• Poprosím ctené poslankyne a ctených poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 5. schôdzi. Ďakujem.

  • Pauza pre nedostatok poslancov v rokovacej sále.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, otváram druhý rokovací deň 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prajem všetkým príjemný deň.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali nasledovní poslanci a poslankyne: pán poslanec Maroš Kondrót, ďalej Stanislav Kubánek, Branislav Ondruš, Igor Štefanov a Katarína Cibulková.

    Podľa schváleného programu pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej.

    Vítam na rokovaní Národnej rady ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu.

    Chcem len informovať, že tento návrh je uvedený ako tlač 26 a spoločná správa výborov má tlač 26a.

    Poprosím teraz pána ministra, aby odôvodnil uvedený návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh na uzavretie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a krajinami, ktoré tieto spoločenstvá vytvárajú, na strane jednej a Srbskou republikou na strane druhej.

    Ide o zmluvu, ktorá vytvorí základný právny rámec pre politický dialóg medzi Európskymi spoločenstvami a Srbskom. Zároveň ale táto zmluva vytvorí aj dobré predpolie pre užšiu regionálnu spoluprácu, ktorá by mohla, mala vyústiť vo vytváranie zón voľného obchodu v samotnom regióne, ale aj medzi Európskou úniou a Srbskom.

    Ide o dohodu, ktorá má aj veľký politický význam, pretože Srbsko je poslednou krajinou bývalej Juhoslávie, ktorej spolupráca s Európskymi spoločenstvami ešte asociačnou a stabilizačnou zmluvou nie je pokrytá.

    Treba povedať, že k podpisu zmluvy došlo už v roku 2008, ale kvôli posudku Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý hovoril o nedostatočnej spolupráci Srbska s týmto tribunálom najmä v súvislosti s generálom Mladičom, bolo schvaľovanie, ratifikácia tejto dohody prerušené. K naštartovaniu ratifikačného procesu došlo v júni tohoto roku po rokovaní Rady pre zahraničnopolitické záležitosti. Odvtedy túto zmluvu ratifikovali štyri štáty: Malta, Španielsko, Estónsko a Bulharsko.

    Dnes máme šancu sa pridať, byť piatou krajinou, piatym štátom, čo nepochybne môže byť dobrým signálom nielen pre Srbov, ale aj pre ďalšie krajiny, aby ten ratifikačný proces urýchlili.

    Chcem na záver povedať, že význam tejto asociačnej, stabilizačnej dohody je osobitne silný v týchto dňoch, keď prebiehajú aj diskusie na pôde Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, keď Srbsko vskutku sa rozhoduje, poviem to trošku zjednodušene, medzi stagnáciou na strane jednej, alebo v takom silnejšom, jasnejšom, dynamickejšom ťahu smerom k Európskej únii ukázať dobrú vôľu, ukázať, že to so Srbmi myslíme vážne. Ukázať, že popri Chorvátoch a ďalších krajinách bývalej Juhoslávie nám nesmierne záleží na tom, aby sa proeurópsky vyvíjalo aj Srbsko. Bude tou najlepšou pomocou pre Srbov samotných, ale zároveň aj veľmi významným príspevkom ku stabilite na západnom Balkáne v krajinách bývalej Juhoslávie.

    Keďže z tejto zmluvy priamo vyplývajú práva a povinnosti občanov fyzických osôb, ide o zmluvu prezidentskú, ktorá pred ratifikáciou alebo podpisom pánom prezidentom podlieha ešte schvaľovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, z dôvodov, ktoré som uviedol a ktoré, pochopiteľne, sú aj obšírnejšie popísané v dokumente, vás chcem poprosiť, aby ste s danou dohodou vyjadrili svoj súhlas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána poslanca Mikuláša Krajkoviča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 28 z 3. augusta 2010 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 2. septembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 12. augusta 2010 č. 13 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2010 č. 8 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na druhej strane a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstva a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 16 z 2. septembra 2010. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predsedujúci, spoločná správa a prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov.

    A teraz otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a tak sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Neevidujem žiadne. Pardon. Pani Vášáryová. Dajte na tabuľu, prosím, pani Vášáryovú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Moje technické zariadenie zase možno nefunguje.

    Vážený pán minister, ja by som nechcela, aby sme to, čo ste tu vy hovorili a čo predkladáte, nechali len bez jediného vystúpenia prejsť. Takže dovoľte len pár krátkych slov možno na spomienku.

    Chcem pripomenúť, že ste to boli vy a vaša druhá vláda, ktorá presadila na pôde Európskej únie, že sa začali seriózne zaoberať s tým, že otvoria rozhovory s Chorvátskou republikou. Mali sme na to pádne dôvody a ukázalo sa a proste všetko to, čo sa potom odohralo, ukázalo, že to bol správny krok. Dnes je Slovensko znovu v tejto pozícii, že medzi pár štátmi začína znovu upozorňovať. Slovenská republika zohrávala vždy veľkú rolu v posledných 10-15 rokoch v západnom Balkáne a toto dnes musíme znovu pokračovať v tejto línii. Takže ja s tým súhlasím a prosím všetkých kolegov, keby túto zmluvu potvrdili parlamentom.

    Pamätám si, keď sme tu rokovali o našej podpore Chorvátsku. Našlo sa veľa ľudí aj z oblasti médií alebo expertov, ktorí nám to vyčítali najmä na pôde niektorých západoeurópskych štátov, ale aj tu vnútri sme sa presvedčili, že jednoducho diplomacia sa nerobí na krátke trate. Diplomacia okrem toho, že vyžaduje expertné znalosti a veľké skúsenosti, je aj umením a vždy bola tak chápaná a som veľmi rada, že sa slovenská diplomacia znovu navracia k tomuto umeniu vytvárať pozície a nielen prispievať k rovnováhe a posilňovaniu mieru a dialógu na európskom území, ale aj v posilňovaní imidžu Slovenskej republiky. Som veľmi rada, že ideme touto cestou. Vždy sa mi páčila nórska cesta v diplomacii. Možno niektorí starší si to pamätajú, akú zásadnú úlohu zohrala nórska diplomacia, menší štát, 5-miliónový, na európskom území pri rokovaniach medzi Palestínou a Izraelom. Túto rolu pri všetkom tom, že niektorí ľudia si myslia, že sme príliš malí a v diplomacii bezvýznamní, nie je to pravda. A ja chcem poďakovať, že ideme znovu týmto smerom. Pán minister, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Magdy Vášáryovej nie sú, ona bola jediná prihlásená do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa v záverečnom slove vyjadriť? Nie. Pán spravodajca taktiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návvrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Máte to ako tlač 60 a návrh na pridelenie v rozhodnutí č. 43.

    Prosím teraz ministra obrany Ľubomíra Galka, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva obrany pre zákonom určených žiadateľov.

    Návrh zákona upravuje možnosť poskytovať dotácie najmä na podporu výchovy občanov Slovenskej republiky k vlastenectvu, prezentáciu ozbrojených síl, podporu procesu personálneho doplňovania ozbrojených síl, ochranu a rozvoj historického a kultúrneho dedičstva so zameraním na vojenské dejiny, podporu programu rozvoja kultúrnych, duchovných a sociálnych potrieb profesionálnych vojakov, vojakov v zálohe a vojnových veteránov a starostlivosť o športové talenty a podporu vrcholového a výkonnostného športu.

    Podľa predloženého návrhu zákona dotácie bude možné poskytnúť aj na aktivity a činnosti v oblasti výskumu a vývoja zameraného na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky, na úhradu nákladov na odstránenie následkov živelných pohrôm a podpopru akcií súvisiacich s dosiahnutím a udržaním ekologickej stability a zdravého životného prostredia a úhradu zvýšených nákladov na poľnohospodársku výrobu, ktoré súvisia s výcvikom ozbrojených síl vo vojenských obvodoch.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, aj vy zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že uvedený návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2010 č. 43 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory vrátane gestorského výboru predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 11. októbra 2010.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť formou ústnou?Neevidujem ani takýto druh prihlásenia, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu a budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať zákonom, ktorý tiež bude ako navrhovateľ predkladať pán minister obrany pán Ľubomír Galko, ide o

    návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

    Návrh má tlač 73 a spoločnú správu výborov máte pod č. 73a.

    Pán minister, nech sa páči, ujmite sa slova.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh sa predkladá na základe ustanovenia § 6 ods. 3 písm. j) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a na základe čl. 86 písm. h), k) a l) Ústavy Slovenskej republiky.

    Predkladaný návrh spolu s návrhom na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ktorý bol prerokovaný v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, vymedzuje a určuje sily a prostriedky ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré budú pôsobiť v integrovanom systéme protivzdušnej obrany NATO za účelom plnenia úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci NATO.

    Vyššie uvedený návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy bol utajený na stupeň vyhradené v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 1 písm. f) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, a to v rozsahu vymedzenom na základe § 2 ods. 1 tohto nariadenia.

    Za účelom, aby materiál nebol predmetom neverejného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, bol vyššie uvedený návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy k dispozícii na nahliadnutie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasťou predkladaného materiálu je aj návrh na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Konkrétne podmienky týkajúce sa vyslania ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a prítomnosti ozbrojených síl členských štátov NATO na území Slovenskej republiky budú upravené formou medzinárodných zmlúv.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto vás žiadam, aby ste vzali na vedomie návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a vyslovili súhlas s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Pavla Hladkého, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (tlač č. 73), podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutí č. 56 zo 6. septembra 2010 pridelil návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (tlač č. 73) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (tlač č. 73) v určenej lehote a zobrali ho na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

    1. zobrať na vedomie návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a podľa čl. 86 písm. k) a l) Ústavy Slovenskej republiky,

    2. vysloviť súhlas s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neevidujem ani ústnu prihlášku do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že ako pri ostatných bodoch budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    A teraz pokračujeme v rokovaní v súlade so schváleným programom prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 64 a návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 46.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vadimírovi Jánošovi, aby svoj návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s predkladanou novelou zákona, ktorej cieľom je predovšetkým zvýrazniť tragédiu, ktorá sa udiala v roku 2009, konkrétne 10. augusta.

    Zámerom tohto návrhu zákona je dôstojným spôsobom si uctiť pamiatku zosnulých baníkov, ktorí tragicky zahynuli pri výkone svojho povolania. Návrhom zákona sa reaguje najmä na bezpochyby najväčšiu banskú tragédiu v dejinách slovenského baníctva, ktorá sa udiala 10. augusta 2009 v bani Handlová, kde v tom čase zahynulo 20 baníkov.

    Pri výkone banského povolania dochádzalo aj v minulosti - a, bohužiaľ, sa tak stáva aj v súčasnosti - k mnohým tragédiám a nešťastiam po takmer celom svete. Slovensko, samozrejme, nevynímajúc.

    Je nesporné, že banícka činnosť zastáva v slovenskej histórii významné postavenie. Korene slovenského baníctva siahajú hlboko do minulosti. Historické pramene prinášajú dôkazy o tom, že to bolo práve baníctvo, ktorého vysoká úroveň priniesla slávu a zviditeľnila vo svete územie terajšieho Slovenska. Naše banské mestá, ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Pezinok, Rožňava a ďalšie, zásobovali drahými kovmi takmer celý svet. Z hľadiska historického sa nositeľmi dávnych tradícií napokon stali aj uhoľní baníci v slovenských mestách Handlová, Prievidza, Nováky a Veľký Krtíš.

    Handlovská tragédia z 10. augusta 2009 nám bezpochyby ukázala, že celoslovenská verejnosť si váži prácu ľudí, ktorí sa dennodenne ponárajú do hlbín zeme a vynášajú na povrch suroviny, s ktorými sa delia v podobe energií so všetkými občanmi našej republiky. Spoluúčasť a solidarita s touto tragédiou bola celospoločenská. A preto je namieste, aby sa deň 10. august stal pamätným dňom banských tragédií v kalendári Slovenskej republiky ako pripomienka na všetkých baníkov, ktorí pri výkone svojho povolania prišli o svoje životy.

    V tento pamätný deň si bude Slovensko pripomínať viac ako 470 obetí banských nešťastí, ktoré sa stali v baniach v regióne Horná Nitra, a viac ako 300 doteraz historicky zmapovaných banských tragédií, ktoré sa udiali v baniach na celom Slovensku, na celom území, kde sa vtedy ťažili rôzne drahé kovy. Ak to zrátame, je to veľmi vysoké číslo. Počas histórie slovenského baníctva je to takmer 770 obetí, ktoré boli doteraz zmapované.

