• Vážené poslankyne, vážení poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, otváram druhý rokovací deň prerušenej 3. schôdze Národnej rady.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal poslanec Pučík.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery.

    Správa o prerokovaní programového vyhlásenia vlády vo výboroch je pod tlačou 39a vrátane návrhu uznesenia Národnej rady.

    Poprosím predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Ďakujem.

    Teraz dávam slovo predsedovi gestorského výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania programového vyhlásenia vlády vo výboroch a v gestorskom výbore. Jozef Kollár, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády, ctené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou o výsledku prerokovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde, ktorú máte pod tlačou 39, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde predložila vláda Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 113 Ústavy Slovenskej republiky.

    Predsedníčka vlády Iveta Radičová predniesla programové vyhlásenie vlády so žiadosťou o vyslovenie dôvery na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky dňa 3. augusta 2010 s tým, že schôdza Národnej rady Slovenskej republiky bola prerušená do 4. augusta 2010. Počas tohto obdobia zasadali výbory Národnej rady. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde bolo doručené v písomnej forme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pred 2. schôdzou Národnej rady ako tlač 39.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 23 z dňa 30. júla tohto roku pridelil podľa § 107 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde výborom na prerokovanie do 3. augusta 2010. Ide o tieto výbory, ja ich všetky pre istotu prečítam, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre európske záležitosti. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne určil ako gestorský výbor výbor pre financie a rozpočet, ktorý na základe uznesení výborov predloží na schôdzu Národnej rady správu o prerokovaní programového vyhlásenia vlády so žiadosťou o vyslovenie dôvery. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde prerokovali v stanovenom termíne všetky spomínané výbory Národnej rady.

    Konštatujem, že výbory vyslovili súhlas s predloženým Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde s výnimkou jedného výboru a to bol výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý neprijal k tomuto bodu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Rovnako tak výbory Národnej rady odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť vláde dôveru.

    Gestorský výbor teda na základe uznesení jednotlivých výborov k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky v termíne stanovenom čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky 1. schváliť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, 2. vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Predmetná správa výborov k programovému vyhláseniu vlády so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde bola schválená uznesením gestorského výboru č. 9 zo 4. augusta 2010. Výbor určil poslanca Jozefa Kollára a Ivana Štefanca za spoločných spravodajcov výborov. Zároveň ich poveril 1. predložiť a predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o návrhoch, ktoré vyplynuli, resp. vyplynú z rozpravy, a dať hlasovať o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde ihneď po ukončení rozpravy k tomuto bodu. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou tejto správy. Bratislava 4. augusta 2010. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kollárovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a aj žiadosti o vyslovenie dôvery. Dovoľujem si vás požiadať, pani poslankyne a páni poslanci, ktorí budete mať v rozprave návrhy do uznesenia Národnej rady, aby ste ich odovzdali spravodajcovi písomne vyhotovené a riadne sformulované podľa § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Do rozpravy sa hlásim ja a následne po mne pán podpredseda Národnej rady Robert Fico. Do rozpravy sa ďalej prihlásili poslanci za poslanecké kluby, a to Kamil Krnáč za poslanecký klub SaS, pani Anna Belousovová za poslanecký klub SNS, pán Pavol Hrušovský za poslanecký klub KDH, pán Jozef Mikuš za poslanecký klub SDKÚ – DS a pán László Solymos za poslanecký klub Most – Híd. Taktiež sú prihlásení ďalší poslanci v počte päťdesiat.

    Odovzdávam vedenie schôdze pánovi Hortovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Aj ja želám príjemný deň.

    Takže je prihlásených písomne do rozpravy okrem tých, ktorí budú vystupovať za poslanecké kluby, celkom päťdesiat poslancov. Po vystúpení tých, ktorí sú písomne prihlásení, bude, samozrejme, možnosť prihlásiť sa ešte ústne.

    V súlade s rokovacím poriadkom (§ 27) má teraz slovo predseda Národnej rady pán Richard Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ctená Národná rada, vážení poslanci, vážené poslankyne, páni ministri a, samozrejme, pani predsedníčka vlády, debata o programovom vyhlásení vlády je debatou o princípoch a o riešeniach. Nejde ani tak o to, či sú to riešenia ľavicové alebo pravicové, dôležité je, či sú to riešenia zodpovedné alebo nezodpovedné, či majú snahu niečo urobiť lepším a trvácnejším a jednoducho či táto snaha je dostatočne dobre premietnutá do už konkrétnych návrhov. Treba povedať, že aj vláda v rokoch 2002 až 2006 robila chyby, sám som ich veľakrát kritizoval v mojich blogoch (napr. reforma 1. piliera, ale aj iné veci). Ale čo je veľmi dôležité, táto vláda mala vždy v sebe tú zásadnú snahu niečo po sebe zanechať. A viem to aj preto, lebo mal som tú česť byť pri tom. Bohužiaľ, potom došli roky, ktoré ja vnímam ako veľmi nedobré pre Slovenskú republiku. A to boli roky 2006 až 2010, kde nám vláda Roberta Fica zanechala najmä rekordný rast, pardon, rekordný deficit.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Potlesk a smiech.

  • Poprosím kolegov, aby si to nechali na faktické poznámky.

  • Zrejme sa to nestáva často, že je potlesk od opozície, takže ďakujem. Áno, je pravda, veď bol som aj tam pri tom, že rekordný rast bol, čo teda bola číra zotrvačnosť tej predošlej vlády, keďže minulá vláda napr. mala o 150 mld. korún vyššie daňové príjmy po zohľadnení inflácie a to len za prvých tridsať mesiacov. Venoval som sa týmto číslam, bol som predsa poradcom Jána Počiatka. Bola to skutočne len zotrvačnosť. A myslím si, že Ján Počiatek to veľmi dobre vie. Okrem teda toho rastu, ktorý v prvom roku bol, zanechala minulá vláda najmä veľa, veľa problémov. To, čo sa dá hodnotiť ako pozitívne, to boli práve projekty, ktoré minulá vláda dotiahla po tej predošlej (napr. euro alebo Schengen). Jediný projekt, ktorý minulá vláda robila, úplne samostatný bolo mýto. To bol jediný váš samostatný projekt. Toľko na úvod. Nechajme to tak. Samozrejme, ide o budúcnosť. Takže našťastie pre Slovensko a pre životnú úroveň Slovákov táto doba temna z môjho pohľadu, táto doba hrozného odborného diletantizmu skončila a máme pred nami programové vyhlásenie novej vlády, vlády, ktorá opäť má snahu niečo po sebe zanechať. Samozrejme, opäť sa spravia nejaké chyby. Jednoducho len ten, kto nič nerobí, žiadne chyby nespraví. Ale čo mňa teda veľmi teší, je tu tá základná snaha neodísť odtiaľto s hanbou. A tie štyri roky budú veľmi náročné. Samozrejme, naši predchodcovia veľa sľubovali, sľubovali na dlh. Tie dlhy väčšine ľuďom nie sú známe, aké tie dlhy sú vysoké, ale pár ľudí to vie aj od vás.

    Moji kolegovia budú hovoriť viac k rôznym kapitolám programu. Ja by som chcel spomenúť iba dve veci, a to transparentnosť a korupciu. Druhá vec, ku ktorej by som chcel povedať pár slov, je zásadná reforma odvodov, moja srdcová záležitosť.

    A o transparentnosti naozaj teda nedá sa povedať, že by kvitla za posledné štyri roky. Zažívali sme vybielené a vyčiernené zmluvy a utajené a hentaké a onaké. Jedno z mojich prvých rozhodnutí v Národnej rade bolo, že Národná rada nesmie uzavrieť zmluvu, ktorá neobsahuje vetu, že v tejto zmluve všetky dodatky a všetky prílohy budú automaticky zverejnené bez ďalšieho súhlasu. Takisto korupcia, samozrejme, bola v podstate vždy za posledných dvadsať rokov

  • Ale dneska sa mi darí s tým potleskom od opozície. Ďakujem druhýkrát. Za posledné štyri roky sme ale zažili korupciu v takých rozmeroch, že mne by sa o tom nikdy nebolo snívalo. To boli až absurdné, až groteskné scény, ako sa kradlo. To mi je veľmi ľúto, že takto ďaleko to dospelo. A ja osobne som presvedčený, že keď pred desiatimi rokmi, alebo jedenástimi, Robert Fico zakladal stranu Smer, že toto jeho úmysel nebol. Často som rozmýšľal, čo je za posledné štyri roky pre Slovensko to horšie, či tá korupcia alebo tie zlé ekonomické riešenia. A dospel som k záveru, že sú to tie zlé ekonomické riešenia, ktoré minulá vláda robila. A práve v tom to bude lepšie. No ale odbočil som od tej transparentnosti. Jedna z veľkých ambícii tejto vlády je práve tá transparentnosť. Žijeme v dobe internetu a v dobe, keď internet je samozrejmosťou. Mať niečo ako nástenkový tender, to je veľká ukážka veľkej hanby. Preto teda mám nádej a som rád, že aj programové vyhlásenie vlády k tomuto zaujíma veľmi jasné stanovisko, je to transparentnosť a boj proti korupcii, že je to vnímané ako veľmi dôležitý krok. A som presvedčený, že práve v tomto vláda pod vedením Ivety Radičovej urobí veľmi veľa.

    Druhý bod, o ktorom by som chcel povedať pár slov, je zásadná reforma odvodov. Treba povedať, že náš sociálny systém dlhodobo sa vyvíja nedobre, ale za posledné štyri roky sa to zhoršilo. Ako som vravel, ja som síce predošlú vládu kritizoval za reformu, teda tú predpredošlú, ale aj predošlú kritizujem za to, že nič v tom nespravila, napr. že nezastavila vnášanie zásluhovosti a tým pádom uberanie solidarity v 1. pilieri, čo stúpa o 4 % ročne. Stačilo málo na to, aby to bolo zastavené. A tu si veľa sľubujem, že naozaj za najbližšie štyri roky spravíme zásadnú reformu odvodov, kedy vnesieme do 1. piliera solidárnosť, kedy spravíme systém jednoduchším a spravodlivejším, k tomu všetky tie ďalšie technické veci, ako je zjednotenie vymeriavacích základov, zjednotenie miesta výberu, presun odvodovej povinnosti na zamestnanca a súčasné navýšenie hrubej mzdy. Toto je to, čo mňa veľmi teší, že sa to nachádza v programovom vyhlásení vlády a kde teda aj ja osobne v rámci mojich možností budem mať snahu k tomuto prispieť. Viem, že táto vláda, lebo z nej poznám všetkých osobne, niektorých už roky, má dostatočne vysoký odborný potenciál na to, aby tieto náročné projekty zrealizovala.

    Som rád, že práve Iveta Radičová vedie túto vládu. Viem, že sa jej podarí neurobiť chybu druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy jednoducho nebol kladený dostatočný dôraz na komunikáciu pri reformách a kedy niektoré, treba to aj povedať, kroky boli jednoducho necitlivé a, samozrejme, naši politickí súperi to veľmi šikovne využili. Túto chybu Iveta Radičová určite nespraví. Samozrejme, nedá sa čakať, že by bola odborník na všetko, to nie je nikto z nás, ale čo vnímam ako jej veľkú výhodu, je prednosť, že má dostatočne veľa empatie na to, aby vedela posúdiť, ktoré kroky sú tie správne a ktoré buď radšej odložiť alebo spraviť v súčinnosti s inými krokmi.

    A by som uzavrel moju reč jedným slovom. Som rád, že Slovensku sa blýska na lepšie časy. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu parlamentu sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a ako ďalší požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Robert Fico. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a opätovne na úvod môjho vystúpenia zablahoželal vláde Slovenskej republiky k jej vymenovaniu do významných funkcií, ktoré budú reprezentovať Slovenskú republiku.

    Nová vláda preberá exekutívne právomoci v období doznievania dôsledkov svetovej hospodárskej krízy, krízy, ktorá logicky poškodila aj našu krajinu. Kríza v plnej sile vypukla pred dvoma rokmi, v čase, kedy dominantnou vládnou stranou na Slovensku bola sociálna demokracia. Žiadna politická sila nebola v novodobej histórii slovenskej politiky vystavená takým skúškam ako práve sociálna demokracia. Svetová hospodárska kríza, nevídaná plynová kríza, je to kríza, s akou sa nestretla žiadna vláda od roku 1989, kríza, ktorá mala vážne dôsledky na slovenské hospodárstvo. Ale boli sme vystavení aj takým skúškam, ako bolo zavedenie spoločnej európskej meny alebo vstup do Schengenu, udalosti, ktoré mohli naplniť tri-štyri volebné obdobia, a nie jedno jediné. Chcel by som zdôrazniť, vážené dámy a páni, že v týchto skúškach sme sa na nikoho nevyhovárali. Nakoniec, čo by nám to pomohlo? Napriek tomu, a to sú fakty, teraz nebudem používať žiadnu demagógiu, vstup do Schengenu, bol prakticky zmarený, môžeme predložiť list, ktorý sme obdržali v auguste 2006 od Európskej komisie, kvôli technickej nepripravenosti Slovenskej republiky, sme zvládli. A Slovensko vstúpilo do Schengenu ako jedna z najlepšie technicky pripravených krajín. To je holý fakt, na ktorom sa nedá nič zmeniť. Holý fakt je, že opozícia v rokoch 2006 až 2010 odmietla podať vláde pomocnú ruku pri zavádzaní eura v podobe tzv. memoranda o porozumení, ktoré vláda podpísala prakticky s každým, počnúc študentmi cez dôchodcov, vyššie územné celky, ZMOS alebo ktorékoľvek iné inštitúcie.

    Dnes sa Slovensko vo všeobecnosti hodnotí ako krajina, ktorá zaviedla euro najhladšie spomedzi všetkých členských štátov eurozóny. Počas dvoch rokov boja proti dôsledkom svetovej hospodárskej krízy, lebo hovoríme o rokoch 2008 až 2010, sme dodržali základný sľub. A ten bol: nepreniesť ťarchu svetovej krízy na ľudí. Neprijali sme ani jedno jediné rozhodnutie, ktorým by sa znižovali dôchodky a mzdy. Nezavádzali sme nové dane či poplatky, ani tie, ktoré existovali, sme v žiadnom prípade nezvyšovali. Napriek tomu, a teraz použijem oficiálne údaje, má dnes Slovensko najvyšší hospodársky rast v Európskej únii, máme tretí najnižší dlh a má priemerný európsky deficit. Toto je výsledok nášho vládnutia.

  • Chcem požiadať tak vládu Slovenskej republiky, ako aj pani predsedníčku, ktorá tu sedí po mojej ľavej ruke, ako aj ďalších vysokých predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky: Prosím, prestaňme vytvárať o Slovensku falošný a nepravdivý obraz ako o krajine, ktorá je rozvrátená, ktorá má rozvrátené verejné financie, kde takmer zúri nejaká občianska vojna. Sami dobre viete, že toto vôbec nie je pravda. Keby to tak bolo, tak Slovensko je dnes odkázané na pôžičky z Medzinárodného menového fondu alebo na rôzne mechanizmy pomoci, ako to dnes vidíme napr. v súvislosti s takými štátmi, ako je Grécko. Prestaňte sa, prosím vás o to v dobrom, vážené dámy a páni, vyhovárať. Bezdôvodne neočierňujte Slovensko, neberte ľuďom nejakú mieru sebadôvery, ktorú ľudia na Slovensku potrebujú, lebo sú ťažké časy kvôli svetovej hospodárskej kríze. A nerobte to najmä preto, aby ste si pripravovali pôdu na prijímanie rozhodnutí, ako je privatizácia, lebo vy idete privatizovať, máte to v programovom vyhlásení vlády, ako je liberalizácia, lebo vy idete liberalizovať, alebo ako je deregulácia, lebo vy idete deregulovať. Sú to rozhodnutia podľa nás, podľa nášho hodnotového vybavenia, ktoré síce Slovensko nepotrebuje, ale vy ste legitímna vláda, robíte rozhodnutia, ktoré vy považujete za správne, lebo chcete naplniť podstatu svojho hodnotového vybavenia, ktoré je diametrálne odlišné od hodnotového vybavenia slovenskej sociálnej demokracie. Ak je, vážené dámy a páni, Slovenská republika krajina s najvyšším hospodárskym rastom, tretím najnižším dlhom a priemerným deficitom v rozvrate, ako to tvrdíte niekoľko mesiacov, mali ste teda predložiť programové vyhlásenie vlády, ktoré ponúkne riešenie na nápravu rozvratu Slovenskej republiky, rozvratu verejných financií a takmer občianskej vojny, o ktorej hovoríte, že sa na Slovensku deje. V predloženom programovom vyhlásení vlády, konštatujem, nič také nie je. Sami teda predkladáte písomný dôkaz, že vaše obvinenia o stave Slovenskej republiky boli a stále sú nepravdivé.

    Najlepšie slová sú skutky. Potrebujeme spoločne, vážená pani predsedníčka vlády, postupovať proti dôsledkom svetovej hospodárskej krízy. Tu ponúkame pomocnú ruku. Hovorím to v mene celého klubu strany Smer – sociálna demokracia. Pokiaľ pôjde o dôsledky svetovej hospodárskej krízy a prídete s návrhmi, ktoré budú pomáhať Slovensku a ľuďom, Smer – sociálna demokracia takéto návrhy a opatrenia určite podporí.

    V rokoch 2008, keď začala kríza, až 2010 som opakovane vyhlasoval, že oponentom vlády nie je opozícia, že najväčším nepriateľom Slovenska je kríza a na tú sa treba plne sústrediť. Musím s určitou mierou prekvapenia konštatovať, že ani obsah programového vyhlásenia vlády, ale ani včerajšie interpretačné vystúpenie pani predsedníčky, bol to určitý výklad Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, nepriniesli jasnú predstavu, čo ďalej so Slovenskom, s tzv. rozvratom, o ktorom stále hovoríte, čo s krízou. Zato naopak, a už som to počul aj teraz dosť prekvapujúco z úst pána predsedu Národnej rady, je jasne prezentovaná predstava, ako kriminalizovať opozíciu, ako naložiť s predsedom Najvyššieho súdu pánom Harabinom. To sa nám zdá byť na vládnutie trochu málo, aj na obsah programového vyhlásenia vlády.

    Nečakal som začiatok diskusie k programovému vyhláseniu v štýle, ktorý predniesol pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky ohľadne korupcie a netransparentnosti. My sme nikdy netvrdili, že všetko bolo v poriadku. Snažili sme sa veci riešiť. Ale pýtam sa ešte raz: Našli niekomu z predstaviteľov strany Smer – sociálna demokracia účty vo švajčiarskych bankách? My sme našli predstaviteľov SDKÚ takéto účty. Brali niekedy predstavitelia strany Smer – sociálna demokracia peniaze? Nebrali ich nikdy.

  • Smiech v sále.

  • Ale sa preukázalo, že ich bral niekto iný. Takže chcel by som povedať veľmi vážne, vážené dámy a páni, ak chcete ísť touto cestou, to nie je dobrá cesta. Cesta takéhoto očierňovania a obviňovania bez akýchkoľvek dôkazov nikam nevedie. My sme predkladali veľmi jasné dôkazy o veciach, ktoré čosi potvrdzovali, ale ja naozaj touto cestou ani pri mojom vystúpení nechcem ísť. Ale, ak dovolíte, musím sa ohradiť proti spôsobu vystúpenia pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý udal určitý tón diskusie počas dnešnej schôdze Národnej rady. Opätovne zdôrazňujem, pani predsedníčka, ponúkame pomocnú ruku v boji proti kríze. Predkladajte rozumné návrhy v tomto duchu a my všade tam, kde to bude nápomocné Slovensku a jeho ľuďom, ich podporíme. Nebudeme však asistovať, a hovorím to veľmi vážne, pri našej kriminalizácii, pri rozpredaji štátneho majetku alebo pri znižovaní pracovnoprávnej ochrany zamestnancov.

    Vážená pani predsedníčka vlády, vážené dámy a páni, hovoríte teda o rozvrate Slovenska, čo je výraz podľa môjho názoru, ktorý vyžaduje urgentné konanie, urgentnú akciu. Hovoríte o rozvrate verejných financií dlhé mesiace. Dlho naznačujete iné katastrofické scenáre v hospodárskej alebo v sociálnej oblasti. Po skončení tejto schôdze, možno to bude v piatok, možno to bude v utorok, ste zvolali alebo zvolávate ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá by mala teda prirodzene reagovať urgentne na vami hodnotenú kvalitu Slovenska. Ak teraz sme v rozvrate, ak sú v rozvrate verejné financie, očakávam, že hneď na ďalšej schôdzi Národnej rady predložíte nejaké návrhy, ktoré budú na tieto vaše tvrdenia reagovať. Ak dovolíte, ja vám prečítam program tej urgentnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a pýtam, čo to má s rozvratom a s rozvrátenými verejnými financiami, prvý bod programu, novelizácia Trestného poriadku, ďalší bod, organizácia činnosti vlády a územnej štátnej správy, znovu vytvárate ministerstvo životného prostredia, ďalší bod, chcete zmeniť Ústavu Slovenskej republiky vo vzťahu k imunite poslancov. Prosím vás, čo má toto spoločné s rozvrátenými verejnými financiami? Jednoducho sami neustále podávate ďalšie a ďalšie písomné dôkazy, že to, čo ste tvrdili pred voľbami, a to, čo tvrdíte aj teraz, nie je absolútne žiadna pravda.

    Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky je legitímna a bude prijímať rozhodnutia podľa vlastného uváženia a, pochopiteľne, za predpokladu, že bude mať podporu Národnej rady Slovenskej republiky. Hoci to z programového vyhlásenia vlády ani z včerajšieho vystúpenia pani predsedníčky nevyplýva, mala by sa vláda sústrediť predovšetkým na svetovú hospodársku krízu, ktorá ešte ani zďaleka neprestala škodiť. Na to musí byť ale vládna koalícia stabilná a politicky súrodá. Otázka je, či vládna koalícia napĺňa tieto charakteristiky, ktoré sú tak dôležité pre krízové obdobia. Krátko po vzniku novej vládnej koalície ste odmietali konštatovania, že na Slovensko prichádza v podstate šesťkoalícia, nie štvorkoalícia. Po podpísaní zvláštnej dohody v politickej strane SaS máme faktickú päťkoalíciu. Vznik šesťkoalície je čo? Je otázkou času? Kedy jednoducho sa stane to, že ďalšia skupina, ktorá bola zaradená do politickej strany, si postaví svoju vlastnú politickú platformu a bude tvoriť šiesty článok tejto vládnej koalície? Ako má Slovensko reagovať na krízu pri takejto zvláštnej konglomerácii politických strán, hnutí a, dovolím si povedať aj výraz, voľnomyšlienkárov, niektorých, ktorí sú súčasťou tejto vládnej koalície?

    Pani predsedníčka vlády, ja vás chcem požiadať o vyjadrenie počas vašej odpovede alebo diskusie na oprávnené obavy, ktoré máme predovšetkým v strane Smer – sociálna demokracia, v súvislosti so zvláštnou dohodou, ktorá bola podpísaná v politickej strane SaS. Je úplne zrejmé, že došlo k absolútnemu obratu postojov bez toho, aby boli naplnené akékoľvek požiadavky. Je úplne zrejmé, že tu bola vyhlasovaná vzájomná nedôvera. A potom zrazu o niekoľko dní tu bola vzájomná dôvera. A ako dôvod tejto dohody je prezentovaná aktualizácia programového vyhlásenia vlády, čo, aj vy, pani predsedníčka vlády, to musíte vedieť, je číry politologický nezmysel. Nie je možné aktualizovať programové vyhlásenie vlády. Pán Matovič teraz povedal, a pani predsedníčka vlády, že to je číry nezmysel, ak ste dobre počuli. Tak potom o čo tu išlo, o aký nezmysel, o akú tajnú politickú dohodu Na čo sa tu hráme? Tak teda povedzte, čo bolo obsahom tej dohody, prečo ste pristúpili po troch-štyroch dňoch k veľmi silným slovám na adresu vlády, že, pani predsedníčka vlády, vláda nemá žiadnu dôveru, vy nemáte žiadnu úctu k nim. Zrazu hovoríte, že sa vzdáte mandátu, keď odídete z konkrétnej politickej strany. Čo je za tým? Ja vás chcem poprosiť, pani predsedníčka vlády, o vyjadrenie. Naozaj to vyvoláva veľké obavy, čo to je za mechanizmus, ktorý sa zaviedol tri týždne po zostavení vlády, na základe takýchto tajných zmlúv niekto chce na Slovensku vládnuť.

    Vážená pani predsedníčka, úprimne a osobne poviem, že vám nezávidím pyramídu, na vrchole ktorej stojíte, je to ale vaše slobodné rozhodnutie, vyliezť na vysoký strom, ktorý je niekoľkokrát zhnitý a podpílený, rozhodnutie s plnou zodpovednosťou za možný vývoj, ktorý môže prísť vďaka tejto politickej nestabilite. Riziká politickej nestability sú u nás vzhľadom na krízové obdobie mimoriadne vysoké. Ak dovolíte, dovolil som si toto hodnotenie politickej stability aj preto, lebo som bol predsedom vlády jednej z najstabilnejších vládnych koalícií v celej histórii Slovenskej republiky. Naozaj tá vládna koalícia nemala problémy tohto rázu, tohto typu, ako to vidíme teraz.

