• Vážené poslankyne, vážení poslanci, otváram druhý rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali poslanci: Juraj Blanár, Ján Počiatek, Štefan Zelník.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 27. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 15.

    Poprosím predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, aby vládny návrh ústavného zákona uviedla. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som svoje úvodné slovo k problematike imunity začala citáciou bývalého československého a neskôr českého prezidenta Václava Havla: "Demokracia je slušnosť."

    Osoby, ktoré sú zástupcami svojich voličov, či dokonca sudcami, by mali byť v slušnosti príkladom. Inak nemôžeme hovoriť o morálnej obrode spoločnosti. Musíme začať od seba samých, od tých, ktorí sú na vrchole spoločenskej, politickej a mocenskej pyramídy a stanovujú pravidlá správania sa, či ich aplikujú.

    Výkon verejných funkcií je v našom poriadku spájaný s poskytovaním privilégií pre tieto osoby, aby sa im nevytvárali prekážky pri výkone ich verejnej funkcie. Niektoré z nich však majú často charakter osobnej výhody a vzbudzujú vo verejnosti oprávnenú kritiku.

    Z dôvodu zreálnenia určitých privilégií a spájania s ich faktickým výkonom, predkladám tento návrh ústavného zákona. Jeho cieľom je zúžiť inštitút imunity. Imunita by sa nemala vzťahovať na protiprávne správanie sa ústavných činiteľov v ich súkromí. Jej obmedzením by sme mohli ukončiť útoky na tento inštitút a vrátiť mu pôvodný zmysel a dôstojnosť, aký má vo vyspelej demokratickej spoločnosti. Striktné oddelenie ochrany poslancov pri výkone parlamentných funkcií a ich súkromných aktivít a vyjadrení, možno nájsť aj v judikatúre Štrasburského súdu. Spomeniem prípad Ielo verzus Taliansko.

    Ústavný zákon v žiadnom prípade nezasahuje do absolútnej imunity. Absolútna imunita označovaná odborne ako indemnita spočíva v tom, že poslanca nemožno trestne stíhať za hlasovanie, či názor vyslovený v zákonodarnom zbore. Poslanec podlieha za výroky prednesené v Národnej rade len disciplinárnej zodpovednosti. Tak by to zostalo aj po schválení predkladaného ústavného zákona. Poslanec musí byť osobitne chránený za prejavené názory v parlamente, aj keď Ústava Slovenskej republiky garantuje slobodu prejavu všetkým občanom. Indemnita teda dáva zvolenému zástupcovi ľudu dostatočnú istotu, že svoju funkciu bude môcť uplatňovať v plnom rozsahu.

    Za absolútne neprijateľnú však považujem, tzv. priestupkovú imunitu. Ústavný zákon č. 211/2006 Z. z. síce čiastočne obmedzil túto imunitu, ale neuskutočnil to dôsledne. Obraz zákonodarcov odmietajúcich dychovú skúšku je lacným sústom pre bulvárne médiá a výsmechom radovým občanom. Ide o osobnú výhodu poslanca, ktorá nemá žiadne opodstatnenie a degraduje tento dôležitý inštitút, ako aj princíp rovnosti medzi občanmi.

    Ďalšia forma imunity, tzv. procesná imunita, v zmysle našej ústavy znamená, že poslanca nemožno trestne stíhať bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, a ani ho nemožno vziať do väzby. Jedinú výnimku tvorí prípad, ak je poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu. V našej verejnosti stále rezonuje predstava, podľa ktorej, ak poslanec spáchal trestný čin a Národná rada Slovenskej republiky odoprela súhlas na trestné stíhanie poslanca, je osobou navždy nepotrestateľnou. Tak to bolo v minulosti. Aj v tejto oblasti došlo k zmene pri novelizácii ústavy. Ostali sme však podobne ako pri priestupkovej imunite v polovici cesty.

    Súčasná právna úprava procesnej imunity umožňuje trestné stíhanie trestného činu prerušiť na časť výkonu poslaneckého mandátu. Aktuálne znenie Ústavy Slovenskej republiky síce nezabezpečuje poslancovi celoživotnú beztrestnosť, ale odkladá trestné stíhanie na dobu po ukončení mandátu poslanca. Vzhľadom na uplynulú dobu od vykonania skutku, následnú obtiažnosť spojenú s dokazovaním, môže odklad trestného stíhania znamenať faktickú beztrestnosť. Navyše nastáva paradoxná situácia, ak by konkrétny poslanec súhlasil so svojím trestným stíhaním a chcel očistiť svoje meno pred orgánmi činnými v trestnom konaní, bez udelenia súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky to nie je možné.

    Snahy rušiť poslaneckú imunitu v celom rozsahu, ako sme tomu boli svedkami v minulosti, sú neadekvátne. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zúžiť imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky len na hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch a za výroky prednesené pri výkone funkcie poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgánoch, aby jednoducho poslanec, tu otvorene mohol pomenovať a nazvať, ktorá firma je problémová, ktorá osoba je problémová, bez rizika trestného stíhania.

    Súčasne sa odbúrava potreba súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslancov Národnej rady. Ide o trendy, ktoré nie sú vo vyspelej Európe neznáme a takouto cestou ide napríklad Holandsko. Značné obmedzenie procesnej imunity nájdeme vo viacerých ústavách. Ako príkladné spomeniem Belgicko, Luxembursko, či Rakúsko.

    Obdobným spôsobom sa navrhuje zúžiť imunita sudcov, ktorá má v prvom rade zabezpečiť nezávislosť pri výkone súdnictva. Naďalej pritom zostáva zachované zakotvenie potreby súhlasu Národnej rady, resp. Ústavného súdu na vzatie poslanca, resp. sudcu do väzby. Tá ochrana tu je. Tí, ktorí sú garantmi spravodlivého aplikovania práva, musia znášať nulovú toleranciu k porušeniam zákonov.

    Hlavným zámerom ústavného zákona je teda predchádzať možnému zneužívaniu sudcovskej a poslaneckej imunity ich nositeľmi, pri iných činnostiach, na akých ochranu boli pôvodne určené. Návrh ústavného zákona v predloženom znení nie je novým návrhom. Problematika imunity poslancov a sudcov je témou, kde verejná aj politická diskusia prebieha v Slovenskej republike už niekoľko rokov, pričom výsledok tejto diskusie je jednoznačný a všeobecne akceptovateľný, a teda požiadavka na zúženie imunity uvedených ústavných činiteľov je plne legitímna.

    Verím, že tento návrh podporíte a spoločne vyšleme signál, na ktorý verejnosť čaká už dlhé roky. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, predsedovi tohto výboru poslancovi Radoslavovi Procházkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 3. augusta 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 27.Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom zákonom v ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predkladaný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky mení platný právny stav tak, že zužuje imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a sudcov súdov Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti predpokladané § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku ako aj náležitosti ustanovené legislatívnymi pravidlami. Zo znenia vládneho návrhu ústavného zákona je zrejmý jeho účel. Zúženie imunity poslancov a sudcov, tak ako to uvádza dôvodová správa, neodporuje požiadavkám Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou. Návrh ústavného zákona nezakladá vplyv, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika upravená návrhom právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Dovoľte mi teraz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pár vlastných viet k predmetu rokovania. Myslím si, že niet vhodnejšej a dôstojnejšej platformy pre hľadanie politickej a odbornej zhody ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Procházka prepáčte, pán Záhumenský, chcel by som vás poprosiť netelefonovať v rokovacej miestnosti. Ďakujem vám pekne.

  • ... a pre hľadanie politickej a odbornej zhody na konečnej podobe tohto návrhu.

    Pani premiérka včera spomenula, že nechce a neočakáva ani od koaličných poslancov spartakiádnu poslušnosť, z čoho mám úprimnú radosť, lebo aspoň nebude pani premiérka sklamaná, keď ako poslanci, koaliční poslanci občas na žinenky vybehneme s vlastnou zostavou. S cieľom posilniť deliberačný rozmer tohto parlamentu ako fóra, ktorého ani parlamentná väčšina nebude dvíhať ruky na povel, ale ktorý bude viesť v dobrej viere otvorenú rozpravu a zároveň s cieľom vlastným dielom prispieť i k hľadaniu onej politickej a odbornej zhody na konečnej podobe tohto návrhu, si vám dovoľujem predložiť nasledovné závery a odporúčania. Vychádzam pritom z oprávnení, ktoré mi vyplývajú ako spravodajcovi z rokovacieho poriadku.

    Odporúčam, aby sa po rozprave Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. júla 2010 č. 15 navrhujem a odporúčam, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Procházka, prepáčte. Pán Záhumenský, žiadam vás, aby ste v tejto miestnosti netelefonovali podľa § 32 rokovacieho poriadku. Máte dvere asi dva metre odtiaľ. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Zároveň odporúčam, aby ako gestorskému výboru bol návrh ústavného zákona predložený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory v prípade, že bude návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní, prerokovali ho v druhom čítaní do 2. septembra 2010 a gestorský výbor, aby ho prerokoval do 6. septembra 2010.

    A teraz si vás pán predseda, dovoľujem požiadať o otvorenie rozpravy k tomuto bodu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ďakujem. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Pán Paška, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, dámy a páni, dobré ráno. Dovoľte mi, aby som sa po tretíkrát pokúsil presvedčiť vás, že rokovanie o tomto bode programu 4. schôdze nie je v súlade s ústavou a s rokovacím poriadkom. Ja už som niekoľkokrát namietal a interpretoval právny názor, že legislatívna iniciatíva vlády vznikla až vyslovením dôvery. Mám pripravenú právnu analýzu, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Ja, vzhľadom na to, že sme v prvom čítaní a nemôžem podávať návrh uznesení, ak prejde tento návrh, o ktorom rokujeme, podľa mňa zmätočne, požiadam v druhom čítaní o to, aby ústavnoprávny výbor preveril uznesenie Ústavného súdu, ako aj našu právnu analýzu o tom, že tento bod programu mohol byť zaradený až na ďalšiu schôdzu, a to v súlade s termínmi a lehotami procedúr legislatívnej praxe.

    K vecnej stránke veci sa preto vyjadrovať nebudem, ale podávam procedurálny návrh v zmysle § 73 písm. b) rokovacieho poriadku, aby sme nepokračovali v rokovaní, ale predsa len jeden drobný politický kontext a miera konštruktivizmu opozície, po ktorej tak voláte je naštrbená nielen spôsobom, akým veľmi čudesne predkladá vláda návrh zákona, na ktoré nemá ústavnú väčšinu, ale aj niektoré akty, ktoré sa udiali počas rokovania v uplynulých dňoch, nás nenapĺňajú optimizmom. Mám na mysli najmä bezprecedentné odmietnutie možnosti vystúpiť predsedovi Najvyššieho súdu bez ohľadu na to, aký máme názor na jeho osobu, na fungovanie súdnictva. Je to absolútny precedens, ktorý nemá obdobu v Národnej rade Slovenskej republiky, ale určite ani v iných demokratických parlamentoch.

    A už nebudem hovoriť o niektorých podprahových vyhláseniach predstaviteľov vlády, v ktorých v tiesni a pod kontrolou opozície argumentujú nie vecne, ale podsúvajú riešenia - veď počkajte, keď nebudete mať imunitu.

    Preto, ešte raz vás žiadam, aby sme schválili môj procedurálny návrh, a aby vláda predložila tento bod programu na nasledujúcu schôdzu v súlade s ústavou a zákonom o rokovacom poriadku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán Brocka, nech sa páči.

  • Ja by som chcel zareagovať krátko na pána poslanca Pašku. Práve na tú jeho poznámku akoby "by the way", keď reagoval na to, že snemovňa nedovolila vystúpiť k programovému vyhláseniu včera predsedovi Najvyššieho súdu.

    Pán poslanec Paška, ja si nepamätám v Národnej rade, že by tak dlho prebiehala diskusia k programovému vyhláseniu vlády. My sme týždeň rokovali, opoziční aj koaliční poslanci, a pamätám si, ako sme rokovali o programovom vyhlásení vašej vlády, keď ste po dvoch dňoch diskusie navrhli ukončiť rozpravu alebo ste ju obmedzili a neumožnili ste diskutovať všetkým poslancom. Toto sa stalo naozaj po dlhom čase. Ja si myslím, že to je výrazná zásadná zmena.

    K predsedovi Najvyššieho súdu by som rád povedal jednu vetu, ktorou komentoval, môj kolega, v pléne postoj Národnej rady k jeho snahe vystúpiť tu, že pán predseda Najvyššieho súdu až po kontrole, až po kontrole ministerstva financií na vašom úrade. Potom nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Poprosím pána Beblavého s vystúpením do rozpravy. Po pánovi Beblavom sa prihlásil pán minister Lipšic do rozpravy.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za možnosť vystúpiť. Pokúsim sa pokračovať v tradícii nie dlhých vystúpení, takže budem stručný.

    Chcel by som sa venovať jednému aspektu návrhu, ktorý práve prerokúvame a ktorý si myslím, že je v jadre otázky, ktorá pred nami stojí, teda aspoň pred nami, myslím tým asi väčšinu poslancov, ktorí nevnímajú imunitu len ako samoúčelný nástroj na ochranu vlastných záujmov.

    Otázka teda je, že či je nejaký iný dôvod, pre ktorý by sme mali zachovať poslaneckú imunitu nad rámec teda toho, že je to pre nás určite veľmi príjemné a osobne výhodné. A jeden dôvod tu je. A tomu som sa chcel venovať vo svojom vystúpení, aby sme ho pomenovali a aj sa k nemu nejakým spôsobom postavili. A ten dôvod je to, či máme byť my, ako poslanci, chránení proti nedostatkom slovenského právneho štátu. Ako povedal kedysi dnes už bývalý premiér pán Fico, on povedal, že na Slovensku právny štát neexistuje.

    Ja osobne by som to trošku kvalifikoval a povedal by som, že napriek jeho najlepším snahám, právny štát na Slovensku ešte existuje, ale má dosť znateľné medzery. To, že ten slovenský právny štát má problémy, vieme na tzv. "stress teste Harabin", teda vieme, že keď súdnictvo sa pokúsila ovládnuť úzka skupina ľudí, tak sa jej to do veľkej miery podarilo a dodnes sa jej to darí. Tak isto vieme na prípade Hedvigy Malinovej, a to teda si dovolím poznamenať, že ja nijakým spôsobom neprejudikujem, čo sa stalo v prípade Hedvigy Malinovej. Ale čo vieme, že sa stalo v prípade Hedvigy Malinovej je, že dochádzalo k hrubému politickému zasahovaniu do vyšetrovania v priebehu tohto prípadu.

    Tak z tohto všetkého vieme, že slovenský právny štát má veľké problémy a tie problémy sa môžu týkať aj politicky citlivých káuz. Môžu sa teda týkať aj nás poslancov. Môže sa stať, že keď niektorý z poslancov sa začne príliš zaujímať o niektoré nevhodné aktivity tajných služieb, tak mu nájdu v aute kukláči náhodou nejaké skladačky s drogami? Na Slovensku sa to určite stať môže. Ja by som šokovaný nebol.

    Teraz je otázka, či toto je dôvod na to, aby sme odmietli zúžiť imunitu nás poslancov. Určitý dôvod tu je. Je to dôvod, ktorý by nás chránil pred takýmito možnými manipuláciami a ohrozeniami, a preto by som aj ja bol ochotný toto zvážiť. Po širšej úvahe však myslím si, musíme dospieť k záveru, že tak ako znášame nedokonalosti slovenského sociálneho ekonomického štátu, tak musíme znášať aj nedokonalosti slovenského právneho štátu spolu s našimi spoluobčanmi. Pretože to, že niekto môže manipulovať trestný systém proti nám, rovnako platí, že môže manipulovať trestný systém proti svojim podnikateľským oponentom, proti svojim názorovým oponentom a proti 5,4 mil. ľudí, ktorí nemajú to šťastie, že sú poslancami Národnej rady.

    To, že pravdepodobnosť, že to môže niekto skúšať voči nám, je o niečo vyššia ako pri našich spoluobčanoch je síce pravda, ale tá pravdepodobnosť sama osebe nemôže byť dôvodom na to, aby sme tieto riziká neznášali.

    Z toho dôvodu ja osobne budem hlasovať za tento návrh vlády, a to teda napriek tomu, že vnímam legitímny argument, ktorý znie v tom, že, ak by boli poslanci chránení proti nedostatkom právneho štátu, možno by mohli byť odvážnejší v boji proti niektorým nešvárom, ale obávam sa, že z môjho pohľadu tento argument nie je dostatočný na to, aby sme zachovali imunitu v súčasnej podobne. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem vám. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prepáčte mi. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja zareagujem najskôr na pána poslanca Pašku, ktorý už odišiel. Povedal svoje argumenty a odišiel, čo je pomerne typické pre snahu viesť diskusiu.

    Vyjadrím sa najskôr k jeho argumentu, že vláda, kým nemá vyjadrenú dôveru, nemá zákonodarnú iniciatívu. Tento argument považujem za absurdný, nemajúci oporu v texte ústavy, v žiadnej ústavnoprávnej doktríne a majúci oporu zrejme len v názore pána poslanca Pašku. Je to absurdné.

    Podľa našej ústavy má zákonodarnú iniciatívu vláda, poslanec a výbory. Ústavný text nehovorí nič o tom, že vláda získava svoje ústavné právo až okamihom, kedy má vyslovenú dôveru. To je subjektívny, osobný názor pána poslanca Pašku. Nikoho iného. Čiže to k tomu, ako by sme si veľmi jasne povedali. Tam nie je žiaden relevantný spor.

    Tak isto, ako nie je žiaden relevantný právny spor o tom, či ministerstvo financií má alebo nemá kompetenciu ísť kontrolovať rozpočet Najvyššieho súdu. O tom žiaden relevantný právny spor nie je. To je jasné. Tak jasné, ako včerajší incident v tejto miestnosti.

    Teraz k samotnej imunite. Strana SMER často operuje termínom rovnosť. Hovorí tomu sociálna rovnosť. Ale pokiaľ príde na rovnosť pred zákonom, tak skutky a slová poslancov strany SMER sú vždy veľmi odlišné. Zhodneme sa asi na tom, že najdôležitejší princíp právneho štátu je rovnosť pred zákonom. Je to to najdôležitejšie čo chráni občanov pred svojvôľou štátnej moci, pred tým, aby parlament alebo vláda prijímali absurdné a diskriminačné právne normy, pretože, ak sa budú týkať aj ich samotných, tak ich parlament neprijme.

    Poviem príklad. Ako môže parlament rozhodovať zodpovedne o výške pokút za dopravné priestupky, pokiaľ poslanci týmto pokutám nepodliehajú? Potom môžeme prijímať v princípe akékoľvek, aj pomerne drakonické pokuty, vedomí si toho, že my sami im v skutočnosti nepodliehame. Preto je tak široko zakotvená imunita priestupková aj trestnoprávna, absurdná. Je absurdným a prekonaným inštitútom, s výnimkou hlasovania a s výnimkou výrokov v Národnej rade.

    Vládna koalícia, súčasná, presadzovala zúženie imunity, aj keď sme boli v opozícii. To znamená, naše kroky a naše konania sú konzistentné, či vo vláde alebo v opozícii. Ja som včera spomenul, ak opozícia dnes tvrdí, že má obavy z kriminalizácie, neviem z čoho má konkrétne obavy, lebo nie som si vedomý ani vyjadrení pani premiérky, ani mojich, ktoré sa týkali kriminalizácie opozície. Som si vedomý vyjadrení bývalého premiéra, ktoré povedal aj tu v tejto sále, že kde má opozícia sedieť, a že má byť rada, že má imunitu, a že sedí v parlamente a nie niekde inde. No. Takéto vyjadrenie nemal nikto z vládnej koalície. Takže obava z týchto výrokov byť nemusí.

    Som presvedčený o tom, že ak chce dať parlament jednoznačný signál, že rovnosť pred zákonom nie je len heslom, ale realitou, tak musíme zúžiť imunitu len na výroky a hlasovanie v parlamente. V žiadnom inom prípade poslanecká imunita nemá žiadne opodstatnenie. Nie je žiadne opodstatnenie, aby poslanec bol chránený pred trestným stíhaním alebo pred potenciálnym priestupkovým konaním za skutok, ktorý nijako nesúvisí s výkonom funkcie.

    Samozrejme onedlho budete hlasovať o tomto návrhu a tam sa ukáže, či sú súladné slová a skutky. Častokrát aj v minulosti, keď sa pýtali poslancov terajšej vládnej koalície novinári na chodbe, či sú za zúženie imunity, povedali áno, sme za zúženie imunity, nám imunita nechýba, sme za. A potom prišlo hlasovanie. A boli proti. A preto si myslím, že poslanci a nielen poslanci, aj ministri samozrejme prejavujú to, čomu naozaj veria svojimi skutkami, nie svojimi rečami. A poslanci prejavujú svoje skutky hlasovaním. A preto si myslím, že ak majú brať občania vážne reči o rovnosti pred zákonom, vážne ich majú brať, tak to hlasovanie o 11.00 bude dôležité. Bude verejne známe a bude známe, ktorí poslanci majú pocit, že o rovnosti pred zákonom treba rozprávať kvetnato a filozoficky a ktorí si myslia, že treba konať.

    Názor verejnej mienky v tomto je jednoznačný a každý jeden z nás, každý jeden z vás, tu nereprezentuje samého seba, ale verejnú mienku a svojich voličov. A ja som presvedčený, že voliči všetkých strán, vrátane strán dnešnej opozície si želajú, aby poslanci nemali neodôvodnené, nadštandardné, nevyargumentovateľné privilégiá. A preto by som vás chcel požiadať, naprieč politickým spektrom, aby ste tento vládny návrh zákona podporili a podporili jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Pán Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, no opäť váš veľmi zaujímavý prínos k ústavnému právu, celému sféru imunít, komplexnosť prístupu. Predpokladám, že imunity ovládate, že majú k dispozícii tak súdna moc, tak diplomati, diplomatická moc a samozrejme aj poslanci. Kontexty všetkých týchto imunít sú nepochybne určené na to, aby sa o nich diskutovalo, ale váš postoj k tomuto celému, čo ste navyprávali ukazuje, že ten bezbrehý populizmus vás po voľbách neopúšťa.

    Nechcem sa ale vyjadrovať, nepochybne imunita vyžaduje diskusiu, len problém je, že pre opozičných poslancov je nesmierne dôležité, aby pokiaľ nebude existovať imunita, aby mali stopercentnú istotu, že nebude zneužitá výkonná moc na ich pôsobenie, a že sa nestane to, čo napríklad v Českej republike, že úplne náhodou bol prezident Havel zvolený za prezidenta jedným hlasom poslanca, ktorý bol zhodou okolností zadržaný predtým políciou. Takže toto sú tie obavy. O nich treba diskutovať, treba hovoriť o zárukách toho, že výkonná moc nebude zneužitá.

    Pán Lipšic, vy osobne pre mňa, pre mňa ako taký, ako minister, ste takým rizikom. Vaša bezbrehá túžba predvádzať sa a do toho dať ešte tú schopnosť, ktorú máte, máte k dispozícii politicky ovládať celý policajný aparát represívny, toto pre mňa osobne vytvára hrozbu. A toto vaše vystúpenie ma v tomto utvrdilo, že nejde tu o jeden korektný a objektívny proces, ktorým je posúdenie postavenia poslanca po dvadsiatich rokoch demokracie u nás, vzťahu výkonnej zákonodarnej moci a možnosti zneužívania tohto štátneho aparátu. A toto vaše vystúpenie, ešte raz pán minister, len opäť zbytočne spochybňuje tento predložený návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Pán Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Som rád, že pán minister vnútra spomenul, že téma imunity poslancov bola veľmi aktuálna aj v minulom volebnom období.

    Tak si dovolím, vážené kolegyne a kolegovia pripomenúť, že ja, aj všetci moji kolegovia z SDKÚ - DS sme v minulom volebnom období trikrát hlasovali za obmedzenie poslaneckej imunity a samozrejme budeme tak hlasovať aj teraz za tento návrh, či sme boli v opozícii alebo sme teraz v koalícii.

    Som presvedčený, že tak ako bolo povedané, toto hlasovanie ukáže veľmi jasne, kto to s obmedzením poslaneckej imunity myslí vážne. A som si istý, že proti budú hlasovať len tí poslanci, ktorí nemajú čisté svedomie. Ďakujem.

  • Ďakujem vám. Pán Ďurkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán Sulík. Ja by som sa chcel poďakovať predovšetkým pánovi ministrovi za tento návrh, ale súčasne povedať, že v jednej časti s ním nesúhlasím. A ten nesúhlas sa týka práve tej imunity v súvislosti s výrokmi. Domnievam sa, že aj táto časť imunity by mala byť zrušená. Jej zrušenie by podľa mňa prispelo výrazne k tomu, aby tento parlament zasadal kultivovane, aby rokoval vecne, aby sme zvažovali každé slovo, ktoré povieme, aby sme zvažovali naše výroky.

    To, čo bolo, čo sme mali všetci možnosť vidieť v rámci týchto uplynulých dní pri diskusii o programovom vyhlásení, bolo takým vzorom. To, čo si nedovolíme, dámy a páni, v osobnom styku s našimi buď priateľmi, známymi, ale aj cudzími ľuďmi, mnohokrát som svedkom toho, že sa dovoľuje tuná v parlamente v rámci diskusií.

    Čiže, ja si dovolím navrhnúť, keď by som to mohol povedať, zatiaľ len vyslovene voľne, nie je to žiaden procedurálny ani iný návrh, aby sme uvažovali perspektívne i o zrušení tejto imunity v súvislosti s výrokmi v parlamente. Výrazne by to tomuto parlamentu prospelo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Lipšic, reaguje na faktické poznámky.

  • Stručne k pánovi poslancovi Ďurkovskému. Poslanci nemajú občiansko-právnu imunitu, ani za výroky, to znamená, že ich výroky sú žalovateľné, aj keď sú prednesené v pléne.

    A k pánovi poslancovi Čížovi. Ja sa vám pán poslanec aj vašim kolegom divím, čo po štyroch rokoch vašej vlády, čo ste vy vykonali, čo ste nám tu ochotný porozprávať. Ku kriminalizácii opozície, ešte raz hovorím, bol to váš premiér, ktorý posielal opozíciu za mreže. Aj odtiaľto. Bola to vaša vládna koalícia, ktorá po škandalóznej schôdzi na odvolanie ministra Harabina a viete, čo tu vtedy padlo, ste to hádam odvtedy už počuli, žiadala orgány činné v trestnom konaní vyvodiť voči poslancom opozičným trestnoprávnu zodpovednosť.

    Pán poslanec Číž, vy ste ako hlasovali? Za. Tak prosím vás, nám tu vy nerozprávajte o možnosti kriminalizácie ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Číž, prosím vás pekne, nerozprávajte.

  • ... lebo na vašom mieste, na vašom mieste by som naozaj vážil slová a skutky. Po tom, čo ste vy tu navystrájali počas posledných štyroch rokov, a napriek tomu my sme v opozícii za zrušenie imunity hlasovali. Sme to stále navrhovali. Sme hlasovali za.

