• Poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Ďakujem.

    Pekné popoludnie, dámy a páni, poprosím vás, keby ste mohli zaujať svoje miesta a začali by sme so 7. schôdzou Národnej rady.

    Pekné popoludnie, dámy a páni, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás privítal. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať.

    Prosím, prezentujte sa teraz.

  • Prezentácia.

  • Zisťujem, že je prítomných 115 poslancov, Národná rada je schopná sa uznášať a pokračujeme v rokovaní.

    Na schôdzi budú overovateľmi Richard Oravec a Anna Vitteková. Náhradníkmi budú poslanci Martin Poliačik a Vincent Lukáč.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci pán Mamojka a pani Rošková.

    Na úvod schôdze vás chcem informovať, že vláda Slovenskej republiky dňom 25. septembra 2010 vymenovala poslanca Józsefa Nagya za štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja. Týmto sa mandát pána poslanca Nagya neuplatňuje.

    Vláda na svojom dnešnom rokovaní odvolala Ivana Švejnu z funkcie štátneho tajomníka ministerstva dopravy, pôst a telekomunikácií na jeho vlastnú žiadosť. Pán Švejna si dnešným dňom začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady, na ktorý 9. júla 2010 nastúpil ako náhradník Elemér Jakab.

    Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Národnej rady na neuplatňovaný mandát poslanca Józsefa Nagya nastupuje dnešným dňom Elemér Jakab.

    Prosím, aby uvedené skutočnosti vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie.

    Ďalej vás chcem informovať o zmene vo funkcii predsedu klubu poslancov za Stranu Sloboda a Solidarita. Novým predsedom poslaneckého klubu strany sa stal poslanec Jozef Kollár.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 7. schôdze. Navrhnutý program schôdze vám bol rozdaný, dopĺňam ho o nový bod - návrh uznesenia, ktorým Národná rada požiada Najvyšší kontrolný úrad o vykonanie kontroly. Bod bude zaradený zajtra na 14.00 hodinu.

    Pýtam sa, pani poslankyne, páni poslanci, či má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    Pán Rafaj.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Jasné, áno, Najvyšší kontrolný úrad má prešetriť postup spoločnosti Hayek Consulting v prípade zákazok zo strany ministerstva financií a Agentúry NADSME. Podklady k tomuto budú rozdané zajtra ráno, k tomuto bodu. Budete ich mať v laviciach.

    Pán Rafaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Navrhujem, aby sa táto schôdza rozšírila o bod programu, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarsku na slovenské životné prostredie a o krokoch, ktoré v tejto veci vykonala.

  • Ďakujem pekne. Pán Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pod bodom 65 je zaradený návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým žiada vládu, aby predložila správu o výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií. Ja chcem len pre upresnenie, ako budeme prerokovávať tento bod, preto, lebo ak my schválime tento bod do rokovania Národnej rady, tak v tom prípade vláda je do 30 dní povinná predložiť Národnej rade správu a potom Národná rada o tejto správe bude diskutovať, aby sme si to hneď pri schvaľovaní programu vysvetlili, ako budeme procedurálne ďalej postupovať.

    Takže zaradením tohoto bodu programu začne plynúť 30-dňová lehota pre vládu, v ktorej lehote predloží návrh do parlamentu, a na najbližšej schôdzi o tomto bode programu budeme rokovať.

  • Dobre, pristúpime teraz k hlasovaniu. Máme dva pozmeňujúce návrhy programu. Poprosím vás teraz hlasovať o návrhu číslo 1 pána poslanca Rafaja, a to, či bude zaradený bod do programu o tom, aby vláda predložila správu k ekologickej katastrofe. Poprosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, 98 hlasovalo za, 7 boli proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh pána poslanca Rafaja je schválený.

    Takže, keďže nebol predložený ďalší návrh, procedurálna poznámka pána Hrušovského nie je návrh na hlasovanie, budeme teraz hlasovať o programe ako o celku. Prosím.

    Pán Paška, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vrátim sa k tomu, čo hovoril pán podpredseda Národnej rady, ten bod je riadne zaradený. Navrhovatelia ho predložili, návrh uznesenia so správou dôvodovou je zaradený ako bod programu. Preto si myslím, že musíme o tomto bode programu riadne rokovať a musí byť k nemu otvorená rozprava a až po nej hlasovaním vyplynie, že bude zaviazaná vláda, ak bude prijaté uznesenie, alebo nebude. Ďakujem.

  • Pán Hrušovský. Prosím, zapnite mikrofón.

  • Ďakujem. Pán kolega, ale v tomto bode sú potom obsiahnuté dva návrhy, ktoré bolo treba oddeliť od seba preto, lebo vy žiadate podať správu vládou Slovenskej republiky, ktorá v zmysle rokovacieho poriadku má pre vládu lehotu 30 dní. To znamená, že zaradením tohoto bodu do programu začne týmto plynúť 30-dňová lehota, a keď vláda v 30-dňovej lehote predloží do parlamentu, potom budeme o nej diskutovať. A v rámci diskusie môžu vzniknúť návrhy uznesení k tomuto prerokovávanému bodu programu. Toto je a takto sme to vždy doteraz robili. Ak sme požiadali vládu o predloženie správy, tým sme jej určili aj 30-dňovú lehotu, v ktorej ona tú správu predložiť musela. Takže ja som len navrhol a chcel som si tento postup hneď na začiatku vydiskutovať, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Takže takto. Program ostane tak napísaný, ako je, a teraz budeme o ňom hlasovať ako o celku, pokiaľ nie sú žiadne ďalšie návrhy. Poprosím teda pani poslankyne a pánov poslancov, aby teraz hlasovali o návrhu programu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, hlasovalo 133 za, zdržalo sa 6.

    Konštatujem, že sme program 7. schôdze Národnej rady schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že o prvom bode, to je o voľbe poslanca do výborov, budeme hlasovať ihneď. O ostatných prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať vždy o 11.00 a o 17.00 hodine, čiže prvýkrát dnes o 17.00 hodine.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, nechcem zaťažovať Národnú radu procedurálnymi otázkami, ale myslím si, že nie je celkom jasno, ako budeme postupovať v súvislosti s návrhom uznesenia, o ktorom hovoril pán podpredseda Národnej rady Hrušovský aj predseda poslaneckého klubu pán Paška.

    Ja si myslím, že Národná rada môže požiadať vládu o predloženie správy len vtedy, ak o tom rozhodne. A preto, ak je podaný návrh uznesenia, o tomto návrhu uznesenia sa musí normálne rokovať a hlasovať. A až vtedy, keď uznesenie prejde a súčasťou tohto uznesenia bude aj časť, ktorá bude žiadať vládu o predloženie správy, až vtedy vláda predloží správu v priebehu 30 dní.

    Čiže stotožňujem sa s názorom pána predsedu poslaneckého klubu v tom, že o tomto bode programu, keďže je teraz zaradený do programu, musíme rokovať a hlasovať na tejto schôdzi a potom z toho ešte vyplynie aj povinnosť pre vládu predložiť do 30 dní. Lebo ak nebude s tým súhlasiť väčšina...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poprosím ešte mikrofón zapnúť.

  • ... je to podané. My sme podali návrh. Návrh je podaný, uznesenia, veľmi jasne.

  • Dobre. Takto, schválili sme program schôdze ako celok. O tomto bode sa budeme baviť na najbližšom grémiu. Teraz, v tomto momente to nechajme tak. Myslím si, že to môžme nechať tak, hej?

    Tak predsa len ešte procedurálny návrh - pán Hrušovský.

  • Už len jednu vetu. Pán podpredseda, ale program schôdze Národnej rady schvaľujeme uznesením. Týmto uznesením aj sme požiadali vládu o predloženie správy. To je všetko, čo k tomu som ešte chcel povedať.

  • Evidentne sú tu rôzne názory, tak ja sa prikláňam k vášmu, pán Fico. Dobre.

    My teraz budeme pokračovať voľbou poslanca do výboru a ako som už vravel, o tomto bode budeme sa extra baviť na najbližšom grémiu.

    Pristúpime k

    návrhu na voľbu poslanca Národnej rady SR za člena výborov, voľbu overovateľa Národnej rady SR a vymenovanie člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky, je to tlač 138.

    Chce sa niekto vyjadriť k tomuto návrhu? Pristúpime k hlasovaniu. Keďže podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku nie je v tomto prípade ustanovené tajné hlasovanie, dávam návrh, aby sme hlasovali verejne. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Je.

    Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ako je uvedený v tlači 138, čiže všetky tri nominácie. Prosím, prezentujte sa a hlasujte, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, hlasovalo 138 za, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí SR a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 89. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 72.

    Prosím ministra zahraničných vecí pána Mikuláša Dzurindu, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán Dzurinda, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, podpredsedovia Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, na základe predchádzajúcich noviel zákonov, predovšetkým na základe novely zákona o rozpočtových pravidlách, je možné od 1. januára budúceho roku poskytovať dotácie len na základe zákona.

    Ministerstvo zahraničných vecí poskytovalo a doposiaľ poskytuje dotácie, o ktorých sa určite zmienim, doposiaľ na základe nižších podzákonných noriem. Tieto dotácie slúžia na podporu mimovládnych neziskových organizácií, ktoré pôsobia vo sfére zahraničnej politiky, slúžia na spoločné projekty Slovenskej republiky a Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

    My sa podieľame na financovaní OECD formou povinného členského príspevku, ale potom, samozrejme, v spolupráci s OECD podporujeme financovanie projektových aktivít ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Skrátka a veľmi jednoducho len zopakujem, že tak ako doposiaľ mienime podporovať dotáciami užitočné zahraničnopolitické aktivity, len to už nebude výnosom alebo výmerom ministerstva zahraničných vecí, ale na základe novely zákona o rozpočtových pravidlách to bude zákonom.

    Využívame túto príležitosť aj na novelizáciu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci, pretože chceme, aby ministerstvo zahraničných vecí mohlo transparentným spôsobom poskytovať dotácie na oficiálnu rozvojovú pomoc aj pre právnické osoby, pričom chceme podporiť transparentnosť narábania s týmito finančnými prostriedkami. Tú transparentnosť chceme dosiahnuť zavedením povinnosti agentúry, ktorá s touto oficiálnou rozvojovou pomocou nakladá, zverejňovať výzvy na jednotlivé programy na našom alebo na webovom sídle Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.

    Vládny návrh zákona zároveň reaguje na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, najmä sa zosúlaďuje forma realizácie oficiálnej rozvojovej pomoci tým, že sa granty nahradzujú, podobne ako je to v predchádzajúcom prípade, dotáciami.

    Takže pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorý prešiel vládou zhodou, bol prerokovaný, samozrejme, príslušným výborom aj spôsobom aj vo výboroch, je reakciou na úpravu rozpočtových pravidiel, ktorá má viesť k povýšeniu nakladania s verejnými zdrojmi na úroveň zákona.

    Ministerstvo zahraničných vecí takýto návrh zákona predkladá, aby mohlo ďalej fungovať v rozvojovej pomoci a aj v dotácii zahraničnopolitických aktivít našich mimovládnych organizácií.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský zahraničný výbor, poslancovi Pavlovi Kubovičovi. Pán Kubovič, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením č. 19 z 30. septembra 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 89). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 72 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku NR SR a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 72 z 24. septembra 2010 a podľa § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán Kubovič.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR s uzavretím Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

    Návrh vlády je pod tlačou 43 a správa výborov je ako tlač 43a.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí pán Mikuláš Dzurinda. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, už o tom tu bola reč. Myslím si, že to je príbeh pomerne zrozumiteľný. V čase, keď sa konali posledné voľby do Európskeho parlamentu, mala platiť Lisabonská zmluva. Taký bol pôvodný predpoklad. Kvôli problémom v Írsku sa konali ešte na základe zmlúv z Nice.

    Zmluva Lisabonská predpokladá 751 poslancov v Európskom parlamente, Zmluva z Nice 736. Teda po tom, čo sa napokon podarilo predsa len ratifikovať Lisabonskú zmluvu, je treba vyriešiť príbeh 12 krajín, ktorým sa mierne počet poslancov zvyšuje, ale treba vyriešiť aj problém, alebo príbeh nemeckých poslancov, lebo Nemecko si na summite v 2008. roku, v decembri, vymohlo, že to zníženie o troch poslancov z 99 na 96 sa uskutoční až po roku 2014 počas ďalších volieb do Európskeho parlamentu.

    Toto je celý príbeh Protokolu, o ktorom je reč. V prípade, že európske krajiny, krajiny EÚ ratifikujú tento Protokol, krajiny, ktoré môžu mierne zvýšiť poslancov na základe vnútorných predpisov, tak aj učinia. Slovenska sa to netýka. Máme 13, zostáva 13 európskych poslancov. Týka sa to 12 krajín, ktoré bezprostredne po ratifikácii dovolia spôsobom, ktorý ustanovuje ich legislatíva, tých chýbajúcich poslancov, a potom pre voľby po roku 2014 sa počet poslancov Nemecka zníži z 99 na 96 a Európsky parlament už bude fungovať so 751 poslancami. O tomto je ten Protokol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti poslanca pána Osuského, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Pán Osuský, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s uzavretím Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 51 z 24. augusta 2010 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. septembra 2010 č. 42, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2010 č. 9 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 9. septembra 2010 č. 17 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojení k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a rozhodnúť, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a rozhodnúť, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s uzavretím Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (tlač 43a), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 24 z 5. októbra 2010. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán Osuský.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 94. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 101.

    Poprosím podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol. Zároveň poprosím spravodajcu pána Ondreja Mateja, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z predanej hodnoty, sa predkladá na rokovanie Národnej rady mimo plánu legislatívnych úloh vlády.

    Zámerom tejto novely je prebrať do slovenskej právnej úpravy tri smernice Rady Európskej únie. Uvedené smernice stanovujú daňové pravidlá pre miesto poskytovania a zdanenia kultúrnych, umeleckých, športových a podobných služieb, špecifikujú minimálne podmienky pre zamedzenie daňovým únikom pri dovoze tovaru a technicky upresňujú niektoré ustanovenia smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide napríklad o dovoz a miesto zdanenia dodávok plynu, dodávky a dovoz tepla alebo chladu a tiež sprísňujú pravidlá odpočítania dane vo vzťahu k nehnuteľnému majetku. Mnohé z týchto zmien predstavujú len zmeny technického charakteru.

    V rámci opatrení na zníženie deficitu verejných financií vládny návrh zákona obsahuje zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty. S účinnosťou o 1. januára 2011 sa navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušenie zníženej sadzby dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora.

    Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť končí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.

    Navrhovanými zmenami sadzieb dane sa zabezpečí zvýšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5 mil. eur, v roku 2012 o 196,3 mil. eur a v roku 2013 o 209,3 mil. eur.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ondrejovi Matejovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 94), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7., čiže dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, doložku vybraných vplyvov a tabuľku zhody.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. V prípade, že sa plénum Národnej rady Slovenskej republiky rozhodne prerokovať predmetný zákon v druhom čítaní, navrhnem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 101 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky: pán poslanec Paška a pán poslanec Burian.

    Pán Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, podpredsedovia, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia vystúpil nielen k navrhovanej novele zákona o dani z pridanej hodnoty, ale využil tento priestor tak trošku aj politicky a hodnotovo na to, aby som odprezentoval naše postoje ku všetkým vládnym návrhom, ktorými si pripravuje vláda pôdu pre svoje výrazné reštriktívne opatrenia.

    Dnes ráno som sa celkom dobre pobavil, sledujúc jeden zahraničný zrozumiteľný kanál, kde spravodajkyňa zo Slovenska uviedla informáciu, že dnes začne zasadať Národná rada a začne prerokúvavať balíček návrhov vládnych zákonov, ktoré vraj podľa nej opäť vrátia Slovensku hospodársky rast.

    Nuž, nebolo by na tom nič čudné, ak by náhodou už niekoľko dní predtým aj slovenská štatistika nezverejnila, že druhý štvrťrok 2010 zaznamenal dokonca ešte vyšší hospodársky rast na Slovensku, hovoríme o 5 % hrubého domáceho produktu, ako bola predikcia ekonómov a bankových analytikov. Nuž a pravdepodobne sa zhodneme, že táto pravicová vláda, reprezentanti politických strán, ktorí tvoria koalíciu, mali na to asi taký vplyv ako na to, či je na Marse voda, alebo nie je.

    Čo je ale zaujímavé, že veľmi zdarne sa darí napĺňať, a už som o tom hovoril, tú marketingovú fóbiu a ten veľmi negatívny obraz, ktorý má slúžiť pre to, aby vôbec sa mohlo opakovať déja vü, aby opäť to, čo sme tu zažívali už v rokoch 2002 - 2006, a to sú výrazné neoliberálne pravicové riešenia, boli pre ľudí ponúknuté ako jediná možná alternatíva, ako spasenie spálenej, znehodnotenej, zničenej a ekonomicky, hospodársky a sociálne zdevastovanej krajiny.

    Sme tri mesiace po tom, alebo viac už ako tri mesiace po tom, ako sa sformovala vláda a po všetkých peripetiách, ktoré tieto tri mesiace vládnutia sprevádzajú nielen túto koalíciu, ale, bohužiaľ, aj celé Slovensko, konečne končí to obdobie usmievania sa na kamery a hľadania vinníka vo vnútri a akéhosi pasovania sa o tom v rámci koalície, kto, kam, kedy a komu a prečo zahryzne. A konečne, chválapánubohu, dnes otvorením tohoto balíka návrhov vládnych zákonov dochádza k štandardnému politickému súboju a k možnosti práve na týchto návrhoch poukazovať, analyzovať a dokazovať, aké sú rozdiely v prístupe spravovania krajiny z pravicového alebo neoliberálneho pohľadu a aká je vízia alebo aká je alternatíva sociálnej demokracie a čo môže priniesť.

    Druhýkrát som sa - a chcel som tým, vlastne začal - pobavil, keď asi pred týždňom pán minister Mikloš prezentoval na tlačovej konferencii po prvýkrát niektoré opatrenia a na otázku médií, kedy už bude ale teda, pán minister, dobre a ako to bude s tou nezamestnanosťou, zahlásil, že tak azda v tom roku 2012 nám začne klesať nezamestnanosť. Výborná správa pre Slovensko! Opäť, keby to nebolo na plač, bolo by to na smiech, ak by práve tento istý pán a všetci ostatní predstavitelia dnešnej koalície pred voľbami neboli veľmi tvrdo atakovali a poukazovali na svoje univerzálne riešenia, ktoré majú byť alternatívou socialnodemokratickému vládnutiu, a všetky tie opatrenia mali ale úplne diametrálne, úplne diametrálne odlišný obsah, ako je konkretizácia v podobe návrhov zákonov. Tvrdý tlak, ako je to možné, že rastie nezamestnanosť? Pričom, samozrejme, rast nezamestnanosti - a nikoho to netešilo - bol dôsledok veľkej hospodárskej krízy, ktorá sa rozvinula ku koncu roku 2008, kedy sa objavili prvé vážne dopady finančnej krízy na celom svete.

    Nezamestnanosť takisto odovzdávala vláda sociálnej demokracie so svojimi koaličnými partnermi SNS a Ľudovou stranou - HZDS pri poklese. To znamená reálny rast hospodárstva, reálny pokles nezamestnanosti. Dnes prichádzajú opatrenia, ktoré vraj majú naštartovať hospodársky rast a ktoré vraj - ľudia, tešte sa na Slovensku -, možno v roku 2012 ponúknu ľuďom viac práce a bude menej nezamestnaných.

    Čo je ale pravou podstatou návrhov, ktoré dnes pravica do Národnej rady priniesla, je, tak ako som povedal, diametrálne odlišné riešenie oproti tomu, čo ľuďom sľubovala pred voľbami a načo možno získala aj voličskú podporu. Koľkože to bolo kriku, keď sa na Rade pre hospodársku krízu došlo k dohode - a to chcem podotknúť, že základ úspechu hospodárskeho rastu predchádzajúcej vlády, ako aj zmierňovania a zmäkčovania dopadov, negatívnych dopadov hospodárskej krízy bol práve sociálny zmier a schopnosť komunikovať so všetkými relevantnými prvkami ekonomického, politického systému, zamestnávatelia, odbory, živnostníci. Došlo tam - a chcem to použiť ako príklad toho obrovského farizejstva a klamstva a podvodu na ľudí, ktorý som nazval už pri programovom vyhlásení tzv. treťou cestou sprava, čo je určite z hľadiska politickej filozofie nový fenomén, keď živnostníci ustúpili mierne a zvýšil sa im odvodový, odvodové zaťaženie o nula celá, už si nepamätám presne to číslo. Akýže je dnes návrh tejto pravicovej vlády? Ako je to s tými paušálnymi odpočítateľnými položkami, kto to teda bude najviac doplácať na to? Alebo koľko sme sa napočúvali, treba znížiť odvodové zaťaženie, máme vraj najväčšie odvodové zaťaženie v Európe. Mimochodom, to zaťaženie sa, práve naopak, pohybovalo z pohľadu globálneho daňového, odvodového zaťaženia na spodných hraniciach porovnateľných alebo našich partnerských krajín. Buf! Všetko ide hore.

    Dane? Hovorili všetci títo neoliberálni apologéti o tom, ako treba ešte znížiť daň, aj korporátnu, aj rovnú - všetky dane znížte, pretože to je ten nástroj hospodárskeho rastu, to prinesie väčšiu zamestnanosť! Dostali sa k moci, možno na základe aj tohto ľúbivého predstavenia, čo idú urobiť? Idú, samozrejme, zvýšiť dane.

    A takto by sme mohli pokračovať a hovoriť o tom volebnom podvode, príklad po príklade, zákon po zákone, ktorý dnes začíname prerokovávať v Národnej rade.

    Nehovoriac ani o určitých opatreniach v sociálnej sfére a znovu to zopakujem, som rád, že konečne nejaký zákon tu je, pretože aspoň nemusia nielen poslankyne a poslanci, ktorí zodpovedajú za legislatívu, ale ani ľudia na Slovensku rozmýšľať, ako sa vyspí minister, či večer, keď niečo povie, či to ráno ešte bude platiť, a ako sa vyspí pani premiérka alebo príslušní ministri vlády a či to, čo večer s veľkou pompou na tlačovej konferencii Slovensku oznámia ako univerzálne riešenie na ceste k prosperite, bude naozaj ešte aj na druhý deň platiť. Ten zákon sa nedá oklamať. Je to čierne na bielom a dnes môžme konečne veľmi objektívne sa pozrieť na tieto návrhy a veľmi objektívne ich analyzovať.

    Ja by som bol veľmi nerád, keby bolo zle pochopené to rozhranie, o ktorom ja zvyknem stále hovoriť, o pravici a o ľavici, pretože, a je to taký paradox, našli by sme aj v teórii alebo u politických filozofov, alebo ideológov pravice ľudí, ktorí veľmi striktne stoja síce na konzervatívnych riešeniach alebo mierne liberálnych riešeniach, ale pritom veľmi striktne obhajujú čosi, čomu sa hovorí sociálna istota, postavenie človeka, sociálny štát. Mohli by sme, a sú tu liberáli, pozerám sa niektoré tváre, Johna Raulsa alebo Michaela Waltzera.

    Čo chcem ale povedať, že je taký najväčší paradox, je jedna z najväčších káuz tejto koalície spojená s menom Friedricha Hayeka a to je naozaj človek apologét, ktorý sa nikdy ako filozof netajil striktným potieraním metatizmu alebo odmietaním fungovania alebo vplyvu štátu a veľmi striktným potieraním sociálnych atribútov fungovania štátu ako inštitúcie, ktorá pôsobí na organizáciu spoločenských vzťahov. Asi aj preto už dnes nikto neberie vážne to, čo opäť pred voľbami táto koalícia ľuďom sľubovala, že tým najzázračnejším liekom, ktorý vyrieši všetky problémy hospodárskeho rastu a vyrieši všetky negatívne dopady hospodárskej krízy, je korupcia a že jednoducho, keď sa vysporiadame s korupciou, všetko ostatné bude fungovať a nebudeme mať žiadny problém.

    Takže, aby bolo jasné, možno by som privítal, keby sa aj ctení predstavitelia vlády alebo niektorí poradcovia možno trošku pozreli aj do tohto podhubia pravice alebo konzervativizmu, ale aj liberalizmu a možno by sme sa tu nemuseli čudovať nad niektorými riešeniami, z ktorých naozaj človeka bolí hlava.

    Ten zásadný rozdiel treba zopakovať. Kým táto vláda a všetky tieto návrhy sú reštriktívne, ktorých cieľom je zdražovanie a hľadanie riešení veľmi jednoduchým účtovníckym spôsobom, škrtať, škrtať, škrtať, škrtať a preniesť celé bremeno ťarchy na ľudí, to sociálnodemokratické riešenie bolo - a dúfam, že bude, pretože je to alternatíva, ktorá vo svete čosi dokázala -, je otázka podpory rastu veľkých investícií a zvyšovania príjmov a vyššej miery prerozdeľovania bez vážnych dopadov.

    Pre mňa je nepochopiteľné, a vráťme sa teraz k takému tomu fetišu gréckeho modelu, ktorý takisto vládna koalícia za účinnej pomoci médií vytvorila, ak hovoríme naozaj o základných parametroch, ako je rast hrubého produktu, miera výnosov, miera prerozdelenia, s tým súvisiaci rast reálnych príjmov, s tým súvisiaca potencia spotreby, so spotrebou opäť uzatvorenie cyklu produkcie a opätovnej spotreby, ak tvrdíte, že táto vízia, a tvrdíte to nielen vy, ale všetky parametre ukazujú, že otázka dynamiky rastu, že konsolidácia financií v európskom hospodárskom priestore, svetovom hospodárskom priestore vám dáva dispozíciu na váš optimizmus, že v roku 2012 alebo možno v roku 2013, možno v roku 2015 sa konečne budeme mať dobre - prečo potom takáto vysoká miera reštrikcie? Prečo potom takáto obrovská miera dopadu na ľudí? Zdražovanie, znižovanie sociálneho štandardu. A nenájdeme v celom rešerši sociálnej úrovne spoločnosti možno skupinu, do ktorej by ste nezasiahli a ktorej neberiete a ktorej nerobíte zle. Tak veríte tomu svojmu modelu alebo neveríte?

    Grécka cesta, jedna hlúposť, ktorú tlačíte od rána do večera ľuďom, myslím, akože Slovensko je v situácii Grécka. Veľmi šikovne ste pred voľbami zneužili problém pôžičky Grécku a vytvorili ste u Slováka s priemerným príjmom 350, hovorím o dôchodcoch, alebo 550 - 600 eur mesačne tú víziu toho dobrého, tak situovaného Gréka, ktorý si tam sedí pred tou kaviarničkou, pije tú kávu a popíja tú cigaretu a na základe tejto vízie tlačíte ľuďom do hlavy tie svoje nezmysly neoliberálne o tom, ako toto je jediná cesta, ako miera reštrikcie, ako všetko to, čo ste pripravili pre ľudí, je jediná alternatíva, ktorou sa dá niekam dospieť. Striktne to odmietame a striktne to budeme odmietať!

    Vy jednoducho cez tento grécky model potrebujete vytvoriť jedinú ilúziu a tá je ako antická dráma, len na rozdiel od antickej drámy, hovorím teraz o jednote času, miesta a deja, trošku odlišná. Na rozdiel od roku 2002 - 2006 sa trošku posunul čas, ale osoby a obsadenie sú plus-mínus tie isté, aj ten dej je ten istý, aj zámer je ten istý - dostať túto krajinu na kolená a vytvoriť obrovskú dispozíciu pre jediné, čo viete, a to je rozpredaj národného majetku, bohatstva, privatizácia a ožobráčenie ľudí.

  • Nič iné za všetkými týmito vznešenými projektami a cieľmi nie je. Len toto.

  • Doznievanie potlesku.

  • A chcem vám povedať, že veľmi radi budeme s vami diskutovať, a ešte raz to zopakujem, som rád, že sa konečne začal normálny parlamentný život, nie všelijaké tie divadielka, ktoré tu predvádzate, ale že dôjde k štandardnej, hodnotovej, politickej a programovej konfrontácii na základe porovnávania riešení. A nechajme to na ľuďoch, ja nepochybujem, že aj teraz sa objaví množstvo faktických poznámok a opäť si vypočujem určite veľa zaujímavých reakcií. Ale jednoducho veľmi radi budeme s vami konfrontovať rozličné pohľady a veľmi radi ľudia z poslaneckého alebo členovia poslaneckého klubu SMER-u - sociálnej demokracie budú pri každom takomto návrhu prezentovať svoju mieru odbornosti, svoju mieru riešení a svoju alternatívu.

    Dámy a páni, čo mňa najviac ale znervózňuje, je, že, a čo mi je najviac ľúto, že naozaj tým, ako tento problém ste uchopili, zbavujete dôstojnosti aj tento parlament. A teraz vôbec nehovorím o tom, ako a čo všetko sa tu udialo z pohľadu, nazvime to trošku iného pohľadu, na to, ako má vyzerať parlament alebo ako má vyzerať národné zhromaždenie, ale práve preto, že jednoducho aj po tom, aká bola skúsenosť v roku 2002 a 2006, sa tu opätovne tými istými ľuďmi, ktorých už raz spoločnosť odmietla, vracajú ako bumerang riešenia, ktoré jednoducho sú zlé a ktoré keď boli realizované mocensky, priniesli len a len sociálnu nerovnováhu, rozbitie solidarity, pohŕdanie občanmi a devastovanie ich ľudskej dôstojnosti. A to mi vadí ako členovi parlamentu, a preto pri každej takejto príležitosti budeme na tieto veci poukazovať.

    Zbavujete dôstojnosti štát a nielen tými kotrmelcami, ktorými vy veľkí unionisti, podporovatelia integrácie a našej európskej súčasnosti, ste spravili svojimi postojmi k eurovalu alebo dokonca tým obrovským precedensom v postoji ku gréckej pôžičke, ale práve tým, že dôsledne realizujete ten koncept, na konci ktorého má Slovensku zostať vlajka, ústava a pečať. A nič iné. A vrstva bohatých a potom všetkých tých ostatných, ktorí sa majú na tom podieľať. Ale čo je najhoršie, že vy zbavujete dôstojnosti práve týchto najslabších. Tých, na ktorých plecia chcete preniesť celú svoju váhu.

    Dúfam, že sa zhodneme aspoň na tom, že zdražovanie, zvyšovanie daní, DPH-áčka je azda ten najlepší príklad asociálneho prístupu, pretože, pán Mikloš, ani vám, ani nikomu z nás, ktorí tu sedíme a máme nadštandardné príjmy oproti tomu, čo je priemer, zvýšenie DPH vo vašej spotrebe, ktorá má svoju štruktúru, žiadny problém neurobí, ale tých zvyšných možno 80 % ľudí, ktorí žijú z ruky do úst, je spotreba čosi, čo absolútne, na čo absolútne využívajú svoje príjmy, každé euro, každá päťeurovka je obrovský zásah do ich sociálneho statusu. Možno dostávate v súvislosti s rodičovským príspevkom takisto listy a maily, tak ako to dostávame všetci, kde reagujú mamičky a zúfalo prosia o pomoc, pretože aj nejaký diferenciál 30 eur mesačne im naozaj vytvára neriešiteľný problém. A v tom je to, v čom ste nebezpeční a čo jednoducho treba ľudom každý deň 24 hodín pripomínať a vysvetľovať im alternatívu a schopnosť a možnosť inej realizácie.

    Pretože nepomôže vám žiadne odvolávanie ani na hospodársku krízu, ani na grécke modely. Ak by sa boli takto správali významní pravicoví lídri počas hospodárskych kríz od 30. rokov, povojnoví lídri, tak dnes naozaj žijeme všetci v džungli. Ak by Franklin Delano Roosevelt nebol prijal v 30. rokoch svoje riešenia, ak by nemeckí kresťanskí demokrati po vojne neboli prijímali svoje riešenia, ak by Švédi a severské krajiny neboli prijali svoje sociálnodemokratické programy, kde asi by boli časti Európy a ako by sa bolo vyvíjalo čosi, čomu sa dnes hovorí "welfare state" alebo sociálny štát.

