• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 3. schôdze požiadali poslanci Vladimír Jánoš, Ján Počiatek a Štefan Zelník.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave k

    Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

    Ako ďalší vystúpi pán poslanec Novotný, ktorý tu nie, stráca poradie. Pán poslanec Jurčík stiahol svoje vystúpenie.

    Takže pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Dobré ráno prajem. Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.

    Vážené dámy poslankyne, poslanci, vážená pani predsedníčka vlády, ministri sú na ceste, dovoľte mi veľmi krátko vystúpiť k programovému vyhláseniu vlády.

    Dámy a páni, viem si predstaviť aj iné programové vyhlásenie, avšak zodpovedná vláda v ťažkých časoch pripraví iba taký program, ktorý je primeraný ekonomickej situácii. Slovensko podľa všetkého čakajú ťažké časy, pretože po období života nad pomery v takom charakteristickom prebačovaní socialistov prichádza éra uťahovania opaskov, čo sa odzrkadľuje aj v predloženom programe. Ficova vláda mohla šetriť, keby bola chcela, a ja v tomto mojom vystúpení uvediem iba jeden jediný príklad za všetky.

    V predloženom programovom vyhlásení sa táto vláda zaväzuje dokončiť majetkové vyrovnanie, na ktorom sa uzniesla už Dzurindova vláda uznesením č. 548 z roku 2002. Zaväzuje sa navrátiť majetok oprávneným osobám a tým uzavrieť existenciu kapitoly Vojenského obvodu Javorina. Je známe, že na tento nefunkčný vojenský priestor prispievajú daňoví poplatníci sumou približne 1 mil. euro ročne a Ficova vláda mala možnosť konať v tejto veci bez obmedzení po 9. septembri 2009, keď jej nález Ústavného súdu uvoľnil dovtedy zviazané ruky. Vláda tak však neurobila a koaličná väčšina úspešne zablokovala aj niekoľko predchádzajúcich pokusov opozície o spriechodnenie zablokovaného procesu zrušenia Vojenského obvodu Javorina.

    Vláda a parlament odignorovali aj zhromaždenie Javorinčanov pred Úradom vlády a parlamentom v marci tohto roku, ktorým občania žiadali o vrátenie majetku a možnosť slobodne nakladať so svojím majetkom.

    Nebolo nič jednoduchšie vtedy, ako postaviť sa čelom k problému a vyhovieť im. Premiér a minister obrany sa tvárili ústretovo a dávali sľuby, ktoré sa však ukázali ako plané. Keby som si spomenula len na vyjadrenia zo 4. marca tohto roku v parlamente pri hodine otázok, vtedy Robert Fico odpovedal na otázku "Kedy chcete zrušiť Vojenský obvod Javorina?": "Ak je to len trochu možné, tak to urobíme, je to jednoduché nariadenie vlády." Dobre, dohodnutí, ďakujeme pekne.

    Konkrétnejší bol aj vtedajší minister obrany Baška. Na rovnakú otázku odpovedal: "Otázke zrušenia Vojenského obvodu Javorina venujeme na ministerstve obrany patričnú pozornosť a postupujeme v zmysle uložených úloh. Osobne som vydal pokyny zodpovedným funkcionárom k splneniu úlohy, ktorou je predloženie návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona o obecnom zriadení. Termín splnenia úlohy je 30. jún 2010."

    Návrh nariadenia vlády, ktoré bolo pripravené už v roku 2006, vláda do dňa svojej demisie neschválila a pýtam sa, koľkého je dnes? 30. jún 2010 je dávno za nami a našťastie, našťastie aj obdobie vládnutia, vašeho vládnutia.

    Nová vláda sa zaviazala, že uvedie do života uznesenie vlády č. 548/2002. Predpokladám, že drevárska, poľovnícka, pozemková a ešte neviem aké loby sa pokúsia oddialiť konečné riešenie Javoriny o niekoľko ďalších mesiacov alebo nebodaj aj rokov, pretože už je to 17 rokov, odkedy sa tento problém ťahá a rieši, len preto, aby mohli v tomto lukratívnom priestore naďalej ryžovať a uchovávať si nádej, že ho nakoniec ovládnu.

    Pán minister, pripravte sa aj na to, budem tento vývoj pozorne sledovať a želám si, aby bolo majetkové vyrovnanie s oprávnenými osobami ukončené a aby sa mohli ujať správy svojich majetkov nielen obce, ale aj fyzické osoby, aby mohli svoj majetok zveľaďovať a aby sa nestrácali aj peniaze daňových poplatníkov do bezodnej diery. Pretože tento vojenský priestor len vtedy, ak bude zrušený a majetky budú navrátené obciam aj fyzickým osobám, bude prinášať zlaté vajíčka aj do Štátnej pokladnice.

    Chcela by som ešte dať na pravú mieru niečo, čo som už pripomenula v tejto súvislosti vo faktickej poznámke, keď vystúpil pán poslanec Baška, ktorý po mojej faktickej poznámke reagoval, že nebolo možné v ostatnom čase zrušiť Vojenský obvod Javorina, pretože zákon o obecnom zriadení nedovoľuje hýbať hranicami obcí v čase, keď sú vyhlásené voľby, keď je vyhlásené referendum. Ja len chcem povedať, že zákon o obecnom zriadení nedovoľuje hýbať hranicami obcí v čase, keď sú vyhlásené voľby, keď je vyhlásené referendum.

    Ja len chcem povedať, že bol priestor na to, ktorý sa dal využiť v čase, keď tesne Ústavný súd, keď vyšiel nález Ústavného súdu o nariadení upraviť sporný paragraf v zákone o obecnom zriadení.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Baška. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.

    Pán poslanec Baška, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja len zopakujem to, čom hovoril minulý týždeň v rozprave k programového vyhláseniu vlády, ktoré sa týkalo odovzdania Vojenského obvodu Javorina.

    My za rezort ministerstva obrany sme urobili všetky potrebné kroky na to, aby bol tento vojenský obvod zrušený, pani poslankyňa. Nikto neodignoroval majiteľov, resp. oprávnené osoby, ktoré boli pred Úradom vlády v tom čase v marci. Ja som sa s nimi stretol. Dokonca som sa osobne s nimi stretol aj v Kežmarku na osobnom stretnutí, kde všetky veci, ktoré som im povedal, boli do bodky splnené. Tento materiál je na Úrade vlády. Vláda nemohla rozhodnúť ani po 12. júni, ani pred 12. júnom, pretože bývalý predseda parlamentu vypísal voľby, komunálne voľby na 27. novembra. A vtedy § 2d zákona o obecnom zriadení neumožňuje vláde nijako rozhodnúť o zrušení vojenského obvodu, resp. meniť katastrálne územia.

    Je to teraz na súčasnej vláde. Ja dúfam, že predseda parlamentu nevypíše do 27. novembra sčítanie obyvateľstva. Mám tie informácie, že keď aj tento dátum vypíše, tak sa znova odloží zrušenie Vojenského obvodu Javorina a vláda, už táto nová vláda nebude ďalej môcť rozhodnúť o zrušení Vojenského obvodu Javorina. Tak ja pevne verím, že nový predseda Národnej rady Slovenskej republiky počká a tento dátum vyhlásenia sčítavania obyvateľstva a urobí až po 27. novembri.

    Ďakujem.

  • Na faktickú poznámku chce reagovať pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Baška, ja pevne verím, že ak k tomu dôjde, všetci takéto uznesenie schválite. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalist. Nechce? Nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec László Nagy - stráca poradie. Pán poslanec Alexander Slafkovský stiahol svoje vystúpenie. To isté pán poslanec Ondrej Matej. A takisto aj pán poslanec Ján Golian. Pán poslanec Sidor - stiahol. Pán poslanec Beblavý - stiahol. Pán poslanec Zajac nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec Zoltán Horváth stiahol svoje vystúpenie. Pán poslanec Ľudovít Kaník to isté. Pani poslankyňa Jarmila Tkáčová takisto požiadala o vyškrtnutie zo zoznamu vystupujúcich.

    Pán poslanec Kollár. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani premiérka vlády Slovenskej republiky, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, keďže som dvadsať rokov pôsobil vo vrcholových pozíciách v slovenskom bankovníctve a finančnom sektore, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne pozrel na programové vyhlásenie vlády z pohľadu verejných financií a finančných trhov.

    Chcel by som pripomenúť, že ak sa nezodpovedne zadlží domácnosť, doplatia na to všetci členovia rodiny. Prídu o strechu nad hlavou. Niekedy padnú alebo sa výrazne priblížia k pásmu chudoby. Ak sa nezodpovedne zadlží korporácia, zmizne z trhu a doplatia na to všetci jej zamestnanci, a aj keď nie vždy, aj spravidla vlastníci korporácie. Ak sa však nezodpovedne zadlží štát, doplatíme na to my všetci, jeho obyvatelia, ale takmer nikdy nie politici.

    Domácnosti aj firmy si svoju ťažkú situáciu pri prekročení miery zadlženosti uvedomujú najintenzívnejšie v okamihu, keď sa priblíži neúprosný dátum splátky istiny a úrokov. Avšak je veľmi zlou správou, že v časoch hromadenia verejných dlhov si to skutoční dlžníci, ktorými v prípade zadlženia štátu je viac ako päť miliónov Slovákov, málokedy uvedomujú, pokým nepríde deň zúčtovania. A tým dňom zúčtovania sa stane vtedy, príde ten deň, keď krajina uviazne v tzv. dlhovej pasci, keď už nebude schopná splácať svoju istinu verejného dlhu ani úroky a veľmi ťažko bude na finančných trhoch hľadať investorov, ktorí by boli ochotní kupovať štátne dlhopisy, ktorými sa verejný dlh refinancuje.

    Rozdiel, dámy a páni, však medzi štátom a firmou je v tom, že zatiaľ čo keď skrachuje korporácia, zmizne z trhu, bude vymazaná z obchodného registra, ale v prípade, že dlžníkom je štát, ten štát nikto z obchodného registra nevymaže. Ten tu ostane spolu s miliónmi bezradných dlžníkov.

    Preto je najvyšší čas pre zodpovednú fiškálnu politiku. A je zničujúcou správou pre Slovensko, ak tu ktokoľvek hovorí o nejakom podpriemernom verejnom dlhu Slovenska v porovnaní s priemernými hodnotami Európskej únie, pretože treba si pripomenúť a neustále dookola opakovať tempo zadlžovania tejto krajiny. A ja sa ospravedlňujem pani poslankyni za SNS Belousovovej, že používam termín "tejto krajiny". Ja mám rád Slovensko, cítim sa byť Slovákom. Narodil som sa na Slovensku a milujem túto vlasť, ale budem naďalej používať aj termín "táto krajina".

    Treba si uvedomiť tempo zadlžovania, že ešte v roku 2008 sme mali hrubý verejný dlh na úrovni 28,5 % HDP a v roku 2010, ak by nedošlo k úsporným opatreniam, ak by nedošlo k zmene kormidla v smerovaní tejto krajiny, tak by náš hrubý verejný dlh prekročil 42 % HDP.

    Dámy a páni, to je tempo, ktoré znamená prírastok pätnástich percentuálnych bodov v rozpätí dvoch rokov. Treba si len pripomenúť, ak sa pozrieme späť do rokov 1980, tak zistíme, že podobným, dokonca mierne pomalším tempom sa začalo zadlžovať Grécko. A vidíme, kde skončilo dnes.

    Takže prosím vás pekne, je veľmi nezodpovedné hovoriť o tom, že zadlženosť tejto krajiny je v prípade deficitu na úrovni priemeru v prípade hrubého verejného dlhu. Dokonca sme tretí od konca v Európskej únii. Treba stále upozorňovať na tempo, na rýchlosť, na progres, akým sa zadlžovanie tejto krajiny deje.

    Je preto tiež zničujúcou správou pre Slovenskou, ak bývalá vláda argumentovala potrebou zachovania flexibility a odmávala vlastne možnosť minimálne v čase krízy revidovať štátny rozpočet. Všetci si veľmi dobre pamätáme jeseň minulého roka 2009, kedy predstúpil pred snemovňu pán minister financií a predniesol návrh na revíziu štátneho rozpočtu, ale čo táto revízia pre rok 2009 v skutočnosti znamenala? Znížili sa rozpočtové príjmy. Takmer sa zoštvornásobil deficit verejných financií a s rozpočtovými výdavkami sa nepohlo vôbec, a to ani napriek tomu, že všetky okolité krajiny šetrili a šetrili dosť výrazne. Takže takto vyzerala vlastne flexibilita v chápaní bývalej vlády.

    Nechcime, dámy a páni, aby skupina krajín PIGS dostala na konci ešte jedno veľké písmenko S, ktorým by bola Slovakia v tomto prípade, takže Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko a prípadne ešte jedno "S" - Slovensko. Nechcime skutočne, aby nás riešil Medzinárodný menový fond.

    Znovu si pripomeňme ešte spomínanú domácnosť. Zoberie si niekto z vás v čase krízy nový úver? Ak ste zodpovedný, ak už nie voči sebe, tak minimálne voči členom svojej rodiny, určite tak neurobíte a práve naopak, zredukujete spotrebu. Bývalá vláda sa správala presne naopak. Presne tak, ako je opakom zodpovednosti nezodpovednosť.

    Ministerstvo financií má k dispozícii výbor pre makroekonomické prognózy, má k dispozícii výbor pre prognózu daňových príjmov. Toto sú všetko dobré správy, pretože je to nesporný kvalitatívny posun, predovšetkým pokiaľ ide o znižovanie miery neurčitosti v procese zostavovania rozpočtu. Týka sa však výlučne, to znižovanie miery neurčitosti, príjmovej stránky rozpočtu, avšak úplne bez povšimnutia zostáva stránka alebo oblasť rozpočtových výdavkov. Tuto, v tejto oblasti plánu, je značná informačná asymetria, ktorá v preklade znamená, že poznáme síce absolútne čísla výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol, avšak detailný obraz o tom, ako efektívne alebo neefektívne sú spomínané výdavky alebo spomínané verejné zdroje používané, tak túto informáciu nemáme. A spravidla túto informáciu nemajú a nedisponujú ňou ani samotní zostavovatelia rozpočtu verejnej správy.

    Ja uvediem jeden jediný príklad. V rozpočte verejnej správy, ktorý tuto mám v hard copy, teda v papierovom vydaní, nájdete v roku 2009 zapísaný jeden veľmi, veľmi zaujímavý údaj v rozpočte kapitoly hospodárstva. V tejto kapitole je zapísaný rozpočtový výdaj v hodnote 218 mil. eur, teda viac ako 6 mld. slovenských korún, na tzv. program zlepšovania postavenia Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti krajín, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum v Ženeve. Pričom plán na rok 2008 bol v tomto rozpočte zapísaný ako č. 40 v spomínanom rebríčku a plán na rok 2009 už to bolo 41. miesto.

    Takže programovo sme si naplánovali zhoršenie o jedno miesto a vyčlenili sme na tento účel 6 mld. slovenských korún. Takže nie biele knihy, ktoré by zostavovala nová vláda bývalej vláde, ale túto bielu knihu, ktorú podotýkam ešte raz, ktorou je Rozpočet verejnej správy na rok 2009 až 2011, túto bielu knihu si zostavila bývalá vláda sama pre seba.

    Rovnako tak pracujeme stále s obrovskou efektívnostnou medzerou, pokiaľ ide o verejné služby, a teraz hovorím vlastne opäť o niekoľko stotisícovej armáde štátnych úradníkov, ktorých celkový počet od roku 2006 sa mal, ako viete, znížiť o 20 % a mala to zapísané vo svojom uznesení bývalá vláda ako uznesenie č. 856 z roku 2006, úloha C.15. Naopak, nedosiahol sa stanovený cieľ mínus 20 %, ale počet pracovníkov sa znížil iba o menej ako 4 %, a dokonca v niektorých rezortoch narástol aj v absolútnych číslach. Spomeniem minimálne štyri rezorty, a to je spravodlivosť, školstvo, hospodárstvo a práca.

    Takže ak si ktokoľvek z nás kupuje auto, tak ho zaujíma, pretože pracuje s vlastnými privátnymi peniazmi, pomer cena - výkon. V prípade nakladania s verejnými financiami, ako keby tento pomer nikoho nezaujímal. A ako som povedal, častokrát ani autorov, ktorí spomínaný rozpočet zostavili.

    Ak by súčasná vláda premiérky Ivety Radičovej sa neodhodlala ku konsolidácii verejných financií, potom iba výdavky na verejný dlh, to znamená na splátku istín a úrokov, by pohltili už v roku 2012 deväť percent rozpočtových výdavkov alebo jedenásť percent rozpočtových príjmov. Bolo by to, dámy a páni, viac, ako na rok 2010 pôvodne mala vyzerať celá kapitola ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, bolo by to viac peňazí ako pre celú kapitolu zdravotníctva, práve toľko finančných prostriedkov, koľko nás bude stáť celá kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A bolo by to iba o jednu tretinu menej, ako sú výdavky celej kapitoly školstva. A preto sa pýtam, stojí zato nezvyšovať verejný dlh a, naopak, konsolidovať deficity?

    Dámy a páni, svet čaká skutočne dekáda rastúcich deficitov a rastúcich verejných dlhov. Pravdepodobným východiskom z tejto situácie, z tejto dlhovej pasce, bude hyperinflácia, ak abstrahujeme od mnohokrát opakovanej tézy, že východiskom z takejto dlhovej krízy v minulosti bývali vojny, tak potom nám ostáva len alternatíva č. 2 a tou je hyperinflácia. Ale buďme ostražití, hyperinflácia odpíše nielen dlhy, ale drasticky znehodnotí aj úspory. A toto je hazard. V tomto prípade už nielen hazard morálny, ale hazard ekonomický.

    Preto je najvyšší čas prehodnotiť Pakt stability a rastu. Prehodnotiť ho tak, aby obsahoval povinnosť všetkých krajín eurozóny dodržiavať kritériá a dosahovať, v strednodobom horizonte smerovať k vyrovnanému štátnemu rozpočtu. Dokonca by som to ešte sprísnil s tvrdením, že v prípade ekonomického rastu dosahovať rozpočet prebytkový.

    Ak sa to nepodarí, tak potom skutočnou alternatívou zostane len návrat k vlastnej mene. Chcem upozorniť, dámy a páni, že niektoré hedgeové fondy v Európe už si začali spracovávať analýzy a scenáre, ako by sa mali zachovať v prípade, že dôjde k návratu k národným menám.

    Súhlasím, že v strednodobom horizonte vyrovnať štátny rozpočet môže byť malým zázrakom. Avšak len vtedy pôjde o nadprirodzený jav, ak by pokračovalo tempo zadlžovania a rozkrádania krajiny, akého sme boli svedkom za bývalej vlády.

    A bude to iste nedosiahnuteľný cieľ aj vtedy, ak by vláda premiérky Ivety Radičovej nenašla dostatok odvahy konsolidovať verejné financie. Verím, že nájde. Má to zapísané v programovom vyhlásení, s ktorým sa uchádza o vyslovenie dôvery.

    Jedno malé pripomenutie na záver. Aj v rokoch 2003 a 2004 sa viedla intenzívna diskusia, ktorú si iste všetci pamätáte, či krajina zvládne zavedenie dôchodkovej reformy, ktorou bol rok 2005, a vstup do eurozóny, rok 2009, s jedným aj s druhým strategickým manévrom boli totiž spojené značné, nielen transakčné náklady. Nakoniec sa to podarilo a to sme v roku 2005 skutočne nevedeli a netušili, aké obdobie hojnosti a ekonomického rastu máme pred sebou.

    Preto nahľadajme dookola dôvody, prečo vyrovnanie rozpočtu nie je realizovateľné, radšej sa pokúsme aj pri uvedomení si všetkých bariér vyrovnať rozpočtové hospodárenie čo najskôr. V prvom rade sa s touto myšlienkou aspoň pokúsme identifikovať. Táto vláda tak v programovom vyhlásení urobila.

    V týchto súvislostiach je povrchné a lacné hovoriť o biede pravice na Slovensku namiesto symetrie ľavicové verzus pravicové riešenia, hľadajme riešenia zodpovedné. Chápem, že je ťažké byť zodpovedným v situácii, keď zničujúce dôsledky života nad pomery sa vždy dostavia až za horizontom volebného cyklu. A bývalá vláda má takýto cyklus práve za sebou. Toto je dobrá správa pre Slovensko.

    V ekonomickom výskume sa zvykne hovorievať, že najľahšie sa píšu prognózy na 50 rokov, pretože v okamihu, keď dôjde k verifikácii týchto prognóz, spravidla ich autori už nežijú.

    Ešte jeden maličký odkaz pre slovenskú ľavicu. Česká republika iba na úrokoch za verejný dlh ročne zaplatí 70 mld. českých korún. Ak by mali naši susedia v Českej republike vyrovnaný rozpočet, potom napr. elektrická energia v krajine by mohla byť jeden rok pre všetkých zadarmo. Preto pre akúkoľvek krajinu platí, že zadlžovanie je nesociálne - a to by si mala uvedomovať aj slovenská ľavica.

    Dámy a páni, čo dodať na záver? S veľkou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch niektoré krajiny zbankrotujú. Nepovedal to nikto menší ako Kenneth Rogoff, profesor ekonómie z Prinstonu a Harvardskej univerzity, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Že nejde o žiadne konšpiračné teórie ani science-fiction, potvrdzuje skutočnosť, že svedkami štátneho bankrotu sme už boli v prípade Ruska, Islandu, horúcim kandidátom je Grécko a v čakárni sú ďalší a tá čakáreň sa, bohužiaľ, začína zapĺňať.

    Preto slovné spojenie "zodpovedná fiškálna politika" bude snáď druhým najčastejšie skloňovaným termínom v najbližších rokoch, hneď po slovíčku "kríza". Verím, že všetci poslanci koalície podporia programové vyhlásenie vlády a vzácnosťou bude, ak po skončení rozpravy k programovému vyhláseniu vlády sa nájde aspoň jeden jediný hlas z opozičného tábora, ktorý by ho podporil. Bol by to zároveň signál, že bez ohľadu na symetriu ľavicový verzus pravicový existuje ešte v slovenskom parlamente predovšetkým zmysel pre zodpovednosť. Ak už nie z rešpektu opozície voči koalícii, ak už nie z rešpektu voči súčasným generáciám, tak aspoň z rešpektu voči tým, ktorí prídu po nás.

    Ďakujem pekne.

  • Nikto sa neprihlásil na vystúpenie pána poslanca. Pán poslanec Nagy, László Nagy, procedurálny návrh? Nech sa páči... Nie? Ďalej v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Číž, ktorý už raz stratil poradie, takže už definitívne. Pán poslanec Matejička, takisto druhýkrát stráca poradie, to znamená, že už nemôže vystúpiť medzi poslancami, ktorí požiadali o vystúpenie písomne.

    Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážené dámy a vážení páni, myslím, že ten môj úvod bude asi pokračovaním toho, čo tu predseda výboru pre financie a rozpočet začal. Ja len chcem upozorniť na to, že svoj príhovor skrátim, lebo mal som ho podstatne dlhší, ale nedá mi povedať po tých plamenných rečiach, ktoré tu viedol pán predseda výboru, o tom, čo je realita. Ja vám skúsim predstaviť realitu.

    Realita je v tom, že, bohužiaľ, táto vláda sa bude prvý polrok vyhovárať na to, čo urobila predchádzajúca vláda, a ja vám chcem len troška načrtnúť, čo boli alebo čo sú symptómy teda predchádzajúceho vládnutia a akým spôsobom vtedajšia opozícia reagovala na stav verejných financií v štátnom rozpočte a v rozpočte verejných financií.

    Tak prvá vec. Ak výhovorky na predchádzajúcu vládu sú objektívne a reálne, tak uvediem niekoľko čísiel. Tých niekoľko čísiel sa odvíja od reality, ktorú predchádzajúca vláda v rovnakom zložení, ako dnes je, zabezpečovala v rokoch 2002 - 2006. Konsolidačné úsilie, alebo teda úsilie konsolidovať verejné financie a zabezpečovať tak Pakt rastu a stability od roku 1998 do roku 2006 a vieme presne, koľkokrát zabezpečila predchádzajúca vláda, môžem vám to presne povedať. Ani raz. Konsolidačné úsilie predchádzajúcich vlád v tomto zložení jednoducho nezaznamenali ani jedno, by som povedal, jedno priblíženie alebo absolútne priblíženie k tomu, aby naplnili Pakt rastu a stability.

    Ja len chcem dať do povedomia práve novým poslancom, aby neboli zase ohúrení všetkými týmito diskusiami o tom, ako sa budú konsolidovať verejné financie. Skúste rozmýšľať so mnou. Od roku ´98 po ázijskej kríze alebo po kríze teda Ruska, alebo ruskej kríze nebola žiadna kríza. Od roku 2002 do roku 2006 boli priemerné rasty hospodárstva niekde okolo úrovne 5 až 6 %. Skúste uvážiť pri takomto veľkom raste, prečo predchádzajúca vláda alebo vlády v roku 2002 - 2006 nezabezpečili konsolidačné úsilie na to, aby zabezpečili tento rast? Vláda, ktorá odovzdávala v roku 2006 štafetu, mala naplánovaný schodok verejných financií na úrovni 4,2 % pri raste, viac ako 6-percentnom raste hrubého domáceho produktu, pričom druhý pilier nebol ani v polovičnej výške, ako je v tomto období.

    Preto sa pýtam, že takéto konsolidačné úsilie ak je, potom akože veľmi-veľmi začínam o tom pochybovať. A pochybujem hlavne preto, že v príjmovej ani vo výdavkovej časti nie sú zásadné systémové veci, ktoré zabezpečia túto konsolidáciu, o ktorej tu dnes hovoríme. Vláda sa spolieha iba na to, že bude rast ekonomiky, ktorý už v predchádzajúcom kvartáli zanechala Ficova vláda na úrovni viac ako 4 %. Už dnes sme čítali o tom, že už oproti predchádzajúcemu roku je nárast priemyselnej produkcie Slovenska viac ako 20-percentný.

    Čiže o čom tu hovoríme? O akých systémových veciach, ktoré zmenia tento rozpočet, naštartujú konsolidačné úsilie, keď vieme o tom, že každé opatrenie, ktoré prijala alebo chcela prijať táto vláda, bolo pani premiérkou zamietnuté, či to bolo DPH, alebo ďalšie veci. Ja už nechcem spomínať aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý chcel povedzme urobiť určité opatrenia, ktoré jednoducho boli zarazené. Ja sa vás pýtam, kde nájdete, kde nájdete tie zdroje, ktoré budú zdrojom pre konsolidáciu? Vy jednoducho iba rátate s tým, že príde konjukturálne obdobie a to konjukturálne obdobie zabezpečí, že znížite deficit verejných financií.

    Veď, vážená opozícia, ja som tu sedel, pri tomto rozpočte, ja viem, aké pozmeňujúce návrhy sa dávali v čase roku 2009, veď tie pozmeňujúce návrhy zvyšovali deficit verejných financií, nie znižovali. Ja vám to môžem deklarovať a pre krátkosť času nebudem teraz rozvíjať každý detail, ktoré boli, vaše konsolidačné úsilie v roku 2009. Tie boli práve naopak, viedli k tomu, zhorušujúcej pozície. Nehovoriac o tom, že relevantnými dátami alebo relevantným uznaním financovania alebo verejných financií sú trhy, verejné, nie to, čo si niekto myslí, čo si niekto predstavuje, jednoducho to, čo hovoria trhy. Jednoducho reating Slovenska, jednoducho predaj dlhopisov Slovenska, riziková prirážka. Správa Medzinárodného fondu jednoznačne deklaruje to, čo teraz hovorím.

    Jednoducho, ak je prepad zahraničného obchodu, a skúste zase rátať, 80 % hrubého domáceho produktu je odvíjaný od zahraničného dopytu, teda ak ten zahraničný dopyt klesol, jednoducho nie je šanca, aby Slovensko uspelo jednoducho s takýmto riešením.

    Viete, aké bolo konsolidačné úsilie predchádzajúcej vlády? Že navrhla zníženie dane z 19 % na 16 %. Ak znížime 19 % na 16 %, máme ďalší prepad niekoľko miliárd eur. Toto je teda to konsolidačné úsilie? Prečo vláda, ktorá dnes nastúpila, nemá práve tento záujem nájsť systémové veci na to, aby jednoducho zabezpečila nielen tým, že bude konjukturálne obdobie alebo predpoklad konjukturálneho obdobia, ale tým, že pripraví systémové zmeny? To isté vo výdavkovej časti.

    Ja som bol veľmi prekvapený. Ak sa v príjmovej časti neurobili žiadne škrty a vo výdavkovej časti sa ešte navýšilo, veď nebudú sa platiť koncesionárske poplatky, sú tu ďalšie veci, ktoré sú na vylepšenie povedzme v sociálnej oblasti, čo teda ja neprotirečím proti tomu, len uvážte, kde nájdete ten potenciál na to. Ak to má byť medzi čiarami alebo medzi riadkami napísané, že sa zvýšia dane atď., to neviem, ale na výbore pán minister financií deklaroval iba jedno, že zníženie alebo prípadné zvýšenie daní bude znížením odvodového zaťaženia.

    Takže toto je vlastne reálny pohľad na verejné financie. Tie verejné financie, bohužiaľ, bohužiaľ, jednoducho nebudú konsolidované tým, že budú naštartované systémové zmeny, ktoré systémové zmeny prispejú k tomu, aby Slovensko naštartovalo proces konsolidácie. Už nehovoriac o tom, že myslím, že konsolidačné úsilie znížiť verejný dlh alebo, pardon, verejné financie o 2,5 % je podľa môjho názoru málo ambiciózne pri tom raste ekonomiky, aký máme. Tu si nikto neuvedomuje to, že tu bol hlavný prepad príjmov, príjmov štátneho rozpočtu, nieto, že teda, myslím si, že ani vo výdavkovej časti táto vláda nebude vôbec šetriť.

    Budem veľmi stručný, ešte sa, by som povedal, prizastavím pri sociálnej oblasti. Tá sociálna oblasť, prvý pilier, v tom prvom pilieri sa nebudú diať žiadne systémové zmeny. V predchádzajúcom volebnom období tu sa rozprávalo o navýšení odchodu do dôchodku, teda veku odchodu do dôchodku, valorizácia, ktorá bude len na základe inflácie, a ďalšie opatrenia, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa tento prvý pilier stabilizoval. Lebo problém dôchodkového systému na Slovensku je stabilizácia v prvom rade prvého piliera.

    Súhlasím s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a myslím, že to bola diskusia aj v bývalej vláde o tom, kde sa má zastaviť solidárnosť prvého piliera. Myslím, že toto zastavenie solidárnosti, alebo teda zastavenie zásluhovosti v prvom pilieri a nastavenie parametrov solidárnosti bude dôležité, a myslím si, že rok 2010 by asi bol tým rokom, ktorý by bol pozitívny.

    Pokiaľ sa týka kapitalizačného piliera, všetky snahy pána ministra o vylepšenie kapitalizačného piliera sú len tým, že ten pilier nebol podľa môjho názoru zmysluplne nastavený alebo nebol tým pilierom, ktorý asi mal byť. Ja som sa prihováral, ak by sme už išli na niečo také, na kanadský model a všetky tie veci, ktoré sú dnes opatrením, sú vlastne len opatrením na to, aby sa zjednodušil ten celý systém druhého piliera. Tu sa vôbec málokto zamýšľa nad tým, že štát sa zadlžuje a berie si svoje úverové zadlženie na úrovni viac ako niekde okolo 4 %, pričom sporitelia v druhom pilieri získavajú zhodnotenie na úrovni 2 %, a dokonca v tom predchádzajúcom období by bolo ešte, ešte zaznamenávali stratu.

    Ten bench mark, ktorý bol posunutý z piatich rokov na pol roka, možno, neviem, či je to šťastím, ale myslím, že v konečnom dôsledku pomohol aj správcovským spoločnostiam, ktoré jednoducho investovali peniaze do štátnych dlhopisov a v podstate profitovali iba na tom. To je veľmi jednoduché a nie je podľa mňa sofistikované riešenie. Nehovoriac o tom, že úvahy o tom, že sa zvýšia teda poplatky alebo zvýšia poplatky a príjmy pre správcovské spoločnosti, tiež nemyslím, že to je správna cesta. Znovu opakujem, je toho veľmi veľa, čo by sa dalo aj o kapitalizačnom pilieri rozprávať, pre krátkosť času nebudem zdržiavať.

    Pokiaľ sa týka ešte odvodového bonusu, pri ktorom sa zastavím, myslím si, že odvodový bonus tak, ako bol pojatý ešte v čase, keď teda terajší predseda Národnej rady bol poradcom na ministerstve financií, bol podstatne zmenený od nejakých vízií, ktoré boli v prvom kole, na ktorých som sa mimochodom niekoľkokrát, by som povedal, mal výmenu názorov s pánom terajším predsedom Národnej rady, dnes to dospelo iba do riešenia, nejakého klasického riešenia toho, že sa mzda navýši o odvody a bude odvod, ktorý budú zamestnanci, alebo teda za zamestnancov bude odvádzať zamestnávateľ. Ja sa chcem pýtať, že či teda úvaha je o tom, že ak zamestnávateľ neodvedie tieto príjmy, pardon, tieto odvody, či to bude trestne stíhané alebo bude to, by som povedal, postih pre konateľov spoločnosti atď. Veď tu nie je celkom akože tento jav doriešený, nehovoriac o tom, že neviem si celkom živo predstaviť, ako doodvodujú sa všetky náležitosti, ktoré týkajú sa dividend, tantiém a všetkých odmien, ktoré súvisia. Lebo myslím, že sa vrátime späť cestou, cestou späť, keď viete, keď si veľmi dobre pamätáte, akým spôsobom sa riešilo, dividendová politika, že každý hľadal riešenie úniku. Ak teda doodvodujeme tieto príjmy, myslím si, že môžeme očakávať to, že celá podnikateľská sféra bude riešiť iným spôsobom ako štandardným a vrátime sa ešte pred rok niektorý, pred rok, keď ešte bola zavedená daňová reforma. Čiže myslím si, že je tu veľmi veľa otáznikov a nie som presvedčený o tom, že tento daňový bonus v takomto ponímaní, ako je navrhnutý, prežije.

    Jednoducho myslím si, že minister financií je dostatočne skúsený človek a napísal, do tohto programového vyhlásenia bolo jasne napísané, odvodový bonus bude zavedený vtedy, ak bude fiškálne neutrálny a nedotkne sa marginalizovaných skupín. Čiže ja si myslím, že všetky diskusie, ktoré sme mali aj s Richardom Sulíkom, keď už môžem hovoriť tak familiárne, musím povedať, že nebolo to, mimochodom, neboli to žiadne obedy, bola to jedna večera, ale v konečnom dôsledku niekoľko hádok na ministerstve financií. Ja si osobne myslím, že ten odvodový bonus neprežije toto volebné obdobie, a tým pádom nebude mať žiadny efekt, ktorý tu bol. Naopak, keď už tu tak familiárne hovoríme, ako keď ma načrtol, že som mu nepochopil jeho odvodový bonus, veľmi rád pochopím aj pri iných stretnutiach. Ale myslím si, že "Riško, najprv podrž tu balónik", to bude najdôležitejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Dvaja? Pán poslanec Kaník? Áno, tak nestláčajte dvakrát, trikrát, lebo nabudúce nedostanete slovo. Takže traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ja len pre upresnenie, ešte nedávno sme vítali zahraničné návštevy v prezidentskom paláci, všetci si to pamätáme, vetičkou: "Vitajte na pôde Slovenskej socialistickej republiky." Tak výbor, parlamentný výbor, ktorého ste členom, pán poslanec Burian, sa nevolá výbor pre rozpočet, financie a menu, ako ste uviedol vo svojom vystúpení, to slovíčko "mena" už tam dva roky nie je. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Burian, myslím si, že som správne pochopil, že vlastne v tej prvej časti príspevku ste nabádali vládu k odvahe, aby mala v podstate odvahu prijať aj nepopulárne opatrenia, ktorými by zabezpečila konsolidáciu verejných financií. Ja chcem iba vyjadriť presvedčenie, že keďže ste takéto niečo vyslovili, tak pevne verím, že ak takéto nepopulárne opatrenia táto vláda prijme, že ich svojím hlasom v tomto parlamente aj podporíte.