    Ešte raz, pokiaľ má niekto čisté svedomie, nemá sa čoho obávať. Pokiaľ nemá, tak sa asi čoho obávať má.

  • Ďakujem. Teraz zaujme stanovisko pani navrhovateľka. Aha, tak prepáčte, vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

  • Ďakujem veľmi pekne. Uchádzala som sa o slovo ešte v rozprave, ale v každom prípade cítim potrebu k tejto debate povedať pár slov, pretože si myslím, že imunita poslancov, aj imunita sudcov je téma, ktorá si zaslúži solídnu diskusiu.

    A čo mňa prekvapuje celú dobu, odkedy táto téma je témou, že táto debata prebieha cez médiá. A keď príde táto téma do parlamentu, tak debata ako keby prestala. A témou diskusie sa stali nejaké obštrukčné, formálne alebo iné dôvody, prečo teraz nie je ten správny čas tú vecnú debatu viesť.

    Pretože ja som presvedčená, že prvé čítanie o návrhu vládneho zákona je presne ten priestor, kedy aj deň môžeme stráviť tým, aby sme si vyjasňovali, prečo obmedzenie imunity áno, prečo nie. Či zahrnúť do tohto návrhu zákona aj obmedzenie imunity sudcov alebo nie. Pretože, kde inde, by táto debata mala prebehnúť.

    Treba si povedať, že tento návrh presne v tejto identickej podobe prvýkrát uzrel svetlo sveta, keď ho navrhol vtedajší minister Lipšic do pripomienkového konania. Bolo to niekedy v roku 2003 alebo v roku 2004. V tom čase bol predmetom aj odbornej debaty. Tento identický návrh bol trikrát predložený počas minulého volebného obdobia v tejto identickej podobe. A diskutovalo sa o ňom v odborných kruhoch. Diskutovalo sa o ňom v médiách, ale nediskutovalo sa meritórne o ňom naozaj solídnym spôsobom v tomto parlamente.

    Zašlo to až tak ďaleko, že verejnosť, a to som sa spätne dozvedela, verejnosť si vlastne ani nebola vedomá toho, že v tejto identickej podobe tento návrh je predložený parlamentu naozaj štvrtýkrát, a že veľmi málo ľudí zachytilo, že obmedzenie imunity sudov nie je nová téma, ale že leží na stole tohto parlamentu už piaty rok, vlastne, pretože tak často bol tento návrh predkladaný.

    Ja to hovorím naschvál a hovorím to preto, pretože zase nie v tejto sále, ale z médií som sa dozvedela, že poslanci SMER-u sú za obmedzenie imunity poslancov, ale majú problém s obmedzením imunity sudcov, a že možno opozičná strana SMER podporí zúženie imunity poslancov, pokiaľ z návrhu bude vypustená právna úprava sudcov.

    A ja si myslím, že prvé čítanie je ten čas, kedy o tom treba rozprávať, a preto ma veľmi mrzí, že poslanci SMER-u, ktorí toto majú ako tému, sa rozhodli opakovane nediskutovať o tejto téme a obštruovať túto tému. A celé to vyzerá na hľadanie ďalšej zámienky, prečo o tomto návrhu nerokovať, a prečo tento návrh neschváliť.

    Ale keďže v médiách sa hovorí o tom, že imunita sudcov je iná téma ako imunita poslancov, a keďže som očakávala, že to bude téma na debatu práve v prvom čítaní, nestalo sa tak, tak si dovoľujem k tomu niečo povedať, pretože si myslím, že keď sa zase verejnosť dozvie cez médiá, že imunita sudcov je iný problém ako imunita poslancov, tak stojí za to, aby k tomu bolo aj vyjadrenie predkladateľa.

    Ako som už povedala, to nie je nový návrh v identickej podobe vo vzťahu k obmedzeniu imunity poslancov aj sudcov. Tento návrh je predložený tejto snemovni štvrtýkrát.

    Dnes je imunita sudcov rovnocenne upravená ako imunita poslancov. Ja som presvedčená o tom, že rovnocenné postavenie všetkých ústavných činiteľov je na mieste. Je naozaj paradoxné, a tu naozaj nadväzujem vlastne na to, čo hovoril pán poslanec Číž, a s čím sa vysporiadal pán poslanec Beblavý, že sú to práve tieto skupiny, poslanci a sudcovia, ktorí tvoria právny štát, majú najväčšiu obavu zo zneužívania inštitúcií právneho štátu, a pritom majú v rukách všetky nástroje na to, aby tieto inštitúcie fungovali.

    A ja si naozaj nemyslím, ja si naozaj nemyslím, že môžme občanom Slovenska povedať, že nezvládame sfunkčniť inštitúcie právneho štátu, seba budeme chrániť, a keď budú zneužívané voči obyčajným občanom, tak, no čo už. Takže ja si myslím, a tu súhlasím s pánom poslancom Beblavým, že toto riziko musíme uniesť, a naopak sme povinní urobiť všetko pre to, aby inštitúcie právneho štátu fungovali.

    Dovoľte, aby som sa vyjadrila ešte k jednému argumentu, ktorý zaznel cez médiá. A je to dôležité, aby naozaj to nebol dôvod alebo zámienka, prečo sa vážne nezaoberať týmto návrhom zákona. Tým argumentom, ktorý sa používa, prečo imunita sudcov nie, je inštitút pozastavenia výkonu funkcie sudcu, ktorý má v rukách minister spravodlivosti podľa súčasnej právnej úpravy. Ja musím povedať, že to, čo bolo povedané v médiách ako argumenty, bolo veľmi, veľmi nepresné a veľmi, veľmi zavádzajúce, pretože za prvé, si treba uvedomiť, že keď už tým základným argumentom je zneužívanie polície a budovanie predstavy v ľuďoch, že policajt naozaj na Slovensku si môže len tak vyfabulovať trestný čin, to sú argumenty, ktoré sú podľa mňa scestné.

    My hovoríme, my hovoríme občanom, že proste policajt si vymyslí trestný čin na poslanca, čo si môže alebo na sudcu a počujú to občania z úst predsedu Najvyššieho súdu, čo si môžu myslieť. Však sa musia začať báť chodiť po ulici. Ale v každom prípade okrem toho, že si nemyslím, že je to také ľahké a v zásade skúsenosť ani nehovorí o tom, pretože nepamätáme si takúto situáciu. Tým najsilnejším argumentom, ktorý sa používa, pokiaľ ide o problém zúženia imunity sudcov, je naozaj oprávnenie ministra spravodlivosti pozastaviť výkon funkcie sudcovi.

    Tu treba povedať, že aj keď by bolo začaté trestné stíhanie voči sudcovi, tak minister nemá povinnosť, iba možnosť pozastaviť výkon funkcie, nemôže tak urobiť vo všetkých prípadoch trestného stíhania, len v takých prípadoch, kde by išlo o trestné stíhanie pre taký skutok, za ktoré je možné odvolať sudcu z funkcie. To znamená, muselo by ísť o úmyselný trestný čin.

    Za druhé, treba povedať, že minister spravodlivosti má toto oprávnenie aj v prípade disciplinárneho stíhania sudcu, ktorý môže na rozdiel od trestného stíhania dokonca sám iniciovať a zároveň dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, tiež nie v každom prípade disciplinárneho stíhania, ale len takého závažného, kde sa navrhuje sankcia odvolania z funkcie sudcu.

    A to je vážne oprávnenie výkonnej moci.

    A ja som pripravená, keď tu budú návrhy noviel sudcovských zákonov o tomto oprávnení, naozaj vážne diskutovať, ale som presvedčená o tom, že to nie je problém právnej úpravy imunity, že je to problém právnej úpravy dočasného pozastavenia výkonu sudcu, ale hlavne, že je to problém Súdnej rady, ktorá predstavuje aj podľa právnej úpravy tú brzdu, ktorá môže zabrániť šikanóznemu dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu.

    A dovoľte si, pretože považujem túto debatu za falošnú, a to, že sa táto téma začala cez médiá a je mi ľúto, že nie tu, pretože tu by sme si to mohli vyjasňovať, že táto téma sa začala vyťahovať ako zámienka. Ako zámienka pre to, prečo neschváliť zúženie imunity ústavných činiteľov. Dovolím si povedať, že vnímam túto debatu, tak ako sa vedie veľmi zavádzajúco a nepresne, ako debatu falošnú a trošičku paradoxnú, pretože boli to minulé štyri roky, kedy áno, inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, som o tom hlboko presvedčená, bol zneužívaný.

    Nie v súvislosti s trestným stíhaním sudcu, nie v súvislosti s trestným stíhaním sudcu, nebol tam žiadny problém s tým, či má alebo nemá sudca imunitu, ale pod vedením sudcu, ministra alebo akokoľvek to mám nazvať, bol tento inštitút zneužívaný. Domnievam sa, trúfam si povedať, že Súdna rada v minulom období zložená poväčšine zo sudcov, absolútne zlyhala pri svojej funkcii chrániť nezávislosť justície a tieto šikanózne dočasné pozastavenia v súvislosti so šikanóznymi disciplinárnymi konaniami sudcov, potvrdzovala a nechala ich v platnosti. A to je maslo na hlave predchádzajúcej vlády a strany SMER, ktorá tohto sudcu, ministra v tejto pozícii nechala a trpela.

    Je mi ľúto, musím to povedať. A dnes pre mňa to, čo čítam cez médiá, to, čo čítam cez médiá, musím označiť za, musím označiť za debatu, ktorá je podľa mňa falošná a nemôžem sa zbaviť dojmu, že nie je záujem obmedziť imunitu ústavných činiteľov, pretože niektorým politikom a niektorým sudcom tento stav vyhovuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám. Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 28. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 16.

    Prosím, ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady vláda predkladá návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, pričom účelom navrhovanej novelizácie je v nadväznosti na súčasne predkladanú a schvaľovanú zmenu Ústavy Slovenskej republiky, uviesť do súladu znenie citovaných zákonov so znením Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to bude vyplývať zo schválenia návrhu na zúženie poslaneckej imunity a imunity ďalších ústavných činiteľov.

    Predkladaný návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky 15. júla 2010. Predmetom jeho úpravy nie je žiadna ďalšia oblasť, iba zosúladenie Trestného poriadku s návrhom novely ústavy, ktorý sme prerokovávali v predchádzajúcom bode. Poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Spravodajcom je predseda gestorského ústavnoprávneho výboru, poslanec Radoslav Procházka, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 3. augusta 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 28.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Reaguje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, tlač 27 a ktorým sa navrhuje zúženie imunity poslancov Národnej rady a sudcov súdov Slovenskej republiky.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je teda zosúladiť znenie Trestného poriadku a zákona o priestupkoch so znením Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to bude vyplývať po prípadnom schválení ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti predpokladané § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti ustanovené legislatívnymi pravidlami. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona nezakladá vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika upravená návrhom právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Opäť vás poprosím o možnosť predniesť pár vlastných viet k tomuto návrhu právneho predpisu.

    V zásade len zopakujem to, čo som povedal prvýkrát. V tejto sále, aj na jednej, aj na druhej strane je dosť kvalifikovaných ľudí na to, aby sa chopili tej témy v úsilí hľadať politickú a odbornú zhodu na konečnej podobe toho návrhu. A hovorila to aj pani ministerka, zopakujem to aj ja, nemyslím si, že existuje vhodnejší a dôstojnejší priestor na diskusiu a na rozpravu o tomto, ako je plénum a výbory Národnej rady a myslím si, že by sa tejto úlohy a tohto poslania aj výbory, aj plénum mali zhostiť. Predpokladom toho je prijatie tých odporúčaní, ktoré si v tejto chvíli, vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi priznáva rokovací poriadok, dovolím vysloviť.

    Odporúčam, po prvé, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 16. júla 2010 č. 16 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Zároveň odporúčam, aby ako gestorskému výboru bola táto vec pridelená Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona, v prípade, že bude prerokovaný v prvom čítaní, prerokovali ho v druhom čítaní do 2. septembra 2010 a gestorský výbor, aby ho prerokoval do 6. septembra 2010. Ďakujem pekne a poprosím vás o otvorenie rozpravy, pán predseda.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne? Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán Paška, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, z dôvodov, ktoré som uviedol aj pri prerokovávaní predchádzajúceho bodu programu, podávam v mene poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia procedurálny návrh, aby sme v zmysle § 73 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovali v rokovaní o tomto bode programu.

    Jedna krátka poznámka pánovi ministrovi Lipšicovi, už tu nie je, nie je to môj názor tak, ako to hovoril, ja nie som právnik, ani by som si netrúfol ísť do odbornej polemiky s právnikmi, už obzvlášť nie ústavnými, opieram sa o právnu analýzu a nález Ústavného súdu. A tak, ako som povedal, v prípade, že postúpite tento návrh do druhého čítania, kde mi vznikne možnosť procedurálne prísť s návrhmi alebo na doplnenie, či už uznesenia alebo iné návrhy, tak sa obrátim na ústavnoprávny výbor a samozrejme predložíme právnu analýzu a nález Ústavného súdu. A samozrejme, pokiaľ neuspejeme, sám som zvedavý na diskusiu, predpokladám, že pán predseda ústavnoprávneho výboru, aspoň ho tak poznám, je naozaj odborník v ústavnom práve, a že minimálne je to človek, ktorý je prístupný na odbornej diskusii. Ak neuspejeme, samozrejme sa obrátime na Ústavný súd. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok a pozývam ďalšieho rečníka pána Dostála.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, chcem podporiť tento návrh rovnako aj ten predchádzajúci návrh. To, že tu nezaznela diskusia je spôsobené možno tým, že sa motáme okolo nejakých procedurálnych aspektov tejto veci a nevyjadrujeme sa k podstate veci.

    Za koalíciu, ale môžem povedať, že náš názor je vyjadrený v tom návrhu, pretože toto bolo predmetom jednoznačnej koaličnej zhody, takže my sme svoj názor prezentovali dosť jasne.

    Pokiaľ ide o tvrdenie spochybňujúce legislatívnu iniciatívu vlády v období pred schválením programového vyhlásenia vlády, tu by som rád poukázal na situáciu spred štyroch rokov, keď vláda Roberta Fica bola vymenovaná 4. júla 2006, dôveru jej parlament vyslovil 4. augusta 2006 a v tomto medziobdobí vláda, konkrétne 19. júla, schválila tri návrhy zákonov, ktoré 21. a 28. júla, teda ešte pred schválením dôvery, predložila do parlamentu, čiže robila niečo, čo teraz SMER vyčíta tejto vláde. Zmenila sa odvtedy ústava, zmenili sa odvtedy zákony, ktoré toto upravujú? Nie. Opäť sme tu iba svedkami toho, že SMER vyčíta teraz tejto vláde niečo, čo sám robil. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Pán Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, viem, že nie ste právnik a nechcem tento fakt zneužívať, ale pravdepodobne nebude vhodné do budúcnosti vyhlasovať to, že pokiaľ je váš koaličný názor zhodný a všetkých štyroch klubov, že to stojí nad zákonom. Toto je demokratický právny štát a zákony, samozrejme, majú formálny a vecný obsah a obidva sú rovnocenné a nesplnenie formálnych náležitostí je rovnako dôvodom na to, aby sa o veci nerokovalo, ako keď sú nejaké vecné pochybenia o tomto, v právnickom svete prakticky nie je možné viesť diskusiu.

    Čo bolo v minulosti alebo nebolo, treba sa na to pozrieť, ale v každom prípade teraz je zistenie, že postup vlády je v rozpore s nálezom Ústavného súdu a pochybnosti, ktoré sme predtým povedali bez ohľadu na tento nález, tak dnes je ešte potvrdené aj týmto nálezom a ďalšími stanoviskami. A je úplne zrejmé, pokiaľ dôjdeme na pochybenie zákona, tak treba to pochybenie odstrániť. A tam o tom nie je možná ani diskusia, ani nič, pretože inak potom rezignujeme na právne riešenia.

    Pán poslanec Dostál, chcem vám povedať, že poslanecký klub si nezvykne na to, že keď vyhlásite niečo za vôľu štyroch klubov, že to má automaticky právo byť nad zákonom. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Na margo toho možno niečo podobné, čo povedal pán poslanec Číž. Viete, my občas, právnici, sme v zajatí takých klapiek profesionálnych, ja to pripúšťam, ale nedá sa nikdy, nielen v Národnej rade Slovenskej republiky, ale ani pri iných vecných rokovaniach rezignovať na procedúru. To nie je nejaká procedúra, to je zákon, rokovací poriadok, a že je možno prekomplikovaný, že je, kde tu zložitý, ja sa nehádam, ale platí. Platí, takže to nie je len nejaká procedúra, s tým, že ak sa budeme aj do perspektívy a do budúcna vyhovárať na to, že keď tí pred nami urobili nejakú chybu, tak konvaliduje to aj naše chyby a môžeme ich robiť aj my. Vyrovnávajme sa, pán kolega, v tom, čo je dobré, čo je kvalitné, čo je právne. Nie, keď niekto urobil chybu predo mnou, mám právo robiť ju aj ja.

    Stále hovoríte o lepšej, kvalitnejšej politickej kultúre, legislatívnej práci, o všetkom, ja vám držím palce, je to o tom, tak buďte teda dobrí a lepší a nerobte tie chyby, ktoré sme možno urobili. Ja nehovorím, že sme ich neurobili. Takže vyhovárať sa na to, že aj Janko, tak aj Ferko môže, to je detinské a vedie to do slepej uličky. A toto je príliš vážna vec, aby sa minimálne pre správnu budúcnosť nevyriešila, trebárs aj Ústavným súdom. Tu nejde o hranie sa na piesočku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Dostál chce reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Číž, prosím vás, aby ste nezavádzali, ja som nehovoril, že názor štyroch koaličných klubov je nad zákonom. Ja som iba reagoval na tú poznámku, že tu neprebieha žiadna vecná diskusia k obsahu tých návrhov, k téme zrušenia imunity. Iba na margo toho som poznamenal, že z našej strany je náš názor, názor koalície, vyjadrený v tom návrhu, preto tá diskusia neprebieha. Ja som nehovoril, že keď sa štyri koaličné kluby na niečom dohodnú, tak nie je potrebné rešpektovať zákon. Takže prosím, aby ste nedezinterpretovali to, čo som povedal.

    A pokiaľ ide o to, že sa vyhovárame, my sa nevyhovárame, len mi príde trošku absurdné, ak tí, ktorí sa pred štyrmi rokmi dopustili nejakého konania a nemali s tým žiadny problém, teraz zrazu zistili, že to konanie nie je v poriadku a vyčítajú svojim nástupcom vo funkciách, že postupujú presne tak, ako postupovali oni. Ja som nepovedal, že nemáme rešpektovať zákon, že nemáme počúvať argumenty, ale tu zatiaľ žiadne argumenty nezazneli. Tu zaznel iba právny názor, ktorý nebol ničím podložený. Žiadny reálny argument o tom, že vláda pred schválením programového vyhlásenia vlády a vyslovením dôvery nemá legislatívnu iniciatívu, tu nezaznel. Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja naozaj veľmi krátko. Nerozumiem, páni poslanci, týmto procesným spochybňovaniam legislatívneho procesu, ktorý v Národnej rade Slovenskej republiky začal. Ja som čakal, že pán predseda, expredseda Paška, teraz poslanec, predloží poslancom Národnej rady spomínaný nález Ústavného súdu, číslo, pod ktorým bolo vydané a v akej veci vydané bolo.

    Chcem však poukázať na jednu dôležitú vec. Národná rada Slovenskej republiky podľa ústavy je najvyšším zákonodarným a ústavodarným orgánom Slovenskej republiky. Už v minulosti vznikali aj v pléne Národnej rady isté pochybnosti pri prerokovávaní predkladaných návrhov zákonov na skrátené legislatívne konanie. Možno mnohí sa pamätáte, aké diskusie tu prebiehali, a vtedy jeden z našich bývalých kolegov poslancov, sa rozhodol podať na Ústavný súd návrh, aby Ústavný súd rozhodol o vyslovení neplatnosti prijatia takéhoto zákona, kde boli vážne pochybnosti, či sú alebo nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie.

    Pán poslanec Číž, predpokladám, že poznáš výsledok rozhodnutia Ústavného súdu. Ďakujem pekne. Ústavný súd vtedy vyslovil názor, že ak Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon, aj napriek výhradám, či boli alebo neboli splnené všetky procesné podmienky na jeho prijatie, nemá za následok neplatnosť takto prijatého zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Prosím vás, neznižujme svoju autoritu. Nezbavujme sa svojej právomoci, ktorá výlučne patrí len nám, poslancom Národnej rady.

    Ak nechcete, aby bola obmedzená imunita poslancov, tak radšej to komunikujte takto, politicky, nie ústavnoprávne, kde narážate na mnohé prekážky a vyslovujete nie dvakrát vhodné odborné právne názory. Ja neberiem právo nikomu, ale osobne, keď som sa dozvedel o výhrade, ktorá už bola dávno v médiách zverejnená predtým, ako toto rokovanie začalo, tak naozaj som nenašiel nikde v Ústave Slovenskej republiky, že by po vymenovaní prezidentom vláda mala limitované svoje kompetencie ústavou v žiadnom článku.

    Preto tieto argumenty nepovažujem za tak závažné, aby sme museli prerušiť rokovanie alebo odložiť rokovanie až potom, ako Ústavný súd zaujme svoj názor vo veci, či vláda má alebo nemá kompetenciu predkladať do Národnej rady pred vyslovením dôvery akékoľvek legislatívne návrhy, alebo či vôbec tá vláda má prijímať nejaké rozhodnutia. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Číž. Uzatváram možnosť podávania faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, no ja sa pokúsim zdržať akýchkoľvek emotívnych prístupov k tomu, čo sa tu povedalo. Zásadný problém, diskusia o tejto veci prebieha dvadsať rokov. Diskutovať o obsahu pravdepodobne budeme v druhom čítaní. Teraz sa zaoberáme vecami, ktoré patria do prvého čítania. To, myslím si, nie je problém pochopiť a v tom zmysle nechápem stanoviská ani pani ministerky, ani nikoho, že hovoríme o prvom čítaní.

    Prvý zásadný problém, ktorý patrí do prvého čítania, je posúdiť formálne náležitosti predloženého návrhu zákona, potrebu zmeny, potrebu skráteného konania, význam skráteného konania. Škoda, že pán Beblavý nevystúpil a nevysvetlil nám, že prečo nie je možné počkať do referenda s takýmto návrhom ústavným, ktorý tu je, čo je pár mesiacov, aké obrovské škody hrozia občanom a podobne.

    V tomto zmysle, ale nemá význam, je to neprávne a devalvuje to definitívne inštitút skráteného konania. Môžte robiť kedykoľvek a čokoľvek. Z tohto podania číha politický populizmus a snaha urobiť nejaké opatrenia, ktoré majú číro politickú povahu a vôbec nekorelujú s celkovými záujmami spoločnosti ako takými, v hierarchii problémov, ktoré teraz pociťujeme.

    Čiže, je to čisto politická debata a my používame prostriedok taký, aby bolo úplne jasné aj do budúcnosti, je alebo nie je procesná spôsobilosť v prenesenom slova zmysle vlády pred tým, aby v komunikácii s Národnou radou predložila takýto zákon. A vyčistime to. To sú predsa zásadné veci. Aj do budúcnosti. To je celé, čo tu chceme. Nehrozí žiadna škoda, bavíme sa o rozmeroch troch, štyroch mesiacov, ktorými sa celý problém posunie, ale škody, ktoré z toho vyplývajú, hovorím osobitne, totálna devalvácia princípu skráteného konania je tu úplne zrejmý. A na to upozorňujeme. Čiže nepotrebujeme etické ponaučenia v tomto zmysle. Ide o úplne normálne, náležité a veci patriace záležitosti, ktoré preferujeme.

  • Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Naozaj jednou vetou. Ale, pán poslanec Číž, vláda nepredložila tento návrh s návrhom na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem. O. k. Dobre. S faktickou poznámkou sa prihlásil Igor Matovič. Uzatváram možnosť podávania faktických poznámok.

  • Ja iba taký pohľad človeka, ktorý teda tu je relatívne krátko, ale aj v minulosti, keď vždycky táto Národná rada hlasovala o zrušení imunity, tak mal som presne takýto pocit, že jednoducho vždy sa nájde nejaká výhovorka, len aby sa tá imunita nezrušila.

    A teraz aj teda, pán poslanec Číž, predviedol to, že našiel si výhovorku ďalšiu, že je referendum, prečo sa nepočká na to, že keď prebehne referendum, výmysly o tom, že sa navrhuje ten návrh v skrátenom legislatívnom konaní a plus všetky ostatné výmysly predtým. To, že je to spojené zároveň so zrušením imunity sudcov a všetky ostatné výhovorky, vždy to podľa mňa bude iba o tomto a neverím, že táto Národná rada niekedy imunitu zruší.

  • Ďakujem pekne. No, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prepáčte, myslel som, že ste zle zmačkli. Nech sa páči.

  • Dobre som zmačkol, pán predseda. Chcem vás v rámci procedurálneho návrhu len požiadať, aby ste pri riadení debaty upozorňovali pánov poslancov, pokiaľ nehovoria na predrečníka, ale hovoria na iných, ktorí hovoria vo faktickej poznámke, že dochádza k porušeniu rokovacieho poriadku. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Matovič, upozorňujem vás. Dobre. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Výbory prerokovali návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, preto pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 38, spoločná správa výborov má tlač 38a a je k dispozícii na prezencii.

    Prosím, ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá vláda Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh.

    Jeho účelom je opätovné zriadenie samostatného ústredného orgánu štátnej správy v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, a to Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Vzhľadom na tento účel je potrebné vykonať zmeny v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Predložená novela zákona vstupuje iba do tých ustanovení, ktoré je potrebné novelizovať v súvislosti s opätovným zriadením Ministerstva životného prostredia. V súvislosti s presunom kompetencií v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia z ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja sa navrhuje zmena názvu tohto ministerstva, a to na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Alexandrovi Slafkovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Pekný deň prajem, pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte mi prečítať vám alebo predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 38 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 38 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada sa uznesením č. 30 z 10. augusta 2010 rozhodla, že súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 575/2001 Z. z.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 32 z 10. augusta 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky nasledovne. Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie rovnako odporúča schváliť, aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj odporúča schváliť.

    V uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 38, schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 7 z 11. augusta 2010. Výbor určil poslanca Alexandra Slafkovského za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona po ukončení rozpravy k nemu v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko ... Takže, do rozpravy sa hlási pán Faič. Nech sa páči. A vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem ukončenie možnosti.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážená Národná rada, len krátko sa vyjadrím k predloženému návrhu. Tí, ktorí sa venujete verejnej správe viete, že rušiť ministerstvá je možné vždy len krátko pred voľbami alebo na konci volebného obdobia, pretože akonáhle sa zostavuje koaličná zmluva, ktorá vyjadruje vôľu koalície podieľať sa na výkonnej moci, už nie je možné uskutočniť žiadnu zmenu, pokiaľ sa týka ministerstiev.

