskusii, je to, čo už som spomenul, keď som vysvetľoval obsah samotného návrhu, a to je samotné nezverejňovanie v prípade, že teda ten návrh bude inak zverejnený, aby k tejto rovnováhe došlo.

    Zároveň chcem povedať, že po predložení novely došlo k ďalším kolám diskusií s niektorými rektormi, so zástupcami Rady vysokých škôl, ktoré zasadali až teda po tej uzávierke predkladania návrhov. A z toho vznikol ešte jeden návrh, ktorý nie je síce v návrhu obsiahnutý, ale ktorý, priznám sa, sa mi celkom zapáčil a zdá sa mi, a to je návrh možnosti oneskoreného zverejňovania. To znamená, že aj tam, kde ešte nebola zverejnená táto práca alebo jej časť, mohol by autor, ak by vedel preukázať určitý záujem, požiadať o oneskorené zverejnenie v registri, o rok, o dva roky, teda podľa potreby svojej, či už grantového alebo iného, alebo patentového systému. To znamená, že zdá sa mi, že táto kombinácia by mohla, aj zatiaľ keď som debatoval s rôznymi akademikmi, asi komplexne riešiť túto otázku.

    Druhá námietka alebo otázka, s ktorou by som sa chcel vyrovnať, je otázka súladu s programovým vyhlásením vlády, kde si dovolím tvrdiť, že ten predkladaný návrh je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, a to na úrovni základných hodnôt aj konkrétnych praktík. Treba povedať hneď na začiatku, že tento návrh nie je fyzicky definovaný. To znamená, že nie je povedané v programovom vyhlásení vlády, že vláda tento návrh predloží, čo, samozrejme, je v poriadku, lebo inak by som ho ani nepredkladal, pretože si nemyslím, že by poslanci mali predkladať to, čím sa vláda zaviazala tejto snemovni, až na výnimočné prípady. Také, samozrejme, môžu nastať, ale za štandardných okolností nastať nemôžu. To znamená, že netvrdím, že tento návrh je doslova obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády, ale dovolím si tvrdiť, že je plne v súlade aj s filozofiou, aj s konkrétnymi ustanoveniami programového vyhlásenia vlády, a to nasledovne.

    Programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že vláda bude podporovať vo všeobecnosti transparentnosť vo verejnom sektore. A pokiaľ aj sledujete, kolegovia, vlastne vyjadrenia predsedníčky vlády ako teda najvyššieho garanta, aj plnenie programového vyhlásenia vlády, tak viete, že ona zdôrazňuje, že aj ona považuje toto za najdôležitejšiu charakteristiku tejto vlády, že to bude vláda transparentnosti a znižovania korupcie. Tento návrh, myslím si, spôsobom, ktorý asi netreba zdôvodňovať, teda je návrhom, ktorý výrazne zvyšuje transparentnosť vo verejnom sektore, konkrétne v sektore vysokých škôl.

    Dovoľte mi, aby som sa trošku ešte pristavil pri význame slova transparentnosť, lebo je to slovo, ktoré na Slovensku pomerne je neologizmus, teda novotvar, ktorý existuje v slovenčine asi 12 rokov. Ale za ten čas bol podrobený mnohým znetvoreniam zo strany mnohých ľudí vrátane politikov. Dovolím si povedať, že transparentnosť znamená väčšiu mieru informovanosti, prehľadnosti, vnorenia sa do toho, že máme možnosť viac vidieť do určitej veci. A transparentnosť neznamená, že je niečo horšie alebo lepšie, väčšinou to je to lepšie, ale nemusí to tak byť. Sú aj prípady transparentnosti napr. osobnej zdravotnej dokumentácie, ktorá môže byť transparentnejšia, ale to ešte neznamená, že je to len dobrá vec, keby sme to robili. Ale transparentnosť teda je otázka našej možnosti, väčšej informovanosti, prehľadu, vnorenia sa do určitej veci.