    Predkladaný návrh zákona tiež podporujú a iniciujú najmä Združenie banských spolkov a cechov Slovenska, ktoré zastrešuje 14 stavovských združení, Slovenská banská komora, Slovenská banská spoločnosť, Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu, ako aj banské mestá Handlová, Prievidza, Pezinok, Banská Štiavnica, Spišská Nová Ves, Rožňava a Veľký Krtíš.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v závere by som vás chcel požiadať, aby ste predloženú novelu zákona podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorsky výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby nám predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na rozpočet verejnej správy, o dopade na životné prostredie a nároky na pracovné sily, ako aj obsahuje aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. augusta 2010 č. 46 navrhujem, aby v prípade jeho postúpenia do druhého čítania návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorsky výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 11. októbra 2010.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Neevidujem ani ústnu prihlášku do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.

    Ďalším bodom programu je druhé a tretie čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia a zabrátení daňového úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabrátení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej, tlač 31.

  • Návrh má parlamentnú tlač č. 31 a spoločná správa výborov má tlač 31a.

    Vítam na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša a súčasne ho žiadam, aby uviedol tento návrh v Národnej rade.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie návrh na vyslovenie Protokolu medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským krášovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej.

    Prijatie protokolu nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a dotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Protokol modifikuje čl. 20 Zmluvy s Holandským kráľovstvom takým spôsobom, že príjmy fyzických osôb, ktoré sú rezidentmi Slovenskej republiky a v Slovenskej republike poskytujú služby Holandskému kráľovstvu, budú podliehať zdaneniu v Slovenskej republike. Podľa doterajšieho znenia čl. 20 Zmluvy ich príjmy podliehali zdaňovaniu v Holandskom kráľovstve.

    Uzavretie protokolu nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, predkladaný návrh protokolu svojím obsahom zodpovedá medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Tiborovi Tóthovi, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku a protokolu k nej.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorsky výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uvedenú správu výborov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 3. augusta pridelil predmetný návrh dvom výborom, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali tento protokol v príslušnom čase.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetným protokolom žiadne podnety. Zaujali obidva výbory stanovisko. Po prvé odporúčajú pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonom. Toto spravil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 17 z 2. septembra 2010 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 24 z 2. septembra 2010.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s protokolom, s príslušným protokolom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s protokolom príslušným vysloviť súhlas a aby Národná rada rozhodla, že príslušný protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Poprosím pána predsedajúceho, aby otvoril diskusiu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ani tu nevidím žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009.

    Návrh má tlač č. 18 a spoločná správa výborov má tlač č. 18a.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky máte pod tlačou 33.

    Návrh záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií SR Ivan Mikloš, ktorému týmto dávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh štátneho záverečného účtu, teda záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009, prerokovala a schválila vláda 23. júna 2010 a prijala k nemu uznesenie č. 410.

    Čo sa týka súhrnných výsledkov verejnej správy v metodike ESA 95, v predloženom materiáli sa uvádza, že schodok verejnej správy bol rozpočtovaný vo výške 3 138 mil. eur, čo predstavovalo 4,9 % HDP. Podľa predbežných výsledkov, ktoré sú premietnuté do materiálov, ktoré máte k dispozícii, bol tento schodok 6,8 % HDP, teda 4 289 500-tisíc eur. Celkový výsledok hospodárenia verejnej správy v roku 2009 v porovnaní s rozpočtom, ktorý bol schválený v októbri 2009, bol teda horší podľa materiálu, ktorý máte k dispozícii, o 1,8 percentuálneho bodu.

    Problém je ale v tom, že výška deficitu a dlhu podľa metodiky ESA 95 bude predmetom tzv. jesennej notifikácie, teda upresňovania údajov, a podľa doterajších prepočtov sa ukazuje, že skutočný deficit bude vyšší o 1,2 %, a teda deficit verejnej správy za vlaňajší rok dosiahne až 8 % HDP. Polovica z toho navýšenia, teda 0,6 %, je daná horším vývojom daní a odvodov, ako bolo predpokladané v tzv. jarnej notifikácii, teda v tých predbežných výsledkoch, keď ešte neboli k dispozícii údaje z daňových priznaní, čiže to je objektívne horší vývoj, ktorý sa nedal presne predpokladať a prognózovať. Ďalšia polovica 0,6 % je ale daná tým, že bývalá vláda nezahrnula do výdavkov také výdavky, ktoré jednoznačne do výdavkov zahrnuté byť musia. Ide najmä o návratné finančné výpomoci pre železnice, nemocnice, Cargo, kde bolo od začiatku evidentné, že nejde o úvery návratné poskytnuté na komerčnej báze, pretože tieto spoločnosti sú v takej situácii, že nie sú schopné splácať nieže istinu, ale ani úroky.

    Preto odporúčam, aby Národná rada prijala tento materiál, ale zároveň teda prijala záverečný účet verejnej správy tak, ako je predložený, ale zároveň aby prijala uznesenie, v ktorom požiada vládu Slovenskej republiky o predloženie aktualizovaného záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu verejnej správy. Pán predseda, nech sa páči. Zároveň vás vítam na rokovaní Národnej rady.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som predniesol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2009, ktorý je podľa § 29 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy súčasťou záverečného účtu verejnej správy, a súčasne podáva stanovisko k vybraným častiam záverečného účtu verejnej správy.

    Stanovisko sa opiera najmä o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 2009 a údaje a informácie poskytované alebo publikované Štátnou pokladnicou, Štatistickým úradom Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že predložený návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 obsahuje všetky náležitosti v súlade so spomínaným § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V súhrnnej charakteristike ekonomického vývoja v roku 2009 možno konštatovať, že dopady pretrvávajúcej globálnej krízy v roku 2009 nepriaznivo ovplyvnili otvorenú, a tým aj zraniteľnejšiu slovenskú ekonomiku. Nepriaznivý vývoj v externom prostredí, a tým aj súvisiaci pokles zahraničného dopytu spôsobili, že globálna finančná, hospodárska kríza sa v plnom rozsahu prejavila aj na Slovensku. Jej vplyvom sa znížil potenciálny hrubý domáci produkt, poklesla dynamika exportu vrátane celkového domáceho dopytu a oslabil sa trh práce. Tým sa potvrdili očakávania o ďalšom smerovaní slovenskej ekonomiky v podmienkach zníženia ekonomickej výkonnosti v roku 2009.

    Hospodárenie subjektov verejnej správy v zmysle medzinárodnej metodiky vykazovania ESA 95, rozhodujúcej pre plnenie a hodnotenie Maastrichtských kritérií, sa pri konsolidovaných celkových príjmoch 21 705 286-tisíc eur a konsolidovaných celkových výdavkoch 25 994 749-tisíc eur skončilo podľa predbežných údajov deficitom vo výške 4 289 463-tisíc eur. Rozpočtovaný schodok vo výške 3 137 985-tisíc eur bol prekročený o 1 151 470-tisíc eur. Vykázaný schodok verejného sektora sa podieľa na hrubom domácom produkte 6,8 %. Z uvedenej hodnoty 1,4 % predstavuje vplyv druhého piliera reformy dôchodkového systému. V skutočnosti bol dosiahnutý schodok, ktorý bol generovaný nižšími príjmami oproti rozpočtu o 94 133-tisíc eur, vyššími výdavkami o 127 183-tisíc eur a nárastom záväzkov v roku 2009 o 55 092-tisíc eur.

    Úroveň zadlženia sektora verejnej správy je charakterizovaná výškou maastrichtského dlhu, ktorý je podielom na hrubom domácom produkte na úrovni 35,7 %, čím bol vykázaný nárast o 8,1 percentuálneho bodu. Aj napriek zhoršeniu je veľkosť dlhu akceptovateľná a hodnota dlhového pomeru Slovenskej republiky je priaznivá aj v kontexte s priemermi Európskej únie. K 31. 12. 2009 dosiahol maastrichtský dlh verejnej správy hodnotu 22 584 494-tisíc eur, čo je o 3 971 658-tisíc eur viac oproti stavu k 31. 12. 2008.

    Dovoľte niekoľko slov k príjmom štátneho rozpočtu, nebudem zaťažovať číslami, tie sú uvádzané v správe. Poznamenám len, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonal kontrolu správnosti zostavenia štátneho záverečného účtu za rok 2009 v príjmovej oblasti. Porovnaním príjmových účtov vedených na Daňovom riaditeľstve a príjmových účtov v Štátnej pokladnici neboli zistené rozdiely. Kontrolou nedaňových príjmov bolo v niektorých prípadoch zistené, že v procese plánovania a schvaľovania príjmov došlo v niektorých organizáciách k nadhodnoteniu alebo aj k podhodnoteniu príjmov.

    K výdavkom štátneho rozpočtu, čísla sú takisto uvádzané v správe. Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu správnosti zostavenia záverečného účtu za rok 2009 až v 17 rozpočtových kapitolách. Na ich základe je možné konštatovať, že účtovné a finančné výkazy zostavené k záveru roka neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovných jednotiek. V troch prípadoch bolo zistené, že návrh záverečnej kapitoly nebol vypracovaný v súlade so smernicou na vypracovanie záverečných účtov a tiež v niektorých prípadoch bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o správe majetku štátu a zákona o verejnom obstarávaní.

    Niekoľko slov k rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. Čísla sú tiež uvádzané v správe podrobne. Najvyšší kontrolný úrad zistil vo vzťahu k prostriedkom Európskej únie porušenia ustanovení zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, nesúlad s viacerými ustanoveniami zákona o účtovníctve, uhradenie položiek, ktoré neboli v rozpočte projektu, nevykonávanie alebo nesprávne vykonávanie predbežnej alebo priebežnej kontroly. Nedostatky vo verejnom obstarávaní, nezabezpečenie náležitej informovanosti a publicity o spolufinancovanie prostriedkov z prostriedkov Európskej únie, nepredkladanie alebo neskoré predkladanie predpísaných monitorovacích správ, nezabezpečenú udržateľnosť dosiahnutých výsledkov projektu a nedostatočnú účinnosť a kvalitu vnútorných kontrol a auditov, ktoré nezabránili chybám alebo ich neodhalili už v úvodnom počiatočnom štádiu.

    K hospodáreniu obcí a vyšších územných celkov vykonali sme tiež kontrolu implementácie najmä programového rozpočtovania v rozpočtovom procese obcí a miest, na základe ktorých sme zistili, že v niektorých obciach neboli zostavené rozpočty ako programové. V ďalších obciach tieto obsahovali iba programy bez formulovania záverov a cieľov.

    V rámci kontrol vyšších územných celkov bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, o ich finančnej situácii, až na Banskobystrický samosprávny kraj, kde suma všetkých zistených chýb účtovných výkazov bola vyššia ako stanovená hladina významnosti.

    Dovoľte teda záver, dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol, kontroly správnosti zostavenia návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2009, ako aj analýzy vyžiadaných informácií konštatuje, že návrh záverečného účtu obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení príslušných paragrafov. V hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa v roku 2009 dosiahli príjmy v objeme 10 540 495,6-tisíc eur, výdavky 13 332 046,6-tisíc eura, a tým schodok 2 791 251-tisíc eur. Podiel schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v metodike ESA 95 dosiahol podľa predbežných údajov úroveň 6,8 %, čo predstavuje prekročenie maastrichtského kritéria deficitu o 3,8 %. V medzinárodnom porovnaní dosiahla Slovenská republika rovnaký podiel schodku, ako je priemer štátov Európskej únie, dvadsaťsedmičky, to znamená 6,8 %. Konsolidovaný dlh verejnej správy, tzv. maastrichstský dlh, dosiahol k 31. 12. hodnotu 22 584 494-tisíc eur, medzinárodné zvýšenie dlhu o 3 971 658-tisíc eur spôsobilo zvýšenie jeho podielu na hrubom domácom produkte na úroveň 35,7 %. To zvýšenie bolo spôsobené rastom dlhu o 21,5 %, súčasným ale poklesom hrubého domáceho produktu o 5,9 %. Nachádza sa však pod vyžadovanou limitnou hranicou 60 %, v porovnaní s Európskou úniou, s dvadsaťsedmičkou, patrí Slovenská republika k štátom s priaznivou hodnotou dlhového pomeru.

    Programové rozpočtovanie nebolo ani v roku 2009 hlavným nástrojom, ako som už spomínal, na zefektívňovaní výdavkov. Informovalo síce, do ktorých oblastí ich výdavky smerujú, nezohľadňovalo ale ich skutočnú potrebu.

