• Poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, schôdza čoskoro bude pokračovať. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný deň. Otváram druhý rokovací deň 7. schôdze Národnej rady.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Národnej rady: pán Mojmír Mamojka, pani Ľubica Rošková a pán Pavol Abrhan.

    Podľa schváleného programu pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona máte uverejnený pod tlačou 54 a informáciu výborov máte ako tlač 54a.

    Prosím teraz ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, ktorú srdečne vítam na rokovaní parlamentu, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedla a odôvodnila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, teda, aby som odôvodnila tzv. veľkú novelu kompetenčného zákona.

    Predložený návrh novely kompetenčného zákona nadväzuje na predchádzajúcu novelu kompetenčného zákona, ktorou sa opätovne zriadilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

    Účelom tohto návrhu novely kompetenčného zákona sú zmeny v organizácii a pôsobnosti viacerých ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sa napĺňa programové vyhlásenie vlády.

    Navrhuje sa upraviť kompetencie podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, a to v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. Na zabezpečenie týchto úloh bude podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, plniť aj úlohy spočívajúce v prerozdelení finančných prostriedkov v týchto oblastiach.

    V pôsobnosti Ministerstva hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky sa upravuje kompetencia v oblasti zahraničného obchodu, ktorá sa dopĺňa o obchodovanie s vojenským materiálom, o tvorbu zahraničnej obchodnej politiky a o určovanie kritérií pre výber zamestnancov obchodno-ekonomických oddelení. Dopĺňa sa nová kompetencia v oblasti stratégie, tvorby a realizácie inovácií vo vymedzených oblastiach a prechádza pôsobnosť v oblasti stavebnej výroby a stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu z ministerstva hospodárstva a výstavby na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Názov ministerstva sa mení na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

    Na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií prechádza pôsobnosť v oblasti cestovného ruchu z ministerstva kultúry a cestovného ruchu, verejných prác, stavebného poriadku a územného plánovania okrem ekologických aspektov z ministerstva vnútra, stavebnej výroby a stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu z ministerstva hospodárstva a výstavby, koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie z Úradu vlády, koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja z ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, s účinnosťou od 1. novembra 2010 z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Názov ministerstva sa mení na ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu a názov ministerstva kultúry a cestovného ruchu na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

    Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, s účinnosťou od 1. novembra 2010 ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka bude aj naďalej zabezpečovať kompetenciu v oblasti regionálneho rozvoja okrem koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja, ktorú bude vykonávať ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.

    Dopĺňa sa kompetencia ministerstva zahraničných vecí v oblasti riadenia zastupiteľských úradov Slovenskej republiky o riadenie obchodno-ekonomických oddelení a kompetenciu v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie, ktorú doposiaľ vykonával Úrad vlády.

    Spresňujú sa tiež niektoré kompetencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

    Zmeny nastávajú aj v oblasti stálych poradných orgánov vlády.

    Dôležitou súčasťou navrhovaných zmien a doplnení sú tiež súvisiace novely viacerých osobitných zákonov.

    Navrhuje sa, aby tento návrh zákona nadobudol účinnosť 1. novembra 2010 okrem ustanovení týkajúcich sa koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a presunu kompetencií v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení. Tieto ustanovenia podľa návrhu by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2011.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás týmto o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona s tým, že z informácie výborov o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona odporúčam akceptovať pripomienky uvedené v časti IV pod bodmi 1 až 6 a neakceptovať pripomienku uvedenú pod bodom 7. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Alexandrovi Slafkovskému, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku rokovania výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 54), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 53 zo 7. septembra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 54), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    III. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 44 z 29. septembra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 35 z 1. októbra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 30 z 30. septembra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 17 z 5. októbra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 27 z 5. októbra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 15 z 28. septembra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo prítomných 12 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovalo 6 poslancov, 6 poslancov bolo proti návrhu, nikto sa nezdržal hlasovania.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Za návrh hlasovalo 6 poslancov, proti návrhu hlasovalo 6 poslancov, hlasovania sa nezdržal žiadny poslanec. Z celkového počtu členov výboru 13, bolo prítomných 12 poslancov.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Za návrh hlasovalo 6 poslancov, proti návrhu nebol žiadny poslanec a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania. Z celkového počtu 13 poslancov Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 12.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov výboru bolo prítomných 8 poslancov. Za návrh uznesenia hlasovali 4 poslanci, proti návrhu hlasovali 4 poslanci a nikto sa hlasovania nezdržal.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    Bod 1. V bode 3 v § 3 písmeno c) znie: „c) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“.

    Upravený názov ministerstva zahrnie väčšiu časť z pôsobností, ktoré budú v kompetencii uvedeného ministerstva od 1. 11. 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Bod 2. V bode 13 nadpis pod § 8 znie: „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“.

    Súvisí s bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Bod 3. V bode 14 v § 8 ods. 1 a 2 sa slová „Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“.

    Súvisí s bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Bod 4. V bode 16 v § 8 ods. 3 a 4 sa slová „Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“.

    Súvisí s bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Bod 5. V čl. I v dvadsiatom bode sa v prvom riadku slovo „vykonávania“ nahrádza slovom „vyhlasovania“.

    Ide o opravu zrejmej chyby v nadväznosti na platný normatívny text (§ 14 ods. 2 písm. e/ zákona č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).

    Bod 6. V bode 34 v § 40k ods. 1 až 3, § 40l ods. 1 až 3, § 40o ods. 1 až 3, § 40q ods. 1 až 3 a § 40r ods. 2 sa slová "Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ v príslušnom gramatickom tvare.

    Súvisí s bodom 1.

    Bod 7. V čl. IX sa slová „1. novembra“ nahrádzajú slovami „1. decembra“. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach v čl. I 34. bode v § 40k ods. 3, v § 40l ods. 3, 40m ods. 3, 40n ods. 3, 40o ods. 3 a § 40p ods. 3 slová „1. novembra“ nahrádzajú slovami „1. decembra“ a slová „31. októbra“ nahrádzajú slovami „30. novembra“.

    V čl. VI 2. bode v nadpise pod § 37f sa slová „1. novembra„ nahrádzajú slovami „1. decembra“.

    Zmena účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje v nadväznosti na priebeh legislatívneho procesu (nasledujúca schôdza začína 12. októbra 2010) a z dôvodu dodržania požiadaviek a lehôt ustanovených Ústavou Slovenskej republiky (čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o/). Zároveň je potrebné zabezpečiť aj primeranú legisvakančnú lehotu. V súvislosti s navrhovanou zmenou účinnosti v čl. IX je potrebné zosúladiť aj lehoty v súvisiacich prechodných ustanoveniach.

    V. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 9. schôdzi dňa 6. októbra 2010. Výbor neschválil spoločnú správu výborov, keďže za návrh súhlasiť so znením spoločnej správy nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Alexandra Slafkovského informovať Národnú radu Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o prerokovaní predloženého návrhu zákona vo výboroch a predložiť návrh na ďalší postup.

    Vzhľadom na uvedené, vážený pán predsedajúci, využívam svoje právo spravodajcu a podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem otvoriť rozpravu (ako po prvé) a po druhé po rozprave hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v informácii a pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a následne hlasovať o zákone ako o celku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za obsažné vysvetlenie spoločnej správy.

    Teraz otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci, resp. jeden pán poslanec a jedna pani poslankyňa, písomnou formou, pán Ľubomír Jahnátek zo strany Smer – SD a pani Edita Pfundtner zo strany Most – Híd. Po ich vystúpeniach a prípadných faktických poznámkach potom bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ešte môžete počkať chvíľku s tými prihláškami ústnymi, najskôr musíme vyčerpať program, ktorý reprezentujú vystúpenia tých, čo boli prihlásení písomne.

    Takže slovo má teraz pán poslanec Ľubomír Jahnátek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, rád by som sa stručne vyjadril k návrhu kompetenčného zákona v časti prechodu kompetencie riadenia obchodno-ekonomických oddelení v rámci zastupiteľských úradov v zahraničí z riadiacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva do riadiacej pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí. Nie je to len aktivita tejto vlády. Musím konštatovať, že pri tvorbe programového vyhlásenia bývalej vlády, ktorej som bol aj ja členom, ministerstvo zahraničných vecí si presadilo do programového vyhlásenia vlády na roky 2006 až 2010 vytvorenie jednotnej politicko-ekonomickej dimenzie diplomacie, čím sa v konečnom dôsledku myslelo prevzatie riadiacej kompetencie obchodno-ekonomických oddelení v zahraničí pod riadiacu pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí. Veľmi rýchlo som pochopil, že tadiaľto cesta nevedie, s ohľadom na skutočnosť, že slovenská ekonomika vo výraznej miere závisí od exportnej výkonnosti, nakoľko existujúce výrobné kapacity niekoľkonásobne prekračujú absorpčnú schopnosť slovenského trhu. Vývozná výkonnosť slovenského hospodárstva je viac ako 85 % HDP, dovozná náročnosť cca 86 % HDP a vzťah obratu zahraničného obchodu k HDP dokazujú, že zahraničný obchod je kľúčovým odvetvím, ktorý bezprostredne a významne ovplyvňuje súčasnú aj budúcu prosperitu Slovenska a životnú úroveň jeho obyvateľov, úzko súvisí s účinnosťou a pôsobnosťou ekonomického rezortu, ktorým je ministerstvo hospodárstva, je predĺženou rukou a priamym nástrojom podpory rozvoja podnikateľského prostredia, a preto obchodno-ekonomické oddelenia napriek mnohým a veľkým tlakom zo strany ministerstva zahraničných vecí ostali v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.

    Je potrebné akcentovať, že OBEO predstavujú v súčasnosti základný nástroj realizácie zahraničnoobchodnej politiky a proexportných opatrení zo strany ministerstva hospodárstva, pričom tieto kompetencie a aktivity sú a aj naďalej ostávajú v kompetencii ministerstva hospodárstva, avšak bez priameho nástroja riadenia ekonomickej a obchodnej diplomacie v zahraničí, t. j. bez ľudí. Vzniká absolútne paradoxná situácia, kompetencie zostávajú na ministerstve hospodárstva a ľudia prechádzajú na ministerstvo zahraničných vecí. Tak to tu ešte skutočne nebolo. OBEO ako konkrétny výraz ekonomickej dimenzie slovenskej diplomacie sú dôležitým informačným, konzultačným a poradenským zdrojom s asistenčnými službami, predovšetkým pre slovenské malé a stredné podniky, ktoré by bez ich konkrétnej pomoci v jednotlivých teritóriách boli znevýhodnené oproti ostatným krajinám, ktoré tento servis svojim podnikateľom poskytujú.

    Hlavné formy podpory proexportných aktivít podnikateľských subjektov zo strany obchodných diplomatov na OBEO sú nasledovné, poradenská, konzultačná a sprostredkovateľská činnosť pri prieniku slovenských exportérov na zahraničné trhy, operatívne mapovanie exportných príležitostí, príprava a organizácia účasti na medzinárodných veľtrhoch a výstavách, organizovanie podnikateľských misií, seminárov a konferencií a návšteva vládnych predstaviteľov, organizovanie zasadnutí medzivládnych zmiešaných komisií, vyhľadávanie zahraničných investičných partnerov, rovnako ako podpora rozvoja aktívneho cestovného ruchu a aktívna propagácia Slovenska v zahraničí.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rovnako by som rád zdôraznil, že v drvivej väčšine krajín OECD, kde bol prieskum za môjho pôsobenia vykonaný, celkovo 16, je kompetencia, výkon, samotná realizácia podpory exportu a získavania investícií, t. j. ekonomická dimenzia diplomacie v pôsobnosti ekonomických ministerstiev a ich rozvojových agentúr, príspevkových organizácií alebo iných subjektov naviazaných na ministerstvo hospodárstva alebo na jeho miestny ekvivalent. Rovnako však musím konštatovať, že vo viacerých prechodových ekonomikách sa snahy ministerstva zahraničných vecí o získanie direktívneho riadenia OBEO podarilo zrealizovať, avšak nasledujúca prax vždy preukázala nesprávnosť tohto kroku a riadenie OBEO sa opäť vrátilo pod príslušné ekonomické ministerstvá alebo jeho organizácie. Ako príklad slúži Maďarsko, Poľsko, Srbsko, Chorvátsko. Pripravuje sa Česká republika, ktorá pred dvomi rokmi presunula OBEO na ministerstvo zahraničných vecí. A teraz to znovu vracajú naspäť, lebo zistili, že to nefunguje. Vo vyspelých krajinách je toto jednoznačne dávno vyriešené. OBEO je buď pod ministerstvom hospodárstva, alebo pod odborným agentúrami a hospodárskymi komorami, ale nikdy nie pod ministerstvom zahraničných vecí.

    Častým výsledkom snahy ministerstva zahraničných vecí v niektorých krajinách s prechodovými ekonomikami o prevzatie kontroly nad obchodno-ekonomickými oddeleniami a ich priame riadenie bolo vytvorenie tzv. ekonomických diplomatov pre teoretickú spravodajskú činnosť o makroekonomike, pričom konkrétna činnosť a servis pre podnikateľský sektor sa vytratili a podnikateľské subjekty v zahraničí boli odkázané len samy na seba. Preto aj v týchto krajinách bol zaznamenaný spätný presun praktického výkonu ekonomickej diplomacie do pôsobnosti ekonomických rezortov, akým je ministerstvo hospodárstva na Slovensku. Čo teda v praxi bude znamenať prevzatie kompetencií obchodno-ekonomickej diplomacie pod správu ministerstva zahraničných vecí pre ministerstvo hospodárstva? Jednoznačné oslabenie existujúcich väzieb a najmä úplné odtrhnutie obchodnej diplomacie od reálnych potrieb podnikateľskej sféry, prepojení v rámci rezortu hospodárstva, ako aj navonok či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni.

    Nemôžem nespomenúť odôvodnenia pána Dzurindu v médiách k prevzatiu kompetencií riadenia OBEO: "Dôjde jednoznačne k úsporám, čo sa týka administratívy, ako aj prenájmu administratívnych priestorov a služobných bytov." Rovnako tak pán Dzurinda neopomenul ani "rozdávanie trafík", čím myslel personálne obsadenie OBEO v zahraničí. K uvedenému by som rád uviedol, že k žiadnym reálnym úsporám nedôjde. Ministerstvo hospodárstva vyvinulo samostatný softvér pre vedenie účtovníctva OBEO. Na základe monitorovania a hodnotenia hlavných činností OBEO je využitie fondu pracovného času zamestnancov OBEO nasledovné – administratíva 7 %, požiadavky zastupiteľského úradu 7 %, propagácia Slovenskej republiky v zahraničí 9 %, proexportné aktivity 32 %, proinvestičné aktivity 20 %, aktivity zamerané na podporu a propagáciu turizmu 9 %, spravodajská a styková činnosť pre ústredie 13 % a iné činnosti 3 %. Rovnako by som rád zdôraznil, že k otvoreniu uzavretého systému personálneho obsadzovania pozícií obchodných radcov na zastupiteľských úradoch v zahraničí došlo práve počas druhej Dzurindovej vlády za ministrovania pán Ruska, a teda aj k politickým nomináciám na posty obchodných radcov, kde masovo boli z postov obchodných radcov stiahnutí odborní zamestnanci a boli nominovaní externí politickí nominanti. Preto ma prekvapujú práve jeho výroky o rozdávaní trafík v súvislosti s odborným obsadzovaním miest obchodných radcov v zahraničí na adresu bývalej vlády. Alebo pán Dzurinda chce povedať, že o týchto praktikách nevedel ako predseda vlády? Ak vezmeme do úvahy proklamované úspory z prenájmov administratívnych priestorov a služobných bytov v zahraničí pre potreby obchodných radcov, opätovne musím konštatovať, že k prenájmu priestorov dochádzalo len v tom prípade, kedy ministerstvo zahraničných vecí vypovedalo kancelárie a ubytovanie pre OBEO-čkarov, ktorí patrili pod ministerstvo hospodárstva. Čiže nikdy to nebolo, že by sme si hľadali vlastné priestory, len keď nás ministerstvo zahraničných vecí vyhodilo zo zastupiteľských úradov.

    Ak už ministerstvo zahraničných vecí hovorí o efektivite výkonu diplomacie v zahraničí, rovnako je pre mňa zarážajúca skutočnosť, že ide len o prevzatie riadiacej kompetencie v oblasti ekonomickej diplomacie. Veď v rámci zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a stálych misií zabezpečujú zahraničnú službu aj vyslaní pracovníci ministerstva obrany (celkom 35 ľudí), o ktorých ministerstvo zahraničných vecí nemá záujem. Ďalej, ministerstvo vnútra má 31 ľudí. Znovu, nemajú o nich záujem. Ale sú aj vyslaní zamestnanci ministerstva kultúry či ministerstva pôdohospodárstva, ktorí vykonávajú jednotnú zahraničnú službu. O prevzatí týchto kompetencií a týchto zamestnancov ministerstvo zahraničných vecí neuvažuje a ani nehovorí o efektivite výkonu jednotnej diplomacie služby v zahraničí. Natíska sa otázka prečo. Veď je to dokopy viac ľudí, ako má ministerstvo hospodárstva v rámci OBEO-čkarov.

    Rád by som poukázal ešte na jednu skutočnosť. Pokiaľ v Českej republike uvažujú o prechode riadiacej kompetencie ekonomickej diplomacie z pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí České republiky do pôsobnosti Ministerstva průmyslu a obchodu České republiky, ktorá sa pod taktovkou Ministerstva zahraničných vecí České republiky ukázala ako neefektívna a neúčinná, t. j. návrat k nášmu doterajšiemu modelu, vyvolali širokú odbornú diskusiu o efektívnejšom riadení ekonomickej diplomacie za účasti predstaviteľov štátnej sféry a zástupcov najväčších zamestnávateľských a podnikateľských zväzov. Na rozdiel od Českej republiky u nás sa rozhodlo na základe politického záujmu SDKÚ, podnikateľskej sféry sa na prechod týchto kompetencií nikto nepýtal. Musím konštatovať, že naši politickí diplomati do pozície manažérov zatiaľ nedospeli a v ekonomických otázkach majú len minimálne, ak vôbec, nejaké odborné vedomosti.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, slovenská diplomacia musí akcentovať nastúpené trendy a predovšetkým úplne zmeniť svoju profiláciu. Rozvoj zahraničnej služby sa neobmedzuje striktne na ministerstvo zahraničných vecí, ale je stále viac aj záležitosťou ďalších rezortov. Zastávam názor, že je potrebné najmä v súčasnom období dopadov finančnej a hospodárskej krízy posilniť, dobudovať a efektívne profilovať to, čo funguje a je prínosom pre ekonomický a hospodársky rast Slovenska, ako rušiť zabehnutý systém v súčasných podmienkach a budovať nový systém, ktorý môže narušiť aj to, čo doteraz funguje. Preto zásadne nesúhlasím s prechodom týchto kompetencií z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí nemá odborne zdatný personál a ani kompetencie na realizáciu ekonomických aktivít v zahraničí a podporu podnikateľského prostredia, o ktoré sa usiluje. Evokuje mi to situáciu z konca druhej Dzurindovej vlády, keď ministerstvo hospodárstva bolo odsúdené na zrušenie a scenár bol jasný – zahraničný obchod na ministerstvo zahraničných vecí, investície a štrukturálne fondy v oblasti konkurencieschopnosti na ministerstvo financií

  • Poznáte kauzu NADSME, kde sa len na chvíľu ministerstvo financií "ochomejtlo" na šesť týždňov a je z toho kauza ako hrom.

  • , energetika na dopravu, cestovný ruch na už spomínané ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. A môžem takto pokračovať ďalej.

    Počas môjho pôsobenia sa preukázala dôležitosť a opodstatnenosť ekonomického rezortu, ktorým je ministerstvo hospodárstva. Čudujem sa predstaviteľom koaličným partnerom zo strany SaS, že si takto nechajú so sebou vypinkať. Dostali ste frčku do nosa s tým, že Dzurinda si bude určovať ľudí, ktorí tam pôjdu, a vy, váš minister berie kompetencie a zodpovednosť za vývoj zahraničného obchodu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Dušan Švantner, pán poslanec Miroslav Beblavý. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Dušan Švantner.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pozorne som počúval tie myšlienky pána poslanca Jahnátka a musím mu dať za pravdu, že tá situácia by sa nemala hodnotiť takým spôsobom, koľko ušetríme na úradníkoch, ktorí budú v zahraničí. Viete, oceniť dobrého zástupcu na obchodnom oddelení v zahraničí je veľmi ťažké, ale ak budeme k tomu pristupovať takým spôsobom, že naozaj pre tie drobné centy budeme strácať milióny eur, tak to spravíme veľmi zle. Ja som prešiel veľké množstvo našich obchodných oddelení ešte aj pred revolúciou a viem, aké dôležité bolo to, kto nás v tom zahraničí zastupoval. Boli ľudia, ktorí tam prečkali štyri roky a išli ďalej, a boli ľudia, na ktorých sme sa moli spoľahnúť, a vedeli sme, že keď prídeme na naše obchodné oddelenie, tak budeme mať prehľad o tom, kde na koho sa možno obrátiť a s ktorými firmami ako môžeme obchodovať. My tu náš zahraničný obchod zatiaľ máme koncentrovaný na automobilový priemysel, ale nám treba pestovať aj tie menšie firmy, ktoré majú veľmi veľké problémy, aby sa v tom zahraničí uchytili. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Miroslav Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jahnátek, vy ste hovorili o tom, ako bolo údajne za druhej Dzurindovej vlády teda manipulované politicky OBEO. Tak dovoľte mi, ja som si len dal do googlu počas vášho prejavu slová Jahnátek, obchodno-ekonomické oddelenia. A nasledovný článok mi vyšiel. Je to článok z 11. júna 2008, volá sa Posty za odmenu. Autorom je Patrícia Ďurišková, o ktorej všetci asi vieme, že nie je priaznivkyňou druhej Dzurindovej vlády. A začína ten článok: "Kto je čí kamarát, sa zdá byť pri obsadzovaní lukratívnych zahraničných postov v rezorte hospodárstva niekedy dôležitejšie než odborné predpoklady. Ministerstvo totiž za vedúcich obchodno-ekonomických oddelení slovenských veľvyslanectiev často obsadzuje ľudí zvonku, ktorí v rezorte predtým nepôsobili. Majú však kontakty na ministra Ľubomíra Jahnátka či vládne strany. Aby si ministerstvo hospodárstva vymenúvanie týchto ľudí uľahčilo, prispôsobuje tomu už proces vypísania výberového konania. Slovensko na zahraničných misiách zastupuje napr. mladý bývalý vysokoškolský pedagóg, manželka poradcu premiéra Fica," inak dnešného pána predsedu ÚVO pána Šipoša, "podnikateľ prepojený so Smerom či neúspešný kandidát HZDS na poslanca parlamentu. Týchto ľudí vymenovalo ministerstvo hospodárstva na dôležité posty obchodných zástupcov v zahraničí v rámci vlaňajších a tohtoročných výmen." Tak, myslím, že mohol by som tu citovať pomerne dlho, ale asi všetci chápeme, o čo tu ide. Takže ja osobne si myslím, že práve vaše spravovanie na ministerstve hospodárstva dokázalo, že pokiaľ tieto posty nebudú podliehať štandardnému kariérnemu systému, ktorý ministerstvo zahraničných vecí pri všetkých svojich chybách má, tak sa asi nedočkáme nejakej profesionálnejšej práce. Takže len toľko k tomu, čo ste povedali. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, kritických článkov na predchádzajúcu vládu bolo oveľa viac a nemá význam všetky komentovať, lebo boli to väčšinou žurnalisti, ktorí boli s vami, hlavne s SDKÚ veľmi úzko prepojení. A vidieť to aj teraz, keď zrazu badáme, kde všade sa títo novinári objavili na politických pozíciách, resp. hovorcov jednotlivých rezortov. Čiže informácie z nejakého x dátumu z predchádzajúcej vlády mali vždy jeden podkontext, ublížiť existujúcej vláde.

    Čo sa týka nominácií, vždy sa to konalo cez výberové konanie, kde boli zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, ministerstva hospodárstva. A títo vyberali a zoraďovali do poradovníka kandidátov na jednotlivé posty. Ja sa vám neviem vyjadriť, ale toto je všeobecné konštatovanie. No ja tam nemám ani jedného známeho, to vás môžem uistiť. A keď ma presvedčíte o niečom inom, tak sa vám verejne ospravedlním. Ale žiadne takéto nominácie neboli. Práve sú známe na ministerstve hospodárstva fakty, keď Pavol Rusko o polnoci volal niekde na ambasádu, nie na mobil, ale na pevnú linku. A keď sa mu OBEO-čkar neohlásil, na druhý deň bol odvolaný, resp. volal na druhý koniec republiky cez obed, to znamená s 12-hodinovým posunom. A znovu keď sa mu na pevnú linku neozval OBEO-čkar, bol okamžite odvolaný. Vy ste otvorili systém. Pán kolega, vy ste boli mladý človek, keď ja už som sedel vo výberovej komisii na výber zahraničných diplomatov, lebo systém bol iný. Bola výberová komisia, dvaja ľudia z ministerstva zahraničných vecí, dvaja ľudia z ministerstva hospodárstva a jeden zástupca z Asociácie zamestnávateľských zväzov. Ja som bol za asociáciu možno päť rokov v tejto výberovej komisii a môžem vám garantovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V súlade s § 28 rokovacieho poriadku teraz požiadal o slovo minister zahraničných vecí pán Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chápem vystúpenie pána poslanca Jahnátka, ktoré som si pozorne vypočul, aj som ho očakával. Chápem ho preto, lebo každá zmena vyvoláva reakciu. Je to prirodzené. Je potrebné ale naozaj sa na každú zmenu pozrieť z takého širšieho hľadiska, ako bol alebo je môj konkrétny alebo minulý post.

    V prvom rade, pán poslanec, vám chcem povedať, že k žiadnemu oslabeniu väzieb po integrácii OBEO do ambasád nedôjde. To nedáva logiku, pán poslanec. Prečo by k tomu malo dôjsť? Veď tí ľudia si budú robiť svoju prácu zajtra, tak ako si ju robia dnes, ako si ju robili včera. Myslím, že jeden rozdiel bude, budú si ju robiť lepšie, lebo budú mať šéfa, ktorý bude na nich vidieť, pán poslanec. Vy roky chodíte po svete, ja roky chodím po svete, aj ja si všímam, ako ktorí ľudia sa správajú, ako sú efektívni. Ako môže v Petrohrade minister dohliadnuť na človeka, ktorý je tam sám sebe šéfom? Nič zlého, nič menej efektívneho sa neudeje. Naopak, na týchto ľudí bude ich bezprostredný šéf vidieť, budú si vykonávať svoju prácu, pán poslanec, budú naďalej metodicky riadení rezortom hospodárstva. Pozrite si dobre celý kompetenčný zákon, budeme koordinovať spoluprácu tak, aby bola efektívnejšia, aby tí ľudia boli výkonnejší, aby boli kontrolovaní, aby sme ušetrili prevádzkové náklady. To jednoducho je pravdou.

    Vy ste spomínali krajiny, ktoré sa uberajú inou cestou. Nebol to objektívny pohľad, pán poslanec. Pribúda krajín aj v Európe aj mimo nej, kde sa ekonomizuje diplomatická služba, tak ako ste si to dali do programu pred štyrmi rokmi aj vy sami, a kde výrazom tejto ekonomizácie je, že vskutku tento typ postov patrí do ambasád, je včleňovaný do ambasád. Keď ste urobili historický exkurz, bolo poctivé, pán poslanec, povedať, že na Slovensku boli obchodní zástupcovia integrálnou súčasťou ambasád. Viete dokedy. Však? Do roku 1996. Pán Mečiar sa rozhodol, ja som s pánom Hamžíkom hovoril, je to teraz môj veľvyslanec, vtedy bol ministrom zahraničných vecí. Pán veľvyslanec Hamžík mi dopodrobna vysvetlil, prečo pán Mečiar ho donútil urobiť túto zmenu. Nechcem to veľmi vulgarizovať, ale myslím si, že každý poslanec, každá pani poslankyňa si vie predstaviť vytvorenie 53 atraktívnych nových ambasád, poviem to takto, vo svete.

    No, na záver chcem povedať niečo konštruktívne, čo, myslím si, sa dá pochopiť aj v dobrom. Tá doba nie je jednoduchá. Krajiny šetria, hľadajú nové možnosti spolupráce. Pán poslanec, zamrzelo ma, keď vy ste strašili mojich kolegov z SaS, čo všetko zlého ideme robiť, lebo ideme čosi sfúzovať medzi dvomi ministerstvami. Viete, čo sa deje vo svete, pán Jahnátek? My sa necháme zastupovať dokonca cudzími ambasádami. Vy musíte vedieť, že v Kapskom Meste krajiny V-4 sme zriadili jednu ambasádu. Teraz som podpísal dohodu v Maďarsku, dúfam, že ma SNS za to nevylúči z kartotéky obyvateľov Slovenskej republiky. Maďarské ambasády v troch štátoch udeľujú víza v mene Slovenskej republiky, vzájomne sa zastupujeme. Teraz mi vypisuje kolega z Cypru a kolega zo Slovinska, že chcú v Brazílii ísť do našej ambasády, do našej budovy, lebo je veľká. Všetci vedia, že je veľká. Máme tam veľa priestoru, vykurujeme to, budeme fungovať efektívnejšie, všetci budú spokojní. Brazília, ktorá tú budovu nám dala, bude mať o kúsok vyšší nájom, my budeme mať nižší nájom, Cyperčania budú spokojní a budú spokojní aj Slovinci. Svet sa hýbe, globalizuje a my sa strašíme na Slovensku, že niečo fatálne, katastrofálne sa ide udiať medzi dvomi rezortmi. Nerobme to, pán poslanec Jahnátek. Je to otázka zdravého rozumu. Je to otázka toho, aby sa tam nepotulovali tí ľudia, tam neboli bezprizorní, nechodili sa kúpať do riek a rybníkov, ale aby pracovali, pretože podnikateľská sféram, pán Jahnátek, je nespokojná. Je nespokojná s tým, ako to funguje.

    Teda, panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám len povedať, že chceme vrátiť to, čo tu bolo do roku 1996, chceme šetriť peniaze, chceme sa správať efektívne, chceme, aby každý človek, osobitne tak dobre platený ako obchodní radcovia, viem, aká to je loby, odvádzal aj prácu adekvátnu svojej výplate. Takže nenechajte sa odradiť od tejto pozitívnej zmeny. Budeme pekne spolupracovať aj s rezortom hospodárstva, pán Jahnátek, aj s ostatnými rezortmi v záujme občanov našej vlasti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa prihlásili pán poslanec Jahnátek, pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Jahnátek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, veľmi oceňujem, že ste vystúpili a máme vlastne si konečne aj priestor povedať svoj názor. Je každému asi jasné, že sme na opačnom brehu nielen politicky, ale v tomto prípade aj odborne, len ja vám chcem povedať niekoľko tiež skutočností, ktoré ste zase vy zamlčali.

    Po prvé, podľa dohody medzi ministerstvom zahraničných vecí jestvujúcej a ministerstvom hospodárstva je šéfom misie v zahraničí veľvyslanec, to znamená jemu podriadený ako zamestnanec v tomto ponímaní aj OBEO-čkar. Po druhé, bola dohoda, všetky správy, informácie, ktoré podáva OBEO-čkar na ministerstvo hospodárstva, musí dávať automaticky aj šéfovi misie, aby nevznikala dvojkoľajnosť informácií alebo aby sa nestávalo, že sa zdupľujú jednotlivé informácie.

    Hovoríte o šetrení. My sme museli odísť z priestorov len v tom prípade, kedy sa veľvyslanec neznášal s OBEO-čkarom z rôznych subjektívnych dôvodov. Ja si myslím, že nie vždy bol len veľvyslanec na vine alebo vždy bol len OBEO-čkar na vine. Je to jednoducho ľudský faktor, ktorý veľmi ťažko ovplyvníte. A boli prípady, kedy som ja jednoducho stiahol OBEO-čkara, som povedal, nebudem ďalej tolerovať nejakú animozitu medzi veľvyslancom a OBEO-čkarom. Čiže ušetríte len tam, kde ich vrátite naspäť, kde ste nás predtým vyhodili.

    Viete, ten dohľad. Spomenuli ste Petrohrad. Ešte raz, šéfom misie bol vždy veľvyslanec. Čiže mal ten dohľad, má ten dohľad. Ale tu ide o odborný výkon.

    Pán minister, keď si zoberiete kompetencie zahraničného obchodu pod seba, nevystúpim, budem hlasovať za taký návrh. Veď je to legálne, že máte takúto predstavu o riadení zahraničného obchodu. Ale bez toho, aby ste si zobrali kompetencie a zodpovednosť, a zoberiete len ľudí a hospodárstvu necháte kompetencie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Počas svojho politického pôsobenia som navštívil takisto veľa krajín a bol na veľvyslanectvách, videl mnoho vecí, no musím povedať, že tento problém existuje na Slovensku dlho a pravdou je, že už minister Kukan mal záujem o to, aby sa to udialo, že to bude pod jedným takpovediac rezortom. A musím povedať z mojej osobnej skúsenosti, bolo veľa týchto na hospodárskych miestach, ktorí boli dobrí. Ale tá skúsenosť a to moje videnie je také, že to poväčšine bolo systémom VSS, teda velím si sám. A myslím si, že toto nebolo dobré. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Reagovať na faktické poznámky chce teraz pán minister zahraničných vecí. Poprosím zapnúť mikrofón. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, len jedno. Jasné, že šéfom misie je veľvyslanec. Akurát OBEO sú mimo. Ak OBEO by mali byť súčasťou, pokojne zahlasujte za tento kompetenčný zákon. Len prikryjeme legislatívne to, čo ste tvrdili vy. Pokojne môžete hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej do rozpravy je písomne prihlásená pani poslankyňa Edita Pfundtner. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mene štyroch poslaneckých klubov, a to poslaneckého klubu SDKÚ – DS, SaS, KDH a Most – Híd, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam pozmeňujúci návrh, a to k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to nasledovne.

    V bode 1 v § 1 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Spolupodieľa sa na plnení úloh týkajúcich sa televízneho a rozhlasového vysielania programov v jazykoch národnostných menšín."

    Ako odôvodnenie uvádzam, že rozširujú sa úlohy podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, o spolupodieľanie sa na plnení úloh týkajúcich sa televízneho a rozhlasového vysielania programov v jazyku národnostných menšín. Uvedené doplnenie sa navrhuje z dôvodu komplexnosti a previazanosti úloh podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.

    Pán spravodajca, týmto vám odovzdávam riadne podpísaný pozmeňujúci návrh a zároveň žiadam, aby po skončení rozpravy Národná rada hlasovala o návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Edity Pfundtner neevidujem a pretože ona bola posledná prihlásená do rozpravy písomne, pýtam sa, kto z prítomných poslancov a poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Szilárd Somogyi, pán poslanec Ľubomír Vážny, ďalej pán poslanec Jaroslav Baška, pán poslanec Ondrej Dostál, pán poslanec Dušan Čaplovič a pán poslanec Alexander Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Szilárd Somogyi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v mene dvadsiatich poslancov dva krátke pozmeňujúce návrhy k predloženému vládnemu návrhu zákona. Obidva sa týkajú bodu 34 v § 40m. Jeden z nich je len legislatívnotechnická úprava a ten druhý rieši otázku prechodu niektorej kompetencie z ministerstva obrany na ministerstvo hospodárstva. Krátko ako odôvodnenie môžem k tejto zmene alebo k tomuto návrhu dodať ten fakt, že ešte v roku 2009 tieto kompetencie prechádzali práve opačným smerom, z ministerstva hospodárstva na ministerstvo obrany, ale len ako práva, resp. ako samotné kompetencie. Terajší návrh rieši vrátenie týchto kompetencií už aj v rámci riešenia štátnozamestnaneckých vzťahov či pracovnoprávnych vzťahov a najmä aj niektorých majetkových vzťahov, ktoré v roku 2009 neboli presunuté z ministerstva hospodárstva na ministerstvo obrany a sú momentálne tvorené zo zdrojov ministerstva obrany. Takúto formu prechodu považujeme za neopodstatnenú. Preto vás žiadam o podporu tohto návrhu, ktorý doporučuje vypustiť tento spôsob.

    Prečítal by som znenie samotného návrhu, ktorý sa týka článku I.

    Bod 1. V 34. bode v § 40m sa vypúšťa odsek 3.

    A bod 2. V 34. bode v § 40s ods. 1 sa vypúšťajú slová "§ 40m ods. 1".

    Takže žiadam vás o podporu tohto návrhu, za ktorú vám ďakujem.

    A pánovi spravodajcovi odovzdávam znenie alebo písomnú podobu pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky taktiež nie sú na vystúpenie pána poslanca a ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je Ľubomír Vážny. Odovzdávam mu týmto slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k predloženému návrhu zákona je potrebné si uvedomiť, že doprava je hybnou silou hospodárstva s podielom cirka 8 % na hrubom domácom produkte. A riadenie takéhoto rezortu si pri súčasných kompetenciách, ktoré sú dnes definované, vyžaduje plné nasadenie, prakticky dennodenné riešenia a koordináciu veľkého množstva rezortných problémov už pri súčasnom rozsahu pôsobnosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    V predkladanom návrhu zákona vidím dva okruhy problémov.

    Prvý problém. Ak si uvedomíme, že do rezortu má naviac vstúpiť právomoc riadenia centrálneho koordinačného orgánu a koordinácia fondov Európskej únie a zároveň má ten istý rezort sa sústrediť na čerpanie jedného z najdôležitejších operačných programov, v podstate najrozsiahlejších čo do objemu 38 mld. eur, operačného programu Doprava, je nevhodné a kompetenčne ťažkopádne, dovolím si tvrdiť, až neuskutočniteľné, aby ten istý rezort koordinoval ostatné rezorty v problematike európskej pomoci, metodicky riadil ostatné rezorty a zároveň vykonával dohľad a kontrolu aj sám nad sebou. Zrejme ide len o sústredenie moci pri prerozdeľovaní europrostriedkov do rúk inej alebo jednej politickej strany, kde bude kontrola vlády nad transparentným čerpaním eurofondov, pokiaľ, ako je známe, najvyšší predstavitelia tejto politickej strany práve potrebujú v oblasti bytovej politiky dôsledný dohľad. A chcem tým poukázať na to, že, samozrejme, súčasťou bytovej politiky je aj prideľovanie nájomných bytov napr. v centre Bratislavy. A prideľovanie bytov pre iných alebo pre nich je veľmi, veľmi výhodné. Čiže je otázne, či jedna politická strana má držať takýto rozsah právomocí nad eurofondmi, nad celým Národným strategickým referenčným rámcom, pretože je potrebné rozložiť túto politickú moc nad eurofondmi do viacerých rúk.

    Druhý problém, ktorý vidím v tomto návrhu zákona, je to problém, ktorý nastáva pri riešení politiky územného plánovania, ktorá často býva v rozpore s investičnou činnosťou pri zabezpečení nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry. Tu sa navzájom vylučujú, resp. prichádzajú do prirodzeného a tiež legitímneho a konštruktívneho konfliktu záujmy súčasných rezortov. A preto je potrebné, aby sa o niektorých rozporoch komunikovalo s iným rezortom a riešilo sa to za účasti odbornej verejnosti, a nie rozhodovalo o tom bez stanovísk a riadne vykonaných analýz, ako sa to ukazuje pri súčasne riadenom rezorte. Tie iné rezorty, ktoré vstupujú do územného plánu a stavebného poriadku, najmä pri dopravnej infraštruktúre, sú ministerstvo životného prostredia, pôdohospodárstva a ďalšie a ďalšie. Čiže je dôležité, aby sa zadefinovala tá skutočnosť, ako je v súčasnom zákone, alebo udržala tá skutočnosť, že ministerstvo vnútra v súčasnom znení zákona rieši stavebný poriadok a územné plánovanie ako iný a nezávislý rezort a v tomto vlastne chráni a obhajuje záujmy všetkých občanov, úradov a organizácií, nielen záujmy sektora dopravy, t. j. v takomto navrhovanom znení si dovolím tvrdiť, že nebude mať kto konštruktívne oponovať rezortu dopravy, keď budú stavebný poriadok aj územné plánovanie a zároveň investičná výstavba riadené rezortom dopravy.

