• Poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, čoskoro budeme pokračovať v schôdzi. Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci László Nagy, Ľubica Rošková a Jana Vaľová.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu a o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku. Vládny návrh zákona má tlač 76. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 66.

    Prosím ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona uviedla a prosím spravodajcu, aby zaujal miesto. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 600/2008 Z. z., tlač 76.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom navrhovanej novely je precizovať znenie ustanovenia § 12, ktorý upravuje rozpočtové určenie príjmov z udržiavacích poplatkov, a to z pohľadu pôsobnosti zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Súčasne reflektuje na vydanie kodifikovaného znenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá a aktualizuje súvisiace odkazy na právo Európskej únie. Aby som to zjednodušila, ide vo svojej podstate o technickú novelu, ktorá stanovuje, že príjmy z udržiavacích poplatkov a príplatkov sú príjmom štátneho rozpočtu okrem pomernej časti príjmov, ktoré podľa zmluvy odvádza úrad Európskej patentovej organizácii. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Ľudovítovi Jurčíkovi.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 32 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky, na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 600/2008 Z. z., tlač č. 76. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, že návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, ani na obyvateľov, nebude mať dopad na životné prostredie, na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu, ktoré mne ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2010 č. 66 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 105. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 74.

    Odovzdávam slovo ministerke spravodlivosti, aby vládny návrh zákona uviedla a poprosím spravodajcu Ondreja Dostála, ktorého navrhol gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby zaujal miesto. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade na schválenie návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky. Dôvodom na vypracovanie predmetného návrhu zákona je ustanovenie § 37d ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a ods. 1, 3 až 6 predmetného zákona najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu po 1. januári 2011 nemožno poskytnúť. Poskytovanie dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky je v súčasnosti upravené výnosom vydaným na základe § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V predloženom návrhu zákona sa ustanovuje účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrola poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu vlády. Návrh zákona určuje tiež okruh osôb, ktoré môžu o dotáciu požiadať. Predloženým návrhom zákona nevznikajú nové požiadavky na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. Finančné prostriedky na poskytovanie dotácií sa budú zabezpečovať v rámci rozpočtovej kapitoly Úradu vlády na príslušný rok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, tlač 105.

    Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa koná jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 7. schôdze Národnej rady. Konštatujem, že návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa návrh nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí. Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie je úplný. Návrh zákona ustanovuje účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu vlády. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 74 z 24. septembra 2010 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, a to v lehote do 24. novembra 2010, resp. v gestorskom výbore v lehote do 26. novembra 2010. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 106. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 78.

    Poprosím pani ministerku Žitňanskú o uvedenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vláda predkladá parlamentu novelu Občianskeho zákonníka a novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého cieľom je jednoznačne zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami. Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky písomné zmluvy tzv. povinných osôb podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zverejnené na internete. Ich účinnosť bude podmienená zverejnením na internete. Na internete budú zverejnené všetky objednávky a faktúry, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu. Navyše navrhovaná právna úprava tiež zavádza možnosť odstúpenia od zmluvy, ak sa po zverejnení ukáže, že štát uzavrel zmluvu, ktorá je ekonomicky nevýhodná. Ruší sa tiež možnosť uzatvárania tzv. nevypovedateľných zmlúv a do právneho poriadku sa tiež zavádza tzv. imperatívna norma pre prípad, že zmluvný vzťah, ktorý podlieha zverejneniu, by mal v sebe obsahovať cudzí prvok. To znamená, pokiaľ by sa právna úprava, ktorú navrhujeme, chcela obchádzať tým, že zmluva sa podriadi právnemu poriadku iného štátu, ktorý povinnosť zverejňovať neobsahuje.

    Ja musím povedať, že ma veľmi teší, že táto novela má konečne šancu na úspech. Hovorím to takýmto spôsobom, pretože táto právna úprava nie je v tomto parlamente žiadnou novinkou. Bola predmetom rokovania parlamentu zhruba rok a pol spätne a ja som, naozaj, veľmi rada, že táto vláda to myslí skutočne vážne so zverejňovaním zmlúv. Pretože verím a som rada, že, naozaj, tento návrh má podporu celej koalície, pretože veríme, že zverejňovanie zmlúv a, naozaj, dôsledné a dôkladné oko občana, prípadne mimovládneho sektora, zvýši tlak na orgány verejnej moci, zvýši sa tým aj predpoklad, že tieto orgány budú hospodáriť, naozaj, zodpovedne. Myslím si, že po toľkých rokoch a po predchádzajúcom období, naozaj, nastal čas skoncovať s nevýhodnými zmluvami, predraženými zmluvami pre štát a myslím si, že je, naozaj, dobrou cestou začať so zverejňovaním zmlúv, pretože len tak docielime to, aby za zatvorenými dverami ministerstiev, úradov, obcí, sa neuzatvárali nevýhodné zmluvy.

    Chcem upozorniť na to, že, naozaj, tento návrh zákona sa netýka len ministerstiev alebo ústredných orgánov, ale týka sa aj obcí a miest. Som presvedčená o tom, že je to rovnako dôležité, pretože dnes aj mestá a obce nakladajú s obrovskými majetkami a je rovnako dôležité, aby aj tento majetok bol spravovaný zodpovedne a hospodárne. A dokonca, myslím si, že je dôležité pripomenúť, že tu si berieme možno príklad z miest a obcí, pretože je viacero obcí a miest, ktoré nám už ukázali, že zverejňovať zmluvy, objednávky, faktúry je možné, že to nespôsobuje problémy, ale naopak, zvyšuje to dôveryhodnosť vedenia obce a zvyšuje to hospodárnosť a zodpovednosť pri nakladaní s majetkom obce.

    Môžem vymenovávať veľa miest a obcí, môžem pripomenúť priekopníka, či je to mesto Šaľa pod vedením primátora Alföldiho a viceprimátora Mečiara, môžem spomenúť Žilinu, ktorá zverejnila medzičasom už stovky zmlúv na internete, ale takýchto miest a obcí by som ako príklad mohla uvádzať viac. A treba povedať, naozaj, dobrovoľne nám ukázali, že je to možné aj technicky, aj právne, aj politicky. Zákon pamätá aj na obce, ktoré nemajú internet, pretože pre nich sa dáva možnosť zverejňovať zmluvy v Obchodnom vestníku tak, aby zákon bol vykonateľný aj pre malé obce, ktoré, naozaj, dnes nemajú webovú stránku, alebo nie sú pripojené na internet.

    Chcem zdôrazniť aj to, že zákon nerieši len zverejňovanie zmlúv, ale pamätá aj na to, aby nebolo možné uzatvárať dlhodobé nevýhodné zmluvy, zmluvy, ktoré obsahujú klauzulu automatického predĺženia platnosti pokiaľ mesto, obec, štát túto zmluvu v krátkom čase pred uplynutím účinnosti zmluvy túto zmluvu nevypovedia. Myslím si, že, naozaj, je dôležité zaviesť jasné pravidlá, transparentnosť do nakladania s majetkom štátu. Som presvedčená o tom, že tento návrh zákona to umožňuje, a preto verím, že nájde podporu nielen v radoch vládnej koalície, ale že nájde podporu naprieč politickým spektrom. Ďakujem pekne a prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. septembra 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady. Návrh je iniciovaný programovým vyhlásením vlády. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z obsahu a formulácií ustanovení je zrejmé, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predkladaný návrh zákona podľa doložky vplyvov zakladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia ustanovení navrhovaného zákona. Návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým s cieľom zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejnými financiami a verejným majetkom. Vychádzajúc z oprávnení spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. novembra 2010 a gestorský do 26. novembra 2010. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pán Dostál, hlásite sa do rozpravy? Takže, máme tri ústne prihlášky. Uzatváram možnosť sa prihlásiť a nech sa páči, pán Dostál, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som v rámci rozpravy vysloviť osobné potešenie nad tým, že môžem byť spravodajcom k tomuto návrhu zákona, pretože tento zákon považujem za jednu z najdôležitejších vecí, ktorou sa tento parlament zaoberá od volieb v tomto roku a možno aj v celom volebnom období. Tento návrh zákona podľa môjho hlbokého presvedčenia symbolizuje zmenu, ktorú chce priniesť nová vládna koalícia, zmenu smerom k väčšej transparentnosti a väčšej hospodárnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi, verejnými financiami a verejným majetkom. A pokiaľ ide o posun smerom k väčšej transparentnosti, je to jedna z najdôležitejších a možno najdôležitejšia zmena v slovenskej legislatíve od prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ako tu už spomenula pani ministerka, viaceré mestá a obce pristúpili k tomu, že zverejňujú zmluvy, zverejňujú faktúry, zverejňujú objednávky, zverejňujú na svojich web stránkach ďalšie informácie, ktoré sa týkajú hospodárenia a nakladania s majetkom a svojimi financiami. Tým, že z tejto doterajšej dobrej praxe a dobrej skúsenosti spravíme záväzné pravidlo, urobíme ďalší krok dopredu, urobíme ďalší krok k tomu, aby sa v tejto krajine, v celej verejnej správe, nielen v tých samosprávach, ktoré sa pre to samy rozhodnú, hospodárilo transparentne, a aby sa prostriedky, ktoré štát a verejná správa získavajú z peňazí daňových poplatníkov, aby sa s týmito prostriedkami nakladalo efektívnejšie ako doteraz. Chcem za seba vyjadriť tomuto návrhu plnú podporu a prosím vás o to isté. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Samozrejme, že tento návrh zákona je veľmi ľúbivý, len škoda, že neprišiel pred takými dvanástimi rokmi, to by sme sa dozvedeli ako sa s majetkom šafárilo napr. v tomto meste a v niektorých mestských častiach, ako sa prenajímali a zamieňali pozemky zvláštnym spôsobom, byty, ako sa prenajímajú ešte aj teraz celé školy za jednu korunu. Bolo by veľmi zaujímavé poznať tie mená, ktoré sú za tým. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán Jasaň, ale iste súhlasíte, že lepšie neskoro, ako nikdy. Slovo má, do rozpravy sa prihlásil pán Beblavý, nech sa páči. Prepáčte, takže, pán Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Jasaň, samozrejme, že by bolo lepšie, keby podobná úprava platila pred dvanástimi rokmi. Sám však viete, že takýto návrh tu už bol v minulom volebnom období, takže škoda, že ho vtedy nepodporila vtedajšia vládna väčšina. Škoda.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán Beblavý, nech sa páči.

  • Takže, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť. Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, tak si dovolím predniesť len také všeobecné stanovisko, samozrejme, konkrétne doplnenia môžme, o nich budeme diskutovať v druhom a treťom čítaní, ak Národná rada posunie tento návrh ďalej.

    Tak, dovoľte mi preto, len veľmi stručne vyjadriť svoj všeobecný postoj k tomuto návrhu. Toto je zákon, ktorý je, by som povedal, na európske pomery relatívne neštandardný a je to zákon, ktorý určite nemajú v 26 z 27 krajín Európskej únie, ale je to zákon, ktorý na Slovensku dnes potrebujeme a je to zákon, ktorý môže dosť zásadne zmeniť mnohé veci v slovenskom verejnom sektore a ten dôvod, prečo ho potrebujeme, je, že naša doterajšia skúsenosť z posledných minimálne už spomínaných dvanástich, ale skôr asi dvadsiatich rokov ukazuje, že najúčinnejšia zábrana proti tomu, aby tí, čo držia verejnú moc ju zneužívali, je ich vedomie, že toto zneužitie bude odhalené. V krajine, kde vynikajúco fungujú kontrolné inštitúcie, kde máme špičkový Najvyšší kontrolný úrad, kde máme nezávislých a špičkových vnútorných kontrolórov, kde máme nezávislých a kvalitných hlavných kontrolórov miest, by pridaná hodnota takéhoto zákona bola obmedzená, pretože tieto kontrolné orgány by sami od seba odhalili veľkú časť zo zneužívania verejnej moci. V krajine, kde, bohužiaľ, mnohé orgány, ktoré majú toto na starosti, ponímajú svoj mandát tak, že by som povedal, že čo mi niekto nestrčí pod oči, to nevidím, a aj keď mi to strčí pod oči a dá sa to oko zavrieť, tak ho zavriem. V takejto krajine, bohužiaľ, potrebujeme, aby verejný sektor a tých, čo držia verejnú moc strážili aj ostatní, aby ich strážilo päť miliónov obyvateľov Slovenska.

    Preto si myslím, že Slovensko potrebuje takýto zákon oveľa viac ako napr. Švédsko alebo Dánsko alebo nordické krajiny, kde aj kultúra verejného sektora, aj kvalita kontrolných orgánov je rádovo vyššia. Ja osobne si myslím, že napriek tomu, že posledné mesiace ukázali, že dopady takéhoto zákona budú dosť výrazné, pretože sme už videli, keď sa začali spätne zverejňovať zmluvy, malo to dosť významné dôsledky, už len tých pár prípadov. Si myslím, že nie úplne doceňujeme revolučnú mieru zmeny, ktorú toto prinesie a myslím si, že ako spoločnosť sa budeme musieť na takúto vysokú mieru transparentnosti trošku prispôsobiť. A nie je to nemožné. Ako vieme, sú samosprávy, ktoré robia toto už dlhšie. Sú mestá, ako napr. Šaľa, ktoré zverejňujú nielen každú zmluvu, ale aj každú faktúru, každý účtovný doklad už niekoľko rokov a takých miest a obcí je po Slovensku čoraz viac. To znamená, že je zjavné, že je to aj technicky možné a je zjavné, že sa tomu aj prispôsobiť dá, ale tam, kde sú predstavitelia verejnej moci zvyknutí, že im nikto na prsty nepozerá a tí čo im na prsty pozerať môžu, s tými sa dohodnú, tak tam to bude, naozaj, šokom.

    Ja osobne by som sa ešte rád na záver vyjadril k tej otázke, spätnej. Je jasné, že z právnych dôvodov nie je možné zaviazať, asi ani nie vždy boli k dispozícii všetky dokumenty, ale myslím si, že nič nebráni orgánom verejnej moci, ako sme to videli aj na príklade vlády Slovenskej republiky, aby aj spätne zverejnila zmluvy, ktoré boli uzavreté v období napr. od roku 2000, kedy vznikol Úrad pre verejné obstarávanie a dnešný zákon o verejnom obstarávaní, alebo približne v dnešnej podobe. To znamená, že ja si myslím, že k tomu, k čomu bol vyzvaný aj zo strany opozície, ja by som tú výzvu otočil, aby každý držiteľ verejnej moci, každý minister, každý primátor, každý župan, dobrovoľne zverejnil aj spätne takéto veci, pokiaľ sa nemá čoho báť. Toľko k tej otázke spätného zverejňovania.

    Ja si, naozaj, pamätám, keď pani Žitňanská, vtedy ešte nie ministerka, ale poslankyňa Národnej rady, vymyslela tento mechanizmus zverejňovania a podmienenia účinnosti zverejnením a pamätám si, že boli to práve poslanci Smeru, ktorí vymýšľali všetky rôzne zdôvodnenia, prečo takýto zákon nepodporiť, ani ho nepodporili. Som veľmi zvedavý, po mne je prihlásený pán poslanec Madej, aký postoj zaujme on. Dúfam, že to nebude taký istý postoj, pretože toto je, naozaj, zákon, ktorý nie je kladivom ani na opozíciu, ani na koalíciu, ale je kladivom na všetkých, ktorí majú verejnú moc v rukách a myslím si, že takýmto kladivom by sme mali klepnúť po prste tým, čo ho zneužívajú bez ohľadu na to, na ktorej strane politickej deľby sa práve nachádzame. Pretože to je zákon, ktorý nemá až tak spoločného s tým, či ste momentálne pri vláde alebo v opozícii. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Osuský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dá sa povedať, že niekedy slúži ku cti parlamentu i to, že príjme neštandardný zákon. A ak teda takýto zákon nepotrebujú nordické krajiny, som hlboko presvedčený, že ho potrebujú mnohé iné krajiny, ktoré ho nemajú. A budem rád, i v záujme susedných krajín, napríklad ak sa táto neštandardná norma stane štandardom v krajinách, ktoré sú na ceste k štandardnosti, a preto som rád, že tá norma tu je a vyslovujem pevné presvedčenie, že na rozdiel od minulého volebného obdobia, keď sa našlo čokoľvek, aby nebola prijatá, tentoraz prijatá bude. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k predmetnej novele Občianskeho zákonníka a súvisiacich právnych predpisov. Krátka úvaha na úvod. Ja osobne podporujem akékoľvek zavádzanie transparentnosti do verejného života a v tomto kontexte, v tejto časti vidím aj novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ budú nejaké povinne zverejňované zmluvy, táto skutočnosť je v poriadku a pokiaľ, samozrejme, infozákon platí od roku 2000, je potrebné takúto úpravu čím ďalej precizovať, rozširovať, pretože právo verejnosti na informácie je absolútne v poriadku a zavádza väčšiu transparentnosť. Na druhej strane ale nadväzovať túto právnu úpravu na právnu úpravu obsiahnutú v základnom kódexe civilného práva v Občianskom zákonníku môže vytvárať veľké komplikácie, problémy v praxi, ktoré možno ich účinky ani teraz, pani ministerka, neviete doceniť. Ide o to, že Občiansky zákonník sám, ktorý by mal používať vlastné legálne definície, odkazuje na infozákon, na osobu, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona. Už to samé o sebe je v kódexe nezvykom, aby sme legálne definície dávali na osobitné zákony. Z hľadiska legislatívno-technického takáto úprava správna nie je.

    Čo sa týka účinkov povinne zverejňovanej zmluvy. Transparentnosť v akomkoľvek verejnom procese, si myslím, že by sa dala dosiahnuť aj trochu inak, pretože komplikácie, ktoré vyplynú z tejto právnej úpravy, môžu mať negatívne následky. Súhlasím, keď budete zavádzať pokuty za nezverejňovanie zmlúv, vysoké sankcie, osobnú zodpovednosť osôb, ktoré povinne zverejňujú zmluvy a budú aj osobne zodpovedať, či už starosta obce, minister, je to jedno. Prípadne, v prípade verejných obstarávaní takúto povinnosť môžete uložiť aj odborne spôsobilým osobám, ktoré garantujú proces verejného obstarávania. Na druhej strane, ale zavádzate do Občianskeho zákonníka úpravu, na základe ktorej, keď sa akýmkoľvek nedopatrením nezverejní v lehote zmluva, tak táto nie je neplatná, ale je nulitná, to znamená, že platí, citujem: ods. 4 § 47a platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vzniknú v praxi obrovské komplikácie, keď navzájom si budú účastníci zmluvy plniť, zmluvné strany plniť, nebude to, bude to bezdôvodným obohatením plnením nedlhu a zmluva, ktorá by mala mať účinky, jedna zmluvná strana bude negatívne dotknutá tým, že si osoba, ktorá má povinne zverejňovať túto zmluvu, nesplnila svoju zákonnú povinnosť. To znamená, že trpieť bude ten účastník zmluvy, ktorý porušenie práva nijakým spôsobom nezavinil. Vzájomné nároky, vysporiadanie si ich navzájom, bude ďalším spôsobom problematické, ale to už ukáže prax. Napriek tomu, samozrejme, právo nemá rado výnimky. Vy zavádzate výnimku, že zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie a tak ďalej a tak ďalej je účinná bez zverejnenia.

    Poviem s nadsádzkou, vidíte ako sa zneužíva skrátené legislatívne konanie, hoci aj touto vládou a naťahajú sa dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré, samozrejme, nikto nikdy nevidel. Samozrejme, mnohé povinné osoby, resp. tí, ktorí ich budú kontrolovať, budú vidieť, alebo nevidieť dôvody, na základe ktorých osoba, ktorá by mala povinne zverejniť zmluvu, by takúto zmluvu, na základe takejto zákonnej výnimky, ju zverejňovať nemusela. A zase sa pýtam. Sankcia, následok nulitnosti takéhoto právneho úkonu, je veľmi riziková, najmä v čase, keď prebehne riadne verejné obstarávanie, keď bude zmluva uzavretá a tak ďalej a tak ďalej.

    Čo sa týka možnosti odstúpiť od zmluvy, tu považujem toto za najväčšie riziko a ja dúfam, že s takouto úpravou to nemyslíte vážne, pani ministerka, pretože vy zavádzate do Občianskeho zákonníka, že od zmluvy, podľa § 47a môže účastník, ktorý je osobou, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 10 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy. Ja sa teraz chcem opýtať, trištvrte roka prebehne obrovské verejné obstarávanie, naozaj sa dodržia všetky zákonné podmienky, také, aké sa dodržať majú, legislatívne, právne a procesne je celý systém pripravený a uzavrie sa zmluva s dodávateľom služby, tovarov, prác, čokoľvek. Teraz Občiansky zákonník bude umožňovať obstarávateľovi odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavrel na základe riadneho verejného obstarávania, do 10 dní od uzavretia zmluvy, on si splní všetky povinnosti vyplývajúce z verejného obstarávania, ale do 10 dní bude môcť bez udania dôvodu, bez akýchkoľvek sankcií od zmluvy odstúpiť.

    Nielenže to spôsobí v praxi obrovské problémy, pretože na jednej strane účastník, ktorý vyhral súťaž, tender, a ktorý chcete, aby bol transparentný a verejný, má mať potom nárok, aby s ním ako prvým uchádzačom bola uzatvorená zmluva, ale na druhej strane, ja sa pýtam, keď tam bude v takomto prípade po uzavretí zmluvy 10 dní lehota na to, aby sme rokovali, alebo aby obstarávateľ rokoval, vypoviem s tebou zmluvu bez udania dôvodu, alebo nevypoviem? Bude, alebo nebude, podľa vášho názoru, takýto účastník, zmluvná strana, ktorá bude dodávať štátu, obci alebo komukoľvek inému, bude, alebo nebude vydierateľný ohľadne toho, či s ním bez udania dôvodu, bez akýchkoľvek náležitostí, vypovedajú zmluvu alebo nie?

    Ja tu hovorím o problémoch, ktoré môžu vzniknúť. Prosím, nespájajte to so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, pretože rozširovanie úpravy, na základe ktorej sa zverejňujú zmluvy alebo akékoľvek iné právne úkony týchto osôb, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami, nepovažujem za nesprávne, naopak. Ale viazať to na účinnosť týchto právnych úkonov v praxi, viazať to a rozširovať to o možnosť odstúpiť bez udania dôvodu od platne uzatvorenej zmluvy, a ja si dovolím citovať, čo považujem už za nezmysel, lebo v práve, aby sme reagovali na mediálne správy, je že v dôvodovej správe, pani ministerka, uvádzate, že od zmluvy bude možné odstúpiť do 10 dní, keď sa zistí, že bola nevýhodná a tak ďalej. Ja sa pýtam, načo je proces verejného obstarávania? Po prvé. Aká je tam osobná zodpovednosť aj odborne spôsobilých osôb a ďalších ľudí, ktorí sú zapojení do procesu?

    A ďalej, keď hovoríme o možnosti odstúpiť, to riziko vydierateľnosti tých subjektov je tam tiež veľmi, veľmi veľké. To znamená, že táto právna úprava je až nebezpečná a nespôsobí transparentnosť, ale môže spôsobiť ešte väčšie korupčné správanie sa v tomto sektore. Vďaka tomu oprávneniu, ktoré tam týmto osobám dávate. Je predsa prirodzené, že čo sa stane po 11 dňoch. Uplynie lehota a novinár napíše článok o 11 dní, že nejaká zmluva je, alebo nie je nevýhodná. Vtedy už dôvodová správa, ktorú ste uviedol, neplatí, pretože túto lehotu, 10-dňovú na odstúpenie od zmluvy, dávate len v trvaní 10 dní. Ja upozorňujem na to, že takáto právna úprava je napr. príznačná pri podomovom predaji, zásielkovom predaji, kde účastník zmluvy môže odstúpiť, keď mu príde poštou nejaká zásielka, ktorú si objednal cez internet, pošle ju naspäť, myslím, že do 10 dní, nesúhlasím s tým, odstupujem od zmluvy. Ale predsa, toto nie je presne takýto prípad, veď tu uzatvárame zmluvy medzi subjektmi, ktoré navzájom sa poznajú, ktoré rokujú na základe, vo väčšine prípadov riadneho procesu, verejného obstarávania. Na základe metód, ktoré sú uvedené v zákone o verejnom obstarávaní. Takže, takáto právna úprava naviazaná na účinky zmlúv v Občianskom zákonníku, naviazaná na možnosť bezdôvodného odstúpenia od zmluvy, a to nie je v prípade nevýhodnosti, pretože ste uviedli v návrhu zákona, že je to bez udania dôvodu, tam nie sú uvedené zákonné dôvody, tak takáto právna úprava je veľmi, veľmi nebezpečná.

    Z uvedeného dôvodu ja odporúčam prepracovať. Nebudem dávať takýto procedurálny návrh vzhľadom na to, aké sú tu pomery v parlamente, prepracovať tento návrh zákona, myslím si, že to nie je spôsobilé na prepracovanie v druhom čítaní, pretože by to mala byť moja úvaha, novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde by boli tvrdé sankcie. Tvrdé sankcie voči osobám, fyzickým osobám, ktoré sú povinné, alebo ktoré konajú za povinné osoby, ale nemalo by to byť naviazané na právnu úpravu civilného práva, kde sa účastníci zmluvy budú dostávať do veľmi, veľmi veľkej právnej neistoty.

    Na druhej strane si zoberme, samozrejme, centrálny register zmlúv, ale keď si zoberieme len takú obec, pani ministerka, tá ubezpečí účastníka, že táto povinne zverejňovaná zmluva bola zverejnená na internetovej stránke. Tým to môžeme považovať za právnu skutočnosť, na základe ktorej táto zmluva nadobúda účinky. Tešíme sa z toho veľmi, ale keď bude pochybnosť o tom, či bola, alebo nebola táto zmluva zverejnená na internete povinného subjektu, čo sa stane? Kto preukáže, že táto zmluva v tom čase visela na internete a bola zverejnená? Potom už nebola. Potom spadol server, alebo jednoducho bola až neskôr. Plnilo sa v čase zverejnenia zmluvy. Ja vám poviem, ako je to možné vierohodne. Notár môže osvedčiť skutočnosti aj iné a vyhotoviť notársku zápisnicu. Samozrejme. Alebo to pošleme bezplatne do Obchodného vestníka. Teším sa, aký bude Obchodný vestník zaplnený takýmito skutočnosťami len preto, aby mali účastníci zmluvy právnu istotu o tom, že tento právny úkon nadobudol svoje účinky.

    Je to, naozaj, na pováženie. Ja by som odporúčal, ja by som súhlasil s právnou úpravou, ktorá veľmi prísne uvádza povinnosti zverejňovať, ale neviazal to, naozaj, na účinky zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Preto si myslím, že na tomto návrhu zákona je ešte potrebné popracovať a som presvedčený, že na ústavnoprávnom výbore podiskutujeme, možno aj o drobných vecných problémoch, ktoré z tohto návrhu zákona vyplývajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Do rozpravy s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci, traja. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pani Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem ti pekne, pán poslanec, a plne súhlasím s tvojím vystúpením, pretože si sa sústredil na podstatu problému, a to na právnu istotu pri uzatváraní zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a upozornil si na problémy, ktoré môžu vzniknúť v praxi.

    Ja osobne nepoznám takú právnu úpravu v okolitých štátoch v občianskych zákonníkoch, ako je navrhnutá teraz. Netreba si zamieňať dve veci. Jednu vec, zverejňovanie zmlúv podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, myslím si, že ako povedal aj pán poslanec, s tým problémy nie sú, ale ja vidím problém v tom dopade nezverejnenia zmlúv na právne účinky. Skutočne sa teším, že prerokujeme tieto záležitosti na ústavnoprávnom výbore a fakt je ten, že aj z tohto dôvodu uvedený návrh ja osobne nepodporím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kužma, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Som rád, že tento návrh ako taký obsahovo sa pánu Madejovi páči. To jeho vystúpenie by skôr patrilo do druhého čítania, kedy sa dávajú pozmeňovacie návrhy. Tu by to mala byť diskusia o tom, či tento návrh, takýto zákon chceme, alebo nechceme, a potom tieto zlepšenia by som videl v druhom čítaní. Ako povedala aj tu kolegyňa, vo výboroch.

    Mám však obavu, podľa toho, čo povedala, že na jednej strane sa teší, že to vo výboroch bude, na druhej strane ako návrh nepodporí. Tým pádom by sa ani do tých výborov nedostal, keby väčšina zdieľala jej názor, mám preto veľkú obavu, že je tu skôr snaha nájsť nejaké formálne chyby, aby sa zabránilo účinnosti tohto zákona. Tak potom sa netvárme, že my ho síce chceme, ale povedzme rovno, bojíme sa toho zákona, nechceme ho, nevyhovuje nám, sme proti. Ale v prvom čítaní je to táto diskusia. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa pokúsim stručne, lebo pán poslanec Kužma už povedal viaceré veci, ktoré som si aj ja pripravil v reakcii na pána poslanca Madeja. Takže, len možno také dve, tri poznámky.

    Prvá je, že pokiaľ ide o údajnú právnu neistotu, ktorú vnesie tá v podstate desaťdňová lehota, tak musím priznať, že to sa mi zdá vecne absurdné, pretože v podstate tá desaťdňová lehota je to isté, ako povinná automatická desaťdňová odkladacia doložka v každej zmluve a, hádam, nikto by nechcel tvrdiť, že ak by sme zakotvili, že v každej zmluve musí byť povinná desaťdňová odkladacia doložka účinnosti a možnosti vypovedania, že by to nejako menilo právnu istotu.

    To znamená, že z tohto pohľadu sa mi zdá, že nie celkom ten argument obstojí. Takisto ten všeobecný argument právnej istoty sa mi zdá, že neobstojí v tom, že zákon pomerne presne definuje, kde tie zmluvy budú zverejnené. To znamená, môžme sa baviť o tom, ale to som, priznám sa, v tom vystúpení nezachytil, teda, do akej miery je zaručená stabilita tých publikačných nástrojov. A pokiaľ je zaručená stabilita tých publikačných nástrojov, tak myslím si, že naopak, akýkoľvek podnikateľ, akákoľvek právnická, fyzická osoba bude mať možnosť sa za desať sekúnd presvedčiť o tom, či, teda, zmluva je, alebo nie je. To znamená, že naopak, podľa mňa, miera právnej istoty sa skôr zvýši.

    Posledná vec, čo by som chcel povedať, sa týka toho, pán poslanec, vy ste sa pýtali, že načo potom máme verejné obstarávanie. No, bohužiaľ, na Slovensku ho máme, ako vidíme, často práve na to, aby tí správni ľudia dostali správnu zákazku, a potom to, ešte pokiaľ možno, utajili. By som povedal, že vláda, v ktorej ste vy boli poslancom, bola v tom síce majstrom sveta, ale tých príkladov je viacero. To znamená, že spoliehať sa, naozaj, len na to, je veľmi ťažké. Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kužma, tu nejde o to, či takýto návrh zákona chceme, alebo nechceme. Novelu infozákona určite chceme ako takú, ale musíte si uvedomiť, že toto je novela Občianskeho zákonníka a vypúšťať čl. 1 v druhom čítaní v legislatívnom procese, aby zostal zachovaný čl. 2 a 3 novela Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov, novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by bolo asi trošku nezvyklé na legislatívny proces. Skôr si myslím, že pokiaľ by takéto argumenty predkladateľ si osvojil, by mal vziať návrh späť, prepracovať ho a na ďalšiu schôdzu ho doložiť.

    To znamená, že povinné zverejňovanie zmlúv dajte akýmikoľvek sankciami, ale neviažte to, prosím vás, na účinky zmlúv v súkromnom práve. To nespôsobí dobre. A, pán poslanec Beblavý, na vás si dovolím reagovať len odborne, vecne, lebo toto je právny problém. Ja som si istý, niečo iné je odkladacia podmienka ako rozväzovacia a to, že odložíte účinnosť zmluvy o 10 dní nie je problém, ale v novele Občianskeho zákonníka umožňujete odstúpiť od zmluvy do 10 dní bez udania dôvodu potom, ako bola uzavretá, aj na základe zákonného postupu v súlade s verejným obstarávaním alebo akýmikoľvek inými procesmi. A toto spôsobí menšiu transparentnosť a oveľa väčšiu korupciu v procese verejného obstarávania a v procese všetkých subjektov, o ktoré vám ide, páni poslanci.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Áno, nech sa páči.

  • Vyjadrím sa krátko, možno len krátkou poznámkou k pánovi poslancovi Jasaňovi, už tu nie je. Všeličo sa dalo urobiť pred dvanástimi rokmi, všeličo sa dalo urobiť počas minulého volebného obdobia, napr. podporiť zákon, aby sa zverejňovali zmluvy a ja musím povedať, že som, naozaj, veľmi rada, že táto právna úprava má dnes, naozaj, šancu na úspech, a že je pri moci taká vláda, ktorá tento zámer, skutočne, podporuje.

    K pánovi, k argumentom pána poslanca Madeja. Ja sa teším na ústavnoprávny výbor, pretože verím, a vždy to tak bolo, v dobrú vecnú diskusiu. A viete veľmi dobre, že vždy som bola prístupná vecným argumentom a nebránim sa vylepšeniam textu.

    Na druhej strane, ale musím povedať, že podľa mojej mienky je veľmi dôležité, ako je táto právna úprava nastavená. Pretože len novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj s drakonickými sankciami nám nezabezpečí plný efekt, plný efekt zverejňovania zmlúv a hlavne nám nebude garantovať to, že, naozaj, všetky zmluvy budú zverejnené.

    Vymožiteľnosť práva nie je len o drakonických pokutách, ale vymožiteľnosť práva je predovšetkým o dodržiavaní pravidiel a o tom, či dokážeme nastaviť systém, právnu úpravu tak, aby všetci účastníci zmluvných vzťahov boli motivovaní dobrovoľne dodržiavať zákon. A na tomto princípe je postavená táto právna úprava. Ak chcú obe zmluvné strany, aby zmluva, naozaj, sa plnila a bola účinná, tak obidve zmluvné strany sú motivované k tomu, aby zabezpečili, že zmluva bude zverejnená. Preto nepotrebujeme drakonické sankcie a máme garantovanú vymožiteľnosť práva, zverejňovanie zmlúv.

    Podľa mňa, pokiaľ vieme nájsť takýto mechanizmus, ktorý motivuje účastníkov, aby dodržiavali právo, je to efektívnejšie, ako nútiť ľudí dodržiavať právo drakonickými sankciami. Nie vždy to ide. Preto potrebujeme Trestné právo, a preto potrebujeme aj administratívne pokuty, ale myslím si, že je našou povinnosťou hľadať cesty, ako motivovať ľudí aj štát dodržiavať právo tak, aby sme sa pritom vyhli drakonickým sankciám o to viac, ak to vieme zabezpečiť efektívnejšie. Preto bol zvolený tento model a o detailoch právnej úpravy budem veľmi rada diskutovať na ústavnoprávnom výbore a, samozrejme, pokiaľ nájdeme tu a tam lepšiu formuláciu, veľmi rada ju podporím.

    Ale opakujem, veľmi sa teším, že nastal konečne ten čas, že zverejňovanie zmlúv má šancu na úspech, a preto vás opakovane prosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Áno, nech sa páči.

  • Aj priebeh rozpravy ukázal to, čo je typické pre diskusie, keď sa prichádza s návrhom na väčšiu transparentnosť, alebo keď sa chce uplatňovať už existujúce pravidlo umožňujúce kontrolovať verejnú moc a síce to, že málokedy sa v takýchto diskusiách alebo vyjadrovaní názorov dočkáme otvoreného odporu voči tomu, že občania, verejnosť majú právo vedieť to alebo ono a chceme niečo pred občanmi utajovať. Nikdy to nikto takto otvorene nepovie, vždy sa hľadajú nejaké zámienky, či ide o ochranu osobných údajov, či ide o ochranu štátneho tajomstva alebo obchodného tajomstva a teraz, naozaj, aj keď sa bavíme o pravidlách na úrovni zákonov alebo o pravidlách, ktoré si stanovujú samosprávy. Podobné argumenty zaznievajú rovnako, rovnako teraz tu máme argument ohľadom toho, že zasahujeme do účinnosti zmlúv a ideme do úplne inej témy ako je samotná transparentnosť, ale opäť je to podľa môjho názoru iba zámienka, a preto vás opätovne tiež prosím, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 107. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 75.

    Poprosím pani ministerku, aby tento zákon uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady vláda predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a ďalšie zákony. Konkrétne zákon o súdoch, o Justičnej akadémii a zákon o konaní pred Ústavným súdom.

    Je všeobecne známym faktom, že súčasná situácia v justícii, nízka úroveň vymožiteľnosti práva, ako aj spôsob a metódy riadenia správy súdov vytvorili na Slovensku atmosféru všeobecnej nedôvery voči súdom, sudcom a právnemu štátu vôbec. A práve na obnovenie dôvery voči súdom a sudcom je zameraná táto novela sudcovským zákonov, ktorú predkladám. Novela sudcovských zákonov znamená doteraz asi najväčšie otvorenie justície verejnej kontrole na Slovensku, znamená významný krok v boji proti vnútornej korupcii na súdoch, posilňuje nezávislosť sudcov pri rozhodovaní a oslabuje vplyv výkonnej moci.

    Jej predloženie na rokovanie Národnej rady je pokračovaním mojej dlhodobej snahy dať ľuďom dôveru, veriť v to, že túto situáciu, ktorá dnes panuje, je možné zlepšiť a je možné zvýšiť dôveru ľudí v justíciu. Dôvera je veľmi všeobecné slovo, možno všeobecný pojem, ale je to zároveň kľúčový pojem, pretože dôvera je základom vzťahu občana a súdov, ale nie je to len abstrakcia, pretože je to o tom, aby ľudia, ktorí vstupujú do súdnej siene, mali, naozaj, pocit, že sudcovi môžu s dôverou zveriť svoj súdny spor, že nebudú do súdnej siene vstupovať s tým, že si kladú otázku, či môžu sudcovi vôbec veriť, či bude, naozaj, nestranný a či bude, naozaj, vychádzať len zo zákona. A táto dôvera ľudí v nestranného sudcu, keď vstupujú do súdnej miestnosti, je absolútnou nevyhnutnosťou a je to nevyhnutné kvôli tomu, aby náš súdny systém vôbec mohol fungovať.

    Naše riešenia sú otvorenie justície verejnej kontrole. Je to kľúčové a prvé východisko preto, aby sme mohli pre ľudí tento pocit dôvery zabezpečiť. Otvorenie justície verejnej kontrole a posilnenie nezávislosti sudcov pri rozhodovaní. V tomto smere predložená novela prináša množstvo návrhov a množstvo zmien, z ktorých vymenujem tie najpodstatnejšie.