    V prípade záverečných prác si dovolím povedať, že ten verejný záujem tam jednoznačne je. To isté ovplyvnil fakt, na ktorý sa občas zabúda. To je to, že už dnes z vysokoškolského zákona vyplýva, že sú obhajoby tých prác, o ktorých sa v tomto návrhu hovorí, verejnými aktmi. To znamená, že zo zákona je uvedené, že obhajoba záverečnej práce je súčasťou štátnych skúšok, ktoré sú verejné. To znamená, že je tam už dneska predpoklad, že chceme, aby verejnosť mohla kontrolovať to, čo v takej práci je, a ako je schopný ten uchádzač ju obhájiť. Len, samozrejme, tieto zákony vychádzajúce z historickej praxe sú z doby, keď teda ani nebol internet a ani iné metódy hromadného zverejňovania. To znamená, že nikoho ani nenapadlo riešiť túto otázku. Dnes už sme niekde inde. A z toho dôvodu ja by som si dovolil tvrdiť, že ide práve o oblasť, kde, by som povedal, že to, čo navrhujeme, je skôr technologickým predĺžením nielen existujúcej praxe, ale aj existujúceho legislatívneho stavu, a nie nejakým výrazným zásahom do rovnováhy práv a povinností.

    Ďalší typ námietky, s ktorým som sa stretol, sa týka toho, že to bude nejakým spôsobom podporovať plagiátorstvo. Musím povedať, že táto námietka pri akejkoľvek snahe ju pochopiť je ťažko pochopiteľná z nasledovného dôvodu. Prvý dôvod je ten, že ak by niekto plagizoval z tohto systému, tak to je jediný spôsob, ako docieliť, že to tento systém naozaj odhalí, pretože, ako som už povedal, ten systém porovnáva predložené práce s prácami, ktoré už sú v jeho databáze z predchádzajúcich predložených prác. To znamená, že ak niekto predkladá diplomovú prácu, „odkopčí“ niečo takto z internetu a vloží to tam, tak tým práve zaručuje, že to bude indikované. Takže by som povedal, že je to, ako keby niekto chcel ukradnúť auto a išiel ho ukradnúť práve na policajnú stanicu. Technicky sa to dá, ale je to pomerne stupídny spôsob, ako to auto ukradnúť. Naopak, ak niekto teda chce sa dopustiť plagiátorstva, má k dispozícii jednak oveľa menej rizikové a aj oveľa menej technicky náročnejšie procesy, pretože, ako sme už spomenuli, by musel teda robiť pri tomto print screen tých jednotlivých obrazoviek, potom z nich niečo skladať, niečo z nich používať. Na internete je dneska dostatok stránok od diplomovka.sme.sk cez referáty.sk, mohol by som ich dlho menovať, ktoré obsahujú celé práce v textovej forme, ktoré teda sa kopírujú oveľa jednoduchšie a ktoré teda ten dnešný systém ani nevie automaticky zachytiť. To znamená, že, inými slovami, ja by som dokončil tú metaforu, keď niekto chce ukradnúť tento typ auta, tak z neho ich má na ulici otvorené, neuzamknuté, s kľúčikmi v zapaľovaní asi stovky. A že pôjde akurát na policajnú stanicu chrániť alarmom chránený a štyrmi bezpečnostnými kamerami chránený voz, je, by som povedal, technicky možné, ale pokladám to za extrémne nepravdepodobné.