    Na základe poznatkov z vykonaných kontrol a množstva zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na rizikové oblasti v systéme riadenia, kontroly a využívania verejných zdrojov a zdrojov z rozpočtu Európskej únie. Preto bude aj v nasledujúcom období stratégia kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky naďalej klásť dôraz na efektívne, hospodárne a účinné vynakladanie verejných zdrojov a prostriedkov z Európskej únie so zameraním na tri hlavné oblasti:

    - riešenie negatívnych dopadov a zmiernenie účinkov hospodárskej krízy a rozvoj hospodárstva,

    - čerpanie a efektívne využívanie prostriedkov z rozpočtu Európskej únie

    - a aktuálne a celospoločensky významné témy.

    To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Jozefa Kollára, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 vrátane návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2009 (tlač 18).

    Návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 vrátane návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2009 a jednotlivých kapitol pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 12 z 13. júla 2010 na prerokovanie do 3. septembra 2010 s tým, že ako posledný bude o tomto bode rokovať výbor pre financie a rozpočet.

    Výsledky prerokovania vo výboroch. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh prerokovali všetky určené výbory. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky

    A. Zobrať na vedomie

    návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009, podľa ktorých podľa predbežných výsledkov vykazuje v metodike ESA 95 príjmy vo výške 21 705 286-tisíc eur, výdavky vo výške 25 994 749-tisíc eur a schodok vo výške 4 289 463-tisíc eur;

    2. podiel schodku verejnej správy na hrubom domácom produkte za rok 2009, ktorý podľa predbežných údajov dosiahol hodnotu 6,8 % hrubého domáceho produktu;

    3. konsolidovaný dlh verejnej správy, ktorý podľa predbežných údajov k 31. decembru 2009 dosiahol 22 584 494-tisíc eur, čo predstavuje 35,7 % hrubého domáceho produktu v roku 2009.

    Uvedené výbory odporučili schváliť

    návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2009, podľa ktorého v štátnom rozpočte dosiahli príjmy hodnotu 10 540 759-tisíc eur, výdavky 13 332 046-tisíc eur a schodok hodnotu 2 791 251-tisíc eur;

    2. návrh, aby schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2009 vo výške 2 791 251-tisíc eur bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov v rovnakej výške;

    B. K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2009:

    1. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 12 z 3. júla 2010 návrh záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok.

    2. Prerušené rokovanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerušil rokovanie o návrhu záverečného účtu kapitoly Najvyšší súd Slovenskej republiky a zároveň požiadal

    a) podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej republiky predložiť správu o zákonnosti vykonania vládneho auditu hospodárenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky;

    b) predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predložiť stanovisko k zákonnosti vykonania vládneho auditu hospodárenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    3. Iniciatívne bol predmetný materiál prerokovaný aj Osobitným kontrolným výborom Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS, pokiaľ ide o kapitolu Slovenská informačná služba, a Osobitným kontrolným výborom Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti NBÚ, pokiaľ ide o kapitolu Národného bezpečnostného úradu.

    C. K schváleniu spoločnej správy. Gestorský výbor uznesením č. 26 zo dňa 7. septembra 2010

    1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k predmetnému bodu, a určil poslanca Kollára za spoločného spravodajcu.

    Ďakujem pekne. Poprosím predsedajúceho, aby otvoril rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, a to pán poslanec Ondrej Matej z poslaneckého klubu SDKÚ - DS. Tak mu týmto dávam slovo. Po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister financií, milé kolegyne, kolegovia, deficit verejných financií za roky 2009 a 2010 sú podstatne horšie, ako bývalá vláda deklarovala tesne pred voľbami. Z politických dôvodov zatajovala pred občanmi skutočnú pravdu o vývoji verejných financií. Zhoršenie deficitu verejných financií o 1,2 % HDP v roku 2009 a o 2,3 % HDP v roku 2010 sú hlavnými dôvodmi, pre ktoré musí súčasná vláda výrazne znižovať deficit. Ak by boli výsledky hospodárenia s verejnými financiami deklarovaných bývalou vládou tesne pred voľbami v júni 2010 uvedené skutočnosti, nemusela by súčasná vláda v súčasnosti prijímať také opatrenia ako vo výdavkovej, tak aj v príjmovej časti.

    Určite všetci viete v danej problematike, že každoročne sa predkladá Európskej komisii, sa predkladajú Európskej komisii notifikácie o stave vývoja verejných financií. Predkladajú sa v apríli a v októbri. Tzv. aprílová notifikácia je predbežná a októbrová notifikácia je konečná z pohľadu verejných financií. Faktom je, že deficit verejných financií v aprílovej notifikácii a rovnako tak ako v záverečnom účte pre rok 2009, tak ako o ňom dneska rokujeme, je vo výške 6,8 % HDP. Faktom zároveň ale je, že v októbrovej notifikácii už tento schodok HDP bude vo výške 8 % HDP, a to z dvoch, hlavne z dvoch nasledujúcich dôvodov. O jednom dôvode, už o obidvoch dôvodoch už rozprával predkladateľ, takže ja len zhrniem.

    Prvý dôvod sú tzv. objektívne príčiny, ktoré vyplývajú z toho, že v marci, keď sa pripravuje prvá aprílová notifikácia, sú výsledky alebo informácie o daňových výnosoch predbežné a v októbrovej po upresnení budú tieto dopady na štátny rozpočet, resp. na vývoj deficitu štátneho rozpočtu vo výške 351 547-tisíc eur, čo je dopad zvýšenia deficitu o 0,56 %. Toto sú objektívne príčiny, ktoré sa stavajú každým rokom každej vláde bez ohľadu na to, kto je pri moci.

    Oveľa ale vážnejšie a horšie sú dopady z titulu skresľovania a zatajovania skutočností pri požičiavaní určitým subjektom. V snahe zakryť zlé hospodárenie verejného sektora vláda poskytovala v roku 2009 pôžičky jednotlivým subjektom. Pôžičky totižto na rozdiel od dotácií v metodike ESA 95 nezvyšujú deficit verejných financií, ak sú splnené nasledovné podmienky: pôžičky sú poskytnuté za komerčných podmienok, teda s primeraným úrokom, ale hlavne s reálnym predpokladom, že budú tieto pôžičky vrátené. Vláda v roku 2009 poskytla nenávratné finančné výpomoci niektorým inštitúciám, a to predovšetkým Železniciam Slovenskej republiky v objeme 70 mil. euro, spoločnosti Cargo vo výške 166 mil. euro a zdravotníckym zariadeniam vo výške 129,8 mil. euro. Keďže tieto subjekty sú v dlhodobých a výrazných stratách i jednoznačne je jasné, že sa jedná o nenávratné pôžičky s negatívnym vplyvom na deficit verejných financií.

    Milé kolegyne, milí kolegovia, na základe týchto skutočností je deficit verejných financií za rok 2009 vo výške 8 % HDP a nie 6,8, čo predstavuje prekročenie podľa Maastrichtských kritérií o 5 % HDP. Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám nový návrh uznesenia.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. schvaľuje

    A.1. štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2009, podľa ktorého sa v štátnom rozpočte dosiahli príjmy 10 540 795,6 eur, výdavky 13 332 046,6 eur, schodok 2 791 251 eur,

    A.2. návrh, aby schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2010 vo výške 2 791 251 eur bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov vo výške 2 791 521 eur;

    B. žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie aktualizovaného záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 podľa finálnych údajov vykazovaných v metodike ESA 95.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Odovzdajte, prosím, návrh spravodajcovi.

    Nevidím žiadne faktické poznámky, a preto sa pýtam, kto sa k tejto problematike do rozpravy prihlásiť ústne? Pán poslanec Alexander Slafkovský, pán poslanec Ján Počiatek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi len v krátkosti upozorniť na dve-tri veci, ktoré ma zaujali, predovšetkým keď hovoríme o celkovom dlhu verejnej správy.

    Mám troška skúsenosti s prácou v samospráve a mám taký dojem, že je tam jedna vec, nad ktorou sa budeme musieť zamyslieť a pokiaľ možno aj troška ju poopraviť, lebo samosprávy teraz, či sú to samosprávy krajské, alebo mestské, alebo obecné, ako také majú možnosť sa zadlžovať až do 60 % celkového príjmu, bežných príjmov predchádzajúceho roku a ich priebežná dlhová služba môže ísť až do výšky 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roku. Tieto dve čísla sú svojím spôsobom jasné a sú odvodené od pravidiel, ktoré sa používajú v celej krajine, resp. v Európskej únii. Ale je tam jeden problém, že samosprávy sa odvolávajú na svoje bežné príjmy ako celok z predchádzajúceho roku a v tom bežnom príjme z predchádzajúceho roku je viac ako 50 % zdrojov financií, ktoré sú viazané na prenesené kompetencie. To znamená, že vlastne potom samosprávy za svoje, na svoje výdaje ručia akoby napríklad platmi učiteľov a podobne, ktoré sú, ktoré sú viazané povinnosťou v súvislosti so zákonom, a mesto by ich nemalo používať na niečo iné. Takže toto je jeden problém, ktorý si myslím, že vcelku prispieva k nárastu zadlženia verejnej správy ako takej a že by sa s tým, by sme sa s tým mali do budúcna zaoberať.

    Iný problém je záležitosť, ktorá sa objavila teraz v poslednom čase, a to je výpadok na príjmoch, ktorého výsledkom je, že samosprávy sa sťažujú, že nemajú dosť prostriedkov. Je to objektívna skutočnosť, že by všetky samosprávy vedeli tých prostriedkov skonzumovať oveľa-oveľa viac ako, ako ich majú k dispozícií, ale pokiaľ by v minulosti sa neboli zadlžovali vyššie, až do tej výšky 60 %, tak dnes by ich tá dlhová služba tak netlačila k zemi a vedeli by určite lepšie ustáť problémy, ktoré priniesla finančná kríza.

    A už nechcem komentovať také veci, ako je budovanie rôznych ihrísk alebo slávností, organizovaných slávností a podobne, s tým, že majú dohodnutú vystavenú faktúru až na december tohoto roku s tým, že splatnosť bude niekedy vo februári budúceho roku. Takže v tejto oblasti je dosť veľká, ešte dosť veľký priestor pre kontrolnú činnosť, aby sme ako výsledok dosiahli postupné znižovanie verejného dlhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ani tu neevidujem žiadne faktické poznámky, a preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má teraz posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu, t. j. k návrhu záverečného účtu pre rok 2009, a tým je pán poslanec Ján Počiatek, ktorému dávam slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, musím krátko zareagovať hlavne teda na uznesenie, ktoré tu bolo predložené, kde sa konštatuje z môjho pohľadu niekoľko závažných nepresností, a hlavne by som sa chcel tvrdo ohradiť voči tomu, že z politických dôvodov bývalá vláda zatajovala pred občanmi skutočnú pravdu vo vývoji verejných financií, i keď aj na výbore a v tomto samotnom materiáli je konštatácia, že čo sa týka 0,6 %, zaokrúhlene, HDP a tej korekcie deficitu, je to z objektívnych príčin. A druhá časť je reklasifikácia návratných finančných výpomocí.

    No a pri tých by som sa teda pristavil, pretože motifikácia, ktorá prebehla v apríli zo strany Eurostatu, prebehla tak, že Eurostat mal nejaké otázky aj k týmto návratným finančným výpomociam a prebehla diskusia, ktorej výsledkom bola notifikácia v podobe, v akej momentálne aj je. Notifikácia vždy prebieha v dvoch krokoch, v septembri práve kvôli tomu, že tie dane, daň z príjmu právnických osôb je nejasná až vlastne do septembra, preto potom prebieha druhá notifikácia, kde, samozrejme, je možné korigovať niektoré veci. Ale tak ako vidím teraz prístup súčasnej vlády, tak sa vláda rozhodla preklasifikovať tieto návratné finančné výpomoci vlastne na transfer a navýšiť tak deficit, ale je to ich dobrovoľné rozhodnutie, preto nechápem, prečo sa snažia vyhovárať na bývalú vládu, pretože tento krok mohli bez akýchkoľvek argumentov urobiť tak či tak, ale zvolili tento postup podľa mňa zámerne.

