• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný deň, otváram štvrtý rokovací deň 7. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali títo poslanci: Mojmír Mamojka, Ľubica Rošková, Dušan Švantner, Jana Vaľová, Štefan Zelník.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov, ide o zákon o ekodizajne.

    Tento vládny návrh máte pod tlačou 101, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 105.

    Vítam na rokovaní Národnej rady ministra hospodárstva a výstavby Juraja Miškova a žiadam ho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania vládny návrh zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov, tzv. zákon o ekodizajne.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, publikovanú v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31. októbra 2009.

    V súlade s uvedenou smernicou návrh zákona obsahuje stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, ktorých následkom dôjde k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia prostredníctvom zníženia potenciálnych negatívnych vplyvov energeticky významných výrobkov na životné prostredie počas celého životného cyklu, a to vrátane výberu, použitia surovín, výroby, balenia, dopravy, distribúcie, inštalácie, údržby, používania a ukončenia používania.

    Zváženie vplyvu výrobkov na životné prostredie počas používania životného cyklu už vo fáze projektovania má vysoký potenciál hospodárnym spôsobom umožniť environmentálne zlepšenie vrátane účinného využívania zdrojov a materiálov. Predložený návrh podľa názoru ministerstva prispeje k rozvoju podnikateľských aktivít v oblasti zavádzania systémov environmentálneho manažérstva.

    Návrh zákona nemá vplyv na verejné financie ani priamy vplyv na životnú úroveň obyvateľstva, ale nepriamo má pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Lászlóovi Solymosovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov, zákona o ekodizajne, tlač č. 101.

    Podľa zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v zákone 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, o tom, že návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto bodu, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne? Pán poslanec Ondrej Dostál ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne.

    Slovo má pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mal by som len pár otázok na margo tohto zákona, ktoré neviem ani, či adresovať ministrovi, alebo všeobecne tejto snemovni.

    Chcem sa spýtať, či si naozaj myslíme, že toto je vec, ktorú by mal riešiť štát, či toto je vec, ktorú ak už ju rieši štát, by ju mala riešiť Európska únia? A tie otázky znejú aj inak. Čo by sa stalo, ak by takýto zákon neexistoval? Trh by nedokázal sa postarať o zlepšovanie ekodizajnu? Prečo sa má do takýchto vecí vôbec štát starať? Naozaj tomu nerozumiem. Rozhodne to nepovažujem za základnú úlohu štátu. A považujem to za zasahovanie štátu do podnikateľského prostredia nad nevyhnutnú mieru. Určite by to aj energeticky náročné výrobky, aj spotrebitelia, aj trh prežili, keby nič takéto nebolo riešené zákonom.

    A tá druhá otázka sa týka Európskej únie a toho, či takéto veci majú byť koordinované, harmonizované z úrovne Európskej únie. Pretože zaoberali by sme sa dnes takýmto zákonom, keby nebola príslušná smernica? Keby tá príslušná smernica nebola zmenená?

    A mne to trochu, tento zákon, pripadá tak, že v Európskej únii si niekto kýchne a my prijmeme zákon. Potom si niekto smrkne a my ten zákon musíme zmeniť. Neviem, či toto je dobrá cesta.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dostál bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete reagovať v záverečnom slove? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz pokračujeme ďalším bodom, ktorého navrhovateľom je pán minister Miškov, ide o prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 125 a návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 104.

    Pán minister, nech sa páči, ujmite sa slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, predkladám do prvého čítania s cieľom systémovo riešiť spôsob financovania núdzových zásob ropy a vybraných ropných výrobkov, aby sa v čo najväčšej miere znížilo zaťaženie štátneho rozpočtu a súčasne bol zabezpečený stabilný režim financovania núdzových zásob prostredníctvom výberu príspevku na krytie nákladov spojených s tvorbou a ochraňovaním núdzových zásob v súlade s plnením záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii a Medzinárodnej energetickej agentúre.

    Navrhovaný model vychádza z podobných modelov už zavedených v zahraničí so zohľadnením podmienok platných pre Slovenskú republiku. Výber uvedeného príspevku bude neziskový, nakoľko takto získané finančné príspevky budú slúžiť výlučne na financovanie tvorby a ochrany núdzových zásob, pričom tento príspevok bude príjmom štátneho rozpočtu. Nespornými výhodami navrhovaného modelu financovania núdzových zásob je jeho transparentnosť, nezávislosť na verejných zdrojoch, ako aj určitá objektívnosť, keďže na jeho financovaní sa budú podieľať najmä tí, ktorí budú môcť tento systém v čase krízy aj najviac využívať. Teda spotrebitelia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Lászlóovi Solymosovi, aby nás opäť aj v tomto prípade oboznámil so spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 125). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. O tom, že návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet, bude mať vplyv na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Ani v tomto prípade som nedostal písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Neevidujem ani prihlášku ústnym spôsobom, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, a tým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh máte ako tlač 75 a návrh na pridelenie výborom je pod č. 65.

    Prosím opäť pána ministra Juraja Miškova, aby v zastúpení ministra dopravy tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokovala dňa 2. septembra 2010 a prijala k nemu uznesenie č. 575.

    Navrhovaná právna úprava má za cieľ úpravu právnych predpisov podľa návrhu usporiadania kompetencií k správe a rozvoju vodných ciest, zapracovanie záverov analýzy právnych predpisov vo vzťahu k realizovateľnosti projektov verejno-súkromného partnerstva PPP v Slovenskej republike, zapracovanie problematiky poskytovania dotácií vo vodnej doprave a doplnenie, prípadne zmeny niektorých ustanovení zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ide hlavne o úpravu verejnosti registra plavidiel a evidencií vedených Štátnou plavebnou správou, o zavedenie povinnosti absolvovať kvalifikačný kurz pred štátnou skúškou na získanie odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, o služobnú lodnícku knižku pre člena posádky plavidla, o rozšírenie ustanovení týkajúcich sa plavebnej nehody.

    Uvedené zmeny mali vplyv aj na sadzobník správnych poplatkov v časti VI. Doprava, položka 94 a 95, č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, ktorý je navrhnutý gestorským výborom pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby splnil funkciu spravodajcu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 32 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    O tom, že návrh bude mať vplyv na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, ako aj na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo dňa 14. septembra 2010 č. 65 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal žiadnu.

    Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ani v tomto prípade neevidujem žiadnu prihlášku, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh máte ako parlamentnú tlač č. 103. A návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 85.

    Vítam na rokovaní Národnej rady pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu, pána Eugena Jurzycu a prosím ho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, na základe bodu B.2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 632 zo dňa 22. septembra 2010 si dovoľujem uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predkladanej novely je vytvorenie legislatívneho prostredia na zabezpečenie týchto úloh. Určiť podmienky poskytovania dotácií pre právnické osoby a fyzické osoby v oblasti regionálneho školstva. Navrhovaná zmena v poskytovaní dotácií súvisí so zmenou zákona č. 523/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorých zavedením § 8a ods. 1 nastaví podmienku, že dotácie z výdavkov štátneho rozpočtu právnickým osobám a fyzickým osobám je možné poskytovať len za podmienky, že takúto možnosť ustanovuje osobitný zákon. Keďže financovanie regionálneho školstva ustanovuje tento zákon, je nutné možnosť poskytovania dotácií školám a školským zariadeniam zakomponovať práve do tohto zákona.

    Do konca kalendárneho roku 2010 postupuje ministerstvo pri poskytovaní dotácií podľa výnosu Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. CD 2006, 141/348 a tak ďalej o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorý bol vypracovaný ešte pred účinnosťou ustanovenia § 8 ods.1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Navrhovanú zmenu môžeme teda chápať ako snahu o zosúladenie legislatívneho prostredia.

    Ďalej chceme zvýšiť transparentnosť a verejnú kontrolu nad finančnými prostriedkami poskytovanými z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Túto úlohu majú ambíciu plniť navrhované zmeny, ktoré ustanovujú prísnu účelovosť poskytnutých finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva. Transparentnosť poskytovania finančných prostriedkov a možnosť verejnej kontroly bude zabezpečená povinnosťou ministerstva a krajských školských úradov zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam právnických a fyzických osôb a výšku poskytnutých finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

    Zároveň sa významne rozširujú oblasti, v ktorých sa na základe výzvy môžu školy a školské zariadenia uchádzať o financovanie rozvojových projektov.

    Tento návrh súvisí aj s plnením úloh v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenska na roky 2010 - 2014.

    Ďalej chceme rozšíriť sledované ukazovatele, ktoré sa sledujú pri výkone dohľadu nad dodržiavaním zákona. V záujme predchádzania možnosti zneužívania finančných prostriedkov poskytnutých školám z rozpočtovej kapitoly ministerstva rozširuje sa ustanovenie o dohľade nad dodržiavaním tohto zákona.

    Rozširuje sa zoznam sledovaných ukazovateľov v rámci výkonu dohľadu, a to najmä z dôvodu sledovania účelu použitia poskytovaných finančných prostriedkov podľa tohto zákona na nenormatívne výdavky, napríklad za mimoriadne výsledky žiakov, na riešenie havarijných situácií, príspevky na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách. Medzi nové ukazovatele kontroly pri dohľade patrí napríklad kontrola správnosti poskytovaných údajov o počtoch detí a žiakov potrebných na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane obciam, kontrola správnosti údajov o počtoch detí štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení a žiakov škôl poskytovaných ministerstvu a dodržiavanie lehôt určených na ich predloženie alebo účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov.

    Ďalej chceme doplniť účelovosť použitia všetkých finančných prostriedkov poskytovaných z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Navrhuje sa doplniť účel použitia finančných prostriedkov poskytnutých zriaďovateľom škôl na nenormatívne výdavky, napríklad za mimoriadne výsledky žiakov, na riešenie havarijných situácií, príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách. Úprava súvisí s požiadavkami škôl a ich zriaďovateľov.

    Ďalej chceme upraviť podmienky poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podmienky poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa navrhujú upraviť na základe poznatkov z praxe. Cieľom tejto úpravy je v záujme znemožňovania segregácie detí žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia vo vzdelávaní vytvárať podmienky na ich vzdelávanie aj tým, že sa stabilizuje a aj postupne zvýši počet asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

    Ďalej chceme určiť kompetencie zriaďovateľom škôl, školských zaradení a obciam pri zbere údajov potrebných na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane z príjmov obciam. Navrhujeme také úpravy kompetencií v procese poskytovania údajov potrebných na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane obciam, ktoré zabezpečia presnosť a účelnosť prerozdeľovania. Údaje bude poskytovať obci zriaďovateľ základných umeleckých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení, ktoré majú sídlo na území obce. Určuje sa lehota, dokedy je zriaďovateľ povinný oznámiť údaje za školy a školské zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Obciam sa určuje lehota, dokedy je obec povinná zhromaždiť údaje za všetky školy a školské zariadenia so sídlom na jej území a poskytnúť krajskému školskému úradu. Súčasne sa určuje lehota, dokedy je povinný krajský školský úrad údaje za obce vo svojej územnej pôsobnosti poskytnúť ministerstvu. Údaje sa poskytujú za všetky školy a školské zariadenia zaradené v sieti škôl a školských zariadení a školských zariadení ministerstva.

    Návrh zákona predkladáme bez rozporov.

    Vážený pán predsedajúci, prosím o prerokovanie návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je v tomto prípade výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby nás oboznámil so súhrnnou spravodajskou informáciou.

    Pán minister, poprosím vás, keby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov, nech sa páči.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 17 z 30. septembra 2010 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 85 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť zákon na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som za poslanecké kluby dostal dve prihlášky písomnou formou. Za SMER - sociálnu demokraciu sa prihlásil pán poslanec Dušan Čaplovič a za Slovenskú národnú stranu, teda za klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Ján Mikolaj. Po ich vystúpeniach bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy aj ústne.

    Slovo teraz dávam pánovi poslancovi Dušanovi Čaplovičovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť niekoľko poznámok k predkladanej novele vládneho zákona.

    Hneď v úvode poviem, že považujem za pozitívne, že obsahuje financovanie špecifík, možno ich bude treba definovať viac, najmä takých, ktoré vyplývajú z praxe. Ďalej financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a, samozrejme, riešenia dotácií, ktoré boli obsiahnuté vo výnose Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 12. apríla 2006. Môžem ho, môžem tento výnos nazvať Szigetiho výnosom, pretože vtedy bol on ministrom školstva.

    Toto je všetko v poriadku, pretože rámce - uvádzam špeciálne zákonné rámce – treba vytvárať, treba jasne nastaviť, aby neboli zo strany právnických a fyzických osôb spochybňované, aby neboli viac interpretovateľné a nevyvolávali zbytočné diskusie a aby boli transparentne a efektívne využívané. Vyplývalo to aj z unesenia vlády Slovenskej republiky č. 351 z 28. mája 2008 k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď vláda uložila ministrom v úlohe B.1 legislatívne upraviť poskytovanie dotácií vo svojej vecnej pôsobnosti podľa návrhu zákona, teda do 31. decembra 2010.

    Mám však jeden problém s návrhom, kde sa v § 7 dopĺňa odsek 12 a vytvárajú sa nové odseky 13 až 16, ktorými sa upravujú vzájomné kompetencie poskytovania údajov potrebných na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane obciam na školy a školské zariadenia. Predovšetkým, samozrejme, sa to týka špeciálne originálnych kompetencií. Medzi zriaďovateľom, teda na jednej strane obcou, t. j. medzi obcou, mestom a krajským školským úradom vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam, ktoré sú situované so sídlom na ich územiach. Či boli konzultované, kladiem si otázku, so samosprávou termíny zaslania požadovaných údajov najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka krajskému školskému úradu a ten do 10. októbra tým, týmto zákonom by mal tieto údaje zaslať ministerstvu. Teda jednotlivé školské úrady, ktoré máme v slovenskej, krajské školské úrady špecializovanej správy by mali zaslať tieto materiály.

    Pýtam sa preto, že či to bolo konzultované so Združením miest a obcí Slovenska, aby v budúcnosti nemuseli vzniknúť nejaké problémy? Aby sa tu každý cítil slobodný predovšetkým tým, že participuje, má účasť na moci a rozhodovaní. Konkrétne v rámci známych a veľmi odporúčaných partnerstiev medzi samosprávou a štátnou správou.

    A nezabúdajme viacej počúvať najmä tých, pre ktorých zákony pripravujeme, aby sme pri riadení štátu postupovali správne, predovšetkým je potrebné nadštandardne postupovať vo veľmi citlivom rezorte školstva, lebo naše rozhodovania sa konkrétne dotýkajú obrovskej skupiny občanov Slovenskej republiky. Často hovoríme len o študentoch a pedagógoch, ale sa týkajú teda všeobecne, všeobecne sa týkajú detí, žiakov, študentov, učiteľov a pedagogických pracovníkov, rodičov, starostov, primátorov, predsedov samosprávnych krajov a poslancov, či už regionálnej samosprávy, či obecnej alebo mestskej, miestnej samosprávy.

    Naše či vaše rozhodnutia majú dopady na budúci vzdelanostný, komunikatívny, kultúrny, ekonomický a sociálny rozmer Slovenska a, samozrejme, keďže sme členmi aj Európskej únie, aj celého celku súčasnej Európskej únie, to znamená v rámci 27 štátov, očakávajú nás nové výzvy, reagovanie na priority, ktoré nie sú v školstve a nikdy nemôžu byť cez školstvo chápané ako stranícke, ktoré vychádzajú už aj z pripravovanej postlisabonskej stratégie, ktorá má názov Európa 2020, ale aj z nášho Modernizačného programu Slovensko 21, ktorý sme pripravovali ešte my pred globálnou finančnou, hospodárskou a sociálnou krízou a ktorý bol prijatý nielen domácou verejnosťou – či už opozičnou, či koaličnou – v tomto období, ale aj v samotnom Bruseli, kde som sa stretol s predstaviteľmi Európskej komisie. A, samozrejme, pri rokovaniach v rámci Európskej únie mnohých partnerských štátov, najmä pozitívne ohlasy boli z Veľkej Británie, Švédska, Nemecka a Holandska. Teraz je šanca vrátiť sa k týmto podnetom, z ktorých niektoré aj sú obsiahnuté, nie však komplexne v týchto návrhoch, aj v týchto návrhoch, ktoré idú z rezortu školstva, samozrejme, chýba im ešte zatiaľ nepoznaná rozpracovanosť, ktorú dostaneme aj na náš výbor čoskoro, z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Ja by som len v podstate tie najpodstatnejšie veci len zopakoval, lebo tie sú veľmi dôležité pri vytváraní konsenzuálneho vzdelávacieho priestoru nielen v Slovenskej republike, ale vzdelávacieho priestoru Európy, čo je v súčasnom období veľká výzva aj pre našu Slovenskú republiku. Teda vytvoriť nielen ucelený systém rozvoja celoživotného učenia sa, ako sa hovorí, keď to budem doslovne prekladať, integrujúce všetky stupne a druhy vzdelávania, t. j. školské, mimoškolské, profesijné, záujmové aj občianske. Zabezpečiť rovnaký prístup k vzdelávaniu a zvýšiť priestupnosť vzdelávaciemu systému. Inovovať proces vzdelávania a zvyšovať jeho kvalitu, to sú všeobecné veci. Ale čo je dôležité, a to je veľmi významné a, samozrejme, to treba aj pri tomto návrhu zákona pripomenúť, prepájať vzdelávací systém s trhom práce, zabezpečiť dostatočný počet a kvalitu učiteľov ako kľúčového faktora zvyšovania úrovne vzdelávacieho a výchovného procesu. A napokon, a toto je posledné, ktoré z toho vychádza aj z tej postlisabonskej stratégie vo vzťahu k Slovenskej republike a my sme to v tom aj národnom programe, ktorý bol spracovaný, veľmi vnímali a naviac sme ho každoročne pri hodnotení plnenia záväzkov Lisabonskej stratégie z roku 2000, ktorá bola Cookovou reformou z roku 2005 upravená, sme ju sledovali a vykazovali, ale neboli vždy dosiahnuté tie najlepšie výsledky, predovšetkým že sme zaostávali vo vzťahu k iným štátom, to si treba povedať otvorene, aj v minulosti, aj dnes vo financovaní vzdelávania, keď to berieme ako Slovensko, Slovenskú republiku ako celok vo vzťahu k ostatným štátom Európskej únie, a to už nehovorím v rámci štátov OECD.

