• 1. Dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Poprosím podpredsedu, tento zákon máte ako tlač 110. Poprosím podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby zaujal miesto pre navrhovateľa a spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani Gibalovú, aby zaujala miesto pre spravodajcu. Do rozpravy sa ústne prihlásili pán Juraj Blanár a Branislav Ondruš. Dávam slovo poslancovi Blanárovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Príjemné ráno, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, pán predsedajúci, dovoľte, aby som na úvod povedal také základné, ak to môžem povedať k tomuto zákonu, prístupy a ešte zdôrazniť axiómy, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu. Chcem povedať to, že SMER - sociálna demokracia si ctí nález Ústavného súdu, rovnako si ho ctí tak, ako to bolo v prípade nálezu Ústavného súdu, keď pán minister Kaník so svojou poradkyňou pani Radičovou pripravili niekoľko desiatok tisíc dôchodcov, invalidných dôchodcov o ich invalidný dôchodok. Takto si to ctíme aj v súčasnosti, keď sme pristúpili k tomuto nálezu Ústavného súdu. Druhá axióma, ktorú by som chcel povedať, je, že každý, tak ako tu sedíme, som o tom presvedčený, že chceme, aby sme všetkým tým, ktorí potrebujú sociálnu službu, aby sme ju poskytli. Na tom sa určite, pán podpredseda a pán minister, určite dohodneme, pretože neviem si predstaviť človeka, ktorý chodí po Slovensku a nechce niekomu, ktorý túto službu potrebuje, že by ju neposkytol. Možno, že sa nejakí nájdu, ja o takých neviem, ale ak sa nájdu aj medzi politikmi, určite im to voliči spočítajú. A myslím si, že skôr je to ľudské právo, pretože každý v rodine má niekoho, ktorý raz, jednoducho, bude potrebovať túto sociálnu službu a je potrebné, aby sa o neho postarali tí, ktorí sú kompetentní. Ústavný súd vyriekol svoj nález, ktorý, ja to v krátkosti poviem, ktorý bol iniciovaný skupinou poslancov. V petite žaloby sa namietalo, že je tam nesúlad časti textu v § 8 ods. 2 a 3 písm. d) s čl. 35 ústavy, ktorý hovorí o tom, že je to potlačené právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

    Včera tu odzneli viaceré argumenty alebo viaceré slová z tohto pohľadu. Pri predstavovaní to hovoril pán minister, boli to slová týkajúce sa podnikania, hospodárskej súťaže, atď., atď. Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, páni poslanci, povedať, že obce, ani vyššie územné celky nepodnikajú v sociálnych službách, aby to bolo úplne jasne povedané. A tu je potrebné zdôrazniť o čo vlastne ide v tomto zákone. Chceme všetkým pomôcť, tým, ktorí, ako som už povedal, potrebujú túto službu, ale musíme vedieť začo. Návrh poslancov totiž po vyrieknutí tohto nálezu súdu, čo z tohto pohľadu práva podnikať v zmysle čl. 35 absolútne podporujem a nemám s tým problém, pretože, naozaj, je to na tomto princípe postavené, ale návrh poslancov, ktorí vtedy predložili tento podnet, absolútne neriešil tú najpodstatnejšiu vec, a to je financovanie.

    Viete, rozpočty, či už obcí alebo vyšších územných celkov, sú štruktúrované. Každý kto pôsobí, či už ako komunálny poslanec alebo starosta alebo predseda, tak vie, že je tam množstvo kompetencií, ktoré potrebujete jednoducho zabezpečiť. A dokonca, obce a mestá, samosprávne kraje, to musia robiť zo zákona. To znamená, nedá sa urobiť také niečo, že keď niekto príde a v zmysle zákona mu služba patrí, že, jednoducho, mu ju neposkytnete len preto, že nemáte peniaze. Preto sa musíme snažiť, aby sme tieto finančné prostriedky vedeli dostatočne rozkladať tak, aby bolo všetko pokryté. Čiže, pre každú oblasť v tom rozpočte je nejaký finančný objem, ktorý vyplýva z fiškálnej decentralizácie a je aj zadefinovaný v nejakom vzorci, ktorý hovorí o tom, že napr. pre sociálne služby do rozpočtov samosprávnych krajov plynú finančné prostriedky z dane z fyzických osôb na základe podielu občanov starších ako 62 rokov a tak ďalej a tak ďalej, pretože tí spadajú do tej siete, ktorí by to potrebovali, na viac sú tam, samozrejme, aj občania, ktorí sú mladší a potrebujú túto sociálnu službu. Čiže, toto je podstata tohto zákona a toto je rozdiel medzi predkladateľom a rozdiel medzi nami. To znamená medzi predkladateľom, ktorý hovorí o tom, že urobíme novelu zákona, ktorá dá právo všetkým, za čo ja sa podpisujem, ktorí potrebujú sociálnu službu, aby ju dostali, ale nepovie, odkiaľ zobrať na to peniaze.

    Ale my na druhej strane hovoríme áno, my toto právo ctíme, ale zároveň musíme mať na to finančné prostriedky, pretože ja neviem si predstaviť, že budeme financovať na úkor iných vecí, ktoré sa dotknú rovnako občanov a daňových poplatníkov, pretože nám na tom záleží. Nebudeme financovať prímestskú dopravu? Dobre. Mobilita pracovnej sily, neviem... Kde bude? Nebudeme financovať zdravotníctvo? Dobre. Koho sa to dotkne? Aj týchto dôchodcov. Čiže, toto je podstata, financovanie, pán minister. Chcel by som sa vás aj spýtať, či ste to mysleli vážne, v tej dôvodovej správe, keď ste uviedli, aj napriek tomu, že ministerstvo financií argumentovalo, že to bude mať dopad na rozpočty obcí a miest, čo ma teda milo prekvapilo, škoda, že tu nie je pán minister financií, pretože on tvrdil, že v podstate kríza nemala absolútne žiadny dopad na rozpočet verejnej správy. Verejnej správy, rozumejme štátnej správy a samosprávy. Nuž, potom sa pýtam, prečo ministerstvo financií dalo obciam a mestám teraz mimoriadnu dotáciu 39,5 mil. eur? Nehovoriac o tom, že predtým dostali 100 a potom 133 mil. eur. A tu ma, naozaj, prekvapili z ministerstva financií, zdá sa, že tam ešte sú takí, ktorí pragmaticky rozmýšľajú a nielen politicky, ale ako je to možné, že vy napíšete do dôvodovej správy, že to nemá dopad na rozpočty obcí a miest.

    Pán minister, to mi, prosím vás, vysvetlite, pretože nechcem nachádzať akýkoľvek prívlastok na to, čo ste tu napísali, pretože nie je to pravda. A vôbec ste s nami o tom nerokovali. Vôbec ste nemali snahu zistiť, za aké peniaze budeme túto službu robiť. Ústavný súd vo svojom náleze priznáva práve, lebo on striktne rozlišuje, hovorí o tom, že je porušené právo v zmysle čl. 35 podnikať, čiže tieto subjekty, neštátne, nemajú možnosť napĺňať svoje naplnenie toho prečo vznikli, ale zároveň hovorí, že uznáva, že zákonom ustanovené zvýhodnenie verejných poskytovateľov sociálnej služby pred neverejnými, by sa v praxi mohlo prejaviť v pozitívnom pôsobení na fiškálny záujem obcí a vyšších územných celkov. No toto je presne ono o čom hovorím, a to Ústavný súd tu napísal. Samozrejme, že to nebolo povedané, pretože to nie je celkom pozitívne z hľadiska prezentovania tohto zákona. Čiže, toto zdôrazňujem, toto je podstatná vec. Záujem obcí a miest a, samozrejme, aj samosprávnych krajov je, aby jednoducho napĺňali všetky kompetencie v celosti. Nie jednu na úkor druhej.

    Ja poviem za Žilinský samosprávny kraj, my máme veľmi dobrú spoluprácu s neverejnými poskytovateľmi a myslím si, že patríme medzi najväčších poskytovateľov, ak to tak môžem povedať. Sme najsociálnejší kraj, pretože máme najviac lôžok, vyše 3 800 na celom Slovensku a zároveň, keď zoberiem neverejných poskytovateľov, máme vyše 500 lôžok. Máme s nimi, naozaj, korektnú spoluprácu a myslím si, že sú potrební z hľadiska poskytovania. Ja by som najradšej, pán minister, dnes všetkých, ktorých máme v zozname umiestnil, kde sa len dá, kto to bude chcieť robiť, naozaj, seriózne, ale nemáme to za čo zaplatiť. A to je celá podstata veci.

    Zároveň chcem povedať, že Žilinský samosprávny kraj a ostatné samosprávne kraje snažia sa vždy nájsť medzi týmto poskytovaním dostatočnú rovnováhu. Preto, pán minister, ja by som vás chcel požiadať, aby ste, naozaj, mysleli v tom dobrom úmysle ako som na začiatku povedal, že nám všetkým na tom záleží a nebudeme z toho vytrieskavať nejaký politický kapitál.

    Poďme sa baviť o financovaní. Ak hovoríme o tom, že Ústavný súd tu niečo vyriekol a treba ho rešpektovať a povedať si rovnako ako napr. v oblasti vzdelávania stredného školstva, kde tu máme rovnako neštátne školské zariadenia, ale školy, ktoré poskytujú vzdelanie na základe tak isto ústavy, potvrdí to pán poslanec Fronc, ktorá hovorí o tom, že každý má právo na vzdelanie. Áno, výborne, a štát to vyriešil takým spôsobom, že je to prenesený výkon štátnej správy a platí túto službu aj týmto neštátnym školám. Tak poďme sa baviť aj v tomto prípade. Tak štát nech preberie zodpovednosť a, jednoducho, nech ide platiť, aby sme dokázali a my budeme len nápomocní. A obce a mestá určite. Ale nie tak, že to na ne hodíte a budete sa tváriť, však, veď vy máte dosť peňazí, a keď to nebudete robiť, tak ste neschopní a tak ďalej. To môže povedať iba niekto, kto v živote nepôsobil v komunálnej sfére, alebo vôbec nebol poslancom, alebo niečo podobné. Preto sa stotožňujem s návrhom, ktorý predniesol môj kolega, že je potrebné sa vrátiť späť ku rokovaciemu stolu.

    Pán minister, ja som pripravený, všetci sme pripravení, a poďme hľadať na to finančné prostriedky, aby sme to zvládli. Poďme upraviť model tak, keď Ústavný súd takto rozhodol, aby sme to mohli prefinancovať pre všetkých. Pre všetkých, podotýkam. Lebo, ak sa to neurobí, že nebudeme môcť to prefinancovať pre všetkých, tak, pán minister, sa to obráti aj proti vám, aj proti nám všetkým, a to určite nechceme. Čiže, podporujem procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku § 73, aby sa o tomto zákone ďalej nerokovalo, pretože nie je to žiadny problém. Totiž, do šiestich mesiacov je potrebné, aby zákonodarca upravil toto ustanovenie, ktoré, mimochodom, v tomto zákone je riešené nad rámec. Na tom sa zhodneme, ale nechcem rozoberať a zaťažovať vás právnickými záležitosťami. V prípade, že do šiestich mesiacov sa nedohodneme, ale som presvedčený, že na novembrovej schôdzi by sme to vedeli znova otvoriť a prísť aj s návrhmi, ako to budeme financovať, lebo, keby tak nedošlo a bolo by to o mesiac neskôr, tak, či tak, tieto ustanovenia, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú jednoducho platnosť, účinnosť, a tým pádom sa môže postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ale podstata je, poďme riešiť financovanie.

    Vážený pán podpredseda, pán minister, poprosím vás, keby ste mohli zodpovedať na moje otázky, keď budete mať záverečnú reč. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili pán Brocka, pani Gibalová, pán Muňko, pani Vaľová, pán Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán Brocka, nech sa páči.

  • Pán kolega Blanár, hovorili ste, že novela zákona je nedostatočná, nestačí riešiť iba jeden problém, upozornili ste na rozhodnutie Ústavného súdu. Pripomenuli ste občanom to, čo sme my niekoľko rokov hovorili, že zákon o sociálnych službách je v rozpore s ústavou. Hovorili ste o tom, že nerieši problém financovania sociálnych služieb. Pán kolega, dobré ráno. Veď my to všetci veľmi dobre vieme. Veď vy ste za štyri roky mali tento problém riešiť a vyriešiť. Vy ste problém financovania sociálnych služieb vyriešili tak, ako všetky problémy, nie všetky, ale takmer všetky problémy, že ste riešili problém len privilegovaných. Vy ste zabezpečili a postarali sa o financovanie len verejných poskytovateľov. Keďže ste nemali pre všetkých, alebo také riešenie, ktorým by ste uspokojili všetkých, tak ste rozdelili občanov, tak ste to urobili aj pri rodičovskom príspevku. Tak ste to urobili aj pri sociálnych službách.

    Pán kolega, táto vláda má za sebou sto dní, nie štyri roky ako tá vaša. A problém financovania sociálnych služieb absolútne neriešila. A keď, tak len veľmi zle, lebo ste rozdelili spoločnosť. A ja viem, aj pán minister o tom hovoril, že problém financovania sociálnych služieb ministerstvo pripravuje. A budeme sa týmto problémom zaoberať. Pán kolega, my len odstraňujeme míny, ktoré bývalá vláda pokládla, alebo položila. My len hasíme požiare, ktoré ste založili. Tento problém sme museli veľmi rýchlo položiť sem do parlamentu, lebo Ústavný súd zrušil tie ustanovenia, ktoré boli v rozpore s ústavou, lebo boli porušením ústavných...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán Blanár, ja sa tomu veľmi divím, že vy teraz voláte po spolupráci. Keď sme prijímali tento zákon, upozorňovali sme vtedy v opozícii, že to nie je dobrý zákon. Dokonca, mali sme tu aj také návrhy, aby sa stiahol z rokovania. A aj keď sme nepovažovali za dobrý starý zákon 195 s prílohou č. 14, ale sme si vo chvíli prijímania zákona povedali, že bolo by dobré, lepšie, keby fungoval tento, už dnes neplatný zákon, ako prijať zákon, ktorý mal a má tieto dôsledky. Keby vám záležalo na tom, tak by ste konali štyri roky a osobitne vy, pán poslanec Blanár, aj keď ste tu nesedeli tie štyri roky, ale ako župan, vy veľmi dobre viete, že práve Žilinský samosprávny kraj som napadla na prokuratúre v jednej veci obmedzenia práv a prokurátor mi dal za pravdu, žiaľ, poslanci námietku prokurátora zamietli na rokovaní v krajskom parlamente. Čiže, prosím vás pekne, vy nás teraz nevyzývajte ku spolupráci. Buďte si istý, že veľmi zodpovedne budeme komunikovať a začali sme komunikovať aj so ZMOS-om, budeme hľadať riešenia ako nájsť finančné prostriedky na to, aby nemuseli skončiť nielen neverejní, ale aj verejní, lebo nikde nie je povedané, že nemusí skončiť aj verejný poskytovateľ, ak nebude spĺňať podmienky kvality a ďalších náležitostí tak, ako zákon ukladá, alebo ako sa v zákone upraví. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Muňko, nech sa páči.

  • Ja by som chcel podporiť pána poslanca Blanára. Nechcem ísť teraz stále do konfrontácií, aj moje vystúpenia, ktoré tu boli, či k jednej veci, či k druhej, chcem prestať, aby sme v konečnej fáze, pokiaľ sa týka sociálnych vecí, našli spoločnú reč, pretože pokiaľ nenájdeme spoločnú reč, či pri zákonoch, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti, tak vždy budú na to doplácať len tí najchudobnejší ľudia a hlavne dôchodcovia. Ja to beriem tak, ako keď vy ste zákon nastavili 461, 43, ste mali možno dobrý úmysel. Dopadlo to tak, ako to dopadlo. Štyri roky sme sa snažili veci naprávať. Ako sme ich naprávali, posúdili voliči a posúdia aj ďalšie veci. Ale rád by som bol, keby sme našli spoločnú reč a riešili tieto problémy. Pretože, ak ich nevyriešime, zoberme si príklad z Českej republiky, alebo zoberme si príklad z Nemecka, kde veľká koalícia riešila veci, tak sa nepohneme z miesta. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám. Pani Vaľová, nech sa páči.

  • 10. Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela povedať, teda nadviazať, možno, na slová predrečníka, aj keď sa nemá reagovať. Pani Gibalová, ja si tiež myslím, že ste to robili s dobrým úmyslom. Ale opäť hovorím, vy ani neviete, akú časovanú bombu ste položili pod stoličku vášho ministra práce, sociálnych vecí, vášho koaličného partnera. Lebo ja som dennodenne na ZMOS-e tieto veci vysvetľovala, keď bol zákon o sociálnych službách. A nebola to naša vina, bola to vina KDH, SDKÚ v bývalej vláde, kedy ste tú fiškálnu decentralizáciu v rokoch 2003 a 2005 nastavili všetky finančné prostriedky a všetko ste preniesli na bremená miest a obcí. Na to by som ešte chcela zareagovať jednou vecou, že tu je jasne vidieť, že to porekadlo strany KDH jasne platí, že jedna funkcia a dosť. Neviem, pani Gibalová, či ste už niekedy sedeli v nejakom zastupiteľstve. Alebo či vlastne viete, aké toky financií sú v mestách, aké sú toky na VÚC-kach, ale ja ďakujem pánu Blanárovi, pretože, skutočne, je to predseda Vyššieho územného celku v Žiline, ktorý presne tieto dopady vie. Čiže, niekedy, ozaj, jedna funkcia nestačí, pretože aj v tomto parlamente je potrebné, aby sa ozvalo slovo odborníka alebo slovo človeka, ktorý riadi buď mesto, alebo vyšší územný celok alebo obec, pretože on presne tieto dopady vie. Ja ešte raz zopakujem, ak nebudú peniaze, tak nebudú peniaze pre všetky zariadenia, ak sa zákon neupraví a nebudú nižšie platby, tak možno teraz dve, tri súkromné alebo nejaké neziskové zariadenia mali problém prežiť, pretože ja si myslím, že ak občan má dosť peňazí, tak si zaplatí akékoľvek drahé zariadenie, ak si ho chce, teda, nadštandardne užívať, ale ešte raz zopakujem, pán minister práce a sociálnych vecí bude mať obrovské problémy s mestami, obcami a, vlastne, takisto s poskytovaním sociálnych služieb. Vy mu, skutočne, chystáte takéto míny v podobe všetkých zákonov, kde prepúšťate ľudí, a kde všetko padne na hlavu vášho koaličného partnera a vy sa usmievate, lebo ste mali pravdu v jednej veci.

  • Ďakujem pekne. Pán Jasaň, nech sa páči.

  • 12. Ďakujem pekne. Ja podporujem kolegu Blanára v tom, že, naozaj, štát musí prevziať zodpovednosť za túto službu občanovi. Mňa ale zaráža iná vec v tom, aj v tom rozhodnutí, o ktorom tu včera hovorila pani kolegyňa, že Ústavný súd rozhodol o tom, že sa môže podnikať v tejto oblasti. Viete, podnikať v oblasti, kde poskytujem službu starým občanom, sa mi zdá trošku scestné. Poviem príklady z jedného regiónu, ktorý nebudem ešte menovať, nebudem menovať ani tie zariadenia, príde čas vhodný na to. V tomto jednom regióne si môžu občania vybrať zo štyroch takýchto zariadení. Jedno patrí obci a tri sú súkromné. Ponúkajú takmer rovnaký štandard služieb, nič viac, nič menej, dokonca v tom obecnom majú aj trikrát týždenne lekársku službu a v týchto ostatných nemajú. V jednom zariadení platí občan 98 eur, v tom obecnom. A v tom čo sú súkromné spoločnosti 435 eur. Ja už dlhší čas, pretože tam chodím, sledujem úroveň poskytovaných služieb, aj či sa tam niečo mení. No, nič sa nemení v tých súkromných zariadeniach. Ja ich, akože, nezatracujem. V pohode, keď chce niekto pomáhať aj v súkromnej sfére, to len môžem zobrať za plus. Takže, vrátim sa k tomu, čo povedal kolega Blanár. Myslím si, že skôr než schválime, alebo budeme rokovať ďalej o tomto zákone, bolo by vhodné si porovnať úroveň služieb, porovnať ako štát komu pomáha a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Na faktické poznámky reaguje pán Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka, dovoľte, aby som ja tak isto zdvorilo vám povedal dobré ráno. Vitajte na schôdzi, počúvajte nabudúce lepšie, lebo ja som hovoril, že táto novela nerieši financovanie. A vysvetlím vám prečo. Pretože vy ste neboli schopní počas vášho vládnutia urobiť novelu zákona 195 a všetkých vecí. Vy ste neboli schopní. My sme urobili aspoň nejaký prechod. A vy, dobre viete, pán poslanec, že sme v nejakom prechodnom období, kedy sa prehodnocujú všetci klienti. Pretože ten zákon, jednoducho, to je zásadná vec. My sme urobili nejaký krok, zodpovedný, na základe možností finančných, ktoré nám umožnila ešte vaša predchádzajúca vláda, ktorá urobila fiškálnu decentralizáciu tak, ako urobila. Takže, dobré ráno, pán poslanec.

    Rovnako aj pani poslankyňa. Platí to isté. Mali ste možnosť zákon 195 zmeniť. Urobiť fiškálnu decentralizáciu tak, aby bolo možné to financovať. Zhodli sme sa na tej axióme, ktorú sme si povedali, že všetci chceme poskytnúť tým, ktorí potrebujú túto službu, tak ako tu sedíme, tak prečo tu rozprávate takéto veci. Poďme, dnes máme skúsenosti, dnes vieme, kde je problém, ale poďme finančnú otázku riešiť. A nie tak ako povie pán poslanec Brocka, dnes to zmeňme, a potom sa budeme zaoberať financovaním. O čom to hovoríte? Vy ste kedy sedeli v nejakom zastupiteľstve alebo v krajskom zastupiteľstve? Nech sa páči, choďte aspoň na exkurziu do niektorého z nich, aby ste vedeli o čo to ide, pretože dnes sa tvoria rozpočty, ak o tom neviete, pán poslanec Brocka. Kým vy prídete na to, kedy sa zmení financovanie, tak rozpočty už budú dávno schválené, pán poslanec. O toto mi ide, takže ešte raz dobré ráno, pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Ondruš, nech sa páči. Vestička, čo, nič? Oukej.

  • Pán predseda, ja som včera povedal, že to nebol prejav samoúčelného exhibicionizmu, a práve preto dnes nemám tú vestu na sebe, pretože dnes by to prejav samoúčelného exhibicionizmu bol. Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som len chcel, a práve aj v súvislosti s tou včerajšou vestičkou, vás informovať o tom, že ja som to, samozrejme, stanovisko už poznal, ale špeciálne, kvôli dnešnému vystúpeniu, som si vyžiadal písomné stanovisko Konfederácie odborových zväzov k návrhu novely zákona o sociálnych službách, o ktorom teraz hovoríme a rád by som vás, teda, všetkých informoval o tom, že Konfederácia odborových zväzov na rokovaní tripartity podporila túto novelu a odporučila postúpiť návrh zákona do ďalšieho legislatívneho konania. Takže, ako vidíte, neplatí vaša stokrát opakovaná floskula, opakovaná vo viere, že sa stane pravdou, že my zneužívame odbory, alebo odbory zneužívajú nás. Sme partneri, ktorí sa nie vždy pri všetkom zhodnú, ale to neznamená, že na seba budeme kvôli tomu nadávať, kydať, alebo na seba zanevrieme.

    Je zaujímavé, že poslanci Národnej rady za našu stranu prezentujú rozdielne stanovisko, nielen, teda, v súvislosti so stanoviskom KOZ, ale je zaujímavé, že, ak ste si všimli, tak až na pána poslanca Muňka, tu vystúpili všetko poslanci, ktorí pôsobia v samospráve, či už v krajskej alebo v miestnej samospráve, alebo v jednej alebo v druhej, a to zdôrazňujem kvôli tomu, lebo hovoríme o zákone, ktorý bude mať praktické dopady, a ktorého výkon bude na samosprávach. My, samozrejme, ako parlament uložíme nejaké úlohy, stanovíme nejaké pravidlá, určíme nejaké rámce, ale ten, kto bude musieť vykonávať povinnosti, ktoré stanovíme týmto zákonom, resp., teda, jeho novelou, a tak to platí, samozrejme, aj pri dnešnom zákone, sú samosprávy. A preto ja by som, podobne ako pani poslankyňa Vaľová, rád zdôraznil, že za stranu SMER tu, až na jednu výnimku, vystupovali iba ľudia, ktorí pôsobia v samospráve. Ja sám ako poslanec mestského zastupiteľstva, človek ktorý v samospráve má skúsenosti osem rokov, a to tak z veľkého mesta, z najväčšieho, z Bratislavy, ako aj z relatívne malého, možno aj jedného z najmenších miest.

    Musím upozorniť na to, alebo zopakovať to upozornenie, o ktorom hovorili moji predrečníci. Tu, skutočne, nejde o to, že my by sme chceli brániť ľuďom, aby si vybrali poskytovateľa sociálnych služieb. A musím povedať v podstate nadväzujúc na to, čo tu spomenul vo svojom vystúpení aj pán Blanár, že vy, naozaj, máte pravdu, keď hovoríte o tom, že dnes tu je problém s poskytovaním sociálnych služieb v tom zmysle, že, naozaj, máme mnoho ľudí, ktorí majú záujem byť umiestnení do takýchto zariadení a, jednoducho, tam nie sú. Máme dlhé čakacie listiny a, skutočne, pani poslankyňa Gibalová, ja nemôžem vylúčiť, že, naozaj, máte, dokonca, pravdu aj v tom, keď hovoríte, že sú ľudia, ktorí sa pri čakaní na umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb nedožili toho, že sa im to podarilo. Tento stav tu, naozaj, existuje.

    Problém je teraz v tom, že novela zákona, ktorú predkladáte, tento stav nerieši a tá situácia sa podľa všetkého môže ešte zhoršiť. Ako ste spomínali, tak vraveli ste, že, teda, my rozdeľujeme nespravodlivo nejaký balík, ktorý máme k dispozícii. Samozrejme, v tomto prípade otázka spravodlivosti alebo nespravodlivosti je otázka relatívna a vychádza z nejakých hodnôt, podľa ktorých tú spravodlivosť alebo nespravodlivosť posudzujete. V čom však niet sporu je, že vy týmto zákonom veľkosť toho balíka nijakým spôsobom nemeníte. Stále zostaneme v situácii, že budeme mať, povedzme, ten istý balík a ja opäť zopakujem to číslo, ktoré tu včera zaznelo vo vystúpení pána poslanca Petráka, vyše 51 mil. podľa prepočtov ZMOS-u bude nárok, alebo sú chýbajúce financie na výkon týchto činností bez toho, aby bol prijatý ešte tento návrh zákona. To znamená, že v skutočnosti tá diera, ten nedostatok finančných prostriedkov bude výrazne väčší. Ja mám vážne pochybnosti, teda, o tom, že v skutočnosti, keď prijmeme túto novelu bez toho, aby sme vyriešili to financovanie zároveň s touto novelou, vyriešime ten problém, na ktorý upozorňujete. Naďalej nám zostane obrovské množstvo ľudí, ktorí budú buď neumiestnení, alebo ako spomínal pán poslanec Blanár umiestnime ich, ale potom vybrakujeme ostatné časti našich rozpočtov samospráv. Jednoducho, nebudeme platiť plno iných vecí, plno iných služieb, plno iných povinností, ktoré zákon samosprávam ukladá, aby sme, teda, v dostatočnej miere naplnili literu zákona o sociálnych službách.

    Tento problém tu reálne existuje, a preto, prosím, naozaj, verte, že ak my dnes vystupujeme proti tomuto návrhu zákona, tak to nerobíme preto, že by sme nesúhlasili principiálne s tým, aby existovala sloboda výberu, teda, aby existovala sloboda pri výbere zariadení sociálnych služieb. Nám ide o to, aby ten zákon, naozaj, odstránil aj to, áno, pán poslanec Brocka, presne, aby odstránil aj to, že dnes ten problém skutočne existuje a ani nám sa ho v plnej miere, proste, nepodarilo vyriešiť. Ale, čo sme robili? Hľadali sme podľa možnosti najprijateľnejšie riešenie. Toto riešenie je skutočne zlé z jednoduchého dôvodu. Dnes, vlastne po prijatí tohto zákona, bude úplne, jednoducho, možné, že občan si príde vybrať a bude žiadať od svojej samosprávy, aby mu zaplatila umiestnenie v nejakom zariadení sociálnych služieb, ktoré môže byť aj v úplne inom kraji, povedzme, než ten človek býva. Dokonca sa môže stať, čo v tejto chvíli tá situácia nie je, ale môže sa stať, že ak samospráva bude mať voľné miesta vo vlastných zariadeniach, tak bude musieť rešpektovať slobodný výber toho človeka a bude platiť, bude platiť jeho umiestnenie aj úplne inde. A môže sa stať, že napriek tomu, že vo vlastnom zariadení by mu tú službu tá samospráva vedela poskytnúť lacnejšie, bude musieť rešpektovať vyššie výdavky na takúto službu. No, a tu sa dostávame ale k veľmi vážnemu problému. Totiž, nás, poslancov samospráv, zaväzuje iný zákon aj k tomu, aby sme so všetkou zodpovednosťou a hospodárnosťou pristupovali k narábaniu s majetkom a financiami, o ktorých rozhodujeme. A ja sa obávam, že, skutočne, teraz napr. samosprávy, aj keď, samozrejme, je to taký teoretický spor, môžu byť postavené do situácie, že budú nehospodárne nakladať s prostriedkami samospráv, pretože budú nútené postupovať takýmto spôsobom. To znamená, že, opakujem, my sme za to, aby sme vytvorili podmienky, aby všetci, ktorí to, naozaj, potrebujú, boli umiestnení do zariadení sociálnych služieb, ale tento zákon, tento zákon, táto novela zákona v tom neurobí vôbec nič.

    Čo mne osobne chýba okrem toho, čo spomenuli moji kolegovia, to znamená, naozaj, seriózna analýza toho, na čo upozornilo ministerstvo financií, že tento zákon bude mať reálny negatívny dopad na rozpočty samospráv. Tak takisto mi tu chýba nejaká seriózna analýza nákladovosti verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Myslím si, že keby sme mali, naozaj, k dispozícii dobrú analýzu verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, mohli by sme sa lepšie rozhodovať, skutočne, ako to je s tými nákladmi. Koľko čo nás stojí. Napokon, vy ste tiež, pani poslankyňa Gibalová, upozorňovali, že vlastne nemožno paušalizovať, nejde tu len o ten jeden príspevok, pretože sú tam aj tie ďalšie náklady. Ale faktom je, že práve preto by bolo dobré, aby sme, naozaj, mali dobrú, objektívnu a serióznu analýzu nákladovosti fungovania verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, aby sme, naozaj, mohli sa aj my, povedzme, na samosprávach rozhodovať ako vynaložiť čo najlepšie prostriedky.

    Viete, ja mám, totiž, jednu skúsenosť a ja si ju dovolím tu pripomenúť. Keď sa spustila tzv. dôchodková reforma, ten nový dôchodkový systém, ktorý zaviedol tzv. kapitalizačný pilier. Ak si spomínate, ak nie, dovolím si vám to pripomenúť. Po niekoľkých týždňoch reklamných kampaní súkromných DSS musel regulátor zasiahnuť a vydal reguláciu reklamných kampaní, pretože sa ukázalo, že, jednoducho, DSS v tých reklamách klamali, podvádzali, zavádzali, zamlčovali niektoré podstatné informácie, a to iba s jediným cieľom, aby získali klientov, získali klientov spôsobom, že, vlastne, majú zaručené zisky, keďže tie poplatky, ten ich biznis garantuje existujúci zákon. Ja mám obavy, že takýto model by mohol nastať aj v tomto prípade. Ja, samozrejme, rešpektujem vaše osobné skúsenosti a ja, skutočne, nepochybujem o tom a nechcem tvrdiť, že všetci neverejní poskytovatelia, všetky neziskové organizácie a ja, neviem, mimovládne organizácie, nadácie, ktoré chcú prevádzkovať, alebo prevádzkujú neverejných prevádzkovateľov sociálnych služieb, že sú to, teda, prepytujem, nejakí zlodeji, darmožráči a chcú len na tom ryžovať, to by som v žiadnom prípade netvrdil, a ani také niečo by som si nikdy nedovolil. Čo ale chcem je, aby sme mali nejaké poistky proti tomu, že sa môžu takíto poskytovatelia vyskytnúť a, bohužiaľ, v tomto prípade takéto poistky v tomto zákone neexistujú. Napokon, ja súc presvedčený o tom, že skutočne po prijatí tejto novely zákona, ktorá, teda, ide, naozaj, nad rámec toho nálezu Ústavného súdu, a to si musíme, teda, otvorene povedať, že, skutočne, toto nie je len urýchlené riešenie situácie, ktorá nastala po náleze Ústavného súdu, lebo v konečnom dôsledku, ak by aj parlament v tejto chvíli neprijal túto novelu, tak, vlastne, stalo by sa to, že, vlastne, tie ustanovenia zákona, ktoré Ústavný súd vyhlásil za neústavné, by stratili, najskôr, stratili účinnosť, a potom by stratili platnosť. Ale ja vzhľadom na to, na čo tu upozorňujem, určite na výbore, keď budeme sa týmto zákonom zaoberať, navrhnem uznesenie, aby sme sa po nejakom napr. pol roku alebo po deviatich mesiacoch zaoberali nejakou serióznou správou o realizácii zákona v praxi, lebo som, naozaj, hlboko presvedčený, že tento zákon bude mať po prvé negatívne dopady na rozpočty samospráv a po druhé nebude mať pozitívne dopady na riešenie problémov, ktoré dnes máme pri poskytovaní sociálnej starostlivosti. Takže, z týchto dôvodov, vážené kolegyne a kolegovia, sa aj ja prikláňam k tomu návrhu, ktorý už dvaja moji predrečníci tu dali a ja navrhujem, aby sme sa ďalej, teda, podávam procedurálny návrh, aby sme sa v druhom čítaní týmto návrhom zákona nezaoberali. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Ďurkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, musím vám v niečom dať za pravdu. Predovšetkým, keď hovoríte, že tento zákon istým spôsobom skomplikuje finančné nakladanie v samosprávach, lebo budeme hovoriť o príspevkoch na jednotlivých, povedzme, pacientov, ktorí túto starostlivosť potrebujú a, samozrejme, tento finančný balík, ktoré samosprávy majú, sa musí teraz rozložiť medzi poskytovateľov zo strany samosprávy a, samozrejme, tých neverejných. Ale treba si uvedomiť, ako to právnici zvyknú hovoriť, duch tohto zákona. A ten je podľa mňa predovšetkým v tom, aby sme umožnili čo najširšie pokrytie tejto starostlivosti a dostupnosť tejto starostlivosti pre obyvateľov. Problém veľkých miest u nás je napr., že máme osem veľkých zariadení, ale sú aj súkromné zariadenia. Paradoxne, ja sa toho veľmi neobávam, lebo ten najväčší tlak je na to, aby sa dostali pacienti alebo títo starší obyvatelia do našich zariadení. Nie do tých súkromných. Ale treba objektívne povedať, keď tu bude možnosť využívať služby aj súkromného sektoru, bude to komplikovanejšie z hľadiska celého balíka, ale z hľadiska celkového pohľadu to bude objektívnejšie a umožní sa, samozrejme, aj obyvateľom, aby si vyberali starostlivosť, kam chcú ísť. Tým pádom sa zvýši aj konkurencia a očakávam zvýšenie i kvality poskytovania týchto služieb. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pán kolega, no, veď, ten zásadný problém je v tom, že štát nepristupuje k poskytovateľom sociálnych služieb rovnako, že rozlišuje na svojich a tých druhých. Tým svojim dáva viacej a tým cudzím dáva menej a tým deformuje prostredie, lebo keď si klienti vyberajú službu, no tak, kam pôjdu, tam, kde to je lacnejšie, ale umelo lacnejšie. Lebo, samozrejme, zariadenie, ktoré dostáva od štátu viacej, tak nemusí toľko vyberať od klientov. Pán kolega, je to rovnako ako v oblasti školstva. Ten problém sme tak isto museli s vami riešiť, to je, samozrejme, vec možno filozofická, že vy ste rozlišovali, či niekto chodí do štátnej alebo do súkromnej alebo do cirkevnej školy. Štátnej ste dávali viacej, súkromnej a cirkevnej menej, a pritom ten občan, ak má dieťa, tak to jeho dieťa chodí len do jednej školy, čiže vy ste ľudí rozdeľovali na privilegovaných a neprivilegovaných a my tu navrhujeme...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán Brocka, pani poslankyňa Vaľová nevykrikujte tu cez, počuť vás až sem, no, by som vás poprosil trochu tichšie. Ďakujem pekne.

  • Vy podceňujete aj rodičov, vy podceňujete aj občanov, že oni si nebudú vedieť vybrať, čo je pre nich lepšie. No áno, oni si možno vyberú aj súkromné, aj cirkevné, možnože si aj priplatia, keď posúdia, že to je pre ich dieťa alebo pre nich samých lepšie. Ale vy na začiatku, vy na začiatku ste vniesli do systému chaos alebo rozdelenie. Tak ako do rodičovského príspevku, tak ako do sociálnych služieb. Jednoducho, dnes ak v Poprade majú dva domovy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, viackrát ste zdôraznili, že vy zastupujete samosprávu, dúfam, že nepochybujete o tom, že my tu zastupujeme v prvom rade občanov a v tomto prípade tých, ktorí majú záujem slobodne si vybrať poskytovateľa služby. Predložený zákon v prvom rade reaguje na to, že počas štvorročnej vlády Roberta Fica ste financovanie nevedeli doriešiť, však bolo treba riešiť záujmy sponzorov, no tak ste použili skratku a vylúčili ste časť poskytovateľov a, samozrejme, je to v rozpore s ústavou. Nedovolím si tvrdiť, že ide skutočne o podnikanie, v tomto prípade ide o poskytovanie služby, či už je to samospráva, alebo sú to neštátne subjekty. Poznamenávam aj, že tie napadnuté ustanovenia, o ktorých Ústavný súd rozhodol, že sú v rozpore s ústavou, už stratili účinnosť, teda, nemožno podľa nich postupovať a po šiestich mesiacoch stratia platnosť, teda, prestanú byť súčasťou slovenského právneho poriadku.

    Ja osobne si nemyslím, že iba poslanci samosprávy majú patent na rozum a ostatní sú hlúpi, práveže máme možnosť často sa presvedčiť, aké sú nekompetentné rozhodovania v samospráve. Práve včera priniesli médiá správu o tom, že v Banskej Bystrici hrozí bankrot, pretože tam bola uzatvorená jedna absolútne nezodpovedná zmluva, ktorá, zrejme, dovedie rozpočet VÚC-ky v Banskej Bystrici do bankrotu. A čo sa týka diferencovaného prístupu, to nie je len problém poskytovania týchto sociálnych služieb, ale napr. podobný postup je aj pri financovaní škôl, kde keď má dôjsť na krátenie príspevkov, tak prvé na rane sú neštátne školy a až potom školy, ak vôbec, ktoré zriaďujú mestá.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán Ondruš, stále zdôrazňujete vy aj vaši kolegovia, že poskytnete službu lacnejšie. No, zavádzate. Vy iba v samospráve vypýtate menej peňazí od klienta, pretože celý porovnateľný náklad potom doplatia tí občania v tom meste, ktorí tam žijú zo svojich daní, pretože to je ľúbivejšia politika. A vy zamlčujete túto podstatnú informáciu. Okrem toho zákon, to je ďalšia fáma, okrem toho zákon je nastavený tak, že výška nákladov sa vypočíta z priemerných nákladov druhu služby práve u verejných zariadení a tá sa odvíja, tieto náklady, potom ako vzorec aj pre neverejné zariadenia, ak sú financované z tokov VÚC-ky alebo z tokov obcí.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem. Ja len chcem dopovedať to, čo som chcel na kolegu Blanára, ale kolega Ondruš tiež o tom hovoril. Tak si dovoľujem zopakovať, že dôležitá je určitá dostupnosť zariadení pre čo najviac občanov, na tom sa asi zhodneme všetci, ktorí tu sedíme, predpokladám, že toto je otázka, akým spôsobom. A po druhé vyriešiť financovanie, aby štát viac platil za túto službu, je nutné, pretože mám poznatky, a to sú dlhoročné poznatky, aj som upozornil príslušné orgány na to, že mnohokrát starí ľudia, ktorí chcú ísť do týchto zariadení, dávajú tzv. sponzorské. Mnohokrát musia predať svoju nehnuteľnosť, alebo dať svoje celoživotné úspory, aby sa tam dostali skôr, než je určený nejaký poradovník. Ja som dal podnet, aj bol vyriešený, aj ten príslušný riaditeľ bol odvolaný, nebudem tu pre korektnosť hovoriť, že z ktorej politickej strany bol, ale to je jedno. Čiže, ja sa znovu vrátim k tomu, že hľadajme spôsoby ako túto službu finančne zabezpečiť tak, aby tí starí ľudia, naozaj, slušne mohli v týchto zariadeniach dožiť svoj život. Pretože, mnoho tých, ktorí dali tzv. sponzorské, sa ani nedožili toho, aby vlastne tie peniaze boli nejako využité. Takže, ja apelujem, naozaj, len na to čo povedal aj kolega Blanár, aj kolega Ondruš, hľadajme riešenie, aby obidve strany boli spokojné a hlavne, aby občan mal možnosť ísť, nie že slobodne si vybrať to zariadenie, on na to slobodné rozhodnutie mnohokrát ani nemá, lebo je to limitované finančnými nákladmi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Tkáčová, ja som nepovedal, že tu zastupujem samosprávy, ja som povedal, ja som povedal, že tu vystupujeme ľudia, ktorí máme skúsenosti zo samospráv, a to je veľký rozdiel, pretože tak v mestskom zastupiteľstve, ako aj v tomto parlamente, ja zastupujem občanov. Tí ľudia ma zvolili do toho mestského zastupiteľstva a bola to vaša strana, ktorá tvrdila, že prechod kompetencií na samosprávy je dobrý, lebo tam majú občania bližšie k svojim voleným zástupcom, takže, vychádzam z toho, že ešte lepšie tam, a zo skúsenosťami zo samosprávy, ešte lepšie reprezentujem záujmy občanov. Práve naopak, ja som tu hovoril práve o ľuďoch, vy tu vystupujete ako keby ste nezastupovali občanov, ale neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. V tom je ten rozdiel. A ja práve hovorím o tom, že máme prijať zákon, ktorý nezlepší podnikanie pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale zlepší prístup občanov do zariadení sociálnych služieb, aby sme na minimum znížili ten počet ľudí, ktorí žiadajú o umiestnenie, ale ho nedostanú. A nedostávajú ho pre nedostatok finančných prostriedkov a to tento zákon, táto novela nerieši.

    Pán poslanec Brocka, aj vy ste boli od roku 1998 vo vláde a tiež ste mali osem rokov na to, aby ste riešili ten problém a ten problém s tým neumiestňovaním ľudí pre nedostatok financií bol úplne rovnaký. Dokonca v roku 2002 sa tak nezodpovedne odovzdali kompetencie aj v tejto oblasti samosprávam, že mnohé obce, ktoré dovtedy boli schopné poskytovať sociálne služby, už potom ich neboli schopné poskytovať. A napokon, v zásade nemám problém, aby sme takýmto spôsobom vyriešili poskytovanie sociálnych služieb, ale podľa odborných odhadov na to treba 70 mil. eur, 50 mil. eur pre miestne samosprávy, 20 mil. eur pre regionálne a môžme uspokojiť každého, kto to potrebuje.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja len krátko. Myslím si, že problémy sú jasné. Pokiaľ ide o financovanie sociálnych služieb, myslím si, že veľa si povieme na výbore, tam je miesto na odbornú diskusiu, tu sa to trošku spolitizováva, takže prenesieme tú diskusiu na pôdu výboru. Ak môžem poprosiť, sú možno aj iné podnety, ktoré tu ešte dnes neboli vyslovené, na ktoré tam bude dostatočný priestor. Takže toľko, a teším sa na diskusiu vo výbore. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja tentokrát, naozaj, veľmi krátko. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, keď som sa dnes ráno zobudila, tak zistila som, ako vy všetci, že je v celku príjemný a krásny deň. V pekných dňoch sa slušní ľudia a všetci ľudia snažia zušľachtiť seba, svoje okolie, ale prídu aj škaredé dni, obloha sa zachmúri, príde víchrica, vyvráti stromy, príde povodeň, narobí sa spúšť a príbytky ľudí sa zmenia na rumovisko. To sa tento rok stalo aj naozaj a v istom zmysle živelná pohroma postihla Slovensko aj v období v rokoch 2006 až 2010. Dnes rátame škody a snažíme sa urobiť aký taký poriadok tam, kde bol predtým poriadok a pohoda. 18. máj 2010 v istom zmysle je obdobou 17. novembra aspoň pre mňa, pretože tak ako 17. november skoncoval s diktatúrou proletariátu, aj 18. máj na Ústavnom súde skoncoval s diktatúrou obcí a VÚC v poskytovaní sociálnych služieb a postavil do centra pozornosti občana a jeho práva zaručené ústavou.

    Včera a dnes dopoludnia ma najviac zaujímalo ako sa k rozhodnutiu Ústavného súdu postavia tí, ktorí sú za tieto deformácie zodpovední. Výsledok poznáte. Nález Ústavného súdu bol označený za Pyrrhovo víťazstvo diskriminovaných. Podobne ako pred dvadsiatimi rokmi ani včera a ani dnes sme nepočuli slovo prepáčte. Nuž, naši kolegovia, ako keby ste vyleteli z jedného hniezda. Pre nás ostatných je dôležité, že rozhodnutie Ústavného súdu vyznačilo cestu, ktorou sa majú sociálne služby uberať a posunulo nás bližšie do skupiny krajín, kde vládne právo a spravodlivosť. Je treba iba upratať. To znamená legislatívne zabezpečiť slobodu pre výber poskytovateľa služieb, zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov a vytvoriť im rovnaké existenčné podmienky v zdravom konkurenčnom prostredí. Pani poslankyňa Vaľová položila otázku: viete, čo je to za časovaná bomba? Nuž, pani poslankyňa Vaľová, ja vám poviem, čo je časovaná bomba. Časovaná bomba je sociálny dialóg, ktorý mal dať 770 212 tis. eur, dal 46 451 eur.