    Takisto sa stretávame s námietkami, ktoré sa týkajú toho, že niektoré práce sa chcú publikovať v normálnych časopisoch, niektoré práce chcú byť patentované. To je to, čo som už povedal na začiatku, že ak bude kombinácia nezverejňovania toho, čo bolo publikované, s možnosťou oneskoreného zverejňovania, tak myslím si, že to pokrýva všetky takéto prípady. A priznám sa, že aj z diskusie som zatiaľ nebol schopný s akademikmi nájsť prípad, ktorý by tým pokrytý nebol. Zároveň by som ale chcel aj ľuďom, ktorí to robia, pripomenúť, už som to spomínal, ustanovenie verejnosti obhajoby dnešných prác. To znamená, že ak dnes niekto má unikátnu myšlienku, ktorú si chce dať patentovať, a má ju vo svojej habilitačnej práci, tak aj v dnešnom právnom stave nie je nič jednoduchšie, ako prísť na tú obhajobu a v podstate argumentovať potom verejnosťou tej obhajoby. To znamená, že ak niekto má takéto veci, tak by ich mal v každom prípade v tých prácach už aj podľa dnešného právneho stavu zverejňovať tak, aby neboli, zjednodušene povedané, ukradnuteľné alebo nejakým spôsobom kopírovateľné. Toto tento zákon nijako nezmení. Napriek tomu vzhľadom na tú elektronizáciu chceme práve tú otázku riešiť. Takže preto hovorím, že je tam tá kombinácia nezverejňovania a toho, čo je ešte v procese diskusie s rektormi, možnosti oneskoriť zverejnenie. Zároveň by som chcel povedať, že kvalitné pracoviská, kvalitných pedagógov, výskumníkov, diplomatov toto nepostihne a zároveň tých nekvalitných to mrzieť bude, čo, si myslím, je práve ten optimálny balans.

    Na záver dovoľte mi len uviesť na zvýšenie možno priechodnosti toho návrhu, že tento návrh sa z dôvodov technickej možnosti nebude vzťahovať na práce predložené do účinnosti tohto zákona, nebude retrospektívny a retroaktívny. Z dôvodov, ktoré sú právne, to nejde. A zároveň keďže tu v tejto snemovni sa veľa vecí rieši takzvane ad hominem, teda poukazovaním na osobu predkladateľa alebo diskutujúceho, nie na obsah a názor, dovoľte mi, aby som len uviedol, že moja osobná aj diplomová, aj doktorandská, aj dizertačná práca sú zverejnené, všetky. A sú všetky k dispozícii verejne. Takže nepredkladám nič, s čím by som nebol sám ochotný žiť.

    Na záver tohto prejavu, sa nám aj chýli čas ku koncu, by som chcel spomenúť takých päť konkrétnych bodov z hľadiska politického.

    V prvom rade by som chcel znovu poďakovať svojim spolupredkladateľom pani Žitňanskej, pánovi Poliačikovi aj pánovi Osuskému za ochotu podporiť tento návrh, ktorou preukázali aj určitú mieru tým pádom, myslím si, osobnej a politickej odvahy. A, by som povedal, dúfam, že sa nám to spolu podarí s podporou tejto snemovne.

    Zároveň by som chcel informovať ctenú snemovňu, že tento návrh bol vypracovaný v spolupráci s ministrom školstva, s ministerkou spravodlivosti. Teda nie je to nejaká partizánska, poslanecká iniciatíva. Ten návrh bol ešte pred jeho vytvorením konzultovaný s ministrom školstva ideovo. Návrh po jeho vytvorení bol konzultovaný s jeho spolupracovníkmi podriadenými technicky. A je teda plná zhoda s pánom ministrom. Pán minister dokonca chcel prísť ten zákon podporiť, ale má iný program, možno zajtra on príde, to uvidíme. To isté sa týka pani ministerky spravodlivosti, kde konkrétne právne riešenia s ňou boli konzultované opakovane. Samozrejme, to, čo to pre vás znamená, to závisí od vášho názoru na odbornosť pani ministerky spravodlivosti, keďže ja ho mám vysoký, mňa to upokojilo, že ten návrh by mal byť aj po technickej stránke v poriadku. Takisto ten návrh bol pripravený v spolupráci s odborníkmi na autorské právo, ľuďmi, ktorí na ministerstve kultúry ešte pripravovali súčasne platný autorský zákon pred niekoľkými rokmi. A viaceré riešenia technické sú práve z ich pera. Takže, samozrejme, všetko možno vylepšovať. A ja sa aj teším v tom druhom čítaní, ako teda ctená snemovňa podporí ten návrh a ako ho budeme ešte spolu vylepšovať. Ale myslím si, že je tam solídny základ.