  • Tá časť, kde pán poslanec hovoril, že chceme žiť len z toho hospodárskeho rastu, ktorý nám táto odchádzajúca vláda zanechala. No na to, aby vláda mohla o sebe povedať, že zanechala tu hospodársky rast, musela by niečo konkrétne urobiť pre zlepšenie podmienok v hospodárstve. Pokiaľ ja viem, a nielen ja, ale pokiaľ všetci, celá odborná verejnosť vie a všetky možné nezávislé agentúry, ratingy hovoria o tom, že predchádzajúca vláda výrazne zhoršila podnikateľské prostredie. Skomplikovala rast hospodárstva, skomplikovala veci, ktoré vlastne rozhodujú o tom, či hospodársky rast je, alebo nie je. Takže odchádzajúca Ficova vláda v žiadnom prípade nám nezanechala hospodársky rast. Hospodársky rast tu je nie vďaka Ficovej vláde, ale vďaka tomu, že ekonomika bola vystužená a postavená na silné základy reformami, ktoré sme urobili my a vy ste ich nestihli všetky zdeštruovať napriek obrovskej snahe, ktorú ste na to vynakladali.

    Druhá poznámka je k tomu, že chýbajú zmeny, systémové zmeny nevidí v prvom pilieri, veľmi oceňujem, že pán poslanec povedal, že tam je ten problém. Áno, tam je ten problém. Neviem, prečo za štyri roky, čo ste mali veci v rukách, ste v prvom pilieri neurobili nič na vyriešenie, vylepšenie tejto situácie. Ale môžte si byť istý, že systémové zmeny tu budú, ale systémové zmeny nie sú zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, to sú parametrické zmeny. Systémové je, keď sa zmení, vylepší systém, nie keď sa zmenia parametre existujúceho systému.

    K druhému pilieru, čo ste spomínali, len veľmi krátko. Ste tam spomínali, že bol tam slabý rast. No bol tam slabý rast, pretože ste zakázali, ste znemožnili tomu, aby boli dosahované výnosy. Kapitálové trhy narástli o 40 % vďaka vášmu nekompetentnému zásahu, sporitelia z toho, žiaľbohu, nič nemali.

  • Na faktické poznámky pán poslanec bude reagovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi krátko. Myslím si, že sami ste si zodpovedali túto otázku. Nič ste nepripravili v tomto programovom vyhlásení. Sú to len všeobecné frázy a neriešenie problémov.

    A keď teda mi chcete dokázať, že svoj rast nezakladáte len a len na tom, alebo teda vylepšenie, alebo lepšenie ekonomiky len na efektívnom raste ekonomiky Slovenska, na tom, že ste neurobili žiadne systémové ani parametrické zmeny, tak mi to skúste dokázať nie tým, že budete rozprávať všeobecné veci, ktoré nie sú platné, mimochodom, pán poslanec Kaník, o tom, o ratingu a o ďalších veciach, to som vlastne spomínal. Skúste mi dokázať nie tým, čo si vy myslíte, ale tým, čo je parametrické alebo čo je efektívny stav verejných financií a to, čo teda hodnotia zahraničné trhy a povedzme relevantné inštitúcie, ako je Medzinárodný menový fond, Svetová banka a ďalšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Faič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, sú témy, na ktoré môžeme mať rôzny politický pohľad a to sa ukázalo aj v priebehu rozpravy k programovému vyhláseniu vlády. Prioritne určite medzi ne patrí polemika k rozsahu zásahov štátu do spoločnosti i ekonomiky i rôzne iné otázky, napríklad aj príčiny krízy a ktoré mechanizmy alebo systémy ho zapríčinili. Určite aj pán Kollár, keď hovoril o príčinách krízy a zvýraznil skupinu ekonómov, nositeľov Nobelových cien, určite vie, že sú aj iní nositelia Nobelových cien, ktorí majú úplne iný pohľad na príčiny krízy.

    Sú však témy, dámy a páni, ktorých závažnosť je určovaná potrebou ďalšieho rozvoja slovenskej spoločnosti alebo je podmienená širšími medzinárodnými súvislosťami. Za účelom rozpracovania týchto tematických okruhov a venovania náležitej pozornosti uvedeným vecným oblastiam predkladám v mene poslaneckého klubu strany SMER - SD pozmeňujúci návrh na doplnenie návrhu uznesenia k programovému vyhláseniu o ďalšiu časť. Návrh predkladám písomne po mojom zdôvodnení a je podporený podpismi všetkých členov poslaneckého klubu SMER - SD. Nie je nič neobvyklé, že je uznesenie k programovému vyhláseniu širšie aj k niektorým konkrétnym veciam, bolo to tak aj v roku ´98 a, myslím, aj v roku 2002. Navrhujeme doplniť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o časť C), ktorá znie, teda žiada vládu Slovenskej republiky

    "1. Urýchlene rozpracovať realizáciu stratégie Európa 2020 v podmienkach Slovenskej republiky."

    Z dôvodu časovej úspornosti budem zároveň odôvodňovať jednotlivé body. Je faktom, že stratégia Európa 2020 sa spomína v jednom všeobecnom odseku programového vyhlásenia venovanému zahraničnej politike. Čo samé osebe určite nemôže predstavovať a nepredstavuje zapracovanie strategického dokumentu Európskej únie so širokým záberom do vládneho programu. Z toho vyplýva chýbajúca nadväznosť programového vyhlásenia na túto stratégiu a, samozrejme, aj absencia jej rozpracovania do špecifík pre podmienky Slovenska. Určite všetci viete, že význam stratégie podčiarkujú aj závery viacerých európskych rád.

    Je úplne samozrejmé, že rozpracovanie vecných zámerov a iniciatív stratégie si vyžadujú široký prienik do kľúčových oblastí riešených v programovom vyhlásení, teda v tom programovom vyhlásení, ktoré prerokovávame. Vláda v programe však opomína, že implementácia iniciatív stratégie v sebe nesie úzku spoluprácu na všetkých úrovniach, posilnenie metód riadenia zabezpečujúcich pokrok v napĺňaní cieľov stratégie. A v neposlednom rade členské štáty budú podbiehať prísnej kontrole a monitorovaniu implementácie na národnej úrovni vrátane predkladania správ a ich vyhodnocovanie súbežne s hodnotením plnenia Paktu stability a rastu. Ak sa nemýlim, už v novembri, myslím, takáto správa bude musieť byť predkladaná Európskej komisii.

    "2. Vypracovať opatrenia pre ďalší boj proti dôsledkom hospodárskej krízy vrátane časovej realizácie a finančného zabezpečenia."

    Najdôležitejším cieľom vlády, ktorý je deklarovaný v programovom vyhlásení, je obnova hospodárskeho rastu a s tým súvisiaca tvorba pracovných miest. Pri realizácii tohto cieľa však programové vyhlásenie opomína viacero dôležitých skutočností. Spomedzi nich je potrebné upozorniť aspoň na ignorovanie dôsledkov globálnej ekonomickej krízy na obnovu hospodárskeho rastu a dosiahnutie jeho trvalej udržateľnosti. Je potrebné počítať s tým, že vplyv globálnej krízy sa prejaví najmä vo vyšších nákladoch na stabilný hospodársky rast, ako to bolo v čase pred krízou.

    "3. Dopracovať stratégiu rozvoja zamestnanosti a tvorby nových pracovných miest vrátane navrhovaných nástrojov a finančného zabezpečenia."

    Podľa Lisabonskej zmluvy sa Európska únia okrem iného usiluje aj o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti. Problematika zamestnanosti zároveň bola jednou z nosných tém predvolebnej kampane, je preto určite záväzkom voči občanom, aby adekvátne a kvalifikovane rezonovala aj vo vládnom programe činnosť exekutívy a občanom priniesla, samozrejme, sľubovaný úžitok. Cieľom vlády v oblasti politiky zamestnanosti má byť tvorba podmienok, aby hospodárstvo efektívne využívalo pracovnú silu, a tak vytváralo predpoklady na trvalo udržateľný rast a rast kvality života.

    "4. Vypracovať národnú stratégiu skvalitňovania života v Slovenskej republike a účasti verejného sektora na tvorbe podmienok, ako je kvalitnejší život."

    Je to tiež súčasť programového vyhlásenia vlády. Problematika kvality života bola tiež predmetom predvolebnej kampane predovšetkým v grafickej podobe. V skutočnosti predstavuje zložitý komplex súvislosti a je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, ekonomických, zdravotných a environmentálnych podmienok. Vnímanie kvality života, resp. skvalitňovania života v Slovenskej republike a účasti verejného sektora na tvorbe podmienok pre kvalitnejší život si zasluhuje viac ako len naznačenie modernej a populárnej témy. Predloženie návrhu vypracovať Národnú stratégiu skvalitňovania života v Slovenskej republike ako istý fenomén nie je z našej strany žiadna zlomyseľnosť ani politické súperenie, ale uznanie vážnosti témy, ktoré je v programovom vyhlásení ku vzťahu k občanom. A aj po vysvetlení pohľadu vo vystúpení pani predsedníčky vlády zastávame názor potreby komplexného spracovania a riešenia.

    "5. Vypracovať Národný program podpory a ochrany starších ľudí."

    Riešenia tzv. starnutia generácie nespočíva len vo finančnej stabilite priebežného a kapitalizačného dôchodkového piliera. Súvisí s aktívnou účasťou starších ľudí na živote spoločnosti či už komplexnými zdravotníckymi, ale aj sociálnymi službami. A v neposlednom rade kategória poberateľov starobných dôchodkov určite výraznou mierou ovplyvňuje domácu spotrebu v hospodárstve štátu.

    "6. Dôsledne analyzovať riziká Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky súvisiace s nedocenením spoločného úsilia členských štátov Európskej únie o prekonanie dopadov finančnej a hospodárskej krízy, spoločného napĺňania stredno- a dlhodobých cieľov Európskej únie, ako i možného narušenia jednoty ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenska."

    Z doteraz uvedeného vyplýva potreba analýzy rizík súvisiacich s nedocenením spoločného úsilia členských štátov Únie o prekonanie dopadov finančnej a hospodárskej krízy, pretože si také spoločné úsilie určite vyžaduje a každý článok musí k tomu prispieť. Možnosť narušenia jednoty ekonomického a sociálneho rozvoja naznačuje v programovom vyhlásení celý rad prístupov a opatrení, napríklad snaha preferovať ekonomické ukazovatele rozvoja na úkor sociálnych, znižovanie úlohy štátu v hospodárskej sfére, liberalizácia krízou narušeného trhového prostredia a verejného sektora, prehliadanie európskeho sociálneho rozvojového modelu založeného Lisabonskou zmluvou a aj znižovanie úrovne alebo možné znižovanie úrovne pracovnoprávnej ochrany.

    "7. Predložiť Národnej rade písomnú správu o opatreniach v problematike uvedenej pod bodmi 1 až 6."

    Možnosť požiadať vládu o predloženie takejto správy vyplýva z ústavného a zákonodarného postavenia a kontrolnej funkcie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená Národná rada, považujte, prosím, tento náš návrh a postoj k uzneseniu k programovému vyhláseniu vlády ako konštruktívny príspevok, ako som už povedal, bez zlomyseľnosti a politického súperenia v záujme ďalšieho rozvoja Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Paška, stráca poradie.

    Pán poslanec Ondruš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani premiérka, vážená vláda, kolegyne a kolegovia, programové vyhlásenie vlády je dôkazom, že chápe politickú realitu a je svedectvom o jej prísnom pragmatizme. Programové vyhlásenie totiž v priebehu volebného obdobia, ale najmä na jeho konci núti vládu predložiť odpočet plnenia svojich sľubov a všetkým ostatným, predovšetkým voličom, umožňuje vládu kontrolovať. Nepochybujem, že šesťkoalícia si to pri písaní programu dobre uvedomovala. Ďakujem.

  • Reakcia na prinesený pohár vody.

  • Iba tak možno dôveryhodne vysvetliť, prečo diskutujeme o takom nekonkrétnom, vágnom a diletantskom dokumente, ktorý plány vlády prezentuje tak hmlisto, že už teraz možno pripraviť aj odpočet jeho plnenia. V každej pasáži som našiel "prísľuby", ktoré môžu v konečnom dôsledku znamenať čokoľvek a pri akýchkoľvek krokoch vlády budú môcť jej ministri tvrdiť, že to vlastne je v súlade s programovým vyhlásením.

    Za všetky iba jeden citát: "Vláda SR prehodnotí doterajšie nastavenie systému sociálneho poistenia najmä z pohľadu medzigeneračnej a generačnej solidarity, z pohľadu spravodlivosti dávkovej politiky, z pohľadu zreálnenia nastavenia sadzieb poistného, ako aj z pohľadu osobného rozsahu sociálneho poistenia." Koniec citátu.

    Z tejto vety nezistíte, či sa bude rozsah sociálneho poistenia zväčšovať alebo zmenšovať, či bude dávok a ich poberateľov viac alebo menej, čo sa stane s výškou dávok a či sa platby zvýšia alebo znížia, prípadne koho takéto zmeny zaťažia. Som presvedčený, že nekonkrétnosť a vágnosť, nič nehovoriace vety, ktoré viac zahmlievajú, ako objasňujú, nie sú výsledkom prípravy tohto programu. Naopak, sú základným princípom, na ktorom sa šesť vládnych subjektov dohodlo skôr, než napísali prvé riadky. Tento princíp považujem za jeden zo základných stavebných kameňov novej šesťkoalície. Je to princíp netransparentnosti, zahmlievania, zavádzania vlastných voličov i celej verejnosti.

    Napokon minister financií predminulý týždeň jasne vysvetlil, že do programového vyhlásenia sa dostali veci, na ktorých sa koaličné subjekty teraz dohodli, takže ani iné návrhy a plány nie sú odpísané, pokojne sa na nich môžu dohodnúť neskôr. A predseda parlamentu už otvorene hovoril o revízii programového vyhlásenia. Čiže ani samotní vládni poslanci neberú súčasný návrh vážne a už teraz sa otvorene pripravujú na to, že v skutočnosti bude všetko inak. Preto i rebelujúci poslanci budú hlasovať za, lebo vedia, že tento papier nie je dôležitý, ich návrhy sa majú realizovať neskôr a na základe úplne iných dohôd, než je dohoda na tomto programe vlády.

    Vláda nám predložila niečo, aby si splnila ústavnú povinnosť, ale sama priznáva, že realita jej vládnutia bude úplne iná. Vládnutie na princípe zahmlievania, zavádzania verejnosti chápem ako nevyhnutnosť, lebo práve toto umožní novej vládnej koalícii viac či menej úspešne zakrývať hlboké vnútorné rozpory, ktoré ju sprevádzajú od jej vzniku. A zase iba zahmlievanie a zavádzanie jej umožní vyhnúť sa priamej zodpovednosti za neplnenie vlastných predvolebných sľubov.

    Spomeňte si, ako dnešní vládni pravicoví politici pri rozdeľovaní vládnych postov a hádkach o kompetencie s peniazmi opakovali: "Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič." Tak pri tvorbe programu sa evidentne riadili opačným heslom: "Kým sa nedohodne nič konkrétne, je dohodnuté všetko."

    Situácia je natoľko absurdná, že oveľa viac o plánoch vlády sa dozvedáme z médií. Napríklad z rozhovoru pána ministra Mihála v ekonomickom denníku som zistil o jeho krokoch viac ako z celej rezortnej pasáže v programovom vyhlásení. Pýtam sa, ako je to možné? Čo je toto za prejav arogancie moci, keď ministri odmietajú dať do oficiálneho dokumentu pre Národnú radu konkrétne veci, hoci je zjavné, že o nich už vedia? Správate sa ako falošní hráči, ktorí skrývajú karty v rukávoch a ponožkách. A mňa naozaj zaujíma, koľko toho ešte pred verejnosťou tajíte.

    Aj z toho, čo už je jasné, je vidieť, že ďalším princípom vládnej politiky bude zbavovanie sa zodpovednosti. Navrhované zmeny v sociálnej a pracovnej oblasti vychádzajú zo zásady naložiť na obyčajných ľudí čo najviac povinností.

    Napríklad: Dojička Mara si dnes ráno musí privstať. Rýchlo pripraví deťom raňajky, desiatu, oblečenie do školy, sama len úchytkom odhryzne zo suchého chleba, lebo už sedí za počítačom. Pripojí sa k internetu a surfuje po burzových správach. Prezerá najnovší vývoj akciových indexov, skontroluje komoditné trhy. Po pol hodinke zadá príkazy svojej DSS, aby presunula časť peňazí z vyváženého do rizikového a inú časť konzervatívneho do vyváženého fondu. Potom uteká do kravína, uvažujúc, kedy budú maturovať tie štátne dlhopisy z konzervatívneho fondu.

  • Zdá sa to absurdné a aj to je absurdné, ale presne takto to musí vyzerať, aby jedno z ohlasovaných opatrení nového ministra práce malo reálny význam pre občanov. Ak ľudia sami nedokážu sledovať, ale najmä vyhodnocovať vývoj investícii v jednotlivých dôchodkových fondoch, potom právo rozkladať peniaze či presúvať ich medzi nimi nemá žiadny význam. A niet pochýb, že medzi klientmi DSS nie je ani percento takých, ktorí by investovaniu dobre rozumeli. Čiže naďalej budú títo ľudia odkázaní na milosť a nemilosť DSS, ktorým zamýšľané zmeny naozaj prospejú, lebo na rozdiel od ľudí budú mať opäť zákonom zaručené brutálne zisky z poplatkov a straty pôjdu zasa len z peňazí radových občanov.

    Samozrejme, nič z toho sa z programového vyhlásenia vlády nedozviete. Minister už vie, že chce zákonom povinne nútiť ľudí vstupovať do druhého piliera, nechce ich nechať sa slobodne rozhodnúť, ale do programu to radšej nenapísal. Veď to sa k strane, ktorá má v názve slobodu, nehodí. Pritom sám priznal, že mladí, a to bolo tu na pôde Národnej rady, že mladí nemajú o druhý pilier záujem. Ročne vstupuje na trh práce 50- až 60-tisíc mladých ľudí, ale do druhého piliera vstúpilo v druhom polroku 2009 len 3-tisíc a za prvé tri mesiace tohto roka iba 1 600 nových ľudí. Samozrejme, mladí majú minimálny záujem o dôchodky, takže dostať ich čo i len k diskusii o penzii si od DSS vyžaduje intenzívne kampane, ktoré by ich stáli veľké peniaze. Alebo je tu aj druhá možnosť.

    Člen predstavenstva ČSOB Asset Management Radko Semančík 30. apríla 2010 vyhlásil, citujem: "Určite by pomohlo automaticky ich zaradiť do druhého piliera." Koniec citátu.

    Áno, dobre počujete, vláda Ivety Radičovej pod vedením Ivana Mikloša ide realizovať to, čo si od nej už dávno objednali DSS. A dôvod je prostý, DSS majú za sebou ťažký rok, zmena v poplatkoch pre druhý pilier im okresala výnosy o milióny eur. Štyri so šiestich DSS sa vlani prepadli do mínusových čísiel, AXA strata takmer 2 mil. eur, VÚB Generali 900-tisíc. Mladí ľudia teda nebudú mať priestor na slobodu a budú povinne nahnaní, aby prispievali k ešte vyšším ziskom súkromných firiem. Lenže tie vyššie súkromné zisky znamenajú na druhej strane väčšie verejné straty.

    Vláda chce veľkú dieru, ktorú spôsobuje druhý pilier, zaplátať - a teraz dobre počúvajte - "príjmami z privatizácie štátneho majetku". Povedal som "dobre počúvajte" preto, lebo toto je jediné miesto v celom programe, kde vláda spomína privatizáciu. A teda ešte tam, kde tvrdí, že privatizovať nebude. Pritom na vykrytie strát z druhého piliera bude vláda potrebovať miliardy eur, čiže poriadne rozsiahlu privatizáciu, alebo to zasa všetko zatiahnu ľudia zo svojich daní.

    V kapitole Práca, sociálne veci a rodina vláda deklaruje, že okrem odvodového systému, a teraz opäť citujem, "považuje zmeny v pracovnoprávnych normách za podstatnú súčasť svojho programu na nasledujúce volebné obdobie". Tak tejto podstatnej časti svojho programu vláda venuje jeden jediný odsek. A v ňom sa to len tak hemží predstavami o tom, ako okresať práva zamestnancov, ako ich obrať o peniaze, ale najmä oslabiť ich postavenie vo vzťahu k zamestnávateľom.

    Považujem za hyenizmus označiť náklady na vlastných zamestnancov za, citujem vládny program, "primerané". Výpovedná doba a odstupné sú dva odlišné inštitúty. Počas výpovednej doby totiž človek normálne pracuje. Výpovedná doba nie je žiadna výhoda, je to normálny pracovný čas. A odstupné je zase právoplatná satisfakcia za to, že zamestnanec príde o prácu predčasne a bez akejkoľvek vlastnej viny. Aj ten stroj, keď doslúži a chce sa ho firma zbaviť, tak to stojí nejaké peniaze. Dodávatelia elektriny či plynu si pokojne účtujú neodobratú, ale dohodnutú energiu, prípadne akúsi pokutu za to, banky si dokonca pokojne účtujú nejaký poplatok, opäť akúsi pokutu za nečerpaný úver, ale keď má peniaze dostať prepustený zamestnanec, tak zrazu sú to neprimerané náklady zamestnávateľov. Prečo by ľudia...

  • Ďakujem.

    Prečo by ľudia, ktorí poctivo pracujú a ktorí nezavinili stratu svojho vlastného zamestnania, nemali mať nárok na dôstojné finančné zadosťučinenie? To pre vás majú ľudia menšiu hodnotu ako stroje?

    Úplným podrazom na ľuďoch je plán presunúť odvodovú povinnosť na zamestnancov a zaviesť tzv. superhrubú mzdu. Okrem toho, že takýto nezmysel vo vyspelom svete nepoznajú, bez akýchkoľvek pochybností to povedie k väčšej záťaži občanov a v konečnom dôsledku im klesnú reálne príjmy. Okrem verejnej správy nikto nedokáže dôsledne skontrolovať, či zamestnanci naozaj dostali do mzdy všetky dovtedajšie odvody a na dlhú dobu sa zamrazí rast čistých príjmov pracujúcich. Takto totiž nebude možné sledovať reálnu zmenu výšky mzdy u každého zamestnanca a v konečnom dôsledku to prinesie aj pokles platieb do poisťovní. Hlavne, že aj toto ušetrí peniaze fabrikantom.

    Jedna z najzákernejších lží tohto programového vyhlásenia sa skrýva vo vete, citujem: "Vláda SR považuje privilégiá odborov za neopodstatnené." Koniec citátu. Odbory, to sú zamestnanci, odbory, to sú radoví občania, obyčajní ľudia, ktorí si musia každý deň, ktorí musia každý deň vstávať do práce, neraz ich mať aj dve, aby sa uživili a uživili svoje rodiny. Odbory a odborári nemajú privilégiá, majú práva, ktoré im garantujú zákony, ústava i medzinárodné dohody. V tejto zákernej formulácii sa skrýva nielen strach pravicovej vlády z funkčných a efektívnych odborov, ale aj cieľ oslabiť postavenie zamestnancov voči zamestnávateľom. Vláda si uvedomuje kolektívnu, silu kolektívnej obhajoby zamestnaneckých práv, a preto chce ľudí rozbiť, aby proti všemocným a dobre zorganizovaným fabrikantom nestáli zamestnanci spolu, ale vždy iba jeden človek, ktorého možno ľahšie zmanipulovať, zastrašiť, ohroziť, donútiť a prípadne zbaviť sa ho.

  • Reakcie z pléna.

  • A ako vidím, je vám to skutočne na smiech.

    A to zasa len preto, aby ste zamestnávateľom ušetrili peniaze. V priemere majú totiž zamestnanci v podnikoch, kde odbory vedú kolektívne vyjednávanie, o 2 až 4 percentá vyššie mzdy oproti ostatným. Napríklad v textilnom a obuvníckom priemysle je ten rozdiel štvorpercentný. Pravicová vláda jednoducho cynickými opatreniami tlačí na znižovanie platov, hoci naša priemerná mzda je najnižšia vo V 4. A zatiaľ čo u nás je priemerná mzda zhruba 750 eur, v Luxembursku je minimálna mzda vyššia ako 1 000 eur.

    Plány novej vlády v sociálnej oblasti teda stoja na dvoch princípoch: znižujú náklady súkromným firmám na úkor zamestnancov, zvyšujú súkromné zisky na úkor verejných financií a povedú k nižšej životnej úrovni a nižšej kvalite života väčšiny ľudí na Slovensku.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vláda sa vydáva na veľmi nebezpečnú cestu, princíp netransparentnosti a vedomého zahmlievania, zbavovania sa zodpovednosti na úkor radových občanov, princíp oslabovania a ožobračovania ľudí a opäť rozsiahlej privatizácie, na ktorom jej programové vyhlásenie stojí, považujem za nezodpovedné hazardovanie s osudom obyvateľov Slovenska.

    Chápem, že šesťčlenná koalícia sa okrem rozdelenia moci nad rezortmi a nad ich peniazmi a majetkami nedokáže dohodnúť už na ničom inom, ale to nemôže ospravedlniť tú hrôzu, ktorú nám ako vládny program predložila. Preto vyzývam každého poslanca, ktorému aspoň trochu naozaj záleží na všetkých slovenských voličoch, aby takéto programové vyhlásenie nepodporil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ondruša piati páni poslanci, posledný... Páni poslanci, pekne by som vás chcel poprosiť, aby... A, Martin, no. Posledný pán poslanec Pado.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ondruš, vďaka vám som teraz porušil zásadu, že v tejto rozprave nebudem reagovať faktickými poznámkami, lebo nevnímam, v čom úplne obohacujú diskusiu, ale musím sa priznať, že obrazy, ktoré ste nám poskytli, ma natoľko, by som povedal, inšpirovali, že si nemôžem, nemôžem to odpustiť.

    Obávam sa, že v takej forme dialógu, akú ste vy zvolili, sa naozaj bude ťažko v tejto snemovni najbližšie štyri roky niečo robiť pre kvalitu života a lepšie podmienky ľudí na Slovensku, a to preto, že obraz sveta, ktorý predostierate, je, bohužiaľ, strašne ďaleko od reality. Je to obraz sveta z Čenkovej deti.

    Podľa tejto istej logiky ja by som mal rovnako stranícky teraz predostrieť nejaký modrý raj a mal by som si teraz otrepávať o hlavu teda, ktorá z týchto ilúzií je bližšia pravde. Pravda je však taká, že svet je zložitý. Samozrejme, že sú aj zamestnávatelia, ktorí zneužívajú svoje postavenie. Sú aj silné, dobré odbory. Sú aj odbory, ktoré zastupujú len tých troch ľudí, ktorí sú u nich združení, život je zložitý. Na to nás sem zvolili, aby sme hľadali správne, vyvážené riešenia. Nie, aby sme prezentovali Čenkovej deti alebo modré raje. A kým vy budete prezentovať Čenkovej deti, obávam sa, že bude strašne ťažké nájsť priestor pre rozumnú spoluprácu, o ktorú tam, minimálne za seba by som povedal, že mám záujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len toľko, že nechcel som sa pôvodne prihlásiť do, teraz s touto faktickou poznámkou, ale chcem, len chcem povedať takú drobnosť, že ideológia, ktorú nám tu pán poslanec Ondruš predviedol momentálne, dosahuje už rozmery predsedu jeho strany. To je jeden moment.

    A druhý moment, že určite sa tento pán v živote nemusel zaoberať tým, ako sa zarábali skutočné peniaze. Lebo nezmysly okolo fungovania napríklad odborov a tak ďalej, no, stačí ísť do tej fabriky, stačí mať na krku zopár rokov, stačí denne zabezpečovať pre tých ľudí prácu a potom sa baviť s odborármi, aby naozaj vedel, o čom to je.

    Ale myslím si, že malo to jeden taký celkom pozitívny efekt, viem, s kým mám do činenia. Ďakujem.

  • Keď som počul, čo pán Ondruš povedal, to ma ozaj vrátilo no najmenej do nejakých 50. alebo 70. rokov, pretože presne v takomto duchu to bolo. Skazka o dojičke ako vystrihnutá z pionierskeho žurnálu napísaná mladým Topolom, fabrikanti, terminológia, naozaj, ktorá by mohla odznieť na XV. zjazde KSČ ako kritika zahnívajúceho kapitalizmu, no to naozaj je terminológia, ktorá mi jasne povedala, že pán Biľak má svojich nasledovníkov.

    Ale je úplne naozaj strašne zlé, že stále tu existujú ľudia, ktorí vidia svet v uhle triedneho boja. Zlý zamestnávateľ, ktorý ničí a vykorisťuje svojich dobrých zamestnancov. Bez toho, aby sme si uvedomili, že v dnešnej spoločnosti zamestnanec a zamestnávateľ sú na jednej lodi. Keď sa nedarí firme, tak sa nedarí ani zamestnávateľovi, ani zamestnancom. Keď zamestnanci, prebytoční zamestnanci, ktorí pre potiaže ekonomické, objektívne, musia byť prepustení, sú prepúšťaní tak, že sa na to musia poskladať štvormesačným nákladom tí, ktorí zostanú vo firme, tak to nakoniec môže ohroziť celú firmu a celá firma pôjde ku dnu so všetkými zamestnancami. Základné nepochopenie týchto súvislostí je katastrofálne pre mňa.

    DSS-ky a druhý pilier, ako trvalá, trvalý predmet útokov tejto strany, a pána Ondruša špeciálne, a zahmlievanie a úmyselné tvrdenie neprávd. Zisky DSS-iek, veď vieme všetci už, každý, kto len trošku chce, že DSS-ky majú nastavené zisky ako najnižšie na svete. Za čo robia potom tie iné DSS-ky v iných krajinách, keď tieto naše, vraj, honobia zisky? Vy robíte zadarmo, pán Ondruš?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja skutočne nestíham žasnúť, ako niektorí odborníci, takzvaní, sa tu vyjadrujú o vzťahu zamestnancov a zamestnávateľov. Pán Ondruš, vy používate, ja by, ja sa to odvážim povedať, goebbelsovskú metódu: "Tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou."

    Vaša vláda, vláda Roberta Fica, tu štyri roky budovala sociálny štát. Prečo vy teraz sa tu sťažujete, že nejaká nízka mzda alebo že majú fabriky vysoké zisky? Čo ste za tie štyri roky robili? Však to je výsledok budovania vášho sociálneho štátu. Vy ste budovaním sociálneho štátu utrpeli víťazstvo. Po tých štyroch rokoch tu zostalo oveľa viac poberateľov dávok v hmotnej núdzi a zostalo tu jedno zadlžené Slovensko. Vy komu chcete vyčítať zbedačovanie?! A čo vy viete o nákladoch na prácu?

    Ja sa vás opýtam, koľko pracovných miest ste vytvorili? Vy skúste na jeden rok zamestnať jedného človeka, zabezpečiť mu prácu, zabezpečiť, predať jeho výrobok alebo jeho službu, ale aj peniaze dostať na účet, zaplatiť mu mzdu, odvody a všetky náklady na jeho pracovné miesto, jeden rok to vydržte a potom nás tu príďte školiť.

  • Pán poslanec Ondruš, ixkrát ste spomenuli a nazvali ste vlastne programové vyhlásenie vlády ako jedno veľké zahmlievanie, zavádzanie. Ja sa iba opýtam, čo je väčšie zavádzanie ako to, čo vy ste tu štyri roky predvádzali? Ako povedali ste jeden jedinýkrát aj vy osobne, alebo Jakub Topol, alebo Robert Fico, povedali ste ľuďom: "Zadlžujeme naše deti, naše vnúčatá, prežierame svoju budúcnosť." Trúfli ste si toto povedať? Ani raz ste to nespravili. Tak, prosím vás, buďte ticho a nehovorte niečo, že to niekto zavádza!

  • Vážený pán poslanec, musím povedať, že tak ako sa posledné roky dostáva do terminológie slovo "new speak", tak to, čo ste vy predviedli, bola neuveriteľná časostrojová, taká, by som povedal, zmena "old" do "old speaku". Človek má pocit, že je v časostroji H. G. Wellsa a že sme v dvadsiatom deviatom roku, keď gottwaldovské vedenie bojuje o moc s Jílkom a Bolenom. Jediné, čo chýbalo, bolo hádam to, že ste nám mohli povedať, že sa kamsi chodíte učiť, ako nám zakrútite krkom. Pravda je, že svetlo z východu trošku pohasína a Kominterna sa otriasala v základoch, ale napriek tomu je pozoruhodné z úst mladého Topola počuť takýto krásny žánrový návrat do minulosti.

    A úplne nakoniec jedna poznámka. Ešte aj tých prašivých 1 000 euro minimálnej mzdy v tom Luxembursku, ktoré ste uviedli, vypláca pracujúcemu odporný fabrikant.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, váš mladistvý výzor a skvelá demagógia oprávnene pripomínajú vystúpenia bývalých predsedov Socialistického zväzu mládeže na zjazdoch Komunistickej strany. Pán poslanec, nepriateľskí kapitalisti, vykorisťovatelia a fabrikanti zdierajúci úbohú robotnícku triedu sú už dávno minulosťou, pán poslanec. Pozrite sa na kalendár a uvedomte si dobu, ktorú žijeme. Pán poslanec, nijaká, ani komunistická, ideológia ani Marxov kapitál ľuďom robotu neprinesú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte, teda nebudem reagovať na všetky tie nesmierne vecné a konkrétne príspevky vo faktických poznámkach mojich kolegov, ktoré sa týkali toho istého, o čom som ja rozprával, čiže predkladaného programového vyhlásenia vlády, aj keď teda predsa len, predsa len pánovi Kaníkovi, ja si naďalej budem zastávať názor, že mzdové náklady sú presne tak oprávnené, ako sú iné, akékoľvek iné náklady vo fabrike alebo u akéhokoľvek iného zamestnávateľa. A odmietam, odmietam tento váš prístup, ktorý ste prezentovali ako minister a vaša strana, keď bola vo vláde, a evidentne ho budete presadzovať opäť, že jednoducho, ak sa má na niečom šetriť, tak sa má šetriť na ľuďoch, lebo však ostatné sú pro....... (pozn. red.: rýchlo vyslovené). No to je normálne, že sa zdražuje elektrina, to je normálne, že sa zdražuje plyn, to je normálne, že sa zdražujú iné komodity, len nie je normálne, že by sme mali dať viac peňazí na ľudí, tam treba šetriť, lebo to povedie potom firmu ku krachu.

    A ešte jednu poznámku, pokiaľ ide, k tým odborárskym právam. Je skutočne zaujímavé, že sa dovolávate hlasov svojich voličov, že dokonca tu bude referendum, čiže ľudia sú dostatočne múdri na to, aby rozhodovali o referende, dokonca sú dostatočne múdri na to, aby porozumeli investovaniu v druhom pilieri a sami sa rozhodovali, že teda kam majú ísť, či do prvého, či do druhého a podobne. Ale keď títo ľudia majú spolurozhodovať alebo prejaviť nejaký svoj názor na fungovanie fabriky, tak to celkom určite bude skazonosné a zničí to tú fabriku a povedie to do záhuby. Toto len dokazuje, akí ste nekonzistentní vo svojich postojoch a ako v skutočnosti klamete a zavádzate.

    A samozrejme, že za týchto okolností je mi jasné, že najlepšie by bolo, keby sa, pre vás, keby sa naplnilo, čo povedal pán Matovič, ale, pán Matovič, prepáčte, naozaj nebudem ticho. Neumlčíte nás a budeme stále sa ozývať.

  • Nech sa páči pán poslanec Petrák je ďalším poslancom prihláseným písomne do rozpravy. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctená vláda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som povedal pár poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Ak dovolíte, začnem prekvapením, ktoré odznelo v podobe úvodného slova pani predsedníčky vlády, ktorá si zobrala za svojho duchovného otca programového vyhlásenia vlády nositeľa Nobelovej ceny ekonóma Jozefa Stiglitza. Priznám sa, že tento pán patrí aj medzi mojich obľúbených autorov, a chcem len podotknúť, že tvrdenie, ktoré zaznelo v úvodnom slove pani predsedníčky, určite neplatí na neoliberálov a ich politiku, a myslím si, že táto vláda sa do tejto kategórie môže zaradiť.