    Záverom mi neostáva iné, len dodať, že takéto posilnenie rezortu dopravy bude náročné a nezvládnuteľné. Obávam sa, že 57 % zazmluvnených projektov Národného strategického referenčného rámca a 33 % zazmluvnených projektov operačného programu Doprava s vypracovanými žiadosťami o nenávratný finančný príspevok čaká zastavovanie a prehodnocovanie ako všetko, čo padne do rúk súčasnému vedeniu rezortu dopravy. Keď sa však konečne tento rezort spamätá a zorientuje, bude podľa mňa neskoro, pretože už teraz došlo k tak závažným, nesprávnym až fatálnym rozhodnutiam v oblasti naštartovanej investičnej činnosti rezortu, ktoré budú mať naozaj dlhodobé následky.

    Za účelom odstránenia týchto dvoch problémov predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím predniesť.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 54.

    1. V článku I sa v bode 15 vypúšťajú písmená i) a j). Doterajšie písmená k) až n) sa označujú ako písmená i) až l).

    Odôvodnenie. Kompetencie v oblasti verejných prác, stavebného poriadku a územného plánu patria pod rezort, ktorý má vybudovanú sieť všeobecných obvodných úradov. Tieto dokážu vykonávať úlohy vyplývajúce zo stavebného poriadku a územného plánovania, pretože sú na to organizačne prispôsobené.

    2. V článku I sa v bode 16 vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

    Odôvodnenie. Nie je možné, aby ten istý orgán riadil, koordinoval a kontroloval využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a zároveň efektívne čerpal prostriedky z jedného z najdôležitejších programov, t. j. operačného programu Doprava. Ide o prierezovú úlohu, kde práve Úrad vlády dokáže dostatočne riadiť aj ostatné rezorty.

    3. V článku I sa vypúšťa bod 17. Doterajšie body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 1.

    4. V článku I bod 32 znie: "V § 24 sa vypúšťa odsek 6."

    Odôvodnenie. Vytvorený aparát na Úrade vlády Slovenskej republiky dostatočne a hlavne rezortne nezávisle zabezpečuje koordináciu využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.

    5. V článku I sa vypúšťa v bode 34 § 40l. Doterajšie paragrafy § 40m až § 40s sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Vypustenie § 40l vyplýva z bodu 1 pozmeňujúceho návrhu.

    6. V článku I sa vypúšťa v bode 34 § 40q. Doterajšie paragrafy § 40r až § 40s sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Vypustenie § 40q vyplýva z bodu 2 pozmeňujúceho návrhu.

    Toť vsjo, kolega mi hovorí.

    A zároveň ale žiadam a navrhujem o každom bode informácie výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú nám tu predložil pán spravodajca, hlasovať osobitne.

    Bod 2 mnou predloženého pozmeňujúceho návrhu koliduje s bodom 4 informácie výborov Národnej rady, a preto odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť bod 4.

    Taktiež moje body 5 a 6 kolidujú s bodom 6 informácie výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a preto odporúčam Národnej rade neschváliť bod 6.

    Ďakujem za pozornosť. A, pán spravodajca, odovzdávam pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Vážneho sa prihlásil pán poslanec Andrej Ďurkovský ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo má pán poslanec Ďurkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja som chcel reagovať len na vašu pripomienku v súvislosti s koncentráciou moci, keď to môžem povedať, ministerstva dopravy v súvislosti s rozhodovaním o fondoch. Bolo by tak skutočne vtedy, keby napr. aj regionálny rozvoj spadal pod toto ministerstvo. Viete ale veľmi dobre, že tomu tak nie je a v skutočnosti regionálny rozvoj a rozhodovanie o fondoch spadá v súčasnosti pod ministerstvo pôdohospodárstva. To znamená, len vtedy by došlo k zmene, keby prešiel regionálny rozvoj z ministerstva pôdohospodárstva pod ministerstvo dopravy. Z tohto pohľadu nie je možné hovoriť o koncentrácii práve moci pri rozhodovaní o fondoch v súvislosti s ministerstvom dopravy. Ďakujem pekne.

  • Čakal som na vás, pán poslanec. Nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem. Ale, pán poslanec, zrejme ide o nepochopenie z vašej strany, pretože ministerstvo dopravy sa stáva centrálnym koordinačným orgánom, to znamená praxou vyskúšané to, čo sme stále my namietali. A na záver sme to aj zmenili tak, že nie je zdravé ani dobré, keď jeden centrálny koordinačný orgán, ktorý má na starosti všetku európsku pomoc, zároveň ovláda aj niektorý z operačných programov, pretože tam dochádza k určitému prepojeniu a nie je to vhodné. A preto bol odovzdaný centrálny koordinačný orgán Úradu vlády ako nezávislému orgánu, ktorý vie rozhodovať naozaj kompetentne a nie je zaťažený zároveň výkonom operačného programu, či už je to Doprava alebo Informatizácia spoločnosti alebo hociktorý iný. Čiže v praxi sa neosvedčilo takéto riešenie. A vy ho zase vraciate nie na výstavbu, ako to bolo predtým, ale na dopravu, čo, myslím si, nebude vhodné riešenie, pretože, ako som už povedal, tento rezort má veľa, veľa vlastných problémov a ešte mu pribudne metodika a riadenie jednotlivých rezortov, čo je podľa môjho názoru nezmysel. A v praxi to bolo vyskúšané, že je to nevhodné riešenie a nezmyslom. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baška. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto kompetenčnému zákonu, resp. k zmenám, ktoré sa týmto návrhom sledujú.

    Môj pozmeňujúci návrh sa bude dotýkať jednej časti a to je obchodovanie s vojenským materiálom.

    Dovoľte mi predniesť dva body, ktoré sa týkajú tejto časti.

    1. V § 6 písm. g) sa vypúšťajú slová "obchodu s vojenským materiálom a".

    2. Paragraf 40m sa vypúšťa celý a doterajšie body sa primerané prečíslujú.

    Dovoľte mi odôvodniť tento pozmeňujúci návrh.

    Obchodovanie s vojenským materiálom predstavuje špecifickú aktivitu, ktorá sa od obchodovania s inými komoditami odlišuje bezpečnostnými a zahraničnopolitickými obmedzeniami v súvislosti s posudzovaním obchodujúcich subjektov, ako aj konkrétnych obchodných prípadov.

    Z doterajších skúseností vyplýva, že prechod kompetencií v oblasti vydávania povolení na obchodovanie s vojenským materiálom z ministerstva hospodárstva na ministerstvo obrany výrazne zjednodušil a urýchlil celkový proces vydávania takýchto povolení. Len pre ilustráciu, obchodovanie s vojenským materiálom v Slovenskej republike sa vo viac ako 80 % týka samotného rezortu obrany. Predchádzajúca vláda pristúpila k zmene týchto kompetencií alebo k prechodu kompetencií v obchodovaní s vojenským materiálom z ministerstva hospodárstva na ministerstvo obrany práve zo skúseností, ktoré sa stávali. A bolo to tým, že v minulosti sa niekedy predlžovali lehoty aj rôznymi umelými odôvodňovaniami. A potom to robilo problémy v rámci samotného rezortu, rezortu obrany, pretože keď ste mali plán obstarávania na určitý rok a tie finančné prostriedky aj zaplatiť za dodanie tohto vojenského materiálu a techniky, tak sa niekedy stávalo, že licencia nebola vydaná v dostatočnom časovom predstihu a potom nemohol byť ten daný obchod s vojenskou technikou a materiálom zobchodovaný. Dokonca v tom istom roku nemohlo byť za túto vojenskú techniku a materiál zaplatené. Za ten necelý rok, kedy to vlastne fungovalo na rezorte obrany, sa nám naozaj táto zmena osvedčila.

    Udeľovanie licencií na dovoz, vývoz a intrakomunitárnu prepravu vojenského materiálu nie je na rozdiel od iných zahraničnopolitických obmedzení (napr. licencie na dovoz textilu, odevov alebo ocele) záležitosťou obchodnej štatistiky ani ekonomickým opatrením na ochranu vnútorného trhu. Kontrola obchodovania s vojenským materiálom zabezpečuje praktické napĺňanie zahraničnopolitických záväzkov a bezpečnostných záujmov štátu, ktoré však ministerstvo hospodárstva v rámci svojich kompetencií neposudzuje. Možnože len teraz dodám, ako vlastne to licencovanie prebieha. Vyjadrujú sa k tomu rôzne subjekty. Len v rámci rezortu ministerstva obrany sú to obidve spravodajské služby. Potom je to sekcia národného riaditeľa pre vyzbrojovanie, Slovenská informačná služba, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorých názory alebo stanoviská k jednotlivým obchodným prípadom s vojenskou technikou a materiálom alebo pri udeľovaní týchto licencií sú záväzné. Ďalej sa tam vyjadruje Policajný zbor Slovenskej republiky. Naozaj tá administrácia, ktorá doteraz bola, teda počas toho posledného necelého roka, na ministerstve obrany sa naozaj zúročila. A tie problémy, ktoré tu boli v minulosti, odpadli.

    Ministerstvo hospodárstva sa bude aj naďalej zameriavať na ochranu vnútorného trhu a vývoz tovaru nevojenského charakteru, ministerstvo obrany bude naďalej zabezpečovať licenčný proces pre dovoz, vývoz a intrakomunitárnu prepravu vojenského materiálu a plniť úlohy súvisiace s určovaním priorít medzinárodných orgánov a organizácií, ktorých cieľom je zabránenie neželanému šíreniu vojenského materiálu, ako napr. ja neviem Wassenaarskeho zoskupenia, ktorého je Slovenská republika členom.

    Tento pozmeňujúci návrh nie je naozaj žiadna politika, skôr sú to tie pozitívne skúsenosti z toho necelého jednoročného pôsobenia udeľovania licencií v rezorte ministerstva obrany. A o tom, že to nie je žiadna politika, svedčí aj to, že ministerstvo hospodárstva, tak aj ministerstvo obrany vlastne patria jednej politickej strane, strane Sloboda a Solidarita. Takže by som vás chcel požiadať, ak by mohla táto kompetencia naďalej ostať na rezorte obrany, je to naozaj len z toho praktického hľadiska.

    Ešte by som chcel zareagovať aj na pána poslanca Somogyiho. Ten pozmeňujúci návrh, ktorý dal, týkajúci sa § 40m ods. 3 hovorí, že majetkové práva a pracovnoprávne vzťahy by nemali nejakým spôsobom prejsť z ministerstva obrany na ministerstvo hospodárstva. Ja si myslím, že existuje aj normálny, iný spôsob, ako sa zbaviť nechcených ľudí, ktorí tieto licencie udeľujú doteraz v rezorte obrany. Chcem podotknúť, že to boli ľudia, ktorí boli vyberaní či už z Policajného zboru, ale aj z ďalších ústredných orgánov štátnej správy, ktoré aj v minulosti mali zadosťučinenie s udeľovaním licencií na vojenskú techniku a materiál a robili s tým. Ja si myslím, že pán minister je dostatočne silný obrániť sa pred týmito ľuďmi, keď nepracujú, tak ako by mali pracovať, keď nie je spokojný s nimi, aby to vyriešil aj iným spôsobom, aby sme to nemuseli riešiť takýmto spôsobom, legislatívou, a nie prechodom majetkových práv a pracovnoprávnych vzťahov z jedného rezortu na druhý. Ďakujem.

  • Faktická poznámka na pána poslanca je jedna. Pán Szilárd Somogyi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Baška, resp. exminister Baška vytkol tomuto návrhu, resp. praxi, ktorá by sa mala realizovať v prechode kompetencií z ministerstva obrany na ministerstvo hospodárstva, ten dôvod, že to by bola nejaká skrytá forma zúženia počtu zamestnancov na ministerstve obrany. Pán exminister zrejme vie, že tie kompetencie prechádzali ešte v minulom roku z ministerstva hospodárstva na obranu bez personálu, bez nejakého materiálneho zabezpečenia a rezort obrany to začal spracovávať s tým kádrom alebo s tým personálom, ktorý mal k dispozícii. Čiže len sa z hľadiska kompetencií prichádza k tej zmene. A ten personál, ktorý ako plus sa zaoberal spracovaním žiadostí o udelenie licencií, nemal by mať s tým nič spoločné, že tieto kompetencie bude mať teraz už ministerstvo hospodárstva. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Hlas z pléna.

  • Treba skôr, pán poslanec, reagovať, ale, nech sa páči, reagovať bude pán poslanec Baška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, áno, my sme neprebrali ľudí z ministerstva hospodárstva, pretože na ministerstve hospodárstva sa venovalo tomuto obchodovaniu s vojenským materiálom 15 – 20 ľudí a my sme si to urobili s vlastnými ľuďmi, s vlastnými tabuľkami a doplnili sme si ľudí o odborníkov z iných rezortov na vlastných tabuľkách. Takže tam nedochádzalo k navýšeniu finančných nákladov, ktoré súviseli práve s prebratím tejto kompetencie z ministerstva hospodárstva na ministerstvo obrany. A naozaj chcem povedať, že tá administrácia, aj keď hovoríte, aj súčasná vláda že chce nejakým spôsobom tú byrokraciu odbúravať alebo zjednodušiť, myslím si, že práve ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý je, aby to ostalo v rezorte obrany, podporuje aj to vaše vyhlásenie alebo vyhlásenie súčasnej vlády o znížení byrokracie v ústredných orgánoch štátnej správy.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k jednej veci, podľa môjho názoru zvláštnej veci, ktorú ideme zaviesť touto novelou zákona. Chcem poukázať na to, že ideme zaviesť post člena vlády, ktorý nebude mať na starosti starostlivosť o nejakú oblasť, ale bude mať na starosti presadzovanie istej politickej alebo ideologickej agendy. A konkrétne mám na mysli post podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny, rovnaké zaobchádzanie a rodovú rovnosť. A myslím tu práve na tú rodovú rovnosť, ktorá nie je oblasťou ako financie, školstvo alebo kultúra, ku ktorej možno mať rôzny prístup.

    Ľavica keď spravuje financie, tak zadlžuje krajinu a ešte je aj na to hrdá, ako sme tu včera počuli, pravica sa snaží šetriť, správať sa zodpovedne a nezadlžovať. Ale pri rodovej rovnosti už v samotnom termíne je obsiahnutý istý ideologický koncept, ktorý je s ňou spojený. A to nie je o tom, či uznávame alebo neuznávame rovnosť medzi mužmi a ženami. Ženy a muži sú si, samozrejme, rovní, ženy sú hodné rovnakej úcty ako muži a, ja si myslím, ešte oveľa väčšej. Ale o tom nie je rodová rovnosť. Rodová rovnosť je ideologický koncept, ktorý zasahuje do súkromnej sféry a do slobodnej spoločnosti nad mieru nevyhnutnú. Je to koncept, ktorý počíta so zavádzaním kvót a s ďalšími sociálno-inžinierskymi opatreniami a nástrojmi. Je to agenda, ktorú veľmi silno tlačí Európska únia. A hlásia sa k nej predovšetkým ľavicové politické sily.

    Považoval by som za úplne prirodzené a logické, keby s takýmto návrhom prišla, povedzme, predošlá ľavicová vláda, napr. v minulom volebnom období, bola to bývalá pani ministerka Tomanová, ktorá presadila zriadenie Rady vlády pre rodovú rovnosť. Dovoľujem si však vysloviť isté počudovanie s tým, že priam do pomenovania jedného z členov vlády sa dostáva agenda rodovej rovnosti v čase, keď tu máme pravicovú vládu zloženú z konzervatívnych a liberálnych politických strán. Myslím si, že je to trochu necitlivé voči konzervatívnej časti koalície. Ja som presvedčený, že problém s týmto ideologickým konceptom by mali mať aj tí liberáli, ktorí sa hlásia k hodnotám klasického liberalizmu, lebo toto nemá s klasickým liberalizmom nič spoločné.

    Považujem toto riešenie za nešťastné, napriek tomu budem hlasovať za tento zákon ako celok, pretože tento zákon rieši aj iné veci a odzrkadľuje dohodu súčasnej koalície o rozdelení kompetencií v tomto volebnom období. Ja túto dohodu rešpektujem, aj keď v tomto bode považujem to rozhodnutie za nešťastné. A budem hlasovať za návrh iba so škrípajúcimi zubami. Chcem však povedať, že podpredsedu vlády aj celú vládu čaká neľahká úloha, pretože bude musieť nájsť spôsob, akým uchopí tému rodovej rovnosti, iný spôsob, než je ten, do ktorého nás tlačí Európska únia, spôsob, ktorý nebude obsahovať kvóty, nebude zasahovať do súkromnej sféry, do súkromného vlastníctva, do trhových vzťahov, nebude obmedzovať slobodné konanie ľudí nad mieru nevyhnutnú, pretože takéto zásahy a takéto opatrenia, verím tomu, nenájdu podporu, prinajmenšom v konzervatívnej časti tejto vládnej koalície. A ak budeme chcieť presadzovať tieto veci súhlasom celej koalície, nie spájaním sa s opozíciou, tak bude treba k tomu nájsť nový prístup. Som na to zvedavý. Považujem to za veľmi náročnú úlohu a budem držať vláde palce, aby sa jej to podarilo. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Osuský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rozhodne nemožno povedať o štandardnom konzervatívcovi, že by bol mizogýn. Rozhodne sa nedá povedať, že by konzervatívci stáli na pozíciách, na ktorých stála dlhodobo verejná mienka v podobe napr. známeho nemeckého Kinder, Küche a Kirche (ako miesto pôsobenia ženy), teda deti, kuchyňa a kostol. Dôkazom toho je napr. oprávnená úcta, ktorú medzi konzervatívcami požívala barónka Thatcherová. Sám si vysoko vážim to, čo pre zahraničnú politiku Spojených štátov robila Condoleezza Riceová. Rozhodne sa teda o nás nedá povedať, že sme odporcovia uplatnenia sa žien v akýchkoľvek pozíciách a činnostiach, aj keď, povedzme, o súťažiach žien vo vzpieraní si myslím svoje. Som veľmi rád, že som člen vedenia univerzity, ktorá má vo svojej doterajšej histórii, najväčšej, najstaršej a najvýznamnejšej univerzity na Slovensku, najvyšší počet žien v tom vedení. Ani jedna z nich sa tam však nedostala vďaka kvótam. Myslím si, že tie ženy, ktoré majú vôľu, záujem a chuť, by mali mať všetky rovnaké práva ako muži. Ale nemyslím si, že rodová rovnosť vo vízii a videní Európskej únie je tá správna a prospievajúca veci.

  • Ďakujem.

    Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada Slovenskej republiky, nebudem dlho hovoriť, pretože som už v prvom čítaní vystúpil k tomuto návrhu a nemienim opätovne opakovať "pre" a "proti" v súvislosti s prijatím tohto tzv. kompetenčného zákona pre budúcnosť pravicovej vlády Ivety Radičovej. Poukázal som konkrétne na niektoré zradné miesta a nepatrím k politikom, ktorí sa môžu tešiť z toho, že čím je horšie, tým je lepšie. Nebudem na tieto zradné miesta aj v súčasnosti poukazovať vo vašom vládnutí, resp. upozorňovať, v čom sú problémy a v čom môžu byť problémy nielen pre novú vládu, ale, samozrejme, aj, prirodzene, s dopadmi pre občanov Slovenskej republiky. Upozorňujem na to najmä pri kompetenciách. A znovu to zopakujem.

    A môžem podporiť to, čo povedal pán exminister Jahnátek, pán poslanec, v súvislosti so zahraničnou obchodnou politikou. Ja som chodil veľmi často do zahraničia a veľmi som, samozrejme, aj tieto oblasti sledoval, lebo, prirodzene, rozvoj politiky ako takej a s pridanou hodnotou obchodnej politiky, to bolo pre Slovensko veľmi prínosné a bolo veľmi dôležité. Napriek tomu si myslím, že na jednej strane sa ponechávajú zásadné kompetencie zahraničnej obchodnej politiky na ministerstve hospodárstva, na strane druhej tento rezort stratil dôležité prevodové páky, opakujem, prevodové páky, a to prostredníctvom obchodných zástupcov obchodno-ekonomických oddelení na zastupiteľských úradoch v zahraničí.

    Druhý príklad takéhoto zdvojenia riadenia vzájomne sa prekrývajúcich kompetencií bude, a bude to veľmi citlivé a bude to veľmi citeľné, na ministerstve dopravy, budúcom ministerstve dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, ktoré v zmysle návrhu koordinuje prípravu politík regionálneho rozvoja, a to kompetenčne. A na druhej strane kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja, a o tom už hovoril, i keď nie priamo v tejto súvislosti pán poslanec Ďurkovský, zostávajú staronovému ministerstvu, samozrejme, pôdohospodárstva, teraz už budúcemu ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Je to však vaše legitímne rozhodnutie. Ja ho nepovažujem za dobré, odborné. Predovšetkým sú tam prevahy takýchto, by som to nazval, stranícko-koaličných dohôd, nehľadiac na budúcu kvalitu a najmä na isté skúsenosti aj z minulosti v súvislosti so zefektívnením tej práce vlády Slovenskej republiky. Žiaľ, a tu by som chcel využiť Ericha Fromma, v duchu byrokratov je to tak konštatované alebo tak kreované, ktorých svedomím sú povinnosti, ktorým nezáleží ale na človeku, ale záleží na zákone. A v takomto duchu je aj pripravovaný návrh novely tzv. kompetenčného zákona.

    Ja len opätovne pripomínam na základe skúseností, že zmenou kompetencií, najmä vo vzťahu k Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý vďaka pani podpredsedníčke vlády rezignoval na európsku politiku a koordináciu eurofondov, vzniknú veľmi vážne a ďalšie problémy. My sme sa, a to sa nebojím tu na tomto pléne podčiarknuť a zvýrazniť, na mnohých veciach poučili aj z minulosti, mnohé dobré veci sme prebrali, zachovali v rokoch 2006 až 2010 aj v tejto oblasti, pretože sme na ne nadviazali, a mnohé sme chceli v tomto duchu zmeniť. A to bolo predovšetkým tým, že sme chceli odstrániť tú anomáliu, ktorá bola za druhej Dzurindovej vlády, keď pán Csáky, ktorý zlyhával v koordinácii európskych fondov, neplnenia európskych fondov, najmä po vstupe Slovenskej republiky po 1. máji 2004 do Európskej únie, presunul celú koordinačnú jednotku a koordinačnú činnosť na svojho straníckeho súpútníka, ministra Gyurovszkého na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. My sme, samozrejme, dlho zápasili s tým, vy ste to sami tiež veľmi sledovali. A v niektorých oblastiach dnes už koaliční poslanci a niektorí členovia vlády, ktorí boli predtým poslanci, sledovali toto úsilie o túto zmenu, čo sa, žiaľ, podarilo až v poslednom roku, resp. v poslednom polroku nášho vládnutia, že sa dostal centrálny koordinačný orgán do prierezovej oblasti vo vzťahu k jednotlivým rezortom. A vlastne aj v duchu tých našich skúseností nielen zo susedného Rakúska, ale aj z iných krajín Európskej únie to malo priniesť novú efektivitu a zlepšenie tejto koordinačnej činnosti. Samozrejme, sami sa presvedčíte, že vo vzťahu k týmto oblastiam ste urobili obrovskú strategickú chybu najmä pre budúcnosť fungovania vlády a, samozrejme, aj čerpania európskych fondov. Viete, tri mesiace ste pri moci a absolútne sa nekonajú koordinačné porady, ktoré boli v minulosti každé dva týždne na Úrade vlády, ktoré hodnotili čerpanie európskych fondov a, samozrejme, aktuálne zaujímali isté pozície a boli niekedy tvrdé, nekompromisné, nie vždy sa nám všetko darilo, aby sa veci riešili. Toto, samozrejme, je rezignovanie, nielen na čerpanie európskych fondov. A najmä teraz poukazujem špeciálne na rok 2007, N plus 3, do roku 2010, kedy máme mať 100-percentné plnenie tých záväzkov, ktoré boli finančne alokované na rok 2007. Keď som odchádzal z tohto postu začiatkom júla, bolo to čerpanie na 85 %. Som zvedavý, k akým výsledkom ste sa dopracovali, teda k roku 2010 a koncom roku v tejto oblasti, keď absolútne koordinácia za 3 mesiace neexistuje.

    Samozrejme, rezignovalo sa aj na dôležité európske politiky nadregionálneho či nadnárodného charakteru v spolupráci s Európskou komisiou po roku 2011. Tu sa nedá len spoliehať na to, že bývalý eurokomisár má nejaké známosti v Európskej komisii. Tie problémy budú v budúcnosti. A bude ich veľmi cítiť, myslím si, nielen čo sa týka budúcnosti Dunajskej stratégie najmä po nástupe, resp. po prevzatí európskeho predsedníctva Maďarskou republikou, ktorá si zobrala Dunajskú stratégiu za prioritu. A my musíme mať veľmi dôležité pripravené tiež spoločné programy tak so susedným Maďarskom, ako so susedným Rakúskom v tejto oblasti, aby sme tieto veci plnili. Naviac, viem, že veľmi dobre do toho vstúpili aj regionálne samosprávy, teraz sa o tom nejako mlčí, či už išlo o bratislavskú regionálnu samosprávu, trnavskú alebo nitriansku v spolupráci pri veľmi dôležitých úlohách, a, samozrejme, aj mestá, ako je mesto Viedeň, mesto Budapešť a, samozrejme, mesto Bratislava.

    Takisto sa akosi rezignuje na to, aby sme boli úspešní pri negociácii nového referenčného rámca využívania európskych fondov, nielen kohéznych, ale aj štrukturálnych fondov. A na tých kohéznych fondoch nám veľmi záleží. Po roku 2014 ešte stále ten súboj v Európskej únii a v Európskej komisii existuje. A myslím si, že je tá správna strategická úloha spolu so štátmi V-4 prijať isté stanovisko, aby sme aj v tejto oblasti boli úspešní, najmä na roky 2014 až 2020. Ale v tejto oblasti, pokiaľ mám informácie aj priamo z centra Európskej komisie, kde mám mnoho známych a mnoho priateľov, sa takmer nič nerobí.

    Znovu upozorňujem, vážené dámy, vážení páni, na prechod centrálneho koordinačného orgánu, a opakujem to znovu a podčiarkujem to znovu na tomto váženom pléne, tohto výrazne nadrezortného prierezového orgánu, Národného strategického referenčného rámca, na budúce megaministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Nadovšetko platí, že pri množstve nových úloh ministerstva, ktoré spí ešte nekonečný európsky sen a preukazuje jedno chybné politické i odborné rozhodnutie za druhým, robí chybu za chybou, najmä nekompetentnými rozhodnutiami v neprospech občanov Slovenskej republiky, nebude toto ministerstvo stačiť, a znovu to opakujem, na plnenie tejto významnej koordinačnej úlohy. A znovu to opakujem, malo to zostať na Úrade vlády pod gesciou buď podpredsedu, alebo samotnej predsedníčky vlády Slovenskej republiky. Ale, prosím, je to vaše rozhodnutie, ako som už povedal. A starí Gréci hovorili, použijem Ovídia, že bolo by dobré učiť sa aj od nepriateľov.

    To, čo pripravujete, je krok zlým smerom, doslovným rezignovaním na kvalitnú a efektívnu európsku politiku a efektívne čerpanie eurofondov. O chvíľu sa presvedčíte so škrípajúcimi zubami, že ste v tomto prípade, a znovu to opakujem, urobili nesprávny a veľmi zlý krok. To, že niekto bol, a znovu to chcem pripomenúť, európskym komisárom, neznamená, že rozumie čerpaniu fondov, koordinácii a spletitej európskej bruselskej byrokracii a administratíve. A uvidíte, ako sa ťažko a zdĺhavo robia zmeny medzi operačnými programami a menia sa jednotlivé alokácie, o ktorých uvažujete. Najmä napr. je pre mňa šokujúce, že mám informácie o tom, že je požiadavka, 100 mil. eur aby sa presunulo z operačného programu Výskum a vývoj na operačný program Doprava. Vidím, že naozaj sa tápa, že naozaj sa nesledujú zásadné otázky a ciele v tejto oblasti a že sa siaha na také operačné programy, ktoré by mali svietiť v našej spoločnosti aj do budúcnosti a, samozrejme, riešiť tieto problémy v tejto oblasti výskumu a vývoja, inovácií tak, ako to bolo, keď sme s tým začali my. Ale, samozrejme, urobili sme aj my mnohé chyby. Ale vy by ste sa mali týchto chýb v súčasnosti vyvarovať.

    Ak chcete pri riadení štátu postupovať správne, mali by ste, samozrejme, viacej počúvať a menej rozprávať na tlačových konferenciách s väzbou na prípravu zlých rozhodnutí, najmä proti ľuďom, a nie v prospech ľudí, ako to často prezentujete, nadovšetko zlých až nepochopiteľných krokov, ctené dámy a vážení páni, vo vzťahu k zahraničiu. To platí pre časť rozhodnutí aj vo vzťahu k predkladanej novele tzv. kompetenčného zákona v druhom čítaní, a preto znovu opakujem to, čo som povedal pri prvom čítaní, nechcem sa podpísať pod budúce problémy, ktoré vzniknú, ale ktoré nebudú sa týkať len samotnej vlády, lebo s týmito niekedy nekompetentnými rozhodnutiami v tzv. kompetenčnom zákone bude sa to týkať predovšetkým občanov Slovenskej republiky. A preto nemôžem tento návrh novely tzv. kompetenčného zákona podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Opäť neexistujú faktické poznámky. Čiže dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, ktorým je Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte aj mne predniesť jeden pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorým sa dopĺňajú niektoré kompetencie. A rád by som ho prečítal a odôvodnil.

    Navrhujem v čl. I v bode 15 doplniť písmeno m) o slová "a štátneho príspevku k hypotekárnym úverom".

    Odôvodnenie k tomuto bodu. V rámci kompetencií rezortu je potrebné doplniť aj pôsobnosť na poskytovanie štátneho príspevku k hypotekárnym úverom, ktorá je daná zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Bod 2 môjho návrhu je len legislatívnotechnická úprava, kde bodku treba nahradiť čiarkou, aby sme mohli pridať ďalšie dve písmená o) a p), ktoré sú v bode 3.

    A tam v písmene o) sa hovorí o znení týkajúcom sa energetickej hospodárnosti budov. Tým pádom sa hovorí o kompetencii, ktorá sa implementuje do práva Slovenskej republiky v nadväznosti na už prijaté právne predpisy. A v súvislosti s Európskou úniou je potrebné naplnenie týchto záväzkov. Vzhľadom na to, že energetická hospodárnosť budov je spojené s technickou charakteristikou stavieb, navrhujem, aby táto pôsobnosť bola uvedená v rámci rezortu, ktorý má v kompetencii stavebnú výrobu a stavebný poriadok.

    Písmeno p) hovorí o tvorbe a uskutočnení politiky mestského rozvoja. Keďže hovorím o ministerstve, ktoré má v kompetencii regionálny rozvoj, tak netreba zabúdať ani na mestský rozvoj. A je to súčasť kohéznej politiky, na ktorú sa viažu programové možnosti aj financovania v budúcnosti. V rámci štátnej správy Slovenskej republiky nie je zatiaľ špecifikovaná táto pôsobnosť a nie je gestor. Preto vzhľadom na predpokladané smerovanie nástrojov štrukturálnej politiky je potrebné gestorovať aj túto oblasť na úrovni vlády.

    Takže dovolím si prečítať ešte raz pozmeňujúci návrh.

    Navrhujem v čl. I v bode 15

    1. doplniť písmeno m) o slová "a štátneho príspevku k hypotekárnym úverom",

    2. vypustiť bodu za slovami "cestovný ruch" v písmene n) a nahradiť ju čiarkou,

    3. doplniť písmená o) a p), ktoré znejú: "o) energetickú hospodárnosť budov", "p) tvorbu a uskutočňovanie politiky mestského rozvoja".

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky, pán poslanec Ondrej Dostál, ďalej, pán poslanec Juraj Blanár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel vyjadriť presvedčenie, že mestá sa doteraz rozvíjali aj bez toho, aby existovali nejaké politiky mestského rozvoja. Niekedy sa mestá rozvíjali lepšie, niekedy horšie. Ale naozaj nevidím dôvod, aby sme rozširovali kompetencie štátu o ďalšie opäť niečo, čo nám tu tlačí Európska únia, a my sa tomu prispôsobovali. A nechajme mestský rozvoj na ľudí, ktorí žijú v mestách, a na samosprávy, nerobme z toho kompetenciu štátu.

  • Vážený pán poslanec Slafkovský, už len z toho vášho príspevku som sa utvrdil v tom, že celý tento prenos kompetencií z hľadiska regionálneho rozvoja je naozaj nezmyselný. Prekvapuje ma práve vo vašom prípade aj to, že vy ako poslanec krajského parlamentu, ktorému by malo záležať naozaj na ucelenej politike regionálneho rozvoja, podporujete takýto spôsob roztrieštenia politiky regionálneho rozvoja, naviac ešte chcete do toho vnášať aj nejaký mestský rozvoj. Ja to chápem, pretože zrejme sa budete uchádzať aj o nejaký post v komunálnej politike a budete chcieť z toho niečo ešte aj vyťažiť zo súčasnej vlády. Ale mňa by zaujímalo, či vy naozaj súhlasíte s takýmto roztrieštením podpory regionálneho rozvoja, naviac keď ide na superministerstvo, ktoré bude mať problémy vôbec s výstavbou diaľnic, s infraštrukturálnymi projektmi, aby sa staralo o regionálny rozvoj. To by ma veľmi zaujímalo, pán poslanec, aký vy máte na to názor, lebo to, čo podporíte, to budeme všetci my v regiónoch na mestách znášať, pretože som zvedavý, toto superministerstvo, hovoríme teraz o ministerstve dopravy, regionálneho rozvoja a ešte neviem cestovného ruchu, pretože sú tam pozmeňujúce návrhy, ktoré hovoria o tom, že cestovný ruch už v názve ani nebude, tento superrezort čo bude zvládať. Povedzte mi váš názor, pán poslanec, ako sa vy na to pozeráte, a potom to budem veľmi rád sledovať vo vašich reálnych krokoch v komunálnej politike. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pod touto politikou mestského rozvoja sa nemyslí niečo také ako stanovovanie mestských územných plánov alebo niečo podobné. Myslí sa tým to, čo sa veľmi často vyžaduje. A poznáme to z Národného referenčného rámca, poznáme to z plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, že ak nie je nejaká téma, nejaká oblasť spomenutá v Národnom referenčnom rámci alebo nie je spomenutá v plánoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja, tak sa nemôže potom v následnosti uchádzať daný subjekt o finančnú podporu z európskych zdrojov. Toto je tu doplňované len kvôli tomu, že ak takéto oblasti sa objavia v rámci európskych štrukturálnych a kohéznych fondov, aby sa na to pamätalo, aby sa tam objavilo aj to slovíčko, že je to možné použiť i na oblasti mestského rozvoja, aby teda ministerstvo, ktoré to má na starosti, na to pamätalo. Tu v žiadnom prípade sa nemyslí to, že by to malo zasahovať do konkrétnej činnosti alebo náplne príslušných mestských zastupiteľstiev. Je to len ochrana na to, aby sme si nezablokovali prístup k európskym peniazom.

  • Ďakujem pekne.

    Vyčerpali sme všetkých rečníkov, ktorí vystúpili v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pani navrhovateľky, pani ministerky spravodlivosti, či chce využiť právo záverečného slova. Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na rozsiahlu diskusiu, ale predovšetkým počet pozmeňujúcich návrhov, ktoré padli v debate, si dovolím k nim zaujať stanovisko za vládu. A pokiaľ ide o body 1 až 6 informácie, pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pani poslankyne Pfundtner, pána poslanca Somogyiho a pána poslanca Slafkovského, vláda odporúča tieto pozmeňujúce návrhy prijať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete vystúpiť ešte na záver? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dovolím si len potvrdiť to, čo spomenula pani ministerka, s tým, že dávam návrh, aby sme o predmetnom návrhu zákona hlasovali až o 17.00 hodine.

  • Ďakujem pekne.

    Takže sme zaregistrovali, že o tomto zákone vzhľadom na veľký rozsah pozmeňujúcich návrhov nebudeme hlasovať o 11 00 hodine, ale o 17.00 hodine.

    Vyhlasujem prerušenie rokovania o tomto bode programu, hlasovať o ňom budeme teda o 17.00 hodine.

    A ešte pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 118 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte pod rozhodnutím č. 96.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona upravuje osobitné nakladanie s majetkom štátu využívaným na účely koncesie. Koncesionár bude oprávnený užívať koncesný majetok len v rozsahu práv a povinností dohodnutých v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytovanie služby. V koncesnej zmluve dohodnutý rozsah práv koncesionára ku koncesionárskemu majetku nebude môcť prekročiť práva dané zákonom. Návrh tohto zákona flexibilne reaguje na rôznorodé potreby praxe pri dodržiavaní pravidiel štátnej pomoci.

    Ďalším účelom navrhovanej úpravy je zníženie administratívnej náročnosti a zefektívnenie nakladania s majetkom štátu. Nanovo sa ustanovujú niektoré hraničné sumy pri nakladaní s majetkom štátu a výška sankcií za nedodržanie pravidiel nakladania s majetkom štátu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie, rozpočet, pána poslanca Ivana Štefanca, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet o tom, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku bol uvedený návrh prerokovaný v druhom čítaní, a takisto odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby tento návrh prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Alexander Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti len upozorniť na jednu vec, kde by som v prvom čítaní chcel pripomenúť, že v zákone pôvodnom č. 278/1993 Z. z. bola možnosť dať neziskovým organizáciám, či to boli charitatívne, zdravotnícke alebo školské inštitúcie, štátny majetok do výpožičky. Pokiaľ bol tento majetok vo výpožičke, tak neplatil sa tam nájom a umožňovalo to pomerne, si myslím, fungovanie viacerých inštitúcií potrebných v tejto spoločnosti. V roku 2008, v apríli, bol prijatý zákon č. 165/2008 Z. z., ktorý, zdá sa, viac-menej nepriamo novelizoval tento zákon. A tento zákon č. 165/2008 Z. z. zmenil zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu s tým, že uviedol, že je možné dať do výpožičky určitú vec najviac na 5 rokov. Po piatich rokoch je správca povinný naložiť s týmto nehnuteľným majetkom s tým, že je povinný vykonať odpredanie tohto majetku a v osobitnom ponukovom konaní s možnosťou to predať za zostatkovú cenu. Tento stav je taký, ktorý viaceré inštitúcie, predovšetkým charitatívneho a neziskového charakteru, dostáva do pozície, že budú musieť skončiť svoju činnosť, nakoľko nebudú mať peniaze na to, aby zaplatili za budovu alebo priestory, ktoré sú v súčasnosti v štátnom vlastníctve, a budú musieť z takýchto priestorov odísť a ukončiť svoju činnosť. Preto dávam do pozornosti pánovi ministrovi a jeho tímu túto vec a pokiaľ by bolo možné sa nad tým zamyslieť a zvážiť, či by sa nedalo nájsť nejaké opatrenie, ktoré by umožnilo im fungovať, aby sme sa nad tým zamysleli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky neevidujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nie.