    Zároveň by som chcel povedať, že tento zákon bol už konzultovaný aj s akademickou obcou, aj keď ešte, by som povedal, tie konzultácie nemajú formálny záver, bol konzultovaný s vedením Slovenskej rektorskej konferencie, s prezidentom, s viceprezidentmi. Tí vyjadrili za seba individuálne súhlas s tým zákonom za podmienky, že niektoré technické veci budú zapracované. Rektorská konferencia bude zasadať až 28. októbra, takže až tam, ak teda to opäť prejde zajtra, budeme s nimi finalizovať ich dohodu. Ale tam zatiaľ nepredpokladám nejakú nedohodu. Rada vysokých škôl to prerokovala tiež, myslím, minulý týždeň sa o tom debatovalo. Nedospela ešte k záveru. Tiež chce ešte rokovať v druhom čítaní o technických veciach. Sme dohodnutí, že ak to prejde, že sa stretneme. Takisto som dohodnutý s predstaviteľkou Študentskej rady vysokých škôl na konzultácii a na diskusii. Z tých diskusií vzniklo veľmi veľa dobrých, konkrétnych podnetov, ktoré ten návrh ďalej vylepšia.

    Zároveň by som chcel povedať, že bol ten návrh preventívne konzultovaný aj s predstaviteľmi opozičných klubov. Ja som osobne bol navštíviť pána predsedu výboru pána Čaploviča, bol som aj za pánom exministrom Mikolajom s tým, že nebudem im vsúvať do úst nejaké vyjadrenia, ich názory na toto určite oni povedia sami.

    Len teda chcem povedať, že práve aj vzhľadom na to, že pokračujeme v niečom, s čím už začala bývala vláda, aj vzhľadom na to, že toto naozaj, priznám sa, nevidím ako politicky kontroverznú tému, veľmi som sa nádejal, že by bolo možné tento návrh prijať aj nejakým širším kvórom, aj keď to, samozrejme, nie je legislatívne nevyhnutné. Ale bolo by to zdrojom určite hrdosti a potešenia. Ale to, už ako som to spomenul, nechám na kolegov. Podľa emócií emanujúcich z lavíc tam napravo mám pocit, že moje nádeje sa nemusia úplne naplniť, ale to už je asi život.

    Takže toľko k tomu.

    A na záver pred ukončením teda toho predkladania dovoľte mi ešte raz vám poďakovať za pozornosť a vyjadriť teda nádej, že sa nám spoločne podarí zajtra posunúť kauzu alebo otázku transparentnosti v slovenskom vysokom školstve dopredu tým, že tento návrh schválime a postúpime do druhého čítania. A takisto mi dovoľte vyjadriť nádej, že neskôr v druhom čítaní budeme schopní opäť spolu dospieť k prípadným modifikáciám, ktoré ho ďalej vylepšia a, povedzme, aj zvýšia jeho akceptabilitu v širšom kvóre tejto snemovne. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem za perfektné odôvodnenie návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov.

    Ešte, páni poslanci, si dovolím udeliť slovo pánovi spoločnému spravodajcovi, po vystúpení a stanovisku ktorého preruším rokovanie o tomto bode programu. Je 19.00 hodín, budeme pokračovať v čase, ktorý ohlásim po vystúpení pána spoločného spravodajcu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Martina Poliačika, Petra Osuského a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 128), ako určený spravodajca výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 19 z 30. septembra 2010 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 111 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Skôr ako otvorím rozpravu, preruším rokovanie o tomto bode programu preto, lebo čas určený na dnešný rokovací deň práve vypršal. Ale ešte predtým chcem informovať, že do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci písomne, pán poslanec Čaplovič, predseda výboru, a pán poslanec Kolesík, ktorí vystúpia po tom, ako prerokujeme zajtra schválené body programu, a to všetky tie, kde je aktívne zainteresovaný pán minister Figeľ.

    Teda ráno o 9.00 hodine začneme diskutovať o bodoch pána ministra dopravy. Uvidíme, kedy tieto body programu budú prerokované, po ich prerokovaní by sme prerokovali prerušený bod programu, ktorým je návrh skupiny poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, toľko informácia o zajtrajšom priebehu rokovania.

    Ďakujem pánovi poslancovi Beblavému aj pánovi poslancovi Vargovčákovi.

    Prerušujem rokovanie, prajem vám všetkým príjemný večer, príjemnú dobrú noc a dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.