    Časovaná bomba je nástenkový tender, ktorý mal dať 320 mil. eur, vyčerpaných 11,7 mil. eur. Časovanou bombou sú sociálne podniky, kde doteraz bolo vyplatených 10,8 mil. eur, zlé obstarávania, vymáhané pohľadávky v miliónoch eur a ďalšie, ďalšie stopené financie v zlých a nevýhodných zmluvách. To sú tie finančné prostriedky, ktoré mohli byť použité a ďaleko prevyšujú sumu, ktorú pán poslanec Ondruš vypočítal, alebo má informáciu, že bude potrebné, aby sa sanovali všetky tieto služby. To je úloha, nájsť tieto finančné prostriedky, veľmi ťažká a bude zodpovedná, komunikujeme o tom a máme vôľu. To je úloha, ktorá čaká na vás, pán minister, a môžem vás uistiť, že môžete počítať s našou pomocou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Predtým ako pristúpime k ďalšiemu bodu programu, rád by som ešte oznámil, že o absenciu na dnešnom rokovacom dni požiadali o ospravedlnenie neúčasti pán Mamojka, pani Rošková a na dnes poobede aj pani Vaľová a pán Matovič. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa. Vládny návrh zákona má tlač 111, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 90.

    Poprosím pána Mihála, aby sa ujal slova a vládny návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., tlač 111.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodičovskom príspevku a zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa je v kontexte programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyjadrením snahy o prehĺbenie jedného zo základných záujmov štátu upriamených na občana. Podpora rodiny a v rámci nej vytváranie predpokladov starostlivosti o dieťa v rannom veku jeho života je jednou z rozhodujúcich priorít vlády. Navrhuje sa preto právna úprava, ktorá reaguje na potreby poskytovateľov tejto starostlivosti pri súčasnom akceptovaní reálnych finančných možností štátu. Rodičovský príspevok sa navrhuje poskytovať všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, resp. do šesť rokov veku, ak ide o dieťa uznané za dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Navrhuje sa zachovať podmieňovanie nároku na rodičovský príspevok zabezpečením riadnej starostlivosti a existenciou trvalého pobytu alebo prechodného pobytu rodiča na území Slovenskej republiky. V porovnaní s platným právnym stavom sa navrhuje upustiť od podmienky nevykonávania zárobkovej činnosti.

    Zmenou definície riadnej starostlivosti o dieťa sa zároveň rozširuje priestor rodiča na výber pre neho efektívneho spôsobu starostlivosti o dieťa, a to bez následku zníženia alebo straty nároku na rodičovský príspevok. Starostlivosť môže poskytovať buď osobne rodič, alebo má možnosť zabezpečiť jej poskytovanie inou fyzickou alebo právnickou osobou.

    Ďalším očakávaným vedľajším efektom navrhovanej zmeny je rozšírenie záujmu tretích osôb o poskytovanie služieb mladým rodinám spočívajúcich v starostlivosti o deti. V podobe alternatívy k nároku na rodičovský príspevok sa navrhuje zachovať poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa v prípade zabezpečenia starostlivosti o dieťa v zariadení starostlivosti o deti počas výkonu zárobkovej činnosti, absolvovania štúdia, prípadne prípravy rodiča na pracovné uplatnenie. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa navrhuje poskytovať v sume preukázaných výdavkov, najviac však v sume 300 eur mesačne. Doterajšiu úpravu jednorazového príspevku rodičovi sa v dôsledku zrušenia, obmedzenia vykonávať zárobkovú činnosť na nárok na rodičovský príspevok navrhuje ako nadbytočnú zrušiť.

    Na záver, teda, ešte raz zhrniem tri podstatné zmeny, ktoré sa navrhujú vo vládnom návrhu zákona. Po prvé, zjednotenie rodičovského príspevku, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a jej poskytovanie je plne solidárne a zásluhovosť sa v tomto systéme meria v systéme sociálneho poistenia vyjadrením nároku na materskú. Po druhé, zrušením doterajšej nezmyselnej podmienky nevykonávať zárobkovú činnosť, ktorú netreba komentovať hlbšie. Stojí to samo o sebe za zváženie, akú logiku to malo. A po tretie, umožniť rodinám, ktoré chcú, alebo musia, alebo môžu vykonávať zárobkovú činnosť a chcú, alebo môžu riešiť starostlivosť o dieťa zverením inej osobe, zvýšiť príspevok na túto starostlivosť až na 300 eur mesačne. Ďakujem za pozornosť a verím v podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedovi Júliusovi Brockovi.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni. Vy, pán predseda, ste svojím rozhodnutím z 24. septembra tohto roka pridelili výborom na prerokovanie a navrhli ste gestorský výbor pre rokovanie o zákone o rodičovskom príspevku. Dovoľte, aby som teraz predniesol informáciu k tomuto návrhu. Pán minister už podrobne uviedol, čo je jeho obsahom. Tento návrh je v súlade s ústavou, s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je naša republika viazaná. Odporúčam ako spravodajca, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že prerokujeme predmetný návrh v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby bol návrh v druhom čítaní pridelený ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Tento výbor zároveň navrhujem, aby bol gestorským, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude pridelený, návrh zákona prerokovali v termíne do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Pán predseda, nech sa páči, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Tak, tri, štyri, uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne a poprosím pána Dostála, ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si len stručne pár poznámok k celkovej filozofii tohto zákona a k navrhovanej zmene z hľadiska tejto filozofie. Podľa môjho presvedčenia hlavným zmyslom existencie takejto sociálnej dávky je umožniť rodičom starostlivosť o dieťa v prvých rokoch jeho života. Predovšetkým osobnú starostlivosť, takže v tomto ohľade by som si dovolil trochu nesúhlasiť a vysloviť názor, že istú logiku by malo aj rozhodnutie alebo model, v ktorom by rodičovský príspevok poberali iba rodičia, ktorí sa osobne starajú o dieťa a nezverujú ho do starostlivosti inej osoby, pretože práve osobná starostlivosť rodičov v prvých rokoch života dieťaťa je veľmi dôležitá, čo, samozrejme, nemusí vylučovať príjem z nejakej zárobkovej činnosti. V tejto optike sa mi javí ako trochu nesystémový ten zámer, ktorý je obsiahnutý v novele, ktorý hovorí o tom, že príspevok na starostlivosť o dieťa môže byť vo výške preukázaných nákladov a môže byť aj vyšší ako rodičovský príspevok. Keby to bolo naopak, že zvýhodňujeme osobnú starostlivosť pred starostlivosťou prostredníctvom zverenia dieťaťa do starostlivosti inej osoby, tam by som nejakú logiku videl, pretože, keď sa rodič plnohodnotne v prvých rokoch života dieťaťa venuje starostlivosti o neho, vzdá sa nejakých svojich aktivít pracovných a iných, tak to je vec, ktorá je hodná ocenenia, ale nevidím dôvod na opačný postup na to, aby sme zvýhodňovali finančne, resp. dávali potenciálne viac finančných prostriedkov pre rodičov, ktorí pracujú a zveria svoje dieťa do starostlivosti inej osoby alebo zariadenia, čo, samozrejme, prináša isté náklady, ale títo rodičia sú oproti rodičom, ktorí sú doma s deťmi, zvýhodnení predsa tým, že majú aj príjem zo zárobkovej činnosti. V kontexte navrhovanej zmeny, teda, že rodičovský príspevok budú môcť poberať aj ľudia zárobkovo činní, sa mi to javí nesystémové ponechať ten príspevok na starostlivosť o dieťa ešte z jedného dôvodu, a to z toho dôvodu, pokiaľ tie preukázateľné náklady budú nižšie ako rodičovský príspevok, tak, samozrejme, že nikto z tých rodičov sa nebude uchádzať o príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je potrebné preukazovať a rovno si povie, že radšej si zoberie rodičovský príspevok a v opačnom prípade, teda v prípade, že tie reálne náklady na starostlivosť prostredníctvom inej fyzickej alebo právnickej osoby budú vyššie, tak iba v takom prípade sa budú rodičia uchádzať o možnosť poberať tento príspevok na starostlivosť o dieťa, ale tam potom nastane to, čo som hovoril pred chvíľou, teda, že budú zvýhodňovaní rodičia, ktorí sa starajú o dieťa prostredníctvom toho, že ho zveria inej osobe, a to si myslím, že toto by bola zlá filozofia, čiže, ja podporím ten návrh do druhého čítania, ale myslím si, že toto je vec, o ktorej by sme mali v druhom čítaní hovoriť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Kamil Krnáč ako jediný. Pani poslankyňa Natália Blahová, Július Brocka, poprosím pánov poslancov, keby využívali čas počas príhovoru, ktorí vystupujú v rozprave. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, slovo má pán poslanec Kamil Krnáč.

  • Ďakujem. Pán Dostál, len krátku poznámku, ak hovoríme o rodičoch vychovávajúcich deti, musíme hovoriť aj o rodičoch, ktorí vychovávajú deti sami, to znamená, že nie dvaja, ale jeden, a tým pádom je rodič nútený zamestnať sa, aby vyžil a jeho náklady spojené s nutnosťou zamestnať sa vzrastú výrazne. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Natália Blahová.

  • Ďakujem, ja by som tiež chcela podobne podporiť vyjadrenie pána kolegu Krnáča, vlastne tým, že vaše verbalizované zvýhodnenie treba brať do úvahy s tým, že žena na trhu práce je znevýhodnená, je to, naozaj, určitá skupina ľudí, ktorá je veľmi znevýhodnená na trhu práce a my jej chceme pomôcť, aby sa na ten trh práce zaradila späť. Vlastne, táto suma môže byť vysoká, naozaj, len vytváraním dojmu vysokej sumy, pretože ak sa žena chce dostať do práce za sumu blízku minimálnej mzde, tak sa, jednoducho, nebude oplácať vrátiť sa do jej bývalého pracovného pomeru, ak má tú možnosť, má tú výhodu, aj rodina by si prilepšila a chce, nevidím dôvod prečo jej túto možnosť nedať. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou pán Július Brocka, nech sa páči.

  • Ja som sa zúčastnil diskusie k tomuto návrhu zákona krátko pred začiatkom pléna a viacerí poslanci namietali, že, naozaj, ak teraz je už možnosť poberať rodičovský príspevok aj počas zamestnania, tak ten príspevok na starostlivosť o dieťa stráca svoj zmysel. Pôvodne, doteraz to funguje tak, že rodič, ktorý je poberateľom rodičovského príspevku nesmie pracovať. Nesmie, to znamená, že ani na dohodu a, dokonca, keby pracoval aj príležitostne, tak stratí aj inú výhodu od štátu, že štát zaňho platí poistné na dôchodok, na dôchodkové poistenie. Pán minister, v tomto návrhu, teda, odstránil tú tvrdosť v zákone, že rodič, ktorý si chce prilepšiť, zlepšiť svoju situáciu, nemôže pracovať, po novom bude môcť. Ale tiež sa mi vidí, že je to do extrému, lebo je to, je to tak, nie trochu, ale dosť proti zmyslu toho pôvodného zámeru a proti duchu zákona, lebo keď bude rodič pracovať, tak nemusí nič dokazovať, bude dostávať rodičovský príspevok a zase v tejto výške to bude tak, príspevok tým rodičom, ktorí sú možno tu v Bratislave, že budú zamestnaní a tu sú vysoké náklady na predškolské zariadenia, ale že to nebude univerzálne pomoc rodinám s deťmi.

    Ja chápem výšku toho príspevku v tom zmysle, že to nie sú peniaze zo štátneho rozpočtu, že to sú peniaze z Európskeho sociálneho fondu, a preto si "môžeme dovoliť", že tá suma je taká vysoká, ale myslím si, že nemuseli by sme plytvať ani peniazmi Európskej únie.

  • Reagovať na faktické poznámky chce teraz pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • No, áno, môžeme sa baviť o tom, čo by sme považovali za ideálne a čo je reálne. Keby sme sa bavili o tom, čo považujeme za ideálne, tak ja si myslím, že rodičovský príspevok by mal byť vyšší ako je dnes, mal by byť výraznejšou náhradou pracovného príjmu ako je dnes a mal by byť poskytovaný, naozaj, iba rodičom, ktorí sa plnohodnotne celodenne starajú o dieťa, čo opakujem, neznamená, že nemôžu mať žiadny príjem, ale nemajú plnohodnotný pracovný vzťah, pretože ten čas venujú deťom. Ale rešpektujem, že realita je, aká je, programové vyhlásenie niečo v tomto smere hovorí, ja rešpektujem programové vyhlásenie vlády, ideme tým smerom, ja som namietal iba proti jednej jedinej veci, v tej rovine nie debaty o tom, čo by bolo ideálne keby, ale v realite, namietal som to, že si myslím, že nie je správne dávať viacej peňazí na príspevok na starostlivosť o dieťa ako na rodičovský príspevok. To je to, čo som chcel povedať svojím príspevkom.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, na úvod len, teda, krátka poznámka, opäť si ju neodpustím, že aj v tomto prípade prezentujú poslanci za SMER, alebo, teda, budú dvaja prezentovať poslanci za SMER iné stanovisko ako Konfederácia odborových zväzov, ktorá súhlasila s týmto návrhom zákona, ale tak, či onak, nielen z tohto dôvodu, alebo z tohto dôvodu vôbec nie, ale z iných dôvodov sa mi zdá diskusia k tomuto zákonu v rámci rozpravy v prvom čítaní dosť bizarná preto, lebo, vlastne, ani neviem, ku ktorej z oficiálnych alebo neoficiálnych verzií tejto novely, vlastne, mám teraz vystúpiť. Totiž, nie opozičný predstaviteľ, ale vládny predstaviteľ pán Matovič verejne vykreslil pôsobenie tejto vlády ako chaos podľa listu, ktorý spolu s ďalšími troma poslancami podpísal a zverejnil, sa chaos stal, dokonca, pracovnou metódou vlády a koalície. V praxi to vyzerá tak, že jeden deň niekto z vlády niečo vyhlási, druhý deň to niekto iný opraví a tretí deň to niekto celé poprie.

    No, chaos sa stal pracovnou metódou tejto vlády aj pri príprave legislatívy a táto novela zákonov o rodičovskom príspevku a o príspevku na starostlivosť o dieťa to plne potvrdzuje. Príčina tohto stavu je, samozrejme, úplne jednoduchá. Súčasná vláda, totiž, nemá pripravený žiadny akceptovateľný a vysvetliteľný spôsob konsolidácie verejných financií a úprimne povedané, ak aj nejaký mala, netransparentné, skôr iba tušené záväzky komusi v úzadí, ju núti, alebo konkrétnych členov vlády núti sa takéhoto spôsobu vzdať. Veľmi presne to predvčerom, myslím, pomenoval Peťo Kažimír vo svojom vystúpení, keď pripomenul niektoré rozumné predstavy pána ministra Jozefa Mihála, ktorý však od nich musel po napomenutí ľudí z SDKÚ ustúpiť. Takže, vláda chaoticky skúša raz tu, raz inde zobrať z peňazí radových občanov, a potom to zasa mení, ustupuje podľa toho, akú reakciu to vyvolá.

    Pán minister Mihál sa tak, ako jeho kolegovia a kolegyňa vo vláde, pred časom dušoval, že šetrí, kde sa dá, a tak je aj postavený rozpočet jeho rezortu a jeho ministerstva, ale zrazu pred, myslím, troma dňami oznámil, že bez toho, aby to malo negatívne dopady, dokáže ešte nahrabať nejakých tých 15 mil. eur, o ktorých doteraz nebolo ani reči. No, ak má ministerstvo práce postavený rozpočet tak, že šmahom ruky dokáže nájsť bezbolestne 15 mil. eur, tak ja by som chcel poprosiť, pán minister, keby ste mohli šmahnúť rukou ešte zopárkrát, aby sme neoberali o peniaze ani dôchodcov. Lebo aj v tomto prípade ide len o peniaze, aj keď som, samozrejme, zaregistroval, že celkový rozpočet na dávky pre rodičov chcete v budúcom roku zvýšiť, hoci musím povedať, že aj to zvýšenie sa teraz ukazuje len ako také veľmi relatívne, alebo možno je to taký v podstate len marketingový ťah, keďže 10. októbra ste, pán minister, povedali, že ak by sme mali diskutovať o tom, či ide o zvýšenie alebo zníženie rodičovských príspevkov v globále, tak sme teraz pridali v rozpočte 70 mil. eur. My nekonzervujeme súčasný stav, my pridávame 70 mil. eur.

    Zároveň ale sme sa dočítali informáciu, že v skutočnosti sa v priebehu tohto roka musel zvyšovať rozpočet na rodičovský príspevok približne o 60 mil. eur oproti plánu, takže v skutočnosti ten nárast bude vlastne necelých 20 mil. eur. Aj to je vlastne otázne, pretože v podstate do toho už je zahrnuté to, čo bude treba navýšiť kvôli tomu ústupku, ktorý ste urobili minulý týždeň.

    Navyše spôsob, akým chcete tieto peniaze prideľovať rodičom po novom, je pre mňa neprijateľný, a to preto, lebo ho považujem za nesystémový, poškodzujúci mladé rodiny a predovšetkým deti. Systém, ktorý nastavila naša vláda pred rokom, vychádzal z filozofie, že táto štátna sociálna dávka má zmysel najmä v tom, aby aspoň čiastočne, pokiaľ možno, samozrejme, v čo najväčšej miere nahrádzala výpadok príjmu rodiča, ktorý preruší zamestnanie kvôli rodičovskej dovolenke. Z hľadiska sociálnej politiky štátu považujem za správne hľadať nástroje, ktoré zamestnaných ľudí, ak už nie priamo motivujú k rodičovstvu, tak minimálne vytvárajú prostredie, v ktorom kvôli príjmu nemusia mladí ľudia na rodičovstvo rezignovať. To v žiadnom prípade neznamená, žeby tí, ktorí príjem zo zamestnania nemajú, nemali mať nárok na primeranú podporu štátu pri riadnej starostlivosti o deti, najmä v ich ranom veku. Ale prax ukazuje, že mladí ľudia s príjmom z práce oveľa dôkladnejšie zvažujú založenie alebo rozšírenie rodiny a strata takéhoto príjmu, čiže príjmu z práce, je pre nich dôležitejším, je pre nich dôležitejším faktorom, ako u ľudí, ktorí ten príjem z práce nemajú. Pritom aj zo spoločenského hľadiska je dobré, ak sú k rodičovstvu motivovaní práve títo ľudia. Vždy je lepšie a pre spoločnosť prospešnejšie, ak deti vyrastajú vo fungujúcich rodinách, kde im rodičia idú príkladom aj tým, že v nich vytvárajú pracovné návyky.

    V tejto súvislosti musím upozorniť, že podľa dnes platného zákona majú nárok na ten vyšší 256-eurový rodičovský príspevok aj matky, ktoré sa rozhodli hneď po troch rokoch od narodenia prvého dieťaťa mať dieťa ďalšie. Totižto, podľa dnes platného zákona aj tie tri roky na tzv. materskej dovolenke sa zarátavajú alebo za nich, za tieto matky štát platí tak sociálne, ako aj zdravotné poistenie, to znamená, že spĺňajú podmienku, ktorú podľa dnes platného zákona treba spĺňať, 270 dní za posledné dva roky sú zdravotne poistené a, teda, majú nárok na to, aby si uplatnili nárok na ten 256-eurový príspevok. Dokonca, musím upozorňovať, že toto, vlastne, zaviedla vláda na návrh vtedy pani ministerky Tomanovej a to aj preto, že, vlastne, je možné, aby sa tých deväť mesiacov aj dobrovoľne matka poistila. Vychádza to na 13 eur mesačne, čo nehovorím, že je malý peniaz, ale v každom prípade, v prípade toho plánovania rodiny, rozšírenia rodiny, je možné sa trištvrte roka dobrovoľne poistiť 13 eur mesačne a opäť vznikne nárok na tento vyšší 256-eurový príspevok.

    Z tohto hľadiska s navrhovanou novelou nesúhlasím. V nej, totiž, nejde o nejakú spravodlivosť. Táto novela núti mamičky, ale, samozrejme, aj otcov, ktoré pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovali, aby sa zasa čo najskôr vrátili do práce a svoje dieťa niekam odložili. Títo rodičia majú prísť oproti dnešnému stavu o časť sociálneho príjmu, hoci o jeden, zväčša vyšší príjem už prišli tým, že odišli z práce na rodičovskú dovolenku.

    Je úsmevné, že vládna koalícia kritizuje dnešný stav, ktorý, vraj, citujem: "Trestá ľudí za snahu nečakať dávky od štátu zákazom súbehu práce a riadnej starostlivosti o dieťa." Pokojne ale navrhuje potrestanie doteraz pracujúcich rodičov, resp. budúcich rodičov znížením výšky rodičovského príspevku. Myslím, teda, v prípade, ktorí na rodičovskú dovolenku nastúpia od budúceho roka.

    Za úplnú zvrhlosť však považujem úsilie nastaviť všetky parametre v zákone tak, aby matky či otcovia čo najskôr ukončili rodičovskú dovolenku, resp. aby akože v rámci nej čo najskôr odložili svoje dieťa do starostlivosti cudzím ľuďom a išli pracovať. Opakujem, oceňujem rodičov, ktorí pracujú, a tým dávajú kľúčový príklad, pozitívny príklad svojim deťom. Ale nie vo veku jedného či dvoch rokov. Vtedy, naozaj, treba, aby sa rodičia maximálne venovali svojim deťom. Keď je dieťatko hore, teda, keď nespí, treba sa mu venovať. Keď sa zase ide spať, tak v tom prípade, a to je, naozaj, vyčerpávajúce starať sa o dieťa, tak si mamička môže oddýchnuť, nehovoriac o tom, že má na starosti aj celú domácnosť. Nezlučiteľnosť rodičovského príspevku s prácou nie je v tomto kontexte žiadnym nezmyslom, pretože opäť vytvára pre mamičky alebo otecka na rodičovskej dovolenke priestor pre to a podmienky pre to, aby sa, naozaj, kvalitne a plne mohla venovať svojmu dieťaťu. Samozrejme, dávku musíme nastaviť tak, aby v rozumnej miere nahradzovala rodičovi výpadok príjmu a umožňovala rodine dôstojný život. A musíme ju nastaviť tak, aby umožňovala rodine dôstojný život aj v prípade, že rodičia dovtedy nepracovali.

    Fígeľ argumentácie autorov zákonov je v tom, že nová výška jednotného rodičovského príspevku nevytvára možnosť ísť pracovať, ako to tvrdí vláda, ale ona ich vyslovene núti, aby pracovať išli. Ešte aj novou výškou príspevku na starostlivosť o dieťa vláda hovorí rodičom najmenších detí: "Bežte od svojho dieťatka, odložte ho niekam, nebojte sa nákladov, ktoré sú s tým spojené, veď my vám ich preplatíme." Pritom, navyše v tomto zákone chýba analýza, v akom stave je napr. ponuka detských jaslí, ktorých je, najmä, vo väčších mestách absolútny nedostatok. Tiež tu chýba analýza reálnych možností rodičov starajúcich sa o takéto malé dieťa nájsť si zamestnanie. Nie je žiadnym tajomstvom, a pani poslankyňa Blahová to, vlastne, zdôraznila pred chvíľou vo faktickej poznámke, že takíto rodičia majú, naozaj, problém sa uplatniť na tzv. trhu práce, pretože zamestnávatelia sa bránia prijímaniu takýchto rodičov, väčšinou žien do práce, keďže u nich je častejšia fluktuácia, potenciálne slabšie pracovné výsledky kvôli stresu pri starostlivosti o dieťa a pod. A takisto tu úplne chýba možná analýza dopadov na dieťa, ktoré v tomto útlom veku nebude vychovávané osobne svojimi rodičmi.

    Čiže, vy vlastne idete zobrať mizerných 66 eur mesačne rodičom, ktorí by sa celodenne chceli starať o svoje dieťa a na druhej strane im ponúkate bonus 300 eur, ak sa starostlivosti o svoje dieťa vzdáte. Pritom aj táto výška, musím upozorniť, je takým skrytým podvodom, alebo, teda, ak chcete marketingovým ťahom, lebo ministerstvo napriek tomu, že, teda, tvrdí, že to vypočítalo podľa priemerných nákladov, musím povedať, že nevychádza z reality. Totižto, za prvých osem mesiacov tohto roka bolo priemerné čerpanie tohto príspevku 66 eur, čo je, teda, ešte hlboko aj pod dnes stanovenou hranicou vyše 160 eur tohto príspevku ako maximum.

    Ak už, teda, ponúkate tieto peniaze, teda, tak ich dajme rovno rodičom, budú mať dokonca viac peňazí ako dnes a môžu sa o deti starať tri roky bez toho, aby ich niekam odkladali. Samozrejme, ja si uvedomujem, že toto nie je také jednoduché, vzhľadom na to, čo už vo faktickej poznámke povedal aj pán poslanec Brocka, že v tomto prípade ide o peniaze financované z Európskeho sociálneho fondu.

    Na záver musím upozorniť, že tento nový systém negatívne zasiahne oveľa väčšie percento mladých ľudí, než sa všeobecne hovorí. Podľa dostupných štatistických údajov totiž narastá počet práve takých mladých ľudí, ktorí si svedomite založenie a rozšírenie rodiny plánujú a poctivo tomu prispôsobujú aj svoje pracovné pôsobenie. Čiže, skôr než si založia rodinu, tak pracujú, aby mohli tejto rodine vytvoriť zodpovedajúce podmienky. Vychádzam z údajov o novo priznaných rodičovských príspevkoch po 1. januári tohto roka, keď začal platiť súčasný zákon. Podľa údajov, ktoré mám k dispozícii, rodičovský príspevok po 1. januári 2010 získalo 38 196 rodičov, z toho v 17 376 prípadoch bolo priznaný 256-eurový príspevok a v 20 820 prípadoch bol priznaný 164-eurový príspevok. Čiže takmer polovica, nazvem ich nových rodičov, získala ten vyšší rodičovský príspevok, alebo inak, takmer polovica nových rodičov bude navrhovaným systémom poškodená.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pozorne som zaregistroval všetky aj tie avizované zmeny zo strany vlády oproti zneniu, ktoré nám predložila. A zaregistroval som, samozrejme, aj sľuby napr. ohľadom materského príspevku, na ktoré však vláda zatiaľ nepredstavila reálne finančné krytie. Celý chaos okolo tohto zákona sa nesie v duchu hesla: Teraz vám berieme, ale sľubujeme, že neskôr vám pridáme. Preto a z týchto dôvodov naši poslanci takéto zmeny podporiť nemôžu. Nemôžu podporiť zmeny, ktoré budú brániť pracovitým rodičom, aby sa riadne starali o svoje dieťa v útlom veku. Naopak, prídeme s návrhmi, ktoré poskytnú spravodlivú podporu všetkým rodinám s malými deťmi už teraz a neohrozí to verejné financie, pretože my nielen vieme, ale sme aj odhodlaní brať zopár vyvoleným jednotlivcom, aby bolo dosť peňazí na spravodlivú podporu slušných rodín.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Július Brocka, Jarmila Tkáčová, Natália Blahová, Kamil Krnáč. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Brocka.

  • Ja si myslím, pán kolega, hovorili ste, že nemôžeme podporiť do druhého čítania tento návrh zákona, teda, vy a vaši kolegovia zo Smeru. Ja si myslím, že pokojne ho môžete do druhého čítania podporiť. Pán kolega, veď ste doteraz počuli aj z koalície názory, ktoré naznačujú, že chceme čo najlepší návrh zákona, že ho chceme aj zmeniť, a že ho aj budeme meniť. Ak vy tomu hovoríte chaos, no, môžete to takto komentovať, ale, pán kolega, my sme najvyšší zákonodarný zbor v tejto krajine. My sme Národná rada, my sme parlament. Toto ja považujem za úspech a nielen môj, ale aj váš spoločný. Toto je veľmi dôležitý signál aj vláde, aj občanom, že nie všetko, čo sem príde, že my ako hlasovací stroj alebo panáci, schválime.

    Pán kolega, vy tomu hovoríte chaos, ja to za chaos nepovažujem. Ja to považujem za život. Toto je normálne fungujúci parlament. Možno, že ste neboli zvyknutý, že takto parlament fungoval za vás, ale takto funguje v každej normálnej demokratickej krajine. Že my tu prijímame zákony, my zaväzujeme občanov a usilujeme sa o to, aby to bolo čo najlepšie, aby to bolo znesiteľnejšie. Ak ste hovorili o zvrhlosti, zhodou okolností ste počuli pána kolegu Dostála, ja mám rovnaký názor ako vy. Naozaj, starostlivosť o dieťa treba oceniť celodennú, lebo tie deti to potrebujú od toho rodiča a nemali by sme vytvárať podmienky, aby rodičia utekali od detí, lebo to je výhodnejšie pre rodičov. To je trošku, by som povedal absurdné a aj to chceme zmeniť. Ale, vy, jedným dychom, pán kolega, hovoríte, že stačí si zaplatiť 13 eur a dostanete 256. Pán kolega, to ja považujem za rovnakú zvrátenosť. Ak takto, vy, budete navádzať ľudí, že keď budete šikovní a chytrácki...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja vám chcem poďakovať, že ste neprišli k rečníckemu pultu s podbradníkom, ale ste skutočne zobrali túto debatu seriózne a môžem povedať, že v mnohých veciach s vami aj súhlasím a určite nie som sto percent spokojná s tým, ako je tento zákon predložený. Viem si predstaviť, že by došlo k zjednoteniu toho príspevku, a to na úrovni 256, keby na to boli peniaze, ale vy ste ich prešustrovali a pregazdovali, tak, bohužiaľ, na to tie peniažky momentálne nemáme, ale však si počkajme, čo prinesie vláda v ďalších rokoch. Takisto si viem predstaviť, že by sa peniaze, ktoré by mali byť určené pre rodičov, ktorí dajú deti do opatery jaslí, použili rovno na rozvoj jaslí. Napríklad v Nemecku prišli na to, že odznova úplne budujú nové jasličky pre deti. Ale jedno čo mi vadí na celej diskusii je tá filozofia, s ktorou sa tu pracuje, že dobré sú iba tie matky, ktoré sa nonstop tri roky osobne dvadsaťštyri hodín denne starajú o svoje dieťa. Ja si myslím, že každá matka sa stará osobne o svoje dieťa, okrem tej, ktorá ho odloží, a že keď od neho na osem hodín odíde, to neznamená, že to je ešte krkavčia matka. Však my ženy nie sme automaty na rodenie a ja si myslím, že nech je na mamičke, nech sa rozhodne, či chce tri alebo šesť rokov stráviť medzi kašičkami a medzi plienkami, alebo sa chce vrátiť do svojej práce, rozvíjať si svoje pracovné návyky a dúfať aj na nejaký kariérny rast. Keď som sa ja narodila, moja maminka mala šesť týždňov materskú dovolenku, od dvoch mesiacov ma musela dať do jaslí a predsa si myslím, že zo mňa vyrástol kvalitný človek. Keď sa narodili moje deti, mali sme už dvadsaťosemtýždňovú materskú dovolenku, ale tiež... dvadsaťšesť? To, čo bolo ďalej, neviem, pretože ja som chcela pokračovať v rozvoji...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S faktickou poznámkou teraz pani poslankyňa Natália Blahová. Nech sa páči.

  • Ja by som chcela len veľmi krátko pánu kolegovi Ondrušovi, že by som musela namietať takmer ku každej druhej vete a na to dve minúty skutočne nestačia. Len jednu vec by som vypichla a idem vás citovať, pán Ondruš. Povedali ste, že vyšší príspevok má zmysel, citujem: "ak deti vyrastajú vo fungujúcich rodinách". Tak týmto pádom ste práve dehonestovali 100-tisíc mamičiek, ktoré poberajú práve ten nižší príspevok, pretože ste z nich jedným dychom urobili asociálov. Pretože zamestnaný človek nerovná sa fungujúca rodina alebo zamestnaný človek, alebo nezamestnaný človek nerovná sa automaticky asociál. Prosím, aby ste si toto uvedomili hlavne s ohľadom na to, že je kríza, a že ľudia prichádzajú o zamestnanie nie svojou vinou. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Kamil Krnáč. Nech sa páči.

  • Pán Ondruš, ako to už tisíckrát zaznelo z úst predstaviteľov strany SMER, ľavica je vždy prosociálna, pomáha ľuďom, pomáha mamičkám, pravica im vždy škodí, trestá ich. Tak sa vás pýtam, prečo ste potrestali 100-tisíc mamičiek tým, že ste im dali o 100 eur, takmer o 100 eur nižší príspevok? Ďakujem.

  • Reagovať bude teraz pán poslanec Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Blahová, ja vám potom dám k dispozícii ten svoj príspevok, aby ste mi našli tú vetu, ktorú ste akože citovali z môjho vystúpenia. Pán poslanec Brocka, ja keď som hovoril o chaose, tak ja som citoval list štyroch poslancov z poslaneckého klubu SaS. To neboli moje slová. A v zásade, samozrejme, ja s vami súhlasím, že, teda, alebo rovnako kritizujem, ak niekto navádza a vysvetľuje ľuďom ako kľučkovať medzi zákonmi a paragrafmi, ale veď sme si to prečítali, myslím, že včera to bolo v denníku SME, že to je práve pán minister Mihál, ktorý svojimi radami pripravil Sociálnu poisťovňu, ja neviem, nejaké 3 mld. eur svojimi radami ako obchádzať zákon. Ja, keď som hovoril o tom, že je tam tá možnosť tých 13 eur, to nie je obchádzanie zákona alebo kľučkovanie. To je nástroj na to, ako prejaviť zodpovednosť pri plánovaní si budúceho rodičovstva. O tom som hovoril, a preto si myslím, že to je dobrý nástroj, pretože to umožňuje ukázať, že idem si zodpovedne teraz naplánovať, prosto, tú rodinu a je tam tých 270 dní, teda, ja, samozrejme, nehovorím, že každé dieťa sa narodí presne po deviatich mesiacoch, ale plus - mínus sa to kryje s tou dobou tehotenstva u žien, teda, u ľudí. Takže, ja som to spomenul, naozaj, preto, lebo ja to považujem, naozaj, nie za nejaké chytráčenie, ale za práve nástroj ako zodpovedne pristúpiť k tomu plánovanému rodičovstvu. A ešte, čiastočne k pani poslankyni Blahovej, ale aj pani poslankyni Tkáčovej, nie, ja nehovorím, že matka, ktorá dá svoje dieťa do jasieľ je krkavčia, lebo aj moja matka to urobila, ale hovorím, že zákon má vytvoriť, naozaj, práve na to, o čom vy vravíte, dostatočné podmienky na to, skutočne, slobodné rozhodnutie. A to, čo ja kritizujem v tejto novele je to, že, vlastne, tu sa nedostáva na roveň možnosť ísť pracovať a možnosť zostať doma, zabezpečiť svoju rodinu a byť plnohodnotne u detí, ak sa tak žena chce rozhodnúť.

  • Ďalej do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Natália Blahová. Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vystúpiť so svojím príspevkom na podporu zákona o rodičovskom príspevku a s úmyslom presvedčiť všetkých, ktorí majú úprimný záujem o podporu rodiny, aby zaň hlasovali.

    V prvom rade je potrebné ujasniť si dôvody, prečo sa práve v tomto čase, práve tento návrh zákona dostáva na náš stôl. Je to preto, že minulá vláda si dala v rámci svojho programového vyhlásenia nasledovný záväzok. Citujem: "Vláda bude presadzovať postupné zvyšovanie rodičovského príspevku v časovom horizonte do roku 2010 tak, aby saturoval stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni a súčasne umožní poberať rodičovský príspevok aj zárobkovo činným rodičom, a to v prípade, ak zabezpečia starostlivosť o svoje dieťa v čase výkonu zárobkovej činnosti jeho umiestnením v jasliach alebo v materskej škole." Svojím následným konaním však poprela všetko to, čo občanom prisľúbila. Nielenže nesplnila záväzok programového vyhlásenia vlády, ale ho i poprela a otočila o 180 stupňov.

    Po prvé tým, že rodičovský príspevok zdvihla len na výšku 156 eur, pričom minimálna mzda činí 307 eur. Po druhé tým, že rodičovský príspevok v tejto zvýšenej sume poberala len menšia skupina matiek, len do dvoch rokov dieťaťa, a to len tie, ktoré boli najmenej 270 dní pred narodením dieťaťa nemocensky poistené. A po tretie tým, že rodičovský príspevok smel poberať len rodič, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť.

    Takéto popretie vlastného programového vyhlásenia nemá obdobu. Tento zákon vstúpil do platnosti príznačne až rok pred voľbami v roku 2010 ako evidentný predvolebný ťah minulej vlády. Tomu nasvedčuje skutočnosť, že pani exministerka Tomanová nemala na zvýšenie rodičovského príspevku vo svojej kapitole žiadne finančné krytie. Už pri príprave zákona vtedajšie ministerstvo financií v rámci pripomienkového konania poukázalo na to, že na navrhované opatrenie v rozpočte verejnej správy na roky 2010 až 2012 bude chýbať niekoľko desiatok miliónov eur. Citujem: "S predloženým návrhom súhlasíme len za predpokladu, že bude dohodnuté a zabezpečené jeho krytie v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012." Uviedol rezort financií, na ktorého čele stál exminister pán Počiatek. Rezort financií však zásadne nesúhlasil ani so spôsobom, akým sa má rodičovský príspevok zvýšiť. Napriek všetkým týmto nezrovnalostiam bol zákon schválený a je doposiaľ v platnosti. Voči selektívnosti pri výške príspevku sa ohradila aj Konfederácia odborových zväzov. Odborári, ministerstvo upozorňovali na to, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poskytuje sa osobám, ktoré sa ocitli v určitej sociálnej situácii. Ako aj pán Ondruš spomínal, áno, odbory sú za túto zmenu, ale boli za ňu už vtedy. Napriek tomu pani exministerka Tomanová úplne nekoncepčne vniesla princíp zásluhovosti do systému štátnej sociálnej dávky.

    Čo to znamená? Štátna sociálna dávka je inštitút jednotného systému dávok poskytovaných z prostriedkov štátu pri vzniku a trvaní štátom uznaných životných situácií jednotlivca alebo rodiny. Príkladom nám môže byť príspevok na pohreb. Ak človek zomrie v akomkoľvek veku je priznaná jeho pozostalým štátna sociálna dávka vo výške 80 eur nezávisle na tom, či človek pracoval päťdesiat rokov, alebo či žil rok alebo dva. Vniesť do príspevku na pohrebné zásluhovosť by znamenalo, že sociálna situácia spojená s úmrtím napr. dieťaťa, by podľa tohto pokriveného vzoru znamenala, že ak zomrie dieťa je situácia menej závažná a vyžaduje menšie finančné prispenie štátu, než keď zomrie osemdesiatročný človek, ktorý väčšinu svojho života pracoval.

    Nezmyselnosťou a paradoxom tejto situácie je, myslím, dostatočne demonštrované, že akákoľvek zásluhovosť vnesená do sociálnych dávok kriví systém jej nastavenia. Minuloročný zákon teda rozdelil rodičov, väčšinou mamičky, na dve skupiny. Na skupinu matiek, ktoré poberali 256 eur, tých bolo k augustu 2009 49-tisíc a na skupinu mamičiek, ktoré poberali rodičovský príspevok vo výške 164 eur, tých bolo 91-tisíc. Namieste by bolo pokrivenie systému odstrániť tým, že by bol legislatívny stav vrátený do doby spred januára 2010. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny však urobil ústretový krok, zvyšuje všetkým mamičkám rodičovský príspevok. Jednotný rodičovský príspevok bude 190 eur, a to napriek tomu, že len na tento rok chýbalo k výplate rodičovského príspevku v rozpočte 62 mil. eur. Prechodné obdobie mamičkám so zvýšeným materským príspevkom však minister plánuje vykryť bez tlaku na verejné financie. V rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny plánuje ušetriť dvojnásobok svojho pôvodného záväzku, teda namiesto 10% až 20%, a to z bežných výdavkov ministerstva. Ide hlavne o nákupy tovarov a služieb, ktoré boli za minulej vlády obstarávané, neodôvodnene predražené, viac ako o 20 a niektoré až o 40%. Princíp zásluhovosti, teda, zo sociálnej dávky odstráni, no plánuje ho vrátiť tam, kam patrí, do materskej. Počas tohto volebného obdobia plánuje postupne pridávať každý rok mamičkám k materskej, ktorá je dnes 50% hrubého príjmu toľko, aby do štyroch rokov dosiahla 100% hrubého príjmu a nahradila tak rodine stratený príjem matky. Tým sa systém zásluhovosti vráti tam, kam patrí, do materskej dávky.

    Novela zákona tiež odstraňuje neodôvodnené obmedzenia a diskrimináciu. Matka poberajúca rodičovský príspevok sa konečne môže zamestnať. Odstraňuje sa diskriminácia matiek, ktorých dieťa je v dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave a, teda, matka s ním zostáva doma do 6 rokov veku. Odstraňuje sa diskriminácia náhradných rodičov, ktorí prijímajú do rodiny dieťa staršie ako 2 roky. Z toho vyplýva zo všetkého uvedeného, že súčasná vláda do bodky plní svoje programové vyhlásenie. Okrem iného, proces tuto už nazvaný chaosom znamená len jedno, že berie na vedomie ohlasy občanov, ale i vás, vážená snemovňa, a preto, prosím, o podporenie tohto zákona. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, s faktickými poznámkami pán poslanec Ondruš, Viskupič, Poliačik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja len chcem na margo toho, čo ste povedali, vás upozorniť, že to nebola naša vláda, ktorá stanovila výšku rodičovského príspevku na tých 164,22 eura, ale to je výška rodičovského príspevku, ktorý stanovila predchádzajúca vláda, vláda Mikuláša Dzurindu. Výška rodičovského príspevku, ktorý stanovila naša vláda, je výška 256 eur, to je tá, ktorú vaša vláda navrhuje zlikvidovať a znížiť na 190 eur. Takže, takto presne vyzerá prístup k určeniu výšky rodičovského príspevku. Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja chcem poďakovať aj pani poslankyni Blahovej Natálii. Konečne po dlhšom čase som počul čísla jednoznačné, ktoré sa tu nemotajú okolo nejakej nepodstaty a nepodstatných vecí. Počul som číslo 49-tisíc, počul som číslo 100-tisíc, počul som percentá, princíp, ja za toto vystúpenie pani kolegyni ďakujem a dúfam, že čím ďalej viac sa budeme zaoberať podstatou a narovnávaním pokrivených systémov. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Je zaujímavé, že je to práve poslankyňa za stranu, ktorá neustále je obviňovaná, že nemyslí sociálne, neustále je obviňovaná, že ide proti ľuďom. Je to práve poslankyňa za stranu, ktorá je až priam nálepkovaná ako neoliberálna a protiľudská, tak práve poslankyňa, kolegyňa Blahová, je zatiaľ jediná v tejto snemovni, ktorá nám pri téme rodičovského príspevku povedala ako sa veci mali, ako sa veci budú mať bez prikrášľovania, bez ideologizovania, bez toho, aby sme sa tu navzájom obviňovali. Povedala stručne a jasne. Predchádzajúca vláda niečo sľúbila a nesplnila to, naopak, urobila iba kozmetické úpravy, aby rok pred voľbami vyzerala dobre.

    Táto vláda ide zvýšiť celkový objem príspevkov pre mladé rodiny, plní svoje programové vyhlásenie a ešte robí dostatočné kroky pre to, aby poupratovala to, čo tu po predchádzajúcich štyroch rokoch ostalo. Natália, ja ti ďakujem a, pán minister, držím palce pri ďalšej práci.

  • S reakciou na faktické poznámky sa teraz prihlásila pani poslankyňa Natália Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som chcela veľmi poďakovať kolegom a, samozrejme, hlavne pánu ministrovi a potešiť sa takto nahlas tým, že je tu konečne vláda, ktorá dáva, skutočne, veci do poriadku. Pánu Ondrušovi by som chcela ešte, kolegovia ma upozornili, že som sa, zrejme, pomýlila. Ja som hovorila stále o tom, že vy ste zaviedli nekoncepčnosť vo forme zvýšenej dávky, takže vaša faktická poznámka bola, vlastne, len na môj omyl. Čiže, my sme všetci ostatní rozumeli, čo som chcela povedať. Ďakujem.

  • Poslednou prihlásenou do rozpravy k tejto téme je pani poslankyňa Viera Tomanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vypočula som si tu veľa príspevkov, ale musím povedať jedno, že som rada, že práve na tému podpory rodiny sa ozvalo viacero ľudí a majú v mnohých prípadoch aj iný názor ako je predložená novela zákona, teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa, o zmene a doplnení niektorých zákonov. Považujem za jednoznačne negatívnu zmenu, zmenu v poskytovaní rodičovského príspevku a to tak, že vlastne zhoršuje ekonomickú situáciu rodiny a to tej rodiny, ktorá sa dobrovoľne vzdala príjmu v súvislosti s príchodom dieťaťa, prípadne prerušila, samozrejme, budovanie svojej profesionálnej kariéry. Pani poslankyňa Blahová tu predniesla ako bolo vychválené niekoľko údajov, ale musím povedať, že práve riešenie, ktoré bolo a ktoré priniesla predchádzajúca vláda, bolo koncepčným riešením, pretože riešilo príspevok pri poskytovaní starostlivosti o dieťa pre toho rodiča, ktorý sa rozhodne ísť pracovať a riešilo poskytovanie rodičovského príspevku pre rodiča, ktorý vlastne sa vzdal príjmu. A to nie je akási zásluhovosť, to je rodič, ktorý sa rozhodol a prišiel o svoj príjem, presne tak, ako to bolo konštatované v programovom vyhlásení vlády, ktoré tu pani Blahová odcitovala. Áno, v čase, keď sme ho pripravovali, bol na úrovni minimálnej mzdy, pretože minimálna mzda 307 eur je od 1. 1. 2009. Treba započítať k 256 eurám, pani poslankyňa, aj odvody, ktoré za tú matku platíme, pretože z minimálnej mzdy sa platia aj odvody.