    K napĺňaniu aj týchto cieľov môže slúžiť aj táto pripravovaná vládna novela. Očakávam však viac empatie ku školstvu, vede, výskumu, teraz hovorím všeobecne, a inováciám zo strany nielen ministra financií a podpredsedu vlády, ale aj predsedníčky vlády. To v návrhu štátneho rozpočtu, o tom, samozrejme, budeme hovoriť na ďalších zasadnutiach pléna našej Národnej rady, ale ja, pokiaľ ho poznám, zatiaľ v tých východiskách, nie východiskách, ale cieľoch roku 2011 s výhľadom na roky 2012 – 2013 sa dostatočne neodráža. Teda budeme mať novelu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, a to práve kladiem túto otázku, ale adekvátne finančné zdroje pri efektívnom napĺňaní novely nám môžu veľmi často chýbať. To si treba povedať, lebo veľa je požiadaviek a bude ich čoraz viacej. Naviac sa to rozšírilo aj v podstate nejak v oblasti k tým originálnym kompetenciám, lebo sa chce pomôcť, či sa definujú tam štátne materské školy a pod. Naozaj predovšetkým tam tie havárie a podobne veľmi často budú. A my máme – a to si treba povedať - obrovský deficit pri prenose kompetencií v oblasti školstva vo vzťahu k samospráve a to pretrváva roky a roky a máme to a budeme to cítiť aj teraz, že v tej oblasti dofinancovania bude potrebné hľadať zdroje.

    Vážení prítomní, v závere si vás dovoľujem upozorniť však na jeden závažný nedostatok predkladanej novely. Predkladatelia neboli dôslední k zákonu č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A myslím si, že mali byť, pretože oba zákony, či už ide o 597-ičku, ktorú schvaľujeme novelu, alebo 596-ka bola prijímaná súčasne a považujem ich ako dvojičky vzájomné, pretože ich treba navzájom aj takto akceptovať a rešpektovať.

    Nuž a teraz sa ma opýtate, prečo to uvádzam a na akých konkrétnych faktoch, resp. zisteniach to konštatujem. V predkladanom návrhu zákona v bode č. 13 sa uvádza nový odsek 1, ktorým je zriaďovateľovi daná možnosť žiadať ministerstvo školstva o pridelenie finančných prostriedkov na rozvojové projekty. Pýtam sa, ako môžu túto možnosť obce a samosprávne kraje využiť, keď ste túto novú kompetenciu nezapracovali do ustanovení § 6, § 9 spomínaného zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov? Tento zákon je zákonom lex specialis, aby som používal aj to právne pojmoslovie, pre štátnu správu v školstve, ktorý obsahuje všetky kompetencie miestnej štátnej správy v školstve a kompetencie územnej samosprávy v oblasti školstva, t. j. obcí a samosprávnych krajov. Bez zapracovania tejto kompetencie do citovaného zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je možné nový zákon v uvedenej oblasti aplikovať v praxi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi preto z uvedeného dôvodu predložiť v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložiť návrh, vrátiť, prijať uznesenie vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie najmä v tejto oblasti, pretože je to veľmi dôležité.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca neevidujem, a preto teraz dávam slovo ďalšiemu písomne prihlásenému za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pánovi poslancovi Jánovi Mikolajovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa zameriam na filozofiu a podstatu tohto zákona. Podľa môjho osobného názoru tento zákon je zákonom pragmatickým a osobne súhlasím s tým, čo je v ňom uvedené, pretože dáva do zákonnej podoby rôzne postupy, ktoré či už boli v smerniciach alebo vyhláškach a ktoré priniesla prax a u ktorých sa ukázalo, že zákonná podoba je nevyhnutná.

    Tento zákon bol pripravovaný niekedy ešte v mesiacoch apríl a máj a len som pozeral, že či sú tam niektoré nové veci, ktoré v tom období neboli. No našiel som tam dve veci, ktoré sú tam naviac a na ktoré si teda dovolím upozorniť.

    Prvá vec je tá, že stále sa mi tak zdá, ale podrobnejšie budem rozprávať v druhom čítaní, a to je otázka zasahovania štátu do originálnych kompetencií, kde stále cítim, že pokiaľ sú originálne kompetencie, tak zákonom nejak podrobne rozpisovať, si myslím, to nie je celkom správne, a preto sme my zostali na úrovni vyhlášok. Už nariadenie vlády, by som povedal, je na určitej hranici. Súhlasím však s tým, že ten spomínaný § 7, že k 25. septembru musia byť údaje zo zákona, to je v poriadku, to tam patrí a si myslím, že to veci pomôže. Takisto tá technická vec, ktorá súvisí s tým, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, tiež je pravdou, že túto vec treba doladiť so zákonom č. 596.

    Ale je tu ešte jedno riziko, ktoré vyplýva z čl. 1 a ktoré je tu dané naviac, to nebolo v tých pôvodných návrhoch, a to je § 2 ods. 2, kde sa vkladá nové písmeno, ktoré znie: „prostriedky od iných fyzických osôb a právnických osôb za prenájom priestorov a zariadenia škôl v čase, keď sa nevyužívajú na výchovno-vzdelávací proces“. V podstate ide o to, že neštátne školy, teda súkromné školy a cirkevné, môžu svoje priestory mimo vyučovania v podstate používať na čokoľvek, ak je to tak, na základe dikcie tohto zákona. To znamená, že tam môže byť cestovná kancelária, a keď trošku pritvrdím, tam môže byť aj reštauračné zariadenie. Toto nebolo. Vždy bolo povedané, že ak je to priestor školy, aj súkromný, tak sa môže vykonávať vždy len tá činnosť, ktorá súvisí s výchovno-vzdelávacou činnosťou. Okolo toho boli dosť tvrdé diskusie. Teraz sa mi zdá, že ak by sa to takto dalo vyložiť, ako to je tu napísané, ale tak s tým sa súhlasiť nedá a budeme namietať. Ak sa to upresní v druhom čítaní s tým, že tam je väzba iba na niektorý iný odsek, ktorý hovorí o tom, že tá činnosť, ktorá súvisí s výchovno-vzdelávacou činnosťou sa musí dať do zákona, aby mohla byť evidovaná a s týmito finančnými prostriedkami narábať, tak potom je to v poriadku, ale treba to tam tak týmto spôsobom upresniť.

    Ak sa tieto dve veci dokážu v druhom čítaní upraviť, upresniť, tak ja osobne tento zákon podporím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Mikolaja má pán poslanec Martin Poliačik. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou.

    A nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ja by som sa, pán kolega Mikolaj, rád iba vyjadril k tej poslednej veci, o ktorej ste hovorili. U nás napr. aj štátna škola v Novom Meste, tuto v Bratislave, má vo zvyku prenajímať jedáleň pre stretnutia majiteľov bytov okolitej školy, aby sa tam mohli stretávať a prostriedky v podstate z takéhoto prenájmu používa na zveľaďovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorý na tej škole prebieha. Takže ja súhlasím s tým, že možno by bolo treba obmedziť účel vlastne využívania týchto priestorov, školských, mimo vyučovania, ale nie som si istý, či obmedzenie iba na veci, ktoré súvisia s výchovno-vzdelávacím procesom je nutné. Pretože ak niekto prenajme telocvičňu pre rodičov večer, aby si tam mohli zahrať futbal, alebo prenajme jedáleň na stretnutie presne majiteľov bytov, ktorí bývajú v okolí školy, tak to nepovažujem za zlé využitie priestoru a považujem to za veľmi dobrý zdroj príjmov pre školu, ktorá vďaka tomu môže zadotovať teda vzdelávanie na škole. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Reagovať bude pán poslanec Mikolaj, nech sa páči.

  • Ale áno, veď preto som povedal aj v tej druhej časti, že pokiaľ sa to týka len toho, aby to, čo sa už roky a v súčasnosti deje, aby školy čistejším spôsobom mohli si účtovať do svojich príjmov, tak s tým súhlasím. Na druhej strane ide o to, že sa tie veci v praxi aj zneužívajú. Ja poznám ix podnikateľov, ktorí bývajú nad svojou školou a v tých večerných hodinách si tam robia kade čo. Čiže určité obmedzenie byť, si myslím, musí, pokiaľ je to vo vzťahu k rodičom a súvisí to opäť s tou výchovno-vzdelávacou činnosťou, tak áno, ale nesmie tam byť reštaurácia, to uznáte aj vy, a nesmú tam byť niektoré ďalšie aktivity, ktoré sa z času na čas vyskytujú, možno.

  • Vyčerpali sme vystúpenia všetkých, ktorí boli prihlásení písomnou formou, a teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán spravodajca Martin Poliačik ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa rád vyjadril v podstate iba k dvom bodom, širšie možno potom, ak to prejde v druhom čítaní, ale chcem oceniť na tomto návrhu zákona dva kladné body.

    Prvý prispieva k riešeniu jednej z najpálčivejších otázok, ktorú vlastne na Slovensku máme, a to je vzdelávanie sociálne znevýhodnených skupín a týka sa teda hlavne vzdelávania detí zo sociálne vylúčených osád na východe Slovenska. Tým, že v tomto zákone sa kladie dôraz na navyšovanie počtov asistentov v školách a že sa v tomto zákone kladie dôraz na to, aby posledný ročník pred nástupom na základnú školu bol pre tieto deti povinný, nastupuje vlastne trend, ktorý sme sľúbili svojim voličom už pred voľbami, a to je to, že vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia bude jednou so základných priorít tejto vlády.

    Druhý bod, ku ktorému by som sa rád vyjadril, sú práve zmeny, ktoré sa týkajú prerozdeľovania daní na úrovni samosprávy. To nariadenie vlády, ktoré bolo prijaté krátko pred voľbami, nám spôsobilo situáciu, že mnoho z centier voľného času v podstate podľa nových pravidiel by dostávalo menej ako 75 % svojich príjmov, ktoré mali dovtedy a už dovtedy boli na tom, v podstate žili na existenciálnej hrane. To znamená, v momente, ako by dostali menej ako 75 % svojich dovtedajších príjmov, tak by museli zaniknúť. Preto považujem za rozumné vlastne v zákone túto otázku riešiť.

    Ja s vami súhlasím, pán kolega, že narábanie s originálnymi kompetenciami je vždy citlivá záležitosť. Ale treba sa na to pozrieť podľa mňa, kde je vlastne, kto je koncovou cieľovou skupinou tejto zákonnej normy. A že či máme hľadieť viacej na záujmy ZMOS-u alebo či máme hľadieť viacej na záujmy vlastne detí a pedagogických pracovníkov, ktorí sa v tých centrách voľného času venujú práci. A ja si myslím, že základnou cieľovou skupinou je práve tá druhá. A ak je to tak, tak potom treba ochrániť vlastne doterajšie aktivity, ktoré vykazovali nejakú činnosť. A čo je určite potrebné urobiť, je nejakým spôsobom vlastne riešiť tie podvodnícke praktiky, ktorých sme boli svedkami v posledných rokoch, že sme mali všetkých hokejistov zrazu zapísaných v Skalici.

    Súhlasím s tým, že je potrebné vlastne vytvoriť nejaké páky, aby tieto podvody nepokračovali. A myslím si, že to nariadenie vlády vylialo dieťa aj s vodou z vaničky von. A myslím si, že je potrebné, ak aj formou zákona, vlastne ošetriť to tak, aby nám 2 000 pedagogických pracovníkov v centrách voľného času a na základných umeleckých školách neprišlo o prácu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem S faktickou poznámkou pán poslanec Mikolaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pardon, pán poslanec Fronc a pán poslanec Mikolaj. Prepáčte, pán kolega.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, tá prvá vec, ja si myslím, že ten všeobecný súhlas s tým je a že ten inštitút asistentov sa osvedčil a aj tie ďalšie veci pre deti zo znevýhodneného prostredia sú v poriadku. Akurát si dovolím vysloviť istú obavu, pretože v doložke vplyvov je napísané, že to nebude mať žiaden dopad na verejné financie. A neviem, či to dokáže potom dostatočne ministerstvo školstva pokryť z vlastného rozpočtu.

  • Pán poslanec Mikolaj, nech sa páči s faktickou.

  • Ďakujem pekne. To isté, čo povedal pán Fronc, som chcel aj ja povedať, ale naviac ešte, viete k tomu ZMOS-u. ZMOS zastupuje obce. Čiže nepovedal by som, že to, čo stavať na rozdiel ZMOS a záujmy detí alebo ich rodičov. ZMOS zastupuje obce, a to, čo poviem ZMOS, musíme chápať, ako keby to povedali obce, ktoré majú 100-percentnú zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie v rámci obcí. A na to sú voľby, aby ich potom zhodnotili, ako sa starajú o výchovu a vzdelávanie.

    Vo Fínsku napríklad je to pre starostu, primátora priorita číslo 1 - výchova a vzdelávanie. Číslo 1. Tam sa o tom diskutuje od rána do večera.

    Ale to nariadenie vlády, ktoré ste spomínali, to som ja v tom zákone nenašiel, žeby bolo riešené, to tu nie je. Takže ak sa to pokúsite nejakým iným spôsobom riešiť, v poriadku, ale my sme to riešili tak, ako to navrhol práve ZMOS. Čiže my sme akceptovali to ich riešenie, a to z dôvodu, aby bola nulová administratíva. A toto povedzme, neviem, či to z tohto zákona vyplýva aj vo vzťahu k týmto krúžkom, ale asi áno, a tým sa veľa veci vyrieši, len mi tú chýba reštrikcia o tom, že čo keď to nedajú a čo keď opäť budú klamať, lebo to sa nedá skontrolovať. To by chcelo stovky úradníkov. A tá administratíva by bola drahšia ako ten model tej alokácie tých prostriedkov.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky, nech sa páči, pán Poliačik, môžte teraz reagovať.

  • Ja nie som si úplne vedomý toho, akým spôsobom to bude, pán Fronc, financované, ale som si vedomý toho, že mnohé z týchto vecí sa dajú pokrývať zo zdrojov Európskej únie, že na to sa dajú čerpať eurofondy, takže predpokladám, že ministerstvo spraví niečo v tejto veci.

    A, pán kolega Mikolaj, ja s vami súhlasím, že áno, že to bol návrh ZMOS-u, podľa ktorého bolo to nariadenie prijaté, ale po tom, čo bolo prijaté, nám prišlo hrozne veľa signálov o tom, že v podstate mnohé samosprávy využijú peniaze, ktoré im budú pridelené, ani nemajú centrá voľného času, a tým, že vlastne tie peniaze nie sú voľne, že nie sú viazané, ktoré dostávajú na činnosť centier voľného času, tak ony ich môžu prakticky využiť na čokoľvek. A tam potom je otázne, opäť sa vraciame k tomu, že kto je cieľová skupina? Že či cieľovou skupinou sú samosprávy, ktoré takýmto spôsobom, ja verím, že v časoch krízy potrebujú sanovať svoje rozpočty, ale je...

  • Reakcia z pléna.

  • No je otázne, no mnohí to na školstvo nepoužili, a tým pádom vlastne sa nám tu stáva, že tam, kde predtým boli peniaze využité v prospech detí a pedagogických pracovníkov, tak už nebudú a mnohé obce, ktoré dovtedy nečerpali peniaze, pretože nemali dostatok činnosti pre deti a mládež, tak dostanú nejaké peniaze, ale využijú ich na iný účel.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Krátka poznámka k vplyvu na verejné financie. Tam to riešime prechodným ustanovením. A potom taká podľa mňa dôležitejšia o niečo poznámka k tomu prepojeniu potrieb trhu a školského systému. V ostatnom čase sa zvyšujú tlaky na to, aby sme určili presne školy, napríklad stredné odborné školy, ktoré na trh práce nereagujú dostatočne pružne, a aby sme im dali buď menej peňazí, alebo snáď ich aj zrušili.

    Chcem povedať, že takýto zásah sa nám veľmi nezdá, a to z toho dôvodu, že je založený väčšinou na úvahe, že keď si zistíme, koľko nezamestnaných produkuje ktorá stredná odborná škola, tak na základe toho by sme mali vlastne vedieť, tie stredné školy, ktoré produkujú viac nezamestnaných, sú horšie a mali by sme ich pozatvárať. Ale treba si uvedomiť, že sú často tieto školy v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť, a ak by sme takéto školy obmedzovali, alebo dokonca zatvárali, tak sa môže stať, že tie deti, ktoré tam žijú, stratia poslednú šancu dostať sa do úspešného života.