    Pán spravodajca? Taktiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ešte pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Má tlač 119 a návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 97.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči, uveďte aj tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vládny návrh zákona upravuje osobitné nakladanie s majetkom obcí využívaným na účely koncesie pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva.

    Návrh zákona definuje obsah užívacieho práva koncesionára ku koncesnému majetku a oprávnenia obce a koncesionára pri nakladaní s koncesným majetkom pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci. Koncesionár bude oprávnený užívať koncesný majetok v rozsahu práv dohodnutých v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytovanie služby, ktoré nemôžu prekročiť práva dané týmto zákonom.

    Návrh zákona súčasne upresňuje, ktoré úkony pri nakladaní s majetkom obce budú podliehať schváleniu obecným zastupiteľstvom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Spravodajcom určeným z výboru pre financie a rozpočet je pán poslanec Tibor Tóth. Nech sa páči, úvodná spravodajská informácia.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, predsedníctvo, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 7, teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a o tom, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby 1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh prerokovala v druhom čítaní, 2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 97 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu vládneho zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Evidujem dvoch pánov poslancov, pána poslanca Ondreja Dostála a pána poslanca Ľubomíra Petráka. Ešte ako tretí v poradí je Andrej Ďurkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vzhľadom na skutočnosť, že je o minútu 11.00 hodín, o 11.00 hodine budeme hlasovať, predpokladám, pán poslanec Dostál, že vaše vystúpenie je dlhšie ako minútové, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny.

    Prosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania a nachádzajú sa v priestoroch parlamentu, aby sa vrátili do rokovacej sály, o 11.00 hodine budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Prosím spravodajcu z navrhnutého gestorského výboru, pre financie a rozpočet, poslanca Antona Marcinčina, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán Marcinčin, máte slovo.

  • Dámy a páni, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o tomto návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, hlasovalo za 76, proti 57, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrhu okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Vážený pán predseda, dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 140 prítomných poslancov hlasovalo 77 za, 5 proti, 58 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie a rozpočet, poslancovi Petrovi Kažimírovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, hlasujeme o tabaku. Takže odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 140 prítomných poslancov 76 hlasovalo za, 58 bolo proti, 6 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 92 z 24 septembra tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra tohto roku a gestorský výbor do 26. novembra tohto roku. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 141 prítomných poslancov je 77 za, 9 proti, 55 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie a rozpočet, poslanca Ivana Štefanca, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 141 prítomných poslancov hlasovalo 76 za, 64 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, o určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem. Dámy a páni, odporúčam, aby okrem výboru pre financie a rozpočet bol tento návrh pridelený aj týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo 79 za, 5 proti, 59 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie a rozpočet, poslanca Igora Federiča, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, keďže v rozprave odznel návrh pána poslanca Faiča a návrh pána poslanca Petráka nepokračovať v rokovaní o návrhu, dajte, prosím, hlasovať o tom, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhu v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

  • Takže poprosím pánov poslancov, aby hlasovali o tom, či sa pokračovať v rokovaní bude alebo nebude o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo 67 za, 75 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh nebol schválený.

    Pán Federič, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujte sa a hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Zo 145 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, 66 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.

    Poprosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. septembra 2010 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 145 prítomných poslancov hlasovalo 80 za, 0 proti, 65 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Spravodajcom je predseda výboru pre financie a rozpočet poslanec Jozef Kollár. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 78 za, 65 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, o určení gestorského výboru a lehôt na jeho prerokovanie.

    Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 77 za, 6 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Poprosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie a rozpočet, poslankyňu Zuzanu Aštaryovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Vážený pán predseda, prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 78 za, 62 proti, 3 sa zdržali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, o určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Vážený pán predseda, prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Poprosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 140 prítomných poslancov hlasovalo 76 za, 2 proti, 62 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Prosím spravodajcu predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Kollára, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala tento návrh v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, 61 proti, 3 sa zdržali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, o určení gestorského výboru a lehôt na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Súčasne odporúčam, aby v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady bol pridelený tento návrh v druhom čítaní okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby prerokovali tento návrh výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, hlasovalo 77 za, 3 proti, 61 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho na prerokovanie v druhom čítaní.

    Posledné hlasovanie nateraz je o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Ivan Štefanec. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, 31 proti, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom, o určení gestorského výboru a lehôt na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dámy a páni, odporúčam okrem výboru pre financie a rozpočet prideliť tento návrh zákona aj týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Ďakujem.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo 78 za, 4 proti, 60 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám len pripomenúť, že dnes popoludní o 14.00 hodine budeme podľa schváleného programu rokovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada požiada Najvyšší kontrolný úrad o vykonanie kontroly.

    Ďakujem a pokračujeme v rozprave.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, tak procedurálne návrhy.

    Nech sa páči, pani Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že je dneska zasadnutie výboru o 12.30 hodine na NBÚ s tým, že autobus odchádza spred schodov Národnej rady o 12.15 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som upozorniť členov výboru pre vedu, vzdelávanie, mládež a šport, ale aj iných záujemcov zo strany poslancov, že o 12.00 hodine v zasadačke školského výboru č. 33 bude prezentácia projektu pod názvom Desať minút a si in, ktorého cieľom je aktivizovať školopovinnú mládež k pohybu a zdravému spôsobu života. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán Novotný nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť poslancom Národnej rady, že ešte stále prebieha dobrovoľné spirometrické vyšetrenie v zasadačke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, v rámci ktorého vám môžeme odmerať pľúcne objemy a pľúcnu kapacitu a diagnostikovať niektoré pľúcne ochorenia. V rámci prevencie sú vám k dispozícii renomovaní odborníci na túto problematiku. Tak keď máte trochu času, nech sa páči, vo výbore pre zdravotníctvo je to stále k dispozícii. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pokračujeme v rozprave o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    A do rozpravy sa prihlásili traja rečníci ústne, pán Dostál, pán Petrák a pán Ďurkovský.

    Poprosím pána Dostála.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosil by som vás o kľud v miestnosti. Poprosím netelefonovať tu oproti, pán poslanec. Ďakujem vám veľmi pekne. Pán Dostál, ešte minútku vás poprosím o strpenie, kým páni poslanci opustia miestnosť. Tak, pán Dostál, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, chcel by som sa vyjadriť k jednej parciálnej veci, ktorá bude zrejme vecou diskusie aj v druhom čítaní. Ale chcel by som na ňu upozorniť už teraz. Okrem toho hlavného obsahu novela zákona o majetku obcí sa pokúša riešiť rozpor, ktorý existuje medzi zákonom o majetku obcí a zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Konkrétne ide o prevod vlastníctva, o predaje nebytových priestorov, ktorých režim je odlišne upravený v týchto dvoch zákonoch. A naozaj je medzi tým rozpor. A ten rozpor je potrebné riešiť. Rieši sa teraz prakticky v samosprávach, ale bude dobré, keď bude ošetrený aj v zákone.

    Zákon o majetku obcí od minulého roku, od pozmeňujúceho návrhu vtedajšej pani poslankyne Lucie Žitňanskej hovorí o tom, že nehnuteľný majetok obcí sa prevádza buď obchodnou verejnou súťažou, verejnou dražbou, alebo priamym predajom najmenej za hodnotu znaleckého posudku. Oproti tomu zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov hovorí o prednostnom prevode nájomcom nebytových priestorov, vlastníkom a nájomcom bytov v príslušnom bytovom dome. Predložený návrh novely zákona navrhuje vybrať z toho režimu zákona o majetku obcí prevody nebytových priestorov. Domnievam sa, že to riešenie by malo byť práve opačné, pretože zákon o majetku obcí, analogicky to platí aj o zákone o majetku VÚC, ktorý budeme prerokovávať v nasledujúcom bode, rieši predaje nebytových priestorov súťažnými metódami, transparentným spôsobom, kým zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch hovorí iba o prednostnom práve. Čiže ten moment transparentnosti a moment súťaže pri predaji nebytových priestorov v podstate obchádza, lebo dáva možnosť to predať nájomcovi, dokonca vlastníkom bytov v tom dome alebo nájomcom bytov v tom dome, čo, si myslím, nie je dobré riešenie. A keď tu máme teda dva možné spôsoby, ako predávať nebytové priestory, jeden hovorí o súťaži a druhý hovorí o priamom predaji bez toho, aby sme vôbec sa zaoberali čo i len minimálnou cenou, tak ja som za to, aby sme skôr novelizovali ten zákon o bytových a nebytových priestoroch a upravili to tak, že režim zákona o majetku obcí má prednosť, aby sme sa teda priklonili k tej súťažnej metóde a k tomu transparentnejšiemu riešeniu. A v tomto zmysle určite budem predkladať pozmeňujúce návrhy v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov.

    Ďalší do rozpravy, pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladanému vládnemu návrhu zákona. V podstate k tomuto vládnemu návrhu zákona, myslím si, bude zhoda na tom, že upraviť koncesionárske zmluvy je potrebné. A nevidíme problém vôbec s tým, ako je to upravené v tomto zákone.

    Predsa by som sa dotkol filozoficky jednej otázky, ktorá hovorí o tom, že koncesné zmluvy je potrebné schvaľovať trojpätinovou väčšinou prítomných hlasov. Ak si pozriem dôvodovú správu k tomuto bodu, tak vidím, že vzhľadom na dôležitosť a význam týchto zmlúv sa navrhuje, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo to trojpätinovou väčšinou prítomných hlasov. Filozoficky sa chcem spýtať, aký je rozdiel medzi koncesnou zmluvou a ostatným nakladaním s majetkom obce. Predaj majetku obce je menej dôležitý ako prenájom koncesionárovi, ktorý bude vykonávať nejaké činnosti na tomto majetku? Môj osobný názor je, že je to rovnako dôležité. Ak si pozriete filozofiu a duch tohto zákona, a to poopravím pána poslanca Dostála, ktorý hovoril, že boli tie predchádzajúce zmeny za pôsobenia našej vlády z dielne len Lucie Žitňanskej, treba povedať, že na tomto sme sa zhodli ako vládna koalícia, tak aj opozícia. A ten návrh bol spoločne pripravený aj s mimovládnym sektorom. A zhodli sme sa na tom, že je potrebné urobiť tieto zmeny. A tie zmeny sme po vzájomnej dohode urobili spoločne. Ak sa vrátim práve k týmto zmenám, vidno, že tam sa do režimu trojpätinového schvaľovania vyčlenili tzv. neštandardné metódy nakladania s majetkom obcí, neštandardné v tom, že sú to priame predaje, priame predaje, ktoré sú v zákone citované tak, že sú to predaje v prípadoch hodných osobitného zreteľa. To znamená, vyčlenili sme určitú skupinu oblastí, v ktorých napr. pri sociálnych veciach, pri materských škôlkach, pri niektorých iných zariadeniach môže obec povedať, že je v záujme obce, aby takéto zariadenie tam vzniklo, že chce podporiť tieto aktivity aj spôsobom tým, že pridelí tento majetok trojpätinovou väčšinou všetkých členov zastupiteľstva vopred určenému záujemcovi za vopred určených podmienok. A myslím si, že je to úplne legitímny názor, ku ktorému sme v tom období dospeli. Preto nechápem, prečo do režimu "neštandardného nakladania s majetkom obcí" sú začlenené aj koncesné zmluvy. Môj názor je, že buď potom hovorme o celkovom nakladaní s majetkom obcí, vyšších územných celkov, že akékoľvek nakladanie s majetkom obce je potrebné schvaľovať trojpätinovou väčšinou, alebo potom sem nepriraďujme koncesné zmluvy, ktoré majú svojím spôsobom menšiu mieru rizika, ako je predaj majetku, že ho zaraďujeme do tohto režimu.

    Posledná vec, pán poslanec Dostál. Budem s vami v podstate súhlasiť. Ja osobne som očakával aj po kauzách, ktoré sa v poslednom období prevalili tlačou, že v návrhu zákona, ktorý sa týka nakladania s majetkom obcí a miest, bude väčší priestor venovaný nakladaniu s bytmi. A pokiaľ tento zákon prejde do druhého čítania, určite v tomto zmysle budeme mať pozmeňujúce návrhy, aby nakladanie s bytmi sa stransparentnilo, lebo sa mi zdá, že v tomto prípade sa to účelovo obchádza, aj keď na druhej strane možno by som tu ani nevidel dôvod, veď byty boli pridelené tým, ktorým pridelené mali byť. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou páni poslanci Dostál a Slafkovský. Nech sa páči, páni poslanci.

  • Pán poslanec Petrák, ja som v žiadnom prípade nechcel znižovať zásluhy bývalej vládnej koalície na schválení novely, ktorá umožnila vytvoriť podmienky pre transparentnejšie nakladanie s majetkom obcí a vyšších územných celkov. Ten návrh vzišiel z dielne občianskeho združenia VIA IURIS. A pani Lucia Žitňanská sa teda aktívne angažovala pri jeho presadzovaní. Ale, samozrejme, by ten návrh nebol schválený, pokiaľ by na tom nebola zhoda a pokiaľ by to nebola podporila aj vládna koalícia. Toto je jedna z vecí, ktorú na pôsobení bývalej vládnej koalície oceňujem, aj keď je to jedna z mála vecí.

    A k tomu režimu neštandardných predajov, priamych predajov v prípadoch hodných osobitného zreteľa. No bolo to myslené ako výnimka na prípady typu odpredaja nejakej sociálnej organizácii alebo niečo podobné, žiaľ, realita je iná, realita je taká, že tento inštitút sa nadužíva, je to v niektorých prípadoch častejší spôsob predaja ako tie údajne štandardné spôsoby, teda verejná obchodná súťaž alebo dražba. Môžete si pozrieť programy niektorých zastupiteľstiev a uvidíte, že prípadmi hodnými osobitného zreteľa je niekedy skoro všetko. Toto, si myslím, nie je správne využitie tohto inštitútu. A toto by sa tiež malo nejako ošetriť, aby inštitút v prípadoch hodných osobitného zreteľa nemohol byť ľubovoľne zneužívaný v prípade, že má väčšina zastupiteľstva na to chuť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Verím, že k tým bytom sa ešte vrátime. Ja len uvediem príklad z mesta, kde som bol primátorom v roku 2000. Už vtedy sme boli prví na Slovensku, kde všetky byty voľné sa prideľovali na základe žrebovania okrem teda mimoriadnych okolností, ktoré boli hodné zreteľa typu predseda okresného súdu alebo zabezpečenie zdravotníckej činnosti, nedostal byt mimo poradia nikto.

    Čo sa týka koncesií, tam je jedna vážna záležitosť a tam môže prísť k oveľa väčším stratám, ako je strata na niekoľkých štvorcových metroch na nehnuteľnom majetku. Uvediem príklad. V našom meste sa udialo to, že pred dvoma rokmi dostala jedna firma do prenájmu celé zariadenie tepelného hospodárstva, do ktorého predtým mesto v priebehu dvoch rokov investovalo viac ako 100 mil. korún. Kompletne ho zrenovovalo, vybudovalo nové kotolne, zabezpečilo, aby celý systém bol funkčný. A nový nájomca dostal všetok nehnuteľný majetok aj koncesnú zmluvu vlastne na výrobu tepla vrátane zisku z výroby tepla do svojich rúk s tým, že tepelné hospodárstvo produkovalo okolo 10 mil. korún ročne pred zdanením podľa toho, aká bola zima. A hodnota koncesnej zmluvy, nájmu je 1,6 mil. korún. Čiže 10 mil. korún prichádzalo do mestskej pokladnice. Niekto si ich nechá, mestu pošle 1,6 mil. korún a navyše po 20 rokoch mestu vráti vycicané zariadenie, do ktorého bude musieť znova investovať 100 mil. korún. Tak takéto biznisy nie.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Vážení kolegovia, na týchto veciach, o ktorých ste hovorili, si myslím, sa absolútne zhodneme. Pán poslanec Dostál, opakujem, bol som pri tom, keď sa upravoval zákon o majetku obcí aj prvýkrát, nemám absolútne žiadne problémy s tým, že ako dlhoročný starosta budem bojovať za to, aby nakladanie s majetkom obcí a miest bolo vždy transparentné. S tým nemám absolútne, absolútne žiaden problém. Ale potom sa poďme korektne baviť o filozofii a veci aj v kontexte toho, čo povedal pán poslanec Slafkovský. Sú tu diery, ktoré nejakým spôsobom unikajú. Niektoré veci sa posúvajú do rovín prioritnejších ako iné. A aj v tomto prípade sa mi zdá, že tie priority ako keby sa umelo posúvali niekde bokom. To znamená, že chceme pozornosť sústrediť tam, kde nie je problém. Možno problém v prípade PPP projektov a problém v prípade samospráv nie je aj preto, lebo nie sú ešte rozbehnuté a nie sú zaužívané. Ale z toho, ako som ja pochopil tento návrh zákona, a filozoficky mi to vychádzalo tak, že PPP projekty priniesla do spoločnosti strana Smer za svojho pôsobenia, tým pádom ako keby ste dávali ideologickú nálepku PPP projektom v akejkoľvek podobe, že je potrebné ich mať pod väčšou kontrolou ako čokoľvek iné, lebo to zavádzala do života Ficova vláda. Toto sa mi zdá na celom tom postupe choré. A je potrebné to odideologizovať a je potrebné hľadať vecnú stránku toho problému. Úplne kľudne si v tomto prípade sadnime, porozprávajme sa o tom a myslím si, že nájdeme zhodu. Ďakujem pekne.

  • Posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ďurkovský. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja mám len niekoľko pripomienok, ktoré avizujem týmto svojím vystúpením. A predovšetkým vítam to, že tento zákon spravodajcom, už ako bolo uvedené, bude zaradený aj do výboru pre verejnú správu. Hovorím to z toho dôvodu, že zákon neobsahuje všetky možné nuansy, ktoré môžu pri rôznych prípadoch nastať, a je považovaný odborníkmi za lex specialis. V ustanovení § 9 ods. 2 sa hovorí napr. o tom, čo je vyhradené obecnému zastupiteľstvu, ale hovorí sa napr. len o spôsobe prevodu pri verejnej obchodnej súťaži, dražbe, priamom predaji. Pri obchodnej verejnej súťaži sa hovorí o podmienkach a pri priamom predaji istým spôsobom sa hovorí o prevode. Nie sú tu ale ustanovené jasné pravidlá hry, čo napr. s víťazom súťaže, či má byť tento víťaz súťaže potvrdzovaný zastupiteľstvom. Tým pádom sa niektoré ustanovenia zákona o obecnom zriadení dostávajú do istého rozporu s týmto zákonom. A preto len avizujem, že budem v rámci príslušného výboru navrhovať pozmeňujúce návrhy, ktoré budú skôr doplnením a doplňujúcimi návrhmi, aby práve, čo aj dvaja kolegovia predo mnou hovorili a spomínali, tento zákon nielen stransparentnil celý tento proces, ale súčasne aj stanovil presné a jasné podmienky na záver celého procesu. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďakujem pánovi poslancovi Tóthovi.

    A poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon analogicky ako pred ním diskutovaný zákon o majetku obcí v prípade vyšších územných celkov upravuje osobitné nakladanie s majetkom VÚC využívaným na účely koncesie pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva.

    Návrh zákona upravuje obsah užívacieho práva koncesionárov ku koncesnému majetku a oprávnenia VÚC a koncesionára pri nakladaní s koncesným majetkom, pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci. Koncesionár bude oprávnený užívať koncesný majetok v rozsahu práv dohodnutých v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytovanie služieb, ktoré nemôžu prekročiť práva dané týmto zákonom. Návrh zákona súčasne upresňuje, ktoré úkony pri nakladaní s majetkom VÚC budú podliehať schváleniu zastupiteľstva vyššieho územného celku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz povereného poslanca výborom pre financie, rozpočet a menu, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som v zmysle príslušných zákonov vystúpil ako poverený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a uviedol novelu zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa príslušných predpisov.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a o tom, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby 1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a 2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 98 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Blanár sa hlási do rozpravy ústne. Pýtam sa pánov poslancov, či sa ešte niekto okrem pána poslanca Blanára chce prihlásiť do rozpravy. Nie. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keby som tak zjednodušene povedal, tak v podstate prerokovávame novelu zákona, ktorý je totožný s tým predchádzajúcim, pretože obsahuje tie isté ustanovenia. Čiže keby som opakoval všetky tie veci, ktoré tu boli povedané, tak by som možno unavoval, pretože v tomto zákone sú rovnako tieto chyby zopakované a sú tu nejasnosti, s ktorými je potrebné sa vysporiadať.

    Ale chcel by som sa možno trošku filozoficky pobaviť o tomto zákone, o tom, aký tu bol cieľ.

    V prvom rade v tom vnímam ustanovenie pravidiel pre tzv. verejno-súkromné partnerstvá pri rôznych investíciách pre samosprávu. Áno, je to, myslím si, krok dopredu, pretože takýmto spôsobom to bude legislatívne ošetrené. A napokon verejno-súkromné partnerstvá sú ešte u nás v samospráve takpovediac možno v plienkach, ak by som to povedal, pretože v iných krajinách, predovšetkým vo Francúzsku, sú využívané naozaj veľmi čulo. A je to aj vidieť na infraštruktúre a na mnohých, mnohých iných majetkoch, ktoré vlastní samospráva. Samozrejme, ale o čo nám ide? Ide nám o to, aby to bolo jednoduchšie, transparentnejšie, ale nie aby to bolo zložitejšie a aby to spôsobovalo nejaké administratívne prieťahy. Na tom sa určite zhodneme. Len z tohto návrhu musím konštatovať, že narastá jednak administratíva, ale sú tu aj nejasnosti, ktoré prinesú problémy v budúcnosti. Bol tu už zmienený problém napr. s tým, že nebude jasné z toho, či má víťaza súťaže v prípade napr. VOS-ky, tzv. verejno-obchodnej súťaže ešte schvaľovať zastupiteľstvo. Podľa tohto návrhu, tak ako to tu vidím, tak zastupiteľstvo už by sa tým nemalo zaoberať, čo, si myslím, z hľadiska možno transparentnosti a vôbec zakončenia celého procesu nie je celkom v poriadku.

    Rovnako sa hovorí o tom, že sa budú určovať tzv. pravidlá alebo podmienky verejno-obchodnej súťaže a že to bude schvaľovať zastupiteľstvo. Nuž tu vidím rovnako problém, i keď chápem možno snahu predkladateľa urobiť to transparentnejším, pretože mám skúsenosti, či už z komunálnych parlamentov alebo krajského parlamentu, že veľakrát sa nezaoberá racionálnymi podmienkami, ale sú tam veľakrát vnášané politické podmienky. A to spôsobí obrovský problém pre samosprávu v tomto procese predávania nehnuteľností alebo vôbec narábania s majetkom. A v konečnom dôsledku na to doplatia obyvatelia alebo presnejšie tí, ktorí budú užívať služby, ktoré vykonáva samospráva, v tomto prípade krajská samospráva.

    Koncesné zmluvy, tak ako sú zadefinované. Dá sa s nimi súhlasiť, ale myslím si, že je potrebné vyjasniť ich pravidlá. Je tu povedané, že to má byť buď v prípade stavebných prác, alebo to môže byť aj v prípade služieb. V prípade služieb si to viem predstaviť. Z hľadiska stavebných prác by som bol rád, keby zákonodarca možno viac zadefinoval, čo mal na mysli, pretože to je naozaj tak široká otázka, ktorú je potrebné vyriešiť, aby náhodou nedošlo k nedorozumeniu, aby aj v prípade možno nejakej havarijnej situácie alebo nejakého riešenia rekonštrukcie maličkej nebolo nutné napr. koncesnou zmluvou, ktorá musí ísť na schválenie, riešiť tento problém. Ja viem, kde asi je ten problém, ale chcem na to poukázať, možno už aj teraz predkladateľ to môže vyčistiť na základe týchto pripomienok.

    No a na záver som sa chcel spýtať. V podstate počúvame o tom neustále zo strany súčasnej koalície, že tento proces má vlastne zjednodušiť a stransparentniť celý proces narábania s majetkom a, dobre si pamätám, ušetriť obrovské finančné prostriedky, pretože sa tu šafárilo pri verejnom obstarávaní a ešte neviem akých veciach, a tento zákon má tomu napomôcť. Nuž, dámy a páni, ja sa obávam, že tento zákon nebude práve to, čo si od neho sľubujete. A možno aj práve preto prijímate také opatrenia, ktoré súvisia so zdražovaním, zvyšovaním poplatkov, tak, aby ste ospravedlnili tieto opatrenia, ktoré prijímate takýmito zákonmi, ktoré v konečnom dôsledku, tak ako ich vidím, nevnášajú len tú transparentnosť do predaja, ale skôr robia problém pre samosprávy, čo, si myslím, nie je dobré. Takže pre mňa naozaj by bolo priamejšie a lepšie povedané, keby ste povedali, akým spôsobom chcete vo verejnom obstarávaní ušetriť prostriedky, čo tam chcete urobiť, lebo dnes samosprávy v drvivej väčšine robia všetky tie veci, o ktorých rozprávate už roky, či už je to verejné obstarávanie prostredníctvom tzv. aukcií alebo zverejňovanie zmlúv na internetových stránkach samospráv, čo už samospráva sama zistila, že je potrebné urobiť to takýmto spôsobom. Len vy ste to vyťahovali ako jeden z tých bonmotov, že sa tu šafárilo, na to, aby ste ospravedlnili to, čo v súčasnosti pripravujete. A to je zvyšovanie cien, nič iné. Ďakujem pekne.

  • Ďalšie prihlášky do rozpravy neboli, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Blanára. Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Rovnako nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona upravuje osobitné nakladanie s majetkom verejnoprávnych inštitúcií využívaným na účely koncesie pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva.

    Návrh zákona upravuje obsah užívacieho práva koncesionára ku koncesnému majetku a oprávnenia verejnoprávnej inštitúcie a koncesionára pri nakladaní s koncesným majetkom. Koncesionár bude oprávnený užívať koncesný majetok v rozsahu práv dohodnutých v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytovanie služby, ktoré nemôžu prekročiť práva dané týmto zákonom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca Marcinčina, ktorého poveril gestorský výbor, pre financie, rozpočet a menu, aby Národnú radu informoval o stanovisku k predloženému návrhu vlády. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z. (tlač 121), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 7. čiže dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a o tom, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby 1. podľa zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, 2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a podľa zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    A zároveň aj na základe vášho odporúčania otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som písomne nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam prítomných poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Burian? Nie. Pán poslanec Čaplovič. Ďalší páni poslanci neprejavili záujem o vystúpenie k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Preto končím možnosť prihlásiť sa ďalším poslancom do rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Čaplovič ma informoval, že jeho vystúpenie bude dlhšie ako do termínu, kedy zvykneme mávať obedňajšiu prestávku. Preto odporúčam prerušiť teraz rokovanie a pokračovať po obedňajšej prestávke s tým, že ako prvý a jediný prihlásený do rozpravy bude zahajovať odpoludňajšie rokovanie pán poslanec Čaplovič svojím vystúpením.

    Ďakujem vám za dopoludňajšiu účasť na rokovaní, prajem príjemný deň a dobrú chuť k obedu, pán minister, vám za prácu, ktorú ste v parlamente odviedli.

  • Hlasy v sále.

  • Veď schválili sme si bod, ktorým je návrh uznesenia k Najvyššiemu kontrolnému úradu, ktorý, predpokladám, bude skôr prerokovaný, ako by dokončil vystúpenie pán poslanec. Tak pán poslanec umožní najskôr predrokovať to, za čo sme hlasovali všetci, to znamená uznesenie, a potom budeme pokračovať. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.55 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 7. schôdze, a to

    návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada požiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o vykonanie kontroly.

    Návrh uznesenia vám bol teda rozdaný.

    Teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady Richardovi Sulíkovi a prosím ho, aby daný návrh uznesenia uviedol. Nech sa páči, pán predseda.

  • Pozdravujem. Dobrý deň prajem. Navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 5 ods. 4 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov, kde požiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonať kontrolu správnosti stanovenia a dodržiavania zmluvných podmienok a účelnosti čerpania finančných prostriedkov pri realizácii kontraktov uzatvorených Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania s firmou Hayek Consulting, s. r. o., v rokoch 2007 až 2010. Inými slovami, ide o to, čo už bolo aj medializované, aby Najvyšší kontrolný úrad preveril predmetné uzatvorené zmluvy a dospel k záveru, či došlo alebo nedošlo k pochybeniu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Číž, pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, no pán predseda nám predkladá návrh uznesenia. Na prvý pohľad by to malo byť ako krásne gesto, kde predseda strany, ktorý teda horlí za teda čistotu, etiku a za zlepšenie podmienok v nakladaní s verejným majetkom, kvalitnejšie a efektívnejšie užívanie, tak teraz na základe škandálu, ktorý nás tu otravuje už 3 mesiace pomaly, dáva návrh, aby Národná rada dramatickým spôsobom požiadala Najvyšší kontrolný úrad o preskúmanie veci. Ja si myslím, že, pán predseda, na to netreba nejako dramaticky, aby Národná rada schvaľovala nejakú výzvu. Pravdepodobne Najvyšší kontrolný úrad je riadený kompetentným vedením, ktoré vie, že ex offo, z vlastnej povinnosti, musí skúmať veci, o ktorých sa dozvie pri výkone. A nechce sa mi veriť, aby Najvyšší kontrolný úrad nezistil, že tento problém vo verejnosti rezonuje.

    Pán predseda, ale druhý problém tam je, ktorý je vážnejší. Existuje porušenie právnych predpisov, existuje právna zodpovednosť a existuje aj politická zodpovednosť. Medzi týmito dvoma kategóriami zodpovednosti, ktoré nepochybne jedna aj druhá obsahujú aj kategóriu etiky a dobrého správania sa, je zásadný rozdiel. Porušenie právnych predpisov, pokiaľ som ja registroval, tento celý spor nikto ani nejako dramaticky vo verejnosti nepripomínal, pretože ministerstvo pridelilo, predpokladám, že v rámci verejnej súťaže je iste dobré, keď sa to preskúma, finančné prostriedky alebo poskytlo grant za stanovených podmienok. Ale to, o čo tam ide, pán predseda, je komu? Ak si pamätáte, za našej vlády za 4 roky príslušné orgány na ministerstve pridelili nejakú dotáciu na nejaké tepelné čerpadlo alebo niečo podobné pánovi ministrovi životného prostredia, ani nie jemu, ale rodinnému príslušníkovi. Na základe tohto bol mediálny trojmesačný cirkus. A na základe toho bol pán minister odvolaný, ak si pamätáte. Takže problém je teraz, že dvaja významní funkcionári ministerstiev na úrovni štátnych tajomníkov si pridelili finančné prostriedky. A vytvárame atmosféru v tomto štáte v tom zmysle, že tie finančné prostriedky sú jednoznačne za týchto okolností chápané ako peniaze, ktoré sú klientelistické. A z toho dôvodu teda jednoducho už sa tu vytvára takýto status, aj keď nevylučujem, že aj na túto tému by mohla byť nejaká diskusia, pretože máme ústavný článok o tom, že nikomu členstvo v politickej strane ani v parlamente nemôže byť na ujmu, to znamená aj pravdepodobne občiansky princíp uchádzania sa, ale za transparentného, dopredu deklarovaného účelu, že teda pravdepodobne aj tam by sa mohlo rozprávať o tom, že nemožno celkom vylučovať politických funkcionárov, aktérov z možnosti na občianskych požitkoch nejakým spôsobom participovať. Ale faktom je, že v tejto spoločnosti a u nás na Slovensku sa vytvára stav, že jednoducho ten občan, ktorý je politicky aktívny a zastáva vysokú funkciu, jednoducho on a jeho rodinní príslušníci nemôžu byť adresátmi takéhoto druhu pomoci.

    Takže, pán predseda, v danom prípade naozaj ide o to, a nebudem to ani politicky komentovať, o čo ide, ale je to viditeľné, že daný účel a intenzita záujmu, ktorou má byť uznesenie Národnej rady, nie je celkom v súlade so súčasným stavom poznania tohto problému. Politická zodpovednosť tých daných pánov je jasná. A Najvyšší kontrolný úrad politickú zodpovednosť neskúma alebo keď áno, v dramaticky iných súvislostiach, ako to máme robiť tu my v parlamente ako poslanci a zvlášť vtedy, keď máme veľmi zásadné verejné vyhlásenia ap., pokiaľ zoberieme obdobné prípady z minulosti, kde v danom prípade je všetko jasné, netreba nič skúmať, či bol porušený vo verejnom obstarávaní problém. Ale je jasné, aktéri sú, niekomu, vysokému funkcionárovi boli pridelené peniaze, stav je jasný. A ide o to, či takto pridelené prostriedky sú v súlade s etickým kódexom, o ktorom hovoríte vy alebo so všeobecným, ktoré prijíma spoločnosť ako taká, ale aj s dosiahnutým stavom vnímania tejto veci v parlamente.

    Takže v danom prípade, pán predseda, nemáme porozumenie pre tento typ vášho podania. Považujeme ho za deklaratórne. Považujeme ho dokonca za podanie, ktorého snahou je odpútanie pozornosti od toho, čo je skutočné, keď už, tak sme mali posudzovať mieru politickej zodpovednosti obidvoch funkcionárov a hlavne mali ste vysvetliť slovenskej verejnosti, vážení členovia koalície alebo aspoň predstavitelia dotknutých strán, ako mienite vnímať klientelizmus, čo to vo vašom poňatí znamená, ako reálne vyzerá a akým spôsobom sa chcete do budúcnosti v tomto smere uberať. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Jahnátek. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Číž, chcel by som len vás upozorniť, že ste zabudli povedať predkladateľovi ten podstatný fakt, ktorý je celý v tom pozadí. A to je jednoznačný odklon od kauzy NADSME až po ministerstvo financií. V podstate celý ten spor nastal niekde inde. Firma Hayek Consulting dostala až po voľbách mesiac a viac po nástupe nového štátneho tajomníka pridelenú zákazku od agentúry NADSME. A táto zákazka bola vysúťažená, pripravená a vyzmluvnená spriaznenou osobou pánom Dunajčinom, ktorý je dneska za odmenu generálnym riaditeľom agentúry NADSME, ktorého menoval práve pán štátny tajomník Chren. Čiže my sa snažíme cez takéto uznesenie vlády prekryť tú prapríčinu, ktorá pôvodne vznikla. A to je problém pán Chren verzus čerpanie verejných prostriedkov. Čiže toto som si dovolil, pán poslanec, doplniť k vášmu prejavu. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, už je dobrým zvykom, že kde sa zjaví pán Číž, tam nemôžem chýbať. Takže držím tradíciu. Už sme sa stretli na všetkých fórach, tak konečne sa stretávame aj za pultíkom v Národnej rade, pán kolega.

    Je veľmi dôležité pozrieť sa, aká je historická úloha niečoho, čo je veľmi vzletne nazývané kauza Hayekovci v našich médiách a v slovenskej spoločnosti. Dnešné uznesenie, ktoré by sme mali prijať v tomto parlamente, bude znamenať, že miera citlivosti voči korupcii, miera citlivosti voči hraniu proti pravidlám a miera citlivosti na to, aby boli dodržiavané všetky procesné pravidlá pri každom verejnom obstarávaní, sa dramaticky zvyšuje. Kým za posledné štyri roky sa pri nástenkovom tendri, pri kšeftoch s emisiami citlivosť v spoločnosti otupovala tak, že už nebola kauza, ktorá by ubrala vláde popularitu, že nebola kauza, ktorá by dokázala vybudiť dostatok verejného pohoršenia a tlaku v spoločnosti na to, aby sa začalo hrať proti pravidlám, tak keď tu máme pridelenú zákazku, na ktorú nikdy neboli čerpané peniaze, pán kolega Číž, nikdy žiadne peniaze na tú zákazku po voľbách neboli vyplatené, tak v momente, kde náš pán štátny tajomník Chren zistil, že bola táto zákazka pridelená a že by mohlo ísť potenciálne o konflikt záujmov, robil všetko, čo mal v danej chvíli spraviť, to znamená, jednal tak, aby bola zákazka okamžite zrušená, nedošlo k naplneniu zmluvných podmienok a nedošlo k žiadnemu čerpaniu finančných zdrojov.

    Je zaujímavé, že spochybňujete postup, kde pri akomkoľvek podozrení sa je potrebné obrátiť na Najvyšší kontrolný úrad, lebo to bola práve vaša vláda, ktorá v prípade pána Štefanova najprv čakala na vyjadrenie Najvyššieho kontrolného úradu a až potom začala jednať. Je to zjavne orgán, ktorý má v slovenskej politike dostatok autority na to, aby sa dokázal k veciam kompetentne vyjadriť. Ak prijmeme toto uznesenie, mal by to byť precedens, ktorý povie pri každom podprahovom tendri, ktorý tu bol za posledných 12 rokov, možno viac, pri každom tendri, v ktorom mohol byť niekto, koho poznáme, nejaký náš priateľ, niekto, kto predtým vôbec s politikou nemal nič spoločné a zrazu je na ministerstve alebo v parlamente, pri každom takomto tendri by sme mali natoľko ísť do detailov, že budeme pozerať každú zmluvu, že budeme pozerať každú faktúru a že nebudeme rozlišovať medzi tým, či ide o milióny, miliardy alebo stovky, alebo tisíce eur. Vítam takýto precedens, pretože prináša novú politickú kultúru do tohto štátu, že po dvadsiatich rokoch, kedy obrovské kauzy boli brané ako nepodstatné, sa dostávame k tomu, že začíname seriózne zametať. Mrzí ma, že strana SaS je tá, ktorá na tom momentálne tratí, ale ako historický krok pre budúcnosť tejto krajiny je to dobrý krok. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Muňko, nech sa páči.

  • Pán poslanec, je veľmi zaujímavé to, čo ste tu povedali. Podstata veci je, že zmluva bola podpísaná. To, čo je následné, či boli čerpané peniaze alebo nie, to je už druhá záležitosť. Samozrejmá vec, táto agentúra fungovala celé štyri roky. Tak ako bola zriadená, ako bola nastavená, ministerstvo hospodárstva z hľadiska legislatívneho konania nemohlo s tým nič iné robiť. To je jedna vec.

    Prekvapuje ma, že stále tu hovoríte o korektnosti a rozkrádaní. Tak by som poprosil, keby ste si tiež vstúpili do svedomia, ste tu krátku dobu a pozrite si zmluvy, ktoré jednoducho boli. Ja len toľko podotýkam, že treba si pozametať najprv pred vlastným prahom a potom korigovať ďalšie veci, ktoré tu boli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Poliačik, veľmi si vážim, že mám také uznanie vo vašej strane, že mi pridelila teda dvojičku. Teším sa na spoluprácu.

    Čo by som ale chcel povedať. Pán kolega, ja naozaj už som starší a už viem byť aj veľkorysý, takže ešte počkajme možno nie sto, ale dvesto dní. A naozaj by som odporúčal trošičku viacej parlamentarizmu k fungovaniu parlamentarizmu, k mechanizmom. Ak by Národná rada mala pri každom podozrení prijímať osobitné uznesenie pre Najvyšší kontrolný úrad, by to bola jej dehonestácia. To by naznačovalo, že nefungujú riadne úrady a nevie, čo má robiť Najvyšší kontrolný úrad, pretože, ešte raz, má povinnosť konať ex offo, z úradnej povinnosti. Akonáhle sa dozvie o každom porušení, akomkoľvek porušení povinnosti, má povinnosť konať. My vlastne nepriamo týmto Najvyššiemu kontrolnému úradu pripomíname, že teda nekoná a konať by mal, pravdepodobne.