    Vážené dámy a páni, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je pre nás nedôveryhodné. Už viackrát sme ho označili za generálny podraz na voličoch, pretože pri zbežnom porovnaní programového vyhlásenia a volebných programov strán vládnej koalície je zrejmé, že obsah volebných programov bol bezprecedentne odignorovaný. No asi by som sa necítil príjemne, keby som bol teraz v koži KDH alebo v koži SaS, pretože tam nie je prakticky nič, nič z týchto programov, ktoré boli prezentované pred voľbami. Podraz podľa nás spočíva predovšetkým v tom, že strany vládnej koalície sociálnym populizmom a širokým záberom od legalizácie marihuany až po zmluvu s Vatikánom chceli osloviť čo najviac voličov, pričom si uvedomovali, že pri reálnom vládnutí ani sociálna politika, ani extrémne návrhy, ako je legalizácia marihuany alebo zmluva s Vatikánom, nemôžu byť vzhľadom na hodnotové vybavenie koaličných strán súčasťou programového vyhlásenia vlády. Veď vy ste to museli už vtedy vedieť, keď ste to dávali do svojich volebných programov, že to je v podstate niečo, čo nemôže byť súčasťou programového vyhlásenia, ak budete súčasťou vládnutia na Slovensku.

  • Chcem ďalej uviesť, že programové vyhlásenie vlády je pre nás nedôveryhodné preto, lebo obsahuje záväzky, na ktoré vládna koalícia nemá silu. Ja sa už ani neviem dorátať tých návrhov ústavných zákonov, pretože ak podrobne čítame programové vyhlásenie vlády, tak sú tam niektoré návrhy zákonov, ktoré neoznačujete ako návrhy ústavných zákonov, ale je úplne evidentné, že musíte pristúpiť k zmene buď Ústavy Slovenskej republiky, alebo niektorých iných ústavných zákonov. Čiže možnože ich je ešte viacej, ako sme pôvodne hovorili deväť. Pýtam sa, ako chcete naplniť tento záväzok, čo potom poviete. Predložíte návrhy zákonov, ktoré vám neprejdú, a poviete verejnosti: "No my sme chceli, ale to zlá opozícia, to zlá strana Smer – sociálna demokracia nám nedovoľuje naplniť naše programové vyhlásenie." To snáď sa nebudete vyhovárať na opozíciu, že nie ste schopní splniť svoje vlastné programové vyhlásenie? Bolo treba úplne inak postupovať. Ak ste chceli tieto návrhy ústavných zákonov dať do programového vyhlásenia vlády, mali ste rokovať a pýtať sa, či je alebo nie je podpora na takéto zákony. A možno by sme sa boli bývali na niečom dohodli. No ale vy ste neprišli ani na formálne rokovania, vy ste neprišli ani na rokovanie o eurovale, ani o Grécku, takže nesiete si spoluzodpovednosť za ústavné zákony, ktoré ste predložili do programového vyhlásenia vlády.

  • Programové vyhlásenie vlády je pre nás nedôveryhodné aj preto, lebo dlhé mesiace boli občania doslova zaplavovaní ponukami na kvalifikovanejšie riešenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy. Vládny program však okrem rozptýlených konštatačných slov alebo viet neobsahuje ani len malý odstavček venovaný téme kríza. To nie je žart, to je holý fakt. Prosím vás, nájdite si to tam, ukážte mi to, budem veľmi rád s vami o tom diskutovať. Rovnako vo vládnom programe nie je obsiahnutá komplexnejšia predstava o zvyšovaní kvality života na Slovensku ako sloganu billboardovej kampane.

    Ďalšej veľkej predvolebnej problematike, ktorou je zamestnanosť, už prerokovaný dokument venuje pozornosť. Ponúkaný zázračný liek na rozvoj zamestnanosti ale chýba.

    Najväčšou, ako som už uviedol, marketingovou témou bola a stále je problematika stavu verejných financií. Človek mal práve tu očakávať najväčšiu katastrofu a byť podnietený k zmene volebného správania. Veď predsa charakteristickými pomenovaniami nášho pôsobenia vo vláde bolo, že ideme gréckou cestou, že to je rozvrat verejných financií, že štát skončil. V programovom vyhlásení vlády však nie sú vôbec žiadne opatrenia, ktoré by tomuto nasvedčovali. Človek zároveň očakával riešenia situácie, tie však v časti programového vyhlásenia venované verejným financiám nenájdeme. Znížiť deficit verejných financií do roku 2014 pod 3 % hrubého domáceho produktu, tento cieľ sa snažíte dosiahnuť takýmito záväzkami, a teraz dobre počúvajte: "Pre Slovensko je veľmi dôležité zastaviť zadlžovanie budúcich generácií. Znižovanie deficitu bude vláda realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov. Vláda urobí poriadok vo verejných financiách, vláda zvýši transparentnosť verejných financií." Toto je akože odpoveď na dosiahnutie 3-percentného deficitu v roku 2013? To je snáď žart a to nie je odpoveď. To sú obyčajné všeobecné deklarácie, ktoré nikomu nič nehovoria a nie sú schopné znížiť deficit na úroveň, o ktorej teraz hovorím.

    Programové vyhlásenie neodpovedá ani len na základné otázky, aké nástroje na zníženie deficitu vláda použije. Pani predsedníčka vlády, poprosím vás o odpovede na tieto otázky, aké nástroje chcete použiť na zníženie deficitu, keď v programovom vyhlásení vlády nie je o tom nič. Alebo zase ideme tou istou cestou, že rozprávame ako pred voľbami o marihuane, rozprávame o Vatikáne, ale potom je po voľbách, zvyknite si, nebude nič? To znamená teraz rýchlo schváliť programové vyhlásenie vlády. A môžeme teda očakávať v septembri alebo v októbri naozaj niečo radikálne, pokiaľ ide o peniaze? Čiže pýtame sa, aké nástroje chcete použiť. Chceme to vedieť, lebo sme sociálnodemokratická opozícia a chceme chrániť hodnoty, na ktorých je táto strana postavená. Ďalej sa pýtame, či tieto nástroje, ktoré chcete použiť na zníženie deficitu, pomôžu hospodárskemu rastu, lebo jedna vec je znižovať deficit, druhá vec je, aký to bude mať vplyv na hospodársky rast. A pýtame sa aj po tretie, či tieto rozhodnutia, ktorá chcete prijať, alebo opatrenia prehĺbia alebo neprehĺbia polarizáciu spoločnosti medzi tými, čo majú viac, a tými, čo majú menej.

    Pokiaľ ide o náš pohľad, veľmi nás mrzí, vážená pani predsedníčka vlády, že ste úplne rezignovali na veľké verejné investície vo vašom programovom vyhlásení vlády, pretože môžeme čítať programové vyhlásenie v časti diaľnic zhora, zdola, zboku, sprava, zľava, ako len chceme, je úplne evidentné, že chcete predovšetkým prehodnocovať a analyzovať. Slovensko nepotrebuje prehodnocovať, analyzovať. Slovensko potrebuje stavať diaľnice. Najdrahšie diaľnice sú tie, ktoré sa nestavajú. My sme to otvorene priznali. Kríza nám zobrala 18 mesiacov, 18 mesiacov sme sa s bankami snažili dohodnúť a nájsť riešenie finančného krytia PPP projektov. Podarilo sa nám PPP projekt na ceste medzi Nitrou a Zvolenom dotiahnuť tak ďaleko, že bol v roku 2009 vyhlásený za najlepší infraštrukturálny projekt v roku 2009 v celej Európe. Tak asi to nebolo až tak zle urobené. Pred finančným uzatvorením je teraz druhý balík. Hovoríme o Dubnej Skale až po Košice. Ja verím, že vaša vláda, pani predsedníčka, nezastaví tento proces a že sa bude stavať aj táto diaľnica, lebo keď nebudeme mať veľké verejné investície, tak ako ste odpískali aj Jaslovské Bohunice, nový atómový zdroj, ako ste odpískali širokorozchodnú, veľmi ťažko sa bude štartovať hospodársky rast. Mimochodom, k tej širokorozchodnej vás chcem poprosiť, pani predsedníčka, pozrite si vyjadrenie maďarského premiéra pána Orbána, čo povedal na širokorozchodnú. Povedal: "Beriem všetkými desiatimi." Takže Slovensko zase bude úplne vyradené zo všetkého, ale Rakúsko, Maďarsko, Ukrajina zabezpečia prepojenie Západu a Východu. Podľa mňa z číro ideologických dôvodov odmietate tento projekt a nepozeráte sa naň pragmaticky, racionálne. Je to vaše rozhodnutie. My ho rešpektujeme, je to veľká tragédia, veľká škoda, že odmietate veľké verejné investície na Slovensku. Aj preto budete mať problém s hospodárskym rastom. Dovoľte mi, aby som sa preto stotožnil s názormi analytikov pri všeobecnom hodnotení predloženého programového vyhlásenia, podľa ktorých programové vyhlásenie je v príkrom rozpore s predvolebnými sľubmi a neobsahuje merateľné ukazovatele pre hodnotenie plnenia záväzkov vlády.

  • Odvolávať sa v takejto situácii na vôľu občanov je možné považovať za nenáležité.

    Aká je miera legitimity vlády po zhrnutí všetkých uvedených argumentov. Z hľadiska hodnotového je vládny program vo svojich vyjadreniach opatrnejší oproti volebným programom a strategickým dokumentom vládnych strán. Snaží sa v niektorých častiach zvýrazňovať sociálne prvky. Nech nás ale nepomýli terminológia, ktorá chce zmierniť doterajšiu pravicovú rezolútnu dikciu opatrení pripravovaných pred voľbami a následne realizovaných po voľbách, napr. predstava, že: "Na Slovensku je ešte stále veľa oblastí osobného života jednotlivca, do ktorých štát zasahuje neprimeraným spôsobom. V 21. storočí je preto nutné zmeniť základné princípy fungovania spoločnosti tak, aby občan nebol obmedzovaný pri voľbe okolností svojho života." Je to v omnoho uhladenejšej podobe, ale s nezmeneným obsahom premietnutá filozofia do 1., 2. aj 3. časti vládneho programu. Aj tzv. zaostrenie úsilia politikov na každodenné problémy bežného príslušníka strednej vrstvy chce dosahovať nie cestou redistribúcie spoločenských zdrojov, ale ponechania na voľnú ruku trhu práve v neprospech tejto skupiny občanov. Praktické smerovanie hospodárskej politiky vytvárania podnikateľského prostredia na úkor istôt a rozvoja občanov, to všetko v konečnom dôsledku smeruje proti ľuďom vrátane bežného príslušníka strednej vrstvy, o ktorom toľko v programovom vyhlásení vlády hovoríte. Rovnako uhladený výraz je "zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy". Občania veľmi dobre poznajú z volebného obdobia rokov 2002 až 2006, vtedy znamenal zníženie pracovnoprávnej ochrany na minimum a nepredstavoval alternatívu pre ľudí práce žijúcich v európskom priestore. Alebo je tu volebná rétorika: "Zachránime bratislavské letisko a Cargo zmenou na veľmi opatrný termín vo vládnom programe, vstup strategického investora." Prosím vás, na čo sa hráme? Však dobre vieme, že idete privatizovať. Tak tam teda napíšte, otvorene povedzte verejnosti, že po tom, čo vláda Smeru, Slovenskej národnej strany a HZDS zainvestovala miliardy korún do rekonštrukcie bratislavského letiska, idete ho predať. Povedzte, že idete predať Cargo, povedzte, že idete predať všetko ostatné, čo má akú-takú hodnotu, a neskrývajte sa za slová "zachránime bratislavské letisko". A pred kým ho chcete, prosím vás, zachraňovať? "Zachránime Cargo." Pýtam sa, pred kým chcete zachraňovať to Cargo, pred kým chcete zachraňovať SAD-ky, pred kým chcete zachraňovať teplárne, do ktorých sa nainvestovali miliardy eur dohromady, ak to zoberiem vrátane celého Slovenska

  • , nehovoriac o tom, že chcete privatizovať v období krízy, kedy je trhová cena najnižšia. A zle vám radia, pani predsedníčka, ak tvrdia, že vraj to sú peniaze, ktoré budete môcť použiť na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne, ktorý je spôsobený odklonom do dôchodkových správcovských spoločností. Dobre rátajte. Ročne potrebujete miliardu eur, aby ste vykryli deficit v Sociálnej poisťovni. Miliardu eur za toto, čo som teraz vyrátal, nikdy nedostanete. Vy nedostanete z privatizácie peniaze ani na tri štvrtiny roka, pokiaľ ide o dôchodky, nieto ešte na celé štvorročné obdobie. Čiže viacej škody ako úžitku v tejto oblasti bude určite napáchanej.

    Programové vyhlásenie vlády, vážené dámy a páni, potvrdzuje, že na Slovensku nastúpila skutočná pravicová vláda. Ja to nepoužívam ako výraz expresívny alebo výraz, ktorý má niečo znehodnocovať. Slovenská politická scéna sa rozdelila. Rozdelila sa na vnímanie pravicové, liberálne a určite vnímanie stredoľavé. A vy ste sa týmto programovým vyhlásením jasne prihlásili k pravicovosti so všetkými prístupmi, hodnotami a postojmi, ktoré sú typické pre strany konzervatívneho alebo neoliberálneho typu. Na tomto konštatovaní nezmení nič, ani snaha dať nejaký sociálny šál, ako pekne to tak obliecť, toto celé programové vyhlásenie.

    Vážené dámy a páni, programové vyhlásenie vlády je nedôveryhodné aj preto, lebo vládna koalícia od prvých dní od svojho pôsobenia robí presne niečo iné, ako deklarovala či už pred voľbami alebo teraz. Ja by som možno použil iba dva príklady. Vy ste včera tiež, pani predsedníčka, použili príklady s Kolumbiou. Celkom sme tomu nerozumeli, ale pravdepodobne to je nejaká náhrada za to, že nie je marihuana v programovom vyhlásení vlády.

  • Ale chcel by som použiť dva príklady. Oblasť transparentnosti, stále hovoríte to, že treba byť transparentný, transparentný a transparentný. Tak sa teda pýtam, čo také tajné idete prerokovávať na vláde, keď tam nechcete ani generálneho prokurátora, nechcete tam ani šéfa Sociálnej poisťovne. Pani predsedníčka vlády, v mojej vláde sedel riaditeľ, predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky, pán Mach. A pán Mach, pokiaľ viem, bol vo vrcholových orgánoch Kresťanskodemokratického hnutia a vôbec to nikomu nevadilo. Bol pri všetkých závažných rozhodnutiach a rozhovoroch vlády, ktoré sme viedli. Čoho sa bojíte? O akej transparentnosti potom hovoríte, keď sa bojíte mať aj generálneho prokurátora na rokovaní vlády Slovenskej republiky? To je niečo, čo je pre nás absolútne nepochopiteľné.

  • Čo je transparentné, pani predsedníčka vlády, na tej dohode, ktorú podpísala skupina poslancov s vedením jednej politickej strany? Tam som vás požiadal o odpoveď. A privítal by som, keby ste na to naozaj reagovali. Rovnako použijem druhý príklad, keď ste stále hovorili, že má nastúpiť vláda odborníkov, ľudí, ktorí sa absolútne vyznajú. Pani predsedníčka, toto nebude osobná poznámka, ktorú urobím, lebo ja sa nechcem nikoho osobne dotknúť a ľudí nepoznám po stránke charakterovej a osobne, ale pýtam sa, ako sa môže stať, že ministrovi obrany dáte podmienku, že sa má naučiť do októbra angličtinu. A čo to je absolventská stáž, byť členom vlády alebo čo to vlastne je?

  • To je čo, ako to vyskúšame? Teraz dáme nejakú komisiu parlamentu alebo vyrobíte nejakú komisiu a posadíme si ministra obrany? Pri všetkej úcte pán minister, ja vás naozaj nepoznám osobne. Ja teraz hovorím o politike, jednoducho o veciach , ktoré sa nemôžu diať. To je čosi, čo mimoriadne znižuje vážnosť vyhlásení a dôveryhodnosť toho, čo hovoríte v poslednom období. Aj preto považujeme ten váš postoj za absolútne nedôveryhodný.

    Vážená pani predsedníčka vlády, včera ste použili vo svojom vystúpení, ktoré som pozorne počúval, výraz, že dochádza k zásadnej zmene vládnutia. Ak som zle zacitoval, tak sa ospravedlňujem, ale myslím, že zásadná zmena ako výraz bola použitá v súvislosti s vládnutím. Áno, poďme si teraz úplne na záver povedať, či zásadná zmena vládnutia prichádza alebo neprichádza. A neviem, či vedome alebo nevedome, možno by ste mali hovoriť so svojimi poradcami, lebo niekedy vám dávajú informácie, ktoré vás postavia do zlého svetla, ste použili na podporu svojich vyjadrení slová o. i. aj laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu pána Stiglitza. A hovorili ste o tom, že v podstate ako keby on odobroval to, čo idete teraz robiť a čo nazývate zásadnou zmenou vašej politiky alebo zásadnou zmenou, ktorá má prísť na Slovensko. Pani predsedníčka vlády, pán Stiglitz napísal jednu veľmi známu štúdiu, tri odporúčania Medzinárodného menového fondu, odporúčania, ktoré vedú do pekla. A preto ak hovoríme o zásadnej zmene vládnutia na Slovensku, tak ja teda pomenujem presne tie tri odporúčania, o ktorých hovorí Stiglitz. A vy ste to presne opísali od neho. Prvým je privatizácia. To znamená, že idete sprivatizovať všetko, čo ešte má nejakú hodnotu vrátane SAD-iek. Pri SAD-kách som veľmi pesimistický. Spýtajte sa predstaviteľov vyšších územných celkov, aké ťažkosti im to urobí. Teplárne považujem za absolútny nezmysel privatizovať v čase, keď boli naozaj mnohé z nich zmodernizované. Dokážu cez štát, vieme tam regulovať určité veci. Takto to bude úplne v rukách cudzích majiteľov, ktorí si s tým budú robiť, čo chcú. Čiže prvý bod, o ktorom hovorí Stiglitz, je privatizácia. Áno, idete presne podľa toho. Po druhé, druhý bod, o ktorom hovorí Stiglitz, je liberalizácia. Veď vaše programové vyhlásenie je plné takýchto krokov. Idete zrušiť zákon o obchodných reťazcoch, gratulujem. Teším sa na to, ako slovenskí dodávatelia budú ťažko bojovať s týmito obchodníkmi, ktorí im kladú neuveriteľné ťažké zmluvy. Veď vy dobre o tom viete, ako to celé funguje a aké ťažké veci musia niekedy dodávatelia absolvovať, aby sa dostali na trh, do supermarketov. Hovoríte o tom, že treba pustiť nové subjekty na trh so zdravotnou starostlivosťou. Vy dobre viete, čo to bude znamenať. Znamená to opäť menej peňazí pre nemocnice, pretože sa to bude prerozdeľovať a bude treba peniaze dávať ďalším a ďalším a ďalším zdravotníckym zariadeniam predovšetkým súkromného charakteru. Hovoríte o liberalizácii osobnej železničnej dopravy. Čo to je? Liberalizácia osobnej železničnej dopravy znamená vstup zahraničných partnerov na územie Slovenskej republiky a poskytovanie osobnej železničnej dopravy? Možnože aj tu by som čakal nejaké vysvetlenie zo strany vládnej koalície. Hovoríte o liberalizácii energií. Bolo také, dúfam, že to bolo nešťastné vyhlásenie alebo nejaký prešľap, vyhlásenie, keď minister hospodárstva povedal, že jeho nezaujímajú už stabilné ceny energií. Ak to tak nie je, tak by bolo dobré, aby to vyvrátil, pretože ja si myslím, že ak má niečo štát zaujímať, tak sú to stabilné ceny energií. A, prosím, pozrite sa na štyri roky 2006 až 2010, ako sa vláda, v ktorej bol Smer, správala vo vzťahu k energiám. To bola zodpovedná politika voči ľuďom a nikto o nič neprišiel, ani podniky a už v žiadnom prípade ani ľudia.

  • Tretia vec, o ktorej hovorí Stiglitz, je deregulácia. Opäť, kopu opatrení nájdeme vo vašom programovom vyhlásení. Napr. o. i. hovoríte, že treba vrátiť zdravotným poisťovniam právo na zisk. Nuž dobre, tak zase sa vyberie na základe zákona od ľudí veľké množstvo peňazí, súkromná poisťovňa si z toho odkrojí nejaký zisk. Nechápem prečo, na to je predsa správny fond, aby platili mzdy, nájmy za svoje budovy, autá a ďalšie veci. To sú veci, ktoré s naším hodnotovým vybavením, ako tu sedí skupina 62 poslancov za stranu Smer – sociálna demokracia, nemá nič spoločné.

    Doplním, vážená pani predsedníčka vlády, tieto tri body, ktoré označil pán Stiglitz, na ktorého ste sa odvolávali, za kroky do pekla, lebo ony sú naozaj kroky do pekla, o štvrtý bod. A to je oslabovanie sociálneho štátu. Už som označil predovšetkým zmenu Zákonníka práce za nešťastnú. Nešiel by som touto cestou. Budeme oponovať veľmi vážne tomuto kroku, ktorý chcete urobiť. Budeme veľmi pozorne sledovať naplnenie záväzku vlády prehodnocovať kompenzáciu zdravotne postihnutých ľudí a ďalšie a ďalšie kroky, ktoré jednoznačne smerujú k oslabeniu sociálneho a pracovnoprávneho postavenia ľudí.

    Takže, vážená pani predsedníčka, ak ste hovorili o zásadnej zmene vo vládnutí. Zásadná zmena vo vládnutí je táto: privatizácia, liberalizácia, deregulácia, oslabenie sociálneho štátu. Máme právo toto konštatovať na základe dôkladnej a dôslednej analýzy programového vyhlásenia vlády, ktoré ste predložili a o dôveru v rámci ktorého sa uchádzate.

    Vedomí si záväzku, vážené dámy a páni, ktoré má poslanecký klub strany Smer – sociálna demokracia voči takmer 35 % ľudí, ktorí nám dali podporu v posledných voľbách, vedomí si toho, aké hodnoty vyznávame a ako je politická scéna rozdelená, poslanecký klub strany Smer –sociálna demokracia nepodporí predložené programové vyhlásenie, a preto ani nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky. Od začiatku však dodržíme sľub, že budeme tvrdou, ale konštruktívnou opozíciou, znovu podávam ruku, na opatrenia, ktoré sa týkajú hospodárskej krízy, dôsledkov, ktoré treba riešiť. Na to sa treba sústrediť, a nie na kriminalizáciu opozície a na všelijaké tie figové listy, ktoré ste ponastavovali pomerne často v programovom vyhlásení.

    Za účelom odstránenia aspoň niektorých zásadných a systémových nedostatkov programového vyhlásenia poslanecký klub predloží v pléne Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh na doplnenie návrhu uznesenia. A navrhneme, aby Národná rada požiadala vládu o ďalšie rozpracovanie a tým aj zohľadnenie vo svojej činnosti takých skutočností, akými sú realizácia stratégie Európa 2020 v podmienkach Slovenskej republiky. Tam nič nemáte. Európska únia ide prijímať vážny dokument a v podstate sa touto témou ani nezaoberáte.

    Ďalšie opatrenia v boji proti dopadom hospodárskej krízy.

    Systémové riešenie problematiky rozvoja zamestnanosti a tvorby nových pracovných miest.

    Komplexný pohľad na otázky kvality života na Slovensku. (Program podporí a ochráni starších ľudí.

    Analýza niektorých rizík vyplývajúcich z programového vyhlásenia.

    Tento pozmeňujúci návrh bude podaný počas samotného rokovania Národnej rady.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, pani predsedníčka vlády, členovia vlády, ja želám občanom Slovenskej republiky vládu, ktorej činnosť by mohli považovať za dobrú a správnu, vládu, ktorú by akceptovali a rešpektovali. Už predložené programové vyhlásenie veľa naznačuje, či uvedené želanie naplní alebo nenaplní. Programové vyhlásenie vlády je však podľa nás písomný a podpísaný dôkaz subjektov vládnej koalície, akou cestou sa Slovensko vydalo, a my s takouto cestou súhlasiť nemôžeme. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu sa prihlásili nasledovní poslanci a poslankyne: pán poslanec Kaník, ďalej páni poslanci Janiš, Štefanec, Matovič, Osuský, Mikuš, Zajac, Bugár, Kužma, Pado, Švantner, Poliačik, Fronc, Matej a Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fico začal tým, že sociálna demokracia bola najviac vystavená dopadom krízy a najviac za ňu niesla následky. Ja by som povedal, že sociálna demokracia tu aj v Európe, ale hlavne socialisti vášho zmýšľania svojím dlhoročným správaním, svojimi dlhoročnými politikami vytvárali dokonalé predpoklady na to, aby krízou boli zasiahnuté mnohé európske krajiny a aby sa vďaka tomu mnohé európske krajiny dostali na pokraj bankrotu. Vaša politika, pán poslanec Fico, Slovensko zatiahla na túto cestu. A keby ešte chvíľu pokračovala, tak by aj Slovensko sa zaradilo ku krajinám, ako sú Grécko, Maďarsko, Portugalsko a ďalšie. Vďaka Bohu, že už táto devastačná politika na Slovensku nemôže pokračovať.

