• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým príjemný deň, otváram tretí rokovací deň 3. schôdze Národnej rady v tomto volebnom období. Konštatujem, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne nepožiadal nikto z poslancov, a preto budeme pokračovať v prerušenej rozprave o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, máte to pod tlačou 39.

    Vítam na rokovaní vlády, na rokovaní parlamentu, predsedníčku vlády, pani Ivetu Radičovú. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Vítam aj pána spravodajcu, pána poslanca a predsedu výboru Jozefa Kollára, všetkých členov vlády a všetkých vás, tu prítomných, ako i zástupcov médií na balkóne. Faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie poslanca Jána Počiatka prihlásení poslanci Jozef Kollár, Branislav Ondruš, Jozef Mikuš, Alexander Slafkovský, Ľudovít Kaník a Igor Matovič. Po ich vystúpeniach, prípadne reakcii pána poslanca Počiatka, budeme pokračovať tak, ako ste sa prihlasovali do rozpravy písomne.

    Slovo teraz dávam vo faktickej poznámke pánovi Jozefovi Kollárovi. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, vo včerajšom podvečernom vystúpení pána exministra Počiatka zaznela jedna skutočne veľká veta, ak dovolíte, pán Počiatek, ja ju odcitujem:" Priznať niečo nezapadá do taktiky vlády Ivety Radičovej." Koniec citátu. Tak len pre občerstvenie pamäte je možno dobre si pripomenúť ako v nedávnej minulosti sme všetci očakávali zverejnenie prognózy daňových príjmov na rok 2010 a toto zverejnenie daňovej prognózy bolo stále utajované, odkladané s rôznymi výhovorkami, pritom všetci sme vedeli - finančné trhy, analytici, ale musel to dobre vedieť aj pán Počiatek, že skutočnou pravou príčinou nezverejnenia tejto prognózy bol nadchádzajúci magický dátum 12. jún. Bolo by predsa vysoko nepopulárne, keby takúto zlú správu sa dozvedelo Slovensko tesne pred voľbami, že nás čaká výpadok daňových príjmov v hodnote viac ako 1 mld. eur v tomto roku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Prosím vás, skúste pridať ešte minútu pánovi spravodajcovi.

  • Tak už len posledná veta. Dovolím si parafrázovať, pán Počiatek, váš výrok, a síce nepriznať niečo bolo skutočne príznačné pre celé obdobie vlády, ktorej ste bol členom. Ďakujem.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ty si zabudol, síce si vo svojom vystúpení, síce hovoril o tom, že za pravicovej vlády sa tu dosiahol rekordný schodok štátneho rozpočtu, ale ja si myslím, že si nepovedal veľmi dôležitú vec, a to, že vlastne tieto rekordné schodky, ale pravicová vláda vždy dosahovala svoje rekordné schodky vo volebných rokoch. To si myslím, že je veľmi dôležité, pretože to presne poukazuje na to, akým spôsobom pravicová vláda hospodári. Vždy, keď sa priblížil volebný rok, aj ten tebou spomínaný rekordný schodok, tak to bol rekordný schodok v roku 2002, ktorý bol volebný rok. A napodiv, hneď rok nato sa podarilo výrazne, zopakujem výrazne, ten rozpočtový schodok vláde znížiť, takže to ukazuje, že práve vo volebnom roku pravicové vlády veľmi rady rozhadzujú zo štátnych peňazí a nesprávajú sa tak zodpovedne, ako to o sebe tvrdia. A potom mám ešte jednu pripomienku k tomu tvojmu vystúpeniu. A tá pripomienka sa týka toho, že my, ty si podľa môjho názoru neupozornil dostatočne správne, alebo ako to mám povedať, hovoril si takto, hovoril si o Estónsku, ale musím povedať, že to, čo hovoril pán minister Mikloš, to nebolo len Estónsko, 11. 6. 2007 pán minister hovoril ako o vzorových krajinách Írsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko. No pohľad na to, ako tieto krajiny vyzerajú v súvislosti s ich rozpočtovými schodkami, je naozaj tristný, pretože Írsko má za minulý rok podľa Eurostatu mínus 14,3 %, Lotyšsko mínus 9 % a Litva mínus 8,9 %. Takže tie výsledky sú fakt katastrofálne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jozef Mikuš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, vy, keď ste nastúpili na funkciu ministra v predchádzajúcom volebnom období, tak zhruba rok, možno dva roky, ste hovorili iným jazykom ako potom neskôr. Hovorili ste v pozitívnom zmysle o tom, v akom stave sú verejné financie, boli sme perfektne pripravení na vstup do eurozóny, ale po akcii v Monaku a po kauze Tipos, ste zmenili rétoriku. Dovtedy ste niekoľkokrát pri ochrane verejných financií, aj ste došli do sporu so svojím predsedom, vždy ste ťahali za kratší koniec. V jednom vystúpení som vás nazval slabým ministrom, nie celkom aj z vášho popudu alebo z vašej viny. Chcem povedať, že potom ste prijali dokonca aj rétoriku svojho predsedu a včera ste toho boli dôkazom, keď ste hovorili o jednotlivých schodkoch. Chcem to dať trošku na pravú mieru, pretože, áno, bol rekordný schodok za predchádzajúcich Dzurindových vlád, pardon, som zadýchaný trošku, ale keď začínala druhá Dzurindova vláda bol schodok 7,5 %, a keď končila, vy o tom veľmi dobre viete, bola pod 3 %. Tak ste prebrali vládu. Vy odchádzate z vlády, keď je schodok takmer 8 %, alebo bude. V tom je ten rozdiel, v tom sú tie polopravdy, a ak budeme korektní, tak by bolo dobré tieto polopravdy dávať na pravú mieru. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Alexander Slafkovský vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

  • Krátka technická pauza.

  • Áno, a ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za malé meškanie. Chcel som povedať niekoľko slov k vystúpeniu pána kolegu Počiatka, ktorý vo svojej obhajobe svojho konania za ostatné štyri roky zabudol na to, ako sa chovali ku samosprávam. Samosprávy dlhodobo majú tendenciu svojím spôsobom využiť všetky možnosti, ktoré majú smerom ku čerpaniu úverov a vieme, že môžu čerpať až do výšky 60 % svojich bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Všetky to využívali tak, že zarátavali medzi svoje bežné príjmy aj tie peniaze, ktoré dostávali od štátu, na prenesené kompetencie, ktoré za normálnych okolností sú povinní použiť na školstvo, sociálne veci a podobné záležitosti, čo sú prenesenými kompetenciami a v mnohých obciach sa stávalo, že na školách redukovali rozpočty aj platy len preto, že míňali peniaze niekde inde.

    Ešte iná vec tam je, a to je zásadná vec, ktorú ste vlani umožnili. To, že ste dali všetkým obciam možnosť používať svoje kapitálové príjmy na bežné výdaje. Čiže mestá a obce sa začali, aj vrátane samosprávnych krajov, oveľa viacej zadlžovať ako doteraz a ich vnútorný štrukturálny dlh narastá veľmi rýchlo, ktorý oficiálne je veľmi ťažko spočítať, ale je tu a raz nás dobehne. A k tomu vašemu strašeniu s Estónskom. Viete, Winston Churchill, keď nastúpil do premiérskeho kresla, sľúbil Angličanom pot a slzy. Tento pot a slzy im vyniesol odrazenie nemeckého útoku. Počas vyjednávania v Postupimi prehral svoje parlamentné voľby, ale keďže ľudia nemajú takú krátku pamäť, ako si niekto myslí, o štyri roky sa znova vrátil a nahradil premiéra Attleeho. Takže, dá sa aj dlhodobo a prísne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ľudovít Kaník. Nevidím ho v sále, takže teraz má slovo pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pán Počiatek, ja tak isto som vás vnímal, keď ste nastúpili do funkcie ministra, ako človeka, ktorý sa nebojí povedať pravdu napriek tomu, že neni príjemná. Postupne tak isto, ako pán Mikuš hovoril, ste vlastne záhadne sa stal verným verklíkom toho, čo hovorí pán Fico. Ja som od zodpovedného ministra očakával, že dokáže naozaj ľuďom povedať v akom stave verejné financie sú a nebude stále rozprávať báchorky o budovaní sociálneho štátu a na druhej strane vedieť, že naozaj veľmi neúmerne Slovensko sa zadlžuje. Nehnevajte sa, ale včera ste mi pripadali úplne jak malý chlapec, ktorý do loďky urobí diery, potom nájde niekoho, kto sa do nej posadí a smeje sa za rohom, že ako to zvládne.

  • S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil pán poslanec Ján Počiatek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja len pánom v koalícii by som chcel pripomenúť, že v mojom príhovore som sa snažil byť maximálne analytický a čo najmenej demagogický. A je to môj úsudok, ktorý si myslím a veľmi rýchlo sa ukáže, ako to naozaj bude, a preto len opäť opakujem to, čo teraz tvrdím, alebo to, čo som včera tvrdil, a všetko čo zatiaľ hovoríte, ma len o tom presviedča, a preto si stále myslím, že vláda nemá žiadne zázračné riešenia, ktoré avizovala. Vláda nielenže nebude šetriť, bude míňať viac ako toľko kritizovaná bývalá vláda. A to sa dá naozaj ľahko ukázať v rozpočte. A vyzýval som včera ministra, aby zverejnil limity, ktoré už poslal ministerstvám, aby sme si to mohli porovnať. A uvidíme, kto tu koho zavádza. Vláda nebude znižovať, ale zvyšovať dane. A vláda prenesie záťaž na občanov, ak toto, a navyše ešte teda posledná poznámka pod čiarou, vláda nezavedie odvodový bonus, aj keď sa teda alibisticky tvárite, že nejakým spôsobom to zavádzať budete. Čiže o tej demagógii a zavádzaní, toto sú holé fakty, ktoré som ja skonštatoval a čas ukáže, či som mal, alebo nemal pravdu. Vy tvrdíte, že sú to všetko báchorky a výmysly, ale veľmi, veľmi rýchlo sa to ukáže. A opäť vyzývam pána ministra, aby teda zverejnil tie limity, ktoré poslal rozpočtovým kapitolám, aby sme mohli pekne postupne sledovať, čo sa vlastne presne dialo. A budete aj vy určite k tomu zaujímať stanoviská, pretože ste široká koalícia a budete bojovať s tým, že si budete porovnávať tie limity navzájom. A potom sa uvidí, že kto bol vlastne víťazom a porazeným. Ďakujem.

  • Ďalším do rozpravy prihláseným je pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ako začať? Takto si kladiem dnes otázku nielen vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády pani Ivety Radičovej, ale aj k jej predvčerajšiemu úvodnému vystúpeniu. Programové vyhlásenie vlády, a to nielen v časti školstvo, veda, mládež a šport, je v značnej časti povrchné, a najmä nekonzistentné medzi jednotlivými časťami. Takéto programové vyhlásenie vlády od vzniku Slovenskej republiky 1993 som, žiaľ, ešte nečítal. Bez kvalitnej redakcie, pretože medzi jednotlivými oblasťami jednotlivých rezortov, ktoré pripravovali, sú vzájomne odporujúce časti, o ktorých by som, samozrejme, mohol dlho hovoriť, ale aj nekontrolovateľnosti, výpovede s nekontrolovateľnými cieľmi, obsiahnuté často povrchným filozofovaním a niekedy frázami. To, čo tvrdím, som dôkladne poznal na predvčerajšom rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Ak sme ako opoziční poslanci namietali, že tam chýba konkrétnosť a uviedli sme konkrétne veci, čo postráda toto programové vyhlásenie vlády v oblasti rezortu školstva, vedy, výskumu a športu, tak nám bolo vždy jednoducho odpovedané: "Je to pod iným pojmom, pod všeobecne platnou vetou, tam a tam. Na všetko sme v podstate mysleli." Skvelá tajnička pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej sa stráca kontrolná činnosť demokratického parlamentu.

    Jednoducho poznávame cisárove nové šaty vlády Ivety Radičovej. Nedávno vyšla vo Veľkej Británii skvelá publikácia od profesora Marka Fischera Kapitalistický realizmus. Odporúčam si ju prečítať niektorým členom vlády, najmä podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Kritika modrých čísiel, kvantitatívneho rastu pre rast, neoliberálnej ideológie, ktorá spôsobila finančnú, hospodársku a sociálnu celosvetovú krízu, metód vládnutia najmä proti ľuďom, nie v prospech ľudí. Tých metód a krokov, ktoré osobitne zbožňuje súčasný podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. A ktorými sa niekedy otvorene, niekedy skryto prezentuje, a ktoré sú aj obsiahnuté, samozrejme, v rôznych kľučkách v predkladanom programovom vyhlásení vlády. Žiaľ, dnes nestačí mať len prečítané, preložené a dobre vykompilované teoretické traktáty, platné pre minulé storočie, ale predovšetkým mať dokonalé a precízne poznanie. Politiku robiť v empatii k občanom a nie od ministerského stola. Bez zbytočných slov, bez zbytočných rétorických cvičení, ale konkrétnymi skutkami, v porozumení, v histórii, historickej vede hovoríme predporozumenie, napr. školy francúzsky anál a vempaky.

    Ak nemám argumenty, tak začínam účelovo narábať s rôznymi štatistikami, tak ako to systematicky, aj v predchádzajúcej vláde, aj dnes, predvádza podpredseda vlády a minister financií. Pýtam sa prečo? Lebo, ako sa vraví, od definícii lži poznáme lož, väčšiu lož a štatistiku. Práve takto zvolené prístupy, metódy dokazujú aj niektoré časti tvorcov súčasného programového vyhlásenia vlády. Preto vedú často k povrchnosti, nejasnosti, nekontrolovateľnosti, a samozrejme často, a predovšetkým v honbe za zbožňovanými ukazovateľmi, aj mnohým frázam, aj ideovým floskulám.

    Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, a teraz si dovolím trošku odbočiť, tak to cítim a vnímam, pod gesciou pána Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, sa vo svojej všeobecnosti zbavilo zodpovednosti, aj keď o zodpovednosti sa často tu hovorí. Ak je niečo konkrétne cítiť z tohto vyhlásenia, z tohto materiálu pravicovej vlády, tak je to služba horným 10-tisíc. A počet strán tohto dokumentu. Vytratil sa pojem sociálna spravodlivosť, vytláčaná trhovými princípmi súčasnosti, ktoré opäť dostávajú na Slovensku zelenú.

    Programové vyhlásenie vlády, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, už to tu bolo aj povedané mojimi mnohými predrečníkmi, nadväzuje na program vlády Mikuláša Dzurindu z rokov 2002 až 2006 s jedinou zmenou, že má sociálny obal ľúbezných sľubov, nie však kontrolovateľných, opakujem kontrolovateľných, skutkov pre ľudí a s ľuďmi. Nesporne cítiť, že tvorcovia programového vyhlásenia vlády majú častejšie v hlave pokladňu a v srdci kalkulačku.

    Vážená pani predsedníčka vlády, iste dobre poznáte, možno sa poznáte aj osobne s menom skvelého nemeckého sociológa, profesora univerzity v Münsteri, bývalého rektora Wissenschaftskolleg zu Berlin Wolfa Lepeniesa. Aj on vám odkazuje prostredníctvom skvelej prednášky na pôde Bonskej univerzity, že ekonómovia sa budú musieť vzdať svojich vedeckých pretenzií, teda nárokov, a že musia, že oni jedine rozhodujú o všetkom, že oni jedine vidia tú správnu vec, a že sa musia v novom 21. storočí viac zblížiť s právnou vedou, s antropológiou, sociológiou, históriou a inými vednými odbormi. Platí to aj pre politických analytikov a platí to aj pre politikov ekonómov tak, aby sa pri svojich záveroch posunuli smerom k právnej vede a ďalším vedným disciplínam, ktoré sú z hľadiska komplexného, ľudského a všeľudského pohľadu pre rozvoj spoločnosti veľmi dôležité.

    Znamená to viacej venovať sa človeku, ktorý nemôže byť len tovarom, nejakým číslom a stáť v akomsi odcudzení v tejto spoločnosti, alebo v spoločnosti sveta čakať niekde naboku na nejakú almužnu.

    Žiaľ, mňa to veľmi mrzí, že takýto čisto ekonomický prístup je cítiť aj vo vyhláseniach a konkrétnych krokoch politikov ekonómov súčasnej vlády. Pre nich sú čísla všetko a človek nič. Prejavuje sa to aj v niektorých častiach programového vyhlásenia vlády, pretože, aj keď boli v opozícii, odmietali dôkladnejšie poznať život, najlepšie laboratórium našej spoločnosti, spoločnosť ľudí a človeka.

    Nedokázali sa poučiť z minulosti, zo súčasného sveta, dištancovať sa od neoliberálnych predstáv a so zásadami, zásadami a o všemocnosti trhu s kumuláciou kapitálu a zisku, metód liberalizácie, deregulácie a privatizácie, lebo inak nie sú schopní formovať štát a formovať spoločnosť. Treba už raz konečne, pani predsedníčka vlády, rázne odmietnuť, že sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo, školstvo, veda a kultúra, možno realizovať v prostredí len čisto prostredníctvom trhu.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, a teraz mi dovoľte povedať niekoľko poznámok k niektorým častiam programového vyhlásenia vlády, najmä k tým, ktoré som mal ako podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, menšiny a ľudské práva v portfóliu. Chýba mi využitie takého dôležitého dokumentu ako bol materiál predložený na diskusiu Stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2020, na ktorom sa podieľali významné osobnosti vedy domácej i zo zahraničia, vysokého školstva, ale aj z privátneho sektora, a ktorý bol vám daný k dispozícii, keď ste boli ešte v opozícii, kde sa nachádza, nehovoríme, že všetko je dobré, kde sa nachádza množstvo návrhov, postupov a cieľov, aj v zhode, a to podčiarkujem, keď sme tento dokument pripravovali a iniciovali aj v zhode s prijatým európskym dokumentom Európa 2020 post Lisabonskej stratégie stability a rastu. Nestačí len jedna nič nehovoriaca veta v časti zahraničnej politiky tohto programového vyhlásenia vlády. K európskej politike mi chýba najmä zapracovanie nielen týchto záverov, ku ktorým pristúpila Slovenská republika, ale aj úloh Slovenskej republiky v dôležitej Stratégii Európskej únie pre Dunajský región, respektíve ku tzv. Dunajskej stratégii.

    Taktiež nestačí jedna veta v oblasti dopravy, lebo je to komplexný problém, to nie je len o doprave, dotýkajúci sa aj ďalších rezortov. Nadovšetko dnes vieme, že spoločné maďarské predsedníctvo v Európskej únii ju bude, práve túto stratégiu, považovať v budúcom roku v prvom polroku za svoju prioritu. A Slovenská republika tento mesiac prevzala ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke, kde je už teraz, kde už teraz by sa bolo potrebné venovať výrazne tejto úlohe, aby sme v roku 2011 neboli zaskočení.

    Ku žiadúcej potrebe koordinácie využívania európskych fondov v rámci národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013 sa vyjadrím pri prerokovaní tzv. návrhu novely, novely tzv. kompetenčného zákona.

    Druhá konkrétna moja poznámka patrí časti ochrany a podpory ľudských práv. Kde sa stratila zmienka o právach dieťaťa? Napriek tomu, že Slovenská republika má v tejto oblasti dnes už významné medzinárodné postavenie nielen pri Organizácii Spojených národov, ktoré sú, ktoré v ľudskoprávnej oblasti, ktoré spolu sme v rámci ľudskoprávnej oblasti získali veľmi dôležité postavenie v rokoch 2008 až 2010 členstvo vo Výbore pre ľudské práva pri Organizácii Spojených národov, podpredsednícka stolička za Európsku úniu v tomto výbore, ako aj osobitné postavenie v oblasti práv dieťaťa, najmä v činnosti a kvalitných prác pána Guráňa.

    Chýba mi tu aj právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ktoré vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv Organizácie Spojených národov, prijatej 10. decembra roku 1948 v Paríži, ku ktorej sa po politických zmenách po roku 1989 demokratická Slovenská republika hlási.

    A chýba mi aj problematika migrácie. Aj z ľudskoprávneho hľadiska, ktorá v Európskej únii narastá a, samozrejme, bude ďalej narastať.

    A napokon, chýba mi jasné deklarovanie aktivít v boji proti intolerancii, xenofóbii, šovinizmu a antisemitizmu.

    A napokon pri odvolávaní sa na chartu o regionálnych alebo menšinových jazykov by popri inom, čo sa cituje, zaslúžila zmienka o tom, tak ako sa uvádza aj v preambule tohto významného dokumentu, že aby používanie menšinových jazykov nebolo na úkor používania oficiálneho jazyka. Veď v tomto duchu sme uskutočnili mnohé kroky v legislatíve v prospech väčšinového národa, ale rovnako aj menšín. A dokázali sme si to obhájiť. A ja som bol na tých rokovaniach v OBSE, v Rade Európe, Európskej únii, ako aj pred Helsinskou komisiou pri Kongrese Spojených štátov amerických, kde som bol na jeseň minulého roku.

    Tretia konkrétna, a moja posledná, tentoraz väčšia poznámka, sa týka časti školstvo, veda, mládež a šport. Keďže problematiku dôkladne poznám, považujem túto časť za dobré, slohové a nekontrolovateľné cvičenie. K športu a mládeži takmer nič. Akoby to bola pre vás len okrajová oblasť vládnej politiky. Je to na škodu veci, na škodu budúcnosti nášho štátu a jeho občanov. A budeme na to veľmi ťažko v budúcnosti doplácať. Nielen v oblasti zdravotníctva, ale aj kriminality, zvyšujúcej sa drogových závislostí, narastajúcej agresivity, a života našej spoločnosti bez ducha a viery.

    A budú to obrovské sekery na verejné zdroje pre budúce vlády, ak sa s touto oblasťou nebudeme výraznejšie zaoberať a nebudeme ju výraznejšie podporovať v oblasti športu a mládeže, tak po finančnej, ale, samozrejme, aj po inej legislatívnej stránke.

    Niekoľko najpodstatnejších vecí k vede a k školstvu. Nebudem hovoriť k regionálnemu školstvu alebo k tzv. regionálnemu školstvu. O tom veľmi obsiažne hovoril aj vo včerajšom vystúpení pán poslanec a bývalý minister školstva pán Mikolaj. Ja sa sústredím na oblasť vysokých škôl, vedy a výskumu. Tá, ako mi to prislúcha, ako v podstate, v tejto oblasti sa dobre vyznám. My sme sa zaviazali v rámci Európy 2020 a neprijali sme tie ich 3 % a veľmi tvrdo sme bojovali, aby tam neboli tie 3 % HDP na vedu a výskum do roku 2020 pre Slovensko, teda 2 % z privátneho sektora, 1 % z verejných zdrojov, ale jasne sme stanovili navýšiť naše prostriedky na výšku 1,8 % HDP s tým, že znamená tretinkový model, jedna tretina 0,6 %, ku ktorému by sme sa mohli postupne z verejných zdrojov dostať, lebo predovšetkým z verejných zdrojov, z verejných zdrojov je financovaná naša veda a výskum. A zvyšných 1,2 % HDP by malo ísť z privátnych zdrojov. Tak ako to odporúča Európska únia, a tak je to ako v iných vyspelých štátoch.

    Aké konkrétne kroky by ste k tomu mali podniknúť? Ja som, samozrejme, nenašiel jednu jedinú zmienku, okrem toho, že čosi, čo kvitujem u pani predsedníčky vlády, že v predchádzajúcom, v predvčerajšom vystúpení hovorila, že výrazne sa zvýšia prostriedky do vedy a výskumu.

    My sme ich tieto kroky mali v modernizačnom programe Slovenska obsiahnuté. Žiaľ, kvôli kríze od polovice roku 2008 sme ich odložili na pokrízový čas. A ten postupne nastáva, nuž, prosím, prečítajte si ich. Boli vysoko zhodnotené v Európskej únii, vysoko hodnotené, aj myslím, že zo strany vašej opozičnej politiky. Sú tam konkrétne kroky, ktoré by bolo možné v tom pokrízovom čase výraznejšie napĺňať.

    Chýba mi dôležitá vec pre budúcnosť nášho štátu. Ochrana duševného a intelektuálneho vlastníctva. Jasne zadefinovaná. Riešenie postavenia tzv. štvorpartity namiesto existujúcej tripartity. Rozšírenia sociálneho dialógu o predstaviteľov vedy a výskumu. Ak ideme budovať a formovať vedomostnú spoločnosť, a ak chceme budovať, tak musíme tejto významnej skupine ľudí, ktorá bude zohrávať veľmi dôležitú úlohu v tejto oblasti, dať výraznejšie slovo.

    Zadefinovanie tzv. research clubs, to znamená troch partnerov na spôsobe partnerstva vysokých škôl, akadémie vied a podnikateľského sektora. Máme takéto lastovičky už na Slovensku, ale bolo by tomu treba vytvoriť, myslím si, jasný legislatívny a podporný rámec.

    Komercionalizácia výskumu a vývoja, transferu vedomostí a kapitálu. A nebáť sa hovoriť o inteligentných zelených, či v podstate aj inkluzívnych investíciách. Chýba mi jasné stanovisko s konkrétnymi úlohami v oblasti komercionalizácie vedy, prepojenia rezortu školstva na rezort hospodárstva alebo na iné ekonomické rezorty. A to programové vyhlásenie pre túto oblasť malo šancu, lebo tam sa dajú najviac nájsť tie krosové prepojenia, ktoré možno v tejto oblasti jasne zadefinovať.

    Odmietam konštatovanie, že v slovenskom vysokom školstve a vede došlo k strate konkurencieschopnosti. Mal som rokovanie s novým predsedníctvom alebo prezídiom rektorskej konferencie, Radou vysokých škôl a netreba to takto vidieť skreslene. Tí, ktorí robia vo vede a poznajú vedu našu, vedia v čom je problém vedy. A poznajú to najmä tí, ktorí robia v tomto autonómnom prostredí.

    Viete, zovšeobecňovať, generalizovať, je najväčšia chyba takýmto spôsobom pristupovať k týmto problémom.

    Ak, tak treba jasne povedať o dlhodobej pozícii, ktorá sa darí postupne zlepšovať. Budovaním excelentných pracovísk, centier transferu vedomostí a technológií. Možno menej byrokracie v tejto oblasti, samozrejme, o nej sme boli si takisto vedomí, ale túto cestu sme začali. Na Slovensku buduje sa 40 excelentných pracovísk. Zakúpilo sa množstvo cez európske zdroje. Transparentne sa zakúpili financie na dobudovanie laboratória technického vybavenia. Toto bola najväčšia, najväčšie negatívum slovenskej spoločnosti v minulosti. A vedy a výskumu zvlášť.

    Možno by mu výrazne pomohla nová technologická agentúra. Implementačná agentúra pre financovanie priemyselného výskumu experimentálneho vývoja a inovácií. Aj prostredníctvom rizikového kapitálu programu geremy, ktorý sa absolútne v programovom vyhlásení nespomína, ktorý sme pripravili a schválili a podpísali aj vďaka iniciatíve bývalého ministra Jána Počiatka. Nebojte sa ho, pán podpredseda vlády, pán minister financií. A nebojte sa tohto programu, a jasne ho zadefinovať, a konkrétne s ním robiť, aj pán minister hospodárstva.

    Píšete v programovom vyhlásení vlády, že sa zasadíte o zníženie administratívnej náročnosti akreditačného procesu na vysokých školách.

    Zároveň však účasť zahraničných expertov znamená, že dokumentácia, ja nemám nič proti tým zahraničným expertom, aby som povedal, aby som jasne povedal, ale znamená to, že dokumentácia v organizácii bude predkladaná v anglickom jazyku a ja si viem predstaviť tie štósy papierov a prekladov, ktoré bude treba urobiť. To bude o byrokracii.

    Experti zo zahraničia sú problematickí. Ja som mal poznať expertov zo zahraničia, navštívil som Univerzitu Jánosa Selyeho, kde prišli experti zo zahraničia, a ktorí hovorili o tejto univerzite, o všetkej oblasti, hoci to nebola univerzita v pravom slova zmysle, lebo nemala tri stupne vzdelávania, že to je excelentné. Ale naozaj, treba pristupovať k tomu systematicky, jasne a konkrétne. A nehľadať v podstate celú spásu, že celý akreditačný proces nám vyriešia zahraniční experti.

    Stačí si vyžiadať pre subkomisie stanoviská zahraničného experta. Dôležité bude skôr transparentné nastavenie kritérií, to je Achillova päta, aj ich dôsledné dodržiavanie pri výstupoch, čo sa nerobilo a nerobí.

    A to už nechcem hovoriť o túžbe dostať na Slovensko pracoviská špičkových univerzít, ktoré sa iste nezrealizuje. Skôr treba diferencovať a podporovať kvalitu našich univerzít. A tie tzv. univerzity, ktoré nespĺňajú náročné kritériá univerzít, preradiť medzi vysoké školy. Podobne sa vysporiadať aj so súkromnými vysokými školami bez kvality, z ktorých niektoré existujú len pre peniaze a nie pre vzdelávanie. Tá vysoká škola, ktorá nie je kvalitná, kde sa nerobí kvalitná veda, nemôže byť univerzita. Preto považujem za úplne scestné uvažovať o finančnej podpore pre príchod pracovných zahraničných univerzít na Slovensko. Tie špičkové univerzity k nám určite neprídu a tie slabšie, zväčša podpriemerné, budú, tak ako doteraz, využívať ľudské zdroje z našich univerzít. A výsledkom bude nie skvalitnenie absolventov, ale najmä zisk zahraničných vysokých škôl. Práve tieto finančné prostriedky treba cielene, účelovo ponúknuť našim univerzitám, znovu hovorím cielene a účelovo, na získanie špičkových domácich a zahraničných učiteľov a zároveň aj vedcov. Toto je náročná úloha. Vytvoriť iné prostredie a byť schopný odolať rôznym lobistickým tlakom v rezorte školstva. V tejto oblasti, dovolím si tu verejne prehlásiť, nájde minister školstva, vedy, výskumu a športu aj moju podporu. Je to náročná úloha a v tejto oblasti naozaj treba urobiť zásadné zmeny. Samozrejme, aj čo sa týka kvality profesorského zboru Slovenskej republiky. Akoby ste sa báli o tom písať. Dosť už priestoru pre ambulantných profesorov, putujúcich po Slovensku, ktorí učia všade v duchu kompilačných poznatkov, ktorí z desiatich kníh napíšu jedenástu bez vedeckého výskumu, ktorí vďaka svojmu putovaniu po Slovensku nemajú priestor, čas na systematický a komplexný výskum. To je Achillova päta Slovenska. Ja sa nebránim hovoriť, že to bola bolesť aj našej vlády, ako to vyriešiť. Tu treba urobiť kroky v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl a Slovenskou akadémiou vied. Nebáť sa podporiť tých, ktorí sú schopní svoje výsledky prepojiť s praxou, s jej požiadavkami, inováciami tak, ako to robí napr. Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Trnave. A napokon, čo je dôležité a na to upozorňujem, pozornosť si zaslúži vypracovanie novej koncepcie rozvoja vysokých škôl, ktorú poslednú sme schvaľovali v roku 2000 do roku 2010. Tu bude treba jasne zadefinovať, kam s naším vysokým školstvom, ako budeme ďalej v tejto oblasti postupovať, čo urobíme preto, aby sme ho skvalitnili.

    Z programového vyhlásenia vlády nie je zrejmé ako chce vláda odoberať vysokoškolské a vedecko-pedagogické tituly. Možno to realizovať len súdnou cestou pri rešpekte súdnej moci. Nuž, a tu hrozí aj retroaktivita. Nechcem obhajovať individuálne zlyhania univerzít pri udeľovaní titulov, len pripomínam, že je to veľmi náročná cesta a želám, ak sa dáte touto cestou, veľa odvahy, samozrejme, aj podpory. A aj v tejto oblasti riešenia tohto boľavého problému morálneho zlyhania rád ministra školstva podporím v medziach ústavnosti a existujúcich právnych noriem. Prosím o vysvetlenie: čo je to umelá motivácia na získavanie titulov? Všetky univerzity, vysoké školy na Slovensku majú iste ambíciu zvyšovať svoju kvalitu a medzinárodnú konkurencieschopnosť. Ako chce vláda rozlišovať a finančne motivovať vysoké školy? Všeobecne, a najmä nekonkrétne, sa hovorí o zvýšení objemu finančných zdrojov do vedy. Na druhej strane sa hovorí o veľkom šetrení finančných zdrojov, čo zase nekorešponduje s ohlasovaným zvyšovaním investícií do výskumu. Chcel by som len upozorniť na nedávny pastiersky list z Ministerstva školstva Slovenskej republiky na vysoké školy, samozrejme, pod gesciou podpredsedu vlády a ministra financií, aby oznámili, ako budú šetriť už v tomto roku dotačné prostriedky do rozvoja vedy a výskumu. Takže jednou rukou chcete dávať a druhou brať. Treba si jasne zadefinovať priority. A ak sme hovorili o prioritách, že pre vás, pani predsedníčka vlády, je vzdelávanie, veda, výskum, inovácia, tak toto musí dostať prioritu. Herald Person, bývalý predseda vlády, švédskej vlády, bývalý, predtým bol minister financií, keď zmenil tieto pravidlá, tak povedal:" Toto sú priority, v ostatných oblastiach budem škrtať a tu budem navyšovať prostriedky.".

    Aj tu si treba položiť otázku. Ako to treba urobiť a nebáť sa v tejto oblasti konať? A ešte jedna otázka. Čo znamená, že vláda bude presadzovať, aby čo najviac študentov slovenských vysokých škôl strávilo aspoň jeden semester na zahraničnej vysokej škole? Ja to, samozrejme, podporujem a všetkými prstami na ruke budem za, by som za to zdvihol ruku. Ale tak, ako som hovoril, že doktorandské štúdium, to trojročné, minimálne jeden rok by mal doktorand stráviť v zahraničí. A tam sa ukáže kvalita jeho školiteľa, či má dobré kontakty v zahraničí, či vie to vybaviť, a či vie vytvoriť podmienky pre svojho doktoranda. Tak si myslím, že aj toto je veľmi náročná úloha. A pýtam sa: ako to zabezpečiť? Ak by len tretina z 220-tisíc študentov vysokoškolákov strávila v zahraničí 3 mesiace, teda jeden semester, a teraz budem trošku hovoriť v číslach, i keď nie je to moja silná zbraň, s podporou tisíc eur na mesiac, bolo by to 200 mil. eur, t. j. 6 mld. Sk na túto podporu. Pýtam sa, kde chce vláda Slovenskej republiky, ak má takýto grandiózny cieľ, ktorý je správny, ale kde chce vláda Slovenskej republiky pre tento cieľ nájsť zdroje?

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, bolo to len niekoľko úvah, otázok, poznámok, kritických, otvorených do diskusie, ktoré som si dovolil vysloviť k návrhu programového vyhlásenia vlády. Schodkoví jastrabi, schodkoví jastrabi, tak ich nazval Jozef Stiglic, sú aj v tejto vláde a zacítili opäť príležitosť robiť experimenty na úkor ľudí v Slovenskej republike. Hovoril som o nich v úvode. Všemocný trh je opäť na prvom mieste, ten trh, ktorý spôsobil, bez dohľadu a kontroly štátu, finančnú, hospodársku a sociálnu krízu vo svete. Však to boli oni, ktorí to spôsobili týmto spôsobom a touto metodikou a týmito prístupmi. Dnes to kritizuje tak americká vláda, tak prezident americkej vlády a hľadá svoje ďalšie možnosti, aby štát v tejto veci našiel ingerencie, aby sa tieto veci, najmä v privátnom sektore, a najmä finančnom sektore, nemohli opakovať.

    Opakujem, obsah programového vyhlásenia vlády, ctené dámy, vážení páni, svedčí o tom, že sa zbavujete zodpovednosti. No, tam niet veľa konkrétneho na čom treba stavať, kontrolovať a parlament je preto, aby kontroloval, na to sme poslanci, ako sa tie úlohy plnia. Čiže zbavujete sa zodpovednosti v tej formálnosti a všeobecnosti programového vyhlásenia vlády, aj keď o nej často hovoríte, o zodpovednosti, že chcete pristupovať zodpovedne k mnohým úlohám vo vzťahu k väčšine občanov tohto štátu. Za človeka, za ľudí, za občanov, ktorí nepatria k horným desaťtisíc, VIP tejto spoločnosti, pre ktorých je skryté toto programové vyhlásenie, pre tých horných desaťtisíc konštruované a, samozrejme, predkladané na schválenie. Z uvedeného dôvodu z programového vnútorného a hodnotového sociálnodemokratického vybavenia nemôžem za toto programové vyhlásenie vlády hlasovať. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili páni poslanci: Kaník, Kubovič, Kollár, Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Pán poslanec, zaujala ma len tá úvodná časť. A tým, čo ste vlastne skončili, a je mi jasné, že sa opäť pokúšate hrať, a budete ju hrať, starú známu pesničku, ktorá znamená, že my - zlí, my - cynickí, vy - ľavica, dobrí, ľudomili. Je to klamstvo, ktorým ste ohlúpili a ohlupovali národ aj v predchádzajúcom období. Klamstvo, na základe ktorého ste vyhrali predchádzajúce voľby. A toto klamstvo sa budete snažiť vtĺkať do hláv ľuďom aj naďalej. Ale sociálne nie je to, čo vy sľubujete ľuďom a čo ste im sľubovali, ale to, čo ste pre ľudí skutočne docielili a dosiahli. Vy ste docielili a dosiahli svojou socialistickou politikou zhoršenie sociálneho postavenia väčšiny občanov Slovenska, zväčšenie počtu chudobných, zväčšenie počtu sociálne odkázaných. To je vaša politika, socialistická politika. A naša politika, a máme na čo nadväzovať, urobila a robila presný opak. Preto my sa nehanbíme za to, a nebudeme sa hanbiť, že nadväzujeme na všetko dobré, čo sme dosiahli v predchádzajúcom období, pretože to dobré prinieslo pre Slovensko rast zamestnanosti, rast príjmov a zväčšovanie hospodárskej výkonnosti. Politika socialistov, a politika Smeru zvlášť, je založená na tom, že ho volia chudobní. A preto je táto politika orientovaná na to, aby tých chudobných bolo čo najviac. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Čaplovič, vo svojej reči ste spomenuli, že parlament je na to, aby kontroloval. Ja s vami absolútne súhlasím, ale zároveň vám kladiem aj otázku. Keď ste boli podpredsedom vlády, ktorý mal v portfóliu európske záležitosti a čerpanie európskych fondov, prečo ste na konci volebného obdobia v poslednom polroku nikdy do tejto Národnej rady, tak ako to bolo požadovené nami poslancami z opozície, nepredložili skutočnú správu o čerpaní európskych fondov? Nám je jasné prečo, pretože nebolo čím sa chváliť, nebolo čo ukázať, ako ste v tejto veci vôbec naložili a urobili. Jednoducho ste opäť chceli ďalšie číslo zakrývať pred verejnosťou, ktoré je katastrofické. Po polovici obdobia, kedy máme možnosť čerpať 400 mld. Sk z Európskej únie, vy ste v rámci tohto obdobia, ktoré ste boli pri moci, dokázali vyčerpať nie celých 8 % reálne. To je vaša vizitka, spolupráca čerpania a získavania finančných prostriedkov. Namiesto toho, aby ste tieto finančné prostriedky využili, napr. na výstavbu diaľnic, kde ste robili radšej predražené projekty PPP, ste jednoducho zadlžovali túto krajinu. A tam sme mali k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, aby sme sa vedeli s týmto vysporiadať. Ja som nesmierne rád, že v programovom vyhlásení vlády sa spomína aj využívanie finančných prostriedkov, napr. na čerpanie pri diaľniciach.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Kollár. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Čaplovič začal a musím úprimne teraz konštatovať, že aj rečnícky pomerne zdatne premostil a ukončil svoje vystúpenie pomerne brutálnym útokom na hodnotovú štruktúru - pravicový a liberálny - a z jeho úst pomaly to začínam vnímať ako nadávku, keď niekto povie liberálny a pravicový, to má znieť pomaly ako nadávka, poslal tieto hodnoty do zabudnutia prachom, že patria do minulých storočí. Ja chcem len doplniť, že mnoho amerických ekonómov, nositeľov Nobelových cien za ekonómie, ktorých iba vymenovanie by teraz zobralo viacej času ako dve minúty, konštatovalo pri analýze príčin hospodárskej krízy toto: skutočnou príčinou hospodárskej krízy nie je zlyhanie trhu, pán Čaplovič, ale zlyhanie štátnej regulácie trhu, ktorú v posledných dekádach v kľúčových krajinách sveta vykonávali a praktizovali práve ľavicové vlády. Ďakujem.

  • Pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Čaplovič, ja zostanem vo faktickej rovine. Ja si myslím, že je pravdou, že hlavný problém našej vedy je naozaj zaostávajúca vedecká infraštruktúra. Dobrý výskum sa nedá robiť na zastaraných prístrojoch. V tomto by sme sa možno zhodli. Ale ďalšie veci, keď hovorili ste k špičkovej kvalite. Prvý krok, ktorý ste urobili novelizáciou vysokoškolského zákona, že ste jeden z inštitútov - výskumné univerzity - zrušili. A ten bol zavedený ešte za ministra Ftáčnika. Druhá, ďalšia poznámka. O vede. Viete, mali ste výhrady k tomu, čo v tom návrhu školstva nie je. No, len ja si myslím, že je horšie, keď tam niečo je, a sa neplní, a je to zavádzajúce, a ja k tej vede vám poviem, a mohli by ste vy tie čísla presne povedať. Ja ich viem. Zaviazali ste sa konkrétne číselnou hodnotou z HDP koľko dáte na vedu. Povedzte, v skutočnosti, koľko ste dali, keď odrátame eurofondy, lebo to je jednorazová záležitosť, pretože v skutočnosti to klesá. A ďalšia poznámka. Stratégia 2020 alebo modernizačný program. Ja sa domnievam, že je to dokument, o ktorom by sme mali vážne diskutovať. No, ak má byť dôveryhodný, tak musia tam byť veci, ktoré sa skutočne dejú. Vy ste v tom dokumente napísali, že chcete, aby pôsobili zahraniční experti. A v skutočnosti v zákone ste zmenili povinnosť, aby boli zahraniční experti. Povinnosť na fakultatívnu možnosť. Presne naopak. Upozorňoval som aj pána premiéra Fica. A zostalo to tak. Takže mám pocit niekedy, že papier veľa znesie. Ďakujem.

  • Teraz bude reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Kaník, z vašich slov, vystúpení, resp. z vašich úst, tie slová, ktoré ste povedali, neznejú dôveryhodne. Napokon, poznáme vaše ministrovanie v predchádzajúcej vláde, čo spôsobilo Slovenskej republike. Treba, asi naozaj, otvorene povedať, že klamali ste vy. Vy ste podviedli vašich voličov, o čom svedčí aj súčasné programové vyhlásenie vlády. A napokon, poďme na konkrétny príklad. Politika pravice vlády, predsedu vlády, gréckej vlády alebo Helénskej republiky pána Karamanlisa, pravicovej vlády. Za 8 rokov sa Grécko dostalo na tú cestu, na akú sa dostalo. Čiže, nemôžete to takto jednoducho škatuľkovať, ako vy to škatuľkujete, pretože pravica v tejto oblasti výrazne zlyhala a zlyháva aj v iných štátoch, napr. konkrétne v Írsku. Myslím, že tu hovoril pán Kubovič, samozrejme, beriem na vedomie vaše stanovisko, ale poslednýkrát som predkladal vo Výbore pre európske záležitosti čerpanie európskych fondov na jeseň minulého roku. Pravidelne sa predkladá po polročných hodnoteniach, takže som nemohol prísť. Ja nemám žiadne problémy o tých veciach informovať. Viem čo sú boľavé problémy a boľavým problémom bolo predovšetkým dotiahnutie predchádzajúceho obdobia, kde sme mali obrovský deficit, z 20 % na 100 % sme to dokázali vytiahnuť. Samozrejme, to rozbiehanie dlho trvalo, a preto aj Európska komisia rozhodla...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďalej do rozpravy je pripravená pani poslankyňa Viera Tomanová. Nech sa páči. Pani poslankyňa, poprosím vás ešte o chvíľu strpenia, ja som si neuvedomil, lebo sa predtým ešte hlásil do rozpravy pán minister školstva Eugen Jurzyca. Ospravedlňujem sa. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Predovšetkým ďakujem pánovi poslancovi Čaplovičovi za podanú ruku. Samozrejme, vo všetkých tých oblastiach, ktoré menoval v súvislosti s ňou, budem rád, ak sa spojíme. Samozrejme, budem dodržiavať ochranu duševného vlastníctva. To znamená, ak na niečo prídete, prídete s dobrou myšlienkou, bude vaša a bude aj takto prezentovaná na verejnosti. K tomu, že časť o športe a mládeži je krátka, už som mal poznámky včera. Spomenul som dve systémové zmeny. Napriek tomu, že vyzerá tá časť krátko. Dnes mi v súvislosti s poznámkami, ktoré tu odzneli, napadlo, spomenul som si, že tam máme ešte tretie podstatné systémové opatrenie. A to je, že investície národného významu budeme stavať v súťaži na základe súťažného princípu. Síce je tá časť o mládeži možno malá, ale určite sa nedá využiť na to, aby sa postavili obrovské štadióny, ktoré vysajú z rozpočtu 20-ročné dotácie na mládež. Ak sa postavia oba štadióny, tak ako sa o nich uvažuje, tak to bude ekvivalent 20-ročného rozpočtu na mládež a deti a na ich športovanie. Na to si chceme dať veľký pozor. Ak budeme stavať takéto investície, tak to bude v súťaži tak, aby sme len doplnili to, čo je ochotný postaviť súkromný sektor. Pretože normálne futbalové štadióny u nás stavia súkromný sektor a nie štát. Ďalej padla otázka, čo je to umelá motivácia pri získavaní titulov? No, umelá, napr. umelá motivácia pri získavaní titulov je, že v štátnej správe existujú tabuľky, podľa ktorých, ak máte vysokú školu, a to akúkoľvek, napr. s kúpeným diplomom, tak zarobíte za život takmer o pol milióna eur viac než človek, ktorý tú vysokú školu nemal. Ktorý možno nemal vtedy, keď bol mladý, peniaze na to, aby si kúpil titul bez toho, aby sa niečo naučil. A to motivuje mladých ľudí k tomu, aby si kupovali tie tituly a nesledovali kvalitu, pretože vedia, že im tá spoločnosť umožní potom zarábať viac. Takže, aj s tým sa chceme pohrať, pokiaľ ide o kvalitu našich škôl a vedy, či sú konkurencieschopné alebo nie. Pozrite sa, existujú nespochybniteľné štatistiky OECD, ktoré hovoria, že prílev zahraničných študentov na Slovensko v porovnaní s Maďarskom, Českom, Poľskom a väčšinou krajín OECD sa znižuje, sa relatívne znižuje. Tam chodí viac študentov, k nám menej. Čiže záujem o tie naše vysoké školy veľký nie je. Vieme, že naši študenti chcú chodiť do zahraničia. Chodia do zahraničia veľa. Tak isto štatistiky o inovačnej aktivite Slovenska hovoria, že zaostávame za svetom. Čo sa týka financovania vedy, áno, my tam nemáme žiadne cieľové číslo. Veríme tomu, že veda je oblasť, kde nemôžme uvažovať tak, že natlačíme peniaze a, vari, už len nejaký výsledok príde. Peniaze a výsledky musia ísť ruka v ruke. Veda urobí niečo dobré a záväzok vlády je dať za to peniaze. No, a pokiaľ ide o tú poznámku pána poslanca Čaploviča, že celá tá časť o školstve je slohovým cvičením, ktoré sa bude veľmi ľahko plniť, na to nebudem odpovedať, na to odpovedal sám pán poslanec Čaplovič záverom svojej poznámky, keď povedal, že nemáme grandiózne ciele, ktoré ťažko splníme. Ďakujem.

  • Ďakujem. A teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Viera Tomanová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády a vážená pani predsedníčka vlády. So znepokojením som sledovala proces prípravy programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a musím povedať, že so znepokojením som aj prijala jeho znenie. A pritom by malo ísť o najdôležitejší dokument vlády, ktorý predkladá vláda parlamentu uchádzajúca sa na základe tohto dokumentu o jeho dôveru. Dokument je po prvé nekonzistentný a chaotický. Na mnohých miestach si protirečí. Viaceré riešenia vyzerajú skôr ako nekompetentné, náhodilé nápady, než ako systémové riešenia vychádzajúce zo znalosti vecnej problematiky. Ide o prázdne tézy bez návrhov na riešenia, bez návrhov konkrétnych krokov v určitých časových horizontoch. Ide o totálny odklon od sociálneho štátu, čo, samozrejme, ja viem úplne pochopiť. Naviac však musím konštatovať, že súčasná vládna garnitúra nepozná úlohy, funkcie, povinnosti štátu voči občanom tohto štátu. Nepozná kompetencie štátu, ústredných orgánov štátnej správy. Ja osobne vnímam toto programové vyhlásenie vlády ako vyhlásenie eseročky alebo akciovej spoločnosti. Nie ako programové vyhlásenie vlády pre viac ako 5 miliónov občanov Slovenskej republiky. Súhlasím, že toto programové vyhlásenie vlády je dobrou správou podľa slov pani Radičovej, ale iba pre horných 10-tisíc, pre občanov VIP, ktorí majú príjem 5, 6-tisíc eur. Nie pre 65 % občanov, ktorých príjem je nižší ako 500 eur na Slovensku. Hovorím o mesačnom príjme.

    V každom prípade si treba uvedomiť, že sociálna politika nie je o analýzach a štatistikách, je o ľudských životných príbehoch. Je o určitých sociálnych situáciách, v ktorých ľudia počas svojho života môžu potrebovať pomoc, a ktoré je potrebné prijať tak variabilne, aby bolo možné pomôcť každému občanovi, kto sa dostane do ťažkej sociálnej situácie. Kladiem si otázku: pre koho vlastne zostavila vláda Ivety Radičovej svoje programové vyhlásenie? Hneď v úvodnej kapitole, a to kvitujem, sa vláda hlási ku zvýšeniu kvality života a ku zvýšeniu životnej úrovne. Vládny program konkrétne uvádza: "Chceme, aby sa spoločenská debata a úsilie politikov viac zaostrili na každodenné problémy bežného príslušníka strednej vrstvy." Vtip je v tom, že z hľadiska príjmov stredná vrstva na Slovensku vlastne pomaly už ani neexistuje. Či považujete, prosím, za strednú vrstvu tých 65 % občanov na Slovensku, ktorí majú príjem pod 500 eur, vychádzajúc z analýz pojednávajúcich o príjmovej stratifikácii obyvateľstva? To nehovorím o tom, že ak by sme vylúčili región Bratislava, tak ostatné regióny sa pohybujú na úrovni 72 až 82 %. Nechcem tu spomínať príjmy a dôchodky v iných krajinách, ale uvediem toľko proklamované a dávané nám za vzor len trebárs Írsko, kde priemerná mzda je 2412 eur, dôchodok 783. Uvediem Luxembursko 3880 eur plat a dôchodok 3420 eur. Na Slovensku 744,5 eur priemerná mzda, 350,7 eura dôchodok, pričom skoro viac ako, skoro 60 % dôchodcov má príjem pod túto sumu.

    Čo však vidíme v programe vlády? Oslabovanie sociálnej ochrany zamestnancov, ktoré nepochybne povedie nielen k znižovaniu miezd, ale aj k bezproblémovej strate zamestnania, zlikvidovanie sociálnej solidarity a spoluzodpovednosti zamestnávateľov za osud svojho zamestnanca v starobe, v chorobe, či po pracovnom úraze. Nastavenie systému zdravotnej starostlivosti, dôsledkom ktorého dôjde k výraznému zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre väčšinu obyvateľstva, zdecimovanie práv zástupcov zamestnancov, ktorí dodnes, aspoň ako tak, brzdili ambície mnohých zamestnávateľov nastoliť vo firmách na Slovensku juhoázijskú kultúru práce, kde zamestnanec pracuje pod palicou dozorcu tzv. za misku ryže. Na druhej strane však badať v programe vlády veľmi výrazný zámer podporovať vlastníkov najmä veľkých firiem, čo by nebolo samo o sebe zlé, ak by sa toto nechystalo na úkor tých, ktorí firmám zisk vytvárajú. Teda na úkor zamestnancov. Asi nie je teda náhoda, že v programe vlády absentuje prihlásenie sa k svetovej a európskej, právnej a sociálnej kultúre, reprezentovanej Medzinárodnou organizáciou práce, orgánmi Európskej únie, Radou Európy. Dôkazom toho je aj veta: "Vláda Slovenskej republiky je jednoznačne za zachovanie suverenity členských krajín v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky všade tam, kde to jasne a jednoznačne neprotirečí potrebám spoločného európskeho trhu."

    Trh ako fetiš a jeho plody, to je pre vládu prvoradé. Človek však nie je v centre pozornosti. Ak sa teda vláda hlási k suverenite v oblasti sociálnej všade tam, kde to neprotirečí trhu, to znamená, že sa nehlási k princípom sociálnej Európy, vyjadrených prakticky vo všetkých recentných aktoch Európskej komisie. Potom sa ani nečudujem, že vláda sa ani nehlási k základným princípom stratégie Európskej únie do roku 2020, ktorá doslova hovorí, a citujem: "Pre dosiahnutie udržateľného rastu je potrebné prijať opatrenia, v ktorých budú ľudia a zodpovednosť stáť na prvom mieste.". Teda, nie peniaze a tovary, ale ľudia. Čo je však škandalózne, je ambícia vlády opustiť ústavou zakotvený charakter hospodárstva štátu. Článok ústavy 55 hovorí veľmi jasne, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Napriek tomu vláda, ignorujúc ústavu, dáva už do úvodnej časti svojho programu, a zase citujem: "Vláda Slovenskej republiky nebude kopírovať sociálno-ekonomický model žiadnej inej krajiny, ale bude hľadať inšpiráciu v tých krajinách, ktoré dokázali v konkrétnych oblastiach dosiahnuť rýchle a dlhodobo udržateľné úspechy."