    V tejto súvislosti pripomínam, že v predvolebnom období predchádzajúca vláda, teda, predchádzajúca vládna koalícia a ešte raz poprosím, pripomínam, že v predvolebnom období súčasná vládna koalícia sľubovala zvýšenie materského na 100%. Nesystémovosť tohto kroku spočíva v nelogickej negatívnej diskriminácii žien, ktoré sa taktiež starajú o svoje deti, ale z titulu nedostatku príjmu sa musia rozhodnúť a idú pracovať, ak napr. potrebujú ošetrovné, pre účely ktorého sú tiež poistené v rámci nemocenského poistenia a táto dávka sa im vypláca vo výške 50% náhrady. Čiže, pani poslankyňa Blahová, to je jedna diskriminácia. Ďalšia diskriminácia, o ktorej ste tu nehovorili, ba práve naopak, musím povedať, je tých matiek, ktoré platili poistné, a ktoré stratili príjem a vy ste tu krásne odcitovali definíciu štátnej sociálnej dávky, za to vám blahoželám a bola by som veľmi rada, keby ste si uvedomili, že matka, ktorá je poistená a má nárok na materské z nemocenského poistenia, nemá nárok na štátnu sociálnu dávku, tak ako ste hovorili o príspevku na pohreb, dokonca ste použili takúto analógiu, táto matka nemá nárok na rodičovský príspevok, hoci všetky ostatné matky na rodičovský príspevok majú. Čiže, je na mieste, aby ste odstránili ďalšiu diskrimináciu týchto matiek, aby ste umožnili súbeh poberania rodičovského príspevku s materským, pretože pre materské sa matka poisťuje. Áno, je možné zjednotiť rodičovský príspevok na úrovni 256 eur, my sme povedali, že pôjdeme a v programovom vyhlásení to úplne jasne zaznelo, že sme povedali, že tým rodičom, ktorí stratia príjem a my sme ho, skutočne, riešili na úrovni 256 eur.

    Nedá mi ešte jedna vec. Pri príspevku pri starostlivosti o dieťa hovoríme o tom, že sa rodič, každý rodič môže skutočne dobrovoľne rozhodnúť a dostane tento príspevok podľa súčasne platnej legislatívy do úrovne 164,22 eur. Tak ako povedal pán poslanec Ondruš, čerpanie do 31.8. bolo na úrovni 66 eur, čiže navyšovanie na 300 eur je, skutočne, len marketingovým ťahom. Na druhej strane ja osobne sa hlásim za to, keď pomôže čo len jednej matke 300-eurový príspevok na to, a musím povedať, že to bude matka, ktorá bude veľmi slušne zarábať, aby dala dieťa do starostlivosti, kde platí 300 eur mesačne, ale prosím, ak jej to pomôže, ja, skutočne, som ochotná zahlasovať za to, aby sme podporili rodinnú politiku. Pozrite sa ako vyzerá demografický vývoj v krajinách, kde je dobrá prorodinná politika.

    V tejto súvislosti mi nedá však reagovať na jednu vec ešte, keď som pri rečníckom pulte. Včera pán minister Mihál sa ma spýtal, či som a koľko som zaplatila odvodov z príkaznej zmluvy. Z príkaznej zmluvy, z ktorej mi bolo vyplatených 1 215 eur a ja len pripomeniem, že daňové a odvodové typy ako ušetriť pri platení daní a odvodov, strana 72 pána ministra hovorí o tom, že najčastejšie ide o príjmy zmluvne riešené podľa Občianskeho zákonníka, z nich je populárnou najmä práca na príkaznú zmluvu, z týchto príjmov sa neplatia odvody. Pán minister, ja svoje odvody statočne zaplatím a dane zaplatím pri daňovom vyrovnaní, ktoré každý rok robím, aj za rok 2010 ho urobím.

    Nedá mi však, aby som nepovedala, a to aj v súvislosti s výškou rodičovského príspevku, jednu vec. Kým ma ešte napadnete za 37,5 eura hodinovej odmeny. Dnes ráno mi boli doručené fotokópie viacerých zmlúv z ministerstva práce a dúfam, že budete pokračovať v terore päťdesiatych rokov, že zamestnanci sa nemôžu rozprávať so svojimi bývalými kolegami a podobne. Predmet dohody, zamestnanec sa zaväzuje, je to dohoda o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne pre zamestnanca so stredoškolským vzdelaním vo výške 1600 eur na mesiac pri 10 hodinách týždenne, 1600 eur, čiže, 40 hodín, stredoškolské vzdelanie, 40 eur na jednu hodinu. Ďalšia dohoda, ktorá je, môžem povedať, pán minister, nech sa páči, môžete sa aj pozrieť, pretože ja tu nebudem hovoriť mená, je na človeka, ktorý by vám mal pomáhať v rámci poradenstva, konzultačnej činnosti, vypracovaní podkladových materiálov podľa vašich požiadaviek na 2400 eur, taktiež 10 hodín týždenne, čiže, vlastne hovoríme o 60 eurách na hodinu. A takto by som mohla pokračovať, tých fotokópií mi bolo poslaných podstatne viac a pri hodinových mzdách, vy ste brali 100 eur na hodinu, takže si myslím, keď hovoríme o týchto sumách, 256 eur na mesiac pre mamičky na zjednotenie rodičovského príspevku, skutočne, by sme mohli riešiť.

    Pokiaľ ide o to, že neboli peniaze plánované v rozpočte, boli plánované v rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vecne príslušné sekcie potvrdili, že to dokážeme utiahnuť z nášho rozpočtu. Rozpočet na rok 2009 sme opakovane upravovali naposledy v decembri 2009, celková úspora bola 2 mld., myslím, 250 miliónov v slovenských korunách, čiže viac ako 70 mil. eur, z čoho sa bez problémov dal vykryť rodičovský príspevok. Preto sme ho nenárokovali vo vzťahu k ministerstvu financií. Ďakujem pekne za pozornosť, dámy, páni.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlási pán poslanec Igor Matovič, Július Brocka, Branislav Ondruš. Traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pani Tomanová, ja som chcel k viacerým veciam reagovať, ale budem reagovať iba k tým 37 eurám vašej odmeny, ktorú ste si sama so sebou v podstate spísala na základe príkaznej zmluvy. Tu nikto nenapadá, že odborník si môže od ministerstva vyúčtovať 37 eur, 40 eur, aj 100 eur na hodinu. To je úplne normálne. To je úplne v pohode. Ale ešte raz hovorím: odborník, a v žiadnom prípade nie vy, za diskusie so svojou kamarátkou pri kávičke, ktoré ste si vyúčtovali, hovorím k téme, ktoré ste si vyúčtovali, a pokiaľ viem, tak je tam aj faktúra, kde ste si vyúčtovali, že v nedeľu od rána od 7.00 do 11.00 ste sa bavili so svojou kamarátkou a bez hanby ste si vyúčtovali za ten dialóg po 37 eur na hodinu. Jedna aj druhá.

  • Ruch v pléne.

  • Buďte, prosím vás, ticho, hovorím k téme, hovorím k tomu, čo pani Tomanová tu spomínala. Hovorím k téme.

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Ale ja som tú poznámku pani Tomanovej počul o tých peniazoch. On reaguje na to, ak ste to nepočuli, vy ste sa zabávali, je to váš problém. Pokračujte.

  • Bez reakcie poslanca.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Brocka.

  • Dnes, keď rokujeme o zákone o rodičovskom príspevku, mal som pocit, že už emócie opadli, ale ešte neopadli. Dámy a páni, deficit štátneho rozpočtu na tento rok, tak ako ho parlament schválil v minulom roku bol 3,7 mld. korún. Podľa aktuálnych odhadov ministerstva financií bude deficit štátneho rozpočtu 4,7 mld. eur, pardon, ak som hovoril v korunách. O 1 mld. eur viac. A ten deficit bude väčší o 1 mld. aj vďaka tomu, že do sociálneho systému zaviedla predchádzajúca vláda dávky, na ktoré nemala. Preto musí ministerstvo sociálnych vecí v tomto roku, alebo, teda, má dodatočnú potrebu na vykrytie výdavkov rezortu práve na dávku rodičovský príspevok 64,8 miliónov eur, to je asi 2 mld. korún. Na budúci rok to v rozpočte bude, ak tento rok to bolo 272 mil. eur, tak na budúci rok to bude 351 mil. eur. A teraz sa opýtam, keďže pani ministerka, bývalá pani ministerka otvorila filozofickú otázku, že kto podporuje rodinu viac. Ten kto sľubuje viac a nedá peniaze, to je klamár. Ten kto sľubuje viac peňazí, dá, ale nemá na to, to je nezodpovedný populista. Nepodporuje rodinu viac ten, ktorý dá len toľko, na koľko má a nakoniec svoj sľub splní? Pani poslankyňa Tomanová, skúste sa zaradiť, do ktorej skupiny patríte.

  • Pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja som sa prihlásil s faktickou poznámkou, vlastne, až na záver a je tam viacej, vo vašom vystúpení je viacero vecí, ktoré by som rád podporil, a ktoré by som sa vyjadril, ale keďže sa už blíži čas na hlasovanie, tak už to nebudem naťahovať. K vášmu vystúpeniu mám, teda, len jednu poznámku, čo ma zaujalo na ňom najviac. A to je fakt, že potom, čo ste oslovili túto snemovňu, vážené poslankyne, vážené kolegyne a kolegovia, tak po týchto dvoch vašich úvodných slovách sa pán kolega Matovič prihlásil s faktickou poznámkou. Čiže, to len svedčí o tom, že ako mal záujem reagovať na vaše vystúpenia, na obsah vášho vystúpenia a svedčí to aj o tom, ako vládni poslanci sledujú naše vystúpenia a reagujú vecne na naše vystúpenia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, skúste skôr sa prihlásiť, nie až keď chcem ukončiť diskusiu. Nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ak dovolíte, ja by som sa predsa len vyjadrila k tomu a bola by som zvedavá, prečo boli zverejnené len výkazy o tom, v akom čase a čo som robila. A to, že som pracovala bežne v sobotu a v nedeľu, bolo úplne normálne a predpokladám, že mnohí vaši predstavitelia robia to isté. Čudujem sa jedno, že napr. pán minister, ktorý má prístup k dokumentom a určite ich má, nezverejnil napr. práce a činnosť a výsledok, ktoré som robila a pripravovala výskumnú úlohu - analýza prieskumu, monitoring utvárania právnych podmienok pre dôstojnú a dobrú prácu, problematiku sociálneho zabezpečenia s osobitným zreteľom na dôchodkové zabezpečenie. Ja, viete, ako že je tam materiál, ktorý bol pripravený k verejnému obstarávaniu. Čiže, treba sa pozrieť na to a pán minister, keby bol seriózny, tak by bol zverejnil, možno, aj tieto záujmy. Hoci, neviem, pokiaľ ide o to verejné obstarávanie, či by nedošlo k určitému narušeniu. Takže, toľko na tému k tomu a zaujímavé je, že nikoho netrápi, že takéto mzdy, a hovorí sa o tom pritom o šetrení na rezortoch, pán minister sám hovorí o šetrení, že ľuďom so stredoškolským vzdelaním dávame 40 eur na hodinu, alebo že zamestnanec, ktorý pracuje a mal by pánovi ministrovi zachytiť materiály, pustí cez poradu vedenia materiál, návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý, vlastne, s ktorým pán minister nesúhlasí. A tento človek má na hodinu 60 eur. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete záverečné slovo? Poprosím vás potom, po hlasovaní, lebo je 11.00 hodín. Predpokladám, že budete chcieť reagovať na viacero diskusných príspevkov, a aby sa nám to nepredĺžilo. Takže, vyhlasujem teraz 3-minútovú prestávku. Žiadam všetkých, ktorí budú, alebo chcú hlasovať, aby sa dostavili do rokovacej sály. Po odhlasovaní bodov, ktoré sme prerokovali, budeme pokračovať v tomto bode programu. To znamená tlačou č. 111, záverečným slovom pána ministra, prípadne pána spravodajcu. Trojminútová prestávka, začíname 11.05 hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, keby sa mohli usadiť a pripraviť sa na hlasovanie.

  • Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Poprosím pánov poslancov, keby sa mohli usadiť, aby sme mohli hlasovať. Pán Muránsky, môžem vás poprosiť sa usadiť, aby sme mohli hlasovať. Ďakujem pekne. Predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcel by som navrhnúť, dnes poobede je hodina otázok a, čiže, neprerokuje sa veľa bodov a o 17.00 hodine dnes večer má bývalý prezident, pán Michal Kováč, oslavu svojich 80. narodenín. Chcel by som, teda, navrhnúť poslancom, že by sme dnešné hlasovanie, poobedné hlasovanie vynechali a hlasovali by sme až zajtra o 11.00 hodine. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto...

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne a želám všetko najlepšie k narodeninám z tohto miesta pánovi bývalému prezidentovi Michalovi Kováčovi.

    Pokračujeme, teda, hlasovaním najskôr o tlači č. 109 v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších...

  • Technická pauza.

  • Takže, hlasovanie zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 109.

  • Poprosím kľud, páni poslanci. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre sociálne veci poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby hlasovanie uviedol. Pán Horváth, prosím, uveďte hlasovanie, ale predtým, ako pristúpime k hlasovaniu samotnému, počkáme na náhradnú kartu, už je v poriadku, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Konštatujem, že v rozprave vystúpili štyria poslanci a bol podaný jeden procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Takže, poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Páni poslanci, hlasujeme o procedurálnom návrhu ako bol prednesený pánom spravodajcom. Prosím, hlasujte, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 140 prítomných poslancov hlasovalo 64 za, 76 proti, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Tento procedurálny návrh nebol schválený.

    A teraz pristúpime k hlasovaniu o samotnom návrhu.

    Nech sa páči.

  • Takže, ďalej, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 77 za, 66 proti.

    Návrh bol schválený.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalej prosím, dajte hlasovať o pridelení zákona výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Zároveň navrhujem za gestorský výbor výbor pre sociálne veci a navrhujem, aby výbory, ktorým bol zákon pridelený, ho prerokovali do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra. Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo 80 za, 2 proti, zdržalo sa 60.

    Tento návrh bol schválený. Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh máte ako tlač 110.

    Prosím pani poslankyňu Gibalovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k predmetnému zákonu vystúpili piati poslanci a bol podaný návrh vrátiť zákon jeho navrhovateľovi na jeho dopracovanie. Preto, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu na dopracovanie.

  • Takže, ako prvé hlasujeme o procedurálnom návrhu. Prosím, hlasujte, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 73 za, 71 proti.

    Tento návrh bol schválený.

  • Tým pádom sme dohlasovali a pokračujeme v rozprave. Poprosím teraz. V rozprave budeme pokračovať po trojminútovej prestávke, dokým sa páni poslanci utíšia.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať v schôdzi. Poprosím vás, aby ste sa utíšili. Zopakujem, že tesne pred hlasovaním ukončil predsedajúci rozpravu k zákonu č. 571 o rodičovskom príspevku. Teraz zaujme stanovisko navrhovateľ, pán minister Mihál. Ešte raz zopakujem, sme pri zákone č. 571, máte to ako tlač č. 111.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., tlač 111.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím ctených pánov poslancov, aby sa ukľudnili. Ďakujem pekne. Páni poslanci, poprosím, kľud. Ďakujem. Béla, prosím ťa, mohli by ste ísť diskutovať von, alebo nediskutovať, alebo iným spôsobom nastoliť kľud v tejto miestnosti. Ďakujem veľmi pekne. Budeme teraz pokračovať. Tí, ktorí nemajú záujem, môžu opustiť predsa miestnosť. Tak, prosím vás pekne, utíšte sa! Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Tak, dovoľte, pár slov ako reakciu na diskusiu, ktorá tu zaznela k návrhu novely zákona o rodičovskom príspevku a príspevku starostlivosti na dieťa. Chcel by som hlavne oceniť príspevok pani poslankyne Blahovej, ktorá veľmi presne vystihla podstatu zmien a vystihla dôvod, prečo tieto zmeny robíme. Nebudem to opakovať, kto tu bol, si to vypočul. Kto nebol, poprosím, aby si to našiel v stenografických záznamoch. Ja by som rád reagoval ešte na tie číselné údaje, aby sme si trošku vysvetlili, akým spôsobom boli narozpočtované peniaze...

  • Prerušenie vystupujúceho predsedajúcim.

  • Pán minister, prepáčte, že vás prerušujem, zrejme nie je možné so skupinou dospelých ľudí docieliť dohodu, tak ja, teda, počkám, kým všetci poslanci, ktorí nechcú byť v tejto miestnosti, opustia túto miestnosť. A tých iných poprosím, aby sa usadili a venovali pozornosť rečníkovi. Ešte raz, chvíľku, poprosím. Dobre, už všetci, ktorí... Čo teraz? Pán Marcinčin, ostávate, odchádzate? Dobre. Pán Janiš, prichádzate, sadáte si, či odchádzate? Kľudne, môžte stáť, len by som poprosil o kľud. Dobre, tak veľmi pekne ďakujem, tak nech sa páči, pán minister.

  • Takže, ešte raz. Niekoľko čísiel, ktoré budem uvádzať, sú to čísla, sú to vlastne čísla z rozpočtov kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za jednotlivé roky a sú to sumy, ktoré boli narozpočtované na rodičovský príspevok. V roku 2008 vláda vyčlenila na rodičovské príspevky sumu 260 mil. eur, v roku 2009 269 mil. eur, čiže o 9 mil. viac. A v roku 2010, to je rok, o ktorom sa bavíme, ktorý práve prežívame, v ktorom sa zmenila vláda, pre rok 2010 bývalá vláda vyčlenila do rozpočtu na rodičovské príspevky sumu 271 mil. eur, čiže pridali 2 mil. eur oproti roku 2009, pričom od 1. januára 2010 zaviedli zvýšený rodičovský príspevok vo výške 256 eur, približne pre jednu tretinu poberateľov.

    Logika hovorí, že ak zvýšim nejakým spôsobom sumu príspevkov, tak predsa zdvihnem aj príslušnú položku v štátnom rozpočte. To zvýšenie bolo o symbolické 2 mil. eur, čo pochybujem, že vôbec pokrylo pravidelnú valorizáciu, nieto ešte takéto zo zákona navýšenie rodičovského príspevku. Čiže tento čin bývalej vlády bol absolútne falošný, pretože rodičovský príspevok zvýšili, ale po nás potopa. V rozpočte na to nevyčlenili žiadne peniaze. Realita roka 2010 je taká, pretože tento záväzok, ktorý dala bývalá vláda, táto vláda poctivo plní, realita roku 2010 je taká, že na rodičovské príspevky pôjde v skutočnosti suma 335 mil. eur, čiže je to suma o 64 mil. eur vyššia, ako bola pôvodne narozpočtovaná. Trošku odbehnem celkovo. Bývalý premiér Fico rád hovorí o tom, že rozpočet na rok 2010 bol nastavený s deficitom 5,5 % HDP. No bol nastavený na tých 5,5 % HDP aj vďaka tomu, že na rodičovský príspevok neboli vyčlenené žiadne peniaze. My, teraz sa potýkame dennodenne s takýmto dedičstvom. Zisťujeme kde všade peniaze chýbajú, kde všade to nebolo v rozpočte narozpočtované, kde všade sa udiali takéto rozpočtové podvody. Realita je taká, že reálny deficit pre rok 2010 sa odhaduje na 7,8 % HDP. Takže, ešte raz. Realita na rok 2010 pokiaľ ide o rodičovský príspevok, budeme potrebovať spolu 335 mil. eur a ako vyzerá rozpočet na rok 2011, ktorý, vlastne, predložíme, alebo predkladáme. Pre rok 2011 táto vláda rozpočtuje sumu vyše 350 mil. eur, čiže je to navýšenie o 79 mil. oproti plánovanému minulému rozpočtu bývalej vlády a je to navýšenie o 15 mil. eur, oproti realite roka 2010.

    Takže, ja si nepomôžem. Ak je tam navýšenie, tak, zrejme, rodičovské príspevky zvyšujeme a nie znižujeme. To je to, čo som už vyslovil na tlačovej konferencii a mňa toto tvrdenie, jednoducho, nepustí. Zaznela tu otázka, kde chceme zobrať ďalšie eventuálne prostriedky, keď hovoríme, že sa, prípadne, v ďalšom procese bude ešte riešiť prechodné ustanovenie pokiaľ ide o matky alebo otcov, rodičov, ktorí poberajú teraz 256 eur. No, tieto prostriedky, naozaj, musíme získať a nebudeme ich získavať na úkor zvyšovania deficitu štátneho rozpočtu, ale budeme ich získavať poctivým ďalším šetrením na bežných a kapitálových výdavkoch. Nebudeme šetriť o 10 % na bežných a kapitálových výdavkoch v rozpočte ministerstva, ale pôjdeme ešte nad 10-percentné šetrenie, a tak získame prostriedky pre rodičov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, prepáčte, žiadam kolegu z SDKÚ, aby v miestnosti netelefonoval, je to zakázané podľa rokovacieho poriadku. Prosím, opustite miestnosť. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Možno získať tieto prostriedky nebude až taký problém, ja len poviem, napr. našiel som zmluvu, veď tú zmluvu si nájdete aj vy, je to na internete všetko, zmluvu z mája tohto roku, čiže, uzatvorenú pár dní pred voľbami s istou bratislavskou tlačiarňou na dodávku bližšie nešpecifikovaných tlačovín na objem 3 mil. eur. A ja viem, že nejaké tlačoviny potrebovať asi budeme, ale v objeme 3 mil. eur, tak to silne pochybujem. Ďalšie zmluvy, ktoré tu máme, ktoré sme zdedili od predošlej vlády, sú zmluvy na rôzne informačné technológie, dodávky softvérov a pod. Horibilné, poviem to len tak, sú to horibilné sumy za horibilné nezmysly. Nie je problém, rokujeme s týmito dodávateľmi, aby sme tam získali omnoho, omnoho viac, ako nejakých relatívne symbolických 10 % na úsporách.

    Ďalej by som sa ešte rád dotkol sumy 300 eur, ktorá by mala byť poskytovaná ako strop pre mamičky, ktoré sa rozhodnú vrátiť do zamestnania a využijú príspevok na starostlivosť o dieťa. Poprosím vás, trošku skúste porozmýšľať. Nemajú problém tie mamičky, ktoré sa vrátia do práce, kde zarábajú 1000, 2000 eur, ak také nejaké sú. Problém majú tie mamičky, ktoré sa chcú, alebo musia vrátiť do zamestnania, kde zarobia 300, 400 eur. Ak sa takáto mamička vráti do zamestnania, alebo ak sa chce vrátiť do zamestnania z rôznych dôvodov a zarobí si 300 alebo 350 eur čistého, tak ako potom má zvažovať, že dá dieťa do nejakých jaslí, keď tie jasle dnes stoja 350 eur podľa našich zistení, keď vlastne presne tú sumu, ktorú zarobí, celú dá na tie jasle. Samozrejme, že tá mamička nebude vôbec uvažovať o návrate do zamestnania, alebo bude uvažovať tak, ako reálne veľa mamičiek uvažuje dnes, a to aj z dôvodu zákazu vykonávať zárobkovú činnosť, budú klamať, budú obchádzať zákon, pretože ten zákon je jednoducho zlý a nepriateľsky nastavený voči mamám. Nepriateľsky nastavený, nič iné.

    Čiže tých 300 eur, tých potenciálnych 300 eur pomôže, hlavne, tým mamičkám, ktoré z najrozličnejších dôvodov sa chcú, alebo potrebujú vrátiť do zamestnania a zarobia si tam veľmi málo, pretože inak by to pre nich nemalo zmysel. Načo sa vrátiť do zamestnania, kde zarobí 300 alebo 350 čistého, keď jej nepomôžeme v podobe takéhoto príspevku. Pre ne je to určené.

    Ďalej by som ešte rád pripomenul tým z vás, ktorí majú určité vlohy na matematiku, že ak hovoríme, že 300 eur je neprimerane veľa oproti rodičovskému príspevku, ktorý by mal byť 190 eur, ak sa mamička vráti do práce a bude využívať príspevok vo výške, povedzme, tých 300 eur, tak ona na druhej strane nedostane od štátu rodičovský príspevok, to je tých navrhovaných 190 eur, ale poprosím vás, uvedomte si jedno, ona nedostane od štátu ani príspevky na dôchodkové a zdravotné poistenie, pretože, keď si bude sama zarábať, bude zamestnancom, bude podnikať, tak nárok na tieto príspevky tiež stráca. A mimochodom, tieto príspevky, tieto odvody štátu dnes tvoria približne 110, je to suma niečo cez 110 eur. Takže, keď si to spočítame, tak dostaneme niečo cez 300 eur. Takže, toľkoto je, toto je skryté za tým číslom 300 eur.

    Napriek tej kontroverznej trošku diskusii, ktorá tu bola pred 11.00 hodinou, verím, že pochopíte zámer, pochopíte, že o nič iné nejde ako o to, aby sme zaviedli späť spravodlivosť, aby sme reálne podporovali mladé rodiny a verím, že tento zákon podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce k rozprave zaujať... Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Iba jednu vetu, že v rozprave vystúpilo viacero poslancov, ale nepodali žiaden procedurálny alebo pozmeňujúci návrh, o ktorom by sme museli hlasovať. Čiže budeme hlasovať iba o návrhu uznesenia postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 112. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 79.

    Poprosím pána ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, aby vládny návrh zákona uviedol a poprosím pána poslanca Mariána Kvasničku, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý sa predkladá na základe ustanovení § 8a a § 37d zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto pravidlá pre poskytovanie dotácií vo vecnej pôsobnosti orgánov štátnej správy boli novelizované s účinnosťou od 1. januára 2009. Podľa tohto § 37d ods. 3 uvedeného zákona musia byť právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov zosúladené s § 8a najneskôr k 1. januáru 2011. Inak by dotácie po 1. januári nebolo možné poskytnúť. Podľa tohto § 8a ods. 1 sa môžu dotácie poskytnúť len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených, alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzne právnym predpisom.

    Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly poskytuje vo svojej vecnej pôsobnosti rôzne dotácie na podporu projektov vedy, výskumu a vývoja, ako aj účelové dotácie v oblasti zdravotnej starostlivosti. Dôvodom na vypracovanie tohto návrhu zákona je splnenie povinností poskytovať dotácie len na základe osobitného zákona a spôsobom ním ustanovených. Len pre vašu informáciu, ministerstvo poskytuje dotácie napr. na projekty výskumu a vývoja v oblasti zdravotníctva, na iné účely v oblasti zdravotnej starostlivosti, napr. na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, vzdelávanie laickej verejnosti, vzdelávanie predlekárskej prvej pomoci, realizácie jednotlivých úloh národného programu podpory zdravia, napr. na oceňovanie nositeľov diamantovej a zlatej Jánskeho plakety, na organizovanie, poskytovanie záchrannej zdravotnej pomoci, či bezpríspevkového darcovstva krvi. Dotáciu možno ďalej poskytnúť aj na plnenie mimoriadnych úloh na základe rozhodnutia vlády buď obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe. Samozrejme, dotácie budú poskytované v rámci schváleného rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva na príslušný rozpočtový rok.

    Vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Mariánovi Kvasničkovi.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, tlač 112. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a nepredpokladajú sa ani negatívne ekonomické vplyvy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 79 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Uzatváram rozpravu. Chce sa k návrhu, chce sa k rozprave, teda, chce zaujať stanovisko navrhovateľ k rozprave, ktorá nebola? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 113. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 80.

    Poprosím pána ministra, aby sa ujal slova a poprosím spravodajcu, poslanca Petra Markoviča, aby zaujal miesto. Ďakujem pekne. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť ďalší návrh zákona č. 580/2004 Z. z., je to zákon o zdravotnom poistení, ktorý z dlhodobého hľadiska vytvára predpoklady pre synchronizáciu daňového a zdravotného systému, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre plynulý prechod na systém spoločného výberového miesta. Cieľom tohto spoločného výberového miesta je zjednodušenie a zníženie administratívnej náročnosti v súvislosti so zjednotením výberu daní, cla a poistných odvodov. V návrhu novely tohto zákona v súlade s cieľom zjednotenia výberu sa novo definujú základné pojmy ako zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ a cieľom je aj určiť osoby, ktoré nie sú povinné vykonávať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.

    Súčasne sa definuje aj osobný rozsah zdravotného poistenia, vznik a zánik zdravotného poistenia tak, aby tieto základné pojmy boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou v záujme zjednodušenia sa upúšťa od taxatívneho uvedenia fyzických osôb, ktoré patria do okruhu zamestnancov a SZČO a navrhuje sa, aby fyzické osoby, ktoré sú povinné odvádzať daň z príjmu podľa § 5 až 8 zákona č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, boli z tej zárobkovej činnosti, z ktorej majú príjem, povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Navrhované zmeny, pre vašu informáciu, v oblasti vymeriavacieho základu je zjednotenie z daňového alebo s daňovým zákonom vo vymeriavacích základoch. Vymeriavacím základom u zamestnanca sa stane jeho príjem zo závislej činnosti, napr. aj odchodné, odstupné, suma zdaňovaná v súvislosti s používaním motorového vozidla, časť zamestnaneckej opcie a podobne. A naopak, ak niečo v daňovom zákone nebude zdaňované, alebo bude oslobodené od dane, tak nebude sa z toho platiť poistné na zdravotné poistenie, okrem príjmu z dividend. Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činných osôb ostáva bez zmeny, tak ako doteraz a bude sa počítať ako podiel čiastkového základu dane podľa § 6 o dani z príjmov, nezníženého o zdravotné poistenie a koeficientu 2,14.

    Novinkou je zavedenie rovnakého minimálneho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby a tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby. Minimálna platba týchto preddavkov na poistné dobrovoľne nezamestnaných osôb sa vyrovnáva so SZČO a bude 14 % zo 44,2 priemernej mesačnej mzdy. Maximálny vymeriavací základ ostáva na trojnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Navrhované zmeny v oblasti ročného zúčtovania poistného oproti súčasnému stavu sa pridávajú do kategórie poistencov, ktorí nie sú povinní vykonávať ročné zúčtovanie poistného.

    Povinnosť vykonávať toto ročné zúčtovanie sa nebude vzťahovať na takého poistenca, ktorý bol v minulom roku SZČO a jeho príjem nepresiahol sumu 3 948 eur, a preto nie je povinný robiť ročné zúčtovanie poistného, pretože už v priebehu roka zaplatil minimálne preddavky. A poistenec, ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie, okrem osôb, ktoré majú príjem z dividend vyšší ako minimálny základ, čiže 329,06 eur.

    Vážení páni poslanci, ďakujem za podporu zákona a prosím pána poslanca Markoviča. Ďakujem.

  • Pán poslanec Markovič. Takže, slovo má pán poslanec Markovič, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 113.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i záležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. V dôvodovej správe je uvedené, že celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny, keďže príjmy z rozšírenia základu pre výpočet odvodu na zdravotné poistenie sú vyššie.

    Vplyv na podnikateľské prostredie bude mierne negatívny z dôvodu zvýšenia odvodového zaťaženia v zdravotnom poistení, kde sa jedná o odstránenie nesystémových výnimiek a úľav.

    Vplyv na hospodárenie obyvateľstva je negatívny, pričom veľkosť vplyvu závisí od počtu opatrení, ktoré sa danej domácnosti dotýkajú.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 80 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Raši. Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v krátkej rozprave upozornil na niektoré problémy, ktoré z návrhu daného zákona vyplývajú, a ktoré, a sú to problémy, s ktorými sa na mňa obrátili zástupcovia zamestnancov, ktorí združujú viac ako tridsaťtisíc zamestnancov pôsobiacich v zdravotníctve, pričom ide prevažne o zamestnancov nemocníc, či sú to univerzitné, špecializované, fakultné alebo regionálne, či zamestnanci polikliník. Obrátili sa na mňa z dôvodu, že na tejto schôdzi je v prvom čítaní posudzovaný tento zákon, ktorý má bezprostredný dosah na zdravotníkov.

    Čo sa týka tohto zákona, ide, najmä, o rozšírenie vymeriavacieho základu, pričom ide, najmä, o započítanie náhrady za pracovnú pohotovosť do vymeriavacieho základu pre platenie zdravotného poistenia, čo bude znamenať nižší príjem zamestnancov, najmä lekárov a problémy so zabezpečením nepretržitej prevádzky zdravotníckych zariadení, zvýšené náklady pre zamestnávateľov, a tým aj vyššiu zadlženosť zdravotníckych zariadení, pričom prínos pre štátny rozpočet je zanedbateľný.

    Po druhé, plánované rozšírenie vymeriavacieho základu pre platby zdravotného poistenia na odstupné a odchodné, ale aj na príspevky zo sociálneho fondu poskytované napr. pri riešení ťaživej situácie zamestnanca v dôsledku povodní, úmrtia alebo dlhodobej práceneschopnosti člena rodiny a podobne, považujú za nehumánne.

    Za ďalšie, tieto navrhované zmeny sú mnohokrát odôvodňované ako zmeny, ktoré sú robené na vykompenzovanie zníženého príjmu do verejného zdravotného poistenia za poistencov štátu, keď sa udáva, že tieto príjmy môžu priniesť do systému verejného zdravotného poistenia až sumu 52 mil. eur. Chcem upozorniť pána ministra, že údaje, ktoré sú predkladané ministerstvom financií, nepovažujeme za relevantné z jednoduchého dôvodu, v tej údajovej báze a v tej údajovej základni sa predpokladá, že príjmy napr. z dividend budú tvoriť z tejto sumy 52 mil. eur približne 13,8 mil. eur, pričom neexistuje žiadna údajová základňa o evidencii dividend, pretože za posledné roky sa dividendy nezdaňovali a neplatili sa za ne ani odvody do zdravotného poistenia. Údaje za rok 2007 a 2008 nie sú k dispozícii. A je otázne v čase krízy, alebo po prekonaní krízy, či vôbec firmy, ktoré budú v zisku, budú dividendy vyplácať.

    Za ďalšie ako problematické považujem aj zakomponovanie úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle koordinácie poskytovania informácií z daňových úradov do zdravotných poisťovní, pretože pokiaľ máme informácie z daňových úradov, nie sú na to pripravené a informačný systém daňových úradov, s ktorými pracujú momentálne, má viac ako desať rokov.

    Ďalšiu vec, na ktorú chcem upozorniť, ktorá sa už týka čisto zdravotníkov, a týka sa aj zákona č. 595/2003 Z. z. je návrh, ktorý zrušuje možnosť odpočítania časti položky zo základu dane zdravotníckeho pracovníka, ktorý je nákladovou zložkou pri ďalšom vzdelávaní pracovníka. Ide o to, že podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách môžu sestry vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, pričom podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva z roku 2009 môžu zdravotné výkony vykonávať iba tie sestry, ktoré majú špecializáciu v príslušnom zdravotnom odbore.

    To znamená, že je ustanovená kvalifikačná požiadavka a v súčasnosti na vlastné náklady a vo svojom osobnom voľne musia sestry získavať, zamestnané v týchto sociálnych podnikoch, príslušnú špecializáciu. Pokiaľ sa možnosť odpočítania, alebo resp. zníženie príjmu zo závislej činnosti o úhradu zaplatenú za ďalšie vzdelávanie zruší, finančný dopad pre štátny rozpočet bude plus 22 eur za každú sestru s príslušnou špecializáciou, pričom tento dopad považujeme za ekonomicky bezvýznamný, ale čo je nebezpečím, je to, že sestry, ktoré, naozaj, nie sú finančne nadhodnotené, sa nám prestanú vzdelávať. A vypadne nám, vlastne, jedna veľká kategória sestier v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj v nemocniciach, ktorá špecializácie nezíska, a tým pádom túto starostlivosť poskytovať nebude môcť.

    Ďalším problémom je, že aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov striktne definuje podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania, pričom ukladá zdravotníckym pracovníkom povinnosť sústavne sa vzdelávať.

    Výška úhrady, ktorú možno daňovo uznať, je stanovená vyhláškou ministerstva zdravotníctva, o výške úhrady zdravotníckeho pracovníka na ďalšie vzdelávanie, a pritom táto výška je pri štvorročnom špecializačnom štúdiu, môže lekár a zubný lekár znížiť základ dane maximálne o 331,93 eur, pričom navrhovaným zrušením druhej vety § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, by takýto zamestnanec odviedol na dani z príjmov počas štyroch rokov ročne o 63 eur viac. To znamená, že toto opatrenie prinesie štátnemu rozpočtu plus 400-tisíc eur, pritom priamo ohrozí ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.

    Myslím si, že je veľký nepomer medzi získanými finančnými prostriedkami, opakujem z celoročného hľadiska 400-tisíc eur a rizikom ohrozenia ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Vieme, že lekárov nemáme dosť, že celá Európa čelí výzvam nedostatku zdravotníckych pracovníkov, a preto by sme nemali predkladať zákony, ktoré síce tlačí ministerstvo financií, ale v konečnom dôsledku zodpovednosť bude niesť pán minister zdravotníctva, pretože tieto zákony nám spôsobia, že tu nebudeme mať ani lekárov, ani sestry, ktorí budú kvalifikovaní.

    A, naozaj, tridsaťtisíc zdravotníkov a 400-tisíc eur ročne považujeme za nepomer, a preto odporúčam, aby tento zákon bol stiahnutý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Zelník. Pýtam sa, či ešte niekto... Nie. Uzatváram možnosť. Pán Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Nikdy nebolo ministerstvo financií a jeho predstavitelia nejako naklonené zdravotníctvu a mnohokrát sme boli svedkami tvrdení, že zdravotníctvo je čierna diera, že do ktorej sa koľko naleje, toľko sa spotrebuje. Chcem upozorniť, že oproti krajinám OECD zdravotníctvo dostáva asi jednu tretinu z toho, čo dostávajú iné krajiny. Nachádzame sa úplne na chvoste vo financovaní zdravotníctva. Na hlavu pacienta dostávame v absolútnych číslach okolo 1 500 dolárov, kdežto iné krajiny dostávajú 3 500 a viac. Zdravotníctvo v krajinách OECD dostáva v priemere okolo 2800 dolárov.

    Pred voľbami všetky politické strany deklarovali a sľubovali, že vymeriavací základ bude pre osoby, na ktoré platí štát, bude 5 % z priemernej mzdy a teraz s úžasom zisťujeme, že sa to pohybuje ani nie na úrovni tej, ktorá bola za minulého obdobia, ale ideme na hodnotu 4,32 %. Je to obrovský výpadok a nesystémovými opatreniami sa výpadok nemôže nahradiť. Protestujem a súhlasím s tým, čo povedal pán kolega, siahnuť ešte aj na vzdelávanie lekárov. Možno málokto vie, že existuje kreditový systém pre lekárov aj pre zdravotné sestry. Ak za päť rokov nenazberá lekár sto kreditov, nemusí byť zapísaný v zozname lekárov. Aj tieto peniaze, ktoré používa, tak používa nielen na to, aby získal kredity, ale, samozrejme, na svoje vzdelávanie. Týmto spôsobom a zákonom robiť prekážky pri samotnom vzdelávaní, keď idú dole, samozrejme, že musia ísť dole príjmy pre zdravotnícke zariadenia, to znamená, to sa musí odraziť aj na platoch.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán Novotný. Takisto sa do rozpravy hlásim ja. Dúfam, že dovtedy príde podpredseda, aby mohol prevziať schôdzu. Takže, zatiaľ pán Novotný, nech sa páči. Oplatí sa nám začínať, pán Novotný, keď neskončíte? Potom, pýtam sa, či je všeobecný súhlas na to, aby sme uzavreli doobedie. A o 14.00 hodine začne pán Novotný rozpravu.

  • Po hodine otázok. Ďakujem pekne.

  • Po hodine otázok. Je takýto súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne. Takže, vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Potom pokračujeme hodinou otázok. A o 15.00 hodine pokračujeme v rozprave k tomuto bodu. Ďakujem vám pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.55 hod.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hod.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné popoludnie. Keďže je štvrtok, a ten je vyhradený popoludní na

    hodinu otázok,

    túto v tejto chvíli otváram. Srdečne vítam na rokovaní pani predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, členov vlády. Chcem konštatovať, že poslanci položili do včera do 12. 00 hodiny 26 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 44 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá. Prosím teraz pani predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Pani predsedníčka, nech sa páči, priestor pri rečníckom pulte patrí vám.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním. Ospravedlňujem pána ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste, bude ho zastupovať podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš. Ospravedlňujem aj pána ministra vnútra Daniela Lipšica, zastupovať ho bude pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A zo zdravotných dôvodov mi dovoľte ospravedlniť aj pána podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela. Nie sú naňho položené otázky, takže, prosím o ospravedlnenie pána podpredsedu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. A teraz prosím, pani predsedníčka vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od poslanca Ivana Štefanca a znie: Pani premiérka, aká je momentálna suma, ktorá nám hrozí za nedodržiavanie európskych štandardov a pravidiel za minulé volebné obdobie?

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vo všeobecnosti sa v prípade zistených nedostatkov z titulu porušenia právnych predpisov Európskej únie alebo Slovenskej republiky uplatňujú finančné korekcie, resp. Slovenská republika je povinná vrátiť všetky neoprávnene realizované výdavky späť do rozpočtu Európskej únie. Uvedené nedostatky z titulu porušovania právnych predpisov Európskej únie alebo Slovenskej republiky v rôznych oblastiach sú zisťované na základe uskutočnených audítorských misií Európskej komisie, Európskeho dvora audítorov alebo národných kontrol a auditov. V rámci niektorých misií boli identifikované zistenia vysokej závažnosti, ktoré viedli k uplatneniu finančných korekcií. V rámci volebného obdobia rokov 2006 až 2010 sa schvaľovali a poskytovali finančné prostriedky v rámci projektov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, súbežne z programového obdobia 2004 až 2006 a nového programového obdobia 2007 až 2013. Suma schválených a poskytnutých výdavkov zo štátneho rozpočtu v rámci volebného obdobia rokov 2006 až 2010, ktoré z titulu porušenia právnych predpisov Európskej únie alebo Slovenskej republiky definitívne Európska komisia nepreplatí. Zo svojho rozpočtu sa odvíja od veľmi konkrétnych káuz, a to konkrétne: nástenkový tender v sume 10 052 586 eur za prostriedky z rozpočtu Európskej únie. Z toho suma 7 170 356 eur zodpovedá programovému obdobiu rokov 2007 až 2013 a suma 2 882 230 eur zodpovedá programovému obdobiu 2004 až 2006.

    Na jar roku 2009 prebehlo rokovanie bývalého ministra výstavby a regionálneho rozvoja so zástupcami Európskej komisie ohľadom vyššie uvedenej problematiky. Na predmetnom stretnutí bolo dohodnuté, že Slovenská republika nezaradí žiadosti o platbu, v ktorých boli zahrnuté výdavky konzorcia do súhrnnej žiadosti, platbu zaslanej na Európsku komisiu a uhradené peniaze vráti zo štátneho rozpočtu, nakoľko boli porušené pravidlá a princípy verejného obstarávania v rámci národnej legislatívy, následkom čoho by pokladala Európska komisia výdavky z tzv. nástenkového tendra za neoprávnené. Hlavným dôvodom uplatnenia finančných korekcií boli zistenia za porušenie postupov verejného obstarávania, predovšetkým porušenie postupov verejného obstarávania pre postup zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk. Ďalej porušenia postupov verejného obstarávania pre uzavretie zmluvy ako výsledok verejného obstarávania. Po ďalšie, porušenia postupov verejného obstarávania vo veci transparentnosti verejného obstarávania a porušenia postupov verejného obstarávania vo veci zadávania zákazky na daný predmet predpokladanej hodnoty zákazky.