    Jednoducho budeme s vami bojovať a budeme ľuďom veľmi jasne hovoriť, aký mýtus ste sa pokúsili vytvoriť, ale ako ho zároveň rozbíjate konkrétnymi riešeniami.

    A ešte jeden z tých mýtov, ak už o tom hovorím. Pred voľbami, stredná vrstva, to sú tí ťahúni ekonomiky, musíme podporovať, musíme vytvoriť výborné podmienky pre mladé rodiny, musíme podporiť strednú vrstvu, musíme posilniť ich status, pretože vo vyspelých demokraciách a ekonomikách je práve stredná vrstva tým ťahúňom spotreby a spotreba ako fetiš ďalšieho rastu je nevyhnutným predpokladom pre každého. Tak kde je ten váš mýtus? To je to znižovanie rodičovského štandardu cez spriemerovanie a branie rodičovských a detských prídavkov? Alebo čo je to pre tie mladé rodiny, aká je to tá podpora bývania?

    Ináč tu je taký zaujímavý pohľad, môžme, nemusíme súhlasiť. Je zaujímavé, ako mladá generácia, nastupujúca mladá generácia, ktorá si hľadá svoje miesto v živote, je dnes zblbnutá práve niektorými neoliberálnymi teóriami a ako ten individualizmnus, ktorý, samozrejme, má svoje opodstatnenie, je dnes úplne leitmotívom ich správania, bez ohľadu na to, že - a to sú štatistiky a teraz už si ich presne nepamätám -, že práve táto generácia najviac dopláca na tieto neoliberálne riešenia a že možno jedno percento z nich je schopné realizovať tú svoju predstavu individiulizmu aj spoločensky, aj ekonomicky, aj z hľadiska osobného postavenia, aj z hľadiska príjmu. Všetko to ostatné sú ľudia práce. Ľudia práce, ktorí sú závislí od toho, aká je miera sociálneho konsenzu, ako sa bude správať konkrétny zamestnávateľ, ako bude vytvárať podmienky pre štandardný výkon pracovného povolania, ako bude pomáhať týmto skupinám ľudí.

    Opäť, rozvíja sa jeden mýtus, ktorý ste vytvárali pred voľbami tým, ako ste ľudí presviedčali, sľubovali hory-doly, jednoducho po voľbách robíte niečo úplne iné. A už nehovoriac o - musím to skonštatovať, celkom som sa pobavil, minule taký mladý analytik hovoril, že ako je to výborné, keď teraz prepustíme neviem koľko tisíc ľudí zo štátnej správy, pretože tým vlastne dynamizujeme celú, celý ten rast, pretože tí ľudia sú výborne pripravení, tí ľudia sú veľmi skúsení a sú z hľadiska svojho know-how tak dore pripravení, že určite súkromná sféra po nich chňapne všetkých a teraz to bude raj na zemi, ako bude ten súkromný sektor dynamizovať, ako to bude fajn. No tak, ja osobne si myslím, tým, že prepustíte 3-, 5-, 10-, 20-tisíc, dosiahnete len dva efekty. Prvý je výrazný rast nezamestnanosti, pretože som hlboko presvedčený, a hovoríme tak aj o vekovej štruktúre, ktorá je, žiaľ, vyššia, ale je, žiaľ, vyššia aj preto, pretože existovala napriek tým politickým čistkám, ktoré robíte aj vy, odkedy ste sa dostali do vlády, aká-taká snaha udržať ľudí hlavne na tých výkonoch, kde sa požadovala odbornosť, aby každé štyri roky ani ten referent sa nemenil. Preto je dnes priemerný vek ľudí, ktorých prepúšťate, taký, že som o tom presvedčený, že 90 % týchto ľudí nemá šancu sa uplatniť na pracovnom trhu a už vôbec nie v súkromnom sektore, kde práve mladá generácia, ktorá je dynamická, ktorá má inú víziu, sa veľmi dravo presadzuje. Chvalabohu, ja tomu vôbec nenamietam, ja len hovorím o tom, že ako takto ohlupovať ľudí, že však buďte radi, že vás prepustíme zo štátnej správy, lebo však posilňujeme vlastne rast hospodárstva.

    Vy devastujete a decimujete štát aj rozkladom a rozpadom štátnej správy a dôvod je opäť veľmi jednoduchý: privatizácia, odštátnenie. Pretože vy nepotrebujete konkurenciu štátu, vy potrebujete neustále omieľať, štát je zlý hospodár, veď sa pozrite, akí sú tam ľudia, veď sú to neschopní ľudia. No jasné, všetko poprepúšťate, všade dáte preč a súkromný sektor bude oveľa-oveľa bonitnejší aj z hľadiska kvality ľudských zdrojov. Toto je ten váš dôvod, prečo sa potrebujete zbaviť aj ľudí zo štátnej správy, aby ste zdecimovali štát, aby ste potlačili tú elementárnu funkciu.

    Otázka je len, čo potom s krajinou a čo nám zostane vlastne? Už som hovoril o tej vlajke. A potom sa môžme ale pýtať, že či naozaj by si to nežiadalo dôslednú rekonštrukciu aj politického systému.

    Opäť - štandardy, odbory. Dúfam, že dnes dajú opäť ľudia aj odborári najavo, čo si myslia o vašich opatreniach. Spolitizované, vymazať odbory, nepotrebujem! Čo to je za nehoráznosť, že dokonca sociálna demokracia vraj spolupracuje s odbormi a je spolitizovaná. Tak to neviete, keď počúvate, keď to povie nejaký ôsmak v základnej škole na tej náuke o štáte a spoločnosti, tak dobre, tak sa mu to ako učiteľ snažíte vysvetliť, ale keď to povie podpredseda vlády alebo dokonca minister financií alebo premiérka, tak teraz neviete, že čo s tým máte robiť, či to myslí vážne, robí si srandu z vás, alebo nie, tak neviete, či máte jej poslať kroniku hnutí alebo vývoj, dejiny sociálnej demokracie od konca 19. storočia, alebo ju poslať do Nemecka, nech si sadne napríklad aj s pani Merkelovou, čo je mimochodom hodnotovo a programovo blízky človek, a možno by ste sa dozvedeli, čo sú odbory a aká je prirodzená a prečo je prirodzená spolupráca všade v civilizovanom svete medzi socialistickými, sociálnodemokratickými stranami a medzi odbormi.

    Čo je zaujímavé, že ak náhodou niekto vystúpi a chce prezentovať alebo obhajovať takéto názory, a chcem trošku zmieniť aj médiá, tak sa okamžite spustí neuveriteľná lavína kritiky a takej expozície, takej devastácie, znehodnotenia, podcenenia, dešpektu, zlomyseľnosti, irónie, lebo to sú všetko politicky zafarbení komentátori. Ale je zaujímavé, že ak mladí analytici, predstavitelia bánk, vystúpi predstaviteľ zamestnávateľov a ten pustí lavínu chvály, podpory, aké sú to geniálne riešenia, tak to sú dobrí, racionálni, objektívni analytici, ktorých treba nechať 24 hodín na obrazovke alebo 24 hodín médiá nech ďalej trepú tým ľuďom tie kaleráby do hlavy, aby jednoducho náhodou nemali pocit, že existuje aj iné riešenie.

    A preto rozumieme - samozrejme, aj na základe týchto postojov - tomu, prečo nechcete odbory. Vy nepotrebujete odbory, vy nepotrebujete sociálnu demokraciu, vy nepotrebujete opozíciu, vy ju nechcete, vy to proste jedných zavriete, druhých skriminalizujete, tretích znepopulárnite, štvrtých očistíte a tam bude svietiť tá veľká gloriola projektu privatizácie, zdražovania a ožobračovania ľudí. To je váš prístup, žiaľ, ho musíme rešpektovať, ale čo nebudeme rešpektovať, je to, aby sme ľuďom nehovorili aj iné riešenia. Riešenia, ktoré sme nevymysleli my, ale ktoré počas desaťročí aj fungovania, aj vládnutí sociálnych demokracií aj u našich európskych partnerov v krajinách ukázali, že je to alternatíva a že jednoducho je to životaschopný projekt.

    A ešte jedna taká drobná zmienka, lebo je to tak, život to tak zariadi - a teraz naozaj nie som ironický, ale hľadím tu väčšinou do tvárí kolegýň a kolegov, ktorí sú liberálnejšie orientovaní a pravdepodobne oni majú iný názor a prišli ľudia a prišli obyčajní ľudia, hentakí ľudia, majú svoj názor, rešpektujeme, ale je a sú to relatívne, a tak to chodí, novici aj v parlamente, aj v politike, čiže tak to musí byť, niekto vždy musí začať. Tomu rozumiem, aj ich názorom, aj rešpektujem ich ideologickú orientáciu. Čo ale celkom nerozumiem, prečo sa na tomto modeli ožobračovania, zdražovania, privatizácie, absolútneho rozpredaja národného bohatstva a majetku podieľajú napríklad kresťanskí demokrati? Ja už vôbec nechcem hovoriť o ústavnosti, o tom, čo hovorí preambula ústavy, že Slovensko je ekologicky orientovaná sociálna, trhová ekonomika, ale myslíte si, dámy a páni, že - úplne vážne - najvyšší predstavitelia cirkvi už storočie, a storočie preto, lebo keď sa začal formovať kapitalizmus, ktorý sa v podstate veľmi nezmenil do dnešných dní, považovali za potrebné reagovať na niektoré historické súvislosti.

    A nedá mi, aby som necitoval napríklad encykliky Rerum Novarum roku 1891: "Je striktnou povinnosťou štátu vziať si na starosť blahobyt robotníkov, ak by to neurobil, bolo by to urážkou spravodlivosti. Pri obhajovaní práv jednotlivcov treba mať zvláštny ohľad na slabých a chudobných. Vrstva bohatých, ktorá je už sama osebe silná, potrebuje verejnú obranu menej, avšak biedny ľud, ktorý nemá vlastnú oporu, s osobitnou nevyhnutnosťou ju potrebuje nájsť v obhajobe zo strany štátu."

    Alebo poďme do roku 1931, kde pápež obhajuje alebo ostro kritizuje neoliberalizmus a hovorí: "Voľná konkurencia zničila sama seba. Namiesto voľného trhu nastúpila ekonomická hegemónia, ziskuchtivosť priviedla za sebou neudržateľnú žiadostivosť po nadvláde a celé hospodárstvo sa tak stalo hrozivo tvrdým, neúprosným a krutým."

    Alebo poďme do roku 1967, kedy v Populorum Progressio, v encyklike z roku 1967, sa píše: "Každý národ má zvyšovať a zdokonaľovať svoju produkciu, aby zabezpečil všetkým svojim príslušníkom naozaj ľudskú životnú úroveň, aby zároveň prispel k solidárnemu rozvoju ľudstva."

    No a myslím, že je dobré pripomenúť aj Jána Pavla II., ktorý hovorí: "Spoločnosť i štát musia zabezpečiť primeranú úroveň mzdy, aby robotník a jeho rodina mali zaistené životné potreby, aby si mohli aj niečo ušetriť. A rozhodujúcu úlohu" - a teraz, sa čuduj svete - "v tom zohrávajú odbory." Ján Pavol vystríhal pred modloslužbou trhu a nepriamo vyzýval proti neoliberálnemu zmýšľaniu a písal: "No predovšetkým sa bude treba zbaviť takého zmýšľania, ktoré vidí v chudobných akési bremeno a nepríjemných dotieravcov nárokujúcich si konzumovať, čo druhí vyprodukovali. Ba hrozí nebezpečenstvo, že sa rozmôže radikálna ideológia kapitalizmu, ktorá odmieta čo i len uvažovať o tejto materiálnej a morálnej biede v presvedčení, že každý pokus o ich riešenie je vopred odsúdený na prehru a ich riešenie ľahkoverne prenecháva vývoju trhových síl."

    My sme nevymysleli solidaritu a my sme nevymysleli obhajobu tak elementárnych a esenciálnych hodnôt, ako hovorím.

    Preto, dámy a páni, dovoľte mi zmieniť na záver už len veľmi často používaný pojem alebo kategóriu, ktorú pravica s obľubou zakomponúvava do obhajoby, do riešení, do návrhov, a je to zodpovednosť. Pretože ak niekto je schopný analyzovať tok myšlienok a prístupov predstaviteľov pravice, má pocit, že to sú tí jediní zodpovední a že zodpovednosť ako inštitút je vlastná len týmto lídrom, spasiteľom a že všetci my ostatní žijeme v nezodpovednosti, v nevedomosti a čakáme ako na spasenie tých poctivých, zodpovedných a univerzálnych, ktorí majú svoje riešenia.

    A ja vám dám teraz takú otázku a súvisí to trošku aj s tým Gréckom, aj s tou fóbiou, aj s tým nezmyselným marketingovým dogmatizmom, za ktorý by sa naozaj nemuseli hanbiť ani niektorí propagandisti v minulom období, a jedno, kam siahneme, do ktorého totalitného systému, a to je zadlžovanie ako čosi, čo má vytvoriť neuveriteľnú obavu, ako čo má byť tou najväčšou palicou, tým bičom.

    Tak ja sa vás spýtam, čo si myslíte, ak je mladý muž, otec rodiny, v situácii, kedy nemá kde bývať a stojí pred tou obrovskou dilemou: zoberiem tú manželku a tie deti pod most, veď aj tak sa dá, alebo si zoberiem hypotéku? No, 99,9 % tých, ktorí sú zodpovední, si zoberú hypotéku. No len sa zadlžili. Z vášho neoliberálneho pohľadu urobili neuveriteľný nezmysel. A dokonca poznáme bankové produkty, ktoré sú generačné. Tak podľa vášho výkladu urobili ten najväčší nezmysel. Však zadlžovať budúce generácie, svoje deti, však to je veľká nehoráznosť!

    A takýchto príkladov by sme našli milióny. Tie štáty, ktoré prešli vývojom aj svojho rastu, aj svojho zadlženia, a naozaj by sme našli rôzne čísla a rôzne porovnávania, tiež stáli niekedy pred takouto otázkou, zodpovedať si: som zodpovedný a za čo som zodpovedný? A podľa toho, aké riešenia sa hľadali - a možno to bude paradox, čo poviem -, môžme lídrov krajín a štátov deliť na štátnikov a na účtovníkov. Tí štátnici - a teraz dávam znovu do pozornosti, že rast zadlženia aj našich európskych partnerov nezačal ani predvčerom, ani vládu dozadu, ale bežal kontinuálne v celom povojnovom období, nehovoriac o súvislostiach a obrovských škôd 2. svetovej vojny. To všetci naozaj lídri - a boli to ľaví, praví, strední, zelení, liberáli - boli nezodpovední? Lebo ak prijmem túto filozofiu, tak asi áno.

    Jednoducho chcem vás ubezpečiť, že miera zodpovednosti je v každom z nás. A každý má tu svoju predstavu a náplň toho, čo zodpovednosťou nazýva. Ale ak má byť prejavom zodpovednosti to, s čím prichádza táto vláda, škrtať, škrtať, škrtať, zdražovať, zdražovať, zdražovať a robiť zle obyčajným ľuďom - nemám na mysli kolegov, ktorí tu sedia, ale ľudí, ktorí na Slovensku žijú, a sú to ľudia práce, ktorí sa trápia od rána do večera -, tak takúto mieru zodpovednosti a takýchto účtovníkov my nechceme.

    A preto chcem veľmi jasne povedať, že budeme striktne odmietať a za žiadnych okolností nepodporíme žiadny návrh, ktorý začína písať alebo napĺňať ten napísaný scenár, o ktorom som hovoril, kde na konci bude rozbitý štát, rozbitá štátna správa, odprivatizované, odpredané všetky reziduá a zostatky národného bohatstva, infraštruktúry dopravnej, energetiky, jednoducho všetko to, na čom sa dá pri privatizácii ešte dobre zarobiť.

    Chcem ubezpečiť ale ľudí na Slovensku, že existuje alternatíva a tou alternatívou je náš program, ktorý sme mohli realizovať a ktorý by sme určite boli realizovali aj po voľbách v prípade nášho úspechu, a to bol projekt rastu spotreby, zvyšovania sociálnej úrovne, veľkých investícií a ďalej sa otvárania ekonomických vzťahov, ale na prospech všetkých ľudí na Slovensku.

    Preto - a dúfam, že ste to pochopili z môjho vystúpenia - naozaj žiadny s vašich návrhov nepodporíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem kolegovi Paškovi za stanovisko strany SMER k vládnemu návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty.

    A teraz pristúpime k faktickým poznámkam, ku ktorým sa prihlásili pán predseda Sulík, ďalej páni poslanci Krnáč, Dostál, Slafkovský, Jarjabek, Fořt, Štefanec, Janiš, Hort, Zajac, pán Somogyi, pani Tomanová, pán poslanec Ondruš, ďalej pán poslanec Matovič a posledný pán poslanec Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán predseda parlamentu, pán Richard Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. N,o pán Paška, dali ste nám riadne zabrať všetkým.

  • Povedané so smiechom.

  • Ja už nebudem po mojich poslancoch nikdy viac chcieť, aby museli sedieť v sále, keď vy rečníte, lebo to je naozaj nad ľudské sily.

  • Potlesk a piskot v sále.

  • No, tak neverím, že vy tomu veríte, čo hovoríte, takže beriem to ako nejaký folklór a skrátka teraz práve bol parlament zneužitý na bútľavú vŕbu, ale tak aj s tým musíme žiť. Jednu vec by som chcel - neviem, pán Paška odišiel alebo...? Ono to je pekné, on sa vyrozpráva a odíde, tak... Ach, tu je.

    Chcel by som vám, pán Paška, jednu vec vysvetliť, keďže viem, že nie ste ekonóm a o sebe si myslím, že som, a myslím to úplne v dobrom. Vy ste tunak vašu reč, keď ste začínali, tak asi trišvtrte hodiny dozadu s tým, že aké protikrízové opatrenia, keď v druhom štvrťroku bol rast vyše 5 %, tak chcem vám to teraz vysvetliť tak, aby to pochopili ste aj vy. Keď vám dám desaťeurovku a poprosím vás ísť ju rozmeniť a vy sa vrátite s jednou päťeurovkou a s jednou dvojeurovou mincou, tak vás predsa nebudem chváliť, že super, doniesli ste sedem eur. Niečo podobné je tu. Vy ste docieli rast, áno, to je vaša zásluha, že máme rast 5 %, ale za cenu 8-percentného dlhu. Toto je problém. To nie je žiadne umenie zobrať 8 % z HDP, vytvoriť dlh vo výške 8 % z HDP a z toho vygenerovať 5 % rastu - a tie 3 % sú kde? Tie sú skrátka fuč! Toto je to, čomu hovorím, že rozvrátené verejné financie, a prečo potrebujeme robiť opatrenia. Tento rast, ktorý máme, to je jednoducho sebaklam a je za cenu vysokého dlhu, ktorý ste vygenerovali.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou poslanec Kamil Krnáč, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Paška, zaujali ma také tri výrazné momenty vo vašom prejave. A jeden je, samozrejme, korupcia a vaša reakcia na to, že vlastne ak odstránime korupciu alebo sa snažíme s ňou niečo vyriešiť, tak vlastne s tým sa nevyrieši v podstate nič, tak to je veľmi zaujímavé. Nezabudnite svojim voličom pripomenúť aj to, že v krajinách, kde je nízka miera korupcie, je najvyššia životná úroveň obyvateľstva. To znamená, že platí aj opak. Čím vyššia korupcia, tak tým sa majú občania horšie.

    K druhej veci. Používate termín neoliberál a pravičiar ako nadávku. V jednej vete poviete, že neoliberál znižuje dane, v druhej, že zvyšuje dane, tak je to otázka, čo vlastne ten neoliberál je, čo to je za zviera. Keby sme to zobrali tak, ako ste to poňali z toho znižovania alebo zvyšovania daní, no tak v tom prípade aj samotná vaša strana sa dá chápať ako neoliberálna, pretože Ficova daň pre milionárov bola presne príkladom toho, ako sa správa neoliberál v tomto vašom ponímaní.

    A čo sa týka toho požičiavania a zadlžovania, tak keď už sme pri tých paralelách, to znamená, že aj keď si niekto požičia na hypotéku, tak vlastne rieši tú svoju prirodzenú životnú situáciu, tak to sa asi ťažko dá porovnať s tým, čo ste predviedli vy, pretože vy ste si nepožičali na nejakú infraštruktúrnu, infraštruktúrny rozvoj, vy ste si požičali na párty, všetko ste vypili, všetko ste zjedli a účet už platia obyvatelia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Paška, povedali ste niečo také, že súčasná vláda má asi také zásluhy o hospodársky rast Slovenska ako o vodu na Marse. No, nie je to celkom tak. Hospodársky rast a dobrá ekonomická kondícia Slovenska sú predovšetkým zásluhou reforiem, ktoré realizovala vláda Mikuláša Dzurindu, toho, čo vy nazývate neoliberálne reformy. Ak ste sa vy a vaša vláda niečím pričinili o dobré hospodárske výsledky Slovenska, tak iba tým, že ste nedodržali svoje predvolebné sľuby a nenabrali ste odvahu tieto reformy zrušiť, lebo ste si zrejme aj sami uvedomovali, že sú prospešné pre Slovensko.

    Pokojne si politizujte odbory a spolupracujte s nimi, aj s komunistami, ktorí tiež sú aktívni v tých protestoch, čo teraz sa prezentujú, a podľa toho, čo prezentujete vy tu v tomto parlamente, podľa slovníka tzv. sociálnej demokracie máte nielen k tým odborom, ale aj k tým komunistom veľmi blízko, až som sa čudoval, že ste tu citovali pápežské encykliky a nie Marxov Kapitál.

    A posledná vec. Je priam komické, ak strašíte ľudí, že sa tu vracia niečo, čo už raz voliči odmietli. Od voličov máme totiž veľmi aktuálnu a dnes práve štyri mesiace starú správu o tom, čo si myslia a čo odmietajú. A voliči v posledných parlamentných voľbách odmietli práve to, čo ste tu vy, vaša vláda SMER-u, SNS a HZDS posledné štyri roky predvádzali.

  • Ďakujem pekne. Pán Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Paška, no naozaj počúvanie niekedy je zaujímavé, niekedy smutno-smiešne, ale ja sa vrátim k niektorým konkrétnym veciam.

    Spoločnosť Agel vám asi niečo hovorí. Asi si budete pamätať, Agel mal za cieľ sprivatizovať nemocnice zo samosprávnych krajov. A všetko sa za nimi pohybovali ľudia zo SMER-u. Pritom zamestnanci a pracovníci samosprávnych krajov a zamestnanci nemocníc vôbec nemysleli, že je to to správne riešenie, ktoré by prinieslo nemocniciam akýsi osoh. A len sa tak pousmievam nad tým, že v súvislosti s touto spoločnosťou sa veľmi často v zasvätených kruhoch vyskytovalo aj vaše meno. Takže k tej privatizácii a čo si kto o tom čo myslí. Pretože svojím spôsobom privatizácia v niektorých prípadoch je veľmi úspešná a veľmi dobrá a bez toho, aby tam vošiel do niektorých podnikov súkromný kapitál, nikdy z nich nebude poriadna a fungujúca firma. A takých ešte zostáva na Slovensku pomerne veľa.

    Ja sa chcem ale ešte vrátiť k tomu obrazu čiernej, zlej, škaredej pravicovej vlády. Nuž, chcem sa vás opýtať, prečo asi v Spojených štátoch je oveľa menej štrajkov, ako je na Slovensku alebo ako je, pardon, ako je v Európe všeobecne? Klasický prípad v porovnaní s Francúzskom. Nuž asi preto, pretože zamestnávatelia a tí, ktorí dávajú prácu, si uvedomujú, že potrebujú normálny, vyvážený vzťah s odbormi. A to si uvedomujú aj ich odbory. Pretože pokiaľ niekto prácu nevymyslí, tak nebude mať kto koho zamestnať. Preto poštvávať odbory z princípu proti vláde...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem, pán predseda. Sledujúc všetky tie balíčky a v nadväznosti na pána poslanca Pašku o tom, čo hovoril, sledujúc všetky tie ekonomické balíčky, takzvané, mi napadá, koho z občanov Slovenskej republiky, dámy a páni, ste za tri mesiace nenaštvali? No, matky s deťmi, to sa vám už podarilo, lekárov takisto, učiteľov takisto, teraz najnovšie opozično-koalične Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, no skutočne skvelé! Tak je to skutočne drahá vláda a ja verím, že občania si to čím skôr uvedomia, že táto drahá naša vláda so svojou koalíciou je pre občanov skutočne zákerne drahá. Ale nie pre všetkých, keď to tuná sledujem to najnovšie koaličné bytové družstvo SDKÚ - KDH atď. Nie všetkých, nie pre všetkých ste rovnako drahí. Tie byty v tom Starom Meste ste si skutočne vedeli veľmi lacno a netrhovo porozdávať. A dúfam, že aj o tomto tuná bude reč, keď budeme hovoriť ďalej o týchto tzv. balíčkoch opatrení, ako to pre niekoho bolo výhodné a nebolo výhodné, ako to Staré Mesto vlastne získalo a kto tam býva. Však, niektorí páni, tu za predsedníckym stolom? Teraz pozerám sa takto na vás, pán Mikloš, tiež ste sa stali Bratislavčanom tak, nikto sme tomu neverili ako. A tiež dúfam, že ako budete raz vysvetľovať a veľmi dôležito a podstatne a nielen tými štyrmi vetami, ako ste kúpili...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Jarjabek, nehnevajte sa, keby ste mohli, prosím vás, reagovať na rečníka. Pán Jarjabek, môžem vás poprosiť, môžte reagovať na rečníka? Ďakujem vám.

  • ... ako to vlastne s tým bytom bude. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, už končím.

    Ďakujem, už som skončil. To tak vyšlo z toho všetkého.

  • Pán Jarjabek, prosím vás, reagujte na rečníka.

  • Pán predseda, vypočul som si veľmi plamennú reč pána Pašku, reč za celý poslanecký klub SMER - sociálna demokracia. Ja by som navrhol pánovi Paškovi, aby si tento prejav archivoval a púšťal ho pomerne často. A púšťal ho vždy vtedy, keď sa v parlamente rozhoduje o navýšení deficitu. Totižto dane občanom nedvíha tá vláda, ktorá príde s návrhom o tom, že sa má meniť daňový zákon. Dane občanom dvíha tá vláda, ktorá príde s opatreniami, ktoré deficit navyšujú. Rozhodnutie o úprave daní je len následkom tejto príčiny. Takže nezamieňajme si príčiny s následkami. Príčinou je 8-percentný deficit a následkom, ktorý je odložený do budúcnosti, je pri zodpovednej vláde, je úprava verejných financií tak, aby boli udržateľné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Paška, vo vašom vtipnom ideologickom príspevku ma zaujalo zopár vecí. Najmä tá pasáž o velebení štátneho vlastníctva. Doslova ste povedali, že vraj súčasná vláda sa bojí konkurencie štátu. Vašimi slovami, nuž chcem vám pripomenúť, že za vašej vlády ste sa jej ozaj nebáli, tejto údajnej konkurencie štátu, a videli sme to v štátnych podnikoch, ako ste hospodárili v lesoch, na Cargu, ako ste hospodárili na letisku. A Cargo a letisko sú krásne príklady, kedy z ideologických dôvodov ste odmietli prísun peňazí na Slovensko, ktoré by išli do štátneho rozpočtu, a zlým hospodárením a zlým gazdovaním vašich nominantov ste docielili stav, kedy sa občania Slovenska museli skladať na sanáciu týchto podnikov. Takže to je výsledok vášho štátneho vlastníctva, vášho gazdovania.

    Tiež ma zaujali poznámky o údajnej spolitizácie odborov. Nuž, pán poslanec, chcem vám pripomenúť, že je to vaša strana, ktorá podpísala dohodu s Konfederáciou odborových zväzov, a je to vaša strana, ktorá sa nehanbí zneužívať odbory na svoje politické ciele.

    A keď, pán poslanec, do tretice hovoríte o akomsi úbohom stave Slovenska, chcem vám pripomenúť, že bola to vaša strana, ktorá bola rozhodujúcou vládnou silou v minulom období, a strana, ktorá doviedla Slovensko na pokraj štátneho bankrotu vo verejných financiách, doviedla Slovensko ku prázdnej štátnej kase, k rekordným regionálnym rozdielom a rekordnému nárastu nezamestnanosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pre nás, čo sme tu boli aj v minulom volebnom období, táto plamenná reč nie je ani prvá a určite ani nebude posledná v tomto volebnom období.

    Pán kolega Paška, radi by sme aj dane dolu, aj odvody dolu, veľmi radi. Ale čo musíme urobiť najskôr po vašej vláde, je tú stíhačku, to Slovensko, ktoré ste vy nasmerovali strmhlav dolu, to Slovensko, ktoré ste nasmerovali do katastrofy, vyrovnať a ustabilizovať. Vaše tzv. sociálne riešenia, vaše štvorročné vládnutie prinieslo Slovensku dvakrát deficit mínus 8 %. Ešte raz, mínus 8 % a sme v Grécku.

    Aký ste nechali stav verejných financií v tomto roku, akú dieru ste nechali v štátnom rozpočte? Naše podľa vás zlé riešenia vám dali prestretý stôl v roku 2006, štátnu kasu plnú. A vy ste statočne míňali, rozhadzovali a zadlžovali tých, nad ktorými dnes roníte krokodílie slzy a bijete sa za nich akože do pŕs. Tak toto je silná káva.

    Čo sa týka tej hypotéky a zadlžovania, pán Paška, hypotéku na bývanie, keď si zoberie rodina, áno, na bývanie áno, ale brať si pôžičku a zadlžovať sa na hýrenie, na toto si žiadna zodpovedná slovenská rodina žiadnu pôžičku nezoberie.

    A viete, pán Paška, chváliť sa rastom HDP, rastom, na ktorý si nekresťansky požičiate a zadlžíte budúce generácie, tak s týmto by som sa teda ja, s takýmto rastom, vôbec nechválil.

  • Vážený pán kolega, asi prvýkrát v histórii tohto parlamentu som zažil také obhajovanie korupcie, ktoré hraničilo až so stotožnením sa s korupciou. Povedali ste doslova, že čo aký boj proti korupcii, komu to už len zdvihne životnú úroveň. Naozaj to bolo prvýkrát v tomto parlamente a od bývalého predsedu parlamentu ma to dosť mrzí.

    Povedali ste, že máme na veľa vecí rozličné pohľady. Nechcel som byť osobný, ale ja som počúval v parlamente v minulosti o tom, že všetky tie desiatky miliárd, čo sa naliali do zdravotníctva navyše oproti tomu, čo sme tam vedeli dať my, že sa na to netreba vraj pýtať ani pána Valentoviča, ani pána Rašiho, ale vás. A ma to napadlo vtedy, keď som stretával v útrobách parlamentu tam, kde má prístup iba predseda a podpredsedovia, pána Širokého, dokonca mal prístup, mám pocit, s autom aj tam, kde nemal prístup Janko Slota. A to by som potreboval niekedy takú pokojnú odpoveď, že ako to s tým zdravotníctvom, kde tie peniaze nevieme vycítiť v žiadnej nemocnici, a boli to naozaj desiatky miliárd, je.

    Spomínali ste, že nás ľudia odmietli. Voľbami v roku 2010 ste získali dohromady na základe vašej tzv. sociálnej politiky 71 mandátov proti 79 tých, ktorí chceli predstavovať alternatívu. Koho tu ľudia odmietli? Pri všetkej tej sociálnej politike ste nie pri moci. Lebo takto ľudia vyhodnotili váš sociálny štát.

    Ešte dve poznámky. Od roku, myslím, 1990 nie sme Národné zhromaždenie, ale Národná rada a Ján Pavol II. vojde do histórie okrem svojej neskutočnej charizmy aj tým, že spolu s Reganom porazili komunizmus.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predseda. Vypočuli sme z úst pána predsedu klubu SMER-u - SD zrejme volanie alebo skôr manifest novovzniknutej strany, alebo vyhlásenie zakladania novej strany. Novej strany sociálnej demokracie, ktorú, priznajme, že v predchádzajúcich rokoch chýbala na politickej scéne na Slovensku. Prešli sme k tomu krátkym prierezom so všetkými politickými smermi či trendmi, aby sme sa ustálili na tom, že tá sociálna demokracia je potrebná. Tá sociálna demokracia, ktorá zatiaľ na Slovensku existovala len vo forme skratky, skratky alebo skratky k tunelom. Otázne je len to, že zakladanie alebo volanie po takejto strane je práve, prečo prihlási predseda klubu SMER-u. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Jahnátek, poprosím vás netelefonovať v rokovacej miestnosti. Ďakujem pekne.