    Ak by som si vybral z receptov, ktoré ponúka pán Stiglitz, tak by som napríklad siahol na tento: povzbuďme výdavky a podporme spravodlivosť a efektivitu tým, že zvýšime dane príklad firmám, ktoré neinvestujú, a znížime tým, ktoré tak robia, alebo tým, že zvýšime dane zo špekulatívnych kapitálových výnosov. Ja si osobne myslím, že toto je cesta, po ktorej všetci voláme, cesta vyššej pridanej hodnoty, ktorú vytvorí ekonomika, cesta na investičné, na investície do vedy, výskumu a budovanie vedomostnej spoločnosti.

    Ak by som pokračoval z nejakých ďalších receptov, alebo časť tohto receptu, zároveň znížime dane platiteľom s nižšími príjmami a myslím si, že do tejto kategórie určite neplatia avizované opatrenia pána ministra financií Mikloša, ktorý aj počas tohto víkendu opakovane hovoril alebo zaznievalo v médiách, aby som bol presnejší, že vláda pripravuje zvyšovanie DPH, ktoré sa predovšetkým dotkne aj nízkopríjmovo zarábajúcich skupín obyvateľov.

    Takže ak si budete nabudúce pre programové vyhlásenie vlády vyberať svojho duchovného otca, prosím vás, začrite do iných kruhov, lebo toto zjavne nebola šťastná voľba.

    Dámy a páni, o mne je známe, že dlho pôsobím v oblasti samosprávy, a preto aj moje vystúpenie bude predovšetkým orientované na samosprávu. Samospráva je neoddeliteľnou súčasťou verejnej správy, a preto je pre mňa nepochopiteľné, že samospráva ako taká nemá svoju kapitolu alebo podkapitolu v programovom vyhlásení vlády. Samospráva je 2 893 obcí a miest, v ktorých žijú všetci obyvatelia Slovenska a ktorí v miestach svojho trvalého bydliska potrebujú mať zabezpečené základné podmienky pre svoju existenciu. Samospráva je osem vyšších územných celkov, ktoré majú takisto svoje kompetencie a ktoré potrebujú takisto väčší priestor, ktorý by im vláda mala venovať.

    Pozrime sa ale na opatrenia, ktoré prináša vláda v programovom vyhlásení vlády. "Vláda prehodnotí výsledky decentralizácie kompetencií na všetkých úrovniach verejnej správy a prehodnotí uplatňovanie kompetencií na úrovni územnej správy so zámerom nastavenia jasných pravidiel spolupôsobenia regionálnej a miestnej samosprávy." Ja osobne, poznajúc tento priestor, myslím si, že dôverne, si dovolím tvrdiť, že tu nevidím žiadne zásadné problémy spolujestvovania územnej a regionálnej a miestnej samosprávy a nechápem toto opatrenie.

    Budem pokračovať ďalej: "Vláda Slovenskej republiky uskutoční komunálnu reformu, ktorá bude motivovať obce k dobrovoľnej spolupráci, k spájaniu administratívnych kapacít a k spájaniu obcí." Toto je podľa mňa podstata programového vyhlásenia vlády, ktoré hovorí o krokoch vlády v nasledujúcom období. Je to určite veľmi schematické a zjednodušené videnia problematiky cez prizmu makroekonomiky, bez videnia toho, čo samospráva robí pre človeka a že človek by mal byť cieľom politiky. Ja osobne si myslím, že tá eufória, ktorá bola po roku 1989, kde začali vznikať nové obce, kde každý sa chcel starať o seba, toto je podstatou teórie pravicových predstaviteľov, ktorí tvrdia, že ľudia by sa mali postarať predovšetkým sami o seba. Tak nechápem tendencie k spájaniu obcí, ktoré chce nastaviť vláda v tomto štvorročnom období a ktoré avizuje v programovom vyhlásení vlády.

    "Vláda podporí budovanie spoločných obecných úradov. Niektoré by mali vytvoriť lepšie podmienky na kontakt občana a zracionalizovať a skvalitniť činnosť orgánov miestnej správy." Určite ich môže skvalitniť a zracionalizovať, lebo tam budú odborníci, ale v žiadnom prípade nemôže priblížiť kontakt občana s úradmi, lebo predovšetkým, ak si zoberiete štruktúru obcí a miest, tak 1 986 obcí je obcí do 1 000 obyvateľov, a keď si zoberiete ich rozloženie na území Slovenska, drvivá väčšina z nich je na severe a východe Slovenska. To znamená, ak pôjdeme touto cestou, vzdialime samosprávu od občana a z niektorých obcí budú dochádzať na miestny úrad 20 alebo 30 km, a to aj z obcí, kde dneska chodí autobus jedenkrát do dňa alebo prestáva chodiť vôbec. Takže aj tento krok považujem za krok, ktorý je nepochopením problematiky územnej samosprávy.

    Tak ako sa v celom programovom vyhlásení veľmi veľa hovorí o potrebe transparentnosti, tak v tomto duchu je aj ďalšia téza: "Vláda Slovenskej republiky sa zasadí o posilnenie nezávislosti kontroly územnej samosprávy." Téza, ktorá je podľa môjho názoru úplne formálne v poriadku, ale ja sa chcem spýtať, či všetci, ktorí sedia v tejto sále, a či všetci, ktorí sa zaoberajú alebo počúvajú o tejto problematike z médií, vedia, ako je územná samospráva kontrolovaná. Je to verejná kontrola cez verejné zasadnutia zastupiteľstiev, cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Je to kontrola prostredníctvom kontrolórov, povinného auditu hospodárenia. Je to kontrola rozhodnutí, ktoré vykonáva prokuratúra cez prokurátorský dozor. Je to kontrolná činnosť kontroly ministerstva financií a je to aj kontrola prostredníctvom Najvyššieho kontrolného úradu. Je to kontrola daňovými úradmi a poisťovňami, tak ako pri všetkých ostatných subjektoch, ktoré zamestnávajú zamestnancov. Je to kontrolná činnosť orgánov štátnej správy napríklad v oblasti civilnej ochrany a ďalších agend. Je to v prípade zabezpečovania vodou a odvádzania a odvádzanie splaškových vôd kontrola úradmi životného prostredia, kontrola Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a našli by sme rad ďalších oblastí. Ja osobne si myslím, že samospráva je kontrolovaná príliš neefektívne a chaoticky, že tento systém treba skvalitniť a zjednodušiť a zefektívniť. Nie, že by ho bolo málo.

    Ak dovolíte, dámy a páni, v podstate už len pár poznámok k oblasti samosprávy, k regionálnemu rozvoju. "Pri regionálnom rozvoji bude vláda klásť dôraz na znižovanie regionálnych rozdielov a posilňovanie kohézie medzi jednotlivými celkami Slovenska." Moja otázka znie: Ak idete zredukovať výstavbu diaľnic, idete pozastaviť alebo spomaliť budovanie infraštruktúry, aké budú tie nástroje? Pre znižovanie regionálnych rozdielov, aké budú nástroje na posilňovanie kohézie? Osobne si myslím, že programové vyhlásenie je v príkrom rozpore s touto tézou.

    Poznámka v programovom vyhlásení v časti Výstavba, rozvoj bývania, ktorá sa zdá ako úplne v poriadku, ale ktorá môže spôsobiť obrovské problémy: "Vláda Slovenskej republiky podporí legislatívne doriešenie problematiky vzťahov súkromných vlastníkov a nájomcov reštituovaných bytov." Tento problém treba vyriešiť, ale chcem podotknúť, hľadajte riešenie tak, aby nezostalo riešenie faktických problémov na bedrách samosprávy tým, že sa budú starať o týchto občanov obce a mestá.

    Je pre mňa zarážajúce, že v oblasti cestovného ruchu ste opomenuli samosprávu ako významný prvok, ktorý sa v poslednom období zapojil do rozvoja cestovného ruchu ako naštartovania jedného z významných odvetví národného hospodárstva.

    Téza v oblasti Základné a stredné školstvo: "Vláda zrovnoprávni financovanie škôl a školských zariadení bez ohľadu na ich zriaďovateľa." Dámy a páni, téza, ktorá vyzerá veľmi dobre. Skúsme sa ale trošku hlbšie pozrieť na základné, predovšetkým základné školstvo, na súkromné, cirkevné základné školy a verejné vysoké školy, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest. Ak si zoberiete kvalitatívne hodnotenia týchto škôl, tak z každého kvalitatívneho hodnotenia vám vychádza, že ďaleko lepšie výsledky dosahujú verejné základné školy, ako dosahujú súkromné a cirkevné vysoké školy, povedzme česť výnimkám. Ak zrovnoprávnite financovanie týchto škôl, teda ak dáte rovnaké finančné príspevky zo štátneho rozpočtu všetkým školám, tak súkromné a cirkevné školy si k tomu budú priberať školné, balík peňazí zostane približne rovnaký, tým pádom sa zníži financovanie tých škôl, ktoré sú dneska lepšie a to znamená verejné základné školy zostanú podfinancované, verejné základné školy stratia na kvalite a predovšetkým dôjde k tomu, že aj prostriedky z európskych fondov, ktoré boli masívne investované do budovania budov a infraštruktúry základného školstva, svojím spôsobom vyjdú navnivoč, prípadne je to pripravovaná skrytá privatizácia základného školstva v tejto republike.

    Toto bolo pár veľmi telegrafických poznámok, ktoré sa týkajú problematiky samosprávy.

    Ak dovolíte, pár poznámok k justícii, nakoľko pôsobím aj vo výbore pre, teda v ústavnoprávnom výbore. "Vláda uskutoční rekonštrukciu centra právnej pomoci s jeho cieľom zvýšiť jeho dostupnosť, odbornosť a rozsah služieb pre nemajetných." Ja chcem len podotknúť, že v roku 2006 boli otvorené tri centrá, v decembri 2006 sa otvorilo štvrté v Žiline. Za obdobie rokov 2007 do júna 2010 sa otvorilo 21 pracovísk v rámci Slovenska, a to práve v tých regiónoch, kde to občania najviac potrebujú. Náklady na prevádzku sú minimálne, nájomné v mnohých prípadoch nulové či symbolické. Zamestnanci sú po odbornej stránke ľudia na svojom mieste.

    Ak dovolíte, pani ministerka, nevidím v tejto oblasti dôvod ani priestor na zmeny, skôr vidím priestor na ďalšie skvalitňovanie týchto služieb, príp. rozširovanie, ale na to je priestor vždy.

    Ak sa dotknem kapitoly spravodlivosti, v každom prípade mi v tejto kapitole chýba občan spotrebiteľ. Môžte mnohí namietať za uplynulé štyri roky, že bola inflácia opatrení na ochranu spotrebiteľa. Možno áno, ale treba povedať, že ochrana spotrebiteľa je o ochrane slabšieho účastníka a je z tohto dôvodu opodstatnená, že spotrebiteľ sa svojou hospodárskou a aj vyjednávacou silou nikdy nemôže vyrovnať dodávateľovi. Pojem spotrebiteľa je dnes jedným z najpoužívanejších pojmov aj v Európskej únii a spotrebiteľ sa stal jedným z najvýznamnejších pojmov európskeho práva. Paradoxne v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na nasledujúce obdobie však chýba.

    Kde však vidím problém a ktorému sa programové vyhlásenie nevenuje, je to postup pri výkone dohľadu vo vzťahu k exekútorom, notárom a správcom, priam by som povedal, že toto je pole neorané, ktorému by bolo potrebné venovať podstatne väčšiu pozornosť. Exekučné konanie podľa môjho názoru potrebuje veľkú novelu, ktorá zjednoduší aplikáciu niektorých inštitútov. A osobitne je potrebné venovať sa trovám exekúcie, kontrole činnosti súdnych exekútorov, kontrole efektivity a predovšetkým primeranosti ich postupu, lebo často sa hovorí o konkurznej mafii a ten pojem mnohým nie je úplne cudzí. Prax ukázala, že nutnosťou je prehodnotiť aj výber exekútorov.

    Práca, sociálne veci a rodina. "V sociálnej oblasti sa vláda sústredí na podporu rastu životnej úrovne obyvateľstva, a to aj v komplikovanej prebiehajúcej hospodárskej kríze." Dôvera je najpoužívanejšie slovo z programového vyhlásenia. Dôvera? Dôvera v koho a v čo? Po slovách z programového vyhlásenia sa pozrime úplne jasne na realitu. Rast cien potravín a energií a ďalších komodít, ktoré sú úzko späté s každodenným životom všetkých, aj tých sociálne slabších, ktoré sú avizované v posledných dňoch v médiách. Opakovane avizovaný rast DPH a následne rast cien všetkých tovarov na strane jednej a na strane druhej pripravovaná valorizácia dôchodkov iba podľa inflácie, čo je určite menej ako súčasný švajčiarsky model valorizácie, kde polovica je valorizovaná podľa inflácie a polovica podľa rastu miezd. Nehovoriac o tom, že miera náhrady ako určitý porovnávací prvok bude v prípade dôchodcov ešte výrazne klesať. Rozdiely medzi dôchodcami a pracujúcimi sa budú naďalej priepastne prehlbovať. Teda sa opätovne pýtam, aká je to podpora rastu životnej úrovne obyvateľstva a ako sa stavia programové vyhlásenie vlády opätovne k tým najslabším? A určite dôchodcovia patria medzi jedných z najslabších skupín.

    Na druhej strane položím na misku váh dôchodkový systém a jeho ústavnú ochranu alebo ústavnú ochranu druhého piliera, ktorý má potvrdiť súčasný stav druhého piliera.

    Pán minister, opätovne budem na vás apelovať a budem tvrdiť, že v druhom pilieri je dnes okolo pol milióna občanov, ktorí si počas svojho života nenasporia dostatočné finančné prostriedky na dôchodok, ktorý by im umožňoval kvalitný život v starobe. Ak si zoberieme túto kategóriu 500 000 občanov, ktorí sporia v druhom pilieri z hľadiska makroekonomiky, a povieme, že ich príspevky sú zhruba na úrovni minimálnej mzdy, tak táto čiastka predstavuje zhruba 160 mil. eur za rok, čo je zhruba 5 mld. korún. To znamená, ak hľadáte peniaze do štátneho rozpočtu a tie peniaze dneska odchádzajú na účty dôchodkových správcovských spoločností, tak si dovolím tvrdiť, že to nie je o ničom inom, iba o zisku dôchodkových správcovských spoločností, lebo ak budem hovoriť o skupine 500 000 ľudí, ktorí nemajú čo robiť v druhom pilieri, na druhej strane musím povedať, že títo ľudia prinesú na dôchodcovské správcovské spoločnosti, na ich účty, zhruba za 40 rokov okolo 100 mld. slovenských korún, to znamená 3 mld. eur, a z týchto peňazí plynú príspevky na správu dôchodkových správcovských spoločností. A to je ten biznis, o ktorom hovoríme, ktorý je nelogický, ktorý napomáha zisku dôchodkových správcovských spoločností a na druhej strane vyťahuje peniaze zo štátneho rozpočtu. Toto si myslím, že vám ako človeku, ktorý je v tejto problematike zdatný, nie je treba pripomínať, a ak zatvárate pred týmto oči, mám dôvod si myslieť, že tak možno robíte aj vedome.

    Ak dovolíte, ešte jedna téza, ktorá sa bude týkať nerovnoprávneho postavenia poskytovateľov sociálnych služieb a ich financovania. Dámy a páni, opätovne je to téza ako v prípade školstva, ktorá vyzerá veľmi vábne. Hovorí o tom, že nemáme všetci v tejto republike rovnaké podmienky. Ja si dovolím upriamiť pozornosť na zákon o sociálnych službách, ktorý ukladá obciam a mestám povinnosť v prípade umiestnenia občana do takýchto zariadení spolufinancovanie jeho pobytu do hodnoty, pokiaľ si dobre pamätám, zhruba 400 eur mesačne. Ak si pozrieme na druhej strane z hľadiska ekonomiky výnos miestnych samospráv, tak podiel miest a obcí na dani z príjmov fyzických osôb na jedného obyvateľa sa pohybuje podľa veľkostnej kategórie zhruba v rozpätí od 120 do 200 eur za rok. To znamená, ja ako predstaviteľ samosprávy alebo moja obec, moje mesto dostane na tohto obyvateľa 120 eur za rok, ale je naňho povinné vynakladať, na jeho pobyt v súkromných zariadeniach, 400 eur mesačne. Pri menších obciach, a ja som už povedal, že obcí do 1 000 obyvateľov je zhruba 1 983, to znamená, že je to drvivá väčšina obcí a miest na Slovensku, je toto opatrenie, ktoré chcete zaviesť, absolútne likvidačné. Pritom môžme sa baviť o kvalite služieb, môžme sa baviť o prístupe a môžme sa baviť aj o celkových nákladoch na jedného klienta, ktoré sú v súkromných zariadeniach ďaleko, ďaleko väčšie ako vo verejných zariadeniach.

    Ak prijmete toto opatrenie, dostanete samosprávu do stavu, že súkromné zariadenia budú mať bonitných klientov, ktorým ako vstupný poplatok dobrovoľne darujú svoje nehnuteľnosti, ktorí im budú prispievať 500, 600, 700 eur mesačne, a obciam a mestám zostane starať sa z vlastných prostriedkov, ale aj z prostriedkov vás o nemajetných obyvateľov, ktorých, ak nebudeme chcieť prekračovať na chodníkoch, budeme musieť umiestňovať do sociálnych zariadení, ktoré budú v pôsobnosti samosprávy.

    Ja vás opätovne prosím, zvážte svoje tézy v programovom vyhlásení v tejto oblasti, sadnime si seriózne za rokovací stôl a prehodnoťme seriózne tieto oblasti. To nie je o filozofii, to je o tom, že sú to vysokoodborné veci, ktoré si treba aj zrátať predtým, ako ich uvediete do života.

    Poznajúc názory primátorov a starostov Združenia miest a obcí Slovenska, kde 80 % alebo viac ako 80 % starostov a primátorov sa nehlási k stranám súčasnej opozície, lebo nie sú nominantami strán súčasnej opozície, ale sú to nezávislí, ale aj kandidáti vládnej koalície, má k tomuto kroku zásadne odmietavé stanovisko. Poďme si sadnúť za rokovací stôl, veľmi seriózne sa poďme zaoberať touto problematikou.

    Dva bonmoty na záver. Nielen vysoké poistné je prekážkou tvorby pracovných miest. Pre mňa bolo obrovským prekvapením, ak predstaviteľ Podnikateľskej aliancie Slovenska pán Kičina cez víkend oznámil v televízii, že podnikatelia sú za zvýšenie odvodov pre živnostníkov, aby "nevyjedali" štátny rozpočet. Ja vám pogratulujem, ak tento krok urobíte. A chcem povedať, že ak dvaja robia to isté, nie je to to isté a ani to nie je rovnako posudzované. Ak by sme my boli dvihli odvody pre živnostníkov, tak by to bola absolútna likvidácia podnikateľského prostredia, ak to idete urobiť vy, je to dobré opatrenie, ktoré je prospešné pre budúcnosť. Páni, v tomto vám skutočne držím palce a opätovne máte v tomto zelenú.

    Jedna posledná, jedna posledná poznámka, ktorá zareaguje na celkový vývoj v tomto parlamente. Listoval som si cez víkend nejaké knihy, pripravujúc sa na toto vystúpenie, a dostala sa mi do ruky jedna ľudová múdrosť, ktorá hovorí: "Ak ti nasadia psiu hlavu, to neznamená, že máš štekať po celý zbytok života." Skúste sa niektorí, prosím, nad týmto zamyslieť.

    Ďakujem pekne.

  • Traja páni poslanci s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Petráka. Posledný pán poslanec Matovič.

    Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, uviedli ste, že podľa dosahovania výsledkov sú školy v poradí verejné, cirkevné a súkromné. No musím vám povedať, že to nie je pravda, že dlhodobo sledované výsledky ukazujú a začalo to už za ministra Ftáčnika, keď sme mali nejaké možnosti už robiť porovnávania, najlepšie výsledky dosahujú cirkevné školy, potom obecné a potom súkromné. A nehovoril by som verejné, pretože verejné sú všetky, ale podľa zriaďovateľa ich delíme na cirkevné, obecné a súkromné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dve poznámky. Jedna k ochrane spotrebiteľa. Pán poslanec, na začiatku IV. volebného obdobia som sa snažila ponúknuť riešenia a spoluprácu vo veci nadmerného výskytu nebezpečných výrobkov na trhu Slovenskej republiky a zdĺhavého administratívneho procesu kontroly výrobkov a zhovievavého alebo až žiadneho sankcionovania subjektov, ktoré nebezpečné výrobky uvedú alebo predávajú na trh. To je poznámka jedna. Odignorovali ste túto spoluprácu.

    K službám sociálnym. Teraz žiadate spoluprácu, poďme si sadnúť a odborne diskutovať. Áno, je to veľmi komplikovaná záležitosť. Vy ste si nezrátali veci, keď ste uvádzali zákon č. 448 do života. My sme chceli o tomto diskutovať. Opäť ste nás odignorovali.

    Ak hovoríte o príležitosti a bonitných príplatkoch k službám, tak k tejto konkrétnej veci tiež sme vám ponúkali riešenie a upozorňovali na to, že áno, poďme si sadnúť a poďme riešiť túto situáciu tým, že zaviažeme aj klienta, aj rodinných príslušníkov k tomu, aby spoločne prispievali diverzifikovaným spôsobom na tieto služby. Aj to ste odignorovali. Tak teraz láskavo nehádžte toto všetko na nás.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Petrák, v časti vášho príhovoru ste predviedli takú, by som povedal, až pomaly dojemnú snahu chrániť tých najchudobnejších dôchodcov. Ja som to už hovoril pri pani Tomanovej, ale poviem to aj vám. Ako naozaj mi nepripadá sociálne a vôbec nie ľudské, že vlastne vy, táto akože sociálna vláda, ktorá tu štyri roky bola, za posledné štyri roky dopustila to, že dôchodky tým najchudobnejším dôchodcom vzrástli v absolútnom vyjadrení 14-krát menej ako tým najbohatším. Podľa mňa toto je práve dôkazom tej vašej falošnosti, pokryteckosti, kde ste možno práve preto, že ste sa báli o osud svojich budúcich dôchodkov, ste tým najchudobnejším dali omrvinky a tým najbohatším ste dali najviac.

    Neviem, či môžem, možno poruším rokovací poriadok, ale chcel som povedať ešte aj k pánovi poslancovi Ondrušovi. Ja som ho chcel v jednej veci pochváliť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nie, nemôžete hovoriť k pánovi poslancovi Ondrušovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Veľmi krátko.

    Pán poslanec Fronc, myslím, že máme iné štatistiky, ktoré čítame, ale ja sa absolútne nevyhýbam tomu, aby sme si ich porovnali a povedali, kde je pravda. Z tých štatistík, ktoré som ja mal v rukách, jednoznačne vyplýva, že verejné alebo obecné vysoké školy, teda vysoké školy, základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest sú na tom výrazne, výrazne dobre a patria medzi najlepšie z hľadiska posudzovania kvality.

    Pani poslankyňa Gibalová, cez prizmu jedného zákona, ktorý vám neprešiel v Národnej rade Slovenskej republiky, nemôžte posudzovať celú oblasť ochrany práv spotrebiteľa. A poviem, že, a dovolím si to tvrdiť úplne zodpovedne, že žiadna vláda neprijala toľko opatrení na ochranu spotrebiteľa, ako prijala vláda Roberta Fica. Ukazuje sa a sú to tisícky ľudských osudov, ktoré doplatili na pôžičky rôznych spoločností, ktoré prišli o byt, z ktorých sa stali bezdomovci, ktorí sú svojím spôsobom finančne a právne negramotní a ktorých treba chrániť. Je to o ľudských osudoch. Nie je to o pocite toho, či prejde, alebo neprejde môj pozmeňovací návrh alebo môj zákon.

    Pán poslanec Matovič, ak zrealizujete všetky opatrenia, teda vláda, ktorú vy podporujete, počas tohto štvorročného obdobia, budeme sa baviť o tom, aká je miera náhrady v prípade dôchodkov, budeme sa baviť o tom, aká je reálna životná úroveň dôchodcov, budeme sa baviť o tom, či sa zlepšila, alebo zhoršila a koľko ľudí sa dostalo do hmotnej a sociálnej núdze a možno bude prespávať pod mostami. Potom si o tom povieme. Zatiaľ je to predčasné a je to v rovine tvrdení. Uvidíme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaliňák je ďalším poslancom písomne prihláseným do rozpravy k programovému vyhláseniu vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec, udeľujem vám slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, napriek tomu, že je sála pomerne dobre osvetlená, je tu opäť trošku tmavšie, pretože pán predseda parlamentu Sulík hovoril, že po dobe temna konečne prišlo svetlo, ale cítim sa tak pomerne nekomfortne, lebo jeho žiara nás nesprevádza v tejto chvíli v tejto parlamentnej sále.

  • Chcel som dať príležitosť pánovi Matovičovi teraz zakričať si hanba, pretože mu chýba časť klubu, asi robia nejakú politickú tlačovku k Liberálnemu domu. Máte príležitosť, keď chcete byť taký spravodlivý, pán poslanec. Stačí zakričať, my vás budeme počuť.

    Napriek tomu teda nebudem zdržovať, chcem sa opýtať, pán predsedajúci, že či nepočkáme, dokiaľ prídu všetci, aby som náhodou neporušil, lebo tak chceli strašne páni poslanci za SaS byť vždy prítomní na všetkom tak, aby...

  • Médiá sú to všetky, pán poslanec.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • I keď na úvod zase možno ani z tých poznámok, čo poviem, nebude treba robiť nejaké väčšie zápisy. Rozdelil by som to krátke vystúpenie na dve časti. Na, začal by som tou konkrétnejšou, k rezortom alebo k rezortu, s ktorým som mal do činenia už posledných osem rokov, a v tomto programovom vyhlásení vlády za časť ministerstva vnútra chcem povedať, že som napočítal približne asi 66 záväzkov, 66 sľubov. Pravda je tá - a aj súčasný minister vnútra to v podstate tiež deklaroval a to ma vcelku teší -, že ministerstvo vnútra, polícia, boj so zločinnosťou nie je otázkou politiky. Naozaj sa v ňom nepoužívajú ani liberálne, ani ľavicové, ani pravicové, ani konzervatívne riešenia a naozaj platí, že obeť sa neposudzuje podľa toho, akého politického presvedčenia je.

    Čiže preto si myslím, že hlavným cieľom koalície, ale aj opozície musí byť to, aby zločinnosť bola čo na najnižšej úrovni. Preto som rád, že je v tomto programovom vyhlásení záväzok pokračovať v znižovaní zločinnosti, ktorá klesala posledné štyri roky zásadným spôsobom, a myslím si, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby pokračovala aj ďalej.

    Je to množstvo záväzkov, pán minister, ktoré sú pomerne drahé, napriek tomu si myslím, že mnohé z nich sú aj správne, čiže môžem len povedať, že držím palce, aby ste na ne peniaze na všetky zohnali.

    Asi by som k tomu, i keď považujem túto časť programového vyhlásenia za takú asi pomerne najkonkrétnejšiu, lebo naozaj sa dali tie sľuby napočítať, tak otázku začlenenia organizačnej štruktúry, alebo teda zmeny organizačnej štruktúry Policajného zboru tým, že sa stane Železničná polícia aj Úrad hraničnej a cudzineckej polície súčasťou Prezídia Policajného zboru za vec, ktorá má dve úskalia. Pri Železničnej polícii ide predovšetkým o to, že Slovensko má dlhodobo, a to nebolo spojené len s našou, ale aj predchádzajúcou vládou, jednu z najnižších kriminalít na dráhach a v ich obvodoch. Ak teda začleníte Železničnú políciu pod Prezídium Policajného zboru, je nevyhnutné, aby ani jeden železničný policajt neopustil práve ten obvod dráh a ekonomickejšie a pragmatickejšie ste rozčlenili len tú časť, ktorá je duálna v obidvoch zboroch, či časť vyšetrovateľská, alebo predovšetkým technicko-hospodárska, keď to takto nazvem po starom. Čiže predovšetkým preto to hovorím, lebo keď sme preberali Železničnú políciu z ministerstva dopravy, tak predovšetkým poslanci za KDH, vtedy ešte Jozef Šimko, alebo ešte poslanec Prokopovič za SDKÚ mimoriadne tento krok kritizovali, tak sa teším, že dnes nám dávajú za pravdu, že to bol dobrý krok a proces integrácie v tomto prípade bude pokračovať.

    Za väčší problém považujem začlenenie do štruktúr Prezídia Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Nie preto, že by v tom nebol kus racionality, pretože vždy sú logistické časti policajných úradov, v niektorých prípadoch dvojité, ale predovšetkým preto, a to je taká prvá pripomienka k rozprave, k tomu, čo našla bývalá vláda po tej vláde predchádzajúcej, napríklad rozbehnuté projekty a la Schengen. Nuž Európska komisia presne vystavila vysvedčenie predchádzajúcej vláde v podobe 164 nedostatkov, pre ktoré Slovensko chceli vylúčiť z procesu prístupu do Schengenského priestoru. To je fakt. Fakt, ktorý si všetci dobre pamätáme, a nechcem tu hovoriť o tom, čo sme všetko urobili pre to, aby sme sa do Schengenu dostali. To sme v podstate mali možnosť všetci vidieť. Ale chcem povedať, že medzi tými 164 nedostatkami bola ako veľmi zásadná pripomienka uvedené aj to, že Hraničná polícia je súčasťou Prezídia Policajného zboru a bolo nevyhnutné nielen to, aby odčlenila sa Hraničná polícia z Prezídia Policajné zboru, bola jedna z podmienok a druhá podmienka bola nezávislý rozpočet. Nezávislý rozpočet bola úplne jedna z najprísnejších podmienok.

    Preto predtým, než urobíte takúto zmenu, vás poprosím, pán minister, aby ste to na úrovni Európskej únie, Frontexu a tých, ktorí budú vlastne hodnotiť Slovensko opätovne v roku 2012, 2013, túto vec predrokovali, aby bola istota, že keď teda k tomu pristúpite, nebude Slovensko opäť kritizované a v roku 2012 nebudete donútení rozhodnutiami evaluačnej komisie opäť tento proces rozdeľovať.

    Takže plus-mínus Úrad hraničnej polície bol historicky súčasťou, ale ukázalo sa, že to malo práve ten problém, ktorý hrozí aj pri železničnej, a toto treba ustrážiť. Ak to ustrážite, bude to fungovať, ale, bohužiaľ, situácia a realita bola vždy iná. Jednoducho policajti zo všeobecného výkonu, keď to takto nazvem, vždy mali v pláne používať, suplovať nedostatočné počty svojich policajtov vo výkone zložkami práve z týchto inštitúcií. Čiže sa nakoniec nevenovali práci, ktorej sa venovať mali, ale venovali sa dajme tomu poriadkovej, dopravnej alebo kriminálnej alebo iným zásahom namiesto toho, aby sa venovali práci na ochranu železníc alebo práci na ochranu hranice.

    Osobitný dôraz by som kládol na samostatné Riaditeľstvo Hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach, ktoré vlastne malo osobitné postavenie v štruktúre Hraničnej a cudzineckej polície práve preto, že priamo bolo zodpovedné za ochranu všetkých 98 km hraníc. Toto sú dva, by som povedal, také najviac neuralgické body.

    Vo zvyšku vám môžem iba toľko povedať, že tie jednotlivé záväzky, ktoré máte v programovom vyhlásení vlády, budeme podrobne sledovať a mnohé z nich vidím na splnenie ako veľmi ťažké, ale máte na to štyri roky, my ich budeme pozorne, pozorne monitorovať.

    Dovoľte, aby som sa ešte dotkol samotnej rozpravy a samotného všeobecného programového vyhlásenia. Veľakrát tu zaznelo, že je to naozaj mimoriadne všeobecný dokument, čo je, samozrejme, pravda a nikto to nespochybňuje, je to naozaj zmes všeobecných fráz. A môžme sa všetci čudovať, kam zmizlo to pekné volebné predsavzatie radikálne znížiť odvody a dane. Predpokladám, že hnutie, ktorého sa to týka, Kresťanskodemokratické vie, o čom hovorím. Bolo jedno z prvých opatrení, ktoré ste mali vo volebnom programe, dokonca na prvej strane to človek vedel hneď nájsť, kam sa podeli tieto, by som povedal, odvážne návnady, ktoré viseli z háčikov vašich politických udíc? Alebo stopercentná materská na rok, sú všetko naozaj veci, ktoré, toto bolo z dielne SDKÚ, ktoré naozaj sa rozplynuli. A namiesto toho sme boli počas týchto niekoľko dní svedkami nekonečnej demagógie, výhovoriek a predovšetkým prakticky skoro celá diskusia sa týkala bývalej vlády.

    Ja si veľmi dobre pamätám, že keď som si náhodou niekedy na tomto mieste uplynulé štyri roky dovolil povedať niečo o histórii, tak som bol okamžite napadnutý, že čo vyťahujem staré veci, keď máme vládnuť a venovať sa týmto veciam. Áno, aj ja môžem povedať, že by sa veľmi ťažko vládlo pri takomto programovom vyhlásení, a uznávam, naozaj nemáte inú šancu, len sa vyhovárať na opozíciu, pretože s týmto sa vládnuť naozaj nedá.

  • A chcem vám povedať, že si s demagógiou nevystačíte. Nevystačíte si s demagógiou, pretože voči vám budú stáť čísla, čísla už vašej práce. Je čas začať pracovať. Je čas prestať rozprávať hlúposti a neoverené fakty z blogov a z vecí, aj teraz mnohí ste určite na face booku a píšete rozumné veci, len, bohužiaľ, voliči vás budú teraz konfrontovať s tým, čo ste v skutočnosti nasľubovali. Čo ste zo svojho bájneho "kolečka", ktoré tiež pôvodom už nebolo také originálne a pochádza ešte z "tupého" alebo z "tlustého kolečka" z Čiech, že koľko tým voličom tých peňazí z toho kolečka v skutočnosti dáte? A s tým vás budú konfrontovať a už zbytočne budete hovoriť o dobe temna, o všelijakých netransparentnostiach a podobných záležitostiach.

    Dovoľte teda, keď sa bavíme o tom, pán predseda tu ešte stále nie je, ale veď však sa nebude hnevať, keď budem hovoriť aj o jeho vystúpení, pán predseda parlamentu Sulík neustále spomínal slovíčko "transparentnosť" vo všetkých množných pádoch. Možno práve preto to hovoril, lebo sám mal problémy už s tými pozemkami, o ktorých sme hovorili v rámci OLO, ktoré predal sám sebe ako funkcionár, a preto naozaj, keď sa ma pýtali novinári, čo hovorím na Liberálny dom, povedal som, že čo sa čudujete, veď predsa iba pokračuje v zavedenej praxi, na ktorú je zvyknutý. Ale, samozrejme, už ostatné ďalšie výlety, ktoré sme sa teraz dočítali s médiami, už tak veľmi s touto transparentnosťou, úžasnosťou a čistotou, už nejako veľmi nekorešpondujú.

    Ak chcete byť teda transparentní, tak vás naozaj prosím, zverejnite dohodu, lebo chcete všetky zmluvy zverejňovať, tak zverejnite popri týchto zmluvách aj dohodu s obyčajnými ľuďmi. Určite nás bude všetkých zaujímať...

  • Určite nás bude všetkých zaujímať, na akom princípe táto vláda funguje. Nestalo sa v histórii Slovenska, aby verejne existovala nejaká dohoda, ktorá mimo koaličnej zmluvy drží koaličnú väčšinu.

    Rovnako tak pán predseda parlamentu Sulík hovoril o tom, že po obrovskej dobe temna, kedy sa stali tie najhoršie veci na svete, kedy korupcia narástla do absolútnych nebývalých rozmerov, prišla doba svetla. A ja sa chcem opýtať, je snáď niečo na politickej scéne Slovenska, čo môže prekonať historické rekordy, ktoré vytvorila ešte predchádzajúca druhá Dzurindova vláda? A to je napríklad kupovanie poslancov? Existuje väčšia, bola niekedy prekonaná táto forma korupcie na Slovensku? Nuž je to naozaj určite jednotka, ktorá sa už prekonať nedá, iba sa podoba dohody s obyčajnými ľuďmi na ňu snaží podobať. Nuž, čím viac sa budete snažiť podobať na tie predchádzajúce rekordy, tým kratšie sa budeme musieť s vami zaoberať.