    Druhá kauza. Sociálne podniky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v sume 2 751 376 eur za prostriedky z rozpočtu Európskej únie. Hlavným dôvodom uplatnenia neoprávnených výdavkov pre pilotné projekty sociálnych podnikov boli zistenia za porušenia právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky identifikované auditom Európskej komisie v roku 2009, predovšetkým v oblastiach: po prvé, porušenia postupov verejného obstarávania v rozpore so smernicou Európskej únie. Verejné obstarávanie malo byť realizované cez otvorenú verejnú súťaž, ale prijímateľ zvolil formu rokovacieho konania, účelové rozdelenie zákazky, i keď išlo o rovnakú činnosť. Po druhé, účtovanie položiek, pričom plánovaná činnosť sa nerealizovala. Po tretie, predaj výstupov projektu cez previazaného odberateľa v Slovenskej republike pod trhovú cenu a následný odpredaj od tohto slovenského odberateľa tých istých výstupov zahraničnému odberateľovi za oveľa vyššiu sumu, napr. do Fínska, Švédska. Po ďalšie, umelo vytvárané pracovné miesta a napokon efektívnosť využitia finančných prostriedkov. Suma, ktorú ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2008 v súvislosti s ôsmimi sociálnymi podnikmi zazmluvnilo predstavuje 23 mil. eur. Ku dnešnému dňu boli na účty týchto sociálnych podnikov presunuté prostriedky v celkovej sume 11,2 mil. eur. A to prostredníctvom zálohových platieb realizovaných ešte v roku 2009. Sociálne podniky ku dnešnému dňu predložili účtovné doklady v celkovej výške 3,2 mil. eur. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude sumu v hodnote 11 253 167 eur od týchto ôsmich subjektov vymáhať, avšak predpoklad, že peniaze získame späť, je pomerne nízky, nakoľko jeden zo subjektov je v likvidácii, ďalší v konkurze. V prípade ďalších šiestich podnikov prevedené finančné prostriedky už boli taktiež minuté. Zálohové práva, ktoré máme v prípade štyroch sociálnych podnikov, sú takmer neuplatniteľné. V máji 2010 bolo v prípade všetkých ôsmich sociálnych podnikov na tlak Európskej komisie odstúpené od zmlúv. V prípade štyroch však ministerstvo na základe dohody na seba preberá záväzok uhradiť náklady, ktoré mali byť hradené z Európskeho sociálneho fondu, a to zo štátneho rozpočtu. Ku dnešnému dňu môžeme s istotou, bohužiaľ, vyčísliť škodu, ktorá vznikla vďaka pilotným sociálnym podnikom na 11 253 167 eur. Škoda, ktorá tak zatiaľ štátu vznikla v súvislosti s pilotnými sociálnymi podnikmi je ešte vyššia ako pri tzv. nástenkovom tendri. Táto škoda pritom ešte nemusí byť konečná, keďže v októbri a novembri bude vykonaný ďalší audit, ktorý Európska komisia uskutočňuje na základe podozrení na nesprávne a neefektívne využívanie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Keď teda, v dnešných dňoch diskutujete o opatreniach na ozdravenie verejných financií, majte, prosím, na pamäti aj tieto skutočnosti. Tých 13 mil. eur, ktoré sme už museli Európskej komisii vrátiť v súvislosti s nástenkovým tendrom a sociálnymi podnikmi, by napr. stačili na riešenie materskej, rodičovského, či tretieho piliera. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka vlády. Pýtam sa vás, pán poslanec, či chcete predložiť doplňujúcu otázku. Nie. Ďakujem pekne. Ako druhý bol vylosovaný, alebo bola vylosovaná pani poslankyňa, pardon, bol vylosovaný pán poslanec Andrej Kolesík. Jeho otázka znie: Vážená pani premiérka, neprekáža vám spôsob, akým nadobudli vaši stranícki kolegovia pán Mikloš a pani Žitňanská lukratívne byty v bratislavskom Starom Meste? Považujete za etické a morálne, aby solventní ľudia nadobúdali lukratívne byty za smiešne sumy od svojich straníckych nominantov v Starom Meste? Nech sa páči, pani premiérka.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec. Po novembri 89 prešiel bytový podnik reorganizáciou a v roku 1993 bol prijatý Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Prijala to vtedajšia Mečiarova vláda. Tento zákon upravuje okrem iného spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome. Bol prijatý preto, aby si občania mohli v pridelených bytoch, nájomných bytoch, si ich odkúpiť do osobného vlastníctva. Okrem toho sa byty prideľovali tomu, kto bol ochotný ich zrekonštruovať, prípadne poskytnúť byt v inej časti mesta. Do tohto obdobia existovali len byty nájomné, družstevné a veľmi malá časť bytov v tzv. osobnom vlastníctve.

    Súčasný podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš vymenil svoj trojizbový družstevný byt, za ktorý riadne zaplatil, podotýkam nový byt, za trojizbový nájomný byt, ktorý potom na základe zákona odkúpil. Štát tým neprišiel o žiaden byt, lebo išlo o výmenu, naopak, za starý byt získal úplne nový byt. Teda sa ani nikto v poradovníku neposunul. Pán Mikloš požiadal o túto výmenu panelákového nového bytu za tehlový z vážnych rodinných dôvodov, z dôvodu choroby svojho syna. Toto je jeden príbeh.

    Ten druhý príbeh, na ktorý sa pýtate, na pani ministerku Žitňanskú, považujem, priam, za absurdné. Možno sú takí ľudia, ktorí, keď sa narodia, povedia, aha, budem politik a od prvého krôčiku sa chystajú na politickú dráhu. Pani Žitňanská v roku 1992 ako odborná asistentka, ktorá bývala v 7-člennej domácnosti, bola na zozname v poradovníku, vtedy jedinej možnosti ako získať byt, poradovník na nájomné byty, netušiac, že niekedy vôbec bude v politike a vy veľmi dobre viete, že do politiky vstúpila až o desať rokov neskôr. To je druhý príbeh.

    Pán poslanec, po prijatí uvedeného zákona v roku 1993 si 335 tisíc ľudí odkúpilo byty za sumu, ktorá z dnešného pohľadu sa možno javí ako symbolická. Dnes majú tieto byty mnohonásobne vyššiu cenu. Ak chcete byť taký dôsledný, prosím, tak povedzte aj to, že v roku 1992 dostal pridelený byt v Bratislave v Starom Meste aj pán Prokeš za SNS, v roku 1993 pani Katarína Tóthová z HZDS. A možno chcete aj o nich povedať, že to boli politické nominácie? Ak chcete byť rovnako dôsledný, stačí, keď sa spýtate na celý príbeh svojho kolegu. Veď pán poslanec Ondruš, Braňo Ondruš, dostal takto pridelený nájomný štvorizbový byt v roku 1997, pretože podľa zákona ho nemal právo odkúpiť. Nemal ho právo odkúpiť.

    Ak chcete byť taký dôsledný, pán poslanec, prosím, ale to by ste museli menovite prejsť zoznam všetkých občanov na celom Slovensku, ktorým bol v tom období, o ktorom hovoríme, štandardne pridelený byt, resp. ktorí si ho podľa zákona, ktorý bol prijatý, odkúpili a zisťovať kto, komu, kedy pridelil byt a kto ho potom následne a za aké financie odpredal. Ja patrím k tým, ktorí o takýto byt v centre mesta prišli. Pretože som zažila peklo nasadeného bieleho koňa, ktorý odstavoval elektrinu, odstavoval vodu, aby mohol dom použiť na iné účely a vypudil ma zo Starého Mesta. Sú rôzne príbehy, pán poslanec. A nepodozrievajte ľudí, ktorí nič v tom čase nemali s politikou z toho, že zneužívali nejakým spôsobom systém. Znovu opakujem. Pani ministerka Žitňanská vstúpila do politiky o desať rokov neskôr. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na skutočnosť, že vypršal čas 15 minút, určený na odpovede pani premiérke, nemáte možnosť dať už žiadnu doplňujúcu otázku. Pani predsedníčka vlády, ďakujem vám za vaše odpovede a budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Ako prvý bol opätovne vyžrebovaný pán poslanec Ivan Štefanec, ktorý dáva otázku 1. podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, pánovi Jánovi Figeľovi. Otázka znie: Vážený pán minister, keďže sa stretávam neustále so sťažnosťami na rôznu fakturáciu mýta za rovnaké úseky, chcem sa opýtať, ako hodnotíte funkčnosť tohto systému a aké sú vaše ďalšie plánované kroky v tejto oblasti. Nech sa páči, pán minister a 1. podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, ctená snemovňa, vážený pán poslanec Štefanec.

    Systém výberu elektronického mýta na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách prvej triedy na Slovensku bol spustený a beží, samozrejme, nie úplne bez problémov. Problémy existujú, je to vec aj technická, pri zavádzaní tak komplexného a zložitého systému, ale sú tam aj ďalšie záležitosti, na ktorých pracujeme a snažíme sa ich riešiť spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou, Mýtnou políciou a s dopravcami. V prípade zistenia porušení spoločnosťou SkyToll budú tieto identifikované, konkretizované a sú následne riešené v zmysle zmluvy. To je napr. uplatňovaním sankcií v zmysle zmluvy. Ja som ustanovil v auguste komisiu, ktorá sa pravidelne schádza s touto problematikou pod vedením štátneho tajomníka, je v nej zastúpený Česmad, Únia autodopravcov Slovenska, SkyToll, Národná diaľničná spoločnosť, samotné ministerstvo a pravidelne sa venuje tejto agende. Druhá súvislosť, ktorá je aj verejne známa, a ktorá si vyžaduje veľké sústredenie, je hľadanie riešenia na minimalizovanie dopadov alebo dôsledkov neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže sťažnosť na tender, akým bolo rozhodnuté, bola prijatá, je v ďalšom konaní a my sme vlastne ako Slovenská republika v právnej procedúre vo vzťahu k Európskej únii. Tu pripravujeme postoj k termínu záver novembra 2010. Toľko.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa spýtať pána poslanca, či má doplňujúcu otázku. Nie. Budeme pokračovať otázkou, ktorú predložila pani poslankyňa Jana Laššáková. Je to opäť otázka na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, pána Figeľa. Pán minister, cestovali ste v piatok popoludní cestou 1/18 na trase Žilina - Vrútky? V akom časovom horizonte dôjde na tomto úseku k zmene?

  • To je hádanka? Nie. Vážená snemovňa, vážená pani poslankyňa. Cestujem často, rozmýšľam, či v piatok som šiel tým úsekom, lebo v piatok som bol v Ružomberku. A myslím, že som cestoval v noci, ešte vo štvrtok, ale, naozaj, cestujem často, nechcem teraz fígľovať, ale poznám aj tento úsek, je, naozaj, jeden z najťažších. Intenzita stúpa na cestách osobitne cez koncové alebo úvodné dni pracovného týždňa. My chceme, aby cez nás cestovali aj susedia, aby Slovensko nebolo obchádzané, ale bolo súčasťou medzinárodných trás, koridorov a dopravy. Takže, riešenie súčasnej situácie je veľmi vážnou témou. Diaľnica D1 je svojím spôsobom, charakterom, akoby chrbticou celej sústavy alebo siete diaľnic a rýchlostných ciest. Ja vás chcem ubezpečiť, že nielen úsek medzi Žilinou a Vrútkami, ale celý od Žiliny až na východ ku Prešovu a do Košíc je témou intenzívnych rokovaní, ak sa sústredím len na to, čo sa pýtate v otázke, Žilina - Vrútky, tak dominantnou témou alebo úsekom v tomto rozsahu je Hričovské Podhradie - Dubná Skala. Je to úsek, ktorý je najťažší spomedzi ťažkých. A my tam rokujeme veľmi intenzívne s koncesionárom o PPP forme. Ak hovorím intenzívne, tak chcem potvrdiť, že aj dnes predpoludním a popoludní prebiehajú rokovania, ktoré považujem za dôležité a svojím spôsobom aj rozhodujúce pre túto najťažšiu súčasť celej diaľnice D1. A zároveň chcem povedať, že ich považujem za nádejné. Nechcem predbiehať. Kým nie je dohodnuté všetko, tak platí to staré známe, nie je dohodnuté nič, ale tak ako sa nateraz tie rokovania odvíjajú, sú sľubné. A to chcem dopovedať vzhľadom na celkovú situáciu okolo D1, viem, že budeme o tom aj diskutovať, nechcem už naťahovať čas, len dopovedať, že viaceré úseky sa rozbalením toho najväčšieho balíka D1, teda prvého balíka na D1 otvárajú pre súťaž a už v novembri začne, ktorá by mohla priniesť skorú realizáciu potom úseku pri Levoči. V týchto dňoch sa dohaduje definitívna dohoda na pol profilu na Spiši a následne pôjdu do verejného obstarávania úseky pri Prešove a pri Ružomberku. Považujem to za takú dlhšiu odpoveď na vašu kratšiu, ktorá súvisí s celkovým trasovaním, teda realizáciou D1. Chcem vás uistiť, že všetky rokovania a rozhodnutia vedieme s tým, aby boli nielen realistické, ale výhodné pre Slovenskú republiku aj z hľadiska času, čo najskôr aj z hľadiska financií, čo najprimeranejšie z hľadiska ceny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa, pani poslankyňa, či máte doplňujúcu otázku. Nech sa páči. Máte na ňu dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Som rada, že aj vy to vnímate, že tento úsek je skutočne veľmi kritický a ja chcem vysloviť presvedčenie, že vo výstavbe diaľnic bude táto vláda pokračovať, že nie sú to len nejaké upokojujúce reči, ktorými sa snažíte vo verejnosti presadzovať, že výstavbu diaľníc budete ďalej realizovať, pretože by to bolo zlé. Naozaj, treba sa vážne týmito otázkami zaoberať, aspoň tak vážne ako ste sa zaoberali nejakým kobercom a žiarovkami na ministerstve. Takže, budem to pozorne sledovať, či tie sľuby, ktoré dávate, či sa aj budú reálne napĺňať. Ďakujem.

  • No, ja mám figliarske meno, ale toto myslím vážne, čo hovorím o tých úsekoch alebo rozhodnutiach, sú to veľké čísla, veľké dôsledky aj na ekonomiku, aj na sociálnu sféru, na rozvoj regiónov. Buďte si istá, že či pri malom alebo veľkom obstarávaní máme byť zodpovednými gazdami a o to sa budeme usilovať. A tie upokojujúce reči. Pokoj je veľmi potrebný, ale zároveň aj cesty a stabilné a pokojné stavanie ciest je cestou k prosperite alebo k rozvoju. Nehovorím teraz filozofiu, hovorím o usporiadanej spoločnosti, kde sa investície a záujmy celku zohľadňujú tak, že sa stavia a rozvíja to, čo je zdravé a nie to, čo je choré. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Tretia otázka v poradí bola otázka, ktorú položil pán poslanec Ján Senko, je na podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša: Pán minister, zdá sa, že odchod Stanislava Žiačika z funkcie generálneho riaditeľa Tiposu kvôli podozrivým zákazkám s jeho bývalou firmou, bol iba prázdnym gestom. Naďalej mu zostal vplyv ako poradcovi na chod tejto spoločnosti. Ako sa na tento problém pozeráte? Nech sa páči, pán minister a podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, poslanci, vážení kolegovia, vážený pán poslanec Senko. Ďakujem vám veľmi pekne za položenú otázku, pretože mi umožňuje vysvetliť ako to, teda, s pánom Žiačikom v Tipose je a zároveň mi umožňuje oboznámiť vás s tým, čo sa dialo v Tipose v posledných rokoch. Takže, Stanislav Žiačik ukončil funkciu generálneho riaditeľa a funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti Tipos pred pár dňami dňa 29. septembra 2010. Okrem zmluvy o výkone funkcie mal pán Žiačik aj riadnu pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce. Táto pracovná zmluva bola na čas výpovednej lehoty presne v zmysle Zákonníka práce zmenená na funkciu poradcu, pretože ako iste uznáte, pán poslanec, v žiadnej spoločnosti nemôžu byť dvaja generálni riaditelia. Výpovedná lehota je v zmysle Zákonníka práce a navyše považujem za užitočné, aby došlo k bezproblémovému odovzdaniu funkcie a ku kontinuite pri odovzdávaní informácií.

    Tipos, práve teraz v týchto dňoch, zrealizoval poslednú fázu prípravy všetkých dokumentov spojených s mimoriadnym protipovodňovým odvodom vo výške 40 mil. eur a s vytvorením záložného práva na majetok spoločnosti na časť odvodu vo výške 20 mil. eur, na čo bol odsúhlasený aj splátkový kalendár s úhradou splátky 20 mil. eur. Ak sa však neustále kontinuálne objavuje meno pána Žiačika v spojitosti s Tiposom, chcem k tomu povedať ešte pár poznámok.

    Po prvé. Chcem znovu uviesť, že som nechal medializovanú zákazku preveriť dozornou radou, pretože tá je oprávnená posudzovať, či to bolo, alebo nebolo v súlade so zákonom a inými internými právnymi predpismi a stanovisko dozornej rady bolo, že v prípade tejto medializovanej zákazky nebol porušený ani zákon, ani interné predpisy.

    Po druhé. Už niekoľko týždňov sa medializuje Tipos v súvislosti s touto reklamnou kampaňou za 140-tisíc eur a to v čase, keď Tipos posiela na protipovodňovú ochranu a opatrenia 40 mil. eur a v čase, a to by som rád zdôraznil, keď deklarujeme, že urobíme všetko pre to, aby neboli posielané ďalšie desiatky miliónov eur a miliardy korún na Cyprus špekulantom a podvodníkom, ako to bolo pripravované za vlády Roberta Fica v čase, keď Tipos podliehal pod ministerstvo financií vedené v tom čase pánom Počiatkom.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k tomu ako Tipos fungoval počas posledných štyroch rokov, počas vlády Roberta Fica v čase, keď úlohu stopercentného akcionára plnil minister financií Ján Počiatek. 14. júla t. r. som odvolal bývalé vedenie spoločnosti na čele s pánom Kapustom. Bolo to v popoludňajších hodinách. Ešte v ten deň ráno stihlo predstavenstvo spoločnosti schváliť a podpísať zmluvy za 320-tisíc eur bez dane z pridanej hodnoty. Sumu 150-tisíc eur investovalo do reklamy na koncertné turné skupiny Desmod a Nazaret, ktoré práve v tom čase už prebiehalo, 70-tisíc eur dalo hokejovému klubu Slovan a 100-tisíc eur bol reklamný sponzoring pri cenách Music once awards. Toto všetko v deň, keď bolo predstavenstvo odvolané. Televízna stanica Music one bola v mimoriadnej obľube spoločnosti Tipos, pretože do reklamy v nej pravidelne investoval. Navyše väčšina reklamných partnerstiev, ktorá bola Tiposom podpísaná, bola realizovaná v televízii Music one. Majiteľom tejto spoločnosti Music one je spoločnosť Telemone, s.r.o., ktorá sídli na rovnakej adrese ako spoločnosť Media Biz, s.r.o. Táto spoločnosť Media Biz, s.r.o., dostala dňa 8. 7. 2010, teda mesiac po voľbách, objednávky za 2 193 000 eur na reklamu do konca kalendárneho roka 2010. A teraz, počúvajte, lebo to je zaujímavé. Spoločnosť vznikla 7. 11. 2009. Čiže spoločnosť, ktorá vznikla pol roka predtým, 7. 11. 2009, dostala 8. 7. 2010 takéto zákazky. Skutočne, neuveriteľná úspešnosť za takýto krátky čas svojej existencie si vybudovať také renomé, že získala objednávky v celkovej výške 3,8 mil. eur. Tomu sa povie geniálny podnikateľský zámer, geniálne schopný podnikateľ.

    K uvádzanému klubu Slovan, hokejovému klubu Slovan. Len pre ilustráciu uvediem celkovú výšku investícií do hokeja v Slovane za necelé tri roky, takmer 2 mil. eur, 1 995 000 eur. V Košiciach, v Banskej Bystrici, Zvolene a inde môžu len závidieť, tíško závidieť. Tipos podporoval aj extraligu vo výške 1,195 mil. eur za 3 roky, čo je v poriadku, ale takmer všetko išlo cez spoločnosť Surko marketing. Cez túto spoločnosť išlo 1. apríla t. r. ešte 1 milión 250-tisíc eur na podporu slovenskej hokejovej reprezentácie. Zaujímavosťou je, že kým v minulosti, keď predtým šéfoval Tiposu pán Žiačik, tak sa robili zmluvy a podporovala sa aj hokejová reprezentácia a liga, ale vtedy sa zmluvy uzatvárali so slovenskou hokejovou reprezentáciou a Slovenským zväzom ľadového hokeja priamo, kým teraz to išlo vždy cez sprostredkovateľa.

    Ďalším veľmi zaujímavým metódam a spôsobom, akým Tipos podporoval rôzne aktivity, sú koncerty. Dovoľte mi vymenovať, a teraz by mali dobre počúvať slovenskí umelci, koho a v akých sumách podporoval Tipos za sociálno-demokratickej vlády Roberta Fica. Takže, počúvajte ten zoznam! A slovenskí umelci by mali počúvať, Leny Kravitz, Alexia Kiss, Pusicatt dolls, muzikál Mamma mia, Leonard Cohen raz, Leonard Cohen druhýkrát, ZZ Top, Petche boys, Bob Dylan, Backstreet boys, Depeche mode. Slovenskí umelci môžu len snívať o tom ako sociálno-demokratická, ako Tipos pod vedením sociálno-demokratickej vlády rozdával peniaze. A išlo o nemalé sumy. Dovoľte uviesť na ukážku. Na skupinu Kiss, tú som zabudol vymenovať, išlo 200-tisíc eur, na Backstreet boys a Depeche mode po 316-tisíc eur. A na väčšinu tých ostatným minimálne 100-tisíc eur. Mohol by som pokračovať a ten zoznam je naozaj veľmi, veľmi dlhý.

    Ale prejdem k právnym službám Tiposu v posledných rokoch. Zrejme úplne náhodou, všetky právne služby pre Tipos počas štyroch rokov vlády Roberta Fica robila advokátska kancelária, kde predtým, asi úplnou náhodou, bol partnerom pán Kaliňák. Áno, ten istý pán Kliňák, ktorý bol podpredsedom vlády a ministrom vnútra vo vláde Roberta Fica. Ten spolu so svojimi bývalými partnermi z advokátskej kancelárie vlastní spoločne aj s.r.o. Ekvity, ktorá sídli na tej istej adrese ako spomínaná právna kancelária. Pán Kaliňák, mimochodom, spolu s pánom Počiatkom podnikajú v spoločnosti FoRest, s.r.o., a ten istý pán Počiatek vykonával akcionárske práva v spoločnosti Tipos v rokoch 2006 až 2010. Celkovo právna kancelária, kde bol partner v minulosti pán Kaliňák, dostala z Tiposu viac ako 300-tisíc eur. Ale to z ďaleka nie je všetko.

    Tipos po prehratom spore, na to si budete určite pamätať, dlho sa ťahajúci spor Tiposu so spoločnosťou Lemicon, kde Tipos v roku 2005, ak sa nemýlim, nevyužil mimoriadny opravný prostriedok na dovolanie generálneho prokurátora a uznal rozsudok krajského a Najvyššieho súdu, ktorým Tipos mal zaplatiť 2 mld. korún spoločnosti Lemicon na Cyprus. Tej istej spoločnosti, v pozadí ktorej stojí pán Bitek, ktorého väzby na J&T boli jasne zdokumentované tak isto, ako boli jasne zdokumentované väzby pána Počiatka na J&T, vrátane slávneho výletu na jachte v Monaku. Ale, aby to nebolo všetko, tak 400 mil. korún už odišlo na Cyprus. Ďalšie peniaze sa podarilo zabrániť tomu, aby odišli, len verejným tlakom, ktorý vtedajšia opozícia a médiá vytvorili a na základe, ktorého sa dokonca menil zákon, aby dodatočne mohlo byť podané mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora a dnes to znovu stojí na Najvyššom súde, ale zdôrazňujem, 400 mil. korún už odišlo ako zmluvná pokuta.

    A teraz ďalšia vec, ktorá zverejnená nebola, a ktorá je tiež zaujímavá. Zmluva s advokátskou kanceláriou, tou istou, v ktorej kedysi pôsobil pán Kaliňák, spolupodnikateľ pána Počiatka, tak táto zmluva je uzatvorená tak, medzi touto advokátskou kanceláriou a Tiposom, že, ak by aj došlo k tomu, že Tipos vyhrá na Najvyššom súde, tak značná časť peňazí sa ocitne aj tak tam, kde sa ocitnúť má, pretože odmena za výhru v tomto spore pre spoločnosť, kde predtým podnikal pán Kaliňák, bola 18 % z hodnoty sporu. Pripomínam, že hodnota sporu je 2 mld. korún. Čiže, vymyslené naozaj dobre, keď to vyjde, tak ako to rozbehli, tak sú doma 2 miliardy, keď to náhodou nevyjde, tak aj tak 360 miliónov. Skvele vymyslené, páni, vynikajúco vymyslené, takže, ak vy máte dnes tú trúfalosť neustále otvárať kauzu Žiačik v Tipose, kde, mimochodom, opakujem, nebol porušený ani zákon, neboli porušené ani interné smernice, na základe skráteného a zúženého výberového konania bola vybratá firma, ktorá ponúkla najlepšie podmienky vo výške 140-tisíc eur, pričom pán Žiačik vyvodil svojím osobným rozhodnutím zo spôsobu, akým sa to medializovalo, dôsledky preto, že ako mi povedal, jednoducho už nechcel znášať toto neustále škandalizovanie. Ak pre vás toto je problém, páni, pán poslanec Senko, tak pre mňa nie je. Pre mňa je problém to, ako ste vy a vaši nominanti vyciciavali a vykrádali aj Tipos, akciovú spoločnosť, dve miliardy, ktoré sa podarilo zabrániť tomu, aby dve miliardy z Tiposu odišli špekulantom na Cyprus, podarilo sa tomu zabrániť len vďaka tomu, že vtedajšia opozícia a médiá vytvorili enormný tlak, aby sa také niečo dokonalo. Tento podvod bol pritom pripravovaný v aktívnej súčinnosti vtedajšieho akcionára a, samozrejme, zo strany vtedajšieho vedenia, vedenia Tiposu. Takže, ak dochádzalo k tunelovaniu, k vykrádaniu Tiposu, tak dochádzalo v rokoch 2006 - 2010. Terajšie vedenie Tiposu, či už reprezentované pánom Žiačikom do 29. septembra, alebo po výmene reprezentované novým vedením, má práve za úlohu zastaviť takéto veci, zastaviť takéto nehoráznosti a urobiť všetko preto, aby aj ten podvod nemohol byť dokonaný. A tu len pripomínam, že predseda Najvyššieho súdu pán Harabin už vymenil troch sudcov v päťčlennom dovolacom senáte, ktorý rieši práve kauzu Tipos verzus Lemikon a ubezpečujem vás, že ja z mojej strany ako aj vedenie Tiposu urobí všetko preto, aby verejný záujem bol ochránený, aby sa už nezopakovalo to, čo sa tu dialo v rokoch 2006 - 2010, kedy bol tento podnik doslova vyciciavaný. Ukázal som vám to na mnohých príkladoch, kedy bolo zvýhodňovaných pár firiem, ktoré neustále dostávali zákazky, kedy boli sponzorovaní zahraniční speváci a umelci a vôbec nie slovenskí, kedy bol zvýhodňovaný jeden hokejový klub oproti všetkým ostatným, kedy dokonca aj sponzoring reprezentácie a lige išiel cez sprostredkovateľov, ktorí sa na tom nabaľovali a nie priamo, tak ako to bolo predtým. Takže, ja si vážim váš dojemný záujem o osud pána Žiačika, o to, čo pán Žiačik robí, alebo nerobí, ale, ak vám naozaj ide o verejný záujem, a malo by vám ísť o verejný záujem, tak by ste sa mali zaujímať predovšetkým o to, čo sa tam dialo vtedy, keď verejný záujem ochraňovaný nebol, a či robíme a urobíme všetko preto, aby došlo k zásadnej zmene. A ja vás ubezpečujem, že robíme a urobíme. Ďakujem pekne.

  • Prosím vás, netlieskajte, to je skôr do plaču. Máte doplňujúcu otázku, pán kolega? Nech sa páči.

  • Pán minister, uchopili ste sa mojej otázky veľmi zaujímavým spôsobom, ja som sa pýtal na osobu pána Žiačika a na to, že či nedošlo v jeho prípade ozaj ku klientelistickému konaniu, žiadal som o vysvetlenie o to, ako sa na tento problém dívate a akým spôsobom chcete v tomto prípade postupovať. To, že ste zašli niekde do histórie, máte na to právo, využili ste možnosť témy Tiposu na to, aby ste prezentovali svoj pohľad, možno nejaké náznaky, ku ktorým ste sa dostali z hľadiska toho, akým spôsobom bola v predchádzajúcom období táto firma vedená. Pýtal som sa na túto otázku predovšetkým preto, lebo vláda deklarovala, že chce meniť politickú kultúru, že nechce byť podozrivá z istého klientelistického jednania a v prípade pána Žiačika na základe medializovaných informácií tak toto podozrenie bolo a nakoniec aj jeho jednanie možno je aj výsledkom tohto klientelistického správania, keď sa funkcie generálneho riaditeľa vzdal. Viete, ale okolo Tiposu sa objavujú aj ďalšie sporné nominácie, pretože v tejto spoločnosti pôsobí vo funkcii podpredsedu predstavenstva pán Furik, údajne vám blízky človek, bývalý šéf Správnej rady Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, kde sedel v čase, keď vznikli dva kontroverzné fondy spravované súkromnými spoločnosťami.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega, váš čas a možnosť na položenie otázky vypršal. Pán podpredseda vlády, je tu priestor pre vás.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj za doplňujúcu otázku, ktorá mi dáva príležitosť vysvetliť aj túto druhú vec, takže veľmi pekne vám ďakujem. Po prvé, vo svojej doplňujúcej otázke hovoríte, že vláda Ivety Radičovej deklarovala, že chce meniť politickú kultúru. No, veď iste, nielen deklarovala, vláda Ivety Radičovej mení politickú kultúru. Ja som vám povedal to, čo som vám povedal a odpovedal som vám aj na vašu otázku, čo sa týka pána Žiačika, ale práve som vás informoval aj o tom, čo sa dialo v Tipose za štyri roky, aby som vám ilustroval, akým spôsobom sa mení politická kultúra. Mení sa tým spôsobom, že kým za štyri roky Ficovej vlády dochádzalo k takémuto nehoráznemu tunelovaniu a vykrádaniu Tiposu, k snahe a pokusu o podvod vo výške 2 mld. korún, z ktorých 400 mil. už na Cyprus odišlo. Keď sa takýmto spôsobom sponzorovali zahraniční umelci, pár firiem naviazaných na bývalé vedenie Tiposu, na tomto som vám ilustroval, že kým v rokoch 2006 - 2010 to fungovalo takto, v roku 2010 od nástupu generálneho riaditeľa Žiačika, napriek tomu, že nedošlo k porušeniu zákona, napriek tomu, že nedošlo k porušeniu žiadnych interných predpisov Tiposu, ako skonštatovala dozorná rada, napriek tomu pán Žiačik vyvodil dôsledky z medializovanej údajnej kauzy a odstúpil. Zároveň vás môžem informovať, že všetky obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu budú od nového roka organizovať všetky verejné súťaže všade tam, kde sa to dá formou elektronických aukcií, pretože táto forma znižuje na minimum riziko korupcie, subjektivizmu alebo predražovaných zákaziek. Takže, pán poslanec Senko, my sme nielen deklarovali, my v praxi uskutočňujeme mnoho krokov, ktoré majú viesť k boju proti korupcii, na rozdiel od vašej vlády, kedy korupcia rástla, to netvrdím ja, to tvrdia všetky medzinárodne uznávané prieskumy, tvrdia, že kým za vlády Vladimíra Mečiara a Roberta Fica korupcia na Slovensku narastala, za vlád Mikuláša Dzurindu klesala, dokonca za vlády Roberta Fica rástla na Slovensku korupcia takým spôsobom, akým nerástla ani za Vladimíra Mečiara. Podľa svetového ekonomického fóra sme sa v oblasti korupcie vlády a vládnych činiteľov dostali na predposledné miesto zo 133 hodnotených krajín, pán poslanec.

    Takže, nie deklarujeme zmenu, robíme zásadnú zmenu, pretože cesta, ktorou ste kráčali, cesta, ktorou kráčala vláda Roberta Fica, bola cestou do pekla. To, že dnes potrebujeme a musíme, žiaľbohu, prijímať aj nepopulárne opatrenia, že musíme dnes zvyšovať niektoré dane, je aj dôsledkom toho, akým ste hospodárili vy. Je aj v dôsledku toho, ako sa tu prešafárilo obrovské množstvo prostriedkov, pretože tá rekordne rastúca korupcia, dokonca v medzinárodnom svetovom merítku, znamená menej peňazí v štátnom rozpočte, znamená chýbajúce peniaze aj na diaľnice, aj na školstvo, aj na zdravotníctvo, aj na sociálne veci. A nemusíte sa obávať, nemusíte vykrikovať, pán poslanec, dostanem sa aj k pánovi Furinovi. Áno, pán Furin, keďže ste sa na to pýtali, je mojím poradcom, je mojím poradcom dlho, veľmi veľa rokov, je to človek, ktorému dôverujem, a aj preto je nominovaný do predstavenstva Tiposu. Čo sa týka údajnej kauzy NADSME, hovoríte o kauze v inštitúcii, nad ktorou politickú zodpovednosť štyri roky niesol človek, ktorý sedí presne pod vami, ak sa nemýlim, pán dnešný poslanec Jahnátek.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, skúste dodržiavať elementárnu politickú kultúru. Nech sa páči, pán podpredseda, môžte pokračovať.

  • Poprosím vás, aby ste nevykrikovali. Strácate nervy, je to evidentné. Takže, kľud, pán poslanec.

  • Viem, že sa to ťažko počúva, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

  • Smiech a potlesk.

  • Už ste kľudný? Môžem? Dobre. Takže, čo sa týka NADSME. Neustále sa tu spomína meno pána Berthotyho, ktorý tam mal čosi urobiť také magické, že pán minister Jahnátek, tak schopný člen vlády ako bol pán minister Jahnátek, štyri roky s tým nevedel ani pohnúť. Ale, keď s tým pán Jahnátek nevedel pohnúť, ako je možné, pán Berthoty pôsobil zhruba rok na pozícii v tejto inštitúcii, keď tam bol ešte, keď tam bol už ministrom, keď zodpovedným ministrom za túto inštitúciu bol pán Jahnátek. Po roku pán Jahnátek a už, naozaj, nevykrikujte, ja počkám, kľudne, nech sa páči...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, skúste dodržiavať rokovací poriadok. Nemáte ani šancu s faktickou poznámkou. Poprosím, nechajte dohovoriť človeka, ktorý dostal otázku. Ak sa neviete správať, prosím vás, opustite sálu. Ešte raz. Nech sa páči. Skúste rešpektovať rokovací poriadok!

  • Tak, pán kolega, skúste, skúste nervičky držať trošku na uzde. No! Takže, takže, pán minister Jahnátek odvolal pána Berthotyho zhruba po roku, keď už pôsobil vo funkcii ministra hospodárstva, teda človeka zodpovedného za fungovanie NADSME, práve pán Jahnátek. Po jeho odvolaní dal urobiť hĺbkovú kontrolu toho, ako fungovalo NADSME. Výsledky tejto hĺbkovej kontroly, ktoré sú k dispozícií, hovoria, že kým tam pán Berthoty pôsobil, tak bolo všetko v poriadku. Výsledky kontroly, ktorú zadal v NADSME váš dnešný poslanec a štvorročný minister hospodárstva pán Jahnátek. Takže, ak sa udialo čokoľvek v NADSME počas štyroch rokov, kedy politickú zodpovednosť za to ako fungovalo NADSME niesol pán Jahnátek, tak je to len jeho a výsostne len jeho zodpovednosť. Ak pán Jahnátek vedel, cítil, myslel si, že sú v NADSME nejaké problémy, prečo s tým neprišiel, prečo s tým neprišiel tu. Prečo s tým nešiel tam, kde mal ísť, do inštitúcií, do ktorých mal ísť, prečo dnes pán Jahnátek zistil, že ja mám byť zodpovedný za to, čo sa v NADSME dialo, ktorý som vykonával funkciu ministra niekoľko týždňov v polovici roka 2005, veď je to absurdné a smiešne.

    A ja viem, že nervy fungujú, nemôžte vydržať, nemôžte, pretože fakty bolia, pán poslanec, fakty bolia, takže, takéto sú fakty o NADSME a ja verím, že vyjdú najavo, pretože my nemáme čo skrývať, ani môj kolega pán Furin nemá čo skrývať, všetky dokumenty sú k dispozícii, ktoré svedčia o tom, čo hovorím ja. Pán Jahnátek sa dnes snaží zúfalo a trápne, potom ako štyri roky bol zodpovedný za fungovanie NADSME, prehadzovať politickú zodpovednosť na niekoho, kto bol zodpovedný za fungovanie rezortu a NADSME niekoľko týždňov v polovici roku 2005. Takže, pán poslanec Senko, ďakujem vám veľmi pekne za vaše otázky, za to, že som mohol aj na tejto pôde vysvetliť dezinformácie, manipulácie, ktoré váš kolega, pán poslanec Jahnátek používa na to, aby zakryl vlastnú zodpovednosť a vlastnú neschopnosť za to, čo sa dialo v NADSME počas štyroch rokov, kedy za to niesol politickú zodpovednosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, ja vás poprosím, aby ste ešte zostali pri tom rečníckom pulte, pretože ďalšia otázka, ktorá by mala byť zodpovedaná, je otázka, ktorú položil pán poslanec Dušan Čaplovič, ktorého v sále nevidím. Vzhľadom na túto skutočnosť sa na otázky neodpovedá, a preto pristúpime k ďalšej vylosovanej otázke, ktorú položil pán poslanec Andrej Kolesík a je opäť na podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša. Budem ju teraz citovať: Pán minister, vy a vaši stranícki kolegovia z SDKÚ napriek tomu, že ste dobre zarábajúci ľudia, dostali ste lukratívne byty v bratislavskom Starom Meste. Považujete to za morálne, etické a slušné? Ako si s touto slušnou politikou trúfate uchádzať sa o post primátora Bratislavy a starostu Starého Mesta? Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Budem stručný, keďže kolegyňa ma poprosila, že chce aj ona ešte stihnúť. Tak po prvé, neuchádzam sa ani o post primátora, ani o post starostu Starého Mesta, pán poslanec. A čo sa týka môjho bytu, hovorila o tom už pani premiérka, ja k tomu, snáď, doplním len to, že som byt nedostal, ale vymenil. Doplním, pretože to nepovedala, že to, čo som vtedy dostal, bol v tom čase nebytový priestor, ktorý bolo potrebné zrekonštruovať na bytové účely, takže som do toho investoval peniaze, ktoré som si požičal, čo, mimochodom, viem zdokumentovať kópiou zmluvy o stavebnom sporení a hypotekárnom úvere na rozdiel od vášho predsedu Roberta Fica, ktorý sa dostal k bytu

  • na Pažítkovej ulici tak, že nevie zdokumentovať nič z toho. Dostal sa tak, že má byt, ktorý získal inak, ako získali všetci ostatní, všetci ostatní ho získali normálnou kúpou, on ho získal prevodom práv a povinností. Zároveň tieto byty stavala firma IKORES, ktorá, ako viete, bola veľmi úspešná počas vašej vlády. Takže, ak sú nejaké nejasnosti, čo sa týka nadobúdania bytov, tak tie nejasnosti má váš predseda. Ja viem všetky svoje nehnuteľnosti zdokumentovať, aj spôsob ich nadobudnutia a ubezpečujem vás, že aj tento pôvodne nebytový priestor, ktorý som zrekonštruoval, aj keď nebol môj, lebo ostal vo vlastníctve obce, že všetky, že všetko som získal v súlade so zákonom, že aj tento byt som odkupoval ako jeden z 335-tisíc ľudí, ktorí si v tom čase odkupovali byt na základe zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Takže, takéto sú fakty. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Doplňujúca otázka. Poprosím, pán poslanec Galbavý, upokojte sa, prosím vás. Doplňujúca otázka, pán poslanec Kolesík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, keď som tak počúval to, čo ste povedali a tie nádherné srdcervúce príbehy, ktoré tu pred vami na podobnú otázku hovorila predsedníčka vlády, tak som nadobudol pocit, že vy ste vlastne všetci v zlej strane. Prečo ste v SDKÚ? Vy ste mali byť v SMER-e, lebo vy ste všetci také sociálne prípady, že potrebujete byty, ktoré sú určené pre naozajstné sociálne prípady.

  • A ako povedala pani predsedníčka vlády, ktorú vyštvali z bytu, ale asi ten, ktorý mala dostať, ten bol pridelený vám, asi si tak myslím. Chcem sa spýtať, skúste nám vysvetliť, naozaj, vecne, pragmaticky, všetky tie podozrenia, ktoré dnes uvádza denník Pravda. Môžete? Ďakujem.

  • Pán poslanec, možno vás prekvapím, ale ja denník Pravda nečítam.

  • Ani sa denník Pravda čítať nechystám. Pokiaľ viem, denník Pravda patrí jednému z vašich mecenášov a sponzorov, takže presne takto beriem aj veci, ktoré publikuje.

    Ak dovolíte, s tými sociálnymi prípadmi. No, ak vy, lebo z vašej otázky vyplynulo minimálne implicitne, že strana sociálna demokracia je pre sociálne prípady. Úžasné!

  • Jedny z najvážnejších sociálnych prípadov, aké poznám, sú určite Robert Fico, Ján Počiatek alebo Robert Kaliňák, sociálni demokrati, ktorí na ruke nosia hodnotu priemerného bytu, sociálni demokrati, ktorí majú podlahu v garáži za cenu troch priemerných bytov a pritom

  • , a pritom sa nerozpakujú obrať dôchodkyňu o byt. To sú naozaj sociálni demokrati! Tak k takýmto sociálnym demokratom, pán kolega, nikdy patriť nebudem. A vy nie ste sociálni demokrati. SMER - SD nie je sociálno-demokratická strana. Môžete mať tých prívlastkov koľko chcete, môžete si ich nalepiť nielen za SMER, ale aj pred SMER.

  • Vy nie ste sociálna demokracia. Vy ste strana, ktorá túto krajinu priviedla takmer na bubon. Vy ste strana, počas ktorej za dva roky zadlženie na jedného občana vzrástlo o dvetisíc eur. Vy ste strana, ktorá dohadzovala kšefty svojim sponzorom v takom rozsahu, že takmer zruinovala túto krajinu. Ak tomuto hovoríte sociálna demokracia, tak ja nie, pán kolega. Ďakujem pekne.

  • Ďalšou otázkou v poradí č. 6, ktorá bola vylosovaná, je opäť otázka, ktorú položil pán poslanec Andrej Kolesík a smeruje na pani ministerku spravodlivosti pani Luciu Žitňanskú. Otázka znie: Vážená pani ministerka, vy a vaši stranícki kolegovia z SDKÚ napriek vašej nepochybne dobrej finančnej situácii ste dostali pridelené lukratívne byty v bratislavskom Starom Meste. Považujete to za morálne a korektné v kontexte vašej slušnej politiky? Trúfate si uchádzať sa o primátora Bratislavy? Pani ministerka, nech sa páči, je tu priestor ešte asi tri a pol minúty pre vašu odpoveď. Prosím všetkých, aby sa upokojili v rokovacej sále a hlavne tieto diskusné kluby predo mnou.

  • Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pokúsim sa krátko odpovedať na položenú otázku. Začnem asi rovnako ako kolega Mikloš, tiež nekandidujem na primátorku Bratislavy. Vyjadrím sa za seba, pán Kolesík, a ak dovolíte, poviem vám jeden príbeh. Písal sa rok 1992. Ak teraz máte, mám pocit, okolo dvadsaťosem rokov, vtedy ste boli desaťročným žiakom základnej školy. Obidvaja sme boli občania Československa. Ja som v tom čase ale bola zhodou okolností dvadsaťročná matka. V tom čase, krátko po materskej, som nastúpila do školstva, mala som osemročnú dcéru a ročného syna. Áno, dnes sa to zdá možno nepredstaviteľné, ale vtedy som bývala spolu s rodičmi, mojimi deťmi, mojím manželom a strýkom v byte v Starom Meste, v ktorom som sa prakticky narodila, pretože si ma tam rodičia priniesli ako dvojmesačnú v šesťdesiatych rokoch.

    Predstavte si, v tom roku 1992 nikto, naozaj, si nemohol, tak ako dnes, zobrať hypotéku. To vtedy neexistovalo. Tak ako ju poznáme dnes, neexistovala. Väčšinu bytov vlastnil štát a aj rozhodoval, kto v nich bude bývať. Preto som požiadala ešte nejaký rok predtým, a hodne rokov predtým, o pridelenie bytu rovnako ako mnoho iných ľudí. Rovnako som bola v poradovníku na družstevný byt. Žiaľ, nemala som protekciu, nedostala som ho. Nezostávalo mi nič iné, len čakať. V roku 1992 mi bol nakoniec pridelený byt o rozlohe dvadsaťsedem metrov štvorcových. Ten sme odkúpili o niekoľko rokov neskôr za rovnakých podmienok ako státisíce iných ľudí na Slovensku.

    Musím povedať, že tento príbeh, ak by som bola akokoľvek sebakritická, nepovažujem ani za nemorálny. Moje správanie a konanie bolo absolútne korektné nielen podľa právnych predpisov, ale som presvedčená o tom, že nesie aj všetky kritériá etiky a morálky. Svedomie mám čisté a verím, že ľudia to vidia tiež. Ak to nevidí sociálna demokracia, je mi ľúto. Ďakujem pekne.

  • Pani ministerka, ešte musíte počkať, pani ministerka, pani ministerka, pán poslanec má ešte právo na doplňujúcu otázku.

  • Pani ministerka, možno, že ten váš príbeh bol z tých dnešných príbehov najdojímavejší a možno je na ňom, naozaj, aj najviac pravdy, ale faktom je to, že vy a váš stranícky kolega, pán Mikloš, ste tieto byty dostali. A dostali ste ich za takých zvláštnych okolností. Budeme túto kauzu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... naozaj pozorne sledovať, lebo ktorý mladý človek dostane byt v Starom Meste?

  • Poprosím, vypnite pána poslanca. Čas určený na hodinu otázok uplynul.

  • Hlasy v sále.

  • Čas určený na hodinu otázok uplynul. Ďakujem všetkým aktérom tohto určite zaujímavého bodu programu. Končím hodinu otázok. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o prvom čítaní o zákone, ktorý sme dostali ako tlač č. 113.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh máte ako tlač 113.

    Prosím ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Takisto vnímam, že na svojom mieste sedí už aj pán poslanec Peter Markovič ako spravodajca, a preto dávam teraz slovo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému, ktorý je prihlásený do rozpravy. Po jeho vystúpení, príp. po faktických poznámkach bude ešte vystupovať v rozprave pán predseda Národnej rady Richard Sulík. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženej novele zákona 580/2004 o zdravotnom poistení.

    Cieľom tejto novely je pripraviť predpoklady pre synchronizáciu odvodového a daňového systému, teda navrhuje zjednotenie vymeriavacích základov pre zdravotné a sociálne odvody a dane. Musím povedať, že je to súčasť programu skoro všetkých koaličných politických strán a je to súčasť programového vyhlásenia vlády, takže aj preto sa to objavilo v tejto vládnej novele zákona. Druhým cieľom tohto zákona je rozšírenie okruhu platiteľov do zdravotného poistenia o všetky osoby, ktoré majú príjmy zo závislej činnosti a o tých, ktorí majú príjmy z dividend, príjmy z prenájmu, príjmy z kapitálu. Ďalej táto novela zvyšuje sadzbu pre osoby dobrovoľne nezamestnané. Rozšírenie okruhu platiteľov zdravotného poistenia bude znamenať pre zdravotné poisťovne v budúcom roku príjem plus 57,4 mil. eur. Ako zdravotník, ako lekár musím povedať, že to považujem za pozitívum, pretože všetky príjmy, ktoré dokážeme získať do verejného zdravotného poistenia a do systému zdravotníctva považujem za pozitívum. Musím ale konštatovať, že politicky je v tomto ustanovení v rozšírení okruhu platiteľov zdravotného poistenia istý problém. Je totižto nie celkom charakteristické a typické, aby stredopravé politické strany zavádzali odvody z kapitálu. Skôr by to bolo typické pre ľavicové sociálnodemokratické strany, musím povedať, že na takýto krok sa neodhodlala ani strana SMER - sociálna demokracia, ktorá išla cestou skôr zvyšovania odvodov za poistencov štátu, aj keď tento sľub sa strane SMER podarilo splniť iba čiastočne. Päť percent sa nedosiahlo. Iba na niekoľko mesiacov.