    Po ďalšie. Ak by ste chceli zvyšovať kvalitu kontroly tak, že Národná rada by mala prijímať uznesenia, v každom prípade potom navrhujem: Zmocnime pána predsedu jedným uznesením, že teda bude v mene Národnej rady podávať takéto návrhy na Najvyšší kontrolný úrad. Dobré fungovanie kontrolných mechanizmov, pán kolega, vyzerá dramaticky inak ako takto. Toto je naozaj výnimočný prostriedok. Ak ho chceme používať, nesmieme ho nadužívať, lebo potom aj ten stráca postupne účinok.

    O tom, že v predchádzajúcom prípade išlo o dramatické porušenie akože podmienok verejnej súťaže, na ktorý nebol rovnaký názor. Vtedy je potrebné, aby konal Najvyšší kontrolný úrad. V danom prípade, ešte raz, aktéri, osoby a to, o čo ide, meritum, predmet veci je známy. Je tu jasný etický postup. To, čo zavádza vaša koalícia, pán Poliačik, je to, že začíname vyrábať ako etickú kvalitu z toho, že zlodej ukradne auto a keď ho prichytia pri ňom, tak potom dramaticky sa vyusmieva a dramaticky to auto vráti a my...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Poliačik, vy ste si nevšimli, že hovoríte o úplne inej veci. To, čo predložil pán Sulík, je otázka preverenia kontraktov medzi ministerstvom financií a firmou Hayek Consulting. Ja neviem, čo je v týchto kontraktoch, ale to, čo je sporné, čo sa vám tu snažíme vysvetľovať, je kontrakt medzi ministerstvom hospodárstva a firmou Hayek Consulting. Tam je morálna zodpovednosť. Ja neverím tomu, že by tam došlo k nejakému zákonnému pochybeniu. Veď to by sa jednoducho nemalo stať. Jednoducho protizákonne sa tieto kontrakty nemohli uzatvárať, ale Najvyšší kontrolný úrad bude robiť len zákonné posúdenie, nie morálne. A my tu hovoríme o morálke. Veď to ste vy prišli s novou politickou kultúrou. Vy ste povedali, že idete s nulovou toleranciou. Tak, prosím vás, správajte sa podľa toho. Ale ešte raz vás upozorňujem, nepleťme si dve veci, ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva, lebo toto je taký šikovný ťah, ako preniesť zodpovednosť za zmluvu, ktorá vznikla s ministerstvom hospodárstva a ktorú dostal pán Chren pridelenú, keď bol už ako štátny tajomník. A vy to teraz otáčate veľmi šikovne, aby ste zmiatli verejnosť na ministerstvo financií. Toto sa mi zdá skutočne nefér.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Poliačik, ja sa dotknem tej časti, kde ste hovorili o tom, že veľmi často s Miroslavom Čížom ste boli v ostatnom období v diskusných reláciách. Možno som jeden z mála, ktorý ich počul a videl takmer všetky. A musím vám úprimne povedať, že v každej jednej ste ťahali za kratší koniec. Aj v tejto krátkej konfrontácii je to presne to isté. Ale snáď do budúcna to bude lepšie. Držím vám palce. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, takisto by som chcel vyjadriť aj určitú ľútosť nad tým, že ste tak krátko v parlamente. Ste novým pánom poslancom a už musíte obhajovať to, o čom som presvedčený, aj vy sám ste vnútorne o tom presvedčený, že obhájiteľné to nie je a že konflikt zákonov to je, a morálny určite. Veď pán štátny tajomník Chren bol majiteľom tej spoločnosti. No tak keď nebol, tak prečo sa k tomu vyjadruje? Čo s tým má spoločné? Ak bol jej majiteľom, tak sa pýtam, čo je to, preboha, za majiteľa firmy, keď nevie, čo tá firma má vlastne robiť a prečo potom sa vôbec k tomu vyjadruje. Hovoríte, že to vedel, keď sa to dozvedel. Preboha, čo to je? Tak vie, čo sa robí. alebo nevie, čo sa robí, riadi alebo neriadi, je alebo nie je zodpovedný? Alebo sa to dozvedel až vtedy, keď to bolo zmedializované? A vtedy rýchlo začal konať, aby to rýchlo vedel zdôvodniť. Takže je to morálny konflikt, je to neobhájiteľné. A bolo by možno korektnejšie, keby ste si to priznali a keby ste povedali, ako to v skutočnosti je.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Poliačik, štátny tajomník Švejna, aj keď neskoro podľa môjho názoru, ale predsa odišiel. Neviem, na čo čaká pán štátny tajomník Chren. Aj z toho vyplýva, že vaše slobodomyseľné ponímanie slovenského parlamentu nepozná slovo etika. Zmluva bola predsa jednoznačne podpísaná. Veď pani premiérka Iveta Radičová konštatovala, že došlo k pochybeniu a k stretu záujmov. Aj to jednoznačne dokazuje, že terajšia vláda a vládna koalícia je jednodňová. To znamená, čo povedala včera, neplatí už dnes. Bohvie, čo bude zajtra. A ja sa obávam, čo bude ďalej pri takýchto kolapsoch štátnych tajomníkov a členov vlády.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nedá mi nereagovať na to, čo hovoril pán kolega Poliačik, lebo už som to tu počul viackrát. Nikdy som nereagoval, ale tentokrát mi to už nedalo.

    Samozrejme, nástenkový tender. Narábate s tým, ako keby ste vedeli, o čo ide. Vážení, ten tender, ktorý ste vy ako v opozícii a príslušníci médií, ktorých teraz zamestnávate na rôznych funkciách, nafúkli, a spravili ste z neho nástenkový tender, zabezpečil, že sa na Slovensku rozbehli eurofondy. Bez toho by eurofondy nešli. Môžete sa usmievať, koľko chcete, je to tak. Môžeme donekonečna vyťahovať nástenkový tender. Ja by som mohol donekonečna hovoriť o Liberálnom dome, o problémoch s platením daní, že aj takých máte medzi sebou, o kauze Hayek, o rozdávaní bytov za facku, ale nebudem to robiť, lebo, myslím si, že sa to nehodí.

    Chcel by som ešte povedať jednu vec, že tento tender kontrolovali aj Úrad pre verejné obstarávanie, aj NKÚ a ani Úrad pre verejné obstarávanie neudelil kvôli tomuto tendru žiadnu sankciu ani žiadnu korekciu. To niečo znamená. A pokiaľ ide o NKÚ, NKÚ zistilo 0,2-percentnú chybu. Chcel by som len upozorniť, ale to vy určite viete, lebo robíte s eurofondmi, že Brusel do 2 % nedáva a nevyvodzuje žiadnu korekciu, pretože uznávajú, že tieto veci robia ľudia a môžu spraviť chybu. Tu sa stala chyba 0,2- percentná.

    A len veľmi rýchlo by som sa dotkol emisií, aj keď mi to až tak veľmi neprislúcha, lebo na tomto ministerstve som nerobil. Za emisie Slovenská republika utŕžila vyše 71 mil. eur, ktoré boli použité vo vládnom programe zatepľovania...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Poliačik bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto končím rozpravu. No, pán poslanec, keď chcete reagovať, treba zatlačiť tlačidlo, ináč vám nemôžem dať slovo.

  • Hlas z pléna.

  • Nie, dobre, ďakujem pekne.

    Takže, pán predseda Národnej rady, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne. No, pán Číž, ja s vami súhlasím, tu ste to niekde povedali, vo vašej faktickej poznámke, že keď niekto ukradne auto alebo byt a potom to vráti, tak sa nemôžeme tváriť, že skutok sa nestal. Lenže toto nesúvisí nijako s Martinom Chrenom.

    Tá zmluva, na ktorú sa odvolávate, o ktorej hovoríte. A tuná, pán Jahnátek, ja som vás vnímal ako korektnejšieho diskutéra. Na to, že vaši kolegovia to dokrútia, si človek zvykne, ale vás som vnímal trošku na vyššej úrovni. Ešte raz, jednoducho, áno, bola podpísaná zmluva v čase, keď už Martin Chren bol štátnym tajomníkom. Tá zmluva na 8 100 eur bola podpísaná jeho kolegom konateľom firmy Hayek Consulting. Tento konateľ neinformoval Martina Chrena. Je pravda, že Martin Chren tam bol vtedy spolumajiteľom, 20-percentným, áno, máte pravdu, pán Mikolaj. To ste zrejme nikdy žiadnu firmu nevlastnili alebo reálne neriadili, keď mi chcete tvrdiť, že každý spolumajiteľ musí vedieť o každej zmluve. Jednoducho o tejto zmluve nevedel. Dozvedel sa to, zmluva bola zrušená. Ja si predstavujem takto správanie člena SaS, že keď sa dozvie, že sa niečo udialo takéto, tak je to v rozpore s jasnými etickými pravidlami. To ja nijako nespochybňujem, ale veď Martin Chren konal, on tú zmluvu zrušil. Zabezpečil jej zrušenie, nedošlo k jej plneniu. No a preto nedošlo k platbe.

    Pán Číž, vy ste povedali, že dvaja štátni tajomníci si pridelili finančné prostriedky. Oni si nepridelili finančné prostriedky. Okrem tejto jednej zmluvy, ktorá bola zrušená, kde nedošlo ani k platbe, máme ešte osem iných zmlúv z čias minulej vlády, ktoré boli robené aj ministerstvom financií, keď bol Jano Počiatek minister, aj s agentúrou NADSME, keď bol pán Jahnátek minister. Aj tieto zmluvy budú skúmané NKÚ. Ale vtedy Martin Chren netušil, že bude v politike, nemal možnosť on si niečo prideliť.

  • Hlas z pléna.

  • Či mal tú možnosť? Nemal tú možnosť. Ale, ešte raz, keď o nej nevedel a zrušil ju, tak mi nechcete povedať, že toto má byť hriech. Len toto som chcel dať na pravú mieru.

    A ešte jedna vec. Vy ste to vraveli, pán Jahnátek, že celé to má slúžiť na odpútanie od tých problémov, ktoré sú v NADSME, ktoré vznikli za vášho ministrovania. Tak veď vyšetríme to riadne. Viem, že bude podanie ešte jedno, možnože priamo na Generálnu prokuratúru, možnože len trestné oznámenie práve v tejto veci. A nech sa to riadne vyšetrí. Ja som za to, ale my sme tam absolútne čistí. To hovorím za Martina Chrena.

    Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je, že no tak teda ten Ivan Švejna mal toľko neviem čoho v sebe, že odstúpil. No tak, viete, odstúpil, príjem má rovnaký, je to vlastne nejaká satisfakcia voči médiám, lebo ja napr. nepovažujem za korektné, že denník Sme venoval 72 článkov tejto kauze, od 4. septembra to máme za 38 dní, 72 článkov ku kauze Hayekovci, si myslím, je ďaleko nad mieru toho, čo sa dá považovať za žurnalistickú objektívnosť. Tak je to v podstate len také, že je to obeť pre médiá. Len ja mám osobne s tým veľký problém. Ja si myslím, že tu budú viacerí poslanci klubu Smer so mnou súhlasiť, ja mám s tým veľký problém, keď si médiá povedia, že no tak tohto človeka teraz ideme zostreliť, lebo veď je pekný deň, no a čo budeme robiť, tak poďme ho zostreliť, a budú dovtedy o tom písať, až kým nepadne. Dobre, Ivan Švejna odstúpil, ale čo sa tým udialo? No tak má tie isté peniaze, akurát teraz dostane ešte 6 000 odstupného a bude mať menej roboty a nebude za nič zodpovedný. Ja toto nevidím ako riešenie. Vyšetríme to a zistíme, že...

  • Reakcie z pléna.

  • Bude mať kolektívnu zodpovednosť ako jeden zo 150 poslancov. Tak si myslíme, že je to ďaleko korektnejšie takto. A viem, že nám to škodí, viem, že my ako strana SaS sme hodne utrpeli týmto, ale myslím si, že je korektnejšie sa k tomu riadne postaviť, nech to ten úrad vyšetrí. Vydiskutujeme si to, ale keď raz ten Martin Chren nič neurobil, tak jednoducho nikam nebude odstupovať. Ďakujem pekne.

  • No, pán predseda, nepatrí mi to, ale môjho človeka vždy budem chrániť aj proti predsedovi Národnej rady a zneužil som teraz pozíciu, že vediem akurát rokovanie. Prepáčte mi to, ale musel som to povedať.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z.

    Je to tlač 121.

    Prosím ministra financií a takisto aj pána poslanca Marcinčina, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcu.

    Chcem sa opýtať, pán poslanec...

  • Hlas z pléna.

  • To viem, tak nič, dobre V rozprave využil možnosť predkladateľ zaujať stanovisko.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Pán poslanec, verte predsedajúcemu.

    Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, ako posledný vystúpi v tejto rozprave. Dávam vám slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy, vážení páni, som jeden z vás a chcem dokázať pánu predsedovi Národnej rady, že sa tu neflákame. A nemôže nás porovnávať s exekutívou, pracujeme tiež poctivo mnohí poslanci tu. A naozaj takú dehonestáciu, akú som si vypočul pred chvíľou, si vyprosujem. A je to na úkor v podstate kultúry v našom parlamente a urážanie poslaneckého zboru v našom parlamente.

    Dovoľte mi však, samozrejme, povedať niekoľko poznámok k navrhovanému vládnemu zákonu, novele zákona č. 176/2004 Z. z., naviac aj preto, že tento zákon ide aj na náš výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A mňa, samozrejme, zaujala najmä tá oblasť postavenia verejnoprávnych inštitúcií aj vo vzťahu k tomuto zákonu, predovšetkým univerzít a vysokých škôl, ktoré sa nachádzajú v takomto postavení. A predovšetkým by som chcel túto oblasť sledovať a vyjasniť si niektoré nezrovnalosti.

    Vážený pán minister financií, vždy keď vy predkladáte návrh zákona, na ktorom je váš podpis, vždy treba zbystriť pozornosť. A ja, samozrejme, som tú pozornosť tiež zbystril. A možnože mi poviete, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci: Prečo? Pretože máme skúsenosti, že tam, kde bol v minulosti prekladateľom pán minister financií Ivan Mikloš, tam bola jednak strata miliárd slovenských korún v neprospech občanov. Tam sa diali podivné transakcie. Tam sa siahlo na majetok verejnoprávnych inštitúcií. Tam sa privatizovalo, nastalo zdražovanie. Tam sa znižovali životné štandardy pre občanov v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, vede, školstve a v kultúre. Tam sa naozaj pociťovalo od roku 1998 znižovanie služieb vo verejnom záujme. Diali sa tam čudné praktiky, nielen to, o čom tu sa už hovorilo v súvislosti s Národnou agentúrou pre podporu malého a stredného podnikania, v TIPOS-e do roku 2006, ja som bol veľakrát na zasadnutí Slovenského zväzu telesnej kultúry a slovenského športu, kde sa hrali zvláštne hry, ktoré sa nedokázali, samozrejme, dokonale prezentovať, pri prideľovaní peňazí na rôzne projekty, ktoré išli z ministerstva financií. Áno, keďže sa tu často hovorí o Ficovej dani, nuž tak ja poviem, bolo to vždy Miklošovo privatizovanie, Miklošovo zdražovanie, Miklošovo znižovanie základných životných štandardov, narastanie rozdielov medzi väčšinou občanov v našej vlasti na jednej strane a hornými desaťtisícmi smotánkových občanov v Slovenskej republike. Áno, to je jeho správna charakteristika. Preto som musel zbystriť pozornosť aj pri predkladaní tohto vládneho návrhu novely zákona, pretože najmä aj v tej časti, vo vzťahu k vysokým školám osobitne a k vede, pociťujem u pána podpredsedu vlády a pána ministra financií stratu empatie v tejto oblasti a ako keby strácal pamäť na minulosť v tejto oblasti, a preto si dovolím aj na tieto veci poukázať. Hovorím to preto, že si dobre pamätáme aktivity sprivatizovať novú budovu Slovenského národného divadla. Alebo, a teraz to je špeciálne, čo sa týka aj tohto možnože zákona v pozadí, ale kladiem si tú otázku, na konci druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa pripravovalo vytvorenie spoločnej správy verejného majetku ústredných štátnych orgánov a nimi zriaďovaných organizácií. A bola to, samozrejme, najhlavnejšia úloha zo strany vtedajšieho podpredsedu vlády a ministra financií, ktorá spočívala v tom, aby tieto veci ovládal, v podstate takýmto spôsobom sa s týmito majetkami diali rôzne a zvláštne transakcie.

    Samozrejme, opakujem, rozpočtoví jastraby vo svete majú často identickú charakteristiku a jednoduchú logiku na jednej strane jednoducho odstraňovať deficit vo verejných zdrojoch bez akejkoľvek empatie a vždy predovšetkým na úkor občanov toho-ktorého štátu alebo tej-ktorej republiky. Privatizácia, zdražovanie, deregulácia a predovšetkým klamanie občanov, to je metóda práce, ktorá sa, samozrejme, pri mojej pozornosti obrátila aj vo vzťahu k tomuto návrhu novely zákona, pretože sledujem tento rafinovaný rukopis návrhu vládnej novely zákona, ktorý máme dneska na stole v parlamente v prvom čítaní. Preto som si dal dôsledne preveriť tento návrh novely zákona najmä vo vzťahu k verejnoprávnym vysokoškolským inštitúciám a skutočne naslovovzatými odborníkmi z tejto oblasti aj právnikmi jednotlivých vysokých škôl aj rektorov, kvestorov a tak ďalej, takto aby som mal skutočne argumenty a aby som mohol upozorniť, nie v tom prvom kroku, ale v tých ďalších krokoch, aké je tu možné nebezpečenstvo.

    To, čo ma najviac trápilo, a cítil som to na základe spomínaných skúseností z minulosti, bolo predovšetkým ohrozenie majetku univerzít v Slovenskej republike, kde, samozrejme, našťastie toto je dočasne zažehnané. A návrh novely vládneho zákona nepredstavuje až také veľké nebezpečenstvo otvorených dverí pre skrytú privatizáciu, pretože zachovalo sa to, čo bolo v zákone o vysokých školách, a nevstúpilo sa do tohto zákona.

    Týmto návrhom sa bude, samozrejme, zaoberať aj Slovenská rektorská konferencia na svojom zasadnutí 28. októbra 2010. Je to taký krásny dátum českého národného sviatku štátneho, vzniku Česko-slovenskej republiky. Teda do druhého čítania, ktoré bude nasledovať k tomuto návrhu novely vládneho zákona, bude vytvorený dostatočný priestor aj na pripomienky a návrhy, a to, samozrejme, predovšetkým na našom výbore pre školstvo, kde pozvem aj predsedu Slovenskej rektorskej konferencie, vedenie Prezídia Slovenskej rektorskej konferencie, predsedu Rady vysokých škôl a ďalších ľudí, ktorí by sa mali, samozrejme, k tomuto návrhu vyjadriť.

    Zatiaľ predbežná spomínaná analýza konštatuje, a v tých prvých dvoch bodoch, to je všetko v poriadku, to poviem konkrétne, návrh prináša, samozrejme, na jednej strane nové možnosti aj pre verejné vysoké školy, ktoré sú verejnými inštitúciami, na ktoré sa ustanovenia novelizovaného zákona vzťahujú, a po druhé, čo tiež môžem povedať, musím hovoriť aj o pozitívach niektorých tuná, ktoré sú v tomto zákone, ustanovenia môžu mať pozitívny dopad na realizáciu PPP projektov na verejných vysokých školách. A po tretie, a to je dôležité a tam je skryté to nebezpečenstvo, návrh zákona prináša isté uvoľnenie pri nakladaní s majetkom verejných vysokých škôl. Ako každé uvoľnenie môže mať aj pozitívny efekt, o tom sa môžem baviť. Ale, prirodzene, a preto pozor, rozširuje aj možnosti potenciálneho zneužitia. V poriadku, dočasne je to aj preto, že blokovanie svojvoľného pohybu majetku na verejných vysokých školách, vážené dámy, vážení páni, pozemkov, budov, a teda nehnuteľností, je uchované v zákone o vysokých školách, a to si musíme chrániť ako Sväté písmo, pretože o tom nerozhoduje malá skupina ľudí, napr. správna rada verejnej vysokej školy, ale predovšetkým akademický senát, akademická obec. A tam sa toto zneužitie dá veľmi ťažko zrealizovať, lebo viacej očí do toho vidí a viacej uší to počuje a môže do toho vstupovať. Ale pri skúsenostiach s pánom podpredsedom vlády a ministrom financií si kladiem tú otázku pri všetkej úcte: Dokedy a ako to bude v iných prípadoch pri nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií? Prečo? Pretože niekto bude mať možnosť prenajatia budovy, urobí sa dohoda o spoločnej správe majetku, spoločného podniku, ako sa to uvádza aj v zákone, a potom príde jednoduchý a zvyčajný zaujímavý skrytý privatizačný krok. Aký? Právnická osoba, spoločný podnik, ktorú založil koncesionár, navýši imanie prenajatého majetku a už je to v rukách sofistikovaného privatizéra. Aj verejnoprávna inštitúcia, ktorá so súhlasom vlády vloží svoj majetok ako vklad do základného imania spoločného podniku, ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, majetok môže definitívne stratiť, a to už nehovorím o prípadoch, ak na uzatvorenie koncesnej zmluvy bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, keď sa súhlas vlády už nevyžaduje. Je to modelový príklad. A právnici, ktorí mi robili analýzu z vysokých škôl, to nazvali príklad pre tunel par excellence. Je to krásny príklad možnej skrytej privatizácie.

    Z týchto dôvodov napriek ľubozvučnej rétorike, ctené dámy, vážení páni, trojnásobného pána podpredsedu vlády a dvojnásobného ministra financií neprichádza ani do úvahy podporiť túto filištínsky pripravenú novelu vládneho zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií v prvom čítaní. A znovu opakujem, pre nás poslancov v súvislosti aj s týmto návrhom zákona je potrebné byť stále v strehu. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Pado ako prvý.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Čaplovič, veľmi ma mrzí, no musím na vás reagovať. Aj pred piatimi rokmi, plus-mínus, ste sa veľmi negatívnym spôsobom vyjadrovali na adresu členov vlády, vtedajšej vlády Mikuláša Dzurindu. Mám na mysli vaše vyjadrenie, prirovnávanie k Mengelemu teda a k jeho krokom, ktoré robil, za čo ste sa potom ako predseda vlády ospravedlnili. A teraz neviem, pán poslanec, či v eufórii z toho, ako opäť opozičný poslanec sa môžete akokoľvek vyjadrovať na adresu členov tejto vlády, ste na to zabudli. No myslím, že by bolo treba vrátiť sa do minulosti, spomenúť si na to, aby ste sa opäť v budúcnosti nemuseli ospravedlňovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Čaplovič, v takomto dramatickom úvode ste vymaľovali hrôzostrašné riziká, ktoré hrozia. Vymaľovali ste, samozrejme, aj páchateľa, teda toho, s kým je spojené podľa vašej strany všetko zlo, ktoré sa tu stalo, i keď nepochybne existujú fakty, ktoré svedčia o tom, že s jeho menom je spojené veľmi veľa pozitívneho, ktoré touto krajinou pohlo lepším smerom, ako bol váš Smer. Ale hlavne po tom, keď idete bod za bodom, tak prichádzate k záveru, že vlastne to nie je taká hrôza – teda v prvom slede nie, v druhom slede nie, v treťom slede, neviem, neviem. Ale záver je zase hrozný a nemôžem ho podporiť. Ja som osem rokov vo vedení najväčšej a najstaršej slovenskej univerzity. A Univerzita Komenského sa výrazne postavila proti možnosti narábania s nehnuteľným majetkom univerzít vkladaním do, povedané ľudovo, rôznych holportov. Ale treba povedať, že tento návrh sa objavil v minulom volebnom období, keď bol Ivan Mikloš opozičný poslanec. Univerzita ho odmietla. Vy tým, čo hovoríte, vyslovujete v podstate bianko nedôveru akademickému senátu, vedeniu univerzity a jej správnej rade, lebo to sú štruktúry, cez ktoré musí prejsť súhlas k čomukoľvek i k predaju štyroch štvorcových metrov na cípe ulice, ktorý je zatrávnený za akýmkoľvek účelom. I to všetko schvaľuje vedenie univerzity, senát, správna rada.

    Vy hovoríte, že zavoláte reprezentantov univerzít. No ja som presvedčený, že budú zodpovednými hospodármi a nič z tých hororových vízií...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Čaplovič, samozrejme, môžete reagovať na faktické, ale podľa rokovacieho poriadku treba sa prihlásiť ešte vtedy, keď hovoria tí, ktorí sa prihlásili do faktických. Toto je upozornenie pre všetkých poslancov. Mali by sme sa to pomaličky naučiť. Netýka sa to vás, ale všetkých nás. Takže, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja budem reagovať na to, čo hovoril pán doktor Osuský. Predovšetkým aj z vašej univerzity som dostal túto analýzu právnu, samozrejme, aj z viacerých ďalších univerzít. Naviac, Univerzita Komenského je moja alma mater. Ale musím zopakovať znovu, ja som neznehodnotil postavenie akademického senátu a akademickej obce, kde som jasne povedal, že našťastie v univerzitách je to takýmto spôsobom blokované, že nemôže o tom rozhodovať správna rada ako v iných inštitúciách, kde takáto správna rada funguje.

    A, po druhé, k tomu, čo sa týka toho rozhodnutia, ktoré bolo z ministerstva školstva. Viete veľmi dobre, že som bol z tých vo vláde, ktorý s týmto návrhom v predchádzajúcom období nesúhlasil. A jednoznačne som sa postavil proti tomuto vkladaniu majetku, aby sme chránili predovšetkým majetok našich univerzít, pretože najlepšie vedia hospodáriť ľudia, ktorí sú zodpovední, a práve ľudia, ktorí pochádzajú z týchto univerzít. A preto poukazujem aj na skryté možnosti, ktoré tu sú, samozrejme, vo vzťahu nielen k univerzitám, to je len konkrétny príklad, tie majú svoje akademické senáty, akademickú obec, ale aj k ďalším verejnoprávnym inštitúciám, aby sa nestalo, že zo dňa na deň stratia majetok nezodpovedne, ale, samozrejme, aj vďaka tomuto zákonu.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 108).

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete uviesť návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona upravuje najmä úroveň krytia.

    Smernica stanovila minimálnu úroveň krytia od 30. júna 2009 na 50 000 eur a od 31. decembra 2010 smernica ustanovila krytie úhrnných vkladov každého vkladateľa na úroveň 100 000 eur. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená súčasné neobmedzené krytie výšky vkladov nastaviť na úroveň požadovanú smernicou.

    Ďalej návrh zákona upravuje výplatnú lehotu. V súčasnosti ustanovená výplatná lehota v trvaní troch mesiacov, ktorú je možné predĺžiť na 9 mesiacov, odporovala potrebe zachovávať dôveru vkladateľov a nespĺňala ich potreby. Smernica z tohto dôvodu skrátila výplatnú lehotu na obdobie 20 pracovných dní. Táto lehota by sa mala predlžovať len vo výnimočných prípadoch a len po schválení príslušnými orgánmi o ďalších 10 pracovných dní.

    Ďalej sa upravuje povinnosť pre členské štáty overovať pravidelne funkčnosť systémov ochrany vkladov. Táto povinnosť sa premietla aj do návrhu zákona. Zároveň sa Národnej banke Slovenska uložila povinnosť v predstihu informovať Fond ochrany vkladov o skutočnostiach, ktoré by pravdepodobne mohli viesť k vyhláseniu banky za neschopnú vyplácať vklady, ak to zistí pri výkone dohľadu.

    Nad rámec smernice sa navrhuje upraviť problematiku odmeňovania orgánov Fondu ochrany vkladov priamo zákonom.

    Súčasťou návrhu je aj úprava zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Navrhovaná úprava článku II má za cieľ zosúladenie s pripravovanou novelou smernice Európskej únie o systémoch náhrad pre investorov.

    Článok III obsahuje novelu zákona o štátnej službe, ktorá zrovnoprávňuje možnosť vykonávania činností vyplývajúcich z funkcií členov riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov právnických osôb v rámci služobného času s činnosťami uvedenými v § 61 ods. 3 tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru, pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Kollárovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet vystúpil k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh v súlade s rokovacím poriadkom a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, tak ako sú uvedené v rokovacom poriadku.

    A z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku. A je zrejmý aj účel spomínaného návrhu zákona.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    A zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Po rozprave budem odporúčať, aby Národná rada prerokovala návrh zákona v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady aby návrh zákona prerokoval okrem výboru pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. A pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 122).

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vypracovanie predkladaného materiálu vyplýva zo záväzku vlády Slovenskej republiky, ktorý je vyjadrený v programovom vyhlásení vlády, v ktorom sa vláda zaviazala vrátiť právny stav zákona o hazardných hrách pred rok 2009.

    Zámerom predloženého návrhu zákona je preto úpravou vybraných ustanovení zákona týkajúcich sa kasína v rekreačnom komplexe, tzv. veľkého kasína reagovať na aktuálny vývoj v spoločnosti z pohľadu verejného záujmu o tento druh hazardných hier. Z uvedeného dôvodu, ako aj v záujme zjednotenia podmienok prevádzkovania všetkých hazardných hier v kasíne sa navrhujú zo zákona o hazardných hrách vypustiť ustanovenia týkajúce sa veľkého kasína a s tým súvisiace ustanovenie týkajúce sa osobitného druhu individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier vo veľkom kasíne. Podmienky prevádzkovania hazardných hier v kasíne sa po schválení navrhovaných zmien budú riadiť len ustanoveniami zákona o hazardných hrách, všeobecne platnými pre prevádzkovanie hazardných hier v kasíne.

    Nakoľko žiadna spoločnosť reálne neprevádzkuje uvedený typ hazardnej hry a ministerstvo financií neeviduje žiadosť o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie tohto typu hazardnej hry, návrh zákona nepredpokladá žiadny dopad na verejné financie. Z uvedeného dôvodu návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, právnických osôb ani iné vplyvy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Spravodajcom je opäť pán poslanec Kollár. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Uvedený návrh, konštatujem, bol doručený v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh v zmysle ustanovení o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady.

    Rovnako konštatujem, že uvedený predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, tak ako sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli. A je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Po rozprave budem odporúčať, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný návrh v druhom čítaní a aby tento návrh prerokovali okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka (tlač 85).

    Správu znovu uvedie pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Správa hodnotí aktuálny makroekonomický vývoj a vývoj relevantných fiškálnych parametrov.

    V nadväznosti na skutočný vývoj a očakávané zmeny vo vnútorných aj vonkajších podmienkach aktualizuje odhady makroekonomického fiškálneho vývoja do konca roka 2010.

    Najnovšie prognózy ministerstva financií pri väčšine indikátorov naznačujú mierne oživenie ekonomiky Slovenska. Slovenská ekonomika vzrástla za I. polrok 2010 medziročne o 4,7 %. Pre porovnanie, v I. polroku 2009 klesol HDP Slovenska o 5,6 %. Očakáva sa, že rast HDP za celý rok 2010 dosiahne úroveň 3,2 %, čo je v porovnaní s predpokladmi rozpočtu na rok 2010 o 1,3 percentuálneho bodu viac. Príčinou je globálne oživenie, ktoré prebieha rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Ekonomický rast v tomto roku je ťahaný predovšetkým exportom a tvorbou hrubého kapitálu. Na druhej strane z pohľadu daňových a odvodových príjmov je štruktúra ekonomického rastu oproti predpokladom rozpočtu výrazne nepriaznivejšia, keď sa očakáva nižší rast miezd a výraznejší pokles zamestnanosti, čo sa podpisuje pod slabšiu spotrebu domácností.

    Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na rok 2010 v podobe deficitu vo výške 5,5 % HDP. Súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,8 % HDP. Deficit verejnej správy sa zvýši v porovnaní s rozpočtom minimálne o 1,4 mld. eur.

    Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Medzi najdôležitejšie dôvody patrí nereálny predpoklad o vyrovnanom hospodárení samosprávy pri zostavení rozpočtu vzhľadom na vysoký výpadok príjmov a volebný rok v obciach, čo spôsobí nárast deficitu o 404 mil. eur. Ďalším faktorom je čerpanie zdrojov štátneho rozpočtu prenesených z roku 2009. Ich predpokladané vyššie čerpanie nebolo pri zostavení rozpočtu zohľadnené, pričom sa s využívaním niektorých zdrojov explicitne počítalo. Odhaduje sa, že tento faktor prispeje k zvýšeniu deficitu približne vo výške 394 mil. eur. Takisto je potrebné zohľadniť aj riziko krytia straty železničných spoločností nad rámec pôžičiek poskytnutých v roku 2009 v celkovej sume 235,9 mil. eur, pričom rozpočtovo nekrytá strata sa pohybuje na úrovni 256 mil. eur. Ďalej možno spomenúť rozpočtované príjmy z predaja emisií CO2 a zo zavedenia príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení, ktoré sa nezrealizovali z dôvodu nečinnosti vlády, napriek tomu, že príjmy z týchto titulov boli rozpočtované v štátnom rozpočte. Taktiež podobný prípad sú výdavky na zvýšenie rodičovského príspevku, ktoré neboli rozpočtované, napriek tomu rodičovský príspevok pred voľbami zvýšený bol, alebo neuhradené faktúry po lehote splatnosti. Ich celkový vplyv na nárast deficitu predstavuje približne 163,3 mil. eur. Zároveň je potrebné zohľadniť skutočnosť, že povodne z mája a júna tohto roku si vyžiadali významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roka, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o zhruba 100 mil. eur. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz predsedu výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Kollára, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, predkladám informáciu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore pre financie a rozpočet, ktorú ste obdržali ako tlač 85a, výsledku rokovania výboru.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra tohto roku určený výbor prerokoval Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za I. polrok 2010 a predikciu do konca roka. Výbor túto správu neschválil, neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 12, za návrh predmetného uznesenia hlasovalo 6 poslancov, nikto nehlasoval proti návrhu a 6 prítomných sa zdržalo hlasovania.

    Rovnako výbor spoločnú správu o prerokovaní správy o makroekonomickom vývoji neschválil v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala opäť nadpolovičná väčšina poslancov. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 12, za návrh predneseného uznesenia hlasovalo 6, nikto nehlasoval proti návrhu a 6 prítomných poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Toľko k informácii, ktorú máte pod tlačou 85a. Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. A pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pekne aj pánovi podpredsedovi vlády, aj pánovi spravodajcovi.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 86).

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, cieľom vládneho návrhu zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je podporovať vybrané oblasti sociálnej sféry, ktoré si vyžadujú svojou povahou a aktuálnosťou podporu.

    Návrh zákona upravuje jednotlivé druhy dotácií, ich účel, podmienky ich poskytnutia a zároveň sleduje maximálnu hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácií. Druhy dotácií sú navrhované tak, aby zodpovedali zmenám v právnych oblastiach, v sociálnej oblasti, predovšetkým v oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, štátnej sociálnej podpory a pomoci v hmotnej núdzi. Zvyšuje sa adresnosť podpory prostredníctvom dotácií a jednoznačne sa upravujú aj oprávnení žiadatelia. Návrh zákona v poskytovaní dotácií zachováva už osvedčené mechanizmy podpory, najmä podporu terénnej sociálnej správe, rozvoj sociálnych služieb a opatrení v prirodzenom prostredí, podporu sociálnej integrácie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, podporu sociálnej inklúzie ohrozených detí, podporu rozvoja nedostatkových sociálnych služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Návrh zákona nemá za cieľ riešiť finančné povinnosti za zodpovedné subjekty a dôraz kladie na podporu nedostatkových a absentujúcich nástrojov sociálnej politiky, najmä na podporu špecializovaného sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, nízkoprahových zariadení a podporu sociálnych služieb pre rodiny s deťmi.

    V záujme transparentnosti sa ustanovuje povinnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zverejniť na svojom webovom sídle podrobné podmienky a postup pri posudzovaní žiadostí o dotácie, ktorých poskytovanie je v jeho pôsobnosti, ako aj postup schvaľovania poskytnutia dotácií. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na svojom webovom sídle bude zverejňovať aj zoznam schválených dotácií a ich sumu, ako aj zoznam neschválených dotácií s dôvodom ich neschválenia. Na dotácie podľa vládneho návrhu zákona nie je právny nárok. Dotácie budú poskytované v rámci schválených limitov, výdavkov kapitoly ministerstva na jednotlivé rozpočtové roky. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru Júliusovi Brockovi. Pán predseda výboru, nech sa páči, môžete nás informovať ako spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu k uvedenému návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 69 z 21. septembra tohto roka pridelil návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, poveril teda vrátane určenia lehôt na jeho prerokovanie.

    Osobitným dôvodom na vypracovanie predkladaného návrhu zákona je splnenie povinnosti poskytovať dotácie len na základe osobitného zákona, v ňom ustanovenom rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ako spravodajca odporúčam Národnej rade, aby sme sa uzniesli na tom, že prerokujeme predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra 2010 a gestorský výbor v termíne do 26. novembra.

    Pán podpredseda, ďakujem, skončil som so spravodajskou informáciou. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie.

  • Hlas z pléna.

  • Pani poslankyňa, sa nehlásite, na tabuli nič nie je. K druhému zákonu, predpokladám, sa chcete prihlásiť.

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Takže končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy a zároveň končím aj rozpravu.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším prvým čítaním, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 109).

    Nech sa páči, pán minister Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa navrhuje novelizovať tri zákony.

    V článku I sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona o sociálnom poistení, ktorými sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky postupne realizuje reforma odvodového systému. S cieľom zjednotenia výberu odvodov a daní sa novo definujú základné pojmy, a to zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnávateľ. Súčasne sa novo definuje osobný rozsah a vznik a zánik sociálneho poistenia tak, aby tieto základné pojmy boli v zásade kompatibilné so zákonom o dani z príjmov.

    Navrhuje sa, aby fyzické osoby, ktoré majú príjem zo zárobkovej činnosti zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti alebo ako príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, podliehali sociálnemu poisteniu a boli povinné platiť poistné na sociálne poistenie. Osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nebudú podliehať nemocenskému poisteniu, dôchodkovému poisteniu a poisteniu v nezamestnanosti.

    S cieľom redukovať neodôvodnené vyplácanie nemocenských dávok a v záujme efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov na tieto dávky sa navrhuje skrátenie ochrannej lehoty zo súčasných štyridsaťdva dní na sedem dní.

    Nárok na nemocenskú dávku sa v zásade navrhuje podmieniť neexistenciou príjmu podľa zákona o dani z príjmov za obdobie, v ktorom trvá dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky.

    Súčasne sa navrhujú niektoré ďalšie opatrenia, ktorých účelom je zabrániť zneužívaniu nemocenského poistenia a dávok z neho poskytovaných.

    Navrhuje sa nevyplácanie predčasného starobného dôchodku jeho poberateľom, ktorí súčasne vykonávajú zárobkovú činnosť, ako jedno z opatrení na finančnú stabilizáciu základného fondu dôchodkového poistenia. Ide o poberateľov dôchodku vo veku blízkom dôchodkovému veku, ktorí nestratili zamestnanie a sú zabezpečení príjmom zo zárobkovej činnosti. Nárok na predčasný starobný dôchodok zostáva týmto poistencom zachovaný až do dovŕšenia dôchodkového veku a počas výkonu zárobkovej činnosti im zanikne len nárok na jeho výplatu. Po skončení výkonu zárobkovej činnosti sa táto výplata obnoví, a to aj s príslušným prepočtom jeho sumy.

    S cieľom udržať odôvodnenú mieru solidarity v dôchodkovom poistení sa navrhuje zachovať redukciu a zvýšenie priemerného osobného mzdového bodu na určenie sumy dôchodkovej dávky na úrovni hodnôt platných v roku 2011.

