• Panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemný dobrý deň a dobré ráno.

    Budeme pokračovať tretím rokovacím dňom 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej prerokovávame žiadosť vlády o vyslovenie dôvery a programové vyhlásenie vlády.

    Chcem vás informovať, že včera sme prerušili rokovanie pri vystúpení pána poslanca Záhumenského. Ešte predtým, ako udelím pánovi poslancovi slovo, prosím všetkých členov vlády, ktorí sa zdržiavajú v budove Národnej rady a nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na rokovanie Národnej rady.

    Ďalej vás chcem informovať a zároveň vyjadriť o váš názor, keďže dnes budeme rokovať do 16.00 hodiny, odporúčam a navrhujem, aby sme prispôsobili k tomu aj čas obedňajšej prestávky, ktorú navrhujem, aby bola od 12.00 do 13.00 hodiny. Teda, nie dve hodiny ako je v čase, kedy rokujeme do 19.00 hodiny, ale od 12.00 do 13.00 a potom by sme pokračovali v rokovaní do 16.00 hodiny. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom časového harmonogramu dnešného rokovacieho dňa, páni poslanci?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, páni poslanci, budeme rokovať do 16.00, tak ako je uvedené v rokovacom poriadku. Ja som len vás chcel poprosiť, či vzhľadom k tomu, že budeme rokovať nie do 19.00 hodiny je všeobecný súhlas so skrátením obedňajšej prestávky ako býva zvykom, nie dve, ale jednu hodinu. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský, môžete pokračovať vo svojom vystúpení v rozprave.

  • Dobré ráno, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, pokračoval by som vo svojom včerajšom prerušenom vystúpení, kde som skončil pri bode a záväzku vlády, že zruší poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Kým som povedal, že žiadna zo súčasných vládnych strán nemá takýto bod vo volebnom programe, ba opačne, KDH deklaruje, že bude chrániť poľnohospodársky pôdny fond, takisto deklaruje to aj MOST - HÍD, že bude sa snažiť využívať šedé parky a deklaruje, že zastaví výstavby na zelených lúkach, tak úplne protikladom toho je tento záväzok vlády, že zruší poplatok za vyňatie pôdneho fondu.

    Práve z tohto dôvodu vláda Roberta Fica zaviedla poplatok, aby sa obmedzilo preraďovanie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy a nezastavala sa, povedzme, Trnavská tabuľa logistickými centrami a inými závodmi, ktoré sú dôležité, ale myslím si, že Slovensko má dosť menej kvalitnej pôdy, preto, aby mohla bežať aj výstavba, ale aby sme si to najcennejšie, ktoré z hľadiska pôdneho fondu na Slovensku máme, sme si ho mohli uchrániť. Argumentácia, že zavedenie poplatku za záber pôdy aj tak nepriniesla žiadny efekt, lebo sa vybralo málo peňazí za záber pôdy, je práve skutočnosť potvrdzujúca to, že tento zákon má efekt, lebo obmedzilo to, aby investori sa orientovali na najkvalitnejšiu pôdu, lebo musia platiť za ne veľké poplatky a úplne 100-percentný efekt by bol, keby sa nevybrali žiadne peniaze. Cieľom nebolo vybrať peniaze alebo čo najviac peňazí za záber pôdy, ale cieľom bolo obmedziť zastavovanie najkvalitnejšej pôdy, a tým, že ten výber bol malý, tak práve svedčí o tom, že tento zákon priniesol svoj efekt. Ale ja si osobne myslím, že cieľom tohto bodu programového vyhlásenia vlády je to, aby ľudia, ktorí získali veľké pozemky v reštitúciách, aby ich mohli premeniť na stavebné pozemky a výhodnejšie predať. Lebo ak má investor zaplatiť veľký poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu a ešte aj zaplatiť veľa peňazí za stavebnú parcelu, tak to nie je možné a ľudia, ktorí vlastnia veľké pozemky v najúrodnejších oblastiach Slovenska tým by prišli o značnú časť výnosu z tej pôdy, ktorú vlastnia. Takže, myslím si, že toto je hlavný cieľ tohto kroku a, bohužiaľ, Slovensko doplatí na to tým, že sa najúrodnejšia pôda zastavia logistickými centrami.

    Čo sa týka lesnej politiky, tak programové vyhlásenie vlády sa zoberá okrajovými záležitosťami, tak ako väčšinou v celej tej poľnohospodárskej oblasti, aj v lesnej politike venuje veľkú pozornosť okrajovým záležitostiam, ktoré sú tiež dôležité alebo potrebné. Je dobré, keď sa venuje aj týmto, ale nič nehovorí o zásadných otázkach hospodárenia s lesným pôdnym fondom, nehovorí o spracovaní dreva, ochrany prírody a skĺbenie ochrany prírody s využívaním lesa atď.

    Toto je to, čo v programovom vyhlásení vlády chýba a čo si myslím, že je nie je dobré pre občanov, že nevedia, ako sa bude vláda správať a bude musieť počkať na konanie vlády, akým spôsobom bude postupovať.

    A čo zase na druhej strane, čomu sa venuje vláda, je to, že vyzdvihuje mimo produkčnú funkciu lesa ako je turizmus. Áno, je to jedna z jeho produkčných funkcií lesa, je tiež potrebná, ale nie rozhodujúca, aj keď je dôležité, aby ľudia mohli využívať les na rekreáciu. A v tejto súvislosti vláda deklaruje, že zruší obmedzenie vjazdu cyklistov na lesné cesty. Ja len chcem uistiť vládu, že jeden bod programu majú splnený, lebo žiadny zákon, ani žiadny predpis nikdy nezakazoval vjazd cyklistov na lesné cesty a ani dneska nezakazuje na žiadnu cestu žiadnemu cyklistovi vjazd. To znamená, že neexistuje legislatíva, ktorá by zakazovala vjazd cyklistov na lesné cesty. Skôr si myslím, že to je taký predvolebný sľub, že čosi pre občanov urobíme, ale ktorý neviem či sa dá splniť, lebo ťažko niečo rušiť, čo nebolo zakázané. Ale jednoducho na lesné cesty cyklisti môžu chodiť, vždy mohli chodiť a nikto im ich nikdy neobmedzil.

    Čo sa týka životného prostredia, iba dve poznámky. Jedna je opäť v deklaratívnej rovine, že vláda zastaví plánovanú výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov. Skôr to je taký predvolebný sľub pre voličov, že vláda alebo strany, ktoré deklarovali, sa stavali do polohy ochrancov, ale opäť to, čo platí pri vjazde cyklistov na lesné cesty, platí aj pri výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov. Nikto nikdy nezačal žiadne konanie o výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov. Nebol urobený jediný úkon žiadnej vládnej inštitúcie, žiadnej štátnej inštitúcie, či už z hľadiska povoľovania, územného plánu alebo niečo podobné, proste, že by bolo urobené z pohľadu výstavby ropovodu cez Žitný ostrov. Dokonca vláda Roberta Fica deklarovala, že nebude realizovať výstavbu ropovodu. Ak by ste mali v programovom vyhlásení vlády napísané, že vláda nebude, nezrealizuje alebo nebude vykonávať výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov, tak by to bol záväzok vlády, že bude, aký postoj zaujme k tomu, ak investorské skupiny si dajú robiť štúdiu a chcú a s nejakým podobným zámerom uvažujú. Tak, ako deklarovala vláda Roberta Fica, že takýto zámer nebude realizovať. Ak by to bol váš záväzok, tak je to úplne legitímne. Ale stavať do polohy, že zastavíte plánovanú výstavbu, ťažko sa niečo zastavuje, čo nebolo začaté.

    A je tam ešte ďalší bod, ktorý, musím povedať, že chválim, ale je to vlastne naprávanie škody, ktorú ste spôsobili pri vašom pôsobení, v poslednom pôsobení vo vláde. A to je, že obmedzíte alebo nejakým spôsobom v Európskej únii sa vám podarí zmeniť medzinárodné zmluvy, ktorými sa Slovensko zaviazalo v oblasti chránených území, či je to chránené vtáčie územia, alebo územia európskeho významu alebo územia, ktoré sú zaradené do Natury 2000. Vo vašom pôsobení v predchádzajúcich vládach ste Slovensko zaviazali, aby chránilo takú rozsiahlu časť územia Slovenska, na ktoré nemá táto ekonomika ani peniaze a ani také bohaté krajiny, ako je Rakúsko alebo Nemecko, si nedovolia také vysoké percento územia chrániť. Keďže je to nereálne a mnohé územia vlastne ani nie sú v takom význame, aby ich bolo nutné chrániť cez medzinárodné dohody, tak ste pochopili, že by bolo dobré obmedziť tie územia a skutočne to, čo je cenné treba chrániť. Lebo ak toho územia je strašne veľa a nie sú na to financie, tak jednoducho sa nechráni nič. A to je ten problém. Čo je cenné chráňme, čo sa dá využívať na hospodárske využívanie v rôznom stupni, tak to je treba povoliť. Ja vám držím palce, ak sa vám podarí tento váš záväzok z minulosti a škodu, chcem povedať, ktorú si Slovensko spôsobí, aby ste si ju uvedomili. To je prvé pozitívne poznanie, že to bolo zlé rozhodnutie, to bolo chybné rozhodnutie a že sa ho snažíte napraviť a skutočne vám držím palce, aby sa vám to podarilo, aj keď vážne pochybujem o tom, či by Európska únia súhlasila so zmenou medzinárodnej zmluvy, ktorou sa Slovensko zaviazalo.

    Čiže, z týchto dôvodov, ktoré som aj včera uviedol, aj dnes, vážená vláda, chcem povedať, že ak budete napĺňať, a najmä, poľnohospodársky program podľa vzoru vašich predchádzajúcich vlád z rokov 1998 až 2006, keďže toto programové vyhlásenie vlády vám to umožňuje a nedávate v ňom jasnú odpoveď na to, ako sa budete v tejto oblasti správať, tak, pán podpredseda vlády a minister financií kedysi uviedol, že aj Hongkong neprodukuje potraviny a ľudia tam nehladujú a majú dosť potravín, tak si myslím, že sa vám podarí aj zo Slovenska tento Hongkong urobiť. Ale nie tak ekonomicky Slovensko vyspelé ako je Hongkong, ale tak závislé na dovoze potravín, ako ich dováža Hongkong. Napriek tomu, že deklarujete, že až 86 % územia Slovenska je vidieckeho charakteru, a tento vidiek zostane opustený, vyľudnený, zostarnutý, s veľmi zlou úrovňou a podmienok ľudí na život. Z týchto dôvodov toto programové vyhlásenie vlády nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Záhumenského piati páni poslanci. Posledný pán poslanec Fecko. Ako prvý pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Záhumenský, ja nechcem hovoriť do pôdohospodárstva a do týchto vecí, ale keďže aj vy ste to povedali a už to zaznelo viackrát, hovoríte, a ten odkaz je asi v tom duchu, že čo ste si to vôbec dovolili, dať do programového vyhlásenia vlády veci, ktoré potrebujú ústavnú väčšinu, potrebujú 90 poslancov, na to nemáte, čiže, istým spôsobom dávate najavo, že to odmietate.

    Na druhej strane, z vystúpení väčšiny z vás zaznelo, napríklad pán premiér, že podá pomocnú ruku, pán poslanec Čaplovič, že pomôže, že podporí dobré veci, pán exminister Baška takisto. No, ja neviem, ako sa dá robiť áno aj nie. Rád by som bol, keby ste mi to vysvetlili, pretože inak musím parafrázovať vášho spojenca, bývalého, pána Mečiara, že to je dvojtvárnosť ako Brno. Ďakujem.

  • Milé dámy, vážení páni, slovenské poľnohospodárstvo je v súčasnosti v kríze, v akej nebolo možno od čias násilného združstevňovania. Sme v defenzíve vo všetkých ukazovateľoch, po rokoch konjunktúry v rokoch 2005 až 2006, keď, ozaj, náš roľník sa začínal mať dobre, tak prišli štyri roky tejto vlády. No a za tri roky sa vlastne vystriedali štyria ministri agrorezortu. Čiže, o akej koncepcii sa tam dalo hovoriť. Z toho prví traja sa venovali viac menej len pozemkom pod Tatrami a podobným témam.

    Naozaj sa nehovorilo ani o tom, ako zlepšiť podmienky nových členských štátov, ako skoordinovať naše kroky aj v rámci Európskej únie, aby sme eliminovali tie podmienky, ktoré máme, a práve naopak, za posledné dva roky, hlavne teda za posledný rok nastala doslova invázia zahraničných subjektov. Český minister poľnohospodárstva sa k tomu vyjadril aj napriek tomu, že, ako povedal, bol priateľ s ministrom Becíkom, že slovenský roľník sa jednoducho stáva paholkom na vlastnej pôde. Až ten posledný minister ako tak sa zbadal, že je ministrom agrorezortu, ale jeho kroky boli dosť zúfalé a nekoncepčné, ako napríklad zníženie DPH na predaj z dvora.

    My máme vo svojom programovom vyhlásení, že chceme tie podmienky v rámci Európskej únie upraviť tak, aby sme neboli diskriminovaní, s cieľom, aby sa dotácie vyrovnali v rámci starých a nových členských štátov, s cieľom absolútnej nuly pre celú Európsku úniu. Viem si síce predstaviť tie zahádzané tony paradajok po ulici vo francúzskych mestách, keď budeme chcieť nulu, ale jednoducho je to najlepšie, nie je to deformácia trhu. Jednoducho, chceme sa pobiť za slovenského roľníka a v tom ja vidím vlastenectvo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, chcel by som povedať niekoľko poznámok k tomu, čo hovoril kolega Záhumenský. Pán kolega Záhumenský, tvoja pozícia medzi poľnohospodármi je taká, že určite nepotrebuješ, aby si sa uchyľoval do takých póz, ako si povedal v závere svojho vystúpenia. To, myslím si, že nie je vhodná póza pre teba, ale k tým veciam, ktoré si povedal. Určite si si dal veľa roboty s tým, že si vysvetľoval tie jednotlivé body programového vyhlásenia v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, ale je treba niektoré veci uviesť na pravú mieru. Bolo tam uvedené niekoľko neprávd.

    V prvom rade si hovoril, že za vyjednanie podmienok v rámci prístupového procesu je zodpovedná vláda Mikuláša Dzurindu. Je treba povedať, že v tej prvej vláde Mikuláša Dzurindu bol ministrom poľnohospodárstva Pavol Koncoš, ktorý je, teda bol predstaviteľom prvej Strany demokratickej ľavice, teda, ktorá predstavuje určitú matku politickej strany SMER a on pripravoval tie podmienky a on ich dával vyjednávačovi, ktorý len presadil tie podmienky, ktoré poľnohospodárska komora a minister Koncoš pripravili, a tak sa dostali aj jednotlivé pozície, ako napríklad boli výnosy husto siatych obilnín, od ktorých sa odvádzali potom následne dotácie. Čiže, nie je pravdou, že za to môžeme my, a toto treba zvýrazniť.

    Druhá vec. Často si hovoril o tom, že o vláde Mikuláša Dzurindu. Nehovoril si, bohužiaľ, o tom, čo sa dialo v rezorte za posledné štyri roky, keď sa do rezortu nalialo najviac peňazí a podľa slov hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej komory ešte nikdy v takom kritickom stave sa rezort nenachádzal, ako sa nachádza teraz. Možno o tom bolo treba trošku viac pohovoriť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som tak čakal, že vystúpenie v téme poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, životné prostredie začne opozičný poslanec. Ospravedlňujem sa za uplynulé štyri roky, ktoré koalícia, síce pod vedením ministra zo strany, ktorá už nie je v parlamente, ale ktorá zničila a veľmi sa podpísala pod zničením a pod tým listom úmrtným slovenského poľnohospodárstva, a to nehovorím len o posledných štyroch rokoch, čo ako kolegovia spomenuli, že štyri roky, štyria ministri, ale od roku 1993 najväčší podiel na rozvrate má strana, ktorá už v parlamente nie je.

    Ten rozvrat znamená rozvrat štruktúr, ktoré tvoria rezort vrátane PPA-čky, ktorá už dosť dlho sa potáca na okraji priepasti, keď by jej mohla byť odobratá akreditácia, čo sú veľmi vážne veci. To sú aféry ohľadom Columbexu a my sme ministra Jureňu, ktorý bol prvý v rade, upozornili, že treba pokračovať v procesoch, ktoré jednoducho zabezpečia dotvorenie platobnej agentúry. Pretože, my sme po Koncošovi jednoducho dobiehali, veľmi rýchlo dobiehali.

    Bolo veľmi zaujímavé, ako sa okamžite po nástupe nových ministrov deštruoval spravodlivý a prísny systém rozdeľovania a prideľovania agrodotácií a investičných stimulov, ako okamžite nastúpil starý systém "enem pro mne a pro moje kamarády". Svedkom toho boli zmeny pravidiel už na podané projekty, keď sa malo vyhodnocovať, tak sa trikrát menili pravidlá len preto, aby sa trafili tým správnym smerom. Slovenský pozemkový fond...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Záhumenský, ja by som sa chcel vyjadriť v tom duchu, že vám chýba v našom vyhlásení programovom veľa vecí, no mne, žiaľ, tiež chýba, a síce, ako sa vysporiada vláda, okrem iného, aj s otázkou reštitúcií. Žiaľ, rezort pôdohospodárstva, do ktorého si dovolím tvrdiť, že patrím aj ja od svojej vysokej školy, ktorú som skončil v Nitre, traumatizuje tento slovenský národ okrem iného aj tým, že sa nedokáže vysporiadať s reštitučnými nárokmi fyzických osôb ani po 19 rokoch od ich zákonného uplatnenia na pozemkových úradoch. Na pozemkových úradoch, nie na Slovenskom pozemkovom fonde, ako sa to v médiách omieľa, pretože Slovenský pozemkový fond je iba správcom štátnej pôdy a zastupuje neznámych vlastníkov, ale uplatnenie na pozemkovom úrade, takže takto treba hovoriť národu.

    Čo je to za štát, keď tento balík sa znovu presúva do ďalšieho piateho už volebného obdobia, ako jedna veľká guľa a naše ministerstvo stále ho tlačí pred sebou do stále strmšieho kopca.

    Predchádzajúca vláda, vaša vláda, mala vo svojom programovom vyhlásení urýchlenie procesu reštitučných nárokov, ktoré si ale vysvetlila po svojom, a to tak, že na dlhé mesiace znefunkčnila Slovenský pozemkový fond, ktorý sa, žiaľ, správa tak, ako sa správa. Rieši všetko možné, len nie adekvátne náhrady pre ľudí v reštitučnom konaní a v konaní o záhradkových osadách, resp. v pozemkových úpravách. Títo ľudia, reštituenti, ktorí v dobrej viere, že štát ich bude spravodlivo riešiť a odčiní krivdy socializmu, nepatria medzi žiadnych privatizérov ani tunelárov. Sú to obyčajní ľudia, z ktorých mnohí sa tejto náhrady od štátu, žiaľ, už nedožili a ich nároky sú teraz zdedené na ich deti.

    V rezorte pôdohospodárstva, žiaľ, musím povedať, že pravá ruka asi nevie, čo robí ľavá a činnosť jednej spôsobuje traumu druhej a vystavuje ľudí do neriešiteľnej situácie v rozhodovacom procese na prvom stupni štátnej správy. Napríklad Štátne lesy Slovenskej republiky a pozemkový úrad, kde štátne lesy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Záhumenský chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Fronc, my len odmietame plniť vaše programové vyhlásenie vlády, ku ktorému ste nás neprizvali. Čiže, vy ste zaviazali nás, aby sme plnili váš program. My sme sľúbili, že ku všetkému dobrému pridáme spoločnú ruku, ale nie štýlom, že tu je náš program a vy ho plňte. To je celý problém, ktorý je v tých nespočetných množstvách zmeny ústavy a ústavných zákonov, bez toho, aby ste pred zostavením programového vyhlásenia vlády hovorili s nami o tom, že na čom sa vieme dohodnúť, na čom nie. Ste nás zaviazali, aby sme plnili váš program a nečudujte sa, že ho nemôžme plniť. Máme možno na mnohé otázky inú predstavu a myslím si, že ak dávate záväzok, tak záväzok pre vašu vládu a môžete dať taký záväzok, na čo máte aj politickú silu.

    Čo sa týka pána poslanca Stanka, máte pravdu, že slovenský poľnohospodár alebo slovenský občan sa stane bezzemkom vo vlastnej krajine. Pozrime sa na to, kedy sme pripravovali podmienky, alebo pri príprave podmienok na vstup do Európskej únie, ako sme vlastne ochránili slovenskú pôdu, aby ju nemohli nadobúdať zahraničné osoby. Máme tam sedemročné prechodné obdobie.

    To jedno z bodov ste mi pripomenuli, že som sa zabudol spýtať, že mi tiež tam chýba, či vaša vláda predĺži ochranu o tri roky, čo máme záväzok, alebo čo môžme v rámci prechodných období, že Slovensko si môže ešte predĺžiť ochranu našej pôdy a, bohužiaľ, ani toto v programovom vyhlásení vlády nie je. Čiže, skutočne, asi bude realita, že Slovák bude bezzemkom vo vlastnej krajine.

  • O vystúpenie teraz požiadal v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku pán minister Simon. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, včera, keď som tu sedel a počul ako pán poslanec Záhumenský začal vystupovať, som zostal takmer v nemom úžase. Počúvať všetko to, akým spôsobom hodnotil programové vyhlásenie vlády, pritom zabúda na predchádzajúce štyri roky vládnutia, kde sedel a bol účastníkom aj on sám.

    Dovoľte, aby som pred vystúpením o zámeroch vlády v programovom vyhlásení vlády reagoval na predrečníka. Pán kolega Záhumenský včera hodnotil toto programové vyhlásenie vlády, že je nasiaknuté liberalizmom a privatizáciou a všetkým zlým, a že aké je to zlé, lebo štát je ten dobrý vlastník a má nezastupiteľné miesto. Osviežme si kúsok pamäti. Viem pochopiť zmýšľanie poslanca Záhumenského a ostatných členov súčasnej opozície, nakoľko pre nich štát bol tým dobrým vlastníkom aj v prípade Carga a letiska, kde bolo treba dotovať peniaze daňových poplatníkov. Ale kde štát mohol získať, to bolo mýto, to už nebolo dobré, aby spravoval štát. To bolo dobré a správne, aby to dostali do privátnych rúk, pre vládnych mecenášov. Teda, privatizovali, a to bolo v poriadku, lebo to bola sociálna demokracia. Asi takáto je vaša predstava. Hodnotili ste síce kladne, ale s patričnou iróniou, že si vláda je vedomá toho, že krajina má 86 % vidieckej. Hodnotili ste dve vlády Mikuláša Dzurindu, že aká to bola priorita a že sa tejto oblasti nevenovala pozornosť a že sa nezvládol prístupový proces. Len pre osvieženie pamäti, pán kolega, vládli ste štyri roky s tými, ktorí zapríčinili, že Slovenská republika chodila pre časenky do Európskej únie a nepripravovala sa táto krajina reálne na vstup a členstvo Európskej únie.

    Páni kolegovia a kolegyne, v rokoch 1998 až 2002 bola za pôdohospodárstvo zodpovedná SDĽ, ktorá je dnes súčasťou politickej strany SMER. Pán ex štátny tajomník, upriamili ste pozornosť na kritický stav produkcie mlieka, nedostatok podpory pre zeleninárstvo ako zdroj možných pracovných príležitostí. Tak vám chcem osviežiť pamäť, čo vyprodukovala vláda Roberta Fica za predchádzajúce obdobie v tejto oblasti. Aby som bol korektný, budem porovnávať roky 2005 a 2009 a nie roky volebné.

    Hovädzí dobytok, celkový stav v roku 2005 520 889 kusov, rok 2009 471 565, pokles o 56-tisíc kusov, kravy dojné, 198 tisíc. V roku 2009 162 tisíc, pokles o 36 tisíc, ošípané, 1 mil. 108 tisíc. Minulý rok 740 tisíc, pokles o 367 tisíc kusov, prepad až o 33 %. Produkcia mlieka, v roku 2005 1 mld. 67 mil. litrov, rok 2009 929 mil., prepad o 138 mil. litrov, o 12 %. Pokiaľ by som zobral vyhliadky na tento rok, tak to bude produkcia pod 900 mil. litrov, takže ešte väčší prepad. Zeleninárstvo ste prebrali s výmerou 10 023 ha. Odovzdávate s výmerou ani nie 7 500. To znamená 25-percentný prepad. Toto sú holé čísla a fakty, pán kolega a vážení členovia opozície. S takýmito číslami a údajmi preberáme tento rezort, ale dovoľte, aby som ešte upriamil pozornosť aj na hospodársky výsledok.

    Kým v roku 2005 sektor dosiahol vo výške plus 19 mil. eur, v roku 2009 to bolo mínus 103 mil. eur straty, pričom musím dodať, že v minulom roku túto krajinu ani prírodné katastrofy nezasiahli a agrárny sektor, ak teda nepočítam Ficovu vládu za živelnú pohromu, čo by som asi mal. Takýto zlý hospodársky výsledok nebol za posledných 10 rokov, pričom toto odvetvie bolo absolútnou prioritou pre vládu Robert Fica. Teda, ziskové odvetvie ste úspešne zlikvidovali.

    Zahraničné saldo, ktorým ste mnohokrát v predchádzajúcom volebnom období operovali, dovoľte, aby som tiež zhodnotil.

    Zahraničné obchodné saldo v roku 2005 pri agrokomoditách bolo mínus 665 mil. eur, pričom v roku 2009 zahraničné saldo dosiahlo až rekordných mínus 950 mil. eur, čo znamená zhoršenie o 284 mil. eur. Je to prepad o 7,5 mld. korún, aby ste vedeli porovnávať aj v korunách. Takýto hlboký prepad ste zapríčinili, a pritom ste sa tvárili, že pôdohospodárstvo je prioritou Ficovej vlády. Priorita Ficovej vlády až existenčne ohrozila samotné odvetvie a život na vidieku. Prečo si trúfam povedať, že aj život na vidieku? Preto, lebo financovanie obcí ste hnali do slepej uličky, a teraz mnohé, hlavne menšie obce, stoja pred krachom.

    Pán poslanec Záhumenský, spomenuli ste tu aj kvóty a ich neopodstatnenosť. Áno, sú neopodstatnené a my sme mali snahu už v roku 2004, 2005, aby sme tieto kvóty zrušili. Ja si ale pamätám veľmi živo rok 2006, keď ešte kvóty boli aj na tabak. V čom ste sa prejavili ako skutočný odborník, spolu aj s vtedajším pánom premiérom Robertom Ficom? Chvála pánu bohu, že tabak už kvótovaný nie je. Aj systém kvót a jeho zmeny boli naštartované v roku 2004, 2005. Je prirodzené, že chceme pokračovať v tej tendencii a zrušiť všetky obmedzenia a prekážky podnikania, ktoré sme začali v rokoch 2004, 2005.

    Dovoľte, aby som sa vrátil k problematike mlieka. Tvrdíte, že nám je jedno, či kvótu máme a či nie. Pretože ich aj tak nevieme naplniť. Pán kolega, zaujímavé je, že produkcia mlieka rástla a v roku 2006 dosiahla maximálnu úroveň 1,1 mld. kg v tejto krajine. To znamená, že sme využili svoju kvótu v maximálnej miere. A dnes táto úroveň je ďaleko, ďaleko pod touto hranicou. Aby som bol korektný, musím povedať, že pokles produkcie mlieka sa datuje k rovnakému dňu, ako vláda začala podporovať veľké dobytčie jednotky a produkciu mlieka, bez toho, či niekto produkuje mlieko, alebo nie. Dobré by bolo, keby ste sa nad tým zamysleli.

    Prepáčte, keď musím povedať, že nechcem, aby rezort bol takouto prioritou tejto vlády, pretože to by znamenalo absolútnu likvidáciu tohto odvetvia. Pre váš bol rezort prioritou až natoľko, že už moji kolegovia tu sa vyjadrili, že sa tam vystriedali 4 ministri, ale vystriedali sa tam aj 4 štátni tajomníci, vďaka čomu ste aj vy mohli absolvovať krátku, ale účinnú stáž na poste štátneho tajomníka. Aj Columbex bola prioritou tejto vlády Roberta Fica, až natoľko, akou vysokou sumou sa vláda do tohto projektu vhnala. Najskôr 30 mil. EUR, potom 20 mil. EUR, bez možnosti vypovedania a nefunkčnosti systémov. Tento projekt, ktorý je pečlivo sledovaný aj Európskou komisiou, zapríčinil, že dnes pôdohospodárska platobná agentúra je v ohrození akreditácie. Je v ohrození, že nebude vedieť vyplácať peniaze, ktoré majú ísť Európskej únii, a taktiež aj celým tým prístupom, ktorý ste uplatňovali, zavádzaním subjektívnych metód hodnotenia, odstránenia objektivity celého procesu a vášho, vôbec, prístupu k riešeniu podpory a rozvoja v agrárnom sektore, hrozí Slovenskej republike, že sa nám budú krátiť peniaze pre rozvoj vidieka a priame platby.

    Dotkli ste sa v prejave aj témy snahy vlády riešiť vzťah prvovýroba, spracovateľ a obchod, že chceme riešiť túto problematiku na úrovni Európskej únie. Áno, chceme riešiť, ale nechceme ísť cestou, ktorou sa vybrala vláda Roberta Fica. Trikrát ste v predchádzajúcom volebnom období menili zákony o obchodných reťazcoch, a stále viac v neprospech slovenských výrobcov a prvovýrobcov. Výsledkom vašich riešení bol pokles slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov na území Slovenskej republiky. Každý súdny človek vedel, že to nebude fungovať, ale na marketingovú politiku vlády Roberta Fica to bohapusto poslúžilo. Postihy a konania, podľa vášho návrhu riešenia, neboli začaté ani v jednom jedinom prípade, lebo aj tie boli navrhnuté nie ako riešenia, ale ako trest pre slovenských výrobcov a spracovateľov. Takže, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora radšej nič nenahlásila. Tomu vy hovoríte dobré a správne riešenia a funkčný systém?

    Ja si to takto neviem predstaviť. Dotkli ste sa aj poplatkov za vyňatie poľnohospodárskej pôdy, že ich táto vláda má snahu zrušiť. Áno, máme snahu zrušiť. Dôvod je veľmi jednoduchý. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že vláda zároveň sprísni sankcie za čierne stavby a boj proti nim. To znamená, že to nie je opatrenie len rušenia, ale opatrenie aj ochrany na strane druhej. Nehovorím o tom, že v rámci zákonného zrušenia poplatkov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu budú tam prísne stanovené podmienky hospodárenia alebo ochrany tej produkčnej pôdy, ale nemusí to mať súvis na výšku poplatkov.

    Ale prečo vám vyhovovalo zavedenie takéhoto systému? Preto, lebo vytváral priestor na korupciu a klientelizmus, ktorý týmto riešením zanikne. Možno, že toto je práve moment, ktorý vám, vážení kolegovia v opozícii, dnes vadí na tomto vládnom programe a tomto jeho cieli.

    Dovoľte, aby som trošku odbočil a pôjdem nad rámec programového vyhlásenia vlády a nedá mi sa k tomu nevyjadriť. Oblasť takého vzácneho klenotu, aký Slovenská republika má, značka Tokaj. Až neuveriteľným blbým spôsobom, keď ste menili zákony svojvoľne a nebrali do úvahy upozornenia, že môžme prísť o značku Tokaj, ste vhnali problematiku a ochrannú známku Tokaj pre Slovenskú republiku takmer do slepej uličky. Prečo hovorím o slepej uličke? Preto, lebo keď ste zákony predkladali v roku 2009, tak ste neverili, že bude z toho problém. Dnes Maďarská republika, vďaka tým zmenám, ktoré ste urobili v roku 2009, dala Európsku komisiu na Európsky súdny dvor a žiada o zrušenie zápisu, a tým ohrozuje existenciu značky Tokaj pre Slovenskú republiku. Nechápem, aký súdny človek toto mohol urobiť a mohol sa takto správať voči najväčšiemu klenotu slovenského poľnohospodárstva?

    Dovoľte, bolo tu viackrát spomenuté usporiadanie pozemkov, pozemkového vlastníctva, aby som reagoval na to. Vláda Roberta Fica zdedila mechanizmus aj s peniazmi, ako doriešiť register obnovenej evidencie pozemkov, bez ktorého usporiadané vlastníctvo nebude, ale vláda Roberta Fica v roku 2007 toto uznesenie vlády z predchádzajúceho volebného obdobia zrušila, ale peniaze použila. Dnes mal byť tento proces absolútne ukončený. Mali sme odfajknúť, že niet jedného katastra, kde register obnovenej evidencie nie je obstaraný a výsledok máme ešte 203, a ľudia hovoria, že ešte potrebujú 600 mil. korún. Fajn, toto tiež je treba vidieť.

    Dovoľte, aby som upriamil teraz svoju pozornosť na programové vyhlásenie vlády a na jeho časť lesy. Je až údivu hodné, ako ste sa vyhli problémom, ktoré boli v oblasti lesného hospodárstva, ktoré ste zapríčinili. Dodnes nie je doriešené, kde zmizlo tých 19 tis. kubíkov dreva. Ale taktiež musím povedať, že tí, ktorí sa opovážili voči vláde Roberta Fica vystúpiť, upozorniť na tento nešvár, tak ste ich veľmi rýchlo umiestnili do múzea a potom ste ich vyštvali zo samotného štátneho podniku. Mám na mysli tých, ktorí sa zachovali ako vlastencami, pána Gogolu, Mičovského a ostatných. Ale aj takýto prístup, že za pravdu je treba obetovať na oltári vlasti, je blízky sociálnej demokracii.

    Ale taktiež by som poukázal na nevýhodné zámenné zmluvy na lesných pozemkoch, aj na také, kde sa veľmi vrelo zabudlo, že tam je 22 mil. korún preinvestovaných, tie sa zabudli len preto, lebo pozemok susedí s golfovým ihriskom a pre niekoho bolo veľmi lukratívne. Ale taktiež podpisovanie zmlúv zo strany Štátnych lesov, aj s 50-percentnou finančnou sankciou pri jeho neplnení alebo meškaní alebo pri odstúpení. Tieto údaje som považoval za potrebné a považujem za potrebné tu povedať preto, lebo takmer predurčujú štátny podnik Lesy Slovenskej republiky na likvidáciu. Pretože mám obavu, pokiaľ sa nepodarí všetky tie zmluvy zrušiť, tak by sme mali pristúpiť k drancovaniu slovenských lesov, keby sme mali plniť všetky tie zmluvy, ktoré predchádzajúca vláda a jeho ľudia, nominanti tam zanechali. Nesiete za to plnú zodpovednosť a je to potrebné tu a v tejto chvíli aj povedať.

    Ale taktiež aj možnosť doriešenia problematiky vjazdu cyklistov na lesné cesty. To znamená, že v štátnych lesoch vláda si zaumienila zvýšiť efektivitu správy štátnej lesnej pôdy a zavedenie verejného obstarávania do predaja dreva formou aukcií a elektronického predaja za účelom dosiahnutia maximálnych cien a odstránenia korupcie a klientelizmu z tohto celého procesu, ktorý ste tak vehementne vniesli, aj s poradcom generálneho riaditeľa štátnych lesov.

    Mohol by som ďalej menovať prístup a výsledky, ktoré ste dosiahli, radšej sa teraz zameriam na programové vyhlásenie vlády v kapitole pôdohospodárstvo. Vláda má záujem riešiť vidiek a jeho časti ako celok, a to na základe vzájomného pôsobenia viacerých faktorov tak, aby účinne využili prírodné danosti a možnosti, ako aj produkčnú schopnosť vidieka. Preto vláda sa zameria v prvom rade na výrobu potravín, bioenergií, ale aj agroturistiky a mimo produkčných funkcií. Bude preto podporovať maximálnu mieru finalizácie, pričom dôraz budeme klásť na regionálne špecifické produkty, zvýšime objektivitu pri kontrole potravinového reťazca a odstránime deformáciu, kde kontrolór, ten istý kontrolór, toho istého obchodníka kontroluje 20 rokov alebo počas jeho pracovného pôsobenia v tej pozícii. Budeme podporovať rastlinnú výrobu aj živočíšnu výrobu, ale v plnej miere využijeme možnosti včelárstva, zeleninárstva, rybárstva a ostatných odvetví tak, aby ten sektor mohol fungovať ako celok a nevytváral priestor pre jednotlivcov. Vrátime funkčnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúre a objektivitu jeho rozhodovaniu. Zrovnoprávnime všetky formy podnikania, ktoré pre vládu Roberta Fica nebola typická. Systematicky zmeníme spôsob hospodárenia na pôde tak, aby sme maximálne zvýšili schopnosť udržať vodu v pôde a v lese, za účelom eliminácie prívalových záplav.

    Reštitúcie zmeníme tiež systematicky tak, aby náhradná pôda bola poskytnutá v katastri, kde pôvodný nárok vznikol a v ostatnej časti finančné vysporiadanie. A to chceme urobiť preto, lebo sme mali takúto snahu aj v predchádzajúcom volebnom období. Len sme boli odmietnutí preto, lebo prípad Veľký Slavkov bol natoľko úspešný, že pre istotu sa zopakoval ešte dvakrát. My ho nechceme opakovať ani raz, preto chceme navrhnúť takéto riešenie. Taktiež posilníme vlastnícke práva k pôde. Bez súhlasu vlastníka nie je možné vstupovať na pozemok. Nie je možné stavať, nie je možné odovzdávať veci a ten proces vyvlastnenia je treba riadne dokončiť. Zefektívnime taktiež vlastnícku evidenciu k pôde na správe katastra. Odstránime zbytočné duplicity a obmedzenia výroby a podnikania z celého sektoru.

    Dovoľte, aby som pár slov aj k ochrane životného prostredia. Vláda si uvedomuje dôležitosť a opodstatnenosť potreby ochrany prírody ako takej, preto za prioritné považuje opätovné vytvorenie ministerstva životného prostredia v rozsahu, v akom bola pred jeho zrušením vládou Roberta Fica. Vláda chce a bude racionálne a obozretne pristupovať k prírode, a nie tak, ako tomu sme boli svedkami za vlády Roberta Fica, kde najfrekventovanejším ministerstvom bolo životné prostredie, ministrami, ani neviem ich spočítať, koľkí boli. Ale nie preto, lebo chránili záujem občanov, ale preto, lebo chránili záujem tých, ktorí sa chceli obohatiť na danostiach ministerstva životného prostredia.

    Či už by som spomenul ako kauzu emisie, či Pezinskú skládku, či zonáciu Tatier, ťažbu uránu a snahu uviesť a vynechať aj samotných vlastníkov. Alebo možno, že menej frekventované, ale o to horúcejší problém, povolávanie vrtúľ do krajiny. Keď urobíme veternú elektráreň na Orave, kto nám príde tam pracovať, možno že tam budeme mať 10 alebo 20 nových pracovných príležitostí, ale 2, 3-tisíc ich zlikvidujeme, lebo nikto tam nepríde a žiadny turizmus tam nebude. Aj toto je pozostatok, s ktorými sa táto vláda musí vysporiadať.

    Všetky kauzy majú niečo spoločné, ktoré som uviedol, a to, že nesledovali spoločenský záujem, ale záujem úzkych lobistických skupín, ktorým vláda Roberta Fica bola tak zaviazaná. Preto naším cieľom je vytvorenie ministerstva životného prostredia, ale tak, aby skutočne chránil životné prostredie pre každého a nevytváral podnikateľský priestor pre niekoho a pre niečí záujem. Budeme ochraňovať zdroje pitných vôd ako najväčšie prírodné bohatstvo, ako najcennejšiu strategickú surovinu, ktorú v tejto krajine máme. Preto nepostavíme nový ropovod cez Žitný ostrov Bratislava - Schwechat.