    Zámer je jasný, a to ten, že návratná finančná výpomoc totižto bude kvalifikovaná alebo klasifikovaná Eurostatom ako úver, ak sú splnené dve základné podmienky. Jedna z nich je, že je poskytnutý za komerčných podmienok, a druhá, že je perspektíva, že tieto peniaze budú aj vysplácané v podobe, alebo ako pôžička. Jedno z toho je určite splnené a to je, že bola poskytnutá za komerčných podmienok, a druhé, či budú tie peniaze v budúcnosti splatené, alebo nie, závisí od toho, aký manažment bude nominovaný do týchto spoločností, akým spôsobom tieto spoločnosti budú ďalej riadené.

    Podľa mňa snaha o reklasifikáciu týchto úverov podľa môjho názoru na dotácie je len dôkaz toho, že súčasná vláda nie je schopná nominovať tak kvalitný manažment, ktorý by bol schopný v budúcnosti napĺňať ten podnikateľský zámer, ktorý bol aj pri uzatváraní tejto pôžičky dohodnutý. Čiže je to v podstate len propagandistický ťah, ako kamuflovať vlastnú neschopnosť tieto peniaze v budúcnosti štátu vrátiť. Zároveň podľa môjho názoru je to aj predpríprava na to, a špeciálne v prípade Carga, predpríprava na privatizáciu, pretože týmto spôsobom sa zbaví Cargo dlhov.

    Zaujímavé je, že sa v tomto uznesení spomína už aj rok 2010, i keď rokujeme o návrhu záverečného účtu na rok 2009. Ale keď už to tu je, tak sa vyjadrím aj k tomu. Celé roky to tu bolo deklarované, že bývalá vláda nešetrila a že plytvala verejnými zdrojmi, teraz sme sa dozvedeli, že vláda plánuje preniesť záťaž konsolidácie na bežné obyvateľstvo v podobe zvýšenia daní rôzneho typu, a to veľa deklarované alebo častokrát skloňované šetrenie sa nijako neukázalo, nijako nebolo zatiaľ pomenované. Bolo pomenované nejakou sumou, 900 mil. by sa malo ušetriť, nikto nevie ešte presne kde. A mne ani nie je jasné, a to sa pýtam, že 900 mil. menej oproti čomu? Z čoho je vlastne týchto 900 mil. odpočítaných, čo je tá referenčná hodnota? Je to už schválený rozpočet na rok 2011? Alebo je to, alebo sú to výdavky schváleného rozpočtu na roky 2010? Alebo od akého čísla vlastne sa chystá súčasná vláda šetriť 900 mil.?

    Ako som už viackrát hovoril, ja som osobne presvedčený, že to šetrenie sa konať nebude, pretože na to žiadny recept nemáte, aj keď ste tvrdili, že ho máte, ale nič také sa nestane a jediné, na čo ste sa zmohli, ako teda jasne vidieť, je zaťažiť celé obyvateľstvo a firmy zvýšenými daňami a vyberiete to od nich. Čiže nie šetriť na spotrebe štátu, ale opäť šetriť na ľuďoch.

    Čiže už sa vrátim len naspäť k tomu, tá zmena deficitu, čo je mi jasné, prečo sa snažíte navyšovať deficity aj v roku 2009, aj umelo v roku 2010, je len preto, aby ste si uľahčili alebo opticky zviditeľnili tú chabú konsolidáciu, ktorá nastane z roka na rok medzi rokmi 2010 a 2011.

    A čo sa týka ešte raz tých návratných finančných výpomocí, ešte raz len zopakujem, že to vôbec nie je tak, ako vy tu tvrdíte, samozrejme, že keďže momentálne ste partnerom Eurostatu vy, máte právo to zmeniť a pri notifikácii to Eurostat, samozrejme, akceptovať bude. Eurostat sa nebude brániť tomu, keď niekto si zdvihne deficit v položkách, o ktorých sa bežne krajiny s Eurostatom dlhé mesiace hádajú a argumentujú a snažia sa vysvetliť, že zmyslom tej výpomoci bolo naozaj pomoc najmä v čase krízy a v budúcnosti, keď tie firmy budú normálnym spôsobom fungovať, budú schopné tieto pôžičky vysplácať. Ale tu z tohto, čo tu čítam, vidím úplnú rezignáciu na takýto spôsob a je to naozaj podľa mňa len príprava nato, ako vyčistiť firmy pred privatizáciou.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Počiatka sa prihlásili páni poslanci Ondrej Matej, Miroslav Číž, Peter Kažimír, Ľubomír Vážny, Dušan Muňko, Ľudovít Jurčík. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Ondrej Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán exminister financií, ja som vás do dnešného dňa považoval za odborníka v danej oblasti, ale je veľmi až zarážajúce, až smiešne, keď vy tvrdíte, že my zakrývame stav v Cargu. No paradoxné je, v čase, keď ste Cargu poskytli finančný príspevok alebo dotáciu, alebo pôžičku, nazvime to akokoľvek, bolo to v roku 2009, kde ste mali váš manažment až do júna alebo dokonca do júla tohto roku, a váš manažment odovzdal súčasnej vláde Cargo a aj Železnice Slovenskej republiky ešte v horšom stave, ako keď im tieto pôžičky boli poskytnuté.

    Takže bol by som rád, keby sme ostali v tej odbornej rovine. A v čase, keď ste poskytovali, ja som to už v tom čase jednoznačne uvádzal, v čase, keď ste poskytovali týmto dvom spoločnostiam tieto pôžičky, bolo všetkým jasné, že tieto pôžičky nebudú návratné. Takže ja by som len poprosil, že za zodpovednosť, v akom stave sa tieto firmy nachádzajú, zodpovedá manažment, ktorý vy ste nominovali do týchto pozícií.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Pán exminister Počiatek, chcem reagovať na tú časť vášho vystúpenia, v ktorom ste upozorňovali na to, že predkladané opatrenia vlády vrátane návrhu uznesenia smerujú jednoznačne k tomu, aby sa vyčistil priestor vo firmách, ako je Cargo napríklad, s cieľom privatizovať ich. Pán Počiatek, je úplne zrejmé, a tí ľudia, ktorí nie sú absolútni ignoranti a nezakrývajú jednostranným, číro politickým pohľadom ekonomickú realitu, vedia, že napríklad spoločnosť ako Cargo mala v ekonomickej kríze o 50 % nižšie výkony. Tento trend, elementárna komparácia, asi ako vyzerajú dôsledky ekonomickej krízy a ako vyzerá postavenie štátu v tak veľkej spoločnosti, kde sa rádovo môže jednať dokopy až o desiatky tisíc zamestnancov, teda aj pracovných miest, že je to predmetom štátu a že intervencie štátu v tomto smere, predovšetkým tie obrovské investície do bánk, ktoré tie krízu spôsobili, že pravdepodobne treba kompenzovať na záchranu pracovných miest aj pre veľkých zamestnávateľov v rámci štátu, kde akákoľvek strata pracovných miest znamená obrovsky následnú záťaž štátu vo väzbe na nezamestnanecké miesta a na riešenie následnej situácie. Predať to bez toho, že by sa externé náklady započítali do ceny, je obludné. Veď predsa ak to teda niekto chce kúpiť, tak asi je to schopné produkovať zisk. To znamená, nie je žiadny problém dať teda váš manažment, ktorý bude vynikajúci a ktorý to bude spravovať.

    Veď je predsa známe, že v Nemecku napríklad vo firmách, kde je viac ako 200 zamestnancov, 90 % riadia platené manažmenty. Buďte dobrým akcionárom štátu.

    Je neuveriteľné, čo v tomto smere hovoríte, pán minister Mikloš, stanoviť obrovský deficit a potom sa za rok holenbať obrovskými úspechmi vašej úspory, to je priehľadné, viditeľné a budeme to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej má slovo pán poslanec Peter Kažimír, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, váš štátny tajomník dostal na výbore otázku, dostal otázku, či Eurostat pri aprílovej notifikácii vedel o týchto transakciách a či ich spochybnil. Odpovedal, vedel o nich a nespochybnil. To znamená, nie je pravdou, že sme tieto operácie zatajovali, a nie je pravdou, že to v tomto momente musíte započítať do deficitu, je to vaše rozhodnutie. A presne, ako to uviedol váš štátny tajomník Tvaroška, vždycky ste si to tak mysleli, že to malo byť, tak to teraz robíte, tak sa nevyhovárajte na nás.

    Ja vám niečo pripomeniem aj z minulosti. Hovoríte, že nás na to upozorňovali pracovníci ministerstva financií. Áno, príslušná sekcia, ktorá má na starosti audit de facto vnútorný, hovorila o rizikách tejto operácie. Riziká tam, samozrejme, sú, ale boli aj iné sekcie, ktoré mali na to iný názor. A podobná situácia sa stala v prípade pokuty Slovnaftu, ak si pamätáte, v roku 2006 ste mali takú, ste vykonali, popudení vývojom cien, tesne pred voľbami vývojom cien benzínu, vykonali ste kontrolu v Slovnafte, priatelia z SMK si to budú pamätať, jeden a pol miliardy ste vyrúbili pokuty, tí to dali na súd, rozhodnutie súdu bolo to, že sme museli vrátiť pol miliardy. Vrátili sme tej pol miliardy, príslušná sekcia nás upozornila na to, že máme tej pol miliardy zarátať do deficitu. My sme nesúhlasili s odborným názorom tej sekcie a uhájili sme to pred Eurostatom. De facto sme zaplatili, zatiahli sme váš kiks z cashu, ale neprirátali sme to do deficitu. To znamená, vášho kostlivca z roku 2006 sme zatiahli na vlastné triko. V budúcnosti to určite neurobíme.

    Takže to je o vecných názoroch príslušných sekcií, názory môžu byť aj také, aj onaké, ide o to, za čo bojujete a čo si naozaj myslíte a čo uhájite.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ľubomír Vážny, nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem tiež vstúpiť do tejto diskusie, pretože sú tu zavádzajúce informácie. Tá štátna pôžička štátu voči Cargu bola vždy vnímaná ako návratná finančná výpomoc. Je treba si pozrieť dlhodobý podnikateľský plán Carga, ktorý hovorí, že po stabilizácii výkonov mieni Cargo splácať túto finančnú výpomoc, ktorá bola v hodnote cca 5 mld. Sk. Samozrejme, to, čo tu už odznelo, že Cargo v roku 2009 kleslo z dôvodu krízy zo 48 mil. ton tovaru ročne na 32 mil. ton tovaru ročne a to bola situácia, ktorú sme nevedeli inak riešiť ako tak, ako sme ju urobili touto návratnou finančnou výpomocou.

    To, že výkony Carga stúpajú, svedčí aj rok 2010, je predpoklad 37 mil. ton tovaru a po nejakých dvoch rokoch, keď sa to priblíži k tým 48 mil. ton, na čo bolo vlastne Cargo stavané, tak vtedy už bude Cargo schopné aj prvé splátky štátu riešiť z tejto návratnej finančnej výpomoci. Jednoznačne to vnímam ako prípravu na privatizáciu a vyčistenie si privatizačného stola.

    Zároveň ale nielen stabilizácia výkonov Carga, ale aj súčasná legislatíva, to znamená, zákon o dráhach hovorí o úhradách voči ŽSR zo strany štátu, fixných nákladov ŽSR, čím klesne cena za dopravnú cestu železničnú, čím zase Cargo bude vedieť konkurencieschopne pôsobiť na tomto trhu. Takisto to máte v programovom vyhlásení vlády. Takže naplňte svoje záväzky zo zákona o dráhach, aj z programového vyhlásenia vlády, zároveň Cargu budú stúpať výkony a Cargo bude schopné splácať štátu tú pôžičku, ktorá je. Pretože náklady Carga na platenie dopravnej cesty sú 60 % zo všetkých nákladov, čiže je to dominantný nákladový prvok vo výkonoch Carga ako takých. Takže jednoznačne je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Muňko, nech sa páči.

  • Ja by som len chcel doplniť, že pokiaľ sa týka zdravotníckych zariadení a výpomoc týmto zdravotníckym zariadeniam, to je tá výborná reforma zdravotníctva, ktorú predviedol pán minister Zajac, že všetky lukratívne veci boli dané do súkromných rúk, či to je patológia, labáky, sanitky, a to, čo je stratové, ostalo, fakultné nemocnice, na samospráve. Samozrejmá vec, že tým vytvára aj zadlžovanie do Sociálnej poisťovne. Splatenie tých, tej pôžičky, výpomoci bola, samozrejmá vec, pomoc fakultným nemocniciam, aby prakticky mohli čerpať aj štrukturálne fondy. To je samozrejmá vec.

