• Vážené poslankyne, vážení poslanci, blíži sa trinásta hodina, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály. Ďakujem pekne.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vás privítal, otváram rokovanie 5. schôdze Národnej rady. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začiatkom rokovania prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní. Hlasujte, prosím, teraz.

  • Prezentácia.

  • Štart, takto. No, veď, ale dal som štart. Dobre. Tak.

  • Krátka pauza.

  • Dobre, takže technické zariadenie sa zdá, že má nejaký drobný problém, tentokrát to nie je v mojej kartičke. A dáme krátku prestávku, dokým bude tento technický problém odstránený.

  • Krátka technická prestávka.

  • Takže, môžme začať, problém sa zdá byť odstránený. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní. Prezentujte sa, prosím, teraz.

  • Prezentácia.

  • Tak, evidentne je tu prítomných viacej poslancov ako 59. Poprosím, aby ste vytiahli vaše karty, nanovo ich zasunuli. Tak, poprosím vás opätovne, aby ste sa prezentovali.

  • Prezentácia.

  • Zlepšujeme sa. Dobre, takže dáme teraz prestávku do 13.30 hod. Poprosím vás, aby ste boli presní.

    (Prestávka).

  • Po prestávke.

  • Poprosím pánov poslancov, aby sa priblížili k svojim kartičkám, chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní.

  • Tak, prezentujte sa, prosím, teraz.

  • Prezentácia.

  • Zisťujem, že je prítomných 77 poslancov.

    Národná rada je schopná sa uznášať. Môžeme pokračovať v rokovaní.

    Na 5. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci József Nagy a Vladimír Matejička. Náhradníkmi budú poslanci Richard Oravec a Ľubica Rošková.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Igor Federič, Maroš Kondrót, Stanislav Kubánek, Igor Štefanov a Tibor Tóth.

    Navrhnutý program schôdze vám bol rozdaný. Chcem vás informovať, že minister pôdohospodárstva vzal späť návrh zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde bod 13, tlač 55. Preto o ňom nebudeme rokovať a nie je predmetom schvaľovania programu. Tiež vás chcem informovať, že poslanec Beblavý sťahuje svoj návrh č. 18, tlač 65, a ktorý tiež nie je predmetom schvaľovania tohto programu.

    Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí budú chcieť navrhnúť zmenu alebo doplnenie k programu, uvádzam, že na návrh gestorských výborov správy a materiály príslušných inštitúcií uvedú ich predkladatelia tak, ako sú uvedení v návrhu programu. Pokiaľ ide o Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, chcem vás informovať, že tento materiál uvedie poverená zastupujúca vedúca zamestnankyňa poisťovne Renáta Bálintová. Čo sa týka správy o finančnom trhu, guvernér Národnej banky Slovenska mi oznámil, že v dňoch 8. a 9. septembra bude na zahraničnej pracovnej ceste, preto v prípade, že by v uvedených dňoch prišlo na poradie rokovanie o tomto bode, pán guvernér požiadal, aby mohol uvedenú správu uviesť viceguvernér Viliam Ostružlík. Na to, aby mohli predkladatelia materiály uviesť, je potrebný súhlas, preto navrhujem, aby sme ho vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nebude predložený iný návrh. Teraz pristúpime k schvaľovaniu

    návrhu programu 5. schôdze.

    Máme šesť návrhov. Poprosím pani Belousovovú.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem oznámiť, že pred prestávkou, keď nefungovalo hlasovacie zariadenie, som bola svedkom toho, že hlasovacie zariadenie, v ktorom bola vsunutá karta predsedu Národnej rady pána Sulíka, stláčal podpredseda pán Bugár. Chcem toto dať do pozornosti ako fakt porušenia rokovacieho poriadku mandátovo-imunitného výboru a zároveň by som chcela, aby ste sa k tomu, pán predseda, vyjadrili. Pretože raz sme tu už mali také niečo, že tiež premiérka tejto vlády hlasovala s cudzou kartou. Takže videla som, a myslím si, že nemôžete, pretože to videli aj ďalší poslanci, ktorí tu sedia, že ste hlasovali s jeho kartou, alebo sa pokúšali hlasovať, hoci technické zariadenie nefungovalo. Prosím vás, pán predseda, o vyjadrenie, alebo, skutočne, už ste nejakou maňuškou v rukách pána Bugára, ktorý s vami narába?

  • Smiech v sále.

  • Dobre. Ďakujem vám pekne za tento príspevok. No, moje vyjadrenie je nasledovné. Snažili sme teda rozchodiť to technické zariadenie. Išlo teda o pokus to tu rozdýchať a tlačili sme všetky možné knoflíky, či to ožije, ale keďže sme vedeli, že to, ja som vedel, že to nežije, ale Béla Bugár chcel si to zistiť osobne, či to, naozaj, nežije... a, zrejme, sme to tu nejako spoločne... Teraz dávam slovo pánovi Bugárovi.

  • Pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Ja viem, pani poslankyňa, že silou-mocou sa chcete nejako zviditeľniť. Ja s tým problém nemám. Ale jednak sme nehlasovali, zisťovali sme čo je problém v tom zariadení, lebo vôbec nebralo kartu. Ak vám, áno, ja som technik, to znamená, že áno, ja som, mám školu technického zamerania, keď chcete, bez problémov vám to aj opravím. Na rozdiel od vás, ktorí podpisujete svojich kolegov. No tak potom, v čom je problém, mi povedzte?

  • Dobre. Myslím si, že môžme pokračovať. Poprosím pána Rafaja. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Žiadam doplniť program tejto schôdze o bod podľa § 43 ods. 2 písm. c) rokovacieho poriadku podať Národnej rade správu o opatreniach, ktoré vykonal predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo veci umiestnenej a odhalenej sochy Svätopluka v areáli Bratislavského hradu.

  • Ďakujem pekne. Budeme o tomto návrhu hlasovať. Poprosím pani Zmajkovičovú.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, mám tri návrhy procedurálne. Mám návrh na doplnenie bodu programu 5. schôdze Národnej rady, a to návrh uznesenia Národnej rady, ktorým zaviaže vládu Slovenskej republiky zverejniť zmluvy verejného obstarávania pôsobnosti jednotlivých rezortov vlády Slovenskej republiky a nimi riadených organizácií za obdobie od 30. 10. 1998 do 4. 7. 2006.

    Odôvodnenie: domnievam sa, že pokiaľ vláda chce zverejňovať predmetné zmluvy verejného obstarávania z obdobia predchádzajúcej vlády, je na mieste otázka, do akej hĺbky a časového obdobia sa majú tieto zmluvy zverejňovať. A som toho názoru, že pokiaľ ide o transparentnosť, je potrebné ísť aj do období predchádzajúcich vlád a zverejniť zmluvy z dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, pretože členovia vlády súčasnej boli aj členmi vlády predchádzajúcich dvoch vlád.

    Potom mám ďalší návrh na vyradenie bodu programu, číslo, bod 19, tlač 67, je to návrh o voľbách do orgánov samosprávy. Je neštandardné, aby v čase konania volieb do samosprávy sa menil volebný zákon a tento zákon by bol schválený v októbri, čiže to je neštandardné. Žiadam vyradiť tento bod programu a ďalší bod programu č. 36, tlač 78, návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady. K tomuto konanie začal výbor pre nezlučiteľnosť funkcií verejných funkcionárov. Je to opäť, pán predseda, veľmi neštandardné, aby ste zaradili takýto bod programu a výbor ešte neprijal uznesenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budeme o týchto návrhoch hlasovať. Poprosím pána Pašku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Žiadam, aby sme z programu schôdze vyradili body 32 a 33. Sú to vládne návrhy ústavného zákona, ktorým sa mení ústava a vládny návrh zákona č. 301 Zb. Trestný poriadok. Dôvody sú nasledovné. Už pri prvom čítaní som namietal porušenie ústavy vzhľadom na to, že legislatívnu iniciatívu nadobúda vláda až vyslovením dôvery a neboli dodržané lehoty. Ten druhý veľmi významný dôvod je, že 18. septembra sa uskutoční referendum, kde jedna z otázok sa týka aj podstaty týchto dvoch vládnych návrhov zákona. A pokiaľ je mi známe, aj pani premiérka vo verejnom vystúpení dala prísľub, že budeme rokovať o týchto návrhoch v druhom a treťom čítaní až po konaní referenda, preto žiadam, aby boli vyradené z programu tejto schôdze.

  • Ďakujem vám. Pán Vážny, poprosím.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala podľa rokovacieho poriadku § 128 ods. 1 uznesenie, v ktorom žiada vládu Slovenskej republiky podať do 30 dní správu o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest Národnej rade Slovenskej republiky v členení. Po prvé, aké stavby diaľnic a rýchlostných ciest, v akom čase ukončí výstavbu a z akých zdrojov mieni vláda Slovenskej republiky realizovať výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2010 až 2014? Po druhé, analýzu s relevantným porovnaním, súčasnou vládou často nazývaných drahých a predražených stavieb, diaľnic a rýchlostných ciest v členení na jednotlivé stavby, začaté a ukončené v rokoch 1998 až 2006 a 2006 až 2010.

    Odôvodnenie: svoj návrh odôvodňujem tým, že vláda Slovenskej republiky a minister dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky svojím rozhodnutím o zastavení projektu PPP na D1, úsekoch Dubná Skala - Svinia, v celkovej dĺžke 75 km, pri výhodných aktuálnych podmienkach na finančnom trhu, vážne poškodili záujmy Slovenskej republiky, čím výrazne utlmili výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest bez adekvátneho náhradného riešenia vo financovaní na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, čo spôsobí značné hospodárske škody a značné prehlbovanie regionálnych disparít Slovenska. Ďakujem.

  • Ďakujem. Budeme o tomto návrhu hlasovať. Pán Fico, nech sa páči.

  • Pán predseda, podľa rokovacieho poriadku vás žiadam o možnosť vystúpiť po hlasovaní o programe ako podpredsedovi Národnej rady.

  • Nech sa páči. Veď v poriadku. Dobre, budeme teraz hlasovať o jednotlivých návrhoch na zmenu alebo doplnenie programu a následne budeme hlasovať o programe ako celku. Prvý návrh je návrh od pána Rafaja podať správu o opatreniach k soche k Svätoplukovi. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Technický problém.

  • Dobre, môžme to uzavrieť s tým zariadením, pán Jarjabek? Takže...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, hlasovalo za 62, proti 54, zdržalo sa 18, nehlasovali 3.

    Tento návrh na zmenu programu nebol prijatý.

    Budeme teraz hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Zmajkovičovej návrh zverejniť, návrh zaradiť do programu, bod o tom, aby boli zverejnené zmluvy aj spred roku 2006.

  • Nesúhlasná reakcia z pléna.

  • Prepáčte mi, od 30. 10. 1998 do 4. 6. 2006. Hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasy v pléne.

  • Hlasovanie.

  • Technický problém.

  • Takže, poprosím technikov, aby zistili... Pán Jarjabek má nefunkčné hlasovacie zariadenie, či ho u vás vykazuje... A má ešte niekto dojem, že mu nefunguje hlasovacie zariadenie?

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, hlasovalo 66 za, 28 proti, 38 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh na zmenu programu nebol prijatý.

    Ideme k druhému návrhu pani poslankyne Zmajkovičovej. Je to vyradenie bodu 19 z programu, tlač 67. Hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Technický problém.

  • Dobre, takže pán poslanec Jarjabek má naďalej, teda, problémy s hlasovaním. Toto hlasovanie je úplne tesné, budeme ho preto opakovať, keď jeho zariadenie bude funkčné.

  • Hlasy v pléne. Pauza.

  • Dobre, objavili sme technický problém prečo pánovi Jarjabkovi nebolo umožnené hlasovať. Chcel použiť kartičku zo 4. volebného obdobia, čiže z minulého.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, pán Jarjabek, máte už správnu kartičku, prosím vás? Oukej. Ideme na vec. Dobre. Ctené poslankyne, ctení poslanci, zopakujeme posledné hlasovanie...

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Áno, áno, pán Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, domnievam sa, že nemôžte takýmto spôsobom zrušiť hlasovanie, ktoré riadne prebehlo. Ak niekto nepodá námietku, nie je možné opakovať hlasovanie. Pán Jarjabek permanentne namietal počas niekoľkých hlasovaní chybu svojho zariadenia. Ak chcete korektne ukončiť hlasovanie, ktoré, bohužiaľ, vyšlo vo váš neprospech, pretože vám vyradilo bod programu, tak sa spýtajte pána poslanca Jarjabka, či dáva námietku, alebo sa ho spýtajte, aké hlasovanie vyjadril. Bolo bežným zvykom, že sa po hlasovaní vyjadrilo stanovisko do zápisu tým, že poslankyňa alebo poslanec uviedol svoje stanovisko. Považujem vašu manipuláciu za neprípustnú a hlasovanie je platné.

  • Dobre, pán Paška, ďakujem za upozornenie, hneď sa vám vyjadrím, poradím sa s mojimi kolegami.

  • Krátka pauza.

  • Môžme pokračovať, poprosím, keby ste sa utíšili. Pán Paška, stotožňujem sa s vaším názorom, hlasovanie o bode vyradenia bodu 19 považujeme za platné. Tento bod bude z programu vyradený.

  • Pristúpime k tretiemu hlasovaniu pani poslankyne Zmajkovičovej, a to je vyradenie bodu 36, tlač 78, z programu. Prezentujte sa a hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo za 65, proti 67, zdržalo sa 10.

    Tento návrh nebol prijatý.

    Budeme hlasovať o návrhu zmeny programu pána poslanca Pašku, a to vypustiť body programu 32 a 33 týkajúce sa imunity. Prezentujte sa a hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 142 prítomných poslancov, hlasovalo 65 za, 74 proti, zdržali sa 3.

    Tento návrh nebol schválený.

    Pristúpime k hlasovaniu o zaradenie bodu do programu na návrh pána poslanca Vážneho, tento návrh pán poslanec Vážny predniesol. Je to správa k diaľniciam. Poprosím, prezentujte sa a hlasujte, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, hlasovalo 68 za, 53 boli proti, 20 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tento návrh nebol schválený.

    Hlasovali sme o všetkých návrhoch zmien programu, teraz budeme hlasovať o

    programe schôdze ako o celku

    so schválenými zmenami a doplneniami. Prosím, prezentujte sa a hlasujte, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Zo 143 prítomných poslancov hlasovalo 77 za, 5 boli proti, 61 poslancov sa zdržalo.

    Program schôdze ako celok je schválený.

    Pán podpredseda Národnej rady Robert Fico požiadal o vystúpenie. Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, som nútený na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky reagovať na skutočnosť, ktorá nemá na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ani na celej slovenskej politickej scéne, žiadne porovnanie: 31. augusta 2010 predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Sulík odoslal, pravdepodobne, všetkým starostom a primátorom na Slovensku oficiálny list v súvislosti s konaním referenda 18. septembra 2010. V liste, okrem iného, žiada primátorov a starostov, aby o konaní referenda informovali svojich spoluobčanov prostredníctvom miestneho rozhlasu, čo sa dá považovať za zneužitie postavenia predsedu Národnej rady na propagáciu referenda, ktoré iniciovala práve politická strana, na čele ktorej stojí predseda Národnej rady. Oveľa závažnejšie však je, vážené dámy a páni, že v tom istom liste predseda Národnej rady Slovenskej republiky oznamuje starostom a primátorom nasledujúcu informáciu. Budem citovať z listu pána predsedu Národnej rady: "Význam referenda potvrdzuje aj to, že sa na ňom zúčastnia všetci traja najvyšší ústavní činitelia, predsedníčka vlády Slovenskej republiky Iveta Radičová, prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, pokiaľ sa v stanovenom čase stihne vrátiť zo zahraničnej cesty, ja ako podpredseda parlamentu a rovnako aj predseda najsilnejšej opozičnej strany SMER - sociálna demokracia Robert Fico."

    Čakám, pochopiteľne, na vyjadrenie prezidenta Slovenskej republiky, ktorý sa v piatok vráti zo zahraničnej cesty. Pokiaľ ide o moju osobu, chcem pred celou Národnou radou Slovenskej republiky vyhlásiť, že som nikdy neposkytol verejnosti žiadnu informáciu o mojom úmysle referenda sa zúčastniť. Naopak, predsedníctvo strany, ktorú vediem, dalo k referendu jednoznačné stanovisko, že referendum za daných podmienok nepodporí a ani nemôže odporučiť svojim členom a sympatizantom, aby sa ho zúčastnili. Pýtam sa, vážené dámy a páni, ako je možné, že druhý najvyšší ústavný činiteľ Slovenskej republiky si dovolí vo svojom oficiálnom liste, zaslanom, pravdepodobne, všetkým primátorom a starostom, bez môjho súhlasu a bez akéhokoľvek môjho verejného vyhlásenia, oznámiť, že sa referenda zúčastním. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ma o pripravovanom liste, samozrejme, neinformoval a dozvedeli sme sa o ňom až po početných sťažnostiach primátorov a starostov, ktorí rovnako reagujú aj na časť bilbordov politickej strany SaS, na ktorých je na podporu účasti v referende použité moje priezvisko. Viem si predstaviť, že bilbordy sa dajú vysvetliť napr. tak, že SaS si v telefónnom zozname vyhľadala priezvisko Fico, príslušnému človeku zaplatili odmenu a ten súhlasil s použitím svojho priezviska na bilbordoch.

    Ako sa dá, vážené dámy, páni, ale vysvetliť použitie slovného spojenia: predseda najsilnejšej opozičnej strany SMER - SD Robert Fico v oficiálnom liste predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Na toto vysvetlenie neexistuje, a preto zostáva mne osobne a mnohým ľuďom na Slovensku len veľmi zlý a prehlbujúci sa pocit, že na stoličke druhého najvyššieho ústavného činiteľa sedí nesprávny človek. Ako je možné, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Sulík pre český denník povie, že Fico patrí do basy. A toto bol titulok v novinách Lidové noviny. A potom, keď mu v súvislosti s referendom, zbytočným referendom, tečie do topánok, neštíti sa zločinca, patriaceho do basy, použiť ako lákadlo pre slovenskú verejnosť na referendum.

  • Veľký potlesk.

  • Vážené dámy a páni, po dvadsiatich rokoch v politike som zvyknutý na všetko, ale takéto detinské smiešne podvody som ešte nezaznamenal. Nikdy som nezaznamenal takéto nekorektné správanie medzi ústavnými činiteľmi, zneužívanie cudzieho mena na politické ciele. Je to zahanbujúce, dehonestujúce funkciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, trápne a odsúdeniahodné.

  • V zhode s oficiálnym stanoviskom strany SMER - sociálna demokracia oznamujem verejne a navždy, že referendá, ktoré iniciuje SaS, a ktoré je zbytočné, a ktoré bude stáť 7 mil. 200 tis. eur, sa nezúčastním. Po všetkom, čo sa okolo tohto referenda deje, ani inú možnosť nevidím. Rovnako žiadam predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby bez môjho súhlasu nezneužíval moje meno a oznámil starostom a primátorom, že jeho informácia o mojej účasti v referende bola účelovo zavádzajúca. Ak je na bilbordoch použité moje meno, čomu sa SaS, ako som už uviedol, môže vyhnúť v nájdení si iného priezviska Fico v telefónnom zozname, žiadam predsedu Národnej rady, aby strana SaS tento bilbord stiahla, pretože je flagrantným poškodením mojich osobnostných práv. Samozrejme, že využijem všetky prostriedky, aby som starostov a primátorov informoval o mojom postoji, ale aj o tom, kto to vlastne sedí ako primus inter pares v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. Je to hanba.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Dobre. Ďakujem pekne za vystúpenie pána podpredsedu a hneď ako dotlieskajú kolegovia zo SMERU, tak poprosím pána Júliusa Brocka o faktickú poznámku. Ďakujeme páni, nech sa páči, pán Brocka.

  • Dámy a páni, resp. pán podpredseda Národnej rady, som rád, že ste neodišli po svojom vystúpení, ale musím povedať na úvod, že nerozumiem tomu, prečo ste to, čo ste povedali, povedali práve teraz a tu, keď ste navrhli zvolať mimoriadnu schôdzu, ktorá bude zajtra. Pán podpredseda, ja mám podozrenie, že vy máte potrebu prekryť inú hanbu, tá, ktorá dnes prenikla na verejnosť, že vaša nominantka, ministerka sociálnych vecí so svojou štátnou tajomníčkou si tak chceli privyrobiť na prostriedkoch Európskej únie nemalé prostriedky. Ak dnes na Slovensku niekto ukradne z obchodu tovar v hodnote minimálnej mzdy, tak spáchal trestný čin. A vaši nominanti v tejto jednej kauze, ktorá dnes prenikla na verejnosť, sa chceli obohatiť sumou, ktorá je dvestokrát vyššia. Pán podpredseda, toto je hanba, toto je hanba. To, čo ste povedali pred chvíľou, môžete pokojne zopakovať zajtra a môžeme o tom diskutovať, či to je tiež hanba, ale dnes sa stala iná, nehorázna. A vy ste mali plné ústa sociálneho štátu aj s vašou nominantkou, bývalou ministerkou sociálnych vecí.

  • Ďakujem pekne. Predtým ako dám slovo pani Zmajkovičovej, uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Krátka pauza, technická prestávka.

  • Oukej. Ďalšia prestávka, pokračujeme o desať minút. Prosím vás, nevzďaľujte sa príliš ďaleko, naši páni si s tým čoskoro poradia. Zatiaľ vám ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Poprosím ctené poslankyne a ctených poslancov, keby sa mohli dostaviť do rokovacej miestnosti. Ďakujem.

  • Krátka pauza.

  • Pani Zmajkovičová, nech sa páči, poprosím o faktickú poznámku.

  • Ďakujem za slovo. Je to skutočne vysoko neštandardný postup druhého najvyššieho ústavného činiteľa a ja mám za to, že predseda parlamentu zneužil svoju funkciu, aparát Národnej rady a finančné prostriedky Národnej rady na svoje politické ciele. Na najbližšej schôdzi, národnej, na najbližšej schôdzi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií navrhnem začať konanie voči predsedovi parlamentu.

  • Ďakujem pekne. Poprosím pána Petra Zajaca. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Fico, dovoľte mi, aby som na to, na tému vášho príspevku, podal tri drobné poznámky. Poznámka číslo 1. Ak nám všetkým, čo tu sedíme, trošku slúži pamäť, tak si pamätáme, že váš najmiernejší výrok voči celej opozícii, nie voči jednej osobe a nie voči jednému poslancovi, bol asi taký, že celá opozícia sú vlastizradcovia. Hovoriť tu akýmkoľvek spôsobom o nejakej politickej kultúre v tejto veci, pokladám za naprosto neprimerané. Vy ste takto vystupovali ako predseda vlády a vystupujete v rovnakom duchu aj dnes, stačí si ten slovník len pozrieť. To je prvá vec.

    Druhá vec. Bolo by na vašom mieste asi lepšie byť obozretnejší v jednej veci. Vy ste kandidovali na funkciu podpredsedu parlamentu napriek tomu, že dobre viete, že existuje nejaké podozrenie, a to podozrenie, proste, existuje jednoducho, že nejaký hlas sa nápadne podobá na váš hlas, a že z toho už je celoslovenská, skoro by som povedal, že už sa to stalo nejakým úslovím. Tak v takejto situácii vystupovať takýmto spôsobom sa mi zdá absolútne neprimerané.

    A po tretie. Baviť sa o referende môžeme vtedy, keď budete hlasovať za ústavný zákon o zúžení imunity, lebo to bude váš skutok, a nie tieto vaše reči.