    Pán kolega Záhumenský, vyjadrili ste sa tu dnes, že neviete, o čom tento vládny program a tento jeho bod hovorí. Dovolím si vám osviežiť pamäť. Nebola to vláda Roberta Fica a jeho minister Jahnátek, minister hospodárstva, ktorý podpísal memorandum s jeho rakúskym kolegom o vybudovaní tohto ropovodu? Nebol to Transpetrol, kde je 100 percentným vlastníkom štát, ktorý začal a určil prístupový bod Jarovce - Kittsee na ropovod? Takže, vaše slová považujem za klamstvo od rečníckeho pultu, ktoré ste uviedli dnes, týkajúce sa ropovodu. Pretože, pokiaľ by bolo pravdou vaše vyjadrenie, že Robert Fico a vtedajšia vládna koalícia myslela pravdivo, že nepostaví ropovod, tak by pristúpil k tomu, čomu ho opozícia vtedajšia vyzývala a odstúpil by od memoranda s rakúskou stranou, prinajmenšom by zmenil memorandum v duchu, že ropovod áno, ale nie cez Žitný ostrov. Ale jediný projekt, ktorý bol nakreslený, vedie cez Žitný ostrov.

    Prehodnotíme taktiež kompetencie v povolení ťažobnej činnosti. Či sú to štrkoviská a bane, aby sme tiež chránili spodné vody. Budeme budovať kanalizáciu tam, kde je vysoká koncentrácia zdrojov pitných vôd. Prehodnotíme rozsah chránených území podľa medzinárodných záväzkov tejto krajiny, možnosti spoločnosti a ekonomickej situácie krajiny. Na základe takéhoto postupu stanovíme pravidlá obmedzenia vlastníctva a úhrady za obmedzenie, podporíme len takú zonáciu Tatier a ostatných území, ktorá umožní rozvoj aj turizmu, ale neohrozí chránené biotopy tejto krajiny.

    Pre likvidáciu starých environmentálnych záťaží využijeme 10 % ročných príjmov envirofondu. To sú systematické opatrenia, ktoré chceme uplatňovať a ktoré chce vláda riešiť. Zavedieme transparentný systém predaja emisných kvót.

    Dámy a páni, som presvedčený, že programové vyhlásenie vlády, nielen v časti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a životného prostredia, ale aj v ostatnej časti, reaguje na všetky aktuálne potreby a výzvy tejto krajiny a na riešenie problémov, ktoré občania potrebujú. Nechceme ísť len propagandou, ktorá slúži na zavedenie klamu, očného klamu.

    Ešte mi dovoľte pár takých uviesť. Pretože aj v súčasnosti je hitom zamestnávanie. Vláda prišla s riešením, že v kríze vytvorí nové pracovné príležitosti v poľnohospodárstve, bola to vláda Roberta Fica. Šesť a pol tisíc euro na novovytvorené pracovné miesta. Systém bol tak dobre nastavený, že nikto sa ani neopovážil podať žiadosť o takúto podporu. A takýmito očnými klamami táto vláda nechce a nepôjde.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Štyria páni poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra Simona. Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, vo svojom plamennom prejave ste odprezentovali niektoré čísla, obzvlášť čo sa týka hovädzieho dobytka, ktorý dáva veľmi veľa pracovných príležitostí, si dovolím poznamenať to, že počas vášho posledného pôsobenia na poste ministra pôdohospodárstva ste z tohto sektora vyčlenili alebo do celej živočíšnej výroby ste vyčlenili jeden rok 6, potom druhý rok 9 % z celkových podpôr do poľnohospodárskej výroby a každému súdnemu človeku je jasné, že ak niektorý sektor je dlhodobo poddimenzovaný, ak mu chýbajú zdroje a dlho rokov, veľa rokov sa trápi s tým, aby vôbec prežil, aby nejakým spôsobom udržal tú výrobu, tak dôjde raz bod, keď začnú poľnohospodári túto výrobu opúšťať a presne to sa udialo, a pokiaľ by vláda Roberta Fica nezaviedla podporu na veľké dobytčie jednotky, tak dneska by sme o produkcii mlieka a chove hovädzieho dobytka hovorili v minulom čísle.

    Čiže, určité, jak dobehové, tak nábehové časy sú a keďže dobytok je beh na veľmi dlhú trať, tak každý necitlivý zásah do tohto sektoru znamená s odstupom niekoľkých rokov katastrofálne dôsledky.

    Čo sa týka vašej výčitky, jak hovoríme o liberalizácii, alebo že programové vyhlásenie vlády je presiaknuté privatizáciou, liberalizáciou, áno, je. O čom inom sa dá hovoriť v liberalizácii obchodu, keď budeme rušiť určité regulačné mechanizmy, ktoré zamedzujú zneužívanie dominantného postavenia, najmä v tak citlivých komoditách, ako sú potraviny, že dôjde k ďalšej liberalizácii, ktorá bude znamenať ďalší pokles produkcie a výroby potravín na Slovensku, aj keď nebude hlad a nebudú chýbať potraviny na Slovensku, o tom som presvedčený, lebo však to, čo my nevyrobíme, iné krajiny dobehnú.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, nedalo mi, aby som sa nezmienil ohľadom jednej stati, ktoré už tu boli spomenuté, a síce nešťastných cyklistov v súvislosti s lesmi.

    V roku 2007 tento parlament schválil vládny návrh novely zákona o lesoch, už vtedy u mnohých opozičných poslancov sa ako najdôležitejší problém objavila cyklistika v lesoch. Platí to v prvom rade o vtedajšom poslancovi, terajšom ministrovi, pánovi Ivanovi Miklošovi. Aj pán Ivan Mikloš vehementne ochraňoval vjazd cyklistov do lesov, až do tej doby, kým nezačala kolovať fotografia, kde pán Ivan Mikloš s cyklistami sa nachádza v piatom stupni ochrany na Kremenci. Vtedy pán Ivan Mikloš nemal k tomu žiadne výhrady. Okrem toho, je to veľmi zlé, pretože už ako tu bolo spomenuté, cyklistom nič nebráni vjazd na lesné cesty. Jedná sa jednak o tvrdé lesné cesty, zemné lesné cesty, tzv. zvážnice. Slovensko disponuje približne 40 tisícami kilometrov týchto lesných ciest.

    Ďalej sa chcem dotknúť jednej časti, čo sa týka o lesoch, kde vravíte, citujem: "pri hospodárení v lesoch sa vláda Slovenskej republiky zameria na zvýšenie schopnosti lesov zadržovať vodu tak, aby sa zvýšila protipovodňová funkcia lesov". Už dnes sa hospodári podľa podrastového spôsobu hospodárenia a keď som sa ťa spýtal na výbore, čo tým myslíte, tak si povedal smrečiny a tak ďalej. Tak isto vyplýva zo zákona, chradnúce drevo, to je, kalamitu spracovať prednostne. Čiže, vravíte tu o bicykli, ktorý už bol dávno vynájdený.

  • Milé dámy, vážení páni, keď si tak expresne osviežime históriu agrorezortu, tak po tých takých prvých búrlivých rokoch po novembri, nastalo obdobie ministrovania pána Koncoša a Baca v deväťdesiatych rokoch, kedy vlastne prioritou bolo to, aby sa manažment družstiev dostal k majetkom, k dvorom, zvieratám, aby cez konkurzné mafie jednoducho prišli k týmto veciam, aby odstavili ľudí od rozhodovacích procesov, aby ich odstavili od vzťahu k pôde. Dneska dokonca vidíme, že už aj bežní zamestnanci v tých podnikoch, ktoré vznikli na troskách družstiev, sú z iných dedín alebo ešte radšej z miest, aby ten vzťah sa pretrhol.

    Potom prišlo obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa spýtame bežného roľníka, ktoré obdobie bolo najlepšie, tak určite väčšina z nich, až na výnimky tých ideologicky zaťažených, povie, že toto bolo najlepšie obdobie. Vtedy sa naozaj reálne darilo. Teraz to posledné obdobie štyroch Mečiarových ministrov za štyri roky, tak vlastne bola to doba, keď mimo afér okolo pozemkov pod Tatrami sa neurobilo vôbec nič, keď jednoducho slovenský roľník ostal ako sirota.

    Ja som naozaj rád, že nadväzujeme na obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu, a to v novom leveli, hlavne vo vzťahu k Európskej únii, v súčinnosti so všetkými novými členskými štátmi. Naozaj, v tomto priestore chceme urobiť všetko pre presadenie sa slovenského roľníka. A v tomto ja vidím vlastenectvo. Nie v spievaní hymny pred vyučovaním.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ešte by som chcel doplniť na záver tejto kapitoly zopár takých perličiek, ktoré asi poslanci neovládajú.

    Na konci vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2006 mali štátne lesy na účte 700 mil. slovenských korún. Po nástupe nového vedenia a hlavne nového poradcu generálneho riaditeľa, behom roka sa otočila ekonomická situácia tak, že lesy mali stratu 700 mil. To znamená, 1,4 mld. za jeden jediný rok.

    K tým devätnásť tisícom kubíkom dreva, ktoré zmizli a ktoré dodnes nie sú vyšetrené, že kto a kam ich odviezol, predchádzala iná vec, ktorú si daný manažment ani nemohol všimnúť pre svoju zaneprázdnenosť. Totižto, vtedy sa odohrávali prvé signály hypotekárnej krízy v USA, to znamená, obmedzoval sa trh s drevom. A ono je taká postupnosť, do USA z Kanady, do Kanady zo Škandinávie a slovenské do Škandinávie. A nikto si to nestihol všimnúť. To znamená, nikto neobmedzil ťažbu. Ťažilo sa a ťažilo, až sa potom muselo ukradnúť.

    No, a potom ešte jedna taká perlička, a to je taká nekonečná pieseň, to sú poľovné revíry. Poľovné revíry, ktoré znova stratili svoju hodnotu, keď poľovníctvo sa znova stalo výsadou len niekoľkých ľudí, keď za tým je kopec svinstva. Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy písomne prihlásený je pán poslanec Lazár. Nech sa páči, pán poslanec. Máte slovo. Po vás vystúpi pán poslanec Mamojka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rámci môjho krátkeho príspevku, verím, že vecného, chcem rozprávať hlavne o dvoch témach, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády. A sú to témy privatizácie štátnych teplární a deregulácia energetického sektora.

    Privatizáciou štátnych teplární, ktoré vyrábajú 35 %, čiže jednu tretinu celkového vyrobeného tepla na Slovensku a ktoré dlhodobo udržiavajú o 15 % nižšiu cenu než ostatní výrobcovia, dôjde v prvej vlne k zvýšeniu cien tepla pre asi jeden milión obyvateľov. Je to hlavne v mestách Bratislava, Košice, Žilina, Martin, Zvolen a Trnava. Samozrejme, prirodzene, keďže tieto teplárne udržiavajú nižšiu cenu, dôjde v druhej vlne k navýšeniu cien aj pre ostatné mestá, ktoré využívajú centrálny systém zásobovania teplom, resp. kotolne. Je to asi 1,8 mil. obyvateľov. Jednou z týchto privatizovaných teplárni bude aj tepláreň Košice, kde som do minulého mesiaca štyri roky pôsobil ako generálny riaditeľ. Na príklade tejto teplárne chcem poukázať na neodôvodnenú privatizáciu štátnych teplární a negatívny dopad pre obyvateľov.

    Uvediem zopár faktov, aby ste mali obraz o tom, že o čom rozprávame, tí, ktorí nie ste v energetickom sektore. Tepláreň Košice zásobuje teplom asi 85 % obyvateľov mesta a inštalovaný tepelný výkon je 800 MW. Pre také jednoduchšie porovnanie, dva odstavené bloky jadrovej elektrárne mali výkon 880 MW, resp. iný nákres, ak zoberieme bývalé Česko-slovensko, je to najväčšia tepláreň, resp. kotolňa na jednom mieste v rámci bývalého Česko-slovenska. Táto tepláreň vyrába teplo systémom kogenerácie, to znamená, že súčasne sa vyrába tak elektrická energia, ako aj teplo. Treba povedať, že je to jeden z najmodernejších systémov výroby elektriny a tepla. A je to maximálny systém, ktorý je maximálne podporovaný Európskou úniou.

    Základný dôvod pre privatizáciu teplární je, podľa vyjadrenia predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, tunelovanie, rozkrádanie spoločnosti. Musím povedať, že odmietam takéto tvrdenia. A zásadne odmietam takýto nezmyselný hon na čarodejnice. Uvediem zopár faktov za obdobie rokov 2006 až 2009, keď tepláreň riadili zástupcovia už teraz bývalej vlády a v roku 2002 až 2006, keď tepláreň riadili zástupcovia súčasnej vládnej pravicovej koalície. Úplne stručne.

    Za obdobie SMER-u, ak to môžme takto nazvať zjednodušene, vykázala tepláreň zisk za štyri roky spolu 11,5 mil. EUR. Za pravicovej vlády v predchádzajúcom období to bolo 3,9 mil. EUR. Je to štvornásobne menej. Výška investície opráv, ktorý je veľmi dôležitý ukazovateľ, a to, že zisk sám o sebe nedokáže zohľadniť celkovú situáciu v spoločnosti, bol za posledné štyri roky 72,7 mil. EUR. Za predchádzajúce štyri roky to bolo 32,4 mil. EUR. Je to viac, ako polovicu menej.

    Ale to hlavné, čo ma vlastne trápi najviac je, že za posledné štyri roky sa cena tepla v Košiciach, respektíve aj v tých ostatných štátnych teplárňach, nezvyšovala. Na druhej strane, za tie predchádzajúce štyri roky 2002 až 2006 sa zvýšila o 30 %.

    A uvediem aj jeden konkrétny ďalší príklad, ktorý svedčí o tom, resp. ktorým chcem podložiť, že prečo nepovažujem privatizáciu v tomto čase za správnu. V roku 2008 v lete, krátko pred hospodárskou a finančnou krízou, došlo k dramatickému navýšeniu cien plynu a uhlia v dôsledku nárastu cien ropy na takmer 200 EUR. A vtedy Teko nezvyšovalo ceny, a sumou takmer 60 mil., 60 mil. korún podržalo ceny tepla na súčasnej, na vtedajšej úrovni. Týmto krokom, samozrejme, prispelo na cenu tepla. Znížili sme si týmto zisk, ale udržali sme si existujúcich a získali nových zákazníkov, ale hlavne sme ukázali, že sme spoločnosť, ktorá nezvyšuje ceny tepla okamžite ako nastane pohyb na trhu, resp. sa zvýšia vstupy.

    Prečo to spomínam. Máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je všemohúci. Ani žiaden zákon nedokáže fungovať úplne na sto percent. Žiaden zákon nie je dokonalý. Ak sama spoločnosť nemá záujem na tom, aby sa ceny tepla udržali, ani Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ani zákon im v tomto nezabráni.

    Ako príklad môžem uviesť roky 2002 až 2006, keď dochádzalo permanentne k navyšovaniu cien nielen, samozrejme, v teplárňach, ale aj v ostatných energetických spoločnostiach. A úrad pre reguláciu sieťových odvetví tam fungoval taktiež.

    Ja sa len chcem spýtať, že ako chce vláda ustrážiť súkromných investorov, ak tieto teplárne budú sprivatizované, ak nedokázala ustrážiť štátnu spoločnosť, ktorú v tom čase riadili jej vlastní nominanti. Nominanti tejto pravicovej vlády. Možno, že mi na to dáte odpoveď. Spustením privatizácie a deregulácie nastane navýšenie cien tepla na Slovensku.

    Čo sa týka úrovne kvality riadenia, pretože to je druhý taký moment, ktorý som zaregistroval v médiách, môžem povedať, že tepláreň, a je to obdobné aj v iných štátnych teplárňach, je riadená podľa medzinárodných štandardov. Tepláreň v Košiciach je jediná tepláreň, ktorá získala štyri certifikáty ISO v rámci energetických spoločností od medzinárodnej spoločnosti SGS.

    Spôsob riadenia, výroby, obchodu, nákupu, verejného obstarávania, personalistiky nie je riadený podľa nejakých lokálnych parametrov alebo lokálnych noriem, ktoré boli nastavené len v Košiciach. Je riadené podľa systému, ktorý sa využíva v rámci celej Európskej únie a je plne akceptovaný.

    O tom, v akom stave je spoločnosť, svedčí aj skutočnosť, že bez ručenia nehnuteľným majetkom, bez ručenia Fondu národného majetku, bez garancie štátu Teko získalo úver vo výške 40 mil. EUR na dokončenie rekonštrukcie 35 rokov starej teplárne. Tomuto úveru predchádzal jeden rok, jeden celý kalendárny rok trvajúci, hĺbkový audit spoločnosti. Môžem konštatovať, že banky za takýchto podmienok financujú len dobre fungujúce a transparentné spoločnosti.

    Boli tu spomínané banky, že po privatizácii fungujú omnoho lepšie. Myslím, že niekto to tu spomínal už v priebehu tejto rozpravy. Myslím si, že toto je jasný dôkaz toho, že banky by v živote nefinancovali niečo, čo nemá budúcnosť, čo nemá perspektívu, resp. čo je zle riadené.

    Rekonštrukcia Teka bude zabezpečená aj z eurofondov, chcem to takisto spomenúť, na projekt v hodnote 20 mil. EUR sa teplárni podarilo získať nenávratný finančný príspevok vo výške 50 % a zvyšných 50 %, to je 10 mil. EUR, bude financovaných z envirofondu na dobu 15 rokov za úrokovú sadzbu len 1 %.

    Prečo som toto celé uviedol. Chcem to uviesť len preto, aby som poukázal a mnohým poslancom ozrejmil situáciu, ktorá je v teplárňach, pretože obdobná situácia je aj v tých ostatných teplárňach, v ostatných piatich, a som presvedčený, že z pohľadu ekonomiky spoločnosti, z pohľadu technologického stavu zariadení, nie je dôvod na privatizáciu týchto alebo teda konkrétne tejto spoločnosti.

    Keďže ekonomický dôvod na privatizáciu nie je len jediný, ktorý sa uvádza, spomeniem aj ten druhý, a to je tzv. propagované škandály teplárne. Treba povedať, že tepláreň alebo teda resp. najväčší problém alebo najväčší škandál, ktorý sa pripisuje teplárni, je predaj kotolne v Prešove. Tí, ktorí ste z Prešova, to dobre poznáte. Tí, ktorí nie, vám to ozrejmím veľmi v skratke.

    Tepláreň predala jednu z päťdesiatich kotolní v Prešove, ktorá predstavovala trojpercentný výkon z pohľadu teplárne. Z pohľadu trhu v Prešove to bol asi podiel 10 %. Celá kotolňa, teda, posledných osem rokov systematicky, teda, nielen za nášho vedenia, ale už aj predchádzajúceho vedenia, vykazovala ekonomickú stratu. Celá táto kotolňa stojí na pozemkoch mesta a nie je tam vysporiadaná ani príjazdová cesta. Príjazdovú cestu tam vlastnia súkromné osoby, ktoré vydierali tak predchádzajúce vedenie, ako aj nás. Kotolňu sme odpredali za sumu 980 tis. EUR spoločnosti, ktorej vlastníci sú mesto Prešov a mesto Viedeň. Tento predaj sa uskutočnil za cenu prevyšujúcu znalecký posudok a za cenu prevyšujúcu zostatkovú cenu spoločnosti.

    Čo sme týmto krokom chceli dosiahnuť? V prvom rade, zabrániť špekulantom, aby 2 500 domácností v Prešove na sídlisku využívali ako rukojemníkov pre vydieranie mesta kvôli spomínaným pozemkom, kvôli spomínanému odpredaju pozemkov. To je asi tak, ako keď chcete predať dom, ktorý stojí na cudzom pozemku. Úplne logicky vzato, kto ho asi tak kúpi? Iný, ako ten, koho je ten pozemok. Pre koho iného by to tak asi mohlo mať hodnotu? Ak to kúpi niekto iný, tak len a len zo špekulatívnych dôvodov.

    Tí, ktorí ste z Prešova, samozrejme, tento problém veľmi dobre poznáte. Vydieranie pre pozemky je tam, dá sa povedať, že takmer pravidelným javom. Priamy predaj bol zvolený kvôli jednej jedinej veci, a to je preto, že kupujúcim bol komunál. Kupujúcim bolo mesto. Podružným dôvodom bola aj skutočnosť, že v rámci vykonaného auditu nás banky zaviazali, aby sme do konca roku 2009 odpredali neefektívne aktíva. Toto bolo jedno jediné naše neefektívne aktívum. Takže, žiadna skrytá privatizácia, ako to bolo propagované v niektorých médiách. Tá skutočná privatizácia, samozrejme, nastala až teraz, resp. nastane v najbližšom čase.

    Druhým takým príkladom škandalizácie a dôvodu, že prečo asi treba odpredávať štátne teplárne, teda konkrétne tepláreň v Košiciach, je podpora plesu v hoteli Hilton. K tomu by som sa fakt rád špeciálne vrátil, pretože my sme tieto stanoviská dali a nikdy neboli uverejnené. Na tomto, na podpore tohto plesu štátna tepláreň zarobila 90 tis. EUR. Štandardne tepláreň, keď chce získať nového odberateľa alebo udržať si odberateľa v rámci svojej obchodnej stratégie, buduje zariadenia, ktoré slúžia na odber tepla. V tomto prípade hotel Hilton sa chcel odpojiť, prejsť na plynovú kotolňu. Na základe rokovaní sme sa dohodli, že postavia si sami výmenníkovú stanicu za vlastné peniaze a sumu 10 tis. EUR, ktorou sme prispeli na akciu, samozrejme, v rámci ktorej sme mali zabezpečenú aj reklamu, sme ušetrili 90 tis. EUR pre spoločnosť. Nebola v tom absolútne žiadna politika. Absolútne žiadne iné podružné úmysly. Bol to čisto čistý obchod, ktorý táto spoločnosť vykonala, ako každá iná spoločnosť, ktorá je na trhu.

    Na záver by som rád uviedol, že privatizáciu teplární nepovažujem za cestu, cestu sme ukázali my v uplynulých rokoch. Na rozdiel od predchádzajúceho vedenia spoločnosti sme za posledné 4 roky v prvom rade nezvyšovali ceny tepla, vykázali 4-krát väčší zisk, investovali 2-krát viac ako predchádzajúce vedenie, a to aj napriek tomu, že sme prispievali aj na udržanie ceny tepla, kde by ten zisk mohol byť ešte väčší. Ak je toto príklad tunelovania a dôvod na privatizáciu teplární, podotýkam, v čase hospodárskej krízy, tak táto vláda nevie, o čom hovorí. Privatizácia teplární v tomto čase poškodí obyvateľov miest na Slovensku, a preto nebudem hlasovať za toto programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili: pani Jarmila Tkáčová, ďalej pán poslanec Andrej Ďurkovský. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Lazár, vy a ja sme z Košíc a v rámci toho regiónu troška sledujeme vlastné aktivity a skúsim ten pohľad, ktorý ste načrtli vy, podať z tej mojej strany, z pohľadu, ako to vnímam ja.

    Vy ste sa ako kandidát na košického primátora za stranu SMER začali zviditeľňovať už viac ako pred rokom a ako poslanec pokračujete v tejto predvolebnej kampani a dovoľte mi, aby som, teda, aby som bola nestranná, zacitovala, ako to vidí denník Korzár, ktorý napísal: "Generálny riaditeľ sa zúčastňuje na verejných akciách, ktoré spoločnosť pod jeho vedením finančne podporuje. Veľký priestor dostáva v podnikovom časopise Futurum. Tepláreň ho bezplatne rozširuje do košických domácností alebo si platí vkladanie do denníkov, ktoré sú v predaji." Vy to obhajujete tým, že ako riaditeľ spoločnosti musíte ľudí informovať, ale zároveň tým prijímate aj dar, pretože sa vám robí bezplatná kampaň, ktorú ste nikdy nezúčtovali. Napríklad sme sa nikdy ako občania nedozvedeli, koľko táto kampaň stojí, pretože keď si denník Korzár žiadal v januári informácie o nákladoch spoločnosti Tepláreň na vydávanie a distribúciu tohto podnikového časopisu, tak nebol úspešným.

    A keď spomínate predaj kotolne v Prešove, tak to mi pripomína to staré porekadlo, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Podľa predsedu SMER-u pána Roberta Fica sa počas jeho vlády nikdy neprivatizovalo. Vy tomu hovoríte výhodný predaj. No nič iné, ako výhodný predaj to nebude ani počas tejto vlády a bude to transparentné a verejné a výhodné pre všetkých.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Andrej Ďurkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem len možno také technické doplnenie toho, čo ste vy povedali. Treba upozorniť na to, že i počas minulej vlády sa privatizovalo a privatizovalo sa aj tu v Bratislave, kde došlo k odpredaju napr. pozemkov Bratislavskej teplárenskej, kde v rámci, treba priznať, otvorenej súťaže, získala tieto pozemky Penta. Čiže sa privatizovalo.

    To je jedna vec. A druhá vec, z hľadiska cien tepla treba si uvedomiť to, že možno to platí v rámci celého Slovenska, ale v rámci Bratislavy bol práve s teplárenskou spoločnosťou problém, kde v minulosti dochádzalo k obrovskému záujmu zo strany obyvateľov k odpojeniu a vytvoreniu buď lokálnych kotolní alebo bytových kotolní, alebo teda zásobovaniu teplom. Čo nás, samozrejme, ako mesto znepokojovalo z hľadiska vzniku zdrojov malého znečistenia, ale chcem len upozorniť na to, že to tvrdenie, ktoré ste mali vy z hľadiska teplární, neplatí všeobecne a neplatí to ani v cene a neplatí to ani v tej privatizácii, ktorá tu už prebehla. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať teraz bude pán poslanec Ladislav Lazár. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, v prvom rade vám ďakujem za to, že mi robíte kampaň.

    Takisto zareagujem na to, čo ste povedali, netýka sa to, samozrejme, cien tepla, o ktorých chcem rozprávať a odchádzame od témy, ale zareagujem aj na tieto skutočnosti. Všetky tieto údaje sú uvedené na web stránke teko.sk, choďte sa tam pozrieť. Neuvádzajme denník Korzár ako objektívny zdroj informácií, to je ďalší moment, pretože denník Korzár napr. keď sa pýtal na moju kampaň, resp. na niektoré faktúry, tak som odkázal redaktorke, že ekonomický úsek Korzára má všetky faktúry a som sa ich spýtal, že prečo si to nevyzdvihla, no že asi na to nebol čas. Takže, nebudem to tu komentovať, denník Korzár. Chcem povedať jednu vec, všetky informácie, ktoré od nás médiá požadovali, sme zverejnili v dostatočnom rozsahu, v dostatočnom a rýchlom čase, sú takisto aj na web stránke teko.sk, sú tam aj komplet náklady. Kto považuje náklady na firemný časopis, aj 200 eur je veľa, zbytočne vám to budem vysvetľovať. Teko zmenilo komplet obchodnú stratégiu, Teko sa chovala ako trhová spoločnosť, pretože funguje na reálnom trhu, kde je reálna konkurencia.

    A čo sa týka týchto údajov ešte v Bratislave, resp. privatizácií, nechcel by som sa vyjadrovať za Bratislavu. Pokiaľ viem, tie pozemky boli predané pomerne draho, za pomerne dosť vysokú cenu a nemýľme si predaj jednej kotolne, resp. pozemku, ktorý nikto nevyužíva za privatizáciu. My tu hovoríme o reálnej privatizácii, ja tu hovorím o tom, že dôjde reálne k navýšeniu cien tepla pre milión obyvateľov, pán Ďurkovský, aj v tomto meste. Najbližší čas mi dá za pravdu. To je všetko, čo som tam uviedol, potvrdzujete tieto skutočnosti. Táto vláda nedokázala udržať ceny tepla ani za svojho zriadenia štátnej firmy, keď tam mala vlastných nominantov. Ako to chce zabezpečiť, keď tam budú súkromní investori, ktorí ju nebudú počúvať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mojmír Mamojka. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani premiérka, vážení páni ministri, dovoľte mi prezentovať pár myšlienok na margo tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa zaoberá právnym štátom, potom pár fragmentov na margo školstva a niektorých vybraných drobných otázok.

    Tá časť, ktorá sa týka tzv., a nielen tzv., ale efektívneho a bezpečného štátu, je dobrá, dá sa s ňou len súhlasiť, pretože všetci chceme bezpečný a efektívny štát, aj keď tento efektívny štát si zaslúži 5-dňový seminár, ale budiž, bezpečný a efektívny štát. Podmienkou bezpečného a efektívneho štátu je čo? Právny a demokratický štát, súhlasím. Právny bez demokratického štátu nemôže byť, a naopak takisto. Sú to dve strany tej istej mince, ktoré sú neoddeliteľné. Pod týmto je ale jeden pilier, zákonnosť. Zákonnosť, podľa praktického života i starých fiškálov i filozofov, má dve stránky, normotvornú a aplikačnú. My sme tu na to, aby sme napĺňali tzv. normotvornú stránku zákonnosti. Ja to, čo chcem povedať a poviem, poviem v dobrej viere, aby to fungovalo, pretože na to sme tu a takisto to, čo pani ministerka spravodlivosti navrhuje, poznám dlhé roky. Tiež verím, že navrhuje v dobrej viere. Len, zákonnosť a tá normatívna stránka v zákonnosti, je o našej činnosti alebo aj o našej činnosti a napr. v programovom vyhlásení vlády nemáte ani zmienku o tom, ako sa mieni kvalita normatívnej činnosti a kvalita práce Národnej rady skvalitniť. Nie je tam zmienka napr. o novelizácii rokovacieho poriadku, nie je tam ani slovo o prípadnej novelizácii legislatívnych pravidiel vlády, nie je tam ani pol slova o tom, čo sa mieni robiť s Legislatívnou radou vlády z hľadiska jej štruktúry, frekvencie zasadnutí a zloženia. Nie je tam ani slovo o tom, ako sa mieni vyhodnotiť efektivita právnych predpisov a právneho poriadku. Ono sa to ľahko povie, ale sú tisícky všeobecne záväzných právnych predpisov, kto, ako a na základe akých kritérií ich naozaj objektívne vyhodnotí. Takže, tá časť o normatívnej stránke zákonnosti a jej kvality tam absolútne absentuje, to ako keby ste stavali dom bez základu.

    Prosím vás pekne, čo je právny štát? Nechce to byť žiadna teoretická prednáška, ale ja mám dôvod, prečo to hovorím. Od čias Cromwella a Ľudovíta XIV. platí, že právny štát je vláda zákonov, nie elít a nie ľudí, vláda zákonov, nie ľudí, ľudí, ktorí vládnu podľa zákonov. Poviem, prečo to spomínam, neskôr. Z hľadiska tej normatívnej stránky zákonnosti a jej kvality mi nedá účelovo, aj keď ja nemám rád prepolitizované prejavy a tie tzv. vtipné faktické poznámky, nad ktorými by sa Sovák, Menšík a Donutil museli rozplakať, keby tu boli, ale spomeniem ten pokus, ktorý už tu bol a mňa mrzí, na ústavnoprávnom výbore sme o tom aj diskutovali. Ak budeme čierno-bieli, my na vás a vy na nás, tak to bude všetko vypadať. Už teraz ste len niekoľko hodín vo vládnej koalícii, už ste navrhli legislatívne skrátené konanie u predpisov, kde na to, a viem, že pani ministerka to vie, aj sa priznala, že to vie, ale nie je najmenší dôvod na skrátené legislatívne konanie naplnený, ktorý je taxatívne vymenovaný v právnych predpisoch, ani najmenší. Ani pri kompetenčnom zákone, ani pri Trestnom poriadku, ani najmenší. No, a hovoríte o normatívnej stránke a kvalitatívne legislatívneho procesu?

    Čo sa týka aplikačnej stránky právneho štátu a zákonnosti ako takej. Strašne veľa sa hovorí o justícii, v poriadku. Justícia a súdnictvo je prvozákopový stret občana so štátom a modifikuje základy jeho dôvery alebo nedôvery v štát a právny poriadok, ale, prosím vás, právny štát a aplikačná stránka, to nie je len justícia. To sú tisícky právnych predpisov, to je celá štátna správa, to sú živnostenské úrady, to sú stavebné úrady, to sú daňové úrady, to sú profesné komory právnické, advokáti, notári, exekútori a tak ďalej. Nevyberajme lacno a populisticky permanentne len justíciu. Viem, že to je hit dňa, bohužiaľ, ale pri právnom štáte nejde ani zďaleka len o to. A keď si ja dám do programového vyhlásenia takéto veci ako, a tam je obrovský rozpor, pán podpredseda vlády, pán Mikloš myslím to povedal, citujem jeho, že justícia je neefektívna. On nepovedal, že má rezervy, že je čiastočne neefektívna, povedal, že je neefektívna, teda mŕtvy pacient. A v programovom vyhlásení je povedané, že výrazne zvýšite efektivitu právneho štátu. No, ja som za, všetci sme za, no, len pacienta v kóme, preháňam trošku, nemôže výrazne oživiť za rok celaskonom alebo acylpyrínom, to ťažko, to nedokáže ani tím svetových právnikov.

    Prosím vás, keď už sme pri justícii, opakujem, verím, že pani ministerka to myslí úprimne, úprimne jej to verím a je tam taká skôr ženská jemná snaha, čo kvitujem, lebo ženy v politike to je super. Naozaj to myslím úprimne a pani premiérka veľmi inteligentne, už tu nie je, trpezlivo a distingvovane počúva, čo je dobre a je to fajn. Pardon, aha, dobre, ale to myslím vážne, ja som chrbtom otočený, ale vážne súcitím s vami a pekne, inteligentne. No, ale ide o to, že, áno, veď ja viem, ale to on je chlap, ale to je krajší pohľad. No, justícia, prosím vás, lacný, populistický bonbónik dneška. Pani ministerka vidí dva nástroje, ktorými chce sfunkčniť tento nefunkčný systém, ako povedal pán podpredseda vlády, dvomi v podstate nástrojmi, prístupom verejnosti laickej a zabránením prelínania výkonnej a súdnej moci. Prosím vás, ja som povedal, tiež v dobrej viere, už aj v tom rozhlasovom dialógu, aj na ústavnoprávnom výbore, škoda, že nie sme v starom Grécku, ale už nemáme aténsku demokraciu spred 3 tisíc rokov, nie je rok 575 pred n. l., je rok 2010, bohužiaľ, ja by som radšej ležal pri dobrom víne v starom Ríme, v tej tóge a tvoril právne predpisy s Cicerom. No, ale sme v roku 2010, to znamená miera prístupu laickej verejnosti ku kontrole justície je obmedzená. Po prvé, ona už je verejná, aj verejne kontrolovateľná a ja opakujem, napriek istej miere nervozity, keď sa prepolitizováva problém, musím použiť teraz historický argument, veď to zaviedla vaša vláda súdnu radu. Veď vaša vláda zrušila laický prvok v civilno-právnych, občiansko-právnych senátoch, ostáva v trestno-právnych senátoch, nesudcovia a súdna rada je výmysel, ale v dobrom, ja som bol tiež členom prvej súdnej rady a bol to veľmi zaujímavý zážitok za tých 5 rokov, to znamená, sú to inštitúcie, ktoré vznikli pred vládou expremiéra Fica, ale ja ich nekritizujem, nemyslím to pejoratívne, ja som zato, nech sa justičný stav snaží regulovať sám, ale som neraz povedal a mnohí kolegovia sudcovia sa trošku možno aj urazili, v roku 2010 nemá slovenská justícia na to, aby sa sama regulovala. Ale prosím, súdna rada už je tu, nechajme ju žiť, ako som povedal, nechajme ho vyrásť, dospieť tento inštitút a uvidíme, čo z nej bude.

    Ale, prosím vás pekne, prístup laickej verejnosti. Už dnes máte verejné pojednávania, ako som povedal. V súdnej rade sú aj nesudcovia, sú tam aj právnici nesudcovia. Opakujem ten príklad, mrzí ma, že sa opakujem, robím to nerád, ale v pléne som to nepovedal, to je to isté, pretože justícia je vysoko profesionálna oblasť. Súhlasím s tým, neviem, ktorý z kolegov to povedal, že dvaja právnici, tri názory. Ja sa za to nehanbím. Dvaja právnici, päť názorov. Často. Aj lekári, keď majú konzílium, tak sa hádajú dva dni ako majú operovať. Keď to je vysoko profesionálna náročná otázka. To znamená, to nie je pejoratívny, to je tak jednoducho. S tým, že laik, prosím vás pekne, občan tohto štátu, za tej alebo za onej vlády má a dlho bude mať úplne iné problémy, ako ísť medzi dvomi kávami alebo dvomi predstaveniami do kina na súdnu radu. Tam pôjde niekto, koho sa to priamo dotýka, kto už prehral nejaký spor, kto je na justíciu naštvaný osobne, personálne, individuálne a nikto tam nepôjde tráviť voľný čas. Musí prežiť, musí živiť rodinu, takže, prosím vás, preceňovanie laickej kontroly justície je nezmysel. Ona verejná už je a treba únosnú mieru tej kontroly. Principiálne som za to, ale hovorím únosnú mieru a nestavajme to ako fetiš, ktorý zachráni justíciu. Veľmi významný aspekt, prosím vás. Je tam argument, zabránenie prelínaniu súdnej a výkonnej moci. Súhlasím. Od Monteského sa nevymyslelo nič lepšie ako zákonodarná súdna a výkonná moc a vzájomné brzdy aj nezávislosť. Ale, bolo povedané dávno a platí to, že musí byť miera určitých antagonizmov a kontrolných prvkov aj v rámci týchto mocí. V rámci súdnej, v rámci zákonodarnej, v rámci výkonnej, a to nemôže byť absolútna vláda tej, ktorej moci. No, a v rámci súdnej moci ten úmysel váš, pani ministerka, nesplní účel. Ak vy chcete oddeliť súdnu a výkonnú moc tak, že členmi súdnej rady by nemali byť predsedovia krajských alebo okresných súdov, prosím vás pekne. Však nemôžem oddeliť právomoc a zodpovednosť. Kto má právomoci, musí mať zodpovednosť, kto má zodpovednosť, musí mať právomoci. Ak je to inak, tak vždy to zlyhá. A keď momentálne je tu etapa, ktorá, ja otvorene znova hovorím, že nie najšťastnejšia, možno z hľadiska reprezentantov justície. To neznamená, že ja mám przniť základy právneho štátu s tým, že volené funkcie budem modifikovať a trvanie vo volenej funkcii zmenou právneho poriadku a právnych predpisov. Opakujem, právny štát je vláda zákonov, nie vláda ľudí. Argument, ktorý vy hovoríte, že majú moc tí, ktorí ju mať nemajú a majú ju mať iní, prosím vás pekne. Však to je vždy subjektívne. Ja si vždy myslím, že som lepší ako ostatní a každý, to je psychická črta. Každý si myslíme, že ten druhý je šťastnejší ako ja, že má viacej šťastia v živote ako ja. To seba bičovanie máme v sebe každý, ale ja si nemôžem myslieť, že tí, ktorí majú teraz moc sú zlí a my sme tí geniálni, my to spravíme. To znamená, nemôžem meniť právne predpisy pre aktuálnu, konkrétnu, individuálnu situáciu, to viete veľmi dobre. To je základný pilier právneho štátu a demokratického štátu, že musím možno istú etapu pretrpieť a nemôžem pragmaticky, účelovo meniť právny predpis, aby som niekoho dostal z funkcie. Vieme, o čom hovoríme.