    Súčasťou balíka navrhovaných opatrení je toľko spomínané a toľko očakávané zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, ale aj verejné výberové konania na miesta sudcov, na miesta predsedov súdov, ale aj verejné justičné skúšky. Navrhujeme tiež zúžiť priestor a možnosti vnútornej korupcie v súdnictve prostredníctvom novej úpravy vzťahu medzi predsedami súdov a sudcami, aby nemohli priamo alebo nepriamo ovplyvňovať rozhodovanie sudcov, sporov, aby nemali nástroje, ktorými tak môžu urobiť, preto navrhujeme napr. zrušenie odmien pre sudcov, ktoré rozdeľujú predsedovia súdov.

    Ďalej navrhujeme stanoviť kritériá pre transparentné prerozdeľovanie financií na súdy, odstránenie výhod pre justičných čakateľov pri obsadzovaní pozícií sudcov, prísnejší aj trestnoprávny postih pri účelových zmenách rozvrhu práce, ak nie je dodržované náhodné prideľovanie súdnych prípadov, preto predsedov grémií a kolégií, to znamená odborných orgánov, ktoré pôsobia na súde, by nemal vyberať predseda súdu, ale mali by si ho voliť sudcovia sami. Robíme opatrenia proti šikanóznemu presúvaniu sudcov z agendy do agendy. Zavádzame tiež povinnosť uchádzačov, ktorí sa uchádzajú o miesta sudcov v otvorených výberových konaniach, aby predkladali zoznam blízkych osôb z rezortu. Upravuje sa nanovo zloženie výberovej komisie na miesta sudcov aj predsedov súdov.

    Dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu už nebude môcť minister, ale bude o tom rozhodovať disciplinárny senát. Ja verím tomu, že návrh, ktorý predkladám, odstraňuje nedostatky v systéme, prináša zmeny, ktoré aj vďaka otvoreniu justície, aj vďaka otvoreniu doteraz veľmi ukrytých procesov, ktoré sa dejú na súdoch, ale aj vďaka tomu, že sa odkryjú aj všetky rozhodnutia súdov, vytvorí priestor pre profesionalitu a pre nestranné rozhodovanie súdov.

    Otvorenosť justície, obmedzenie svojvôle ministra a predsedov súdov, spretŕhanie nitiek, ktoré umožňujú nežiaduci vplyv na rozhodovanie sudcov, to sú nástroje, ktorými chceme dosiahnuť cieľ. A tým cieľom je, naozaj, zvýšenie pocitu dôveryhodnosti súdov a sudcov u ľudí, aby, naozaj, ľudia mohli vstupovať do pojednávacej miestnosti na súde s dobrým pocitom, že ich spor bude nestranne rozhodnutý. Som presvedčená, že na to, aby tento cieľ sa stal skutočnosťou, musíme urobiť množstvo drobných, ale veľmi konzekventných krokov tak, aby v systéme platili jasné pravidlá, aby v systéme nikto nemohol zneužívať moc. S týmto cieľom predkladám novelu zákona o súdoch a sudcoch a uchádzam sa o podporu pre tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni pani Dubovcovej.

  • Dobrý deň. Vážené poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. septembra tohto roku určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Je iniciatívnej povahy, bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne vplyvy na rozpočet správy a informatizáciu spoločnosti, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na podnikateľské prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 č. 75 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja plus, oznamujem, že do rozpravy sa prihlásil na základe § 28 ods. 2 pán Harabin ako predseda Najvyššieho súdu. Pýtam sa prítomných poslancov, či je všeobecný súhlas s tým, že pánovi Harabinovi umožníme vystúpiť v rozprave.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Poprosím, pán Harabin, nech sa páči, máte prvý slovo. A potom pani poslankyňa Vitteková, pán poslanec Madej a uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďakujem Vám, že ste mi umožnili prehovoriť k tak závažnému návrhu zákona, ktorým zákon o sudcoch a prísediacich je. Hneď na úvod nad rámec toho, čo mám pripravené, sa pýtam pani ministerky jednu vec, čo odznelo aj teraz v prejave. Celý čas rozpráva o vnútornej korupcii. Tak ja sa pýtam, ako učiteľka Právnickej fakulty či je znalá aj v základoch určitých noriem Trestného práva. Keď je vnútorná korupcia, pýtam sa jej, koľko podala ona trestných oznámení? Lebo to je vážna vec.

    Ono je to spojené potom aj s tým, keď sa hovorí o 30-percentnej dôveryhodnosti justičného zboru. Pri tej mediálnej kampani, ktorú vytvárate, pani ministerka, to je zázrak, že justícia má 30-percentnú dôveru. Ktorý z politikov má 30-percentnú dôveru? Pritom treba povedať, že na súde 50 % ľudí vždy prehrá, lebo iba polovica môže byť úspešných. Čiže, tí sú nespokojní. Pokiaľ ide o trestné právo, tam môžeme hovoriť, že 99 % ľudí je nespokojných, pretože maximálne 1 % je oslobodených, alebo keď aj nie sú oslobodení, tak sú nespokojní s výškou udeleného trestu. Pokiaľ by sme chceli budovať justíciu na mediálnej kampani, tak potom sa dostaneme do päťdesiatych rokov, kedy sa robili schôdze ZV ROH, robotníckych výborov na družstvách a predmetom rokovania bola otázka: Je vinný ten a ten? Je vinný Slánský? Nie je vinný? Všetci odsúhlasili, že vinný je a súdy už potom na podklade týchto mediálnych a politických kampaní iba museli konštatovať: je vinný. A takto sa udeľovali aj tresty. Ja neviem, či toto čo vy produkujete, nemá viesť k tomu, pokiaľ ide o transparentnosť a výberové konania, že na základe týchto vývodov, si trestných sudcov budú voliť väzni v Leopoldove. Tak možno zvolia iba vás, lebo vy budete všetko oslobodzovať. A potom, kde bude bezpečnostná situácia štátu?

    Ale ešte raz, chcel som sa dotknúť iba vnútornej korupcie. Dúfam, že po tomto mojom menšom vstupe podáte celý rad trestných oznámení o vnútornej korupcii, lebo to je vaša povinnosť. Pre súdnictvo je tento zákon jeden z kľúčových zákonov a jeho podoba určuje vývoj právneho štátu na Slovensku.

    Hneď na úvod musím, žiaľ, konštatovať, že tak závažnému návrhu chýba odborná celospoločenská diskusia, ignorovali sa pripomienky najväčších sudcovských stavovských organizácií Združenia sudcov Slovenska a Slovenskej únie nezávislého súdnictva ako aj názory sudcovských rád, pléna Najvyššieho súdu. Predmetný návrh zákona nebol prerokovaný so Súdnou radou Slovenskej republiky. Návrh na rozporové konanie prišiel poobede alebo o 10.00 ráno s tým, že poobede má byť rozporové konanie, pritom Súdna rada je personálnou skladbou tak ako parlament, takže je logické, že Súdna rada nemohla prerokovať v trojhodinovej lehote návrh zákona, ktorý určil minister spravodlivosti, resp. ministerka. A preto sme žiadali o určenie nového dátumu. I napriek tomu, nový dátum nebol určený, preto som sa obrátil aj na premiérku a premiérka i napriek tomu neumožnila prerokovanie predmetného materiálu so Súdnou radou, čo je ústavná podmienka. Preto v tejto spojitosti hneď navrhujem, aby materiál bol vrátený vláde, aby sa dodržala Ústava Slovenskej republiky. Súdna rada i napriek tomu písomne poslala viaceré pripomienky k zásadným otázkam, ktoré neboli zohľadnené. To sa tu za posledných dvadsať rokov nestalo. Viaceré navrhované zmeny neboli dané na pripomienky a Súdna rada sa o nich dozvedela až z návrhu predloženého do Národnej rady. Ja, skutočne, teraz neviem už posúdiť, ktorý materiál máte vy v Národnej rade, a či ten materiál bol vôbec prerokovaný vo vláde, ku ktorej sme ani nemali možnosť viesť rozporové konanie. Ale to asi vedie k zámernému postupu zo strany pani ministerky, keď sa nezriadila nová Legislatívna rada vlády, ktorá by bola funkčná a obsadená vašimi odborníkmi, a to zámerne, aby sa materiál nedostal do Legislatívnej rady vlády, pretože si myslím, nech je odborník na právo z akejkoľvek politickej strany alebo z akejkoľvek politickej orientácie a učitelia právnických fakúlt, aspoň väčšina bola v legislatívnej rade, ktorú som menoval ja za týždeň fungovania vlády, určite by vám taký materiál neodobrila Legislatívna rada vlády, pretože tu ide o školácke chyby.

    A týmto materiálom sa vnáša do súdnictva napätie, vytvárajú sa skupinky, podsúva sa podprahovo do vedomia korupcia v justícii zo strany orgánov štátnej moci. Pani ministerka, vy hovoríte o vymožiteľnosti práva, akú chcete vy vymožiteľnosť práva, keď vy ako štátny orgán, člen vlády, hovoríte o korupcii. Vy ako štátny orgán útočíte na druhý štátny orgán, na súdy, vy potom chcete, aby človek, ktorý vojde do pojednávacej miestnosti mal dôveru vo vzťahu k súdom? Vy chcete, aby ľudia plnili rozsudky, keď vy ako štátny orgán útočíte na druhý štátny orgán a tými istými ústami hovoríte o vymožiteľnosti práva? V práve aj v živote, nielen v práve, platí známe rímske qui bono - v čí prospech? Hovorím tu verejne, tieto zmeny vedú iba k jednému cieľu, ovládnuť súdnictvo za cenu pokrivenia vlastných pravidiel, ktoré ste ešte v predchádzajúcich vládach presadili a dosadiť si svojich nominantov, ktorí nedokázali uspieť v sudcovských voľbách a nie sú sudcovskými autoritami. Pani ministerka, vy sa opierate o skupinu, ja ju nazývam tzv. OKO 21 alebo OKO 2O. Kto sú títo ľudia? To sú vaši bývalí funkcionári, ktorí kolaborovali s politickou mocou, na základe toho potom boli voľby v Súdnej rade, títo ľudia kandidovali, ale sudcovský zbor ich odmietol. A nezvolil ich do Súdnej rady. Prečo ich nezvolil? Lebo nie sú prirodzené autority v sudcovských kolektívoch.

    Títo ľudia boli funkcionármi Združenia sudcov Slovenska. Voľba do Súdnej rady bola v roku 2007, to si pamätali sudcovia, že čo títo ľudia robili. Voľby do nového vedenia združenia sudcov najvyššej stavovskej, teda, najväčšej stavovskej organizácie, ktorá združuje okolo šesťsto ľudí, boli v závere roku 2009. Títo ľudia kandidovali v Združení sudcov Slovenska. Sudcovský zbor ich odmietol, lebo nechce s nimi mať nič spoločné, preto založili tzv. platformu Skupinu 20. To sú títo ľudia. A vy opierate svoju tzv. reformu o dvadsať ľudí, ktorí v sudcovských kolektívoch sú odsudzovaní za to, že jednak nemajú dôveru, a jednak ide o ľudí, ktorí majú rôzne, aj nezákonné rozhodnutia, aj prieťahy v súdnom konaní. A neznamenajú žiadny vzor pre týchto ostatných tisícštyristo sudcov.

    V sudcovskom zbore je vyše tisícštyristo sudcov. A vy opierate svoje návrhy o Skupinu 20 a o pripomienky sudcovských rád, ktoré sú pri každom súde, keď tam nie je, tak je tam plénum, pripomienky Súdnej rady, združenia sudcov, stavovskej organizácii, súc pléna Najvyššieho súdu.

    Hovoríte o transparentnosti, som vás pozval na plénum Najvyššieho súdu, a ste neprišli. No, prečo ste neprišli, lebo ste sa báli, zrejme, vystúpiť pred osemdesiatdva sudcov. Tam totiž nejde o to hovoriť nejaké mediálne frázy. Pred sudcami treba argumentovať. A tam ste neprišli.

    Hovoríte celý čas o transparentnosti. Pred chvíľou ste predkladali zákon o zverejňovaní zmlúv, a pritom ste stiahli zmluvu o prieskumoch verejnej mienky, ktorú som ja na internet dal z webovej stránky ministerstva spravodlivosti. Ste stiahli túto zmluvu.

    Ide vám o transparentnosť? Ale, to nie je, teda, to, čoho som sa chcel dotknúť, ale to s tým súvisí, pretože toto, čo som pred chvíľou spomínal, je dôležité. Treba postaviť aj potom otázku, či táto zmena je potrebná. V justícii od roku 2006 nastal taký trend, že sme znižovali počet starých vecí. Sme znížili počet starých vecí nad päť rokov o dvadsaťšesťtisíc, vy ste nám zanechali, ako ministerka a predtým ešte štátna tajomníčka, sedemdesiatdvatisíc vecí starších ako tri roky.

    Tento trend vysoko pozitívne hodnotil aj lord Thomas, že počet starých vecí sa rapídne znižuje. Konanie sme na krajských súdoch zrýchlili o sto percent. Na Najvyššom súde za rok som dosiahol zrýchlenie súdneho konania o sto percent. Ja sa vás pýtam, k čomu a ku ktorému zrýchleniu súdneho konania vedie váš predkladaný materiál? Ani k jednému, to vám môžem povedať rovno.

    Predstavitelia politických strán súčasnej koalície dlhodobo cez médiá sa snažia spoločne s mimovládnymi organizáciami navodiť dojem, že súdy sú netransparentné a rozhodujú nezákonne, bez dôkazov. To tu pred chvíľou povedala aj pani ministerka. Vyberajú si jednotlivo prípady a snažia sa škandalizovať sudcov podsúvaním jednoznačných argumentov, pritom sa nikdy neriešili problémy súdnictva, ako sú preťaženosť súdov, sudcov, následne dlho trvajúce súdne spory. Neriešili sa nikdy problémy možných obštrukcií zo strany jednotlivých procesných strán, neriešili sa nikdy pracovné podmienky sudcov, celý rad skutočných problémov.

    Idete znižovať počet sudcov. Mňa napadá ďalšia myšlienka. Tým, že odsúvate niektorých starých sudcov do dôchodku. My sme navýšili počet sudcov o dvesto, preto sa nám podarilo odstrániť tie staré veci, aj zrýchliť súdne konanie. Ja som zvedavý, aký výpadok toto bude mať za následok, keď sto sudcov vypadne zo sudcovského zboru. Potom sa vám navýšia zase staré veci, pôjdu do Štrasburgu. A tam budeme platiť škody, ale vy asi ich z vlastného vrecka neuhradíte.

    Už som tu spomínal, že dlhoročná mediálna vojna voči sudcom, samozrejme, že znižuje dôveryhodnosť súdnictva, ale už som aj povedal, že 30 % je rekord.

    Pani ministerka, akú dôveryhodnosť mala justícia, keď vy ste odchádzali? Ona sa už desať rokov pohybuje vždy len na úrovni 30 %. A vy hovoríte o tom, že len teraz má 30 %, keď vy ste prišli. Veď, keď ste vy odchádzali, mala 28 až 29 %.

    Ja tvrdím, napriek týmto všetkým negativizmom, mediálnym a s politickou podporou, súdy rozhodujú o osude päť a pol milióna ľudí. A mnohé rozhodnutia sa týkajú aj nadchádzajúcich generácií. Ich rozhodovanie je častokrát u niektorých áno, aj nezákonné a netransparentné.

    Pýtam sa preto, či si niekto uvedomil z týchto kritikov, že keď chceme moderné súdnictvo, že treba do justície aj investície a investície do ľudských zdrojov. A celého súdneho systému. Veď ročne pribudne na súdy Slovenskej republiky viac ako dvestotisíc prípadov. Vyše 1400 sudcov ich vybaví ročne viac ako milión, teda, vydáva viac ako milión rozhodnutí. Toto ľuďom vy nehovoríte. A idete znižovať investície do justície, čo sa zase premietne do spomalenia súdneho konania.

    Návrh rozpočtu, ktorý je napr. pre Najvyšší súd, znamená odobratie sudcov Najvyššieho súdu. Asistentov. Pritom práve predchádzajúca vláda umožnila rozšíriť počet asistentov. A na základe toho sa podarilo zrýchliť súdne konanie na Najvyššom súde. Vy ho zase chcete spomaliť, keď budeme musieť prepustiť asistentov, ale všetko hovoríte o rýchlosti súdneho konania.

    Ale pritom skutočné prešľapy ako alkohol za volantom u sudcov, falšovanie účasti sudcov pri hlasovaní, chyby pri rozhodovaní o väzbe obžalovaných z vrážd, ktorí sa následne dostávajú na slobodu, sú ticho tolerované zo strany súčasnej vládnej koalície a dávané pod koberec.

    Pani ministerka, vysvetlite poslancom Slovenskej republiky Národnej rady, že ako chcete vy otvárať a stransparentňovať justíciu, keď sudcovi, ktorý falšoval prítomnosť na pojednávaní, počúvajte, dámy a páni, páni poslanci, sudca falšoval prítomnosť dvoch kolegov na pracovisku, teda, to je evidentne trestný čin, zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Pani ministerka mu uvoľnila rozhodovaciu činnosť. To je transparentnosť!

    Takto otvorene chceme budovať justíciu. S týmito ľuďmi. Falšoval zápisnicu o pojednávaní. Dvaja sudcovia tam neboli, neboli na pracovisku, je podpísaná zápisnica. Pani ministerka mu uvoľnila činnosť. Tak toto je poriadok v justícii!

    Prepúšťať vrahov z väzby. A keď sú disciplinárne stíhaní, tak naraz týchto ľudí postavíme do polohy: kritici Harabina, kritici Harabina. Keď chcú kritizovať Harabina, musia mať nejakú koncepciu. Musia mať nejakú ideu. Musia mať nejakú myšlienku. Kedy títo ľudia zo Skupiny 20 postavili nejakú myšlienku? O tom, že ako justícia má vyzerať, čo do budúcna. Ako zrýchliť súdne konania.

    Takže, ten váš proces transparentný je o tom očistiť asi súdnictvo od týchto kamarátov, alebo dať im funkcie, keď sú dôvodne podozriví z porušenia najzávažnejších sudcovských povinností.

    Je možné, aby minister vo Veľkej Británii omilostil sudcu, ktorý falšuje prítomnosť svojich dvoch kolegov pri hlasovaní, alebo zmešká lehotu pri väzbe obžalovaného z nájomnej vraždy? Lenže týchto sudcov treba chrániť, aj keď púšťajú vrahov na slobodu. Viete, u mňa je problém v tom, že ja nie som ochotný s nikým robiť obchody, ani kompromisy. S nikým! Nikdy!

    Aký je skutočný stav justície, a že je dobrý, aj keď je vždy čo zlepšovať, svedčí aj list jednej z najväčších autorít súdnictva na svete, ide o lorda kancelára Thomasa, súčasného prezidenta siete európskych súdnych rád, ktorý po návšteve Slovenska napísal dlhý list. Dovolím si prečítať dve pasáže, ale poslancom ho doručíme, ide o tzv. AIDE MEMOIRE, ktorý zaslal aj vám pán lord Thomas. Ja som pánovi lordovi Thomasovi umožnil stretnutie s vami v rámci transparentnosti, ale mali ste tu ministra spravodlivosti, britského, tak ste neumožnili predsedovi Najvyššieho súdu s ním stretnúť sa, lebo ste sa báli, že mu poviem aj iný názor na justíciu. A poviem mu pravdu o justícii.

    Výber sudcov na vymenovanie. Všetci sudcovia musia byť vymenovaní prostredníctvom spravodlivého a transparentného výberového konania. Tento proces musí byť nezávislý od exekutívnej legislatívnej moci. Výberové orgány sú v rámci členských štátov rôzne. Niekedy vymenováva Súdna rada, niekedy nezávislý orgán. Je však jasnou všeobecnou zásadou, že vo výberovom orgáne musí byť väčšina vybraná spomedzi justície. Nie traja politickí nominanti, čo predstavuje tento návrh zákona. A všetci musia byť nezávislí od vnútorných a vonkajších vplyvov.

    Vy hovoríte o korupcii v justícii? A potom bude politická korupcia, keď vy budete dávať troch nominantov. Ja si to nedovolím tvrdiť, lebo keby som mal dôkazy, tak radšej podám trestné oznámenie.

    Proces výberu pre vymenovanie musí byť otvorený a transparentný. Tieto zásady sú vyjadrené v niekoľkých dokumentoch, vrátane Európskej charty o zákone pre sudcov a ods. 48 stanoviska siete. Transparentné konanie zahŕňa riadne zdôvodnené rozhodnutia, ktoré sú zverejnené. Takáto transparentnosť je jedným aspektom zo všeobecných princípov zodpovednosti súdnych rád, bukureštianska rezolúcia z roku 2009. Pán predseda, pán podpredseda, môžem vás poprosiť o vodu?

    Rozhodnutia Súdnej rady sú transparentné. Všetky sú na internete zverejnené. Na rozdiel od rozhodnutí koaličnej rady. Koaličná rada rozhoduje o päť a pol milióne obyvateľov a rozhodnutia nie sú zverejnené nikde, ale rozhodnutia Súdnej rady sú zverejnené na internete. A Súdna rada rozhoduje iba o 1 400 sudcoch alebo viac ako 1 400 sudcoch a má všetky rozhodnutia transparentne zverejnené. Ani vláda tak nemá zverejnené rozhodnutia. Tak o čo vám ide, o populizmus?

    Súdna rada má odôvodňovať súdne rozhodnutia. Ja sa pýtam ako. Parlament odôvodňuje rozhodnutia, keď neprijme určitý zákon, lebo výsledkom rozhodovacieho procesu parlamentu je napr. predloženie kandidátov na voľbu sudcov Ústavného súdu. Keď niektorý z nominantov neprejde, odôvodňuje parlament rozhodnutie? To je to isté u Súdnej rady. Súdna rada volí a menuje sudcov. Keď jeden kandidát, ktorý podľa Súdnej rady nespĺňa kritériá, neprejde, tak ako Súdna rada odôvodní to rozhodnutie? Napíše do odôvodnenia podľa vašich predstáv traja hlasovali za, štyria hlasovali proti, piati sa zdržali? Toto je odôvodnenie rozhodnutia? Potom sa pýtam, ako parlament bude zdôvodňovať rozhodnutia, keď predkladá sudcov, adeptov na ústavných sudcov prezidentovi republiky? Veď, to sú absolútne nezmysly!

    Súdy zdôvodňujú svoje rozhodnutia, ale ide o výsledok rozhodovacieho procesu v trestných, civilných, obchodných a správnych kauzách. Len Súdna rada je na úrovni parlamentu, na úrovni vlády. A to, čo je výsledkom hlasovacieho procesu, predsa nemôže byť zdôvodňované.

    Pokračujem ešte u lorda Thomasa. Zloženie Súdnej rady. Zloženie a funkcie súdnych rád sa od štátu k štátu líšia. Tam, kde sa od sudcu vyžaduje, aby vykonával funkciu v rade na plný úväzok, môže byť tento ospravedlnený z výkonu svojich sudcovských funkcií, a preto nemôže zastávať funkciu predsedu súdu. Avšak tam, kde členstvo v rade nie je na plný úväzok, sú členmi rady často sudcovia, ktorí sú predsedami súdov, alebo majú iné doplnkové funkcie. Veľmi záleží od rozsahu právomocí, či by takáto nezlučiteľnosť vznikla. Neexistuje všeobecná inkompatibilita medzi členstvom v rade, pani ministerka, počúvajte dobre, a predsedníctvom na súde. Hoci, samozrejme, v otázkach, ktoré súvisia so súdom, ktorého je daný člen predsedom, musí byť veľmi opatrný, aby sa vyhol konfliktu záujmov vo všetkých otázkach, vrátane vymenovania a disciplinárnych konaní vo vzťahu k jeho súdu. Veď členstvo predsedu súdu v Súdnej rade je priam nutné, pretože, keď sa rokuje o otázkach súdnictva dotknutého regiónu z určitého kraja a z určitého okresu o personálnych, materiálnych otázkach, tak sa priam vyžaduje, aby predseda súdu tam bol. Pýtam sa, v čom rieši návrh zákona z dielne pani ministerky spravodlivosti tieto problémy. Veď výberové konania za uplynulé štyri roky sa diali podľa pravidiel, ktoré nechala na ministerstve pani ministerka. Tie sa nemenili. To je, to je ľahko preukázateľné. Prekáža jej inštitút justičných čakateľov, ktorý je napr. v susedných Čechách veľmi vysoko pozitívne hodnotený? Aj výber sudcovského zboru, tým pádom.

    Na Slovensku prokuratúra má justičných čakateľov. Justiční čakatelia na prokuratúre môžu byť a na súde nemôžu byť. Vy zamieňate dva pojmy. Vyšší súdny úradník, ktorého ste zaviedli, je inštitút pomocníka sudcu. Hej, to je úradník. A justičný čakateľ je človek, ktorého konkrétne určený sudca na súde pripravuje na výkon sudcovského povolania. Preto si to Česi nechali, preto si to nechala prokuratúra a často sa nám stávalo vo výberových konaniach, že práve išiel justičný čakateľ z prokuratúry a uspel na výberových konaniach na súdy, pretože majú lepší výber. Preto sme zaviedli justičných čakateľov. Ja sa pýtam, pani ministerka, či vám ide o to, aby budúce výbery na sudcov vyzerali tak, ako dnes obsadzujete voľné miesta na ministerstve spravodlivosti a v celej spoločnosti. Tak potom sa sudcom bude môcť stať výlučne napr. pán Nechala, pracujúci pre mimovládny sektor, napojený na súčasné politické strany alebo váš ministerský úradník Maliar, ktorý sa ako vyšší súdny úradník stal riaditeľom sekcie civilného práva na ministerstve spravodlivosti a nemá ani justičnú skúšku a vyberá sudcov. Vyšší súdny úradník prišiel na výberové konanie na Najvyšší súd vyberať sudcu!

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, pán predseda, prosím vás, nekričte! My rozumieme. Prosím, tichšie.

  • Vyberať sudcu Najvyššieho súdu! Vyšší súdny úradník! Prepáčte, pán predsedajúci. Pôjdem ďalej od mikrofónu. Dobre.

    Pani ministerka, toto je odbornosť? Podľa čoho ich vyberáte? Podľa členstva v strane? To tu už raz bolo a nedopadlo to v päťdesiatych rokoch dobre. Opäť pôjdu z úradníckych stoličiek ľudia rovno do talára pred voľbami, ako sa to stalo v roku 2006. Napríklad pán riaditeľ Štift dostal trafiku ako talár, pani ministerka. Ste mali dvanásť úradníkov na ministerstve spravodlivosti a všetci išli rovno do talára bez výberových konaní? Tak o to vám ide? To takto bude vyzerať výber sudcov, budúcich? (Potlesk). Predložený návrh zákona o súdoch a sudcoch výrazne zasahuje do súčasného usporiadania súdnej moci. Mení postavenie sudcov, zakladá zásadné koncepčné zmeny organizácie súdnictva, a tým odstupuje od vyváženej úpravy prijatej konsenzom politických síl a sudcovského zboru na základe dlhotrvajúcich legislatívnych príprav v roku 1999 až 2003. Prijatie navrhovaného zákona bude súdna moc považovať za nové podriadenie súdnictva výkonnej moci vo všetkých zásadných otázkach riadenia súdov, postavenia sudcov, a za odklon od medzinárodne akceptovaných odporúčaní, garantujúcich nezávislosť súdnej moci.

    Pri posudzovaní návrhov legislatívnych zmien, týkajúcich sa statusu sudcu, správy a samosprávy súdnictva, je potrebné zodpovedať na otázku, či navrhované zmeny posilnia dosiahnutý stupeň systémových prvkov nezávislosti a samostatnosti súdnej moci alebo naopak, nezávislosť a samostatnosť súdnej moci znižujú, alebo ich úplne odstraňujú. Základným kritériom posudzovania navrhovaných zmien je zabezpečenie reálneho naplnenia ústavnej zásady nezávislosti súdnej moci na výkonnej a zákonodarnej a oddelenia výkonu súdnej moci od iných štátnych orgánov. Základné princípy nezávislosti súdnictva zakotvujú rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 40/32 z 29. novembra 1985 a 40/146 z 13. novembra 1985, odporúčanie Výboru ministrov členských štátov Rady Európy NOR 94/12 z 13. októbra 1994. Základné princípy nezávislosti súdnictva sú tiež rozpracované v Európskej charte o statuse sudcu prijatej v Štrasburgu 8. až 10. júla 1998. Nezávislosť súdnictva má podľa Komisie pre demokraciu cestou práva Benátska komisia. Objektívnu zložku, ktorou je nevyhnutná kvalita súdnictva ako takého. A subjektívnu zložku. Subjektívnou zložkou je právo každého jednotlivca, aby o jeho právach a slobodách rozhodol nezávislý sudca. Bez nezávislých sudcov nemôže dôjsť k oprávnenej a zákonnej implementácii práv a slobôd. V dôsledku toho nie je nezávislosť súdnictva požiadavkou len samou o sebe, nezávislosť sudcu nie je výhoda pre sudcu, ani privilégiom sudcu, ale je to odôvodnená potreba umožniť sudcom naplniť ich úlohu ochrancov práv a slobody ľudí. Nezávislosť sudcov a ako dôsledok reputácie a súdnictva v spoločnosti závisí od mnohých faktorov. Okrem inštitucionálnych pravidiel garantujúcich nezávislosť sú najdôležitejšími charakter a profesionalita každého sudcu. Dôležitá je tiež právna kultúra. Nezávislosť a transparentnosť súdnictva a oddelenie jeho výkonu na všetkých stupňoch od ostatných štátnych orgánov garantuje čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom obsahového naplnenia princípu nezávislosti súdnictva, jeho samostatnosti a oddelenia od ostatných orgánov štátu zodpovedá aj ústavou a zákonom ustanovený okruh kompetencií, ktorý Súdnej rade, predsedom a podpredsedom súdov a orgánov sudcovskej samosprávy zabezpečuje zásadný vplyv na riešenie najzákladnejších a pre organizáciu, výkon a správu súdnictva existenčných otázok.

    Predložený návrh až na niektoré výnimky nemožno hodnotiť inak ako krok späť do stavu, keď najväčší problém justície a súdnictva na Slovensku bola neexistencia samosprávy súdnictva a naopak, jeho úplná závislosť od výkonnej moci, ako konštatovala expertná misia Európskej komisie na úseku súdnictva a ministerstva vnútra v novembri 1997, ktorá poukázala na neopodstatnene veľký vplyv vládnej moci na moc súdnu. Aby sa zabezpečila a garantovala systémová úprava nezávislosti súdnictva, ktorá by zodpovedala štandardom Európskej únie, bol prijatý ústavný zákon č. 90 z roku 2001. Z dôvodovej správy návrhu tohto ústavného zákona vyplýva zámer ústavodarcu, podľa ktorého len skutočne nezávislý, právomocami nadaní a nestranní sudcovia môžu zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti. Z uvedených dôvodov bola navrhnutá najrozsiahlejšia zmena ústavy, týkajúca sa súdnictva, čl. 141 až 148. Ústava zakotvila princíp nezávislosti súdnej moci a oddelenia jej výkonu od iných štátnych orgánov v súlade s už uvedenými medzinárodnými dokumentmi, jej konštituovaním, aj konštituovaním Súdnej rady. Ústavodarca, teda jednoznačne, akceptoval obsah citovaných medzinárodných dokumentov, účelom ktorých je predovšetkým zabezpečiť posilnenie nezávislosti súdnictva s ohľadom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obchádzanie týchto odporúčaní alebo ich popieranie v predloženom návrhu je potrebné považovať pri existencii čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za neprípustné. Proklamovaný účel navrhovanej právnej úpravy a prostriedky, ktorými ho chcel predkladateľ dosiahnuť, sú vo svetle vyššie uvedených skutočností značne rozporné. Tvrdenie, tvrdené obnovenie dôvery, spravodlivosť vychádza z faktu, ktorý objektívne nie je preukázaný. Predkladateľ prehliada skutočnosť, že od roku 1990 do súčasnosti podľa prieskumov verejnej mienky síce nedošlo k výrazným zmenám v stupni dôvery verejnosti súdnictvu, ale pritom sa nerozlišuje medzi názormi a pocitmi nespokojných účastníkov s výsledkami pre nich neúspešného súdneho konania, tak ako som hovoril a všeobecnou prezentovanou nedôverou, ktorá nemá stanovené kritériá. Takéto kritérium je totálnou chybou a omylom.

    Budeme robiť prieskumy medzi odsúdenými a zrazu zistíme, že máme plné väznice nevinných, lebo za to všetko môžu súdy. Prieskumy verejnej mienky sa nevykonávajú zisťovaním názorov od občanov z toho pohľadu, že ide o účastníkov konania pred súdom a ani z toho hľadiska, či im bolo umožnené reálne poznať podmienky fungovania súdnictva a na základe akých poznatkov svoje hodnotenia dôvery vyslovujú. Treba podotknúť, že vývoj legislatívy, ktorý je od roku 1990 nasmerovaný jednoznačne na rozširovanie pôsobnosti súdov, nesvedčí o klesajúcej dôvere k súdom. Rovnako o tom nesvedčí ani starý nárast súdnej agendy, a to sú kritériá pre posudzovanie dôvery vo výkon spravodlivosti poskytovanej súdmi. Naproti tomu zmeny v podmienkach výkonu súdnictva boli podstatne pomalšie ako vývoj súdnych agend. Podmienky výkonu súdnictva totiž nezávisia prioritne od sudcov, ale od výkonnej a zákonodarnej moci, v pôsobnosti ktorých je vytvárať materiálne, technické, personálne, ekonomické, legislatívne podmienky výkonu súdnictva. Nemôžete ísť cestou znižovania počtu sudcov, keď máme taký veľký počet nevybavených vecí a znižovať financie na asistentov. Tvrdený negatívny postoj k súdnictvu je, teda, možné považovať za značne skreslený. Lebo nehodnotí podiel ostatných zložiek moci na jeho stave. Aj popri pozitívnej zmene k materiálnemu zabezpečeniu sudcov prijatím zákona č. 385 v roku 2000, je dôvod nepripomenúť stále pretrvávajúce prehliadnutie súdnej moci pri tvorbe rozpočtu. Nedostatočný rozpočet súdnictva, zásahy výkonnej moci do schváleného rozpočtu bez toho, aby sa zvážil dopad takých opatrení na možnosti systému konať a rozhodovať v primeraných lehotách.

    Na uvedené skutočnosti Súdna rada od svojho vzniku neustále poukazovala. O postoji zákonodarnej a výkonnej moci súdnictvu svedčí, že za štyridsať rokov existencie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemá Najvyšší súd svoje samostatné sídlo a funguje vo vypožičaných priestoroch v budove, ktorá bola stavaná pre Najvyšší súd. Vychádzať preto pri tvorbe legislatívy z podkladov, ktoré nezobrazujú skutočný stav súdnictva, ale len niektoré parciálne problémy, pertraktovane len niekoľkými sudcami, už som spomínal koľkými, dvadsiatimi a živenými médiami, ktoré sa však považujú za jediný obraz súdnictva a pritom opomínajú jeho aktuálnu činnosť a množstvo rozhodnutí je skutočne nekorektné, vecne neopodstatnené a znevažuje celkový výsledok práce desiatok a stoviek sudcov pri napĺňaní ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy. Práve taký je obsah dôvodovej správy k predloženému zákonu. Posilňovanie verejnej občianskej kontroly súdnej moci v súvislosti s výberovými konaniami na funkciu sudcu a sudcu vyššieho stupňa, akékoľvek vyššie sudcovské funkcie, na funkciu predsedu súdu je možné vzhľadom na kontext navrhovaných legislatívnych úprav považovať za simulovanie skutočného zámeru, ktorým je absolútne podriadenie súdnej moci moci výkonnej i tým, že výkonná moc bude rozhodovať o tak zásadnej otázke, akou je výber kandidátov na funkciu sudcu. Podľa navrhovanej zmeny bude mať na určenie väčšiny členov výberovej komisie vplyv politická moc, najmä minister spravodlivosti.

    Nemôžem tu opomenúť jednu myšlienku, že členom výberovej komisie sa navrhuje dávať aspoň jedného člena do dispozície a rozhodovacej právomoci parlamentu. Ja nie som proti tomu, len chcem poukázať na jednu vec, že už pol roka sme dávali návrh na doplnenie členov disciplinárneho senátu a z parlamentu nemáme výstup. To znamená, akékoľvek výberové konanie vo Svidníku, v Žiline, v Nitre môže byť zablokované tým, že parlament nezasadá, alebo potom je tu náhradná pozícia, že keď parlament nerozhodne, tak bude menovať člena minister spravodlivosti. Čiže politická moc vyslovene.

    Predkladaný návrh pod rúškom obnovenia dôvery v spravodlivosť, v štát a jeho inštitúcie, koncentruje moc v rukách ministra spravodlivosti ako reprezentanta exekutívy. Zaväzuje Súdnu radu prideliť sudcu na výkon funkcie podľa výsledkov výberového konania, v ktorom má minister a ministerstvo rozhodujúcu personálnu a riadiacu pôsobnosť, teda, pokiaľ ide o členov výberovej komisie, organizácie výberových konaní. Súdna rada však nie je, ani v budúcnosti nemôže byť, podľa čl. 4 ods. 4 písm. a), b) ústavy len poštárom medzi výberovou komisiou a prezidentom republiky. Ide o zásadný koncepčný rozdiel v nazeraní vlády a predkladateľa návrhu ministerstva spravodlivosti na úlohu a ústavné postavenie Súdnej rady. Navrhovaná zmena v zložení členov výberových komisií, v ktorých budú mať väčšinu politickí nominanti, dvaja členovia menovaní výkonnou mocou, ministrom spravodlivosti a jeden člen volený parlamentom, je v príkrom rozpore s požiadavkou odporúčania Rady Európy 94/12 o nevyhnutnej podmienke nezávislosti orgánu zodpovedného za výber od vlády a štátnej správy upravený v princípe I bod 2 písm. c) - inštitúcia zodpovedná za výber a služobný postup sudcov musí byť nezávislá od vlády a štátnej správy a pripomína to opätovne lord Thomas v AIDE MEMOIRE, zaslaný aj ministerke spravodlivosti. Nie je dôvod ani na iné nastavenie vzťahov medzi orgánmi správy súdov a orgánmi samosprávy. V rozpore so zámerom ústavodarcu vyjadreným v súvislosti s prijatím ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. sa sudcovským radám, orgánom sudcovskej samosprávy odníma časť kompetencií spočívajúca v možnosti zúčastniť sa prostredníctvom svojho zástupcu na výberovom konaní na funkciu predsedu súdu, t. j. na riadení a správe súdu tak, ako je uvedené v dôvodovej správe k ústavnému zákonu č. 90/2001 Z. z. Oslabenie účasti orgánov sudcovskej samosprávy na výberových konaniach na sudcov a predsedov súdov je zásahom do podstatnej kompetencie, aby sudcovský zbor participoval tak, ako to predkladá ústava na správe súdov a nedostal sa do stavu, keď boli sudcovské rady iba poradnými orgánmi. Práve v dôsledku tejto negatívnej skúsenosti kritizovanej i zahraničím ústavodarca výslovne zakotvil oprávnenie orgánom sudcovskej samosprávy podieľať sa výraznejšie na riadení a správe súdov. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením, že navrhované riešenie zabezpečuje vyváženie nastavenia vzťahu medzi správou súdov a sudcovskou samosprávou. Navrhované riešenie v oblasti personálnych kompetencií vo vzťahu k výberu do funkcie predsedu súdu je negatívnym riešením, keďže upravuje absolútnu právomoc orgánu výkonnej moci, čím sa predseda súdu podriaďuje záujmom aktuálneho víťaza politického zápasu o výkonnú a zákonodarnú moc. Skrátením jeho funkčného obdobia sa tlak na podriadenosť predsedu výkonnej moci bude ďalej zvyšovať vyššou frekvenciou menovaní.