    Považujem preto tento krok, že znovu rozdeľujete, pretože nikdy nebolo Ministerstvo životného prostredia zrušené, ale bolo zlúčené s ministerstvom pôdohospodárstva, že je to krok späť, ktorý samozrejme, vyjadruje politický záujem koalície, krok späť v tom, že naozaj, ak Švajčiarsko dokáže so siedmimi ministerstvami riadiť výkonnú moc v celej konfederácii, raz aj Slovensko bude mať určite menej ako desať ministerstiev. Považujem preto tento krok za spiatočnícky, a je to len z hľadiska politického záujmu.

    Žiadne odborné zdôvodnenie tohto kroku nepovažujem za možné, pretože ešte nikdy sa účinnosť práce, aj efektivita práce žiadneho ústredného orgánu štátnej správy nemerala podľa toho, že či mala vlastný a silný úrad, ale podľa schopnosti vykonávať kompetencie. Ďakujem.

  • Ďakujem, s faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť podávania faktických poznámok. Pani Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Faič, hovorili ste, že nešlo o zrušenie ministerstva životného prostredia, len o zlúčenie. Tak, ak hovoríte, že to bol taký skvelý ťah, pýtam sa vás, prečo ste to neurobili počas vašej vlády tak, aby ste ukázali aj kompetentne ako to má vyzerať, a prečo ste zaviazali až budúcu vládu od 1. júla, že sa musí riadiť podľa nejakých vašich predstáv. Boli ste si istí, že vyhráte voľby a budete asi vládnuť. Ale toto bol jeden nerozumný a zlý krok zlúčiť tieto dve ministerstvá, pretože my sme dneska dosť dlho diskutovali o týchto kompetenciách, ale ste urobili záväzok pre budúcu vládu, a nie vy ste garantovali a ukázali, že to je takto ideálne a dobré. A preto vláda Ivety Radičovej sa rozhodla tento rezort zachovať, pretože má svoje opodstatnenie nie pre administratívu, ale pre obsah a garanciu ochrany životného prostredia. Nechytajte sa za hlavu, lebo ste sa nikdy v parlamente k tejto veci nevyjadrovali.

  • Ďakujem. Béla Bugár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Faič, problém je v argumentácii, vo vašej argumentácii. Ja si pamätám, koľkokrát to bolo zdôraznené, že idete zrušiť toto ministerstvo, zlúčiť, práve z dôvodu, aby sa ušetrilo. Už minule som vám hovoril, že ani meter štvorcového plochy, administratívnej plochy kancelárií sa neušetrilo. To znamená, tam ste neušetrili nič. Ani jedného pracovníka ste neprepustili, ani tam ste neušetrili, ale nechali ste tu chaos, neboli peniaze na výplatu, neboli zaradení zamestnanci bývalého ministerstva životného prostredia, takže my sme to museli riešiť.

    Nehovoriac o tom, že samozrejme, európska legislatíva je z hľadiska životného prostredia dosť zvláštna, a viete, že tam dokonca, pokiaľ ma pamäť neklame, v troch skupinách životné prostredie má veľmi dôležitú úlohu na úrovni Európy. Takže preto si myslíme, že znovu nastolenie poriadku v tomto chaose, čo ste nám zanechali, je práve potrebné čo najrýchlejšie urobiť.

  • Ďakujem. Pán Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Faič, ja som teda rád, že aj slovenská ľavica tu vašimi ústami deklaruje potrebu postupného zoštíhľovania štátu a ja verím tomu, že raz Slovenská republika bude mať menej ako desať ministerstiev. Myslím si, že toto je správny vývoj, ale keby to bolo úprimné z vašej strany, tak naozaj takéto opatrenie príde na začiatku vášho volebného obdobia, nie na konci vášho volebného obdobia.

    Vzhľadom na dominantné postavenie strany SMER v predchádzajúcej vláde a úlohu štatistov, ktoré v tej vláde zohrávali HZDS a SNS si myslím, keby ste takúto vôľu mali, tak samozrejme, že by sa vám ju podarilo presadiť do programového vyhlásenia a vaši koaliční partneri, by na ňu prikývli.

    Ako to už povedal pán podpredseda Národnej rady Bugár, nič sa tým neušetrilo, napriek tomu, že ste to zdôvodňovali potrebou šetriť. Možno sa teda ušetrilo auto a kancelária ministra, ale inakšie vôbec, vôbec nič. Naopak, vyvolal sa chaos, ale beriem to možno aj, ako také priznanie neschopnosti z vašej strany zvládnuť toto ministerstvo, pretože, to čo zostalo po ministerstve životného prostredia z predchádzajúceho volebného obdobia, najvýraznejšie dedičstvo, je kauza emisie. Tým sa ministerstvo životného prostredia, teda ďalšími škandálmi zapísalo do slovenskej histórie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vyspelé krajiny, ako je povedzme Fínsko, ktoré má aj vysoký stupeň ochrany svojho životného prostredia, má ministerstvo prírodných zdrojov. A pod neho spadá poľnohospodárstvo, rybné, vodné hospodárstvo, životné prostredie, všetky oblasti. Je to pod jedným ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je podstatne, podstatne užší a pracuje tam menej pracovníkov ako na našich ministerstvách. A myslím si, že krok vytvoriť jedno ministerstvo, či už voláme po všetkých tých rezortoch alebo budeme nazývať jedným slovom ministerstvo prírodných zdrojov, je úplne jedno ako sa volá. Otázka je, aké funkcie plní a prelínanie sa funkcií poľnohospodárstva, vodného, lesného hospodárstva a životného prostredia sú tak úzko naviazané, že je asi najrozumnejšie urobiť to pod jedným ústredným orgánom štátnej správy.

    Ak ste chceli vytvoriť nejaký orgán, ktorý by bol nezávislý z hľadiska ochrany životného prostredia, tam stačilo malý orgán štátnej správy, ktorý spadá povedzme pod Úrad vlády a venoval by sa len ochrane životného prostredia, lebo v takejto konštelácii ako aj bolo ministerstvo, a teraz ho znovu zriaďujete, budú sa prelínať dve zložky. Jedna sa bude tváriť, že minister ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, môžte reagovať na rečníka, nie na predsedajúcich.

  • ... reagujem na rečníka, lebo on hovorí o význame alebo ne význame vytvorenia znovu ministerstva životného prostredia. Ja hovorím, že to ministerstvo, ktoré bolo, vytváralo aj ekonomickú činnosť a tváriť sa na druhej strane, že je neekonomické ministerstvo a znovu otvárate takýto istý model, ktorý na jednej strane bude monitorovať ekonomický potenciál povedzme vôd, veľké vody, odpadové hospodárstvo, a na druhej strane bude samo seba kontrolovať, ako to bolo. Bolo to zlé, preto bolo navrhnuté zmeniť pre budúcnosť a aj zoštíhliť štátnu správu. Tak si myslím, že to rozhodnutie nie je celkom správne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Faič, hovorili ste, že teda čudujete sa, že prečo sa znovu obnovuje ministerstvo, ktoré vy ste mali v úmysle zrušiť. A hovorili ste argument, že teda Švajčiarsko má sedem ministerstiev, a prečo teda Slovensko sa nevydáva touto cestou. Myslím si, že vy ste mali v rukách zo Slovenska postupne robiť Švajčiarsko, rozhodli ste sa zo svojich peňaženiek robiť Švajčiarsko, a preto sa tomu, prosím vás, nečudujte. Naozaj snaha zrušiť ministerstvo životného prostredia tesne pred voľbami považujem, je jednoznačne čisto iba populistický krok z vašej strany.

  • Ja to len dopoviem, to čo nestihol pán kolega Matovič povedať, ale alebo kolega Dostál. Hlavný dôvod na zrušenie ministerstva životného prostredia bol problém škandalózneho predaja emisií. Dve miliardy korún, o ktoré Slovensko prišlo, vy ste to nevedeli upratať pod koberec.

    Pán Faič, vy ste sa najprv pokúšali vymeniť ministrov na tom rezorte, ale proste nešlo to. Naozaj sa to nedalo inak, tak ste museli vyvolať väčší chaos, a to sa vám podarilo iba zlúčením týchto rezortov.

    Veď, ak ste chceli šetriť, pán kolega, viete koľko dôvodov na to ste mali? Mohli ste všetky iné ministerstvá zlučovať, prípadne mnohé aj rušiť, ale jediné ministerstvo životného prostredia, ja si myslím, alebo teda toto ministerstvo je naozaj z hľadiska budúcich agend v Slovenskej republike a v Európskej únii jedným z najdôležitejších, aj z hľadiska zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva, ochrany životného prostredia, ale hlavný dôvod, opakujem, boli emisie. Škandál s predajom emisií, to bol dôvod, to bol jediný relevantný dôvod, prečo ste zrušili ministerstvo životného prostredia. Toto je tá mína, jedna z tých mín, s ktorými sa my musíme vyporiadať. Tento návrh zákona dáva veci na poriadok, stavia ich opäť z hlavy na nohy.

  • Pán poslanec Faič, nech sa páči, môžete odpovedať na faktické poznámky.

  • Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa vyjadrili. Ja som nepovedal, že sa čudujem, prečo idete znovu vytvárať ministerstvo životného prostredia. Ja som to aj povedal, že aké záujmy vás k tomu vedú. A pokiaľ sa týka najmä pána Brocku, viete pán kolega, vy aj pri vecnej argumentácii, pri odbornom probléme viete do toho také neskutočné veci vniesť, že sa človek chytá naozaj za hlavu. Ďakujem.

  • Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca. Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, nie že by som bol múdrejší ako pani ministerka, ale zaujalo ma predovšetkým to, čo hovoril pán kolega Faič, keď nás porovnával so Švajčiarskom. Tak k tomu, aby sme boli tak troška objektívnejšie informovaní, je treba povedať, že Švajčiarsko má myslím 17 kantónov, a pritom každá kantonálna vláda má oveľa väčšie kompetencie ako má federálna vláda. Takže, ak má federálna vláda vo Švajčiarsku len sedem ministerstiev, je to prirodzené, ak kantonálne vlády majú každá svoje príslušné množstvo. Čiže, keď Slovensko bude tak regionalizované a budú tu tak devolvované kompetencie ako vo Švajčiarsku, tak nakoniec budeme mať možno aj my na Slovensku len sedem ministerstiev a potom budú referendá platné, aj keď sa ich zúčastnia traja voliči. A keď sa len tí traja rozhodnú o tom, že sa bude jazdiť po pravej strane, tak to bude platné, pretože ostatným to je jedno. Nie ako je to u nás, kde referendum v podstate nemá šancu, aby prešlo, pokiaľ sa oň všetci nepobijú. Takže, s tými porovnaniami, prosím opatrnejšie. Inak nemám k rozprave, čo povedať. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. To bolo záverečné slovo pána spravodajcu.

    A budeme pokračovať v skrátenom legislatívnom procese v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Tlač 42. Správu výborov máte v tlači 42a.

    Nech sa páči, pani ministerka spravodlivosti, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vláda predkladá na rokovanie Národnej rady novelu Trestného poriadku ako iniciatívny materiál s cieľom zabrániť tomu, aby novela Trestného poriadku, ktorá má byť účinná od 1. septembra 2010 nadobudla účinnosť.

    Ide o novelu, ktorá zaviedla do Trestného poriadku zásadnú zmenu, ktorá sa týka možnosti súdu vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie. Vláda navrhuje, aby stav zostal zachovaný tak, ako platí dnes, aby toto bolo možné iba, ak súd zistí závažné procesné chyby, najmä, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

    Domnievame sa, že je to potrebné z dvoch dôvodov. V prvom rade preto, pretože stav, ktorý platí dnes, je v súlade s koncepciou trestných rekodifikácií, ktoré boli urobené v roku 2005 a po druhé, po preskúmaní toho legislatívneho predpisu, ktorý by mal byť účinný k 1. septembru tohto roku, je dôvodná obava, že by nová právna úprava prispela k výraznému predĺženiu dokazovania v prípravnom konaní, a tak v celkovej dĺžke súdnych konaní, resp. by sa oddialil moment potrestania páchateľa.

    Ja poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Teraz dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Dubovcovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Oboznamujem so správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 42, v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. augusta 2010 č. 33 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších prepisov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. augusta 2010 č. 11 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť a zároveň poveril mňa, poslankyňu Janu Dubovcovú, aby som informovala Národnú radu o výsledku rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady. Ústavnoprávny výbor po prerokovaní návrhu zákona na základe stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 42, schváliť.

    Predmetná správa ústavnoprávneho výboru bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 11. augusta 2010 č. 12.

    Pád podpredseda, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že o prerokovaných bodoch budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    A teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Helénskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom.

    Návrh vlády je pod tlačou 29. Správu výborov máte v tlači 29a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Rámcovou zmluvou, a teraz to trošku skrátim, medzi krajinami eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom. Účelom tohto materiálu je vytvoriť právny rámec pre vytvorenie Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Tento mechanizmus vyplynul zo záverov rozhodnutia Rady Ekofinu zo dňa 9. mája 2010, v ktorom sa členské štáty eurozóny zaviazali vytvoriť tento Európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Je založený na základe čl. 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a medzivládnej rámcovej zmluvy so zámerom umožniť poskytnúť finančnú pomoc členskému štátu eurozóny, ktorý je v ťažkostiach v dôsledkoch mimoriadnych okolností, ktoré sú mimo kontroly predmetného členského štátu.

    Prijatie tohto materiálu Národnou radou nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Viazanosť Slovenskej republiky zmluvou je podmienená až splnením vnútroštátnych podmienok, ktoré vyžaduje národný právny poriadok každého členského štátu eurozóny, vrátane Slovenskej republiky. Konkrétne to teda znamená, že napriek podpisu Rámcovej zmluvy Slovenská republika nebude povinná poskytnúť záruku, pokiaľ nebude mať splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Na poskytnutie záruk bude potrebné vykonať legislatívne úpravy zákonov. Táto podmienená viazanosť členského štátu eurozóny však nebude blokovať vytvorenie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a prípadné poskytnutie záruk inými štátmi eurozóny. Pri akomkoľvek prehodnocovaní a prepočítavaní záruk členských štátov bude platiť zásada, na základe ktorej sa žiaden ručiteľ nezaručí za celkovú sumu väčšiu, ako je jeho celkový podiel vyplývajúci z tejto Rámcovej zmluvy.

    Predkladaná zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a jej články zabezpečujú súlad zmluvy so záväzkami Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie. Ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej bude potrebný zákon a ktorá si pred svojou ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vláda schválila predmetnú zmluvu na rokovaní dňa 15. júla 2010.

    Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji. Ďakujem pekne. Nie je za čo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Ivana Štefanca, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval, že predseda Národnej rady rozhodnutím č. 19 z 26. júla pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s touto Rámcovou zmluvou týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Predseda Národnej rady potom svojím rozhodnutím č. 32 zo 6. augusta pozmenil svoje pôvodné rozhodnutie č. 19 s tým, že pridelil na prerokovanie tento návrh aj ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou tejto správy je potom rozhodnutie aj ústavnoprávneho výboru.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh takto: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 7 zo 4. augusta, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 8 zo 4. augusta a dodatočne ústavnoprávny výbor uznesením č. 7, dnes, z 10. augusta. Všetky uvedené výbory vyslovili súhlas s touto Rámcovou zmluvou.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy nedostal, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem relatívne dosť krátko diskutovať o tomto probléme. O tomto probléme sme dosť dlho diskutovali aj na výbore pre financie a rozpočet a musím povedať, že táto téma tzv. ochranného valu alebo eurovalu sa stala, určite nepochybujete nikto z vás, témou, vážnou témou predvolebného boja a myslím si, že dnes je na stole materiál a je materiál, ktorý dnes koalícia nemá problém podporiť, hlavne strany SDKÚ a SaS, ktoré v predvolebnom boji vyhlasovali nepodporu tohto ochranného valu.

    A myslím, že neobstojí ani to, že dnešná rétorika sa zmenila. Zmenila sa v tom kontexte, že aj minister financií dnes hovorí, on nie je proti eurovalu, len proti tomu, aby nezodpovedné krajiny, tie, ktoré krajiny, ktoré nezodpovedne pristupujú k svojmu rozpočtu, k svojim verejným financiám, aby jednoducho neboli podporované len nejakým valom alebo nejakou podporou, ktorá umelo bude živiť takýto nezodpovedný prístup.

    Toto, myslím, že určite neobstojí v tejto argumentácii, lebo argumentácia, ktorá bola a s touto argumentáciou bolo aj jednanie v Bruseli, skončilo na tom, že vláda a premiérka tejto krajiny sa vrátila s názorom, že euroval sa podporí, jednoducho v európskom kontexte a vláda, aby teda našla obezličku, našla tri body, ktorými ako zaviazala schválenie takéhoto eurovalu. Mimochodom dva body už z toho boli súčasťou eurovalu a tretí bod bolo pridanie sa, pridanie sa k iniciatíve Nemecka o tom, že teda štáty alebo teda krajiny európskej eurozóny sa zaviažu, že vytvoria systém pre bankrot jednotlivých krajín, ktoré budú takýmto spôsobom nezodpovedne pristupovať k finančnej politike a bude musieť byť uplatnená záruka z tohto eurovalu.

    Musím povedať, že toto nie je iniciatíva slovenskej vlády, je to iniciatíva nemeckého ministra financií a niektorých ďalších krajín, ale hlavne Nemecka a myslím, že bude mať asi celkom, asi určite, určite bude súčasťou takéhoto riešenia. Takže myslím si, že vláda dnes by mala uvažovať o tom, a hlavne teda tie strany, ktoré v predvolebnom boji využívali toto rétorické cvičenie na to, aby jednoducho ľuďom povedali, že oni nie sú za podporu nezodpovedných krajín, aby jednoducho sa podľa môjho názoru, aj ospravedlnili a povedali, že v európskom kontexte môžu, v európskom kontexte by mali uvažovať o tom, že záchrana eura, záchrana eurozóny a hľadanie východísk riešenia problémov sú prvoradé a nadriadené celému tomuto systému. Ja potom sa ešte vyjadrím aj ku gréckej pôžičke. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Buriana s faktickou poznámkou traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Kaník.

  • Mňa ani euroval nenapĺňa žiadnym nadšením a nepovažujem to za dobré riešenie, ale v každom prípade treba povedať, že tak, ako je dnes nastavený, a tak, ako vznikol, že to je dôsledok alebo výsledok vášho prístupu k rokovaniam o tejto otázke, kde ste bez akýchkoľvek kritických postojov a zvažovania prijali to, čo bolo predložené a Slovensko určite mohlo bojovať, alebo určite mohlo dosiahnuť lepšie podmienky. Euroval a celý tento prístup, ako ste vy nazvali európsky kontext, je to európsky kontext, ktorý, žiaľbohu, Európu aj ekonomiku nepriviedol práve dnes k najlepším výsledkom. Je to prístup, ktorý reprezentovala aj vaša vláda. Tak, ako nie ste jediní v Európe, ktorí cestou zadlžovania, kupovania si voličov, rozdeľovania toho, čo nebolo ešte vytvorené, postupne likvidovali zdravé základy ekonomiky.

    My dnes znášame následky toho, čo vy ste dohodli, sľúbili, zaviazali sa plniť a zostalo príliš málo manévrovacieho priestoru na to, aby sme niečo na tom mohli zmeniť. Napriek tomu ja budem za to a budem stále navrhovať alebo sledovať, aby sme sa snažili využiť pri prípadnej aplikácii tohto eurovalu uplatnenie naozaj všetkých podmienok, že krajina môže čerpať, ktorá chce čerpať, len v tom prípade, keď naozaj sa chová zodpovedne, a keď urobí všetko preto, aby nepokračovala v politike, ktorá ju doviedla do bankrotu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Burian, hovorili ste, že koalícia nemá problém podporiť, ale zrejme ste mysleli opozíciu, pretože koalícia sa vyjadrila jasne, ale aj na výboroch sme mali v tomto súhlasné stanovisko. Tak predpokladám, že ste mysleli opozičné vyjadrenie, lebo ste sa vyjadrili, že koalícia nemá problém podporiť. Koalícia to predkladá. To je prvá poznámka.

    Hovorili ste, že vraj SDKÚ - DS zmenila stanovisko, tak vás chcem ubezpečiť, že nezmenila stanovisko. Je to síce vaša interpretácia, ale SDKÚ - demokratická strana na túto tému nezmenila svoje stanovisko. No a do tretice to, čo už síce bolo povedané, ale rád to zdôrazním, ten politický záväzok bol vytvorený za minulej vlády. Ja osobne nepovažujem euroval za najšťastnejšie riešenie, pretože skôr rieši dôsledky a nie príčiny. To riešenie príčin je predovšetkým v štrukturálnych zmenách a reformách a treba aj o tom hovoriť. Ale treba hovoriť aj o tom, že Slovensko si svoje záväzky musí plniť a toto je záväzok, ktorý vyplynul z predchádzajúceho vášho pôsobenia. Ďakujem.

  • Pán kolega, hovorili ste o ospravedlneniach, ktoré vyžadujete od súčasnej koalície. Ja si však myslím, že to ospravedlnenie by malo skôr prísť zo strany bývalej vlády, že vo chvíľach, kedy úplne zbytočne rozdúchavala napätie medzi Slovenskom a Maďarskom ohľadom dvojitého občianstva, radšej mala venovať energiu tomu, aby pre Slovensko vyjednala oveľa lepšie podmienky a tam, kde sklopila uši a len podpísala, čo bolo dané na papier, spôsobila to, že Slovensko v pomere k HDP prispieva oveľa väčšou čiastkou ako ostatné štáty. Takže tuto by malo byť ospravedlnenie zo strany bývalej vlády. Ďakujem.

  • Pán poslanec Burian, môžete odpovedať na faktické.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím, že reagovať na niektoré nezmyselné veci asi sa neoplatí.

    Ja len chcem povedať, ak teda niekto hovorí o tom, že vyjednané alebo mali byť vyjednané lepšie podmienky, ja si myslím, že ani táto vláda nevyjednala žiadne iné podmienky, takže nehrajme sa na to, že tu vyjednávame nejaké lepšie podmienky, ktoré sú v eurovale. Tak ako znovu zopakujem, tie podmienky, ktoré si dala vláda pri vyslovení súhlasu k tým, pristúpení k eurovalu, boli už zakomponované priamo v eurovale.

    A tá aktivita Nemecka, ktorá bola, bolo Slovensko len súčasť, sa pridalo. Ešte raz opakujem, ja tiež mám súhlasné stanovisko s tým, že euroval nie je tým najlepším riešením. Je otázkou toho, že euroval je kontext Európskej únie a musíme hľadať aj východiská a riešenia toho, čo sa neriešilo možno niekoľko rokov. S tým, ako nepochybujem a s tým jednoducho súhlasím. Faktom ale je, stále zostáva, že vládna koalícia a hlavne strany SDKÚ a SaS v tom predvolebnom boji zneužili túto tému a stále to budem opakovať, lebo je to pravda. Ďakujem pekne.

  • Chce vystúpiť teraz pán minister financií, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem využiť čas do 11.00 hodiny, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Buriana.

    Pán poslanec Burian, stalo sa, stáva sa, žiaľbohu, už tradíciou, musím povedať, že dosť podlou tradíciou, že vkladáte vláde a predstaviteľom vládnych koaličných strán do úst veci, ktoré nikdy nepovedali. Označujete ich postoje, ktoré nikdy nezaujali, za také, ktoré majú byť skutočné. Takže chcel by som to veľmi jasne povedať. Hovorím za seba, hovorím za SDKÚ - DS, ale myslím, že hovorím aj za SaS a MOST - HÍD.

    Tieto tri strany, vtedy opozičné strany, jednoznačne odmietli Grécku pôžičku a na tomto stanovisku nezmenili ani jedno jediné písmeno a presvedčíte sa o tom pri ďalšom bode, o ktorom budeme rokovať a zároveň sme mali kritické stanovisko aj k Európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu, teda k valu, ale nikdy sme ho jednoznačne neodmietli, tak ako sme odmietli Grécku pôžičku.

    Teda dnešné materiály, ktoré tu predkladáme a stanoviská vlády, ktorá odporúča schváliť Rámcovú zmluvu s krajinami eurozóny o vytvorení tohto stabilizačného mechanizmu, ale aj druhý materiál o gréckej pôžičke, sú presne v súlade s postojmi, ktoré vtedy opozičné a dnes koaličné strany mali aj voči ochrannému valu, aj voči gréckej pôžičke.

    Takže, poprosím vás, nevkladajte nám do úst veci a slová, ktoré sme nepovedali, pretože je to minimálne neslušné. Je to neslušné a tieto veci sa dajú veľmi ľahko overiť, pretože všetky boli medializované a zverejnené. Náš postoj voči valu a voči gréckej pôžičke nebol totožný, aj keď sme vyjadrovali pochybnosti aj o vale.

    Čo sa týka valu, ale i gréckej pôžičky, zásadnú chybu, ktorú ste urobili, zásadná chyba bola tá, že vtedy, keď sa dalo ešte rokovať o podmienkach a o tých podieloch, teda v máji, pretože ako som čítal v úvodnom slove, ten záväzok bol urobený 9. mája. Dva mesiace predtým, ako skončila vaša vláda, ste vyjednali podmienky, ktoré sú pre Slovensko jednoznačne nevýhodné. Podiel napríklad vo vale Slovenskej republiky je 6,5 % hrubého domáceho produktu, kým Luxembursko, najbohatšia krajina Európskej únie aj eurozóny, má podiel 2,8 % HDP. Máme 2,3-násobne vyšší podiel ako má najbohatšia krajina eurozóny, napriek tomu, že sme najchudobnejšou krajinou eurozóny. Vtedy ste mali rokovať a vtedy ste mohli rokovať. Lebo vtedy ste mali nohu medzi dverami, a ak by neboli súhlasili všetci, vrátane ministra Počiatka, tak by nebola dohoda uzavretá.

    Keď sme my v júli začali rokovať tak, žiaľbohu, proces už bol tak ďaleko, že všetky tieto, celá táto Rámcová zmluva aj s tými podielmi, o ktorých sa už rokovať nedalo, bola schválená nielen vo všetkých vládach, ale aj vo všetkých parlamentoch ostatných krajín eurozóny, s výnimkou vtedy ešte Belgicka. Takže vtedy sa dalo rokovať len o tom, či to bude alebo nebude. Nedalo sa rokovať o parametroch, pretože tie boli schválené v máji, vami, vašim ministrom financií, ktorý jednoducho nevyužil tú príležitosť, aby presadil pre Slovensko lepšie podmienky. Takže ani my z eurovalu nadšení nie sme, a aj preto sme ho schválili s tými výhradami, s ktorými sme ho schválili vo vláde, aj preto odporúčame Národnej rade, aby ho schválila s tými istými výhradami...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, 11.00 hodín, ak vás môžem poprosiť.

  • ... ďakujem pekne, zvyšok poviem pri gréckej pôžičke. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na vystúpenie pána podpredsedu vlády a ministra financií dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k hlasovaniam a po skončení, samozrejme, budeme pokračovať v rozprave.