    Musím ale povedať, že k tomuto kroku vedie vládnu koalíciu pomerne vážna situácia, ktorá je v okruhu verejných financií a vážna situácia sa týka aj financovania zdravotníctva, ako aj príjmov do verejného zdravotného poistenia v budúcom roku. Naozaj, dnes to vyzerá tak, že napriek určite veľkej snahe všetkých, ktorí sa pohybujeme v zdravotníctve vo vládnej koalícii, sa nepodarí dosiahnuť odvody za poistencov štátu v budúcom roku na úrovni 5 %, ako by sme si to všetci priali. Dokonca reálne hrozí, že to percento odvodov za poistencov štátu bude nižšie ako tomu je v tomto roku. Treba si však uvedomiť, že v rozpočte verejnej správy chýba reálne 1,7 mld. eur na to, aby sme dosiahli schodok verejných financií pod 5 % v budúcom roku. A treba povedať aj to, že do tejto situácie dostala tento štát a občanov nezodpovedná politika predchádzajúcej vlády. To, že dnes musíme pristúpiť k takýmto riešeniam, ako je rozšírenie okruhu platiteľov zdravotného poistenia, rozšírenie bázy výberu odvodov do zdravotného poistenia, je výsledok predovšetkým nezodpovedného hospodárenia predchádzajúcej vlády. Naozaj, retrospektívne desať rokov nazad musíme konštatovať, že rast výdavkov na zdravotníctvo bol za posledné desaťročie pomerne veľký a významný. Výdavky na zdravotníctvo stúpli na Slovensku zo 6,2 % v roku 2001 na 7,2 % hrubého domáceho produktu v roku 2010. Teda o celý percentuálny bod. Samozrejme, sú v tom započítané aj hotovostné platby obyvateľstva za lieky a poplatky a doplatky u lekára.

    Od roku 2005, teda za predchádzajúcej vlády, do roku 2010 stúpol objem peňazí v zdravotníctve o viac než 50 % v nominálnej hodnote. Problém však je, že napriek tomuto ohromnému nárastu tieto peniaze sa nedokázali v zdravotníctve efektívne využiť. Nedokázali sme ich využiť tak, aby nám pomáhali dosahovať ciele zdravotnej politiky. Medzinárodné porovnania hovoria, že len niečo vyše 60 centov z každého eura vieme použiť správne a efektívne. Zvyšok predstavuje neefektivita, plytvanie a mrhanie v rezorte zdravotníctva. Je to nezodpovedné voči ľuďom, ktorí platia odvody, je to nezodpovedné voči pacientom, ktorým sa nedostáva včasnej a kvalitnej liečby a je to nezodpovedné voči zdravotníkom, ktorých obetavosť drží celý systém nad vodou. A je povinnosťou každej zodpovednej vlády túto nelichotivú situáciu zmeniť. Súčasná vláda má takúto ambíciu.

    Treba jasne povedať, že za predchádzajúcej vlády, keď naša ekonomika vďaka nepopulárnym reformám z rokov 2002 a 2006, ktoré predchádzajúca vláda počas celého svojho fungovania vehementne kritizovala, ale napriek tomu naša ekonomika vďaka týmto nepopulárnym reformám v rokoch minulých lámala rekordy a do zdravotníctva putovalo najviac peňazí v jeho histórii, sa štátne nemocnice i štátna zdravotná poisťovňa zadlžovali. Stúpala spoluúčasť pacientov. Zo 125 eur ročne na jedného pacienta v roku 2005 sa spoluúčasť vyšplhala až na 215 eur v roku 2009. Ambulantní lekári dostávali z roka na rok menší podiel peňazí z výdajov zdravotných poisťovní. Preto chcem, naozaj, zodpovedne konštatovať, že predchádzajúca vláda trestuhodne prehajdákala historický nárast peňazí v rezorte zdravotníctva.

    Za všetky len jeden príklad: 30. júna 2006 Dzurindova vláda odovzdávala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Ficovej vláde s hospodárskym výsledkom plus 9 mil. eur., 31. júla 2010 preberala súčasná vláda Všeobecnú zdravotnú poisťovňu od Ficovej vlády v strate 47 mil. eur. Koncom roka 2009 ešte stihla napumpovať predchádzajúca vláda do Všeobecnej zdravotnej poisťovne 65 mil. eur. Nebyť týchto peňazí, ten schodok by bol omnoho väčší, resp. Všeobecná zdravotná poisťovňa by už bola v cross defaute. Preto znovu aj na tomto príklade chcem veľmi zodpovedne a pokojne konštatovať, že predchádzajúca vláda trestuhodne prehajdákala historický nárast peňazí v rezorte zdravotníctva. Ale keby to viedlo aspoň k spokojnosti pacientov, bolo by to dobré. Ale, aká je vlastne spokojnosť pacientov s fungovaním zdravotníctva po štyroch rokoch? Skúste sa ich na to spýtať. Ja som prešiel v kampani doslova celé Slovensko a v odpovedi na tieto otázky sa ľudia zhodovali. Zdravotníctvo sa nezlepšilo, napriek ľúbivým marketingovým heslám a symbolom. Stredobodom pozornosti v predchádzajúcom štvorročnom období nebol občan, pacient, ani poistenec. Inak by sme neboli svedkami nápadov s násilným prepoisťovaním, naťahovaniam o vozíky pre invalidov, šikany prostredníctvom odporúčacích lístkov. A tiež by sme inak neboli svedkami oftalmologickej smršte nákupu predražených mikroskopov do štátnych nemocníc, nákupu predražených lineárnych urýchľovačov, predražených sanitiek a tak ďalej a tak ďalej.

    Dámy a páni, súčasná vláda je v ťažkej situácii aj v zdravotníctve. Ale do tejto situácie ju plytvaním a nezodpovednou politikou dostala vláda prechádzajúca. Súčasná vláda je nútená prijímať aj ťažké a nepopulárne rozhodnutia. Napríklad rozšíriť okruh osôb povinných platiť odvody do zdravotného poistenia, aby udržala a dokonca zvýšila prísun peňazí do zdravotníctva. Ruka v ruke s tým však musia prebiehať aj zásadné systémové zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie fungovania zdravotníctva. Preto, dámy a páni, túto novelu zákona podporím. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za obsiahle vystúpenie. S faktickou poznámkou pán poslanec Raši. Končím. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko po tomto demagogickom príhovore mladého proletára. Chcem povedať, že všetky východiská, s ktorými sme sa od roku 2006 museli stretnúť, a ktoré sme museli riešiť, boli nastavené vládou, v ktorej bol aj pán poslanec Novotný, bol v tom čase členom parlamentu, keď sa naozaj všetky činnosti, ktoré nemocniciam prinášali zisk, rozdali ako trafiky a vlastne pripravili podmienky na ďalšie zadlžovanie nemocníc. A chcel by som upozorniť, že vláda Mikuláša Dzurindu, a to striedanie vlád bolo v roku 2006, preto by bolo korektné používať údaje z roku 2006 a nie z roku 2005 a medzi platby, priame platby poistencov nezarátavať komodity, ktoré sa bežne kupujú v lekárni, a ktoré nemajú absolútne žiadny súvis s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán predseda Národnej rady Sulík. Pán poslanec, ešte predtým ako vystúpi pán predseda s odpoveďou na faktickú poznámku pána poslanca Rašiho, pán predseda Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za reakciu pána poslanca Rašiho, bývalého ministra zdravotníctva, uvedomujem si, že keď ste boli vy, pán poslanec, minister, to už bolo to horšie obdobie v predchádzajúcom štvorročnom období. Naozaj, tie historické rekordy boli predovšetkým za dvojročného obdobia pána ministra Valentoviča, ale iste uznáte bez toho, aby sme si teraz nejako pingpongovali naše politické pohľady, že keď medziročne v predchádzajúcom období rástli príjmy do verejného zdravotného poistenia o 10 % a na konci roku 2009 chýbalo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 65 mil. eur, a keď ste ich tam aj vložili, napriek tomu má v júli tohto roku táto poisťovňa stratu 47 mil. eur, asi ste nehospodárili dobre. Môžte hovoriť čo len chcete a vysvetľovať, že všetko zle spočítavam, ale ešte raz to zopakujem. Medziročný nárast sa pohyboval niekedy aj okolo 10 % v predchádzajúcom štvorročnom období a napriek tomu na konci roka 2009 ste mali schodok vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni bezmála 50 mil. eur a predtým ste ešte na konci roka 2009 do toho z verejných zdrojov napumpovali 65 mil. eur. Čo sa dialo v tej Všeobecnej zdravotnej poisťovni? Verím, že v krátkom čase budeme dostávať na to jasné odpovede. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, ja sa teda nebudem zapájať do týchto diskusií, kde koľko peňazí sa stratilo, lebo vieme, že bolo ich veľa tých stratených, ale rád by som povedal jednu podstatnú myšlienku a som presvedčený, že aj kolegovia z opozície, najmä oni by s ňou mali súhlasiť. Rád by som porovnal náklady na zdravotníctvo s nákladmi na školstvo, základné školstvo konkrétne. Financujeme predsa tak, že každý platí dane podľa toho koľko zarába, platí 19-percentnú daň a každého deti dostanú tú istú úroveň základného vzdelania. Čiže, tam je solidarita v plnom rozsah, a to si myslím na tomto existuje vážna spoločenská zhoda a nikto tu z prítomných to zrejme nebude spochybňovať. Čo sú náklady na základnú zdravotnú starostlivosť, pričom základnú mám, naozaj, na mysli nejakú úroveň, kde by sme nechceli, aby ktokoľvek z našej spoločnosti bez ohľadu na to koľko prispel, koľko zaplatil na daniach, aby ktokoľvek mal nárok na túto zdravotnú starostlivosť tak, povedzme, aby nevykrvácal na ulici a podobne. A tam, predsa, tiež by malo byť plne solidárne financovanie, a preto aj ten zdravotný odvod, myslím si, že smelo môžme nazvať zdravotnou daňou.

    Takže, na tomto sa zhodneme. Keď raz povieme, že daň z príjmu používame aj na financovanie základnej školskej dochádzky a daň z príjmu berieme s minimom výnimiek z akéhokoľvek príjmu a ja, teda, už roky osobne sa snažím, aby tých výnimiek bolo čím menej, lebo je to jednoducho spravodlivé, keď zoberieme nižšie percento z akéhokoľvek príjmu, tak o toto isté by sme sa mali snažiť aj pri zdravotných odvodoch. Narážam pán Raši na to, čo ste predtým vraveli, že keď zaťažíme tie príplatky, napríklad príplatky za pohotovosť zdravotnými odvodmi, že sťažíme, alebo že znížime príjmy pracovníkom v zdravotníctve, to ste vraveli vo vašom prejave dnes doobeda. Áno, môže to byť, ale tak riešme tento problém iným spôsobom, ale toto keď spravíme, a to obsahuje ten návrh zákona, ktorý predkladá pán minister Uhliarik, my výrazne zvýšime daňovú spravodlivosť a daňová spravodlivosť je spoločenská hodnota, ktorá je, ja tvrdím, v našej spoločnosti zaznávaná. Venujeme jej príliš málo pozornosti a malo by sa na ňu oveľa viac prihliadať. Toto si myslím, že je veľmi dôležité. Keď raz akýkoľvek príjem máme snahu zaťažiť 19 %, 19-percentnou daňou z príjmu, mali by sme takisto mať snahu akýkoľvek príjem zaťažiť zdravotnými odvodmi preto, lebo de facto je to zdravotná daň. Viem, že tu stanovisko KDH je napríklad veľmi blízke, ktoré tiež vníma náklady na zdravotníctvo ako jednoducho daň, ktorá by mala byť s plnou alebo takmer plnou solidaritou financovaná.

    Preto, aby som to uzavrel, ja si myslím, aj vy by ste mali podporiť to, mám teraz na mysli poslancov za stranu SMER, aj vy by ste mali podporiť to, že máme snahu spraviť zo zdravotných odvodov plne solidárnu daň, a že chceme náklady na zdravotníctvo financovať plne solidárne, lebo veď na to logicky bohatší doplácajú, je tam nejaká pomerne veľká redistribúcia príjmov a bohatší doplácajú chudobným, ktorí niekto kto vôbec nikdy neplatil žiadne odvody, takisto dostane tú nohu do sadry ako niekto iný. Čiže, dúfam, že na tomto sa zhodneme.

    Ten ďalší problém, že potom niektoré zložky tých ľudí, ktorí dnes mali výnimky a budú mať menší príjem, no tak tam treba potom vždy zvážiť. Mali tú výnimku doteraz neprimeranú, a potom jednoducho sa budú s tým nižším príjmom musieť zmieriť, alebo im to bude nejakým spôsobom kompenzované. Čiže, máme naďalej dve možnosti rozhodovania, ale myslím si, že o tej prvej by sme nemali diskutovať a mali by sme povedať zdravotné odvody na akýkoľvek príjem po strop, ale aj vrátane dividend. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Raši s faktickou poznámkou na vystúpenie pána predsedu a aj ostatní páni poslanci. Posledný pán poslanec Fronc. Nech sa páči, pán poslanec Valocký. Nie? Pán poslanec Raši?

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som myslel, že prvý je Raši, tak...

    Pán predseda parlamentu, dá sa s vami súhlasiť, to čo ste povedali. Ak chceme všetci platiť rovnako do zdravotného poistenia z peňazí, ktoré prijímame, s tým sa dá súhlasiť, ale je treba upozorňovať vás a ministra zdravotníctva na to, že vzhľadom k tomu, keď zvýšime príjem peňazí, teda z daní do zdravotníctva, ale zároveň tí zdravotníci budú menej pracovať a oproti inej firme, bohužiaľ, to zdravotníctvo funguje 24 hodín, soboty a nedele a tak ďalej, a tie príplatky za tieto soboty, nedele, sviatky a tak ďalej sú drahé, tak môže nastať, že máme chuť, alebo máme snahu priliať do zdravotníctva peniaze, ale na druhej strane to bude oveľa viacej stáť z titulu DPH-čky, energií, zvyšovanie daní zo mzdy a podobne. Čiže, tam bude mať minister zdravotníctva, teraz sa veľmi ľahko hovorí čo urobila minulá vláda, možno za rok budeme ministrovi zdravotníctva hovoriť čo urobil on a uvidíte, že bude to mať veľký dopad na nemocnice, hlavne veľké nemocnice, ktoré majú veľký počet zamestnancov. Keď si, pán predseda, uvedomíme, že jedna taká fakultná nemocnica má od 1300 do 2,5 - 3,5-tisíca zamestnancov, tak pre ministra zdravotníctva to bude absolútny problém. Čiže, ja na jednej strane s vami súhlasím, na strane druhej ale ako zdravotník, bude to zníženie miezd zdravotníkov a hlavne lekárov, a to môže byť do budúcna problém, pretože namiesto 55 až 60 % z celého objemu peňazí, ktoré vynakladáme na mzdy, to môže byť potom 70, 80 % a bude trpieť aj pacient. Čiže, len upozorňujem na to, že áno, ale musíme sa zamyslieť aj nad tým druhým, čo urobíme to druhé, aby potom nebol ten problém. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, súhlasím s vami v tom, čo ste povedali, solidárnosť z hľadiska výberu zdravotných daní je správna vec, akurát, že tento zákon rieši iba toto, čiže rieši iba A, ale nerieši to B, pretože zdravotníkov máme málo, odchádzajú, aby ostali, vytvárame mnohé stabilizačné opatrenia a naozaj každé euro, ktoré ten náš zdravotník dostane, je niekedy kľúčové pre neho preto, aby neodišiel do zahraničia alebo niekde inde. Čiže, je správne urobiť, zrušiť výnimky pre všetkých, ale pripravme to B, zastabilizujme ich a, bohužiaľ, v súčasnej dobe zdravotníci vnímajú ako najvýznamnejší stabilizačný prvok zvyšovanie platov. Čiže, a chcem dôjsť k tomu B, to zvyšovanie platov ale nebude možné, pokiaľ sa celkový objem finančných prostriedkov do zdravotníctva bude znižovať. Čiže, je veľmi správne, nech sú pre všetkých pravidlá rovnaké, solidárne, my systém verejného zdravotného poistenia považujeme za solidárny. Na druhej strane musíme vytvoriť aj ekonomické predpoklady na to, aby tí zdravotníci mohli byť stabilizovaní a neodchádzali, pretože odchod zdravotníkov a nedostatok zdravotníkov je najväčšia hrozba súčasnej Európy aj výhľadovo. Takže, chcel som upozorniť naozaj na túto vec, aby sme pri opatrení A robili aj opatrenia B, teda stabilizačné opatrenia pre zdravotníkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja som skutočne rád, že všetci súhlasia s takýmto opatrením, lebo potom dúfam, že všetci zaň aj budú hlasovať. Tá tzv. zdravotná daň určite nie je nekonečná, pretože má strop, takže zasahuje fakt skôr tých bohatších v zmysle nejakého paušálu, a bol by som rád, keby sa tu nemiešali dve veci. Nám ide o vyčistenie a o spravodlivosť v systéme ako takom, to je to A, ako hovoril aj pán bývalý minister. Prípadná stabilizácia zdravotníckych pracovníkov, resp. zlepšenie podmienok, úprava nemocníc, fakultné nemocnice a podobné veci sú B, C, D, už ako to nazveme, ale to priamo so systémom výberu alebo spravodlivosťou vo výbere zdravotných odvodov alebo zdravotného poistenia nemá predsa nič spoločné. Áno, hľadajme riešenia, povedzme si, ktoré veci máme upraviť a určite by sme sa na mnohých veciach zhodli, ale ako toto s výberom poistného alebo so zdravotným poistením má dosť málo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, som rád, že ste to povedali, čo sa týka toho systému financovania školstva, normatívneho financovania na žiaka. Žiak nositeľom rovnakej čiastky, a že je to spravodlivé, a že vychádza z toho, že každý je rovnako aj daňovým poplatníkom, to je dobré, je to v poriadku. Že to všetci dnes prijímajú, no, ja som bol ten predskokan, trvalo to dlho, pokiaľ to väčšina ľudí začala prijímať, čiže, aj tuto neočakávam, že to bude celkom jednoduché, ale v zásade si myslím, že financovať a dávať peniaze takýmto spôsobom podľa, v tomto prípade nie na pacienta, ale na diagnózu, nie je dôvod, aby operácia slepého čreva stála, povedzme, v Bratislave trikrát toľko ako v Žiline. To si myslím, že naozaj na to dôvod nie je a je aj riešiteľné to, čo tu zaznievalo v diskusii - špecifiká. Aj v školstve sú špecifiká, kúrenie v Hurbanove nestojí zďaleka toľko ako v Lomnici, takže, to sa všetko dá riešiť, ale tento systém, myslím si, že by bol užitočný, že by zaviedol poriadok do zdravotníctva a určite by sa aj tie financie oveľa lepšie využívali, a potom by možno ani tak nechýbali a bolo by viac aj na platy. Ďakujem.

  • Pán predseda chce reagovať na faktické poznámky pánov poslancov. Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán Fronc, veď ja s vami súhlasím, že sú tie špecifiká, aj kúrenie je iné, aj slepé črevo stojí viac, ale to sú všetko v podstate nepodstatné detaily, no, určite zanedbateľné oproti tomu hlavnému princípu, tej daňovej spravodlivosti. My sa musíme na nejakých zásadách dohodnúť a nemali by sme sa nechať zaslepiť nejakými reálnymi a nie až tak podstatnými problémami, keď chceme presadzovať zásady, lebo inak sa zamotáme. To sa už toľkokrát stalo, čo ja som zažil, že politici to aj dobre mienia, opustia zásady aj preto, lebo akože si myslia, že spravia niečo dobré a nakoniec to dopadne vždy zle. Tie zásady sú hrozne dôležité, daňová spravodlivosť je mimoriadne dôležitá zásada, a preto aj, pán Valocký, vy vravíte sám, že na jednej strane súhlasíte, na druhej strane ale môže nastať problém. Môže. Budeme ho riešiť. Nesúhlasím s vami, že to bude oveľa drahšie ako ste vraveli, ale môže nastať problém, budeme ho musieť riešiť, ako sme počuli od pána Novotného, tak každý rok išlo o 10 % viac nákladov. Tento rok, pán Raši, nie je pravda, že bude do zdravotníctva, ide menej peňazí, podľa mojich informácií ide viac a dúfam, že to pán Uhliarik bude vedieť potvrdiť aj konkrétnym číslom.

    Čiže, jednoducho to čo je navrhnuté v zákone, áno, to rieši to A, ale to je tak podstatná vec, že aj keď môžu vzniknúť problémy z titulu nejakého B, tak poďme smelo do toho a riešme to, veď na to sme tu, aby sme tie problémy riešili, ale myslím si, že sme za posledné roky opustili tú spravodlivosť v tom zdanení a bolo by dobré sa k nej vrátiť. My sme v roku 2003 a 2004 výrazne zdvihli tú spravodlivosť zdanení a myslím si, že mali by sme sa snažiť o to, aby sme ju dvíhali ešte viac. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda bol posledný písomne prihlásený do rozpravy, aj ústne, ma informuje pán predseda, že sa poslanci prihlásili. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, ministra zdravotníctva, či sa chce vyjadriť v rozprave k vystúpeniam pánov poslancov. Áno, nech sa páči, pán minister. Záverečné slovo, nech sa páči.

  • Dovoľte mi zareagovať. Ďakujem pekne. Som rád, že aj na strane opozície sú takéto súhlasné názory, pretože naozaj to čo hovorili moji predrečníci, tie peniaze v zdravotníctve v minulých štyroch rokoch boli navýšené, boli viac, ale rôznymi spôsobmi sa nedostali tam, kde by sme ich potrebovali. To, čo povedal aj pán poslanec Novotný, aj pán predseda parlamentu, účelom tohto zákona je aj zjednotiť a zjednodušiť systém zdravotných odvodov a zadefinovať, alebo zaviesť spravodlivosť tak ako je daňová spravodlivosť alebo teda v daňových zákonoch, tak aj v odvodoch. Ja som veľmi rád, že ste, pán poslanec Raši, povedali a povedali ste terminus technicus celkový príjem do zdravotníctva. Teraz ste povedali, že ak sa celkový príjem do zdravotníctva bude znižovať, bude zle. Je dobre, že ste to povedali, pretože nezamieňajme si celkový príjem do zdravotníctva a percento za poistencov štátu. Veď predsa, zamestnanci platia teraz zdravotné odvody dvakrát. Raz za seba, čiže zdravotné odvody, a potom systémom daní cez poistenca štátu. Takže to, čo povedal aj pán predseda parlamentu, naozaj konkretizujem to číslo: celkové peniaze do zdravotníctva v roku 2011 budú o 2,3 % viac, čiže o 85 mil. eur viac ako v roku 2010. Či by sme potrebovali napr. 150 miliónov? Alebo 200? Nechcem polemizovať o tejto otázke alebo o tomto čísle, jednoducho v súčasnej dobe aj tak ako je nastavený rozpočet, aj tak ako tento rozpočet nejaký deficit prináša, tak bola to táto suma, čiže 85 mil. eur. A k humánnosti, ktoré ste hovorili, že je nehumánne platiť poistné z odchodného a odstupného. Je rovnako nehumánne platiť z toho daň? Keď je nehumánne z toho platiť daň, prečo ste to nenavrhli v minulej vláde? Alebo je na druhej strane humánne napr. pre manažérov si vyplatiť vysoké odstupné a solidárne z toho nezaplatiť poistné? Do zdravotného systému, do ktorého solidárne prispievame všetci?

    Čiže, nie je naozaj dôležité, koľko percent dáva štát, ale dôležité sú celkové peniaze. Mojím, ešte by som sa chcel dotknúť síce nie zákona 580, ale spomenuli ste atestácie a možnosť odpočítateľnej položky, o ktorej hovorí zákon 595. Mojím cieľom je naozaj zvyšovať ohodnotenie náročnej práce zdravotníkov, ako lekárov a sestier. Sám som slúžil niekoľko služieb, 10 až 11 služieb mesačne a viem, že to je veľmi ťažké. Ale chcem to zvyšovať viacej ako o to 1,4 eura, čiže o 1,4 za mesiac, ktoré si teraz môžu odpísať na základe tých atestácií. Sám ste povedali, že nárokovateľná položka je 332 eur. Správne to je tak raz za štyri roky, čiže 332 delené 4, delené 12 je 1,4 eura za mesiac. Som presvedčený a urobím naozaj všetko pre to, aby zdravotníci v konečnom dôsledku získali viac ako to 1,4 eura za mesiac. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca nechce vystúpiť v záverečnom hodnotení vystúpení pánov poslancov. Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Chcem tlmočiť pánovi, teda pánom poslancom názor pána predsedu Sulíka, ktorý ďakuje za konštruktívnu diskusiu k predloženému návrhu zákona, tak zo strany opozície ako koalície.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 114.

    Prosím teraz pána ministra zdravotníctva, aby z poverenia Vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 114.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, vážení páni poslanci, do tretice mi dovoľte predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a v znení neskorších predpisov, pardon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon vychádza z Programového vyhlásenia vlády.

    Tento zákon má za cieľ sprísnenie regulácie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní a zvýšenie transparentnosti zmluvných vzťahov zverejnením zmlúv medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami. Ďalej má vlastne za úlohu, alebo týmto zákonom dosiahneme zmenu možností odvolania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bez udania dôvodu, ako sa to dialo v minulosti.

    Návrh zákona taktiež zavádza opatrenia v prospech pacientov, tzv. ochranný limit na doplatky na lieky. Zdravotne postihnutí pacienti zaplatia na doplatkoch na lieky maximálne 30 eur za štvrťrok a dôchodcovia maximálne 45 eur za štvrťrok. Akékoľvek ďalšie doplatky im zaplatí zdravotná poisťovňa.

    Návrh zákona ďalej ruší povinnosť odporúčacích lístkov. Pacienti nebudú musieť pred návštevou špecialistu navštíviť obvodného alebo teda všeobecného lekára, ak to nepokladajú za prínosné. Zachová sa však možnosť všeobecného lekára informovať kolegu špecialistu o zdravotnom stave pacienta. Ďalej sa navrhuje transformácia nemocníc na obchodné spoločnosti so 100-percentným vlastníctvom štátu, podotýkam, čím sa zavedie do hospodárenia nemocníc zodpovednosť manažmentov za hospodárske výsledky, účtovníctvo či povinnosť auditu. A nakoniec, návrh zákona pripravuje predpoklady na zavedenie nového úhradového mechanizmu, ako povedal pán poslanec Fronc, tzv. platieb za diagnózu, pretože pre platby poisťovní v súčasnosti v nemocniciach neexistujú takmer žiadne pravidlá. Niektoré nemocnice dostávajú za rovnaký výkon, štandardný, pri rovnakej diagnóze, omnoho viac peňazí ako poisťovne, pardon, ako nemocnice iné a toto do systému vnáša disharmóniu, a potom dlhy na jednej strane a na druhej strane menej finančných prostriedkov. Naopak, vysoko náročné diagnózy sú často finančne podhodnotené. Čiže, riešením tohto stavu je vytvorenie spravodlivého systému, pre ktorý táto novela vytvára predpoklady.

    Vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána predsedu výboru pre zdravotníctvo, pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 114.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny z dôvodu potreby riešiť zadlžené zdravotnícke zariadenia v priamej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri ich transformácii a z dôvodu zavádzania nového úhradového systému DRG. Vplyv na podnikateľské prostredie bude mierne negatívny z hľadiska administratívnych nákladov, dochádza k zvýšeniu oznamovacích povinností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči zdravotným poisťovniam a zdravotných poisťovní voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vplyv na hospodárenie obyvateľstva je pozitívny, pričom veľkosť vplyvu závisí od počtu podaných žiadostí o úhradu doplatkov nad limit spoluúčasti. Predpokladá sa, že sa dotkne cca 120-tisíc poistencov ročne.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 81 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

    Vážený pán podpredseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vás prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Raši, ktorému udeľujem týmto aj slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovolím si teda pôvodnú desaťstranovú rozpravu skrátiť na tie základné veci a dotkol by som sa niektorých opatrení, o ktorých sa v zákone hovorí, a ktoré, podľa môjho názoru a názoru mnohých zdravotníkov, môžu viesť k problémom s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike.

    Prvá vec je transformácia fakultných nemocníc na akciové spoločnosti. Vieme, že akciová spoločnosť zo svojej podstaty by nemala fungovať v režime, keď vytvára stratu fakultnej nemocnice, nakoľko príjmy zo zdravotnej poisťovne a platba za diagnózy nepokrýva náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, pretože fakultné nemocnice riešia tie najťažšie prípady, mnohokrát už nemajú pacienta kde poslať ďalej, a teda z tohto dôvodu disproporcie medzi nákladmi a výdavkovou stránkou rozpočtu daných nemocníc, pokiaľ nebudú nemocnice platené v objeme, aby nevytvárali stratu, vznik akciových spoločností bude viesť ku konkurzu daných nemocníc a k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti, pokiaľ jediným akcionárom bude štát, ako to, zatiaľ, tvrdí ministerstvo zdravotníctva. Pokiaľ v systéme nebude dostatok prostriedkov a štát nebude vedieť vyrovnať dlhy nemocníc alebo negatívny hospodársky výsledok, ktorý nemocnice budú produkovať, môže sa vytvoriť priestor vstupu súkromného investora do fakultných nemocníc, ktorý predpokladám, nevstúpi do nemocnice preto, aby investované finančné prostriedky stratil, ale preto, aby v budúcnosti vytváral zisk, čím môže dôjsť ku selektívnemu výberu pacientov a k liečeniu iba diagnóz, ktoré nie sú finančne náročné, resp. iba diagnóz, ktoré nemôžu spôsobiť ekonomický problém nemocnice.

    Po druhé. Výmenné lístky. Výmenné lístky, samozrejme, nemajú slúžiť ako spôsob terorizovania pacientov, avšak po návrhu úplného, viete, že téma zrušenia výmenných lístkov prešla mnohými podobami, ten prvý návrh, ktorý bol prezentovaný ministerstvom zdravotníctva bol, že sa zrušia výmenné lístky, ale pacienti, ktorí nenavštívia obvodného lekára a pôjdu bez výmenného lístka za špecialistom, si budú za túto službu platiť. To sa zrušilo. Teraz sa hovorí o tom, že pacient môže ísť k obvodnému lekárovi, ktorý mu výmenný lístok napíše, alebo k obvodnému lekárovi ísť nemusí, pôjde rovno k špecialistovi. Ak sa zrušia odporúčacie lístky generálne, na toto upozorňujú špecialisti, dôjde k nárastu čakacích lehôt u špecialistov, všeobecný lekár nemusí byť informovaný o výsledkoch liečenia alebo zmene liečby svojho pacienta, narastie frekvencia návštev v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, zvýšia sa náklady na špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Poistenec, pacient nebude usmerňovaný lekárom, všeobecným lekárom, k akému špecialistovi má prísť.

    Za tretie. Spoluúčasť poistenca na úhrade zdravotnej starostlivosti, myslím si, že každý postrehol. Spoluúčasť pacienta na úhrade zdravotnej starostlivosti, iste ste všetci postrehli návrh, keď má byť limitovaná spoluúčasť pacientov z hľadiska výšky doplatkov za lieky. Je to 45 eur za tri mesiace u dôchodcov a 30 eur u zdravotne ťažko postihnutých, čo je ale jeden fakt, ktorý častokrát pri prezentácii tohto návrhu nebol zdôrazňovaný, a ktorý prinesie veľký zmätok a nejasnosti pri preplácaní doplatkov v zdravotnej starostlivosti je ten, že do výšky úhrad poistenca na doplatky za lieky, resp. do výšky, ktorá sa zaraďuje do tohto limitu 30 alebo 45 eur, sa započítavajú doplatky za lieky, čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia len vo výške prepočítaného doplatku za najlacnejší náhradný liek. Čiže pre tých, ktorí sa zdravotníctvu nevenujete, ale lieky používate, ak máte liek A, za ktorý zaplatíte, alebo za súbor liekov zaplatíte za tri mesiace 50 alebo 100 eur, ale pre tieto lieky existujú alternatívy, za ktoré sa dopláca menej, a keď súbor doplatkov za tieto alternatívy je menší ako daný limit, nedostane pacient od poisťovne nič. Toto bude reálny problém pacientov a títo pacienti sú najmä starší ľudia, seniori, naši dôchodcovia.

    Tento argument podporuje fakt, že v súčasnosti je od 1. 10. 2010 53 % všetkých liekov, čiže viac ako 2800 liekov bez doplatku alebo s doplatkom do 1 eura. Čiže, keď v súčasnosti máme viac ako polovicu liekov bez doplatku alebo do 1 eura, tak je veľký predpoklad, že keď za lieky platíte viac, je to preto, lebo nedostanete najlacnejšiu alternatívu s tou istou účinnou látkou. Čiže už v súčasnosti majú pacienti možnosť si žiadať ten liek, mnohokrát z objektívnych alebo subjektívnych príčin dostanú liek, za ktorý sa dopláca viac, ale keď tento zákon dôjde do účinnosti, je predpoklad, že na každý liek, za ktorý doplácajú viac ako 1, 2, 3, 5 eur, existuje alternatíva, a teda do toho úhrnu limitu sa im, je malá pravdepodobnosť, že tento úhrn limitu presiahnu, takže, po tých troch mesiacoch, keď pošlú všetky účty na zdravotnú poisťovňu, si myslím, že takmer vo všetkých prípadoch dostanú zamietavú odpoveď.

    Ďalšia vec je tá, že tento limit spoluúčasti sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú výšku dôchodku viac ako 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, čo je znova niekoľko desiatok tisíc ľudí. Je to minoritná skupina dôchodcov, ale je to niekoľko desiatok tisíc ľudí.

    Potom sa chcem zastaviť ešte veľmi krátko u zverejňovania zmlúv zdravotných poisťovní. Zverejňovanie zmlúv zdravotných poisťovní je iste prvkom, ktorý prinesie transparentnosť a možno prinesie viacej čistoty a pocitu, že tým zverejnením sa nič neskrýva a jednotliví poskytovatelia nie sú uprednostňovaní pred druhými. Len ten návrh v podobe, v akej je zverejnený, nemá dostatočnú vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k poistencom, ani k verejnosti, pretože uvedenie samotnej zmluvy bez objektívneho poznania ukazovateľov, ako je štruktúra poistencov v danom regióne, počet poistencov v danom regióne, špecifické prístrojové vybavenie, špecifické personálne vybavenie daného poskytovateľa, počet poskytovateľov v danej odbornosti v regióne a mnohé iné parametre, bez znalosti týchto informácií pacient ani iný poskytovateľ nedokáže a nebude môcť objektívne vyhodnotiť, či tá zmluva je primeraná alebo neprimeraná.

    Okrem toho toto opatrenie naráža aj na niektoré problémy z hľadiska hospodárskej súťaže, pretože zverejnením zmlúv uzatvorených s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podľa protimonopolného úradu môže dôjsť k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže, pretože keď zákon dá legálny nástroj na to, aby sa zverejnili dohody, dá aj nástroj na to, aby sa dohodami medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na základe známej výšky cien, teda, ak by k týmto dohodám dochádzalo a dochádzalo k obmedzovaniu hospodárskej súťaže.

    Za tretie. Zverejnením zmlúv môže dôjsť aj k nedostatočnej ochrane osobných údajov, najmä v prípade fyzických osôb poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj odborných zástupcov právnických osôb, a potom je to administratívna náročnosť atď. Čiže myšlienka transparentnosti je správna, ale transparentnosť by mala priniesť taký výsledok, aby nevznikol na našom zdravotnom systéme a v našom poistení zbytočný nepokoj, aby pacienti dostali okrem jedného čísla aj všetky informácie, ktoré potrebujú, aby sa naozaj dokázali objektívne zorientovať medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Raši bol jediný písomne prihlásený poslanec do rozpravy. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k predloženému návrhu vlády ústne? Dvaja páni poslanci. Poslanec Markovič a Novotný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán predseda výboru Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženým ustanoveniam navrhovanej novely zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach.

    Na úvod mi dovoľte poďakovať sa vláde Slovenskej republiky a ministerstvu zdravotníctva, že v takom krátkom čase 100 dní od nástupu do funkcie prichádza do Národnej rady Slovenskej republiky s takýmto zákonom. Zákon totižto plní mnohé z významných predvolebných sľubov koaličných strán, ktoré boli zapísané aj v programovom vyhlásení vlády. Na tomto zákone naozaj vidno poctivý kus práce tímu pána ministra zdravotníctva a je dobré, že mnohé zo sľubov vieme a chceme splniť najskôr ako sa len dá a ich neodkladáme niekedy na tretí alebo štvrtý rok vládnutia.

    Dovoľte mi pozastaviť sa pri niektorých navrhovaných ustanoveniach zákona, zhodnotiť ich prínos pre pacientov či zdravotníkov. Môj predrečník, pán poslanec Raši už o niektorých z nich hovoril, tak mi dovoľte ponúknuť svoje videnie a svoje hodnotenie týchto navrhovaných zmien.

    Zrušenie povinnosti odporúčacích lístkov. Musím povedať, že som v predvolebnej kampani naozaj navštívil skoro všetky kúty našej vlasti a rozprával som sa predovšetkým s pacientmi, ako vnímali predchádzajúce štvorročné obdobie a čo im tak rezonuje v mysli, čo bol ten prínos v zdravotníctve pre pacientov. To zhrnutie je veľmi jednoduché. Zrušenie dvadsaťkorunáčok, ktoré boli akýmsi symbolom reformy zdravotníctva z rokov 2002 a 2006, ich nahradenie výmennými lístkami. Nepočul som jediného pacienta, ktorý by povedal, aké je skvelé, že musí ísť pre odporúčací lístok k všeobecnému lekárovi, keď vopred vie, ku ktorému špecialistovi pôjde. A to tretie, čo charakterizovalo predchádzajúce štvorročné obdobie, je rastúca priama spoluúčasť pacientov v zdravotníctve. Ako naozaj málokto, kto pravidelne chodí k lekárovi, vám nerozpráva o tom, že platí z mesiaca na mesiac stále viac v lekárni a často aj u lekára za poplatky. Je jasné, že komunikácia medzi zdravotníckymi odborníkmi, medzi lekármi, medzi ambulanciami a nemocnicami o zdravotnom stave pacienta je nevyhnutnou súčasťou poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

    Dámy a páni, ale treba povedať, že odporúčacie lístky túto kvalitnú komunikáciu nezabezpečovali a nezabezpečujú. Videl už niekto z vás ako vyzerá napísaný výmenný lístok? Odporúčací lístok? Prosím o chirurgické vyšetrenie. Akú cennú informáciu odovzdáva všeobecný lekár špecialistovi vetou: Prosím o chirurgické vyšetrenie. O tom hovorí táto novela zákona. Tu nikto, nikto v tejto krajine nechce zrušiť odporúčací lístok alebo výmenný lístok, sú to synonymá, ktoré v praxi takto používame ako komunikáciu, keď príde pacient k lekárovi, ten ho vyšetrí a povie mu, že, viete čo, potrebujem ešte názor iného odborníka. Musím vás poslať k tomu a k tomu špecialistovi a napíše mu, prečo prišiel k lekárovi, aký je jeho zdravotný stav, aké má potiaže, aké má podozrenie a s týmto podozrením na nejakú diagnózu odošle pacienta k špecialistovi. Ale táto komunikácia, dámy a páni, zostáva. My ju nechceme zrušiť, neprichádza do úvahy. My len chceme zrušiť to, aby keď niekto pravidelne chodí k odborníkovi, keď niekto presne vie, ku ktorému odborníkovi pôjde, lebo napr. na celej poliklinike v jeho okresnom meste je len jeden jediný odborník na danú oblasť, aby nemusel najprv vystáť niekoľko hodín u všeobecného lekára pre papierik, na ktorom bude napísané, že prosím o vaše odborné vyšetrenie. O tom hovorí táto novela zákona.

    Naozaj, výmenné lístky nesplnili cieľ, pre ktorý ich zaviedla predchádzajúca vláda. Cieľ, aby všeobecní lekári mali dokonalý prehľad o pohybe svojho pacienta v systéme. Pán poslanec Raši o tom hovoril, že ak to zrušíme, všeobecný lekár nebude mať informáciu o tom, čo robil špecialista s pacientom, čo, akú zdravotnú starostlivosť dostal. A chcem sa opýtať, dnes ju má? Dnes existuje v zákone povinnosť, že po návšteve špecialistu musíte s výsledkom navštíviť svojho všeobecného lekára, informovať ho o tom? Lebo neexistuje takáto povinnosť. Všeobecný lekár vás pošle ku kožnému lekárovi, k diabetológovi, k internistovi, no, niekde vás pošle, kde potrebujete. A vy k nemu najbližšie prídete o dva roky. Boli ste zdravý. O dva roky sa vás opýta, počúvajte ma, ja som vás tu posielal na takéto odborné vyšetrenie a vy poviete, hej, hej, už sa nepamätám. Ako funguje komunikácia? Ako funguje spätná väzba? Preto si naozaj myslím, že cieľ, pre ktorý boli zavedené odporúčacie lístky ako povinnosť, čiže pre ktoré bola zavedená povinnosť odporúčacích lístkov sa nenaplnil a veľmi pokojne môžme zrušiť túto povinnosť odporúčacích lístkov. Žiadna tragédia v systéme sa nestane. Verte mi, ani nenarastú náklady u špecialistov, možno minimálne, možno minimálne. Lebo ja sa pýtam, keď dnes to vyvolá, ako sa obáva pán poslanec Raši, dlhšie čakanie u špecialistu, náhodou vypisovanie odporúčacích lístkov s textom prosím o odborné vyšetrenie nepredlžovalo čakanie u všeobecných lekárov? Nemuseli náhodou zdraví ľudia, ktorí potrebovali ísť na vyšetrenie ku kožnému lekárovi, sedieť medzi chrípkami a hnačkou na ambulancii všeobecného lekára? Preto si myslím, že treba naozaj vrátiť slobodnú voľbu lekára do systému tak, ako sme na to zvyknutí a treba povinnosť odporúčacích lístkov zrušiť. Vítam toto ustanovenie.

    Ďalším určite diskutovaným momentom tejto novely je zavedenie ochranného limitu na doplatky za lieky. SDKÚ - DS aj KDH sľubovali vo svojich programoch zavedenie maximálneho limitu na spoluúčasť. Každý svojím spôsobom. SDKÚ - DS napr. navrhovala maximálnu hranicu na doplatky 10 eur mesačne, ani o cent viac. Ktorí ste tu boli v predchádzajúcom funkčnom období, iste sa pamätáte, že spolu s kolegom pánom poslancom Markovičom som predkladal takýto poslanecký návrh zákona, žiaľ, nezískal si podporu poslancov vládnej koalície. Dnes je tu veľmi podobné riešenie, aj keď možno nie až také široké a trochu ináč špecifikované, ale chcem povedať, že určite riešenie nesmierne potrebné. Sľúbili sme našim voličom zlepšiť finančnú ochranu pacientov v zdravotníctve a týmito ustanoveniami, touto zmenou v zákone chceme zlepšiť finančnú ochranu pacientov v zdravotníctve.

    Hoci Ústava Slovenskej republiky sľubuje občanom zdravotnú a sociálnu ochranu, v každodennej praxi systém zlyháva. Doplácajú na to najslabší členovia spoločnosti. Chronicky chorí pacienti, sociálne odkázaní občania. Zatiaľ, čo v roku 2005 zaplatil priemerný občan na doplatkoch za lieky a rôznych platbách a poplatkoch v zdravotníctve v hotovosti zaokrúhlene 3800 Sk, teda približne 125 eur, v roku 2009 to bolo už v priemere 215 eur, teda 6500 Sk, približný prepočet. Námietka, ktorú povedal v diskusii k predchádzajúcemu zdravotníckemu zákonu pán poslanec Raši je na mieste, porovnávame rok 2005 a 2009 preto, lebo 2005 bol posledný plný rok Dzurindovej vlády a rok 2009 je posledný plný rok Ficovej vlády. Teda, dá sa reálne tieto roky porovnať. Rok 2006 a rok 2010 sú volebné roky. Pol na pol. Jedna vláda, druhá vláda. Treba ale povedať, že v uplynulom štvorročnom období sa pre mnohé rodiny takáto spoluúčasť stala finančne neúnosnou. Dnešné zdravotníctvo tak neplní svoju základnú úlohu, ochranu pacientov pred vysokými nákladmi.

    Ochranný limit na spoluúčasť, táto maximálna hranica na doplatky, ku ktorému sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení vlády, je dôležitým prvkom solidarity v zdravotníctve. Navrhuje sa 10 eur pre zdravotne ťažko postihnutých a 15 eur pre dôchodcov za mesiac na doplatkoch za lieky, čo už iste viete, pričom naozaj je tomu tak, cena doplatku za liek sa počíta za liek s najnižším doplatkom v danej kategórii. Áno, môže to viesť k určitým nedorozumeniam. V rozprave to už znelo. Ale zas na druhej strane, ak by sme počítali doplatky za tie lieky, ktoré predpisuje lekár pacientovi, mohlo by to paradoxne viesť k tomu, že budú úmyselne predpisované drahšie lieky s vyšším doplatkom s odôvodnením, že veď potom vám to aj tak zdravotná poisťovňa vráti. Cieľom tejto zmeny zavedenia ochranného limitu na spoluúčasť, nie je špekulácia s tým, aby lekári predpisovali drahé lieky s vysokým doplatkom, nie je ani špekulácia s tým, aby sme si kupovali sociálne slabé skupiny a sociálne slabých občanov našej krajiny. Je to len a len o ochrane pacienta v zdravotníctve, o finančnej ochrane pacienta pred vysokými nákladmi, lebo to je naša povinnosť. Nechceme dopustiť totižto situáciu, ku ktorej by zdravotníctvo napriek ľúbivým rečiam o tom, koľko liekov máme bez doplatku alebo s minimálnym doplatkom mohlo v krátkom čase dospieť, že by si služby tzv. bezplatného zdravotníctva nemohli niektorí ľudia dovoliť zaplatiť. Naozaj si to nemôžme pripustiť a dovoliť, a práve preto prichádzame s týmto návrhom. A znovu zopakujem, že najzraniteľnejšími ľuďmi sú ľudia, sú obyvatelia chronicky chorí, seniori a zdravotne ťažko postihnutí.