    No, a keď už hovoríme o tej nezávislosti súdnej, výkonnej a zákonodarnej moci. Sedí a tisícky rokov bude sedieť, pokiaľ bude štát. Ja viem, čo poviete v rozprave, že to je nie tak myslené, že budú nastavené objektívne kritériá. Prosím Vás, všetkého autorom je človek so všetkým možným subjektívnym podtextom. A so všetkými omylmi. To znamená, aj tie objektívne kritériá financovania, viete o čom chcem hovoriť, bude nadstavovať človek a subjektívny činiteľ. To znamená, snaha koncentrovať rozpočtovú kapitolu generálnej prokuratúry a najvyššieho súdu vrátane súdnej rady pod ministerstvo spravodlivosti. Prepáčte mi za výraz, to je obludnosť, to je obludnosť, mňa nezaujíma, ako je to inde. Vy hovoríte, že v niektorých štátoch je to tak. Áno, je to tak, ale je to vo vyspelých demokraciách, kde nebol prerušený demokratický parlamentný vývoj a parlamentná demokracia a my sme puberťák. Žiaľ, máme 17 rokov, to je pubertálny vek, tak musím akceptovať istú etapu, aj, žiaľ, s nejakými detskými chorobami.

    Čo sa týka, pardon, ešte jedna myšlienka mi napadla. Tam je myšlienka múdra, dobrá. Rozšíriť procesnú právomoc prokurátora. Tak na jednej strane chcete rozširovať procesné právomoci prokurátora. Dobre, v poriadku. A na druhej strane chcete kapitolu generálnej prokuratúry pod ministerstvo spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti má byť a je, a to nie je myslené pejoratívne, servisom, servisom justičnej oblasti. Aj to sa zhodneme zrejme. Keď ja robím špičkový servis v tejto sfére, no tak na to asi nepotrebujem mať v rukách peniaze, lebo je trhový priestor, konkurenčný priestor. Ja to nerád hovorím, ale, žiaľ, všetko je o peniazoch. Je to chyba, ale je to tak. Ja s niektorými aspektmi súhlasím, lebo, opakujem, nemám rád čiernobiele videnie, lebo všetko vieme len všetci. Sú tam dobré prvky, ako je kontrola bezpečnostného úradu národného. Súhlasím. Ako je hodnotenie sudcov pravidelné. Súhlasím. Ako je špecializácia, nenarušenie špecializácie. Súhlasím. Ako je trebárs, a to kvitujem, len treba to dodržať, novela procesno-právnych predpisov. Hmotné právo je dobre ustabilizované, tradičné. Proces treba novelizovať, aby tam boli všetky možné formy skráteného konania, bez ujmy na kvalite rozhodovania. To je fajn, to je dobré. Ale všetko sú to kozmetické úpravy. Nejde o systém, nejde o princíp a štartovný výstrel zefektívňovania justície je vystrelený detskou vodnou pištoľkou. Ja vám dám, dovolím si dať jednu radu, dobre myslenú tak isto.

    Pozrite si tzv. meritokratický princíp kreovania súdneho stavu, nie sudcov, lebo sudca je len jeden člen z 1360 počtu sudcov. Meritokratický princíp kreovania súdneho stavu vo Veľkej Británii. Ja som konzervatívny právnik a vôbec sa za to nehanbím. Uznávam kontinentálne princípy, postavené na rímsko-právnej kultúre, sme v Európe, tradícia ??? ... je iná obyčajového práva, ale v tomto majú v mnohom pravdu. Sudca musí mať 40, musí už poznať ako chutí život, nemôže rozhodovať dopravné nehody bez toho, aby mal vodičák, nemôže rozhodovať rozvodové veci bez toho, aby okúsil krásy manželstva. 40 rokov. 4 - 5 dní v týždni je ochotný sudca vo Veľkej Británii pojednávať zadarmo 5 rokov, aby sa naučil, ako sa pojednáva, ako to chutí. Vyjadrujú sa k nemu všetky profesné komory aké existujú, aby povedali, aký je to typ človeka, či na to má, či na to nemá. A opakujem, ja nie som priateľ mechanického preberania anglosaských inštitútov. Máme svoju kultúru a tradičnú, 3000 ročnú, ale občas sa možno minimálne v niektorých prvkoch poučiť treba a súhlasím s vami, je to beh na dlhé trate. To sa nedá urobiť za hodinu, preto je tam ten rozpor. Neefektívny systém totálne, ale my ho výrazne zlepšíme. Môžte naštartovať výrazné zlepšenia na dobu 20 rokov, 50 rokov. Ide o to, aby ten štartovný efekt bol správny. A ja si myslím, že hoci je v dobrom úmysle, je dosť kozmetický.

    No stačí na toto, dalo by sa veľa, ale nechcem unavovať. Je piatok, aj keď dneska že tu budeme do 16.00, ale tak to má byť podľa rokovacieho poriadku, takže, máme času dosť.

    Ďalšia oblasť - školstvo. Pán minister tu poctivo sedel, čo som si vážil, momentálne tu nie je. Ja by som nerád zažíval to, čo som zažíval. Ja to poviem otvorene, s pánom ministrom, ktorý bol síce koaličný minister, ale mali sme také škádlovanie, fajn. Ja rád na to spomínam. Vážim si to, čo povedal pán minister Jurzyca na margo pána poslanca Čaploviča, kde vystúpil tak v úvode pragmaticky, racionálne a korektne. Ja chcem veriť, že to tak bude aj ďalej. Mrzí ma ale, že to programové vyhlásenie v tej časti školstvo je strašne všeobecné. Ja viem, že sto dní vlády a tak ďalej, bla, bla, ale strašne všeobecné. Akože všetci chceme, aby bolo lepšie, no všetci chceme, aby bolo lepšie. Len ako? Ja len vyberiem také drobné fragmenty, lebo tam sú zas, omlúvam sa tú frázu, systémové veci by tam mali byť a systémom je kardinálna zmena zákona o vysokých školách, kde sa treba zaoberať takými otázkami ako je subjektivita fakúlt, aké moloch univerzít, kde sú 300 členné rektoráty. Stále hovoríme o vzore Dánska, Fínska. Super. Vo Fínsku má rektorát, vysoká škola 25 zamestnancov. U nás má 300 a tak ďalej. Sú tam niektoré čiastkové otázky, ktoré ma zaujali. Vyberiem stručne, veľmi. Zahraniční učitelia, zahraniční profesori. Prosím vás pekne. Mám štvrťstoročné skúsenosti z akademickej pôdy. Dovolím si neskromne tvrdiť, nie hocijaké. Zahraniční profesori, super. Všetka česť, ale situácia je taká, že profesor, ktorý má v Nemecku 10 tis. EUR, u nás profesor, ktorý chodí vo vyleštenom obleku, lebo má 15 rokov ten oblek a v gumených podrážkach, ktoré má trikrát už podrazené, lebo nemá na nové často a veľmi nepreháňam. Tak chcete, aby ten profesor - kolega z Nemecka, Švajčiarska, ktorý má 10-násobne vyšší príjem. On príde, ale viete prečo príde, príde na poľovačku do Slanských Karpát, či ako sa to volá a medzi dvomi poľovačkami alebo dvomi golfovými turnajmi vám odprednáša nejakú prednášočku. Z jeho oblasti, ako hobby. Česť drobným výnimkám. V priemernom veku 70 rokov, pretože tam už deti má zabehané, padli z neho okovy sexu, tak príde si sem zaprednášať. Prosím vás pekne, to nie je žiadna systémová otázka. To je perlička, to je čerešnička na torte, ktorá je čiastočne nahnitá, tak nech sú, nech prídu, fajn, super, ale to nie je otázka, ktorá vyrieši kvalitu vysokých škôl.

    Je tam jedna myšlienka, ktorá je pekná. Ja ju vítam. Morálka, duševná úroveň, kvalita vysokých škôl, súhlasím. Školstvo je intelektuálno-dialógový rezort, to nie je mocenský rezort. A pedagóg nemôže byť objekt. Pedagóg má byť subjekt rezortu školstva, rovnocenný a rovnoprávny subjekt, pretože má na to výbavu, intelektuálnu aj vzdelanostnú. To znamená, treba komunikovať s pedagógmi, to je jedno na akom stupni, ako subjektom, nie ako objektom. Tam je, prosím vás, jedna veta, ktorá mňa už dráždi deň a noc. Máme veľa vysokých škôl. Viete, ľudská psychika vždy je taká, že pri akýchkoľvek číslach a kvantifikovateľných údajoch skončíme pri okrúhlych číslach 3, 5, 7, lebo sedmička nie je okrúhla, ale magické číslo je podľa Egypťanov 10, 15. Máme veľa vysokých škôl. No, kto to povedal, na základe akých kritérií? Cyprus má milión obyvateľov, má 40 vysokých škôl. Česi majú koľko? Poliaci majú koľko? Iste majú viac obyvateľov. A keď to prepočítate, my nemáme veľa vysokých škôl.

    A čo sa týka, a to mi nedá, len dve vety, aby som nebol obvinený, že hájim nejakú svoju sféru. Vôbec ju nehájim. Súkromné, verejné vysoké školy. Prosím vás, toľko bité súkromné vysoké školy, však to nie sú teroristické organizácie. Tie vznikli s odporúčaním akreditačnej komisie a so štátnym súhlasom. Legálne a legitímne, a zas mi odpustite poznámku, za vlády pred premiérom Ficom. Tak ich nechajme žiť, dospievať, rásť a kto bude neschopný, zanikne. Nebude o neho záujem. Kto bude dobrý, bude o neho záujem, ale nech je konečne tak vzdelanie a nech konkurencia. Nech si mladý človek vyberie. Dovolili sme im vzniknúť a teraz im pôjdeme po krku. Rovnosť šancí. Kvitujem. Tam je veta. V tej časti o školstve o rovnej šanci, som za. Som za, som zvedavý a budem to veľmi tvrdo sledovať, či tá rovnosť šancí bude. Pri akreditácii, pri všetkom.

    Keď som pri akreditačných komisiách. Prosím vás pekne, už nerobme z akreditačnej komisie spolok rybárov alebo spolok, ja neviem, ľudí, čo pozerajú, ako sa sťahujú sýkorky do Afriky. To je orgán a mal by byť orgán osvietený, ktorý má právo, zásadné právo hodnotiť vysoké školy. Veď už ich konečne zaplaťme, urobme z toho profesionálny orgán, ktorí budú mať platy na úrovni minimálnej mzdy rektora, aby nemali problém, že ako pán poslanec Beblavý, že keď dostane nejakú dvojdecovku hruškovice, že čo s ňou? Nech sú špičkovo platení a nech robia to, čo majú robiť. No. Takže kritériá kreovania akreditačnej komisie, kto tam má byť, ako majú pracovať, za čo majú pracovať a tak ďalej a tak ďalej.

    Prosím vás, keď som pri časti školstve. Všetci chlapi, ale aj ženy našťastie, aj keď ženy radšej sledujú hokej, najmä keď sa bijú. Ale včera bol futbal. Niektorí ste ho videli. No, isto, tí čo sme sa pozerali, tak sme tŕpli, nie či to Slovan vyhrá, ale či zhasne umelé osvetlenie. Ja dávam podnet taký smiešny. Starí Rimania už vedeli, prečo hovorili stále, že ľud potrebuje chlieb a hry. S chlebom bude tiež problém, ale nech sú aspoň hry. Tak skúste zauvažovať na tom, že ten národný futbalový štadión, to nie je jadrová elektráreň na trhu, na ktorý treba miliardy. Na futbalový štadión netreba až také veľké peniaze. Je hanbou, keď krajina, ktorá bola majstrom Európy v 76-tom, dvojnásobný finalista majstrovstiev sveta. Žilina, Slovan budú možno v skupinovej fáze európskych pohárov. Budeme hrať pomaly v Dolných Orešanoch futbal. Hanba.

  • Prosím vás, pár slov, ak dovolíte, na margo imunity. Nerobme už z imunity seba bičovanie, trápne seba bičovanie. Nechcime sa lacno páčiť voličom, veď to je smiešne. Už konečne rozlišujme, pán Matovič tu nie je, škoda, lebo to už ovláda, ale by som mu možno poradil, ale dobre, nebudem osobný. Je indemnita, je imunita. Indemnita je absolútne na celom svete, od Sumerov po dnešok, chránený inštitút, ktorý nemôže byť dotknutý. Indemnita je ochrana poslanca pred výrokmi v parlamente. Ja, keď som včera niektoré faktické poznámky počul, ja byť, tak ju zruším, tú indemnitu, pretože to niekedy bola hanba. Ale indemnita je ochrana, opakujem, pred výrokmi v parlamente. Nech žije, musí byť, o tom je parlament. Od slova hovoriť, od starého Ríma, imunita je vonkajšia jurisdikčná ochrana poslanca mimo aktivity parlamentnej. Už prestaňme s ňou mávať. Okrem Holandska, Holandsko nemá žiadnu imunitu vonkajšiu. Česi mali extrémnu. Česi mali imunitu, kde keď nedal parlament alebo senát súhlas k trestnému stíhaniu, tak bol poslanec nestíhateľný do smrti. Ďalší extrém. Voľme normálny štandard a uvedomme si jedno, že imunita je, prosím vás pekne, inštitút, ktorý slúži na nerušenú ochranu výkonu funkcie. Už sa neznižujme k tomu, že za 17 rokov traja či štyria kolegovia mali dopravný priestupok alebo išli pod vplyvom alkoholu. Fuj! Samozrejme že nie, ale za 17 rokov štyria, tak meňme základný ústavný inštitút kvôli 4 excesom. To je to, ako keď budeme zas právny poriadok prispôsobovať istej konkrétnej situácii. No, tak sa to nerobí. Veď už majme odvahu povedať, že imunita nie je na to, aby som mohol utekať na parlament a nebál som sa bielej placky policajta. Opakujem, inštitút, ktorý slúži na ochranu nerušeného výkonu mandátu.

    Imunita sudcov? Chceme ju zrušiť? Nech sa páči. Malé Slovensko, malý okres, všetci sme bratranci, sesternice, kamaráti, spolužiaci. Zrušte imunitu sudcov v okrese. No, neviem. Bude sa triasť 24 hodín denne. Pretože, ak chceme zrušiť imunitu poslancov, musíme zrušiť imunitu aj iných, keď už sme za rovnosť ústavnú inú. Prečo majú imunity medzinárodné organizácie, Organizácia spojených národov, kde členovia mnohí, fyzické osoby samozrejme, NATO, členovia európskych súdov, no tak asi nie preto, aby sa nebáli prekročiť rýchlosť na diaľnici, pre boha.

  • Prosím vás, niektoré také posledné, už končím, nebojte sa, také fragmentíky drobné, ako právnikovi mi nedá, nedá. V programovom vyhlásení, poctivo som si ho čítal, lebo však tá elektrika nie vždy svieti, aj na Pasienkoch a inde. Koalícia má hodne právnikov, čo je dobre, pretože parlament je fabrika na zákony, takže nechcem povedať, čím viac právnikov, tým lepšie, lebo máme tie svoje otrasné profesionálne klapky, ale predsa len dávam do pozornosti, že možno si kolegovia majú lepšie prečítať, čo napíšu. Vyberám z kontextu. Výklad zákonov. Nerozumiem tomu. Čo myslíte pod výkladom zákonov? Viete, že autentický záväzný výklad zákona neexistuje. Je doktrinálny výklad, nezáväzný, keď si my pokecáme, alebo na konferencii, alebo na seminári, alebo odbornom článku. Ale výklad zákonov nie je, však áno, je Ústavný súd, ale ten kontroluje súlad zákona s Ústavou. Je v judikatúre Najvyššieho súdu, ale sudca hľadá právo, teda netvorí u nás, nie sme v obyčajnom práve, tak čo je výklad zákonov? Právo autentického výkladu zákonov nemá nikto. Je autentický výklad ministerstva, ústredného orgánu štátnej správy.

  • Inventúra právnych predpisov. Už som spomínal, nech sa urobí, ja som za ňu. Keď sa novelizuje právny predpis, najmä kódexového typu, tak skutočne má byť pred tým urobená nejaká analýza, aby sme vedeli, prečo ju novelizujeme. Nielen tak ad hoc, lebo si dám 2 deci vína a idem novelizovať. Ale mám vyhodnocovať, ako pôsobil ten zákon alebo prečo ho teda novelizujem. Opakujem, neviem kto, kedy a na základe akých kritérií urobí. Bodaj by, bodaj by.

    Liberalizácia živností. Prosím vás, to je americký model. Liberalizácia živností. Však boli koncesované živnosti preto, pretože koncesovaná živnosť je koncesovaná preto, že musí, môže potenciálne ohroziť zdravie, život, životné prostredie, proste môže spôsobiť trestný čin všeobecného ohrozenia. No my ideme na liberalizáciu živnosti. Nie sme v Spojených štátoch.

    Diaľnice. Ja, ako starý majetkár bol som, pani ministerka to vie, ona bola členka právneho odboru Vodohospodárskej výstavby, však je to pravda? No. Takže, pani ministerka ešte isto si pamätá pár fragmentov o tom, v akom stave vlastníckom a majetkovoprávnom je Slovensko. Nemám žiadnu komparáciu, neobťažoval som s tým Parlamentný inštitút Národnej rady, ale na to, aké máme malé územie, si dovolím tvrdiť, že máme najšpecifickejšie vlastnícke a majetkovoprávne vzťahy na svete. Čiastočne sa zjednodušili, ale od komposesorov, urbariátov, osadníckych pozemkov, výmena obyvateľstva, maďarský protokol a tak ďalej a tak ďalej. Ja kvitujem ako právnik to, že chcete stavať diaľnice po majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov. Niet o čom, tak by to malo byť. No, len ľahko sa to povie, prosím vás pekne. To bude potom tak, ja teraz nemám na to riešenie, ja len konštatujem, priznávam sa, to bude, ako povedal pán minister Vážny, budú v roku 2358. Keď sa debatovalo o zákone o vyvlastňovaní, ktorý sme prijali my a kde som mal tiež ťažký dialóg sám so sebou, sám so sebou. A som si preštudoval, nebola to bohvieaká četba, ale som si tú robotu dal, na to sme tu, ústavy štátov Európskej únie, Nemci, Nemci ako pupok ekonomickej prosperity a demokracie majú článok v ústave, kde majú prioritu štátneho záujmu, ja individuálne chápem človeka, ktorý príde o dom, chápem ho, naozaj, že je tam 300 rokov, sú tam 3 generácie a plačú tí ľudia, jasné. No, ale ak nebudú diaľnice a cesty, tak sme v Kongu a Hornej Volte a ešte krivdím možno Hornej Volte.

    No, takže toľko s tým, že si dovolím na záver povedať jednu vec. Viete, ja chápem nových poslancov alebo zostavu koaličnú, že teraz ste v takej eufórii. Pochopiteľné, to sa nedá zazlievať. Ste pri tom, dobre. My sme boli, teraz ste vy pri tom, život je sínusoida, pílku treba ale ťahať tak, že nie každý chvíľu ťahá pílku, ale že ten, čo má čo ťahať doprava, ťahá doprava, ten čo ťahá doľava, ťahá doľava a pílka ide a kmeň sa píli v prospech veci a pokiaľ tento parlament nebude rozmýšľať, poviem takú frázu, ako štátnici, to znamená na generácie, to povedali múdrejší ako my, ale pokiaľ budeme uvažovať stále ako poslanci Národnej rady a len ako politici na 4 roky, tak sa budeme tu naťahovať na tom piesočku a budeme predmetom srandy pre médiá. Takže, to, čo som povedal, som povedal naozaj len v dobrej viere a verím, že budeme viesť vecný, profesionálny a korektný dialóg. Kto to vie, tak sa to dá. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Martin Fronc, ďalej František Šebej, Tomáš Galbavý, Tatiana Rosová, Jozef Kollár, Juraj Droba. Celkom 6 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, dve poznámky. Povedali ste výhrady ku skráteným konaniam, ktoré nespĺňajú podmienky. Ja s vami súhlasím v tomto, len ako človek, ktorý má klasické vzdelanie, viete, že verba movent, exempla trahunt, slová hýbu, ale príklady sú tie, ktoré sa nasledujú a v minulom volebnom období za vašej vlády tu boli ako na bežiacom páse desiatky legislatívnych noriem predkladané v skrátenom konaní, ktoré tieto podmienky nespĺňali.

    A druhá poznámka k tým súkromným vysokým školám a počtu. Môžeme o tom diskutovať, ja si tak isto nemyslím, že ich je veľa, boli sme skôr pozorní, ale na druhej strane musím povedať, že ak niekto nastavil podmienky a vyslovene bojoval proti súkromným vysokým školám, bol to minister školstva za vašej vlády pán Mikolaj. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec František Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Mamojka, pred chvíľou ste spomínali, že chápete, že sme v eufórii. Ja sa za seba musím priznať, že ma eufória prešla už po prvom diskusnom príspevku z vašich radov a asi sa tak rýchlo nenavráti, ale mám inú poznámku.

    Spomínali ste, že nemusíme preberať anglosaské inštitúcie, predsa máme 3 tisíc ročnú históriu, o ktorú sa dá oprieť, a to ma tak trochu zarazilo. Pred 3 tisíc rokmi, to je obdobie niekedy kráľa Dávida, povedzme, a Šalamúna, ak ste mali na mysli antiku, tak 1000 rokov pred n. l. vlastne ani nezačala poriadne, lebo tie sochy kúrov sú tak asi 700 rokov pred n. l. a rozkvet antiky bol ešte o 200, 300 rokov neskôr. A ak ste mali na mysli niečo autentické, tu u nás, tak ja si nespomínam celkom dobre, kto obýval toto územie pre 3 tisíc rokmi. Skutočne neviem, na čo ste mysleli, pán poslanec. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou Tomáš Galbavý. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pán podpredseda, ďakujem. Chcem upozorniť pána poslanca, že moja faktická poznámka nebude ani vtipná, ani uštipačná. V parlamentnej demokracii a v histórii na Slovensku v žiadnej vláde sa doteraz nepodarilo napísať programové vyhlásenie, aby s ním bola spokojná aj opozícia. Tomu rozumiem. Rozumiem aj tomu, že vystupujete v hojnom počte, to patrí k opozičnej politike, ale čomu nerozumiem, je, že nikto z vás, možno s vašou výnimkou, pán poslanec, v tomto vládnom dokumente nenašiel nič pozitívne. Celé jeho hodnotenie ste zhrnuli do troch téz. Liberalizácia, deregulácia a privatizácia. Neviem prečo, ale v poriadku, na to máte tiež právo.

    Pán poslanec, pri vás oceňujem prvý pokus o vecnú diskusiu i napriek tomu, že som s vami nesúhlasil. Nie som právnik, ale predsa si dovolím sa vyjadriť k vašim reakciám, konkrétne skrátené legislatívne konanie. Pán poslanec Fronc tu už niečo spomenul z toho, čo som chcel povedať, ale v poriadku. Predsa, vy si musíte pamätať ako starý poslanec, že práve tento kompetenčný zákon, ktorý príde na rad z dielne pani ministerky Žitňanskej, ste novelizovali v režime skráteného legislatívneho konania, za ktorý ste aj vy hlasovali. To je moja prvá výtka, takže, nerozumiem tomu, prečo sa dnes čudujete.

    A druhá, imunita. Práve všetky naše návrhy v minulosti sledovali k tomu, aby poslancovi zostala indemnita, čiže, aby sme boli chránení v parlamente za výroky a za hlasovanie, čo je celkom logické. A vaše obavy, že sudcovia prídu o imunitu a nebudú môcť spravodlivo rozhodovať alebo nedajbože budú perzekvovaní, nepovažujem za opodstatnené, pretože sudca v konečnom dôsledku je absolútnym pánom pri rozhodovaní o vine a treste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, na jednej strane som rada, že ste si všimli, že v časti, ktorá sa týka školstva, dosť jasne zaznieva vôľa komunikovať a vtiahnuť pedagógov ako aktérov do rozhodovania. Na druhej strane, ale mám dojem, že ďalšiu časť ste už zrejme čítali vtedy, keď bola tá elektrina vypnutá a nevideli ste dobre, lebo skutočne v nej nie je ani jedna zmienka o súkromných školách, nič také sa tam nehovorí. Vonkoncom sa tam nehovorí o tom, že by sme mali veľa vysokých škôl a už vôbec nie, že by ich niekto chcel likvidovať.

    Mrzí ma, s akou nonšalantnou ľahkosťou ste tu hovorili o praktickej nemožnosti získať sem kvalitných medzinárodných pedagógov. Keby ste boli čítali túto kapitolu, videli by ste a dočítali by ste sa, že je zámer ich pobyty tu financovať na základe súťaže, na základe grantov. Takže, prosím vás veľmi pekne, otvorme túto debatu na túto tému možno aj v kuloároch, keď si tento dokument naozaj prečítate.

  • Ďalej pán poslanec Jozef Kollár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja pána poslanca Mamojku poznám takmer dvadsať rokov, spoznali sme sa pri tenise, keď trénoval moju dcéru a veľmi si vás vážim ako človeka.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Áno, veľmi dobrá. A aj vďaka tenisu skončila univerzitu vo Washingtone D. C., kde získala štipendium a si to štúdium financovala úplne sama a dúfam, že moju poznámku nezoberiete, pán Mamojka, osobne, ale nemôžem súhlasiť s vami, že pri hľadaní odpovedí na otázku, či má Slovensko veľa alebo málo vysokých škôl, že na to neexistuje odpoveď, že kto to kedy zmeral a podobné veci. Chcem povedať, že na to existujú úplne exaktné metódy merania, treba si prečítať raz kvartálne americký časopis US News, zverejňuje rebríček viac ako dvetisíc amerických vysokých škôl a univerzít, podotýkam, je to šesťnásť kvalitatívnych kritérií, možno pri káve si ich môžme prebehnúť všetky, a tak isto na Slovensku akademická ratingová agentúra zverejňuje rebríčky, kvalitatívne rebríčky slovenských vysokých škôl. A ja zoberiem len jedno z mnohých kritérií, keďže tých kritérií hodnotenia je veľa a každé má nejakú inú váhu. Hovorím znova o kvalitatívnych kritériách, tak jedno z nich napríklad hovorí, koľko profesorov alebo pedagógov s PhD. titulom pripadá na x-žiakov, no a boli by sme prekvapení, aká je situácia u nás, aká je vo svete. Nehovoriac o tom, že ďalším z kritérií je napríklad citačný index v karentovaných časopisoch. My, bohužiaľ, máme na Slovensku vysoké školy, kde ten citačný index alebo človeka, ktorého by citovali medzinárodné karentované časopisy, hovorím o pedagogickom zbore, je štatisticky nevyčísliteľný. Takže, nie je pravda, že kvalitu vysokých škôl nevieme hodnotiť. To, že to nevieme my, to neznamená, že to nevie svet. Takže, čo nie je nové pre nás, nemusí byť nové pre vedu. Ďakujem.

  • Posledným s faktickou poznámkou, kto chce reagovať na vystúpenie predrečníka, je pán poslanec Juraj Droba. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zareagujem na jeden z našich návrhov, s ktorým prišla SaS, tým bolo práve obmedzenie poslaneckej imunity. My podstate a dôvodu existencii imunity rozumieme. Nerozumieme ale, prečo by mal byť poslanec rovnejší pred zákonom ako občan. Preto sme za to, aby sa imunita naozaj obmedzila iba na výroky v parlamente a konanie súvisiace s činnosťou poslanca ako takého. A preto sme prišli s návrhom na jej obmedzenie.

    Ešte mi nedá nereagovať na vaše vyjadrenie o tom, že každý chvíľku ťahá pílku. Myslím si, že ak sa pozriete do vlastných radov a pozriete sa na to, že či vaša vládna koalícia posledné štyri roky uvažovala ako štátnici, alebo čisto ako politici, tak si odpoveď dáte na ňu sám. Ďakujem.

  • Pán poslanec, ten mikrofón druhýkrát trošku bližšie pred ústa, aby bolo lepšie rozumieť. Reagovať bude teraz pán poslanec Mojmír Mamojka. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Veľmi stručne všetkým. Prosím vás, ja pána Fronca si vážim, lebo klasické vzdelanie a tá naša latinčina, fiat justitia pereat mundus - nech je spravodlivosť, aj keď padne svet. To sa dnes celkom tak nedá, ale vy ste dali príklad tými dvomi legislatívnymi, ja som to nevymyslel a myslím to v dobrom, lebo tam nemajú tieto zákony čo hľadať.

    Pán poslanec Šebej, možno vás príjemne prekvapím. Ja nebudem tu konkrétne roky, ale môžem vám povedať. Ja som myslel starý Rím a bol založený 753 pred n. l. a zanikol 453 nášho letopočtu a môžme si to rozdať v dejinách starého Ríma. Kľudne. Myslel som, samozrejme, rímsku kultúru, rímskoprávnu, nie pred rímskoprávnu, ale nechcel som hovoriť konkrétne roky, nie sú tu hodiny dejepisu.

    Pani poslankyňa Rosová, ja si vás považujem, úprimne, veď sme mali neraz aj spoločné názory ohľadne školstva. Ja som čítal, verte mi, veľmi pozorne to programové vyhlásenie a nielen kapitolu po kapitole, ja mám, žiaľ, už jednu kapitolu za sebou. Kapitolu života.

    A čo sa týka tej pílky, pán poslanec asi zle pochopil. Ja nemyslím to ako vyhrážku, každý chvíľku ťahá pílku. Život je jednoducho sínusoida. To sme si my nevymysleli. Ja som tu pílku myslel tak, že by mala byť ťahaná synchronizovane, lebo tá klasická, nie motorová. Ale tá ručná. Tá sa ťahá raz tam, raz tam. A keď sa ťahá dobre raz tam, raz tam, tak sa dobre aj píli. Ja som to myslel obrazne a v dobrom. Zle sme sa akosi pochopili, ale to nie je prvý prípad, keď sme sa zle pochopili. Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči, pán poslanec. Pardon, pán poslanec, poprosím o porozumenie. Pred vami sa ešte hlásila pani ministerka s reakciou na vystúpenie pána poslanca Mamojku.

    Ospravedlňujem sa, pani ministerka. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovolím si trošku v reakcii na pána poslanca Mamojku povedať niečo k časti programového vyhlásenia, ktorý sa týka spravodlivosti.

    Oceňujem, pán poslanec Mamojka, snahu o vyváženosť a že ste našli v tejto časti programu aj niečo pozitívne. Oceňujem aj vašu snahu byť galantný, i keď musím povedať, že nie vždy vám to vyjde. Takže, so žensky jemnou snahou sa pokúsim vysvetliť princípy tejto časti programového vyhlásenia.

    Ale trošku začnem od konca vášho vystúpenia, pretože začali ste tým, že ste hovorili o tom, čo je to právny štát a ja s vami súhlasím, pretože naozaj právny štát je o tom, aby platili pravidlá, vládli zákony a nie ľudia, ale potom nerozumiem tej ľahkosti, s akou hovoríme o súkromnom vlastníctve, ktoré musí, možno niekedy aj v rozpore s ústavnými princípmi, ustúpiť štátnemu záujmu alebo všeobecnému záujmu. Ja si myslím a som presvedčená, že ten princíp, ktorý sme zakotvili do programového vyhlásenia, že stavať sa má na pozemkoch, ktoré sú buď kúpené alebo vyvlastnené, je správny a ústavný a čokoľvek iné je neústavné. A štát musí nájsť také riešenia, aby to netrvalo príliš dlho. Ale nemôže to vyriešiť takým spôsobom, že skrátka umožní stavať bez toho, aby pozemky kúpil alebo vyvlastnil, pretože je to v rozpore s ústavou. Myslím si, že keď máme hovoriť o právnom štáte, tak tá priorita, ochrana vlastníckeho práva, musí zostať naozaj prioritou pre každého jedného jednotlivca.

    Keď máme hovoriť o právnom štáte, tak potom musíme hovoriť o justícii, a práve o justícii, pretože sme v situácii a dlhodobo sme v situácii, že naozaj menej ako 30 % ľudí dôveruje justícii, súdom a právnemu systému na Slovensku. A to je proste jeden obrovský problém, pretože pokiaľ ľudia nedôverujú súdom, a to dokonca aj ľudia, ktorí na súdoch nikdy neboli, tak potom budú riešiť svoje problémy inými cestami a nie tými, ktoré pozná náš právny poriadok. A preto si nemyslím, že je to hit, ale myslím si, že je to problém, ktorý sme povinní riešiť. Som si vedomá toho, že tá ideálna predstava nezávislej justície, ktorá rozhoduje vo všetkých prípadoch v primeranom čase a rozsudky sú kvalitné, ľudia im rozumejú, že k tejto méte sa dokážeme dopracovať za rok alebo za dva. Ja som si vedomá, myslím si, že spoločne sme si vedomí toho, že je to dlhodobý cieľ, ku ktorému vedú len konzekventné drobné kroky, ktoré musíme konzekventne robiť a sme povinní ich robiť, aby sme sa k tejto méte dopracovali, pretože inak ohrozujeme demokraciu a ohrozujeme ekonomiku Slovenska, pretože dnes je zlá vymožiteľnosť práva, nefunkčnosť justičných inštitúcií a korupcia brzdou ďalšieho ekonomického rozvoja. Už sme sa dostali až do takéhoto štádia. Preto je našou prioritnou povinnosťou niečo v tejto oblasti urobiť. A ja som presvedčená, že tie návrhy, ktoré sú v programovom vyhlásení, nás môžu výrazným spôsobom posunúť k tejto méte, ktorú sme si vytýčili.

    Vy ste povedali, že na jednej strane vláda zákonov. To je charakteristika právneho štátu, ale zároveň ste aj povedali, že v konečnom dôsledku všetko robia ľudia. Áno, aj to je pravda, pretože akokoľvek nastavíme systém, v tomto systéme vždy budú robiť ľudia a vo veľkej miere závisí aj to, ako títo ľudia budú chápať a vnímať a rešpektovať nastavený systém, oddelenie moci, s akým citom budú vykonávať svoje právomoci v rámci takto nastaveného systému. To je trošku aj o tom, čo sa možno nazýva politická kultúra. Ale ja tu musím povedať, že minulá vláda, je mi to ľúto, že musím povedať, do systému vložila, do justičného systému vložila ľudí, ktorí tento cit, žiaľ, nemali a treba tu povedať aj natvrdo, áno, ja som o tom presvedčená, dnes zásluhou minulej vlády moc v justícii ovláda pochybná skupina ľudí. Ja to neviem inak povedať. Áno, pochybná skupina ľudí, ktorá svoju prakticky nekontrolovateľnú pozíciu v justícii zneužíva. Napríklad šikanóznymi disciplinárnymi návrhmi, ktorými sme boli svedkami celé štyri roky. Dovolím si povedať, že si ju užíva. Poviem len príklad nehoráznych odmien na ministerstve spravodlivosti a správa sa naozaj tak, ako keby jej na verejnej mienke vôbec nezáležalo a vysmieva sa jej. Viď napríklad neprijatie kontroly na najvyššom súde. Vložili ste do systému, do krehkého systému, ľudí, ktorí tieto pozície zneužívali. Vy to viete, ja to viem a nemôžme si zakrývať oči pred týmto faktom. A teraz hovoríte o kozmetických snahách. Áno, ja považujem za kľúčové otvoriť justíciu verejnej kontrole a nastaviť vzťahy medzi správou súdov a samotným výkonom súdnictva. To znamená rozhodovacou činnosťou súdov tak, aby nebolo možné zo strany kohokoľvek, či už politikov alebo kohokoľvek iného, ovplyvňovať súdne rozhodnutia. Lebo tam je podstata nezávislosti, tá musí smerovať k tomu, aby sme mali garantované nestranné rozhodnutia. Nezávislosť nie je hodnota sama o sebe. Ona je predpokladom pre nestranné rozhodnutia. Hovoríme o verejnej kontrole preto, pretože každý systém, aj justičný, musí byť kontrolovaný. Pretože systém, ktorý nie je kontrolovaný, tak sa zvrhne a stane sa presne to, čo sa stalo v minulom období. Dochádza k zneužívaniu moci v tomto systéme. A kto má teda justíciu kontrolovať? Politici majú justíciu kontrolovať? Vieme, že sudcovia sami seba v uzatvorenom systéme nemôžu kontrolovať. No tak moja otázka je kto. Ja tvrdím, že verejnosť, pretože verejnosť nemá možnosť túto kontrolnú právomoc zneužívať. Preto nesúhlasím s tým, že je to fetiš. Myslím si, že je to predpoklad toho, otvorenie systému je predpoklad toho, aby sme zabránili a vytvorili také podmienky, aby nemohlo dochádzať k zneužívaniu moci. A tak, ako sme sa aj v minulosti rozprávali. Áno, nie sme v starom Ríme, nesúdi sa na námestiach, ale to, že pojednávania sú verejné, stále má svoj zmysel, pretože verejnosť v pojednávaní je na jednej strane o verejnej kontrole rozhodovania, ale na druhej strane v tom vzťahu a v tej verejnosti pojednávania dochádza aj k vnímaniu spravodlivosti, pretože, nesúhlasím s vami, spravodlivosť nie je len vysoko odborná vec. Spravodlivosť je aj to, čo ľudia vnímajú ako spravodlivé. A máte pravdu. Nie sme v starom Ríme. Nechodíme sa pozerať na námestia ako ľudí vešajú, nechodíme sa pozerať na námestia ako sudca rozhoduje. Žijeme v modernej dobe. Tak tú verejnosť musíme tomu systému, aby fungoval, dať iným spôsobom, preto zverejňovanie súdnych rozhodnutí, preto otvorený prístup účastníkov konania cez internet k svojim spisom, k tomu, aby mohli sledovať procesný stav svojho konania. Preto chceme umožniť ľuďom, aby mohli komunikovať prostredníctvom internetu so súdom a využívame proste moderné prostriedky, aby sme dosiahli staré ciele, na ktorých je postavený súdny systém ako taký.

    Preto považujem za veľmi dôležité práve otvorenie systému. Nevidím nič zlé na tom, aby súdna rada rokovala verejne. Nevidím nič zlé na tom, aby súdna rada musela odôvodňovať svoje rozhodnutia a je mi jedno, či tam príde odborník alebo niekto, kto je naštvaný, ale čo viem, prídu tam novinári a tí budú prostredníctvom médií informovať o tom, akým spôsobom rozhoduje súdna rada, ako jedna z najvyšších súdnych inštitúcií, ktorá v zásade má v kompetencii veľmi vážne rozhodnutia, pretože súdna rada rozhoduje o tom, koho predloží ako svoj návrh prezidentovi na vymenovanie za sudcu. To je tá najdôležitejšia kompetencia, ktorú súdna rada má a ja si myslím, že to je rozhodnutie, ktoré sa nemá robiť za zavretými dverami. Pretože tak, ako politici sú volení verejne, tak ľudia majú právo vedieť, kto a akým spôsobom sa vyberá do takej ústavnej pozície ako je sudca.

    K tomu nastaveniu a oddeleniu, alebo správnemu nastaveniu vzťahu medzi správou súdov, výkonnou mocou a súdením, rozhodovacou činnosťou súdov. Ja si myslím, že my sme povinní otvorene sa priznať k tomu tam, kde výkonná moc má mať svoje právomoci, aby naozaj mohla efektívne vytvárať podmienky pre fungovanie súdov a zároveň tá transparentnosť, či pri rozdeľovaní zdrojov finančných, personálnych, iných, musí byť nastavená tak transparentne, a áno, na základe objektívnych kritérií, aby nemohlo dochádzať k tej vnútornej korupcii, ku ktorej dochádza dnes. Vy dobre viete, takisto ako ja to viem a vieme to všetci, že prostredníctvom rozdeľovania peňazí z rozpočtu, prostredníctvom toho, či sa otvorí voľné miesto sudcu alebo neotvorí sa, poviem to natvrdo, kupovali predsedovia súdov a kupovala ich lojalita vo vzťahu k ministrovi. A preto tam treba dať jasne stanovené kritériá, a to nepovažujem za kozmetickú zmenu. To sú pravidlá. Ide nám o to, aby boli stanovené pravidlá a tieto pravidlá sa aj dodržiavali.