    Čo môže prekonať také nádherné literárne dielo, bolo tu viackrát spomínané, keď vystupoval pán minister kultúry a diskutoval s niektorými koaličnými poslancami, čo môže prekonať podľa mňa najfantastickejšie literárne dielo napísané bývalým primátorom mesta Bratislavy? Naozaj list primátora Kresánka o rovnakom pozadí pre stranu v prípade nákupov vláčikov bolo naozaj dielom, ktoré sa definitívne zapísalo do svetovej literatúry v otázke korupcie, netransparentnosti a nelegitímneho financovania politických strán. O kauze Badžgoň, o účtoch vo Švajčiarsku alebo o tom, že logo politickej stany Slovenska vlastní firma so sídlom v Dubaji a na Panenských ostrovoch, či kde to vlastne všade bola, tak to je naozaj už len perla a s týmito všetkými vecami vládnete a chcete hovoriť o transparentnosti. Dovoľte mi povedať, že naozaj ste po krk v bahne a kričíte, že ste absolútne čistí.

    Chcem ešte povedať, lebo aj pán poslanec Poliačik mi tu chýba, ktorý tiež teda stále sa vyjadroval úplne ku všetkému podľa hesla "Všetko viem, všetko som videl, všade som bol trikrát" a v jednej rozprávkovej knižke má aj priliehavé meno. Chce mu povedať, že keď chce hovoriť o argumentáciách a nepoužíva demagógiu, nech používa správne čísla. V koalícii už je to tak nevyhnutné, že musíte používať čísla, a teda český Parlament nemá 200, ale 281 poslancov, a môže kľudne sa ospravedlniť tomu, koho napadol, pretože uvádzal čísla nepravdivé.

    Pán poslanec Kollár, pán predseda výboru, neviem, či tu je, tiež tu nie je. Ja som si vybral všetkých, ku ktorým chcem hovoriť, a oni tu nie sú, to je hrozné - čím to bude? Hovoril o tom, že...

  • Reakcia z pléna.

  • No. Hovoril o tom, že aké neprimerané výhody, aké obrovské záležitosti a že dokonca v Anglicku ani Jej Veličenstvo kráľovná Alžbeta II. nemá diplomatický pas. Nuž, pán poslanec Kollár, viete, prečo nemá diplomatický pas? Nuž preto, že je Veličenstvo a že tá druhá nemá ani obyčajný pas. Nuž preto, že Jej Veličenstvo Alžbeta II. je pas samotný. Je taký zvyk, že anglickí králi nemajú pasy, ale to už ste nestihli dočítať.

  • Britskí poslanci, pochopiteľne, diplomatické pasy majú, ináč by nemohli vykonávať svoju politickú prácu. A to je presne tá, o tej demagógii, to je presne tá demagógia, ktorú sa snažíte používať, ktorú ste používali celé štyri roky, ale situácia sa zmenila a ste v koalícii a treba pracovať. A nebudete pracovať tým, že budete hovoriť stále demagógie a nejaké historické záležitosti, ale budete priamo konfrontovaní s tým a ja chápem, že je to veľmi nepríjemné, nasľubovali ste voličom radikálne zníženia daní, radikálne zníženia odvodov, vylepšenie podnikateľského prostredia a neviem, aké všetky veci, a nič z toho v programovom vyhlásení jednoducho nie je. Dokonca ste nenabrali odvahu ani jeden konkrétny projekt dať do tohto programového vyhlásenia vlády.

    Nuž naozaj je to veľmi ťažká situácia a vznikol ešte jeden naozaj osobitný, raritný prípad, kedy jeden z členov vlády stratil našu dôveru ešte predtým, než ju stihol vôbec nadobudnúť. Vláda ešte nemá vyslovenú dôveru, preto ani nemôžem nikomu nedôveru vyslovovať, ale spôsob, akým sa ujal svojej funkcie a vykonal svoje prvé úkony minister obrany, ktorý tu mimochodom tiež nie je, tak to je naozaj svetová rarita a svetový unikát. Počul som niekoľkokrát z úst pani premiérky, ktorá tu tiež mimochodom nie je, že táto vláda bude vládou odborníkov, že hľadáme na jednotlivé miesta najlepšie riešenia a až tieto najlepšie riešenia budú existovať, tak potom tieto miesta obsadíme.

    Dovoľte, aby som parafrázoval pána ministra kultúry, ktorý veľmi podľa mňa trefne a milo spomenul, prečo sa cestovný ruch dostal na ministerstvo dopravy. Pretože slovíčko "cestovný" sa podobá na slovíčko "cestný" a že je v tom nejaký "fígeľ".

  • Smiech v sále a potlesk.

  • A ešte poznamenal, že v tom bude asi nejaký Figeľ.

    Ale preto som rozmýšľal, že čo viedlo pani premiérku k tomu, aby obsadila do funkcie pána ministra Galka. Čo je typické pre ministerstvo obrany, nuž zelená farba. Tak ma(mi) tak napadlo, že či to nebude tým, že slovíčko "zelený" sa podobá na slovíčko "zelenina". Musím povedať, že to, akým spôsobom začal riešiť tie najcitlivejšie otázky ministerstva obrany, ktorými sú spravodajské informácie, a tu si treba uvedomiť a všetci veľmi dobre viete, že ministerstvo obrany na rozdiel od ostatných inštitúcií v tomto štáte nenarába len so svojimi utajovanými skutočnosťami, ale aj s utajovanými skutočnosťami spojencov v Severoatlantickej aliancii. Naozaj som sa niekoľkokrát na výbore pre obranu a bezpečnosť opýtal pána ministra, že akú má víziu, že čo by chcel, čo kde upratať, bohužiaľ, nevedel mi odpovedať, bohužiaľ asi preto, že naozaj o tom nič nevie. Za to rozhodne vedel vymenovať do funkcie riaditeľa, ktorý nemal bezpečnostnú previerku. To sa naozaj ešte nikdy nestalo. A ešte k tomu vymenoval riaditeľa tak, že sa teraz snaží všetky tie dôkazy, ktoré svedčia o jeho protizákonnom konaní, zlikvidovať. Povedal do médií, že vlastne len chýba nejaký papier, lebo ten menovaný riaditeľ bezpečnostnú previerku Národného bezpečnostného úradu má. Nuž lenže v zákone je jasne napísané, že previerka Národného bezpečnostného úradu je na všetko dobrá, len nie pre Vojenské spravodajstvo. Vojenské spravodajstvo vykonáva previerky pre svojich príslušníkov samo a tá jediná je platná, to hovorí zákon. Potom už povedal, že to nebolo tak, že by chýbal papier, ale bolo to tak, že vlastne ho niekto podviedol, lebo mu niečo napísal. Bude výbor o niekoľko minút, bude mať možnosť vysvetliť všetky svoje protiprávne konania, ale naozaj je to konanie, ktoré je absolútne, ktoré vypovedá o tom, že naozaj netuší, kde si sadol, a o odbornosti tejto vlády sa týmto pádom naozaj vôbec hovoriť nedá a už nechcem komentovať prestrelky, nápady pána ministra sociálnych vecí a rezolútne spätné smeče od pani premiérky. Nevyznám sa v tomto rezorte dobre, preto ho nebudem komentovať.

    Ale dovoľte mi, aby som sa ešte pristavil ku krátkemu incidentu, ktorý nastal na výbore pre kontrolu Vojenského spravodajstva. Škoda, že tu pán minister nie je. Ja sa mu chcem ospravedlniť za to, čo mu povedal pán poslanec Paška. A na zmierenie mu chcem darovať Slovník cudzích slov. Naozaj nesúhlasím s tým, že pán minister je "diletant", lebo podľa slovníka cudzích slov je to "povrchný odborník", čiže aspoň niečo o tom rezorte vie. A s tým naozaj nesúhlasím, že niečo o tom rezorte vie.

    Myslím si, že v slovníku cudzích slov je naozaj priliehavejší názov na to, čo pán minister vo svojej funkcii robí a aký je. To slovíčko je "hochštapler". Dovoľte mi, aby som... (Potlesk) V slovníku sa píše, že je to "podvodník". Dovoľte, aby som mu tento slovník daroval.

    Myslím si, že vláda ešte ani nemá vyslovenú dôveru a naozaj už dostatočne prezentuje, akým spôsobom plánuje naďalej porušovať zákony bez toho, že by si to niekto všimol, nikomu to nevadí, neprekáža to ani tým najväčším bojovníkom za čistotu, spravodlivosť, tým, ktorí tu štekajú už štvrtý deň o tom, aký obrovský problém bola bývalá vláda, čo všetko vláda narobila.

    Myslím si, že je úplne jednoznačné, že máte možnosť teraz reagovať na porušenie zákona a nie zakrývať. Máte možnosť konať transparentne, máte možnosť ukázať dohodu medzi obyčajnými ľuďmi a SaS, máte možnosť teraz transparentne ukázať všetky úkony a pokyny, ktoré sa vykonali na ministerstve obrany v oblasti, ktorá sa dotýka tej najcitlivejšej veci pre Slovensko a to sú utajované skutočnosti, jej bezpečnosť a jej partneri v NATO.

    Práve preto, že na rozdiel od svojich sľubov o tom, že to bude vláda odborníkov, boli nasadení do svojich funkcií naozaj neodborníci a ľudia, ktorí nerozumejú ani tomu, na akej stoličke sedia, nemôžeme ani ja a určite ani celý klub SMER-u podporiť toto programové vyhlásenie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujali ste siedmich pánov poslancov svojím vystúpením, ktorí chcú reagovať, ôsmich, na faktickými poznámkami na vaše vystúpenie.

    Pán poslanec Matovič, Nech sa páči.

  • Pán poslanec Kaliňák, pýtali ste sa ma, či mi nevadí, že predseda parlamentu v tejto chvíli alebo pred chvíľou robí tlačovú besedu k Liberálnemu domu. Vadí mi to. Takisto ako mi vadí, že podpredseda parlamentu Robert Fico od stredy poobede sa tu neukázal, plat berie, ale teda neviem, na základe čoho ho bude brať. A vlastne teda by som sa touto formou, keďže tu neni, ho chcel opýtať, či to považuje za správne. Takisto mi vadí, že celé doobedie je tu sála prázdna, keď sa priblíži fototermín o jedenástej, poslanci SMER-u nabehnú do svojich lavíc, aby boli na fotografiách, aby boli na kamerách natočení, že sú v práci. Ale priznávam, je to takisto aj u súčasných koaličných poslancov.

    Hovoríte, že by ste chceli, aby sme zverejnili dohodu s obyčajnými ľuďmi, alebo teda medzi nami a SaS-kou. V ten istý deň, ako bola tlačovka, každý jeden novinár ju mal k dispozícii. Je to pár riadkov, nič viac neexistuje.

    Aby som možno neštandardne povedal niečo. Ja osobne si vás vážim za jednu vec a to je zníženie počtu usmrtených ľudí pri dopravných nehodách, ktoré sa vám podarilo dosiahnuť za posledné štyri roky.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja som vás počúval vcelku pozorne, a tak mám len také tri krátke pripomienky k tomu, čo ste hovorili, hlavne k tej prvej časti.

    Na rozdiel od vašich straníckych kolegov, pán poslanec, vy ste našli konkrétne veci v programovom vyhlásení vlády. Hovorili ste teda o časti vnútra a narátali ste ich tam 66, takže si myslím, že je to "oukej", ako začal predseda Sulík. Mám taký pocit, že je to oukej.

    A hovorili ste o Železničnej polícii a o Úrade hraničnej a cudzineckej polície, no, viete, ja som podporoval začlenenie Železničnej polície pod vnútro a pokračovanie v tom považujem za úplne zmysluplné a racionálne ukončenie celého procesu. Budete mať možnosť aj s vašimi kolegami tie záväzky posudzovať, kontrolovať a na záver aj vyhodnotiť.

    A na okraj a tak na záver celkom, pán poslanec, vy ste boli štyri roky minister vnútra a prvý muž Ficovej vlády, ak nepočítam pána Fica. Takže ste mali stotisíc možností, aby ste dokázali všetky tie tvrdenia o porušení zákona, o ktorých hovoríte celé tie roky.

    A keď sa to nepodarilo ani vám, ani vášmu predsedovi vlády v spolupráci s prezidentkou Švajčiarskej konfederácie, potom je to zrejme len v rovine nejakých táranín a rečí neutíchajúcich a stále zaujímavých pre médiá, pre verejnosť.

    A úplne na záver, pán poslanec, čo poviete na tých 30 až 40 mil. korún vďaka hlave pána predsedu Fica pre SMER - SD?

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Pán kolega, mňa zaujalo predovšetkým dve veci vo vašom vystúpení. Uštipačnosť a málo vecnosti. Ako v tej prvej ste veľmi silný, v tej druhej tradične to pokrivkávalo a predovšetkým v oblasti verejnej správy. Tam za ostatné štyri roky sa dohromady nič neudialo, pretože odbornosť, ktorú prezentovala časť ministerstva vnútra, ktorá zastupovala túto sféru, bola veľmi slabá.

    Aj novela zákona č. 369 bola prijatá len vďaka tomu, že ju poslanci vo výbore pre verejnú správu pripravili a dotlačili ministerstvo do tej polohy, že buď to predloží výbor sám, alebo ministerstvo, pretože za tie roky sa tam nazbieralo veľa vecí, ktoré bolo potrebné zlepšiť.

    Zákon o voľbách do samospráv bol pripravený, napísaný, hotový, výbor sa s ním stotožnil viac-menej individuálne, ale ministerstvo sa k tomu obrátilo chrbtom.

    Municipalizácia alebo vytváranie väčších obecných samospráv aspoň v tej oblasti finančnej a ekonomickej správy takisto ministerstvo nechalo plávať úplne bokom. V čom bolo silné, bolo v posielaní policajtov na vyberanie pokút napríklad na vjazde do Demänovskej doliny, tam, kde akoby človek najmenej čakal, kde by sa bál skôr medveďa, vyskočil naňho policajt. Tak v tom ste boli silní.

  • Pán poslanec Kaliňák, váš žoviálny prejav, ktorý ste pred chvíľkou predviedli, som vnímal v nejakej forme až zľahčovania dosť závažných vecí. Menovali ste tu nejaké rekordy vlád, dokonca zosmiešňovanie, ale hlavne čo ma tam zaujalo, bolo proste nepochopenie jednej podstatnej veci, pretože podľa toho, čo ste vy predvádzali posledné štyri roky, vy skutočne chápať nemôžete a nemôžete pochopiť, že niekomu môže ísť aj o vec.

    Čiže ja by som vás chcel poprosiť, nesúďte nás alebo nesúďte vôbec nejaký diskurz v tom podľa vašich pravidiel, pretože čo sa týka zmluvy na báze klubu v SaS, tak zmluva bola presne zverejnená tak, ako vznikla, nič menej, nič viac. Ja proste chápem, že to nedokážete v tomto svetle vidieť a nedokážete vidieť, že niekomu skutočne môže ísť o podstatu, to znamená o podstatu sľubu. Našim voličom alebo krúžkovateľom o podporu v rámci koalície pre tieto veci. Robili sme to bez akýchkoľvek zákulisných ťahov a môžeme vás ubezpečiť, že čo sa týka tejto dohody, bolo zverejnené skutočne, skutočne všetko.

    Myslím si, že zdravý rozum, komunikácia a reflexia tohto budúceho kabinetu ju charakterizuje, a myslím si, že charakterizovať bude. Čiže celý mediálny diskurz okolo dohody na báze nášho klubu bol pod priamou paľbou novinárov a myslím si, že z tohto nič politické nevytrieskate.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, že pán poslanec Kaliňák hĺbkovo rozobral tak dôležitú oblasť, ako je bezpečnosť, predovšetkým vnútorná bezpečnosť občanov a štátu. Na jednej strane je v programovom vyhlásení, vláda ide redukovať, ide začleniť Železničnú políciu do organizačných zložiek Policajného zboru a Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR pod Policajný zbor, to je určite prínos, pretože keď si vymenujeme len tak námatkovo Železničnú políciu, diaľničnú, mýtnu, justičnú, mestskú, vojenskú, letiskovú, poriečnu, hraničnú, cudzineckú, navyše chcete zavádzať ešte aj stavebnú políciu a akúsi neformálnu rómsku poriadkovú asistenčnú políciu, tak aspoň takáto redukcia je určite vítaná. Aj keď na druhej strane zasa tvrdíte, a to už teda dosť dobre nechápem, že aj ďalšie subjekty štátu majú prevziať úlohy v oblasti vnútorného poriadku. No už mi to vychádza len na parlamentnú políciu a hneď viem, kto by bol generálom tej parlamentnej polície, ktorý konkrétne váš kolega.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán poslanec, pri vašom vystúpení som si pozrel Ústavu Slovenskej republiky, piata hlava Zákonodarná moc, prvý oddiel, čl. 72, kde sa píše: "Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky." Trasie sa mi z toho hlava, keď to sám čítam, lebo z vášho vystúpenia som mal pocit, že ste miestami išli na úroveň staničného bufetu, kde je asi ešte lepšia kultúra vyjadrovania.

    Ja nemám rád demagógiu, nemám rád populizmus, mám rád fakty. Faktom je, že vaša vláda dostala do vienka krajinu s deficitom pod tri percentá. Faktom je, že ju vracia s osempercentným deficitom. Faktom je, že ste sľubovali diaľnice do roku 2010. Faktom je, že nebudú do roku 2010, to všetci vieme. A faktom je, že ste si do programového vyhlásenia vlády na vaše obdobie dali vetu: "Prísne dodržiavanie pravidiel pri nakladaní s verejnými zdrojmi a ich dôslednú kontrolu a vyhodnocovanie efektívnosti nakladania s nimi." To je citát z vášho programového vyhlásenia.

    Faktom je, že krajina čelí najvyššej dlhovej zaťaženosti v novodobej histórii Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, faktom je, že vaša vláda dostala do vienka plnú chladničku. A faktom je, že tú chladničku vracia prázdnu, otázne je, či aj tú ste neukradli.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec Kaliňák, váš záujem o ministerstvo obrany bol naprosto dojemný. Ale možno by ste nám mohli povedať, aké reálne záujmy ste mali na ministerstve obrany vy? Čo viete o tých vrtuľníkoch, o ktorých sme sa mali možnosť dočítať v poslednom čase v tlači? Čo viete o jemnej pavúčej obchodnej sieti na bývalom ministerstve obrany, ktorá je dnes verejným tajomstvom? Možnože na toto by ste mali odpovedať. Ďakujem.

  • Ja len taká malá literárna pripoviedka. Pán poslanec Kaliňák, poeticky ste bilancovali prebiehajúcu parlamentnú rozpravu o programovom vyhlásení vlády, keď ste povedali, končiac svoj prejav tým, že "sa tu štyri dni štekalo". No, je to poetické výrazivo. A keď teda vezmem túto terminológiu, tak by som povedal asi toľko. Aj vy ste si zabrechali a za veľa to nestálo.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Pán poslanec Kaliňák chce reagovať na faktické poznámky pánov poslancov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Mrzí ma, že na také dobré príspevky mám len dve minúty, tak skúsim byť veľmi stručný.

    Pán poslanec Matovič, pán podpredseda parlamentu a predseda strany SMER Robert Fico je na pietnej spomienke v Handlovej, keď vás zaujíma, kde je.

    Ďalej, čo sa týka Železničnej polície, druhý, kto vystúpil, pán poslanec Pado, áno, veď ja som povedal, že to má, len si treba dávať pozor na to, aby ostali príslušníci priamo v obvode dráh alebo v obvode železníc, pretože tie výsledky by mohli prísť. To, čo je nadbytočné, to, čo je nadstavba, to, čo je zdvojené, prosím, tam je naozaj priestor pre ušetrenie mnohých záležitostí.

    Čo sa týka pána Slafkovského, už dlhodobo nechápe, čo je to sekcia verejnej správy na ministerstve vnútra a aký je rozdiel medzi verejnou správou a samosprávou. Samozrejme, pán poslanec, či už kontaktné centrá v rámci živnostenských úradov, ktoré podliehajú verejnej správe v rámci ministerstva vnútra, alebo zákon o občianstve, alebo ďalšie veľmi dôležité veci, ktoré boli vykonané, ste si, bohužiaľ, nevšimli a sám ste proti zákonu, ktorý bol prijatý, ktorý bol z dielne ZMOS, a nikdy sme sa tým netajili, práve preto sme povedali, aby ZMOS vypracoval zákon, aby reprezentoval všetky obce, voči ktorému ste tak prísne vystupovali.

    Tak čo sa týka, no, toto si už nespomeniem, toľko vás bolo, pán Viskupič, prepáčte, že nezareagujem úplne na všetko, ale na záver ste, tuším, povedali, že sa niečo z toho vytrieskalo, však - aha, už viem, mali ste vystúpenie, ktoré hovorilo úplne jasne, že nikdy neviete si predstaviť spoluprácu a zrazu nikdy nevystúpite. Tak pri tej vašej principiálnosti musíte vedieť, že za tým je niečo viacej ako pár riadkov.

    A, samozrejme, pánovi Matejovi poviem, 4,2 % bol deficit, keď ste odovzdávali vládu, nie ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O právo vystúpiť v rozprave požiadal pán minister vnútra Daniel Lipšic. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som chcel uvítať skutočnosť, že rokujeme štvrtý deň a rokujeme cez deň. Nerobím si ilúziu o tom, že keď sa zmenia pomery, budeme znovu rokovať v noci. Čiže nie je to snaha vládnej koalície, aby sa opozícia v budúcnosti potenciálne rozumne rozhodla a nerobila tu nočné rokovania o vládnom programe. My sme pred štyrmi rokmi rokovali do rána. Je to vec elementárnej slušnosti. A som rád, že kolegovia z opozície majú plný priestor sa vyjadriť, lebo ide o závažný dokument, a je slušné, slušné, aby sme o ňom rokovali normálne v denných hodinách a v kľude.

    Dovolím si dve poznámky, lebo niektoré veci, ktoré povedal aj pán poslanec Kaliňák, je nad rámec pokušenia neodpovedať na ne.

    Po prvé, pán poslanec, hodnotili ste jazykovú výbavu členov vlády a trošku ste svoje vystúpenie rozostrel do takej estrádnej polohy. Keď chcete veľkú estrádu, choďte na You Tube, tam vo vzťahu k angličtine sa určite pobavíte. Ak naozaj chcete na takejto úrovni rozprávať o vládnom programe, tak si myslím, že je to prejav každého, kto takto vystupuje.

    Pýtali ste sa, pán poslanec, či je niečo horšie ako kupovanie poslancov. Ja si myslím, že je. Predávanie miest na kandidátnych listinách a v exekutíve, to je horšie.

  • Dovoľte mi zareagovať stručne aj na predchádzajúce vystúpenia niektorých poslancov a potom na pána poslanca Kaliňáka.

    V úvode rozpravy vystúpil pán poslanec Fico a mám len dve poznámky k jeho vystúpeniu. Hovoril o tom, že ako si môže dať vládna koalícia do vládneho programu návrhy ústavných zákonov, keď o nich nerokovala s opozíciou. Je to náš plán, ale pokiaľ by toto rozprával pán poslanec Fico, keby nikdy nebol premiérom, beriem to. Ale čo mala vaša vláda vo vládnom programe pred štyrmi rokmi? Nemala tam náhodou tiež navrhovanie ústavných zákonov? Len v oblasti spravodlivosti boli dva. Odcitujem: "Preskúma možnosť vytvorenia samostatného najvyššieho správneho súdu len cez novelu ústavy a zmení ústavu tak, aby sa rozšírila kompetencia Súdnej rady a ombudsmana podávať návrhy na Ústavný súd na začatie konania pred Ústavným súdom." Okrem toho, že si vtedy vláda nevšimla platný text ústavy, lebo ombudsman túto kompetenciu mal, Súdna rada by ju mohla dostať len novelou ústavy. Čiže to je veľmi zaujímavé počúvať pána poslanca Fica hovoriť o tom, ako nesmú byť vo vládnom programe návrhy ústavných zákonov, ak vládna koalícia nemá ústavnú väčšinu. Len to isté, to isté mala vo vládnom programe vaša vláda. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Pán poslanec Fico sa pýtal, prečo chce vláda zaviesť štíhlejšie a efektívnejšie rokovanie kabinetu, to znamená bez prísediacich, či sa má čoho báť. Ja si myslím, že rokovania vlády môžu byť aj verejné, ale to, aby na rokovanie vlády zo zákona mohli byť člen, prísediacimi vlády predstavitelia nezávislých inštitúcií, je pozostatok z bývalého režimu. To, aby na vládu chodieval predseda NKÚ, Štatistického úradu, generálny prokurátor, je pozostatok bývalého režimu, kedy vlády rokovali ako Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany.

  • Nepoznám vládu v Európskej únii, ktorá by takéto riešenie mala. To len na vysvetlenie.

    Teraz si dovolím zareagovať na vystúpenia dvoch pánov poslancov, pána poslanca Bučeka a pána poslanca Kaliňáka, ktoré sa týkali rezortu vnútra.

    Pán poslanec Buček vo svojom vystúpení tvrdil, že integrovaný záchranný systém funguje vynikajúco, v zásade, že 112 pracuje ako hodinky, ale nie je to pravda. Stodvanástka je dobrý projekt, budeme ho nielen vylepšovať, ale naozaj sa budeme snažiť ho zaviesť, aby to bol funkčný projekt, ale v skutočnosti ten projekt veľmi dobre nefunguje. Keď horelo Duslo Šaľa, tak prišli hasiči a po pol hodine prišli kontrolné chemické laboratóriá, lebo vôbec neboli koordinované jednotlivé zložky záchrannej služby. Preto má vláda pomerne ambiciózny projekt, aby sa konečne po dlhej dobe integrovali základné záchranné zložky. Konkrétne, aby sa civilná ochrana integrovala do hasičského, záchranného zboru. Keď na to nebola vôľa v minulosti, lebo je to, samozrejme, komplikovaný proces, tak tá vôľa sa musí nájsť v súčasnosti.

    Pán poslanec Kaliňák, pán poslanec hovoril, že bude podporovať trend alebo snahu pokračovať v znižovaní zločinnosti. Ja som vždy tvrdil a pán poslanec s tým vlastne začal, že ak niekto bude úspešný v boji proti zločinu, najmä násilnému zločinu, mne osobne je jedno, kto si ten kredit, tie výsledky pripíše. Faktom je, že násilný zločin klesá od roku 2003. Každý rok klesá od roku 2003. A jednou z hlavných príčin je schválenie pomerne závažných zmien v trestných kódexoch, ktoré znamenali prísnejší postih násilného zločinu a recidívy. Tieto zmeny v trestných kódexoch boli prijaté naprieč politickým spektrom v parlamente. Som tomu rád. A som rád, že aj vtedajšia a dnešná opozícia tieto návrhy podporila. Ale také sú fakty a ja verím, že sa nám spoločným úsilím podarí ďalej znižovať najmä násilný zločin.

    V roku 2002 bolo spáchaných asi 15-tisíc násilných trestných činov, v roku 2009 asi len 9-tisíc. Došlo k poklesu asi o 40 %. Niekomu to možno znie ako čísla, lebo to sú čísla, to sú štatistiky, ale za každým z týchto čísiel, keď hovoríme o násilnom zločine, je príbeh. Konkrétny ľudský príbeh bolesti, strateného pocitu bezpečia. A preto ak má mať štát nejakú jednu jedinú prioritu, tak to musí byť boj proti násilnému zločinu.

    Pán poslanec Kaliňák spomínal zmeny v organizačnej štruktúre Policajného zboru a zámer vlády integrovať Železničnú políciu a Úrad hraničnej a cudzineckej polície pod Prezídium. Tento návrh je motivovaný práve tým, že chceme usporiť administratívne miesta v polícii a dať ich tam, kam patria. Do poriadkovej služby, na ulicu, najmä do lokalít, ktoré sú ohrozené veľmi častou, niekedy aj drobnou kriminalitou. Na východnom Slovensku, napríklad.

    Pán poslanec Kaliňák vie, že Železničná polícia má približne 1 200 policajtov, z ktorých priamo vo výkone služby v našich železničných staniciach a vo vlakoch je asi polovica. Čiže je tu obrovská šanca pomerne veľkú časť policajtov, ktorí sú v tejto službe, využiť naozaj tam, kde majú policajti byť, kde majú chrániť život, zdravie a majetok našich občanov.

    Čo už pán minister pri integrácii zabudol spomenúť, je, že v minulom roku sa pre mňa z nepochopiteľných príčin vyčlenila časť vyšetrovateľov spod policajného Prezídia a dala sa pod ministerstvo financií, pod Colné riaditeľstvo. Ja som vtedy namietal voči tejto zmene, ktorá podľa mňa nebola správna, ale tam už pán poslanec túto zmenu nezmienil.

    Pán poslanec spomínal aj tu, aj na výbore, že vláda je ambiciózna v oblasti rezortu vnútra a má pomerne konkrétne veľa záväzkov, a spomínal na výbore aj to, že vláda bývalá všetky svoje záväzky v oblasti vnútra splnila. Je tak? Ale nie je tak. A konkrétne, keď už som si prečítal vládny program v oblasti spravodlivosti a vnútro, tak tu boli rôzne záväzky: vláda prijme nový program boja so zločinnosťou, vláda pripraví návrh zákona o boji s terorizmom, vláda pripraví návrh zákona o boji proti extrémizmu, zmení zákon o obecnej polícii, navrhne aktuálne zmeny platnej právnej úpravy. Nič z toho sa v princípe neudialo. A ja si myslím, že, samozrejme, nikdy nie je možné asi 100 % naplniť, ale keď tu sú také vystúpenia pánov poslancov, aké to bolo celé skvelé a proste ako sa im vo všetkom darilo, tak treba to uviesť na pravú mieru. V niečom áno, no ale v niečom aj nie.

    Záverom by som chcel povedať pár vecí k rezortu vnútra a najmä k polícii. Často sa tvrdí v médiách, možno aj tu v parlamente, že polícia musí byť nestranná. Ja s tým nesúhlasím. Polícia musí byť apolitická, ale polícia nemôže byť nestranná. Polícia vždy musí byť na strane slušných ľudí. A to budem aj vyžadovať v rámci Policajného zboru, aby polícia vedela rozlišovať medzi tými, ktorí niekedy z nedbanlivosti spravia dopravný prostriedok, a medzi tými, ktorí majú dobre našliapnutú kriminálnu kariéru. Medzi slušnými ľuďmi a gaunermi.

    Druhé posolstvo je, že polícia musí mať a bude mať rozviazané ruky. Nikto, akokoľvek vplyvný alebo bohatý, nebude stáť nad zákonom. Nebudú trestné stíhania zastavované z dôvodu fiktívnych premlčaní len preto, že ide o vysokopostaveného politika, či bývalého, či súčasného.

    Bývalý premiér hovoril o tom, že dnešná koalícia chce kriminalizovať opozíciu. Napriek tomu, že to bol práve bývalý premiér, ktorý aj tuná v parlamente rozprával o tom, že by bolo fajn, keby niektorí poslanci sedeli niekde inde a nie v parlamente. Že to boli vaši poslanci, ktorí hlasovali za uznesenie pred dvomi rokmi, aby orgány činné v trestnom konaní vyvodili trestnoprávnu zodpovednosť za návrh na podanie odvolania vtedajšieho ministra spravodlivosti.

    Tu je hlasovanie, ktoré len vďaka neuznášaniaschopnosti parlamentu vtedy neprešlo. Mám prečítať poslancov, ktorí hlasovali za? Zo SMER-u to boli všetci poslanci.

    Takže bolo by fajn, keby ste sa pozreli dozadu, aká tu bola atmosféra, aká tu bola kultúra, a potom hovorili niečo o kriminalizácii. Ja nebudem hovoriť, lebo pán minister povedal, čo sme všetko dobré našli na ministerstve vnútra. Našli sme aj všeličo iné. Teraz nie je platforma o tom hovoriť, pri vládnom programe, a nebudem o tom hovoriť, ale ubezpečujem vás, že sme nenašli len 98 km dobre stráženej schengenskej hranice.

    Na záver. Ja som to už vo výbore spomenul, že viaceré návrhy zákonov presahujú jedno volebné obdobie, a bol by som rád, keby boli prijaté za účasti širšieho politického spektra. Konkrétne som spomínal nový volebný kódex, ktorý chceme pripraviť v priebehu prvého, prvej polovice volebného obdobia. A ja mám ambíciu prizvať do komisie na prípravu volebného kódexu aj zástupcov opozície, lebo to by mal byť zákon schválený naprieč politickým spektrom. Aj keď som bol v inej pozícii v bývalej vláde, som sa snažil, aby zásadné reformy, pokiaľ sa dá, boli schvaľované väčším konsenzom. A preto aj reformy trestného práva, rodinného práva, konkurzného práva boli prijaté ústavnými väčšinami. To by mala byť naša ambícia. Nie to, čo sa tu dialo v posledných štyroch rokoch, že žiaden, okrem jedného návrhu, geografický názov učebníc, žiaden návrh opozičného poslanca v parlamente neprešiel. Nie preto, žeby s ním koalícia vtedajšia nesúhlasila, veď mnohé si potom aj osvojila, ale len preto, že ich podal opozičný poslanec. To sa podľa mojej mienky musí, malo by sa to zmeniť. Poslanci parlamentu sú platení od toho, aby hlasovali za dobré zákony, nie podľa toho, kto ich predloží, ale či sú dobré, alebo sú zlé.

    Ja verím, že tak ako nová vládna koalícia začala nie slovami, ale skutkami v zmene parlamentnej kultúry, čoho dôkazom je, že rokujeme cez deň, verím, že sa zmení v skutkoch aj parlamentná kultúra, ktorá tu nebola v posledných štyroch rokoch, že budeme posudzovať, budete posudzovať návrhy zákonov nie podľa toho, kto ich predloží, ale čo obsahujú. A v tomto verím, že nám vaša, naša vláda bude nápomocná.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou chcú reagovať dvaja páni poslanci. Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ak ste hovorili o pozostatkoch totality v podobe účasti predstaviteľov Sociálnej poisťovne, Generálnej prokuratúry, Národnej banky na zasadnutí rokovaní vlády, tak sa vás chcem spýtať ako predstaviteľa bývalých dvoch Dzurindových vlád, či vám to v tých rokoch nevadilo a prečo ste s tým nerobili poriadok v tom období? Dneska môžeme hovoriť o akýchkoľvek pozostatkoch, chcete, ale ja to vidím ako jeden jediný cieľ, ten cieľ sa volá, ako dostať Dušana Muňka zo zasadnutí vlády. A kvôli tomu ste ochotní urobiť čokoľvek napriek tomu, že tam legitímne podľa pravidiel má čo robiť.

    Druhú vec, ak ste hovorili o pozostatkoch totality, tak ja to dám do kontextu s nejakým iným vyjadrením pani premiérky, ktorá mala zámer zaviesť funkciu podpredsedu vlády pre mimovládne organizácie. Ak sa na to pozerám akokoľvek, tak musím povedať, že mi to pripadá ako budovanie Jednotného národného frontu a ešte že ste to zastavili včas a spamätali sa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tiež som možno očakával viacej, ešte väčšie faktografie, bolo tam niekoľko vecí, pán minister, ktoré teda neviem ešte úplne, ako si to vyložiť z pohľadu nejakej ľahkej demagógie.

    Nuž predovšetkým k tej prvej časti, čo už povedal pán poslanec Petrák. Áno, osem rokov ste to mohli zmeniť, vtedy to nevadilo, dnes to zrazu vadí. Čo chcete schovať? To je jednoduchá otázka, na ktorú proste zatiaľ nechce nikto z vás zodpovedať.

    Kachel Nitra príde o 30 minút neskôr na požiar do Dusla Šaľa preto, pretože Šaľa má vlastnú hasičskú stanicu a Kachel Nitra sedí v Nitre, preto príde o pol hodinu neskôr do Dusla Šaľa. Ale to už je vecou faktickou a vecou, že proste Kachel nie je pri, alebo kontrolné chemické laboratórium - a jediný z parlamentu vedel pán predsedajúci Hrušovský, čo to znamená - nie je súčasťou výjazdových skupín v rámci integrovaného záchranného systému, takže to nie je chybou integrovaného záchranného systému.