    Aké modely má vláda teda na mysli? Pýtam sa - juhokórejský model, taiwanský model, či inú krajinu, kde zamestnanci v katastrofálnych pracovných životných podmienkach, hraničiacich s rizikom prežitia, odvádzajú svojim chlebodarcom prácu doslova za 5 dolárov denne? Alebo kde zabíjajú odborových funkcionárov za to, že obhajujú práva zamestnancov? A či model, v ktorom je bežná detská práca, vykazujúca znaky otrockej práce? Je teda dosť priezračné, že ide o model, v ktorom kvalifikovaná a lacná pracovná sila zabezpečuje konkurencieschopnosť tovarov na svetových trhoch. Zrejme aj preto sa vláda zaväzuje znížiť mieru korporativizmu, inak povedané, zaväzuje sa obmedziť aktivity tripartizmu. Ide o rokovania v hospodárskej a sociálnej rade, kde sa môžu odbory relevantne ohradiť napr. proti antisociálnej politike vlády. Napokon, u jadra tejto vládnej zostavy, to nie je žiadna novinka. Veď koncom roku 2004 vtedajší parlament pod taktovkou pána Mikuláša Dzurindu zrušil zákon o tripartite, zlikvidoval rovnocenne vedený sociálny dialóg a Radu hospodárskeho a sociálneho partnerstva si podriadil ako svoj poradný orgán. Spojenie so záväzkom obmedziť práva odborov, ktoré vo svojom programe škandalózne nazýva neopodstatnenými privilégiami, hoci sú v porovnaní s európskou a svetovou sociálnou kultúrou štandardné, lebo vyplývajú z medzinárodných dohovorov, či z práva Európskej únie. Spojenie so zámerom zlikvidovať model pokrytia všetkých zamestnancov daného odvetvia kolektívnymi zmluvami, spojenie s úmyslom presunúť v plnej miere náklady sociálneho a zdravotného poistenia na zamestnanca a spojenie s uvoľnením rúk pre prepúšťanie zamestnancov z práce. Ide o jasný zámer - likvidáciu sociálneho štátu.

    V časti Práca a sociálne veci, ktorú ja považujem osobne za protirečivú a plnú nesystémových riešení, odborne nekompetentnú a vôbec sa nedá hovoriť o jej súlade s vývojovými trendami sociálnej politiky Európskej únie, formulované napr. v stratégii Európa 2020. Dovoľte, aby som aspoň čiastočne citovala z tohto dokumentu: "Členské štáty by mali začleniť zásady flexiistoty schválené Európskou radou do svojich politík trhu práce a uplatňovať ich dôsledne využívajúc pomoc Európskeho sociálneho fondu s cieľom zvyšovať účasť na trhu práce a bojovať proti segmentácii, nečinnosti a rodovej nerovnosti. Zároveň znižovať štrukturálnu nezamestnanosť. Opatrenia na zvýšenie flexibility a istoty by mali byť vyvážené a vzájomne sa dopĺňajúce. Členské štáty by preto mali zaviesť kombinovanie flexibilných a spoľahlivých pracovných zmlúv, aktívne politiky trhu práce, efektívne celoživotné vzdelávanie, politiky na podporu pracovnej mobility a primerané systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom dosiahnuť profesijné prechody s jasným stanovením práv a zodpovednosti nezamestnaných aktívne si hľadať prácu."

    No, vo vládnom programe som nenašla ani zmienku o systéme flexiistoty, ktorý by mal zabezpečiť na jednej strane pružný trh práce a na strane druhej sociálnu ochranu zamestnancov a tých, ktorí sa ocitnú mimo trhu práce. V Bielej knihe pracovného práva, vydanej Európskou komisiou, sa v súvislosti s konceptom flexiistoty doslova píše: "Je potrebné vytvoriť moderné systémy sociálnej bezpečnosti, ktorými sú ochrana pred neodôvodneným prepúšťaním zo zamestnania, dočasne nezamestnaným poskytnúť podporu príjmu, služby trhu práce založené na osobnom princípe a boj s neúčinnou segmentáciou trhu práce." Tieto nástroje posilňujúce riešenia problémov trhu, ktoré sme naštartovali v roku 2009, keď sme začali práce na národnom systéme flexiistoty a v tomto roku na národnom systéme povolaní. Pýtam sa: nemieni vláda pokračovať v tomto dobrom a Európskou komisiou odporúčanom trende, keď sa ani slovkom vo svojom programovom vyhlásení o tom nezmieňuje? Namiesto toho vláda bude likvidovať ochranu zamestnancov a postupne šróbovať dnešné práva zamestnancov zodpovedajúce štandardu civilizovaného sveta až do podmienok nedôstojnej práce. Prakticky všetky recentné novšie akty Európskej únie zdôrazňujú, čím ďalej a viac, úlohu sociálneho dialógu a korektného sociálneho partnerstva pri oživení európskeho hospodárstva. Len naša vláda si dáva do programu oslabenie korporcionizmu, rozumej vplyv sociálnych partnerov na politiku, ktorú chce uplatňovať. Oslabenie práv odborovej organizácie, vedúce k likvidácii odborov v podnikoch. Ba dokonca je tam záväzok na zrušenie možnosti rozšíriť záväznosť vyšších kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov, kde odbory nemôže zamestnanec ani spomenúť. Pred dvomi rokmi sme uskutočnili konzultácie s expertami Medzinárodnej organizácie práce, ktorí sa jednoznačne vyjadrili, že podmienenie súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväznosti vyššej kolektívnej zmluvy je v zjavnom rozpore s týmto inštitútom. Vedia to zamestnávatelia, vedia to odbory, len staronová vláda to nechce vedieť a dáva si do svojho programu takýto záväzok. A to aj napriek tomu, že inštitút extenzie napomáha vyrovnávať podmienky v konkurenčnom prostredí.

    V celej Európskej únii je jednou z priorít rodová rovnosť a vylúčenie všetkých foriem z diskriminačného zaobchádzania. Táto vláda ju zrejme za dôležitú nepovažuje, lebo nikde niet o nej zmienka. Riešenie nezamestnanosti, jeden z najboľavejších dôsledkov svetovej hospodárskej krízy, ale i dedičstva, ktoré nám zachovala, zanechala ešte bývalá Dzurindova vláda. Mám na mysli tých 155 886 dlhodobo nezamestnaných a ja poviem, ku dnešnému dňu je ich 172 378. Na to má vláda štyri zázračné recepty. Bezproblémové prepúšťanie zamestnancov, medzitrh práce, uhrádzanie odvodov za zamestnávateľa, zavedenie konkurencie v štátnych službách zamestnanosti, ktorými by mali byť súkromné agentúry sprostredkovania práce. K tomu len toľko: vláda buď nevie, že prepúšťaním zo zamestnania zamestnanosť neporastie, naopak len narastie počet nezamestnaných, alebo úmyselne zakrýva ochotu vyjsť za každú cenu v ústrety kapitálu. Pokiaľ ide o súkromné agentúry sprostredkovania práce, tieto tu už sú. Uchádzači o zamestnanie majú s mnohými veľmi zlé skúsenosti. Pod falošnými prísľubmi sprostredkovania práce v zahraničí podvodne okrádajú svojich klientov. Sú veľmi ťažko kontrolovateľné, ba dokonca sme zaznamenali prípady, kedy robili hrubý nátlak na klientov, ktorí sa sťažovali na nečisté praktiky agentúr.

    Ako však chce vláda podporiť zamestnanie ostatných znevýhodnených skupín o zamestnanie? Hovorím o absolventoch, o prepustených zo zamestnania v dôsledku organizačných zmien, o 50-ročných a starších ľuďoch ťažko sa umiestniteľných na trhu práce, osoby so zdravotným postihnutím, či o mamičky, ktoré sa vracajú na trh práce po trojročnej, dokonca po šesťročnej rodičovskej dovolenke. To sa z programového vyhlásenia vlády nedozvieme.

    Nemožno súhlasiť s vetou, že vysoké poistné je prekážkou tvorby pracovných miest. Slovenská republika nepatrí medzi štáty s najvyšším poistným, ale v rámci európskych štátov sme dokonca štvrtí od konca. Ja si dovolím uviesť iba stručné náklady zamestnávateľa na hodinu práce v Európskej únii. Dánsko má 35 eur, Švédsko 33,4 eura, ale aby som nehovorila len o týchto krajinách s vynikajúcimi podmienkami z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov. Európska únia "27-ka" má 22,8 eura na hodinu, Španielsko 18,3 eura, pred nami sú krajiny Poľsko, Estónsko, Maďarsko, Česko, Malta, Portugalsko, Grécko, Slovensko má 6,4. Skúste to, prosím, porovnať a za nami je už len Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Bulharsko. Dokonca aj vami v poslednej dobe proklamované Estónsko má vyššie náklady na hodinovú prácu, náklady zamestnávateľa na hodinu práce ako má Slovenská republika.

    Za absolútne nepremyslený, odborne nekompetentný považujem záväzok vlády, že obmedzí súbeh dôchodku a príjmu štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a zamestnancov v služobnom pomere. Vláda asi nevie, že ak by prikročila k takému opatreniu, a k takémuto opatreniu len pre jednu skupinu poistencov, a to zamestnancov verejného sektora, dopustila by sa protiústavného diskriminačného zaobchádzania voči tejto skupine poistencov. Tak teda pripomeniem, že ľudia sú si slobodní a rovní v dôstojnosti práva, článok ústavy 12. Alebo, že by vláda naozaj nectila Ústavu Slovenskej republiky a medzinárodné pakty upravujúce ľudské práva?

    Podvodom na voličoch je i záväzok na zvýšenie solidarity v dôchodkovom systéme. Na jednej strane hovoria, a je to v jednej vete, že bude solidárnejšia. A v súlade s tým hovorí o tom, že na poistnom princípe. Tak o čo pôjde? O poistný princíp alebo o solidaritu? Priam kuriózne znie záväzok vlády o predložení návrhu ústavného zákona na ochranu druhého piliera, ktorý potvrdí súčasné percento odvodov do druhého piliera do Národnej rady Slovenskej republiky. Jednak preto, že záväzkom je len vypracovanie návrhu zákona a jeho predloženie do parlamentu. A tým to končí, pretože vláda, a to veľmi pevne verím, že vie si spočítať hlasy, ktorými disponuje, a to v žiadnom prípade nie je ústavná väčšina. Po druhé, vcelku veľmi múdry zámer pána ministra Mihála, zmeniť sadzbu medzi prvým a druhým pilierom, utopila vláda v ambícii potvrdiť súčasné percento odvádzané do druhého piliera ústavným zákonom, hoci dobre vie, že najväčší problém pri konsolidácii verejných financií bude mať práve v prvom pilieri. Táto ambícia svedčí o tom, že jediným a prioritným cieľom vlády je podporiť finančné inštitúcie, ktorým tieto nemalé príspevky z druhého piliera každý mesiac plynú. Mrzí ma, že okrem dôchodkov, ktoré si inak dôchodcovia po celý pracovný život, na ktoré si teda odvádzali dôchodcovia po celý pracovný život príspevky, sme sa z programu vlády nedozvedeli, či a ako chce vláda pomôcť seniorom prežiť dôstojnú starobu. Toto je veľká skupina obyvateľstva pri osobách so zdravotným postihnutím, často najzraniteľnejšia. Naštartovali sme viacero aktivít v tomto smere. Mieni vláda v nich pokračovať, alebo sa riadi filozofiou bývalého ministra zdravotníctva, ktorý si aj do parlamentu dovolil predložiť genocídne zámery v súvislosti so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o starých ľudí s odôvodnením, že sú pre spoločnosť nerentabilní? Hovorím o dokumente Správa o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti prijatej vládou Slovenskej republiky, vládou Mikuláša Dzurindu v decembri v roku 2003.

    Pokiaľ sa vláda chce opätovne vrátiť k vyplácaniu sociálnych štipendií na základných školách v závislosti od prospechu žiaka, treba si ujasniť, či pôjde o sociálne alebo o prospechové štipendiá. Ide o dva rôzne inštitúty odvodené od rôznych udalostí. Zavádzanie prospechových štipendií na základnej škole však nemá logiku ani obdobu. A teraz naviac treba povedať, že táto problematika v tomto prípade určite nepatrí do rezortu práce.

    Pani premiérka, prosím, ako vážne ste mysleli sľuby o razantnej podpore mladých rodín, ktoré ste dávali voličom pred voľbami? Ak ste pri písaní vládneho programu si na to nespomenuli, pripomeniem vám, že ste sľubovali, že do 100 dní presadíte predĺženie materskej dovolenky na jeden rok, a že materský príspevok zvýšite na 100 percent čistého platu. Opakujem, 100 percent čistého platu. V programe vlády ste už poľavili a zo 100-percentnej náhrady čistého platu zostal len úsmev. Avšak aj napriek tomu tam stojí a citujem: "Vláda považuje za nutné naďalej podporovať rodiny najmä v období výchovy maloletých detí, keď prichádza k poklesu príjmu rodín." Namiesto toho však vystúpil pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rodičom, očakávajúcim že naplníte svoje sľuby, sľúbil, že im zoberie ešte aj príplatok pri narodení dieťaťa, ktoré sme do zákona zaviedli. A, samozrejme, zníži rodičovský príspevok pre rodičov, ktorí stratili príjem. Mimochodom, je to tá istá skupina ľudí, o ktorej ste kričali pred voľbami, že sú tu dva rodičovské príspevky, dva druhy a pristupuje sa inak k rodičom. Zvýšenie materského hovorí len o tých, ktorí pracovali, stratia príjem v dôsledku toho, že sa rozhodnú mať dieťa a sú poistení.

    Správa pre mladých rodičov je teda takáto. Dobre si zvážte, či budete mať deti, lebo 678 eur, ktoré ste mohli použiť na nákup výbavičky, vám zoberiem.

    Pána ministra by malo trápiť, že v dôsledku takéhoto kroku sa môže v súčasnej dobe priaznivo sa vyvíjajúca pôrodnosť, zaznamenaná v ostatných dvoch rokoch, zabrzdiť. Nepovažujete to, pani premiérka, za podraz na mladých voličoch, ktorí vám možno, aj práve pre tento sľub dali svoj hlas? V každom prípade ja vnímam správu tohto ministra nielen ako rozpor činov a slov, ale aj ako prvý krok smerujúci k porušeniu programu vlády, a to práve v deň, pani premiérka, keď ste ho vy v slávnostnom duchu uvádzali pred parlamentom. Považujem to tiež za hrubé zneváženie významu programu vlády ako dokumentu, ktorý v demokratickom parlamente bol doteraz vnímaný ako za najvážnejší dokument, o ktorom parlamenty rokujú.

    Vážené dámy, vážení páni, minimálne ma prekvapilo, keď som si prečítala zámer zvýšiť vekovú hranicu detí, ktoré musia byť umiestnené výlučne v rodinnom prostredí na 6 rokov. Pýtam sa, ako chce vláda riešiť súrodenecké rodiny, v ktorých jedno dieťa je pod 6 rokov a druhé dieťa je nad 6 rokov? Roztrhnete týchto súrodencov? Koho záujmy teda chce vláda chrániť? A pokiaľ ide o zmenu systému financovania poskytovateľov sociálnych služieb tak, aby boli zrovnoprávnené všetky právne formy poskytovateľov, ešte raz, zrovnoprávnené všetky právne formy poskytovateľov a zavedenie práva klienta na výber poskytovateľov sociálnych služieb, mám jednu pripomienku. V centre pozornosti by mal byť klient, nie poskytovateľ.

    Taktiež chcem podotknúť, že riešenie sociálne vylúčených spoločenstiev veľmi, veľmi zaváňa diskrimináciou voči Rómom. A nakoniec, celá časť programového vyhlásenia v oblasti sociálnej pomoci a sociálnej podpory, dotýkajúca sa marginalizovaných skupín a Rómov, určite nepatrí do kompetencie rezortu zdravotníctva.

    Bez snahy o bagatelizovanie tém považujem v kapitole o ochrane ľudských práv za jednostranný prístup, ak ľudské práva sú ponímané v programe vlády veľmi úzko a sú redukované prakticky na kultúrne práva a na práva národnostných menšín. Dovolím si spýtať sa, kde zostalo právo na dôstojnú prácu? Na dôstojný život? Kde sú ostatné hospodárske a sociálne práva? Ako sa s touto otázkou vysporiadajú napríklad voliči Kresťanskodemokratického hnutia, keď naša vláda pripravovala v roku 2006 program v časti sociálnej politiky, vychádzali sme napríklad z filozofie pápežských encyklík o dôstojnej práci, o spravodlivom odmeňovaní, o práve každého človeka na dôstojný život. Z čoho ste vychádzali, prosím, vy, keď ste participovali na tomto programovom vyhlásení?

    Mám ešte jednu otázku. Vláda chce zrealizovať systém jednoznačného relevantného a včasného výkladu zákonov, ktoré sa týkajú daňových a odvodových povinností, ako aj zaviesť inštitút záväzného stanoviska, ktorým si budú môcť podnikateľské subjekty overiť konkrétny postup úradov v prípade nejasných právnych predpisov, a ktoré budú súdne napadnuteľné. Chce azda vláda zmeniť aj esenciálny prístup, princíp právneho štátu, ktorý je v rámci trojdelenia štátnej moci výklad zákonov priznaný len a len súdom? Ako to chce dosiahnuť, keď nemá ústavnú väčšinu?

    Ak som spomínala novú politickú kultúru, tak túto vládu, aj poslanecká časť, táto vláda, aj poslanecká časť koalície predvádza pred celým národom veľké divadlo o tom, kto, kedy, s kým, za akých okolností. Súčasťou tejto kultúry je aj hromadné vyhadzovanie odborníkov zo štátnej správy, odborníkov s dlhoročnými skúsenosťami, pracovitých, ktorí sa nedopustili počas svojej pracovnej kariéry žiadneho prešľapu či porušenia povinnosti. Sú nahrádzaní amatérmi bez adekvátneho odborného vzdelania, adekvátnej praxe. Stojí to aj nemalé prostriedky, pretože týmto vyhodeným ľuďom treba dať odstupné, respektíve sú im priznávané v rozpore so zákonmi odmeny v násobku niekoľkých platov. Novoprijatým na ich miesta sa rozdávajú platy, o ktorých sa možno pánovi ministrovi ani nesníva. Takže, toto je praktická ukážka nielen novej politickej kultúry, ale aj šetrenia so štátnymi financiami.

    Vážené poslankyne a poslanci, ani pri najväčšej snahe nemôžem povedať, že by som považovala predložený program vlády za prínos pre Slovensko. Naopak, považujem ho za diletantské dielo vlády zo strán, ktoré majú rôzne názory na riadenie štátu, a tým spojené riešenie vecí verejných. Pripomeniem, že tieto názory sú na úrovni riadenia eseročiek a akciových spoločností. A niektorí predstavitelia rezortov, žiaľ, nie sú vybavení ani len základnou poznatkovou úrovňou o riadení štátu či vecnej problematike, ktorú majú riadiť. V médiách sa vyjadrili, že vraj sa idú učiť, a že to skúsia. Tak mám už len jedno želanie. Boh ochraňuj Slovensko. Tento program je pre občanov Slovenskej republiky škodlivý, jeho realizácia prinesie mnohým nemalé problémy, je v skutočnosti veľmi zlou správou pre Slovensko.

    Toto programové vyhlásenie znovu oklamalo voličov tak, ako to bolo v roku 2002, keď vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu okamžite po nástupe do vlády zrušila 21 prosociálnych zákonov, ktoré prijala pred voľbami. Programové vyhlásenie vlády by som nazvala generálnym podrazom na voličoch, nakoľko volebné zmluvy nie sú naplnené v tomto programovom vyhlásení. Preto ho nielenže nepodporím, ale budem hlasovať proti nemu, a pridávam sa k názoru pána profesora Jahnátka, že by ho bolo treba vrátiť na prepracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tomanovej sa prihlásili páni poslanci Igor Matovič, Július Brocka, Ľudovít Kaník, Jozef Kollár, Martin Pado, Ľudovít Jurčík, František Šebej, Monika Gibalová, Alexander Slafkovský, Ľubomír Petrák, Branislav Ondruš, Stanislav Janiš, Radoslav Procházka a Jana Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pani Tomanová, veľmi rada sa prezentujete ako bohyňa sociálnosti, podľa mňa v skutočnosti ste žena, ktorá niečo iné hovorí a niečo iné koná. Poviem jeden, dva, možno tri príklady. Za Ficovej vlády ste mali vy, pani Tomanová, pod palcom zvyšovanie dôchodkov. Ani raz som z vašich úst nepočul, že by ste mali úmysel zmeniť doterajší systém, ktorý zvyšoval dôchodky všetkým o rovnaké percento na systém napríklad všetkým o rovnakú sumu. Dôsledkom tohto maximálne nesociálneho pravidla, ktoré vy ste podporovala, ste najbohatším dôchodcom zvýšili dôchodky o 11 tis. korún a najchudobnejším o 800. Čiže toto je dôkaz vašej sociálnosti, že najbohatším ste dali o 14-krát viac ako tým najchudobnejším. Naopak, táto vláda ide toto pravidlo zmeniť a, pravdepodobne, to bude niečo v tom duchu, že všetci budú mať o rovnakú sumu zvyšované dôchodky. Toto je práve sociálne, nie to, čo ste robili vy. Hanba vám za to.

    Druhé. Rok ste klamali spolu s Ficom všetkých nezamestnaných, že im predĺžite podporu v nezamestnanosti. Rok ste ich ťahali za nos, na konci ste to odbili tým, že treba na to 100 mil. eur a tieto peniaze nie sú. Za pár dní tá istá vláda zrušila limit na odpočet DPH na osobné automobily pre podnikateľov a toto opatrenie nás stálo tých 100 mil. eur. Toto je vaša sociálna vláda. Potom sa pýtam ešte inú vec, aby teda povedali ste na začiatku, že celý ten vládny program je nekompetentný. Skúste mi odpovedať, pani Tomanová, kto podľa vás povedal vetu, že Slovensku demografická kríza nehrozí? Bol to nejaký bezdomovec z Hlavnej stanice v Bratislave, alebo boli ste to vy?

  • Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Július Brocka. Nech sa páči.

  • Pani Tomanová charakterizovala programové vyhlásenie vlády viacerými prívlastkami: nekompetentné, nekonzistentné, totálny odklon od sociálneho štátu, že to je dobrá správa pre horných 10-tisíc. Pani ministerka Tomanová, ak by som to mal jednou vetou, alebo, pani poslankyňa Tomanová, keby som to mal jednou vetou povedať, že vám jazyk nezdrevenie. Veď z vašej politiky mali profit najmä privilegovaní, najmä privilegovaní. Zhodou okolností, tak ste začali. Ten prvý váš škandál - niekoľkomiliónová dotácia pre Privilégium. Neskôr ste sa už vynašli a našli ste nový slovník alebo iný slovník. Takzvané sociálne podniky, pomoc, mala to byť pomoc dlhodobo nezamestnaným a profitovali z toho najmä ľudia blízki strane Smer. Pôvodne to boli peniaze z Európskej únie, mali to byť peniaze z fondov Európskej únie, dnes je to sekera 300 miliónov korún zo štátneho rozpočtu.

    Ale aj v iných oblastiach. Napríklad v oblasti sociálnych služieb, že ste podporovali privilegovaných verejných poskytovateľov, dnes už aj Ústavný súd konštatoval, že to bolo v rozpore s ústavou. Ale aj pri rodičovskom príspevku, keď ste vyrobili štyri kategórie rodičov, tých privilegovaných, a potom tých diskriminovaných. Nakoniec aj to, čo verejnosť prijímala pozitívne, príspevok pri narodení dieťaťa. No, na to ste nenechali v štátnom rozpočte ani peniaze, dnes je tam diera 1,8 mld. Sk.

    Pani Tomanová, toto programové vyhlásenie vlády je aj o zavedení poriadku. Je o odstránení diskriminácie a nespravodlivosti, ktorú ste v našom sociálnom systéme zaviedli aj vy.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, sociálny štát je taká mantra, ktorou sa oháňate vy, pán Fico a ďalší vaši kolegovia, pričom výsledky vášho vládnutia sú krajne nesociálne. Sociálne sú len vaše reči, sľuby. A o tom bolo celé vaše vystúpenie. Veľmi pozorne som ho počúval, ale naozaj štatistiky si vie prečítať každý. Prečítať a citovať nejaké materiály z Európskej únie, to naozaj dokáže každý. A čo ste urobili za štyri roky pre túto krajinu, keď ste boli ministerka? Čo ste urobili pre tých, ktorí sú sociálne odkázaní? Ako ste znížili počet sociálne odkázaných? Všetko negatívne narástlo počas vášho mandátu, počas vášho pôsobenia.

    Ale vy nebudete iná, jednoducho. Vaše myslenie je skutočne ako z inej galaxie alebo minimálne z predminulého storočia, takže nemám ani len pocit, že sa čokoľvek môže zmeniť. Ale musím povedať, že vy ste nebezpeční pre túto krajinu, pretože keby ste ju mali možnosť riadiť, tak nás zavediete presne po tej ceste, ktorá doviedla tie krajiny, ktoré presadzovali socializmus v Európe, k tomu, že dnes musia škrtať dôchodky, škrtať platy pracovníkov vo verejnom sektore, zvyšovať dane a takýmito drastickými opatreniami znižovať životnú úroveň občanov. Tomuto sa musíme brániť, či to bude prichádzať takéto tlaky z Európskej únie, alebo niekedy prichádzali možno zo Sovietskeho zväzu, takže, pani ministerka, takto určite nie. Vy ste tu vykonávali štyri roky socialistický experiment na tejto krajine a všetci videli a vidia, aké výsledky priniesol. Rastúce rady nezamestnaných, rastúce rady sociálne odkázaných.

  • Teraz má slovo pán poslanec Jozef Kollár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Snáď najzaujímavejšou vetou pre mňa vo vystúpení pani poslankyne Tomanovej bola celkom prekvapivá, veľmi sofistikovaná nová definícia VIP občana Slovenskej republiky, ktorý podľa vašej definície, pani poslankyňa, je človek, ktorý zarába viac ako 5 tis. eur mesačne. Mňa skutočne udivuje a zároveň pobavuje, že nositeľka, predpokladám ľavicových hodnôt, sa tuto pozicionuje do úlohy kategorizovať občanov podľa výšky príjmu, ako keby tí chudobní boli tí dobrí, tí bohatí boli tí zlí. Ja som presvedčený o tom, že pokiaľ niekto peniaze nadobudol prácou a poctivo ich zdanil, tak je rovnakým občanom ako hociktorý iný občan a pred zákonom by sme si mali byť všetci rovní. Najlepším príkladom je Veľká Británia, kde napríklad diplomatickým pasom, pani poslankyňa, ktorý stále patrí medzi privilégiá tohto parlamentu, nedisponuje ani Jej Veličenstvo Alžbeta II. Takže tam si berme príklad, pokiaľ ide o rovnosť občanov. No a nakoniec najsmiešnejšie na tom je to, že ak by sme vašu definíciu VIP občana Slovenskej republiky všeobecne prijali, tak do tejto kategórie, predpokladám, že spadáte aj vy. Ďakujem.

  • Nech sa páči ďalej, pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, programové vyhlásenie vlády ste onálepkovali všetkými možnými negatívami: nekonzistentné, chaotické, nekompetentné, diletantské, prázdne, bez návrhov, totálny odklon od sociálneho štátu. Ďalej ste hovorili o dobrej správe pre tých, čo majú 5, 6-tisíc eur a zlou správou pre tých, čo majú 300, 400 eur. Tak sa pýtam, pani poslankyňa, bývalá ministerka, tej asi najsociálnejšej vlády, tie predražené tendre na diaľnice, mýta, upratovanie, boli pre tých čo majú 300, 400 eur? To podvodné sociálne podniky boli pre tých čo majú 300, 400 eur? To podvodný tender na emisie bol pre tých čo majú 300, 400 eur? Pýtam sa vás, pani poslankyňa, podvody s pozemkami v Tatrách boli tiež pre tých čo majú 300, 400 eur za vašej vlády? A, pani poslankyňa, zvýšenie ziskov pre elektrárne, SPP o miliardy korún, to tiež bolo pre tých čo majú 300, 400 eur? A nakoniec, pani poslankyňa, tých 34 a 40 miliónov korún, čo mal váš predseda zohnať vlastnou hlavou, to tiež zháňal pre tých čo majú 300, 400 eur? O čom to tu vlastne tárate, pani poslankyňa? Prečo strašíte ľudí? Chcete povedať, že môže byť horší model vládnutia v tejto krajine, ako bol model rabovania krajiny, bohapustého rabovania za vašej vlády, za vašej koalície, v čele s Robertom Ficom? Chcete povedať, že môže byť horší model? Tak aspoň nerozprávajte takéto nezmysly! A mimochodom, pani poslankyňa, ohľadom tej genocídy za bývalého pána ministra Zajaca, sa už ospravedlňoval pán bývalý podpredseda vlády Čaplovič, takže je od vás nehorázne, neslušné takúto vec opakovať. Mali by ste sa ospravedlniť aj vy. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ľudovít Jurčík, ďalší s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pani poslankyňa Tomanová, nevedel som, že ako tomu mám rozumieť, ale naposledy som takú podobnú rétoriku, ako ste tu predviedli, čítal v knihách, ktoré som mal počas vysokoškolského štúdia v jednom predmete, v predmetoch, ktoré, dá sa povedať, k ničomu neviedli a nemali vôbec žiadny zmysel. Myslím si, že vo vašej rétorike ste si zamenili slovo sociálny za slovo socialistický alebo socialistický za slovo sociálny, aby som bol presný. Tie čísla, ktoré ste uvádzali, ako fajn, je to zaujímavé, ale mal som dojem, že ste, aj kolega vedľa mňa, že ste nimi popísali výsledky vašej činnosti. Treba si uvedomiť, že všetky krajiny, ktoré ste menovali pred nami, pokiaľ ide o výšku príjmu, pokiaľ ide o výšku sociálneho zabezpečenia, boli krajiny, kde nevládli ľudia ako ste vy. To si uvedomte. Tých štyridsať rokov, ktoré sa tu deformovalo myslenie ľudí a viedla krajina smerom takým, že v polovičke osemdesiatych rokov sme už kupovali s námahou základné veci, je výsledok vedenia takými ľuďmi ako ste vy. A v ktorej fabrike, že ste boli v tej nejakej Kórei alebo na Taiwane, kde viete, ako to funguje. Ja som tam bol. Ani náhodou to nie je tak, ako ste hovorili. Ja som s tými ľuďmi pracoval, ani náhodou to tak nie je. Áno, samozrejme, nájdu sa aj tu extrémy. Aj v slovenských fabrikách sa nájdu extrémy, aj na Slovensku podvádzajú podnikatelia, a vo veľkom. A, bohužiaľ, vymáhateľnosť práva je na nich krátka. Tam hľadajme problémy, tam hľadajme chybu. Asi tá vaša predstava, sociálne podniky, tak by to malo fungovať. Bohužiaľ, nefungovalo. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec František Šebej. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tomanová, nie som schopný komentovať presne obsah vášho prejavu, pretože sa v mojich ušiach menil na nejakú socialistickú hmlu, ale okomentujem niečo iného. Ako zločin ste označili znižovanie korporatistických prvkov v štáte a tripartitu. Tak ja poviem niečo z dejín týchto politologických termínov. Slovo tripartita, aj celý princíp, vymyslel Mussoliniho minister Alfredo Rocca. Mussoliniho štát podobne ako Salazarov štát v Portugalsku bol korporatistický štát, čo je v priamom protiklade so slobodnou demokraciou. V korporatistickom štáte každý niekam patrí a všemocný štát spolu s korporáciou zamestnávateľov a korporáciou zamestnaných, teda absolútne nelegitímnymi a nevolenými inštitúciami, rozhoduje o všetkom. Korporatistické prvky sú znečistením demokratického štátu napriek tomu, že všelikde v Európe sa dajú nájsť. A naozaj, ak nám záleží na tom, aby táto spoločnosť bola slobodná a demokratická, tak nie že treba znížiť ich pomer, ale treba ich odstrániť úplne. Ďakujem.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Monika Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Aj ja, keď som zavrela oči a počúvala toto vystúpenie, som si spomenula na staré časy, starší kolegovia si spomenú na "MRH". Pani Tomanová, položili ste otázku: Ako chce vláda pomôcť seniorom? Nuž tak, že zmeníme zákon o sociálnych službách, v ktorom ste vy utvorili kategórie občanov na našich a tých druhých. Vy hovoríte o genocídnom prístupe? Viem o jednom prípade a možno ich je aj viac, kedy šikanovanie úradníkov, odvolávajúc sa na platný zákon o sociálnych službách, u jedného klienta skončilo toto šikanovanie tak, že to neprežil, pretože bol nútene deložovaný a prehodnocovaný zo zariadenia do zariadenia. Pani Tomanová, kto to kŕčovite obhajoval popieranie slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby? Pretože to, čomu vy hovoríte slobodný výber, v platnom zákone má len iluzórny charakter, čo sa prieči konceptu právneho štátu. A toto definoval aj Ústavný súd vo svojom náleze. Pani Tomanová, môžeme vás ubezpečiť, že v centre pozornosti podľa nášho konceptu bude klient a v centre pozornosti podľa programového vyhlásenia vlády bude občan, jeho dobro a ten sociálny šál, ktorý spomínal aj pán Fico, ten my budeme mať a budeme ho nazývať spravodlivosť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz je priestor pre pána Alexandra Slafkovského s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja nie som expert v sociálnych veciach, ale šokovalo ma, keď ste hovorili o tom, že vyhlásenie vlády Ivety Radičovej je bez konkrétnych údajov. Otvoril som si vaše vyhlásenie vlády. Na 8,5 stranách rozprávania o sociálnych veciach je jedno konkrétne číslo - 15 000 korún prídavku na prvorodené dieťa. Okrem všeobecného odvolávania sa na koniec volebného mandátu. Tak čo nám tu idete rozprávať o tom, ako ste vy tu niečo robili pre túto krajinu, akí ste boli dobrí, aké boli výsledky. Sedieť tu a počúvať vaše vystúpenie znamená súhlasiť so sabotovaním práce parlamentu a tejto vlády.

  • Pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Tomanová, ja sa pripojím do tábora, ktorý tu ešte dnes nezaznel na vaše vystúpenie. Chcem povedať, že takisto považujem programové vyhlásenie vlády v oblasti sociálnej za nekomplexné a nevyvážené. Dotknem sa jednej oblasti. To je starobné dôchodkové sporenie. Domnievam sa, že ak oblasť, ktorá produkuje deficit štátneho rozpočtu zhruba na úrovni 1 mld. eur ročne, by si zaslúžila viac ako dva odseky, z ktorých prvý znie: "Vláda predloží do Národnej rady návrh ústavného zákona na ochranu II. piliera, ktorý potvrdí súčasné percento odvodov."

    Osobne si myslím, že skutočne je to málo. Ďaleko sympatickejšie mi je tvrdenie, ktoré sa nachádza o stranu ďalej v oblasti zdravotníctvo, ktoré tvrdí, že zdravie nie je politickou kategóriou a vláda umožní diskusiu a následnú dohodu politických strán. Ja chcem prízvukovať, že ani staroba nie je politickou kategóriou a privatizovanie staroby by nemalo byť súčasťou programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že v tejto oblasti by sme mali hľadať politickú zhodu, lebo tak ako zdravotný systém, ani dôchodkový systém nie je otázka krátkodobá, ale je to otázka, alebo mala by to byť otázka celospoločenskej zhody, lebo sa to dotýka generácií, a generácií, a dobrý dôchodkový systém sa robí na desaťročia dopredu, a nerobí sa ako biznis dôchodkových správcovských spoločností. Mne osobne boli veľmi sympatické vaše slová, pán minister práce a sociálnych vecí. Jedným z prvých slov, ktoré ste predniesli vo funkcii, že idete zmeniť percento výberu na 6 a 12. Škoda, že racionalitu...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Teraz pán poslanec Branislav Ondruš s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tomanová, vy ste sa síce dotkli aj otázky novely Zákonníka práce alebo zmien v pracovnoprávnom zákonodarstve, ale ja si myslím, že ste mohli aj konkrétnejšie uviesť, aký lživý dojem sa usiluje návrh programového vyhlásenia vlády vyvolať. Totiž on vyvoláva dojem, že nejakou zmenou Zákonníka práce alebo nejakého zákona sa naraz vytvoria dostatočné podmienky a podnikatelia naraz budú mať desaťtisíce voľných pracovných miest, na ktoré začnú prichádzať desaťtisíce nezamestnaných. Tak presne podľa tejto filozofie urobil Ľudovít Kaník ako minister práce novelu Zákonníka práce a aj vtedy tvrdil on, Ivan Mikloš a celá táto pravicová klika, že toto bude dobrý nástroj na vytváranie nových pracovných miest. Tak štatistika Eurostatu ukazuje, že zatiaľ čo na konci roka 2003 alebo za rok 2003 bola miera nezamestnanosti niečo cez 17 %, tak za rok 2004 alebo na konci roka 2004 to bolo vyše 18 %. Inými slovami, zatiaľ čo za rok 2003 sme mali počet nezamestnaných necelých 460 tis., tak za rok 2004 ich bolo vyše 480 tis. Čiže tento obrovský mnohodesaťtisícový nárast nezamestnaných priniesla tá novela Zákonníka práce, ktorá mala vytvoriť lepšie podmienky pre zamestnanosť. A tiež by som len krátky historický exkurz. Ten tzv. II. dôchodkový pilier, ktorý na Slovensku sme zaviedli, tak s tým prišiel minister krvavej fašistickej Pinochetovej vlády, ktorého u nás na Slovensku vítali aj takí ľudia ako je pán Šebej.

  • Pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, všetko, čo ste hovorili, sedí ako píp, píp, píp na šerbli na vládny program Roberta Fica. Hovorili ste o vládnom programe Roberta Fica. O vláde, v ktorej ste sedeli. Skutočnosť, ktorú ste na základe tohto svojho vládneho programu dosiahli v stave nezamestnanosti je katastrofálna, v stave chudoby prehlbujúca, v stave zvyšovania regionálnych rozdielov alarmujúca, v stave poskytovania, resp. neposkytovania sociálnych služieb strašná. Klientelizmus pre vyvolených ako vyšitý. Sociálne podniky, pani ministerka, exministerka, vám nič nehovoria? Vaše sociálne vládnutie najlepšie vystihuje jeden vtip, ktorý, bohužiaľ, ale vtipom nie je. Ten vtip hovori, že vláda Roberta Fica prijala na konci svojho volebného obdobia dve uznesenia. Prvé uznesenie - životná úroveň ľudu sa zvýšila. A druhé uznesenie je menoslov ľudí, ktorým sa zvýšila.

  • Pán poslanec Radoslav Procházka. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, spomenuli ste kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Po nástupe k moci ste prijali zákon o úprave extenzie, ktorú ste veľmi rýchlo vy sami museli opravovať, pretože sa nedala vykonať inak ako v dramatickom rozpore s ústavou. Čo sa tam napriek tomu chabému pokusu o opravu nepodarilo odstrániť, je úplná absencia akejkoľvek ochrany subjektov, na ktoré sa tie rozšírené kolektívne zmluvy majú vzťahovať. O tom, že túto ochranu potrebujú, najlepšie svedčí fakt, že v každej jednej extenzii, na ktorú ste sa podujali, sa buď komisia ministerstva alebo ministerstvo samotné dopustilo postupov, ktoré úplne ignorovali aj tie veľmi skromné požiadavky, ktoré na proces extenzií kladie zákon. Spomenuli ste tiež amatérov a nedostatok odborného zázemia vo vzťahu k nastupujúcej vláde. Keď odborníci, odborná komisia, vaši odborníci na ministerstve pripravili novelu tohto zákona, tak na základe politickej dohody odborov ste to, čo odborníci dohodli, úplne zrušili a nahradili ste to neodbornou, nesystémovou, neorganickou úpravou a vyslovili, započul som tiež, vyslovili ste starosť o ústavnosť a dodržiavanie medzinárodných ľudskoprávnych štandardov. Neviem či ich nebolo viac, ale ja sám si teraz viem spomenúť na tri zákony z vašej dielne, o ktorých v ostatnom období rozhodoval Ústavný súd. V tom jedinom, v ktorom zatiaľ rozhodol, vyslovil, že ten zákon z vašej dielne bol v nesúlade s ústavou a v tých ďalších ešte konať bude. Čiže obával by som sa skôr o to skóre na poli ochrany ústavnosti, ktoré ste dosiahli vy, než o to, ktoré bude nasledovať. Ďakujem pekne.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Jana Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, v prvom rade kvitujem, že používate čísla, pretože čísla sú nemenné, čísla sú argumenty, ktoré sa nedajú vyvrátiť tými, ktorí, ja poviem, rozprávajú do vetra a veľmi radi sa zapájajú do tejto debaty. Takže, čísla sú tie veci, ktoré niekto vypracoval, nezávislý odborník, a čísla dokážu porovnať naše vládnutie a vládnutie bývalej vlády alebo terajšej.

    Vrátim sa k Zákonníku práce, o ktorý ste sa oprela. Ja som prešla veľmi veľa podnikov, kde sme sa pýtali na Zákonník práce. Ani jeden z podnikateľov, ani jeden majiteľ veľkej firmy nemal problém so Zákonníkom práce. Ja Zákonník práce považujem za klišé, ktoré sa snaží táto vláda otvárať, pretože v minulosti jej minister, terajší minister a bývalý poslanec pán Mikloš tu kričal a volal ako treba znížiť odvody, keď sme boli v čase najväčšej hospodárskej krízy a očakávam, že pán minister, momentálne Mikloš, zníži tieto odvody, pretože tieto ťažia najviac podnikateľov, a že ukáže podnikateľom, že nie klišé Zákonník práce, kozmetické úpravy, ale že táto vláda, ktorá sa hlási k tým podnikateľským subjektom, že im chce pomôcť, že im takýmto spôsobom pomôže, a práve tým znížením odvodov.

    Chápem aj ambíciu zamestnávateľov, samozrejme, ktorí si zaslúžia omnoho väčšie mzdy ako majú zamestnanci, pretože nepochybne sú motorom diania, čo sa týka zamestnávania. Ale ja sa pýtam, kam chceme ísť ešte nižšie, ak priemerná mzda denná, a zase použijem čísla, na Slovensku je 6,40 eur, v Nemecku je 29,10 eura, v Rakúsku 28,50. Kam chceme ísť a kam týchto ľudí ešte chceme zatlačiť? Na základe čoho? Áno, manažér si zaslúži vyššiu mzdu, ale robotník alebo pracovník tak isto potrebuje mať normálne štandardné a slušné podmienky. Kam chceme ísť ešte a chceme likvidovať odbory, ktoré jediné sa môžu zastať týchto zamestnancov a týchto ľudí? Neviem na aký štandard a kam chceme týchto ľudí v tejto krajine doviesť. Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie rečníkov vo faktických poznámkach sa teraz prihlásila pani poslankyňa Viera Tomanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, uvediem pár argumentov, zase číselných, aby som vyvrátila to, čo ste povedali. Miera nezamestnanosti klesala, hovorím o celkovej miere nezamestnanosti z vašich 13,16, ktoré ste nechali na 11,69 v roku 2006, 9,65 - 2007, 2008 - 8,83, 12,34 v júni tohto roku celková miera. V porovnaní s vašimi, ktoré sa pohybovali od 14, 18, 19 a viac percent. V tejto súvislosti v Zákonníku práce sme zvýšili ochranu zamestnancov pri prepúšťaní, posilnili sme účasť zamestnancov pri rozvrhnutí pracovného času, v súvislosti s riešením dopadov globálnej krízy sme zaviedli napríklad flexi konto. V rámci nárastu minimálnej mzdy sme zvýšili minimálnu mzdu z 234,8 eura na 307 eura. V rámci rodín s deťmi zaviedli sme príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa v konečnej výške 670 eur, nové dávky pre rodičov zárobkovo činných, rodičov do 3 rokov veku, príplatok prídavku na dieťa pre nepracujúcich rodičov dôchodcov. Zaviedli sme nový valorizačný mechanizmus na prídavok na dieťa. Nový zákon o rodičovskom príspevku na úrovni vo výške minimálnej mzdy. Zákon o náhradnom výživnom, kde sme riešili finančnú podporu osamelým rodičom s deťmi. Náhradu výživného deťom, ktorých výška sirotského dôchodku nedosahuje ani výšku minimálneho výživného. Každoročné zvýšenie dávky v sociálnej, v hmotnej núdzi. Znížili sme chudobu z vašich 13,3 % na 10,9 %.

    V dôchodkovom systéme sme udržali systém a zlepšili bilanciu Sociálnej poisťovne o 241 miliónov. Zaviedli sme vianočný príspevok. O pol roka skôr valorizujeme dôchodky a čo znamenalo zvýšenie dôchodkov zhruba o 132,78 eura a mnohí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz v súlade s rokovacím poriadkom § 28 sa prihlásil do rozpravy pán minister a podpredseda vlády Jozef Mihál, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, milí hostia, na rozdiel od mojej predrečníčky, pani poslankyne Tomanovej, si myslím, že programové vyhlásenie vlády je veľmi dobrou správou pre Slovensko. Nová koalícia a nová vláda má štyri roky na to, aby toto tvrdenie dokázala a verím, že sa jej to podarí. Pokiaľ ide o sociálny systém ako celok, mojou prioritou je urobiť poriadok, zaviesť spravodlivosť v pravom slova zmysle a prehĺbiť solidaritu v systéme. Aby som bol stručný, skúsim povedať len pár priorít. Prvou prioritou je boj proti nezamestnanosti, čo zároveň znamená prostriedky na to, aby sa zamestnanosť zvyšovala. Za tri týždne, počas ktorých som vo funkcii, som absolvoval množstvo rozhovorov a návštev. Okrem iného medzi tým bolo aj rokovanie tripartity. Bola to návšteva najvyšších predstaviteľov KOZ v mojom úrade. Bola to, samozrejme, aj návšteva zástupcov zamestnávateľov a okrem iného som si bol preveriť situáciu, aká je na východnom Slovensku, konkrétne v okresoch Trebišov a Michalovce.

    Z týchto rozhovorov a hlavne z rokovaní na tripartite vyplynulo, že tak ako to spomínala pani poslankyňa Vaľová, dávam jej za pravdu, najväčším problémom nie je Zákonník práce, ale z pohľadu zamestnávateľov je najväčším problémom zákon o kolektívnom vyjednávaní. Novela, ktorá bola prijatá na jar tohto roka, zaznamenala veľký nepomer medzi právami zamestnancov a zamestnávateľov, alebo presnejšie povedané, zaviedla automatickú extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, čo hodnotia zamestnávatelia ako veľmi vážnu prekážku pre rozvoj ďalších investícií, a preto mojou prioritou pri opatreniach na zvyšovanie zamestnanosti bude náprava tohto zákona. Samozrejme, budeme robiť aj zmeny v Zákonníku práce, ale rozhodne sa s týmito zmenami nemienim ponáhľať. Chcem dať veľký priestor dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Chcem, aby fungovala tripartita tak, ako fungovať má. Každý bude mať dostatočný priestor, aby vyjadril svoj názor a svoje stanovisko. Dúfam, že tieto stanoviská sociálnych partnerov sa budú zbližovať. Dúfam, že rokovania budú pokojné a v konštruktívnej atmosfére, k čomu chcem prispievať.

    Pokiaľ ide o minimálnu mzdu, vidíme konkrétne, teraz, v týchto dňoch, že znova sa opakuje to čo každý rok. Sociálni partneri sa jednoducho nevedeli dohodnúť na úprave minimálnej mzdy, to znamená, musí prísť na rad mechanizmus daný podľa zákona. Tento mechanizmus nie je dobrý. Tento mechanizmus, je to gumové, sú to gumové paragrafy, ktoré umožňujú veľmi voľný výklad, treba to upresniť, treba to zmeniť tak, aby boli spokojné všetky strany. Preto pôjdeme, zrejme, aj do zákona o minimálnej mzde a navrhneme logické a zmysluplné úpravy, ktoré budú mať za následok väčšiu spokojnosť a menšie handrkovanie ako tomu bolo doteraz.

    Pokiaľ ide o výšku miezd, mne osobne je veľmi ľúto, že taký vysoký počet ľudí na Slovensku je odkázaný žiť z tak nízkych miezd alebo dokonca z dávok v hmotnej núdzi, a budem robiť všetko preto, aby sa tento stav zlepšil. Samozrejme, tu nemôže byť spoľahnutie, alebo nemôžeme sa pozerať len na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože je to širší, celospoločenský problém. Ide v prvom rade o to, aby podnikatelia zistili, že Slovensko je znova atraktívna krajina na investovanie, pretože bez toho, aby sa tu rozvíjali podnikateľské možnosti, nikam sa nedostaneme. A administratívnymi nariadeniami a deklaráciami o tom, ako chceme zvýšiť mzdy bez toho, aby sme upravili podmienky na podnikanie, aby sme zvýšili kultúru spoločenského života, legislatívy, sa nedostaneme jednoducho nikde. To si tu môžme len rozprávať ako bonmoty a vymieňať ich medzi sebou.

    Ak dovolíte, malý odskok v tejto súvislosti. Zaznamenal som ešte taký názor, že zamestnanci budú platiť odvody, a tým ich poškodíme. Je to také trošku nepochopenie toho, čo chceme urobiť v rámci programového vyhlásenia, nájdete pojem zavedenie super hrubej mzdy, jednoducho ide o to, na vysvetlenie, aby sa súčasná cena práce premietla do zvýšenia hrubej mzdy zamestnanca a súčasne odvody, ktoré platí zamestnávateľ a zamestnanec, formálne platil len zamestnanec, čo pre neho bude znamenať jasné zviditeľnenie toho, koľko zo svojho reálneho príjmu alebo hrubého príjmu odovzdáva štátu. Chcem len upozorniť, že ak niekto zarobí, povedzme, tisíc eur vo forme ceny práce, to znamená vrátane odvodov zamestnávateľa, tak mu z toho na výplatu zostane okolo 580 eur, pretože 420 eur ide štátu na daňový úrad, do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne vo forme odvodov. A, samozrejme, občan, ktorý tých 580 eur si zoberie domov, si nakúpi tovar, alebo si zabezpečuje nejaké služby, platí v tom DPH, platí spotrebnú daň. Reálne, z toho čo zarobí, mu zostane menej ako polovica. Bolo by dobré, keby si tento fakt občania Slovenskej republiky uvedomili a k tomu im napomôže aj zavedenie super hrubej mzdy, nehovoriac už o tom, že inštitút super hrubej mzdy sprehľadní a zjednoduší aj administratívu vo vzťahu medzi podnikateľmi a štátom.

    Aby som dlho nezdržiaval, prejdem ešte k odvodovému systému. Znovu zdôrazňujem, urobiť poriadok, zaviesť spravodlivosť a zosilniť solidaritu. To je všetko. Nič iné za tým nehľadajte. Môžme sa tu dlho baviť, či je to pravicové alebo ľavicové. Poriadok, spravodlivosť a elementárna solidarita by mal byť náš spoločný cieľ. Ak sa za minulé štyri roky vláde v tomto cieli nepodarilo pokročiť, tak nech to skúsi táto nová. Dajte nám, prosím, šancu. Ja si myslím, že máme na to, aby sme sa k tomuto cieľu čo najviac priblížili. K tomu nám poslúži po prvé zjednocovanie vymeriavacích základov, k tomu nám poslúži jednotný výber daní, ciel a odvodov, kde sa od roku 2005 pokročilo len deklaratívne, ale reálne prakticky nikam. A, samozrejme, z druhej strany, keby sme sa na to pozreli, dnes sa sociálny systém, neviem či je správny výraz, masívne zneužíva. Možnože som príliš prísny, ale v každom prípade zneužíva sa určite, napríklad v oblasti nemocenských dávok, ak mám byť konkrétny, a toto nemôžeme nechať len tak, bez pozornosti.

    Ak urobíme poriadok v odvodovom systéme, bude to ďalej znamenať predpoklad pre budúce zníženie odvodových sadzieb, a tým celkové zníženie toho odvodovo-daňového zaťaženia. Samozrejme, poriadok v sociálnom systéme znamená zároveň zvýšenie zdrojov pre Sociálnu poisťovňu na vykrytie deficitu, ktorý tam dnes máme. Pokiaľ ide o dôchodky, chceme zaviesť solidaritu v prvom pilieri, pokiaľ ide o valorizáciu dôchodkov. O tom sa tu zase dlho, dlho hovorilo a hovorili o tom všetky politické strany, ak som to pozorne vnímal, keď som bol ešte mimo tohto parlamentu alebo mimo vlády. Všetky strany o tom hovorili, takže, poprosím vás, znova, zjednoťme sa znova v tom, aby sme v tomto projekte urobili aj nejaký záver, ktorý sa premietne do legislatívnych úprav. To znamená, aby sa nízke dôchodky zvyšovali vyšším tempom ako tie vysoké. Po tomto volajú občania Slovenskej republiky už dlhodobo. Je najvyšší čas to urobiť.