    Budú to kroky konkrétne, konzekventné kroky, ktoré bude vláda robiť podľa programového vyhlásenia vo vzťahu k justícii a ja som presvedčená, že počas tohto štvorročného obdobia dokážeme urobiť významný krok k tomu, aby sme sa mohli dopracovať k cieľu, ktorým je justícia, ktorá je naozaj nezávislá, vydáva zrozumiteľné rozhodnutia a vydáva ich v primeranom čase, pretože inak to nejde a pokiaľ Slovenská republika má byť demokratickým a právnym štátom, tak v tejto fáze je to naša povinnosť. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani ministerky s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka viackrát použila formuláciu, že nie sme v starom Ríme, ale ja som osobne presvedčená, že v starom Ríme tie procesy boli oveľa rýchlejšie. Prieťahy v súdnom konaní sú dnes najväčším problémom slovenského súdnictva už od vzniku Slovenskej republiky. Stačí sa pozrieť na nezávislého arbitra, na správu verejného ochrancu práv, kde až 97 % jeho práce je v podstate riešenie prieťahov v súdnom konaní.

    Jednou z podstatných príčin vzniku prieťahov v súdnom konaní je chýbajúca vnútorná kontrola, a pritom v zákone o súdoch my máme ustanovenie, ako potrestať sudcu za to, že subjektívne spôsobil prieťahy v súdnom konaní, či už nekonaním, svojou osobnou nekompetentnosťou alebo iným. Ale fakt je, že u nás tento systém nefunguje a dokonca mi dovoľte uviesť jeden príklad z východného Slovenska, kde sudkyňa 18 rokov rozhodovala o rozdelení majetku manželov v hodnote 60 tis. korún a za odmenu sa stala podpredsedníčkou súdu. Tak takto u nás funguje odmena za prieťahy v súdnom konaní. Odmena a trest.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek. Pripraví sa pani poslankyňa Vaľová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte aj mne niekoľko, možno trošku nesúvislých viet k programovému vyhláseniu vlády tak, ako ho vnímam ja. Dámy a páni, pretože všetko so všetkým súvisí a v politike to platí niekoľkonásobne, teda vyjadriť sa k programovému vyhláseniu súčasnej nastupujúcej vlády treba vidieť, podľa môjho názoru, v kontexte toho, ako ona vznikla, kto ju tvorí, kto ju v parlamente zastupuje, teda, kto je vlastne súčasťou tej súčasnej koaličnej väčšiny.

    Hodnotiť programové vyhlásenie tejto vlády je, prinajmenšom pre mňa, tak absurdné, ako vznik toho koaličného zoskupenia, ktoré toto vyhlásenie vypracovalo. Koalícia, ktorá vznikla po voľbách, vznikla na základe legitímneho politického podvodu na voličovi alebo politického podvodu, ktorý žiaden zákon nerieši. Iba konštatujem, nič viac. Iba tak sa mohlo stať, že v parlamente sú strany, ktoré by v štandardnej politickej súťaži nezískali ani percento a dnes sa legitímne podieľajú na programovom vyhlásení a kladú si, samozrejme, z tohto dôvodu aj podmienky. Pre mňa trošku absurdné.

    Je to už pomaly tradičná súčasť slovenskej politickej reality. Aj v histórii sa objavujúca. Mikuláš Dzurinda dvakrát prehral voľby a následne dvakrát zostavoval vládu. Teraz sa pre istotu radšej vôbec nezúčastnil, resp. nekandidoval ako poslanec, ako, povedzme si to otvorene, nechcená persóna, a tak sa stal len ministrom zahraničných vecí. Tiež má svoj vklad, a nemalý, v programovom vyhlásení vlády. Premiérka tejto vlády na vlastnú žiadosť po známom politickom škandále musela odísť z parlamentu. Alebo odišla na vlastnú žiadosť z etických dôvodov. Taká je pravda. Dnes je to mediálne rešpektovaná mohyla etičnosti, a pritom to bolo nič iné, len obyčajné porušenie zákona.

    A už len malú poznámku na situáciu, ktorá vlastne legitímne existuje a bude existovať v tejto vláde. Viete si predstaviť, že premiérka tejto vlády bude môcť odvolať ministra zahraničných vecí? Viete si predstaviť, že premiérka vlády bude môcť odvolať svojho straníckeho šéfa? No, môže ho odvolať, len potom bude premiérkou možno 10 minút a možno ani to nie. A nielen toto. Premiérka nemôže odvolať ani podpredsedu vlády, v súčasnosti ministra financií. Preto, lebo táto vláda sa skladá okrem premiérky, ministrov a jedného nad ministra. Taká je, taká je naozaj skutočnosť. Je to neštandardná vláda.

    Ďalej opäť konštatujem. Človek, ktorý dnes riadi parlament a je de facto druhým mužom v štáte, bol ešte pred dvomi mesiacmi na vlastnú žiadosť a za vlastné peniaze, poctivo zarobené treba povedať, na bilbordoch, dokonca bilbordoch, štylizovanou komixovou postavičkou, akýmsi zelenomodrým supermanom. Veľmi zaujímavý je aj postoj istej časti novinárskej obce. Napríklad, ako sa z nezávislého novinára stane závislý politik. Nikto tak nehnal túto koalíciu do proti smeráckych vyjadrení, ako tí tzv. nezávislí novinári. Niektorí už boli odmenení a sú v politických funkciách, no a tí ostatní na svoje ohodnotenie, na svoje lízatko ešte len čakajú.

  • Naivne som si myslel, dámy a páni, že v programovom vyhlásení vlády sa budeme baviť napríklad o zmluve s Vatikánom, o vzťahu štátu a cirkví, o finančnom bonuse, o dekriminalizácii marihuany alebo preberieme možnosti napríklad dvojakého partnerstva a tak ďalej. Všetko to, čo sme si mohli prečítať pred voľbami. Nič z toho, alebo presnejšie, veľmi málo, aby som bol presný. Všetko to, na základe čoho sa stala táto koalícia koalíciou. Opäť podvod. Legitímny. Povedzme. A o čo menej predvolebných sľubov vo vládnom programe, o to väčší, až agresívny atak na vytváranie až tragickej finančnej atmosféry v spoločnosti. No, prečo asi? No predsa treba vytvoriť pádne dôvody na to, aby sa opäť na plné obrátky mohla rozbehnúť privatizácia, to je vlastne tá najpodstatnejšia a v rámci tohto vládneho programu niekde rafinovane skrytej, niekde úplne natvrdo napísanej. Bratislavské letisko, Cargo, strategické podniky, tam toho ešte je, však? To sú tie finančné bonbóniky a dôvody účasti mnohých v tejto vláde a dôvody účasti mnohých aj v tomto parlamente.

    Iste si spomínate na zásadnú vetu jedného z držiteľov modrého balónika. Citujem: "Spravíme všetko preto, aby sme sa dostali do parlamentu." Spravili. Sú tu, aj program pred voľbami spravili, len čo z toho, keď to už všetko dávno, dávno, dámy a páni, neplatí. Táto koalícia veľmi zápalisto rozpráva o tom, ako treba šetriť a nevyhadzovať peniaze. Aká je však skutočnosť? Ešte nemali niektorí páni poslanci ani kúpené obleky do parlamentu a už sa vytasili s nezmyselným referendom, ktoré svojou bezduchosťou je už dopredu odsúdené na zánik. Už týmto prvým krokom nás všetkých pripravili o niekoľko miliárd.

  • No, a prečo bezduché? Veľmi jednoduché. Napríklad chcú znížiť počet poslancov zo 150 na 100, lebo to vraj bude lacnejšie.

    Dámy a páni, urobil už niekto z vás analýzu prečo 100? Prečo nie 90? Prečo nie 120? Alebo, možno by to bolo najlacnejšie, keby tu sedel jeden poslanec. A keď sa tak pozerám, ja už aj viem, ktorý.

  • Dámy a páni, aby som bol korektný, dovoľte mi, aby som prečítal v tejto súvislosti len nejaké počty s krajinami, ktoré sa približne počtom obyvateľov približujú Slovensku. Preto hovorím tie moje argumenty, určite ako s nimi nebudete súhlasiť, ale Dánsko 5,5 mil. obyvateľov - 179 poslancov, Fínsko 5,3 mil. obyvateľov - 200 poslancov, Nórsko 4,5 mil. obyvateľov - 169 poslancov, Švédsko 9,3 mil. obyvateľov - 349 poslancov, Rakúsko 8,3 mil. obyvateľov - 183 plus 62 poslancov ako dvojkomorový parlament. Máte dojem, že tam keby niekto prišiel a povedal, že a chceme počet poslancov znížiť na polovicu, že by ho nevysmiali? No, ja som nie celkom toho názoru. Preto hovorím o tom referende ako o nezmyselnom, o referende, ktoré jednoducho nebolo domyslené a skutočne nás pripravilo o mnohé a pripraví o mnohé finančné prostriedky.

    Dámy a páni, alebo ďalší problém referenda. Imunita poslancov. A akú imunitu ste mali na mysli? Ja nie som právnik, ale mám s tým veľké skúsenosti z tohto parlamentu. Akú ste mali imunitu na mysli? Trestnoprávnu alebo občianskoprávnu? Lebo občianskoprávnu imunitu nikto z nás nemá. A ja, keď vás urazím alebo vy keď mňa urazíte, a ja vás, alebo vy mňa zažalujete na 5 mil. korún v rámci občiansko-právneho konania a právnici vám to povedia ďaleko profesionálnejšie ako ja, tak to tvrdo zaplatíte. Tak o akej imunite hovoríte? Akú imunitu ste mali na mysli, keď ste si ju dali sem, do tohto programu?

    Ďalej, nezmysly ako autá, to už ani nekomentujem. Či s valorizáciou alebo bez valorizácie, to už by sme sa zase mohli baviť, že čo tou sumou ste mali na mysli, no, a potom na zoštátňovanie rozhlasu a televízie, bez koncesionárskych poplatkov. Len pre vašu informáciu, koncesionárske poplatky už dva roky nemáme. My platíme za služby verejnosti a tam sú koncesionárske poplatky, viete, napísané. No a to vám na žiadnom Ústavnom súde nikto nepotvrdí, lebo ste vlastne čosi zadali, čo už neexistuje. To len taká maličkosť.

    No a ak dovolíte, teraz sa budem, trošku, ale skutočne len okrajovo venovať tomu, čo je v oblasti kultúry. Preto, lebo ja si myslím, že konkrétne o týchto veciach budeme hovoriť až vtedy, keď prídu na pretras konkrétne zákony. Skutočne, mojou úlohou je vyjadriť sa k predloženým návrhom, ktoré by mali v budúcich rokoch ovplyvňovať situáciu slovenskej kultúry a umenia a mediálneho priestoru. Veľmi objektívne, hovorím, som rád, že sa programu v oblasti kultúry tento krát nevenovala len taká stručná časť programového vyhlásenia vlády, ako to bolo napríklad v roku 1998.

    Pán minister Krajcer prichádza s niektorými novinkami, predovšetkým s úsilím pritiahnuť do financovania výdavkov kultúry viac zdrojov zo súkromných prameňov. Iste, to by bolo výborné, keby slovenskí podnikatelia začali z čistého altruizmu masívne subvencovať napr. finančne stále nedoriešené rekonštrukcie našich historických objektov. Otázka však je, koľko takých podnikateľov na Slovensku nájdeme a či to nebude len vstupná etapa k tomu, aby sme začali s rozpredajom cenných historických objektov zahraničným záujemcom, hoci pravdupovediac, neviem si v tejto chvíli dosť dobre predstaviť, kto napr. kúpi hrad Pajštún s tým, že si tam bude môcť eventuálne urobiť kaviareň. Naozaj, neviem. Podobne sa programové vyhlásenie venuje navrhnutým krokom v oblasti verejnoprávnych médií a vláda má ambíciu vytvoriť zo Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie a tlačovej agentúry jednotnú inštitúciu, ktorá mi veľmi pripomína len pred pár týždňami prijatý plán Orbánovej vlády na silnejšie uplatňovanie štátnej moci v pôvodne verejnoprávnych médiách. Poviem prečo.

    Dnes existuje list nad ministra financií, ktorý poslal ministrovi kultúry, kde sa vlastne dozvedáme, že o 15 % sa znižuje subvencia pre verejnoprávny Slovenský rozhlas. Dozvedáme sa z toho listu, že Slovenská televízia bude mať 56 mil. EUR, to je pre vašu informáciu rozpočet, ktorý Slovenská televízia mala v roku, pred piatimi rokmi, kde bol znížený ešte aj počet vysielacích hodín a dozvedáme sa z neho, že Tlačová agentúra Slovenskej republiky nedostane žiadne peniaze, ani korunu a že bude transformovaná. To sa zase dozvedáme od pána ministra kultúry. Tomu celkom nerozumiem, lebo ona transformovaná zo štátnej už bola. Čiže, čo chceme? Transformovať transformované alebo to chceme úplne zničiť alebo, no, to si treba samozrejme vyjasniť a uvidíme aký návrh zákona príde. Iste bude zaujímavé sledovať, či už roky stále otvorená téma možného spojenia verejnoprávneho rozhlasu a televízie by naozaj priniesla očakávané efekty, keď vieme, že ich základným problémom je jednoducho nedostatočné množstvo zdrojov, s ktorými pracujú.

    V minulých rokoch sa podarilo uskutočniť niekoľko významných a prínosných krokov, ktoré umožnili znovu naštartovať už takmer rozpadnutú filmovú tvorbu, novým zákonom, a práve vďaka prijatému zákonu, ktorý umožňuje dodatočne financovať verejnoprávne médiá aj z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa slovenské filmy opäť hrajú v kinách.

    Chýba mi jasnejšia artikulácia o pokračovaní v podpore audiovizuálnej tvorby, pretože silná komercializácia tohto segmentu vytesnila z aktívnej tvorivej práce množstvo umeleckých osobností a pred originalitou a pôvodným prínosom sa uprednostňovali tzv. komerčné trháky. Veľmi ma prekvapuje, že v predloženom návrhu vládneho programu sa nedostalo, aspoň v deklarovanej podobe, nejaká podpora slovenskej literatúre, ktorá za uplynulé dve desaťročia stratila spoločenskú prestíž a nemôže sa už hrdiť takým širokým spektrom žánrových rôzností, ako tomu bolo pred časom, ale tieto veci sme si s pánom ministrom kultúry, treba povedať korektne, vydiskutovali na výbore. Tiež sme hovorili o tom, že chýba mi tuná nejaká podpora hudobných žánrov, hlavne tých žánrov, ktoré v minulosti tuná boli a dnes dlhodobo neexistujú, a pritom k tomu naozaj veľa netreba, len malý impulz v podobe impulzu z ministerstva kultúry a veľmi jednoduchého zadania, ale o tom sa tiež budeme baviť na výbore pre kultúru a médiá, o tom som presvedčený.

    Mali by sme sa, vážený pán predsedajúci a pán minister, všetci spoločne začať zamýšľať aj nad tým, prečo globalizácia európskeho kultúrneho priestoru spôsobuje, že na jednej strane môžeme užívať veľmi pestrú ponuku, ale na druhej strane naše domáce umelecké organizácie nie sú tlačené čoraz väčšmi ekonomickými kritériami do aktivít, ktoré sú skôr zábavou, ako umeleckou tvorbou.

    Možno by bolo zaujímavé popremýšľať aj o tom, prečo nenájsť správnu formu, ktorá by umožňovala tvorbu kultúrnych a umeleckých aktivít v širšom časovom horizonte. Mechanizmus každoročne zúčtovaných grantov a vždy na novo predkladaných žiadostí o ďalšie, je pre mnohých talentovaných ľudí traumatizujúci a vedie k tomu, že sa potom vysoká časť produkcie odohráva v akomsi zrýchlenom čase začiatkom jesene. Keby sme našli systém, ako objektívne posúdiť aj dlhodobejšie plány a umožnili tvorcom, povedzme, raz za päť rokov prejsť akreditáciou, neviem ako to nazveme, dosiahnutých výsledkov, myslím, že by to malo veľmi priaznivý vplyv na situáciu.

    Dámy a páni, vždy sa tu bavíme o tom, že priestor kultúry a umenia je priestorom najcitlivejšie reagujúcim na nešťastné zásahy. Tvorcovia kultúrnych hodnôt, nielen hudobníci či divadelníci, ale aj pracovníci knižníc a múzeí a galérií, sú ľudia s vysoko vyvinutou senzibilitou a citlivo vnímajú každú krivdu. Myslím si, že v programovom vyhlásení vlády chýba nejaká zmienka o výtvarníkoch, o zlepšenia toho výtvarného priestoru, dá sa to riešiť, samozrejme, mnohými spôsobmi, treba sa už konečne na jednom dohodnúť, ako rozhýbať napr. trh s výtvarným umením, aj pomocou daňového systému sa tieto veci dajú riešiť. Len hovorím, treba chcieť a tuná verím, že určite sa dohodneme, preto, lebo je to dlhodobá aktivita, ktorá vlastne v tomto našom parlamentnom priestore chýba od roku 1993, od vzniku Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, možno trošku nesúvislých viet, ale hovorím, budeme sa určite baviť o kultúre ďaleko intenzívnejšie pri predložení konkrétnych zákonov, ktoré budú kreovať kultúrne prostredie na Slovensku. Ja sa teším na túto spoluprácu a dopredu držím pánovi ministrovi kultúry palce. Myslím to vážne a ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými 8 poslanci.Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega, podobne, ako nie z každého materiálu sa dá upliesť bič, aj z vášho príspevku sa veľmi ťažko dá abstrahovať nejaká konštruktívna kritika.

    Čo sa týka názorových platforiem jednotlivých strán SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva, Sociálnodemokratická strana Slovenska, to sú všetko strany, ktoré SMER poňal pod svoje veľké ľavicové krídla a ich zástupcovia sedia v tomto parlamente. My sa za svoje názorové platformy nehanbíme a jasne sme na ne ukázali aj na svojich kandidačných listinách.

    Čo sa týka novinárov, aj pán Braňo Ondruš sedí v laviciach tohto parlamentu a takisto máme česť s akože nezávislým bývalým novinárom, a ten vám zrazu nevadí?

    No, a čo sa týka počtu poslancov, je veľmi pekné, že pozeráte po počtoch obyvateľov v okolitých krajinách a porovnávate s počtami poslancov, len je symptomatické, že ste zabudli na Čechov, lebo tam je na 10 mil. presne 200 poslancov, a tam niekde treba hľadať tú logiku, prečo na Slovensku by malo byť iba 100.

  • Ruch v sále.

  • V dvoch komorách, no a čo? Dali ste otázku, ja odpovedám.

    A čo sa týka zníženia toho počtu, ak by sa malo stať, že vďaka tomu, že budeme musieť vyberať menej poslancov, že ich bude iba 100, že bude potom v parlamente menej samoľúbych ľudí, ktorí sa viacej radi počúvajú a chcú prispievať ku normálnej konštruktívnej diskusii, tak to bude iba dobré. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fořt, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja sa nestačím diviť ako naši kolegovia aj pri prerokúvaní tohto programového vyhlásenia vlády, stále vo svojej rétorike používajú pojem generálny podvod na voličoch, zradili ste svoje programy, nič v nich nemáte. Počúvali sme to špeciálne o marihuane, celú volebnú kampaň SMER-u. Viac o marihuane povedal SMER ako strana Sloboda a Solidarita o legalizácii drog. Včera som si to vypočul priamo z úst pani Belousovovej, ktorá dodnes nevie, aký je rozdiel medzi legalizáciou a dekriminalizáciou a vidím, že s tým pokračujete aj naďalej.

    Preto si len dovolím odcitovať vášho predsedu: "Marihuana je výsledkom doby a bol by som posledný, kto by trval na tom, aby sme za vyfajčenie jednej cigarety poslali niekoho do väzenia." To sú slová pána Fica. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja som veľmi prekvapená, keď hovoríte o novinároch v takýchto súvislostiach, aj vzhľadom k tomu, čo už aj pán kolega Poliačik povedal, aj vy máte v klube bývalého novinára a neviem, či je teraz u vás zvykom dávať bývalým novinárom nejaké lízatká. U nás určite nie.

    No, a pokiaľ ide o nezávislosť, tak to vás rovnako chcem ubezpečiť, že novinári, pokiaľ ja viem, a ja som bývalou novinárkou, boli nezávislí vždy. Vždy kritizovali každú jednu vládu, ktorá tu bola.

  • Smiech v sále.

  • Možno sa smejete, viete, ono je to aj o tom, že možno kto ako pracuje, kto koľko chýb robí, ale žiadna vláda to s novinármi nemala na Slovensku ľahké. Ani táto vláda to nebude mať ľahké, a to sme si toho vedomí. Takže, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo. Nikdy ma ani len nenapadlo, že sa na tejto pôde budem vyjadrovať k problematike kultúry. Pán kolega Jarjabek, vy to, vy ste profesionál, určite tomu rozumiete oveľa lepšie ako ja. Chcem vás však na jeden fakt upozorniť. Vyjadrili ste dojemnú starostlivosť o chátrajúce hrady a zámky. Ak niekedy pôjdete aj na vidiek, tak sa zastavte v obci Vígľaš. V obci Vígľaš obec predala za jednu korunu americkému investorovi hrad, na ktorom denne pracuje už viac ako trištvrte roka 150 našich ľudí. Robia to presne podľa projektov schválených pamiatkovým ústavom, do konca roku bude ten hrad zakrytý a predpokladá sa na budúci rok, že bude otvorený. Pretože som sa trošku točil okolo tejto témy, mám tieto informácie. Takže, generálne to neplatí čo ste povedali. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega, poslanec Jarjabek, priznám sa na úvod, že som urobil strašnú chybu. Faktickou poznámkou na vaše vystúpenie som sa prihlásil na úplnom začiatku. Mrzí ma, že keď ste dohovorili, v tejto chvíli som prišiel na to, že nemám na čo reagovať, a predsa, aby som vás nesklamal, tak poviem pár viet.

    Vo vašom vystúpení na úvod ste sa venovali politickej strane SaS, čiže ste urobili veľmi dobrú reklamu k referendu a mám vážne obavy, že to referendum prejde. To je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Desať minút ste sa venovali poslancom a jeho počtu. Zníženie, áno, nie, 110, 150, neviem, prečo vám to až tak vŕta v hlave, ako, priznám sa aj ja, že tiež som nebol stotožnený s tou myšlienkou znížiť počet poslancov v parlamente zo 150 na 100, ale, poprosím vás, neberte to veľmi osobne, po vašom vystúpení si myslím, že by ich kľudne mohlo byť aj menej.

  • Pán poslanec Zajac, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som troška išiel iným smerom, pretože pán poslanec Jarjabek hovoril o kultúre a o umení, v jednej časti minimálne. Je to také zvláštne, prednášať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky meritórne vyhlásenie k tomu, že či je dnešné umenie slabšie alebo horšie, či je menej diferencované alebo viac diferencované ako pred 20 rokmi, neviem, či je pán poslanec Jarjabek na to celkom kompetentný. Ja si myslím skôr niečo iné, že najväčším problémom súčasného slovenského umenia je to, že ešte stále nie sú jasné pravidlá podpory umeniu, také pravidlá, ktoré by zabezpečili istú nezávislosť tejto podpory a jasne vyjadrili to, čo sa má podporovať a akým spôsobom sa to má podporovať, a mimo nejakej štátnej reglementácie, čiže, 20 rokov vlastne sa kymácame zboka na bok, pretože vždy, keď sa dostane k moci politická garnitúra, ktorá chce umenie reglementovať, no tak sa to proste v tom umení prejaví.

    Ale čo pokladám za úplne najväčší problém súčasného slovenského umenia, to sa týka aj vzdelávania, je to, že ešte stále tu existuje akýsi tichý kompromis, ktorý hovorí, že vlastne medzi obdobím pred rokom 1989 a po ňom neexistujú v podstate žiadne rozdiely, že medzi nimi existuje nejaká kontinuita. Všetky dejiny výtvarného umenia, architektúry, kinematografie, literatúry sú stále ešte písané tak, ako keby vlastne sme si nevšimli, že nejaký rok 1989 existuje.

    Pokiaľ si neurobíme poriadok, ale to je poriadok, ktorý nemôže urobiť Národná rada, ale ktorý si musia urobiť samotní literárni vedci, umenovedci. Pokiaľ si tento poriadok neurobíme, tak proste stále tu budeme žiť v predstave, že ľudia, ktorí adorovali povedzme február 1948, alebo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja by som len chcel k tomu, čo si povedal povedať ešte niekoľko slov.

    Naozaj, mám na mysli teda predovšetkým fakt, že pre tlačovú agentúru prakticky nemajú byť žiadne prostriedky a rovnako je tu zásadný atak na možnosť Slovenskej televízie ako verejnoprávnej inštitúcie tým, že bude výrazne, teda vlastne zrušený, zrušený zdroj jej financovania s tým, že teda náhradný bude zo štátneho rozpočtu, ktorý sami vieme, v akom je stave, vzhľadom aj na krízu, no ale, čo iné čakať od drahých vážených kolegov, ktorí principiálne potrebujú sprivatizovať verejný priestor, aby náhodou tá väčšina spoločnosti, ktorá zásadne neprofituje na tomto neoliberalistickom spôsobe myslenia, ktorými predchnutý to programové vyhlásenie, aby nebolo možné poskytovať spoločnosti nezávislé informácie a aby aspoň teda ten nositeľ tých informácií bol aspoň čiastočne kontrolovaný vo verejnom priestore, v danom prípade v parlamente.

    Veď aj tu, pokiaľ sa obávate akejkoľvek politickej kontaminácie, veď ukážte nám, ako má byť spravovaná verejnoprávna nezávislá inštitúcia. Máte na to pravdepodobne, ako počúvam, zásadné vyhlásenia kolegov a dosť agresívne, tak ako dosť sily, dosť aj etických predpokladov. My to budeme iba kontrolovať a budeme monitorovať ten stav.

    Stačí si pozrieť, je asi 6 publikácii za posledné dva roky, ktoré kritizujú priestor v neoliberálnom prostredí, mediálny, šesť ich je. Ani jeden nehovorí o tom, že ide o korektné a seriózne prostredie, ani jeden sa neteší z toho, že občan dostáva objektívne a korektné informácie. Naopak, ide o verejný priestor vytesnený a zahltený hlúposťami a principiálne odtláčajúcimi skutočne dôležité a vecné informácie.

  • Ja samozrejme na pána Jarjabka nebudem nejako kriticky vystupovať, pretože absolútne súhlasím so všetkým, čo povedal. Len chcem povedať, že prerokovanie tohto dôležitého dokumentu, ako je programové vyhlásenie vlády, sa zbytočne nejakým spôsobom naťahuje, pretože asi sa to celý scenár tejto schôdze pozostáva z toho, jak vy obhajujete, teda terajšia koalícia, svoje programové vyhlásenie, resp. útočíte a haníte všetko, čo bolo pred vami a zase opozícia hovorí o tom a obhajuje, jak sme to my robili dobre a hovorí o tom, jak vy máte strašne slabý program.

    Ja by som navrhoval, aby sme to nejako predovšetkým skrátili, pretože tu zabíjame všetci čas, vieme veľmi dobre, že pokiaľ vás je tu väčšina, tak si to schválite, len sa proste všetci vykecávame, tak skutočne by som bol veľmi rád, keby sme sa na toto pozerali pragmaticky, schválili a išli domov.

  • Teda, vy, aby ste to schválili.

  • Pán poslanec, samozrejme, ja nemôžem reagovať na to, čo ste povedali, ale súhlasím.

  • Smiech v sále.

  • Ale chcem jednu, chcem jednu vec povedať, ja som vás videl na tabuli ako posledného prihláseného do faktických poznámok a nevidel som ostatných ďalších štyroch, takže aj im samozrejme dávam slovo, len aby každý vedel, že prečo pokračujeme ešte vo faktických.

    Takže, pán Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Ja oceňujem vystúpenie pána poslanca Jarjabka. Na druhej strane si myslím, že uniká nám jedna podstatná téma, a tá téma je, že či schvaľujeme programové vyhlásenie na štyri roky alebo na jeden rok. Časť poslancov vládnej koalície, ministrov, pani predsedníčka vlády tvrdia, že schvaľujeme programové vyhlásenie vlády na štyri roky, časť poslancov vládnej koalície, tých obyčajných poslancov, sa domnieva a tvrdí, že schvaľujeme programové vyhlásenie na jeden rok.

    Ja teraz nechápem, či je tu nejaké nedorozumenie medzi vládnou koalíciou alebo je tu dohoda medzi vládnou koalíciou a štyria obyčajní poslanci viac-menej rezignovali a v takom prípade sa pýtam, či hneď na začiatku vládnutia tejto vlády nedochádza opäť ku kupovaniu poslancov. Ak dochádza ku kupovaniu poslancov, tak je to veľmi vážne a myslím si, že je tu aj pán minister vnútra, ktorý už viackrát sa vyjadroval ku kupovaniu poslancov v minulosti a myslím si, že na túto agendu by sa mal sústrediť aj v tomto volebnom období, pretože, ak tu dochádza ku kupovaniu poslancov, tak potom použijem slová klasika. Hanba vám.

  • Pán Jarjabek, nazvali ste chystané referendum bezduchým a zároveň ste teda úplne klasicky na poslancov SMER-u, nehanbili ste sa klamať, čiže teda nás všetkých to referendum pripraví o niekoľko miliárd, sám viete, že to je lož. To referendum nie je iniciatíva nás štyroch v rámci SaS-ky. Je to čisto iniciatíva SaS-ky, napriek tomu sa ma to dotklo.

    Potom, nadchli ma vaše odborné konštatovania ohľadne imunity, kde ste hovorili o nejakej občiansko-právnej imunite, asi ste si ani neprečítali tú referendovú otázku, ktorá hovorí o priestupkovej imunite, ale ak máte problém s tým referendom, poprosím vás, budete mať v najbližších týždňoch aj vy osobne, aj všetci poslanci SMER-u aj SNS možnosť hlasovať za prijatie ústavného zákona na zrušenie imunity, som zvedavý, ako sa zbabelo postavíte k tejto veci.

    Spomínali ste limuzíny, pravdepodobne aj tam ste úplne v obraze, keď ste spomínali v súvislosti s limuzínami nejakú valorizáciu, pravdepodobne neviete, aký je rozdiel medzi dôchodkom a limuzínou.

    Každopádne, tiež na začiatku ste povedali nejaké lízatko, ja som si prvýkrát som mal možnosť takto si vás vypočuť a pripadali ste mi naozaj ako malý chlapček, ktorý to lízatko nedostal, a preto teraz takto smiešne dupká s nôžkami.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek, osobne si celkom vážim váš prístup, prejav máte kľudný, miestami vtipný a s vysokou jazykovou kultúrou a osobne vás vnímam ako umelca, divadelníka a možno do budúcna však spisovateľa v oblasti science-fiction fantasy. Trošička ste išli nad hranicu toho, čo môžete skutočne vedieť. Projekcia tej politickej skutočnosti alebo reality, ako vidíte vy, čo sa zloženia a fungovania vládneho kabinetu týka, by ste možno privítali, ale keďže ste opozičným poslancom, môžete byť len na úrovni špekulácií. Vy, ako ten, čo sa pohybuje v oblasti umenia, máte samozrejme na takúto platformu právo a ako ste spomenuli niekoľkokrát, aj vysokú legitímnosť.

    Čo sa týka, niekde na začiatku prejavu ste sa dotkli získania i môjho mandátu, tak si dovolím doplniť, že okrem legitímnosti jeho získania je legálne, a to na základe legislatívy, ktorú ste vy ako dlhodobý človek so zákonodarnou iniciatívou, ktorý pôsobí na tomto poli, mali možnosť ovplyvňovať. Takže, z tohto pohľadu by som chcel nejakým spôsobom do budúcna, keďže sme na pôde výboru pre médiá, kultúru, aby sme už týmto smerom nejako nešli a dúfam, že sa dostaneme časom na pôdu odbornú o kultúrach a médiách, ktorá skutočne potrebuje veľa práce, a tak to vnímajú aj ľudia vonku. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ďakujem za všetky pripomienky, a teda repliky. V prvom rade, naozaj, aby bolo jasné, ja som sa žiadneho mandátu nedotkol, pán kolega. Ja som iba hovoril o istých absurditách, ktoré pre mňa tými absurditami sú a na to mám právo preto, lebo je to môj názor, nehovoril som o nelegitimite.

    Pán poslanec Matovič, už som vás videl aj lepšie vystúpiť. Toto nebolo bohviečo. Ale dobre, však ešte budete mať čas.

    Pani poslankyňa, pani poslankyňa Žitňanská, ja som naozaj teraz nevedel, či ste vystúpili ako nezávislá novinárka alebo závislá politička, ale to si zrejme tiež umravníme časom, však.

    A ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Zajacovi. Pán poslanec, aby sme si rozumeli, ja vám neprotirečím, len ja hovorím, že to, čo vy ste nevideli za dvadsať rokov, ja nevidím ani v tom programovom vyhlásení vlády, o ktorom sa dnes bavíme, preto som si to dovolil kritizovať. Ja vôbec netvrdím, že nemáte pravdu, vy ste hovorili, že žiadna kontinuita spred roka 1989 neexistuje. No, ja si myslím, že existuje. Dôkazom toho ste aj vy, aj vaša tvorba, veď vy ste sa predsa nenarodili v roku 1989, aspoň si myslím.

    Ešte raz všetkým veľmi pekne ďakujem za pozornosť, teším sa na ďalšie diskusie.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, máte slovo. Pokiaľ pani poslankyňa to nestihnete, budete pokračovať potom po obede.

  • Vážený pán predsedajúci, chcela by som vás poprosiť a myslím si, že je zvykom v tejto snemovni, aby sa, ak niekto začne svoju reč, aby ju dokončil, aby mala súvis. Preto by som vás chcela poprosiť, aby som mohla svoje vystúpenie začať až o 13.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, ale strácate poradie.

  • Nech sa páči a potom budete pokračovať o 13.00.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne a kolegovia, veľmi pozorne som si vypočula predstavu novej vlády, ako by chceli spravovať našu krajinu, aké zmeny nás čakajú, ale hlavne ma "fascinovali" niektoré slová premiérky Ivety Radičovej. Pri predstave volebného programu vykreslila dnešné Slovensko ako krajinu, ktorú som z jej slov nepoznávala. Krajinu, kde ľudia nemajú dôstojný život a slušné podmienky, myslím si, že pani premiérka má veľmi čudnú optiku. Zabúda, že ľudia, nie médiá alebo jednotliví politici, môžu ohodnotiť stav krajiny, stav vlády a vládnutie ako také. Jediný čas, kedy to môžu urobiť, sú voľby. Vtedy môžu legitímne hlasovaním prejaviť mieru spokojnosti nielen s politikmi, ale aj so životom v svojej krajine.

    Je smutné, že sa dnes predstavitelia novej vlády pasujete do pozície hodnotenia bývalej vlády a jej bývalého predsedu Roberta Fica. Tvrdíte, akým bola nešťastím pre Slovensko strana SMER-sociálnej demokracie. Zrejme máte krátku alebo obmedzenú pamäť, keď nevidíte, koľko hlasov od občanov strana SMER-sociálna demokracia dostala a koľko občanov jej deklarovalo v tejto republike dôveru. A to sme boli 4 roky vo vláde, kde sa muselo prijímať rôzne a možno aj veľa nepopulárnych rozhodnutí. Dovolím si upozorniť terajšiu vládnu garnitúru, aby neznevažovala názory a hlasy občanov, rešpektujte, prosím, rozhodnutie občanov Slovenska, my ho v tomto parlamente rešpektujeme.

    Všetci vieme, že vláda Roberta Fica sa musela vysporiadať s omnoho ťažšími podmienkami, akými bola hospodárska kríza, plynová kríza či povodne. Nepocítili to občania na zvyšovaní cien energie a vôbec na znižovaní ich životného štandardu.

    Snažíte sa podsunúť občanom, že krajina je v zlom stave a že tohtoročný deficit bude na úrovni, podľa vás 7,7 %. Ale sme ešte iba v polovici tohto roku a pripadá mi, že nastupujúca vláda sa vzdáva, aj keď má pred sebou ešte polovicu hry. To si nedovolí ani futbalové mužstvo v okresnej súťaži. Namiesto toho, aby ste poctivo hrali, cítite, že nie ste kondične pripravení, že neunesiete záťaž na bedrách, tak sa začínate vyhovárať. Váš prístup mi pripomína klasický problém, keď dvaja ľudia vidia na stole pohár, ktorý je naplnený do polovice a jeden z nich povie: pohár je napoly prázdny a druhý povie, že pohár je napoly plný. A v tom je, vážené dámy a páni, veľký rozdiel.

    My sme nepísali žiadne čierne knihy, ani sme nevyvolávali fantómové problémy, keď v roku 2006 nastúpila vláda Roberta Fica, začala okamžite naplno pracovať. A to očakávame aj od vás. Dúfali sme, že programové vyhlásenie bude omnoho konkrétnejšie, zásadnejšie a jednotliví ministri upresnia svoje kroky, aby sme jasne vedeli, čo Slovensko čaká v budúcnosti.

    Programové vyhlásenie je vágne a všeobecné. Myslím si, že sú na to iba dva dôvody, pre ktoré programové vyhlásenie je takéto všeobecné. Po prvé, terajšia koalícia nebola pripravená vládnuť. A nemá jasnú predstavu, ako viesť krajinu a má len jasné pravicové predstavy o privatizácii. O posilnení práv zamestnávateľov, o nevyváženosti k právam zamestnancov a mnohé ďalšie.

    A po druhé, ale myslím si, že o tom veľmi premyslene mlčí. Skrýva to vo všeobecných vetách programového vyhlásenia, a to z dôvodu, že tento rok je rokom komunálnych volieb. A nebolo by dobré, aby občania sa dozvedeli, aké drastické zmeny ich čakajú. Bohužiaľ, je to napríklad zvyšovanie cien energií, ktoré táto vláda odsunula na budúci rok.

    Dámy a páni, táto vláda potrebuje ešte pol roka tajomna, aby dokázala uspieť v komunálnych voľbách a aby potom rozvinula svoje krídla, svoju dravosť na ochranu tých, ktorým sa počas bývalej vlády Mikuláša Dzurindu najviac darilo.

    Takýmto príkladom je šesť dôchodkových správcovských spoločností, ktorým sa za pomoci bývalej Dzurindovej vlády a pána Kaníka, už je v práci, to ma teší, lebo doteraz nebol, nastavili taký systém dôchodkového sporenia, ktorý v Európe, a môžem povedať, že aj vo svete, nemá obdobu. A tento systém, samozrejme, v Čile, ospravedlňujem sa, a tento systém, ktorý sme časom upravili, napríklad od júla minulého roku, sa zaviedlo sledovanie zhodnocovania majetku penzijných fondov. Dôchodkové spoločnosti pri každom dôchodkovom fonde vytvárajú tzv. garančný účet. Taktiež sme opakovane znížili poplatky pre investorov, alias sporiteľov, ak dôchodková správcovská spoločnosť zhodnotí peniaze sporiteľov lepšie ako plánovala, bude môcť čerpať z garančného fondu.

    Ak sa tak nestane, penzijná spoločnosť bude musieť do tohto fondu doplácať z vlastného majetku. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde tvorí viac ako 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Zvyšných 94,4 % dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi, čo jasne znamená, že sme ochránili sporiteľa, aby jeho základná nasporená čiastka bez výnosov nemohla klesať.