    Pani Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Paškovi za jeho vystúpenie, kde skutočne zhrnul sociálnu situáciu tak, ako sa javí v podmienkach vášho vládnutia. To, čo tu bolo v rokoch 2002 až 2004, sa prejavuje aj naďalej. Dovoľte mi pripomenúť, že podľa stratifikácie, príjmovej stratifikácie občanov, 65 % občanov má príjem pod 500 eur. Zvyšovaním dane z pridanej hodnoty siahate na každý krajec chleba, na každý hlt mlieka, nielen deťom, keď chcete znížiť dokonca rodičovský príspevok na úroveň 190 eur. Prečo teda ho nezdvihnete na úroveň 256 eur pre všetkých, ale siahate aj starším ľuďom? Čo to tu rozprávate o prestretom stole a platení účtov? Prestretý stôl je o druhom pilieri, ktorý musia zaplatiť všetci starší občania. Je to 913-tisíc poberateľov dôchodkových dávok. Nielenže ste v roku 2004 predĺžili a v roku 2005 a 2006 predĺžili redukciu dôchodku, ktorý by presahoval 1,25-násobok osobného mzdového bodu, predlžujete redukciu naďalej. Ba naviac idete valorizovať dôchodky len na báze inflácie. Čiže siahate tým dôchodcom dvakrát na ten hlt chleba a na ten krajec chleba.

    Som veľmi rada, že pán poslanec Paška spomenul encykliky, či už prelomovú encykliku Leva XIII. Rerum Novarum, ale hovoril aj o takej dôležitej encyklike, ako je encyklika Jána Pavla II. o práci. Za každú prácu patrí odmena, a to primeraná odmena tak, aby otec dokázal zo svojej mzdy, poctivej mzdy vyplatiť a vyživiť aspoň jedno dieťa. Hovoríte o znižovaní miezd. Pre koho vystavujete účet? Zase len pre tých, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďakujem vám pekne. Poprosím pána poslanca Ondruša, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som rád na margo vystúpenia pána poslanca Pašku zdôraznil fakt, že tento návrh zákona je ďalším dôkazom obrovského podvodu na voličoch, ktorého sa dopúšťajú vládne strany. Predovšetkým preto, lebo niet žiadnych pochýb, že sa rozhodli, že potrebnú konsolidáciu verejných financií, áno, potrebnú, potrebnú aj podľa nás, majú v plnej miere zaplatiť občania, a to najmä alebo aj občania s najnižšími príjmami, ktorí sú v najhoršej sociálnej situácii, mladé rodiny, rodiny s deťmi, dôchodcovia a podobne.

    Hovorím o kolosálnom podvode najmä preto, lebo tento návrh zákona je v príkrom rozpore s politickými záväzkami, ktoré lídri alebo vysokí predstavitelia súčasných vládnych strán dali verejnosti pred voľbami, keď hovorili o tom, že nebudú musieť zvyšovať dane, a to hovorili v súvislosti s tým, že bude treba konsolidovať verejné financie, keďže Slovensko sa podľa nich vydalo na grécku cestu. Znamená to, že už pred voľbami si terajší vládni predstavitelia presne uvedomovali, v akej situácii verejné financie sú, mali o nich dostatočné informácie a zároveň ubezpečovali ľudí, že nebudú musieť túto situáciu riešiť zvyšovaním daní. Tento návrh zákona je dôkazom toho, že táto vládna koalícia vyhrala vďaka podvodu na voličoch a občanoch Slovenskej republiky.

    A pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, musím opäť zdôrazniť, ako som to už v tomto parlamente urobil, že historicky najvyšší deficit verejných financií, schodok štátneho rozpočtu zaznamenali Dzurindove vlády a Ficove ho znižovali.

  • No, ďakujem pekne za poznámku. Poprosím Igora Matoviča.

  • Pán poslanec Paška, ja by som vám len chcel pripomenúť možno dva tendríky alebo dve kauzičky, vaše, z tej možno tisícky, možno z dvoch, ktoré ste spáchali, a to je napríklad mýtny tender, kde ste svojmu kamarátovi dohodili kšeft alebo svojim kamarátom dohodili kšeft, na ktorom Slovenská republika stratila približne 7 mld. korún. Potom napríklad ďalší kšeftík, kde ste svojmu kamarátovi a podľa všetkého alebo údajne sponzorovi SMER-u dohodili opravu Hradu, ktorý je tu blízko, kde sme stratili ďalšie možno 3 mld. korún. Ak iba tieto dva kšeftíky ste nezrealizovali, tak dnes sme tu mohli sedieť a nemuseli sme zdvíhať o 1 % DPH, ale presne o 1 % sme DPH mohli znižovať. Čiže, prosím vás, pozrite sa do zrkadla a buďte radšej ticho, ako takého hlúposti rozprávať.

    Zároveň chcel by som možno k tomu, že teda naozaj som mal pocit, ako kebyže tu máte prednášku o tom, že čo je sociálna demokracia. Vy si ale asi fakt mýlite pojmy, lebo to, čo vy ste tu predvádzali, nebola sociálna demokracia, to bola sociálna kleptokracia. A v tejto súvislosti vás poprosím, aby ste naozaj dali si aj u vás niekde na klube alebo niekde návrh na zmenu vašeho názvu SMER - sociálna kleptokracia.

  • Ďakujem pekne. Poprosím pána poslanca Kaníka.

  • Pán poslanec Paška, ja som prišiel nie úplne na začiatok, ako ste hovorili, a počúval som vás pozorne a strašne som sa snažil uhádnuť, o čom vy vlastne hovoríte, k akému bodu sa vyjadrujete a musím povedať, že z obsahu povedaného sa to nedá zistiť. Vaše vystúpenie môžte kľudne opakovať, môžte si ho nahrať a vystupovať tak ku každému bodu, pretože ste nehovorili vlastne o ničom. To bol jeden zhluk ekonomických nezmyslov a bludov, ktorými ste tu zahŕňali Národnú radu, aby ste očarili v zmysle alebo v duchu najlepšieho dedinského ochotníka svoje publikum, kde sa spoliehate na to, že vám tak verí, že týmito klamstvami, pretože to nebolo nič iné len súbor klamstiev, ho dokonale namotáte a oklamete.

    A keď ste už povedali, že načo bojovať proti korupcii, lebo to nikomu nezvyšuje životnú úroveň, no niekomu to zvyšuje. A mne sa zdá, že okruh ľudí, ktorí sa okolo vás pohybuje, mal za posledné štyri roky veľmi prudko zvýšenú životnú úroveň.

    A keď ste sa už vy začali oháňať pápežom, no neviem, pán Paška, stopercentne, či ste boli komunista, mne sa zdá, že asi áno, ale ak ste aj neboli, hovorili ste ako ústredný tajomník, prednovembrový, Komunistickej strany, a keď už sa duchovný komunista oháňa encyklikami pápeža, tak to už je naozaj paradox paradoxov. Ja si myslím, že toto tu naozaj budeme počúvať často, ale je to len snaha, opakovaná snaha o ohlupovanie voličov. Často ste povedali, že ľuďom treba pripomínať. No treba im pripomínať, že vy ste túto krajinu dostali na kolená, od prosperity k úpadku a za to všetko je zodpovedný SMER a vaša politika.

  • Ďakujem pekne. Pán Paška, želáte si reagovať? Áno, nech sa páči.

  • No, chcem vás, pán Kaník, aj všetkých ostatných všetkých ubezpečiť, že áno, budete to tu stále počúvať, dokolečka to budete počúvať a môžte tu tárať tie svoje osobné invektívy - a nakoniec som o tom hovoril. Čo sa chcem ale ohradiť, aj pán podpredseda Hort, aj vy, a vy ste tiež taký človek, ktorý rád opakuje, vaša tvorivosť neni ani na tej úrovni toho ochotníka, ja som nehovoril o tom, ani som neschvaľoval korupciu, hovoril som len, že vaše predvolebné univerzálne riešenie bolo vysporiadanie sa s korupciou a nebolo tam ani slovo o zdražovaní, o zvyšovaní nárokov na ľudí, o bratí sociálnych príspevkov, rodičovských príspevkov. Takže vás poprosím, aby ste neprekrúcali to, čo som povedal.

    A kritizoval som, že jednoducho asi to nie je také univerzálne riešenie a musí sa s tým vysporiadať každá vláda, ale že robíte čosi, ako ste oklamali ľudí pred voľbami, čosi iné, ako ste sľubovali ľuďom.

    A, pán predseda Národnej rady, ja mám síce len politickú ekonómiu, ale rád si s vami sadnem a ten vzorec, ako zadlženie je 8 %, miera zadlženosti, mimochodom, my sme vám nechali 7 %, tak 1 % za tri mesiace je slušný výkon zvýšenia zadlženosti a hrubým domácim produktom, lebo to je také ako v tom vtipe, že: "Z čoho žiješ?" "Kupujem za 100, predávam za 50 a z tých 50 žijem."

    Ďakujem pekne.

  • Uhm, no tak aj ja ďakujem. A poprosím ďalšieho rečníka - pána Buriana.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko, svoje stanovisko k zákonu, ktorý dnes je predložený, t. j. k č. 222/2004 zákona o dani z pridanej hodnoty. Týmto zákonom ako pokračovaním ďalších zákonov - o dani z príjmov, spotrebných daní - začína vlna zdražovania na Slovensku. Je to neodškriepiteľný fakt. Faktom je, že zvyšovanie týchto daní je ale paradoxom toho, že aj u nás na výbore pre financie a rozpočet pán minister financií a aj v programovom vyhlásení bolo jasne zadefinované, že prípadné zvýšenia daní budú na úkor zníženia odvodov. Problém je ale to, že celý háčik je v tom, že tieto zvyšovania daní slúžia len nato, aby vláda si udržala výdavky v štátnom rozpočte, ktorý určite budeme preberať na nasledujúcej schôdzi, aby zabezpečila si svoje výdavky, aby udržala výdavky na úrovni výdavkov predchádzajúcej vlády, o ktorej tvrdila, že je na ceste gréckou cestou, plytvá peniazmi, nehospodárne, nenáležite plytvá peniazmi z rozpočtu Slovenskej republiky.

    Takže pravdou je to, že zvýšime dane, znížime deficit a pred ľuďmi sa tvárime, že sme my záchrancovia celého Slovenska, znížime schodok verejných financií na 4,9 %, alebo deficit verejných financií na 4,9 %, hovoríme o tom, že predchádzajúca vláda zle hospodárila, lebo mala deficit 7-percentný. No jasné, zvýšením daní a prenesením celej ťarchy na ľudí je to, dá sa povedať, veľmi jednoduché riešenie. Nato, si myslím, že netreba žiadnu, žiadne nejaké, by som povedal, vzdelanie jadrového fyzika ani iné. Jednoducho zvýšenie konkrétne aj dane z pridanej hodnoty o 1 % je automaticky, príde na účet štátu alebo na účet teda štátu, do štátneho rozpočtu prídu o peniaze.

    Problémom ale jeden, ďalším je to, že, a už to aj bolo spomínané v reči môjho predrečníka, že ten rast, ekonomický rast - a neni to teda môj názor a je to názor relevantných inštitúcií, ako povedzme Národná banka Slovenska - bude po týchto kvartáloch teda rastu, budúci rok bude len trojpercentný, teda pokles takmer o 2 %. Tento pokles určite sa premietne aj v indexe spotrebiteľských cien a vlastne tie všetky zvyšovania daní sa aj v dôvere spotrebiteľskej prejaví a určite ľudia budú viac zvažovať svoje nákupy, tým pádom aj príjmy štátneho rozpočtu podľa môjho názoru sú veľmi optimisticky nastavené. To, čo dnes vláda predpokladá, koľko vyberie napríklad konkrétne z tohto zákona z daní z pridanej hodnoty vzhľadom k tomu, že predpokladám, že po poklese indexu spotrebiteľskej dôvery ľudia budú mať väčší alebo budú mať väčšiu, by som povedal, tendenciu k úsporám a jednoducho budú veľmi zvažovať, čo budú kupovať a čo nie. Pričom spotreba domácnosti je jednou vážnou časťou príjmu rozpočtu.

    Teraz sa vrátim k tomuto zákonu dane z pridanej hodnoty. Musím povedať, že som v predchádzajúcom volebnom období ako predseda výboru finančného, som sa aktívne zúčastňoval pri tvorbe týchto zákonov. Ale musím povedať, že prvýkrát v histórii sa stáva to, a to zatiaľ som nenarazil na takúto zákonnú normu, ktorá hovorí o tom, že budeme mať dočasné zníženie, pardon, dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty, pokiaľ sa nenaplní klauzula trojpercentného deficitu štátneho rozpočtu. No musím si povedať, že toto určite je významný zásah politiky do legislatívy alebo aj do ekonomiky. Takýto, takýto nuans alebo takúto, by som povedal, doslova takúto neprofesionálnu časť, by som povedal, to som neočakával ani teda, by som povedal, hlavne teda od ministra financií, ktorý definuje pragmatičnosť, definuje ich systémovosť a toto už si myslím, že nieže nesystémové to je, by som povedal, trošku donebavolajúci lapsus. Vysvetlím aj prečo.

    Ja neviem, ako tí ľudia, ktorí sa trošku zaoberajú aj štátnym rozpočtom, dochádzajú k tomu alebo dôjdu k tomu, že konkrétny výsledok hospodárenia štátu je jasný až na ďalší rok. My síce môžme naplánovať schodok verejných financií na úrovni aj 3 %, ale otázkou je, aký bude v skutočný deficit verejných financií, a ten bude jasný niekedy až na ďalší rok, niekedy možno apríl, máj, jún, proste niekedy pred koncom prvého polroka. Čiže nie je jasné, že kedy to zníženie tej dane z pridanej hodnoty bude. Podľa môjho názoru to je také asi podobné ako dočasné zastavenie vojsk, ktoré bolo tak asi na 40 rokov. Čiže podobné podľa mňa zníženie tejto dane nás očakáva do budúcna. Ja neviem, či tým, že sa tomu aj koruna toho celého podľa môjho názoru aj nezmyslu dala, pri takejto formulácii v zákone sa dala, že zníženie daní sa bude riadiť záväzným predpisom ministerstva financií.

    No ale to si myslím vážne celkom, ak záväzný predpis ministerstva financií má určovať tak významnú vec ako výšku z dane z pridanej hodnoty, to už si neviem celkom predstaviť, a akým spôsobom sa toto bude diať. Toto si myslím, že je absolútne, absolútne nesystémové a nejasný stav.

    Ďalšia vec. Pokiaľ vláda mala záujem riešiť povedzme príjmy do štátneho rozpočtu, skôr by som odporúčal sa pozrieť na zamedzenie únikom dane z pridanej hodnoty. Ja si myslím, že o tejto téme sa už dosť dlho rozprávalo, ale myslím, že žiadne opatrenie, žiadne systémové opatrenie ani v tomto materiáli, bohužiaľ, ani v materiáli, ktorý hovoril o volebnom programe tejto vlády, sa nejako nedostalo. A musím povedať, že pokiaľ by sa zamedzilo takýmto daňovým únikom, získame podstatne viac ako v tomto balíku zvýšenia DPH, ktorý by mal v budúcnosti priniesť niekde v rozmedzí 180 až 200 mil. eur. Ja si myslím, že tu je cesta na to, kde sa dajú nájsť rezervy, obrovské rezervy, ktoré možno momentálne nie sú využité, a očakávam, že do budúcna asi ani nebudú, pokiaľ ani neni záujem o to, a tento materiál alebo tento návrh zákona vôbec nič nehovorí. Môžem povedať niekoľko možností, akým spôsobom sa obchádzajú dane v tomto systéme. A podľa môjho názoru, pokiaľ sa nenájde tá sila, aby sa prekonala, teda túto bariéru, tak si myslím, že to, čo sa dnes zvýši to DPH, možno ešte pomôže viac tým špekulantom, ktorí možno si ju vyberú cez iné povedzme možnosti, ktoré dnes tento zákon, tak ako je postavený, dáva.

    Veľmi sa mi páčilo, že v dôvodovej správe tohto zákona, teda páčilo v úvodzovkách, ja som bol veľmi prekvapený, že je napísané, že na podnikateľské prostredie tento zákon nemá žiaden vplyv. No, ja som veľmi prekvapený, ja som zvedavý, tých ľudí, ktorí podnikajú a ktorí rozumejú podnikaniu, tí, ktorí boli niekedy v podnikateľskom procese, možno tí ľudia na ministerstve včítane pána ministra neboli, ale v každom prípade každé zvýšenie DPH musí zabezpečiť niekto, aby si zafinancoval takéto zvýšene DPH. To nie je otázkou toho, že zvýšenie DPH má len vlastne filozofiu návratnosti peňazí zo štátneho rozpočtu v prípade toho vyrovnávania v rámci daňového priznania. Ale jednoducho financovanie obdobia, keď teda nemám tie peniaze a očakávam ich od štátneho rozpočtu alebo zo štátneho rozpočtu, čiže tam určite bude aj vplyv na podnikateľské prostredie.

    No summa summarum chcem povedať, nielen zvýšenie daní predaja z dvora o tých 6 % na 20 %, ale to zvýšenie, celkové zvýšenie DPH, ktoré už sa proklamovalo, že teda bude to len nie celé zvýšenie, že sa neprenesie do ceny, a to nebude celkom 1 %, musím povedať, že naopak, myslím si, že všetky tie balíky programov alebo balíčky opatrení, ktoré sú na úrovni či už DPH, dane z príjmu, spotrebných daní, budú mať za následok doslova alebo veľmi vysoké zvýšenie nákladov pre domácnosť. Myslím si, že odhadovaných 9 eur na mesiac až do situácie, keď to bude viac ako 30 eur. Osobne si myslím, že to nie je len otázka inflačných tlakov, ale je to aj otázka ďalších nákladov, ktoré s tým budú súvisieť. Teda, by som povedal, všetkých nákladov, ktoré budú mať nadväznosti či už spotrebných daní, alebo daní z príjmu právnických osôb, fyzických osôb atď.

    Chcem len podporiť to, že táto vláda si asi dá po tomto návrhu a po týchto ďalších balíkoch nálepku ako vláda zdražovania, vláda zdražovania, ktorá nerobí si uťahovanie opasku vo svojich nákladoch, ale tieto chce v plnej miere preniesť na ľudí a tváriť sa, že zabezpečí zníženie deficitu a kvázi hospodársky rast.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Aha, tak čo teraz, rozprava či faktická? Rozprava. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A o možnosť vystúpiť požiadal pán poslanec Počiatek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, pán minister, už pri pohľade na programové vyhlásenie vlády bolo zrejmé, že predvolebné sľuby súčasnej vlády boli len sľuby a realita bude úplne iná. Už vtedy pán Mikloš vyjadril svoj obdiv k Estónsku a zjavne si ho zobral za vzor, i keď to Estónsko už potom ďalej nespomínal ako vhodný príklad, a myslím si, že aj viem prečo, pretože tam sa s tým tiež nemaznali a poriadne naložili ľuďom. Poznajúc súčasnú vládnu garnitúru a ich videnie sveta, bolo jasné, že súčasná vláda nebude šetriť na sebe, ale na ľuďoch - a máme to tu: zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov.

    Spomeňme si tiež na jednoznačné a neochvejné vyhlásenia pred a aj tesne po voľbách, kde všetci tvrdili, že dane sa zvyšovať nebudú, naopak, tvrdili, že niektoré dane sa budú znižovať. Pred voľbami ste mali úžasný recept na všetko, tak kde je? Nikde, lebo ste ho nemali, len ste balamutili voličov. Svedčí o tom aj množstvo vyhlásení, ktoré platia maximálne jeden deň, niekedy ešte kratšie a táto vláda by sa dala nazvať momentálne ako vládou jednodňových vyhlásení.

    V niečom však zhodu máte a to je zhoda na prenesení záťaže na občana, a to je zrejmé, a tu už nikto túto informáciu nedementuje, bohužiaľ. Predpolie ste vy vytvárali systematicky a to je tá teória spálenej zeme, čo je len potvrdením toho, že ste za posledné dva roky úplne odignovarovali existenciu krízy, ktorá spôsobila problémy nielen Slovensku, ale mnohým ďalším krajinám.

    Už trošku inú optiku používa, aj rétoriku používa Medzinárodný menový fond, ktorý nehovorí nič takéto, práve naopak, aj keď si pozriete poslednú správu z misie, kde sa jasne cituje, že "nárast deficitu napríklad konkrétne v roku 2009 spôsobený absorpciou prepadu daňových príjmov na jednej strane a výdavkoch spojených so stimuláciou ekonomiky na strane druhej bol primeraný a adekvátny v hĺbke svetovej ekonomickej recesie". Toto konštatovanie misie podľa mňa vyvracia tú banálnu lož, na ktorej bola založená vaša hlučná dvojročná kritika, ako aj populistická predvolebná kampaň.

    Vláda sa však stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvalo vo všetkých rezortoch a že idete vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný a jednoduchý. Potrebujete nejako zakryť, že to, čo ste sľubovali voličom, že budete naozaj šetriť na výdavkoch štátu, sa nakoniec nestane a potrebujete sa na niekoho vyhovoriť. To, že sa tak nestane, je zrejmé už z návrhu štátneho rozpočtu, kde sú výdavky štátneho rozpočtu bez EÚ fondov naplánované na úrovni 13 581 mil. eur. Ak ich teda porovnávame s očakávanou skutočnosťou, čiže nie s rozpočtom roku 2010, čo by sme inač tiež mohli, pretože oproti plánovaným výdavkom rozpočtu 2010 sú výdavky budúceho roku naplánované na oveľa vyššej úrovni.

    Ale poďme sa teda pozrieť na očakávanú skutočnosť roku 2010, kde zohľadníme, že úplne miniete rezervy, ktoré sme nechali v rozpočte, ktoré sa vyšplhali až na úroveň 388 mld., pardon, 388 mil. eur, čiže tieto úplne miniete, žiadne šetrenie. A neviem o tom, že by bolo realizované čo i len jedno rozpočtové opatrenie, ktorým by nejakému rezortu boli prostriedky vyviazané. A plus navyše, keď ešte zohľadníme aj to, čo tvrdíte v správe, že očakávaná skutočnosť v roku 2010 je ovplyvnená mierou prenesených výdavkov z minulých rokov, čo je veľmi zaujímavé, že to viete už teraz. Pretože rozdiel medzi prinesenými a odnesenými výdavkami, ktoré sa prenášajú z minulých období, budeme vedieť až na konci roku a až tento rozdiel medzi prinesenými a odnesenými vytvára tú položku, ktorá vplýva na deficit.

    Ale keď to teda takto upravíme, z čoho zjavne vidieť, že nešetríte ani euro a v žiadnom z rezortov, tak rozdiel je len 149 mil. eur a nie 980 mil. eur, ako ste deklarovali. Čiže rekapitulácia: ľudia zaplatia 770 mil. eur a vláda 149 mil. eur s tým, že vy míňate všetky úspory a neovplyvníte žiadnym spôsobom míňanie prenášaných prostriedkov minulých období. Čiže nie je to 2 : 1, ako ste deklarovali po voľbách, ale je to 2 : 8, ale v neprospech ľudí. A toto je úplne najzásadnejší fakt, ktorý usvedčuje súčasnú vládu z prístupu k ľuďom. Pretože nie je nič jednoduchšie technicky, ako zvýšiť dane, odvody alebo poplatky. To je naozaj legislatívna záležitosť, nevyžaduje to žiadnu veľkú námahu, okrem toho, že sa prepíšu niektoré zákony, ako napríklad tento, o ktorom sa tu teraz rokuje.

    Čiže znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame aj my ako nevyhnutnosť. Zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda ovplyvňovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktoré sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta. Ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenáša na obyvateľov.

    Všetci sa zhodneme, že prirodzeným a najvýhodnejším zdrojom konsolidácie je ekonomický rast a s tým súvisiaci rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti. Vláda však štruktúrou svojho konsolidačného balíka koná proti tejto zásade. Ministerstvo financií zverejnilo aktualizovanú makroekonomickú prognózu, ktorá jasne hovorí, že vládou zvolený spôsob znižovania deficitu poškodzuje ekonomický rast, spôsobí jeho spomalenie už v budúcom roku, odsunutie obrat v trende zamestnanosti na ďalšie roky, zvýši infláciu na trojnásobok, ale to nielen vplyvom balíčka, ale celkovo odhadujú zvýšenie inflácie na trojnásobok oproti tomuto roku, čo bude znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov domácností priemerne o 400 eur ročne.

    Navyše zvyšovanie daní, ktoré nám táto vláda naservírovala, zníži disponibilné príjmy nižšie a stredne príjmových skupín obyvateľstva a zvýši ceny tovarov, služieb a energií. To sú faktory, ktoré negatívne ovplyvnia už aj tak krehkú domácu spotrebu, tú spotrebu, ktorá je tak potrebná pre zdravý rast ekonomiky.

    Ešte k tej spálenej zemi. Myslím si, že aj posledná alebo ostatná emisia štátnych dlhopisov potvrdila, že trhy nevnímajú Slovensko ako nejakú spálenú zem. A na margo tejto emisie znamená to, pán minister, len toľko, že zatiaľ ste len udržali dôveru trhov takú, akú sme my mali počas všetkých rokov nášho vládnutia. Čiže ak tvrdíte, že sme ako Grécko, tak je to úplný nezmysel. Podľa všetkých mäkkých aj tvrdých indikátorov posledných dní je zrejmé, že Slovensko sa vymaňuje z krízy a je to naozaj veľmi dobrý základ pre to, aby sa verejné financie v budúcnosti konsolidovali.

    Čiže k tomuto konkrétnemu návrhu myslím si, že zvýšenie DPH, ktoré - určite je možné sa sporiť o tom, aké dočasné je - je to ako dočasná amputácia nohy, si myslím, že nie je správna cesta, a preto tento návrh nepodporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prihlásil sa niekto s faktickou poznámkou? Nie. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vyjadriť k rozprave, ktorá bola dlhá a bola zďaleka nielen o predkladanom návrhu zákona. Sú vystúpenia a už som ich tu zažil veľa v Národnej rade, ktoré ma aj poučia, aj pobavia, sú také, ktoré len poučia, také len, čo pobavia.

    Chcem konštatovať, že príspevok pána poslanca Pašku ma pobavil. O príspevkoch pána poslanca Buriana a pána Počiatka sa dá povedať, že ani nepobavili, ani nepoučili. Tak najskôr k tomu, čo hovoril pán poslanec Paška. Hovoril veľa, hovoril dlho, hovoril ako keby vo všeobecnej rozprave, takže dovoľte mi stručne naňho reagovať.

    Bol to, ako som povedal, prejav, ktorý ma pobavil, aj keď ma už pobavil aj viac, naposledy si pamätám prejav k 17. novembru, ten ma pobavil ešte viac, ale bol veľmi podobný tento prejav. Plný odborných termínov posplietaných do nič nehovoriacich nezmyselných konštrukcií. Ale opakovaný leitmotív, ktorý sa niesol celým tým vystúpením, bolo, dobrá sociálna demokracia chce robiť podporu rastu, rozvoja veľkých verejných investícií, dokonca zvyšovania miery prerozdeľovania, kým zlá pravica zbedačuje ľudí, zdražuje a chce všetko sprivatizovať.

    Tak dovoľte, aby som sa k tomu vyjadril.

    Pán Paška povedal, že skúsenosť z rokov 2002 až 2006 sa vracia, pričom vraj títo ľudia boli už raz odmietnutí. Kto bol a kto nebol odmietnutý, výrazom toho, kto bol a nebol odmietnutý, je táto snemovňa. A rozdelenie poslaneckých mandátov. Takže ak niekto odmietnutý bol, tak to bola alternatíva SMER, HZDS a SNS. Vláda, ktorá tu vládla, alebo alternatíva, ktorá tu vládla posledné štyri roky, kde strana, ktorá - a neustále pán predseda Paška to opakuje, sociálna demokracia -, kde strana, ktorá sama seba nazýva sociálnou demokraciou, mala tak vysoko dominantné postavenie, že mala, jednoznačne vládla, dominovala, určovala politiku. Ak toto považujete za politiku sociálnej demokracie, čo sa tu dialo posledné štyri roky, tak musím povedať, že ja nie.

    A to neustále kritizovanie rokov 2002 - 2006, chcem vám pripomenúť, že práve reformy, ktoré boli uskutočnené v rokoch 2002 - 2006, naštartovali ekonomiku a priniesli taký ekonomický rast, ktorý ste zdedili, z ktorého ste roky profitovali. Sadli ste si za prestretý stôl, k plnej špajzy, to, čo po vás ostalo po štyroch rokoch, je vybrakovaná špajza, zašpinený prázdny stôl a na ňom len nezaplatené faktúry. Taká je realita, dámy a páni, či sa vám to páči, alebo nie.

    Realita je taká, že ekonomický rast, ktorý Slovensko dosahovalo najvyšší v prvých rokoch vašej vlády, že jediný spôsob, akým ste sa na tom podieľali, bol ten, že ste nenaplnili svoje predvolebné sľuby a nezrušili reformy, tak ako ste vo svojich predvolebných programoch sľubovali. Ak by ste tomu neverili, tak to netvrdím len ja, tvrdí to vládny dokument, ktorý schválila vláda Roberta Fica v roku 2007, ktorý predložil na rokovanie vlády pán vtedajší minister, dnešný poslanec Počiatek, kde sa jednoznačne hovorí, že Slovensko dosahuje vysoký ekonomický rast vďaka daňovej reforme, reforme trhu práce, sociálnej reforme, dôchodkovej reforme, a jednoznačne sa hovorí, že ak tieto reformy budú dodržané, tak je šanca udržať aj vysoký ekonomický rast. Takže nielen ja, nielen odborníci, analytici to tvrdia, tvrdila to dokonca aj vaša vláda.

    Keď hovoríte o kríze a, pán poslanec Počiatek aj pán poslanec Paška, kríza sa pre vás stala mantrou, za ktorú skrývate všetko. Ale čo sa týka verejných financií, a dnes sa tu hovorí najmä o verejných financiách a dočasné zvýšenie DPH je o verejných financiách, tak vám chcem pripomenúť, že čo sa týka verejných financií, na objeme peňazí, ktoré ste mali k dispozícii vy za štyri roky vládnutia, sa kríza nepodpísala ani jedným jediným eurom. Alebo ak to chcete inými slovami, kvôli kríze ste nemali menej peňazí ani o jedno jediné euro. Pretože kým ekonomika rekordne rástla v rokoch 2006, 2007, 2008, tak ste mali oveľa väčší objem príjmov bez zadlžovania, potom, keď sa prepadla v dôsledku krízy, áno, najmä v dôsledku krízy sa prepadla ekonomika, ale vy ste svoje výdavky neznížili ani o jeden jediný cent, naopak, navyšovali ste ďalej výdavky už nie vďaka rastúcim príjmom, ale vďaka rekordne rastúcej zadlženosti za posledné dva roky. Za posledné dva roky sa na každého občana Slovenskej republiky vrátane batoliat zvýšil dlh, verejný dlh viac ako 2 000 eur na jedného občana. Nárast verejného dlhu je viac ako 2 000 korún na jedného občana, viac ako 60 000 korún. To je veľké umenie, naozaj, mať takýmto spôsobom, takýmto spôsobom míňať peniaze a zvyšovať verejné výdavky.