    Chcem vás informovať, že budeme hlasovať o štyroch prerokovaných bodoch programu a samozrejme máme potom ešte aj odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku. To je zas tajné hlasovanie. Takže prosím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále a pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, ideme pokračovať v rokovaní, a to hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 27. Spravodajcom je predseda navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru pán poslanec Procházka.

    Nech sa páči, uveďte jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci a chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasy z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, ako o prvom musíme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Pašku. Prepáčte.

  • Áno. Pán poslanec Paška podal procedurálny návrh na základe rokovacieho poriadku, aby návrh zákona bol, aby sa nepokračovalo v rokovaní. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, procedurálnom návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64, proti 72, zdržali sa 7.

    Procedurálny návrh schválený nebol.

    Pristúpime k hlasovaniu o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 81, proti 1, zdržalo sa 60 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pridelenie výborom a lehoty.

  • Ďakujem, poprosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Zároveň, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 2. septembra 2010 a gestorský výbor do 6. septembra 2010. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 92, proti 1, zdržalo sa 51 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh ústavného zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

    Ďakujem pekne.

    Teraz prosím znovu pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Tlač 28. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci a žiadam vás, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Pašku podľa § 73 ods. 1 písm. b).

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Pašku, nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 66, proti 73, zdržalo sa 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh schválený nebol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku sa uznáša na tom, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, to znamená prerokovať tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 80, proti 13, zdržalo sa 51 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada tento návrh schválila. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, aby zároveň za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 2. septembra 2010 a gestorský výbor do 6. septembra 2010. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 85, zdržalo sa 59 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesením výbory, ktoré prerokujú tento návrh zákona, ako aj gestorský výbor a lehoty na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.

    Ďakujem pekne.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Alexandra Slafkovského, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Tlač 38. Návrh prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, že tu lehoty neplatia. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili poslanci Faič, Sabolová, Bugár, Dostál, Záhumenský, Matovič, Brocka, Slafkovský. Pozmeňujúce návrhy neboli podané. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. Môžeme teda pristúpiť k tretiemu čítaniu. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 80, proti 56, zdržali sa 5, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Tlač 42.

    Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Dubovcovej, aby návrh hlasovania uviedla. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, v druhom čítaní nebol podaný žiadny procedurálny ani pozmeňovací návrh. Vzhľadom na to, že ide o skrátené legislatívne konanie, sme v treťom čítaní tohto zákona a dávam návrh, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť vládny návrh zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte predtým otváram tretie čítanie, teda rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a teraz budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne, schváliť predložený návrh.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 82, proti 27, zdržalo sa 34 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Trestného poriadku.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v programe schôdze je zaradený bod, návrh na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku a voľbu predsedu a ďalších členov dozornej rady fondu. Vzhľadom na to, že voľba aj odvolanie členov Dozornej rady fondu sa koná tajným hlasovaním, navrhujem, aby sme pristúpili k uvedeniu návrhov a následne k vykonaniu tajného hlasovania o zániku členov, teda ich členstva v Dozornej rade, to znamená o návrhu na odvolanie členov Dozornej rady fondu. Tajné hlasovanie o návrhoch na voľbu predsedu a ďalších členov Dozornej rady vykonáme, samozrejme, po ďalšom hlasovaní. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime teda k rokovaniu o

    návrhu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a na voľbu predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Návrh ste dostali ako tlač 46.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby návrh uviedol. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s návrhom výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku a na voľbu predsedu a dvoch členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Podľa § 37 zákona 92 sa Dozorná rada Fondu národného majetku s účinnosťou od 1. júla skladá z troch členov, predsedu a ďalších dvoch členov volí a odvoláva na návrh výboru Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním. Podľa doteraz platného zákona pred 1. 7. mala dozorná rada sedem členov, predsedníčku a šesť členov. Predsedníčka Dozornej rady sa vzdala funkcie členky aj predsedníčky Dozornej rady, preto tu máme dnes iba šesť členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Ako predseda výboru na základe môjho listu pre všetkých predsedov poslaneckých klubov, dostal som späť návrhy od poslaneckého klubu SMER, od poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, od poslaneckého klubu MOST - HÍD a poslaneckého klubu KDH, návrhy na predsedu Dozornej rady a dva návrhy na členov Dozornej rady. Tieto návrhy výbor prerokoval na svojej 3. schôdzi dnes a uznesením konštatoval, že navrhnutí kandidáti na dané posty spĺňajú predpoklady ustanovené v § 38 zákona 92/1991.

    Výbor vo svojom uznesení odporučil Národnej rade, po prvé odvolať súčasných členov Dozornej rady Fondu národného majetku z funkcie členov Dozornej rady Fondu národného majetku a zvoliť v tajnej voľbe predsedu Dozornej rady a dvoch členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, takže sa pýtam, či sa hlási ústne niekto do rozpravy k tomuto bodu? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu o návrhu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a na voľbu predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Chcem pripomenúť, že platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je pri každom mene a priezvisku zakrúžkovaná len jedna z alternatív. To je, slová za odvolanie, proti odvolaniu alebo zdržiavam sa hlasovania. V tajnom hlasovaní budeme postupovať obvyklým spôsobom.

    Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh tajného hlasovania. Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu. Ešte pán predseda výboru Šebej. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegovia zo zahraničného výboru. Zahraničný výbor bude zasadať hneď po skončení predpoludňajšieho rokovania v miestnosti č. 183. Musíme dokončiť tie nominácie do stálych delegácií. Ďakujem.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či sa každý z vás, ktorý chcel, samozrejme, sa zúčastniť tajnej voľby, či sa tohto kroku ujal? Vyzerá to tak, že áno. Vyhlasujem tajné voľby za skončené.

    Zároveň, samozrejme, upozorňujem overovateľov, aby začali svoju prácu, to znamená, vyhodnocovať tajné voľby a vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine začneme, samozrejme, s týmto bodom a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave k tzv. eurovalu. Prajem vám dobrú chuť.

  • Pokračovanie aktu tajného hlasovania.

  • Prerušenie rokovania o 11.32 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Príjemné popoludnie vinšujem všetkým. Budeme pokračovať v rokovaní 4. schôdze Národnej rady.

    Prosím teraz povereného overovateľa pána Józsefa Nagya, aby oznámil výsledok tajného hlasovania. Nech sa páči, pán poslanec. Po vyhlásení výsledku budeme pokračovať v prerokovávanom bode faktickými poznámkami, ktoré neodzneli. Nech sa páči.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, v mene overovateľov oznamujem výsledky tajného hlasovania o návrhu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku bolo vydaných a poslanci osobne prevzali 89 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 89 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku 88 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky, z nich 1 bol neplatný.

    Z 87 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Karola Gordíka hlasovalo za 82 poslancov, proti 4 a zdržal sa 1 poslanec,

    - za Viliama Holevu hlasovalo za 83 poslancov, proti 3, zdržal sa 1 poslanec,

    - za Jaroslava Ivana hlasovalo za 81 poslancov, proti 5 a zdržal sa 1 poslanec,

    - za Milana Mikláša hlasovalo za 83 poslancov, proti 3 a zdržal sa 1 poslanec,

    - za Lászlóa Pomothyho hlasovalo za 83, proti 3 a zdržal sa 1 poslanec,

    - za Ivana Šveca hlasovalo za 83 poslancov, proti boli 3 a zdržal sa 1 poslanec.

    Na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Môžem skonštatovať, že všetci členovia Dozornej rady boli právoplatne odvolaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teda konštatujem aj ja, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní odvolala členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Prerušujem v tejto chvíli rokovanie o tomto bode programu a tajné hlasovanie o voľbe predsedu a členov Dozornej rady vykonáme až po ďalšom hlasovaní, čiže po prerokovaní všetkých schválených bodov.

    Teraz budeme pokračovať v rozprave o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, aby som to skrátil. Poprosím teraz, áno už je to na tabuli, na vystúpenie predrečníka sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Jozef Burian a pán poslanec Branislav Ondruš.

    Slovo dávam teraz vo faktickej poznámke pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že môj dotaz bol čisto pragmatický a pán minister tu zdôvodnil nejakú metodiku, podľa ktorej teda Slovensko dosiahlo zlé podmienky pri vyjednávaní o eurovale. Myslím, že je tu niekoľko ďalších možností, ako by sa mali prepočítavať alebo tento systém myslím, že to už je potom len určitým spôsobom špekulácia.

    Ja sa pýtam, že prečo potom tento problém nebol predostretý a jednoducho prečo sa o tom neprejednávalo. Jednoducho vláda len sa teraz vyhovára na predchádzajúcu vládu, a to je "never ending story".

    Ja ešte vlastne jednu otázku chcem a možno, že teda to budem, dostanem na to odpoveď. Euroval nie je, teda už nebude závislý potom, ak bude schválený v parlamente, v slovenskom parlamente. Slovenská vláda ani parlament nebude mať dosah na tento euroval.

    Chcem sa opýtať v prípade uplatnenia takejto pôžičky, povedzme pre krajinu ako je Portugalsko a iné krajiny, ktoré momentálne stratili svoj rating, stratili svoje pozície a je predpoklad, že možno, že v budúcnosti budú požadovať takúto pôžičku. Aký je rozdiel medzi Portugalskom, do ktorého už nebude môcť vstupovať vláda Slovenskej republiky a prípadne Grécko, ktoré povedzme prijíma teraz ozdravné opatrenia. Ja len tým chcem dávať do pomeru toho, že jednoducho nebolo celkom pravda korektné, ani to, čo hovoril pán minister financií, vzhľadom k tomu teda, že tá špekulácia v tej predvolebnej kampani bola vlastne zúžená na to, neposkytovať nikomu peniaze, ktorý je nezodpovedný. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ak je to tak, ako ste povedali, že teda klamať je neslušné, tak musím povedať, že vaše vystúpenie bolo dosť neslušné, pretože vaše tvrdenie o tom, že vláda mohla vyrokovať lepšie podmienky, pokiaľ ide o účasť v stabilizačnom mechanizme, jednoducho nie je pravdivé. Vy ako minister, ktorý ste už pôsobili v tejto funkcii a poznáte ako prebiehajú mechanizmy rozhodovacie v Bruseli a máte dostatok informácií, aká bola na úrovni európskej, vtedy situácia, to určite veľmi dobre viete.

    My sa netvárime, že sme pre Slovensko dohodli nejaké lacné riešenie krízy, ktorá nastala a ktorá aj Slovensko vážne ohrozovala. Ale rozhodne si stojím za tvrdením, že naša vláda dohodla najlacnejšie možné riešenie, ktoré predsa len, ktoré bolo reálne a ktoré predsa len celej európskej ekonomike, a teda aj ekonomike Slovenska pomohlo.

    V situácii alebo situácia, v ktorej sa rozhodovalo na bruselskej úrovni bola výrazne ovplyvnená vedomím si chýb, ktoré sa urobili pri Grécku a vy dobre viete, že hlavným kritériom pre záchranu eura alebo pre pomoc euru bola rýchlosť. A práve preto na tej bruselskej úrovni neexistoval priestor na nejaké dlhé vyjednávanie. Akékoľvek dlhé a rozsiahle diskusie, napríklad o podieli jednotlivých krajín, by spôsobili ďalšiu destabilizáciu eura, čoho dôkazom je aj vývoj po prijatí rozhodnutia. Dôkaz je teda vývoj samotného eura, to ako sa euro začalo posilňovať. Aj to samozrejme ako napríklad Španielsko dokázalo si požičať peniaze napriek tomu, že deň predtým Moody,s pohrozila znížením ratingu a my sme teda rozhodne našli to najlacnejšie riešenie aj pre Slovensko.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády a minister financií predpokladám, že nechcete reagovať systémom faktickej poznámky. Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Peter Kažimír. Nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Peter Zajac.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi najprv vyjadriť spokojnosť nad tým, že dnes rokujeme o dokumente, na základe ktorého sa môžeme zapojiť do systému Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu. Naozaj máme dnes šancu, že ho dnes drvivou väčšinou schválime.

    Som rád, že vláda pani Ivety Radičovej na svojom mimoriadnom zasadnutí odsúhlasila podpis pod túto Rámcovú zmluvu, odblokovala celý mechanizmus a takto aj podporila politickú deklaráciu schválenú bývalou vládou v máji t. r. Považujem dokonca aj za správne, že Slovensko sa do systému pomoci zapojí len a len v prípade, ak Európska únia schváli zásadné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane sankcií, jasnej vymožiteľnosti týchto pravidiel, vrátane zabudovania konceptu riadeného bankrotu krajiny, ktorá sústavne nerešpektuje fiškálne pravidlá. Lebo naozaj nové pravidlá Paktu stability, ktoré budú platiť naozaj pre všetkých, sú tou jedinou cenou, ktorú si musíme, doslova musíme vypýtať za účasť v systéme pomoci.

    A ďakujem aj rozpočtovému výboru, že podporil náš návrh a zaviazal ministra financií, aby nám pravidelne predkladal svoje pozície, s ktorými bude odchádzať na rokovania o nových fiškálnych pravidlách. No, a tu by som so svojou ódou na radosť aj skončil a pripomeniem niečo, čo sa zase nebude úplne páčiť našim kolegom z koalície.

    Chcem vám pripomenúť podľa mňa názorový kotrmelec, ktorý ste predviedli našej a dokonca aj celej európskej verejnosti počas posledných dvoch mesiacov. Veľmi cynicky ste uchopili túto tému v predvolebnom boji. Našli ste ju niekde v bulvárnych plátkoch. Uchopili ste ju. Zámerne ste zmiešali tému gréckej pôžičky, ktorá je veľmi blízka, veľmi prirodzenej ľudskej vlastnosti egoizmu, ktorú máme každý v sebe vo väčšej a menšej miere a zmiešali ste ju aj s témou euroval.

    Ja vám prečítam pár názorov popredných predstaviteľov tejto vlády. V máji ste, pán minister Mikloš, v podstate povedali, že lepším riešením bolo potopiť jednotnú európsku menu. Citujem: "Problém to nerieši, len ho znásobuje, aj keby sa euro neudržalo, tak by sme to považovali za lepšie riešenie", Aktuálne.sk, zdroj Pravda. Pani Radičová: "Je to len kamufláž, ktorá na chvíľu upokojila trhy". Opäť pani Radičová: "Je to nešťastné riešenie". Pán Mikloš: "Val nie je dobrý nápad".

    Pán minister, toto v podstate, kto povedal to, že je lepšie, aby euro padlo. Vy sa pasujete za krstného otca eura na Slovensku, ktorého rozhodnutím, tuším v novembri 2005 sme vstúpili do mechanizmu výmenných kurzov, do RM2 na základe kabinetného rozhodnutia vlády, ruka v ruke ste s najvyšším šéfom Centrálnej banky Ivanom Šramkom, ktorému teraz neviete ani na meno prísť. Potom ste, potom ste si schválili rozpočet s deficitom vyše štyri percentá, ktorý nás poslal na lavicu hanby a museli sme ísť do procedúry nadmerného deficitu, čo určite nezľahčilo našu cestu k euru. A potom ten príbeh, by sa dal opísať podľa knihy "Otec ma zderie tak, či tak", lebo buď ste rátali s tým, že euro nezavedieme a do smrti by ste nám kričali, že sme premárnili šancu, a že všetky dôsledky ekonomickej krízy sú de facto spôsobené tým, že nie sme v eurozóne, alebo ste rátali s tým, že euro zavedieme a doplatíme na to na domácej politickej scéne. Zaplatíme za to veľkými politickými nákladmi, pretože história potvrdzovala, že zavádzanie eura bolo veľmi nepopulárne.

    Ale my sme euro zaviedli, priam učebnicovým spôsobom, bez následkov, bez dopadov na ľudí, bez následku na zdražovanie. Dokonca s najvyššou verejnou podporou medzi obyvateľstvom v histórii zavádzania eura. A my sme, my sme sa aj veľmi zodpovedne správali za tým stolíkom, ktorý je naozaj najvyšší stolík ekonomických finacmajstrov v eurozóne a stáli sme v strane obrany tejto meny, lebo euro mám vo vrecku ja, máte ho vy, pán podpredseda vlády, máme ho všetci v tejto miestnosti a majú ho všetci obyvatelia našej krajiny. A dúfam, že si uvedomujete, že Slováci majú euro radi. Oni ho prijali, cítia sa s ním bezpečnejšie, bohatšie, sebavedomejšie a vážia si ho.

    A vy si myslíte, že by bolo lepším riešením, keby euro padlo, pretože máte v rámci svojho patentu na rozum iný názor, iný ekonomický názor, ako by sa táto kríza mala riešiť.To, že ste o tejto téme, že ste túto tému znásilnili pred voľbami, dobre, to je za nami. Ale problém nastal hneď po voľbách, keď sa vám nepodarilo prekalibrovať vašu rétoriku z predvolebnej na povolebnú a tú ste, tú ste naozaj nezvládli.

    Pani Radičová sa hneď pár hodín, možno deň po voľbách vyjadrila v duchu, že nepodpíše euroval. Viete, aké problémy to narobilo. Potom ste začali vajatať, hovorili ste, že nevieme, musíme si to naštudovať, aj keď tie dokumenty už boli vyše mesiaca na vládnom webe. Potom ste o veci museli rokovať, potom nasledovala slávna cesta do Bruselu, kde ste sa pozreli pravde do očí, a to, čo vám odkazovali európski politici cez médiá, vám povedali priamou rečou a vrátili ste sa so sklonenou hlavou a v tichosti, v tichosti vláda podpísala tento dokument.

    Teraz niečo o legendách. Hovoríte o tom, že sme mali šancu nechať nohu vo dverách pri vyjednávaniach, lebo je pravdou, že Euro grupa o tomto systéme rozhodovala jednohlasným rozhodovaním. No neviem ako vychválili vás, ale mňa učili, mňa učili, že keď je priateľ v núdzi, tak mu nohu v dverách nenechávame.

    A tak isto k legende, ktorú spomínal pán poslanec Ľudo Kaník o kľúči, o výhodných a menej výhodných podmienkach. Ja vám musím priblížiť zrejme okolnosti toho rokovania. O nich sa naozaj nerokovalo ani týždne, ani dni, ako tu máme vo zvyku v tejto snemovne, rokovalo sa o nej hodiny. Ak si pamätáte, premiér odchádzal jeden piatok na summit, po nejakom cirkuse aj v tomto parlamente, pretože neodchádzal s mandátom na tento summit a odchádzal s tým, že vôbec nevedel o téme eurovalu, odchádzal tam s tým, že na politickej úrovni mal schvaľovať systém gréckej pôžičky. O téme eurovalu v piatok, keď sa konal summit európskych hláv štátov, nevedel totiž nikto. Možno tak Sarkozy a Merkelová, pretože ten deň sa udiali útoky na obchodovanie so španielskym dlhopisom, bolo tam nejaké brnkanie na nervy Francúzom, bol to týždeň po britských voľbách, keď tie voľby dopadli nejasne a chystal sa útok na britskú libru. Premiéri skončili rokovanie v noci na sobotu nad ránom, ministrov financií zvolali na nedeľu. Stretli sme sa v nedeľu o tretej, rokovanie trvalo od 15.00 hodiny do 02.00 hodiny rána pondelka a tam bol priestor na rokovanie.

    Ak chceme hovoriť o nohe do dverí, tak pán váš kolega Josef Pröll, vicekancelár rakúskej vlády vám potvrdí, že Slovensko spolu s Rakúskom dalo nohu do dverí, pretože jednou variantou, ktorá bola dosť dlho na stole bola tá, že Európsky val nemal pozostávať zo štátnych záruk a mal pozostávať z kešu, to znamená, tie štyri miliardy mali byť v hotovosti a nie vo forme štátnych záruk, voči čomu sa Rakúsko a Slovensko zásadne postavilo. A to vám potvrdí aj váš kolega z IPP.

    Ku kľúču, kľúč ECB. V kľúči ECB je premietnutý 50-percentami v HDP a 50-percentami počet obyvateľov. Pred voľbami ste vymysleli takú kúzelnú metodológiu merania hrubého dlhu, s ktorou ste nás šticovali každý deň. To bol ten hrubý dlh na hlavu jedného Slováka. Bola to veľmi obľúbená metodológia. A ja vám túto metodológiu vrátim teraz v prepočte pomoci alebo potenciálnej záruky na jednu hlavu Slováka, ktorá je trikrát menšia ako u Luxemburčana. Po slovensky povedané, jeden Slovák požičia trikrát menej toľko ako Luxemburčan Grécku a trikrát menej sa zaručí ako Luxemburčan Grécku. Ekonómia je taká kúzelná veda, že naozaj si nájdete metodológiu, kde spochybníte akúkoľvek aktivitu, ktorú vykonávate. Ale som zodpovedne presvedčený o tom, že ten kľúč je v poriadku.

    Podarilo sa vám upriamiť pozornosť na seba, tak isto európskych politikov, v tej dobe, v tých týždňoch slávy sa na adresu Slovenska vyjadril napríklad Jean-Claude Juncker, luxemburský premiér, pán Barroso, šéf Európskej komisie, pán Reinfeldt, švédsky premiér, pán Buzek, šéf Európskeho parlamentu, pán Josef Pröll, ktorého som spomínal, vicekancelár rakúsky, pán Schäuble, minister financií Nemecka, pán Trichet, Olli Rehn, ktorý je komisárom pre menové záležitosti a mnohí iní sa radšej nevyjadrili.

    Ja spomeniem len slová Olliho Rehna, vášho, nášho komisára, ktorý je vaším najbližším kolegom, ktorý povedal: "Musíte sa rozhodnúť, či ste vnútri alebo vonku. A ak ste vnútri, tak ste vnútri a musíte sa správať zodpovedne". Myslím si, že tieto slová sú dosť, dosť mrazivé. Podarilo sa vám svojou vajatavosťou upriamiť svetlá reflektorov na Slovensko, ale myslím si, že to neboli hodiny slávy.

    V programovom vyhlásení vlády je veta o znovu obnovení dôvery zahraničnej politiky Slovenska. Okrem toho osobne to považujem za blud, niečo o znovu obnovovaní dôvery zahraničnej politiky, ale dobre. Včera sme schválili programové vyhlásenie, je to tam a asi je to pravda, keď je to tam. No ale, ak to je pravda, tak potom ten úvod o obnovovaní zahranično-politickej dôvery je blamážou. A musím vám povedať, že v rodnom liste tejto vlády už teraz máte zapísanú blamáž európskych rozmerov.

    Po tom všetkom, čo som na tú tému počul, videl a cítil za posledné mesiace, musím, dámy a páni, ktorí sedíte v tejto novej vláde, povedať, že ste falošní ako líšky, a že vám spod tých vládnych kresielok vytŕčajú také dlhé červené huňaté chvostíky, a že jazyky máte tiež rovnako dlhé, a preto si po nich tak často šliapete. Ďakujem.

  • Registrujem dve faktické poznámky, pardon tri, pán poslanec Jozef Kollár, Martin Fronc, Ivan Štefanec, ešte pán poslanec Juraj Droba, čiže štyria. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči. Pán Matovič, je mi ľúto, ale už som uzatvoril možnosť.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom k tomu, že už mi beží čas, mňa naozaj fascinoval ten záver, pán bývalý štátny tajomník Kažimír, že som myslel, že vy ste ekonóm, ale vy ste aj poet, lebo ten záver bol skutočne už za hranicou ekonomickej teórie a blížil sa k nejakému pokusu o poéziu. Ale chcem vám pripomenúť, že nebolo by vhodné v tejto snemovni kriviť základné ekonomické poučky alebo základné všeobecne uznávané princípy ekonomickej teórie.

    Vy ste povedali, že ste učebnicovým spôsobom zaviedli euro, pretože po jeho zavedení nestúpli napríklad ceny. No len skúsme si najprv pripomenúť, že kríza vypukla v auguste, v septembri 2008 pádom Investičnej banky Lehman Brothers. No a vy ste zavádzali euro k 1.1.2009, to znamená, že vtedy už naplno sa prejavili až takmer deflačné tlaky. Pre tých, ktorí nie sú ekonómovia v tejto snemovni, inflácia znamená znehodnotenie meny alebo cenové nárasty a deflácia znamená presný opak. Takže preto nestúpli na Slovensku ceny po zavedení eura. Nie preto, že Ficova vláda postupovala učebnicovým spôsobom, rokovala so zväzmi obchodu, priemyslu a neviem kým všetkým a so zväzom alebo nejakými ochrannými organizáciami spotrebiteľov, ale predovšetkým preto, že už tu bola kríza a jednoducho deflácia.

    A pokiaľ ide ešte o kľúče, tu je jedna obrovská informačná asymetria, že na jednej strane máme kľúč podľa podielu na základnom imaní ECB a na druhej strane hlasovacie práva v Európskej centrálnej banke vyzerajú úplne inak. Ale vzhľadom na krátkosť času sa môžem potom niekedy pobaviť na našom výbore o tejto téme. Bolo by vhodné toto uviesť do súladu, aby sa podiely krajín na eurovale a na pôžičke Grécku konečne zhodovali s rozhodovacími mechanizmami a s hlasovacími mechanizmami na Európskej centrálnej banke. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Kažimír, počuli sme od vás kto, čo, kedy povedal, kto, čo, kedy nepovedal, urobil, ako to už povedal môj predrečník, pán kolega Kollár, aj nie celkom vhodnú poéziu. Ja dokonca viem, ako však budete ako politická strana hlasovať, ale to, čo som vás nepočul a by som rád od vás počul, čo vy osobne si myslíte o tomto nástroji, či si myslíte, že je dobrý alebo nie? Ďakujem.

  • Pán poslanec Ivan Štefanec, pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kažimír, opäť sa vo vašom vystúpení objavili dva aspekty, ktoré vytrvalo a musím povedať, lživo opakujete. Ten jeden je údajná zmena postoja SDKÚ - DS, ten druhý aspekt je údajná nedôvera a nepodpora vtedajšej opozície ku zavedeniu eura. Takže kým to budete opakovať, ja vám budem trpezlivo opakovať náš postoj a chcem vám zopakovať, že SDKÚ - DS nezmenila postoj k eurovalu. Mimochodom ani vaše citácie to nedokazovali.

    Po druhé, k zavedeniu eura, chcem vám pripomenúť to, čo sa dá overiť na webovej stránke Národnej rady, že vtedajšia opozícia, súčasná koalícia podporovala všetky zákony, ktoré súviseli so zavedením eura a bolo to tak isto aj pri tom najdôležitejšom generálnom zákone o zavedení eura. A nielen to, robili sme informačné aktivity, robili sme všetko pre to, aby sme euro zaviedli. Takže, prosím vás, už raz prestaňte s touto demagógiou.

    A do tretice ma zaujala vaša poznámka, keď ste ocenili, že môžeme o eurovale debatovať teraz v tejto snemovni. Ja som tiež rád, že tu môžeme hovoriť, pán poslanec, ale bol by som ešte radšej, keby sme hovorili o tejto téme vtedy, kedy to bolo potrebné, a to za vašej vlády. Bolo to vtedy nielen potrebné, ale aj nutné. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Juraj Droba. Nech sa páči.