    Priam zábavne pre mňa vyznieva, ako sa chcete pobaviť s dôverou mladých ľudí. Doposiaľ ste deklarovali, že sú rozumní, vedia sa správne samostatne rozhodnúť, vyzývate ich k samostatným rozhodnutiam do referenda, k voľbám. A zrazu im chcete zobrať právo, aby si mohli dobrovoľne rozhodnúť, aby sa mohli dobrovoľne rozhodnúť pri vstupe do druhého piliera.

    Viete veľmi dobre, že pre efektivitu a zmysel sporenia v druhom pilieri musí mať občan dobre zarábajúcu profesiu. Nesmie stratiť prácu. Resp. musí mať, musí byť zamestnaný celý život, čo na Slovensku, si myslím, že zatiaľ nie je dosť možné a dobré.

    Ak mladý človek odíde za prácou do zahraničia, systém druhého piliera je v tomto nekompatibilný. Viete veľmi dobre, že druhý pilier je bezvýznamný pre ľudí zarábajúcich minimálnu resp. nízku mzdu, a práve z týchto dôvodov je dobré, ak druhý pilier je na základe dobrovoľného rozhodnutia.

    Mladý človek hneď pri vstupe do prvého zamestnania nedosahuje dobrý zárobok a veľmi často zamestnanie mení a malo by byť v ňom, na ňom, v ktorom roku života zváži vstup do druhého kapitalizačného piliera.

    Druhý pilier založený na báze povinnej účasti, nie je v súlade s demokratickými princípmi. Vo svete sa k povinnej účasti prikláňajú vo väčšine iba krajiny, ktoré majú málo rozvinuté kapitálové trhy v súčasnosti, ktorých občanov nemusí presviedčať zákon.

    Prečo nedôverujete občanom Slovenska? Veď tí sa určite dobrovoľne a sami dokážu rozhodnúť.

    K reformám sociálneho poistenia, a najmä dôchodkového poistenia, je potrebné pristupovať s vedomím, že lacné dôchodky neexistujú. Úspech reformy dôchodkového systému by mal byť jednoznačne založený na dôvere občana v tento systém.

    V programovom vyhlásení vlády sa však ani jednou vetou nespomína Sociálna poisťovňa, stabilizácia finančných zdrojov v prvom pilieri. Tu sa vláda stará len o príliv finančných prostriedkov do druhého piliera, čím jednoznačne nevyrieši ani poberanie dôchodkov, ani konsolidáciu verejných zdrojov a financií, pretože najväčší problém pri konsolidácii verejných financií bude práve v prvom pilieri...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, ak vás môžem poprosiť, keby ste potom pokračovala o 13.00 hodine. Teraz bude vyhlásená hodinová prestávka na obed. A o 13.00 hodine budeme pokračovať. A samozrejme, hneď dostanete slovo.

    Ďakujem za pochopenie.

  • Pán podpredseda, ďakujem. Ja vás považujem za človeka, ktorý bol v tejto snemovni vždy korektný, ale toto bolo od vás veľmi nekorektné. A presne ste to očakávali, že ma prerušíte, ale ďakujem aj za to veľmi pekne.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pani poslankyňa, iné možnosti nie sú. Ak prečítate rokovací poriadok, je samozrejme možnosť, že niekto nechce vystúpiť. Je možnosť, že skončíme o desať minút skôr. Aj také možnosti sú, ale k tomu musím mať súhlas celého parlamentu, dobre viete.

    Pán poslanec, ako predseda výboru, pán poslanec Žiga. Nech sa páči. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva, že som zvolal písomne výbor dnes na 12.30 hodinu v rokovacej miestnosti č. 34. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať o 13.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.

  • (Pokračovanie rokovania o 13.01 hodine) Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako udelím slovo pani poslankyni Vaľovej, chcem, aby sa do rokovacej sály dostavili členovia vlády Slovenskej republiky. Máme prítomného pána ministra a podpredsedu vlády.

    Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, máte slovo. Ešte panie poslankyne, páni poslanci, chcem napraviť jednu chybu zo začiatku rokovania schôdze. Ráno som neoznámil, že na dnešnom rokovaní požiadal o ospravedlnenie pán poslanec Zelník. Len preto, aby toto ospravedlnenie bolo súčasťou zápisu z rokovania dnešného rokovacieho dňa, tak robím teraz.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, bolo by mi veľkou cťou, keby som mohla povedať vážení páni ministri, pretože, ak sa prejednáva takýto dôležitý dokument, mala by tu vláda byť prítomná, mala by tu byť prítomná aj premiérka Iveta Radičová.

  • Pani poslankyňa, je tu. Myslím, že ten pán minister vlády, o ktorého vám v tejto chvíli a predpokladám aj vo vašom vystúpení najviac ide, je tu pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ale tým nechcem ospravedlňovať neúčasť ostatných členov vlády. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ak ste mi udelili slovo, ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že ma nebudete trestať za môj názor a za názor mojich kolegov, ale ja si dovolím vysloviť ešte raz nesúhlas. Mala by tu byť vláda, väčšina vlády, pretože je to vážny dokument a táto vláda sa uchádza o to, aby sme jej vyjadrili, aby tento parlament jej vyjadril dôveru. A keďže spomíname novú politickú kultúru, ktorá rovnako kulminuje vo vašom programovom vyhlásení vlády, dovoľte mi, keďže vždy bolo zvykom v tomto parlamente, keď teda naši, pani Belousovová, keď predsedal pán Paška, vždy sa spýtali, ak išiel poslanec niečo predniesť, aby teda občania, ktorí toto sledujú, aby mali ucelený názor, lebo my sme im povinní niečo vysvetliť, my sme povinní diskutovať a sme tu pre ľudí. Ľudia nás volili, tak sa vždy spýtali, či teda stihneme povedať ten svoj prejav alebo či stihneme svoje vysvetlenie za 2-3 minúty. Tento krát sa takto nestalo a si myslím, že už veta, v ktorej sa spomína politická kultúra tohto parlamentu, ktorú ste, pán predsedajúci, sľubovali určite aj vy, sa nenaplnila, a tak mi dovoľte, aby som začala odznova čítať pre ucelený pohľad na tému, ktorú sa snažím vo svojom príspevku rozobrať. Ďakujem.

    Veľmi pozorne som si vypočula predstavu novej vlády, ako by chceli spravovať našu krajinu, aké zmeny nás čakajú, ale hlavne ma "fascinovali" niektoré slová premiérky Ivety Radičovej. Pri predstave volebného programu vykreslila dnešné Slovensko ako krajinu, ktorú som z jej slov nepoznala. Krajinu, kde ľudia nemajú dôstojný život a slušné podmienky, myslím si, že pani premiérka má veľmi čudnú optiku. Zabúda, že ľudia, nie médiá alebo jednotliví politici, môžu ohodnotiť stav krajiny, stav vlády a vládnutie ako také. Jediný čas, kedy to môžu urobiť, sú voľby. Vtedy môžu legitímne hlasovaním prejaviť mieru spokojnosti nielen s politikmi, ale aj životom vo svojej krajine. Je smutné, že dnes predstavitelia novej vlády sa pasujú do pozície hodnotenia bývalej vlády a jej bývalého predsedu Roberta Fica tvrdením, akým bola nešťastím pre Slovensko strana SMER - sociálna demokracia. Zrejme máte krátku alebo obmedzenú pamäť, keď nevidíte, koľko hlasov od občanov strana SMER - sociálna demokracia získala, koľko občanov jej prejavilo dôveru. A to bola 4 roky vo vláde, kde musela prijímať rôzne, aj nepopulárne rozhodnutia.

    Dovolím si upozorniť terajšiu vládnu garnitúru, aby neznevažovala názory a hlasy občanov, rešpektujte, prosím, rozhodnutie občanov Slovenska, my ho rešpektujeme. Všetci vieme, že vláda Roberta Fica sa musela vysporiadať s omnoho ťažšími podmienkami, akými bola hospodárska kríza, plynová kríza či povodne. Nepocítili to občania na zvyšovaní cien energií, na znižovaní ich životného štandardu. Teraz sa snažíte podsunúť občanom, že krajina je v zlom stave a že tohtoročný deficit bude, podľa vás, na úrovni 7,8 %. Ale sme ešte iba v polovici tohto roku a pripadá mi, že nastupujúca vláda sa vzdáva, aj keď má pred sebou ešte polovicu hry. To si nedovolí ani futbalové mužstvo v okresnej súťaži, namiesto toho, aby ste poctivo hrali, cítite, že nie ste kondične pripravení, že neunesiete záťaž na bedrách, tak sa začínate vyhovárať. Váš prístup mi pripomína klasický problém, keď dvaja ľudia vidia na stole pohár, ktorý je naplnený do polovice a jeden z nich povie: pohár je napoly prázdny a druhý povie, že pohár je napoly plný. A v tomto je medzi nami a vami určite veľký rozdiel.

    My sme nepísali žiadne čierne knihy, ani sme nevyvolávali fantómové problémy, keď v roku 2006 vláda Roberta Fica začala naplno pracovať. A to očakávame aj od vás. Dúfali sme, že programové vyhlásenie bude omnoho konkrétnejšie, zásadnejšie a jednotliví ministri spresnia svoje kroky, aby sme jasne vedeli, čo Slovensko čaká v budúcnosti. Programové vyhlásenie je vágne a všeobecné. Myslím si, že sú iba dva dôvody, pre ktoré by toto programové vyhlásenie nemohlo byť konkrétne. Po prvé, terajšia koalícia ale nebola pripravená vládnuť a nemá jasnú predstavu ako viesť krajinu, má len jasné pravicové predstavy o privatizácii. Rovnako chce ubrať a posilniť práva zamestnávateľov o nevyváženosti k právam zamestnancov a mnohé ďalšie. O tom však doposiaľ mlčí. Skrýva to vo všeobecných vetách programového vyhlásenia, a to z dôvodu, že tento rok je aj rokom komunálnych volieb. A nebolo by dobré, aby sa občania dozvedeli, aké drastické zmeny ich čakajú. Bohužiaľ, je to napr. vo zvyšovaní cien energie, ktoré táto vláda odsunula na budúci rok.

    Dámy a páni, táto vláda potrebuje ešte pol roka tajomna, aby dokázala uspieť v komunálnych voľbách, aby potom rozvinula svoje krídla, svoju dravosť na ochranu tých, ktorým sa počas bývalej vlády Mikuláša Dzurindu najviac darilo. Takýmto príkladom je šesť dôchodkových správcovských spoločností, ktorým za pomoci bývalej Dzurindovej vlády a pána Kaníka nastavili taký systém dôchodkového sporenia, ktorý v Európe, a môžem povedať, že ani vo svete, okrem Čile, nemá obdobu. Pán Kaník dnes nebol celé doobedie v tejto zasadacej sieni, prišiel na 5 minút a čakala som, že sa tu zdrží, keďže je otcom tohto sporenia, ale bohužiaľ. A tento systém, ktorý sme časom upravili, napr. od júla m. r. sme zaviedli sledovanie zhodnocovania majetku v penzijných fondoch, dôchodkové spoločnosti pri každom dôchodkovom fonde musia vytvárať tzv. garančný fond, ak dôchodková správcovská spoločnosť zhodnotí peniaze sporiteľov lepšie ako plánovala, bude môcť čerpať z tohto účtu. Ak sa tak nestane, penzijná spoločnosť bude musieť do tohto fondu doplácať z vlastného majetku. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde tvorí viac ako 5,6 % z dosiahnutého výnosu, zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi, čo jasne znamená, že sme ochránili sporiteľa, aby jeho základná nasporená čiastka bez výnosov nemohla klesať. Pred týmto opatrením si mnohí sporitelia našli na svojich účtoch, že to, čo nasporili, ani to tam nemali.

    Priam zábavne pre mňa vyznieva, ako sa chcete pobaviť s dôverou mladých ľudí. Doposiaľ ste stále deklarovali, že sú rozumní, vedia správne a samostatne rozhodnúť, vyzývate ich k rozhodnutiam pri referende, vo voľbách, a zrazu im chcete zobrať právo, aby sa mohli dobrovoľne rozhodnúť pri vstupe do druhého piliera. Viete veľmi dobre, že pre efektivitu a zmysel sporenia v druhom pilieri musí mať občan dobre zarábajúcu profesiu, nesmie stratiť prácu, resp. musí mať zamestnanie na celý život. Čo na Slovensku, si myslím, že zatiaľ nie je dosť dobre možné. Ak mladý človek odíde za prácou do zahraničia, systém druhého piliera je v tomto prípade nekompatibilný.

    Viete veľmi dobre, že druhý pilier je bezvýznamný pre ľudí zarábajúcich minimálnu, resp. nízku mzdu. A práve z týchto dôvodov je dobré, ak druhý pilier je na základe dobrovoľného rozhodnutia. Mladý človek musí hneď pri vstupe do prvého zamestnania, nikdy nedosahuje dobrý zárobok a veľmi často zamestnanie mení a malo by byť na ňom, v ktorom roku života vstup do kapitalizačného piliera urobí. Druhý pilier založený na báze povinnej účasti nie je v súlade s demokratickými princípmi. Vo svete sa k povinnosti účasti prikláňajú vo väčšine prípadov krajiny s málo rozvinutou demokraciou, avšak v žiadnom prípade nie krajiny, ktoré majú rozvinuté kapitálové trhy, k účasti ktorých občanov nemusí presviedčať zákon. Prečo nedôverujete občanom Slovenska? Veď tí sa určite dobrovoľne sami dokážu rozhodnúť. K reformám sociálneho poistenia a najmä dôchodkového poistenia je potrebné pristupovať s vedomím, že lacné dôchodky neexistujú. Úspech reformy dôchodkového systému by mal byť jednoznačne založený na dôvere občana v tento systém.

    V programovom vyhlásení vlády však ani jednou vetou nespomínate Sociálnu poisťovňu. Stabilizácia finančných zdrojov v prvom pilieri, tu sa vláda stará len o príliv finančných prostriedkov do druhého piliera, čím jednoznačne nevyrieši ani poberanie dôchodkov, ani konsolidáciou verejných financií, pretože najväčší problém pri konsolidácii verejných financií bude práve v prvom pilieri. Opakujem, cieľom vlády je za každú cenu podporiť súkromné finančné inštitúcie, ktoré im tieto nemalé príspevky v druhom pilieri každý mesiac plynú. Aj Česká republika, kde rovnako vládne pravica, je, sú pripravení zaviesť kapitalizačné sporenie a odcitujem český denník. Citujem: "Nepôjde však v rovnakých, rovnaký kapitalizačný pilier, na aký je zvyknuté Slovensko." Šéf rezortu práce je totiž opatrnejší, ako bol jeho bývalý kolega zo slovenskej stoličky Ľudovít Kaník. Zatiaľ čo sporitelia druhého piliera si na Slovensku na svoje účty odvádzajú 9 % z celkových 18-percentných odvodov, českí sporitelia by si mali z celkových 28 % odvádzať len 3 %. Kapitalizačný pilier, ale nebude žiť len z týchto percent. Podľa predsedu vlády Nečasa budú mať ľudia, ktorí si chcú na dôchodok sporiť u súkromných, u súkromníkov povinnosť si ďalšie 3 % odvádzať zo svojho zárobku. Výsledná hodnota by tak mala byť na úrovni 6 % a záujemcovia o druhý pilier budú platiť zvýšené odvody. A tu jasne vidíme, že sme sa stali akýmisi nezodpovednými predskokanmi a pokusnými králikmi zavádzania kapitalizačného piliera. Chcete v tom pokračovať? Finanční experti, napríklad v Nemecku, uvažujú rovnakým spôsobom, ako je to v Česku. Zároveň som presvedčená, že v programovom vyhlásení vlády sa len vágne konštatuje, že finančné prostriedky z privatizácie štátneho majetku potečú do Sociálnej poisťovne. Konštatujem, že tento spôsob bude mať len krátkodobý vplyv na finančnú stabilitu Sociálnej poisťovne. Neviem ani, v akom objeme, a skôr mi dôvod Sociálna poisťovňa pripadá ako štít a obrana na ospravedlnenie privatizácie a výpredaja nášho štátneho majetku. To občania na celom Slovensku odmietajú. Rovnako si myslím, že príde na budúci rok po komunálnych voľbách, opäť opakujem, komunálne voľby sú určitou brzdou pre túto vládu, aby presne povedala, aký je jej program.

    Rovnako si myslím, že príde budúci rok po komunálnych voľbách podsúvanie občanom, že musíme predĺžiť vek odchodu do dôchodku napríklad na 70 rokov, lebo to odporúča, je to odporúčanie Európskej únie. Odporúčania Európskej komisie budú viaceré. Ale záleží na slovenskej vláde, ako zodpovedne pristúpi ku konsolidácii verejných zdrojov a ktoré odporúčania si vyberie. Je veľmi jednoduché povedať, že zvýšime vek odchodu do dôchodku, čo znamená, že väčšine terajších aktívnych zamestnancov budú dôchodky vyplácané omnoho neskôr. Väčšie percento sa ich ani nedožije a samozrejme, to opätovne urobí plus pre súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktoré buď vôbec, alebo neskôr začnú vyplácať dôchodky. To už ani nehovorím, že dodnes nevieme, koľko bude stáť renta, pretože dôchodok z druhého piliera nie je automaticky vyplácaný a sporiteľ si musí zakúpiť rentu. Dnes ani takáto komodita na trhu neexistuje. Takže sa opätovne chystá nastavenie nejasných pravidiel kdesi v budúcnosti.

    Dokonca, táto vláda chce ich zafixovať ústavným zákonom tak, aby sa sporiteľ ocitol absolútne v rukách súkromných správcovských spoločností. Rovnako štát zavedie úplnú osobnú zodpovednosť za dôchodok na plecia občana. Aj keď vieme, že príspevky do tohto fondu budú hlavne závislé od výšky mzdy, ale výška nasporeného dôchodku bude závislá od výkonu trhu s akciami a medzi týmito dvoma veličinami nie je nutne dobrý vzťah. Vzhľadom na tento teoretický argument nie je divu, že hodnotiaca štúdia jedného z významných ekonómov z Medzinárodného menového fondu Roberta Holzmanna, citujem ho: "Priamy dopad rozvoja finančných trhov na súkromné úspory sa ukázal byť vo väčšej miere negatívny." Toto je jeden z vážnych dôvodov, prečo sporenie v druhom kapitalizačnom pilieri v takej podobe, ako ho dnes poznáme, nie je možné podporiť ústavným zákonom, a to aj preto, že štát sa zbavuje zodpovednosti za dôchodcov, ktorým ako, ktorí ako jednotlivci majú niesť riziká vývoja ekonomiky ako celku. Preto takýto zákon a takýto bod programového vyhlásenia nemôžem podporiť.

    A kvitujem, že pán minister sociálnych vecí mal takúto úvahu znížiť percentuálne sporenie, aj keď hovorí, že bolo to iba v médiách, ale my sa môžme iba médií pridŕžať. Kvitujem mu to a chválim ho, lebo bolo to rozumné a myslím si, že všetky európske krajiny tomu nasvedčujú, ale myslím si, že ako sa hovorí, že minister mieni, to sme aj my raz povedali, a premiérka mení. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej štyria páni poslanci, posledná, pardon, pán poslanec Pado ôsmy. Končím v tejto chvíli možnosť prihlásiť sa ďalším pánom poslancom. Pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, ja budem veľmi stručný, mimo teda iných nesúvislých vecí, čo tam zaznelo. Tak zaznela jedna pekná vec. Nechceme teraz ukázať, že ideme spôsobiť samospráve katastrofu. Pani kolegyňa, väčšiu katastrofu ako ste samospráve spôsobili vy, už asi spôsobiť nikto ani nedokáže.

  • Pani poslankyňa Vaľová, vidím, že vám veľmi chýbam, viacnásobne, čo ma, samozrejme, veľmi teší. Môžem vás upokojiť, že veľmi pozorne som vás počúval a som stále tu. Aj keď ste svoj príspevok znova prečítali celý, aj s tou časťou, ktorú ste čítali predtým, čo svedčí, že si to musíte naozaj prečítať, asi by ste to súvisle nedokázali odinterpretovať, ani tak to nepridalo na hodnote tomuto príspevku. Žiaľbohu, musím konštatovať, že z hľadiska myslenia, chápania, vnímania ekonomických súvislostí, a toto je o ekonomike, druhý dôchodkový pilier, ste ďalší obyvateľ myšlienkovo z inej galaxie. Ale, som ochotný venovať vám aj niekoľko hodín svojho času a pokúsiť sa vám to vysvetliť, ako to vlastne funguje, na čom je to postavené, o čo sa to opiera, aké princípy to má. Nemyslím si, že to pomôže, ale naozaj som vám plne k dispozícii.

    A k tomu, čo ste spomínali. Takže, v Českej republike plánujú 3 %. Výborne, to znamená, naši dôchodcovia budú bohatší, pretože budú mať 9 % a oni budú mať 3 %, nuž kto sa rehoce na tom, tak naozaj nevie počítať, pretože 9 % je vždy viac ako 3 %. To vie aj malé dieťa v materskej škôlke. Česi podľa návrhu si dokonca budú musieť priplatiť svoje vlastné 3 %, ktoré by inak mohli použiť na čokoľvek iné. Naši nemusia, takže o to budú musieť vynaložiť viac výdavkov, o to im vzrastie odvodové zaťaženie. Podľa vás je to správa cesta, no vidno, čo by ste naordinovali Slovensku.

    A posledná vec, veď vy ste sa pokúsili niekoľkokrát druhý pilier zrušiť rôznymi klamstvami, ohováračkami, šírením falošnej správy. Občania vás poslali do kelu, občania vás poslali kade ľahšie a povedali, že neveria tým vašim prázdnym a falošným rečiam.

  • Pán poslanec Jurčík. Pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne za slovo. V úvode by som poprosila, pán predsedajúci, keby ste upozornili poslancov súčasnej vládnej koalície, aby prestali urážať a osočovať. A nech sa vyjadrujú argumentačne k veciam, ktoré tu zaznievajú. Nikto tu nemusí počúvať urážky a osočovanie. Ak dovolíte, ja by som nadviazala na to, čo povedala pani poslankyňa Vaľová a veľmi správne povedala, že sme zaviedli odplatu za zhodnotenie majetku, za zavedenie garančného účtu dôchodkového doplnkového, dôchodkového starobného sporenia, a okrem iného sme zaviedli aj, a opakovane sme znižovali odplatu za správu dôchodkového fondu. Nebola to, nebolo to však všetko, pretože sme zabránili špekulatívnym prestupom, zvýšili sme povinnosť poskytovať podrobnejšie informácie sporiteľom o stave ich dôchodkových úspor. V doplnkovom dôchodkovom sporení sme taktiež zaviedli doplnkovú dôchodkovú jednotku liberalizácie investovania, znížili sme odplatu za správu dôchodkového fondu, zaviedli odplatu za zhodnotenie majetku a zvýšili informovanosť poistencov tohto systému. Ja len pripomeniem jednu vec, od roku 2006 do roku 2009 sme zvýšili dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou o 32 % v reálnych číslach, čo predstavuje viac ako 66 eur, avšak nominálne zhodnotenie dôchodkových fondov v roku 2005 do konca roku 2009 bolo v rastovom fonde mínus 8,9 %. Je tam 66,8 sporiteľov, alias teda investorov, vo vyváženom je mínus 6,98 %, je tam investorov, teda alias sporiteľov 28,9 %, v konzervatívnom fonde bol plus 0,64 ale z celkového 100 % sporiteľov je tam iba 4,4 %. Takže, prosím, aby aj poslanci, ktorí možno nemajú podrobné informácie, si skutočne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Tóth, pán poslanec Tóth. Chcem upozorniť aj všetkých pánov poslancov, že v rokovacej sále je zakázané telefonovať v zmysle rokovacieho poriadku. Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Pani Vaľová, vytvárali ste dojem, akoby sme ignorovali názor väčšiny ľudí na Slovensku , ktorí volili SMER. Chcem vám pripomenúť, že viac ako 40 % ľudí sa na voľby vykašľalo a nešlo voliť. Myslím si, že práve z dôvodu toho, že boli zhnusení z vašej politiky. V skutočnosti SMER dosiahol iba 35 % zo 60 necelých percent účasti, tým pádom máte mandát od 20 % ľudí, od každého piateho človeka na Slovensku. Prvá vec.

    Keď ste tu vyčítali, že tu nie je vláda, ja som si napočítal koľko je tu poslancov SMER-u, bolo ich tu 7 zo 62. To bola druhá vec.

    Neviem, čo tu strašíte so zvýšením veku odchodu do dôchodku. Nikto to nepovedal, zbytočne si tu vytvárate nejakú ilúziu, že vláda chce takéto niečo robiť. Zbytočne strašíte, neviem, na čo je to dobré.

    A potom, takú jednu osobnú vec. Naštudoval som si vašu odbornosť a pochopil som alebo teda zistil som, že vlastne predtým, ako ste išli do parlamentu, ste boli veštica. Tak, v tejto veci nechápem vlastne, ako je možné, že vláda Roberta Fica bola schopná hovoriť o tom, že kríza sa Slovenska nedotkne a všetci poznáme realitu. Nechápem, ako je možné, že ste nedokázali vyveštiť, že vlastne pribudne 200 tis. nezamestnaných. Nechápem, ako je možné, že ste nevyveštili, že miesto 6 a pol percentného rastu ekonomiky bude presný opak. Nechápem, ako je možné, že ste nevyveštili miesto 30 mld. deficitu , že bude 130 mld. Ja viem, že táto vláda nebude mať takúto odborne zdatnú vešticu medzi sebou, ani teda medzi koaličnými poslancami, ale myslím si, že napriek tomu to zvládneme stokrát lepšie.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Chcem ubezpečiť pani poslankyňu, že nebudem zneužívať faktickú poznámku, aby som ju urážal. Práve naopak, ja ju pochválim, páči sa mi brošňa, ktorú máte momentálne na šatách, je veľmi krásna, naozaj. Teraz to myslím vážne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... a teraz k veci. Teraz k veci. Veľkú časť vášho príspevku ste venovali dôchodkovej reforme. Preto sa pýtam, moja prvá poznámke znie. Prečo ste ju nezrušili, keď štyri roky ste vládli a neboli ste s ňou spokojní? To je moja prvá otázka.

    Druhá, k tomu čo možno vyslovila pani poslankyňa Tomanová, ale povedali ste to aj vy vo svojom príhovore, nie je pravda, že ste zvyšovali alebo zvýšili dôchodky v prvom pilieri o 32 %. To je ekonomický kolaps, pretože lapsus, pretože dôchodky v prvom pilieri sa predsa zvyšujú na základe valorizačného mechanizmu, ktorý prijala vláda Mikuláša Dzurindu. A dôchodková reforma za vašej vlády mi pripomínala dvere, pretože nič iné ste neurobili, len ste ju neustále otvárali a zatvárali.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ak dovolíte, ja k vášmu vystúpeniu, tri poznámky krátke. Ste hovorili o, strašili ste ľudí, že schválime vek odchodu do dôchodku 70 rokov, neviem, odkiaľ ste to nabrali. Ale možno, že tu sme s kolegom rozprávali, že možno by bolo dobre, keby ste prišli ešte s iným návrhom alebo s niečím iným, čo viete, že chceme urobiť. Tak zo žartu sme si vraveli, že možno by bolo dobré zaviesť termín R plus jedna. Odchod do dôchodku, rok po smrti. A tým vystrašíte úplne všetkých. Je to obyčajné bohapusté táranie. Nič iné. A pani poslankyňa, vy ste spomínali rozdiel, alebo ste sa snažili navodiť a urobili ste dve definície rovnakého množstva vody v pohári, poloplný a poloprázdny. Ja chcem upriamiť vašu pozornosť na iné dve veci. Na rozdiel medzi kradnutím a rabovaním. Vy ste hovorili o tom, aj vy, aj vaši kolegovia stále hovoríte o tom, ako sa za Dzurindových vlád na Slovensku kradlo. A ja hovorím, že za vašej vlády sa na Slovensku rabovalo. Rozdiel medzi kradnutím a rabovaním je ten, ja tvrdím, že sa nekradlo, ale rozdiel medzi kradnutím je ten, že niekto niečo ukradne a bojí sa, to je malý zlodejíček. A rabovanie, to je bohapusté rabovanie, ničenie v priebehu dňa, za bieleho dňa, a to sa stalo za vašej vlády. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ondruš, aj keď som si vedomý toho, že ste neboli zapísaný v čase, kedy som povedal, že končím, len preto, že ste nový poslanec, tolerujem vám túto...

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, pán poslanec Ondruš.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, bol som, ja som si len prehodil...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nevykrikujte z miesta. Dobre? Nech sa páči, pán poslanec Ondruš.

  • ... ja som si len prehodil poradie, bol som ešte predtým prihlásený. Veľmi stručne, okrem toho, že za našej vlády sme reálne zvýšili dôchodky v prvom pilieri o 32 %, také sú presné čísla, pani poslankyňa, ja si myslím, že k tým číslam, keď ste hovorili o tom Česku, skutočne treba, bolo treba povedať, že tri plus tri sú šesť a že tu dochádza k väčšiemu zaťaženiu osobných financií a tri plus tri šesť je viac ako deväť, ako to povedal pán Kaník. Mali ste ale doplniť, že je to viac nie pre občanov, ale je to viac pre DSS-ky, pretože, samozrejme, náš systém je nastavený tak, aby na ňom zarábali DSS-ky a nie, aby na ňom zarábali ich klienti. A pani poslankyňa, ja sa priznám, že vzhľadom na to, že vy ste už vlastne dlhoročná skúsená poslankyňa Národnej rady, tak vzhľadom aj na prebiehajúcu diskusiu a vzhľadom na to, že vy ste v sociálnom výbore a do tohto rezortu patrí aj otázka kvalifikácií, tak som očakával, som očakával, že prídete aj s návrhom, aby v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny napríklad pán minister vytvoril regulačnú radu pre kvalifikovanosť a odbornosť a aby táto rada rozhodovala o tom, kto sa môže a kto sa nemôže vyjadrovať ku ktorým konkrétnym problematikám. Za predsedu takejto regulačnej rady by som navrhol pána Ľudovíta Kaníka, prípadne pán Matovič by mohol byť podpredseda a pán Kaník konečne bude spokojný, lebo, samozrejme, ja chápem, že človeku, ktorý zavádzal pinočetovskú reformu musí strašne prekážať, keď sa na Slovensku ľudia môžu slobodne vyjadrovať k rôznym otázkam.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja začnem tými neodborníkmi, veľmi krátko. Pán Janiš, vám už pán minister Jahnátek povedal, že sa vyjadríte ku všetkému, k energetike, k sociálnym veciam, nerozumiete tomu. Pán Pado, ja som nič neukradla, nerozprávajte o rozkrádačkách pri mojom mene, ani som auto havarované neskryla do garáže, ani ma nikdy nenaháňali policajti, iba toľko.

  • Pán Matovič, no, viete, vy ma nemôžte uraziť, pretože vaša odbornosť je politický špekulant, máte problémy s daňovými úradmi a, jednoducho, nemôžte ma uraziť. Keď si prečítate môj profil, učila som predtým, ako som prišla do parlamentu a som štyri roky v sociálnom výbore, mám vysokú školu sociálnej práce a robím si doktorát. Pán Matovič, takže, to je prvá vec a druhá vec, skúste uzákoniť, hovoríte, že ľudia neboli voliť. Ja by som vás poprosila, že ste mohli pridať jednu otázku do tohto referenda, aby 100 % ľudí išlo voliť a vám garantujem, že by ste v tomto parlamente nesedeli.

  • Pánovi Kaníkovi, kým odpoviem na odbornú časť otázky, povedali ste, že ľudia nás poslali do kelu. Pán Kaník, ja som to vo svojom príhovore počula, povedala a zopakovala som to dvakrát, ale vy počujete iba to, čo chcete a možno len sám seba najradšej počúvate. Ak je pre vás 880 tis. voličských hlasov kel, tak ďakujem pekne. Povedzte, koľko ste mali ich vy? Toto nie je, že nás ľudia poslali do kelu.

    A ďalšiu vec, viete, povedali ste, že môj príspevok nebol hodnotný. Pán Kaník, ja si myslím, že vy ste neboli hodnotný ani pre túto spoločnosť a keby ste počuli ľudí

  • a boli ste minister a keby ste počuli ľudí, čo rozprávajú, viete čo, ja keby som takto mala chodiť po svete a toto počúvať o sebe, neviem, či by som sa nad sebou nezamyslela, ale odborné rady od vás určite veľmi rada prijmem, som veľmi rada, že sa budeme baviť odborne už nabudúce a určite si nechám aj ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O vystúpenie požiadal pán minister Mihál. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, len krátka reakcia na pani poslankyňu Vaľovú.

    Ja som tak dosť naviac cítil z vášho vystúpenia, pani poslankyňa, tú obavu o to, že či sa budú môcť ľudia slobodne rozhodovať, napríklad pokiaľ ide o povinný vstup do druhého piliera, takže pár poznámok na upresnenie toho, ako by to malo fungovať.

    My budeme navrhovať, aby bol pre mladých ľudí vstup do druhého piliera povinný, ale zároveň dáme im dostatočne dlhú lehotu na to, aby sa mohli slobodne rozhodnúť a z druhého piliera vystúpiť. Tá lehota bude trvať najmenej rok, najmenej rok. Zároveň budú mať, či Sociálna poisťovňa, či správcovské spoločnosti, zvýšenú informačnú povinnosť na to, aby informovali mladých ľudí o možnosti vstupu, pardon o možnosti, čo to vlastne druhý pilier je, či môžu, za akých podmienok sa im oplatí, kedy môžu vystúpiť a tak ďalej. Čiže, aby to nebola nejaká šedá hmla, tak ako to bolo doteraz a mladí ľudia vlastne nemali informácie, pretože dnešný stav je taký, že pri dobrovoľnom vstupe do druhého piliera veľká väčšina mladých do druhého piliera nevstupuje a nie je to dané tým, že by nechceli, je to dané tým, že nemajú dostatok informácií, nikto sa o nich nezaujíma, ani vláda a, samozrejme,

  • z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zrejme ani správcovské spoločnosti, ja si to netrúfam komentovať, ale minimálne úlohou vlády, úlohou Sociálnej poisťovne by bolo, by malo byť poskytovať kvalitný informačný servis, čo to vlastne to dôchodkové sporenie je, nekonalo sa tak, nerobilo sa tak.

    Pokiaľ ide o dôchodkové fondy ako také, dnešná situácia je daná zákonmi, ktoré boli prijaté za minulej vlády. Tri dôchodkové fondy sú také, ako keby ich jedna mater mala, rozlišujú sa akurát názvom, ale vôbec nie vecne. Všetko to fungovanie v tých troch fondoch je fakticky úplne rovnaké. Chceme robiť zmeny, zmeny tak, aby tieto tri fondy boli jednoznačne rozlíšené, a to rôznymi politikami, či v politike investovania, či v politike garancií pre sporiteľa, či v politike porovnávania výkonnosti jednotlivých fondov a, samozrejme, aj v politike odplaty pre správcovskú spoločnosť. To znamená, zvýši sa možnosť slobodného rozhodnutia ľudí, aby si vybrali jeden z týchto troch fondov podľa svojich osobných preferencií, podľa svojich osobných preferencií, a naviac, chcem presadiť, aby mali možnosť zvoliť si vstup do viacerých fondov súčasne, inými slovami, aby mali možnosť rozložiť svoje prostriedky, ktoré majú v druhom pilieri na viac fondov. Napríklad, polovicu budú mať v konzervatívnom fonde a druhú polovicu, povedzme, vo vyváženom fonde. Tým sa práve dosiahne vyššia sloboda o rozhodovaní o ich vlastnom majetku a budúcom dôchodku.

    Ďalej by som ešte rád pripomenul, v programovom vyhlásení je záväzok prijať zákon o dôchodkoch zo starobného dôchodkového sporenia, je to zákon, ktorý tu absentuje, o ktorom sme predpokladali všetci, že ho prijme predchádzajúca vláda, ale tá na tom zrejme nemala záujem. Čiže, tento zákon pripravíme a navrhneme my a jeho zmyslom bude upraviť práve výpočet dôchodkovej renty z prostriedkov, ktoré si sporiteľ či nasporí, či sa mu zhodnotia v jednotlivých dôchodkových fondoch. Pretože dnes tá legislatívna úprava prakticky nie je, respektíve je nedostatočná. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kolesík, Kaník, Ondruš s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, prosím vás, neklamte. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v minulom volebnom období vydalo dva letáky, ktoré boli plošne distribuované cez Slovenskú poštu, v ktorých informovalo všeobecne o druhom pilieri sporenia a vydalo brožúru. Ja osobne som ako predseda Občianskeho združenia Mladí sociálni demokrati spustil informačnú celoslovenskú kampaň "Ráčte vstúpiť" s podtitulom "Uvažujte, počítajte, informujte sa" zameranú práve na mladých ľudí. Tak keď, vážte slová, keď vravíte tu v tejto snemovni, že ministerstvo práce nič neurobilo, pretože klamete. V tejto chvíli som vás usvedčil z klamstva. Ďakujem.

  • K dôchodkovému systému ešte pár informácií na doplnenie. Druhý pilier, tak ako bol nastavený z hľadiska poplatkov, bol najlacnejším na svete z pomedzi všetkých krajín, ktoré takýto systém využívali. Garantujem a som ochotný sa staviť s kým chce, že až v Českej republike rozbehnú systém akýkoľvek, trojpercentný alebo iný, poplatky budú vyššie ako na Slovensku a vyššie s tými, ktoré platili za našej vlády. Dám na to, môžme sa staviť.

    To zdecimovanie,

  • Smiech v sále.

  • môžme sa staviť, vážení poslanci, prijímam stávky hneď po tejto faktickej poznámke.

    A pani Vaľovú pozývam na obec budúci týždeň, veľmi rád si s ňou podebatujem.

    K prvému pilieru, zvyšovanie dôchodkov je dané v prvom pilieri valorizačným mechanizmom, ktorý sa skladá alebo ktorý je daný rastom priemernej mzdy a rastom inflácie. Tento valorizačný mechanizmus bol zavedený dôchodkovou reformou, ktorú prijala, posledná zatiaľ, Dzurindova vláda. Ficova vláda na tom nezmenila ani čiarku a ten mechanizmus postavený na ekonomickej báze bol prijatý a mnou navrhnutý preto tak, aby už žiadni politici v budúcnosti nemohli populisticky zneužívať dôchodcov a dôchodkovú situáciu na to, aby mohli sa vyťahovať o koľko zvýšili dôchodcom penzie. Pretože už žiadni politici na to nemajú žiaden vplyv, má na to vplyv inflácia a rast priemernej mzdy. Tí, ktorí sa zaslúžili o to, že to tak je, je predchádzajúca Dzurindova vláda, ktorá takýto mechanizmus zaviedla a prijala. Nie vy, opozičníci.

  • Pán minister, veľmi vecne. To, čo hovoríte, jednoducho nebude fungovať. Ak naozaj si myslíte, že DSS-ky budú robiť informačnú kampaň, tak ste na hlbokom omyle. DSS-ky sú normálne podnikateľské subjekty, podnikateľské subjekty. Keď potrebujú predať svoj produkt, nerobia informačné kampane, robia reklamné kampane. A presne to, reklamnú kampaň robili DSS-ky aj pri spustení druhého piliera, problém bol v tom, že štát, ktorý ich mohol vyvažovať objektívnou informačnou kampaňou im ešte pomáhal ďalšou reklamnou kampaňou v prospech DSS. A ten podstatný rozdiel medzi informačnou a reklamnou kampaňou je v tom, že reklamná kampaň zamlčiava dosť dôležité informácie, ktoré sú v neprospech toho, kto tú reklamnú kampaň urobí.