  • Vy tvrdíte, že ste sa nevyhovárali. Vy ste sa celý čas vyhovárali. Vyhovárali ste sa na krízu, vyhovárali ste sa na zahraničné monopoly, na reťazce, na DSS-ky. Budovali ste neustále obraz nepriateľa a v kuse ste s niekým bojovali. Nič ste Slovensku neprinášali, akurát čoraz väčší odlev peňazí daňových poplatníkov zo štátneho rozpočtu. Nepreniesli ste ťažkosti na ľudí? A kto niesol ťažkosti krízy, kto niesol ťažkosti keď stratil prácu, čo je tých 400 000 nezamestnaných, čo je rekord na Slovensku, čo sú tie desaťtisíce ľudí, ktorí prišli o príjem počas vášho vládnutia? Kríza? Je to bohapustá výhovorka, pretože všetky vaše opatrenia krízu nezmierňovali, naopak, v mnohom ju zvýrazňovali.

    Keď nás vyzývate, aby sme nevytvárali falošný obraz o Slovensku. Pán Fico, celá vaša politika ešte z čias vášho opozičného pôsobenia je postavená na vytváraní...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Opäť tu je staronové strašenie. Pán kolega Fico, strašíte dereguláciou cien, strašíte liberalizáciou. Viete, ako v skutočnosti vyzerala vaša ľavicová alebo biznisová regulácia? Najskôr to boli marketingové vyhlásenia o boji s monopolmi, ich dodanenie, dokonca ich znárodnenie, lebo majú veľké zisky na úkor občanov. A potom nasledovala vaša regulácia, ktorá priniesla za dva a pol roka vašej vlády nárast zisku týchto monopolov o plus 5 mld. Sk. Zatiaľ čo za zlej Dzurindovej vlády napr. Slovenské elektrárne mali zisk 1,4 mld., za dobrej ľavicovej vlády Roberta Fica v roku 2007 mali zisk 3,6 mld., v roku 2008 to bolo už skoro 5 mld. korún. Ak k tomu prirátame distribučné spoločnosti, tak dokopy za dva a pol roka ľavicovej socialistickej vlády Roberta Fica zisk týchto spoločností vzrástol o plus 5 mld. korún. Toto je vaša ľavicová biznisová regulácia. Dokonca, pán Fico, vaša vláda neznižovala ceny plynu ani vtedy, keď boli objektívne dôvody na znižovanie cien plynu v roku 2009. Ceny plynu znižovali v Čechách štyrikrát v roku 2009, lebo boli na to objektívne dôvody, na Slovensku ani raz. Tomuto vy hovoríte zodpovedná politika ľavicovej vlády voči občanom? Ja toto nazývam podvod na občanoch.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán podpredseda Fico, opäť ste nesklamali, opäť ste ignorovali všetky fakty. Fakty totiž hovoria o tom, že ste doviedli Slovensko na pokraj priepasti. Ešte pred jeden a pol rokom ste tvrdili národu, že vraj kríza sa nás nedotkne. Realita je taká, že po jeden a pol roku máme najväčší hospodársky prepad, najväčší nárast zadlženosti a najväčší nárast nezamestnanosti zo všetkých okolitých krajín. Výhovorky na krízu neobstoja, lebo nárast nezamestnanosti je viac ako dvojnásobný oproti priemeru krajín Európskej únie. Fakty sú teda jasné.

    A ešte jedna oblasť ma zaujala vo vašom vystúpení. A to je pokračovanie demagógie na tému zavedenia eura. Vy tvrdíte, že vraj vtedajšia opozícia vám vôbec nepomohla. No nie je to pravda. Fakty hovoria o niečom inom. Nebol to Smer, ale bola to SDKÚ – Demokratická strana, ktorá na svoje náklady pripravila informačné materiály, bola to SDKÚ – DS, ktorá zorganizovala viac než stovku stretnutí s občanmi na tému eura. A bola to SDKÚ – DS, ktorá podporila všetky relevantné zákony pri prijatí eura v tejto Národnej rade. Pán podpredseda, keď sme prijímali euro a keď tu bol predložený generálny zákon, tak celá opozícia hlasovala za návrh, z koalície sa vtedy zdržal hlasovania jeden poslanec. Takže nie je pravdou, že my sme nepodporovali euro, vy ste len dotiahli to, čo bolo začaté vašimi predchodcami. Nedôveryhodným nie je programové vyhlásenie vlády, ale nedôveryhodným ste vy, pán podpredseda, pretože ignorujete všetky fakty. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím kolegov poslancov, keď chceli reagovať, tak sa mali prihlásiť do faktickej nie počas vystúpenia poslancov, ktorí sú riadne prihlásení. Ďakujem za porozumenie.

    Ďalej sa prihlásil pán Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Čo je za tým, sa pýtate pán Fico, čo je za našou dohodou, dôverou v koalícii. Za tým ste vy, pán Fico, človek, ktorý sa nehanbí opakovane, opakovane, opakovane, bezbožne klamať. Vy sa nehanbíte pred celým Slovenskom tvrdiť, že ste nepreniesli ťarchu krízy na ľudí? Ja sa pýtam, pán Fico: Kto bude splácať stovky miliárd korún dlhov, ktoré ste napáchali? To vari nebudú ľudia tejto krajiny? Budú to ľudia tejto krajiny, bohužiaľ, nikto iný, a to len a len kvôli vám. Tvrdiť preto, že ľudia na krízu nedoplatia, je pre mňa najlepším dôkazom toho, že pre vás ľudia nie sú ľudia. Chápem, pre vás sú to len hlasy, ktoré vám pomohli k válovu, pričom dnes vám ten válov veľmi, veľmi chýba.

  • Chápem, ste nešťastný z toho, že sme sa vám my štyria nehodili okolo krku.

  • Smiech v sále.

  • Pán Fico, štyri roky ste sa správali ako maximálne nezodpovedný otec, otec, ktorý ani raz v živote nepriznal svojej rodine, že míňal o 40 % viac, ako zarobí v práci, ani raz za štyri roky ste nepriznali ľuďom, že vaša vláda míňa o 40 % viac, ako zarobí. Že vám nie je hanba, pán Fico? Slovensko ste zruinovali a ľudí ste pritom úmyselne klamali a naďalej klamete. Pre mňa ste obyčajný klamár, ktorý by sa mal v tichosti modliť v kúte, aby hlas podobný vám nebol váš.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Peter Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Je zvláštne, že k neočierňovaniu vyzýva ten, ktorý na ceste k moci tvrdil, že Slovensko nie je právny štát, a keď tú moc prevzal, tak ako spásonosné riešenie nasadil do svojho tímu Štefana Harabina. Je zvláštne, že k neočierňovaniu vyzýva ten, ktorý ozdobil Slovensko na ceste do Európskej únie holými zadkami na billboardoch, čím nepochybne chcel zvýšiť sebavedomie občanov tejto krajiny.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Vyslovili ste otázku o ďalšej platforme vládnej koalície. Je to dojemná starostlivosť, pretože za tou ďalšou platformou celkom logicky môžem chápať Občiansku konzervatívnu stranu.

    Pokiaľ ide o odpor k alternatíve vládnutia, ktorú predstavovala vaša vláda, vláda premiéra Fica, bola a je Občianska konzervatívna strana múrom hradným. Občianska konzervatívna strana na tento odpor nepotrebuje ani zmluvu. Naša účasť na kandidátke strany Most – Híd nebola výsledkom iniciatívy jej predsedu, ktorou by predseda tejto strany vlastnou hlavou obstaral 30 mil. aj 40 mil. Nás nikto za žiadnu časť tela nedrží.

  • Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Jozef Mikuš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda Fico...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Mikuš, moment. Dajte mu, prosím, nový čas. Prosím kolegov a kolegyne, keď sa navzájom počúvame z jednej strany, počúvajme sa aj z druhej a skúsme rešpektovať rokovací poriadok. Ďakujem. Teraz poprosím o dve minúty pre pána Mikuša.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda Fico, niektorí politici vyberajú pri svojich argumentáciách a číslach len tie, ktoré im vyhovujú. Vy ste špecialista na toto. A toto ste robili v opozícii. A ste v podstate povedali alebo urobili to aj teraz, čiastkové informácie, polopravdy. Treba pre pravdivosť a korektnosť povedať, pripojím sa k tomu, čo hovoril môj predrečník Ivan Štefanec, že okrem tých čísel, ktoré ste povedali, má Slovensko dnes najvyšší dlh vo svojej histórii v absolútnych číslach. Ale má, čo je horšie, suverénne najvyššie tempo rastu tohto dlhu. A v našich podmienkach stredoeurópskych alebo okolitých je to suverénne najvyššie. A má jednu z najvyšších mier rastu nezamestnanosti, čo pred zhruba tromi-štyrmi rokmi bolo úplne opačne. Tento trend je strašný. Ale konkrétne len za prvý polrok tohto roku vaša vláda zadlžila Slovensko o 3 mld. eur, čo je takmer dvakrát toľko, ako to bolo v roku 2009, kedy sme prežívali v podstate to najväčšie jadro krízy, a je to štyrikrát viac ako pri tej vláde, ktorú kritizujete, vo volebnom roku 2006.

    A ešte jedna poznámka k tým polopravdám. Podľa toho, čo ste povedali, tak strana, ktorá nemá ambície získať 50 % a viac v parlamentných voľbách, ako keby nemohla ísť s vlastným volebným programom do volieb, pretože je naprosto jasné, že v 100 % ten volebný program nemôže splniť. A chcem len pripomenúť, že ani strana Smer – sociálna demokracia v minulých voľbách alebo po minulých voľbách nemala premietnutý celý volebný program do programového vyhlásenia vlády. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Zajac. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Fico, možnože pred ôsmimi rokmi by ste si takúto demagogickú reč mohli dovoliť bez akýchkoľvek problémov. Ale dnes nie ste nepopísaný list, dnes ste list popísaný štyrmi rokmi vašej vlády. A je to teda list popísaný predovšetkým mnohými "kaňkami".

    Aby som nechodil veľmi ďaleko okolo horúcej kaše. Najčastejšie slovo, ktoré ste použili vo svojom skvelom demagogickom príspevku, bolo slovo kríza. Lenže vy ste najprv tvrdili, že kríza žiadna neexistuje. Teda ste si ju nevšimli. Potom ste krízu ako-tak pripustili. Potom ste povedali, ako skvele ste ju zvládli. A dneska ste na začiatku svojho prejavu povedali, že kríza doznieva, pričom na konci ste povedali, že kríza je v plnom rozkvete. Tak ja sa len pýtam, čo z toho platí. Neplatí z toho nič. Keby sme boli Indiáni, tak by ste dostali veľmi jednoduché meno: Falošný jazyk. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Béla Bugár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Fico, vy sa pýtate, čo s rozvratom, kde a aké prostriedky máme. No treba počúvať. Tak minimálne vám jedno poviem. No tak my sme povedali viackrát, že, samozrejme, budeme šetriť tam, kde je to účelné, kde je to možné. Vy ste sľubovali, že znížite byrokraciu o 20 %. Zabudli ste povedať, že ste si pomýlili znamienko, nechávate nám oveľa väčšiu byrokraciu a ešte k tomu s vysokým odstupným. Tam budeme šetriť.

    Hľadáte, kde je rozvrat. Jeden vám poviem, tzv. zrušené ministerstvo životného prostredia. Ani meter štvorcový plochy sme neušetrili, ani jedného človeka ste nám neušetrili, a keď hovorím o nás, tak hovorím o Slovensku. Ale ste tam zanechali v rozvrate celý systém, nie sú peniaze a neboli ani peniaze a neboli ani výplaty. To je rozvrat podľa mňa.

    Kritizujete, čo sa nedostalo do programového vyhlásenia vlády z volebných programov jednotlivých koaličných strán. Nuž treba si uvedomiť, že toto je koalícia štyroch strán, no a my sa snažíme o partnerské vzťahy. A dobré partnerské vzťahy potom zanechajú dobre zrealizovateľné kompromisy. No a ešte ste sa pýtali aj to, v čom bude asi tá zmena vládnutia. No, pán podpredseda parlamentu, pán predseda Smeru, bude v štýle robenia politiky. Vy ste tu rozdávali žlté karty, vy ste hovorili o troch minútach, do troch minút padne člen vlády, ktorý má padnúť. My to nebudeme hovoriť, my budeme konať.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Štefan Kužma je ďalším prihláseným. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda, nechcem, i keď možno výstižnejšie, ale nevhodnejšie pomenovanie použiť, ale poviem, že nehovoríte pravdu. Je to vyslovene metóda nehovorenia pravdy.

    Dnes nám tu hovoríte o švajčiarskych účtoch, ktoré ste našli, ale ja si veľmi dobre pamätám, ako ste hovorili, že pôjdete do Švajčiarska, urobíte návštevu a tam to dokážete. Vo Švajčiarsku ste neboli, nič ste konkrétne nedoniesli. Čiže mohol by som to povedať, že ste... Ale radšej to poviem, že nehovoríte pravdu, ako vašu pracovnú metódu. Je možné, že ste zistili, že tam nič nie je, alebo ste zistili, že tie účty skutočne sú. Ale prišlo sa na to, že to sú účty ľudí motajúcich sa okolo mýta, okolo emisií a okolo týchto vecí. Takže tam nemalo význam ísť.

    Hovorili ste o vašej koalícii, aká bola konzistentná. No bola taká, že za jej tvorbu vás všetci socialisti na niekoľko rokov vyhodili z ich radov. Tak im to pripadalo krásne spojenie ako nacionalizmus so socializmom a s tým všetkým. Také to bolo neuveriteľne konzistentné. Rozporov ste mali milión. Mimoriadne rady sa išli zvolať na tému počet ministrov za SNS a podobne. Aj sa zvolala Koaličná rada. Odrazu výsledok nebol žiadny. Ponúkla sa nejaká zákazka, nejaký kšeft a už zase bolo dobre? Tento princíp ste robili celé štyri roky. Prečo nám tu teraz takto nehovoríte pravdu?

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou Martin Pado. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán Fico, v takej vážnej téme, ako je programové vyhlásenie vlády, ste sa snažili rozprávať takisto veľmi vážne, ale vaša reč bola plná výmyslov a naozaj takých skrytých vtipov. Ja vám k tomu pridám jeden, pán Fico, ktorý krásne odzrkadlí vaše socialistické či sociálne vládnutie: Po tohtoročných voľbách do Národnej rady sedí váš bývalý minister financií na jachte v Monte Carle, na jachte Ja a ty, vonku je 30,126 stupňov Celzia a on chytá ryby, zrazu vytiahne na háčiku zlatú rybku, pozrie sa na ňu a opýta sa: "A ty čo chceš, moja?" Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Dušan Švantner. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. No ja si myslím, že naozaj toto bola ukážka, ako môžeme človeka osprchovať tak, že nezostane na ňom ani nitky suchej. A ja si myslím, že v tom vystúpení podpredsedu Fica boli aj racionálne záležitosti a tie nikto nevidel, lebo ich nechcel vidieť. Áno, hovoril o tom, že táto vláda chce zastaviť niektoré projekty, ktoré sú, myslím si, veľmi významné a pomohli by v zamestnanosti ľudí. Chceme zastaviť Bohunice, chceme zastaviť širokorozchodnú. A teraz ja sa pýtam, posunutie širokorozchodnej trate o 50 km južnejšie nám zachráni tie pracovné miesta na východnom Slovensku, o ktorých ste hovorili pred voľbami? Ale ja sa pýtam aj to, ako chcete splniť sľub, ktorý ste dávali pred voľbami, za ktorý ste dostali hlasy, že každý región dostane 15 000 pracovných miest. Jeden z tých, ktorý o tomto hovoril, sedí tu medzi vami vo vláde. Ďakujem.

  • Ďalej sa prihlásil pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, nebola to ruka svetovej hospodárskej krízy, ktorá tesne pred voľbami alebo ešte aj po voľbách na vašich ministerstvách podpisovala nevýhodné zmluvy pre tento štát, nebola to ruka svetovej krízy, ktorá míňala rezervu predsedu vlády, ktorá má byť na nutné riešenie zlých udalostí, na stavanie ihrísk, miesto toho, aby z nej ušetrila na riešenie povodní, nebola to svetová kríza, kvôli ktorej ľudia ešte stále čakajú pol roka na dôležité operácie, nie je to svetová kríza, ktorá núti učiteľov po poobediach pravítkom vyškrtávať voľné miesta v triednych knihách, lebo nebola spravená poriadna reforma v školstve, nie je to svetová kríza, ktorá neponúkla systémové riešenie života ľudí v rómskych osadách na východe Slovenska, a určite to nebola svetová kríza, ktorá spôsobila, že Hedviga Malinová ešte stále čaká na očistenie svojho mena a poriadne doriešenie svojho prípadu. Takže sa, prosím, nevyhovárajte na svetovú krízu vo veciach, kde ste vy sám niesli zodpovednosť politickú za svojich nominantov vo vláde. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda Národnej rady pán Fico, povedali ste vo svojom vystúpení, že ponúkate či podávate pomocnú ruku v boji proti kríze. Kladiem si otázku, či to myslíte vážne po tom, čo ste odovzdali vládu a verejné financie v katastrofálnom stave, po tom, čo ste prehĺbili deficit štátneho rozpočtu na úroveň Maďarska či dokonca Grécka, po tom, čo ste pripravili občanov o miliardy predajom lukratívnych pozemkov v Tatrách, najnovšie v Bratislave, sa dozvedáme, po tendroch, ako bolo mýto, emisie alebo upratovanie na ministerstve obrany. Pán podpredseda Národnej rady, nedá mi nepovedať, viete, tá pomocná ruka mi pripomína situáciu, keď topiacemu podáva pomocnú ruku vodník. Ďakujem.

  • Teraz je priestor pre pána poslanca Ondreja Mateja vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Róbert Fico, no čo už s vami, ale fakt je, že v roku 2006 ste vy dali stanovisko a vyhlásili ste pre nás všetkých, aj médiá, že vaši nominanti do spoločnosti Cargo budú schopní oveľa lepšie riadiť podnik ako akýkoľvek iný strategický partner. Fakt je, že za štyri roky bačovania tohto manažmentu je dlh Carga dvojnásobný. A to ste im ešte naliali minulý rok pôžičku vo výške 166 mil. eur. Tie peniaze sme radšej mohli dať na školstvo alebo na zdravotníctvo. To je výsledok vašej práce. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Fico, mám jednu vážnu výhradu k tomu, o čom ste hovorili vo svojom vystúpení, keď ste spomínali, že vaša koalícia bola tou najstabilnejšou koalíciou. Ja za stabilitu považujem to, ak niečo drží pohromade svojou vnútornou silou, svojím presvedčením, schopnosťou niečo robiť a konať spolu, ak to nie je držané a zglejené cez financie. Vás držalo pohromade 338 mld. Sk alebo 13 mld. eur z európskych fondov. Výsledok ale je, že je čerpanosť európskych fondov dnes na úrovni niekde okolo 7 %, zazmluvnenosť je určite vyššia. Ale mnohé z tých zmlúv bude potrebné zrušiť, pretože sú tak zle urobené a nevýhodné, že keď príde OLAF na kontrolu k nám, tak budeme musieť vyťahovať aj posledné rezervy, aby sme zaplatili to, čo bolo v tých zmluvách dohodnuté.

    Ja chcem povedať, že táto koalícia je o niečom inom. Jej programové vyhlásenie je o niečom inom. V tejto koalícii sa nikto nebude predávať, tak ako to robili vaši partneri. Pre nás svedomie nie je menej, ako sú peniaze, ako to urobil Ján Slota zo SNS. Všetci si to dobre pamätáme. Táto koalícia bude držať spolu preto, pretože má jeden spoločný cieľ, za ktorým pôjde, pre Slovensko to urobí. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyčerpali sme všetky faktické poznámky. A teraz sa do rozpravy prihlásil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, vážení kolegovia, dámy a páni, milí hostia, prihlásil som sa do diskusie k programovému vyhláseniu vlády v reakcii na vystúpenie pána podpredsedu parlamentu a predsedu Smeru pána Fica, pretože to bolo vystúpenie predsedu najsilnejšej opozičnej strany, ale aj vystúpenie človeka, ktorý bol štyri roky predsedom vlády Slovenskej republiky a niesol teda najväčšiu zodpovednosť za to, čo sa v krajine štyri roky dialo. Je úplne legitímne a toto je miesto, kde o tom treba hovoriť, že pri zmene vlády, že pri začiatku ďalšieho štvorročného obdobia by sme mali práve tu hovoriť aj o tom, v akom stave krajinu preberáme, a teda aj o tom, čo sa tie štyri roky dialo, a aj o tom, ešte viac o tom, čo s tým chceme robiť, kam chceme krajinu posunúť. Preto si myslím, že diskutovať o tých názoroch je legitímne a tu je pravá chvíľa, pravý čas aj pravé miesto.

    Prvá zásadná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je tvrdenie Roberta Fica, že vlastne krajinu preberáme v dobrom stave a že ak sú nejaké problémy, tak za všetky problémy môže kríza. No najskôr chcem pripomenúť, že bol to Robert Fico, ktorý tvrdil najskôr, že Slovenska sa kríza vôbec nedotkne. Dnes sme v situácii, kedy za všetko môže kríza. A napriek tomu ale bývalý predseda vlády, predseda Smeru, tvrdí: "Dodržali sme sľub nepreniesť ťarchu krízy na ľudí." A ja sa pýtam: Tých 150 000 ľudí, ktorí stratili zamestnanie, to nie sú ľudia? Nestratili náhodou zamestnanie aj v dôsledku krízy, ale aj v dôsledku zlých reakcií vlády Slovenskej republiky na krízu alebo nečinnosti vlády Slovenskej republiky? Čo sa týka toho, že vláda nezvyšovala dane, nezvyšovala poplatky, to je síce pravda, ale robila takú nezodpovednú, takú nekompetentnú hospodársku politiku, ktorá zvyšovala priame a nepriame dlhy, ktoré bude nevyhnutné v budúcnosti platiť, pretože ak by sme ich platiť nezačali, tak miera, v akej by museli byť zaplatené, by bola ešte omnoho vyššia. Nie je nezodpovedná nekompetentná politika, keď sa Slovensko prepadá vo všetkých rebríčkoch, či je to rebríček ekonomickej slobody, či je to rebríček konkurencieschopnosti, či je to rebríček podnikateľského prostredia, či je to rebríček kvality služieb v zdravotníctve? A mohol by som, žiaľbohu, menovať ďalej. Nie je toto nezodpovedná politika, keď ten prepad v tých rebríčkoch nie je o tom, či sa môžeme tešiť, že stúpame, ale v tom, že keď sa prepadávame v takýchto rebríčkoch, zhoršuje sa naša konkurencieschopnosť, zhoršuje sa šanca na zdravý ekonomický vývoj a ekonomický rast a vedie to k nižšej životnej úrovni, vedie to k vyššej nezamestnanosti?

    Chcel by som aj na konkrétnom čísle demaskovať a vyvrátiť tvrdenie Roberta Fica, že za všetko môže kríza a že nie všetko mohli, lebo je kríza. Chcel by som zdôrazniť, že vláda Roberta Fica za štyri roky mala k dispozícii o 25 mld. eur, a teda 755 mld. Sk viac, ako mala druhá Dzurindova vláda v rokoch 2002 až 2006. Áno, o 755 mld. korún, a teda 25 mld. eur boli vyššie verejné výdavky od polroka 2006 do polroka 2010 ako predtým od polroka 2002 do polroka 2006. Tento nárast aj vzhľadom na medzinárodné porovnanie je 35-percentný, čo je dvojnásobne vyšší rast objemu zdrojov, ktoré mal verejný sektor k dispozícii oproti priemeru Európskej únie. Teda peniaze nechýbali vláde Roberta Fica a kríza neznížila dostupnosť zdrojov, resp. zdroje, ktoré mala vláda k dispozícii, ani o jedno jediné euro, pretože prvého dva a pol roka mala vláda oveľa viac peňazí preto, že ekonomika rekordne rástla, rekordne rástla najmä vďaka reformám, k tomu sa dostanem o chvíľu, ktoré boli urobené predtým. A potom, keď ekonomika sa prepadla od roku 2009, vláda Roberta Fica pokračovala v míňaní, ako keby sa nič nedialo, a to už na úkor raketovo rastúceho dlhu, kedy dlh za dva roky medzi rokmi 2008 až 2010 vzrástol z 28 % na vyše 50 % po započítaní záväzkov z už podpísaných PPP projektov. Takže z titulu krízy vláde nechýbalo ani jedno jediné euro a na krízu sa vyhovárať nemôže, pretože najskôr mala dva a pol roka oveľa viac peňazí vďaka rekordne rastúcej ekonomike, potom, žiaľbohu, vďaka rekordne rastúcemu zadlžovaniu. Takže vláda Roberta Fica netrpela nedostatkom peňazí. Naopak, preto sú legitímne nasledovné otázky. Keďže mal verejný sektor o toľko peňazí viac, dvojnásobne vyšší nárast ako priemer v Európskej únii, pýtam sa: Zlepšilo sa fungovanie zdravotníctva? Sú pacienti zdravší a spokojnejší? Sú zdravotníci spokojnejší? Platia ľudia menej za lieky a zdravotnícke služby a pomôcky? Zvýšili sa platy učiteľom tak, aby si to zaslúžili z hľadiska dôležitosti ich práce? Zlepšuje sa kvalita školstva? Zvýšili sa výrazne výdavky na vedu a výskum? Urýchlila sa výstavba diaľnic? Zmenšili sa regionálne rozdiely? Zmenšila sa miera chudoby? Zvýšila sa vymožiteľnosť práva? V takýchto otázkach by som mohol pokračovať, žiaľbohu, odpoveď na všetky z nich znie: Nie. Kde potom tie peniaze sú?