    To, čo skôr budeme robiť, je to, čo podľa môjho názoru určite môže a má štát robiť pri zlyhaní trhu v školstve, ktoré spôsobuje informačná asymetria. To znamená, máme sa starať o to, aby rodičia a žiaci a študenti dostali viac informácií o tom, aká je to kvalitná škola, a aj o tom, koľko nezamestnaných produkuje. Samozrejme, s tým, aj s informáciou, aká je nezamestnanosť v danom regióne. Ďalšie informácie, ktoré sa týkajú kvality škôl, predstava naša je taká, že sme veľmi pritlačili na sebaevaluáciu škôl, to nielen stredných, ale aj vysokých a základných tak, aby, teraz to trocha preženiem, ale aby študenti, deti a rodičia si mohli porovnať dve rôzne školy na počítači tak, ako keď si dnes kupujete televízor a na počítači si porovnáte parametre dvoch televízorov v prakticky desiatkach parametroch a je to pomerne jednoduché.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. (tlač 104).

    Pán minister Jurzyca, nech sa páči, môžte daný návrh zákona uviesť.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení podpredsedovia, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2010.

    Dôvodom na vypracovanie predmetného návrhu zákona je zosúladenie zákona č. 300/2008 Z. z. s ustanovením § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa dotácie po 1. januári 2011 poskytnú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených. Materiál bol schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 633 z 22. septembra 2010.

    Predmetný návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona ustanovuje spôsob poskytovania dotácií z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Jednak ide o oblasti, na ktoré je možné poskytnúť dotáciu. Návrh zákona oproti súčasného stavu rozširuje možnosť poskytnúť dotáciu na športovanie detí, žiakov a študentov aj počas vyučovania. Ďalej na odmeny športovcov a trénerov a podporu edičnej, muzeálnej a osvetovej činnosti v športe. Týmto návrhom sa posilňuje možnosť podpory športovania detí, mládeže a takých aktivít, ktoré pozitívne ovplyvňujú vzťah občanov k pohybu a športu.

    Návrh zákona zároveň ponecháva možnosť financovania športovej reprezentácie, športových talentov, športových súťaží a športových podujatí, športovej infraštruktúry osobitného významu a opatrení proti dopingu v športe. Žiadateľmi o dotáciu môžu byť plnoletí občania Slovenskej republiky a právnické osoby so sídlom na území Slovenska pri dodržiavaní právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci, prípadne podnikateľských subjektov.

    Návrh zákona ustanovuje, že dotácia sa poskytne na základe písomných žiadostí. Tieto žiadosti musia byť podané v súlade s výzvou na poskytovanie dotácií, ktorá musí byť minimálne 30 dní zverejnená na webovom sídle ministerstva a musí obsahovať informácie, ako sú oblasti aktivít, na ktoré sa môžu poskytnúť dotácie, adresu, spôsob a dátum ukončenia predkladania žiadostí, výšku spolufinancovania a výberové kritériá.

    V procese poskytnutia dotácie návrh zákona zavádza vyššiu transparentnosť ustanovením povinnosti poskytovateľa dotácie, teda ministerstva, zverejniť na svojom webovom sídle znenia predložených žiadostí, zoznam úspešných žiadateľov aj s výškou schválenej dotácie, zoznam neúspešných žiadateľov s uvedením dôvodu neposkytnutia dotácie a zmluvy o poskytnutí dotácie. Návrh zákona ukladá povinnosť poskytovateľovi vykonávať kontrolu správnosti použitia a zúčtovania dotácie. V prípade porušení podmienok, za akých bola dotácia poskytnutá, sa poskytnuté prostriedky vrátia do štátneho rozpočtu.

    Žiadam o prerokovanie zákona a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Dušanovi Galisovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. (tlač 104), ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 18. z 30. septembra 2010 podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 86 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne prerokovať návrh v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa prihlásil pán poslanec Mikolaj za klub SNS. Nech sa páči, pán poslanec, môžte vystúpiť a po vašom vystúpení otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona č. 300/2008 o organizácii a podpore športu z hľadiska filozofie svojej koncepcie v podstate nemení nič. Je to zákon, ktorý posúva do zákonnej formy to, čo bolo doteraz zaužívané a bolo riešené formou vyhlášok a formou výnosov alebo formou smerníc.

    Predsa len je však trošku rozdiel, či je niečo uvedené, pán minister, vo forme vyhlášky alebo smernice, alebo v zákonnej forme a potom treba niektoré veci naozaj domyslieť, dopracovať, pretože nové zákony si opäť vyžadujú nové vyhlášky, aj keď teda v tejto novele nemáte takúto vyhlášku uvedenú.

    Ide mi o jednu vec, ktorá je tu nová oproti tomu, čo bolo doteraz, a to je, že sa rozširuje možnosť poskytnutia dotácie na zabezpečenie športovania detí, ďalej na vzdelávanie v športe, odmeny športovcov a trénerov a podporu edičnej, muzeálnej a osvetovej činnosti v športe. A práve na túto osvetovú činnosť v športe by som chcel zamerať vašu pozornosť, pretože v športe sa nám historicky deje kadečo, a ak zákonná legislatíva nie je doriešená do úplného detailu, tak v športe sa nám veľmi ťažko zachytávajú tie veci, ktoré sa dejú cez združenia športové, ktorých sú stovky, dá sa povedať, a kde štát poskytuje dotácie bez toho, že by mal nejaký priamy ohlas na to, ako sa s týmito dotáciami narába.

    Preto opäť si myslím, že vzhľadom na charakter tohto zákona treba v druhom čítaní doriešiť ten problém detailného sledovania a efektívnosti toku dotácií, ktoré teraz už budú v rámci zákonnej podoby, či už, hovorím, vyhláškou, ktorá však musí byť uvedená, musí byť odkaz v zákone na danú vyhlášku, ktorá nastaví pravidlá. Pretože bez znalostí týchto pravidiel, si dovolím povedať, jednoducho len takto zjednodušene to dáte do zákona a nič, môžeme narobiť veľa škôd do budúcnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána predsedajúceho s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Áno, je pravdou, že v zákone existovalo zmocňovacie ustanovenie, ktoré poverilo, aby sa vypracovala nižšia právna norma - vyhláška, že dotácie v športe sa poskytovali takisto podľa istých pravidiel, stanovených pravidiel, alebo - lepšie povedané - boli stanovené pravidlá. A súhlasím aj s tým, že nie je dobré všetky veci posúvať do zákona, ale, žiaľbohu, v tomto prípade musím povedať, že dospeli sme do takej situácie, že si nevieme dať inak rady, len ak to bude v zákone. A že tie dotácie často práve v oblasti športu sa používali neuveriteľným spôsobom. Snáď ten zákon predsa len bude trochu tvrdšia norma, ktorá urobí trochu poriadok. Ďakujem.

  • Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikolaj, chcem podporiť absolútne to, že je potrebné stanoviť pravidlá, pretože s tým financovaním športu je to ešte stále nie dostatočné, a myslím si, že na tom bude treba urobiť strašne veľa. A dostali sa už aj samosprávne kraje, obce a mestá do podpory športu z tohto pohľadu. Zatiaľ, samozrejme, len fakultatívne, i keď musím povedať, že pôvodne navrhovateľ navrhoval obligátne, to znamená, že povinne, čo bolo absolútne neúnosné. Pretože bez toho, aby sme dostali nejaké finančné prostriedky, či obce, alebo vyššie územné celky, to bolo nemožné. Takže dnes je to fakultatívne, čo si myslím, že je v poriadku, ale je potrebné naozaj upresniť tie pravidlá, pretože pokiaľ to nebude upresnené, bude v tom chaos. Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Mikolaj, nech sa páči.

  • Pán poslanec Fronc, veď tam v tom zákone nič nie je. Tam sú len dva riadky, ktoré hovoria, že aj ďalšia napríklad osvetová činnosť. Čiže tým, že sa to povýšilo do zákonnej podoby a sa nedopracovali ďalšie veci, ktoré v tejto vyššej podobe sú, tak to môže spôsobiť ešte väčšie škody, ako keď to bolo len na tej úrovni, ktorá bola doteraz. Ďakujem pekne.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako vidím, nikto nemá záujem. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • No len veľmi krátko. Sú tam všetky tie požiadavky na všetky zákony tohto typu, ktoré preklápajú podzákonné právne normy v oblasti dotácií na zákonné, všetky požiadavky na transparentnosť sú tam zapracované, tak ako aj v iných zákonoch tohto typu.

  • Ďakujem. Pán spravodajca? Ta ne? Dobre, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 117).

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, na základe bodu B.2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 650 zo dňa 22. septembra 2010 si dovoľujem uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predkladanej novely je vytvorenie legislatívneho prostredia na zabezpečenie niekoľkých úloh. Prvou úlohou je vytvoriť taký legislatívny priestor, aby štát mohol štátnym vzdelávacím programom určiť zavedenie povinného vyučovania anglického jazyka od tretieho ročníka základnej školy. Termín bude určený v štátnom vzdelávacom programe. Dôvodom na zavedenie povinného vyučovania anglického jazyka je niekoľko. Tak ako je povedané aj v dôvodovej správe, anglický jazyk je najrozšírenejším jazykom v medzinárodnej komunikácii v prostredí informačných technológií, vedy, výskumu a v komerčnej sfére. Znalosť anglického jazyka zvyšuje konkurencieschopnosť uchádzača na trhu práce tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Zavedenie povinného vyučovania jazyka a popritom podporu aktívnej viacjazyčnosti treba chápať ako snahu vlády k smerovaniu Slovenska k uplatneniu sa budúcich absolventov stredných škôl na trhu práce a smerom k podpore mobility slovenského obyvateľstva.

    Okrem toho povinné vyučovanie dvoch cudzích jazykov je dnes už zakotvené v cieľoch výchovy a vzdelávania v rámci platného školského zákona. Zavedenie povinného vyučovania anglického jazyka je súčasťou Programového vyhlásenia vlády na roky 2010 - 2014, ktoré vychádzalo z poznania, že anglický jazyk sa postupne stáva nielen obchodným jazykom, ale i diplomatickým jazykom.

    Ak odrátame krajiny Európskej únie, v ktorých je anglický jazyk úradným jazykom, tak viac ako v polovici zostávajúcich krajín Európskej únie je už teraz zavedené povinné vyučovanie anglického jazyka.

    Zavedenie povinného vyučovania anglického jazyka neobmedzuje žiaka pri výbere ďalšieho cudzieho jazyka ako druhého povinného jazyka. Dôležité je taktiež poznamenať, že 90 % žiakov Európskej únie sa učí anglický jazyk a v Slovenskej republike sa ho v súčasnosti učí už približne 66 % žiakov.

    Zavedenie povinného vyučovania cudzieho jazyka má aj etický a ekonomický prínos tak pre žiaka, ako aj pre spoločnosť. Súčasný systém umožňuje žiakovi vybrať si cudzí jazyk z koša šiestich cudzích jazykov. Bežne sa tak stáva, že žiak je odsúdený začínať vyučovanie cudzieho jazyka až trikrát. Napríklad žiak začne v málotriednej škole s nemčinou. Po ukončení štvrtého ročníka prechádza do plnoorganizovanej základnej školy v susednej dedine, kde však nemajú nemčinára, a preto nemčinu nevyučujú, ale vyučujú napríklad taliančinu. Tak si vyberie taliančinu a znova je začiatočník. Po ukončení základnej školy pokračuje na strednej škole, kde však vyučujú len anglický a francúzsky jazyk, napríklad. Takže si vyberie napríklad anglický jazyk a znova je začiatočníkom. Je preto ďaleko efektívnejšie a ekonomickejšie, ak jeden jazyk - v našom prípade je to anglický - bude musieť byť vyučovaný v každej škole bez rozdielu stupňa vzdelávania a zriaďovateľa. Žiak môže kontinuálne pokračovať vo vzdelávaní v tomto jazyku.

    Nie menej podstatná je efektivita prípravy učiteľov cudzích jazykov. Keďže sme si vedomí, že celoplošné vyučovanie anglického jazyka si vyžaduje aj dostatok učiteľov, rozhodli sme sa, že v prvom kole pripravíme len legislatívnu cestu, pričom termín a ročník spustenia bude určený v štátnom vzdelávacom programe.

    Od školského roka 2010/2011 bolo štátnym vzdelávacím programom spustené povinné vyučovanie cudzieho jazyka od tretieho ročníka základnej školy, a to aj za cenu dočasného zníženia kvalifikačných požiadaviek na učiteľov. Táto vláda rozhodne, od ktorého ročníka a ktorého termínu budeme vedieť zabezpečovať povinné vyučovanie anglického jazyka v požadovanej kvalite.

    Vážené dámy, vážení páni, ďalším cieľom navrhovaného zákona je v nadväznosti na právo nevidiacich vzdelávať sa aj pomocou Braillovho písma, bezplatne zabezpečovať vydávanie nových alebo prepisovanie existujúcich učebníc do Braillovho písma. Platný školský zákon v ustanovení § 144 zaručuje nevidiacim žiakom právo na výchovu a vzdelávanie pomocou Braillovho písma. Navrhované ustanovenie garantuje toto právo priamo v ustanovení, ktoré sa týka vydávania učebníc a učebných textov a dokonca ho rozširuje o možnosť vydávania prepisov a v iných vhodných formách, ako sú napríklad audioknihy, zväčšené písmo a podobne.

    V záujme znižovania administratívnej náročnosti sa ustupuje od obligatórneho vydávania polročných vysvedčení a na ich fakultatívne vydávanie na základe požiadania zákonného zástupcu žiaka alebo dospelého žiaka. Vydávanie polročných vysvedčení historicky spôsobovalo školám vždy problémy. Žiak si totiž toto vysvedčenie bral domov na polročné prázdniny a po ich ukončení vysvedčenie vracal škole, aby mu mohla škola na konci školského roka doplniť na toto tlačivo koncoročné vysvedčenie. Lenže už od polroku bolo vo veľa prípadoch toto tlačivo nepoužiteľné. Ešte väčšie problémy nastali po zavedení výpočtovej techniky, takéto vysvedčenie sa na konci školského roka nedalo použiť v tlačiarni, a preto školy na konci školského roka vypĺňali nové tlačivá aj s údajmi polroka. Teda pre takéhoto žiaka museli byť použité dve tlačivá. V záujem šetrenia finančných prostriedkov na nové tlačivá školy do školského roka 2009/2010 riešili tento problém už tak, že na polroka nevydávali vysvedčenie, ale len výpis, ktorý obsahoval tie isté údaje ako vysvedčenie, len ho žiak nemusel vracať.

    Predchádzajúce vedenie ministerstva v dobrej viere zrejme, že tento problém vyrieši, zaviedlo v školskom roku 2009/2010 nové samostatné tlačivo - polročné vysvedčenia, čo však v skutočnosti spôsobilo nárast neefektívnej administratívy. Ak má totiž škola napr. 900 žiakov, tak riaditeľ školy podpisuje 900 polročných vysvedčení. Na konci školského roka podpisuje znova 900 vysvedčení, a to dokonca s údajom o polročnom hodnotení žiaka. Takže žiak môže svoje samostatné polročné vysvedčenie zahodiť, lebo už má na novom koncoročnom vysvedčení.

    Po prehodnotení potrebnosti polročného vysvedčenia, keď sme konštatovali, že polročné vysvedčenie žiak potrebuje len vo výnimočných prípadoch, napríklad v prípade prestupu na inú školu a na základe požiadavky samotnej praxe, ktoré sme dostali prostredníctvom vyjadrení približne 70 riaditeľov škôl, zástupcov, profesijných a odborných združení a zástupcov rodičov, rozhodli sme sa tento problém riešiť tak, že o ročnom hodnotení žiaka bude škola rodiča informovať prostredníctvom výpisu, ktorý vydá triedny učiteľ a ktorého formu si určí samotná škola, resp. triedny učiteľ. Tento výpis nebude verejnou listinou. Oficiálne hodnotenie a kvalifikáciu za oba vyučovacie polroky dostane žiak alebo zákonný zástupca na vysvedčení na konci druhého polroka.

    V záujme možnosti dlhodobého plánovania, napríklad podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, dopravcov, ale aj ostatných obyvateľov, návrh zákona zaväzuje ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, aby termíny školských prázdnin zverejňovalo tri roky vopred na internete. Súčasný stav v tejto oblasti je taký, že o organizácii školských prázdnin rezort školstva oboznamuje verejnosť prostredníctvom Pedagogicko-organizačných pokynov médií a internetových stránok ministerstva, ale vždy len na príslušný školský rok. V záujme podpory dlhodobejšieho plánovania nielen v oblasti cestovného ruchu, dopravy, ale aj samotných rodičov a zamestnávateľov navrhujeme, aby ministerstvo termíny školských prázdnin oznamovalo nielen na jeden školský rok, ale na tri roky vopred.

    Návrh zákona predkladáme bez rozporov.

    Vážený pán predsedajúci, prosím o prerokovanie návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Bibiáne Obrimčákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 117), ako spravodajkyňa určená predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 95 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

    Súčasne sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Samozrejme, ako prvá vystúpi pani poslankyňa, ktorá je spravodajkyňou a jej to vyplýva z rokovacieho poriadku, a potom ešte písomne je prihlásený pán poslanec Mikolaj.

    Takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Ústne potom sa môžte prihlásiť, páni kolegovia, dobre?

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení sa stručne vyjadrila alebo stručne vyjadrila svoj názor a výhrady k predkladanému návrhu zákona, ktorý by mal podľa predkladateľov riešiť niektoré problémy v regionálnom školstve.