    Takže, ak to naozaj takto myslíte, tak výsledkom bude jednoducho opäť bohapusté vymývanie mozgov zo strany DSS, ktorými budú klamať a podvádzať len preto, aby získali svojich, svojich klientov. V podstate presne tak, ako to bolo, keď sa spustil ten druhý pilier za Ľudovíta Kaníka.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Rafajovi, ktorý je prihlásený ako 22. rečník písomne, po ňom sa pripraví pán poslanec Matejička. Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Počkajte, pán poslanec, nech páni poslanci, páni poslanci, pán poslanec Kaník... Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • ... Ďakujem, pán podpredseda Hrušovský, za nastolenie istej štábnej kultúry, ktorá by nás mala sprevádzať a vlastne tým by som aj začal, že samotné programové vyhlásenie vlády, ale aj vyhlásenia členov vládnej koalície smerovali k akejsi, akémusi neformálnemu záväzku novej politickej kultúry, ale musíme si všetci úprimne priznať, že zatiaľ to v tejto sále nepredvádzame. Práve hore kolegyne riešia, ako je to vlastne so statusom poslankýň žien, keďže došlo alebo dochádza k narážkam, ktoré by sa inde nazývali možno sexistické alebo nepatričné. Takže, chcel by som poprosiť, keby sme, napriek možno emotívnemu vypätiu, normálne diskutovali. My, ako opozícia máme prirodzene kritickejší pohľad na všetko, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády. Vy zas máte legitímne právo to obhajovať, ale držme sa, poprosím, naozaj, vecných argumentov a tie osobné narážky si radšej odpustime. Aj keď možno že tie hodnotenia sa nám nemusia prirodzene páčiť. Ja aby som práve takýmto hodnotením, ktoré sa vám určite nebude páčiť a je to sumarizujúce hodnotenie tohto dokumentu, nazval nie programové, ale pogromové vyhlásenie vlády. Pretože tento program je podľa mňa pogromom všetkého, čo je slovenské, národné a sociálne. Tie ďalšie otázky vynechám, tie sú skôr vecno-odborného charakteru. Ale minimálne v týchto troch oblastiach to naozaj považujem za priam pogrom a možno že sa dostaneme neskôr k tomu, aj ku konkrétnym bodom programu, pretože toto programové vyhlásenie mi pripomína cintorín, kde ste pochovali takmer všetky slovenské národné a štátne záujmy v oblasti školstva, kultúry, zahraničnej politiky. Ja chápem, kvôli komu to bolo, ale nemôžem s tým súhlasiť. Preskočím ďalšie tie nepríjemné hodnotenia, pretože myslím, že toto by hádam aj stačilo. Ale pokiaľ sa v tomto dokumente, a to je zatiaľ taká obsahová analýza textu, najviac vyskytuje pojem zodpovednosť, pýtam sa, či je ten pomer sľubov predvolebných s tým, čo je kvantifikované alebo ako tak aspoň precizované mimo toho rámca, pretože toho je tam strašne veľa, či toto je a považuje vládna koalícia za zodpovedné voči, povedzme, svojim občanom, voličom a občanom Slovenskej republiky. Ja si myslím, že nie. Nemôžem tiež súhlasiť so zásadným búraním tradičných inštitúcií alebo inštitútov, vrátane ústavných, pretože to má dlhodobú tradíciu v našom ústavnom alebo spoločenskom systéme a myslím si aj vzhľadom na ten tesný výsledok medzi koalíciou a opozíciou a vôbec na, povedzme, isté nové prvky, ktoré vstúpili do vládnej koalície, že to nie je na to spoločenská zhoda zatiaľ, aby došlo k takýmto experimentom a možno pokusom na občanoch štátu. Napríklad, môžem uviesť obmedzenie pasívneho volebného práva občanov byť volený. Je to v našej tradícii, je to v tradícii takisto v Českej republike, kde sme mali istú spoločnú históriu, takže paradoxne tento prístup nie je tým liberalistickým alebo liberálnym riešením, hoci tých je tam podstatne viac. A to je jeden z takých tých logických paradoxov.

    Hneď na úvod sa dotknem aj ďalšieho takéhoto tradičného inštitútu, ktorým je zásadné obmedzenie imunity poslancov, resp. aj ďalších ústavných činiteľov. Treba si uvedomiť, že imunita sa chápe ako ochrana parlamentu, a pokiaľ som včera pozeral istý štýl diskusie medzi ministrom a poslancom, mal som pocit, že minister chce diktovať poslancovi, vieme, že je to naopak. Pri všetkej úcte, páni ministri, my kontrolujeme vás a nie vy nás. A ako predstaviteľ opozície, vzhľadom aj na kontextové časti, ktoré sa týkajú obmedzenia imunity poslancov, mám vážnu obavu, že to má byť predovšetkým politický bič na opozíciu, a preto s tým nemôžem, ani poslanci Slovenskej národnej strany, súhlasiť. Samozrejme, nie je tam špecifikované, či ide o občiansko-právnu, či ide o trestno-právnu, či ide o priestupkovú alebo či ide o ten typ výrokovej imunity, čiže vlastne po správnosti indemnity. Je to paradoxné, pretože včera som si prečítal pomerne obsiahly rozhovor ministra vnútra pána Lipšica, kde v jednej časti sa vyjadruje k zavedeniu nového inštitútu na potieranie organizovaného zločinu. Ten princíp je v podstate založený, že tu môže ísť aj o tzv. politicky organizovanú skupinu, ekonomickú, finančnú skupinu, čiže nielen o tradičný systém chápania mafie, že niekto zvnútra tejto skupiny bonzne vyššieho šéfa alebo najvyššieho šéfa a za to, som sa dočítal, dostane úľavu v trestno-právnej sadzbe alebo trestno-právnu imunitu. Takže, o čom to je? Mafián dostane trestno-právnu imunitu a vy sa tu idete vyvršovať na poslancoch, zvolených zástupcov ľudu, že im chcete zobrať imunitu? To je ďalší z tých rozporov, ktoré sú naozaj priam nepochopiteľné a rovnako tak nestráviteľné. Len vám pripomeniem, že v Španielsku dokonca nemôže polícia zastaviť poslanca počas jazdy. Neviem, ako to dokážu identifikovať, že či auto je nejako špeciálne označené, ale majú úpravu, že nesmie ho ani zastaviť počas jazdy. Asi majú na to nejaký dôvod a je tu tradícia parlamentnej demokracie a, bohužiaľ, podľa tých výrokov a sčasti už aj nariadení, o ktorých dnes nebudem hovoriť, ak dovolíte, lebo sa netýkajú programového vyhlásenia vlády, ale už sa stali na úrovni vlády. Opozícia má naozaj vážnu obavu, že toto opatrenie v skutočnosti, okrem toho že plní tú svoju populistickú časť vo vzťahu k občanom, že sleduje ešte aj iný zámer, a to je jednoducho umlčanie opozície. Pretože poslanec nie je poslancom len v tejto rokovacej sále, on si plní svoje povinnosti aj v teréne vo vzťahu k občanom, samozrejme, v podstate tá činnosť, aj podľa zákonov a úprav, je vlastne trvalá a nie sústredená len na to, aby ja som požíval indemnitu za výroky v tomto parlamente. Už dnes možno, keby toto neplatilo, tak veľa kolegov vzájomne končí na nejakých tých vzájomných podaniach. Čo myslím si, že nie je dobré, pretože toto je priestor na to, aby sme si tu mohli vyjadrovať slobodné názory, aj keď s nimi nemusíme súhlasiť, samozrejme, pretože sme rozdelení na koalíciu a opozíciu asi aj preto, že máme podstatne odlišné názory aj na riešenia, ktoré vy ponúkate. Ten inštitút, ktorý navrhujete zaviesť, alebo pán minister, sa volá inštitút spolupracujúceho obvineného. Aby som bol aj konkrétny a aby niektorý pán poslanec potom ma nechytal za slovíčko, že som nebol príliš konkrétny. Takže, myslím, že toto sú dostatočné dôvody aj na vysvetlenie toho, čo nás vlastne čaká už v ďalšej pokračujúcej schôdzi.

    Rád by som sa vyjadril, keďže pracujem aj v samospráve, k tej časti, kde vláda chce preniesť zodpovednosť za verejnú politiku v ostatných ústredných orgánoch štátnej správy a iných orgánoch verejnej moci na ministerstvá. Toto mi pripadá opäť trochu schizofrenické a rozpoltené, pretože to nie je decentralizácia, ale chápem to ako centralizáciu moci. Z iných orgánov, ktoré boli decentralizované, to idete zasa sťahovať späť na ministerstvá. Je to tak napísané, opravte ma, ak sa náhodou mýlim a zle som to pochopil, ale, samozrejme, ten text je prirodzene jednoduchší, stručný, takže, ak je tam nejaký iný zámer, tak samozrejme budem to kvitovať, ale zatiaľ s ním nemôžem súhlasiť. Rovnako, tak ako nemôžem súhlasiť, vôbec porozumieť ďalšej šalamúnskej vete, citujem: "Vláda má záujem vytvoriť podmienky na posilnenie nezávislosti kontroly územnej samosprávy." Máme predsa istú decentralizáciu moci, samospráva má tie svoje prenesené kompetencie, ktoré má, a pritom už dnes je zrejmé, že kontrola v územnej samospráve je upravená, a to prirodzene dvojakým spôsobom. Je to vonkajšia kontrola cez možnosť kontroly Najvyššieho kontrolného úradu a cez vnútorný inštitút kontrolóra na zastupiteľstve. Pričom len zacitujem z čl. 60 ods. 1 písm. c): "NKÚ je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov." Takže, neviem o akom inom posilnení nezávislosti kontroly územnej samosprávy ešte môžeme hovoriť. Tiež by som očakával väčšiu precizáciu. Teda, či sa tie kompetencie posilnia, alebo sa bude meniť inštitút hlavného kontrolóra vo vzťahu, povedzme, k samospráve, primátorovi alebo starostovi, ale veď aj tam už došlo k posunom v zákone tak, aby jeho plat napríklad sa odvíjal konkrétne od, tak ako plat poslanca, od priemernej mzdy v hospodárstve. Takže, neviem ešte aký iný mechanizmus by mohol byť vytvorený na hlavného kontrolóra.

    Chcem sa dotknúť toho, a teda vítam, že je tu pán minister. Jednej oblasti, ktorá je, myslím, kľúčová a ktorú musela by riešiť akákoľvek vláda, ktorá by bola momentálne pri moci, a to je naozaj zásadná strategická zmena alebo vízia medzi generačného vyrovnania sa v prípade sociálneho systému dôchodkového zabezpečenia. V podstate, aj z prognóz a odhadov OSN vyplýva, že jediný kontinent, ktorý starne, teda má prestarnuté obyvateľstvo, je európsky kontinent. Tam je znižovanie mínus 0,28 % a predlžovanie veku do dôchodku, teda to vonkajšie negatívne pôsobenie, že nám teda starne obyvateľstvo, čo je ale, myslím si, že dobré, pokiaľ priemerný vek dožitia je 73,2 roka, ako sa to predpokladá, teda zvýšenie až na 80 a pol, aby som sa opravil, v roku 2045, čiže to už budeme, viac menej väčšina z nás, v tom dôchodkovom veku, takže nás sa to bude rovnako týkať. No, a druhá je zasa znížená natalita, kde Slovensko sa dostalo, myslím, je na predposlednej priečke. A preto mi chýbajú v programovom vyhlásení vlády, pokiaľ sa hovorí aj o dôchodkovom systéme, ale aj o rodine, ten spojený multiplikačný prístup efektu a chýba mi tam, napriek tomu, že je tam teda kresťanskodemokratické hnutie, priame nástroje podpory pôrodnosti, pretože to je jeden z nástrojov, akým môžeme znižovať tie stále sa rozširujúce nožnice medzi starnutím obyvateľstva a nízkou pôrodnosťou.

    Navyše, vítam, že pani premiérka dala istú garanciu v rozhovore, keď potvrdila, že vždy sa dodržiava pravidlo medzi vekom odchodu do dôchodku a mierou dožitia na minimum pätnástich rokov. Pokiaľ ale vládna koalícia uvažuje o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku, ak teda uvažuje alebo bude nútená, tak naozaj je tam treba prihliadať na to, aby občania Slovenskej republiky, vzhľadom na to, na akom mieste sa nachádzame, mám tu prehľadnú tabuľku aj s tými rozdielmi veku dožitia, a teda, inak povedané, užitia si dôstojnej staroby, tak na Slovensku sa pohybujeme niekde plus 12,7 až plus 15,4 roka, ale napríklad Francúzsko má plus 22. Čiže, rešpektovať priemerný vek a kvalitu života občanov Slovenska a neurobiť z nich ľudí, ktorí odchádzajú z práce rovno do truhly. To by asi bolo nesociálne a s tým by sme určite rovnako nesúhlasili.

    Druhá časť je výška dôchodkov, o ktorej sa tu tiež hovorí a má sa zaviesť nový mechanizmus a hľadá sa akási optimálna hranica medzi zásluhovosťou a

  • Reakcia z pléna.

  • solidárnosťou, áno, to čarovné slovíčko a medzi zasa prvým a druhým pilierom. Pamätám si, keď som pred rokom a pol rokoval s pani Radičovou v súvislosti s vtedy prebiehajúcimi zmenami, ktoré sa dotýkali druhého dôchodkového piliera a na otázku, či by sme my boli ochotní podporiť vtedy isté zmeny, tak som jej povedal jednu vetu, za jedinej podmienky, a to je ústavná garancia prvého dôchodkového piliera.

    Som prekvapený, že dnes v programovom vyhlásení vlády je len záväzok garantovať druhý dôchodkový pilier, a dokonca nielen systém ako taký, ale samotnú výšku stanovenú vtedy, v tom konkrétnom čase, ku 9 percentám, čo sa ukazuje, že nebolo, naozaj, optimálne nastavené a ja by som poprosil prehodnotiť tento záväzok a ísť hlbšou analýzou do jednotlivých generačných modelov, tak ako nám budú jednotlivé generácie a početnosť odchádzať do dôchodku, aby sa menil a bol pružný flexibilný tento podiel, povedzme, od tých štyroch alebo troch, až do tých deviatich percent. Čiže, ja nespochybňujem druhý pilier ako taký, ale to nastavenie, aké bolo pre všetkých rovnako v jednom čase, dobre viete, že je nevýhodné. Že bolo možno nastavené na istú konkrétnu skupinu, možno dvadsiatnikov, ale s postupným generačným odstupom tridsiatnikov, štyridsiatnikov, a už nehovorím päťdesiatnikov, tak je, samozrejme, nevýhodné. Prečo nepostupovať v tejto veci rozumne a nejsť adresne na jednotlivé generačné vlny s konkrétnym percentom povinného odvádzania do druhého piliera s tým, že by sa to, samozrejme, zrkadlovo potom prelievalo do toho prvého. Toto považujem za, ja osobne, optimálne riešenie.

    Chcete zásadnú reformu a zjednodušenie odvodového systému. O tom sa veľmi veľa hovorilo v predvolebnej diskusii, ale ja sa pozerám na to z pohľadu občana, ktorý považuje úradníkov za svoj vlastný servis. Nechápem, prečo by bežný občan mal byť obťažovaný alebo zavaľovaný ďalšími povinnosťami, ako zamestnanec, aby si on sám riešil odvodové povinnosti, teda celú tú agendu, pomaly ako živnostník. Ako v praxi to veľa ľudí analyzuje, aj keď vidím, že pán minister nesúhlasí, ale obávam sa, že v praxi to takto skončí. Alebo môže skončiť. Pokiaľ nie, tak dám si to, samozrejme, vysvetliť, pán minister, a budem rád, keď tomu tak nebude.

    V tejto súvislosti, aj keď mojou oblasťou je predovšetkým kultúra, ku ktorej sa chcem venovať neskôr a hlbšie, ale musím to spomenúť v kontextovej časti. Vláda sa odvoláva v oblasti sociálneho systému, a myslím, že to bolo aj pánom poslancom Beblavým niekde spomenuté opakovane, na tzv. švédsky sociálny model, že v programovom vyhlásení vlády sa objavujú prvky švédskeho sociálneho modelu. No, ale, to sa určite nebude týkať, vážená vládna koalícia, tzv. koncesionárskych poplatkov. Dohodnime sa, keďže ja mám osobne výhrady k používaniu zastaraného termínu koncesionársky poplatok, je to úhrada za platby, za služby verejnosti, ale kvôli zjednodušeniu budeme používať tento nepresný terminus technicus, že ho považuje za proti sociálnu daň, pretože, píšete, že ich výška vôbec nie je závislá od príjmu, ani od sociálnej situácie občanov. No, ale paradoxom práve je, že práve škandinávske krajiny sú typické najväčším podielom koncesionárskych poplatkov v tom balíku váhy ich rozpočtu. Je to od 85 až do 95 %. Pre vašu informovanosť, na Slovensku sa to pohybuje, aj podľa výberu, od 60 do približne 70 %. Asi toto je to rozmedzie, takže vidíte, že my sme veľmi ďaleko od nejakého švédskeho modelu koncesionárskych poplatkov, keďže náš systém fungovania alebo financovania verejnoprávnych médií je až štvorzdrojový a koncesie tvoria, ako som vám povedal, len tých 60 až 70 %. Ale, opäť tu vzniká šalamúnska otázka, ak toto je teda proti sociálna daň, mimochodom, ďalšou chybičkou krásy je, že nie je to podľa občana, ale podľa domácnosti. Čiže, nie je rozhodujúci počet občanov domácnosti, ktorí tam žijú, ale je to výber na domácnosť. Bez rozdielu na to, koľko, koľko občanov tvorí konkrétna rodina alebo kde má zaregistrované trvalé bydlisko.

    K tej kultúre sa samostatne ešte vrátim, ak dovolíte, ale možno by bolo férovejšie, keďže nemáte problém s otvorenosťou, transparentnosťou a jasným definovaním svojich zámerov a cieľov, možno aj v textových a výrokových častiach, hovoriť otvorene, pretože privatizácia, ktorá tam, myslím, nie je spomenutá v texte, sa nazýva eufemicky "vstup strategického partnera". To je vlastne nepriama privatizácia, je to v prípade Carga, letiska alebo tzv. citujem: "zámer prehodnotenia účasti štátu v akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu". Tak, pokiaľ teda je tu takýto zámer, tak to nazvime tak, ako tomu bežní ľudia rozumejú, ako je to napríklad v prípade tých koncesionárskych poplatkov, pretože, keď sme hovorili o úhrade alebo platbách za služby verejnosti v oblasti elektronických médií, asi by tomu väčšina obyčajných ľudí nerozumela.

    Kvitujem, že správne konštatuje programové vyhlásenie vlády, že zdroje pitnej vody sú najväčším prírodným bohatstvom Slovenskej republiky. Bohužiaľ, materiál samotný mu po tejto konštatácii venuje už len štyri riadky. Ja si myslím, že pokiaľ sa zhodneme na tom, že zdroje pitnej vody, najväčšie v strednej Európe, a voda bude strategickou surovinou budúcnosti, sú naším najväčším prírodným bohatstvom, asi by bolo dôležité venovať tejto problematike viac ako štyri riadky, bez toho, že by tam bol konkrétny nástroj politiky. Ako teda chceme konkrétne pitnú vodu chrániť, zadržať na území Slovenska a tak ďalej a tak ďalej. Čiže, buď prijať generálny tzv. vodný zákon a čo urobiť s nadväznosťami, povedzme, na vodárenské spoločnosti a tak ďalej. Alebo, pripadá mi, viete, v mene občanov, za trošku paradoxné, ak Slovensko je takýmto Kuvajtom na pitnú vodu a platíme za kubík nadštandardne aj v kontexte s okolitými štátmi alebo štátmi Európskej únie, ktorí možno majú väčšie problémy s týmto zdrojom, pretože platí istá zásada, že pokiaľ teda nerastná surovina je na danom území, tak je lacnejšia. Tak, ako v Kuvajte máte nepomerne lacnejší benzín alebo naftu. Takže, niektoré opatrenia, obávam sa, budú smerovať k ďalšiemu zdraženiu aj tejto strategickej a pre život nevyhnutnej komodity ako je pitná voda.

    Dotknem sa, veľa tu bolo hovorené o sociálnych podnikoch, a to už nechám na diskusiu, vlastne, skôr vás a kolegov zo strany SMER, ale vy to chcete v podstate len nahradiť, myslím, ten inštitút sociálnych podnikov za citujem: "agentúry podporovaného zamestnávania". O čo vlastne ide? Veď zo zákona 5/2004 o službách zamestnanosti je tento inštitút alebo nástroj na podporu a pomoc účastníkom trhu práce už dávno zavedený. On môže fungovať, aj v istých prípadoch funguje. V podstate je to privátna súkromná aktivita na pomoc, na umiestňovanie na trhu práce. Chápem to tak, že možno pán minister sociálnych vecí by toto mohol bližšie vysvetliť, či nejde možno k nejakej "privatizácii úradov práce" alebo postupnému nahradeniu tohto štátneho servisu občanom privátnymi spoločnosťami, neštátnymi, pretože jedna agentúra sa, samozrejme, posťažovala, že financujú len krátkodobé regionálne projekty, pretože financovanie samotných agentúr podpory zamestnávania na Slovensku zatiaľ neexistuje. Takže, chápem to tak, že vy to chcete, jednoducho, zdynamizovať v prospech súkromných aktivít takýchto agentúr a je logické, že v rámci konkurencie na trhu budete potom uberať, pravdepodobne, kompetencie alebo redukovať úrady práce, kde sú cvičení, zaškolení, profesionálni ľudia, väčšinou, myslím, že na 95 % už pomaly každý s vysokoškolským vzdelaním a kde je priamy prenos štátnej politiky na konkrétny výkon v teréne. Takže, toto mi pripadá možno ako liberálne riešenie, ale určite nie s prívlastkom optimálne, dobré alebo vhodné.

    No, a sme pri ochrane a podpore ľudských práv. Skutočne som si to musel niekoľkokrát prečítať, túto definíciu, že vláda má ambíciu napraviť reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudsko-právnymi princípmi. Chvíľka úvahy, o čo by asi tak mohlo ísť, kde asi boli porušené nejaké ľudské práva alebo aké normy to mohli byť a hneď sa dozvieme, že ide o tlačový zákon, zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky a zákon o občianstve. Môžme si to preložiť. Tlačový zákon kvôli tomu, že bol zavedený štandardný európsky mechanizmus odpovede. Zákon o štátnom jazyku, teda, a to je ako daň za tú nadprácu médií, ktoré pre súčasnú vládnu koalíciu médiá za tie štyri roky, a najmä vo finále v predvolebnej kampani odviedli. Stojím si za svojím. Pokiaľ niekto z kolegov zhora nebude súhlasiť, nech sa páči, môžme si sadnúť do kancelárie, mám tam obsahové analýzy aj konkrétnych médií, tzv. pozitívne, negatívne, neutrálne stanoviská, veľmi vieme pekne vygenerovať, ktorý subjekt, v ktorom médiu bol nadštandardne preferovaný, na ktorý naopak boli použité tzv. manipulačné techniky, teda manipulácie s verejnou mienkou, predovšetkým v tej negatívnej časti. Takže, toto by som chápal ako istú vašu daň. No, ale prečo meniť zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky, tak to mi vychádza jedine zasa MOST - HÍD. Čiže, vstupujeme do zákona, ktorý je integrujúcim prvkom spoločnosti.

    Toto programové vyhlásenie vlády sa odvoláva neustále na občiansku spoločnosť a my, teda vy, ale beriem to ako, že sme tu istá spoločná komunita, teda tento parlament ide meniť zákon, ktorý je nástrojom práve na občiansku spoločnosť, v tej základnej rovine komunikácie. Ľudia najskôr musia komunikovať. Každý, nielen ľudia, každý živočích alebo dokonca veda už dnes dokázala, že aj hmota komunikuje navzájom, a my ideme nabúrať základy našej občianskej spoločnosti v prospech, povedzme, menšín, ale hovorme otvorene, že ide o len jednu konkrétnu menšinu, hoci v Ústave Slovenskej republiky, neviem ako to chcete urobiť, ale v Ústave Slovenskej republiky, treba si to asi dobre prečítať, je zavedená priorita, priorita alebo prioritné postavenie štátneho jazyka pred ostatnými jazykmi a konštatuje samotný druhý paragraf zákona o štátnom jazyku, pritom nevstupuje do používania iných jazykov, iných menšín alebo akýchkoľvek iných jazykov, myslím v komunikácii v praxi a na úradoch, tam sú samostatné právne normy, takže by som skôr očakával, že keď už chcete platiť ten danajský dar účasti Most - Híd v tejto vládnej koalícii, že to budete robiť nie na úkor občanov Slovenskej republiky, väčšinového majoritného autochtónneho obyvateľstva, čiže Slovákov, slovenského národa, ale že sa pokúsite, povedzme, vyhovieť nejakým tým požiadavkám v rámci salámovej metódy ich predstáv o komunikácii na juhu, že sa tam zavedie nejaké to jazykové geto po vzore Kosova, no a potom, o tom, potom, dobre, keď to príde.

    Mimochodom, aj preambula Európskej charty hovorí, že právo menšín, resp. hovorme o individuálnom práve, to je opäť ten správny termín, pretože kolektívne práva sa neuznávajú ani v prípade menšín, čiže o výkon príslušníka hlásiaceho sa k nejakej menšine sa nesmie diať na úkor povinnosti ovládať a komunikovať v danom štátnom jazyku. Je to v preambule Európskej charty menšinových jazykov. Ďalší dôležitý bod je, prečo sa to aj konštatuje a prečo vôbec táto charta bola prijatá, zavedená, implementovaná a ratifikovaná, no prečo asi? Pretože sa tam spomínajú tzv. ohrozené alebo vymierajúce jazyky. Povedzte mi, prosím vás, vy ste naozaj presvedčení, že maďarčina je vymierajúcim jazykom na Slovensku a že si vyžaduje takúto nadštandardnú ochranu, dokonca na úkor integrujúceho, a poviem, občianskeho štátneho jazyka v Slovenskej republike? Vy ste naozaj o tom presvedčení? Dobre vieme, že nie, že to je len opäť tá politická daň, ktorou ste museli vyhovieť strane Most - Híd.

    Viaceré nepresnosti sú aj v oblasti predstáv, pokiaľ hovoríte o štáte, pretože hovoríte o rozmanitosti štátu. Štát nie je rozmanitý, podľa ústavy je územie jednotné, nedeliteľné, štát je demokratický a založený na pluralitnom systéme. Nikde nie je uvedené v ústave, že štát je rozmanitý. Pokiaľ chcete už používať tento termín, tak ten sa skôr vzťahuje na rozmanitosť kultúr, ale vy tu uvádzate v programovom vyhlásení, hovoríte o rozmanitosti štátu a chcete definovať teda v tej súvislosti aj pravidlá financovania menšín. Takže, menšiny budeme, okrem tých zdrojov, ktoré dnes sú, a sú vyčlenené na kultúrne potreby príslušníkov jednotlivých menšín, ešte aj nadštandardne financovať novým, akýmsi generálnym zákonom o financovaní menšín. Hoci hovoríte, že štát má problémy finančné a že musíme všade šetriť. Tuná sa, zdá sa, v prípade maďarskej menšiny šetriť nebude. Chcete zmeniť aj štatút Rady vlády pre národnostné menšiny, ale prečo? Veď práve došlo k spravodlivému prerozdeleniu alebo zastúpeniu jednotlivých 11 menšín na Slovensku. Myslím, že teraz už bola schválená aj menšina Srbov, pokiaľ sa nemýlim, alebo je to na ceste, a teda každá menšina, a pokiaľ hovoríme o menšinách, tak tam sa opäť prejavuje princíp, povedzme, pozitívnej diskriminácie, ktorú ja osobne teda neuznávam, ale pripúšťam, že keď je niekto teda menší, než ten druhý, tretí, štvrtý, piaty, tak nemôže sa pozerať naňho rovnakým metrom a práve toto za našej vlády bolo zrovnoprávnené, že aj príslušníci bulharskej, českej, chorvátskej, rusínskej, rómskej alebo cigánskej menšiny, ako chcete, dostali v tejto rade rovnaké možnosti a práva aj vo vzťahu, povedzme, k financovaniu, dostať sa ku grantom a tak ďalej a tak ďalej. Z tohto jednoznačne vyplýva, že opäť si presadili predstavitelia, politickí predstavitelia maďarskej menšiny akési nadštandardné, dominantné postavenie jednej menšiny aj v takýchto inštitúciách, ako je vlastne Rada vlády pre národnostné menšiny.

    Cigánska otázka alebo problematika, predovšetkým tej časti, neasociovanej časti alebo sociálne neadaptovanej časti, ktorá žije v cigánskych osadách je nám všeobecne známa a bola samozrejme aj dosť pertraktovaná pred voľbami v jednotlivých programoch politických strán. Vy chcete pripraviť zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách. Treba si ale ujasniť tú podstatu, kto koho alebo sa vylúčil alebo sa vylučuje, pretože dá sa to chápať aj tak, že majorita, nedajbože, niekoho vylučuje alebo že samotná komunita nemá schopnosť ani záujem, energiu, vôľu koexistovať, a teda sa prirodzene niekde marginalizuje na okraj spoločnosti, povedzme, aj do tých cigánskych osád, lebo toto je veľmi dôležité, bude s tým súvisieť aj obraz Slovenska v zahraničí a v podstate, dotknem sa toho, čo som už naznačil, chcete tam opäť zaviesť pozitívnu diskrimináciu, ale pozitívna diskriminácia predsa je neprípustná.

    Čiže, neviem, pán minister, ako to chcete vôbec urobiť, aby, áno, máte tam istý nástroj, ktorý sa však skôr používa v iných súvislostiach. Je to tzv., vy tomu hovoríte inkluzívne chápanie a praktizovanie občianstva, ale tento pojem sa skôr používa vo výchovno-vzdelávacích procesoch a v podstate tam ide o inkluzívne vzdelávanie, čiže to, čo zažilo aj Slovensko alebo zažíva, že máme školy rôzneho typu, podľa nadanosti žiakov a povedzme si, že podľa istej predstavy konkrétnych psychológov nie je dobré segregovať tých nadanejších, nadštandardne nadaných žiakov od tých priemerných alebo normálnych a vy to zrejme chcete aplikovať aj na sociálnu oblasť, že takto by sa mala chápať zrejme naša spoločnosť. Neviem, ako to pochopí druhá strana, či teda pochopí, že spoločnosť alebo vláda chce pomôcť a či to opäť nezostane tak ako v čiernom meste, v Rimavskej Sobote alebo v iných častiach, kde sa postavia sociálne byty pre týchto neasociovaných alebo sociálne neadaptovaných príslušníkov rómskej menšiny a potom príde k zdevastovaniu a vlastne ten kolotoč sa nám bude vlastne točiť ďalej a problém posúvať do budúcnosti.

    Hovoríte, že chcete presadzovať triezve vlastenectvo a vedomie európskej spolupatričnosti. Neviem, vlastenectvo nepozná nejaké prívlastky alebo zhodné, či nezhodné. Možno sú rôzne formy prejavov, pamätám si, že Michael Billig napísal knihu Banálny nacionalizmus, ale to v súvislosti s nacionalizmom v západnej Európe, kde postkomunistické štáty vydelil z tohto chápania tak, že u nás je tento problém chápaný ako horúca téma, hoci u nich už zdomácnel. Inak povedané, to, čo je dovolené Bohovi na západe v oblasti vlastenectva, národniarstva, nacionalizmu, nazvite si tie stupne ako chcete, to nie je dovolené volovi vo východnej Európe. Takže, tiež by ma, bude ma zaujímať, budú ma zaujímať implementácie triezveho vlastenca. Kvitujem, že vôbec tento pojem sa objavil v programovom vyhlásení vlády, pretože nebudem súhlasiť s pánom poslancom, ktorý svojho času reagoval už vo faktickej poznámke, pojem národ sa nenachádza v tomto programovom vyhlásení, ale na druhej strane tu máme naozaj nadštandardne zastúpené termíny, ako je menšina, menšinové práva, marginalizované skupiny, národnostné menšiny, dokonca tu používate aj nesprávny pojem národnostné školstvo, takýto pojem právny poriadok Slovenskej republiky vôbec nepozná. Ja som si podčiarkol tie jednotlivé pasáže červenou fixkou, takže, že vidíte, že je to naozaj priam červené more pozornosti, ktorú venujeme našim menšinám a v súvislosti s tým národom je tu jedna jediná zmienka, a to je vo vete na konci, samozrejme, tej celej kapitoly 3, že to všetko vlastne slúži k súdržnosti väčšinového slovenského národa a všetkými menšinami. Takže, pojem slovenský národ ste si dovolili použiť jediný krát, aj to len v kontextovej časti, vo vzťahu tých opatrení, ktoré sú tu uvedené a podčiarknuté tou červenou farbou, vo vzťahu k príslušníkom národnostných menšín.

    Myslím si, že pokiaľ sme tu mali taký problém, táto krajina a krajinkári a vláda, tak ja považujem vládu, aj keď som opozičný poslanec, a vládu Slovenskej republiky, a očakával by som, že vláda Slovenskej republiky bude predovšetkým v tom hlavnom programovom dokumente sa venovať aj, a prioritne asi tej väčšine, čiže slovenskému národu. Bohužiaľ, to tu nikde nie je, všade je tam zmienka o občianskej spoločnosti, ale rovnako ma zaujímajú ako národniara, kde sú a keďže máme povinnosť, našťastie aj z ústavy, budovať pluralitný systém demokracie, čiže preferovať a presadzovať rôzne názorové prúdy, kde je vôbec garancia práv slovenského národa? Ako to chcete realizovať? Kde, akými nástrojmi? Má to byť len to triezve vlastenectvo? To je asi trošku málo oproti tomu červenému moru, ktoré chcete venovať konkrétne menšinám. Ja si myslím, že na poli národnej kultúry, predovšetkým budovania identity, ochrany a budovania národnoštátnych záujmov, je toho naozaj podstatne viac, no a prejdem rovno k problematike, ktorá súvisí s kultúrou, ak dovolíte, pretože v tomto kontexte je ďalšia nevyváženosť a pozorne som počúval aj dôvody, prečo vraj strana, ktorá zastupuje menšiny, je vraj výhodou pre slovenskú vládu ako takú. A je to vraj kvôli tomu, lebo má nadštandardné vzťahy s Maďarskou republikou, ktoré boli v minulosti ochladené alebo naštrbené. Takže, bude zrejme akýmsi mediátorom na zmierňovanie tohto napätia, teda chcem to využiť a požiadať vládu, aby, či už v rámci rezortu zahraničných vecí, alebo v rámci rezortu kultúry, alebo zmiešanej slovensko-maďarskej komisie, tých priestorov je neúmerne veľa, záleží ako sa vláda na tom dohodne, riešila dlhodobú problematiku navrátenia kultúrnych pamiatok vyvezených alebo odcudzených zo Slovenskej republiky v minulosti, hoci, kde sa to začalo už v 18. storočí, keď cisár Jozef II. zrušil rehole a rády a vtedy sa stiahli prvé významné artefakty, predovšetkým do Viedne a potom si Budapešť zase vymohla, že po roku 1775 sa zasa stiahli do Budapešti, hoci pochádzali a evidentne sú duchovným a kultúrnym majetkom slovenského národa, nikto nepochybuje, že kláštor v Beňadiku, kde vôbec v strednej Európe vznikli prvé písomné pamiatky, patria slovenskému národu a turisti, ktorých by sme chceli asi dostať na Slovensko a zvýšiť podiel turistického ruchu, by si asi radšej mali pozerať tieto artefakty v Slovenskej národnej galérii, a nie v Národnej galérii v Budapešti. Čiže, chcem, no ja vám odpoviem prečo, pán poslanec, pretože existuje, a to čo, o čom teraz hovorím, tento stav je v rozpore s Rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov číslo 52/54 z 25. novembra 1997 o navrátení kultúrneho majetku krajinám pôvodu. Z tohto dôvodu. Z toho istého dôvodu, keď prebieha dialóg v podobnej veci a problematike medzi Ruskom a Nemeckom. Tam je to problematika po druhej svetovej vojne. Ukradnutých alebo vyvezených, skonfiškovaných predmetov kultúrnej hodnoty, môžme hovoriť o problematike Veľkej Británie a Egypta a ďalších a ďalších takýchto problematických vzťahov. Čiže, Slovensko a Maďarsko nie sú v tomto smere ojedinelé, ale bohužiaľ je to jednostranné.

    Nie sú, naozaj, na Slovensku nijaké takého predmety, ktoré by opačným spôsobom prúdili z Maďarska na Slovensko.

    Takže, chcel by som poprosiť aj ministra kultúry, aj ministra zahraničných vecí, aby zapracovali implementáciu konkrétnej rezolúcie OSN, ktorú som citoval, do rozhovorov aj s maďarskými predstaviteľmi a aby to riešila aj tzv. zmiešaná slovensko-maďarská komisia, ktorá pôsobí na základe existencie základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, o ktorej tvrdíte v programovom vyhlásení, že je to veľmi dobrý nástroj a mechanizmus na budovanie spolupráce a tak ďalej a tak ďalej, takže, ja budem veľmi pozorne sledovať, ako sa vám to bude dariť uskutočniť, aj keď časť týchto predmetov je už na Slovensku, ale veľmi veľká časť je stále ešte v maďarských rukách a tvrdím, že neoprávnene.

    Pokiaľ sa týka kultúry, tak skôr by som sa dotkol problematiky, ktorej asi najlepšie rozumiem, a to sú médiá alebo mediálna politika a mediálna kultúra. Už som hovoril, že nesedel mi tam ten škandinávsky model v sociálnej oblasti vo vzťahu ku koncesionárskym poplatkom. Ja sa chcem len opýtať, z akých zdrojov alebo z akej časti teda vykryjeme tie tri až štyri miliardy korún, ktoré sú potrebné na chod verejnoprávnych médií, keď odstránite tie, v úvodzovkách slová zdôrazňujem, "koncesionárske poplatky". Pretože, občania budú radi, že nebudú musieť zaplatiť každý mesiac 4,62 centov, pardon eura, ako poplatok úhrady za služby verejnosti týchto médií, ale jednoducho, ak tvrdíte, že to bude pevne vyčlenená čiastka, tak zasa len z daní, ktoré sa vyzbierajú od fyzických alebo právnických osôb. Takže, v podstate len z priameho lievika sa to preleje do nepriameho lievika, tak či tak to zaplatia daňoví poplatníci a občania Slovenskej republiky.

    Myslím si, že je potrebné v oblasti verejnoprávnych médií ujasniť si konečne generálnu koncepciu a stratégiu ich rozvoja. Ja verím, že minister kultúry, aj pokiaľ som mal možnosť sa s ním rozprávať, má takúto ambíciu. Ja pevne verím, že nedôjde k redukcii toho, čo už bolo dosiahnuté v prípade jednotlivých vysielacích okruhov, napríklad Slovenského rozhlasu, ktoré sú tematicky veľmi podrobne špecifikované a našli si jednotlivý okruh svojich poslucháčov, a to isté sa týka aj verejnoprávnej Slovenskej televízie. Len chcem upozorniť na tú ambíciu alebo to spochybnenie tých štyroch kanálov, ku ktorým, ktoré obsahuje napríklad zákon o digitalizácii a táto, tento náš záväzok tam bol implementovaný práve preto, že existuje na to odporúčanie európskych inštitúcií, takže, asi by bolo najskôr potrebné hovoriť v kontexte aj so zahraničnými alebo európskymi záväzkami a povedať, čo s tým a asi by nebol dobrým výsledkom privatizovať niektorý kanál, pretože o privatizácii dvojky, keď ešte bola len jednotka a dvojka, sa v kuloároch rozpráva už minimálne 10 až 12 rokov.