    Čo sa týka rastu, toho rastu, keď pán predseda parlamentu povedal, že teda ste dosiahli rekordne vysoký rast. A zožal za to potlesk. Áno, je pravda, že v rokoch 2006 až 2008, najmä v roku 2007 sme dosiahli rekordný ekonomický rast. Bolo to v roku 2007 až 10,4 %, v štvrtom štvrťroku dokonca vyše 14 %. Aké sú príčiny alebo čím to bolo dané, vďaka čomu k takémuto ekonomickému rastu došlo. Ekonómovia tvrdia, že je to najmä zotrvačnosť ekonomických procesov, ktorá je značná. Ekonomika keď je rozbehnutá dobre, teda aj keď príde nezodpovedná, nekompetentná vláda, chvíľu to trvá. Platí aj opak: Ak je rozbehnutá zle, tak napriek potrebným a dobrým opatreniam to chvíľu trvá, kým sa to otočí. To je fakt, ktorý uznávajú ekonómovia, neuznáva Robert Fico, ale, čuduj sa svete, uznáva vláda Roberta Fica. Vláda Roberta Fica 30. 5. 2007, keď je predsedal osobne Robert Fico, schvaľovala materiál pána vtedajšieho ministra Počiatka, dnešného poslanca, ktorý sa volal návrh súboru indikátorov plnenia opatrení Národného programu reforiem. A hneď prvý odsek materiálu, materiálu vtedajšieho pána ministra Počiatka, ktorý schválila vláda pod vedením Roberta Fica, znie nasledovne: "V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky. Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva, reforma verejnej správy, reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky pre rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia." Takže nie ja, pán Fico, nielen analytici, ale aj vaša vláda pod vaším vedením sa k tomu vyjadrila jasne.

    Čo sa týka toho, v akom stave teda preberáme krajinu, v akom stave ju preberáme z hľadiska najmä verejných financií. Ale ešte predtým sa vyjadrím aj k niektorým iným oblastiam. Preberáme krajinu s takým stavom, s takou úrovňou a s takým rastom korupcie, aký na Slovensku ešte nebol nikdy v histórii dosiahnutý. To tvrdia nezávislé medzinárodné inštitúcie. Preberáme krajinu s rekordnou úrovňou zadlženia. Ešte nikdy Slovensko nebolo zadlžené tak, pričom tento nárast dlhu sme dosiahli za dva roky z rekordne nízkej úrovne 28 %, to bola najnižšia úroveň verejného dlhu v histórii Slovenska, na dnešných vyše 50 % po započítaní nákladov záväzkov k PPP, ktoré napr. už Medzinárodný menový fond do verejných výdavkov a do verejného dlhu počíta. Preberáme krajinu s nefungujúcim súdnictvom. Preberáme krajinu, kde narástla byrokracia, narástol počet úradníkov. Preberáme krajinu, v ktorej sa zhoršuje výrazne podnikateľské prostredie. Podnikateľské prostredie, mimochodom, je dôležité nielen pre podnikateľov, ale je dôležité ešte viac pre celú spoločnosť, pretože len pri zlepšujúcom podnikateľskom prostredí vieme byť konkurencieschopní, vieme dosahovať ekonomický rast, ktorý nemá byť a nebude cieľom ani pre našu vládu, ale nevyhnutným prostriedkom na to, aby mohla rásť zamestnanosť, aby mohla rásť životná úroveň a kvalita života ľudí.

    A teraz k verejným financiám, ak dovolíte. Pán predseda Smeru viackrát tvrdil, že podľa neho teda v žiadnom prípade stav verejných financií taký zlý nie je. A nepáčilo sa mu aj, že hovoríme o tom, že sme sa vybrali gréckou cestou. Nech sa páči, ponúknem fakty a čísla. Deficit verejných financií v tomto roku bude v Grécku 8,7 %, v Maďarsku 3,8 %, ak Maďarsko splní plán, ktorý má, a na Slovensku je odhad Medzinárodného menového fondu, misie, ktorá tu bola presne v čase, keď sa menila vláda, až 8 % hrubého domáceho produktu. Takže čo sa týka výšky deficitu, sme naozaj vďaka štyrom rokom vládnutia Roberta Fica veľmi blízko k číslu, ktoré dnes dosiahne zrejme Grécko. Ak hovoríme o tom, prečo toto číslo vzniklo, je to preto, lebo vláda Roberta Fica naplánovala na tento rok deficit vo výške 5,5 % hrubého domáceho produktu, zjavne boli zle odhadnuté príjmy do štátneho rozpočtu, pretože najskôr vláda celý prvý polrok zatajovala stav verejných financií, neboli zverejňované daňové prognózy, ktoré sú bežne zverejňované od januára, februára, dokonca v rozpore so zákonom neboli pripravené východiská štátneho rozpočtu, ktoré vždy bývajú pripravované ešte v apríli, bolo odkladané zverejnenie štátneho záverečného účtu a až po voľbách ministerstvo financií ešte za ministrovania môjho predchodcu priznalo, že dodatočný výpadok bude ďalšia miliarda z daní a odvodov. Miliarda eur, to je ten posun z 5,5 na 7 %. Keď prišla misia Medzinárodného menového fondu, tak to napočítala dokonca až na 8 %. A napočítala to preto, že našla a my sme našli spolu s ňou ďalšie míny, ďalšie nezaplatené faktúry. Takže ak by som mal prirovnať stav, v akom sme odovzdávali krajinu a ekonomiku my pred štyrmi rokmi, môžem povedať, že sme jej odovzdávali plnú špajzu a prestretý stôl. Našli sme vybrakovanú špajzu, prázdny, zašpinený stôl a v tej špajze ešte nezaplatené faktúry.

  • Práve tieto nezaplatené faktúry tvoria to percento oproti tým 7 %, ku ktorým sa priznalo už ministerstvo za ministrovania môjho predchodcu.

    A ja uvediem konkrétne položky, čo sú tie nezaplatené faktúry, čo sú tie míny, tí kostlivci, čo zvyšujú deficit až blízko k úrovni gréckej, vyúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2009 vo výške 33 mil. eur, investičný stimul pre spoločnosť AU Optronics vo výške 15,5 mil. eur, to hovorím všetko o peniazoch, ktoré nie sú v rozpočte a zároveň sú záväzkom, ktoré vláda musí zaplatiť, nekrytú stratu osobnej dopravy Železníc za rok 2009 vo výške 17,1 mil. eur, nekrytú stratu osobnej dopravy Železníc za rok 2010 vo výške 54,9 mil. eur, nekrytú stratu ŽSR za rok 2009 vo výške 83,3 mil. eur, nekrytú stratu ŽSR za rok 2010 vo výške 74,6 mil. eur, výdavky na DPH-čku pre operačný program Rozvoj vidieka vo výške 10,5 mil. eur, neuhradené faktúry pre advokátov, znalcov, tlmočníkov vo väzenstve vo výške 22 mil. eur, zhoršenie hospodárenia samospráv a nevyhnutné krytie v sume ďalších desiatok miliónov eur. Povodne existovali pre vládu Roberta Fica len do dňa volieb. Do dňa volieb horúčkovito sa rozosielali peniaze z ministerstva financií a neviem odkiaľ všade na základe SMS-iek. Po voľbách ako keby povodne a problém povodní prestal existovať. Vláda 9. júna zriadila komisiu protipovodňovú, resp. na vyčíslenie škôd a riešenie problémov na čele s ministrom Počiatkom. Za mesiac do 9. júla, kedy sa vláda menila, táto komisia nezasadla ani jeden jediný raz. Ministerstvo financií zriadilo účet na verejnú zbierku. Na tom účte sme našli 200 eur. Takže myslím, že charakterizuje spôsob vládnutia tiež toto a to, ako ide strane Smer a bývalej vláde a vládnej koalícii o ľudí. Bude nekrytá strata vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni najmenej, a obávam sa, že bude väčšia, 100 mil. eur, nástenkový tender, sankcie z Európskej únie vo výške 12,8 mil. eur. Celkovo len doteraz zmapované nezaplatené splatné faktúry, ktoré nie sú zahrnuté do štátneho rozpočtu, tvoria asi 750 mil. eur, čo je zhruba 1 % hrubého domáceho produktu. A teda to vysvetľuje ten nárast na tých 8 %.

    Ešte k tej otázke, že ak by pokračovalo vládnutie vlády Roberta Fica alebo podobnej vlády, či by hrozilo, že sa Slovensko vyberie gréckou cestou. Som presvedčený, že áno, ten deficit, to je vec, o ktorej som hovoril. A ak si niekto myslí, že 8-percentný deficit nie je veľmi, veľmi zlá situácia, že nie je rozvratom verejných financií, tak každý, kto o tom niečo vie, si myslí opak.

    Ďalšie argumenty, prečo Slovensko za vlády Roberta Fica išlo gréckou cestou, si dovolím stručne vymenovať. Ani Grécko, ani Slovensko nevyužilo dobré časy na dostatočné znižovanie deficitu. Zase, ak by vznikla polemika, či áno alebo nie, odcitujem názor Európskej komisie, ktorá v správe o verejných financiách na Slovensku zo dňa 9. októbra 2009 konštatuje: "Dobré časy sa nevyužili na pokrok pri konsolidácii verejných financií. V dobrých časoch 2006 až 2008 bola rozpočtová politika jasne procyklická." To píše Európska komisia.

    Ďalším dôvodom, prečo som presvedčený, že počas vlády Roberta Fica išlo Slovensko gréckou cestou, je to, že aj Grécko, aj Slovensko klamalo o verejných financiách. O Grécku je to verejne známe, o Slovensku to až také známe možno nie je medzinárodne, ale, žiaľbohu, je to tak. Napr. už spomínaná pôžička pre Cargo vo výške 7 mld. Sk nie je pôžičkou, všetci to vedia. Dokonca budeme mať problém, ako túto údajnú pôžičku vykázať, pretože je to v rozpore s pravidlami štátnej pomoci. Je evidentné, že táto firma, ktorá je na kolenách hlavne kvôli nekompetentnému riadeniu a kvôli zrušeniu privatizácie, zrušeniu vstupu strategického partnera, nebude schopná tieto peniaze vrátiť. A je evidentné, že tieto peniaze budú zahrnuté do výdavkov verejných financií a zvyšujú náš deficit aj náš dlh.

    Ďalšie príklady takéhoto kamuflovania by som mohol vymenúvať, ale myslím, že tento pre ilustráciu stačí.

    Slovensko aj Grécko, to je ďalšia podobnosť, ignorujú starnutie populácie. Pani bývalá ministerka, terajšia poslankyňa, Tomanová tvrdila, že starnutie problém nie je. Grécko tiež odkladalo potrebné reformy v dôchodkovom systéme. Až dnes k nim pristupuje. A aj toto je hlavný dôvod, prečo má problémy s udržateľnosťou verejných financií. Asi nemusím tejto spoločnosti dopodrobna vymenúvať, aké všetky kroky učinila vláda Roberta Fica počas štyroch rokov proti 2. pilieru, na okliešťovanie 2. piliera, na vyháňanie ľudí z 2. piliera, na zastrašovanie a klamanie o tom, že sú to nebankové subjekty a tak ďalej a tak ďalej.

    Ďalšou podobnosťou, ktorá je evidentná a ktorá by hrozila, ak by pokračovala vláda Roberta Fica alebo podobná, je, že aj Slovensko, aj Grécko zaznamenávalo pokles konkurencieschopnosti. Myslím si, že už ide o tie veci, ktoré som spomínal, zhoršovanie kvality podnikateľského prostredia, zvyšovanie korupcie. Pripomeniem, že podľa Svetového ekonomického fóra, analýzy svetovej konkurencieschopnosti, bolo zaradené Slovensko vlani na 127. miesto z hľadiska korupcie a klientelizmu vlády a vládnych úradníkov, 127. miesto zo 133 krajín. Vlani bolo Slovensko krajinou s deviatym najvyšším nárastom korupcie zo všetkých krajín na svete. Takže vysoká miera korupcie, pokles konkurencieschopnosti, také správanie vo verejných financiách, aké som povedal, a ďalšie veci sú veľmi podobnými varovnými signálmi z hľadiska vývoja krajiny, vývoja verejných financií.

    A ak by teda niekto ešte chcel tvrdiť, že dobre, ale predsa len tá kríza bola silná, dopadla silno na krajiny, ako je Slovensko, to je pravda. Je tu príklad jednej krajiny, na ktorú kríza dopadla ešte oveľa tvrdšie. Mimochodom, aj bývalý premiér Fico ju veľmi často menoval ako príklad krajiny, pri ktorej, keď my sme ju dávali v minulosti za príklad, tvrdil, ako sme sa vraj mýlili, lebo kríza ukázala, aký je tam zlý vývoj. A tou krajinou je Estónsko. Estónsko je krajina, na ktorú naozaj kríza dopadla oveľa, oveľa ťažšie ako na Slovensko, aj objektívne, pretože čím menšia a otvorenejšia krajina, tým väčší dopad svetovej krízy, pretože tým väčšia prepojenosť tej krajiny na svetové trhy. Aký bol však vývoj v Estónsku prepadu ekonomického a v porovnaní s tým verejných financií? Tie čísla sú veľmi zaujímavé. Takže ja ich poviem. V roku 2009, teda v tom najťažšom krízovom roku bol estónsky prepad ekonomiky 14,5 %, u nás to bolo 4,7 %, čiže v Estónsku vyše trojnásobne vyšší prepad ekonomiky, a teda trojnásobne vyšší dopad krízy. Ale čo verejné financie? Bolo to na Slovensku 7,3 % deficitu, v Estónsku 2,6 % deficit, čiže v Estónsku trojnásobne ťažší dopad krízy, trojnásobne hlbší prepad ekonomiky, ale trojnásobne nižší deficit ako na Slovensku. A ak si to porovnáte kumulatívne za tri roky 2008 až 2010, tak uvidíte, že to porovnanie je ešte prísnejšie. V rokoch 2008 až 2010 bol kumulatívny prepad ekonomiky v Estónsku 18,2 %, ale kumulatívny deficit verejných financií bol 7,6 %. Na Slovensku v tých troch rokoch dosiahneme, je tam aj rok 2010, kumulatívny rast ekonomiky 4,7, ale kumulatívny deficit 16,6 %.

    Prečo takýto diametrálny rozdiel? Pretože Estónsko malo zodpovednú a kompetentnú vládu a Slovenská republika mala nezodpovednú a nekompetentnú vládu. Estónska vláda začala robiť to, čo mala robiť aj vláda Roberta Fica. Ako kríza vypukla, začala reštrukturalizovať verejné financie. Začala prijímať opatrenia na znižovanie výdavkov a zmenu účelu použitia výdavkov a aj opatrenia na zvyšovanie príjmov. Vláda Roberta Fica robila presný opak. Pripomeniem, že v roku 2009 bol pôvodne plánovaný deficit 2,1 %. Výsledok je, ako som to už hovoril, po upresneniach a revíziách, 7,3 %. Došlo k tomu preto, že pri prepade ekonomiky sa prepadli aj príjmy najmä daňové. Ale vláda si založila ruky a na výdavkovej strane na rozpočte nezmenila nič. Keď hovorím, že nezmenila nič, tak to znamená nič, ani jednu jedinú čiarku nezmenila, ani z hľadiska objemu výdavkov, ani z hľadiska štruktúry použitia týchto výdavkov. A ešte sa vláda tvárila, akú geniálnu protikrízovú politiku robí, lebo najlepšia protikrízová politika je míňať. Všetci rozumní šetrili, nielen estónska vláda, ale aj slovenskí podnikatelia, aj slovenské rodiny, aj obce a mestá, všetci šetrili, len vláda Roberta Fica s ministrom financií Počiatkom sa tvárila, že najlepším bojom proti kríze je rozhadzovať a míňať. Výsledok potom, samozrejme, bol, že deficit bol viac ako trojnásobný, takmer štvornásobný, a verejné financie sú v takom stave, v akom sú.

    Tento rok bol veľmi, veľmi podobný. Vláda pripravovala štátny rozpočet niekedy v polovici predchádzajúceho roka. Čiže niekedy v polovici roka 2009 boli vypracované prognózy, na ktorých je založený tohtoročný štátny rozpočet. A potom od januára bolo jasné, že ten vývoj je horší. Vláda sa ale tvárila, že problém neexistuje. Zamlčiavala ho, nezverejňovala prognózy, ktoré mali byť zverejňované. A výsledok je ten, že dnes, či sa to niekomu páči alebo nie, slovenské verejné financie sú v rozvrate a budú potrebné opatrenia na to, aby sme ich konsolidovali.

    Teraz k tej výhrade Roberta Fica o tom, že programové vyhlásenie neobsahuje dostatočne konkrétne opatrenia, ktorými to chceme urobiť. Pán Fico, tým zásadným zámerom programového vyhlásenia v tejto oblasti je, že chceme znížiť deficit verejných financií pod 3 % v roku 2013 a zároveň väčšinu toho konsolidačného úsilia uskutočniť v priebehu roka 2011. Programové vyhlásenie nie je dokumentom, v ktorom sú vymenované všetky operatívne opatrenia, ktoré sa budú uskutočňovať po jednotlivých mesiacoch. Programové vyhlásenie je strategickým dokumentom, ktorý načrtáva to, aké ciele chce vláda dosiahnuť v priebehu štvorročného volebného obdobia. Môžem vás ubezpečiť, že na opatreniach, ktoré bude potrebné prijať, intenzívne pracujeme. Ten čas potrebujeme minimálne niekoľko týždňov aj preto, že vaša vláda v tejto oblasti neurobila nič, ale zhola nič, dokonca ani to, čo jej prikazuje urobiť zákon. Východiská štátneho rozpočtu podľa platného zákona o rozpočtových pravidlách mali byť pripravené a predložené do vlády v apríli, nie je to tak dodnes, ani sme ich nenašli na ministerstve v žiadnej podobe rozpracované. Takže nečinnosť vašej vlády, nielen čo sa týka reakcie vo verejných financiách a v iných politikách na zlý vývoj, ale aj čo sa týka zákonných povinností pri príprave rozpočtu na budúci rok, nezodpovednosť a nekompetentnosť vašej vlády zapríčinila to, že dnes pracujeme vo veľmi hektickom tempe. Ale všetky potrebné veci stihneme pripraviť, o tom vás môžem ubezpečiť.

    Čo sa týka ďalších vecí, o ktorých ste hovorili. Je dojemná vaša starostlivosť o politickú stabilitu tejto koalície. Ja vám chcem pripomenúť, že, a súhlasím s vami, politická stabilita vašej koalície bola možno silnejšia, len kľúčové nie je to, aká je stabilita, ale aké sú výsledky a na čom je tá stabilita založená, či tá stabilita je založená na zdieľaní spoločného programu, spoločných hodnôt alebo je založená na rozparcelovaní si krajiny a jej vyciciavaní. V tomto ste boli stabilní, uznávam. My, verím, budeme stabilní v tom, že sme pripravili program, ktorý zlepší vyhliadky pre Slovenskú republiku, zlepší vyhliadky pre slušný život pre slušných ľudí a zlepší aj šance na to, aby Slovensko bolo prosperujúcou krajinou a aby sa dalo na Slovensku zvyšovať kvalitu života, zvyšovať životnú úroveň.

    Čo sa týka vášho konštatovania, že sme vraj urobili podraz na voličoch, keď sme niektoré veci sľubovali, ktoré nie sú v programovom vyhlásení. Pán Fico, mám tu konkrétny, veľmi hrubý odpočet vašich sľubov z vášho programu aj z vášho programového vyhlásenia, bolo by to veľmi dlhé čítanie, veľmi neradostné čítanie, a vyvracajú fakty, čísla, vyvracajú napr. aj to, že ste tu vraj podľa vás budovali sociálny štát. Dovolím si niektoré z tých vecí len odcitovať, ktoré sa týkajú takých citlivých vecí, ako je miera chudoby. Budú to čísla z obdobia spred krízy, kedy slovenská ekonomika rástla raketovým tempom, najvyšším tempom v Európe a kedy ste mali veľa peňazí. Vy ste ich mali celé štvorročné obdobie, lebo potom to bolo na úkor zadlžovania. Tak tieto čísla hovoria, že podiel dôchodcov ohrozených chudobou vzrástol medzi rokmi 2005 až 2008 zo 7 % na 10 %, teda je to nárast o 43 %. U osamelých dôchodcov nad 65 rokov tu došlo medzi rokmi 2006 až 2008 k nárastu o 15 %. A u rodín s troma a viac deťmi nárast chudoby medzi rokmi 2006 až 2008 bol 24 %. O akom sociálnom štáte tu, prosím vás, hovoríte? Takýchto čísiel by som, žiaľbohu, mohol vymenovávať omnoho, omnoho viac. Je to prázdna floskula. To nebol sociálny štát, to už vôbec nebol silný sociálny štát, už vôbec to nebol štát, ktorý by robil politiku vo verejnom záujme pre ľudí, ale bol to štát, v ktorom miera korupcie, klientelizmu, rozkrádania verejných zdrojov a nezodpovednej politiky, ktorá zhoršuje perspektívu pre Slovensko, bola tak enormná ako ešte nikdy, dokonca ako ani za vlády Vladimíra Mečiara.

    Dovoľte mi uviesť aj jednu konkrétnosť, ktorú ste zase spomenuli. Povedali ste, že kríza, zase kríza, vám zabránila, aby ste postavili na Slovensku diaľnice. A znovu ste zopakovali tu na tomto mieste asi pred hodinou, že 18 mesiacov vám zobrala tá kríza. Tak skúste počítať so mnou. Budú to ľahké počty. V júli 2007 vtedajší premiér Fico oznámil, že do konca roka 2010 bude dokončené diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc. Potom prišla aj kríza a už v januári, 21. januára 2010, keď už bolo jasné, že to nebude, oznamoval, že diaľnice budú prepojené do konca roka 2014. Zároveň tvrdí, aj tu na tomto mieste povedal, že vplyvom krízy dôjde k omeškaniu diaľnic o 18 až 20 mesiacov. No tak počítajme spolu. Posun, ktorý priznal Robert Fico, je 4 roky, 4 roky sú podľa mňa 48 mesiacov a pán Fico tvrdí, že kvôli kríze to bude 18 mesiacov. Došlo k posunu o 18 mesiacov. Kde máte ďalších 20 až 22 mesiacov? To je dosť. To nie je pár dní. Samozrejme, človek sa môže mýliť. Veci sa menia, pomery sa menia, ale aj na tomto a iných číslach chcem ilustrovať, že Robert Fico nehovorí pravdu. Nehovorí pravdu, tak ako nehovoril pravdu už počas štyroch rokov, keď bol predsedom vlády. Tak ako lož bola pracovnou metódou pred ním Vladimíra Mečiara a po ňom Roberta Fica, tak túto pracovnú metódu neopustil ani ako líder opozície a verím, že sa môžeme tešiť na ďalšie veľké výkony.

    Ešte čo sa týka Carga a letiska. Zrušením privatizácie Carga, zrušením vstupu rakúskeho investora do Carga sme stratili v rozpočte 13 mld. korún. A zároveň došlo k tomu, že tento investor vstúpil následne do maďarského Carga. A presmeroval toky logicky, ktoré zabezpečuje z Ukrajiny a z Ruska, ktoré mohli tiecť cez Slovensko. A určite by boli tiekli cez Slovensko, keby bol partnerom akcionárom v slovenskom Cargu presmeroval tieto toky cez Maďarsko, celkom logicky aj preto a aj preto, že Cargo je ďalším príkladom toho, že štátny manažment nebol a nie je lepším manažérom. Nehovorím, že výnimočne nemôže ním byť. Ale v podmienkach, aké tu boli, sa ukázalo, že jednoducho ním nebol, a to aj preto, ako ukazujú prepisy, a to nie sú domnienky, to nie sú falošné obvinenia, to sú svedectvá konkrétnych ľudí, svedectvá bývalého poslanca pána Hanzela, zvuková nahrávka, o ktorej experti tvrdia, že je autentická a že hlas z nej znejúci je hlasom Roberta Fica, tento hlas, najmä obsah toho, čo ten hlas hovorí, je aj jasným dôkazom toho, prečo Cargo a iné štátne podniky fungujú tak, ako fungujú, ale aj dôkazom toho, prečo pre Roberta Fica je už len slovo privatizácia červeným súknom pred očami

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, prepáčte, preruším vás teraz.

  • ... že keď do štátneho podniku vstúpi silný strategický investor, tak sa tam nedajú predávať miesta, tak ako ste ich vy predávali, ako potvrdzuje zvuková nahrávka a aj vyjadrenie, ktoré je ochotný dosvedčiť pred súdom pán Hanzel. Preto je ten váš odpor proti privatizácii, potom sa nedajú robiť biznisy, nedá sa vyciciavať štátny majetok, nedajú sa predávať pozície v dozorných radách a v predstavenstvách. A jasne to ukazuje aj to, akým spôsobom dnes fungujú banky, do ktorých vstúpili strategickí investori, ako fungovali banky predtým a ako fungujú aj iné podniky. Takže váš odpor proti privatizácii nie je motivovaný tým, že by ste chceli, aby fungovali lepšie, tým, že by ste chceli lepšie pre ľudí na Slovensku.