  • Pán kolega, nemôžem nereagovať na vaše slová. A musím povedať, že ma prekvapujete, lebo vás poznám ako normálneho rozumného človeka. A to, že obhajujete neobhájiteľné, je pre mňa dosť zarážajúce.

    Čo sa týka obnovenia dôvery zahraničnej politiky, tá je jednoducho nevyhnutná, lebo zahraničná politika v posledných štyroch rokoch bola čistým zúfalstvom. Kamarátšafty s Kubou, párty v líbyjských stanoch, alibizmus, poklonkovanie. Toto všetko definovalo zahraničnú politiku. Musím zároveň povedať, že to nebola chyba rezortu, ale bola to chyba v rámci hesla "ryba smrdí od hlavy", priamo predsedu vlády. A ministerstvo už iba žehlilo tie početné prešľapy, ktoré predseda vlády a niektorí ministri vyrábali. Nehovoriac o tom, že ste do koalície zobrali takých dvoch partnerov, ktorí boli hanbou pre Slovensko. Obidvaja.

    Čo sa týka blamáže, použili ste to slovo, nemyslím si, že je to blamáž. Blamážou by bolo naopak, keby sme Grécku pomáhali. Grécko sa správalo dlhé roky presne tak, ako sa správala vaša vláda, našťastie iba štyri roky.

  • Ďalším do rozpravy prihláseným je pán poslanec Peter Zajac. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, asi je rozumné si v rámci tejto diskusie znova zopakovať, čo to znamená a čo bude znamenať euroval. A to aj potom, čo ho prijmeme.

    Znamená predovšetkým priznanie, že verejný dlh jednej krajiny je aj dlhom ostatných členov eurozóny a snahou o riešenie verejného dlhu jednej krajiny, ďalším dlhom aj ostatných. Znamená prenesenie finančnej záťaže na daňovníkov a držiteľov eura mimo krajinu s problematicky splácaným verejným dlhom, aj prenesenie časti zodpovednosti z tejto vlády na iné vlády, resp. nadnárodné inštitúcie. Znamená motiváciu čierneho fiškálneho pasažierstva, priživovania sa fiškálne menej zodpovedných vlád na tých zodpovednejších, podporu k morálnemu hazardu. Znamená motiváciu k ďalšiemu zadlžovaniu sa vlád v eurozóne. Znamená demotiváciu uskutočňovať razantné a politicky nepopulárne úsporné opatrenie vo verejných financiách a štrukturálne reformy, či deliberalizáciu trhu a privatizáciu. Znamená príspevok roztočenej dlhovej špirály a dlhovej nákazy v eurozóne o to viac, ak by sa neprijali spolu s eurovalom aj sprísnenia fiškálnej disciplíny krajín, napríklad nedeficitnosť ich hospodárenia, dlhové brzdy a podobne. A napríklad, jeho súčasťou by nebola možnosť štátneho bankrotu.

    Znamená oddialenie riešenia podstaty problémov, ktoré by spočívali v razantnom osekaní verejných výdavkov realizovaných nad rámec vykonaných zdrojov, splácaní verejného dlhu predajom štátnych finančných aktív a prípadne aj z prebytkov verejných financií a v prípadnej platobnej neschopnosti splácať vládne záväzky aj riadený bankrot krajiny.

    To sú proste fakty. A takto to bude, bohužiaľ, aj po alebo takto to je, aj po celoeurópskom prijatí eurovalu. Sú to veľmi silné hrozby a sú to predovšetkým veľmi silné hrozby pre ekonomiku v Európskej únii. Hovoriť preto v súvislosti s eurovalom o solidarite, ako to zvykne najmä ľavica, znamená hrubé a nebezpečné skreslenie, lebo by to znamenalo v podstate legitimizovať nezodpovednosť.

    Treba povedať jasne, že ekonomická nezodpovednosť nie je na prospech ostatných, ale na úkor ostatných. Jediným dôvodom, o ktorom má zmysel diskutovať, a čo môže ako krajný prípad a v situácii krajného prípadu, v ktorom sa Európska únia ocitla, zdôvodniť prijatie eurovalu, je politický záväzok, ktorý vyplýva z predchádzajúcich rozhodnutí Slovenskej republiky pre Lisabonskú zmluvu a vstúpiť do eurozóny.

    Práve v dôsledku týchto krokov sa dnes politicky rozhodujeme o tom, či preberieme na seba aj zodpovednosť za nezodpovednosť iných. Je to zlé rozhodnutie, ale vynútené predchádzajúcimi krokmi, v tomto zmysle nevratné. Keď sme upozorňovali na riziká prijatia Lisabonskej zmluvy o vstupe do eurozóny, boli sme osamotení. Niesť dôsledky týchto krokov odmieta väčšina ľudí na Slovensku. A to je varovné, lebo to nie je len na Slovensku, ale v celej Európe dneska fakticky. Stačí sa pozrieť na situáciu v Nemecku, kde sa dá veľmi silne pochybovať o tom, že by si Nemecko ešte dovolilo jeden podobný krok.

    Na krajnej hranici sa teda ocitla Európska únia a racionálne uvažujúci politici si uvedomujú, že touto cestou ďalej ísť nemôžu, lebo to znamená integrovať namiesto solidarity nezodpovednosť, čo je v príkrom rozpore so zmyslom Európskej únie.

    A tu sa dostávame k jadru problému. Znovu a znovu sa totiž ozývajú v Európskej únii a aj u nás, hlasy po daňovej harmonizácii a odovzdávaní ďalších kompetencií v sociálnej oblasti, v školstve a v kultúre na Európsku úniu. To sú v súčasnej situácii také závažné kroky, s takými nepredvídateľnými následkami, že ako skúsenosť eurovalu sa ponúka jediný faktický uzáver. Každé ďalšie odovzdávanie kompetencií v oblasti daní, v sociálnej, školskej a kultúrnej oblasti, musí byť u nás nevyhnutne spojené s referendom. Takisto sa o tom hovorí už aj v Českej republike.

    Pre nás znamená skúsenosť eurovalu povinnosť presadzovať referendum vo všetkých kľúčových oblastiach, ktorými by sa malo v budúcnosti rozhodovať o odovzdávaní ďalších kompetencií na Európsku úniu. Hranica odovzdávania kompetencií jednoducho presiahla únosnú mieru a nemôže už o nej rozhodovať namiesto občanov politici. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zajaca sa prihlásil pán poslanec Anton Marcinčin ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Marcinčin. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dámy a páni, súhlasím s kolegom v tom, že euroval teoreticky môže predstavovať riziko, dokonca oveľa väčšie riziko, než pôžička Grécku, keďže ide o pomoc ex ante, kým pomoc Grécku je pomocou ex post.

    Čiže, ak je tam nejaký morálny hazard, tak skôr pri eurovale. A preto nerozumiem, ak je niekto za euroval, že má problémy s Gréckom. Ale zároveň nesúhlasím s tým, že euroval je prameňom nezodpovedného chovania vlád, pretože to, čo dneska vidíme v Európe, je presný opak. Presný opak. Vlády sa začali správať omnoho zodpovednejšie. Začali konsolidovať verejné financie vo viacerých štátoch, čiže s týmto by som si dovolil nesúhlasiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. A pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či chce využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte mi, aby som reagoval na veci, ktoré odzneli v rozprave k tomuto bodu.

    Pán poslanec Burian sa pýtal, či bude vláda mať nejaký dosah na euroval, aký je rozdiel medzi pôžičkou Grécku a eurovalom, teda tým, keby to napríklad sa stalo v Portugalsku, teraz, v budúcnosti. Tak by som mu rád odpovedal, aj keď, ak by bol čítal materiály, ktoré predkladáme, tak by mu boli jasné aj odpovede na tieto otázky. Ale využijem tu príležitosť, že sa na to pýtal, aby som teda zodpovedal, pretože zrejme nie všetci, a najmä verejnosť, možno nerozlišuje, v čom je rozdiel.

    Teda, či budeme mať dosah na rozhodnutia eurovalu, teda na tie záruky, ktoré prípadne na seba preberieme ako akcionári Európskeho finančného stabilizačného nástroja, pretože to je akciová spoločnosť. Dosah na to budeme mať, pretože ten mechanizmus bude fungovať tak, že v prípade, že sa nejaká krajina eurozóny dostane do podobných ťažkostí, do akých sa dostalo v minulosti Grécko, že teda nebude schopná sa refinancovať na trhu, tak požiada tento európsky val o pôžičku.

    Európsky val bude vlastne reprezentovaný zástupcami všetkých krajín eurozóny, čiže aj my tam budeme mať zástupcu a každé zásadné rozhodnutie je podmienené jednohlasným súhlasom všetkých. Teda aj to, najskôr sa bude posudzovať, či tá krajina naozaj si nemôže pomôcť sama, a či naozaj je v situácii, že vyžaduje pôžičku. Teraz hovorím stále o pôžičke od eurovalu. Keď sa ukáže, že áno, tak potom euroval si požičia peniaze a požičia ich za nižších, za lepších finančných podmienok tej krajine.

    Euroval si vie požičať a bude vedieť požičať za ten Európsky stabilizačný finančný nástroj lacnejšie preto, že za jeho záväzky ručia všetky krajiny eurozóny. Aj potom budú ďalšie kroky, kedy sa vyhodnotí v tzv. Memorande o porozumení, čo bude vlastne ozdravný program, ktorý bude musieť pripraviť každá krajina, ktorá požiada o pôžičku od tohto nástroja. Tam sa vyhodnotí, či ten ozdravný program je naozaj reálny, či vytvára predpoklady na to, aby tie peniaze boli vrátené a každá tranža, samotný tento ozdravný program v Memorande o porozumení a každá tranža pôžičky bude opäť schvaľovaná jednohlasným súhlasom. Čiže, v tomto zmysle tie krajiny tam budú mať nástroje na to, každá krajina, aby vyžadovala a dozerala, dohliadala nad tým, že tie podmienky sú splnené, že ten program je reálny, že sa znižuje riziko, že teda tie peniaze budú vrátené.

    Problém by nastal vtedy, keby tá krajina nebola schopná tomuto nástroju peniaze vracať a potom by nastupovali členské krajiny ako akcionári valu, ktorí by za ten Európsky stabilizačný finančný nástroj, jeho veriteľom vracali peniaze. Preto hovoríme o zárukách.

    A v tom je mimochodom aj rozdiel medzi tým, či efektívne peniaze už požičiavame alebo nie, čo je aj istá, v istej forme odpoveď na údiv pána poslanca Marcinčina, keď hovoril, že sa čuduje, ako niekto môže byť za val a proti pôžičke, tak k tomu chcem povedať, že my sme mali a máme výhrady aj k valu, ale z dôvodov, ktoré som tu už vysvetľoval. Môžem ich zopakovať. Aj z dôvodov toho, že to už bol rozbehnutý proces, kde ten záväzok bol prijatý minulou vládou, nebolo možné meniť žiadne parametre, ale rozdiel zásadný je v tom, že pri gréckej pôžičke, by sme si museli reálne požičať teraz peniaze, aby sme ich mohli požičať Grécku, pretože tie peniaze nemáme.

    Kdežto pri Európskom stabilizačnom finančnom nástroji je šanca, že žiadne peniaze požičiavať nebudeme musieť. Aj teraz vlastne dávame len záruky v prípade, že by tento nástroj, tomuto nástroju neboli vrátené peniaze v prípade, že krajiny by požiadali, čo sa ešte ani nestalo, tak potom by až nastupovalo reálne plnenie. Čiže, zásadný rozdiel je v tom, že kým pri gréckej pôžičke ide o reálne požičiavanie reálnych peňazí, ktoré nemáme, ktoré by sme si museli požičať, pri vale je to vlastne záruka, ktorá sa nebude musieť naplniť. A dúfajme, že sa ani nenaplní. V tom je ten zásadný rozdiel. A aj preto, to naše stanovisko je do istej miery rozdielne, naše myslím, vládu teraz, hovorím v mene vlády, aj keď výhrady sme mali a máme aj voči stabilizačnému nástroju, aj voči gréckej pôžičke.

    Pán poslanec Kažimír, musím povedať, že vaše vystúpenie ma utvrdilo v tom, že tie státisíce korún, ktoré ministerstvo financií vynaložilo na vaše mediálne tréningy, priniesli svoje ovocie. Pán poslanec Kažimír ako štátny tajomník spolu s bývalým ministrom, taktiež dnes poslancom Počiatkom a vtedajším hovorcom, vyčerpali obrovské sumy v státisícoch korún na mediálny tréning z peňazí, ktoré mali byť použité na zvyšovanie odbornej kvalifikácie zamestnancov ministerstva, sa školili v tom ako ohlupovať ľudí. Ako manipulovať. A presne to ste tu predviedli vo vašom vystúpení.

    Takže, k tomu čo ste povedali. Vraj predvádzame cynický názorový kotrmelec a využívate zrejme to, čo ste sa naučili na týchto mediálnych tréningoch, pričom ja nemám nič proti tomu, aby ste sa trénovali, len ste sa mali trénovať za peniaze vašej strany, ktorá dostáva dosť veľké príspevky zo štátneho rozpočtu. Aj my sme prešli mediálnymi tréningmi, ale nie za peniaze daňových poplatníkov, nie za peniaze, ktoré mali slúžiť na to, aby sa školili zamestnanci ministerstva financií. Takže jednou z metód, ktoré ste sa tam zrejme, za peniaze daňových poplatníkov naučili, je vytrhávať slová a vety z kontextu a prispôsobovať si ich tak, ako sa vám to hodí.

    Áno, my sme mali a máme a aj ja osobne som mal a mám kritický a negatívny názor aj na val, na stabilizačný mechanizmus, aj na grécku pôžičku. Ale vždy som mal odlišné stanovisko z hľadiska zásadného odmietania gréckej pôžičky a z hľadiska výhrad, ktoré som mal aj voči valu, ale ktoré z dôvodov, ktoré ešte spomeniem, vlastne nás viedli k tomu, že sme nakoniec tento val s podmienkami aj vo vláde akceptovali. A bol to môj návrh, pretože ako minister financií som tento návrh, s ktorým sa vláda stotožnila, vláde predkladal. Ale už na ilustráciu vašich názorových kotrmelcov vám odcitujem, že vy ste tu vlastne v dvoch minútach povedali, že ja sa vraj pasujem za otca eura a zároveň, že ja si myslím, že by euro malo padnúť. Veď už z tohto, keď človek len trochu rozmýšľa, musí vidieť, že aj jedno aj druhé je nezmysel, že si to protirečí navzájom, pričom vás chcem ubezpečiť, že sa ani nepasujem za otca eura, ale ani si nemyslím, že by euro malo padnúť.

    Ak som sa vyjadroval a vyjadroval som sa v tom zmysle, že takáto podpora morálneho hazardu, či už je to grécka pôžička alebo val, môže ohroziť fungovanie a existenciu eura ako takého, tak áno, v tomto zmysle som sa vyjadroval, a to si myslím dodnes.

    Hovoríte, povedali ste, pán poslanec, že my sme sa vraj vrátili z Bruselu so sklonenou hlavou. Vôbec sme sa nevrátili z Bruselu so sklonenou hlavou. Ja som sa zasadnutí Ekofinu zúčastňoval tri a pol roka ako minister financií. Môžem vás ubezpečiť, že na rozdiel od vášho kolegu, pána ministra, vtedajšieho ministra Počiatka, som ja aj na tých Ekofinoch hovoril a prehovoril a obhajoval záujmy Slovenska, napr. vtedy, keď bolo treba bojovať proti návrhom vtedajšieho francúzskeho ministerstva financií, dnešného prezidenta Francúzska na harmonizáciu daní, ale aj pri iných príležitostiach. A na tej návšteve Bruselu, o ktorej ste hovorili, som napr. na zasadnutí Euro Group čelil dva a pol hodinovému tlaku zo strany všetkých ministrov financií všetkých členských krajín, vrátane šéfa Euro Group, vrátane prezidenta Európskej centrálnej banky, pretože som otvorene povedal, že predpokladám, že slovenský parlament grécku pôžičku neschváli. Povedal som to otvorene, povedal som, že také boli stanoviská väčšiny strán, ktoré tvoria dnešnú vládnu koalíciu. Stál som za týmto stanoviskom a aj som ho tam obhajoval a obhájil, napriek nesúhlasu všetkých ostatných, pretože si uvedomujem, že aj pre nich je to citlivé a nepríjemné, keďže oni vlastne vo všetkých svojich krajinách túto grécku pôžičku schválili.

    Takže, nie my sme zrážali opätky v Bruseli, ale vy. Nie my sme nerokovali a nezaujímali stanoviská a neobhajovali záujmy Slovenskej republiky, ale vy. Pretože, ak hovoríte, že bolo času málo, to uznávam, času bolo málo, ale práve preto, že bolo málo času a bolo potrebné dospieť k rozhodnutiu, ak by ste boli obhajovali záujmy Slovenskej republiky, tak ste mohli vyrokovať lepšie podmienky, o tom som presvedčený. A viete, tu tvrdiť, že jeden Slovák požičia trikrát menej ako jeden Luxemburčan je síce pekné, ale ja to preto porovnávam voči hrubému domácemu produktu, pretože, ak by ste to porovnávali, ak to porovnáme voči HDP, tak platíme 2,3-násobne viac na obyvateľa a obávam sa, že keby ste to porovnali podľa platov alebo penzií, dôchodkov, tak platíme možno 5-krát, možno 8-krát viac. Dám to vypočítať a prinesiem vám koľkokrát viac ako Luxemburčania.

    No, a na ilustráciu toho, ako si, zrejme vyškolení tými drahými mediálnymi tréningmi za peniaze daňových poplatníkov, dokážete veci uspôsobiť tak, ako sa hodia vám, spomeniem ďalšiu vec. Vraj, tvrdíte, že sa nám podarilo upriamiť pozornosť na Slovensko, ale blamážou a vraj to, čo sme urobili, postoj, ktorý máme, má byť v rozpore so zámerom zlepšiť medzinárodné postavenie Slovenska.

    Tak vám chcem pripomenúť, pán poslanec, že Slovensko obletelo svet a bolo spomínané vo všetkých médiách, za posledných desať rokov 4-krát. Prvýkrát alebo už je to aj viac ako asi desať rokov. Prvýkrát, v súvislosti s únosom prezidentovho syna, 4-krát, poslednýkrát v súvislosti s výbušninou, ktorú ste poslali so slovenským cestujúcim do Írska a medzitým 2-krát v súvislosti s reformami, ktoré sa tu robili a v súvislosti so summitom Bush - Putin.

    Skúste hádať, ktoré z týchto udalostí, vďaka ktorým Slovensko obletelo svet, boli v réžii ktorej vlády. Únos prezidentovho syna bol v réžii vlády HZDS, vášho koaličného partnera, štvorročného, zásielka výbušniny v batožine slovenského občana bola v réžii vášho ministra vnútra, alebo teda polície, ktorej velil váš minister vnútra a summit Bush - Putin a reformy, za ktoré Slovensko svet obdivoval a stále obdivuje, boli v réžii Dzurindových vlád.

    A nehovorím už teraz o vašich postojoch a kotrmelcoch, ktoré spochybňovali postavenie Slovenska v očiach partnerov, či už je to vzťah k radarovému systému a jeho kritika alebo postoj ku Kube, Líbyi a iným krajinám. Takže z vašich úst počúvať dojemné, starostlivé reči o tom, ako my vraj poškodzujeme imidž Slovenska, je naozaj zaujímavý zážitok. Ďakujem vám zaňho veľmi pekne.

    Takže k valu by som uzavrel, k stabilizačnému mechanizmu, že je to vec, ktorá a ešte možno k tomu, čo ste povedali, že vlastne premiér išiel a nevedel, že o čom bude reč. To je možné, naozaj tá situácia bola hektická, ale keď hovoríme o tom podieli, akým sa Slovensko podieľa na nielen vale, ale aj na pôžičke gréckej, lebo to je to isté, tak o tom sa rokovalo dlho. Dlho, bez ohľadu na to, či hodiny, ale rokovalo sa o tom dostatočne dlho na to, aby ste takúto námietku mohli vzniesť. A argument, že ono to mohlo byť ešte horšie, nehnevajte sa, nie je argumentom, pretože dnes je to zlé, pretože ten podiel je 2,3-násobne vyšší ako podiel najbohatšej krajiny Európskej únie. Podiel na jedného obyvateľa voči hrubému domácemu produktu najchudobnejšej krajiny je 2,3-násobne vyšší ako podiel najbohatšej krajiny. Tomu hovoríte dobré podmienky a tomu pán poslanec Ondruš dokonca hovorí najlacnejšie riešenie. Ak toto má byť najlacnejšie riešenie, tak chvalabohu, že ste nedosiahli lacnejšie.

  • S európskym valom teda odporúča vláda Slovenskej republiky Národnej rade súhlasiť, ale s tým, že sme k tomu v Komuniké prijali tri podmienky, ktoré, samozrejme sa nedajú zakomponovať ako podmienky k zmluve, pretože zmluva bola dohodnutá tak, ako ju dnes prerokovávame, v máji t. r. počas vlády Roberta Fica. Ale tie podmienky znamenajú postoj z hľadiska ďalších rokovaní, pretože už dnes sa objavuje vyšší a vyšší tlak, aby európsky val nebol dočasným riešením, pretože tak, ako ho tu budeme schvaľovať, je to trojročný mechanizmus, ale aby to bol permanentný mechanizmus. Stanovisko vlády Slovenskej republiky je, že s tým nesúhlasí, že trvá na tom, že to má byť dočasný mechanizmus.

    Druhá podmienka je v tom, a o tom sa tiež rokuje a vôbec nie je jednoznačná zhoda, či a ako pritvrdzovať podmienky Paktu rastu a stability, takže podmieňujeme to zase tým, že bude nevyhnutné pritvrdiť podmienky paktu tak, aby sa nestalo to, o čom tu hovoril aj pán poslanec Zajac a čo by hrozilo, ak sa nezmení správanie sa mnohých krajín.

    A potom tá tretia podmienka, ktorá sa týka vlastne podmienok na riadený bankrot krajiny, ktoré dnes chýbajú a aj to, že chýbajú je jedným z dôvodov, prečo môže existovať riziko a stále existuje zvýšené riziko, že ten problém zďaleka nemusí byť vyriešený a dokonca väčšina problémov môže byť ešte stále pred nami.

    Preto si myslím, že to riešenie, aby sme schválili Rámcovú zmluvu medzi krajinami eurozóny o vytvorení Európskeho stabilizačného finančného nástroja, ale zároveň neodsúhlasili, neodmietli grécku pôžičku, je postojom, ktorý je dnes asi najsprávnejší, aj keď vyberáme len zo zlých riešení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kažimír, chcem vás upozorniť, že ja som uzatvoril rozpravu a toto bolo vystúpenie pána podpredsedu vlády v záverečnom slove, takže na to sa nedá reagovať s faktickými poznámkami. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce reagovať. Ďakujem pekne, nechce a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať po skončení a vyčerpaní všetkých bodov, ktoré sme si schválili.

    A teraz v rokovaní budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou.

    Tento návrh vlády máte ako tlač č. 30. V súvislosti s uvedeným návrhom vás chcem tiež informovať, že bol pridelený na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet ako gestorskému výboru a výboru pre európske záležitosti, o čom bude informovať spoločná spravodajkyňa.

    Predseda Národnej rady svoje rozhodnutie ďalej doplnil tak, že návrh pridelil na prerokovanie aj ústavnoprávnemu výboru, keďže rokovanie tohto výboru sa konalo až po gestorskom výbore, o výsledku rokovania ústavnoprávneho výboru bude Národnú radu informovať predseda tohto výboru, pán poslanec Procházka, vo svojom vystúpení ako prvý v rozprave.

    A teraz prosím, pána ministra financií a podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby odôvodnil aj tento návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou medzi krajinami eurozóny a Helénskou republikou. Materiál predkladám na rokovanie vlády s tým, že obsahuje text Veriteľskej zmluvy, ktorú za Slovenskú republiku podpísal vtedajší minister financií Slovenskej republiky dňa 8. mája 2010 v Bratislave.

    V nadväznosti na výsledky parlamentných volieb a vzhľadom na zmenu vlády došlo k prehodnoteniu pozície Slovenskej republiky k poskytnutiu finančnej pomoci Helénskej republike. Nová vláda Slovenskej republiky vyjadrila svoj postoj k poskytnutiu pôžičky uznesením č. 487 zo dňa 15. júla 2010. V tomto uznesení vláda Slovenskej republiky neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s Veriteľskou zmluvou. Vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou by znamenalo, že Slovensko by bolo povinné podieľať sa na celkovom balíku pomoci Grécku vo výške zhruba 800 mil. EUR. Vzhľadom na nepomerné zaťaženie Slovenskej republiky k hrubému domácemu produktu v porovnaní s ostatnými členskými krajinami eurozóny, ako aj vzhľadom na ďalšie výhrady, ktoré boli voči tomuto aktu vznesené, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila súhlas s Veriteľskou zmluvou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. A teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyňu Zuzanu Aštaryovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou medzi krajinami eurozóny a Slovenskou republikou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uvedenú informáciu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 20 z 26. júla 2010 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Oba výbory neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny. Z časti III. tejto informácie nevyplynuli žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou neprijal odporúčanie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou. Predmetnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Veriteľskou zmluvou výbor neschválil. Prijatím uznesenia gestorského výboru č. 11 zo 4. augusta 2010 výbor len určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločnú spravodajkyňu a súčasne ju poveril predložiť a predniesť informáciu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že za poslanecký klub SDKÚ - DS sa prihlásil písomne pán poslanec Ivan Štefanec a ďalej ako som už avizoval, je prihlásený pán poslanec Radoslav Procházka, ktorý si bude plniť povinnosti aj ako spravodajca Ústavnoprávneho výboru. Po ich vystúpeniach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Procházkovi, aby nás informoval o tom, na čom sa dohodol Ústavnoprávny výbor. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dostali ste informáciu, že vec pridelil predseda Národnej rady aj ústavnoprávnemu výboru a ja by som si teraz dovolil vás informovať o výsledkoch toho rokovania.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval a jednomyseľnou väčšinou schválil návrh stanoviska predsedu ústavnoprávneho výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou, parlamentná tlač 30. Návrh stanoviska v tomto znení. Dovoľte, aby som prečítal to znenie stanoviska uznesenia, v ktorom sa ústavnoprávny výbor zhodol a uzniesol.

    Dojednané medzinárodné zmluvy, na ktorých platnosť sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, predkladajú prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu. Návrh na nevyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou nie je spôsobilý byť predmetom rozhodovania Národnej rady podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky.

    Z uvedených dôvodov Národná rada Slovenskej republiky vo veciach podľa článku 86 písm. d) ústavy rozhoduje vždy o takom návrhu uznesenia, akým vyslovuje súhlas s dojednanou medzinárodnou zmluvou. V prípade, ak Národná rada potrebnou väčšinou návrh na vyslovenie súhlasu s predmetnou medzinárodnou zmluvou neschváli, takáto medzinárodná zmluva sa považuje za neschválenú a nemôže byť prezidentovi Slovenskej republiky predložená na ratifikáciu.