    Osobne nezdieľam názor, že navrhované zmeny sú zmenami, ktoré si vyžadujú momentálne riešenie, nakoľko by mohli výrazne nesystémovo ovplyvniť výchovno-vzdelávací proces na základných a stredných školách. Vyučovanie cudzieho jazyka je na uvedených školách rozbehnuté už niekoľko rokov a deklarácia výučby anglického jazyka ako jediného povinného cudzieho jazyka zo zákona tu nebola ani pred rokom 1989 a ďalšie desiatky rokov pred ním v súvislosti s ruským jazykom. A ak doteraz si žiaci mohli slobodne rozhodnúť o tom, ktorý cudzí jazyk sa chcú v škole učiť ako prvý cudzí jazyk, tak od prijatia navrhovaného zákona za nich toto slobodné rozhodnutie preberie nekompromisne štát.

    Zastávam názor, že týmto nepedagogickým a direktívnym zásahom štátnych orgánov sa obmedzujú ústavné práva občana, a to čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že "nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach, pretože si uplatňuje svoje základné práva a slobody". Tento môj názor vychádza aj zo súčasného stavu v regionálnom školstve, kde sa ako prvý cudzí jazyk podľa našich štatistík učí až 80 % žiakov jazyk anglický, 16 % žiakov jazyk nemecký a 3,6 % jazyk ruský. Z toho jednoznačne vyplýva, že takmer pätina žiakov mala svoj dôvod voliť si iný cudzí jazyk ako jazyk anglický. Týmto zákonom od 3. ročníka základnej školy toto právo obmedzíme.

    Ako sa táto zmena odrazí na vzťahu žiakov k tomuto jazyku, to sa uvidí na budúcich generáciách. Napríklad v Španielsku po zavedení anglického jazyka ako povinného sa ukázala na viacerých školách skúsenosť, že sa žiaci učia tento jazyk s nevôľou a odmietajú prostredníctvom neho komunikovať.

    Touto zmenou reálne vzniknú problémy so zabezpečením potrebného počtu kvalifikovaných pedagogických zamestnancov anglického jazyka, ktorých už pri súčasných 80 % žiakov učiacich sa jazyk anglický, ich stav a nedostatočný počet je veľmi kritický. Avizované nahradzovanie kvalifikovaných pedagógov stredoškolákmi s maturitnou a štátnou jazykovou skúškou vracia podľa mňa regionálne školstvo odborne desiatky rokov dozadu. O problémoch s učebnicami ani nehovoriac. Tieto navrhované zmeny môžu výrazne ovplyvniť kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu.

    Chcela by som zdôrazniť, že vydávanie polročných vysvedčení bolo pred tromi rokmi priamo žiadané riaditeľmi škôl a ich asociácií. Súčasné znenie príslušného ustanovenia zákona im umožňuje vydávanie vysvedčení prostredníctvom výpočtovej techniky na polroka a na konci školského roka na predpísaných tlačivách, nakoľko vysvedčenie je verejná listina. Ja osobne nevidím ani dôvod v tomto zmysle na šetrenie, pretože nemyslím si, že sa tým niečo ušetrí a výpisy takisto bude potrebné riaditeľom školy podpísať. Ja som ich tiež vydávala.

    Vyhlasovanie prázdnin tri roky dopredu sa mi javí ako neúčelné, nakoľko sa to môže diať iba u jarných prázdnin. Ostatné termíny prázdnin sú určené školským zákonom a vykonávacím predpisom č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach a organizácii školského roka v regionálnom školstve. Tieto prázdniny, tieto termíny prázdnin sú zverejňované už niekoľko desiatok rokov prostredníctvom Pedagogicko-organizačných pokynov na príslušný školský rok, ktoré vydáva vždy v mesiaci máj ministerstvo školstva, tak ako to hovoril aj pán minister.

    Chcela by som ešte poznamenať, že prázdniny a ich termíny boli v minulosti určené na základe vedeckých výskumov v oblasti detskej a pedagogickej psychológie a nie podnikateľskými lobistickými skupinami v oblasti cestovného ruchu, v ktorých dominujú komerčné záujmy nad optimalizáciou podmienok rozvoja detskej duše. Navyše, ak sa tieto podnikateľské kruhy uvádzajú v predkladanom materiáli, konkrétne v bode 10 dôvodovej správy v jej osobitnej časti.

    Za jedno z mála pozitív v predkladanom návrhu považujem deklaratívne zrovnoprávnenie vydávania učebníc a učebných textov pre žiakov so zrakovým postihom, i keď aj tu zastávam názor, že súčasné znenie školského zákona, konkrétne ustanovenie ods. 1 a 3 § 144, danú problematiku dostatočne rieši.

    Záverom by som chcela požiadať predkladateľov, aby uvádzali relevantné čísla vo svojej dôvodovej správe. Vo všeobecnej časti, kde sa uvádza, že bolo oslovených 70 stavovských organizácií a žiadna z nich neprotestovala proti predkladaným návrhom. Dovolím si tvrdiť, že toto číslo je zavádzajúce. Ako viem, aktívnych stavovských organizácií, ktoré sú v priamom kontakte s výchovou a vzdelávaním v regionálnom školstve, je jedenásť bez Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ktorý - ako som bola informovaná - sa nevyjadroval k predloženej novele. Ktorých je tých zvyšných 60?

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti uvedenú novelu zákona nepodporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len možno tri také krátke poznámky k tej prvej časti vystúpenia.

    Ja som, naopak, možno trošku sklamaná, že tú angličtinu nezavádzame od prvého ročníka, pretože ja som presvedčená, že čím skôr sa deti začnú učiť jazyk, tým sa ho majú možnosť lepšie naučiť. A naozaj kapacita našich detí v tom mladšom veku je vyššia ako potom neskôr. Ale chápem aj to, že nemáme dostatočný počet kvalitných učiteľov. Čiže opäť zopakujem to, čo som už tu povedala, pokiaľ nemá byť dobre učená angličtina od začiatku, tak súhlasím aj teda od toho tretieho ročníka.

    Druhá poznámka k tomu, čo ste hovorili, pani poslankyňa, to, že keď je niečo povinné, keď sa jazyk budú musieť učiť, že sa ho budú učiť s nevôľou. No, naše deti sa učia množstvo predmetov, matematiku, biológiu a tak ďalej, ktoré sú tiež povinné, no nemyslím si, že by automaticky to vzbudzovalo nejakú nevôľu. Je to naozaj možno skôr o tom, že či dieťa má talent, či má dobrého pedagóga, ktorý ho vie motivovať. A ja som presvedčená, že táto nevôľa, tak ako napríklad sa nevôľa prejavovala, keď sme sa my museli učiť ruštinu, že sa to nezopakuje, pretože ja si myslím, že naozaj tá angličtina našim deťom môže len pomôcť.

    A posledná poznámka, je to možno skôr taká inšpirácia pre ministerstvo. Dnes v Lidových novinách som sa dočítala, že české ministerstvo školstva bude sa snažiť o to, aby počet filmov v českej televízii išlo v pôvodnom znení oveľa viac, a teda titulkovaných po vzore severských krajín, Holandska, aj keď to asi nespadá do vašej kompetencie, ale možno skôr do kompetencie ministerstva kultúry, ja by som takúto aktivitu podporila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Predpokladám, že pani poslankyňa Obrimčáková chce reagovať na faktickú.

    Nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zrejme ste neučili prváčikov na základnej škole zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré keď prichádzajú naozaj do prvých ročníkov, majú problém najmä so slovenský jazykom a literatúrou a nielen so svojím rómskym jazykom. Takže naozaj je to také iné videnie z vašej strany, čo chápem. A tam by ste si mali potom vypočuť výhrady pedagógov, keď som v teréne rozoberala to, ako by prijali výučbu ešte anglického jazyka.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy, keď sa predkladá návrh zákona o výchove a vzdelávaní, takzvaný školský zákon, ktorý je nosným zákonom pre výchovno-vzdelávací systém, tak sú očakávania, že takýto zákon prinesie niečo nové, prinesie niečo podstatné, čo naozaj uskutoční kvalitatívnu zmenu v našom školstve.

    Treba povedať, že tento zákon takéto niečo nepriniesol, naopak, rieši, by som povedal, sporné minimálne z troch dva problémy. Zákon vo svojej filozofii sa zameriava na riešenie troch takých problémov, je to zavedenie povinnej angličtiny, ďalej zavádza výpisy z polročných vysvedčení a používanie Braillovho písma.

    Podľa môjho osobného názoru minimálne povinná angličtina a používanie Braillovho písma, ktoré rieši § 144 ods. 3 školského zákona, netreba meniť takouto zákonnou formou. Pretože povinná angličtina, keď už teda ju chcete, môže byť riešená v štátnom vzdelávacom programe tak, ako je riešený povinný slovenský jazyk. Ani jeden predmet vrátane štátneho jazyka nemáme v zákonnej forme uzákonený, nehovoriac o ďalších predmetoch, ako je matematika, fyzika. Jedine anglický jazyk vytiahneme, vsunieme ho do zákona a povieme, že musí byť povinný.

    Samozrejme, že tá formulácia, ktorá hovorí o tom, že ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať, sa mi zdá byť na zákon neuveriteľne vágna, nedostatočná, nepresná, minimálne tam mohol byť spomenutý Európsky referenčný rámec, aj keď on sa spomína v ďalších paragrafoch, ale v tomto jednom ustanovení by to tak malo byť, aby sa rozlíšila aspoň úroveň medzi prvým jazykom a povedzme tým druhým jazykom. Pretože čo je to ovládať, čo je to ovládať prvý alebo druhý štátny jazyk? Na akej úrovni?

    A teraz k podstate, podstate veci. Samozrejme, že tento problém má aj formálnu, aj obsahovú stránku. Formálna, ako som naznačil, je vôbec potreba zasahovať do zákona, ktorý je zákon nový a potrebuje určitý čas, aby sa v odbornej pedagogickej verejnosti vžil. Druhá vec je, vôbec ten, to zavedenie tej povinnej angličtiny. Podľa, alebo predpokladám, že toto je tak trošku odpísané zrejme zo severských štátov, kde sa dlhé roky povedzme angličtina používa ako povinný jazyk. Nie som si istý, či to majú v zákone definované, či to nevyplýva len z pedagogickej dokumentácie.

    Ale u nás tak či tak si podľa prieskumov, ktoré sú, vy píšete 66, ale sú aj prieskumy, ktoré hovoria, že až 80 % žiakov si vyberá, si vyberá anglický jazyk, myslím, že 16 % je nemecký jazyk a 4 % sú ostatné jazyky. A my teraz povieme nie, 100 % sa bude povinne vyučovať anglický jazyk. Ale pýtam sa, keď si 80 % detí, žiakov vyberie anglický jazyk, no prečo by tých ďalších 20 % si nemohlo vybrať iný jazyk? Napríklad nemecký jazyk alebo španielsky jazyk? Prečo im to chcete zakázať a prečo trváte na tom, aby iba anglický jazyk bol pre všetkých povinný?

    Samozrejme, otázka je aj to, čo to spôsobí v praxi. Veď sú medzinárodné dohody s Talianskom, s Francúzskom, so Španielskom, v rámci ktorých máme zavedené dlhé roky - a majú vynikajúcu reputáciu naše bilingválne gymnáziá, vynikajúcu medzinárodnú úroveň. To ich teraz všetky zrušíme? Pretože nie je možné, aby v bilingválnom gymnáziu, kde sa všetky predmety učia po španielsky, po nemecky, po taliansky, zrazu bola povinná angličtina ako prvý jazyk a tento jazyk, v ktorom sa oni učia všetky predmety, bude ako druhým jazykom. Proste to sa nedá.

    Druhá vec je, ak toto zavediete zo zákona, tak títo absolventi bilingválnych gymnázií, ale nielen oni, aj iní, ktorí chodia do jazykových škôl a ktorí majú štátnice, štátne skúšky, opäť z nemeckého, španielskeho jazyka, francúzskeho jazyka, v Žiline je aj vynikajúce belgické bilingválne gymnázium, kde sa učí po francúzsky, ak im toto zavediete, nesmú ísť študovať, nesmú študovať v Taliansku, Francúzsku, Španielsku, pretože jednoducho nebudú poznať jazyk tak, aby v ňom mohli pracovať. Tam nestačí jazyk ovládať. Tam musí byť, tam musí byť úplne iná kvalitatívna úroveň. Povedzme v anglickom jazyku je to TOEFL alebo Cambridge Certifikat na to, aby, možnože ho máte, na to, aby mohol študovať v takom jazyku, pretože tie školy ho jednoducho neprijmú, ho nezoberú. A my im toto zakážeme, takže nebudú môcť študovať vo Francúzsku, nebudú študovať v iných jazykoch preto, pretože tento jazyk bude potlačený, budú musieť uprednostniť anglický jazyk. A toto podľa mňa spôsobí neuveriteľné, neuveriteľné škody a naozaj budeme vyzerať až smiešne podľa môjho názoru, keď takýmto, by som povedal, netaktným spôsobom zasiahneme do toho, čo je dobré, čo roky beží a čo podľa môjho názoru pri mojich stretnutiach s veľvyslancami jednotlivých štátov sme sa snažili rozvíjať a podporovať. A ešte, v poriadku, oni nemôžu mať ako druhý jazyk anglický jazyk, ale nemôžu ho mať ako prvý, lebo aj odborná literatúra sa vyučuje v tomto ďalšom jazyku.

    Druhá vec je praktický problém. Ja viem, pán minister, že ste nenašli odvahu dať do zákona, že či to bude prvý ročník alebo tretí ročník, a preto aj taká nesmierne vágna, že ovládať cudzí jazyk, v zákone, lebo nie ste si vedomý dôsledku a neviete ich ani dopočítať a ani dopracovať v súčasnej dobe. Preto možno aj to bolo vo vláde stiahnuté na jeden týždeň, potom sa to tam ako posledný bod rokovania vlády objavilo, ale v podstate v nezmenenej forme a veci nie sú vyriešené tak, ako boli sľubované.

    Pokiaľ ide o pedagógov, pretože ak nebude dostatok pedagógov, tak lepšie nezačínať takouto povinnou zákonnou formou, pretože ak sa bude učiť nekvalifikovane, tak tie maličké deti chytia také zlé návyky, že sa z toho za celý život už nedostanú. To vám povedia všetci odborníci, ktorí cudzí jazyk vyučujú. Ak ich naučíte v mladom veku zle, zlú výslovnosť, zlé zachytávanie zvukov, tak už to neodstráni a bude sa to s ním ťahať celý život.

    Reforma školská hovorila, že od tretieho ročníka jeden cudzí jazyk, a z toho dôvodu vzniklo aj vzdelávanie pedagógov, učiteľov, aby sme zabezpečili, podľa našich výpočtov to bolo okolo, potreba bola okolo 1 800, myslím, učiteľov pre cudzí jazyk. Keď zoberieme, že nejakých 30 - 40 % z toho môžu byť pre iné svetové jazyky, tak nech je to 1 200 - 1 300 učiteľov, ktorí nám chýbajú na to, aby sme mohli učiť anglický jazyk v súčasnosti. No ale ten projekt z Európskej únie, ktorý vzdeláva pedagógov, je len pre prvý stupeň, zatiaľ. Čiže všetkých tých 5 000, 5 000 pedagógov, ktorí sa tam vzdelávajú, je len pre prvý stupeň, to znamená, pre tretí, štvrtý ročník. A ten ďalší stupeň ešte ani nezačal, čiže ak sa vám ho podarí spustiť, tak aj tak bude treba najmenej pol až rok, kým sa rozbehne. A kým prídu absolventi, tak máte 3, 3-4 roky, a to už tí tretiačikovia budú šiestaci a opäť nestihnete ten termín tak, aby sa jednoducho dalo zabezpečiť to, aby boli kvalifikovaní učitelia už pri nástupe.

    Potom je tu ďalší problém, že či je možné týchto pedagógov nahradzovať povedzme učiteľmi z vysokých škôl, ktorí učia cudzí jazyk, alebo tí, ktorí sú na jazykových školách a nie sú pritom na základných alebo stredných školách. Lebo aj to je odborná diskusia, či áno, alebo nie, pretože výučba cudzieho jazyka na základnej škole má pedagogické časti, ktoré títo ľudia, ktorí vyučujú cudzí jazyk na vysokých školách, mať nemusia.

    Čiže pokiaľ nie je domyslená tá časť, ktorá sa týka praktického zabezpečenia, tak si myslím, že takto natvrdo dávať do zákona, pritom opakujem, nemusí to byť v zákone, môžte to riešiť v rámci pedagogickej dokumentácie, v rámci štátnych vzdelávacích programov, kde je to riešené aj v súčasnosti, a na základe toho je potom možné upravovať štátne vzdelávacie pravidlá alebo osnovy, program.

    Vyplýva mi teda z toho, že zavedenie povinnej angličtiny je skôr politickým ťahom, takým politikárčením, akože vyzerá dobre pred verejnosťou, my chceme, pretože tej demagógie okolo toho je nesmierne veľa. Hovorí sa, áno, my chceme, povedala to aj pani poslankyňa, aby naše deti vedeli po anglicky, no ale takouto formou, kedy dáme jeden riadok do zákona, ktorým sa to snažíme vyriešiť, pán minister, určite tej situácii nepomôžete. A predpokladám, že v druhom čítaní buď doriešite tie veci, ktoré z toho vyplývajú, alebo potom odporúčam radšej to stiahnite a nechajte to tak, ako to je. Čiže by to bolo riešené v rámci štátnych vzdelávacích programov podľa reálnych možností, podľa toho, akým spôsobom budete pripravovať a zabezpečíte kvalifikovaných pedagógov.