    A dovoľte mi uzavrieť moje vystúpenie. Ja budem celkom určite ešte vystupovať aj v ďalších dňoch a hodinách, kedy by som sa chcel zamerať viac na budúcnosť, na to pozitívne, čo v programovom vyhlásení je, pretože som presvedčený, že toto programové vyhlásenie je vyhlásením ambicióznym, stavia si neľahké ciele, ale tie ciele, ktoré si stavia, majú zabezpečiť, a verím, že keď naplníme programové vyhlásenie, tak aj zabezpečia nám to, aby Slovensko bolo lepšou krajinou, kde sa slušným ľuďom žije lepšie. Ďakujem pekne.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi Miklošovi.

    Predtým ako dôjdeme k obednej prestávke, máme tu ešte jeden oznam. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že je dneska zasadnutie výboru o trištvrte na jednu, ale autobus spod schodov ide o pol jednej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám.

    Poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby o 14.00 hodine sa dostavili, budeme pokračovať. Ďakujem zatiaľ.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.55 hodine.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, poprosím vás dostaviť sa do rokovacej sály a budeme pokračovať o 2 minúty v rozprave.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím ctené poslankyne a ctených poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rozprave.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta určené pre vás v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rozprave o programovom vyhlásení vlády. Poprosím pánov poslancov, aby nevyrušovali členov vlády, aby sme sa mohli sústrediť na obsah rozpravy.

    Pred vyhlásením obedňajšej prestávky ako posledný v rozprave vystúpil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, na ktorého vystúpenie sa prihlásili poslanci s faktickými poznámkami. Chcem poprosiť operátorov, aby posunuli, či sú ešte okrem 10 zobrazených na svetelnej tabuli ďalší poslanci, aby som mohol uzatvoriť možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Burian.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, ja som už dávno informoval o tom, že ak niekto...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Jarjabek je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Choma.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nedá mi nereagovať aspoň na jednu otázku, ktorú položil pán minister vo svojej reči, ktorá sa týkala diaľnic, kde sa pýtal, či sa nejakým spôsobom urýchlila výstavba diaľnic. A zároveň si odpovedal potom na všetky tie otázky, že nie. Ja by som rád dal do pozornosti, že čo sa týka diaľnic, tak taký rozvoj výstavby diaľnic, ako to bolo za vlády Roberta Fica, nebol predtým nikdy. Ja by som rád uviedol aj niektoré čísla, ak dovolíte. Počas vlády Roberta Fica sa odovzdalo do prevádzky 143 km nových diaľnic, nových diaľnic, opakujem. Ak mám porovnať obdobia vládnutia pána Dzurindu a pána Fica, tak zahájených stavieb za 8 rokov vlády pána Dzurindu bolo 18, čiže vláda pána Dzurindu zahájila 18 nových stavieb, vláda Roberta Fica zahájila 27 nových úsekov diaľnic. Takže tam je viac ako trojnásobný nárast výstavby diaľnic oproti minulému obdobiu. Čo sa týka tých ukončených stavieb, faktom je, že Dzurindova vláda ukončila 41 stavieb, ale treba povedať, že 32 z nich začala ešte vláda pána Vladimíra Mečiara. Takže z tohto pohľadu by som si dovolil tvrdiť, že výrok pána ministra Mikloša považujem za úplné zavádzanie poslancov a myslím si, že nie je absolútne korektný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, tiež mi nedá nezareagovať na vystúpenie pána Mikloša. Budem sa tomu venovať určite detailnejšie vo svojom príhovore. Vzhľadom na krátkosť času by som len rád upozornil na to, že kontinuálne krivíte štatistiky, ktoré sa dajú oficiálne verifikovať na stránke Eurostatu, ktorý je jediný oficiálny zdroj štatistických údajov, ktorý hovorí jasnou rečou. Vôbec nemáme 50-percentný dlh, tak ako to tvrdíte vy, snažíte sa do toho započítavať všeličo, ale sa tiež k tomu vrátim, práve cez koncept čistého bohatstva, ako ste hospodárili vy. Faktom zostáva, že rekordy neboli za nás, ale za vás. Najvyšší deficit 8,2 % bol za vašej vlády. Taktiež dlhy boli na úplne inej úrovni, oveľa vyššej ako teraz. Chápem, že účelovo potrebujete kriviť tieto štatistiky, aby ste vytvárali presne ten dojem, že nastala úplná katastrofa.

    Teraz čo sa týka toho prestretého stola, tiež sa k tomu dostanem v detailoch. My sme prebrali po vás vládu s nezaplatenými účtami za 33 mld. korún, čo je ekvivalent 1,1 mld. eur. Vymenujem presne položky. Ďalej sme vám odovzdávali krajinu s polovičným čerpaním rozpočtu v tomto roku, čiže možnosť reagovať v tomto roku je ešte dostačujúca. A plus sme vám nechali 300 mil. rezervu kešovú, ktorú môžte použiť na akékoľvek anomálie, ktoré ste tiež spomínali. Zatiaľ toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na vystúpenie pána Mikloša. Ja keď som vás počúval, pán Mikloš, v prvej chvíli som si myslel, že ako poslanec reagujete faktickou poznámkou na vystúpenie pána predsedu Fica. Potom som s hrôzou zistil, že vystupujete v rozprave ako zásadný minister novej vlády, ako minister financií, minister financií je vždy zásadný minister v každej vláde, a obhajujete tuná pred Národnou radou a pred občanmi Slovenska programové vyhlásenie vlády. Vy chcete získať dôveru tohto parlamentu a občanov pre nové vyhlásenie vlády a riešite tu veci, ktoré sa riešia vo volebnej kampani, ktoré sa riešia v predvolebnom boji. Už máme po voľbách, pán Mikloš, už ste zostavili vládu, uchádzate sa o dôveru. Radšej nám vysvetlite ako opozícii a možno ako občanom, ako chcete riešiť tie povrchné a všeobecné tvrdenia a vyjadrenia v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Slota. Nevidím, že by bol prítomný v rokovacej sále, preto dávam slovom pánovi poslancovi Janišovi. Nie je prítomný.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pán Mikloš, mňa zarazilo jedno vaše konštatovanie o tom, že programové vyhlásenie vlády je strategický dokument na štyri roky. Ja vás chcem poprosiť v mene pána poslanca Matoviča, aby ste nám toto svoje tvrdenie vysvetlili, nakoľko oni vnímajú programové vyhlásenie vlády ako dočasný dokument na jeden rok. Takže nie teraz celkom chápem, či sa vy vnútri vládnej koalície rozumiete, lebo ak je to na štyri roky a je to strategický dokument, to znamená, že plánuje sa na štyri roky a štyri roky by sa nemal meniť. Pán poslanec Matovič má zrejme predstavu, že to je na jeden rok, dočasný, ktorý sa bude pravidelne nejakým spôsobom novelizovať. Takže chcem vás poprosiť, aby ste nám to všetkým vysvetlili, ako to teda je, či je to pevný dokument na štyri roky, podľa ktorého vláda pôjde, alebo o rok sa stretneme a budeme znova hlasovať o dôvere vláde na základe nejakého nového dokumentu. Takže o to vás chcem poprosiť.

    Otvorili ste veľmi veľké množstvo tém, na ktoré sa, samozrejme, vo faktickej poznámke nedá reagovať, ale nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Choma, kde ste konštatovali, že vláda Roberta Fica v podstate neurobila pre ľudí nič. Tvrdili ste napr. že sa nezvyšovali platy učiteľom. Zvyšovali sa, pán minister Mikloš. Zvyšovali sa, veľmi zásadne sa zvyšovali. Zvyšovali sa platy hasičom. Zvyšovali sa platy policajtom. Zvyšovali sa dôchodky tým, ktorí mali najhoršiu situáciu medzi dôchodcami, tým sa zásadným spôsobom zvyšovali dôchodky prostredníctvom vianočného príspevku. Mohol by som pokračovať vo vymenúvaní množstva vecí, kde ste evidentne klamali. Mňa mrzí len to, že nie je to vaša nevedomosť, ale vy ste cieľavedome klamali za účelom nejakého znevažovania.

    No a potom slová o korupcii z vašich úst, keď nemáme dodnes vysvetlenú tú škandalóznu privatizáciu strategických podnikov, tak vyznievajú naozaj smiešne.

  • Pán podpredseda vlády, mali ste geniálnu demagogickú reč ako vždy. Ja by som vám chcel pripomenúť pár faktov. Hovoríte o tom, že náš deficit v tomto roku bude podobný ako v Grécku a bude vyšší ako v Maďarsku. Chcem vám len pripomenúť, že Maďarsko je de facto v nútenej správe a Grécko je odovzdané do rúk ekonomického protektorátu a znižuje deficit z 13 % na 8 % pod tlakom týchto okolností. Priemerný deficit v Európskej únii tento rok bude vyše 7 %, čo by nemal byť ani za týchto podmienok a pri tej katastrofe, ktorú tu opisujete, nemal by byť problém pre vás toto číslo dosiahnuť.

    Vybrali ste si ďalšiu mantru. Tentoraz je to Estónsko. Opustili ste zrejme Írsko, ktoré tento rok dosiahne 19-percentný deficit. To už nie je dobrý príklad. V prípade Estónska nezabúdajme, že úporne bojovali o to, aby vstúpili do eurozóny, čo aj dosiahli, a museli mať deficit pod 3 %. A bolo by veľmi dobré počuť aj z vašich úst, čo všetko Estónci museli urobiť, aby tento deficit dosiahli, aké krvavé opatrenia na strane platov, daní sa tam udiali.

    Ak hovoríme o kostlivcoch, tak ja vám pripomeniem jedného kostlivca z roku 2006. To ani nie je kostlivec, to je zakopaná veľryba. A to bolo vtedy 19 mld. korún, takmer 600 mil. eur, prevzatého dlhu Železníc do štátneho dlhu. To znamená výsledok vášho hospodárenia v slovenských Železniciach.

    Takisto vám pripomínam, že za našej vlády dosiahlo Slovensko historicky najnižší deficit v dejinách samostatného Slovenska a najnižšiu mieru zadlženia.

    Hovoríte, že sme ignorovali starnutie populácie. No ak sme ho ignorovali my, tak ho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som aj ja sa pokúsil na tie veci, ktoré povedal pán minister, zareagovať.

    Najskôr by som sa chcel vyjadriť k tomu, že vláda Roberta Fica neurobila nič a že nič tu nezanechala. Nuž museli sme robiť také veci, že sme museli dôchodcov vracať do systému, z ktorého ste ich vy vyhodili. A dokonca bol tam aj nález Ústavného súdu. A takto by som mohol menovať mnohé iné veci, ktoré sme museli naprávať.

    Hovorili ste o tom, že ste nám zanechali plnú špajzu. Tak dovoľte mi, aby som ten obraz využil a trošku ho doplnil. Zachovali ste nám plnú špajzu v sprivatizovanom monopolnom podniku, kde sa rozpadávali regály a kľučku ten majiteľ monopolný zobral pre istotu, pretože bolo treba šetriť, aby boli čo najväčšie zisky.

    No a, samozrejme, jedine o čom rozprávali, tak bolo zvyšovanie ceny energie. A to je aj odpoveď pánovi poslancovi Janišovi, ktorý hovoril o tom, že majú vyššie zisky monopoly. Však o to im ide, práve o to. Ja by som mohol mnoho príkladov povedať, kde napr. v energetických podnikoch sa žije z holej podstaty a neinvestuje sa ani do základnej reprodukcie to, čo sa investovalo predtým. A to nás všetko dobehne, ale to už tu možno vy nebudete. Neurobili sme nič.

    Ja pripomeniem ešte tie diaľnice, čo tu bolo povedané. Vláda Roberta Fica bola dostatočne fundovaná na to, aby si do programového vyhlásenia vlády priamo uviedla číslo, že postaví 100 kilometrov diaľnic. Ja to číslo u vás nevidím žiadne. Postavilo sa ich dokonca viacej, ako bolo konštatované, ale, samozrejme, vytrhávate z kontextu, že premiér chcel ešte naviac nad programové vyhlásenie vlády urobiť, ale programové vyhlásenie bolo splnené. Ale keď si zoberiete len to, čo sa urobilo na Kysuciach, že úsek, ktorý v roku 1998 bola zastavený, ste dokončili až v roku 2005, tak to hovorí samo za seba.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vo svojom vystúpení ste hovorili aj o tom, že hoci zdravotníctvo dostalo dostatok financií, sa to neobjavilo celkom na zdravotnom stave obyvateľstva. Chcem zdôrazniť, že zdravotníctvo naozaj potrebuje financie, aby mohlo robiť rýchlu diagnostiku a správnu liečbu, ale vie ovplyvniť zdravotný stav obyvateľstva asi možno nejakými 20 %, pretože, samozrejme, ten zdravotný stav obyvateľstva sa odvíja aj od iných faktorov, od životného prostredia, každého jedného z nás a životného štýlu, od stravovania sa, pôdohospodárstva a tak ďalej.

    Chcel som ale iné teraz zdôrazniť, že všetky politické strany, ktoré sa dostali do Národnej rady, veľmi svorne sľubovali a hovorili o tom, že v prípade toho, že budú môcť zostavovať vládu, budú presadzovať navýšenie finančných zdrojov, a to práve minimálne 5 % z priemernej mzdy pre výpočet odvodu štátom plateného poistného. A tu sa chcem spýtať vás ako ministra financií, prečo sa tento verejne deklarovaný sľub nepremietol do programového vyhlásenia vlády, keď vieme, že skutočne zdravotníctvo bolo, je a, vyzerá to tak, bude aj naďalej veľmi podfinancované. Ďakujem za odpoveď.

  • Pán minister financií, ja som vás chcel iba vlastne takto cez faktickú poznámku vyzvať k tomu, aby ste boli iný, ako ste hovorili vlastne na konci toho vášho prejavu, že Robert Fico nehovorí pravdu, aby ste sa nebáli ju hovoriť, tú pravdu, a práve aby ste ju hovorili ľuďom tak, aby ju pochopili, lebo práve Robert Fico zneužíval a zneužíva to, že absolútna väčšina ľudí na Slovensku nevie, čo je to nejaký HDP, nevie, čo to je, aký je rozdiel medzi 7-percentným deficitom a 8-percentným deficitom. Nám to všetkým smeráci hovoria, že je to 1 %. Presne tak to ľudia vnímajú. Povedia si, že to je nič. Ľuďom treba hovoriť, že je to 20 mld., tých 20 mld. premietnuť na rožky, treba premietnuť na autá, na dôchodky a netreba báť sa povedať, že Slovensko je v takom stave, v akom je, lebo nám tu vládli zlodeji. Čiže chcel by som vás poprosiť, aby ste sa nebáli hovoriť pravdu.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len v krátkosti doplnil, aj keď odborne nemám čo doplniť k Ivanovi Miklošovi. Ale mám jeden poznatok, ktorý sa dotýka zdravotníctva. Tam bolo uskutočnené v minulom roku niečo také ako poskytnutie návratnej finančnej výpomoci, resp. úvery pre zdravotnícke zariadenia. Bolo to celé spolu vo výške 130,2 mil. eur, ktoré boli rozdelené medzi nemocnice. Z toho vyše 80 % dostalo 12 štátnych zariadení a zvyšok dostali regionálne zariadenia (13). Tí ostatní zdravotnícki poskytovatelia nedostali nič a tam sa dlh naďalej zvyšuje. Tento dlh nemocnice by mali vrátiť s odkladom o dva roky. Pritom zadlžovanie nemocníc beží tým istým tempom ako doteraz. Čiže to, ak by niekto niekedy vrátil o dva roky 130 mil. eur, ktoré išli do zdravotníctva, tiež treba pripísať tým kostlivcom, ktorých ste v skrini našli.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister Mikloš, budem kontinuálne pokračovať v tom, v čom skončili moji predrečníci. Chcel som sa takisto vyjadriť k tým veciam, ktoré hovorili.

    Je tu problém starnutia. A ja som si pozrel dosť pedantne túto stať. A musím povedať, že problém starnutia vôbec nie je riešený v tomto programovom vyhlásení. Naopak, myslím si, že ešte viac bude zaťažovať tento systém. Ak tento systém bude naďalej zásluhový ako 1. pilier, jednoducho vyrovnávanie minimálnych dôchodkov na vyššiu úroveň, ako je dnes, bude len zaťažovať tento systém. Tento systém, je dnes v ňom viac ako 600 mil. eur, je deficitný. A neviem si predstaviť tými opatreniami, alebo tými neopatreniami, ktoré sú v ňom, akým spôsobom zabezpečíte efektivitu tohto systému. Jediné opatrenie, o ktorom som sa tam dočítal, je to, že bude sa lepšie prihliadať pri vymáhaní pohľadávok v tomto celom procese. Chcem upozorniť, že toto nie je, by som povedal, opatrenie, ktoré by zabezpečilo efektivitu, povedzme, fungovania jednak priebežného systému. Pokiaľ ide o 2. pilier, budem sa k tomu viac vyjadrovať v rozprave, ale myslím si, že z nejakých úvah o delení 9 : 6, alebo teda 12 : 6 sa prešlo až k tomu, že teda ide nielen o 9 : 9, ale ústavný zákon, čo je dosť pre mňa prekvapením. Neviem, kde vláda naberie ďalšie peniaze.

    Chcem sa vyjadriť k tomu, že vo vašej rozprave bolo diskutované o tom, že vy síce máte nejaké pripravené opatrenia, ale nechcete ich dnes zverejniť. Ja si myslím, že nemáte takmer žiadne, lebo toto programové vyhlásenie ešte viac zaťažuje existujúci rozpočet a toľko rezerv v tej výdavkovej časti určite nenájdete. A chcem len povedať, že určite tento polrok sa budete vyhovárať na katastrofický stav verejných financií za minulej vlády a budúci rok podľa môjho názoru nič iné neurobíte, budete čakať na rast ekonomiky, ktorým chcete, povedzme, všetky tie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán Burian, ďakujeme za vecne korektné a odborné pripomienky.

    Pán Jarjabek, nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Dámy a páni, vypočuli sme si práve pána Mikloša, to znamená, vypočuli sme si prejav pána premiéra vlády Slovenskej republiky, lebo ja to tak vnímam, je mi to ľúto, pani premiérka, ale je to tak. Mám k dispozícii list ministrovi kultúry zo dňa 30. júla 2010, kde minister Mikloš na jednej strane hovorí o transferi pre Slovenskú televíziu vo výške 56 mil. eur každoročne v rámci volebného obdobia, to znamená, to je úroveň finančná na úrovni roku 1997. Okrem toho píše: "Súčasne vás žiadam o vykonanie legislatívnych úprav, ktoré by zabezpečili financovanie STV a SRo tak, aby poplatky za služby verejnosti poskytované STV a SRo neboli vyberané, ale boli nahradené iba transferom zo štátneho rozpočtu v uvedených limitoch. Z tohto dôvodu predpokladajme zrušenie výberu poplatkov za služby... Zároveň vás žiadam o predloženie návrhu rozpočtu kapitoly v súlade s Príručkou na zostavovanie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 s dôrazom na..." Proste je tu jasné úkolovanie ministerstva kultúry. Neviem, či o tom viete, pani premiérka. A z tohto je úplne jasne vidieť, kam sa v budúcom období bez toho, aby parlament prijal v tejto chvíli čo i len jediný návrh zákona, má uberať verejnoprávna Slovenská televízia, verejnoprávny Slovenský rozhlas a Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Čiže je tu jedna veta na úvahu, kto je vlastne premiérom tejto vlády a hovorcom. Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz využíva svoje právo podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský a hlási sa do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani premiérka, členovia vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som povedal niekoľko myšlienok ako poslanec Národnej rady, ale v tejto chvíli aj ako predseda poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia k predkladanému vládnemu programu, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky na štyri roky. Tu chcem vyvrátiť všetky podozrenia tých, ktorí už aj v diskusii vznášajú isté pochybnosti, či tento dokument je alebo nie je časovo obmedzený. Áno, tento dokument, kolegyne, kolegovia, je časovo obmedzený a je limitovaný funkčným obdobím tejto vlády. Funkčné obdobie tejto vlády je podľa želania vlády, ale aj podľa koaličných poslancov limitované týmto funkčným volebným obdobím, ktoré začalo v roku 2010 a končí v roku 2014. To len aby som vyvrátil akékoľvek podozrenia a pochybnosti tých, ktorí už od začiatku akoby vyjadrovali isté pochybnosti, preto hneď na úvod by som rád všetkých ubezpečil, že postup tejto vládnej koalície je jednotný a tých, ktorí si myslia o tom iné, je to len želanie.

    Predložený návrh vládneho programu vznikol po vzájomných rozhovoroch, konzultáciách. A som veľmi rád, že nakoniec to bolo po vzájomnej dohode. V našej krajine máme pomerný volebný systém, to znamená, že vládu môže zriedkakedy zostaviť len jedna politická strana. A preto ešte raz chcem vyvrátiť tie dôvody spochybňovania súdržnosti tejto vládnej koalície. Pripúšťam, že naše ideové či filozofické východiská sa môžu líšiť a aj sa líšia, ale dôvod, prečo sme sa ocitli spoločne na vládnej strane ako koalícia, je spoločný záujem o budúcnosť našej krajiny, na tom, že musí pokračovať v smere, ktorý nastúpila spoločnosť a naša krajina, dámy a páni, po roku 1989. Charakter nového programu a zloženie vládnej koalície je podmienené výsledkom volieb. V tejto súvislosti chcem aj z tohto miesta vysloviť poďakovanie občanom Slovenskej republiky za poskytnutú dôveru a dôveru všetkým nám. Dlhujeme im zodpovednú politiku, ktorá im umožní, aby vo svojich postojoch, a takýchto zodpovedných, vytrvali.

    Dámy a páni, my, ktorí sme tu, a je nás 150, sme dostali mandát od občanov. Tento mandát nás zaväzuje poskytnúť ľuďom podmienky pre hľadanie cesty ku kvalitnému životu. Uvedomujem si, že tento cieľ nie je jednoduchý ani pre poslancov koalície vládnych strán, ale ani pre poslancov opozície. Chcem veriť, že aj jedni, aj druhí budú k nemu kráčať zodpovedne po celé volebné obdobie. Áno, parlament je miestom a má byť miestom pre kritickú diskusiu, neraz vášnivú diskusiu, ale nedôstojné správanie, nevecné, osobné útoky a vulgárne osočovanie sem do tejto rokovacej sály, dámy a páni, nepatrí. Politika a politici bez cti, dôvery a bez rešpektu sa stávajú nepotrebnými a pre svoju krajinu škodlivými. V uplynulých obdobiach sa slovenská politická elita, žiaľ, často posúvala k týmto nebezpečným brehom. Je naliehavo potrebné, aby sa slovo politika zbavilo hanlivého podtónu a znovu získalo svoj pôvodný a dôstojný zmysel spravovania vecí verejných a zmierovania napätí a konfliktov v spoločnosti. Obnoviť dôveru občanov vo veci verejné je, áno prepáčte, použijem toto už známe prirovnanie, behom na dlhé trate. Nejde o jednorazové, jednoduché a povrchné riešenia. Viem, že Kresťanskodemokratické hnutie je na tento beh na dlhé trate dobre pripravené, a preto sa rozhodlo postaviť na štart a súťažiť naozaj vo férovej súťaži. Pravidlá férovosti, dámy a páni, však musíme v prvom rade nastaviť sami pre seba. Sme ľudia a niekedy príliš ľudia tak ako ostatní mimo tejto sály a budovy a ako takí nemáme žiadne právo vyvyšovať sa nad ostatných. Jediné, čo nám mandát môže dovoliť, a to je to dôležité, je viesť v tejto sále politickú diskusiu bez rizika vydierania a postihov za prejavené názory a vykonávať svoj poslanecký mandát profesionálne a výnimočne. S ostatným sa treba nadobro rozlúčiť, inak nemáme šancu získať dôveru od občanov. Ak máme spájať túto vládu s čistotou verejného života, musíme vyvinúť maximálne úsilie na odstránenie korupcie a klientelizmu. Práve korupcia a klientelizmus sú hlavné neduhy politiky s veľmi negatívnymi dôsledkami. Na mysli mám najmä katastrofálnu stratu dôvery, čo ústi do občianskej apatie a, čo je ešte horšie, do následných pokušení populizmu a extrémizmu. Odvážim sa konštatovať, že práve odmietnutie korupcie a klientelizmu bolo jedným z hlavných posolstiev aj posledných parlamentných volieb. Som preto rád, pani premiérka a členovia vlády, že predkladaný vládny program definuje veľa prostriedkov na to, aby sa vôľa občanov v tomto smere naplnila. Aj pri zostavovaní tohto programu, pri tých nekonečných rokovaniach, som získal pocit a presvedčenie, že bojovať proti korupcii chceme a budeme spoločne.

    V určitom napätí, dámy a páni, s tým, čo som doteraz hovoril, azda vyznie nasledujúce konštatovanie, ktoré vyslovujem nerád, že aj na Slovensku je prítomná istá miera verejnej podpory takým politikom, ktorí sa správajú nečestne, ba v niektorých prípadoch kriminálne a zdajú sa byť v tomto konaní beztrestní. Na čestné správanie v politickom a podnikateľskom prostredí sa v istých kruhoch pozerá s povýšeným cynizmom ako na čosi smiešne, ako na príznak nepraktickej povahy. Následne vzniká a šíri sa názor, že politika je vo svojej podstate špinavá záležitosť. Nechcem, aby sme aj my tu na Slovensku postupne získali ten nebezpečný klamný pocit, že krajina sa dá spravovať a môže napredovať aj napriek nemorálnym a kriminálnym spôsobom správania sa. Skúsenosti rozvinutých slobodných krajín svedčia, stručne povedané, o opaku. Preto som veľmi rád, že táto koalícia našla odvahu opäť otvoriť tému tzv. Mečiarových amnestií. Budem rád, keď väčšina občanov tejto krajiny pochopí, že bez pomenovania zla a nespravodlivosti sa nemôžeme pohnúť ďalej. Od staroveku je známy výrok, že štát bez spravodlivosti nie je ničím iným než ozbrojenou bandou zbojníkov. Takáto perspektíva, dámy a páni, nám nemôže stačiť. Musíme chcieť viac.