    Ja som to už na tomto mieste povedal, ale pripomeniem to a budem vám to pripomínať, za štyri roky vašej vlády vo verejných výdavkoch ste mali naviac o 755 mil. korún oproti tomu, čo mala k dispozícii vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 - 2006. Mali ste, áno, o 25 mld. eur navyše vo výdavkoch oproti vláde Mikuláša Dzurindu. Oproti iným krajinám v priemere v Európskej únii vzrástli verejné výdavky za toto porovnateľné obdobie o 18 %, u nás to bolo o 35 %. Mali ste dvojnásobne vyšší nárast verejných výdavkov. Kde tie peniaze sú? Postavili ste diaľnice? Fungujú lepšie školy? Fungujú lepšie nemocnice, do ktorých ste pritom evidentne dali viac peňazí? Sú zdravší ľudia? Sú spokojnejší zdravotníci? Fungujú lepšie iné oblasti verejného sektora? Tak kde tie peniaze sú? Sú tam, kde sme to aj v mnohých kauzách vyčíslili, ktoré tu už aj dnes boli spomínané, ako je diaľničné mýto, ako je emisná kauza, ako sú nástenky, ďalšie a ďalšie kauzy.

    Takže sociálnodemokratické riešenia, o ktorých rozprávate, mali ste štyri roky možnosť sociálnodemokratické riešenia ukázať v ľahkých časoch. Z hľadiska verejných financií, vážené dámy, vážení páni, v ľahkých časoch napriek kríze. Pretože opakujem, kríza vám nezobrala vo verejných výdavkoch ani jedno jediné euro.

    Čo sa týka toho, najmä pán poslanec Paška neustále rozprával o tom, že chceme privatizovať, strašil privatizáciou. Dôvod, prečo je privatizácia pre vás červené súkno, aj keď zjavne ako poukázal pán poslanec Slafkovský, keď ste vy za ňou, tak potom červeným súknom nie je a vaše firmy, napríklad zdravotníctva, alebo firmy vašich mecenášov, vtedy to problémom nie je. Ale prečo je pre vás privatizácia problém, to jasne ukázal a dokázal váš predseda Fico. Jasne to ukázal a dokázal v tom, čo o tom, akým spôsobom financoval stranu SMER, povedali svedkovia alebo čo zaznamenáva hlas až nápadne podobný jeho hlasu. Áno, keď sa neprivatizuje, keď je podnik štátny, dajú sa predávať funkcie v týchto štátnych podnikoch, čo evidentne robil, pretože o tom svedčia svedkovia, aj hlas nápadne sa podobajúci jeho hlasu. Preto, samozrejme, taká zášť proti privatizácii. Keby bolo SPP ešte stále štátne, keby boli elektrárne stále štátne, to by bolo eldorádo. Takže chápem vašu nervozitu, že sa to už nedá. Keby boli banky štátne, to by bolo eldorádo. Ale tak to aj vyzeralo. Tak to aj vyzeralo, kým štátne boli, pretože váš spojenec pán Mečiar používal presne tie isté metódy pred rokom 1998 a presne takisto to aj dopadlo.

    Takže vaše strašenie je politicky účelové a vy, dámy a páni, nie ste tí, ktorí prišli teraz noví a nenesú ešte žiadnu pečať. Vy ste tu štyri roky vládli. Vy ste tu za tie štyri roky mohli ukázať, ako viete riadiť krajinu. Čo ste ukázali? Aký projekt bol taký, ktorý ste naozaj zahájili, akú zmenu ste urobili, aké reformy ste urobili? Rozbehnutý vstup do európskej, do eurozóny ste dotiahli, áno, chválim, rozbehnutý vstup do Schengenu ste dotiahli, áno, ale ktorý iný veľký projekt ste začali a ukončili? Ktorý okrem desiatok a stoviek predražených tendrov, rozkradnutých a rozplytvaných peňazí?

    Pán poslanec Fořt tu povedal veľmi presnú definíciu, ja ho zacitujem, lebo je to presné. Povedal: "Dane občanom zvyšujú tie vlády, ktoré zvyšujú deficity." To by som poprosil naozaj si pamätať, lebo je to pravda, je to svätá pravda. Preto sme dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty nazvali Ficovou daňou. Keby ste tu neboli šafárili štyri roky tak, ako ste šafárili, keby ste neboli rozkradli také obrovské zdroje, aké ste rozkradli, tak sme dane nieže nemuseli zvyšovať, ale mohli sme ich znížiť. Áno, boli by sme ich mohli znížiť, pretože každé jedno euro, ktoré chýba v štátnej kase, pretože ste lacnejšie predávali alebo drahšie nakupovali, každé jedno takéto chýbajúce euro sa premietlo do dlhu a je potrebné ho riešiť.

    Takže ak dnes pani poslankyňa Tomanová plamenným hlasom tvrdí, že 65 % ľudí má príjem pod 500 eur a že my siahame týmto ľuďom na chlieb, tak chcem povedať, nie my, vy spôsobom, akým ste viedli túto krajinu, spôsobom, akým ste ju riadili, spôsobom, akým ste ju zadlžili. My riešime dôsledky vášho vládnutia, vašej nezodpovednej politiky.

    Čo sa týka toho zdražovania, ktoré pán poslanec Paška, ale aj ďalší nazývate enormným, obrovským zdražovaním. Áno, budú sa v dôsledku opatrení, ktoré prijímame, zvyšovať aj ceny a, samozrejme, že náklady toho ponesú, žiaľbohu, ľudia. Ale nehovorte o enormnom zdražovaní. Nárast, celkový vplyv všetkých vládnych opatrení na rast cien je jednopercentný. Jednopercentný nárast cien, pričom je nižší u nižších príjmových skupín, vyšší u vyšších a aj miera kompenzácie u nižších príjmových skupín je väčšia. Ale chcem zdôrazniť, že tento účet už bol vydaný. Tento účet bol vydaný za vašej vlády, dnes ho treba zaplatiť.

    A pán Paška tu povedal zaujímavú vec, lebo on sa hrdo prihlásil k zadlžovaniu. On sa hrdo prihlásil k tomu, že áno, veď to je príklad, keď mladá rodina nechce bývať pod mostom, tak si vezme úver. Áno, my nie sme a priori proti tomu, aby sa brali úvery, aby si aj štát bral úvery, ak sú tieto peniaze použité rozumne. Ale vaše, veď som vám to vyčíslil, o koľko ste mali viac peňazí. Prvého dva a pol roka ste nepotrebovali na to brať ani úvery, lebo vďaka rastu ekonomiky, ktorý tu bol, vďaka reformám, ktoré stále okiadzate, ste mali peňazí až-až. A potom ste mali kvôli zadlžovaniu. Ale ako ste využili tieto peniaze? Bývajú všetci ľudia? Sú postavené diaľnice? Investovalo sa do infraštruktúry? Kde sú?

    Takže problém je v tom, že ak by sme pokračovali vo vašej ceste, a stále tvrdíte, dosť vás irituje to porovnanie s Gréckom, tak ho znovu pripomeniem: netvrdili sme, netvrdíme ani ja som netvrdil, ani netvrdím, že slovenská ekonomika je v takej situácii ako grécka. Ale tvrdím, že ak by sme pokračovali po ceste, ktorú ste začali, tak by sme sa dostali do gréckej situácie aj z hľadiska ekonomiky ako takej. A pán Paška sa k tomu hrdo prihlásil, že vy by ste pokračovali teda vo veľkých projektoch a že by ste pokračovali v zadlžovaní. Pán Paška to priznal, že áno, touto gréckou cestou by ste pokračovali.

    A čo sa týka ale verejných financií, tam sme vo veľmi podobnej situácii, ako je grécka, o čom svedčia čísla. V tomto roku Grécko očakáva deficit 8,7 %, my ho budeme mať 7,8- až 7,9-percentný. Vlani sme mali 8-percentný deficit. Číslo vám hovorí, že to podobné je. A ak si pán Paška myslí, že prečo nie, prečo nepokračovať touto cestou, prečo nezadlžovať, tak vám to poviem na veľmi jednoduchom dôvode prečo. V budúcom roku si na trhu musíme požičať 8 mld. eur. V budúcom roku musíme emitovať eurobondy za 8 mld. eur. Jedno percento, jedno jediné percento znamená 80 mil. eur, čiže 2,4 mld. Sk. Jedno jediné zvýšené percento úrokov znamená 2,4 mld. korún, o ktoré by sme mali vyššie náklady, a teda menšie príjmy.

    Grécko si dnes požičiava za 7-8 %, aj za viac. My sme si požičali za menej ako 4,4 %. A je veľmi úsmevné, pán Počiatek, počuť od vás, že vlastne tá emisia potvrdila, že v akom stave ste zanechali ekonomiku. Ešte pred štyrmi dňami ste mi v televízii tvrdili, môžem vám to odcitovať, že eurobondy budú výsledkom toho, ako my riadime a čo my, ako my prijímame opatrenia, a že trhy ohodnotia nás. Teraz zrazu, keď výsledok je dobrý, tak ohodnotili vás. Veď je to úsmevné, sám si protirečíte.

    Čo sa týka ďalších vecí, že nešetríme. Pokles výdavkov v budúcom roku je 6,1 % oproti očakávaným výdavkom v tomto roku. Naozaj porovnávať - a už to neporovnávate, čo oceňujem, že neporovnávate už rozpočet tohtoročný s rozpočtom budúcoročným, aj keď ste to doteraz robili, čo bolo trošku smiešne, lebo vy ste urobili z tohtoročného rozpočtu zdrap papiera, kde neplatia ani príjmy, ani výdavky, a oháňať sa týmto zdrapom je trápne, asi ste na to už prišli, tak už to nerobíte.

    Ale musím povedať, že váš postoj ako strany k rozpočtu, lebo my už hovoríme aj o rozpočte, vy ste o ňom hovorili, mi pripomína veľmi stanovisko odborárov. Odborári dali také stanovisko na tripartitu, že po prvé nesúhlasia ani s jedným zákonom, ktorým sa zvyšujú dane okrem spotrebnej dane z tabaku, a zároveň nesúhlasia s tým, že sa znižujú výdavky. A zároveň súhlasia s tým, že treba riešiť deficit, znížiť deficit verejných financií. No to je smiešne stanovisko. Vaše je veľmi podobné. Na jednej strane nám vyčítate, že vláda nešetrí na výdavkoch, na druhej strane nás kritizujete za to, že znižujeme napríklad stavy colníkov, ktoré ste mohli znížiť, ale neznížili.

    A viete, to je, pán poslanec Burian povedal napríklad, že neprichádzame so žiadnymi systémovými opatreniami, ako znížiť daňové a odvodové úniky, a pritom, citujem ho, "tu je cesta, ktorá sa dá využiť, môžem povedať niekoľko možností, ako sa obchádza platenie DPH". Koniec citátu. Pán poslanec, boli ste štyri roky predsedom rozpočtového výboru, vaša strana mala štyri roky ministra financií a štátneho tajomníka. Prečo ste im to, prosím vás, preboha, neprezradili?! Veď tie peniaze by sa boli zišli. Tak buďte tak dobrý, keď ste to neprezradili im, prezraďte to nám. Pretože my prijímame systémové opatrenia.

    Práve pred pár dňami som predložil na pripomienkové konanie materiál, v ktorom navrhujem množstvo úloh, 43 úloh, pre jednotlivé ministerstvá, aj úlohy pre ministerstvo financií. Medzi týmito úlohami pre ministerstvo financií je aj analýza a návrh opatrení na znižovanie daňových, odvodových únikov. Takže budem vďačný, ak tie námety máte, ak nám ich dáte a ak budú využiteľné, veľmi radi ich využijeme.

    Posledná vec, ktorú chcem povedať a budem reagovať na pána poslanca Počiatka, stalo sa pravidlom, robí to váš predseda, ale urobili ste to aj vy dnes tu za týmito mikrofónmi, že citujete len to, čo sa vám hodí. Zo stanoviska Inštitútu pre finančnú politiku ste odcitovali to, že v budúcom roku stabilizačné opatrenia znížia ekonomický rast. Áno, to je pravda. Inštitút finančnej politiky to aj kvantifikuje vo výške asi pol percenta HDP. Zároveň ale sa tam pokračuje, tá veta pokračuje dokonca bez bodky, za čiarkou pokračuje, keď hovorí, že ak by sa takéto opatrenia neprijali stabilizačné, tak potom by síce v budúcom roku sme mali o pol percenta vyšší rast alebo v ďalších rokoch by sme mali rádovo nižší rast, aj ekonomiky, aj zamestnanosti, aj tvorby hrubého domáceho produktu. Takže v tomto zmysle je to ozdravné úsilie, ktoré musíme vynaložiť a ktorého súčasťou je aj toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty, síce nemilé, ale nevyhnutné. Účet už bol vystavený vašou vládou, teraz musí byť len zaplatený. Aj preto nazývame toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty o jedno percento Ficovou daňou. A zároveň súhlasím s pánom Burianom v tom, že je to neštandardné riešenie v tom zmysle, že je dočasne zapísané v zákone, zatiaľ sme to tu nemali, ale áno, sme v neštandardnej situácii, tak musíme hľadať a hľadáme aj neštandardné riešenia.

    Nerobíme tieto zmeny, neprijímame tento zákon preto, aby sme trápili ľudí, ale preto, aby sme riešili obrovský problém, ktorý sme zdedili, ktorý ak by sme neriešili, tak až potom dôsledky na ľudí by boli enormné. A naozaj sa stačí pozrieť do Grécka, ale nielen do Grécka, aby sme videli asi aké a asi kam by to viedlo. Tomu chceme zabrániť, pretože každá zodpovedná vláda musí takémuto vývoju zabrániť a musí prijímať opatrenia, ktoré nie sú populárne, netlieskajú nám za nich ľudia, my ani nečakáme, že nám za nich budú tlieskať, ale zároveň ich musíme urobiť, pretože ak by sme ich neurobili, ak by sme pokračovali v politike, akú ste tu robili, tak potom by boli negatívne dôsledky na ľudí enormné a potom by si to, žiaľbohu, ľudia odniesli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami nie je prihlásený...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, prepáčte. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Milé poslankyne, milí poslanci, nedá mi nezareagovať veľmi krátko len na túto diskusiu, lebo o jednom zákone sa tu rozprúdila diskusia veľmi závažná. Ja som uvítal a bol som milo prekvapený, že keď pán Paška začal svoje vystúpenie, že sa v tomto pléne schyľuje na lepšie časy. Lebo je prirodzené, že sa tu stretávajú dva pohľady, jeden ľavicový, druhý pravicový, ako riadiť štát aj v oblasti ekonomiky a hlavne v oblasti ekonomiky, že jedni preferujú ísť možno cestou vyššieho zadlžovania, mysliac si, že tým pomôžu zvýšiť domáci dopyt, že sa zabezpečí väčší prílev investície. A je na druhej strane prirodzené, že my na tej pravej strane spektra presadzujeme to, aby ten deficit proste jednoducho bol pod kontrolou, bol zodpovedný a aby sa nám do budúcnosti nikdy nevymykal z rúk. Je to úplne prirodzené aj štandardné a správne viesť takýto dialóg, takúto diskusiu.

    Ja ale chcem pripomenúť možno ako mladší človek, že neviem, či je správne a my by sme mali ako poslanci Národnej rady, aj táto inštitúcia, možno byť príkladom, a som presvedčený, že by sme mali byť príkladom, no dakedy sa tá spotreba diala len v oblastiach nevyhnutných, dom, auto, tie veci, ktoré proste jednoducho si ten mladý človek nemôže hneď, hneď zabezpečiť. Ale čoho sme dneska svedkom, čomu sme podľahli celoeurópsky, možno celoslovensky, celosvetovo? No dneska si už požičiavame aj na dovolenku. Ja preto chcem sa spýtať, že či si myslíme, že podnecovať neustále zadlžovanie a žitie nad pomery je to správne.

    Ale aby som nehovoril dlho, pán Paška, pán poslanec Paška položil tri otázky: prečo zdražujeme, prečo reštrikcie a prečo uťahujeme štátny rozpočet? No preto, lebo vy ste tu štyri roky šafárili, lebo vy ste tu štyri roky žili nad pomery a vy ste tu štyri roky tunelovali štátny rozpočet.

    A posledná vec, ktorú si dovolím pripomenúť, je, že mali by sme na tejto pôde nezabúdať na historické fakty. Pán Paška, pán poslanec Paška hovoril o tom, že sa sem, budem citovať, "vracajú ako bumerang tí istí ľudia, ktorí v rokoch 2002 - 2006 spôsobili rozvrat". No, títo ľudia, a ja sa ku nim rád hlásim a som na to hrdý, sme vám odovzdávali Slovenskú republiku ako tiger Európy a vy ste nám ju po štyroch rokoch vrátili chudobnú ako kostolnú myš.

    Ďakujem pekne, a preto tento zákon aj ďalšie podporím.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 92, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 82.

    Poprosím pána ministra, aby uviedol tento zákon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie predpokladov na konsolidáciu verejných financií opatreniami, ktoré smerujú k obmedzeniu niektorých výhod a výnimiek zo zdanenia pre určité skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na súčasné neprimerane vyššie daňové, odvodové zaťaženie príjmov z aktívne vykonávanej práce oproti pasívnym príjmom plynúcim z kapitálu navrhuje sa uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku len na aktívne príjmy, t. j. len na príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti.

    Upúšťa sa od možnosti zníženia základu dane len úzko vybranej skupiny zamestnancov - zdravotníckych pracovníkov o náklady na ich špecializačné vzdelávanie, čím sa dosiahne zrovnoprávnenie výpočtu základu dane u všetkých vykonávaných povolaní.

    Pri súčasnom nastavení nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie si tento typ úľavy nemôžu uplatniť nízkopríjmoví daňovníci, ktorých základ dane je po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti nulový. Z tohto dôvodu a z dôvodu neopodstatneného daňového zvýhodňovania tohto typu úspor pred inými formami úspor sa navrhuje vypustenie možnosti uplatnenia týchto nezdaniteľných častí základu dane.

    Zjednocuje sa výška paušálnych výdavkoch na jednotnú úroveň 40 % pre všetky fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania.

    Ďalej sa navrhuje zjednotenie spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s inými formami, úprava výšky oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb pri príjmoch z prenájmu, príležitostnej činnosti, prevodu cenných papierov obcí a obchodného podielu na pevnú výšku.

    Zjednotenie oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu majetku obcí a VÚC s ostatnými daňovníkmi a úprava dane vyberanej zrážkou, ktorá sa bude považovať za daň vysporiadanú, s výnimkou príjmov z podielových listov a dlhopisov.

    Napriek skutočnosti, že sa nejedná o populárne kroky, nakoľko ovplyvnia príjmy mnohých občanov, je nevyhnutné pochopiť potrebu zavedenia týchto opatrení, pretože ich cieľom je náprava doterajšieho stavu verejných financií, ale aj odstránenie niektorých neopodstatnených výnimiek a zvýhodnení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Matejovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (tlač 92), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie súčasnej, dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel správny. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V prípade, že plénum Národnej rady rozhodne o prerokovaní predmetného zákona v druhom čítaní, navrhnem, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 82 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre sociálne veci.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Buriana. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi nedá povedať to, že myslím si, že asi neni prejavom veľkého sebavedomia, pán minister, keď vystúpite na konci uzavretej rozpravy a neni šanca reagovať na vás a na vaše, by som povedal, rôzne invektívy, ktoré mimochodom ako môžme si tu donekonečna pripomínať aj staré dobré časy rokov 1998 - 2002 o zaujímavých privatizačných celkoch, ako je Slovenský plynárenský priemysel, v rokoch 2006 pred koncom volebného obdobia, keď už ste vedeli, že máte problém s koalíciou, privatizácia Slovenských elektrární atď. Ja proste nechcem tu rozvíjať takéto, by som povedal, rôzne diskusie, ktoré len nabúdzajú k tomu, že vy ste ten spravodlivý a všetci ostatní sú zlí. Nehovoriac o tom, o vašom zrušení 22 sociálnych zákonov, ktoré mimochodom ste prijali v roku 2002 na konci volebného obdobia a začiatkom volebného obdobia 2002 ste ich automaticky zrušili. Proste je tu, je tu spŕška vecí, ktoré jednoducho nehrajú.

    Ale, pán minister, ako skúsme analyzovať a to, čo tu už bolo povedané, táto vláda - a tu bola aj úst povedzme pána spravodajca povedané -, táto vláda štyri roky šafárila. No neviem si predstaviť, akým spôsobom mohla byť, bola prijatá do eurozóny. Ak by bola tá pravda, o ktorej hovoríte, jednoducho myslím, že Eurostat a všetky autority, povedzme Európska centrálna banka, Európska komisia, všetkých nás by jednoducho vylúčili z tohto procesu. Čiže keď tu niekto hovorí o nejakom šafárení, tak ako je to, by som povedal, potom je to veľmi podivné, ak tieto inštitúcie, by som povedal, konali inak. Ak hovoríme o posledných dvoch rokoch, o kríze, tak skúsim porovnať vašu situáciu pri rozpočte v roku 2011 a situáciu predchádzajúcej vlády. Rozdiel iba je to, že vy ste celú ťarchu, ale celú ťarchu preniesli na bremená ľudí. Je pravdou, že ten schodok verejných financií na úrovni 7,8 % predpokladaný na rok 2010 je len ničím iným, len znížením alebo zvýšením príjmov, ktoré tu prejednávame medzi týmito zákonmi, ako bola teda daň z pridanej hodnoty, prípadne daň z príjmu, ktorá je meritom tejto rozpravy, a potom ďalších spotrebných daní.

    Ja si viem predstaviť, alebo pamätám si veľmi dobre aj v roku 2005, keď sme na pol roka menili rozpočet vzhľadom k zlým prepočtom vášho ministerstva, a dovolím si povedať, že nikto nevedel odhadnúť všetky turbulencie, ktoré vznikli práve tým, že prišla hospodárska kríza. A dovolím si povedať, ak by teda to bolo až také šafárenie, tak potom by sme nevedeli si predstaviť, ako šafárili krajiny, pobaltské krajiny, ktoré boli niekedy vzorom tejto vlády alebo vlády, ktorá bola v roku 2002 - 2006, v prípade Írska, ktorý bol, by som povedal, ktorá bola ikonou povedzme ekonomík, ktoré dnes už hovoríme o nejakom, nejakej teoretickej aj pomoci Írsku, aj keď teda predpokladám, že k takémuto systému nedôjde. Takže ak si chcete nejaké svoje ego vylepšiť, tak ja by som bol veľmi rád, aby to bolo teda v rozprave, keď sa dá reagovať na vás v čase, keď teda máme tú šancu reagovať, lebo jednoducho takéto reakcie alebo takéto záverečné slová sú dobré, možno sú dobré a dobre sa počúvajú.

    Takže toľko by som na úvod a teraz sa vrátim k zákonu o dani z príjmu.

    Pán minister, vo vašej rozprave je a vo vašich citáciách a vo vašej ideológii je vlastne filozofia podpory podnikateľského prostredia. Dovoľujem si ale povedať, že zákon o dani z príjmu, ktorý ste pripravili, nie je celkom ukážkou takejto podpory a môžem začať ihneď prvou, a teda, dá sa povedať, pôjdem asi chronologicky podľa paragrafových znení.

    Ihneď odpisovaním hmotného investičného majetku obstaranou formou finančného prenájmu, tzv. finančný lízing. Každá krajina, ktorá po kríze alebo je v nejakých ťažkostiach, uvažuje o tom, ako prebudiť podnikateľský sektor. A podnikateľský sektor prebúdza tým, že jednoducho umožňuje podnikateľom povedzme takéto možné systémy, a urobila to konkrétne aj vláda, vláda pod vedením pána Fica, že jednoducho umožnila možnosť odpisovania hmotného investičného majetku formou, teda znižovaním, teda rokov odpisovania alebo odpisových kategórií, tým pádom umožnila to, aby sa naštartovala podnikateľská oblasť.

    Čo je pre mňa ale, by som povedal, doslova zhrozením, je zistenie, že vy v dôvodovej správe ste napísali, že odpisovanie hmotného investičného majetku, tzv. finančný lízing finančného prenájmu, je diskriminačné opatrenie. To pre mňa je akože obrovský úžas, ak vy dnes po neviem koľkých rokoch hovoríte, že finančný lízing je diskriminačné opatrenie. Tak potom rozumiem tomu, že diskriminačné opatrenie je takmer v každej ekonomicky rozumnej krajine, ktorá takýmto spôsobom podporuje práve nadobudnutie finančného alebo hmotného investičného majetku formou finančného lízingu. Tak potom nepochopil som, asi tieto krajiny asi rozmýšľajú trošku inak, alebo jednoducho majú iný recept na to, ako zabezpečiť rozvoj ekonomiky a podnikania v danom teritóriu.

    Čiže diskriminačné opatrenie podľa môjho názoru je opačné. Diskriminačné opatrenie je práve takéto vypustenie alebo takáto nemožnosť riešenia finančného lízingu. A ja chcem upozorniť, že ešte dnes v našom systéme máme tri formy, tri formy odpisovania. Máme ten rovnomerný, máme ten zrýchlený odpis a máme tento finančný lízing. Ja len chcem upozorniť, že v niektorých prípadoch je nerovnomerné odpisovanie. Nerovnomerné odpisovanie je zaťažujúcejšie pre štátny rozpočet a pre príjmy štátneho rozpočtu ako konkrétne finančný lízing, ak si zoberiem to, že ak podnikateľ si kúpi v decembri investičný majetok, môže odpísať rovno 25 % nadobúdacej hodnoty, pričom vo finančnom lízingu môže odpísať len jednu dvanástinu tohto majetku.

    Čiže ak už niečo robíme, tak myslím si, že aspoň niečo, čo prinesie ekonomike prospech, prinesie pre podnikateľské prostredie rast a možno práve aj tým, že teda predikcia 3-percentného rastu hrubého domáceho produktu je možno aj zapríčinená práve takýmito podľa môjho názoru - a budeme sa baviť o ďalších veciach, ktoré mám pripravené - aj práve takýmito opatreniami, ktoré sú podľa môjho názoru nie v prospech ekonomiky, ale práve naopak, potláčajú túto ekonomiku.

    Druhým bodom, účelové sporenie, tzv. doplnkové dôchodkové sporenie. No, myslím si a teda asi nebudem jediný, a to neni len o tom, aby doplnkové dôchodkové sporiteľne nejakým spôsobom definovali alebo podporovali nezrušenie takéhoto ustanovenia. Ale musím povedať, že predsa základným krédom každej ekonomiky - a nie je to názor len môj, aby som sa teda neopieral, myslím, že som čítal aj vyhlásenie Národnej banky Slovenska a iných inštitúcií, ktoré hovoria o tom, že ten sporivý systém má pozitívny charakter pre ekonomiku. A pozitívny charakter v tom, že jednoducho títo ľudia si sporia do budúcnosti, teda si zabezpečujú teda ten príspevok alebo teda tú časť peňazí na to, aby v tej starobe získali možnosť lepšieho vyžitia práve tým, že jednoducho budú mať k tomu dôchodku, ktorý, mimochodom, nie je tak významne vysoký, aby takýmto sporivým systémom si zabezpečili. V tomto systéme sporí trištvrte milióna Slovákov a vy takýmto spôsobom iba jednoduchým zrušíte odpočítateľnú položku 12-tisíc korún pre týchto ľudí a zároveň zodvodujete tieto výdavky v prípade sporenia do tohto systému. Zodvodujete, a tým pádom nedáte žiadnu výhodu tomu zamestnávateľovi.

    Korunu tomu postavil aj pán minister financií, keď povedal v jednom rozhovore, ale my zachovávame pre zamestnancov daňovú výhodu, že je to odpočítateľný náklad. No myslím, že je to, pri lepšej skúsenosti je to hlúposť, lebo ak má byť zodvodovaný tento výdavok, tak pre tohto zamestnávateľa je to jedno, či to vyplatí mzdu, vyplatí odmenu alebo vyplatí hocičo, lebo tak či tak tá odmena, tá mzda je odpočítateľný daňový uznaný náklad a jednoducho, pokiaľ sa týka, keď je to zodvodované, nemá žiadnu, ale absolútnu žiadnu výhodu.

    Ak by ste už boli, by som povedal, nazvem to priamy, alebo priamo riešili tento problém, tak rovno ste mohli povedať, že rušíme tzv. DDS-ky, dôchodkové doplnkové sporenia alebo dôchodkové doplnkové sporenie, možno by to bola priamejšia cesta a jasne by sa muselo riešiť, čo bude s tými peniazmi, ktoré sú dnes nasporené. Korunu tomu celému, podľa môjho názoru hlúposti, ktorá je, je to, že vy ste ponechali v zákone to, že tento sporiteľ, aj napriek tomu, že ste zmenili celkom pravidlá hry, keď nebude tri roky, posledné tri roky nebude sporiť v tomto systéme, tak príde o všetky výhody, ktoré mal v tomto systéme. Tak potom aspoň láskavo urobte pre tých ľudí, ktorým zmeníte hraciu plochu, zmenili ste im ihrisko, na ktorom hrali, tak aspoň im nezakazujte to, že nebudú musieť, alebo že budú musieť v tomto systéme sporiť, lebo prídu o ďalšie výhody alebo o výhody za posledné tri roky. Tak ak mením nejaké pravidlá, tak by bola veľká slušnosť voči ľuďom, aby sme zachovali princípy, ktoré sú minimálne alebo minimálne fundamentálne správne.

    Ja skúsim prečítať zo stanoviska a ktoré som si náhodou, akože sa mi dostalo do rúk, stanoviska, myslím, že to je Generálna prokuratúra, ktorá hovorí: "Predkladateľ len autoritatívne konštatuje, ktoré príjmy vylučuje oslobodenia od dane z príjmu. Takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe", ešte raz zopakujem, "kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákonu." Uvedená pripomienka uplatňuje vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia spôsobom príznačným pre voluntarizmus. Takže toto nie je len moje stanovisko, ale to sú stanoviská povedzme aj tých, ktorí sú, alebo aj tých inštitúcií, ktoré sú v tomto pripomienkovom konaní.

    Čiže ja by som bol veľmi rád, aby ste potom v tom druhom čítaní zvažovali aj nuansy, ktoré súvisia práve s týmto zákonom a neredefinovali povedzme tú povinnosť ľudí, keď nemajú žiadnu výhodu a ten zamestnávateľ nemá žiadnu motiváciu na to, aby týmto zamestnávateľom prispieval. Čiže my sme vlastne dnes to, čo sa budovalo hádam 15 rokov, vlastne sme hodili do koša.

    Ďalší bod. Zrušenie oslobodenia pri predaji nehnuteľného majetku. Skúsim, aj tá prvá varianta, myslím, že to už bolo tu spomínané už dosť dlho, tá prvá varianta, o ktorej sa vlastne tu rozprávalo alebo ktorá bola vlastne v tom návrhu, a je to pravda, že keď z týždňa na týždeň alebo z dňa na deň sa menia náhľady, tá prvá varianta bola, že sa vlastne zruší všetko. Nebudú ani dva roky a nebude ani päť rokov. Po navrhovanom, alebo v návrhu zákona o dani z príjmov č. 595 je zachovaný päťročný trvalý pobyt. Zase odcitujem z pripomienky, ktorú zase dala inštitúcia v rámci pripomienkového konania: "Navrhovaná právna úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona, k zvýšeniu kriminality a je aj nespravodlivá." A teraz vysvetlím, prečo nespravodlivá. Uvedomme si, že ľudia, ktorí nadobudli niektorú nehnuteľnosť, tak ju museli kúpiť. Museli ju kúpiť z vlastných príjmov. A my takýmto spôsobom zavádzame ďalšiu daň, ak v prípade on tam nežil alebo menej žil, alebo mal trvalý pobyt menej ako 5 rokov. Takže vy vlastne z toho, čo on raz zdanil, ešte raz zdaníme tento príjem tomuto človeku len preto, že jednoducho, že nemal trvalé bydlisko 5 rokov na tejto adrese.

    No myslím si, že neviem, či je to veľmi štandardné, ale myslím si, že určite súhlasím s tým, že mimo to, že teda jednoducho dvakrát budeme zdaňovať príjem pre konkrétneho človeka, bude aj to, že jednoducho bude to viesť len a len k obchádzaniu tohto zákona, možno aj ku kriminalite, ako to povedzme bolo spomenuté v tomto pripomienkovom konaní.