    Ja si vás dovoľujem, pán predsedajúci, požiadať, aby ste po skončení rozpravy dali hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predkladám v tomto znení:

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Veriteľskou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou.

    Zároveň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vás chcem informovať aj t tom, že ústavnoprávny výbor v tejto veci prijal aj ďalšie uznesenie v deň svojho rokovania dňa 10. augusta 2010 a v tomto uznesení ústavnoprávny výbor rozhodol, že neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s Veriteľskou zmluvou medzi členskými štátmi eurozóny tak, ako som ich pred chvíľou dvakrát zopakoval. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za informáciu. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto a preto pokračujeme v rozprave písomne prihláseným pánom poslancom Ivanom Štefancom, ktorý vystupuje za poslanecký klub SDKÚ - DS. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dnes hovoríme o veľmi dôležitej európskej téme, zrejme najdôležitejšej od nášho vstupu do najväčšieho spoločného ekonomického spoločenského priestoru na svete. Téma gréckej pôžičky zaslúžene vzbudila pozornosť v celej únii. Určite zaslúžene aj preto, pretože postoje a rozhodovania o pôžičke zjednotilo ekonómov a rozdelilo politikov.

    Čo sa vlastne v Grécku stalo? Grécko za svoje 30-ročné členstvo v únii prešlo celkom zaujímavým vývojom. Vývojom, kedy žilo najmä na dlh. Za tridsať rokov sa podiel verejného dlhu k domácemu produktu zväčšil 5-násobne. Za povšimnutie stojí, že z týchto tridsať rokov vládli v krajine po 21 rokov socialisti. Práve za prvú dekádu socialistickej vlády, to bolo prvé desaťročie od roku 1980-1990, sa dlh viac ako strojnásobil a život na dlh sa stal spôsobom fungovania krajiny. Dokonca pri vstupe do eurozóny bol dlh na úrovni 103,4 % k domácemu produktu a je teda absolútne evidentné, že táto krajina nespĺňala ani povinné Maastrichtské kritériá pre zavedenie spoločnej európskej meny. Je to iste hanba nielen Grécka, ale v tomto prípade aj európskych inštitúcií, ktorí akceptovali nesplnenie základných ekonomických kritérií.

    V tomto roku sa Grécko dostalo do situácie, kedy nezodpovedný život na dlh prestal fungovať. Finančné inštitúcie povedali rázne nie ďalšiemu zadlžovaniu, pretože právom začali pochybovať o schopnosti krajiny splácať svoje dlhy. Som si istý, že božie mlyny melú spravodlivo a aj v tomto prípade. Nezodpovední politici cez zavádzanie, zadlžovanie a absenciu štrukturálnych reforiem doviedli Grécko na pokraj krachu. Hlasy na záchranu sa začali ozývať z Francúzska a po počiatočnom váhaní aj z Nemecka. Nie je to náhoda. Nemecké a francúzske banky vlastnia 70 % gréckeho dlhu. Záchrana, ktorá sa ľuďom forsíruje ako záchrana Grécka, či dokonca eura, je predovšetkým v prípade Nemecka a Francúzska záchranou samých seba. Už išlo len o to, ako do toho navliecť ostatných. A väčšinou sa to aj podarilo. Vymyslel sa mechanizmus spoločnej pôžičky krajín Európskej menovej únie a Medzinárodného menového fondu, spolu za 110 mld. EUR.

    Krajiny menovej únie majú prispieť podľa svojho kapitálového podielu v Európskej centrálnej banke. Na prvý pohľad nevinný mechanizmus, ale keď si to rozmeníme na drobné zistíme, že v pomere ku domácemu produktu, či v pomere ku mzdám, je slovenský príspevok jasne najvyšší. Je škandalózne, že bývalí vládni predstavitelia na európskej pôde čušali, a tak hazardovali s peniazmi našich ľudí. Aké je teda riešenie? Podľa môjho názoru, veľmi jednoduché. Jednoducho povedať, nie. Nie, mechanizmu, ktorý podporuje nezodpovedné správanie aj v iných krajinách. Nie, záchrane bánk, ktoré tak za svoje správanie nenesú žiadne riziko. A nie, politikom, ktorí bezbreho míňali a sľubovali nesplniteľné.

    Relevantná otázka je aj: "Dokážu Gréci takúto pôžičku splatiť?" Osobne o tom dosť pochybujem, berúc do úvahy skutočnosť, že po vyčerpaní celej pôžičky, by dosiahol grécky dlh k domácemu produktu rekordných 150 %, najviac v Európe, a len úroky z úveru dosiahnu 7 % domáceho produktu. Čo teda Grékom pomôže?

    Som si istý, že len zásadné zmeny, ktoré už treba povedať, konečne boli donútení začať robiť a zásadné štrukturálne zmeny nielen na výdajovej stránke rozpočtu, ale aj zmeny umožňujúce rast na príjmovej časti. Mimochodom výdavky štátneho rozpočtu už v Grécku začali klesať. Keď si pozrieme poslednú správu Európskej komisie za obdobie január až máj tohto roku, klesli výdavky štátneho rozpočtu o 13,2 %. Čo je len mimochodom v porovnaní s našimi výdavkami celkom zaujímavé, lebo u nás už druhý rok po sebe rastú výdavky štátneho rozpočtu viac ako dvojciferne, resp. je tam vždy dvojciferné číslo.

    Je to jasný signál, že na Slovensku je potrebné čo najskôr zísť z Gréckej cesty. Slovenské nie, má svoj jasný ekonomický i morálny rozmer. Ekonomický v tom, že existuje už spomínaná vážna pochybnosť o schopnosti splatenia tohto úveru a morálny v tom, že sme na Slovensku realizovali zmeny, najmä za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, pri ktorých sme nikoho o pomoc nežiadali. Jasné nie, je prejavom zodpovednosti ku vlastným občanom, aby sme ich nezadlžovali. Znamená nie podvodom, nie falošnej solidarite v únii a nie nezodpovednosti. A znamená aj áno, znamená áno racionálnemu rozhodovaniu a správaniu, áno európskemu projektu a euru a áno zodpovednosti. Naše rozhodnutie znamená aj jasné nie zbabelosti Roberta Fica, ktorý 7. mája t.r. vyhlásil, že, citujem: "Iné riešenie ako požičať Grécku, nie je", koniec citátu. A následne v Bruseli potvrdil Slovensku účasť na mechanizme pomoci Grécku.

    Robert Fico vždy rád rozdával, keď to nešlo z jeho peňazí, ale keď sa na to poskladali ľudia. V tomto prípade sa mali poskladať naši občania na Grékov sumou 817 mil. EUR. Zbabelosť Roberta Fica dosiahla takých rozmerov, že pri tomto škandalóznom kroku obišiel Národnú radu, čím podľa môjho názoru porušil ústavný zákon č. 397/2004 a dokonca svojim poslancom nariadil zbabelo odignorovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady na túto tému, ktorú sme v tom čase aj zvolali.

    Poučení z gréckeho príbehu je niekoľko. Po prvé. Politici nemôžu dlhodobo ignorovať ekonomickú realitu. Čím dlhšie to robia, tým napáchajú viac škôd. Po druhé. Populizmus vždy prehrá, pretože lož vždy prehrá. A po tretie. V eurozóne potrebujeme jasné a vykonateľné nástroje na dodržiavanie pravidiel. Nie je možné, aby sme sa dokola klamali, a aby zodpovední doplácali na nezodpovedných a chudobnejší sa skladali na bohatších. Zodpovedných potrebujeme odmeňovať a nezodpovedných trestať.

    Dnes ide o to, či je vôbec niekto v Európskej menovej únii schopný zdvihnúť hlavu. A osobne som hrdý na to, že Slovensko ju zdvihlo. Ide tiež o to, či budeme žiť v krajine, kde sa hovorí pravda a rozhoduje sa racionálne. Dnes ide aj o to, či slovenský hlas si budú v Európe vážiť, ale aj o to, či si budeme faktami a pravdou vážiť samých seba. Preto budem hlasovať proti pôžičke, proti nezodpovednosti a proti populizmu, pretože som za zodpovednosť. A tá je odsúdená na úspech.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásili pán poslanec Miroslav Číž, Tomáš Galbavý, Ľudovít Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, no reagovať na toto, čo ste predviedli, a to ako predseda hospodárskeho výboru, kde obvykle býva dobrou vlastnosťou, že tí ľudia ako prvoplánovo nezmyselne neideologizujú, ale riešia praktické problémy fungovania, napríklad ekonomiky. Toto, naozaj ma to prekvapilo a vyrazilo mi to trošku dych, pán poslanec. Poviem vám takto. Jedinú vlastnosť, ktorú vám nebudem vyčítať, je zbabelosť. Vy skutočne nie ste zbabelý. Na toto, čo ste tu natárali, na to treba naozaj obrovskú odvahu.

    Rozprávať o Grécku ako o vláde, ktorú zničili socialisti, kde síce chvíľu vládli po období vojenskej diktatúry, kde po ôsmich zničujúcich rokoch pravicovej vlády prišli zhodou okolností socialisti k moci a tí socialisti dneska robia opatrenia, o ktorých hovorí aj Európska únia v celku, že sú akceptovateľné, a že v konečnom dôsledku by mohli byť receptom pre vyvedenie krajiny z krízy.

    Pán poslanec, ten dlh, ktorý tam vznikol, vznikol z celkom iných dôvodov, a vy to podľa môjho názoru musíte veľmi dobre vedieť. Začalo to v tom 80-tom roku thatcherizmom, reaganizmom, nadmernou akumuláciou kapitálu vo svetovom prostredí, vyťahovanie peňazí z národných štátov s tým, že to Grécko samozrejme pravdepodobne urobilo a niekoľko rozhodnutí, ktoré spôsobili túto obrovskú krízu, ale kde sú tie ratingové agentúry, o ktorých to tu neustále rozprávate, ktoré sú garantom toho, že vedia presne zhodnotiť stav, a že sa teda ten vývoj bude uberať serióznym smerom.

    Nedávno som bol vo verejnej diskusii s vaším rovnakým odborníkom, pravdepodobne ako vy, s pánom Janišom v televízii. Tvrdil dokonca, že aj tá Európa ako vyzerá hrozne, pretože tí socialisti, ktorí ju ovládajú, ju zaviedli do obrovského marazmu. A to v situácii, keď si ani nepamätám, kedy socialisti vládli v Európskom parlamente, a keď je šéfom, hlavným komisárom, človek, ktorý je...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, už vám vypršal čas, ale šéfom hospodárskeho výboru je pán poslanec Janiš. Pán poslanec Štefanec, je predsedom iného výboru. Teraz má pán poslanec Tomáš Galbavý vo faktickej poznámke slovo. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcel by som naviazať na rečníka, pána predsedu výboru pre európske záležitosti Ivana Štefanca v tom zmysle, ja som bol tiež od samého začiatku proti tomu, aby Slovensko požičalo 800 mil. EUR Grécku. Mám na to tri základné dôvody. Prvý je právny, druhý morálny a tretí ekonomický.

    Ten právny je predovšetkým v tom, že Európska komisia rozhodla o pôžičke v rozpore s lisabonskou stratégiou. Členské štáty Európskej únie si napísali nejaké pravidlá do Lisabonskej zmluvy a tie pravidlá boli asi v tom zmysle, že áno, sme za solidaritu, ale len v prípade, že pôjde o krajiny, ktoré sa dostanú do problémov vďaka neočakávaným udalostiam, ako je živelná pohroma, katastrofa a tak ďalej. Ale toto nie je prípad Grécka. Grécko sa dostalo do problémov vďaka nezodpovedným a populistickým vládam, ktoré si požičiavali peniaze, kupovali si voličov, aj na úkor toho, že sa zadlžovali. Chápem a súhlasím s názorom, že populistické a nezodpovedné vlády sú katastrofou, ale nie živelnou. Na tom sa určite zhodneme. To je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka, ekonomický rozmer. Ekonomický rozmer predovšetkým vidím v tom, že ekonomickí experti už dnes tvrdia, že keď požičiame Grécku peniaze, zadĺžime sa z 1,7 % na 2,4 % verejného dlhu. Mám na mysli verejný dlh. Práve tá Európska komisia, ktorá na nás tlačí, aby sme šetrili, zároveň požaduje od nás, aby sme sa zadlžovali. To je paradox, s ktorým ja sa nemôžem stotožniť, takže zatiaľ všetko.

  • Hlasy z pléna.

  • Tretí mám, ale nevyjde mi čas, samozrejme. Pokúsim sa prihlásiť opäť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj za starostlivosť o rečníka. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kaníkovi. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Štefanec to veľmi presne aj faktograficky popísal a veľmi správne pomenoval celý tento problém. Keby sme požičali Grécku, legitimizovali by sme celý spôsob správania, ktorý doviedol Grécko tam, kde je. A dali by sme signál, že môže sa tak pokračovať ďalej, že nakoniec sa to vždy nejako vyrieši. A či sa nám to už páči alebo nie, Európa ešte stále zostáva, aj keď už sa pomaly otáča, stále v týchto starých koľajach. A je potrebné, a je nanajvýš dobré, že aj keď budeme jediní, že naozaj dáme jasný signál, že toto nie je cesta, že naozaj treba prijať iné riešenia, pretože, navyše, pôžička Grécku by Grécku z jeho problémov nepomohla. Bol by to dar, ktorý by sme dali Grécku, a to by to dalo bankám, ktoré sú veriteľmi, ale len by sa predĺžila agónia celej tejto strastiplnej situácie. Navyše by sme výrazne zhoršili pozíciu Slovenska a výrazne by sme sa priblížili k situácii tých krajín, ktoré sú v problémoch až po uši, a to naozaj nikto od nás nemôže žiadať a to my, ako zodpovední politici nemôžeme urobiť našim občanom.

    Musíme naozaj urobiť všetko pre to, aby sa začalo uvažovať inak, realisticky, ekonomicky, aby bol raz a navždy do budúcnosti daný jasný signál, že populistická politika, politika, ktorú, či sa vám to páči, kolegovia z opozície, alebo nie, bola vlastná najmä, nie výlučne, ale najmä socialistickým vládam, ktoré zatiahli do tejto dlhovej krízy nielen Grécko, ale aj mnohé iné krajiny, a po ktorej sme kráčali aj my počas vašej vlády, sa musí skončiť.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky, aj svojim straníckym kolegom za podporu, pretože ozaj tu ide o otázku zodpovednosti verzus nezodpovednosti. A presne to, čo povedali aj vo faktických, je realita. Pokiaľ by sme požičali Grécku, tak zásadný problém, ktorý tam je, to nevyrieši.

    K pánu poslancovi Čížovi. Tak, ako sa netrafil do mien predsedov výborov, tak sa netrafil ani do faktografických údajov, pretože ja vám to, pán poslanec, rád zopakujem. Za posledných tridsať rokov, čo sú Gréci členovia únie, tak 21 rokov z týchto 30 vládli socialisti. Oni začali túto zlú cestu Grécka, oni začali so zadlžovaním a v prvých desiatich rokoch strojnásobili verejný dlh v pomere k domácemu produktu. A hrozí, že tento bude až päťnásobne, že bude šesťnásobne vyšší. Už teraz je päťnásobne vyšší.

    Verejný dlh Grécka počas tých 30 rokoch aj klesal v dvoch rokoch, pardon, v troch, 2005, 2006, 2007. Vtedy bol predsedom vlády Konstantinos Karamanlis, že vláda pravice. To bolo jediné obdobie, kedy grécky verejný dlh klesal, keď tam vládla pravica.

    No, ešte malú poznámku k tej zbabelosti, pán poslanec Číž, viem, že sa vám to zle počúva, ale zbabelé je ozaj to, keď expredseda vlády povie niečo iné v Bruseli a niečo na Slovensku. Zbabelé je, keď obíde Národnú radu a zbabelé je, keď neobhajuje slovenské záujmy tak, ako ich neobhajoval ani v tomto prípade. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Štefanec bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. A teraz sa pýtam, kto sa chce k tejto problematike prihlásiť do rozpravy ústne? Evidujem dvoch pánov poslancov, pán poslanec Peter Kažimír a pán poslanec Stanislav Fořt. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, ale pán poslanec, ešte chvíľočku zostaňte na svojom mieste, pretože v súlade s rokovacím poriadok § 28 požiadal teraz o priestor v rozprave, pán predseda Národnej rady, pán Richard Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ctení kolegovia, dobrý deň. Tiež by som teda k tomu Grécku povedal rád pár vecí.

    Celá táto história okolo pôžičky začala niekedy začiatkom roka, kedy teda bolo zrejmé, že Gréci sa dostanú do problémov a keď si to teraz celé tak premietnem, môžem povedať, zriedka kedy konal bývalý premiér tak, proti národnoštátnym záujmom, ako v tomto prípade.

    Zo začiatku roka sme počúvali, že teda pôžička nebude potrebná, Gréci to všetko zvládnu sami, všetko bolo v poriadku. Potom zrazu že, no, bude to 300 mil. to bol ten balík 45 mld. EUR, neviem kto si na to ešte spomína. A potom zrazu to bolo 817 miliónov. Vláda zasadala vtedy v sobotu, dôležité dokumenty sa podpisovali v nedeľu, sa to robilo úplne ako na poslednú chvíľu, a to sa bavíme o takmer 1 mld. EUR.

    Jeden z dôvodov, ako už povedal aj minister Mikloš, je ten, že veľmi zle to vyjednala minulá vláda preto, lebo odznelo to tu niekoľkokrát, platíme najväčší podiel z nášho HDP, platíme 1,2 %, takmer 1,3 %. Väčšina štátov platí 0,8 až 1 % a Luxembursko na konci platí menej ako 0,6 %. Toto je jednoducho zle vyjednané, dalo by sa povedať, diletantsky.

    Keď už musíme byť s tými Grékmi solidárni, ktorí majú 3-násobné platy a 4-násobné dôchodky, keď my máme byť s nimi solidárni, to je tak absurdné, tak malo to byť vyjednané lepšie.

    Ako to vlastne celé začalo? Tu by som, škoda, že pán Číž rýchlo prchal po svojom plamennom príspevku, dúfam, že ma počuje v bare. Do ruku 1981 bol svet Grékov viac-menej v poriadku. Dvadsaťsedem percent bol celkový dlh, to znamená, to je úplne skvelé číslo, celkový verejný dlh 27 %. Nezamestnanosť bola 4 % a americký dolár stál 55 drachiem. Potom sa stal premiérom šéf gréckeho socialistického hnutia, v skratke PASOK, Andreas Papandreou, otec dnešného premiéra a Gréci mali o radosť postarané. Za osem rokov čo on vládol, od roku 1981 do 1989 a ešte pár mesiacov na to, stúpla nezamestnanosť na dvojnásobok, dolár, teda hodnota drachmy klesla z 55 drachiem za 1 dolár na 160 drachiem za 1 dolár, to je obrovská devalvácia a štátny dlh stúpol z 27 % na 90 %. Toto sa stalo za osem rokov počas vládnutia socialistov, ktorí skrátka stále len sľubovali a rozdávali a vždy z cudzieho.

    Keď si pozrieme, keď si spravíme porovnanie, ako sa vyvíjal dlh Grécka v rokoch 1981 až 1990 a pozrieme si slovenský, tak nájdeme tam jednu veľmi nepeknú paralelu. V roku 2008 malo Slovensko verejný dlh 27 %, presne toľko koľko Grécko v roku 1981. To, čo Gréci zvládli za tri roky, dostať sa z dvadsaťsedem na štyridsať, my sme zvládli za dva roky a už sme na vyše štyridsať, a keby to pokračovalo, tak sme čoskoro tam, kde Gréci. Jednoducho sme na gréckej ceste.

    Vnímam to ako nevďačnú úlohu tejto vlády, že v podstate tí, ktorí majú trochu rozumu a najmä zodpovednosť, teraz budú šetriť. A ja som si aj vedomý toho, že môže sa stať, že o štyri roky zas dôjde nejaký veľký populista a povie, ja vám všetko dám, hentí vám tam všetko brali a ja vám všetko vrátim, ale, bohužiaľ, s týmto skrátka musíme žiť, možnože sa aj niektorých chýb vyvarovať, ale tá podstata je taká, že táto vláda bude šetriť a tá budúca zrejme, pokiaľ sa zmení, bude rozhadzovať.

    No, komu sa, ale vlastne ide pomáhať? Sú to tie zahraničné banky. Ja chápem, že Francúzsko má eminentný záujem pomôcť Grécku, preto lebo príspevok Francúzska na pôžičku je niečo vyše 16 mld. EUR, povedzme 17, ale francúzske banky majú požičaných 70 mld. EUR, keď mám dostať domov, no tak za to mile rád dám 16 alebo 17. Treba si ale uvedomiť, že grécke dlhopisy boli úročené vysokými percentami 8, 9, ale aj viac ako 10 % a ten úrok bol preto taký vysoký, lebo obsahoval už nejakú rizikovú prirážku. Obsahoval to, že môže sa stať, že jedného dňa prestane byť Grécko schopné splácať svoje záväzky. Za toto banky dostali zaplatené v tých vysokých úrokoch, ktoré inkasovali, no minimálne posledných dvadsať rokov.

    Od roku 1990, kedy bol ten dlh už na tých 90 % HDP, dodnes prešlo dvadsať rokov a všetky banky, najmä teda francúzske a po nich nemecké, inkasovali parádne úroky za to, že môže sa stať, že dôjde k výpadku tých peňazí, ktoré požičali. A teraz, keď to hrozí, no tak banky tu veľmi úspešne lobujú, najmä v Bruseli, aby teda sa, veď z daní to nebolí, lebo to je už ako keby cudzie, aby sa poskladali a zachránili bankám ich úvery.

    K tomuto je ešte až groteskné, že sú tam, údajne teda, vravel to Daniel Cohn-Bendit, poslanec Európskeho parlamentu, že francúzska a nemecká vláda tlačí na Grécko, aby zbrojné kontrakty, ktoré mali byť podpísané, aj podpísané boli. A navyše, prednedávnom sme sa z tlače mohli dozvedieť, že dve ponorky za 1 mld. EUR, čiže takmer slovenský príspevok, Grécko aj tak sa rozhodlo zakúpiť. Grécka armáda, mimochodom, je teda po zuby vyzbrojená. Neviem, kto videl taký krátky zostrih toho, čo všetko oni nakúpili za posledných asi 15 rokov, tak naozaj, žasol by. To sú stovky tankov, lietadiel, všetkého možného. Prosím?

  • Hlas z pléna.

  • Kvôli demonštrantom, asi áno.

    Teraz, samozrejme, ten vývoj je ďalší taký, že Gréci povedali, že teda budú šetriť, naveľa, socialistická vláda ide šetriť, to je niečo ako drevené želiezko, ale povedzme. Samozrejme, v tejto situácii oni sľúbia čokoľvek, keby Európska únia od nich požadovala, že musia koncom roka spáchať kolektívne harakiri, tak sľúbia aj to, lebo veď chcú peniaze. Peniaze, ktoré majú dostávať tých 110 mld. EUR, budú dostávať počas troch rokov 2010, 2011 a 2012. Počas tých troch rokov, povedzme, budú plniť to, k čomu sa zaviazali. V roku 2013, rok na to, budú voľby. Som presvedčený, že do volieb príde aj niekto, kto povie, voliči voľte mňa, medzinárodné koncerny vám všetko pobrali, zrazili vám dôchodky, sociálne istoty, voľte mňa, ja vám všetko vrátim a sme tam kde, teda Gréci sú tam, kde sú teraz.

    Kto je vlastne na vine tomuto celému? No, samozrejme, v prvom rade sú to Gréci alebo ich vláda, lebo skrátka rozhadzovali, míňali o stošesť. Nebudem tu spomínať tie absurdné príklady typu, že na ostrove 40 učiteľov, 6 žiakov a pod. alebo 100-mesačné odstupné. No, ale sú tu ešte aj iní vinníci a ja vidím teda v prvom rade Európsku komisiu. Gréci sa dostali do európskej, do eurozóny preto, teda napriek tomu, prepáčte, napriek tomu, že nikdy, nikdy nespĺňali maastrichtské kritériá. A aj keď to Grékom bolo na začiatku, nejako privreli sa oči, lebo už aj vtedy Gréci sľúbili, mimochodom už v roku 1984 Gréci dostali takúto podobnú pôžičku ako dostanú teraz od zvyšku eurozóny, okrem Slovenska, dúfam. Už vtedy nasľubovali hory-doly, samozrejme, na tie sľuby sa zabudlo. Takisto, keď vstúpili do eurozóny, keď teda Európska komisia prižmúrila všetky oči, tak tiež nasľubovali hory-doly, a i to sa nesplnilo. Ale odvtedy prešlo šesť rokov, čo máme euro, teda čo Grécko je v eurozóne. Prepáčte, prešlo osem rokov, ale z toho šesť rokov máme jedného a toho istého eurokomisára, ktorý je osobne za toto zodpovedný. Nerozumiem, prečo pán Barroso posledných šesť rokov vôbec nič nerobil. Má tu jednu krajinu v eurozóne, ktorá jasne nedodržiava maastrichtské kritériá a nešli žiadne pokuty, žiadne nejaké konania.

    Ja si veľmi dobre pamätám, bol som vtedy na ministerstve u Jána Počiatka a Petra Kažimíra, sme boli kolegovia a veľmi dobre si pamätám, keď, mimochodom z môjho pohľadu jedno z mála správnych rozhodnutí bývalej vlády prijať euro, ako nás tam cvičili, ako kvôli blbostiam. Ako chodil Ján Počiatek do Bruselu tam prosíkať k Almuniovi a podobne. A veľmi dobre si pamätám, že neviem, teraz či Litva alebo Lotyšsko kvôli 0,07 % bodu, Lotyšsko, ďakujem, čiže verejný deficit, deficit verejných financií v tom roku, v referenčnom roku nebol 3 % ako si to želala Európska únia, ale bol 3,07 a Lotyšsko nebolo prijaté do eurozóny. Toto je jednoducho nehoráznosť, že kvôli takej drobnosti nejaká krajina nie je prijatá, ale Grécko, ktoré, nie že malo 3,07, ani nie 3,7 ale 7, 8 a takéto deficity a jednoducho nič sa nedialo. A veľmi ma prekvapuje, že dodnes nedošla od nikoho relevantného nejaká požiadavka na to, aby napríklad pán Barroso odstúpil, lebo toto sú jasné jeho chyby.

    Ďalšie chyby, ktoré sa dejú a ktoré sú tiež veľmi závažné je porušenie Lisabonskej zmluvy. Tej zmluvy, o ktorej Európska komisia alebo Brusel nechal Írov hlasovať dovtedy, dokedy nehlasovali správne, kde v čl. 125 ods. 1 je napísané, že každá krajina ručí za svoje záväzky sama. Už to zrazu neplatí. A takisto porušenie pravidiel Európskej centrálnej banky, podľa ktorých Európska centrálna banka nemôže nakupovať dlhopisy členských krajín, teda krajín eurozóny a nakupuje. A nakupuje denne za 2 mld. EUR, nakúpi ECB, grécke dlhopisy, to je mimo, to je mimo tej pôžičky, nakúpia každý deň za 2 mld. EUR potichu a v rozpore so všetkými pravidlami.