    Ale druhá vec je, že kríza, ktorá nastala v roku 2008, ohrozovala plnenie, aj pokiaľ sa týka plnenie Sociálnej poisťovne. A keby bola správne nastavená, keby bol správne nastavený druhý pilier, tak aj verejný dlh by v Sociálnej poisťovni nebol. Keď zoberieme, že predchádzajúca vláda nemala prakticky zarátaný dlh v Sociálnej poisťovni vo verejných financiách a situácia v roku 2008, 2009 a 2010 je úplne iná z hľadiska krízy, hlavne pokiaľ sa týka ekonomicky aktívneho obyvateľstva, či živnostníkov, ale aj niektorých malých firiem, ktoré sa z hľadiska druhotnej platobnej neschopnosti dostávajú tým, že neplatia.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ľudovít Jurčík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len zopár takých drobných poznámok. Roky som mal na starosti kopu firiem ako riaditeľ a môžem zodpovedne prehlásiť, že keby mi niekto dal 5 mld. korún dotáciu, ja by som vyrobil zhruba 4 mld. zisku, no tak zrejme by som na druhý deň do tej firmy nevošiel a na tretí deň by bola zatvorená. To je taká malá drobnosť. Keby sme 9 800 ľuďom, ktorí v Cargu pracujú, dali každý mesiac 1 000 euro, tak tá strata nebude a ten náklad nebude ani taký veľký, ako bola strata. To len tak na okraj. Čiže zrejme niečo zhnilé je v štáte dánskom. A myslieť si, že Cargo tie peniaze vráti, no patrí to asi do tej elementárnej komparácie, o ktorej tu hovoril jeden môj predrečník. Myslieť si, že fabriky, resp. spoločnosti, ktoré takýmto spôsobom hospodária, sú tým pravým orechovým v tomto štáte, bohužiaľ, patrí to do nejakej inej, ale elementárnej výbavy.

    Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi Ľudovít Kaník, nech sa páči.

  • Hovoriť o tom, že to je návratné, čo sa dalo Cargu, je tak iluzórne a myslím si, že to veľmi dobre vedia aj tí, čo to navrhovali. Je to len iný spôsob, ako odliať zo štátneho rozpočtu peniaze, aby v nejakej firme, ktorá je pod politickým vplyvom, sa ľahšie tieto peniaze prerozdeľovali, ale určite nie vo verejnom záujme.

    Úplne konkrétne môžme hovoriť, súčasná zadlženosť je niekde na úrovni 430 mil. euro, a keby sa aj Cargo vrátilo na pôvodné výkony, ktoré malo pred krízou, za pätnásť rokov by to nevedelo vrátiť. Čiže je to úplná hlúposť, že je to návratná výpomoc. Je to proste naliatie peňazí do firmy a potom následne sa lepšie dá s týmto hospodáriť; hospodáriť v úvodzovkách.

    Zaujalo ma ešte, čo pán Číž hovoril, ako nás tu vyzýva, že však my určite by sme tam dali dobrých manažérov a vedeli by sme to dobre spravovať. No áno, ja si myslím, že áno. A vy by ste sa o to viac tešili na to, že raz, keď sa znova koleso politické otočí a dostanete sa do vlády, dostanete opäť sa k plnému stolu a opäť ho rozkradnete do hlbokého mínusu.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Počiatek.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Matej, vy ste ma asi úplne pozorne nepočúvali, ja som hovoril a vy ste už miliónkrát hovorili o tom, aký my máme neschopný manažment a neschopných nominantov. Ja hovorím o tom, keďže vy tvrdíte, že my máme neschopných, tak som očakával, že vy máte tých schopných, ktorí sú schopní tie firmy špičkovo riadiť a vysekať ich z akýchkoľvek problémov. Tak sa pýtam, kde je ten váš superstar manažment, aby proste tieto firmy, aj iné firmy, ktoré sú ešte vo verejnom sektore, sa dostali naozaj všetky do zisku?

    To platí aj pre pána Jurčíka, ktorý teda tvrdí, že ten manažment bol nekvalitný a tie firmy sú, ako to počúvam medzi riadkami, aj tak ako keby úplne neperspektívne, k tomu hovoril niečo aj pán Kaník, a všetci ste odignorovali to, že bola kríza, naozaj obrovská kríza, ktorá znížila výkony Carga.

    A potom existuje jedna taká fundamentálna otázka: Má vôbec Cargo nejakú perspektívu? Lebo podľa toho, ako to tu počúvam, podľa vás Cargo nemá ako keby žiadnu perspektívu v budúcnosti, ako keby akýkoľvek manažment tam prišiel, nikdy by nebol schopný vykazovať alebo produkovať z Carga zisk. A keď je to teda tak, ako toto tvrdíte, lebo to logicky z toho vyplýva, čo ste hovorili, potom sa pýtam: Komu vôbec chcete to Cargo predať alebo kto si vôbec takú firmu kúpi? Načo by si takú firmu kupoval? Načo by mu bola firma, ktorá nemá absolútne žiadnu perspektívu?

    Čiže vy podľa toho, čo počúvam, tvrdíte, že Cargo je bezperspektívna firma, ktorú treba asi zatvoriť, alebo neviem, čo s ňou chcete urobiť, a prepustiť všetkých ľudí na ulicu. To je asi jediné riešenie, ktoré z toho vidím. Lebo keby nie, tak musí existovať predsa manažment, keď by mal o to nejaký súkromník záujem, tak musí vedieť, že bude, musí mať na to manažment, ktorý bude schopný tú firmu riadiť tak, aby bola zisková. Ináč by do toho určite neinvestoval žiadne peniaze.

    Ďakujem.

  • Pán Počiatek bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády a minister financií bude teraz reagovať v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, ako predkladateľ chcem podporiť návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Matej, pretože tento návrh uznesenia nám umožňuje na jednej strane dodržať zákon, podľa ktorého musíme schváliť štátny záverečný účet, na druhej strane reagovať na obrovský rozdiel medzi jarnou a jesennou notifikáciou, ktorý vznikol sčasti z objektívnych dôvodov, z dôvodov nižšieho výnosu daní a odvodov, ale sčasti z toho dôvodu, že bývalá vláda umelo zakrývala zlý stav verejných financií a klasifikovala ako návratné tie výpomoci, ktoré evidentne návratnými nie sú.

    K tej diskusii, ktorá tu prebehla, k tomu, čo hovoril pán poslanec Počiatek a ďalší poslanci, chcem povedať, že považujem za drzosť, dovoľte mi použiť toto tvrdé slovo drzosť, keď niekto rozkradne krajinu, vykráda štátne podniky, neefektívne, nekompetentne ich riadi, potom naleje ďalšie peniaze do týchto inštitúcií a tvári sa, že sú a majú byť návratné. To považujem za drzosť a perfídnosť.

    Cargo je typickým príkladom toho, ako drzo a perfídne ste sa správali, ako ste sa správali voči štátnym podnikom, voči verejným inštitúciám, doslova tak, ako sa zvykne správať cudzia moc na dobytom území. Kde len siahneme, nachádzame nevýhodné zmluvy pre štát, vykrádanie a rozkrádanie verejných zdrojov. Viacerí z vás, ktorí tu sedíte, osobne ste sa na tom podieľali zmluvami. A máte teraz tú trúfalosť obviňovať nás z toho, že nevieme tieto podniky riadiť? Veď Cargo je krásny príklad.

    Cargo bol podnik, ktorý vždy mal problémy, ale zároveň mal aj veľký potenciál. Sprivatizovali sme, resp. uskutočnili sme proces privatizácie normálnou medzinárodnou súťažou, do ktorej sa prihlásili viaceré subjekty a rakúske Cargo v tejto transparentnej medzinárodnej súťaži vyhralo. Mali sme získať, ak sa nemýlim, 13 alebo 15 mld. slovenských korún vtedy do štátneho rozpočtu a silného investora, ktorý by investoval do tohto podniku tak, že by bol zdravý, konkurencieschopný, niesol by štátnemu rozpočtu peniaze vo forme dividend. Vy namiesto toho ste z politických, ideologických dôvodov túto privatizáciu zrušili - a čo sa stalo? Stalo sa to, že rakúske Cargo vstúpilo do maďarského Carga, presmerovalo tovarové toky, ktoré mohli tiecť cez Slovensko a dávať prácu slovenským železničiarom a podieľať sa na príjmoch štátneho rozpočtu slovenského. Táto práca a tieto peniaze sa presunuli do Maďarska, pretože je evidentné, že rakúske Cargo má záujem z východu, z Ukrajiny, z Ruska do Rakúska a do západnej Európy voziť po tom podniku, ktorého je spoluvlastníkom, a nie po tom, z ktorého ho vyhnali. Takže dnes je situácia taká.

    Naviac ste ešte prijali absurdné rozhodnutie politické, ničím nepodložené, o vybudovaní širokorozchodnej trate, ktorou ste chceli za peniaze našich daňových poplatníkov budovať konkurenciu aj tak nedostatočne vyťaženému Cargu. Naša železničná trasa bola vyťažená na 30 % a vy ste mali plán za peniaze našich daňových poplatníkov stavať konkurenciu tomuto nášmu takto okyptenému a ochudobnenému Cargu. A dnes máte tú trúfalosť vyčítať nám, že tento podnik vraj nevieme dobre riadiť?

    No nielen v tomto podniku, v každom štátnom podniku, kde ste mali silné slová a silné reči o tom, ako my privatizujeme, a pritom sa dajú tie štátne podniky riadiť lepšie, všetky tieto podniky, všetky, zdôrazňujem všetky, ktoré ste riadili, išli od desiatich k piatim. A vôbec...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, prepáčte. Poprosím všetkých poslancov, ktorí si tu vytvorili diskusné krúžky, nech to urobia mimo rokovacej sály. Pán poslanec Vážny, poprosím vás, rokujeme o štátnom záverečnom účte. Ďakujem za porozumenie.

    Nech sa páči.

  • A tieto zlé výsledky vôbec neboli len v dôsledku krízy. Pozrite sa, akým spôsobom sa vyvíjalo hospodárenie Carga pred krízou. Krízu máte ako mantru, ktorú používate na všetko. Kríza, kríza. My by sme inak boli určite skvelí, len prišla kríza. Už som tu z tohto miesta povedal, že kríza neznížila objem prostriedkov, ktoré ste mali k dispozícii a ktoré ste vynakladali, ani o jedno jediné euro. Pretože keď prišla kríza, nezačali ste šetriť, naďalej ste rozhadzovali len už na úkor dlhu a nie vďaka zvýšeným príjmom zo štátneho rozpočtu.

    Takže či sa vám to páči, alebo nie, áno, upozorňovali vás na to odborné útvary, ale nielen odborné útvary ministerstva financií, pán štátny tajomník bývalý, dnešný poslanec, upozorňovali vás na to analytici, že tieto peniaze, ktoré dávate, sú dotáciami, nie sú návratnými pôžičkami.

    V zdravotníctve áno, do zdravotníctva ste naliali oveľa viac peňazí za tie štyri roky, ale zároveň ste tam vytvorili také podmienky, a dnes sa nemôžte vyhovárať na Zajacovu reformu, lebo keby Zajacova reforma bola pokračovala, tak sa sprísňovali podmienky a obmedzoval sa priestor na plytvanie a rozkrádanie. Za posledné štyri roky sa v zdravotníctve tak zvýšilo plytvanie a rozkrádanie, že väčšina zdrojov, ktoré ste tam naliali naviac, to je pravda, vôbec neslúžila tomu účelu, ktorému slúžiť mala. Ak chcete vedieť podrobnosti, opýtajte sa bývalého predsedu parlamentu, ten by o tom vedel rozprávať, kam tie peniaze išli.

  • Takže musím konštatovať, že, žiaľbohu, je to tak, že hospodárenie verejnej správy v minulom roku bolo rádovo horšie, ako je uvádzané v štátnom záverečnom účte, ktorý tu dnes prerokovávame a ktorý mimochodom vaša vláda predložila na rokovanie, ministerstvo financií predložilo vláde na rokovanie tri dni po voľbách. Ak sa nemýlil 14. alebo 15., alebo 16. júna, pričom vždy štátny záverečný účet bol prerokovávaný vo vláde a následne v Národnej rade v apríli a máji. Čo bolo asi dôvodom tohoto, že zrazu vo volebnom roku sa neprerokovával štátny záverečný účet vtedy, keď v iných rokoch, ale prerokovával sa až po voľbách? Aj týmto ste sa usvedčili, že dôvodom a účelom tohoto bolo zakrývanie skutočného stavu verejných financií.