    Takže, ja by som chcel požiadať, keby sme sa, keby sa vláda naozaj prioritne venovala tejto problematike, ale za rešpektovania súčasného legislatívneho stavu, pretože vláda, resp. parlament správnejšie povedané, pretože my sme tí, ktorí schvaľujeme konkrétne legislatívne úpravy, my budeme zodpovední len za tú legislatívnu časť nastavenia, tak aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu alebo k nejakým predstavám, čo by malo, čo by mal jednotlivý okruh vysielací vysielať, na to je predsa, na to sú zvolené konkrétne rady a je tam aj, samozrejme, ešte licenčná rada alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá kontroluje porušenie zákona v tých oblastiach, ktoré sú jej dané a prisúdené a dúfam, že nepôjdeme alebo že táto vláda si nezoberie príklad z Maďarska, kde v podstate Orbán totálne sprivatizoval politicky celý komplex verejnoprávnych médií pod svoju jednu jedinú stranu a našiel si na to aj riešenie.

    Samozrejme, že vítam podporu pôvodnej tvorby a túto pôvodnú tvorbu by som teda si dovolil chápať skôr ako tvorbu s prívlastkom slovenská, možno niektorí budete hovoriť, že aj nezávislá, prosím, ale kolega sa smeje, ale základné definície kultúry sú vždy len národné, viete. Tolstoj vždy bude považovaný ako zdroj klasickej ruskej kultúry a tak ďalej a tak ďalej. Warhol niečo medzi Amerikou a východným Slovenskom.

    Najväčšie riziká však pre ohrozenie Slovenska, národných a štátnych záujmov sú naozaj v tej ambícii zasahovať do zákona o štátnom jazyku a, naozaj, čudujem sa, že sa tu objavila zmienka zabezpečiť práva príslušníkov národnostných menšín na úrovni 2006. Dobre viete, že skupina poslancov podala na Ústavný súd v júni tohto roka podanie pre rozpor, pre možný rozpor v školskom zákone, ktorý sa týkal používania zemepisných názvov. Takže, určite bude vytýčené konanie, a bude, ja verím, že tie naše argumenty sú dostatočne zrejmé. Vy paradoxne ani nechcete čakať na meritórne rozhodnutie Ústavného súdu a chcete ďalej vstupovať a rozširovať ten okruh namietaných diskrepancií, na ktoré skupina 30 poslancov už poukázala, pretože tam je rovnako nevykonateľná zmienka vrátiť sa na akýsi stav v konkrétnom časovom období, čo naozaj legislatívna prax nepozná alebo minimálne je to ojedinelé.

    Takže, ak dovolíte, zhrniem to. Toto programové vyhlásenie je podľa mňa rozpoltené. Slovensku skôr dáva hlavu dole, ako ju dvíha hore. Je dosť fádne, skôr rámcové, ako konkrétne, negarantuje rozvoj slovenských národno-štátnych záujmov, a preto, ja osobne a aj moji kolegovia z klubu poslancov za Slovenskú národnú stranu, toto programové vyhlásenie podporiť nemôžeme a ho odmietneme. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rafaja sa prihlásili páni poslanci Peter Zajac, Dušan Jarjabek, Kamil Krnáč, Ondrej Dostál, Martin Poliačik, Jozef Viskupič, Dušan Bublavý, Szilárd Somogyi.

    To bol posledný, páni technici? Ešte Igor Matovič a František Šebej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Je niekto, koho tabuľa nezachytila z tých, čo som nečítal? Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Peter Zajac.

  • Vážený poslanec Rafaj, vy ste na začiatku svojho vstupu, alebo ja neviem, ako by som to nazval, ste hovorili o tom, že programové vyhlásenie vlády je pogromom, hovorili ste o tom, že je cintorínom, hovorili ste o tom, že je schizofrenické. Ja neviem, či viete, čo znamená slovo pogrom. Ale, ako som počúval, to vaše vajatanie, tak teda ani v tom som nejaký pogrom akosi nezastihol, tak skúste vysvetliť, čo myslíte pod tým slovom pogrom. To je veľmi silné slovo, vy hovoríte o zákone o štátnom jazyku, ale základný problém je nielen to, že ako sa hovorí, ale čo kto v tom slovenskom jazyku hovorí. Či hovorí proste vulgárne, či hovorí veci, ktorým rozumie vôbec, či používa slová, ktoré zodpovedajú realite alebo nie. To, čo vy hovoríte, to nezodpovedá vôbec nejakej realite. To, čo vy hovoríte, to je čisté vajatanie, ak neviete, čo znamená slovo vajatanie, pozrite sa do slovníka slovenského jazyka. Vaše vystúpenie, ja by som citoval klasika, znamená len to, že "vajatali hory, porodili myš".

    Vaše vystúpenie porodilo len myš, z neho sa nedalo nič vyčítať a keď už hovoríme o štátnom jazyku, ten váš zákon, okrem toho, že zatiaľ sa ukázalo, pretože šikanuje menšiny, to, čo je podstatné, o čom vy nehovoríte, ale čo treba povedať, on bráni rozvoju slovenského jazyka, teda bráni tomu, čo chcete nejakým spôsobom podporovať. Slovenský jazyk nepotrebuje žiadnu reštrikciu, nepotrebuje žiadnu reglementáciu, slovenský jazyk je dynamický, slovenský jazyk je naplno rozvinutý a nikto nemá právo mu nijakým spôsobom brániť v tomto rozvoji. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som sa chcel dotknúť tej časti prejavu pána poslanca Rafaja, v ktorej hovoril znovu o imunite a stáva sa to nejakým takým, no, leitmotívom mnohých poslancov, ktorí prídu k tomu v úvodzovkách "kecpultu" a zrazu všetci začne, vrátane mňa, ja som tiež hovoril o imunite, pochopiteľne, preto, lebo je to téma, ktorá v tejto spoločnosti rezonuje. Len ja si myslím, že už sa stáva pomaly a iste nedôstojné takýmto spôsobom o tej imunite hovoriť. Chápem aj to, že je to nesmierne chrumkavá téma, jednak pre nás poslancov, jednak pre novinárov. Mám taký dojem, že ak sa touto témou naozaj máme, naozaj máme seriózne zaoberať a má z nej vyjsť aj nejaký seriózny výsledok, neostane nám nič iného, len sa dohovoriť, resp. po, povedzme, po referende alebo nejako, keď teda bude na to čas, urobiť, povedzme, pri ústavnoprávnom výbore komisiu právnikov preto, lebo, myslím si, že tí sú tí, ktorí majú o tejto téme hlavne rozhodnúť a majú o nej hlavne teda rozprávať.

    Čiže, pri ústavnoprávnom výbore utvoriť istú komisiu, ktorá by predložila nejaké svoje výsledky, aj na základe nejakej analýzy, ako to je v iných štátoch Európy, tomuto parlamentu. A na základe toho by mala byť v parlamente rozprava, ktorá by určite prišla k nejakému serióznemu záveru, lebo opäť, toto sú všetko také výstrely do tmy.

    Všetci hovoríme o imunite a nie som si celkom istý, či všetci hovoríme o tom istom. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kamil Krnáč. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, je chvályhodné, že sa tak strašne intenzívne zaoberáte ochranou vodných zdrojov, ale je minimálne prekvapujúce a zaujímavé, že to hovoríte práve vy, ako reprezentant koalície, ktorá takmer postavila ropovod skrz Žitný ostrov. A zároveň vy osobne, ktorý ste hlasovali za zrušenie ministerstva životného prostredia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondrej Dostál s faktickou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rafaj, nie je mi celkom jasné, či vedome klamete a zavádzate, alebo ste si iba zle prečítali programové vyhlásenie, keď ste hovorili o imunite, že tam nie je špecifikované, či ide o občiansko-právnu, trestno-právnu, priestupkovú alebo výrokovú imunitu. Občiansko-právna imunita predsa nikdy neexistovala v Slovenskej republike. A pokiaľ je mi známe, alebo teda dnes určite neexistuje a v programovom vyhlásení je úplne jasne napísané, že vláda navrhne zásadné obmedzenie imunity poslancov a ďalších ústavných činiteľov. Imunita poslancov sa bude vzťahovať iba na výroky poslancov na pôde Národnej rady a vláda navrhne úplné zrušenie priestupkovej imunity. Čo je na tom nezrozumiteľné, čo je na tom nešpecifikované?

    Hovorili ste, že v návrhu zmeniť zákon o štátnom jazyku vám vychádza jedine MOST - HÍD. No tak, zasa ste zabudli na OKS, aj keď je pravda, že my by sme ten zákon nezmenili, my by sme ho radšej rovno zrušili a prijali nejaký nový.

    Tento zákon bol nástrojom protimaďarskej politiky Mečiarovej vlády, ktorý, bohužiaľ, prežíva až do dnešných dní, a ktorý sa vaša vláda, ktorá tu vládla predchádzajúce štyri roky, pokúsila obnoviť.

    Ale dobrá národná politika nie je to, že budeme hovoriť o národe. Nie je to, že budeme vyvolávať konfrontáciu s Maďarmi, s inými národmi, s národnostnými menšinami. Dobrá národná politika je politika zameraná na zlepšenie života ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Kto žije na Slovensku? Snáď nie Eskimáci. Tento vládny program je určený ľuďom žijúcim na Slovensku, teda aj Slovákom, príslušníkom slovenského národa. To je dobrá národná politika. Nie to, čo ste robili vy, a to čo robíte vy.

  • Ďalej pán poslanec Martin Poliačik s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán Rafaj, niekoľkokrát ste spomenuli slovo zodpovednosť. Nám je tiež blízke. Ja vám pripomeniem jeden váš výrok z minulosti, keď ste tvrdili, že už na úrovni Ústavy by sa mal princíp slobody zameniť za princíp zodpovednosti. Tam je filozofický rozkol, ktorý zrejme chápať aj v správaní, teda, nás liberálov a na opačnej strane v správaní politikov SNS. Skutočná zodpovednosť je totiž vždy viazaná k rozhodnutiu a k nositeľovi. To znamená, že na to, aby sme vôbec mohli o prítomnosti zodpovednosti uvažovať, tak ona potrebuje slobodné rozhodnutie na začiatku. Ak niekoho priviažeme k domu a budeme ho nútiť, aby ten dom strážil, tak sa nemôžme vôbec diviť, že sa pri prvej príležitosti utrhne a ujde, pretože on si nezvolil sám zodpovednosť za ten dom, ale sme mu ju zvrchu nanútili. A to je presne prístup, ktorý vy uplatňujete, ktorý ste vtedy hovorili o učiteľoch, o novinároch. Prístup, pri ktorom my vyžadujeme zodpovednosť od niekoho za niečo, pre čo sa slobodne nerozhodol.

    My liberáli tvrdíme presný opak. Najprv musíme čo najviac vecí dať do rúk priamo ľuďom, nech sa sami rozhodujú o tom, za čo chcú prebrať zodpovednosť, keď to rozšírime, nech sú to aj ich vlastné peniaze, nech je to ich vlastná preferencia partnera, nech je to ich vlastná preferencia trávenia voľného času. Nediktovať im to zvrchu. A až následne, keď dáme ľuďom do rúk možnosť slobodne sa rozhodovať o tom, čo chcú robiť, môžeme od nich vyžadovať zodpovedné správanie. Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Jozef Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Rafaj a zároveň podpredseda výboru pre médiá a kultúru, ja sa dotknem len jedného konkrétneho z vášho prejavu.

    Čo sa týka fungovania STV a jej prípadnej zmeny k prístupu fungovania tejto inštitúcie, práve teraz som konfrontovaný s otázkami ako člen výboru pre médiá a kultúru ohľadom postoja k tomu, že vysielanie STV bude ochudobnené o vysielanie reprezentačných zápasov.

    Súčasné fungovanie má tým pádom, ak k tomuto príde a získa na toto práva, tá rumunská spoločnosť, veľké diery. Ani ministerstvo, a ani výbor STV neriadi a iba jeden tento konkrétny príklad skôr nefungovania a zlyhania manažmentu STV vytvára predpoklad na výzvu zásadnej zmeny v tejto oblasti.

    Zároveň, aj predaj reklamného priestoru na úrovni, alebo teda zabezpečovanej dcérskou spoločnosťou pri STV, je skôr na úrovni krachovania a nie predaja. Čiže sa pýtam, a myslím že oprávnene, načo nám je teda okruh STV, ak nebude obsahovať vysielanie reprezentačných zápasov.

    Dúfam, že manažment a následne rada STV vyvodí patričnú zodpovednosť i pri tomto zlyhaní a bude teda celkový, alebo teda tým pádom dostáva otázka prístupová k celkovej zmene fungovania STV obrovskú legitímnosť. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Bublavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj hovoril a spomenul samosprávu a decentralizáciu, ktorá mimochodom prebehla v roku 2000 za vlády pána Mikuláša Dzurindu. Tu dostali obce a mestá základné školstvo so schátralými budovami, do ktorých sa desaťročia neinvestovalo a postupne obciam a mestám pribúdali ďalšie a ďalšie kompetencie, ktoré boli samozrejme bez finančného pokrytia. Samospráva sa aj so zle nastavenou decentralizáciou dokázala vyrovnať. Keby neprišla hospodárska kríza a výpadky v podielových daniach, by určite samospráva hospodárila i doteraz vyrovnane. Keďže sú práve teraz samosprávy na, takpovediac, na kolenách, urýchlene potrebujú pomoc. Ale vládny program neobsahuje ani jedno konkrétne a hlavne efektívne riešenie. Je tam množstvo prázdnych rečí, nič nehovoriacich fráz typu vláda Slovenskej republiky presnejšie upraví aj pravidlá pre hospodárenie obcí alebo uskutoční komunálnu reformu, ktorá bude motivovať obce k dobrovoľnej spolupráci spájania administratívnych kapacít a spájania obcí v rámci platných zákonov.

    Vážená vláda, asi veľmi málo poznáte realitu na obciach a na mestách. Pre obce nie je žiaden problém spájať svoju agendu. V súčasnosti už veľká časť obcí funguje so spoločnými úradovňami. A mnohokrát aj spolu s okolitými väčšími mestami. A vy asi neviete, že fungujú spoločné stavebné úrady, vytvárajú sa spoločné školské obvody a jednoducho, spolupráca už dnes funguje veľmi dobre...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Szilárd Somogyi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredsedajúci. Vážený pán Rafaj, po prvé by som sa vás chcel spýtať, že či máte vyjasnený váš postoj k občianskym právam. Jednak, na jednej strane ako dožadujete pri programovom vyhlásení kolektívne práva pre väčšinový národ, ktorý vy nazývate ako národno-štátnymi záujmami, a na strane druhej, odsudzujete, keď niekto chce chápať kolektívne práva prípadných menšín, ktoré nemusia byť len menšiny, ktoré žijú na území Slovenska.

    Po druhé, nebudem sa venovať nejako do detailu, čo sa týka novelizácie zákona o štátnom jazyku. Skôr by som chcel poukázať na ten dôvod, ktorý viedol vašu vládnu koalíciu k uzákoneniu tejto novely. To, čo ste už vy vedeli predtým, že medzi voličmi maďarskej národnosti zrejme nebudete bodovať po nastúpení vašej vládnej koalície, aj váš väčšinový partner v koalícii si to musel priznať, a tým pádom z tejto menšiny urobil fackovacieho panáka, aby získal ďalšie hlasy.

    A po tretie, chcel by som sa vás spýtať, že dovtedy, kým ste boli ako súčasťou predchádzajúcej vládnej koalície, prečo ste sa nedožadovali navrátenia vyvezených alebo prípadných odcudzených národných pamiatok. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pán Rafaj, spomínali ste tam v súvislosti s tým, že v programovom vyhlásení je napísaný úmysel preniesť odvodovú povinnosť na zamestnanca, že vlastne príde k výraznému navýšeniu administratívneho zaťaženia samotných zamestnancov.

    Pýtali ste sa tam, aj teda pána ministra, prípadne nech vám to vysvetlí, keď tu nie je, tak skúsim to ja, takisto by som bol rád, ak by sa to napísalo miesto prenesenie odvodovej povinnosti na zamestnanca, na zamestnávateľa, ale ono v skutočnosti je to takto, lebo aj dnes zamestnanec má odvodovú povinnosť a platí si v podstate tých 13 % z hrubej mzdy približne a 35 % platí zamestnávateľ. Ale, obidve tieto, po administratívnej stránke, obidve tieto položky strhne zamestnávateľ a odvedie to na príslušné miesta.

    Takisto to bude aj do budúcna, keď sa vlastne súčasná cena práce zmení na navrhovanú super hrubú mzdu, a síce to bude podliehať odvodovej povinnosti zamestnanca, ale celú administratívu za zamestnanca urobí zamestnávateľ. Takže, žiadne strachy, netreba strašiť ľudí.

  • Ďakujem. Teraz ako posledný, s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec František Šebej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, keď ste hovorili o vlastenectve, okamžite som si spomenul na najväčšieho vlastenca vo vašej strane, na vášho predsedu Jána Slotu, s ktorým som mal tú pochybnú česť sedieť vo federálnom parlamente v rokoch 1990 až 1992. Teda, ja som tam sedel, ale on tam za celé tie dva roky, prisahám, neprišiel ani raz. Ale nemal tam vtedy takého poslanca ako ste vy, takže ho nikto ani nepodpisoval.

    Ale, chcem povedať ešte niečo iného. V tom federálnom parlamente skutočný vlastenec mal sedieť a mal čo hľadať. Pretože tam sa rozhodovalo o tom, či z našej krajiny odídu okupačné vojská, napríklad. To by malo vlastenca zaujímať. Tam sa rozhodovalo o tom, že či bude vrátený majetok ľuďom, či im bude vrátená pôda. Aj Slovákom slovenská pôda. Tam sa prijímala nová ústava, ktorá prvý raz obsahovala listinu ľudských práv. Aj to by malo vlastenca zaujímať. Jeho to nezaujímalo. Neviem, o akom vlastenectve to vlastne hovoríte.

  • Pán poslanec Rafaj chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov. Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Začnem od konca. Pán Šebej, pravdepodobne klamete. Asi ste neboli pri tej bitke pána Slotu s federálnym ministrom obrany, keď zverejnil údaje, za ktoré ho chceli zatvoriť, pretože hovoril o nevyrovnanosti bojovej techniky, ktorá mala byť delená medzi Slovenskom a Českou republikou a pravdepodobne ste sedeli v úplne inej komore alebo možno na záchode, kam teraz smerujete, kam aj možno patríte.

    Takže, pán Zajac, budem trošku rýchlejší, pretože bolo veľmi veľa otázok. Aj podľa moderného chápania pogrom neznamená len znásilnenie alebo zavraždenie fyzičného, ale aj duchovného. Takže, dúfam, že chápete v prípade pojmu slovenský jazyk jeho duchovný rozmer, a teda znásilňovanie tejto entity.

    Pokiaľ sa týka vody a ropovodu, pán poslanec, ja som pred voľbami bol ochotný podpísať petíciu proti výstavbe ropovodu a príslušná organizácia, občianske združenie to aj uviedli a je to aj na internete. Pokiaľ sa týka imunity, a ja som len spomenul, ktoré rôzne variability imunít sú a uviedol som príklad zo zahraničia, takže bolo by možno dobré, keby sa zjednotila terminológia, pretože aj ostatní namietajú rozdiel medzi pojmom a významom, ktorý je v programovom vyhlásení vlády. Súhlasím, pokiaľ sa týka STV, ale nemôžem súhlasiť s nejakou likvidáciou, pretože máme záväzok duálneho systému, ktorý je v Európe jednoducho tradičný. Môžme vyvíjať tlaky, ale nemôžme niečo rušiť a, pán Somogyi, charta...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Paragraf 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku umožňuje podpredsedovi Národnej rady vystúpiť, ak o to požiada. Toto právo využíva teraz pán podpredseda Hort. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, budem vystupovať ešte raz k programovému vyhláseniu vlády, ale teraz mi dovoľte, pretože som viedol schôdzu, nemohol som faktickou poznámkou reagovať.

    Pán poslanec Bublavý, neviem, ste nový poslanec, neviem, či ste z prostredia samosprávy alebo nie prišli, ale ak to, čo ste tu predviedli vo faktickej poznámke, by malo byť o tom, že rozumiete financovaniu samosprávy, decentralizácii a fiškálnej samospráve, teda fiškálnej decentralizácii, tak nie je to celkom dobrý znak o tom, ako hlboko tomu rozumiete. Chcem vám povedať, že reforma verejnej správy, ktorú naštartovala ešte Dzurindova vláda, ktorá opravovala aj to, čo sa pokazilo v tej prvej Dzurindovej vláde, keď sa HZDS spojilo so SDĽ proti normálnemu rozumnému riešeniu, tak to je výsledkom alebo to je výsledok, ktorý nám závidia všetky demokratické krajiny. Keď sa spýtate dnes ktoréhokoľvek starostu alebo primátora, ktorý nemá hlavu na širák, ale na rozmýšľanie, tak vám povie, že najkrajší projekt je projekt fiškálnej decentralizácie, výsledkom ktorého sa centrálna vláda dokázala zbaviť takého finančného obnosu v prospech riadenia samosprávy, ktorý nebol v Európe dovtedy poznaný. Spýtajte sa vtedajšieho a terajšieho ministra financií, akým spôsobom na neho reagovali ministri financií Európskej únie, ktorí vzhľadom na takýto demokratizačný proces a na takúto odvahu zveriť voleným zástupcom peniaze, na ktoré nemal nikto dosah, aká to bola dôvera vo volených zástupcoch na tých nižších úrovniach, tak sa tí ministri financií v tých ostatných krajinách Európskej únie cítili v ohrození. Prosím vás, keď toto napádate, skúste napádať niečo iné, ale toto je niečo, na čo sme hrdí a čo sa potvrdilo vtedy, keď ešte táto krajina kráčala smerom hore. To znamená, že sme to dokázali urobiť vtedy, keď bol prepad HDP o 2 - 3 % a podľa toho, ako HDP rástol, akým spôsobom sa dostal až v medzikvartálnom období na plus 10,5 %, tak starostovia a primátori z toho mali neskutočný profit a bolo to o ničom inom, iba o tom, aby to, čomu sa hovorí civilizačný dlh, a nebolo im to preto zobrané a nezasahovali sme do fiškálnej decentralizácie, aby mohli z týchto peňazí pokrývať to, čomu sa hovorí civilizačný dlh. To, čo tu za sebou zanechali komunisti, to, čo sme zdedili všetci ako krajina alebo ako štát alebo ako republika. Prosím vás, skúsme sa dohodnúť, že tie veci, ktoré sú naozaj dobré. A to, že dokázali starostovia a primátori zmeniť rozpočty vtedy, keď skôr pochopili ako predchádzajúca vláda, že nemôžu mať na strane výdavkov to, čo nebudú mať príjmami kryté a že dokázali tie rozpočty zmeniť, tak zato ich chváľme, ale to, že to nedokázala centrálna vláda ani v januári, ani v marci, ani v júli, ani v septembri a spravila to v decembri, keď už všetko bolo minuté, tak chvála pánu bohu, že sa tí starostovia a primátori takto nechovali. A že tam je určitý dlh, ktorý reprezentuje možno 0,4 alebo 0,5 % toho deficitu voči rozpočtu, no tak to je naozaj minimum oproti tomu, čo dokázala prešustrovať centrálna vláda, pretože sa nechovala zodpovedne.

    A ak dnes máme v programovom vyhlásení napísané, že napriek tomu, že fiškálna decentralizácia bol najlepší projekt, ale je taký deficit a je taký neurčitý príjem z dane z príjmu fyzických osôb aký je, tak to je len dobre, že sa budeme o tom rozprávať, budeme sa o tom rozprávať so zástupcami...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím, teraz keby ste, páni poslanci, páni poslanci, pán poslanec Kaník, nerušte pána podpredsedu Národnej rady a pánov...

  • ... ak sa dokážeme zhodnúť na tom, že napriek tomu, že ten projekt bol fantastický, ale dnes je iná doba a budeme sa aj o tom vedieť rozprávať a budeme hľadať riešenia, tak by ste to mali pochváliť. Ďakujem pekne.

  • Dvaja páni poslanci na vystúpenie pána podpredsedu, pán poslanec Bublavý a Ďurkovský. Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Pán predsedajúci, pri čítaní volebného programu, ktorý bol SDKÚ, a to najmä, že vo svojom volebnom programe priznalo decentralizáciu a v roku 2000, pripomínam, že v čase Dzurindovej vlády, pripravila sa zle. Podľa volebného programu decentralizácia spôsobila, že niektoré obce nedokážu všetky úlohy samostatne zvládnuť. To citujem váš volebný program. A teraz nejde o to, aby sme si nejako navzájom vyčítali, je teraz potrebné zakročiť, aby samosprávy skutočne fungovali, a nie sa chytali za slovíčka. Takže, ja by som prosil, aby vláda riešila urýchlene samosprávy, aby mohli naďalej fungovať, aby mohli čerpať eurofondy a aby mohli skutočne to, čo si ich občania zaslúžia, aby pre nich samospráva robila. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja by som možno rád upozornil len na jednu vec. V súvislosti s reformou verejnej správy a s decentralizáciou a všetkými týmito krokmi, ktoré sa urobili na poli samosprávy, boli začaté a bola spustená celá táto reforma, to vieme, počas vlády Mikuláša Dzurindu. Je to proces, je to proces, ktorý trvá prakticky nepretržite a mal by trvať dodnes. To, čo je vo vládnom programe, je práve poukázanie na to, že predchádzajúca vláda, jednoducho, ako keby ignorovala pokračovanie a potrebu pokračovania tohto procesu. Fiškálna decentralizácia nebola nastavená na časy krízy a čo sa malo práve udiať počas volebného obdobia pána premiéra Fica, sa neudialo. A to je tá potreba, ktorá je zahrnutá vo vládnom programe, aby sa s touto decentralizáciou a s touto reformou aj v oblasti samosprávy pokračovalo a, jednoducho, bolo to dotiahnuté do konca tak, aby celý tento systém fungoval aj v časoch nielen rozkvetu, aj nepohody. Ďakujem.

  • Pán podpredseda Hort chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Ja len krátko na pána poslanca Bublavého. Pán poslanec, naozaj ste tu nový a mali by ste byť, takpovediac, nepoškvrnený tou, možno aj nekultúrnou situáciou v parlamente, ale predovšetkým by sa očakávalo, napriek tomu, že ste povinný všetko kritizovať a podriadiť to kritike, ale demagógia tiež by mala mať svoju mieru. Ďakujem.

  • Pokračujeme v rozprave, páni poslanci. Také vzdychy, nakoniec, pán kolega. Pán poslanec Matejička, nech sa páči. Ďalší prihlásený do rozpravy nie je prítomný v rokovacej sále v čase, kedy mal a mohol vystúpiť. Pán poslanec Burian, rovnako na mieste, ktoré mu je určené, nie je prítomný. Pán poslanec Fronc.

    Chcem len upozorniť, že páni poslanci, ktorí v čase, kedy mali vystúpiť a nie sú prítomní v rokovacej sále, strácajú poradie a majú možnosť ešte raz využiť príležitosť vystúpiť, ale až na záver rokovania Národnej rady v poradí, ako poradie strácali. Tak sa aj určuje ich ďalšie poradie možnosti vystúpiť. Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, milí hostia, ja vo svojom vystúpení nechcem byť dlhý, chcem sa dotknúť dvoch oblastí, ale najprv jedna taká všeobecná poznámka. Som presvedčený, že programové vyhlásenie vlády je vážny dokument a ja si nemyslím, že je absolútne bezchybný, preto som veľmi pozorne počúval námietky opozície a žiaľ bohu musím povedať, že tých námietok, ktoré boli vecné, bolo málo, väčšina boli, by som povedal, politické odkazy, slogany alebo občas aj floskule a vzájomné prekáračky. Ja viem, že to je dlhé a možno únavné, že to treba občas oživiť, ale predsa len, tento dokument pokladám za príliš vážny, aby sme to preháňali v tomto smere.

    A teraz k tým oblastiam, ktorých sa chcem dotknúť a chcem sa k nim vyjadriť. Prvá sa celkom iste, ako očakávate, týka vzdelania a vzdelávania. Viete, že vzdelanie je dôležité, že to má byť priorita, ja to počujem a počúvam, musím povedať, 20 rokov a v zásade existuje zhoda v tomto medzi všetkými politickými stranami, medzi opozíciou a koalíciou, akurát tá priorita obyčajne časom upadá a dostáva sa nižšie a nižšie. Ja si spomínam, ako vo vašom programovom vyhlásení vlády zaznieval záväzok, že dáte finančné prostriedky na úrovni Európskej únie, teda priemer Európskej únie, teda, že by sa dotiahli na hodnotu 5 %, no skutočnosť aká je, ja nemusím vôbec komentovať. Ak by sme odrátali eurofondy, tak s peniazmi v skutočnosti, čo sa týka podielu HDP, sme klesali, a preto chcem tuná vysloviť presvedčenie, že to, čo je vyjadrené v programovom vyhlásení vlády, že zvýši finančné zdroje do vzdelania, bude počas tohto volebného obdobia skutočnosťou. Ja som si vedomý, že vzhľadom na súčasný stav verejných financií to nemôže byť hneď tohto roku, a možno ani na budúci rok, ale ja si myslím, že v priebehu 4 rokov, verím, že to bude a že to bude naozaj výrazné.

    Druhé, ktoré by som chcel uviesť a uvítať, sú body, ktoré sú v tej oblasti vzdelávania, ja si myslím, že dobre, že sú tam, i keď, a to tu uvediem nakoniec aj prečo, vidím isté zvláštnosti. Pozrite sa, testovanie, ktoré má byť nezávisle garantované, bolo zavedené, aj keď s problémami, si pamätáte, nový model maturity a takisto bol zavedený monitor, žiaľbohu, spôsob tvorby hodnotenia komisií vlastne tú nezávislosť dosť obmedzil a keď si spomeniem na situáciu týkajúcu sa monitoru, pri prvých problémoch, vtedajší pán minister začal uvažovať, že vôbec načo je dobrý monitor, či by sme ho nemali zrušiť. Takisto, niektoré veci, ktoré, spomeniem aspoň heslovite, tu boli a myslím, že sú dobré. Ja poviem, to, aby škola bola naozaj miestom nielen pre získavanie vedomostí, ale aj pre zmysluplné trávenie voľného času, aby bola otvorená. Mali sme tu program, počas druhej Dzurindovej vlády, otvorená škola. Vzťah k tým, ktorí sú s postihnutím, teda mali sme program bezbariérové školy. Nevystavali sme všetky, nemali sme na to peniaze, ale robili sa takéto veci. Vrátim sa k tomu, čo som tu spomínal a takisto myslím, že sa treba k tomu vrátiť, aby tie grantové komisie, ale takisto, aby hodnotenie kvality vysokých škôl, aby akreditačné komisie, hodnotitelia boli nezávislí a zahraniční. Mali sme to explicitne v zákone ako povinnosť, mali sme to ako povinnosť zmenou legislatívy, zmenou zákona ste to odtiaľ dali preč a stalo sa to len ako fakultatívna možnosť.

    Mohol by som spomínať ďalšie veci, nechcem tu príliš zdržiavať tým. Viete, toto všetko, zdanlivo sa možno vám nezdá, ale súvisí s kvalitou vzdelávania. A poviem prečo. Je predsa neuveriteľné a hrozné, ak musíme míňať peniaze, čas a energiu na to, čo sa raz už podarilo urobiť. A vracať sa znovu k tomu. Aby sme sa mohli pohnúť ďalej. A preto niekedy možno sa dostávame do situácie, že veciam, ktorým by sme sa už mohli venovať, sa venovať nemôžeme. A ešte k tomu vzdelávaniu jednu vec, ktorá mi nedá, pretože tuná vystúpil pán exminister Mikolaj a hovoril o kreditovom systéme. Akože tam nevidí problémy, no, ja neviem, či nemá cit alebo nepočúva celú tú pedagogickú komunitu. Viete, kreditový systém a motivovanie učiteľov, aby jednoducho rástli, je v poriadku, ale to, čo sa s týmto zákonom stalo a ako sa urobilo, je explicitná, neuveriteľná ukážka toho, ako sa dá zbastardiť dobrá myšlienka. A tam sa to jednoducho musí napraviť. Týmto by som uzavrel tú prvú časť, ku ktorej som sa chcel vyjadriť.

    A v druhej časti sa chcem vyjadriť k oblasti Európskej únie a vzťahov tam a trošku ako začnem zo širšia. Viete, niekoľkokrát som vystupoval v minulom volebnom období, keď sme hovorili o cieľoch, o zahraničnej politike a na všetky veci som dostával takú mantru. Mantru, ktorá hovorila ekonomický rozmer zahraničnej politiky a touto mantrou sa zakrývali nadštandardné vzťahy s krajinami, ako napríklad bolo Bielorusko alebo Kuba. Ja si myslím, že to, čo je teraz v programovom vyhlásení, že zahraničná politika má byť hodnotová, je naozaj dôležité a pravdivé, pretože, ak vezmem príklad, sloboda je kategória, tak tá nemôže končiť hranicami Slovenska alebo Schengenu a Európskej únie. Tá sloboda sa týka všetkých občanov, všetkých ľudí na svete a nemôžeme sa tváriť dôveryhodne, ak tých, ktorí nerešpektujú slobodu, my sa s nimi stretávame a akoby sme boli vzájomne, poviem také nepekné slovo, "pusipajtáši". To predsa takto nejde. Nikto vám neuverí, keď budete sa objímať s kriminálnikom, že ste dôveryhodný človek.

    Druhá vec, ktorú pokladám a som to tak isto viackrát vravel a pokladám to za veľmi dobré, že je to v programovom vyhlásení vlády. Zahraničná politika je o dobrých vzťahoch, o dobrých susedských vzťahoch. A ja len pripomeniem, keď sme v deväťdesiatom ôsmom prebrali vládu a boli sme, tak povediac, ako mopslík dobiehajúci, aby nás zobrali do tej Európskej únie, tak vtedy nám pomohli tie naše niektoré dobré susedské vzťahy. Napríklad vzťahmi s Českom, aby sme naozaj mohli vôbec v tej várke vstúpiť do Európskej únie. A v tejto súvislosti s Európskou úniou, ja si myslím, že to bola jediná vec, ktorú si pamätám, kde bola absolútna zhoda všetkých vtedy politických subjektov, ktoré sa angažovali za to, aby sme do Európskej únie vstúpili. A myslím, že to bolo dobré a nám to dáva, ja vymenujem tri dôležité veci. A to jednak medzinárodnú bezpečnosť. Dnes sovietske vojská sem nevstúpia. Stabilitu a ekonomickú prosperitu. Na druhej strane je pravdou, čo mnohí sa búrite, že to znamená aj často obmedzenia regulácie, harmonizácie, ktoré sa nám mnohým nepáčia. Ale ja si myslím, že v tej Európskej únii je samozrejme dôležité dodržiavať svoje záväzky. Na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme neprijali ľahkomyseľne niektoré rozhodnutia a záväzky. Aby sme naozaj o týchto veciach rokovali, a preto, myslím si, že naozaj je dôležité to, čo je povedané v tejto časti kapitoly, že treba aktívne využívať mechanizmy, ktoré nám poskytuje Lisabonská zmluva. Myslím, že tie aktívne využívania tých mechanizmov, aby Európska únia nebola len to, čo kdesi nám čo prináša, ale aby sme o jej obsahu istým spôsobom spolurozhodovali. To je práve ten krok, ktorý treba urobiť. To sú dve oblasti, ku ktorým som pokladal za dôležité sa vyjadriť.

    A v celku na záver. Naozaj si myslím, že sú veci, pri ktorých by sme sa mali snažiť skôr vecne diskutovať a usilovať sa o to, aby sme jednoducho našli spoločné riešenie a vzdelanie, rast, tak povediac, úrovne obyvateľstva, ale aj zahraničná politika a vzťahy k NATO sú myslím veci, pardon vzťahy k Európskej únii sú veci, v ktorých by sme naozaj mohli nájsť spoločnú reč. Koalícia aj opozícia. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami traja, teda pardon, pána poslanca, traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Obrimčáková, nech sa páči. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja by som chcela povedať iba toľko, že o uskutočnenie obsahovej reformy sa v predchádzajúcich volebných obdobiach usilovali viacerí ministri. Medzi nimi ste boli i vy, pán Ftáčnik, alebo pán Szigeti. Predpokladám, že tak isto ste si uvedomovali jej potrebu. Všetci traja ste však po dopracovaní školského zákona od reformy ustúpili. V predchádzajúcom volebnom období sa reforma uskutočnila. Uskutočnila sa na základe požiadaviek a v tesnej spolupráci s pedagogickými zamestnancami, ktorí žiadali väčšiu voľnosť v obsahu vzdelávania, zvýšenie možnosti individuálnej práce so žiakom, vychádzajúc zo záujmov žiakov a ich rodičov. Veď v roku 2008 sme mali platný školský zákon z roku 1984. Rovnako, ako aj vykonávacie predpisy, takže to pre chod škôl a školských zariadení, ich výchovno-vzdelávací proces, už bola nutnosť, a teda aj vzhľadom na zmenené celospoločenské podmienky od roku 1989, myslím, že je dobré, že sa táto reforma rozbehla. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, nebudem obvykle hovoriť k vysokým školám, k vede a väčšinou je to tak, a myslím, že sa zhodneme, že ryba smrdí od hlavy, a pokiaľ budeme mať mnohé nekvalitné univerzity, kvázi, len priemerne dobré vysoké školy, tak sa situácia nezmení. Za našej vlády nebola schválená ani jedna univerzita v parlamente ako za predchádzajúcich vlád, a ktoré krivkajú, tieto univerzity, na jednu nohu, čo sa týka kvality. A potom je to otázka kvality profesorského zboru, profesorov. Ak budeme mať profesorov, ktorí nenapíšu jednu vedeckú monografiu, ktorí nebudú mať za sebou jeden kvalitný vedecký výskum, tak potom sa môžme darmo dovolávať študentov, aby kvalitne a zodpovedne pracovali, keď ich učitelia nekvalitne vzdelávajú a, samozrejme, na základe podpriemerných kritérií získali profesúry. To sa týka, samozrejme, všetkých vlád v predchádzajúcom období, cez akreditačnú komisiu vlády. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, ja by som chcel podporiť tú časť, v ktorej si hovoril o zahraničnej politike a o jej hodnotovom smerovaní. Mňa nesmierne tiež teší táto časť, ktorá nehľadá riešenia v stanoch na púšti, ktorá nehľadá riešenia pri mochite a s cigarou v ruke na istej ambasáde, ale že konečne sa začína hovoriť o hodnotovej politike, ktorá patrí naozaj do výbavy Slovenskej republiky. Tak isto som veľmi rád, že konečne už môžme čítať riadky nie o tzv. politike všetkých strán alebo na všetky svetové strany, kde sa môže stať len to, že sa to tak roztočí, že sa z toho možno stane tornádo v zahraničnej politike. Som nesmierne rád, že jasná orientácia Slovenskej republiky na našich partnerov zo všetkých organizácií medzinárodných a podobne, je obsahom tohto vyhlásenia v oblasti zahraničnej politiky. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fronc, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Áno. Ďakujem kolegovi Kubovičovi, aj kolegovi Čaplovičovi. Ja si myslím, že sa v mnohých zhodneme.

    Pani poslankyňa Obrimčáková, no, obsahovej reformy, ja som sa toho nezriekol. Po prvé sme urobili veľa krokov, ktoré bolo treba urobiť. Boli to jednak objektívne merania, boli to experimentálne študijné programy, ktoré bežali. Podpora cez výzvu Európskeho sociálneho fondu, a dokonca ten zákon som trikrát predkladal, čo sa týka školského zákona, to je pravdou, to si môžete overiť. Na druhej strane, ja si nemyslím, že reforma je prijatie školského zákona. Reforma je o niečom inom. Ak budeme o tom diskutovať, je to proces, ktorý úspešným krajinám sa podarilo zavŕšiť za 10 rokov a súvisí s mnohými ďalšími vecami.