    Zaviedli sme 112-ku v uplynulom období, spustili sme tento projekt a dnes proste ten projekt funguje, pretože ľudia sú zachraňovaní. Ak chcete na to útočiť, útočíte práve na záchranárov, čo si myslím, že nie je úplne ideálne. Ak chcete zmeniť štruktúru, potom je to v zmene štruktúry, nie o tom, že by nefungoval takto, že Kachel nie je v tom priamom prvom výjazde, nemá povinnosť do 15 minút vyštartovať alebo niečo podobné tak, ako hasiči majú povinnosť do minúty vyjsť z garáží. Tak toto sa Kachelu úplne netýka a je prizývaná hasičmi po tom, čo zistia ohrozenie, že do ovzdušia unikli látky, ktoré treba merať alebo ktoré treba monitorovať podrobne.

    Chcem povedať, že najhorší rok z pohľadu kriminality bol rok 2004, stále to hovorím, 2004 a až od roku 2005 začala klesať kriminalita vrátane násilnej, aj vraždy boli v roku 2004, ak sa nemýlim, na najvyššom, ale to si možno v štatistike pozrieť, to už je vlastne najmenej. Aj extrémizmus, aj terorizmus boli v novelách Trestného zákona zapracované, takže keď ste hovorili, že neboli splnené tieto časti programu, tak ste proste jednoducho zavádzali, pán minister...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Už ste skončili, pán poslanec? O vystúpenie požiadal pán podpredseda Národnej rady Milan Hort, po ňom sa prihlásil s možnosťou vystúpiť pán minister vlády Slovenskej republiky Krajcer.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, milí členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj nebudem dlho rozprávať, ale vypočul som si kultúrny príspevok pána poslanca Kaliňáka a v jeho závere ospravedlnenie pána predsedu SMER-u a podpredsedu parlamentu Roberta Fica, kvôli ktorému vraj nie je na dnešnom rokovaní. Dozvedel som sa, že je na pietnej spomienke na prvé výročie úmrtia 20 baníkov v Handlovej. Chcel by som povedať, že dostali sme pozvánku viacerí od pána primátora Handlovej, od pána Ing. Rudolfa Podobu. Dnes ráno o 9.30 hod. je v Handlovej rozozvučanie zvonov na kostole sv. Kataríny a 9.30 hod. začína možnosť Handlovčanov pri pamätníku na Ulici 29. augusta zapáliť sviečku. Program, ktorý hovorí o spomienke na túto tragédiu, začína večer o 19.00 hod. zádušnou omšou. Dnes dopoludnia a celý deň sa v Handlovej nič také, čo je pietny akt, nedeje. Ja sa chcem spýtať, či pán Fico je kostolník alebo zvonár v kostole, lebo nevidím iný dôvod, prečo by tam mal byť.

    A po druhé, ak ste tu spomínali, pán kolega, pán poslanec, také výrazy ako diletant a hoštapler, čo som bol z toho veľmi smutný, tak sa pýtam, v Slovníku cudzích slov, čo na seba nájdete a na svojho predsedu, keď sa ešte za túto tragédiu schovávate pri flákaní sa v robote, v parlamente?

    Ďakujem.

  • Teraz udeľujem slovo pánovi ministrovi. Ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Kaliňák na vystúpenie pána podpredsedu Horta.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ako naozaj nechcem byť osobný a bol to váš naozaj jeden z najúbohejších pokusov. Viete, neviem, kde ste boli vtedy, keď do 5.00 hod. ráno sme sa snažili situáciu a zachrániť aspoň telá týchto baníkov a som rád, že nebudete vy rozhodovať o tom, kedy si kto má koho uctiť, pán Hort.

    To znamená, je úplne trápne, fakt trápne a úbohé, že sa snažíte práve túto časť zneužiť na nejaký váš kvázi politický súboj. Ako o 9.00 hod. začína možnosť, aby ste si uctili pamiatku týchto ľudí, a zneužívať túto pamiatku na to, aby ste dokázali niečo "vyblafnúť" v tomto pléne, to považujem za ako úplne trápne.

    To naozaj ako už som si myslel, že hlbšie klesnúť neviete, ako ste to prezentovali za posledné obdobie, ale tentoraz ste naozaj vytvorili nový rekord.

  • Pán minister Krajcer, nech sa páči, udeľujem vám slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, kolegyne, kolegovia, ctení hostia, dovoľte, aby som ja tiež vystúpil k programovému vyhláseniu vlády.

    Na úvod, pán Kaliňák, vaše vystúpenie bolo naozaj vtipné, ale od bývalého ministra vnútra a podpredsedu vlády by som očakával niečo vecnejšie a dôstojnejšie. Mimochodom, ten Galko vám akosi leží v žalúdku a všetci vieme prečo. Niekto má strach.

  • Ľuboš Galko je slušný a odvážny človek a bude dobrým ministrom.

    Ja chápem, že parlament je prirodzeným priestorom na politické súboje, časť kritiky zo strany opozície však považujem za nezmyselnú. Programové vyhlásenie vlády je totiž len základnou bázou pre ďalšie fungovanie vlády a nemajú to byť konkrétne rozpracované riešenia. Tie prídu na rad, keď vláda získa dôveru a programové vyhlásenie vlády bude schválené. To sa však ešte nestalo a opozícia nás už kritizuje, ako keby sme mali za sebou aspoň dva roky vládnutia.

    Dámy a páni z opozície, realita je však taká, že vládnutie máte za sebou vy, a to celé štyri roky. Účet zaň ste však doteraz nevystavili. Odpočet vášho programového vyhlásenia z roku 2006 nahradil Robert Fico návštevami ministerstiev, kde každého ministra pochválil, aký bol úspešný. Tak sa teda na tie úspechy a splnené sľuby aspoň v krátkosti pozrime.

    Predchádzajúca vládna garnitúra sľubovala zníženie verejného dlhu. Ak to bol vtip, tak vydarený. Ak sľub, realitu poznáme, Slovensko sa naozaj vydalo na grécku cestu. Poďme ďalej. Uznesením vlády z roku 2006 ste sa zaviazali znížiť počet štátnych zamestnancov o 20 %. Opäť dobrý vtip. Vo svojom programovom vyhlásení ste vyhlásili, že zastavíte trend zvyšovania regionálnych rozdielov. Dnes sú väčšie ako pred štyrmi rokmi. Zastrájali ste sa, že znížite korupciu. Realita bola taká, že vaše známe heslo "Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu" pozmenila ľudová tvorivosť na slogan "Ako sa kradne za Fica, tak sa nekradlo nikdy".

  • A nasledovali ďalšie sľuby, zavedieme vyššie dane pre monopoly, žiaden návrh nebol ani len podaný. Znížime dane z príjmu ľudí s nízkymi príjmami na 15 % a zavedieme vyššiu sadzbu ako 19 % pre ľudí s nadštandardnými príjmami. Žiadne zmeny neboli navrhnuté. Diaľnice, koľkože kilometrov malo byť hotových do roku 2010? Mali sme sa na nich predsa doviezť až do Košíc. Opäť to akosi nevyšlo, že? A kde ostala daň z darovania, kde je zníženie DPH na potraviny, energie, internet? Nič z toho. Bublina, ktorá sa rozplynula ako mnohé iné marketingové heslá. Takže, dámy a páni z opozície, tentoraz naozaj v dobrom, požiadam vás o trochu súdnosti a sebareflexie.

    Vláda Ivety Radičovej prichádza v zložitej ekonomickej situácii, krajinu je nutné ozdraviť a vytvoriť podmienky pre sociálny a ekonomický rozvoj. Nebude to ľahké, ale inú možnosť nemáme ani my, ani občania tejto krajiny. Programové vyhlásenie tejto vlády si kladie aj smelé ciele v oblasti podnikateľského prostredia, reformy odvodového systému, vzdelávania, kultúry, bezpečnosti občanov.

    Ctená opozícia, budete mať možnosť, samozrejme, posúdiť, či sa nám naše ambiciózne plány podarilo naplniť a súdiť nás budú predovšetkým občania. Ten čas ale vcelku, pochopiteľne, ešte nenastal.

    Krátko sa pristavím aj pri rezorte kultúry, ktorý mám tú česť viesť. Už na výbore som informoval, že za priority rezortu na najbližšie roky považujem obnovu kultúrneho dedičstva, reformu médií verejnej služby a efektívne a hospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi. V tejto oblasti som začal konať v prvý deň môjho nástupu a za ten krátky čas sa nám už podarilo ušetriť nemalé finančné prostriedky. O tom najväčšom projekte, digitalizácii kultúrneho dedičstva, zatiaľ pomlčím.

    Asi najväčšia kritika mojich opozičných predrečníkov smerovala do oblasti médií verejnej služby a najmä STV. Nuž, milí páni, neutešený stav Slovenskej televízie nie je mojou vizitkou ani vizitkou tejto vlády. V tomto momente však chcem zároveň povedať jednu zásadnú vec. Som jednoznačným zástancom zachovania médií verejnej služby. Preto práve je mojou ambíciou prísť s koncepciou ich reformy. Ak by som túto ambíciu nemal, tak o nejaký čas by sa téma zrušenia predovšetkým Slovenskej televízie stala, bohužiaľ, legitímna a vy to veľmi dobre viete.

    Dámy a páni, často tu hovoríte o kupovaní poslancov. V tomto momente musím zložiť kompliment vášmu šéfovi Robertovi Ficovi. A teraz to myslím naozaj úprimne. Pán Fico je naozaj najtalentovanejší marketér na slovenskej politickej scéne. Ja chápem, že prichádzate s ďalším heslom, ktoré sa má stať akousi katovou sekerou pre túto vládnu koalíciu. Chcem však vás a vašich kolegov požiadať, aby ste s tým prestali. My sme totiž nikoho nekupovali. Igor Matovič a ďalší traja naši poslanci sú síce obyčajní, ale zároveň slušní ľudia. Áno, platíme nováčikovskú daň. Všetko, čo sa udialo v rámci doterajšej výmeny názorov, bolo verejné a musím podotknúť, že až priveľmi verejné. Ale je to dôkazom, že na našej dohode nebolo nič nekalého. Nepochybujem o tom, že títo štyria poslanci budú pevnou súčasťou vládnej koalície a nikdy nebudú kolaborovať s opozíciou pri likvidácii tejto vlády. Mimochodom, to isté si myslím aj o štyroch poslancoch OKS, ktorí kandidovali na kandidátke strany MOST a ktorí už aj v minulosti preukázali svoju vnútornú pevnosť a konzistentnosť.

    Takže, pán Fico a ctená opozícia, prestaňte už s razením hesla o kupovaní poslancov, lebo my v takom prípade budeme musieť citovať slová zakladajúceho člena SMER-u Bohumila Hanzela, ktorý hovoril o kupovaní celej vašej strany. Alebo sa budeme musieť pýtať, za akú cenu dovládlo so SMER-om HZDS a SNS, ktorým ste rušili ministrov, dokonca aj celé ministerstvá, a napriek tomu z vládnej koalície neodišli.

    V rozprave sa viackrát objavila téma referenda, ktoré iniciovala naša strana SaS. Podotýkam, že so zberom petičných hárkov so šiestimi otázkami sa začalo pred vyše rokom. A obviňovať nás, že teda z toho, že načo robíme referendum, keď nikto vtedy netušil, že aká koalícia vznikne po voľbách a aké budú jej programové tézy, je naozaj scestné. Nehovoriac o tom, že význam referenda v týchto dňoch výrazne stúpol. Opozícia sa jasne vyjadrila, že predložený návrh ústavného zákona o zúžení poslaneckej imunity nepodporí. Vyzývam preto aj touto cestou zodpovedné politické strany, aby referendum podporili, a obraciam sa najmä na občanov, aby týmto spôsobom rozhodli za politikov, ktorí sa svojej imunity zjavne nikdy nevzdajú.

    Často tu v sále zaznievalo, že v programovom vyhlásení vlády neplníme svoje predvolebné sľuby. Je to lož. Konkrétne v prípade SaS sa z nášho volebného programu dostalo do programového vyhlásenia vlády viac ako 50 %. Podotýkam, že koalícia pozostáva zo štyroch strán. Dokonca aj tá dekriminalizácia marihuany, čo vás už toľko mesiacov trápi, bola len jedným zo 129 našich programových návrhov. A, mimochodom, ani tejto témy sme sa definitívne nevzdali. Aj niektorí naši mladí voliči však musia pochopiť, že vzhľadom na jednoznačne odmietavý postoj našich partnerov z KDH sme mali len dve možnosti, buď túto našu požiadavku na istý čas odložiť, alebo povaliť túto vládu a pustiť k moci SMER. Myslím si, že toto by nám určite neodpustili.

    Dámy a páni, na záver vám prečítam jedno vyjadrenie, citujem: "Je určite závažné pýtať sa, že či máme posielať do väzenia alebo trestne stíhať vysokoškoláka alebo stredoškoláka, ktorý si vyfajčí jednu cigaretu marihuany niekde na diskotéke." Viete, kto to povedal? Nie, nie je to citát z volebného programu SaS. Autorom týchto slov je Robert Fico, toho času nezávislý poslanec Národnej rady, v televízii Markíza 4. 4. 2001.

    Dámy aj páni, tento záver symbolicky vykresľuje priebeh parlamentnej debaty o programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa prihlásili piati páni poslanci. Odporúčam, aby sme aj napriek tomu, že nestihneme do 12.00 hod., dokončili faktické poznámky a potom vyhlásim obedňajšiu prestávku. Je súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, je vrchol neobjektívnosti, keď krivíte fakty k tým diaľniciam, pretože nič od vás nechcem, len aby ste si nasadili objektívne okuliare, pretože keď si pozriete programové vyhlásenie vlády v roku 2006, tam bolo presne zadefinované 100 km diaľnic za volebné obdobie urobíme. Vy ste sa nezmohli ani na to, aby ste urobili, čo urobíte, koľko urobíte a v akým parametroch. Čiže my sme zadefinovali, 100 km diaľnic a rýchlostných ciest, odovzdali sme do užívania necelých 150 km, čiže sme prekročili podstatne náš záväzok v programovom vyhlásení.

    A stále opakujem, že sa môžme s plným svedomím obrátiť nielen na našich voličov, ale aj na všetkých občanov z hľadiska dynamiky výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, nehovoriac o akcelerovanej príprave, ktorá bola za predchádzajúcej vlády rokov 2002 - 2006 významne zanedbaná.

    To, čo stále hovoríte, je sľub vlády Slovenskej republiky nad rámec programového vyhlásenia a, samozrejme, že stále platí, že kríza nám zdeformovala naše možnosti na finančnom trhu, a preto sme sa zdržali o 18 mesiacov neskôr, a preto sa dostali tie PPP projekty, ktoré boli realizované nad rámec programového vyhlásenia, do takého závozu, v akom sú momentálne. Ale podarilo sa nám uzatvoriť R1 a dúfam, že sa podarí vám uzatvoriť aj D1.

    Čiže poprosím objektívne okuliare si nasadiť pri hodnotení sľubov predchádzajúcej vlády v programovom vyhlásení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister, ja len jednu veľmi krátku poznámku. Hovorili ste ako vtip to, že premiér Fico ľúbil zrušenie 20 000 úradníckych miest. Ja by som bol veľmi nerád, keby sme po skončení vašej vlády my konštatovali, že bolo podobným vtipom to, keď ste vy sľúbili 15 000 miest pre každý región. Bol by som veľmi rád, keby sa vám podarilo tých 15 000 miest pre každý región splniť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, no, vo vašom vystúpení som na nie miernych, ale som v značných rozpakoch, či vystúpil minister kultúry, alebo politický komentátor. Ja osobne vám chcem dať do pozornosti, že už nie ste novinárom ani komentátorom, ale že ste ministrom kultúry, a ak minister kultúry pri obhajobe programového vyhlásenia vlády povie, že sa krátko pristaví pri rezorte kultúry a uvedie tri tézy z programového vyhlásenia vlády, ktoré ľahko oglosuje, osobne si myslím, že je to nedostatočné. Budem však korektný, máte na to 100 dní. Poprosím, skúste sa orientovať v rezorte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, na výbore ste nás žiadali a vyzývali k nejakej korektnej spolupráci. Ja osobne som na to pripravený, o to smutnejší som z niektorých nekorektných vyjadrení, ktoré ste povedali.

    Povedali ste napríklad, že sme neznížili daň z potravín, ako sme sľúbili. Ale veď predsa znížili sme daň z liekov, z kníh, z učebníc a potravín z dvora. Tú nekorektnú informáciu ohľadom diaľnic, to vám vysvetlil pán bývalý minister Vážny. V programovom vyhlásení sme mali 100 km diaľnic, postavili sme 143 km diaľnic. Samozrejme, mali sme ešte vyššie ambície, ako sme mali v programovom vyhlásení.

    Tvrdili ste napríklad, že pán Galko bude dobrý minister. No mal to už možnosť kázať. Je vo funkcii len niekoľko dní, ale už sa postaral o jeden z najväčších škandálov v histórii rezortu obrany, keď absolútne škandalóznym spôsobom poškodil dôveryhodnosť Slovenskej republiky pred zahraničnými partnermi a podľa môjho názoru, čo je ešte horšie, ohrozil svojím nekompetentným správaním bezpečnosť Slovenskej republiky.

    A nechcem hovoriť o vašom predsedovi, ktorý spôsobuje jedno faux pas za druhým. Nechcem spomínať na tú hanbu, ktorú Slovenská republika utŕžila pri jeho sedení s veľvyslancami. Nechcem hovoriť o tej hanbe, ktorú spôsobuje, a neúctu, ktorú spôsobuje, keď v rifliach kladie vence. Veď sa pozrite aj vy do zrkadla. Ste tam len niekoľko dní, ale toľko hanby, ktorú ste už stihli urobiť, veď to je jednoducho nehorázne. Nechcem hovoriť o tom, ako ospravedlňuje to podnikanie, ktoré chcete so štátnymi peniazmi urobiť, doslova tunelovanie so svojimi poslancami a Liberálnym domom. Nechcem hovoriť a nechcem spomínať let pána predsedu parlamentu do Salzburgu na večeru. To je čo toto?

    Takže ja vás tiež vyzývam ku korektnosti, ale tá korektnosť môže aj z našej strany byť len vtedy, keď aj vy budete korektní.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, myslel som si, že ako minister kultúry nás bližšie oboznámite s cieľmi a s konkrétnymi krokmi ministerstva kultúry v nasledujúcom období, bližšie vysvetlíte svoje ciele, svoju víziu, ktorá je v programovom vyhlásení dosť všeobecne načrtnutá. Bohužiaľ, aj ste sa snažili, aj ste povedali, že budete hovoriť potom o svojej oblasti, ale boli to asi iba dve vety, hoci v predchádzajúcej rozprave už vystúpili dvaja poslanci, ktorí sa tejto problematike venovali. Nič konkrétneho sme sa nedozvedeli.

    Bolo to ozaj iba politické vystúpenie a obhajoba sekty ľudí, ktorí sú vo vnútri vašej strany a o ktorých si verejnosť právom myslí, že sú to ľudia, ktorí zo zištných dôvodov sa správajú tak, ako sa správajú aj v súvislosti s tým, že to konkrétne znenie zmluvy do dnešného dňa nie je známe. Pretože sám pán vyjednávač z tejto skupiny ľudí hovoril o tom, že stále sa o konkrétnom znení obsahu tejto zmluvy ešte stále rokuje a bude verejnosti nejakým spôsobom v dohľadnom čase podsunutá. Žiaľ, o ničom takom do dnešného dňa neviem.

    Bohužiaľ, je to váš problém, je to problém toho, že pán Matovič nazval pána Sulíka aj pani Radičovú, že sú klamármi. Čo si o tom máme myslieť?

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja si vás za vaše doterajšie profesionálne pôsobenie vážim a považujem vás za korektného človeka, ale vaše vystúpenie ma sklamalo. Vy ste kritizovali svojich predchodcov predrečníkov, pána Kaliňáka a neviem koho, no tiež som nejaký veľký intelektuálny náboj vo vašom vystúpení nepočul, ale hlavne chýba mi logika vystúpenia ministra kultúry pri prerokovaní programového vyhlásenia vlády.

    No tak prvoplánové heslá, bilbordové, novej pravice o gréckych cestách a podobne pravdepodobne sem nepatria. Chceli sme počuť niečo o štandardoch, ktoré mienite uplatňovať. O nejakom systéme hodnôt, ktoré chcete uplatňovať, ktoré favorizujete, hierarchizovať ich a podobne.

    Je nedôstojné, pán minister, ak budete hovoriť o Ficovi, premiérovi, týmto spôsobom. Tu už v tomto parlamente - vy ste na to reagovali - sa pomaly spochybňuje pracovitosť Roberta Fica. Veď to je nehorázne! Ten človek 20 rokov pracuje 16 hodín denne, je workoholik a tu spochybňovať a vyprávať tieto veci, to znamená, že to s korektnou diskusiou a s korektnou analýzou, ale hlavne v žiadnom prípade nositeľom takýchto nezmyselných tendencií vôbec nefavorizuje. Je to tragické.

    Otázka znižovania počtu zamestnancov a podobne. Asi vám neušlo, že okrem toho, že v štáte naozaj musíme uvažovať racionálne o znižovaní prípadných nákladov aj na pracovníkov, viete, že vznikajú neustále nové a nové povinnosti z členstva v Európskej únii, z fondov a podobne, kde nutnosť zriadiť nové pracovné miesta výrazne skresľuje tieto štatistiky, minimálne analytický pohľad vám ukáže na to, že to, čo ste hovorili, neobstojí.

    Otázka etiky a korupcie. Môžme o tom hovoriť do budúcnosti, pán minister. Pred našou vládou bola vláda predchádzajúca a o tom, čo sa dialo za tej vlády a ktorí nastúpili znovu do tej vlády, o tom naozaj bude treba v tomto parlamente...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte pán predseda výboru Žiga poprosil o možnosť oznámiť poslancom dôležitú informáciu. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, že prerušený výbor bude rokovať dnes o 12.30 hod. v miestnosti č. S 213 pod Západnou terasou. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať o 14.00 hodine rozpravou, v ktorej ako prvý rečník vystúpi pán poslanec Nagy, po ňom pán poslanec Zajac a posledná písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Sabolová.

    Prajem vám príjemnú dobrú chuť, páni poslanci.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prajem všetkým príjemné popoludnie. Otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky k programovému vyhláseniu vlády. Vítam pani predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú. Požiadam aj pána spravodajcu, pána Kollára, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, takisto prítomných členov vlády, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby prišli do rokovacej sály.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ďalšími v rozprave k programovému vyhláseniu vlády zostávajú nám traja písomne prihlásení poslanci pán László Nagy, Peter Zajac a Mária Sabolová. Slovo v rozprave má teraz pán poslanec László Nagy a pripraví sa pán poslanec Peter Zajac.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážená pani predsedníčka vlády, ospravedlňujem sa (smiech v sále), ctené kolegyne, ctení kolegovia, vidím, že si dávate pozor, pani predsedníčka.

    Po štyroch rokoch, núdznych rokoch národnostnej politiky predchádzajúcej vlády voliči súčasnej vládnej koalície s veľkým záujmom a očakávaním sledovali proces tvorby nového programového vyhlásenia vlády, ako aj samotné programové vyhlásenie. Hlavným otáznikom bolo, čo urobí nová vládna koalícia s reštrikčnými opatreniami a zákonmi z oblasti jazykovej politiky, školskej politiky, kultúrnej politiky vo vzťahu k národnostným menšinám. Čo urobí nová vládna koalícia s neriešenými otázkami rómskej národnostnej menšiny. Či uverí sľubom a ako bude hodnotiť slová bývalého premiéra Roberta Fica, že v oblasti národnostných práv v rokoch jeho vlády nedôjde k zníženiu štandardu práv národnostných menšín na Slovensku.

    Na strane druhej voliči súčasnej parlamentnej opozície očakávali, či programové vyhlásenie bude mať dostatočnú odvahu sa postaviť proti opatreniam predchádzajúcej vlády, ktoré pod kepienkom tzv. národnoštátnych záujmov zaviedli nezmyselné reštrikcie v používaní jazyka národnostných menšín...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v rokovacej sále a musia si niečo vydiskutovať, páni ministri, pani kolegyňa, poprosím vás, skúste diskutovať o tých veciach mimo rokovacej sály, lebo vystupuje poslanec so svojím príspevkom a bol by som rád, keby sme trošku zachovali elementárny postoj slušnosti. Ďakujem.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Čiže na strane druhej voliči súčasnej parlamentnej opozície očakávali, či programové vyhlásenie bude mať dostatočnú odvahu sa postaviť proti opatreniam predchádzajúcej vlády, ktoré pod kepienkom tzv. národnoštátnych záujmov zaviedli nezmyselné reštrikcie v používaní jazyka národnostných menšín, obmedzovanie ústavných práv občianstva Slovenskej republiky a najmä či dokážu eliminovať umelo vykonštruovanú hrozbu národnoštátnych záujmov Slovenska zo strany Maďarov žijúcich na Slovensku a zo strany Maďarska. A, samozrejme, aj volič súčasnej opozície očakáva, či dokáže nová vláda ponúknuť, čo dokáže nová vláda ponúknuť v riešení rómskej otázky.

    Ako poslanec strany MOST - HÍD nemôžem opomenúť ani očakávania voliča našej strany, novej politickej strany na Slovensku. Ako je známe, sme v našom programe sľubovali spoluprácu, toleranciu a slušnosť. Spoluprácu v riešení základných otázok občanov Slovenska včítane otázok národnostných, toleranciu v interetnickej spolupráci a slušnosť vo verejnom živote v medziľudských vzťahoch.

    Keď porovnáme programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády a vlády Ivety Radičovej, už na prvý pohľad aj z hľadiska čisto formálneho je zjavné, že problematika ochrany a podpora ľudských práv, v rámci ktorej sú rozoberané aj práva národnostných menšín, v systematike nového programového vyhlásenia má výrazne významnejšiu pozíciu, ako to bolo predtým, čo do umiestnenia a ako aj čo do rozsahu.

    Oveľa významnejšia je však obsahová časť dokumentu, princípy, ktorými sa chce riadiť nová vláda. V dokumente sa uvádza, že rešpektovanie základných práv a slobôd je predpokladom budovania moderného demokratického štátu a spravodlivej spoločnosti. Nedodržiavanie ľudských práv vedie k podkopávaniu základov právneho štátu. Ľudské práva bude preto vláda Slovenskej republiky dôsledne chrániť a podporovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako vidíme, ľudské práva a práva národnostných menšín sa tu neobjavujú ako hrozba pre štát, ale ako významný prvok stmeľovania občanov štátu. Programové vyhlásenie však ide ďalej, vytyčuje, že vláda Slovenskej republiky napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V minulosti sme neraz boli svedkami toho, že neboli to iba občania, ktorí porušovali základné ľudské práva, ale boli to aj orgány štátnej moci. Preto vláda Slovenskej republiky bude dbať o posilnenie uplatňovania ľudskoprávnych princípov v činnosti vlády a štátnych orgánov pri tvorbe všeobecne záväzných predpisov a implementácii medzinárodných noriem. Avšak z hľadiska komfortu všetkých občanov je dôležité, aby všetci mohli mať pocit, že štát má slúžiť občanovi a nie občan štátu. Štát je iba prostriedkom k spokojnému životu a k spokojnému spolunažívaniu ľudí.

    V minulom období sme zažili niekoľko nepríjemných a trápnych situácií pri pravidelnom hodnotení našich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv a práv národnostných menšín. Niektoré záväzky dodnes neplníme a bude to úlohou novej vlády a nového parlamentu, aby sme napravili našu medzinárodnú reputáciu v tomto ohľade, či už ide o OSN, či už ide o Radu Európy, alebo o OBSE.

    Národnostné menšiny teda nie sú hrozbou pre Slovenskú republiku, sú hrozbou iba pre niektorých politikov, ktorým chýba politická agenda. Nová vláda si to v plnej šírke uvedomuje a uznáva a oceňuje význam a príspevok kultúry národnostných menšín tradične obývajúcich územie Slovenska, jeho kultúrnemu bohatstvu, duchovným hodnotám a kultúrnej rozmanitosti. Vláda Slovenskej republiky bude preto vytvárať čo najlepšie podmienky pre to, aby príslušníci národnostných menšín uplatňovali svoje právo na vyjadrenie, zachovanie a rozvoj vlastnej identity. Vláda, ako sa píše v dokumente, vypracuje dlhodobú koncepciu ochrany a podpory kultúry a školstva národnostných menšín včítane rómskej menšiny, ako aj dlhodobú koncepciu interetnickej spolupráce, interetnického dialógu a interkultúrnej výchovy a vzdelávanie včítanie zabezpečenia príslušných inštitucionálnych a finančných mechanizmov.

    Myslím si, že, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mnohí sa pamätáte na obdobie rokov 1998 až 2004. Bolo to obdobie národnostného mieru na Slovensku. Z tohto hľadiska rozhodujúce bude, aké budú vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi tu doma a vzťahy medzi majoritou a Rómami. Vláda preto chce prispieť najmä k zlepšeniu vnútroštátnych slovensko-maďarských vzťahov a vzťahov medzi majoritou a Rómami.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na tomto mieste vrátil ešte raz i k mojej úvodnej otázke, som sa opýtal, čo urobí nová vládna koalícia s reštrikčnými opatreniami a zákonmi v oblasti jazykovej politiky, školskej politiky, kultúrnej politiky vo vzťahu k národnostným menšinám. Či bude mať odvahu nastaviť nediskriminačný právny stav, ktorý bol charakteristický pred obdobím roku 2006. Odpoveď môžme čítať v programovom vyhlásení, kde sa konštatuje, že okrem novelizácie zákona o štátnom jazyku, prijatia nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúry národnostných menšín a novelizácie školského zákona vláda Slovenskej republiky naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov Slovenskej republiky aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a ďalších súvisiacich predpisov. A napokon dôsledne bude uplatňovať odporúčanie Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnoteniach, v hodnotiacich správach.

    Vážené kolegyne a kolegovia, programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády sa správalo voči národnostnému školstvu, ako keby ani neexistovalo. Chýbalo o ňom, o tomto školstve, akákoľvek zmienka v programovom vyhlásení minulej vlády. Na rozdiel od neho dnes prerokovaný návrh konštatuje, že pri riadení a financovaní národnostného školstva, pri metodickej pomoci a tvorbe vzdelávacích obsahov bude vláda Slovenskej republiky vo zvýšenej miere prihliadať na skutočné potreby a záujmy príslušných národnostných menšín, podporí zvýšenie kvality vyučovania materinského jazyka rovnako ako kvalitu a účinnosť slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Podporí taktiež inováciu pedagogických metód v menšinových školách včítane zásobovania menšinových škôl aktuálnymi a modernými učebnicami, posilní spoluprácu medzi školami s vyučovacím jazykom slovenským a jazykom menšín. Vláda bude pokračovať v podpore ukrajinského národnostného školstva. A zároveň v regiónoch, kde žijú príslušníci rusínskej národnostnej menšiny, zabezpečí v základných a stredných školách aj vyučovanie predmetu rusínsky jazyk a kultúra.

    Je ďalším pokrokom v tejto oblasti skutočnosť, že k zabezpečeniu uvedených úloh vláda Slovenskej republiky ustanovuje funkciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny s posilnenými riadiacimi a rozhodovacími právomocami v oblasti národnostnej kultúry a školstva.

    Na zabezpečenie výkonu spolurozhodovacích kompetencií je podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny v oblasti menšinového školstva. Vláda Slovenskej republiky prispôsobí štruktúru ministerstva školstva. Ďalej zmení štatút Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny tak, aby tento orgán bol reprezentatívnym a funkčným fórom národnostných menšín v Slovenskej republike a nie tak, ako to bolo v minulosti, že to bol hybrid štátnych úradníkov a predstaviteľov národnostných menšín. Osobitnú pozornosť bude venovať otázke postavenia, integrácie a rozvoja rómskej komunity ako prierezovej problematiky a nie len ako problém akýsi sociálny.

    Uplatnením uvedených princípov chce vláda Slovenskej republiky prispieť k vyššiemu stupňu sociálnej súdržnosti medzi obyvateľmi Slovenskej republiky, príslušníkmi väčšinového slovenského národa a všetkými menšinami. Chce dosiahnuť, aby kultúra a etnická rôznorodosť nebola bremenom, ale, naopak, obohatením štátu, impulzom na to, aby sa menšiny cítili u nás doma, aby sa rozmnožil ľudský, občiansky, kultúrny a ekonomický kapitál.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladané programové vyhlásenie predstavuje zásadný prelom v chápaní ľudských práv a práv národnostných práv na Slovensku oproti minulosti. Nebolo jednoduché prelomiť obavy v myslení niektorých kolegov z vládnej koalície z toho, že návrh na európsky spôsob usporiadania ľudských práv a práv národnostných menšín vo vládnom programe môže byť zneužité našou opozíciou na oživenie tzv. maďarskej karty na obvinenie novej koalície zo zrady národnoštátnych záujmov Slovenska. Ja pevne verím, že sa to nestane. Naopak, som presvedčený, že úspešná realizácia vládneho programu aj ohľadne ľudských práv a práv národnostných menšín, bude na prospech všetkých občanov Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Rafael Rafaj, pán poslanec Juraj Blanár a pán poslanec Ján Senko. Traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Neviem naozaj, o akom ohrození práv alebo zásahov do práv menšín hovoril pán poslanec Nagy, pretože počas ostatných štyroch rokov, všetci viete, že sa uplatňovalo tzv. status quo, a pokiaľ viem, bolo by asi dobré menovať, že aké nejaké zásahy boli robené.

    Po druhé by som poprosil, keby sme používali terminológiu. A, pán poslanec, nemáte pravdu v tom, že máme národnostné školstvo a že minulá vláda, no lebo ono neexistuje. Neexistuje národnostné školstvo. Máme len školy štátne, verejné, súkromné a ešte podľa vyučovacieho jazyka. Čiže buď so štátnym jazykom, alebo s vyučovacím jazykom niektorej menšiny. Čiže pojem národnostné školstvo neexistuje de iure a de facto. De facto ako s vyučovacím jazykom áno, ale treba si tu ujasniť pojmy.

    Pokiaľ ste hovorili o ochrane kultúry, opäť poprosil by som definovať, ktoré jazyky vláda považuje, ktoré používajú menšiny na území Slovenska, podľa európskej charty za vymierajúce alebo ohrozené? Asi najskôr je treba definovať fakt a až potom je dôvod takýto jazyk ochraňovať. Takže poprosil by som opäť ujasniť si, čo je vlastne pojem a čo je dojem.

    A viete garantovať, že nevznikne v prvej fáze akési administratívne Kosovo na južnom Slovensku? A keď sme pri Kosove, trošku rozšírim tému. Prečo vláda si nedala do záväzku neuznať Kosovo? Myslím, že táto téma tu ešte nepadla a je naozaj čas vysvetliť prečo.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Juraj Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, väčšinu otázok povedal môj predrečník vo faktickej poznámke, ale predsa len mal som pocit, ako keby ste čítali z nejakej veľkej knihy, ako keby tu na Slovensku boli nedodržiavané ľudské práva, neboli dodržiavané základné pravidlá medzinárodnej dohody pre národnostné menšiny. A práve naopak, domnievam sa, že Slovensko môže byť príkladom pri dodržiavaní a, by som povedal, pri kreovaní základných podmienok pre to, aby sa tu mohli národnostné menšiny rozvíjať.

    A o to viacej ma to mrzí, pretože vy ste už dlhodobo pôsobili vo výboroch, ktoré sa tým zaoberajú. Mohli ste nadefinovať, kde konkrétne došlo k tým katastrofickým situáciám, o ktorých ste vy písali. Moja skúsenosť, o ktorých ste vy hovorili, moja skúsenosť je skôr taká, že ak tu je nejaký problém, tak je tu problém politickej reprezentácie, ktorá sa snaží zneužiť národnostné cítenie a národnostnú problematiku len pre svoj politický cieľ. A myslím si, že vy ste toho príkladom. A vaša strana rovnako.

    Ďakujem.

  • Posledným s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, viackrát ste spomenuli o reštrikcii v používaní jazyka národnostných menšín a s tým, že súčasná vláda sa bude zaoberať používaním jazykov národnostných menšín a používaním štátneho jazyka s tým, že bude dôsledne plniť chartu menšinových jazykov na území Slovenskej republiky.