  • Ďakujem pekne. Ukončujem rozpravu k tomuto bodu. Čo sa týka mňa, ja budem reagovať v rámci ďalšej schôdze, ktorá sa bude týkať môjho odvolávania. A teraz ideme k bodom programu.

    Chcem vás informovať, že o prvých troch bodoch programu budeme hlasovať ihneď po ich prerokovaní. O ostatných prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať vždy o 11.00 a 17.00 hodine.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 11. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál je uverejnený ako tlač 69.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Alexandrovi Slafkovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Pán Slafkovský, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi predniesť spoločnú správu nášho výboru, ktorý bol určený na prerokovanie tohto bodu. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 11. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 69, v druhom čítaní. Zákon z 11. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 69, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 52 z 26. augusta 2010 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore.

    Národná rada Slovenskej republiky 11. augusta 2010 schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. augusta 2010 č. 2469-2010-BA vrátil predmetný zákon na opätovné prerokovanie.

    Uviedol dôvody a v časti III navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky neprijala zákon ako celok.

    Ďalej navrhol, ak Národná rada vrátený zákon opätovne schváli, upraviť čl. II takto:

    Bod 1. V čl. I. ôsmom bode v § 40i ods. 3 sa slová "od 1. septembra 2010" nahrádzajú slovami "od 1. novembra 2010" a slová "do 31. augusta 2010" sa nahrádzajú slovami "do 31. októbra 2010".

    Bod 2. Čl. II znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť "1. novembra 2010.".

    Výbory prerokovali vrátený zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 18 z 2. septembra 2010 odporúčal zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky opätovne schváliť v pôvodnom znení s pripomienkami prezidenta republiky k čl. II tak, ako sú v tejto správe uvedené. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č. 15 z 2. septembra 2010 odporúčal zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky opätovne schváliť v pôvodnom znení s pripomienkami prezidenta republiky v čl. II tak, ako sú v tejto správe uvedené.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému zákonu § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov, členov výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

    po a) pripomienky prezidenta republiky uvedené v jeho rozhodnutí v čl. II zákona, ktoré znejú: Bod 1. V čl. I ôsmom bode v § 40i ods. 3 sa slová "od 1. septembra 2010" nahrádzajú slovami "od 1. novembra 2010" a slová "do 31. augusta 2010" sa nahrádzajú slovami "do 31. októbra 2010". Bod 2. Čl. II znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2010.".

    Zákon z 11. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, tlač 69, v znení pripomienok uvedených v bode a). Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 11. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opakované prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 69 a bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj 2. septembra 2010 č. 18.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Čaploviča. Pán Čaplovič, nech sa páči. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hneď v úvode mi dovoľte vysloviť poľutovanie, že nie je tu prítomný pán minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja pri prerokovávaní tejto vrátenej novely tzv. kompetenčného zákona. Dovoľte mi povedať niekoľko mojich poznámok v rozprave k novele zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorú vrátil prezident Slovenskej republiky do parlamentu so zdôvodnením, s návrhom neprijať ju ako celok pri opätovnom prerokovávaní.

    Musím zdôrazniť, že predkladaný a prerokúvaný návrh novely zákona č. 575/2001 Z. z. vládou Slovenskej republiky na opätovné zriadenie ministerstva životného prostredia je po obsahovej stránke ušitý narýchlo, nekvalitne, a trúfam si povedať vo vzťahu k novým výzvam v oblasti kreovania tzv. zeleného rezortu, povrchne a nezodpovedne. Nesleduje kvalitu kompetentnosti, prierezovosti a efektivity práce v oblasti životného prostredia v Slovenskej republike. Je vlastne len odrazom, a to mi, dovoľte, na tomto pléne váženom povedať, dôsledkom obsadenia a prerozdelenia vládnej moci súčasnej koalície v dohodnutom kľúči päť, štyri, tri, tri, lebo ak by nevzniklo toto ministerstvo, chýbal by pre naplnenie tohto modelu jeden rezort, konkrétne pre stranu MOST - HÍD. Teda, vy mi to môžete zdôrazňovať akýmikoľvek kvetnatými rečami o užitočnosti a potrebe tohto rezortu, nepresvedčíte ma tým, pretože za dva mesiace ste v tejto oblasti, v súčasnosti na megarezorte pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, neurobili doslovne nič, nepodnikli ste žiadne kroky v tom, aby už teraz dostala oblasť životného prostredia pod vedením štátneho tajomníka doslovnú prioritnú odbornú, odborno-praktickú a prierezovú úlohu, nielen v deklarovanej vládnej politike, v starostlivosti o ochranu životného prostredia, formovania krajinotvorby, ani v náznakoch sa tam nič také neobjavuje. Žiaľ, štátny tajomník, ktorý nastúpil na ministerstvo, zrejme, podľa toho čo poznám jeho výstupy, neviem čo v tejto oblasti momentálne robí, resp. ako keby neexistoval. Všetky výstupy boli realizované prostredníctvom pána ministra Zsolta Simona. A tak považujem tento materiál, ktorý bol vypracovaný a za vládu predložený na schválenie a prezidentom Slovenskej republiky, táto novela tzv. kompetenčného zákona bola vrátená s návrhom na neprijatie, za krok zlým smerom. Návrat do starých časov rezortu, vlastne, je len splnením si úlohy, že vzniká nový rezort, nové léno pre nominanta strany MOST - HÍD.

    Ak by sa správne využil tento čas tak, ako som to odporúčal bývalému ministrovi pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja po 1. júli tohto roku, a platí to aj pre nového ministra, tak to bola skvelá príležitosť načrieť do skúseností v susednom Rakúsku, kde úspešne funguje rezort poľnohospodárstva, vodného a lesného hospodárstva a životného prostredia. Bola to skvelá šanca stretnúť sa so svojím rakúskym kolegom a oboznámiť sa s pozitívami existencie tohto rezortu a nikto nemôže povedať, že Rakúska republika nepatrí v Európe medzi špičku v oblasti životného prostredia. Ak prišlo už k fúzii, tak som očakával vzťah partnerský, s výrazom vplyvu životného prostredia na ekonomické aktivity rezortu, ich premenu na moderné ministerstvo predovšetkým v tom, aby poľnohospodárstvo, vody, lesy, nabrali výrazný, okrem doteraz prevažne rýdzo ekonomického charakteru aj charakter ekologický, v symbióze, aby touto fúziou malo poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo aj krajinotvorný rámec. Teda, aby životné prostredie výrazne, keďže vstúpilo do tohto megarezortu, ovplyvnilo vnútornú štruktúru rezortu a jeho ciele. A to už bolo nad odborné sily nového manažmentu rezortu, preto sa tak po 8. júli 2010 nestalo, ale sa len čakalo na obnovu rezortu životného prostredia a izolovaného fungovania týchto dvoch rezortov v starých vyšliapaných chodníčkoch z konca minulého a začiatkov tohto storočia. Bolo to len plnenie istej politickej úlohy. Novému rezortu životného prostredia podľa novely tzv. kompetenčného zákona chýba preto nový náboj, nové zameranie, nové ciele, a tým aj nová štruktúra. Sledujem návrat k starej forme, nevyprofilovanému zelenému rezortu. Ak sa pripravovala jeho obnova, jeho znovunarodenie, tak tu bola jedinečná šanca a na to upozorňovali aj environmentalisti, resp. šanca ešte stále je, posilnenia jeho kompetencií iným, najmä hospodárskym rezortom. Už pri kreovaní toho jeho názvu malo byť explicitne uvedené jeho prioritné postavenie v oblasti životného prostredia, napr. s názvom ministerstvo ochrany životného prostredia, tzn. posilnenia jeho ochranárskych a kontrolných nadrezortných kompetencií a zbavenia sa mnohých hospodárskych aktivít, ktoré znižujú aktivitu tohto rezortu práve v tých oblastiach, ktoré sa dotýkajú konkrétne ochrany životného prostredia. Príkladom sú takéto rezorty v severských štátoch, ale aj v iných krajinách Európy.

    Veľa som v tejto oblasti získal za dva mesiace, keď som tento rezort riadil, keď sa prelomila jeho medzinárodná izolovanosť, najmä návštevou ministra životného prostredia Švédskeho kráľovstva počas švédskeho predsedníctva na Slovensku a na tomto ministerstve. Tam sú environmentálnou protiváhou ekonomickým rezortom. A to sú, myslím, predovšetkým hlavné ciele, ako by malo byť toto, tento rezort, toto ministerstvo v budúcnosti postavené. A pripomínam, že sú rešpektovanou protiváhou k ekonomickým rezortom v týchto krajinách. Tento rezort je nešťastný aj preto, že má veľmi veľa ekonomických hospodárskych kompetencií, aj priamo riadených organizácií v tejto oblasti, ktoré majú svoje opodstatnenie, aj napr. v iných ekonomických rezortoch. Zelenému rezortu tak ostávalo menej času na základnú a skutočnú environmentálnu odbornú kontrolno-inšpekčnú problematiku. Odbremenenie rezortu od lobistov s rôznymi ekonomickými záujmami a vytváranie prirodzeného rešpektu rezortov, ktoré často porušujú rovnováhu s jednostranným preferovaním hospodárskych záujmov pred ekologickými. To je nová výzva pre tento rezort. Svietiť by tu mala ochrana prírody, krajinotvorby, biodiverzity, ochrana zásob podzemných vôd, lesov, pôdy, ovzdušia, a to všetko so silnými kompetenciami. Ale týchto kompetencií sa iné, najmä hospodárske rezorty vždy báli a boja, vrátane terajšieho rezortu pôdohospodárstva. Les, voda, pôda, vzduch, to sú tie spoločné, mocné a výrazné benefity pre existenciu života na našej planéte. Tie treba chrániť, aj im dávať, i keď nám nevrátia vždy všetko v dobrom. A niekedy nám našu ignoranciu vracajú v zlom, žiaľ, stále častejšie. Dnes už nie sme v tomto prostredí izolovaní, ale nazval by som to internárodní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že musíme vrátiť rezortu silnejšie kompetencie v územnom plánovaní a previesť pod jeho krídla aj správu národných parkov. Presviedčajú ma o tom diskusie s environmentalistami ešte vo funkcii, keď som bol podpredsedom vlády pri podpore environmentalistickejšej zonácie Vysokých Tatier, ktorú som podporoval, pri odmietaní ropovodu cez Žitný ostrov a pod. Na tomto zelenom rozmere naďalej chcem aj ako poslanec participovať ako predseda Výboru Národnej rady pre školstvo, vedu, mládež a šport, budem výraznejšie, samozrejme, podporovať najmä environmentálnu výchovu a vzdelávanie na našich školách. Uvedomujem si aj to, aký veľký vzťah a pozornosť venujú tejto problematike mladí ľudia. Samozrejme, aj odborné, vedecké a komplexné prístupy pri fungovaní rezortu životného prostredia, v tom má byť časť zdrojov u rezortov pôdohospodárstva, životného prostredia, teraz ide o tieto dva rezorty v budúcnosti, zrejme, aby išla do výskumných aktivít, komplexných systémových riešení, analýz a expertíz. Spolupráca s rezortom školstva, vedy a výskumu je, samozrejme, nespochybniteľná. Ak má rezort byť silný a akceptovateľný, potrebuje ešte viac autonómnu, nezávislú štátnu inšpekciu, ktorá by mala rešpekt tak u ústredných, ako aj u nižších orgánov štátnej správy, ale aj samosprávy a, prirodzene, aj privátneho sektoru. Terajší návrh na zriadenie rezortu tieto predpoklady nespĺňa. Nadovšetko medzi stále poradné orgány vlády Slovenskej republiky by sa mala, opakujem stále, to je veľmi dôležité, stále poradné orgány vlády Slovenskej republiky, by mala patriť aj Rada vlády pre trvalo udržateľný rozvoj. To bola šanca takúto Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj povýšiť do tohto stavu, ale neobjavilo sa to v tomto navrhovanom materiáli. Ak ani túto možnosť ste neboli schopní na ministerstve, ktoré ho pripravovalo, samozrejme, ministerstve pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, ktoré pripravovalo tento návrh, tak, zrejme, táto šanca sa stáva čoraz menšia, a preto považujem váš cieľ: záväzok posilniť autoritu tohto ministerstva v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá často verbálne odznela v programovom vyhlásení súčasnej vlády, za prázdne gesto bez konkrétnych skutkov. Vážení prítomní, považujem preto za nemysliteľné vznik takto štruktúrovaného ministerstva podporiť, ministerstva, nazvem to obrazne v istej metafore len s obalom, bez náležitého a zodpovedajúceho obsahu, a preto sa plne stotožňujem s názorom prezidenta Slovenskej republiky neschváliť túto novelu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Čaplovič. S faktickou poznámkou je prihlásený pán Gábor Gál a uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Čaplovič, neviem, vehementne vystupujete proti novozriadeniu ministerstva životného prostredia. Ale čo ste robili v predchádzajúcom volebnom období? Prečo ste hneď ministerstvo nezrušili na začiatku vášho vládnutia? Prečo ste ho zrušili tesne pred voľbami? To sú prázdne reči, potom. A fakt, dostávate sa do protirečení aj v tom, že na druhej strane žiadate, aby ministerstvo životného prostredia dostalo ďalšie právomoci ako je správa národných parkov. Neviem, to je nejaká schizofrénia. Na jednej strane mali ste možnosť zrušiť rezort, nezrušili ste, kým ste boli vo vláde. Zrušili ste až na úkor ďalšej vlády. Keď sa znova zriadi rezort, ste proti, ale na druhej strane chcete, aby sa právomoci tohto rezortu posilnili. Neviem. Čo chcete potom?

  • Ďakujem. Nech sa páči, reakcia pána Čaploviča.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte mi. Samozrejme, ja hovorím o tom, čo som ako podpredseda vlády, keď som prevzal tento rezort na dva mesiace, a v tejto oblasti urobil, a za to sa nehanbím, to je po prvé. A po druhé, že som vtedy povedal na tlačovej konferencii, že mojou cestou je už vtedy, o zlúčení, hovoril som jasne o zlúčení rezortu, pretože som bol pod silným vplyvom rakúskej strany a s rakúskym kolegom ministrom som o týchto veciach konzultoval a videl som v tom veľkú šancu, nielen vo vzťahu k rezortu životného prostredia, ale predovšetkým k rezortu pôdohospodárstva, aby rezort pôdohospodárstva nepresadzoval len ekonomické zámery, ale bol aj ekologickým ministerstvom, aby tvoril krajinotvorbu, aby sa posilnili ďalšie a ďalšie právomoci. O toto mi predovšetkým išlo a za tým aj stojím. Stojím aj za tým, a čo som povedal vo svojom vystúpení, že príprava tohto rezortu zo strany rezortu ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja nebola dobrá s týmto návrhom a nezodpovedá modernému rezortu, ktorý by mal v súčasnosti na Slovensku a v Európe takýmto spôsobom fungovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu v druhom čítaní. Oznamujem pánom a paniam poslankyniam a pánom poslancom, že ideme hlasovať. Pre informáciu uvádzam, že na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. To znamená 76. Rovnakou väčšinou sa schvaľujú aj pripomienky prezidenta republiky.

  • Ruch v sále.

  • Keďže bolo zariadenie reštartované, poprosím vás, aby ste si opätovne vytiahli kartičky a zasunuli ich do tej istej... Prosím poslanca Slafkovského, aby hlasovanie uvádzal podľa pripomienok prezidenta.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nezaznel žiadny návrh. Bola to len diskusia smerom s uzavretím stanoviska. Takže budeme pokračovať podľa správy gestorského výboru, ktorý navrhuje, aby sme hlasovali najskôr o pripomienkach pána prezidenta, ktoré sú uvedené v spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky č. 1 a 2 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Takže poprosím poslancov, aby sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 87 poslancov, 79 hlasovalo za, 2 boli proti, 2 sa zdržali, nehlasovali 4.

    Hlasovanie je platné.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pán predsedajúci, tým pádom sme v druhom čítaní, rozhodli sme o pripomienkach pána prezidenta a pán predsedajúci, sme v treťom čítaní.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, nakoľko štátu hrozia značné hospodárske škody vzhľadom na aktuálny vývoj stavu povodní na území Slovenskej republiky, je potrebné urýchlene umožniť zmenou zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré prispejú k vytváraniu pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie, zameraných na predchádzanie vzniku povodní a riešenie ich následkov. Na riešenie týchto situácií sa navrhuje zaviesť nový príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnych situácií tak, aby vybrané subjekty mohli vytvárať dočasné pracovné miesta, na ktoré budú prijímať uchádzačov o zamestnanie. Týmto opatrením sa zároveň podporuje zvýšenie miestnej a regionálnej zamestnanosti a zabezpečuje celospoločenské riešenie mimoriadnych situácií spôsobených prírodnými živlami. Súčasne sa navrhuje, aby sa tento príspevok mohol poskytnúť aj zamestnávateľom, ktorí budú riešiť následky mimoriadnych situácií vyhlásených od 1. mája 2010 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Súčasne sa vzhľadom na aktuálny vývoj ekonomickej situácie navrhuje predĺženie účinnosti jedného z protikrízových opatrení, a to príspevku na podporu udržania zamestnanosti o jeden rok, čím sa vytvoria predpoklady na udržanie pracovných miest u tých zamestnávateľov, u ktorých ešte v dôsledku prevádzkových ťažkostí spôsobených globálnou ekonomickou krízou hrozí prepúšťanie zamestnancov a zrušenie pracovných miest.

    Z uvedených dôvodov vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1966 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo členovi výboru pre sociálne veci, poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť Správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 62. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 44 z 23. augusta 2010 pridelil uvedený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci v termíne do 3. septembra 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uvedený návrh vlády prerokoval na svojej 3. schôdzi dňa 26. augusta a uznesením č. 11 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie. Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa navrhuje, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1966 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasila s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku.

  • Hlasovanie o zákone z 11. augusta 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 69.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 89 poslancov, hlasovalo 76, proti 13.

    Zákon bol v treťom čítaní schválený.Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Nasleduje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 62.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nech sa páči, uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Pani Tomanová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, oceňujem legislatívnu iniciatívu vlády s cieľom utvoriť legislatívne prostredie na predchádzanie vzniku povodní a na riešenie následkov povodní, ktoré sa v ostatnom období stali výraznými mimoriadnymi udalosťami v Slovenskej republike, ktoré si naďalej vyžadujú ďalšie nevyhnutné riešenia a nové prístupy k zabráneniu dopadov na občanov Slovenskej republiky. V tomto smere považujem aj vecné návrhy, sledujúce tento účel, za adekvátne. V kontexte na nevyhnutnosť urýchleného riešenia a predchádzanie ďalším škodám, ktoré by mohli v súvislosti s dôsledkami povodní vzniknúť, považujem za primerané skrátené legislatívne konanie. Musím však pripomenúť, že z celkového počtu štyridsať novelizačných bodov sa otázkam súvisiacim s následkami povodní venujú len dva. Opakujem, dva body. Konkrétne čl. 16, bod 16 a čl. 2. Všetky ostatné body nesúvisia s následkami povodní a riešia úplne iné otázky. Žiaľ, musím povedať, že viaceré z nich nenapomáhajú zvyšovaniu zamestnanosti, práve naopak. Ich schválením by sa výrazne zúžil vejár aktívnych opatrení trhu práce a čo je veľmi zlé, vláda navrhuje z aktívnych opatrení trhu práve financovaných z Európskeho sociálneho fondu úplne vylúčiť. Projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, schvaľované ministerstvom alebo ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré realizujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. ústredie. Taktiež individuálnu štátnu pomoc investorovi schválenú vládou Slovenskej republiky alebo Európskou komisiou na základe žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci podľa osobitných predpisov formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta a príspevku na vzdelávanie zamestnanca prijatého na vytvorené nové pracovné miesto.

    Ďalej investičnú pomoc schválenú vládou Slovenskej republiky alebo Európskou komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta. Taktiež projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej zamestnanosti a zvyšovanie zamestnateľnosti financované zo štátneho rozpočtu. Zopakujem: projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej zamestnanosti, ktoré sú obzvlášť dôležité. Taktiež aj projekty a programy na zlepšenie situácie rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu v rámci partnerstiev podľa § 10 schválených výborom a realizovaných partnerstvami vytvorenými na tento účel.

    Vládny návrh na vypustenie týchto nástrojov pôsobí proti zvyšovaniu zamestnanosti prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce financovaných z verejných zdrojov, najmä z Európskeho sociálneho fondu. Tieto závažné kroky podľa môjho presvedčenia povedú k pasivite vlády vo vzťahu k riešeniu nezamestnanosti. Chce vláda v skrátenom legislatívnom konaní, to je bez náležitej odbornej prípravy a bez náležitého prerokovania so zainteresovanými subjektmi, bez dostatočného času na zváženie dôsledkov navrhovaných krokov? By som si kládla otázku: prečo vláda a ministerstvo zakomponovala do návrhu novely, ktorá sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní také zásadné zmeny a zmeny, ktoré priamo škodia trhu práce bez náležitej spoločenskej diskusie. Vystupuje mi veľmi priezračne jeden záver. Vláda podľa všetkého zamýšľa presunúť prostriedky aktívnych opatrení trhu práce, ktorých čerpanie je dnes zákonom garantované, na iné účely. Dnes nevieme aké, samozrejme. Vláda si je vedomá, že takýto presun financií by jej len tak neprešiel, ak by k týmto zámerom uskutočnila štandardnú spoločenskú politickú diskusiu, či diskusiu so sociálnymi partnermi. Pán minister zrejme počíta s tým, že ak tieto škodlivé návrhy skryje v súbore s opatreniami na odstraňovanie následkov povodní, vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla v spoločnosti v súvislosti s katastrofálnymi dopadmi povodní na poškodené obyvateľstvo, obce či firmy, návrh zákona prejde aj s nenápadne zakomponovanými antiopatreniami trhu práce.

    Vážené dámy, páni, pýtam sa, pýtam sa, či je skutočne morálne, aby človek predkladal, ktorý je ministrom práce, človek, ktorý neplatil odvody do Sociálnej poisťovne, ktorý učil občanov obchádzať zákony ako neplatiť odvody, ktorý vykladal výhody príkazných zmlúv, ktorý podľa môjho názoru jeden deň návrhy podáva a následne ich berie späť, ktorý nepozná kompetencie ministerstva práce, keďže nevie, že nie je on nadriadeným generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, generálnemu riaditeľovi verejnoprávnej inštitúcie, ktorému ukladal písomne pokyny, že nesmie prijímať zamestnancov, žiaľ, ani ako predseda dozornej rady takéto právo nemá, a práve takýto človek nám predkladá pod rúškom prispievať k riešeniu tragédií, súvisiacich so záplavami, ktoré tu boli a nemá problém účelovo zavádzať verejnosť aj takýmto predloženým návrhom v skrátenom legislatívnom konaní.

    Z uvedených dôvodov, vážení páni, vážené dámy, som predložila pozmeňujúce návrhy, ktorých podstatou je vypustiť z návrhu novely tie novelizačné články, ktoré nesúvisia s riešením povodní, či prevencie pred povodňami, no najmä ktoré sú kontraproduktívne vo vzťahu k aktívnemu riešeniu problémov trhu práce. Musím však upozorniť, že pokiaľ by tieto pozmeňovacie návrhy neboli schválené, nemôžem za novelu hlasovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Tomanovej. Máme štyri, päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, ja neverím vlastným ušiam, že po tom, čo dnes ráno vyplávalo na povrch, vy máte tú drzosť rozprávať o morálke na pôde Národnej rady. Ja normálne už nemôžem inak, len sa musím smiať. Nie je tak tmavý kút, v ktorom by ste vy dnes mali sedieť, pani ministerka, a hanbiť sa za to, čo ste robili na ministerstve počas svojho pôsobenia, že si necháte protiústavne platiť peniaze. My, ja, mne sa páči, teda, že idete podporiť skrátené legislatívne konanie, ale tým si to určite u súčasnej koalície nebudete žehliť a úprimne dúfam, že kým vo veciach, o ktorých ste vy rozprávali, rozhoduje iba váš subjektívny názor na morálku alebo nemorálku súčasného ministra, tak o veciach, o ktorých sme sa dozvedeli dnes ráno na tlačovke ministerstva, rozhodne súd.