    Ďalšími vážnymi ustanoveniami tejto novely zákona je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Očakávam k tomu pomerne búrlivú diskusiu v spoločnosti, pretože sa veľmi dobre pamätám, keď sme túto transformáciu navrhovali v rámci reformných zákonov ako vtedajšia opozícia, zhodou okolností aj súčasná opozícia vtedy kričala o tom, že sa tu pripravuje privatizácia. Dámy a páni, chcem vás naozaj veľmi pokojne a dôrazne upozorniť, že slovo transformácia a slovo privatizácia nie sú synonymá. Pravdou ale je, že tretina všetkých platieb poisťovní nesmeruje do nemocníc. Tie sú však, dámy a páni, v zúboženom stave a je pomerne jedno, kto je ich zriaďovateľom. Desaťročia sa do nich investovalo veľmi málo alebo skoro nič, iba sa v nich len tak niečo látalo. Raz jedno, raz druhé. Ich manažmenty sa striedali, veľmi často spolu s politickými garnitúrami a nepriniesli žiadne dlhodobé vízie pre nemocnice. Zanechali len veľké alebo ešte väčšie dlhy. Jasné pravidlá, tvrdé rozpočtové obmedzenia, firemná, kultúrna, externý audit, štandardné účtovníctvo, zodpovednosť manažmentu. To sú len niektoré z výhod, ktoré prináša transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Znovu chcem podčiarknuť vetu, že transformácia nie je privatizáciou. To, čo navrhuje táto vládna novela zákona je fakt, že štátna príspevková organizácia sa stane štátnou akciovou spoločnosťou. Bodka. Nič viac. Všetko ostatné je politická špekulácia.

    Ale aj takáto, na prvý pohľad formálna zmena má zásadné výsledky na fungovanie organizácie. Zariadenia, ktoré sa nám podarilo pred piatimi rokmi premeniť na akciové spoločnosti, dnes hospodária vyrovnane. Všetky nemocnice, ktoré sú stopercentné štátne akciové spoločnosti hospodária vyrovnane, alebo sú v miernom zisku. Nezadlžujú sa, obstarávajú efektívne. Nemajú kam schovať svoje dlhy. Nemôžu si ich dovoliť. Som o tom presvedčený, že zodpovedné narábanie s verejnými zdrojmi je povinnosťou zodpovedných politikov. A o tom je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Počúval som veľmi pozorne pána poslanca Rašiho a využijem to, že môžem na neho reagovať v rozprave. Áno, má v mnohom pravdu, že v mnohých nemocniciach príjmy za zdravotnú starostlivosť nekryjú výdaje tejto nemocnice. Nemocnice, štátne zdravotnícke zariadenia, štátne nemocnice sa zadlžujú. Len moja otázka, a myslím to veľmi úprimne, je, aké riešenie ponúkla strana SMER - sociálna demokracia, aké riešenie ponúkol pán minister Raši, keď bol ešte ministrom, pre tieto zdravotnícke zariadenia? Nalievať ďalej peniaze? Nalievať peniaze rýchlejšie, aby sa pomalšie zadlžovali? Áno, videli sme výsledok. Bezmála 50 mil. eur schodok v hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne v polroku, keď predtým polrok do nej vláda naliala 65 mil. eur. Toto je riešenie? Máte iné riešenie, dámy a páni? Ak áno, prosím, navrhnite ho. Poraďte nám, aké je to iné riešenie ako transformácia na akciové spoločnosti.

    Ďalšou, určite diskutovanou časťou tejto novely bude zverejňovanie zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. Chcem povedať, že jedným z kľúčových záväzkov vlády, ku ktorým sa zaviazala v programovom vyhlásení vlády, je zvýšenie transparentnosti v celej spoločnosti. Teda, aj v zdravotníctve. Verejné zdroje majú byť pod verejnou kontrolou, avšak pod skutočnou verejnou kontrolou, nielen deklarovanou verejnou kontrolou. Tri a pol miliardy eur. Tento rok to bolo už trošku viac. Tri a pol miliardy eur, toľko je vo verejnom zdravotnom poistení každý rok. Vieme, kam idú tieto peniaze? Ako sa uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi? A mohol by som pokračovať ďalej. Ako sa za ne nakupujú tovary a služby od dodávateľov? Vieme to, dámy a páni, alebo nevieme? Nevieme. Predchádzajúcej vláde veľmi vadilo, že z verejného zdravotného poistenia môže niekto vykazovať zisk. Ale to im nevadilo, že nevieme, ako sa použije tri a pol miliardy eur z verejného zdravotného poistenia, že odídu zo zdravotnej poisťovne a strácame nad nimi verejnú kontrolu. Zmluvy a obstarávanie sú utajované, pod zámienkou obchodného tajomstva. Narazil som na to v predchádzajúcom období, keď som spolu s kolegami z výboru pre zdravotníctvo robil poslanecký prieskum vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A pýtal som sa na jednoduchú otázku: Prečo ste nemocnici A navýšili zmluvu o 30 % a nemocnici B znížili zmluvu o 30 %? Viete, aká bola odpoveď? Obchodné tajomstvo. To bola odpoveď za predchádzajúcej vlády. Práve preto prichádza súčasná vláda s návrhom povinného zverejňovania zmlúv, ktoré vnesie viac transparentnosti do zdravotníctva. A verím tomu, že toto nie je ešte koniec transparentnosti, že bude nasledovať aj elektronické verejné obstarávanie, ktoré umožní v budúcnosti dosiahnuť významné úspory.

    Ďalším z ustanovení novely zákona je vrátenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bezpečnosť, kvalita i narábanie s verejnými zdrojmi musia byť zadefinované jasnými, zrozumiteľnými a jednoznačnými normami, nad ktorými musí dohliadať nezávislý, ale silný regulátor. Dámy a páni, trh v zdravotníctve je a zostane regulovaný. Reguláciu však treba robiť zodpovedne. Jasné, spravodlivé, transparentné a vymáhateľné pravidlá sú prejavom zodpovednej regulácie. Preto chce vláda posilniť nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Preto chce, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou viedla autorita, nezávislá od politikov a vo svojom rozhodovaní neovplyvniteľná. Je preto nutné a je dobré, že táto vládna novela to robí, zrušiť absurdné ustanovenia zákona, ktoré sa tam dostali poslaneckými novelami v predchádzajúcom období, kde si vláda doslova podriadila predsedu úradu pre dohľad, pretože ho mohla v podstate kedykoľvek bezdôvodne odvolať z funkcie. V tej chvíli sa však rozhodovanie úradu pre dohľad už stalo nie celkom nezávislým, aby som sa veľmi opatrne vyjadril. Naozaj, od tejto chvíle, keď bol predseda úradu pre dohľad pod Damoklovým mečom odvolania, ktoré sa mohlo udiať každú stredu na vláde na návrh ministra zdravotníctva bez udania dôvodu, už jeho rozhodovanie nebolo celkom nezávislé od politických tlakov. Ukázalo sa to veľmi bolestne minimálne v dvoch prípadoch. Pri zániku Európskej zdravotnej poisťovne a pri nečinnosti úradu pre dohľad, pri ekonomickom úpadku Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Ďalšie ustanovenia tejto novely pripravujú predpoklady pre zavedenie DRG systému. O tom sa tu už dnes diskutovalo. DRG systém, aby som nepoužíval aj anglické výrazy, systém platby za diagnózu. Musím povedať, že tento systém platby za diagnózu je dlhodobo diskutovanou témou v slovenskom zdravotníctve a mnohé vlády už mali vo svojom programovom vyhlásení. Verím len, že bude súčasná vláda a ministerstvo zdravotníctva pokračovať ďalej. Že toto nebude prvý a zároveň posledný krok k zavedeniu platby za diagnózu. Chcem ale povedať, že zavedenie platby za diagnózu bude znamenať spravodlivé ohodnotenie poskytovateľov za ich prácu. A to slovo spravodlivé by som rád podčiarkol. To je práve ten problém, o ktorom tu dnes hovoril pán poslanec Fronc, že za ten istý výkon, za tú istú prácu dostane ináč zaplatené nemocnica A ako nemocnica B. Naozaj, ten žlčník je iný v Bratislave ako v Žiline? Ten poistenec je iný v Bratislave ako v Žiline? Platí inú poistku? Som o tom presvedčený, že spravodlivé ohodnotenie poskytovateľov za ich prácu je východiskom aj pre spravodlivé ohodnotenie práce lekárov, sestier a zdravotníkov. Je cestou k vyšším platom pre kvalitných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, k motivácii poskytovať službu dobre a kvalitne a je teda cestou k vyššej spokojnosti pacientov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou.

    Dámy a páni, táto novela zákona si zaslúži podporu Národnej rady Slovenskej republiky. A dovoľte mi ako poslancovi, ktorý tu strávil predchádzajúce štyri roky v opozícii, trochu nadnesene povedať, že už dlho som na takýto dobrý zdravotnícky zákon v pléne Národnej rady Slovenskej republiky čakal. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Piati páni poslanci s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného. Nech sa páči, pán poslanec. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec pochválil nový zákon, ktorý je predložený do parlamentu, ale ja si dovolím tak realisticky ešte možno do toho vstúpiť a upozorniť aj na niektoré riziká, ktoré môžu, ešte aj treba dopracovať v tomto zákone, a práve by som ho chcela poprosiť, aby sa zameral aj na tieto záležitosti.

    Bolo by potrebné sa ešte zamerať na zjednodušenie zverejňovania zmlúv, dopracovať kritériá a celý systém možno uzatvárania zmlúv s poisťovňami, zapracovať do legislatívy tak, aby to nebolo len na zdravotných poisťovniach, aby boli jasné pravidlá.

    Druhé také riziko je, a veľmi vážne riziko, ktoré ja považujem, je aj transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Upozorňujem na toto riziko. A bolo by vhodné, ak sa chceme vyhnúť riziku aj štátnych akciových spoločností, aby sme za platby za poistencov štátu navýšili tak, aby mohlo byť dofinancované zdravotníctvo, a aby mohla fungovať takáto inštitúcia s vyrovnaným rozpočtom.

    Chcem povedať, že je treba trošku upraviť, možno aj zjednodušiť systém výmenných lístkov, a tak ako sme hovorili, pán kolega, v minulosti, cez vyhlášku ministerstva upraviť pravidlá. Myslím, že bolo by to najjednoduchšie.

    Je treba možno trošku premyslieť administratívnu náročnosť pri doplatkoch na lieky, pán predchádzajúci kolega, pán poslanec Raši práve upozorňoval na to, že môže dôjsť pri niektorých prepočtoch k nulovému návratku pre dôchodcov.

    A ešte pri tých ...

  • Prerušenie vystupujúceho časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Ja teda, nedohodol som sa s pani poslankyňou Sabolovou, ale presne chcem reagovať na tie isté dve veci, aby sa transformácia nemocníc na akciové spoločnosti nerovnala privatizácii týchto nemocníc, musia byť finančne stabilizované tak, aby po oddlžení pred transformáciou na akciové spoločnosti, aby po tomto oddlžení nevytvárali dlh. Inak sa transformujú, ak budú vytvárať ako akciové spoločnosti dlh, majú ísť do konkurzu a buď tam zainvestuje štát, alebo vstúpi súkromný investor a stratí sa akákoľvek kontrola nad nemocnicami, ktoré sú základnými piliermi poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých najťažších prípadoch.

    Druhá vec, ešte raz chcem upozorniť, že v súčasnosti máme 53 % liekov bez doplatku alebo s doplatkom do jedného eura. Preto tvrdím, že bude ťažké urobiť kombináciu liekov tak, aby pacientovi zdravotná poisťovňa vrátila doplatok za lieky, lebo keď ich je 53 % bez doplatku alebo s doplatkom do jedného eura, je veľká šanca, že pre každý liek, ktorý pacient berie a dopláca viac, bude alternatíva lacnejšieho lieku s minimálnym doplatkom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, samozrejme súhlasím s vami v tej časti, kde táto novela zákona prináša zlepšenia. Len chcem upozorniť na veci, ktoré nám ešte zostávajú, a ktoré sú tam dosť problematické. A to je v súčasnosti podľa môjho názoru neprimeraná sila poisťovní v tom partnerskom vzťahu medzi poskytovateľom služby a poisťovňou.

    Poisťovňa poistí toľko, na koľko má peniaze, toľko aj zaplatí. Ale na druhej strane poskytovateľ je v situácii, kedy je povinný poskytovať zdravotnícku starostlivosť a mnoho poskytovateľov je v súčasnosti v stave, že má zaplatených napr. v špeciálnej ambulantnej starostlivosti len 60, 70 % výkonov. Ostatné výkony sú nezaplatené. A podobné stavy sa objavujú aj v nemocniciach.

    Čiže, potrebujeme, alebo je potrebné v tejto transformácii ísť oveľa ďalej, pretože akciová spoločnosť, ktorá bude závisieť na svojvôli alebo rozhodnutí poisťovne, že či koľko, aký objem starostlivosti si zazmluvní, alebo nezazmluvní, ona stále zostáva v pluse, poisťovňa a poskytovateľ na konci pôjde do mínusu.

    Možno sa podarí týmto smerom dosiahnuť určité zlepšenie v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde je ten rozdiel a priepasť medzi poisťovňou Dôvera, ktorá je plus 26 mil. v súčasnom stave v hospodárení a všeobecná poisťovňa, ak si dobre pamätám číslo, je v mínuse až mínus 48 mil. eur v súčasnom momente. Čiže, tam je ešte mnoho rezerv v tejto oblasti.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega, nebudem sa už venovať výmenným lístkom. Máš pravdu. Nesplnilo to účel podľa mňa. Treba to zmeniť. Je to jasné. Vieš veľmi dobre, keď sme hovorili o tom, že má to usporiť nejaké peniaze. Nestalo sa tak. Súhlas. Nie je problém.

    Ale musím vzácne súhlasiť s pani Sabolovou a upozorňujem, ale teraz to myslím vážne, upozorňujem aj ja na možnosť vidiny akciových spoločností, na možnosť týchto spoločností, keď vzniknú, aj ich následného krachu.

    Veď veľmi dobre vieme, neviem prečo tak strašne forsírujete akciové spoločnosti, 2011 ukončené akciovky, 2012 hospodárenie a akonáhle budú hospodáriť so stratou, musia samy na seba vyhlásiť konkurz. A 2013, 18 fakultných nemocníc v krachu, modelujem situáciu, 18 akcioviek musí na seba vyhlásiť konkurz a do 18 akcioviek buď vstúpi strategický investor, čiže budú privatizované, alebo tieto nemocnice pôjdu dole vodou a musíme ich pustiť dolu Dunajom.

    Hej, stále hovoríte, že štátna nemocnica, nie je možné. Minister má všetky páky v rukách na to, aby štátne nemocnice boli v zisku, viď. Fakultná nemocnica Nitra, ktorá minulý rok mala zisk 70 mil., v prvom polroku má zisk 58 mil., hovorím v korunách, tak čo bráni ministrovi, aby zmenil tieto manažmenty a nemocnice išli v pozitívnych číslach.

    Druhé. Pán minister, a apelujem na premiérku, prečo ešte nie sú zverejnené zmluvy s vašou akciovkou VšZP? Zverejnite ich, ukážte ako sa hospodári, ako to je. Kde sú zverejnené zmluvy?

  • Hlas z rokovacej sály.

  • Prosím? Aký zákon? Však sme stopercentný akcionár, štát. Minister jedným rozhodnutím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja, samozrejme, že v dvoch minútach sa nedá nejako odborne diskutovať k tej problematike, ale mám teda dve poznámky, pokiaľ ide teda o tú transformáciu nemocníc. Ja sa, samozrejme, bojím tej transformácie na akciové spoločnosti. A napriek tomu, čo vy hovoríte, že transformácia nie je synonymom privatizácie, tak vám poviem, že existuje veľmi jednoduchý návod ako možno v akciových spoločnostiach privatizovať. A to tým, že tam príde tzv. strategický investor.

    Ten návod som nevymyslel ja, ale ten návod nám oznámila pani premiérka Radičová, keď hovorila o tom, že táto vláda nebude privatizovať, ale v niektorých prípadoch, a sú to práve prípady, v ktorých ide o štátne akciové spoločnosti, sa príjme strategický investor. A to je cesta na privatizáciu.

    Vstup strategického investora nemôžte aplikovať v prípade rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. A ja mám vážne obavy, že chcete transformovať nemocnice na akciovky práve kvôli tomu.

    A druhý moment, na ktorý chcem upozorniť, argument, argument o tom, že tie štátne nemocnice alebo nemocnice v prípade, že sú neziskové organizácie, že sú mnohé v strate a naopak, tie akciovky stratu nevytvárajú, je podľa mňa veľmi krívajúci, a to z jediného dôvodu, pretože skutočne nie je problém urobiť v prevádzke zisk. Problém je, že vlastne to môžte dosiahnuť tým, že zoškrtáte náklady.

    Takže, aj nemocnica, ktorá jednoducho zoškrtá náklady tým spôsobom, že nebude poskytovať zdravotnú starostlivosť, alebo ju bude poskytovať iba výberovo a iba v minimálnom rozsahu, môže v konečnom dôsledku vykázať zisk. Zisk, vykazovanie zisku je chvályhodné iba v prípade, že sa zabezpečí aj kvalitná zdravotná starostlivosť.

  • Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Markovič. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som aj ja skrátil svoje vystúpenie. Len veľmi krátko sa vyjadril k predkladanej novele zákona.

    V prvom rade musím podobne aj s troškou takého pozitívneho sentimentu, podobne ako kolega Novotný, po ostatných štyroch rokoch, keďže som bol členom výboru pre zdravotníctvo, aj v tomto pléne som sa mnohokrát snažil argumentačne, ale aj predkladaním rôznych noviel zákona presadzovať opatrenia a návrhy, ktoré považujeme za dôležité. Žiaľ, nebolo nám to umožnené a dnes som veľmi rád, že po tak relatívne krátkom čase od nástupu novej vlády tu máme hneď novelu zákona, ktorá dokonca v niekoľkých bodoch plní programové vyhlásenie vlády.

    Som rád a bez akéhokoľvek veľkého pátosu a marketingových vyhlásení, ako to bolo na začiatku predchádzajúceho volebného obdobia, keď sa zrušili tie známe a toľko pertraktované dvadsaťkorunáčky, že prichádza minister s niekoľkými opatreniami, ktoré sme my aj tu počas minulého volebného obdobia niekoľkokrát navrhovali a presadzovali a považujeme ich za dobré. Nie je to samoúčelné, ale je to preto, že ich považujeme za dobré a správne.

    Tých opatrení bolo niekoľko. Dovoľte mi, aby som nie príliš dlho, keďže nechcem ťahať čas, sa k nim vyjadril, samozrejme, najdôležitejšie sú tie systémové opatrenia, nie tie kozmetické, alebo ak chcete marketingové, ako by nás niekto mohol z toho obviniť. Ale som rád, že aj z lavíc súčasnej opozície, bývalej vládnej koalície, napr. sa dnes vieme zhodnúť na tom, že odporúčacie lístky nesplnili svoj cieľ. A dnes je dobré, že ich rušíme. A som rád napriek tomu, že sa nám to v minulom období niekoľkokrát nepodarilo, že dnes môžme k tomuto nezmyselnému opatreniu pristúpiť, aby sme ho mohli zrušiť.

    Druhým opatrením je limit na spoluúčasť. Som rád, že prichádzame s opatrením napriek tomu, že niektorí poslanci, ako to tu už odznelo, majú obavy, že nastavením systému nemusí dochádzať k takým očakávaniam, alebo k naplneniu takých očakávaní, ako by možno mohol niekto očakávať. Myslím si, že v každom prípade ale je dôležité, že dnes sa vládna koalícia vôbec zhodla na nejakom kompenzačnom opatrení, ktoré tu doteraz nebolo. A preto pre prípad naozaj zvýšených nákladov tu existuje už systém, ktorý môže práve takýmto dotknutým, hlavne slabým, slabším sociálnym skupinám zabrániť ich nadmerným výdavkom v zdravotníctve, resp. za zdravotnú starostlivosť a za poplatky v zdravotníctve.

    Nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, som rád, že dnes toto minister rieši. Ani o tom sa veľmi netreba pritom zastavovať, pretože naozaj je to niečo, čo považujeme za úplne normálne, že tento gumový paragraf, ktorý tu čisto z utilitárnych dôvodov bývalá vládna koalícia zaviedla, že dnes tento paragraf sa ruší.

    Zverejňovanie zmlúv je veľkou témou súčasnej vládnej koalície. A napriek akýmkoľvek iným výhradám a kritike za tempo, si myslím, že je dobré, že minister prichádza práve s legislatívnym riešením tohto problému.

    No a najdôležitejšie považujem to, že vláda prichádza s dvoma zásadnými oblasťami. A to je riešenie DRG, resp. náznak štartu jedného procesu, ktorý nepatrí k ľahkým a jednoduchým, a určite nie krátkodobým, pretože je to proces, ktorý určite chvíľu potrvá. A ja dúfam, že minister tým, že do tohto zákona dáva pre úrad pre dohľad práve kompetenciu prípravy DRG, že sa naozaj s vervou pustí do tejto veľkej úlohy, ktorá významným spôsobom môže zlepšiť kondíciu v našom zdravotníctve tým, že sa upravia platobné mechanizmy.

    No a posledná transformácia, toľko tu diskutovaná, zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Čísla hovoria úplne jasne. Zdravotnícke, štátne zdravotnícke zariadenia vytvorili dlh 271 mil. eur. Opticky bol tento dlh znížený poskytnutím návratnej finančnej výpomoci vo výške 119 mil. eur na 159 mil. eur. Naproti tomu, transformované štátne zdravotnícke zariadenia sú dnes bez dlhov. Je to, samozrejme, jasný príklad toho, ktorým smerom a akým smerom sa súčasná vládna koalícia, ministerstvo zdravotníctva chce vybrať. Určite to nebude jednoduchý proces, ale tak ako ja, aj vy isto dobre viete, že pokiaľ do systému zdravotníctva nezasiahneme vo viacerých bodoch, pokiaľ nezačneme, nezmeníme platobné mechanizmy, nestransformujeme poskytovateľov, nezastavíme plytvanie a neurobíme mnohé iné systémové opatrenia a neurobíme ich naraz, tak potom nedosiahneme želateľnú zmenu v systéme. A systém ďalej sa len bude v rôznych variáciách nabaľovať a nebude prinášať to, čo chceme, aby prinášal, to je zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Preto ja ešte raz vítam predkladanú novelu zákona a dúfam, že získa podporu tejto snemovne. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sabolová, Raši, Valocký. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega sa venoval vo svojej časti ešte tomu diagnosticko-terapeutickému systému, tomu DRG systému a transformácii. Tu len chcem podotknúť, že by bolo dobré, aby v zákone bolo zvýraznené, že tie DRG budú len pre ústavnú starostlivosť, aby sme sa vyhli akémukoľvek problematickému výkladu zákona, že sa budú podľa toho hodnotiť aj iné, iní poskytovatelia. A k transformácii možno ešte jedna poznámočka. Keďže vieme, tí, ktorí sme v zdravotníctve v minulosti trošku fungovali v tomto parlamente a sledovali aj financovanie ústavných zariadení, vieme, že financovanie v minulom volebnom období nebolo rovnomerné pre všetkých poskytovateľov a boli isté, už dnes univerzitné alebo fakultné nemocnice, zvýhodnené v limitovaní finančných prostriedkov, preto aj dnes je veľmi ťažko povedať, akú východiskovú pozíciu, ktoré fakultné nemocnice a univerzitné nemocnice majú. A toto aj je preto jedno vážne riziko pri transformácii, preto minimálne by bolo vhodné nejsť teraz k transformácii, alebo predĺžiť lehoty na transformáciu na akciové spoločnosti až na roky 2012 - 2013, keď budú jasne finančne nastavené kritériá z poisťovne, a keď budú jasne nastavené kritériá a zistené fakty, v akom stave sa naše ústavné zariadenia, veľké fakultné nemocnice a univerzitné, nachádzajú. A môj osobný názor je, že by som bola za to, ak by minimálne tri univerzitné nemocnice ostali štátnymi organizáciami, príspevkovými.

  • Ďakujem pekne. Vznik akciových spoločností za ministra Zajaca a vznik ich len v počte piatich kusov bol urobený preto tak, aby sa potvrdila správnosť jeho reformy, a preto bolo urobených iba päť akciových spoločností, lebo na viac tento systém jednoducho nedal, nemal. Akciové spoločnosti, ktoré vznikli na tzv. zelenej lúke, čiže s nulovými dlhmi a s dobre nastavenými platbami od zdravotných poisťovní. V tom čase som pracoval ako námestník vo Fakultnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach, ktorá mala 3-tisíc zamestnancov, a ktorá takisto sa mala transformovať na akciovú spoločnosť a bolo všetko právne pripravené, aby ako akciová spoločnosť vznikla, takisto ako aj ostatné nemocnice Banská Bystrica, Bratislava. Ale tá transformácia sa pokynom ministra zrušila, pretože keby vznikli 1. 1. 2006, tak okamžite by sa ukázalo, že sú neživotaschopné, lebo toľko finančných prostriedkov v systéme, v našom systéme, nemáme, aby mohli ako akciové spoločnosti fungovať a aby nevytvárali stratu. Čiže, potvrdenie existencie akciovej spoločnosti ako potvrdenie správnosti tohto kroku nie je pravda. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Markovič, využijem to, čo som nestihol dopovedať v tých prvých dvoch minútach. Chcel som len povedať, že akciové spoločnosti, ktoré sú u nás teraz tu, na Slovensku, preto vychádzajú, lebo sú naddimenzované. Majú vyššie platby z poisťovní. Preto ja žiadam a hovorím, zverejnite zmluvy. Ja čakám sľub pani premiérky, kedy konečne zmluvy budú zverejnené a nevidím dôvod, aby minister čakal na zákon, nevidím dôvod, aby minister čakal na zákon, pretože minister môže zmluvy z VšZP zverejniť aj zajtra. To dúfam, pán poslanec, so mnou súhlasíte, aj bez zákona. Na iné poisťovne, ktoré sú súkromné, musíme prijať tento zákon. Hej? Ale nevidím dôvod, prečo by sme aj bez zákona nemohli zverejniť zmluvy VšZP, kde akcionárom stopercentným je minister zdravotníctva. Čo sa týka výkazníctva v akciových spoločnostiach, všetky fakultné nemocnice majú výkazníctvo ekonomiky a majetku v súlade s pokynmi ministerstva zdravotníctva, čiže jednotné, pán poslanec Novotný a pán poslanec Peťo, vypadlo mi priezvisko, prepáč. Majú jednotné. Čiže, tá obava, že nemajú jednotné účtovníctvo, alebo nemajú jednotnú evidenciu majetku, nie je pravdivá. Tie pokyny sú z ministerstva zdravotníctva. Minister zdravotníctva má plnú právomoc na to, aby aj zo štátnych fakultných a univerzitných nemocníc spravil minimálne na úrovni nulového hospodárskeho výsledku alebo mierneho zisku nemocnice, len musí na to on ako reprezentant toho, že stanovuje manažmenty nemocníc, musí na tom pracovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec... Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Budem vecný k jednotlivým mojim predrečníkom. Súhlasím s vami, že pán poslanec Raši, že vysoko náročné výkony sú často podhodnotené, ale to je vlastne aj práve preto, že tá istá diagnóza, naozaj už sa nechcem opakovať, stojí v jednej nemocnici 1 000 eur a v druhej nemocnici 400 eur a vy, pán poslanec Valocký, veľmi dobre viete, že v jednej fakultnej nemocnici tu je aj o sto percent menej ako v druhej fakultnej nemocnici. Čo je, ja súhlasím s vami, naozaj, a je to čestná výzva, ktorú budem veľmi intenzívne, intenzívne, riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne tlmočiť. Poďme k jednotlivým bodom a k jednotlivým pripomienkam, ktoré ste mali. Povedali ste, že DRG alebo teda platba za diagnózu nepokryje tie náklady za zdravotnú starostlivosť. Viete, veľmi ťažko je niečo tvrdiť, keď žiadny systém tu ešte nefunguje a naozaj v súčasnej dobe tento systém nefunguje. Ako som povedal, nie je problém, aby finančne náročný výkon mal aj päťkrát väčšiu cenu alebo päťkrát väčšiu úhradu z poisťovne, ale práve preto nemôže, pretože za ten, povedzme, žlčník, musí poisťovňa zaplatiť fakultnej alebo veľkej nemocnici viac ako by mohla, pretože by mohol byť lacnejší. Takže, skutočne, priestor vstupu súkromného investora, to je na pána poslanca Ondruša, do fakultných nemocníc, podotýkam, nie je. Ako povedal pán poslanec Novotný, transformácia nemocnice nie je privatizáciou, je to ozdravenie nemocníc práve preto, že nemocnice aj podľa Obchodného zákonníka, akciová spoločnosť nemusí byť zriaďovaná za účelom zisku, ale znamená tvrdé rozpočtové obmedzenia a neumožňuje sa, alebo teda minimalizuje riziko zadlžovania. V súčasnej dobe, vy ste správne povedali, že je to päť nemocníc. Naozaj, iba toľko sa stihlo, ale zabudli ste aj povedať jednu nemocnicu, nemocnicu fakultnú, koncovú, Poprad, ktorá práve do konca roku 2006 tvorila dlhy, ale od roku 2006 aj tým, že je akciová spoločnosť, nehovorím iba tým, ale aj tým, že má tie tvrdé rozpočtové obmedzenia, každý rok je v zisku.

    Čo sa týka výmenných lístkov, naozaj nechcem tu teraz hovoriť do akej miery sa znížila, alebo boli pre špecialistov a pre všeobecných lekárov šikana alebo nie. Budem faktický a chcem povedať čísla. Vy sám ste, ako bývalý minister zdravotníctva, predsa výmenné lístky zrušil, u psychiatrov napríklad, očných lekárov a gynekológov. A fakty zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne sú, že potom ako sa zrušili, naozaj nedošlo k nárastu návštevnosti špecializovaných týchto lekárov a naopak, pri zavedení nedošlo k poklesu. To znamená, chceme práve zabrániť tejto šikane a súhlasím s pani poslankyňou Sabolovou, naozaj táto vyhláška, a je to tam aj explicitne napísané, vyhláška bude stanovovať postup pacienta od všeobecného lekára k špecialistovi.

    Čo sa týka limitu za lieky a vami proklamovaný zmätok, že do výšky úhrad sa budú započítavať len tie najlacnejšie lieky a vy ste povedali vetu: "keď pošlú všetky účty na zdravotnú poisťovňu daní pacienti". Tu by som chcel naozaj opraviť tento názor, pretože my sme použili osvedčené riešenie, ktoré platí v niektorých európskych krajinách, a ktoré platí v Českej republike, ale na základe aj pripomienok pacientov sme ho zlepšili a bude tam automatická refundácia zdravotnou poisťovňou, čiže nikto si nebude musieť žiadne účty nikam posielať, čiže automatická refundácia napr. dôchodcovi na účet alebo teda poštovou poukážkou, čiže pre pacientov je to naozaj automatické zjednodušenie teda administratívne. A čo sa týka zverejňovania zmlúv, naozaj súhlasím, že je to viac transparentnosti. Myslím si, že vami proklamované vyjadrenie, že nemá to dostatočne vypovedaciu hodnotu pre poistenca. Možno pre poistenca ani tak nie, ale som rád, že to pán poslanec Valocký povedal, má to presne hodnotu pre tých manažérov a pre tých zdravotníckych špecialistov alebo teda profesionálov, ktorí presne vedia, prečo daná nemocnica mala o sto percent vyššiu platbu, alebo prečo nemala. Čo sa týka vašej poznámky, že ide o porušenie hospodárskej súťaže, nejde, pretože sú to skutočne verejné zdroje a verejné zdroje, naozaj by mali byť pod verejnou kontrolou a majú právo ľudia alebo teda verejnosť vedieť, že čo, ako sa s nimi narába. Ja sa naozaj nechcem nejakým spôsobom dotýkať nástrojov zdravotnej politiky, rôznym úpravám, limitom alebo, povedzme, výmenným lístkom, príliš. Venujme sa cieľom zdravotnej politiky, venujme sa práve zdravotnému stavu, zlepšovaniu zdravotného stavu, venujme sa spokojnosti pacienta so zdravotníckymi službami a takisto tretím cieľom jeho finančnej ochrane, ako to hovoril môj predrečník. Ďakujem pekne za tieto cenné pripomienky. Veľa z nich, veľa z nich bude zapracovaných, napr. aj pri DRG, možno tá ústavná starostlivosť, nie možno, ale určite. Čiže, veľa z nich bude zapracovaných a som rád, že naozaj v takejto špecifickej oblasti ako je zdravotníctvo, nachádzame spoločnú reč. Ďakujem pekne.

  • 87. Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi krátko zhodnotiť diskusiu, rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vystúpili v nej traja poslanci, na ktorých bolo mnoho faktických poznámok. Nebol daný žiadny procedurálny návrh, takže pri hlasovaní navrhnem hlasovať o postúpení tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Dovolím si tri poznámky k rozprave, na ktoré možno nebola daná ešte odpoveď. Výzva, ktorú povedal pán poslanec Valocký o tom, aby zmluvy boli zverejnené ihneď medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Myslím si, že termín 1. január je pomerne ostrý na to, aby sa technicky toto zverejnenie dalo pripraviť a nie som odborník na túto časť práva, ale nie som si celkom istý, či v zmysle dnes platnej legislatívy sa takáto zmluva môže zverejniť, či to naozaj nie je prezradenie obchodného tajomstva. Minimálne ma Všeobecná zdravotná poisťovňa, keď som tieto zmluvy chcel vidieť pred dvoma rokmi v rámci poslaneckého prieskumu, presviedčala o tom, že to urobiť nemôže. Čiže, aby to bolo úplne jasné, a aby sme zas nezvýhodnili ostatné zdravotné poisťovne. K 1. januáru majú všetky zdravotné poisťovne čo robiť, keď sa schváli táto novela zákona.

    Moja druhá poznámka je k diskusii, ktorá sa otvorila o transformácii štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Súhlasím s tým, čo tu odznelo, čo povedal pán poslanec Raši, aj pán poslanec Valocký, že ak nebude finančná stabilita týchto nemocníc, môžu nastať veľmi vážne problémy po transformácii. Áno, áno, uvedomujem si to a myslím, že si to všetci uvedomujeme. Chcem len povedať, že transformácia akciových spoločností je cestou k zlepšeniu hospodárenia týchto nemocníc, je cestou k zlepšeniu, ako sa to podarilo v Poprade, niekomu možno, ako je nitrianska nemocnica, sa to podarilo aj bez transformácie, všetka chvála a česť, ale transformácia na akciovú spoločnosť je cesta k zlepšeniu hospodárenia nemocníc, aj keď prináša svoje riziká. Treba ale povedať, že ponechanie nemocníc vo forme štátnych príspevkových organizácií a nalievanie peňazí za účelom znižovania ich zadlžovania, je takisto cesta do pekla, plná rizika, plná rizika.

    Posledná moja poznámka k diskusii je tá, že áno, súhlasím s pani poslankyňou Sabolovou, že predložené ustanovenia vládneho návrhu zákona majú mnoho otáznikov a rizík, som o tom presvedčený, že ministra zdravotníctva čaká ešte veľmi veľa práce, bude mu v tejto práci musieť veľmi intenzívne pomáhať aj výbor pre zdravotníctvo, aj všetci odborníci, ktorí chcú pomôcť, ale o tom som naozaj presvedčený, že touto novelou zákona aj minister zdravotníctva vykročil správnou cestou. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, ktorý bol navrhovateľom z poverenia vlády, vládnych návrhov zákonov, ktoré riešia problematiku zdravotníctva, pánovi predsedovi výboru Novotnému.

    Poprosím teraz pána ministra vnútra Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil, odôvodnil a uviedol

    vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako tlač 91. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci.

    Ide o štandardný návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra, ktorý bol vypracovaný s cieľom upraviť dotácie vyčlenené rozpočtovou kapitolou ministerstva vnútra na príslušný rok v súlade s možnosťami a v súlade so zákonom o štátnom rozpočte. Pôjde o účelové dotácie, ktoré podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy bude možné od 1. januára budúceho roku poskytovať len na základe tohto zákona. Návrh zákona vymedzuje účel, na ktorý bude možné dotáciu poskytnúť. Tento účel je navrhovaný tak, aby pokryl úlohy ministerstva vnútra a jeho podriadených zložiek podľa osobitných zákonov. Návrh ďalej ustanovuje konkrétne právnické osoby, ktorým bude možné dotácie poskytnúť a rozširuje základné podmienky poskytnutia dotácie a náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Obsahom návrhu zákona je kontrola hospodárenia, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o poskytnutí dotácie. V súlade s vládnym programom sa kvôli transparentnosti a kontroly verejnosti má ministerstvo vnútra povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle nielen evidenciu zmlúv o poskytnutých dotáciách, ale aj jednotlivé žiadosti a zmluvy o poskytnutí dotácie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Hladkého, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tlač 91. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 č. 73 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Chcem informovať, že písomne sa nik z poslancov neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, či ústne sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie. Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Poprosím pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády uviedol, odôvodnil návrh zákona

    o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 115. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je začleniť Železničnú políciu do Policajného zboru. V súčasnosti sú ministrovi vnútra podriadené dva ozbrojené bezpečnostné zbory, a to Policajný zbor a Železničná polícia. Železničná polícia a jej postavenie je veľmi porovnateľné s postavením Policajného zboru, čo sa týka jej úloh, ale aj oprávnenie príslušníkov. Začlenením Železničnej polície do Policajného zboru sa predpokladá zlepšenie terajšieho stavu bezpečnostnej situácie nielen v oblasti železničnej dopravy, ale aj v iných oblastiach spoločenského života. Zjednotenie týchto ozbrojených bezpečnostných zborov umožní operatívnejšie využívanie síl a prostriedkov na plnenie ich zákonných úloh a posilnenie výkonných zložiek na úkor riadiaceho aparátu. Aby som to rozmenil na drobné. V súčasnosti je v Železničnej polícii približne 1 200 príslušníkov. Touto reorganizáciou, integráciou chceme ušetriť 200 v podstate úradníckych miest, riadiacich miest v Železničnej polícii, ktoré chceme využiť k posilneniu hliadkovej služby, posilneniu poriadkovej polície najmä v lokalitách, ktoré sú ohrozené vyššou mierou kriminality, čo sú lokality najmä, ale nielen, na východnom Slovensku. Inými slovami, hlavným cieľom tohto návrhu zákona je znížiť počet kancelárskych a zvýšiť počet výkonných miest, aby bolo na našich uliciach viacej policajtov zabezpečujúcich bezpečnosť pre slušných ľudí. V rámci tohto návrhu zákona sa začleňuje, vytvára nová služba v Policajnom zbore, služba Železničnej polície a železniční policajti kontinuálne prejdú do pôsobnosti Policajného zboru a stanú sa z nich príslušníci Policajného zboru. Kvôli tejto integrácii návrh zákona novelizuje šestnásť ďalších zákonov, v ktorých je potrebné urobiť nevyhnutné nadväzujúce zmeny.

    Dovoľujem si vás z týchto dôvodov, ktoré som uviedol v návrhu zákona, požiadať o podporu vládneho návrhu a jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Fronca, aby z poverenia výboru Národnej rade predniesol stanovisko výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 115. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v prvom čítaní podávam spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú ako pre spravodajcu podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade aj s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. septembra 2010 uvedené pod č. 76 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť s tým, že uvedené výbory navrhujem, aby prerokovali predmetný návrh zákona do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Pán predsedajúci, skončil som spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomné prihlášky nemám. Pýtam sa, či chce niekto sa prihlásiť ústne. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poprosím pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh predložil, uviedol a odôvodnil poslancom Národnej rady. Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 116.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona má za cieľ jednak sprísniť podmienky na získanie zbrojného preukazu a jednak obmedziť držanie samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinných zbraní, teda z automatických zbraní, zo samopalov. 30. augusta t.r. Slovensko postihla veľmi závažná tragédia. Šialený strelec v Devínskej Novej Vsi zastrelil 7 ľudí, zastrelil ich práve zbraňou, ktorá bola konštrukčne upravená zo samopalu vzor 58. Návrh novely zákona má dva dominantné ciele. Jeden cieľ je, aby držitelia zbrojných preukazov museli v pravidelných intervaloch prejsť psychologickými testami. Na Slovensku máme asi 150-tisíc držiteľov zbrojných preukazov a absolútna väčšina z nich sú slušní ľudia. Ale aj prípad Devínskej Novej Vsi, aj viaceré prípady v minulých rokoch, ale aj v posledných dňoch poukázali, že máme aj medzi držiteľmi zbraní psychicky labilných jednotlivcov. A nejde len, opakujem, o prípad v Devínskej Novej Vsi. Budem v rámci diskusie, ak to bude potrebné, hovoriť o konkrétnych prípadoch aj z posledných dní, aj z posledných dní, kedy sa ukázalo, že legálne zbrane majú v držbe aj osoby, ktoré nie sú psychicky spôsobilé ich držať. Čo s tým? Podľa mojej mienky jediná cesta, keďže dnešný systém sa ukazuje byť nie celkom funkčný, je zaviesť pravidelné, v intervaloch, o ktorých budeme rokovať, psychotesty. Chápem, že poľovníci a športoví strelci lobujú za to, aby držba zbraní bola čo najliberálnejšia. Faktom je, že Česko a Slovensko majú jednu z najliberálnejších úprav držby legálnych zbraní v celej Európe. Chápem, že poľovníci a športoví strelci obhajujú záujmy svojich členov. Od toho majú svoje združenia, svoje asociácie, svoje lobistické organizácie. Ale niekto tu predsa musí chrániť aj záujmy niekoho iného, potenciálnych nevinných obetí, ktoré často sú obeťami ľudí, ktorí držia legálne zbrane a nie sú osoby, ktoré by mali adekvátnu psychickú stabilitu.

    Nie je pravdou, že legálnymi zbraňami nie sú páchané žiadne trestné činy a maximálne si nejaký poľovník prestrelí koleno. Je to lož. Zo známych páchateľov pri trestných činoch spáchaných so zbraňou, je práve väčšina trestných činov spáchaných legálne držanou zbraňou. Mnohé vraždy v rodinách sú spáchané legálne držanou zbraňou. My, samozrejme, ideme postihovať prísnejšie aj nelegálne obchodovanie so zbraňami, teda s nelegálnymi zbraňami, ktorými sú páchané vraždy v podsvetí, v organizovaných skupinách. Ale problém je aj príliš liberálna úprava legálne držaných zbraní. A preto si myslím, že naším spoločným cieľom by malo byť skôr ako obhajovať partikulárne záujmy lobistických organizácií, aj legitímne záujmy, obhajovať skôr nástroje, ktoré môžu znížiť riziko aj veľmi závažnej trestnej činnosti. Nemáme šancu eliminovať zločin, lebo zločin tu bude vždy. Ale máme šancu viacerými konkrétnymi krokmi, nielen jediným, znížiť riziko opakovania sa udalosti z Devínskej Novej Vsi alebo udalosti podobných. Myslím si, že ak takú, takú šancu máme, tak zároveň máme povinnosť to urobiť. Určite budeme diskutovať, ak bude návrh zákona v druhom čítaní, o podrobnostiach návrhu, o tom či je, alebo nie je správne, aby ľudia mohli v domácnostiach držať prerobený samopal. Či to patrí k nejakému ľudskému právu alebo nie. Do akej miery, aká periodicita sa vyžaduje pri psychotestoch. V akej periodicite by mali mať držitelia zbrojných preukazov povinnosť podrobiť sa psychotestom.

    Ale, zdá sa mi byť zvláštne, ak pri niektorých kategóriách vodičských preukazov psychotesty vyžadujeme a pri držbe mimoriadne účinných zbraní, pôvodne plne automatických, psychotesty nevyžadujeme. Niečo nie je v poriadku. Niečo nie je proporcionálne. Chápem rôzne argumenty, alebo snažím sa chápať poľovnícke združenia, že máme aj poľovníkov, ktorí sú vo vyššom veku a napriek tomu by museli prejsť psychotestami. No, veď my sprísňujeme podmienky vo vyššom veku pre držiteľov vodičských preukazov. A tu absolútne nie je problém v akomkoľvek psychickom stave, v akomkoľvek veku držať veľmi účinné zbrane. To ja považujem za vec, ktorá nie je systémová. Takže tak. Chcem vás požiadať o podporu zákona do druhého čítania a o zváženie najmä toho, že záujmy partikulárne, čo ako legitímne, záujmy, ktoré sa týkajú profesií ako sú poľovníci, športoví strelci, sú, samozrejme, zreteľahodné. Bez debaty. Ale to nie sú jediné záujmy tohto štátu. Ani tejto republiky. Ak má štát mať nejaký úplne prvoradý cieľ, nie je to ani cieľ poľovnej streľby, ani športovej streľby, je to cieľ chrániť životy a zdravie svojich občanov. A ak tento návrh zákona urobí malý krok k tomu, aby ľudia sa mohli cítiť na uliciach, ale aj doma medzi svojimi blízkymi bezpečnejšie, tak má zmysel ho urobiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Martinovi Padovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 116. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na to a vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 č. 77 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Ako prvý vystúpi pán spravodajca. Potom písomne je ešte prihlásený za klub SNS Igor Štefanov a ďalší poslanec, pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči, pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, novela zákona o zbraniach a strelive je iste veľmi vážny a dôležitý krok. Ako taký si vyžaduje naozaj dôkladné zváženie všetkých okolností, ktoré vyplývajú v prvom rade z dôkladnej analýzy tragických udalostí v Devínskej Novej Vsi, nakoľko táto bola spúšťacím mechanizmom k procesu novely zákona, vyplývajúcich zo skúseností z uplatňovania súčasne platného zákona vo vzťahu k 150-tisícom držiteľom zbrojného preukazu. A rovnako tak vyplývajúcich z dôslednej a dôkladnej analýzy možných dôsledkov niektorých ustanovení, ktoré sú v návrhu novely zákona mienené iste pozitívne, avšak s možným vplyvom emócií z udalostí a následne negatívnym dopadom na tých, ktorých sa predmetný zákon dotýka. Novela zákona by nemala vytvárať precedens riešenia možných individuálnych zlyhaní legislatívnou formou, ktorá má dopad na celú spoločnosť. Novela zákona by nemala akýmkoľvek spôsobom zasahovať do ústavných práv občanov Slovenskej republiky, čo pri niektorých navrhovaných ustanoveniach je prinajmenšom diskutabilné.