    Pre Kresťanskodemokratické hnutie je v každom prípade dôležité, aby sme dbali aj na situáciu ľudí, ktorí sú bezmocní a odkázaní na pomoc, ľudí, ktorí zostávajú v tieni všetkých oslavovaných veľkolepých úspechov, všetkej nádhery tých hypermarketov a svietidiel, lámp, bez možnosti zlepšiť svoj údel zbavený často ľudskej dôstojnosti, opomínaný a vysmievaný. Je potrebné, aby sme všetky "zoštíhľujúce" zmeny, akokoľvek potrebné, robili aj so zreteľom na ich životnú situáciu. Na to nemusíme naše vládnutie označovať nejakými silnými či vzletnými výrazmi. To tu už bolo a realita sa napokon veľmi odlišovala od slov. Stačí, dámy a páni, ak nebudeme svojimi rozhodnutiami množiť chudobu, nespravodlivosť, nedôveru, úzkosť, zúfalstvo, závisť a nenávisť medzi ľuďmi. Také veci sú vždy živnou pôdou pre extrémizmus a podkopávajú ústavné základy demokracie. Rád preto konštatujem, že v predkladanom vládnom programe sú potrebné trhové reformy vyvážené ústretovosťou pre tých, ktorí pomoc potrebujú. Pri rokovaniach sme presadili minimalizovanie platieb za lieky pre dôchodcov a invalidov. Budeme pozorne sledovať aj nastavenie dôchodkového systému, aby sa začali umenšovať rozdiely medzi tzv. staro- a novodôchodcami. Budeme navrhovať aj riešenia problémov mladej generácie, nových rodín a ich detí. Je neúnosné, aby mladí a vzdelaní ľudia odchádzali z tejto krajiny alebo, ak v nej zostanú, museli čeliť otázke, či vôbec založiť rodinu a ako pre ňu zabezpečiť dôstojné životné podmienky. Kresťanskodemokratické hnutie podporuje všetky kroky, ktoré týmto zraniteľným skupinám prinesú nádej a nielen to. Ak im nedokážeme dať kvalitnú a adresnú podporu, potom budú výsledky nášho vládnutia postavené na piesku bez základov a možno očakávať, že nemusia ani dlho vydržať.

    Dámy a páni, trhová ekonomika je základom, a to neoddiskutovateľným, na zabezpečenie dostatočnej životnej úrovne pre čo najväčší počet obyvateľov. A je nevyhnutnou podmienkou zachovania základných práv a slobôd. Potrebujeme slobodný trh. No potrebujeme aj štát, ktorý v príslušných oblastiach koná rozhodne a efektívne. Keď preto hovoríme o solidarite, rozhodne nemáme na mysli rast byrokracie ani administratívnych prekážok pre podnikanie. Ide nám o zabezpečenie tých funkcií štátu, v ktorých je nenahraditeľný, o predchádzanie ekonomicky motivovaným napätiam a konfliktom, o zabezpečenie starostlivosti pre tých, ktorí ju potrebujú, a tých, ktorí si ju zaslúžia po dlhých rokoch práce, starostlivosti o deti, a na to nezabudnime, aj po dlhých rokoch prispievania do štátneho rozpočtu. Efektívny a rozhodný štát nie je veľký či prebujnený štát, ten býva, naopak, často príliš nemohúci, ale je to štát, ktorý sa vrátil k svojim pravým a prirodzeným úlohám, je to štát zbavený korupcie, štát, ktorý motivuje občanov k poctivosti, pracovitosti a zodpovednosti, k sebe navzájom, k svojim potomkom a v neposlednom rade k predkom, ktorí nám túto krajinu odovzdávajú, je to štát otvorený potrebám a požiadavkám spoločnosti, je to štát, ktorý disponuje kvalitnou infraštruktúrou a dobudovaným systémom ciest, ktorý spája regióny Slovenska a otvára tak aj možnosť riešiť vleklý a bolestivý problém nerovnomerného vývoja životnej úrovne našich regiónov, je to štát poctivo narábajúci s financiami, je to štát, v ktorom vládnu dobré zákony a tieto zákony platia pre všetkých, a, konečne, je to štát, ktorý chráni životy a majetok občanov, štát, ktorý trestne postihuje aktivity osôb, fyzických a právnických, ktoré porušujú zákony a vozia sa po chrbtoch poctivých občanov. A toto trestné postihnutie musí byť promptné, viditeľné a pre všetkých zrozumiteľné.

    Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážená pani premiérka, vážený pán predseda parlamentu, z uvedených dôvodov Kresťanskodemokratické hnutie a jeho poslanci v poslaneckom klube vyslovujú plnú podporu predloženému vládnemu programu a budú hlasovať za vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky. Ako som už zdôraznil, aj my, tvoriaci túto vládnu koalíciu, sme ľudia a ako takí sme omylní, čo je dôvod, prečo sa nikdy nesmieme vzdať otvorenej diskusie. Chceme viesť vecný a otvorený dialóg s občianskou spoločnosťou a nikdy nechceme prerušiť dialóg aj s parlamentnou opozíciou. Podporujeme predložený vládny program nie preto, že ponúka dokonalé vyriešenie všetkých problémov na večné časy a nikdy inak, ale preto, že ponúka perspektívu slušnejšieho života občanom Slovenskej republiky. Ústavné základy slobodnej spoločnosti potrebujú neustálu údržbu. Len tak môže zodpovedná politická reprezentácia prispievať k budovaniu takej krajiny, ktorú budú môcť jej občania nazývať svojím domovom.

    Dámy a páni, vážení členovia vlády, vážená pani premiérka, nech nám všetkým v tomto úsilí, v prvom rade vám a potom nám všetkým, 150 poslancom Národnej rady, v napĺňaní tohto cieľa Pán Boh pomáha. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že s faktickou poznámkou sa prihlásil pán Maďarič. Ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Hrušovský, mne sa veľmi páčilo, ako ste nás presviedčali, že funkčné obdobie je štvorročné a že si máme byť istí, že aj platnosť programového vyhlásenia vlády bude štvorročná. Ale mne to z vašich úst neznie veľmi presvedčivo, jednak preto, že KDH v tejto koalícii hrá tretie, štvrté husle, a mali by ste si aj vy uvedomiť, že v tejto chvíli hlas jedného unikátneho poslanca je dôležitejší ako ten váš, takže menej pátosu, pán podpredseda, a viac zmyslu pre realitu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    A pozývam do rozpravy ďalšieho rečníka Kamila Krnáča.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedníčka vlády, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstavenie programového vyhlásenia vlády nie je len o niekoľkých stranách popísaného papiera, je to výnimočná udalosť, je to vytýčenie cesty, ktorou sa naša krajina bude uberať v nasledujúcich rokoch. Dnešok je o to dôležitejší, že programové vyhlásenie súčasnej vlády nastoľuje nový kurz a predstavuje odlišné nastavenia priorít v porovnaní s volebným obdobím minulým. Dokument, o ktorom dnes hovoríme, sa od toho predošlého líši nielen v agende jednotlivých rezortov, ale najmä z pohľadu základných princípov. Skúsenosti ostatných rokov nás totiž prinútili zamýšľať sa oveľa viac nad rizikami prepojenia predstaviteľov ekonomickej a politickej moci. Úroveň vnímania korupcie u nás dramaticky stúpla. A v tejto oblasti sme sa dnes ocitli na úrovni takých krajín, ako je napr. Namíbia, Malajzia alebo Kuba. Túto situáciu v žiadnom prípade nemôžeme zľahčovať. Bujnejúca korupcia a klientelizmus so sebou prinášajú obrovské ekonomické škody, ktoré len pre Slovensko znamenajú straty ročne desiatok až stoviek miliónov eur. Príkladov z minulého obdobia je dostatok, od úplatkov a nehorázneho odmeňovania poslušných úradníkov vo všetkých oblastiach verejnej správy po škandalózne predražené štátne zákazky. Ak by minulá vláda nedopustila toto rozkrádanie, mali by sme dnes omnoho viac prostriedkov pre naše nemocnice, školy a samosprávy. Dokonca by sme mali oveľa viac peňazí aj pre tie obete povodní, z ktorých si minulá vláda pár dní pred voľbami vyrobila obete svojej populistickej politiky. To najhoršie, čo spôsobilo ignorovanie korupčných káuz, je však strata dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie. Toto sa bude naprávať len veľmi ťažko a veľmi pomaly. Nemôžeme sa preto vzdať a povedať si, že korupciu zo spoločnosti nikdy úplne neodstránime. Našou povinnosťou je proti nej každý deň bojovať tak, ako to v boji proti nej nevzdávajú dokonca ani tie krajiny, v ktorých je korupcia už dávno vytlačená na okraj spoločnosti. V týchto krajinách si totiž veľmi dobre uvedomujú, že poľaviť v boji proti nej môže znamenať len jediné, jej neuveriteľne rýchly nárast a návrat v plnej sile.

    Musíme urobiť všetko pre to, aby sme ľuďom konečne dokázali, že politici nie sú podvodníci, ktorí zneužívajú svoje postavenie, že v našej spoločnosti môže uspieť aj čestný človek a nielen ten, ktorý má dobré kontakty a peniaze na úplatky, že lekár môže odviesť svoj najlepší výkon aj bez naplnenej obálky, že sa dieťa môže dostať na školu aj bez štedrého sponzorského príspevku. Sú dva kroky, ktoré nám pomôžu vysporiadať sa s touto situáciou. Prvým je presadzovanie maximálnej transparentnosti, zverejňovať, zverejňovať, zverejňovať, zverejňovať všetko, čo nie je tajné. Je preč doba, v ktorej boli dokumenty účelovo označované za tajné len preto, aby nikto nevidel, v koho konkrétnych vreckách skončili peniaze nás všetkých. Toto programové vyhlásenie vlády prináša nový pohľad na verejnú správu, verejnú správu, v ktorej má každý občan garantované právo na pravdivé informácie, právo pýtať sa a právo byť pravdivo informovaný o tom, na aký konkrétny účel boli vynaložené jeho prostriedky. O dôvere k politikom sa tak každý občan bude môcť konečne rozhodnúť na základe hmatateľných dôkazov, a nie na základe prázdnych sľubov a klamlivých vyhlásení zastierajúcich skutočný stav spoločnosti. Druhý krok bude oveľa náročnejší. Nikdy nepresvedčíme ľudí o tom, že nám na odstraňovaní korupcie naozaj záleží, ak budeme ignorovať alebo dokonca kryť rôzne korupčné škandály. Za uplynulé roky sa v našej spoločnosti rozrástla korupcia do takých veľkých rozmerov, že rozpliesť toto špinavé klbko nitiek smerujúcich k najvyššej politike, polícii, prokuratúre a súdom bude nesmierne ťažké. Je však našou povinnosťou začať.

    Pevne verím, že zlepšenie politickej atmosféry v našej spoločnosti, kde programové vyhlásenie vlády je akousi symbolickou predzvesťou, prispeje k jednej z najdôležitejších zmien, aby tí, ktorí boli doteraz ticho, aby tí, ktorí sa doteraz o nekalých praktikách hovoriť báli, jarmo svojho strachu konečne zhodili a hovoriť začali, a to aj v prípadoch, že v úlohe previnilca bude práve vysoký verejný činiteľ, práve policajt, prokurátor alebo sudca. Jedine neutíchajúci tlak verejnosti dokáže prinútiť zodpovedných, aby tam, kde sú povinní konať, konali. Po dlhých rokoch sa tak možno konečne dočkáme prvého úspechu, keď za korupčné škandály nebudú braní na zodpovednosť len bezvýznamní herci, ale ruka zákona tvrdo dopadne aj na plecia režisérov celý čas stojacich v úzadí. Programové vyhlásenie vlády je v tomto smere jednoznačné. Téma boja proti korupcii sa stala jeho jednou z najvyšších priorít a korupcia, ako sme ju mali možnosť poznať počas uplynulého obdobia, sa už ďalej tolerovať nebude.

    Vážené dámy, vážení páni, na stole máme programové vyhlásenie, ktoré je o zodpovednosti a ktoré je o zastavení hazardovania s budúcnosťou našej krajiny. Želám vám preto pri hlasovaní o jeho podpore nielen šťastnú ruku, ale najmä zodpovednú ruku. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Krnáča sa prihlásili traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším.

    Pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, mne sa veľmi páči, že chcete, aby ľudia uverili tomu, že lekár môže vyšetriť a liečiť aj bez tučnej obálky a že na školu sa dá dostať bez úplatku. Ale to môže dosiahnuť iba politická strana, ktorá ukáže, že do parlamentu sa dokáže dostať aj bez podvodov na svojich voličoch a bez lží. Strana, ktorá popustí uzdy populistickému sľubovaniu, bezbrehému sľubovaniu všetkého možného pred voľbami a potom z tých najdôležitejších volebných sľubov, na ktorých získa najviac voličov, na ktorých stavia najviac svoju predvolebnú propagandu, upustí skôr, než sa vytvorí nová vládna koalícia, do ktorej vstúpi, ťažko môže presvedčiť ľudí o tom, že lekár môže vyšetrovať a liečiť bez tučnej obálky a že sa na školu dá dostať bez úplatku. A už vôbec to nemôže dokázať strana, ktorej predseda jeden deň tvrdí, že má akúsi podpísanú dohodu, aby potom sa veľmi rýchlo ukázalo, že namiesto toho je to iba akýsi zápis, ktorý má svedčiť o akejsi stabilite. Takže, vážený pán kolega, ja by som bol veľmi rád, aby naozaj ľudia verili, že lekár môže vyšetrovať bez tučnej obálky a na školu sa dá dostať bez úplatku, ale strana, ktorá klame svojich vlastných voličov, ich o tom celkom určite nepresvedčí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, povedali ste množstvo všeobecných fráz. Jedna z tých fráz bola, že keby sa nepredražovali štátne zákazky, tak by plynulo viac peňazí do samosprávy. Keby ste vedeli, ako sú financované samosprávy, tak by ste túto vetu nikdy nepovedali, pretože samosprávy sú financované priamo podielom na dani z príjmov fyzických osôb. Takže aj keby boli možno lepšie tendrované štátne zákazky, tak samosprávy by z toho priamy príjem nemali. A takýchto fráz, ktoré ste povedali, bolo oveľa viac, ktoré nemali rácio. Takže, pán poslanec, nabudúce vás chcem poprosiť o menej všeobecných fráz a viac rácia, nie ste na facebooku, aby ste si napísali, čo vás napadne, pričom každý vám to nekriticky zje.

  • Ja by som sa chcel dotknúť tej časti vystúpenia pána poslanca, kde hovorí o zverejňovaní zmlúv. Chcem veriť, že to myslíte úprimne a vážne, len neviem, či je to možné v súvislosti s tým, že súčasťou tejto koalície sú aj ľudia, ktorí napr. zablokovali zverejnenie zmluvy o privatizácii strategického podniku, ako bol Slovenský plynárenský priemysel. Slovenská verejnosť sa do dnešného dňa o tejto zmluve nevie dozvedieť. Predchádzajúca vláda sa o to snažila, ale jednoducho tie vnútorné podmienky v zmluve to zrejme nedovolili. Máte možnosť, ste člen vládneho zoskupenia, na to, aby ste tlačili na tých pánov, ktorí sedia v tejto vláde, aby prejavili ochotu a zverejnili tieto zmluvy. My sme na ne tiež veľmi zvedaví, a slovenská verejnosť asi tiež.

    Neviem, do akej miery môže byť úprimné konanie vášho politického zoskupenia, keď vo vašom vnútri ste nesúrodí. Dokonca slovenská verejnosť sa dozvedela aj o hodnote poslaneckého mandátu jedného z vašich poslancov, ktorý koná zrejme za ďalších poslancov. Dokonca podpisujú sa tu nejaké bianko zmluvy bez toho, že by verejnosť bola oboznámená s ich obsahom. Dokonca ten obsah ešte na tej zmluve ani nie je, pretože údajne sa v súčasnom období iba dojednávajú veci, ktoré by mali byť zakomponované do programového vyhlásenia. Viete, je to také detinské. Zatiaľ sú to iba silné reči a gestá, najmä z vášho politického zoskupenia, ktoré sa nazýva Obyčajnými ľuďmi. Ďakujem.

  • Za poslanecký klub Slovenskej národnej strany vystúpi pani poslankyňa Belousovová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, zámerne hneď už vo svojom úvode som vás oslovila, tak ako sa náleží, a chcela som vás po celom dni, keď z úst vašich poslancov, myslím poslancov vládnej koalície, ale aj členov vlády, stále hovoríte o akejsi tejto krajine, pekne poprosiť brať do úvahy, že my sme poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže táto krajina podľa vás má svoj názov a volá sa Slovensko alebo slovenský štát alebo Slovenská republika, takže používajme to tak ako treba.

  • Ak máme hovoriť o dokumente, ktorý nám bol predložený pod názvom Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 až 2014, je potrebné hneď v úvode povedať, že v podstate to ani nie je programové vyhlásenie vlády, pretože nespĺňa základné kritériá tohto dokumentu. Prečo? Program je vlastne dokument, ktorý by mal obsahovať vopred pripravený postup, to je definícia, sled, náplň, rozvrh činností, cieľov a plán. To znamená, zhrnuté, programové vyhlásenie vlády by malo byť určenie cieľov vlády pre 4 roky, prostriedkov a metód, ako sa k týmto konkrétnym cieľom vláda dostane, s ohľadom na definíciu, ktorú som vám uviedla, by mal byť vládny program o tom, teda prehľad cieľov na stanovené obdobie, akými postupmi a v akom slede sa budú tieto ciele dosahovať. Z tohto hľadiska musím povedať, že tento dokument nespĺňa kritériá na základné hodnotenie ako programové vyhlásenie a namiesto takéhoto obsahu má tento dokument skôr charakter deklarácie princípov dohodnutých vládnou koalíciou, filozofie, na ktorej sa dohodli s prvkami ideologizácie ich politických zámerov. Ide teda o politický dokument vyjadrujúci dohodu účastníkov koaličnej dohody a má charakter prehlásení vládnej koalície, a nie je vládnym prehlásením, v ktorom by politické tézy mali byť rozpracované a konkretizované do realizovateľných konkrétnych cieľov opatrení vrátane nástrojov, ktoré budú na dosiahnutie týchto cieľov použité. To, čo som povedala, platí, že skutočne to nie je programové vyhlásenie, je to len nejaký politický manifest.

    Ale teraz by som chcela hovoriť o tom, prečo súčasná vládna koalícia ani nie je schopná a nikdy ani nebude schopná predložiť programové vyhlásenie vlády v takej podobe, ako má byť. Teda skúsme sa zamyslieť nad otázkou, prečo to nie ste schopní. Príčin je možno viac. Ja sa budem snažiť spomenúť len tie, ktoré by som zahrnula do tej svojej malej analýzy. V prvom rade táto vláda, a programové vyhlásenie, teda, to čo tak voláte, to odráža, nadväzuje na odkaz svojich predchodcov dvoch Dzurindových vlád. Táto vláda nie je vláda za, ale je vládou proti, ja si to tak pre seba nazývam, keď som si preštudovala tento program, vládou národného frontu, pretože ide o zjednotenie ideologicky a programovo rôznorodých politických strán proti teda niečomu. V skutočnosti, tak ako niekedy to bolo zjednotenie sa tých prvých dvoch Dzurindových vlád proti Mečiarovi, teraz je to zjednotenie tejto vlády proti Ficovi a všetkým jeho koaličným partnerom. V skutočnosti však táto vláda je vládou kapitálových záujmov. A mám smutné podozrenie, že gro týchto záujmov je mimo nášho štátu, teda mimo Slovenskej republiky. Vy viete teda, hovorím k vládnej koalícii, preto síce povedať, proti čomu ste, k tomu sme tu počuli vlastne politické vystúpenia všetkých, ktorí vystupovali, chýba vám však odpovedať na otázku občanom Slovenskej republiky za čo ste, teda tie konkrétne reálne ciele, tak ako má ich obsahovať programové vyhlásenie vlády. No ja sa vám ale nedivím, že to neviete dať dokopy, pretože takéto konkrétne ciele sa veľmi ťažko definujú, ak prienik programov jednotlivých politických strán vládnej koalície je veľmi, veľmi malý. Aspoň z tých rokovaní, ktoré prebehli cez médiá, bolo každému jasné, že ak si predstavíte tie krúžky, ktoré by mali znázorňovať ako diagramy množiny vašich politických programov, tak prienik je taký maličký, že by ho nebolo vidno v konkrétnostiach. A vy okolo toho musíte robiť všelijaké vaty a bubliny, aby ste to mediálne predali. Pritom už volebné programy strán vládnej koalície obsahovali, to je ešte ďalšia príčina, prečo to ťažko dáte dokopy, vaše programy obsahovali veľmi veľké množstvo klamstiev a nereálnych sľubov. Ťažko teraz splniť to, čo jeden politológ veľmi trefne v médiách nazval predvolebné ohňostroje. Ony totiž ani neboli určené na reálne splnenie po voľbách. Vy ste ich chceli použiť len na prilákanie voličov. Teda už vtedy ste dobre vedeli, že klamete a že sú to vlastne chytáky pre voličov, z ktorých sa nič nezrealizuje. Ak teda oddelíme od volebných politických programov predvolebné podvody a sľuby, z každej politickej strany, ak ich uberieme, ostanú nám okyptené programy politických strán, strán, ktoré sú vo vládnej koalícii síce spolu, ale sú veľmi rôznorodé a doslova protirečivé, napr. KDH a SaS.

    Ja sa divím Kresťanskodemokratickému hnutiu, a pokojne môžete mi teraz niekto z vašich členov na to odpovedať, aj mimo nejakého záznamu, prečo vy ste v tejto koalícii, keď máte úplne iné hodnotové názory. No ťažko to dať dokopy, lebo skutočne vy ste vlastne odišli z druhej Dzurindovej vlády, a tým ste spôsobili predčasné voľby kvôli tomu, že vám vtedy partneri povedali, SDKÚ, že v žiadnom prípade nepodporia vatikánsku zmluvu. A bolo to pre vás, čo som si vážila, taká zásadná vec, že ste povedali, že my z tej vlády odídeme. Ale teraz vám všetci dopredu povedali, že žiadna vatikánska zmluva nebude. Dopredu to viete, že si ani neškrtnete, a aj tak idete s týmto do vlády. Čo sa zmenilo? Prečo zrádzate svoje hodnotové podstaty svojej strany? Pritom máte z koaličných partnerov SaS, ktorá vo svojom programe otvorene povedala, že je za manželstvá homosexuálov, že je za dekriminalizáciu = legalizáciu marihuany, že je za potraty, dokonca za potraty, ako sa vyjadril váš kandidát na európskeho poslanca, do ôsmeho mesiaca života plodu.

    Takisto nesúrodosť sa prejavuje aj v rámci jednotlivých strán. No tu sa pristavím pri dnes veľmi populárnej takej vzťahovej nejakej rovnici medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi. Ja veľmi so záujmom sledujem toto divadlo, pán Matovič, ktoré hráte na pôde Národnej rady aj v politike Slovenska, a chcela by som na to reagovať. Veľmi pozorne som si prečítala posledné vyjadrenia, a chcem vám to povedať všetkým štyrom, ktorí zastupujete v SaS aj na kandidátke za SaS ste boli, Obyčajných ľudí, že vy vôbec nie ste obyčajní ľudia. Na obyčajných ľudí vám nakašlať, pretože vy zastupujete od začiatku len svoje ciele, ktoré sú jednoznačne určené. Veď vy takisto ste išli, pretože ste podvádzali od začiatku, len volič musí si to uvedomiť, asi vás rozhryznúť, a ste dopredu súhlasili s tým, že budete ako vraj Obyčajní ľudia na kandidátke politickej strany, ktorá takisto povedala, že je úplne proti iným hodnotám. Tak zo začiatku kandidátky SaS mala ľudí, manželstvá homosexuálov, marihuanu dekriminalizovať, a potraty takisto. Ale na konci boli tí, ktorí tu aj hlásajú konzervatívne hodnoty a ktorí tvrdia, že ste z Obyčajných ľudí všetci proti tomu. Čo vás donútilo ísť na tejto kandidátke? Ja si myslím, že je to nečestnosť, keď vy ste tu, pán Matovič, niekomu nadávali do zlodejov, ďalší kandidát, ktorý by si mal dávať pozor na ústa. Vy nie ste obyčajný človek, vy ste jeden nečestný človek a obyčajný politický špekulant.

  • To je presne to. Čo to tu hráte za divadlo? Ja som 15 rokov v politike a ešte som nemala taký úspech, že by ma niekto ohodnotil za 20 mil. eur. Možno každý vie, že som taká principiálna, tak sproste principiálna, ale príde jeden Matovič, ktorý ešte sa neohreje na stoličke a dostane ponuku 20 mil. eur. Čo to znamená?