    Ďalej, zdaňovanie vreckového. Zdaňovanie vreckového pri zahraničných služobných cestách. No ja si osobne myslím, že aj takéto možno detaily, ktoré podľa môjho názoru nebudú výrazným, výraznou výškou prispievať do príjmov štátneho rozpočtu, ale zase dávame určitú, by som povedal, ja si myslím, že nesystémovosť a nespravodlivosť. Ten zamestnanec je vyslaný na tú zahraničnú služobnú cestu. Ten zamestnanec má výdavky. Ak my chceme prinútiť toho zamestnanca, aby šiel na tú zahraničnú služobnú cestu, musíme aj uvažovať o tom, že aj tie výdavky, ktoré má spojené s tým, s touto zahraničnou cestou, nie sú nulové. A jednoducho, my keď ho budeme nútiť na tú zahraničnú služobnú cestu, tak jednoducho by mal mať aj nejakú možnosť týchto uplatnení a výdavkov. To je môj názor, nemusíte s ním súhlasiť. A osobne si myslím, že to sú zanedbateľné čiastky, ktoré prispejú do príjmov štátneho rozpočtu, v každom prípade je to podľa môjho názoru diskriminačné.

    Zrušenie zníženia daní o úhrady zdravotných pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. Ak je mantrou, bolo tejto vlády a tejto vládnej koalície vzdelávanie, som veľmi prekvapený, že práve siahajú na výdavky, ktoré mali prispieť a ktoré prispievali na vzdelávanie. A myslí, že teda u tých pracovníkov, ktorých sa to týkalo, to bol lekárenský personál, myslím, že to neboli možno malé výdavky, určite podľa môjho názoru sa budú títo ľudia možno takýto spôsob vzdelávania riešiť iným spôsobom. My len zavádzame možnosť, aby to ľudia obchádzali alebo budú hľadať iné spôsoby riešenia, aby obchádzali tento zákon. Osobne si myslím, že všetci majú alebo všetci hovoria o vzdelávaní ako o niečom, čo posúva túto ekonomiku dopredu, my, práve naopak, týmto potláčame.

    Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov, to bola tiež jedna sága. Pôvodný návrh, ktorý som čítal, bolo zníženie zo 60 % na 30 %, zo 40 % na 30 % paušálnych výdavkov, dnes je to na 40 %, čo je určitým spôsobom vylepšením. Osobne si myslím, že hľadanie nejakého konsenzu na úkor živnostníkov bude zasa len vytvárať proces na to, aby títo živnostníci zase hľadali možnosť úniku z tohto riešenia. Možno podľa môjho názoru to nebude únik ten, že budú si viesť alebo budú viesť účtovníctvo, lebo tam by museli zaplatiť ďalšieho pracovníka, ktorý by to musel za nejaký poplatok viesť atď. Je to podľa môjho názoru nie najlepším riešením, ak niekto chcel zjednodušiť tento postup (kýchnutie v sále) - na zdravie -, tak by mohlo byť ako tým, že zjednotí možno tých remeselníkov a možno tých ostatných, možno nájsť tú strednú hodnotu, čo je asi 50-percentná hodnota. Ale nie na to, že to znížiť a dokonca ešte podľa môjho názoru hrôzostrašne na 30 %, ale postavilo sa to na 40 %. Inak, mimochodom, mohli ste rovno týmto živnostníkom zvýšiť daň a mohli ste im povedať, že máte 30-percentnú daň, lebo to asi takýmto spôsobom vychádza číselne, ak im znížite zo 60 % na 40 %. Čiže mimo toho, že teda im zrušíte odpočítateľnú položku v roku 2011, alebo od 1. 1. 2011 sa znižuje, tak mimo toho im aj znížite teda ten systém sporenia, čo asi globálne vychádza 89 eur plus 76 niekde na úrovni 164-165 eur. Čiže mimo toho im v podstate aj znižujete túto odpočítateľnú položku.

    Potom je tu zníženie oslobodenia daní z päťnásobku životného minima dane z príjmu, z prenájmu, z príležitostných činností na paušál 500 eur. Je to o polovicu zníženie, čiže tí všetci tí, ktorí mali možnosť akože prenajať alebo mali tie príležitostné príjmy, jednoducho budú musieť sa uskromniť s tým, že z nejakých 30-tisíc sa im to zníži asi na 15-tisíc korún.

    Zdaňovanie predaja prenájmu a majetku a predaja majetku obcí a VÚC. No myslel som si, že po tých problémoch a veľkých výpadkoch a zhlukostí poznám veľmi blízko rozpočty alebo rozpočet vyššieho územného celku Košického samosprávneho kraja vzhľadom k tomu, že som predsedom komisie finančnej, takže myslím si, že práve týmto vyšším územným celkom alebo týmto mestám, obciam určite takýto spôsob alebo takéto ďalšie dodatočné zdaňovanie určite neprispeje k tomu, aby ozdravili svoj systém.

    Nechcem sa ďalej zaoberať. Tu sú už možno ďalšie veľmi legislatívnotechnické veci, ako uplatňovanie zrážkovej dane teda do príjmu 166 eur atď., kde v podstate ste jednoducho touto zrážkovou daňou zamedzili to, aby ten človek, tá povedzme upratovačka alebo nejaký človek, ktorý zarába veľmi nízky príjem z jednotlivých príjmových alebo z jednotlivých firiem, jednoducho si nemohol uplatniť povedzme daň z príjmu, ale musí zaplatiť zrážkovú daň bez ohľadu na to, že ak zaplatí zrážkovú daň, mohol by získať na tom niečo ďalej.

    Čiže je tu kopec vecí, ktoré by som charakterizoval na konci môjho vystúpenia ako tým, na jednej strane podľa môjho názoru poškodzujeme podnikateľské prostredie, uviedol som aj príklady ktoré, na druhej strane myslím, určite poškodzujeme ako ľudí alebo znižujeme príjmy pre ľudí, a hlavne, čo je teda paradoxné, ľudí, ktorí, s najnižšími príjmami. My si musíme uvedomiť, že v roku 2010 alebo dokonca roka platí vyššia odpočítateľná položka, teda 22,5-násobok životného minima, a znižujeme ju na 19,2-násobok životného minima. Pripravil som návrh zákona, ktorý aspoň týmto nízkopríjmovým skupinám by pomohol, povedzme tie pozostatky krízy nejako lepšie absorbovať, a navrhol som o predĺženie o dva roky. Čiže my neuvažujme len o týchto opatreniach, ktoré daň z príjmu prináša, len týchto opatreniach, ktoré sú, ale musíme uvažovať aj o tých, ktoré jednoducho končia v roku 2010.

    A myslím si, že tento celý účet a celý tento dopad na obyvateľov hlavne znesú ľudia, ktorí sú v nižšej kategórii zárobkovej, a ten medián na Slovensku nie je priemer zárobku niekde 700, vyše 700 eur, ale niekde sa pohybuje okolo 400 eur, 450 eur. Čiže to je dôležité, aby sme zachovali práve ten životný štandard pre takéto nízke skupiny a zároveň podporili podnikateľské prostredie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Ľudovít Kaník, pán poslanec Alexander Slafkovský, pán poslanec Anton Marcinčin ako posledný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Ľudovít Kaník, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcel vyjadriť len k tej oblasti tretieho piliera dôchodkového sporenia. Určite by nebolo šťastné, keby sme zaťažovali odvodmi to, čo vlastne de facto odvodom je, pretože príspevok do tretieho piliera sa správa tak ako odvod, ktorý platíme do prvého a do druhého piliera, ukladá sa na účty ľudí a v konečnom dôsledku má ten istý cieľ ako prvé dva piliere. To by bolo z môjho pohľadu až absurdné, a preto práve druhé čítanie využijeme určite na to, aby sme túto záležitosť upravili a aby sme neodstránili všetky faktory, ktoré zabezpečujú, že toto sporenie existuje, že existujú k nemu motívy, aby v ňom ľudia boli. Pretože bez motívov by naozaj nebolo reálne očakávať, že tento systém bude ďalej fungovať. Že my to určite urobíme a určite to preto to hovorím, aby sa nikto neobával, že tento systém sporenia bude ohrozený. Bude modifikovaný, ale určite bude pokračovať a bude fungovať ďalej a verím, že to tak bude, že odvodmi zaťažený nebude.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len tak možno skôr úsmevne na okraj k Jozefovi. Sa mi páčilo, ako poprial dobré zdravie pánovi ministrovi ako prejav ľudskosti a akéhosi rešpektu, ale sa mi nepáčilo, ako na začiatku komentoval to, že vystúpil v predchádzajúcom bode až na záver rozpravy. Sám dobre vieš, že v minulom volebnom období toto bola bežná prax a málokedy sa stalo ináč. V súčasnom volebnom období už opakovane ministri vystúpili priamo počas rozpravy, aby sa dalo reagovať, že to nie je úzus a nie je to bežná prax. Pretože reagovať na politickú prednášku tak, aby sa dalo znova novú politickú prednášku na ňu reagovať, na tejto pôde nemá cenu viesť prestrelky takéhoto typu.

  • Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Anton Marcinčin, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som počúval frázu "neopodstatnené výnimky a zvýhodnenia" a trošku som sa pozastavil pri tom, možno toto by malo byť skôr dočasné opatrenie. Pretože ak si šetrím násobne viac ako iný do druhého piliera, tak je to v poriadku. Vtedy nejde o neopodstatnené výnimky a zvýhodnenia oproti tým sociálne slabým. Ale ak si chcem šetriť do tretieho piliera rádovo omnoho menej peňazí a sú to súkromné úspory, nie je to štátny paternalizmus, je to súkromná sféra, tam hovoríme o neopodstatnenom zvýhodnení, to mi veľmi nejde dokopy. Takmer by som mal pocit, že viaceré z týchto nástrojov by mohli byť dočasné a možno radšej by sme mohli zvoliť jednoduchšiu cestu vyššieho DPH alebo iného opatrenia. Pretože pravicová vláda, ktorá hovorí, že súkromné sporenie je neopodstatnené zvýhodňovanie, ale štátom nútený druhý pilier násobne viac než u sociálne slabších je v poriadku, to sa mi zdá skôr paternalistické než v poriadku.

  • Pán poslanec Burian bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem, by som povedal, reagovať na pána Kaníka, pána poslanca Kaníka. Ja tomu nerozumiem jednoducho, tu bolo ohradenie sa, že jeden deň platí niečo a druhý deň niečo iné. Takže vlastne to je len potvrdím toho, že dnes, nebojte sa, jednoducho budú motívy na to, aby sa sporilo v druhom, teda pardon, v treťom pilieri. Nehovoriac o tom, že ja zatiaľ nevidím žiadne motívy, pokiaľ sú a pokiaľ je tento návrh zákona, takže nemôžem hovoriť o tom, čo niekto má záujem riešiť.

    A druhá vec, myslím si, že ak teda tieto motívy nebudú - a ja silne pochybujem, či budú tieto motívy -, tak si myslím, že teraz je otázkou, že kde sa nájdu peniaze, nie nájdu peniaze povedzme pre, povedzme pre druhý, pardon, pre úspory, ktoré vzniknú z tohto systému, nehovoriac o tom, že tento systém tretieho piliera je veľmi oklieštený.

    Pokiaľ sa týka poznámky, ktorú som si uviedol na úvod, ja si myslím, že vo väčšine vystúpení som sa snažil vystúpiť ja aspoň v čase rozpravy. Takže nie je otázkou tu, ak budeme viesť dlhočizné diskusie o tom, lebo tá pravda je veľmi vrtká, nerád by som otváral ešte znovu diskusiu k tomuto problému.

    A ďakujem pánovi Marcinčinovi, poslancovi Marcinčinovi, že v podstate uviedol niečo, to, čo si myslím aj ja.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Burian bol jediný prihlásený do rozpravy písomne, a preto sa pýtam teraz, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Kažimír, pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Peter Kažimír, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, začnem tam, kde sa pre dnešnú koalíciu nachádza nevyčerpateľná studnica kritiky príbehov a legiend, začnem v minulom volebnom období.

    Všetci si pamätáme, ako v tejto sále v polovici roku 2009 bol s drvivou podporou vtedajšej koalície a opozície prijatý návrh, bolo to jedno z najvýznamnejších protikrízových opatrení, spolu sme de facto zvýšili nezdaniteľnú časť základu dane, tzv. nezdaniteľné minimum, z 19,2-násobku životného minima na 22,5-násobok na terajšiu sumu 4 026 eur.

    Prečo sme tak vtedy urobili? No snažili sme sa zvýšiť disponibilné príjmy obyvateľstva a snažili sme sa zvýšiť alebo aspoň v tej situácii, v ktorej sme boli, udržať domáci dopyt cez spotrebu domácnosti. Po vyčerpávajúcich rokovaniach so samosprávou samospráva na vlastný úkor súhlasila s týmto opatrením. No zároveň si všetci veľmi dobre pamätáme aj na to, keď sa prijímal rozpočet na rok 2010, tak sme zmrazili toto nezdaniteľné minimum na úroveň roku 2009, nebola táto položka valorizovaná a stalo sa tak hlavne na požiadavku samosprávy. Po tomto kroku sa na našu hlavu zviezla spŕška kritiky od členov vtedajšej opozície aj od médií. Padali obvinenia o tom, ako socialisti vyťahujú ľuďom peniaze z vrecák. Padali obvinenia o tom, ako skryte zvyšujeme dane. Väčšina týchto plamenných kritikov z vtedajšej opozície aj dnes sedí v tejto sále a ja ich nebudem menovať, lebo nech sa červenajú sami, ak sa ešte červenať vedia. Sú to tí istí krízoví ekonómovia, ktorí ešte pred čosi vyše rokom tvrdohlavo navrhovali zvýšiť sadzbu rovnej dane, znížiť sadzbu rovnej dane na 16 % ako svoj univerzálny vynález, ktorý si doniesli z čias prosperity a konjunktúry.

    Mimochodom toto opatrenie by malo, samozrejme, negatívny dopad na deficit a priam zdrvujúci na rozpočty obcí, ale to nebolo žiadne prekvapenie, pretože vtedajšia opozícia a terajšia koalícia skoro zásadne predkladala recepty na riešenie krízy, ktoré by sa vtedy premietli do vyššieho deficitu verejných financií. Je pravdou, že zvýšenie nezdaniteľného minima vyprší koncom tohto roku. Stalo sa tak po rokovaniach so ZMOS-om a považovali sme aj za korektné, že sa s týmto problémom vysporiada nová vláda.

    No tak ako sa nová vláda vysporiadala s týmto problémom? Ani sekundu neváhala, vôbec neuvažovala s predĺžením platnosti tohto opatrenia a od 1. 1. 2011 sa vraciame na pôvodný vzorec výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane, to znamená, nezdaniteľné minimum klesne zo 4 026 eur na 3 559 eur ročne. Čo znamená, že čistý príjem daňovníka klesne, ak, samozrejme, poberá príjem vyšší, ako je to nezdaniteľné minimum, tento príjem klesne o 7 eur mesačne, v prípade rodiny s manželkou, ktorá je povedzme na materskej a nepracuje, klesne o 14 eur mesačne na takúto rodinu.

    Keďže nezdaniteľné minimum klesne všetkým rovnako ľuďom, všetkým rovnako, ľuďom s nižším príjmom plat percentuálne poklesne viac ako tým, ktorí zarábajú viac. Pre lepšiu predstavu, človek s hrubým platom 400 eur bude v čistom brať o 2,1 % menej, ako ľudia zarábajúci 1 500 eur, ktorí budú poberať o 0,7 % menej. A tu sa dostávame k jadru nášho problému, nášho rozporu, nášho a vášho videnia, problém s vašimi opatreniami v oblasti daní a odvodov. Navrhujete celý zoznam zmien v daňovej legislatíve. Vzhľadom na nekonečný počet životných situácií tieto zmeny dopadnú na daňovníkov, samozrejme, rôzne. Jedno však platí univerzálne. Ak niekto dnes zarába menej a váš balíček skromnosti ho oberie o časť príjmu, jeho plat klesne o vyššie percento ako toho, čo zarába dnes viac. Či dopad balíčka bude 7 eur alebo 9, alebo 14, alebo 30 eur mesačne, tento dopad bude mať inú hodnotu pre človeka s príjmom 400 eur a inú hodnotu pre toho, kto zarába 1 500 a viac. A toto je vaše videnie sveta, bez mihnutia oka, bez zaváhania, bez kompenzácie vždy naložíte na chrbát viac tomu slabšiemu. Prečo? Pretože to je pre vás prirodzené, ste pravica.

    Bol tu jeden nápad, ktorý bol v rozpore s týmto videním sveta, a prišiel s ním váš pán minister práce Mihál ešte v období, keď mal pocit, že môže hovoriť to, čo si naozaj myslí, keď navrhol zvýšenie, zjednotenie zvýšenia odvodových stropov pre vyššie príjmové skupiny. No ale to vznikol hneď veľký "povik" a od tohto nápadu sa ustúpilo, takže vyššie príjmové skupiny nebudú zásadne postihnuté.

    K tretiemu pilieru. V našej tlači vyšlo také parte, také parte v čiernom rámčeku, dali ho zverejniť, samozrejme, za svoje peniaze Asociácia doplnkových dôchodkových spoločností: "Tretí pilier netreba likvidovať, ale podporovať. Novela týchto zákonov, ktoré vláda schválila, sú pre tretí pilier dôchodkového sporenia likvidačné. Slovensko by sa jej prijatím stalo čiernou ovcou medzi vyspelými štátmi Európy a sveta, kde sú dobrovoľné formy sporenia na dôchodok všemožne podporované. Odstránenie výnimiek a iných motivujúcich stimulov bude znamenať, že tretí pilier sa pre jeho účastníkov, zamestnancov aj zamestnávateľov, predraží o takmer 30 %. Takúto ranu tretí pilier nemôže prežiť a postupne zanikne. Je to v rozpore so záujmami viac ako 750-tisíc zodpovedných ľudí, ktorí si v treťom pilieri dobrovoľne sporia na dôchodok od roku 1996 a už nasporili 1,1 mld. eur." Tieto zmeny sa udiali bez odbornej diskusie, základné pripomienky asociácie, odborov a zamestnávateľských zväzov neboli akceptované. Preto asociácia vyzýva vládu na diskusiu. Myslí si, že likvidovať systém, ktorý je funkčný a dobre slúži svojim účastníkom, je zbytočné a nerozumné likvidovať.

    Čo k tomu dodať? Snáď ešte stanovisko Národnej banky: "NBS zdôrazňuje potrebu úspor obyvateľstva pre makroekonomický vývoj Slovenska. Ten je možné podľa nej podporovať aj doteraz uplatňovanou formou odpočítateľnej položky zo základu dane. Domáca tvorba úspor podporuje domáce investície, prináša výnos pri investovaní v zahraničí. Pri ponechaní výhody sporenia na dôchodok budú mať sporiaci si ľudia naďalej motiváciu odkladať si úspory na penziu." Toľko Národná banka. Ešte: "Je možné predpokladať, že navrhovaná zmena sa môže negatívne prejaviť v ekonomike v dlhodobom horizonte."

    Ja tomu v podstate nerozumiem, pretože tretí pilier - dobrovoľné sporenie ľudí na starobu, to je zhmotnenie ideologického extraktu pravice, keď ide vlastne o prevzatie zodpovednosti za svoj vlastný budúci osud. A tu v tomto prípade je atakovaný tento princíp. A nie je to po prvýkrát, aktéri tejto hry sedia v tejto sále, aj Ľudo Kaník a aj pán minister Mikloš si pamätajú, že prvýkrát sa tento príbeh udial pri príprave penzijnej reformy, keď tretí pilier bol trištvrte roka zneistený, nazvime to zneistený, tvorbou legislatívy a nebolo jasné, ako a či vôbec bude fungovať. A ja som vtedy sedel v správnej rade z jednej z doplnkových dôchodkových poisťovní a veľmi dobre viem, aký masaker to spôsobilo v obchodnom pláne tejto a, samozrejme, aj iných sporiteľní. Čiže aktéri, nehovorím, že s rovnakými stanoviskami, sú tí istí a je priestor a objekt útoku je opäť ten istý.

    Viete, ozývajú sa tu hlasy na zabetónovanie druhého piliera ústavným zákonom, ale pritom tuto je, evidentne máme na stole pokus o likvidáciu tretieho piliera, zároveň sa v reálnom čase pokúšate alebo experimentujete s istou plastickou chirurgiou na prvom pilieri. Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku už pre vás problém nie je, ani samotné starnutie, takže ťažko toto nazvať ako systémový prístup k penzijnému systému ako takému.

    Summa summarum ten, kto v plnej miere využíva odpočítateľnú položku na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie alebo účelové sporenie, príde v budúcom roku o necelých 76 eur. To je ten účet. To napríklad znamená, že pre sporiteľov bude dôchodkové sporenie rovnako atraktívne ako termínovaný vklad v banke alebo účasť v podielovom fonde s jedným rozdielom, že dôchodkovému sporeniu ostávajú isté nevýhody, ak prejdú tieto všetky tieto vaše nápady. A tou nevýhodou je to, že vy musíte byť v systéme minimálne desať rokov alebo sa dostanete k peniazom vtedy, keď dovŕšite vek 55 rokov. Meníte pravidlá uprostred hry. V návrhu tohto zákona je také nenápadné prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ak ľudia sa rozhodnú, že nebudú pokračovať v tomto systéme sporenia, budú musieť vrátiť všetky prostriedky, ktoré dostali cez túto úľavu. Čiže zmenia sa pravidlá hry uprostred hry, ľudia vstúpili, zamestnávatelia podpísali zmluvy s týmito sporiteľňami a vy ich de facto retroaktívne budete penalizovať, ak sa rozhodnú, že v tom systéme viac nebudú chcieť. Čiže to je určite problém, ktorým sa ďalšom čítaní by bolo hodno zaoberať, aby sme sa nedostali do sporu s ústavou ako takou.

    Ak sa pozrieme na ďalšie opatrenia: zrušenie úpravy základu dane o náklady na ďalšie vzdelávanie zdravotných pracovníkov. To je snáď jediné ustanovenie, ktoré sme do daní z príjmov z hľadiska neodôvodniteľných výnimiek dostali my počas minulej vlády. Podľa nás to zrušenie v čase, keď avizujete znižovanie platov v zdravotníctve a keď zároveň máte v programovom vyhlásení vlády zapísané, že chcete zvyšovať kvalitu verejných služieb - a zdravotníctvo je podstatná verejná služba podľa nás -, tento demotivačný krok môže mať dopad na výkon tejto verejnej služby, pretože tí ľudia stratia akúkoľvek motiváciu sa ďalej vzdelávať, ide o zdravotné sestry, pôrodné sestry, zubárov, lekárov ako takých.

    Zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na príjmy v prenájme kapitálového majetku a z ostatných príjmov a k tomu treba pridať aj zrážková daň vysporiadaná zaplatením. Štát de facto zdaní bez výnimiek úroky z vkladov, podielových fondov a stavebného sporenia. No toto tak pekne znejúce opatrenie zasiahne ale paradoxne najmä občanov s nižším príjmom. Ono zasiahne tých tučných kapitalistov, študentov a dôchodcov a proste ľudí, ktorí dnes si uplatňujú tú odpočítateľnú položku, to znamená, že majú príjem celkove nižší ako odpočítateľná položka. Tu uznáte, že to sú fakt vážni kapitalisti, takže týmto zoberieme tú možnosť a budú platiť proste dane, tak ako doteraz neplatili. Takže takto napríklad rodičia zakladajú svojim deťom stavebné sporenie preto, aby si riešili bývanie, takže budú platiť úroky aj zo stavebného sporenia a zo všetkých tých výnosov, ktoré dodatočne budú mať.

    Zdaňovanie vreckového, o tom sa tu už hovorilo, ale vy ho de facto zdobrovoľňujete, pretože vytvárate priestor 0 až 40 %, a zodvodňujete, to znamená, to je totálna demotivácia poskytovania vreckového ako takého a dá sa povedať, že pri týchto podmienkach tento inštitút v malých a stredných firmách legálne, podotýkam legálne, zanikne a o vreckovom budeme už počuť iba v tej pesničke Paľa Hammela "Učiteľka tanca" a naozaj vreckové dostanete tak od tety, ak sa o tom minister financií nedozvie.

    Zníženie paušálnych výdavkov pre remeselníkov zo 60 % na 45 %. Toto opatrenie v extrémnom prípade, opäť sú tam rôzne životné situácie, môže spôsobiť zvýšenie daňového zaťaženie o 120 %, de facto až o 300 eur ročne na daného remeselníka. Pre tieto zmeny ale môžu remeselníci aj platiť vyššie odvody. Vy totiž zároveň v inom zákone znižujete aj hranicu na platenie minimálnych odvodov, no a tým, že znížite paušálne výdavky, tak rastie aj vymeriavací základ na odvody, čo môže v istých prípadoch naozaj pôsobiť likvidačne a čo určite spôsobí zvýšenie cien týchto služieb.

    No a snáď posledná vec, právnické osoby si nebudú znižovať daňovú povinnosť o zaplatené zrážkovú daň. Tak pre vašu vedomosť, toto opatrenie tu bolo pred daňovou slávnou reformou, takže sa k nemu vraciame, zrejme kvôli istému úspechu sa k niektorým veciam treba vracať. No a určite to bude pikantné pre firmy, ktoré sú v strate.

    K tomuto zákonu pani premiérka Radičová povedala: "Riešime neodôvodniteľné výnimky s cieľom vyššej spravodlivosti a solidarity. Považujeme túto zmenu za dokončenie reformy priamych daní." Tak viete, takto, papier a tlačová miestnosť naozaj znesie všetko. Ale viete, neodôvodniteľné výnimky, absolútnu väčšinu z nich ste implementovali do legislatívy ešte v predchádzajúcich volebných obdobiach, dneska sa zdajú teda nepodstatné a nespravodlivé. Podľa nás týmito návrhmi znižujete disponibilné príjmy našich obyvateľov a de facto v situácii, keď máme síce jeden z najvyšších rastov v Európskej únii, ale ak veľmi dobre poznáme jeho štruktúru, tohto rastu, tak vieme, že jeho slabou stránkou je domáci dopyt a cez zníženie príjmov domácností ohrozujeme, samozrejme, aj domáci dopyt ako taký a domácu spotrebu ako takú a podrezávame si ten rast, na ktorý sa spoliehame aj z hľadiska novej tvorby pracovných miest.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Petrák. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby sa aj ja zapojil do rozpravy o tomto zákone. Vystúpili predo mnou dvaja predrečníci, ktorí veľa z toho, o čom som chcel hovoriť, už povedali, takže nebudem sa opakovať, ale predsa považujem za potrebné vrátiť sa k trom bodom, o ktorých by som chcel hovoriť.

    Prvý bod, § 5 ods. 8 a 9 zákona, bolo to tu už dvakrát spomínané, pri výpočte základu dane zdravotníckych pracovníkov sa vypúšťa možnosť znížiť príjmy zo závislej činnosti o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie. Týka sa to lekárov, zubných lekárov, sestier, pôrodných asistentiek, inými slovami, týka sa to ľudí, od ktorých je závislé zdravie a mnohokrát aj život nás všetkých.

    Týmto spôsobom hľadám niekde logiku tohto návrhu a ja tú logiku stále jednoducho neviem nájsť. Pre mňa logikou, že sa zjednocuje úprava pre všetkých platiteľov dane, nie je v žiadnom prípade postačujúca. Podľa mňa tento návrh je obludný v tom, že všetci títo pracovníci, o ktorých som hovoril, majú povinné členstvo zo zákona v profesných komorách, majú povinné vzdelávanie, sú povinní naháňať si kredity a za toto vzdelávanie si platiť. Ako ja súhlasím s tým, že sú povinní sa vzdelávať, súhlasím s tým, že sú povinní si zvyšovať svoju kvalifikáciu, lebo keď ja ako občan republiky prídem k lekárovi, v každom prípade mám záujem, aby som mal poskytnutú kvalitnú zdravotnú starostlivosť na úrovni doby a aby som z tej ordinácie vychádzal zdravší, ako keď som prišiel. Ale nechápem, kde je logika toho, že ich oberáme, na jednej strane im dávame zákonnú povinnosť sa vzdelávať, nútime ich k tomuto kroku cez kredity a na druhej strane im neumožníme tieto náklady, ktoré sú podľa mňa náklady súvisiace s výkonom povolania, uplatniť ako odpočítateľnú položku dane.

    Druhá poznámka, ktorú si dovolím, je k § 6 ods. 10, ktorým sa zjednocuje výška výdavkov uplatňovaných percentom z úhrnu príjmu z podnikania inej samostatne zárobkovej činnosti z prenájmu na výšku 40 %.

    Po celé obdobie počúvame vizionárske prejavy predstaviteľov terajšej vládnej koalície o tom, že ako z dlhodobého hľadiska je potrebné riešiť aj štruktúru hospodárstva Slovenskej republiky, štruktúru príjmov štátneho rozpočtu, a ja by som sa zamyslel opäť nad logikou tohto kroku. Ak si povieme, že 80 % hrubého domáceho produktu na Slovensku je tvorených zhruba necelou stovkou veľkých spoločností, a keď si zoberieme štruktúru hospodárstva napríklad Spolkovej republiky Nemecko, kde zhruba rovnaký objem HDP je tvorené 60 % malých a stredných podnikov, tak nijako mi nevychádza, že ak máme smerovať k prosperujúcim a dlhodobo zabehnutým ekonomikám na západ od našich hraníc, takže by tento krok napomáhal tomuto smerovaniu.

    Ja si dovolím upozorniť aj na to, že živnostníci sú veľmi často zneužívaní veľkými spoločnosťami alebo väčšími spoločnosťami, kde poskytujú svoje služby, častokrát si platia dôchodkové poistenie z minimálneho základu, budú mať problémy v starobe a jednoducho ešte dnes za týchto okolností, najmä z toho, aby sme odstraňovali problémy, o ktorých vieme, im zvyšujeme vymeriavací základ a nútime ich platiť väčšie dane, svojím spôsobom tým pádom aj väčšie zdravotné a sociálne poistenie, ale predovšetkým väčšie dane. Myslím si, že toto je takisto krok zlým smerom.

    Poslednú poznámku, ktorú si dovolím si predniesť tu tejto ctenej snemovni, je § 13, ktorým dochádza k zrušeniu oslobodenia príjmov z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj rozpočtových organizácií, ktorých zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok.

    Pán minister, dlhodobým zámerom, ktorý vy deklarujete, je ozdravenie verejných financií. Ja vás chcem z tohto miesta upozorniť, že obce a mestá vstupujú do okruhu verejných a že verejnými financiami nie je len štátny rozpočet. Tento krok, ktorý vy navrhujete v tomto paragrafe, hovorí o reálnom zámere vlády, ktorým je ozdravenie štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad na rozpočty obcí a miest a vyšších územných celkov, a tým pádom de facto bremeno nehospodárneho hospodárenia alebo zlého hospodárenia presúvate na mestá a obce, vyššie územné celky, ktorým beriete peniaze a hovoríte, že no veď tí zlí, ktorí zle hospodária, sú niekde mimo nás, my sme tí pekní, čistí, ktorí chceme túto republiku pohnúť dopredu. Myslím si, že tento zámer je opätovne obludný.

    Ja si dovolím upozorniť v tejto súvislosti na kvantifikáciu nových povinností a úloh len obcí, ktoré vyplývajú z návrhov zákonov, ktoré sa týkajú roku 2011. Zákon o sociálnych službách a pripravované novely zákona, ktoré riešenia financovanie neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb, 58,8 mil. eur. Školský zákon, budovanie a rozširovanie tried v základných školách, v materských školách v dôsledku zníženia maximálneho počtu detí, materiálové náklady, zvyšovanie počtu pracovníkov, dopad nie je kvantifikovaný, ale reálne nebude malý. Zákon o pedagogických zamestnancoch 7,1 mil. eur v roku 2011. Stratégia rozvoja verejných knižníc 9,7 mil. eur v roku 2011. Novela zákona o dani z príjmov, zrušenie oslobodenia, o ktorom hovorím, je 17 mil. eur, 17 mil. eur dopad na rozpočty obcí a miest. Novela zákona o sociálnom poistení na rok 2011 4,9 mil. eur. A môžem takto pokračovať ďalej a tých zákonov, ktoré sa budú dotýkať obcí a miest, je podstatne viacej.