  • Ďakujem. Pán Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, vy hovoríte, že pod rúškom povodňových opatrení sa idú presúvať peniaze na akýsi účel, o ktorom, samozrejme, nevieme. No, sekery, na ktorých zatínaní ste sa podieľali i vy, triumfálne sociálne podniky, zle použité európske peniaze, ktoré budú musieť platiť za vaše vládnutie daňoví poplatníci, sú miesta, kam môže vláda hladko alokovať čokoľvek, pod rúškom čohokoľvek. A som rád, že ste dnes vstúpili s parlamentom do dialógu a dúfam, že tak robíte dnes výnimočne bez príkaznej zmluvy.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ako tradične, všetci kolegovia neriešia otázky, ktoré sú odborné, pretože je veľmi ťažko sa odborne postaviť k zákonu vo väčšine koalícii a ich poslancov, ktorí sedia v parlamente. Ja by som sa vrátila k odbornosti a chcela by som povedať, že je úplnou pravdou, čo povedala pani poslankyňa Tomanová, pretože legislatívne, skrátené legislatívne konanie sa predkladá vtedy, ak je skutočne dôvod. Sú tam iba dva body na to, aby sa urýchlil proces v parlamente. Ostatných tridsaťosem bodov, brala by som, aby to bolo opačne, že tridsaťosem bodov je dôvodom pre legislatívne skrátenie, ale je to opačne. Sú tam iba dva body, ktoré sa týkajú povodní. Samozrejme, my ich vítame, sú to body 16 v čl.II. My ich, samozrejme, vítame, občanom treba pomôcť zmierniť následky povodní, ale tridsaťosem bodov pojednáva o tom, že napr. zužuje aktívne opatrenia na trhu práce, alebo presúva finančné prostriedky. Ja si myslím, že všetkých poslancov a všetkých občanov bude zaujímať, kde sa tieto finančné prostriedky presunú a ako ich budeme používať. Pretože to je veľmi dôležité a ak nechceme o tom verejnú diskusiu, alebo o tom nechceme odbornú diskusiu v parlamente, tak je to jasné, že je to niečo, čo musíme skrývať a niečo, čo musíme tajiť. Preto ja si myslím, že nevidím dôvod, aby tridsaťosem bodov, ktoré vôbec nesúvisia s povodňami, boli prerokúvané v legislatívnom skrátenom konaní.

    A vážení kolegovia, prosím vás pekne, nepasujte sa tu zo SaS za ústavných sudcov. Súd rozhodne, či pani Tomanová porušila zákon, alebo neporušila. Vy máte všetci tú tendenciu v tomto parlamente hovoriť o tom, kto je zlodej, kto kradne, kto nekradne. Prosím vás pekne, nechajte to na súdy a nechajte to na orgány, ktoré v Slovenskej republike túto činnosť vykonávajú, majú na to mandát a sú za to zaplatení. A nebuďte vopred vy tí, ktorí o všetkom rozhodujete. Ďakujem.

  • Ďakujeme, pani Vaľová. Chcel by som vás poprosiť nabudúce reagovať na rečníčku. Ďakujem vám. Pán poslanec Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja sa len chcem opýtať, či o morálke tu hovorila tá istá pani Tomanová, o ktorej dnes píšu médiá? Pani poslankyňa Tomanová, ak kritizujete konanie pána ministra Mihála, čo potom treba hovoriť na adresu vášho konania a toho, čo vyšlo najavo? Ak kritizujete pána ministra Mihála za to, čo robil, čo hovoríte na svoju vlastnú adresu, pani ministerka, bývalá? A, mimochodom, pani poslankyňa Tomanová, otázka odbornosti, presunu finančných prostriedkov by sa vo vašom prípade dala vzťahovať predovšetkým na odbornosť ako presunúť prostriedky vo svoj vlastný prospech. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani Tomanová chce reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V žiadnom prípade nebudem reagovať na invektívy a osočovanie, ktoré tu neustále zaznieva. Rázne odmietam vyjadrenia, vymyslené čarodejnice a účelové zavádzanie pána Mihála v oblasti projektu sociálneho dialógu. Tento projekt sa rodil dva a pol roka a bol výsledkom dohody medzi sociálnymi partnermi, vládou, odbormi i zamestnávateľmi. Gestormi projektu sa stali ľudia, ktorí dlhodobo pôsobia v tejto oblasti a sú gestormi nielen z odborného hľadiska, ale aj z morálneho hľadiska. V tejto súvislosti pripomínam, že Rada hospodárskej a sociálnej dohody opakovane prerokovávala tento projekt, aj všetci zástupcovia, sociálni partneri sú účastní v tejto oblasti. Kto iný za vládu, keď nie ja a štátna tajomníčka ministerstva práce, ktorá je svojím spôsobom zakladateľkou sociálneho dialógu na Slovensku, vlastne, sme stáli ako experti vykonávajúci odbornú vedeckú činnosť v tejto oblasti. Takže, ja by som bola veľmi rada a vyzývam pána Mihála, ak je presvedčený, že moja odbornosť či osoba v projekte sociálneho dialógu neprospeje, aby odstúpil od zmluvy. Mohol to urobiť už dávno, pretože je predsedom a riadi tento výbor. V tejto súvislosti by som povedala, považujem tento projekt za mimoriadne dôležitý. Ak by moja osoba mala akýkoľvek problém a kvôli mojej osobe by nemal byť realizovaný, nemám problém, aby som v tomto projekte nepôsobila. Ďakujem za pozornosť. A pripomínam, že všetko to, čo som povedala, na tom trvám, na adresu pána ministra, neplatil odvody do Sociálnej poisťovne a ukladal úlohy generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, na ktoré nemal kompetencie.

  • Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán minister Mihál. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Najskôr pár vysvetľujúcich slov, prečo tento zákon v skrátenom pripomienkovom konaní. Novelu zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti som si v podstate po príchode na ministerstvo našiel na stole. Táto novela bola pripravovaná ešte za predošlého vedenia, pretože šlo o technické zmeny, ktoré bolo vhodné a dobré doplniť novelou do zákona s tým, že pôjde o zmeny účinné od 1. januára 2011. Krátko po mojom nástupe do funkcie som vykonal prvú tuzemskú služobnú cestu na východné Slovensko, kde som navštívil oblasť Zemplína. Bol som totižto zvedavý, akým spôsobom naši ľudia z rezortu reagovali na situáciu, ktorá tam vznikla po záplavách, to sú, myslím, všetkým dobre známe udalosti.

    Prešiel som si malé obce na Zemplíne, kde som videl, akým spôsobom sa trápia starostky, a to nie sú starostky za SaS. To sú starostky za HZDS, za SMER a podobne, a akým spôsobom sa trápia pri nedostatku finančných prostriedkov s odstraňovaním následkov povodní. Aj po konzultácii s pánom ministrom Zsoltom Simonom, ktorému ďakujem za pomoc pri tomto návrhu, vznikol návrh na zavedenie nového príspevku, ktorý je vlastne osou tejto novely, a to príspevok obciam alebo štátnym podnikom, hydromeliorácie, vodohospodárska výstavba, jednak na riešenie následkov povodní, jednak na prevenciu, na predchádzanie prípadných budúcich takýchto ničivých udalostí.

    Týmto príspevkom chceme pomôcť hlavne malým obciam na východnom Slovensku, ktoré nemajú finančné prostriedky na to, aby si zaplatili ľudí na odstraňovanie týchto škôd. Podstatou toho nového príspevku je to, že obci bude stačiť prefinancovať 5 % zo mzdových nákladov takéhoto zamestnanca, 85 % prefinancuje Európsky sociálny fond, 10 % štátny rozpočet. Efektívnejšie využitie eurofondov v tejto situácii na Slovensku, pokiaľ ide o zamestnanosť, ja nevidím. Takže, toto je opatrenie, ktoré má pomôcť nie mne, ani politickej strane SaS, ani koalícii, ale malým obciam na východnom Slovensku.

    Ja som ďalej pripravoval novelu tak, že som predpokladal riadny proces, legislatívny, s účinnosťou od 1. novembra 2011. Čo sa ale stalo ďalej? Stala sa ničivá udalosť na Hornej Nitre. Vycestoval som do Handlovej, bavil som sa so starostami obcí Jalovec, Veľká Čausa, Ráztočno, Chrenovec. Opäť sú to vaši starostovia. Pýtali sa ma. Počuli sme o tom, že pripravujete nový príspevok pre obce na sanáciu týchto následkov povodní. Kedy to bude? Ja im hovorím: viete čo, keď to Národná rada schváli, v novembri. A tí ľudia sa ma pýtajú: prečo v novembri, prečo nie zajtra? No, páni, preto, lebo je tu nejaký legislatívny proces. Dobre. Prišiel som domov, zapol som mozgové závity a, jednoducho, nič iné mi nevyšlo ako riešenie: prečo by sme neurýchlili legislatívny proces? Veď to robíme pre tých ľudí, pre tie regióny, ktoré sú postihnuté tými záplavami. Preto som navrhol skrátené pripomienkové konanie. Prešlo to cez tripartitu, kde som sa stretol s ochotou sociálnych partnerov, za čo im takisto touto cestou ďakujem, pretože nebolo jednoduché sa v letných mesiacoch stretnúť a rokovať. Promptne zareagovali. Prešlo to vládou, dokonca dvakrát. Nevidím dôvod, aby ste ako poslanci mali námietky proti tomu, že chceme pomôcť ľuďom, ktorí sú takto postihnutí. Chceme pomôcť obciam. To, že je tam nabalených ďalších 38 bodov, to je pravda, ale keby sme to urobili inak, tak vám o mesiac dávam tú istú novelu s tými 38 bodmi a vznikol by tu chaos. Novela za novelou. Ja pripomínam, že zároveň my pripravujeme na ministerstve ďalšiu novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorú vám budem predkladať, zrejme, niekedy v januári, februári ďalšieho roka a, jednoducho, je dosť nezvyklé, aby išli novely každý mesiac. Čiže preto skrátené pripomienkové konanie. Takže, ak niekomu vadí tých 38 ďalších bodov, no, je mi to ľúto, ale, skrátka, sú tam.

    A ďalej by som si ešte dovolil zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky čl. 109 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy vlastného majetku. Pani exministerka, centrum sociálneho dialógu, pokiaľ viem, nie je váš vlastný majetok, je nezlučiteľný s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. Vaša činnosť expertky na základe príkaznej zmluvy, ktorú ste podpísali, nie je ani vedecká, ani pedagogická, ani literárna a predpokladám, že ani umelecká. Čiže je tu rozpor pri vašom konaní s čl. 109 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prosím ctených poslancov, aby tento fakt zobrali na vedomie. O toto tu ide. Nie o to, či váš honorár bol oprávnený alebo neoprávnený, či ste si vyfakturovali za sedenie s pani štátnou tajomníčkou pri káve, alebo ste naozaj niečo robili. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi Mihálovi. Do rozpravy sa prihlásila pani Vaľová, pani Tomanová. (Reakcia z pléna). Prepáčte mi, s faktickými poznámkami sa prihlásili menované dámy. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, to by si zaslúžilo aj rozpravu, keby nás pán predseda pustil, ako povedal, ale ostaneme pri faktickej. Tak, pán minister, vidím, že cesta na Zemplín vám eventuálne skutočne prospela. Tie dve opatrenia, ktoré ste navrhli, sú v poriadku. Úplne vôbec nič proti nim nenavrhujeme a dokonca vítame, samozrejme, že malým obciam je treba pomôcť, aby sa lepšie dokázali vysporiadať s takou katastrofou, aká bola na Slovensku, čiže s povodňami.

    Ale my sa teraz nebavíme o podstate a merite zákona, ale bavíme sa o legislatívnom skrátenom konaní, o procedúre. Lebo o tom sa budeme baviť, teda, neskôr. A čo sa týka procedúry, ste tam, sám ste priznali, ak by som tých 38 opatrení nechal a nedal by som ich do legislatívneho skráteného konania, nastal by tu chaos a by tu bola novela za novelou. Čím ste jasne priznali, že nechcete vlastne diskusiu, nechcete žiadne pozmeňovacie návrhy, nechcete vylepšiť vaše zákony. To znamená, že ste sa vyhli tomuto chaosu a veci, ktoré nie sú momentálne podstatou, alebo vlastne by nemali byť v skrátenom legislatívnom konaní, ste ich tam zaradili len preto, aby ten chaos nenastal. Neviem, čo je to chaos, ak niekto dá pozmeňovací návrh, ak niekto chce vylepšiť váš zákon, pre vás je to chaos? A ďalšia vec, čo ma zarazila vo vašom vystúpení, pretože, ozaj, tie opatrenia vítam, ste povedali, boli to vaši starostovia, nie naši, pán minister, vy delíte občanov Slovenskej republiky na vašich a našich? Kto je to? Aký je to občan, váš a náš? Čo to je? Ja si to neviem teda predstaviť, čo sú to vaši a naši. Takže, budem veľmi rada, ak mi vysvetlíte, čo sú vaši a naši, pretože ja ľudí vidím schopných a neschopných, ľudí, ktorí sú šikovní a nešikovní a nie vaši a naši. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Poprosím ctených kolegov sa utíšiť a poprosím pani Tomanovú s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, ja vám nevytýkam to, že ste zakomponovali možno ďalšie opatrenie, ktoré by som vedela pochopiť, ktoré by vylepšovali systém zamestnanosti a zamestnateľnosti, ale vy rušíte tie, ktoré som prečítala, nebudem ich opakovať, aktívne opatrenia trhu práce, ktoré vlastne rozširujú vejár opatrení, ktoré má sociálny pracovník k dispozícii a môže ich využiť preto, aby zvýšil zamestnanosť a taktiež zamestnateľnosť.

    A pokiaľ ide o zmluvu a expertnú činnosť, ktorá sa rovná odbornej vedeckej činnosti vo vzťahu k centru sociálneho dialógu, to posúdi asi niekto iný a odporúčala by som, aby ste sa nevyjadrovali k porušeniu ústavy tak jednoznačne ako sa vyjadrujete, keď ja som ústavu neporušila. Naviac, pokiaľ ide o zákon, ten sa na mňa v tomto prípade... Jednoznačne môžete konštatovať, že som to neporušila. Zbytočne ste vynakladali peniaze na právnu firmu, ktorá, vlastne, posudzovala to, či som porušila, alebo neporušila ústavu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať. Nech sa páči.

  • Dobre. K tomu, čo sa mení, okrem toho príspevku na povodne, by som rád upriamil vašu pozornosť, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, napr. na to, že sa mení § 54 zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého doteraz fungovali tzv. sociálne podniky typu Arvik, to je tých osem slávnych pilotných sociálnych podnikov, na ktorých Slovenská republika prerobila vyše 10 mil. eur, tento § 54 meníme a meníme ho práve preto, aby k takýmto nezmyslom nemohlo dochádzať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? No, nie, to už bola predsa reakcia na faktické. Rozpravu som ukončil. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Prosím vás, nevykrikujte z tých zadných miest a môžme pokračovať potom, dámy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a odovzdávam. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak ako sme sa dohodli, o týchto dvoch bodoch budeme hlasovať spoločne, po prerokovaní toho, ktorý teraz nasleduje a je ním návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Prepáčte, pán predseda mi to vymenil, takže budeme pokračovať návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh je pod tlačou 71.

    Prosím teraz prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jána Figeľa, aby v zastúpení ministra financií návrh vlády odôvodnil. Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte v mene vlády Slovenskej republiky predniesť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa zároveň dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Z dôvodu potreby urýchleného vykonania opatrení na predchádzanie vzniku povodní, ale i riešenie ich následkov a urýchleného zabezpečenia finančných prostriedkov na tieto účely, je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1995 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona sa predkladá v nadväznosti na skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky dňa 18. augusta 2010 schválila návrh finančného zabezpečenia záchranných prác a zabezpečovacích prác v súvislosti s povodňami na území Slovenskej republiky. V súvislosti s vykonávaním týchto prác je potrebné získať ďalšie zdroje na finančné zabezpečenie záchranných prác a iných opatrení na ochranu pred povodňami. Rovnako je potrebné finančne zabezpečiť aj uspokojovanie základných životných potrieb obyvateľov oblastí postihnutých povodňami. Na tieto účely sa v návrhu zákona ustanovuje povinnosť pre Národnú lotériovú spoločnosť vykonať mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsiahlymi povodňami na území Slovenska došlo ku škodám aj na majetku štátu a obcí, pričom nezabezpečením záchranných a zabezpečovacích prác, súvisiacich s týmito povodňami a ich finančného krytia, hrozia následné značné hospodárske škody a môže byť ohrozená aj bezpečnosť obyvateľov, ako aj ich ľudské práva, je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady schváliť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán podpredseda, ctené dámy a páni poslanci, preto vás prosím o podporu tohto návrhu a zároveň ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby nás informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 54 zo dňa 6. septembra 2010 pridelil nášmu výboru uvedený návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Výbor prerokoval tento návrh dnes, dňa 7. septembra 2010, keďže ale v čase hlasovania z celkového počtu trinásť poslancov bolo prítomných len šesť členov výboru, výbor nebol uznášaniaschopný a neprijal žiadne uznesenie. Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy písomnou formou žiadnu prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neevidujem ani ústne prihlásenie sa do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú, a teraz predpokladám, že záverečné slovo nebude ani zo strany pána navrhovateľa, ani zo strany pána spravodajcu, a teraz pristúpime k hlasovaniu o dvoch prerokovaných bodoch. Poprosím všetkých poslancov, ktorí sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú a chcú hlasovať, v priestoroch Národnej rady, aby prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať o dvoch zákonoch, ktoré prerokovávame v skrátenom konaní.

  • Krátka pauza.

  • Vážené poslankyne, poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o dvoch bodoch programu. Najskôr o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

    ktoré ste dostali ako tlač č. 62.

    Dávam teraz slovo členovi výboru pre sociálne veci poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o navrhnutom uznesení tak, ako som ho predniesol.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prezentujeme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že prítomných bolo 95 poslancov, za hlasovalo 76, proti 6, zdržalo sa 13, nehlasoval ani 1.

    Návrh sme postúpili do prvého čítania.

    Teraz prosím člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Ivana Štefanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 71.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí so skráteným legislatívnym konaním o uvedených vládnych návrhoch zákonov.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že prítomných bolo 97 poslancov, za hlasovalo 77, proti 3, zdržali sa 17, nehlasoval ani 1.

    Aj v tomto prípade Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Na základe súhlasu Národnej rady so skráteným legislatívnym konaním teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento vládny návrh má tlač 63.

    A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 45.

    Pán podpredseda vlády, pán minister Mihál, prosím, uveďte tento vládny návrh zákona. Poprosím všetkých, pán minister, chvíľočku, ešte o trpezlivosť žiadam. Poprosím všetkých, ktorí si majú čo iné povedať nie k tomuto návrhu zákona, nech tak urobia mimo rokovacej sály, aby sme mohli dôstojne pokračovať v rokovaní. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá z dôvodu potreby realizácie nových legislatívnych úprav v oblasti služieb zamestnanosti, najmä v súvislosti s prijatím opatrení na riešenie následkov povodní a iných mimoriadnych situácií a na predchádzanie ich vzniku. Účelom je podporiť obce, samosprávne kraje a právnické osoby nimi zriadené a ďalšie subjekty spravujúce vodné toky a cesty, aby v súvislosti s predchádzaním a odstraňovaním následkov mimoriadnych udalostí, vrátane povodní, mohli na dočasne vytvorené pracovné miesta prijímať uchádzačov o zamestnanie, na ktorých zamestnávanie im bude poskytovaný príspevok na úhradu časti mzdových nákladov a na úhradu časti nákladov na pracovné náradie.

    Návrhom sa zároveň zabezpečuje, aby sa táto pomoc mohla poskytnúť aj na riešenie následkov mimoriadnej situácie, vyhlásenej ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Návrh zákona súčasne reaguje aj na aktuálne podnety aplikačnej praxe s cieľom zefektívniť procesy v oblasti financovania aktívnych opatrení na trhu práce. Navrhuje sa najmä upraviť kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k realizácii projektov a programov. Postupovať pri zrušení oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa, alebo pri pozastavení činnosti sprostredkovateľa podľa zákona o živnostenskom podnikaní z dôvodu, že oprávnenie na výkon tejto činnosti je vydávané podľa zákona o živnostenskom podnikaní.

    Ďalej ustanoviť minimálny rozsah absolventskej praxe najmenej na tri mesiace. Ďalej vypustiť niektoré aktívne opatrenia na trhu práce z dôvodu nízkej miery ich využívania, a to príspevok na podporu zamestnávania absolventov, vzdelávania a prípravy pre trh práce - 0 použití a príspevok na presťahovanie za prácou pri súčasnom nastavení - 40 výskytov za rok.

    Ďalej vytvoriť predpoklady na realizáciu pilotných projektov na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce vrátane určenia procesu ich schvaľovania, realizácie a financovania. Ďalej ustanoviť maximálnu výšku príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a spresniť rozsah pracovného času na tento účel. Ďalej zosúladiť zadávanie zákazky a odoberanie výrobkov ako náhradné plnenia povinností zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, so zákonom o verejnom obstarávaní a napokon predĺžiť až do konca roku 2011 účinnosť jedného z hlavných dočasných opatrení na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy na zamestnanosť, ktorým je príspevok na podporu udržania zamestnanosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, pán podpredseda, a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby nás informoval v úvodnej spravodajskej informácii. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 45 z 23. augusta navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátene lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrhom zákona sa vytvára legislatívne prostredie na predchádzanie vzniku povodní a na riešenie ich dôsledkov, ktoré sa v ostatnom období stali výraznými mimoriadnymi udalosťami v Slovenskej republike, zároveň reaguje na výrazné aktuálne podnety aplikačnej praxe. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ako i výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď, a taktiež aj gestorský výbor v termíne ihneď.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, aj v tomto prípade konštatujem, že písomnú prihlášku som nedostal žiadnu, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Uzatváram rozpravu, považujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    Teraz pokračujeme v súlade so schváleným programom tejto schôdze rokovaním v skrátenom legislatívnom konaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 72 a návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 55.

    Prosím prvého podpredsedu vlády pána Jána Figeľa, aby sa ujal slova a vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, ctená snemovňa, dovoľte mi uviesť v mene vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorým sa zároveň dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento návrh sa predkladá v nadväznosti na iniciatívy vlády Slovenskej republiky v oblasti riešenia situácie vzniknutej povodňami na území Slovenska. V nadväznosti na vládou Slovenskej republiky schválený návrh finančného zabezpečenia záchranných a zabezpečovacích prác v súvislosti s povodňami na území Slovenska, schváleného dňa 18. augusta tohto roku, je potrebné získať ďalšie zdroje na účely finančného zabezpečenia záchranných a zabezpečovacích prác na odškodnenie obyvateľstva postihnutého povodňami.