  • S tým súvisí aj predpokladané zavedenie minimálneho dôchodku, ktorý takisto nájdete v programovom vyhlásení. Ide tu o to, aby sme odstránili súčasný stav, kedy občania, ktorí majú veľmi nízke dôchodky, súčasne dostávajú dávky v hmotnej núdzi. Je to situácia, ktorá je zbytočne komplikovaná, nie všetci o tom vedia, a toto zjednodušme. Uľahčíme týmto ľuďom život. Samozrejme, treba to urobiť premyslene, aby nedošlo k zneužívaniu tohto inštitútu.

    Pokiaľ ide o druhý pilier. Druhý pilier je nástroj, akým chceme prekonať nastupujúcu demografickú krízu. Aby to dávalo zmysel, musíme odstrániť deformácie, ktoré dnes v druhom pilieri sú. A musíme, samozrejme, priniesť ďalšiu kvalitu do nástrojov, ktoré druhý pilier ponúka. Jedným z tých spôsobov, ako sa k tomuto dostaneme, je jednoznačne rozlíšiť tri dôchodkové fondy. Musí byť jasne citeľný aj pre naprostého laika rozdiel v tom, čo je to konzervatívny fond na jednej strane a čo je to na druhej strane rastový fond. Musí tam byť iná politika investovania, iná politika garancií, iná politika odplaty pre správcovské spoločnosti, aby si občan mohol vybrať podľa svojich preferencií. Naviac bol by som rád, keby sa podarilo presadiť, aby občan, ktorý je sporiteľ v druhom pilieri, mohol svoju investíciu rozložiť na viac dôchodkových fondov. Nevidím v tom žiadny problém okrem malého technického - úpravy informačných systémov v správcovských spoločnostiach.

    Ešte sa vrátim k tomu, čo predstavitelia strany SMER radi vyťahujú, pretože majú zrejme radi, radi čítajú bulvárnu tlač. Pokiaľ ide o moje údajné vyjadrenia o tom, aby sa znížila príspevková sadzba do druhého piliera na 6 %, dovolím si to uviesť v tejto snemovni na správnu mieru. Po rokovaní vlády ma v jeden pekný deň obkľúčil kŕdeľ novinárov, ktorí sa ma hlava-nehlava pýtali na všetko možné. Jedna z otázok bola, či som schopný si predstaviť, že spadne meteor do stredu Bratislavy. Ja som odpovedal, že si to viem predstaviť. Druhá otázka bola, či si viem predstaviť v krajnom prípade, že sa zníži pomerná sadzba príspevku do druhého piliera. Áno. V krajnom prípade si viem predstaviť všetko možné. Aj to, že tu zajtra nebudeme. Ale to neznamená, že presadzujem zníženie sadzby na 6 %. Zdôrazňujem, nie, ja to nepresadzujem. Všetci dobre viete, ak sledujete moju prácu, vždy som bol za to, aby sa sadzba príspevkov do druhého piliera zachovala na 9 %. Počas vládnutia bývalej vlády som o tom písal, diskutoval, všetci to viete. Je zbytočné to zdôrazňovať stokrát dookola.

  • Príplatok pri narodení dieťaťa a rodičovský príspevok. Ďalšia zaujímavá téma. Vhodná pre bulvár. Mojou jednou chybou je toto: rád rozprávam o veciach otvorene. Preto som na tlačovej konferencii, ktorá bola v utorok na ministerstve práce, bola to druhá v poradí, prvú som mal v Košiciach minulý týždeň, preto som na otázku novinárov, aké pripravujeme zmeny v rodičovskom príspevku, pretože tento zákon je veľmi zlý, odpovedal som a doširoka som rozoberal, aké sú možnosti. Aké sú možnosti niečo s tým urobiť. Áno, medzi iným som hovoril, že jedna z možností by bola aj tá, že by sa nahradil príplatok pri narodení dieťaťa tým, že by sa rozpustil na 36 splátok a o to by sa zvýšil rodičovský príspevok.

    Nikdy som netvrdil, že to je nejaká moja mantra. Je to jedna z možných alternatív a chcem zdôrazniť dedičstvo, aké som dostal. To dedičstvo je také, že bývalá vláda v programovom vyhlásení sa zaviazala, že zvýši rodičovský príspevok na výšku minimálnej mzdy. Výsledok bol ten, že tento záväzok bol splnený v roku 2010 v posledný rok vládnutia, a to tak, že vláda, alebo teda zmenou zákona o rodičovskom príspevku, sa zaviedol dvojstupňový rodičovský príspevok a vyššia suma 256 eur, ktorá má ďaleko od tzv. čistej minimálnej mzdy, sa neposkytuje všetkým žiadateľom, ale len približne jednej tretine. To je jedna vec. To znamená, tento sľub bol naplnený vlastne len z jednej tretiny, a aj to falošne. Druhá vec je tá, že pokiaľ ide o finančné dopady, tak toto zvýšenie rodičovského príspevku sa nepremietlo dostatočne do rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A jednoducho, ja teraz vidím, že mi tam chýba 60 miliónov. Niekde sa stratili, resp. nebolo to naplánované. Čiže, vláda niečo sľúbila a nie sú na to peniaze. To len na okraj.

    To, čo určite urobíme, je, aby ženy, ktoré poberajú rodičovský príspevok, mohli popri poberaní rodičovského príspevku pracovať, pretože ten zákaz práce popri rodičovskom príspevku nie je nič iné ako šikana žien, ktoré sú schopné, ktoré majú tú možnosť si privyrobiť popri starostlivosti o dieťa. Ak to stíhajú, ak sa vedia dohodnúť s manželom, so starými rodičmi a podobne.

    Ešte jedna poznámka k invalidom. Bývalá sociálna vláda narobila v systéme, napríklad peňažných kompenzácií pokiaľ ide o invalidov, a v systéme invalidných dôchodkov, takú paseku, z ktorej sa, pravdepodobne, nedokážem serióznym spôsobom vyhrabať, pretože toto dedičstvo, o ktorom síce málokto vie, pretože je to vysoko odborná problematika, je veľmi, veľmi ťažké. To len na okraj.

    Na záver sa ešte dotknem k tomu vyhadzovaniu ľudí zo štátnej správy, ktoré spomínala pani poslankyňa. Ako perličku spomeniem, že posledný deň svojho ministrovania pani exministerka zamestnala na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny svojho synovca, ktorého ale nemienim vyhodiť zo štátnej správy, keď sa ukáže, že je dobrý odborník.

  • Pripomeniem moju cestu do Trebišova a do Michaloviec. V Michalovciach som si bol preveriť ako funguje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, akým spôsobom zvládli ťažkú situáciu po záplavách. Pani riaditeľka úradu Raničová je nominantka SMERU. Pani riaditeľka Raničová, hovorím o michalovskom obvodnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ma svojím konaním presvedčila o tom, že bola by veľká chyba, keby tento svoj post opustila. Veľmi excelentne zvládli tú situáciu v spolupráci, samozrejme, so starostami obcí, ako sú Petríkovce, ako je napríklad Oborín, pardon, nie Petríkovce, Petrovce. Petrovce, malá dedinka s 200 obyvateľmi. Takže aj touto cestou odkazujem moju veľkú vďaku a som rád, že sú na tomto mieste a sú to naozaj správni ľudia na správnom mieste.

    Na druhej strane, ale nemôžem sa pozerať na to, že niektorí ľudia sa podieľali na ministerstve práce na tom, aby boli vypisované rôzne čudné tendre. Jeden z nich som zrušil, tender úplne zbytočný za 5 mil. eur. Skúste si, prosím, predstaviť 5 mil. eur. Úplne zbytočný tender, zrušený. A samozrejme, že som sa rozlúčil s takými ľuďmi, ktorí sa na týchto tendroch podieľali, ktorí tieto tendre pripravovali, a ktorí schvaľovali projekty, ktorých zmysel mi doteraz zostáva nejasný. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa prihlásili ôsmi páni poslanci. Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať, a pána ministra upozorniť, že nejde o automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv, pretože kolektívna zmluva a v zákone máte stanovený poradný orgán, pán minister, ktorý je zložený zo sociálnych partnerov na báze tripartity, ktorý vám buď odporučí, alebo neodporučí po posúdení sociálnoekonomických podmienok. Naviac kolektívne zmluvy a tento zákon na rozširovanie bolo prerokované s expertami medzinárodnej organizácie práce. Konkrétne s pánom profesorom Brunim boli prítomní aj zástupcovia zamestnávateľov, aj odborov, ktorí takýto systém odporučil. Pokiaľ ide o mechanizmus minimálnej mzdy a určovania, nesúhlasilo s ním rezort práce, teda vládna strana, ale bola to dohoda a výsledok rokovania sociálnych partnerov. Konkrétne zamestnancov aj zamestnávateľov, a preto bol stanovený tak ako bol.

    Nebudem sa vyjadrovť k ostatnému, ale pripomeniem, že pokiaľ ide o materskú, navrhujete ho pre ten istý okruh ľudí, ktorým je priznaný rodičovský príspevok vo výške 256 eur, tí, ktorí boli pred počatím, tie matky, ktoré teda boli poistené, to znamená pracovali. A na záver, pán minister, pán Jozef Toman, doktor Jozef Toman, absolvent troch univerzít, viedenskej, Karlovej univerzity, Trnavskej univerzity, nie je mojím synovcom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, keď ste vy mi dal za pravdu, ja vám dám tiež za pravdu, že znížením odvodu do druhého piliera by ste urobili veľmi dobre, aj keď bol to prvotný názor. Ja som to čítala, pretože aj o nás sa médiá možno vyjadrovali. Aj pani, vaša predsedníčka Radičová, rovnako... Nie predsedníčka, samozrejme, premiérka, rovnako hovorila, že je za zníženie odvodov do druhého piliera, pretože, myslím si, že rovnako si vážne uvedomuje situáciu, ktorá je v prvom pilieri, ako vysoko prvý pilier zaťažujú takéto odvody, ktoré sú. Čiže v tom vám dávam určite za pravdu.

    Budem s vami polemizovať ohľadom superhrubej mzdy, pretože ak dnes tvrdíme, že mladí ľudia nemajú záujem vstúpiť okamžite, že sa nestarajú o svoje dôchodky, vstúpiť do druhého piliera a chceme im to dať ako povinné, čo si myslím, že v demokratickom štáte to nemá akúsi oporu, mali by sa samostatne rozhodnúť. Tak sa pýtam, aké budú odvádzať odvody, aké budú odvádzať odvody a ako sa budú starať o to, ak prenesieme povinnosti, čo sa týka zo zamestnávateľa na zamestnanca. Čiže všetku ťarchu a zodpovednosť opäť prenesieme na obyčajných ľudí. A jednoducho, títo ľudia a mladí ľudia sa budú musieť sami rozhodovať ako budú platiť odvody a dane.

    A aby obyčajní ľudia, pán Matovič, sa nesmiali, tak, pán minister, poviem ešte jedno. Vy tie štyri roky máte. Dostali ste ich tým, že ste zostavili vládu, máte väčšinu. Ak nenájdete medzi sebou opäť ešte jedného takého obyčajného človeka ako je pán Matovič, tak možno budete štyri roky, ak nájdete ešte pár takých, tak neviem koľko. Takže, my vám tú možnosť, od nás si ju nepýtajte, ale pýtajte si ju od svojich kolegov, obyčajných ľudí, pretože ešte pár takých Matovičov a neviem, či ešte budete do Vianoc. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, budem sa snažiť byť telegrafický, lebo tých vecí, na ktoré by som chcel reagovať, je troška viacej. Prvá moja poznámka. Pokiaľ hľadáte cestu zo súčasného stavu, vysokého stavu nezamestnaných, myslím si, že idete zlým smerom, ak ju hľadáte v potrebách zmeny pracovného práva. Ja vás odkážem na vystúpenie vášho kolegu z vlády, pána ministra financií Mikloša, ktorý sedí za vami, ktorý v prípade Estónska povedal, že čím menšia a otvorenejšia ekonomika, tým väčší dopad krízy, a to sa týka aj nezamestnanosti. A ja s týmto tvrdením plne súhlasím. To znamená, ak hľadáte príčiny vysokej nezamestnanosti na Slovensku, sú v otvorenosti ekonomiky a jej dopade na nezamestnanosť v čase krízy.

    Ak budeme hľadať možnosť zvyšovania zamestnanosti a požiadavky zamestnávateľov, potreba zmeny pracovného práva, pokiaľ sa tam vyskytuje, je veľmi, veľmi hlboko. Myslím, že na prvých dvoch miestach sú infraštruktúra a vymožiteľnosť práva skôr v opačnom poradí. Vymožiteľnosť práva a chýbajúca infraštruktúra. Pokiaľ ide o útoky na cenu práce, tak ja si dovolím povedať a potvrdiť tie slová, ktoré povedala bývalá pani ministerka Tomanová, pani poslankyňa Tomanová, že cena práce 6,4 eura zhruba v porovnaní k priemeru Európskej únie je 22 eur a kvalita pracovnej sily, ktorá je na Slovensku, vzdelaná, kvalifikovaná pracovná sila, myslím si, že pre túto kvalifikovanú pracovnú silu treba vytvoriť lepšie pracovné podmienky aj v podobe dobrého pracovného práva a nie osekávať ich štandardy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda vlády, povedali ste, že v oblasti zjednotenia výberu a daní a odvodov sa od roku 2005 neurobilo takmer nič. Nehovoríte pravdu, ale ospravedlňuje vás to, že ste v exekutíve nový. Existuje projekt Unitas, ktorý je rozpracovaný do detailov a určite ste o tom aj sám informovaný. Je rozpracovaný a rozdelený do desiatky ďalších podprojektov. Vy totiž nemôžete zjednotiť výber daní a odvodov, pokiaľ nemáte reformované inštitúcie. My vám zanecháme zákony, ktoré prešli v minulom parlamente, ktoré vlastne založia možnosť vytvorenia nových finančných úradov a, naozaj, nemôžete ani zjednotiť výber daní a odvodov, pokiaľ vaše tety zo sociálnej poisťovne prerátavajú dôchodky na kalkulačke, pretože sa informačný systém doteraz ešte len buduje. Takže, skôr by som upriamil vašu pozornosť na to, čo robí váš kolega, podpredseda vlády Mikloš, ktorý pred pár dňami rozpustil tím, ktorý sa tejto problematike venoval a decentralizuje právomoci. Takže to vás môže parádne zdržať v tomto projekte. Ďakujem.

  • Pán minister, vy ste vo svojom vystúpení v úvode veľmi zrozumiteľne a jasne charakterizovali, čo je obsahom programového vyhlásenia vlády v sociálnej oblasti, že to je zavedenie poriadku, že to je zavedenie väčšej spravodlivosti a že to je prehĺbenie solidarity v sociálnom systéme. Vy ste zároveň tým ale povedali, v čom je ten podstatný rozdiel medzi programovým vyhlásením tejto vlády a tej predchádzajúcej, resp. jej politikov, pretože jej politika v sociálnej oblasti bolo zavedenie neporiadku v mnohých oblastiach. Zavedenie väčšej nespravodlivosti a dokonca prehlbovanie rozdielov medzi občanmi, medzi rodinami. Ako príklad spomeniem to, čo ste hovorili o rodičovskom príspevku.

    Pán minister, to nie je len to, že sú tu dve kategórie rodičov, že jeden dostáva mesačne 160 eur, zaokrúhľujem, a druhý 260 eur. Ale ak ten chudobnejší, ten, ktorý si vlastným pričinením chce zlepšiť svoju nepriaznivú situáciu a napr. na dohodu pracuje 10 hodín do týždňa, tak on ešte príde o inú dávku, alebo pomoc zo strany štátu, že štát tomuto rodičovi prestane platiť poistné odvody, a to je ďalších 83 eur mesačne. To znamená, tomu, kto je chudobný alebo chudobnejší, tak toho ešte potrestá. Toto je výsledok sociálnej politiky predchádzajúcej vlády vo vzťahu k rodičom s deťmi. A ja som veľmi rád, že aj v tejto oblasti zavediete poriadok.

  • Pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, skutočne súhlasím s vami, že tento program vlády je dobrou správou pre Slovensko. Ja som veľmi rada, že ako minister ste predstúpili pred poslancov, vysvetľujete svoje kroky, pretože minulé štyri roky sa to tu často nedialo. Z vášho vystúpenia ma zaujali viaceré veci, ale spomeniem dve.

    V prvom rade je to zneužívanie péenky alebo práceneschopenky, že tento systém je možné zneužívať nielen vinou...

  • Ruch v sále.

  • Chlapci, poprosím vás, hej? ...nie vinou len zamestnancov, ale aj lekárov, pretože neraz som sa vo svojej praxi stretla s tým, že v deň ukončenia výpovednej lehoty pre zamestnanca, donesie zamestnanec "kladenku" a pol roka spokojne berie od Sociálnej poisťovne péenku, čiže s tým bude treba niečo urobiť.

    A potom to, čo aj pán Brocka spomínal. Diskriminácia pracujúcich mamičiek. Dneska v novinách Korzár vyšiel príbeh matky, ktorá má dve trojročné dvojčatká a trojčatá päťročné a popritom obidvaja s manželom pracujú, študujú a mamička Mádziková sa hnevá: "My nemáme nárok na sociálnu výpomoc, snažíme sa pracovať a zarobiť a nemáme nárok na stravu za korunu pre naše deti ako ostatní." Komu, ak nie matke a otcovi, ktorí vychovávajú päť malých detí, patrí pozornosť sociálnej politiky štátu? Preto skutočne od vás očakávame, že zo sociálneho štátu urobíte sociálnu politiku, ktorá bude adresná a spravodlivá. A možno by ste ešte mohli vysvetliť pani poslankyni Vaľovej, že nielen povinná účasť v druhom pilieri, môže byť povinná, ale že tu máme povinné platenie daní alebo odvodov, čo je v demokratickom štáte úplne normálne. Ďakujem.

  • Pán minister, ako zástupca mladej generácie, ktorá na svojich bedrách nesie ťarchu a povinnosť zlepšovať demografickú situáciu v tomto štáte, ti musím povedať, že som veľmi rád, že na stoličke ministra sociálnych vecí, práce a rodiny, sedí človek, ktorý sociálne myslí a koná a nielen o sociálnom myslení rozpráva. Ďakujem ti veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, v programovom vyhlásení tejto šesťkoaličnej vlády sa píše o rodinnej politike. Rodinnej politike bude vláda venovať pozornosť a podporu rodine v kritických fázach jej existencie, najmä po narodení dieťaťa, atď., atď. Vy ste avizovali zrušenie príspevku pri narodení prvého, druhého, tretieho dieťaťa a sľubujete nejaké rozrátanie v budúcnosti. Uvidíme, počkáme si. A ďalej, som veľmi zvedavý a budem pozorne sledovať, ako budú mladí ľudia sledovať sociálne kroky od človeka, ktorý nevie, ktorému je málo na mesiac 6 tis. eur. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tak krátko by sa dalo charakterizovať vystúpenie pána ministra ako priama reč, jasná reč. Reč ministra, pre ktorého je úplne jasné, že rezort sociálnych vecí a rezort hospodárstva je prepojený, že ak bude fungovať hospodárstvo, tak bude viac zamestnaných, viac príjmov do Sociálnej poisťovne a menej nákladov na výdavky na nezamestnanosť. A keď bude viac peňazí v Sociálnej poisťovni, bude viac peňazí na adresnú sociálnu politiku. Na adresnú, sociálnu politiku pre ľudí, ktorí sú na sociálnu pomoc štátu objektívne odkázaní. Bohužiaľ, pani exministerka a celý SMER, toto ešte stále nepochopili a zamestnávateľov stále považujú za triedneho nepriateľa ľudu.

  • Pán minister, chcel by som vás poprosiť, aby ste naozaj venovali pozornosť tomu, čo tu trebárs pani Vaľová hovorila, kde evidentne nechápe, čo to znamená preniesť odvodovú povinnosť na zamestnancov. Budú toto používať ako argument, antisociálny argument. A pani Vaľová, teda veľa ľudí nechápe, že aj doteraz odvodová povinnosť bola na zamestnancoch, len bola iba čiastočná, druhá časť bola tej povinnosti na zamestnávateľoch. Treba naozaj vysvetľovať, že to neznamená, že zamestnanec si sám bude platiť odvody a treba vysvetľovať, že naďalej zamestnávateľ vlastne celú tú agendu bude mať na starosti a zamestnanca to vôbec nezaťaží.

    Som veľmi rád, že ministrom budete vy, lebo považujem vás za stelesnenie odbornosti v tejto brandži, a práve pani Tomanovú považujem za stelesnenie len plnej pusy sociálnych rečí. Reagujem na ministra. Potom ešte k tým pracujúcim dôchodcom. Tiež si myslím, že treba toto zdôrazňovať a treba vysvetliť ľuďom, že nie je správne, ak ministerka zamestnáva kamarátov dôchodcov na ministerstve v čase, keď mladí ľudia nemajú prácu. To, čo tu teda aj vlastne bývalá ministerka hovorila, že nesúhlasí s tým, alebo v podstate SMER nesúhlasí s tým, aby nemohli pracovať dôchodcovia vo verejnej správe, treba ľuďom povedať a mladým ľuďom treba zvýrazniť, že ako antisociálne myslia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ja sa viac vyjadrím vo svojom vystúpení. Chcem len podotknúť, že odvodový bonus, ktorý je teda nosnou témou, vašou, a myslím, že aj veríte, aj vy tomu, že nebude zavedený. Vzhľadom k tomu, to čo je napísané v programovom vyhlásení, to programové vyhlásenie je jasne napísané, že len za predpokladu fiskálnej neutrality a dopadu na jednotlivé marginalizované skupiny. Čiže je jasné z toho, že teda to, čo hovoríte, nebude celkom pravdou a ja si myslím, že možno nejaký iný odvodový bonus, alebo niečo také, možno viem si predstaviť, lebo už len z toho, čo ste povedali, všetky opatrenia, ktoré chcete prijať preto, aby ste získali zdroje na zavedenie takéhoto projektu, sú jednoducho veľmi malé. Len harmonizácia odvodových a daňových základov je veľmi malá, ja sa vyjadrím potom v rozprave o tom, kde vidím ďalšie peniaze, ktoré vám jednoducho budú unikať a jednoducho tí podnikatelia nebudú mať záujem platiť z nejakého vyššieho základu dane, a to potom už hraničí s tým, ako budeme riešiť problémy, povedzme, dividendovej politiky atď., či toto chcete zodvodovať, rôznych odmien, ktoré sú zdaňované, eventuálne nie sú zodvodované. Veď to je obrovský projekt, ktorý je, a ja dovolím si povedať, že v tomto štádiu vy nemáte dostatok zdrojov na to, aby ste to zabezpečili, už nehovoriac o tom, že v prvom pilieri máte sekeru viac ako 600 miliónov eur, a to nevyriešite podľa mňa ani tými opatreniami, ktoré teraz zavádzate, aby ste znížili len zabezpečením zníženia pohľadávok v tomto systéme a kvalitnejšou prácou s tými pohľadávkami. Jednoducho to ľahké nebude. Jednoducho je kríza, a tie podniky majú problém so zaplatením týchto inštitútov. Potom musíte zaviesť nejakú trestnoprávnu zodpovednosť za platenie týchto odvodov, inak nevidím radikálne riešenie tohto problému. Ďakujem pekne.

  • O vystúpenie požiadal pán predseda Národnej rady.

  • Dobrý deň prajem. Rád by som reagoval na faktickú poznámku. Stálo ma to dva obedy a niekoľko hodín času, čo som sa snažil Jozefovi vysvetliť podstatu odvodového bonusu a fungovanie. A Jozef, jednoducho, mýliš sa, nie je to tak ako vravíš, je to ďaleko detailnejšie premyslené. Niektorí tvoji kolegovia to vedia, Ján Počiatek určite, Boris Zala, no a ja ti rád dovysvetlím všetky tieto otázky, lebo ty sa to skrátka zakaždým nanovo pýtaš a ja sa ti to snažím zakaždým vysvetliť, ale ešte raz. Odvody sa budú platiť z akéhokoľvek príjmu. To sa dá pochopiť, nie?

    Čo sa týka trestnoprávnej zodpovednosti, v programovom vyhlásení je to napísané veľmi dobre, to nemaj najmenšiu obavu. A čo sa dá, čo sa týka tej trestnoprávnej zodpovednosti, tá už niekoľko rokov existuje, len jednoducho sa neuplatňuje, ani vaša vláda ju neuplatňovala, platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne je už dnes trestným činom.

  • Ruch v sále.

  • No je. Dobre, tak toto...hádam to tu vieme nejakým spôsobom... pre vás nie...

  • Poslednú poznámku k tým 600 miliónom euro, ktoré chýbajú v Sociálnej poisťovni. No, veď tento dlh tam zanechávate vy a tento dlh je preto taký veľký, lebo za štyri roky nebola pani Tomanová schopná zmeniť jedno číselko v § 63 zákona o sociálnom poistení, to je miera ako sa vnáša zásluhovosť do toho systému. Som to vravel včera. Ja patrím ku kritikom vlády Mikuláša Dzurindu a vravím, že veľká chyba bola reforma prvého piliera v rokoch 2002 až 2006, ale to, že vy ste s týmto nespravili najmenšiu nápravu v tomto systéme, to je vaša vina. A som veľmi prekvapený, že práve ľavicová vláda pripustila, aby štyri roky, každý rok po sebe o štyri percentuálne body, solidárnosť klesla, zásluhovosť stúpla. Tam naozaj stačilo jednu vetu zmeniť. Pani Tomanová, ja som vám to vtedy aj písal, aj vravel. A tu sa stala veľká škoda. Mohli sme ten deficit, mohol byť dnes menší. Ďakujem pekne.

  • Ešte predtým, ako udelím poslancom, ktorí sa prihlásili s faktickou poznámkou na vystúpenie pána predsedu parlamentu, udeľujem slovo pani poslankyni Vaľovej, ktorá chce predniesť procedurálny návrh. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, ja chcem upozorniť, aby sa dodržiaval rokovací poriadok § 33 rokovacieho poriadku, kde predrečník nemôže reagovať na faktickú poznámku predrečníka. Pán Matovič to dokázal, že to inflagrantne porušuje trikrát, pretože reagoval na mňa, na pani poslankyňu Tomanovú a opätovne na mňa a rovnako aj pani poslankyňu Tkáčovú, ktorá rovnako na mňa reagovala. Sľúbili ste, že zavediete do parlamentu novú kultúru, vravím, že sú to noví poslanci, ale rázne ich, prosím vás, pekne upozornite, že nie sú na ulici, ale sú v parlamente. Ďakujem.

  • Mrzí ma, pani poslankyňa, že ste v krátkom čase vy porušili rokovací poriadok a druhýkrát preto, lebo som vás pozorne počúval a boli ste vy, ktorá ste spomenuli pána poslanca Matoviča vo svojej faktickej poznámke, preto som sa snažil tolerovať pánovi poslancovi Matovičovi, len preto, lebo som vás neupozorňoval ako dámu, poslankyňu, na porušovanie rokovacieho poriadku. Nebudem s vami diskutovať, pani poslankyňa.

  • Nech sa páči. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu pán poslanec Muňko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, nemáte pravdu. V prvom rade dávam za pravdu pánovi podpredsedovi Miklošovi. Pokiaľ chcete zaviesť odvodový bonus, tak musíte najprv spraviť serióznu reformu verejných financií a samosprávy, po prvé. Za druhé musíte sa vrátiť k daňovej reforme. Prepracovať ju, aby ste získali príjmovú časť. Ja sa nechcem vracať k niektorým veciam, pretože som povedal na výbore sociálnych vecí, že ja pripravím podklady a rozdám každému členovi sociálneho výboru. Ten deficit Sociálnej poisťovne, ktorý bol naplánovaný, že je to 1 mld. 475 mil. eur za rok 2010 bude vyšší. Len doteraz sme zaplatili, resp. bolo prevedených do SP 885 mil. eur zo štátnych aktív. Boli predané dlhopisy, a potom boli odvedené do druhého piliera, väčšinou do konzervatívneho piliera. Ale nechcem sa tu zdržiavať, ale môžme si k tomu sadnúť a prebrať si veci, aj super hrubú mzdu, čo nám robí aké problémy. Ja som odovzdal podpredsedovi vlády za Sociálnu poisťovňu legislatívne návrhy, ktoré chceme riešiť. Ja ich odovzdám aj predsedovi výboru pre sociálne veci, aby sme si k tomu sadli. Pretože, ja tvrdím jednu vec, pokiaľ nenájdeme spoločnú reč, koalícia - opozícia, tak budú zatiaľ na to doplácať naši rodičia, starí rodičia, neskoršie aj my. Pokiaľ sa týka celkove, tak ako je nastavený zákon 461 a nastavený zákon 43, je to zlé. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, keď to bolo tak familiárne, tak, pán predseda Národnej rady, Rišo, ja ti musím povedať, že mýliš sa, a mýliš sa v dvoch veciach. Tá prvá vec je to, že trestnoprávna zodpovednosť je za tie odvody, ktoré boli zamestnancovi strhnuté z výplaty a neboli odvedené do Sociálnej poisťovne. Čiže nie za sociálne poistenia ako celok, čiže to je ten kameň úrazu, a to je ten kameň úrazu, o ktorom hovorím. Dnes je kríza. Vy, alebo ty, alebo ľudia, ktorí si myslia, že jednoducho len žijú v Bratislave, jednoducho si neuvedomujú ten proces, ktorý zasiahol tieto podniky. Tieto podniky majú dlhodobý problém s platením svojich záväzkov, a ak chce udržať výboru, tak musí si uvedomiť, čo chce v prvom rade, či udržať výrobu, alebo jednoducho platiť všetky záväzky, ktoré má aj voči štátu. Čiže to je ten kľúčový problém, kde zastali tie pohľadávky v Sociálnej poisťovni v tom objeme, ktoré tu aj prezentoval pán poslanec Muňko, aj predseda Sociálnej poisťovne alebo generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.

    Čiže to prvý problém. Druhý problém je to, my môžme chápať, hoc ako chceme, problém odvodového bonusu. Ten základný a kľúčový problém je to, a s tým súhlasím, čo povedal aj pán Muňko, ak sa neurobí seriózna reforma, seriózna reforma príjmovej stránky štátneho rozpočtu, a neurobí sa, ale obrovské škrty vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, odvodový bonus je len miniatúrnym, miniatúrnym nejakým odvodovým bonusom, ktorý bude založený na harmonizácii nejakých daňových základov spolu s odvodovými základmi, ale to nevyrieši kľúčový problém. Na ten kľúčový problém potrebujeme podstatne viac peňazí. Ja som si to vypočul x-krát, ale stále tvrdím, že jednoducho my si môžme to vysvetliť, môžme si to ďalej vysvetľovať, nebude na to dostatok peňazí, a to si myslím, že pán Mikloš ako minister financií je dostatočne šikovný ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Richard Raši. Nech sa páči, pán poslanec, udeľujem vám slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ctená pani predsedníčka vlády, vážený pán minister zdravotníctva a ostatní členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia. Ospravedlňujem sa, že k vám budem hovoriť chrbtom, ale mikrofóny sú takto nastavené. Budem vecný, prejdem rovno k programovému vyhláseniu vlády a zároveň chcem odprezentovať aj pripomienky, ktoré už prišli z terénu, ktoré prišli z terénu od lekárov, od odborných spoločností, ale aj zástupcov zamestnancov.

    Prvou pripomienkou alebo prvým postulátom je, že program, ktorý bol prezentovaný, je chápaný ako návrat zajacovej reformy, čo aj pán minister povedal, že nebola zlá, ale bola zle odkomunikovaná.

    Druhým je, že ani slovo sa v programovom vyhlásení nenachádza o zdravotníkoch a o potrebe ich stabilizácie, napriek tomu, že všetci vieme, že riziko straty ďalších zamestnancov v zdravotníctve je pomerne veľké, pričom nejde len o ekonomickú stabilizáciu, ale aj o stabilizáciu z hľadiska pracovného prostredia, ale tretí fakt a fakt, ktorý zarezonoval medzi zdravotníckou obcou, najviac bol, že z návrhu, ktorý odišiel z ministerstva zdravotníctva, a ktorý sme dostali ako bývalí ministri teraz, ktorý som dostal ako bývalý minister na pripomienkovanie, vypadli mnohé body, ktoré naozaj boli pre systém pozitívne a zdravotnícka obec to chápe, vážený pán minister, ako prvé k.o., ktoré si dostal, pretože, naozaj, aj tých niekoľko pozitívnych bodov, ktoré mohli byť prospešné pre systém z tohto programového vyhlásenia, vypadli.

    A teraz by som prešiel k jednotlivým konkrétnym vyjadreniam. Prvou otázkou je, píše sa, že systém zdravotnej starostlivosti musí zabezpečiť dostupnosť opodstatnenej zdravotnej starostlivosti. Otázka je, že kto doteraz vykonával zdravotnú starostlivosť neopodstatnene, či to boli zdravotníci, či to boli pacienti, a ak o nich vieme, treba ich identifikovať a treba ich z nášho systému odstrániť.

    Za druhé. Píše sa, že zdravotná starostlivosť má byť poskytovaná v adekvátnej kvalite, za čo najnižšiu cenu. Dovoľte mi, aby som prečítal, aký bol návrh ministerstva zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva navrhovalo, aby zdravotná starostlivosť bola poskytovaná v maximálnej kvalite, za adekvátnu cenu. Z maximálnej kvality sa stala adekvátna kvalita a z adekvátnej ceny sa stala čo najnižšia cena. Pán minister, kto určí mieru adekvátnej kvality? Nebude adekvátna kvalita nižšia ako doteraz? Najmä vtedy, keď rozsah zdravotnej starostlivosti, ako sa píše ďalej, bude viazaný na príjem, na disponibilné zdroje.

    Za tretie. Píše sa, že záťaž financovania zdravotníctva aj vo forme individuálnych platieb by mala byť rozložená spravodlivo. Naozaj je otázkou, čo bude spravodlivé na tom, ak tí pacienti, ktorí doteraz nemuseli platiť, si za zdravotnú starostlivosť platiť budú.

    Po štvrté. Zdravotníctvo 2020. Naozaj, aj ja chápem zdravotníctvo ako kategóriu, kde je možné nájsť určitý konsenzus, ale ako som povedal, aj na výbore v prezentovanom materiáli ide naozaj o hodnotové rozdiely a aj podľa reakcií, ktoré určite, pán minister, sám vnímate z terénu, s touto, s týmto programovým vyhlásením za rezort zdravotníctva konsenzus ani medzi zdravotníkmi, ani medzi odbornými spoločnosťami, nájdený nebude.

    Po piate. Vláda posilní prevenciu a motiváciu, vrátane podpory existujúcich celonárodných programov, a ďalej podporí sa aj, podporí ďalšie programy, ako sú národný program pre seniorov a onkologických pacientov, bez nároku na dodatočné rozpočtové zdroje.

    Z ministerstva zdravotníctva išiel návrh, že podporí rozvoj ďalších programov, ktoré budú kryté rozpočtovými zdrojmi. Vážený pán minister, pokiaľ národný onkologický program, ktorý už čaká iba na podpis, nebude krytý rozpočtovými zdrojmi, nebude sa môcť robiť prevencia, nebude sa môcť robiť vzdelávanie pacientov, vzdelávanie zdravotníkov, nebude sa môcť robiť skríning, teda vyhľadávanie onkologických ochorení, ktorý je jednoducho finančne náročný, ale stále je finančne výrazne menej náročný ako je liečba daných ochorení.

    Pokiaľ sa nepodarí financovať národné programy, ako je národný onkologický program alebo národný program ochrany seniorov, pacienti, počet onkologických ochorení sa nám bude naďalej zvyšovať.

    Ďalší bod. Vláda zavedie bonus pre obyvateľov, ktorí nevyčerpali zdravotnú starostlivosť v danom roku. Tento bod je chápaný ako iná forma zajacových dvadsaťkorunáčiek a chcem vám prečítať to, čo, aký návrh išiel pôvodne. Vláda umožní možnosť bonifikácie pacientov, ktorí sa zúčastňujú na preventívnych prehliadkach, alebo sa ináč starajú o svoje zdravie. Áno, to je správny postoj, ktorý chcel pán minister prezentovať, aby sa bonifikoval niekto, kto sa stará o svoje zdravie. Zmenilo sa to na to, že bude bonifikovaný ten, ktorý nevyčerpá zdravotnú starostlivosť. Všetci, čo máte svojich príbuzných lekárov, zdravotníkov, viete, že pacienti môžu nevyčerpať zdravotnú starostlivosť aj kvôli možnej bonifikácii, a potom prísť k lekárovi častokrát, keď už je neskoro.

    Za siedme. Je tam časť, ktorá hovorí o indikátoroch kvality, o štandardných terapeutických postupoch, o e-Health-e alebo o health technology assessment-e, je to časť, ktorá bola začatá na ministerstve zdravotníctva, a ktorá bola ponechaná, a ktorá je pozitívnym prvkom tohto programového vyhlásenia.

    Za ôsme. Vláda vráti nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Chcem pripomenúť, že pôvodne bolo v návrhu, že predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude vyriešený a menovaný a schválený tu v parlamente. Vypadlo to, čiže myslím si, že tak, keď považujete súčasného predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za závislého, pretože ho menuje vláda, tak, tak isto zostane bez ohľadu na to, kto bude šéfom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak isto bude závislý na vláde, ako tomu bolo podľa vás doteraz.

    Deviaty bod. Veľmi kritický pre celé slovenské a zvlášť bratislavské zdravotníctvo. Rázsochy. V jednej z predvolebných diskusií som pani poslankyni Sabolovej povedal, že sme za Rázsochy, tak ako aj KDH, ale že Rázsochy dostaviate iba vtedy, keď pôjdete s nami do vlády. Z ministerstva zdravotníctva išiel návrh na dostavbu Rázsoch, tento návrh z tohto vyhlásenia vypadol. Vážený pán minister, ak nebudú Rázsochy, skončí výchova medikov v Bratislave a bude veľmi otrasené bratislavské zdravotníctvo, aj celoslovenské, lebo viac ako 40 %, viac ako 30 % pacientov z celého Slovenska je odliečených práve v Bratislave. Bratislavská nemocnica má 3-tisíc lôžok, má 5-tisíc zamestnancov, bol som tam riaditeľom, je v technicky katastrofálnom stave pri vysokej kvalite personálu. Mali ste to vo vyhlásení, je to ďalší podraz voči vám a voči vami prezentovanému programu.

    Za ďalšie, vláda sa zbaví nemocníc, teda, pardon, vláda chce zachovať, chce vytvoriť sieť zdravotníckych zariadení, ktorá musí byť schopná reagovať aj na udalosti s hromadným postihnutím osôb. Pán minister, pokiaľ sa zbavíte nemocníc a v rámci transformácie na akciovky sa vám do akcionárskej štruktúry dostanú aj iní akcionári ako je štát, budete mať problém pri akejkoľvek kritickej situácii, sám som to zažil, keď jeden z poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby odmietol nastúpiť na bodoch, ktoré prevádzkoval, do práce, a keby nezasiahli nemocnice a štát, mohol byť z toho veľký problém. Naozaj, nemocnice, ktoré nebudete mať pod vlastnou kontrolou, nebudete im vedieť ani v mimoriadnych situáciách nariadiť nič.

    Po jedenáste. Veľmi kritický bod, ktorý sa stretol s veľkým nesúhlasom odbornej obce. Vláda zavedie predpisovanie liekov na úrovni účinnej látky. Má to viacero rovín. Buď je to prejav nedôvery voči lekárom, alebo prejav toho, že tvrdíte, že lekári sú motivovaní farmabiznisom, a teda finančne alebo nefinančne. Pán minister, na to, ako bývalý riaditeľ mnohých firiem, pokiaľ viete o firmách, ktoré toto robia, treba proti nim konkrétne zasiahnuť a treba ich na trhu zlikvidovať, lebo ak lekárom nedovolíte písať lieky tie, ktoré si myslia, že sú pre ich pacientov najlepšie, môže sa stať, že predpísaním účinnej látky môže dôjsť k alergii alebo k intolerancii na rozličné aditívne a prídavné látky a jednoducho môže byť z toho vážna zdravotná komplikácia. Za druhé, najmä starí pacienti, neviem si predstaviť, že im bude lekárnik vysvetľovať v lekárňach z osemdesiatich možností lieku, ktorý je pre nich najlepší. Za ďalšie, ak existuje farmalobing, presunie sa na úroveň lekární a z hľadiska systémových opatrení sa, naozaj, neurobí nič. Toto opatrenie je, naozaj, veľmi negatívne vnímané a urobí zle nielen zdravotníkom, ako aj pacientom.

    Za dvanáste. Vláda zruší povinnosť vystavovania odporúčacích listov k špecialistom, pokračujem, so zreteľom na bezpečnosť pacienta bude odosielanie pacientov lekárom všeobecnej starostlivosti do špecializovanej ambulantnej starostlivosti zdôvodnené v dokumentácii stanovenou formou. Buďme otvorení, treba výmenné lístky alebo nie? Keď nie, treba ich zrušiť úplne. Ale toto je taký mačkopes. Pretože pôvodný návrh bol, že pacient, ktorý pôjde k špecialistovi si zaplatí, ktorý pôjde k všeobecnému lekárovi, tento to zdôvodní v dokumentácii, že tam ísť musí, a musí tam stráviť ten čas, a potom ide k špecialistovi. Čo bude s pacientami, ktorí nepôjdu k všeobecnému lekárovi, pôjdu rovno k špecialistovi a na základe toho, že pacient si nemusí pamätať všetky svoje alergie a lieky, ktoré berie, a špecialista ho nemusí poznať, dôjde k poškodeniu zdravia pacienta. Buď to zrušte úplne, keď si myslíte, že výmenné lístky terorizujú pacientov, a jednoducho, aj tak neplnia svoj účel, alebo to zachovajte vo forme, nemusia to volať výmenný lístok, nech sa to volá zdôvodnenie zdravotnej dokumentácie, ale zachovajte to potom komplexne, lebo z týchto nejasností môžu byť iba problémy.

    Za ďalšie, za trináste. Vláda zavedie systém zavedenia hornej hranice výšky platieb za lieky pre vybrané skupiny obyvateľov. Vážený pán minister, vaše pôvodné znenie, ktoré bolo aj v programovom vyhlásení vlády, a ktoré malo naozaj sociálny charakter, bolo, vláda zavedie hornú hranicu za čerpanie zdravotnej starostlivosti. Medzi hornou hranicou výšky platieb za lieky a medzi hornou hranicou výšky platieb za čerpanie zdravotnej starostlivosti je obrovský rozdiel. Obrovský rozdiel je práve preto, že sa ďalej hovorí o tom, že bude definovaný rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ sa zavedie horná hranica iba výšky platieb za lieky, tak starí pacienti, ktorí potrebujú čerpať aj zdravotnú starostlivosť, nebudú od platenia za zdravotnú starostlivosť nijako chránení. Mali ste tam dobrú vetu. Bohužiaľ, zásahom, pravdepodobne, niekoho, kto drží financie v rukách, to bolo zmenené a teraz je to, naozaj, opatrenie, ktoré môže byť výrazne rizikové pre starých pacientov.

    Za štrnáste. Vláda zadefinuje zákonný nárok na rozsah zdravotnej starostlivosti, hradenej z verejného zdravotného poistenia, pričom tento rozsah, ktorý bude teda bezplatný, bude stanovený s prihliadnutím na vývoj zdrojov verejného zdravotného poistenia a sociálno-ekonomickú situáciu na Slovensku.

    Vieme, čo sa môže stať. Môže sa stať to, naozaj môže byť vývoj zdrojov taký, že rozsah zdravotnej starostlivosti sa môže zúžiť výrazne. Chýba akékoľvek krytie, akákoľvek limitácia výkonov, limitácia finančných nákladov pre rizikové skupiny. Pokiaľ nezavediete, a pokiaľ tam nedostanete nejaký iný ochranný prvok, naozaj sa môže stať, že ľudia, či starí či mladí, chorí viac alebo menej, budú za zdravotnú starostlivosť platiť. A nebudú to naozaj iba zajacove dvadsaťkorunáčky, budú to mnoho, desať, sto a možno aj tisíc eurové sumy.

    Za pätnáste. Vláda uskutoční transformáciu nemocníc na obchodné spoločnosti a umožní transformáciu aj neziskovým organizáciám. Dovoľujem si tu tvrdiť, že toto, bez ohľadu na to ako dlho budete vládnuť, neurobíte. Najmä kvôli limitácii zdrojov, ktoré máte, pretože pokiaľ by ste transformáciu urobili k 1. 1. budúceho roku, väčšina nemocníc zanikne.

    A vzniká ďalší problém, pán minister, pretože fakultné nemocnice, najmä ktorých sa to týka, sú už nemocnice vaše, že niekedy liečia pacientov, tých komplikovaných, tých ťažkých, kde sú naozaj nepredvídateľné náklady. A niekedy jeden pacient vyjde aj na viac desaťtisíc eur.

    Nestane sa to, že nemocnica, kvôli tvrdým rozpočtovým kritériám, ktoré bude musieť dodržiavať, týchto pacientov nebude liečiť tak, ako má? A bude ich liečiť, iba ak adekvátne a nie, naozaj, v maximálnej kvalite?

    Za ďalšie. Zriaďovatelia, vlastníci, regulačné úrady zabránia kartelovým dohodám. A v prípade nejasností sa zavedú inštitúcie dohodovacieho konania, mediácie a rozhodcovského konania. Pán minister, pokiaľ sa nepodarí presadiť 5 % za poistencov štátu, všetky tieto inštitúcie budú musieť byť využívané už v najbližších mesiacoch.

    Za sedemnáste. Na prevádzku a výber RZP a LRP a tak ďalej, chcem upozorniť, že LRP neexistuje. Takýto pojem sa v našom systéme nenachádza ani ako skratka. A je to síce chybný terminus technicus, ale je to programové vyhlásenie vlády. Máme RZP a RLP.

    A za ďalšie píšete, že tieto licencie sa budú vydávať postupne a nie naraz. Chcem upozorniť, že aj v súčasnej dobe sa nevydávali licencie naraz, ale vydávali sa v štyroch rozličných obdobiach.

    Za osemnáste. Vláda umožní zdravotným poisťovniam možnosť tvorby zisku za presne stanovených podmienok.

    Máme v súčasnosti, máme čakacie listiny na operácie, máme čakacie listiny ku špecialistom. Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žiada na svoju prevádzku viac. A tí, ktorí ste lekári, alebo ktorí máte ambulancie, ktorí viete, že stále je nepokoj medzi všetkými poskytovateľmi a platbami zdravotných poisťovní, ako chceme v období, keď naozaj každý žiada viac, vývoj zdrojov je limitovaný a je nižší ako sa očakával, aby sa z týchto zdrojov, z verejného zdravotného poistenia, z našich povinných zdravotníckych daní, vytváral zisk?

    Za devätnáste. Vláda zváži zvýšenie percenta poistného, ktoré nebude predmetom prerozdelenia a prehodnotí mechanizmus tohto poistného. To je to percento, ktoré nie je predmetom prerozdelenia, je momentálne iba 5 %. Pokiaľ ho zvýšite, môže sa stať to, čo sa dialo v minulosti, že budú, bude sa robený z hľadiska poisťovní selektívny kontrakting zdravých poistencov.

    A za ďalšie, vláda zníži bariéry pre vstup nových subjektov na trh zdravotného poistenia. Všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti si pamätajú na obdobie, keď sme mali poskytovateľov v zdravotnej starostlivosti viac ako desať. Bol z toho jeden veľký zmätok. A jeden veľký nepokoj.

    A na záver, pán minister, naozaj chcem, aby ste brali programové vyhlásenie a jeho definitívnu podobu ako výstrahu, pretože zodpovedný za rezort budete vy. A to najpodstatnejšie, čo v ňom bolo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, je 12.00 hodín. Čas na vyhlásenie obedňajšej prestávky. Chcem sa vás len opýtať, či vaše vystúpenie...

  • Bojujte za 5 %, za poistencov štátu, lebo ani svoju funkciu, ani svoj systém bez toho neudržíte. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rašiho sa prihlásili piati páni poslanci, posledný pán poslanec Slota, ktorým udelím slovo po prestávke. Teraz chcem ešte upozorniť všetkých členov poslaneckého grémia, aby sa zúčastnili rokovania grémia, ktoré zvolal pán predseda Národnej rady ihneď teraz na 12.00 hodinu. Prerušujem rokovanie.

    Pán poslanec Procházka, ešte. Prepáčte, páni poslanci, prosím o chvíľku strpenia. Pán poslanec Procházka.

  • Ďakujem pekne. Ja len pre istotu, zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru na 13.00 hodinu. Ďakujem pekne.

  • Ústavnoprávny výbor bude rokovať o 13.00 hodine.

  • Obedňajšia prestávka.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme pokračovať najprv s faktickými poznámkami a potom rozpravou k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

  • Krátka pauza.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci budeme pokračovať v rokovaní ohľadne Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Žiadam navrhovateľa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa.

  • Krátka pauza.

  • Ďakujem pani premiérke, nech sa páči, môžte zaujať miesto. Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, slovo dávam pánovi poslancovi Kalistovi na faktickú poznámku.

  • Ďakujem. No, ja by som chcel reagovať na bývalého pána ministra Rašiho. Ja len niekoľko skôr takých doplňujúcich vecí. Pri tých údajných individuálnych platbách bolo spomenuté, že by pacienti alebo teda klienti platili, teda tí, ktorí doteraz neplatili, by mali platiť v budúcnosti sumy v stovkách, dokonca v tisícoch eur. Ja pevne verím, že to nebolo takto myslené, že to bolo myslené len ako hodnota zdravotnej starostlivosti, ktorá skutočne, skutočne má tisíce alebo hodnotu tisícov eur, v programovom vyhlásení vlády nie sú uvedené žiadne dodatočné platby alebo nejaké vyššie zaťaženie, naopak, je tam dôraz na ochranu pacientov pred nejakou nadmernou finančnou záťažou. A to je rozdiel, to nie sú tisíceurové platby poistencov.

    No, čo ma trápi druhé, je ten Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Samozrejme, je legitímnym právom možnosť odvolať predsedu úradu pre dohľad, ale čo nás trápi, že je možné ho, podľa najnovšej novely alebo teda poslednej novely, ho odvolať kedykoľvek aj bez udania dôvodu. A to už za problém považujeme, lebo podľa nás tým stráca predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou svoju nezávislosť. Reakcia na krízové situácie alebo prípadné krízové situácie nijakým spôsobom nesúvisí s firmou alebo s majiteľom. Súvisí so správnym nastavením zákonov a so správnou definíciou toho, čo je kríza, kedy, kto a čo môže vyvolať a kedy, kto to aj zaplatí. Odporúčacie lístky, čistá šikana. My ich skutočne chceme zrušiť, pretože dnes sú to len formálne veci, ale myslím, že tam sa asi zhodneme a ohľadom výšky zdrojov, aj dnes je fakt, že sa uhrádza iba do výšky zdrojov, akurát že to, na čo už nie sú zdroje, dlhu nemocníc. To je všetko, akurát to treba stransparentniť. Ďakujem.

  • Ďalej slovo má pán poslanec Markovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som zareagoval, keďže pán poslanec Raši hovoril v podstate o všetkých veciach, ktoré obsahuje programové vyhlásenie vlády, ja sa to pokúsim veľmi stručne prebehnúť. Platby. No, zdá sa mi, že už viac ako sa platí teraz, sa už platiť ani nedá, a myslím si, že za tejto vlády sa platiť už v zdravotníctve viac ani nebude. Bonifikácia je návrat k dvadsaťkorunáčkam. No, tak toto spojenie už vyžaduje ako vysoký stupeň imaginácie, aby sme bonifikáciu spojili s dvadsaťkorunáčkami.

    Čo sa týka predsedu úradu, tak ako to už kolega Kalist naznačil, nie je problém s menovaním predsedu úradu, ale s možnosťou ho odvolať bez dôvodu z jeho funkcie, a to chceme zmeniť.

    Čo sa týka Rázsoch, ja neviem, akú verziu programového vyhlásenia mal pán poslanec Raši, ale ja som dostavbu Rázsoch osobne v návrhu programového vyhlásenia nevidel a som rád, že tam nie je a som proti dostavbe Rázsoch v tom rozsahu, ako ho navrhovala bývalá vláda.

    Čo sa týka akciových spoločností, neviem o akých iných akcionároch hovoril pán poslanec Raši, pretože 100-percentné akciové spoločnosti, kde je 100-percentným vlastníkom štátu, nemajú iných akcionárov, majú len štát a také už existujú, napr. nemocnica Poprad. To pán bývalý minister by mal o tom vedieť. A fungujú dobre.

    Čo sa týka výmenných lístkov, to tu už odznelo, tie budú zrušené, čo je absolútne logické. A to, že odporúčanie od všeobecného lekára bude zaznačené v zdravotnej dokumentácii, je snáď samozrejmé, takže myslím si, že je to logický dôsledok. Čo sa týka zániku nemocníc, ktoré naznačil pán poslanec Raši v súvislosti s transformáciou, no, tak tu ho môžem ubezpečiť, že transformácia, konkrétne transformácia určite nepovedie k zániku nemocníc, určite nie takým spôsobom ako to bolo za bývalej vlády.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Raši, pozastavili ste sa nad termínom "adekvátna kvalita poskytovania zdravotníckych služieb". Ja poviem príbeh na dvoch žilinských nemocniciach, ako si ju vy predstavujete.