    Ja sa k tejto téme opätovne vrátim, keď budeme prerokovávať zákon o miestnych daniach a poplatkoch, keď budem opätovne poukazovať, že ten návrh zákona je nezmyselný, lebo snažíme sa preniesť bremeno zo štátu na obce a mestá, ktorým berieme peniaze tým, že im trebárs zákonom o miestnych daniach a poplatkoch ideme zväzovať ruky, sa snažíme presunúť bremeno daňovej záťaže na obyčajných obyvateľov v podobe miestnych daní za ich obydlia a tak ďalej atď. Toto je tvrdá pravicová politika, ktorá hovorí o jednom jedinom - zdražovať a všetky dôsledky prenášať na bedrá občanov, s čím nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť. Tento zákon rozhodne nepodporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že pán kolega veľmi dobré zhrnul, aké všetky riziká tento zákon predstavuje, a, samozrejme, ja by som ho ešte aj doplnila, že vlastne je tam to aj riziko tretieho piliera, kde skutočne poškodíme týmto zákonom 750-tisíc sporiteľov, pretože títo ľudia si môžu šetriť na dôchodky a stále si môžu uplatniť odpočet dane vo výške 12-tisíc korún. Ak toto skutočne skončí, tak zamestnávatelia prestanú týmto zamestnávateľom prispievať a 750-tisíc ľudí, ktorých si chcelo svoj dôchodok zlepšiť, sa bude musieť rozhodnúť, aby si tieto peniaze vybralo skôr, keďže im nebude prispievať zamestnávateľ a nebude to mať pre nich význam. A jednoducho tým pádom týchto ľudí nútime k tomu, že na dôchodok nebudú dobre zabezpečení.

    Mne tu vzniká taká otázka, prečo zvýhodňujeme druhý pilier pred tretím pilierom, tam otvárame tie nožnice a možnosti, tam nútime bez toho, aby si mladí ľudia mohli vybrať, musia vstúpiť do druhého piliera. A tam jednoducho preferujeme tento pilier a jednoducho hovoríme, že ľudia musia byť zodpovední a musia si sporiť na dôchodky. Ale ľudia sú zodpovední, 750-tisíc ľudí si vybralo sporenie v treťom pilieri. Ja za tým cítim, myslím si, záujem určitých skupín, ktorí(ktoré) vlastne sú v druhom pilieri a neváhajú jednoducho poškodiť 750-tisíc sporiteľov a možno tlačia od chrbta túto vládu, aby preferovala druhý pilier, a tým pádom tretí pilier skončí.

    Vážení, uvedomme si, že v tom treťom pilieri sú občania omnoho slobodnejší, v tom treťom pilieri sa môžu rozhodnúť, že či si búdu anuitu vlastne postupne vyberať, alebo si ju vyberú pred 55. rokom. Ale v tom druhom pilieri to tak nie je, to tak nie je. A preto sa zamýšľam na tým, prečo uprednostňujeme druhý pilier a ideme likvidovať tretí pilier. Aké skupiny, kto má na tomto záujem? Ak v obidvoch pilieroch si občania sporia na svoj dôchodok, aby ho mali v starobe lepší.

  • Ďakujem pekne. Tá debata o odpočítateľnej položke z daní z príjmov predovšetkým pri zdravotníckych pracovníkoch je skutočne debatou, ktorá si asi zaslúži väčšiu pozornosť. Ale je jedna vážna vec, ktorá funguje dnes, a to, že do nákladov si môžu započítať zdravotníci aj hotel, aj cenu prednášky, aj cestu, aj neefektívne vynaložené náklady, aj to, že sa na tej prednáške vôbec nezúčastnili, len vykážu náklady. Akonáhle toto nebudú môcť uplatňovať, tak stúpne požiadavka od zdravotníkov na kvalitu prednášok, na to, aby keď už do toho svoje peniaze dajú, aby aj dostali kvalitnú spätnú väzbu a poklesne kongresová turistika, ktorá je v rámci nielen Slovenska, ale v rámci Európy v zdravotníctve veľmi bohato uplatňovaná. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Petrák, môžte teraz reagovať.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Pani kolegyňa Vaľová, ja súhlasím s tým, čo ste povedali. Dlhodobo sme tu presviedčaní o tom, že hlavne v prípade druhého piliera ide o zodpovednosť občanov, ktorých chceme prinútiť k tomu, aby si sporili na druhý pilier, teda na svoj dôchodok. Ale presne také isté sporenie a starostlivosť a zodpovednosť o svoju budúcnosť je v prípade tretieho piliera, kde im v podstate tú možnosť obmedzujeme týmto návrhom zákona, takže s tými slovami, ktoré ste povedali, plne súhlasím.

    Pán kolega Slafkovský, ako áno, s tým, čo ste povedali sa dá súhlasiť, ale na druhej strane si potom postavme otázku troška inak. Ak hovoríme, že existujú v systéme neefektívne vynaložené náklady, ktoré treba nejakým spôsobom eliminovať, to neznamená, že zruším celú odpočítateľnú položku a jednoducho budem tvrdiť, že akonáhle sa mi to nebude premietať do nákladov, tak budem žiadať vyššiu kvalitu od školiacich organizácií. Toto si myslím, že absolútne nie je pravda a treba ten systém dotiahnuť do lepšieho stavu, ako je dnes, s tým sa dá súhlasiť, ale táto cesta rozhodne tou cestou nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nie. Teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu prvému čítaniu, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 95).

    Nech sa páči, pán minister Mikloš, môžte tento vládny návrh zákona uviesť.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavnými cieľmi, ktoré viedli k vypracovaniu predloženého návrhu zákona, sú zrušiť oslobodenie od spotrebnej dane pre uhlie a zemný plyn, ktoré sú určené na výrobu tepla pre domácnosť teplárňami, čím sa odstráni nesúlad s legislatívou EÚ upravujúcou zdaňovanie energetických výrobkov elektriny. Ďalej vypustiť daňové zvýhodnenie pre zemný plyn CNG určený na použitie ako pohonná látka, a to na základe odporúčaní Európskej komisie.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 8,6 mil. eur a v rokoch 2012 až 2014 vo výške 14,2 mil. eur za každý z týchto rokov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslankyni Zuzane Aštaryovej. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 95), ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne prerokovať uvedený návrh v druhom čítaní, odporučím, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 91 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som písomnú prihlášku jedného pána poslanca. Pán poslanec Jahnátek, nech sa páči, môžete vystúpiť a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán minister, predkladáte na rokovanie parlamentu vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení doplnenia zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    V dôvodovej správe ministerstvo financií uvádza, že potrebné úpravy je nutné vykonať preto, lebo doterajšia právna úprava je v rozpore s článkom 15 smernice Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny a že Slovenská republika bola na tento fakt upozornená Európskou komisiou.

    Vážené dámy, páni, samozrejme, ako členský štát Európskej únie sme povinní aproximovať európsky právny poriadok do právneho poriadku Slovenskej republiky a táto povinnosť je záväzná pre všetky členské štáty. Rozumné členské štáty však aproximujú európske smernice citlivo a veľmi pozorne sledujú dopad takejto aproximácie na životnú úroveň vlastného obyvateľstva. Takýto postup však nie je vlastný súčasnej vláde Slovenskej republiky.

    Prečo si dovolím toto konštatovanie? V ponímaní, ako ministerstvo financií vyriešilo problém aproximácie európskej smernice Rady č. 2003/96/ES, je najjednoduchší a svojím spôsobom aj najprimitívnejší. Ministerstvo financií si nedalo vôbec námahu, aby si zoštudovalo, aký bude vplyv na výdavky pre priemerného obyvateľa, resp. ovplyvnené skupiny občanov a domácností. Dokonca si nedalo ani námahu, aby odhadlo celkový počet domácností, ktoré budú ovplyvnené zrušením výnimky z oslobodenia od spotrebnej dane z uhlia a zemného plynu, ktoré sa používajú na kúrenie. Toto konštatovanie opieram o vládny materiál, časť Doložka vybraných vplyvov, podkapitola Sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exkluzívu a tak ďalej.

    Ak zoberiem teda do úvahy fakt, že predložený návrh zákona je iniciatívny zo strany ministerstva financií, čiže mimo legislatívny plán, celé medzirezortné pripomienkovacie konanie trvalo jeden deň a nie sú vyčíslené dopady na najslabšie príjmové skupiny, musím konštatovať, že takto rýchlokvasený zákon má jediný zámer, a to skomplikovať zložitú situáciu najnižších príjmových rodín na Slovensku.

    Dámy a páni, možno sa niektorí nad týmto výrokom pousmejete a poviete si, čo vlastne chcem kritizovať, keď jednoducho musíme naplniť smernicu Rady 2003/96/ES. Áno, v takomto jednoduchom ponímaní máte pravdu. Niet čo riešiť. Ale energetická politika a hlavne vplyv energetických médií a ich vplyv na postavenie občanov, vplyv ich cien je podstatne komplexnejší problém, a preto aj keď sa predkladá takýto zákon, ktorým sa musí aproximovať európske právo, môže byť aplikovaný, citlivo šitý na slovenské podmienky.

    Navrhovaná zmena zákona nie je totiž vôbec zosúladená s regulačnou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa môjho názoru novela tohto zákona mala ísť ruka v ruke s cenovou a regulačnou politikou pre rok 2011, ktorú navrhuje regulačný úrad a schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Pokiaľ by sa urobila skutočná symbióza týchto doch zásadných koncepčných materiálov, určite dopad na priemernú slovenskú domácnosť mohol byť podstatne nižší, resp. sa blížiť k nule. Samotné ministerstvo financií v doložke vplyvov konštatuje, že zrušením oslobodenia od spotrebnej dane pre uhlie a zemný plyn používaných na výrobu tepla teplárenskými spoločnosťami určenými pre domácnosť bude mať negatívny vplyv na domácnosti, a to zvýšením ceny za odobraté teplo. Pre domácnosti, ktoré používajú teplo z teplární vyrábané kombinovane zo zemného plynu, uhlia a biomasy, sa odhaduje cena zvýšenia tepla o 2,8 %, teplo pre domácnosti vyrábané zo zemného plynu, tam sa odhaduje nárast 2,6 %, a pokiaľ sa teplo vyrába iba z uhlia, nárast minimálne 4,2 %.

    Podľa ÚRSO je v štruktúre bytov a rodinných domov podiel domácností zásobovaných teplom z centrálneho zdroja na Slovensku približne 40 %, 5 % domácnosti v bytoch má vlastnú kotolňu a 55 % sú rodinné domy s vlastným vykurovaním. Tieto údaje však predkladateľov zákona, t. j. ministerstvo financií, zrejme vôbec nezaujímajú. Nezaujíma ich, aká široká masa obyvateľstva bude negatívne ovplyvnená necitlivou aproximáciou európskej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Ešte raz, dámy a páni, chcem zdôrazniť, tak závažný dokument, ktorý priamo vplýva na životnú úroveň obyvateľstva, vplýva na výslednú cenu energií v domácnostiach, sa má pripravovať komplexne.

    Apelujem na predkladateľov, aby stiahli predloženú novelu zákona a predložili ho aj v súčinnosti s novou regulačnou politikou a takýto komplexný materiál predložili na rokovanie parlamentu.

    Dámy a páni, vopred mi je jasný postoj vlády, pána podpredsedu vlády a celej pravicovej vlády ako celku. Prečo? Lebo súčasná vláda myslí na radového občana iba pred voľbami a životná úroveň obyvateľstva ju v čase vládnutia nezaujíma. Toto svoje tvrdenie opieram o to, že nad rámec aproximácie spomínanej európskej smernice - ešte raz číslo - Rady 2003/1996/ES zapracovalo ministerstvo financií do predloženej novely zákona aj zrušenie výnimky oslobodenia od spotrebnej dane zemného plynu určeného ako pohonnú látku.

    Čiže vnímam to ako bonus, ktorým chce pán minister Mikloš a jemu podobní členovia vlády ukázať národu, kto im tu vládne. Ešte raz, zrušenie výnimky oslobodenia od spotrebnej dane zemného plynu určeného ako pohonnú látku je nad rámec aproximácie. Tento krok má za následok nárast cien v autobusovej aj v osobnej doprave. A v podstate by sa to malo prejaviť aj s DPH v tej koncovej cene CNG zhruba o 0,2 eura na kilogram.

    Čiže radový občan siahne hlbšie do peňaženky nielen v prípade tepla, ale aj v prípade cestovného. Samozrejme, že siahne do peňaženky aj v iných prípadoch, lebo na tejto schôdzi Národnej rady prerokovávame celú plejádu zákonov, ktoré jednoducho vždy skončia v peňaženke radového občana.

    Vážené dámy a páni, Európska únia vo svojich právnych normách, pri ktorých očakáva, že budú aplikované a zapracované do právnych noriem členských štátov, vo väčšine prípadov pripúšťa výnimky jednotlivých štátov, ak by aproximácia takejto normy mala negatívne pôsobiť na široké vrstvy obyvateľstva pri ich nízkom sociálnom postavení a hlavne, ak sa rieši problematika, ktorá vznikla v minulosti a ktorú títo obyvatelia nemohli ovplyvniť. Toto je presne prípad tejto novely zákona o spotrebných daniach.

    Čiže miesto toho, aby sme jednali v Buresli, aby sme rozumnými argumentami sa snažili získať výnimku z príslušnej európskej smernice, tak ako to bolo doteraz pri predchádzajúcich vládach, súčasná vláda nemieni za občanov bojovať, nerokuje s Bruselom o ďalšej výnimke a celú záťaž prenáša na plecia radového občana. Ja osobne sa s takýmto prístupom stotožniť nemôžem, a preto za takýto antihumánny zákon hlasovať nebudem.

    Opätovne apelujem na podpredsedu vlády pána Mikloša, na vládu Slovenskej republiky, aby stiahli predloženú novelu zákona, aby rokovali s Európskou komisiou o udelenie trvalej výnimky pre spotrebnú daň na uhlie a zemný plyn určené na vykurovanie, aby iniciatívne neprenášali ťarchu na občana v podobne zvýšeného cestovného a až následne v súčinnosti s novou regulačnou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predložili modifikovanú novelu zákona opätovne na rokovanie Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne. Pýtam sa, či sa hlási niekto. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, pán navrhovateľ, nechcete sa vyjadriť. Pani spravodajkyňa. Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 96).

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavnými cieľmi, ktoré viedli k vypracovaniu predkladaného návrhu zákona, je znížiť deficit verejných financií, odstrániť niektoré deformácie a výnimky a zaviesť nový systém zdaňovania zmesí minerálneho oleja, motorového benzínu a nafty s biogénnou látkou.

    Konkrétne ide o zrušenie daňového zvýhodnenia plynového oleja, tzv. červenej nafty, a zrušenie oslobodenia skvapalnených plynných uhľovodíkov LPG.

    Zároveň s uvedenými opatreniami predložený návrh zákona mení systém daňového zvýhodnenia zmesí minerálneho oleja s biogénnou látkou tak, že nahrádza doterajší administratívne náročný systém stodvadsiatich dvoch daňových režimov tzv. novým environmentálnym pravidlom. Daňovo zvýhodnené budú len tie zmesi minerálnych olejov, ktoré obsahujú minimálny obsah biogénnej látky stanovený zákonom pre dané referenčné obdobie.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 92,7 mil. eur, v roku 2012 94,7 mil. eur, v roku 2013 97 mil. eur a v roku 2014 vo výške 99,3 mil. eur.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre financie a rozpočet poslancovi Antonovi Marcinčinovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 96), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7., čiže dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku Národnej rady uvedený návrh zákona Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 102 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Jahnáteka.

    Pán poslanec Jahnátek, nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Dávam do pozornosti, že tento zákon bol vypracovaný znovu ako iniciatívny mimo legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Jadrom predloženej novely zákona je zrušenie daňového zvýhodnenia plynového oleja, tzv. červenej nafty. Predkladatelia v dôvodovej správe vyčíslujú pozitívny vplyv na štátny rozpočet v roku 2011 vo výške zhruba 92 mil. eur, potom 94 a postupne v ďalších rokoch sú to ďalšie 2 až 3 mil. eur ročne. Čiže z tohto pohľadu možno návrh novely zákona hodnotiť pozitívne.

    Zároveň však návrh zákona predpokladá, že bude mať vplyv na právnické osoby alebo na fyzické osoby, ktoré sú evidované ako užívateľské podniky, ako obchodníci s minerálnym olejom. Jedná sa o daňové subjekty, ktoré požívali daňovo zvýhodnený minerálny olej ako palivo alebo ako pohonnú látku na pohon. Jedná sa konkrétne o koľajové vozidlá v železničnej doprave, strojov používaných výlučne na práce výrobnej povahy, napríklad v poľnohospodárstve, alebo stacionárnych motorov v stacionárnych zariadeniach. Tu sa celkovo odhaduje, že vplyv bude mať zhruba nejaký negatívny dopad na 4-tisíc subjektov. V prípade minerálneho oleja LPG sa počet dotknutých podnikateľských subjektov v doložke vplyvov nespresňuje a konštatuje sa, že nie je známy.

    Prečo som sa vlastne prihlásil do tejto rozpravy? Nechcem sa bližšie vyjadrovať k tým cenovým dopadom, lebo pokiaľ ste sledovali ten zákon a prečítali ste si ho, je tam jednoznačne uvedené, aký je finančný dopad na verejné financie, ale aj ten negatívny dopad na podnikateľské subjekty.

    Problém je v tom, že Európska komisia len pred niekoľkými mesiacmi povolila Slovenskej republike používať tzv. červenú naftu až do konca roku 2012. Čiže nedávno sme konečne získali tento súhlas a už ho ministerstvo financií dobrovoľne likviduje. To znamená, že ministerstvo financií sa dobrovoľne vzdalo na najbližšie dva roky možnosti pomôcť slovenským poľnohospodárom, ktorí sú už aj tak znevýhodnení oproti farmárom z okolitých členských štátov, vo forme dotácie na produkčnú jednotku, resp. ktorí musia stále čeliť a vysporadúvať sa s dôsledkami vlaňajšej cenovej a odbytovej krízy. A miesto toho, aby sa vláda mohla, pomohla poľnohospodárom vysporiadať sa s tohtoročnou nepriazňou počasia a rozsiahlymi povodňami, vráža poľnohospodárskej prvovýrobe ďalší klinec vo forme zrušenia zvýhodnení na červenú naftu.

    Áno, zdôvodňujete, že potrebujete do štátneho rozpočtu 92 mil. korún, ale ja si myslím, že tieto peniaze sa dajú zarobiť aj iným spôsobom, stačí korigovať len dve nezmyselné vyjadrenia dvoch predstaviteľov vlády za posledné týždne a ušetrí sa v podstate viac. Konkrétne myslím na zrušenie PPP projektov v okolí Žiliny pánom ministrom dopravy, pánom Figeľom, kde len penále z tohto zrušenia budú viac ako 86 mil. eur. Táto informácia je verejne známa. A takisto rozhodnutie pani premiérky o likvidácii NADSME, ktoré bude daňových poplatníkov stáť viac ako 200 mil. eur. Čiže stačí len, aby vláda nedávala takéto negatívne signály, prehnané informácie, a len týmito dvomi opatreniami sa ušetrí do štátneho rozpočtu viac ako štvrť miliardy euro.

    Dámy a páni, toto sú skutočnosti, ktoré má nútia konštatovať, že znovu tento zákon nemôžem pokladať za zákon správny. Nevyužívame možnosť dvojročného čerpania daňového zvýhodnenia červenej nafty. Dávame poľnohospodárskej prvovýrobe ďalší klinec do toho umieračika, preto sa nemôžem s predmetným zákonom návrhu stotožniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto. Pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, chcem sa opýtať, či vám bude stačiť päť minút, alebo potom po hlasovaní.

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Takže prerušujem rokovanie. A o piatej, teda o 17.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch dnešného programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o doteraz prerokovaných návrhoch.

    Najprv budeme ďalej rokovať a hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 89).

    Dávam slovo spravodajcovi z gestorského zahraničného výboru poslancovi Kubovičovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, kľud v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 76, 6 proti, 50 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči ďalšie hlasovanie.

  • Odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru NR SR pre financovanie a rozpočet a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť tento vládny návrh zákona výborom, ako aj určiť lehotu pre výbory a gestorský výbor Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 110, 1 proti, 20 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti poslanca Petra Osuského, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (tlač 43).

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a rozhodla, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Pripomínam, že hlasujeme o medzinárodnej zmluve, kde je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 132, 2 proti, 1 sa zdržal hlasovania.

    Konštatujem, že národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 94).

    Prosím pána poslanca Ondreja Mateja, aby ako spravodajca z navrhnutého gestorského výboru pre financie a rozpočet uviedol jednotlivé hlasovania a poprípade doniesol aj svoju kartu.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať, pán predseda.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 77, proti 56, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 101 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Prosím, pán predsedajúci, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj určenie jednotlivých lehôt pre výbory a gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 84, 1 proti, 47 poslancov sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (tlač 92).

    Spravodajcom je znovu pán poslanec Matej, nech sa páči.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 77, proti 56, 2 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o mojom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 81, proti 2, zdržalo sa 49 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a takisto aj lehoty výborom.

    Teraz prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, Zuzanu Aštaryovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 95).

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 77, proti 56, zdržal sa 1 a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 91 z 24. septembra 2010 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu zákona výborom, určenie gestorského výboru a takisto aj lehôt pre jednotlivé výbory.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 82, proti 1, zdržalo sa 51.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 96).

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pán poslanec Marcinčin, nech sa páči miesto pre spravodajcov. A ako jediný ústne sa prihlásil pán poslanec Záhumenský.

    Ešte predtým pán poslanec Novotný, predpokladám, že výbor chcete zvolať. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Využijem túto príležitosť, že sú všetci poslanci v sále. Dovolil by som si vás všetkých pozvať na dobrovoľné spirometrické vyšetrenie, ktoré bude prebiehať v stredu 13. októbra 2010, teda zajtra od 9.30 do 14.00 hod. v priestoroch zasadacej miestnosti Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Toto podujatie sa organizuje v súvislosti so Svetovým rokom pľúc, ktorým bol vyhlásený rok 2010. Chcem tiež pozvať všetkých poslancov výboru pre zdravotníctvo zajtra o 9.30 hod. na slávnostné otvorenie tohto podujatia. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kollár ako predseda výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem poprosiť členov výboru pre financie a rozpočet, že zasadnutie výboru bude dnes o 19.00 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zachovali kľud v rokovacej sále, ide vystupovať pán poslanec, takže kto poprípade chce a má nejaké súrne záležitosti, nech sa páči mimo rokovacej sály.

    Pán poslanec Záhumenský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerokovávame sériu daňových zákonov, ktoré dane vo všetkých rovinách zvyšujú, a to len tri mesiace po tom, čo sme vo volebnej kampani počúvali všetky súčasné vládne strany, ako nebudú zvyšovať žiadne dane, nebudú zhoršovať sociálny štandard občanov a že hospodársku a finančnú krízu dokážu zvládnuť len na úrovni vládnej spotreby a na zlepšení verejného obstarávania. Počúvali sme veľkú volebnú kampaň o tom, ako predchádzajúca vláda neuveriteľne šafári a rozhadzuje a že nič netreba urobiť, len stačí zlepšiť verejné obstarávania a že stačí siahnuť na vládnu spotrebu, ktorá je neúmerná, a hospodárska, finančná kríza je vyriešená.

    Nuž, ako sme svedkami pri dnešnej sérii zákonov, nič z toho nie je pravda a slúžilo to iba ako určité populistické vyhlásenie pred voľbami na oklamanie občanov, tak ako nie po prvýkrát. Keď ste prišli do vlády, tak ste prišli na to, že to šafárenie, o ktorom ste hovorili, asi nebolo, keď ani zlepšenie verejného obstarávania napriek zastaveniu výstavby diaľnic neusporí ani toľko financií, aby ste mohli znížiť deficit verejných financií. A došli ste aj na to, že aj v tej vládnej spotrebe veľa urobiť neviete. Nuž tak ste siahli na vami osvedčenú metódu zvyšovania daní, zaťažovania tej najslabšej skupiny obyvateľov, ktorá vlastne týmito daňovými zákonmi to pocíti najviac. No a neopomenuli ste ani rezort, na ktorý siahate najčastejšie, keď je diera v štátnom rozpočte, a to je rezort pôdohospodárstva. Pristúpili ste k zrušeniu spotrebnej dane z minerálneho oleja, tzv. červenej nafty, pre poľnohospodárov v čase, keď Európska komisia len pred pár mesiacmi povolila tento inštitút využívať pre Slovenskú republiku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prepáčte, pán Záhumenský, prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Stanko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pristúpili ste k tomuto zrušeniu v čase, keď Európska komisia povolila Slovenskej republike využívať tento inštitút do konca roku 2012, a najmä v čase, keď tento rezort je neuveriteľne skúšaný dva roky trvajúcou neuveriteľnou krízou. Rok 2008 bol poznačený veľkou odbytovou krízou a cenovou krízou, najmä v sektore živočíšnej výroby a mlieka, kde taká kríza nebola v histórii produkcie mlieka, čo znamenalo obrovské straty pre poľnohospodárov, a napriek snahe predchádzajúcej vlády a sanovaniu tejto straty ju nebolo možné vykryť, lebo bola rádovo v niekoľkých miliardách. A rok 2010 je poznačený neuveriteľným vplyvom počasia, kde si ani 70-roční poľnohospodári nepamätajú takýto vývoj počasia, takéto záplavy a povodne, aké postihli nielen Slovensko, ale aj okolité krajiny, ale Slovensko bolo neuveriteľným spôsobom poškodené.

    Naopak, ak by ste sa venovali spôsobu odškodnenia poľnohospodárov, tak ako to robia iné vlády v okolitých krajinách, tak tomuto sa vôbec nevenujete, vyčlenili ste 5 alebo 6 mil. netransparentným spôsobom alebo nepreukazným spôsobom to, čo bolo doteraz prezentované, ako chcete odškodniť poľnohospodárov. A tí, ktorí mali pôdy podmáčané, nebudú dostávať takmer žiadne odškodnenie alebo žiadne odškodnenie. No a v tomto období ste pristúpili k likvidácii červenej nafty alebo k zrušeniu červenej nafty pre poľnohospodárov v záujme zlepšenia verejných financií alebo zníženia deficitu verejných financií.

    Aká je vlastne, alebo čo to spôsobí a komu vlastne najviac siahnete na jeho existenciu? No samozrejme, že najviac budú postihnutí poľnohospodári v najprodukčnejších oblastiach, kde sa vytvára najvyššia pridaná hodnota, kde je najintenzívnejšia výroba a kde je najväčšia spotreba nafty na hektár. Vo vašom vládnom programe v časti poľnohospodárstva máte uvedené, že budete podporovať pridanú hodnotu. A práve týmto krokom pridanú hodnotu likvidujete. Kým spotreba nafty na hektár ornej pôdy sa pohybuje niekde na úrovni 120 litrov, pri intenzívnych výrobách, ako je ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, produkcia chmeľu, je táto spotreba až viac ako 300 litrov na hektár a, pochopiteľne, najintenzívnejšia produkcia je práve v živočíšnej výrobe, kde je najviac pridanej hodnoty v procese výroby, je táto spotreba ešte vyššia. Práve tento sektor bude zasiahnutý najviac a dôjde k najväčšej záťaži práve pre tieto podniky, ktoré už vďaka dvom krízam, najmä odbytovej krízy v roku 2008 a v podmáčaných oblastiach v roku 2009 - 2010, sú postihnuté najviac, budú musieť pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov, k čomu už aj pristupujú, keďže nedochádza k odškodneniu z hľadiska záplav a nedokážu dva roky prekonať tento finančný problém, pred ktorý sú postavení. A práve v rozpore s vaším programovým vyhlásením vlády prichádza ďalšia podložená noha poľnohospodárom, ktorí vytvárajú najvyššiu pridanú hodnotu.

    Dôjde k ďalšej likvidácii chovov hospodárskych zvierat, dôjde k ďalšiemu opúšťaniu pôdy, dôjde vo zvýšenej miere k pristúpeniu k nevýrobe, čo bude mať dopad na zamestnanosť. Vďaka tomuto opatreniu a ďalším krokom, ktoré sú avizované z hľadiska aj krátenia alebo rušenia podpory živočíšnej výroby, príde v budúcom roku v poľnohospodárstve o prácu minimálne 10-tisíc ľudí.

    Ak sa pozrieme z tohto pohľadu na tento fenomén, čo to spôsobí vo verejných financiách a koľko vlastne usporíte, ak deklarujeme, že spotreba nafty na Slovensku sa pohybuje niekde rádovo okolo 1,6 mld. litrov, z toho zvýhodnená červená nafta bola asi 10 % v objeme 120-130 mil. litrov, čo využívali poľnohospodári mimo koľajových vozidiel, pardon, poľnohospodári mali z toho 7-8 %, to je práve tých 120-130 mil. litrov, tak úspora pre štátny rozpočet bude predstavovať rádovo 17,5 mil. eur. Toto je úspora, ktorá, ak nebude zvýhodnená nafta uplatnená pre poľnohospodárov, zostane v štátnom rozpočte.

    Na druhej strane bude platiť to, čo som povedal - a na to vás, pán podpredseda vlády, teraz upozorňujem -, že skutočne príde v poľnohospodárstve v budúcom roku, ak tieto opatrenia prijmete, 10-tisíc ľudí o prácu. A dneska vás na to upozorňujeme, o rok, ak sa toto udeje, tak budeme žiadať vyvodiť politickú zodpovednosť, lebo nemá to nič spoločné s rozumným hospodárením ani pre dosah na verejné financie.

    Ak sa pozrieme, čo znamená 10-tisíc pracovných miest v poľnohospodárstve, aj pri priemernej nominálnej mzde v poľnohospodárstve, ktorá je len 78 % priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve, je 585 eur, kde aj s príspevkom zamestnávateľa je celková cena práce 786 eur, sú odvody do zdravotnej poisťovne, nemocenské, starobného poistenia atď., spolu zamestnanec a organizácia v sume 300 eur na mesiac. Ak to spočítame na 12 mesiacov a 10-tisíc pracovníkov, tak nám vyjde suma 36 mil. eur. Verejné financie budú ukrátené o 36 mil. eur.

    To nie je ale všetko. Títo ľudia skončia na úrade práce, kde Sociálna poisťovňa na podpore v nezamestnanosti 6 mesiacov platí 50 % z nominálnej mzdy, čo sa bude pohybovať na úrovni 18 mil. eur, a ďalších pol roka títo ľudia zostanú na dávkach v hmotnej núdzi, kde ak zarátame základnú sadzbu 157,6 eur pre 4-člennú rodinu, keď som bral taký priemer, a potom všetky tie príspevky na zdravotnú starostlivosť, bývanie, príspevok na dieťa, pre školskú dochádzku atď., sa táto dávka pohybuje v rozmedzí 250 až 290 eur. Ak zoberieme len priemernú hodnotu 270 eur, je to ďalších 2,7 mil. eur.

    Sumár výpadku pre verejné financie pri tomto znížení počtu zamestnancov vďaka vašim opatreniam bude predstavovať 56,7 mil. eur. Ak do toho dorátame, že ste ušetrili v štátnom rozpočte 17,5 mil. eur, tak je rozdiel 39 mil.; 39 mil. bude deficit vo verejných financiách a to deklarujete, že toto opatrenie prijímate práve preto, aby sa zlepšili verejné financie a aby štát znížil deficit verejných financií. Myslím si, že takéto hospodárenie asi žiadny rozumný hospodár neurobí.

    Aký to bude mať dopad? Samozrejme, zamestnanosť, deklarujete pri tvorbe štátneho rozpočtu jednou zo štyroch priorít, že zamestnanosť je vaša priorita, pritom opatrenie zrušenia červenej nafty má jednoznačný tlak na znižovanie zamestnanosti práve v najproduktívnejších oblastiach, kde je najvyššia pridaná hodnota a najvyššia zamestnanosť, to znamená, že je to v rozpore s vaším vyhlásením pri tvorbe štátneho rozpočtu, zamestnanosť sa bude zhoršovať a verejné financie nebudete sanovať.