    Predloženým návrhom sa zabezpečuje, aby Národná lotériová spoločnosť, ktorou je v súčasnosti Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s., uhradila mimoriadne do štátneho rozpočtu finančné prostriedky na účely poskytnutia pomoci obyvateľstvu postihnutého povodňami a na zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľov v oblasti postihnutých povodňami.

    Týmto riešením sa zabezpečí neprehlbovanie deficitu štátneho rozpočtu. Navrhovanou novelou zákona o dani z príjmov sa zabezpečí, aby sa tento mimoriadny odvod zahrnul do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k jeho úhrade do štátneho rozpočtu. Návrh zákona predpokladá pozitívny finančný vplyv na rozpočet verejnej správy v rozsahu 40 mil. eur, ktorý sa prejaví v rozpočtovom roku 2010, prípadne v nasledujúcich rozpočtových obdobiach v súlade s možným splátkovým kalendárom. Návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv na obyvateľstvo postihnuté povodňami.

    Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Vážená Národná rada, preto vás prosím o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby nás aj on oboznámil s vhodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca informoval, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 5. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-technickej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem aj ja. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Registrujem pána poslanca Júliusa Brocku, pána poslanca Jozefa Buriana. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou a slovo dávam pánovi poslancovi a predsedovi výboru Júliusovi Brockovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážené dámy a páni, milí kolegovia, pôvodne som neplánoval vystúpiť na podporu tohto návrhu zákona, ale predsa len jedno krátke vystúpenie na jeho podporu. Zdalo by sa na prvý pohľad, že povodne a hazard spolu nijako nesúvisia, a že toto, ten hazard, a tam isté prostriedky, že vláda využíva na to, že tam tie peniaze netreba a postihnutým povodňami treba.

    Dostal som jeden list z obce, v ktorej obec, ktorá bola postihnutá nedávno povodňami, možno ste ten list dostali aj vy. Písal ho miestny pán farár. Predchádzajúca vláda, keď boli povodne a pred voľbami, veľmi rýchlo usilovala sa pomôcť postihnutým občanom a spôsob, akým to organizovala, keďže to bolo tesne pred voľbami, tak bol dosť chaotický. Bolo treba, aby sa ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom poškodení, prihlásili starostovi obce, ten tento zoznam posunul ďalej na Úrad vlády SR a ľudia dostali istú pomoc, istú čiastku peňazí na prekrytie nevyhnutných nákladov po povodniach.

    Ten pán farár píše o tom, ako v jeho obci dostala skupina občanov, postihnutých, nemalý obnos peňazí a oni v priebehu, neviem, či jedného dňa alebo veľmi krátkeho času, 500-tisíc korún nechali v hracích automatoch. Hovorím túto epizódu preto, ako argument, že by sme nemali postáť len pri schválení tohto návrhu zákona, ale v pomoci našim občanom ohrozeným povodňami, by sme mali "s hazardom" pracovať aj ďalej. To znamená, nielen ako využívať peniaze, profit alebo zisk z hazardu a presunúť ho niekde inde, lebo ak znovu skončí v hazarde, tak je to len jedna operácia naviac a ja si myslím, že to nemá ten význam alebo zmysel, ktorý sleduje aj táto vláda. Preto sa prihováram za podporu tohto návrhu a zároveň za podporu všetkých iniciatív, ktoré povedú k eliminovaniu všetkých negatívnych dopadov z existencie hazardu na Slovensku. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické pripomienky neevidujem, a preto dávam teraz slovo pánu poslancovi Burianovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na rozdiel od môjho predrečníka nebudem sa zaoberať listami alebo pánom farárom, čo, teda, nemám žiadny problém, aby, teda, takýto, takáto ukážka solidarity s ľuďmi, ktorí boli postihnutí povodňami, bola. Osobne si myslím, že povodeň je veľmi, teda, závažná problematika. Možno aj mala v čase predvolebného boja určitú doménu. V každom prípade chcem povedať, že aj predchádzajúca vláda sa snažila maximalizovať túto pomoc. Myslím, že nie je nutné opakovať všetky opatrenia, ktoré boli veľmi okamžité a veľmi efektívne prijaté.

    Chcem sa ale zaoberať zákonom, ktorý máte určite vo svojich laviciach, alebo máte ich na internetovej stránke. Ja som si požičal zhodou okolností počítač. Je veľkou škodou, že pri tomto prejednávaní zákona, návrhu zákona, nie je pán minister financií. Neviem, teda, že či dostanem efektívne odpovede na tento návrh zákona, ktorý, mimochodom, je možno asi trojriadkový alebo, teda, trojbodový a v podstate prečítam základnú vec, ktorá dosť ma znepokojuje a myslím si, že určite znepokojuje, alebo mala by znepokojovať ďalších pánov kolegov poslancov.

    Ten návrh, ktorý v tom bode je dôležitý, je vlastne v tom obsiahnutý v jednom bode a ten hovorí: prevádzkovateľ hazardných hier, ktorým je národná lotériová spoločnosť, je povinný uhradiť mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške 40 mil. eur. Ministerstvo môže povoliť úhradu časti mimoriadneho odvodu v splátkach v takom rozsahu, v akom zriadi záložné právo na majetok tohto prevádzkovateľa na zabezpečenie pohľadávky štátu v správe ministerstva.

    Vážené dámy a páni, ja stále akože s úžasom na to pozerám a mne sa historicky prvýkrát stáva, že štát dáva záložné právo na firmu, ktorá je v gescii štátu. Veď to je historický precedens, ktorý asi tu nemá obdobu v dejinách Slovenska a dovolím si povedať, že to už hraničí, by som povedal, s nejakým nie celkom zrozumiteľným systémom riadenia ekonomiky tohto štátu. A ešte raz zopakujem. Ak štát, ktorý vlastní a je vlastníkom a je stopercentným akcionárom v štátnej lotériovej spoločnosti prevádzkovateľa hazardných hier, tak ten zriaďuje záložné právo na 40 mil. eur.

    Dámy a páni, pýtam sa, má táto lotériová spoločnosť 40 mil. eur na úhradu tohto záväzku, ktorý vyplýva z toho zákona? Z ex ante alebo de jure sme tu postavili pred hotovú vec: buď zaplatíš, alebo uplatním záložné právo. Čo je potom za tým záložným právom? Ak nesplní táto lotériová alebo tento prevádzkovateľ hazardných hier svoj záväzok, pýtam sa, čo sa stane s týmto prevádzkovateľom hazardných hier, ak nesplní záväzok 40 mil. eur?

    Ja sa pýtam a budem očakávať od pána ministra, ako zastupujúceho ministra, ministra financií, či má prehľad, alebo či máme nejaký dokument o tom, že tento prevádzkovateľ hier má 40 mil. eur, alebo aspoň výšku, ktorá sa približuje týmto 40 mil. eur, lebo tu je písané, že je povolené aj splácanie v splátkach. Na výbore pre financie, rozpočet a menu štátny tajomník pán Tvarožka definoval, že sumu, ktorá sa približuje sume 40 mil., má tento prevádzkovateľ hazardných hier. Ja by som bol veľmi rád, aby bolo jasne zdokumentované, akým spôsobom alebo ako nadobudol tento majetok prevádzkovateľ hazardných hier, teda, že má k dispozícii takýto obrovský majetok. Či sú to peniaze tých, ktorí prevádzkujú tie hazardné hry, alebo je to fakt majetok už Tiposu, ktorý dá sa použiť na riešenie povodní.

    Nikto z nás a myslím, že ani ja, ani opozícia, myslím, že ani koalícia nemá problém s tým, aby sa takýmto spôsobom povodniam pomohlo. Len takýmto by som povedal, takýmto nie celkom zrozumiteľným textom a v histórii prvýkrát zriadením záložného práva na štátnu firmu, ktorý vlastníkom, a teda tým kontrolórom je práve štát, tak to už nerozumiem. Buď neveríme tým ľuďom, ktorí sú v tejto spoločnosti toho prevádzkovateľa hazardných hier, alebo, teda, alebo, jednoducho, máme predstavu o tom, že toto je len konzekvencia na ďalšie veci, ktoré sú mi, alebo ktoré si môžem len domýšľať o tom, akým spôsobom skončí táto spoločnosť, prevádzkovateľ hazardných hier.

    Takže, ja by som bol veľmi rád a škoda, že tu nie je pán minister financií, ale rád by som počul zodpovedanie týchto otázok prečo, prečo skladáme, alebo zakladáme záložné práva na niečo čo nie je ešte vykonané, a či teda jasné, že táto spoločnosť má tých 40 mil. eur, alebo to je len hra na to, že ak nebude mať, tak štát bude musieť, ja neviem, exekvovať, alebo nejakým spôsobom uplatňovať záložné práva na majetok tejto spoločnosti, a potom vykonať, ja neviem, či konkurzné konania alebo hocaké ďalšie konanie voči tejto spoločnosti.

    Neviem, či je to zodpovednosť voči tým ľuďom, ktorí jednoducho sú ochotní, alebo investujú peniaze do týchto hier a, jednoducho, podporujú aj štátny rozpočet. Určitým spôsobom podporujú aj solidaritu vo vzťahu k ľuďom, ktorí majú, ktorí boli poznačení povodňami. Takže, ja ďakujem pekne v tomto okamihu a rád by som si vypočul potom odpoveď. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Buriana sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce pán podpredseda vlády reagovať v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister Mikloš, podpredseda vlády ma požiadal o zastúpenie z dôvodov jeho rokovania v Bruseli na Rade ministrov. Rád som to prijal, teda tá modalita, že vlastne v zákone sa vytvára predpoklad pre mimoriadny odvod, ktorý môže mať dve podoby, a to jednu časť priamym odvodom v horizonte 10. októbra s výnimkou časti mimoriadneho odvodu, ktorú ministerstvo, teda, ako gestorský úrad povolí v splátkach, je práve preto tak formulovaná, aby k celkovému naplneniu tej čiastky došlo. Zároveň, keďže plný odvod v jednom termíne takejto čiastky nebude možný, tak sa vytvára možnosť alebo eventualita pre takýto postup cez záložné alebo zriadenie záložného práva na majetok prevádzkovateľa.

    Národná lotériová spoločnosť je zisková, ale dynamika alebo miera tohto zisku, samozrejme, závisí od ďalších faktorov a nám išlo pri rokovaní na vláde o to, aby sme reálne mohli pomôcť v dohľadnej dobe základnou sumou, ktorá tu nie je uvedená, pretože nebolo to ani reálne určiť, ale podstatnou k 10. októbru a ďalšie možnosti riešiť na základe tejto modality, ktorá, možnože, je nová, ale je modalitou vo finančnom práve možnou akceptovateľnou, a preto je v tomto návrhu zakomponovaná.

    Toľko na dovysvetlenie. Samozrejme, o návrhu budete ďalej rokovať. Predpokladám, že aj vážnejšie alebo precíznejšie detaily môžu zaznieť. Nie je to prvýkrát, keď sa využíva národná lotériová spoločnosť pre tému mimoriadneho riešenia alebo, teda, cez mimoriadny daňový odvod. Chcem vás uistiť, že ten úmysel je na pomoc riešiť škody, ktoré sú rozsiahle. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi len na záver poznámku v tom zmysle, že Slovensko bolo postihnuté v poslednom období dvoma pohromami. Jednou z nich bolo pôsobenie minulej vlády, ktorá zanechala prázdnu štátnu kasu a nehorázne dlhy. Druhou pohromou bola, bohužiaľ, živelná pohroma v podobe povodní. Ja som rád, že vláda reaguje promptne, a že našla aj týmto zákonom spôsob ako pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 17.00 hodine. A teraz budeme pokračovať v súlade so schváleným programom prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento vládny návrh zákona je pod tlačou 51 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 35.

    Znova prosím ministra dopravy a podpredsedu vlády Jána Figeľa, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ctená snemovňa, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ako iniciatívny návrh.

    Dôvodom predloženia návrhu zákona je schválenie smernice Komisie z roku 2009/149/ES z 27. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2004 pod č. 49/ES pokiaľ ide o spoločné bezpečnostné indikátory a spoločné metódy na výpočet nákladov v prípade nehôd, ktoré transpozičná lehota je 18. jún 2010 a schválenie smernice Komisie 2009/131/ES zo 16. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 7 k smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v spoločenstve, ktorej transpozičná lehota je 19. júl 2010.

    Prebratím smernice Komisie 2009/149/ES sa prechádza na spoločné bezpečnostné indikátory a spoločný výpočet nákladov v prípade nehôd. Transpozíciou smernice Komisie 2009/131/ES sa mení zoznam kontrolných parametrov na uvedenie dráhových vozidiel do prevádzky, ktoré nie sú v zhode s technickými špecifikáciami interoperability.

    Návrhom zákona sa súčasne upravujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikačnej praxe zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť a ani na podnikateľské prostredie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Na základe tohto vás prosím o vyjadrenie súladu alebo súhlasu s týmto návrhom. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Lászlóovi Solymosovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 17 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to č. tlač 51. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    O tom, že návrh bude mať vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Nebude mať dopad na životné prostredie, na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2010 č. 35 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore do 11. októbra 2010.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Áno. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. A tak sa pýtam, kto sa hlási k tomuto vládnemu návrhu zákona do rozpravy ústne? Nikto. Konštatujem, že nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju preto za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 52. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 36. Nech sa páči, podpredseda vlády, uveďte aj tento vládny návrh zákona. Chcem len informovať, že spravodajcom k tomuto vládnemu návrhu je pán poslanec Kaník. Áno, je to č. tlače 52. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ctené dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona predkladá ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2010.

    Týmto predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky adaptujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 391/2009 a č. 392/2009 a transponujú smernica Rady č. 2009/13/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/15/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/16/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/17/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/18/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/20/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/21/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/123/ES, ktoré tvoria tzv. tretí námorný balíček.

    Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj ďalšie ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vládny návrh zákona bol dňa 11. augusta tohto roku schválený vo vláde uznesením č. 517/2010 a predkladá sa Národnej rade na schválenie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby nás tiež oboznámil s úvodnou informáciou spravodajcu.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 17 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďalej o tom, že návrh nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv na obyvateľstvo, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nebude mať dopad na životné prostredie, na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave doručí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. augusta č. 36 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore do 11. októbra 2010.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto má záujem vystúpiť v rozprave formou prihlásenia sa ústne. Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. A pristúpime teraz k poslednému návrhu vládneho zákona, ktorého predkladateľom bude pán podpredseda vlády Ján Figeľ. A ide o

    vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

    Má parlamentnú tlač 49. A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 33.

    Opäť vás prosím, pán podpredseda, aby ste v zastúpení ministra hospodárstva, tentokrát, a výstavby, vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorý bol vypracovaný v súlade s § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa od 1. januára 2011 môžu poskytovať dotácie len na základe zákona, a to v rozsahu spôsobom a za podmienok k nim ustanovených.

    Poskytovanie dotácií na rozvoj bývania, ktoré patria medzi rozhodujúce ekonomické nástroje podpory bývania, s ktorými sa pre ďalšie obdobie uvažuje aj v koncepcii štátnej bytovej politiky sú v súčasnosti upravené len výnosom bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Na základe uvedeného bol v súlade s už spomenutým § 8a vypracovaný návrh zákona, ktorý upravuje rozsah, podmienky a spôsob poskytovania dotácií pre vybrané oblasti, ktorými sú: oblasť obstarania nájomných bytov, oblasť obstarania technickej vybavenosti a oblasť odstránenia systémových porúch bytových domov. Keďže ide o dotácie, poskytovanie ktorých je overené praxou, stanovenie podmienok na ich získanie a tiež stanovenie ich rozsahu vychádza zo zaužívaného systému. V záujme zefektívnenia vynakladania verejných prostriedkov v predloženom návrhu zákona sú navrhnuté aj niektoré zmeny.

    Zásadnou zmenou je, že dotáciu možno poskytnúť len na obstarávanie nájomných bytov, ak ich priemerná plocha nepresiahne šesťdesiat metrov štvorcových. A pri technickej vybavenosti sa upúšťa od takej podpory, ktorá podporuje výstavbu a užívanie rodinných domov.

    Do návrhu bol premietnutý tiež zámer vlády riešiť následky živelných udalostí. V súlade s týmto zámerom bude ministerstvo hospodárstva a výstavby povinné zabezpečovať finančné prostriedky do výšky 7 % ročného rozpočtu vyčleneného na účely podľa § 3, ktoré budú slúžiť na riešenie následkov týchto udalostí. Zámer predloženého návrhu je tiež vymedziť pojem sociálne bývanie, ktorým sa uplatňujú podporné nástroje rozvoja bývania, a to aj z pohľadu európskej legislatívy.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. A teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 17 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorý máme pod tlačou 49. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jej prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona. O súlade s Ústavou Slovenskej republiky s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a o tom, že návrh nebude mať nové požiadavky na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a nebude mať dopad na životné prostredie, na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu a nasleduje prvé čítanie ovládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ďalej o zmene zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č, 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a deplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame v znení neskorších predpisov, tlač 50.)

    Tento vládny návrh ste dostali ako tlač č. 50 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 34.

    Pán podpredseda Figeľ, prosím, aby ste sa ujali slova aj pri tomto návrhu a vládny návrh uviedli. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia. Vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, ktorý do prvého čítania predkladá vláda Slovenskej republiky, vyplynulo zo skúseností z doterajšieho uplatňovania výkonu štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov. Cieľom predloženého návrhu zákona je prijať opatrenia, ktoré by zamedzili zneužívanie určených látok obsiahnutých vo voľne predajných liekoch bez toho, aby sa obmedzila možnosť ich dostupnosti pre pacientov, ktorí trpia príslušnými chorobami alebo syndrómami. Návrhom zákona ministerstvo hospodárstva a vláda Slovenskej republiky zároveň rieši slabé stránky v oblasti registrácie prevádzkovateľov využívajúcich určené látky kategórie 2 na legálne účely pri rigoróznom uplatňovaní ustanovení príslušných nariadení Európskeho spoločenstva. Po druhé, rozširuje oblasť pre udeľovanie pokuty za tzv. správne delikty, administratívne delikty, pri ktorých nie je podozrenie na priame nelegálne zneužitie určených látok na výrobu omamných a psychotropných látok. A po tretie, precizuje a upresňuje možnosti získavania údajov o určených látkach potrebných na zamedzenie ich nelegálneho použitia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím pána poslanca Přidala, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 17 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov, tlač č. 50. Návrh bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tiež o tom, že návrh nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Nebude mať tiež dopad na životné prostredie, zamestnanosť, ani podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2010 č. 34 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Rovnako tiež, teda, navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore do 11. októbra 2010.

    Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o predloženom a prerokovávanom vládnom návrhu zákona. Chcem informovať, že písomné prihlášky do rozpravy som nedostal, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie vládnych návrhov zákonov aj tých, ktorých predkladateľom bol z poverenia vlády za ministra hospodárstva pána Miškova, pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu tlačou 54 a poprosím pani ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústredných orgánov štátnej správy.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 54.

  • Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla a odôvodnila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Účelom predloženého návrhu sú zmeny v organizácii a pôsobnosti viacerých ústredných orgánov štátnej správy, ktoré napĺňajú programové vyhlásenie vlády. Navrhuje sa upraviť kompetencie podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, a to v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. Na zabezpečenie týchto úloh bude podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, plniť úlohy spočívajúce aj v prerozdeľovaní finančných prostriedkov v týchto oblastiach. Ďalej v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky sa upravuje kompetencia v oblasti zahraničného obchodu, ktorá sa dopĺňa o obchodovanie s vojenským materiálom, o tvorbu zahraničnej obchodnej politiky a o určovaní kritérií pre výber zamestnancov obchodno-ekonomických oddelení, dopĺňa sa nová kompetencia v oblasti stratégie tvorby a realizácie inovácií vo vymedzených oblastiach. Prechádza pôsobnosť v oblasti stavebnej výroby a stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu z ministerstva hospodárstva a výstavby na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Názov ministerstva sa mení na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií prechádza pôsobnosť v oblasti cestovného ruchu z ministerstva kultúry a cestovného ruchu, verejných prác, stavebného poriadku a územného plánovania, okrem ekologických aspektov z ministerstva vnútra, stavebnej výroby a stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu z Ministerstva hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky, koordinácia a využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie z Úradu vlády, koordinácia prípravy politík regionálneho rozvoja z ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja s účinnosťou od 1. novembra 2010 z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Názov ministerstva sa mení na Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky a názov Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky sa mení na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Novoobnovené, teda, ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja s účinnosťou od 1. novembra 2010 ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka bude aj naďalej zabezpečovať kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja, okrem koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja, ktorú bude vykonávať Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Dopĺňa sa kompetencia ministerstva zahraničných vecí v oblasti riadenia zastupiteľských úradov Slovenskej republiky o riadenie obchodno-ekonomických oddelení a o kompetencie v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie, ktorú doposiaľ vykonával Úrad vlády. Spresňujú sa tiež niektoré kompetencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Zmeny nastávajú aj v oblasti stálych poradných orgánov vlády. Súčasťou navrhovaných zmien a doplnení sú tiež súvisiace novely viacerých osobitných zákonov. Navrhuje sa, aby tento návrh zákona nadobudol účinnosť 1. novembra 2010 okrem ustanovení týkajúcich sa koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a presunu kompetencií v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení. Tieto ustanovenia by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2011. Vážené dámy a páni, žiadam o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie návrhu zákona. Poprosím teraz pána poslanca Slafkovského, ktorého poveril gestorsky výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokovávanému návrhu zákona. Pokiaľ pán poslanec Slafkovský nie je prítomný v rokovacej sále, poprosil by som predsedu výboru, aby predniesol pozíciu výboru k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Pokiaľ ani jeden z menovaných nie je prítomný v rokovacej sále, páni poslanci, poslankyne, prerušujem na päť minúť rokovanie Národnej rady. Páni poslanci, dodržme istý poriadok a predseda výboru, pán predseda, môžem poprosiť o informáciu. Hej, gestorského výboru k návrhu vlády k zákonu o organizácii a činnosti vlády a ústredných orgánoch štátnej správy.

  • Krátka pauza namiesto prerušenia.

  • Pán poslanec Slafkovský. Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, pán predseda. Pani ministerka, takže mám tu spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 54) v prvom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnej právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle s §73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2010 č. 38 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory Slovenskej národnej rady: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie vedu a mládež, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva, národnostné menšiny a zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali vrátane gestorského výboru v termíne do 11. októbra 2010.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, sirôtky v parlamente. Máme pred sebou rozsiahlu novelu zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, samozrejme, v znení neskorších predpisov, ktorá v mnohých veciach zásadne mení kompetencie a, samozrejme, ich funkčnosť vyvoláva mnohé otázky, či je to pozitívny alebo negatívny krok, či krok do neznáma. Zlepší to činnosť, alebo budeme naďalej v mnohých oblastiach prestupovať sa na mieste tak, ako to sledujem od striedania moci začiatkom júla t.r. Samozrejme, rešpektujem legitimitu tohto vládneho návrhu. Vzišiel z koaličných dohôd. Avšak aj moje poznámky a otázky sú legitímne. Kladiem ich predkladateľom, som presvedčený, že niektoré kroky odoberajú prierezové kompetencie do uzavretého rezortizmu ministerstiev, a to nielen z Úradu vlády Slovenskej republiky, ale aj samotnej predsedníčky vlády Slovenskej republiky. Najmä pri vytváraní dvoch megaministerstiev: Ministerstva dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Samozrejme, v úvode poviem niekoľko pozitívnych poznámok a postrehov.