    V žilinskej fakultnej nemocnici bol odpredaný majetok za pol miliardy. Bolo odpredané pripravené oddelenie na sťahovanie psychiatrie pre 70 pacientov v dvoj a trojlôžkových izbách s príslušenstvom tak, že neskôr bol odpredaný celý areál psychiatrického zariadenia s kaštieľom, grófskym, na úrovni porovnanej s prezidentským palácom, aj s tými pozemkami, ktoré sú tu, všetko za zlomkové ceny. Pacienti následne boli presťahovaní do pivníc v nemocnici. Toto je vaša predstava adekvátnej kvality poskytovanej starostlivosti. Predali ste centrálny príjem za 100 miliónov, vystavaný, prifarili ste k tomu jediné parkovisko nemocnice a pritom staviate to, čo ste dali súkromníkovi, dnes nanovo. Boli tam tri operačné sály na jednodňovú chirurgiu. Toto je vaša predstava narábania s majetkom a poskytovania starostlivosti.

    Druhý príbeh je o špecializovanej nemocnici. Zrušili ste k 1. 7., po voľbách, protidrogovú špecializovanú nemocnicu, ignorovali ste 1 200 podpisov pacientov a príbuzných, ktorým sa zlepšila kvalita života. Vaše riadenie nebolo sociálne, vaše riadenie bolo asociálne, kriminálne asociálne smerom k majetku a čo je horšie, morálne asociálne smerom k pacientom, pretože dnes sú v pivniciach a nedostávajú načas lieky, pretože sme pri nemocnici.

  • Pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Raši, začnem od konca, od vašej poslednej poznámky, 5 % za poistencov štátu. Pýtam sa, kde sa naplnilo vaše programové vyhlásenie, kde ste hovorili, že po roku 5 % za poistencov štátu bude. A nebolo ani v prvom, ani v druhom, v treťom roku a nemohlo byť 5 %, lebo to navrhla poslankyňa Sabolová a nie poslanec koalície, tak bolo 4,95. To je jedna poznámka. Hovorili ste, že budete šetriť na spojení všeobecnej a spoločnej poisťovne, dnes toto spojenie vyrába od nového roku každým mesiacom dlh 6, 7, 10 mil. eur. Nebáli ste sa prepustiť ľudí, ktorí sú v nadstave? Čiže zbytočne čerpané prostriedky.

    Ďalšia poznámka je k výmenným lístkom. Bola to moja agenda dva roky, kedy ste zaviedli povinnosť výmenných lístkov. My sme ju chceli zrušiť túto povinnosť a vrátiť systém tak, ako fungoval, aby pacient, ktorý potrebuje výmenný lístok a potrebuje ošetrenie, bol odporúčacím lístkom teda poverený k špecialistovi. Dávali sme vám veľa možností, aby ste to, čo dnes minister uvádza, že sa to určí nariadením, mohli urobiť, a mali ste veľkú kompetenciu, neurobili ste to. Nekritizujte.

    Nadštandardy. Neurobili ste štandardy, čiže ťažko bolo povedať, čo je nadštandard a dnes, a vy to dobre viete, pán bývalý, pán minister, že dnes už nie je socialistické zdravotníctvo a, bohužiaľ, bude treba ísť aj do nepopulárnych opatrení, kedy bude treba povedať, čo už bude musieť pacient platiť. Vy, dnes ste použili celkom dobrú rétoriku a vychádzali ste z nejakého programového vyhlásenia, ale tu je to platné, ktoré je tu na stole.

    A čo sa týka Rázsoch, dobrý gazda prv chce, aby rodina a krajina bola sanovaná, a potom ...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďalší s faktickou poznámkou je poslanec Slota, ktorý nie je v rokovacej sále. Stráca možnosť vystúpiť s faktickou. Pán poslanec Raši, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ja sa teda vyjadrím iba k pánovi doktorovi Chabanovi, lebo považujem vyjadrenia pána poslanca Markoviča, pani poslankyne Sabolovej za nekompetentné, lebo zdravotníctvo poznajú len z pozície pacienta. Pán doktor Kalist mal racionálne pripomienky. Je dôležité, keď sme tu takto, tak na tú jeho pripomienku budem reagovať. Doktor Chaban, toho času poslanec, bol riaditeľom nemocnice v Žiline, čiže keď hovorí o odpredajoch, ktoré teda pripisoval mne, keď v čase tých odpredajov som bol aktívny lekár, tak asi vie, o čom hovorí, lebo naozaj ten biľag a tá doba temna bola za jeho vládnutia v nemocnici, takže je dobre, že ste sa predstavili. A možno všetkých zaujme aj kontrola z ministerstva zdravotníctva, ktorá prebehla v špecializovanej nemocnici, ktorej bol šéfom, ktorej výsledkom bolo pripojenie tejto nemocnice k žilinskej fakultnej nemocnici, lebo naozaj to bolo ekonomické diletantstvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. O slovo sa prihlásil do rozpravy na základe § 28 rokovacieho poriadku pán minister zdravotníctva Uhliarik. Predtým ešte, pán minister, ak dovolíte, chcel by som vyzvať všetkých členov vlády, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady a, poprípade, majú rôzne rokovania, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, predsa prerokovávame dôležitý bod programu a programové vyhlásenie vlády sa týka každého ministra. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani premiérka, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dámy a páni, oceňujem a ďakujem za vaše pripomienky a návrhy. Dovolím si naozaj krátky komentár, pretože zdravotníctvo je relatívne špecifická oblasť, ktorá sa ale týka každého z nás, pretože každý z nás je potenciálny pacient. V minulosti bolo často opakované, že zdravotníctvo nie je ani politickou kategóriou a nemal by reflektovať ani politickú situáciu. Skutočne nie je ani pravé, ani ľavé, ani liberálne, ani konzervatívne, ale myslím si, že je lepšie alebo horšie. Vy ako zdravotníci, niektorí z vás, alebo poskytovatelia, bývalí poskytovatelia to viete a predovšetkým z pohľadu spokojnosti občanov je dôležité jeho kvalitu zvyšovať. Chceli by sme sa uchádzať práve na základe tohto programového vyhlásenia vlády, ktoré táto vláda schválila, o to, aby sme sa v kľúčových krokoch vedeli zhodnúť. Tieto kroky, ktoré boli načrtnuté aj v minulom vládnom programe, sú nespochybniteľné, práve preto, že idú nad rámec politických príslušností. Napríklad platba za diagnózu, napríklad pripoistenie individuálne zdravotné pripoistenie. Prípadne iné možnosti alebo iné nástroje, ktoré vedú ku zlepšovaniu kvality zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, aké percento alebo aká absolútna hodnota pôjde do platby štátu za poistencov štátu. Naším cieľom je skutočne napĺňať ten cieľ, aby sa zvyšoval zdravotný stav obyvateľstva, aby sa spokojnosť so službami zvyšovala, a aby sa zvyšovala ochrana finančná obyvateľov Slovenska. Musíme to urobiť, pretože štatistiky nám hovoria, že Slováci zomierajú skôr, zomierajú mladší, muži v priemere o 7 rokov, ženy v priemere o 5 rokov skôr, ako je priemer európskej pätnástky.

    Dovoľte mi, konkrétne veľmi krátko, komentovať alebo komentovať niektoré vyhlásenia mojich predrečníkov. Výmenné lístky. Keď sa v roku 2006 zrušili poplatky a neskôr ich výmenné lístky nahradili, ktosi napísal, že pacienti budú namiesto peňazí platiť u lekára svojím časom. Namiesto toho, aby sa zredukovali duplicitné vyšetrenia po zrušení poplatkov pacientov v ambulanciách, naozaj, veľakrát len pribudlo. Počet vyšetrení sa neznížil a namiesto toho, aby sa zlepšila výmena informácií medzi zdravotníkmi sme z pacientov spravili poštárov s lístočkami, ktoré sa, zvyčajne, obmedzujú na pár slov: prosím o nejaké vyšetrenie. Výmenné lístky vo svojej konkrétnej dnešnej podobe nemajú zmysel a pacienti, aj často lekári, ich vnímajú ako šikanu, prípadne zbytočný administratívny zásah. Veď aj preto bývalá vláda a bývalý pán minister, niektoré odbornosti z tohto nástroja vyňal. Na to, aby sa z výmenných lístkov stal efektívny nástroj, potrebujeme najprv prehodnotiť kompetencie všeobecných lekárov, ale zmena ich úlohy sa nezačína všeobecnými alebo odporúčacími lístkami. Čo sa týka horného limitu pre tých, ktorí to najviac potrebujú alebo pre tých, ktorí sú v sociálnej sieti, horný limit za platby za lieky sú ochranou pacientov, alebo je ochranou pacientov pred finančnými dopadmi doplatkov v súčasnosti. Ja sa nechcem dotýkať niečoho, čo bolo v minulosti, alebo hodnotiť nejaké štatistické čísla, ale 2009 správa OECD hovorí, že pacienti na Slovensku sú na špici, čo sa týka doplatkov na lieky za posledných 7 rokov. To sú objektívne čísla. Priemerná spoluúčasť v zdravotníctve sa minulý rok vyšplhala v priemere až do 215 eur za rok za osobu. Samozrejme, to nie sú len doplatky za lieky, to sú aj skryté poplatky, o ktorých lekári aj pacienti vedia. Je zrejmé, že týmito doplatkami sú najviac ohrození dôchodcovia, chronicky chorí ľudia, starší ľudia. Zvýšené výdavky nevedia nejakým spôsobom vykompenzovať ako aktívni zamestnanci, pretože kvôli chorobe a kvôli veku si to nemôžu dovoliť a zarábať. Práve týmto ľuďom je určený limit spoluúčasti bez, ak si ho pacient prekročí, ten zvyšok mu, samozrejme, zaplatí poisťovňa.

    Posledné tri body. Čo sa týka základného balíku. Všetci viete, ste tu zákonodarný orgán, že na základe čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky majú občania nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom. Avšak hranice takto definovanej bezplatnosti sú dnes naozaj nejasné. Na aké výkony máme nárok ako pacienti? Dokedy máme dostať túto zdravotnú starostlivosť? Aký materiál má byť pri operácii použitý? Ako dlho máme čakať? A práve všetci vieme, že táto sivá zóna je v neposlednom rade, môže byť živnou pôdou pre korupciu. Ak chceme zvýšiť bezpečnosť a orientáciu pacientov v systéme, sme povinní im jasne oznámiť, na čo všetko sa ich povinné zdravotné poistenie vzťahuje. Vôbec to ale pritom neznamená obmedzenie zdravotnej starostlivosti, naopak dobrá definícia zákonného nároku znamená pre poistencov definovanie pripoistenia, čo nakoniec ste mali aj v programovom vyhlásení z roku 2006.

    Čo sa týka posledných dvoch bodov. Akciové spoločnosti. Akciové spoločnosti prinášajú do zdravotníckych zariadení to, čo v nich ako v príspevkových organizáciách chýba. Nebudem komentovať pána poslanca Chabana, pretože to sú príliš špecifické veci. Ale štandardné pravidlá hospodárenia účtovníctva, externého auditu a zodpovednosti, práve, ktoré prináša akciová spoločnosť, dokumentujú, že nemocnice, ktoré podstúpili transformáciu a boli vlastne transformované v minulom období, tieto dlhy nevykazujú. A tieto vykazujú každoročne opakovaný zisk. A chcem tu naozaj zdôrazniť, že transformácia neznamená zmenu vlastníka, a opakovane sme to hovorili, len zmenu právnej formy. Čiže nemocnice, ako štátne príspevkové organizácie zmenou na štátne akciové spoločnosti, sa zmenia iba na štátne akciové spoločnosti. Táto zmena má za cieľ zlepšiť kvalitu, efektivitu a spokojnosť a my ju podporíme tak isto aj tlakom na zvyšovanie transparentnosti verejného obstarávania.

    Čo sa týka posledného bodu - prerozdelenia. Je to naozaj špecifický bod, ale pokúsim sa vám ho vysvetliť. Prerozdelenie v súčasnej dobe slúži na vyrovnanie odlišných rizík medzi jednotlivými skupinami pacientov. Ako správne povedal môj predrečník, k tomuto kompenzačnému mechanizmu dnes podlieha 95 % predpísaného poistného. V prerozdelení dnes sa rozdeľuje pohlavie, vek a sociálna aktivita. My sme nechceli nejakým spôsobom znížiť, zúžiť toto prerozdelenie, ba naopak, pridať do toho zdravotný stav. Veď každý z vás určite mi dá za pravdu, že zdravotný stav dvadsaťročného muža bez ochorenia, alebo relatívne zdravého, je iný, ako stav dvadsaťročného diabetika a inak, samozrejme, na neho sa vykladá aj zdravotná starostlivosť alebo prostriedky. A práve toto sme chceli dať do toho, aby to bolo prísnejšie, aby to bolo spravodlivejšie. Takže tieto kroky nebudem komentovať, vlastne pána poslanca Kalista, a kroky alebo body, ktoré už oni spomenuli, ale chcel by som na záver, naozaj, sa opýtať, sú tieto kroky, ktoré vychádzajú, ktoré boli popísané veľakrát aj v minulom vyhlásení vlády, sú dobré pre pravicu alebo ľavicu? Sú dobré pre konzervatívnu alebo liberálnu stranu tohoto zákonodarného zboru? Predovšetkým si myslím, že sú dobré pre pacienta. Myslím si, že sú dobré pre slovenského lekára, slovenského zdravotníka aj občanov, pretože len zdravý občan môže generovať ekonomickú prosperitu Slovenska. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Raši, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, či sú kroky dobré alebo zlé, to zhodnotí pacient a zdravotník. To určite nechajme na nich. Ja len chcem opäť upozorniť na jednu vec ako program, ktorý odišiel z ministerstva zdravotníctva, ktorý mali všetci novinári, a ktorí ho poslali nám všetkým na pripomienkovanie, bol výrazne lepší pre pacienta a zdravotníka ako ten, ktorý sa vám vrátil a tento program je proti pacientom aj proti zdravotníkom. Vzali vám Rázsochy. Myslím si, že pán poslanec Markovič sa vyjadril jasne, aký je ich postoj. Nedajú vám 5 % za poistencov štátu. Dajú vám 4 % a budete mať mínus 3 mld. v systéme a bude to len váš problém. Nikto sa vás nezastane. Zase zrušili vám limit na zdravotnú starostlivosť pre sociálne vulnerabilné skupiny, dali vám limit na lieky a, pán minister, ďalšia vec, tých 215 eur, ktoré spomínate. Prišli ste na ministerstvo, kde je celá informačná databáza. Viete, že to neboli doplatky na zdravotnú starostlivosť. Boli to doplatky na všetky produkty, ktoré sa nakupujú v lekárňach, aj v hypermarketoch, pričom ide o zubné pasty, kefky, pleťové vody atď. Čiže máte dobrú databázu. Nechoďte tou istou cestou demagógie, ako chodila SDKÚ predtým. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán minister. Dobre sa to počúvalo, ale treba povedať aj to "bé". Môžete mať akúkoľvek právnu subjektivitu nemocnice. Pokiaľ nemáte zdroje, a tie zdroje sa dnes generujú práve zo zdravotného poistenia, a obava je práve z toho, že keď sa nezlepší toto financovanie, môžete mať kontrolu sprava-doľava, akúkoľvek, ba naopak, je tu obava z toho, že akciové spoločnosti, tak ako sa to ukázalo aj v prípade privátnych, čiže súkromných zdravotných poisťovní, si vybrali tie profitabilné veci, pretože za predchádzajúcej vlády alebo predchádzajúcich vlád pána Dzurindu, tie najlukratívnejšie veci, ktorým sa hovorí zlaté vajíčka, boli sprivatizované. A tam už nedokáže urobiť nikto s tým nič, pretože už to niekto iný má v súkromných rukách. Takže, na toto trebalo rovnako odpovedať, ale nepočul som na to odpoveď, pán minister, hovoríte len o kontrolách, a tak ďalej, ja budem vám tlieskať, pokiaľ z toho zdravotného poistenia získate viac peňazí natoľko, aby sa dokázali financovať aj také diagnózy, aj také výkony, ktoré nie sú profitabilné, ale sú potrebné pre každého pacienta. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, veľmi správne ste hovorili o ústave, ktorá hovorí o bezplatnom zdravotnom poistení, ale čo si málokto uvedomuje, vy ste prízvukoval v rámci rozsahu, ktorý určí zákon. A treba povedať, že gestorom tohto zákona je ministerstvo zdravotníctva a možno málokto si uvedomuje aj v tejto snemovni, že zámysel, a o tom sme hovorili všetky politické strany, že vytvoriť legislatívu pre formu pripoistenia, prvý začiatok je zmena tohto zákona v rozsahu zdravotnej starostlivosti, pretože je len logické, načo by sa kto pripoisťoval, ak to má hradené na základe zákona v rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A tu bude treba, poviem, veľmi rozumnú politickú diskusiu a diskusiu s odbornými spoločnosťami, pretože tento proces nebude iste jednoduchý, ale bude ho treba urobiť. Ja s tým súhlasím, len dopredu upozorňujem, že keď sa to ľahko vyslovuje, a vyslovovali sme to mnohí, že treba vytvoriť všetky legislatívne podmienky pre to, aby sa takýto zákon prijal. Nebude to jednoduché, ale dovolím si povedať, že bude to jeden najťažší proces, aký ministerstvo zdravotníctva čaká. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Buček. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Žiga.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Chcel by som sa vo svojom vystúpení zamerať len na oblasti, za ktoré som niesol zodpovednosť, či v roli vládneho splnomocnenca, alebo v roli štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V každej oblasti sa zameriam na tri body. Po prvé, spomeniem cieľ a fakty vyhlásenia novej vlády. Po druhé, spomeniem stav v mojej oblasti, čo som pred štyrmi rokmi prevzal a čo odovzdávam.

    Po tretie, vyjadrím nádej alebo pochybnosť, či nová vláda bude mať silu dokázať to, čo si zaumienila.

    Schengen. Programové vyhlásenie vlády, ciele a fakty. Po dva a pol roku od vstupu do schengenského priestoru je realitou, že Slovenská republika je jeho plnohodnotným členom. Pripravené opätovné hodnotenie Slovenskej republiky v roku 2012, resp. 2013, zaväzuje vládu nepoľaviť v úsilí o implementáciu schengenského EKI. Dokončenie súvisiacich opatrení na vnútorných hraniciach, vrátane aktualizácie projektov na účely dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc, skvalitňovanie fyzického a technického zabezpečenia vonkajšej štátnej hranice s Ukrajinou, medzinárodných letísk schengenského typu, dobudovanie Schengenského informačného systému II, druhej generácie, a vízového informačného systému, patrí medzi priority Slovenskej republiky pri zvyšovaní úrovne bezpečnosti a ochrany schengenského priestoru, realizácia ktorých bude financovaná aj z prostriedkov fondov EÚ.

    Stav, v akom som schengenskú otázku prevzal a akým ju odovzdávam. Málokomu sa pošťastí, aby sa stal splnomocnencom vlády, mal som tú česť byť ním dvakrát. Nebolo ľahké rozhodnutie prijať funkciu vládneho splnomocnenca pre náš vstup do Schengenu, lebo pozícia Slovenska bola veľmi zlá. Rokmi zanedbávané prípravy predošlej vlády Mikuláša Dzurindu boli v katastrofálnom stave. Slovensko nespĺňalo podmienky pre prijatie do Schengenu skoro v žiadnych ukazovateľoch. Bolo treba pripraviť krízový manažment a všetko dobre naplánovať. Realizačný tím som musel prebudovať a postaviť ho len na ľuďoch, ktorí mali nielen odvahu, ale aj silu to dokázať. Boli to ťažké časy. Počas mesiacov tvrdej práce boli môj tím a moja rodina najväčšou stabilitou a istotou. Odtiaľ som čerpal silu a rozhodnosť na prekonávanie prekážok. Odmena prišla až vo finále, keď sme boli medzi najlepšími a naše skúsenosti a riešenia chceli využiť aj staré členské štáty EÚ. Dnes som rád, že vstupom do Schengenu padli hranice a už dva roky môžeme ľahko cestovať po celej Európe bez hraníc, bez pasových a colných prehliadok, s občianskym preukazom občana Slovenska. A veľmi sa teším z toho, že sme mali silu to dokázať. Chcel by som aj tu, na tejto pôde parlamentu, poďakovať sa tímu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za skvele odvedenú prácu. O mojej práci a práci môjho tímu premiér Slovenskej republiky povedal: "Bezpochyby odovzdávame Slovensko s eurom, so spoločnou európskou menou a členstvom Slovenska v schengenskom priestore. Za toto všetko patrí zainteresovaným veľká vďaka, pretože zaviesť tak hladko európsku spoločnú menu a prebojovať sa do Schengenu v takej kvalite, v akej sme sa prebojovali, pred tým treba dať klobúk dole."

    Moja nádej či pochybnosť. Želám svojim nasledovníkom, aby aj ich premiér o ich práci mohol povedať niečo podobné, aj keď musím poznamenať, že v oblasti Schengenu sa podstatná časť práce už urobila a som rád, že to bola práve naša vláda, ktorá mala silu to dokázať. Mám nádej, že nová vláda nadviaže na náš úspech pozitívne.

    Integrovaný záchranný systém, linka 112. Programové vyhlásenie vlády, ciele a fakty. Vláda Slovenskej republiky vybuduje lepšie fungujúci integrovaný záchranný systém integráciou a reštrukturalizáciou operačného riadenia orgánov krízového riadenia a základných záchranných zložiek, najmä prostredníctvom rozvoja služieb na jednotnom európskom čísle tiesňového volania 112. Pripraví novú koncepciu organizácie fungovania rozvoja integrovaného záchranného systému na roky 2010 a 2015 akčným plánom a nový zákon o integrovanom záchrannom systéme. Stav, v akom som 112-ku prevzal a s akým ju odovzdávam. Ako druhýkrát som pracoval ako splnomocnenec vlády pre integrovaný záchranný systém, linku pomoci 112. Pri vedení tímu, ktorý pripravil novú koncepciu 112-ky som si veľmi chcel, a aj dnes si veľmi želám, aby každý človek na Slovensku mal možnosť používať linku 112, keď sa ocitne vo vážnom ohrození života, majetku, či životného prostredia. Viete, že častým užívateľom 112-ky sú deti. Svet sa mení, a to skoro každé dieťa už má mobil. Keď sme modernizovali 112-ku, nemohli sme nemyslieť na deti a museli sme sa učiť s nimi komunikovať. Bolo veľmi veľa volaní detí často takých, keď si len krátia voľnú chvíľu. Správne používanie linky 112 dokáže zachrániť ľudský život. Aj dvakrát. Vtedy, keď aj dieťa vie samo privolať pomoc. A druhýkrát, keď nepoužíva tiesňovú linku ako hračku a nepreťaží systémy, ktoré potom stihnú zachrániť iné životy. Je dôležité nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých naučiť sa správne používať linku 112. Som veľmi rád, že som mohol so svojím tímom opäť niečo urobiť pre ľudí na Slovensku. Verili sme si, lebo sme vedeli, že máme silu to dokázať.

    Moja nádej či pochybnosť. Integrovaný záchranný systém linka 112 má pripravenú novú koncepciu organizácie, ktorej pilotný projekt sme už naštartovali v Prešovskom kraji, s už začlenenou aj Horskou záchrannou službou, aj Hasičským záchranným zborom. A tak stačí novej vláde len nepokaziť to, čo už je vymyslené. Mohli sme to dokázať, lebo sme mali silnú podporu v spoločnosti, odtiaľ sme čerpali silu práve pre správne riešenia. Želám aj tejto vláde, aby mala takú silu, aj keď musím vyjadriť pochybnosti, či ju, naozaj, nájde.

    Hasičský záchranný zbor, Horská záchranná služba. Programové vyhlásenie vlády, ciele a fakty. Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že vybavenosť Hasičského záchranného zboru a podmienky jeho práce stále zaostávajú za štandardami vyspelých krajín EÚ. V rámci možností štátneho rozpočtu, fondov finančných nástrojov EÚ a iných nástrojov zahraničnej pomoci, nájde ďalšie zdroje na postupné zvyšovanie početných stavov hasičov na materiálno-technické vybavenie a obnovu zastaralej techniky, ako aj na prebiehajúcu rekonštrukciu hasičských staníc. Vláda Slovenskej republiky prikročí ku komplexnému riešeniu existujúcich problémov k výkonu záchrany v horách s cieľom vytvorenia lepších podmienok na poskytnutie adekvátnej pomoci postihnutým príslušníkmi Horskej záchrannej služby. Stav, v akom som Hasičský a záchranný zbor a Horskú záchrannú službu prevzal a aké ich odovzdávam? Žiadna z predošlých vlád nevenovala toľko pozornosti týmto inštitúciám a službám ako vláda Róberta Fica a Smeru, a dovolím si povedať, že ich profesionálne vybavenie je na štandardnej úrovni vyspelých v Európskej únii a sú začlenení v rámci integrovaného záchranného systému do linky 112. Úspech pilotného projektu nového integrovaného záchranného systému linky 112 v Prešove tomu len nasvedčuje.

    Nádej či pochybnosť. V tejto otázke mám o profesionalite prístupu novej vlády najväčšie pochybnosti. Vo vládnom vyhlásení sa totiž nehovorí, že vláda Slovenskej republiky prikročí ku komplexnému riešeniu existujúcich problémov výkonu v záchranných fórach. Chcem povedať, že Horská záchranná služba podľa všetkých moderných riešení je začlenená do integrovaného záchranného systému linky 112 a komplexne vyriešená. Aj tu sme dosiahli úspech hlavne preto, lebo sme sa opierali o silnú podporu odbornej verejnosti a profesionálov a odtiaľ sme čerpali energiu, a preto sme mali silu to dokázať.

    Ako odchádzajúci štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vlády Róberta Fica, chcem poznamenať, počet nehôd na cestách na Slovensku je na historickom minime. Novelu cestného zákona a zmenu prístupu polície sa podarilo znížiť počet nehôd na najnižšiu úroveň od roku 1966. V roku 2009 bolo na cestách o 211 menej smrteľných obetí ako v roku 2008, čo je pokles o 38 %. Počet nehôd klesol o 33 000. O zhruba tretinu klesol počet trestnej činnosti bežnej dennej a násilnej kriminality, zvýšila sa objasnenosť trestných činov zo 47 na 54 %. Zintenzívnil sa postup proti extrémizmu posilnením špecializovaných zložiek a zmenou zákonov. Posilnili sa hliadky v lokalitách s výskytom problémov spolužitia. Zásadne sa zlepšilo technické vybavenie, aj finančné sociálne zabezpečenie policajtov a členov Hasičského a záchranného zboru, čím sa zvýšila kvalita ich práce. Chcem za to svojím spolupracovníkom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky poďakovať.

    Na záver by som chcel povedať len jednu vetu. Želám novej vláde, aby mohla po štyroch rokoch povedať ešte lepšiu štatistiku. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Čaplovič ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem k problematike Schengenu podporiť to, čo hovoril pán poslanec Buček, pretože, keď som sa v roku 2006 v septembri stretol s pánom komisárom Frattinim v súvislosti s migráciou a ľudskými právami, tak mi položil otázku, čo to tam máte za problémy s tým Schengenom. Ako to vyzerá? Čo sa deje? Nuž a ja som teda, aj vtedy, aj v spolupráci s vtedajším podpredsedom vlády pánom Kaliňákom prisľúbil, že tie veci budú riešené. Dneska pán Frattini je minister zahraničných vecí talianskej vlády a pozval som pána Frattiniho na Slovensko. Pán Frattini prišiel na Slovensko v roku 2007 a povedal: "Excelentne, excelentne ste to zvládli." To, čo bolo do roku 2006, najmä do nástupu tejto vlády, predchádzajúcej vlády nerealizované, v rozvrátenom stave, to sa podarilo urobiť. A toto sú slová, ktoré boli ocenené aj zo zahraničia týchto aktivít. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Žiga, pripraví sa pán poslanec Kažimír. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Programové vyhlásenie každej vlády je veľmi dôležitý dokument, pretože poukazuje na to, akým smerom sa krajina vydá najbližšie štyri roky. Slovensku bol predstavený dokument, ktorý sa volá občianska zodpovednosť a spolupráca a je predstavený ako programové vyhlásenie vlády.

    Na úvod by som chcel povedať, že programové vyhlásenie vlády nepodporím, lebo obsah dokumentu nezodpovedá svojmu nadpisu, a to hlavne v slove spolupráca. Nepodporím ho preto, lebo ministri a ich spolupracovníci, zodpovední za vypracovanie jednotlivých oblastí tohto dokumentu, pri jeho príprave nespolupracovali a vznikol materiál, ktorý si v niektorých kapitolách odporuje, je nekonzistentný, rozporuplný a neberie do úvahy posolstvo materiálu ako celku. Nepodporím ho aj preto, lebo materiál je taký plný nekonkrétnych, povrchných a všeobecných prehlásení, bez akýchkoľvek jasných čísel a opatrení. Tým pádom je ťažko merateľné jeho plnenie a zodpovednosť voči občanom Slovenskej republiky. Vo svojom vystúpení sa zameriam predovšetkým na kapitolu hospodárska politika. Budem sa snažiť byť veľmi stručný, vecný a konštruktívny. V tejto kapitole, hneď v úvode, ma zaujalo konštatovanie, citujem: "Hospodárska politika založená na týchto princípoch dokáže postupne premeniť Slovensko na modernú vyspelú krajinu, ktorá nadväzuje na pozitívne hodnoty a tradície, ale je aj otvorená novým skúsenostiam a riešeniam overeným v iných úspešných krajinách." Koniec citátu. Autorom tohto konštatovania chcem pripomenúť, že Slovenská republika je už dávno modernou a vyspelou ekonomikou. Dôkazom toho je okrem iného aj to, že Slovenská republika je členom OECD od roku 2000, členom Európskej únie od roku 2004 a od roku 2008 ekonomiku Slovenskej republiky kategorizovala Svetová banka medzi tzv. krajiny Part 1. Mimochodom, Slovenská republika graduovala v roku 2008 z operácií Svetovej banky. Graduácia znamená preradenie členskej krajiny zo skupiny krajín, ktoré majú byť právo klientmi Svetovej banky, t. j. zo skupiny rozvojových a transformujúcich sa krajín z tzv. Part 2 do skupiny krajín s vyspelou ekonomikou tzv. Part 1. Ide teda o posun krajiny z pozície prijímateľa pomoci zo strany Svetovej banky do pozície poskytovateľa rozvojovej pomoci. Aká teda premena na modernú vyspelú krajinu, keď svet uznáva, že už ňou dávno sme.

    V kapitole podnikateľské prostredie sa tvrdí, že, citujem: "V uplynulých rokoch sa v Slovenskej republike prejavili zrejme znaky poklesu kvality podnikateľského prostredia, konkrétne zachytené napríklad v hodnotení Svetovej banky, či Svetového ekonomického fóra." Koniec citátu. Pozrime sa teda na jednotlivé hodnotenia týchto inštitúcií bližšie.

    Svetová banka každoročne zostavuje rebríček krajín Doing Business, posudzujúc ekonomiky podľa kvality podnikateľského prostredia a jednoduchosti podnikania. Vyjadruje tým, v ktorej krajine je do akej miery priaznivé podnikať. Hodnotenie uplynulých rokov sa ale vôbec nedá označiť ako zrejmý pokles kvality podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. Veď v roku 2006 bola Slovenská republika na 34. mieste, v roku 2007 na 36. mieste, v roku 2008 na 32. mieste, v roku 2009 Doing Business zaradil Slovenskú republiku na 36. miesto a v roku 2010 sa ocitla na 42. mieste. Stále, ale bola vždy v spomenutých rokoch, v rebríčku spomedzi krajín V4 najvyššie. Pre porovnanie: Česká republika v roku 2009 - 75. miesto a v roku 2008 - 65. miesto. V správe Svetového ekonomického fóra síce Slovenská republika v rebríčku posledných dvoch rokoch mierne klesla, ale klesol napríklad aj doterajší líder tohto rebríčka Spojené štáty americké. Škoda, že dokument programového vyhlásenia vlády sa neodvoláva aj na iné uznávané rebríčky ohodnotenia, napr. na Index ekonomickej slobody, tzv. Index of Economic Freedom podľa americkej Heritage Foundation. V tomto rebríčku aktuálne Slovenská republika sa nachádza na 35. mieste tesne za Českom, ale vysoko pred Maďarskom a Poľskom. Celkovo v kapitole podnikateľské prostredie sa autori materiálu pri konštatovaní súčasného stavu síce tvária ako keby sme žili v spálenej zemi, ale pri opatreniach len nadväzujú na postupy a materiály, ktoré zanechala predchádzajúca vláda. Nová vláda nemusí urobiť inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov, pretože inventúra 48 právnych predpisov je už urobená. Mimochodom zníži administratívnu zaťaženosť vo výške asi 90 miliónov eur a ministrovi hospodárstva stačí len ukončiť medzirezortné pripomienkové konanie a predložiť na rokovanie vlády a následne zmeniť asi 20 zákonov a právnych predpisov v Národnej rade Slovenskej republiky. Takto pekne pripravené zamašličkované sme to tam pre vás nechali.

    Čo sa týka problematiky jednotných kontaktných miest, predchádzajúca vláda ich zaviedla do praxe a sú výrazným uľahčením života podnikateľov. Nová vláda deklaruje, že zruší živnostenské úrady, ale zároveň nič nehovorí o tom, akým spôsobom naloží s jednotnými kontaktnými miestami. Vláda v programovom vyhlásení vlády na jednej strane deklaruje, že nebude privatizovať strategické podniky. Na druhej strane jedným dychom dodáva, že odštátni letisko, Cargo a teplárne. Toto nie sú strategické podniky? Zažili sme obdobie privatizácie počas dvoch Dzurindových vlád. V tomto období bola sprivatizovaná skoro celá energetika, SPP, tri rozvodné závody, Slovenské elektrárne, Transpetrol. Obyvatelia Slovenskej republiky si pamätajú, že túto privatizáciu sprevádzalo následne neodôvodnené zvyšovanie cien energií, zemného plynu a pohonných hmôt. Na čí úkor to bolo? Na úkor občanov a na prospech privatizérov. Dnes sa však už nehovorí o privatizácii, je na to také sofistikovanejšie slovo - odštátnenie.

    Ďalšia oblasť je oblasť investícií. V oblasti investícií chce vláda Slovenskej republiky, citujem: "Sprehľadniť pravidlá pre poskytovanie investičnej pomoci a podporovať rast investícií do zaostalých regiónov." Po nástupe do funkcie dokonca dezignovaný minister hospodárstva hovoril o tom, že vláda nebude poskytovať žiadne investičné stimuly. Chcel by som autorov dokumentu upozorniť, aby sa oboznámili s aktuálnou legislatívou v tejto oblasti, pretože od roku 2008 platí zákon o poskytovaní investičných stimulov, ktorý veľmi presne reflektuje ich poskytovanie podľa miery nezamestnanosti a ich výšku podľa oblastí, kde sa investuje. Dokonca počas obdobia hospodárskej krízy boli jednotlivé podmienky prechodne upravené tak, aby investor musel investovať len polovicu prostriedkov a vytváral si tak predpoklad pre poskytnutie investičných stimulov.

    V oblasti inovácií programové vyhlásenie vlády neprináša ani jedno konkrétne riešenie. Celá kapitola o inováciach je spracovaná povrchne, so všeobecnými vyhláseniami a prehláseniami, takže predpokladám, že v tejto oblasti sa nasledujúce štyri roky neurobí nič. Navyše, ak inovácie spolu s výskumom a vývojom sa kompetenčne prekrývajú medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom školstva, a keďže tieto rezorty vedú ministri za iné politické subjekty, o to viac ma v tomto mojom názore utvrdzuje, nakoľko už teraz je vidieť názorovú nejednotnosť a presadzovanie vlastných názorov medzi jednotlivými politickými subjektami vládnej koalície.

    Energetika. V oblasti energetiky vláda Slovenskej republiky deklaruje, že zabezpečí odbornú profesionalitu a minimalizuje politický a verejný vplyv na tvorbu a schvaľovanie cien prostredníctvom ÚRSO. Toto sú také politické klišé a taľafatky. Veľmi dobre viete, že po privatizácii energetiky sa Slovensko pre monopoly stalo podnikateľským Klondajkom. Návratnosť investícií týchto firiem v energetike sa pohybovala na úrovni piatich až siedmich rokov, čo v energetike je asi trikrát rýchlejšie ako v iných krajinách Európskej únie. Na úkor koho to bolo? Na úkor občanov, ktorí zahraničné investície splácali v podobe vyšších cien energií a plynu. V energetike na Slovensku totiž neplatia celkom zákony trhu. Slovensko je malá krajina na to, aby sme tu mali viac SPP, či viac rozvodných závodov. Trh sa automaticky nastaví do pozície monopolu, čo tlačí zákonite ceny komodity hore. Jedinou zdatnou opozíciou trhu s monopolnou štruktúrou je ministerstvo hospodárstva a ÚRSO. Jedine ich kvalitné technické a odborné zázemie môže argumentačne čeliť požiadavkám monopolov. V prípade, že nová vláda nezabezpečí stabilitu v oblasti cien, dôjde nielen k nevyváženému podnikateľskému prostrediu, ale tým dôjde aj k narušeniu sociálneho zmieru.

    Čo sa týka rozvojového programu v oblasti energetiky na ďalšie obdobie, chce vláda vymyslieť teplú vodu, preto chcem pána ministra hospodárstva upozorniť na koncepčný a strategický materiál, ktorý bol vypracovaný na ministerstve hospodárstva v roku 2008 a schválený predchádzajúcou vládou. Jedná sa o materiál Stratégia energetickej politiky do roku 2030, a ktorý bol vypracovaný širokou skupinou odborníkov, asi 100 ľudí na ňom pracovalo, odborníci z oblasti energetiky a bol akceptovaný naprieč celým politickým spektrom. Napriek tomu vláda hovorí o aktualizácii a diverzifikácii. To všetko v tej stratégii máte. Na jednej strane minister financií hovorí o uťahovaní opaskov, o šetrení, racionalizácii, preto nerozumiem, že minister hospodárstva plánuje rozvojové projekty v objeme niekoľkých desiatok miliárd eur.

    Opäť je to dôkaz o tom, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Ako chcete postaviť tie nové projekty, prepojenia? Ako chcete prepojiť plynovod medzi Chorvátskom a Poľskom? Viete, koľko to bude stáť? Niekoľko desiatok miliárd korún. A ešte otázka je, aká bude návratnosť týchto projektov? Kto si bude kupovať skvapalnený plyn, ktorý je dvakrát drahší ako klasický hladký plyn? Na druhej strane, ale razantné nie prepojeniu ropovodu medzi Schwechatom a Bratislavou, čo by z hľadiska diverzifikácie znamenalo natiahnuť ropovod v dĺžke 30 až 80 km podľa variantu, ktorý sa zvolí, a do Rakúska, a napojenie tým pádom na západoeurópske ropovodné systémy.

    Programové vyhlásenie vlády v oblasti energetiky vôbec nerieši čo so zadnou časťou jadrovej energetiky. Ako budeme riešiť historický dlh? Budete zvyšovať ceny energie obyvateľom, alebo budete zvyšovať poplatky výrobcom elektrickej energie, prípadne SEPS-u, v rámci platieb do národného jadrového fondu? Ako to budete vôbec riešiť? Vôbec na to nedávate odpovede. Vôbec napríklad v programovom vyhlásení vlády neriešite najdôležitejší materiál, ktorý momentálne v energetike máme, a to je implementácia tretieho energetického balíčka Európskej komisie. Ako to bude prebiehať? Máte na to odpovede?

    V oblasti obchodu a služieb a zahraničného obchodu bude vláda, nová vláda, nadväzovať na predchádzajúcu. Ja tomu celkom rozumiem, pretože pri 80-percentnej otvorenosti Slovenska a pri rešpektovaní legislatívy Európskej únie si nemôže dovoliť žiadne liberálne experimenty, lebo by to bola záhuba celej ekonomiky. Jediná vec mi nie je celkom jasná. Vyzerá to tak, že nie je celkom vyjasnená situácia okolo obchodno-ekonomických oddelení, čo sa týka ich kompetencií a začlenenia pod konkrétny rezort. Kým minister hospodárstva vo svojej kapitole hovorí, že bude, citujem: "Dôsledne sledovať výkonnosť jednotlivých OBEO v zahraničí," tak minister zahraničných vecí má záujem na plnej integrácii OBEO do štruktúry ministerstva zahraničných vecí. Aj na tomto príklade je vidno, že jednotlivé rezorty pri tvorbe tohto dokumentu nespolupracovali a jednotlivé politické strany vládnej koalície nemajú jasno a presadzujú hlavne svoje záujmy. Zlá správa pre pracovníkov, pre OBEO na ministerstve hospodárstva je, že sa, pravdepodobne, budú sťahovať na ministerstvo zahraničných vecí, pretože v takýchto sporoch za posledný mesiac ťahala strana SaS jednoznačne za kratší koniec.

    V rámci rozpravy sa nebudem vyjadrovať k ostatným kapitolám programového vyhlásenia vlády, pretože boli tu už moji predrečníci a mám fundovanejších kolegov na iné kapitoly, ale na záver, ak dovolíte, si pomôžem vetami Vladimíra Palka, poslanca Národnej rady v predchádzajúcom volebnom období, ktorý pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády, predchádzajúcej vlády, povedal, citujem: "V debate o programovom vyhlásení vlády bude užitočné pripomenúť si, čo sú znaky dobrej vlády, dobrej vlády suverénneho štátu. Domnievam sa, že sú to tieto znaky. Po prvé rozpoznať a pomenovať hlavné politické problémy spoločnosti štátu v danej dobe. Po druhé stanoviť ich jasné riešenia. Po tretie prijaté riešenia rozhodne uskutočňovať s vedomím, že ona, vláda krajiny a nikto iný, je zodpovedná za politické vedenie krajiny. Vládu vykazujúcu tieto znaky potom možno nazvať suverénnou vládou." Koniec citátu. Pozrime sa, či je takouto suverénnou vládou nastupujúca vláda premiérky Ivety Radičovej. Domnievam sa, že takou vládou nie je. Ani jeden z troch znakov nespĺňa. Je suverénna len v tom, ako suverénne oklamala svojich voličov. Do programového vyhlásenia sa dostalo možno 10, maximálne 15 % sľubov, s ktorými do predvolebného boja išla. A navyše sa neskladá zo štyroch, ale zo šiestich politických subjektov. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Přidal, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán kolega, my sme nikdy nepovedali, že chcem zrušiť jadrový fond, ktorý bol zriadený za vlády Mikuláša Dzurindu. Treba sa ale naň pozrieť ako hospodári. Som rád, že ste prejavili vedomosti o zadnej časti palivového cyklu. Chcel by som vás ubezpečiť, že to bude Javys, ktorý bude zabezpečovať prvú fázu zadnej časti palivového cyklu. Ubezpečujem vás, že v skladovacích priestoroch, čo sa týka medziskladu, je ešte dosť do roku 2009, ale verím, že Javys sa bude venovať hlavne skladovaniu vyhoretého jadrového paliva, spracovaniu rádioaktívnych odpadov a prestane byť spoločnosťou na rekonštrukciu a výstavbu a kúpu administratívnych priestorov, kde sú kancelárie, ktoré môže závidieť aj premiérka slovenskej vlády. Verím, že nový šéf Javysu, aj jadrového fondu, vydrží viacej ako rok, keď ich bolo treba vymeniť tak, ako to bolo za vás, a tiež treba zmeniť svetový unikát riadenia Javysu, kde je 5-stupňová organizačná štruktúra, že je tam pomaly viacej vedúcich ako zamestnancov. A čo treba spraviť prvé? Treba, aby sa predstavenstvo a vedúci pracovníci vrátili do elektrárne, teda do Javysu, do areálu Bohuníc z Tomášikovej, pretože, aby tam nezablúdili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Žiga, zaujali ma protirečenia vo vašom vystúpení. Na jednej strane hovoríte, že vraj podnikanie na Slovensku sa nesťažilo, na druhej strane ste sám citovali rebríčky Svetovej banky, kde od roku 2008 do roku 2010 sa zhoršilo postavenie Slovenska o 10 miest. To sú vaše slová. Je to fakt, ktorý bol uvedený v hodnotení Svetovej banky, a to bolo len jedno z hodnotení, nezávislých hodnotení, podľa ktorých sa podnikanie na Slovensku zásadne zhoršilo. Mimochodom, všetky nezávislé hodnotenia svedčia o tom. Keby sme sa pozreli, prečo tomu tak bolo, tak tie dôvody sú tri zásadné. Po prvé nehorázny nárast korupcie, po druhé zásahy, neúmerné zásahy štátu do podnikania, po tretie nárast administratívneho zaťaženia. Vy síce hovoríte, že, vraj, administratívne zaťaženie, že ste pripravili, že by sa malo zmenšiť, no, bohužiaľ, nič také sa nestalo a administratívne zaťaženie podnikateľov stúpalo za vašej vlády. Práve výsledkom toho, že podnikanie na Slovensku sa zhoršilo, bol nárast nezamestnaných. Výsledkom toho je pokles investícií, kým v roku 2006 sme mali najviac investícií na obyvateľa v stredoeurópskom regióne, dnes máme najmenej investícií na obyvateľa medzi krajinami strednej Európy a máme najväčší nárast nezamestnanosti. Máme takmer 400-tisíc, teraz dokonca viac než 400-tisíc nezamestnaných. To sú výsledky vašej politiky. No a do tretice, zaujalo ma vaše prihlásenie sa k výstavbe ropovodu Swechat - Bratislava. Som rád, že ste to otvorene povedali, pretože cieľom zastavenia nie je diverzifikácia, my sme pripojení na Adriu, cieľom je ochrana zásob pitnej vody na Žitnom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Žiga, som veľmi rád, že vy, ako bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva, ste tu verejne priznali to, čo včera viacerí rečníci zo SMER-u silou-mocou popierali. Povedali ste doslova ako budete riešiť historický dlh. Včera tu všetci popierali, že nie, za Dzurindovej vlády bol najvyšší dlh. Vy ste to dnes krásne verejne priznali. To je prvá vec.

    Potom ste povedali, by ste si mali tiež nejako upratať medzi sebou informácie, včera pán poslanec Jahnátek hovoril o návratnosti vložených investícií zahraničných investorov, ktorá podľa neho bola 4 roky, dnes vy ste tvrdili niečo 5 až 7 rokov. Myslím si, že mali by ste si tieto čísla nejako tak nabudúce upratať, bude to vyzerať hodnovernejšie.

  • Na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Žiga. Môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Jednou odpoveďou by som zareagoval na pána Přidala, aj na pána poslanca Matoviča, lebo nie celkom pochopili. Pán Přidal vedel asi približne o čom hovorím, ale ja som skôr myslel to finančné vyjadrenie. A historický dlh, pán Matovič, vyjadrujte sa, prosím vás pekne, k tomu, čomu rozumiete. Historický dlh jadrovej energetiky nevznikol za našej vlády, ale vzniká tu posledných 30 rokov a za posledných 30 rokov je vytvorený vo výške 75 mld. korún. A chcel som sa opýtať nového ministra a novej vlády, ako chce tento historický dlh riešiť, pretože to treba riešiť. A zároveň by som chcel povedať pánovi Štefancovi, že hoci sedel hneď vedľa mňa, keď som mal svoj prejav, nie celkom dobre ma počúval, pretože reagoval na moje vystúpenie, ako keby bolo vytrhnuté z kontextu. Tie jeho reči, takže nebudem sa ďalej k tomu vyjadrovať. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kažimír, pripraví sa pán poslanec Pavlis.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani premiérka, členovia vlády, vážení hostia, dámy a páni. Pozorne som si prečítal programové vyhlásenie novej vlády. A aj keď od volieb neuplynuli ešte ani dva mesiace, musím povedať jednu dôležitú vec. Z toho, čo ste sľúbili pred voľbami ste bez výhrad splnili iba jediné, a to je to, že ste nešli do vlády so SMEROM. Nad tým sa dá iba pousmiať, pravda, keby zostalo len pri tom. Lenže vládu tvorí rozčesnutá SDKÚ - DS a hovorí sa nie o ich ministroch, ale o jeho a jej ľuďoch. Sloboda a Solidarita mala pred voľbami viac bilboardov ako členov a podľa toho aj obsadzuje posty, podľa kamarátstiev a aj cez internet. MOST spolu s HÍD-om sa tvária ako slovensko-maďarská strana, ale na rokovania o zložení novej koalície nepozvali jediného Slováka. KDH sa uspokojilo s postom ministra dopravy pre svojho predsedu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, ale to nie je k programovému vyhláseniu vlády.

  • .... až vtedy, keď mu vyhandlovali viac peňazí. Táto vláda je od začiatku, pán predsedajúci, zaskočená tým, že dostala možnosť vládnuť. Preto namiesto pevných základov sľubuje, a to už je k programovému vyhláseniu vlády, namiesto pevných základov sľubuje, a aj stavia vzdušné zámky, nebo na zemi. Pokrytecky nadávate na bývalú vládu, ale mnohé z toho, čo sme aj napriek vašim protestom schválili, si nechávate. Za zníženú DPH z vtedajšej opozície nik nehlasoval a teraz sa jej nechcete dotknúť. Pokrytcami ste boli vtedy alebo teraz, alebo aj vtedy, aj teraz? Už celé mesiace trúbite nezmysly o rozvrátených verejných financiách, o spálenej zemi, ktorú po nás idete starostlivo obrábať, ale keby to bola pravda, ako je možné, že Slovensko len nedávno predalo zahraničným investorom štátne dlhopisy s najnižšou rizikovou prirážkou v histórii? Ako je možné, že svetové ratingové agentúry ani slovíčkom nespochybnili náš rating? Každému je jasné, že práve dnes sú finančné trhy a ratingové agentúry najprísnejšími arbitrami stavu verejných financií a dennodenne to dokazujú aj v iných krajinách Európy.

    Pán podpredseda vlády Ivan Mikloš tvrdí, že v čase vrcholiacej krízy sme sedeli so založenými rukami a len cynicky sme míňali peniaze daňových poplatníkov. Pán Mikloš tu asi dlho nebol, možno sa zdržal na školení v Estónsku, ale čo je pravdou, že na prelome rokov 2009 - 2010, keď sa priamo pred našimi očami zo dňa na deň doslova začal prepadať ekonomický rast, tak sme rázne reagovali. My sme sa totiž rozhodli stimulovať ekonomiku. V čase, keď nám takmer úplne vypadol zahraničný dopyt, sme sa snažili udržať a zvýšiť dopyt domáci cez verejnú spotrebu, cez verejné investície. Podporili sme aj spotrebu domácností, zvýšili sme disponibilné príjmy ľudí, o 20% sme zvýšili nezdaniteľnú časť príjmov, de facto sme znížili dane, zaviedli sme zamestnaneckú prémiu, zasiahli sme na trhu práce. Tieto opatrenia sa dotkli zachovania a znovuvytvorenia asi 200-tisíc pracovných miest. V tomto duchu sme prijali niekoľko desiatok opatrení, za mnohé z nich ste hlasovali aj vy. A tieto opatrenia stáli peniaze. Len v roku 2009 to bolo 750 mil. eur, trištvrte miliardy eur a my sme tieto peniaze, o tieto peniaze sme my nenavýšili výdavky. My sme len zrealizovali výdavkovú obálku roku 2009, neznížili sme deficit, to je proste pravda, ale na to, aby sme tie peniaze mohli nájsť, na to sme museli znížiť vládnu spotrebu, alebo, po slovensky povedané, na to sme museli šetriť. Tu sedia bývalí ministri, opýtajte sa ministra Rašiho, Jahnátka, Kaliňáka, Bašku, ako škrípali zubami, keď sme im vykastrovali ich kapitoly, pretože sme museli zohnať peniaze na tieto stimulačné opatrenia. A toto všetko aj donieslo svoje ovocie. Tým ovocím je ekonomický rast, pretože dnes sa môžte tešiť aj vy, nová vláda, a teší sa z neho celé Slovensko, samozrejme, aj my. Naozaj, z najvyššieho ekonomického rastu v eurozóne a jedného z najvyšších rastov v celej Európskej únii a bez ekonomického rastu ani vy nebudete môcť vytvárať nové pracovné miesta, čo si, dúfam, dúfam želáte.

    Ešte toľko spomínaná správa Medzinárodného menového fondu. Strana druhá, vľavo hore. Reakcia vlády, deficit v roku 2009, bola primeraná. Takže v duchu ekonomickej teórie, v duchu reálnej praxe, ktorú uskutočňovali všetky krajiny sveta posledné dva roky, ktoré boli postihnuté krízou, snáď s výnimkou Estónska, ale o tom prípade sme hovorili už včera, v tomto duchu je kritika vaša, konkrétne kritika Ivana Mikloša, ale aj jeho recepty na to ako čeliť ekonomickému kolapsu, je nekompetentná.

    Obviňujete nás z prehlbovania rozpočtovej diery, ale ja si naozaj nepamätám ani jeden váš legislatívny návrh, ktorý by chcel napomôcť k zníženiu deficitu. Naopak, chceli ste znížiť sadzbu rovnej dane na 16%. Teda znížiť celkové príjmy štátu. Chceli ste populisticky predĺžiť poberanie dávky v nezamestnanosti, teda zvýšiť výdavky. Tieto a mnohé ďalšie vaše návrhy smerovali vždy k navýšeniu deficitu. Pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok ste ani v najmenšom, ani v najmenšom nespochybňovali výšku rozpočtovaných príjmov a pritom veľmi dobre viete, viete, že dnešná prognóza vyššieho deficitu vychádza práve z dramatického poklesu tohtoročných príjmov. Z prepadu výberu daní, o ktorom ste vy, ani my, ani odborná verejnosť, ani nesnívali. Bolo by zrejme dobré zanalyzovať, či v tomto prípade prudkého prepadu príjmov ide o jednorazovú chybu, spôsobenú ekonomickou krízou, alebo naopak chyba bola systémová, čiže náš daňový systém je, naozaj, len do dobrého počasia. Chcete konsolidovať, potom smerovať k vyrovnanému rozpočtu, ale zároveň nezvyšovať daňovú kvótu a dokonca znižovať mieru prerozdeľovania. Ani v náznakoch nespomínate, ako chcete dosiahnuť tieto ciele. Ktoré druhy výdavkov by mali klesnúť, ktoré príjmy by mali stúpnuť? Verbálne označujete za hlavný zdroj konsolidácie tvorbu pracovných miest a ekonomický rast, ale to je ilúzia, to je zbožné želanie. Ako chcete tento dôveryhodný plán, závislý od božej vôle, predať investorom pri najbližšej emisii štátnych dlhopisov? Okrem toho, znižovanie miery prerozdeľovania nie je nič iné, len návrat starej ideologickej mantry minimálneho štátu, ktorá je v absolútnom protiklade s ekonomickou realitou, aj v protiklade s vaším záväzkom, zvyšovať kvalitu verejných služieb. Zásahy štátu sú nevyhnutné, neviditeľná ruka trhu je v čase krízy naozaj neviditeľná a najmä osamotená. Sama je bezradná.