    Z dôvodu postupného znižovania rozdielov v sumách dôchodkových dávok sa navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2012 nový mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok pevnou sumou určenou v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vo vzťahu k priemernej sume starobného dôchodku.

    S cieľom zjednodušenia a priblíženia odvodových a daňových povinností zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb sa navrhuje zjednotenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie s príjmom zo závislej činnosti alebo z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov s tým, že sa zachováva jeho súčasná maximálna výška.

    V nadväznosti na zmeny v zákone o sociálnom poistení týkajúce sa definície základných pojmov je potrebné vykonať v článku II zmeny v zákone o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a v článku III zmeny v zákone o starobnom dôchodkovom sporení. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci, poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona a podal spravodajskú informáciu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 88 z 24. septembra navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predloženým návrhom zákona sa novo definujú základné pojmy a novo sa definuje osobný rozsah sociálneho poistenia, ako i vznik a zánik sociálneho poistenia tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, ako i výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som dostal písomnú prihlášku pani poslankyne Gibalovej. Nech sa páči, pani poslankyňa. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení predložený ako tlač 109 je pre mňa istou satisfakciou, pretože obsahuje také zmeny, ktoré sa v predchádzajúcom volebnom období pokúšala presadiť opozícia.

    V tomto mojom vystúpení, ak dovolíte, sa zameriam výlučne na zmenu valorizácie dôchodkových dávok pevnou sumou, teda na spôsob, ktorý som vo 4. volebnom období navrhovala dvakrát vo forme poslaneckej novely zákona, ktorý bol v modifikovanej podobe zahrnutý do parlamentnej tlače 109, o ktorej teraz rokujeme. Chcem tak urobiť najmä preto, aby som vyvrátila niekoľko mýtov, ktorými argumentujú oponenti tohto spôsobu valorizácie.

    Najskôr však uvediem základné charakteristiky spôsobu valorizácie pevnou sumou.

    Po prvé. Tento spôsob valorizácie odstraňuje trvalé a výrazné roztváranie nožníc medzi dávkami rôznych príjmových skupín, čo sa najmarkantnejšie prejavuje pri porovnaní sumy navýšenia vysokých a nízkych dávok. Dôchodok bude rásť každý rok o pevnú sumu v závislosti od výšky inflácie za predchádzajúci rok bez ohľadu na výšku dôchodku.

    Po druhé. Tento spôsob valorizácie kompenzuje rast životných nákladov všetkým poberateľom dávok, teda aj ľuďom s najnižšími dôchodkovými dávkami. Mechanizmus valorizácie uplatňovaný od roku 2004 tento predpoklad nespĺňa, čo v praxi znamená, že ľudia so značne nadpriemernými dávkami sú po každej valorizácii chudobnejší, pretože prírastok dávky je nižší ako suma zodpovedajúca medziročnému rastu životných nákladov. Dnes zároveň dochádza k tomu, že valorizačný prírastok značne nadpriemerných dôchodkových dávok je niekoľkonásobne vyšší, ako je minimálna suma potrebná na pokrytie zvýšených nákladov spôsobených medziročným rastom cien, čo je celkom oprávnene hlavný dôvod kritiky súčasného systému valorizácie dávok zo strany ich poberateľov.

    Po tretie. Valorizácia dôchodkov pevnou sumou cielene oslabuje princíp výlučnej zásluhovosti 1. piliera, ktorý v rozsahu podľa platného zákona nemá svoje opodstatnenie, avšak zároveň nespôsobuje nivelizáciu dávok, pretože zachováva pôvodnú diferenciáciu ich výšky. Navrhovaný model úpravy výšky dôchodkových dávok vnáša do 1. piliera princíp solidarity a zároveň rešpektuje princíp zásluhovosti, vďaka čomu poberatelia s nadpriemerným príjmom majú zabezpečenú vyššiu úroveň dávok po celý čas ich poberania. V tomto prevedení je teda istou obdobou kombinácie 1. a 2. piliera pre tých, ktorí nie sú zúčastnení v 2. pilieri dôchodkového sporenia. Predložený návrh teda rešpektuje prvok zásluhovosti charakteristický pre 2. pilier, pretože nadpriemerný príjem v produktívnom veku sa pri vymeraní výšky dôchodku zohľadní ako nadpriemerná dávka, ktorú bude poberateľ dostávať trvale po celý čas svojho života. To isté, ale v obrátenom garde, sa vzťahuje na výšku dôchodku vymeraného z podpriemerného príjmu. Zároveň však tento návrh novely zákona vychádza zo zásady, že uplatňovanie prvkov zásluhovosti končí dňom vymerania výšky dôchodku. To znamená, že v období vyplácania dávok sa už výhradne uplatňuje prvok solidarity v tom zmysle, že valorizačné navýšenie pevnou sumou je rovnaké pre každého, kto sa nachádza v systéme.

    Po štvrté. Navrhovaný valorizačný mechanizmus nezohľadňuje medziročný rast priemernej mzdy, iba infláciu. Je teda predpoklad, že očakávaný trvale vyšší rast priemernej mzdy ako inflácie má potenciál prispieť k zmierňovaniu deficitu základného fondu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne.

    Dovoľte mi, aby som teraz premietla tri diagramy, ktoré sú zostrojené za predpokladu rovnakej inflácie na úrovni 3 %. Ja poprosím technikov, aby ma napojili na tabuľu. Trošku to potrvá, poprosím o trpezlivosť. Čiže prvý graf dokumentuje, aký je rozdiel vo valorizačnom navýšení dôchodkov po ôsmich rokoch podľa súčasného mechanizmu a podľa vládou navrhovaného spôsobu. Na druhom grafe bude vidieť, ako sa zmení celková výška dôchodku po ôsmich rokoch pri obidvoch spôsoboch valorizácie. A tretí znázorňuje, ako sa zmení celková výška dôchodku po dvadsiatich rokoch po valorizácii pevnou sumou pre štyri úrovne dôchodkov, a to pre priemerný dôchodok na úrovni 340 eur, pre dôchodok na úrovni polovice priemerného dôchodku, 170 eur, a pre dôchodky na úrovni dvojnásobku a trojnásobku priemerného dôchodku, t. j. 510 a 680 eur. Na prvom diagrame na stĺpcoch hnedej farby vidieť, že pri súčasnom spôsobe valorizácie vzrastie najnižší, 170-eurový, dôchodok po ôsmich rokoch o 45 eur, zatiaľ čo 680-eurový vzrastie o 181 eur. Teda iba samotné valorizačné navýšenie 680-eurového dôchodku je po ôsmich rokoch vyššie ako celý 170-eurový dôchodok. Stĺpce bielej farby znázorňujú, aké bude valorizačné navýšenie po ôsmich rokoch pre všetky dôchodky bez ohľadu na ich výšku. Teda všetky dôchodky bez ohľadu na ich výšku narastú po ôsmich rokoch podľa spôsobu navrhovaného vládou o 91 eur. Na diagrame dva oranžové stĺpce predstavujú štyri úrovne dôchodkov od 170 do 680 eur. Hnedé stĺpce znázorňujú celkovú výšku dôchodkov po ôsmich rokoch po valorizácii súčasným percentuálnym mechanizmom, pričom biele znázorňujú dôchodky valorizované pevnou sumou. Ak porovnáte výšku dvojíc hnedých a bielych stĺpcov pre jednotlivé úrovne dôchodkov, je z nich veľmi dobre vidieť, o koľko vzrastie dôchodok na úrovni 170 eur pri valorizácii pevnou sumou, a tiež to, o koľko poklesnú dôchodky na úrovni 510 a 680 eur. Z tohto diagramu je zrejmé aj to, že obidva diskutované spôsoby valorizácie majú úplne rovnaký vplyv na zvýšenie priemerného, 340-eurového, dôchodku.

    Oponenti valorizácie dôchodkov pevnou dávkou udržujú pri živote niekoľko mýtov. Jeden z nich je ten, že po čase dôjde k vyrovnaniu, k nivelizácii všetkých dôchodkov. Ja na treťom diagrame si vám dovolím ukázať, že to je nezmysel. Tu oranžové stĺpce znázorňujú štyri úrovne dôchodkov od 180 do 680 eur. Biele stĺpce predstavujú celkovú výšku dôchodkov valorizovaných pevnou sumou po dvadsiatich rokoch, teda v roku 2031. Všimnite si, prosím, rozdiely vo výške bielych stĺpcov. Toto je jednoznačný dôkaz, že dôchodky sa po dvadsiatich rokoch ani týmto spôsobom nevyrovnajú. Samozrejme, nestane sa tak ani po štyridsiatich rokoch, i keď relatívne sa k sebe priblížia vďaka prvku solidárnosti, ktorý sa zmenou valorizačného mechanizmu zakomponuje do 1. piliera. Vláda navrhuje v tlači 109 rovnaké valorizačné navýšenie, ale nie rovnaký dôchodok, pretože absolútne rozdiely vo výške dávok, ako boli určené po vymeraní dôchodku, zostanú nezmenené. A tak poberatelia dôchodkov zostanú trvale na rôznych stupňoch rebríčka dávok a po valorizácii sa všetci posunú vyššie o rovnakú vzdialenosť. To je rozdiel v porovnaní s doterajším stavom, keď sa po valorizácii posunuli poberatelia na spodných stupienkoch o maličký krôčik a tí vyššie príjmoví o niekoľko dlhých krokov. K vyrovnaniu výšky dôchodkov teda nemôže dôjsť ani teoreticky. A na to, aby sa tak stalo prakticky pri tomto modeli, je dĺžka ľudského života príliš krátka. A tak pripúšťam, že po 1 000 rokoch valorizácie pevnou sumou by sa vysoké a nízke dôchodky naozaj priblížili, ale reálne uvažovať o tom môžeme len vtedy, keď priemerný dôchodca bude žiť ako Matuzalem.

    Za ďalší mýtus považujem tvrdenie, že nový spôsob valorizácie zhorší situáciu časti dôchodcov. Pravda je taká, že veľká časť dôchodkov tých, ktorých dôchodky sú na úrovni priemeru, zmeny v spôsobe valorizácie prakticky nepocítia. A to sa vzťahuje na približne polovicu dôchodcov, ktorí poberajú dávku v intervale plus-mínus percent od priemernej výšky starobného dôchodku. Významne si však polepšia dôchodcovia s najnižšími dôchodkami, ktorým doterajšie percentuálne valorizačné navýšenie nestačilo kompenzovať ani len medziročný rast cien spôsobený infláciou. Práve oni boli po každej valorizácii chudobnejší a prepadávali sa stále hlbšie do skupiny sociálne odkázaných. To isté sa vzťahuje aj na starodôchodcov, pretože určenie výšky ich dôchodkov nebolo úspešne zvládnuté. A dodnes na to doplácajú. Je pravdou aj to, že nový spôsob valorizácie bude znamenať zníženie valorizačného navýšenia pre zostávajúcu skupinu. A to sú poberatelia s nadpriemernými dôchodkami. Ide približne o 20 % všetkých dôchodcov. Treba však vziať do úvahy to, že nepracujúci dôchodcovia už neprispievajú k akumulácii prostriedkov potrebných na valorizačné navýšenie dôchodkov. A teda nie je dôvod ani na diferencovanie navýšenia dôchodkov. Nie je to dôvodom preto, lebo valorizácia pevnou sumou vychádza z myšlienky, že uplatňovanie zásluhovosti končí dňom vymerania dôchodku. Do istej miery je oprávnená námietka, že valorizácia pevnou sumou zvýhodní osoby s najnižšími dôchodkami, ktoré ich majú na nízkej úrovni vlastným pričinením. Tu však treba povedať, že tieto osoby majú navyšovaný dôchodok z iných zdrojov štátneho rozpočtu. Teda konečný efekt je tak či onak rovnaký.

    Namiesto záveru zhrniem doterajšie vystúpenie do dvoch viet, ktorými odpoviem na otázku, aký je praktický dopad vládneho návrhu valorizácie dôchodkov na jednotlivé príjmové kategórie. Valorizácia pevnou sumou predstavuje mierny nárast dôchodku pre nízkopríjmové kategórie občanov, mierny pokles pre vysokopríjmové a má žiadny alebo iba nevýznamný vplyv na tých, ktorí poberajú dôchodok na úrovni priemernej dávky. A čo je veľmi dôležité, to je to, že vládou navrhovaný spôsob valorizácie nie je spojený so zvyšovanými nárokmi na financie, predstavuje iba iný spôsob rozdelenia prostriedkov fondu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne. V tejto chvíli ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    Počkáme, kým naskočí systém a sa opýtam, kto sa hlási s faktickými poznámkami.

  • Hlas z pléna.

  • No najprv sú faktické poznámky, pán poslanec Kaník? Takže nikto sa nehlási s faktickými? V poriadku, pani poslankyňa Tomanová, samozrejme, ale kartu by ste tam...

  • Reakcia z pléna.

  • Nevadí, žiadny problém, zapnite mikrofón pani poslankyni Tomanovej, ako jediná sa hlásila s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • V tejto chvíli mi dovoľte najskôr poďakovať, pán predsedajúci, že napriek mojej chybe ste mi umožnili vystúpiť. Ja sa čudujem údajom pani poslankyne Gibalovej aj tomu, čo tu je prezentované, a to z toho dôvodu, že zmena výpočtu len na základe inflácie znamená oproti predchádzajúcemu spôsobu výpočtu dávok to, keď sa zohľadňoval aj rast miezd, zníženie čiastky, o ktoré sa bude valorizovať dôchodok v roku 2012, a to o 56 %, zo 6,33 eur na 2,82.

    A musím povedať ďalšiu vec. Táto vec pomáha iba 6 % dôchodcov, tým, ktorí majú dôchodok do 156,6 eura. Ďalší dôchodcovia, aj tí dôchodcovia, ktorí budú mať a majú priemerný dôchodok, 350 eur zhruba, sú už poškodzovaní. Do budúcnosti, pani poslankyňa Gibalová, takýmto spôsobom ochudobňujete svojich rodičov, starých rodičov a ďalších príbuzných, ktorí budú poberať dávky, ochudobňujete ich, ukracujete ich na životnom minime a nedáte im dôstojne prežiť. Napriek tomu a súčasne porušujete základné dohovory, ako je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorý garantuje, je to stodvojka, minimálnu výšku dôchodkov odvodenú od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ale taktiež mám pocit, že ste sa nezamerali ani na Európsku sociálnu chartu, a to aj revidovanú, ktorú sme ratifikovali. Čiže prosím, aby ste zvážili tento mechanizmus. Je neprijateľný pre starobných dôchodcov, ktorí tu do roku 2003 odpracovali a platili do systému v priemere 43,8 roka.

  • Na faktickú poznámku, pani poslankyňa Gibalová, môžete reagovať teraz.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tomanová, mne sa v tejto chvíli zdá, že snívam. Dňa 21. apríla 2010 Vás po výjazdovom rokovaní vlády vo Veľkom Krtíši požiadala skupina dôchodcov, aby ste zmenili spôsob valorizácie. Po tomto stretnutí ste vyhlásili pre tlačovú agentúru toto: "Dôchodky by sa mali v budúcnosti valorizovať pevnou sumou, a nie percentuálne, ako je tomu aktuálne. Rýchlejšie by tak rástli nízke dôchodky." Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Hlásia sa traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Muňko stláča tlačidlo, nijako ho to neberie. A dúfam, že máte dobrú kartu, a nie tú maďarskú. Dobre. Takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Vaľová ako prvá, potom pán poslanec Ondruš, pán poslanec Kaník a pán poslanec Muňko.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v roku 2004 bola narušená rovnováha Sociálnej poisťovne. K 1. 1. 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 43/2004 Z. z., ktorý uzákonil sporenie v 2. pilieri. Chápem pána ministra, že sa snaží zotrieť deficit v Sociálnej poisťovni, ako to robili všetci ministri pred ním, ktorí sedeli na jeho stoličke, pretože je to vážna a nutná vec. Viete, pán minister, ale, bohužiaľ, musím vás na jednej strane pochváliť, ale na druhej strane veľmi pohaniť, pretože váš návrh, keď ste ešte mohli slobodne hovoriť v tejto snemovni mesiac po voľbách, bol: zmeniť odvody do 2. piliera na 9 %, čo by sčasti určite vyriešilo Sociálnu poisťovňu. A v tejto dobe to považujeme za najlepšie riešenie. Mrzí ma, že pani Radičová, kedykoľvek vystúpite a máte nejaké návrhy, okamžite ruší vaše myšlienky a nedovolí vám, aby ste myšlienky, ktoré by možno aj mali správne riešenia, zrealizovali vo svojich činoch.

    Chcela by som ešte povedať, že mi to pripadá ako v kráľovstve pána Wericha, v jednej rozprávke, kde kráľ povedal: "Ruším to, čo som zaviedol, a zavádzam to, čo som zrušil." Česi si veľmi dobre uvedomujú, čo znamená takéto nastavenie 2. piliera. A keď sa pozrieme k našim susedom, tak vidno, že jasne povedali, že teda nepôjdu cestou Slovenska, pretože táto cesta nie je správna, a snažia sa zaviesť 2. pilier v takom pomere, pretože Sociálna poisťovňa a 2. pilier sú dve spojené nádoby, ktoré nemožno oddeliť. Idú z 20 % k 3 %. To znamená, že sa poučili a vedia jasne, že si nebudú tunelovať svoj vlastný systém.

    A teraz poďme rovno k zákonu, pretože skutočne tento zákon by sa zdal ako to, čo bude riešiť svojím spôsobom deficit v Sociálnej poisťovni. Ale, bohužiaľ, návrh tohto zákona znamená zhoršenie sociálnej situácie obyvateľstva, a to znížením príjmov všetkých zamestnancov rozšírením vymeriavacieho základu pre platbu poistného na všetky druhy sociálneho poistenia, zníženie ochrany zamestnancov po skončení pracovného pomeru, navrhnuté drastickým skrátením ochrannej lehoty v rámci nemocenského poistenia. A mimoriadne cielene zasiahne aj poberateľov dôchodkových dávok znížením valorizácie a rozsiahlou reštrikciou v oblasti výplaty dávok, predčasných starobných dôchodkov a ich následného započítania do budúcich dôchodkových nárokov.

    Viaceré ustanovenia predložené v tomto návrhu zákona nie sú v súlade s legislatívou zakotvujúcou rovnosť zaobchádzania, neprípustnosťou retroaktivity, princípom zabezpečenia dosiahnutých práv, právnou istotou občanov zaručenou ústavou Slovenskej republiky a ďalšími základnými právnymi princípmi platnými v demokratickom štáte.

    Poďme teda k § 32 ods. 1, 2 a 3. Zásadne určite nesúhlasíme so skrátením lehoty po skončení nemocenského poistenia, a musím povedať, že už mi to povedali aj ľudia na ulici, mamičky a rôzni tí, ktorých sa to bude dotýkať, na to zo 42 dní na 7 dní. Nemocenské poistenie je povinné poistenie. To znamená, že svojou platbou sa zamestnanec poisťuje pre prípad straty príjmu z dôvodu choroby. Ochranná lehota zabezpečuje, že ochrana pred poistnou udalosťou trvá určitý čas aj po skončení priameho poistného vzťahu, teda zamestnania. V mnohých prípadoch ide o zamestnancov, ktorí nedobrovoľne stratili aj zamestnanie po dvadsiatich-tridsiatich rokoch zamestnania, počas ktorých si oni sami platili poistné. Choroba a práceneschopnosť môže prepuknúť aj niekoľko týždňov po skončení poistenia, teda zamestnania, ale môže mať príčinu, súvislosť s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním, to znamená, ak človek pracuje v podmienkach, ktoré sú zdraviu škodlivé, alebo má dlhšiu inkubačnú dobu, ale vznikla v čase, keď zamestnanec bol ešte poistený, a teda oprávnene požadoval, aby stanovená ochranná lehota bola zachovaná v takom rozsahu, ako to v súčasnosti určuje zákon. V súčasnosti stanovená ochranná lehota má pre takýchto zamestnancov nielen medicínske a ekonomické opodstatnenie, ale aj morálne. Dĺžka ochrannej lehoty bola stanovená na základe odborných medicínskych analýz a v záujme poskytnúť primeranú sociálnu ochranu zamestnancov. A preto je nesystémové a nesociálne skrátiť ochrannú lehotu bez predchádzajúcich odborných analýz stanovísk odborníkov z oblasti pracovného lekárstva a ďalších medicínskych odborov. Samozrejme, chápem, že akonáhle stúpa nezamestnanosť, tak úmerne stúpajú aj maródky. Ale si myslím, že toto nie je riešením, riešením je to, aby sa tlačilo na lekárov, aby skutočne pristupovali k tomu tak, či ten pacient na tú maródku ísť má alebo nemá. A ďalšia vec je to, aby vaši revízni lekári, ktorých máte v Sociálnej poisťovni, navštevovali týchto pacientov a kontrolovali ich, či skutočne dodržiavajú alebo nedodržiavajú režim chorého.

    Zmena valorizačného mechanizmu v § 82. Nesúhlasíme s navrhnutým modelom, nakoľko bude znamenať sústavné znižovanie dôchodkov v porovnaní a aktuálnou úrovňou miezd v štáte, a tým ďalšie znižovanie kúpyschopnosti občanov v produktívnom veku. Zvyšovanie dôchodkov iba o mieru inflácie vypočítanú zo sumy priemerného starobného dôchodku spôsobí plošné znižovanie dôchodkov pre všetkých. Ani najnižšie dôchodky po valorizácii navrhnutej v predloženom návrhu zákona nedosiahnu takú sumu, akú by dosiahli pri zachovaní súčasného modelu valorizácie dôchodkov. Je možné uviesť pre porovnanie valorizáciu dôchodkov stanovených od 1. januára 2011 v porovnaní s valorizáciou podľa predloženého návrhu zákona. Napr. dôchodok vo výške 185 eur bude zvýšený o 1,8 % a dosiahne sumu 188,33 eura. Avšak podľa navrhnutej zmeny zvyšovania dôchodkov by dosiahol sumu iba 187,82 eura, nakoľko by vzrástol iba o 2,82 eura pevnej sumy. Uplatnením nového valorizačného mechanizmu by dotknutý nízkopríjmový dôchodca prišiel každý mesiac o 0,51 eura. Možno niekomu sa to zdá smiešne, ale ľudia, ktorí skutočne čakajú na tento dôchodok, ktorý ide do potravín, a denne rozmýšľajú, čo si kúpia za centy, tak určite počítajú každý deň aj tie centy. Pri dôchodku vo výške 305 eur by každý deficit tvoril 2,67 eura, pri priemernom dôchodku vo výške 350 eur by rozdiel v mesačnom príjme po valorizácii bol 3,48 eura a pri dôchodku 465 eur by rozdiel v každom jednotlivom mesiaci dosiahol sumu 5,55 eura. Pri raste ostatných ekonomických ukazovateľov v štáte by veľmi rýchlo väčšina poberateľov dôchodkov spadla do sociálnej siete. A stali by sa poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Dopad nižšej valorizácie dôchodkov kumulovanej počas niekoľkých rokov by spôsobil podstatné zhoršenie ekonomickej situácie poberateľov dôchodkov a ohrozenie ich schopnosti zabezpečiť si základné životné potreby v starobe, tak ako im to zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Pritom ide o skupinu obyvateľstva, ktorá v blízkej budúcnosti pôjde do starobného dôchodku a ktorá si nemohla sporiť na dôchodok z dôvodu všeobecne nízkej mzdovej úrovne v bývalom socialistickom Česko-Slovensku, ktorá v podstate pretrvala dodnes. Súčasne by navrhovaný valorizačný mechanizmus znamenal také zníženie dôchodkov v pomere ku mzdám v štáte, že by Slovenská republika nespĺňala základný záväzok Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý stanovuje minimálnu úroveň starobného dôchodku ako percenta z priemernej mzdy.

    Preto ak dovolíte, odporúčam, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone, a žiadam pána spravodajcu, aby bolo o tom hlasované.

    A, pán minister, ešte jedna taká vec. Myslím si, že budete mať veľmi ťažkú prácu, pretože napr. zákonom, ktorý sme schvaľovali, som si ho tu napísala, ktorým je Colný zákon, sa predpokladá že 800 až 900 colníkov príde o prácu. My chápeme, že šetriť v tomto štáte je povinnosťou možno každého. Ale, viete, najjednoduchšie je to, ak všetko zoškrtáme. Ale čo potom s tými ľuďmi? Zvýšime nezamestnanosť, títo ľudia nebudú mať finančné prostriedky, títo ľudia nepôjdu nakupovať, títo ľudia nepôjdu na dovolenku, nastane zastavenie určitého kolobehu. Ja si myslím, že táto vláda by mala hľadať pracovné miesta, mala by sa snažiť o investorov, a nie jednoducho myslieť si to, čo si myslí, že vyrieši to tým, že chudobným zoškrtá, tým, že zníži ľuďom, ktorí sú chorí, v tomto poistení nárok na ošetrovanie. A tým, vlastne že tí ľudia budú nezamestnaní, ich vyženie iba na ulice. Mali sme možnosť tento týždeň vidieť, ja si to nepamätám za čas bývalej vlády, že každý deň pred parlamentom niekto štrajkoval. Ja si to nepamätám. Ale myslím si, že toto prvenstvo sa vám už podarilo. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pani kolegyňa Vaľová, viete, keby prišiel za mnou novinár a opýtal by sa ma, či si viem predstaviť, že by na Slovensku bola niekedy slušná ľavicová strana, ja by som povedal, áno, pán novinár, viem si to predstaviť, alebo či si viem predstaviť, že by hlas podobný pánovi bývalému premiérovi bol naozaj jeho hlasom a že by pán Fico nakoniec skončil vo väzení, ja by som povedal, že no, viete čo, viem si to predstaviť. A presne takisto prišiel novinár za pánom Mihálom a opýtal sa ho, či si vie predstaviť, že by bol zmenený pomer odvádzania dávok v poistení, a on povedal, že no, viete čo, viem si to predstaviť. Ale to neznamená, že to bol jeho návrh. Už niekoľkokrát to tu odznelo, že navrhol niečo, čo bolo potom zrušené, ale bola to iba odpoveď na novinársku otázku. Špekulovať o rôznych možnostiach môžeme donekonečna, reálne a ozajstné návrhy sú tie, ktoré máme dnes v tomto parlamente na stole. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, trošku bol problém so systémom. A vidím, že napr. sa hlásil aj pán poslanec Pado, pred chvíľočkou pán poslanec Muňko. A preto treba znovu vybrať karty hlasovacie, ale všetky. A pri hlasovaní, tí, ktorí tu nie sú, tiež to budú musieť urobiť a znovu zasunúť, lebo vyzerá to tak, že opravou systému asi to nefunguje. Pán poslanec Pado, samozrejme, vy dostanete ešte slovo v rámci faktickej poznámky.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Ďakujem. Veľmi stručne, lebo v rozprave budem k tomu hovoriť asi viac, pani poslankyňa, len taký stručný výlet do histórie, pretože téma valorizácie je pri tomto vždy večnou témou. A pred reformou, až sa pamätáte, tak vždy sa parlament uzniesol, o koľko sa pridá dôchodcom. A tri dni sa tu hádal a predháňal v tom, o koľko percent to bude viac, pretože to potrebujú. No, samozrejme, tí ľudia to potrebujú, vždy potrebujú ľudia, aby sa mali lepšie, čo možno najviac. Zaviedol sa mechanizmus, ktorý stanovil valorizáciu na základe ekonomických kritérií. Zaviedla ho reforma, ktorú som ja predkladal a predložil, a vďaka tomu bol pár rokov kľud. Dnes meníme ten valorizačný mechanizmus a, samozrejme, je hneď veľmi široká diskusia o tom, ako a či je to správne. Ale chcel by som len pripomenúť, nezabudnime na to, že to asi sa nedá tak, že vypočítame, o koľko tí ľudia budú mať menej a ako to doľahne na nich. Keď by som to obrátil, však navrhnime potom, že valorizačný mechanizmus sa zmení tak, že bude dvakrát taký, ako je dnes. Tým pádom tým ľuďom dáme dvakrát väčšiu valorizáciu, ako bola dnes. Alebo navrhnime, že to bude trikrát. Určite sa to bude páčiť dôchodcom. Ale máme na to peniaze? Má Sociálna poisťovňa dostatok príjmov, aby toto mohla uniesť, aby výsledkom nebolo zrútenie tohto systému? To nie je o vôli našej, či to chceme alebo nechceme, ale to je o ekonomike, čo si Sociálna poisťovňa môže dovoliť na základe príjmov, ktoré získava, aby sa nedostala do totálneho bankrotu a aby sme sa nedostali do situácie, že nie je na výplatu dôchodkov.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja ďakujem pani poslankyni Vaľovej za to, čo povedala, a zdôrazním, pokiaľ ide o valorizáciu, a mal by to vedieť aj pán bývalý minister Kaník, zmena výpočtu na základe inflácie znamená oproti predchádzajúcemu spôsobu výpočtu, kde sa zohľadňuje aj rast miezd, zníženie príjmov všetkých dôchodcov.

    A, pani Gibalová, áno, ja som za valorizáciu pevnou čiastkou, ale vo výške zohľadňujúcej rast inflácie i rast miezd. V opačnom prípade z našich starých rodičov, rodičov robíme chudákov a žobrákov. V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, a znovu to zdôrazňujem, sme viazaní viacerými medzinárodnými dohovormi, ako je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý sme ratifikovali, ako je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý stanovuje minimálnu úroveň starobného dôchodku ako percenta z priemernej mzdy obdobne ako Európska sociálna charta. Všetky tieto dokumenty sme ratifikovali.

    Vládny návrh znamená zníženie valorizácie dôchodkov o 56 % zo sumy 6,33 paušálne pre všetkých na 2,82 %. A oproti súčasnému variantu je výhodnejší len pre dôchodky do 156,6 eura, to znamená pre 6 % dôchodcov.

    Pán minister, prosím, predložte nám analýzu, o aké skupiny ľudí ide, prečo majú také nízke dôchodky a ako im je pomáhané v rámci hmotnej núdze, pretože pokiaľ viem, pomoc v hmotnej núdzi zohľadňuje aj zásluhovosť, pokiaľ ide o odpracované roky, a zvyšovanie percenta, aké percento sa občanovi odpočítava z jeho príjmu. Takže v tejto súvislosti by som bola zvedavá, či ste skutočne zvážili, pre koho je potrebné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Pado. A potom môže reagovať pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Vaľová, vy ste na začiatku povedali, že sa hlásite k stanovisku českej vlády, čo sa týka dôchodkového zabezpečenia 2. piliera. No škoda, že ste sa k tým stanoviskám českej vlády nehlásili aj pri iných príležitostiach, hlavne v čase, keď ste vládli. To by sme dnes neboli v takom marazme, v akom, bohužiaľ, sme.

    A veľká škoda je, že niektoré veci beriete až vtedy, keď už problém rieši niekto iný. Ak by ste boli problém s valorizáciou dôchodkov riešili tak, ako to hovorila aj teraz predrečníčka, mali by sme problém valorizácie už dávno vyriešený a nemuseli by sme sa o ňom tu rozprávať dnes. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Dobre, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na môj príspevok. Ja odpoviem za všetkých pánovi Poliačikovi, za všetkých tých, ktorí sa prihlásili. Inšpiráciu mi dal pán Poliačik. Viete si predstaviť to, ak by prišiel novinár za vami, tým vaším zoskupením, tým zlepencom a spýtal by sa vás, či budete vo vláde, SaS, a budete vládnuť? A vy určite ste si to nevedeli predstaviť, pretože také nesystémové riešenia, to, čo ste včera urobili, zajtra odvoláte, k tomu, čo ste odvolali, zajtra poviete, že to je tak, premiérka ruší. Ja si myslím, že skutočne je to pravda. Neviete si to predstaviť a takisto jednoznačne to aj takto vyznieva vo všetkých tých krokoch, ktoré momentálne robíte proti občanom, keď neviete nájsť riešenia a keď, ako som to povedala, to, čo sa vám naozaj podarilo, je prvenstvo, že v živote toľko ľudí za jeden týždeň neštrajkovalo pred parlamentom, ako štrajkovalo tento týždeň, mamičky, pivári, odborári. Proste jednoducho je to tak. Určite si to neviete predstaviť, neviete, čo máte robiť. A takto to vyzerá potom aj v parlamente aj pri predkladaní návrhov aj zákonov. A jednoducho myslím si, že na tom, čo som povedala, že tento zákon by sa mal vrátiť na prepracovanie, trvám. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš, pripraví sa pán poslanec Kaník. Pán poslanec Ondruš tu nie je, stráca poradie.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Muňko.

  • Vážené dámy, vážení páni, musím začať tým, že ako vo faktickej poznámke, tak aj teraz si trošku musíme pripomenúť filozofiu toho, čo tu dnes je, lebo keď nepochopíme to, ako ten systém funguje, ako je postavený, tak potom stojíme tak trošku vo vzduchu a z každého rožka troška tam niečo pridávame a výsledkom môže byť stavba, ktorá nemá ani stabilitu, ani statiku a je veľmi náchylná na zrútenie.

    Takže súčasný dôchodkový systém, tak ako je platný po reforme, snaží sa, aby bol postavený na tom, že to, aký je dôchodok, závisí od celoživotnej aktivity daného človeka, od toho, koľko do systému odviedol a ako dlho do systému odvádzal. Preto je zásluhový. Človek čím viac pracuje, čím viac do systému odvedie, tým vyšší má potom dôchodok. Táto zásada sa logicky premieta aj do systému valorizácie. V čase, keď som spúšťal reformu alebo predkladal ju do Národnej rady, bojovali sme, a celá krajina bola tým sužovaná, alebo staršie vrstvy obyvateľstva, že existujúce dôchodky boli veľmi nízke. Preto bol zvolený systém, zavedený systém, ktorý myslel na to, aby sa v rámci možností alebo dokonca mierne nad možnosti Sociálnej poisťovne čo najrýchlejšie zvýšila životná úroveň a zvýšili príjmy dôchodcov, ktorí sú na dôchodku, a tých, ktorí zanedlho do dôchodku pôjdu, teda tých skupín obyvateľstva, ktoré nijakým spôsobom nemohli profitovať zo zavedenia 2. piliera, ktorý je jadrom dôchodkovej reformy a ktorý stále je jej kľúčovou súčasťou a zabezpečí v budúcnosti to gro príjmov a gro istoty pre dôchodcov. Ale, samozrejme, nemohli sme zabúdať ani sme nezabudli ani na ľudí, ktorí boli 5, 10 rokov pred dôchodkom. A preto bol zavedený systém, ktorý je relatívne veľkorysý. A priznával a priznáva stále vysoké dôchodky alebo podstatne vyššie, ako to bolo predtým, čo je určite lepšie, ako keby sme zostali pri tých mizerných dôchodkoch, ktoré sa rovnali takmer žobračenkám.

    Takisto valorizácia. Pretože týmto spôsobom keby sme len zaviedli systém, ktorý je štedrejší, nijakým spôsobom by sme opäť neovplyvnili tých, ktorí už majú priznané nízke dôchodky z minulosti na základe zlého systému, preto bola zavedená valorizácia tzv. švajčiarskym koeficientom. S plným vedomím sme vedeli, že tento spôsob valorizácie zvyšuje hodnotu dôchodku rýchlejšie. To znamená, že nielen zachováva jeho reálnu hodnotu, ale zvyšuje reálnu kúpnu silu daného dôchodku s tým cieľom, aby aj staré dôchodky sa dostali v istom časovom horizonte na vyššiu úroveň. Nikdy to nebude ideálne. Ja som si toho vedomý. Ja som si vedomý toho, že dôchodcovia budú oprávnene mať množstvo výhrad, že chceli by mať vyššie príjmy. Áno, kto z nás by im ich nedoprial. Ale je to vec ekonomických možností.

    Vďaka tejto zmene, vďaka zavedeniu tohto spôsobu valorizácie, ktoré zaviedla reforma, ktorú schválila ostatná Dzurindova vláda, do dnešného dňa vzrástli dôchodky takmer o 40 %. Pani poslankyňa Tomanová ma minule opravila, že to bolo 38 %, až sa nemýlim, môže ma príp. doplniť. Takže sami musíte uznať, že ide o veľmi vysokú sumu. Taký nárast z hľadiska percent si dôchodkový systém nepamätá, ako tu bol. Ale zároveň to znamená, že takýto systém, a to sme takisto vedeli hneď na začiatku, nie je trvalo udržateľný. Sociálna poisťovňa nie je tak nastavená, aby dokázala utiahnuť tento systém a aby ho dokázala odfinancovať. Toto zavedenie malo sociálny aspekt, ktorý bol, samozrejme, popieraný vtedajšou opozíciou a nedávnou koalíciou, ale bol to silný sociálny aspekt, na ktorý sme mysleli pri zavádzaní dôchodkovej reformy. Vedeli sme však, že príde čas, kedy bude treba zreálniť to, čo si môže Sociálna poisťovňa dovoliť, to, čo si môže dovoliť táto krajina bez toho, aby sa zvýšili odvody, pretože zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne sa radikálne dá zvýšiť len zvýšením odvodov, a to isto nikto nechce, radikálnym predlžovaním dôchodkového veku, príp. znižovaním dôchodkov. Nič z toho nie je v pláne súčasnej koalície a nič z toho sme nechceli plánovať ani predtým.

    Preto prechod na valorizáciu podľa inflácie je z hľadiska filozofie systému logický, pretože pokiaľ pripustíme alebo pokiaľ akceptujeme predpoklad, že systém prizná relatívne spravodlivo výšku dôchodku na základe odpracovaných rokov, na základe odvedenia odvodov do sociálneho systému, že to je v rámci daného mechanizmu spravodlivo vyrátaný dôchodok, v takom prípade neexistuje filozofické odôvodnenie, prečo by pri tomto dôchodku, keď už človek prestane pracovať, prestane do systému prispievať, mala jeho kúpna sila naďalej reálne rásť. Čo je oprávnené, je, že tento dôchodok nesmie klesnúť pod jeho reálnu kúpnu silu. A to sa zabezpečuje tým, že sa aplikuje valorizácia podľa inflácie. To znamená, že raz keď je priznaný dôchodok 500 eur, tak kúpna sila 500 eur bude aj o 20 rokov, aj keď, samozrejme, nominálne tá suma bude úplne iná. Keď bude priznaný dôchodok 700 eur, tak jeho kúpna sila sa nebude rokmi meniť, nebude ani rásť, ale nebude ani klesať. Tak to platí v obidvoch prípadoch. To je logické. To, myslím, nikto nespochybní. Určite to znamená, že je to menej štedrý systém ako súčasná valorizácia. Áno, je to tak. Ale to je vo väzbe na to, čo sa dá odfinancovať.

    To som popísal, lebo som musel vysvetliť, ako vlastne tento systém funguje, lebo niekedy mám pocit, že tá väzba a tá logika systému sa z vedomia ľudí stráca. A keď máme systém a nedržíme sa filozofie, keď máme základy, na ktorých je postavený celý dom, a z tých základov polovičku vyhodíme do povetria, o chvíľu sa nám zrúti celá stavba.