    Za veľmi správne rozhodnutie považujem posilnenie kompetencií podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo a koordinuje plnenie úloh v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. Vo vzťahu pri presadzovaní podpory kultúry národnostných menšín, a to i komplexne, aj s presunom sekcie na ministerstve kultúry, ktorá sa stará o podporu kultúry národnostných menšín, na Úrad vlády. A, samozrejme, aj ďalších úloh a práv v tejto oblasti, ktoré má zabezpečovať vrátane veľmi pozitívnej spolurozhodovacej spolupráce s ministerstvom školstva v oblasti školskej politiky národnostných menšín. Taktiež, že podľa ods. 4 § 1 plní tieto úlohy a riadi príslušné útvary Úradu vlády Slovenskej republiky, čo v minulosti spôsobovalo problém. Za pozitívny návrh považujem aj zriadenie stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, hovorím stáleho poradného orgánu, čiže tento orgán, ktorý doteraz pracoval, má ďaleko vyššiu kompetenciu. Ďalej autonómnosť rozhodovania podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo a je posilnené aj tým, že v § 9 ods. 7 sa výška výdavkov v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky rozpočtovaných na zabezpečovanie úloh v jeho pôsobnosti schvaľuje Národnou radou Slovenskej republiky zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu, pričom o použití týchto výdavkov presne, jasne a explicitne rozhoduje len podpredseda vlády Slovenskej republiky.

    Pozitívne oceňujem aj skutočnosť, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu na základe § 28 ods.19 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školského zákona, ustanovuje ďalšie spôsoby organizácie a zabezpečovania výchovno-vzdelávacej činnosti špeciálne v materských školách. Samozrejme, aj ďalších právnych predpisov aj vo vzťahu k jazykovým školám.

    A teraz niekoľko mojich negatívnych poznámok, resp. otázok k tomuto veľkému kompetenčnému, k novele veľkého kompetenčného zákona.

    Po prvé. Som nemilo prekvapený, že vláda Slovenskej republiky, ktorá definuje jednu, ako jednu z vyložene významných priorít, vedu a výskum v Slovenskej republike v § 2 ods. 3 ruší ako stály poradný orgán Slovenskej republiky Radu vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku. Pripomínam, a nemusíme chodiť ďaleko, nielen do Rakúska, nielen do Maďarska, nielen do Poľska, ale napr. do Českej republiky, je takáto Rada vlády pre vedu a výskum a inovácie priamo, opakujem priamo, pod gesciou predsedu vlády, čo významne zvyšuje jej význam, koordinačnú úlohu a komplexnú úlohu v tejto oblasti. U nás ideme inou cestou.

    Po druhé. Na jednej strane sa konštatuje, že ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja, cestovného ruchu koordinuje prípravu politík regionálneho rozvoja a na druhej strane, že kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja zostávajú na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, čo je absolútne v rozpore s formou ministerstva, s kompetenciami, jasne a explicitne určenými tak pre jedno a pre druhé ministerstvo, ktoré by malo v plnej miere zodpovedať za regionálny rozvoj. To hovorím o ministerstve dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Dokazuje to, že išlo len čisto o presadenie koaličných straníckych dohôd a záujmov medzi Kresťanskodemokratickým hnutím a stranou MOST-HÍD.

    Po tretie. Považujem prenesenie kompetencií v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré som ja osobne presadzoval v predchádzajúcej vláde, aby to bolo pri ministerstve kultúry na ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, za veľmi zlý krok. A poviem aj prečo. Na tomto megarezorte bude cestovný ruch pri tomto ekonomickom rezorte len marginalizovaný, pričom pri rezorte kultúry by zohrával veľmi dôležitý tandem s kultúrou pri formovaní kultúrnohistorickej krajiny. To je, samozrejme, to bol pôvodný zámer tohto ministerstva, ktoré dnes ešte nesie tento názov, ale samozrejme, rozhodla vláda, rozhoduje tak, ako rozhoduje, nepovažujem to, ale musím to povedať, lebo by som v budúcnosti, ak budú problémy, musel povedať si sám sebe, že som mlčal. Musím na tieto veci poukázať.

    Po štvrté. Tiež je zaujímavé, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré vo svojej pôsobnosti je ústredným orgánom štátnej správy aj pre tvorbu zahraničnej obchodnej politiky, pričom na megaministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky sa presúvajú obchodno-ekonomické oddelenia na jednotlivé zastupiteľské úrady v zahraničí, riadené týmto ministerstvom, čo je ďalším, v podstate, rozporom, pretože na jednej strane je niekto zodpovedný za komplexnú tvorbu a systémovú tvorbu zahraničnej obchodnej politiky, na druhej strane sa mu odoberajú v tejto oblasti kompetencie, pokiaľ nehovorím o nejakých spolurozhodovacích kompetenciách, pri zrušení alebo pri vzniku týchto obchodných zastupiteľstiev.

    Po piate. Za najnekoncepčnejší krok považujem presun kompetencií z Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti koordinácie, realizácie politiky Európskej únie na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Práve európska politika sa v posledných mesiacoch novej vlády stala jej Achillovou pätou. Najmä vo vyjadreniach ministra zahraničných vecí, predsedníčky vlády, ale aj druhého najvyššieho ústavného činiteľa predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Negovanie významu solidarity spolupatričnosti je dôkazom toho, že prestala na jednej strane pracovať ministerská rada pre európsku politiku, a že koncepčné systémové návrhy dlhodobo realizované na úrovni bývalého vicepremiéra sú novými krokmi negované aj s kontaktmi na jednotlivých kolegov v Európskej únii, najmä v tej oblasti, ktorí zodpovedajú za európsku politiku a vytvárajú, samozrejme, na druhej strane veľmi zlý obraz Slovenska v Európskej únii. Som prekvapený, že premiérka vlády Slovenskej republiky sa tejto oblasti zriekla, pričom máme skúsenosti z iných štátov Európskej únie, že venujú tejto problematike európskej politiky, špeciálne multilaterálnej politiky, to znamená nie bilaterálnej, multilaterálnej politiky, veľkú pozornosť napr. vo Švédsku, v Taliansku a vo Francúzsku.

    Po šieste. A to je na záver. Podobne vnímam aj presun pôsobnosti v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, z Úradu vlády Slovenskej republiky na spomínané megaministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Týka sa to presunu centrálneho koordinačného orgánu pri Národnom strategickom referenčnom rámci za roky 2007 až 2013 na spomínané ministerstvo, pričom skúsenosti z iných štátov dokazujú, že takýto orgán má najlepšiu pozíciu pri úradoch vlády, pretože má prierezovú, nadrezortnú pozíciu. V súčasnosti absolútne absentuje práca koordinačných porád pri Úrade vlády Slovenskej republiky, ktoré sa pravidelne konali každé dva týždne, ktoré operatívne riešili mnohé problémy v čerpaní európskych fondov, ktorých je neúrekom. Tak ich je ako ich bolo v minulosti, tak ich bude teraz a bude aj v budúcnosti. Takmer viac ako pol roka trvalého negociovania tohto presunu z bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na Úrad vlády Slovenskej republiky v Európskej komisii, viem si predstaviť, aké budú ďalšie náročné rokovania a nebudú ľahké. Budú možnože aj pol roka trvať, možnože aj viac, aby v podstate v Európskej komisii sa tieto veci dostali do správneho svetla, aby mohol tento centrálny koordinačný orgán fungovať. Podobne aj meniace sa alokácie medzi operačnými programami si v minulosti vyžadovali a vyžadujú niekedy ročné rokovania. Čiže, nemaľujme si tu bývalým expracovníkom ministerstva práce, sociálnych vecí pánom Rudolfom a potom pracovníkom na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja pri CKO, že sa to dá rýchlo zrealizovať. Je to náročná práca. Myslím si, že bude niekedy až rok trvať, kým sa tieto veci v rámci tých operačných programov v Európskej komisii odsúhlasia, aby mohli funkčne pracovať. Pripomínam, že nebude možné sa už vyhovárať v tomto prípade na minulú vládu. Naviac presné čísla v čerpaní fondov, aj najmä v zazmluvňovaní fondov, sa k 30. júnu evidujú a máme ich k dispozícii.

    Záverom. Najmä vo vzťahu k posledným dvom bodom dovolím si pripomenúť, že v tých štátoch, kde bola koordinácia európskych fondov bod gesciou úradu vlády alebo niektoré prioritné úlohy v oblasti, napr. uvediem informatizáciu spoločnosti i-GOVERNMENT napr. v susednom Rakúsku pod gesciou bývalých predsedov vlád Wolfganga Schüssela a Alfreda Gusenbauera dosiahla kvalitatívne, efektívne, vynikajúce výsledky a čerpanie. Práve Rakúsko, ktoré bolo na chvoste v i-GOVERNMENT-e je dnes na čele štátov Európskej únie. Vďaka tomu, že tá koordinácia bola pri úrade vlády a fungovala. Podobne je to aj s významnou politikou v oblasti využívania Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov po roku 2013. To sú vážne výzvy, o ktorých sa mlčí. Takou je v našich podmienkach Dunajská stratégia, ktorá má dopravný, energetický, ekologický, sociálno-ekonomicko-kultúrny rozmer. Práve na Úrade vlády Slovenskej republiky sa urobili všetky kroky, ktorými sme sa dostali do popredia riešenia tejto politiky v rámci dunajských štátov Európskej únie. Dnes sme vďaka váhaniu a očakávaniu kompetenčných zmien opäť mnohé úlohy zmeškali. Rád by som tiež pripomenul, a využívam túto príležitosť, aby som ctené a vážené plénum oboznámil, že Európska komisia pripravila rozsiahlu kontrolu verejného obstarávania na projekty, ktoré boli schválené v rokoch 2004 až 2006 a v tejto veci sa vyžadujú od vznikajúceho megarezortu a jeho ministra 1. podpredsedu vlády Slovenskej republiky už konkrétne kroky.

    Vážení prítomní, využil som túto príležitosť na mnohé vlastné postrehy, samozrejme, k legitímneho návrhu pri zmene tzv. kompetenčného zákona. Zvýraznil som pozitíva a poukázal som na možné riziká. Je vecou vlády Slovenskej republiky ako dokáže nové úlohy realizovať tak, aby sa zabezpečila funkčnosť rezortov s úlohami v domácej i v zahraničnej politike. Na základe konkrétnych argumentov, a hlavne možných rizík, dnes nemôžem podporiť navrhovanú novelu kompetenčného zákona, a to hlavne preto, že takéto usporiadanie kompetencií a zodpovedností jednotlivých členov vlády môže zásadným spôsobom, a to hovorím o tých posledných dvoch bodoch 5 a 6, ohroziť čerpanie európskych fondov. A týmto krokom sa zabrzdí znižovanie, deklarované aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, znižovanie disparít, medziregionálnych rozdielov v Slovenskej republike. Prijatie takto navrhovanej novely je podľa mňa výrazným krokom späť a čo je najsmutnejšie, je to podľa mňa v príkrom rozpore, a opätovne to opakujem aj pred týmto plénom, so schváleným programovým vyhlásením tejto vlády. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Čaploviča pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším poslancom. S faktickou poznámkou pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Čaplovič, ja len k jednej veci. Hovorili ste veľa o čerpaní fondov a o európskych fondoch a o tom, ako to dopadne tým presunom. No, práve dnes som si pozrel čerpanie fondov. Musím povedať, že od roku 2007 uplynuli do roku 2010 tri roky. Čiže, pomaly polovica toho obdobia programového a čerpania sú 5, 7, 8 %. Najviac, čo som si všimol, bolo 15 %, ale všetko ostatné sa pohybuje pod 10 %. Čiže, myslím si, že jednoducho to, čo sa doteraz dialo, svedčí o tom, že to dobre nefungovalo. Predpokladať, že to nebude aj v budúcnosti dobre fungovať, myslím si, že je len predsa trošku príliš odvážne tvrdenie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič chce reagovať na pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, jedno sú čísla a jedno sú skutočné fakty. Pretože, pokiaľ ide o tie fondy, tak ja do tých fondov veľmi dobre vidím a myslím si, že v tomto váženom pléne viem, že v čom boli pozitíva, v čom boli negatíva a čo musela predchádzajúca vláda dobiehať za predchádzajúce obdobie rokov 2004 až 2006, do roku 2007 až 2008. Týmto pádom sme museli aj zmeniť celý Národný strategický referenčný rámec, kde sme výrazne zvýšili napr. prostriedky do Operačného programu dopravy. A na základe toho znovu negociácia s Európskou komisiou dovolila rozbehnúť Národný strategický referenčný rámec až od roku 2008. Toto je pravda. Na druhej strane, ak berieme roky M + 3, to znamená rok 2007. Dnes je situácia taká, že až na pár percent máme pripravené také čerpanie, že za rok 2007 do roku 2010 budú prostriedky využité v maximálnej miere. Tam vidím pozitívny krok a takto sa istotne bude napĺňať aj ten ďalší rámec na roky 2011, 2012. Preto Európska komisia dala tento vzorec M + 3 na tie tri roky, aby sme tieto prostriedky využili, aby sme ich zazmluvnili, aby sme ich efektívne použili. A preto Európska komisia hodnotí aj roky 2004, 2006, verejné obstarávanie, ktoré bolo v rukách bývalej vlády. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Čaplovič bol jediným poslancom prihláseným písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a poprosím teraz pani ministerku spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré prerokovávame ako tlač 59. Pani ministerka, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Sloveńskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 59.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vláda predložila na rokovanie Národnej rady novelu zákona č. 185/2002 o Súdnej rade. Je to návrh zákona, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády a realizuje sa ním požiadavka na transparentnosť, otvorenosť justície a všetkých jej zložiek a na to, aby sa zamedzilo prelínaniu výkonnej a súdnej moci na všetkých úrovniach justície, a aby sa nastavil do čo najoptimálnejšej polohy vzťah výkonnej a súdnej moci. V praktickej rovine tento návrh zákona, inak pomerne stručný, predstavuje otvorenie rokovaní Súdnej rady verejnosti. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutia Súdnej rady. Povinnosť takto odôvodnené rozhodnutia Súdnej rady zverejňovať a nezlučiteľnosť výkonu funkcie člena Súdnej rady s výkonom funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu. Novela, otvorenosť rokovaní Súdnej rady pre verejnosť, predstavuje, naozaj, výrazné zvýšenie občianskej kontroly nad činnosťou Súdnej rady. Súdnej rady ako orgánu verejnej moci, ktorá má garantovať nezávislosť justície. Podľa návrhu za naplnenie tejto povinnosti Súdnej rady bude zodpovedať...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále.

  • ...predseda Súdnej rady, ktorý bude mať povinnosť vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na zasadnutiach Súdnej rady. Súčasne sa rozširuje okrem zverejňovaných informácií, ktoré bude musieť Súdna rada zverejňovať na základe tohto návrhu, aj na základe pripomienok, ktoré prišli v pripomienkovom konaní. Budú sa nielen zverejňovať uznesenia Súdnej rady, ale aj ich odôvodnenia, ako aj zvukové záznamy zo zasadnutí Súdnej rady. Domnievam sa, že odôvodňovanie rozhodnutí orgánov verejnej moci všeobecne prispieva k predvídateľnosti práva v spoločnosti a je, naozaj, základom právnej istoty v spoločnosti. Preto som presvedčená o tom, že Súdna rada, ktorá rozhoduje aj o právach, individuálnych právach kandidátov na sudcov a sudcov, by mala svoje rozhodnutia odôvodňovať. Tým posledným, asi aj najviac diskutovaným bodom je práve zakotvenie nezlučiteľnosti funkcií člena Súdnej rady a predsedu a podpredsedu súdu, pretože predseda a podpredseda súdu sú súdni funkcionári, ktorí na súde vykonávajú správu súdov a ako takí sú vo vzťahu k ministrovi, teda k výkonnej moci, pretože ním sú menovaní a odvolávaní.

    Dámy a páni, ja som presvedčená o tom, že uplynulé obdobie potvrdilo, že je, naozaj, nevyhnutné chrániť nezávislosť súdnej moci a dbať o to, aby Súdna rada, ktorá má práve garantovať nezávislosť súdnej moci, túto úlohu plnila. Vytvárať jej na to legislatívne podmienky a dbať aj o to, aby systém bŕzd a protiváh pri deľbe moci v štáte bol v primeranej rovnováhe. Moc pri rozhodovaní, pri súdnom rozhodovaní patrí sudcovi a pri kontrole súdnej moci, podľa mojej mienky, by mala patriť predovšetkým verejnosti. Tieto zmeny, ktoré vláda navrhuje, prinesú viac transparentnosti, viac právnej istoty pre sudcov, a tým aj pre občanov. Verejnosť rokovanie Súdnej rady, odôvodňovanie rozhodnutí a vyriešenie konfliktu záujmov súdnych funkcionárov sú síce možno na prvý pohľad veľmi jednoduché a logické návrhy, no podľa môjho názoru zároveň veľmi dôležité kroky na ceste k zlepšovaniu stavu justície na Slovensku, preto si dovolím požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie návrhu zákona. Teraz poprosím pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho informovala Národnú radu o stanovisku ústavnoprávneho výboru k predloženému návrhu vlády na prerokovanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade a chcem len poprosiť a upozorniť, ešte predtým, pani poslankyňa, ako vám udelím slovo, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. O 17.00 hodine budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch programu, preto prosím o dochvíľnosť na hlasovaní a predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov na hlasovaní. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Týmto podávam spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 59. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 2. septembra 2010 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predkladaný materiál je iniciatívnej povahy a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Možno z neho usudzovať, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne ani iné vplyvy na životné prostredie. Naopak, bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2010 č. 42 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval v druhom čítaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský do 11. októbra 2010. Žiadam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Pán poslanec Madej. Páni poslanci, odporúčam aj vzhľadom na dohodu, ktorú sme prijali, ak nebude súhlas a ak pán poslanec Madej dokáže vyjadriť časovo, aký má...

  • Ruch v pléne.

  • ...po hlasovaní, prosím, dobre. Takže, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Pani ministerka, ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa, rovnako. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch, preto chcem poprosiť všetkých tých pánov poslancov, ktorí sú spravodajcami jednotlivých návrhov zákonov, ktoré sme prerokovali, aby si pripravili návrhy uznesení. Ako prvého pána poslanca Horvátha prosím, aby ako spoločný spravodajca pristúpil k hlasovaniu a predložil návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý prerokovávame v prvom čítaní. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 63.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosím, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Ruch v pléne.

  • Hlasovanie.

  • 98 poslancov prítomných... Prepáčte, pán poslanec Horváth. Je námietka pána poslanca, ktorý... Áno, dám opakovať hlasovanie. Prosím, páni poslanci, sústreďme sa viacej na to, čo máme robiť, ako na diskusiu medzi sebou. Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 93 poslancov prítomných, 75 za, 9 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre financie a rozpočet, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 106 prítomných, 81 za návrh, 17 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Štefanca, aby z poverenia gestorského výboru predložil návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorý prerokovávame ako tlač 72. Pán poslanec Štefanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 72.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada hlasovala o tom, že predmetný návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 77 za návrh, 1 sa zdržal.

    Národná rada návrh schválila.

    Prosím, ďalší návrh, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet a menu tento návrh zákona aj týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň za gestorský výbor navrhuje výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci, ktorým rozhodneme o pridelení návrhu na prerokovanie výborom, určenie lehoty ako aj určenie gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 100 prítomných, 85 za návrh, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Solymosa, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy na prerokovanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dráhach. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 51.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 96 prítomných, 68 za návrh, 6 proti, 8 sa zdržalo, 14 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch v gestorskom výbore do 11. októbra 2010.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 107 prítomných, 82 za návrh, 2 proti, 22 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec, poprosím vás, keby ste telefonovali mimo rokovacej sály, pán poslanec Zelník. Poprosím teraz pána poslanca Kaníka, aby z poverenia gestorského výboru predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o námornej plavbe. Pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov, tlač 52.

  • Ďakujem, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom...

  • Ruch v sále. Prerušenie predsedajúcim.

  • ... že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 80 za, 3 proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý navrhol...

  • Hlasovanie.

  • 107 prítomných, 85 za návrh, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Kýchnutie v sále.

  • Na zdravie, pán poslanec. Pán poslanec Kaník, ďakujem za uvedenie návrhov, teraz poprosím pána poslanca Mikuša, ktorého poveril gestorský výbor pre hospodárstvo výstavbu a dopravu, aby predložil Národnej rade návrhy k hlasovaniu k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, tlač 49.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, za návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Mikuš.

  • Hlasovanie.

  • 107 prítomných, 76 za, 6 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, uveďte ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, aby uvedený návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch vrátane gestorského výboru do 11. októbra 2010.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca, pán poslanec Mikuš.

  • Hlasovanie.

  • 107 prítomných, 85 za, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia gestorského výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 331 o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov. Nech sa páči, pán poslanec.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v zmení neskorších predpisov, tlač. 50.)

  • Prosím, pán podpredseda Národnej rady, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 109 prítomných, 77 za, 25 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej o tom, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. A o tom, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore do 11. októbra 2010.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 106 prítomných, 80 za návrh, 3 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pán poslanec. Poprosím pána poslanca Slafkovského, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predložil Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústredných orgánov štátnej správy, ktorý prerokovávame ako tlač 54. Pán poslanec Slafkovský.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 54.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predsedajúci, vážené dámy, páni, v rozprave nezaznel žiadny návrh, takže pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

    Hlasujte, pán poslanec, a nediskutujte s hlasovacím zariadením.

  • Hlasovanie.

  • 108 prítomných, 74 za návrh, 24 proti, 4 sa zdržali, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec. Ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výboru pre kultúru a médiá, výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory budú vládny návrh zákona prerokúvať vrátane gestorského výboru v termíne do 11. októbra 2010.

  • Vážený pán podpredseda, chcem vás požiadať, aby sme opätovne hlasovali o vyslovení súhlasu s vystúpením predsedu Najvyššieho súdu. Odôvodňujem to tým, že muselo určite dôjsť k hlbokému omylu, hlavne u poslankýň a poslancov vládnej koalície, ktorí sa tak radi hrdia svojimi demokratickými zásadami, svojou novou politickou kultúrou, a preto sa domnievam, že len omylom, pravdepodobne, nepochopili váš návrh na hlasovanie, a preto vás žiadam, aby sme hlasovali ešte raz, pretože tak, ako už na predchádzajúcej schôdzi, považujem za neuveriteľný protidemokratický precedens, aby predstaviteľ Najvyššieho súdu nemal právo vystúpiť v Národnej rade. Ďakujem vám pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý navrhol prerokovať zákony vo výboroch, určiť lehotu na prerokovanie v gestorskom výbore.

  • Hlasovanie.

  • 109 prítomných, 81 za, 4 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Odhlasovali sme všetky doteraz prerokované návrhy zákonov.

    Ešte predtým, ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade, poprosím Národnú radu, aby hlasovala o požiadavke, s ktorou sa obrátil na mňa pán predseda Najvyššieho súdu, ktorý v zmysle § 28 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku požiadal o možnosť vystúpiť v Národnej rade k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Národná rada o možnosti vystúpiť predsedovi Najvyššieho súdu rozhodne hlasovaním. Dávam hlasovať o návrhu. Prezentujme sa a hlasujme. Kľud, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 110 prítomných, 36 za návrh, 31 proti, 39 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu vládnom návrhu zákona o Súdnej rade, prosím pani ministerku Žitňanskú s procedurálnym návrhom.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále. Chcem len potvrdiť výsledok hlasovania, ktorým Národná rada nesúhlasí, aby pán predseda Najvyššieho súdu vystúpil v pléne Národnej rady.

    Pán poslanec Paška.