    A čo mi vo vašom programe chýba? Zmienka o ochrane práv spotrebiteľov na finančnom trhu, napríklad. Zdalo by sa, že banky a poisťovne budú môcť pokojne spávať, lebo ich mecenáši, na ktorých sa tak tešili, nechcú pokračovať v ochrane práv ich klientov, ale podpredseda vlády Ivan Mikloš ma na rokovaní rozpočtového výboru ubezpečoval, že aj keď sa táto dôležitá téma nedostala medzi priority vašej vlády, je ochota naše postupy analyzovať a prípadne na ne aj nadviazať, že uvidíme. Chcem len zdôrazniť, že cieľavedomé zvyšovanie finančnej gramotnosti a vytrvalé posilňovanie práv klientov bánk, poisťovní, sa pozitívne dotýkajú absolútnej väčšiny nášho obyvateľstva, a že vaše kroky v tejto oblasti budeme pozorne sledovať.

    Vo vašom programe som nenašiel ani slovo o prístupe vlády k štátnej cenovej politike. Pritom panuje zhoda ekonómov aj doma, aj v zahraničí, že návrat ekonomickej konjunktúry, ktorý si všetci tak želáme, bude sprevádzaný prudkým nárastom cien komodít, teda zvyšovaním cien tovarov a služieb, nárastom inflácie. Ale problematika rastu cien nikdy nebola súčasťou vášho náboženstva. Detailné poznanie procesov cenotvorby, potláčania prejavov dominantného postavenia na trhu a neodôvodnené zdražovania neboli nikdy v centre vašej pozornosti.

    Priznám sa, že v programovom vyhlásení vlády ma aj jedna vec potešila. Hlásite sa k spoločnému výberu daní a odvodov. Je to náročný nadrezortný projekt, ktorý vám zanechávame detailne rozpracovaný. Nerozumiem, nerozumiem ale vášmu rozhodnutiu rozprášiť mozgové centrum tohto projektu na ministerstve financií a decentralizovať rozhodovacie procesy na podriadené rezortné zložky. Je to chyba, za ktorú zaplatíte zdržaním celého projektu. Neposudzujte projekty iba podľa toho, kto s nimi začal. A ľudí podľa toho, s kým spolupracovali. Ale takéto osobné animozity u vás nepochopiteľne víťazia inde. Jedným z prvých vládnych materiálov, ktorý je v pripomienkovom konaní, je materiál, ktorý sa zaoberá tým, ako vystrnadiť z rokovaní vlády šéfa Sociálnej poisťovne, generálneho prokurátora, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a dokonca aj guvernéra centrálnej banky. Je až neuveriteľné, čo táto transparentná vláda môže tajiť pred tak významnými pozíciami v tomto štáte, ktoré by mali charakterom svojej práce transparentnosti len a len pomáhať. A keď sme už pri transparentnosti, tak ešte jeden citát z prerokovaného dokumentu: "Vláda Slovenskej republiky zachová rovnú daň z príjmov a nebude zvyšovať jej sadzbu. Prípadné zvýšenia sadzby dane z príjmov môže byť spojené iba so zrušením či znížením niektorých odvodov." Aký je preklad tejto formulácie? Veľmi jednoduchý. Zvýšime daň z príjmu a budeme si to schovávať za zrušenie niektorých odvodov.

    Vážení prítomní, dnes posudzujeme dokument, z ktorého sa na nás valí verbálna transparentnosť, no fakticky sme svedkami nerozhodností a neúprimností. Táto vláda je v mnohých ohľadoch programovým aj personálnym experimentom. Kompromisy, ktoré vznik programového vyhlásenia vlády sprevádzali, ju kompromitujú. Preto budem hlasovať proti. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili štyria páni poslanci. Posledný pán poslanec Jurčík. Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Kažimír, vaše vtipné vystúpenie zaujalo najmä v tom, ako ste si protirečili, keď ste na jednej strane hovorili, že ste, vraj, boli nútení šetriť, na druhej strane ste, vraj, podporovali rozvojové projekty. No, dúfam, že ste tým nemysleli predražené PPP projekty, ktoré ste nakoniec, našťastie, neuskutočnili.

    Keď ste hovorili o šetrení, tak vám chcem pripomenúť, že začiatkom roku 2009 ste predpokladali hospodársky rast 6,5 %. Pri tomto predpoklade ste pripravili štátny rozpočet, ktorý na konci roku 2009 ste revidovali tak, že ste znížili príjmovú časť, ale výdavkovú ste ponechali rovnakú. Nešetrili ste ani jeden eurocent. Nakoniec v minulom roku dosiahol slovenský výsledok mínus 4,7 %. Rozdiel viac než 11 % medzi predpokladom a skutočnosťou. Vaše výdavky boli rovnaké. Nešetrili ste ani jeden eurocent. Kde ste potom šetrili? Keď výdavky ste naplánovali pri hospodárskom raste, zaznamenali sme prepad a rozhadzovali ste, ako keby sme rástli. Toto bolo vaše šetrenie? Toto bolo plytvanie.

    Ďalej. Dane a odvody. Hovorili ste, ako keby ste vy prišli s týmto projektom. Chcem vám pripomenúť, že ešte v roku 2006 druhá vláda Mikuláša Dzurindu pripravila projekt zjednotenia daní a odvodov, ktorý ste vy dva roky ignorovali. Po dvoch rokoch ste sa k nemu prihlásili a jediné, čo ste urobili tak, posunuli ste cieľ z roku 2009 na rok 2013. Je to projekt, ku ktorému sa hlásime a ktorý, pochopiteľne, tak ako iné opatrenia, pre zefektívnenie verejných financií, pre zlepšenie podnikania na Slovensku, pre zlepšenie kvality života sa v programovom vyhlásení vlády objavili...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, začnem tým, čo ste citovali, že reakcia vlády bola primeraná. No, čo to znamená slovíčko primeraná? Že mohla byť aj horšia. Áno, mohlo to byť aj podstatne horšie. Našťastie sa vám všetko nepodarilo, čo ste plánovali a o čo ste sa snažili. Venovali ste nesmierne veľa energie, vy ako vláda, myslím, do rôznych deštruktívnych krokov. Napríklad v oblasti dôchodkového zabezpečenia druhého piliera ste viackrát otvorili druhý pilier a celá vláda na čele s premiérom sa snažila vyhnať z toho ľudí, ako sa len dalo, miesto toho, aby sa urobili kroky, ako využiť nasporené prostriedky v prospech slovenskej ekonomiky. Výsledkom bolo, že v priemere ste každého jedného sporiteľa obrali zhruba o 100 eur. Každého jedného. A nikomu a ničomu ste tým nepomohli. Keď ste spomínali DPH. Áno, spravili ste populistický krok, znížili ste DPH na lieky a knihy, ceny neklesli ani o cent, ale, samozrejme, pomohli ste tým, ktorí sa týmto zaoberajú. A im sa zvýšili zisky. Toto boli vaše opatrenia. A obrali ste, samozrejme, štátny rozpočet o výrazné príjmy.

    To, že dnes je Slovensko v takej situácii, v akej je, a teraz myslím to, že má šancu sa z toho pozviechať, nie je vaša zásluha. Pokiaľ za zásluhu nepovažujeme to, že sa vám nepodarili vaše zlé úmysly, ktoré ste mali naplánované, a o ktoré ste sa aktívne snažili z tých najrôznejších dôvodov. To nie je zásluha, že sa deštrukcia nevydarila tak, ako ste sa na ňu chystali.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán štátny tajomník, ten sarkazmus, pardon, bývalý, pán poslanec, kolega, ten sarkazmus v úvode vám nie je veľmi príbuzný a myslím si, že ste si ho mohli odpustiť, ale to trošku aj dokazuje, že nehovorili ste ekonomicky, ale politicky. A to ma mrzí, pretože ministerstvo financií, na ktorom ste začínali, alebo v ktorom ste, keď ste začínali, tak chvíľku ekonomicky rozmýšľalo. A malo aj niekoľko veľmi dobrých vyjadrení so záujmom chrániť verejné financie. Ale, bohužiaľ, vždy ste ustúpili pred diktátom premiéra, až ste rezignovali a len slepo ste sa divili potom tomu, čo pán premiér hovoril, aj rozkrádačky, resp. divému mrhaniu peňazí.

    Dokonca natoľko ste rezignovali, že tento rok ste neodtajnili, alebo nezverejnili ani stav verejných financií, až po voľbách. Vy ste tu niečo naznačili, že čo chce vláda tajiť. No vy ste tie verejné financie tajili a otázka znie: Aj prečo? Za šesť mesiacov dlh 3 mld. eur, pán bývalý štátny tajomník. Dvakrát taký dlh ako za rok 2009. A štyrikrát taký dlh ako za to isté obdobie za ostatnej alebo teda poslednej vlády Mikuláša Dzurindu. A možno trošku doplním kolegu Ivana Štefanca. Spomínam si, že za vlády Mikuláša Dzurindu bol minister financií Ivan Mikloš často kritizovaný za to, že v rozpočte sa pomýlil v návrhu rozpočtu o desatinky. Tak ja doplním ten rok 2008, kedy ste sa pomýlili o jednu, o znamienko pred číslom, kedy návrh bol plus 6,5 a výsledok bol mínus 6,5 %. A...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Moji predrečníci, teda s faktickými poznámkami, povedali prakticky drvivú väčšinu to, čo som ja chcel. Aby som sa neopakoval, zopár drobností. Rozprášenie akéhosi tímu, ja mám taký pocit, že vy ste rozprášili všetkých ľudí na celom Slovensku z akýchkoľvek odborných diskusií. Všade, kde sa dalo, ste si dali svojich ľudí bez ohľadu na to, či sú schopní, alebo nie sú. Našťastie sa našli medzi nimi aj schopní, pokiaľ ide o to, že akým spôsobom sa dá fungovať. Nuž, pozrite, akonáhle začnete míňať viac, ako zarobíte, je to cesta do pekla. Vám sa to podarilo asi tak, ako povedal pán Mikuš, štyrikrát viac, atď. Nebudem to opakovať. Pán Čaplovič spomenul nejakých klasikov, aj anglických, atď. Ja si dovolím povedať aj jednu klasičku pani Margaret Thatcherovú, ktorá povedala, že v momente, akonáhle začnete míňať viac ako zarobíte, tri bodky. Čiže, to je asi toľko, že nie je možné takýmto spôsobom fungovať. Vy ste fungovali. A ja mám na to také pomerne jednoduché označenie. Je to zázrak na úver. Viete, keby aspoň zázrak, ale iba na úver. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kažimír chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov vo faktických poznámkach. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem aj za kritiku, aj za pochvalu od niektorých kolegov. Pán Štefanec, viete, rozhodnúť sa a zrealizovať výber, spoločný výber dane a odvodov, a budete mať možnosť dotiahnuť, hej, po tých posledných rokoch, ktoré urobilo ministerstvo financií, sa obávam, že budete mať problém s termínmi. Proste, takýto projekt nestačí len naňho prijať uznesenie, ako prijala vaša vláda, to znamená, vy ste prijali uznesenia a, proste, odvtedy sa šesť rokov na toto uznesenie odvolávate. Jedno z praktických opatrení, ktoré vtedajšie ministerstvo financií urobilo, bolo to, že zbabralo tender na výber a informačného systému a namiesto toho nakúpilo železo, počítače asi za 600 mil. korún. To bola celá objektívna príprava tohto projektu, ktorý sme zdedili.

    Pán Mikuš, pán Štefanec, vy ste obaja sedeli v rozpočtovom výbore. Ja, naozaj, sa veľmi čudujem o čom hovoríte, pretože veľmi dobre viete, celá legislatíva prechádzala cez vás. Všetky tie debaty a, naozaj, ste často aj hlasovali za tie opatrenia, zníženie nezdaniteľnej časti. Proste, tieto peniaze neprišli, nikdy už neprišli do rozpočtu. Ak sme mali vyplniť tú výdavkovú obálku, tak sme museli, proste, niekomu zobrať.

    DPH. Takže zrušte! Ľudo Kaník, zruš ju! Navrhni to! Zrušte ju! To je, ak vám, proste, nevyhovuje a je tak škodlivá. Namiesto toho ste predviedli veľmi dojímavý súboj vnútri koalície o zníženú sadzbu DPH. Žiadny problém, takže ďakujem.

  • O vystúpenie požiadal pán spoločný spravodajca Ivan Štefanec. Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, chcem reagovať na pána poslanca Kažimíra, lebo rozprúdil veľmi zaujímavú debatu, ktorú by som chcel obohatiť o zopár faktov. Pán poslanec, inšpirovali ste ma teraz poznámkou o nezdaniteľnom minime. Chcem upresniť fakty, ako to bolo. Bolo to jedno z protikrízových opatrení, ktoré navrhovala SDKÚ - DS. Mimochodom, SDKÚ - DS prišla s protikrízovými opatreniami, keď vy ste hovorili, že kríza neexistuje, a keď váš premiér hovoril, že kríza sa Slovenska nedotkne. Dnes máme viac než 400-tisíc nezamestnaných. Keď som prišiel s legislatívnym návrhom na túto tému, tak vaša vláda to zmietla zo stola. Do troch mesiacov ste prišli s rovnakým návrhom, ani čiarku ste na tom nezmenili a presadili ste tento návrh, ktorý, mimochodom, ja považujem za dobrý doteraz, a preto sme zaňho hlasovali. Takže preto, preto toto opatrenie.

    Vaše protikrízové opatrenia neznamenali žiadne šetrenie, ktoré sme, mimochodom, my veľakrát navrhovali. To plytvanie, ktoré som spomínal už vo faktickej, znamenalo, ozaj, že ste nezmenili vo výdavkovej stránke ani eurocent a znamenalo to, že v roku 2009 boli výdavky verejných financií dvojciferné oproti roku 2008, 12 % vyššie, pokles HDP 4,7 %, pokles príjmov, výdavky plus 12 %. To bol svetový rekord. Toto plytvanie pokračuje aj tento rok, resp. pokračovalo za vašej vlády a v polroku sme dosiahli takisto, na rozdiel od iných krajín, dvojciferný nárast verejných výdavkov. Vy ste nešetrili, pán poslanec, vy ste plytvali. Taká je realita. Taká je realita. A, bohužiaľ, to je jeden z dôvodov, prečo sme dnes, kde sme. Že máme rekordný deficit, že máme rekordný nárast zadlženosti a, bohužiaľ, že sa to prejavuje na rekordne vyššej nezamestnanosti a horšej životnej úrovni našich občanov.To je výsledok vašej politiky.

    A ešte k daniam a odvodom. Je realitou, že zjednotenie daní a odvodov prijala druhá vláda Mikuláša Dzurindu na sklonku svojho funkčného obdobia v apríli 2006. Je nemožné realizovať za dva mesiace tento projekt, a preto cieľový stav podľa tohto harmonogramu, ktorý bol prijatý, bol rok 2009. Ešte raz chcem zopakovať, že vy ste sa tomu, bohužiaľ, dva roky ani nevenovali. Prihlásili ste sa, čo považujem, mimochodom, za dobré. Prihlásili ste sa k tomu po dvoch rokoch, akurát ste posunuli termín na rok 2013. Takže, aj keď ste to chceli realizovať, vy ste to nezrealizovali. A považujem za dobré, že v súčasnom programovom vyhlásení sa dnešná vláda ku tomu hlási, a že na tom chce pracovať, pretože to znamená zjednodušenie, zefektívnenie služieb verejnej správy pre ľudí, a tak potrebné úspory, ktoré potrebujeme. Potrebujeme zefektívnenie verejnej správy a zlepšenie služieb ľudí, pretože je to jeden z kľúčov ako zlepšiť správu vecí verejných, ktoré ste vy zanedbali. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca dvaja páni poslanci. Pán poslanec Kažimír posledný. Pán poslanec Počiatek, máte slovo.

  • Pán Štefanec, vy máte naozaj asi veľmi zlú pamäť, a to je ľahko preukázateľné z výrokov z médií. V čase, keď prvýkrát krízovo zasadala vláda, mimoriadne, ešte aj ústami súčasnej premiérky, bolo jasne povedané, že vláda Roberta Fica straší, že o akú krízu ide. A viete, čo ste vy vtedy navrhovali ako jediné? Super opatrenie? Bolo zníženie daní, ktoré dnes, keby teda naozaj existovali nezávislí ekonómovia, by vám to veľmi ľahko vyhodnotili, že by to malo ale ešte negatívnejší dopad ako to, čo sa v skutočnosti udialo. Čiže, vaše najkvalitnejšie protikrízové opatrenie v tej dobe, keď už vláda prvýkrát krízovo zasadala, bolo zníženie daní. Čo sa týka toho, ako vy hovoríte, že rekordný deficit, ešte raz pripomínam, rekordný deficit bol za vašej vlády 8,2 %.

    Zbytočne sa usmievate, to sú štatistiky. Kľudne sa pozrite na stránku Eurostatu, ktorá je jediná relevantná inštitúcia, ktorá dodáva tieto štatistiky, a tam sa to píše. Takisto dlh, keby som išiel v koncepte čistého bohatstva, ktorý aj v programovom vyhlásení vlády navrhujete, tak potom k tomu zadlženiu, ktoré spôsobila vaša vláda, treba pripočítať ešte aj privatizáciu, lebo to je zmena aktív. V tom prípade, vychádzajúc z tejto logiky, ktorú aj vy často používate, by zadlženie spôsobené vašou vládou, bolo ešte vyššie. A pripomínam, že to bolo v čase konjunktúry a nie ako za našej vlády, ktorá bola postihnutá najväčšou nevojnovou fiškálnou katastrofou, celosvetovo. Ďakujem.

  • Pán poslanec, projekt UNITAS, resp. zjednotenie výberu daní a odvodov, je skvelá vec a ja vám, naozaj, budem držať palce, ale úplne to myslím vážne, aby ste to stihli v tom termíne, ktorý je teraz naplánovaný do roku 2013. A opakujem, ja som to tu pred chvíľou hovoril, tak prosím, keby ste počúvali rozpravu, ide o reformu inštitúcií. Toto, proste, nie je len reforma, zmena zákonov, ako to bolo v prípade daňovej reformy.

    Na daňovej správe pracuje 6 tisíc ľudí, na colnici 4 tisíc, v Sociálnej poisťovni ďalších 6 tisíc. Potom tu máte zdravotné poisťovne, máte tu informatické systémy. Potom je tu obsahová stránka. Je to fakt veľmi, veľmi komplikované. Musím priznať, že aj my sme si mysleli, že stihneme, že sa stihneme pochváliť s reálnymi výsledkami, lenže objektívne tie inštitúcie sú tu v stave 15, 18 rokov, v akom sú po vašom aj našom vládnutí, to je objektívna vec. Tam treba urobiť zásadné zmeny a začať treba pri informatizácii. To znamená, tie systémy sa musia digitalizovať, inak nikdy nevypudíte daňové úniky, nevypudíte tú obštrukciu administratívnu a pod. Takže, držím vám palec, ale skúste hovoriť o veciach, ktorým detailne rozumiete. Ja držím palce hlavne ministrovi Mihálovi, aby sa mu to podarilo, lebo teraz bude na jeho strane čo robiť na rezorte práce. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No, pán poslanec Kažimír, ja si dovolím povedať, že nie všetkým veciam rozumiete len vy. To, čo ste hovorili, s tým sa stotožňujem, akurát konštatujem, že za štyri roky ste to nedotiahli. To je realita, nedotiahli ste.

    Pán poslanec Počiatek, veľmi dobre si pamätám na tie prvé zasadnutia vlády, vašej vlády, a vaše protikrízové opatrenia, kde vaším jediným protikrízovým opatrením v tom čase bolo, že ste zaútočili na druhý pilier a chceli ste zmeniť odvody do druhého piliera. To bolo jediným vaším protikrízovým opatrením. Využili ste vtedy zámienku svetovej krízy, aby ste útočili na peniaze ľudí v druhom pilieri. Áno, my sme navrhovali zníženie daní, to zníženie daní, ktoré ste, mimochodom, vy prijali o tri mesiace ako vaše protikrízové opatrenie, ktoré ste prijali vy, presne taký návrh, aký som predkladal. A keď hovoríte stále o nejakej výhovorke na svetovú fiškálnu krízu, najväčšiu fiškálnu krízu, aká tu kedy bola, no, tak pozrime sa, ako hospodárili v iných krajinách, v Českej republike, Poľsku, v iných krajinách, kde dosiahli omnoho lepšie výsledky s hospodárením s verejnými peniazmi, s peniazmi občanov. Bohužiaľ, tieto fakty hovoria o tom, že najväčšia fiškálna katastrofa nebola svetová hospodárska kríza, ale vaša vláda. Ďakujem.

  • Ďalší, písomne do rozpravy prihlásený, je pán poslanec Pavlis. Nech sa páči, pán poslanec, udeľujem vám slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pardon, ospravedlňujem sa, vážená pani predsedníčka vlády. Začnem citáciou z programového vyhlásenia vlády: "Vláda Slovenskej republiky zruší Fond národného majetku." Čo sa skrýva za touto vetou z hľadiska politického? Minister financií Ivan Mikloš myšlienku trocha rozvíril a rozvinul, keď vyhlásil, že činnosť fondu by mala byť definitívne ukončená k 1. januáru 2012.

    Vcelku tajomne upresnil, že ukončenie činnosti fondu ale neznamená z večera do rána. Veľmi dobre vie, že tak rýchlo to určite nebude. Keď si jeho slová premeníme na drobné, vychádza nám, čo všetko by pravicová vláda mala ešte do roku 2012 stihnúť. Narýchlo získať finančné zdroje z predaja železničnej spoločnosti Cargo, bratislavského letiska, podnikov autobusovej dopravy a najnovšie aj teplární.

    Takto prichádzame ku kópii volebného obdobia 2002 až 2006. Privatizácia niečoho, čo má ešte hodnotu. Lenže píše sa rok 2010. Nová vládna koalícia donedávna hovorila o odštátnení teplární a presune ich akcií na mestá. Problematika energetiky je pre veľké mestá kľúčová, ale bez ovládania teplární nemožná. V minulosti, keď štát pripravoval predaj väčšinových podielov v teplárňach, mestá žiadali, aby sa na ne presunuli aspoň zvyšné menšinové balíky. A tak si mestá budú musieť zvyknúť na to, že tu, zrejme, začína platiť pravidlo pravej ruky, prednosť majú návrhy prichádzajúce sprava. Ak teda, so zreteľom na toto riziko, ideme niečo predávať, pýtam sa, za akú cenu? Predáme ziskové teplárne? Predáme letisko, hoci sme doň investovali niekoľko miliárd korún a začína mať svoju tvár? Pri nákladnom železničnom prepravcovi dúfate, že rakúsky alebo nemecký potenciálny investor, žije a podniká v inkubátore, že potom ako investoval v Maďarsku, nevie čo robiť s peniazmi?

    Nie, naopak, obávam sa, že bude šetrnejší ako doteraz. Summa summarum, trúfam si odhadnúť, a to nechcem byť zlým prorokom, že výnosy z privatizácie neprinesú štátu očakávané príjmy. Dovolím si pripomenúť a pomôcť si rečníckou otázkou podpredsedu KDH pána Brocku: je otázne, koľko by štát na predaji Carga a letiska získal. Verte, páni z koalície, táto otázka je viac ako aktuálna a obávam sa, že priaznivú odpoveď na dnes nepozná nik, a tobôž ani vy. A tak pravicovej vláde neostáva nič iné, len predávať majetok štátu ďalej. Po 1. januári 2012 to už môže byť ale iná káva. Vláda pochová Fond národného majetku a páni ministri okolo Ivana Mikloša sa z pochmúrneho večera prebudia do veselšieho rána.

    V cestnej premávke platilo pravidlo pravej ruky vcelku bezpečne. Obávam sa však, že v politike prehľad a transparentnosť nezvýši, práve naopak. Doteraz mala opozícia vždy možnosť pozerať sa na koaličné prsty v dozorných orgánoch Fondu národného majetku. Aj súčasná koalícia potvrdila, že v dozornej rade fondu by mal predsedať zástupca opozičnej strany. Podľa ministra financií, na fonde je v súčasnosti potrebné urobiť poriadok, potom postupne utlmovať jeho činnosť presunutím agendy na iné ministerstvo alebo ministerstvá. Dovolím si doplniť - na ministerstvá, ktoré si rozdelila vládna koalícia a kde opozícia nemá možnosť kontroly. Na ministerstvá, ktoré budú môcť privatizovať ďalej a bez kontroly.

    Pamätám si veľmi dobre, sedel som na tomto mieste spravodajcu, keď sme predkladali zákon o reštrukturalizácii Fondu národného majetku. Pán Hort vtedy srdcervúco rozprával o nehoráznosti, čo ideme robiť s majetkom, ktorý vytvorili naši rodičia, keď ideme a chceme menovať členov výkonného výboru vládou a dozornú radu dať iba do rúk opozície. Pýtam sa, a čo idete robiť vy, keď budete predávať majetok a bez kontroly opozície? Apropo, prevedenie zostávajúcej majetkovej účasti na štát, nie je to náhodou reprivatizácia? A ako sa chcete vyrovnať s tým, že štát bude ďalej a zároveň vlastník aj regulátor? Nie je to náhodou porušenie smerníc Európskej únie?

    Zároveň som zvedavý, čím v budúcnosti po zrušení Fondu národného majetku, budete ručiť v prípade prehraných súdnych sporov. Dnes ručí Fond národného majetku. Ako sa vysporiadate so záväzkami Fondu národného majetku, ktoré sa môžu vyšplhať so všetkými súdnymi spormi, aj s Gabčíkovom, až do výšky 2 mld. eur. Na jednej strane plačete, že vám chýba 1,6 mld. a na druhej strane zaťažíte rozpočet 2 mld. To mi pripomína rozpoltenú osobnosť, alebo keď pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Tomuto v programovom vyhlásení hovoríte poriadok? Toto je vaša transparentnosť? Nie. Ja tomu hovorím: vaša neodbornosť a nekompetentnosť.

    Pán Bugár to povedal asi najvýstižnejšie. Najprv sa musíme pozrieť, všetko sa dá, potom sa rozhodneme. Viete, teraz keby sme začali tipovať, že možno o pol roka, možno o rok, možno o dva, bolo by to nezodpovedné. Ak sa dá, tak čo najrýchlejšie. Tak, ako bolo povedané, podľa súčasného ministra financií, treba na budúci rok ušetriť 1,6 mld. eur. Predaj teplární, Carga, letiska, pripravovala ešte v roku 2006 Dzurindova vláda. Vtedy za ich privatizáciu očakávala okolo 800 mil. eur. Dnes sa vám to, páni z koalície, nepodarí takto predať, aj keby vaši ministri mali obe ruky pravé. Som preto presvedčený, že po Cargu, letisku, či teplárňach, prídu na rad ďalšie subjekty. Ak by som mal veriť slovám pána Mikloša a pána Bugára, tak sa stane práve v situácii, na ktorú čakáte, a ktorú si veľmi citlivo pripravujete. Teda vtedy, keď pošlete do hrobu Fond národného majetku, pozametáte po sebe aj to, čo ste nestihli v roku 2006 a pravidlá cestnej premávky slovenskej privatizácie budete mať nestrážene v rukách.

    My sme začali veci riešiť iným pravidlom cestnej premávky. Pri odbočovaní vľavo sme dávali efektívnemu zoštíhleniu činnosti Fondu národného majetku. Vytváraním nových pracovných príležitostí sme chceli zlepšovať sociálno-ekonomickú situáciu občanov Slovenska, aby si ľudia dokázali našetriť aj na dovolenku a v konečnom dôsledku tak zvyšovať aj vyťaženosť a ekonomiku napr. aj Letiska Milana Rastislava Štefánika. A vy, ibaže by ste hnali každého zo Slovenska, kto nezarába viac ako 400 eur a nakladali ho do lietadla na bratislavskom letisku. Zrejme, to je už asi iná kapitola. Preto ja za takýchto podmienok toto programové vyhlásenie nemôžem podporiť. Ďakujem.

  • Dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Senka. Posledný pán poslanec Ďurkovský. Pán poslanec Matej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Pavlis, kolega, ja by som začal koncom vášho vystúpenia a pripomenul si, že sme sedeli spolu štyri roky v Dozornej rade Fondu národného majetku a pripomínam len to, že zoštíhľovanie, už vtedy sme hovorili, že zoštíhľovanie je treba urobiť ihneď. Škoda, že k nemu prišlo až teraz, na konci vášho volebného obdobia, a štyri roky tam bolo 9 členov prezídia, 11 členov výkonného výboru. Prečo ste neurobili toto zoštíhlenie hneď na začiatku svojho volebného obdobia?

    Druhá vec, programové vyhlásenie vlády je materiál koncepčný na štyri roky. Bolo to tu už konštatované. Určite všetci, aj my, obdržíme potom, ako sa chopia nových pozícií noví členovia vedenia fondu, harmonogram a celý materiál, kde budeme vidieť o tom, ako sa kompetencie Fondu národného majetku budú presúvať na jednotlivé rezorty.

    A posledná moja pripomienka. Privatizácia, vstup strategických partnerov. Čo je lepšie? Nájsť strategického partnera, aby podnik fungoval, žil a zamestnával ľudí, alebo je lepšie, aby bol dneska na pokraji krachu, nemal skoro na výplaty a ešte do neho nalievať peniaze, ako ste urobili vy, keď ste naliali do Carga 166 mil. eur. A dnes tento podnik nevie, čo bude zajtra, z čoho bude platiť svoje záväzky, napr. za dopravnú cestu Železniciam Slovenskej republiky. Som o tom presvedčený, že v takýchto prípadoch je vždy lepšie nájsť strategického partnera, ktorý dokáže firmu riadiť, ozdraviť a zamestnávať ľudí v týchto firmách. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca v dvoch smeroch. Mňa zaujímali dve slová, ktoré boli použité pri jeho vystúpení. Slovo efektivita a slovo letisko. Keď hovoríme o bratislavskom letisku, treba si uvedomiť, aj keď nie som priateľom toho, že privatizácia je vždy všeliekom, ale ešte predchádzajúca vláda pána premiéra Dzurindu prijala na konci svojho volebného obdobia uznesenie, ktoré hovorilo o tom, ktoré umožňovalo vstup hlavného mesta i Bratislavského samosprávneho kraja práve do letiska. Toto uznesenie, keď som požadoval, aby predchádzajúca vláda pána premiéra Fica naplnila, mi bolo povedané, sa dá jedným šmahom zrušiť a nie je dôležité, aby sa naplnilo. Hovorím to z toho dôvodu, že práve záujmy miest a obcí, v tomto prípade dosť výrazného kraja, myslím samosprávneho i Bratislavy, ako hlavného mesta, boli úplne potreté.

    Druhá vec, ktorú si treba uvedomiť, je to, že my máme za štátne prostriedky vybudovanú novú halu na tomto letisku, ale nemáme žiadne linky, keď chcem cestovať do Bruselu alebo kamkoľvek inam, musím poväčšine ísť do Viedne, ktorá mi ponúka adekvátne dopravné spojenie. Čiže, poprosím, boli tu vynaložené finančné prostriedky, ktoré ma na jednej strane tešia, že máme nový terminál, ale nemáme linky a tu narážam práve na slovo efektivita, ktoré ste, pán poslanec, vy, použili vo svojom vystúpení a podľa mňa neadekvátne. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec poslanec Pavlis chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len krátko. Áno, s pánom kolegom Matejom sme sedeli prednedávnom v Dozornej rade Fondu národného majetku. O týchto veciach sme, myslím, že korektne a otvorene rozprávali obidvaja, aj napriek tomu, že sme každý z iného politického spektra. Už dávnejšie sme hovorili o tom, že ten fond treba zefektívniť. My sme k tomu pristúpili, len vy pristupujete k tomu, že ten fond treba úplne zrušiť, čo si myslím, že nie je správne riešenie, napriek tomu, že dáva priestor aj opozícii kontrolovať celý proces, ktorý na Fonde národného majetku bude prebiehať. Vy ste prišli s riešením, že Fond národného majetku zrušiť, prevediete všetky akcie, všetky podniky, ktoré vám zostanú, na ministerstvá, kde už potom, naozaj, opozícia nemá šancu kontrolovať celý ten proces. A tak, ako som povedal, je kopec problémov, ktoré má Fond národného majetku, je to neštátna organizácia, zvláštnym zákonom postavená, zriadená, ako sa s tým vysporiadajú ministerstvá, či už, čo sa týka záväzkov, čo sa týka rizík, takže, to už bude potom na štát. Neviem, či ste o tom rozmýšľali, o tom, ako ďalej.

    Čo sa týka toho letiska, my sme prišli s tou koncepciou, že to letisko, naozaj, treba postaviť, štát sa o to postará. A je to dnes na tom, že štát už vytvoril tie podmienky na to, a to letisko je v takom stave, že môže začať podnikať, začať vytvárať podmienky na otvorenie tých liniek. Ako za toho starého stavu, v ktorom letisko bolo, si myslím, že si, naozaj, nikto by tam asi neprišiel. Dnes už ten priestor je a myslím si, že keď budú hľadať strategického partnera a budú to predávať, máte tam priestor dnes už aj pre mesto.

  • Ďalší, písomne prihlásený do rozpravy, je pán poslanec Vážny. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem sa venovať tematike doprava z programového vyhlásenia vlády. Na úvod musím skonštatovať, že všeobecné časti si odporujú s konkrétnymi citáciami programových téz. Napríklad na jednej strane sa vláda zaväzuje zabezpečiť dostupnosť a kvalitnú infraštruktúru a na druhej strane však väčšina opatrení je smerovaná proti zabezpečeniu plynulej prípravy investícií, zastaveniu rozbehnutých projektov a analyzovaniu vykonaného. Predchádzajúce programové vyhlásenie vlády na roky 2006 až 2010 bolo konkrétne, zrozumiteľné a ľahko vyhodnotiteľné. Zrejme sú si tvorcovia vedomí, že za budúce volebné obdobie budú ťažko postupovať a v niektorých prípadoch budú len štatistami pri odovzdávaní investičných akcií rozostavaných počas predchádzajúcej vlády. Viem, že ste to nemali ľahké, pri toľkých antagonizmoch v koalícii, zostaviť zmysluplné a vecné programové vyhlásenie vlády, ale že predstúpite pred Národnú radu Slovenskej republiky a s takým vágnym, všeobecným, a nič nehovoriacim, a nekonkrétnym materiálom, som ani ja nečakal. Najviac stať doprava je popretkávaná neznalosťou problematiky, nepoznaním súvislostí a dovolím si tvrdiť, že ak nebudete túto oblasť akcelerovať podstatne viac, ako sa zaväzujete v programovom vyhlásení vlády, bude to mať fatálny dopad na slovenské hospodárstvo.

    Teraz k niektorým konkrétnym častiam. Konštatujete, že vláda zabezpečí efektívne vynakladanie finančných prostriedkov v doprave a vykoná dôkladnú analýzu čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie v programovacom období 2007 až 2013. Je tu otázne, čo si vláda predstavuje pod pojmom efektívne vynakladanie európskych prostriedkov, veď každý projekt sa podriaďuje ekonomickému posúdeniu. Má táto vláda snáď porovnanie, relevantné porovnanie, ktoré hovorí o tom, že Slovensko čerpá prostriedky Operačného programu Doprava neefektívne? Má táto vláda odborne definované nejaké cenové parametre okrem predvolebnej rétoriky o predraženosti, ku ktorej sa za chvíľu ešte vyjadrím? Pre programové obdobie je dôležité zabezpečiť kontinuálne pokračovanie v nastavených procesoch. Priority pre výstavbu vychádzajú z posúdenia a náročných negociácií s Európskou komisiou, inak by nebolo vôbec možné schváliť Národný strategický referenčný rámec, ani Operačný program Doprava.

    Predpokladám, že vaša plánovaná analýza má za cieľ skontrolovať rozhodnutia Európskej komisie, konkrétne DG Regio a naviac bude znamenať stratu času, čo je nemenej dôležité, respektíve dôležitejšie ako celý tento proces, pretože bude sa tá strata času ťažko dobiehať.

    Vláda má, zrejme, pochybnosti o práci Európskej komisie a namiesto zabezpečenia plynulého čerpania ide cestou prehodnocovania manuálov, procedúr, kontrolných mechanizmov, procesov a priorít v Operačnom programe Doprava. V tomto Operačnom programe Doprava je ku koncu júla 2010 zazmluvnených 30,5 % z celého objemu na roky 2007 až 2013 a čerpanie je tiež nastavené uspokojivo. Pripravované a súčasnou vládou prehodnocované projekty, vrátane náhradných, ďaleko presahujú možnosti absorpčnej kapacity Operačného programu Doprava. Je veľmi dôležité, zjednodušene povedané, zabezpečiť čo najrýchlejšie vyčerpanie Operačného programu Doprava toho objemu, ktorý sa tam teraz nachádza. A potom treba hodnotiť a prehodnocovať a realokovať. A inak sa môže stať to, že trištvrte roka stratíte prehodnocovaním a negociáciou s Európskou komisiou, ďalší rok spracovaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok a ním miniete nielen nové prostriedky, ktoré máte ambíciu do tohto programu vložiť, čo je správna ambícia, ale neminiete ani tie, ktoré v súčasnosti sú disponibilné.

    Dotknem sa v stručnosti aj vašej ambície, ktorú ste tak glorifikovali ohľadne DSS. A tu môžem orientačne povedať, že DSS pracujú so zdrojmi na úrovni cca 3 mld. eur. Tieto zdroje však nečakajú na rozhodnutie vlády, ako ich bude chcieť použiť, finančné prostriedky sú umiestnené, investične viazané a nie sú voľne disponovateľné. Odhadom, ak je možné využiť cca 10 % z toho objemu, to znamená 300 mil. eur, tieto prostriedky postačia na jeden úsek výstavby diaľnice. Uvedené si naviac vyžaduje zmenu zákona, pretože NBS vykonáva dohľad nad finančným trhom a DSS nesmú investovať do jednej komodity, či už sú to cenné papiere alebo iné nástroje peňažného druhu, viac ako 3 % svojho disponibilného objemu, aby bolo diverzifikované riziko defaultu DSS. A tiež ostáva ďalšou otázkou, čo je ťažko vyriešiteľná, prečo majú byť ostatné subjekty podnikajúceho, tak ako DSS na finančnom trhu, diskriminované a takisto nemôžu poskytnúť prostriedky. Ale robte aj na tom, len nie je to taký všeliek, ako uvádzate.

    Ďalšej oblasti, ktorej sa chcem dotknúť, je priorita vlády znížiť finančnú náročnosť dopravných stavieb na priemernú úroveň krajín Európskej únie. Akosi sa vám zapáčil pojem predražené diaľnice, ale pozor, tento pojem nemáte ničím podložený. To znamená, že naše diaľnice sú možno veľmi lacné, ale hlavne však výsledkom tendrov, ktoré sú monitorované aj z úrovne Európskej komisie a každý tender je súhrnom viacerých momentálnych okolností, je to čas, hodnota peňazí v čase, ceny tovarov, ceny materiálov, ceny energií a v neposlednom rade aj momentálne disponibilné možnosti dodávateľov a od toho sa vždy odvíja aj vlastná ponuková cena v tendri.

    Zároveň ale neexistuje v Európe priemerná úroveň finančnej náročnosti stavieb krajín Európskej únie. Zrejme je vám potrebné vysvetliť, že dopravné stavby sú tiež súborom množstva stavebných objektov a celkov. Nie je predsa mysliteľné porovnávať realizáciu stavieb v rôznych geologických a geografických pomeroch a vykrikovať o predraženosti, keď to nemáte ničím podložené.

    V prípade, že sa porovná výška investície za rovnakých podmienok, prídeme ku skutočnosti, že Slovensko nemá predražené projekty. Máme za sebou úspešne schválené tzv. veľké projekty z Operačného programu Doprava nad 50 mil. eur, konkrétne sú to 4 projekty, z ktorých 2 sú železničné celky a 2 cestné celky. A z krajín V4 sme mali prví schválené takéto veľké projekty. A tieto projekty schválila a posúdila Európska komisia, ktorá by sa finančným príspevkom neangažovala v prípade ich predraženia.

    Prečo by boli financované projekty z Európskej komisie, ak by bola finančná náročnosť stavieb nejako excentricky, ako to tu hodnotíte, odlišná od ostatných krajín Európskej únie? Alebo chce vláda, rezort dopravy suplovať komisiu a vytvoriť také kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečia neidentifikovateľné zlacnenie stavieb, avšak doteraz neobjaveným spôsobom? Vrchol tej všeobecnosti pri takejto konštatácii sú tie nezmysly o predraženosti diaľnic a ich zníženie na priemernú úroveň Európskej únie. Ak ste takí múdri, a myslíte to naozaj, prečo si vláda nestanoví konkrétny cieľ? O koľko percent budú lacnejšie a kvalitnejšie dopravné stavby počas vášho vládnutia? To, ako ste dokázali lacnejšie a kvalitnejšie realizovať investície, známe z obdobia rokov 2002 až 2006, kde napríklad D1 Ladce - Sverepec malo 150 dodatkov, opakujem 150 dodatkov a výsledná cena oproti výsledku verejného obstarávania bola o 127 % vyššia. Ďalej stavba tunela Čadca, obchvat, alebo tunela Horelica, kde bolo uzatvorených 57 dodatkov a výsledná cena bola vyššia o 164 % oproti vysúťaženej cene. A perličkou, ktorú stále, myslím, že veľmi dobre poznáte z tohto obdobia, je výstavba tunela Branisko so svojimi 241 dodatkami a cenou o 101 % vyššou. Takže, takéto perly, keď mi hovoria o predraženosti tí, ktorí takéto perly zabezpečovali, mám na takúto konštatáciu veľký nadhľad.

    Toto boli skutočne predražené diaľnice, ktoré som citoval. A táto konštatácia je na základe technicko-ekonomického vyhodnotenia tých stavieb. Mám tu aj grafy a môžem ich poskytnúť. A tieto stavby boli realizované v čase, keď rezort ovládali nominanti SDKÚ a KDH. To jest, aké je vaše morálne a etické právo hodnotiť nás ohľadne predraženosti diaľnic? Ak chcete použiť slovo predražené, musíte porovnávať, lebo z päty vytiahnuté slovo predražené je nezmysel. A inak to nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, a teda porovnávajte naše diaľnice s tými perlami, ktoré som teraz citoval, a ktoré ste realizovali vy a zistíte, že tie naše sú o 40 % nie predražené, ale prelacnené.

    Ďalšia téma, ktorej sa chcem dotknúť. Vláda upraví postup, na základe ktorého bude výstavba stavieb v strategickom záujme realizovaná až po vysporiadaní majetkových práv. Je to citlivá oblasť, ja viem. Ale tak isto, kedy vláda zabezpečí uvedenú zmenu legislatívy? Prečo ste nenašli odvahu a neuviedli termín do programového vyhlásenia vlády. Zrejme je potrebné spustiť takýto krok až pred skončením vášho volebné obdobia, pretože ste si vedomí, že skomplikujete prípravu diaľničných stavieb nakoľko, že nebude možné vôbec začať realizovať stavby v dôsledku nemožnosti získať príslušné povolenia.

    Vláda takýmto spôsobom a takýmito opatreniami vznikne v procese prípravy dier a v kontinuite výstavby a otvoria sa nožnice v meškaní a v meškaní prípravy stavieb a príprava stavieb bude v takom žalostnom stave, akú sme ju našli v roku 2006.

    Ďalšia oblasť, ktorej sa chcem dotknúť. Vláda zanalyzuje priority a prehodnotí priority a prípravu výstavby infraštruktúry. K tomuto chcem len stručne skonštatovať: priority sú definované správne, avšak, a myslím, že to je všeobecne, všeobecná znalosť, potreby sú mnohonásobne vyššie ako tie priority. Vláda potrebuje zjavne prehodnocovať projekty a vykonávať ďalšie analýzy, zastavovať pripravené projekty a preverovať to, čo bolo dávno rozhodnuté. Príprava diaľničných stavieb avšak prebieha počas obdobia cca 6 rokov a je zrejmé, že ak táto vláda bude ležérne pristupovať a ignorovať kontinuitu prípravy, spôsobí tým obrovské straty do budúcnosti.

    Stručne sa musím dotknúť aj PPP, hoci okolo toho tu bolo pomerne veľa reči, ohľadne ďalšieho prehodnotenia PPP. Príchodom novej vlády je harmonogram spojenia Bratislavy a Košíc v nedohľadne. Kým táto vláda formuluje poučky do programového vyhlásenia o zlacnení, koncesionár chystá manévre na odstúpenie od projektu, vyčíslenie rozpracovanej produkcie a hromadné prepúšťanie ľudí. Nechcem tým strašiť, ale treba sa konečne naštartovať. Treba tú tému uchopiť a rozhodnúť sa, ktorým smerom pôjdete, lebo to nie je jednoduché.

    Tým, že vláda ešte ani nezačala rokovať a analyzovať prebiehajúce procesy, odsúva kvalitnú dopravnú infraštruktúru a hlavne toľko pertraktované spojenie Bratislavy a Košíc dlho po roku 2014. Síce na jednej strane hovorí o odstraňovaní regionálnych disparít, začlenení sa do európskych dopravných koridorov, v programovom vyhlásení nie je ani zmienka o tom, ako to chce vláda dosiahnuť.

    Prvý už zrealizovaný projekt, podľa ktorého chce vláda porovnávať a prehodnocovať ďalšie PPP, bude balík č. 2, ktorého výstavba bude ukončená posledným úsekom v roku 2012. To znamená, že vláda počká do roku 2012, a potom sa rozhodne či PPP áno alebo nie? Podľa môjho názoru, by ste mali byť šťastní, že máte na tácke tesne pred uzatvorením PPP D1 prvý balík, ktorý prinesie masívnu zamestnanosť, hospodársky rast, rieši regionálne disparity. A vy ste ani nezačali rozmýšľať ako ďalej, ak nie PPP.

    Ďalšie, čoho sa chcem dotknúť, je: vláda si kladie za cieľ zabezpečiť do roku 2014 nadštandardné cestné spojenie Bratislavy a Košíc. A takisto vyzdvihuje priority ako D1, D4 a rýchlostné cesty R2, R4, R7, R9. Nadštandardné spojenie neexistuje, takýto pojem, odborné termíny, to znamená slovenské technické normy, ale ani cestárska terminológia nepozná. Nemáte ani toľko odvahy, aby ste povedali, čo vlastne chcete urobiť. Nadštandard môže znamenať napríklad cestu pre konský povoz. A ten nadštandard už tu teraz máme. Ale, ak chce Slovenská republika kráčať s dobou, sú to diaľnice a rýchlostné cesty s jasne definovanými parametrami, a tuto treba pokračovať. Nepovedali ste k tým nadštandardom, čo chcete urobiť. Je to pre mňa veľká neznáma. A ani koľko tej neznámej chcete urobiť. Takže, toto je, ozaj, príliš vágne.

    Čo sa týka priorít niektorých diaľničných ťahov, Slovenská republika má definovanú sieť D1 a D2 v prevádzke, D3 a D4. D1, D2 je v prevádzke a D3 a D4 sa takisto ešte..., D3 sa stavia v niektorých úsekoch a D4 je v príprave. Táto vláda nebude schopná ani pripraviť diaľnicu D4 na začatie. Je to najvýznamnejšia stavba momentálne na Slovensku. Myslím, že ten kolaps v Bratislave všetci poznáte.

    Vláda nedefinovala jasné financovanie na predpokladaný stavebný náklad D4 cca 1,4 mld. eur. Naopak, vláda plne ignoruje výstavbu jediného prioritného projektu v sieti TEN-T, a to je projekt 25, ktorý je multimodálny koridor na D3 na Kysuciach.

    Pre pripomenutie spomeniem, že vláda v roku 2001 sa zaviazala, že do roku 2005 prepojí Slovensko s Poľskom. A dnes ste ju nedali ani do základných priorít programového vyhlásenia vlády.

    Z priorít taktiež vypadáva rýchlostná cesta R3. Neviem prečo. Od D1 v smere na Poľskú republiku. Pričom hraničný priechod na Orave Trstená - Chyžné je jedným z dvoch hraničných priechodov v súčasnosti bez obmedzenia. Počas mimoriadnej situácie, vzniknutej následkom povodní, bol Vyšný Komárnik na E4 aj z poľskej strany uzatvorený.

    Jediným priechodom bez obmedzenia bol prechod práve na R3, s ktorou treba intenzívne pokračovať ďalej. A aj sprístupniť Oravu rýchlostnou cestou k Slovensku.

    Naopak, medzi prioritami sa nebadane objavil ťah, na ktorom je v priemere tritisíc vozidiel za dvadsaťštyri hodín. Zrejme budúca nová rýchlostná cesta R9. Ja nemám nič proti jej príprave. Ani proti jej výstavbe, ale musia byť definované priority, čo ideme robiť skôr a čo počká.

    Namieste je otázka, ktorú časť R9 chce vláda do roku 2014 postaviť? A do roku 2014 ste sa zaviazali? Nebuďte smiešni! Toto hovorí o tom, že ste laici, nepoznajúci proces prípravy a výstavby dopravnej infraštruktúry, pretože takýto proces, kde nie je ani čiarka prípravy urobená, trvá, ozaj, päť až šesť rokov.

    V ďalšom sa dotknem zase veľmi citlivého mýta. Hovoríte ohľadne mýta a aj ohľadne diaľničných známok. Toto je jasný úkaz toho, ako ste zavádzali voličov. Ja si dobre pamätám, ako ste predstúpili pred protestujúcich kamionistov. Ako ste stále zavádzali rétoriku: zbabrané, spackané mýto.

    A dnes máte možnosť. Zrušte to mýto! Ja vás vyzývam, zrušte to mýto! Nerobte si z úst žumpu! Dávali ste to na bilboardy. Tak konajte tak, ako ste sa správali. Je to klamanie voličov a klamanie občanov Slovenska. Ale k mýtu toľko.

    Zmluva o poskytovaní komplexnej služby elektronického mýta bola zverejnená prostredníctvom webovej stránky. Viem, že tam boli určité sklzy, kým sme si to s NDS vyjasnili, ale bola zverejnená. A táto zmluva obsahuje povinnosti a záväzky spoločnosti SkyToll, ktoré pozorne vyhodnocuje NDS vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom nezávislého znalca. Vláda Slovenskej republiky cez ministerstvo dopravy vykonáva vrcholovú dozornú činnosť. Ďalšiu dozornú činnosť vykonáva Európska komisia, ako právo vyplývajúce zo smernice o spoplatnení infraštruktúry, a to nielen počas prevádzky, ale aj počas prípravy a legislatívy a počas tvorby legislatívneho rámca.

    Samotná Európska komisia vydala k mýtnemu systému na Slovensku stanovisko zo dňa 29. 3. 2010, kde uvádza, že v prípade nového mýtneho systému, uplatňovaného na cestnej sieti, boli splnené povinnosti, vyplývajúce z príslušnej legislatívy Európskej únie.

    Komisia požaduje uplatnenie nového mýtneho systému na sieť diaľníc a rýchlostných ciest, ako aj ciest 1. triedy za transparentné, nediskriminačné a primerané nákladom na infraštruktúru, prevádzku, správu a výber mýta, ktorý nebude mať negatívny dopad na hospodársku súťaž v kontexte vnútorného trhu a voľného pohybu tovaru.

    Slovenská republika zaviedla progresívny satelitný systém elektronického výberu mýta, čo potvrdili aj zástupcovia Európskej komisie a členských štátov na rôznych pracovných úrovniach. Napríklad francúzske veľvyslanectvo nám poslalo, ktorý mám odložený, list, v ktorom vysoko hodnotí zavedenie nášho mýta a zároveň konštatuje, že budú postupovať v tom istom duchu ako Slovenská republika. Slovenská republika mýtom získala v Európskej únii pomerne vysokú bonitu. Slovenský systém je pripravený na zabezpečenie interoperability mýtnych systémov, čo je budúcnosť, čím sa napr. nemôže pochváliť ani Rakúsko, ani Česká republika.

    Čo sa týka známok, vždy je tu konštatácia, že nebude zavedené mýto pre osobné vozidlá, ale ponecháte diaľničné známky. Nedopovedali ste ale plnú pravdu, že naša vláda, vláda pod vedením Roberta Fica, tvrdo trvala na tom, kým nebude dokončená diaľničná sieť aspoň po Košice, nebudeme zvyšovať diaľničné nálepky. Tu už sa začínajú prvé kroky o 30-percentnom zvýšení diaľničných nálepiek od 1. 1. 2011. Je to podľa mňa takisto veľký problém.