    A preto nemyslím si, že je šťastné riešenie zaviesť valorizáciu jednotnou sumou, pevnou sumou pre všetkých, pretože to poprie to, čo som pred chvíľou vysvetľoval. Nebude platiť po zavedení jednotnej valorizácie jednotnou sumou, že výška dôchodku, jeho reálna kúpna sila, ktorá bola priznaná pri priznaní dôchodku, bude taká aj o rok, o dva-tri roky, o desať rokov. Pri všetkých dôchodkoch, ktoré sú vyššie, ako je priemerný dôchodok, ku dnešku je to zhruba 400 000 dôchodkov, reálna kúpna sila bude po každej ich valorizácii klesať. Za ten dôchodok po ďalšej valorizácii si kúpi človek menej, jednoducho povedané, ako si kúpi v čase priznania dôchodku. A každým rokom sa tento aspekt bude prehlbovať. Takisto sa to, ako to pani Gibalová ukázala v grafoch v nomináli, dá ukázať na reálnej sile, že reálna kúpna sila do tohto dôchodku bude klesať, a to relatívne dynamicky. Takisto platí, že reálna kúpna sila dôchodkov, ktoré sú pod hladinou priemerných dôchodkov, a tu treba pravdivo povedať, že tých je väčšina, bude rásť. To znamená, že tam bude pokračovať ako keby ten mechanizmus, ktorý je zavedený dnes, že reálna kúpna sila dôchodkov rastie. Filozoficky sa to vymyká zo systému ktorý je dnes zavedený. Hovorím to preto, lebo budem o tom diskutovať a je to diskutabilná otázka, či toto je správny prístup.

    Z môjho osobného pohľadu si viem predstaviť akceptáciu takto riešenej valorizácie alebo takto navrhnutej zmeny v tom prípade, keď povieme, že toto je opatrenie, ktoré má dočasný charakter s cieľom ešte viacej zjednotiť alebo napraviť tie nerovnováhy spôsobené historicky. To znamená, že sme tu mali starý, zlý dôchodkový systém, ktorý bol rovnostársky a ktorý priznával všetkým takmer rovnaké dôchodky na veľmi nízkej úrovni. A potom tu máme nový systém, ktorý sa snaží odmeňovať ľudí skutočne podľa ich aktivity a podľa ich snahy celoživotnej. To som dnes schopný akceptovať, keď povieme, že toto je len dočasné sociálne opatrenie, ktoré opäť nejakým spôsobom tých ľudí dáva na jednu úroveň. Ale s tým ako s trvalým riešením mám veľký problém, pretože začneme znižovať reálnu kúpnu silu dôchodcom, všetkým, ktorí sú nad priemerným dôchodkom. A budú pribúdať a tých je dnes už niekoľko stotisíc. A nielenže ich je toľko, ale navyše nevidím na tom ani kvapku spravodlivosti z hľadiska jednoduchého ľudského vnímania "všetkým rovnako", čo je teória rovnakých žalúdkov. Je to teória, ktorá má pevné korene v ľavicom videní sveta. Ale ja som sa k ľavicovému videniu sveta nikdy nehlásil. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásila pani poslankyňa Tomanová.

  • Reakcie z pléna.

  • Musíte si stlačiť trojku, najskôr to péčko zrušiť. Dobre. Evidujem pani poslankyňu Tomanovú, pána poslanca Pada, pána poslanca Ondruša a pána poslanca Matoviča. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani Tomanová.

  • Reakcia z pléna.

  • Upozornil ma pán Bugár, že niečo je s hlasovacím zariadením. Skúste si to vytiahnuť, pán kolega, a zatlačte znovu. Prosím vás, zaevidujte aj pána poslanca Brocku.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha.

    Takže pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči. Dajte jej, prosím vás, dve minúty. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja musím povedať v tejto chvíli, že prvýkrát je časť vystúpenia pána Kaníka, s ktorou môžem absolútne súhlasiť. A to je časť týkajúca sa reálnej kúpnej sily a toho, o koľko vzrástli dôchodky. Ale ja len pripomeniem, že priemerná náhrada dôchodku vo vzťahu k priemernej mzde skutočne klesala, a to i nastavením reformy roku 2004, ktorá bola, pán Kaník, totálne nepripravená, neprepočítaná a kde ste 88,8 mld. skutočne neodhadli. A nastavili ste systém. Je pravdou, že sme 4 roky odstraňovali časť nedostatkov, ktoré vyplývali z vašich chýb. A takisto ich musí odstraňovať aj pán Mihál v súčasnosti. A to sa na tomto zákone aj podpisuje.

    Sú veci, s ktorými by som ja osobne súhlasila. V žiadnom prípade však nemôžem súhlasiť s takto nastavenou valorizáciou, ktorá privádza do problémov zhruba 930 000 poberateľov starobných dôchodkov, z ktorých 59 % má dôchodok nižší, ako je priemerný dôchodok. A znovu pripomínam, valorizovať dôchodok v našej situácii, kde patríme medzi krajiny s najnižšími dôchodkami a, valorizovať ich len na báze rastu inflácie, keď to budeme robiť, čo chceme o pár rokov, aby boli všetci dôchodcovia v hmotnej núdzi, a budeme na nich priplácať z hmotnej núdze?

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Kaník hovoril o nevyváženosti alebo teda nie o rovnakej valorizácii. Pani poslankyňa Gibalová predtým hovorila o niečom inom. Ja chcem hovoriť o pomere výšky dôchodkov. Pani poslankyňa Gibalová tu mala 4 dvojice stĺpčekov, kde dokazovala, že rozdiel pri valorizácii pevnou sumou sa nezmení. No to vieme už zo základnej školy, že keď k akýmkoľvek číslam prirátame rovnaké číslo, rozdiel v číslach bude rovnaký ako na začiatku. Ale pomer výšky dôchodkov pri číslach, ako boli uvedené, 426 a 170, na začiatku je 2,5-násobok. A na konci po 20 rokoch pri číslach 936 a 680 je pomer 1,38. To znamená, že kúpna sila dôchodku 426 v porovnaní s kúpnou silou dôchodku 170 je 2,5-násobne vyššia. Ale kúpna sila pri dôchodku 936 a 680 je 1,38-násobne vyššia. A to je teda dosť vážny problém, pretože je to takmer o polovičku pokles rozdielu v kúpnej sile medzi začiatkom a koncom. A myslím, že na to by sme nemali zabúdať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som, samozrejme, rád, že pán Kaník čiastočne vyvrátil niektoré tvrdenia pani poslankyne Gibalovej. Ale ja mám len dve poznámky.

    Skutočne tá debata o tom valorizačnom mechanizme je veľmi dôležitá a legitímna, pretože nie je to pravda, že valorizácia iba o infláciu nebude spôsobovať sociálne rozdiely, pretože bude spôsobovať prehlbovanie rozdielov medzi platmi a dôchodkami. A to znamená, že z dôchodcov bude robiť v rámci spoločnosti čoraz viac okrajovú skupinu ľudí z hľadiska ich bohatstva alebo ich blahobytu v spoločnosti.

    Zároveň treba povedať, že keďže je nastavený nejaký mechanizmus zmeny životného minima, tak to, samozrejme, povedie skutočne k tomu, že tí dôchodcovia sa budú prepadať do sociálnej siete.

    No a napokon len jedna poznámka. Pán kolega, ja si nemyslím, že teda bolo nevyhnutné toto znovu vysvetľovať, lebo vám sa síce zdá, že niektorí ľudia strácajú, ako ste to povedali, logiku toho systému, ale ono je to tak, že ak niekto s vami nesúhlasí alebo má iný názor, tak to neznamená, že tomu nerozumie. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Kaník, vyjadrili ste názor, že považujete zásluhovosť v dôchodkoch za správnu. A ja osobne si myslím, že správny alebo spravodlivý dôchodkový systém by bol taký, ktorý by stál na takých dvoch nohách, a to na 1. pilieri, ktorý by bol čisto solidárny, a na 2. pilieri, ktorý by bol zásluhový. Takúto zmenu vo valorizácii dôchodkov považujem v podstate za také v podstate približovanie sa k solidárnosti 1. piliera. Takže z môjho pohľadu ja túto zmenu vo valorizácii, všetkým rovnakú sumu, vítam. Zároveň som veľmi rád, že vlastne je to návrh, ktorý sme mali my v programe hnutia Obyčajní ľudia a ktorý nám vlastne koalícia odmietla zaradiť do vládneho programu.

  • Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pán kolega Kaník, ja tak na odľahčenie. Hovorili ste, že si neviete predstaviť zvýšenie dôchodkov o pevnú sumu ako trvalé riešenie. Pozrite sa, koľko sa na Slovensku poberá dôchodok, v priemere je to 14 ,15 rokov u mužov, u žien 19, 20 rokov. Môžete byť pokojný, dôchodky sa vlastne pre každého jedného budú valorizovať relatívne krátko. Nie je to pre človeka trvalé riešenie do budúcnosti. A zvyšovaním dôchodkov o pevnú sumu, tak ako to povedala aj kolegyňa Gibalová, nivelizácia dôchodkov nehrozí ani za 1 000 rokov. Môžete si to, pán kolega, prepočítať. Ja si myslím, že dôležité je akceptovať princíp, že zásluhovosť sa končí vyrubením dôchodku. To znamená tí, ktorí dlho pracovali, platili odvody z vysokého platu, majú vyrubený vysoký dôchodok, ale zvyšovanie dôchodkov na dôchodku je vecou čistej solidarity tých, čo pracujú, aktuálne ktorí platia poistné odvody. Čiže myslím si, že valorizovanie dôchodkov súčasným dôchodcom je budúcnosť, je v rukách tých, čo budú v budúcnosti platiť odvody, a príp. neskôr v rukách božích.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem.

    K pani poslankyni Tomanovej len tak veľmi ako povinná jazda, lebo to som už povedal veľakrát. Pani poslankyňa vždy bude hovoriť, že niečo bolo nepripravené. Ja vždy len zopakujem, že to je mýtus a blud, pretože z hľadiska dopadov zavedenia 2. piliera sme sa trafili veľmi presne, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aj z hľadiska počtu ľudí, ktorí prešli do tohto systému. Pozrite si materiály predkladané do vlády ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Možno zaujímavejšie je k tomu, čo kolega Brocka povedal. Ja sa snažím len vysvetľovať, mám názor, každý nemusí ho mať, samozrejme, taký istý, ale vy hovoríte o nomináli s pani Gibalovou. Áno, na nomináli sa nezmení nič, ale na kúpnej sile toho dôchodku sa to zmení nie za 1 000 ani nie za 20 rokov, ale už hneď, každým rokom bude kúpna sila dôchodku klesať, ktorý je vyšší ako priemer, a na opačnej strane, naopak, rásť. Je to proste vytváranie tohto mechanizmu. To je tak jednoducho ekonomický fakt. A to stačí.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Dušan Muňko. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, pri programovom vyhlásení vlády som už povedal, že sociálny systém alebo Sociálna poisťovňa je v rozklade a treba spraviť zásadné zmeny, pokiaľ sa týka nastavenia zákona č. 461/2003 Z. z. a zákona č. 43/2004 Z. z. Čakal som od vlády a, samozrejme, aj od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že pripraví serióznu záležitosť po rozdaní materiálov, ktoré som rozdal v sociálnom výbore. Ale dal som aj legislatívne zmeny, ktoré pripravila Sociálna poisťovňa, pracovníci Sociálnej poisťovne. Dal som materiály, ktoré vystihovali, v akom stave je dôchodkový systém v Slovenskej republike. A len to odkladáme, tak ako to odkladáme 6 rokov, resp. odvtedy, odkedy platí, od roku 2004.

    A k tomu, čo tu povedal pán Kaník, pokiaľ sa týka zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý prišiel, keď sa končilo so zákonom 100/1988 Zb. Nemôžeme hovoriť to, čo tu povedal včera aj pán podpredseda Mikloš, pretože Sociálnu poisťovňu nemal vo verejných financiách, mal výnimku na ne. Sociálna poisťovňa pri jestvujúcom zákone prakticky je len dôchodkový fond. Do roku 2015 bude potrebovať okolo 13,6 mld. Čiže tým, že si k tejto veci nesadneme a nehľadáme spoločnú reč, postihujeme rodičov, starých rodičov, postihujeme každého, kto bude poberať dôchodok.

    Valorizácia. Môžeme o nej diskutovať. Ale keď zoberieme, že 25 % ľudí pod životným minimom a 39 % má nižší dôchodok, ako je minimálna mzda, 99 % ľudí má nižší dôchodok, ako je priemerná mzda, pokiaľ nespravíme systémové kroky, ktoré som navrhoval a ktoré som do materiálu dal, a poprosil by som predsedu výboru, aby zaujal stanovisko, či to už bude na Koaličnej rade alebo iná dohoda, treba zásadne riešiť veci. Nie je to predsa únosné a možné. Nemajte mi to za zlé. Ja som nechcel robiť tu, keď príde podpredseda vlády a minister práce najprv s 2. pilierom, potom s nemocenským, potom jednu vec za druhou. A vždy sa nájde vec, toto nie populárne, nie je pragmatické. A proste pani premiérka to zmení. V konečnej fáze minister financií ako odviedol teraz 2 mld., tak bude musieť odviesť ďalšie, ktoré odvedie zo štátnych aktív do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa to odvedie do správcovských spoločností. A tie to odvedú na konzervatívny účet v bankách, pretože nikde inde to nemôžu použiť.

    Ja beriem aj to, čo tu povedal pán Matovič, ale aj ďalší. Ale ja čakám systémovú zmenu k zákonu č. 461/2003 Z. z., že príde systémová zmena. A nemôžeme sa tu hrať s číslami a s prepočtami, ktoré nemáme spravené. Pán podpredseda vlády ich nemá spravené, lebo keď išiel trebárs k rodičovským príplatkom, ktoré chcel zrušiť, a potom zrazu našiel, keď pani premiérka povedala, že to nejde, stretol sa s mamičkami, tak našiel 15 mil. znova v rozpočte. Sami sa blamujeme a sami vytvárame pred ľuďmi tú situáciu, ktorá dnes je z hľadiska dôchodkového systému. Je mi trápne to hovoriť, ale som o tom presvedčený. Či sú to ekonómovia z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied alebo sú to ekonómovia z vysokej školy ekonomickej, každý, pokiaľ sa s niekým z nich bavím, tak systém dôchodkový uznáva. A nevedia pochopiť, prečo my sa v tejto snemovni nevieme dohodnúť a zaujať reálne stanovisko k dôchodkovému systému.

    Treba povedať otvorene, pán Kaník tu obhajuje veci, ktoré sú neobhájiteľné z jedného naprostého dôvodu. Tie výpočty mal zlé. A výpočty, ktoré boli, mal najlepšie, musím povedať, podpredseda vlády pán Ivan Mikloš, ktorý sa tiež mýli, pretože jednak idú silné populačné ročníky (narodení v rokoch 1947, 1948, 1949). A druhá vec je to, čo tu povedal aj pán Kaník, že dôchodcovia s nízkym dôchodkom vymierajú, pretože najnižšie dôchodky boli, samozrejme, od roku 1992. A 20 rokov pomaly je odvtedy. Čiže týchto už hlava z toho pomaly nebolí, ale bolí to, čo tu povedal pán Brocka, že priemerný vek žien je 78 aj niečo, priemerný vek mužov je 73 rokov. Čiže z toho sa dá vyrátať jedna vec. A všetky tieto čísla Sociálna poisťovňa má alebo sa dajú proste jednoducho dať dohromady.

    Pripravujem si vystúpenia a pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Navrhujem, aby, čo tu povedala pani Vaľová, sa o tomto zákone proste nediskutovalo, aby sa pripravil zo serióznych analýz seriózny podklad, aj keď to bude zložité, pretože bude sa musieť raz siahnuť na to. Znova sa chytím pána Kaníka, že som za zásluhový 2. pilier. Ale nemôžu byť v zásluhovom alebo v 2. pilieri ľudia, ktorí si v živote nenašetria a v živote podľa toho zákona, tak ako je nastavený, nebudú mať, prakticky nedostanú nič. A zbytočne odvádzame finančné prostriedky, nie my, ale štát, zo štátnych aktív do Sociálnej poisťovne. Preto navrhujem to, čo tu navrhla pani Vaľová, aby sme skutočne prišli s reálnou hodnotou a proste zákonmi, či je to zákon č. 461/2003 Z. z. alebo zákon č. 43/2004 Z. z., ale aj ďalšie, ktoré proste ako-tak napravia krivdy alebo napravia veci, ktoré proste jednoducho sú, a napravili tie veci. Alebo ministerstvo financií na rok 2011 v rozpočte má 1,45 mld.

  • Reakcia z pléna.

  • alebo 1,445 mld. Nechytajte ma presne za slovo. Predpokladám, že tá suma bude vyššia, pretože kríza neskončila. A opatrenia, ktoré prijímajú sa, či ich prijíma Európska únia alebo Amerika, budú ďaleko tvrdšie. Čiže by som poprosil skutočne, aby sme sa zamysleli nad touto vecou. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Kaník, pani poslankyňa Tomanová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Muňko bol tuším tri roky alebo aj viac riaditeľom Sociálnej poisťovne, ale musím konštatovať, že nepochopil systém. A aj pán Ondruš povedal, že ho netreba vysvetľovať. No treba to robiť, lebo, ako to vidím, absolútne nie je tomu rozumieť, pretože keď niekto povie, že sú tam ľudia v 2. pilieri, ktorí si nemôžu nasporiť na dôchodok, tak to je logický nezmysel, pretože čo je to nasporiť si na dôchodok. Nech človek zarába akúkoľvek sumu, vždy z toho odvodu 9 % z danej sumy odchádza na jeho osobný účet. To znamená, nemôže tam mať nič, ale bude tam mať nejakú sumu. Keď človek nezarába nič, len má otvorený účet, je nezamestnaný, tak nič nezískava ani z 1. piliera a ani zo Sociálnej poisťovne nedostane žiaden dôchodok, pretože v tomto sú obidva systémy rovnaké. Keď doň nič neodvediete, nič z neho nedostanete. Tento základný podľa mňa veľmi logický systémový prvok ste dodnes nepochopili zrejme.

  • Ďalej sa hlási s faktickou poznámkou pani Viera Tomanová.

  • Ja si myslím, že pán Muňko to, čo povedal, povedal veľmi správne, pán poslanec, ale by som pripomenula totálne nepripravenú reformu v roku 2004. A citujem z materiálu, do vlády ktorý šiel, kde bol predpoklad, že do 2. piliera vstúpi 400 000 až 600 000 sporiteľov. V skutočnosti vstúpilo doň 1,563 mil. Z vyššej čiastky, je to z tých 600 000, je to 2,5-násobok a z tých 400 000 je to štvornásobok ľudí. A čo predčasní dôchodcovia, kde ľuďom od 43. roku veku boli priznávané predčasné dôchodky? A predpoklad, odhad v materiáli, ktorý išiel do vlády, je 400 mil. – 600 mil. Skutočne koľko sa vypláca? Je to 9 mld. na predčasné dôchodky. Čo plán ušetriť na invalidných dôchodkoch? Nás stálo 2,85 mld. vracanie invalidných dôchodkov. Lepší výber zo Sociálnej poisťovne? A takto by sme mohli pokračovať.

    Nedá mi však, aby som nespomenula aj ďalšiu vec. Padla tu nejaká pripomienka, ani neviem, z ktorej strany bola, že vlastne zásluhovosť je zohľadnená pri určovaní výšky dôchodkov. No nežartujte. Čo ste spravili v rokoch 2004, 2005, 2006? Zaviedli ste redukciu a antiredukciu, lebo ste odrazu zistili po pol roku tohto uplatňovania, čo sa deje v systéme, ako bol nepripravený . A redukciu takú ste zaviedli, že v roku 2006 človeku, ktorý odchádzal do dôchodku, vyšiel trebárs, skutočne lebo veľa platil a mal odpracovaných veľa rokov, pretože pracoval a popritom nepoberal dôchodok, dôchodok 17 115 korún, ste mu ho znížili mesačne o 2 850 korún. Nikdy ich viac nedostane. Hovorím o tom v slovenských korunách.

    Takže, prosím vás, neklamte, nezavádzajte a nehovorte hlúposti. Nevystupujte aspoň tí, ktorí nemáte potuchy o tom, o čom hovoríte v sociálnom systéme.

  • Pani poslankyňa, chcel by som upozorniť, že je rozdiel medzi vystúpením v rozprave a vystúpením vo faktickej poznámke. Bolo by dobré, keby ste vo faktickej v súlade s rokovacím poriadkom reagovali na predrečníka.

  • Reakcia poslankyne.

  • Ďakujem pekne za porozumenie.

    A všetkých, ktorí sa hlásia do faktických poznámok, by som chcel poprosiť, keby vtedy stlačili tlačidlo číslo tri, to veľké tlačidlo sa používa na procedúru alebo na prihlasovanie sa do rozpravy, aby sme v tom nemali zmätok na tabuli.

    Ďalej reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Muňko. Nech sa páči.

  • Pán Kaník nemá význam, aby som sa s vami dohadoval. Nestojí mi to jednoducho za to. Ten systém je zle nastavený, vie to každý makroekonóm, ekonóm alebo neviem, ako ho nazvete. Čiže tou vašou dogmou, ktorú dávate, sám sa zosmiešňujete. Ak sa k tej veci vrátime čím skôr, tým to bude tento štát menej stáť. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, oblečenie, s ktorým, a vlajka, s ktorou pred vás teraz predstupujem nie sú prejavom samoúčelného exhibicionizmu. Ten prenechávam tuto pánovi Matovičovi, príp. ďalším vládnym poslancom, ktorí inak nemajú čo ponúknuť voličom.

  • Takto pred vás predstupujem preto, aby som symbolicky demonštroval prítomnosť odborárov na dnešnom rokovaní o viacerých sociálnych zákonoch. Státisíce členov odborových zväzov a ich demokraticky zvolení zástupcovia sú totiž zo strany súčasnej vlády od jej nástupu terčom urážok, ponižovania , dehonestovania i špinavej a lživej propagandy. Upozorňoval som na to pri rokovaní o programovom vyhlásení a doterajší vývoj mi dáva za pravdu. Jedným z pilierov politiky vlády Ivety Radičovej pod vedením Ivana Mikloša je likvidácia odborárov preto, lebo sú vašimi názorovými oponentmi. Ako chcete kriminalizáciou umlčať opozíciu v parlamente, tak podobnými metódami likvidujete partnerský vzťah vlády k reprezentantom zamestnancov. A chcem povedať, že toto nie je len rétorické cvičenie, o čom svedčí aj napr. včerajšia akcia poslancov okolo pána Matoviča pred parlamentom. Nevyšli ste pred parlament, aby ste si vypočuli názor tisícov občanov, nevyšli ste tam preto, aby ste si vypočuli návrhy odborárov, ale vyšli ste tam len preto, aby ste ich provokovali a aby ste ich urážali.

    Dôkazom mojich slov je aj spôsob, akým vláda prerokovala so sociálnymi partnermi napr. návrh novely zákona o sociálnom poistení. Slovo prerokovala je v tomto prípade iba terminus technicus, aj to značnej miery nadnesený, lebo hoci ide o mimoriadne dôležitú a komplikovanú právnu normu, sociálni partneri dostali na jej preštudovanie a vypracovanie stanoviska k nej iba necelé dva dni. Áno, zákon bol aj predtým v pripomienkovom konaní, ale vo viacerých ustanoveniach sa jeho predložená podoba zásadne odlišovala od tej, ktorá bola pôvodne do pripomienkového konania predložená. Napr. v pôvodnom návrhu nebol zákaz súbehu predčasných dôchodkov a práce alebo úplne nový mechanizmus valorizácie dôchodkov. Pri príprave tohto zákona vláda bez hanby ako na bežiacom páse porušovala vlastné legislatívne pravidlá. Podľa nich napr. iba v prípade ohrozenia ľudských práv a základných slobôd, bezpečnosti či hrozby vážnych hospodárskych škôd alebo v prípade vyhlásenia núdzového stavu možno skrátiť pripomienkové konanie. A aj v takom prípade to nesmie byť menej ako sedem pracovných dní. "Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie." Toto vláda všetko porušila, toto všetko nedodržala. Nie som právnik, a preto sa neodvážim tvrdiť, že tento návrh zákona je nelegálny, ale je celkom isté, že ho vláda pripravila nelegitímnym spôsobom tým, že nedodržala oficiálne legislatívne pravidlá. Zdôrazňujem to preto, lebo nejde len o technickú záležitosť. Úplne rovnako vláda postupovala a postupuje aj pri mnohých iných zákonoch. Napr. včera sme spomínali zákon o registračných pokladniciach, večer. A na pripomienkovanie tejto novely dalo ministerstvo financií tri dni, z toho jedným dňom bola sobota a druhým nedeľa.

    Myslím si, že netreba viac dôkazov o tom, že vláda Ivety Radičovej pripravuje legislatívu tak, aby sa na minimum znížila možnosť predpokladaných oponentov, dobre si zákony preštudovať a verejne k nim zaujať stanovisko. Vláda Ivety Radičovej pripravuje legislatívu tak, aby na minimum znížila riziko, že by sa k nej mohli vyjadriť ľudia, ktorých sa dotýka, verejnosť, občianska spoločnosť. Vláda Ivety Radičovej pripravuje zásadné legislatívne zmeny v chaose, ktorý celý proces zneprehľadňuje, robí netransparentným, a to preto, aby na minimum znížila riziko, že občania alebo ich združenia sa spamätajú a dokážu vyvolať verejný tlak, pod ktorým budú musieť ministri meniť pôvodné zámery, ale najmä, ktorý odhalí skutočný zámer tejto vládnej koalície. A tým je preniesť rozhodujúcu ťarchu konsolidácie verejných financií na radových občanov.

    Pri tejto príležitosti musím aj zareagovať na obvinenia voči strane Smer zo zneužívania odborov. Je to absolútna lož.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Vážení vládni predstavitelia, my sme vo vláde s odbormi komunikovali ako so seberovnými partnermi, neponižovali sme ich, nehádzali sme na nich špinu, a to ani vtedy, keď sme sa nedohodli napr. pri stanovení minimálnej mzdy. Odbory nekonajú na náš príkaz a nechodia k nám na koberček po inštrukcie. Naopak, my chodíme za odborármi, počúvame ich, diskutujeme s nimi, pýtame sa ich. Dnes tu stojím takto aj preto, aby som prezentoval výhrady, s ktorými sme neprišli najprv my s tým, že potom by sme na ich presadzovanie zneužili odbory , ale naopak, ako prví s nimi prišli odborári. A my ich teraz v parlamente presadzujeme, lebo odbory, to nie sú netransparentné mocenské štruktúry, to je legitímna reprezentácia záujmov zamestnancov, pracovníkov, našich voličov.

    Keď nám tu už dávate školenia z toho, čo je a čo nie je sociálna demokracia. Tak k základnej hodnotovej výbave sociálnej demokracie všade vo svete patrí úzky partnerský vzťah s odbormi. Medzi státisícmi našich voličov je aj obrovské množstvo odborárov, radových zamestnancov, preto sa plne hlásime k úzkej spolupráci s odbormi, lebo takto reprezentujeme záujmy našich voličov. Na rozdiel od vás ich totiž neklameme, nepodvádzame. Čiže ich ani neopúšťame, keď už je po voľbách. My nezneužívame odbory a nemanipulujeme s nimi, ale sme a naďalej budeme hlasom odborárov v parlamente, lebo sme sociálni demokrati, ktorí vždy budú obhajovať záujmy radových občanov, zamestnancov, pracujúcich.

    A sú to práve títo ľudia, ktorí aj včera priamo pred parlamentom jasne odmietli protisociálne novely zákonov, novely, ktoré povedú k ožobračovaniu obyčajných ľudí, k poklesu životnej úrovne najzraniteľnejších sociálnych skupín, ktoré znížením kúpnej sily rodín nezmyselne prispejú k spomaleniu hospodárskeho rastu na Slovensku. Takou novelou je aj zákon o sociálnom poistení, nebudem sa podrobne zaoberať všetkými jeho ustanoveniami, upozorním iba na najkrikľavejšie nespravodlivosti, ktoré prináša. Prvou je skrátenie ochrannej lehoty po skončení nemocenského poistenia podľa § 32. Neobstojí tvrdenie, že dnes sa tento inštitút zneužíva. Chorých ľudí, ktorí navyše prišli o prácu, chcete pripraviť aj o to málo, čo im dnes zákon garantuje. Nezohľadňujete možnú dlhšiu inkubačnú dobu niektorých chorôb, ktoré však môžu nastať ešte v zamestnaní, ba dokonca v jeho dôsledku. Nevykonali ste v tomto zmysle žiadne medicínske analýzy, nemáte stanoviská odborníkov na pracovné lekárstvo, príp. ďalšie medicínske odbory. Ak sa niečo zneužíva, treba tých, ktorí to zneužívajú, postihovať. Máme na to mechanizmy. A ak si myslíte, že ich nemáme, tak ich zaveďte. Ale nevyhovárajte sa, keď vám ide iba o jediné, poškodiť chorých ľudí, lebo na nich chcete ušetriť.

    So zrušením súbehu predčasných starobných dôchodkov a práce v zásade nemám problém, hoci je trápne, že sa vlastne usilujete riešiť problém, ktorý vyrobil váš bývalý minister Ľudovít Kaník, SDKÚ je autorsky podpísaná pod nepodarkom, ktorý vytvoril priestor pre zneužívanie. A hoci som za zamedzenie zneužívania, nemôžem súhlasiť so spôsobom, ktorý je podľa právnej analýzy retroaktívny. A z tohto dôvodu by mohol byť protiústavný.

    Je neakceptovateľné, že aj súčasná vláda postupuje v zmysle najhorších kaníkovských tradícií presadzovania protiústavných sociálnych zákonov, na ktoré po rokoch aj tak doplatí štát, ako sa to už stalo, keď Ficova vláda musela po rozhodnutí Ústavného súdu prepočítať vyše 82 000 dôchodkov a nanovo priznať 35 000 dôchodkov.

    A je rovnako neakceptovateľné, ak aj súčasná vláda šetrí na najbezbrannejších a najodkázanejších a svoju politickú moc si dokazuje na úkor dôchodcov. Najlepšie to v tomto zákone dokazuje zmena valorizačného mechanizmu dôchodkov. To je podľa § 82. O takejto zásadnej zmene, ktorá úplne prevráti naruby doterajší systém, nehovorilo ani programové vyhlásenie vlády. A musím zopakovať to, že pôvodne sa teda tento návrh v zákone nenachádzal, keď išiel prvýkrát na pripomienkové konanie. So všetkou vážnosťou musím pripomenúť, že navrhovaný model valorizácie vychádzajúci iba z miery inflácie spôsobí plošné znižovanie dôchodkov pre všetkých, ani len nízke dôchodky alebo dokonca hlboko podpriemerné dôchodky nedosiahnu podľa nového mechanizmu takú úroveň valorizácie, ako dosahujú podľa terajšieho modelu.

    Tento nový systém bude znamenať prínos pre možno 10 000 – 12 000 dôchodcov, ale vyše 90 % dôchodcov bude na ňom strácať. V praxi to znamená, že nový systém valorizácie poškodí všetkých dôchodcov, ktorí dnes majú penziu zhruba od 160 eur vyššie. Tie čísla nebudem opakovať, pretože vo faktickej poznámke ich uviedla pani poslankyňa Tomanová. V každom prípade získa aj ten s tými bezmála 160 eurami na tom novom systéme 24 centov za rok, zato dôchodca s penziou iba 185 eur stratí za rok takmer 7 eur, dôchodca s penziou 250 eur stratí bezmála 20 eur ročne, dôchodca s penziou, povedzme, 305 eur stratí vyše 32 eur ročne. Zámerne vyberám iba penzie, ktoré sú pod úrovňou priemerného dôchodku. Takže to nie je tak, ako to vysvetľujete, že tí, ktorí sú pod priemerom, získajú a bohatší dôchodcovia stratia. Na tomto systéme budú strácať aj dôchodcovia, ktorých penzia je dokonca pod hranicou životného minima. Tento nový systém valorizácie nehanebne oberá o peniaze aj dôchodcov, ktorí sa už ocitli v sociálnej sieti a dostávajú sociálne dávky.

    Nový systém valorizácie je absolútne neprijateľný, lebo berúc do úvahy ďalšie ekonomické ukazovatele spôsobí, že veľmi rýchlo sa čoraz väčšia skupina dôchodcov dostane do stavu hmotnej núdze a bude odkázaná na sociálne dávky. Životné minimum bude totiž rásť rýchlejšie ako dôchodky. A tak sa tisíce dôchodcov prepadnú do sociálnej siete. Táto perspektíva ostro kontrastuje s politikou vlády Roberta Fica, ktorá medzi rokmi 2006 až 2009 zvýšila dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou v priemere o 32 % čiže o vyše 66 eur.

    Valorizácia dôchodkov iba o infláciu je holý nezmysel, čo napr. ukazuje aj príklad Japonska. Tam v dôsledku hospodárskeho prepadu zaznamenali štatistickú defláciu, v priemere tam poklesli ceny o 0,12 %. Takže podľa tohto valorizačného mechanizmu by sa vlastne dôchodky mali znižovať, povedzme, o tých ,12 %. Ale zároveň ceny potravín, keď zoberieme len potraviny, tam v tom Japonsku v tom istom čase stúpli o 20 %. Takže životné náklady dôchodcov tam výrazne vzrástli. Navyše tento mechanizmus je, ako to už bolo spomenuté, aj v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, pokiaľ ide o dodržanie pomeru priemerného dôchodku k priemernej mzde. A v krátkom čase klesne k úrovni asi 40 %.

    Aj ekonomickí odborníci priznávajú, že nový systém valorizácie bude nespravodlivý v tom, že povedie k poklesu kúpnej sily dôchodcov, a teda k poklesu ich životnej úrovne. Napr. Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV povedal: "Nákupná sila seniorov sa oproti pracujúcim bude znižovať." Alebo Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave povedal: "Znamenalo by to pre dôchodcov katastrofu. Vláda totiž chystá ďalšie úsporné opatrenia, a tak by dôchodcovia mali sotva na pokrytie životných nákladov." A napokon uvediem, Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank, povedal: "Nevidím priestor na výrazné spomalenie rastu dôchodkov. Výška priemerného dôchodku je totiž len mierne vyššia, ako je ekonomická hranica chudoby."

    Napriek všetkým vzletným, ale lživým tvrdeniam súčasnej vlády pritom nejde ani o žiadnu solidaritu. Jediným skutočným motívom tohto návrhu je ušetriť peniaze, ktoré v oveľa väčšom objeme odtekajú zo Sociálnej poisťovne do súkromných dôchodkových fondov. Systém valorizácie dôchodkov, ktorý navrhuje vláda Ivety Radičovej, síce zavádza silný prvok solidarity, ale takým spôsobom, že najchudobnejším dôchodcom nepomôže a aj podpriemerných výrazne ochudobní. Solidarita tohto systému spočíva v tom, že chudobnejší ako doteraz budú postupne všetci penzisti, len niektorí rýchlejším tempom ako iní. Seniori si tak budú viac rovní, ale bude to rovnosť v chudobe, nie v blahobyte.

    Ak je však tento návrh zlý a nebezpečný, tak potom návrh na rozšírenie vymeriavacieho základu podľa § 138 je vyslovene bezcharakterný. Nápad zaťažiť sociálnymi odvodmi aj odchodné, odstupné, odmeny pri výročiach a jubileách či príspevky zo sociálneho fondu, nehnevajte sa na mňa, takýto nápad už musel fakt vzniknúť asi len v chorej hlave. Mňa by úprimne zaujímalo, ako ste si to vôbec predstavovali. Tak, že zamestnanec prinesie raz do roka napr. nejaké lístky do divadla alebo telocvične za 30 eur, zamestnávateľ mu ich preplatí tak, že mu z tej mizernej sumy najskôr strhne odvody a potom mu zaplatí zvyšok?

  • Ďakujem. Nehnevajte sa na mňa, ale ani také odchodné alebo odstupné nie sú príjmom za vykonanú prácu, ale majú charakter istého odškodnenia, napr. po strate zamestnania. Sociálne odvody by sa mali platiť iba z príjmov za vykonanú prácu čiže v rôznych akoby obdobách riadnej mzdy. Toto je však presne príklad ilustrujúci váš postup, po pár eurách zobrať obyčajným zamestnancom, ušklbnúť im, kde sa dá, lebo oni sa tomu môžu najmenej brániť.

    Vážené dámy, vážení páni, kabinet Ivety Radičovej sa týmto zákonom sám pasuje za vládu sociálneho pogromu. Desiatky miliónov eur ročne berie dôchodcom, keď sa už viac nedá, tak aspoň tisíce či desaťtisíce berie radovým pracovníkom, aby mohla stovky miliónov dávať úzkemu okruhu súkromných firiem. Celý návrh novely zákona o sociálnom poistení je prejavom vrcholnej arogancie pravicovej moci a pravicovej bezohľadnosti k radovým občanom a sociálne najbezbrannejším a najviac ohrozeným skupinám. A preto my, sociálni demokrati, tento zákon podporovať nebudeme a pripájam sa k procedurálnemu návrhu pani poslankyne Vaľovej, aby Národná rada Slovenskej republiky sa viacej týmto zákonom nezaoberala. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán kolega, horšie oblečený z poslancov v tomto parlamente už bol svojho času iba pán poslanec Mečiar.

    Dovoľte mi, aby som teraz povedal, kto sa prihlásil do faktických poznámok. Sú to pán poslanec Martin Pado, pán poslanec Jozef Viskupič, ďalej, páni poslanci Juraj Droba, Andrej Ďurkovský, Peter Muránsky, Monika Gibalová, Ondrej Matej, Ivan Chaban, Ľudovít Jurčík, Martin Poliačik, Jarmila Tkáčová, Viera Tomanová, Ján Senko, Viliam Jasaň, Ivan Štefanec, Ľudovít Kaník, Igor Matovič, Jozef Kollár, Viliam Jasaň, celkom 19 poslancov, pani poslankyňa Jana Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán poslanec Ondruš, ja vás chápem, vy ste boli celý čas naučený stáť pred kamerou a určite teraz na televízii budete, nerobte si obavu. Len vás chcem upozorniť, že Národná rada Slovenskej republiky nie je ani bulvárne, ani iné médium. A dám vám dobrú radu, správajte sa podľa toho. A, mimochodom, pán poslanec, ak chcete niekomu robiť bezplatnú reklamu, nech sa páči, ak to chcete robiť v parlamente, tak dajte návrh zákona, ktorý to upraví. Ale to tu zatiaľ nie je, pán poslanec, vy ste v priamom prenose, alebo na televíznej obrazovke to dnes bude, robili priamu podporu jedného subjektu. Ja si pamätám, v predchádzajúcom volebnom období mal s tým problém pán poslanec Galis, pretože mal na svojom oblečení logo jedného subjektu. A rovnako mal problém pán poslanec Mikloš, ktorý bol odfotografovaný na bicykli v cyklistickom drese, na ktorom boli logá firiem. A očakávam teda, že v zmysle toho sa aj patričný výbor, pre nezlučiteľnosť funkcií, bude zaoberať vaším reklamným vystúpením, pán Ondruš, očakávam to. A myslím to celkom vážne. A bol by som veľmi nerád, keby to bol precedens, aby sa počnúc vaším vystúpením ktorýkoľvek poslanec postavil pred mikrofón s logom firmy alebo výrobku danej firmy a propagoval takto na televízii vo verejnoprávnej televízii akýkoľvek výrobok, vo vašom prípade, bohužiaľ, ešte aj červivý výrobok a červivú firmu, pán Ondruš, pretože všetci vieme, že ste spolupracovali s odbormi, ale čo je horšie, je, že vašu spoluprácu môžu pocítiť občania v dennodennom živote. Vďaka vašej spolupráci je v štátnom rozpočet diera hrozivo sa podobajúca Titanicu. A pokiaľ by nebola zaplátaná mnohými opatreniami, skončili by sme vďaka vašej spolupráci s odborármi asi podobne. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Ondruš, ja som vás vnímal už dlhší čas s tým, že okolo vašej osoby beží nejaké podozrenie ako keby z inej identity. Teraz mám to podozrenie znovu, pretože neviem, či tu zastupujete v parlamente politickú stranu Smer – sociálna demokracia alebo ste sem prišli zastupovať Konfederáciu odborových zväzov a tým pádom ich tu zneužívať. Obliekli ste sa do vesty, dali ste zástavku do pohára. Myslím si, že aj v logike, ktorú spomínal môj predrečník, ste zneužili svoje postavenie, propagovali ste jeden subjekt na úkor iných.