    Ja by som chcel len podotknúť, že slovenská vláda od roku 2002 plní práve zmluvu, ktorú podpísala, a dotýka sa práve používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky, ale slovenská vláda sa zaviazala, že Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov sa bude interpretovať bez ujmy na používaní štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

    Prax, ktorá bola na Slovensku, v podstate bola aj odrazom toho, že v minulom volebnom období bol prijatý zákon o používaní štátneho jazyka, ale tento zákon žiadnym spôsobom, nejakým spôsobom teda nezasahoval do práv národnostných menšín používať svoj vlastný jazyk. V podstate zákon o štátnom jazyku prijatý v minulom období reagoval iba na to, že bola porušovaná ústavná, bolo porušované ústavné právo väčšinového obyvateľstva práve na území Slovenskej republiky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • László Nagy bude teraz reagovať, pán poslanec, na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne cteným kolegom za pripomienky.

    Čo sa týka pána poslanca Rafaja a prvá jeho pripomienka sa týkala toho, že nebolo, resp. bolo dodržiavané status quo v oblasti práv národnostných menšín. Stačí sa pozrieť na, ak chcete, môžem vymenovať všetky zákony, ktoré porušili tento status quo vo vzťahu k národnostným menšinám, či už ide o zákon o štátnom jazyku, či už ide o zákon o geografických názvoch, či už ide o ďalšie zákony. Takže to, čo sľuboval premiér, nebolo nijako dodržiavané.

    Či v pojmoch neexistuje národnostné školstvo na Slovensku, tak si myslím, že potom, alebo v názvoch neexistuje národnostné školstvo na Slovensku, tak to nie je chyba názvov, ale je to chyba používateľov. Národnostné školstvo, samozrejme, existuje. Existuje sústava základných škôl, stredných škôl aj vysokých škôl. Že sa používa iné názvoslovie, hantírka, ale v skutočnosti je to národnostné školstvo, ktoré je súčasťou jednotnej školskej sústavy na Slovensku.

    Čo sa týka charty regionálnych a menšinových jazykov, prosím, my máme záväzok a je zapísaný v zmluve, prostredníctvom ktorej sme pristúpili k implementácii charty, aké záväzky má Slovensko, nič z týchto záväzkov nenaplnilo. Stačí si...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený písomnou formou pán poslanec Peter Zajac, ktorému týmto udeľujem slovo. Nech sa páči, pán poslanec. Ako posledná sa pripraví do rozpravy pani poslankyňa Mária Sabolová.

  • Ešte kartu potrebujem, hej, či nie? Som tam, ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, na programové vyhlásenie vlády sa možno pozrieť z niekoľkých perspektív. Tou celkom prvou a základnou je pomenovať rozdiel medzi touto a predchádzajúcou vládou. Z tohto hľadiska možno bez akýchkoľvek okolkov a jasne pomenovať, že súčasná vláda nebude vládou pohŕdajúcou právnym štátom, lebo to narušuje základné práva a istoty občanov. Nebude vládou, v ktorej sa stala korupcia straníckou normou. Nebude nevraživou voči podnikateľskému prostrediu a zahraničným investorom, lebo to ničí pracovné príležitosti a znižuje zamestnanosť. Nebude vládou sociálnej demagógie, ale sociálnej zodpovednosti. Nebude vládou odoberajúcou mladej generácii šancu na dobré vzdelanie. Nebude nepriateľkou médií, lebo to ohrozuje spoločnosť, lebo to ohrozuje slobodu celej spoločnosti. Nebude vyvolávať ustavičné konfrontácie s menšinami, lebo to ohrozuje občianske spolužitie v štáte. Nebude vládou rasistických podtónov voči Rómom, lebo to nepomáha nijako riešeniu ich problémov. Nebude vynucovať na mladej generácii vlastenectvo násilím a vyhlasovať za nevraživosť voči druhým národom, lebo za vlastenectvo pokladá hrdosť na zveľaďovanie vlastného prostredia, kultúrnosť a to, na čo môžeme byť ako občania Slovenskej republiky a Slováci hrdí v oblasti umenia, kultúry, vzdelanosti, vedy, výskumu a športu. Nebude vládou koketujúcou s pochybnými autokratickými režimami, ale vládou pevne ukotvenou v Európskej únii a v NATO.

    Základom programového vyhlásenia vlády je teda diametrálne odlišný postoj k svetu, k spoločnosti, k právu, k slobode a dôstojnosti občana, k národu, k menšinám, k vlastnému štátu a k nášmu medzinárodnému postaveniu. Toto treba povedať nahlas a jednoznačne. Táto vláda vychádza z odlišného hodnotového ukotvenia ako predchádzajúca a nemáme dôvod to skrývať. Naopak, máme to pomenovať jasne a s hrdosťou, vedomí si toho, že našou prvoradou povinnosťou je nesklamať tých, čo nás volili, a presvedčiť aj ďalších, že toto má byť Slovensko, v ktorom sa oplatí žiť a na ktoré môžeme byť hrdí.

    Preto sme mohli my z OKS povedať úplne pokojne hneď po voľbách, že podporíme programové vyhlásenie vlády a platí to aj dnes.

    Ale práve preto je aj prvým krokom k splneniu záväzku, ktorým je programové vyhlásenie vlády, nezabudnúť na spravodlivosť voči tým, ktorí sa stali v predchádzajúcom režime obeťami bezprávia a násilia. Nemôžem na tomto mieste vymenovať všetkých, ale dovoľte mi, aby som sa na tejto pôde, a pokladám to za dôležité, aby to bolo povedané na pôde Národnej rady, aby som sa v tejto chvíli ospravedlnil aspoň Hedvige Malinovej, rádu Františkánov, Ernestovi Valkovi a Ladislavovi Rehákovi, kazašskej novinárke Balli Marzec, nedobrovoľným obetiam policajnej akcie v Poprade, aktivistom, voči ktorým zasiahla polícia pri protičínskom proteste, rómskym chlapcom tyranizovaným policajtami, zbitým fanúšikom v Dunajskej Strede, ale aj tým, ktorí nedostali v kauze Cervanovej právo na poctivý proces. Minimálne to sme im práve my dlžní.

    Druhou perspektívou je samotný text programového vyhlásenia vlády. Nechcem sa k nemu vracať, naše pripomienky sme formulovali verejne. Môžem ich zhrnúť do jednej vety. Naozaj je priveľmi všeobecné tam, kde by malo obsahovať konkrétne kroky vedúce k cieľu, ako napr. zamedzeniu plytvania verejnými financiami, ktoré sú základom skutočných nevyhnutných úspor, a niekedy zase, naopak, priveľmi konkrétne tam, kde existujú rozličné cesty k dosiahnutiu cieľa.

    Programové vyhlásenie vlády však vytvára dostatočne veľký priestor a z toho vyplýva aj tretia perspektíva, o ktorej chcem hovoriť, a to je naša perspektíva, perspektíva OKS. Naozaj nechceme donekonečna diskutovať o tom, či je OKS koaličnou stranou, alebo nie. V každom prípade je OKS pevnou súčasťou vládnej koalície, cez nás cesta k podmínovaniu vlády nevedie.

    Programové vyhlásenie vlády nám umožňuje, aby sme mohli v jeho rámci presadzovať a podporovať hlboké reformy. Na tejto strane jednoducho stojíme, lebo je to prirodzenou súčasťou našej politickej výbavy, a nebojím sa pritom ani takých slov, ako je privatizácia, skončenie s plytvaním verejných financií, skutočné a nie falošné vlastenectvo. Za kľúčové oblasti z hľadiska hlbokých reforiem pokladáme boj proti korupcii, vytvorenie zdravého podnikateľského prostredia, spravodlivosť vzdelávania a zdravotníctvo.

    Nebojíme sa povedať ani to, že pokiaľ sa majú odstrániť škody, ktoré napáchala predchádzajúca vláda, treba konať bez otáľania. Platí to najmä v tých oblastiach, ktoré boli najviac poškodené. Platí to o náprave škôd v oblasti spravodlivosti, vzdelávania, životného prostredia a v médiách, menovite v Slovenskej televízii, ktorá sa dlhodobo spreneveruje svojmu verejnoprávnemu poslaniu. Tu všade, aktuálne napr. aj v oblasti životného prostredia, bude závisieť dôveryhodnosť vlády od dôveryhodnosti a rešpektu členov vlády na verejnosti. Rovnako však hovoríme, že treba odstrániť násilné prikazovanie vlastenectva, bránenie rozvoju slovenského jazyka, slovenského jazyka hovorím, šikanovanie menšín a pokladali by sme za správne, aby si vládna koalícia osvojila aj také nástroje, ktoré umožňujú vyrovnávať sa s minulosťou spôsobom nezaťažujúcim budúcnosť, akým je napr. slovensko-maďarský fond, ktorého paralela česko-nemecký fond plní v česko-nemeckých vzťahoch úspešne túto úlohu. Je to škoda, že si vládna koalícia práve tento nápad neosvojila, pretože je to nápad, ktorý pomáha Slovensku a pomáha aj Maďarsku, aby sa problémy, ktoré sa tu prenášajú z minulosti, neprenášali do budúcnosti a pomáha nielen vládnej koalícii, ale pomáha celému Slovensku a pomáha aj celej opozícii.

    Aby som sa nevyhol ani slovensko-slovenským problémom, lebo dneska máme predovšetkým slovensko-slovenské problémy s minulosťou, som presvedčený, že také verejné priestory, akým je bezpochyby napr. Bratislavský hrad, nemajú byť miestom velebenia fašistických symbolov z dielne socialistického realistu a dvorného sochára komunistického režimu, skrývajúceho sa pod Svätoplukovým menom a koňom. To nie problém Svätopluka ani problém slovenskej histórie, ale je to problém falšovania slovenskej histórie. Nikto z nás predsa nemôže mať záujem na tom, aby sa falšovala slovenská história, aby sa toto falošné vedomie o slovenskej histórii prenášalo do budúcnosti.

    Je tu však, a dovoľte, aby som tým svoj príspevok ukončil, ešte štvrtá perspektíva programového vyhlásenia vlády a tá je nakoniec z hľadiska budúcnosti kľúčová. Je ňou budúcnosť mladej generácie. Mladá generácia sa nemá stať obeťou sporov o základnú povahu štátu. Je našou povinnosťou a záväzkom, a teraz hovorím o nás všetkých, vytvoriť taký program pre mladú generáciu, ktorá jej umožní byť vzdelanou, mať dobrú šancu uplatniť sa v živote, správať sa zodpovedne, môcť dôverovať spravodlivosti a jej vymožiteľnosti a byť sebavedome hrdou na svoju vlasť. Jedine tak bude môcť existovať v budúcnosti celospoločenský konsenzus o povahe spoločnosti a Slovenskej republiky a jedine tak bude môcť vzniknúť kontinuita celkom v základných veciach, ktoré ešte stále po 20 rokoch nie sú zakotvené, a to znamená o základných veciach slobodnej demokratickej spoločnosti bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Petra Zajaca sa prihlásili pán poslanec Dušan Švantner, ďalej Rafael Rafaj, Ján Mikolaj. Celkom traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Dušan Švantner, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, ja som sa tak zamýšľal nad tým, keď ste sa ospravedlňovali tým mladým Cigánom, že či by ste sa nemali ospravedlniť aj tým našim starým ľuďom, ktorí sa nevládzu brániť a ktorých títo Cigáni napádajú, bijú a dokonca za pár korún aj zabíjajú. Zamyslite sa nad sebou! Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafael Rafaj s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. No, priznám sa, že som očakával, že pán poslanec Zajac neobíde obľúbenú tému vlastenectva, ale asi by bolo dobré si zalistovať v jeho predstavách, keď vlastenectvo redukuje len na akýsi aktuálny emocionálny ošiaľ za vynikajúci športový výsledok alebo za vynikajúci umelecký výkon. Asi máme podstatne rozličný diapazón vnímania vlastenectva, ale že to hovoríte vy, jeden zo spoluzakladateľov nadácie Milana Šimečku, spomeňme, že je tam s vami aj Fedor Gál a ďalšie perly slovenskej politiky začiatku 90. rokov a nadšení čechoslovakisti, že zrovna vy idete nás mentorovať o vlastenectve, tak to je naozaj trošku tragédia, fraška, alebo ako by ste to, pán Zajac, ako literárny vedec nazvali? To už nechám na vás.

    Pokiaľ hovoríte o falšovaní histórie, neviem, prečo si máme v tejto sále sypať popol na hlavu? Keď ste taký expert, neviem, vyzvali ste trebárs maďarského exprezidenta pána Árpáda Göncza, ktorý v Oxforde pri svojej prednáške uviedol, že Maďari sú prapôvodní obyvatelia Karpatskej kotliny a že všetky okolité štáty, najmä slovanské, že oni vlastne kulturalizovali? Nepripadá vám skôr toto za falšovanie histórie? A prečo vtedy mlčíte a ozývate sa len, keď je to zo slovenskej strany?

    A pokiaľ hovoríte o symboloch, viete čo, ja si pamätám, že jeden tzv. fašistický symbol vznikol v Tibete tritisíc rokov pred fašizmom a nikto by si nedovolil indickú svastiku nazývať hákovým krížom. Tak si to nejako ujasnite v hlave.

  • Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný pán poslanec Ján Mikolaj, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Zajac, niekoľkokrát ste tu spomenuli OKS, zrejme ste mali na mysli politickú stranu OKS. Chcem sa preto opýtať, prečo ste sa nezachovali korektne a túto politickú stranu ste neprihlásili do parlamentných volieb, ale ste sa schovali pod inú politickú stranu a na jej chrbte ste sa zviezli do parlamentu a dnes presadzujete názory politickej strany OKS? Pokiaľ viem, volebný zákon umožňuje vytvoriť aj koalíciu dvoch politických strán tak, aby boli voľby čitateľné a aby každý mohol vedieť, ktorú politickú stranu reprezentuje. Preto sa vás ešte raz pýtam, prečo ste sa nezachovali korektne a prečo ste s touto politickou stranou OKS nešli otvorene, transparentne do politických volieb?

  • Pán poslanec Zajac, chcete reagovať, alebo nie? Ak áno, tak musíte si tam dať kartu a zahlásiť sa tým tlačítkom(? tlačidlom) č. 3. Nech sa páči, máte dve minúty na reakciu na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ale ja prakticky ani nechcem reagovať na tieto slová, pretože tie vlastne len potvrdzujú to, čo som povedal. Ďakujem.

  • Poslednou prihlásenou do rozpravy písomne je poslankyňa Mária Sabolová. Pani poslankyňa, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, pani predsedkyňa(?predsedníčka) vlády, páni ministri, kolegyne, kolegovia, možno sa zdá, že na záver je dobré vystúpiť, ale myslím si, že po niektorých rečníkoch, ak chcete, a chcem použiť čisto vecný tón, sa niekedy dosť ťažko hovorí. Zaznelo tu veľa rôznych filozofických názorov, zaznelo tu veľa kritiky, zaznelo veľa aj podporných názorov, ale chcela by som sa krátko venovať trom oblastiam.

    Nedá mi, aby som sa nevrátila k oblasti zdravotníctva, ktorej som sa v minulom období venovala, a potom tomu, za čo dnes nesiem zodpovednosť v tejto Národnej rade, životné prostredie a pôdohospodárstvo. Nebude to dlhé vystúpenie, ale chcela by som možno práve na záver diskusie využiť aj príležitosť, aby sme hovorili, že nie je jednoduché vládnuť v žiadnej dobe žiadnej vláde a že rétorika, ktorá tu možno zaznievala minulý týždeň, oslabuje pozíciu občana.

    Prečítam niekoľko viet z programového vyhlásenia vlády v rezorte zdravotníctvo. "Kvalitný systém zdravotníctva, ktorý zabezpečuje dobrý zdravotný stav obyvateľstva, je kľúčovým predpokladom pre fungujúcu spoločnosť a budúcnosť Slovenska. Zdravie je prioritou v živote jednotlivca a základným pilierom silnej ekonomiky."

    Čítam ďalej: "Vláda považuje zdravie, rovnosť, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a dostupnosť zdravotnej starostlivosti za základné práva občana. Zachovanie a zlepšenie zdravia je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť. Vláda považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít. Poslaním zdravotníctva je poskytovanie zdravotnej starostlivosti verejnosti za verejné peniaze, a preto musí byť pod verejnou kontrolou."

    Toto druhé som čítala z programového vyhlásenia vlády roku 2006, vlády Roberta Fica. Ak si porovnáte obsah a myšlienku oboch týchto úvodných slov, všetci hovoríme, dá sa povedať, o tom istom, vidíme to z iného pohľadu a nesnažíme sa hľadať spoločnú reč. V oblasti zdravotníctva by sme mali byť všetci na jednej lodi, lebo je to oblasť, ktorá sa nás každého jedného dotkne skôr či neskôr, preto som si dovolila porovnať tieto dve úvodné slová programových vyhlásení.

    Chcela by som v stručnosti vyzdvihnúť niektoré aspekty, možno ktoré sú alebo aj nie sú v tomto programovom vyhlásení. Tak ako minulá vláda, tak aj súčasná vláda pociťuje, že v rezorte zdravotníctva je málo financií. Ale je to pravda? Ako vieme povedať, že je ich málo, keď nemáme základné pravidlá, keď nemáme základné štandardy, keď nemáme základné ceny za diagnózy? A preto tak ako minulá vláda, tak aj súčasná vláda, možno súčasná s oveľa väčšou zodpovednosťou, hovorí, že je treba dofinancovať zdravotníctvo, ak po dôslednej analýze zistíme, že je tam málo prostriedkov. Minulá vláda sa ale zaviazala veľmi jednoznačne, a tu sa chcem odpichnúť od vystúpenia môjho kolegu pána poslanca Rašiho, bývalého pána ministra, ktorý kritizoval túto vládu a predčítaval z nejakého neoficiálneho programového vyhlásenia, oficiálneho programového vyhlásenia, prečo pán minister Uhliarik ustúpil od adresného zadefinovania 5 % za poistencov štátu. Pýtam sa pána ministra, bývalého, pána poslanca, kde sú ich záruky definované v programovom vyhlásení vlády, že v roku 2007 bude vláda, štát platiť za poistencov štátu 5 %.

    Čiže sám možno vidí, a my to spolu s ním a teraz s naším ministrom registrujeme, že chýbajú nám tu konkrétne projekty, chýbajú nám tu konkrétne čísla. Myslím si, že programové vyhlásenie vlády, a som o tom presvedčená, pretože som poslancom niekoľko volebných období, je rámec možného. My všetci vieme, že vláda zložená zo štyroch politických strán je vládou, kedy sa treba dohodnúť. Nie je to socializmus, ale je to obdobie, kedy dohody možno v tejto oblasti, ako je zdravotníctvo, budú veľmi náročné a ťažké. Sami to vidíme už z konkrétnych vyjadrení, z konkrétnych krokov, kde pohľad aj nás, možno, poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, aj ostatných poslancov je raz v súlade a raz možno v rozpore s tým, čo počúvame už dnes vo verejnosti.

    Chcem sa dotknúť vystúpenia pána poslanca Rašiho, pretože nebolo možné vo faktickej poznámke dokončiť niektoré myšlienky a hlavne potreby opäť financií v zdravotníctve. Je sa možno treba vážne zamyslieť, či je potrebné, a to je možno aj otázka aj pre našu vládu, či je potrebné rekonštruovať súčasne fungujúce koncové nemocnice, alebo je potrebné sa zamyslieť nad tým, aj keď to nemáme v programovom vyhlásení, vybudovať jednu slušnú nemocnicu, univerzitnú, v Bratislave. Je to téma na diskusiu. Táto téma bola v programoch niektorých politických strán, ale tak ako som povedala, dobrý hospodár stavia dom až vtedy, ak rodina môže prežiť, ak dobre a racionálne nájde zdroje na to, aby mohol stavať dom a aby aj my sme mohli stavať nové veľké univerzitné centrum, ktoré určite táto krajina potrebuje.

    Chcela by som sa ešte dotknúť jednej témy, ktorá zaznieva v médiách, a nebude tiež veľmi jednoduché ju vyriešiť, pretože evidentne je tu vážny dialóg medzi dvoma zoskupeniami a to je zoskupenie lekárskej obce a lekárnickej obce, aj keď v programovom vyhlásení vlády hovoríme, že vláda zavedie preskripciu účinnej látky, myslím, že toto je na dialóg nie politický, ale dialóg odborný. A Kresťanskodemokratické hnutie vždy presadzovalo, že lekár je zodpovedný za zdravie pacienta, a preto by mal byť ten, ktorý určí, aký liek mu predpíše, a treba zvážiť, či Slovenská republika, pacient, ale aj lekár, lekárnik sú pripravení na to, aby sme do tak vážneho rozhodnutia predpisovať len účinnú látku išli. Čiže toto je téma na vážnu diskusiu.

    Je viac oblastí, s ktorými je možné polemizovať, a môžem povedať za Kresťanskodemokratické hnutie, že v našich volebných tézach a programových tézach boli niektoré odlišnejšie pohľady a názory, a preto budem zástanca, aby sa zdravotníctvo vyhlo politizácii. A prosila by som vlastne poslancov jednej aj druhej sféry, aby sme do zdravotníctva vniesli viac etiky, aby to, čo za predchádzajúcich vlád, ešte za vlády alebo za ministrovania pána ministra Zajaca či pána ministra Valentoviča, či pána ministra Rašiho, sa vnieslo do vzťahov, aby odborná verejnosť bola viac počúvaná, to, čo možno následne priznal aj pán poslanec, pán minister Zajac, že možno bolo potrebné viac počúvať. Ale vlastne tí, ktorí ho najviac kritizovali pri programovom vyhlásení vlády v roku 2006, za štyri roky vlády neurobili žiadnu zásadnú zmenu a vyhovovalo im všetko to, čo sa v tom čase do zdravotníctva vnieslo. Čiže považujem ich konanie a ich prísľuby za veľmi plytké.

    Ešte jedna poznámka. Pán poslanec Raši hovoril, že nie je zmienka o zdravotníkoch v programovom vyhlásení. Ak by si dobre prečítal svoje programové vyhlásenie vlády Roberta Fica, aj keď v tom čase nebol ministrom, zmienka o zdravotníkoch je len v jednom bode a v tom sa, myslím, zhodneme aj my. Pretože oblasť všeobecného lekárstva je veľmi dôležité a potrebné riešiť. Ale nikdy nič viac o tom, aký obrovský záujem o zdravotnícku obec prejavuje a prejavil, nie je.

    Na záver vás teda chcem poprosiť. Sme na jednej lodi. Aj keď sa možno zdravotníctvu v tomto volebnom období budem venovať len okrajovo, ale bola by som rada, pretože bola som tu za vlády, keď sme boli v koalícii, bola som tu za vlády, keď som bola opozícii, a vždy sa mi dobre pozerá do očí ľuďom, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, pretože hovorím to isté a nemusím kľučkovať. A preto by som bola veľmi rada, aby aj naša súčasná opozícia, ktorá sľubovala, ale svoje sľuby splnila, ak pripustím aj 50 %, aby vnímala to, čo budeme robiť, a to, čo v tézach rámcovo naznačujeme, pomohla rozpracovať do rozpracovaného programového vyhlásenia vlády tak, aby sa zdravotníctvo stalo spoločnou loďou tohto parlamentu a aby nás aspoň cez túto oblasť občania vnímali pozitívnejšie.

    A už len veľmi krátko. Chcela by som podporiť a otvoriť témy programového vyhlásenia vlády ešte v dvoch oblastiach. Dnes sú spojené vo výbore životné prostredie a pôdohospodárstvo. Keďže oblasť životného prostredia mi je oveľa viac bližšia, pretože som v nej pracovala osem rokov v predchádzajúcich volebných obdobiach, chcem povedať, že vítam kroky tejto vlády, že obnovuje rezort ministerstva životného prostredia. To, čo sa udialo na konci volebného obdobia, je nielen pre Slovensko a pre ochranu životného prostredia katastrofálne, ale pritom, aký dôraz my dnes ako súčasť Európskej únie kladieme, kladie Európska únia na ochranu životného prostredia. Ak si neuvedomíme, že základnou morálnou povinnosťou každého z nás je ochrana životného prostredia, lebo sa nás dotýka, nemôžme hovoriť, že chránime život a prostredie, v ktorom sa nachádzame.

    V programových tézach máme veci, na ktorých sa určite zhodneme - ochrana pitnej vody, infraštruktúra pre malé obce, prehodnotenie chránených území, aj keď v poslednom čase vláda sa chcela pustiť do rozhodnutia pri zonácii Tatier. Chránené územia nie sú len Tatry. To, že treba vybudovať dobre protipovodňové opatrenia, to všetci cítime a posledná vláda to zažila a súčasná vláda tiež. Ale že sa treba pustiť aj do tém, ktoré 20 rokov rozdeľujú slovenskú spoločnosť, a to sú rezorty medzi rezortami pôdohospodárstva, životného prostredia, a to je vrátiť štátne lesy TANAP-u a TANAP do jednej organizácie. Na jednom území nemôžu fungovať dve inštitúcie. Jedna hospodárska a jedna ochranárska. A ja si myslím, že spojenie do budúcnosti je vážnou témou tejto vlády. To, čo chýba, a možno by mohlo byť viac rozpracované v programovom vyhlásení vlády okrajovo, je lesné hospodárstvo. Ale je to opäť téma, ktorá je kontroverznou medzi týmito dvoma rezortami, pôdohospodárstvom a životným prostredím.

    A stálo by za zmienku, aby som sa vrátila tiež k programovému vyhláseniu vlády minulej, Roberta Fica, kedy síce záväzky a prísľuby pre lesné hospodárstvo dali v konkrétnych projektoch, ale ak by sme išli rad radom po bodoch, zistíme, že či to bola podpora konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti lesného hospodárstva, nebola splnená úloha. Či to bola úloha prehodnotiť opodstatnenie dane v lesných pozemkoch, nebola vyriešená. Či bolo potrebné vytvoriť legislatívne, technické a finančné predpoklady na hradenie ujmy, ktoré vznikli vlastníkom lesov v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv práve v týchto chránených územiach, úloha nebola splnená. Postavila sa síce nová štátna lesnícka politika, ale nič viac. Legislatíva chýba. Že ostali neusporiadané pozemkové vlastníctva po 20 rokoch. Sú to oblasti, tak ako sme na výbore o tom diskutovali a páni poslanci z výboru, ktorí sú tu a sú poslanci tohto výboru aj z minulého obdobia, jasne deklarovali, že je záujem hľadať spoločné riešenia a spoločné cesty, aby sme ochranu životného prostredia a oblasť pôdohospodárstva, ktorým sa táto vláda zaviazala ako kľúčovým pre rozvoj vidieka, mohli spoločnými silami podporiť.

    Veľa som z toho vynechala, pretože myslím si, že základný rámec, ktorý som chcela povedať a ktorému sa chcem v budúcnosti venovať, bol povedaný a bola by som veľmi rada, aby tón, ktorým aj nová predsedníčka vlády vstupuje do politiky, tón vzájomnej komunikácie sa stal tónom tohto parlamentu. Vidíme všetci oblasti, v ktorých sa pohybujeme a ste v nich odborníci, z rôznych uhlov pohľadu, ale vizitka, ktorou tento parlament sa predstavil počas rokovania o programovom vyhlásení vlády, a som poslanec niekoľko volebných období, bola, si myslím, nie tá, ktorá môže zdvihnúť našu úroveň a to je bez rozdielu na opozíciu alebo koalíciu.

    Ďakujem za pozornosť a ja verím, že v tomto parlamente zažijeme vecný tón aj napriek tomu, že sme tesnou väčšinou koalícia, ale sú témy, o ktorých som hovorila, že môžu byť parlamentnou väčšinou prijaté.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili celkom piati poslanci: pán poslanec Juraj Blanár, Richard Raši, Viliam Novotný, Dušan Muňko a Ján Mikolaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Juraj Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, som si s pozornosťou vypočul vás príspevok a dovoľte mi, aby som tiež prispel k tomu, čo ste hovorili, o vecnom tóne. Keď ste spomínali, že rétorika minulého týždňa oslabuje pozíciu občana, ja sa domnievam, že oslabuje pozíciu občana aj to, že keď hovoríte o štvorkoalícii, a pritom pred chvíľou pán poslanec Zajac priznal, že zastupuje stranu OKS, čiže de facto je to päťkoalícia. Tak toto si myslím, že je dôkaz toho, že to oslabuje pozíciu občana. Ale nie o tom som chcel hovoriť.

    Zdravotníctvo je naozaj vec, kde sme na jednej lodi, a teraz hovorím ako človek, ktorý ma pod sebou štyri nemocnice. A vy, pani poslankyňa, ste aj počas minulého obdobia boli vo vláde, kde vláda postupne odštátnila mnoho zaujímavých a veľmi lukratívnych výkonov, ktoré dnes sú v súkromných rukách. Tam sú tie finančné prostriedky, ktoré potrebujeme do zdravotníctva, pretože ostatné všetky výkony ostali práve tie, ktoré sú menej lukratívne z hľadiska toho, aby mohli priniesť finančné prostriedky. A ja vám zatlieskam, pani poslankyňa, budem veľmi pozorne pozorovať vaše hodnotenia aj súčasného pána ministra, keď budete takéto veci odstraňovať, aby tu vznikol naozaj primeraný zisk a mohli sa financovať aj iné výkony, ktoré sú naozaj veľmi dôležité.

    Keď hovoríme o životnom prostredí, tak krátko chcem povedať, pani poslankyňa, rovnako sme sa ešte vo volebnom období roku 2002 - 2006 bavili o obmedzení práv vlastníkov pozemkov a ja budem veľmi rád, pokiaľ táto vláda pomôže tento problém vyriešiť.

  • Ďalej prihlásený s faktickou poznámkou, pán poslanec Richard Raši, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, v programovom vyhlásení, ktoré, teda vo volebnom programe, ktorý si SMER dal v kapitole Zdravotníctvo, bol prvý bod kvalitná zdravotná starostlivosť a hneď druhým bodom boli zdravotnícki pracovníci a ich stabilizácia. Preto bola tá moja poznámka, že v programovom vyhlásení vlády vašom sa nenachádza ani bod o zdravotníkoch a naozaj celé programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že zdravotníci nie sú prioritou tejto vlády.

    Po druhé. Možno si pamätáte na našu poslednú televíznu diskusiu, kde ste aj vy, aj ja tvrdili, že dostavať Rázsochy chceme. A dokonca vy ste povedali, že túto myšlienku ste mali už predtým, keď ste boli vo vláde od roku 2002. Naďalej platí to, čo som povedal, že Rázsochy dostaviate iba s nami alebo my ich dostaviame aj bez vás, pretože dobrý hospodár, ako ste povedali, stavia dom až potom, keď na to má. Ale vy Rázsochy stavať v tejto vláde nebudete.

    A tretia vec, účinná látka, som rád, že ste potvrdili len moje slová, že preskripcia účinnej látky nie je témou, ktorá bola rozdiskutovaná s odbornou spoločnosťou a je medzi odbornou spoločnosťou veľký odpor voči zavádzaniu tejto myšlienky.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz pán poslanec Viliam Novotný, ďalší s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem podporiť dve myšlienky vo vystúpení pani poslankyne Sabolovej. Jednak súhlasím s pani poslankyňou v tom, že netreba veľmi porovnávať nejaké pracovné alebo prípravné verzie programového vyhlásenia vlády, treba sa venovať tomu programovému vyhláseniu vlády, ktoré vláda predložila do Národnej rady.

    To programové vyhlásenie vlády aj v časti zdravotníctva vznikalo konsenzom politických strán, určitou dohodou, na ktorú sme neboli zvyknutí v predchádzajúcom období, lebo tam strana SMER diktovala svoj zdravotnícky program a ten sa potom realizoval. Ja by som tiež mohol hovoriť o tom, čo sa podarilo alebo len čiastočne podarilo preniesť z programu SDKÚ - DS do programového vyhlásenia vlády v časti zdravotníctvo, ale myslím si, že to nie je cieľom diskusie o programovom vyhlásení vlády.

    Súhlasím aj s tou myšlienkou pani poslankyne Sabolovej, že v zdravotníctve by sme mali byť všetci na jednej lodi, že zdravotníctvo bolo pomerne nešťastne spolitizované v posledných ôsmich rokoch. Viackrát odznelo aj v rozprave, aj na výbore pre zdravotníctvo, že opozícia vidí určité hodnotové rozdiely v programovom vyhlásení v časti zdravotníctvo a v ich predstavách o zdravotníctve. Takto sa ale určite nedohodneme. To, čo by sme mali hľadať, sú spojítka, to, čo je spoločné v programovom vyhlásení a v predstavách povedzme strany SMER. Ja si myslím, že keď sa nám podarí zaviesť funkčný systém merania kvality a akreditácie poskytovateľov, spravodlivé ohodnotenie zdravotníckych výkonov prostredníctvom platby za diagnózu, individuálne zdravotné poistenie alebo informatizáciu zdravotníctva i-Health, zdravotníctvo bude fungovať lepšie pre pacientov a lepšie pre zdravotníkov, a to by malo byť náš spoločný záujem.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Muňko, nech sa páči.

  • Chcel by som podporiť návrh pani poslankyne Sabolovej, pokiaľ sa týka spojenia Štátnych lesov v Tatrách so Štátnou ochranou prírody. Nám sa to nepodarilo a tie vzťahy, ktoré sú tam, trpia Tatry. Ale netrpia len Tatry, trpia prakticky všetky chránené územia, ktoré sú, pretože sa dohadujú Štátna ochrana prírody proste so Štátnymi lesmi. Pričom obidve organizácie sú štátne, resp. podliehajú štátu.

    Prečo to hovorím? Keď pozriete po pohrome, ktorá bola 2005 v Tatrách, tak dneska lykožrút zožiera veci ďalej, pričom všade vo svete veci sa riešia ináč, ako ich riešia naši ochranári. To je jedna vec.

    Druhá vec, prikláňam sa takisto, aj pokiaľ sa týka to, čo tu povedala aj k zdravotníctvu. Pokiaľ sa nedohodneme koalícia a opozícia, tak tie problémy, ktoré má dneska Sociálna poisťovňa, ktorá má problémy s platením, resp. zdravotníckych zariadení, bol generálny pardon. Znova vyvoláva tú istú situáciu, no nevyvoláva len, že neplatí do Sociálnej poisťovne, ale tým, že je zadlžené zdravotníctvo, neplatí dodávateľom, ktorí dávajú služby. Treba tu takisto nájsť konsenz, aby sme sa pohli, tak ako pri riešení sociálnych vecí, aj v zdravotníctve. A...

    Ďakujem pekne.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Mikolaj, nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, spomenuli ste, že ak koalíciu tvoria tri alebo štyri politické strany, treba sa dohodnúť. Pýtam sa vás teda, či by ste nám mohli upresniť, z koľkých sa to vlastne politických strán a politických hnutí táto koalícia zostavila?

    A chcem sa ešte opýtať na váš odhad do budúcnosti, či tento súčasný stav je konečný, alebo je predpoklad, že sa budú vynárať ďalšie politické strany a politické skupiny či hnutia, ktoré sa do parlamentu dostali na chrbtoch iných politických strán?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Možno obidvom pánom poslancom, aj pánu poslancovi Blanárovi, aj pánu poslancovi Mikolajovi, odpoviem, čo sa týka koalície, je jasne zadefinovaná koalícia, jasné vzťahy a túto koalíciu tvoria štyri politické subjekty. Viac k tomu nie je čo dodať. A pánov poslancov z OKS poznám veľmi dobre a viem o ich zodpovednom prístupe.

    Dotkla by som sa asi dvoch tém. Pán poslanec Raši, hovorili ste o volebnom programe SMER-u, ja som ale čítala programové vyhlásenie vašej vlády Roberta Fica. A je tam toľko o zdravotníkoch určite ako v našom programovom, alebo keď nie je viac v našom, tak vo vašom určite nie. Čiže iba toľko, koľko máte vy.

    Ale ja by som sa vás opýtala, pán poslanec Raši, či prehodnotenie počtu pracovníkov, aby klesli náklady v zdravotníctve, to, čo máte poslednú vetu vášho programového vyhlásenia vlády, je to, že ste spojili Všeobecnú a Spoločnú poisťovňu a nechali ste ten istý počet pracovníkov, ktorí tam vlastne nemá už dnes čo robiť, že však po voľbách to upratáme, pred voľbami je, nie je dobré ľudí prepúšťať. A táto Všeobecná zdravotná vyrába dlh 10 mil. každý mesiac.