    Takže, žiaľbohu, situácia je taká, aká je, a preto to riešime takto neštandardne, a preto súhlasím s návrhom pána poslanca Mateja, aby sme schválili, aby Národná rada, a odporúčam a žiadam Národnú radu, aby schválila takýto návrh uznesenia, aký predložil a aký je vlastne pozmenený oproti tomu pôvodnému návrhu. A my potom na jeseň prídeme s upresnením už podľa jesennej notifikácie záverečného účtu verejnej správy za rok 2009. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tom bode programu. Budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.

    A teraz nasleduje

    Správa o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009.

    Správa je uverejnená ako tlač č. 19 a správa výboru ako tlač 19a.

    Prosím teraz viceguvernéra Národnej banky Slovenska pána Viliama Ostrožlíka, aby nám správu uviedol, zároveň ho vítam na rokovaní Národnej rady. Nech sa páči, pán viceguvernér, máte priestor na uvedenie správy za rečníckym pultom. Spravodajcom bude opäť pán predseda výboru, pán Jozef Kollár.

    Nech sa páči, pán viceguvernér.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol správu v tlači 19.

    Stabilita slovenského finančného sektora bola v roku 2009 poznačená prebiehajúcou globálnou finančnou a hospodárskou krízou. Tá sa začala prejavovať na finančnom trhu ešte v roku 2008, pričom v roku 2009 už mala viac charakter hospodárskej krízy. Dôvodov pre krízový vývoj bolo viacero. Za primárne možno označiť kumuláciu globálnych nerovnováh a následnú stratu dôvery na zahraničných finančných trhoch. Kríza poukázala aj na určité štrukturálne problémy, ktorým budú ekonomiky a finančné trhy čeliť v najbližších rokoch. Finančný sektor bol v roku 2009 ovplyvnený taktiež, ako je všeobecne známe, aj zavedením spoločnej európskej meny.

    Bankový sektor.

    Pre bankový sektor na Slovensku je typické úzke napojenie na domácu ekonomiku. To bolo jeho výhodou najmä v prvej fáze krízy, ktorá sa v tom čase prejavovala predovšetkým na zahraničných finančných trhoch. S postupným prenesením krízy do domáckej reálnej ekonomiky začali pociťovať krízu aj domáce banky. Výrazne sa prepadla ziskovosť bánk, keď na úrovni sektora medziročne klesla o takmer 50 %. Okrem negatívneho vplyvu prebiehajúcej krízy malo hospodárenie tohto sektora, alebo na hospodárenie tohto sektora vplyv aj prijatie spoločnej meny, ktoré odstránilo hlavné kurzové riziko medzi slovenskou korunou a eurom, čím sa v bankách dosiahli nižšie devízové príjmy. Ďalším dôvodom poklesu ziskovosti bol rast nákladov na krytie úverových strát. Taktiež to bolo prepojené na hospodársku krízu. Sektor zaznamenal okrem iného aj výpadok úrokových príjmov, a to najmä v sektore podnikov a bánk.

    Vo všeobecnosti môžme pozitívne hodnotiť vývoj kapitálovej primeranosti, ktorá vyjadruje schopnosť bánk zvládnuť neočakávaný nárast strát z vlastných zdrojov. Viaceré banky v priebehu roka 2009 zvyšovali vlastné zdroje. Dominantným zdrojom tvorby vlastných zdrojov bol zisk vytvorený v týchto spoločnostiach v roku 2008. Čiže zisk sa nerozdeľoval formou dividend, ale zostával vo vlastných zdrojoch.

    Správanie sa bánk v roku 2009 možno označiť ako významne konzervatívne. Prejavilo sa to najmä pri operáciách na aktívnej strane ich bilancií. V oblasti úverovania sa banky sústredili najmä na úvery s vyššou pravdepodobnosťou návratnosti, pričom v porovnaní s predkrízovým vývojom sa zmenil pohľad bánk na samotnú návratnosť úveru. Pri financovaní podnikov sa tak banky zamerali na menej rizikové odvetvia a subjekty. Výraznou mierou sa na obmedzovaní úverovania podnikov podieľal aj pokles dopytu zo strany samotných podnikov, keďže klesol počet investičných príležitostí v tomto období. To malo vplyv na rast podielu konzervatívnejších, relatívne bezpečnejších investícií, pričom by som spomenul len to, že stúpol v bilanciách bánk podiel štátnych cenných papierov. Stabilita bankového sektora v oblasti likvidity sa potvrdila aj v roku 2009, kde z dlhodobého hľadiska je dôležité uviesť, že väčšina bánk stále pokrýva úverové aktivity veľmi stabilnými zdrojmi vkladov klientov.

    Sektor poisťovní.

    Situáciu v poistnom sektore v roku 2009 charakterizovali dva hlavné momenty. Prvým z nich je najväčší pokles technického poistného v sledovanej histórii tohto sektora, a to najmä v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie. Druhým je nárast zisku oproti roku 2008, ktorý stúpol takmer o 30 %. Je to možno paradox, ale ten zisk rastu bol predovšetkým preto, pretože poisťovne vo väčšej miere a výraznejšej miere investovali na finančných trhoch a takýmto spôsobom realizovali zisk.

    Sektor dôchodkového sporenia.

    V sektore dôchodkového sporenia došlo v roku 2009 k výraznej zmene v zložení portfólií všetkých dôchodkových fondov. Dôchodkové správcovské spoločnosti v týchto fondoch znížili podiel akciovej zložky, znížili objem rizikovejších dlhopisov a uvoľnené prostriedky následne investovali do menej rizikovejších aktív, najmä pokladničných poukážok. Vzrástol taktiež podiel, dá sa povedať, bezrizikových štátnych dlhových cenných papierov, pričom tieto sa nakupovali s kratšou zostatkovou splatnosťou, aby mali jednotlivé fondy väčšiu flexibilitu. Čistá hodnota majetku vo fondoch druhého piliera dôchodkového sporenia rástla. Pozitívne možno hodnotiť, že prvýkrát od začiatku svetovej finančnej krízy sa medziročná výkonnosť vyvážených a rastových fondov dostala do kladných čísiel, pričom najvyššie zhodnotenie sporiteľom priniesli konzervatívne fondy.

    Sektor kolektívneho investovania.

    Vývoj v kolektívnom investovaní bol v I. štvrťroku ešte pod vplyvom negatívneho vývoja v roku 2008, ktorý bol najviac ovplyvnený finančnou krízou. Pre toto obdobie boli typické vysoké prepady cien aktív a zvýšený objem redemácií. V ďalšom období v roku 2009 sa spolu s rastom akciových trhov, ktoré ako prvé indikujú zlepšenie očakávaného ekonomického vývoja a stabilizácie cien ďalších aktív, postupne zvyšoval záujem investorov o investovanie do podielových fondov. V tomto období začalo dochádzať k stabilizácii kolektívneho investovania. Rast čistých predajov podporili aj nízke úrokové sadzby na vkladoch v bankách, ktoré sú hlavnou alternatívou pre investorov podielových fondov.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Toľko, pán podpredseda Národnej rady.

  • Ďakujem, pán viceguvernér, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A znovu prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet pána poslanca a predsedu tohto výboru Jozefa Kollára, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán viceguvernér Národnej banky Slovenska, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009 (tlač 19).

    Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 3. septembra 2010 a zároveň určil tento výbor ako gestorský výbor.

    Výsledok prerokovania vo výbore: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 2010 č. 11 výbor prerokoval Správu o stave a vývoji finančného trhu na rok 2009 a prijal k nej uznesenie č. 12 zo dňa 2. septembra 2010. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009 rovnako vziať na vedomie.

    Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil túto správu uznesením č. 25 zo dňa 7. septembra tohto roku a určil poslanca Kollára za spravodajcu výboru. Zároveň odporučil Národnej rade vysloviť súhlas, aby viceguvernér Národnej banky Slovenska pán Ostrožlík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedajúceho, aby otvoril rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť k Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009 ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi viceguvernérovi za jej prednesenie, aj pánovi spravodajcovi.

    A budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    Správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009.

    Máte ju pod tlačou 25 a správa výboru je pod tlačou 25a.

    Vítam generálneho prokurátora Dobroslava Trnku a prosím ho, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 11 ods. 1 zákona č. 153/2001 o prokuratúre a § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009.

    Správa o činnosti je vypracovaná na základe podkladov spracovaných okresnými prokuratúrami, krajskými prokuratúrami, vojenskými prokuratúrami, ako aj zo zistených poznatkov a analýz vykonaných Generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry. Správa hodnotí činnosť prokurátorov na všetkých stupňoch organizácie prokuratúry vrátane ich súčinnosti spolupráce a spoločenských prístupov k riešeniu závažných trestnoprávnych zistení s ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä orgánmi Policajného zboru.

    Správa predstavuje informácie o poznatkoch prokuratúry a stave zákonnosti Slovenskej republiky tak, ako sú dostupné prostriedkami prokurátorského dozoru podľa zákona č. 153/2001 o prokuratúre. Poznatky prokurátorov vyplývajú predovšetkým z pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní a z výkonu dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.

    Správa je koncipovaná tak, že na konci každej časti sú uvedené údaje vojenskej súčasti, pričom na konci tohto zhodnotenia sú osobitne uvedené údaje Úradu špeciálnej prokuratúry. Celkový obraz o činnosti prokuratúry je zrejmý po zrátaní všetkých troch údajov.

    Významnou a dôležitou činnosťou prokurátorov v občianskoprávnom a v občianskosúdnom konaní je dozor prokurátorov nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorý tvorí samostatnú kapitolu. Zhodnotenie tejto činnosti vyúsťuje do návrhu opatrení na zlepšenie činnosti prokuratúry v roku 2010. Podrobné údaje sú uvedené v Štatistickej ročenke Generálnej prokuratúry, ktorú je možné pozrieť na našom webe, resp. bola doručená v mesiaci máj do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na ten časový priestor, ktorý mám do 11. hodiny, si myslím, že na úvod toto je všetko a som ochotný a pripravený odpovedať na vaše otázky.

  • Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor.

    A teraz poprosím člena ústavnoprávneho výboru poslanca Mojmíra Mamojku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako určený gestorský výbor k Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009 podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky, a to rozhodnutím z 26. júla 2010 č. 22, pridelil predmetnú správu na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za výbor gestorský.

    Všetky tri výbory, ktorým bola správa pridelená, odporučili Národnej rade správu schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2010 č. 20, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 2. septembra 2010 č. 11 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 26. augusta 2010 č. 9.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009 vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009 schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. septembra 2010 č. 30.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neevidujem ani takýto pokus o vstup do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem poďakovať aj spravodajcovi, aj pánovi generálnemu prokurátorovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať o chvíľu.

    Pretože je o dve minúty 11.00 hod., o 11.00 hod. máme schválené hlasovanie, nebudeme začínať ďalší bod. Vyhlasujem teraz prestávku do 10.03 hod., pardon, do 11.05 hod. Poprosím všetkých, ktorí sú v priestoroch parlamentu a chcú sa zúčastniť hlasovania, nech sa dostavia do rokovacej sály. Hlasovať budeme o 11.05 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch 5. schôdze Národnej rady v poradí tak, ako sme ich včera a dnes prerokovali.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia gestorského výboru predniesla Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade, ktorý prerokovávame ako tlač 59.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubovcová. Prosím, páni poslanci, zaujmite svoje miesta, sústreďte sa na hlasovanie, aby nedochádzalo k zbytočným omylom.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 za návrh, 58 proti.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru s tým, že vládny návrh zákona prerokuje do 11. októbra 2010.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za návrh, 11 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Homoľu, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, aby predložil Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanej

    Informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2010 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v roku 2011.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o nasledovnom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2010 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2010.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 74 za návrh, 2 proti, 55 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Senko bol určený gestorským výborom ako spravodajca k

    vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry a cestovného ruchu, ktorý návrh prerokovávame ako tlač 53.

    Prosím, pán poslanec, aby ste z poverenia výboru a na základe rozpravy predniesli Národnej rade návrhy uznesení k vládnemu návrhu zákona.

  • V rámci rozpravy k predmetnému zákonu nikto nevystúpil. Vzhľadom k tomu(na to) prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za návrh, 5 proti, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Áno, pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 11. októbra 2010.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým Národná rada rozhodne o lehotách, ako aj o výboroch, ktoré návrh zákona prerokujú, a o určení gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 1 proti, 57 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Krajkoviča, aby z poverenjia zahraničného výboru predniesol Národnej rade návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločestvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej a rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca Krajkovič.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 proti.