  • Pán predseda Sulík chce vystúpiť s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne, rád by som povedal, pán Paška, že keby vaši poslanci boli bývali v sále, tak návrh by bol schválený, čiže, prosím vás, skúste zvýšiť disciplínu.

  • Ruch v sále.

  • Nesúhlasná reakcia z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci... Páni poslanci...Prosím, aby ste nevykrikovali, vy zachovajte istú politickú kultúru a potom si môžeme vytýkať jeden druhému. Nech sa páči, pán predseda Sulík.

  • Pán Paška, ešte jednu vec, čo sa týka demokratických spôsobov, že demokratické je to, čo predsa rozhodne väčšina, máte väčšinu, nemáte väčšinu, čo chcete robiť, prosím vás....

  • Panie poslankyne, páni poslanci, päťminútová prestávka, myslím, že hlasovanie vyčerpalo pánov poslancov a potrebujeme si trošku vydýchnuť, päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, čas na prestávku uplynul. Pani ministerka, poprosím vás o zaujatie miesta pre navrhovateľov. Pani poslankyňa Dubovcová pre spravodajcu a pána poslanca Madeja, aby ako prvý rečník, prihlásený

  • Hlasy a šum v sále.

  • , áno, veď vy ste už avizovali, že sa hlásite, tak som povedal, že ako prvý a poprosím tých, ktorí chcú ako ďalší vystúpiť, aby sa prihlásili do rozpravy. Pán poslanec Číž ako posledný prihlásený do rozpravy. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda, to je omyl, ja som bol prihlásený s procedurálnym návrhom, ktorý už som predniesol, takže do rozpravy nemám záujem vystúpiť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si pár poznámok k zákonu č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade. V dôvodovej správe k uvedenému zákonu chýbajú logické argumenty a analýza súčasného stavu, prečo je taký potrebný a rozsiahly a zásadný zásah do uvedeného zákona. Dnes sme svedkom toho, že sa menia pravidlá podľa toho, ako dopadli parlamentné voľby a neubránim sa...

  • Šum v sále. Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, rešpektujme istú úctu k poslancom, ktorí vystupujú. A ak necítite dôvod byť prítomní na rokovaní o tomto bode programu, tak prosím, aby ste minimálne nevyrušovali, alebo ak, tak opustili rokovaciu sálu. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Neubránim sa, kolegyne a kolegovia, pocitu, že dôvodom a motiváciou tohto predloženého zákona je osobný postoj, osobný konflikt, možno vnútorná nenávisť voči istému verejnému funkcionárovi. Súdna moc a najvyšší samosprávny orgán súdnictva, Súdna rada, musia byť apolitické. Pripomínam, že predchádzajúca vládna koalícia rešpektovala...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec Galbavý... Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • ...rešpektovala zloženie Súdnej rady a nikoho predčasne neodvolávala. Predpokladaná zmena nerešpektuje nomináciu ôsmich sudcov, ktorých si volia samotní sudcovia v priamych, rovných a tajných voľbách.

    Teraz konkrétnejšie k bodu 9, ktorým novým ustanovením § 30 zákona o Súdnej rade upravuje podmienky zániku funkcie člena Súdnej rady zvoleného podľa doterajších predpisov, teda bez nezlučiteľnosti novozavádzanej v bode 1 doplnením § 3 ods. 5 zákona o Súdnej rade. Ide jednoznačne o retroaktivitu, pretože sa vzťahuje na členov, ktorí boli riadne zvolení vo voľbách. Navrhovaná nezlučiteľnosť funkcie člena Súdnej rady s funkciou predsedu a podpredsedu súdu, okrem podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je nesystémová a neústavná. Nesystémovou je preto, že v doterajšej nezlučiteľnosť funkcie člena Súdnej rady, predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, prokurátor, príslušník Policajného zboru, príslušník SIS...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec Mikuš, prosím, naozaj...

  • Ja by som poprosila mojich kolegov, ktorých to nezaujíma, aby skutočne opustili sálu. Ďakujem. Pridáva iba predsedu a podpredsedu okresného, krajského alebo špecializovaného trestného súdu, ktorým je vždy sudca vo výkone funkcie sudcu, avšak ponecháva možnosť, aby funkciu člena Súdnej rady vykonával sudca, ktorý má podľa § 24 ods. 1 zákona č. 385/2002 Z. z. o sudcoch a prísediacich, prerušený výkon funkcie sudcu preto, že sa stal prezidentom, členom vlády, poslancom, štátnym tajomníkom, vedúcim úradu ústredného orgánu pre oblasť štátnej správy súdov alebo sudcom Ústavného súdu. Podľa § 13 zákona o sudcoch vykonáva stáž v kancelárii prezidenta, Národnej rady, Súdnej rady, v Úrade vlády, na ústrednom úrade štátnej správy súdov, v inštitúcii zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov alebo ako poradca na Ústavnom súde. Podľa § 13a zákona o sudcoch je poverený plnením úloh v orgáne Európskej únie, ktoré všetky prípady sa podľa § 62 písm. k), l) a m) zákona o sudcoch posudzujú ako časť výkonu funkcie sudcu, z čoho vyplýva, že výkon funkcie člena Súdnej rady sa po nadobudnutí účinnosti u tejto novely zákona o Súdnej rade stane nezlučiteľný s výkonom funkcie predsedu alebo podpredsedu okresného, krajského alebo špecializovaného trestného súdu. Bude však naďalej zlučiteľný napr. s výkonom funkcie ministra alebo štátneho tajomníka, či vedúceho úradu ministerstva, a to aj spravodlivosti, prípadne sudcu vykonávajúceho na ministerstve spravodlivosti stáž.

    Neústavnou je preto, že u predsedu a podpredsedu okresného, krajského alebo špecializovaného trestného súdu zjavne neopodstatnene porušuje jeho právo, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o sudcoch a § 11 zákona o Súdnej rade realizovať svoje práva, vrátane práva byť volený za člena Súdnej rady a povinnosti za rovnakých podmienok a v konečnom dôsledku je tak aj v rozpore s ústavou, vrátane zvlášť s jej čl. 12 ods. 1, ods. 4, čl. 13 ods. 2, ods. 3, ods. 4 a čl. 30 ods. 4.

    Za pozornosť stojí tiež bod 5 novelizujúci znenie ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o Súdnej rade, ktoré zrejme v rozpore nie je s ústavou, je však zaujímavé, že zasadnutia Súdnej rady na strane jednej majú byť a musia byť verejné, kým schôdze vlády sú a zostávajú neverejné a kričíme po transparentnosti a chceme byť demokratickí. Pred chvíľočkou sme mali tú možnosť z vládnej koalície mať dôkaz tej demokratickosti. Rokovania vlády sú neverejné. Dokonca tak, že má sa z nich vylúčiť aj generálny prokurátor, ktorý je na čele štátneho orgánu ochrany práva. Na mieste, teda, stojí otázka: či, ak áno, prečo má byť verejnosťou kontrolovaná iba Súdna rada a nie aj vláda, ktorá sa bráni, dokonca, aj kontrole zákonnosti vykonávanej na to ústavou zmocneného štátneho orgánu. Možno pre nás by boli zaujímavé aj také verejné rokovania koaličnej rady.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nemôžem sa ubrániť pocitu, že tento zákon má iba jediný cieľ, ovládnuť politicky Súdnu radu za každú cenu. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali skutočným problémom súdnictva, ktorým je vymožiteľnosť práva a rýchlosť konania, riešia sa týmto zákonom osobné spory. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dvaja páni poslanci s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne. Nech sa páči, pán poslanec Jánoš ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Ja úplne súhlasím so slovami pani poslankyne, ale myslím si, že mala zdôrazniť, čo sa pred malou chvíľou udialo. Tak arogantné správanie, a tak spupné správanie, neviem kedy naposledy tento parlament zažil, ako to uskutočnila vládna koalícia pred malou chvíľou. Ja chápem, páni poslanci z vládnej koalície, že nemusíte mať rovnaké názory, ako má pán predseda najvyššieho súdu, ale je to prejav, teraz tu zaznelo z rád vládnej koalície, že je to sviňa, ďakujem pekne, to je prejav vašej politickej kultúry, ale je to, naozaj, prejav úbohosti, vrcholnej úbohosti, spupnosti a arogancie, keď sa rokuje o Súdnej rade, zamietnuť, alebo nedať slovo predsedovi tohto orgánu, predsedovi Najvyššieho súdu. Môžeme mať pochybnosti o jeho správaní, o jeho hodnotách, ale ako legitímne zvolený predseda Najvyššieho súdu, by slovo dostať mal. Ak je toto, vážení páni z vládnej koalície, prejav vašej novej politickej kultúry a vašej demokracie, tak s takouto politickou kultúrou a s takouto demokraciou ja nechcem mať nič spoločné. Veď pred rokom, keď tu vystupoval pán Figeľ ako eurokomisár, tiež sme mu mohli odobrať slovo a argumentovať neviem čím, ale jednoducho, slovo sme mu dali, lebo ak hľadáme nejakú odpoveď, tak je predsa normálne, že si vypočujeme jeden, aj druhý názor a z toho vychádzame, lebo toto už prestáva byť vecná diskusia z nášho pohľadu, ale je to, naozaj, len prejav zbabelosti, arogancie a hlúposti. Prepáčte, páni poslanci, z vládnej koalície.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež nadviazal asi na slová svojho predrečníka, aj keď v zmysle rokovacieho poriadku tak nemôžem urobiť, ale budem reagovať na pani poslankyňu Zmajkovičovú. Myslím si, že takýto zásah exekutívy, výkonnej moci do súdnej moci nebol ani v päťdesiatych rokoch za Gottwalda, vážená koalícia, súčasná koalícia. To čo robíte? Čo sa bojíte predsedu Najvyššieho súdu? Môžete mať akýkoľvek názor na jeho výkon funkcie, ale, myslím si, nechať mu priestor v Národnej rade Slovenskej republiky na to, aby vystúpil, a aby predostrel svoje postoje, svoje názory, myslím si, že je úplne úbohé, ak ste sa báli. Zrejme sa bojíte asi. Zrejme sa bojíte aj opačného názoru. A myslím si, k tej druhej veci, ktorú spomenula pani poslankyňa Zmajkovičová. Pýtam sa, prečo majú byť zasadnutia vlády Slovenskej republiky neverejné. Čo tam chystáte? Politické procesy pripravujete, alebo čo pripravujete? Prečo sa bojíte? Doteraz vláda, predchádzajúca vláda, ktorú tak vehementne kritizujete, mala zasadnutia vlády verejné. Boli tam, boli prístupné. Čoho sa bojíte? Čoho sa obávate? Niečo chystáte? Niečo pripravujete? Ešte raz opakujem. To, čo tu vyvádzate, nebolo ani v päťdesiatych rokoch. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Madej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, svojmu kolegovi nedoprajete vystúpiť? Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ja, v krátkosti, vyjadril k rozprave k novele zákona o Súdnej rade.

    K samotnej príprave rozpravy, ja by som si dovolil vyjadriť hlbokú ľútosť nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky nedá vystúpiť jednému z ústavných činiteľov predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý aj z titulu svojej funkcie pôsobenia v Súdnej rade má k predmetu rokovania Národnej rady k tomuto bodu programu určite čo povedať. Ľutujem to preto, lebo vaša nová politická kultúra, ktorú ste ohlasovali, skôr mi pripadá, že sa v súčasnosti pretavuje do zalepovania úst, aby ste bránili ľuďom demokraticky v rozprave sa akýmkoľvek spôsobom vyjadriť.

    S ohľadom na to, čo povedal predseda Národnej rady Slovenskej republiky, že možnosť predsedovi Najvyššieho súdu vystúpiť v rozprave by bola daná touto Národnou radou, keby tu boli poslanci SMER-u - sociálnej demokracie, tak sa veľmi hanbím za tieto slová, pretože dopoludnia pánovi predsedovi Národnej rady bolo oznámené, že naši kolegovia sú na pohrebe nášmu dlhoročnému priateľovi generálovi Murínovi a z tohto dôvodu sú neprítomní na rokovaní Národnej rady. A vyhovárať sa, vyhovárať sa na hlasovanie iných poslancov namiesto toho, aby sa pán predseda Národnej rady zamyslel na hlasovanie svoje a svojich kolegov, tak za tieto slová sa hanbím a považujem ich za absolútne nemiestne. A propó, už len jedna taká myšlienka. Vždy, keď pán predseda Národnej rady urobí nejaké faux pas, vždy máme prestávku. Tých prestávok, predpokladám, že v Národnej rade asi bude počas rokovaní dosť. Ale som rád, že môžme rokovať o tomto návrhu zákona akýmkoľvek spôsobom sa nám páči, alebo sa nám nepáči.

    Pociťujem od nástupu tejto vládnej koalície určitý cieľ ovplyvňovať a kontrolovať súdnictvo, prevziať moc nielen v zložkách zákonodarných, to znamená nielen v Národnej rade Slovenskej republiky, kde ste nastúpili a máte po voľbách, samozrejme, väčšinu, ale aj, samozrejme, vo výkonných zložkách, v exekutíve, vláde, v štátnych orgánoch, ale čo v rámci trojdelenia moci považujem za veľmi nebezpečné. Súčasná vládna koalícia rozohrala hry, vojnu aj s treťou mocou v štáte, v súdnictve. Politizácia súdnictva vyplývajúca z programového vyhlásenia vlády a z ďalších dokumentov, ako aj konania samotných predstaviteľov súčasnej vládnej koalície, si myslím, že škodí demokratickým princípom a systému v Národnej rade Slovenskej republiky. Keď si povieme jeden z tých príkladov, ktoré vy uvádzate ako nová politická kultúra, ja by som si len dovolil pripomenúť vaše návrhy, ktoré budete v budúcnosti pretavovať do reálnych legislatívnych návrhov. Uviedli ste, že máte v pláne, podľa programového vyhlásenia vlády, zlúčenie kapitoly štátneho rozpočtu, a to kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky s kapitolou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s kapitolou Generálnej prokuratúry. Mocensky a finančne ovplyvňovať, samozrejme, ovplyvňovať aj tieto inštitúcie, a tým spôsobom zasahovať do nezávislosti súdnictva, či už Najvyššieho súdu po finančnej stránke je to možné, pani ministerka, som si tým istý, ale aj Generálnej prokuratúry. Ďalej máte v programovom vyhlásení, parafrázujem, riadenie prokuratúry cestou záväzných stanovísk ministerstva spravodlivosti ohľadne trestnej politiky štátu. Toto vyjadrenie je absolútne, podľa môjho názoru, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože tá v VIII. hlave ústavy definuje postavenie prokuratúry a v nej je uvedené, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor, nie minister, nie záväzné stanoviská ministerstva spravodlivosti. Pokračujete ďalej. Pokračujete návrhmi zákonov a návrh novely zákona o Súdnej rade je jedným z nich. Je mi ľúto, že vaše osobné spory, možno členov koalície, možno niektorých iných ministrov, možno aj vaše, sa dostávajú na rokovanie Národnej rady formou týchto nešťastných legislatívnych návrhov.

    K predmetnému návrhu zákona si dovolím uviesť, že návrh zákona zavádza nové ustanovenie o nezlučiteľnosti predsedu a podpredsedu súdu s funkciou člena Súdnej rady. Osobne sa domnievam, že takéto ustanovenie je v priamom rozpore s čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko tento článok, dámy a páni, zakotvuje právo každého sudcu byť volený za člena Súdnej rady, každého sudcu, bez ohľadu na to, či v rámci správy súdu vykonáva funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu. Ak vy na druhej strane poviete, že ústava dáva splnomocňovacie ustanovenie v čl. 141a ods. 6 ústavy, tam sa síce uvádza, že podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady ustanoví zákon. Avšak predpoklady výkonu funkcie člena Súdnej rady sú vyslovene uvedené v ústave a tieto zákon nemôže ani rozširovať, ani zužovať a nemôže, teda, obmedziť sudcu v práve byť volený za člena Súdnej rady. V tomto vidíme protiústavnosť predmetného návrhu zákona a pevne verím, alebo som presvedčený, že v prípade jeho schválenia v takejto podobe, čo dúfam k tomu nedôjde, bude dané podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky.

    Z hľadiska rozhodnutí Súdnej rady môžme polemizovať. Majú byť verejné, nemajú byť verejné zasadnutia. Skôr by som sa k samotným rozhodnutiam dostal, dovolil si uviesť, že je veľmi neštandardné ustanovenie, pani ministerka, kde sa štátnemu orgánu alebo akejkoľvek inštitúcii prikazuje, veľmi presne a precízne ustanovuje, čo má byť v rozhodnutí, v uznesení, výrok, odôvodnenie, čím sa orgán zaoberal pri svojich rozhodnutiach tak ako keby ste, mám pocit, chceli Súdnej rade napísať manuál na obsluhu práčky. Avšak rešpektujem to, je to vaša vôľa, aj keď veľmi neštandardná. Upozorňujem však, že iné rozhodnutia, iných štátnych orgánov odôvodnené nie sú. Keď hovoríme o systematike rozhodnutia Národnej rady, uznesenia vlády, rozhodnutia predsedu Národnej rady atď.

    A ešte jedna otázka. Pani ministerka, ako si predstavujete odôvodnenia vo veciach, kde Súdna rada rozhoduje neverejne tajným hlasovaním zo zákona? Zo zákona tajným hlasovaním. To znamená, v tajnom hlasovaní, predpokladám, že členovia na tie lístočky uvedú čím, aký skutkový právny stav, ako právne posúdili skutkový stav, svoje vyjadrenie, to sa nejako pretaví do rozhodnutia. V tajnom hlasovaní to asi, pani ministerka, určite nejde.

    Čo sa týka prechodných ustanovení novely zákona o Súdnej rade, tam si dovolím poznamenať, že, samozrejme, vaša intencia je zlikvidovať čo najviac členov Súdnej rady, ktorí sú, avšak, zvolení a vymenovaní na určité funkčné obdobie. Ústava garantuje pokojný a nerušený výkon funkcie a do tohto ani nová právna úprava by zasahovať nemala. V tomto je možné vidieť neústavnosť tejto úpravy aj v prechodných ustanoveniach, pretože práve prechodné ustanovenia upravujú zánik funkcie člena Súdnej rady k 31. 12. 2010 v prípade, keď neodstráni podmienky alebo prekážku nezlučiteľnosti, ktorá sa zavádza práve týmto vami navrhovaným zákonom. Pokiaľ by ste už mali navrhovať takúto právnu úpravu, pani ministerka, mala by táto právna úprava platiť do budúcnosti celkovo. Summa summarum povedané, táto právna úprava ako taká je čisto účelová. Možno vychádza z myšlienok bojovať proti nepriateľovi, ktorého ste si našli, vymysleli a celkovo politicky ovplyvňovať rozhodnutia v súdnictve.

    Všeobecne na záver si dovolím apelovať, že pokiaľ chcete mať súdy, ktoré budú rozhodovať rýchlo, kvalitne, naozaj, na základe práva a spravodlivo, tak v takom prípade by som na vašej strane nepripravoval návrhy, hoci už teraz vyplývajúce aj z programového vyhlásenia vlády, ale aj ďalšie iniciatívne návrhy, ako vidíme, ktoré budú zasahovať politicky do súdnictva, ktoré budú sudcov zneisťovať a brániť im v nerušenom výkone funkcie sudcu a, samozrejme, zasahovať aj do súdnej, sudcovskej samosprávy. Z uvedeného dôvodu ja považujem tento zákon za neprijateľný, protiústavný a pevne verím, že nebude v Národnej rade Slovenskej republiky schválený. Inak určite bude napadnutý na Ústavnom súde. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Madeja s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Posledný pán poslanec Senko. Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Pán Madej, ja by som vám chcel vysvetliť iba moje vlastné pohnútky prečo som nehlasoval za vystúpenie pána Harabina v tejto sále. To sú v podstate pohnútky jednoduché. Absolútna väčšina ľudí na Slovensku nedôveruje súdnictvu. Myslím si, že obrovský podiel na tomto stave má práve osoba pána Harabina na čele, v podstate, spravodlivosti na Slovensku. Myslím si, že je našou alebo slovenskou verejnou hanbou, že človek, ktorý evidentne udržiaval veľmi dobré osobné kontakty s medzinárodne hľadaným drogovým zločincom stojí na čele... jakéhoto súdu... Najvyššieho súdu... A osobne, nech sa pán Harabin hnevá, alebo nehnevá, na základe všetkých jeho vyjadrení, prístupu, vyjadrení voči poslancovi, ktorého posielal do basy na základe práve tých spomenutých kontaktov s Adikim. Ja pána Harabina považujem za karikatúru spravodlivosti, a preto, myslím si, že nebudem hlasovať za vystúpenie karikatúry v tejto sále.

  • Ďakujem pán podpredseda. Ja by som ešte chcel doplniť pána poslanca Madeja, ale skorej nie ako právnik, ale len ako človek, ktorý sleduje celý vývoj u nás a musím povedať, že o pánu Harabinovi sa popísalo a pohovorilo strašne veľa. Ja si myslím, že teraz tu bola, naozaj, najlepšia príležitosť na to, aby sme konfrontovali to, čo hovorí on a to, čo bolo napísané alebo povedané o jeho konaní. Však, ak už teraz sme nedali možnosť s ním sa porozprávať o týchto veciach, tak znova si to budeme odkazovať cez noviny, prípadne cez televíziu. Zamyslite sa nad sebou, či to bol, naozaj, správny ťah, že sme, že ste nezahlasovali za to, aby tu pán Harabin vystúpil. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela poďakovať môjmu kolegovi, pretože oveľa podrobnejšie rozobral analýzu tohto zákona a znovu myslím, že všetci v sále sa neubránime pocitu, že je to účelový zákon a konštatoval ho i on a všetky tie náznaky, ktoré idú z rezortu ministerstva spravodlivosti, sú jednoznačne, že ide o zasahovanie výkonnej moci do súdnej moci a hlavne uzurpátorstvo si kontrolovať, túto súdnu moc. A toto je nebezpečné. Ja chcem všetkým mojim kolegom povedať, že začína sa diať niečo nebezpečné. A dávam si otázku: prečo? Možno preto, kto sa nám nehodí, pôjde z kola von.

  • Ďakujem. Myslím si, že to bolo veľmi trefné vystúpenie pána poslanca Madeja a myslím si, že je to presne o tom, o čom hovoril a o čom sa tu, vlastne, rozhodli aj poslanci Národnej rady. O tom, že je potrebné čo najskôr vo väčšej miere umlčať opozíciu a umlčať možno aj ľudí, ktorí sú kritickejší vo vzťahu k súčasnej koalícii. Je to úloha č. 1 súčasnej vládnej koalície. Povedzte mi, kde môžete počuť aj kritický názor, slobodný názor, a kde vám ho iný môže povedať, ak nie na pôde parlamentu? Zamyslite sa nad tým! Popri tom, že sa snažíte zoslabovať súdnu moc, výkonná moc sa snaží zoslabovať aj zákonodarnú moc, to sú tie tendencie. V tomto vám účinne pomáhajú aj jalové médiá, ktoré sú vo vzťahu k vám úplne milé, servilné a, jednoducho, sa boja zdvihnúť kritický hlas, aj prst vo vzťahu k vám. Ja som zvedavý, ako sa bude toto všetko v spoločnosti komentovať a ako to budú komentovať aj práve médiá, ale tento váš pokus je úplne jasný, prevziať kontrolu výkonnej moci nad súdnou mocou.

  • Pán poslanec Číž je poslancom prihláseným, posledným do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, situácia, ktorá tu vznikla, ma donútila, že je potrebné čosi povedať, pretože, naozaj, tieto udalosti, ktoré sa tu dejú, začínajú mať taký, naozaj, prvý historický rozmer.