    My sme sa včera zúčastnili stretnutia odborárov, dali sme iba jednu jednoduchú otázku a chceli sme povedať, aj sme to odkázali odborárom, že sme na strane obyčajných ľudí, ktorí pracujú. A nechceme, aby boli zneužívaní vašou stranou na to, že ako keby to, že zamestnávatelia a zamestnanci nebudú spolu rokovať o tom, ako bude prebiehať ich pracovný proces, bolo niečo dobré, ako keby to bolo nejaké víťazstvo.

    Pán poslanec Ondruš, táto schizofrénia teraz svieti cestárskou farbou toho oranžového, neviem, čo ste tu chceli reprezentovať, rozprávali ste všeličo a voľačo, tá pointa zostala niekde úplne inde. Jediné čo ste dosiahli, je to, že ste sa identifikovali, že ovplyvňujete nedobrým smerom odborové zväzy. Odborové zväzy ako zástupcovia zamestnancov by mali rokovať so zamestnávateľmi o tom a my by sme mali vytvárať podmienky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Juraj Droba. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi stručne a prakticky, pán kolega. Ak budete nabudúce so svojimi kamarátmi odborármi, tak sa ich popýtajte na príjmy tých papalášov najvyšších a či budú ochotní si trošku ubrať teraz v čase, keď ideme riešiť krízu, ktorú spôsobila vaša vláda.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Andrej Ďurkovský.

  • Ďakujem pekne. Ja by som možno len vecne reagoval na vystúpenie pána poslanca Ondruša v jednej veci, týkajúcej sa pripomienkovania zákonov. Pán poslanec, ja chcem pripomenúť paradoxne to obdobie predchádzajúcej vlády, kedy v oblasti samosprávy sme ako mestá a obce v mnohých prípadoch dostávali na pripomienkovanie významné zákony, ktoré sa nás dotýkali, a mali lehotu na pripomienkovanie v mnohých prípadoch jeden jediný deň. Čiže v tomto, čo tu nastalo, nie je možná nejaká výnimka.

    Druhá vec, ktorej by som sa rád dotkol, je práve otvorenie niektorých zákonov, ktoré práve istým spôsobom pomaly odborová organizácia samosprávy, mám na mysli ZMOS, odmietala vo viacerých prípadoch urobiť s požiadavkou, resp. s tvrdením, že existuje dohoda medzi vládou, ZMOS-om a odborovým zväzom niektoré zákony neotvárať. Pripadá mi to, že táto dohoda existuje i naďalej, ako keby sme tu pertraktovali alebo predlžovali túto dohodu do súčasného obdobia.

    Posledné upozornenie. Neexistujú len jedny odbory. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Peter Muránsky s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pán poslanec, musím reagovať, lebo ja som už videl všelijakých odborárskych bossov v tričkách politickej strany Smer, ale nevedel som, že to ide takto ľahko. Naopak, politik Smeru v tričku odborov, určite si týmto vyslúžite do budúcnosti po týchto parlamentných voľbách miesto niektorého z týchto odborárskych bossov s dobrým platom. Ale naďalej, úsmevne hovorím, určite platí, že politická strana Smer určite nevyužíva a nezneužíva odbory na svoju politickú činnosť.

  • Pani poslankyňa Monika Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Ondruš, nevyšla som k odborárom preto, lebo som listom v minulom volebnom období oslovila pána Gazdíka a žiadala som ho o zaujatie postoja k niektorým opatreniam, ktoré mali pomôcť nezamestnaným. Pán Gazdík si nepovažoval za povinnosť ani len negatívne mi odpísať. Po prevalení nehanebných praktík financovania sociálneho pokecu na ministerstve práce musím ale teraz oprášiť svoj výrok z minulého volebného obdobia, keď ste štedro rozdávali odborárom privilégiá. Až raz nebudem v parlamente, chcem byť odborárskym bossom. Prečo ste neuplatnili tieto skvelé demagogické nápady, keď ste vládli, ktoré ste nám tu predviedli? Prečo ste nemali odvahu zmeniť dôchodkový systém?

    Žiaľ, musím povedať, čo sa valorizácie týka, pán poslanec Ondruš, že v tomto vašom vystúpení ste sa paradoxne zastali bohatých ľudí. Ďakujem.

  • Ďalej pán Ondrej Matej s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vidím, že pán poslanec Ondruš si teraz užíva chvíľku slávy a pochvaly od svojho straníckeho šéfa. Gratulujem.

    A faktická poznámka je o faktoch. Vy ste hovorili o tom, že s nimi komunikujete a nemáte dohody. No ja vám chcem povedať, že vy si ich kupujete. A poviem vám rovno dva príklady. Dvoch najvyšších železničných odborárskych bossov ste v roku 2006 po voľbách menovali do dvoch vysokých manažérskych flekov, za štrajk a za pomoc pri štrajku v roku 2002. Pána Rozložníka váš minister menoval do pozície šéfa Železničného zdravotníctva. A pána Schmidta menoval za obchodného riaditeľa Železničnej spoločnosti Slovensko. O. k., ale chcel by som sa vás, pán poslanec, spýtať, či tá zmluva a dohoda je jednocestná alebo dvojcestná, ako to povedal kolega pán poslanec Muránsky, či náhodou keby ste sa ocitli mimo parlamentu po tomto volebnom období, máte dohodu aj o svojom fleku na nejakom veľkom odborárskom mieste. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ivan Chaban. Nech sa páči.

  • Pán spoluposlanec Ondruš, ja vás chcem upozorniť, že to, že sú ľudia v uliciach, či sú to odbory alebo hocikto iný, je prejav demokracie. Keď sú niekde nie, tak sú u Kim Ir-sena nie alebo nie sú v Bielorusku, alebo neboli tu štyri roky za vlády pána Fica.

    Po druhé, vám chcem poďakovať za módnu transvestitickú prehliadku. Páčil sa mi ten úbor pracovný, akurát mi tam chýbal aj nejaký výrobný nástroj, najlepšie kladivo a kosák. A budem sa tešiť na to aj na budúce, pretože ako lekár mám jednu obľúbenú takú premenu v prehliadke. A my lekári to nazývame anjeličkova košeľa.

  • Ľudovít Jurčík je ďalej prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Bolo to emotívnym vystúpením, tak skúsme takú praktickú rovinu alebo takú reálnu vecnú rovinu bez nejakých emócií. Niečo vám zacitujem: "Zmluvné strany sa budú stretávať pravidelne, minimálne však raz za kalendárny štvrťrok a ostatné formy spolupráce budú voliť tak, aby boli obojstranne prospešné a tvorili optimálne podmienky pre plnenie programových cieľov KOZ SR, odborových zväzov a politickej strany Smer – sociálna demokracia." Rozmýšľam, kto trpí schizofréniou, či je to ten pán, ktorý tu stál pred chvíľou pri tom pulte, alebo sú to títo, čo to podpisovali. Niekedy mám pocit, že sú to všetci traja.

    Ale len tak na záver. Funguje to na tom systéme, ktorý teda vychádza z toho, že ľudia si veľa nepamätajú, poniektorí možno nevedia čítať, nepočúvajú rozhlas, nepozerajú televíziu. Ale alfou a omegou tej spolupráce je ten fakt, že jeden druhému, neviem, či chcete vedieť, kam vlezieme, ale nepoviem to, a budeme sa tváriť, že sme sa nikdy nevideli. Ďakujem.

  • Alexander Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel kolegu Ondruša upozorniť na to, že kvalita života občanov, odborárov, neodborárov, dôchodcov, detí, vôbec nezávisí od priateľského alebo nepriateľského vzťahu odborov s vládou. Nikto nemôže podozrievať švajčiarske odbory alebo americké odbory, že sú priatelia súčasných alebo predchádzajúcich vlád. A pritom je tam oveľa menej štrajkov a problémov, v tej krajine, ako niekde inde. Naopak, krajiny, v ktorých stupeň priateľstva sa dostáva do polohy splývania s mocou, sú charakteristické tým, že je tam najhoršia životná úroveň. Chceme sa v našom priateľstve dostať tak ďaleko, že sa budeme porovnávať s kubánskym oberačom banánov alebo kórejským zberačom ryže?

  • Ďakujem pekne.

    Pretože sa naplnila 17.00 hodina, kedy budeme hlasovať, chcel by som tých, ktorí sú ešte prihlásení do faktických poznámok, upozorniť, že budeme pokračovať v tomto rokovaní po hlasovaní.

    A teraz prosím všetkých, ktorí sú v priestoroch parlamentu, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o 17.01 hodine.

    Vyhlasujem minútovú prestávku.

    Prosím všetkých, ktorí chcú hlasovať, aby prišli do rokovacej sály.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých rokovanie sme prerušili pred hlasovaním.

    O prvom prerokovanom návrhu zákona budeme hlasovať.

    Poprosím pána poslanca Slafkovského ako povereného spravodajcu výboru pre verejnú správu a regióny, aby predložil poslancom návrhy k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

    ktorý prerokúvame ako tlač 54.

    Pán poslanec Slafkovský...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, k zákonu č. 575/2001 Z. z. (tlač 54) v rozprave vystúpilo osem poslancov a pán minister Dzurinda, bolo podaných päť pozmeňujúcich návrhov. Najprv budeme hlasovať o bodoch z podanej informácie, a to o každom bode osobitne, tak ako to navrhol poslanec Ľubomír Vážny.

    Takže navrhujem, aby sme hlasovali o každom bode samostatne, najprv o bode 1 z informácie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predložil pán Slafkovský, o prvom bode, ktorý je uvedený v informácii výboru pre štátnu správu.

  • Hlasovanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné a zmätočné.

    Poprosím všetkých pánov poslancov, aby z hlasovacieho zariadenia vytiahli svoje karty a vložili ich naspäť, sfunkčnili svoje hlasovacie zariadenie, a pristúpime k opakovanému hlasovaniu.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 75 za návrh, 1 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 2 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 5 proti, 61 sa zdržalo.

    Bod 2 sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 3 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 16 proti, 50 sa zdržalo.

    Bod 3 z informácie sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 4 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 11 proti, 55 sa zdržalo.

    Bod 4 z informácie sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 5 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 12 proti, 53 sa zdržalo.

    Bod 5 sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Áno. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 6 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 76 za, 7 proti, 59 sa zdržalo.

    Bod 6 z informácie sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Poprosím, dajte teraz hlasovať o bode 7 ako o poslednom bode z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 2 za, 71 proti, 70 sa zdržalo.

    Bod 7 z informácie Národná rada neschválila.

    Poprosím o ďalšie návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Nech sa páči.

  • Áno. Hlasovali sme o všetkých bodoch z informácie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch.

    Ako prvý pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Edita Pfundtner. Poprosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predložili poslanci v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 76 za návrh, 23 proti, 42 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Pfundtner sme schválili.

  • Ako druhý bol pozmeňujúci návrh podaný poslancom Szilárdom Somogyim. Prosím, dajte hlasovať spoločne o obidvoch bodoch pozmeňujúceho návrhu kolegu Somogyiho.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Somogyiho.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za, 12 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím o ďalší návrh.

  • Áno. Ako tretí podával pozmeňujúce návrhy pán kolega Ľubomír Vážny. Vzhľadom na to, že boli schválené body 4 a 6 z informácie o jeho pozmeňujúcom návrhu nemožno hlasovať.

  • Pán poslanec Vážny súhlasí s názorom pána spoločného spravodajcu.

    Nech sa páči ďalej.

  • Štvrtý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Jaroslav Baška. Hlasujeme o bodoch 1 a 2 návrhu poslanca Bašku spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Baška.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za návrh, 71 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Piaty pozmeňujúci návrhom som podal ja. Prosím dať hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 74 za, 32 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú alebo boli uvedené v informácii, odhlasovali sme aj pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave, navrhujem hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 54, v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 78 za, 61 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a dávam hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 64 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy.

    Teraz poprosím pána poslanca Tibora Tótha, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, a preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.

  • Ďakujem.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 31 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 97 z 24. septembra 2010 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Prosím, dajte o mojom návrhu, pán predsedajúci, hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o pridelení návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehôt na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 79 za, 7 proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste z poverenia výboru predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 120.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nepadol žiaden pozmeňujúci návrh, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných 78 za, 34 proti, 30 sa zdržalo.

    Národná rada návrh zákona do druhého čítania schválila.

    Poprosím o ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 98 z 24. septembra 2010 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca, ktorým určíme lehoty a výbory, ktorým bol návrh zákona na prerokovanie pridelený, s určením aj gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za návrh, 2 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada požiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o vykonanie kontroly

    v zmysle návrhu uznesenia, ktorý predložil pán predseda Národnej rady Richard Sulík a ktorý v písomnom vyhotovení vám bol všetkým doručený do lavíc. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 135 za, 1 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Marcinčina, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnej rade predložil návrhy uznesení k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 76 za, 57 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorým rozhodneme o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom, určení gestorského výboru a lehôt, v ktorom majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 76 za návrh, 2 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Kollára, predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby z poverenia výboru predložil Národnej rade návrhy k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby predmetný návrh zákona prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 76 za, 25 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Zároveň odporúčam prideliť v druhom čítaní tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predložil pán predseda výboru. Rozhodneme o pridelení návrhu výborom, určení lehôt na prerokovanie a o určení gestorského výboru k návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 75 za, 1 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím vás teraz, pán predseda, aby ste predložili návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 122. Nech sa páči, prosím o návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za, 54 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní okrem výboru pre financie a rozpočet aj v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Súčasne navrhujem, aby prerokovali tento vládny návrh zákona výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predložil pán predseda výboru pre financie a rozpočet.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za návrh, 7 proti, 52 sa zdržalo.

    Národná rada návrh schválila.

    Poprosím vás teraz, pán predseda, aby ste predložili Národnej rade návrh uznesenia k

    Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2010 a predikcii vývoja do konca roka,

    ktorú prerokúvame ako tlač 85.

  • Ďakujem pekne. Keďže výbor pre financie a rozpočet neschválil uznesenie k tejto predloženej správe, ako spravodajca predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. októbra 2010 k Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za prvý polrok 2010 a predikcii vývoja do konca roka (tlač 85). Návrh znie, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie predloženú správu. Ďakujem.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán predseda výboru.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za návrh, 48 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre sociálne veci pána poslanca Brocku, aby Národnej rade predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

    ktorý prerokúvame ako tlač 86.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za návrh, 22 proti, 41 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra 2010 a gestorský výbor v termíne do 26. novembra 2010.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým rozhodneme o pridelení zákona na prerokovanie výborom, určíme gestorský výbor a lehoty, v ktorých majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 3 proti, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci tým sme odhlasovali všetky prerokované zákony a body programu 7. schôdze, ktoré sme prerokovali v odpoludňajšom rokovaní.

    Teraz poprosím pána ministra Mihála, pána poslanca Horvátha, aby zaujali miesto jeden pre navrhovateľov, druhý pre spravodajcov, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem trojminútovú prestávku, aby ste si mohli po náročnom hlasovaní oddýchnuť a rozhodnúť sa, ako ďalej naložíte so svojou účasťou na rokovaní, a vytvorili tak priestor na pokojné, vecné a zodpovedné prerokúvanie dôležitých zákonov.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste dodiskutovali, dotelefonovali, dorozprávali, resp. z vás rozprávali len tí, ktorí chcú hovoriť k návrhu zákona, ktorý prerokúvame, a tí páni poslanci, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami.

    Prosím pána ministra obrany, aby zaujal svoje miesto, ktoré mu určili v Národnej rade, rozhodol sa opustiť sálu.

  • Hlas v pléne.

  • Pán poslanec Kubovič, nevyrušujte pána ministra.

    Poprosím technikov, aby na svetelnej tabuli zobrazili poslancov, ktorí sú prihlásení s faktickými poznámkami.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ale naozaj, buďme korektní voči sebe, prerokúvame mimoriadne dôležitý vládny návrh zákona. Rešpektujme sa navzájom.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán Ondruš, nebudete mi to veriť, ale včera keď odborári odchádzali od parlamentu, tak som s nimi strávil v relatívne družných rozhovoroch asi polhodinu po ceste dolu na električkovú zastávku a boli tam zhruba dve skupiny ľudí. Tá prvá bola prístupná dialógu, dalo sa s nimi rozprávať. Bolo prirodzené, že sa boja o svoju prácu a že majú jasný záujem na tom, aby sa podmienky pre ich prácu zlepšili. Povedal som im, že keď sú to odborári, nech ako odborári jednajú so svojimi zamestnávateľmi, pretože tam je miesto, aby podmienky pre svoju prácu zlepšovali. Tá druhá skupina nebola prístupná dialógu. Pľuli, nadávali a nedalo sa s nimi rozprávať. Čo ich odlišovalo od tých prvých, boli symboly červenej hviezdy, kosáka a kladiva, symboly, ktoré majú byť v tomto štáte podľa mňa už dávno zakázané, symboly vražedného totalitného režimu, ktorý keby nebol skončil, tak väčšina z nás v tejto sále nesedí, vy možno áno. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Ondruš, o príprave legislatívy by ste vy ozaj mali cudne mlčať. My sme mali v minulom volebnom období možnosť vidieť, ako to funguje, čo ministri nemali odvahu podať do pripomienkového konania, predkladali poslanci v posledných chvíľach pred hlasovaním. Ja si pamätám aj pripomienkové konania, ktoré boli určené medzi Vianocami a Silvestrom. Z toho vášho vystúpenia je zrejmé, že trpíte amnéziou. To je patologická strata pamäti.

    A zrejme trpíte aj inými chorobnými procesmi, keď robíte zo snemovne cirkusovú manéž a obliekate sa ako klaun parodujúci odborára. Poslanci zo SMER-u radi hovoria, že vy neprenášate náklady na plecia občanov. Prosím vás a čo iné je dnešná nutnosť konsolidácie verejných financií ako daň za neschopnosť Ficovej vlády spravovať veci a financie verejné prenesená na plecia ľudí? Túto neschopnosť kvázi socialistov vládnuť zaplatia všetci ľudia na Slovensku, nie v Čechách, nie v Grécku. Ako to pani premiérka Radičová trefne povedala, Gréci nám nepožičajú.

    A celkom na záver. Okrem iných omylov ste povedali, že vy odborárov počúvate. To nie je pravda, vy ich nepočúvate, vy ich poslúchate. A preto aj oni majú svoju vinu na dnešnej krušnej finančnej situácii.

  • Ďakujem pekne. Nedá mi, aby som nenadviazala na pána poslanca Ondruša, a to v tom, že skutočne nie je možné súhlasiť s rozšírením vymeriavacieho základu na platby odvodov sociálneho poistenia za odstupné, odchodné, príspevky do sociálneho fondu, odmeny pri výročiach, jubileách alebo príjem súvisiaci s používaním motorového vozidla, príp. príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Niektoré z týchto príjmov, vážené dámy, vážení páni, majú charakter odškodnenia za prepustenie z práce alebo majú charakter ukončenia ekonomickej aktivity a nie sú príjmom za vykonanú prácu, napr. odstupné, odchodné. Príspevok na dopravu je náhradou pre zamestnanca na zvýšené náklady na dopravu do zamestnania alebo na cestovné pri výkone práce v rámci miesta výkonu práce ako náhrada za výdavky vzniknuté zamestnancovi. Čo tak odstrániť hornú hranicu vymeriavacieho základu, aby ste sa nedotýkali iba tých ľudí s priemernými a nižšími príjmami, ale aby ste sa dotkli tých, ktorí skutočne by solidárni mali byť?

    V tejto súvislosti pripomeniem, vážené dámy, vážení páni, hádžete krízu na politickú stranu SMER, na predchádzajúcu vládu. Krízu v Sociálnej poisťovni spôsobila reforma prijatá za vlády Mikuláša Dzurindu od 1. 1. 2004, a to aj za podpory takých ľudí, ako je súčasný pán minister práce, ktorý neplatil odvody, bolo by zaujímavé vedieť, pán minister, ako dlho od roku 1993, odkedy do Sociálnej poisťovne to bolo, a taktiež kumpáni, ktorých na to školil. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, myslím, že vaše vystúpenie bolo najlepším dôkazom toho, že nemáme nezávislé vedenie odborov, pretože je závislé od politickej strany SMER a politická strana SMER je závislá od vedenia Konfederácie odborových zväzov.

    Myslím, že to, čo sme tu videli, tak to bol jasný dôkaz toho takisto, že nerozlišujete medzi aktivitami odborov, potrebou sociálneho dialógu a politikárčením. Ja som prívrženec sociálneho dialógu a ten patrí tam, kde ozaj má význam, na úroveň firiem, kde je potrebné jednať o platoch, o pracovných podmienkach, o využívaní sociálneho fondu, o tom, aby zamestnanci mali dôstojné podmienky. A vtedy, keď budú mať tieto dôstojné podmienky, tak budú spokojní nielen zamestnanci, ale aj zamestnávatelia. Sociálny dialóg má význam. To, čo ale nemá význam, je politikárčenie odborov, ktoré je veľmi, veľmi nebezpečné. A je mi ľúto, že vedenie odborového zväzu pristúpilo na túto hru s vami, pretože je zneužité jednou politickou stranou.

    Včera prezident odborového zväzu plamenne rečnil o monopoloch, ako ich nemá rád. Nuž ja tiež nemám rád monopoly. A myslím si, že by mohli začať predstavitelia odborového zväzu spolu s vami pracovať na odstránení monopolnej zmluvy s jednou politickou stranou a potom ďalej na odstránení monopolu Konfederácie odborových zväzov. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondruš, až ste aj niečo hovorili z hľadiska vášho vystúpenia, o čom by sa dalo diskutovať, tým svojím úborom ste to absolútne prekryli. A nikto vlastne nepočúval, o čom ste hovorili, len sme sa nesmierne čudovali, čo to vlastne v Národnej rade predvádzate. Ale predviedli ste jedno jediné, a to veľmi jasne a zrozumiteľne. Máte absolútnu prepojenosť s odbormi. Odbory na Slovensku nie sú nezávislé, sú pobočkou, filiálkou SMER-u. A to, čo sa deje v uliciach, tie skupinky ľudí, to nie sú občania, pracujúci, ktorí chcú nezávisle niečo povedať, sú to bojové skupinky strany SMER.

  • Pán poslanec, niečo ste tu napadli, mňa s tým, že sme teda vlastne včera zneužívali situáciu a že sme išli tam nejako burcovať proti odborom. Ja vám prečítam, možnože ste to prečítali, ale aby vám to nejako utkvelo v pamäti, čo bolo na tom transparente. Na tom transparente bolo iba toto: "Kde ste boli, odborári, keď sociál s ožranom štyri roky rozkrádali Slovensko? My musíme teraz šetriť, lebo vy ste záhadne mlčali." Podľa mňa týmto je povedané úplne všetko. My sme nespochybňovali legitimitu odborárov. My sme im iba hovorili iba to, že mali tam byť aj počas vašej vlády každý jeden mesiac a kričať pri každej jednej rozkrádačke, ktorú ste tu páchali. A takto by nám ušetrili peniaze, ktoré my teraz by sme takto ťažko nemuseli šetriť.

    Išiel som následne potom, po tej demonštrácii, alebo ako to nazvem, s tým transparentnom som sa vrátil pomedzi odborárov, nie síce do toho kotla, ale teda trošku ďalej. Možno nejakých 50 ľudí tam bolo okolo mňa. Kričali, nadávali, nebál som sa ich, stál som medzi nimi a postupne trpezlivo som im vysvetľoval veci. A cítil som, že strácali argumenty. A robil som to preto, lebo si uvedomujem, že jediná cesta, ako zabrániť, aby sa Robert Fico a spol. vrátili v budúcich voľbách k moci, je vzdelávať ich voličov a rozprávať sa s nimi. A včera to nebol míting odborárov, včera to bol stranícky míting SMER-u.

    A ešte potom maličkosť k tomu, že čakal som naschvál, kým všetci budete rozprávať, či pani Vaľová, či pani Tomanová. Takisto aj vy ste to potvrdili. A stále tu rozprávate o nejakom dva a pol eure. Ale ako keby ste vôbec ani nečítali ten návrh toho zákona. My tu hovoríme o valorizácii až od roku 2012. Odkiaľ viete, aká bude inflácia na budúci rok? Že by to boli schopnosti pani Vaľovej?

  • Veľmi stručne. Tým, že si pán poslanec Ondruš obliekol dnes tú oranžovú vestu, vlastne priznal farbu červenú, trošku zosvetlenú na oranžovú, priznal, že kolaboroval SMER a bývalá vláda s odborármi a, vice versa, odborári kolaborovali s nimi.

    Ale čo je zaujímavé, je, že dneska sa platy odborárskych predákov na Slovensku pohybujú v úrovni, ja to poviem úplne konkrétne, aby som neporušil zákon o ochrane osobných údajov, nebudem hovoriť meno a číslo, ale to poviem, v intervale od 2 100 do 2 500 eur mesačne. Hovorím o mesačnej mzde. Na to ešte určite prichádzajú nejaké odmeny koncoročné, také a onaké. Takže, prosím vás pekne, do výšky 2 500 eur sú dneska mesačné platy odborárskych bossov. A preto ich tu verejne vyzývam, aby oni tak ako sudcovia, tak ako ministri, členovia vlády, tak ako teraz diskutujeme v parlamente, budeme o chvíľočku diskutovať o spôsobe úpravy našich platov, aj odborárski predáci prejavili skutočnú, nie falošnú solidaritu ako včera na tom mítingu, ale skutočnú solidaritu s tým, čo sa deje momentálne na Slovensku, a dali si sami návrh na zníženie platov. Ak to bude aspoň o 10 %, tak ja im osobne budem aplaudovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vôbec, chcel som niečo iné povedať, ale budem korektný, budem reagovať na môjho kolegu Braňa Ondruša. Braňo, ja som rád, že si tu upozornil našich ctených koaličných poslancov, že sú tu odbory, ktoré sa snažia obhajovať záujmy pracujúcich ľudí. A nie je to nič nové. Ja som tu minulé štyri roky veľmi často počul z úst vtedajších opozičných, terajších koaličných, ako tu v mene rôznych tzv. nezávislých zástupcov tretieho sektora predkladali jeden návrh za druhým. Vtedy to nikomu neprekážalo. No ale o. k., ako to hovorí pán Sulík.

    Po druhé, som rád, že si zároveň upozornil na to, že táto vláda ide šetriť, čo by nebolo zlé, ale že ide šetriť na dôchodcoch a dokonca na chorých zamestnancoch, tak to už je naozaj hanba. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ak mi to čas dovolí, ja som si všimla aj odbornú tému, ktorú rozprával pán Ondruš, takže sa k tej téme vrátim.

    Ale chcela by som povedať, pán kolega, dobre, že ste upozornili na tie odbory, že tu včera boli, lebo skutočne málokto si to zrejme všímal z koalície.

    Pán kolega, ak vás predvolajú na imunitný a mandátový výbor, tak by mali predvolať aj pána Matoviča, lebo aj on mal včera oranžovú vestu, vestu odborárov. Čiže rovnako ich propagoval. A pobehoval s touto vestou pred budovou a vnútri budovy parlamentu. To znamená, že si myslím, že by ste mali na tom výbore skončiť obidvaja, tak ako to hovorí koalícia. Pán Matovič, neklepkajte si na čelo, ja viem, čo to znamená. Máte pravdu, tak iste, ako ukazujete. Takže dobre, že ste si to priznali. Myslím si, že by ste mali navštíviť lekára. Ďakujem. A idem ďalej.

  • Reakcia poslanca.

  • Neurážajme sa jeden druhého. Pani poslankyňa, poprosím vás o slušný prejav.

  • Nehnevajte sa, pán Matovič mi tak ukazuje. Ja viem, že je chorý. Ja to viem, ale mohol by navštíviť lekára. Ja som slušná. Poproste o to svojich kolegov. Chcela by som upozorniť na to, aj keď som chcela na odbornú tému hovoriť, ale, bohužiaľ, vždy keď je odborná téma, koalícia mlčí. A keď nie je odborná, tak sa ich prihlási 22 do rozpravy.

    Ale chcem jednu vec povedať, že 22 sociálnych zákonov ste kedysi zrušili. Keď ste končili vo vláde predošlej, tak po vás lekári hádzali plášte. Teraz máte opäť prvenstvo, že za tri dni tu boli tri štrajky, neviem si predstaviť, čo bude, nechcem to povedať, o štyri roky, lebo neviem, či to vydržíte štyri roky. Ale čo budú po roku po vás hádzať, to si neviem predstaviť.

    A čo sa týka odbornej témy, aby som aj túto neobišla, myslím si, že jednoznačne zníženie do 2. piliera odvodov momentálne môže riešiť situáciu v Sociálnej poisťovni, pretože tá má výber 96 % a má vyšší výber ako daňové úrady, ako zdravotné poisťovne. Takže ja si nemyslím, že to je od zlého výberu, ale skutočne od zlého nastavenia vlastne 2. piliera. Ak sa to vyrovná, tak opäť by sme sa mohli vrátiť 9 : 9, aby sme skutočne tieto dôchodky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Na faktické poznámky pánov poslancov chce reagovať sám vystupujúci, pán poslanec Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak priznám sa, že vzhľadom na to, že ma nepočúvali poslanci, tak to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Matovič poprosím vás...

  • Reakcia poslanca.

  • Môžete, ale mimo rokovacej sály. Choďte si vyriešiť svoje problémy s pani poslankyňou Vaľovou.

  • Reakcia poslankyne.

  • Dobre. Poprosím, aby ste vrátili čas pánovi poslancovi Ondrušovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak vzhľadom na to, že ma vládni poslanci vôbec nepočúvali, tak to bolo obrovské množstvo faktických poznámok, čo teda asi dokazuje, že vládni poslanci reagujú ako na bežiacom páse aj na veci, ktorým vôbec nevenujú pozornosť a ktoré vôbec nepočúvajú, tak reagujú, ani nevedia na čo. Ale v každom prípade ja zareagujem len na dve tie poznámky.

    Prvá poznámka sú tie platy. Páni kolegovia, vy si naozaj neuvedomujete, že odborári nemajú platy z verejných financií platené, ich platy nepochádzajú zo štátneho rozpočtu, aj keď, samozrejme, chápem vašu tajnú túžbu, že ideálne by bolo, keby ste mali štátne odbory, kde by ste určovali nielen platy ich bossom, ale, samozrejme, aj všetko, čo môžu a čo nemôžu robiť. Zatiaľ to tak ale nie je. A ak, pán Kollár, máte pravdu o tých platoch, tak musím povedať, že tie odborárske platy sú ešte stále celkom slušne pod hranicou toho, čo vaši ministri dávajú ľuďom, ktorí prichádzajú do ich najbližšieho okolia, svojim najbližším poradcom, hovorcom ap., lebo to sú teda dosť vyššie sumy a tie idú naozaj zo štátneho rozpočtu.

    No a druhá poznámka. Milé kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, z toho, čo väčšina z vás povedala, vy si jednoducho naozaj neviete predstaviť, že by politická strana mohla mať s niekým, nazvem to tretím sektorom, z občianskeho sektora aj reálne partnerský vzťah, v ktorom jedni aj druhí navzájom naozaj partnersky spolupracujú. To je jediné, čo mi vychádza z toho, čo ste povedali. Musím ale povedať, že my si to vieme predstaviť. A taký partnerský, a nie vazalský vzťah my napr. naozaj s odborármi naozaj máme. Ďakujem.

  • Chcem sa opýtať pána ministra, pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem. Dovoľte niekoľko poznámok k valorizácii dôchodkov. Myslím si, že treba povedať ešte jednu vec, ktorú si málokto uvedomuje. Nová valorizácia dôchodkov sa netýka len starobných dôchodkov, týka sa aj invalidných dôchodkov. Invalidné dôchodky sú omnoho nižšie ako starobné. To znamená, ak hovoríme o valorizácii o pevnú sumu, vypočítanú na základe priemerného starobného dôchodku, tak tento spôsob veľmi výrazne zvýhodní od roku 2012, keď to takto bude fungovať, invalidných dôchodcov. Čiže ten prvok solidarity, o ktorom hovoríme, zasiahne v tom pozitívnom slova zmysle naozaj tých najzraniteľnejších. Sú invalidní dôchodcovia, ktorí majú dôchodky 100, 150 eur. A tých je naozaj veľa. Tu sa nehrajme o to, že to je desaťtisíc ľudí, to sú veľké skupiny ľudí, ktorým sa takto dosť výrazne pomôže.

    Ďalej by som chcel pripomenúť to, čo tu už odznelo vo faktických poznámkach. Hovoríme o zmene valorizácie od roku 2012, nie od roku 2011. To znamená, poprosím opozíciu nepoužívať vo svojich príkladoch čísla vypočítané na základe rastu inflácie a priemerných miezd, s ktorými pracujeme pri zvyšovaní dôchodkov v roku 2011. To sú veľmi falošné argumenty. Ak už chcete, byť korektní, tak poprosím, skúste si pozrieť, ako sa odhaduje inflácia, ako sa odhaduje rast priemerných miezd, aké budú tieto parametre, pri ktorých budeme vychádzať pri reálnom zvyšovaní dôchodkov v roku 2012. Ja to len naznačím, sú to odhady. Rast inflácie má byť o 3,5 %, to znamená, po novom sa priemerný dôchodok bude zvyšovať o vyše 12 eur. A keď si predstavíte invalida, ktorý má dnes stoeurový dôchodok, tak tých 12 eur bude pre neho naozaj veľmi zaujímavé zvýhodnenie.

    Ďalej by som chcel ešte pripomenúť spôsob komunikácie medzi vládou a sociálnymi partnermi na pôde tripartity. Je absolútne korektný a plne rešpektuje dohodnuté pravidlá. Odbory, ale aj zamestnávatelia mali k dispozícii návrhy zákonov tak, ako kážu príslušné predpisy. To znamená 3, dokonca až 4 dni pred termínom rokovania. Dokonca tripartita sa posunula na žiadosť odborov o 1 deň neskôr, hoci sme to vôbec nemuseli odsúhlasiť, aby sme tak dali ešte väčší priestor na preštudovanie návrhov. Čiže to, čo tu spomínal pán poslanec Ondruš, nie je pravda, neboli to žiadne 2 dni, bolo to tak, ako káže príslušný predpis.

    Mimochodom, ja som už mal, samozrejme, niekoľko rokovaní s odborármi aj medzi štyrmi očami. A medzi tými štyrmi očami zazneli rôzne zaujímavé poznámky, ako predošlá vláda prerokovávala s odbormi návrhy zákonov. Nebudem to radšej komentovať, pretože boli to veľmi úsmevné príbehy, ktoré mi odborárski predáci rozprávali.

    Ešte jedna technická poznámka alebo na vysvetlenie k vymeriavaciemu základu, poprosím, pre všetkých, ktorí nevedia, čo je to sociálny fond a akým spôsobom sa zdaňuje. Sú dve zásadné možnosti, ako využívať sociálny fond vo firmách tak, aby sa z neho nemuseli platiť ani dane a ani odvody. A tak to vo väčšine firiem aj robia. Bohužiaľ, vidno, že niektorí poslanci 20 rokov sú v týchto laviciach a nevedia o tom, čo je to život. Takže prvá využívaná možnosť je využívať sociálny fond na dotáciu stravovania. Zamestnávateľ musí podľa Zákonníka práce prispievať zamestnancom na stravovanie vo výške 55 % z ceny jedla. O tom hovorí Zákonník práce. To sú náklady zamestnávateľa. Ďalej ale zamestnávateľ môže prispievať ďalšou sumou na stravovanie zo sociálneho fondu. Ak tak činí, tieto prostriedky sú oslobodené u zamestnanca od dane. A to znamená aj po novom, aj po starom oslobodenie aj od platenia odvodov. Tak to bolo, tak to zostáva. To je hlavný spôsob, ako zamestnávatelia využívajú sociálny fond. Druhá alternatíva je, sú rekreácie a rôzne kondičné pobyty a podobne. Ak zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme alebo zaplatí nejakému majiteľovi nejakého penziónu alebo, povedzme, nejakého fitnesu tieto priestory, čiže ak tá fakturácia prebehne medzi majiteľom zariadenia a firmou, tak potom zamestnanci, ktorí to zariadenie využívajú, majú tento nepriamy príjem zo sociálneho fondu oslobodený od dane a oslobodený aj od odvodov. Zamestnávatelia to vedia, žiaľ, nevedia to niektorí poslanci.

    Ďalej by som ešte chcel okomentovať jednu námietku, že odvody by sa mali platiť len z príjmov za prácu. No neviem, ako dlho to trvá tak, ale povedal by som, že temer vždy to bolo tak, že odvody sa platia aj z príjmov za čerpanú dovolenku. Pri dovolenke, ako to všetci dobre vieme, sa nepracuje, čiže nejde o príjem za prácu, ide o náhradu mzdy za dovolenku. A z tohto príjmu, ktorý teda rozhodne nie je za prácu, sa odvody neplatia. Takže nie je žiadnou raritou, že by sa odvody mali platiť aj z odstupného ap. ktoré je náhradou, ktorú dostáva zamestnanec pri odchode zo zamestnania. A dostáva tú náhradu vo výške priemerných mesačných platov, či dvoch, či troch. Ide tu o väzbu na predošlý príjem.

    No a ďalej, skôr na záver, by som ešte pani poslankyni Tomanovej, ktorá použila istý osobný útok na moju adresu, rád položil otázku, či ona platila odvody z odmeny na príkaznú zmluvu, ktorú uzavrela na jar sama so sebou vo funkcii ministerky práce v rámci projektu Sociálny dialóg. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca nechce vystúpiť k rozprave, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán poslanec, za spoluprácu.

    A poprosím pána podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážení poslanci, vážené poslankyne, vážení prítomní, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, sa precizujú podmienky poskytovania a zabezpečenia sociálnej služby pre klienta zo strany samosprávnych orgánov tak, aby sa jednoznačne zabezpečilo právo klienta na výber sociálnej služby a jej poskytovateľa, a tým aj právo na dostupnosť sociálnej služby.

    Zároveň sa návrhom zosúlaďuje § 8 ods. 2 a 3 zákona o sociálnych službách s Ústavou Slovenskej republiky v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., ktorý rozhodol o nesúlade časti ustanovenia § 8 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. d) zákona o sociálnych službách s Ústavou Slovenskej republiky.

    Navrhovaná právna úprava nepredpokladá dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov, keďže nezakladá žiadne nové kompetencie pre obce a vyššie územné celky, ktoré si náklady spojené s poskytovaním a zabezpečovaním sociálnych služieb pokrývajú v rámci svojich rozpočtov. Ďakujem.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz poverenú poslankyňu výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Gibalovú, aby Národnú radu informovala o stanovisku výboru, ktorý návrh prerokoval. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 110), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 18 z 5. októbra 2010 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 89 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Týmto návrhom zákona sa zásadným spôsobom upravuje systém poskytovania sociálnych služieb v Slovenskej republike a ustanovujú sa nové kompetencie a úlohy pre územnú a regionálnu samosprávu a nový systém financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Jednoznačne sa zabezpečuje právo klienta na výber sociálnej služby a jej poskytovateľa, a tým aj právo na dostupnosť sociálnej služby.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona, do ktorej sa hlásim ako prvá.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov, aby som mohol umožniť prihlásiť sa do rozpravy ústne aj iným pánom poslancom, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Urobili tak štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za uvedenie a za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, novela zákona o sociálnych službách, ktorú predkladá ministerstvo práce, má svoju predhistóriu. A dovoľte, aby som zrekapitulovala príčiny, ktoré predchádzali jej vzniku.