    Pokiaľ ide o druhú časť zákona, t. j. výpisy z vysvedčení. Tiež nie som si istý, či je to správne, či to nie je skôr taký ťah, ktorý možno dobre vyzerá pred verejnosťou a pred médiami, lebo v princípe nahradzujeme tlačivo tlačivom. Je to nahradenie tlačiva tlačivom. Vy tvrdíte, že tým, že tlačivo má nižšiu úroveň, nie je to verejná listina, tak bude s tým menej administratívy. Ale to nemusí byť pravdou, pretože aj to tlačivo musí podpísať pán riaditeľ, no mal by ho podpísať. Lebo ak ho nepodpíše, čo je to za vypovedacia hodnota takého tlačiva a potom načo to je? Ale potom budú obrovské problémy, ktoré aj tak vzniknú v 9. ročníkoch, kde, samozrejme, potrebujú originál vysvedčenia, aby mohli ísť študovať. Už nehovorím o tom, že ho potrebujú mať preložené, keď potrebujú ísť na zahraničnú strednú školu. No a teraz ja neviem, či výpis sa môže originálnym razítkom znalca prekladať, či to nemusí byť originál vysvedčenia. Čiže opäť narazíte na obrovské množstvo problémov.

    Podľa môjho názoru - a som presvedčený, že to je správne - je to, čo sme sa pokúsili zaviesť, to sú on-line. Predsa len výpočtová technika, kde každý má tlačiareň a keď si môže sám vytlačiť vysvedčenie, je podstate jednoduchšia a riaditelia škôl si na to oveľa lepšie zvyknú, ako keď budú musieť robiť opäť mechanicky, klasicky, teda nie vysvedčenia, ale výpisy z vysvedčení.

    Braillovo písmo, v poriadku, ak ste to tam dali, môže to tam byť. Ja proti tomu nič nemám, žiadne výhrady. Ale keby tieto dva prvé body neboli, tak kvôli tomuto, si myslím, že zákon otvárať nie je treba.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok a zároveň prerušujem rokovanie momentálne o tomto bode programu. O chvíľku pristúpime k hlasovaniam o prerokovaných bodoch programu.

    Takže vyhlasujem teraz päťminútovú prestávku a žiadam poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, o päť minút pristúpime k hlasovaniam.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 7. schôdze Národnej rady hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Prosím, aby sme sa upokojili, prestali telefonovať, sadli na svoje miesta a sústredili sa na hlasovanie.

    Ako o prvom prerokovanom návrhu budeme hlasovať o zákone o rodičovskom príspevku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prestaňte telefonovať.

    Poprosím, pána poslanca Brocku, predsedu výboru pre sociálne veci, aby z poverenia výboru predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému návrhu vlády.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z. /tlač 111/.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Z rozpravy k tomuto návrhu zákona nevyplynuli, resp. neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania. Môžete dať hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 77 za, 59 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Teraz budeme hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Zároveň o tom, že gestorským výborom bude výbor pre sociálne veci a termíny na prerokovanie pre ostatné výbory do 24. novembra a pre gestorský výbor do 26. novembra 2010. Pán podpredseda, nech sa páči, môžeme hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za návrh, 1 proti, 57 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Poprosím, pána poslanca Kvasničku, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo Národnej rade predložil a odôvodnil návrhy uznesení k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý prekovávame ako tlač 112.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený predsedajúci, kolegovia, kolegyne, prosím, aby bolo dané hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za návrh, 23 proti, 40 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Aj o tom, že gestorským výborom bude Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby tento predmetný návrh bol prerokovaný do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorej majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím pána poslanca Markoviča, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo predložil návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení a o poisťovníctve, ktorý prerokovávame ako tlač č. 113.

    Pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /tlač 113/.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za, 57 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej za gestorský výbor hlasovaním určila Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorom majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz predsedu výboru pre zdravotníctvo poslanca Novotného, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prerokovávame ako tlač 114.

    Pán poslanec Novotný.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /tlač 114/.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za návrh, 59 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za návrh, 62 sa zdržalo.

    Národná rada návrh schválila.

    Poprosím pána poslanca Hladkého, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rade predložil návrhy uznesení k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, ktorý prerokovávame ako tlač 91.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 písm. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za návrh, 16 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu výborom do 24. novembra 2010 a gestorskému výboru do 26. novembra 2010.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorej majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za návrh, 59 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Fronc z poverenia gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť predloží Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov /tlač 115/.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady, § 73 ods. 3 písm. c), sa Národná rada uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za návrh, 17 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prideľuje predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť s tým, že určuje za gestorský výbor hlasovaním Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a s tým, aby určené výbory prerokovali návrh zákona do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu tak, ako ho predložil pán poslanec Fronc, ktorý navrhol výbory, gestorský výbor a lehoty, v ktorých majú zákon prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 poslancov prítomných, 80 za návrh, 48 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Pada, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení zákona o správnych poplatkoch, ktorý prerokovávame ako tlač 116.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov /tlač 116/.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V rozprave v prvom čítaní vystúpilo sedem poslancov, z toho jeden podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu z rozpravy nepokračovať v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 64 za návrh, 75 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh Národná rada neschválila.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za, 50 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila zároveň lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 24. novembra 2010 a gestorskému výboru do 26. novembra 2010.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorej majú návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 75 za návrh, 3 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Solymosa, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov /zákon o ekodizajne/, tlač 101.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 74 za návrh, 52 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorej majú výbory zákon prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 77 za návrh, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec, poprosím vás, aby ste predložili návrhy uznesení aj k ďalšiemu prerokovanému návrhu zákona, ktorým je zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, ktorý prerokovávame ako tlač 125.

    Nech sa páči, predložte návrh.

  • Hlasovanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /tlač 125/.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za návrh, 42 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak, ako ho predložil pán poslanec Solymos.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 2 proti, 59 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Kaník bol poverený výborom pre sociálne veci a bývanie, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 75.

    Prosím o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /tlač 75/.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujete sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 76 za, 47 proti, 15 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon výborom, určiť lehotu, v ktorej majú výbory zákon prerokovať a určiť gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za návrh, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Poliačik bol poverený výborom pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby predložil Národnej rade návrhy uznesení k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý prerokovávame ako tlač 103.

    Pán poslanec, prosím o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov /tlač 103/.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto zákonu vystúpili traja poslanci, z toho pán poslanec Čaplovič predniesol návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Pán predsedajúci, v súlade s § 97 a § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku budeme najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Čaploviča vrátiť návrh zákona na jeho dopracovanie navrhovateľovi.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predložil v rozprave pán poslanec Čaplovič, ktorý navrhol uznesenie, ktorým žiada vrátiť zákon navrhovateľovi na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 64 za návrh, 76 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za návrh, 32 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, keďže sme rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor je navrhnutý Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie, majú návrh zákona prerokovať v lehote do 24. novembra 2010 a gestorský výbor by ho mal prerokovať do 26. novembra 2010. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Poliačik, ktorý navrhol prerokovať návrh vo výboroch, lehotu a určenie gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za návrh, 2 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím teraz pána poslanca Galisa, aby z poverenia výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Národnej rade predložil návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 104.

    Pán poslanec, prosím o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462//2008 Z. z. /tlač 104/.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Mikolaj, ktorý nepodal žiadny návrh. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 51 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec, prosím o ďalší návrh.

  • Keďže sme rozhodli o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor je navrhnutý Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie, majú návrh zákona prerokovať v lehote do 24. novembra 2010 a gestorský výbor v lehote do 26. novembra 2010. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o týchto návrhoch súčasne.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Pán spoločný spravodajca vás žiada, aby ste o nich hlasovali a vyhoveli jeho rozhodnutiu.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za návrh, 2 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ďakujem za pána poslanca Galisa, že ste návrh podporili a schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v prerušenom rokovaní ďalšími bodmi programu tak, ako sú uvedené v programe 7. schôdze Národnej rady.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme prerušili pred hlasovaním.

    Poprosím pani poslankyňu Obrimčákovú, pána ministra školstva, ktorý sa zdržiava v budove Národnej rady, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sú ešte prihlásení páni poslanci v poradí Marcinčin, ktorému udeľujem slovo. Zapnite pána poslanca...

  • Reakcia z pléna.

  • A, pardon, na pána exministra a poslanca Mikolaja.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní /školský zákon/ a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 117.

  • Tak môžem, asi.

    Chcel by som podporiť návrh pána ministra. Chcem povedať, že konečne prichádzame s angličtinou. Vo všetkých krajinách, v Nemecku, Holandsku, Taliansku, Rusku, sa hovorí anglicky ako prvý jazyk, s ktorým každý cestuje. A dnes, ak niekto chce študovať na strednej a vysokej škole, nevyhnutné sú už dva jazyky. Čiže nikto nikomu nebráni, aby popri angličtine sa vzdelával aj v ďalšom jazyku. A tak ako si myslíme, že je nevyhnutné, aby existovali nejaké znalosti z matematiky, slovenčiny, myslím si, že je veľmi potrebné, aby existovali znalosti anglického jazyka.

    Pokiaľ by som mal jediný bod, tak to je otázka finančného zabezpečenia, ak nie na budúci rok, tak potom na ďalšie roky je treba túto oblasť veľmi finančne podporiť, lebo bez angličtiny sa dnes ani stavbár, ani obyčajný robotník nepohne mimo územia Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Mikolaj, dovolím si nesúhlasiť s vaším príkladom, že zavedením anglického jazyka ako povinného jazyka na základných školách by boli ohrozené školy ako belgické lýceum v Žiline, kde je vyučujúcim jazykom francúzština a španielčina, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že žiaci, ktorí študujú na tomto lýceu, tak hravo ovládajú dva až tri cudzie jazyky. Takže pre nich tá angličtina určite nebude problémom. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa... Pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja, samozrejme, vítam túto iniciatívu. Na druhej strane mám isté pochybnosti, a nielen finančné, ale aj čo sa týka efektivity a kvality vzdelávania. Pretože iné podmienky vzdelávania v cudzom jazyku, teda v angličtine, sú na prvom stupni základnej školy, iné podmienky, teda myslím tie pedagogické, didaktické prístupy na druhom stupni, iné sú na strednej škole. A na to, ja som presvedčený, nemáme dostatok zatiaľ kvalitných pedagógov.

    Nemôžem tiež súhlasiť s tým, že áno, prosím pekne, ale keby ste, že zavádzajme to teda povinne, ale keby ste počuli hlasy z Cambridge a Oxfordu, čo sa trápia s tým, ako sa im bastardí angličtina po celom svete, a takto v minulosti, v stredoveku, bola univerzálnym jazykom latinčina a stala sa mŕtvym jazykom. Čiže vznikajú isté aj pochybnosti z hľadiska historicity tohto rozhodovania.

    Nie všade sa hovorí dobre, kvalitne anglicky. Samozrejme, o tých príkladoch, ktoré hovoril pán Marcinčin, to sú príklady, ale poznám krajiny, ako je Taliansko, Španielsko, Francúzsko, kde sa veľmi ťažko v niektorých oblastiach dohovoríte v angličtine. A dokonca s vami ani komunikovať v mnohých oblastiach nebudú v angličtine.

    Ale znovu opakujem, pokiaľ nie sú na to pripravené kvalitné finančné podmienky, kvalitní pedagógovia, kvalitní učitelia, tak neponáhľajme sa s tým. Najprv urobme kvalitné podmienky a potom sa poďme baviť aj o tejto aktivite povinného vzdelávania.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, musím povedať, že ma tak trochu prekvapuješ, pretože keď sa odvolávaš na zákazy, ja si myslím, že ten problém bilingválnych gymnázií je veľmi jednoducho riešiteľný, ale ty si ten systém zákazov používal "neznám Bůh" a problém so zákazom študovať viac ako 5 % deťom na osemročných gymnáziách.

    Keď hovoríš o nezabezpečení pedagógmi, áno, ten problém tu je, ja s tebou súhlasím. Len ten si rovnako rozbehol, keď si zaviedol vyučovanie jazyka od tretieho ročníka s tým, že rovnako tam učia naozaj nekvalifikovaní ľudia. Takže to ma udivuje.

    Ale chcem ti istým spôsobom vzdať kompliment. Musím povedať, že si určite oveľa lepší opozičný poslanec ako koaličný minister.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Reakcie z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, páni poslanci. Dávam možnosť prihlásiť sa poslancom do rozpravy ústne. Nebol na svetelnej tabuli.

    Pán poslanec, dám vám slovo, ale v čase, kedy som... Poliačik, Mikolaj, Blanár, Osuský. Predpokladám, že pán poslanec Mikolaj chce s faktickou poznámkou reagovať na vystúpenia pánov poslancov. Pán poslanec Osuský je posledný prihlásený ústne do rozpravy.

    Teraz poprosím dve minúty pánovi poslancovi Mikolajovi.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Marcičin, dobre som to povedal, dobre som to povedal?

  • Reakcia poslanca Marcinčina.

  • ...-nčin, ospravedlňujem sa. Ale otázka je, že prečo tento jeden jediný predmet do zákona, keď v zákone nie je ani slovenský jazyk, ani žiadne iné predmety? Po druhé, keď stačí anglický jazyk vedieť ovládať, prečo by nemohol byť ako druhým jazykom? Prečo trváte na tom, že to musí byť prvý jazyk?

    Pán poslanec Laurenčin. To, že tí chlapci alebo dievčatá na tých bilingválnych gymnáziách vedia aj druhý, tretí jazyk, neznamená, že v ňom môžu študovať. A ja hovorím o tom, že keď sa osem rokov učí, alebo päť rokov, keď sa učí a všetky odborné predmety a všetky, celú terminológiu má vo francúzskom jazyku, tak je, má možnosť ísť študovať do Francúzska na Sorbonnu. No a vy keď mu poviete, že sa bude musieť učiť najskôr anglicky ako prvý jazyk a francúzsky ako druhý, nemôže ísť potom s tým druhým jazykom študovať a to je neskutočná škoda, ktorú týmto, týmto spravíte.

    Pokiaľ ide, pán poslanec Fronc, komplimenty si nechaj (povedané so smiechom), od teba ich nepotrebujem a nežiadam. A pokiaľ ide o osemročné gymnáziá, ty predsa musíš vedieť, že sme dostali výtku z OECD kvôli rovnosti šancí, že každý musí mať - a je rada, rada, teda záznam z Rady ministrov Európskej únie, kde sa hovorí, že by sa nemali segregovať deti do veku 14 rokov. Čiže to sú dva dokumenty a každá hodnotiaca správa OECD nám vyčíta, že segregujeme deti do 14. roku ich života. Preto sme, preto sme, preto sme ten limit tam na doporučenie OECD museli dať.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, vonku, nie tu.

    A poprosím pána poslanca Poliačika, aby ako prvý ústne prihlásený do rozpravy vystúpil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, jeden odvážny a múdry človek kedysi povedal: "I have a dream." Rovnako ako on, síce nie až v tak dramatickej situácii, tiež mám jeden sen. Ten sen je o tom, že napríklad jedného dňa, keď budem pozerať film anglickej alebo americkej produkcie, tak pod ním budem čítať titulky a nebudem musieť počúvať dabingové nepodarky typu: "Odhoď tú búchačku, došľaka!" Pretože to je tak neuveriteľné sprznenie pôvodného anglického textu, že to uberá častokrát polovicu umeleckej hodnoty daného filmu.

    Neviem, či niekto z vás mal možnosť prejsť si škandinávske krajiny, ale je neskutočným zážitkom, keď aj predavač v hotdogovom stánku hovorí plynulou angličtinou a je schopný komunikovať s kýmkoľvek z celého sveta, pretože tam už desiatky rokov platí, že angličtina je proste univerzálnym svetovým jazykom.

    Súčasťou môjho sna je to, že už deti na základnej škole, ktoré som mal možnosť učiť, nebudú napríklad pri vyhľadávaní na internete obmedzené len vyhľadávaním slovenských výrazov, ale už ku koncu dochádzky základnej školy budú schopné využívať sto percent toho, čo im internet ponúka, lebo všetci dobre vieme, že väčšina obsahu na internete, či už sa to týka médií, či už sa to týka vedy alebo vzdelávania je v angličtine.

    Súčasťou môjho sna je to, že mnohé nové vedecké objavy nebudú chodiť na Slovensko s päťročným alebo desaťročným oneskorením len kvôli tomu, že budeme musieť čakať na dobrý preklad z angličtiny do slovenčiny.

    Súčasťou môjho sna je to, že na Slovensku vyrastie generácia mladých a vzdelaných ľudí, ktorí okrem toho, že budú vedieť kriticky rozmýšľať, budú takisto schopní plynulo a dobre komunikovať s celým svetom.

    Súhlasím s tým, že to nebude vyriešené jedným alebo dvoma riadkami v zákone, ale jeden alebo dva riadky v zákone sú momentálne politickým, hodnotovým a názorovým stanoviskom. Je to prvý krok, od ktorého pôjdeme ďalej. A verím, že sa zhodneme na tom, že kriticky mysliaca a po celom svete komunikujúca mladá generácia Slovákov je niečo, čo by malo byť naším všeobecným záujmom.

    Ďakujem veľmi pekne a prosím vás o podporenie tohto zákona.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Stanislav Fořt ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo má pán poslanec Fořt.

  • Ja by som chcel podporiť môjho kolegu a predrečníka pána Poliačika. Mal som tú možnosť študovať v Dánsku dva semestre a naozaj musím potvrdiť, že nielen predavač hotdogov, ale aj opilec na hlavnej stanici si vie cigaretu v Dánsku vypýtať v anglickom jazyku, ale to bola len taká úsmevná vsuvka.