    Čo sa týka širokorozchodnej, nejdem to všetko prechádzať z hľadiska času, ale musím sa dotknúť aj širokorozchodnej, lebo tiež tu bola veľakrát opakovaná. Momentálne spracováva renomovaná nemecká spoločnosť, volá sa Roland Berger Strategy Consultants, s pätnástimi firmami, medzi ktorými sú aj tri slovenské, tzv. predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti. A táto spoločnosť túto zákazku získala v tendri s piatimi, zase len renomovanými, ostatnými európskymi spoločnosťami. A výsledky tejto spoločnosti uznávajú aj všetky európske bankové domy. Čiže, spracováva sa koncepčný materiál či širokorozchodná železnica je financovateľná, uskutočniteľná, a za akých podmienok.

    Ja žasnem nad tým, keď som našiel v programovom vyhlásení vlády, že vláda SR nepodporuje tento projekt. Iba ten, čo si nedovidí na koniec nosa, nepočká na tú štúdiu, ktorú robí renomovaná firma do októbra 2010, a potom sa rozhodne. Prečo sa rozhodujete dopredu? Maďarské aktivity spomenul pán podpredseda Národnej rady, pán Fico, a tiež je to veľmi, veľmi dôležitý aspekt toho, ako sa chovať ďalej. Ale nie takto natvrdo dať, že nepodporujeme bez toho, že nepoznáme projekt, nepodporujeme projekt a nepoznáme tovarové toky, nepoznáme finančné, obchodné súvislosti a technickú náročnosť projektu. Z pohľadu, z môjho pohľadu, takýto razantný krok predtým ako mám výsledky tej štúdie, ktorú si objednalo rusko-ukrajinsko-slovensko-rakúske konzorcium v tejto oblasti, tak takýto krok nás môže izolovať dopravne o sedem až desať rokov ďaleko, ďaleko dozadu.

    Čo sa týka, dotknem sa ešte liberalizácie vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy. Nechápem, prečo je tu takáto veta, že vláda vytvorí podmienky na uplatnenie liberalizácie. Čo chcete riešiť, keď liberalizácia je na Slovensku uplatnená.

    Pri príprave legislatívy v minulom období bol kladený dôraz predovšetkým na harmonizáciu vnútroštátnych predpisov s právom EÚ v oblasti podnikania v železničnej doprave.

    Implementovanie príslušných smerníc Európskej únie smerovaných na akceptovanie princípov liberalizácie trhu. Európska komisia nám schválila tieto zákony. Menovite sú to, a boli uverejnené aj v zbierke zákonov, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach, a č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, ktoré vytvorili podmienky na uplatnenie liberalizácie vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy. Akékoľvek aktivity nad rámec tých zákonov, ktoré som pred chvíľou citoval, budú znamenať to, že neefektívne trate sa buď zatvoria, alebo zostanú na krku štátu. A efektívne trate budú obsluhované zahraničnými dopravcami s konzekvenciami na významnú zamestnanosť v Slovenskej republike.

    V prvom momente je dôležité dať národnému prepravcovi, to je ZSSK Slovensko, šancu a hlavne podmienky ohľadne parku koľajových vozidiel, ktorý musí byť v primeranom stave a takisto aj ohľadne poplatkov nato, aby pripravil napr. zmluvu, dlhoročnú. A potom je možné tiež postupným liberalizovaním vybraných tratí alebo vlakov zdvíhať kvalitu verejnej osobnej dopravy. A zdvíhať aj, alebo zabezpečovať aj plnú liberalizáciu.

    Čo sa týka Carga, od toho tu bolo pohovorené tiež veľa. Ja osobne si myslím, že strategického partnera, ak nájdete, tak mu treba predať celých sto percent, hoci nesúhlasím s privatizáciou Carga, ale predať mu celých sto percent. Nerobte to tak, ako ste robili prezieravo, že predali ste 51 %, to znamená majoritu a rozhodovacie práva, minoritu, prepáčte, 49 %, ale rozhodovacie práva dostal majoritné.

    Čiže, ak, tak treba predať všetko a, samozrejme, s čo najväčším ziskom. Hoci teraz o tom benefite trošku pochybujem, Carga, pretože myslím si, že kríza vážne poznačila aj tovarové toky zabezpečované Cargom. A Cargo kleslo z obvyklých 48 mil. ton tovaru na 30, 33 a malo to vážne konzekvencie, ktoré musel štát riešiť aj pôžičkou, ale zároveň Cargo vie byť aj konkurencieschopné, ak vláda, naozaj, zníži cenu za dopravnú cestu na úroveň tých 3,6 eura za kilometer oproti súčasným 8, 8,2 eura za kilometer. A ak vláda tento krok zabezpečí, ku ktorému sa zaviazala, a v krátkej dobe, zatiaľ tu nevidím v akej dobe, Cargo bude určite konkurencieschopné.

    Čo sa týka zase ďalšej state, ako vláda chce podporiť dopravno-prepravné procesy medzi Európskou úniou a Áziou a severojužné prepojenie krajín, a takisto chce zaradiť existujúcu infraštruktúru do hlavnej siete TEN-T, k tomu chcem len skonštatovať, že existujúca infraštruktúra Košice, Žilina a Bratislava, je koridor 5A a je zaradený v sieti TEN-T. Čiže, nemusíte v tejto oblasti robiť nič, čo ste sa zaviazali, a môžte hneď dnes tento záväzok vyhodnotiť, ale zároveň mi vyvstáva otázka, ako chce vláda zvýšiť využitie dopravno-prepravných procesov s tretími krajinami, keď nepodporuje širokorozchodnú železničnú trať? Ako chce zvýšiť využitie severojužných prepojení, keď priority výstavby z programového vyhlásenia sú inde?

    Spomínal som pred chvíľou R3, R4. Aké zariaď..., to už som povedal. Čiže, vláda síce má záujem získať podiel na euroázijských linkách tovarov a tovarových tokov, ale, zrejme, chce tieto tovarové toky viesť perom na mape.

    Čo sa týka letiska, tiež tu bolo pohovorené. Samozrejme, bude ma mrzieť, keď sa to predá, ale modernizácia terminálu bola jedným zo základných stimulov, aby sa dali natiahnuť ďalšie dopravné spojenia, ale, samozrejme, je to legitímne a je to vlastne váš koncept predať ešte všetko, čo sa dá. Je len problém, že ak sa to predá Schwechatu alebo viedenskému letisku, zase tam vystane problém s Protimonopolným úradom, pretože dôjde ku koncentrácii, ale, samozrejme, nesúhlasím s touto ambíciou, pretože my sme mali tú koncepciu úplne inú. Už sa blížim k záveru, ale musím skomentovať, že zaznelo tu, že od pána predsedu Národnej rady, že hovoril na SMER - SOCIÁLNA DEMOKRACIA, vy ste urobili len jeden projekt, a to je mýto. Musím ho poopraviť, že som hrdý na to, čo sme urobili, pretože my sme spustili megaprojekty, čo nikdy v Slovenskej republike nebolo. Nikdy v Slovenskej republike takéto megaprojekty neboli a úprimne vám prajem, aby ste našli odvahu takéto spustiť, lebo sú významným stimulom rastu Slovenskej republiky, ale mám pocit a toto programové vyhlásenie vlády ma v ňom utvrdzuje, že za vášho vládnutia takéto megaprojekty spustené nebudú. Paradox je, že vy znevažujete našu prácu, napr. PPP projekty, ináč tie megaprojekty boli mýto, PPP projekty a jedným z veľkých projektov určite bol aj štart Operačného programu Doprava. Ale znevažujete napr. aj PPP projekty, ale zahraničie chváli. Bonita Slovenska veľmi v Európe rastie a už to podpredseda parlamentu pán Fico spomenul, obdržali sme, na čo som tiež patrične hrdý, ocenenie PFI project financial infrastructure, kde sme v kategórii infraštruktúrny deal roka s R1, ktorú sme uzatvorili, sa umiestnili na prvom mieste v Európe. Je to veľmi prestížna cena a toto zoskupenie, ktoré uznávajú bankové domy sveta, eviduje 16-tisíc projektov na celom svete. A opakujem, v Európe sme sa umiestnili na prvom mieste v technických, ekonomických, obchodných a finančných parametroch tohto projektu PPP R1. Ale vy budete hovoriť o predraženosti. Chcem len to zdôrazniť, že tých projektov bolo viac a boli to megaprojekty, predchádzajúce vlády nikdy takéto megaprojekty nespustili, ale ruka v ruke s megaprojektami sú aj megastarostli, megaproblémy a nespočetné hodiny odbornej a mravčej práce v rezorte, ministrom počnúc a veľkým množstvom pracovníkov končiac. Čiže, megaprojektov je viac ako jeden, pán Sulík, a vy budete mať právo vypustiť takúto kritiku z úst až vtedy, keď aspoň jeden taký megaprojekt spustíte a aj úspešne ukončíte.

    Na záver môj komentár k dvom vyjadreniam. Pani predsedníčka vlády povedala, citujem: "Podľa predchádzajúcich vládnych sľubov sme mali mať diaľnicu z Bratislavy do Košíc hotovú." A keď išla prednedávnom na východ, žiadnu nevidela. Chcem pani Radičovej odkázať, že už je po voľbách a skúste hrať fér. Tento sľub bol daný nad rámec programového vyhlásenia vlády a potrebovali sme urýchliť to, čo ste vy zanedbali. Dnes hodnotíme vaše programové vyhlásenie vlády a vy, ak to chcete, porovnávajte s naším programovým vyhlásením vlády. Za posledné štyri roky sa môžem smelo a so vztýčenou hlavou zodpovedať za programové vyhlásenie vlády nielen našim voličom, ale aj všetkým občanom Slovenskej republiky, napr. z programu diaľnic a rýchlostných ciest, kde bolo sľúbených 100 km a ukončených, to tu už tiež odznelo, necelých 150 km a žiadny súdny človek nepochybuje o dynamike a razancii tohto procesu, ktorý sme uviedli do života.

    Chcem ešte raz zdôrazniť, že nad rámec tohto programového vyhlásenia, ktoré sme skoro o 50 % prekročili, sme rozbehli aj projekty PPP, a to súvisí aj s tým sľubom, takže nemiešajme programové vyhlásenie vlády a tú našu ambíciu, naviac, ktorú nám skomplikovala kríza.

    Druhé, k čomu sa chcem vyjadriť, je pán predseda Národnej rady, ktorý sa vyjadril všeobecne, že tým, že odstúpila Ficova vláda a nastupuje nová vláda, sa končí doba temna. Ja na to odpovedám, že vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest sa doba temna začína. Pretože takto v programovom vyhlásení vlády deklarovaným postupom ukončíte, ak vôbec ukončíte, spojenie Bratislavy a Košíc do roku 2025.

    A ešte jedna vec. Celá sieť diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku má cca 1 900 km. V prevádzke je cca 620 km. Nemáte dlhodobú koncepciu a ja som si ju urobil. Ja som si urobil tri varianty financovania ako dotiahneme tú ambíciu celej siete 1 900 km diaľnic a rýchlostných ciest dokonca. Vyšli mi z toho tri modely. Konzervatívny model, a to číslo si veľmi dobre vypočujme, keď budeme financovať a postupovať konzervatívne vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, tak celú sieť diaľnic a rýchlostných ciest, tých 1 900 km, odovzdáme do užívania na Slovensku v roku 2138. Urobil som si progresívny model, kde by sme vedeli naliať podstatne väčšie financie, ale ten som nemal odvahu dať do života a progresívny model hovorí o roku 2030. Ale opakujem, to sú veľké nároky na financie a urobil som si tretí optimálny model, kde celú sieť za podmienky, že ukončíme aj tie PPP projekty, ktoré sú na stole, vieme odovzdať do užívania v roku 2051. Mám tu aj grafy, a tie budem potom prezentovať neskôr, takejto dlhodobej koncepcie, počkám si na to, ako súčasná vláda začne štartovať a celkovo riešiť výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Avšak z vášho programového vyhlásenia vyplýva, že nie je naplnený ani konzervatívny variant, to znamená celá sieť diaľnic a rýchlostných ciest bude ukončená neskôr ako v roku 2138. Dávate odkaz občanom, že D1 bude v Michalovciach najskôr v roku 2080, že D3 bude na Kysuciach najskôr v roku 2050, R3 bude na Orave najskôr v roku 2040. Choďte na Oravu, na Kysuce, na východ do Michaloviec a povedzte to tým ľuďom, že je to tak a nevieme to ďalej pohnúť. Preto ma oprávňuje konštatácia, že doba temna vo výstavbe diaľnic začína.

    Na záver, každý súdny človek vníma hlbokú disproporciu medzi predvolebnými sľubmi a týmto nepochopiteľným a neuchopiteľným a nekonkrétnym programovým vyhlásením vlády, ktoré nemienim podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec, ja by som potreboval možno 10 minút na to, aby som dokázal reagovať na všetko, na čo by som chcel. Keďže mám len dve minúty, buďme korektní a budem ja férový a nebudem pripomínať váš výrok z roku 2007, keď padol termín spojiť Košice s Bratislavou do roku 2010. Ale keď chceme korektne hovoriť o tom, čo kto urobil, tak v čase, keď ste pripravovali programové vyhlásenie 2006 - 2010, ste si dali do programového vyhlásenia, áno, 100 km diaľnic dokončíte. V tom čase ste vedeli, že hneď po uchopení vlády dokončíte úseky, ktoré boli začaté ešte pred týmto rokom a ja vám ich môžem aj kľudne vymenovať. Sú to štyri úseky na D1 a jeden úsek na D3 a jeden úsek na R3 o celkovej dĺžke 66 km. Takže, ktorákoľvek iná vláda by prišla k moci v tom čase, by tento záväzok splnila.

    Druhá poznámka. Vy poznáte môj názor veľmi dobre. V roku 2008, keď sa rozhodovalo o setovaní úsekov do jednotlivých balíkov a, vôbec, o rozsiahlosti PPP projektov, som vtedy jednoznačne vás upozorňoval, pán exminister, na to, že v prípade, že v rovnakom čase dáte formou PPP projektov na trh takú rozsiahlu výstavbu, nebude možné naraz uzavrieť financial closing vo všetkých balíkoch, lebo banky majú limity. Verím tomu, že aj ekonómovia a odborníci jasne vedeli, že to nie je možné. Keby ste PPP nerozdelili, hlavne prvý balík tak, že by ste dali do neho len dva úseky, tak dnes dva úseky na východnom Slovensku sa už mohli stavať a nemuselo stavebníctvo prepúšťať žiadnych ľudí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja len jednu poznámku k vášmu vystúpeniu, lebo bolo obšírne, odborné, týkajúce sa dopravy. Vaše vyjadrenie "zrušte ho", týkajúce sa mýta, je zavádzajúce. Nezavádzajte verejnosť, ani tento parlament. Nikto nechcel zrušiť mýto a nechce zrušiť mýto, ale aj vaše odvolanie bolo z toho dôvodu, že mýto bolo nepripravené a malo byť spustené ako nepripravené. A vy si spomeňte na vašu zahraničnú cestu, keď pán premiér Fico počas vašej neprítomnosti zastavil spustenie mýta a zmenilo sa nariadenie. Tak aspoň v tejto jednej oblasti sme boli vždy na jednej lodi, že mýto je potrebné, ale nie tak nepripravené, ako ste ho chceli spustiť a ako sa bezprostredne dotýkalo dopravcov, a mohlo byť, a je dnes, ekonomicky pre nich neúnosné.

  • Ďakujem. Bývalý pán minister hovoril o odvahe spustiť megaprojekty ako je diaľničné mýto, či predražené PPP. Určite sa zhodneme, že výstavba diaľnic musí pokračovať kvôli tvorbe pracovných miest a regionálnemu rozvoju, ale určite sa nezhodneme, že by to malo byť za každú cenu. Ja apelujem na vládu, aby nemala tú odvahu, o ktorej hovoril bývalý pán minister, aby nešla do podobných megaprojektov, ale aby sa správala a postupovala veľmi zodpovedne aj pri výstavbe diaľnic a vôbec celej infraštrukturálnej siete, k prospechu všetkých občanov a Slovenska a nielen vybraných skupín. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky pán poslanec Vážny, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Matej, obdobná situácia je aj dnes. My sme dali 100 km do programového vyhlásenia vlády. A pýtam sa: prečo ste nedali vy? Množstvo, to som tu už párkrát povedal. A takisto môžem spomenúť viacero stavieb, napr. Žarnovica - Šášovské Podhradie, druhá etapa, ktorá bude odovzdávaná za dva mesiace a budete ju odovzdávať vy, ja vám ju neuberám, ale prečo ste nekonkretizovali, čo chcete urobiť. Nebudem sa opakovať, to už som vo svojej reči povedal. Čo sa týka limitov bánk na PPP, jednoznačne je to vyvrátiteľné tým, že banky, ktoré sa chcú angažovať v prvom balíku PPP, majú disponibilné zdroje. Poskytli ich, tieto zdroje sú na stole, čiže jednoznačne celý objem finančných prostriedkov je k dispozícii, je tam určitý problém s IB-čkou a s environmentálnym problémom, že IB-čky, ale to nesúvisí s disponibilnými zdrojmi finančnými. Finančné disponibilné zdroje vo výške 2,76 mld. eur sú takto položené na stole a pripravené na úverovanie.

    Čo sa týka pani poslankyne Sabolovej, mňa mrzí, že sme museli tým mýtom zaťažiť tých prepravcov, ja som to povedal viackrát, ja z toho nemám nejakú osobnú radosť, božechráň, len je to nevyhnutnosť a každý takýto proces má svoje ťažké úvodné bolesti. A fakt je ten, že neviete inak urobiť, a to, čo som stále vytýkal dopravcom, že prečo nekomunikovali dva roky predtým, to všetko sme mohli spokojne vyriešiť, keď sa tvoril zákon, keď sa tvorili vyhlášky a nie 30. decembra, prídu a povedia: my to nechceme. Tak toto je zlý postup a vtedy sa ma dotklo, že bez poznania veci sa aj v tom čase opoziční politici postavili na čelo ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Podľa § 28 rokovacieho poriadku o slovo sa hlási pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Ján Figeľ. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ctená snemovňa, ctení kolegovia. Nechcem rozprávať o celej kapitole, pretože, myslím, že ani nie je dôležité opakovať a uisťovať, že stojíme za tým a chceme realizovať. Skôr v takom možno dialogickom duchu by som rád zareagovať aj na predchádzajúce vystúpenie, aj viaceré predtým, pretože, podľa mňa Slovensko, naozaj, a vo všetkom potrebuje kontinuitu, v tom čo je dobré, čo sa osvedčilo a diskontinuitu, resp. zmenu v tom, čo dobré nie je. A veľa projektov, ktoré sú našou realitou, sa rodilo za iných vlád a snáď tomu bude aj dnes, aj do budúcnosti tak, pretože tak to aj má byť. Už či spomínané euro alebo Schengen, samotný vstup do Európskej únie, ale aj niektoré témy technické, resp. dopravné si vyžadujú roky a roky prípravy, realizácie a potom samotného fungovania. Pán exminister, ma mrzí, keď vy používate také slová, že doba temna dnes začína. Jeden pracovník ministerstva, ktoré mám po vás, hovorí, že za dvanásť rokov nebol na takej peknej akcii na ministerstve, ako bola dnes poobede tlačová beseda a ja som za to aj vďačný a zároveň aj zodpovedný, kde bol podpísaný kontrakt o výstavbe R4 medzi Košicami a Milhosťou. Dvanásť rokov spomínam preto, lebo to on povedal a cením si tú poznámku, lebo bola spontánna, od staršieho pána, ktorý nemá dôvod hrať, ale má dôvod žiť. My ideme ďalej, chceme stavať, naozaj, a pripravovať aj ďalšie. Ten zoznam, ktorý ste spomínali, nie je ani úplný, ani uzavretý, skôr hovorí o tom, že existujú niektoré prioritnejšie a niektoré ďalšie budúce zámery, o ktorých bude reč. Chceme ich konkretizovať, chceme na nich pracovať, ale nie je dôvod urobiť z programového vyhlásenia nejaký investičný plán alebo zoznam. Ani to nebol zámer, preto to treba tak čítať a určite je to obdobie, ktoré môže prekonať to negatívne, čo v doprave bolo videné a dnes je naším dedičstvom. Množstvo červených čísel a snáď nechcete hovoriť, že za všetkých je kríza. Vždy len kríza a nie neschopnosť alebo nezodpovednosť konkrétnych ľudí na konkrétnych postoch, v konkrétnych firmách, za ktoré platiť bude občan alebo celá spoločnosť cez štátny rozpočet. Množstvo korupcie, o ktorej hovoria všetci a nielen cudzí, ale aj domáci, ktoré musíme meniť, pretože to sú naše prostriedky a zmeniť prax, že najlacnejšia ponuka je vyhadzovaná automaticky. Ja nie som za to, aby sa na všetko pozeralo len cez peniaze, ale tú prax treba prevetrať, viac otvoriť, viac sprofesionalizovať a to je množstvo opatrení, o ktorých programové vyhlásenie vlády hovorí, a nielen v tejto kapitole. Som presvedčený, že stavať treba, dá sa a bude sa, ale aj lacnejšie. A keď lacnejšie, tak sa dá postaviť aj viac.

    A po druhé. Stavať, ale nie protiprávne. My nemôžeme konať v rozpore s ústavou alebo v rozpore s právami občanov tejto krajiny. A to celé by nás malo viesť k tomu, že budeme realistami. Realizmus je výrazom zodpovednosti, primeranosti, vyváženosti. To, čo potrebujeme, sú nie urýchlené, ale unáhlené rozhodnutia, ale opatrenia, ktoré stavajú za kritérium cieľ, napr. bezpečnosť ako primárnu tému. Bezpečnosť osôb na cestách, dostupnosť cestnej siete, obslužnosť územia, plynulosť prevádzky. Opakujem, že nechcem na všetko alebo o všetkom hovoriť, ale napríklad spomínate, prečo my spomíname Národný referenčný strategický rámec? No, preto, lebo sme v polčase, preto, lebo je tu politická zmena, preto lebo čerpanie v niektorých oblastiach je slabé a my ho chceme zvýšiť aj v doprave, aj preto je dobré, že kolegovia súhlasia s akcentom na tento rezort a infraštruktúru a je to aj obvyklý čas, kedy aj Európska komisia a mnohé štáty v polčase pozerajú na rámec ako nástroj pre ďalšie obdobie. A osobitne v čase krízy je to dôležité, aby európske fondy napomáhali novým situáciám, ktoré vznikli ako vplyv pomerov, či na finančných trhoch v ekonomike alebo v zamestnanosti.

    Širokorozchodná trať. O čo nám ide, je predovšetkým modernizácia a vyťaženosť slovenských tratí a budovať sa dajú európske trate aj smerom na východ. Aj o tom bude európska spolupráca. Ja som presvedčený, že môže priniesť konkrétne ovocie. Prekladisko Čierna nad Tisou je dôležitým uzlom, veľmi často citovaným, skôr ho ďalej modernizovať a rozvíjať a okrem toho posilňovať naše spoločné obchodné aktivity smerom na východ. Od Ukrajiny počnúc, cez Rusko. Slovensko potrebuje strategické partnerstvá, je v strede regiónu, kde môže byť ostrovom alebo spojovníkom, centrom pre investície, pre spoluprácu, pre komunikáciu, pre to všetko, čo znamená rozvoj. A o to nám ide aj pri témach hľadania strategických partnerov. Ja tiež nie som presvedčený, že vždy privatizácia je nejakou cestou alebo riešením, ale strategické partnerstvá, ktoré sú vyvážené, rozumné, majú zadefinované podmienky, sú robené transparentne, výhodné pre štát, sú logickou odpoveďou na potrebu nielen doby, ale aj postavenia Slovenska a našich záujmov v spoločnej Európe. O tom realizme a výstavbe v minulosti už boli citované viackrát tie vety. Rok 2010, ktorý je tu. A v druhom polčase. A spojenie Bratislava - Košice. O realizme alebo nerealizme svedčia, už som spomínal, červené čísla v mnohých, v mnohých rezortu podriadených, organizáciách. O predražovaní napríklad to, ako bolo obstarané mýto a ako je veľmi výrazne viditeľne napadnuté v Bruseli pred Európskou komisiou. O tom, či PPP projekty áno alebo nie, vás ubezpečujem, odpoveď je áno. Áno, ale tak, aby naše deti nám nevyčítali, alebo nepripomínali, že sme ich zaťažili neúmerne. Zodpovedný otec nevie dať deťom z taniera, ale pripravuje a stará sa. Jednoducho je priestor a uisťujem vás, že hovorím s plnou vážnosťou, je priestor na primeranejšie, to znamená lacnejšie dohody, a preto vás aj uisťujem, že ideme ďalej a budeme používať tento nástroj ako jeden z mnohých. PPP projekty, klasické financovanie, eurofondy, ale aj to, čo ste spomínali, alebo viacerí spomínajú, otvorenie možností financovať z penzijných fondov.

    Čo som chcel ešte dodať k mýtu, bolo vlastne povedané aj viacerými. Je to tiež projekt, ktorý má svoje korene, má svoje racio, má svoje európske dimenzie, dôvody na to, aby sme boli kompatibilní, ale ako bolo nepripravené na úvod roka a za akú cenu obstarávané a aké dôsledky dnes máme v Európskej komisii, už som pripomenul. Uisťujem všetkých, aj tých, ktorí možno o tom nediskutovali, že doprava má jeden z kľúčových významov pre rozvoj celej krajiny Slovenska, jeho regiónov, miest a obcí v nadväznosti, samozrejme, aj na pošty a telekomunikácie. Ten rezort bude väčší rozšírením o výstavbu, regionálny rozvoj a cestovný ruch. Nedáva sa mu menšia váha, ale väčšia. Spolková republika Nemecko má dopravu spojenú s výstavbou a rozvojom miest. Čím len chcem povedať, že synergia, pridaná hodnota, spájanie toho celkového rozvoja s mikrorozvojom, s tým čo potrebuje každý tam, kde žije, je logickou výzvou. A ja som rád, že pred touto výzvou stojíme, a že ju budeme môcť spolu aj napĺňať. Nechcel by som hovoriť o všetkých oblastiach práve preto, lebo niet ani na to veľa času, skôr povedať, že Slovensko nepotrebuje rezortizmus, ale hľadanie takých koncepčných strategických postupov, ktoré dôležité, ale limitované zdroje využijú účelnejšie, efektívnejšie v spojení so susedmi tak, aby sme, naozaj, boli centrom zaujímavého atraktívneho regiónu, ktorému sa hovorí stredná Európa. A pozývam k tomu všetkých.

    Pán bývalý minister, mali sme dobrý rozhovor na úvod. Teda, na môj úvod a váš záver. Ja si to cením a budem si ceniť každú spoluprácu, každý konštruktívny dialóg, kým budem v tej zodpovednosti, v ktorej som a zároveň vždy, lebo som presvedčený, že kultúra dialógu obohacuje. V dialógu jedna plus jedna je viac ako dve, lebo to nie je matematika, ale etika, vzťah. Tak prijmite aj v tomto duchu možno nedopovedané alebo bez detailov reakciu na viaceré podnety. Nechcem čítať kapitolu, alebo prechádzať znovu všetkým, skôr dodať, aj ako podpredseda vlády a predseda jednej z parlamentných strán, niekoľko pohľadov na tú situáciu, v ktorej sme. Včera tu zaznelo, že nehovoríme v programovom vyhlásení vlády o kríze. No, možno nehovoríme o kríze, lebo bola toľko spomínaná, citovaná a často až zneužívaná ako argument, že je treba hovoriť o stave, o realite a, samozrejme, o riešeniach, o východiskách. Včera nám hlavná opozičná strana ponúkla spojenectvo proti kríze. Prečo chcem na to reagovať? Preto, lebo my potrebujeme vedomie, že to ani nie je tak o ekonomických alebo finančných aspektoch samotných, resp. sociálnych dopadoch, ale o etických zlyhaniach, ktoré, ak sa nepomenujú a nekorigujú, tak tie finančné, ekonomické a iné politiky to nevyriešia. Skôr nás privedú ešte do hlbšej krízy a bude to ešte drahšie. A to sú také zlyhania, ako je nepoctivé podnikanie, ako je odmeňovanie strát, ako je podnecovanie, alebo aspoň šírenie korupcie, klientelizmu, deficitného hospodárenia, nezodpovednej politiky, neprimeranosti alebo nerovnováhy. Už či to myslíme finančne alebo environmentálne, po každej stránke. A potom prichádzajú dopady, ktoré majú prejavy finančné, ekonomické, sociálne alebo iné. Na Slovensku tie zdroje krízy nie sú len zvonku, ale aj zvnútra. Bolo to množstvo dvojtvárnosti. Napríklad práve pri deficitnom gazdovaní na úkor udržateľnosti. Štát kritizuje opozičnú stranu za vzťahy s garážovou firmou, ale štát obchoduje, resp. štátna moc obchoduje s garážovými firmami. V Bruseli hovoríme áno, doma nič alebo nie. Sociálny štát skôr sa stará o privilegovaných, cirkevné školstvo, ktosi tu včera spomínal, v kresťanskom duchu, no znevýhodňované. Hazardné hry ako riešenie pre zamestnávanie alebo podnikanie, čo je naozaj, naozaj výraz nezodpovednosti a nepochopenia o čom sú tie dôsledky potom. Prečo to spomínam? Preto, lebo naozaj potrebujeme východiská, potrebujeme riešenia, ani nie tak ľavica, pravica, ale etické. Etické, nie politologické. Ten návrat k etike a návrat ku kultúre zodpovednosti je vlastne návrat na cestu ku skutočnej solidarite, k dôslednej, fungujúcej spravodlivosti, už či je to na témy 12 rokov staré alebo 40, 50 rokov staré. Spravodlivosť musí byť aktuálna a vymožiteľná. Inak podporujeme nespravodlivosť, alebo sme ľahostajní, a to je veľmi zlá cesta, aj osobná, aj spoločenská. Triezve vlastenectvo.

    Dovoľte mi ešte jeden obraz. Včera bol naznačený, aby som ho dal do inej polohy. Čistý stôl, na ňom čerstvý chlieb a pri ňom človek s jeho dôstojnosťou. Ten čistý stôl je o základoch, ktorým je zákonnosť, boj s korupciou, očista verejného života, vymožiteľnosť práva, transparentnosť. Už, či tým myslíme transparentnosť politickú, ktorá je o imunitách ústavných činiteľov alebo mandátoch alebo finančnú, ktorá je o spôsobe verejného obstarávania v našej krajine. Boj s korupciou, ktorý hovorí o tom, že, naozaj, by mali mať šance aj lacnejší a férovejší, než len kamaráti. Skôr naopak, práve podmienky a kritériá nech nám vytvárajú zdravé vzťahy. To je ten čistý stôl. Na ňom chlieb je o zamestnanosti, o práci, pre populáciu, pre obyvateľstvo. Nie v dnešnom stave ako to je, keď je rekordná nezamestnanosť. A tou odpoveďou pre viac chleba je, naozaj, sociálne trhové hospodárstvo. Tak, ako dávno, aj dnes, je to neprekonaný nástroj. To je o trhových opatreniach, o iniciatíve, o súťaži, ale aj o solidarite. A preto KDH hovorí: vyvážene a otvorene, aj na jednej strane, o potrebe odštátniť tam, kde je to rozumné, ale aj podporovať služby vo verejnom záujme. Aj chránime a, naozaj, sme presadzovali rovnú daň a na druhej strane obhajujeme aj zachovanie redukovanej sadzbe dane z pridanej hodnoty, resp. zachovanie odpočítateľných položiek v rámci rodinnej politiky. Preto je dôležitá väčšia, vyššia flexibilita na trhu práce, ale aj fungujúce sociálne zabezpečenie.

    Dánsko. Rasmusen, či je ľavicový, či je pravicový, vie, že tento model funguje. Je to 5 miliónová krajina, ktorá môže slúžiť ako inšpirácia, že sa netreba báť flexibility na pracovnom trhu, ale ju podporovať zároveň vzdelanosťou, iniciatívami, ktoré ľudí stavajú na nohy a nie oslabujú, alebo robia závislými. Preto podpora rodiny, lebo čo je dobré pre rodinu, je vždy dobré aj pre spoločnosť. A čo je dobré pre spoločnosť, bude vždy dobré aj pre štát, naopak to nemusí platiť. A preto, naozaj, potrebujeme viac práce, viac dbať o rozvoj, nielen o rast, pretože rozvoj je vyváženejší, poctivejší, než len naháňanie rastu pre rast samého o sebe.

    A tým tretím je rozmer človeka, ktorý vždy musí byť aj kritériom, aj cieľom politiky. Tvorivá inovatívna spoločnosť, možno ideál, ale veľmi pekný obraz pre Slovensko, ktoré by malo mať túto ambíciu, pretože niet lepšieho potenciálu, aj keď hovoríme o cestách, diaľniciach, prírodných krásach, kultúrnom dedičstve, cestovnom ruchu, než je ľudský potenciál, talenty, kvalifikovaní ľudia, s kultúrou, s hodnotami. Byť je vždy viac ako mať, ale aj vedieť je viac ako mať. Preto mi to na záver prichádza ako najdôležitejšie, lebo ľudská dôstojnosť je prvá hodnota, ktorá by nás mala spájať v tomto priestore, v tejto snemovni, ale aj celkovo v politike na Slovensku a v Európe. Ako kritérium politiky, ale aj zmysel a cieľ politiky, či úsilie vo verejnom a súkromnom živote. Teda na včerajšiu výzvu Róberta Fica o spojenectve proti kríze by som skôr apeloval pozvaním na spoluprácu pre dobrú vec, respektíve spojenectvo pre zodpovednosť.

    A úplne osobná poznámka na záver. Keď boli spomínané aj bilboardy, my sme hovorili veľa, počas predvolebných stretnutí a komunikácie, o ceste. O tom, že cesta je viac ako smer. Nie je to o číslach, nie je to o percentách, je to o tom, čo nie je celkom merateľné, ale je dôležité, pretože tam, kde je cesta, tam je život. Ak navštívite obce po povodniach, tam, kde sú rozsypané cesty a, samozrejme, aj ďalšia infraštruktúra, tam sa oslabuje život a perspektíva. My potrebujeme cesty, mne to prischlo z tých bilbordov úplne ako každodenná zodpovednosť na ministerstve, nevidím v tom len symboliku, ale naozaj reálnu výzvu a reálnu zodpovednosť a chcem tomu napomáhať, lebo kde je cesta, tam je život, ale kde je život a úsilie o život v pravde, spravodlivosti, resp. v dôstojnosti, tam je rozvoj. Tam je skutočný ľudský a spoločenský rozvoj. A môžem povedať, aj ako predseda Kresťanskodemokratického hnutia, ctené dámy a páni, že s týmto presvedčením, s týmto odhodlaním, vzniklo toto hnutie v novembri 1989, s týmto presvedčením a odhodlaním vstupuje do súčasnej vlády, ale zároveň je pripravené na spojenectvá proti kríze, resp. hlavne za spoločné dobro. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami 4 poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Pán minister, tak dojemne, keď ste podpisovali tú R4, poznám toho človeka, alebo predpokladám, že je to ten, že ho poznám, ktorý ti tak chválil, resp. sa pochleboval, a myslím, že ho spoznáš aj ty, a potom uvidíš, kde je pravda. Ale, samozrejme, je to legitímna vec. Na R4 boli uskutočnené žiadosti o nápravu, námietkové konanie na Úrade pre verejné obstarávanie toto ukončilo, nedalo sa to skôr, ak by to bolo skôr, tak tú R4 podpíše súčasný poslanec pán Choma, ale tam sú procesné lehoty a som rád, že ste to mohli podpísať, buď ty alebo ja, neviem, riaditeľ, poverený pracovník Národnej diaľničnej spoločnosti, čiže, mňa to len teší, že R4 bude pokračovať, ver mi.

    Čo sa týka Čiernej nad Tisou, my sme nikdy nepovedali, že chceme nejako dehonestovať Čiernu nad Tisou. Naopak, sme tam investovali do obráteného presýpača vozňov 270 mil. Sk a chceli by sme investovať aj ďalej. Čiže, Čierna nad Tisou je a vždy bude na sypké materiály. Širokorozchodná je o inom, aby sa potiahli kontajnerové toky, pretože Čierna nad Tisou ich nebude zvládať, keď bude rásť potreba dopravy.

    A čo sa týka tých detí, veľmi stručne, bolo tu povedané, že chceme, aby nám deti nevyčítali zadlženie. To zadlženie nie je také nebezpečné, pretože je to fixná čiastka z titulu PPP, ktorá je stále fixná celých tridsať rokov, ale predpoklad, že HDP bude stúpať a za dvadsať, za dvadsaťpäť rokov je to už, ozaj, veľmi, je to už, ozaj, veľmi malá čiastka, ja mám skôr obavu, že deti nám budú vyčítať, že keď dokončíme diaľničnú sieť do roku 2138, že museli odísť do Írska alebo do Ameriky, pretože nedá sa tu nájsť pracovná príležitosť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja som nadobudol veľmi silný pocit a ja som si vás, vždy som si vás vážil, teda ako diplomata, pán minister, že ministerstvo ide byť takým spiacim kráľovstvom, kde si budeme rozprávať, aké bude úžasné niekedy v budúcnosti mať tie diaľnice postavené, ale pri tej všetkej dobrote a ľudskosti a všetkom, čo s tým súvisí. Ja by som, keby som mohol, zatriasol, pán minister, vami, že poďme robiť, pretože tu sa, naozaj, urobilo obrovské množstvo práce, ktoré sa týkalo prípravy. Tú prípravu treba jednoducho zužitkovať, treba ísť ďalej, veci sú rozbehnuté. Ak čítam programové vyhlásenie vlády, tak je to vyhodnocovanie, analyzovanie, prehodnocovanie, to je 3, 4 roky, pán minister, ale toto treba využívať, to, čo je tu, treba využiť, treba do toho ísť. Prečo sa máme čakať? Mňa tiež napadla jedna vec v súvislosti s tými deťmi, keď ste o nich hovorili, že nám budú vyčítať v budúcnosti. Ale tie deti chcú jesť, vy ste hovorili o tanieri a o jedle. A tie deti, až tak veľmi, v tom čase, keď sú veľmi hladné, nezaujíma, či otec zohnal peniaze, alebo nezohnal, ony chcú jesť.

    Dámy a páni, ja si myslím, že doprava je jedným z kľúčových prostriedkov pre hospodárstvo. Tak ako to tu aj bolo povedané vami, pán minister, ale treba sa, naozaj, k nemu postaviť a vo výstavbe diaľnic treba jednoznačne veľmi rýchlo pokračovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, rozprávali ste, alebo začali ste tým, že je dobré pokračovať v tom, čo bolo dobré a nepokračovať, alebo zmeniť to, čo bolo zlé. Ja som sa tak potešil, že tu zavádzate troška z toho koaličného tábora, že tu zavádzate troška taký nový tón, ktorý tu, naozaj, chýba, očakával som, že keď spomeniete tú R4, takže, v duchu tých vašich slov, poďakujete tým ľuďom, ktorí sa o to zaslúžili, lebo veľkosť človeka spočíva v tom, že uznám aj silu a dobré výsledky oponentov, očakával som to od vás a vy ste vzápätí nabehli opäť na tú vlnu obviňovania z korupcie, z klientelizmu, z nepoctivého podnikania, a tak ďalej a tak ďalej, pričom, pán minister, aj medzi vašimi ľuďmi, aj vo vašom okolí sú ľudia, ktorí sú napáchnutí korupciou, klientelizmom, nepoctivým podnikaním, a tak ďalej.

    Takže, neočakával by som, alebo očakával by som od vás, že nebudete tak silno rozprávať, ale naopak, zasvätíte nás do toho, čo ten rezort chce, naozaj, dokázať. A musím povedať, že tak všeobecne ako ste naformulovali túto kapitolu, tak jednoducho štyri roky, vy budete, vy ste ju, vlastne, už splnili teraz. Vy ste ju, vlastne, teraz splnili. Vy ste už teraz mohli povedať aj záverečné slovo, svoje zhodnotenie rezortu. Vy ste si mali dať jasné ukazovatele, kde chcete postaviť cesty, koľko ciest, a tak ďalej, lebo to je kontrolovateľný ukazovateľ, na základe ktorého sa ukáže vaša schopnosť, resp. neschopnosť. A veľmi ma mrzí, že ste vylúčili z toho programu, ktorý máte, diaľnicu smerom na Poľsko, pretože tí občania, ktorí tam žijú, sú už dvanásť rokov dennodenne kontaktovaní s tou smutnou realitou, že je tam rozostavaná diaľnica a stále nie je napojená, nie je dokončená.

  • Pán minister, ja by som len chcel podotknúť, pretože Slovensko podpísalo Sálsky protokol, z hľadiska dopravy či osobnej, vlakovej alebo autobusovej, akonáhle príde k privatizácii autobusovej dopravy, musíte počítať, že všetky stratové linky nebudú prevádzkovať a bude ich musieť asi zabezpečovať znova štát alebo samospráva, resp. územné celky. To je jedna moja pripomienka, vážna, druhá pripomienka je, samozrejmá vec, k letisku. Viete veľmi dobre, že Slovensko prišlo v roku 1992 pri zlom delení o podiel v Československých aerolíniach. Tým, že Slovensko nemá vlastné aerolínie, nemá, prakticky, keď dneska každý lieta, možnosť rozvíjať cestovný ruch. Ja vítam aj to, aby mesto dostalo podiel, tak ako majú rakúske mestá a vidiek, v bratislavskom letisku, ale zároveň upozorňujem, že Slovensko z hľadiska to, čo investovalo dneska do bratislavského letiska, hlavne, že vybudovalo terminál, tak isto vybudovali terminál Rakúšania, vybudovali aj terminál nákladný. My máme stále nižšie platy, čiže rozvoj terminálu, hlavne nákladného, na Slovensku, hlavne v Bratislave, by mal pokračovať ďalej. Hlavne, pokiaľ sa týka Ázie a ďalších destinácií. Ale ešte chcem povedať, rakúske letisko žije z nás, asi, zhruba, 60 mil. eur, čo precestujú slovenskí občania, ktorí lietajú z viedenského letiska. Len toľko dávam do pozornosti, pokiaľ sa týka v prípade, že strategický partner by mal vstúpiť na bratislavské letisko. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baška, nech sa páči, máte slovo, pripraví sa pán poslanec Číž.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, ministri, vážení podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mojej reči postupne sa vyjadriť po odsekoch k časti programového vyhlásenia vlády bezpečnostná politika a obrana.

    Po všeobecnom úvode, kde sa hovorí o členstve Slovenskej republiky v NATO a Európskej únii, z ktorého vyplýva, že systém kolektívnej obrany NATO a spoločná bezpečnostná obranná politika EÚ poskytujú Slovenskej republike rozhodujúce bezpečnostné záruky, sa programové vyhlásenie vlády v tejto časti venuje strategickému hodnoteniu obrany. Citujem: závery a odporúčania strategického hodnotenia obrany predloží na verejnú diskusiu najneskôr do konca roka 2012 a premietne ich do základných strategických a koncepčných dokumentov a súvisiacej legislatívy. Nemám nič proti verejnej diskusii, ale v súčasnosti a v tomto období a v nasledujúcich dvoch rokoch treba hlavne konať. Tak ako Aliancia nečaká na schválenie novej strategickej koncepcie, ktorá by mala byť schválená na jeseň tohto roku na Lisabonskom summite a robí interné zmeny do vnútra, pretože chce tie staré "cold war structures" zlikvidovať, by malo aj ministerstvo obrany pokračovať v týchto zmenách, ktoré sme my pred dvoma rokmi začali. V zmenách, ako som spomínal, treba pokračovať hlavne teraz, keď doznieva svetová finančná a hospodárska kríza, treba vykonať ďalšie kroky vo vnútri rezortu, pretože tak ako sa vyjadril aj súčasný minister financií, chce budúci rok ušetriť 1,6 mld. eur a zaviazal ministrov viazaním ďalších prevádzkových výdavkov. Ja si myslím, že, pán minister obrany, ak nebudete konať a pokračovať v tých zmenách, ktoré sme začali, tak vám to padne buď v roku 2011 alebo v roku 2012. Nebudete mať finančné prostriedky nielen na prevádzku, ale ani na financovanie našich vojakov v misiách medzinárodného krízového manažmentu.

    Citujem: vláda Slovenskej republiky dokončí proces riešenia reštitučných nárokov vo vojenskom obvode Javorina s cieľom navrátenia majetku oprávneným osobám. S tým súhlasím, chcem len upozorniť, že ministerstvo obrany doteraz urobilo maximum. A to, čo sme sľúbili aj tým ľuďom, oprávneným osobám, ktoré sa snažia, ktoré chcú navrátenie týchto majetkov, tak tento materiál sme pripravili a dali sme ho aj na Úrad vlády, lenže bráni tomu práve zákon o obecnom zriadení, konkrétne § 2d tohto zákona, pretože boli vyhlásené voľby do orgánov samosprávy, čiže miest a obcí, a vtedy sa nemôžu meniť hranice, okrem iného aj hranice katastrálnych území. Jedna vec je vydávanie reštitúcií, pokračovanie, respektíve to dokončenie, ktoré máte v programovom vyhlásení vlády a druhá vec je samostatné zrušenie vojenského obvodu. Vo vydávaní reštitučných nárokov treba pokračovať aspoň takým tempom, ktoré bolo za predchádzajúcej vlády. My sme tiež prijali ďalších ľudí, ktorí pomáhali riešiť tieto reštitučné nároky a po zrušení vojenského obvodu, to je náš názor, vojenského obvodu Javorina, by mali mať na určité prechodné obdobie právo na správu lesného pozemkového fondu a iného druhu pôdy, tu podotýkam vo vlastníctve štátu, naďalej Vojenské lesy a majetky, štátny podnik. Tým dôvodom je jednak znalosť prostredia a jednak je aj pretrvávajúce nebezpečenstvo nevybuchnutej munície. Ďalej sa v programovom vyhlásení vlády v časti bezpečnostná politika a obrana píše, že vláda Slovenskej republiky presadí zmeny v systéme ochrany utajovaných skutočností s cieľom zjednodušiť manipuláciu a ich počet pri zaručení minimálneho bezpečnostného štandardu NATO a EÚ. Ja dúfam, že, pán minister, ste sa možno aj poučili z tých predchádzajúcich dní, ako ste vymenovali riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby a budete mať stále na pamäti, že ministerstvo obrany nie je ako iný rezort a určitú ochranu utajovaných skutočností je potrebné v tomto rezorte zachovávať. Skôr by ste možno mohli v budúcnosti zmeniť zákon o ochrane utajovaných skutočností tak, aby dal možnosť Bezpečnostnému úradu Ministerstva obrany SR certifikovať niektoré systémy samostatne, aby nemuseli byť certifikované národnou autoritou, čiže Národným bezpečnostným úradom.

    Ďalej sa v programovom vyhlásení hovorí, že vláda Slovenskej republiky presadí systém pravidelného, objektívneho a transparentného hodnotenia výsledkov plnenia úloh rezortom obrany formou verejného odpočtu. To sme robili aj my, cez tzv. komplexné hodnotenie obrany. Každoročne bola aj tá verejná časť, prístupná časť verejnosti a dokonca vyhodnotenie programového vyhlásenia vlády, ktoré sme rozpracovali do konkrétnych bodov a úloh, sme vyhodnocovali každé dva roky za účasti predsedu vlády.

    V ďalšej časti sa píše, že sa budete koncentrovať na pôsobenie v menšom počte operácií nasadzovaním kompaktných kontingentov budovaných na základe organických jednotiek. Je to rozumné a je to pokračovaním už zavedenej politiky. Za našej vlády sa stiahli vojaci z Iraku a Golanských výšin. Naopak, sme navýšili počty v misiách v Afganistane. Hneď nadviažem na ďalší odsek, ktorý sa týka posilnenia príspevku do operácie ISAF v Afganistane. Súhlasíme s tým a chcem na vás apelovať, pán minister, aby ste udržali tempo prípravy ďalšieho nasadenia týchto vojakov do tejto misie, ktoré sa rozbehlo už za našej vlády a za výraznej asistencie Spojených štátov amerických. Mal som možnosť vidieť aj pracovnú verziu programového vyhlásenia vlády a v porovnaní s týmto originálom alebo s týmto dokumentom, ktorý prejednávame, tam vypadlo, že ministerstvo obrany bude usilovať, aby financovanie neplánovaného nasadenia jednotiek ozbrojených síl, vyčlenených v prospech síl rýchlej reakcie NATO a EÚ, bolo zabezpečené nad rámec rozpočtu kapitoly ministerstva obrany. Chcel som vás za to pochváliť, aj palce som vám držal, ale asi zaúradoval pán minister financií a táto časť, z časti bezpečnostnej politiky a obrany, vypadla. Píšete v programovom vyhlásení, že vláda využije slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine, ako aj poľské a maďarské predsedníctvo v EÚ na zintenzívnenie stredoeurópskej spolupráce v oblasti bezpečnostnej politiky a na aktívnejšie presadzovanie slovenských záujmov v rámci NATO a EÚ. Ja by som sa možno spýtal, pán minister, ako konkrétne toto chcete zabezpečiť? Každá krajina má pri rozhodovaní, a hlavne, čo sa týka teda obrany, rovnakú váhu, rovnaký hlas. Skôr toto treba riešiť cez rôzne spoločné vyzbrojovacie projekty, či už aliančné alebo Európskej únie. Doteraz bolo veľmi veľa takýchto spoločných iniciatív, ale málo aj reálne vykonaných. Či to bola iniciatíva s Českou republikou na ľahké obrnené vozidlá, alebo to bola tzv. hiphelikoptérová iniciatíva, ku ktorej sa Slovenská republika pridala na minuloročnom októbrovom neformálnom stretnutí ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie tu v Bratislave, kde je viacero krajín, tuším 7, Česká republika, Poľsko, Maďarsko a táto helikoptérová iniciatíva znamená práve to, že tieto krajiny majú vrtuľníky bývalej sovietskej proveniencie. A tieto krajiny sa práve dohodli na spoločnom postupe ako tieto vrtuľníky využiť aj v dlhodobejšom horizonte tak, aby boli použiteľné v misiách, či už pod hlavičkou Aliancie alebo pod hlavičkou Európskej únie. Ďalej sa píše, že vláda Slovenskej republiky presadí komplexný prístup orgánov verejnej moci pri tvorbe a nasadzovaní vojenských a civilných spôsobilostí na plnení úloh v rámci medzinárodného krízového manažmentu. Viem, že v súčasnosti chýba legislatíva. Za túto legislatívu je zodpovedný a gestorom ministerstvo zahraničných vecí, je to nadrezortná úloha alebo medzirezortná úloha. Ja držím palce a podporíme každý rozumný návrh, ktorý vznikne takýmto spôsobom, a ktorý bude podporovať vyslanie aj civilných expertov do medzinárodného krízového manažmentu.

    Vláda Slovenskej republiky bude presadzovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti zdieľania spôsobilostí v záujme racionálneho využitia existujúcich zdrojov. Je to jednoduchá krátka, ale aj veľmi nebezpečná veta. Ja chcem poukázať na to, keď budete o tomto rozmýšľať, o týchto spoločných spôsobilostiach, aby Slovenská republika, resp. slovenské ozbrojené sily neboli len odmínovači, EOD špecialisti alebo špecialisti RCHBO, ale aby tu bola určitá, zaručená rovnováha medzi obrannými záujmami Slovenskej republiky a kolektívnou obranou NATO a spoločnou obrannou a bezpečnostnou politikou Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky zachová sociálny systém pre príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a spravodlivosť tohto systému, pripraví jeho zmeny, ktoré sa budú vzťahovať na nových príslušníkov, prijatých do ozbrojených síl po nadobudnutí účinnosti týchto zmien. Ja si myslím, že to nie je dobrá stratégia v súčasnosti, pretože aj tie prieskumy, ktoré boli v minulosti, robilo ministerstvo obrany, tak tým najväčším motivačným faktorom vstúpiť, alebo stať sa profesionálnym vojakom, bolo práve sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov. A nie je to nič nové. Existuje to aj v iných krajinách pre uniformované zložky, ja si myslím, že tento korporativizmus v dôchodkoch a sociálnom zabezpečení týchto uniformovaných zložiek by mal byť zachovaný. Ja si myslím, keď toto zmeníte a pre tých nových príslušníkov, tak bude v budúcnosti problém s regrutáciou. Takýmto spôsobom je to určitým hazardovaním s obranyschopnosťou Slovenskej republiky. Prečo ste to dali do toho programového vyhlásenia vlády? Čo je skutočným dôvodom na zmenu sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov? Je to snáď deficit v tomto osobitnom účte, ktorý je teraz nejakých 80 mil. eur? Ale tu treba vysvetliť ako ten deficit vznikol na tomto osobitnom účte. Tento deficit je tu ešte od roku 2001, kedy vlastne mohutne alebo v húfoch odchádzali profesionálni vojaci do zálohy, do civilu a dostávali vysoké odmeny. Vy, ak chcete zmeniť tento sociálny systém a len pre novoprijatých, tak neodstránite túto finančnú medzeru, ktorá tam je. Ak by ste ju aj odstránili, ja si myslím, že hneď by vám potom, čo by ste na tom získali, by vám minister financií tieto financie zobral na to, aby znížil schodok alebo deficit štátneho rozpočtu.

    Píšete, aby sa zabezpečila udržateľnosť tohto systému. Ja si myslím, že v roku 2008 za našej vlády, a predložil to minister vnútra, ktorý je zodpovedný za sociálne zabezpečenie uniformovaných, vlastne je v jeho kompetencii tento zákon, sa zvýšil percentuálny príspevok profesionálnych vojakov, policajtov a hasičov, ktorí si na tento osobitný účet prispievajú. Čiže, odvádzajú vyššie percento na sociálne zabezpečenie na dôchodok, ako napr. civilní zamestnanci. Ešte chcem raz povedať, že tými zmenami deficit neznížite v krátkodobom horizonte, žiadnymi zmenami. A keď si zoberiem priemerný vek bývalých vojakov, ten priemerný vek je niekde 56 rokov, takže, naozaj, títo uniformovaní si toho dôchodku ani veľmi veľa neužijú.