    Pán poslanec Blanár, pýtam sa vás ešte, čo ste robili potom štyri roky vy vo vláde, ak tvrdíte, že tu bola nejaká Zajacova reforma a tá dodnes platí? Mali ste to v rukách štyri roky, mohli ste zmeniť, čo je zlé, a toto neobstojí, čo ste povedali.

  • Ďakujem. Vystúpením pani poslankyne Sabolovej sme vyčerpali všetky prihlášky do rozpravy písomnou formou, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Kto sa hlási do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem prihlášky pani poslankyne Jany Žitňanskej, ďalej pán poslanec Dušan Švantner a pán poslanec Pavol Paška.

    Slovo má pani poslankyňa Jana Žitňanská, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážená pani premiérka, členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred dvomi mesiacmi voliči rozhodli, že už ďalej nechcú, aby túto krajinu spravovala vláda Roberta Fica. Koalícia SMER - SNS - HZDS je tak minulosťou, ku ktorej sa nechcem vyjadrovať. A túto úlohu prenechám historikom, či v prípade niektorých jednotlivcov kompetentným orgánom.

    Dôveru voličov dostali strany, ktoré si budúcnosť Slovenska predstavujú inak. Kdesi som čítala, že hoci deti tvoria len 30 % našej populácie, tvoria až 100 % našej budúcnosti. Som veľmi rada, že toto programové vyhlásenie vlády je o zodpovednosti voči budúcnosti, teda zodpovednosti voči deťom. Zároveň je to aj prísľub pre ich lepšiu budúcnosť. Lepšiu budúcnosť pre všetky deti bez ohľadu na to, či sa narodili v bohatej alebo chudobnej rodine, v meste alebo na vidieku, či sa narodili zdravé alebo so zdravotným postihnutím, či sa narodili ako vytúžené, alebo skončili v ústavnom zariadení.

    Dobré školy sú pre lepšiu budúcnosť našich detí mimoriadne dôležité, týkajú sa totiž každého jedného dieťaťa, ktoré sa na Slovensku narodí a vyrastá. Deti trávia v škole viac času ako so svojimi rodičmi. Preto je dôležité, aby sa deti v školách učili to, čo potrebujú pre svoj úspešný život. Aby sa to stalo, musíme veľmi veľa zmeniť. Musíme výrazne zlepšiť ocenenia a motiváciu učiteľov, aby tí, ktorí dnes učia, pocítili, akí sú pre naše deti a pre našu budúcnosť dôležití. Nová vláda urobí všetko pre lepšie finančné ohodnotenie pedagogických pracovníkov v školstve. Ale nielen to. Musíme tiež schopným učiteľom rozviazať ruky, aby sa ich tvorivosť a energia nevybíjali v súboji s nezmyselnou byrokraciou a obmedzeniami. Aby mohli učiť z kvalitných učebníc, ktoré si sami vyberú, aby mali učitelia čas sami sa vzdelávať a zlepšovať.

    Na zavedenie povinnej angličtiny sa mnohí dívajú s obavami. Nebudú sa malým deťom pliesť jazyky, keď sa začnú hneď od malička učiť aj cudzí jazyk? Nebudú. Sama som ako malé dieťa chodila do francúzskej školy, aj s vlastnými deťmi sa od ich narodenia rozprávam aj po francúzsky. Moja vlastná skúsenosť aj skúsenosť tisícov iných rodičov potvrdzuje, že sa nemáme čoho báť. Naopak, obavy by sme mali mať z toho, že ak deťom nedáme šancu získať schopnosti, ktoré im výrazne zvýšia šancu uplatniť sa čoraz v tvrdšej konkurencii na pracovnom trhu, neobstoja.

    Zmeny potrebuje aj špeciálne školstvo, ktoré dnes často slúži ako prostriedok na vyčlenenie sociálne, ale ešte častejšie etnicky definovanej skupiny detí. Ak sa rómske dieťa automaticky bez ohľadu na svoje schopnosti zaradí do špeciálnej školy, ide spravidla o rozsudok doživotnej vylúčenosti. Ak týmto ľuďom budeme brať šancu na dobré vzdelanie a začlenenie do spoločnosti, budeme potom znášať veľmi bolestivé dôsledky. Veľmi sa teším, že vláda sa veľmi jasne zaväzuje prehodnotiť tento systém a prijať opatrenia proti takejto segregácii.

    Ak by štát mal niekomu pomáhať bez výhrad, tak sú to ľudia, ktorí si nie vlastnou vinou nedokážu pomôcť sami, ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí musia dennodenne prekonávať prekážky, o ktorých sa nám ostaným ani len nesníva. Kto ich problémy nezažije na vlastnej koži, často si ani nevie predstaviť, čo to znamená žiť na Slovensku so zdravotným postihnutím. Odbúranie fyzických bariér je rovnako dôležité ako odbúranie sociálnych bariér. Prístup k vzdelaniu, kultúre, informáciám či televíznym programom musí byť samozrejmosťou aj pre nevidiacich, nepočujúcich, telesne postihnutých. Zámer vytvoriť sieť integrovanej starostlivosti o deti je len jedným z konkrétnych opatrení, ktoré pomôžu deťom so zdravotným postihnutím a ich rodičom žiť kvalitnejší život.

    Keď som hovorila o dobrej a slušnej budúcnosti pre všetky deti, spomenula som aj deti, ktoré vyrastajú mimo domova. Podpora náhradných rodín, urýchlenie procesu adopcie či citlivejšie zaobchádzanie s deťmi budú témy, ktorým sa táto vláda bude venovať, a nielen na papieri.

    Vážené dámy, vážení páni, toto programové vyhlásenie vlády okrem už spomínaných opatrení a záväzkov obsahuje aj veľa ďalších. Zastavenie zadlžovania krajiny, reforma odvodov, skvalitnenie zdravotných služieb a mnohé iné. Toto je dokument, ktorý, ako som na úvod povedala, o zodpovednosti voči budúcnosti. A preto aj v mene všetkých voličov, ktorí mi vo voľbách dali svoju dôveru, budem hlasovať za toto programové vyhlásenie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Švantner, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani premiérka, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som nepočítal s tým, že vystúpim k programovému vyhláseniu vlády, ale celé to jednanie, ktoré bolo doteraz, ma prinútilo k tomu, že potrebujem vnútorne zareagovať na vystúpenia, ktoré tu boli. Mám taký dojem, že tie vystúpenia boli často veľmi bombastické a niekedy urážlivé, a možno čím sú naši kolegovia, čím majú menej životných skúseností, tým boli tým tie vystúpenia urážlivejšie.

    No ale teraz k tomu programovému vyhláseniu vlády. Mne sa zdá, že je veľmi podobné s tým, ako bolo programové vyhlásenie z bývalej vlády pána Dzurindu. Počas rokovania to cítim ako prípravu k nejakým radikálnejším krokom, ktoré vláda chystá. Viete, počúvam tu o transformácii alebo o odštátnení niektorých firiem, hlavne sa jedná o teplárne, a keď sa zamýšľam do minulosti, tak podobné niečo bolo aj vtedy, keď sa pripravovala privatizácia SPP, bánk, Transpetrolu s tým, že sa vtedy hovorilo takisto o transformácii, o odštátnení a, čuduj sa svete, ako sa to udialo. Udialo sa to takým spôsobom, že sme najali zahraničnú firmu, ktorá pripravila súťaž dvoch firiem na odkúpenie SPP, ale, čuduj sa svete, že to neboli súkromné firmy, ale štátne firmy Ruhrgas a Gaz de France. Z týchto dvoch záujemcov spravila táto firma, ktorá dostala za tento úkon 1,6 % z celej sumy, za ktorú boli SPP kúpené, čiže zo 135 mld. korún, čo činí 2,16 mld. korún, spravila jedného súťažiaceho. Čiže on sa rozhodol, koľko za to dá, a my sme museli s tým len súhlasiť.

    Dôsledok bol taký, že po zhruba ani nie desiatich rokoch máme cenu plynu trikrát tak vysokú, viac ako trikrát tak vysokú, ako bola vtedy, keď sme to predávali. Ja sa bojím, že presne to isté sa môže stať aj s Teplárňami, a neviem si potom predstaviť, že čo budú robiť naši občania, keď hovoríme o nízkych príjmoch hlavne našich dôchodcov, keď sa im tá cena tepla zvýši na trojnásobok.

    Vážené dámy, vážení páni, samozrejme, mali by sme sa poučiť z toho, čo sme spravili zle. Ale ja si myslím, že bola zle spravená aj privatizácia bánk, že bola zle spravená privatizácia aj Transpetrolu, čo nakoniec potvrdili aj kolegovia z vládnej koalície, ktorí boli tiež za to, aby sa odkúpili akcie Transpetrolu do vlastníctva štátu. No a teraz chystáme nielen predaj Teplární, ale aj letiska a Carga. Ja si myslím, že sú to veľmi závažné kroky, ktoré by sme si mali dopredu premyslieť, ktoré by si mala vláda dopredu premyslieť. Myslím si, že by sme mali počkať na niektoré analýzy, ako je napríklad analýza výstavby širokorozchodnej trate, lebo tým, že sa bez tejto analýzy, ktorá možno bude za tri mesiace, vzdávame tejto výstavby, vlastne ponúkame možnosť pánu Orbánovi, ktorý, ktorému možno by sme ani nemali byť tak vďační, pani premiérka by mala byť hlavne vďačná našim občanom na južnom Slovensku maďarskej národnosti, ktorí by možno oveľa viacej mali z toho, keď by sme tú širokorozchodnú trať postavili v tejto oblasti. Viete, ono, výstavba širokorozchodnej trate neznamená stavať novú trať. Dajú sa využiť aj niektoré trate, na ktorých, čuduj sa svete, dneska chodí cez deň, chodia cez deň dva-tri vlaky. Čiže stačilo by spraviť nový zvršok a širokorozchodná trať by mohla ísť cez územie Slovenska.

    Pred voľbami sme hovorili o tom, predbiehali sa politické strany, kto ponúkne viac pracovných miest pre našich nezamestnaných. Dokonca pán Krajcer si už ani nepamätá, že to sľuboval on pri jednej diskusii pred televíznymi kamerami, keď povedal, že do každého regiónu dajú 15-tisíc pracovných miest. Bolo by to nádherné a bolo by to vynikajúce, keby sa to podarilo, ale ja si myslím, že je to podobné vyhlásenie, ako bolo jedno vyhlásenie pána Dzurindu o dvojnásobných platoch. No ja by som, ja by som mu trocha poradil, že kde by sme nakoniec tie pracovné miesta mohli aj nájsť. Ešte vláda pána Dzurindu dala do vienka vyšším územným celkom cesty II. a III. triedy. Určite chodíte po regiónoch a poznáte, ako tie cesty II. a III. triedy vypadajú.

    Ja vám poviem konkrétnu situáciu v Banskobystrickom kraji. Banskobystrická VÚC má 2 500 kilometrov ciest II. a III. triedy, niekoľko sto mostov, z ktorých 72 je v katastrofálnom stave. Keď by sme našli finančné prostriedky na to, aby sme tieto cesty II. a III. triedy opravili a opravili mosty, tak by sme možno mohli zamestnať naozaj tisícky ľudí, ktorí sú bez roboty. Sú to práce, ktoré sú náročné na ľudí, ale nie sú veľmi náročné na, by som povedal, odbornosť týchto ľudí. Stále pritom hovoríme o tom, ako by sme mali pomáhať cestovnému ruchu a cestovný ruch je závislý aj práve na týchto cestách. Mohol by som konkrétne hovoriť o spojeniach dajme tomu medzi Breznom a Hriňovou, Poltárom, kde človek naozaj na aute musí ísť skoro polovicu cesty po ľavej strane ako v Anglicku. No a toto som vo vyhlásení tejto vlády nevidel.

    Tiež by som chcel poukázať na to, že sú niektoré práce rozbehnuté takým spôsobom, že bude záležať len na ministrovi dopravy, ako rýchle nastúpi na realizáciu týchto stavieb. Konkrétne obchvat mesta Brezna. Máme tam, začíname vykupovať pozemky pod tento obchvat. Bude záležať len na ministerstve a na vláde, kedy tento obchvat začne budovať, lebo prakticky sa môže už budovať budúci rok. Dúfam, že tento obchvat nepredbehne R7 z Bratislavy do Dunajskej Stredy.

    Vážené dámy, vážení páni, ja si myslím, že programové vyhlásenie vlády nie je dostatočne adresné. Do budúcnosti občania budú hodnotiť, čo spravila táto vláda. Budú hovoriť, čo spravila premiérka Radičová pre nielen občanov, ale aj pre voličov vládnej koalície, ale takisto aj opozície. Ja by som bol veľmi rád a rád by som po ukončení tohto volebného obdobia pogratuloval zloženiu tejto vlády k tomu, že spravila niečo pre našich občanov.

    A ešte jednu poznámku. Často počúvam obvinenia, že Ficova vláda zadlžuje ďalšie generácie. Viete, ak tie generácie zadlžíme tým, že postavíme diaľnice a postavíme železnice, tak je to dobré zadlženie, lebo vlastne po týchto cestách a železnici budú chodiť naše deti a naši vnuci. Čiže to je to zadlženie, ktoré by každá vláda mala pripravovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili traja páni poslanci, posledný pán poslanec Krnáč.

    Pán poslanec Kalist, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcel podotknúť, lebo tu sa donekonečna opakujú konštrukcie a odkazy na vládu Mikuláša Dzurindu. Ja len chcem osviežiť pamäť. Jednáme o programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej. Konštrukcie, ktoré sa tu podsúvajú, sú ako keby bolo, ako keby doteraz vládla vláda Mikuláša Dzurindu a táto vláda ju bezprostredne nahrádzala. Nie je tomu tak. Posledné štyri roky vládol niekto iný, teraz fakt nechcem narážať na nič, lenže táto konštrukcia nie je správna, to sa môžeme vracať zrovna aj o 30 rokov do vlády Komunistickej strany Československa, to bude to isté. Prosím vás, keď, tak sa môžte vracať o jednu vládu späť. Áno, dvadsať, päťdesiat rokov, to je jedno, ale ako nemá to základ logický. Rozprávame o vláde Ivety Radičovej. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som krátko k tomu, čo pán Švantner povedal, napríklad otázka ceny plynu trikrát zvýšená od privatizácie. Neviem, či má cenu a zmysel povedať niekomu, že cenu plynu neurčujeme my, ani keby sme ako chceli, čiže treba si uvedomiť, že aká bola vtedy cena na trhu alebo na niektorom habe a aká je dnes, čiže to by som ako považoval za úplne irelevantné to isté hovoriť. Myslím si, že je dobré si to prejsť.

    A taká malá drobnosť, kým SPP bolo štátne, tak boli dividendy rádovo v stovkách miliónov korún. Myslím si, že keď sa to odštátnilo, to boli miliardy, viac ako desať miliárd, a keby tie peniaze neboli, tak by sa nemohli rozdávať.

    Samozrejme, pokiaľ ide o privatizáciu bánk, takisto je to o niečom inom ako o tom, že to bolo zlé, to bola nevyhnutnosť, lebo by sme prišli o korunu, by sme mali zrazu infláciu takú, že by sme sa nespamätali z toho.

    Letisko, Cargo, nuž, páni, keby ste to boli predali tak, ako to bolo navrhnuté, tak dneska máme plus 20 mld. oproti, hovorím v korunách, oproti tomu, čo nemáme. To je taký malý detail.

    Samozrejme, že širokorozchodná trať je z hľadiska technického vec, ktorá je veľmi, veľmi náročná, žiadne výmeny zvršku, to sú nezmysly a to treba úplne nanovo vybudovať a nepotrebujeme to. Myslím si, že je to úplne zbytočné.

    Ďakujem.

  • Poprosím vás, páni operátori, keby ste... Pán poslanec Švantner.

  • Ešte, pardon, pán poslanec Krnáč.

  • Pán poslanec, už viackrát tu zaznelo na adresu SaS, že sme nasľubovali nejakých 15-tisíc pracovných miest do každého regiónu. To je dôkaz, že vlastne všetky vaše prejavy celej strany pripravovala jedna osoba a tá si zmýlila zdroj informácií. Tento sľub dala strana Únia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Švantner chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov.

  • Ďakujem. K tomu vracaniu sa, čo spomínal tuná pán poslanec Kalist, viete však, nevraciam sa sám, ja som len reagoval na to, čo tu bolo v tejto rozprave povedané. Čiže myslím si, že je to celkom normálne.

    Čo sa týka poznámky pána poslanca Jurčíka, cena plynu, ktorá bola vtedy, keď sa SPP predávalo, bola ani nie 4 koruny. Zisk, ktorý docielilo SPP v tom roku, keď sme ho privatizovali, bolo 14 mld. Sk. Mimo toho, len keby sme boli rešpektovali cenu prepravy plynu, taká, aká je v západnej Európe, tak sa mohli, mohol zdvihnúť zisk o ďalších 13 mld. Teraz pri trojnásobnom zvýšení by to vlastne bolo trojnásobok toho, o čom som hovoril. Páni, predali sme to Gaz de France a Ruhrgasu a, samozrejme, že tí spravia všetko pre to, aby sa s cenou nehýbalo, aby to zostalo tak, ako je to teraz.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ako posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Paška. Ešte predtým, ako vám udelím slovo, chcem vás poprosiť, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, nielen preto, aby ste počuli vystúpenie pána poslanca Pašku, ale aj preto, že po jeho vystúpení budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Pán predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin podľa § 28 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku požiadal o možnosť vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky k prerokovávanému bodu programu. Na to, aby vystúpiť mohol, potrebuje súhlas Národnej rady, o ktorom Národná rada, súhlase alebo odopretí súhlasu, musí rozhodnúť hlasovaním. Preto vás chcem poprosiť, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani premiérka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, sme vo finiši rozpravy k programovému vyhláseniu vlády a očakávame vyslovenie dôvery alebo nedôvery vláde. Myslím, že počas tých štyroch dní, počas ktorých bežala rozprava, poslanecký klub SMER-u - sociálnej demokracie dostatočne odprezentoval svoje stanoviská, svoju kritiku, ale zároveň sa aj pokúsil konštruktívne prispieť k budúcnosti Slovenska tým, že pán poslanec Faič predložil niektoré návrhy na doplnenie, ktoré by mali byť naším príspevkom, pozitívnym príspevkom k programu tak, aby sa naozaj naplnila všeobecná predstava ľudí na Slovensku, aby ten väčšinový valec, ktorý dnes má v podobe súčasnej koalície moc, mal aspoň aký-taký charakter zdania, že sa rešpektuje aj vôľa ľudí, skoro viac ako 900-tisíc ľudí, ktorí odovzdali svoj hlas 35-percentnej strane SMER - sociálna demokracia, ktorá je dnes v opozícii.

    Nechcem byť nezdvorilý, ale dovoľte mi predsa len na úvod začať vtipom. Skutočne nechcem znevažovať záver tak vážnej parlamentnej situácie, ako je vyslovovanie dôvery, ale trošku ma inšpiroval kolega Pado, ktorý takisto vo svojom vystúpení použil jeden vtip. Možno to poznáte, možno nie, tú príhodu, ako sa stretne potkan s morským prasiatkom a ten potkan sa pýta toho morského prasiatka, že: "Prosím ťa pekne, ja tomu nerozumiem, keď sa tak na seba pozrieme, sme skoro rovnakí. Aj ten kožuštek máte taký, keď sa pohladkáme, ešte aj ten noštek máme taký, aj tie ušká také máme, aj ten chvostík máme také isté, plus-mínus sme rovnakí veľkosťou, len, počúvaj, mňa tam, kde prídem, tam ma katujú, kladú jed na mňa, ničia ma, nič nedarujú, a teba kupujú deťom, stavajú ti domčeky, hladkajú ťa, kŕmia ťa. Prosím ťa, vysvetli mi, ako je to možné?" A morské prasiatko mu povie: "Nuž, potkan, máš úplne dobabrané pí ár."

    A je to veľmi príznačné použiť túto situáciu aj na pomenovanie stavu a vzniku tohto programového vyhlásenia a tejto vlády. Štyri roky sa veľmi zdarne marketingovo darilo vytvárať ilúziu a vtláčať ľuďom na Slovensku fóbiu strachu a fóbiu vytvárania triedneho nepriateľa. Keď to nešlo najprv štandardným spôsobom, mám na mysli politologické riešenie, to znamená štandardný demokratický programový a hodnotový konflikt, začali sa vrstviť úrovne, ktoré vtláčali ľuďom na Slovensku predstavu, o ktorej som hovoril. No až tak, že sa začala vytvárať ilúzia, pretože je to naozaj marketing o tom, ako je krajina rozvrátená, ako ju vedú ľudia, ktorí sú krajne profesionálne a neodborne pripravení, a vrcholilo to pred voľbami klasickým tlakom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Národný front Komunistickej strany pred rokom 1989, o tom, ako je krajina ekonomicky rozvrátená, aká je zadlžená a aká katastrofa ľuďom na Slovensku hrozí.

    Prečo to hovorím? Viete, áno, najmä pán predseda Sulík používa vyjadrenia, že žijeme v 21. storočí a 21. storočie je, chvalabohu, storočím technológií, nových spôsobov, foriem komunikácie a marketing, aj politický, bol vždy súčasťou politického demokratického zápasu. Len kým predtým bol nosičom hodnôt a programu, dnes je nástrojom na vytváranie ilúzií a abstrakcií. A to už je len krôčik ku klamstvu a zavádzaniu. A to je presne to, čo dalo možnosť vytvoriť tento vládny zlepenec, a to, čo dalo možnosť vytvoriť vládny program, o ktorom tu tak dlho hovoríme.

    Možno sa vám to zdá úsmevné, možno nie, ale dovoľte, aby som tak trošku sa pokúsil o politologickú analýzu. Ja nechcem už hovoriť o jednotlivých častiach programu, pretože myslím, že bol dostatočne analyzovaný. Či sa vám to páči, alebo nie, pravdou je, že je veľmi dôležité, akým spôsobom sa pred voľbami a v období pred voľbami s verejnou mienkou manipuluje a aké sú reálne následné mechanizmy a spôsoby výkonu politiky.

    A teraz trošku dovoľte použiť aj európske príklady, pretože je to tendencia, ktorá vôbec nie je na Slovensku výnimočná, ale myslím, že o nej treba hovoriť, aby aj občan na Slovensku vedel, že až taký zázrak veľký sa nestal. Je pravdou, a kto sa pozrie na programové vyhlásenie, ale aj na niektoré reálne fakty súvisiace už s reálnymi krokmi tejto vlády za pár týždňov, že táto vládna koalícia, ktorá sa nazýva stredopravá a tvoria ju iluzórne subjekty, ktoré sa hlásili a hlásia k svojmu buď konzervativizmu, alebo občianskemu liberalizmu, sa neuveriteľne tlačí hodnotovo do stredu. Je to obvyklý jav aj v európskych demokraciách, kde hlavne v 80. a 90. rokoch pravicové strany európske v tom zápase so sociálnodemokratickými a socialistickými stranami používali tento krok ako nástroj uchopenia moci.

    Ja som, keď pred voľbami sa prvýkrát objavil headline pani premiérky a SDKÚ - DS, ktorý zobrali Komunistickej strane Čiech a Moravy, si myslel, že je to náhoda. Ale keď dnes sledujem, akým spôsobom je zostavený vládny program a aké headline a aké autority dokonca používa táto vláda aj ústami pani premiérky, či už je to pán Stiglitz, alebo dokonca bývalý sociálno-demokratický premiér Švédska pán Hansson, jeden z headlineov vášho programu "Slovensko - dobré miesto pre život ľudí", čo mimochodom je naozaj headline sociálno-demokratického, bývalého sociálno-demokratického predsedu vo Švédsku, tak som zistil, že to nie je náhoda. Čo je ale problém, a vrátim k nástroju politického marketingu, že na rozdiel, a teraz skutočne, pán Dzurinda, myslím to úprimne a nie nejako pejoratívne, kým pán premiér Dzurinda, bývalá SDKÚ - DS sa k pravicovým riešeniam a hovorila o nich a otvorene hlásila, tak ich aj robila. Tá zvrátenosť dnešnej vlády, ktorá sa tvári, že je stredo-konzervatívno-liberálno-občiansko-, a ešte veľmi ťažko pomenovať skutočne vzhľadom na tú štruktúru skupín, ktoré ju tvoria, aký zlepenec, tak len ľúbivo hovoria a rétoriku, ktorá sa posunula do stredu alebo dokonca výrazne doľava, používajú na to, aby ale reálne kroky smerovali k úplne iným cieľom.

    Ak by som mohol, možno by som mohol použiť takú miernu parafrázu, tí, ktorí poznáte, ako sa tvorila tzv. tretia cesta zľava hlavným ideológom Antonym Gidensom, možno, pani premiérka, toto bude taký základ pre aj európsku, nielen slovenskú, politológiu, že vy ste vytvorili tretiu cestu sprava. Ale skutočne je úsmevné sledovať, akým spôsobom sa aj počas tých pár dní alebo týždňov, odkedy ste sformovali vládu a snažíte sa predostrieť akúsi víziu Slovensku, vyhýbate akýmkoľvek aktom, ktoré síce sú úplne zrozumiteľné, pretože majú štandardné pravicové alebo liberálne riešenie, len, nedajbože, čo by na to povedali ľudia.

    Problém je, dámy a páni, jedine v tom, že vy ste ľudí oklamali pred voľbami a nasľubovali ste hory-doly, vytvorili ste fóbiu rozvráteného štátu a ponúkli ste desiatky, možno stovky, ako jeden zo subjektov koalície, riešení, ktoré ale dôsledne nerealizujete. A je pre mňa najväčším alebo bude najväčším prekvapením, ako naozaj reálne budete konať. Či ten príklon od toho bilbordu Komunistickej strany Čiech a Moravy, ktorý ste používali, cez dôkazy o výrokoch, ktoré ste používali, bude pokračovať aj v reálne politike. Ale potom nemáte právo hovoriť o stredopravých alebo liberálnych riešeniach, alebo naozaj len používať tento ľúbivý politický marketing na to, aby ste ľudí na Slovensku ďalej ohlupovali, aby ste im vytvárali ilúziu, ktorá, mimochodom, nie je realitou, dokonca nie je ani abstrakciou, aby ľudia naďalej udržiavali akú-takú krehkú podporu pre vás.

    A mohol by som použiť desiatky príkladov, či už z analýzy vášho programového vyhlásenia vlády, alebo aj reálnych aktov, či už spor s pánom ministrom financií Miklošom o vyrovnaní sadzby DPH, alebo vaše spory s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny o odobratí dávok pri narodení mladým rodinám, alebo niektoré veľmi neštandardné názory na reformu dôchodkového systému, alebo niektoré závažné akty vstupov do systému zdravotnej starostlivosti, ktoré sú všetkým reálne pri generovaní dopadov, len nie tým, čo ste ľuďom na Slovensku nasľubovali.

    Ja sa vrátim ešte k podstate, pretože naozaj ste vytvorili fóbiu o Slovensku ako o štáte, ktorý štyri roky viedla partia neodborníkov, nekompetentných ľudí a odovzdali vám krajinu alebo zvíťazili ste preto vo voľbách, pretože ste presvedčili ľudí, že tá zmena, ktorú sľubujete, to je ten spôsob, ako zabezpečiť, a vraciam sa znovu k tomu heslu bývalého predsedu sociálnej demokracie vo Švédsku Hanssona, aby bolo Slovensko dobre miesto pre život pre všetkých.

    Nuž, ale aká je realita? Kde sú tie pracovné miesta? Myslím, že som zaregistroval v jednej z faktických poznámok tu od kolegu, že vraj pred štyrmi rokmi vláda zobrala od predchádzajúcej vlády pána Mikuláša Dzurindu krajinu v perfektnom stave s deficitom pod 3 %. Nuž, dámy a páni, ak už nič iné, ak už nič iné v tej hodnotovej a politickej nenávisti voči sociálnej demokracii neuznávate, tak uznajte, že civilizovaná demokratická Európa uznala, že sociálnodemokratická vláda s koaličnými partnermi naplnila všetky Maastrichtské kritériá a že skonsolidovala ekonomiku Slovenska tak, že bez problémov sme vstúpili do elitného klubu eurozóny a dnes majú občania na Slovensku možnosť používať euro. Ak by to bolo naozaj tak, ako tvrdíme, že my, všetci neodborníci, sme Slovensko priviedli na pokraj katastrofy, pravdepodobne mi uznáte, že žiadne naše politické vzťahy ani vplyvy, ani hodnoty by nám neumožnili presvedčiť našich európskych partnerov, mimochodom, vedených v krajinách často pravicovými, ale skutočnými pravicovými a konzervatívnymi vládami, aby sme sa členmi tohto politického klubu stali.

  • Ešte jeden moment. Častokrát počúvame z vašich úst, zabudnite, je po voľbách, máme väčšinu. Isteže, ja to plne rešpektujem, slovenský...

  • Reakcie z pléna.

  • ... slovenský politický systém je postavený, ako je postavený, a volebný zákon umožní, aby napriek tomu, že strana získa dominantné postavenie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kľud, panie poslankyne, páni poslanci.

  • ... v slobodnej voľbe od občanov nebola súčasťou spravovania na úrovni moci veci verejných. Dobre, beriem na vedomie, ale treba povedať aj B. Okrem elementárnej, bazálnej, podstaty každej demokracie, a učia sa o tom deti na hodinách vedy alebo náuky o spoločnosti, je ešte jeden veľmi dôležitý prvok.

    A tým ďalším dôležitým prvkom je miera stability. Nie náhodou dejiny vývoja európskych demokracií, dnes našich partnerov v Európskej únii, dávajú na to nepochybné dôkazy. No a ja, či sa to páči, alebo nie, a znovu opakujem, rešpektujúc, samozrejme, že tá parlamentná väčšina nevyhnutná pre zabezpečenie výkonu moci existuje, ale musí povedať, a ukazujú to opäť všetky tie vaše vnútorné konflikty okamžite pár týždňov po tom, ako ste sformovali vládu, dokazujú, že nie ste schopní zabezpečiť druhý elementárny predpoklad vyspelých demokracií a to je miera stability moci.

    A k tomu, keď dovolíte, dal som si tú námahu a pozrel som si vývoj, pretože častokrát sa to aj v mediálnych interpretáciách a debatách podsúva ako samozrejmosť, a keď sme sa snažili už ani tak nie o participáciu alebo možnosť formovať podiel na moci, ale aspoň podiel na štandardnom demokratickom dialógu, keď sme vás vyzývali, aby sme hovorili o veciach, ktoré, mimochodom, ste si dali do programu a ktoré potrebujú nevyhnutne ústavnú väčšinu, ani tam sa táto možnosť nedala.

    Nuž ja vám chcem, pani premiérka, povedať, že je naozaj európsky unikát, že strana s 15,42 % vedie vládu. Ja som si dal tú námahu, že som išiel v analýze dozadu v rámci demokracií a európskych štátov, možno by sme, ak by som bol na vašom mieste, našiel taký argument z Belgicka, ale tam je striktne iná situácia, ten problém valónskej a flámskej časti a paralelne existujúcej flámskej a valónskej kresťanskej demokracie a ostatných štandardných politických subjektov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... je trošku iná situácia. A už vôbec nebudem hovoriť o takých elementárnych nástrojoch, ako aj u nás v rámci systému volebného sú preferenčné hlasy, veď keby som napočítal len hlasy pána podpredsedu Národnej rady Roberta Fica, tak ich je ďaleko viac ako celé vedenie Národnej rady. Nechcem tým nič iné povedať, nechcem tým nič spochybniť, len chcem vás požiadať o korektný dialóg. Chcem vás požiadať, aby ste sa aspoň pokúsili korektne zadefinovať to hodnotové a programové rozhranie a skutočnými relevantnými riešeniami a nie politologickým, marketingovým balastom, ako to robíte od prvého okamihu po voľbách, kedy bolo jasné, že ste schopní zo šiestich subjektov vytvoriť veľmi krehkú väčšinu, ešte raz to zdôrazním, ktorú, samozrejme, rešpektujeme a budeme ju rešpektovať. Ale čo nebudeme rešpektovať, je zavádzanie a zneužívanie štandardných spôsobov demokratického politického dialógu.

    Dámy a páni, poslanecký klub SMER-u - sociálnej demokracie veľmi jasne vo svojich vystúpeniach naznačil, kde je náš programový a hodnotový konflikt, a chceme ho zvádzať, chceme ho zvádzať korektným spôsobom aj preto, že cítime nesmiernu zodpovednosť voči tým státisícom ľudí, ktorí napriek tomu neuveriteľnému marketingovému a mediálnemu tlaku mu nepodľahli a naďalej sociálnodemokratickej politike strany SMER - sociálna demokracia dôverujú.

    Ja vás chcem, pani premiérka, požiadať o dve veci. Jednak by ste skutočne mohli odpovedať aj na otázku, ktorú položil aj pán podpredseda Národnej rady Robert Fico, myslím, že ju zopakoval aj pán poslanec Kaliňák, predseda výboru pre kontrolu SIS, padla aj z úst niektorých kolegýň a kolegov, či to myslíte vážne s tým permanentným dopĺňaním a novelizáciou vládneho programu, pretože už aj dnes som počul z úst niektorých poslancov koalície...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... že veď program vlády nepotrebuje žiadne konkrétne riešenia, to je len taký nejaký vágny materiál, ktorý vytvára akúsi dispozíciu, a však my si potom uvidíme, čo urobíme a aké budú konkrétne riešenia.

    Pýtam sa na to najmä preto, a dúfam, že ste nezmenili názor od prvého momentu, kedy túto otázku položil pán Robert Fico vo vzťahu k tzv. obyčajným ľuďom a k pánovi Matovičovi, a zaujíma ma to najmä preto, aby sme vedeli, aká je teda cena takéhoto politologického dobrodružstva, ktoré takisto nemá obdobu.

    A dovoľte mi ešte na záver opäť takú, ani to nebude vtip, ale ja som možno veľmi konzervatívny z pohľadu tradícií našich civilizačných hodnôt, a keďže je tu časť, a hovorím naozaj zámerne časť ľudí, pre ktorých čosi, čo sa nazýva spoločenská konvencia, ktorá, mimochodom, má nejaký historický vývin a je fixovaná na rôzne hodnoty od najvyšších, ktorým sa hovorí záväzné normy správania v podobe právneho systému, potom formy, ktoré sú združené v čomsi, čomu sa hovorí etika alebo morálka, a potom tá celkom najnižšia úroveň, ktorej sa hovorí niekedy etiketa alebo zaužívané spôsoby, či naozaj pripustíme, aby takýto názor výrazne devastoval naše civilizačné prostredie a častokrát aj naše hodnotové zameranie. Ja nemám nič proti tomu, aby sme niekedy tie spoločenské konvencie búrali, aby z času na čas, samozrejme, progres spoločnosti pokračoval, ale zdá sa mi, že to, čo sa deje aj tu na pôde Národnej rady, je tak trošku civilizačným a spoločenským nihilizmom. A možno sa potom len spýtam tých, ktorí sú takými silnými zástancami takého spôsobu, kde bude tá miera? Možnože sa dozvieme, že aj na birmovku budú deti chodiť len tak v šortkách, trenkách, možnože sa dozvieme, že farbou smútku nebude čierna, ale si osvojíme ázijskú bielu. A možno nájdeme opäť všetci tí, ktorí sa zľakneme tohto tlaku, lebo si myslíme, och, bože môj, akí sme len nemoderní a pod akým tlakom sa to ocitáme, a prijmeme všetky tieto zmeny.