    V tomto zmysle by som chcel upriamiť pozornosť na nález Ústavného súdu č. 382/2009 Z. z. vo vzťahu k podstate právneho štátu v súvislosti s legálne nadobudnutými majetkovými právami. V zmysle legislatívnych pravidiel a rokovacieho poriadku musí byť súčasťou návrhu novely zákona aj vykonávací predpis, a zvlášť to chcem zdôrazniť vtedy, keď tento zásadným spôsobom ovplyvní vykonávaciu zložku zákona. Hovorím o tom preto, že chýba zoznam chorôb, ktoré budú zakladať prekážku pre vydanie zbrojného preukazu. Kto bude rozhodovať a na základe čoho, ktorá choroba bráni v získaní zbrojného preukazu? Bolo by veľmi vhodné, a to je zároveň aj môj návrh, vytvoriť dostatočný časový priestor na zváženie všetkých možných dôsledkov a posúdenie pripomienok uvedených v petícii profesných a záujmových združení. Ani ja nemám problém s úpravou niektorých ustanovení zákona. My sme už o tom aj rozprávali, či prijatím nových ustanovení, ktoré napr. sprísnia podmienky pre nadobúdanie, držbu či nosenie zbrane, môžeme hovoriť aj o povinných psychotestoch pri získavaní zbrojného preukazu, či dokladovaní vlastníctva alebo nadobudnutia predpísaného zariadenia na úschovu zbraní alebo tvrdé oddelenie podmienok držby a nosenia zbrane s cieľom výrazne sprísniť podmienky pre nosenie zbrane.

    Mňa veľmi prekvapuje, že táto novela, pripravovaná novela zákona sa nijakým spôsobom nedotýka sprísnenia podmienok nosenia zbrane. Ja sa prikláňam k myšlienke, aby právo nosenia zbrane v puzdre a dokonca na viditeľnom mieste, tak aby to videl každý, kto ide po ulici, bolo prisúdené výlučne pre tých, pre ktorých nosenie zbrane súvisí s výkonom služobných úloh a zákonných oprávnení. Ja mám na mysli predovšetkým políciu a ozbrojené sily Slovenskej republiky. Nemyslím si, že ktorýkoľvek občan, nech robí čokoľvek, by mal mať právo chodiť, premávať sa na verejnom priestore so zbraňou v puzdre, na opasku, v podpažbovom puzdre ako kovboj. Nie som presvedčený, že to je ten správny spôsob. A nevystupujem preto, aby som v prvom čítaní polemizoval s úvodným slovom pána ministra alebo s jeho názormi. Len chcem povedať, že ani všetky trestné činy, vraždy, ani lúpežné prepadnutia, nie sú spáchané so strelnou zbraňou. A veľmi nerád by som sa dožil toho, aby sme kuchynské nože s 25 cm čepeľou vydávali na základe psychodiagnostických testov.

    A úplne na záver, pán minister, myslím si, že obhajovanie občianskych a ľudských práv a ústavných práv, nie je partikulárnym záujmom. A ak je partikulárnym záujmom obhajovanie záujmov občanov tejto krajiny, tak potom sa k tomu hlásim. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanov, pripraví sa pán poslanec Záhumenský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia.

    Ja možno tak zľahka nadviažem, čo hovoril môj predrečník pán kolega. S niektorými vecami súhlasím. Je pochopiteľné, že tragédia v Devínskej Novej Vsi šokovala celú Slovenskú republiku a spustila veľmi živú celospoločenskú diskusiu. Je možno sympatické, že tu prítomný pán minister predložil bleskový návrh novely zákona, ktorý by mal v budúcnosti zabrániť podobnej tragédii. Ja sa však pýtam, či je táto novela skutočne taká, či skutočne prijatím tejto novely zákona zabránime opakovaniu podobnej tragédie a ako táto novela zabráni opakovaniu tejto udalosti? V prvom rade tu vidím nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky. Obmedzenie vlastníckych práv súkromného majetku vyžaduje podľa Ústavy Slovenskej republiky preukázanie verejného záujmu. Sleduje však táto novela skutočne verejný záujem? Návrh novely zákona zavádza formuláciu rovnaký alebo podobný vzhľad. Kto, ako a na základe čoho bude určovať, čo je podobné a čo nie? Až ma mrazí predstava možnej svojvôle neschopného byrokrata, ktorý bude mať právomoc rozhodnúť, čo je a čo nie je podobné. Uvediem len jeden príklad pre ilustráciu. Poľovnícka puška M1A a automatická zbraň M14, ani mnohý odborník nedokáže na prvý pohľad posúdiť, ktorá z týchto zbraní je ktorá, také sú podobné, ale funkčnosť je veľmi rôzna. Ale nemôžete poprieť, že mám pravdu. Je treba povedať, že aj väčšina súčasných krátkych guľových zbraní sa dá upraviť na streľbu dávkou a každý výrobca krátkych guľových zbraní má vo výrobnom programe takéto zbrane. Dokonca aj na Slovensku máme takéhoto výrobcu. To znamená, že okrem revolveru spĺňa podmienky uvedené v novele zákona takmer každá poloautomatická guľová zbraň, či už je krátka alebo dlhá.

    Na Slovensku je takmer 200-tisíc strelcov. Mnohí z nich sú organizovaní v oficiálne registrovaných inštitúciách, či už v Slovenskom streleckom zväze, SABSK-e, Združení vlastníkov strelných zbraní, Legistelu, v desiatkach IPSC klubov po celom Slovensku, a to už nehovorím o poľovníkoch a poľovníckych združeniach, či rôznych kluboch vojenskej historickej techniky. Mnohí z týchto ľudí vlastnia podobné zbrane. Pán minister má pravdu v tom, že cena samopalu vzor 58, o ktorom sa tu hovorí, je okolo 300 až 400 eur, ale úpravy stoja majiteľov a to sú majitelia, ktorí sú nadšenci športovej streľby, úpravy týchto zbraní stoja ďalšie peniaze a tu už hodnota týchto zbraní ide až do niekoľko tisíc eur. Spomeniem len plastové pažbenie, kolimátor, prípadne iná optika, kompenzátor zdvihu zbrane a mnoho ďalších úprav, ktoré nemá asi význam tu spomínať a hodnota pre majiteľa takejto zbrane, ktorý si ju takpovediac vypiplal, je mnohonásobne vyššia. Toto sa všetko, samozrejme, netýka len spomínaného samopalu vzoru 58, ale aj niektorých ďalších, dokonca aj samopalu škorpión, o ktorom budeme ešte hovoriť a niektorých ďalších moderných zbraní.

    Touto novelou sa chystáte znehodnotiť a zničiť exponáty z prvej a druhej svetovej vojny, ktorým zničením v podstate zberatelia, strelci a v podstate i Slovenská republika príde o nenahraditeľné hodnoty historických skvostov. Strelecký šport má na Slovensku veľkú tradíciu, to všetci dobre vieme. Boli dosahované vynikajúce výsledky a sú dosahované stále. Máme majstrov sveta, majstrov Európy a napr. strelci registrovaní v Slovenskej asociácii praktickej streľby zvyšujú svoje zručnosti a koordináciu práve streľbou aj z dlhých guľových zbraní, napr. z upravovaných samopalov vzor 58. Len pre ilustráciu: 19. septembra t. r. sa skončili Majstrovstvá Európy PSC v Srbsku, kde sme získali titul majstra Európy, bronzovú medailu v juniorskej kategórii, v mužskej kategórii "production" sa v prvej dvadsiatke umiestnilo šesť strelcov zo Slovenskej republiky, z toho traja v prvej desiatke. Podotýkam, že nešlo o nejakú podružnú súťaž. V tejto súťaži a v tejto kategórii súťažilo 327 strelcov z celej Európy a v družstvách slovenský tím obsadil tretiu priečku.

    Táto tragédia, samozrejme, traumatizuje a ešte dlho bude traumatizovať celú slovenskú spoločnosť, ale nemali by sme dopustiť uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Chceme, aby športovci, strelci, či poľovníci trpeli za psychické zlyhanie jednotlivca? Keď niekto zneužije podobným spôsobom kuchynský nôž, zakážeme kuchynské nože? Tu je treba zdôrazniť, že zločiny spáchané legálne držanou strelnou zbraňou, a v tomto prípade nesúhlasím celkom s pánom ministrom, sú niekde na úrovni promile, nie v percentách. Chcel by som podotknúť, že v krajinách, kde došlo k sprísneniu zákona o zbraniach, napr. ako vo Veľkej Británii a v Austrálii, nasledoval veľký nárast trestnej kriminality spáchaný so zbraňou v ruke. Možnože práve občan držiaci legálnu zbraň mohol zabrániť Harmanovi vykonať takýto otrasný skutok. Žiaľbohu, sa nestalo.

    Návrh novely zákona tiež hovorí o povinnosti robiť psychotesty každých päť rokov. Treba si tu uvedomiť jednu vec, čo to spôsobí. Je to obrovská záťaž pre strelcov, pre príslušné policajné útvary, pre psychológov. Táto záťaž je jednak finančná, jednak časová. Budú mať klinickí psychológovia čas robiť tieto vyšetrenia objektívne? Ak áno, tak takémuto počtu žiadateľov nemôžu v reálnom čase vyhovieť. Tí, ktorí ste držitelia zbraní, viete o čom hovorím, keď prihlasujete zbraň, aká tá procedúra je a koľko trvá aj psychologické vyšetrenie. Ako vysvetlíme držiteľom zbrojných preukazov čas strávený v nekonečných radách, ovešaných strelnými zbraňami, ktoré budú nosiť ku fyzickej kontrole na evidenciu zbraní policajných útvarov, čas strávený u klinického psychológa či u všeobecného lekára, a to podotýkam, v zákonom stanovených lehotách musia absolvovať všetky tieto procedúry. Pýtal sa niekto policajtov príslušných policajných útvarov, či sú oni schopní tento proces zvládnuť, alebo jednoducho dostanú rozkaz v práci zostať 24 hodín, aby zvládli ten nápor. Čo povieme držiteľom zbrojných preukazov, ktorí túto lehotu nestihnú z osobných, pracovných, prípade časových dôvodov a budú nútení svoje zbrane odovzdať do úschovy Policajného zboru z dôvodu neplatnosti ich zbrojného preukazu? Ako sa bude cítiť občan, držiteľ zbrojného preukazu, ktorý bude musieť, alebo bude prinútený štátom zaplatiť viac ako 100 eur, ďalších 100 eur, k tomu ešte príde o svoju zbraň, resp. o svoje zbrane, pretože niektorí strelci majú zbraní aj viac? Mám ďalšie a ďalšie otázky. Kde budú zbrane uskladnené, keď ich majiteľ nemôže mať doma? Má polícia takéto priestory, alebo sa bude platiť súkromníkom? To sú ďalšie náklady. To nie je len pre strelcov, ale aj pre štát.

    Dňom 31. 12. 2015 by podľa tejto novely mala skončiť platnosť zbrojných preukazov, neviem to odhadnúť celkom to číslo, ale určite to bude číslo obrovské, možno cez 100-tisíc držiteľov zbrojných preukazov, z ktorých väčšina k tomuto termínu určite požiada o predĺženie platnosti svojich zbrojných preukazov. Ako budú reagovať útvary evidencie zbraní v pôsobnosti okresných riaditeľstiev Policajného zboru, keď budú musieť vydať zbrojné preukazy žiadateľom do 30 dní v zmysle zákona o správnom konaní, nehovoriac o vydaní alebo vydávaní preukazov zbraní, ktoré treba pri predĺžení platnosti vymeniť taktiež. Tu treba pripomenúť, že mnohí držitelia majú viac zbraní. Ako budú vykonávať lustrácie základné útvary Policajného zboru v mieste pobytu? Ďalej osobitné špecializované útvary vykonávajúce previerky a lustrácie pri takomto počte osôb. Podobných otázok je obrovské množstvo a mohol by som ich klásť ešte dlho, ale nechcem už zdržiavať toto plénum. V čom ale ja vidím, skutočne, veľké nebezpečenstvo? Je v tom, že táto novela spôsobí, že veľmi nebezpečné zbrane môžu byť uskladnené na jednom mieste a pán minister je známy svojím postojom k organizovanému zločinu a určite bude so mnou súhlasiť, že asi by nebolo vhodné vytvárať určité arzenály zbraní na kope, kde by sa podsvetie ľahko mohlo dostať k takýmto zbraniam. Ja sa obávam, že pri získaní takýchto zbraní z jedného miesta by, skutočne, sa mohol rozpútať skutočný teror na Slovensku, podsvetím.

    Ešte by som sa chcel zľahka dotknúť prezbrojenia alebo otázky prezbrojenia, ktoré pán minister avizoval. Tiež nie je to nová vec, je to vec, ktorá tu už bola pred časom. Diskusie prebehli. Ja by som chcel veľmi jednoducho povedať, že hovoriť o tom, či prezbrojiť policajtov, či neprezbrojiť, či pištoľ vzor 82, čezeta vzor 82 je zastaralá, nie je zastaralá. Samozrejme, je to zbraň stará, ale treba si uvedomiť jednu vec a neklamme sa. Dobrý strelec nastrieľa aj s čezetou 82 a zlý strelec nenastrieľa ani s dobrou, ani s modernou zbraňou. Prezbrojenie má preto význam, len ak sa zmení systém výcviku policajtov, pretože tých pár nábojov, ktoré policajti ročne vystrieľajú, jednoducho, zrejme nestačí na to, aby boli skutočne zdatnými strelcami. Nehovorím, samozrejme, o špeciálnych útvaroch, ktoré sú už dneska prezbrojené a majú trošku iný výcvik. Skôr narážam na, alebo teda upozorňujem na tých hliadkujúcich policajtov, ktorí mnohokrát strieľajú ani nie zo svojej zbrane na výcviku alebo z kolegovej alebo jednej zbrane, aby nemuseli potom tú svoju zbraň čistiť.

    Len zľahka ku škorpiónom, ako som avizoval. Pán minister, zrejme v dobrom úmysle, dal príkaz, aby hliadky boli vybavené samopalom škorpión. Neviem, či ste niekedy skúšali, pán minister, dať si škorpión na opasok a sadnúť si do osobného auta. No, ja by som nechcel v tej hliadke byť, ktorá by osem hodín musela takto jazdiť, pretože policajt zbraň, samozrejme, nemôže v aute odložiť. Na to sú dôvody, ktoré tu nebudem ďalej rozvádzať. A čo ma desí, je aj to, že policajt, ktorý zo škorpióna nevie strieľať a predpokladám, že ľudia v hliadkach nemajú taký výcvik, ako mali pred časom jednotky rýchleho zásahu a vedia škorpión používať, budú vedieť strieľať. Dnes celý svet hľadá strelivo, ktoré by bolo možné používať v uliciach, pretože zbraň s takým dosahom ako je zo samopalu škorpión, je výrazne väčšia a neviem si predstaviť, že by nejaký policajt pod tlakom použil škorpión a začal strieľať niekde v uliciach dávkou. To by mohlo dopadnúť skutočne veľmi zle. Na záver podľa môjho názoru, podľa mňa tento návrh novely zákona má veľmi vážne nedostatky. Je ušitý horúcou ihlou. Zavádza reštrikčné opatrenia, ktoré nemajú praktický efekt. Má negatívny sociálny vplyv a znižuje zamestnanosť v danom odvetví, preto dávam procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som vás pozorne počúval a vypočul som si tie argumenty, ktoré som si často mohol čítať v tých záujmových skupinách, ktoré takmer zahltili môj mail, zrejme aj váš, ale chcel by som o tom vecne diskutovať a musím povedať, že jedna vec ma trochu znervózňuje, viete, také emotívne argumenty o kolektívnej vine. Aká kolektívna vina bola u väčšiny vodičov, keď sme znížili rýchlosť na cestných komunikáciách zákonom zo 60 na 50, alebo aká kolektívna vina bola u ľudí starších nad 65 rokov, ktorí povinne a za vlastné peniaze musia chodiť na zdravotné prehliadky? Myslím si, že toto nie je korektný argument na takú vážnu diskusiu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, tiež by som rád v stručnosti zareagoval na predrečníka v rámci rozpravy a chcel by som podotknúť tú skutočnosť, ktorá tu odznela, najmä ten závažný fakt v prípade prijatia tejto novely zákona č. 190, vysoká koncentrácia zbraní na jednom mieste. Zákon vôbec nerieši systém a spôsob, akým by sa tieto zbrane ukladali po skončení či už tréningu, súťaži alebo akejkoľvek športovej činnosti a tá koncentrácia, ktorá by v prípade možno nejakej vyhlášky ministerstva, možno nejakého opatrenia, nariadenia, riešila tieto veci možno podrobnejšie, táto koncentrácia, a to by som chcel zvlášť zdôrazniť, čo tu už bolo spomenuté, umožní rôznym nelegálnym skupinám, organizovanému zločinu ľahším spôsobom sa dostať ku zbraniam, k výkonným zbraniam. Dnes sme svedkami toho, že takmer každý týždeň dôjde ku krádeži bankomatov. Veď bankomaty sa na Slovensku kradnú pomaly ako zemiaky na poliach na Spiši. A ak tam dáme zbrane, takéto výkonné zbrane, tak čo sa bude diať potom? Hovorí tento zákon a rieši vôbec takéto vážne nebezpečenstvo, ktoré by týmto prijatím novely zákona č. 190 vzniklo?

    Ešte by som, ak mám trochu času, spomenul aj tých psychológov, myslím si, tiež je tam veľmi vážny rozpor, pretože stanovisko psychológa vôbec nie je nejakým spôsobom relevantné. Bude to riešiť jeden psychológ, budú riešiť dvaja psychológia, čo ak dôjde k rozporu k rozhodnutiam alebo v rozhodnutí jedného, dvoch alebo troch psychológov a každé potvrdenie tohto psychológa bude rozdielne. Akým spôsobom toto budeme riešiť? Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči. A potom otvoríme možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona vznikol vlastne na základe tragickej nešťastnej udalosti, ktorá vznikla v Devínskej Novej Vsi, bol veľmi rýchlo pripravený na základe jednej kauzy, ktorá je smutná, ale myslím si, že ak by sa prijímali zákony kauzálne, to znamená, že pri každej nejakej kauze sa príjme nový zákon alebo novela zákona, tak to nebude dávať ani stabilitu legislatívy, ale ani, myslím si, že nie je istota predloženým návrhom zákona, že sa takéto prípady viacej stávať nebudú. Skôr si myslím, že je to predložený zákon, ktorý má ukázať verejnosti, že vláda chce tento problém riešiť a pred tým, aby prebehla celoslovenská diskusia a hlavne, aby sa urobila analýza koľko vlastne trestných činov zo zbraňou a násilných trestných činov so zbraňou a vrážd bolo vykonaných, ale aby to bolo rozanalyzované aj na jednotlivé skupiny, koľko takýchto činov spáchali poľovníci, koľko športoví strelci, koľko policajti, vojaci a ďalší členovia ozbrojených zložiek ako colníci, koľko podnikatelia alebo iní držitelia zbrojných preukazov a koľko takýchto vrážd a násilných trestných činov spáchali ľudia, ktorí nie sú držiteľmi zbrojných preukazov. Myslím si, že takáto analýza by bola veľmi potrebná, aby bolo možné hovoriť, že vlastne, ktoré skupiny sú rizikové a kde je možné hľadať cestu na zníženie násilnej trestnej činnosti zo zbraňou. Ja som prvý, ktorý by som sa snažil a snažím sa, aby skutočne sa minimalizovali možné trestné, násilné trestné činy vykonané zo zbraňou, ale predložený návrh zákona, o tom som presvedčený, že tomu to vlastne neposlúži a nie je ani predpoklad, že opatrenia, ktoré sa v návrhu zákona prijímajú, znížia, alebo zabránia násilným trestným činom páchaným so zbraňou.

    Povinné psychologické testy, ktoré tento návrh zákona zavádza, už raz v zákone o zbraniach boli. Bohužiaľ, do dnes som nevidel žiadne vyhodnotenie, ani z komory psychológov, ani žiadneho útvaru ministerstva vnútra, žeby vyhodnotil, akým spôsobom toto opatrenie v predchádzajúcom platnom zákone a aké výsledky sa dosiahli, o koľko klesla kriminalita násilných trestných činov so zbraňou a u jednotlivých skupín, či vôbec došlo k nejakému poklesu násilnej trestnej činnosti. Myslím si, že pri predkladaní alebo opätovnom zavádzaní psychotestov, povinných psychotestov by bolo rozumné toto obdobie využiť a určite by to napomohlo aj rozhodnutiu, či majú, alebo nemajú psychotesty ten pozitívny efekt, ktorý si myslíme, že by mohli pri násilných trestných činoch so zbraňou mať.

    Tak isto sa otvára otázka zodpovednosti psychológov. Čo sa udeje s psychológom, ak prejde žiadateľ o zbrojný preukaz psychologickými testami, dostane zbraň a následne spácha trestný čin so zbraňou? Bude tento psychológ zbavený licencie? Alebo to len povieme, že je to štatistická odchýlka, že nie je možné presne všetky prípady odchytiť. Alebo si myslíme, že je možné na 100 % povedať, že tento človek je rizikový a nie je možné mu vystaviť zbrojný preukaz. Sme boli častokrát svedkami, že najmä tie podivné osoby si dokázali zadovážiť rôzne psychotesty, ak jeden psychológ mu takýto psychotest nedal, tak kamarát mu poradil, aby išiel k druhému a druhý mu ho vydal, možno za nejakú, za nejaké menšie všimné a jednoducho doniesol psychotest od iného psychológa, ak by ste sa spýtali toho psychológa, že prečo mu ho vydal, ak v ďalšom posudku neuspel. No, tak obrana je veľmi jednoduchá. Možno, že vtedy bol indisponovaný, psychotesty neurobil, bol stresovaný, a keď bol u mňa na psychotestoch, tak psychotesty urobil.

    Nemyslím si, pán minister, že tento návrh zákona robíte preto, aby ste urobili veľký biznis pre psychológov, ale každopádne veľký biznis to je. Veľký biznis zo zákona, keď zoberieme, že na Slovensku je 147-tisíc držiteľov zbrojných preukazov a dnes stojí jeden psychotest 50 eur, čo si myslím, že ak to zavedieme, ak zavedieme povinne, vykonávať psychotesty u všetkých držiteľov zbrojných preukazov, tak veľmi rýchlo psychotesty budú stáť 100 a viac eur. Tak to je rádovo 8 až 16 mil. eur. To je pol miliardy korún, ktoré budú pripravené zo zákona pre úzku skupinu psychológov a pritom si nemyslím, že by došlo k poklesu týchto násilných trestných činov. Ak sa pozrieme do zákona, za zbraň sa považuje podľa zákona každý predmet, ktorý môže zvýšiť nebezpečenstvo útoku voči životu a zdraviu občanov. Tu by sme mohli menovať, už tu boli spomínané nože, tak by sme mali zaviesť psychotesty pre všetkých užívateľov nožov, a najmä kuchynských nožov, lebo veľmi veľa vrážd a ublížení na zdraví práve vzniklo kuchynským nožom. Neviem, či by toto bolo možné, alebo sa pozrime koľko ľudí používa motorové vozidlo závislých od alkoholu, nielen pod vplyvom alkoholu, ale závislých na alkohole, závislých na omamných a psychotropných látkach a títo ľudia nevykonávajú pred prvým získaním vodičského oprávnenia žiadne psychotesty a koľko usmrtení, ak nechcem povedať, že vrážd títo ľudia na cestách dennodenne páchajú a ja verím, že máte úprimnú snahu minimalizovať vplyv alkoholu na a vôbec nehodovosť na cestách, ale auto je ďaleko vážnejšia zbraň ako je strelná zbraň a strašne veľa ľudí, ktorí práve nespĺňajú predpoklady zdravotné a napriek tomu dostanú aj zdravotné vysvedčenie od lekára. A pokiaľ by sme zaviedli psychotesty, dostanú aj tie psychotesty a budú dostávať vodičské preukazy. Ako je možné, že prejdú ľudia, ktorí nevedia čítať a písať skúškami a majú vodičský preukaz. Ako dokázali urobiť testy, ak nevedia čítať a písať.

    Ja hovorím o tom, aký je stav spoločnosti a myslím si, že napriek mnohým a väčšine poctivých psychológov, bohužiaľ, na Slovensku nie je možné zabezpečiť to, aby človek, ktorý prejde cez psychologické testy bol stopercentne vyšetrený a tento nenesie žiadne riziko. A môžem to povedať aj z vlastnej skúsenosti, ak pošlete na psychologické testy sto vodičov z povolania, ktorí každé dva roky musia tieto testy absolvovať, tak z nich 10 až 15 % neprejde. Pritom sú to normálni zdraví ľudia, ktorí dôjdu k psychológovi a sú tak vystresovaní, že jednoducho nedokážu vôbec reagovať na nič. Kde je potom nejaká záruka možnej nápravy alebo posúdenia objektívnosti? Zákon nerieši zodpovednosť, ani vyšetrujúceho psychológa za vystavený posudok, ani neurčuje, akým spôsobom má byť vyšetrenie realizované tak, aby boli vylúčené pochybnosti o jeho správnosti, objektívnosti, nezaujatosti, a taktiež možnosti opravného prostriedku proti nepriaznivému posudku. V ustanovení zákona nie je zrejmé, akým spôsobom sa prejavuje a kto rozhoduje o dôvodnej pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu. Policajný útvar nemá takéto rozhodovania na spôsobilosť, čím vzniká priestor pre obťažovanie držiteľov zbrojných preukazov anonymnými podaniami na príslušný policajný útvar. Policajný útvar bude povinný od takých držiteľov zbrojného preukazu požadovať nové posudky o spôsobilosti s čím sú minimálne spojené náklady, stratený čas, vynaložený na ich zaobstaranie a podobne.

    Novela zákona zavádza povinné psychotesty pre civilné osoby. Vieme, že ľudia, ktorí sa hlásia do ozbrojených zložiek či už Policajného zboru alebo armády, vykonávajú psychotesty pri nástupe do týchto ozbrojených zložiek. Pritom 20, 30 rokov plnia povinnosti v ozbrojených silách a nemajú povinné opakovanie psychotestov. Neviem, či si myslíme, že títo ľudia nie sú náchylní na zhoršenie zdravotného stavu a možnosti určitého rizikového správania, možno by tomu dala odpoveď, ak by bola analýza koľko násilných trestných činov so zbraňou spáchali aj osoby, ktoré sú v ozbrojených silách, či sú to policajti, colníci, alebo sú v armáde a som o tom hlboko presvedčený, a to mi je ľúto, že ak zavedieme akékoľvek prísne tresty, ak zavedieme akékoľvek prísne podmienky na získavanie zbrojného preukazu, tak sa určité percento týchto násilných trestných činov diať bude. Nedokážeme mu nijakým spôsobom zabrániť. Bohužiaľ, žiadne psychotesty tomuto neblahému konaniu, určitému skratovému konaniu, nedokáže zabrániť, a to už vôbec nehovorím o organizovanom zločine a o ľuďoch, ktorí si dokážu zadovážiť akékoľvek potvrdenia o tom, že môžu byť držiteľmi zbrojného preukazu. Predkladaný návrh zákona, taktiež zakladá určitú diskrimináciu občanom Slovenskej republiky voči občanom Európskej únie. Návrh zákona počíta s psychotestami len pre občanov Slovenskej republiky alebo občanov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky pri získavaní zbrojného preukazu, ale v rámci, povedzme, poľovnej turistiky na Slovensko chodia občania Európskej únie s medzinárodným zbrojným preukazom a používajú zbraň na území Slovenskej republiky. Je pravda, že Slovensko by si mohlo uplatniť výhradu a zaviesť povinnosť, aby všetci, ktorí prichádzajú so zbraňou na územie Slovenskej republiky, najprv sa museli podrobiť psychotestom, ale to by znamenalo koniec poľovníckej turistiky a malo by to koniec príjmov pre mnohé poľovnícke združenia, pre ktoré je to jediný zdroj príjmu, ale to by bola škoda aj pre štát, štátny rozpočet, štátne lesy, čo si myslím, že toto by nebola cesta, ktorou by sme sa mali uberať, obzvlášť, ak drvivá väčšina krajín Európskej únie nepožaduje psychotesty najmä u držiteľov zbraní pre poľovné účely, najmä pre túto skupinu, a keďže nie je preukazné a nemáme analýzy koľko takých trestných činov, koľko promile trestných činov spáchali držitelia zbrojných preukazov pre poľovné účely, športovú streľbu, tak je ťažké sa k tomu nejakým spôsobom vyjadriť.

    Taktiež sa nedá súhlasiť so skrátením platnosti zbrojných preukazov z desať na päť rokov. Nemyslím si, že toto prinesie očakávaný cieľ, ktorým by malo byť práve zníženie trestných činov, násilných trestných činov so zbraňou, či už päť rokov alebo desať rokov, kde je nejaká hranica, kedy človek sa môže stať chorým. Dnes prejde psychotestmi, o pol roka sa mu čosi môže udiať z toho pohľadu a môže byť v nejakom skratovom konaní, spácha trestný čin.

    V návrhu sa okrem iného uvádza, že zmena zákona nebude mať ekonomický dopad na sociálno-ekonomické postavenie občanov Slovenskej republiky. Toto tiež nie je pravda, pretože na rozdiel od platného znenia zákona, každý zo 147-tisícov držiteľov zbraní bude musieť každých päť rokov absolvovať psychotesty, ktoré stoja dnes 50 eur, v krátkej dobe, ak to zavedieme, budú stáť sto a viac eur. Takisto bude musieť požiadať o posúdenie zdravotnej spôsobilosti, ktoré stojí dnes 30 eur, čiže na rozdiel od platnosti desaťročného zbrojného preukazu každý zo 147-tisíc držiteľov zbraní bude musieť navyše zaplatiť minimálne 160 až 200 eur.

    Ministerstvo navrhuje skrátiť dobu platnosti zbrojného preukazu z desiatich na päť rokov. Podľa zákona o správnych poplatkoch sa žiadosť o vydanie zbrojného preukazu spoplatňuje správnym poplatkom vo výške 14,5 eura, pri skrátení doby platnosti to teda znamená dvojnásobok, že občan za desaťročné obdobie nezaplatí 14,5, ale 29 eur. V praxi to v globále znamená, že občan bude musieť zaplatiť v rámci príslušných poplatkov o viac ako 100 až 150 eur navyše za predĺženie zbrojného preukazu. Nie je pravdou, že uplatnením tejto novely zákona nevzniknú dodatočné náklady na činnosť štátnej správy a pracovné zaťaženie odborov, dokladov a evidencií. Ak zbrojný preukaz platil desať rokov a teraz bude platiť päť rokov, administratívna činnosť na úseku zbraní a streliva stúpne o 100 %. To je pochopiteľné, lebo sa skráti doba o polovicu.

    Taktiež nie je pravdou, že nebude mať ani spoločenské dôsledky pre občanov. Ak si zoberieme skutočnosť, najmä z tých 57-tisíc držiteľov poľovných lístkov, je veľká skupina občanov staršieho veku, ktorí v poľovníckych združeniach zažívajú veľkú úctu a vážnosť v očiach svojich nasledovníkov. Títo ľudia sú držiteľmi desiatky rokov, desiatky rokov sú držiteľmi zbrojného preukazu a majú doma zbraň. Častokrát a už mnoho rokov ju ani v ruke nedržali, ani nevystrelili, ale je pre nich pocta, ak môžu prísť na brigádu medzi svojich kolegov, s ktorými strávili desiatky rokov, krásnych chvíľ pri ochrane prírody, pri kŕmení zveri, ale aj pri poľovačke a zrazu týchto ľudí pošleme na psychotesty. Mnohí z nich neboli desiatky rokov u lekára. Tí ľudia miesto, aby odišli na psychotesty, odovzdajú zbraň a skončia s poľovačkou. Akoby ste im odrezali ruku. Je to ich vášeň, celoživotná vášeň, láska k prírode, k čomu je určitá hrdosť mať a nosiť zbraň, z ktorej veľakrát a často ani nevystrelili a ťažko to je porovnávať s vodičmi v staršom veku, ktorí používajú auto na dopravu, kde môže dôjsť k zhoršeniu zraku a aj ovládateľnosti alebo schopnosti ovládať vozidlo s ľuďmi, ktorí veľmi dobre vedia zaobchádzať so zbraňou, ale skôr je to už pre nich taký symbol, taká spomienka na mnohé roky strávené v kolektíve a v prírode. A týchto ľudí poženieme k psychológom na psychotesty, spôsobíme im traumy, mnohí z nich cez psychotesty neprejdú, čo neznamená, že sú častokrát psychicky nespôsobilí, ale ich stres z tohto spôsobí to, že cez tie testy neprejdú. Nebudú robiť opakované psychotesty a ani nepôjdu na ne z obavy, že cez ne neprejdú. Mnohí na ne nepôjdu z obavy, že cez ne neprejdú, aj preto, že jedna dedina, jedna rodina, a keď ktosi neprejde cez psychotesty, to je taká ďalšia trauma, keď sa to spoločnosť dozvie, že psychicky je chorý.

    Čiže, nemyslím si, že tento spoločenský aspekt je zanedbateľný a, pán minister, budem rád, ak ho budete zvažovať, lebo týmto ľuďom spôsobíte skutočne psychickú traumu, ak ich poženiete na psychotesty. Už to raz zažili a mnohí predčasne skončili s výkonom práva poľovníctva a prestali byť v tomto združení a bolo to na škodu týchto poľovníckych organizácií.

    Bola tu už reč o zberateľoch. Zberateľská vášeň stojí mnohých zberateľov celý ich majetok. Sú to fanatici, ktorí investujú obrovské peniaze do toho, aby niekde našli, zadovážili si starú hrdzavú zbraň, venovali tomu obrovské množstvo času, proste, aby ju vypulírovali, vyčistili, pripravili, dali do perfektného stavu, aby sa s ňou tešili a pýšili na výstavách a túto zberateľskú vášeň od rodičov a od starých rodičov nadobudnú aj ich deti alebo vnuci. A teraz, aj keď som v médiách zaregistroval, že budú môcť tieto zbrane mať, nebudú ich môcť ale prevádzať. To znamená, že ak títo ľudia zomrú, tak nie je doriešené, akým spôsobom bude sa môcť previesť táto zbraň na svojich dedičov. Sú to zbrane, ktoré podľa tohto zákona sa majú zakázať a takisto chýba tá analýza, koľko zberateľov zbraní spáchalo trestný čin so zbraňou. Nevieme to povedať, možnože je to zlomok promile. Ale hádžeme ich do jedného vreca s kriminálnymi živlami, ktorí používajú zbrane na to, aby páchali trestnú činnosť.

    Myslím si, že to bude veľká škoda aj pre historickú hodnotu zbraní, ktorú majú. Ale tá zbierka zbraní nemá len svoju finančnú cenu. Má ďaleko väčšiu citovú cenu. Každý z nás má starých rodičov, rodičov, a ak máte niečo, čo títo ľudia milovali a po nich to zdedíte, tak to má ďaleko väčšiu cenu ako len finančnú. Ak máte čosi, či už obraz, lebo starý otec maľoval, alebo niečo zbieral, alebo mal trofeje, proste, a máte to po ňom, tak to je, to je rodinné striebro, to je dedičstvo po vašich predkoch. A zrazu zákonom týmto ľuďom zakážeme, aby tento ich majetok, ktorý im zákonom patrí, lebo sú priami dediči tejto vášne, my im jednoducho neumožníme tieto skvosty mať a vlastne tešiť sa na spomienke pri čistení, upratovaní a obnovovaní a renovovaní týchto skvostov. Nemyslím si, že tiež to nie je správny postup.

    Tento zákon taktiež umožňuje vstup do obydlia na kontrolu zbrane. Nie na kontrolu uloženia, ale na kontrolu zbrane. Myslím si, že ústava zaručí nedotknuteľnosť obydlia a pritom kontrolu zbrane nie je problém vykonať na policajnom útvare, aj dnes sa vykonáva pravidelne v cykloch, tak ako sú predpísané zákonom. A držiteľ zbrane donesie všetky zbrane na kontrolu na policajný útvar a tam prebehne kontrola a si ich odnesie späť. Neviem akým spôsobom, či chcete zmeniť ústavu, alebo chcete nejako upraviť, alebo iným spôsobom upraviť vstup do obydlia, kedy budú môcť a ako budú môcť a ako takéto kontroly budú týchto zbraní v domácnostiach, obydliach sa vykonávať.

    Myslím si, že petícia, ktorú podpísalo 14-tisíc občanov v krátkom čase, dala jasne najavo nielen nesúhlas s tým, alebo ak by sme si mysleli, že sú to nejaké záujmy lobistických skupín poľovníkov alebo športových strelcov, sa podpísali preto, aby bola mäkká úprava, a aby sa mohla páchať trestná činnosť. Myslím si, že všetci tí, ktorí sa podpísali pod petíciu, sú za to, aby sa minimalizovali spôsoby, aby sa nepáchala trestná činnosť, násilná trestná činnosť, ale tento predložený návrh, si myslím, že tento cieľ nenaplní.

    Preto by som bol rád, pán minister, keby ste prehodnotili tento návrh zákona. Skôr, než sa pustíme do druhého čítania, keby sa predložili tieto analýzy, o ktorých som hovoril, aby bolo možné jasnejšie vidieť, ktoré skupiny sú rizikové a kde sa vlastne, u ktorých skupín dochádza k väčšej frekvencii páchania trestných činov. A som bytostne presvedčený, že tak, ako sa trestné činy so zbraňou páchali po akejkoľvek prísnej regulácii a obmedzení vydávania zbrojných preukazov, bude, bohužiaľ, budú sa takéto skraty diať a bude sa trestná činnosť páchať tak, ako sa stávajú vraždy s nožom, alebo ľudia, ktorí pred tým, než dostanú vodičský preukaz, neabsolvujú psychotesty na alkoholizmus alebo na psychotropné látky, čo si myslím, že by ďaleko viac ľudských životov zachránilo, ako táto úprava.

    Takže, ak nechceme urobiť len biznis, dobrý biznis pre psychológov, ktorí, ak im to zo zákona umožníme, tak to bude perfektný príjem, je to pol miliardy korún zhruba, čo si budú môcť za päť rokov vždy zinkasovať, tak to bude asi jediné pozitívum pre určitú úzku skupinu ľudí, čo z tohto zákona vyplynie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Stanko, to je faktická poznámka alebo procesný? Do rozpravy. To ešte nie je otvorené. S faktickými pripomienkami pán poslanec Kovačócy. Do rozpravy tiež? Do rozpravy. Tak jediná faktická poznámka pán poslanec Valocký. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán minister, prosím vás, teraz, teraz v dobrom. Pravdepodobne najviac sa točí okolo psychologických testov. Psychológovia urobia testy na typ osobnosti a na IQ. Teraz, aká bude, bude tam množstvo problémov, aká bude zásada? Ktoré osobnosti budú môcť mať ten preukaz? Ktoré IQ bude mať môcť tento preukaz? Pretože, ak chceme stavať diagnózy, diagnózu nám psychológ neurčí, tam už musí byť psychiater. A ak teda občan pôjde k psychológovi a nebude spokojný s výsledkom tohto psychológa, kde bude mať vlastne, aké odvolacie konanie, alebo kde ten občan bude môcť ísť na ďalšie vyšetrenie, aby teda niekto zrevidoval to vyšetrenie toho psychológa? Čiže, tam nastane množstvo a množstvo problémov, či už medicínskych, osobnostných, alebo teda možno právu nerozumiem, tak možno aj právnych nejakých vecí, že či to nebude náhodou diskriminovať tých občanov a tak ďalej, a tak ďalej, takže to je množstvo a množstvo otázok, na ktoré budeme musieť počuť odpoveď. Ďakujem.

  • O vystúpenie v rozprave požiadal pán minister vnútra, ale predtým by som chcel uzatvoriť možnosť, pokiaľ ide o prihlášky do rozpravy ústne. Čiže, kto sa hlási do rozpravy ústne? Traja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán minister vnútra.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Pôvodne som chcel vystúpiť až v závere, ale myslím, teraz jednak, aby sa mohlo na moje vystúpenie reagovať, ale niektoré pripomienky pánov poslancov musím povedať, že bolo ponad moje možnosti ani nereagovať na niektoré zvlášť absurdnejšie názory.

    Najskôr začnem tými kuchynskými nožmi. Strelná zbraň je nástroj, ktorého základným cieľom je spôsobiť zranenie alebo smrť žijúcej bytosti. To je základný cieľ. To nie je základný cieľ ani noža kuchynského, ani nožníc, ani tehly, ani iných nástrojov, s ktorými je tiež možné smrť spôsobiť. Čiže, ak niekto toto porovnáva, tak to možnože na prvé počutie znie zaujímavo, ale za moc bystrý argument to nepovažujem. Totižto z toho by vyplývalo to, že keďže sú nástroje, ktorými je možné spôsobiť smrť, tak potom neregulujme v princípe nič, a potom môžme legalizovať aj hromadne účinné zbrane, lebo veď smrť je možné spôsobiť aj nožnicami. Toto je naozaj pomerne argument, ktorý sa veľmi ďaleko nedostane. Toľko ku kuchynským nožom.

    K tomu, čo povedali viacerí páni poslanci. Nikdy som netvrdil, ani netvrdím, že toto riešenie zabráni, alebo eliminuje riziko tragédií, ktoré sa podobných, také, ktoré sa udiali v Devínskej Novej Vsi, tvrdím, že táto novela zákona a ďalšie opatrenia, ktoré by sme mohli prijať, môžu znížiť riziko. Nikdy ho nevylúčime. Zločin bude vždy. Ale povedať, že keďže bude zločin vždy, a keďže ho nevieme nikdy vylúčiť, tak radšej nerobme úplne nič, to považujem tiež za argument, ktorého logike, sa priznám, že ja nerozumiem.

    K pánovi poslancovi Štefanovovi. Neviem, či sme čítali rovnaký zákon, pán poslanec. Nerozumel som celkom, čo s tým podobným vzhľadom ste argumentovali, lebo podobný vzhľad ste zaviedli vašou novelou zákona do zákona vy a my ho odtiaľ vypúšťame, čiže nie je mi celkom zrejmé, o čom hovoríme. Ja to teda prečítam, aby to zrejmé bolo, lebo bolo by fajn, keď diskutujeme, aby sme aspoň diskutovali vecne o návrhu, ktorý je pred nami. Podľa tohto návrhu sa pro futuro zakazuje samonabíjacia palná zbraň, ktorá bola konštrukčne odvodená alebo upravená zo samočinnej zbrane. Nič viac, nič menej. Rovnako vítam aj diskusiu ústavnoprávnu, ale očakával by som, že keď niekto bude mať výhrady k ústavnosti, tak povie aspoň náznak nejakého ústavnoprávneho argumentu, aby sme mohli vecne diskutovať.

    Pán poslanec Štefanov hovoril o tom, že máme na Slovensku veľmi úspešnú streleckú reprezentáciu a je to pravda. Časť z nej, dokonca veľká časť z tej úspešnej pôsobí na ministerstve vnútra. A neviem o tom, že by sme mali nejaký úspešný olympijský šport streľby zo samopalu vzor 58. Ja taký olympijský šport nepoznám.

    K štatistikám. V roku 2009 bolo spáchaných 313 trestných činov so zbraňou. Z toho bolo spáchaných zo známych páchateľov 77 trestných činov s nelegálnou zbraňou a 99 s legálnou zbraňou. Do júla tohto roku bolo spáchaných so zbraňou 173 trestných činov zo známych páchateľov s nelegálnou zbraňou 51, s legálnou 44. Teraz neviem celkom tiež čo, aká je úvaha s tými percentami a s tými promile. Lebo, áno, ak zoberieme celkovú trestnú činnosť, ak tam zoberieme krádeže, výtržníctvo, ruvačky, dopravné nehody a do toho všetkého zakomponujeme trestné činy spáchané so zbraňou, tak to tvorí pomerne malé množstvo. Len nerozumiem tomu, čo vlastne porovnávame. To, naozaj, chcem porovnávať počet spáchaných trestných činov so zbraňou s dopravnými nehodami, s krádežami v obchodoch? Z toho urobíme nejaké percento? Robíme, pán poslanec, a to je podľa mňa úplne absurdné, ale úplne absurdné.