    Skôr by som chcel vyzdvihnúť inú vec, a to je to, že 21. storočie bude pravdepodobne storočím, kde sa bude predierať do popredia ekonomického záujmu odvetvie starostlivosti o starých ľudí a odvetvie zdravotníctva a poskytovania zdravotných a sociálnych služieb a v tomto smere má Slovensko obrovskú perspektívu. Máme tu prírodné zdroje, ktoré napomáhajú práve riešeniu týchto vecí a môžu podporiť vybudovanie množstva pracovných príležitostí na Slovensku. Nebudú, nebude, nebudeme už nútení odlučovať občanov Slovenskej republiky od svojich rodín, aby sa išli starať o klientov do zahraničia, ale, naopak, dôchodci z celej Európskej únie možno nájdu v Slovensku raz zaujímavé miesto, kde by mohli za prijateľných ekonomických podmienok v stabilnej krajine používajúcej euro, kde všetci rozumejú anglicky, dožívať svoju jeseň života a vytvárať pracovné príležitosti a daňové príjmy pre Slovenskú republiku. Preto tento zákon podporím.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Juraj Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia povedať slovami klasika, že to je "hluboké nedorozumění". Pán poslanec Poliaček, kolega Poliačik, ospravedlňujem sa, budem si to pamätať, "-čik" sa mi lepšie zapamätá.

    Viete, tu nikto nepolemizuje o tom, že angličtina nie je potrebná. Ale prepáčte, ak toto sú tie pozitívne príklady, že chceme naše deti učiť kvôli tomu, aby si vedeli hamburger vypýtať alebo keď budú opití, vedeli po anglicky, tak to nie je to správne. Očakával som od vás trošku lepšiu intelektuálnu vyzrelosť použitia tohto pozitívneho príkladu, ako napríklad vedecky prístup a že chceme budovať vedomostnú ekonomiku a tak ďalej. Ale to nechám na vás.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som trošku pripomenul 22. máj 2008. Vtedy bol totiž schválený zákon, tzv. školský zákon. Veľmi dobre viete tí, čo ste tu sedeli, koľko bolo diskusie okolo neho. Koľko pripomienok, že je zlý, že bude problematický pri napĺňaní. Napokon dokonca boli spochybňované aj tzv. tvorby školských študijných programov, pretože tie museli byť hotové k 2. septembru školského roka. Nič z toho katastrofického, to, čo ste tu rozprávali, sa neudialo. Ten zákon funguje. Samozrejme, že je živým zákonom a bude sa určite vyvíjať ďalej. A môžem to potvrdiť aj z našich škôl, stredných škôl, kde sme tomuto zákonu museli venovať určite veľkú pozornosť. A preto mi aj dovoľte, aby som aj pre všetkých pedagógov, riaditeľov škôl vyjadril hlboké poďakovanie za to, že naozaj pristúpili k aplikácii tohto zákona veľmi statočne a všetky študijné programy boli takmer bez problémov urobené k 2. septembru, keď začal školský rok. To len na pripomenutie.

    A keďže bola taká veľká kritika, tak som očakával, že, pán minister, prídete teraz s nejakou naozaj rozsiahlou novelou. Pretože všetko bolo zlé v tom predchádzajúcom období, preto prijímate všetky teraz opatrenia, ktoré dávate na ľudí, či už sú to daňové a neviem ešte aké, ktoré, samozrejme, im prinesú znížený štandard, zdražovanie. Ale vy prídete s novelou zákona, ktorú, samozrejme, musíte urobiť, pretože niektorý z koaličných partnerov potrebuje zakomponovať vyučovanie anglického jazyka tak, aby bol zakomponovaný bez toho, že by bola k tomu naozaj dostatočná príprava. A to hovorím s plnou vážnosťou.

    Dnes, keby ste, pán minister, predniesli pri predkladaní tohto zákona štatistiku, koľko máme naozaj vzdelaných angličtinárov, tak by bola žalostná. A to som očakával od vás, že by ste tu predložili, pretože to je dôležité. Nikto sa tu nesporí o to, že treba angličtinu učiť. Napokon štatistiku, ktorú pani bývalá štátna tajomníčka zverejnila, vyše 80 % detí sa učí anglický jazyk. Ale chceme ich predsa učiť kvalitne, aby ten jazyk ovládali perfektne. Nie iba tak, aby si vedeli hamburger vypýtať alebo keď budú opití, sa budú vedieť ohlásiť po anglicky. Chceme predsa niečo viacej, chceme vedomostnú ekonomiku, chceme, aby boli tak vzdelaní, že budú vedieť robiť vedu v anglickom jazyku a mnoho iných vecí. Toto je podľa mňa veľký problém a nesporím sa o to, že tú angličtinu treba, ba naopak, ja som takisto angličtinár a veľmi to oceňujem.

    Čo sa týka vysvedčení, pán minister, viete, keby ste povedali štatistiku, koľko vysvedčení bolo tak znehodnotených, že sa museli opäť tlačiť, tak by som zasa tomu uveril, ale ak vy ste to paušalizovali, tak to vyzerá tak, ako keby všetci doniesli tie vysvedčenia v katastrofálnom stave. Ale ak ste chceli zmierniť tú administratívu, tak ste to mali urobiť takým spôsobom, že to bude aj menej zaťažovať vôbec učiteľov. Povedzme to mohli napísať do žiackej knižky na záver, ktorá mohla byť upravená na polrok a podpísať riaditeľom a bolo by to vybavené. A nosili by to pol roka. Ale nie takýmto spôsobom. No, môžu.

    Čiže očakával som naozaj, pán minister, že tá novela po tej kritike, keď sa prijímal tento zákon, bude rozsiahlejšia, ale ukazuje sa, že vy potrebujete čosi iné robiť, zahmlievať, klamať a prenášať to, aby ste mohli potom urobiť, prenášať všetko na ľudí v tých zákonoch, ktoré sú tu predkladané na tomto rokovaní Národnej rady.

    Ja by som však ale predsa len, keďže chcem byť vecný, predložil zopár pripomienok, ktoré by som bol veľmi rád, pán minister, keby aj vaši odborníci na ministerstve zachytili. Totiž v zákone č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní, ktorý mimochodom významne pomohol odbornému vzdelávaniu - a na tom sa určite zhodneme -, sa hovorí o tom, že "samosprávny kraj v rámci svojej pôsobnosti sa vyjadruje k zriaďovateľom stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti, k počtu tried prvého ročníka všetkých stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku z hľadiska potrieb trhu a práce", čo je podľa mňa výborná vec. Napokon, preto vznikli aj krajské rady odborného vzdelávania. My sme začali touto krajskou radou ešte predtým, ako bolo, ako bol zákon v platnosti, a naozaj to prináša významné synergické efekty medzi zamestnávateľom, odborármi a ďalšími.

    Nuž ale ako môžeme vôbec teraz hovoriť za samosprávne kraje, môžeme takéto niečo vyžadovať, keď v zákone č. 245 nie je žiadna povinnosť pre tieto subjekty, aby nám to hlásili? Tu som očakával, že by vaši odborníci predsa len niečo urobili. A ja prídem s pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, aby sme takéto niečo do zákona č. 245 dostali, aby sme to skĺbili, veď nám ide o spoločnú vec. My sme predsa najväčší poskytovatelia stredného vzdelávania v kraji, popritom je zopár, v úvodzovkách, môžem povedať, "zopár" stredných škôl, ktoré sú neštátne alebo cirkevné a všetci chceme to isté. Ale ak nám dávate túto povinnosť v 184-ke, tak som očakával v 245-ke, v zákone, že sa to objaví. Samozrejme, podám pozmeňujúci návrh.

    Ďalšia záležitosť, ktorá sa týka zákona č. 245 a by mala odstrániť takisto legislatívnu dieru po určitom fungovaní tohto zákona, môžeme povedať, takmer dvojročnom, je, že v § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je uvedené, že môžu samosprávne kraje pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďovať a zrušovať tzv. strediská praktického vyučovania. To hovorí zákon č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Nuž ale keď sa pozrieme do zákona č. 245, pozrieme sa do § 113, kde sú taxatívne vymenované všetky tie tzv. školsko-výchovné vzdelávacie zariadenia, tak tam záhadne už chýba toto stredisko praktického vyučovania. Ja si myslím, že tam patrí to stredisko praktického vyučovania, mnohé samosprávne kraje ho majú, ale tento zákon č. 596 ho umožňuje ako prenesený výkon štátnej správy. Ja si myslím, že je to úplne správne. Čiže tu si myslím, že do § 113 je potrebné toto doplniť a prídem rovnako s pozmeňujúcim návrhom. Pokiaľ si to neosvojíte, pán minister, čo by som bol veľmi rád, počas rokovania vo výboroch, pretože si myslím, že je to správna vec a odstraňujeme tým nedostatky v zákone.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby naozaj nedošlo k nedorozumeniu, lebo v tých vyjadreniach koaličných poslancov cítim, ako keby sme boli proti výučbe angličtiny. Vôbec nie, naozaj. Ale poďme k nej pristupovať s úctou, pokorou a naozaj tak, aby sme mali vzdelaných učiteľov, ktorí budú učiť lepšie ako len to, aby niekto si vedel hamburger vypýtať alebo sa ohlásiť, keď bude opitý.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili traja páni poslanci: pán poslanec Martin Poliačik, Dušan Čaplovič, Miroslav Beblavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Blanár, vy máte takú dosť pre poslancov SMER-u príznačnú diagnózu, volá sa že "sucho", takže selektívne ucho, lebo počujete jednu časť a tú druhú nepočujete. Ja som síce hovoril o tom, že v Škandinávii aj predavač hotdogov dokáže po anglicky rozprávať, ale to malo byť ukážkou toho, že to tam dokáže naozaj každý. A hneď vzápätí nato som hovoril o tom, že tu máme mať mladú generáciu, ktorá má kriticky myslieť a komunikovať na svetovej úrovni. Rozprával som aj o tom, že majú byť schopní vedecké texty spracovať v angličtine a nečakať na preklad. Takže skúste niekedy "sucho" - selektívne ucho vypnúť a potom možno budete schopný pochopiť celú myšlienku.

    Ale súhlasím s tým, čo ste hovorili na konci. Poďme sa rozprávať aj o prostriedkoch, ktorými budeme dosahovať to, že takúto generáciu tu budeme mať. A som veľmi rád, že na tom, že tá generácia je tu potrebná a chceme ju, sa dokážeme zhodnúť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Dušan Čaplovič ako ďalší s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Dovolím si tiež reagovať na predrečníka pána kolegu poslanca Blanára, áno, plne v mnohých veciach musím s ním súhlasiť, lebo on hovoril z praxe. Z praxe ako predseda samosprávneho kraja a zriaďovateľ mnohých, hlavne stredných škôl a vidí, aké sú problémy, akí študenti nám dochádzajú na stredné školy. A naozaj vás chcem poprosiť, najmä v školstve, to je citlivá oblasť, radšej budem 10-krát merať a raz strihať, ako to raz odstrihnem a urobím problémy. Ja neviem, či mnohí z vás chodia napríklad na jazykovo zmiešané územie, na menšinové školy, tam je cudzím jazykom aj slovenčina hneď od prvej triedy a majú vážne problémy, aby sa naučili predovšetkým aj oficiálny jazyk. A, samozrejme, ak by dostali ešte ďalší cudzí jazyk, čo to robí, aké stresové situácie u tých detí to vyvoláva.

    Bol som na odborných školách, kde hovoria, áno, učíme jazyky, učíme aj jeden, aj druhý jazyk, lebo nám to dáva zákon a povinnosť zákona, ale neovládajú na jednej strane ani ten jazyk a na druhej strane aj strácajú na odbornosti, zabúdame na odborné predmety. Čiže na jednej strane som za počítačovú a jazykovú gramotnosť, aby sa zvyšovala, ale musíme ísť na to skutočne s istým cieľom a nezavádzať zo dňa na deň, resp. z roka na rok rýchle zmeny, pokiaľ nemáme nato vytvorené všetky podmienky odborné, finančné a, samozrejme, aj podmienky priestorové.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Takže ja by som chcel reagovať na pána poslanca Blanára, trošku sa dotknem aj niektorých iných vystúpení, lebo sú veľmi identické, takže keď budem reagovať naňho, tak budem reagovať aj na nich. Ja chcem, veľa argumentov už povedali všetci ostatní rečníci, takže by som sa sústredil na dve veci, ktoré by som chcel tu povedať.

    Prvá je tá, že veľa sa tu zariekame slobodou voľby žiaka, len tí, čo si nevybrali angličtinu, a dokonca niektorí tí, čo si vyberajú, v skutočnosti často ide o slobodu výberu školy, čo je pre ňu najpohodlnejšie a najjednoduchšie alebo čo sa domnieva, že je najvhodnejšie.

    Pani poslankyňa Obrimčáková, ktorá vystúpila v tomto duchu, bola so mnou na poslaneckom prieskume nedávno, kde nám na základnej škole, istej, zvestovala riaditeľka, že rómskym deťom vybrala ruštinu, lebo oni potrebujú taký jednoduchší jazyk, tak ona sa rozhodla, že to je pre nich vhodné. Takže tie rómske deti sa neučia rusky preto, v tej dedine, že to slobodne sa rozhodli, ale preto, že niekto sa slobodne rozhodol za nich, že pre nich je tá angličtina moc komplikovaná.

    Takže ja by som len chcel povedať, že zreálnenie ................................. (nezrozumiteľne vyslovené) slobody výberu školy a ja by som, takáto sloboda nie je pre mňa až taká dôležitá ako sloboda toho žiaka samotného.

    Druhú vec, ktorú treba k tomu povedať, je, že máme predsa dva cudzie jazyky, to znamená, že tie apokalyptické vízie, o ktorých sa tu hovorilo z hľadiska straty iných jazykových znalostí, jednoducho nie sú, nie sú namieste.

    No a čo by som povedal všeobecne - a tým by som ukončil tú faktickú poznámku -, je, že som trochu nemilo prekvapený o tom, že sa tu doťahujeme na takýchto veciach, na ktorých, si myslím, že v záujme modernizácie Slovenska by sme sa mohli jednoducho dohodnúť a skôr že nenaháňame pána ministra naozaj v tom, že ako to má pripravené, či tam budú nejaké praktické problémy, či dosiahne skutočné výsledky z hľadiska zlepšenia angličtiny, to sú veci, kde si myslím, že by sme mali sa zhodnúť, zjednotiť a naháňať ho tie štyri roky, aby, aby zlepšil výsledky, nie sa stavať na zadné, povedal by som, že trošku až umelým spôsobom.

    Ďakujem.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude Juraj Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán poslanec Poliačik, dobre? Čiže naozaj som vás počúval, to mi verte, už svedčí o tom aj to, že som si zapamätal, že sa voláte Poliačik. Ja som reagoval predovšetkým na vášho kolegu, ktorý hovoril o opilstve, to ma naozaj urazilo. To, čo ste povedali vy, s tým plne súhlasím, pretože som to aj zdôraznil. Ale naozaj pozerajme sa na vec predovšetkým z pohľadu, aby sme to robili kvalitne.

    A keď by som mal odpovedať pánovi poslancovi Beblavému, tak prečo nevyžadujete od pána ministra aj práve zaplátanie takých dier, o ktorých som hovoril, v tejto novele zákona? Prečo sa bavíme možno len takto ideologicky o výučbe, ale povedzme si aj o tých veciach, ktoré je potrebné upraviť a ktoré život priniesol už fungovaním tohto zákona. To som pokladal za zmysluplné. A nie len suchopárne, narýchlo pripraviť novelu zákona len preto, že ste na koaličnej zmluve rozhodli o tom, na koaličnom rokovaní rozhodli o tom, že tento zákon o povinnom jazyku anglickom musí byť čím skôr prijatý. Takže naozaj poďme sa baviť vecne, aby sme mohli mať intelektuálne vzdelaných ľudí, ktorí budú reprezentovať Slovenskú republiku na všetkých fórach, svetových, špičkovou, excelentnou angličtinou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledným do rozpravy prihláseným je pán poslanec Peter Osuský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milí kolegovia, ja som zhruba to, čo mienim povedať teraz, povedal už pri diskusii o programovom vyhlásení vlády vo svojom školskom výbore. To, čo tu dnes zaznieva, mi pripomína klasický historický spis našich dejín Ostré námietky alebo Obrana.

    S dovolením, teda toho obrancu budem robiť ja. Lebo ostré námietky zazneli, mal som niekedy pocit, že sú tak trošku účelovo sformované, a teraz nebudem spomínať, ktorý predrečník, čo hovoril, ale napr. ak sa dozviem, že v niektorých krajinách tí ľudia i v akademických alebo politických funkciách nechcú hovoriť inak ako svojím jazykom, bola citovaná francúzština, taliančina, no ja si nemyslím, že je to ich cnosť. Nemyslím, že je to ich cnosť, pretože napr. politici, vedci, akademici z Nemecka, a to je krajina kultúry, vedy a pokroku, sa celkom jednoznačne prispôsobili tomu, že ak chcú komunikovať so svetom, musia si nájsť lingua franca. Spomenuté bolo, že latinčina odumrela a že je otázka budúcnosti angličtiny ako lingua franca. No spával by som veľmi spokojne v mene svojich detí a ich detí, že odúmrť angličtiny zrejme nehrozí.