    V rozpore s medzinárodnými dokumentmi je aj zásah do právnej úpravy vzdelávania sudcov a postavenia Justičnej akadémie. Európska komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu a rade z 29. júna 2006 o justičnom vzdelávaní v Európskej únii výslovne konštatovala, že prijatím Amsterdamskej zmluvy, kde bol definovaný nový cieľ - vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti dostalo justičné vzdelávanie nový rozmer. Potreba vzdelávania v EÚ na vysokej úrovni odborníkov v justičnej oblasti existuje už dávno, pretože správne uplatňovanie práva spoločenstva je vo veľkej miere založené na vnútroštátnych súdnych systémoch. Dobré vedomosti v tejto oblasti sú pre sudcov, prokurátorov a advokátov odjakživa nevyhnutné na dobré uplatňovanie právnych predpisov spoločenstva a plné rešpektovanie základných slobôd uznaných zmluvou.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, chcem vás upozorniť, že o 11.00 hodine pristúpime k hlasovaniu. Ja vás nechcem obmedzovať, ale už 50 minút sa snažíte presvedčiť poslancov, takže ideme hlasovať, takže tú myšlienku môžete dokončiť, ale o 11.00 hodine ideme hlasovať.

  • Predtým ako prídeme k hlasovaniu, poprosil by som členov grémia, keby po hlasovaní mohli prísť do zasadacej miestnosti, to po prvé. Po druhé, poprosím ctené panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do miestnosti, ideme hlasovať o doteraz prerokovaných zákonoch a ihneď po hlasovaní dokončí pán Harabin svoj prejav.

  • Krátka pauza.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa pred hlasovaním prezentovali. Je prítomných 116 poslancov. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná. Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Najskôr o tlači 117, ktorou je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Spravodajkyňou je členka výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pani poslankyňa Bibiána Obrimčáková. Prosím, aby uviedla hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili piati poslanci, nikto nepodal žiadny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) alebo b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, v súlade s mojím odporúčaním, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím pánov poslancov, aby hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo 76 za, 62 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Keďže sme rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor je navrhnutý Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený na prerokovanie ho majú prerokovať v lehote do 24. novembra 2010 a gestorský výbor v lehote do 26. novembra 2010. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o týchto návrhoch.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo 77 za, 2 proti, 64 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem vám pekne.

    Teraz poprosím spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanca Ľudovíta Jurčíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu a o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku. Pán poslanec, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 600/2008 Z. z., tlač 76.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Aha, pardon. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Tak hlasujeme. Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, 16 proti, 48 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. A ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010. Ďakujem.

  • Ďakujem, prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 78 za, 64 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, tlač 105.

    Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, predložený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 77 za, 23 boli proti, 45 sa zdržali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, o určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a ďalej, že za gestorský výbor určuje výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určené výbory prerokujú predmetný návrh zákona do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 76 za, 1 bol proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

    Poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106.

    Nech sa páči.

  • V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili traja poslanci. Nezazneli však žiadne pozmeňujúce návrhy, a preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujte sa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 77 za, 15 boli proti, 53 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a ďalej, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

  • Ďakujem. Prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 77 za, 2 boli proti, 66 sa zdržali.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem pekne. Naše hlasovanie končí. Ja by som ešte poprosil členov grémia do zasadačky a náš hosť pán Harabin má slovo, môže dokončiť svoj prejav.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Komisia Európskeho spoločenstva ďalej v oznámení konštatuje, že zlepšenie v oblasti súdnej spolupráce je odteraz cieľom, ktorý je potrebné dosiahnuť a justičné vzdelávanie je nevyhnutným nástrojom. Dodáva, že dôležité je prijatie súboru právnych predpisov, ktoré sa musí teraz uplatňovať odborníkmi v oblasti justície na jednej strane a vývoj zásady vzájomného uznávania spočívajúceho vo veľkej miere na vzájomnej dôvere medzi súdnymi systémami členských štátov na strane druhej, robia z justičného vzdelávania dôležitú otázku. Vyššie uvedené ďalej potvrdila aj Rada Európskej únie prijatím uznesenia rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí rady o odbornej príprave sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov v Európskej únii. Toto uznesenie vo svojom prvom bode uvádza, že „Pri organizovaní odbornej prípravy sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov, ako napr. justiční čakatelia, súdni úradníci, tajomníci, by sa mali členské štáty riadiť nižšie uvedenými usmerneniami bez toho, aby tým bola dotknutá nezávislosť súdnictva alebo rôzne justičné organizácie v Európskej únii.“. Medzi tieto usmernenia napr. patrí aj presadzovanie primeranej odbornej prípravy uplatňovania európskeho práva sudcami, prokurátormi a justičnými pracovníkmi tak, aby sa dodržiavali základné práva a zásady uznané v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, rozvíjanie priamej výmeny medzi sudcami, prokurátormi a justičnými pracovníkmi z rôznych členských štátov, okrem iného aktívnou účasťou na programe justičnej výmeny a pod.

    Predkladateľ navrhovanou úpravou fakticky neguje inštitút justičných čakateľov ako spôsob prípravy na výkon funkcie sudcu. Ide o nerešpektovanie Európskej charty o zákone pre sudcov, ktorý výslovne upravuje výber kandidátov na sudcov a ich prijímanie do radov sudcov i ďalšie vzdelávanie v bode 2 zásad. Konštatuje, že zákon o sudcoch má obsahovať ustanovenia pre podmienky, ktoré požiadavkami na odbornú kvalifikáciu ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte na chvíľočku, pán predseda, poprosím všetkých, ktorí nemajú záujem počúvať príhovor pána predsedu Najvyššieho súdu, aby to, čo potrebujú iné robiť, robili mimo sály. Nech sa páči.

  • ... a predchádzajúcu prax zaručujú schopnosť vykonávať špeciálne sudcovskú funkciu. Zároveň, primeraným vzdelávaním financovaným štátom, zabezpečuje prípravu vybraných kandidátov na efektívny výkon sudcovskej funkcie bod 2.2, 2.3 charty.

    V súvislosti s navrhovaným posilnením zásady náhodného prideľovania vecí je potrebné uviesť, že prax nemá s náhodným prideľovaním a prerozdeľovaním vecí problémy. Tvrdenie o tom, že dôjde k zúženiu priestoru pre korupciu nemá žiadny racionálny základ, je nedôvodné, neopodstatnené a zavádzajúce. Obchádza všetky princípy súdneho konania zabezpečujúce aktívnu účasť účastníkov konania, ako aj orgánov prokuratúry a možnosti preskúmavania, rozhodovania vo viac dištančnom postupe. Javí sa síce, že tento spôsob prideľovania a prerozdeľovania vecí, ktorý nie je v Európe bežne zaužívaný, môže byť objektívnym spôsobom prideľovania vecí. Skúsenosti však ukazujú, že ak je neskúsenému sudcovi náhodným výberom pridelené väčšie množstvo skutkovo alebo právne náročných vecí, prejavuje sa to negatívne na včasnosti i na kvalite rozhodovania. Pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť, preto je potrebné upraviť skôr riešenie takejto situácie, a tým vytvoriť pre účastníka konania rovnocenné podmienky na zabezpečovanie včasného a spravodlivého rozhodovania. Také riešenia však návrh neobsahuje. Je nenormálne, aby predseda súdu, ktorý má dôveru štátu, aby uložil aj trest doživotia a predseda súdu, ktorý v mene štátu uloží trest doživotia, nemá dôveru, aby rozhodol o pridelení veci, keď je množstvo vecí u jedného sudcu tak nahromadené, že to spomaľuje súdne konanie. Tak na jednej strane štát mu dá dôveru, aby udelil trest doživotia vrahovi, ale odoberá mu tú dôveru v tom smere, aby objektívne zrýchlil konanie vo veciach, ktoré dlho stoja. To je ako nonsens.

    Súdna rada si je vedomá toho, že od prijatia zákona o sudcoch v roku 2000 vzhľadom na následné novelizácie tohto zákona o súdoch v roku 2004 uplynul pomerne dlhý čas a je namieste vyhodnotiť účinnosť základných justičných zákonov, avšak nie spôsobom, akým bol predložený návrh zmien pripravený. Súdna rada je pripravená k zásadnej a plodnej diskusii o potrebných zmenách zákonov.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, Súdna rada včera rokovala o tomto materiáli, ktorý teraz máte v parlamente. Súdna rada má viac ako tridsať strán pripomienok. Sú výlučne odborné, nemôžem ich čítať, pretože o 12.00 pojednávam, preto si dovolím v tomto smere určitú improvizáciu a zaslal by som vám do verejných poslaneckých schránok konkrétne pripomienky k tomu paragrafovému predloženému zneniu, ktorý máte teraz dnes na rokovaní. Oficiálne ich zašlem aj predsedovi parlamentu cez podateľňu. Na záver vzhľadom na tieto časové súvislosti musím povedať, že píšete históriu. Táto história, môže sa stať, že sa toto obdobie bude nazývať nie právnym štátom, pretože sa pohltí nezávislosť súdnej moci a súdne rozhodnutia budú mať trpkú príchuť ako v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa museli rozhodnutia špeciálnych ľudových súdov po novembri 1989 rehabilitovať. Bolo to obdobie tzv. laického prvku v justícii, mali by sme sa poučiť z histórie. Nie je predsa normálne, aby vrátnik v nemocnici vyberal vo výberovom konaní primára ortopédie, aj keď je tento vrátnik čestný a korektný, ale to neznamená, že ešte vrátnik nemocnice môže vyberať primára ortopédie. Ja vo vzťahu k týmto justičným zákonom môžem povedať len to za záver, že všetky justičné zákony presne tak, ako boli nastavené pani ministerkou, keď odchádzala, ostali tak, my sme v tomto duchu, čo ona chce teraz meniť, nemenili absolútne nič. V tomto smere sa splnili predvstupové rokovania a justícia je nastavená moderne, demokraticky a transparentným spôsobom. Takže, tu skutočne ide len a len o jednu vec, o absolútnu koncentráciu moci politickej v radoch justície a za ďalšie, keď sa toto poprijíma, bude to znamenať len a len predĺženie súdneho konania a ďalšie škody, ktoré budeme platiť v Štrasburgu. Radovému občanovi táto zmena neprináša absolútne nič. Ba, priam, zhoršuje jeho postavenie a možnosť dosiahnutia rýchleho súdneho konania na súde. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na predsedu Najvyššieho súdu sa prihlásili páni poslanci Rafaj, Osuský, Krnáč, Beblavý, Zajac, Čaplovič, Jurčík, Pado. Páni technici, je to posledný? Nie. Kaník, Matovič. Desať celkom, áno, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, posledný je pán poslanec Igor Matovič. Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, tiež chcem poďakovať predsedovi Súdnej rady a Najvyššieho súdu ako právne poukázal na porušovanie alebo narúšanie statiky základného právneho princípu, alebo ústavného princípu nezávislosti súdnej moci, ale to isté môžme vidieť aj v snahe ministrov a vlády vstupovať do suverenity parlamentu a poslancov, takže mám pocit, že otvorenie dvoch frontov súčasnej exekutívy voči súdnej moci a voči parlamentu môže znamenať dosť zlý trend a veľmi zlé smerovanie, a je preto treba podporiť stanovisko predsedu Súdnej rady bez ohľadu na politické tričká, pretože momentálne hovoríme o základnom nastavení a nastavení demokracie tak, ako aj on povedal, garantuje to nielen Ústava Slovenskej republiky, ale aj Európska charta o statuse sudcu a tak isto aj predmetné uznesenia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Ja si myslím, že pán predseda Súdnej rady povedal, že kráľ je nahý a mali by sme sa vážne zaoberať či ho politicky oblečieme, tento prístup, alebo či budeme rešpektovať, ale predovšetkým exekutíva tie nastavenia, ktoré sú štandardné vo väčšine vyspelých demokracií. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Všeobecným súhlasom sme si dopriali hlboký zážitok. Pán bývalý minister nám bez šepotu, ale o to viac s výkrikmi, oznámil, že dôvera v súdnictvo sa dramaticky zvýšila z 28,5 na 30 %, čo iste ocenil aj lord Thomas. Dozvedeli sme sa z najpovolanejších úst, kto je a kto nie je vzorom v súdnictve. Domnievam sa, že aby nám takýto zážitok nezovšednel, nesmie byť pričastý, ak nemá byť, radšej, priam unikátny, za čo sa ja prihováram.

  • Ďalej pán poslanec Krnáč s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Harabin, predpokladám, že ste nedopatrením pri citovaní lorda Thomasa neodcitovali túto pasáž. Aj keď všetky rozhodnutia súdnych rád musia byť verejné, transparentné a odôvodnené, výkon niektorých funkcií môže byť uskutočnený verejne, kým niektoré musia byť uskutočnené na uzavretom zasadaní. Ak je rada zodpovedná za zvolenie a povýšenie, rokovania sú často vykonávané na uzavretom zasadaní, avšak rozhodnutia musia byť dosiahnuté spravodlivým procesom a musia byť transparentné, odôvodnené a zverejnené. Ak má rada disciplinárne právomoci je dôležité, aby bol proces spravodlivý a bezodkladný. Senát bol vybratý transparentným procesom a bol nezávislý, rozhodnutie bolo plne zdôvodnené a bolo právo na odvolanie. To je odkaz lorda Thomasa.

  • Ďalej. Pán predseda, poprosím, budete mať možnosť reagovať na faktické poznámky, teraz nediskutujte s poslancami. Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, ja by som mal viac faktických poznámok. V podstate dve otázky na pána predsedu Najvyššieho súdu. Prvá je, že či by mi vedel povedať meno nejakého predsedu Najvyššieho súdu vo vyspelej krajine, ktorý predniesol niekedy podobný prejav v Národnej rade alebo, teda, v miestnom zákonodarnom zbore, podobný či už tónom, politizáciou argumentov, obhajobou krokov jednej vlády a by som povedal až zúrivou kritikou vlády druhej, osobnými atakmi na ministrov a paušálnymi útokmi na nejakú vládu, lebo ja som si čítal, občas si čítam prejavy predsedov Najvyšších súdov a priznám sa, že štýl prejavu, ktorý ste predviedli, som nikdy, nikde nevidel. Je to pomerne štandardný, aj keď trošku zúrivý prejav poslanca opozície, ale nie je to prejav predsedu Najvyššieho súdu. Takže, či by ste ma v tomto vedeli opraviť a odkázať ma na nejaký prejav, ktorý by sa vášmu podobal.

    Druhá moja otázka je, že či váš pomerne zúrivý odpor k tomu, že justiční čakatelia už nebudú mať v podstate garantovaný prístup k sudcovskej funkcii súvisí s tým, že na zozname justičných čakateľov podľa denníka Pravda je aj váš syn a dcéra bývalej štátnej tajomníčky pani Vittekovej, ktorá je prihlásená v rozprave, aby nám tiež vysvetlila, že prečo tie zmeny nie sú vhodné, alebo či to má, teda, nejaký iný dôvod, resp. či tie údaje v denníku Pravda náhodou nie sú nepravdivé.

    A na záver mi dovoľte v tejto faktickej poznámke poďakovať vám za váš prejav, pretože, myslím si, že má veľmi silné mobilizačné efekty na vládnu koalíciu, a ak by aj niekto tu zvažoval, že asi, možno, nie sú až také zmeny, ako pani ministerka vlády navrhuje, na mieste, tak myslím si, že po tomto prejave to nehrozí. A na záver chcem povedať, že som, teda, tiež pripravený, rovnako ako ste pourážali pani ministerku, tak ako aj pána bývalého ministra, súčasného ministra Lipšica, tak asi pourážate aj nás, vrátane aj mňa, ale to je asi cena, ktorú budeme musieť platiť za to, že nie sme ochotní mlčať nad tým, čo vy ste spravili a čo ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Peter Zajac, nech sa páči.

  • Vážený pán Harabin, my sme tu trpezlivo počúvali, neviem, hádam aj hodinu, vaše reči. Pravdu povediac, ani na vaše obvyklé rétorické výkony to nebol bohvieaký výkon, bol skôr aj pod tú úroveň, na ktorú sme u vás zvyknutí. Ten prejav bol absolútne nesúdržný, bol plný invektív, plný neuveriteľných demagogických výrokov a nakoniec slovo súd alebo slovo súdiť nejakým spôsobom súvisí aj so slovom súdnosť. No tak, každý súdny človek si o tomto vašom prejave mohol urobiť svoj dojem. Jedno by som chcel povedať, lebo to sa ťažko vyberá z toho, čo ste tam povedali, že ste odôvodňovali, proste to, že má naše súdnictvo takú nízku dôveryhodnosť vo verejnosti. Tým, že ste tam narábali, hauzírovali s nejakými číslami, že 50 % sa vyhráva, 50 % prehráva, ale veď dôveryhodnosť súdnictva nezávisí od toho, koľko percent ľudí súdy prehralo, ale toho, či ľudia majú dôveru v spravodlivosť a vy ste stelesnením toho, prečo nemôžu mať ľudia na Slovensku dôveru v spravodlivosť a pokiaľ vy budete, a to je môj hlboký názor, hlboké presvedčenie, pokiaľ vy budete predseda Najvyššieho súdu, nemôže mať občan Slovenskej republiky dôveru v naše súdnictvo, pretože nemôže mať dôveru v jeho spravodlivosť.

  • Ďalej má slovo pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Harabin, veľmi pozorne som si vypočul vaše vystúpenia a veľmi pozorne sledujem aj kroky v oblasti ministerstva spravodlivosti, v tejto oblasti ako postupne ovládnuť Súdnu radu a Najvyšší súd, ani sa nedivím, pretože mal som možnosť si preštudovať návrh novej Ústavy Maďarskej republiky a váš druh SDKÚ - DS v ľudovej európskej frakcii Fidesz a osobitne pán Viktor Orbán predkladá návrh, aby predseda vlády menoval predsedu Najvyššieho súdu v Maďarskej republike, tam si to môžu dovoliť, lebo majú ústavnú väčšinu. Vy si to nemôžete dovoliť, tak hľadáte iné spôsoby a iné metódy prostredníctvom novelizácie zákonov a nariadení, ktoré by mali ovládnuť Najvyšší súd a zraniť, dôsledne zraniť slobodný pilier súdnej moci na Slovensku. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Ľudovít Jurčík s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som chcel povedať zopár mojich postrehov, ktoré som tu nejakým spôsobom zažil, alebo, teda, situácie, ktoré som zažil možno ako radový občan, lebo ja nie som právnik, ale rozmýšľam, že či je vôbec možné, že predseda Najvyššieho súdu, ktorý má požívať vážnosť, sa správa skutočne ako človek v krčme. Že ho musí zastaviť predsedajúci, aby tu nevykrikoval, aby sa dalo nejakým spôsobom normálne počúvať. Pre mňa je to úplne neuveriteľné, ja si osobne myslím, že bol to omyl, že takýto spôsob diskusie sa deje v parlamente Národnej rady Slovenskej republiky. Miera arogancie kombinovaná s politickou angažovanosťou, troška pristrihnutá vulgarizmami, nedá sa nič robiť, máme takého predsedu Najvyššieho súdu, no tak to aj vyzerá.

    Viete, každý človek, ktorý povie, že ako svojprávny vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, si dáva, samozrejme, určitú nálepku, ale je smola, smola pre súdnictvo tohto štátu, že taký človek je na úrovni najvyššej. Stačí si pozrieť klamstvá, stačí si pozrieť niektoré výroky, ktoré predseda Najvyššieho súdu mal, spravil a možno sa treba opýtať tých, ktorí jeho konaním boli najviac postihnutí, čo si o tom myslia. Samozrejme, že napr. taká pani Dubovcová, ktorá sedela vedľa neho a musela útrpne počúvať 50 minút reči, ktoré, samozrejme, na ktoré má iný názor. Ja som neskákal nikomu do reči a bolo by žiaduce, aby ste neskákali aj vy.

  • Pán predseda Najvyššieho súdu sa zaradil medzi opozičných poslancov. Ďakujem.

  • Páni kolegovia, skúsme rešpektovať to, že keď niekto s faktickou poznámkou vystupuje na predrečníka, tak mu nechajme dve minúty a vy ste sa tiež prihlásili s faktickou poznámkou, máte svoj názor, nikto vás neokrikoval, skúsim vás poprosiť ešte raz, aby sme sa rešpektovali. Ďakujem pekne. Pán poslanec Martin Pado.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja som už pánovi predsedovi Harabinovi veľmi krátko povedal svoju faktickú poznámku alebo pripomienku. Pán predseda Najvyššieho súdu narába s verejnou mienkou, ako sa mu zachce, raz kritizuje prieskumy, raz ich používa vo svoj prospech a poohýbané. Pán predseda hovoril o tom, že zo 100 % účastníkov súdnych konaní je vždy 50 % tých, ktorí prehrajú a sú nespokojní. To by, teda, znamenalo, že 50 % účastníkov súdnych sporov by malo byť spokojných, nazerajúc optikou pána predsedu Najvyššieho súdu by, teda, podľa jeho vnímania mala byť dôveryhodnosť súdov aspoň 50 %, pretože v opačnom prípade je 30 %, to znamená, že dvaja z piatich, ktorí uspeli na súde, nedôverujú súdom. A to je, teda, veľmi zamyslenia hodné, a tak chcem povedať, že obhajoba pána predsedu Najvyššieho súdu týmto spôsobom je neúspešná, zlá a nemá nijaký skutočný základ. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel veľmi oceniť vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu ako dokonalý odstrašujúci príklad toho, čo tu bolo niekedy a čo by si každý poslanec, najmä koaličný, vždy mal premietnuť v hlave a vždy si povedať, toto sa tu už nesmie vrátiť. Rovnako tak, ako vystúpil predseda Najvyššieho súdu, by sme možno sa mali zamyslieť, že tak raz za rok, by sme mohli povolať na takých 15 až 30 minút a dať priestor pánovi Mečiarovi, potom by sme mohli, prípadne, zavolať pána Biľaka a ďalších exponentov toho, čo už nechceme, aby sa tu vrátilo. Z vystúpenia pána Harabina zavanul mrazivý dych toho najhoršieho politického spôsobu, ktorý ovládal túto krajinu a zhubným spôsobom ju veľmi hlboko poznačil, takže vždy si to pripomeňme, takto to už nesmie byť, toto sa už nikdy nesmie vrátiť.

  • Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči.

  • Pán Harabin mi pripadal minimálne smiešny tým, že odsudzoval ministerku spravodlivosti z toho, že verejne pomenovala najväčší problém, ktorý v súdnictve vládne, a to je korupcia. Mal som tak isto veľmi zvláštny pocit, keď som, vlastne, vedľa toho pána, čo tam mal ten plamenný prejav, videl sedieť človeka, ktorého považujem za príklad zneužívania politickej moci v súdnictve, pani bývalú sudkyňu Dubovcovú. Tak isto mám veľmi zvláštny pocit z celého prejavu, keď človek, ktorý aj v tejto sále bol verejne prichytený pri verejnom klamstve ide kázať niekomu o morálke.

  • Pán predseda Najvyššieho súdu ma požiadal, aby som vám odkázal, že na faktické poznámky bude reagovať na vaše mailové adresy osobne, lebo musel ísť pojednávať. Týmto tak činím.

    Teraz dávam slovo pani ministerke, ktorá sa prihlásila v súlade s § 28 do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je na mieste krátko reagovať po tom, čo vystúpil pán Harabin. Pán Harabin, kedysi sudca, potom chvíľu sudca - politik, teraz opäť sudca, ale stále s rétorikou politika, ktorého ako keby zajtra čakali parlamentné voľby. Ja musím povedať, že verím vo verejnú kontrolu, verím v zdravý ľudský rozum a verím v to, že ľudia sa dajú ťažko oklamať takouto rétorikou a verím v to aj preto, že jasne odkázali aj vo voľbách, čo si o vedení justície za posledné štyri roky myslia aj tým, že stranu pána Harabina, Mečiarovu stranu, poslali v minulých voľbách mimo parlament.

    Toľko na okraj k prejavu pána Harabina. Ale žiada sa mi povedať, že cítim veľmi silný mandát od ľudí, ktorí nám dali vo voľbách, nielen SDKÚ, ale celej tejto vládnej koalícii, mandát, ktorého súčasťou je aj urobiť zmeny v justícii tak, aby ľudia, naozaj, mohli s dôverou vstupovať do pojednávacích miestností. Pretože všetky zmeny, ktoré robíme, nie sú proti niekomu konkrétnemu, ale robíme ich preto, aby ľudia mohli s dôverou predstúpiť pred sudcu. O to ide v prvom, aj v poslednom rade.

    Preto s údivom počúvam slová o päťdesiatych rokoch, o politizácii justície, o návrate do päťdesiatych rokov, o ovládnutí justície. S údivom, pretože nerozumiem v čom spočívajú, v čom spočíva ovládnutie justície. Spočíva v tom, že chcem, aby ľudia videli súdne rozhodnutia? Lebo chcem, aby ľudia mohli vidieť celý výber sudcov? Aby ľudia mohli vidieť celý výber predsedov súdov? Čo to môže ohroziť? Čo to ohrozí? Nebodaj to, že ľudia budú, naozaj, vidieť, že možno sú vyberaní nie tí najlepší kandidáti? Aleže sú vyberaní tí kandidáti, ktorí majú nejaké väzby na iného sudcu alebo niekoho iného, kto má vplyv v justícii? Toho sa bojíme, že toto bude vidno? To je nevyhnutné, aby sme mohli vidieť, lebo len vtedy, keď uvidíme, ako sa vyberajú sudcovia, ako sa vyberajú predsedovia súdov, tak môžeme vytvoriť priestor pre to, aby sa vyberali, naozaj, najkvalitnejší ľudia, a to nielen odborne, ale aj morálne.

    V čom spočíva ovládnutie justície? V tom, že navrhujem sprísniť postihovanie predsedov súdov, ak manipulujú rozvrhy práce a porušujú princíp náhodného prideľovania súdnych prípadov? V čom je tu ovládnutie justície? V čom je ovládnutie justície? Ak navrhujem, aby o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu nerozhodoval už minister, ako je to doteraz, ale aby o tom rozhodovali disciplinárne senáty. Čo je na tom návratom do päťdesiatych rokov? V čom je tu politizácia justície?

    Osobne sa domnievam, že tieto veľmi silné a emotívne reakcie sú reakcie ľudí, ktorí sa boja. Ľudí, ktorí sa boja, že už nebudú môcť ovládať tento justičný systém a už nebudú krytí týmto justičným systémom. A tak, ako som povedala, cítim, naozaj, veľmi silný mandát od ľudí, nielen z volieb, ale dennodenne, keď ich stretávam na uliciach, tak tento silný mandát je tu daný, aby sme urobili zmeny v justícii a ja urobím všetko pre to, urobím, naozaj, všetko pre to, aby sme tieto zmeny dosiahli, aby sme zobrali moc nad justíciou z rúk tejto pochybnej skupiny ľudí, ktorá dnes ju ovláda a dali ju tým, ktorým patrí. Pri rozhodovaní nestranným sudcom a pri kontrole verejnosti. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pani ministerke. Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Anna Vitteková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka, veľmi rada počúvam, keď hovoríte, že zmeny, ktoré momentálne pripravujete, nie sú namierené proti niekomu. S tým by som aj veľmi rada súhlasila, len aby aj, skutočne, prax bola taká. Pokiaľ sa budem trošku venovať tomuto návrhu zákona pri posudzovaní všetkých legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú statusu sudcu, správy, samosprávy súdnictva, je potrebné skutočne zodpovedať aj otázku, či navrhované zmeny, skutočne, posilnia dosiahnutý stupeň systémových prvkov nezávislosti, samostatnosti súdnej moci alebo naopak, nezávislosť a samostatnosť súdnej moci budú znižovať, či odstraňovať. To dúfam, že nie.

    Základným kritériom posudzovania navrhovaných zmien je zabezpečenie reálneho naplnenia ústavnej zásady nezávislosti súdnej moci od moci výkonnej a zákonodarnej a oddelenie jej výkonu od iných orgánov štátu. Nezávislosť súdnictva je jedným zo základných atribútov výkonu spravodlivosti v každej demokratickej spoločnosti, iba, skutočne, totiž nezávislí, právomocami nadaní a nestranní sudcovia môžu zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti. Keď súd koná a rozhoduje, je súčasťou jeho autority aj istá miera kľudu, poriadku, rešpektu. Sudcovia, skrátka, nie sú to isté, čo je vláda, teda ministri či poslanci, teda parlament, resp. aj vojenskí hodnostári. A je aj historickou tradíciou, že sudcovskému povolaniu i k samotnému konaniu patrí elementárna autorita a úcta. V slušnej spoločnosti, medzi slušnými ľuďmi sa nenosí urážanie súdov, a to rozhodne ani mimo súdnu budovu. Samozrejme, existuje istá miera, sloboda slobody slova, slobody kritizovať, ale ide o kritiku jedného konkrétneho sudcu, či prípadne konkrétneho rozhodnutia. Ale urážať celý sudcovský stav, to by sa nemalo. To, že my navzájom sa častujeme urážkami, správame sa k sebe ako k nepriateľovi, ktorého chceme zlikvidovať, pomaly sme si asi na to zvykli. I keď momentálne sa hovorí, že sme nasadili inú kultúru práve touto vládou. Ale chcem zdôrazniť, že zachádzať so sudcami ako so znepriatelenou politickou stranou, na to by sme si nemali zvyknúť.

    Či je kvalita sudcov, kvalita ich rozhodovania dobrá či priemerná, alebo dokonca zlá, nemožno opomenúť fakt, že participuje na ich menovaní aj prezident, navrhuje ho minister spravodlivosti, prechádzajú výberovými konaniami, takisto súdnych funkcionárov menuje ministerstvo, rovnako tak rozhoduje aj o tom, kto bude predsedom či podpredsedom súdu. Jednoducho, i napriek viacerým prijatým zákonom od roku 1989 ešte vplyv výkonnej moci zostáva. Nezávislosť a nestrannosť súdnictva a oddelenie jeho výkonu na všetkých stupňoch od ostatných štátnych orgánov garantuje čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky.

    Napriek vyššie uvedenému je však nutné konštatovať, že predkladatelia predložili návrh zákona, ktorý značným spôsobom koncentruje moc v rukách ministra spravodlivosti ako reprezentanta exekutívy. Predložený návrh tak, až na niektoré výnimky, nemožno hodnotiť inak ako krok späť, do stavu, keď najväčším problémom súdnictva v Slovenskej republike bola neexistencia samosprávy súdnictva a naopak, jeho úplná závislosť od výkonnej moci. Takto to totiž konštatovala aj expertná misia Európskej komisie na úseku súdnictva a ministerstva vnútra, ktorá bola na území Slovenskej republiky v roku 1997. Aby sa zabezpečila a garantovala systémová úprava nezávislosti súdnictva, ktorá by zodpovedala štandardom Európskej únie, bol prijatý ústavný zákon 90 z roku 2001, zdôrazňujem v roku 2001. Z dôvodovej správy k návrhu tohto ústavného zákona vyplýva zámer ústavodarcu, podľa ktorého len skutočne nezávislí, právomocami nadaní a nestranní sudcovia môžu zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti. Z uvedených dôvodov bola navrhnutá aj najrozsiahlejšia zmena ústavy, týkajúca sa súdnictva v čl. 141 až 148.

    Tvrdené obnovenie dôvery v spravodlivosť vychádza z faktu, ktorý objektívne však nie je preukázaný. Predkladateľ totiž prehliada skutočnosť, že od roku 1990 do súčasnosti nedošlo podľa prieskumov verejnej mienky k výrazným zmenám v stupni dôvery verejnosti k súdnictvu, pritom sa však nerozlišuje medzi názormi, pocitmi účastníkov s výsledkami pre nich neúspešného súdneho konania a všeobecne prezentovanou nedôverou, ktorá vlastne nemá ustanovené žiadne kritériá. Prieskumy verejnej mienky sa nevykonávajú zisťovaním názorov od občanov z toho pohľadu, či ide o účastníkov konania pred súdom, ani z toho hľadiska, či im bolo umožnené reálne poznať podmienky fungovania justície, na základe akých poznatkov svoje hodnotenia dôvery či nedôvery vyslovujú.

    Treba podotknúť, že vývoj legislatívy, ktorý je od roku 1990 nasmerovaný jednoznačne na rozširovanie pôsobnosti súdov, nesvedčí o klesajúcej dôvere k súdom a rovnako iste o tom nesvedčí ani fakt, že je neustály nárast súdnej agendy. Aj to by mali byť kritériá na posudzovanie dôveryhodnosti. Naproti tomu zmeny v podmienkach výkonu súdnictva boli podstatne pomalšie ako je vývoj súdnych agend. Podmienky výkonu súdnictva totiž nezávisia prioritne od sudcov, ale predovšetkým od výkonnej, zákonodarnej moci, v pôsobnosti ktorých je vytvárať vlastne podmienky či už materiálne, technické, personálne, ekonomické alebo aj legislatívne.

    Posilňovanie verejnej občianskej kontroly súdnej moci v súvislosti s výberovými konaniami na funkciu sudcu, sudcu vyššieho stupňa, akúkoľvek vyššiu sudcovskú funkciu a na funkciu predsedu či podpredsedu súdu je možné vzhľadom na kontext navrhovaných legislatívnych zmien považovať, myslím si, za simulovanie skutočného zámeru, ktorým je v skutočnosti podriadenie súdnej moci moci výkonnej.

    Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením, že navrhované riešenie zabezpečuje vyvážené nastavenie vzťahu medzi správou súdov a sudcovskou samosprávou. Navrhované riešenie v oblasti personálnych kompetencií vo vzťahu k výberu do funkcie predsedu súdu je negatívnym riešením, keďže upravuje absolútnu právomoc orgánu výkonnej moci, čím funkciu predsedu súdu vlastne podriaďuje politickým záujmom aktuálneho víťaza politického zápasu o výkonnú a zákonodarnú moc. Aj skrátením funkčného obdobia sa tlak na podriadenosť predsedov súdov výkonnej moci bude ďalej zvyšovať. Skracuje sa z piatich rokov na tri.

    V rozpore s medzinárodnými dokumentmi je aj zásah do právnej úpravy vzdelávania sudcov a postavenia Justičnej akadémie. Už Európska komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu o justičnom vzdelávaní v Európskej únii výslovne konštatovala, že prijatím Amsterdamskej zmluvy, kde bol definovaný nový cieľ, vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, dostalo justičné vzdelávanie nový rozmer. "Potreba vzdelávania v Európskej únii na vysokej úrovni odborníkov v justičnej oblasti existuje už dávno, pretože správne uplatňovanie práva spoločenstva je vo veľkej miere založené na vnútroštátnych súdnych systémoch," citujem. Pokiaľ ide o Európsku komisiu, tá ďalej v oznámení konštatuje, že zlepšenie v oblasti súdnej spolupráce je odteraz cieľom, ktorý je potrebné dosiahnuť a justičné vzdelávanie nevyhnutným nástrojom.

    Pokiaľ ide o postavenie justičných čakateľov. V rozpore s vyššie uvedeným predkladateľ aj touto úpravou vlastne neguje tento inštitút ako spôsob prípravy na výkon funkcie sudcu. Ide takisto o nerešpektovanie Európskej charty o zákone pre sudcov, ktorá vlastne v bode 2. zásad výslovne upravuje aj výber kandidátov na sudcov, ich prijímanie do radov sudcov i ďalšie vzdelávanie. Konštatuje, že zákon o sudcoch má obsahovať aj ustanovenia pre podmienky, ktoré požiadavkami na odbornú kvalifikáciu a prax zaručujú schopnosť vykonávať špeciálne sudcovskú funkciu. Zároveň primeraným vzdelávaním, financovaným štátom, zabezpečovať prípravu vybraných kandidátov na efektívny výkon sudcovskej funkcie.

    Pokiaľ ide o náhodné prideľovanie vecí je potrebné tiež uviesť, že prax nemá s náhodným prideľovaním a prerozdeľovaním vecí problémy. Tvrdenie o tom, že dôjde k zúženiu priestoru pre korupciu nemá žiadny racionálny základ, je nedôvodné, neopodstatnené a dá sa povedať, že až zavádzajúce. Obchádza všetky princípy súdneho konania zabezpečujúce aktívnu účasť účastníkov konania, ako aj orgánov prokuratúry a možnosti preskúmavania vo viac inštančnom postupe. Javí sa síce, že tento spôsob prideľovania a prerozdeľovania vecí, ktorý, mimochodom, nie je v Európe bežne zaužívaný, je najobjektívnejším spôsobom prideľovania vecí. Skúsenosti však niekedy z praxe ukazujú, že ak je neskúsenému sudcovi náhodným výberom pridelené väčšie množstvo skutkovo či právne obtiažnych vecí, prejavuje sa to negatívne na včasnosti aj kvalite rozhodovania, a keďže pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť, je potrebné upraviť skôr riešenie takýchto situácií, a tým vytvoriť aj pre účastníka konania rovnocenné podmienky.

    Veľmi zaujímavé je aj ustanovenie § 28 ods. 5, kde sa hovorí o verejnosti výberového konania. Výberové konanie, administratívne a organizačne zabezpečuje predseda súdu, ktorý ho vyhlásil. Predseda súdu je povinný vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je predseda súdu povinný uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možností. Pýtam sa, či toto ustanovenie nie je diskriminačné voči ostatným výberovým konaniam. Sú to výberové konania na advokátskych, prokurátorských, exekútorských skúškach, a čo tak výberové konania v štátnej správe. Asi bude potrebné sa zamyslieť aj týmto smerom, aby to bolo súladné aj s čl. 12 ústavy.