    Predovšetkým, vážené kolegyne, kolegovia, pokiaľ si pamätám, od Francúzskej revolúcie znejú po Európe, Voltairove slová, že: "Hlboko nesúhlasím s vaším názorom, ale urobím všetko pre to, aby ste ho mohli povedať." A to je esencia demokracie, vážení páni a vážené dámy, ktorí tu sedíme.

  • To je esencia demokracie. Vy ste sem prišli s vlastne nulovou schopnosťou tlmiť emócie, slovník, vystupovať, označovať svojich politických protivníkov, máte tendenciu používať slová, ktoré sú minimálne nezodpovedné a deje sa to tu naďalej. Je symptomatické, že, pokiaľ si dobre pamätám, Lévi-Strauss, ktorý hodnotil a pokúšal sa urobiť elementárne znaky čo je to civilizácia. Civilizácia, jeden zo základných znakov civilizácie je, že riešenie sporov v tej spoločnosti sa deje nie násilnou formou a druhý základný rozmer tohto civilizačného znaku je, že musí byť udelené slovo pri riešení akéhokoľvek sporu aj druhej strane. Toto je potrebné pripomínať v slovenskom parlamente? A toto chcú ignorovať ľudia, ktorí niečo idú rozprávať o demokracii?

  • Vážené kolegyne, kolegovia, je to naozaj bezprecedentné, pán Matovič, hovoríte o predsedovi Najvyššieho súdu úplne bezostyšne, ako to dokážete na stránkach vašich novín, ktoré zneužívate permanentne na prezentovanie svojich vlastných politických názorov a nerešpektujete elementárnu zásadu, aspoň trošku zdržanlivosti v tom smere, že rešpektujem zásadu akejsi rovnosti a zásadu elementárneho politického džentlmenstva. Na to zabúdate, ale hovoríte o tom, že je karikatúra, ale ten pán predseda Najvyššieho súdu, o ktorom ste hovorili, že je karikatúra, tu chcel predniesť stanovisko Súdnej rady, drvivej väčšiny Súdnej rady a drvivej väčšiny členov pléna Najvyššieho súdu. Aj to sú karikatúry? Nie ste náhodou karikatúrou vy, pán Markovič?

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak si tak námatkovo spomínam, čo by som tu ešte mal povedať, elementárnou ďalšou zásadou demokracie je, že potrebujeme vytvoriť inštitúcie spoločenskej kontroly, ktoré majú prevyšovať jednotlivé volebné obdobia. Je to nevyhnutná súčasť stability demokracie, preto máme volené rôzne orgány samosprávy, či už televízne rady, iné dozorné rady, ktoré sa volia častokrát tak, že jeden, niektoré sú na dva, štyri až šesť rokov práve s týmto cieľom, aby takáto jednostranná politizácia problému, jednostranné videnie jednej časti, častokrát veľmi neskúsenej, politického spektra, nemohlo zásadným spôsobom ovplyvňovať politický život v celej krajine. A zdržanlivosť a rešpekt k takýmto inštitúciám je opäť esenciálnou súčasťou demokracie, ktorá tu je. Koho kde napadlo v SMER-e, aby sme rušili, a aby sme vylučovali z takýchto samosprávnych orgánov, ktoré majú robiť presah vo volebnom období počas našej vlády štvorročnej. Nedotkli sme sa absolútne ničoho, rešpektovali sme všade tam tie orgány a ich predstaviteľov, keď sme mali tzv. kvalifikovanú väčšinu na odvolanie a napriek tomu, že sme tisíckrát boli presvedčení, že politicky zlyhali a nemajú tam čo robiť, ale rešpektujme, že boli právoplatne zvolení a súčasťou demokracie je rešpekt jeho funkcie počas celého obdobia, pokiaľ nenastanú okolnosti, ktoré zásadným spôsobom spochybňujú výkon funkcie.

    Ak s tým chcete útočiť, pán Markovič, alebo vy, vážená pani ministerka, lebo váš diel viny je, bohužiaľ, v tomto smere a nerád to hovorím, obrovský, ak ste chceli útočiť na pána Harabina a chceli ste naznačovať jeho nespôsobilosť, jeho protiprávne kroky a tak ďalej, máte na to štandardné spôsoby, aby ste navrhli odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, ale nerobiť to týmto spôsobom, či s tým politickým tlakom, kde nerešpektujete ani časové následnosti, ktoré tam sú, pretože chcete rušiť už existujúcich členov rady a chcete zásadným spôsobom vstupovať do niečoho bez akejkoľvek politickej diskusie, pričom zabúdate, že ide o základné pravidlá, ktoré určujú štandardy vzťahu medzi súdnou mocou, výkonnou mocou a zákonodarnou mocou.

    Prebiehajúci konflikt je toho typickým príkladom, kde útoky na Súdnu radu bez toho, aby tam bola vecná a korektná diskusia, je tu jednostranný mediálny tlak a jednostranný politický tlak. Nie sú účastníci, ani necítime korektnú diskusiu v tom zmysle, aby sme, naozaj, posúdili, či je záujmom tohto štátu, aby ktorýkoľvek minister financií, ktorý dôjde, mohol kedykoľvek prísť politicky nepriamo vydierať ministra, a tá atmosféra tomu nasvedčuje, čo tu je teraz, predsedu Súdnej rady a idú mu robiť finančné kontroly bez akéhokoľvek plánu, bez akejkoľvek zmysluplnej a demonštrovanej okolnosti, ktorá by takýto postup mala posvätiť. Nič také tu nie je a vy sa ani netvárite, to je tá najväčšia tragédia, že sa už ani len nepokúšate tváriť, že toto je čisto politický návrh, ktorého jedinou úlohou je odstrániť právoplatne zvoleného a legitímne zvoleného predsedu Najvyššieho súdu. Už sa ani nepotrebujete tváriť, kto sa chce o tom presvedčiť, stačí si pozrieť vaše programové vyhlásenie. Veď, keď si pozriete dve tretiny vášho programového vyhlásenia, pani ministerka, v oblasti súdnictva, spočíva v tom, čo chcete robiť všetko so Súdnou radou a nepriamo s Harabinom. V podstate nič iné zmysluplné som tam ja, bohužiaľ, nenašiel, ale veľmi rád budem počas štyroch rokov pokračovať v tom, a ak by som náhodou tie pozitívne momenty zistil, veľmi rád ich, pani ministerka, ocením.

    A teraz, vážené kolegyne, kolegovia, mi dovoľte, keďže umlčaný pán predseda Najvyššieho súdu tu hovoriť nemôže, tak využijem svoje právo poslanca, a predsa len by som to stanovisko tých karikatúr z toho Najvyššieho súdu pléna, rovnako karikatúr zo Súdnej rady, ktorých ste tam, mimochodom, volili vaši predchádzajúci politickí, teda, priatelia, ktorí boli v tom období politickými držiteľmi moci, ktorých tam dostali. Tak mi dovoľte, aby som prečítal toto stanovisko týchto karikatúr, ako hovorí pán kolega Markovič.

    Ide o mimoriadne závažný návrh, ktorý v prípade schválenia naruší rovnováhu medzi tromi základnými zložkami v štáte, teda medzi mocou výkonnou, súdnou a zákonodarnou. Pokúsim sa držať faktov. Ešte malá poznámka. Tlmočím, teda, stanovisko Súdnej rady, na ktorej kreovaní sa v súčasnosti podieľajú štyri zložky. Hlava štátu, traja zástupcovia, ktorých nominoval, Národná rada - traja zástupcovia, ktorých tam nominoval, niektorí z nich dostali dokonca v Národnej rade ústavnú väčšinu ako napr. JUDr. Hula a traja zástupcovia nominovaní vládou. Chcem pripomenúť, že každá vláda, doposiaľ, rešpektovala demokratické rozhodnutie predchádzajúceho kabinetu a 8 členov z celkovo 18 si volia v demokraticky priamych, rovných a tajných voľbách 1450 sudcov Slovenskej republiky.

  • Toto je zloženie Súdnej rady a o týchto stanovisku chcem tu hovoriť. Ak vy ich nepotrebujete počuť, toto stanovisko, je mi vás úprimne ľúto, ale o politickej kultúre tu nerozprávajte! Nerozprávajte tu o politickej kultúre! Je to tvrdý, nezmyselný, politický diktát.

    Všeobecne k návrhu zákona. Súdna rada konštatuje, že nesúhlasí s predmetom návrhu, teda s predmetom návrhu tohto zákona. Dôvody sú tie, že predložený návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s čl. 141a ods. 6, čl. 141a ods. 1 písm. a), čl. 141 ods. 2, čl. 30 ods. 4. Splnomocnenie ústavodarcu na zákonodarcu v týchto článkoch je len na úpravu podrobností zákonom o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, podrobnosti o jej pôsobnosti, podrobnosti o jej organizácii a vzťahoch Súdnej rady Slovenskej republiky k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy. Ústavné zakotvenie oprávnenia všetkých sudcov byť volený za člena Súdnej rady a voliť ktoréhokoľvek sudcu za člena Súdnej rady je neprípustné odňať zákonom pre rozpor čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, viď. rozhodnutie pléna Ústavného súdu č. 15/1998.

    K jednotlivým bodom, mi dovoľte, aby som prešiel k bodu 1, to sú v návrhu zákona § 3 ods. 5. Úprava inkompatibility v žiadnom prípade nie je úpravou podrobností v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia čl. 141a ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a odníma ústavné oprávnenie každého sudcu byť volený za člena Súdnej rady a voliť ktoréhokoľvek sudcu za člena Súdnej rady. Stret záujmov u predsedu súdu nie je daný pri súčasnom výkone podrobností predstaviteľa správy súdu a podrobnosti ústavného orgánu, ktorý nie je orgánom sudcovskej samosprávy.

    Dovoľte mi ďalej uviesť niektoré poznámky k bodom 2 až 4. Súdna rada Slovenskej republiky rovnako ako ďalšie dva ústavné kolektívne orgány, teda Národná rada Slovenskej republiky, tak ako to je v čl. 84 ods. 2 a vláda Slovenskej republiky ako je to v čl. 118 ods. 2 uplatňuje svoju právomoc, teda rozhoduje formou uznesenia, ako to uvádza čl. 141a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Túto formu rozhodovania predkladateľ mylne stotožňuje s uzneseniami akou formou, teda rozhodovania v zmysle predpisov o konaní pred súdmi inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy, kde rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Pri neexistencii právnej povinnosti vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky zdôvodňovať každé rozhodnutie, vládny návrh nerešpektuje rovnosť troch mocí v právnom štáte. Obsahovo je vylúčené odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúce z výsledkov tajného hlasovania a kolektívneho orgánu, ako to vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    K bodu 5. Doterajšia zmätočná úprava obsiahnutá v § 6 a § 7 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky sa neodstraňuje, práve naopak, rozširuje sa a prehlbuje. Je alogické a nesystémové upraviť najskôr hlasovanie a až potom k hlasovaniu predchádzajúce zasadnutie rokovaní, teda Súdnej rady Slovenskej republiky. V podstate nevidíme dôvod prečo by malo byť zasadnutie Súdnej rady Slovenskej republiky verejné. Condície sine qua non - výkon verejnej súdnej moci Súdnou radou Slovenskej republiky musí byť v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bez ohľadu na to, ako je tento zákon vnímaný zo strany verejnosti.

    K bodu 6 stanoviska Súdnej rady a pléna Najvyššieho súdu. Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou, rovnako ako s úpravami navrhnutými v predchádzajúcich bodoch sa neodstraňuje nesúlad zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky s ústavným splnomocnením uvedeným v čl. 141a ods. 6. Práve naopak. Predkladaný návrh zákona tento nesúlad ešte rozširuje a prehlbuje. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou je potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, hlavne na jeho nález č. 3 Ústavný súd 58/08-29, v ktorom v rámci odôvodnenia sa uvádza: "Ak teda funkčné obdobie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu predstavovalo päť rokov, potom v právnom a demokratickom štáte by malo byť považované za samozrejmé, čl. 2 ods. 2 Ústavy, že táto ústavná dĺžka funkčného obdobia bude rešpektovaná všetkými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci, teda aj Národnou radou Slovenskej republiky, teda mocou zákonodarnou. V záujme zachovania stability nezávislosti súdnej moci od moci inej. Takýto prístup k volenej verejnej funkcii sa totiž nemôže obísť bez rovnakých podmienok, a to i v tom smere, že sa tieto podmienky nemôžu pri nezmenenej ústavnej úprave meniť len zmenou politického prostredia v moci zákonodarnej či výkonnej. Opak by viedol jednak k neprípustnému politickému zasahovaniu nekompetentných subjektov do nezávislej súdnej moci, a tým ale aj princípov právneho štátu čl. 1 ústavy. Podobne aj nález Ústavného súdu Českej republiky SP značka PL plus 18/06 z 11. júla 2006.

    Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je podľa Ústavy Slovenskej republiky, teda opäť pripomínam čl. 141 a, ods. 3 päť rokov. To znamená, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje členom Súdnej rady ich nerušený výkon funkcie po dobu päť rokov bez toho, aby mohli byť pred uplynutím funkčného obdobia odvolaní. Z ústavnej úpravy vyplýva, že k zániku alebo strate členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky môže dôjsť predovšetkým uplynutím päťročného funkčného obdobia, či preukázaním straty alebo neexistencie jedným z troch predpokladov uvedených v čl. 141a, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda možnosti byť alebo stať sa členom Súdnej rady. To znamená, po prvé. Preukázaním neexistencie vysokoškolského vzdelania, preukázaním neexistencie pätnástich rokov odbornej praxe. Alebo 3. bod stratou bezúhonnosti. Za bezúhonného člena Súdnej rady Slovenskej republiky sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak mu bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo ak by sa naň hľadelo, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace. Len takýto môže byť Ústavou Slovenskej republiky predvídaný a aprobovaný dôvod straty zániku členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky ešte pred uplynutím funčného obdobia, toho ktorého člena Súdnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavná úprava členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky implikuje v sebe aj právo člena Súdnej rady na nerušený výkon jeho funkcie po vopred ustanovené funkčné obdobie. Preto zmena status quo je možná len zmenou Ústavy Slovenskej republiky ústavným zákonom. To je ale iba formálna stránka ústavnosti, zmena materiálnej ústavnosti či vecnej úpravy a plynule nežiaduca, ba až nebezpečná. Môže totiž vzniknúť precedens, že hocikedy, keď bude dostatočná politická dohoda, môže sa zmeniť hocičo čo je ústavou upravené, vrátane postavenia, skrátenia či ukončenia mandátu ktoréhokoľvek ústavného orgánu. Takýto postup nemôže byť ničím iným, len začiatkom konca podstaty a princípov demokratického a právneho štátu, ktorým je podľa čl. 1 ods. 1 aj Slovenská republika.

    K bodom 7 a 9. Ak úprava navrhnutá pod bodom 7 a 8 je svojou podstatou retroaktívna, tak potom bod 9 prechodné ustanovenia retroaktívne účinky ešte potvrdzuje a zvýrazňuje. Ústavný súd Slovenskej republiky pritom už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada lex retro non agit. To znamená, zákon nemá spätnú účinnosť, keď konštatoval, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou súčasťou záruk ochrany práv občanov a rovnako aj zárukou právnej istoty. Ak by niekto chcel pozrieť, ako to vyzerá podrobnejšie, prosím, rozhodnutie Ústavného súdu č. 16/1995. Navrhovaným postupom zákonodarcu by došlo k zásahu do ústavou garantovaného práva členov Súdnej rady na päťročné funkčné obdobie, ktorí v čase vzniku tejto funkcie spĺňali všetky v ústave a v zákone zakotvené podmienky, skrátením, teda ústavou garantovaného funkčného obdobia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toto sú odborné argumenty, ktoré predkladá plénum Ústavného súdu a rovnako Súdna rada. Rovnako si ešte dovolím pripomenúť ústami pána predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina, že Slovenská republika zakomponovala pri predvstupových rokovaniach do Európskej únie do svojej legislatívy v roku 2001 viaceré základné prvky na podporu nezávislosti súdnictva. Stalo sa tak na základe odporúčaní expertnej skupiny Európskej únie v období predvstupových rokovaní s cieľom odstrániť vtedajšiu extrémnu závislosť súdnictva na výkonnej moci.

    Vláda Slovenskej republiky sa predmetným návrhom zákona pokúša vrátiť postavenie Súdnej rady pred toto obdobie. Takýto návrh je v rozpore s Európskou chartou o zákone pre sudcov a s dôvodovou správou Európskej charty o zákone pre sudcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toto je stanovisko pána predsedu Harabina. Pýtam sa ho ešte, či dostatočným spôsobom som jeho stanovisko prezentoval. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, neviem, na záver malý apel. Ak sa chceme ešte tváriť, že sme demokrati, a že to myslíme s tými tvrdenými hodnotami trošku vážne, tak v takom prípade už, prosím, do budúcnosti neoznačujme stanoviská členov pléna Najvyššieho súdu, ani členov Súdnej rady a ani predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého postavenie v systéme slovenského súdnictva je druhé najvyššie po predsedovi Ústavného súdu. Spochybňujeme tým celý systém súdnictva zvlášť vtedy, keď preukázateľne pán predseda Najvyššieho súdu disponuje väčšinovou podporou sudcovského stavu.

    Za takýchto okolností potom politizovať veci a zvrátiť existujúci stav takýmito aktivitami znamená zásadný zásah do ústavných pomerov Slovenskej republiky. Uvedomme si, prosím, zodpovednosť za takéto činy a vráťme sa čím skôr na zmysluplnú cestu rozumného správania krajiny. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Pán Číž, povedali ste, že tým, že poviem, že pána predsedu Najvyššieho súdu považujem za karikatúru spravodlivosti, spochybňujem v podstate nezávislosť súdnictva. Ja si myslím, že práve pán Harabin je toho dôsledkom, že ľudia spochybňujú tú nezávislosť súdnictva. Ďalej sa snažím navodiť dojem, akoby som označil za karikatúru spravodlivosti sudcov Ústavného súdu alebo členov Súdnej rady. Ja som vyslovene a konkrétne menoval predsedu Najvyššieho súdu. Bohužiaľ, predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina, že jeho považujem za karikatúru spravodlivosti. Ďalej ste sa snažili navodiť dojem, že my, koalícia, sme neumožnili vystúpiť práve tomuto spomínanému pánovi, ale zároveň vy a vaša členka vašej opozície pani Zmajkovičová, napriek tomu, že tu bola, nehlasovala za vystúpenie pána Harabina. Tak sa pýtam ako, o čo vám ide?

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať kolegovi Čížovi za jeho dvojjedinečnosť. Je to taká zvláštna situácia, určite nielen v slovenskom parlamentarizme. Nuž, ale tak to chodí, všade tam, kde rinčia zbrane, musia mlčať múzy a ja dúfam, že nájdeme napriek všetkej tej vysokej miere revanšizmu a krvou podliatych očí, dostatok vždy dvojjedinečnosti, možno trojjedinečnosti, a možno aj viacnásobnej jedinečnosti preto, aby sa vám nepodarilo umlčať hlas základov demokracie. Obzvlášť ma prekvapuje na tomto bezprecedentnom čine to, že keď som počul tú druhú časť osoby, ktorú mal prezentovať pán predseda Najvyššieho súdu, na rozdiel od neuveriteľnej miery revanšizmu, osobných invektív, napádania, iracionality a veľkej sumy emócií, som nepočul nič iné, len odborné stanovisko. Neviem, nie som právnik, viete dobre, že som filozof, ale bezpochyby to, čo pán poslanec Číž si osvojil ako stanovisko Súdnej rady a stanovisko pána predsedu Najvyššieho súdu, nebolo nič iné ako klasický odborný názor. Pravdepodobne, ani nie ste schopní viesť odborný dialóg týmto normálnym spôsobom. Aj preto máte strach umožniť vystúpiť v Národnej rade predsedovi Najvyššieho súdu.

    Nuž a tak si ďalej budeme čítať predstavy pána Matoviča, rôzne osobné invektívy a občan na Slovensku sa dozvie všetko, len nie o čom je odborný rozmer oponencie a štandardného odborného dialógu vášho vládneho návrhu zákona. Ja dúfam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel len dvoma vetami sa prihovoriť kolegovi Čížovi. Mne sa veľmi páči, keď používa veľkého spisovateľa filozofa Voltaira pri porovnávaní a pri odvolávaní sa na vzťahy v našom parlamente. Bohužiaľ, to je neporovnateľné a asi nepoužiteľné, pretože Voltaire žil v úplne inom období. Vtedy slovo znamenalo oveľa viac ako znamená dnes a kvôli slovu si boli schopní siahnuť jeden druhému šľachetní muži na život. To už u nás neplatí dávno. Viete, keď si pozriete hlasovanie, tak minimálne traja z našej zostavy hlasovali v prospech toho, aby pán Harabin mohol hovoriť. Medzi nimi aj ja. A ja byť pánom Harabinom, tak nevyhodím sudcu Paludu, pretože má iný názor z rokovania Súdnej rady. Takže je to aj o takýchto vzťahoch. A pokiaľ sa budeme takto chovať, tak si to budeme navzájom takto pingpongovať a nikdy z tohto tu nebude normálny slušný parlament, ktorý bude rešpektovať slovo, kde slovo chlapa alebo ženy bude viac ako slovo prasaťa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať na predrečníka, pána poslanca Číža. Tieto kroky, po prvé, čo tu predvádzate, sú karikatúrou, ale demokracie. Karikatúrou demokracie.

  • Aj z hľadiska politologického vám to môžem jasne potvrdiť a je to karikatúra demokracie.

    Po druhé. Už dvakrát ste nedovolili predsedovi Najvyššieho súdu vystúpiť na pôde zákonodarného zhromaždenia Národnej rady Slovenskej republiky. Dvakrát! My sme nikdy takýto pocit nemali voči jeho predchodcovi pánovi Karabinovi, predsedovi Najvyššieho súdu a vždy mal možnosť vystúpiť, pokiaľ bol predsedom Najvyššieho súdu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle, vážení páni, vážené dámy, je diabolské.

  • Po tretie. To, čo tu sa deje, v našom súdnictve, ja nie som sudca, ale chodím medzi ľudí a počúvam názory sudcov, je v kontradikcii s 97 % sudcov na Slovensku a s ich zámermi. Je to doslovne likvidácia súdnej moci na Slovensku, ktorá je proti nielen predsedovi Najvyššieho súdu, ale proti sudcom a demokracii a slobode našej Súdnej rady a sudcov na Slovensku.