    Konštatujem, že Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Gábora Gála, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrhy uznesení k

    vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať, pán predsedajúci, o tom, aby Národná rada sa uzniesla na tom podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že predložený vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za, 6 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky svojím rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom, ako aj gestorským výborom do 11. októbra 2010.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Pavla Hladkého, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rade predniesol návrh uznesenia k

    návrhu na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečovania nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v tlači č. 73. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 321/2002 o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

    1. berie na vedomie návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy;

    2. podľa čl. 86 písm. k) a l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 116 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Senku, aby opäť ako spoločný spravodajca určený výborom pre kultúru a médiá predniesol Národnej rade návrhy uznesení k

    návrhu poslanca Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja, ktorý prerokovávame ako tlač 64.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať, aby, o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 122 za, 6 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej že za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 11. októbra 2010.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, do ktorej majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Tóth bol poverený výborom pre financie, rozpočet a menu, aby predniesol Národnej rade návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia a o zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej.

    Pán poslanec Tóth.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o nasledujúcom uznesení. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    a) vyslovuje súhlas s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej;

    b) Národná rada rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 134 za návrh, zdržalo sa 5, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Tóth.

    A poprosím pána poslanca Kollára, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby predniesol Národnej rade návrh uznesenia k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009, ktorý prerokovávame ako tlač 18.

    Pán poslanec, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím vás, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2010, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 (tlač 18). Berie na vedomie podiel schodku verejnej správy na hrubom domácom produkte za rok 2009, podľa predbežných údajov dosiahol 6,8 % HDP. Berie na vedomie konsolidovaný dlh verejnej správy a schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2009 a návrh, aby schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov v rovnakej výške.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 11 za návrh, 74 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Sú ďalšie návrhy k prerokovávanému bodu, pán poslanec?

  • Vážený pán predsedajúci, poprosím vás, dajte hlasovať o novom návrhu uznesenia, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Matej a všetci poslanci ho obdržali v písomnej forme. Ďakujem.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý odznel v rozprave, prednesený pánom poslancom Matejom. Máte ho rozdaný všetci v laviciach.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 54 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Neodchádzajte, pán poslanec, preto, lebo ešte ste poverený predniesť ako spoločný spravodajca návrh uznesenia k

    Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009 (tlač 19).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2010, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009. Ďakujem.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak, ako ho predniesol pán poslanec Kollár.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 116 za, 1 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Mamojku, aby z poverenia gestorského ústavnoprávneho výboru predložil Národnej rade návrh uznesenia o Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009. Zároveň poblahoželal nášmu čerstvému jubilantovi všetko dobré.

  • Nemôžem porušiť protokol, ale ďakujem pekne. Pozvanie individuálne, potom.

  • Ďakujeme, pán poslanec. Aj na to som myslel. Nech sa páči.

  • Takže, pán predsedajúci, v vážnym veciam. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009 v tomto znení: Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2009.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Panie poslankyne, páni poslanci, týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body programu 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu, tak ako sú uvedené v schválenom programe, do 12.00 hodiny, kedy bude vyhlásená obedňajšia prestávka.

    A chcem vás informovať, že o 14.00 hodine pán predseda zvolal na návrh skupiny poslancov rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz budeme pokračovať ďalším bodom programu a poprosím pani predsedníčku Výkonného výboru Fondu národného majetku Annu Bubeníkovú, ktorá uvedie návrh bodu programu

    Ročná účtovná uzávierka Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2009.

    Pardon, prepáčte, ešte predtým procedurálne návrhy. Pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem touto cestou požiadať overovateľov Národnej rady, aby sa ihneď teraz dostavili do volebnej miestnosti, nakoľko sa vykoná školenie na elektronické zariadenie. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj, páni poslanci, počúvajme sa. Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo. Poprosím členov mandátového a imunitného výboru, aby nezabudli na schôdzu výboru, ktorá sa uskutoční v miestnosti č. 33 o 12.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poprosiť členov delegácie a náhradníkov do Rady Európy, aby sa po skončení o 12.00 hod. dostavili do miestnosti č. 183.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Schôdza, zasadnutie ústavnoprávneho výboru je zvolané na 13.00 hod. do miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Výbor pre sociálne veci bude mať zasadnutie zajtra o 8.30 hod. vo výborovej miestnosti.

  • Ďakujem za slovo. Poprosím členov výboru pre kultúru a médiá, aby nezabudli na výbor, ktorý je o 12.01 hod., hneď po konci rokovania pléna v príslušnej miestnosti výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Zasadnutie výboru pre financie a rozpočet bude dnes po skončení popoludňajšej časti zasadnutia Národnej rady. Ďakujem.

  • To boli všetky informácie, ktoré predsedovia výborov, ako aj vedúci delegácií chceli oznámiť pánom poslancom.

    Teraz pristúpime k rokovaniu programu, tak ako som ho uviedol, a poprosím pani predsedníčku Výkonného výboru Fondu národného majetku, aby predniesla správu. Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, nerušme sa jeden druhého a zvlášť tí, ktorí chcú aktívne počúvať vystúpenie pani predsedníčky.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky Ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku za rok 2009. Predkladaná účtovná závierka je riadna individuálna závierka za Fond národného majetku, bola zostavená za účtovné obdobie od 1. 1. do 31. 12. 2009 podľa slovenských právnych predpisov.

    Účtovnú závierku fondu tvorí súvaha Fondu národného majetku Slovenskej republiky, výkaz o tvorbe a použití majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky a výkaz o nákladoch na správnu činnosť Fondu národného majetku s poznámkami k účtovným výkazom.

    Ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku za rok 2009 overila na základe výberového konania audítorská spoločnosť, Ing. Ondrej Boržík, číslo licencie 519. Správnosť uvedených súčastí ročnej účtovnej závierky fondu potvrdil svojím podpisom a úradnou pečiatkou zodpovedný audítor. Kópia audítorskej správy je súčasťou predloženého materiálu. Audit sa zameral na overenie dôkazov, ktoré dokladujú sumy a údaje v účtovných výkazoch na základe testov. Audit obsahuje okrem iného hodnotenie použitých...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani predsedníčka. Páni poslanci, naozaj poprosím vás, aby sme jednak rešpektovali dámu a aj isté pravidlá poriadku pri rokovaní Národnej rady. Nech sa páči.

  • Audit obsahuje okrem iného hodnotenie použitých účtovných princípov a zhodnotenie významných odhadov vedenia, možnosti vzniku rizík a strát, ako aj posúdenie účtovnej závierky ako celku.

    Všetky vzťahy medzi Fondom národného majetku a privatizovanými subjektami, ako aj medzi Fondom národného majetku a orgánmi štátnej správy a ostatnými organizáciami sú premietnuté v súvahe Fondu národného majetku v členení na aktíva a pasíva, ktoré k 31. 12. 2009 predstavujú sumu 2 819 837 819 eur. Najvýznamnejšou položkou v aktívach fondu je účasť na majetku akciových spoločností v celkovej výške 2,3 mld. eur.

    Hlavnou položkou pasív je účet Fond privatizácie, ktorý predstavuje sumu 2,7 mld. eur a je hlavným zdrojom krytia aktív. Tvorba a použite fondu privatizácie sú vyjadrené výkazom o tvorbe a použití majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Výkaz je súčasťou ročnej účtovnej závierky.

    Najvýraznejšou položkou, ktorá sa podieľala na tvorbe majetku Fondu národného majetku v roku 2009, je položka Zisk z účasti Fondu národného majetku na podnikaní obchodných spoločností, to znamená dividendy z akciových spoločností, vo výške takmer 600 mil. eur.

    Celkové použitie majetku Fondu národného majetku za rok 2009 podľa § 28 ods. 3 zákona č. 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov dosiahlo výšku 596 743 589 eur. V rámci celkového použitia majetku Fondu národného majetku najvýznamnejšiu položku tvorí položka "Použitie majetku v súlade s rozhodnutím vlády", to znamená posilnenie štátnych finančných aktív.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1190 zo 4. decembra 2008 k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku za rok 2009 schválila objem nákladov na činnosť fondu vo výške 5 055-tisíc eur. Tieto náklady neboli vyčerpané na 100 %, fond sa usiloval rešpektovať odporúčania vlády Slovenskej republiky zabezpečiť účelnú úspornosť a hospodárnosť použitia finančných prostriedkov na činnosť Fondu národného majetku.

    Vážené dámy, vážení páni, Prezídium Fondu národného majetku prerokovalo Ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku 30. 3., Dozorná rada 29. 4. 2010, obidva orgány odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento materiál.

    Vláda Slovenskej republiky tento materiál prerokovala 12. 5. 2010, schválila ho uznesením č. 304/2010 a odporučila ho predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Materiál nemá priamy finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť.

    Dňa 2. 9. 2010 bol materiál prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, vo výbore pre financie a rozpočet, výbore pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Dovoľujeme si týmto, ctené plénum, uchádzať sa o vašu podporu, teda o schválenie Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku roku 2009.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani predsedníčka. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Kaníka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu, informoval Národnú radu o stanovisku výboru k prerokovávanému, resp. predloženému návrhu, Pardon, hospodárskeho výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 6. augusta pridelil návrh Ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 44) na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore do 3. septembra. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Tento výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval o návrhu 2. septembra a uznesením č. 8 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh 2. septembra a uznesením č. 18 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky taktiež návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru odporúča návrh Ročnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2009 schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky, pýtam sa preto, či sa z prítomných pánov poslancov chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Zisťujem, že nie, preto vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za skončené.

    Ďakujem pani predsedníčke, pánovi poslancovi Kaníkovi. Prerušujem rokovanie, hlasovať o návrhu budeme v čase, kedy aj o ostatných návrhoch. Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ďalšom bode, ktorého navrhovateľkou je pani predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku,

    Výročná správa o činnosti Fondu národného majetku SloveVskej republiky za rok 2009.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby predkladá Fond národného majetku návrh Výročnej správy o činnosti fondu za rok 2009. Materiál bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky 12. 5. 2010, ktorá ho svojím uznesením č. 305 odporučila predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predložený materiál je zložený z troch hlavných častí. Prvá časť obsahuje orgány Fondu národného majetku tak, ako boli platné ešte v roku 2009, hlavné aktivity Fondu národného majetku v roku 2009 a hospodárenie Fondu národného majetku v roku 2009, ktoré som vlastne priblížila predložením Ročnej účtovnej závierky v predchádzajúcom bode.

    Hlavné aktivity Fondu národného majetku. V roku 2009 fond pokračoval vo svojej činnosti a zameraní z predchádzajúceho roka, to znamená, predovšetkým vykonával práva akcionára v spoločnostiach, kde mal svoju majetkovú účasť. Pri výkone akcionárskych práv sa fond sústreďoval predovšetkým v tzv. strategických spoločnostiach na dosahovanie dividend pri zohľadňovaní potrieb týchto strategických spoločností a potrieb jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu. Už z ročnej účtovnej závierky vyplynulo, že fond významne prispieva dividendami k posilňovaniu štátnych finančných aktív.

    V nadväznosti na legislatívne zmeny, ktoré umožnili občanom zbaviť sa tzv. bezcenných akcií, ktoré nadobudli počas kupónovej privatizácie, pristúpil fond v uplynulom roku k významnému kroku, smerom k občanom vznikla teda fondu povinnosť zabezpečiť činnosti spojené s prevodom zaknihovaných cenných papierov ponúkaných fyzickými osobami bezodplatne fondu. Všetky náklady spojené s týmto procesom je povinný fond hradiť, čo znamená pre fyzické osoby, že sú tieto služby poskytované bezplatne.

    V uplynulom roku fond pokračoval v činnostiach započatých v minulosti, to znamená v bezodplatných prevodoch akcií vodárenských spoločností na mestá a obce, v uplatňovaní, resp. vybavovaní reštitučných nárokov, občanom preplácal dlhopisy, uplatňoval si svoje pohľadávky v konkurzoch, vymáhal alebo pokračoval vo vymáhaní pohľadávok, viedol súdne spory.

    Z hľadiska hospodárenia ešte môžem teda zdôrazniť, že použiteľné peňažné prostriedky fondu, ktoré evidoval na svojich účtoch, predstavovali čiastku 285 000 774 eur. Fond priebežne uhrádzal všetky svoje záväzky v termínoch splatnosti, pričom celková výška výdavkov fondu v tomto období dosiahla objem 547 247-tisíc eur. K 31. 12. 2009 fond neevidoval neuhradené splatné záväzky.