    Povolanie sudcu vzhľadom na svoju náročnosť vyžaduje skutočne celoživotné vzdelávanie, ale aj praktickú prípravu na výkon funkcie sudcu. Túto prípravnú prax upravuje každý statusový zákon klasických právnických povolaní a súčasne ju považuje za jeden z predpokladov, ktorý je nevyhnutnou podmienkou, aby sa mohol občan prihlásiť aj do výberového konania. Navrhované riešenie naproti tomu umožňuje prideliť na súd vyššieho stupňa občana, ktorý sudcovské povolanie nevykonával, prípravnú prax neabsolvoval, postačuje iba výkon inej právnickej praxe v rozsahu, ktorý je ustanovený zákonom. V čom bol vlastne v minulosti problém? Jestvuje nedostatok ľudí vo vnútri justície, a to až taký, že je potrebné dopĺňať ľudí z vonku? Jednoducho tu chýba kariérny postup. Pritom však jestvuje ustanovenie v terajšom zákone, je to § 11, kde sa hovorí, že osoba, ktorá je významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej dvadsať rokov činná v právnickom povolaní, tak sa jej vlastne umožní takisto prejsť výberovým konaním. Bude možné, resp. bude potrebné sledovať aj tento problém ako zosúladiť ustanovenie novely zákona s ustanovením, ktoré takisto je platné. Nemožno súhlasiť ani pokiaľ ide o navrhovanú úpravu stáží sudcov. Tento inštitút bol zavedený v roku 2002 zákonom o Súdnej rade.

  • Pani poslankyňa, prepáčte, že vás prerušujem, je 12.00 hodín. Chcel by som sa vás spýtať, na koľko ešte odhadujete váš prejav.

  • 15 minút. Tak potom teraz budeme mať prestávku a o 14.00 hodine vás poprosím dokončiť váš prejav. Ďakujem pekne.

  • Áno. Pán Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len by som chcel poprosiť kolegov z výboru pre kultúru a médiá, ktorí, ak ma počujú a nachádzajú sa v priľahlých priestoroch parlamentu, aby nezabudli na výbor o 12.30 hodine v obvyklej miestnosti výboru pre kultúru a médiá. Ďakujem.

  • Dobre. Ja mám ešte tiež dva oznamy pre tých poslancov, aspoň ktorí sa tu nachádzajú. Po prvé. Na grémium sme dohodli, že bude sa dnes hlasovať o nominantoch do Slovenského pozemkového fondu. Dobre vravím? Áno. Samozrejme, predtým sa budem pýtať Národnej rady, či je takýto všeobecný súhlas. A po druhé. Doobedňajšie hlasovania budú bývať o 11.30 hodine s tým, že hneď po hlasovaní začne obedňajšia prestávka. Ďakujem vám pekne. Pokračujeme o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý prerokovávame ako tlač 107. Poprosím pani ministerku, aby zaujala miesto pre navrhovateľov a dávam slovo teraz pani poslankyni Vittekovej, ktorá prerušila svoje vystúpenie k vládnemu návrhu zákona pred vyhlásením obedňajšej prestávky. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 107.

  • Takže, pokračujem. Venovala som sa v predchádzajúcej časti najmä ustanoveniu zákona, novely zákona, kde sa hovorí o stáži sudcu. Stáž sudcu nesmie presahovať jeden rok v období piatich rokov. Dá sa povedať, že najmä vo vzťahu k Justičnej akadémii táto zmena ohrozuje jej súčasné fungovanie najmä po personálnej stránke. Treba pripomenúť, že kvalitatívnu stránku vzdelávania zabezpečuje a garantuje pedagogický zbor akadémie, vedený jednotlivými vedúcimi katedier, ktorí majú byť najmä sudcovia, prokurátori, trvalo vyčlenení na pôsobenie v akadémii. Najmä skúsený sudca alebo prokurátor s viacročnou praxou v rezorte môže garantovať kvalitatívnu stránku justičného vzdelávania a pochopiť aj jeho zameranie, význam či aktuálnu potrebu pri organizovaní konkrétnych školení.

    V zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 548/2003 vzdelávanie na jednotlivých úsekoch akadémie, navrhovanie obsahu, metodiky, výučby a hodnotenia zabezpečuje pedagogický zbor, ktorý pôsobí na jednotlivých katedrách. Okrem toho pedagogický zbor, najmä pod záštitou vedúcich katedier, zabezpečuje prípravu odbornej justičnej skúšky, garantuje predovšetkým odbornú úroveň jej písomnej časti, zabezpečuje, koordinuje úlohy medzinárodnej spolupráce vrátane prípravy a organizácie spoločných medzinárodných vzdelávacích podujatí. Ako negatívny príklad možno poukázať na podobnú právnu úpravu v Českej republike, ktorá v zákone o súdoch, sudcoch, prísediacich a štátnej správe súdov a o zmene a niektorých ďalších zákonoch, umožňuje sudcovi sudcu dočasne prideliť na Justičnú akadémiu Českej republiky najviac na dobu jedného roka. Podľa vyjadrenia zástupcu Justičnej akadémie Českej republiky sa napriek snahe ministerstva spravodlivosti a vedenia Justičnej akadémie Českej republiky počas jej takmer osemročného pôsobenia doposiaľ nepodarilo na jednoročný výkon stáže na akadémiu získať žiadneho sudcu, a to najmä z dôvodu zákonom ustanovenému krátkemu maximálnemu časovému intervalu trvania stáže.

    Naopak, možno poukázať na právnu úpravu členských krajín Európskej únie, kde má justičné vzdelávanie dlhoročnú tradíciu. Najstaršia, špecializovaná vzdelávacia ustanovizeň, národná škola pre sudcov, prokurátorov vo Francúzskej republike doporučuje, resp. poukazuje na to, že pokiaľ ide o vzdelávanie čakateľov študentov a celoživotné vzdelávanie vymenovaných sudcov, prokurátorov sa skladá najmä z pedagogického zboru, ktorý je tvorený sudcami, prokurátormi, ktorí majú však garantované až trojročné dočasné pridelenie na stáž, ktoré možno jedenkrát predĺžiť ministrom spravodlivosti so súhlasom riaditeľa. Naviac je tiež nutné poukázať na neodôvodnené rozdiely medzi pôsobením prokurátorov, ktorí nemajú dĺžku pridelenia v akadémii časovo obmedzenú a sudcov, ktorí ju budú mať skrátenú.

    K ďalšiemu ustanoveniu, kde sa odstraňuje vekový cenzus pri preložení sudcu na súd vyššieho stupňa, možno ho hodnotiť ako nesystémový prvok a takisto nepovedie ku skvalitneniu práce justície. Veková hranica pre kariérny postup sudcov na súd vyššieho stupňa podľa doterajšej úpravy nadväzuje na ústavou zakotvený vekový cenzus vymenovania do funkcie sudcu, ktorý je 30 rokov. V záujme zvyšovania kvality je však nevyhnutné, aby sa miesta sudcov súdov vyšších stupňov obsadzovali sudcami v rámci kariérneho postupu sudcov za splnenia vekovej hranice. Vylúčenie kariérneho postupu ako základného kritéria na možnosť postupu sudcu na súd vyššieho stupňa je vlastne vytvorením podmienok na výrazné zníženie kvality rozhodovacej činnosti. Takto navrhovaná zmena neprimerane zvýhodňuje ľudí z vonku, mimo justičného prostredia. Kariérny sudca, ktorý sa napr. dnes chce dostať na Najvyšší súd preložením, musí vykonávať funkciu sudcu 10 rokov. Tomu, ktorý je mimo justície postačí 15 rokov praxe, a keď ide o krajský súd alebo špecializovaný trestný súd postačí právnická prax 10 rokov.

    K otázke prerušenia výkonu funkcie sudcu. Takto navrhovaná právna úprava, v zmysle ktorej sa sudca môže po prerušení výkonu funkcie uchádzať o funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu najskôr po uplynutí 5 rokov od skončenia výkonu funkcie v zákonodarnej a výkonnej moci v podstate odopiera prístup sudcom k iným verejným funkciám, alebo ho vlastne trestá aj za to, že takúto funkciu vykonával. Predkladateľ vlastne sudcu postihuje za to v úvodzovkách, že si dovolil priamo pôsobiť v inej ako súdnej moci.

    Zaujímavé sú najmä výberové konania. Navrhovaná zmena výberového konania svojím obsahom neprípustným posilňovaním výkonnej moci navrhované riešenie nespĺňa proklamovaný účel o zvýšenej kontrole verejnosti. Výlučná kompetencia ministra spravodlivosti menovať dvoch členov výberovej komisie vlastne nadraďuje výkonnú moc nad moc súdnu a vôbec nie je zákonnou zárukou otvorenia sa justície verejnosti. V zákone sa napr. hovorí: "Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť či vymenovať člena pôsobiaceho v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore, alebo ktorý vykonáva právnické povolanie." V dôvodovej správe navyše absentuje na základe akých kritérií budú vyberaní členovia výberových komisií. Pokiaľ predkladateľ poukazuje na potrebu vylúčenia korupčných vplyvov a na základe tejto skutočnosti majú byť členmi výberových komisií zástupcovia neziskových organizácií, v návrhu absentuje úprava, ktorá zamedzí a vylúči korupčné vplyvy a iné vplyvy či tlaky práve u týchto členov výberových komisií.

    Myslím si, že veľmi diskutabilné je ustanovenie, ktoré zaujalo aj mnohých sudcov, ktoré sa týka zverejňovania žiadostí o zaradenie do výberového konania na voľné miesto sudcu, ich životopisov, motivačných listov, pričom každý môže vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom, o ktorých bude rozhodovať výberová komisia. Zverejnenie osobných údajov o sebe, doslova s podrobnosťami zo svojho života, bude v praxi uchádzača, ktorý bude zvolený za sudcu, znamenať, že sa vlastne z neho stane osoba bez súkromného života. Každý nespokojný účastník konania, a to si povedzme, je vždy, si o sudcovi či jeho rodinných príslušníkoch zistí všetky informácie osobného charakteru a iste nebude pre neho ani problém sudcu ovplyvňovať, či vydierať, vyhrážať sa, či obťažovať rodinu.

    Sudca je ten, ktorý pracuje aj s vrahmi, aj s ľuďmi psychicky narušenými. Ovplyvňovaniu sudcov, tlaku na nich pri rozhodovaní, týmto zákonom, si myslím, že sa dáva zelená. Akákoľvek psychicky silná osobnosť pod tlakom hrozby, ublíženia jeho rodine, rozhodne bude rozhodovať pod nátlakom. Je pravdou, že funkcia sudcu je verejná, podlieha kontrole, aj tá musí mať isté hranice. Nemala by porušovať základné ľudské práva, ako je právo na súkromie, či ochranu pred rizikom zneužitia osobných údajov na internete.

    Možno je diskutabilné aj ďalšie ustanovenie, a to, že uchádzač so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predkladá aj zoznam jemu blízkych osôb pracujúcich v justícii. Neviem, keďže sa ma to aj osobne dotýka, či v danom prípade by mali byť znevýhodnení práve tí, ktorí majú blízkych príbuzných v justícii. Pripomína mi to tiež obdobie minulých rokov. Mali sme obdobie, keď sa hlásil na vysokú školu z rodiny kulaka alebo iných "triednych nepriateľov". A keď si spomenieme aj na roky 68, 70, takisto tí, ktorí boli proti vstupu spojeneckých vojsk, tak ich deti mali problémy dostať sa na vysoké školy.

    Ďalšia časť, ktorá ma pomerne zaujala, je funkcia justičného čakateľa, o ktorej jednoducho sa dá predpokladať, že je vždy zameraná na prípravu na výkon funkcie sudcu, čo je v úplnom súlade aj s medzinárodnými dokumentami. Medzinárodné dokumenty, ktoré ústavodarca v celom rozsahu akceptoval pri ústavnej úprave nezávislosti súdnictva, výslovne počítajú, že zákon ustanoví podmienky na odbornú kvalifikáciu a predchádzajúcu prax, ktorá zaručí schopnosť vykonávať špeciálne sudcovskú funkciu.

    Celá história súdnictva od vzniku československého štátu rešpektovala obdobný postup, keď upravila inštitút justičného čakateľa, takže je v rozpore s akoukoľvek logikou prípravy na výkon povolania sudcu, ak sudcovia sú vylúčení ako kvalifikovaní odborníci z výchovy budúcich sudcov. Takáto úprava neexistuje ani u iných právnických povolaní, či už advokátov, prokurátorov ako ani v iných profesiách s vysokoškolským vzdelaním, keď si zoberieme napr. lekárov.

    Pri navrhovanej zmene nastáva aj ústavný problém, spočívajúci v reálnej možnosti neprípustnej retroaktivity postavenia justičných čakateľov. Za určitých zákonných podmienok sa zúčastnili výberových konaní a zákon im zabezpečil podmienky na náležitú kvalifikovanú prípravu a možnosť účasti na justičnej skúške a po jej úspešnom absolvovaní prioritného ujatia sa výkonu funkcie sudcu po menovaní prezidentom republiky. Uvedené podmienky sa vlastne navrhovaným zákonom odstraňujú. Z viacerých nálezov Ústavného súdu vyplýva, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty, ktorá v sebe zahŕňa aj princíp oprávnenej dôvery v právo legitímnych očakávaní predvídateľnosti práva, zákazu retroaktívneho pôsobenia práva, či ochrany nadobudnutých práv a rad ďalších.

    Uchádzači o funkciu justičného čakateľa sa teda uchádzali o túto funkciu s legitímnou dôverou, že ak túto funkciu získajú, po splnení zákonom stanovených podmienok, sa voľné miesto sudcu obsadí práve justičným čakateľom. Navrhovaná právna úprava však uvedené právo justičným čakateľom odníma a zavádza novú povinnosť v podobe absolvovania ďalšieho výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu. Čiže, nová právna úprava ich postavenie nezlepšuje, ale zhoršuje, pričom súvislosti s ďalšími navrhovanými zmenami inštitút justičného čakateľa svojimi účinkami de facto ruší, nakoľko justiční čakatelia nadobudnú rovnaké právne postavenie, aké majú vyšší súdni úradníci. Tým sa teda vytvoria dve skupiny právnických funkcií, ktoré sa od seba budú odlišovať iba svojím rozdielnym názvom, čím sa poprie samotný zmysel, účel inštitútu justičného čakateľa, ktorým je odborná príprava justičného čakateľa na výkon funkcie sudcu.

    Pre úplnosť poukazujem na to, že navrhovaná úprava týkajúca sa postavenia justičných čakateľov, nemá prechodné ustanovenia pre porovnanie s minulosťou. V prechodných ustanoveniach zákona č. 385/2000, ktoré boli účinné od 1. novembra 2003, sa práve uvádzalo, že ak voľné miesto sudcu, určené ministrom podľa osobitného zákona, možno obsadiť justičným čakateľom, ktorý sa stal justičným čakateľom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ustanovenie § 28 ods. 1 sa vlastne nepoužije. Tým sa teda vyriešil aj stret starej a novej právnej úpravy ústavne súladným spôsobom, a to tak, že nová právna úprava sa neuplatnila na justičných čakateľoch už vykonávajúcich funkciu justičného čakateľa, ale sa uplatnila na právne situácie, ktoré nastali až odo dňa účinnosti, nie pred týmto dátumom.

    Dalo by sa hovoriť ďalej o výberových konaniach, o pripustení ku skúškam, ja by som však chcela reagovať, myslím, že na pána poslanca Beblavého. Trošku by som ho chcela poopraviť, že je síce pravdou, že mám dieťa v justícii, ale mám tri deti a z toho dvojčatá, dve sú v justícii, takže len k tomu by som chcela povedať, že ako človek, ktorý mal blízko k právu, vychováva aj svojich rodinných príslušníkov skôr k tomuto. Podobne, myslím si, že je to aj v lekárskych povolaniach, nehovoriac už o tom, že napr. som mala ešte aj starého otca advokáta, ktorý však nemohol vykonávať funkciu, prácu advokáta, keďže bol nepriateľom ľudu a pracoval na družstvách.

    Chcela by som len povedať toľko, že zákony, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom období od roku 2001 do roku 2006, ich zásady, ktoré boli, snáď by bolo vhodné rozpracovať aj na toto obdobie, pretože domnievam sa, že lait motívom tvorby alebo noviel zákonov, by nemali byť personálne obsadzovania a takisto ani nevraživosť voči niektorým ľuďom. Myslím si, že pani ministerka pôsobila v minulom období, vie asi, kde sú aké nedostatky a vedeli by sme možno aj o mnohých spoločne diskutovať.

    V súčasnej podobe, v akej tento návrh zákona o sudcoch a prísediacich sa nachádza, navrhujem, resp. ja osobne hovorím, že by nebolo vhodné ho posúvať do ďalšieho čítania, ale v rámci diskusií ide o tak zásadné zmeny v oblasti justície a bolo by na mieste, aby sa o nich aj dlhšie diskutovalo a vychytali sa všetky nedostatky, ktoré sa prejavili v predchádzajúcich rokoch. Rozhodne bude potrebné sa zaoberať aj postavením vyšších súdnych úradníkov či asistentov, takisto im umožniť kariérny postup. O mnohých veciach sa dá skutočne hovoriť. Myslím si, že takto pripravený zákon skutočne nebude odstraňovať najväčšie problémy, ktoré v justícii sú. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Vittekovej. Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • 4. Vždy sa ma tak nejako osobne dotkne, ak niekto, kto nemá právo hovoriť o niečom, o tom hovorí, tak ako sa ma pred pár dňami dotklo, keď tu nejaký komunista citoval niečo z diela Jána Pavla II., takisto sa ma dnes dotklo, ak vy, pani poslankyňa, ste tu hovorili niečo o tom, že, alebo ste sa tak nepriamo stavala do role kulaka, alebo ste išli vytvárať zo seba, vlastne, možno z nádejných budúcich sudcov, ktorí sú vám blízki, ľudí, ktorí boli nejakým štýlom ukrivdení a prirovnávali ste ich k tým kulakom. Práve navrhovaná právna úprava chce umožniť práve týmto ľuďom, ktorí boli možno doteraz v takejto pozícii kulakov alebo detí z takýchto rodín, aby mohli kandidovať za sudcov a chce zabrániť, alebo chce zrušiť doterajšie praktiky, kedy hlavnou kvalifikáciou bola tá správna červená knižka, resp. priateľstvo s pánom Harabinom.

  • Pani poslankyňa Vitteková, nech sa páči.

  • Pán Matovič, som veľmi rada, že ste reagovali, lebo skutočne si myslím, že sa venujete mnohým témam. Ja by som však chcela citovať iba jedného pána ministra terajšej vlády. Citujem už: "Zo zásady som proti rodinkárstvu. Na druhej strane som presvedčený, že skúsení odborníci by nemali byť vylúčení z práce kvôli tomu, že sú niekoho príbuznými." Takže, aj ja som skutočne proti rodinkárstvu, ale bohužiaľ, študovala som právo, možno som išla naň preto, lebo som neovládala matematiku, chémiu, fyziku, a preto ani svoje deti som nemohla viesť k láske k tým vedám.

    Ak by som bola vedela, že budem štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti, tak rozhodne už v minulosti by som ich viedla týmto spôsobom. A ja si myslím, že ani v predchádzajúcom období nebolo vylúčené výberové konanie pre iných ako príbuzných. Ďakujem.

  • Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Madej. Nech sa páči, pán poslanec, tu je vaše miesto, ak chcete vystúpiť.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Matovič, ja by som si vám potom dovolil odovzdať výstrižok z novín s článkom pod názvom U Figeľa zamestnali jeho švagra. Neviem, prečítam si ho potom spoločne s vami. Ale k predmetnej téme by som veľmi rád diskutoval, pretože ide o vážny návrh zákona, ktorý má skutočne veľmi neblahé dôsledky na súdnictvo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, veľmi mi je to nepríjemné, ale musím povedať, že čím ďalej, tým viac som znepokojený snahou súčasnej vládnej koalície rozširovať svoju moc, ktorú, samozrejme, legitímne vo voľbách do zákonodarného zboru získala, aj nielen cestou moci výkonnej na správu štátu a vecí verejných, ale aj do moci súdnej. Keď vo všeobecnosti porovnávame v rámci trojdelenia jednotlivých mocí, tieto by mali byť navzájom nezávislé. Mali by sa kontrolovať už systém brzda protiváh, známy z iných štátov, hovorí o tom, že tieto moci by navzájom mali spolupracovať, nie byť jedna druhej slúžkou. To, čo sa, žiaľ, snažíte od začiatku tohto volebného obdobia, panie poslankyne a páni poslanci z vládnej koalície, na čele aj s vládou Slovenskej republiky, robiť, je to, že súčasnú súdnu moc sa snažíte koncentrovať pod správu exekutívy, čo je podľa môjho názoru neprípustné.

    Zo širšia si dovolím uviesť niekoľko príkladov. V programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že sa budete snažiť zlúčiť kapitoly ministerstva spravodlivosti s kapitolou rozpočtu Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry. Nezávislosť finančná súdnej moci. Ďalej máte uvedené, že ministerstvo spravodlivosti v oblasti trestnej politiky štátu bude uvádzať určité záväzné pokyny Generálnej prokuratúre a prokuratúre ako takej. A tu už vidíme aj nezávislosť riadiacu. Prokuratúra je samostatný ústavný orgán v štáte, na ktorého čele stojí generálny prokurátor, nie, pri všetkej úcte, ale nie pani ministerka spravodlivosti. Už aj tento návrh, návrh, ktorý uvidíme ako sa pretaví do vašich legislatívnych návrhov, je sám o sebe škodný a z neho srší zjavná protiústavnosť.

    Je množstvo ďalších návrhov zákonov, ktoré predkladáte v súčasnosti a tu nejde skutočne o interpersonálne spory o to, že sa vám nepáči jeden alebo dvaja ľudia, ale aspoň by to nemalo byť o tom, ale ste v podozrení, že práve kvôli jednému alebo dvom ľuďom, na ktorých sa pozeráte ako niekto na červené súkno, tak kvôli týmto predkladáte a prijímate na vláde a predkladáte do parlamentu množstvo zákonov, čo škodí súdnictvu, čo škodí súdnej moci a, skutočne, je pravdou to, že najhorší, najhoršie povedomie o súdnictve robia v súčasnosti politici a najhoršie robia práve súčasní politici vládnej koalície.

    Keď to povieme ad absurdum, máme tu kolegov, ktorí by prišli, k tomuto návrhu zákona by povedali, to je škandál. Ja si dovolím povedať, že keď už súčasná vládna koalícia má prívlastok vláda chaosu a zdražovania, tak ja by som si dovolil poznamenať ešte jeden prívlastok, že je to vláda aj snahy o zneužitie súdnictva, pretože tieto návrhy zákonov, pripomeniem aj zákon o Súdnej rade, kde kvôli trom až piatim ľuďom prijímate zákon, ktorý je zjavne protiústavný. Robíte jedine a jedine zo snahy povyhadzovania tých ľudí, ktorí už sú, či už na nejakých funkciách v pozíciách v súdnictve bez ochoty rešpektovať status quo.

    Nezabúdajte na to, že ktokoľvek sa do súdnictva dostal, bolo to za vás, aj prechádzajúcich vlád, aj za tejto predchádzajúcej, poslednej, ostatnej vlády, bolo to na základe výberových konaní. Nezabúdajte na to, že sudcovia vykonávajú svoju funkciu s garantovaním do dovŕšenia dôchodkového veku a akékoľvek návrhy zákonov, ktorými idete naháňať, perzekvovať sudcovský stav ako taký, je naozaj výsostne škodlivý. Robíte si tým vlastnú škodu, pretože potom aj súdenie sa, rozhodovanie v rámci súdnictva, bude vyzerať tak ako vyzerá, resp. bude ešte v niektorých prípadoch horšia.

    Svojimi návrhmi zákonov možno povedať, že tým, že sa snažíte napr. pri tomto zákone zvýšiť a koncentrovať moc v exekutíve, opätovne v exekutíve, a to do rúk ministerky spravodlivosti, môžme povedať, že s vami ohlasovaných privatizácií či už v energetike, teplárňach a ďalších oblastiach je to taká privatizácia prvá, a to je privatizácia v oblasti súdnictva. Koncentrujete teda moc do rúk ministerky spravodlivosti, kde práve výkonná moc bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.

    Keď hovoríme, hovoríme len o výberových komisiách, a keď hovoríme o výberoch na funkcie sudcov, tak podľa starého právneho predpisu v súčasnosti ešte platného, máme výberovú komisiu piatich členov. Táto výberová komisia je zložená z jedného člena za Sudcovskú radu, jedného člena za Kolégium predsedov sudcovských rád, jedného člena za Súdnu radu, a to sú všetko zástupcovia samosprávy, jedného člena menuje predseda súdu, pokiaľ nie je ním on sám a jedného člena nominovaného exekutívou, teda ministerstvom. Z piatich členov výberovej komisie, ktorá rozhoduje o tom, kto bude a kto nebude sudcom, je jeden za ministerstvo. Podľa novej právnej úpravy, ktorú navrhujete, bude jeden člen navrhovaný z kandidátov zvolených v Národnej rade, kde máte v súčasnosti, rešpektujeme to, väčšinu, politicky, jeden bude nominovaný Sudcovskou radou, jeden bude nominovaný Súdnou radou a dvaja členovia komisie budú navrhovaní z kandidátov, ktorých navrhne minister spravodlivosti, resp. pani ministerka spravodlivosti. Exekutíva teda bude vo výberových komisiách, si zabezpečila takýmto návrhom zákona väčšinu a bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. Keď hovoríme o tom, že všetky zložky moci by mali byť navzájom nezávislé, mali by sa skôr kontrolovať a určite by exekutíva nemala zasahovať do súdnictva, tak práve rozhodovanie o tom, kto bude sudcom a kto nebude sudcom, ak bude patriť vo väčšinovom rozsahu politickej moci, tak to nie je nezávislosť súdnictva, to nie je to, o čom vy hovoríte, že chcete vy zabezpečiť transparentnosť, to je len o tom, a povedzme si to na rovinu, že chcete rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.

    Koncentrácia moci sa ďalej prejavuje aj v tom, že po novom o stážach sudcov bude rozhodovať minister spravodlivosti, doteraz vo väčšine prípadov to bola Súdna rada. Tie výberové konania sú, asi ale najflagrantnejším príkladom toho, ako súčasná vládna koalícia si predstavuje nezávislosť súdnej moci. Upozorňujem verejnosť, že v prípade, ak je niekto presvedčený, že bojuje proti niečomu, aby neprišlo týmto niečo ešte oveľa horšie, že exekutíva bude rozhodovať už pomaly za všetko v súdnictve.

    Keď ste hovorili, pani ministerka, ja si dám takú malú úvahu ohľadne odmien v súdnictve, tento jeden bod je možno diskutabilný, prijímam aj argumentáciu z vašej strany, že by odmeny nemali byť, ale potom sa opýtam, keď vy nazývate odmenu za nejaký výkon, či už mimo rozhodovania, mimo sudcovskej činnosti, ktorá nesúvisí priamo s rozhodovaním, keď to nazývate možno nejakú prácu, na základe ktorej sa niekto osvedčí, pracuje viac, korupciou, tak potom nie sú odmeny, ktoré aj u vás očakávam, že budete prípadne priznávať a budem veľmi zvedavý ako. Tak nemali by ste si aj vy odňať právomoc rozhodovať o odmenách vo vašom rezorte? Nezostanete aj vy na tabuľkových platoch? Nemali by ste potom zobrať všetkým osobné ohodnotenia a tak ďalej, a tak ďalej a budú všetci len na tarifách a na základe toho budeme vo vašom rezorte pozorovať, akým smerom funguje váš manažment riadenia tohto rezortu.

    Čo sa týka ďalšej témy v tomto navrhovanom zákone, táto téma je tiež dosť vážna a je to oslabenie pozície Justičnej akadémie. To treba vnímať v niekoľkých ustanoveniach tohto návrhu zákona, budeme to vidieť v druhom čítaní, kde z dosť pochybných dôvodov sa vypúšťa Justičná akadémia ako základný štandard pre vzdelávanie sudcov, justičných čakateľov v rámci tohto odvetvia, najmä kvôli tomu, možno to poviete, že sa bude chcieť urobiť priestor iným inštitúciám. Vo väčšine štátov, vo väčšine štátov sú justičné akadémie, resp. orgány tomu podobné, ktoré zabezpečujú vzdelávanie či už sudcov alebo čakateľov, právnych čakateľov, prokuratúry u nás a justičných čakateľov. Je to bežný štandard, že sa táto inštitúcia, ktorá má osobitné postavenie zo zákona, podieľa na vzdelávaní. Ja si dovolím prezentovať len jednu drobnú úvahu, či takýmto návrhom zákona nechcete urobiť priestor pre nejaké neziskovky alebo pre nejaké iné inštitúcie, ktoré sa vrhnú do súdnictva, budú hurá vzdelávať čo sa len dá, pričom na niečo takéto by mala byť skutočne renomovaná inštitúcia, ktorá by si od svojho začiatku fungovania vypracovala svoje postavenie, odbornosť a podľa mojich informácií funguje celkom dobre.

    Čo sa týka postavenia justičných čakateľov, to je ďalšia veľká zmena v tomto zákone. Mám taký pocit, že ako vy prídete do vlády, potrebujete všetkých či už povyhadzovať, zlikvidovať, pretože už aj ten mladý človek, ktorý skončil školu, a to je jedno ako sa volá, Janko Hraško alebo Jožko Mrkvička, tak je pre vás nepriateľom a ideme zrušiť aj postavenie justičných čakateľov, ktorí sa dlhodobo pripravujú na výkon povolania, výkon funkcie sudcu. Justičných čakateľov de facto, ich postavenie z hľadiska možnosti obsadiť miesto, voľné miesto sudcu na príslušnom súde, ich postavenie úplne likvidujete, nakoľko sa dostávajú na úroveň vyšších súdnych úradníkov s tým, ale že nikto na ich príprave, koncepčnej príprave na to, aby boli budúcimi sudcami, pracoval, mal každý, mali sudcovia na zodpovednosti každého justičného čakateľa s tým, ale, že nezabúdajte, že ohľadne obsadenia miesta justičného čakateľa prebehlo výberové konanie na súde.

    To znamená, že keď niekto prešiel výberovým konaním, stal sa justičným čakateľom a uvoľní sa následne, prípadne ak justičný čakateľ zložil justičnú skúšku, miesto na súde, nie je dôvod na to, aby toto miesto nemohol obsadiť. Vy takúto možnosť vypúšťate, postavenie justičných čakateľov vypúšťate, zrušujete príplatok sudcovi za vedenie justičného čakateľa, to znamená vzdelávanie, odborné vedenie týchto ľudí, pracovníkov na súdoch už nebude, jednoducho nám povedzte, čo mienite robiť s justičnými čakateľmi, pretože z tohto návrhu zákona jednoznačne vyplýva, že títo ľudia sú pre vás persona non grata. Persona non grata napriek tomu, že prednedávnom každý z nich skončil právnickú fakultu, nestihnú vám ani v politike konkurovať, takže naozaj neviem, kvôli čomu máte, bohužiaľ, ako vládna koalícia červené súkno aj pred týmito mladými ľuďmi, ktorí sa v rámci právnického povolania pripravujú na svoje budúce povolanie.

    Posledná jedna taká úvaha je ohľadne zverejňovania rozhodnutí. Tu by som si dovolil polemizovať. Toto už bude možno viac taká odborno-psychologická úvaha. Predstavte si človeka, ktorý sa v malom meste, na malom okresnom súde rozvedie. Predstavte si človeka, o ktorého osobnom statuse sa rozhoduje na takomto malom súde. Predstavte si človeka, o ktorom sa rozhoduje či už ohľadne jeho vyživovacej povinnosti alebo akejkoľvek inej veci. Akékoľvek rozhodnutia súdu, aj procesné postupy, rozhodnutia procesné, ale aj rozhodnutia v merite veci sa budú zverejňovať podľa infozákona. Anonymizácia, neviem podľa akých kritérií bude fungovať, ale ja si dovolím tvrdiť, že keď sa zverejnia rozsudky o rozvode na menšom okresnom súde alebo na akomkoľvek okresnom súde na príslušný rok, tak ja si toho ministra, ja si toho politika, ja si toho suseda nájdem, ten jeho rozsudok na internete a nebude to len výrok, že jeho manželstvo sa rozvádza, ale bude to aj celé odôvodnenie, bude to aj to, že kde, kedy nechal špinavú ponožku na práčke a kde, kedy neumyl riad a tak ďalej a tak ďalej. Nájdete si tam všetko o sebe.

    Otázka je, samozrejme, zverejňovanie rozhodnutí súdov je pozitívna vec, pokiaľ ide o výroky, má to pozitívny dopad na zjednocovanie judikatúry, kde sudcovia, kde vieme očakávať v podobných prípadoch anglo-americký systém, aký precedens môžem očakávať v takom a takom prípade a ako sa súd rozhodne. Je to súčasť právnej istoty, kde subjekt vie očakávať, ako ten štátny orgán, resp. ten, v tomto prípade súd, by mohol konať. Napriek, alebo vzhľadom na osobitosti toho prípadu. Ale ja sa chcem opýtať, ako je chránené právo na súkromie týchto osôb, a ktorých rozhodnutia budú zverejnené neurčitému počtu subjektov bez právneho dôvodu, verejné či už na požiadanie, alebo priamo na internete, a to nielen výroky, ktoré sú pozitívne. Mnohí právnici, študenti sa budú z toho tešiť, pretože tam nájdu príklady na svoje štúdium alebo precedensy pre ďalšiu právnu prax. Ale na druhej strane aj tie odôvodnenia, v ktorých bude sused vedieť o druhom susedovi a čokoľvek, ktokoľvek o komkoľvek.

    Je to podľa môjho názoru až hraničné s ochranou oprávnených záujmov účastníkov konania, je to nebezpečné z hľadiska ochrany ich osobných údajov a na jednej strane sa možno tešíme veľkému zverejňovaniu, na druhej strane sa to obráti, dámy a páni, môže obrátiť proti vám, že tieto rozsudky v týchto veciach, pretože v návrhu zákona sú všetky rozsudky, budú verejné, to znamená, že mnohí ľudia môžu vďaka tomuto utrpieť. Toto dávam tiež na zváženie, panie poslankyne, páni poslanci, to sú aj úvahy do druhého čítania, ale z hľadiska prvého čítania je mi ľúto, že musím povedať, že tento návrh zákona preukazuje to, že súčasná vládna koalícia sa snaží maximálne koncentrovať moc v rukách ministra spravodlivosti a zasahovať do súdnictva ako takého, nerešpektuje princíp oddelení troch mocí v štáte. Ďakujem pekne.

  • S faktickou... Už ste skončili, pán poslanec.

  • Povedal som ďakujem, ale ešte procedurálny návrh by som rád...

  • Smiech v sále.

  • Nie, nie, procedurálny návrh, pán predsedajúci, by som rád. V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku by som si dovolil navrhnúť procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pokiaľ tento procedurálny návrh nebude schválený podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sa tento vládny návrh zákona vrátil na dopracovanie. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz, skončil som.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca štyria páni poslanci, pán poslanec Matovič ako posledný. Nech sa páči, pán poslanec Krnáč.

  • Ďakujem. Pán Madej, z vášho vystúpenia vyplynulo, že vlastne naše súdnictvo je absolútne v poriadku a jediný kto to celé kazí, sú politici. Ak by to bolo tak, tak v tom prípade je to riadna strela do vlastných radov, pretože počas minulého štvorročného obdobia, kedy ste boli na čele, pri kormidle vy, tak sa s tým súdnictvom nejak veľmi nepohlo vpred. Dôvera občanov je dlhodobo minimálna v súdnictvo a v súdny systém na Slovensku a ani počas teda vášho pôsobenia sa nejako nezlepšila. Ja si ale nemyslím, že je to o politikoch, pretože uvediem pár príkladov. To, že napr. na súdnom pojednávaní vznikne panika, ak sa tam objaví nejaký zástupca verejnosti, alebo keď svedok hovorí niečo do zápisu a sudkyňa to prerozpráva v úplne inom znení a v zápise sa to objaví v úplne inom znení ako to povedal svedok a audiovizuálny záznam o tom neexistuje. Alebo napr. keď sudca si vytvorí systematickým prístupom Súdnu radu, nechá sa ňou zvoliť a tak ovládne celý súdny systém, alebo napr. že zahraniční investori považujú náš súdny systém za absolútne neschopný, a tým pádom sa mu vyhýbajú ako čert krížu, tak toto je otázka, či toto naozaj spôsobujú politici alebo sudcovia sami. A čo sa týka rozhodovania Súdnej rady a zdôvodňovania jej rozhodovania, tak to vlastne sa len zopakujem, že tak ako lord Thomas, na ktorého sa neustále pán Harabin odvoláva, sám potvrdil, že každé rozhodnutie Súdnej rady má byť patrične zdôvodnené. Ďakujem.

  • Pán kolega Madej, to prirovnanie k červenému súknu je namieste. Červené súkno, to je ešte stále pár sudcov, ktorí súdia na Slovensku a sú to tie isté osoby, ktoré zatvárali ľudí v politických procesoch za komunistického režimu na Slovensku. Červené súkno, to je chrapúň bez morálneho kreditu pristihnutý pri lži s tým, že má podozrenie na kontakty s mafiou a toto všetko je daň za štyridsať rokov totality, s ktorou sa tento štát nebol schopný vysporiadať. Na Slovensku ešte stále máme v súdnictve ľudí, ktorí obhajovali totalitný zločinecký vražedný režim a stále súdia. A máte pravdu, vyrovnanie sa so situáciou v súdnictve na Slovensku je o pár jednotlivcoch. Je o pár jednotlivcoch, ktorí permanentne narúšajú kredibilitu sudcovstva na Slovensku a ja veľmi rád zverím zodpovednosť za tento stav dámam, na ktoré sa práve teraz pozerám pri rečníckom pulte, pretože verím, že keď dokončia svoju prácu, tak sa s týmito chrapúňmi v talároch už nebudeme musieť ďalej stretávať.

  • Páni poslanci, vážme intenzitu slov trošku, ale... Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, máš pravdu, pán poslanec, že rokujeme o veľmi vážnom návrhu zákona, ktorý môže mať dôsledky, ktoré ani teraz nevieme možno ani pomenovať, ani dostatočne dobre zvážiť. Je mi veľmi ľúto, že ministerstvo ignorovalo pripomienkové konanie, nekomunikovalo ani so Súdnou radou, ani so stavovskými organizáciami a neboli vykonané rozporové konania, o ktoré sa tieto stavovské organizácie, ale aj Súdna rada ako legitímny ústavný orgán dožadovali. Pani ministerka, keď uvádzala návrh zákona, hovorila o tom, ako jeho cieľom je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, zrýchliť súdne konania, zabezpečiť vykonateľnosť práva. No nech si čítam tento zákon akokoľvek, nevidím tam v ňom také opatrenia, ktoré by prispeli k vymožiteľnosti práva a k zrýchleniu súdneho konania. Ba práve naopak, zákon likviduje samosprávu v súdnictve, likviduje justičných čakateľov, likviduje vzdelávaciu inštitúciu a tou je Justičná akadémia. Musím skonštatovať, že je to vážny zásah, ktorý je prezentovaný v tomto zákone výkonnej moci do súdnej moci, čo je v právnom štáte podľa môjho názoru neprípustné. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Madej, ja len iba naozaj k jednej vete, čo ste spomenuli, že najhoršie povedomie o súdnictve robia koaliční politici. Neviem, pán poslanec Madej, či to nemáte trošičku alebo tak málinko pomýlené, neboli to náhodou poslanci SMER-u, ktorí umožnili politikovi Harabinovi si súdnictvo sprivatizovať a sadnúť si na post najspravodlivejšieho zo spravodlivých? Týmto krokom to boli práve politici SMER-u, ktorí hodnovernosť slovenského súdnictva postavili na roveň súdnictva členov Sadikiho drogového gangu.