    Toto ja vnímam ako veľkú nehoráznosť, že sa to deje namiesto toho, aby aj ostatné krajiny nabrali toľko odvahy a povedali, že no, tak stop, toto predsa nikdy takto nebolo dohodnuté, porušujete svoje vlastné pravidlá, tak všetci zrazili podpätky, tak ako bývalá vláda. A som veľmi rád, že táto vláda a dúfam, že onedlho aj tento parlament, má dostatok odvahy na to, aby povedal, že stačí. Sme síce malá krajina, ale takéto nezmysly robiť nebudeme.

  • Ďakujem pekne.

    No, aké je riešenie. Samozrejme, nie je toto problém Slovenska. Tie reči o tom, že no, veď my musíme byť solidárni, aby boli solidárni aj s nami. To je pravda. Budeme potrebovať veľa solidarity, keď tu budú nejakých osem alebo ešte viac rokov, keby tu vládli socialisti. Ale inak si nemyslím, že my potrebujeme, aby nejaká krajina bola s nami solidárna, s výnimkou samozrejme prírodných katastrof a podobne. Nemusí byť s nami nikto solidárny, pokiaľ my budeme dobre hospodáriť, pokiaľ my budeme dostatočne zodpovední k nášmu štátnemu rozpočtu a nebudeme tu rozhadzovať, ako keby nebol zajtrajšok.

    Aj keď Grécko pôžičku dostane, jeho dlh čoskoro stúpne na asi 150 % HDP. Dnes je okolo 110 možno, že 115, samozrejme, keď je recesia, do ktorej tým šetrením, do ktorej sa Gréci dostanú, HDP sa scvrkne tým pádom, ale dlhy sa nescvrknú, čiže tá celková zadĺženosť oproti HDP bude rásť a dosiahne približne 150 % možno, že do dvoch alebo troch rokov. No a skôr či neskôr bude musieť Grécko opustiť eurozónu a my rôznymi pôžičkami iba predlžujeme a robíme to úplne zbytočne, tú agóniu a bránime riešeniu, ktoré síce bude boľavé, ale bude rýchlo spravené a Grécku dá možnosť riešiť časť svojho deficitu. Lebo evidentne je to krajina, ktorá nie je schopná šetriť, tak časového deficitu budú môcť riešiť aj cez devalváciu svojej vlastnej meny.

    Na záver by som povedal jednu vec, že keď som už hovoril o tom, ako ideme, teda ako by sme zachránili de facto banky, ktoré napožičiavali, obzvlášť francúzske banky. Tu by som ešte rád poskytol jednu informáciu. To, že Francúzsko má mimoriadny záujem na záchrane alebo na pôžičke Grécku, súvisí aj s tým, že ich problém nie je Grécko 70 mld., ich problém je Taliansko, kde majú francúzske banky požičaných 500 mld. EUR. To sú šialené sumy. Samozrejme, že sa o ne boja, ale aj tam platilo, že jednoducho je nejaká riziková prirážka.

    V celej tejto diskusii, ale ak sa tu bavíme, som ani raz nepočul, že by sme sa išli baviť, teda na úrovni Európskej únie alebo minimálne eurozóny o nejakom moratóriu. Prečo sa jednoducho nemôže pozastaviť splácanie úverov alebo aspoň vyplácanie úrokov, že by teraz Gréci rok, dva, tri platili iba istinu. Nič také nepadlo. Naďalej tie vysoké predražené úroky sa platia, musí Grécko alebo platí Grécko, a takisto samozrejme s gréckymi dlhopismi sa dá obchodovať a podaktorí to budú určite vedieť, v čase práve poskytovania pôžičky sa dalo na gréckych dlhopisoch parádne zarobiť a toto všetko sa financuje, v konečnom dôsledku z peňazí európskych daňových poplatníkov.

    Som hrdý na to, že vôbec sa tu, o tom môže takto diskutovať. Som hrdý na to, že, až sa podarí neschváliť pôžičku Grécku, že strana Sloboda a Solidarita splní jeden zo svojich vážnych sľubov predvolebných a som hrdý na to, že Slovensko, ako jediná krajina v eurozóne, dôjde k rozumu a ukáže, že dá sa to aj inak. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Národnej rady sa prihlásili pán poslanec Marek Maďarič, ďalej Branislav Ondruš, Peter Kažimír. Celkom traja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Marek Maďarič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, keď som vás tak počúval, vy ste už neboli ďaleko od toho, aby ste z problémov, ktoré má Grécko obvinili SMER - sociálnu demokraciu. A neboli ste, čo je vážnejšie, ďaleko ani od toho, aby ste navrhli vystúpenie Slovenska z Európskej únie.

    Vy ste v úvode obvinili Roberta Fica, bývalého premiéra, priam z toho, že konal proti národnoštátnym záujmom, keď Slovensko nezablokovalo možnosť pôžičky Grécku. V takom prípade, ale ste obvinili zo zrady národnoštátnych záujmov aj ostatných lídrov Európskej únie, ale vy so silnými slovami problém zjavne nemáte.

    Ja si myslím, že bývalá vláda konala práve v súlade s národnoštátnymi záujmami, a to vôbec nie preto, že primárne by sme mali byť solidárni s Grékmi. Ani Nemci primárne nie sú solidárni s Grékmi, ani Francúzi, ale sú solidárni so svojimi vlastnými záujmami, pretože ten krach Grécka by veľmi rýchlo dopadol aj na nás. A bývalá vláda konala veľmi zodpovedne aj v tom zmysle, že po odblokovaní pôžičiek povedala, že Slovensko pôžičku poskytne v prípade, že Gréci si budú plniť "domácu úlohu". A od vás je nezodpovedné, že nedávate šancu tomuto parlamentu počkať si na výsledok a zhodnotenie, či tú úlohu si Gréci plnia. A preto to nedopustíte, pretože ste v pasci svojich vlastných populistických predvolebných sľubov.

    A mimochodom, keď je tá pôžička Grécku taká jednoznačne zlá, ako tu zaznelo z úst predstaviteľov SDKÚ a vašich, ja by som tu rád počul aj názor vášho ďalšieho koaličného partnera.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, samozrejme, že za dve minúty nemožno na všetky nepravdy a v niektorých prípadoch aj nezmysly, ktoré ste povedali, reagovať, preto si vyberiem len tri, ak dovolíte.

    Prvá nepravda alebo vyslovená lož, ak ste povedali slová, že ste hrdý na to, že táto vláda našla odvahu. Vaša vláda nenašla odvahu povedať nie a povedať stop tejto pôžičke. Naopak, zbabelo presunula toto rozhodnutie na parlament, hoci stále sa tvári, že to nie je ...

  • Smiech a ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.

  • ... ďakujem, že to nie je dobré a vláda, samozrejme, nechá za seba rozhodovať tento parlament, čo je samozrejme ako v poriadku, ale teda tú odvahu alebo neodvahu bude hľadať parlament.

    Po druhé, pripájam sa k tomu, čo povedal aj pán poslanec Maďarič. Skutočne my sme zachraňovali euro a práve celý čas sme hovorili o tom, že chceme, aby bolo jasné, či Grécko len hovorí alebo aj plní. Vy nám teraz znemožňujete, aby sa ukázalo, či Grécko reálne plní to, čo sľubuje a to my požadujeme aj v tejto chvíli.

    A po tretie, nesúhlasím a skutočne je zavádzaním tvrdiť, že sme sa vydali na grécku cestu, pretože v čase krízy jednoducho prudko narastal dlh aj iným krajinám a zatiaľ čo v priemere v Európskej únii dlh medzi rokmi 2008 a 2009 narástol o 12 %, na Slovensku narástol o 8 %, čiže my sme hlboko pod priemerom Európskej únie, dokonca sme hlboko aj za vzorovými krajinami Ivana Mikloša, pretože v Írsku narástol dlh o vyše 20 %, v Lotyšsku o takmer 14 % a v Litve o vyše 16,5 %. A to sú oveľa horšie výsledky ako na Slovensku.

  • Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Peter Kažimír. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda parlamentu, ja som v istých pasážach vášho prejavu s hrôzou zistil, že ja s nimi úplne súhlasím, a to sa hlavne týkajú tie pasáže, v ktorých ste hovorili o fungovaní, resp. nefungovaní Európskej komisie, o exkomisárovi Almuniovi, ktorý je tam stále, na inom komisariáte a podobne. Ja vám prajem bohatú osobnú skúsenosť aj v budúcnosti. A takisto chuť tlačiť svojich rezortných ministrov vo vašej vláde a ktorí sa s týmito komisármi budú denno-denne stretávať.

    Hovorili ste opäť o mantre zle vyrokovanej pôžičky. Ja vás veľmi pekne prosím, všetkých, píšte o tom, hovorte o tom, len tomu neverte, lebo jednoduché pravdy zvyknú ohlupovať. A keď ešte hovoríme o tom, kto podliehal diktátu z Bruselu. Pozrite sa okolo seba, kto súhlasil so zavretím dvoch jadrových reaktorov v Jaslovských Bohuniciach.

  • Teraz bude reagovať na faktické poznámky pán predseda parlamentu.

  • No, nevravím, že táto vláda ako jediná podľahla tlaku z Bruselu a ja do tých reaktorov, priznám sa, že príliš nevidím, ale áno, kľudne priznám, že teda je možné, že aj tam vtedy tá vláda podľahla a zrejme nájdeme ešte dosť veľa iných príkladov, kedy slovenská vláda podľahla tlaku z Bruselu a to nemení nič na fakte, že aj táto vláda podľahla.

    Na pána Maďariča a na pána Ondruša by som chcel reagovať tak, že my, samozrejme, teraz môžeme čakať, vravíte, že nedáme tým chudákom Grékom, teda ani len možnosť ukázať, či vedia šetriť. No nedáme im, lebo nás to bude stáť 800 mil. EUR. Ja si myslím, to je škoda za to zisťovať, že či dokážu alebo nedokážu šetriť, ale za posledných tridsať rokov, keď sa pozrieme späť, vieme, že nedokázali šetriť. A preto tá pravdepodobnosť je nízka. A možno, že dokážu šetriť, ja im to teda želám, aby dokázali šetriť, ale mne osobne je slovenských 800 mil. EUR, keď ostane doma, použije sa na zmysluplnejšie veci, tak je mi to prednejšie ako za 800 mil. EUR zisťovať, že teda, či tí Gréci dokázali alebo nedokázali šetriť.

    Čo sa týka obvinenia národnoštátnych záujmov, áno, máte pravdu. Ja si myslím, aj ostatní lídri Európskej únie konali proti národnoštátnym záujmom a váš predseda Robert Fico konal tak isto proti národnoštátnym záujmom. Je to táto vláda, ktorá naberie odvahu a bude konať v súlade s tými národnoštátnymi záujmami.

    Čo ste vraveli vy, pán Ondruš, že teda vláda to nejako alibisticky posúva na parlament a tak ďalej, pokiaľ ja viem, tak vláda vyslovila nesúhlas a parlament musí sa k tomu vyjadriť, ale pokiaľ na tomto má stroskotať debata, no tak beriem späť tvrdenie, teda, že vláda nabrala odvahu, ale naďalej platí, že tento parlament naberie odvahu.

    Posledná vec, ktorú by som chcel, aha nie, tak už nič, tak ďakujem vám pekne.

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Peter Kažimír. Pripraví sa pán poslanec Stanislav Fořt. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, dámy a páni, takže to skúsim ešte raz. Dovoľte mi začať citátom. Citát začína: "Spochybnenie pôžičky Grécku nie je nič iné, ako kombinácia hlúposti s národným populizmom. Je to úplné zlyhanie tejto garnitúry, dnes si nikto v Európe nedovolí povedať, že solidarita vlastne nie je dôležitá, okrem Ivana Mikloša", koniec citátu.

    V rozhovore pre denník Pravda to povedal Martin Šimečka a tí, ktorí sledujú médiá si určite nedovolia povedať, že je to sympatizant SMER-u. S hrôzou i pobavením som zároveň sledoval cestu pani premiérky a ministra financií do Bruselu, akože tam všetci padnú na zadok a povedia, Slováci, kašlite na princíp solidarity. Je fakt, že čerpáte eurofondy, je fakt, že dostanete peniaze na odstraňovanie škôd po povodniach, ale nič nám nemusíte dávať. Vaše preferencie, naša starosť.

    Pravica, ktorá má naozaj zásluhu na tom, že sme v Európskej únii, veľkú zásluhu na tom, úplne zlyhala pri vysvetľovaní mechanizmov jej fungovania. Nie sme jediná krajina v Európe, ktorá má vládu opierajúcu sa o národný populizmus. Ale to nie je ospravedlnenie pre jej zahanbujúce konanie. Je obľúbenou agendou pravice obviňovať ľavicu z populizmu. Lenže to, čo predviedla slovenská pravica, už nie len populizmus, je to konanie, ktoré nenájde pochopenie v štruktúrach Európskej únie, a to naprieč celým politickým spektrom.

    Schovávať sa za diktát buď z Bruselu je hlúpe a pre ďalšiu existenciu Európskej únie a jej spoločnej meny zničujúce. Len naivný človek si môže myslieť, že krízu prekonáme sami. Mimochodom, pani premiérka Radičová, na svojej prvej návšteve v Poľsku u pána Tuska, jednak sa jednoznačne prihlásila k tomu, že problémy ekonomickej krízy v Európe sa dajú riešiť jedine spoločným postupom.

    A len arogantný politik môže vyhlasovať, že my solidaritu nepotrebujeme a ani nikdy potrebovať nebudeme. Zavádzate verejnosť, strašíte ju Bruselom a klamete aj o pomeroch v Grécku, aj na krajiny eurozóny. Pán minister financií, spomenuli ste na rozpočtovom výbore, že výšky dôchodkov v Grécku sú 1 600 EUR. To je údaj z bulvárneho denníka Nový čas. Poprosím štatistiky Eurostatu.

    Chcem vám zacitovať takisto vyjadrenie pána Mikloša z Markízy z 9. mája, kde povedal: "Budeme hlasovať v parlamente proti" a pokračoval, podľa môjho názoru, ale aj názoru mnohých ekonómov, euro použije, ak budeme postupovať takto. Ak bude takýto morálny hazard, že niekto bude profitovať a niekto iný bude platiť. Aký je výsledok opatrení, ktoré prijali inštitúcie Európskej únie? Voči doláru má euro najsilnejší kurz od marca. Obchodníci, ktorí stavili na zničenie eura prerobili a stiahli si z trhu. Tí, ktorí tak urobili neskoro, tak dosiahli veľké straty.

    Pán Ivan Mikloš, minister financií, podpredseda strany, ktorá má naozaj zásluhu na našom prijatí do Európskej únie, de facto stojí na strane špekulantov, ktorí chceli zarobiť na páde spoločnej európskej meny a nie na strane tejto meny. Nie niekto iný bude profitovať a niekto iný bude platiť, ako si myslí náš minister financií. Všetci budeme platiť, aby sme mohli v budúcnosti profitovať.

    Z predchádzajúcej diskusie je zrejmé, že mnohí ctení kolegovia, kolegyne, tým nerozlišujú medzi pôžičkou Grécku a eurovalom. Slovenská republika prostredníctvom inštitúcií Európskej únie požičia Grécku 816 mil. EUR. Ako som sa už snažil vysvetliť, tento krok je nevyhnutný pre záchranu Grécka a tým eurozóny. Všetci tí, ktorí hovoria o bankrote Grécka, či o jeho vylúčení z eurozóny, nie sú zodpovední politici. Predstavujete si eurozónu ako lego alebo puzzle a namiesto lega a puzzle, má každý dobrý politik na stene mapu.

    Pozrite sa na eurozónu, pozrite sa na krajiny, kde sa platí dolárom, kde sa platí jenom, na ázijské krajiny, ktoré majú dolárové rezervy v miliardách a prečítajte si úvahy svetových ekonómov, nie o tom, či vo svete vznikne niekedy tretia globálna mena, ale kedy to bude. Z dôvodového pohľadu tu nehráme o 816 mil. EUR. Aj preto vzniká Európsky finančný stabilizačný mechanizmus, teda ochranný val, má inú úlohu ako pôžička Grécku. A dovolím si povedať, že keby euroval vznikol skôr, nikdy by sme sa tu o pôžičke Grécku nebavili.

    Chcem ešte spomenúť pár procedurálnych vecí. My sme žiadali jednak na rozpočtovom výbore, jednak na výbore pre európske záležitosti, žiadali sme ministra financií, aby nám predložil správu. Vy veľmi dobre viete, ako chceme hlasovať. Viete, že súhlasíme s poskytnutím pôžičky Grécku v situácii, ak sa presvedčíme o tom, že Gréci si naozaj plnia svoje úlohy. To znamená plnia cestovnú mapu, ktorú jej predpísal Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia. Táto naša žiadosť neprešla ani na jednom z týchto dvoch výborov.

    Pán Paška, šéf nášho poslaneckého klubu vás žiadal vzhľadom na to, o presunutie rokovania na iný termín. Ten iný termín sa vníma september budúceho roku, pretože ten "road map", tú cestovnú mapu, máme jasne pred sebou. My nežiadame nejaký dokument, preto, aby sme sa potom vyhovorili, že chceme nejaký iný dokument. Žiadame presne jeden konkrétny dokument, ktorý sa volá Správa o plnení podmienok poskytnutia pôžičky Grécku v súlade s rozhodnutím Rady 2010/320 EC z 10. 5. 2010.

    Ja viem, pán minister, že ste mi poslali kópiu, tzv. interim reportu k danej téme, no ja tento dokument som mal v mailovej pošte ešte na rezorte financií v polovici augusta, ja ten dokument poznám. Je to predbežná správa predložená Rade Ekofin, resp. Euro grup. Vy ste na prejednávaní tejto správy boli už začiatkom júla, ale je to správa, ktorá čerpá z informácie a údajov samotného Grécka. To znamená, Gréci sami seba hodnotia ako plnia úlohy. Vychádza sa tam z údajov, ktoré poskytujú ich inštitúcie.

    Viem takisto, že presne podľa cestovného plánu, ktorý som spomínal, 6. augusta, to znamená, pred pár dňami, skončila misia Medzinárodného menového fondu, ECB a Európskej komisie, a že traja inšpektori urobili tlačovú konferenciu a vydali isté vyhlásenie, kde konštatujú súlad s požiadavkami, ktoré na Grécko boli kladené. Ale my sme zákonodárny zbor a my naozaj od vás žiadame serióznu skutočnú správu, ktorá bude predložená do orgánov Európskej komisie po 19. auguste a 7. septembra budete o ňom rokovať v Euro grupe a pevne verím, že ju na Euro grupe schválime, schválite. To bude formálna správa, ktorá bude mať dve strany, tri strany, alebo možno päťdesiat strán, na ktorých bude detailne popisovať všetko to, čo sa od Grékov požaduje, aké kroky urobili a ako dokonca predbehli čas, hlavne v oblasti penzijnej reformy.

    Viete dobre, že ste posunuli do vlády, do parlamentu, prepáčte, z vlády uznesenie, ktoré ja som zelenáč v parlamente, ale starí parlamentní, hľadám slovo, matadori hovoria, že si z čias parlamentarizmu slovenského ešte nepamätajú, aby vláda postúpila uznesenie s negatívnym znením. To znamená, aby parlament nevyslovil súhlas s nejakým dokumentom. Máme za sebou nejaké tie zážitky z rokovania výborov, aj rozpočtového aj pre európske záležitosti. Viete, že tam uznesenia neprešli. Dodatočne ste zvolali ústavnoprávny výbor, kde bolo otočené uznesenie na súhlas.

    Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že to nie je prejav úcty k medzinárodnej zmluve nadradenej našim zákonom, prezidentského typu, ktorý bude alebo nebude, alebo ktorú by mal ratifikovať a podpísať aj pán prezident.

    Ešte raz vás žiadame o to, aby sme sa k pôžičke Grécku mohli vyjadriť až po tom, čo obdržíme túto správu. Nič vás netlačí. Koniec-koncov aj pri eurovale ste dokázali, že nie ste pod časovým tlakom, pretože ste spolu s Rámcovou zmluvou nepredložili aj príslušnú legislatívu. Sami ste potvrdili, že euroval stále ešte nie je vykonateľný, lebo zmluvu, ktorú o chvíľu schválime, teraz hovorím o eurovale, bude v zásade dnes v rozpore s národnou legislatívou. Musí sa upraviť a ministerstvo financií musí predložiť, aspoň my sme chceli predložiť osobitný zákon, ktorý bude riešiť otázku záruk a otázku rozpočtových pravidiel. Koncom júna návrh, princípy toho zákona boli na ministerstve financií pripravené, preto nechápem, prečo ste ich v skrátenom legislatívnom konaní nepredložili do parlamentu, keď sme dneska, hovorím, k niekoľkým iným dokumentom, ktoré boli v takomto režime predložené. Ak sú to také vážne veci a naháňate termín, de facto v rozhodnutí o vale alebo o Grécku, stále účinnosť nadobudne až potom, čo bude prijatá aj národná legislatíva a s tou, podľa vašich vlastných slov, prídete až v septembri, s týmto osobitným zákonom a v prípade Grécka by ste museli otvoriť zákon o štátnom rozpočte, ak ma pamäť neminie.

    Čiže, nič vás neponáhľa, vy ste rozhodnutí a vy môžete hlasovať proti aj dnes, aj v septembri. My chceme hlasovať za, ale chceme mať jasné relevantné doklady, ktoré nám predložíte v tejto snemovni, dúfam a prečítate nám o tom, ako Gréci si plnia svoje úlohy. Inak sa obávam, že na tomto spôsobe hry sa nebudeme chcieť ďalej zúčastniť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo dohromady, môžete mi ukázať ďalej? Deväť poslancov? Deväť poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Pán poslanec, vy sa oháňate solidaritou, ako sa radi oháňate vždy. Ale to nie je o solidarite. Vy ste absolútne zdeformovali pojem solidarity. Solidarita znamená, keď pomáhame niekomu, kto sa dostal do problémov nie vlastnou vinou a tá pomoc znamená, že sa z tých ťažkostí dostane.

    A ja som už v predchádzajúcom príspevku povedal, že táto pôžička by nepomohla Grékom, aby sa dostali z tej situácie, v ktorej sú. Akurát by znamenal výrazné zhoršenie pozície Slovenska, výrazné zadlženie Slovenska, zaťaženie slovenských občanov a priblíženie Slovenska tomu stavu, v ktorom sa Grécko nachádza. Že vám to vyhovuje, to mi je celkom jasné, pretože by ste legitimizovali svoj spôsob vládnutia a mali by ste ďalšiu spústu argumentov, že všetci to tak robia a stále sa dá z toho vykorčuľovať a stále to niekto zaplatí, a preto touto cestou nezodpovedného zadlžovania treba ísť.

    Najviac zo všetkého sa bojíte, to vo vašom príspevku jasne zaznelo, čo nám povedia v Bruseli. Tá kolenačková politika, ktorú neustále robíte voči byrokracii, nie voči politikom, ale voči byrokracii, ktorá oberá vlastne svojou vzrastajúcou mocou aj občanov Slovenska o slobodu, je úbohá. To nie je to, čo potrebujú slovenskí občania a čo od nás požadujú. My sme suverénna krajina a máme hájiť záujmy slovenských občanov. To vy ste nerobili ani svojou politikou, ktorú ste vykonávali a aj vo svojom predslove sa hlavne bojíte, aby vám nejakí úradníci v Bruseli nepovedali, no, no, no, a aby neodmietli niekedy v budúcnosti preplácať vaše socialistické úlety.

    Hovorili ste o tom, že sa tým nezachráni, že sa tým ohrozí euro. Euro sa nezachráni tým, že požičiame Grécku. Naopak, keď Grécko sa bude zmietať v agónii, tá situácia sa môže naďalej zhoršovať. A pôžička ju len predlžuje.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega poslanec, ja sa pripájam hneď v úvode k pánovi kolegovi Kaníkovi a nemusím vám tiež vysvetľovať, ako čo sa skrýva pod pojmom slova solidarita. Ale chcem vám povedať a nadviazať na tú časť, ktorú vy hovoríte, že je čas, počkajme si na správu.

    Náš postoj a v prvom rade aj môj postoj nedať pôžičku alebo nepožičať Grécku ani cent je principiálna záležitosť. A správa, akýkoľvek by mala obsah, nezmení toto stanovisko, lebo, myslím si, že teraz v Európskej únii práve v týchto časoch, v čase krízy nachádzame v situácii, kedy je potrebné, aby zaznel hlas aj pre iné krajiny, nielen Grécko, že musí sa každá krajina správať zodpovedne a dodržiavať svoje rozpočtové pravidlá. O tom je tento postoj, aby sme nezadlžovali deti našich detí.

    Je mi jasné, že mnoho politikov, mnoho ľudí radi hovoria, no veď čo, požičiam si, veď to snáď niekto splatí. Niekedy. Kedy? Z čoho? A za čo? Takže, tá správa, čo sa týka minimálne mňa, nezmení nič na veci, aby sme my, naši daňoví poplatníci sa neskladali na nezodpovedné šafárenie akejkoľvek vlády v eurozóne, nielen Grécka. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kažimír, ja som tu videl tri prejavy, pána ministra Mikloša ad jedna, ktorý hovoril o fakte, že na grécku pôžičku potrebujeme reálne peniaze, a keďže ich nemáme, musíme si požičať na pôžičku. V porovnaní s eurovalom, čo je fakt.

    Príhovor pána predsedu výboru pre európske záležitosti bol o zodpovednostnej politike a prístupe k verejným financiám v znižovaní dlhu v rokoch 2005, 2006, 2007 v Grécku, kedy tam vládla pravica, je ďalší fakt.

    Príhovor predsedu parlamentu osvetlil ďalšími presnými číslami vznik pôžičky, pardon, vznik dlhu od roku 1981, kedy začínal, kedy bol dlh na 27 %, pomer dolár k drachme, takisto používal fakty. Ja presne nerozumiem, čo pri tomto vám nie je jasné. Prečo spochybňujete, že Slovensko a jeho reprezentácia je teraz na dobrej ceste a je daným faktom, že k tomuto sa treba postaviť v tomto duchu.

    Chcel by som trom spomínaným pánom odkázať, že dúfam, že do budúcna sa presne tieto presné čísla, ktoré ste vraveli, budú plniť titulky novín, lebo tá jasná paralela s vládnutím za posledné dva roky, tu je až do očí bijúca. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja mám na vás jednu poznámku spojenú s otázkou. Vy ste teda, ja chápem, že strana SMER - sociálna demokracia chce zmeniť svoj postoj ku gréckej pôžičke, pretože v podstate nechce ďalej niesť politické náklady toho, že je za niečo, proti čomu je asi väčšina jej voličov, ale to zdôvodnenie, sa mi priznám, sa zdá na stranu s takým početným poslaneckým klubom, nedostatočne premyslené, pretože vy argumentujete tým, že teda v septembri už budeme vedieť, či je to dobré rozhodnutie, alebo nie. Len ako profesionál viete, že ten program, ktorý súvisí s Gréckom je trojročný a takisto, myslím si, viete, že skúsenosť s týmito programami je tá, že práve v prvých mesiacoch sa vždy všetko plní a to plnenie postupne prestáva ako slabne politická vôľa, ako sú všetky peniaze na účte.