    Druhé je to, čo hovorím, že dôjde k strate vo verejných financiách, dôjde k následnému zníženiu spotreby červenej nafty alebo nafty v poľnohospodárstve, čo bude znamenať zníženie výroby. Zníženie výroby bude prehlbovať deficit a záporné saldo obchodnej bilancie z agrárnych komodít. To všetko bude mať negatívny dopad jak pre obyvateľov na Slovensku, tak pre poľnohospodárov, tak pre slovenský rozpočet ako taký. A potom nechápem, prečo takéto opatrenie prijímate, ktoré si skutočne myslím, že je kontraproduktívne a nenaplní cieľ, ktorý od neho očakávate.

    Preto by som vás požiadal, pán minister, v mene poľnohospodárov, v mene svojom, aby ste prehodnotili tento váš návrh, aby ste znovu spočítali nielen priamy dosah príjmu do štátneho rozpočtu, ale aj následné opatrenia, ktoré budú zaťažovať štátny rozpočet, a z toho dôvodu podávam procedurálny návrh, aby predkladateľ vzal tento návrh späť na prepracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Je, samozrejme, pravda, že zrušenie červenej nafty sa dotkne poľnohospodárov, avšak je tu priestor na kompenzáciu. Napríklad v bode 11 tejto schôdze sa bude preberať, budeme rokovať o dani z pôdy. Práve tu si myslím, že je možné v budúcnosti v druhom čítaní vylepšiť návrh tohto zákona tak, aby jednak vykompenzoval zrušenie červenej nafty a jednak aby komplexným spôsobom riešil daňové zaťaženie poľnohospodárov. A je tam viac foriem. Jedna z foriem je úplné zrušenie dane z pôdy, o ktorej sa hovorí už roky, a bolo to podmieňované práve tým, že, poľnohospodári, máte červenú naftu, nezrušíme daň z pôdy. Alebo či už zavedením dane z pôdy ako paušálnej dane, že by už nebola daň z príjmu a podobne. Čiže je tu priestor nielen na kompenzáciu červenej nafty, ale aj na komplexné ponímanie daňového zaťaženia poľnohospodárov tak, aby to bolo v prospech poľnohospodárskej obce.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Záhumenský, hovorili ste vo svojom vystúpení také demagogické veci, na ktoré musím proste reagovať. Za vašej vlády a za vlády spolu s vašimi satelitmi bolo prioritou poľnohospodárstvo a vidíme, ako vyzerá poľnohospodársky sektor dnes. Ja nepopieram, že tie dopady z toho opatrenia nebudú. Ale po takom vládnutí štvorročnom, aké bolo, sa nečudujte žiadnej vláde, že takéto opatrenia musí prijímať.

    Mám tu pred sebou tabuľku, z ktorej vyplýva, že od roku 2006 do roku 2009 klesol počet zamestnancov v poľnohospodárstve o vyše 27-tisíc, len medzi rokmi 2008 a 2009 je to 12-tisíc pracovníkov. A nikto od vás nežiadal vyvodenie politickej zodpovednosti, pretože jednoducho tie súvislosti sú tam iné.

    Domnievam sa, že týmto svojím vystúpením zbytočne strašíte, pretože ten, kto robí poľnohospodárstvo z presvedčenia, tak dobrých ľudí si nepochybne neprepustí a zachová si ich. A nakoniec opatrenia kompenzačné, ktoré, ako hovoril môj predrečník, sú, ešte v ďalších bodoch budú kompenzovať tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na pána kolegu Goliana nebudem ani reagovať, lebo si myslím, že to za reakciu nestojí.

    Ale chcem oceniť vystúpenie a stanovisko pána poslanca Stanka. Skutočne budem rád, ak vláda pristúpi ku kompenzácii, likvidácii alebo zrušeniu červenej nafty tým, že zruší daň z pôdy. Slovenskí poľnohospodári sú jediní, ktorí platia daň z výrobného prostriedku, a ak k tomu kroku pristúpite a bude to vykompenzované, tak potom má opodstatnenie aj to, že zrušíte spotrebnú daň a sa zníži počet colníkov, lebo administratíva je náročná, a takisto sa aj zníži administratíva pri vypočítaní a kontrole daní z nehnuteľností alebo daní z pozemkov. Čiže ak k tomu pristúpite a to sa udeje, tak, pán kolega Stanko, dávam vám slovo, že vás pozvem na najlepšie víno, aké tu je.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nie?

  • Reakcia ministra.

  • Ja len chcem povedať jednu vetu pánovi poslancovi Záhumenskému. On povedal, že na pána poslanca Goliana nebude reagovať. Tak ja vám to zopakujem. Nereagovali ste preto, že je to nepríjemné. Vy ste tvrdili, že našimi opatreniami príde o prácu v poľnohospodárstve 10-tisíc ľudí a že budete žiadať vyvodenie politickej zodpovednosti. Za štyri roky vašej vlády sa znížila zamestnanosť v poľnohospodárstve o 17 100, o 17 100 ľudí pracuje menej v roku 2010, ako pracovalo v roku 2006. Asi preto ste nereagovali, tak som vám to zopakoval.

  • Dovoľte len krátku poznámku. Daň z pôdy, ak sa nemýlim, je príjmom samosprávy. Čiže ak chceme kompenzovať poľnohospodárom tým, že im znížime alebo pôjdeme na nulu so sadzbou dane z pôdy, potom musíme kompenzovať aj samosprávy. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a pánovi navrhovateľovi.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby návrh odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podnetom na vypracovanie návrhu zákona je transpozícia smernice Rady, ktorá upravuje štruktúru a sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov.

    Hlavným cieľom návrhu zákona je spresniť definície jednotlivých tabakových výrobkov z dôvodu ich jednoznačnejšieho zaradenia a následne spravodlivejšieho zdaňovania spotrebnou daňou z tabakových výrobkov. Nahradiť koncepciu najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet koncepciou váženej priemernej ceny cigariet ako referenčnej hodnoty pre minimálnu spotrebnú daň z cigariet v členských štátoch Európskej únie a tiež postupe zvýšiť sadzbu spotrebnej dane z cigariet do roku 2014 v dvoch rokoch, a to zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. februára 2011 do 28. februára 2013 a zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. marca 2013 tak, aby boli zabezpečené minimálne sadzby stanovené v Európskej únii.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 15,9 mil. eur, v roku 2012 21,2 mil. eur, v roku 2013 42,1 a v roku 2014 53,9 mil. eur.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu Kažimíra, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený na prerokovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 97), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, doložku vybraných vplyvov a tabuľku zhody.

    Po rozprave odporučím, aby jednak podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    A v súlade, po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 92 z 24. septembra tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby sa návrh zákona prerokoval vo výboroch: vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec, chcete sa prihlásiť ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem, pán poslanec Kažimír.

    A keďže neboli páni poslanci prihlásení do rozpravy k tomuto bodu programu, pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o spotrebnej dani z piva.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky s cieľom znižovať deficit verejných financií opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií sa predmetným návrhom zákona navrhuje zvýšiť sadzba spotrebnej dane na pivo.

    Predpokladá sa, že navrhované zvýšenie základnej a zníženej sadzby dane na pivo bude mať vplyv na obyvateľov a domácnosti, a to prostredníctvom zvýšenia ceny tohto tovaru. Zvýšenie koncovej ceny predstavuje aj po započítaní dane z pridanej hodnoty približne 5 centov na polliter desaťstupňového piva.

    Navrhovanou úpravou sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu v roku 2011 vo výške 14,9 mil. eur, v roku 2012 vo výške 25,5 mil. eur, 2013 vo výške 26 mil. eur a 2014 26,6 mil. eur.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím pána poslanca Marcinčina... Pán Štefanec? Nech sa páči, pán poslanec Štefanec, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet vystúpil k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Dámy a páni, po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    Taktiež odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 93 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Poslanec Burian, pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona.

    Chcem apelovať na to, že štatistika z roku 2006, keď sa zvýšila spotrebná daň v roku 2004 a následne v roku 2005, mala za následok zníženie teda zamestnanosti o cca 1 200 pracovných miest a zároveň v roku 2006 na základe štatistiky sedem regionálnych pivovarov skrachovalo.

    Ja len dávam do pozornosti, že tento stav môže byť celkom identický s týmto obdobím a môže sa kľudne stať, že takýto stav môže nastať aj po zvýšení spotrebnej dane z piva. A myslím, že asi kolega Maroš Záhumenský bude asi viac rozprávať o filozofii nejakého protekcionalizmu medzi vínom a pivom, ale v každom prípade ide možno práve pre regionálne pivovary a pre pivovary, ktoré sú skôr menšieho charakteru o celkom slušný zásah do ekonomiky týchto pivovarov. A zároveň chcem upozorniť, že máme jednu z najvyšších spotrebných daní z piva v rámci Európskej únie, čo môže mať zase za následok ťažkosti alebo podstatne ťažšiu situáciu v konkurenčnom boji, v ktorom je, určite asi vieme, že nie je jednoduchý, určite bude tento hendikep našich pivovarníkov stáť nemalé úsilie.

    Takže len chcem upozorniť, že toto môže byť asi ďalším následkom toho, čo som na začiatku povedal, že sa to podnikateľské prostredie a povedzme tá efektivita povedzme zamestnanosti, hlavne regionálnej, o ktorú nám ide, lebo tie regionálne disparity sú dosť významné, aby sa jednoducho zachovala pôvodná časť alebo pôvodná výška spotrebnej dane.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ak sme pred chvíľou prejednávali zvýšenie spotrebnej dani z tabaku, tak mi to nijako nevadí, lebo tabak na Slovensku nezamestnáva žiadnych ľudí. Jedine v obchode to je minimum pridanej hodnoty a navyše tabak, ten, čo sa k nám dováža, a fajčenie zhoršuje zdravotný stav obyvateľstva, čo následne zvyšuje náklady na zdravotníctvo. Čiže ak pristúpite k zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku, tak s tým sa dá len súhlasiť, ale následné zvyšovanie spotrebnej dane z piva je presne tak kontraproduktívne, ako je rušenie červenej nafty bez kompenzácie.

    Tento krok ste už urobili v roku 2003, keď ste mali dieru v štátnom rozpočte a zvýšili ste spotrebnú daň z piva o 100 %. Dopad spomenul môj kolega Jožko Burian, keď zaniklo sedem regionálnych pivovarov, zanikli dve sladovne, o prácu prišlo 1 200 pracovníkov v pivovarníckom priemysle, čo bolo 40 % ľudí vtedy pracujúcich v tomto sektore, a došlo k poklesu výroby piva len medzi rokom 2002 a 2003 o 200-tisíc hektolitrov a do konca roku 2009 výroba poklesla o 1,5 mil. hektolitrov ročne. Čiže štát opäť nezískal na tomto kroku to, čo očakával. Možno ten prvotný efekt, že vybral na daniach viac peňazí a na druhej strane musel viac ľudí platiť na úradoch práce, a keby sme si znova napočítali, tak prídeme k tomu, že opäť toto rozhodnutie bolo kontraproduktívne a táto vláda sa nepoučila.

    Napriek tomu, že táto vláda v roku 2003 toto opatrenie prijala a tie dopady sa ukázali ako katastrofálne pre tento sektor, ale aj nevýhodné pre verejné financie, tak opäť pristupujeme k tomuto fenoménu a zvyšujeme spotrebnú daň na pivo o 49 %. Čiže významným skokom pristupujeme k takémuto navýšeniu a ten očakávaný dopad pre verejné financie nebude ani zďaleka pozitívny tak, ako to predkladá vláda.

    Keď sa pozrieme na zdaňovanie piva v bývalom federálnom štáte a po jeho rozdelení Česka a Slovenska, kde vlastne legislatíva bola podobná a vychádzala z jedného prameňa práva, tak v roku 1994 na 10-stupňové pivo sa uplatňovala daň 154 slovenských korún a takisto 154 českých korún. Súčasná daň v Slovenskej republike je na úrovni 500 korún, t. j 16,59 eura za hektoliter a Česká republika túto daň má iba na úrovni 350 českých korún za hektoliter, a to po 33-percentnom zvýšení od 1. januára 2010. Čiže už po navýšení o 33 % má Česká republika daň iba 350 českých korún a návrh, ktorý predkladáte, predpokladá navýšenie pre 10-stupňové pivo na 24,5 eura, čo je 738 slovenských korún. A keď pán minister hovorí, že to bude mať dopad iba 5 centov na jednu pollitrovú fľašu 10-stupňového piva, tak mi to stále vychádza, že je to 12 centov, čiže to je 3 koruny 69. Lebo keď si spočítame spotrebnú daň, možno iba navýšenie tých 5 centov, ale spotrebná daň bude robiť túto hodnotu.

    Ja sa chcem spýtať pána ministra, pán minister, neobávate sa toho, že pri tomto zavedení a znevýhodnení a zvýšení ceny piva na Slovensku, čo bude znamenať okamžité zvýšenie aj v obchodnej sieti, že dôjde k cestovnej turistike, obchodnej turistike občanov za lacnejším pivom najmä do Českej republiky? Lebo z Českej republiky privážame na Slovensko najväčší objem piva. A ak sa pozrieme po zvýšení na cenu piva povedzme v Hodoníne a v Skalici, no tak bude jednoznačné, že veľmi rýchlo nielen občania budú chodiť pre lacné pivo do Českej republiky, ale určite sa nájde veľká skupina tzv. podnikateľov, ktorí začnú dovážať pivo na územie Slovenskej republiky, a tým pádom budú odchádzať očakávané dane, ktoré očakávate v štátnom rozpočte, práve do Českej republiky a to pivo budeme dovážať sem.

    Ale budeme dovážať aj ďalšie pivo, a tým pádom budeme dovážať prácu. Prácu, ktorú nedáme našim ľuďom nielen v pivovarníckom priemysle, ale na pivovarnícky priemysel je napojené aj poľnohospodárstvo produkciou jačmeňa, sladovníckeho jačmeňa. A Slovenská republika je jedna z krajín, ktorá má vynikajúce podmienky na pestovanie vynikajúceho, kvalitného sladovníckeho jačmeňa. Tým, že dochádza k poklesu výroby piva, dochádza k poklesu výroby sladu. Dochádza k ohrozeniu práve opäť intenzívnej časti poľnohospodárstva. Pri produkcii sladovníckeho jačmeňa sa musia hľadať iné alternatívy, aby poľnohospodári dokázali čosi pestovať, lebo sladovnícky jačmeň je komodita, ktorá dokáže zaplatiť náklady. Ale keď nie je dopyt, nie je výroba, nie je ani pridaná hodnota, ktorá by mohla na Slovensku zostať.

    Ale z očakávaných príjmov, pán minister, počítate s príjmom 14,9 mil. eur v roku 2011 vzhľadom k tomu, že iba 9 mesiacov bude platiť zvýšená daň na pivo, ale už v ďalšom roku očakávate príjem 25 až 26 mil. eur. Z dlhodobých príjmov je jasné, že 19 až 20 % tejto dane sa vyberá počas prvých troch mesiacov. To znamená, že by ste mali mať pri takomto navýšení spotrebnej dane z piva príjem do štátneho rozpočtu pre tento rok 20 mil. eur. Tak neviem, prečo kalkulujete iba 14,9 mil. eur? Bol by som rád, keby ste mi to vysvetlili, či počítate s tým, že dôjde k poklesu spotreby piva na Slovensku, a tým dôjde k zníženému výberu daní, alebo kalkulujete už s tým, že si tvoríte tzv. rezervu, keď sa vyberie povedzme 17 mil. eur miesto 20, aby ste povedali, že všetky reči pivovarníkov a všetkých, ktorí obhajovali, aby sa na Slovensku nezvyšovala spotrebná daň, boli planými rečami a vlastne vybrali sme viacej, ako sme prognózovali. Neviem, či je prvá alebo druhá alternatíva, ale každopádne pri tomto navýšení spotrebnej dane by ste mali kalkulovať s výberom 20 mil. eur, aby to odpovedalo tomu, čo prognózujete.

    Pochopiteľne, aj minimálne zvýšenie ceny piva bude znamenať zmenu správania sa obyvateľstva a ja sám očakávam, že dôjde aj k zníženiu jeho spotreby, ale aj k dovozu a k ďalšiemu prepadu výroby piva na Slovensku. Obzvlášť v tom, že až 80 % konzumentov piva sú občania s nižším príjmom, ako je priemer v národnom hospodárstve. Vyplýva to zo štatistík spotrebiteľov piva, ktorú majú pivovarníci. To znamená, že pivo na Slovensku je vnímané ako ľudový nápoj a tento ľudový nápoj vlastne tým najslabším vrstvám obyvateľstva zdražujete a práve na tejto skupine obyvateľov chcete vybrať tých 14,9 mil. eur, ktorú prognózujete do štátneho rozpočtu. Je to asi príznačné pre vašu vládu, že najviac znesú najnižšie a najslabšie skupiny obyvateľstva, a preto sa k nim takýmto spôsobom aj správate.

    Kolega Burian hovoril o tom, že na Slovensku máme jednu z najvyšších daní na pivo, spotrebnej dane z piva, po jeho navýšení sa dostaneme na siedmu najdrahšiu daň v Európskej únii a pred nami budú len škandinávske krajiny, kde je úplne iná kúpna sila a iná ekonomická situácia obyvateľstva. A, pochopiteľne, vlády škandinávskych krajín regulujú spotrebu alkoholických nápojov práve navyšovaním daní, aby došlo k určitému zníženiu, čiže regulujú. Čiže neviem, či aj vy chcete regulovať spotrebu piva na Slovensku, aj keď pivovarnícky priemysel má vytvorený plán boja proti alkoholizmu tým, že je za umiernenú spotrebu piva. Pivo v umiernenej spotrebe navyše prospieva zdraviu. Obsahuje kopu vitamínov B a podobných vitamínov, ktoré zdraviu prospievajú.

    Navrhované zvýšenie dane z piva nebude robiť komplikácie len pre veľké pivovary, ale najmä malé pivovary. Pre malé pivovary je to absolútne likvidačné. Ak sa pozrieme na okolité krajiny, a nielen pivovarské krajiny, ktoré podporujú práve regionálne pivovary, aby sa vytvorilo nielen konkurenčné prostredie, ale aby mohli spotrebitelia si vychutnať tradičnú chuť piva vareného klasickým spôsobom bez urýchľovania, rozmanitosť chutí a podobne, tak takéto navýšenie spotrebnej dane pre tieto malé pivovary znamená absolútnu likvidáciu.

    A je nepochopiteľné, keď malé pivovary na Slovensku produkujú iba 8 % piva, či stojí vláde za to, aby sme aj tieto malé pivovary tu zlikvidovali, miesto toho, aby sme ich podporili, aby sa rozširoval počet malých pivovarov a rozširovalo a pomáhalo to aj regionálnemu turizmu, tak ideme cestou ich likvidácie. Myslím si, že stojí za prehodnotenie tejto dane a minimálne, ak nie stiahnutie zákona, tak významné zníženie navrhovaného navýšenia spotrebnej dane z piva, lebo ten dopad na verejné financie nebude tak pozitívny, ako očakávate, ale z hľadiska zvýšenia nezamestnanosti v tomto sektore a dovozu piva zo zahraničia a dovozu práce zo zahraničia bude ten dopad oveľa-oveľa menší.

    Tak ako som povedal, že pivo je ľudovým nápojom a už Švejk kedysi povedal, že ak vláda zdraží pivo, tak do roka musí padnúť. V roku 2003 sa pomýlil o jeden rok. Zvýšili ste cenu piva, padla vaša vláda, nedokončila volebné obdobie o dva roky. Verím, že tentokrát, ak navýšite spotrebu piva, sa Švejkova prognóza naplní.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matej s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len jednu krátku poznámku. Pán poslanec, no keď by bola pravda, že vláda, ktorá zdražie pivo, padne, tak vy by ste už mali skončiť v prvom roku vládnutia, keď zavreli Pivovar v Topoľčanoch pánovi predsedovi pod nosom. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nie. Pán spoločný spravodajca rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložil

    návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v predloženom vládnom návrhu zákona sa v súlade s programovým vyhlásením vlády zjednocujú násobky najnižších sadzieb dane z nehnuteľností z dnešných 20- až 40-násobkov na 5-násobok, a to v prípade dane z pozemkov, dane zo stavieb aj dane z bytov.

    Navrhovanou zmenou dochádza k zjednoteniu pravidiel zvyšovania zákonných sadzieb dane z nehnuteľností správcami tejto dane počnúc zdaňovacím obdobím v roku 2012. Navrhovaná právna úprava môže ovplyvniť výnosy z tejto miestnej dane, avšak kompetencia obcí a miest na úpravu sadzieb dane z nehnuteľností podľa miestnych podmienok zostáva zachovaná. Takže priamo v platnom zákone je súčasne vytvorený priestor na prijatie takých sadzieb dane, ktoré by prípadné zníženie výnosov mohli eliminovať.

    Vo vládnom návrhu zákona sú obsiahnuté aj niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré vyplynuli z právne záväzných aktov Európskej únie. Tieto úpravy nadobudnú podľa vládneho návrhu zákona účinnosť 1. januára 2011.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Prosím pána poslanca Federiča, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 99), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na 7. rokovanie Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Národná rada prerokovala uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 83 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokujú výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poprosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Faič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán poslanec Petrák.

  • Reakcia poslanca.

  • Potom? Dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Faič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, hneď na úvod chcem povedať, že navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Zdôvodním stručne prečo, pretože ide aj v súvislosti s celkovým návrhom zákona o veľmi stručnú novelu.

    Je mi úplne jasné, tak ako vám všetkým, že miestne dane sú vždy istým takým rozporom, alebo riešia protichodné záujmy miestnej samosprávy, alebo teda obcí, miest a obcí a zároveň fyzických a právnických osôb. Samozrejme, že je vždy nevyhnutné mať tento vzťah vyvážený. Čo je pre mňa problémom, je, že v zdôvodnení tejto novely zákona je uvedené, že konkrétne finančné dopady predloženého návrhu zákona nie je možné vyčísliť. A keďže Združenie miest a obcí poslalo 30. septembra tohoto roku vyjadrenie k tomuto návrhu zákona aj s kvantifikáciou predsedníčke vlády a podpredsedovi vlády a zároveň ministrovi financií, chcem teda pritom zdôvodnení použiť najmä tieto argumenty. Ak teda v tom zdôvodnení nie je žiadna kvantifikácia, ide o veľmi jasné veci, naozaj je treba povedať, že je potom tento návrh z tejto stránky formálnej pripravený dosť povrchne, pretože nie je v zdôvodnení vlastne zdôvodnené tie objektívne skutočnosti, ktoré s tým súvisia. Samozrejme, že aj po vecnej stránke je tu problém a ten by som si dovolil práve v súvislosti s týmito skutočnosťami, ktoré Združenie miest a obcí poslalo predsedníčke vlády a podpredsedovi vlády, zacitovať.

    Z vyjadrení miest a obcí, ktoré teda ZMOS v kancelárii dal dohromady, vyplýva, že neuvažovali a za nereálne považujú úvahy o razantnom zvyšovaní daní občanov za pozemky, rodinné domy a byty, ktoré majú vo väčšine prípadov najnižšie sadzby dane z nehnuteľností až na prípady, keď majú v mestách, resp. v obciach určené najnižšie sadzby dane stavby na poľnohospodársku produkciu. Ak by sa mali najnižšie sadzby daní priblížiť v rovnakých nových podmienkach najvyššie stanoveným sadzbám daní, znamenalo by to nárast sadzieb daní obyvateľom, predovšetkým rodinné domy a byty, medziročne o 100 až 550 %. Jediným riešením dopadu novely zákona je tak zníženie ostatných sadzieb daní na 5-násobok najnižšej sadzbe daní. Podľa kvantifikácie predloženej z 37 miest a obcí by takýto postup znamenal prepad výnosu dane z nehnuteľností o sumu 38 mil. eur. Podľa uvedeného kvantifikovania percentuálneho zníženia výnosu dane z nehnuteľností to predstavuje prepad o 51,7 %.

    Podľa prognózy výnosu dane z nehnuteľností na rok 2012 predloženej ministerstvom financií je tak možné v roku 2012 očakávať nepriaznivý dopad novely zákona o miestnych daniach v obciach v sume 150 až 155 mil. eur. Táto predbežná kvantifikácia napríklad ukazuje, že tento prepad má byť v Bratislave o 19 mil. eur, v Nitre 4,4 mil. eur, v Trnave viac ako 3 mil. eur, v Martine 1,2 mil. eur, v Mikuláši 920-tisíc eur a, samozrejme, podľa toho, aká veľká je obec alebo mesto, je to adekvátne aj v ďalších mestách a obciach.

    Združenie miest a obcí, jeho Rada, ide vo svojom vyjadrení v uznesení, ktoré bolo prijaté na rokovaní Rady, ďalej - a ja si dovolím toto uznesenie zacitovať, pretože očakávam, že sa najmä, kolegovia, ktorí pôsobíte v miestnej samospráve, zamyslíte nad tým, že či nemá Rada ZMOS-u v tomto prípade pravdu. V tomto uznesení Rada ZMOS-u upozorňuje na to, že: "Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, je v zásadnom rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Zákonom sa menia dohodnuté princípy decentralizácie kompetencií fiškálnej decentralizácie a úplne destabilizuje a likviduje dlhodobo budovaný systém i nastavenie úrovní miestnych daní. ZMOS akceptuje ponuku ministerstva financií na diskusiu o zmene podmienok zdaňovania nehnuteľností, avšak táto diskusia nemôže sa konať v navrhovanom časovom strese, keď zákon bol predložený na rokovanie Národnej rady bez serióznej diskusie s obcami. Bez vecnej kvantifikácie jeho dopadov, bez návrhu na vykrytie strát obcí, pričom rozhodujúca časť návrh má nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2012." Toľko citácia.

    K tomu, samozrejme, som si dnes vypočul pána kolegu, že dokonca chce v tomto návrhu zákona v tejto novele ešte riešiť aj kompenzácie z výpadku spotrebnej dane z minerálnych olejov, no, to už si potom neviem predstaviť, ako by to vyzeralo.

    Toto sú argumenty, ktorými zdôvodňujem svoj návrh, ktorý znovu zopakujem: navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto na vystúpenie pána poslanca. On bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. A teraz chcem sa spýtať, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán Ľubomír Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte aj mne, aby som zaujal stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    No, veľa argumentov, ktoré som chcel povedať, povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Faič a ja sa v podstate k nim nebudem vracať, k tým číslam, ja sa to budem snažiť objasniť tak, aby to bolo pochopiteľné aj širšej, širšej verejnosti.

    Na začiatok, pán spravodajca, sa aj ja hlásim, aby Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. b) rozhodla o tom, že nebude pokračovať v prerokovávaní tohto návrhu zákona.

    Skúsim povedať takisto pár argumentov prečo. Ten návrh zákona vcelku vyzerá veľmi ľúbivo v tom, že ideme zrovnoprávňovať podmienky v tom, aby sa znížili nožnice medzi dolnou a hornou sadzbou predovšetkým dane z nehnuteľností, daní z pôdy, bytov, podnikateľských priestorov. Vyzerá to zdanlivo, že je to v poriadku, tie nožnice sa idú znižovať alebo zužovať, ale na druhej strane musím povedať, že je to čistá účelovka z môjho pohľadu, a nielen z môjho pohľadu, ale z pohľadu drvivej väčšiny primátorov a starostov, Rady ZMOS, Predsedníctva ZMOS, regionálnych združení, Združenia miest a obcí Slovenska z dôvodu, že pár podnikateľov, ktorí sa možno cítia dotknutí, ideme zahojiť ich "bobenká", ako hovorí predseda parlamentu, a na druhej strane celé daňové zaťaženie ideme preniesť na plecia širokého okruhu daňových poplatníkov, ktorými sú bežní obyvatelia obcí a miest.

    Ja som si so záujmom vypočul na Rade ZMOS-u vystúpenie pána štátneho tajomníka Ďurajku, ktorý hovoril o tom, a v podstate to včlenil, že v prípade dane za pôdu sa dlhodobo spodné sadzby dane nehýbali, ak si ministerstvo urobilo analýzy prepočtu, ako sa dvíhali výnosy za obdobie posledných 10 rokov a v podstate daň z nehnuteľností stagnovala na určitej úrovni, že ministerstvo financií vidí zásadnú disproporciu medzi nárastom príjmov a konštantnou, alebo takmer konštantnou daňou z nehnuteľností.

    No ja sa idem spýtať, či v období, keď je slovenské poľnohospodárstvo v tom stave, v akom je, boli rozsiahle povodne, je nízka úroda, je obrovský, obrovský výpadok výroby poľnohospodárskej, poľnohospodárstvo - aj v predošlom vystúpení pána poslanca Záhumenského - sa dostáva do závozu a v podstate do kritického stavu, argumentovať tým, že daň z nehnuteľností, ktorá je nastavená stabilne a dá sa povedať, že je nastavená ako dohoda medzi obcami a mestami na jednej strane a podnikateľskými subjektmi na pôde ako na druhej strane, že ju treba zvýšiť preto, lebo ministerstvo si urobilo nejakú analýzu, že tam dochádza k nejakej disproporcii, si myslím, že je tvrdenie úplne scestné a o toto tvrdenie sa nedá opierať a treba ho čím skôr zavrhnúť.

    Druhá otázka, ktorá bola vznesená a týkala sa dane zo stavieb, ktoré sú takisto súčasťou dane z nehnuteľností, pokiaľ ide o rodinné domy, bytové priestory, to znamená dotyk, tie veci, ktoré sa dotýkajú života bežných obyvateľov Slovenska, bolo argumentované tým, že v prípade týchto daní nachádza k enormnému alebo k značnému rastu majetku. Svojím spôsobom daň z nehnuteľností je majetkovou daňou a logika hovorí, že ak rastie hodnota majetku, by mali na druhej strane rásť aj majetkové dane, to znamená, mala by sa zvyšovať daň z nehnuteľností.

    No ja osobne si myslím, že takisto z hľadiska sociálneho zmieru, z hľadiska nastavenia financovania obcí a miest, z hľadiska daňového zaťaženia obyvateľov Slovenska, z hľadiska dôchodkovej úrovne, ktorá je na Slovensku, z hľadiska príjmovej úrovne, ktorá je na Slovensku, je treba povedať, že situácia je absolútne stabilizovaná a odôvodňovanie tým, že rastie formálne hodnota majetku ľudí a treba zvyšovať dane, je na tomto mieste absolútne neadekvátna a treba ju odmietnuť.

    Ja osobne si neviem predstaviť, ako by som ako predstaviteľ obce, starosta obce išiel k svojim dôchodcom, ktorí v tom dome dožívajú, sú 70-, 80-, 90-roční, žijú v tej nehnuteľnosti sami, a išiel by som povedať, babička, no viete čo, no pretože žijete v tom istom dome, ktorý rovnako chátra, lebo už nemáte ani sily, ani prostriedky na to, aby ste ho obnovovali, ale z hľadiska nejakých tabuľkových prepočtov vychádza, že hodnota vášho majetku nie je 100-tisíc korún, ako bola voľakedy, ale dneska má trhovú hodnotu 2 milióny korún, no tak budete platiť 10-násobne vyššiu daň. Ja osobne si to neviem predstaviť. A, ctené kolegyne a kolegovia, verím, že neviete si to predstaviť ani vy.

    Ďalšiu otázku, ktorú by som v tejto súvislosti povedal, je nesúlad, ktorý vznikal v prípade podnikateľských subjektov, a to je možno kameň úrazu, o ktorom som hovoril na začiatku svojho vystúpenia, že je to obyčajná účelovka. Áno, vyskytlo sa pár príkladov, že starostovia v niektorých prípadoch zneužili, využili svoje oprávnenie a využili aj možnosť zvýšiť v určitých lokalitách daň z nehnuteľností tak, ako im to umožňoval zákon, to znamená, buď 20-, alebo 40-násobok základnej sadzby. No ale tu si zase povedzme, že možno takýchto prípadov oprávnených sťažností je niekoľko, počet niekoľko znamená do desiatky alebo desiatky, a všetky tie ostatné prípady, ktorých sa dotýka daň z nehnuteľností, sú absolútne v poriadku.