  • Pán poslanec Madej chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Ja môžem zopakovať len toľko, že trvám na tom, že nech máte úmysly akékoľvek, ja dúfam v tie dobré, ale obávam sa aj zlých úmyslov u vás. Tento návrh zákona ako aj množstvo iných návrhov zákonov, ktoré predkladáte, ako aj to čo je obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, hovorí o zbytočnej koncentrácii moci, zneužívaní moci a obávam sa toho, že súčasná vládna koalícia si zo súdnictva chce urobiť svoju slúžku, ktorá bude musieť poslušne slúžiť. Keď ste sa expresívne, pán poslanec Poliačik, vyjadrovali o sudcoch, prosím vás pekne, nehanbite sa a menujte. Koho ste to mysleli? Koho? Keď ste také expresívne výrazy hovorili. Kto z nich? A môžete si potom s nimi, s každým jednotlivcom vyargumentovať, že či je, alebo nie je to, ako ste ich niektorých z nich teda pomenovali. Každopádne si myslím, že tento návrh zákona nie je dobrý a nemožno ho určite zo strany poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia podporiť. A je vážnou chybou pokiaľ bude schválený v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pani ministerka a navrhovateľka za vládu Slovenskej republiky sa chce k rozprave a k vyjadreniam poslancov vyjadriť. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, vyjadrím sa aj všeobecne k rozprave, aj k niektorým argumentom, aj k niektorým konkrétnym otázkam, ktoré tu boli viackrát načrtnuté. Myslím si, že tie témy sa opakovali, tak je namieste sa k tým témam vyjadriť. V prvom rade by som ale chcela reagovať na niektoré všeobecné vyjadrenia, či už je to od pána poslanca Madeja alebo od ostatných kolegov, ktoré smerujú opakovane k tomu, že sa snažíte presvedčiť ľudí, že zmeny, ktoré robíme sú zmenami, ktoré smerujú voči konkrétnej osobe, resp. že sú zmenami, ktoré smerujú k tomu, aby bola koncentrovaná moc nad justíciou na ministerstve spravodlivosti, lebo to nie je pravda a môžete síce sa pokúšať opakovať tieto dve vety a dokola a uveriť tomu, že ľudia tomu uveria a, ako som už dnes povedala, ja verím v zdravý rozum ľudí a cítim silný mandát práve od ľudí zmeniť existujúci systém fungovania, ktorý je naozaj postavený na tom, že, žiaľ, počas predchádzajúcich štyroch rokov ovládla justíciu pochybná skupina ľudí pod vašou kuratelou, páni poslanci zo SMER-u, pod vašou kuratelou, pretože vy ste dali Mečiarovi ministerstvo spravodlivosti a vy ste sa prizerali a dovolili ste, aby táto pochybná skupina ľudí naozaj justíciu mohla ovládať. Je mi to ľúto, ale je to tak. Problémom slovenského súdnictva dnes preto nie je jeden človek, ale je to táto sieť, ktorá sa v justícii vytvorila a to, o čo ide nám, o čo ide mne, je práve túto sieť, tieto nitky popretŕhať a naozaj vrátiť moc tam, kam patrí. Opakujem, pri rozhodovaní sudcovi a len sudcovi a pri kontrole verejnosti.

    A áno, za týmito zmenami sú ľudia, ale sú to ľudia, ktorí vstupujú do súdnej siene, pretože je dôležité, aby títo ľudia mohli veriť tomu, že predstupujú pred nestranného sudcu a nie pred sudcu, ktorému predtým niekto zatelefonoval, alebo dal lístoček. A keď už hovoríte, pán poslanec Madej, o tom, že najhoršie povedomie o súdnej moci robia politici, tak vám musím povedať, že poznám len jedného politika - sudcu alebo sudcu - politika, voči ktorému vyšli ľudia do ulíc protestovať. A bolo to vtedy, keď mal byť zvolený za predsedu Najvyššieho súdu. Ku konkrétnym otázkam asi nepôjdem v poradí tak ako boli pomenované, ale pokúsim sa dotknúť všetkých.

    Výberové konania. Tak si povedzme, ako to vyzerá dnes, pán poslanec Madej. Áno, výberová komisia na sudcu dnes sa skladá: jeden člen Sudcovskej rady súdu, jeden člen Kolégium predsedov sudcovských rád, jeden člen Súdna rada, jeden člen predseda súdu, jeden člen exekutívy. Zdanlivo dominuje neexekutíva. Ako je to, ako je to v reáli? V reáli to funguje tak, že dominuje minister a predseda súdu a zároveň nominácia Súdnej rady, v ktorej dnes majú dominanciu predsedovia súdov, ktorí sú rovnako menovaní ministrom spravodlivosti.

    Ako to vyzerá dnes? Títo nominanti, a ja vám môžem povedať presne aj meno kto za ministerstvo spravodlivosti do týchto komisií roky rokúce chodil. Títo nominanti majú jasnú inštrukciu. Výberové konania sa dejú za zatvorenými dverami. Kandidáti sa mnohokrát dozvedajú, že sa nemusia prihlásiť, pretože toto výberové konanie je vypísané pre "xy", daj si žiadosť neskôr. Potom je spísaná zápisnica, ktorú, čuduj sa svete, ktorú nikto nevidí, je len v spise, a z ktorej, čuduj sa svete, vyplýva, že kandidát, ktorý bol najlepší vo všetkých testoch a písomných odpovediach, nejak pri ústnej odpovedi sa u všetkých alebo u väčšiny dostal na posledné miesto. A nikto nevie prečo. Takých zápisníc som zopár videla. Takto to funguje dnes. Ako to navrhujeme? Navrhujeme to tak, aby áno, dvoch členov komisie na výber sudcov nominoval minister, jedného Národná rada a dvoch Súdna rada s tým, že navrhujeme, aby ministerstvo, parlament a Súdna rada zverejnili mená ľudí, ktorí budú zasadať vo výberových komisiách, a z ktorých sa budú vyberať ľudia do konkrétneho výberového konania do výberovej komisie.

    Zároveň budú zverejnení všetci kandidáti, ktorí sa uchádzajú o pozíciu sudcu. Áno, budú zverejnené ich životopisy, aj motivačné listy, podotýkam profesné životopisy, nie súkromné životopisy. Zároveň budú ľudia môcť výberovej komisii napísať, ak majú nejakú indíciu, že niečo nie je v poriadku, zároveň výberové konanie bude verejné a zápisnica bude zverejnená, aby všetci videli, že či bolo, či bol vybratý uchádzač, ktorý naozaj spĺňa kritériá a či bol vybratý uchádzač, ktorý je naozaj najlepší.

    Bolo veľa manipulovaných výberových konaní na súdoch. A ja si myslím, že treba to jasne pomenovať. A pokiaľ chceme mať čo najkvalitnejších ľudí v justícii, tak potom nie je iná cesta, len tieto procesy otvoriť totálne verejnej kontrole. Takže, nehrajme sa dnes, že máme nejaký transparentný alebo korektný výberový proces, pretože ho nemáme. A to je realita. A každý, kto sa v justícii pohybuje, o tom vie.

    S výberovými konaniami čiastočne súvisí otázka justičných čakateľov. Nie, nemám nič proti mladým ľuďom, ktorí vyštudovali právo a chcú sa uchádzať o pozíciu na súde, či už je to vyššieho súdneho úradníka alebo sudcu. Domnievam sa ale, že justícia je verejná služba. Nie je to súkromný podnik ako advokácia alebo iné povolania. Je to verejná služba a vo verejnej službe sme povinní poskytnúť všetkým uchádzačom rovnaké podmienky.

    Preto ja rozumiem tomu, že deti advokátov nastupujú do rodinných firiem, ale nemôžem akceptovať, aby deti sudcov mali akési prednostné právo vo výberových konaniach na súdy, pretože súdy nie sú súkromný podnik.

    Nespochybňujem, a ani by som si to nikdy nedovolila, odbornosť a morálnu bezúhonnosť vašich detí, pani poslankyňa Vitteková, ale vidím, že zo zoznamu stodvadsiatich justičných čakateľov, ktorí boli prijatí za posledné dva roky, päťdesiat viem v priebehu desiatich minút podľa mena identifikovať a priradiť k niekomu v justícii. A päťdesiat zo stodvadsať je príliš veľa na to, aby sme mohli veriť vo fér výberové konania, pretože schopnosť byť právnikom, prepáčte, nie je gén. To nie je gén a neprenáša sa geneticky.

    Preto jediné o čo nám ide, urobiť fér výberové konania, do ktorých sa môžu zapojiť, samozrejme, aj títo justiční čakatelia, ale aby dostali šancu všetci a za rovnakých podmienok. A všetci. Aj títo stodvadsiati majú absolútne rovnakú šancu. A to či uspejú, alebo neuspejú v nejakom výberovom konaní, si budeme môcť odsledovať na internete, aké majú životopisy, koľko odpublikovali, prečo chcú byť v justícii. A či boli naozaj najlepší v tom výberovom konaní. To považujem za absolútne najdôležitejšie.

    Ďalšia téma. Justičná akadémia. Súhlasím absolútne s vami, že vzdelávanie v justícii je mimoriadne dôležité. Nemôžem však súhlasiť s tým, že jedine monopolmi v Justičnej akadémii dosiahneme najkvalitnejšie vzdelávanie. A dnes to, proste, tak funguje. My sa nedotýkame činnosti Justičnej akadémie. My len hovoríme, že sudca, ktorý má právo a povinnosť sa vzdelávať, môže si vybrať, kde sa vzdelávať bude. Zas to poviem na konkrétnom príklade. Potom, čo sa za predchádzajúcej vlády z Justičnej akadémie stal monopol, pretože zákonom ste zakotvili, že vzdelávať sa možno len v Justičnej akadémii, pokiaľ je niekto sudca. To znamená, že keď náhodou niekto, to je jedno či vysoká škola alebo treťosektorová organizácia alebo akákoľvek iná organizácia, robí nejaký dobrý seminár, na ktorý sudca chce ísť, tak dnes sa na to musí vypýtať od predsedu. Ten mu to musí odsúhlasiť. Musí si na to zobrať dovolenku. A potom môže ísť súkromne na seminár, pretože riadne, tak ako všetci ostatní, môže ísť len do Justičnej akadémie. Veď to je choré. Predsa sa nemôže Justičná akadémia báť konkurencie, že niekto bude robiť lepšie semináre ako Justičná akadémia. Ak toho sa Justičná akadémia bojí, no tak potom máme niekde problém. Ale ja verím, že Justičná akadémia má potenciál byť dobrou vzdelávacou inštitúciou, ale potrebuje na to aj podporu, ale aj trošičku aktívnejší prístup pokiaľ ide o ponuku toho čo ponúka dnes sudcom a ostatným pracovníkom v justícii.

    Zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Pán poslanec Madej, týmito odborno-psychologickými úvahami sa už pred vami zaoberalo pomerne veľké množstvo ľudí nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a zaoberalo sa tým už aj pomerne dávno, pretože všade, keď sa pozriete naokolo, tento problém je vyriešený. A holt, súdne rozhodnutia sa zverejňujú. A dokonca, ten moderný, ten trend v zahraničí je, že sa dokonca zverejňujú neanonymizované súdne rozhodnutia, pretože pojednávania sú verejné. To znamená, keď raz ktokoľvek sa môže na pojednávanie pozrieť a prečítať si rozsudok, tak platí, že aj ktokoľvek si ho môže prečítať. Ja mám pocit, že som to už v tejto snemovni hovorila, ale poviem to ešte raz. Toto nie je z mojej hlavy, ale naozaj som bola na niekoľkých skvelých seminároch na túto tému. A na jednom jeden lektor, zahraničný lektor, odôvodňoval tieto pseudoargumenty tým, že povedal, no, síce sa každý môže prísť na mňa pozrieť, že som pedofil, do pojednávacej sály, keď ma odsudzujú, ale nie som celkom rád, keď je to aj na internete. To je, o tom je tento argument. Áno. Ale keď raz akceptujeme, keď vstupujeme do súdnej siene, že vstupujeme do súdnej siene s tým, že je to verejné pojednávanie, tak musíme akceptovať aj to, že to rozhodnutie bude verejné.

    Dočasné pridelenie. Zdanlivo banálny problém. Uvedomujeme si, že dnes na krajských súdoch a na najvyšších súdoch rozhodujú sudcovia, ktorí neprešli žiadnym výberovým konaním a vôbec nie je zrejmé či naozaj spĺňajú kritériá na to, aby boli sudcami Najvyššieho súdu alebo krajského súdu. Dnes to tak funguje. Súdna rada dočasne pridelí sudcu krajského súdu na Najvyšší súd. Ten tam plnohodnotne rozhoduje bez toho, aby niekto zisťoval či spĺňa kritériá, lebo sa tam školí. Náš návrh je taký, aby mohol ísť každý sudca na stáž aj na súd vyššieho stupňa. A nech zistí, akým spôsobom prebiehajú procesy na súdoch vyšších stupňov, ale nech v tom čase nerozhodujú, lebo rozhodovať by mali len tí, ktorí prešli výberovým konaním a vieme, že spĺňajú kritériá na to, aby boli sudcami toho ktorého stupňa. Pretože tu nejde o tých sudcov. Tu ide predovšetkým o účastníkov konania, ktorý keď príde do tej pojednávacej miestnosti, musí vedieť, že tento senát je zložený zo sudcov, ktorí na tento súd aj naozaj patria a prešli cez všetky kritériá.

    Mám pocit, že všetky rozhodujúce témy, ktoré tu boli otvorené, som sa ich dotkla a som zodpovedala. A preto si dovolím na záver ešte raz zopakovať naozaj to, že cítim, že cítim naozaj silný mandát od ľudí presadzovať zmeny v justícii práve kvôli tomu, aby sa mohli s dôverou obrátiť na súd a predložiť súdu svoj spor bez obavy a s dôverou, že naozaj o jeho prípade bude rozhodovať nielen kvalifikovaný, ale aj nestranný sudca.

    Ja som presvedčená o tom, som presvedčená, že transparentnosť, zverejňovanie súdnych rozhodnutí, transparentné výberové konania, verejné výberové konania nemôžu a nie sú spôsobilé ohroziť chod justície. To čo ohrozuje, je rodinkárstvo a klientelizmus v justícii.

    Rozumiem tomu, že sa tomu bráni časť justície. Ťažšie rozumiem tomu, prečo ste túto rétoriku prevzali aj vy, páni poslanci zo SMER-u. Musím tomu rozumieť len tak, že tento stav, ktorý je tu dnes, vám vyhovuje. Mne nie. A preto urobím všetko preto, aby sa tento stav zmenil. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pani ministerke. Teraz o slovo požiadala ešte pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Dubovcová ako spravodajkyňa v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem za toto slovo. Chcem sa vyjadriť v záverečnom slove po skončení rozpravy, aj po slove predkladateľky k tomu, čo odznelo k tomuto zákonu v priebehu rokovania a rozpravy o ňom.

    Poslanci v rozprave použili výrazy povyhadzovať, zlikvidovať, zmocniť sa súdnictva, ovládnuť súdnictvo. Viacerí z opozičných poslancov v rámci svojho vystúpenia používali tieto slová, ešte aj iný militantný slovník vo vzťahu k navrhovanej novele zákona o sudcoch a prísediacich. Miestami som mala z toho taký pocit, že vlastne oni sa chceli zmocniť súdnictva v predchádzajúcom období. A len tak tesne, tesne sa to nepodarilo vďaka tomu, že dokonca až ľudia vyšli do ulíc, keď boli pohoršení nad pomermi, ktoré sa ukázali, že v justícii vládnu.

    Takže, od tohto militantného slovníka ja by som sa chcela vzdialiť. Chcem upozorniť na to, že predkladaná novela zákona je po desiatich rokoch predkladaná do Národnej rady Slovenskej republiky a je vlastne pokračovaním tých reforiem a zmien, ktorými súdnictvo prechádzalo na môj vkus dosť pomaly, trvali pätnásť rokov. Podľa toho, čo hovorili opoziční poslanci, touto novelou zákona, ako keby sme chceli zrušiť všetko to, čo sme doteraz urobili. Neboli to oni, ani reprezentanti tých sudcov, ktorých kritizujeme, ktorí doteraz zaviedli do súdnictva to, čo tam už j. Teda aj Súdnu radu, aj rozvrh práce, aj sudcovské rady ako poradné orgány, verejné výberové konania na sudcov, aj na predsedov súdov. V priebehu týchto desiatich rokov sa ukázalo, že zákon z roku 2000, v praxi realizovaný desať rokov má už nedostatky . Práve to ako prakticky bol využívaný aj súčasným predsedom Najvyššieho súdu a ľuďmi okolo neho nás privádza k tomu, aby sme určité veci v zákone menili, aby sa niektoré nedostatky alebo negatíva nedali v praxi súdov opakovať.

    My preto vylepšujeme nakladanie s rozvrhom práce súdu, prideľovanie vecí, vylepšujeme výberové konania tak, aby boli verejné. Nerobíme to preto, že ideme súťažiť, alebo súperiť s niekým, ale preto, že podľa nášho názoru to vyplýva ako povinnosť z ústavy. Nie je to fráza, že zdrojom moci, zdrojom štátnej moci sú občania, a že občania majú právo kontrolovať štátnu moc, a to všetky jej tri zložky. My všetci dobre vieme, že pokiaľ ide o súdnictvo a výkon súdnej moci, tak je tu určitý deficit skladania zodpovednosti, pretože poslanci, Národná rada a od nich sa odvíjajúca vláda, tí skladajú účty spravidla vo voľbách. Súdna moc nemá takúto možnosť a je to moc, ktorá je veľmi významná, a ktorá ovplyvňuje pomery v štáte aj vzhľadom na to, že všetky tri zložky štátnej moci majú funkciu vzájomných bŕzd a pák.

    Ako má súdna moc skladať zodpovednosť za svoje činy, za svoje pôsobenie, fungovanie? No, jediná možnosť, akým spôsobom môže ona skladať účty za svoje činnosti je to, že bude čo najviac informácií o tom, ako funguje a akým spôsobom je riadená, zverejňovaných. To znamená, že v novele navrhujeme pustiť verejnosť pokiaľ možno ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú činnosti a fungovania súdnictva ako takého, čiže aj rozhodovacej činnosti, ale aj vedenia súdov, správy súdov a vykonávania výkonnej moci v týchto súdoch, teda ako sú riadené a aj do výberu personálnych otázok, do toho, kto sa môže stať sudcom a kto sa stáva sudcom. Keď toto všetko budeme zverejňovať, umožníme tak verejnosti, tej časti, ktorá bude mať o to záujem, aby sa mohla oboznámiť s činnosťou súdov, aby jej mohla lepšie porozumieť. To nemôže byť nikdy negatívum. Môže to byť len pozitívum a môže to byť len v prospech súdnej moci a súdnictva. Čiže, nejde o žiadny prvok na ovládanie súdnictva, ale naopak, je to prvok na zlepšenie jeho fungovania. Pokiaľ ide o to, súdy by mali byť podrobené verejnej diskusii. Ako by mohla verejnosť diskutovať o tom ako fungujú súdy, keď ony by pred jej očami boli úplne zakryté? Verejnosť by nemala žiadne informácie o tom, ako súdy pôsobia. Verejná diskusia pre lepšie fungovanie súdov je nevyhnutná a nedá sa iným spôsobom docieliť.

    Pokiaľ ide o navrhovaný zákon, tak v súlade s ústavou sa každý zákon vykladá tak, že jeho výklad by mal sa odvíjať od toho, čo zákon v praxi spôsobí, aké dôsledky. Pokiaľ by sa táto novela stala účinnou, tak by mohla priniesť iba pozitíva do praxe súdov, aj do fungovania demokratických inštitúcií v Slovenskej republike. Ja som o tom hlboko presvedčená, a preto si myslím, že bolo potrebné, a je najvyšší čas, aby takáto novela zákona bola predložená, a aby sme tie negatíva, nedostatky, ktoré sme za uplynulých desať rokov v praktickom používaní zákona z roku 2000 zistili, mohli začať odstraňovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 17.00 hodine a v súlade so schváleným programom schôdze teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh máte ako tlač č. 59 a informáciu výboru ako tlač č. 59a. Prosím aj v tomto prípade pani ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni. Na rokovanie Národnej rady predkladá vláda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade. Je to novela zákona o Súdnej rade, ktorá vychádza z programového vyhlásenia vlády a jej cieľom je otvoriť verejnej kontrole aj činnosť Súdnej rady a oslabiť vplyv ministra na jej fungovanie a rozhodovanie. Preto vláda navrhuje verejné zasadnutia Súdnej rady, zverejňovanie záznamov zo Súdnej rady vrátane zvukových záznamov, zdôvodňovanie rozhodnutí Súdnej rady, a preto vláda navrhuje, aby predsedovia súdov nemohli byť súčasne aj členmi Súdnej rady, pretože v tejto dvojjedinej pozícii, pokiaľ sú menovaní a odvolateľní ministrom, tak predstavujú v Súdnej rade zároveň zložku, ktorá má nejaké prepojenie na ministra spravodlivosti. Preto hovorím o oslabení vplyvu na rozhodovanie a konanie Súdnej rady. Je to návrh novely, ktorý je jedným z tých krokov, ktoré sme predstavili a nadväzuje na celý tento balík zákonov, s ktorými prichádzame. Je to jeden z krokov na to, aby sme súdnu moc, a teda aj najvyšší orgán súdnej moci - Súdnu radu otvorili verejnej kontrole, ktorá jediná je ako taká legitímnou kontrolou nad mocou súdnou. Čiže, v duchu toho, čo som hovorila, treba zobrať v justícii moc tým, ktorým nepatrí a vrátiť ju tým, ktorým patrí, to znamená sudcom pri rozhodovaní konkrétnych vecí a ľuďom pri kontrole súdnej moci, predkladám aj túto novelu zákona o Súdnej rade a prosím o jej podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Aj v tomto prípade je spravodajkyňou ústavnoprávneho výboru pani poslankyňa Jana Dubovcová, ktorú požiadam teraz, aby nás informovala o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Týmto podávam informáciu o prerokovaní vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 59 v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Uznesením Národnej rady z 8. septembra 2010 č. 54 bol návrh predmetného zákona pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako poverená spravodajkyňa podávam informáciu o výsledku rokovania v gestorskom výbore v druhom čítaní. Návrh zákona bol prerokovaný na 11. schôdzi 29. septembra 2010. Návrh uznesenia schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ako to vyžaduje čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi ústavnoprávneho výboru neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru k prerokúvavanému zákonu k vládnemu návrhu zákona žiadne stanovisko. Podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní hlasovala o návrhu zákona ako o celku s tým, že podľa výsledkov aktuálneho rokovania budem predkladať návrhy na ďalší postup podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku. Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku od jedného pána poslanca. Za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Robert Madej ako jediný. Po jeho vystúpení otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, až po vystúpení pána poslanca. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dúfam, že dnes už poslednýkrát. Dovoľte mi, aby som vystúpil k novele zákona o Súdnej rade. Tento návrh zákona je potrebné vnímať v tom komplexe návrhov, ktoré súčasná vládna koalícia predkladá v oblasti súdnictva, nebudem sa opakovať, ale len jednou vetou pripomeniem. Absolútne koncentrovať moc do rúk exekutívy, do rúk ministra spravodlivosti a druhé konštatovanie, ktoré si dovolím uviesť, je, ktorého podkladom je aj úvodné vystúpenie pani ministerky, ako aj pri tomto návrhu zákona, ako aj to, čo som uviedol v predchádzajúcich rozpravách, je to, že, bohužiaľ, vládna koalícia vidí možno niekoľko osôb ako červené súkno pred svojimi očami. Chce sa ich zbaviť a kvôli tomu, kvôli pár ľuďom je aj tento návrh novely zákona o Súdnej rade. Nebudem sa dotýkať pozmeňovacími návrhmi čistoty, čistoty tohto návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor, ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie k tomuto návrhu zákona. Aj to hovorí o jeho podpore. Nie je spoločná správa, je len informácia a predpokladám, že je rozdaný pozmeňovací návrh pána poslanca Ondreja Dostála, kde sa ide vládna koalícia vytrápiť s nezmyslami návrhu zákona, pôvodného návrhu zákona tak, ako bol predložený vládou Slovenskej republiky. Už dávno sme tvrdili, že pri návrhoch, ktoré sa týkajú rozhodnutí Súdnej rady, odôvodňovania, sú to mnohé veci, ktoré samé o sebe, samé o sebe budú spôsobovať aplikačné problémy v praxi. Sú nezmyselné, takže možno aspoň jedno pozitívum oceniť, že pán poslanec Dostál ide urobiť za vládu to, čo mala urobiť vláda sama, opravovať návrh, ktorý bol predložený vládou. Netvrdím, že bude aj po takomto schválení dobrý. Skôr si osobne myslím, že naopak.

    Dovoľte mi, ale v súvislosti s tým, že mi nedá, že tento návrh zákona, stále, bez ohľadu na to, aké pozmeňovacie návrhy predložia iní poslanci Národnej rady, a to aj koalície, stále bude obsahovať zjavnú protiústavnosť tohto návrhu zákona s čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ Ústava Slovenskej republiky, tak ako to bolo povedané aj v prvom čítaní, upravuje podmienky zvoliteľnosti člena Súdnej rady, ústava ako právny predpis vyššej právnej sily upravuje právo byť volený za člena Súdnej rady. Sudcovi nemožno zavádzať bez splnomocnenia ústavodarcom, nemožno zavádzať zákonom ďalšie podmienky zvoliteľnosti, resp. nezlučiteľnosť iných funkcií s funkciou člena Súdnej rady, Súdnej rady, ktorá je definovaná, upravená v Ústave Slovenskej republiky ako jeden z ústavných orgánov patriacich do súdnej moci.

    Nedalo by mi nepredložiť pozmeňujúci návrh podpísaný potrebným počtom poslancov, aby som sa nepokúsil nie čistiť už aj tak dosť pochybné právne predpisy, ktoré navrhujete, ale aby som odstránil ten najflagrantnejší nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky. Preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý znie v tomto znení:

    Bod 1. V čl. 1 sa vypúšťajú body 1, 7, 8, 10.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť rozšírenie úpravy nezlučiteľnosti funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu. Navrhovaná úprava v bodoch 1, 7, 8 a 10 v návrhu zákona je v rozpore s čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky, ktorý presne vymedzuje podmienky voliteľnosti za člena Súdnej rady. Ústava Slovenskej republiky nezmocňuje zákonodarcu upravovať podmienky voliteľnosti, resp. nezlučiteľnosť pri výkone funkcie člena Súdnej rady zákonom. Akékoľvek zavedenie nezlučiteľnosti výkonu funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky do normy nižšej právnej sily do zákona by bolo v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v intenciách toho čo bolo tu povedané počas celého dnešného dňa, by som vás chcel poprosiť aspoň o odstránenie toho najflagrantnejšieho nesúladu, a to nesúladu navrhovaného vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Môže byť akákoľvek argumentácia pritiahnutá za vlasy, že v ustanovení ods. 6, myslím, čl. 141a je umožnené, je splnomocnenie vydať v rámci zákona takúto úpravu. Je to absolútne pochybné, je to zneužívanie takéhoto ustanovenia, ktoré jasne hovorí o rozsahu, ale nie o podmienkach, podrobnostiach procesu, ale nie o podmienkach voliteľnosti. Národná rada nemá obyčajným zákonom kompetenciu zasahovať do podmienok voliteľnosti člena Súdnej rady, a preto z návrhu zákona tieto body je potrebné jednoznačne vypustiť.

    Aby som nezabudol, ešte predtým ako poďakujem v rozprave, dovoľujem si v súlade s § 82 ods. 1 podať dva procedurálne návrhy. V prvom rade ide o procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Druhý procedurálny návrh, pokiaľ neprejde prvý procedurálny návrh, ktorý som navrhol, je ten, že navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti predmetný návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu najmä preto, že potom je možné určite, v prípade jeho schválenia a publikovania v Zbierke zákonov Slovenskej republiky očakávať podania na Ústavný súd a ja som osobne presvedčený, že podanie proti týmto bodom, ktoré sa navrhujú zo strany vlády, by boli určite úspešné. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený, a tak sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pán poslanec Ondrej Dostál, pán poslanec Miroslav Beblavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem pánovi poslancovi Madejovi, že už uviedol s čím chcem vystúpiť a nie je to však celkom tak, že by poslanci teraz išli naprávať niečo po vláde, je to tak, že o tomto návrhu bola otvorená a korektná diskusia a výsledkom tej diskusie je, že skupina poslancov, ktorú tu reprezentujem, predkladá pozmeňujúci návrh s vedomím a so súhlasom predkladateľa. Nie je to zmena pôvodného zámeru, je to iba snaha iným spôsobom naplniť ten pôvodný zámer, a teda opäť v jednej veci súhlasím s pánom poslancom Madejom, že áno, je to v tej línii, v akej sa tu predkladajú aj ostatné zákony o súdnictve, ale nie je to línia, ktorá smeruje ku koncentrácii moci a k vyrovnaniu sa s nejakou skupinkou, ale je to línia, ktorá smeruje k transparentnejšiemu fungovaniu súdnictva a k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva v očiach slovenskej verejnosti.

    Vzhľadom na uvedené si teda dovolím v mene skupiny pätnástich poslancov predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 59. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh má štyri body, prvé tri body sa týkajú odôvodňovania rozhodnutí Súdnej rady.

    1. V čl. 1 sa body 2 a 3 vypúšťajú, ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    2. V čl. 1 bod 4 znie: "V § 6 sa za ods. 9 vkladá nový ods. 10, ktorý znie: Z každého zasadnutia Súdnej rady sa vyhotovuje zvukový záznam a zápisnica, z ktorej musí byť okrem účasti, programu zasadnutia Súdnej rady a obsahu prijatých uznesení zrejmý aj obsah, priebeh rokovania, vyjadrenia jednotlivých členov Súdnej rady k prerokúvaným bodom programu a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch programu zasadnutia Súdnej rady tak, aby zo zápisnice bolo zrejmé, akými úvahami sa Súdna rada riadila. Doterajší ods. 10 sa označí ako ods. 11."

    3. V čl. 1 bod 5 sa v tretej a štvrtej vete vypúšťajú slová, citujem: "obsahujúce odôvodnenie".

    Zdôvodnenie týchto troch bodov pozmeňujúceho návrhu je také, že s prihliadnutím na doterajšiu diskusiu k problematike odôvodňovania rozhodnutí Súdnej rady, ako aj na výhrady k technickým možnostiam spracovania odôvodnení ku všetkým jej rozhodnutiam sa navrhuje namiesto toho zachytiť detailnejší priebeh rokovania Súdnej rady vrátane vyjadrení členov Súdnej rady k prerokúvaným otázkam, a to tak, aby zo zápisnice bolo zrejmé, akými úvahami sa Súdna rada riadila pri rozhodovaní vo veciach patriacich do jej právomocí. Súčasne dôjde k vypusteniu pôvodných bodov 2 a 3 vládneho návrhu zákona, ktorých obsah sa presunie do zápisnice z rokovania Súdnej rady.

    4. Štvrtý bod sa týka prechodných ustanovení a znie nasledovne: "V čl. 1 bod 10 znie: Za § 29 sa vkladá § 30, ktorý vrátane nadpisu znie: § 30 prechodné ustanovenie - člen Súdnej rady ustanovený do funkcie, ktorá sa od účinnosti tohto zákona stane nezlučiteľnou s funkciou člena Súdnej rady (§ 3 ods. 5) je povinný do 30 dní od účinnosti tohto zákona odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak mu funkcia člena Súdnej rady zanikne uplynutím tejto lehoty."

    Odôvodnenie. Návrhom sa precizuje a súčasne zosúlaďuje pôvodné znenie prechodného ustanovenia s novým znením § 26 ods. 3 vládneho návrhu zákona. Takto koncipované prechodné ustanovenie taktiež zohľadňuje možný priebeh legislatívneho procesu a jeho trvanie, čím sa objektivizuje dĺžka lehoty na odstránenie prípadných dôvodov nezlučiteľnosti funkcie člena Súdnej rady. Nevieme presne kedy nadobudne účinnosť tento zákon, preto treba počítať aj s možnosťou, že dôjde k posunu, táto 30-dňová lehota je korektná. Predkladám tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a chcem zároveň vyjadriť podporu návrhu zákona ako celku. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Odovzdajte návrh pani spravodajkyni. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo teraz dávam pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému, ktorý sa prihlásil ako druhý a posledný do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som chcel vystúpiť nie ku konkrétnym veciam, ku ktorým už aj pani ministerka, aj pani spravodajkyňa, koniec koncov aj pán poslanec Dostál sa vyjadril, ale vystúpiť pre mňa k veľkej záhade, ktorou je neochota opozície akýmkoľvek spôsobom diskutovať o podpore tohto návrhu zákona. Ja sa musím priznať, že keď vystúpil pán poslanec Madej, tak som si musel normálne otvoriť ešte raz text, ktorý je pred nami, zákona, hoci som ho predtým opakovane čítal, musel som si položiť otázku, či čítam iný návrh, pretože, aby som citoval pána poslanca, hlavným cieľom tohto návrhu má byť koncentrácia moci v rukách ministra spravodlivosti. Dovoľte mi stručne zhrnúť čo je v tomto návrhu zákona a skúsiť teda nájsť spôsob, akým toto môže byť, teda koncentrovať moc v ruke ministerky spravodlivosti.

    Návrh obsahuje päť kľúčových bodov. Prvým je povinnosť Súdnej rady odôvodňovať svoje rozhodnutia. Druhým je robiť zvukové záznamy zo zasadnutia a zverejňovať ich. Tretím je zverejňovať na webe ďalšie informácie. Štvrtým je mať verejné zasadnutia Súdnej rady a piatym je nezlučiteľnosť niektorých funkcií s členstvom v Súdnej rade. Teda, musím sa priznať, že disponujem bujnou fantáziou, ale aký, minimálne tie prvé štyri, akýmkoľvek spôsobom koncentrujú moc v rukách kohokoľvek okrem verejnosti mi je záhadou a bol by som veľmi rád, keby moji ctení priatelia z opozičných lavíc na to dali odpoveď. Jedine, kde by sa to teoreticky dalo, je otázka nezlučiteľnosti funkcií, kde by sa dalo teda argumentovať, že nejakým záhadným spôsobom dôjde pri tejto nezlučiteľnosti k posile postavenia ministra spravodlivosti, ale aj vzhľadom na to, že členovia súčasnej Súdnej rady majú možnosť vzdať sa týchto predsedníckych funkcií a jednak vzhľadom na to, že ani keby sa ich nevzdali, tak minister spravodlivosti neurčuje členstvo ich nástupcov, tak ani tuto tento argument neobstojí. Napriek tomu, ak by cieľom opozície bol poctivý prístup k veci, tak by sme sa, hádam, dočkali pozmeňujúceho návrhu, ktorý by vyhadzoval z návrhu zákona toto ustanovenie s prísľubom, že ak to koalícia podporí, tak opozícia zahlasuje za tento zákon, teda zahlasuje za to stransparentňovanie. Takéhoto návrhu sme sa však nedočkali ani formálne, ani neformálne. Z toho jasne vyplýva, že o nejakú snahu naozaj brániť koncentrácii moci v rukách ministra spravodlivosti nejde a naozaj teším sa u kolegov z opozície, akým spôsobom skúsia teda zdôvodniť ako táto forma vyššej transparentnosti posilňuje postavenie, či už pani ministerky alebo jej nástupcov.

    Z toho mi vyplýva, že dôvodom nepodporenia tohto návrhu musia byť iné veci a zišli mi na um dve. Prvá je torpédovať snahu zmeniť súdnictvo. Je pravda, že ak by politický projekt, s ktorým je spojená súčasná pani ministerka spravodlivosti, zmeniť slovenské súdnictvo k lepšiemu bol úspešný, mohlo by to pre stranu SMER znamenať určitú stratu. Považujem však takýto spôsob myslenia za veľmi, veľmi smutný. Druhou možnosťou je snaha zapáčiť sa určitej časti sudcov tým, že sa budem stavať do pozície ich obrancov pred nejakými zúrivými reformátormi, ktorí by všetko dávali na web, ktorí zverejňovaním profesijných životopisov spôsobia to, že vydierači a šialenci budú unášať deti zo škôlky a podobné veci, ale ja osobne ani sudcov natoľko nepodceňujem. Samozrejme, aj medzi sudcami sú lepší a horší ľudia, ale neverím, že medzi sudcami je väčšina ľudí, ktorí skočia na takéto, musím povedať úplne nielen demagogické, ale absolútne neodôvodnené tvrdenia. Z tohto dôvodu si myslím, že tieto stratégie sú možno pochopiteľné, ale veľmi smutné.

    Je mi smutno z toho, že strana SMER prijala plne harabinovský pohľad na svet, je mi smutno z toho, že dnes politiku strany SMER určuje Štefan Harabin. Nikdy som neveril, že sa toho dožijem, a napriek mladému veku som sa toho pomerne skoro dožil. Je mi z toho smutno, aj pretože určití predstavitelia strany SMER v minulých rokoch ukazovali určité náznaky samostatného myslenia v tejto oblasti, napr. pán poslanec Mamojka opakovane sa vyjadroval spôsobom, ktorý naznačoval, že nie je intelektuálnym otrokom pána Harabina a jeho kliky, dnes tu pán poslanec Mamojka v tejto sále pri diskusii nebol. Dúfam, že aspoň v hlasovaní vyjadrí svoj autonómny názor.

    Preto, milí priatelia, z koaličných a opozičných lavíc, priznám sa, že keď bol tento návrh zákona spracovávaný, bol by som ochotný sa aj staviť na to, že prejde 130 hlasmi, pretože naozaj proti zvýšeniu transparentnosti fungovania Súdnej rady ťažko namietať. Ukazuje to, ako mi určite vy radi pripomeniete, že vo svojom mladom veku som ešte politicky naivný a musím sa o fungovaní tohto parlamentu osobitne od opozície veľa učiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky neevidujem, pretože pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pani ministerky, či bude reagovať v záverečnom slove. Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že po vystúpení pána poslanca Beblavého nie je potrebné formulovať aj mojimi ústami údiv nad tým, ako sa dá koncentrovať moc verejným rokovaním Súdnej rady a zverejňovaním zvukových záznamov zo Súdnej rady. Ale rada by som sa vyjadrila v krátkosti k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené.