    A po štvrté. Tieto návrhy zákona sú preto tak zideologizované, áno, potvrdzujem, zideologizované, pani ministerka, partikulárne ako hovoril prvý prezident Československej republiky po roku 1989 Václav Havel. Ale sú preto tak zideologizované, lebo ich pripravujete vy, ktorá nemáte skúsenosti v súdnej moci. Vy ste robili len na vysokej škole a takýmto spôsobom v podstate vstupujete do súdnej moci nelegitímne a zásadne a riešite veci v prospech vládnej moci a predovšetkým v prospech SDKÚ-DS.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Čížovi, aj pánovi doktorovi Harabinovi za to, že konečne tuná zazneli nejaké iné slová, za to, že tuná zavial čistý vzduch v tomto zhnitom prostredí, ktoré sa vám podarilo dokonale otráviť, vážení páni z koalície. Skutočne, je to niekedy nepočúvateľné, čo rozprávate a je to hrubé, vulgárne, dehonestujúce, všetko to, čo tu kedysi bolo, na čom sa kedysi skutočne pracovalo ako na nejakom systéme, ktorý nikde nebol zakotvený v žiadnych, možno, rokovacích poriadkoch, ale, jednoducho, sa to patrilo, a tak sme sa slušne, bez ohľadu na to, či sme boli v koalícii alebo opozícii, správali. To ale však dnes neplatí, no tak zariadime sa tak. Ubezpečujem vás, že čím budete tvrdší, tým skôr skončíte, preto buďte ešte tvrdší. Ja by som len chcel ubezpečiť pána Harabina, pána doktora Harabina a všetkých tých, ktorým zavriete ústa a nevystúpia v tomto parlamente, že poslanci za SMER vždy takýmto spôsobom im umožnia vystúpiť. Čiže, pani ministerka, môžete sa roztrhať, pán Harabin vám bude oponovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie vo faktických poznámkach bude reagovať pán poslanec Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické pripomienky. Pán Matovič, nikdy nerozprávam nikomu, že je karikatúra týmto spôsobom, zvlášť nie vtedy, keď som s tým človekom v pracovnom vzťahu, rešpektujem ho, lebo je to jediný dôvod, aby on rešpektoval mňa. To je obyčajná ľudská slušnosť. Niekedy, možno, tie emócie do politiky patria, ale pokiaľ sú komplexne dramaticky prevyšujúcou súčasťou vystúpení urážky, maximalizácia vecí a demonštrovanie neznalosti vecí, potom to kričí a je problém. Ja vám chcem povedať k pánovi Harabinovi tisíc vecí, s ktorými máme s pánom Harabinom rozdielny názor, všetci máme pocit a vieme, že stav súdnictva na Slovensku dobrý nie je, je ale rovnako zrejmé, že na riešenie je minimálne tisíc názorov a v mnohých z nich máme zásadné politické pohľady na veci. To znamená, že logicky, ak okrem korektnej diskusie ochoty počúvať sa a predviesť, naozaj, objektívnu a úprimnú snahu nájsť dobré riešenie, nič iné nepomôže. Jednostranný politický tlak, ktorý sa tu demonštruje, je tragédiou Slovenska, pretože už dosiahnuté štandardy, ktoré na Slovensku v politickom systéme sú, týmto spôsobom narušujete. Dramaticky zhoršujete politický systém a pripravujete prostredie pre revanš. To nikdy nepatrí a nemôže patriť k zlepšovaniu prostredia. Prostredie je dialóg, korektný dialóg, diskusia, vecné argumenty a súťaž v tom, kto lepšie a kvalitnejšie posúdi problém a navrhne riešenia. To je jediná zmysluplná cesta. Zatváranie úst komukoľvek a jednostranné urážky bez akýchkoľvek vecných argumentov, takouto cestou k zlepšeniu s absolútnou istotou nie je.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa ústne... vidím, pán poslanec, aj oči mám dobré, aj uši, zatiaľ, takže nemusíte kričať. Takže, pán poslanec Číž bol posledný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy. S procedurálnym návrhom dvaja poslanci. Pani poslankyňa Zmajkovičová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, chcem, aby bolo do zápisu tejto schôdze zaznamenané, že som hlasovala za vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu, a keďže dnes sme mali, skutočne boli svedkami, že zlyhávalo hlasovacie zariadenie, touto cestou by som sa chcela poďakovať poslancovi Matovičovi, že ma upozornil, ja som si to nevšimla. Takže vám ďakujem a hlasovala som za. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nakoľko vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy a pevne verím, že niektorých kolegov aj argumentácia presvedčila o demokratickejšom spôsobe vedenia schôdzí parlamentu, podávam návrh podľa § 21 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku na to, aby na záver rozpravy mohol vystúpiť aj predseda Najvyššieho súdu Dr. Štefan Harabin s tým, hlasovali, ale tento návrh je iný, po prvé ho podáva poslanec a po druhé kvôli tomu, pretože prebehla rozprava a k argumentom rozpravy sa môže predseda Najvyššieho súdu vyjadriť s tým, že žiadam, aby v súlade s § 38 zákona o rokovacom poriadku, sa o tomto procedurálnom návrhu rozhodlo ihneď, bez rozpravy. Ďakujem pekne.

  • No, pán poslanec, mýliť sa je ľudské. Samozrejme, § 28 hovorí...

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz, kľud, naučte sa... Takže § 28 hovorí, samozrejme, o predsedovi Ústavného súdu, predsedovi Najvyššieho súdu atď. Vy, chcete použiť § 21, účasť iných osôb. Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov, medzinárodných organizácií. Samozrejme, je to procedurálny návrh, ja si nemyslím, že je v poriadku, ale budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Vidím, že máte zmysel pre humor.

  • Hlasovanie.

  • Prítomní: 48, za: 20, proti: 25, zdržalo sa: 3, nehlasovalo: 0.

    Takže, procedurálny návrh nedostal ani účasťou dostatočnú podporu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, nech sa páči, môžte sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, veľmi emotívne slová som si tu vypočula. Som si len niektoré stihla zapísať: likvidácia súdnej moci na Slovensku, zaznelo, alebo návrh je ideologizovaný, partikulárny, v prospech vládnej moci, v prospech SDKÚ. Čo spôsobilo takúto emotívnu reakciu až po takéto hodnotenie: likvidácia súdnej moci na Slovensku. To, že navrhujeme, aby Súdna rada rokovala verejne. To, že navrhujeme, aby Súdna rada odôvodňovala svoje rozhodnutia. To, že navrhujeme, aby tieto zdôvodnenia boli aj zverejnené a to, že navrhujeme, aby predsedovia súdov neboli členmi Súdnej rady. A to sú slová o likvidácii súdnej moci na Slovensku, o politizácii súdnej moci, počula som tu niečo o päťdesiatych rokoch. Ja to zopakujem. Táto vládna koalícia sa zaviazala v programovom vyhlásení vlády, že vytvorí priestor na to, aby Súdna rada, ako ten najvyšší garant nezávislosti súdnej moci na Slovensku, rokovala transparentne, verejne pred otvorenými dverami, odôvodňovala svoje rozhodnutia, zverejňovala svoje rozhodnutia aj s odôvodnením a aby predsedovia súdov, ktorí podliehajú ministerke, v tomto prípade, neboli členmi Súdnej rady. Niekomu to nevyhovuje a asi si musíme rozobrať prečo to nevyhovuje.

    Niekoľkokrát som tu aj v minulom volebnom období vystupovala na pôde Národnej rady a hovorila som o situácii v justícii. A poviem to veľmi zjednodušene, ale veľmi ostro. Áno, tvrdím, a páni, opoziční politici zo SMER-u, odovzdali ste spravodlivosť do rúk Mečiara. Výsledok je, že justíciu ovládla pochybná skupina ľudí, ktorá túto moc, ktorú ste jej dali do ruky, zneužívala napr. šikanóznymi disciplinárnymi návrhmi a šikanóznym pozastavením výkonu funkcie niektorým vybraným sudcom. Túto moc si užívala napr. škandalóznymi amorálnymi odmenami napr. na ministerstve spravodlivosti štátni tajomníci, ale aj niektorí vybraní sudcovia, ktorí, asi v úvodzovkách, dobre a poslušne rozhodovali. A ktorá dodnes nepokryte sa vysmieva verejnosti. Ako príklad uvediem neumožnenie kontroly, narábania s verejnými financiami na Najvyššom súde. To je dnes obraz justície na Slovensku po posledných štyroch rokoch a, žiaľ, dnes sa musíme zaoberať nielen rýchlosťou súdnych konaní, nielen kvalitou súdnych konaní, ale základnou dôveryhodnosťou justície ako inštitúcie, pretože o túto prichádza, a to je nebezpečné. Je to nebezpečné pre demokraciu, je to nebezpečné pre fungovanie tohto štátu. A na toto sme dostali vo voľbách mandát. Mandát, ktorý sa opiera o volebné programy politických strán vládnej koalície, ktoré sú pretavené do programového vyhlásenia vlády. A ja vás chcem ubezpečiť, pán Jarjabek, nie je tu, chcem vás ubezpečiť, že budem veľmi, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, budem veľmi dôsledne a konzekventne napĺňať programové vyhlásenie vlády v časti, ktorá sa týka právneho štátu, spravodlivosti a justície. Na to sa môžte spoľahnúť.

    Cieľom navrhnutých opatrení, ktoré, opakujem tie, ktoré dnes ležia na stole, verejné rokovanie Súdnej rady, odôvodňovanie rozhodnutí Súdnej rady, zverejňovanie odôvodnených rozhodnutí Súdnej rady a záznamom zo Súdnej rady, a to, aby predsedovia súdov, ktorí podliehajú ministrovi, neboli členmi Súdnej rady. Tieto opatrenia sú prvým krokom na ceste, alebo jedným z prvých krokov na ceste k tej méte, o ktorej ste tu toľko hovorili, lebo tá méta je nezávislá justícia, nie ako méta sama o sebe, ale ako základný predpoklad pre nestranné rozhodovanie sudcov v jednotlivých prípadoch, aby neboli pod žiadnym tlakom, a keď hovorím pod žiadnym tlakom, myslím neboli pod tlakom politickým, ale neboli ani pod tlakom rôznych iných skupín, ktoré majú peniaze a o tie opierajú svoju moc. Pretože toto je základom dôveryhodnosti. Je to jeden z prvých krokov a budeme ich musieť urobiť veľa, kým sa dostaneme k tej méte nezávislosti justície a hlavne budeme ich musieť urobiť veľa a budeme musieť byť veľmi konzekventní, aby nám občania uverili, a aby justícia bola, naozaj, dôveryhodná.

    Ja sa chcem vyjadriť aj ku niektorým konkrétnym vecným pripomienkam, ktoré v tejto debate padli a budem reagovať na niektoré vystúpenia. Budem reagovať, pretože to padlo z úst aj pani poslankyne Zmajkovičovej, aj pána poslanca Číža. Ste tu citovali, že áno, správne polovica Súdnej rady, necelá polovica, osem sudcov Súdnej rady je volených sudcami v demokratických, priamych, rovných a tajných voľbách. To je pravda a je to tak dobre. Je mi veľmi ľúto, že som videla na vlastné oči lístoček distribuovaný medzi sudcami, na ktorých boli mená sudcov, ktorí mali sudcovia v demokratických, priamych, rovných a tajných voľbách zvoliť. Aj ich zvolili. Spýtajte sa, možno predsedu Najvyššieho súdu, kto tieto lístočky distribuoval, a potom sa rozprávajme o tom, čo je to likvidácia súdnej moci na Slovensku.

    K otázke verejnosti rokovaní Súdnej rady. Je pre mňa absurdné, keď sa verejnosť rokovania akéhokoľvek, akéhokoľvek orgánu verejnej moci, považuje z nejakého dôvodu, ktorý naozaj neviem akceptovať, za protiústavné. Pretože to je jedna z pripomienok Súdnej rady a Najvyššieho súdu. Verejné rokovanie Súdnej rady je podľa pripomienky Súdnej rady protiústavné. Myslím si, že k tomu netreba nič viac hovoriť, ak sa tu argumentuje vládou, ja patrím medzi tých, ktorý nemá problém s verejným rokovaním vlády, takže tento argument vo vzťahu k mojej osobe ťažko použiť. Pokiaľ ide o odôvodňovanie rozhodnutí Súdnej rady, tu chcem povedať pánovi poslancovi Madejovi, že Súdna rada na rozdiel od parlamentu a vlády rozhoduje o právach, rozhoduje o právach konkrétnych fyzických osôb a rozhoduje o právach sudcov. A ja si myslím, že každý orgán, ktorý rozhoduje o právach, musí svoje rozhodnutie aj odôvodniť. Hovoríme o rozhodnutiach typu: dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, neodôvodnené dnes ani slovom, hovoríme o rozhodnutiach typu: výberovým konaním prejdú kandidáti na sudcov, Súdna rada neprevolí ďalej. Veď to bolo to, čo sme kritizovali v minulosti. Veď to bolo to, čo nám vyčítala Európska únia, keď ministerstvo spravodlivosti začiatkom deväťdesiatych rokov ešte v čase, keď volila sudcov Národná rada, navrhlo niektorých kandidátov Národnej rade na to, aby o nich mohla rozhodnúť Národná rada. Dnes to robí Súdna rada s odôvodnením jedným jediným: Súdna rada hlasovaním rozhodla. Veď to sú ľudia, ktorí splnili podmienky, splnili podmienky, prešli výberovým konaním. A Súdna rada rozhodne, že nebudú sudcami, rozhodne navždy, že nebudú sudcami, bez toho, aby týmto ľuďom povedala prečo, aké podmienky nesplnili na to, aby mohli byť navrhnutí prezidentovi na vymenovanie. Tu sa rozhoduje o právach jednotlivcov, a preto tieto rozhodnutia podľa mňa, majú byť odôvodnené a nie je dôvod, aby tieto zdôvodnenia neboli zverejnené.

    Asi najviac diskutovaná je otázka nezlučiteľnosti funkcií predsedu súdu a podpredsedu súdu s členstvom v Súdnej rade. Ja chcem poukázať na to, že áno, polovicu členov Súdnej rady, deviatich volia nie sudcovia, ale troch Národná rada, troch vláda, troch prezident, to znamená šiesti sú nominantmi výkonnej moci, traja sú nominantmi parlamentu, ale tá zvyšná časť, tých osem, to sú sudcovia, ktorí sú volení sudcami. Pokiaľ tento pomer prestane byť zachovaný, tak potom ten balanc sa prekláňa k vplyvu výkonnej moci v Súdnej rade. Ja opakujem, predsedovia súdov sú menovaní a odvolávaní ministrom a sú súčasťou štátnej správy súdov a majú v istých otázkach vzťah nadriadenosti, podriadenosti vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti.

    Sú v tomto zmysle zložkou, časť pri výkone svojej funkcie, zložkou výkonnej moci. Ja si myslím, že je legitímne na túto tému sa rozprávať. Koniec koncov, túto otázku nezačala táto vláda, túto otázku začala debatovať pred rokom alebo vyše rokom a pol súdna moc, sudcovia prišli s týmto návrhom a poslanci, ktorí sú dlhšie v tomto parlamente si pamätajú, že to prišlo aj sem do tohto parlamentu ako návrh zo strany niektorých sudcov, že toto je problém. A ja som presvedčená, že ten návrh je opodstatnený a táto vláda si ho osvojila do programového vyhlásenia vlády.

    Preto nevidím ja dôvod prečo takýto návrh, ktorý evidentne smeruje k tomu, aby sa zvýšili garancie nezávislosti justície, aby, naozaj, Súdna rada mohla plniť svoju funkciu, aby Súdna rada ani do budúcnosti, ani teraz nebola ovládnutá výkonnou mocou cez predsedov súdov, ktorých ... (nezrozumiteľne vyslovené) sudcom, aby ich zvolili, prečo takýto návrh je označený za likvidáciu súdnej moci na Slovensku.

    Ja osobne si myslím, že budeme tieto reči ešte dlho počúvať. Ja som pripravená na to, že áno, vstali noví bojovníci za nezávislosť justície, áno, reči o politizácii justície budeme počúvať, pretože tam, kde nie sú argumenty, vecné argumenty, tak potom je možný len politický útok. Ale ja sa znovu musím spýtať, čo je politické, čo je likvidujúce justíciu na Slovensku, čo je revanšistické, keď Súdna rada bude rokovať verejne, keď Súdna rada bude odôvodňovať svoje rozhodnutia, keď Súdna rada bude zverejňovať svoje rozhodnutia spolu s odôvodnením a keď tí, ktorí budú členmi Súdnej rady, nebudú zároveň predsedami súdov.

    Za týmto návrhom stojím a verím, že táto snemovňa tento návrh podporí, pretože je to prvý krok k zvýšeniu dôveryhodnosti justície na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť v rozprave? Áno? Nech sa páči.

  • Ja by som chcela doplniť len jednu vec ohľadne toho, čo už bolo povedané, a to smerom do opozície, ktorá diskutovala na tému súdnictva a obhajuje jeho nezávislosť. Predsedovia súdov majú postavenie orgánov štátnej správy súdov, čiže ako orgány štátnej správy súdov sú súčasťou výkonnej moci. Súdna rada bola ustanovená ako ústavný orgán pre súdnictvo preto, aby bola nárazníkom medzi ostatnými mocami a súdnou mocou. Ja som bola pri všetkých právnych úpravách, ktoré predchádzali týmto posledným. Celých pätnásť rokov sme sa tomu venovali a vieme, že Súdna rada bola zložená preto tým spôsobom, že má v sebe zastúpenie aj nominantov z parlamentu, aj z vlády, aj tých, ktorí sú volení sudcami, aby sa dali vyvažovať vplyvy jednotlivých mocí v rozhodovaní tohto orgánu.

    No, a pokiaľ väčšiu časť tohoto orgánu obsadia predsedovia súdov, to znamená, že skutočne, tak ako povedala pani ministerka, Súdna rada stráca potom vlastne to svoje postavenie, pretože už nemôže byť, samozrejme, tým orgánom, ktorý robí nárazník medzi jednotlivými mocami. Ona sa prevažuje potom a dostáva sa pod vplyv výkonnej moci. A že takto Súdna rada fungovala v poslednom období je preukázateľné. Stačí sa pozrieť na to, aké boli výsledky jej rozhodovania. To znamená, že bola podriadená jednému mužovi, ktorý keď bol minister spravodlivosti, tak fakticky ovládal predsedov súdov. To bol taký jasný úkaz, že treba tento systém meniť.

    Ešte chcem jednu vec povedať. Keď sme v roku 2004 robili zákon č. 757 o súdoch, tak tam sme vyslovene dali, keď sa zriaďovali na súdoch orgány sudcovskej samosprávy, že členom sudcovskej rady nemôže byť predseda súdu. A to práve preto, aby sa vyvažovali vplyvy toho predstaviteľa výkonnej moci a samosprávnych súdnych orgánov.

    Žiaľ, keď sa robila zmena ústavy, keď sme robili Súdnu radu, ako ten prvý orgán, ktorý mal zastrešovať súdnictvo v Slovenskej republike, tak v tom čase sme ešte nemali takéto skúsenosti. Nevedeli sme presne ako to naformulovať. A ak si všimnete, tak Súdna rada v ústave vlastne ani nie je pomenovaná, že čo to je, aký to je orgán. Len potom neskoršími výkladmi Ústavného súdu sme začali považovať Súdnu radu za ústavný orgán súdnictva. Čiže, keď v orgánoch samosprávy predsedovia súdov nesmú byť, lebo sa tie funkcie vylučujú, tak potom, samozrejme, že aj v najvyššom vrcholovom orgáne na toto treba dbať! Najmä, ak sme poučení históriou posledných dvoch rokov, čo všetko určitá nedokonalosť právnych úprav, ktoré predchádzali dnešnému stavu potom umožňuje, ak sa funkcie ujme niekto, kto má takú osobnostnú výbavu, že nebude len z nejakých možno svojich potrieb dodržiavať základné etické pravidlá.

    My sme v takom štádiu, že úzus u nás neplatí. Tu sa nevzdá napr. sudcovskej funkcie človek, ktorý klamal a tak ďalej. Musíme dať určité veci do zákona tak, aby sme nejakú úroveň dodržiavali. Ja som len toto chcela doplniť, aby ste vedeli, aký má vlastne význam postavenie predsedov súdov na súdoch. Predseda súdu fakticky rozhoduje o veľa veciach, ktoré sú dôležité pre sudcu, a to znamená, že tí sudcovia sú pod jeho vplyvom, administratívnym určite. A práve preto tie sudcovské samosprávne a ústavný orgán treba vyvažovať, aby medzi výkonnou a súdnou mocou boli vzájomné brzdy a páky. Tak len toľko som chcela vniesť rozpravy, ako svoj názor, ako záverečné slovo pred hlasovaním.

  • No, v poriadku, ale teraz sa hlasovať nebude a rozprava je uzavretá.

  • Však pred hlasovaním, aj tak ako spravodajkyňa poviete čo a ako, o čom ideme hlasovať a tak ďalej, predpokladám. Takže, to pred hlasovaním. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať ešte informáciou o

    vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2010 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2010.

    Parlamentná tlač č. 36.

    Nech sa páči, pani ministerka Žitňanská, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2010 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku 2010. Ide o štandardnú informáciu, ktorá sa raz za pol roka predkladá Národnej rade na základe § 4 zákona č. 19/2002, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády.

    Informácia je veľmi jednoduchá. V hodnotenom období vláda prijala a bolo publikovaných 26 aproximačných nariadení vlády, sú uvedené v prílohe č. 1 materiálu, ktorý bol doručený Národnej rade a podľa plánu legislatívnych úloh vláda predpokladá, že v II. polroku príjme 7 aproximačných nariadení. Taký je predpoklad. O realite budem informovať zase na konci polroka. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, dávam slovo členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Kamilovi Homoľovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 26. júla 2010 č. 21 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Aproximačné nariadenia vydáva vláda na základe čl. 120 ods. 2 ústavy, podľa ktorého, ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi európskymi spoločenstvami, ich členskými štátmi a Slovenskou republikou a na vykonávaní medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2. Informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, kontrolný mechanizmus parlamentu.

    Ako už bolo spomínané, v hodnotenom období bolo prijatých 26 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, je predpoklad, že v II. polroku tohto kalendárneho roku bude prijatých 7 nariadení daného druhu. Väčšina z nich bola, aj bude z oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia a dopravy a farmácie.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 2. septembra 2010 na svojej 7. schôdzi a uznesením č. 14 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky.

    Tlač 53.

    Prosím teraz pána ministra kultúry a cestovného ruchu Daniela Krajcera, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dobrý deň. Vážená Národná rada, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Ministerstvo vypracovalo návrh zákona v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2010, podľa ktorého malo ministerstvo predložiť predmetný návrh zákona na rokovanie vlády Slovenskej republiky v mesiaci jún.

    Dôvodom na vypracovanie tohto návrhu zákona je ustanovenie zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 383/2008, podľa ktorého právne vzťahy pri poskytovaní dotácií, podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a ods. 1 až 3 až 6 tohto zákona. Podľa príslušného paragrafu tento osobitný predpis musí ustanoviť podmienky na poskytnutie dotácií, ktorých splnenie sa preukazuje dokladmi, ktoré sú prílohou žiadosti o poskytnutie dotácie. Paragraf 8a ods. 4 až 6 priamo stanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ o dotáciu splniť s tým, že osobitný zákon ich musí rešpektovať, a to najneskôr k 1. januáru roku 2011. Inak dotáciu po tomto termíne nemožno poskytnúť. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona 11. augusta 2010 a dňa 16. augusta vládny návrh zákona predložila na prerokovanie Národnej rade.

    Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na základe splnomocňujúcich ustanovení pripravuje vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, konkrétne ide o výnos o podrobnostiach, o účele poskytnutia dotácie, vzore žiadostí, popisu projektu a celkového rozpočtu projektu, a ďalších podrobnostiach o náležitostiach žiadosti o poskytnutie dotácie, ktorý v pracovnej verzii predloží na rokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Vládny návrh zákona nemá finančný, ekonomický, ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a tento zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Senkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní.

  • Krátka pauza.

  • Pardon. Ospravedlňujem sa. Takže ešte raz. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma uznesením z 2. septembra 2010, uznesením č. 21 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom určenej stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na rozpočet verejnej správy, o dopade na životné prostredie a nároky na pracovné sily. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. augusta 2010 č. 37 navrhujem, aby v prípade jeho postúpenia do druhého čítania návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 11. októbra 2010.

    Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne. Zajtra budeme pokračovať prerokovaním ďalších bodov podľa schváleného programu o 9.00 hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.