    K tomu zákonu. Mnohí ste počuli, že mám výhradu. A k samotnému tvrdeniu, viete, to aj médiá často používajú takú mantru, že máme tu školský zákon z roku 1984 alebo sme ho mali. Naozaj, vročenie bolo v roku 1984, ale obsah zákona bol absolútne iný. Viete, že bol od gruntu novelizovaný, a že tých noviel bolo vyšedvadsať. Takže tvrdiť, že tam sme mali nejaký socialistický zákon, je nezmysel a nepravda. Toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fajč. Nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec Paška, to isté. Pán poslanec Ondruš, nie, pán poslanec Petrák, toho tu tiež nevidím. Takže, pán poslanec Kubánek. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani premiérka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni. Programové vyhlásenie vlády je dokumentom, ktorý by mal určovať hlavné a reálne úlohy vlády na celé volebné obdobie. Pani Radičová do parlamentu predložila materiál, ktorý znižuje jeho reálnu hodnotu. Už samotný názov, občianska zodpovednosť a spolupráca, je v rozpore so skutočnosťou. K tomu konštatovaniu ma vedie niekoľko faktov. V médiách a medzi poslancami, a najmä medzi obyčajnými ľuďmi, sa viac ako o obsahu hovorí o tom, ako sa v ňom ignorovali volebné programy koaličných strán a presadili sa do volebného programu záujmy hlučných, ale pritom tichých spoločníkov tejto vlády. Napríklad poslancov z OKS a štyroch neobyčajne obyčajných ľudí. Národná rada sa v rozprave zaoberá dokumentom, ktorý hlasovaním legitimizuje ústup od volebných programov. Kde v tomto dokumente nájdeme snahu o zavedenie odvodového bonusu? Kolegyne a kolegovia zo Slobody a Solidarity, kde ste, okrem odvodového bonusu, stratili predvolebné sľuby o beztrestnosti marihuany a homosexuálnych manželstvách?

    Ako ďalší príklad opovrhovania voličom považujem sľuby MOST - HÍD o prijatie zákona o národnostných menšinách. Kde sa stratil? Kresťanským demokratom sú blízke hodnoty morálky len do chvíle, kým sa nedostanú k moci. Potom sú ochotní za kreslo ministra na rezorte dopravy presunúť predvolebné sľuby na druhú koľaj. SDKÚ - DS malo pred voľbami plné ústa daňových, zdravotníckych a sociálnych reforiem a útočili nielen na minulú vládu, ale aj na tých, na ktorých teraz na úrade vlády hádžu milé úsmevy. Veď prečo by ste nemali dobrú náladu, keď ste nevyhrali voľby a opäť vládnete. Vládnej sedemdesiat deviatke kladiem otázky namiesto jej voličov. Priznám sa, že mi je ich úprimne ľúto. Ale tiež ľutujem celé Slovensko, pretože táto koalícia štyroch strán a ďalších 8 politikov nemyslí vážne to, čo nám predložila v programovom vyhlásení.

    Tento materiál má obrovské množstvo nedostatkov, ktoré mi nedovoľujú hlasovať za jeho prijatie. Vyhlásenie vlády musí stelesňovať popis konkrétnych aktivít, ktorými chce vláda dosiahnuť určitý posun v spoločnosti, riadení štátu, zlepšení kvality života všetkých občanov. Koaličné strany ustúpili od mnohých svojich predvolebných sľubov. Najdôležitejší dokument ich štvorročného pôsobenia teda nevypovedá o stabilite programov s predvolebnou rétorikou. Nerešpektuje obsah a zámery, za ktoré hlasovali voliči vo voľbách. Navyše, program doslova ignoruje to, čo v skutočnosti potrebuje v čase svetovej hospodárskej krízy naša spoločnosť.

    Vážení kolegovia, kolegyne, rokujeme o vážnom a mimoriadne dôležitom programe, ktorý by mal podľa slov vládnucej koalície prispieť k výrazným zmenám v našej krajine vo všetkých mnohostranných rovinách. Avšak jeho prijatie v predloženej podobe nedáva záruky úspešného splnenia zmien v našej spoločnosti. Mierou vrchovatou k tomu prispieva nízka hodnotová orientácia, ale aj mnohé jednoduché konštatovania bez reálnej podstaty. Týka sa to aj časti venovanej mládeži a športu, o ktorej predstavitelia koaličných strán hovorili na predvolebných zhromaždeniach.

    Mnohí zdôrazňovali, že v oblasti výchovy a vzdelávania mladej generácie musí mať významné miesto telesná výchova a šport. Práve jej prostredníctvom by sme mali úspešne bojovať proti obrovskému rozširovaniu drogovej závislosti. Z množstva sľubov sa do programového vyhlásenia vlády dostalo o problematike mládeže a športu iba sedem všeobecných a takmer nikoho nezaväzujúcich viet. Podľa nich vláda Slovenskej republiky bude klásť dôraz na to, aby športové aktivity a súťaže financované z verejných zdrojov boli určené nielen pre talentovaných, ale vďaka primeranej štruktúre pre všetkých. Takéto prázdne, nemerateľné ciele sú v protiklade s predvolebnými zámermi. Porušenie výstavby, pardon, prerušenie výstavby Národného futbalového štadióna je dôkazom toho, že o športe sa v koalícii hovorí len vo všeobecnej rovine a možno iba v prestávkach rokovania vlády. Výstavba štadióna v Bratislave by mala byť jednou z priorít nášho športu, ktorý výraznou mierou podporuje našu vlasť vo svete. Úspech futbalistov na tohoročných majstrovstvách sveta to jednoznačne potvrdzuje. Vláda by si mala uvedomiť, že bez kvalitných futbalových štadiónov si terajší úspech nemôžme úspešne obhajovať. Národný futbalový štadión by bol symbolom, ktorý nám chýba ako prejav vďaky našim reprezentantom a hnací motor mladých futbalových talentov.

    V programovom vyhlásení, ktoré som si podrobne preštudoval, som nenašiel nič, čo by konkrétne zabezpečovalo ďalší rozvoj športu v základných a stredných školách. Veľmi mi chýbajú úlohy v rozširovaní športových tried, najmä vo futbale, v ľadovom hokeji, atletike, ale aj basketbale, ktorého reprezentanti a reprezentantky robia dobré meno nášmu štátu. Starostlivosť o talenty by malo nahradiť získavanie športovcov z iných krajín.

    Dámy a páni, programové vyhlásenie vlády obsahuje aj merateľnejšie pasáže. Tie sú, pochopiteľne, ukotvené v hospodárskej časti, kde sa znižujú základné princípy sociálneho štátu. Vláda plánuje úplnú liberalizáciu poštového trhu, vstup strategického partnera do Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave, Cargo, privatizáciu Teplární a ďalších podnikov, ktoré budú biznisom pre kohokoľvek iného, len nie pre Slovenskú republiku. Opäť sa vraciame do doby, kedy pre nás nemá hodnotu to, o čo v zákazkách bojujú rôzne nadnárodné koncerny. Kým pre obrovské firmy sú naše štátne podniky atraktívnou korisťou, vláda sa bude tváriť, že ide o prebytočný a nepotrebný majetok, akého sa musíme zbaviť. Návrat filozofie rozpredávania je hrozbou pre budúcnosť. Vláda si neuvedomuje, že zahraniční investori sa starajú iba o svoj zisk. Keď sa im prestane dariť, odchádzajú z našej krajiny a zanechávajú nielen znehodnotené objekty, ale aj spúšť v ľudských dušiach. Páni ministri by si mali všimnúť, v akých podmienkach pracujú naši občania, ako sa k nim správajú zahraniční majitelia a akú, doslova, žobračenku dostávajú za ťažkú prácu. Mnohí zamestnanci tvoria, zarobia za jeden mesiac neuveriteľných 260 EUR, tak, ako je to v talianskej firme v okrese Vranov. Mali by si dať otázku, koľko zahraničných firiem odišlo z našej krajiny a prispelo k výraznému zvyšovaniu nezamestnanosti. Podľa niektorých politikov z radov vládnej koalície, štát je zlý vlastník. Zahraničný vlastník všetky problémy dokáže vyriešiť. Projekt je jednoduchý, zníži výrobu, prepustí zamestnancov, a posledný krok, odchádza do inej krajiny a všetko nechá na starostlivosť štátu. Vláda nechce podporovať projekt širokorozchodnej trate, ktorý je zárukou ekonomickej atraktívnosti Slovenska a vytvárania nových pracovných príležitostí. Deklaruje však záujem pokračovať v projekte stratégie Európskej únie pre Dunajský región, ktorý síce hovorí o využívaní splavnosti Dunaja, avšak kvalitu tohto projektu a jeho vyšší prínos znásobuje zámer širokorozchodnej trate. Týmito dvoma krokmi sa Slovensko môže stať obrovským svetovým hráčom v oblasti logistiky. Po Dunaji k nám budú prichádzať tovary a suroviny, ktoré sa aj prostredníctvom širokorozchodnej trate môžu distribuovať na ďalšie trhy. Pokračovanie Dunajskej stratégie je prvým úspešným krokom, po ktorom musí zákonite nasledovať druhý v podobe širokorozchodnej trate. Tu vláda ustupuje. Nechápe širšie súvislosti, hoci sa opiera o tvrdenie, že podporí projekty zamerané na využitie prepravných procesov medzi Európskou úniou a Áziou, perspektívne a atraktívne ukrajinské a ruské trhy bezhlavo ignoruje.

    Najvážnejší vládny dokument ma nepresvedčil o tom, že sa ľudia na Slovensku budú mať lepšie. Skôr ma utvrdzujú doterajšie obavy, že na ceste k liberálnemu štátu bude potrebné privatizovať, siahať na sociálny štandard ľudí, demolovať solidaritu a ohrozovať nadštandardné záujmy. Programové vyhlásenie vlády na roky 2010 až 2014 je v niektorých oblastiach nereálne. Podporujem ambiciózne plány, ale tie musia byť v prvom rade konkrétne a zmysluplné. Tu nevidím zmysel pre realitu, ale odklon od skutočných a naliehavých potrieb väčšiny našich občanov. Preto za toto programové vyhlásenie nebudem hlasovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo päť poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Fořt, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som rád opätovne terminologicky spresnil záležitosti ohľadom dekriminalizácie a ohľadom manželstiev alebo partnerstiev. Dúfam, že už to nebudem musieť v tejto snemovni zase v budúcnosti opakovať. SaS nepresadzuje vo svojom volebnom programe pri dekriminalizácii marihuany, pán kolega, beztrestnosť. Dekriminalizácia je o preklasifikovaní na priestupok a priestupok nie je beztrestný. Ten je beztrestný možno tak pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale to budete môcť už o pár dní sám zmeniť. SaS nenavrhovala homosexuálne manželstvá, ale životné partnerstvá pre páry rovnakého pohlavia, také, ako v roku 2010 do svojho právneho poriadku zaviedli katolícke krajiny ako Írsko, Portugalsko či Rakúsko poslaneckou väčšinou. Takže, poprosím, dekriminalizácia nie je beztrestnosť a manželstvá nie sú životné partnerstvá. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Aj ja len taký malý komentár. Je fakt až dojemné, aký dôraz sa kladie na hodnotenie nášho volebného programu, špeciálne zdôrazňovanie alebo časti, ktoré popisujú takzvané, podotýkam, takzvané odlišnosti jednotlivých koaličných strán a mne to pripomína, ako, neviem, dúfam, že nikoho neurazím, ale vyslovene mantru. Opakuje sa to dookola, áno, stále dookola. Už to viackrát odznelo aj od ostatných kolegov, že donekonečna opakujete, ako sme nekompatibilní, ako sme niečo nedodržali, slová, vy ste to nepovedali, ako slová ako podvod na voličoch a podobné sa tu opakujú stále.

    Odvodový bonus, odporúčam lepšie prečítať. Samozrejme, je to 54 stránkový program, mohlo vám niečo uniknúť, ale je to strana 9, presne 2923. slovo je to: "Vláda zavedie odvodový bonus", to citujem, "za predpokladu, samozrejme, fiškálnej neutrality a zohľadnenia dosahov na marginalizované skupiny." Takže, zavedie odvodový bonus. Konkrétne slovo "odvodový" je 2 923 a "bonus" 2 924. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kubánek, zaujali ma vaše úvahy o Národnom futbalovom štadióne a chcem vám pripomenúť, že vaša vláda, hoci mala k dispozícii vo verejných výdavkoch za štyri roky o 750 mld. korún viac, Národný futbalový štadión nepostavila. Dokonca ho nepostavila ani tak, že nesplnila svoje vlastné uznesenia, a peniaze, ktoré na to vyčlenila, tak stiahla. Takže, za štyri roky tieto prostriedky boli, prišli ste k prestretému stolu, ale bohužiaľ, ste ich len prejedli, vydrancovali štátnu kasu, ale aj to, že nemáme Národný futbalový štadión svedčí o tom, ako ste sa správali k veciam verejným. Programové vyhlásenie vlády je zárukou toho, že aj vzťah v oblasti k športu sa na Slovensku zásadne zmení. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž, pán kolega, chcem vás uistiť, že Kresťansko-demokratické hnutie neviazalo svoj volebný program a predvolebnú kampaň na žiadne konkrétne ministerské kreslo. Zatiaľ naozaj nedisponujeme schopnosťou predestinácie. Radi používate spojenia "z množstva sľubov", "nie je v programe nič". Každý z vás, kto vystúpi, o tom hovorí. Preto, na oživenie pamäti, pretože ste tu sedeli v minulom volebnom období, chcela by som vám povedať, si to naštudujte, len moje poslanecké iniciatívy, keď budem hovoriť iba o sebe, len moje poslanecké iniciatívy premietnuté do návrhov zákonov sú vo volebnom programe. Dvakrát som predkladala novelu zákona, ktorá mala riešiť spravodlivejšiu valorizáciu dôchodkov. Je tam zrovnoprávnenie sociálnych služieb, je tam ukončenie procesu reštitučných nárokov obcí a fyzických osôb vo vojenskom priestore Javorina a aj jeho zrušenie, ktoré ste vy brzdili a smiali sa tisíckam vlastníkov do očí. Takže, prosím vás pekne, preštudujte si dobre volebný program, aj náš a skomparujte to a uvidíte, že tie predvolebné sľuby, ktoré sme voličom dali, sa objavili vo volebnom programe. Aj ja si ho viem predstaviť lepší. Ale už sa to tu opakuje donekonečna. Je to volebný program, na ktorom sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Kubánek, ja viem, že máte blízko k športu, ale ja som teraz trikrát po sebe prečítal tú časť Mládež a šport, je krátka, ale nikde som sa tam nedočítal o tom, že nepostaví alebo zruší stavbu, alebo niečo podobného, Národného futbalového štadiónu. Nikde to tam nie je. Je tam povedané, že nastaví jednoznačné pravidlá na budovanie infraštruktúry a že investície národného významu budú financované na súťažnom základe. Ale nie, že to neurobí. Ja by som pripomenul, že počas prvej Dzurindovej vlády, keď zo strany vtedajšej opozície bol veľký krik, sme postavili Národné tenisové centrum, ale iným spôsobom. Tretinovým modelom, tretina štát, tretina ten, kto to bude vlastniť a tretinu si zobral pôžičku. Ja som presvedčený, že ten, kto bude vlastniť, musí tam vložiť aj svoje peniaze. A takýmto spôsobom. Čiže, tu povedané o tom, že sa to bude inak robiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kubánek, nech a páči, môžte reagovať na faktické.

  • Ja by som reagoval len čo sa týka športu. Na šport chodí nielen pravica, ale aj ľavica. Nášmu športu tu fandíme nielen SMER, ale aj SDKÚ a všetky politické strany, všetci členovia. Myslím si, že naši športovci dosahujú dobré výsledky. Všetkých náš teší, keď sme získali medailové umiestnenie na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji, resp. na olympijských hrách. Tešíme sa z našich výsledkov našich športovcov. Tešili sme aj teraz z výsledkov na Majstrovstvách sveta vo futbale. Ja som presvedčený, pán Štefanec, že vláda, nová vláda urobí všetko pre to, aby ten futbalový štadión, nový futbalový štadión, nové Národné futbalové centrum v Bratislave bolo postavené a aby nedopadlo to tak, ako včerajší futbalový zápas, kde sa na 45 minút musel prerušiť futbalový zápas, lebo vypadla elektrická energia. Ja budem nesmierne rád, keď toto sa nám podarí. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák. Stráca poradie. Pani poslankyňa Obrimčáková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, k programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky by som sa rada vyjadrila najmä ako pedagóg s dlhoročnou praxou. Preto upriamim svoju pozornosť predovšetkým na problematiku regionálneho školstva.

    Ak mám byť úprimná, vzhľadom na predvolebnú rétoriku a častú kritiku školstva zo strany súčasnej koalície, očakávala som, logicky, nové riešenia, ktoré by mali posunúť slovenské školstvo zásadnejším spôsobom ešte viac dopredu. Moje očakávania sa však nenaplnili. Z môjho pohľadu oblasť základného a stredného školstva je spracovaná ako nesystematický mechanizmus, ktorý nemôže priniesť očakávané výrazné zlepšenie. V programovom vyhlásení v tejto oblasti prevláda všeobecnosť, vágnosť a často snaha riešiť už vyriešené.

    V prvej časti môjho vystúpenia svoju pozornosť upriamim na časť programového vyhlásenia vlády, ochrana a podpora ľudských práv. Je pre mňa, napríklad, záhadou, o akom presadzovaní moderného chápania občianstva, ľudských práv do učebných osnov hovoria tvorcovia programového vyhlásenia vlády, keď na dvojúrovňovom modeli vzdelávania sa podieľali pred necelými dvomi rokmi najmä odborníci z praxe, bez ohľadu na ich politickú orientáciu a vierovyznanie. Nemyslím si, že by títo ľudia boli nemoderní a neplnohodnotní občania tohto štátu, bez základného poznania, rešpektovania a dodržiavania ľudských práv. Možno sú tak paradoxne spochybňovaní aj tí, ktorí dali hlasy súčasnej koalícii. Vláda konštatuje, že vypracuje dlhodobú koncepciu ochrany a podpory kultúry a školstva národnostných menšín, vrátane rómskej menšiny, ako aj dlhodobú koncepciu interetnickej spolupráce, interetnického dialógu a interkultúrnej výchovy a vzdelávania, vrátane zabezpečenia príslušných inštitucionálnych a finančných mechanizmov, čím chce prispieť najmä k zlepšeniu vnútroštátnych slovensko-maďarských vzťahov a vzťahov medzi majoritou a Rómami. Nemyslím si, že by tieto vzťahy boli doteraz neriešené. Veď napríklad, občania slovenskej a maďarskej národnosti na južnom Slovensku žijú dlhé roky vo vzájomnej zhode a porozumení. Zostáva mi len veriť, že pripravovaná koncepcia tieto vzťahy nenaruší v prospech niektorej z nich.

    Čo sa týka vzdelávania, nastavené štátne výchovno-vzdelávacie programy boli spracované za širokej účasti pedagogických zamestnancov, aj zo škôl s vyučovacím a výchovným jazykom menšín. Štátny pedagogický ústav, ako gestor a spracovateľ týchto programov, do jeho obsahu v podstate nezasahoval, pretože rešpektoval požiadavky z praxe. Úplne nepochopiteľný je pre mňa zámer spolurozhodovania podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v oblasti menšinového školstva s posilnenými a rozhodovacími právomocami v oblasti národnej kultúry a školstva a ministerstva školstva v oblasti inšpekcie. Štátna školská inšpekcia je a mala by zostať nezávislá. Svojím organizačným začlenením v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nespadá do pôsobnosti ministerstva a ani podpredsedu vlády. Plánované narušenie nezávislosti Štátnej školskej inšpekcie iba v oblasti národnostných škôl avizuje možnú účelovosť a snahu o zvýhodnenie škôl s vyučovacím jazykom iným ako slovenským. Realizovať výskum v oblasti národnostných škôl prostredníctvom existujúcich metodicko-pedagogických centier vidím z hľadiska obsahovo personálnych dôvodov za nereálne. Veď metodicko-pedagogické centrá majú svojím poslaním predovšetkým zabezpečovať ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov, podporovať nové aktivity vo výchove a vzdelávaní na školách, a nie uskutočňovať vedu a výskum. Pýtam sa, dokedy sa budú zvyšovať požiadavky národnostného školstva na jeho uspokojenie v oblasti nadštandardného financovania zo strany štátu? Kde je tá hranica, keď sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o ďalšom zvýšení financovania národnostného školstva? Veď v súčasnosti nastavené normatívne financovanie zvýhodňuje základné a aj stredné školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín. To znamená, že tieto školy dostávajú už dnes viac finančných prostriedkov, ako školy s vyučovacím jazykom slovenským. Otázne je, ako chce vláda Slovenskej republiky posilniť spoluprácu medzi školami s vyučovacím jazykom slovenským a jazykom menšín, keď sú tieto školy právne subjekty a o ich činnosti rozhoduje jej štatutárny zástupca, to je riaditeľ školy v spolupráci so školskou samosprávou. Myslia tým tvorcovia vládneho programu, že do škôl nastúpi nejaký štátny dirigizmus vo vytváraní družobných vzťahov?

    Takisto niektoré ďalšie navrhované zmeny v tomto programovom vyhlásení sú už od roku 2008 v novom školskom zákone zakomponované. Ak by ste si tento zákon naštudovali, prídete k záveru, že je postavený v rovnováhe k všetkým školám v Slovenskej republike, nezávisle k zriaďovateľovi alebo k vyučovaciemu jazyku. Ak sa tieto základné princípy zákona narušia, naruší sa aj rovnovážny vzťah štátu ku školám a ústavným právam občanov vo vzťahu a prístupu ku vzdelaniu.

    V druhej časti svojho vystúpenia by som chcela venovať pozornosť školstvu, vede, mládeži a športu. Skôr, ako sa vyjadrím k jednotlivým úlohám, chcela by som upozorniť na to, že ich realizácia je tak finančne náročná, že som už teraz presvedčená o ich nereálnosti. Súhlasím s tvrdením, že zvýšenie finančných prostriedkov neprináša však automaticky lepšie výsledky. Faktom však je, že bez potrebného množstva peňazí v školstve, nie je možné dosahovať očakávané výsledky, aj pri zabezpečení iných motivačných mechanizmov. Aj keď sa to možno mnohým nezdá, v minulom volebnom období vláda zabezpečila najviac finančných prostriedkov v histórii rezortu. Na strane 32 je uvedené, že vláda Slovenskej republiky zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia. Odporúčam zvýšiť výšku finančných zdrojov aj na výskum, nakoľko sa v texte tento termín neobjavil. Ide o dôležitý dokument a je potrebné byť presný. Na tej istej strane sa stretávam s absenciou termínu vzdelávania, nakoľko výchova a vzdelávanie sú vzájomne neoddeliteľnou zložkou vzdelávacieho procesu i v súvislosti s uvádzanou podporou normy, posilňujúcej nové zručnosti, interkultúrny dialóg a všeobecne prijímané normy morálky a etiky spoločnosti. Zaujímalo by ma však, o aké normy sa jedná. Tento výraz odborná verejnosť v pedagogike nepozná. Tvorcovia zrejme mysleli nové metódy a formy výchovy a vzdelávania. Vláda chce pripraviť zmenu štátneho vzdelávacieho programu tak, aby podporoval výchovu k sebestačnosti, zodpovednosti za vlastné konanie, šetrnosti a ohľaduplnosti, kritickému mysleniu a mysleniu v súvislostiach, k občianskemu aktivizmu, obhajobe vlastného názoru a rešpektu k názoru druhých ľudí. Bol by to záslužný počin, pokiaľ by toto všetko už neexistovalo a nebolo legitímne zapracované v predchádzajúcom období, nielen v tomto programe, ale aj v úvodných ustanoveniach platného školského zákona. Podobne je to aj v prípade avizovanej podpory posunu od memorovania k tvorbe spôsobilosti, ako schopnosti informácie získať, využívať, ale aj kriticky hodnotiť. Uvedené rieši nová školská reforma. Odporúčam kompetentným naštudovať si jej legislatívnu podobu. Treba si však uvedomiť, že bez dobre osvojeného všeobecného vedného základu to však nejde. V texte sa ďalej uvádza, že vláda Slovenskej republiky zharmonizuje legislatívne normy platné pre školy bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľ. Tento zámer je úplne formálny, nakoľko všetky v súčasnosti platné všeobecne záväzne právne predpisy pre úsek regionálneho školstva, sú postavené tak, že nikto nie je zvýhodnený.

    Veľké obavy vo mne vyvoláva myšlienka uvedená v programe, prehodnotenie významu špeciálnych škôl. Z mojich skúseností viem, že systém špeciálneho školstva nám môžu závidieť mnohé vyspelé krajiny. Ak by sa zrušil, vrátili by sme sa o niekoľko desiatok rokov späť. Veď postihnuté deti a žiaci, postihnutie detí a žiakov je rôzne a u mnohých z nich nie je možná integrácia. Už dnes sú problémy s bežnou integráciou, ktorá rieši deti s postihnutím, umožňujúce ich bežné zaradenie a začlenenie do žiackych kolektívov. Problémy nie sú len s priestormi, materiálnym a personálnym zabezpečením, ale často i s kolektívom detí, v ktorých sú tieto zdravotne znevýhodnené deti začlenené. Sú známe problémy rôznych foriem šikany, posmechu a iných negatívnych aktivít zdravých žiakov, ale aj opačne. Učiteľ počas vyučovania a prestávok nie je schopný tieto neduhy postrehnúť, a nieto okamžite riešiť. V špeciálnych školách postihnutí žiaci žijú v rovnakom prostredí a tým, že sú špecializované, možno ich aj lepšie zabezpečovať odborníkmi, špeciálnymi pedagógmi a špeciálnou didaktickou technikou. Žiaci v špeciálnych školách musia používať špeciálne metódy a formy výchovno-vzdelávacej práce v procese vzdelávania, na rozdiel od zdravých detí. Triedy pre týchto žiakov sú menšie, určené pre menší počet žiakov, inak vybavené, prispôsobené pre bezproblémový výchovno-vzdelávací proces a pohyb žiakov. Ich financovanie prostredníctvom normatívov je zvýšené tak, aby mohli tieto školy plniť úlohy, ktoré vychádzajú z ich poslania. Preto je na zváženie uskutočnenie tohto kroku. Dovolím si tvrdiť, že je reálny vznik problémov nielen zo strany zákonných zástupcov postihnutých žiakov, ale aj zo strany zákonných zástupcov zdravých žiakov.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení plánuje postupne zaviesť na všetkých školách ako povinný cudzí jazyk angličtinu. V súčasnom období v regionálnom školstve sa ako prvý cudzí jazyk učí 80 % žiakov anglický jazyk, 16 % žiakov jazyk nemecký a 4 % žiakov jazyk ruský, vrátane štátnych, cirkevných a súkromných škôl. Spoločenskú potrebu podpory výučby cudzích jazykov si uvedomovala aj predchádzajúca vláda. Tá, okrem iného, realizovala projekt umožňujúci deťom zo sociálne znevýhodnených podmienok bezplatne vycestovať na ročný študijný pobyt do krajín Európskej únie za účelom zlepšenia komunikácie v cudzom jazyku. Takto do zahraničia vycestovalo v priebehu troch rokov 695 žiakov.

    Ako problém v tomto avizovanom zámere programového vyhlásenia vlády vidím nedostatok kvalifikovaných pedagógov pre anglický jazyk. Preto je tento zámer v dohľadnej dobe nerealizovateľný. Problematika nedostatku a neaktuálneho obsahu učebníc v regionálnom školstve rezonovala už počas niekoľkých predchádzajúcich vlád. V súčasnej dobe je tento problém o to vypuklejší, že sa vytvoril nový obsah vzdelávania a na ten chýbajú autori učebníc. Je to prirodzené, lebo napísať úplne novú učebnicu dokáže iba dobrý a dlhoročný učiteľ, ktorý dokonale pozná nový obsah príslušného predmetu a metodiku vyučovania. Obávam sa, že tento problém zotrvá ešte niekoľko rokov, ak súčasná vláda a minister školstva bude chcieť upravovať obsah štátnych vzdelávacích programov, problém sa môže prehĺbiť.

    Vláda plánuje podporiť konkurenciu medzi školami a vyššiu efektívnosť využívania zdrojov v školstve prostredníctvom podpory fyzickej mobility žiakov vo forme školských autobusov. V súčasnej dobe je mobilita žiakov zabezpečená pre štát veľmi výhodne prostredníctvom školských obvodov a normálnych medzimestských autobusových spojov. Nemyslím si, že takáto forma podpory konkurencie medzi školami prinesie očakávaný efekt. Na Slovensku je 750 málotriednych škôl, z ktorých deti dochádzajú do plne organizovaných základných škôl. Koľko by malo byť tých autobusov na Slovensku? Sto, alebo tisíc? A čo to bude stáť daňového poplatníka?

    V ďalších riadkoch sa uvádza, že vláda podporí rozširovanie prijímania žiakov na stredné školy bez prijímacích skúšok na základe objektívneho hodnotenia schopností detí a zavedie zjednotenie systému štátnych maturitných skúšok na stredných školách. V čom je nóvum? Veď prijímanie bez prijímacích skúšok je už dnes bežná prax na väčšine stredných škôl a už druhý rok sa uskutočňuje B variant externej časti maturitnej skúšky, ktorý je rovnaký pre všetky stredné školy.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení plánuje zjednodušiť štruktúru štúdijných odborov stredných odborných škôl a podporovať rozvoj odborného školstva k posilneniu generických zručností, ale aj prepojenia na prax. Aj túto situáciu rieši už platný zákon o odbornom vzdelávaní a príprave z roku 2009, ktorý hovorí o pružnom reagovaní na aktuálne potreby praxe prostredníctvom Rady vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu, krajských rád pre odborné vzdelávanie a prípravu a sektorových rád pre odborné vzdelávanie a prípravu.

    Od 1. januára 2010 vznikol Fond rozvoja pre odborné vzdelávanie a prípravu na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy. V súvislosti so snahou podporovať voľno časové aktivity, vrátane športu na pôde škôl, len toľko. Predchádzajúca vláda tieto aktivity pre mládež podporovala. Jednou z nich bola aj výstavba ihrísk, toľko kritizovaná vtedajšou opozíciou. Ďalšou formou podpory boli rozsiahle rekonštrukcie školských telocviční a športovísk. Keďže sú školy s právnou subjektivitou a ich zriaďovateľom je územná samospráva, tak štát má na ne, aj v tejto oblasti mimo vyučovací proces, malý dosah. Dôležitá je preto dobrovoľná aktívna spolupráca, najmä medzi zriaďovateľom, riaditeľom školy, pedagógmi a rodičmi.

    Záverom svojho vystúpenia vás chcem ubezpečiť, že vždy som bola, aj budem pripravená pomôcť pri riešení problémov výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v prospech detí, žiakov a pedagógov. Musí však ísť o reálne plány, požiadavky a kvalitu v prospech praxe. Nemôže ísť o náhodné experimenty, vágnosť a nekontrolovateľnosť tak, ako je to, žiaľ, uvedené v tomto programovom vyhlásení vlády. Preto ho nemôžem svojím hlasom podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Obrimčákovej piati páni poslanci. Posledný pán poslanec Bublavý. Nech sa páči, pán poslanec Poliačik. Odporúčam, aby sme týmito faktickými poznámkami a prípadnou reakciou, ak si ju pani poslankyňa bude želať, dnešné rokovanie schôdze ukončili a tretiu schôdzu prerušili, vedomí si toho, že už rokujeme po čase, na ktorom sme sa dohodli.

    Pán poslanec Poliačik. Nech sa páči, pán poslanec. Zapnite pána poslanca Poliačika. A ako ste sa prihlásili, keď nemáte kartu?

  • Reakcia z pléna.

  • Aha. Najskôr vás musia zapnúť a potom môžete. Nech sa páči.

  • Vyjadrím sa iba k špeciálnemu školstvu, aj keď tam bolo veľa tém, na ktoré sa dá reagovať. Považovať súčasnú situáciu špeciálneho školstva na Slovensku za vyhovujúcu, je prejavom absolútnej hrubej neznalosti situácie, pretože to, čo sa deje na špeciálnych školách, že sa tam berú deti, ktoré vôbec do špeciálnych škôl nepatria, a to v objemoch, ktoré dokonca prevyšujú objem detí, ktoré majú reálne fyzické alebo mentálne postihnutie, je škandálna situácia úplne mimo štandardu normálnej modernej krajiny. Že my tu máme deti, ktoré čisto kvôli sociálnemu vylúčeniu a kvôli nedostatku sociálnych návykov vôbec nemajú šancu sa zaradiť do normálneho vzdelávacieho procesu, je škandál a zatvárať nad týmto oči, je proste niečo, čo ak si dovolíme, tak je to problém, ktorý nám spolu s celým komplexným neriešením otázky ľudí žijúcich v rómskych osadách prerastie cez hlavu.

    Keď budeme nad týmto zatvárať, pani kolegyňa, oči, tak ja sa nedivím tomu, že je to problém, na ktorý stále viacej narážame v súvislosti s reakciami radikálnych skupín, a nie intelektuálneho pozadia a odborníkov. Veci, ktoré navrhujeme, smerujú od integrácie k inklúzii. To znamená, nebudeme do normálnych, kvázi, teda, už len ten váš slovník, že zdravé deti a špeciálne deti, my nebudeme ako medzi "normálne deti" tlačiť deti so špeciálnymi potrebami. Naopak, chceme vytvárať prostredie tak, aby bolo schopné prijať v určitom objeme akékoľvek dieťa. A keď nám ide o deti, ktoré sú sociálne znevýhodnené, tam na to reaguje práve to zavedenie nultých ročníkov a posledného ročníka v škôlke, ktoré to za...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, keby človek počúval vaše vystúpenie a nepoznal by túto krajinu, musel by nadobudnúť presvedčenie, že v oblasti školstva je to tu, jednoducho, jeden raj, jeden príklad pre svet. Žiaľbohu, ale okrem vás si to málo kto myslí. Najmä si to určite nemyslia učitelia, ani rodičia a ani žiaci.

    Programové vyhlásenie v tejto oblasti nie je konkrétne, pretože je to rámec, je to filozofia. Ale je to filozofia a koncepcia, ktorú ste zjavne neporozumeli. Pevne verím, že pri konkretizácii v legislatívnych opatreniach to bude lepšie. Hovorili ste v závere svojho vystúpenia o experimente. Myslím, že ako bývalá štátna tajomníčka v predchádzajúcom volebnom období, by ste radšej takéto slovo používať nemali, pretože, ak máme hovoriť o experimente, tak ním bolo to, čo ste nazývali školskou reformou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi krátko len k jednej veci. Neviem, no mám pocit trošku, že začínam asi zle počuť, keď ste hovorili, pani kolegyňa, že financie touto vládou poskytnuté na školstvo narástli a že neviem, aké úžasné boli. Ja by som rád vám pripomenul, že nárast finančných zdrojov do školstva bol prakticky nulový. Hovorím z peňazí štátu.

    Mnohé veci sa vykrývali z eurofondov a ja som tu neraz upozorňoval, že, tak povediac, keď skončia eurofondy, tak si bude môcť minister financií dať slučku na krk, pretože bude toľko peňazí chýbať v rezorte školstva. A naozaj, za toto obdobie ten nárast nebol. V minulom období v ťažšej situácii sme získavali. Ja vám poviem, každý rok sme navyšovali vysoké školy o viac ako jednu miliardu. Napríklad, v roku 2006 rozpočet školstva sme navýšili o 4,2 mld. Snažili sme sa aj v ťažkých podmienkach. Ale v tomto období, musím povedať, že som to neraz vyčítal pánovi ministrovi Mikolajovi. Takže, to asi, asi, buď ste sa pomýlili, alebo ja som zle počul. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bublavý, pardon. Pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani poslankyňa Obrimčáková, problém reformy vzdelávania je v Európe známy už cca 20 rokov. V podstate za tých 20 rokov prebehli vo všetkých krajinách Európskej únie štandardné reformy vzdelávania. Dokonca, už v mnohých krajinách prebiehajú isté korektúry týchto reforiem. A my stále ešte 20 rokov po novembri 89 nevieme urobiť, naozaj, skutočnú reformu vzdelávania. Myslím teda na základné a stredné školstvo. Myslím si, že to nevieme najmä preto, že ani vaša vláda, napriek tomu, že čosi vyhlásila za nejakú reformu vzdelávania, nepochopila súvislosti, za ktorých môže táto reforma prebehnúť. A bez tých súvislostí sa to berie ako jednotlivé procesy v jednotlivých oblastiach. To znamená, na školách, to znamená v pedagogických inštitúciách, to znamená v štátnom pedagogickom ústave, v kurikulárnych radách a tak ďalej a tak ďalej. Ak sa to berie izolovane, nedá sa urobiť taká reforma vzdelávania, aby mohla fungovať. Čiže, darmo vy ste prijali nejaký zákon, keď tá realita viedla len k tomu, že vznikol proste chaos a ten chaos je neodstrániteľný, ak sa neurobí revízia toho, čo vy nazývate reformou vzdelávania. To nie je nejaký výmysel, to je proste fakt a je tu nejaká skúsenosť, skúsenosť mnohých krajín, len teda, bohužiaľ, v tejto veci, ktorá je kľúčová vlastne pre mladú generáciu, Slovensko jednoducho zaostáva. Zaostáva za okolitými krajinami, zaostáva za Európskou úniou a znižuje to šance mladej generácie na dobré vzdelávanie.

  • Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Pani poslankyňa Obrimčáková spomínala výstavbu multifunkčných ihrísk, ktorá prebiehala v minulosti. Myslím si, že to bol veľmi dobrý program, ktorý bol na podporu športu v celej našej Slovenskej republike, kde určite mestečká a obce, ktoré dostali dotáciu od vlády, bývalej vlády Roberta Fica, budú v dobrom spomínať. Bol by som veľmi rád, keby takéto niečo pokračovalo aj v terajšej vláde. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne. Pani poslankyňa Obrimčáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Budem reagovať na pána Poliačika, ako na prvého v tom zmysle, že ak by ste si, naozaj, preštudovali nový školský zákon, tak by ste uvideli paragraf, v ktorom riešime začleňovanie detí so zdravotným postihom do špeciálneho školstva, čo sme vlastne riešili problém, ktorý sa naozaj vyskytoval pri nesprávnom začleňovaní detí do špeciálneho školstva z minulosti. A určite viete o tom, že toto dieťa môže byť zaradené iba po adekvátnom vyšetrení a po súhlase rodiča a po následnom rozhovore, samozrejme, s riaditeľom školy. Okrem toho sme od októbra, teda uskutočňujeme od minulého roka, od októbra do mája sme uskutočňovali kontrolu správneho, adekvátneho zaraďovania žiakov do špeciálneho školstva. Práve na základe toho, že sme si boli vedomí tejto chyby z minulosti. Takže to je jedna vec.

    Druhá vec, čo sa týka reformy, chcem povedať len toľko, že v pracovných skupinách pracovalo 300 pedagógov za západné Slovensko, 300 pedagógov za stredné Slovensko a 300 pedagógov za východné Slovensko, čiže týmto pádom ste urazili, pani poslankyňa Rosová, minimálne tisíc ľudí, ktorí naozaj sa snažili reformu nejakým spôsobom uviesť na správnu koľaj, minimálne toľko. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v tejto chvíli prerušujem rokovanie 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pani premiérke, členom vlády, kolegom, kolegyniam, poslancom. Budeme pokračovať v rokovaní v utorok ráno o 9.00 hodine v rozprave o programovom vyhlásení vlády.

    Prajem vám všetkým príjemnú sobotu, nedeľu a dovidenia v utorok.

  • Prerušenie rokovania o 16.11 hodine.