    Tak ako povedal pán poslanec Dostál, po dlhých diskusiách hľadania optimálneho riešenia, aby sme naozaj videli, prečo Súdna rada rozhoduje tak ako rozhoduje, aby sme poznali argumentáciu členov Súdnej rady, sme našli, domnievam sa, riešenie, ktoré na jednej strane bude garantovať, že si budeme vedieť prečítať a oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli Súdnu radu k takému alebo onakému rozhodnutiu bez toho, aby sme museli riešiť zjavne pre Súdnu radu náročné technické otázky, kto a ako bude odôvodňovať rozhodnutia Súdnej rady. Ja sa teším tomuto riešeniu a vzhľadom na to, že plne napĺňa účel, s ktorým sme do prípravy tohto návrhu zákona išli, tak s ním aj súhlasím.

    Nesúhlasím a nemôžem súhlasiť s návrhom pána poslanca Madeja. Ja na tému konfliktu záujmov, v ktorých sa predsedovia súdov nachádzajú, som komunikovala veľmi dlho. Koniec koncov je to návrh, aby predsedovia súdov neboli členmi Súdnej rady. Je to návrh, s ktorým pred rokom a pol prišli sudcovia, pretože prax ukázala, že naozaj predsedovia súdov vo svojej dvojjedinej moci, na jednej strane ako podriadení ministrovi spravodlivosti a na druhej strane ako členovia Súdnej rady rozhodujú vlastne niekedy o tých istých veciach z dvoch pozícií. A ak má Súdna rada garantovať nezávislosť justície, tak potom toto riešenie nie je vhodné, lebo inak potom sa môžme vzdať Súdnej rady ako inštitúcie, ktorá má garantovať nezávislosť súdnej moci a môžme vytvoriť radu predsedov krajských súdov, a nech teda majú v rukách celú justíciu. Ale myslím si, že toto naozaj nechceme, preto nepodporujem pozmeňovací návrh pána poslanca Madeja a prosím, žiadam všetkých, ktorí majú záujem na otvorenej justícii, aby podporili tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. O slovo požiadala v záverečnom slove aj pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa chcem vyjadriť len k jednej veci, a to aj z predchádzajúcej rozpravy k predchádzajúcej novele aj k tejto. K tejto predkladanej novele som skonštatovala, že zrejme sú tu určité nedorozumenia ohľadne postavenia výkonnej moci na súde, ktoré sa vlastne koncentruje v osobe predsedu súdu. Je treba jednoznačne povedať, že predseda súdu je orgán štátnej správy súdu, že je to predstaviteľ výkonnej moci, ktorý je podriadený ministrovi spravodlivosti, ktorý ho menuje a odvoláva z funkcie.

    To znamená, že keď sa robili súdne reformy a zmeny zákonov, keď sa robila ústava, keď sa rokovalo o zmenách ústavy od roku 1998 do roku 2001, ktorú tu niekoľkokrát opoziční poslanci spomínali, a keď sa kreovala Súdna rada ako ústavný orgán, tak v tom čase ešte sudcovské orgány ako orgány samosprávy - sudcovské rady na súdoch boli iba poradnými orgánmi predsedov súdov. Až v roku 2004 sa zriadila naozajstná, skutočná sudcovská samospráva na súdoch. Tou sa stali sudcovské rady, ktoré nie sú iba poradnými orgánmi predsedu súdu, ale sú to samostatné sudcovské orgány, predstavitelia sudcovskej samosprávy na úseku súdnictva. A v tomto zákone je výslovne uvedené, že predseda súdu ako predstaviteľ štátnej správy súdu nemôže byť súčasne členom orgánu sudcovskej samosprávy, teda sudcovskej rady. To bolo v roku 2004, lebo vtedy sme sa dopracovali do tohto stavu vývoja a do tohto stavu myslenia v Slovenskej republike. Čiže, pôvodná ústavná úprava bola štyri roky predtým, a preto keď sa do ústavy dávala Súdna rada, tak v tom čase sa neriešil problém prípadného konfliktu záujmov. Mali sme všetci za to po roku 2004, že toto je každému jasné a že, keď niekto obsadí funkciu v štátnej správe súdu a stane sa predsedom súdu, tak sa nebude uchádzať o funkciu v orgáne sudcovskej samosprávy. Žiaľ, dozvedeli sme sa, že život funguje inak, aké sú predstavy. Takže, stalo sa to, že teraz tie isté osoby zároveň sú predstaviteľmi výkonnej moci, lebo sú predsedovia súdov a zároveň tvoria podstatnú časť Súdnej rady Slovenskej republiky, orgánu, ktorý plní aj iné úlohy na úseku súdnej moci.

    Považovala som za potrebné toto povedať v poslaneckej snemovni, pretože z vystúpení poslancov, najmä z opozície, som mala dojem, že nerozlišujú výkonnú moc na súde, ktorú reprezentuje predseda súdu od predstaviteľov súdnictva súdnej moci, ktorú reprezentujú sudcovia. A že nerozlišujú, že tie dve moci sa musia vykonávať oddelene aj na súde ako takom. Prelínanie obidvoch týchto kompetencií má potom zničujúci charakter. Napríklad z nedávnej minulosti predseda Najvyššieho súdu bránil vstupu kontroly na Najvyšší súd a bránil sa z pozície sudcu. Nebránil sa ako orgán štátnej správy súdu, ktorý tejto kontrole podlieha. Často sa v praxi stáva, že tieto dve role sa zamieňajú, a preto návrh novely podporujeme, lebo vnáša jasno do týchto pozícií a rozdeľuje striktne orgán sudcovskej samosprávy a súdnej moci od orgánu výkonnej moci, ktorú reprezentuje predseda súdu. Ďakujem za slovo.

  • 41.

    Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Chcem poďakovať pani ministerke za maratón zákonov, ktoré sme tu prerokovávali, pôvodne mysliac, že to skončí skôr. No, ešte jedna drobná poznámka. Poprosím pána poslanca Madeja, ak je v sále. Nevidím ho, aby ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol, aj odovzdal pani spravodajkyni, aby nebol zase problém pri hlasovaní. Ďakujem. Vrátime sa teraz k riadnemu schválenému programu. Nasleduje pôvodný bod číslo, myslím, 38, ktorým je v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh je pod tlačou 55 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 39. Prosím teraz ministra pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja pána Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229 /1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 55 ako prvé čítanie. Tento návrh zákona reaguje na programové vyhlásenie vlády, a to na zámer systémovo zmeniť vysporiadanie reštitúcií v rámci Slovenského pozemkového fondu a v rámci Slovenskej republiky. Je faktom, že v predchádzajúcom období mnohokrát vyvolalo pochybnosti vydávanie reštitúcií reštituentom na inom území, než kde pôvodný nárok vznikol. Preto vládny návrh zákona reaguje na túto skutočnosť a chce jednoznačne obmedziť možnosť subjektívneho zasahovania do procesu kto, kde a akým spôsobom dostane náhradný pozemok, a to takým spôsobom, aby sa náhradný pozemok vydával čo najbližšie k tomu, kde pôvodný reštitučný nárok vznikol. Tým pádom zabránime takým možnostiam, ktoré vyvolali pochybnosti v predchádzajúcom období a oprávnená osoba dostane pozemok len v katastri, kde pôvodný nárok vznikol. Áno, evidujem z radov poslancov niekoľko námetov, že nie každá obec má len jedno katastrálne územie. Môže ich mať niekoľko, preto som prístupný v ďalšom legislatívnom procese, aby sme viedli otvorený dialóg a hľadali námety, ako riešiť problém, aby reštituent mohol dostať reštitučný nárok vo svojej obci, kde pôvodný nárok vznikol, poprípade v susediacich obciach, ako i na ďalšie pozmeňujúce a vylepšujúce návrhy. Ale v každom prípade si myslím, že tento návrh zákona z dielne vlády sleduje jeden jasný zrozumiteľný cieľ. Obmedziť priestor na subjektívne posudzovanie a presun pôdy z Michaloviec do Vysokých Tatier alebo do iného kúta krajiny alebo naopak, a to v záujme toho, aby reštitúcie boli transparentné a bezproblémové. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. A teraz prosím spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Igora Sidora, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 13 z 2. septembra 2010 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu nie je upravená v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2010 č. 39 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Magda Košútová. Ďalej Alexander Slafkovský, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Magda Košútová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Ak sa bude ktorákoľvek vládna garnitúra zaoberať zmenou legislatívy upravujúcej poskytovanie náhradných pozemkov reštituentom, v prvom rade sa musí vysporiadať s neľahkou problematikou zákazu retro aktivity. Aby nová právna úprava nepôsobila do minulosti, ale do budúcnosti, najmä, ak sa jedná o veľmi citlivú oblasť v minulosti v individuálnych prípadoch, prejednávanú aj na Európskom súde pre ľudské práva. Vzhľadom k uvedenému najdôležitejšia otázka súvisiaca s návrhom novelizácie reštitučných zákonov znie: Je vôbec možné predloženým spôsobom vstúpiť do nadobudnutých práv a právom chránených záujmov občanov Slovenskej republiky? Právo na vydanie nehnuteľností podľa zákona 229/1991 Zb. o pôde mohli oprávnené osoby uplatniť nárok do 31. decembra 1992. Právo na navrátenie vlastníctva pozemkom podľa zákona 503/1993 Z. z. o navrátení k pozemkom mohli uplatniť toto právo do 31. decembra 2004. V oboch prípadoch, za zákonom stanovených podmienok, ktoré sa dnes dodatočne navrhujú zmeniť, údajne s cieľom odstrániť možnosť špekulatívneho vydávania náhradných pozemkov mimo katastrálneho územia, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.

    Reštitučný zákon z roku 1991 aj z roku 2003 predpokladá tri základné skutočnosti zakladajúce právne následky. Za prvé je to uplatnenie práva oprávnenou osobou v zákonne stanovenej lehote. Po druhé je to uplatnením práva, zároveň začalo pred príslušným pozemkovým úradom správne konanie upravené hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Na konci konania vo väčšine podaní bolo už vydané rozhodnutie. V prípade existencie zákonných prekážok pre vydanie nehnuteľnosti podľa zákona 229/1991, alebo ak vlastníctvo k pozemkom podľa zákona 503/2003 nemožno vrátiť, konanie končí vydaním rozhodnutia pozemkového úradu o priznaní práva na náhradu. Rozhodnutie zakladá právne nároky. Za tretie. Poskytnutie náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom nasleduje až po uvedenom v predchádzajúcich bodoch. Reálne uplatnenia práv tisíckami oprávnených osôb sú skutočnosťami zakladajúcimi právne následky. A vybavenie väčšiny podaní pozemkovými úradmi už založilo právne nároky. V tejto etape sa spätne navrhuje zmeniť hmotno-práve podmienky reštitúcie.

    Prideľovanie náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom v iných lokalitách, ako sa nachádzali pôvodné pozemky reštituentov alebo ich právnych predchodcov, má svoju históriu. Už v roku 1991 samotný zákonodarca v § 11 zákona o pôde výslovne zadefinoval podmienky poskytnutia náhrady za pozemky alebo ich časti, ktoré nie je možné vydať oprávneným osobám. Citujem: "V prípade uvedenom v ods. 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí.". Opakujem. A to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov. Predložený návrh v čl. 1 predpokladá zmenu zákona 229/1991 už uplatnených nárokov v čase, keď oprávnené osoby do 31. decembra 1992 uplatnili svoje právo na vydanie nehnuteľnosti. A to dokonca v čase, keď takmer vo všetkých podaniach na vydaniach nehnuteľnosti podľa zákona 229/1991, okrem prebiehajúcich súdnych sporov, bol priznaný nárok na náhradu za pozemky rozhodnutím príslušných pozemkových úradov. Slovenský pozemkový fond poskytol náhradné pozemky väčšine oprávnených osôb titulom reštitúcie z roku 1991.

    Pre zostatok reštituentov sa navrhujú nové podmienky. V tom, v čom spočívajú problematické zmeny, podľa môjho názoru kolidujúce s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. V prvom novelizačnom bode čl. 1 sa navrhuje dodatočne zmeniť práve citované ustanovenie zakladajúce a v tisíckach prípadov aj uplatnené právo na bezodplatné prevedenie pozemkov, pokiaľ možno v tej istej obci. A to zúžením na možnosť poskytnutia náhradných pozemkov len v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, čo samé osebe predstavuje zásadnú reštrikciu oproti už uplatneným a často aj priznaným nárokom. Ak v dobe uplatnenia nárokov sa zo zákona predpokladal súhlas reštituenta s prevodom náhradných pozemkov, prvý novelizačný bod čl. 1 uvažuje so zavedením zásadnej zmeny, keď nesúhlas bude mať za následok poskytnutie náhrady v peniazoch. Do tretice ďalší problém v jednom novelizačnom bode. Návrh novelizácie zákona 229/1991 nerieši časté prípady, ak sa v katastrálnom území, ako boli pôvodné pozemky reštituenta, nenachádzajú žiadne pozemky vo vlastníctve štátu. Oprávnená osoba bude súhlasiť s prevodom náhradných pozemkov v rovnakom katastrálnom území, ako boli jej pôvodné pozemky, len štát ich nebude vlastniť? Čo potom? Veď uplatnila právo a dokonca jej bol priznaný nárok na náhradu za pozemky rozhodnutím príslušného pozemkového úradu za úplne odlišných podmienok, čo na druhej strane predstavuje veľký počet záväzkov štátu vymáhateľných na vnútroštátnej úrovni, ale aj pred Európskym súdom pre ľudské práva.

    Obdobnú trojicu problémov ponúka vytvoriť návrh novelizácie zákona č. 503 z roku 2003 o navrátení vlastníctva k pozemkom v prvom novelizačnom bode v čl. 3. Tu je namieste vysloviť jednu poznámku. Viac ako desaťročná aplikačná prax federálneho reštitučného zákona mohla poučiť pri tvorbe nového právneho predpisu v roku 2003, ktorý zhodou okolnosti predložil vtedajší minister poľnohospodárstva Zsolt Simon. Na poučenie asi nebol v tej dobe záujem. Zúčastnení aktéri si zvolili cestu jednoduchého odkopírovania znenia zákona 229/1991, čím v právnej úprave v § 6 zákona 503 z roku 2003 opäť založili problematickú cestu poskytovania náhradných pozemkov. Citujem: "A to, ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada." V roku 2003 vláda navrhla, navrhla vtedajšia vládna väčšina v parlamente schváliť absolútne širokú možnosť poskytovania náhradných pozemkov. Dnes zhodou okolností ten istý pán minister predkladá výrazne reštrikčný novelizačný návrh, a to po uplatnení reštitučných nárokov, uplynutí zákonnej lehoty 31. decembra 2004, a dokonca aj rozhodnutí väčšiny reštitučných návrhov príslušnými pozemkovými úradmi a priznaní práva na náhradu oprávneným osobám.

    Dámy a páni, po uskutočnení celého uvedeného procesu pán minister navrhuje zmeniť svoj pôvodný návrh spôsobom zasahujúcim do nadobudnutých práv. Prechodné ustanovenia sú len pokusom zakryť retroaktivitu. Rovnako je nutné poukázať ešte na jednu zarážajúcu skutočnosť, ktorou je výška finančnej náhrady. Návrh novelizácie reštitučných zákonov na jednej strane až retroaktívnym spôsobom preferuje poskytnutie finančnej náhrady a výrazne zužuje možnosti pre poskytnutie náhradných pozemkov. Na strane druhej však všetky materiály parlamentnej tlače však statočne mlčia o výške tejto náhrady. To znamená výška finančnej náhrady pri zmene z menej dôležitého spôsobu poskytnutia náhrady na dominantný zostáva nezmenená. Čo uvedené prinesie občanom?

    Podľa môjho názoru doterajšia právna úprava poskytovania náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom je dostatočná, najmä rešpektuje doteraz nadobudnuté práva. Zákon 139/2010, ktorým sa dopĺňa zákon 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predloženým bývalým predsedom vlády Robertom Ficom, vytvoril dostatočný právny rámec pre vyváženosť uplatnenia práv reštituentov a potrebu transparentnosti pri poskytovaní náhradných pozemkov zo štátneho vlastníctva. Predovšetkým odstránil nejednoznačnosť v aplikačnej praxi a na to naväzujúcu časovú zdĺhavosť pri vybavovaní reštitučných nárokov oprávnených osôb.

    Zákon predovšetkým rozšíril okruh pozemkov, ktoré nie je možné vo verejnom záujme vydať ako náhradné pozemky, uvedenej oblasti rozšíril oprávnenie vlády rozhodnúť o neposkytnutí náhrad v určitých katastrálnych územiach alebo ich častiach. Rozšíril možnosť poskytnutia náhrady za nevydané pozemky v peniazoch, ktorej predchádzajúca možnosť, aby oprávnená osoba sama mohla navrhnúť náhradný pozemok. Upravuje stransparentnenie pravidiel pri poskytnutí náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom. Rovnako zaviedol stransparentnenie pravidiel prenajímania, predaja, zmeny a nadobudnutia nehnuteľnosti Slovenským pozemkovým fondom upravených nariadením vlády Slovenskej republiky. A nakoniec novelizácia doprecizovala systém parlamentnej kontroly nad činnosťou Slovenského pozemkového fondu, znižujúcej možnosť dohody viacerých politických garnitúr, ako tomu bolo pri podpise zmlúv o bezodplatnom prevode pozemkov vo Veľkom Slavkove na základe splnomocnenia vtedajšieho generálneho riaditeľa fondu Františka Hideghétyho.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, osobne mám zmysel pre pochopenie výberu problematiky činnosti Slovenského pozemkového fondu ako dobrej opozičnej témy v predvolebnej kampani. Pri všetkej úcte, nemám pochopenie pre retroaktívne legislatívne riešenie, ktoré narobí veľké problémy v konaniach pred Ústavným súdom a Európskym súdom pre ľudské práva. Ako všetci vieme, Ústavný súd vo svojich nálezoch viackrát poukázal na protiústavnosť retroaktívnych zákonov a jednak nezlučiteľnosť spätných zásahov legislatívnej činnosti Národnej rady do už nadobudnutých práv fyzických osôb s ústavným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, uznávam, že problematika súvisiaca s činnosťou Slovenského pozemkového fondu bola vždy považovaná za veľmi ťažkú tému. Vy, ako opozičný poslanec, ste využil každú príležitosť na to, aby ste sa dostali pred televízne kamery a všetko kritizovali. Dala sa preto očakávať vaša pripravenosť a možnosť, aj excelentné riešenie. Žiaľ, opak je pravdou. Za sto dní vo vládnej funkcii ste sa dopustili už tretieho prešľapu vo vzťahu k pozemkovému fondu.

    Prvým prešľapom bol návrh na výmenu vo vedení Slovenského pozemkového fondu, do čela ktorého sa mal pôvodne vrátiť bývalý riaditeľ fondu František Hideghéty. S jeho menom boli spojené viaceré kauzy. Ide o kauzu Čierna voda z rokov 2003 - 2004, keď sa dostala k lukratívnym pozemkom neďaleko Bratislavy firma ELME REAL, ktorá reštituentom ponúkala pomoc a následne odkúpila ich pozemky za 1,4 milióna korún. Hodnota pozemkov však mohla presiahnuť až 500 miliónov. Pochybnosti zostali aj v medializovanom prípade AGROPEC súvisiace s prenájmom pozemkov v katastrálnom území Želovce. Ďalšou kauzou, do ktorej bol pán Hideghéty zainteresovaný, bol prevod v Šalkovej, preverovaný Úradom boja proti korupcii. Ako som už spomenula, aj problematické zmluvy o prevode náhradných pozemkov vo Veľkom Slavkove boli uzavreté a podpísané na základe splnomocnenia tohto pána.

    Druhým prešľapom je, podľa mňa, predloženie do vlády a parlamentu návrh tohto zákona, novelizácie zákonov z oblasti poskytovania náhradných pozemkov reštituentov Slovenským pozemkovým fondom, ktorý v prípade prijatia poškodí občanov Slovenskej republiky a narobí veľké problémy v konaniach pred Ústavným súdom a Európskym súdom pre ľudské práva. Spôsob stiahnutia návrhu z rokovania minulej schôdze asi veľa naznačuje.

    Tretím prešľapom je nominácia a vymenovanie bývalej štátnej tajomníčky ministerstva hospodárstva za ANO Evy Šimkovej. Podľa médiami zverejnených informácií nominácia Evy Šimkovej vyvolala pochybnosti aj u koaličných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak sa pri hodnotení sto dní súčasnej vlády stala dominantnou charakteristickou téza pokus - omyl, nazdávam sa, že tento návrh novely bude skôr či neskôr zaradený práve do kategórie pokus a omyl. Omyl nielen váš, pán minister, ale aj omyl vlády, ktorá tento návrh pre možnú protiústavnosť vôbec nemala schváliť. Aby sa tento parlament nedopustil rovnakého omylu, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Fecko Martin, Golian Ján, pani poslankyňa Mária Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ďakujem pekne, že ste upozornili, ako ste super počas vášho štvorročného vládnutia pristupovali k našim reštituentom, ktorí, žiaľ, musím povedať, že na budúci rok 24. 6. 2011 budeme oslavovať smutné výročie, a síce 20. výročie odkedy bol zákon o pôde účinný a za dvadsať rokov sa tejto republike nepodarilo reštitučné nároky ukončiť.

    Pýtam sa, sme hodní našich predkov, našich otcov, našich mám, ktorí, keby sme sa im mali postaviť priamo do zrkadla, čo by sme im povedali? Čo sme tu robili za tých dvadsať rokov? Ja som tu aj štyri mesiace aj s topánkami, ako sa hovorí, ale pýtam sa vás, čo ste tu už viacej období, aj volebných, kde sme? Kde sme nechali tých obyčajných ľudí? To nie sú žiadni sponzori, mecenáši, to sú obyčajní ľudia, ktorým boli brané pozemky v rozhodnom období, sú to oprávnené osoby, ktorým, žiaľ, sa momentálne priznala takým spôsobom náhrada, že pokiaľ sa vopred na Slovenskom pozemkovom fonde nedohodnú, komu sa to dá, tak vôbec nie je riešený, ide na koniec. Iďte sa pozrieť, koľko takýchto nárokov doslova zostarnutých tam leží a ľudia si nevedia pomôcť. Žiaľ, je mi smutno, hovoríte, že meníme pravidlá hry počas hry. Nie. Vy ste to aj vo svojom vystúpení uviedli, keď ste hovorili, že ste novelizovali zákon v roku 2008. Áno, novelizovali ste ho tak, že tí, čo majú do 400 m2 a nad 5 000 korún, tak do 5 000 korún nebudú môcť dostať pozemky, len finančnú náhradu. Tak to je super. Zmenené pravidlo hry a ďalšie, keď ste 25. mája 2010 dali vládnym nariadením zoznam 119 katastrálnych území, kde sa nedá vydať náhradný pozemok. Tak ďakujem pekne s takýmito pravidlami. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Golian, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ja chápem vás ako opozičnú poslankyňu, že musíte takýmto spôsobom hovoriť, zvlášť po tom, čo sa posledné roky dialo v problematike reštitúcií. Je jasné, že tak, ako bolo povedané, tento proces je dlhodobý a nepodarilo sa ho úplne k spokojnosti nikoho uzavrieť. Ale tento pokus alebo tento návrh zákona sa snaží naozaj transparentným spôsobom túto problematiku riešiť. Slovo transparentnosť sa vo vašom celom, vaším celým vystúpením vinulo ako taká niť. Len, aká bola tá transparentnosť, ako sa uplatňovala? Vznikala úpravou zákonov. Správna rada. Správa rada musela vystupovať ako orgán. Je pravdou, že boli, mali zastúpenie tam, aj, mala tam zastúpenie aj opozícia, ale k čomu sa tá opozícia dostala? Nemohli ani informovať o tom, čo sa tam deje. Bola to skôr kamufláž, než skutočná transparentná politika. Určite len skromnosť vám zabránila v tom, keď ste spomínali tzv. kauzy z nášho obdobia, aby ste si spomenuli na kauzy ako bol Veľký Slavkov, Veľká Lomnica, Beladice a tak ďalej, ktoré boli úplne jasným a flagrantným porušením všetkých zákonov a vyhlášok, ktoré k tomu boli. Myslím si, že predložený zákon je dobrým pokusom a určite znemožní ďalšiemu špekulatívnemu nakladaniu s pozemkami. Ďakujem.

  • Posledná, ktorá sa prihlásila s faktickou poznámkou, je pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, vyjadrili ste vo svojom vystúpení istú pochybnosť pri zmene vydávania náhrad, ktorá môže byť na hrane, môžme povedať ústavnosti, tak ako vy ste to naznačili, ale len v tom prípade, ak by sme sa nepokúsili v zákone urobiť aj niektoré minimálne opatrenia. Chcem vám ale pripomenúť k vášmu vystúpeniu, že nárok, ak bol priznaný reštituentovi, ešte nezakladal nárok na presne stanovený pozemok, a preto táto zmena, ktorá je v tomto zákone, nijako neohrozuje reštituenta, že nemá nárok na priznaný pozemok alebo finančnú náhradu. Tak, ako bola vždy vysporiadavaná finančná náhrada, jej výška, tak budú aj všetci reštituenti, aj tí, ktorí ostali, uspokojovaní len podľa tej istej, tých istých pravidiel.

    Pani poslankyňa, keď ste zmenili zákon v minulom volebnom období, pri zmene zákona ste si dovolili vytvoriť a spracovať vo vláde aj nariadenie, ktoré išlo nad rámec zákona a podľa tohto nariadenia správna rada, ktorá doteraz fungovala, pripravovala aj návrhy. Táto vláda, súčasná vláda, musela tento zlý predpis, nariadenie zrušiť. Tento návrh vyzerá reštrikčný, ale aj ja chcem povedať, jednak za náš poslanecký klub, ale určite aj za všetkých kolegov z koalície, že sme o návrhu diskutovali a určite predložíme do druhého čítania pozmeňujúce návrhy, aby sme sa vyhli akejkoľvek pochybnosti nielen retroaktivity, ale aj netransparentného vybavovania jednotlivých reštituentov a budeme žiadať, aby boli vybavovaní tak, ako im reštitučný nárok vznikol od roku 1991 postupne...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem. Reagovať bude teraz pani poslankyňa Magda Košútová na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za všetky pripomienky od kolegov, len by som chcela pripomenúť také drobné veci. Pán Fecko, určite aj pán Golian, aj pani Sabolová si spomeniete, ako, alebo akú dlhú dobu bol počas minulého štvorročného obdobia funkčný Slovenský pozemkový fond. A nebolo to zásluhou len koaličných partnerov, pretože sa riešili veci z vášho ešte predchádzajúceho osemročného obdobia. Budem veľmi šťastná, keď sa konečne reštituenti dočkajú vybavenia svojich reštitučných nárokov, len budem pozorne sledovať, aké to bude, ako to bude transparentné a v akom časovom slede sa budú tieto konať. Ďakujem pekne.

  • Posledným, ktorý sa hlási do rozpravy, je pán spravodajca, v súlade s § 28 rokovacieho poriadku je to vystúpenie v rozprave. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, dámy, páni, Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Tento reštitučný proces bol nastavený v rokoch 1991 - 1992 a ani dnes nie je ešte ukončený. Od januára 2008 Slovenský pozemkový fond plní všetky reštitučné nároky do 5 000 starých slovenských korún, výlučne v peniazoch, kým reštitučné nároky nad 5 000 korún sú plnené prostredníctvom náhradným pozemkom. Všetci si dobre pamätáme kauzy z minula pri prideľovaní lukratívnych náhradných pozemkov pod Vysokými Tatrami vybranými reštituentmi. Nedá mi nespomenúť kauzu Veľký Slavkov, kvôli ktorej vtedy vláda menila zákon a to tak úspešne, že kauza sa zopakovala v podobe Veľkej Lomnice a Starej Lesnej. Tieto prípady upozornili na fakt, že dochádza k následnému zhodnoteniu pridelených náhradných pozemkov a k ich odpredaju. Takéto konanie jednoznačne navodzuje dojem, že dochádzalo ku klientelizmu. Viacerými zmenami zákona sa lukratívne zámeny pozemkov nepodarilo odstrániť, preto je potrebné zmeniť celý systém riešenia reštitučných nárokov a prideľovania náhradných pozemkov zjednodušiť a to tak, aby celý systém bol transparentný, ľahko vykonateľný, kontrolovateľný, čím sa odstráni korupčné prostredie.

    Predložený návrh zákona obsahuje takúto zmenu systému, a tak sa zabezpečí odstránenie špekulatívneho vydávania náhradných pozemkov mimo katastrálneho územia, v ktorom nárok vznikol. Ďalšia zmena, ktorá celý proces sprehľadní, je, že ak náhradný pozemok nie je možné vydať, bude vysporiadanie reštitučného nároku riešené zaplatením finančnej náhrady za pôvodné pozemky. Som toho názoru, že takáto zmena naozaj sprehľadní celý proces reštitúcií a prispeje k ukončeniu korupčného prostredia. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Pretože to bolo vystúpenie v rozprave, je možné podávať aj faktické poznámky. Hlásia sa s faktickými poznámkami pani poslankyňa Mária Sabolová, pani poslankyňa Magda Košútová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Reagovať teraz bude pani, najskôr pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči. Poprosím zapnúť najskôr pani poslankyňu Sabolovú, až potom Košútovú.

  • Mám sa prihlásiť? Už mám, už mám, ďakujem pekne. Ja by som len chcela práve doplniť to záverečné slovo pána poslanca, keď hovoril o finančnej náhrade. Keď sme si robili teraz a požiadali pána ministra o akýsi prehľad reštitučných nárokov, asi zo 70-tisíc ešte nevybavených reštitučných nárokov bolo možné a mali to aj bývalé vlády, ale aj minulá vláda, keď už sa tak obhajuje, ako chcela transparentne riešiť veci, mohla vybaviť 56-tisíc žiadostí reštitučných, kde je možná len finančná náhrada, pretože ide o taký rozsah a rozmer, kde iná náhrada nie je možná. Pýtam sa, prečo sa toto neurobilo za posledné obdobie? Ja si myslím, že asi to na poznámku stačí. Je na škodu veci, skutočne, za dvadsať rokov, že...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Prosím vás, dajte ešte minútu pani poslankyni, lebo tam naskočila iba jedna minúta pôvodne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Že je na škodu veci, že reštituenti neboli od začiatku, a že v zákone ani za jednej vlády nebola podmienka, aby boli reštituenti vybavovaní podľa toho, ako im vznikol reštitučný nárok, ako bolo vydané rozhodnutie. O toto sa určite pokúsime v druhom čítaní a pevne verím, že pri takomto legislatívnom procese, ak sa nám toto podarí, aj ten výkon v Správnej rade bude transparentný a nebudeme sa musieť hanbiť za to, akým spôsobom budú ukončené reštitučné nároky v krátkom čase.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

  • Pán kolega, je pre mňa úsmevné, že tu stále hovoríte vy o Veľkom Slavkove, pretože treba si spomenúť kto naštartoval tento proces Veľkého Slavkova a kto za ním stál. Nechápem, prečo to vyčítate minulej vláde.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán minister, ako navrhovateľ zhodnotíte rozpravu? Áno, v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, reštitúcia, tak ako to tu odznelo, je dvadsaťročný problém v tejto krajine. Až niekedy žasnem nad tým, ako ľahko prejdeme nad vecmi, ktoré majú súvislosti a snažíme sa ich zmiesť, resp. spájať do rôznych konfigurácií a podôb, ktoré vôbec nedávajú žiadny zmysel. Práve účelovo tak ako komu práve vyhovuje tento proces. Je faktom, že tento reštitučný proces, tak ako pán Fecko uviedol, mal pôvodne riešiť a rieši navrátenie pôvodného vlastníctva k pôde. Pani kolegyňa Košútová vo svojom prejave ste sa dotkli, že tento návrh zákona bude retroaktívny, po dvadsiatich rokoch mení podmienky plnenia, a to spätne, zúži možnosť reštitúcií, ale dovoľte, aby som ja položil otázku. Nebola to vládna koalícia pod vedením Roberta Fica, ktorá predložila návrhy zákona, ktoré toto všetko urobilo doteraz? Vtedy nikto zo súčasnej opozície, ktorý sedel v týchto laviciach, nemal problém? Vtedy ste aj vy osobne hlasovali za tie návrhy zákonov. Vďaka tým návrhom zákonov mohla vzniknúť kauza Veľkej Lomnice, či Starej Lesnej, či Beladíc. Pretože pokiaľ by bolo naplnené to, čo Robert Fico a predchádzajúca vláda tvrdila, tak tieto kauzy nemali čo vzniknúť. A predsa vznikli. To znamená, ale pokiaľ sa bavíme o retroaktivite, že menia sa pravidlá posudzovania, atď.

    V každom prípade dovoľte, aby som upriamil pozornosť na prijatý zákon 523/2007 a 571//2007. Neboli to tie zákony, kde ste zaviedli pre skupinu reštituentov do 5 000 korún, že oni nemajú nárok na možnosť voľby? Oni nemajú nárok. Oni majú nárok len na finančné vysporiadanie. Potom, akým spôsobom tento návrh zákon eliminuje? Tento návrh zákona jasne definuje, že každý reštituent má právo na náhradu, na pôdu v katastri, kde pôvodný nárok vznikol. V obci, a s tým súhlasím, čo povedala pani kolegyňa Sabolová, aby sme riešili istú časovú postupnosť, aby žiadna pochybnosť o tom, že komu patrí a komu nepatrí. Aby každý špekulant, ktorý si nakúpil alebo zaobstaral zmluvou o budúcej zmluve od drobných reštituentov a scelil reštitučný nárok a teraz ho žiada niekde na druhom kúte Slovenska vydať, aby sme tento proces urobili. Ale takémuto procesu sa nikdy žiadna vláda nezaviazala. Žiadny takýto právny nárok neexistuje. Ani ústavný nárok na to neexistuje.

    A treba si spomenúť na celý ten proces. Ten proces je v tom, že uplatníte si nárok na pozemkovom úrade. Pozemkový úrad vyhodnotí, či vám môže vrátiť pôvodný pozemok alebo nie. Pokiaľ nie, máte nárok na náhradu. Pozemkový úrad vypočíta výšku náhrady. Do tohto procesu od roku 1992 nikto nezasahuje. Je presne taký istý, práve preto, aby ústavná rovnosť každého žiadateľa na ten istý nárok bol zachovaný. Ďalší proces, ktorý začína za týmto krokom, je krok jeho vysporiadania alebo resp. poskytnutia náhrady. A tá náhrada môže byť v podobe finančnej a hmotnej. Podoba hmotná je pozemok. Tento vládny návrh zákona smeruje cieľ, aby sme hmotné plnenie obmedzili a nedali na ľubovôľu úradníkov, rôznych nominantov, ale striktne do zákona. Každý reštituent môže mať reštitúciu plnenú čo najbližšie k tomu, kde pôvodný reštitučný nárok vznikol. No a čo v tom prípade, keď tam pozemok štát nebude vlastniť? Na to zákon pamätá. Pokiaľ nemá pôdu, tak nemôže dať, ale to plnenie bude stále zabezpečené aj finančnou podobou. To znamená, že tento zákon nie je ani protiústavný, ani retroaktívny, ale chce odstrániť všetky tie nedostatky, kde vláda Roberta Fica urobila obrovské prešľapy. A tými obrovskými prešľapmi sú, že vláda Roberta Fica politickým rozhodnutím si zobrala tú trúfalosť a rozhodla o 119 katastroch, kde nie je možné poskytnúť reštitučný nárok. Bez žiadnej argumentácie, bez žiadneho odôvodnenia, bez žiadneho vysvetlenia občanom. Jednoducho, lebo sa vláda Roberta Fica rozhodla, a bác. Toto je riešenie? Je riešenie, že nariadením vlády vláda Roberta Fica prijala, že je možné plniť reštitúcie aj v susediacom okrese, keď to zákon neumožňuje? Tak potom treba stanoviť také pravidlá, aby ani vláda, ani úradníci nemohli vybočiť a dajme reštitučný nárok niekomu, kto má na to nárok tam, kde bol. Keď nárok vznikol v Humennom, tak dostane v Humennom, poprípade v susediacich obciach, ale nie vo Vysokých Tatrách, nie v Bratislave, ani naopak. Ten nárok bol tam, pôvodný. Aký je problém s tým, aby ten nárok tam vznikol? A zaviesť pravidlo ako navrhla pani Sabolová. Pani kolegyňa, ja som otvorený takému prístupu, aby sme riešili aj istú časovú postupnosť. Že ten, ktorý tam má žiadosť niekoľko rokov, možnože desať rokov, možnože viac, a nemá ho plnené, tak ho vysporiadajme a bude to tlak aj na samotný Slovenský pozemkový fond a jeho pracovníkov, aby dodržiavali časovú postupnosť. Tak ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, tak aby boli plnené, samozrejme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa vás, pán spravodajca, či chcete v záverečnom slove ešte niečo dodať. Nie. Či áno. Nie. Takže, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime ďalej k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Máte ho ako tlač 129 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 106. Prosím teraz ministra kultúry a cestovného ruchu pána Daniela Krajcera, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a to na základe programového vyhlásenia vlády a na základe uznesenia vlády k návrhu krátkodobých štrukturálnych opatrení vlády Slovenskej republiky.

    Vo svojom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, že na jednej strane odstráni nezmyselné reštrikcie v súčasnom znení zákona, najmä vo vzťahu k menšinám a na druhej strane zabezpečí ochranu štátneho jazyka. To aj je v súčasnom návrhu novely zákona o štátnom jazyku zakomponované. Treba povedať, že vláda Slovenskej republiky tento návrh schválila jednomyseľne.

    Účelom teda je odstrániť niektoré pretrvávajúce nedostatky v texte zákona o štátnom jazyku, ktoré spôsobujú interpretačné ťažkosti pri praktickej aplikácii ustanovení tohto zákona a ako som spomenul aj viaceré nezmyselné reštrikcie. Koniec koncov viaceré z nich nám boli vytýkané aj zo strany rôznych medzinárodných organizácií. Môžem len zmieniť, že na stretnutí s vysokým komisárom OBSE pánom Vollebaekom som informoval o návrhu novely zákona o štátnom jazyku. Vnímal predložený návrh a zmeny, ktoré sú v ňom obsiahnuté, pozitívne. V návrhu sa zároveň výrazne zmierňuje spôsob, akým sa budú uplatňovať sankčné opatrenia, pričom ustanovenia o pokutách sa v zákone zachovávajú. A to v záujme vymožiteľnosti práva, najmä v prípadoch úmyselného a pokračujúceho porušenia zákona, ktoré ohrozuje základné právo občanov na prístup k dôležitým informáciám v štátnom jazyku. Nejde teda o nástroj priamej represie, ale ide o krajný prostriedok, ktorý má slúžiť na vymožiteľnosť jednotlivých ustanovení tohto zákona. Konkrétne ide o dve oblasti, ktoré sú definované v príslušnom ustanovení o sankciách. Týka sa to informácií verejnej správy určených pre verejnosť a zároveň informácií, ktoré sa týkajú života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov. Domnievame sa, že v týchto oblastiach má byť zachované právo, s čím súhlasí aj pán predseda MOST-u pán Bugár, právo občanov na informácie v štátnom jazyku.