    To znamená, že argumentovať tým, že zrazu dneska budeme vedieť alebo teda o mesiac budeme vedieť, či Gréci dodržia všetky podmienky, a že či naše peniaze sa nám vrátia, jednoducho nie je vecne pravdivé a budeme tvrdiť o tri roky, to znamená, že chcel som vám len navrhnúť, že ak teda dôsledne chcete realizovať túto vašu pozíciu, mohli by ste Národnej rade navrhnúť, aby sme rozhodli o tejto pôžičke o tri roky, kedy už naozaj budeme vedieť, či teda Gréci prijali tento úsporný program a naozaj ho aj celý splnili a potom teda, by sme kvalifikovane vedeli posúdiť vhodnosť. Myslím, že toto by bol naozaj logický dôsledok vášho postoja. Myslím, že aj koalícia by za to mohla zahlasovať, lebo by sme si teda nemuseli požičiavať a zároveň teda zjavne aj pre vašu stranu, by to mohlo byť prijateľné. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, ja by som poprosil, aby sa tu neoháňalo našimi záväzkami voči EÚ, a to že tam aj dostaneme peniaze. Je pravda, že čerpáme peniaze z rozpočtu Európskej únie, ale je aj pravda, že si voči Európskej únii platíme všetky naše záväzky. Individuálna pôžička krajine, a to je jedno, či je členom EÚ alebo či nie je členom EÚ, medzi záväzky voči Európskej únii určite nepatrí.

    Takisto by sa malo prestať klamať o tom, že krach Grécka by spôsobil pád eura. Grécko netvorí ani 5 % ekonomiky Európskej únie. Keby som mal použiť príklad, tak v časoch, to je tak, ako by niekto tvrdil, že v časoch, keď sme mali korunu, že neschopnosť splácať svoje záväzky mesta veľkého ako je Prešov, by položilo slovenskú korunu. Je to takýto ekonomický pomer. Čiže úplný nezmysel. Ja si myslím, že to bolo oveľa presnejšie vystihnuté, že ide o to, aby určité banky, ktoré nabrali vysoké zisky vďaka rizikovým prirážkam aj nedoplatili na toto riziko.

    Ale chcel by som sa vás ešte spýtať jednu vec, ako bývalého štátneho tajomníka, ako ste dokázali do polovice júna v tejto krajine urobiť deficit štátneho rozpočtu 3 mld. EUR. Je to skoro dvojnásobok deficitu, ktorý bol v krízovom roku 2009 a viac než trojnásobok, ktorý bol v roku 2006. A pritom to nebol problém príjmov, ktoré ani zďaleka tak nepoklesli, ako super prudko vyleteli výdavky štátneho rozpočtu. Bol by som veľmi rád, keby ste mi povedali, ako ste toto hrôzostrašné hospodárstvo dokázali robiť.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja sa neviem zbaviť dojmu, že vy pri téme gréckej pôžičky, sa stále niečoho bojíte. Keď ste boli vo vláde, tak ste grécku pôžičku obhajovali pred občanmi, vyhovárali ste sa na to, že dôjde k devalvácii úspor, ohrozeniu vkladov, že dôjde, proste zachraňujete tým euro a podobne. Takto ste tú pôžičku obhajovali pred občanmi, báli ste sa pritom Bruselu.

    Teraz ste v opozícii, už sa Bruselu nebojíte a bojíte sa, čo povedia občania na to, keď sa k nej máte vyjadriť a máte povedať konečne to, čo ste robili predtým, že ste ju obhajovali a chcete ju podporiť. Ja nerozumiem zase tej dnešnej výhovorke, ktorá hovorí o tom, keď už sa toho Bruselu nebojíte a bojíte sa občanov, že zase to odložme o mesiac, že príde akási správa a vy očakávate, že tá správa vás zrejme vykúpi.

    Jednoducho sa stále a stále bojíte. Ja som veľmi rád, že konečne dnes na hlasovaní budete konečne môcť prejaviť svoj jasný postoj a vyjadriť sa tak, ako jednoducho predpokladám, ste to chceli od začiatku. Takže dneska máte konečne príležitosť povedať, že s touto pôžičkou súhlasíte a som strašne zvedavý a teším sa na vaše vyjadrenie.

  • Pán predsedajúci, ja som pôvodne zvažoval, že sa vzdám svojej faktickej poznámky, pretože veľa z toho, čo chcem povedať, tu odznelo v parlamente, ale opakovanie je matka múdrosti.

    Pán poslanec Kažimír, absolútne chápem a rozumiem tomu, že ako bývalý štátny tajomník ministerstva financií, komunikujete túto tému gréckej pôžičky v parlamente, za váš poslanecký klub. To je celkom prirodzené.

    No, na začiatku ste nás obvinili, že sme národní populisti, že sme tému gréckej pôžičky zneužívali pred voľbami na to, aby sme nachytali voličov, pretože je to téma na prvé počutie ľúbivá a zároveň nás kritizujete, že dodržujeme sľub, ktorý sme dali pred voľbami. Kritizujete nás za to, že nechceme požičať Grécku peniaze. Celkom dobre tomu nerozumiem. To je prvá poznámka.

    A druhá poznámka. Stavím sa s vami o kartón šampanského, že si nájdete milión náhradných argumentov na to, aby ste nepodporili pôžičku Grécku, pretože sa obávate politických nákladov. Tomuto sa hovorí dvojtvárna falošná politika a vôbec ste z tejto línie nevystúpili aj vďaka vášmu vystúpeniu. Ďakujem.

  • Pán poslanec, hrdo ste prehlásili, že pôžičku Grécku podporíte a ja sa neviem dočkať, sa veľmi teším na ten moment, kedy sa budete na svojich okázalých predvolebných stretnutiach rozprávať s voličmi a vysvetľovať im, ako chcete zjednať nápravu a ako prípadne, keď bude treba, požičiame aj Nemecku.

    A čo sa týka postoja alibistického alebo by som povedal, zbabelého, vlády, v tom zmysle, že posunula rozhodovanie na parlament, tak z pohľadu demokracie tu asi nie je čo komentovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Kažimír, z vášho defenzívneho vystúpenia bolo jasné, že neviete, ako sa vyhovoriť z toho, že ste chceli požičať Grékom 817 mil. EUR z peňazí našich občanov. Myslím si len, že ste si mohli nájsť slušnejšiu a serióznejšiu výhovorku, než žiadať o správu, ktorá ešte neexistuje. Je to smiešne. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kažimír, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len na otázku pána Beblavého. Ono to funguje totiž tak, ak by sme odsúhlasili pôžičku Grécku, tak celý projekt trvá naozaj tri roky a pozostáva zo štvrťročných splátok. To znamená každý štvrťrok sa vypracováva správa, ktorú hodnotia ministri financií zoskupení v eurozóne a jednohlasne rozhodujú o tom, že poskytujú ďalšiu tranžu.

    Ten najbližší dátum je naozaj 7. september, tak sa potom stane každé tri mesiace. To znamená, že v každom momente, každý ten štvrťrok, krajina, ktorá požičiava, má možnosť pri momente, ak Gréci nebudú plniť podmienky, zablokovať platenie ďalšej tranže. Takže to nemá súvis s tou prvou správou, o ktorej sme hovorili a kde samozrejme, do tej prvej etapy boli nasúkané také tie najhorúcejšie zemiaky, tie najťažšie témy, ktoré Gréci museli splniť a ktoré budú vyhodnotené 7. septembra najneskôr a na chodbách komisie ich budete mať už po 19. auguste, čiže sa k nim budeme spoločne vedieť dostať. Ďakujem.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Fořt. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, vo svojom vystúpení by som sa rád vyhol politickým poťahovačkám a ideologickým prekáračkám a rád by som povedal, prečo ja konkrétne, ako liberál, nemôžem aj keby som bol jediný poslanec tejto snemovne, podporiť pôžičku pre Grécko.

    Sú to v zásade dva dôvody. Prvým dôvodom je to, že pôžičku pre Grécko v nijakom prípade nemôžem považovať za prejav solidarity.

    A druhým dôvodom, prečo nemôžem podporiť pôžičku pre Grécko, sú štyri veľmi nebezpečné signály, ktoré by táto pôžička, alebo ktoré táto pôžička môže vyvolávať. Tým prvým nebezpečným signálom, je signál pre veriteľov, že môžu bez rizika požičiavať nezodpovedným vládam. Druhý nebezpečný signál, je signál pre nezodpovedné vlády, že tieto i naďalej môžu voličom sľubovať modré z neba a financovať to cez neobmedzené dlhy. Tretím signálom, je signál pre voličov, ktorí mysliac si, že nezodpovedná vláda si môže hocikedy a koľkokoľvek požičať, tieto nezodpovedné vlády volia. A štvrtý nebezpečný signál je pre našich eurobyrokratov, ktorí keby aj toto prehrmelo bez povšimnutia, môžu ďalšie roky nerobiť to, na čo sú celkom dobre zaplatení, a to je to, aby kontrolovali a vynucovali dohody, ktoré sa členské štáty rozhodli uzatvoriť a prijať záväzky, ktoré z týchto dohôd vyplývajú.

    Toto sú dôvody, prečo ja, pôžičku Grécku nemôžem podporiť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti doplním kolegu v tom, že podporím návrh vlády tak, ako je predložený aj s tým vedomím, že možno o tri-štyri mesiace budeme sa k tomuto rozhodnutiu musieť vrátiť a budeme musieť možno zahlasovať ešte nejako ináč, ale podporím to len z toho dôvodu, že je to možno jedna z ciest, ako pohnúť konkrétnym ekonomickým myslením na bruselskej úrovni. Pretože ja si vážim to, že Európska únia funguje, že funguje na báze solidarity, že tam nemôže človek vystupovať ako čierny pasažier, ale tiež je najvyšší čas, aby si Európska únia uvedomila, že musí rešpektovať svoje vlastné pravidlá.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pán minister financií, môžete sa vyjadriť v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k rozprave k tomuto bodu.

    Najskôr, dovoľte mi, povedať pár slov k solidarite, lebo sa tu stále omieľa solidarita, aj sa citovali vyhlásenia viacerých európskych politikov, ktorí nás vyzývali k solidarite. Tak chcem veľmi jasne povedať, že nepovažujem za solidaritu niečo, čo má byť solidaritou chudobných s bohatými a čo má byť solidaritou zodpovedných s nezodpovednými a čo má byť solidaritou daňových poplatníkov s majiteľmi a manažérmi bánk.

    Predseda parlamentu Richard Sulík tu hovoril o bankách a myslím si, že je potrebné, aby to zaznelo ešte raz, pretože mal úplnú pravdu. Čo by sa stalo, ak by Európska únia, eurozóna neurobila to, čo urobila? Čo by sa bolo stalo? Muselo by si Grécko pomôcť samo, muselo by si sadnúť s bankami, s veriteľmi a s Medzinárodným menovým fondom tak, ako to predtým urobilo Maďarsko, pred Maďarskom Lotyšsko, pred Lotyšskom Island a museli by sa dohodnúť, čo s tým. Mali by na výber z dvoch zásadných možností.

    Prvá možnosť banky je, najmä neprijať žiaden program, nespustiť zo svojich pohľadávok, a to by zrejme znamenalo, že Grécko by skrachovalo a banky by prišli o značnú časť svojich pohľadávok alebo by museli pustiť perie aj banky. Pretože áno, problém Grécka zapríčinilo predovšetkým Grécko, resp. jeho vlády, ktoré to tu vymenoval veľmi presne aj Richard Sulík, aj Ivan Štefanec, ktoré najmä, ale k problémom prispeli aj banky, ktoré dlhodobo financovali nezodpovednú politiku zadlžovania, rozhadzovania a prekrývania nových dlhov starými.

    Aký je ale výsledok? Kto ide platiť ten účet? Účet idú platiť Gréci, čiastočne, účet idú platiť daňoví poplatníci iných krajín, ktorí s tým nič nemali, ale ani jedno jediné euro nejdú platiť majitelia a manažéri bánk. Pretože, čo by bolo legitímne a normálne, aby aj banky, ich majitelia, najmä ich majitelia, zaplatili časť účtu tým, že by reštrukturalizovali dlh, že by odpustili napríklad časť úrokov, že by odpustili prípadne aj časť istiny, že by rozložili splatnosť svojich pohľadávok, ktoré majú voči Grécku. Toto sa nedeje ani vo výške jedného, jediného eura.

    Áno, je pravda, že vlády, najmä francúzska a nemecká ako tu zaznelo, boli pod tlakom problému, že ak sa niečo nevymyslí, tak možno ich banky budú ohrozené a skrachujú. A potom, áno, je tiež pravda, že krach veľkej banky vždy je pre krajinu problém a vláda je postavená pred problém potom, čo s tým a väčšinou vlády reagujú tak, že zachraňujú tie banky. Ale aj to by bol legitímny postup, pretože by sa neprenášala záťaž na daňových poplatníkov iných krajín, a ak by sa vláda, či už francúzska, nemecká alebo ďalšie rozhodli, že idú banky zachraňovať, tak záchrana banky znamená vyvlastnenie týchto bánk. To znamená odpísanie základného imania voči časti straty a naliatie ďalších peňazí, verejných zdrojov do banky s tým, že majiteľom banky sa stáva štát. Väčšinou potom nový majiteľ - štát vymení aj manažérov, čiže vlastníci by prišli o svoje vlastníctvo v bankách, manažéri by prišli o svoje lukratívne miesta o bonusy, dividendy a podiely na ziskoch. To sa ale neudialo.

    Aj preto hovoriť tu o solidarite je zvrátené. Spôsob, akým sa zachraňujú banky na účet daňových poplatníkov iných krajín, ktoré s tým nič nemajú, je nemorálne a aj z ekonomického hľadiska je tu hrozba, že jednoducho vysielame signál, nerobte reformy, nesprávajte sa zodpovedne, prekrývajte staré dlhy novými, míňajte však, keď prídu problémy, ostatní sa poskladajú na to, aby ste sa z toho dostali.

    Voči bankám tak isto signál. Nevadí, nestarajte sa, či tí, ktorým požičiavate, robia rozumnú politiku a budú vám vedieť peniaze vrátiť. Veď, keď nebudú vedieť, ostatní sa poskladajú. Takže, to je ten principiálny problém.

    Ak pán štátny tajomník Kažimír hovorí, že ako sa na nás Európa pozerá, keď sme povedali, že situácia je takáto a odmietame, tak vám musím garantovať, že áno. Je pravda, že politici na najvyšších miestach, no poviem to diplomaticky, neboli nadšení z nášho postoja a dosť sme ich teda nasrdili, ale len preto, že oni sa správali alibisticky a my sme toto ich alibistické správanie ukázali v zrkadle. Je to tak, či sa nám to páči alebo nie. A viem, že a Ivan Štefanec to myslím povedal, že všetci ekonómovia sú v zásade zjednotení na tom, ako to je, alebo veľká väčšina. Politici sú rozdelení. Politici sú rozdelení podľa toho, či majú odvahu povedať, aká je situácia a nazvať situáciu pravým menom, alebo naopak, zrážajú opätky v Bruseli a potom prípadne doma napínajú svaly a hľadajú si barličky ako z toho vycúvať.

    Takže, ak ste pán poslanec Maďarič, povedali, a to ma veľmi pobavilo, že ste povedali, že my sme sa vraj ocitli v pasci. Ak je niekto v pasci, tak ste to vy. V pasci vlastného populizmu, v pasci vlastnej dvojtvárnosti, keď ste niečo iné tvrdili v Bruseli a niečo iné doma. Vy ste v pasci, a to je váš problém a ja vám to budem parafrázovať na, bol som s bývalým ministrom Počiatkom v televíznej diskusnej relácii, práve na túto tému gréckej pôžičky. A viete, čo mi povedal? Vtedy mi povedal v televízii, to bolo v máji: "Vám sa ľahko napína svaly a hovorí, že to odmietnete grécku pôžičku, keď ste v opozícii a aj ostanete v tej opozícii, ale keby ste boli vo vláde, tak ju okamžite schválite." No vidíte, sme vo vláde a sme stále proti gréckej pôžičke.

    Takže, ak je tu niekto dvojtvárny, ak niekto je v pasci a hľadá si barličku ako z tej pasce vycúvať, tak ste to vy. A presne preto používate také barličky, že vy chcete vedieť, či plní alebo neplní. Chcem vám pripomenúť, a to mimochodom aj pánovi Ondrušovi, ktorý, no to už som si vypočul všeličo, ale počuť to, že toto má byť dôkaz alibizmu, že sme posunuli na rozhodnutie o tejto medzinárodnej zmluve prezidentskej dokonca parlamentu, no to ste nemysleli vážne? Podľa platného právneho stavu Slovenskej republiky nikto iný o takejto medzinárodnej zmluve prezidentského charakteru rozhodnúť nemôže, ako parlament. Táto zmluva dokonca, keď ju podpisoval, grécku pôžičku, minister financií a predseda vlády Fico, tak je nazývaná medzinárodná zmluva s výhradou ratifikácie. S výhradou ratifikácie znamená, že aj keď ju oni podpísali, platiť začne, až keď je schválená v Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže tu musí byť prerokovaná, a práve vy ste bránili tomu, aby bola prerokovaná. Viackrát sme sa dožadovali, aj na mimoriadnej schôdzi, aby bola prerokovaná tu. Takže tvrdiť, že toto má byť akýsi alibizmus, že je prerokovaná tu, kde musí byť prerokovaná podľa platného právneho stavu, je pre mňa nepochopiteľné.

    No, a čo sa týka tých vašich, tej vašej barličky, ktorú stále hľadáte, že teda vy chcete vedieť, či plní alebo neplní. Tak vám chcem pripomenúť, že všetky ostatné parlamenty, tam, kde to vyžadovalo súhlas parlamentu alebo vlády, už dávno pôžičku Grécku schválili. Takže aj vo svetle tohto, tejto reality, je vaša snaha o odkladanie jednoducho demaskovaná ako dosť úbohá barlička.

    Predložil som vám všetko, poslal som to predsedovi strany SMER, poslal som to predsedovi poslaneckého klubu strany SMER a podpredsedom výborov európskeho a finančného zo strany SMER, Správu o priebežnom hodnotení hospodárskeho stabilizačného programu pre Grécko a taktiež Správu Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. A pre tých, ktorí to nemali možnosť čítať, poviem, že tieto správy tvrdia, že Grécko program plní, že Grécko záväzky, ktoré má, ktoré prijalo v súvislosti s pôžičkou, ktorú dostalo, plní. Takže táto barlička sa vám zlomila, vážené dámy, vážení páni, musíte sa vyjadriť, a či už sa vyjadríte útekom z rokovacej sály, nehlasovaním, bude to myslím postoj jasný.

    Takže naša pozícia, pozícia vlády Slovenskej republiky, je v tomto jasná, odporúčame Národnej rade pôžičku Grécku neschváliť.

    Ešte jednu poznámku k tej forme, akou sme poslali tento návrh. Je pravdou a prijímam túto kritiku a ospravedlňujem sa za to, že sme naozaj poslali v nesprávnej forme uznesenie z hľadiska hlasovania o nie pozitívnom návrhu, ale o negatívnom návrhu. Bolo to spôsobené tým, že rokovací poriadok Národnej rady v časti o medzinárodných zmluvách má znenie, z ktorého vyplýval jeden z právnych názorov, že sa musí hlasovať buď o súhlase alebo o nesúhlase, že teda hlasovanie o súhlase, ktoré neprejde, nemusí znamenať jednoznačne nesúhlas, ale po tom, ako ústavnoprávny výbor túto vec analyzoval a potom, ako je vlastne v ústave napísané, že Národná rada rozhoduje o súhlase so zmluvou, je evidentné, že musíme hlasovať o návrhu uznesení, ktoré hovorí, ktoré je pozitívne, ale neschválenie tohto pozitívneho návrhu uznesenia znamená neodsúhlasenie zmluvy raz a navždy.

    Aj preto, aj v súlade s odporúčaním ústavnoprávneho výboru, aj v súlade s odporúčaním vlády Slovenskej republiky, vás chcem vyzvať, aby ste nesúhlasili s návrhom na zmluvu o pôžičke Grécku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko v rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov.

    Tlač máte pod číslom 47.

    Prosím teraz predsedu zahraničného výboru poslanca Františka Šebeja, aby návrh výboru uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií do medziparlamentných organizácií, členov týchto delegácií i náhradníkov. Máte to v laviciach ako tlač č. 47. Ide o vymenovanie vedúcich delegácií a členov do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia NATO, Parlamentného zhromaždenia Stredoeurópskej iniciatívy, Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Zhromaždenia západoeurópskej únie, do Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a do Medziparlamentnej únie. Tá tlač, teda ten zoznam vedúcich delegácií, členov aj náhradníkov je výsledkom rokovania poslaneckého grémia a dohody poslaneckých klubov.

    Dovoľte mi, zároveň, aby som odporučil, aby sa o vymenovaní tých delegácii hlasovalo verejne a naraz ako o celom uznesení, spolu s prípadnými pozmeňovacími návrhmi, ktoré by mohli zaznieť v diskusii.

    Ďakujem zatiaľ za pozornosť a prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k bodu

    interpelácie poslancov.

    Podľa zákona o rokovacom poriadku sú interpelácie pravidelnou súčasťou programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že nemám žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či má niekto pripravenú svoju interpeláciu, alebo či ju chce ústne predložiť? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem tento bod programu za skončený a vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerokovanom, teda prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných návrhoch.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Ivana Štefanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k Európskym finančným stabilizačným nástrojom, tlač 29.

    Páni poslanci, ukľudnime sa, ideme hlasovať o tzv. eurovale. Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Helénskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, tlač 29.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Rámcovou zmluvou medzi jednotlivými krajinami a Európskym finančným stabilizačným nástrojom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 140 poslancov, proti 1, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou, tlač č. 30. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby hlasovanie uviedla.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Veriteľskou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou, tlač 30.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, dajte prosím hlasovať o tomto návrhu, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky neodporúča vysloviť súhlas s Veriteľskou zmluvou s krajinami eurozóny a Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Nie, pani poslankyňa, pani spravodajkyňa, hlasujeme o súhlase s tým, že je tu odporúčanie nesúhlasiť, ale vždy pozitívne. To znamená, že hlasujeme o súhlase s touto Veriteľskou zmluvou a páni poslanci a panie poslankyne, samozrejme potom vyjadria svoj súhlas hlasovaním alebo nesúhlas. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 84 poslancov, za 2, proti 69, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nevyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o

    návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov.

    Tlač 47.

    Dávam slovo predsedovi zahraničného výboru, poslancovi Františkovi Šebejovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím teda, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, ako je uvedený v tlači 47 s tým, že v rozprave nezazneli žiadne pozmeňovacie návrhy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 141, proti 1.

    Konštatujem, že návrh uznesenia bol schválený.

    Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať tajným hlasovaním o

    návrhu na voľbu predsedu a členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Hlasovanie vykonáme na dvoch hlasovacích lístkoch, ktoré sú farebne rozlíšené. Na prvom lístku, pani poslankyňa, mali by ste už si uvedomiť jednu vec, že pokiaľ neskončím, no tak by ste, no ale, nech sa páči, keď ste ma už prerušili a ste žena, nech sa páči. Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo.

  • Pán podpredseda, prepáčte, ale zistila som, ako starý poslanec, že som sa zmýlila v hlasovaní a tlačila som miesto "zdržal sa" "za", čiže nesúhlasím s tým, aby bola Veriteľská zmluva schválená. Zistila som, že moje hlasovanie bolo jedno z tých dvoch. Prosím o zápis, prosím o zápis.

  • Žiadny problém. Ďakujeme pekne. Samozrejme, bude to v zápise, bude to zaznamenané. Ďakujem pekne.

    Takže ešte raz, budeme mať dva hlasovacie lístky. Na prvom lístok na voľbu predsedov, kde samozrejme máme dvoch kandidátov a vždy treba pri každom mene zaznamenať, áno, nie alebo sa zdržiavam. A na druhom hlasovacom lístku sú členovia. Pri voľbe predsedu Dozornej rady platný je len ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" u jedného kandidáta. Takže vás upozorňujem, že predseda môže byť jeden a samozrejme aj členovia Dozornej rady dvaja a sú len dvaja navrhnutí.

    Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu. Samozrejme vyzývam overovateľov, aby si vykonali tajnú voľbu, tajné hlasovanie ako prví a potom konali svoju povinnosť.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či z vás, každý už využil možnosť sa zúčastniť tajných volieb. Ešte nie? No tak nech sa páči, lebo už ideme uzavrieť túto záležitosť.

  • Hlasy z pléna.

  • No, práve že, veľa vás nie je. Takže posledná výzva, kto sa chce zúčastniť tajných volieb, nech sa páči. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a zároveň vyhlasujem prestávku do tej doby, kým nespočítajú overovatelia hlasy, odovzdané hlasy a výsledok nebude známy. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Prosím teraz povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania. Nech sa páči, pán overovateľ.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami tajného hlasovania voľby predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Najprv vás oboznámim s výsledkami volieb predsedu Dozornej rady. Na výsledku hlasovania...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán overovateľ, keby ste počkali. Páni poslanci, kľud v rokovacej sále, prosím vás, dobre. Nech sa páči.

  • Na tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa zúčastnilo alebo si osobne prevzali hlasovacie lístky 142 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky si 142 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky. Z nich bolo 9 hlasovacích lístkov neplatných. Zo 133 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Ľubomíra Neslušana hlasovalo za 61 poslancov, proti 59 poslancov a zdržalo sa 13 poslancov,

    - za Jána Valka hlasovalo 67 poslancov, proti 61 poslancov a zdržalo sa 5 poslancov.

    Na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky nebol zvolený predseda Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Teraz vás oboznámim o výsledku tajného hlasovania na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky 141 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky, z nich bolo 8 hlasovacích lístkov neplatných. Zo 133 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Bertalana Bónu hlasovalo za 83 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov,

    - za Jaroslava Ivana hlasovalo za 81 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov.

    Na voľbu členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní za členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky boli zvolení Bertalan Bóna a Jaroslav Ivan. Skončil som, ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní nezvolila predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku a zvolila pána Bertalana Bónu a Jaroslava Ivana za členov dozornej rady.

    Chcem vás informovať, že opakovaná voľba na predsedu bude až na ďalšej, teda 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. 7. septembra začíname, tak sa dohodneme, kedy bude táto voľba.

    A teraz vyhlasujem 4. schôdzu Národnej rady za skončenú. Ďakujem pekne. Stretneme sa na výboroch oveľa skôr a na rokovaní pléna Národnej rady 7. septembra. Ďakujem.

  • Rokovanie 4. schôdze NR SR sa skončilo o 17.28 hodine.