    Zažil som tu ako poslanec v predchádzajúcom svojom pôsobení návštevu desiatich členov francúzskeho senátu. Predseda parlamentu Migaš si ma zobral na toto rokovanie a musím povedať, že skutočnosť, že z desiatich, pripusťme, elitných predstaviteľov veľkého národa deväť neovládalo iný jazyk ako francúzsky, nebol dôvod na veľkú hrdosť. Naopak, cítil som sa trápne aj za nich. Jeden jediný vedel anglicky a nato, cez toho sa dial tento priateľský rozhovor.

    To znamená, nevydávajme nečnosti, neschopnosť, aroganciu a zlyhania iných za hrozbu pre nás. Nemyslím si, že to tak je.

    Keď som mal možnosť navštíviť výskumné laboratóriá a firmy Ciba-Geigy, ktorých vedúcim výskumu sa stal výzamný Slovák prof. Beluš, čestný doktor Univerzity Komenského, tak v tom laboratóriu bolo osem vedeckých pracovníkov, dvaja, zrejme Indovia, jeden Číňan a ďalší zo sveta. Samozrejme, že sa nehovorilo ani hindsky, ani čínsky, ale pracovali na pokroku ľudstva v oblasti farmácie v anglickom dorozumievacom jazyku.

    Je, samozrejme, smiešne, ak sa z kontextu vytrhne opilec z kodanského nádražia. Pochopiteľne, nie o to nám ide a nepotrebujeme poučenie, aby sme tomu dali myšlienkovú hĺbku. Je to len ad ilustrandum, že tie krajiny, ako tu zaznelo, že budeme na smiech, keď to urobíme. Nemám pocit, že Švédsko je krajina, ktorá je na smiech i v tejto oblasti. A ten, kto sa smeje, nech sa zamyslí nad tým, či sa nemá smiať nad sebou.

    Každopádne tá záležitosť jazykovej pripravenosti je existenčná. I mňa by ešte viac nadchlo, ak by sa tie deti v šiestich rokoch začali učiť anglicky. Som hlboko presvedčený, že čím je dieťa od istého základného veku mladšie, tým ľahšie a prirodzenejšie absorbuje cudzí jazyk. Áno, personálne vybavenie nám to umožňuje možno od tretieho, s odratými ušami. Ale poviem jedno, na počiatku bolo vždy slovo a tuná je na počiatku slovo zákona. Myslím si, že je veľmi dobré, že to považujeme za tak dôležité, že to zveríme zákonu, to slovo. Pretože ten argument, že až budeme mať kádre, mi pripomína trošku také odkladanie, lebo kým nebude zákonná povinnosť, nebude to s tými kádrami tak razantné, ako to bude musieť byť, ak to je v zákone.

    Ja si nemyslím, že v čase, keď sa na našich školách zavádzala potrebná informatizácia, že sme mali hordy nachystaných pedagógov, ktorí boli nadupaní informatici. Často mladá, bystrá generácia mala pocit, že ten ich učiteľ ich predbieha len o jednu lekciu, čo si naštudoval vopred. Áno, tak to je. Pretože on sa musel zrodiť ako informatik s možnosťou rozšírenia svojej kvalifikácie. Ale tiež sme nepovedali, že to nezavedieme, kým nebudeme mať kohorty vynikajúcich, brilantných pedagógov v oblasti informatiky. Proste bolo to treba začať.

    Zaznela tu takmer hrozba, nechcem povedať, ducha protiústavnosti, že sa berie rodičom možnosť výberu. Viete, ja sa domnievam a bol by som strašne rád, keby na Slovensku bolo 90 % angažovaných rodičov, ktorým existenčne záleží na kvalite vzdelávania ich detí. Mám obavu, že to tak nie je. A pokiaľ ide o tie preferencie, viem si živo predstaviť, že vzhľadom na dispozície svojho dieťaťa by boli možno rodičia, ktorí by čo najradšej už od piateho ročníka vyškrtli matematiku. A u niekoho dejepis. A u niekoho telocvik. Ale nie je celkom otázkou referenda, či sa bude učiť Tálesova veta, a nie je celkom otázkou referenda, či sa budeme učiť o alkénoch. Proste nie je podľa mňa témou, aby sa hlasovaním určovalo, čo áno a čo nie. A môžem povedať, že sa necítim ako despota, ak budem hlasovať za zákon, ktorý doslova možno vnúti angličtinu. Povedzme si, nakoniec to zaznelo aj vo vystúpení oponentov, že 80 % detí sa učí anglicky.

    Veľmi správne povedal kolega Beblavý, že nie je vždy to, čo sa dieťa učí, otázkou srdcovej voľby, že zasadne rodinná rada a veľmi vážne zvažuje, či bude jeho budúcnosť vo veku tretej triedy ľudovej v Brazílii, že sa zíde portugalčina, alebo v Indii, že by sa zišlo hindsky. Nie, nemyslím si, že je to tak. A nemyslím si, že by takáto voľba mala existovať. Jednoducho je absolútne jasné, že ten, kto má vôľu, talent a tendenciu vzdelávať sa v cudzích jazykoch, sa tak bude a môže kľudne na bilingválnom gymnáziu rozšíriť a vysoko skvalitniť svoje vzdelávanie v španielčine či v taliančine. Ale vonkoncom mu nemôže vadiť, lebo bilingválne gymnázium nezačne v tretej ľudovej, a dúfam, že perspektívne v prvej, kde by sa mala tá angličtina začať, a pôjde si proste rozšíriť svoje vedomosti, tak ako si štúdiom na gymnáziu rozširuje oproti základnej deväťročnej škole alebo dnešnej teda základnej škole, v iných mnohých predmetoch rozsah svojich vedomostí.

    Pokiaľ ide o to, že keď tretiakovi nútite nejaký jazyk, vyvolá to nevôľu. No poviem k tomu toľko. Nevôľu vyvoláva možno kde-čo alebo vôbec chodenie do školy a chystanie sa a učenie sa a obava z písomiek. Kvôli tomu ich ale nemôžme zrušiť.

    Ja sám som bol generácia, ktorá s nevôľou sa generálne, ak sa pamätáme my starší, učila ruský jazyk. Priznávam sa, bol som výnimkou. Na gymnázium som nastúpil na všeobecnovzdelávaciu školu osem dní po tom, ako prišli tanky Varšavskej zmluvy. Napriek tomu sa netajím verejne tým, že milujem ruský jazyk. A že som sa ho učil a považujem ho za najkrajší jazyk, aký vôbec na svete je, ale vonkoncom to nie je otázka nejakej vôle alebo nevôle ako odporu voči vzdelaniu. Myslím si, že teda hovoriť u tretiaka o nevôli je trošku divné.

    Pokiaľ ide o tie argumenty, ktoré tu zazneli, jeden z nich som tu počul od môjho cteného predsedu výboru pána poslanca Čaploviča, že na odborných školách hovoria, že tým trpí odborná výuka. Povedzme si otvorene. Nerobíme si hádam nikto ilúzie, že absolvent strednej školy alebo odbornej školy technického zamerania bude v Londýne, pracujúc vo firme montujúcej potrubia, možno ako kvalifikovaný pracovník a dobre platený, súbežne diskutovať o alžbetínskych divadelných hrách. Nebude a nemusí. A argumenty typu, že nebudú mať brilantnú angličtinu, sú výborné. Tisíce Slovákov chodia lyžovať, ale Jean-Claude Killy na Slovensku nevyrástol. To neznamená, že máme zaraziť lyžovanie alebo že ho nemáme podporovať. I u detí. To znamená, že tie argumenty o tom, že oni potom strácajú, treba vidieť v reálnych rozmeroch.

    Zaznelo tu, že deti zo sociálne znevýhodnených rodín majú problém so slovenčinou. Ale povedzme si otvorene. Stojí budúcnosť vedomostnej spoločnosti zásadne a nosne na deťoch zo sociálne znevýhodnených rodín? Napriek tomu, že trvám na tom, že aby sa urobilo všetko pre to, aby dosiahli najlepšie možné vzdelanie. Ale povedzme si otvorene, ak tu bolo hovorené o tom, že sa nemá hovoriť o opilcoch, ale má sa hovoriť o vedomostnej spoločnosti - je toto parameter? Som ja parameter pre prípravku v ľadovom hokeji, keď som ledva korčuľoval? Inými slovami, je absolútne mimo uviesť ako argument niečo, čo reálnej nie je tým nosným cieľom. Samozrejme, nie všetci budú shakespearológovia na konci. Ale ide o to, aby sa každý v rámci svojich možností a svojej vôle mal možnosť naučiť niečo, o čom som hlboko presvedčený, že to on sám a jeho budúcnosť ocení.

    Skutočne si myslím, že ak sa do témy diskusnej na tému vzdelávanie v angličtine zasunie povinná úlitba takmer ako "Allah the mar............. competition...............", čím začínajú všetci politickí reprezentanti moslimských krajín na tých fórach, kde som ich stretával, tak tu sa začína tým, že ale úlohou tohto ministra a tejto novely je klamať a prenášať ťarchy. Koho klamať? Na koho prenášať ťarchy? Učením sa anglicky klameme a prenášame ťarchy? Prečo vzdelaný človek, ktorý tu vystupuje, toto povie na adresu témy angličtina ako vyučovací jazyk? Však to je nedôstojné.

    Ja teda uzavrem túto Ján Baltazár maginovskú obranu s tým, že - a nemám rád veľmi príliš silné slová - ale považujem takmer za akt vlastenectva, alebo minimálne rodičovskej a starorodičovskej zodpovednosti, lebo sme tu mladí i starší, za budúcnosť generácie našich detí a vnukov, že sa toto zavádza. Že sa toto zavádza po kostrbatom chodníku absencie kohort 100-percentne pripravených pedagógov. Ale že sa to zavádza.

    Viete, u nás na univerzite, ktorá je najlepšia, najväčšia a najvýznamnejšia na Slovensku, máme problém so zavádzaním anglických programov. Máme problém. A prečo? Pretože pedagógovia, často veľmi dobrí pedagógovia a veľmi dobrí vedci, hovoria: A načo máme nachystať také programy, však sa k nám nikto hovoriaci anglicky nechváli? No to je, samozrejme, smiešny argument. Pretože ak nebude mať nachystaný anglický program, tak sa, samozrejme, ku mne nikto na ten anglický program nebude hlásiť. Teda ide o to, čo je prvotné a čo je druhotné.

    Domnievam sa teda, že ak by na tomto sme vytrvali, tak to bude podobné ako na niektorých z týchto inštitúcií, ktoré do smrti budú hovoriť, že netreba nachystať anglický program v tej či v tej, či v tej oblasti, lebo však nám nikto zatiaľ neklope na dvere. Na mojej Lekárskej fakulte, ktorá nie je lingvistická fakulta z podstaty veci, sme v roku 1992 s vtedajším dekanom - a ja ako jeho prodekan pre štúdium - otvorili anglické štúdium. Ako sme ho otvorili? Poslali sme na 37 kliník a ústavov list, veľmi skromný a taký jemne otázny, či si vedia predstaviť, že by mohli v najbližšom študijnom ročníku začať s anglickou výukou. 37 kliník a ústavov Lekárskej fakulty v Bratislave poslalo do 14 dní 37 kladných odpovedí. Odvtedy sme vychovali stovky anglicky hovoriacich študentov celého sveta. Tiež teda sme to najprv museli zaviesť a potom začali tí študenti prichádzať. Nešlo to naopak. Nezačali sa o nás uchádzať, lebo sme krásna krajina, krásne mesto a z iných dôvodov.

    Je niekedy až na žalosť, že dostanem ako prorektor pre vzdelávanie na Univerzite Komenského brožúru z Univerzity vo Viľňuse, ktorá obsahuje desiatky a desiatky anglicky ponúknutých programov. Myslím si a, chvalabohu, dorastá nová generácia pedagógov aj vedcov, ktorí už považujú angličtinu za chlieb každodenný. A myslím si, že je veľmi cenné, že toto podhubie nakoniec prerastie a umožní zinternacionalizovať vysoké školstvo a umožní urobiť nás rovnocennými s tými Švédmi, Dánmi a Fínmi, ktorým vraj by sa mali smiať, keďže majú angličtinu ako povinnú.

    Ja sám, keď som bol onehda ako predseda, pred tými rokmi, severskej komisie priateľstva v Helsinkách, tak som sa pýtal postupne, hľadajúc jeden malý obchodík so známkami ako filatelista, človek trpí vo voľnom čase i touto vecou, a pýtal som sa, pravda, mladých ľudí. Všetci siedmi postupne ma cez zložité uličky nakoniec po anglicky dokázali odkázať na správnu adresu. Musím povedať, že som bol dojatý a fascinovaný - a presne ako povedal kolega Poliačik "I have a dream" -, vtedy som si povedal, bolo by vynikajúce, keby sa po Bratislave mohli vyskytovať ľudia od 20 do 30 rokov, ktorí absolútne zo siedmich siedmi vás dovedú do múzea hodín alebo kamkoľvek, pretože vedia zareagovať.

    Preto sa domnievam, že je povinnosťou triezvo rozmýšľajúceho poslanca tejto Národnej rady podporiť vzdelávanie v anglickom jazyku.

    A aby to predsa nevyzeralo ako nejaký paján na adresu pána kolegu ministra, poviem ako konzervatívec ešte k tej druhej veci niečo. Vysvedčenia. No, ako dôvod, prečo sa tak nemá diať, zaznela administratívna, nedajbože, polygrafická náročnosť. Viem si predstaviť, že triedny vypracovaný hárok papiera, ktorý obsahuje to isté čo vysvedčenie, je polygraficky nákladný na papier a čiernu farbu v tlačiarni, skoro to isté. Samozrejme, zažil som časy, a to je pravda, keď sme vysvedčenie po tých siedmich dňoch zimných prázdnin museli doniesť pani učiteľke, súdružke učiteľke nazad. Bolo na krajšom papieri, malo vodoznak a dávalo to tomu aktu, lebo to vysvedčenie nie je zdrap papiera, to je výsledok pol roka práce, konferencie učiteľov alebo profesorov na gymnáziu, ktorí sa zamýšľajú nad tým, ako ohodnotiť toho človeka. Ja mám taký pocit, že, žiaľbohu, sa u nás škola primerane nectí. A nectí sa dokonca ani rodičmi, u ktorých by to mal byť eminentný záujem, že sa musia o tu školu zaujímať.

    Musím povedať, že akýkoľvek krok, ktorý vedie od papiera s priesvitkou, od istej dôstojnosti toho polročného aktu sa mi nezdá tým najlepším. My umožňujeme i tým, ktorí získajú bakalársky, titul promóciu, hoci vieme, že väčšina z nich chce študovať na magisterskom stupni štúdia. Ale jednoducho je to niečo, čo je akt budovania vážnosti toho štúdia. Zaviedli sme parádne a reprezentačné imatrikulácie pre zahraničných prichádzajúcich študentov na jeden či dva semestre, aby videli, že je to škola, ktorá ctí nejaké pravidlá a nejaké hodnoty.

    Argument, že musí na veľkej škole podpísať pán riaditeľ koncom januára 900 vysvedčení, nie je veľmi silný. Môj rektor podpisuje zhruba 3 500 diplomov. A tiež sa nedá povedať, že nie je vyťažený človek alebo že by nemal nič iného na robote, ako podpisovať. Ja si myslím, že aj pre toho riaditeľa je to akési polcestné bilancovanie a nejaký pocit, podľa mňa - možno to vidím inak ako oni - ako niečo, čo tá škola dáva rodičom ako svedectvo o sebe, o ich dieťati. O jeho absenciách, o jeho neospravedlnených absenciách, o tom všetkom a že to má punc štandardného dokumentu, ktorý, samozrejme, niektorí rodičia ani nepozrú, iní svoje dieťa na základe toho papiera zmlátia a hádam nejakí k nemu pristupujú normálne a ľudsky.

    Domnievam sa teda - a možno je to moje konzervatívne zaťaženie -, že by sa nemalo ustupovať od vážnosti dokumentu, ktorý bilancuje polročné úsilie školy a žiaka. Samozrejme, môžu na to existovať akékoľvek názory, ale argument o 900 podpisoch, o polygrafickej náročnosti a iných veciach, pritom sa zmrháva papierov, že naše lesy môžu plakať, tak si myslím, že by nemalo celkom obstáť. A že by tí zainteresovaní rodičia - a verme, že ich bude čím ďalej viac, lebo len v tom je budúcnosť tých ich detí - s radosťou zoberú do rúk normálny školský dokument a nie zápis na zadnej strane žiackej knižky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Osuskému. A teraz s faktickými poznámkami budú vystupovať páni poslanci: Juraj Blanár, Darina Gabániová, Dušan Čaplovič, Tatiana Rosová, Szilárd Somogyi a Ján Mikolaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Juraj Blanár, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Osuský, "I the fully agree with your dream and I have the same dream as you".

    Chcel by som vám poďakovať v prvom rade za to, že bolo to naozaj analytické vystúpenie, a oceňujem to, pretože ste to rozobrali z každej strany, a povedať, že zároveň, že ja som tiež nerád reagoval na vedomostnú ekonomiku, lebo myslím si, že o tom to nebolo, ale nemohol som nezareagovať na dvoch vašich koaličných partnerov.

    Páčilo sa mi, akým spôsobom ste vysvetlili vysvedčenie, pretože to si myslím aj ja. Takto by sa malo k nemu pristupovať. A nie len preto, že jedno vysvedčenie alebo dve boli ufúľané vrátené späť, preto budeme takéto niečo robiť. Lebo dehonestujeme naozaj výsledok.

    Ale predsa len nemusíme sa presviedčať, všetci chceme, aby sme boli vzdelanejší, aby jazyk bol kvalitnejší, ale som presvedčený, pán poslanec, vy ako pedagóg vysokoškolský, že by ste určite neotvorili nový študijný odbor na vašej katedre, pokiaľ by ste nemali odborníka, ktorý ho bude garantovať. A toto je problém, o ktorom rozprávame v súvislosti s anglickým jazykom. A na tom sa určite zhodneme.