  • Reakcia poslanca.

  • To je k veci. Ja hovorím k veci, tak ako hovorili všetci ostatní. Ja hovorím, prečo programové vyhlásenie je také, aké je. Ja hľadám príčiny, aby ste ich mohli odstrániť. To znamená, že vlastne vy ste sa postavili na trh a určili ste si ako na burze minimálnu cenu, ale povedali ste zároveň, to bol vtip, za 20 mil. sa nedám, ja som obyčajný, ja mám cenu viacej.

  • Smiech v sále.

  • Čiže z toho vyplýva k programovému vyhláseniu, že máte problém ho zostaviť, pretože vládna koalícia dnes už nemá štyri subjekty, ale šesť subjektov.

    Pevnou stabilizáciou bude pôsobiť Most – Híd, pretože tam je programová jednota založená na tom, že vlastne tento subjekt politický bude podľa mňa štyri roky veľmi pevný. Čo ich vlastne spája, tú časť maďarskú a časť kvázi "slovenskú", myslím skupinu OKS, Šebeja, Dostála, Zajaca a podobne Vás spájajú vždy protislovenské záujmy. Čiže vy budete veľmi pevní, lebo Šebej, Zajac, to sú synonymá protislovenskej, protinárodnej politiky na Slovensku. Čiže tam destabilita, pani premiérka, nehrozí. Aspoň tam to budete mať trošku jednoduchšie.

    Osou celej vládnej koalície, a nielen preto, že má kreslo premiérky, je SDKÚ, preto osou, že, a to je to najdôležitejšie, programové vyhlásenie to aj dokazuje, ide o pokračovanie Dzurindovej politiky dvoch Dzurindových vlád, ktorých vládnutie malo doslova devastačný následok pre Slovensko. A toto je, vážení, tá veľmi zlá až najhoršia správa pre Slovensko, pretože si myslím, že to jednoducho nejde dobrou cestou.

    Je jasné, že výsledkom koalície, ktorej analýzu takú minimálnu som sa snažila urobiť, mohol byť len ten materiál, ktorý síce sa nazýva hrdo programové vyhlásenie vlády, ale v skutočnosti ním nie je a ani nemôže byť.

    A teraz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, niekoľko konkrétnych pripomienok k predloženému dokumentu.

    V prvom rade programové vyhlásenie vo svojom súhrne je populistické slohové cvičenie bez konkretizácie cieľov aj očakávaných výsledkov. V podstate jediná konkrétnosť, ktorú som tam našla, je, že už v budúcom roku chce vláda ušetriť 1,7 mld. eur a znížiť tak schodok štátneho rozpočtu zhruba o 2,5 %. Aj keď to v podstate skrýva za kvázi pokračovanie sociálnej politiky, v skutočnosti to chce dosiahnuť na úkor sociálneho štandardu bežných občanov. Prvé správy o krokoch ministra práce a sociálnych vecí mi dávajú za pravdu. Naznačujú to zásahy do prehodnotenia systému valorizácie dôchodkov, nemocenského poistenia, úspory na liekoch, keď sa má predpisovať molekula, nie liek a okolo toho sú nejasnosti, kto bude brať zodpovednosť. Rovnako tieto úpravy idú na úkor občanov, ale aj podnikateľov živnostníkov. Je tým aj riešenie odvodového zaťaženia a platenie odvodov aj pre tých, čo pracujú napr. na autorské zmluvy. To sú detaily. Čo je však najnebezpečnejšie, to sú navrhované zmeny Zákonníka práce, ktoré nie sú v súlade so sociálnym a pracovným právom Európskej únie. V podstate tieto návrhy zbavujú zamestnanca jeho práv a robia z neho takých novodobých nevoľníkov kapitálu.

    Už dlho pred voľbami sme upozorňovali, že vtedajšia opozícia nemala jasný strategický program. Dnes sa po preštudovaní tohto materiálu, o ktorom diskutujeme, ukazuje, že sme sa mýlili. Oni ani nepotrebovali mať nejaký jasný strategický program, pretože programové vyhlásenie jasne dokumentuje, že táto vláda chce pokračovať v politike druhej Dzurindovej vlády a preniesť ťažkosti na občana v prospech kapitálu. Aj keď ľudí na začiatku príliš nestrašíte a snažíte sa ich lákať niektorými populizmami, po preštudovaní dokumentu je táto stratégia jasná. Ďalej to dokumentuje aj snaha tejto vlády pokračovať v privatizácii, ktorú nedokončila Dzurindova vláda, t. j. sprivatizovať Cargo, letisko, teplárne, vodárne, kanalizácie, automobilovú a verejnú dopravu, SAD-ky. Z pohľadu štátu a jeho fungovania sú to strategicky dôležité odvetvia. Čiže v súhrne môžeme povedať, že chce táto vláda odovzdať do rúk predovšetkým zahraničných, ale možno čiastočne aj domácich kapitálových skupín všetku tú časť ekonomiky, ktorá slúži na uspokojovanie základných a nevyhnutných každodenných ľudských potrieb. Ja by som práve k týmto oblastiam, ktoré chcete privatizovať, lebo je jedno, či sa to urobí predajom alebo navýšením percent, povedala, že je to vlastne posledné rodinné striebro Slovenskej republiky. A preto by som vás chcela požiadať alebo poprosiť, aby ste od zámerov ich dať vlastne do súkromných rúk upustili, pretože naozaj tieto teplárne, tieto vodárne, kanalizácie a všetky podobné podniky môžu byť dôležitým prvkom práve rastu domácej ekonomiky, ale nie je nutná podmienka, aby sa dostali do cudzích rúk. Týmto kapitálovým skupinám ide v podstate o to, dostať sa k zisku tam, kde človek nemá možnosť substitúcie. To znamená, že stále potrebuje každodenne mať vodu, mať teplo a tak ďalej a doprava nákladná je vždy aktuálna alebo perspektívna. V prípade zníženia spotreby bude nasledovať zvýšenie cien vodného, stočného, elektrickej energie a plynu, verejnej osobnej dopravy a tak ďalej. Napodiv vláda však neuvažuje s udržaním mýtnych poplatkov pre súkromných prepravcov. Práve preto pred voľbami ste stavili na populizmus a sľuby a ľudia vám naleteli. Nič z týchto veľkolepých sľubov, z toho ohňostroja sľubov v programovom vyhlásení nie je. Ak k tejto privatizácii, o ktorej som hovorila, pribudne aj fakt, že po roku 2012 aj predaj štátnej pôdy do súkromných rúk zahraničných investorov je možný, tak tento štát, Slovenská republika, ostane bez majetku a s právami ľudí, ktoré budú silne pripomínať obdobie feudalizmu. Len práva šľachty a lénneho práva sú tu nahradené právom liberalizovaného kapitalizmu. Čiže nie nadarmo som použila v úvode názov, že ide o kapitálové nevoľníctvo, ktoré núti človeka podriadiť sa záujmom úzkej skupiny ľudí.

    Ak pustíme z vlastných rúk ekonomiku a možno aj pôdu, potom je náš národnoštátny záujem, národnoštátny záujem Slovenska kde, keď budeme mať síce vymedzené hraničné územie ale bez práva, že nám patrí pôda, na ňom rozhodovať a konať? Nepotvrdzuje programové vyhlásenie vlády opäť, že táto vláda sa zrieka obhajoby nielen národnoštátnych záujmov v oblasti majetku, ekonomiky a sociálnej sféry, ale aj svojich národných záujmov v prospech posilňovania nejakej politickej silnej Európskej únie a nadnárodných spoločností? V tomto smere všetky prehlásenia, ktoré v programovom vyhlásení vlády sú uvedené pod jednotným heslom "Budeme usilovať o posilnenie nášho postavenia a práva v Európskej únii!", sú len kamuflážou čiže len slová, ktoré nič neznamenajú, pretože práva má ten, kto ovláda ekonomiku a kapitálové toky, ten rozhoduje o štáte. A občan je tu potom až možno na druhom mieste. Ja nepodceňujem vládu, že si tieto riziká neuvedomuje, práve naopak, pretože už v úvode nechtiac odkryla svoju pravú tvár, keď upozorňuje, že jej ide o riešenie nových sociálnych rizík tzv. pracujúcej chudoby, zostarnutia v chudobe a rizika, keď vzdelanie prestáva byť dostatočnou ochranou pred hrozbou nízko platenej práce či nezamestnanosti. To však vo svojom súhrne znamená, že celé prehlásenie, ktoré programové vyhlásenie vlády obsahuje o potrebe budovania poznatkovej ekonomiky, vlastne nič nerieši, ako keby si dopredu vyslovovali nedôveru. Nositeľom poznatkov je človek. A ak tento aj s poznatkami nebude mať primeraný príjem a možnosť zamestnať sa, tak ide znovu len o prázdne populistické heslo. Kladiem si otázku: Je si nová vláda vedomá toho, čo do programového vyhlásenia zapísala, alebo koná pod tlakom volebných sponzorov, alebo koná nevedomky, alebo koná z vlastnej nevedomosti a hlúposti? Ja sa prikláňam k prvej možnosti.

    Teraz ešte by som chcela, ak dovolíte, niektoré také veľmi konkrétne pripomienky ku konkrétnym bodom politického programu, hoci sa objavili aj predtým.

    Dokument, ktorý nám je predložený, sa nezaoberá priamo vôbec smerovaním a modelovaním ekonomiky Slovenskej republiky ani optimalizáciou štruktúry ekonomiky. Nikde o tom nie je ani zmienka. Konkrétne sa to týka napr. oblasti výroby a služieb. Predložený dokument sa nezaoberá ani nástrojmi, ani legislatívnymi opatreniami, ktoré by mali byť súčasťou prehlásenie koaličných vlád, ale nie vládneho programu. Vládny program by mal hovoriť o rozpracovaní príslušných návrhov zákonov a nepoužívať formulácie, ktoré sa veľmi často opakujú v tomto dokumente. Ja vám aspoň niektoré prečítam, kde si vláda v rozpore aj s ústavou, aj inými zákonmi osvojuje kompetencie dokonca tvorby zákonov. Je to napr. formulácia: "Vláda Slovenskej republiky zákonom podrobne určí." Zákon neurčuje vláda, zákon sa prijíma v Národnej rade Slovenskej republiky. Alebo je tu ďalšia podobná formulácia: "Vláda napraví reštrikčné a legislatívne a politické opatrenia." Vláda nie je zákonodarný zbor. Čiže legislatívnu činnosť, do ktorej vstupuje, má jasne vymedzenú zákonmi, ale ona neprijíma zákony. Veľmi často sa tieto formulácie v tomto dokumente objavujú. S ohľadom na predvolebné obdobia a prehlásenia jednotlivých strán, aké opatrenia by prijali proti kríze, keby boli pri moci, vládny program však neobsahuje ani zďaleka tie odvážne opatrenia, ktoré pred voľbami sľubovali. Napr. z toho protikrízového balíčka SDKÚ tam nemáte absolútne nič, ospravedlnenie môže byť možno neznalosť pred voľbami zo stavu ekonomiky, hoci ja si myslím, že už pred voľbami ste vedeli, o čo vám ide. A išlo vám o zámerné podvádzanie voličov.

    Chcem to trošku zostručniť, pretože ešte tých konkrétnych výhrad je dosť veľa. A okrem iných ďalších pripomienok najzávažnejším nedostatkom dokumentu je, že svojím obsahom, ako som to povedala, nezodpovedá svojmu názvu a poslaniu, nedáva jasné kontúry o smerovaní činnosti vlády ani štátu, obsahuje politické a eticko-morálne prehlásenia, ktoré na jednej strane do dokumentu nepatria a pri ktorých na strane druhej ani koaličné strany na základe ich činnosti v minulosti nie sú garantmi ich naplnenia. Napr. ťažko hovoriť z pohľadu súčasnej vládnej koalície o etike a morálke, ešte sa k tomu dostanem, ktorú chcete zaviesť do politiky. A nie dávno, ale 29. 7. v určitej súkromnej relácii Lampa hovoril váš veľký priaznivec a fanda pán Hríb o kupovaní poslancov za vlády Mikuláša Dzurindu ako o normálnom neodškriepiteľnom fakte.

    Ešte by som chcela veľmi stručne na niektoré také konkrétne veci zareagovať.

    Hneď v úvode sa hovorí o tom, že v uplynulom období, to znamená za našej vlády, došlo k poklesu dôveryhodnosti zahraničnej politiky. Chcem sa opýtať, pani premiérka, vaše vystupovanie a rokovanie a jeho výsledky v Bruseli alebo hlavne vaše stretnutie s maďarským premiérom Orbánom posilnili dôveryhodnosť a takú nejakú svojprávnosť Slovenska v zahraničí? Ja si myslím, že automatické sľubovanie požiadaviek na zrušenie zákona o zamedzení dvojakého občianstva Orbánovi a automatický súhlas so všetkým, čo vám nadiktoval, nie je obhajobou národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky.

    Tiež sa tu objavuje formulácia, že išlo v uplynulom období o zhoršenie politickej kultúry a rozdúchavanie napätia. A čo vidíme teraz? Úplatky v priamom prenose, ktoré na opätku sa otočia, a povedia, že to bola len sranda, že to bol žart, podvody voči voličom, ktorými ste začali podvádzať už vo svojich politických volebných programoch, pričom vy idete hovoriť všetci, ako sedíte tu v tých koaličných laviciach o tom, že vy tu idete zavádzať novú etiku. Veď podvodom ste sa dostali do parlamentu. Teda z tohto nič nejdete plniť a podvádzate.

    Takisto, v časti Demokratický štát tiež sa opakuje výraz nová politická kultúra. Pri tejto tvorbe vládneho programu asi ignorovali autori požiadavku Obyčajných ľudí, týchto štyroch, ktorých nevyslyšali. Vy to aj tak podporíte v rámci nejakých iných princípov. Ale neplnia sa sľuby ani voči vlastným kolegom a voličom. Ako som povedala: Ako môže niekto hovoriť o novej etike a politickej kultúre, keď za vlády Mikuláša Dzurindu sa kupovali poslanci? A to už bude neodškriepiteľne vždy spojené práve s týmto obdobím.

    Ešte v tom úvode politickom v rámci toho, ako sa prihlasujete k princípom demokracie a plurality názorov a neviem čoho ešte, tak mi chýba, čo by sa tam malo objaviť, princíp zastúpenia na základe výsledkov volieb v kontrolných orgánoch aj opozície alebo možnosť zavedenia princípu odborných diskusií a možnosti účasti verejnosti, nie tak, ako hovoríte, že partnerom na niektoré otázky vám bude tretí sektor. Ako môže byť tretí sektor partnerom vlády? Veď základné poučky o tom, ako funguje demokratická spoločnosť, hovoria o troch pilieroch moci. To je súdna, zákonodarná a výkonná (vláda). Ako môže byť partnerom tretí sektor, ktorý je možno financovaný niekde zvonku s určitými politickými cieľmi, ktorý neprešiel normálnou politickou súťažou a politickým výberom cez voľby a nemá žiadnu hlavne zodpovednosť? A vy tu v tomto dokumente hovoríte o tom, že bude partnerom vlády?

    Takisto, nechcem ísť do detailov, ale predsa len spomeniem to, kde sa hovorí o vašom odpore proti nárastu európskej regulácie. V druhom však spomínate podporu "k dlhodobej udržateľnosti verejných financií a k zodpovednej hospodárskej politike v jednotlivých členských štátoch v EÚ, ako je napr. Pakt stability a rastu". Toto je v rozpore s tým, čo hovoríte, že budete proti narastajúcej európskej regulácii, pretože Pakt stability je o regulácii a o strate podstatnej časti suverenity práve v tých veciach, o ktorých by sme mohli rozhodovať.

    Treba upozorniť občanov v tej časti Dane a odvody, budem znovu citovať, na slová: "Prípadné zvýšenie sadzby dane z príjmov môže byť spojené iba so zrušením či znížením niektorých odvodov." To znamená, že vlastne vláda si tu otvorila zadné vrátka na úpravu dane z príjmov. A ja chcem len poukázať na to, že za týmto cítime priame sociálne hrozby a dopady na postavenie tých ľudí, ktorí sú na rozdiel od vás obyčajní.

    Teraz by som sa chcela pristaviť ešte pri ďalšej téze, už sa o nej veľmi hovorilo, budem znovu citovať: "Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky, podporí však kroky k efektívnemu fungovaniu vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napr. aj v autobusovej doprave. Zefektívnenie sa ale nemusí uskutočňovať zásadnou zmenou vlastníctva, ale aj konkrétnymi opatreniami do zvýšenia ekonomickej funkčnosti podniku." Odštátnenie je podľa mňa v tomto prípade samoúčelom, z ktorého Slovenská republika žiadne príjmy nebude mať, pretože sa hovorí o neprivatizácii, ale dôsledok je vlastne taký, že ak investor, ktorý bude investovať do Carga, nakoniec investuje do svojej firmy, štát nedostane ako pri bežnej privatizácii z toho jednoducho nič. Čiže má to horšie dopady pre príjmy štátu ako normálny predaj v privatizácii, hoci, ako som to povedala, ide vlastne už o posledné, čo ešte Slovenská republika svoje má.

    Tiež ma zaujala veta: "Vláda Slovenskej republiky bude klásť dôraz na prepojenie problematiky inovácií a priamych zahraničných investícií s cieľom trvalo udržateľného rastu slovenskej ekonomiky." Pýtam sa, prečo ide iba o zahraničné investície a kedy začneme podporovať domácich investorov a inovátorov. Slovenská národná strana má v tomto podstatne iný názor.

    Tiež ma zaujala myšlienka, téza o tom, že vláda bude klásť dôraz na zvýšenie cezhraničnej kapacity prepojení elektrizačnej sústavy s Maďarskom. Znovu sa chcem opýtať, prečo to má byť špeciálne s Maďarskom. Myslím si, že táto téza by tu mohla byť bez uvedenia štátu, pretože v zahraničnopolitickej časti programu...

  • Smiech poslanca.

  • Pán poslanec, vy sa nesmejte, lebo vám príde zle, keď tomu ani nerozumiete, a dostanete záchvat smiechu, z ktorého sa vám niečo môže stať. Ja hovorím o odbornosti. V zahraničnopolitickej časti programu sa hovorí o orientácii na Ukrajinu. A z hľadiska elektriny je pre Slovensko omnoho zaujímavejšia. Čiže vôbec mi nejde o to, že s Maďarskom to nemá byť. Ale o čo v podstate ide pri tom, že my budeme budovať energetické prepojenie na dodávanie elektrickej energie z Maďarska, keď najvýhodnejším exportérom elektrickej energie elementárne je Ukrajina a Slovensko má v tomto zmysle strategickú polohu? To znamená, že vlastne my si budeme kupovať v budúcnosti elektrickú energiu z Ukrajiny cez Maďarsko? Potom čie loby je to?

  • Ruch v sále.

  • No keď nevieme argumentovať, tak sa tu môžete trieskať hlavou o lavice od smiechu, možno sa vám v tej hlave nakoniec rozbrieždi.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Zásadná vec je tá, že v celom ekonomickom materiáli chýba tvorba zdrojov ekonomiky pri využívaní domácich podmienok. Nie je tam o tom ani jedna zmienka. Vážení, nie je uvedený jeden jediný príklad materiálnej výroby, ktorý by vláda podporovala ako dôležitý pre Slovensko. V podstate sa vláda orientuje na to, že kto si chce na Slovensku so svojimi peniazmi čo chce robiť, nech si to robí, čiže čistý liberalizmus. To ale znovu hrozí určitými disproporciami, ktoré nastali pri rozvoji automobilového priemyslu v dôsledku neriadených investícií a boli príčinou aj tvrdých dopadov na zamestnanosť v čase hospodárskej krízy. Veď pri tej zvýšenej nezamestnanosti, ešte o tom budem hovoriť, veľký podiel mala práve jednostranná orientácia našej výroby na automobilový priemysel, ktorý prvý najtvrdšie pocítil dopady ekonomickej krízy. Vláda by sa mala poučiť z krízy a jasne stanoviť zámer na maximálnu orientáciu na vnútorné zdroje, predovšetkým v takých oblastiach, ktoré sú zamerané na uspokojovanie základných ľudských potrieb, to znamená dodávky vody, tepla, teplej vody, čističky odpadových vôd, kanalizácia a tak ďalej. To sú veci, ktoré sú perspektívne a ktoré naozaj budú prinášať zisk vždy.

    Teraz ešte niektoré poznámky, ktoré sa týkajú ďalšieho.

  • Ruch v sále.

  • No mali by ste to, páni poslanci koalície, privítať, že na rozdiel od vás ja som si ten materiál hrubý aj prečítala. Vy budete labkami mávať a hlasovať bez toho, aby ste vôbec vedeli, o čom hlasujete.

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyňa, poprosím, zachovajme dôstojnosť rokovania v parlamente.

  • Pán podpredseda Národnej rady, mali ste takéto vízie adresovať aj vtedy, keď sa tu vzniesli napr. nadávky na adresu súčasnej opozície. Dúfam, že budete rovnako postupovať aj onedlho.

    Teraz ak dovolíte, ešte sa zastavím na chvíľočku pri časti Sociálne veci. "Vláda Slovenskej republiky urýchlene prijme opatrenia, ktoré odstránia obmedzenia na investovanie aktív sporiteľov a zároveň zabezpečia dostatočnú ochranu sporiteľov." Neviem, či ste si uvedomili obsah prečítaného, ale to sa jednoducho nedá. Kde je istota, že keď sa uvoľní priestor s tým, že budú môcť nakladať s týmto majetkom alebo s financiami, že to prinesie výnosy? A kto bude rozhodovať o aktívach sporiteľov Pokiaľ aktíva budú použité na podnikanie, v prípade straty zmiznú, potom na koho plecia spadne záťaž práve za týchto dôchodcov ako sporiteľov.

    Takisto z kapitolky Podpora zvyšovania zamestnanosti prečítam text, celý ten úvod, pretože je silne neobjektívny a poznačený politickými náhľadmi: "V tomto roku prekročil počet nezamestnaných hranicu 400 000 osôb, pričom vyše 200 000 osôb je nezamestnaných dlhodobo. Zámer podporiť tvorbu nových pracovných miest prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce sa nedarí napĺňať." Skutočne tento odsek je neobjektívny a napísaný z politického pera. Veď musíte vedieť, že najväčší pokles zamestnanosti bol práve v automobilovom priemysle, ktorý vtedy Dzurindova vláda vydávala za svoj ohromný úspech ako príklad úspešných zahraničných investícií v období spred roka 2006. Pokles by bol ešte väčší v dôsledku otrasov po vypuknutí svetovej hospodárskej krízy, keby vláda, v ktorej bola aj Slovenská národná strana, neprijímala opatrenia, ktorými sa podarilo ten pokles zvyšovania nezamestnanosti zabrzdiť. Čiže takáto je vlastne objektívna pravda.

    Ešte sa vrátim k tomu dôchodkovému poisteniu. Takisto je tam veta: "Vláda Slovenskej republiky legislatívne upraví výplatu dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia." Druhý pilier by pri úspešnom hospodárení mal však fungovať tak, že práve výnosy z toho hospodárenia, a nie tie vklady vkladateľov budú použité na výplatu vlastne týchto potrieb. Pokiaľ to nedokážu tie spoločnosti spravovať tak, aby mali výnosy, ja sa pýtam, v čom je vlastne výhoda, že si sadnú na peniaze, ktoré sú im zákonom zverené. Jednoducho môžu s nimi šafáriť, ako chcú. Prečo je tam napísané, že je to z úspor vkladateľov? To dopredu sa ráta s tým, že budú nakladať s peniazmi vkladateľov tak, že nebude žiadny zisk?

    Takisto by som vás chcela upozorniť v dobrom, že v kapitole Trestná politika štátu a väzenstvo hovoríte pri drobných krádežiach o zavedení povinnosti nahradiť škodu vo výške dvojnásobnej ujmy a tak ďalej, ale už v kapitole Vnútorný poriadok a bezpečnosť hovoríte o možnosti toho zavedenia. Čiže nemôže raz vláda tvrdiť, že posúdi možnosť alebo to zavedie. Máte tam úplný protiklad. Neviem, či niekto ten materiál potom ešte čítal. No z poslancov vládnej koalície asi ťažko to bol niekto. Že?

    Ďalej, v oblasti zahraničnej politiky ma ani tak neprekvapilo, pretože, samozrejme, súčasťou vládnej koalície je Most – Híd, že vláda sa zaväzuje, že zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve. Áno, ako som to hovorila, je to na žiadosť pán Orbána. Čiže ak si dávate do programového vyhlásenia, že chcete zlepšiť vzťahy s Maďarskom, bude to tak, že Maďari budú svoje požiadavky tlačiť, lebo Orbán sa vôbec na stretnutie s našou premiérkou nezaviazal, že zruší jeden zákon alebo druhý o tom dni pomaly národného smútku, ktorým pre nich Trianon je. Čiže nie sú žiadne ústupky z jeho strany. Proste to sú naše ústupky na celej čiare. Nepovažujem to za nejakú dôslednú obhajobu národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky.