    Ja si spomínam na argumentáciu pána starostu Bešeňovej, ktorý hovoril, že v prípade Aquaparku, ktorý stavali v Bešeňovej, došlo k úplnej serióznej dohode s investorom, že dostane pozemky, na ktorých bude stavať zariadenie, ktoré v konečnom dôsledku, keď ho postaví a začne prinášať výnosy, formou dane z nehnuteľností bude napĺňať obecnú kasu. Čo je absolútne prirodzený mechanizmus, kde na začiatku investovania investorovi dáte úľavy vo forme toho, že sa ľahšie dostane k majetku, umožníte mu to realizovať a potom, keď sa mu darí, tak formou dane z nehnuteľností svojím spôsobom záväzok, ktorý má voči obci, ho spláca.

    Takisto som počul desiatky argumentácií podobného charakteru od iných starostov, ktorí realizovali priemyselné parky. Dali obecné pozemky, zafinancovali infraštruktúru v prípade, že tam prídu investori, že sa im začne dariť, formou dane z nehnuteľností sa im tie financie do obecných rozpočtov začnú seriózne navracať. Ja nevidím v tomto absolútne nič zlého, a preto považuje aj to rozpätie, ktoré je dané súčasným znením zákona, za opodstatnené a oprávnené.

    Ja chcem upozorniť aj na ďalšiu vec, že na základe doteraz platných daňových pravidiel si obce a mestá nastavili aj dlhovú službu, nastavili si prognózu rozpočtovania na obdobie troch rokov, tak ako to určuje zákon. Zobrali úvery. Finančná kríza - prvý výpadok obcí a miest. Nedofinancovanie niektorých služieb zo strany štátu - ďalší výpadok. Hovorili sme o daniach z príjmu, tam sa črtá ďalší výpadok.

    Pokiaľ ideme hovoriť o miestnych daniach, tie dopady boli na rok 2012 kvantifikované na 150 mil. eur pre obce a mestá. Ako to nie sú zanedbateľné čiastky, o ktorých hovoríme, a budú mať významný dopad na život obcí a miest, ktorý žijeme všetci. Všetci potrebujeme svietiť, všetci potrebujem vyvážať smeti, všetci potrebujeme, aby naše deti mali kde chodiť do škôlok a aby boli komunikácie, po ktorých sa pohybujeme, v zime odpratané a na druhej strane robíme všetko pre to, aby sme to znemožnili.

    Dámy a páni a pán minister, ja opätovne apelujem na vás a chcem povedať, že sanácia verejných financií neznamená len sanáciu štátneho rozpočtu, ale do okruhu verejných financií patria aj rozpočty miest a obcí a nemôžte devastovať rozpočty miest a obcí na úkor štátneho rozpočtu. Toto je neprijateľné a budeme robiť všetko pre to, a teraz hovorím za starostov a primátorov, aby k takémuto nezmyselnému návrhu zákona, aby sa takýto nezmyselný návrh zákon nedostal do platnosti a nenadobudol účinnosť. Je to zvrátené, odmietame prenášať bremeno zaťažovania na občanov takýmto nezmyselným spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne. Faktická poznámka? Poprosím ale skôr druhýkrát, pán poslanec. Čiže s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Andrej Ďurkovský, nech sa páči, ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja chcem istým spôsobom dať kolegovi za pravdu v tom zmysle, že tá zmena toho diapazónu, ktorý tam je a sa upravuje medzi podnikateľmi a fyzickými osobami, je na úkor fyzických osôb. To znamená, kompenzácia, ku ktorej bude musieť dôjsť, lebo vypadnú finančné prostriedky z rozpočtu obcí tým, že sa istým spôsobom podnikatelia zvýhodnia, bude musieť príslušný starosta alebo primátor nahradiť zvýšením dane. Tomu do istej miery rozumiem, keď sa hovorí o tom, že nehnuteľnosti majú inú hodnotu a treba nastaviť možno iný model. Áno, ale potom to robme tým spôsobom, že zvýšime, keď by sme k tomuto mali dôjsť, aj podnikateľom, aj fyzickým osobám.

    Čiže z tohto pohľadu ja považujem...

  • Vypol sa mikrofón.

  • Ďakujem pekne. ... považujem tento krok za trošku nesystémový, lebo vypadáva z rozpočtu jednotlivých obcí veľká čiastka finančných prostriedkov, ktorú si budú tieto obce zasa uplatňovať od štátu alebo, samozrejme, od fyzických osôb. Ale podnikatelia v tomto prípade budú istým spôsobom zvýhodnení. A to nepovažujem za správne.

    Ďakujem pekne.

  • V túto chvíľu uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. O probléme, na ktorý upozornili páni poslanci a vlastne všetci, ktorí vystupovali, a na ktorý upozorňuje aj ZMOS, vieme, na druhej strane chcem povedať, že ani dnešný stav nepovažujem za dobrý a normálny. Najlepšie o tom svedčí, aká veľká je disproporcia pri zdanení nehnuteľností fyzických osôb a právnických osôb, skutočnosť, že ak by to išlo z rôznych násobkov, ktoré sú dnes, lebo dnes to môže ísť až do 40-násobku, na 5-násobok a nepohli by sa vôbec dane z nehnuteľností pre fyzické osoby, tak by ten výpadok bol 150 mil. eur. Toto číslo svedčí o tom, aká veľká je disproporcia medzi úrovňou dane z nehnuteľností u fyzických osôb, najmä u bytov a domov, a u nehnuteľností, ktoré sa používajú na podnikateľské účely.

    Chcem, túto situáciu nepovažujeme za ani dobrú, ani udržateľnú. Aj z hľadiska toho, že ak chcem zlepšovať podmienky pre rast ekonomiky, pre vznik nových pracovných príležitostí, tak jednoducho takáto disproporcia nie je dobrá. Naviac sa to naozaj, ako priznal, nakoniec aj priznali kolegovia z opozície, neviem presne povedať v koľkých, ale nie sú to výnimočné prípady, možno v niekoľko desiatkach, stovkách prípadov dochádza až k zneužívaniu postavenia, resp. tej voľnosti, resp. tých príliš široko roztvorených nožníc na, až by som povedal, často prohibitívne alebo čisto subjektívne stanovované sadzby týchto daní.

    Chcem len povedať, že keďže ten problém vnímam, aj so ZMOS-om sme sa dohodli, že tú analýzu, ktorú nám poslali, ako ste citovali, ale až po predložení tohto zákona, budeme ju analyzovať, ten ich materiál, a v priebehu vlastne tých týždňov, ktoré sú pred nami v súvislosti s tým, že je to len v prvom čítaní, tak budeme o tomto probléme diskutovať a môžme ho modifikovať, ten návrh, tak, aby nemal až také dôsledky, na aké ZMOS upozorňuje, ale aby zároveň sa riešila tá disproporcia, ktorá tam dnes evidentne je a s ktorou niečo robiť treba.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce využiť právo záverečnej reči. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v súlade so schváleným programom pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Máte ho pod tlačou 100. A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 84.

    Pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova aj v tomto prípade a nech sa páči, je tu priestor pre vás.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným návrhom zákona sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého môžu podnikatelia používať doterajšie elektronické registračné pokladnice o dva roky, čím sa vytvorí podnikateľom väčší časový priestor na zaobstaranie nových pokladníc, resp. úpravou doterajších.

    Zároveň sa navrhuje, aby podnikatelia, ktorým vznikne v tejto predĺženej lehote prvýkrát povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu, používali už len nové registračné elektronické pokladnice spĺňajúce požiadavky ustanovené zákonom č. 289/2008 Z. z.

    V záujme zamedzenia predaja tovaru v prihraničných oblastiach zahraničnými podnikateľmi bez elektronických registračných pokladníc sa navrhuje, aby aj títo mali povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu. Uvedeným sa potlačí časť nelegálneho predaja na území Slovenskej republiky a zrovnoprávnia sa podmienky predaja domácich podnikateľov so zahraničnými.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru, ktorým je pán poslanec Jozef Kollár, aby nás informoval vo svojom úvodnom slove alebo oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešnú 7. schôdzu Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a tiež je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 84 z 24. septembra podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Peter Kažimír, pán poslanec Jozef Burian. Zaregistroval som ešte ďalšie zdvihnuté ruky, len skúste to urobiť elektronickým spôsobom. No, evidujem pána poslanca Marcinčina, ktorý má zrejme nejaké problémy s elektronickým zariadením. Ešte niekto ďalší? Nie. Prosím vás, dajte tam na tabuľu aj pána poslanca Marcinčina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Kažimírovi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, to, čo máme pred sebou na stole, návrh predmetného zákona, a hlavne to, že sa v podstate návrhom tejto novely odsúva povinnosť zavedenia registračných pokladníc s fiškálnou pamäťou o dva roky, je pre mňa výsledkom jedného nechutného lobingu.

    A, pán minister, prepáčte mi tento výraz, ale neviem si to nijakým iným spôsobom vysvetliť a viem aj, o čom hovorím, pretože je to výsledok podľa nás lobingu Zväzu obchodu, a to, že o tom viem, je dôkaz aj toho, že, samozrejme, páni zo Zväzu obchodu boli aj za nami v časoch, keď sme my sedeli v exekutíve, bolo to nejedno stretnutie a tlačili proste na nás tým spôsobom, aby sme odsunuli zavedenie týchto pokladníc alebo aby sme ich aspoň nasmerovali na tých menších, na tých bezbrannejších, ktorí podľa nich viacej podvádzajú, a aby sme ich nechali v týchto časoch na pokoji. A Zväz obchodu - v preklade obchodné reťazce.

    V podstate, pán minister, vy dneska začínate splácať časť tej dohody týmto prvým čítaním a zajtra to bude hlasovanie o prvom čítaní a bolo by fajn, keby ste už v budúcnosti v podstate možno necitovali pána Konštiaka ako šéfa Zväzu obchodu, ktorý v prípade zvyšovania DPH tvrdí, že sa teda v plnej miere nebude premietať zvýšenie DPH do cien, pretože obchodníci z tých 186 mil. eur, ktoré rátate, že prídu do štátneho rozpočtu, časť absorbujú v svojich maržiach. Podľa vašich odhadov by to malo byť asi 20 % na ich strane, čiže nejakých vyše 30 mil. eur. Čiže miliardu korún absorbujú obchodníci prvýkrát v histórii tejto krajiny do svojich marží. Ja to vnímam tak, že pán Konštiak a Zväz obchodu v podstate tvrdí to, čo vrchnosť si želá, nerobia to prvýkrát v živote a v podstate majú za to sladkú odmenu. Tá odmena je dnes na stole.

    Minulosť. Pripomeniem vám minulosť. Nemôžete sa odtiahnuť od tejto témy, pretože niekedy si v roku 2005 ste sami zadávali analýzu o upgrade registračných pokladníc. Samozrejme, s účelom nie zaťažovať a obťažovať ľudí a podnikateľov, ale aj s cieľom zvyšovať daňové príjmy a zamedzovať daňovým únikom. My sme v polovici roku 2008 pripravili túto novelu. Na žiadosť, pán Jusko vám to potvrdí, na žiadosť RÚZ sme odsunuli účinnosť o vyše dva roky. Je tu dva a pol roka legisvakácie. To bolo dosť, neexistuje veľa zákonov v tejto krajine, ktoré by mali takúto legisvakáciu, to znamená taký čas dlhej prípravy. Skúšobné ústavy si svoju úlohu urobili, samozrejme, aj dodávatelia, aj odberatelia.

    To, čo nastalo po vašom nástupe do ministerského kresla, je to, že v tejto oblasti nastal chaos. Chaos preto, že veľká časť užívateľov registračných pokladníc si, samozrejme, už objednala tieto pokladnice, pretože boli v tom, že ten zákon bude platiť, a reagovali na výhodné ponuky so zľavami, až 40-percentnými. Teraz tu máme na stole niekoľko desaťtisíc záväzných objednávok, ktoré, som zvedavý, ako budeme riešiť v rámci transparentnosti podnikateľského prostredia vymožiteľnosti práva a podobne.

    Čo je kľúčové ale pri tejto novele, je to, že my sa tu bavíme - už dnes od jednej - v podstate o balíku zákonov, ktoré majú priniesť do Štátnej pokladnice ďalšie peniaze. A zavedenie registračných pokladníc s fiškálnou pamäťou má, samozrejme, ten istý cieľ. A vy proste ponechávate nepovšimnuté milióny eur na ulici a na druhej strane máte tu proste zákony, ktoré vyvolávajú aj istú šuškandu na chodbách minimálne parlamentu v tom, že tu úplná jednota v niektorých agendách nie je ani z vašej strany.

    Takže zvyšujete dane, ale viete, môžte zvýšiť DPH na 20, aj na 30 %, ale v podstate tí, ktorí doteraz neplatia DPH, lebo sú proste zvyknutí obchádzať, obchádzať systém dane z pridanej hodnoty a takisto dane z príjmov, tak tým je to proste jedno. Môžu byť dane, aké chceme, vysoké, tí tento, túto daňovú povinnosť obídu.

    Pre istú edukáciu, čo prinesú fiškálne pokladnice. Ide o elektronický kontrolný záznam, žurnál, do ktorého sa zapisujú všetky pokladničné doklady, opatrený kontrolným kódom, pomocou ktorého je možno zistiť jeho pravosť. Tým sa výrazne znižuje možnosť pozmeňovania celkových tržieb, z ktorých sa následne odvádza DPH, prípadne spotrebné dane. Fiškálna pamäť trvalo uchováva údaje o celkových obratoch a zabezpečuje ich nemennosť, čím sa znižuje možnosť daňových únikov. Zvýši sa efektívnosť daňových a colných kontrol, pretože daňoví kontrolóri budú môcť jednoznačne zistiť porušenie zákonov, napríklad porušenie plomby.

    Aká je pripravenosť? Daňové úrady vyškolili svojich pracovníkov, zaviedli register servisných organizácií. Výrobcovia, dodávatelia sú pripravení, investovali do toho značné prostriedky. Myslím si, že máte nejaký telegram z ambasády nemeckej, kde sa vlastne, sa to týka aj zahraničného investora, táto možno zmarená investícia. Servisné organizácie sú pripravené celkove, na daňových úradoch je registrovaných vyše 660 servisných organizácií. Podnikatelia sú podľa našich informácií tiež pripravení. V predstihu si objednali upgrady svojich pokladníc. Ide o viac ako 85 % dnešného trhu. Objednávky si uplatnili aj tie veľké reťazce a tí veľkí predajcovia, ktorí presadili momentálne túto lobistickú novelu. Viac ako 65-tisíc zariadení bolo záväzne objednaných do konca júla 2010. Nie je teda žiadnych pochýb, že by bol niekto nepripravený. Upgrade jednej pokladnice stojí 60 až 100 eur plus inštalácia a uvedenie do prevádzky cca 25 až 50 eur. Takáto prospešná inovácia raz za pätnásť rokov určite nie je likvidačná.

    Tu chcem pripomenúť, že keď sme tento zákon prijímali v polovici roku 2008, bolo to pol roka, necelého pol roka pred prijatím eura, tam boli jednoznačné analýzy, že 90 % trhu z pokladníc je nemoderných, nepostačujú proste zavedeniu eura. Tam došlo, máte pravdu, k zásadnej výmene registračných pokladníc, ale konala sa v závere roku 2008, tak ako je to tu na Slovensku zvykom, a, samozrejme, už všetci mali tú informáciu, že o dva roky, o dva a pol roka tu bude povinnosť upgradu na fiškálnu pamäť. Takže tomu sa takisto nikto nemôže vyhovárať.

    Vy v podstate v svojom návrhu navrhujete duálny režim. To znamená, tí, ktorí pokladnicu vyššieho sofistikovaného stupňa zavedú, tak tí budú môcť používať túto pokladnicu a, samozrejme, tí, ktorí to doteraz obchádzali a budú chcieť obchádzať, tak tí budú môcť dva roky ešte pokračovať v svojom starom režime.

    Kľúčové, čo vám chcem, dámy a páni, povedať, je to, že zatiaľ rezort financií nevyčíslil, samozrejme, v číslach, o akú sumu, o akú sumu peňazí by bol štátny rozpočet obohatený, keby začali pokladnice fungovať od 1. januára. A sú tu proste odhady, ktoré hovoria o desiatkach miliónov eur, ak nie o, ak sa môžme stotožniť s návrhom, či dočítal som sa v blogu pána podpredsedu KDH, že by mohlo ísť až o 100 až 150 mil. eur v najbližších dvoch rokoch.

    My vás vyzývame na to, aby ste tento zákon nepustili do druhého čítania, aby boli zavedené pokladnice od 1. januára budúceho roku, aby bolo inštruované Daňové riaditeľstvo o tom, aby najbližšie dva-tri mesiace v budúcom roku bolo benevolentné alebo mäkšie k podnikateľom a nevyžadovalo túto povinnosť striktne, pretože ten chaos tuná dva-tri mesiace naozaj nastal a istý posun tu musí byť.

    A bolo by fajn, keby ste požiadali rezort financií, aby spočítal, koľko prinesie do štátneho rozpočtu zavedenie registračných pokladníc fiškálnou pamäťou, a aby o túto sumu navýšil príjmy v štátnom rozpočte na budúci rok. A tam sa vám vytvára, kolegovia z KDH, priestor na to, aby ste mohli rokovať o úpravách niektorých zákonov, buď môžte menej vybrať na príjmoch, alebo môžte viacej dať na výdavkoch. Môžte riešiť rodičovské príspevky, na ktoré je problém zohnať peniaze, môžte riešiť tretí pilier, remeselníkov a nemusíte zvyšovať DPH na 21 %. Kolegovia z SAS, keby tá suma bola oveľa väčšia, možno by sa nemuselo ísť ani na 20 % DPH.

    Takže je to na vás, kolegovia, ale tá možnosť tu je a je trestuhodné ju nevyužiť.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Jozef Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem o niečo kratší. V podstate mám také dva body, ktoré sú závažné podľa môjho názoru.

    Prvá vec je, že sa vytvára, týmto zákonom sa vytvára právna neistota v právnom systéme a v systéme, by som povedal, fungovania podnikateľského prostredia na Slovensku minimálne tým, čo tu už bolo aj mojím predrečníkom povedané. Faktom ale zostáva to, že ak by táto právna úprava bola nutná na to, aby zabezpečovala povedzme pozitívnejšie ekonomické dáta pre Slovensko, pochopil by som. Pochopil by som, že je to povedzme nejaká ideológia povedzme nejakého stredopravého zoskupenia alebo koalície, ale opakom je pravda. Opakom je pravda aj to, že práve takáto právna úprava zabezpečí to, aby tí, ktorí hľadali riešenia, ako obchádzať platenie dane z pridanej hodnoty, ako fixľovali na týchto pokladniach, tak tak to budú ďalej môcť povedzme to riešiť ďalšie dva roky.

    A problémom je to, čo tu už bolo spomínané, ten dopad, ktorý by mohol byť pozitívny pre štátny rozpočet niekde na úrovni 100 až 150 mil. eur. A už potom si môžme aj fakt rozprávať o tom, kde môžu byť tieto peniaze alebo na čo by mohli byť použité, alebo aké povedzme právne, právne, nazvem to avantúry, ktoré sú podľa môjho názoru v zákone, hlavne v zákone o dani z príjmov, aby jednoducho mohli byť odstránené. Lebo myslím, že toto by vysoko nahradilo rôzne nejasnosti, ktoré sú povedzme v zákone, hlavne dane z pridanej hodnoty.

    Potom ešte jednu takú malú poznámku, pán minister Mikloš, bohužiaľ, až teda, keď bola uzavretá rozprava, hovoril o tom, že aké sú možnosti získať alebo ako zabezpečiť to, aby DPH nebolo obchádzané. Tak toto je jeden z možných spôsobov, jeden z možných spôsobov, ako zabezpečiť riešenie DPH.

    Mám aj niekoľko ďalších, môžem kľudne, ako môžem diskutovať o tomto. Ale faktom je, že tak, ako je dnes postavená právna neistota v tomto zákone, myslím, že to už dávno nebolo, aby tí, ktorí si naobjednávali alebo objednali množstvo týchto registračných pokladníc, čo urobili tie skúšobné úrady atď., myslím, že tak, ako sa to zhodilo zo stola, to mám pocit, že to tu ešte málokedy bolo alebo nepamätám si veľmi v Národnej rade, aby sa dva mesiace alebo tri mesiace pred koncom roka postavil na ruby jeden zákon, ktorý mal byť a bol plnohodnotne pripravený a bola na to aj príprava urobená.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Anton Marcinčin, nech sa páči.

  • Dámy a páni, zákon, tento zákon pôvodný vstúpil do platnosti, pokiaľ viem, v septembri 2008. Čiže aj dodávatelia, aj odberatelia mali dva roky tri mesiace na to, aby sa pripravili. Pokiaľ viem, nezaregistroval som žiaden dopyt na to, aby sa táto doba predĺžila kvôli tomu, že by nestihli si zakúpiť svoje moduly.

    Zákon bol výsledkom analýzy, ako sa na pokladniciach podvádza, a preto bolo rozhodnuté zaviesť fiskálne pokladnice. Tento zákon, pôvodný zákon je vlastne zákonom, ak dovolíte, dvoch ministrov. Zhodli sa na nej dvaja, na ňom dvaja ministri: minister Mikloš v roku 2006, minister Počiatek neskôr.

    Rok 2011 bude veľmi ťažkým rokom, bude bolestným rokom, bude rokom s ťažkými sociálnymi dopadmi. Preto vláda aj koalícia hľadá všetky možnosti, ako zabezpečiť príjmy a úspory vo výške 1,7 ml. eur. Toto číslo je veľmi vysoké. Ten rok bude skutočne ťažký, je to rok uťahovania opaskov, je to nepopulárny rok nepopulárnych opatrení. Ale práve preto ja neviem odôvodniť, prečo my navrhujeme odklad tohto zákona. Nech to nie je 150 mil. eur, nech to nie je ani polovica, nech je to len 30 mil. eur. Je to stále vysoká čiastka a neviem, ako to budem vysvetlovať.

    Preto pevne dúfam - a nie som rád, že tu vystupujem po mojich dvoch kolegoch zo SMER-u, pravdupovediac, ale pevne dúfam, že skutočne neodsúhlasíme odklad o dva roky, ani o jeden rok. Prikláňam sa k tomu, aby sme ak, tak odsúhlasili odklad o niekoľko mesiacov kvôli tomu, aby firmy, ktoré možno zaváhali, mali možnosť si dať tieto veci do poriadku. Ja som už tieto moduly videl v podnikoch, a pokiaľ viem, väčšina ich má, pretože dva roky tri mesiace je, myslím, na slovenské pomery dosť dlhá doba a bola to doba, za ktorú sa dalo pripraviť na tento zákon.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili, prihlásil pán poslanec Branislav Ondruš. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem poďakovať za toto posledné vystúpenie a chcel by som na margo toho, čo teraz pán poslanec Marcinčin povedal, dodať, že skutočne najviac zarážajúce je, že vlastne neexistuje jasné, jednoznačné, ale hlavne akceptovateľné a pochopiteľné zdôvodnenie tohto návrhu.

    A keď len tie najkonzervatívnejšie odhady hovoria o 40 až 50 miliónoch eur daňových únikov a takýchto peňazí sa vzdávame šmahom ruky, tak skutočne tu vzniká vážna otázka, ako chce táto vláda alebo na koho chce naozaj táto vláda naváľať zodpovednosť za riešenie verejných financií. A, bohužiaľ, tento návrh celkom jednoznačne ukazuje, že tie reči o tom, ako sme na tom s verejnými financiami zle a práve preto je nevyhnutné, aby tú dieru plátali radoví občania z vlastných peňazí, sú v skutočnosti iba rečami, ktoré majú zakrývať skutočné záujmy tejto vlády.

    Ja sa musím pripojiť k pánovi Marcinčinovi v tom, že ak on ako vládny poslanec nevie rozumne a pochopiteľne zdôvodniť, prečo vláda prichádza s týmto návrhom, tak musím povedať, že nedokážeme to vôbec ani ostatní poslanci vysvetliť občanom, a to preto, lebo jednoducho ani vláda rozumne a pochopiteľne tento svoj krok nevysvetľuje.

    Ďakujem.

  • Pán Marcinčin, nechcete reagovať, predpokladám. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A o slovo požiadal navrhovateľ pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kažimír, keď som počúval, čo ste tu hovorili, tak ma napadlo: "Podľa seba súdim teba." Vy si asi neviete predstaviť, že by mohol byť aj iný dôvod ako lobing pri presadzovaní niečoho, a ja by som takisto mohol povedať, že tak ako ste to vy presadili a presadzujete, to bol lobing výrobcov a dodávateľov týchto pokladní, ktorí, samozrejme, že tiež lobovali a lobujú.

    A ten hlavný dôvod ste tu vlastne povedali, vy ste ho tu povedali. Koncom roka 2008 v súvislosti so vstupom do eurozóny väčšina podnikateľov musela meniť registračné pokladne. Teraz po dvoch rokoch ich nútime robiť to znova. Bola politická dohoda, neviem, či sa rokovalo s každým jedným poslancom, ale bola politická dohoda pri vzniku tejto koalície, že toto považujeme za problém a že budeme navrhovať posun. Ale áno, bola. Ja som tých rokovaní bol účastný, nebola dohoda na tom o koľko. Ja sám som navrhoval odklad o jeden rok, nebudem hovoriť, kto - to nie je podstatné - veľmi zásadne trval na tom, že dva roky by boli lepšie. Myslím si, že ak sa dohodneme na tom, že to bude rok, nemám s tým absolútne žiaden problém. Ale to, že po dvoch rokoch nútiť všetkých, aby znovu vymieňali pokladne, tak keď ste vedeli, že vstupujeme do eurozóny, prečo ste to nespravili tak, aby mohli meniť už vtedy s fiškálnym modulom? Naviac, keď sme schvaľovali tento zákon tu, tak viacerí z nás, vtedy opozičných poslancov, mali práve z tohto dôvodu kritické výhrady, a aj preto sa zrejme očakávalo, aj preto, že sme to deklarovali aj verejne, že s tým niečo budeme robiť. A stav je taký, už či z takých alebo onakých dôvodov, že napriek tomu, že tá legisvakačná doba bola, keď ten zákon bol schválený, relatívne dlhá, tak v čase, keď sme to museli riešiť a vyjadriť sa k tomu, či áno, alebo nie, tak tá situácia bola taká, že už sa nestíhalo. Bola. Z hľadiska aj tých autorizovaných dodávateľov, tých, ktorí boli licencovaní a tak ďalej atď.

    A to, že ja neodmietam, veď predsa z tohto znenia je evidentné, že ja neodmietam elektronické, registračné pokladne s elektronickou pamäťou. Ja viem a súhlasím s tým, že to zníži, v akej miere, to je vec dohadov, ale že to zvýši výber daní a odvodov. Bavíme sa o konkrétnom probléme, ktorý vznikol tak, ako vznikol.

    Preto je ten návrh taký, aký je. Verím, že o ňom budeme diskutovať. Ja beriem aj tie argumenty, ktoré hovoria to, že bolo by fajn, keby to platilo od 1. 1., ale treba vidieť aj to, tie ostatné argumenty, ktoré som tu teraz spomenul. A argumentovať tým, pán poslanec Kažimír, že keď pán Konštiak tvrdí, že sa to nepremietne plne do cien, tak že za tým musí byť nejaký lobing - a to sme zlobovali aj tých všetkých analytikov, ktorí tvrdia to isté? Tých sme ako zlobovali? Veď neviďte za každým názorom to, že za tým je nejaký obchod. Naozaj neposudzujte podľa seba aj iných.

    Takže ja som presvedčený o tom, že je to tak, ako hovorí väčšina analytikov, že sa nepremietne plne zvýšenie DPH-čky najmä preto, že ide o 1 %, že sa to nepremietne plne do cien a nič to nemá s tým, či registračné pokladne s elektronickou pamäťou budú predĺžené, povinnosť ich používania, o rok alebo o dva, alebo nebudú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete reagovať v záverečnom slove?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni, ja len dve vetičky. Ja vítam ústretovosť pána ministra financií k tejto téme a verím, že - a teším sa na diskusiu k tejto téme na najbližšom zasadnutí výboru pre financie a rozpočet. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh má tlač 93. Návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí č. 100.

    Prosím opäť pána ministra financií a podpredsedu vlády, aby aj tento návrh uviedol, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona sa implementuje smernica Európskeho parlamentu aj Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice, ktorými sú upravené požiadavky na zverejňovanie pre stredné spoločnosti a povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.

    Návrhom zákona sa ustanovuje možnosť nezostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu. Materská účtovná jednotka nemusí zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu, ak informácie o jej dcérskych účtovných jednotkách jednotlivo alebo ako celok nie sú významné.

    Vzhľadom na skutočnosť, že uvedenou úpravou sa umožňuje znížiť administratívnu záťaž týmto účtovným jednotkám, navrhujeme v prechodných ustanoveniach možnosť použiť túto úpravu prvýkrát už pri účtovnej závierke za rok 2010.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zuzane Aštáryovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 93), ako spoločná spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Ak sa Národná rada rozhodne prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, odporučím, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 100 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Jozef Burian ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko. Ja vítam túto aproximáciu práva. Mám len jednu takú výhradu alebo také doporučenie, keďže teda nie je nutná konsolidácia u spoločností, ktoré nemajú významné postavenie, bolo by fajn, aby sa vydefinovala tá významnosť tej spoločnosti, či to bude objemom vlastného imania, či to bude obratom, alebo nejakým podielom, teda minoritným podielom, alebo nejakým spôsobom špecifikované, lebo potom vzniknú diskusie, čo je významná alebo čo nie je významná spoločnosť v rámci konsolidácie.

    Takže ešte raz vítam to, aby sa znížila administratívna náročnosť možno niekedy bezvýznamných dcér a vnučiek, proste tá konsolidácia neni nutná. Ale faktom je, že by som uvítal tú možnosť alebo uvítal by som ten návrh, aby niekde buď v prechodných ustanoveniach, alebo niekde bolo uvedené, čo je filozofia tej významnej spoločnosti, aby nevznikli potom následne nejaké diskusie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky neevidujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda, chcete reagovať? Nie. Pani spravodajkyňa taktiež nie. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. (ide o colný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Máte ho ako tlač 102. A pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 94.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Návrhom zákona sa implementujú opatrenia vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú požiadavky, akreditácia a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh. Upravuje sa predovšetkým postup colných orgánov, ak majú podozrenie, že dovážané výrobky predstavujú vážne riziko týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany spotrebiteľa, životného prostredia, alebo ak tieto výrobky nemajú požadovanú sprievodnú dokumentáciu a nie sú správne označené značkou zhody.

    V nadväznosti na novelu colného zákona sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje aj kompetencia orgánu dozoru a kontroly v zákone o ochrane spotrebiteľa a kompetencia colných orgánov v zákone o orgánoch štátnej správy, v colníctve.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    A poprosím teraz, nevidím tu pána poslanca Tótha, ktorý mal byť spravodajcom, ale poprosím predsedu výboru, aby nás on oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Dávam slovo pánovi predsedovi Kollárovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca k predmetnému návrhu vládneho návrhu zákona.

    Opäť konštatujem, že uvedený návrh bol doručený v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie 7. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu vládneho návrhu zákona a zároveň návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    A aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 94 z 24. septembra 2010 návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu

    Vážený pán predsedajúci, poprosím vás, neviem vzhľadom na čas, či otvoríte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

  • Otváram rozpravu. A preto sa spýtam, kto sa hlási ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem aj rokovanie Národnej rady pre dnešný deň.

    Chcem vás len informovať, že zajtra ráno o 9.00 hod. budeme pokračovať bodom vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte pod tlačou 54. Po prerokovaní tohto návrhu zákona budeme pokračovať v riadnom programe ďalším bodom, ktorým je tlač 118, to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktorého navrhovateľom je pán podpredseda vlády Ivan Mikloš. Začínať budeme s pani ministerkou Žitňanskou.

    Prajem všetkým príjemný večer a dobrú noc. Zajtra o 9.00 hod. pokračujeme.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.