    Návrh zákona o sociálnych službách predkladala minulá vláda do parlamentu v druhej polovici roka 2008. Počas schvaľovacieho procesu v parlamente podrobila opozícia tento návrh zákona zdrvujúcej kritike. Najvážnejšie výhrady sme mali voči znemožneniu slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby, voči zvýhodňovaniu verejných poskytovateľov služieb, teda zariadení, obcí a VÚC, voči diskriminácii neverejných poskytovateľov služieb, čo by pri zachovaní terajšieho mechanizmu zákonite viedlo v priebehu niekoľkých rokov k ich plánovitej postupnej likvidácii. Problém bol slobodný výber poskytovateľa sociálnych služieb a spôsob financovania sociálnych služieb. Po 1. januári 2009, čo bol termín účinnosti zákona, sa v Národnej rade uskutočnilo dohromady päť pokusov zmeniť znenie sporných ustanovení zákona. Z toho dvakrát som sama predložila poslanecký návrh novely zákona, ale všetky pokusy boli neúspešné pre utkvelý odpor vtedajšej ministerky práce Viery Tomanovej a pre slepú poslušnosť koaličných poslancov. Keď som podrobila zákon verejnej kritike, ministerstvo práce v auguste 2009 na svojej hlavnej internetovej stránke ostro protestovalo, pretože vraj hrubo dehonestujem zákon o sociálnych službách, keď hovorím o ruinovaní systému sociálnych služieb v réžii ministerky Viery Tomanovej. Iskierka nádeje svitla začiatkom roka 2010, keď vláda predložila do parlamentu návrh novely zákona o sociálnych službách. Vtedy na 49. schôdzi Národnej rady v druhom čítaní o návrhu zákona už aj HZDS, vtedajšia časť vládnej koalície, vyslovilo sa za prijatie nami dávno navrhovaných zmien a naskytla sa reálna šanca, že zmeny parlament schváli. Aby tomu vláda zabránila, premiér Robert Fico 9. marca 2010 stiahol návrh v druhom čítaní z programu rokovania Národnej rady.

    A tieto udalosti pripomínam preto, aby bolo jasné, že exministerka Tomanová, Ficova vláda, vtedajšia parlamentná väčšina kategoricky a po celý čas platnosti zákona o sociálnych službách odmietali súhlasiť s jeho zmenami.

    Keďže nepriechodnosť navrhovaných zmien ustanovení zákona v parlamente bolo možné predpokladať, paralelne som iniciovala podanie skupiny poslancov na Ústavný súd. Toto podanie podpísalo 45 poslancov Národnej rady. A Ústavný súd rozhodol o prijatí ich podania 24. apríla 2009. Preto sa chcem opätovne poďakovať súčasným, ale aj bývalým poslancom Národnej rady, ktorí už tu nesedia, ktorí sa pod ten návrh podpísali. Plénum Ústavného súdu dňa 18. mája 2010 na verejnom zasadaní rozhodlo, že ustanovenia čl. I § 8 ods. 2 písm. d) a čl. I § 8 ods. 3 písm. d) zákona nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Tým bol v plnom rozsahu odobrený návrh skupiny poslancov Národnej rady. A to je zároveň dôvod, prečo dnes rokujeme o tomto vládnom návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, mohla by som teraz skončiť, odporúčať Národnej rade vládny návrh zákona prijať, pretože parlament ani vlastne nemá v tejto chvíli inú možnosť, iba akceptovať nález Ústavného súdu a ustanovenia zákona uviesť do súladu s ústavou. Ak dovolíte, rozhodla som sa rozšíriť svoje vystúpenie a informovať poslanecký zbor aj o odôvodnení nálezu Ústavného súdu. Čítanie tohto odôvodnenia nálezu Ústavného súdu som vnímala ako balzam na dušu. Preto chcem toto potešenie dopriať aj vám, aj pani poslankyni Tomanovej, Vaľovej a všetkým, ktorí opodstatnenosť našich námietok o protiústavnosti ustanovení zákona po celý čas odmietali a bez zapýrenia popierali existenciu zdravého sedliackeho rozumu. To, čo bude nasledovať, neberte, prosím, ako politické školenie, to už dneska tu prebehlo, ale ako pokus zažať svetlo zatemnených v myšlienkach niektorých zákonodarcov.

    Ústavný súd uskutočnil najskôr analýzu problému. V nej predovšetkým oceňuje, že v zákone o sociálnych službách je zakotvený princíp poskytovania služieb na konkurenčnom princípe, t. j. na princípe hospodárskej súťaže, ktorú je Slovenská republika povinná chrániť a podporovať, pretože podpora konkurenčného prostredia pomáha zvyšovať kvalitu služieb a prispieva vo väčšej miere ku spokojnosti osôb, ktoré sú na sociálne služby odkázané. Toto ocenenie Ústavného súdu je prvým a zároveň posledným prejavom uznania. V ďalšom texte nálezu už podáva iba dôkazy toho, ako sa exministerka práce a predchádzajúca vláda spreneverili svojmu poslaniu.

    Ústavný súd konštatuje, že ak zákon viaže poskytovanie služieb na splnenie zákonom ustanovených podmienok, potom nie je možné upraviť odlišným spôsobom práva a povinnosti poskytovateľov týchto služieb. Konštatuje tiež, že najvýraznejší rozdiel medzi právnym postavením verejných a neverejných poskytovateľov spočíva v odlišných možnostiach ich prístupu k poskytovaniu služieb. A za zdroj toho neprijateľného obmedzovania označil práve tie ustanovenia, ktoré skupina poslancov napadla. Podľa Ústavného súdu, ak zákon niektorými svojimi ustanoveniami obmedzuje možnosti prístupu jednotlivých skupín poskytovateľov sociálnej služby ku klientom, tak tieto ustanovenia už z podstaty svojho pôsobenia treba považovať za ustanovenia obmedzujúce právo týchto skupín poskytovateľov sociálnych služieb podnikať, resp. uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, a preto preskúmanie ich ústavnej akceptovateľnosti je opodstatnené.

    Ústavný súd súčasne poukázal na existujúcu doterajšiu judikatúru súvisiacu s problematikou práva na podnikanie a na konkrétny prípad, keď konštatoval, že nie je možné legitimizovať také legislatívne opatrenie alebo zásah, ktorý neodôvodnenie sťažuje alebo dokonca priamo vylučuje úspech určitej skupiny podnikateľských subjektov.

    Ústavný súd venuje sa dosť obšírne aj rozboru stanovísk vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si od nich vyžiadal. V odôvodnení nálezu uvádza, že argumentácia vlády a Národnej rady je nedostatočná a zjavne neobstojí, pretože právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby v znení napadnutých ustanovení je minimalizované a vyznieva iluzórne. Môžete sa usmievať, koľko chcete, Ústavný súd toto vyriekol ešte v čase, keď sme ani netušili, iba sme dúfali, že budeme poslancami vládnej koalície. Ak tak urobí a vyberie si neverejného poskytovateľa, je v podstate sankcionovaný, pretože už nemá garantovanú regulovanú cenu za poskytnutú službu. Ďalej konštatuje, že neobstojí argumentácia vlády založená na tom, že obec alebo VÚC nemôže garantovať fyzickým osobám regulovanú cenu za službu poskytnutú neverejným poskytovateľom. Pri čítaní stanoviska vlády a Národnej rady sa človek nemôže ubrániť dojmu, že obidve stanoviská boli vypracované na politickú objednávku legislatívcami ochotnými sa prispôsobiť aj za cenu popretia svojej odbornosti.

    Ústavný súd zdôrazňuje, že z mechanizmu upraveného zákonom nepochybne vyplýva, že neverejní poskytovatelia budú môcť pri rešpektovaní zákonom ustanovených pravidiel reálne poskytovať služby len tzv. zvyškovej klientele, t. j. tým fyzickým osobám, ktorým nebudú môcť obce ani vyššie územné celky poskytnúť príslušné sociálne služby priamo alebo prostredníctvom nimi zriadených poskytovateľov služby. Podľa názoru Ústavného súdu tento mechanizmus nie je založený na žiadnom legitímnom, a teda ústavne akceptovateľnom cieli, pričom tento cieľ môže vo svojej podstate pôsobiť až likvidačne na neverejných poskytovateľov sociálnej služby, ktorých hlavným a nie zriedka aj jediným predmetom podnikateľskej činnosti, resp. inej zárobkovej činnosti je poskytovanie sociálnej služby.

    Ďalej uznáva Ústavný súd, že zákonom ustanovené zvýhodnenie verejných poskytovateľov pred neverejnými by sa v praxi mohlo pozitívne prejaviť na fiškálnych záujmoch obcí a vyšších územných celkov. Táto skutočnosť však nemôže ospravedlniť zjavne znevýhodnené postavenie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb pri prístupe k hlavnému predmetu ich činnosti. Účelom zákona o sociálnych službách nie je a ani nemôže byť uspokojenie, resp. ochrana fiškálnych záujmov obcí a vyšších celkov, ale zabezpečenie postupnosti a čo najvyššej kvality služieb pre fyzické osoby, ktoré sú na ňu odkázané. Toto je veľmi dôležité posolstvo samosprávam reprezentovaným ZMOS-om, ktoré pod kepienkom zachovania vyváženosti svojich rozpočtov obhajovali a na úrovni vlády aj presadili prax dvoch metrov financovania sociálnych služieb verejných a neverejných poskytovateľov. Výsledkom toho bolo, že za rovnakú službu klient platil diametrálne odlišné sadzby verejnému a neverejnému poskytovateľovi. Tu iba pripomínam, že peniaze v rozpočtoch samospráv pochádzajú z daní. Ak teda občan platí alebo v produktívnom veku platil dane, potom je nespravodlivé, aby v prípade voľby neverejného poskytovateľa musel platiť za službu poplatok v plnej výške, a to tak, ako keby dane nikdy neplatil.

    Podľa názoru Ústavného súdu môžu napadnuté ustanovenia v tomto zákone vo svojich dôsledkoch negatívne pôsobiť na kvalitu poskytovaných sociálnych služieb, pretože obmedzujú na minimum konkurenčné prostredie pre poskytovanie služieb, keďže garantujú prednostný prístup verejných poskytovateľov k hlavnému predmetu ich činnosti, a tým minimálne nepriamo obmedzujú ich motiváciu zvyšovať kvalitu služieb.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, osobitne pani poslankyňa Tomanová a Vaľová, teraz mi, prosím, venujte chvíľočku pozornosť. Ústavný súd na základe kvalifikovaného rozboru dospel k týmto záverom.

    Ustanovenia čl. I § 8 ods. 2, čl. I § 8 ods. 3 zákona o sociálnych službách nie sú v súlade s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy. Svoj nález Ústavný súd odôvodňuje tým, že podstatou zákona na podnikanie, ako aj práva uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je slobodný výkon hospodárskej činnosti pre účely dosahovania zisku, resp. obstarávania zdrojov obživy. O slobodnom výkone hospodárskej činnosti nemožno hovoriť vtedy, ak zákon ustanoví takéto obmedzujúce podmienky pre jej výkon, ktoré ak už nie znemožňujú, tak aspoň neodôvodnene sťažujú podnikateľom, resp. osobám uskutočňujúcim inú zárobkovú činnosť dosiahnuť zisk, obstarávať si prostredníctvom hospodárskej činnosti základné zdroje obživy. Zároveň v zmysle zásad vyplývajúcich z čl. 13 ods. 4 ústavy akékoľvek obmedzenia slobody podnikania a slobody uskutočňovania inej zárobkovej činnosti musia sledovať dosiahnutie legitímneho ustanoveného cieľa, ktorý je charakteristický pre slobodnú a demokratickú spoločnosť a je spôsobilý ospravedlniť tieto obmedzujúce zásahy existenciou len naliehavej spoločenskej potreby pri zachovaní primerane spravodlivo vyváženého vzťahu medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ústavný súd vo svojej judikatúre v tejto súvislosti pravidelne zdôrazňuje, že dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva alebo slobody je rovnováha verejného a súkromného záujmu. V danom prípade podľa názoru Ústavného súdu došlo prostredníctvom skupinou poslancov napadnutých ustanovení zákona o sociálnych službách k takému neprimeranému obmedzeniu prístupu neverejných poskytovateľov sociálnej služby k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti, ktoré svojimi dôsledkami zasahuje do podstaty ich práva na podnikanie, práva na uskutočnenie inej zárobkovej činnosti garantovaného ústavou. Ide o také obmedzenie práva na podnikanie, ktoré nie je ospravedlniteľné žiadnym legitímnym cieľom. Na tomto základe Ústavný súd dospel k záveru, že označené časti zákona sú protiústavné.

    Ustanovenia čl. I § 8 ods. 2 o sociálnych službách nie sú ani v súlade s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy. Tento článok má charakter všeobecného ústavného princípu, slúži na generálnu ochranu pred diskrimináciou a vo svojej podstate vyjadruje rovnosť všetkých subjektov práva pred zákonom. Je adresovaný orgánom verejnej moci, ktoré musia vo vzťahu ku všetkým subjektom práva, k ich právam a slobodám z hľadiska ich uskutočňovania a uplatňovania pristupovať rovnako bez ohľadu na okolnosti predpokladané samotnou ústavou. Z ústavy vyplýva subjektívne právo každého, aby nemohol byť diskriminovaný z dôvodov v tomto ustanovení vymenovaných. Za diskriminačnú úpravu možno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odlišným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže alebo ani nevie rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením. Tento základný princíp je porušený vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a v takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie.

    Ústavný súd vykonal ústavnoprávny test, v rámci ktorého posudzoval, či dochádza k ústavne neakceptovateľnej diskriminácii neverejných poskytovateľov sociálnej služby oproti verejným, v ktorom hľadal odpoveď na štyri otázky, 1) či došlo prostredníctvom namietanej právnej úpravy k reálnemu vyčleneniu určitej skupiny poskytovateľov sociálnej služby v spojení s výkonom určitého ústavou garantovaného základného práva a slobody, 2) či k tomuto vyčleneniu došlo na základe niektorého kvalifikovaného kritéria alebo podobného neospravedlniteľného dôvodu vymedzeného v čl. 12 ods. 2 ústavy, 3) či ide o také vyčlenenie, ktoré zjavne znevýhodňuje, je na príťaž príslušnej skupine poskytovateľov sociálnej služby, 4) či ide o také vyčlenenie, ktoré možno ospravedlniť určitým legitímnym verejným záujmom, ak áno, či ide o také vyčlenenie, ktoré je z hľadiska svojich dôsledkov nevyhnutné a proporcionálne v záujme dosiahnutia tohto verejného záujmu. Pokiaľ ide o bod 1) testu, Ústavný súd skonštatoval, že v danom prípade došlo reálne k vyčleneniu skupiny neverejných poskytovateľov sociálnej služby v súvislosti s výkonom ich základného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti garantovaného čl. 35 ods. 1 ústavy oproti iným verejným poskytovateľom pri prístupe k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti. Na bod 2) testu odpovedal, že základný rozdiel medzi neverejnými a verejnými poskytovateľmi spočíva v danom prípade v právnej povahe osoby, ktorá subjekt poskytujúci službu založila, resp. zriadila, rozdiel medzi poskytovateľmi podľa platného zákona je založený na inom postavení, ktoré predstavuje v zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy neprípustný diskriminačný dôvod. Na bod 3) testu odpoveď je jednoznačná, napadnuté ustanovenia zákona reálne znevýhodňujú neverejných poskytovateľov v prístupe k fyzickým osobám, ktoré sú na poskytovanie sociálnej služby odkázané, a teda ich znevýhodňujú v prístupe k hlavnému predmetu ich činnosti, pričom ide o také obmedzenie, ktoré je schopné spôsobiť im vážnu hospodársku ujmu. Toto obmedzenie prístupu neverejných poskytovateľov sociálnej služby k osobám odkázaným na poskytovanie služieb v danom prípade podľa názoru Ústavného súdu nie je založené na žiadnom legitímnom verejnom záujme, ktorý by ho mohol ospravedlniť.

    Na záver môjho vystúpenia považujem za potrebné zdôrazniť toto, § 8 zákona o sociálnych službách deformoval zdravé prostredie v poskytovaní služieb na Slovensku dlhé dva roky. Jeho škodlivosť je o to väčšia, že negatívne a priamo zasahoval do ľudských osudov. Obdobie dvoch rokov uplatňovania § 8 v zákone o sociálnych službách predstavuje pre tisíce odkázaných ľudí na sociálne služby obdobie temna, ktorého konca sa až do nálezu Ústavného súdu a dodnes nedožili alebo niektorí aj naozaj fyzicky nedožili. A to je to, čo sa nedá odpustiť politikom, ktorí ho vytvorili a tvrdohlavo zabraňovali jeho zmene. Keď obyčajný človek spácha zločin, jeho dni na slobode sú obyčajne zrátané. Keď ústavný činiteľ znásilní ústavou garantovaný princíp, nič sa nedeje, a to napriek tomu, že dôsledky tohto činu majú spravidla ďalekosiahly vplyv na značný počet obyvateľov. Dúfam, že politická kultúra na Slovensku raz pokročí do tej miery, že osoby vo verejných funkciách zodpovedné za prijatie protiústavných ustanovení zákonov budú postihnuté časovo obmedzeným zákazom vykonávania verejnej činnosti. To považujem za primeranú sankciu pre osoby, ktoré znásilňujú Ústavu Slovenskej republiky. Dúfam, že nález Ústavného súdu v otázke § 8 zákona o sociálnych službách bude precedensom, ktorý v budúcnosti zabráni jeho recidíve v inej, rovnako neprijateľnej podobe.

    Ospravedlňujem sa, že moje vystúpenie bolo trošku dlhšie, ale naozaj som sa chcela s vami podeliť o tieto excelentné vyjadrenia Ústavného súdu, pretože ten nález je tak rozsiahly, že možno nikto by ho nečítal. Ale treba si z toho zobrať poučenie. A ja som veľmi rada, že môžeme pristúpiť k prvému čítaniu a upraviť tento zdeformovaný zákon. A on je zdeformovaný aj v ďalších svojich ustanoveniach. A verím, že čoskoro sa dočkáme aj jeho veľkej novely. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela povedať v prvom rade, že Ústavný súd nevyhovel v plnom rozsahu poslancom. A pani kolegyni by som sa chcela spýtať, čo tým vyriešili. Vyriešili tým to, že ak si prečítate doložku ministerstva financií, tak zistíte, že navrhovaná právna úprava môže vyvolať zvýšené nároky na rozpočty územných samospráv, aj keď v prípade voľných vlastných kapacít budú povinné poskytnúť finančný príspevok na prevádzku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Ja poviem, ak sociálne služby začnú rásť ako huby po daždi a nebudú ich môcť mestá financovať, nebudú ich môcť financovať samosprávy, potom skutočne tieto sociálne služby alebo tieto zariadenia začnú jeden po druhom krachovať, pretože naozaj tak potom to neporiešime vôbec u nikoho. A myslím si, že ak niekto podniká v týchto sociálnych službách, tak má úplne iné finančné požiadavky ako súkromný podnikateľ, ako majú zariadenia vyššieho územného celku. A bolo treba doriešiť, pani poslankyňa, v rokoch 2003 a 2004 fiškálnu decentralizáciu, kedy ste nastavili tak to, že vlastne ste preniesli všetko na bedrá miest a obcí. Dodnes ich nemajú z čoho tieto mestá a obce financovať.

    A, prosím vás, nečakala by som od takej ženy ako vy také silné slová, že by ľudia mali mať zakázané vykonávať funkcie verejného činiteľa, lebo inak KDH a SDKÚ by tu už dávno nesedeli po tom, keď ste schválili zákon o tom, už by ste tu nesedeli v minulom volebnom období, že ste obrali invalidov o peniaze, už by z vás tu nesedel ani jeden. Tak, prosím vás pekne, vážte slová, pretože myslím si, že prvými by boli na rane z tých, čo poškodili ľudí sociálne a veľmi vážne, práve tieto dve politické strany. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja nechcem reagovať na to množstvo argumentov, ktoré pani poslankyňa povedala vo svojom vystúpení faktickou poznámkou, lebo budem mať vystúpenie a tam poviem tie základné východiská. Ale doplním moju kolegyňu, ktorá hovorila o tom a budem citovať. Pani poslankyňa vy ste povedali, že osoby budú postihnuté, ktoré znásilňovali Ústavu Slovenskej republiky. Veď pán minister Kaník bol ten, ktorý takisto predložil zákon, ktorý Ústavný súd posúdil, že je protiústavný. A veľmi výrazne mu pritom asistovala pani predsedníčka vlády, súčasná, pani Radičová.

  • Takže bolo by dobré, keby ste si vstúpili do svedomia. A mali by ste začať s tým od seba. Ja by som to veľmi odporúčal, pani poslankyňa. Ďakujem.

  • Ja by som chcela len veľmi krátko. Chcem vyjadriť poklonu pani poslankyni Gibalovej za to, že to po celý čas tých dvoch rokov nevzdala a že úpenlivo bojovala za práva klientov a za sociálne zariadenia.

    A tiež by som chcela vyjadriť potešenie, že tu máme vládu, ktorá skutočne stojí na strane ľudí, stojí na strane klientov, že konečne umožnila príchod tohto zákona a zachránila tak mnohé zariadenia pred zánikom a tým ochránila mnohých, mnohých klientov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za všetky reakcie.

    Pani poslankyňa Vaľová, položili ste otázku: „Čo ste vyriešili?“ Nuž to sme vyriešili, že sme tým urobili prvý krok k tomu, aby došlo k decentralizácii toho, čo ste vy zaviedli. Vy ste mali snahu uchopiť do svojich rúk a regulovať takýto spôsob starostlivosti o starých ľudí.

    Pani poslankyňa Vaľová, v dôsledku tohto zákona o sociálnych službách a tohto paragrafu a iných mnohých, ktoré sa budú upravovať, ale tohto protiústavného paragrafu krachovali mnohé zariadenia sociálnych služieb, ktoré robili kvalitné služby, ale boli odpílené týmto zákonom od financovania sociálnych služieb.

    Pani poslankyňa Vaľová, dúfam, že ste len omylom hovorili o súkromnom podnikateľovi v sociálnych službách, pretože sú verejní, neverejní.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, v zákone. Ale tí nemajú nárok na napojenie na financovanie, sú iba v polohe „môžu“.

    Správne rozdelené peniaze, to je, myslím, vaša pripomienka. Pán poslanec Blanár, nuž najlepšia obrana je útok. My v tejto chvíli nerokujeme o ani Kaníkových, ani súbore dvadsiatich zákonov z roku Pána, lebo toto opakujete už piaty rok, čo tu sedím, v tomto parlamente, ale my rokujeme o veľmi konkrétnych argumentoch...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ľubomír Petrák. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona.

    Skôr ako dôjdem k meritu veci, by som trošku zareagoval na slová pani poslankyne Gibalovej, ak idete kritizovať mojich kolegov za to, že sa vyjadrili k zákonom, ktoré boli protiústavné v predchádzajúcom období. Reagujú iba na vaše slová, ktoré ste povedali. Keby ste to boli inak formulovali, nemuseli by sa k tomu vyjadrovať. Ale pri ich vyjadreniach, že ak chcete plakať nad nejakými krivdami, tak mali by ste začať u pani premiérky a u tých invalidných dôchodcov, ktorí boli poškodení, je to svätá pravda, tak ako možno boli poškodení niektorí iní niektorými inými zákonmi, ale nemôžete byť úplne vzťahovačná, oddeľovať to, čo sa vám páči, od toho, čo sa vám nepáči.

    Ak dovolíte, ja by som prešiel k meritu veci, aby bolo úplne jasné, prečo som tu. Pani spravodajkyňa, dávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie.

    Dôvod, prečo dávam tento procedurálny návrh, je úplne jednoduchý. Tento návrh zákona ide nad rámec nálezu Ústavného súdu, lepšie povedané, nerieši financovanie sociálnych služieb, oprávnených nákladov. A vy ste trebárs vo svojom slove povedali, že musí byť vždy zachovaná rovnováha verejného a súkromného záujmu, súkromným záujmom je získať kvalitné služby v zariadeniach, s tým absolútne súhlasím, tak aby boli dostupné každému obyvateľovi, verejným záujmom je platiť čo najmenej za tieto poskytované služby. Ja ako predstaviteľ obce a v tejto chvíli aj ako predstaviteľ štátu, ktorý musí mať záujem na tom, akým spôsobom sú vynakladané finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z verejných rozpočtov, tak musím povedať, tak poďme sa baviť o tom, akým spôsobom zaregulujeme ceny za poskytované služby. My nemáme problém s tým, že to budú poskytovať súkromní poskytovatelia, s tým nemá nikto problém, my máme problém s tým, aby neboli nadhodnotené ceny a jednoducho sa takýmto spôsobom nevyciciaval štátny rozpočet a nevyciciavali sa rozpočty obcí a miest.

    Pán minister, ja som neveril, že vo svojom úvodnom slove použijete slová, ktoré sú napísané v predkladacej správe, že tento návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a miest. Ministerstvo financií, ktoré považujem za orgán, ktorý je spôsobilý sa vyjadriť k tejto otázke, vás upozornilo na to, že to bude mať dopad na rozpočty obcí a miest. Ja urobím kvantifikáciu, ktorá je z materiálu ZMOS, ktorá je odobrená aj ministerstvom financií, že zákon o sociálnych službách, tak ako je súčasne platný, by mal dopad v roku 2011 na rozpočty obcí vo výške 51,8 mil. eur. Tým, že budú vrátené práva, aby ľudia si mohli čerpať služby od súkromných poskytovateľov, a čerpať drahšie služby, tieto služby budú ekonomicky oprávnenými nákladmi, toto číslo vzrastie možno niekoľkonásobne. A ja sa vás pýtam, akým spôsobom to chcete vyfinancovať. Na jednej strane beriete obciam príjmy z miestnych daní a poplatkov, lebo zatvárate tie nožnice, o čom sme diskutovali včera, na druhej strane zavádzate povinnosť obcí a miest platiť dane z príjmu za prenájom a predaj majetku, ktorý je v ich vlastníctve. Robíte všetky opatrenia, ktoré znamenajú úbytok prostriedkov v rozpočtoch obcí, a nezmyselným návrhom zákona, ktorý je nepodarkom a nerieši problém veci, to je financovanie týchto služieb, tie obce idete naďalej zaťažovať. Ja vás chcem upozorniť, tak ako som včera upozorňoval pána ministra Mikloša, že verejné financie nie sú len štátny rozpočet, ktorý vy v tejto chvíli sanujete, ale verejné financie sú aj rozpočty obcí a miest, ktoré sa vám tam v katastrofálnom dôsledku premietnu. A ja viem, že vy potom poviete: „My sme sanovali štátny rozpočet, my sme tí dobrí. To sú tí zlí, ktorí nevedia hospodáriť, tí starostovia, primátori, obecné zastupiteľstvá.“ Ale ak vy im zviažete ruky a nevytvoríte podmienky na to, aby tie veci mohli racionálne robiť, tak potom nie je zodpovednosť na starostoch a primátoroch, ale zodpovednosť je na vašich pleciach a tej sa nevyhnete.

    Pán minister, myslím, že som dostatočne zdôvodnil, že tento návrh zákona v tejto podobe, ako ste ho predložili, je nepodarkom a je potrebné ho vrátiť na dopracovanie otázkami týkajúcimi sa financovania sociálnych služieb. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Gibalová, Vaľová, Fronc.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne. Ja budem citovať vás, pán poslanec. Citáciou, že „budú vrátené práva na výber“ ste veľmi jasne potvrdili, že bolo a je porušenie práv.

    “Platiť čo najmenej za ponúkané služby, ako regulovať ceny za ponúkané služby.“ Pán kolega, nepleťme si dva pojmy, náklady na službu a platby na službu. Vy veľmi dobre viete ako činiteľ v samospráve, že náklady na sociálnu službu predstavujú jeden balík. A záleží na tom, aké vy prijmete všeobecne záväzné uznesenie a aké budú platby klientov. Ak ste odpílili neverejných poskytovateľov od možnosti prijímania finančných príspevkov na svoje služby, je jasné, že tieto služby v platbách, a nie v nákladoch sú vyššie.

    Vy stále hovoríte to isté klamstvo, že neverejní poskytujú za inú cenu a za inú cenu poskytujú verejní. Je to ten istý balík, len ho treba spravodlivo rozdeliť. A v tom je princíp, lebo to je vaše socialistické zmýšľanie, držať v rukách veci a diktovať ľuďom aj to, ako majú dýchať. A toto je zlé na tom celom. A toto je podstata, ktorú konštatoval aj Ústavný súd.

  • Ja ďakujem pánovi starostovi Petrákovi, že konečne vysvetlil toto Pyrrhovo víťazstvo pani poslankyni Gibalovej, ktorá tu jednoznačne teda aj spolu s predkladateľom plieskajú miliónmi hore-dolu, len nie miliónmi, ale miliónmi miest a obcí. Tak ja si myslím, že ak ste toto Pyrrhovo víťazstvo vybojovali, v poriadku, rovnosť, tak treba jednoznačne upraviť to, čo ste pokazili v rokoch 2003 až 2005 pri fiškálnej decentralizácii, kedy ste všetko bremeno a všetku záťaž preniesli na mestá a obce. A preniesli ste všetku záťaž na ich rozpočty. Tak potom povedzte pravdu. A mali ste upraviť to, za akých podmienok budú vznikať ďalšie zariadenia, mali ste to obmedziť alebo mali ste obmedziť služby, alebo potom musíte obmedziť platby. Ja sa pýtam, akými peniazmi tu plieskate hore-dolu, veď to sú peniaze miest a obcí. Tak som zvedavá na to. Veď keď si prečítate doložku vášho ministerstva financií, tak zistíte, že tá o tom rozpráva. A keďže mestá a obce nebudú mať z čoho financovať, tak možno teraz zafinancovali určité sociálne zariadenia, ale potom nebudú mať žiadne prostriedky, pretože takto sa tieto prostriedky nedajú deliť. A balík peňazí je ozaj len jeden. Ale je rozdiel, či sa koláč rozdelí na sto častí alebo či sa koláč rozdelí na päťsto častí. Takže neplieskajme tu hore-dolu financiami, ktoré nemáme, rozpočtami miest a obcí, do ktorých, si dovolím možno povedať, ani nevidíme, lebo neviem, či sedíte v zastupiteľstvách miest a obcí. A ja si myslím, že keď ste predkladali toto, tak ste mali predložiť už aj celkovú úpravu zákona o sociálnych službách a o poskytovaní služieb a o výške ich finančných príspevkov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Krátko dve poznámky, pán kolega Petrák.

    Prvá poznámka. No trošku som čakal, že budete džentlmen, na tie vaše úvodné slová.

    A druhá poznámka. Viete, už tuná dnes je to, myslím, druhý návrh, kde dávate, aby zákon bol vrátený na prepracovanie, pretože sa vám nepáči, že sa krátia niektoré položky, že sa to dotkne financií obcí a miest. V poriadku, ja sa priznám, že tiež sa mi to nepáči, že sa ich to dotkne. Na druhej strane ten katastrofálny deficit bol spôsobený za vašej vlády, za štyri roky, tak by som od vás očakával tzv. konštruktívnu kritiku, že by ste dali aj návrh, ako vlastne vyriešiť tento deficit a znížiť ho. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za faktické pripomienky.

    Pán kolega Fronc, začnem od vás, aby som vás uviedol trošku do problematiky. Príjmy rozpočtov miest a obcí sú financované z miestnych daní a poplatkov. To je daň z nehnuteľností, ktorú vy idete sekať. To znamená, tam idete prvýkrát uberať. A potom sú financované z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, u ktorých tým, že rástla priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, tým, že sa vyvíjala dobre ekonomika počas obdobia nášho vládnutia, až na ten záver, ktorý nie je našou vinou, ale spôsobený krízou, napriek tomu nepoklesla priemerná mzda, aj keď poklesol zvýšenou nezamestnanosťou výber, v zásade to nie je otázka vlády a nie je to ani otázka miest a obcí, bolo to nastavené, tak ako to je nastavené, a jednoducho toto nám nemôžete hodiť za vinu.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať v tejto súvislosti. Pani kolegyňa Gibalová, ja nemám problémy s tým, aby sme sa bavili o týchto veciach a hľadali východisko. Hľadajme východisko, ako nezaťažiť ani jedných, ani druhých a občanom poskytnúť čo najlepšie služby. Je to takisto v našom záujme, ako je to vo vašom záujme, ale hľadajme cesty, akým spôsobom tie služby vyfinancujeme. To je podstata toho, o čom ja hovorím a o čom vy nechcete stále hovoriť, lebo keď hovoríte o tom, že sa peniaze nejakým spôsobom niekde tratia, najviac sa tratia v 2. pilieri dôchodkového systému, kde je nezmyselne poistených päťstotisíc ľudí, tak poďme ich hľadať možno odtiaľ, poďme ich hľadať z iných zdrojov a vyriešime financovanie. Ale toto nie je otázka patentu na rozum, toto sú podľa môjho názoru zásadné odborné veci, ku ktorým by sme si mali sadnúť ako opozícia, tak koalícia. A mali by sme ich vyriešiť tak, aby sa pri každej zmene vlády nemenili, lebo je to škodlivé pre celé Slovensko.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Dušan Muňko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, na jednej strane možno oceniť fakt, že občania si budú môcť vybrať sociálne zariadenie a obec bude povinná poskytnúť občanovi túto službu v zariadení, ktoré si vyberie, a nie v tom, ktoré mu určí. To odbremení preplnené zariadenia VÚC-ok, kde sa musí čakať aj niekoľko rokov. Vytvára sa tak predpoklad pre úplatky, ktoré sa teraz nazývajú sponzorské príspevky alebo dary. Okrem toho sa umožňuje súkromným zariadeniam naplniť svoje kapacity. Ale tento zámer nie je dotiahnutý do konca. Sú tam dva problémy. Sociálne zariadenia majú rôznu úroveň poskytovania služieb. Chýbajú jednotné štandardy poskytovaných služieb týchto zariadení. Človek, ktorý si bude hľadať útočisko v súkromnom zariadení, môže dopadnúť horšie ako v zariadení vyššieho územného celku. Tým by sa zamedzilo čiernym peniazom v tejto oblasti, rôznym sponzorským darom a podobne. Na ich použitie nemá darca dosah. Naproti tomu keby bolo stanovené odstupňovanie poskytovaných služieb podľa úrovne, klient, resp. jeho rodinní príslušníci by vedeli, za čo platia. A hlavne by sa mohli rozhodovať, aké služby dostanú a koľko to bude stáť. Hovorím o niečom podobnom, ako sú napr. hviezdičky v hotelových zariadeniach. Uvedená novela svedčí o tom, že vládna koalícia ide v tejto oblasti len na pol plynu. Nedoťahuje vec do konca.

    Rovnako nedoriešená je otázka odmeňovania personálu v týchto zariadeniach. Zákon presne stanovuje, koľko a akých pracovníkov musí takéto zariadenie zamestnávať na veľmi nízkej úrovni, avšak vymedzuje možnosť ich odmeňovania. A pritom prevádzkovateľ nedáva možnosť ich primeraného ohodnotenia. Nie je predsa normálne, aby napr. psychologička s ukončeným vysokoškolským vzdelaním mala mať plat 401 eur. A takto by som mohol pokračovať ďalej.

    Takisto treba sa vážne zamyslieť nad stanoviskom ministerstva financií, ktoré upozorňuje na to. A som presvedčený, že minister financií nechápe tento rozdiel, pretože ten tlak ZMOS-u, resp. obce bude taký, že tlak ZMOS-u bude, samozrejme, aj za ministerstvo práce, sociálnych vecí, aby dorovnalo tú sekeru, ktorá vznikne v ZMOS-e pri tomto zákone. Zas navrhujem, aby sa tento zákon či už pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní dopracoval tak, aby sme čo najmenej prakticky nechali problémov, ktoré vzniknú týmto zákonom, hlavne ktoré vzniknú obciam, ktoré prakticky budú musieť dorovnávať tie veci. A tie peniaze neostanú na iné veci, či to bude na školstvo alebo to bude z toho rozpočtu na zdravotnícke veci alebo na cesty, alebo na to, čo financuje samospráva. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Vaľová, Gibalová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, určite ťa v tom podporím, že idú na pol plynu, pretože ja som povedala, že toto malé Pyrrhovo víťazstvo pre neziskovky, poviem to narovno, pretože viem, že pani spravodajkyňa vždy zastávala diecéznu charitu a pravidelne chodila na VÚC-ky a tak ďalej ohľadom týchto vecí, nám donesie skutočne nepredstaviteľné problémy pre mestá a obce a takisto pre vyššie územné celky a skutočne nebude z čoho tieto služby financovať, pretože neupravili doposiaľ tak zákon, aby vedeli tieto financie rozdeliť.

    A teraz, pán minister Mihál, ale skutočne to hovorím úprimne, ozaj to hovorím úprimne, ja vás v dobrom ľutujem, pretože vaša stolička bude tak horúca, ale nie pre vaše nápady, ale pre nápady vašich koaličných partnerov. Keď som spomínala dnes colníkov, ktorí odídu, keď spomínam Pyrrhovo víťazstvo pani Gibalovej, to sa budete stretávať, čo sa bude diať, keď mestá a obce nebudú financovať sociálne služby. A skutočne neviem si to predstaviť, ale máte čo robiť, pretože tieto zákony, ktoré doposiaľ idú vlastne do parlamentu, budú mať také sociálne dopady na občanov. A prvý, kto bude na rane, je vždycky minister práce a sociálnych vecí, pretože ten má na starosti ľudí od narodenia až po smrť a všetci títo ľudia budú chodiť za ním a budú žiadať tieto veci. Čiže ozaj musím povedať, že toto sú skutočne Pyrrhove víťazstvá, ktoré predvádzajú poslanci, vaši koaliční partneri, predkladaním zákonov v tomto parlamente.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Muňko, úplne s vami súhlasím. Môžeme to tak nazývať pracovne, „s hviezdičkami“, len, žiaľ, toto neboli ochotní prijať vaši koaliční poslanci v minulom volebnom období, keď sme kritizovali zákon a zdôrazňovali, že áno, aj financovanie, jeho diferenciácia nielen v celkovom balíku musí byť nastavená aj na nejaké pravidlá kvality. Po štandardoch? Nič. To znamená, že ja s vami súhlasím. Áno, toto je správny názor, že úroveň služieb musí byť odzrkadlená aj v platbách služieb a potom aj v celkových nákladoch.

    Ja viem, že bude problém s financovaním služieb, lebo on bol aj teraz, aj tie minulé štyri roky, veď nakoniec tuto mám uznesenie vlády z 24. marca 2010, kedy ešte sme nevedeli o tom v súvislosti s Ústavným súdom, len o protiústavnosti toho sme tušili a vy už ste dotovali svoje zariadenia uznesením vlády. Dotujú sa aj z iných mechanizmov. Viete, boli by peniaze, keby neboli vaše tendre, keby neboli vaše sociálne dialógy drahé, keby neboli vaše rozkrádačky, tak potom by boli peniaze aj na sociálne služby a na starostlivosť o chorých a starých ľudí a zomierajúcich. Vy vždycky odbiehate do dôchodkovej reformy, do 2. piliera, to je vaša obľúbená téma.

    A dvadsať zákonov protiústavných. Áno, boli protiústavné, upravili sa. Ja to pripúšťam, ale teraz diskutujeme o inej téme. Tak neodbiehajte od tejto témy a svojej vlastnej zodpovednosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine v rozprave a ako prvý vystúpi pán poslanec Blanár, je prihlásený ešte pán poslanec Ondruš.

    Poprosím pána navrhovateľa a pani spoločnú spravodajkyňu, aby ráno načas prišli na rokovanie Národnej rady.

    Prajem vám, panie poslankyne, páni poslanci, príjemný večer, dobrú noc a dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.