    Čo sa týka spravodlivosti. Ja sa chcem spýtať, že voči komu je nespravodlivý v súčasnosti tento systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov. Ste sa vyjadrili, pán minister, že zachováte motivačné prvky pre záujemcov o službu profesionálnych vojakov. Tiež sa pýtam, ktoré sú potom nemotivačné prvky v súčasnom systéme sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov? Nemenil by som to teraz pre tých nováčikov, pretože práve teraz, keď dochádza k stabilizácii regrutácie a doplňovania profesionálnych vojakov po viac ako štyroch rokoch profesionálnej armády, myslím si, že je to trocha nezodpovedné. Ako som spomínal osobitné sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov je bežné aj v iných štátoch Aliancie a Európskej únie a je vyjadrením ich špecifickej činnosti a úloh, ktoré tieto uniformované zložky plnia. Programové vyhlásenie vlády si odporuje v tomto aj vetou, že za základné piliere transformácie považuje rozvoj ľudského potenciálu a modernizáciu ozbrojených síl.

    Ďalšia časť sa týka a hovorí o tom, že vláda Slovenskej republiky položí dôraz na cielenú modernizáciu ozbrojených síl, ktorá umožní sústrediť limitované zdroje na postupnú komplexnú modernizáciu organických jednotiek, zameranú na dosahovanie požadovaných spôsobilostí. Nie je to nič nové, táto veta, nič iné vám neostáva, je to na jednej strane dané misiami, našimi spôsobilosťami, cieľmi, silou v rámci Aliancie alebo hlavnými cieľmi v rámci Európskej únie, medzinárodnými záväzkami, misiami a na tej druhej strane je to, samozrejme, dané limitovanými zdrojmi. A tu vám chcem ešte raz pripomenúť, treba v tých interných zmenách v rámci rezortu ministerstva obrany pokračovať a nečakať na nejaké strategické hodnotenie, ktoré chcete dať na verejnú diskusiu koncom roku 2012.

    Píšete, že posúdite možnosť efektívneho využitia systému aktívnych záloh. Je to pekná vec, ale tu chcem tiež povedať, že v prvom rade na toto musia byť voľné finančné zdroje a pri tom súčasnom stave, pri limitovaných zdrojoch sa môžete rozhodnúť, kde tieto finančné prostriedky dáte, či uprednostníte vybavenie profesionálnych vojakov v misiách, resp. doma, alebo dáte na rozvoj aktívnych záloh. Podľa mňa jednoznačnou prioritou je rozvoj profesionálnej armády a plnenie medzinárodných záväzkov.

    V ďalšej časti píšete, že vláda bude podporovať angažovanie obranného priemyslu Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí, predovšetkým v rámci modernizačných a bezpečnostných projektov NATO a Európskej obrannej agentúry. Vláda Slovenskej republiky bude vytvárať priaznivé podmienky pre obranný výskum a vývoj so zameraním na zabezpečovanie potrieb ozbrojených síl. S tým sa dá súhlasiť, áno, treba podporiť spoločné projekty, a to chcem povedať, práve tieto medzinárodné projekty sú jedinou cestou ako prežije slovenský obranný priemysel, resp. to torzo, ktoré nám tu po roku 1993 ostalo. V obrannom výskume a vývoji nerobte chyby, aké sa v minulosti diali. Choďte sa pozrieť do VTSÚ Záhorie a niektoré tie prototypy, tie projekty, ktoré sa robili v minulosti v 90-tych rokoch a stálo to nemalé finančné prostriedky, tak možno z každého toho výskumno-vývojového projektu je jeden prototyp a niektoré tie vzory, prototypy sú vo VTSÚ Záhorie. A chcem povedať, a, naozaj, ten slovenský obranný priemysel by sa nemal držať len zákaziek z ministerstva obrany. Máme veľmi malé ozbrojené sily a slovenské firmy zachráni len medzinárodná spolupráca. Za našej vlády sme schválili nové ofsetové pravidlá, žiaľ, je to možno moderné sa vyhovárať na finančnú hospodársku svetovú krízu, ale tá sa prejavila aj v rozpočte rezortu obrany, kedy v roku 2009 nám bolo krátené 3 mld. slovenských korún a tento rok bolo krátených 6 mld. slovenských korún a nemohli sme si dovoliť žiadne nové veľké modernizačné projekty a nemohli byť preto použité ani tie ofsetové pravidlá, ktoré sa prijali.

    Vláda Slovenskej republiky zaručí adekvátnu pripravenosť ozbrojených síI rýchlo a účinne podporovať zložky Integrovaného záchranného systému Slovenskej republiky pri prevencii a riešení následkov živelných pohrôm, katastrof, priemyselných, dopravných alebo prevádzkových havárií, ktoré ohrozujú životy, zdravie a bezpečnosť občanov a spôsobujú veľké materiálne škody. Chcem povedať, že ozbrojené sily Slovenskej republiky by sa mali vždy využívať ako posledná možnosť, tzv. záchranná brzda, keď sa vyčerpajú všetky možnosti tak, ako je to uvedené, stanovené v platných zákonoch a ozbrojené sily musia pri týchto živelných pohromách, pri podpore zložiek integrovaného záchranného systému, pôsobiť komplementárne, čiže doplnkovo k spôsobilostiam ostatných záchranných zložiek, čiže nemá zmysel mať ďalšie hasičské autá, keď to má hasičský záchranný zbor, skôr mať špecializovanú techniku, ako sú, ja neviem, automobilové mostovky, tankové mostovky a tak ďalej, ktoré boli využívané aj pri nedávnych povodniach. Sú to napr. aj vrtuľníky, ktoré je potrebné zmodernizovať, aby mohli pôsobiť pri týchto živelných pohromách aj v horšom počasí.

    Zbytok programového vyhlásenia vlády v tejto časti sú len konštatovania všeobecného charakteru, alebo pokračovanie už zabehnutých procesov. A nie je to nič nové, že vo výcviku, vzdelávaní, ďalšej príprave, využívať skúsenosti získané z pôsobenia v operáciách v medzinárodných formáciách na zdokonaľovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky, myslím si, že to je automatické. Sú tzv. the best practices, ktoré používa generálny štáb aj v súčasnosti.

    Vláda SR bude posilňovať občiansky charakter bezpečnostnej politiky a obrany štátu. Tu by som chcel možno vedieť, pán minister, čo konkrétne myslíte, aké stretnutia, alebo čo chcete organizovať pod tým pojmom, alebo ako budete posilňovať občiansky charakter bezpečnostnej politiky a obrany štátu. Ako podporíte účinnú verejnú diplomaciu na objektívne informovanie občanov o cieľoch, úlohách a potrebách ozbrojených síl a, samozrejme, ako budete rozvíjať národné a vojenské tradície, vedúce k posilňovaniu vlastenectva? A akým spôsobom budete venovať primeranú starostlivosť o vojnových veteránov?

    Na záver by som chcel ešte povedať, čo mi na druhej strane chýba v tejto časti programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že niektoré ciele a úlohy by mali byť vyčísliteľné, a pretože sa nikam ďalej nepohnete, musíte mať nejaký ten obraz pred sebou, ako by tie ozbrojené sily mali vyzerať v tom roku 2014, keď bude táto vláda končiť. Chýbajú mi tam, samozrejme, v rámci medzinárodných záväzkov a Aliancie dva ciele, to je 10-percentná udržateľnosť a 50-percentná nasaditeľnosť do konca roku 2014. Toto bude zaujímať Alianciu, aké máme ozbrojené sily a ako si Slovenská republika plní svoje záväzky ako spoľahlivý partner. Čo sa týka dobrovoľného národného cieľa, nie je tu spomenuté, či budete držať tento záväzok ďalej, myslím si ten záväzok, ktorý sme prijali, je reálny na úrovni tých 0,9 % a myslím si, že je to dobré rozhodnutie, pretože tie príspevky a finančné náklady budú rovnomerne rozložené na obdobie 6 rokov. Päťkrát pre nasadenie v rámci Aliancie a jedenkrát pre nasadenie v rámci Európskej únie. Aj toto bude zaujímať Alianciu, ako si Slovenská republika plní svoje záväzky ako spoľahlivý partner. Samozrejme, je to aj zvýšenie jazykových spôsobilostí personálu pôsobiaceho v medzinárodnom prostredí, pretože nie je to len v štruktúrach Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ale aj v misiách medzinárodného krízového manažmentu. Chcem, pán minister, nadviazať na to, čo som povedal na začiatku, mali by ste pokračovať v tom, v čom sme skončili my, a to je rozpracovaný model ozbrojených síl a, vlastne, celého rezortu ministerstva obrany do roku 2020.

    Pán minister, tento model je predpripravený, nebol podpísaný mnou, ani schválený, zoberte si tieto papiere, naštudujte si ich s novými ľuďmi. Nemusíte akceptovať všetko v tomto modeli, ale si myslím, že je to dobrý základ na to, ako by ste mali v najbližšom období zmeniť rezort obrany, jeho štruktúry, spôsobilosti, štruktúry ozbrojených síl a aj podvesov, ktoré sú pod rezortom obrany zavesené.

    Preto, ako som už spomenul, nevyjdú vám v budúcnosti na to finančné prostriedky, utiahnuť všetky tie záväzky medzinárodné a budovanie spôsobilosti, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. V tomto novom modeli je taký predpoklad, že by malo ísť dole viac ako 4500 ďalších ľudí, či vojakov alebo civilov a ľudí z ďalších podvesov. My sme za rok a pol, a nečakali sme na finančnú krízu, znížili počet na civilnej časti ministerstva o 26 %, v ozbrojených silách o 10 % a bolo to za ten necelý rok a pol viac ako 2-tisíc ľudí, ktorí odišli z rezortu obrany. Ďalej sme boli nútení, a nie ani tak krízou, ale tými rozhodnutiami, ktoré sme urobili, rapídne znížiť prebytočný hnuteľný a nehnuteľný majetok v prevádzke, alebo za ktorej správu ručilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a robili sme poriadky aj v tzv. podvesoch, či to boli vojenské nemocnice, ktoré sme zredukovali, vojenské podniky, vojenské výskumné ústavy. A urobili sme aj krok týkajúci sa zlúčenia alebo zjednodušenia vojenského vysokého školstva v Liptovskom Mikuláši.

    Podľa mňa, taký ďalší cieľ, ktorý by tu mal byť, je, asi koľko percent obranného rozpočtu pôjde na misie a percentuálny pomer prevádzkových nákladov a investičných výdavkov, ktoré chcete v budúcnosti zabezpečiť pre rozvoj ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Ešte predtým, než skončím, by som chcel ešte reagovať na jedného bezpečnostného politika, ktorý povedal, že súčasná vláda je proatlantickejšia než tá predošlá, čiže tá naša. Tu chcem povedať, že práve za našej vlády sa zmenil pomer pôsobenia našich vojakov v zahraničných misiách v prospech misií pod hlavičkou Severoatlantickej aliancie. V súčasnosti je to viac ako 60 % z celkového počtu slovenských vojakov pôsobiacich v zahraničných misiách a operáciách. Zbytok sú misie pod hlavičkou OSN alebo Európskej únie. Len za posledných dva a pol roka sa príspevok Slovenskej republiky v operácii NATO ISAF v Afganistane takmer strojnásobil.

    Na záver, pán minister, chcem vám zaželať, aby ste pre rezort obrany dokázali zabezpečiť viac finančných prostriedkov ako mal rezort obrany za posledné dva roky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Monika Gibalová a pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať na pána poslanca ohľadom vojenského obvodu Javorina. Áno, máte pravdu, pán poslanec a bývalý pán minister, že nebolo možné zrušiť vojenský obvod Javorina v čase, keď boli vyhlásené voľby, rovnako ako je teraz vyhlásené referendum, ale referendum bolo vyhlásené 6.7., posledné zasadnutie vašej vlády bolo 7.7. a voľby boli 12. júna. Ak by ste boli chceli, naozaj, vyjsť v ústrety všetkým obciam a tým, ktorí čakajú na navrátenie svojich pozemkov už 20 rokov, tak vy ste o tom veľmi dobre vedeli a mohli ste tak na vláde urobiť, ale ste tak neurobili. Jednoducho ste to opäť oddialili a nechali to tak. Takže, len také malé upozornenie, že bola na to možnosť, nemožno sa vyhovárať na to, že sa to nedalo urobiť.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, v závere ste sa pochválili vyslanými vojakmi v rámci misií do zahraničia pod hlavičkou NATO, OSN a tak ďalej. Ja trošku predsa len mám pamäť a pamätám si, že pred voľbami v roku 2006 bol najväčší hriech, najväčší hriech vtedajšej vlády, že vyslala vojakov do Afganistanu, ako bolo povedané, že ani nohu tam nepošlete, vaším predsedom pánom Ficom. A dnes sa tým chválite, tak nie celkom tomu rozumiem. Ďakujem.

  • Reagovať teraz bude pán poslanec Baška.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Gibalová, ja som hovoril, keby že lepšie počúvate, o termíne vyhlásenia volieb do samosprávy, miest a obcí 27. novembra a tento termín vyhlásil predchádzajúci predseda Národnej rady ešte pred 12. júnom, pred konaním parlamentných volieb. Čiže stále bola tá lehota, tá prekážka § 2d, zákona o obecnom zriadení.

    Pán poslanec Fronc, neviem či ste mysleli Afganistan, možno ste skôr mysleli asi Irak, my sme nikdy nehovorili, že nejakým spôsobom neposilníme misiu ISAF v Afganistane, a keď si zoberiete aj to trojnásobné navýšenie, alebo vždy, keď sme predkladali mandát do navýšenia, do misie ISAF v Afganistane, tak vždy bol náš poslanecký klub za takéto navýšenie.

  • Ďakujem. Teraz v súlade s rokovacím poriadkom s § 28 požiadal o slovo pán minister obrany, nech sa páči, pán minister Galko.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, pôvodne som chcel predstaviť priority a úlohy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti bezpečnostná politika a obrana, ktorá v súlade s kompetenčným zákonom spadá do zodpovednosti rezortu obrany, avšak pán poslanec Baška, môj predchodca, to tu pomerne celkom dobre zhodnotil, takže nebudem vás zdržiavať a budem sa snažiť len reagovať na niektoré doteraz vznesené pripomienky.

    Už samotný názov podkapitoly svedčí o systémovo novom prístupe k tvorbe programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti, ktorý nevníma obranu štátu ako izolovanú záležitosť, ale zvýrazňuje jej širšie bezpečnostné aspekty. Pri koncipovaní tejto časti programového vyhlásenia vlády sme zohľadnili, že niektoré úlohy rezortu obrany majú dlhodobý charakter, vychádzajúci z bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. My preto udržíme potrebnú kontinuitu, najmä v plnení tých úloh a záväzkov, ktoré vyplývajú z nášho členstva v NATO a v Európskej únii, pri zaručovaní bezpečnosti a ochrany zdieľaných hodnôt. Na druhej strane tam, kde si to situácia a reálny stav vecí vyžadujú, sme rozhodnutí vykonať razantné a adekvátne zmeny a opatrenia tak, ako sú uvedené v tomto programovom vyhlásení vlády. Za ústrednú myšlienku tejto časti programového vyhlásenia považujem práve úlohu vykonať strategické hodnotenie obrany Slovenskej republiky. Prostredníctvom tohto, v demokratických štátoch zaužívaného mechanizmu, chceme komplexne zanalyzovať skutočný stav rezortu obrany a na základe toho definovať politicko-strategický a ekonomický rámec pre dlhodobý rozvoj obrany a ozbrojených síl. Jedným z jeho základných atribútov je dosiahnutie celospoločenského konsenzu o základných otázkach bezpečnosti, potrebách a úlohách ozbrojených síl, vrátane stabilného rozvoja priaznivého zdrojového prostredia. V tomto kontexte budeme usilovať aj o dosiahnutie dohody všetkých rozhodujúcich politických strán.

    Chcem hneď na začiatku zdôrazniť, pán kolega, že strategické hodnotenie nie je náš výmysel, nie je to ani zlý úmysel, ale ide o štandardnú metódu, ktorá je v mnohých členských krajinách NATO a Európskej únie samozrejmou súčasťou riadiacej práce, slúžiacou k hĺbkovému poznávaniu stavu a vykonaniu potrebných korekcií ďalšieho smerovania v oblasti obrany. Vzhľadom na zložitosť tohto procesu, spracovanie strategického hodnotenia trvá spravidla viac ako rok, pričom sa tomu nepretržite venujú stabilné expertné tímy.

    V našich podmienkach pristupujeme k strategickému hodnoteniu predovšetkým v kontexte prípravy novej strategickej koncepcie NATO, ako aj z dôvodu dlhoročného poklesu reálneho zdrojového zabezpečenia potrieb rezortu obrany a predovšetkým ozbrojených síl. Termín predloženia strategického hodnotenia obrany Slovenskej republiky na verejnú diskusiu do konca roku 2012 je treba vnímať ako krajný časový horizont. Celý proces strategického hodnotenia bude postupný, tvorený z viacerých etáp, uzatváraných čiastkovými výstupmi. Podstatným faktorom pre finalizáciu celkových záverov však bude miera vzájomnej kooperácie rozhodujúcich politických strán a relevantných inštitúcií pri dosahovaní konsenzu o dlhodobých prioritách a kľúčových úlohách v oblasti obrany, vrátane rozvoja ozbrojených síl a ich stabilného zdrojového zabezpečenia. Takže budete mať šancu nám pomôcť urýchliť ten termín.

    Za predpokladu korektného, vecného dialógu koalície a opozície môžeme výstupy strategického hodnotenia očakávať už v závere roku 2011. To najpodstatnejšie, čo chcem zdôrazniť, je to, že všetky závery a z toho vyplývajúce úlohy strategického hodnotenia, vrátane súvisiacich zmien, strategických, koncepčných a plánovacích dokumentov, ako aj v legislatíve, zrealizujeme ešte v tomto volebnom období, aby sme tak výsledky hodnotenia premietli priamo do reálneho života. Samozrejme, chcem uviesť, že život a práca v rezorte obrany sa nezastavia v očakávaní záverov strategického hodnotenia, naopak, budeme pokračovať v plnení našich úloh a riešení aktuálnych problémov, avšak systémové koncepčné zmeny v rezorte budeme realizovať až v nadväznosti na výsledky tohto strategického hodnotenia.

    K vami uvádzanému Modelu 2020. Model 2020 môže byť len jedným z podkladových vstupov pre samotný proces strategického hodnotenia. V žiadnom prípade Model 2020, o ktorom, pán poslanec, hovoríte, nemôže naplniť uvedenú ambíciu poznania reálneho stavu. Už len to, že jeho samotná reálna príprava začala až v druhej polovici minulého volebného obdobia, neumožnilo vytvoriť dostatočný časový priestor pre komplexné posúdenie všetkých súvisiacich aspektov, v dôsledku čoho ani nebol dotiahnutý do finálneho konca. Nebol schválený, a to ani na úrovni vedenia rezortu obrany. My pristupujeme k strategickému hodnoteniu obrany hneď od začiatku volebného obdobia s cieľom implementovať všetky z neho vyplývajúce zmeny do strategických, koncepčných a plánovacích dokumentov vrátane legislatívy. Príprava Modelu 2020, o ktorom ste hovorili, bola predmetom činnosti len uzavretej pracovnej skupiny. Nebola dostatočne diskutovaná v štruktúrach rezortu obrany. Naviac materiál má charakter vyhradený, teda bol utajený, čím nebol vytvorený priestor pre širšiu odbornú a verejnú diskusiu. A, dokonca, nebol o zámeroch a obsahu tohto dokumentu informovaný ani Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Strategické hodnotenie obrany, naopak, bude záležitosťou verejnou, pri dosahovaní spoločenského konsenzu zapojíme mimorezortné subjekty, bezpečnostnú komunitu a, samozrejme, rozhodujúce politické subjekty a všetky výstupy budú dostupné verejnosti. Paralelne s procesom strategického hodnotenia budeme pokračovať v plnení našich úloh a riešení aktuálnych problémov, avšak systémové koncepčné zmeny v rezorte budeme realizovať až v nadväznosti na výsledky strategického hodnotenia.

    Čo sa týka slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine, ako aj poľského a maďarského predsedníctva v Európskej únii, ktoré chceme využiť na zintenzívnenie stredoeurópskej spolupráce v oblasti bezpečnostnej politiky a na aktívnejšie presadzovanie slovenských záujmov v rámci NATO a EÚ. V priebehu nášho predsedníctva chceme efektívnejšie využiť potenciál tohto regionálneho formátu na presadzovanie spoločných záujmov. Veríme, že je možné tento formát lepšie využívať v oblasti spoločného rozvoja, civilných aj vojenských spôsobilostí s cieľom racionalizácie zdrojov, či už finančných, personálnych alebo materiálnych. Takisto po sebe nasledujúce predsedníctvo Maďarska v januári až v júni 2011 a Poľska júl až december 2011 v Európskej únii ponúkajú unikátnu možnosť na presadzovanie spoločných stanovísk a priorít strednej Európy v rámci Európskej únie.

    Vláda Slovenskej republiky bude posilňovať občiansky charakter bezpečnostnej politiky a obrany štátu prostredníctvom pravidelného a otvoreného dialógu s odbornou verejnosťou a s občianskymi združeniami, s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám. No, neznamená to nič iné, len to, že otázky bezpečnosti a obrany štátu boli v predchádzajúcich desaťročiach prevažne záležitosťou úzkej skupiny odborníkov. V spoločnosti absentovala verejná diskusia k tejto problematike, a ak prebiehala, tak väčšinou na základe vonkajších podnetov bez priameho vzťahu k našej realite. Našou snahou bude zapojiť do tvorby obrannej politiky čo najširší okruh odborníkov pôsobiacich v mimovládnych alebo záujmových profesných organizáciách.

    Čo sa týka snahy vlády Slovenskej republiky podporiť účinnú verejnú diplomaciu na objektívne informovanie občanov o cieľoch, úlohách a potrebách ozbrojených síl, je treba si povedať a priznať, že Ozbrojené sily Slovenskej republiky patria dlhodobo k najdôveryhodnejším verejným inštitúciám Slovenskej republiky. Napriek tomu sa stretávame s prejavmi nepochopenia ich úlohy v dnešnej spoločnosti aj v súvislosti s ich účasťou na operáciách a misiách v zahraničí alebo s členstvom Slovenskej republiky v NATO. Prostredníctvom aktívnej verejnej diplomacie chceme objasňovať ciele a úlohy ozbrojených síl, a tým získavať podporu verejnosti pri naplňovaní potrieb ozbrojených síl. Efektívna verejná diplomacia je rozhodujúcim garantom pre udržiavanie a posilňovanie dôveryhodnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Znamená to napr. aj zintenzívnenie vysvetľovacej kampane typu prečo sme v Afganistane, čo robia naši vojaci v Afganistane a podobne.

    Čo sa týka vašej pripomienky ohľadne utajovaných skutočností, samozrejme, to, čo je potrebné utajovať, aj utajovať budeme, ale načo utajovať kopec nezmyselných zmlúv, tak ako sa to robilo doteraz. Navyše, v tomto bode ide jednak o transparentnosť a jednak o zjednodušenie manipulácie s utajovanými dokumentami na najnižšom stupni vyhradené, kde je náš štandard manipulácie na oveľa vyššom stupni, ako vo väčšine iných krajín NATO, čo nám spôsobuje mnohokrát nepríjemnosti aj na medzinárodnom fóre. To, že toto budeme musieť riešiť v spolupráci s NBÚ a ďalšími rezortmi je fakt, ale faktom je aj to, že si to všetci uvedomujeme a všetky rezorty tento proces aj podporujú.

    K otázke sociálneho systému profesionálnych vojakov. K tejto téme bolo povedané toho už veľmi veľa, jednak v predvolebnom boji, bolo mnoho dezinformácií a vidím, že je to veľmi žiadaná téma ešte stále. Chcem opätovne zdôrazniť, že k otázke sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov pristupujeme so všetkou zodpovednosťou. Nechceme v žiadnom prípade zneistiť súčasných profesionálnych vojakov, ale naopak, dať im garanciu, že sociálny systém pre súčasných príslušníkov ozbrojených síl zachováme. To znamená, že pripravované zmeny sa nebudú dotýkať vojakov, ktorí sú momentálne v činnej službe. Zachováme tie prvky, ktoré podporujú záujem občanov o službu v ozbrojených silách.

    Pripravovaný nový systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov sa bude dotýkať len tých profesionálnych vojakov, ktorí vstúpia do ozbrojených síl po nadobudnutí účinnosti novely príslušného zákona. Rovnako je naším cieľom, aby sme spravodlivejšie ohodnocovali tých profesionálnych vojakov, ktorí sa zúčastňujú rizikových operácií medzinárodného krízového manažmentu, napr. ako dnes v Afganistane. Takýto motivačný faktor dnes neexistuje. Takže, to je aj odpoveď na tú otázku. Sú prvky, ktoré sú prežité a mali len za úlohu uľahčiť prechod z povinnej základnej vojenskej služby na profesionálnu armádu. A niečo iné je vojak v zákope. A niečo iné je vojak v kancelárii.

    Ja, aby som nemusel druhýkrát vystupovať, tak by som si dovolil, vážené dámy, vážení páni, v krátkosti zareagovať na včerajší príhovor predsedu strany SMER a podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja počkám, dokiaľ dohovoríte. Nech sa páči, môžte kľudne ďalej rozprávať, ja počkám.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni kolegovia, poprosím, keby ste chceli niečo poznamenať, tak sa treba prihlásiť v tej faktickej poznámočke.

  • Ale začnem ináč, najprv pána Roberta Fica pochválim. Pán Robert Fico tu niekoľkokrát zdôraznil, že opozícia chce podať pomocnú ruku, napríklad v boji proti kríze, ale aj v iných záležitostiach. To je fajn a budem rád, keď sa to naplní. Na začiatok by ste mohli podať pomocnú ruku vy, pán Jarjabek, a deklarovať ju tým, že nebudete ako hulvát vykrikovať z poslaneckej lavice po mne a necháte ma dokončiť môj prejav. Ja to nerobím, nerobí to ani váš predseda strany pán Robert Fico, nerobí to ani väčšina našich poslancov, chcel by som vás pekne poprosiť, aby ste to nerobili ani vy. Ja vám veľmi pekne ďakujem za akceptovanie tejto požiadavky.

  • Takže, by som sa rád vrátil k tomu, čo som chcel povedať. Ten pán Fico tu asi nie je, asi je zaneprázdnený tlačovkami, ktoré robí v čase, keď by tu mal sedieť, takže ho nebudem oslovovať, lebo sa to nepatrí.

  • Reakcia z pléna.

  • Pre vás platí to isté, čo som povedal pánovi Jarjabkovi.

  • Smiech v sále. Potlesk.

  • Takže, v krátkosti by som sa, vážené dámy, vážení páni, rád dotkol pripomienky podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky k predsedníčke vlády v súvislosti s mojou nomináciou na pozíciu ministra obrany. Keby sa pán Fico rovnako zodpovedne, ako pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, postavil k nominácii vášho ministra obrany a môjho predchodcu, nemusel som dnes na ministerstve nachádzať predraženú nakúpenú výpočtovú techniku rádovo o 50 percent drahšie, nemusel by som nachádzať roky uskladnené 1200 kilogramové multifunkčné člny, ktoré mali byť v zmysle schváleného plánu obstarávania nakúpené aj so závesnými motormi. A miesto toho sa k nim škandalózne kúpili na výsmech drevené vesielka.

  • Pričom cena bola oproti plánovanému a schválenému limitu ešte dokonca výrazne navýšená. Dnes tieto člny ležia nepoužiteľné v sklade a čaká sa na to, aby Ľubomír Galko niekde našiel peniaze na motory. Peniaze, ktoré v minulosti niekto len tak sprosto ukradol. Takto by som mohol pokračovať ďalej o vrtuľníkoch, o prístrojoch na zisťovanie biologických látok, o ďalších zmluvách a mínach, o ktorých, veľmi dobre jazykovo vybavený nominant nemal, a dodnes nemá, ani potuchy. Nemal, a nemá ani potuchy, pretože dovolil v rezorte zaviesť taký systém, že mu tam jeho podriadení bez jeho vedomia podpisovali také kšefty, že spravili z celého rezortu jeden veľký biznis.

  • Mnohomiliónový biznis. A to hovorím v eurách. A ja vám garantujem, že ten biznis skončil, a že peniaze určené pre vojakov budú končiť u vojakov. Budú končiť v transparentne nakúpenej výzbroji a výstroji vojakov a nevyletia hore komínom v nekresťanských províziách od zbrojárskej loby smerom ku kšeftárom v rezorte. Pretože kšeftárom totiž klepnem po prstoch a budú odstavení.

  • Pán Fico mi povedal, aby som nebral jeho pripomienky osobne, nakoľko on ma nepozná. A ide mu len o princíp. Ja to, naozaj, neberiem osobne a recipročne dúfam, že ani on nevezme osobne moje slová, pretože aj mne ide len o princíp. Je mi ľúto, ale musím skonštatovať, že sú to kšeftári, ktorí sa na rezort obrany prisali počas funkčného obdobia práve jeho vlády. Verím, že nevezme osobne ani ďalšie moje ubezpečenie. Moje ubezpečenie, že ja predsedníčke vlády Slovenskej republiky garantujem to, že po ďalších voľbách neprídem za mojím nástupcom a nebudem prosíkať, aby, preboha, nič nezverejňoval.

  • Pretože pán Robert Fico, sa, žiaľ, takýmto niečím už pochváliť nemôže. Ja chápem obavy pána podpredsedu Národnej rady z mojej osoby, chápem škandalizáciu mojej osoby, pretože, ak sa potvrdí to vysoké podozrenie týkajúce sa zmluvy modernizácie vrtuľníkov, ktorá bola podpísaná dva dni pred voľbami na sumu 57 miliónov eur, to je, prosím pekne, viacej ako 1,7 mld. slovenských korún na vrtuľníky, ktorým končí životnosť skôr ako táto modernizácia bude dokončená a je tu reálne riziko, že, dámy a páni, 1,7 mld. slovenských korún vyletí hore komínom. No, aj ja by som bol nervózny.

  • Pán Baška, k vám by som len jednu vec chcel povedať, vy ste v podstate taký celkom sympatický chlap. Povedali ste veľmi veľa rozumného v tom vašom príhovore, ja vám chcem sľúbiť a garantujem vám, že na všetky tie pozitívne veci, ktoré ste tu predniesli, rezort obrany naviaže a ja sa zasadím, aby vo všetkých pozitívnych veciach, o ktorých ste tu rozprávali, bola kontinuita. Mne je len úprimne ľúto, že ste dovolili zaviesť taký systém na rezorte obrany, aký ste tam dovolili zaviesť, že vy ste boli vazalom určitej záujmovej skupiny ľudí, o čom kolujú nielen historky na celom rezorte, ale čo je preukázateľne dokázateľný fakt. Vy ste mi poďakovali, alebo ste mi, teda, zapriali všetko dobré v napĺňaní tých častí programového vyhlásenia, ktoré vás oslovili. Ja vám ešte raz ďakujem za vaše vystúpenie, za vaše korektné pripomienky, prajem vám, naozaj, len to najlepšie. Ja vás chcem ubezpečiť, že ja nikoho vazalom na rezorte obrany nebudem. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Silný potlesk.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa prihlásili páni poslanci Jaroslav Baška, Marián Saloň, Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pán poslanec Jaroslav Baška. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dovoľte mi reagovať v prvom prípade na to strategické hodnotenie obrany. My sme nezačínali aj ten Model 2020 z nuly, veď my sme tiež robili hodnotenie každé dva roky, v rámci Severoatlantickej aliancie. Takže, ak si zoberiete niečo z toho Modelu 2020, budeme len veľmi radi, ale nečakajte dva roky, pretože na to nebudete mať financie.

    Utajený materiál, no, časť musí byť utajený materiál, hádam nedáte všetky organizačné štruktúry a kompletnú schému organizačnú ozbrojených síl Slovenskej republiky na verejnosť alebo nejakým "endžiovkám". To je nezmysel. A časť, samozrejme, bola aj neutajená. Preto som to nechal nedorobené ten Model 2020, keď príde nová vláda. Bolo by asi nezodpovedné, ak by sme my o tom rozhodli a nová vláda by to musela implementovať. Takže, je teraz na vás, čo si z toho zoberiete, z toho Modelu 2020, čo nie, a akým spôsobom budete ďalej pokračovať.

    Mňa by fakt zaujímalo, že ktoré konkrétne ciele v rámci tej V4, tých zasadaní, chcete presadzovať. A aká je tá efektívna verejná diplomacia? Veď aj za našej vlády stúplo percento občanov, ktorí boli za vysielanie našich vojakov do misie ISAF o 5 %. Ja, že som navštívil minulý rok osobne viac ako 40 stredných škôl, kde sme hovorili o čom sú ozbrojené sily, aká je úloha armády. Tento rok to bolo 30 ďalších škôl a nie je pravda, že v rámci misie ISAF nie sú diferencované príplatky profesionálnych vojakov. Za ISAF dostávajú vojaci najväčšie príplatky v porovnaní s inými misiami.

    Čo sa týka tých rôznych zmlúv i toho systému. My, keď sme prišli na ministerstvo v 2006, nebol žiadny zoznam zmlúv. Všetky sme dali na intranet, aj so všetkými prílohami, aj s ďalšími dodatkami. Čiže, všetko si tam môžete nájsť. Neexistovala smernica o verejnom obstarávaní.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Marián Saloň, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, teraz oficiálne, cez mikrofón. Kedy ste mali vy tlačovku a kde ste boli, keď bola tlačová beseda pána podpredsedu Fica? Mám taký dojem, že ste ju pozerali vzadu na vašom notebooku, ale nevadí. Hovorili ste o zjednodušovaní procesu utajovaných skutočností. Myslím si, že ste začali zjednodušovať veľmi rýchlo, keď ste do funkcie riaditeľa VSS-ky vymenovali človeka, ktorý je bez previerky a poslali ho úradovať a ani ste nemuseli meniť zákon o ochrane utajovaných skutočností. Takže, ďakujem.

  • Posledným prihláseným do rozpravy, pardon, s faktickou poznámkou je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja začnem trošku inak. Pán minister, buďte taký láskavý, nebavte sa teraz, keď k vám hovorím, lebo sa to jednoducho nepatrí, hoci je to pán predseda parlamentu, dobre? Tak ma, chvíľočku, počúvajte. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Ďakujem vám za to, že mi dávate lekciu zo slušného chovania, pánovi predsedovi parlamentu presne to isté.

    Takže, ja začnem trošku inak. Zbytočne sa hneváte, zbytočne máte krvavé oči, zbytočne ste nervózny, ak máte z vašej funkcie nejaké komplexy, nejaké mindráky, tak si to riešte niekde inde a nie v parlamente, nemali ste tú funkciu zobrať. Nadávate na všetko okolo, tuná sa vyhrážate, potom tu máte raz zmierlivý tón, potom zvyšujete hlas. Skutočne, ako, to nemá význam a ja v tejto chvíli som sa, naozaj, nebavil o vás, hoci vás sa to možno dotklo, ale som sa tu bavil s kolegom o úplne iných veciach, takže nekomentujte to. Nepatrí sa to, venujte sa svojej práci. My vám budeme držať palce všetci, samozrejme, no, a uvidíme čo bude hovoriť ten ďalší minister, ktorý príde po vás, pán minister, lebo musíte si uvedomiť, že žiadny minister nie je posledný, ani vy. Aj po vás príde minister, ktorý vám to zráta, ktorý vám to zráta, ale na vás záleží, ako vám to zráta. A ja vám prajem, aby ten ďalší minister nehovoril o vás to, čo ste tu dneska púšťali ako krvavé reči s krvavými očami, vy. Takže, ďakujem vám za pozornosť ešte raz a prajem vám všetko dobré.

  • Pán poslanec Droba? Pán poslanec, ale ja som ukončil možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ja sa spýtam, či je všeobecný súhlas, že by aj mohol...

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie. Ďakujem za ústretovosť opozícii. Pán poslanec, iba, ak by bola dohoda. Pán poslanec, keď ukončím možnosť prihlásiť sa, už to nie je možné, dávajte si na to pozor. Ak by bol všeobecný súhlas, tak, samozrejme, sa to dá. Urobilo sa to v minulosti veľakrát, ale, ako vidíte, nie dnes, a teraz, a tu, teraz nie. Takže, teraz, pán minister, nechcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Miroslav Číž. Konštatujem, že nie je prítomný. Ďalej je prihlásený pán poslanec Dušan Muňko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážení ministri, kolegyne, kolegovia, po tom ako som si prečítal programové vyhlásenie novej vlády, prekvapilo ma množstvo základných rozporov. Napríklad na jednej strane koalícia konštatuje, že verejné financie sú rozvrátené, no súčasne bez toho, aby do programového vyhlásenia zapracovala zásadné oživovacie impulzy, ktoré podľa nej situácia vyžaduje, napr. ako získať pre Sociálnu poisťovňu peniaze na výplatu dôchodkov.

    Vzhľadom na situáciu, ako ju vláda opisuje teraz a predstavitelia vládnych strán opisovali pred voľbami, je vládny program bez navrhnutia akéhokoľvek nepopulárneho opatrenia až príliš optimistický, až sa pýtam, čo tým vláda sleduje a na aký scenár vládnutia sa pripravuje? Pokojne môžeme povedať, že vládna koalícia teraz predstavuje iné zámery, než akými sa uchádzala o dôveru voličov. Čo si má bežný občan ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím všetkých, ktorí sedia v rokovacej sále a buď sa zabávajú, alebo telefonujú, aby tak robili mimo rokovacej sály. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Čo si má bežný občan napr. myslieť, keď jeden deň počúva o tom, že sa bude meniť dôchodkové sporenie, o niekoľko hodín chce koalícia prijímať ústavný zákon na jeho ochranu. Poviem pravdu, že bolo mi to dobré počúvať, keď podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí chcel riešiť druhý pilier. Taktiež, čo si dôchodca môže myslieť o predvolebnej kritike vianočných príspevkov, keď druhý deň sa dozvie, že zostanú zachované. Čo si má bežný občan myslieť o tom, že jeden deň chce minister práce a sociálnych vecí zrušiť dobrovoľné nemocenské a nezamestnané poistenie, aby na druhý deň sa dozvedel, že všetko zostane po starom. Viete, čo by napr. znamenalo, napr. zrušenie povinného nemocenského poistenia, ktoré avizoval podpredseda vlády a minister sociálnych vecí, keby sme uvažovali o extréme, že by túto možnosť nikto nevyužil? Sociálna poisťovňa by prišla, zhruba, o ďalších 800 mil. ročne.

    Vážení, máte náhradu za takéto riziko, keď s nimi verejne pracujete? Šokuje ma, že vládna koalícia chce hľadať úspory na dôchodcov, hoci vo vládnom programe hovorí o raste životnej úrovne obyvateľstva. To chce preniesť vláda problémy verejných financií na najslabších a najbezbrannejších občanov? Viete si predstaviť, čo pre dôchodcu znamená strata niekoľko eur alebo desiatok? Vládny program prehlbuje deficit Sociálnej poisťovne najmä tým, že nerieši prvý dôchodkový pilier, ktorý v Sociálnej poisťovni spôsobuje veľké finančné problémy, pritom riešenie prvého dôchodkového piliera, alebo ak chcete, dôchodkovej reformy, je kľúčom k ozdraveniu verejných financií. Veď práve Sociálna poisťovňa ich robí deficitným v najväčšej miere.

    Začiatok súčasných problémov pre Sociálnu poisťovňu znamenalo zlé nastavenie parametrov sociálnej reformy v roku 2003. Ide o obdobie, keď bol schválený zákon 461 o sociálnom poistení a zákon č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení. Čísla, prepočty, s ktorými pracovali, a teraz nehovorím v zlom, boli, z hľadiska reformy pripravovaných úspor, nesprávne. Výsledkom bolo to, že Sociálna poisťovňa musela svoj dôchodkový fond pravidelne dotovať z ostatných fondov, za obdobie od roku 2004 do dnes ide o sumu 6,1 mld. eur. Spustením druhého dôchodkového piliera a nastavenie jeho odvodov medzi štátom a DSS-ky, pomer 9:9, sa deficit Sociálnej poisťovne ešte prehĺbil a pritom sme neboli v hospodárskej kríze, ktorá sa začala až v roku 2008.

    Jedným z najväčších problémov pre Sociálnu poisťovňu je zle nastavený druhý pilier. Po dvoch rokoch pôsobenia v Sociálnej poisťovni a detailného poznania, si za tým pevne stojím. Pre dôchodkový systém a verejné financie by bola úplná katastrofa ústavná ochrana v jeho dnešnej podobe. V čom je problém? Zjednodušene poviem, že je v ňom príliš veľa ľudí, ktorí nielenže odčerpávajú peniaze Sociálnej poisťovni, ale súčasne nemá ani šancu našetriť si druhú časť dôchodku tak, aby mali viac ako pri priebežnom financovaní z prvého piliera. Jednak sú vo vysokom veku a súčasne majú nízke príjmy. Ale budem konkrétny. Do rastového fondu vstúpilo 990-tisíc ľudí, do vyváženého 370-tisíc a do konzervatívneho 745-tisíc ľudí, čo predstavuje zhruba spolu 1 430-tisíc účastníkov druhého dôchodkového piliera.

    Sociálna poisťovňa od jeho vzniku odviedla týmto sporiteľom sumu 3 mld. 660 mil. eur, s ktorými dnes disponujú dôchodcovské správcovské spoločnosti. Z toho zo štátnych aktív dostala Sociálna poisťovňa 3 mld. 510 mil. eur, čiže tu nejde o dôchodkové úspory, ale o priame prelievanie peňazí zo štátneho rozpočtu do súkromných rúk. A teraz čo, to je najdôležitejší poznatok, keby nebol spustený druhý pilier, tak ako do dnešného dňa nebol v Českej republike, tak by ku dnešnému dňu mala Sociálna poisťovňa prebytok 515 mil. eur. I keď ja hovorím, že druhý pilier bolo treba nastaviť ináč. Takéto nastavenie druhého piliera spôsobovalo problémy Roberta Fica a takisto ich bude spôsobovať problémy aj vláde pani Radičovej. V tom sme na jednej lodi, ale nejde teraz o to, aby sme korigovali nastavenie druhého piliera len kvôli tomu, že dnes nevyhovuje Sociálnej poisťovni alebo verejným financiám. Ak by bolo pre účastníkov sporenia výhodné, tak štát by sa mal s tým vyrovnať. Ale máme prepočty, ktoré jednoznačne ukazujú, že väčšina účastníkov druhého piliera si na dôchodky v potrebnej výške nenašetrí. Máme prepočty na minimálnu mzdu, čiže na 307 eur. Máme prepočty na mzdu 500 eur, 600 eur, 800 eur, 1000 eur, 1400 eur. Koľko si pri tejto platovej úrovni človek našetrí, a či sa mu oplatí byť v druhom pilieri? Pracovali sme s rastom priemernej mzdy 1, 3, 5, 7 % priemerne ročne v horizonte tridsať rokov.

    Jednoznačný výsledok je taký, že do druhého piliera by mal vstúpiť človek, ktorý má menej ako 30 rokov a zarábať viac ako 800 eur. Podmienka úspešnosti v druhom pilieri je aj to, aby dostatočne zarábali, a aby boli nepretržite zamestnaní a ich správcovská spoločnosť neurobila pri investovaní chybu, neprerábala. Otázkou je, len aká bude inflácia, rátali sme ju na úrovni 4, 3, 2 %, 1, pričom valorizácia dôchodkov sa pohybovala na úrovni inflácie. Čísla, ktoré nám z toho modelu vyšli, vykazujú, že 90 % ľudí v druhom pilieri si na dôchodok nenašetrí. Ďalší problém súčasného nastavenia druhého dôchodkového piliera je v tom, že z celkového počtu účastníkov je takmer 400-tisíc takých, ktorí nemajú žiadny príjem. Ďalej je tam 228-tisíc ľudí s príjmom od 332 do 450 eur, mohol by som pokračovať. Takáto zlá štruktúra sporiteľov je výsledkom klamlivej propagandy, je jasné, že nešlo o blaho sporiteľov alebo štátu. Pri zavádzaní druhého piliera na Slovensku išlo doslova o nahnatie čo najväčšieho objemu peňazí do súkromnej sféry alebo do správcovských spoločností. Problémom je aj to, že Sociálna poisťovňa už minula všetky peniaze, ktoré boli odložené na výpadok z jej príjmu z titulu zavádzajúceho druhého piliera, keďže štát garantuje dôchodky v prvom priebežnom pilieri, zväčší to jej deficit.

    Pre sociálny systém na Slovensku a verejné financie predstavujú riziko aj ďalšie údaje, zhruba 270-tisíc ľudí ešte stále pracuje v zahraničí. Domov sa vracajú po desiatich alebo dvanástich rokoch, pričom zhruba 50 % z nich tam neplatilo poistenie, nemá príjem, ani potrebný počet odpracovaných rokov. Okrem toho 342- tisíc ľudí odvádza poistné z vymeriavacieho základu zruba 315 eur a 207-tisíc živnostníkov, čo predstavuje asi 84 % z celkového počtu, odvádza poistné Sociálnej poisťovni minimálne z vymeriavacieho základu 307 eur.

    Všetci títo ľudia v budúcnosti padajú do siete a zaťažia sociálny systém. Sociálny systém, ju čaká ďalšia zaťažkávacia skúška. Ide o to, že dôchodky od 1. januára 2004 sú vyššie ako dovtedy vypočítané dôchodky, čo aj hneď bola prvá novela, ak prišla 461-ka, že body z 10 sa prešlo na 3,5. Okrem toho do penzie budú v najbližších rokoch odchádzať silné povojnové a populačné ročníky, čo opäť prehĺbi deficit v Sociálnej poisťovni. My sme narátali do roku 2014, že by sme potrebovali zhruba dotáciu zo štátneho rozpočtu 11,2 mld., okolo 11,2 mld. plus tých 5,6 mld., ktoré sme doteraz dostali.

    Vládny program však o tomto riziku a zdrojoch potreby na jeho vykrytie nič nehovorí. Dôchodkový systém treba riešiť nielen z hľadiska zdrojov a udržateľnosti financovania, ale aj z hľadiska výšky príjmov dôchodkov. Tá je nedôstojná. Čísla, ktoré vám uvediem, sú alarmujúce. Vyše 90-tisíc dôchodcov, ľudí, čiže 7,25 poberateľov dôchodkov poberá dôchodky pod hranicou životného minima, čiže, teda, pod hranicou 185 eur.

    Počet dôchodcov, ktorí majú nižší ako je minimálna mzda, čiže 307,7 eura, je takmer 500-tisíc, čo je 39,1 %. Až 99,35 % dôchodcov, ktorí majú menší dôchodok ako je priemerná mzda, čiže 744,5 eura. Pýtam sa, či pri sľube vlády o zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva môžme z tejto situácie dovoliť tempo valorizácie dôchodkov bez toho, aby z vládneho programu sa potom nestal zdrap papiera. Pýtam sa tiež, či druhý dôchodkový pilier, postavený na zhodnocovaní úspor účastníkov, má šancu tieto čísla zmeniť. Výsledky správcovských spoločností na kapitálovom trhu za obdobie mi veľa optimizmu nedávajú.

    Ročné zhodnotenie od 0,7 do 1,4 % vôbec nezodpovedá smelým plánom. Podľa OECD správcovské spoločnosti za posledné roky prepadli, a to nebola ešte hospodárska kríza a bola vyššia bonita, akcie, lepšie možnosti investovania. Výsledkom bolo to, že v jednotlivých krajinách museli príjmy správcovských spoločností dorovnávať, aby tento pilier úplne neskrachoval a ľudia si neprišli o svoje peniaze. Spomeniem Anglicko, kde vláda dorovnala vyše 40 %.

    Ak chce vláda zakonzervovať súčasné podmienky správcovských spoločností, kope hrob verejným financiám na Slovensku do budúcnosti. A pýtam sa, kde v celom systéme majú konkrétnu zodpovednosť správcovské spoločnosti? To, že správcovské spoločnosti a kapitálový trh, taký, aký situáciu v dôchodkovom sporení, teda, nezvládajú, dokazujú aj najnovšie kroky, mäkké investovania na finančných trhoch USA. Tunajšia administratíva prijala pred niekoľkými dňami troje opatrenia voči kapitálovému trhu, aby chránila a zabránila špekulatívnym obchodom a postihla auditorské a raitingové spoločnosti. Chcem ešte podotknúť, že či USA alebo vyspelé európske krajiny prepadli zamestnanecké správcovské spoločnosti a podotýkam, že v krajinách pôvodnej 15-člennej Európskej únie 92 % dôchodkov vyplácaných z prvého piliera a, zhruba, podľa toho, ako v ktorej krajine, sa pohybuje medzi 8 až 10 %. Na základe týchto faktov je jednoznačne vidieť, že slovenský dôchodkový systém potrebuje, nazvime to veľké upratovanie. A čakajú ho zásadné zmeny.

    Na to je ale potrebná veľká dohoda medzi vládou a opozíciou. Ak budeme tvrdiť, že táto spolupráca nie je potrebná, je problém, že zvládnete sami, tak klamete samých seba. Predovšetkým treba zmeniť zákony č. 461 a 43 na základe prepočtov a skutočných čísiel treba nastaviť priebežný dôchodkový systém, ktorý pri raste priemernej mzdy a pri valorizácii na úrovni inflácie za tridsať rokov sa nepriblíži vyspelej európskej pätnástke.

    Samozrejme, treba pracovať aj s druhým pilierom. Treba zvýšiť jeho zásluhovosť, aby v ňom boli zapojení iba tí, ktorí majú vek aj výšku príjmu. Nemôže tam byť tretina ľudí, ktorí nezarábajú, nemôžu tam byť ľudia, ktorí majú viac ako štyridsať rokov, ktorí jednoducho nebudú mať čas na zhodnotenie úspor.

    Ja viem, že tieto opatrenia sa nebudú páčiť správcovským spoločnostiam, ich predstaviteľom, že majú silný lobing u nás v parlamente, v radoch koalície. Viem, že pre laickú verejnosť znie veľmi pekne niečo také, akože sú to vaše peniaze, vaše úspory a podobne. Ale je to len ideologická fikcia na oklamanie ľudí a podkopávanie verejných financií. Bolo treba vážne sa zaoberať znížením percentuálnej sadzby príspevkov pre DSS a zvýšením v prospech prvého piliera. Hospodáreniu Sociálnej poisťovne by výrazne pomohlo vypustenie jej povinnosti uhradiť zamestnanca v dôchodkových spoločností aj také príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré jej nezaplatil zamestnávateľ.

    Znášanie dôsledkov za konanie zamestnávateľa, ktoré Sociálna poisťovňa nemôže ovplyvniť, považujem za neodôvodnené a nesystémové a jednoznačne vytváraním v prospech správcovských spoločností. Zároveň navrhujem upraviť stanovenie upravujúce penále súvisiace s uvedenou povinnosťou § 241 uvedeného zákonu.

    Za veľmi dôležité považujem zrušiť záruky Sociálnej poisťovni za protiprávne konanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá má za následok vznik škody na majektu v dôchodkovom fonde. Ak dôchodková správcovská spoločnosť svojím protiprávnym konaním, ktoré má za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, spôsobí škodu, za túto škodu ručí v plnom rozsahu, alebo v rozsahu určenom rozhodnutím súdu, Sociálna poisťovňa. Nepovažujem za odôvodnené, aby za protiprávne konanie subjektu, ktoré Sociálna poisťovňa nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, niesla zodpovednosť. Vytvára to prostredie, v ktorom je časť súkromných spoločností nepostihnuteľná a treba povedať: úmerne tomu rastie aj ich sebavedomie voči štátu a Sociálnej poisťovni.

    Chcem povedať ešte, že zhruba je 162-tisíc ľudí, sú to mamičky, za ktoré tak isto odvádza do druhého piliera štát a títo ľudia si nikdy nenašetria. Okrem, samozrejme, tak ako som hovoril doteraz o výdavkoch Sociálnej poisťovni, rovnakú pozornosť treba venovať aj príjmom, teda výberu poistného a vymáhania pohľadávok. Vítam čo najskoršie zavedenie jednotného výberu, pokiaľ sa týka nielen daňového, ale aj Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne na jednom mieste, pretože sa to sprehľadní a myslím si, že tým aj natečie väčšie množstvo peňazí z hľadiska výberu.

    Podotýkam, že žiaden odvodový bonus nevyrieši problém Sociálnej poisťovne. To, čo som tu povedal predtým, ak by mal byť zavedený odvodový bonus, tak to dávam za pravdu pánovi podpredsedovi vlády pánovi Miklošovi, že treba najprv spraviť reformu verejných financií, upraviť daňové, čiže daňové príjmy, pretože už nič iné nebude postačovať.