    Zmeny zákona o štátnom jazyku sú navrhnuté tak, aby samotný zákon mohol naďalej plniť svoj základný cieľ, ktorým je ochrana štátneho jazyka a aby sa súčasne garantovalo právo príslušníkov národnostných menšín na používanie vlastného jazyka. Vláda Slovenskej republiky, ako som už spomínal, jednomyseľne alebo jednohlasne schválila predložený návrh zákona na svojom mimoriadnom rokovaní 24. septembra roku 2010. Dámy a páni, týmto vás chcem požiadať, aby ste predložený návrh zákona v prvom čítaní podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto, ktoré je určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ctení hostia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej 15-dňovej lehote pred konaním schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Obsahuje informáciu o finančnom dopade na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3, písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. septembra 2010 č. 106 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 24. novembra 2010. Vážený pán podpredseda ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za úvodné slovo. Chcel by som vás informovať, že do rozpravy písomnou formou sa za poslanecké kluby prihlásili nasledovní páni poslanci. Za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia pán poslanec Marek Maďarič, za poslanecký klub SNS pán poslanec Rafael Rafaj, za poslanecký klub MOST - HÍD László Solymos a ďalej sa prihlásili písomne ešte pani Edita Pfundtner z poslaneckého klubu MOST - HÍD a pán Dušan Čaplovič z poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia. Po ich vystúpeniach potom bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Marek Maďarič, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi v prvom čítaní zaujať k vládnemu návrhu zmien v zákone o štátnom jazyku všeobecné stanovisko. Navrhovaná novela zákona o štátnom jazyku je vecne neodôvodnená, obsahovo chybná a politicky škodlivá. Dôvodom tejto novelizácie nie je ani ochrana štátneho jazyka, ani lepšia vymožiteľnosť práva na informácie v štátnom jazyku, dokonca ani odstránenie údajného strachu, čo som častokrát počul, alebo reštrikcií voči občanom, ktoré spomínal pán minister.

    Skutočnými dôvodmi sú úzko politické záujmy strany MOST - HÍD v súboji o voliča s mimo parlamentnou SMK a ilúzia, že takýmto bezdôvodným splnením požiadaviek v Budapešti sa reálne zlepšia slovensko-maďarské vzťahy. Pretože je to skutočnosťou, že to, čo Budapešť a maďarská politika nedosiahli neuveriteľne mohutnou, agresívnou a lživou kampaňou proti Slovensku a nášmu zákonu, to dostáva teraz Budapešť od vlády Ivety Radičovej zadarmo a na tácke a na úkor práv občanov Slovenskej republiky, na prístup k informáciám vo verejnom styku aj v štátnom jazyku.

    Zmeny v zákone sa prezentujú ako niečo, čo zbaví občanov reštrikcií a strachu. Neviem o tom, že by sa dnes občania tohto zákona báli, ale viem, že v čase prijímania dnešného znenia zákona, a možno aj krátko po jeho prijatí a účinnosti, mohli strach mať. No, nebol to strach zo zákona, ale z klamstiev, ktoré sa o zákone, a o tom čo obsahuje, tvrdili. Keď boli naši občania najmä zo strany maďarských politikov a médií zahlcovaní informáciami, že bežní ľudia budú dostávať pokuty, dokonca ak nebudú hovoriť spisovne, že ani na ulici sa nebudú môcť rozprávať v materinskom jazyku, že budú zakázané omše v menšinových jazykoch, že lekár bude musieť hovoriť s pacientom iba po slovensky. Tohto sa báli tí občania, ktorí takýmto klamstvám uverili. A prečo by neuverili, keď to tvrdili ústavní činitelia Maďarskej republiky a, žiaľ, aj niektorí ústavní činitelia Slovenskej republiky.

    Prax zákona však ukázala, že to bol strach neopodstatnený. Nové znenie zákona neprinieslo na jednej strane zásadné problémy a na druhej strane začalo pozitívne pôsobiť tam, kde dovtedy napr. úradné oznamy neboli občanom Slovenskej republiky poskytované aj v štátnom jazyku. A začali sa tieto pozitívne zmeny dokonca bez nutnosti upozorňovať v zmysle zákona, alebo začínať správne konanie. Spomeňte si na viaceré prípady z obcí na slovenskom juhu, kde zrazu stačila požiadavka občana a v obecnom rozhlase sa začalo hlásiť už aj po slovensky a spomeňte si na tak trochu udivené komentáre niektorých starostov z týchto obcí, keď takúto nápravu urobili ako vysvetľovali dovtedajšiu prax, že oni sa domnievali, že poskytovať občanom informácie aj v slovenskom jazyku nie je potrebné, pretože veď tých 15, možno 30, 20, podľa toho o akú obec išlo, percent občanov slovenskej národnosti predsa rozumie po maďarsky.

    Preto tvrdím, že v tom podstatnom, čo prináša súčasná predložená novela zákona je vecne neodôvodnená. Naopak, viacerými navrhovanými zmenami, ak nezlikviduje, tak významne zníži vymožiteľnosť práva na informácie v štátnom jazyku. Z tohto dôvodu ju považujem za obsahovo chybnú a detailne sa tomuto budem venovať v druhom čítaní, pokiaľ návrh prejde do druhého čítania.

    Politickú škodlivosť tohto návrhu som už naznačil. Slovenská republika bola atakovaná nielen bilaterálne, ale aj v Európskom parlamente, v Rade Európy, maďarská loby vyvíjala snahy, aby sa naším zákonom zaoberal americký kongres. Ani v jednom prípade však nebola maďarská strana úspešná. Slovenská republika si obhájila zákon aj z obsahovej stránky na úrovni vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín. Zákon vo všeobecnosti zhodnotil ako štandardný, sankcie ako možné a spokojnosť vyjadril aj s vykonávacími predpismi, ktoré odporučil pripraviť vzhľadom na deklarované obavy maďarskej menšiny. Aj preto Slovenská republika sama aktívne a so sebadôverou požiadala o stanovisko Benátsku komisiu. A tu sme pri prvej fatálnej politickej chybe.

    Aké stanovisko teraz asi zaujme Benátska komisia, ak slovenská vláda návrhom novely zákona dáva de facto za pravdu maďarskej strane, že zákon je zlý a treba ho zmeniť. Je tu vôbec teoretická šanca, že Benátska komisia sa postaví proti v súčasnosti zhodnému názoru dvoch strán? Asi ťažko. A, naozaj, sa pýtam, pán minister, prečo Slovenská republika nepočkala aspoň na zverejnenie stanoviska Benátskej komisie? Prečo takýmto spôsobom podrazila pozíciu Slovenskej republiky? Naozaj, vláda Ivety Radičovej podráža touto novelou Slovenskú republiku, ale aj v širšom zmysle. Zákon o štátnom jazyku sa vďaka maďarskej strane stal takmer medzinárodným problémom, hoci sa týka výlučne Slovenskej republiky. A slovenská diplomacia druhý raz v histórii po spore o Gabčíkovo dokázala obhájiť vec a záujmy Slovenskej republiky. Preto nás teraz v Budapešti chvália, preto to potľapkávanie pána Dzurindu, pretože sme im v spore, ktorý prehrali, dali za pravdu, naivne si mysliac, že docielime nejaké ústupky v maďarskom zákone o dvojakom občianstve. Mimochodom, to je tiež zásadná chyba našej diplomacie, myslím, že aj našej pani premiérky, keď tento maďarský zákon siahajúci na našich občanov dovolíme dávať na tú istú úroveň ako zákon o štátnom jazyku, ktorý je naším vnútroštátnym predpisom.

    V niečom však tento maďarský zákon o dvojakom občianstve súvisí s naším zákonom o štátnom jazyku. Maďarský zákon totiž otvorene odhaľuje zámer privlastniť si maďarské menšiny v susedných štátoch ako svojich občanov, dostať ich pod svoju jurisdikciu. Tým súčasne odhaľuje príčinu zúrivého odporu Maďarska proti nášmu zákonu o štátnom jazyku, pretože ten by na území Slovenska, aj na jazykovo zmiešanom území, zabezpečil, že informácie pre občanov by boli dvojjazyčné, to znamená aj v štátnom jazyku. Takže odpor Budapešti nebol kvôli údajnému oslabeniu menšinových práv, ale kvôli tomu, že by boli občania Slovenskej republiky vo väčšej miere ako dovtedy konfrontovaní vo svojom štáte aj so slovenským, čiže štátnym jazykom a nemuseli by sa už Slováci ocitnúť v situácii, kedy musia komunikovať, alebo prijímať informácie na území Slovenskej republiky v maďarčine.

    Na záver, pán minister, dovoľte mi zopakovať, že skutočný zámer a účel vládneho návrhu zákona smerom dovnútra je vyhovieť úzkej straníckej agende strany MOST - HÍD na úkor práva všetkých občanov Slovenskej republiky. Účelom smerom von je ilúzia, že týmto spôsobom zlepšíme vzťahy s Maďarskom. Ubezpečujem vás, že maďarská politika, slabosť a ústupčivosť neoceňuje a neocení, takže výsledkom už teraz je, že ste Slovensku podrazili nohy a oslabili jeho pozíciu. Ďakujem vám za pozornosť, verím, že viacerí z vládnej koalície sa aspoň zamyslíte nad tým, čo som povedal a možno niektorí sa aj vnútorne zahanbíte.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maďariča sa prihlásili pán poslanec Ondrej Dostál, Jozef Viskupič, Martin Poliačik. Celkom traja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Maďarič, zákon je zlý a treba ho zmeniť. To nie je žiadne podrážanie pozície Slovenskej republiky, to je jednoducho priznanie si reality. A táto novela nie je niečo, čo by dostala Budapešť od vlády Ivety Radičovej, je to niečo, čo dostanú všetci občania Slovenskej republiky od vlády a od parlamentu. A operujete tu stále a opakovane, aj v minulosti, aj teraz, právom na prístup k informáciám aj v štátnom jazyku. Veľmi by ma zaujímalo, kde je koncipované takéto právo, lebo v slovenskej ústave takto definované právo neexistuje.

    V čl. 26 ods. 1 slovenská ústava zakotvuje slobodu prejavu a právo na informácie a v čl. 26 ods. 5 hovorí o tom, že orgány verejnej moci, zdôrazňujem orgány verejnej moci, majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Čiže, táto povinnosť sa vzťahuje na orgány verejnej moci a ak tomu zodpovedá nejaké právo občanov, tak je to právo občanov mať informácie od orgánov verejnej moci, nie od súkromných inštitúcií. A chcem pripomenúť, že čl. 26 obsahuje aj ods. 4, ktorý hovorí o tom, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Zákon o štátnom jazyku zasahuje do slobody šírenia informácií nad tento rámec, nad rámec, ktorý je vymedzený v čl. 26 ods. 4 ústavy.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Maďarič, exminister kultúry, vy ste tu spomínali opäť a znova Budapešť, jej záujmy, neviem odkiaľ beriete tie informácie. Pri rokovaní s ministrom o tomto zákone som bol, žiadna Budapešť, ani nikto sa tam nezúčastňoval. Táto vec existuje, proste, ja fakt nechápem, kde beriete vôbec argument na to, že niekto niekomu podráža nohy. Vy ste podrazili nohy Slovenskej republike, lebo váš návrh zákona a bol som vtedy v Londýne, spôsoboval medzinárodnú hanbu tejto republike, spôsoboval hanbu do tej miery, že...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Môžte sa ukľudniť, páni poslanci? Ja rozprávam, neskáčem vám do reči. Spôsoboval takú hanbu, že doteraz musí daný zákon posudzovať Benátska komisia. A vôbec, kde beriete drzosť hovoriť o tom, že Benátska komisia, že sme jej nechali, mali nechať právo rozhodnúť. My máme právo opravovať vlastné zákony, ktoré sú zlé. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou prihlásený k predrečníkovi je pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Pán kolega, mám takú skúsenosť, že kdekoľvek sa na svete pohnem, kdekoľvek som cestoval, v akejkoľvek sociálnej skupine som sa ocitol, tak percento blbcov je vždycky rovnaké. A odvtedy tvrdím, že dobre zmýšľajúci nezávislý človek by nemal sa nikdy obracať proti Rómom, proti Maďarom, proti bielym, žltým, čiernym, proti homosexuálom, ale vždycky by sa mal otočiť proti blbcovi, lebo to je jediný boj, ktorý treba zviesť v kultivovanej spoločnosti. Máte pravdu v tom, že je potrebné naprávať vzťahy s Maďarskom. Ako malý štát v strede Európy potrebujeme silných partnerov okolo seba, lebo len ako Vyšehradská štvorka napríklad vieme mať silné a rozhodujúce slovo pri tom, ako bude vyzerať v budúcnosti Európska únia. Ale tento zákon nesmeruje k tomu, aby sme nadŕžali blbcom z druhej strany. Tento zákon tu ani nie je kvôli tomu, aby blbci na našej strane mohli opäť vyťahovať maďarskú kartu. Tento zákon je tu iba kvôli tomu, aby sa konečne upravili pravidlá a aby rovnováha medzi ochranou štátneho jazyka a možnosťami menšín používať ten svoj bola nastolená, aby rozumné slovo prevládlo nad nacionalistickými a nič nehovoriacimi drístami. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky teraz bude reagovať pán poslanec Marek Maďarič. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Takže, podľa pána poslanca Dostála, neexistuje právo na informácie v štátnom jazyku. Pán poslanec, myslím, že tento názor plne vysvetľuje vašu pozíciu a vaše stanovisko k danej téme. Pán poslanec Viskupič, možno ste naozaj v tom Londýne sa venovali neviem čomu, možno štúdiu príliš, a nemali ste možnosť sledovať naozaj veľmi nekorektné útoky a zavádzajúce informácie z Budapešti, z maďarskej politiky od Zsolta Németha, od vtedajšieho premiéra Bajnaiho, od prezidenta Sólyoma, od Kingy Gőnczovej a tie ich informácie boli lživé. Jednoducho, zavádzali v záujme zdiskreditovať tento zákon v očiach medzinárodnej verejnosti. Takže, mohli si myslieť aj v Londýne, že je to naša hanba, ale boli konfrontovaní so silnou maďarskou loby, so schopnosťou tvrdiť o našom zákone to, čo som povedal aj vo svojom vystúpení, že omše nebudú v menšinových jazykoch, že budú pokutovaní obyčajní ľudia a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho, bol tu silný atak z maďarskej strany na náš vnútroštátny predpis, ktorý sa nedotýka občanov Maďarskej republiky. Benátska komisia sa nemusí tým zaoberať. Som povedal, že my, slovenská strana, vláda Roberta Fica, sama dala podnet, aby Benátska komisia zaujala stanovisko. To je rešpektovaná inštitúcia, pretože si veríme v tom, že ten zákon je v poriadku a naozaj nechápem, prečo sme si nepočkali na výsledok.

    A pán Poliačik, vo vašich príspevkoch slová ako blbec, chrapúň, drísty, ma oprávňujú povedať, že nebudem komentovať vaše ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Vzhľadom na skutočnosť, že je 16.59 hod. už za chvíľu, predpokladám, že pán Rafaj má dlhšie vystúpenie ako na minútu. Prerušujem rokovanie, v tomto prípade vyhlasujem prestávku. Hlasovať budeme o 17. 03 hod., poprosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, nech sa dostavia do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste si sadli na svoje miesta. Páni poslanci, trošku väčší kľud. Pán poslanec Galis, páni poslanci z SDKÚ, prosím vás, sadnite si na svoje miesta, vytiahnite hlasovacie karty, všetci poslanci, lebo systém zas nám trošku urobil radosť. Môžte zasunúť naspäť a ideme, páni poslanci.

    Pristúpime k hlasovaniam. Predtým dovoľte, aby som vás informoval v mene predsedu Národnej rady o výsledku na rokovaní grémia. Bolo dohodnuté, že hlasovania, ktoré boli doteraz o 11.00 hod., posunieme na 11.30 hod., keď chcete, samozrejme, môžem vás informovať aj o dôvodoch, lebo vždy, áno, tak vás budem informovať. Vždy, keď dokončíme hlasovanie, ktoré začneme o 11.00 hod., tak trvá to dosť dlhú dobu, kým sa poslanci upokoja a môžme pokračovať v rokovaní. Hlasovanie, samozrejme, by sme mali vždy končiť o 12.00 hod. s tým, že čo nestihneme, teda dá sa povedať v tom 30-minútovom intervale, tak to sa presunie na hlasovanie na 17.00 hod.

    Ďalej sme hovorili, ale to potrebuje súhlas Národnej rady, že návrh na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu, by sme mohli prerokovať dnes. To znamená, že by sme mohli dnes po odhlasovaní všetkých prerokovaných vecí, hlasovať aj o tomto bode programu. Pýtam sa či je všeobecný súhlas s týmto bodom, aby sme prerokovali...

  • Ruch v sále.

  • Nie? Je? Áno, dobre, ďakujem pekne a zároveň chcem vás informovať, to je posledná informácia. Podpredseda vlády a minister dopravy pán Figeľ listom požiadal o zaradenie bodov schváleného programu 52 až 54 a bodu 65 na štvrtok 21. októbra na 9.00 hod. To sú vládne návrhy zákonov. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme tieto body prerokovali vo štvrtok ráno o 9.00 hod. Je, alebo nie je?

  • Ruch v sále.

  • Nie. Takže o tomto bode programu, teda o presunutí bodu 52 a 54 a bodu 65 na štvrtok na 9.00 budeme hlasovať, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 79, proti 24, zdržalo sa 35 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto body sme presunuli na štvrtok 21. októbra 2010 na 9.00 hod.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu, najskôr o tlači 107, to je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Spravodajkyňou je členka navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru pani poslankyňa Jana Dubovcová. Nech sa páči, uveďte jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Madeja, ktorý majú poslanci na stole.

  • Ruch v sále.

  • Pani spravodajkyňa, toto nemôžu mať na stole.

  • Prepáčte. O procedurálnom návrhu, ktorým navrhol, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu nepokračovať v prerokovaní tohto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 65, proti 78 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Madeja, ktorým navrhuje, aby návrh zákona bol vrátený vláde na dopracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa o vrátení tohto návrhu zákona na prepracovanie vláde.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 65, proti 77, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že ani tento procedurálny návrh Národná rada neschválila.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 odstavec 3 písmeno c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa o návrhu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. Pán poslanec Burian.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 63, 2 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada posunula tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 79, proti 1, zdržalo sa 64 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu pred druhým čítaním.

    Teraz nasleduje v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tlač 59.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorým je navrhnuté, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že v rokovaní o tomto návrhu zákona nebude pokračovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu nepokračovať v rokovaní tohto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 66, proti 78.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorým sa navrhuje, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti predmetný návrh zákona predklateľovi na dopracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o vrátení tohto návrhu vláde na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 66, proti 77, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, ďalej.

  • V priebehu rozpravy boli podané dva pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, preto, pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali hlasovať najskôr o skrátení lehoty podľa § 84 ods. 4 rokovacieho poriadku, to znamená, aby sa dnešný deň, v ktorom boli pozmeňovacie návrhy podané, vznesené, aby sa o nich mohlo aj hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 105, proti 15, zdržalo sa 20 poslancov a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada súhlasila s tým, aby sme tieto pozmeňujúce návrhy prerokovali bez dodržania 24-hodinovej lehoty.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Roberta Madeja, ktorý majú poslanci na stole.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64, proti 75, zdržali sa 3, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh Národná rada neschválila.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Ondreja Dostála, ktorý majú poslanci na stole.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Áno, tak ako pán poslanec žiadal, o všetkých bodoch naraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh 77, proti 34, zdržalo sa 32 poslancov.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Dostála sme schválili.

    Ďalej, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania. Dajte hlasovať o zákone ako o celku, bez odporúčania gestorského výboru.

  • Budeme hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 78, proti 63, 3 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Konštatujem, že nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Konečné hlasovanie, váš návrh, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru nie je. Existuje len informácia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 63, zdržal sa 1 a 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

  • Teraz prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Igora Sidora, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, tlač 55. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 55.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Košútová a navrhla, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 63, proti 77, zdržali sa 2 a 1 nehlasoval.

    Procedurálny návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 odsek 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 77, proti 63 poslancov, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči, výbory, lehoty.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 77, proti 6, zdržalo sa 58 poslancov, 1 nehlasoval. Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

    Pristúpime k

    návrhu na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 142 a návrh výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vám bol rozdaný ako tlač 143.

    Dávam slovo teraz predsedníčke výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Márii Sabolovej, aby návrhy uviedla a súčasne ju prosím, aby podala informáciu o výsledku prerokovania týchto návrhov vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, predkladám správu výboru na návrh na odvolanie členov Rady a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu a podľa § 35a ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Nebudem čítať celý návrh zákona, návrh máte v laviciach.

    Činnosť a hospodárenie Slovenského pozemkového fondu kontroluje 11-členná Rada. Členov Rady volí a odvoláva Národná rada, a to zo šiestich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady. Predkladám na návrh výboru, predkladám v spravodajskej správe informáciu: vláda Slovenskej republiky predložila 18. októbra návrh na odvolanie členov Rady, ktorých volí Národná rada. Sú to: Mária Fridrichová, Ján Tuček, Anton Martvoň, Viliam Hoferica, Jozef Kubinec a Jozef Lalo. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo dnes na svojej schôdzi prerokoval vládny návrh vlády na odvolanie a vo svojom uznesení č. 20 odporučil Národnej rade, aby odvolala podľa § 35 ods. 1 zákona č. 330/1991 na návrh vlády týchto šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Mená som prečítala. Členmi Rady Slovenského pozemkového fondu sú aj navrhnutí členovia výborom Národnej rady, boli nimi doteraz Jozef Štefkovič, Dagmar Jenisová, Martin Píry. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie rokoval o návrhu a uznesením č. 21 zo dňa 19. októbra 2010 odporučil Národnej rade, aby odvolala podľa § 35a ods. 1 zákona č. 330/1991 na návrh výboru členov Rady Slovenského pozemkového fondu, ako som ich prečítala vyššie.

    Navrhujem, aby sme v procedurálnom hlasovaní odvolanie členov Rady fondu, ktoré navrhuje vláda, aj ktoré navrhuje výbor, hlasovali verejne. Umožňuje to volebný poriadok čl. 1 ods. 3. V druhom navrhuje v spoločnej, teda, správe výboru, vláda dňa 18. októbra predložila návrh na voľbu šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, sú nimi Zoltán Kovács, Jozef Krško, Ján Mrva, František Sojka, Antónia Mikulíková a Jozef Bolješik. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dnes prerokoval návrh vlády na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu a uznesením výboru č. 20 konštatoval, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008, ktorými sa mení zákon č. 330/1991, zároveň odporučil Národnej rade, aby konštatovala, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, aby Národná rada zvolila podľa § 35a ods. 1 na návrh vlády šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu a po b) aby v súlade s čl. 2 volebného programu o voľbe a odvolávaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu, kedy predsedníčka výboru požiadala poslancov zvolených za jednotlivé politické strany a politické hnutia, aby nominovali svojich kandidátov na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu, do stanoveného termínu predložili svoje návrhy. Mená kandidátov sú nasledovné: Ing. František Haník, MVDr. Peter Štefanko, Ing. Peter Stanko, doc. Ing. Ján Ilavský a Peter Marčulinec.

    Nomináciu za politické strany máte v prílohe a v správe, ktorú máte na stole. Výbor Národnej rady prerokoval predložené návrhy a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a výbor vo svojom uznesení č. 21 z 19. októbra odporúča Národnej rade, aby konštatovala, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a zvolila podľa § 35a ods. 1 zákona 285/2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 na návrh výboru piatich členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Opäť podľa volebného poriadku Národnej rady pre voľbu a odvolávanie členov Správnej rady pozemkového fondu alebo Rady Slovenského pozemkového fondu odporúčam, aby sme o kandidátoch hlasovali verejne. Odporúčanie podložím aj tým, že návrh vlády je šesť mien na šesť nominácií a návrh z výboru na základe nominácie politických strán je päť kandidátov na päť nominácií. V prípade, že v prvom kole, ale keďže, ak prejde voľba verejná, nemusíme odhlasovať teda v druhom kole, ale ak bude musieť byť druhé kolo, vykoná sa z počtu všetkých navrhovaných kandidátov, ktorí neboli zvolení. Ďakujem pekne. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, najskôr budeme hlasovať o odporúčaní gestorského výboru, aby sme o odvolaní a voľbe členov Rady hlasovali verejne. Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 139, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že spôsob voľby sme schválili.

    Nech sa páči, pani predsedníčka výboru, môžme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Prvé hlasovanie. Národná rada odvoláva podľa § 35a ods. 1 zákona č. 330/1991 na návrh vlády predložených kandidátov Máriu Fridrichovú, Jána Tučeka, Antona Martvoňa, Viliama Hofericu, Jozefa Kubinca a Jozefa Lalu. Nech sa páči.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 78, proti 6, zdržalo sa 58 poslancov.

    Konštatujem, že spomínaných členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých vládou sme odvolali.

    Nech sa páči.

  • Druhý návrh je, aby Národná rada Slovenskej republiky odvolala podľa § 35a ods. 1 zákona č. 330/1991 na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jozefa Štefkoviča, Dagmar Jenisovú a Martina Píryho. Dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 78, proti 3, 60 poslancov sa hlasovania zdržalo.

    Konštatujem, že sme odvolali členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom. Nech sa páči.

  • Ďalšie hlasovanie. Národná rada konštatuje, že predložené návrhy na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a volí podľa § 35a ods. 1 podľa zákona č. 330/1991 na návrh vlády Slovenskej republiky Zoltána Kovácsa, Jozefa Kršku, Jána Mrvu, Františka Sojku, Antóniu Mikulíkovú a Jozefa Bolješika. Dajte hlasovať, pán predsedajúci.

  • Prosím prezentujme sa a hlasujme o voľbe členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých vládou.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 3, zdržalo sa 62 poslancov.

    Konštatujem, že spomínaných ľudí do Rady Slovenského pozemkového fondu za vládu sme schválili. A teda zvolili.

    A teraz budeme pokračovať ďalším bodom.

  • Ešte jedno, opäť Národná rada konštatuje, že predložené návrhy na členov Rady Slovenského pozemkového fondu majú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona na návrh Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, sú to František Haník, Peter Štefanko, Peter Stanko, Ján Ilavský a Peter Marčulinec.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 143, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme zvolili členov Rady navrhnutých výborom.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prvom čítaní v prerušenom rokovaní o prvom čítaní

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Prosím ministra kultúry Daniela Krajcera, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru a zaujal miesto určené pre navrhovateľa a, samozrejme, tak isto aj pána poslanca Senka vyzývam, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. V rozprave vystúpil z písomne prihlásených zatiaľ pán poslanec Maďarič. Budeme pokračovať. Za klub SNS je prihlásený pán poslanec Rafaj. Prosím, aby ste chvíľku ešte počkali, lebo... Páni poslanci, ak chcete debatovať, nech sa páči, máte na to množstvo iných priestorov. Chceme pokračovať v rokovaní. Páni poslanci, nech sa páči, pán poslanec Rafaj, môžte vystúpiť v rozprave. Nemáte záujem? No, tak poďte.

  • Krátka pauza.

  • Vážené dámy a páni, poprosím vás kľud, budeme pokračovať v rokovaní k rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Teraz vystúpi pán poslanec Rafaj. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za úvodné slovo. Pán minister ma, ktorého tiež vítam, presviedčal, že aby som to, vraj, skrátil, ale možnože sa dostaneme aj k nejakému historickému vývoju obrany a presadzovania štátneho jazyka, pretože sme v prvom čítaní a úprimne mám pocit, akoby predkladatelia tento dôležitý fakt, že slovenčina ako štátny jazyk Slovenskej republiky je súčasne aj národnou kultúrnou a duchovnou hodnotou, a preto by sme z tohto pohľadu mali aj veľmi citlivo pristupovať k akýmkoľvek zásahom a zmenám, ktoré podľa môjho názoru sú dosť drastické vo vzťahu k existujúcemu stavu.

    Keby som mal na úvod prirovnať samotný návrh, tak hoci hovoríme o jazyku, tak by som si z anatómie vypožičal iný orgán a nazval by som ho ako slepé črevo. Asi som niektorých sklamal, ktoré dostalo politický zápal z hystérie, ktorá sa rozpútala okolo jestvujúceho stavu a predovšetkým z hystérie jednej koaličnej strany, takže v tomto, pán minister, ako, aby sme si vyjasnili teda na úvod aj vzájomné vzťahy, nemyslím si, že vy ste ten osobne zlý muž, ktorý je zodpovedný za predloženie tejto novely. Jednoducho si plníte len programové vyhlásenie vlády a máte akurát tú smolu, že ste minister kultúry a štátny jazyk, a ktorý patrí teda už tradične do kompetencie ministerstva kultúry.

    Len nechápem jednu vec, že vždy, keď sa otvára, alebo rokujeme o štátnom jazyku, tak vždy, vždy sa začne viac rozprávať o jazykoch národnostných menšín. Hoci tieto dve normy prakticky vôbec spolu nesúvisia. Toto je generálna legislatívna norma, ktorú má väčšina vyspelých štátov. Je to integrujúci zákon na integritu spoločnosti a vzájomné dorozumievanie sa, keďže európsky kontinent je, aj vďaka migrácii, čoraz viac multikultúrny a prišli na to už aj v Spojených štátoch, kde v dvadsiatichšiestich štátoch, myslím, majú dodatky ústavy jednotlivé federálne štáty, ktoré uzákonili už na svojej úrovni angličtinu ako úradný, čiže komunikačný jazyk.

    Nedá mi, aby som v krátkosti nespomenul to, čo som naznačil, a to je postavenie štátneho jazyka, pretože to nie je len vytrhnutá norma, to nie sú len paragrafy a nejaké konštatácie, textácie. To, za týmto je možno tisícpäťstoročný zápas alebo nejaký trend nášho národa o vlastné sebavyjadrenie sa. A je zvláštnosťou, že zatiaľ čo iné národy sa konštituovali na úplne iných smerovaniach, tak v prípade politického zápasu slovenského národa ako štátotvorného národa Slovenskej republiky, to bolo vydeľovanie sa práve v zápase o slovenčinu.

    Určite nie bezpríčinne, ale priam symbolicky sa preklad Metoda a Cyrila začína evanjeliom svätého Jána: na počiatku bolo slovo, hoci evanjelium svätého Jána je zaraďované až ako štvrté. Oni zrejme vedeli prečo, keď prišli na Veľkú Moravu a prekladali hlavne cirkevné knihy, tak začali práve Jánovým: na počiatku bolo slovo.

    Potom je známe, že nasledovala bula pápeža Jána VIII. Industrie tue, kde slovenčina alebo staroslovienčina, ak chcete, sa stala štvrtým liturgickým jazykom sveta. To určite tiež nebolo bezvýznamné.

    Prirodzene, už vtedy boli vikingovia, intrigáni a slovakobijci. Tomu sa zrejme tento národ, bohužiaľ, nevyhne. A máme podobné trendy alebo úchylky, bohužiaľ, aj v súčasnosti.

    Potom môžeme hovoriť, že bola dlho pauza, pretože nastúpila latinčina, ale už v roku 1728 musel Ján Baltazár Magin napísať svoju slávnu Apológiu, čiže obranu slovutnej Trenčianskej stolice práve na hanopis Michala Benčíka, ktorý tvrdil, že Slováci nemajú nijakú históriu a v podstate, že tu ani neexistujú, takže sa nemôžu dožadovať ani nijakých práv vo vtedajšom Uhorsku.

    Potom by sme mohli pripomenúť štúrovské obdobie, kde v podstate aj prvé politické noviny Slovákov, ktoré založil Ľudovít Štúr 1. augusta 1845 vznikli práve na obranu a propagáciu slovenčiny. No, a potom celé meruôsme roky a vlastne revolúcia 1848, ktorá hýbala v podstate celou Európou, sa v prípade slovenského národa rovnako niesla v oprávnených požiadavkách na používanie slovenčiny. Stačí spomenúť májové mikulášske žiadosti, kde okrem svojbytnosti snemu, zaradenia úradnej reči, teda zaradenie používania slovenčiny ako úradnej reči aj na všetky typy škôl, bola táto požiadavka určite oprávnená. A výsledok? Stanné právo nasledovalo v slovenských stoliciach, zatykač na Štúra, Hurbana, Hodžu. Boli odsúdení na trest smrti, bola vypísaná odmena päťdesiat zlatých, kto ich dolapí. Plus Janko Kráľ a Ján Rotarides smerovali rovno do basy.

    1861- Memorandum národa slovenského rovnako žiadalo právo používať slovenčinu v školách a úradoch. Opäť reakcie po tzv. vyrovnaní, známe rozpustenie jediných troch slovenských gymnázií, zatvorenie Matice slovenskej a ďalšie prenasledovanie, dokonca v roku 1868 hneď na začiatku sa odhlasoval tzv. národnostný zákon, ktorý v podstate uzákonil maďarčinu ako jediný štátny jazyk vo vtedajšom Uhorsku. A nastala maďarizácia.

    Bohužiaľ, vyskytli sa aj násilné presuny detí zo severu Slovenska, na to bol zorganizovaný predovšetkým spolok Fenké, známy svojou odnárodňovacou politikou. Hneď v prvom roku preniesli z horných dvoch stolíc štyristo detí na Dolnú zem do kalvínskych rodín nielen na pomaďarčenie, ale aby sa z nich stali aj správni kalvíni. V ďalšom roku to bolo stodeväťdesiat a v treťom roku osemdesiat detí.

    Táto politika proti národným jazykom spojila vo vtedajšom Uhorsku Slovákov, Rumunov, Chorvátov do tzv. národnostného kongresu. A tento kongres v roku 1898 vydal protest proti zákonu o pomaďarčení miestnych mien v Uhorsku. To je na margo zasa inej situácie, keď sme riešili školský zákon a používanie zemepisných názvov, tak vidíme, že tu je dôkaz, že boli tzv. historické názvy v podstate takouto legislatívnou násilnou formou povinne pomaďarčené.

    Potom môžme spomenúť černovskú tragédiu alebo masakru, kde opäť stret línie medzi právami Slovákov a vtedajšou mocou sa niesol v obrane slovenského ducha, keď znemožnili Andrejovi Hlinkovi vysvätiť kostol zo zbierky, ktorú sám inicioval a chceli mať slovenského kňaza. Pätnásť mŕtvych, deväťdesiat zranených, štyridsaťsedem sirôt zostalo po tomto brutálnom akte, po ktorom Andrej Hlinka bol navyše ešte odsúdený na dva roky väzenia a je pamätný jeho výrok: Mňa vy nezmeníte, mňa vy neprerobíte, Slovákom som sa narodil a aj zostanem a budem bojovať za sväté práva slovenského národa.

    A preto mi pripadá, naozaj, ani neviem ten správny výraz momentálne nájsť, či farizejské alebo nehodnotné alebo arogantné, keď po takejto peripetii, ozaj len veľmi stručnej, my takýmto spôsobom na politickú objednávku jedného koaličného partnera, pristupujeme k takýmto zásahom do zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

    Dokonca, dokonca vznikla petícia za používanie maďarčiny. Paradoxne, že je tam podpísaných viacej Slovákov ako príslušníkov menšín, ale to asi opäť poukazuje na jednu historickú skúsenosť, že na Slovensku poturčenec horší od Turka, ako sa hovorí.

    Takže, pokiaľ hovoríme aj o istých vzťahoch s používaním menšinových jazykov, vychádza jediné logické východisko, a to je zavedenie princípu reciprocity. Prečo? Pretože zatiaľ čo na Slovensku máme komfortný zákon o používaní jazykov menšín, v Maďarsku jazyky menšín vymreli. Vymizli dokonca menšiny. To nehovorím ja, to na tomto fakte sa zhodli obidvaja ombudsmani, aj ten predchádzajúci Jenő Kaltenbach, aj ten súčasný.

    Takáto je politika, a preto mi pripadá dosť ako lacný výpredaj slovenských národno-štátnych záujmov, keď nevieme využiť obranu našich spoluobčanov na juh od Dunaja, aby sme aspoň takýmto spôsobom prinútili nášho partnera k serióznemu prístupu aj k slovenskej, nemeckej, židovskej, rusínskej či chorvátskej menšine v Maďarsku. Bohužiaľ, takýchto ambícií, zdá sa, sa súčasná vláda absolútne vzdala.

    Je naozaj zvláštne, keď si pozriete zákon o štátnom jazyku, ten pôvodný č. 270/1995 Z. z. ako išli, ako išli novelizácie. Akonáhle sa dostane nejaká etnická strana do slovenskej vlády, tak vždy príde, a to naozaj raketovým spôsobom k zmene zákona. Stalo sa tak v roku 1999. Piaty zákon v tomto roku bol v poradí novelizovaný práve zákon o štátnom jazyku na vtedajšiu politickú objednávku tiež koaličného partnera. A dnes máme tú istú situáciu.

    Opäť, pán minister, de facto v skrátenom legislatívnom konaní ste predložili návrh zákona. Pýtam sa, sú ohrozené životy, zdravie, bezpečnosť občanov Slovenskej republiky? Prečo neprešiel zákon riadnym legislatívnym pripomienkovým konaním? Prečo sa takto ponáhľame? Aké sú na to dôvody? A preto potom zákon vyzerá, ako by ste doň hodili granát. Naozaj. Vypadli všetky zmienky o povinnosti.

    Neviem si predstaviť zákon, ktorý nezadáva povinnosti. Predstavte si analogickú situáciu, keby sme takýmto spôsobom vstúpili napríklad do zákona o cestnej premávke. A namiesto vodič je povinný dodržiavať rýchlosť, by sme tam preformulovali rýchlosť sa udržiava na úrovni päťdesiat kilometrov za hodinu. Udržiava sa, no a čo. Zastaví vás policajt a poviete, ja nemám povinnosť, auto, jednoducho, mám tu automat, trošku som, noha mi oťažela, a pozrite sa, idem osemdesiatkou v obci. Dodržiava sa. No, tak som nedodržal. Čo sa stane? Alebo rodič. Je povinný svoje deti posielať do..., na povinnú školskú dochádzku. A povieme: rodič alebo deti sa posielajú do školy. A tým to skončilo. Žiadny rešpekt. Žiadna povinnosť.