    No a možno posledná vec, to už je možno politická úplne jasne, pretože vy ste reprezentantom silne ultrakonzervatívnej strany a odporcom všetkého, čo je povinné. Kritizujete všetko, čo bolo za minulého režimu, a prekvapuje ma, že vy idete zahlasovať za niečo, čo je povinné? Tak to by ma naozaj zaujímalo, či sa to združuje nejakým spôsobom s vaším ultrakonzervatívnym prístupom k politike.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Darina Gabániová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vy ste začali takým pekným, že na počiatku bolo slovo. No fajn. Nech je táto novela zákona slovom, my si veľmi radi počkáme na tie skutky, ktoré majú nasledovať potom. Ja si veľmi rada počkám na tie programy. Na prípravu, na kvalitnú prípravu vyučujúcich, ktorí budú vyučovať naše deti ten anglický jazyk. Dúfam, že to nedopadne tak, ako to je a tá skutočnosť je, že sa vyučujú programy, študijné programy, ktoré sa poskytujú na univerzitách v angličtine, kde nech sa každý na to pozerá, ako chce a je to vec názoru, isteže, napriek tomu si myslím, že študenti, ktorí u nás študujú, by mali študovať v slovenčine, tak ako to bolo kedysi, keď študovali v slovenčine zahraniční študenti. Najprv sa naučili jazyk, mali prípravu jazykovú a potom študovali.

    Pretože môžem vám zodpovedne povedať, že my učitelia na univerzite nie sme pripravovaní dostatočne kvalitne. Nemali sme možnosť ani stážovať v anglofónnych krajinách, ani si cibriť jazyk na nejakých osobných alebo proste v špeciálnych kurzoch jazyka. Všetko to zostalo na našej príprave, na našej usilovnosti a na našej túžbe učiť a kvalitne učiť a všetky vedomosti, ktoré máme, preniesť a poskytnúť študentom. Takže to enormné úsilie, ktoré sme vynaložili, verte mi, by sa dalo vynaložiť aj lepšie a zmysluplnejšie. Nebudem to teraz hovoriť, že je niečo márne. Každé úsilie je efektné, každé úsilie má byť odmenené, aj teda kvalitným študentom, ktorý je potom výsledkom toho úsilia.

  • Pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem zareagovať na dve veci vo vystúpení pána poslanca Osuského a najprv sa vyznať tiež v tej konzervatívnej hodnote. Pretože dokumenty ako rodný list, maturita a ďalšie, tie sú naveky a mali by byť dokonca písané rukou a nie cez počítače a rôznym iným spôsobom. Ja by som si naozaj uvedomil, že toto je to, čo sme dostávali v minulosti, ale čo dostávali generácie pred nami. Ja si pozriem prastarého otca vysvedčenie, v maďarčine bolo zhodou okolností, a napísané rukou a krásne je to kaligraficky pripravené. Čiže toto by som, samozrejme, podporil a, samozrejme, zvažujem o tom, že akým spôsobom zachovať a našich pedagógov naučiť to, aby to vysvedčenie bolo pre toho žiaka sviatkom, či má plusy, či má mínusy vo svojom vysvedčení.

    Druhá vec je otázka, keď ste spomínali o tých odborných školách. Ja som o odborných školách hovoril len preto, keďže Európska únia má dva také významné programy a to je celoživotné vzdelávanie a odborné školstvo. Hovoril som preto, že som do tých odborných škôl veľmi často chodil a stretával som sa s pedagógmi, učiteľmi, rodičmi a ten problém tam je, ten existuje. Ak sa na odbornej škole neučia odbornou terminológiou, povedzme v anglickom jazyku, a učia sa niečo celkom iné. Čiže naozaj hovorím o tom, že čo je veľmi podstatné a veľmi dôležité, aby sme sa naozaj kvalitne na to pripravili. Mali kvalitných pedagógov, ktorí ovládajú dokonca i odbornú terminológiu, aby potom títo vzdelaní naši ľudia, ktorí pôjdu na vysoké školy a do sveta, aby túto odbornú terminológiu aj ovládali. Konkrétne aj u vás na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Teraz pani Tatiana Rosová s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. A chcem zároveň veľmi pekne poďakovať aj pánovi kolegovi Osuskému za jeho naozaj krásne a komplexné vystúpenie. Ťažko už k nemu niečo dodať. Možno predsa len k niektorým tým nosným témam.

    Pokiaľ ide o slobodu výberu anglického jazyka ako vyučovacieho predmetu, myslím si, že debatovať o tom v kontexte nejakej slobody jednotlivca má asi taký zmysel ako debatovať o povinnej školskej dochádzke. Jednoducho je to predmet ako každý iný, nik nehovorí o tom, že by sme nemali učiť deti písať, počítať. Takže ja to radím medzi presne rovnaké rozhodnutia. Presne takéto opatrenie prijali mnohé krajiny Európskej únie aj také, ktoré si slobodu ctia omnoho dlhšie a omnoho jednoznačnejšie, ako je to u nás, ale medzi iným už spomínané Taliansko, kde sa učí povinne angličtina už od prvého ročníka.

    Pokiaľ ide o tú tému sliepky a vajca, či treba mať najprv kvalitných učiteľov a potom začať učiť angličtinu, alebo naopak, myslím si, že tuná to nie je celkom taká zapeklitá otázka. Tak ako už zaznelo, že pokiaľ to raz nebude pravidlom, tak sa ku kvalite nedopracujeme. A keby sme mali trvať na kvalite, museli by sme zrušiť aj veľkú časť dnešného vyučovania, a nielen anglického jazyka. V každom prípade, aj keby nemalo byť všetko vyučovanie angličtiny dokonalé, tak ako ani nie je, tak ako ani nebolo v časoch, keď sme sa my učili angličtinu, aj tak má zmysel, pretože každý, kto akokoľvek aspoň čiastočne mal možnosť priblížiť, zblížiť sa s týmto jazykom, bol a je vždy vo výhode oproti tým, ktorí takúto možnosť nemali.

    Čo sa týka vôle alebo nevôle dnešných detí, o to by som sa vôbec netrápila. Totižto na rozdiel od povedzme tej ruštiny, ktorú my sme sa naozaj s veľkou vôľou...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej pán poslanec Szilárd Somogyi s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Osuský, ďakujem vám veľmi pekne, že vy ako podpredseda predchádzajúcej vlády pre vedomostnú spoločnosť, ľudské práva a menšiny ste potvrdili alebo uznali to, že na menšinových školách sa maďarčina chápe ako vyučovanie cudzieho jazyka. Ešte na začiatku roka ste tvrdili ešte niečo iné. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Ján Mikolaj s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • To bola dobrá poznámka.

    Vážený pán poslanec Osuský, možnože ste nedávali alebo ste sa nezamýšľali, veď nikto z nás, kto kritizujeme tento zákon, nie je proti tomu, aby sa po anglicky vedelo. Veď cieľ máme rovnaký. Čiže my nekritizujeme to, že treba vedieť po anglicky. My kritizujeme to, že je to nepripravené, nedomyslené, nenastavené. Celý tento zákon má predsa jeden riadok, aj to veľmi nepresný a veľmi vágny. A to je podstata našich pripomienok, lebo...

    A nesúhlasím ani, aj keď sa nepatrí reagovať na pána poslanca, že treba začať bez toho, či to pripravenie je, alebo pripravené nie je. Preboha, však hovoríme o škole, o školstve, to nie je krúžok. To sú, to sú vážne, vážne veci. Takže toto my kritizujeme a takisto tie sny máme všetci rovnaké.

    Trošku by som ale brzdil, pán poslanec, pokiaľ ide o tú zmienku k tým francúzskym poslancom, pokiaľ predsa len trošku ctíte prvky demokracie, slobody, tak sa nemáte čo hanbiť za francúzskych poslancov. Je na nich, či anglicky vedia, alebo anglicky nevedia. To sú vážení ľudia, ktorí môžu vedieť päť-šesť svetových jazykov, a to, že tam nie je anglický jazyk, neznamená, že vy sa budete za nich hanbiť.

    Pokiaľ ide o vysvedčenia, tu vám chcem kompliment vystaviť, dokonca ste to povedali krajšie, ako sme to povedali my. Vrele súhlasím a som rád, že ste našli odvahu to vôbec takto definovať.

    A posledná pripomienka je ešte k tomu vlastenectvu. Pán poslanec, len som nepochopil, k čomu alebo ku komu? Pretože ak ste mali na mysli Európsku úniu, prejdite si všetky smernice Európskej únie, nikde, opakujem, nikde nie je uvedené, že práve anglický jazyk je prvým jazykom, ktorý majú ovládať všetci občania štátov Európskej únie.

  • Reagovať na faktické poznámky ešte bude pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým koaličným aj opozičným poslancom. Kvôli poriadku len na úvod sľubujem, že sa posnažím a možno by som mohol byť niekedy podpredsedom vlády pre vedomostnú ekonomiku, zatiaľ som nestihol, ale nevadí, nevzdávam sa.

    Pokiaľ ide o tú, to vlastenectvo. To vlastenectvo je skorej v duchu salus patriae - supréma lex (blaho vlasti - najvyšší cieľ). To nemá nič so štandardným, naším hejvlastenectvom, ale s tým, že je to dobré pre tú krajinu.

    Samozrejme, že by ma nikdy nenapadlo, pán bývalý minister Mikolaj, obviňovať vás, že tých 85 % detí učiacich sa anglicky nebolo učených zďaleka vždy najbrilantnejšími pedagógmi. Vďaka Bohu i za tých, že boli učení. Mňa tiež, ako som uviedol, neučil lyžovať Franz Klammer, ale môj dobrý priateľ doc. Líška na povinnom lyžiarskom kurze. Tiež ma tomu veľa nenaučil, ale to súvisí s mojimi danosťami. To znamená, že je veľký rozdiel, ako to tu zaznelo v inom vystúpení, či hovoríme o vrcholnom vzdelávaní v anglistike na katedre jazykov príslušných na Filozofickej fakulte, alebo hovoríme o tých deťoch. Samozrejme, áno, niekto povie: zlé jazykové návyky. Ten človek, keď sa dostane do prostredia, kde tú angličtinu bude používať, sa očistí v zásade, ak bude mať záujem, od zlých návykov.

    Áno, i moje dieťa chodilo do školy, kde angličtinu z núdze učil bývalý pedagóg Lekárskej fakulty, dokonca profesor Lekárskej fakulty, ale pozoruhodné bolo, že bol vzdelaním anatóm. A pravda je, že môj syn s úsmeškom hovoril, že hovorí ten pán učiteľ "gi:rl". No "gi:rl" nie je celkom "g?:l", ale dobre, akých mali, takých brali. Samozrejme, že toto sa už dialo pred mnohými rokmi, medzitým už uplynulo, ten syn, ktorý to hovoril, má dnes 27, ale pravda je taká, že ten posun hádam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega. Ďakujem pekne za všetky vystúpenia. Pán poslanec Osuský bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. A preto teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa najskôr pána ministra, že či chce zaujať v záverečnom slove stanovisko. Nech sa páči. Evidujem vás, pani spravodajkyňa. Budete mať potom po ňom právo vystúpiť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Rád by som zareagoval na niektoré otázky alebo poznámky.

    Jednak bilingválne gymnáziá sa riadia medzištátnymi dohodami a budú sa nimi riadiť aj naďalej. Takže nič v tomto prípade nehrozí.

    Ďalej pokiaľ ide o to, že by sme mali uviesť aj nejaké čísla, dobre. Pokiaľ ide o nárast počtu učiteľov, o nárast počtu hodín anglického jazyka v treťom ročníku základných škôl, pokiaľ ide o nárast počtu žiakov, teda o nárasty, ktoré spôsobíme prijatím tohto zákona, tak vo všetkých prípadoch budú tieto nárasty nižšie než priemerné nárasty v rovnakých ukazovateľoch za ostatných 10 rokov.

    Pokiaľ ide o to, že tá naša angličtina nebude oxfordská, no nejaký čas nebude. Anglicko sa musí zmieriť s tým, že pokiaľ by celosvetovo chcelo dosiahnuť úroveň oxfordskej angličtiny, tak sa musí samo o to postarať.

    Riaditeľ nemusí podpisovať výpisy polročné, ktoré by sa dávali žiakom namiesto vysvedčení. Samozrejme, žiak, ktorý potrebuje vysvedčenie, tak by ho dostal. Pokiaľ sa napríklad sťahuje alebo mení školu.

    Tá poznámka pána poslanca Osuského o dôstojnosti hodnotenia je fakt dobrá a naozaj tá situácia je taká, že na jednej strane máme byrokraciu a na druhej strane dôstojnosť hodnotenia a hľadáme optimum. Na jednej strane by sme mohli ísť do extrému a každý mesiac vydávať vysvedčenie a tá dôstojnosť by určite narástla, ale bolo by to veľa byrokracie. A na druhej strane môžme vysvedčenia úplne zrušiť a len nejakou virtuálnou formou zaznamenávať hodnotenia. My sme dospeli k názoru, že to optimum je v tom, že bude celoročné vysvedčenie, ktoré bude obsahovať, samozrejme, koncoročné známky aj polročné známky. A k takémuto názoru dospeli aj všetci respondenti v našej ankete vrátane Rady rodičovských združení, všetky školy, ktoré sme oslovili, jednoducho stopercentný súhlas s tým, aby sa zrušili tie polročné vysvedčenia. Samozrejme, vy ako poslanci máte právo to optimum určiť niekde inde.

    Ďalej ešte ma zaujala poznámka pána poslanca Blanára o strediskách praktického vyučovania, ktoré chce zaradiť do § 113 zákona č. 245, školského. Netreba, lebo je to v § 43, keďže tieto strediská sú považované za školy.

    A potom ešte k poznámke pána poslanca Beblavého, že treba tlačiť ministra do toho, akým spôsobom bude tieto ciele dosahovať. Súhlasím. Súhlasím a je fakt, že najväčším, ďaleko najväčším problémom týchto všetkých, o ktorých sme diskutovali, je byrokracia spojená s eurofondami. Je to hrozná vec a práve cez eurofondy sa snažíme platiť vzdelávanie učiteľov. A toto vnímam ako najťažší problém a ako ten, nad ktorým sa snažíme aj najviac rozmýšľať.

    No a to je, možno ešte poznámka k tomu, že odznelo, že podnikatelia snáď budú stanovovať termíny prázdnin. Nie je to v žiadnom prípade tak. Samozrejme, že termíny prázdnin bude vyhlasovať naďalej ministerstvo, ale to, že ich bude vyhlasovať na tri roky, je dobré preto, aby si nielen podnikatelia, ale všetci občania mohli robiť dlhodobejšie plány.

    Tak. A možno ešte poznámku k tomu, že vidím, že, že zdá sa, že všetci sú za, zato, aby sa učila angličtina, trocha ešte treba vydiskutovať to, prečo povinne. A odzneli tu dobré poznámky, myslím, poslancov Beblavého a poslankyne Rosovej, nie som si celkom istý, či odznelo, že povinná angličtina je aj efektívnejšia. Pretože keď jeden žiak sa najprv učí, keďže nemá inú možnosť, po francúzsky, potom sa učí, keďže nemá inú možnosť, po nemecky a nakoniec po anglicky, tak sa nenaučí ani jeden jazyk a štát, keďže štát to platí, stratí trikrát túto investíciu. Pokiaľ by sa učil celý život jeden jazyk, tak je to z tohto pohľadu efektívnejšie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    A ešte o slovo požiadala pani poslankyňa Obrimčáková ako spravodajkyňa v záverečnom slove k tomuto návrhu zákona, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, v rozprave vystúpilo päť poslancov a diskusia ma naozaj ubezpečila o tom, že v minulosti toľko kritizovaný školský zákon a obsahová reforma, čo ste nakoniec deklarovali aj pri obhajobe vášho programového vyhlásenia, bola dobre pripravená, pretože táto novela neprináša nič prevratné a systémové, skôr, naopak, prinesie viac problémov pre riaditeľov, zriaďovateľov škôl a obmedzí základné práva detí. Inšpiroval ma pán poslanec Poliačik, keď hovoril o svojich snoch, súčasťou môjho sna je mať na Slovensku kvalitný výchovno-vzdelávací proces, ktorý budú zabezpečovať kvalifikovaní pedagogicky, odborne a ľudsky zdatní pedagógovia, pri ktorých žiaci nebudú mať pocit demotivácie a obmedzenia možnosti slobodnej voľby pri výbere predmetov, ktorí sa v budúcnosti adekvátne a podľa svojich predstáv uplatnia na trhu práce.

    Myslím si, že z našej dielne sme tieto zákony takto nastavili, obávam sa, že tu sa dočkáme opäť 20 novelizácií zákona, tak ako to bolo pri zákone č. 29/1984.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať v utorok o 11.00 hodine.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme popoludňajší program a skôr ako vyhlásim prestávku pre túto schôdzu Národnej rady do utorka do 9.00 hodiny, chcem vás len informovať, že utorok začneme podľa schváleného programu od 47. bodu až po 51. bod, to sú body, ktoré bude predkladať pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Keď prerokujeme tieto body, tak potom sa vrátime k programu zákonmi, ktoré nasledujú po tomto zákone.

    Takže prajem všetkým príjemnú sobotu, nedeľu. Uvidíme sa v utorok ráno o 9.00 hodine. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.11 hodine.