    Na základe uvedeného fond vykázal k 31. 12. 2009 prebytok peňažných prostriedkov vo výške 342 249 000 eur. Tieto finančné prostriedky budú použité na plnenie záväzkov fondu v nasledujúcom období v súlade so zákonom, to znamená v súlade s rozhodnutiami vlády Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, aj tento materiál bol prerokovaný 2. 9. 2010 výborom pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výborom Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Týmto si dovoľujem uchádzať sa o podporu pléna Národnej rady Slovenskej republiky o schválenie Výročnej správy Fondu národného majetku za rok 2009.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedníčka. Prosím zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Poprosím pána poslanca Kaníka, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 6. augusta 2010 č. 30 pridelil návrh Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2009 na prerokovanie vo výboroch do 3. septembra 2010, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh 2. septembra a uznesením č. 19 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval o návrhu 2. septembra a uznesením č. 9 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky taktiež tento návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2009 schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďakujem pán poslanec za prednesenie správy o prerokovaní vo výbore. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku ústne. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Ďakujem pani predsedníčke, aj pánovi poslancovi Kaníkovi za spoluprácu pri prerokovávaní uvedeného bodu programu, za úvodné vystúpenie pred poslancami pani predsedníčky Bubeníkovej.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na rok 2009, pardon, Výročnej správy Ústavu pamäti národa za rok 2009

    a poprosím pána predsedu správnej rady, aby správu uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2009.

    Výročná správa dokumentuje činnosti a úlohy, ktoré Ústav pamäti národa vykonával, materiálno-organizačné zabezpečenie plnenia úloh uložených zákonom č. 553/2002 o pamäti národa. Zaoberá sa všetkými aspektmi pôsobenia ÚPN v roku 2009. Približuje činnosť orgánov ústavu a výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu, vedeckovýskumných, publikačných, vzdelávacích a osvetových aktivít.

    Výročnú správu o činnosti prerokovala a schválila Správna rada ÚPN 29. marca 2010. V Dozornej rade ÚPN ju Správna rada ÚPN prerokovala 19. apríla 2010.

    Pokiaľ ide o činnosť orgánov Ústavu pamäti národa, nimi sú podľa zákona o pamäti národa Správna rada, Dozorná rada a Výbor. V roku 2009 všetky orgány riadne pracovali a plnili si svoje úlohy.

    Organizačná štruktúra ÚPN sa v priebehu roka nemenila. Pozostáva zo sekretariátu predsedu Správnej rady, oddelenia ekonomiky a správy, oddelenia sprístupňovania, sekcie informatiky, sekcie archívu, sekcie dokumentácie, sekcie evidencií, sekcie vedeckého výskumu a referátu Oral History.

    Celkový počet zamestnancov k 31. decembru 2009 dosiahol počet 83. ÚPN malo v roku 2009 schválený transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 1 616 146 eur a prenos 61 275 eur z roku 2008.

    Medzi zásadné úlohy, ktoré ÚPN plnil, bolo poskytovanie podkladov na plnenie zákonom stanovených úloh štátnym inštitúciám: Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba a Vojenské obranné spravodajstvo. A podľa zákona č. 219/2006 o protikomunistickom odboji ÚPN rozhodoval aj o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja a priznal a udelil tento štatút sto žiadateľom. Zároveň ÚPN udelil štatút a vydal preukaz veterána protikomunistického odboja celkovo 213 osobám.

    ÚPN na základe písomných žiadostí sprístupňoval žiadateľom dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu z obdobia neslobody. V roku 2009 prijal takýchto 242 žiadostí fyzických osôb o sprístupnenie dokumentov. S dokumentami sa oboznámilo 203 osôb.

    ÚPN realizoval svoje výskumné projekty v oblasti vedeckého výskumu a dokumentácie, ktoré sú podrobnejšie popísané vo výročnej správe.

    Zorganizoval samostatne alebo v spolupráci s inými inštitúciami sedem vedeckých konferencií, kolokvií, seminárov a jednu odbornú študentskú konferenciu. V roku 2009 vydal celkovo deväť knižných publikácií a pokračoval vo vydávaní periodika Pamäť národa.

    Aktívne sa pokračovalo aj v projekte, ktorého cieľom je komplexne, systematicky zachytávať svedectvá prenasledovaných osôb. ÚPN v roku 2009 nakrútil dovedna 38 takýchto svedeckých výpovedí. Takisto v zmysle zákona o pamäti národa usporadúval diskusné fóra v mesačných intervaloch.

    Dôležité sú ja vzdelávacie aktivity. ÚPN zabezpečil širokú škálu prednášok pre žiakov a študentov všetkých typov škôl a v roku 2009 v rámci tohto projektu odznelo viac ako 100 prednášok.

    Záverom by som chcel povedať, že ÚPN v roku 2009 plnil v plnom rozsahu úlohy, ktoré mu ukladá zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa, a to aj napriek tomu, čo chcem opäť podotknúť, že ani po siedmich rokoch od vzniku ústavu nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona, podľa ktorého má Ústav pamäti národa dostať k dispozícii od štátu vlastnú budovu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi predsedovi Petranskému. Poprosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím pána poslanca Dostála, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokovávania správy vo výbore. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda Správnej rady, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám správu o prerokovaní Výročnej správy Ústavu pamäti národa vo výbore ( tlač 24a).

    V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov 14. júla 2010 predložil Ústav pamäti národa výročnú správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 14. júla 2010 č. 14 pridelil Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2009 (tlač 24) na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady rokoval o Výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2009 na svojej 3. schôdzi dňa 26. augusta 2010. Výbor uznesením z 26. augusta 2010 č. 8 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2009 a požiadať vládu Slovenskej republiky o urýchlené riešenie sídla Ústavu pamäti národa v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa. Návrh uznesenia je súčasťou tlače 24a.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pán poslanec, prosím zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z pánov poslancov prihlásiť ústne, písomne som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa, pánovi poslancovi Dostálovi. Prerušujem rokovanie. Hlasovať budeme spolu s ostatnými prerokovanými bodmi programu.

    Pristúpime k prerokovávaniu

    Výročnej správy Slovenského pozemkového fondu,

    ku ktorej chcem prizvať pána generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Ilavského, aby z poverenia fondu predniesol Národnej rade správu. Nech sa páči, pán predseda, máte, pán generálny riaditeľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 34a zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov vám predkladám Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2009, ktorá bola dňa 2. júna 2010 prerokovaná v Rade pozemkového fondu a bolo mi odporúčané, aby som ju predložil na vaše rokovanie.

    Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bola správa prerokovaná 2. septembra 2010.

    Slovenský pozemkový fond ako nepodnikateľský subjekt a neziskový subjekt hospodári podľa príslušných ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bežné hospodárenie fondu sa zabezpečuje podľa vládou Slovenskej republiky schváleného rozpočtu, ktorý je súčasťou rozpočtu verejnej správy. Celkové príjmy v roku 2009 boli splnené na 105,7 %, z toho príjmy v oblasti nájmu poľnohospodárskych pozemkov sa splnili na 115,5 % a príjmy z predaja fondom spravovaných pozemkov na 102,3 %. Priemerný prepočítaný počet zamestnancov fondu v roku 2009 bol 275.

    Dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol hlavné výsledky fondu podľa hlavných aktivít takto:

    Jedna z hlavných aktivít sú reštitúcie, ktoré fond zabezpečuje. K 31. 12. 2009 bolo 23 038 vydaných právoplatných rozhodnutí orgánov štátnej správy. Úplne vydaných žiadostí o reštitúcie k 31. 12. bolo 14 536, čiže 62 %. Ku koncu roku 2009 fond evidoval 8 682 nevybavených rozhodnutí, z toho 3 046 podľa zákona č. 229 a 5 636 podľa zákona č. 503. Celková hodnota evidovaných nevybavených žiadostí je 18 020 000 eur. Reštitučné náhrady prevodom náhradných pozemkov sa v priebehu roka 2009 uskutočnili na základe 38 zmlúv na výmere 3 723 790,46 m2 v celkovej hodnote 719 762 eur. Reštitučné náhrady plnené finančnou hotovosťou boli v 1 252 prípadoch plnené platobnými príkazmi v celkovej hodnote 605 364 eur.

    Ďalšia dôležitá činnosť fondu sú nájmy pozemkov. Na poľnohospodárske využitie fond mal celkove 4 990 nájomných zmlúv s celkovou výmerou 524 252 hektárov, z toho vo vlastníctve Slovenskej republiky 135 500 hektárov a nezistených vlastníkov 388 752 hektárov. Predpis nájomného z nájomných zmlúv na poľnohospodárske využitie bolo 9 814 307 eur, uhradených bolo 93,76 % z tejto sumy. Nájomné zmluvy na iné účely boli v 2 526 prípadoch na výmere 1 439 hektárov s predpisom nájomného 681 313, čo bolo aj uhradené vo výške 84,14 %. Nájomné zmluvy na výkon práva poľovníctva boli na 670 121 hektároch s nájomným 216 996 eur, ktoré boli vybraté na 98,74 %. Prevody štátnej alebo inej pôdy, s ktorou fond nakladá, boli na základe 621 zmlúv na výmere 269,84 hektára vo finančnom objeme 9 710 647 eur.

    Základom riešenia vlastníckych vzťahov a práv k poľnohospodárskym a lesným pozemkom je konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnym vzťahom k nim a pozemkové úpravy na nové usporiadanie vlastníckych vzťahov a užívateľských pomerov. Z celkového počtu 3 536 katastrálnych území na Slovensku zatiaľ sú vypracované registre na 2 493 katastrálnych území, čo je len 71 %, a to robí problém fondu pri usporiadavaní vlastníckych vzťahov.

    Slovenský pozemkový fond zabezpečil v rámci výdavkov na bežné transfery verejnej správy plnenie pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva na financovanie ROEP prostredníctvom Úradu geodézie, kartografie a katastrov vo výške 3 319 400 eur a na kompenzáciu škôd v poľnohospodárstve spôsobené poveternostnými udalosťami 1 659 000. V roku 2009 fond dosiahol kladný hospodársky výsledok plus 4 526 106,19 eur.

    Účtovná uzávierka Slovenského pozemkového fondu bola overená audítorskou organizáciou, ktorá konštatovala, že účtovné informácie vo výročnej správe sú vo všetkých významných súvislostiach v súlade s účtovnou závierkou.

    Účtovná závierka bola taktiež prerokovaná v Rade fondu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán generálny riaditeľ.

    Páni poslanci, ak mi dáte súhlas na to, aby sme ešte umožnili vystúpiť spoločnému spravodajcovi, tak tak urobím. Aj napriek tomu áno. Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vážený pán generálny riaditeľ, dovoľte, aby som vám podal informáciu týkajúcu sa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania Výročnej správy Slovenského pozemkového fondu za rok 2009, ktorú máte v tlači 32.

    Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2009 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 29 z 3. augusta 2010 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že tento je zároveň gestorským výborom a má podať informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú informáciu 2. septembra 2010 a uznesením č. 7 vzal uvedenú informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie.

    Výbor súčasne požiadal Slovenský pozemkový fond, aby predložil na rokovanie výboru

    1. prehľad o činnosti základných organizačných odborov Slovenského pozemkového fondu za obdobie od 10. 12. 2009 do 14. 7. 2010,

    2. informáciu o vysporiadaní uplatnených reštitučných nárokov do konca júla 2010 a

    3. informáciu o vyhodnotení opatrení z poslaneckého prieskumu z roku 2009.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Písomne rovnako ani pri predchádzajúcich bodoch sa žiaden z poslancov nechcel vyjadriť v rozprave. Konštatujem, že ani pri tomto bode programu, preto prerušujem rokovanie o ňom. Ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi za uvedenie správy, spoločnému spravodajcovi za prednesenie informácie.

    Prerušujem, dovidenia, prerušujem rokovanie 5. schôdze Národnej rady, ktorá bude pokračovať po skončení rokovania 6. schôdze, teda netrúfam si v tejto chvíli stanoviť ani deň, ani hodinu, kedy tak môže byť, ale oznámiť vám, že prerušujem rokovanie až do skončenia 6. schôdze.

    Prajem vám príjemnú dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Po prerušení rokovania 5. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 6. schôdze NR SR o 14.00 hodine.