    Takže na záver ešte ten bonmot a vyslovenie viery, že bude aj na Slovensku súčasťou politickej scény a politického systému štandardne program, reálny program, ktorý je postavený na hodnotách, ktoré jednotlivé politické subjekty zdieľajú, ale hlavne na praktických riešeniach, na základe prežitia ktorých - prežitia, nie pozerania internetu a televízie, ale prežitia - sa ľudia reálne v slobodných voľbách rozhodnú, či to riešenie je správne takéto alebo hentaké. Nuž a ja verím, že nezanikne ten večný rozpor medzi ľavicou a pravicou, ktorý raz tak trošku parafrázoval úsmevne jeden z filozofov, už si teraz nepamätám, odpusťte, čas beží, ale ktorý vždy napádal štandardné socialistické a sociálnodemokratické riešenia spôsobom: Netreba dávať hladnému každé ráno rybu, lebo on ju do večera zje a na druhý deň ráno zase mu musíš dať tú rybu. Je lepšie mu dať udicu, naučiť ho chytať ryby a potom nemáte problém. Ja rešpektujem, že aj takéto riešenia sú veľmi racionálne a pragmatické, ale všetci tí, ktorí zdieľate tento názor, že tá udica je lepší názor, berte na vedomie, že v každej normálne sociálne štruktúrovanej spoločnosti existujú skupiny ľudí, ktorým môžte kúpiť aj štyri udice a stále budú odkázaní na to, aby tú rybu ráno dostali. Niekto preto, že jednoducho je slabý a nie je schopný to zvládnuť, a druhý možno preto, aby tú udicu večer spálil, keď chytí rybu, založil oheň a na druhý deň si prišiel pýtať rybu.

    Dámy a páni, chcem sa vám poďakovať za pozornosť, dúfam, že všetky návrhy, ktorými sme sa snažili konštruktívne doplniť programové vyhlásenie vlády, schválite. A za klub SMER-u - sociálnej demokracie chcem vyhlásiť, že vzhľadom na túto marketingovú nedôslednosť, nedôveryhodnosť a falošnosť tohto programu návrh programového vyhlásenia vlády nepodporíme.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pašku deviati páni, desiati páni poslanci. Poprosím technikov, či ešte nie sú prihlásení ďalší na ďalšej strane. Nie. Pán poslanec Kaník ako posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pán Paška, ja by som bol veľmi rád, keby tu došlo k nejakému rozumnému dialógu, ale jednoducho po tom, čo som si za posledné dni vypočul z úst vašich kolegov aj z vašich, vidím naň veľmi malý priestor. Hovoríte o politickom marketingu a o vytváraní nepriateľov, ale posledné štyri roky, ako si pamätám, tak práve váš predseda bol absolútne najlepší v európskych meradlách v tom, ako sa politický marketing robí. Vytváranie nepriateľov z inej, z príslušníkov iného štátu, vytváranie nepriateľov z médií, veď sme to tu mali každý deň na stole.

    Rozprávate o zlepencoch, a pritom ste boli zástupcom zlepenca, ktorý programovo nemal takmer žiadnu zhodu, ktorý mal zhodu iba v ekonomických záujmoch. To bolo celé.

    A hovoríte o tom, že tu nebol poriadny program pred voľbami a nestavalo sa na hodnotách. Tak ja vám teda poviem, ako to bolo aspoň za SaS, lebo som rok svojho života veľmi tvrdo pracoval na tom, aby to bol jeden z najlepších programov, ktorý v histórii Slovenska vznikol.

  • Reakcia z pléna.

  • A podľa mnohých odborníkov tak nakoniec aj dopadol. Mnohí odborníci sa vyjadrili, že lepší a lepšie štruktúrovaný program tu ešte nebol. A bolo to vďaka tomu, že stál na hodnotách. A ja vám poviem, ktoré hodnoty to boli.

    Bola to sloboda, teda to, čo ste vy sa snažili napádať napríklad útokmi na druhý pilier a nedávať možnosť ľuďom rozhodovať sa o vlastných peniazoch a vlastnom živote. Bola to solidarita, ktorou vy ste sa oháňali a zároveň ste ju stále znižovali, pretože za vašej vlády napríklad znižovalo percento miery prerozdeľovania verejných zdrojov. A bol to zdravý rozum, ktorý ja som sa snažil nachádzať aj vo výrokoch vašich kolegov v tomto pléne, ale ktorý jediný záblesk som mohol nájsť v niečom, čo Česi nazývajú "vychcanosť".

    Ďakujem.

  • Mne príde smiešne, že sa považujete za obeť marketingu. Tak ako povedali moji kolegovia zo strany, najprv Daniel Krajcer, teraz Martin Poliačik, vaša politika bola štyri roky definovaná iba a iba marketingom bez akéhokoľvek obsahu.

    Takisto ste použili slovo "ilúzia". Myslím, že tí, ktorí tu vytvárali ilúzie a nie realitu, bola vaša vláda. Zobrali ste si do partie dvoch veľmi zvláštnych parťákov, vytvárali ste ilúziu o tom, že ste sociálni. Neboli ste. Vytvárali ste ilúziu o tom, že nekradnete. To tiež nie je pravda. Vytvárali ste ilúziu o tom, že vám záleží na ľuďoch. Čo vám absolútne nezáležalo.

    Takže teraz, keď sa čudujete, že ako mohol vzniknúť zlepenec strán, ktoré si môžu byť v podstate aj odlišné v mnohých veciach, ako sa môžu spojiť liberáli s kresťanskými konzervatívcami, tak na to si musíte nájsť odpoveď hlavne sami.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Paška, vy ste označili za európsky unikát skutočnosť, že na Slovensku strana, ktorá získala 15 % vo voľbách, zostavuje vládu alebo zostavila vládu, o dôveru ktorej sa uchádza práve v tomto parlamente. Tak ja sa chcem opýtať, unikátom akého rozmeru bola skutočnosť, že strana, ktorá vo voľbách získala 35 % hlasov, ponúkla strane, ktorá získala 8,5 % hlasov, polovičku kresiel vo vláde, premiérske kreslo a snáď ešte aj podporu jej čestného predsedu v budúcich prezidentských voľbách? Tak ja to nazývam unikátom svetového rozmeru. Ďakujem.

  • Pán bývalý predseda parlamentu, a teda pán poslanec Paška, v rovine bonmotu, ktorý ste na konci svojho prejavu hovorili a v zmysle strachu zo zmeny alebo miery tej zmeny by som použil tiež jeden bonmot...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... v zmysle "zmena je život". Čiže ja si myslím, že tá úroveň zmeny, ako sa jej vy bojíte, ktorá bola opretá do nejakých konvencií, ktoré sa vám nepáčia, ja si myslím, že volebná kampaň sa ťahala v duchu nároku na zmenu, a myslím si, že máme oprávnené právo teraz hovoriť o tom, že zmena prichádza. A ja vás chcem iba ukľudniť, že tá zmena v rámci transparentnosti, otvorenosti, miere sebareflexie je priamo integrálnou až imanentnou súčasťou tej zmeny. Takže tá zmena teraz začína a nemusíme sa tu doťahovať na tom, či je vhodná jej prezentácia na báze rifiel na birmovke a podobne.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Paška, vy ste sa vo svojom prejave dotkli aj otázok etikety, a ak som to správne pochopil, naznačovali ste, teda najmä v rozhovore s pánom predsedu Sulíka, že teda sú tam určité nedostatky, a opierali ste sa do toho. Ja musím zase povedať ako človek, ktorý s pánom predsedom Sulíkom mal v minulosti aj dosť ostré spory, a tým pádom ani nie som členom poslaneckého klubu, takže nemám, nie som tu platený za to, aby som ho obhajoval, ale musím povedať, že zdá sa mi realistickejšie to, že pán Sulík sa naučí zásady etikety, ako to, že vy sa niekedy naučíte, že 3,5-miliardové opravy Hradu sa nezadávajú priamym zasadaním, a to, že národná kultúrna pamiatka sa nezneužíva na brutálnu predvolebnú kampaň. To sú totižto veci, ktoré keď raz človek urobí, už sa ich neodučí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nebudem pokračovať, len trocha v duchu ako môj kolega Beblavý pred chvíľkou hovoril, pretože to, čo predviedol pán kolega Paška, je presne na úrovni toho, čo tu predviedol zhruba pred štyrmi rokmi, keď chcel dať zapísať do análov Národnej rady iný text, ako bol schválený v Národnej rade.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Paška, poetické vystúpenie, tak budem aj ja trošku básniť. Mne sa vybavovali bilbordy vašej vládnej koalície "Slovensko si nedáme" a pred štyrmi najvyššími predstaviteľmi SMER-u na fotke "Istota v ťažkých časoch". Tak ja budem básniť a v Krylovovej bájke, pretože ja si Slovensko predstavujem ako strom, a pre tých, čo nevedia po rusku, tak veľmi voľne, po rusky, v preklade. Diviak, teda divá sviňa sa pod stáročným dubom najedla žaluďov. Presýtená si urobila pod dubom siestu, pospala si, a keď sa zobudila, začala klami vyrývať korene. Chcem vám odkázať, a to budem parafrázovať tie vaše bilbordové odkazy, že "dub vám zobrať nedáme" a "predkladaný vládny program je istota pre ľudí tejto krajiny v ťažkých časoch".

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Paška, Paľo, obaja sme Košičania, dokonca z jedného sídliska a zopár rokov sa aj poznáme. Myslím tri-štyri. O čo mi ide? Na nášho pána ministra Ľuba Galka si použil vulgárne slovo "diletant".

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paľo, poznám ťa ako človeka, ktorý pracoval v kultúre, dokonca aj na KVP si pracoval ako referent kultúry. Pracoval si aj na krajskom osvetovom stredisku, čiže tvoja odbornosť na predsedu parlamentu asi vyšla z toho. Myslím, že Ľubo Galko odbornosť na svoju prácu, na prácu ministra, v porovnaní s tebou má.

    Čo si robil do roku 1989? V košickom Zdroji, v čase, keď bola VPN-ka, si práve kachličkoval kúpeľňu, v teplučke(? teplučku) doma. Ja som v tom čase zakladal Občianske fórum, tam si neprišiel, samozrejme, bol si komunista. Naše strany boli po stránke politickej stále opačné, ja som bol stále pravičiar, ty si bol prakticky stále ľavičiar...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, k obsahu vystúpenia pána Pašku.

  • Paľo, ako kamarát ťa prosím, ospravedlň sa nášmu ministrovi Ľubovi Galkovi, lebo pre mňa to je odborník, človek a nie diletant, a teba si chcem naďalej vážiť, Paľo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pána poslanec Paška urobil taký exkurz do histórie a povedal, že pred týmito voľbami súčasná koalícia vytvorila národný front v očierňovaní a šírení fóbie o stavu(? stave) Slovenska. Musím povedať, že ak pána poslanca neklame historická pamäť, tak, naopak, Národný front bol vždy spolkom, ktorý hovoril o svetlých dneškoch a ešte svetlejších zajtrajškoch. Kto bol teda pred týmito voľbami, bilancujúc svoje štvorročné pôsobenie, tým, ktorý hovoril o svetlých dneškoch a ešte svetlejších zajtrajškoch, je zrejmé.

    K tomu je ovšem problém prázdna kasa, fond predsedu vlády a mnohé iné veci. Mal by to pán poslanec Paška vedieť, keďže vedúcou silou toho Národného frontu, ktorým nás nazval, bola rodná strana a tá ako zurčiaci pramienok stála na základe strany, pri prameni strany, ktorej členom je dnes.

    Pokiaľ ide o to, že nás tituluje zlepencom, nuž dobre. Ja som členom širšej koalície a spája ma s mnohými stranami v tej koalícii viac či menej spoločných hodnôt. Koalícia, ktorú viedol on v parlamente, mala jedinú maltu, tú maltu vynašli pred tisícročiami Feníčania.

    A úplne nakoniec na tému módnych praktík pána predsedu parlamentu. Pán predseda parlamentu je tu v obleku a v kravate. Je v parlamente tak, ako sa patrí. Keď hovoríme o zavádzaní nových konvencií, napr. bielej smútočnej ázijskej farby, spomínam si na situáciu v Európskom parlamente, keď si tamojší poslanci spolu s celým svetom uctili pamiatku veľkého občana Európy Karola Wojtylu. Bola tam jedna poslankyňa, ktorá ako smútočnú konvenciu použila tričko s Marilyn Monroe. Z akej bola strany?

  • Pán poslanec Paška nás tu obvinil, že vytvárame ilúziu blízku klamstvu. Je také ľudové porekadlo alebo príslovie, že "podľa seba súdim teba". To ste hovorili o sebe zrejme, o vašej politike, o politike SMER-u, pretože tá celý čas žila len na tom, že vytvárala ilúziu blízku klamstvu. Na základe toho ste sa dostali k moci, klamstvom, že Slovenskom sa šíri chudoba v čase, keď hospodárstvo rástlo, keď pribúdalo pracovných miest, keď klesala nezamestnanosť. A takúto ilúziu chcete šíriť aj ďalej. Chcete od začiatku, a robíte to, tvrdiť, že opäť prichádzajú zlé časy, že opäť tu bude horšie, pričom opak je pravdou.

    Kolegovia povedali mnohí predo mnou, že SMER a koalícia, predchádzajúca, nemala vo svojom programe žiadne hodnoty. Ale mala. Jeden veľký kšeft. Ako sa dostať k čo najväčším zárobkom, ako urobiť čo najviac kšeftov. A potom sa čudujete, že máte zlý pí ár? Čo tie nástenkové tendre? Čo sociálne podniky? Čo ďalšie spomínané kšefty, ktoré sa tu prepierali v médiách? To sme nerobili my. To ste robili vy.

    Ja by som tiež bol veľmi rád, keby tu stále zostal taký hodnotový súboj medzi ľavicou a pravicou, a zároveň by som bol tiež rád, keby sa dal viesť dialóg. Ale ako sa dá viesť dialóg s vami, tzv. ľavicou, keď sa nechcete vzdať lži ako pracovnej metódy? Veď vy nerobíte nič iné, len sa pokúšate ilúziami blízkymi klamstvu alebo otvoreným klamstvom klamať tento národ a vháňať ich tam, kde boli doteraz.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako som informoval, o možnosť vystúpiť v Národnej rade požiadal pán predseda Najvyššieho súdu. O jeho žiadosti dám hlasovať podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Predtým ako pristúpime k hlasovaniu, chcem vás poprosiť, aby sme sa prezentovali, zistím, či Národná rada je schopná uznášať sa. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

  • Ruch v sále.

  • Prezentujeme sa, páni poslanci. Prezentujeme sa, páni poslanci.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

    Pristúpime k hlasovaniu o tom, či Národná rada vyslovuje súhlas s možnosťou vystúpiť v rozprave pánovi predsedovi Najvyššieho súdu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 poslancov prítomných, za návrh 58, proti 42, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pán predseda Najvyššieho súdu, Národná rada vám neudelila súhlas vystúpiť v Národnej rade v rozprave k prerokovávanému bodu programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať, pani predsedníčka vlády...

    Procedurálny návrh, pán poslanec Paška?

  • Pán predsedajúci, dovoľte len vyjadriť nesúhlas. Je to veľmi neobvyklé a obzvlášť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, návrh by som poprosil.

  • ... v kontexte toho, čo nazývate nová kultúra, bez ohľadu na názor...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja by som odporúčal dať hlasovať ešte raz. Je nedôstojné, aby predseda Najvyššieho súdu nedostal slovo v najvyššom zákonodarnom zbore.

  • Pán predseda, chcel by som, pán poslanec Paška, chcel by som vás poprosiť, ak ste aj vy niekoľkokrát spomínali vo svojom vystúpení novú politickú kultúru, aby sme každý začali sám od seba a vy prvý preto, lebo nebol dôvod na to, aby ste vystúpili. Nepredložili ste žiadny návrh...

  • Reakcie z pléna.

  • ... a nie je dôvod, aby som dal opakovane hlasovať o návrhu.

    Pani predsedníčka vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, počúvala som pozorne rozpravu na pôde Národne rady Slovenskej republiky. Počúvala som ju i v momentoch, keď som nebola priamo prítomná v sále, ale v budove Národnej rady Slovenskej republiky. Počúvala som pozorne každý váš prejav, každý váš názor, každú vašu pripomienku a všetky otázky.

    Každý z vás má mandát od občanov. Každý z vás reprezentuje záujmy a potreby občanov Slovenskej republiky. Musím však konštatovať, že veľká časť rozpravy na pôde parlamentu bola pre mňa nie práve kultúrnym zážitkom, a chcem sa na vás obrátiť s prosbou, aby Národná rada Slovenskej republiky bola príkladom i slušnosti, kultúrnosti, vecnosti, aby to naozaj bola reprezentácia Slovenskej republiky, najvyšší zákonodarný orgán.

    Vážené dámy, vážení páni, prioritou programového vyhlásenia novej vlády na roky 2010 až 2014, tým odpovedám na viaceré otázky, teda na celé štyri roky, sú poctivé a jasné riešenia problémov Slovenskej republiky. A pripomínam aj šesť priorít, na ktoré sa chce vláda v tomto volebnom období zamerať:

    - zdravé a udržateľné hospodárenie štátu,

    - nulová tolerancia korupcie a zabezpečenie prístupu k spravodlivosti,

    - tvorba pracovných príležitostí, ktoré znižujú sociálne riziká,

    - motivujúce podnikateľské prostredie a aktívna občianska spoločnosť,

    - vzdelaní ľudia a inovatívna spoločnosť

    - a napokon prístup ku kvalitnej lekárskej starostlivosti.

    Považujem za dôležité to pripomenúť, pretože pri počúvaní diskusie o programovom vyhlásení vlády som pochopila, prečo preberáme Slovensko a jeho rozpočet, súdnictvo, sociálny systém či zdravotníctvo v takom zložitom, ak nie zlom stave.

    Táto diskusia bola o dvoch svetoch. Ten prvý svet je o tom, že bez morálky a lepších pravidiel nie je možné riešiť kvalitu života občanov a zvyšovať ich prosperitu. Ten druhý svet je o delení na víťazov a porazených, na moc väčšiny a vládu väčšiny, to je tá marxistická poučka, pamätám si ju niekedy zo 70. rokov minulého storočia, o prerozdeľovaní peňazí občanov a o riadení života ľudí. V tom prvom svete to funguje tak, že keď potrebujete chodcov dostať bezpečne na druhú stranu cesty, tak na nej vyznačíte priechod, prípadne pridáte semafor a snažíte sa, aby všetci poznali pravidlá a dodržiavali ich. V tom druhom svete najskôr roky sľubujete, že sa o to postaráte. Potom sa zrazu pod kolesami áut objavia prekážky a chodcom sa nariadi, že cez cestu môžu chodiť len o tretej popoludní. A keď toho už všetci majú plné zuby, zaplatia úplatok, aby sa dostali na druhú stranu.

    My chceme hľadať lepšie pravidlá a budeme ich dodržiavať. Len tak dokážeme obnoviť dôveru ľudí v politiku. Žiadna vláda nemôže byť dôveryhodná, keď nepomáha riešiť krízu morálky a keď ani politici nedodržiavajú pravidlá. Naši politici budú dodržiavať pravidlá. Dôvera je totiž v prvom rade vec morálky, ktorá sa potom premieta aj do fungovania ekonomiky.

    Vážené dámy, vážení páni, je pre mňa smutným poznaním, priam tragédiou, keď bývalý pán premiér nerozumie alebo nechce rozumieť súvislostiam medzi ekonomickým rastom, zamestnanosťou, korupciou, vymáhateľnosťou práva a kvalitou života občanov. Je tragédiou, keď bagatelizujeme program, ktorý chce verejný život aj podnikanie očistiť od týchto neduhov, a ešte ho považujeme aj za smiešny.

    Bývalý premiér ponúkol súčasnej vláde pomocnú ruku pri riešení hospodárskej krízy. Je to gesto, je to ponuka, dovoľte mi osobný postreh, ústretová a rada ju prijímam. Naozaj ste však presvedčení, že Slovensko netrápi katastrofálna vymáhateľnosť práve? Že to nie je vážny problém? To je to isté, ako keby lekár liečil pacienta so zápalom slepého čreva tým, že by nariadil mu podávať teplý čaj s citrónom. A keď by aj pacientovi slepé črevo prasklo, neporadil by sa s chirurgom, ale naďalej by ho liečil teplým čajom s citrónom. Jednoducho hospodárska kríza sa nedá riešiť bez toho, aby sme najprv liečili morálku a vymáhateľnosť práva.

    Nie, nič tu nie je na smiech či ironizovanie. Úplatkárstvo a zlá vymáhateľnosť práva sú nemorálne. Korupcia znižuje investície, spomaľuje ekonomický rast aj tvorbu pracovných miest. Ak sú rodinkárstvo a klientelizmus lukratívnejšie ako poctivá práca, mnohých to podnecuje, aby sa radšej venovali lobovaniu a vybavovaniu štátnych zákaziek. Aj to podkopáva ekonomický rast a kvalitu života na Slovensku. Tam, kde sa darí korupcii a kde nefungujú súdy, kde si špekulanti nájdu sto spôsobov, ako neplatiť dane, tam je dusno a chýbajú peniaze v štátnom rozpočte.

    Koľko sociálnych projektov sme mohli financovať? Koľkým ľuďom sme mohli pomôcť nájsť si prácu, keby sme tie zdroje v rozpočte mali? Skorumpovaní politici nepoužívajú verejné zdroje tam, kde to potrebujú občania, ale tam, kde si to želajú mecenáši. Klientelizmus znižuje kvalitu služieb občanom. Neinvestuje sa do zlepšenia verejných služieb, ale tam, kde sa najľahšie vyberajú úplatky. Toto je tá najhoršia forma privatizácie. Privatizácia štátneho rozpočtu, privatizácia verejných financií. A s tým naozaj musí byť koniec.

    Doplním jeden citát: "Korupcia môže zdeformovať vládne výdavky. Môže zvádzať vládnych úradníkov k tomu, aby míňali peniaze nie na základe verejného záujmu, ale podľa toho, kde je najľahšie vyberať úplatky. Veľké projekty, pri ktorých je náročné kontrolovať ich skutočnú hodnotu, predstavujú výbornú príležitosť korumpovať. Je oveľa ľahšie zbierať úplatky pri veľkých investíciách, ako sú diaľnice, alebo veľkých armádnych zákazkách než pri nákupe učebníc alebo zvyšovaní platov učiteľov." Je to citát zo správy Medzinárodného menového fondu.

    Dôveryhodná vláda sa musí problému korupcie nekompromisne postaviť čelom a dôveryhodné programové vyhlásenie ho musí poctivo a jasne riešiť. A presne to chce nová vláda urobiť. Čoho sa, panie poslankyne a páni poslanci, v tejto súvislosti bojíte? Ak máme, máte čistý štít, mali by sme byť prví, ktorí boj proti korupcii podporia. Na vaše obavy môžete mať len dva dôvody. Buď sa bojíte sami o seba, alebo neveríte vo vymáhateľnosť práva, čisté súdnictvo a neskorumpovaný štát. Prvý dôvod ani nebudem komentovať. Ale ten druhý treba riešiť, aby ste nemali obavy. Čo má stav súdnictva spoločné s hospodárskou krízou? Čo majú s ňou spoločné vysoká miera korupcie a predražené tendre? To predsa nie sú dôsledky hospodárskej krízy.

    V tejto diskusii som si vypočula slová i o tom, že programové vyhlásenie vlády je podvod na občanoch, že je nedôveryhodné a nekonkrétne. Padali tu aj naozaj nekultúrne osobné útoky. Niektoré dokonca s označením vraj politologická analýza. Nebudem dávať kredity radšej.

    Pán poslanec Fico sa ma pýtal, či byť členom vlády je absolventská stáž, keď sa minister má doučiť angličtinu. Môžem debatovať aj na tejto úrovni, hoci mi je to viac než nepríjemné. Mohla by som sa napríklad spýtať, či je lepšie, keď sa na videu s angličtinou ministra baví celý národ.

  • A skromná rada. O absolventských stážach by som sa tiež vyjadrovala naozaj opatrne. Ministerstvo financií za vašej vlády minulo na top manažérske vzdelávanie pána ministra, jeho štátneho tajomníka a hovorcu spolu vyše 134-tisíc eur. To je viac ako jeden milión korún ročne. Celé päťročné vysokoškolské štúdium nestojí ani tretinu tejto sumy. Pýtam sa: V čom sa tí vaši ministri tak zdokonalili, že to stálo takéto sumy?

    Keď je reč o nedôveryhodnosti a nekonkrétnosti, mohla by som otvoriť diskusiu aj o tom, aké boli vaše návrhy, ctená opozícia, na znižovanie deficitu verejných financií? Zacitujem: "Posilňovať alokačnú a distribučnú funkciu verejných financií." Alebo: "Chceme proti rastúcemu deficitu bojovať široko dimenziálnou daňovou politikou" a tak ďalej atď. Alebo tie hlavné investície do verejnej infraštruktúry mali byť v podobe napríklad rekonštrukcie vily pre premiéra za 4 mil. eur nad Bratislavským hradom? Toto mali byť tie riešenia na záchranu verejných financií?

    Vážené dámy, vážení páni, šetrenie je aj otázka morálky. Pán minister školstva Eugen Jurzyca pred niekoľkými dňami rokoval s firmou Slovak Telecom o zmluve, ktorú jeho predchodca podpísal dva dni pred voľbami. Ide o projekt Infovek II, ktorý má zabezpečiť internet pre deti v školách, za takmer 38 mil. eur. Vedenie firmy zrazu uznalo, že podmienky zmluvy k nim boli veľmi veľkorysé. No a očakávame, že zmenou týchto podmienok na jedinej zmluve ušetríme milióny eur. Všetky zmluvy prehodnocujeme. Je to viac, ako predchádzajúca vláda ušetrila za dva roky.

    V diskusii sa objavila aj obava o údajnú krehkosť vládnej koalície. Ja myslím, že krehko nepôsobím.

  • Aj tu existujú v politike dva svety. Buď sa poslanci správajú ako na spartakiáde a potrebujú vodcu a pevnú ruku, aby vedeli, kde je doprava a kde je doľava, môžem sa aj otočiť, alebo ich rešpektujeme ako reprezentantov občanov, ktorí v diskusii presadzujú svoj názor. Ja spartakiádu odmietam. Ja si vážim svojich kolegov, vážim si všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Necítim k nim žiadnu nenávisť, tento cit do profesionálnych vzťahov nepatrí. Očakávam, že poslanci budú aj kritickí, budú sa dožadovať riešení a budú nám dávať, vláde, jasnú tvrdú spätnú väzbu. Umenie politiky je v tom, ako dokáže výkonná moc tento potenciál zužitkovať, aby priniesla naozaj kvalitné riešenia.

    Ja sa na dialógy a diskusiu s poslankyňami a poslancami naozaj teším, pretože pomáhajú hľadať správnu cestu. Budem diskutovať, počúvať a budem sa snažiť poslancov presvedčiť svojimi argumentami. Neobávam sa toho, lebo sa môžem spoľahnúť na naše spoločné programové vyhlásenie vlády, ktoré spája dôležité priority všetkých strán vládnej koalície, a dokonca sú v ňom mnohé a viaceré z návrhov opozície strany SMER – SD. Skoro v rovnakom znení.

    Čaká nás rozpracovanie programového vyhlásenia vlády, konkrétne kroky, konkrétny plán úloh. Vítam diskusiu o návrhoch, ktoré sú realizáciou programového vyhlásenia vlády v podobe zákonov a ktoré zlepšia dôveru v politiku, politikov a v celú verejnú správu. Programové vyhlásenie vlády je dokument nemenný. Bez ohľadu na to, či to budú návrhy poslancov koalície alebo opozície. Pokiaľ to budú návrhy, ktoré pomôžu riešiť dôsledky hospodárskej krízy, ktoré pomôžu riešiť morálnu krízu na Slovensku, budeme o nich vážne nielen diskutovať, ale zaraďovať do programu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a keď to vaše svedomie dovolí, i hlasovať.

    Je úplne namieste diskusia aj o návrhoch, pre ktoré vláda potrebuje v Národnej rade Slovenskej republiky ústavnú väčšinu. Napokon takéto návrhy mala aj predchádzajúca vláda.

    A ako chceme dosiahnuť podporu poslancov? No ja na to žiadne tajné dohody nepotrebujem, ale môžem sa spýtať, či niečo také z minulosti fungovalo a ako. Asi je nejaká taká skúsenosť. Ja sa dohadujem priamo, otvorene a zverejňujem dohody. Jednoducho ako výsledok diskusie.

    Roky sa v tejto krajine hovorí o neodôvodnených privilégiách súvisiacich s imunitou. Narieka sa nad zlým stavom súdnictva, aj nad tým, že jedna vláda šetrí peniaze, aby ich tá druhá zase míňala. Kedy je správny čas na riešenie týchto problémov? Naozaj si môžeme dovoliť čakať, kým vznikne vládna koalícia, ktorá bude mať ústavnú väčšinu? Chceme vôbec, aby niekedy na Slovensku mal jeden premiér alebo premiérka až takúto koncentrovanú moc?

    Dôveru ľudí si nezískame, ak bude mať stranícka politika v týchto dôležitých veciach vždy prednosť pred kvalitou riešení. Som veľmi rada, že v dvoch kľúčových veciach, ktoré trápia Slovensko, naozaj môžem s opozíciou len plne súhlasiť. Áno, Slovensko má veľký deficit verejných financií a rastúci dlh štátu. Súhlasím s týmto tvrdením. Preberáme krajinu s týmito dvoma neriešenými problémami. Súhlasím aj s tým, že kríza mala vážne dôsledky. A je mi úprimne ľúto, že občania najviac pociťujú dopady krízy. Ľútosť však nestačí.

    Dôveryhodný politik musí veci pomenovať pravdivo, tak, ako ste to pravdivo pomenovali v Správe o sociálnej situácii ešte za rok 2009, ktorú ste na vláde schválili 7. júla tohto roku. Dva dni pred odovzdaním moci bývalá vláda potvrdila, že, citujem: "Ekonomická recesia sa v roku 2009 negatívne premietla aj do oblasti trhu práce, kde sa trend vývoja zamestnanosti zmenil. Intenzita poklesu zamestnanosti sa v jednotlivých štvrťrokoch prehlbovala. V porovnaní s rokom 2008 sa miera zamestnanosti znížila vo všetkých krajoch. Nadpriemerný pokles miery zamestnanosti bol zaznamenaný v Nitrianskom, Žilinskom a Trenčianskom kraji."

    Ako teda môžeme alebo môžete tvrdiť, že na ľudí nedopadli dôsledky krízy?! V tej istej správe hovoríte o zhoršení situácie ľudí s najnižšími príjmami. V roku 2009 stúpol počet ľudí, ktorí zarábajú menej ako 500 eur na skoro dve tretiny. Vo vašej správe dokonca poukazujete na najhoršiu situáciu v Prešovskom kraji, v ktorom sú okresy, kde až štyria z piatich obyvateľov robia za príjem nižší ako 500 eur. Ako dnes teda môžete tvrdiť, že sa neznížili platy a príjmy a že nenarástol počet tých, čo pracujú za najnižšie mzdy, keď ste si to sami schválili vo vláde?! Je to vaša správa.

    Toto spolu s krízou morálky a nezodpovedným hospodárením štátu sú problémy, na ktoré programové vyhlásenie vlády odpovedá. Vidím veľký rozdiel medzi sľubmi a riešeniami. Nebudem tu sľubovať presné kilometre diaľnic. Programové vyhlásenie vlády nie je stavbárska ročenka. A najdrahšie diaľnice nie sú tie nepostavené, ale tie, na ktorých sme nedávno strihali pásky, ste nedávno strihali iba pásky, a už ich musíme rekonštruovať. Nepoviem, že znížime nezamestnanosť na toľko a toľko percent. A nebudem sa následne vyhovárať na dôsledky krízy a nadnárodné koncerty, koncerny, ospravedlňujem sa. Ale naštartujeme procesy, ktoré nezamestnanosť budú znižovať.

    Predkladám taký vládny program, ktorý môžem s pokojným svedomím označiť za program konsolidácie a zmien, ktoré zvýšia kvalitu života. Rozpracovanie štrukturálnych priorít na základe programového vyhlásenia vlády na naštartovanie tvorby pracovných miest spolu s realokáciou eurofondov, vyhodnotenie verejných investícií na tieto priority, následné šetrenie v ostatných oblastiach rozpočtu je momentálne najdôležitejšou náplňou práce ministrov a odborných tímov, a ak dovolíte, pod mojím vedením.

    Na Slovensku sa hlava-nehlava rozdávajú peniaze občanov politickým sponzorom. Preto zverejníme na internete všetky zmluvy, faktúry a finančné transakcie týkajúce sa verejných zdrojov ako podmienku ich účinnosti. Toto je predsa veľmi konkrétne riešenie.

    Na Slovensku je dnes vyše 370-tisíc ľudí bez práce. Navrhneme úpravy, ktoré podporia motiváciu pracovať v rámci služieb zamestnanosti, ale aj v podnikateľskom prostredí cestou úľav na poistnom a podobnými opatreniami. Sú to veľmi konkrétne riešenia.

    Znížime deficit verejných financií do roku 2013 pod 3 % hrubého domáceho produktu, aby sme zastavili zadlžovanie Slovenska. Pripravujeme úspory za stovky miliónov eur.

    A nerobíme to s nadšením, pretože vieme, že nás čakajú náročné roky.

    Netvárim sa, že naše vládnutie bude veľká bujará oslava. Preto tých 900-tisíc eur vyhradené na Úrade vlády na oslavy naozaj neminiem, pretože nie je čo oslavovať. Ale viem veľmi dobre aj to, akým rizikám by sme občanov vystavili, keby sme sa nesprávali úsporne a zodpovedne.

    Dôveryhodná vláda je taká, ktorá sa nebojí riešení. Nová vláda sa môže spoľahnúť na kvalitný program, odhodlaných ministrov, aktívnych a zodpovedných poslancov. Spravodlivosť, bezkorupčnosť, hospodárnosť a transparentnosť, to sú štyri nohy stola, za ktorým chce táto vláda pracovať. A k spolupráci prizývam všetkých, ktorým sú takéto hodnoty blízke.

    A priatelia, nerobíme to preto, aby sme trápili ľudí. Robíme to preto, aby sme ich trápenie zmenšili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pýtam sa teraz spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave a zaujať stanovisko. Nie. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu a predsedu gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Kollára, aby hlasovanie o návrhu uznesenia uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som teraz prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 10. augusta 2010 k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde (tlač 39).

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky prerokovala Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde, ktoré vláda predložila podľa čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky.

    A. schvaľuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky;

    B. vyslovuje dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Dávam teda hlasovať o časti A. a o časti B. návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje programové vyhlásenie vlády a vyslovuje dôveru vláde. Prosím, pani poslankyne a páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia tak, ako ho uviedol pán spoločný spravodajca, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s programovým vyhlásením vlády a schvaľuje dôveru vláde Slovenskej republiky, tak ako uviedol vo svojom návrhu pán spoločný spravodajca. Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, 145 poslancov prítomných, za návrh 79, proti 66 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila Programové vyhlásenie vlády a vyslovila dôveru vláde Slovenskej republiky.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré boli predložené v rozprave.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči, uvádzajte jednotlivé návrhy z rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Ctené pani poslankyne, páni poslanci, teraz vám prečítam pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Roberta Fica a pána poslanca Vladimíra Faiča na doplnenie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery, číslo poslaneckej tlače 39.

    Uvedení páni poslanci navrhli...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, návrh uznesenia máme predložený písomne. Pán poslanec Faič ho predniesol ústne v rozprave. Nie je dôvod, aby ste ho znovu teraz prednášali. Môžete dať o návrhu hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Takže prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 10. augusta.

    Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky doplniť uvedených sedem bodov, ktoré máte všetci, páni poslanci, panie poslankyne, na stole, doplniť uvedené body do programového vyhlásenia vlády.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, všetkým nám je jasné, o akom návrhu hlasovať budeme. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý v rozprave za poslancov poslaneckého klubu strany SMER predložil pán poslanec Faič. Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 145 poslancov prítomných, za návrh 67, proti 65, 13 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada návrh neschválila.

    Prosím, sú ďalšie návrhy? Pán poslanec Kollár?

  • Nie. Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že týmto hlasovaním sme vyčerpali všetky hlasovania aj program schôdze Národnej rady, preto vyhlasujem rokovanie 3. schôdze Národnej rady za skončené.

    Chcem informovať predsedov poslaneckých klubov a členov poslaneckého grémia, že pán predseda Národnej rady zvoláva ihneď teraz rokovanie poslaneckého grémia a pokračovať v rokovaní 4. schôdze Národnej rady, resp. stanovil program začiatku rokovania 4. schôdze na 17.30 hod. Dovtedy prerušujem rokovanie Národnej rady.

  • Rokovanie 3. schôdze NR SR sa skončilo o 16.47 hodine.

  • Po skončení rokovania 3. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 4. schôdze NR SR o 17.30 hodine.