    Čo sa týka nárastu kriminality. My nechceme, ja ísť do ekonometrických analýz, že čo čo ovplyvňuje a či nejakú kauzálnu súvislosť má obmedzenie držby zbraní s nárastom kriminality. Obávam sa, že skôr nie, ale faktom je, pán poslanec, že všetky ekonometrické analýzy kriminality, ktoré sa v zahraničí robili, vždy počítali ako jedným z variabilných faktorov zvyšovania kriminality s početnosťou zbraní v tej jurisdikcii. Čím viac zbraní, tým vyššia kriminalita. Nie je náhodou, hovorím to veľmi otvorene, že vo vzťahu k násilnej trestnej činnosti je jedna z najvyšších kriminalít v Spojených štátoch amerických, kde držbu zbraní garantuje aj ústava. Čiže, obávam sa, že tieto názory, ktoré tu boli produkované, že práve naopak, zvýšená držba zbraní má za následok nižšiu kriminalitu, to považujem za názor, ktorý nie je preukázaný absolútne ničím. Ledaže názorom vaším, že ak by bolo viacej samopalov v Devínskej Novej Vsi, tak možnože Harmana niekto zastrelí. To považujem za názor, ktorý je ťažko akceptovateľný, aby sme zo Slovenska robili Divoký Západ, že by ľudia pochodovali po uliciach s automatickými zbraňami. To asi snáď nechceme zaviesť. Rovnako názor, že nie je problém vo výzbroji, nechcem sa venovať výzbroji, lebo toto nie je o prezbrojení polície, to je návrh zákona, že s čezetou vzor 82, keď niekto dobre strieľa, tak predsa aj na 50, 60 m niekoho s dlhou zbraňou zasiahne. Ja som už povedal viackrát, že rôzne diskusie o zásahu v Devínskej Novej Vsi, ja som poslal poslancom brannobezpečnostného výboru analýzu na CD nosiči zásahu v Devínskej Novej Vsi. Tak rôzne názory produkované na internete o tom, ako mal byť zásah urobený, kedy a kto mal zasahovať a strieľať, odborníkov na paintball beriem na vedomie, ale určite relevantné nie sú.

    Čo sa týka úschovy zbraní a vašej obavy, že budú v lokalitách, ktoré potenciálne môžu byť predmetom alebo objektom krádeží, tak dnes už sú licencované úschovne, ktoré musia byť zabezpečené, napr. predajcovia zbraní, ktorí tiež hromadia u seba zbrane. A povedať, že pokiaľ tí predajcovia zbraní majú dnes stovky a možnože aj viac zbraní a keby mali o niekoľko desiatok viac, že by to bola hrozba vo vzťahu k organizovanému zločinu, to považujem tiež za argument, ktorý celkom neobstojí.

    Pán poslanec Záhumenský spomínal, že tento zákon je, on to nazval kauzálny, ak si spomínam. Každý zákon je kauzálny. Každý zákon sa niečo snaží riešiť, nejaký problém, ktorý vznikol, čiže to nepovažujem za nejaký úplne objavný názor.

    Vo vzťahu k psychotestom. Ja som už povedal na výbore pre obranu a bezpečnosť, že bolo by dobré, keby v druhom čítaní si výbor pozval odborníkov na psychológiu aj zo zahraničia. Aj zo zahraničia, kde mnohé európske krajiny majú povinné psychotesty, aby odborníci, ktorí sú nezávislí i nestranní k našim zákonom, povedali, čo si myslia o tom, že by mali prechádzať držitelia zbrojných preukazov cez psychotesty. Hovoríte, že išlo o akýsi lobing alebo ide o lobing psychológov. No, ja neviem. Koľko ste dostali listov e-mailov od psychológov a koľko ste dostali e-mailov od poľovníckych a streleckých združení ako poslanci Národnej rady? Toľko k lobingu. Vo vzťahu k vášmu záujmu, pán poslanec Záhumenský, o dopravu a o to, že sú páchané častokrát smrteľné nehody pod vplyvom alkoholu a že podporujete, aby to bolo sprísnené tiež. Ja som tomu rád, lebo pred dvomi, tromi rokmi, keď som taký návrh predložil, tak ste ho nepodporovali vtedy. Vtedy ste boli proti novele Trestného zákona. Teraz, keď rokujeme o niečom inom, tak zrazu ste za novelu Trestného zákona, ktorá sa týka trestného stíhania za jazdu pod vplyvom alkoholu. Ale budem rád, napriek tomu, ak ste názor zmenili. Chápem, že ste ho teraz zmenili, keď rokujeme o novele zákona o zbraniach, že hlasovať za budete. Vo vzťahu k poľovnej turistike a vašej obave, že, ak by tam boli povinné psychotesty, tak Štátne lesy tým utrpia, neviem to posúdiť. V každom prípade by bolo fajn a Štátne lesy by len získali, keby nepozývali na bezplatné poľovačky rôznych papalášov. To si myslím, že by bolo vhodné pre Štátne lesy, a že by tým aj finančná situácia Štátnych lesov sa výrazne mohla zlepšiť.

    Čo sa týka kontroly úschovy zbraní. Ako vieme, tí, čo sme nositeľmi zbrojných preukazov, držiteľmi zbrojných preukazov, existujú konkrétne povinnosti, aj akým spôsobom má byť zbraň uschovávaná doma, ako má byť zabezpečená. Aj kvôli tomu, aby sa nestávali tragédie, ktoré sa stávajú aj na Slovensku a v iných krajinách, že sa dostanú k zbraniam deti, ktoré následne nedbanlivostne spôsobia niekedy veľmi ťažké situácie, dokonca smrť svoju alebo svojich súrodencov. Teraz, ak neumožníme policajným orgánom kontrolovať úschovu zbraní, tak, samozrejme, vystavujeme riziku, že takéto situácie sa budú opakovať. To nie je domová prehliadka, to je kontrola úschovy zbraní. Ak ju niekto neumožní v domácom prostredí, to je jeho právo, ale potom nebude mať zbrojný preukaz. Do našich domácností púšťame na kontroly mnohých oprávnených zamestnancov rôznych inštitúcií, aby robili kontrolu elektriny, plynu, nie je problém, konkrétne veci, ktoré kontrolujú. A tuná ide o kontrolu úschovy zbraní. Už keď sa novela zákona pripravovala, tak v princípe veľký argument bol práve ten, že novela nie je potrebná, treba len tu kontrolu zlepšiť. Proste, zákon je dobrý, len keby tá kontrola bola lepšia, ten výkon bol by lepší. Potom navrhneme opatrenia, aby ten výkon bol lepší, ale, samozrejme, že aj to celkom nevychádza. To je len pár mojich poznámok. Ja by som ešte povedal na záver úplne len, možnože, dve poznámky.

    Tento zákon je aj o tom, ako sa budú bezpečne cítiť ľudia v našich uliciach, a nielen v Devínskej Novej Vsi, ale aj v iných lokalitách, aj v Kráľovej pri Modre, aj v košickom Čermeli, kde sa pred pár dňami tiež strieľalo, alebo na nitrianskej Klokočine, kde sa tiež pred pár dňami strieľalo z legálne držaných zbraní. Aj to je naša povinnosť, aby bežní ľudia sa cítili vo svojich príbytkoch, vo svojich domoch, na svojich uliciach bezpečne. Ja mám aj prehľad konkrétnych trestných činov, páni poslanci, ktoré boli spáchané legálne držanou zbraňou, aj konkrétnych vrážd, ktoré boli spáchané. Nepovažujem za potrebné ich tu teraz čítať, aj v tomto roku, a sú to pomerne ťažké trestné činy. A ešte raz opakujem. Ambíciou tohto zákona nemôže nikdy byť, že trestná činnosť nebude, že ju eliminujeme, že ju absolútne zamedzíme. Ale ak môžme zachrániť čo len jeden nevinný ľudských život, ak môžme zachrániť desiatky ľudí od traumatickej životnej skúsenosti, aká bola v Devínskej Novej Vsi alebo v Kráľovej pri Modre alebo na košickom sídlisku Čermeľ alebo na nitrianskej Klokočine, tak si myslím, že máme povinnosť to urobiť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými, ďalší ešte traja. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Prvý sa prihlásil pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, základným cieľom zbrane nie je spôsobiť zranenia alebo smrť. Základným cieľom zbrane je zasiahnuť cieľ. Sú tisíce športových strelcov, ktorí nikdy nespôsobili nikomu ani zranenie, ani smrť. Čiže, ak sa budeme pozerať na zbraň ako na niečo čo zabíja, tak potom to nie je pravda. Ale je pravda, že sa používajú zbrane aj na poľovné účely, aj na ochranu majetku, atď. Hovoríte, že analýza, čo spôsobí analýza, alebo akým spôsobom to vyhodnocovať. No, hádžete všetkých držiteľov zbraní do jedného vreca. Nepočul som analýzu, koľko spôsobili násilných trestných činov jednotlivé kategórie ľudí, ktoré držia zbrojné preukazy, poľovníci, športoví strelci, podnikatelia, členovia ozbrojených zložiek, legálnych ozbrojených zložiek Slovenskej republiky a tí, ktorí nelegálne držia zbrane. Čiže, myslím si, že to je prvé, aby sme vedeli, aké kategórie a kde treba sprísniť vydávanie zbrojných, pre ktoré kategórie a akému promile týchto držiteľov preukazov sa stane to, že niekto zlyhá. Ale na čo som ja poukazoval, je to, že psychologické testy boli v predchádzajúcom zákone a dodneška neboli vyhodnotené ani komorou psychológov, ani ministerstvom vnútra, koľko vlastne došlo k poklesu trestných činov so zbraňou, keď tento inštitút sme v zákone mali. A som presvedčený, že napriek tomu, že tento inštitút zavedieme a dáme pol miliardy korún psychológom, neznížime z tohto jedného podnetu počet trestných činov. Toto som ja hovoril vo svojom vystúpení, a preto som požadoval aj analýzu, aby sme povedali, ktoré skupiny držiteľov zbrojných preukazov môžu, alebo páchali trestné činnosti. A keď hovoríme o psychológoch, tak ich činnosťou nepríde k zníženiu, aspoň nebola predložená analýza, nebolo to nikdy vyhodnotené.

    Úschova zbraní. Ak hovoríte o úschove zbraní cez predajcov...

  • Prerušenie vystupujúceho časomerom.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, spomínali ste Spojené štátny americké, kde je pravda, že kúpite si zbraň ako rožok alebo chlieb, ale možno ste zabudli spomenúť Veľkú Britániu, kde je teda ďaleko prísnejší zákon o držbe zbraní. Takmer nikto tam nemôže držať nielen strelnú zbraň, ale pomaly ani nôž. A pozrite si štatistiky kriminálnych trestných činov vo Veľkej Británii. Možno, tak na porovnanie s tým USA a možno zaradiť, kde sa nachádza Slovenská republika. Chcel by som ale povedať, že zákon, ktorý je v súčasnosti platný, 190-ka je štandardný zákon, ktorý je porovnateľný so štátmi Európskej únie. Možno ste sa mali zamerať trošku iným smerom, pretože výhrady prokurátorov, ktorí sa priamo zúčastňujú na skúškach ľudí, ktorí sa snažia získať zbrojný preukaz, sami hovoria, že títo občania sú podrobení iba teoretickej skúške. Chýba nám praktická skúška. Mnohí občania sú držiteľmi zbrojných preukazov, sú držiteľmi zbraní a s touto zbraňou nevedia zaobchádzať. Sú nebezpeční ako sebe, tak sú nebezpeční aj svojmu okoliu. A čo sa týka Devínskej Novej Vsi. Vaše stanovisko alebo stanovisko odborníkov bolo také, že táto zbraň bola prerobená, čiže bola nelegálna. Možno by ste sa mali zamyslieť, pán minister, aj nad tou vecou, ako tieto zbrane kontrolovať. Ale nemyslím kontrolu na polícii. Nie na polícii, to je iná kontrola. Pán minister, keď sa dovezie akákoľvek zbraň, viete, že podlieha balistickej skúške. Ja som mal na mysli, aj odborníci v tejto oblasti majú na mysli balistické skúšky, pravidelné skúšky, kde vylúčime to riziko prerobenia zbraní, povedzme, aj samopalu vzor 58 na samočinnú zbraň. Myslím si, že týmto smerom by ste sa mohli uberať. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Štefanov.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister hovoril, že strelná zbraň je prioritne určená na zabíjanie, ja len trošku nadviažem, že čo hovoril pán kolega Záhumenský. Podľa môjho názoru, dnes je z tohto pohľadu už zbraň archaizmus, pretože toto platilo asi pred 200 rokmi, keď ľudia po sebe strieľali na poliach a vymýšľali zbrane skutočne na zabíjanie. Dnes sú zbrane určené, mimo teda ozbrojených zborov, prevažne len teda na športové účely alebo poľovné účely. Argument, že streľba zo vzoru, zo samopalu vzor 58 nie je olympijským športom, neviem, pre mňa celkom neobstojí, pretože pred časom sme mali takýto problém aj s vodáckymi športmi, kedy ich chceli vylúčiť z pomedzi olympijských športov a sme s tým nesúhlasili, ale neznevažujme, je to šport ako ktorýkoľvek iný a u nás má tento šport desaťtisíce a státisíce ľudí rado.

    Pokiaľ ste sa pýtali na to promile, mal som na mysli zločiny spáchané so samopalom vzor 58, ktoré sú podľa môjho názoru určite úplne na minime. A pokiaľ ide o uloženie zbrane, ja, samozrejme, nesúhlasím, aby ľudia mali uložené zbrane po šuplíkoch, to sa nepatrí a zákon jasne určuje ako má byť zbraň uložená a každý strelec by to mal rešpektovať, ale na druhej strane viem, že mnohí strelci vymýšľajú rôzne fígle práve preto, aby pred svojimi deťmi a ľuďmi neoprávnenými zamaskovali trezory tak, aby sa k tým veciam nedostali. My budeme robiť teraz kontroly, púšťať dovnútra policajtov, budeme odkrývať obrazy a ja neviem čo, odkrývať tieto skrýše, čo je nebezpečné pre deti a myslím si, že ale toto nemá nič spoločné s...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister si žiada reagovať, nech sa páči.

  • Stručne. Ja som tvrdil a tvrdím, že základným cieľom, pre ktorý bola strelná zbraň vyvinutá, nebola športová streľba, ani zberateľstvo, aby si niekto to zavesil na stenu, ale práve to, aby bol útok voči živej osobe účinnejší. To bol a je hlavný cieľ konštrukcie strelnej zbrane. Vo vzťahu k psychotestom a k jej analýze. Pán poslanec Záhumenský, tie psychotesty boli u nás účinné koľko? Rok alebo dva? Myslím, že rok alebo dva a následne boli zrušené. Boli zrušené vďaka pomerne sústredenému lobingu poľovníckych združení, to je pravda. Čiže, analýzy môžme získať skôr z krajín Európskej únie, a preto má toľko krajín Európskej únie psychotesty pre zbrojné preukazy, lebo zrejme ten kauzálny nexus medzi psychotestami a tým, aby mali zbrojné preukazy psychicky stabilné osoby tu je a predložíme na výbore potom aj právnu úpravu v iných krajinách Európskej únie, z ktorej bude zjavné, že máme jednu z najliberálnejších, ak nie najliberálnejšiu úpravu v celej Európskej únii spolu s Českou republikou.

    Pán poslanec Jánoš, problém nie je v praktických zručnostiach, teda možnože to je problém pre poľovníkov, poľovníci majú, samozrejme, aj praktické skúšky, lebo ja som zatiaľ nemal poznatok o nejakom trestnom čine, že by niekto spáchal kvôli tomu, že proste nevie dobre strieľať, nejakú úmyselnú vraždu alebo niečo podobné. Ako to môže byť problém, ale ktorý nesúvisí bezprostredne s kriminalitou.

    Vo vzťahu k pánovi poslancovi Štefanovovi len jedna poznámka. Vzor 58, samopal vzoru 58 sa, žiaľ, používa pomerne často pri vraždách v podsvetí, samozrejme, to sú nelegálne držané zbrane, ale používa sa pomerne často pri vraždách.

    Pán poslanec Jánoš, 26. apríla 2010 došlo v Obyciach k streľbe v rodinnom dome. Osoba, ktorá bola páchateľom, mala zbraň v legálnej držbe, kozlica Bereta 686 Silver. Tento človek zavraždil dve blízke osoby a potom aj seba. Bolo to tento rok. Táto kozlica, to je poľovná zbraň. Nebol problém, že by s ňou nevedel dobre manipulovať, že by mal zlé praktické zručnosti. Problém bol iný, že ju zrejme držala osoba, páchateľ, ktorý bol psychicky labilný, a keď tú zbraň k dispozícii mal, tak ju použil a použil ju so smrtiacim účinkom, čiže o to podľa mojej mienky ide.

  • Na vystúpenie pána ministra v rozprave dve faktické poznámky. Hlási sa ešte niekto s faktickou poznámkou? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, psychotesty platili dlhšie ako dva roky, ale myslím si, že, ak by platili tri, štyri, päť rokov, oni platili asi takto dlho, by bolo určite zaujímavé to vyhodnotenie. Nikto si nedal námahu, aby vyhodnotil účinnosť psychotestov k efektívnosti k tomu, čomu mali slúžiť, to znamená znížiť počet trestných činov so zbraňou, úmyselných trestných činov, lebo stávajú sa aj neúmyselné, hlavne, povedzme, pri poľovačkách, keď, alebo pri tom, že niekto s neodborným alebo zlým zaobchádzaním so zbraňou spôsobí smrť alebo zranenie. Pochopiteľne, to je potom otázka výcviku a to žiadny psychotest neodhalí, takúto nejakú nešťastnú náhodu. Čiže, ak by sa robila analýza trestných činov, tak určite by bolo zaujímavé hlavne v poľovníckej oblasti povedať, koľko ich bolo úmyselných, koľko ich bolo neúmyselných, ak k počtu držiteľov zbraní, je to skutočne promile, a ak máme urobiť takúto šikanu pre všetkých držiteľov, lebo sa stal jeden kauzálny prípad, tak si myslím, že to nepovedie k tomu želateľnému efektu.

    Ak hovoríte o úschove zbraní, že je možné ju uchovať, povedzme, u predajcov, tak ani žiadny predajca to nebude robiť za ani 2 eurá, ani 3 eurá, ale nechá si to zaplatiť, to znamená, že aby sme požadovali od športových strelcov, aby zbrane uchovávali u predajcov, tak ich zruinujeme jednoducho ekonomicky a prestanú existovať športoví strelci a myslím si, že na Slovensku máme skutočne vynikajúce výsledky v športovej streľbe vo všetkých možných disciplínach. A keď, no, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, budem sa snažiť byť stručný. Pán minister, takže ste ma utvrdili, skúste porovnať, alebo skúsme spoločne porovnať štatistiky násilných trestných činov u nás, kde je, podotýkam, štandardný zákon o zbraniach a strelive s krajinami, kde je ďaleko prísnejší zákon o možnosti držania zbraní a streliva, kde takmer, veď sú krajiny aj v rámci Európy, kde takmer legálne nie je možné držať ani krátku strelnú zbraň. Sú také krajiny v rámci Európskej únie a skúste si porovnať štatistiky násilných kriminálnych činov. Ja hovorím iba to, ak nebude mať možnosť zbrane strelnej, použije nôž, kladivo, akýkoľvek iný nástroj. A na záver, snáď, už len posledná vec, pán minister. Nezabíjajú zbrane, zabíjajú ľudia. Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Kovačócy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte aj mne vyjadriť stanovisko k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nám predkladá minister vnútra Slovenskej republiky.

    Úvodom môjho vystúpenia je potrebné uviesť, že predložený návrh zákona je spracovaný unáhlene, neodborne, s dôrazom na vyvolanie emócií, bez akceptácie pripomienok odborníkov štátnych orgánov a odbornej verejnosti. Ak by si predkladateľ návrhu zákona dal tú prácu a vyhodnotil skrátené pripomienkové konanie zodpovedne, určite by sme sa nemuseli zaoberať týmto materiálom. Predložený návrh zákona ignoruje názor 147-tisíc držiteľov zbraní a spôsobil mohutnú vlnu občianskeho odporu, ktorým dôkazom je aj petícia občanov, nielen držiteľov zbraní, s tisíckami podpisov. Že je návrh zákona šitý horúcou ihlou svedčí aj to, že petíciu podpísali aj mnohí uznávaní odborníci z tejto oblasti, uznávaní športoví strelci a v neposlednom rade aj radoví občania.

    Návrh zákona nielen ignoruje odborné stanoviská, ale je v priamom rozpore so základnými právnymi normami nášho štátu, Listinou základných práv a slobôd a Ústavou Slovenskej republiky. V tejto súvislosti chcem len pripomenúť znenie čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy, ktoré sú novelou zákona dotknuté a ods. 4 citovaného článku ústavy hovorí úplne jasnou rečou. Citujem: "Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody." Koniec citátu. Ďalej môžem citovať ďalšie časti ústavy, ktoré hovoria o ochrane majetku a ďalších právach občanov, ktoré sú predloženým návrhom zákona zamedzované. Ústava ďalej v čl. 3 ods. 1 hovorí, že pri obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd sa nemusí dbať na ich podstatu a zmysel. Akú podstatu a zmysel sleduje predkladateľ návrhu zákona? Osobne mám názor, že novela zákona neprimerane zasahuje do základných práv a slobôd občanov a nie je tu taký dôvod, aby doteraz legálne vlastnený majetok a vykonávanú povolenú činnosť zákon zakázal na základe ojedinelého a náhodilého javu a minister vnútra to obhajoval nepodloženým tvrdením v obhajobe verejného záujmu.

    V našej spoločnosti sa vyskytli, vyskytovali, vyskytnú a zrejme aj v budúcnosti budú vyskytovať negatívne javy, ktorým spoločnosť nedokáže nikdy účinne zabrániť, napr. s (nezrozumiteľné slovo pozn. red.) a prevádzkou cestnej premávky sú spojené dopravné nehody, ktoré tu už boli spomínané, ktorým sa nikdy nebude dať zabrániť, ale v chápaní predkladateľa tohto návrhu zákona by bolo treba asi zakázať aj predaj motorových vozidiel podľa mňa, aby sa v budúcnosti zabránilo vzniku dopravných nehôd a predkladateľ zákona by tak ochránil spoločnosť pred hromadnými nehodami, nakoľko motorové vozidlo je v rukách niektorých nezodpovedných jedincov vážna zbraň, ale preto iným vlastníkom (nezrozumiteľné slová - pozn. red.) nejde zakázať, alebo im ich protiprávne odobrať, prípadne prikázať ich zničiť, alebo, dajme tomu, rozrezať, tak zbrane sa znehodnocujú.

    Väčšina z nás určite cíti, že v tomto prípade si niekto chce takýmto spôsobom vydobíjať aj lacný politický kapitál a lacný populizmus. V prípade, že predkladateľovi zákona nejde o lacné zviditeľňovanie svojej osoby, mal by si uvedomiť, že úmyselne v Slovenskej republike likviduje vybrané strelecké športové odvetvia, zberateľskú činnosť, podnikateľskú činnosť na úseku zbraní a streliva, poskytovanie činností na úseku súkromnej bezpečnosti a súčasne výrobnú, technickú, opravárenskú a skúšobnú činnosť. V náväznosti na uvedené skutočnosti treba ešte uviesť, že návrh zákona dnes, v čase hospodárskej krízy, spôsobí ďalšie zhoršenie finančnej situácie občanom, držiteľom zbrojných preukazov, rádovo o niekoľko miliónov eur, ktoré musia vynaložiť nad rámec doteraz všeobecne akceptovanej základnej úpravy povinnými zvýšenými nákladmi na posudky a kolky a rôzne iné výdavky.

    Predmetný návrh zákona z hľadiska odbornej argumentácie a terminológie je veľmi nejasný, zahmlievajúci a vytvára priestor pre svojvoľný výklad v určovaní značiek a typov zbraní, ktorých sa navrhovaná novela zákona bude týkať. Zaradiť medzi zakázané zbrane tie, ktoré boli konštrukčne odvodené od samočinných zbraní znamená totálnu stratu historickej pamäti. Historicky objektívne dané, že vývinové konštrukčné riešenie samonabíjacích a samočinných zbraní išli vždy vo vzájomnej náväznosti, či už sa to nejakému odborníkovi páči, alebo nepáči. Sú to jednoducho vývinové zákonitosti. Uvedené zbrane boli vždy najskôr využívané armádou a ozbrojenými zbormi a historicky z pôvodne vojenských a policajných zbraní sa vygenerovali na zbrane používané civilnými osobami, či už na športové a poľovnícke účely, ako aj na výkon povolania alebo iného zamestnania. V tomto kontexte návrh zákona nezohľadňuje tie historicky nemenné dané okolnosti, nerozlišuje krátke a dlhé zbrane, ale nezohľadňuje ani odbornú terminológiu slovenskej technickej normy 39 5002 s názvom "Zbrane pre civilnú potrebu, civilné strelné zbrane a strelivo" a všeobecné termíny a definície, ktoré by mal predkladateľ, hlavne v jeho spracovaní návrhu zákona poznať, ako platnú normu aj používať.

    Nečudujem sa potom, že do návrhu zákona nevie predkladateľ opísať ani odborné názvy z platnej slovenskej normy. Návrh zákona vytvára živnú pôdu na spôsobenie zbytočných konfliktov a svojvoľné výklady nejasných formulácií príslušnými štátnymi orgánmi. Argumentácia, že zamedzením nadobúdania a držby predmetných strelných zbraní sa zníži nebezpečenstvo trestnej činnosti, je neúčinná. Nakoľko na trhu sú dostupné aj iné výkonné strelné zbrane, a tak ako v prípade použitia zbrane v Devínskej Novej Vsi si potenciálny páchateľ takejto činnosti vie získať zbraň aj nelegálnou cestou.

    Som presvedčený, že súčasná právna úprava o držbe strelných zbraní je kompatibilná s inými štátmi Európskej únie, v ktorých sa tiež nedávno stali rôzne negatívne javy spáchané so zbraňou. Myslím, že naposledy v Španielsku hlásili dva dni dozadu. Žiadny však z týchto štátov podobným spôsobom nejde v úvodzovkách vylepšovať svoju legislatívu tak, ako sa to robí u nás.

    Záverom konštatujem, že predkladateľ návrhu zákona predložil do Národnej rady Slovenskej republiky neodborný, nedomyslený a aj podľa mňa Ústave Slovenskej republiky odporujúci návrh.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že tento zákon neprejde do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem hovoriť dlho, myslím si, že na oboch stranách, nechcem byť, ale tak mi to príde, že by som mohol byť chvíľku nezávislý rozhodca, na oboch stranách sú aj argumenty, ktoré, si myslím, že sú pochopiteľné a na oboch stranách sú aj veci, kde treba asi prísť možno s väčšou mierou pochopenia jednotlivých vecí. Osobne rozumiem tomu, prečo tento zákon minister Lipšic predložil, rozumiem motívu, myslím si, že ho tu aj dostatočne dobre odprezentoval, ale myslím, že nás úplne v tejto veci netlačil čas. Možno práve zákon, ktorý nie je veľmi politický a asi nebude hýbať preferenciami zo žiadnej politickej strany, ktorá v tomto parlamente v tejto chvíli sedí, by si zaslúžil takú širšiu diskusiu, lebo niektoré veci nie sú stopercentne preukázané ako efektívne a niektoré, ktoré by možno efektívne boli, zase naopak, v tomto zákone, podľa môjho názoru, trochu chýbajú. Takže, ten zámer, aj vyhlásenie, že taký zákon bude, myslím, že každý privítal, i keď tu zase pôjdem k argumentu, ktorý pred chvíľkou použil minister, keď povedal, že aj kriminalitu nedokážeme znížiť, ale neznamená, že neurobíme nič. Ja si myslím, ale že nemožno povedať o súčasne existujúcom zákone, že je nič, pretože on je určitou barikádou, je určitým plotom a dnes hovoríme o tom, či je plotom dostatočne vysokým na to, aby ho niekto, koho nechceme, aby ho preskočil, že sa mu to môže podariť.

    Ja mám také, aj rozumiem, samozrejme, druhej strane, na ktorej stoja športoví strelci, na ktorej stoja poľovníci, kedy takáto zmena výrazne zasiahne do existujúceho stavu, rozumiem veľmi dobre napríklad aj tomu, že to, čím sme v posledných rokoch lákali našich mladých na to, aby pochopili, o čom je napr. Slovenské národné povstanie a o čom bola 2. svetová vojna, boli úžasné ukážky historických klubov, ktoré, samozrejme, automaticky používajú samočinné zbrane v rámci ukážok a používajú teda automatické zbrane, keď to takto poviem, zbrane strieľajúce dávkou, našťastie prerobené na expanzné, to znamená používajúce tzv. slepé náboje, ale u mnohých, práve týchto zberateľov, dôjde k výraznej komplikácii, práve aj takýmto ustanovením.

    Myslím si, že sa teda zhodneme, že iniciatíva, ktorú vyvinul minister, je vec, ktorú by sme viacerí aj z pohľadu udalostí, ktoré sa stali v Devínskej Novej Vsi chceli podporiť, ale ja napríklad, pokiaľ psychológ nedá potvrdenie o tom, že tento človek nemôže spôsobiť svojím držaním zbrane trestný čin vraždy alebo trestný čin násilný, pri ktorom použije zbraň, toho psychológa nepovažujem za adekvátneho. Jednoducho, žiadny psychológ nám takýto certifikát nedá a povie nám, že proste jeho psychologické vyšetrenie skončilo sekundou toho vyšetrenia.

    Keď zavedieme psychologické vyšetrenia a budeme mať len, a toto je ten najväčší problém, že my ako politici si odfajkneme, že zaviedli sme psychologické vyšetrenia, a preto keby sa niečo stalo o týždeň, nemôžete nám vyčítať, že sme v tejto veci nič neurobili. Ja si myslím, že ale všetci máme seriózny záujem niečo urobiť, keďže sa vyskytol prípad, i keď naozaj ojedinelý a v Slovensku nevídaný, kedy niekto takýmto spôsobom verejne proste začal ľudí popravovať. A chceme na to nejako zareagovať. Tak buď prídeme aj do diskusie s psychológmi, aká forma psychotestu by to bola, čo by to malo byť, akým spôsobom by to malo fungovať, lebo neviem, koľkí z vás sú držitelia zbrojného preukazu a koľkí z vás absolvovali psychotest. Ja som ten psychotest na udelenie zbrojného preukazu absolvoval. V tom čase to bolo...

  • Smiech. Reakcia z pléna.

  • Nedostal som. V tom čase to bola šesťhodinová záležitosť, a keď som sa teda opýtal psychologičky následne po absolvovaní tohto vyšetrenia, že či teda mi teraz môže dať papier, že stopercentne nikdy nič neurobím a podobne, ona, že nie, že ona teraz hodnotí moju, naozaj to čo teraz povedala, IQ a zhodnotí nejakú osobnosť a podobne, ale ako naozaj mi to príde proste, že urobíme nejakú kulisu tomu, aby sme niečo akože urobili.

    Ak sa na tom zhodneme, že to je jediná šanca, ktorú máme šancu urobiť, tak dobre, tak to urobme, len vážne pochybujem o tom, či tým zachránime a urobíme naozaj to, čo sme chceli. Možno môžme sa vydať naozaj cestou, že poďme o ňom diskutovať. Otvorme, keď hovorí pán minister, že na výbore otvoríme širokú diskusiu, dajme si naozaj teda čas a rozoberme ten zákon. Neberme to tak, že niekto na niekoho útočí, a že sa ministerstvo chce brániť, že niektoré ustanovenia mohli niektorým odborníkom ujsť. Proste, stane sa to, ja, aby to nebolo v tom, že teraz za každú cenu budeme brániť ten text zákona, ktorý tam je. Bol som nejaký čas ministrom vnútra a pamätám si, že sa mi podarilo na ministerstve vyprodukovať, konkrétne si pamätám dva zákony, s ktorými som sám nesúhlasil. Okamžite a aj sme ich adekvátne stiahli. Čiže, niekedy priznať to proste, samotné ustanovenia majú svoje problémy. Dobre padne nakoniec tomu výsledku, ktorý aj tak bude pripísaný ministerstvu vnútra na to, aby urobilo adekvátne opatrenia k zvýšeniu bezpečnosti našich občanov.

    Ale ja len chcem, keďže v prvom čítaní nebudeme hovoriť o žiadnych konkrétnostiach, môžme diskutovať o tom, či tí uložitelia zbraní budú vždy v sobotu ráno vydávať pred súťažami tie zbrane a budú prítomní v práci a či v nedeľu budú tiež prítomní v práci, aby sme tie zbrane mohli vrátiť. A aký časový úsek mimo súťaže tú zbraň budú mať pri sebe, a aký je rozdiel mať tú zbraň pri sebe v tom časovom úseku medzi súťažou a odovzdaním a ju mať u seba doma stále, pretože to budeme presne hodinu, mám 20 minút na to, aby som po súťaži odovzdal zbraň alebo koľko? To sú také tie teoretické veci, že keď chcem urobiť opatrenie, aby naozaj bolo efektívne. Inak je to len ustanovenie preto, aby sme ukľudnili nejakú verejnú mienku, že urobili sme niečo preto, aby bolo bezpečnejšie. Mojím záujmom je, že súhlasím s iniciatívou, ktorú ministerstvo vyvinulo, ale poďme urobiť také opatrenia v tom zákone, ktoré budú naozaj efektívne, kde budeme sami spokojní s tým, že toto sú veci, ktoré nám reálne dokážu, reálne dokážu nejakú vec ušetriť. A v tom prípade naozaj sa môže stať výnimočné v tom, že ten zákon bude mať podporu omnoho viacej ľudí. Ale ak, samozrejme, aj na druhej strane musím povedať, že len pohodlnosť, že sa mi nechce ísť na psychotest, nemôže byť dôvodom, pre ktorý je psychotest automaticky nesprávny, ale faktom zostáva, že je potrebné nájsť tie argumenty, pretože aj ja si osobne myslím, že tiež tie roky psychotestov, roky fungovali, nepriniesli ten efekt, ktorý sme veľmi chceli, ale ak nájdeme formu a dokonca zaviažeme, možno aj nejakú cenotvorbu urobíme, že by sa regulovala tá vec, koľko vlastne stojí vyhotovenie takého psychologického posudku, aby sme zase nedali priestor pre korupciu, aby si niekto za cenu, ktorá je 50 eur nekúpil za 300 eur taký posudok. To sú všetko veci, ktoré musíme v tomto zákone ako otázky zodpovedať. Takže, z môjho pohľadu by, naozaj, diskusia k tomuto zákonu mala byť čo najširšia, pretože prierezovo sa športoví strelci, historickí zberatelia, poľovníci asi nachádzajú vo všetkých politických stranách a takisto sa ale prierezovo všetci obyvatelia, ktorí sa chcú bezpečnejšie cítiť, takisto sa nachádzajú vo všetkých politických stranách. Takže, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kaliňáka dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi za korektné vystúpenie, aj za to, že povedal, že súhlasí s iniciatívou, s ktorou ministerstvo prichádza. Samozrejme, a aj na úvod hovoril o tom, že ako nezávislý arbiter vníma aj pozitíva aj negatíva, ktoré sú. Verím, že takto bude aj hlasovať. Totižto, diskusia nielen vo výbore, ale aj tu v pléne k druhému čítaniu, bude možná len vtedy, ak tento zákon posunieme do druhého čítania. Vtedy môžme hovoriť potom k meritu veci, tak ďakujem pekne, že podporíte tento návrh zákona do druhého čítania. Zároveň mi dovoľte využiť túto príležitosť, aby som zablahoželal pánovi podpredsedovi Ficovi k vedeniu schôdze, dnes prvýkrát vedie. Keďže som ale koaličný poslanec, tak si neodpustím poznámku, že ide vám to lepšie vedenie schôdze ako vedenie vlády v minulom volebnom období. Ďakujem.

  • Ďakujem za kompliment, pán poslanec. Nech sa páči, s ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Matovič.

  • Ja som chcel iba maličkosť, že to, čo ste na konci hovorili, že, ak by sa určila vlastne centrálne nejako cena toho psychologického posudku, že by sme tým zabránili korupcii, myslím si, že vlastne tým by sme tej samotnej korupcii nezabránili. Naďalej by sa vyhotovenie posudku pozitívneho mohlo, pozitívny posudok naďalej by si ho mohol niekto kúpiť za 300 alebo 500 nejakých eur, ktoré ste spomínali. Čiže, iba samotné určenie centrálnej nejakej ceny posudku nám nezabráni korupcii pri vydávaní psychologických posudkov. Nič viac.

  • O reakciu na faktické pripomienky požiadal pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa len pekne poďakovať pánovi poslancovi Abrhanovi, lebo ostal verný svojmu zvyku reagovať na mňa vždy, keď hovorím a som rád, že mu tento zvyk ostal aj po voľbách. Nakoniec, samozrejme, že mu odpustíme, že reagoval aj nie na rečníka vo svojej faktickej poznámke, ale to, že šírka veľkorysosti, ktorú strana SMER poskytovala vždy tomuto parlamentu. V reakcii iba na pána poslanca Matoviča. Ja som mal na mysli, že cenu kvôli tomu, aby nevznikali zderstvá vo vzťahu k samotným strelcom a opatrenie smerujúce k nejakému zabráneniu korupcie. Súhlasím, keď budete mať nejaké návrhy, určite sa k nim všetci pridáme, lebo faktom je, že toto je najväčším kameňom úrazu tohto zákona, aby sme zabránili akýmkoľvek pochybnostiam a ešte poslednú vec, ktorú poviem späť k pánovi poslancovi Abrhanovi, on určite vie, že nezávislý arbiter má vždy k dispozícii stredné tlačítko. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Stanko, stačí vám na vaše vystúpenie osem minút, lebo vás preruším vo vašom vystúpení. Lebo o 19.00 hodine to preruším a budete potom pokračovať zajtra. Ďakujem pekne.

  • Milé dámy, vážení páni, bohužiaľ, štatistiky zločinov dostali sa už aj ku nám, neminuli nás. Bol to ojedinelý prípad, ktorý bol v Devínskej Novej Vsi. No, a samozrejme, chápeme snahu zainteresovaných, aby nejakým spôsobom sa snažili v budúcnosti takýmto prípadom predísť. Rozvinula sa však dosť široká spoločenská diskusia, takisto rozvinula sa aj petičná akcia, ktorá upozorňuje na to, aby tento zákon nepostihol osoby, ktoré by utrpeli. Myslím, že túto takmer celospoločenskú diskusiu treba nejakým spôsobom vyhodnotiť. Treba jednať rozvážne, pomaly a tak, aby sme naozaj tie skupiny občanov nejakým spôsobom nepostihli.

    V prvom rade naozaj by bolo dobré urobiť štatistiku, aby sme vedeli, ktoré skupiny občanov napáchali najviac zločinov so zbraňou. Asi to boli bývalí policajti alebo bývalí vojaci. Ja som nepočul o tom, že by poľovník s brokovnicou v ruke išiel vylúpiť banku, alebo že by poľovník spáchal nejaký trestný čin so zbraňou. Nepamätám sa na taký prípad. Takisto treba vyhodnotiť aj to, ktorá skupina občanov primárne za terč považuje človeka, a ktorá osoba občanov ako terč považuje zviera alebo nejaký ten papierový terč. Ja si myslím, že tie ozbrojené zložky ako je polícia a armáda, pre nich vlastne primárne terčom je človek. Taký poľovník napr. si nevie ani len teoreticky predstaviť, aby čo len zo žartu vôbec pomyslel na to, že by namieril na človeka. To, jednoducho, neprichádza do úvahy a myslím si, že športový strelec takisto. Čiže, keď uvažujeme vlastne o tom, na ktoré skupiny občanov mieriť tú pozornosť, tak myslím si, že musíme vedieť, kam vlastne, na ktorú skupinu zamerať účinok tohto zákona. Takisto treba brať aj ekonomický dopad na štátny rozpočet. Ja si myslím, pokiaľ tak ako je to navrhované, by to malo fungovať tak, na samotnú kontrolu zbraní a vôbec na tú agendu by trebalo nabrať zase ďalšie stovky a stovky policajtov a jednoducho malo by to negatívny dopad na štátny rozpočet. Ja si myslím, že je tu priestor na to, aby sme v druhom čítaní tento zákon opravili, resp. vylepšili takým spôsobom, aby tie osoby, ktoré naozaj nie je ich primárnym cieľom vôbec namieriť zbraň na človeka, aby jednoducho boli vylúčené z tohto procesu psychotestov a vôbec z tohto zákona. Viem si predstaviť, že v druhom čítaní by mohli byť napr. také návrhy, aby psychotesty boli len u prvého žiadateľa na zbrojný preukaz, alebo ku nim ešte napr. aby psychotesty museli vykonať tie osoby, ktoré majú vo vlastníctve, alebo môžu nosiť, teda držať automatickú zbraň, ktorá je schopná strieľať v dávkach. Takisto môžeme, už vzhľadom na to čo som povedal v úvode, rozmýšľať aj nad tým, aby častejšie vykonávali psychotesty policajti. Ja neviem, v akých periódach ich vykonávajú teraz. Policajt alebo vojak, keď ukončí činnú službu, keď odíde do dôchodku, aby musel znova vykonať skúšku, musel teda vykonávať psychotesty. Ja si naozaj viem predstaviť, že sú tu také možnosti, aby sme v druhom čítaní tento zákon vylepšili.

  • Ďakujem, pán poslanec, za ústretovosť. Žiadne faktické poznámky k vášmu vystúpeniu. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, poprosím vás, ak je to možné, dodržať časový limit. Ďakujem.

  • Áno, veľmi stručne budem reagovať na konkrétne prípady, že či boli spáchané trestné činy športovými strelcami voči osobám alebo poľovníkmi, ani voči Veľkej Británii, že či tam je nejaká kauzálna súvislosť, to si povieme v rámci druhého čítania, ak návrh bude postúpený.

    Chcem povedať len pár vecí. Žiadne riešenie nie je absolútne nepriestrelné. Ak chceme nájsť riešenie, ktoré zabráni trestnej činnosti, tak ho nenájdeme. Ako keby sme chceli hľadať riešenie, ktoré zabráni smrteľným nehodám v doprave, nenájdeme ho. Ale to neznamená, že nemôžeme robiť nič. Môžeme robiť opatrenia v oblasti bezpečnosti premávky, znižovať rýchlosť, bezpečnostné pásy, airbagy, ktoré znižujú riziko. Nevylúčia ho, ale znižujú ho. Máme povinnosť to robiť.

    Diskusia, samozrejme, že v druhom čítaní zrejme bude, ale ja som zatiaľ nepočul nejaké konkrétne návrhy na zlepšenie daného stavu. A platí to, že nie je možné poraziť niečo ničím. To znamená, že tie návrhy, ak budú predložené, musia byť minimálne porovnateľne efektívne, ako sú návrhy vo vládnom návrhu zákona, aby mali nejaký zmysel.

    Posledné dve poznámky. Nie som v tomto parlamente prvý deň a viem, že sú pomerne koncentrované záujmové združenia, ktoré majú pomerne veľký vplyv, naprieč straníckym spektrom. Poľovníci, notári, advokáti legitímne svoje záujmy presadzujú aj cez poslancov a častokrát veľmi úspešne. Ale každý z nás má nielen záujmy poľovnícke alebo advokátske, ale aj širšie. Reprezentujeme svojich voličov. Reprezentujeme ľudí, ktorí sa nemusia cítiť na uliciach bezpečne. Nad záujmom partikulárnym by mal byť záujem všeobecný. Ja si ctím aj poľovníkov, aj športových strelcov, nejdeme ich záujmy nijakým spôsobom zakazovať. Celý zákon je namierený len na to, aby ľudia, aby aj naši a vaši blízki, sa mohli cítiť na ulici bezpečnejšie. Šialení strelci v našich uliciach si nevyberajú ani podľa politického trička, ani podľa inej príslušnosti. Zasahujú niekedy celkom náhodne nevinných ľudí, ktorých je našou povinnosťou chrániť. Je to naša väčšia povinnosť ako chrániť záujmové legitímne združenia, ktoré majú svoje legitímne záujmy. To je naša prvoradá úloha, preto vás chcem požiadať, aby v záujme občanov Slovenskej republiky, v záujme ich bezpečnosti, aby sa oni mohli cítiť bezpečne vo svojich mestách a obciach, ste tento návrh zákona podporili. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spravodajca, sme už po 19.00 hodine, ak chcete vystúpiť, prosím krátke vystúpenie, takisto.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, páni ministri, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, bol podaný jeden procedurálny návrh, o ktorom potom budeme hlasovať a dovoľte mi, aby som povedal pár slov aj ja na záver. Odznelo tu, taká polemika, rozdiel medzi nožom a strelnou zbraňou, no ja neviem, či na začiatku, kto kedy vymyslel, alebo vytvoril prvý nôž, či ho urobil pre potreby v kuchyni alebo na iné účely. Takže, keď sa budeme vracať k histórii čohokoľvek, tak asi vyjdeme z toho istého. Pán minister, vy ste vraveli, že nikto nehovoril nič o ústavnosti. Ja som spomínal nález Ústavného súdu č. 382/2009 Z. z., takže som hovoril o konkrétnej veci.

    Hovorili ste o prehliadke domácnosti, o povinnosti strpieť, ja neviem, predstaviteľov či plynární, elektro, alebo neviem čo, na odčítanie. To nie je pravda, pán minister. Ja do svojho domu nemusím pustiť nikoho, nemusím nikoho, pretože donesiem doklad o odpočte plynu, takže, to nie je pravda. Pán minister, odznelo tu veľmi veľa pripomienok, aj podobných, aj podnetných, aj rôznych iných. Nie je na mne, aby som ja hodnotil, či boli dobré, opodstatnené alebo nie, každopádne naznačujú niekoľko okruhov otázok a problémov, s ktorými sa budeme v druhom čítaní musieť vysporiadať. Ja mám záujem na tom, aby zákon v druhom čítaní bol, pretože je možné len vtedy návrh upraviť, ináč to možné nie je.

    Len tak na okraj. Každý jeden z nás, ako tu sme v parlamente, je príslušníkom nejakej záujmovej skupiny, určite nikto tu nesedí bez záujmu, takže, netreba nijako vyzdvihovať jednu, či druhú alebo tretiu záujmovú skupinu. A, dovoľte, celkom na záver, aby som si pomohol vetou pána poslanca Kaliňáka, keď hovoril o tom, že aj súčasný zákon stavia nejaký plot, nejakú bariéru trestnej činnosti, je len otázka, že či je dostatočne vysoký, aby sa nedal preliezť. No, ja sa opýtam, či je ten plot dostatočne upevnený pri zemi, aby sa nedal podliezť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vážené dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem dnešné rokovanie Národnej rady. Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.