    Chcem ešte podotknúť ďalšiu vec, že pokiaľ sa týka hrubej super mzdy, neviete si asi predstaviť, že poplatníci, ktorí odvádzajú do Sociálnej posiťovne, mesačne mám zhruba 170-tisíc chýb, ktoré prichádzajú len preto, aby nemuseli odvádzať. Čiže, pracovníci Sociálnej poisťovne musia robiť opravy, znova vyzvať, aby znova vyplnil tlačivo, na základe tlačiva, aby sa opravil, proste, prísun prostriedkov, ktoré majú do Sociálnej poisťovne dať. A ďalšie, chcem podotknúť, že treba rozšíriť konkrétne legislatívne návrhy. Zákon, ktorý je dnes spravený z hľadiska legislatívy, pokiaľ sa týka exekútorov alebo, proste, zákon, ktorý bol spravený ohľadom konkurzu a je dnes pozastavený, treba zmeniť. Viem o čom hovorím, pretože napriek krokom, ktoré sme urobili a robíme pri vymáhaní pohľadávok a výbere poistného, príjem Sociálnej poisťovne v čase hospodárskej, finančnej krízy nie je podľa našich predstáv. Za minulý rok bolo vybrané poistné vo výške 96 %. Čo je za tým? Napríklad živnostníci platia z odvodov z minimálnej mzdy a ich zamestnanci tak isto. Okrem toho naša prax slovenských podnikateľov a živnostníkov automaticky odsúva do kategórie pohľadávok s tým, že štát, rozumej Sociálna poisťovňa je posledná v rade tým, tých, ktorí zaplatia. Najprv vyplatia mzdy, zaplatia za materiál, za výrobu, energie, a potom nasledujú dane, lebo tam sú zákony podstatne prísnejšie, odvody sú u nás až na poslednom mieste.

    Prisľúbil som, vážené dámy a vážení páni, že pripravím veškeré čísla, ktoré sú, pokiaľ sa týka aj druhého piliera, pokiaľ sa týka prvého piliera a pre výbor, a bude sa treba k tomu seriózne postaviť, a riešiť uvedenú záležitosť tak, aby Sociálna poisťovňa v budúcnosti nevytvárala ten dlh, ktorý vytvára dnes. Treba podotknúť, že tento rok sme zo štátnych aktív odviedli doteraz k 30. 7. zhruba 880 mil. eur a dôchodkový fond, ktorý je stále stratový, dotovali sme 505 mil., ktoré boli presúvané z iných fondov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, iste budú pripomienky k môjmu vystúpeniu z radov koalície smerovať k tomu, že prečo sme mnohé veci neurobili my, keď sme počas uplynulých štyroch rokov mali na to možnosť. Odpoviem na tú otázku hneď teraz, aby som prišiel k zbytočnému odpútavaniu pozornosti od podstaty veci. Mnohé sme neurobili jednoducho preto, lebo minulý rok bol prvý rok, kedy sa naplnili dôsledky finančnej krízy, po druhé vyžaduje hlboké poznanie, analýzu, čiže na ich prípravu treba čas, po tretie pred voľbami nebol priestor na zásadné zmeny systému, po štvrté, treba na to aj politickú vôľu jednotlivých koaličných partnerov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili poslanci Ľudovít Kaník, Rafael Rafaj, Branislav Ondruš, Ľubomír Petrák, Peter Kažimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kaník, nech a páči.

  • Škoda, že mám len dve minúty. Pán poslanec, no, dojemne ste sa vyhovárali na samý záver svojho vystúpenia. Bolo to skutočne zábavné. Štyri roky ste mohli predkladať návrhy a riešiť problémy prvého piliera, pretože ten má problémy, ani jeden návrh sa tu neobjavil. Za to ste venovali obrovské množstvo energie na to, aby ste znivočili, zdeštruovali druhý pilier, aby ste vyhnali z neho ľudí, ale ľudia vás poslali kadeľahšie. Ľudia vám povedali, že takéto nápady, na ne vám oni kašlú, a že si cenia istotu svojich vlastných peňazí viac ako vaše prázdne sľuby a vaše neodborné argumenty, 3,6 mld., ktoré ste spomínali, eur, ktoré sú dnes v systéme druhého piliera na účtoch, na súkromných účtoch ľudí, ktorí sú účastníkmi tohto piliera. Je to najväčší sociálny program, aký sa v tejto krajine kedykoľvek rozbehol.

    Vaše smiešne vianočné dôchodky sú omrvinkou oproti tomu, čo naša predchádzajúca vláda rozbehla a takýmto spôsobom rozdelila medzi ľudí. Vy ste zato urobili všetko preto, a tam ste urobili, skutočne, úplne konkrétne kroky, aby ste zabránili systému druhého piliera, aby prinášal výnosy. Obrali ste svojimi nekompetentnými rozhodnutiami, ktoré v tomto parlamente ste presadili, každého jedného účastníka o minimálne 100 eur. A pritom Sociálna poisťovňa nezískala na základe tohto rozhodnutia nič.

    Jedno je dobré, čo ste povedali, že od 2004 roku sú vyššie dôchodky. Áno, sú vyššie vďaka reforme, ktorú som do tohto parlamentu priniesol, presadil, a ktorú schválila predchádzajúca vláda, to bolo sociálne. Nie tie vaše prázdne sociálne reči, ktorými dodnes napĺňate ľudí.

  • Pán poslanec Ondruš, pán poslanec Rafaj, pardon.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja chcem naopak oceniť v mene mnohých generácií, že pán poslanec otvoril a dlhodobo hĺbkovo sa venoval problematike slovenského dôchodkového systému, ktorý aj podľa môjho názoru programové vyhlásenie vlády nie dostatočne, aspoň v mnohých nejasnostiach, precizuje, vrátane upravenia pomerov medzi prvým a druhým pilierom, vrátane toho upozornenia s možnými rizikami spojenými s investíciami správcovských spoločností, pokiaľ sa týka druhého kapitalizačného piliera, ale o tom určite bude ešte v tomto parlamente dlhá rozprava. Len by som ho chcel teda doplniť alebo tú tému, ktorú začal, a to je platenie štátu do druhého piliera za mamičky, tie si to, nepochybne, zaslúžia, pretože prinášajú tomuto štátu, nášmu štátu, neoceniteľné služby. Ale prečo nehovoríme otvorene o neprispôsobivých komunitách cigánskych, ku ktorým sa štát naďalej správa, alebo oni ho považujú za dojnú kravu.

    Myslím si, že toto je problém, ktorý podsúvame pod koberec, a s ktorým sa budeme musieť otvorene v budúcnosti, pokiaľ budeme riešiť či už prvý alebo druhý pilier, jednoducho vysporiadať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Muňko, ja vám ďakujem za vaše vystúpenie. Mám pocit, že skutočne výraznejšie v ňom mali zaznieť niektoré skutočnosti, ktoré konkrétnejšie svedčia o tom, akú obrovskú dlhodobú zlodejinu tu vlastne predošlá vláda zdedila, predovšetkým vďaka tej tzv. reforme Ľudovíta Kaníka. Napríklad faktom zostáva napr. ten fakt, akým obrovským podvodom je neustále omieľané tvrdenie, že tu hovoríme o nejakom sporení, pričom ide o investovanie, ale, samozrejme, investovanie ľudí vystraší viac ako slovo sporenie, takže museli byť od začiatku ľudia klamaní.

    Myslím si, že ste vo svojom vystúpení nevenovali dostatočnú pozornosť faktu, že za minulej vlády práve Sociálna poisťovňa prvýkrát vytvorila aspoň nejaký priestor pre objektívne informovanie občanov o tom, čo vlastne investovanie v druhom pilieri znamená, pretože v čase, keď tento druhý pilier vznikol, tak boli vlastne vystavení občania iba nehoráznemu vymývaniu mozgov, ktoré, samozrejme, stálo obrovské peniaze, ktoré dnes títo ľudia musia platiť z vlastných peňazí.

    A chýbala mi tam informácia o tom, že DSS-ky začali s obrovským výpredajom akcií zo svojich portfólií oveľa skôr, než bolo prijaté opatrenie tou predošlou, teda Ficovou vládou, ktoré v skutočnosti im umožnilo naďalej investovať do akcií. Problém bol iba v tom, že prípadné straty by museli preniesť na svoje plecia a nešli by na plecia klientov DSS.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Muňko, ja oceňujem veľmi faktografický štýl vášho vystúpenia. Myslím, že zazneli všetky relevantné čísla, ktoré mali zaznieť, a ktoré môžu otvoriť oči všetkým, ktorí sedeli v tejto sále, ale aj tým, ktorí počúvajú a budú to vidieť na televíznych obrazovkách. Na čo by som ja chcel upozorniť, a nadviažem na vaše konštatovanie, že zhruba tretina sporiteľov v druhom pilieri je takých, ktorí tam nemajú čo robiť, lebo počas doby sporenia si nenasporia dostatočnú hodnotu. Ja by som v tomto duchu, čo ste vy povedali, chcel poprosiť novú vládu, aby úplne korektne povedala týmto ľuďom, že to, čo ich čaká, nie sú švajčiarske dôchodky, ale čaká ich životné minimum, ktoré táto vláda im chce garantovať, to znamená, ich staroba nebudú prechádzky a plavby okolo sveta, ale ich staroba bude život 180, necelých 180 eur, ktoré dnes tvoria životné minimum. Myslím si, že to je korektné povedať tým ľuďom, aby nečakali niečo, čoho sa nedočkajú.

    Druhú vec, ktorú chcem povedať, a to opätovne chcem poprosiť pána ministra práce a sociálnych vecí, treba odpolitizovať túto tému. Pán minister, vy v tejto oblasti pôsobíte relatívne dlhé obdobie a viete o čom je dôchodkový systém. Je to vec, ktorá je vec výsostne odborná a treba ju odpolitizovať. A tak, ako som povedal už niekoľkokrát, v tejto poslaneckej snemovni, dôchodkový systém je systém, kde by malo dôjsť k celospoločenskej zhode, aby pri každej výmene vládnej garnitúry nebol z nej trhací kalendár. Jedine tak ten systém môže byť stabilný a môže zabezpečiť to, po čom voláte vy aj my, to je spokojný zmysluplný život ľudí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja by som v prvom rade chcel poďakovať vládnej koalícii za to, že sa rozhodla zachovať, citujem: smiešne vianočné dôchodky. A v ďalšom by som chcel vysloviť presvedčenie, že určite viete o tom, že peniaze odložené z privatizácie SPP a z ďalších privatizácií sa minuli na doplnenie deficitu, ktorý produkuje druhý pilier a minul sa o necelý rok skôr, takže klasickým zdrojom, momentálne, už môže byť, naozaj, iba privatizácia alebo predaj štátnych dlhopisov, to znamená požičanie si v zahraničí, a tým pádom zvyšovanie zadĺženosti.

    Obávam sa, že objem z privatizácie, ktorý ste si naplánovali, nebude stačiť na mnoho rokov, takže chcem povedať to, čo si, naozaj, myslím, že všetci, všetci v tejto miestnosti si zatvárame oči pred tým, že parametrické nastavenie nášho penzijného systému je strednodobo neudržateľné. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky pánov poslancov chce reagovať pán poslanec Muňko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán Kaník, ja beriem vaše slová akože neviete, o čom hovoríte.

    Keď sme sa vás pýtali na vašej tlačovke, keď zákon č. 461 bo schválený, čo ste odpovedali, že to nie je vaša záležitosť, ale ministra financií.

    Áno, minister financií, podpredseda vlády, viem o čom hovorím, a viem, aké bude mať problémy, aby našiel tie prostriedky, ktoré potrebujeme do Sociálnej poisťovne.

    Keby ste boli zobrali dánsky model, alebo zobrali nemecký model, alebo zobrali švédsky model, alebo zobrali anglický model alebo resp. kanadský, ale nie čílsky, a boli by ste seriózne nastavili druhý pilier, tak dnes nemáme tento problém. Možno dnes by sme mali situáciu úplne inú. Česká republika štyri roky pripravuje druhý pilier, do dnešného dňa ho nezaviedla, pretože hľadá široký konsenz.

    Ja som povedal na začiatku, že by som bol rád, aby medzi koalíciou a opozíciou došla v tejto veci seriózna diskusia a seriózne sme nastavili pravidlá. Ak myslíte, že nájdete zdroje v prvom pilieri, pritom čo som tu pomenoval výšku dôchodkov, ktorí majú pod minimum, ktorí majú 307 eur a chcete ešte niekde hľadať iné, nech sa páči. Ale ja z hľadiska toho, že tam dva roky pôsobím, tie zdroje neviem nájsť.

    A bude ich mať problém nájsť aj minister financií. A nešpekulujme o žiadnom odvodovom bonuse. Prepočítajte si veci. Mám vaše algoritmy, ktoré ste robili. Mám Magvašiho. Najbližšie bol podpredseda vlády, minister financií, z hľadiska svojho modelu, ktorý mal. Aj Národná banka mala niektoré veci skreslené.

    Takže, nehovorte tu od veci, sadneme si, či je to koalícia alebo opozícia, to čo tu povedal pán Petrák a hľadajme riešenie, akým spôsobom sa z tejto pekelnej pozície dostaneme. Ja nebudem okolo toho robiť politiku. To nemá žiaden význam. Jednoducho, prerábajú naši otcovia, naší starí rodičia, budeme prerábať aj my. Buď tento pomer zmeníme, alebo nájdeme riešenie.

  • O vystúpenie požiadal pán podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Mihál.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pár poznámok na margo vystúpenia pána poslanca Muňka.

    Najprv by som chcel pripomenúť to, čo tu už dnes z mojich úst zaznelo, pokiaľ ide o sadzbu príspevkov do druhého piliera. Ja som to, dúfam, dostatočne vysvetlil vo svojom dnešnom prvom príspevku. Pán poslanec, prosím vás, pozrite si to v záznamoch z rokovania Národnej rady. Ja to nebudem opakovať. Nerád mrhám drahocenným časom. Pokiaľ ide o zrušenie povinného nemocenského poistenia, súčasťou zavedenia odvodového bonusu je zmena systému poistenia na solidárny systém, to znamená, keď k tomu niekedy dôjde, tak automaticky bude povinné nemocenské poistenie zrušené a nahradené dobrovoľným systémom pripoistenia. Takže, toto je to, čo nás čaká v budúcnosti. Nestrašte tým, že chceme teraz zrušiť povinné nemocenské poistenie. Ak chcem niečo urobiť, pokiaľ ide o nemocenské poistenie, tak zabrániť možnostiam jeho zneužívania. Vy o tom dobre viete, aké s tým máte, ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, problémy.

    Pokiaľ ste hovorili o tom, že chceme šetriť na dôchodcoch, nie je to pravda. Chceme zmeniť valorizáciu dôchodkov tak, aby boli zvýhodnení poberatelia nižších dôchodkov, chceme zaviesť tzv. minimálny dôchodok, aby sme dôchodcom zjednodušili život a zrušili zbytočnú administratívu. To takisto som už dnes hovoril. Nebudem sa opakovať.

    Ďalej ste vyjadrili veľkú starosť o to, aký má Sociálna poisťovňa rozpočet, za čo vám ďakujem. To som rád, že zodpovedne sa na to, ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pozeráte. Na rozdiel od predošlej vlády, ktorá za štyri roky nebola schopná nič urobiť v legislatíve, lebo naozaj to nebol váš problém ako generálneho riaditeľa, to bol problém vlády a koalície vtedajšej, aby urobila kompetentné úpravy v sociálnom poistení. Neurobila nič. Táto vláda si za cieľ dáva zjednotiť vymeriavacie základy a zaviesť jednotný výber, to bude znamenať nesporne vyšší výber poistného a takisto to pomôže zlej finančnej kondícii Sociálnej poisťovne.

    Hovorili ste o druhom pilieri, na to už myslím dostatočne reagoval môj predrečník, pán poslanec Kaník, takže nebudem sa opakovať. Len pripomeniem, že vy sám ste bol dostatočne aktívny pokiaľ šlo o otváranie druhého piliera, kedy ste ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne posielal listy z prostriedkov Sociálnej poisťovne. Veľmi silne pochybujem, že Sociálna poisťovňa má takéto úlohy v zákone, aby posielala listy s výzvami na vystúpenie z druhého piliera, tak ako ste to urobili vy a ako ste tieto listy podpísali.

    Napriek dvojitému otváraniu druhého piliera, ľudia na Slovensku majú vlastný rozum, a ako všetci dobre vieme, tieto aktivity skončili tým, že z druhého piliera vystúpilo relatívne veľmi málo ľudí. Ľudia sami si odpovedali na otázku, ktorú ste vy otvorili.

    Pokiaľ ide o super hrubú mzdu, tak tu ma na druhej strane trošku znepokojuje, že ako kompetentná osoba, ktorou by ste mali byť ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, spájate zavedenie super hrubej mzdy s tým, že sú chyby v tlačivách, ktoré odovzdávajú zamestnávatelia.

    Absolútne nerozumiem tomu, čo to má spolu spoločné, ale na druhej strane, ak hovoríte, že je taký problém s odovzdávaním tlačív a ich spracovaním, tak sa vás pýtam ako generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, prečo ste za tie dva roky, čo ste vo funkcii, nezabezpečili funkčnosť informačných systémov a celého systému tak, aby to nebolo v takej podobe, že keď prídem do nejakej kancelárie, kde sú pracovníčky, ktoré tieto tlačivá nahadzujú, vidím tam haldy do jedného metra výšky, nespracovaných tlačív a podobných záležitostí. Je v tom neuveriteľný chaos a vy ste tomu ako generálny riaditeľ ničím nepomohol, pokiaľ ide o upratanie toho bordelu, ktorý tam je.

    Ďalej. Veľmi zaujímavým spôsobom ste spojili 96-percentnú úspešnosť výberu poistného s tým, že príliš veľa živnostníkov platí z minimálnej mzdy alebo z minimálneho základu. Prosím vás, ako toto spolu súvisí? Ja tomu nerozumiem. Výber poistného, úspešnosť výberu predsa nemá žiadny priamy vplyv na to, či niekto platí z minimálneho základu, z maximálneho základu alebo z akého základu. To je jednoducho o tom, že 4 % ľudí alebo zamestnávateľov tie odvody neplatia napriek tomu, že by ich platiť mali.

    Takisto ste sa mali postarať o to, aby to nebolo 96 %, ale omnoho viac. Ak to nešlo prostriedkami, ktoré máte vy ako generálny riaditeľ, tak potom to malo ísť cestou zmeny zákona. Pritvrdenia. Urobili ste v tom niečo, nejakú aktivitu? Možno vy áno. Urobila v tom niečo, nejakú aktivitu bývalá koalícia? Obávam sa, že nie.

    Na záver sa vás chcem ešte spýtať, pán poslanec, dnes ste tu nepovedali, čakal som to z vašich úst, aký postoj zaujmete k programovému vyhláseniu vlády, ale dostatočne jasne ste to povedali na výbore, v utorok. Povedali ste, že v žiadnom prípade nepodporíte toto programové vyhlásenie vlády. To je v poriadku. Na to máte ako poslanec opozície, samozrejme, plné právo.

    Ale chcem sa vás spýtať ako generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako chcete ako generálny riaditeľ plniť úlohy vyplývajúce z množstva zmien, ktoré nás čakajú v zákone o sociálnom poistení, keď na druhej strane ako poslanec odmietate takéto programové vyhlásenie a zmeny, ktoré nás čakajú.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa prihlásili piati poslanci, pán poslanec Ondruš ako posledný. Pán poslanec Muňko, nech sa páči.

  • Pán podpredseda vlády, ja som vám pripravil, odovzdal zoznam zmien, ktoré požaduje Sociálna poisťovňa. Pán podpredseda, neviem, či si uvedomujete, že ja som riaditeľ verejnoprávnej inštitúcie a vy ma verejne vydierate. Keby ste ma boli zavolali medzi štyrmi očami a povedali, že, pán riaditeľ, mám túto predstavu, bol by som aj ja ináč konal. Vy verejne cez televíziu ste ma vydierali. Neviem, či si uvedomujete dôsledky toho celého, ale dúfam, že keď si ich neuvedomujete, tak si to prejednajte s právnikom. Ja môžem robiť v Sociálnej poisťovni len to, čo mi dovolí správny fond. Ja mám v správnom fonde 3,5 %, dnes 2,9, podľa toho, aký je výber. Vlani som ušetril 33 mil. eur, čiže zhruba miliardu, nič som nekupoval, za mojej éry boli podpísané tri zmluvy. Všetky zmluvy, ktoré sú tam podpísané z hľadiska výpočtovej techniky a sú tam desaťročné počítače, idú od roku 1992 a 2003, gro je podpísané Knitlom, takže by som vás poprosil, keby ste si našli čas, sadli si ako predseda dozornej rady a pozreli sa na niektoré veci. To je moje stanovisko k uvedenému problému. A pokiaľ sa týka, ak máte iné riešenie, pokiaľ sa týka dotovať prvý pilier, ale veci, ktoré tu hovoríte, v celej Európskej únii, pokiaľ sa týka aj nemocenské poistenie, z hľadiska poistenia, je povinné. Vy zavádzate veci a som presvedčený, že podpredseda vlády Mikloš má tieto prepočty spravené, a preto vám na to nemohol pristúpiť. A nemôže vám pristúpiť ani na bonus odvodový, ani na ďalšie veci. Tieto veci máme všetky prakticky algoritmom tak, ako ich mala predchádzajúca vláda spravené, tak ich máme aj my. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, vítam to, že ste vôbec vystúpili, aj keď na rozdiel od vášho predrečníka pána Muňka, vaše vystúpenie bolo strašne nekonkrétne. Také, ako je celé programové vyhlásenie vlády, ale ja ho vítam preto, lebo možno sa dočkám konečne odpovede na aspoň tri otázky, ktoré by som vám chcela znovu položiť v súvislosti s kapitolou, teda, ktorú máte vy na starosti - práca, sociálne veci a rodina. V prvom rade spomínate podporu rastu životnej úrovne, pritom vám chýba v tomto dokumente, ktorý, vy, nazývate programové vyhlásenie vlády, absolútne definícia životnej úrovne alebo vôbec ohraničenie parametrami, ktorými by sa dalo popísať alebo konkrétne ciele, akými spôsobmi chcete zvyšovať životnú úroveň. Čiže neuvádzate žiadny konkrétny motivačný nástroj, ale ani nedefinujete, aké zvýšenie úrovne alebo čo je to, aby sa nejako dalo z toho vyjsť. Čiže len populistické reči. Potom, vláda urýchlene príjme opatrenia, ktoré odstránia obmedzenia na investovanie aktív sporiteľov a zároveň zabezpečia dostatočnú ochranu sporiteľov. Vysvetlite mi, ako sa to dá, kde je tá istota, že pri uvoľnení sa prinesú výnosy, pretože nie sú obmedzenia, a vy to tvrdíte, v tomto dokumente, že, proste, obmedzenia pre tých, ktorí hospodária s týmito finančnými prostriedkami. V prípade, že budú použité na podnikanie, ktoré nebude ziskové, potom kto to za dôchodkové spoločnosti tým ľuďom dá? A posledné. Tiež vláda legislatívne upraví výplatu dôchodkov zo starobného dôchodkového poistenia. Táto veta z dokumentu, ktorý ste nám predložili, mi dáva za pravdu v tom, čo som pred chvíľočkou povedala, pretože, ak sa bude vyplácať zo starobného dôchodkového poistenia a nie z výnosov, z toho, čo tam tí vkladatelia dali, tak potom, akože o čom sú dôchodcovské správcovské spoločnosti?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, jedna poznámka ešte k druhému pilieru a mladým ľuďom všeobecne. V roku 2009 som bol ako predseda mládežníckej organizácie Mladí sociálni demokrati pozvaný na jednu diskusiu so svojimi kolegami, predsedami ostatných mládežníckych organizácií, ktorú organizovala Asociácia dôchodkových správcovských spoločností, kde bol hosťom aj bývalý čílsky minister pre túto reformu. A tam som sa opýtal pána predsedu tej asociácie, pána Sochu jednu jedinú otázku. Pán predseda, keď zlyhajú všetky tie nástroje, keď sa zrútia finančné akciové trhy, kto sa postará o tých ľudí v druhom pilieri, ktorí prišli o všetky svoje úspory? Viete, akú mi dal odpoveď? Štát. Ďakujem pekne, za takýto systém.

  • Ja doplním len možno niektoré veci pánovi ministrovi a určite k tejto vysoko ekonomickej téme by sa mali vyjadrovať ľudia, ktorí aspoň trošku rozumejú ekonomike a mali by rozprávať o ekonomických termínoch, pretože, zatiaľ, sa tak nedeje. Veľmi jednoduché je povedať, akým spôsobom sa budú vykrývať zdroje, ktoré treba na prefinancovanie. Stačí kradnúť to, stačí neukradnúť to, čo ukradla predchádzajúca vláda. Podľa našich prepočtov na stránke www.ukradlisme.sk je to 100 mld. Keby týchto 100 mld. korún bolo k dispozícii, o to viac je na všetko ostatné. Keby sa peniaze, ktoré išli na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne nechali k dispozícii predchádzajúcej vláde, no, ako by asi dopadli? O koľko viac nástenkových tendrov by bolo? O koľko viac sociálnych podnikov? O koľko viac tunelov? Takto je omnoho lepšie, že tie peniaze skončili na účtoch takmer 1,5 mil. občanov Slovenskej republiky, ktorí si nimi zabezpečujú a zabezpečia budúcu starobu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, jedna poznámka len k Sociálnej poisťovni, že tam, to si, naozaj, budete musieť vyriešiť, pretože vy, vlastne, beriete Sociálnu poisťovňu ako svoju podriadenú inštitúciu v rámci rezortu, a to, jednoducho, tak nie je. Čiže budete si musieť nájsť nejaký spôsob normálnej komunikácie so Sociálnou poisťovňou ako s verejnoprávnou inštitúciou, ale to hlavné, čo som chcel povedať, je, že ja sa domnievam, že Sociálna poisťovňa mala nielen právo, ale mala povinnosť robiť tú informačnú kampaň. Ako som povedal, a myslím si, že aj osobne generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne mal povinnosť robiť tú informačnú kampaň a rozosielať listy, pretože je úplne evidentné, že v druhom pilieri sú ľudia, ktorí tam nemajú čo hľadať a spôsobujú obrovské finančné škody aj štátu. Príkladom sú napr. práve tie mamičky, za ktoré platí štát, ktoré, a medzi nimi je mnoho takých, ktoré nikdy nerobili, ale štát za ne platí do toho druhého piliera a tam, podľa tých štatistík zhodnotenia za päť rokov len z istiny, len zo samej podstaty, sa stratilo takmer 10 %, znehodnotili sa tie peniaze. To znamená, že dnes tieto mamičky majú zo štátnych peňazí, tam majú menej, než tam štát vložil, a to je, teda, veľmi neefektívne nakladanie štátnych a, teda, verejných prostriedkov. Takže, ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby, naozaj, Sociálna poisťovňa, a považoval som aj vtedy za veľmi dôležité, a myslím si, že to bolo veľmi správne, že Sociálna poisťovňa, na rozdiel od toho predchádzajúceho obdobia, a jej generálny riaditeľ sa staval veľmi zodpovedne k narábaniu s verejnými prostriedkami a vynaložil všetky možné spôsoby, aby upozornil na to, že nielen ľudia, ale aj štát prichádza o peniaze. A z tohto dôvodu ja kvitujem, že vtedy ten list poslal.

  • Ďalší, písomne do rozpravy prihlásený, je pán poslanec Záhumenský. Pán poslanec, máte slovo. Unavený, ale odhodlaný.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená vláda, ctené kolegyne, kolegovia, predkladané programové vyhlásenie vlády je dokument, ktorým sa vláda uchádza o dôveru a podporu Národnej rady na štvorročné volebné obdobie. Programové vyhlásenie vlády je vlastne obraz ako chce vláda spravovať krajinu, aké princípy, aké smerovanie v jednotlivých oblastiach považuje za prioritné. Ale celé programové vyhlásenie vlády je presiaknuté filozofiou liberalizácie, deregulácie, privatizácie a oslabovania sociálnych istôt občanov, ide v ňom o výrazné obmedzovanie regulačnej funkcie štátu aj tam, kde to je v súčasnosti ešte potrebné, a kde aj mnohí liberálni ekonómovia, najmä po finančnej a hospodárskej kríze, považujú funkciu štátu v oblasti určitej regulácie za nevyhnutnú. Keď som porovnával jednotlivé volebné programy strán súčasnej vládnej koalície s programovým vyhlásením vlády, bolo tu už veľakrát povedané, je diametrálne odlišné od programov, ktorými ste lákali a sľubovali voličom čo budete robiť, ak sa dostanete do vlády a úplne iné predkladáte čosi v programovom vyhlásení vlády. Čiže, je jasné, že sľuby, ktoré ste dávali voličom, boli populistické sľuby preto, aby ste získali ich dôveru, občania vám ju dali a ja verím, že budú sa pozerať na vás, ako budete plniť to, čo ste si nenapísali do programového vyhlásenia vlády, ale ste im to pred voľbami sľubovali. Ja sa len vo svojom vystúpení chcem venovať iba časti, ktorá je venovaná pôdohospodárstvu a rozvoju vidieka, v ktorom je zahrnuté aj životné prostredie a lesné hospodárstvo. Hneď v úvode tejto kapitoly deklarujete, že až 86 % územia Slovenska je vidieckeho charakteru. Chcem skutočne oceniť toto poznanie pravicovej vlády, keďže máme skúsenosť z predchádzajúcich ôsmich rokov vlád pána Dzurindu, ktorý sa pozeral na Slovensko cez prizmu Bratislavy. Čiže je to veľký pokrok v poznaní za posledné štyri roky a vy ste si napísali do preambuly tejto kapitoly, že si vážne uvedomujete, že 86 % ľudí na Slovensku žije vo vidieckom regióne a poľnohospodárstvo je neoddeliteľnou súčasťou aj životnej úrovne, aj rozvoja regiónov. Keď sa ale pozriem do programového vyhlásenia v tejto kapitole, táto kapitola nič nehovorí o zásadných otázkach rezortu pôdohospodárstva. Ako sa vláda postaví ku kľúčovým otázkam? Je tam veľa napísaného o určitých okrajových alebo nepodstatných otázkach, ako, povedzme, ekologické poľnohospodárstvo, že ho budete podporovať, alebo že budete podporovať značku kvality. Ja nekritizujem to, že to máte napísané v programovom vyhlásení vlády. Je dobré, ak budete pokračovať v podpore ekologického poľnohospodárstva, lebo pred štyrmi rokmi, keď nastupovala vláda Roberta Fica, ekologické poľnohospodárstvo bolo doslova v plienkach, na pár sto hektároch, po štyroch rokoch nastaveného programu nabralo taký dynamický rozmer, že dnes je viac ako 17 tis. ha v ekologickom poľnohospodárstve, že vzniklo obrovské množstvo fariem živočíšnej výroby, že sú tu ekologickí vinohradníci, ekologickí ovocinári, čiže stačí len pokračovať v nastavenom mechanizme, ktorý nastavila vláda Roberta Fica a ekologické poľnohospodárstvo, napriek tomu, že je okrajovým z hľadiska poľnohospodárstva, bude dynamicky sa rozvíjať a bude týmto istým tempom rásť. Aj keď ohľadne značky kvality "sk" hovoríte, že budete podporovať kontinuálne, myslím si, že je to potrebné, ale nie je to rozhodujúce pre oblasť poľnohospodárstva. Sú tam ale aj body, tak ako sľubujete, že zmeníte niekoľkokrát ústavu a ústavné zákony, na ktoré nemáte silu v tomto parlamente, tak si dávate tam aj body, na ktoré vláda tiež nemá kompetenciu, ani možnosť ich zmeniť. Deklarujete, že zrušíte prísne predpisy a kvóty tak európskych, ako aj domácich. Myslím si, že nemáte kompetenciu ani silu v Európskom parlamente zmeniť kvóty a nariadenia Európskej únie alebo predpisy, a keď sa pozrieme na samotné kvóty, význam kvót mal a bol veľký pred vstupom do Európskej únie. Vtedy sa rozhodovalo o tom koľko zdrojov, koľko financií dôjde cez kvóty, ktoré Slovensko mohlo vlastne vyrábať, koľko mohlo mať zvierat, či už kráv bez trhovej produkcie mlieka alebo oviec, kôz, koľko cukru sme mohli vyrobiť a koľko mlieka sme mohli vyrábať, tak na tieto kvóty boli nastavené financie a dnes kvóty nijakým spôsobom neobmedzujú slovenských poľnohospodárov. Dostal som odpoveď, aj v médiách som zaregistroval, že treba ich zrušiť preto, lebo kvóty obmedzujú slovenských poľnohospodárov. Neobmedzujú. Obmedzujú ich len finančne, keďže sme dojednali zlé podmienky a opäť to bola vláda pána Dzurindu, ktorá dojednávala podmienky pri vstupe do Európskej únie, keď sme si len vyjednali 28 tis. kusov kráv bez trhovej produkcie mlieka, dnes ich je 41 600. Ten zvyšok, tých 13 tis. je vlastne bez podpory a prerozdeľuje sa tá istá podpora, ktorú by sme mohli mať, keby sme sa inak pripravili na vstup do Európskej únie. Pri ovciach a kozách by ich bolo 305 tis. Dnes ich chováme 412 tis. a ten počet bude rásť a Slovensko má predpoklad na to, aby tieto kategórie rástli, ale viac peňazí na Slovensko nepríde. To znamená, že tieto kvóty neobmedzujú slovenských poľnohospodárov. Môžu ich vyrábať. A čo sa týka takej najvážnejšej kvóty, ktorá ešte plní svoju funkciu v Európskej únii, je kvóta na mlieko. Mnohé krajiny, ktoré prekračujú kvótu, platia sankcie, vysoké sankcie za prekročenie kvóty ako je, povedzme, Taliansko, Holandsko, Nemecko, ale Slovensko, napriek tomu, že si dojednalo nízku kvótu na produkciu mlieka, tak aj keď v politike sa zvykne hovoriť, že nikdy nehovor nikdy, dovolím si povedať, že Slovensko nikdy neprekročí kvótu, ktorú má pridelenú. To znamená, že nikde nehrozí, že bude platiť sankcie do Európskej únie a nijakým spôsobom neohrozuje a neobmedzuje producentov mlieka. Ale, keď sa pozrieme na zrušenie kvóty, komu to prinesie prospech? Ja si myslím, že slovenská vláda v prvom rade sa musí pozerať na prospech slovenských poľnohospodárov, ktorí sú súčasťou Európskej únie. Tak ako to robia všetky iné krajiny Európskej únie a zrušenie kvóty by prinieslo prospech práve talianskym farmárom, najmä talianskym farmárom, kde práve zo Slovenska nadprodukcia mlieka, keďže máme nízku spotrebu, putuje do Talianska. Akonáhle sa zruší kvóta, tak toto mlieko zo Slovenska nebude putovať do Talianska a bude sa znižovať výroba na Slovensku. Mimochodom, keďže veľké krajiny ako je Nemecko, Taliansko, Holandsko a táto kvóta ich obmedzuje, si už vylobovali to, že Európska únia túto kvótu od roku 2015 zrušila, tak neviem, prečo si dávate do programového vyhlásenia vlády bod , ktorý už vyriešila Európska únia a táto kvóta od tohto dátumu nebude platiť a bude vlastne voľná výroba a hovorím, že prospeje to práve tým krajinám, ktoré prekračujú produkciu mlieka a bude to ohrozovať v produkcii práve slovenských producentov. Ak sa pozrieme na tú kvótu, či je, alebo nie je potrebná a či obmedzuje výrobu, ja sa na to pozerám práve cez pracovné príležitosti a cez pridanú hodnotu. Živočíšna výroba, tak ako je ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, špeciálne výroby, všetky sú to výroby, ktoré významným spôsobom vytvárajú pracovné príležitosti a vytvárajú pridanú hodnotu. A preto sa Slovenská republika musí zasadzovať za to, aby slovenskí farmári mohli práve produkovať produkty s vysokou pridanou hodnotou. Toto sa ale počas predchádzajúcich vlád pána Dzurindu neudialo, a práve v týchto výrobách došlo k najväčšiemu prepadu.

    Ale, čo sú tie hlavné body, ktoré mi v programovom vyhlásení chýbajú? Rozhodujúci dokument, ktorý sa momentálne pripravuje na pôde Európskej únie, a ktorý bude táto vláda odsúhlasovať, ich podmienky sa budú odsúhlasovať, je nová spoločná poľnohospodárska politika na obdobie rokov 2014 až 2020. Táto politika rozhodne o tom, ako bude vypadať poľnohospodárstvo na Slovensku od roku 2014, a či vôbec ešte nejaké poľnohospodárstvo na Slovensku bude. Deklarujete v mnohých kapitolách, že je pre vás rozhodujúca rovnosť šancí. Vieme dobre, že keď sa podpisovala prístupová zmluva a vstupovali sme do rozbehnutej spoločnej politiky, tak slovenskí poľnohospodári nemajú rovnosť šancí. Majú ďaleko nevýhodné podmienky v porovnaní nielen s farmármi európskej pätnástky, ale aj s okolitými krajinami a sú diskriminovaní. Čiže, je tu vážna obava, že opäť sa vytvára priestor pre možnosť, keďže v programovom vyhlásení vlády nie je zadokumentované ako sa postaví vláda, ak sa predloží pred Európsky parlament, Európsku komisiu návrh novej politiky, ktorá nebude vytvárať rovnaké podmienky pre slovenských poľnohospodárov, keď bude vytvárať diskriminačné podmienky. Ja som očakával, kedže v mnohých, takmer všetkých volebných programoch to deklarujete, že sa to objaví aj v programovom vyhlásení vlády, že vláda Slovenskej republiky podporí len také znenie spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 až 2020, ktoré vytvorí rovnaké podmienky pre všetkých poľnohospodárov dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie. To tam nie je. Pozrime sa, ale čo je, povedzme, vo volebnom programe strany SaS. Spoločné zrušenie dotácií v celej Európskej únii. Vynikajúci poznatok. Do času, kým budú dotácie zrušené, zaviesť rovnaké podmienky vo výške priamych platieb pre všetky členské štáty Európskej únie, zrušiť vyplácanie dotácií na základe historického princípu po roku 2013 a nedovoliť, aby sa vyrovnanie podmienok starých a nových krajín odsunulo až do roku 2020. Keby sa to dostalo aspoň v takejto forme do vášho vyhlásenia, tak vieme ako sa vláda bude správať. Lenže, v programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že sa vynasnažíte dosiahnuť nediskriminačné podmienky, ale ako sa postaví vláda, ak tie podmienky dosiahnuté nebudú? Na to odpoveď nepoznáme.

    Hovoríte o zrušení dotácií. Ja som v Národnej rade v minulom volebnom období predniesol návrh, že slovenskí poľnohospodári nepýtajú dotácie. A znovu zopakujem a súhlasím s vami, ak sa vám podarí nastaviť model, že budú úplne zrušené dotácie v Európskej únii, tak ja, aj všetci slovenskí farmári sú za. Držíme vám v tom palce, lebo, ak nebudú žiadne dotácie, tak sú to rovnaké podmienky pre všetkých. A o to nám ide. Nejde nám ani o výšku dotácií, ani o spôsob, akým budú vyplácané, ide nám o to, aby boli rovnaké podmienky a rovnaké podmienky sú aj nulové podmienky. Žiadne dotácie. Má to, samozrejme, tri dôvetky . Ak chceme k takejto reforme pristúpiť, tak musíme druhým dychom povedať, že musia byť presne stanovené pravidlá štátnej podpory. Aby sa nestalo, ako sme tomu dnes svedkami, že nesúťažia poľnohospodári medzi sebou, ale súťažia nerovné podmienky spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je len názvom spoločná. Každá krajina má iným spôsobom zvýhodnených alebo znevýhodnených svojich poľnohospodárov. Slovenskí poľnohospodári sú veľmi znevýhodnení. Ak by sme nedali tam podmienku aj rovnakej štátnej podpory, alebo na rovnakých princípoch postavenej štátnej podpory, aj skrytej štátnej podpory, tak by sa presunula nerovnosť spoločnej politiky na nerovnosť a boj jednotlivých štátov, ktoré sú ochotné podporovať svojich poľnohospodárov a opäť by nesúťažili poľnohospodári medzi sebou.

    A má to, samozrejme, aj dva ďalšie dôvetky, ktoré to, že by musela byť Európska únia ochránená od dovozu dotovaných potravín, či už colnou ochranou alebo nejakou do výšky dotácií tých krajín, ktoré by sa dovážali do Európskej únie. A taktiež by bolo treba zabezpečiť bezpečnosť, hygienu potravín, dovážaných najmä z tretích krajín, ale aj ochranu životného prostredia, aby boli rovnaké pracovné podmienky, aby sa nezneužívala práca detí a takto sa dovážali lacné potraviny do Európy. Za týchto podmienok je možné podporiť nulové dotácie, aby sa nepresunulo z európskych peňazí do národných peňazí, a aby sa vytvorila rovnosť šancí. Myslím si, že váš pojem je rovnosť šancí a ja s tým plne súhlasím. Druhý vážny dokument alebo postavenie vlády je, ako sa vláda postaví k dorovnaniu priamych platieb do výšky 100 %. Možných tzv. 100 % dojednaných pred vstupom do Európskej únie. Chýbali dva roky, keď pre budúci rok by mala vláda vyčleniť 20 % a pre ďalší rok 2012 10 % a v 2013 by mali byť priame platby dorovnané z európskych peňazí s tým, že 100 % priamych platieb pre slovenských farmárov je asi 60 % platieb z úrovne európskej pätnástky. Čiže 100 % sa nerovná 100 %, to je to, ako sme, vlastne, si vyjednali nerovné podmienky pri vstupe do Európskej únie. Ale opäť nie je odpoveď vlády v programovom vyhlásení vlády ako sa postaví k tejto zásadnej otázke, ktorá poľnohospodárov zaujíma najviac, a opäť nie pre výšku dotácií, ale pre zmiernenie krivdy slovenských poľnohospodárov voči iným krajinám a pre zmiernenie nekonkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov voči krajinám európskej pätnástky a okolitých krajín.

    Taktiež som očakával, že sa objaví v programovom vyhlásení vlády, ako sa vláda postaví ku katastrofálnym škodám, ktoré vznikli záplavami a povodňami, aj keď si niekto myslí, že je to otázka roka, aj bude sa to riešiť nejakým spôsobom, možno kompenzáciou. Tieto škody budú mať vážny dosah najmä pre farmy živočíšnej výroby aj pre budúci rok a ovocinári a vinohradníci aj pre ďalší rok. To znamená, že škody pocítia regionálne tam, kde boli najväčšie záplavy a povodne. Farmári, ktorí sú v ohrození existencie a očakávali odpoveď vlády, a očakávajú odpoveď vlády, ako sa, vlastne, vláda s touto otázkou vysporiada. Ďalej deklarujete, že vláda vytvorí podmienky pre rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa plne využil ekonomický potenciál. Keďže to nie je rozpracované v programovom vyhlásení vlády, tak mi nič iné nezostáva, len vychádzať zo skúseností osemročného vládnutia vlád pána Dzurindu, čiže pravicovej vlády, ktorá je v podobnej obnove predstavená dnes, a práve tam došlo k vážnej deformácii podpory medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou, kde do živočíšnej výroby išlo len 6 - 9 % z celkových podpôr do poľnohospodárstva. To má za následok vážnu likvidáciu chovov a fariem. A tak isto bola veľmi nízka podpora do ovocinárstva, zeleninárstva. To sú práve sektory, kde sa tvoria pracovné príležitosti. A ak som si pozorne prečítal dnešné programové vyhlásenie vlády, tak hovoríte, že budete podporovať odvetvia, v ktorých sa budú tvoriť nové pracovné príležitosti a, hlavne, kde sa budú vyrovnávať regionálne rozdiely. To znamená, kde je vysoká nezamestnanosť a kde je takáto podpora najdôležitejšia. Ja by som chcel doplniť, a bol by som rád, keby pri ako priamych platbách, tak pri investičných podporách, sa aj vláda pozerala na to, aká je efektívnosť vynaložených zdrojov. Aká je pridaná hodnota, ktorú poskytujú prijímatelia dotácií pre spoločnosť? A v čom je tá pridaná hodnota ? Tá pridaná hodnota je práve v zamestnanosti. Je to o vyplatených mzdách, vyplatených odvodoch do sociálneho, zdravotného poistenia. Sú to zaplatené dane, či už priame alebo nepriame, ktoré, vlastne, spoločnosť vyprodukuje a z podpory, ktorú dostane, či už z Európy, z Európskej únie alebo z národných zdrojov, dá spoločnosti. A myslím si, že takéto kritérium pri tomto, tejto podpore, by malo byť.

    Je tam aj bod, kde vláda hovorí, že preskúma možnosť decentralizácie rozhodovania operačných zdrojov, pardon, prerozdelenie zdrojov z operačných programov na VÚC-ky. Ja som to už na výbore hovoril a chcem vás poprosiť, nerobte to. Keď som sa pýtal pána ministra, povedal mi, že len VÚC-kam sa dá na posúdenie projektu, či s tým vyšší územný celok súhlasí, alebo nesúhlasí, nuž, ak to bude len VÚC-ka posudzovať, tak ten bod je zbytočný v programovom vyhlásení vlády, ale ak by malo dôjsť k akreditácii ôsmich platobných agentúr, keďže sa hovorí o prerozdelení a decentralizácii prerozdelenia zdrojov, tak nie je to posudzovanie, ale je to presun kompetencií na vyššie územné celky, by to zastavilo akékoľvek financovanie z operačných programov a myslím si, že by to bol chaos a katastrofa pre čerpanie zdrojov a pre rozvoj všetkých oblastí, ktoré z tých operačných programov by mali byť uhrádzané.

    Ďalej sa uvádza, že vláda bude riešiť nerovnosti v reťazci. Prvo výrobca, spracovateľ, obchod, aj na úrovni Európskej únie. Vážená vláda, chcem povedať, že táto nerovnosť, okrem financovania a vytvorenia rovnakých podmienok, pre slovenských poľnohospodárov je rozhodujúca pre existenciu slovenského poľnohospodárstva. Otázka prerozdeľovania zdrojov a otázka dopytu po slovenských produktoch je kľúčová a bude hovoriť o tom, koľko potravín budeme na Slovensku vyrábať, koľko ľudí budeme na Slovensku zamestnávať v poľnohospodárstve a najmä v regiónoch, kde nebeží diaľnica, kde nie je priemysel a vieme, že keďže Slovensko, ako ho deklarujete, má 86 % vidieckych území, tak to je veľmi veľa územia, kde ľudia a ich životná úroveň vysoko závisia od intenzity poľnohospodárskej výroby. A pokiaľ túto otázku nevyriešite, tak poľnohospodárska výroba bude na Slovensku upadať, nezamestnanosť sa bude zvyšovať a obchodná bilancia sa bude zhoršovať. Ale, keď sa pozrieme do krokov, ktoré vláda pripravuje, tak prvé, čo chcete urobiť, je zrušenie zákona o obchodných reťazcoch. Už tu hovoril pán poslanec Jahnátek čosi k tomuto zákonu. Tento zákon nie je ani diskriminačný a rieši otázku nerovnosti, keďže na Slovensku až 90 % predaja potravín beží cez osem až deväť obchodných systémov, ktoré majú dominantné postavenie na slovenskom území, a ktoré zneužívajú, dovolím si povedať, zneužívajú svoje dominantné postavenie na to, aby mohli vyberať si dodatočný zisk cez zadné marže.

    Tento zákon hovorí o dvoch veciach. V prvom zakazuje nekalé praktiky, budem sa mu bližšie venovať, keď ten zákon bude predložený do parlamentu, ale poviem len jednu perličku, niektoré obchodné reťazce si dávajú do zmlúv fakturáciu, fakturujú zálohy za pokuty, za prípadné porušenie zmluvy. To je presne to, ako by dopravná polícia každému vodičovi každý mesiac poslala faktúru za prekročenie rýchlosti. Na konci štvrťroka, ak ste rýchlosť neprekročili, vám peniaze vrátia a pošlú vám novú faktúru so zálohou na pokutu na ďalší mesiac. Čiže takýchto absurdít, ktoré sa dostávajú do zmlúv, je strašne veľa a plus sa vyberajú zadné marže. To znamená, že nie je možné ani skontrolovať, aká marža v tom reťazci: prvovýroba, spracovateľ a obchod, sa nachádza. Keď chcelo ministerstvo financií skontrolovať podiel marže pri mliečnej kríze v roku 2008, tak sa nebolo možné dopočítať, lebo tie zadné marže sa vyberajú v rôznych časových intervaloch a nevie sa, do ktorej komodity ju treba zarátať. Prvýkrát tento zákon čo je v platnosti, získal si rešpekt obchodných reťazcov a prvýkrát sa začal prejavovať fenomén, že začali presúvať zadnú maržu dopredu. O to ide, aby bolo na maržu vidieť. Presne o to ide. Znižujú nákupnú cenu a zvyšujú si svoju maržu. To znamená, že je potrebné na maržu vidieť v tej vertikále, akým spôsobom sa prerozdeľuje zisk alebo strata z produkcie. Čiže, myslím si, že zrušenie zákona o obchodných reťazcoch je krokom späť. Ak si myslíme, že tento problém vyrieši Európska únia, tak ja som o tom presvedčený, aj keď sú prvé náznaky a prvé signály problémov v Európskej únii, že ho Európska únia riešiť nebude. Nebude z toho dôvodu, že veľkí hráči Európskej únie, veľké krajiny vlastnia obchodné reťazce ako je Anglicko Tesco a ďalšie. A tento problém ich nepáli v takej miere, ako je práve na Slovensku a v Českej republike. Francúzsko tento problém malo, keďže je tam viac obchodných reťazcov, vyriešili si ho efektívne zákonom a Francúzsko je jediná krajina, kde tento zákon skutočne účinne funguje, a kde aj francúzska vláda už udelila veľké pokuty obchodným reťazcom preto, aby nezneužívali svoje dominantné postavenie.

    Ja by som privítal to, keby Európska únia skutočne razantne pristúpila k vyrovnaniu tejto vertikály, ale obávam sa, že za mnoho rokov sa takéhoto postupu v Európskej únii nedočkáme. A ak to zrušíme aj na národnej úrovni, tak otvoríme priestor na to, aby obchodné reťazce ešte väčšou mierou ovládli domáci trh s potravinami a ešte väčšou mierou zlikvidovali malopredaj. Čo sa udialo tým razantným nástupom za predchádzajúcich vlád pána Dzurindu, keď nebola žiadna regulácia vstupu obchodných reťazcov na Slovensko? No, udialo sa to, že bol absolútne zlikvidovaný malopredaj. Bolo zlikvidovaných obrovské množstvo pracovných príležitostí, práve rôznych predajní po vidieku, kde pracovalo veľmi veľa rodinných podnikov, malých, stredných podnikov, ktoré sa venovali malopredaju a vytvorilo sa pár pracovných miest, väčšinou platených za minimálnu mzdu. Toto je prínos a veľký úžitok vlastne obchodných reťazcov pre našu ekonomiku s tým, že tlak na cenu spôsobil to, že sa významne zhoršili chuťové vlastnosti a energetická hodnota potravín, ktorá sa ponúka vo veľkej miere za malé peniaze. To isté môžem hovoriť aj o zmene zákona o potravinách, kde chceme to, čo sa presadilo, aby sa oddeľovali mäsové od nemäsových výrobkov, aby ľudia vedeli, že čo je mäso, a že si chcú kupovať kvalitu, aby to videli na regáli, keď to chceme zrušiť, tak to je proti záujmu občanov. Je to vo vašej kompetencii, ak takéto rozhodnutie prijmete a s plnou zodpovednosťou tohto opatrenia, či už zrušením zákona o obchodných reťazcoch alebo zmenou zákona o potravinách. Je to vaše legitímne právo, môžte to urobiť. Ja len chcem povedať, že vás upozorňujem pri nástupe vašej vlády, že ak takýto krok urobíte, bude to negatívum pre slovenských poľnohospodárov, ale aj Slovensko ako také, a že vám to pripomenieme, keď budeme robiť odpočet vášho vládnutia.

    Ďalší bod hovorí o tom, že vláda zruší poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Je to jeden zo záväzkov, z ďalších záväzkov vlády, ktorý úplne sa odlišuje od predvolebných sľubov. Takýto program v žiadnom volebnom programe žiadna z vládnych strán nemala. Kým KDH vo volebnom programe hovorí o ochrane poľnohospodárskej pôdy, MOST - HÍD vo svojom volebnom programe uvádza: podporíme revitalizáciu investormi opustených areálov priemyselných podnikov, tovární, či poľnohospodárskych družstiev. Sme za zmenu súčasnej vládnej politiky, vlády pána Fica, ktorá podporuje nové investičné výstavby na zelených lúkach vo forme rôznych dotácií na výstavbu nových priemyselných zón, so sprevádzajúcou likvidáciou úrodných poľnohospodárskych plôch. Práve vláda Róberta Fica zaviedla poplatky za vyňatie poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely na najúrodnejšej pôde. Urobila to preto, aby práve obmedzila záber najúrodnejších pozemkov na zastavanie či už v trnavskej tabuli alebo iných lokalitách. A tak isto bola vláda Róberta Fica, ktorá vytvorila mechanizmus cez ministerstvo hospodárstva na podporu zastavovania šedých zón. Je tu, sú tu stovky areálov poľnohospodárskych družstiev, opustených fariem, opustených priemyselných podnikov, ktoré treba podporiť, aby sa tieto areály viac využívali.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vážený pán poslanec, je 19. hodín.

  • Ak môžem, dokončím len tento bod, a potom by som pokračoval zajtra.

  • Môžeme považovať vaše vystúpenie za skončené, alebo vám odporúčam pokračovať vo vystúpení zajtra. Vyberte si z týchto dvoch alternatív jednu.

  • Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie, budeme pokračovať zajtra ráno o deviatej v rozprave, v ktorej ako prvý vystúpi pán poslanec Záhumenský. Prajem vám príjemný večer, dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19. hodine.