    Ale budem konkrétny. Z úvodných ustanovení zákona vyleteli povinné osoby. Pýtam sa, o čom je ten zákon, keď tam nie sú povinné osoby? Samozrejme, nejde len o tie fyzické. Chápem, že ide aj, a najmä o tie právnické, to znamená obce, samosprávy. Predovšetkým na tzv. jazykovo zmiešanom území. Načo by sme im my dávali povinnosť, samozrejme. Veď hore v Čadci alebo niekde v Tatrách nebudú mať problém s používaním štátneho jazyka. Zväčša ani iný neovládame, ani by sme sa možno nedohovorili. Takže, preto vypadli povinné osoby čo je ozaj raritou v legislatívnej praxi. Aj zmeny v §2 ozrejmujú, že ide o legislatívne balzamovanie, kde sa vyberú najdôležitejšie vnútorné orgány, pretože opäť sme vypitvali z návrhu povinnosť štátnych orgánov ochraňovať štátny jazyk. V podstate navrhovatelia popierajú, keďže v súčasnej vláde sú aj dva subjekty, ktoré tam boli ešte za dvoch Dzurindových vlád, ak sa tak môžem vyjadriť, a z roku 2001 pochádza dosť významný dokument o štátnej ochrane štátneho jazyka. Tu akoby sme rezignovali na štátnu jazykovú politiku. Je to asi na 35 stranách, pán minister, a štátny jazyk by sme dali, odovzdali do rúk vedátorom v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra, nech sa oni starajú o jazykový korpus a nech sa tam hrajkajú a píšu nejaké, nejaké knihy, ale štát, štát sa vzdáva akejkoľvek regulácie alebo akejkoľvek ochrany kultivovania používania štátneho jazyka. To tiež je pre mňa absolútne nepochopiteľné takto degradovať starostlivosť štátu o štátny jazyk a prenos štátnej starostlivosti dať len na akési výskumné jazykovedné pracoviská. V takejto proetnickej horlivosti dokonca vypadla aj povinnosť zamestnancov a inštitúcií a nahradila sa vágnym, opäť ako som spomínal, používa sa štátny jazyk. Hoci pozrite si iné zákony.

    V Nemecku máte povinnosť používať v úradoch aj v zamestnaneckom vzťahu nemčinu. Je to tam jasne definované. My nemusíme, my nemusíme. Predpokladáme, že zrejme sa dohodnú na báze momentálnej, momentálnej lingvistickej dispozície. Ďalšia ukážka. V dvojjazyčných kronikách zmizne povinnosť, ďalšia povinnosť prekladu. Veď to je tam, preboha, kvôli historickej a vecnej presnosti a nahradí sa len totožným obsahom. Je predsa zrejmé, že tu dôjde k opisu, k nejakej, nejakého obsahu so subjektívnym faktorom. Zásadným škrtom tohto charakteru určite prispela na objednávku strana MOST - HÍD ako váš koaličný partner, to je každému zrejmé.

    V §3 ods. 3 sa opätovne povinnosť používať štátny jazyk zmenila na používanie detto §3 ods. 5, bezplatná úprava mena a priezviska sa zmenila na právo používať tvar mena a priezviska. Návrh teda evokuje bizarnú situáciu, ako by chcel niekto zrušiť gravitačné pole, ktoré drží planéty na svojich dráhach. Však oni sa už nejako zaradia, nejako tak poprelietajú okolo seba a nebudeme im predsa do toho zasahovať. Nie, veď, čo budeme. Asteroid tak či tak preletí až v roku 2012 a dovtedy môžme veselo schváliť ešte kopu, kopu podobných zákonov. Tento zákon, bohužiaľ, ale teraz vážne, vymetá aj základnú bázu slovenskosti z časti tzv. jazykovo zmiešaného územia, čo mi evokuje dosť nebezpečný precedens a situáciu, ktorá bola v Kosove, pretože tam môžme odsledovať podobný vývoj, podobný vývoj, ktorý išiel cez školskú autonómiu a jazykovú a skončil pri politickej a de facto územnej a vyhlásení samostatnosti. Takže, pýtam sa, chceme ísť týmto trendom a segregovať časť jazykovo zmiešaného územia? Chceme oddeľovať takto občanov, alebo máme záujem o integrovanú občiansku spoločnosť, ktorá sa zhodne, že keďže žijeme v Slovenskej republike, tak štátnym dorozumievacím, komunikatívnym, komunikačným jazykom je slovenský jazyk, ale pritom nijakým spôsobom to neobmedzuje podľa iných zákonov používanie práva príslušníkov hlásiacich sa k niektorej z desiatich menšín. Bohužiaľ, nie.

    Uplatnila sa opäť salámová metóda, kúsok po kúsku, jednoducho odkrajovať, tentokrát z jazykovej suverenity slovenčiny na území Slovenskej republiky, pretože je to dosť paradoxné, keďže, a to oceňujem zasa, pán minister, že ste nechali v zákone konštatáciu, ktorá vyplýva aj z ústavy, že štátny jazyk má prednosť pred všetkými ostatnými jazykmi. Len neviem, či po tomto návrhu to naozaj nebude len deklaratívna zmienka, keďže v praxi vaše návrhy smerujú k niečomu úplne, úplne inému. Ruší sa, samozrejme, aj poradie textov na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach.

    Odporúčal by som vám kolegovia, aby ste sa išli pozrieť. Nie je to ďaleko, na cestu do Devína, pri tej odbočke pôjdete rovno pri Dunaji, napravo sú záhradky a uvidíte tam jednu takú pamätnú tabuľu a vedľa, vedľa majiteľ vo svojej záhrade, je to zmienka o milenárnych oslavách z roku 1896, tam dal preklad, asi vlastný, z vlastnej iniciatívy rukou alebo na počítači napísané a v nejakom, v nejakom priesvitnom obale daný preklad. Pretože ten názov, názov na tej pamätnej tabuli je len, je len v maďarčine. Takže, v podstate odporúčate, odporúčate podobnú prax, teraz už legislatívne posvätenú, aby si poprípade niekde, na nejakej drevenej tabuľke alebo, alebo takomto formáte vedľa, niekto umiestnil aj v štátnom jazyku preklad, o čo vlastne ide.

    Nuž, a legislatívne dielo skazy dokonáva § 6, keď ešte aj, na tom sa určite zhodneme, najlogickejšia a najopodstatnenejšia povinnosť používať štátny jazyk v ozbrojených alebo silových zložkách sa mení len na používanie. Takže, my už berieme povinnosť silovým, ozbrojeným zložkám, ktoré zasahujú v prípade katastrof alebo vojnového konfliktu, kde bez spojenia neni velenia, berieme im túto povinnosť. To je, to je už úplne nenormálne, čo sa tu deje. Ja som myslel, že MOST - HÍD sa trošku umravní a urobí len nejaké kozmetické úpravy, ale zdá sa, že toto odhodlanie naozaj smeruje na hĺbkové deštrukčné ničenia. Prečo sa tak možno stalo? No, preto, že som si urobil nejaký taký krátky rešerš, aké boli približne vyjadrenia a názory a odzneli aj v tomto, v tomto parlamente v minulom volebnom období na štátny jazyk Slovenskej republiky. Takže, v podstate, a keď som si pozrel výhrady strany maďarskej koalície z roku 2009, tak v podstate takmer všetko, všetko sa prekopírovalo celé, všetky tieto výhrady, ktoré sú tam uvedené, sa vlastne riešia pozmeňujúcimi návrhmi. Exprezident László Sólyom sa svojho času vyjadril, nie tak dávno, že Maďari nielen v Srbsku, Rumunsku, ale i na Slovensku by sa mali učiť štátny jazyk len ako cudzí jazyk. Štátny jazyk na území Slovenska sa v školách má odsunúť na úroveň vedľajšieho, na úroveň angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny. Potom nestačí ani preklad učebníc do maďarčiny, čo by bolo asi také, ešte aj pre normálnych ľudí stráviteľné. Nie, treba len a len zásadne maďarské učebnice z Budapešti dovezené do okolitých štátov. Odpor voči dvojjazyčnému vzdelávaniu vraj vedie k strate materinského jazyka. Mimochodom, bolo by aj na adresu iniciátorov petície za používanie materinského jazyka, neviem, či si uvedomujete, koľko je nárečí na Slovensku. Je 1500 jazykových aj etnografických mikroregiónov a v podstate záhoráčtina, trnavčina, východniarčina, zemplínčina toto je rodný jazyk množstva ľudí na Slovensku. Takže, teším sa, teším sa na veľmi veľa podpisov a na ten jazykový babylon a guláš, ktorý tu budeme mať. To ste si asi neuvedomili.

    Bývalá štátna tajomníčka Ágnes Biró sa vyjadrila, že slovenčina údajne nie je štátnym jazykom na území Slovenskej republiky. To je vyjadrenie ústavného činiteľa. No a to už zakončime len ex poslancom Durayom, ktorý ho nazval fašistickým zákonom. Takže, čo iné mohlo, mohlo vzísť po takýchto výrokoch, tlakoch, ak nie, ak nie, tá podoba, ktorú som kritizoval. Pokiaľ, pokiaľ niekto argumentuje, že štátny jazyk súvisí s používaním zákona o jazykoch národnostných menšín a pokiaľ sa odvoláva niekto na čl. 34 ústavy, tak treba čítať ďalej, pretože má tri odseky a čl. 34 ods. 3 ústavy hovorí, že príslušníci menšín majú právo používať svoj jazyk a majú zaručené práva v ústave, ale nesmie viesť, citujem presne: "k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva". Veľmi jasne, pregnantne napísané autormi ústavy o čom to je. Áno, toto je tá jasná deliaca čiara, právo jedného nemôže spôsobiť ujmu práv druhých.

    A preto, vážené dámy a vážení páni, dávam procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady. Teda, dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla podľa §73 ods. 3 písm. b, že o predmetnom návrhu zákona nebude ďalej pokračovať. V prípade, že by ste nepochopili, čo bolo povedané, namietnuté, tak žiadam, aby sa následne hlasovalo podľa §73 ods. 3 písm. a a norma sa vrátila navrhovateľovi na dopracovanie. Je zrejmé, že práve kvôli tým výhradám, o ktorých som hovoril a aj z toho dôvodu klub poslancov Slovenskej národnej strany v žiadnom prípade takúto normu nemôže podporiť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Rafaja sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami. Prvý pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Rafaj, viete, ono by to nakoniec bolo veci prospešné, keby sa deti maďarskej národnosti učili slovenčinu na školách ako cudzí jazyk. Tu nehovoríme o tom, že by sme slovenčinu zaradili do kategórie nejakých vedľajších alebo druhoradých, druhotriednych jazykov. Tu hovoríme o technike vyučovania toho jazyka a sám uznáte, že pre maďarské dieťa slovenčina je cudzím jazykom. A preto by podľa mňa malo byť prirodzené, že keď budeme deti z domácnosti hovoriace po maďarsky učiť slovensky, tak by sme ich to mali učiť ako cudzí jazyk. To znamená rovnakými postupmi didaktickými a metodickými, akými učíme angličtinu, francúzštinu alebo iné týmto deťom cudzie jazyky. Tým sa neposúva vôbec slovenčina do druhej kategórie. Naopak, slovenčina sa takto stáva pre deti z národnostných menšín prístupnejším jazykom, pretože sa pre ne otvára jednoduchšia cesta k tomu, aby sa mohli slovenčinu naučiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Zajac, vy ste boli prihlásený s faktickou pripomienkou? Áno? Tak sa ospravedlňujem, lebo tam boli iba štyria. A máme tu piatich teraz. Dobre, pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Pán poslanec Rafaj, vy ste hovorili o štátnom jazyku, ale venovali ste najmenej polovicu príspevku v podstate nie slovenčine ako štátnemu jazyku, ale maďarčine, to je zvláštne. Nemá zmysel, aby som tu išiel do nejakých podrobností, čo sa týka vašich historických exkurzov, ja by som sa chcel len celkom jednoducho opýtať, čo ste vy konkrétne, a teda konkrétne nemyslím vás, ale čo ste vy ako SNS za posledných dvadsať rokov urobili pre to, aby sa tu rozvíjala slovníková tvorba v oblasti slovenského jazyka, ako ste ju podporili aspoň raz v niečom. Čo ste urobili pre to, aby sa tu rozvíjala literatúra, slovenská literatúra, nepamätám sa na to. Čo ste urobili pre to, aby sa podporovali historické publikácie, dejiny slovenskej kultúry, dejiny slovenského umenia, nepamätám sa na to. Čo ste urobili pre to, aby rozvoj slovenského jazyka v konkrétnej praxi rozvíjal a dynamizoval slovenský jazyk, slovenskú literatúru, slovenské umenie a slovenskú kultúru? Nič.

  • Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz sme boli svedkovia oficiálneho otvorenia volebnej kampane alebo predvolebnej kampane Slovenskej národnej strany, ináč neviem si to odôvodniť, že kým kolega Maďarič dodržal postup, že v druhom čítaní sa budú jednotlivé návrhy zákonov detailne skúmať, tak pán Rafaj to už urobil teraz v prvom čítaní. Zrejme, každý čas je potrebný využiť na kampaň, preto mi nedovolí, aby som k niektorým všeobecnejším otázkam, ktoré spomenul, aby som sa nevyjadril. Nebudem sa vyjadrovať k samotnému zákonu, ale skôr k takým veciam ako bolo spomínanie Uhorska alebo resp. prípadnej reciprocity z dnešných časov, voči ktorému ja ako občan maďarskej národnosti alebo občan Slovenska maďarskej národnosti sa musím na každom mieste a v každej vyskytujúcej sa šanci brániť. Čo ja môžem za to, že v Maďarskej republike ako sa stavia k menšinám. Mám na to vlastný názor, ktorý na patričných fórach aj vyjasním a snažím sa, aby tá situácia lebo stav sa približoval k tomu, ktorý, podľa mňa, je uspokojujúci. Čo môžem ja za to, že v Uhorsku ako sa stavala vtedajšia vládna garnitúra k menšinám vrátane aj slovenskej menšiny. A takisto nič nemôžem za to, že či už v spomenutých Spojených štátoch alebo v Nemecku menšiny iným spôsobom musia používať štátny jazyk nakoľko nie sú tzv. autochtónnymi menšinami alebo pôvodnými menšinami. Ja sa cítim byť tuná ako pôvodným občanom, nie prisťahovalcom.

  • Pán poslanec Rafaj, použili ste zaujímavú metaforu so slepým črevom, ktoré začalo hnisať, myslím si, že je to výstižné, ale nie je to novela, ktorá je slepým črevom, ktoré začalo hnisať, ale samotný zákon o štátnom jazyku je slepým črevom, ktoré začalo hnisať. Opakujem, zákon o štátnom jazyku, nie slovenský jazyk, aby ste nedezinterpretovali to, čo hovorím a všetci dobre vieme, čo sa robí v situáciách, keď slepé črevo začne hnisať. Spomínali ste tu historické príklady prenasledovania za používanie slovenského jazyka. Naozaj, celkom nerozumiem. Naozaj, nevidím v tejto snemovni jediného človeka, ktorý by prenasledoval, alebo chcel prenasledovať kohokoľvek za používanie štátneho jazyka, a ak tie príklady, historické, ktoré ste spomínali z obdobia maďarizácie, majú nejakú analógiu v súčasnosti, tak sú to práve snahy postihovať niekoho za používanie jazyka prostredníctvom pokút, ktoré ste vy zaviedli, žiadnu inú analógiu tu tieto snahy nemajú, pretože nikto nechce zakazovať, alebo prenasledovať niekoho za používanie slovenského jazyka. A posledná vec, ktorej som teda nerozumel, priznám sa, lebo ste to povedali skoro ako dve vety za sebou, jednak, že by sme mali uplatňovať reciprocitu vo vzťahu k Maďarsku a vzápätí ste povedali, že v Maďarsku menšiny takmer vymizli. Čo ste tým teda chceli povedať, že bolo by fajn, keby menšiny vymizli aj na Slovensku?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, na začiatku si hovoril o tom, že vlastne táto zmena, ktorá by sa mala zrealizovať, je vlastne objednávkou politickej strany MOST a pritom si predstavte, vážení kolegovia, že názor na túto politickú stranu na juhu Slovenska počas volieb bol celkom iný. Prečítam vám časť listu od jedného člena Matice slovenskej z juhu Slovenska: "Poslancom strany MOST v slovenskom parlamente do pozornosti. Vznik strany MOST krátko pred ostatnými voľbami do Národnej rady treba v politickom vývoji Slovenska za posledné obdobie považovať za veľmi pozitívny posun. Vznik tejto strany, ktorá prijíma a už aj prijala do svojich radov nemalú časť občanov slovenskej národnosti je predpokladom, že v slovensko-maďarských vzťahoch na Slovensku dôjde, resp. môže dôjsť k určitému pozitívnemu vývoju. Pozitívnemu v tom zmysle, že zo strany maďarských predstaviteľov, poslancov tejto strany, prestanú vyžarovať impulzy, ktoré si dávajú za cieľ ďalšie posilňovanie politických pozícií maďarskej menšiny, ale že konečne dôjde k posilňovaniu slovenskej národnostnej menšiny na juhu Slovenska."

    Vážení matičiari, vážení občania Slovenska, dnes, teraz pred chvíľou ste videli, ako sa k tejto záležitosti stavajú členovia politickej strany MOST. Ja hovorím, že tu stopercentne platí: poturčenec horší od Turka a počúvajte ich aj ďalej. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky s reakciou pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Budem postupne reagovať. Pán Poliačik, nemôžem s vami súhlasiť s tou tézou, že niekto tu považuje slovenčinu za cudzí jazyk. Pýtam sa, ak považujem slovenčinu za cudziu, považujeme aj republiku za cudziu? My vnímame všetkých občanov ako domácich občanov. Slovensko je ich vlasťou a je prirodzené, že používajú slovenský jazyk. Skôr neprirodzený je názor, že niekto ako keby si ho musel z externého prostredia osvojovať. To je neprijateľné, nehnevajte sa a v tomto sa nezhodneme.

    Pán poslanec Zajac, práve SNS iniciovala v roku 1995 zákon o štátnom jazyku, práve vtedy na ministerstve kultúry vznikol Štátny fond Pro Slovakia, ktorý podporoval kultúrnu tvorbu. V súčasnosti SNS podporuje autorov, ktorí chodia chudáci ako po žobraní, pretože niet vydavateľa, ktorý by mal záujem o pôvodnú slovenskú tvorbu alebo slovenského autora, alebo odkupujeme ich náklad a tento rozdávame, ak dovolíte na vlastné náklady vám darujem jednu knižku, ktorá je veľmi poučná a bude sa týkať práve juhu Maďarska alebo pôvodných názvov od prof. Stanislava. Veľmi dobrá knižka.

    Pán poslanec Somogyi, áno, vediem kampaň za slovenčinu a za štátny jazyk, to máte pravdu, ale nie politickú kampaň. V tom sa zasa mýlite.

    Pán poslanec Dostál, rozumiem vašej reakcii, dostali ste sa do parlamentu na chrbte strany MOST - HÍD, takže v podstate ten váš manévrovací priestor je pomerne dosť zúžený, aj to vo svojich vyjadreniach dokazujete. Reciprocita je veľmi jednoduchá rovnica. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

  • V rozprave k tomuto návrhu zákona ďalej vystúpi pán poslanec Solymos.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, prerokovaný návrh novelizácie tzv. jazykového zákona nezostáva nič dlžný svojej pätnásťročnej histórii. Už samotný fakt, že vznikol za Mečiarovej éry hovorí za veľa. Pravdou je, že ani jedna z následných vlád a koalícií nič neubrala z pôvodného ducha tohto zákona, chrániť niečo na úkor niečoho. V tomto prípade, žiaľ, štátny jazyk voči jazyku svojej vlastnej menšiny. Nie voči neželaným vplyvom napr. anglicko-americkej kultúry, ale hlavne proti maďarskej menšine. Úplnou čerešničkou na torte bola novela v uplynulom roku. Historizujúca vlajková loď predchádzajúcej vládnej koalície vytvorená a načasovaná tak, aby sa dala využiť ako posilňujúci faktor vo volebnej kampani. Táto novela totiž vôbec nezvýšila ochranu štátneho jazyka. Urobila to, čo mala. Zasiala strach. Strach zavládol preto, lebo zákon zasahuje aj do oblastí, do ktorých by nemal. Zavládol preto, lebo zákon svojimi nejasnými formuláciami dával možnosť akéhokoľvek výkladu. A tak sme sa napr. dožili, že amatérske divadlo v okrese Nitra, ktoré by ináč ani muche neuškodilo, nieto ešte štátotvornému národu, sa stalo terčom šikanovania. Ale keď môj kolega, poslanec Ondrej Dostál vyložil informačnú tabuľu v cudzom jazyku pred rezort, kde je aj sekcia ochrany štátneho jazyka, musel podať oznámenie sám na seba, aby si to niekto vôbec všimol. Táto úprava bola nezmyselná, čo dokazujú aj posledné udalosti v nemenovanom týždenníku tiež v okrese Nitra. Nepamätám sa totiž, že by slovutní páni poslanci z terajšej opozície alebo ostrozrakí strážcovia zákona na príslušnom ministerstve čo i len raz zvýšili hlas pri rôznych čisto inojazyčných napr. anglických či nemeckých kampaniach veľkých medzinárodných spoločností. Pravdou je, vážené dámy a vážení páni, že tento zákon ani pri súčasnej novelizácii naďalej nič nechráni. Tento zákon proste je a podľa toho, či ide o demokratický alebo menej demokratický prístup k nemu, sa s ním nakladá. Teší ma aspoň fakt, že táto aktuálna novela sa priraďuje k tým demokratickejším. Za demokratický považujem ten prístup, ktorý neokliešťuje niečo alebo niekoho, ale rozširuje rámec realizácie na jednotlivca alebo skupiny.

    Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, napriek tomu, že naďalej tvrdíme, že tento zákon je zlý, sme realisti. Som rád, že predmetnou novelou sa podarilo aspoň jedno, odstrániť strach. Som totiž toho názoru, že zákonodarný zbor nemá šíriť strach. Zákonodarný zbor má predkladať a upravovať normy pre fungovanie spoločnosti, ktoré namiesto nevraživosti a strachu zabezpečí pokojné a úplne normálne spolunažívanie národov a národností na území tohto štátu tak, aby sa tu všetci cítili ako doma. Dobre, bezpečne a primerane svojim očakávaniam. Predkladanou novelou nie sme nadšení aj preto, lebo sa podarilo dosiahnuť len kompromis v tej podobe, ako ho máte v parlamentnej tlači. Počas rokovaní sme sa pýtali sami seba, aká miera kompromisu je ešte prípustná? Nakoniec sme sa dohodli, lebo úlohou politikov je hľadať dohodu. Preto nás sem voliči poslali, a preto nás platia. Naším cieľom bolo odstrániť také ustanovenia, ktoré šírili strach. Toto, vážené dámy a vážení páni, je maximum, čo sa podarilo v koalícii dosiahnuť dnes. Toto je realita. Naše svedomie, náš cit pre spravodlivosť nás ale núti k tomu, aby sme ešte raz apelovali na vás, vážené kolegyne a kolegovia. Skutočne potrebujeme sankcionovať v tomto zákone? Nestačí nám sebavedomá dôvera v zdravý rozum a slušnosť ľudí? Dovolíme si preto predložiť v druhom čítaní pozmeňujúci návrh reflektujúci na túto výzvu. Poslanci za MOST - HÍD preto budú hlasovať za postúpenie tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • K rozprave, k vystúpeniu pána poslanca sú faktické poznámky zatiaľ dve. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, toto vystúpenie bolo presne tým vystúpením, ktoré nevychádzalo z obsahu zákona. Aj celé prijímanie novely zákona v roku 2009 bolo sprevádzané dezinformačnou kampaňou. Pán poslanec, tu vôbec nejde o to, že tu chce niekto zasahovať do používania jazykov národnostných menšín. Tu ide iba o jedno jediné, aby na území Slovenskej republiky mohol každý jej občan dostať informáciu vo verejnom záujme v štátnom jazyku. Vôbec tu nie je dôležité, kto je akej národnosti. Popri tejto informácii ako prvotnej v štátnom jazyku v zmysle Ústavy Slovenskej republiky môže dostať informáciu aj v inom jazyku. Nikto nikomu nebráni v tomto prípade. A dotýka sa len života vo verejnej sfére. A vaše vystúpenie je presne o tom, že, nechcem byť veľmi krutý, ale aj niektorých ďalších poslancov, že vôbec nepoznajú obsah tohto zákona a potom vznikajú dezinterpretácie a zlé vysvetľovanie. Ešte raz, tu nikto nezasahuje do používania jazykov národnostných menšín.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Aj ja zdieľam podobný názor, že sme tu mali prezentovaný predovšetkým subjektívny postoj alebo subjektívne vnímanie, pretože aj strach je v podstate subjektívna emócia. Niekto má strach zo skúšky, niekto má strach z výšok, niekto sa bojí zubára, len nerozumiem, naozaj, jedinej, priam, endemickej fóbii, ktorá sa vyskytuje len na Slovensku, a to je fóbia zo štátneho jazyka. Tomu naozaj nerozumiem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické? Ďakujem pekne. V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Pfundtnerová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, pri kreovaní tejto vládnej zostavy padali pekné slová a výrazy rôzneho kalibru. Malo ísť o slušnejšiu, demokratickejšiu, veľkorysejšiu koalíciu, o ľudskejšiu garnitúru ako bola tá predchádzajúca. Jednoducho, aby sa v tomto štáte cítil každý ako doma, aby už nedochádzalo k takým zvrátenostiam ako poníženie študentky, vyhostenie prezidenta susednej republiky, tunelovanie štátu v obrovskom meradle. Bolo radosťou a cťou byť súčasťou takéhoto štvorlístka. Prvých sto dní činnosti tejto vlády je dôkazom toho, že naše spoločné predsavzatia, síce s istými chybami, ale predsa sa napĺňajú. Napĺňajú sa však iba dovtedy, kým nepríde na rad naša povestná, dobre známa a vždy účinná maďarská karta. A tá prišla relatívne skoro a hneď odhalila, že kráľ je nahý. V prípade štátnej propagandy boja o isté symboly sa totiž ukazuje, že rozdiel medzi ľavou a pravou stranou našich poslaneckých ľavíc, žiaľ, nie je až taký markantný, v aký som dúfala.

    Teraz k samotnej novele zákona o štátnom jazyku. Celá situácia, do ktorej som sa dostala, je úplne absurdná. Mám totiž hlasovať za novelu proti filozofii, ku ktorej mám ako predstaviteľka strany MOST - HÍD naďalej výhrady. Politická vôľa na Slovensku však neumožňuje prijať skutočné riešenia a alternatívou nezahlasovania by bolo ponechať v platnosti Ficovu, ešte horšiu verziu zákona, prijatú za predchádzajúcej vlády. Dámy a páni, o čom to svedčí? O patriotizme? O ochrane štátneho jazyka ako kultúrneho dedičstva? O zabezpečení slobody a rovnosti v dôstojnosti a v právach na území Slovenskej republiky ako to hovorí úvod zákona? Nie. V skutočnosti to hovorí o našej malosti a nevyzretosti. Je to smutným svedectvom nás politikov. Zrkadlom stálej potreby väčšiny dokazovať menšine, kto je tu pánom. Ako koaličnej poslankyni nedá mi nepovedať, že návrh zákona nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktorý v kapitole ministerstva kultúry doslova hovorí: "Vláda Slovenskej republiky zabezpečí ochranu a rozvoj štátneho jazyka, a to v súlade so zásadami nediskriminácie, aby sa zabezpečili práva príslušníkov národnostných menšín na úrovni roku 2006." § 9a ods. 1 návrhu zákona, ktorý hovorí o pokutách je, žiaľ, dôkazom toho, že základný dokument vlády je v tejto otázke bezzubý. A to hlavne v oblasti pokút. Aj keď iba v polohe možnosti ich uloženia sa totiž nedodržiava princíp zabezpečenia práv príslušníkov národnostných menšín na úrovni roku 2006, a to právo neplatiť pokuty. Podstata problému je však oveľa hlbšia. Som presvedčená, že celá filozofia zákona o štátnom jazyku je postavená na hlavu. Zrodila sa totiž z úmyslom pôsobiť predovšetkým proti jednej komunite a môj predrečník pán Rafaj to aj potvrdil, pretože veľkú časť svojho vystúpenia venoval práve tejto menšine. Zrodila sa teda s úmyslom pôsobiť predovšetkým proti jednej komunite. Opakujem, aby pod rúškom ochrany štátneho jazyka umožňoval prenasledovanie, šikanovanie a selektívnu kontrolu na základe oznámenia. Len preto, že používajú svoj, podotýkam aj môj, materinský jazyk. Hoci návrh novely zákona obsahuje podstatné pozitívne rozdiely v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou najcitlivejší prvok, a to pokuty naďalej zostávajú. Hoci okresané na polovicu. Je to snáď merítkom správneho vlastenectva? Nemyslím si.

    Neobstojí ani častý argument zástancov zákona, keďže pokuty neboli udelené, kľudne môžu zostať. Vieme všetci, že hlavnou úlohou pokút bolo niečo úplne iné. Vyvolať hrozbu, zastrašovanie a posilnenie asimilácie. Poslanci strany MOST - HÍD sú toho názoru, že, áno, štátny jazyk treba chrániť, ale výlučne tam, kde je to účelné. Odmietame kriminalizovať používanie jazykov menšín a akékoľvek paralely s trestným zákonom, to najmä vo veci vymožiteľnosti povinnosti. Summa summarum táto novela o štátnom jazyku, aj keď je to značný posun k lepšiemu, je čiernym bodom tejto koalície. Čiernym výkričníkom, ktorý zdôrazňuje, že stále nesieme v sebe istý demokratický deficit, na ktorý nedávno poukázal aj vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek a som presvedčená, že na to poukáže aj Benátska komisia, ktorej stanovisko už existuje, ale žiaľ, zatiaľ nie je k dispozícii. Kým pokuty, síce v okresanej forme, ostanú naďalej ako strašiak, pre mňa je táto problematika naďalej otvorená. Alternatívou neprijatia novely by však bolo ponechať súčasnú prísnejšiu verziu. Prosím, nedopusťme to. Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sú štyri faktické, päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani kolegyňa, musím konštatovať, že tak ako to bolo aj počas prijímania tohto zákona, že opäť vaše vystúpenia potvrdzujú hrubé zavádzanie o tom, čo v skutočnosti ten zákon je. Hovoríte o tom, že by mala byť nediskriminácia dokonca menšiny, ktorú predstavujete vy. Ja som v tom zákone nikde nenašiel napísané, že by sa to týkalo vyslovene maďarskej menšiny, vážená pani poslankyňa, ale chápal som vaše vystúpenie čisto ako politicky, pretože je to agenda strany, ktorú predstavujete, šírenie strachu z neznalosti zákona, pretože prirodzene každý si ho nebude môcť vedieť prečítať a hovoríte tu o niečom, o čom ten zákon vôbec nie je. Hovoríte o posilnení asimilácie. Tak si skúste pozrieť históriu, keď došlo po Trianónskej dohode Benešovými dekrétmi k vyrovnaniu, koľko bolo Slovákov v Maďarsku a koľko Maďarov na Slovensku a teraz sa pozrite koľko je v Maďarsku Slovákov a koľko je Maďarov na Slovensku. Tých stúplo na rozdiel od Slovákov, ktorých v Maďarsku ich počet neúmerne klesol a dnes je to zdecimované, takže je dnes asi 60-tisícová menšina Slovákov. A čo sa týka pána Vollebaeka, veď predsa neprekrúcajte aj to, čo pán Vollebaek povedal. On povedal jasne, že je to štandardný zákon, ktorý by mal mať iba jednu vec a vykonávací predpis, ktorý by sa mal usmerniť. To je všetko, vôbec nepoprel správnosť tohto vykonávacieho zákona, takže nevidím absolútne problém v tomto. Iba chcem zopakovať, je to opäť len zavádzanie, v ktorom pokračujete neustále podľa hesla: stokrát opakovaná lož bude pravdou. Ale v tomto prípade my sa budeme ozývať.

  • Pani kolegyňa, veľmi pekne ďakujem za tento príhovor. Myslím, že už je teraz nad slnko jasnejšie, že Daniel Krajcer je autonómne mysliaci samostatný minister, ktorý koná na základe svojich vlastných pohnútok a na základe toho, čo si sám myslí, lebo z toho, čo ste povedali, musí byť jasné, že tento zákon nie je napísaný na objednávku strany MOST - HÍD, inak by sa na jeho adresu neznieslo toľko kritiky. Skôr to dokazuje, že zo strany ministerstva ide naozaj o to, aby sa odstránili najhoršie chyby, ktoré v tom zákone boli, a aby ohľadom tejto veci neboli rozpútané vášne a nastal opäť kľud. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Senko.

  • Pani poslankyňa, myslím si, že ste boli zbytočne tvrdá v hodnotení tohto návrhu zákona alebo v súčasnom období platného zákona. Išli ste trošku mimo obsahu zákona, pretože ešte raz, tak ako som to povedal aj vášmu predrečníkovi, ktorý vystupoval v rozprave, úlohou tohto zákona nie je ochrana štátneho jazyka. Úlohou tohto zákona nie je obmedzovanie používania iných jazykov, ani jazykov národnostných menšín. Úlohou tohto zákona je iba to, aby každý jeden občan Slovenskej republiky mohol dostať informáciu v štátnom jazyku a popri tom môže dostať informáciu aj v inom jazyku. Štátny jazyk plní integračnú funkciu, plní aj funkciu toho, aby sa aj príslušníci národnostných menšín mohli včleňovať do života spoločnosti a boli plnohodnotnými členmi spoločnosti. O nič iného nejde. To sú zbytočne silné slová. Viete, tu boli sťažnosti ľudí, ktorí žili na zmiešanom území, že nedostávali informácie v štátnom jazyku a jazyk menšín neovládali. O to ide, o nič iného nejde. Nikto vám nebráni používať váš materinský jazyk.

  • Pani poslankyňa, ja plne zdieľam vaše konštatovanie o tom, že tento zákon, tak ako bol napísaný, ako bol prijatý, ako bol aj v minulom volebnom období novelizovaný, je namierený proti jednej konkrétnej menšine a konkrétne proti maďarskej menšine. Môžme sa tu hrať a zakrývať si oči a tváriť sa, že nie je tam explicitne napísané niečo také, ale celý ten duch zákona aj spôsob jeho využitia je presne taký. Bol prijatý ako hra maďarskou kartou za období vlády Vladimíra Mečiara, a potom bol opäť použitý ako maďarská karta za obdobia vlády Roberta Fica. Za tie isté veci, ktoré niekto pácha ako porušenie zákona o štátnom jazyku, v maďarčine prichádza iná reakcia ako za tie isté veci, ktorých sa niekto dopúšťa v inom ako v maďarskom jazyku a teraz hovorím na základe vlastných skúseností. Zákon hovorí o tom napríklad, že príležitostné tlačoviny na kultúrne účely majú byť vydané v štátnom jazyku, a ak sú aj v inom jazyku, tak najprv musia byť v štátnom jazyku. Keď v tomto bode porušilo zákon priamo pred budovou ministerstva kultúry občianske združenie Priatelia slobodných informácií a rozdávalo príležitostnú tlačovinu na kultúrne účely v španielskom jazyku k hre ministra kultúry, vtedajšieho ministra kultúry Mareka Maďariča, dostalo tú informáciu do podateľne, tak ministerstvo nijako na to nereagovalo. Keď sa rovnakého hriechu dopustilo ochotnícke divadlo v Klasove v maďarčine, tak jazyková polícia si zašla až do Klasova a upozornila na porušenie zákona.

  • Pani poslankyňa, keďže ste ma priamo oslovili, tak musím vás ubezpečiť, že ja som mal predovšetkým na mysli a opisoval som strastiplnú cestu slovenského národa v boji za používanie slovenčiny, ktorá je v súčasnosti štátnym jazykom Slovenskej republiky. Rovnako chcem vás ubezpečiť, že ste šarmantná žena s pekným kultivovaným prejavom, vrátane rečového, len, bohužiaľ, tá forma sa nekryla celkom s obsahom, pretože pokiaľ hovoríte o pokutách, je tu jeden veľký paradox, keď sme predložili vlastenecký zákon, tak som počúval kritiku, že tento návrh zákona neobsahuje nijaké pokuty a je teda akýmsi paškvilom, pretože je nevynútiteľný. A teraz zrazu počúvam, že pokuty sú nejaké hrôzostrašné. Veď sankcie sú bežným prostriedkom legislatívnej praxe ako jeden z nástrojov vynútiteľnosti práva, častokrát aj so zohľadnením skutočností. Skutočne by sme museli hľadať, asi veľa príkladov by sme nenašli, kedy boli v tomto prípade použité nejaké sankcie, skôr si pamätám o sto rokov neskôr čo bolo. Medzi rokmi 1898 až 1909 sa konalo sto procesov proti päťsto Slovákom, ktorí boli odsúdení aj na väzenie, to nebolo až také strašné, pol roka si zvykli sedieť, ale na 40-tisíc vtedajších korún. Viete čo stál vtedy týždenný režim? To sa rátalo na jednu, dve koruny. Takže, toto boli likvidačné pokuty. Nie tie, ktoré sú dnes podľa môjho názoru naozaj len symbolické a len ako nástroj rešpektu, ale určite nie prenasledovania.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem, takže veľmi stručne. Nemôžem súhlasiť s mojimi predrečníkmi nakoľko som presvedčená, že zákon, tak ako je momentálne v platnosti, degraduje, žiaľ, maďarčinu a vyháňa tento jazyk do kuchyne a, žiaľ, ja som si preštudovala, pán spravodajca, zákon veľmi, veľmi dôkladne, pozorne som počúvala vašu pripomienku a nemôžem s ňou súhlasiť, nemôžem s ňou súhlasiť, pretože, áno, zasahuje do súkromnej sféry, zasahuje do takých oblastí, kde pokuty, sankcie a vôbec takýto prístup zo strany zákona je podľa môjho názoru neprípustný. Zúčastnila som sa na rokovaniach s pánom Vollebaekom, presne si pamätám, čo k tomu pán Vollebaek hovoril. Neviem, pán poslanec, odkedy alebo z ktorého obdobia máte tie informácie, ktoré ste hovorili, ale pán Vollebaek tu bol minulý mesiac, rokovali sme s ním a jasne povedal, že má pochybnosti o opodstatnenosti sankcií, ktoré zostali v tom zákone. Myslím si, že nikdy neexistovala spoločenská potreba prijať, alebo chrániť slovenčinu ako štátny jazyk v takej forme, v akej sa momentálne chráni. Ako som už hovorila vo svojom vystúpení, sme za to, aby sa štátny jazyk chránil, ale nie na úkor iných jazykov. To je asi z mojej strany všetko, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, keďže po krátkej konzultácii s pánom poslancom Čaplovičom som zistil, že jeho vystúpenie presahuje podstatne viac ako 15 minút, budeme pokračovať zajtra v rozprave. Prerušujem rokovanie Národnej rady. Pokračujeme ráno o 9.00 hodine. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.43 hodine.