    K zahraničnej politike ešte, k tej hodnotovej orientácii. Ak sa píše, že vláda bude obmedzovať oficiálne kontakty s krajinami, kde sa porušujú ľudské práva a tak ďalej, chcem vás upozorniť, že vlastne pri vytváraní politiky Železnej opony v minulosti práve zmena takejto politiky potom k politike dialógu na základe helsinskej konferencie v sedemdesiatych rokoch o ľudských právach spôsobili oslabenie a pády totalitných režimov. Čiže ak napr. s niektorými krajinami, ktoré majú problémy s ľudskými právami, alebo niektoré iné mocnosti majú názor na to, že ináč by mali vyzerať ľudské práva, komunikujú svetové mocnosti na čele s vaším veľkým učiteľom demokracie, USA, tak neviem, prečo my by sme sa mali od takéhoto dialógu nejako dištancovať.

    Takisto sa hovorí o tom, čo som už spomínala k predchádzajúcej ekonomickej kapitole, že sa hovorí o tom, že chceme rozvíjať vzťahy s Ukrajinou. Ale prečo by nemali byť aj ekonomicky prospešné? A jedným z veľmi dôležitých, myslím si, obchodných možností je práve nákup elektrickej energie a ďalších strategických surovín. Čiže toto to malo obsahovať, a nie všelijaké politické formulácie.

    Tiež mi pripadá, nehnevajte sa, trošku smiešna formulácia vo vzťahu k Rusku, kde sa píše: "Slovensko je prirodzene zainteresované na modernom, pluralitnom, demokratickom Rusku rešpektujúcom slobodu jednotlivca a bude ho na tejto ceste podporovať." Viete, uvedomme si, že hovoríme o jednej z troch svetových mocností, ktorá má významné postavenie, hovorím o strategických surovinách, o armáde. A rešpektujú Rusku ako svetovú mocnosť všetci. A myslím si, že Rusko nie je závislé od toho, aby Slovensko podporovalo na ceste k demokracii Rusko. To je absolútne smiešna formulácia. Myslím si, že po tom, čo v parlamente predvádzate, a vôbec v politike od začiatku, je jasné, že Slovensko by mal niekto podporiť na ceste k demokracii, lebo dostať sa do parlamentu podvodom určite nie je demokratická cesta.

    Dalo by sa ešte veľmi dlho hovoriť. Vidíte, že na rozdiel od mnohých poslancov vládnej koalície ja som si dala tú námahu, ja som si preštudovala, čo ponúkate. A všetci vidíte, že moje hodnotenie dokumentu, ktorý bol nazvaný programové vyhlásenie vlády, bolo podrobné a podložené konkrétnymi argumentmi.

    To, čo som vo svojom vystúpení uviedla, sú dôvody, pre ktoré poslanci Slovenskej národnej strany nepodporia a nemôžu podporiť tento dokument. Je jasné, že pri jeho realizácii a, nedajbože, zrealizovaní Slovensko nečaká nič dobré. Slovenská národná strana sa na tom nebude podieľať. Je nám len ľúto, že cena, ktorú zaplatia obyvatelia Slovenska za to, že sa dali oklamať v parlamentných voľbách, bude príliš vysoká a dotkne sa života, sociálnych istôt veľkej väčšiny obyvateľov. Slovenská národná strana pod obhajobou národnoštátnych záujmov aj v tejto dobe rozumie ochranu životných istôt a každodenných potrieb občanov, obyvateľov Slovenska, aby žili normálne, aby ich nikto neohrozoval znižovaním sociálnych dávok, aby nikto neprijímal reštrikčné opatrenia v sociálnej sfére, aby mali vládu, ktorá bude vedieť s nimi normálne komunikovať, aby sa neprivatizovali životne dôležité odvetvia, ako som to už hovorila, podniky na uspokojovanie základných životných potrieb, Cargo, SAD-ky a tak ďalej.

    Ak to zhrnieme a podčiarkneme, ešte raz, poslanci Slovenskej národnej strany nepodporia tzv. dokument alebo tzv. programové vyhlásenie, nie je to program Slovenskej vlády, nie je to program pre Slovensko a slovenský národ, už aj preto, to je taká perlička na záver, že slová národ a slovenský sú v tomto materiáli spomenuté, vážení, asi dvakrát, občania tejto krajiny. Je to program devastácie a ohrozenia národnoštátnych záujmov Slovenska. Preto Slovenská národná strana hovorí "nie". Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Osuský, ďalej pán poslanec Poliačik, Droba, Jurčík, Zajac, Ďurkovský, Fronc, Švantner, Vaľová, Chaban, Tomanová, poprosím nechať mi tam tú ďalšiu desinu, Rafaj, Viskupič, Matovič a Zelník, celkom 15 poslancov, ešte pani poslankyňa Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Vypočuli sme si silne improvizovaný, ale veľmi podnetný výstup, ktorý obsahoval mnohé pedagogické a iné okienka, a človeku sa nepochybne dve minúty môžu máliť.

    Hneď na úvod medzi nami učiteľmi. Poučovali ste pani premiérku, pani poslankyňa, o tom, že používa pojmy typu táto krajina. Samozrejme, je absolútne prijateľné používať pojmy táto krajina alebo naša vlasť rovnako ako Slovenská republika. Z okienka historického však dodávam, že pojem slovenský štát je vymedzený pre niekoľko mesiacov historickej existencie krajiny v roku 1939 v čase, keď to nebolo veľmi šťastné obdobie tejto krajiny. Takže slovenský štát je podstatne otáznejší pojem ako táto krajina alebo naša vlasť.

    Pokiaľ ide o to, či je táto koalícia, ktorá predkladá toto programové vyhlásenie, koalíciou národného frontu a zjednotenia rôznorodých, musím povedať, že to, ako rôznorodá bola koalícia predchádzajúca, a dnes to už zaznelo, sa prejavilo v tom, že európski socialisti vyhodili zo svojich radov stranu Smer – sociálnu demokraciu z príčin, o ktorých by sa dalo dlho hovoriť, ale, stručne povedané, bola to spoluúčasť vás v tej koalícii.

    Pokiaľ ide o ďalšiu vec, s nepokrytou závisťou ste sa obrátili na poslanca Matoviča. Nuž áno, vy už ste 15 rokov v politike, ale nezáviďte mu.

    Pokiaľ ide o to, že ste nezabudli prekádrovať Občiansku konzervatívnu stranu, no, mal by som byť dotknutý, lebo ste ma zabudli menovite spomenúť. A tak nabudúce, prosím, doplňte moje meno pri kádrovaní...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, dve minúty uplynuli, takže má teraz slovo pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka SNS, dúfam, že predsedníčka v budúcnosti, prienik programov pravicových strán je veľký. O tom budem referovať zajtra v rámci svojho príspevku v rozprave.

    Čo sa týka kapitálových záujmov zo zahraničia, verím, že vám smrdia. Mám to chápať tak, že kapitálové záujmy vnútri Slovenskej republiky už sú v poriadku? Národné záujmy tejto krajiny totižto asi najlepšie obhájime vtedy, ak sa so svojimi susedmi, kolegami vo V-4, a, áno, aj s Maďarskom, spojíme a budeme ťahať za jeden koniec, pretože v Európskej únii jednoznačne potrebujeme ísť ako jeden šík novoprijatých krajín vlastne v tej druhej vlne a bojovať za svoje záujmy malých krajín proti záujmom veľkých krajín, a nie naťahovať sa v žabomyších vojnách so svojimi susedmi.

    Čo sa týka Ukrajiny, mali sme možnosť vidieť, že nám odpojili plyn. Chápem to tak, že potrebujeme si nechať odpojiť ešte aj elektriku v budúcnosti, že?

    Veľmi rád si dám inak tú prácu a dám dohromady pár citátov Pištu Hríba na adresu predstaviteľov SNS. A ak to teda máme brať za bernú mincu, tak predpokladám, že moc pekný obraz to o vás nevytvorí.

    Čo sa týka tretieho sektora na Slovensku, prirodzene, má byť partnerom vlády, pretože tretí sektor je zástupcom občianskej spoločnosti, je to hlásna trúba občanov tohto štátu, ktorí vám, aj nám, chcú niečo povedať, a preto by sme ako zodpovedný parlament a takisto zodpovedná vláda mali hlasu tejto hlásnej trúby načúvať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej je prihlásený do faktickej poznámky pán poslanec Juraj Droba. Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, ja len veľmi stručne poopravím niektoré vaše vyjadrenia týkajúce sa našej strany.

    Po prvé, nikdy sme neboli ani nebudeme za manželstvá homosexuálov. My sme za zrovnoprávnenie a vzťah, ktorý sa nazýva registrované partnerstvo. Chceme jednoducho umožniť diskriminovanej skupine obyvateľstva, aby požívala aspoň niektoré práva. Vždy tu budeme proti adopcii detí napr. a nikdy nebudeme za manželstvo.

    Ďalšia vec je legalizácia marihuany, resp. dekriminalizácia marihuany. Nikdy sme nechceli legalizáciu, chceme dekriminalizáciu. Tú chcel aj predseda strany Smer Robert Fico v roku 2002. Vyjadril sa tak v jednom z rozhovorov, potom to však prestalo byť preňho populárne, takže sa to stiahlo.

    Čo sa týka môjho osobného rozhodnutia vstúpiť do politiky, tak to padlo niekedy v roku 2006, keď som videl, že strana Smer vás zobrala do vládnej koalície. Ja si myslím, že ste hanbou pre Slovensko ako strana. Stopu, ktorú ste zanechali definuje hulvátstvo, zlodejstvo a nenávisť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ľudovít Jurčík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Belousovová, súhlasím s veľa vecami, o ktorých hovoríte, ale, samozrejme, len tak veľmi okrajovo, aby ste nemali pocit, že som sa správal veľmi nemiestne vzhľadom na to, že som sa usmieval nad vašimi vecami.

    Treba si uvedomiť jednu vec, že programové vyhlásenie vlády nebolo, nie je, nikdy nebude a, samozrejme, ani nemôže byť kuchárkou ani návodom na obsluhu. Ak ste tam niečo podobné hľadali, tak, bohužiaľ, to tam nenájdete. Jednoducho to nejde. A ste tam našli Maďarsko. Je to taká zaujímavá vec, pretože vás, ako vidíte názov Maďarsko, vždycky napadne, že vlastne sa niečo tomuto štátu ide diať, teda Slovenskej republike, aby som bol presný. Prirodzene, neviete ani zďaleka, o čo ide, ale veľmi dobre to vyzerá, veľmi dobre do pôsobí.

    Myslím si, že tie plamenné reči, ktoré ste tu uviedli na začiatku, to boli také prejavy učiteľské, ale ja som to bral asi do toho momentu, keď som sa bál, že pána poslanca Kollára oblejete tou vodou, ktorú ste tam mali, ako ste tými rukami rozhadzovali. Myslím si, že pán Kollár si asi druhý raz sadne niekde inde.

    O zodpovednosti nehovorte. Zodpovednosť nie je to, čo ste vy predvádzali štyri roky v parlamente.

    A myslím si, že vzťah medzi Obyčajnými ľuďmi a SaS, to je pre vás tabu, lebo spomeňte si na to, ako bola Pravá SNS a SNS, ako ste sa s pánom poslancom Slotom častovali na verejnosti. Ďakujem.

  • Pán poslanec Peter Zajac s faktickou poznámkou.

  • Vážená pani poslankyňa, keby som bol učiteľom na základnej škole, ocenil by som vaše chabé slohové cvičenie známkou nedostatočný. A ručím vám za to, že za túto nástenku vám nikto 20 mil. eur neponúkne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrej Ďurkovský.

  • Dámy a páni, ja by som chcel požiadať, možno aby sme zostali v tej vecnej rovine, aj keď si uvedomujem, že parlament je miesto, kde patrí politika. Treba si, prosím, uvedomiť to, že my napr. už z uvedených a citovaných stránok Eurostatu sa dočítame, že v roku 2008 sme mali mieru reálneho rastu plus 6,2 %, v roku 2009 to bolo mínus 4,7 %, miera nezamestnanosti dosahuje 15 %. Tam za tými dverami, priatelia, sedia a stoja ľudia, ktorí čakajú, čo pre nich urobíme. Ja by som poprosil, aby aj v tejto ďalšej diskusii každý vystupujúci dával konkrétne návrhy. A ten, kto podľa mňa podporí tento program, jasne podporí snahu, aby sa táto krajina pohla k lepšiemu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, zaujali ma dve veci.

    Jednak je to vaše stanovisko k principiálnosti zahraničnej politiky, keď ste tvrdili, že zmierlivosť totalitnými režimami priviedla pád komunistických, to je presnejšie, režimov. No ja som doteraz od odborníkov vedel, že to bol práve principiálny tvrdý politický postup, ktorý presadzoval a presadil Ronald Reagan. Ale rád sa nechám poučiť.

    A druhá poznámka. Bol by som rád, keby ste boli konzistentná a držali sa aspoň v rámci toho prejavu svojich požiadaviek. To znamená, ste vraveli o názve tejto krajiny ako o Slovenskej republike, tak to je asi nie táto vláda, s touto vládou, tejto vlády, má táto vláda svoje meno. Je to vláda Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Pán poslanec Dušan Švantner. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pani poslankyňa Belousovová hovorila o tom, aká podobnosť je medzi prvou vládou pána Dzurindu a terajšou vládou pani Radičovej. Ja by som detailnejšie povedal o tom. Pred tými 10 rokmi, keď prišla prvá vláda pána Dzurindu, tak začala s tým, že sa hovorilo o tom, že je potrebné privatizovať strategické firmy. Prvý zákon alebo úprava zákona o strategických podnikoch bola tá, že sa tento zákon zrušil. Následne sa sprivatizoval SPP, ďalej Transpetrol, banky. Zaujímavé bolo to, že napr. banky sme oddlžili 106 mld. korún, predali sme ich za 36 mld. Čo sa týka SPP, aká to bola privatizácia? Veď sme to odovzdali dvom štátnym firmám ako Ruhrgas a Gaz de France s tým, že vlastne poradca, ktorý mal vybrať toho najlepšieho partnera, spravil to, že týchto dvoch investorov dal dokopy a nemali sme si z čoho vybrať. Teraz sa pripravuje podobná situácia. Hovorí sa o transparentnej privatizácii alebo odštátnení teplární, letiska a Carga. Viete, SPP keď sme odovzdali firmám Ruhrgas a Gaz de France, vtedy nás stál kubík plynu 3,70, teraz platíme zaň 13 korún.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Vaľová Jana. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja som veľmi rada, že ste jasne pomenovali podvody na voličoch, ktoré táto koalícia sľúbila, ktoré určite v programovom vyhlásení nenájdeme, že ste jasne pomenovali klamanie ľudí a že ste pomenovali divadlo v koalícii o koalícii, nekoalícii a o 20 mil. Myslím si, že ešte nezačali ani spolu vládnuť a už začínajú plniť slová svojej premiérky Ivety Radičovej, ktorá povedala jasne pri programovom vyhlásení vlády: "Sľub politika bude platiť dnes aj zajtra, čestnosť aj slušnosť je súčasťou každodennej rutiny." Vidíme to a presviedčame sa o tom každodenne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ivan Chaban s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Ja na rozdiel od kolegov chcem pani poslankyňu Annu Belousovovú pochváliť, pretože som bol neskutočne obohatený jej názorovou prezentáciou a definovaním vecí, ale vždy má ten vstup nejaké slovo ale. A to je v marihuane, lebo 25 rokov robím s drogami a chcem upozorniť, pani poslankyňa, že marihuana u nás nie je legalizovaná, ale je legálnou otázkou na diskusiu, pretože takouto otázkou je 30 rokov vo všetkých vyspelých štátoch sveta.

    A po druhé si myslím dokonca, že je tu sebaskúsenostný fenomén bývalej vlády, pretože taký rozšafný ošiaľ pri vymýšľaní projektu nástenkového tendra nemohol vzniknúť v bežne kontrolovaných mozgových závitoch.

  • A k tej názorovej prezentácii budem len dve citácie uvádzať, "táto krajina nie je táto krajina", popreli ste vlastnú krajinu, a pokračujem v citácii, "je Slovensko alebo Slovenská republika, alebo slovenský štát".

    A už len posledná citácia, ktorá ma obohatila: "Obyčajní ľudia ste len obyčajní ľudia, ktorých hodnoty sú jednoznačne určené."

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou hlási pani poslankyňa Viera Tomanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som poďakovala pani poslankyni Belousovovej za to, že skutočne pravdu uvádzala v tom, že vďaka prijímaným opatreniam v oblasti zamestnanosti sme pomohli udržať a podporili sme viac ako 221 000 pracovných miest. Vzhľadom na túto skutočnosť dovolím si uviesť aj to, že vďaka donekonečna prijímaným opatreniam sa podarilo nevídane znížiť mieru nezamestnanosti v auguste 2008, a to na 7,36 %. Dámy a páni, to je percento o dve tretiny nižšie, ako ste ho mali vy, pán minister Dzurinda, v roku 2002, dosahovali ste viac ako 20,7 %.

    Nemôžem súhlasiť, že v programovom vyhlásení uvádzate, že miera nezamestnanosti prekročila 400 000. To neprekročila. To boli vaše čísla. A budem hovoriť o číslach 510 000, 563 000 nezamestnaných. My sme skutočne neprekročili mieru nezamestnanosti 400 000 napriek tomu, že tu bola hospodárska kríza. Ja len uvediem čísla a budem hovoriť o celkovej miere nezamestnanosti, čiže nebudem hovoriť o evidovanej, ktorá je podstatne nižšia, kým za vás ste zanechali 13,16 %, my po hospodárskej kríze v roku 2007 sme dosiahli 9,65 %, v roku 2008 to bolo 8,83 %, v roku 2009 to bolo 12,84 %, čo je menej, ako bolo za vás.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Rafael Rafaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mňa najviac zaujalo, pretože bolo to pomerne rozsiahle a analytické vystúpenie, poukázanie na logické a obsahové protirečenia v dokumente programového vyhlásenia vlády, pretože predpokladáme, a myslím, že sa to tam aj zdôrazňuje, že ide o multiplikačný dokument, teda, zjednodušene povedané, že všetko so všetkým súvisí. Ale, bohužiaľ, na tých niekoľkých príkladoch, ktoré pani poslankyňa uviedla, je zrejmé, že sú tu zjavné diskrepancie medzi jednotlivými politikami. A ak teda v tom súkolesí nebude fungovať nami kritizovaný jav, je zrejmé, že nebude potom fungovať ani celý stroj, ku ktorému vlastne ako k cieľu, dobrému životu na Slovensku smerujeme.

    Taktiež bolo dôležité poukázať na súvislosť medzi sľubmi a zodpovednosťou. Veď zodpovednosť je v tomto dokumente asi najčastejšie používané slovo. A, prirodzene, môže byť zodpovednosť za niečo, ale aj zodpovedať sa niekomu.

    A pokiaľ tu bolo poukázané na tretí sektor, no tak, samozrejme, ho rešpektujeme, ale on sa nezodpovedá nikomu, zatiaľ čo my áno. Aj parlament, aj vláda sa niekomu zodpovedajú. No čiže je dôležité naozaj poukázať nielen na to, čo sa píše, čo sa hovorí, ale aj kto to hovorí.

    No a pokiaľ sa tu hovorilo o krajine. Je prirodzené, že SNS poukazuje na nevhodnosť tohto používania, pretože krajina alebo tzv. požiadavka na slovenské okolie sa objavila v Mikulášskych žiadostiach v roku 1848 a skutočne my už dneska máme Národnú radu Slovenskej republiky a nemusíme si už nijakú krajinu ani okolie od nikoho žiadať, my sme suverénny štát. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Viskupič. Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa Belousovová, podpredsedníčka Slovenskej národnej strany, niekoľkokrát ste sa dotkli témy môjho vstupu do politiky. A chcel by som v tejto rovine to trošička osvetliť, pretože môj vstup do politiky, ktorý ste tak veľmi s dešpektom opisovali, je prozaický, čo sa týka agendy vašej strany. Vaše zakrývanie zlodejín za slovenskú zástavu a symboly, ktoré ste si takmer sprivatizovali, ma núti osvetliť vám, že sa mi viac nechcelo zdôvodňovať až neobhájiteľné pôsobenie vašej politiky doma i v zahraničí. Slotakia, tak často volajú náš štát, republiku a vlasť. Zmenili ste názov Slovenskej republiky a za tento názov sa mne osobne nechcelo viac hanbiť. Tak som vám to prišiel povedať na parlamentnú pôdu. Zákony Slovenskej republiky si ctím. A ak vy voláte zvoleného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na základe týchto zákonov zvoleného podvodom, tak ste opľuli vašu prácu ako zákonodarkyne, a tým celú Slovenskú republiku. Ďakujem.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Pani Belousovová, asi nebudete rada tomu, čo poviem, ale poviem to najprv, aby som teda poukázal na hodnovernosť vašich slov aj teda tej polhodiny podľa mňa zabitej.

    Na konci ste spomenuli, že v programovom vyhlásení vlády sa slová "národný, Slovensko, Slovenská republika" alebo niečo také nachádzajú dvakrát. Ja som si stačil prejsť necelú polovičku po 27. stranu, je to tam 391-krát. Pani Belousovová, spamätajte sa, prosím vás, verejne klamete a nehanbíte sa za to.

    Takisto ste hovorili niečo, že niekto zrádza nejaké hodnotové vybavenie koaličných strán. Ja to otočím, opýtam sa, aké je vaše hodnotové vybavenie, ak celé 4 roky ste boli ticho a ani len ste nemukli, keď sa tu páchala bezbožným spôsobom zlodejina, rozkrádačky, všade, kde sa to len dalo robiť. Viete, ja som tiež kresťan katolík. Ako ja, tak aj vy hovoríte, že ste ním, ale ja na rozdiel od vás si myslím, že povinnosťou politika kresťana je nekryť v prvom rade zlodejov. Na základe toho vás vyzývam, aby ste si strhli ten kríž, ktorý nosíte, lebo robíte hanbu kresťanom.

  • Pán poslanec Štefan Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa vo svojom vystúpení spomenula aj predpisovanie účinnej látky, receptov. A ja chcem poprosiť, aj keď je to programové vyhlásenie vlády, aby sa pri uvádzaní tohto bodu postupovalo veľmi obozretne a keď sa budú formulovať legislatívne a iné dokumenty, ktoré toto budú zabezpečovať, aby sa myslelo na to, že lekár, ktorý môže predpisovať liek samostatne, musí mať atestáciu, musí mať špecializáciu. Tá trvá minimálne za súčasného obdobia 5 rokov. Vydať liek môže magister, ktorý práve skončil školu, lekárnickú fakultu. Môžeme hovoriť o tom, že účinná látka je účinná látka, ale nie vždy každému ten liek proste vyhovuje. A treba naozaj mať na zreteli to, kto bude potom za liečbu zodpovedný. Preto, prosím, aby sa pri tomto bode naozaj postupovalo veľmi obozretne a aj za cenu, poviem, možno nesplnenia tohto bodu dalo sa na pripomienky odbornej verejnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S poslednou faktickou poznámkou prihlásená je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja oceňujem vaše vystúpenie, oceňujem to, že ste si dali prácu a prečítali ste si program a boli ste kritická. Tak mi dovoľte, že budem kritická i ja. Chýbajú vám vo vyhlásení vlády metódy a postupy na dosiahnutie cieľa, ale vy ste asi čítali váš program spred 4 rokov. Ja som si dovolila vytiahnuť program rezortu životného prostredia, ktorý mala SNS. Sú to tri strany vaty, kde sa to hemží slovami, že vláda posilní funkcie, vláda bude podporovať zmeny, vláda bude zdokonaľovať podmienky a tak ďalej. Toto sú návody na splnenie cieľa? Podľa mňa návod alebo nástroj je účelové viazanie 10 % z Environmentálneho fondu na likvidáciu starých environmentálnych záťaží. Takto ja si predstavujem konkrétny nástroj a ten v našom programovom vyhlásení je.

    Ďalej, vám vadia partneri vlády, vadia vám mimovládne organizácie, lebo vláda si dovolí diskutovať s nezávislou odbornou verejnosťou. No na to ste vy nikdy nenašli odvahu, to uznám. A pýtam sa vás: Nadštandardné partnerstvo s odbormi, to vám nevadilo? Tie snáď prešli voľbami? Poviete mi, máme tu zákon o tripartite. Pani poslankyňa, tento zákon vaša vláda sústavne porušovala.

    A na záver. Viackrát ste položili otázku, ako ste sa opovážili to, ako ste sa opovážili ono. Tak mi dovoľte položiť otázku vám ako podpredsedníčke SNS, ktorá spravovala rezort životného prostredia: Kde beriete odvahu hovoriť o podvode na voličoch, o klamaní ľudí, keď predajom emisií v réžii SNS a Smeru boli okradnutí občania Slovenskej republiky o 2 mld. korún, pričom dodnes sa im nikto z bývalej vlády za to neospravedlnil?

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pani poslankyňa Belousovová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ak dovolíte budem len jednou vetou reagovať na tie osobné útoky od koaličných poslancov mužov.

    Ja, vážení páni poslanci, pri takýchto útokoch vás všetkých nazývam ako imitácie mužov. Čiže moja reakcia je taká, že z vašej strany vy ste pre mňa imitácie mužov, ktorí si liečia svoje detské traumy zo školy a z učiteliek tým, že keď nemáte argumenty, tak vždy mi tu oplieskavate podľa vzoru veľkého Bugára o hlavu to, že som učiteľka. Chcela by som poprosiť pani premiérku, keďže je tiež kolegyňa učiteľka a žena, aby usmernila koaličných poslancov, aby sa správali ako muži k ženám dôstojne. To je všetko.

    Ďalej by som chcela reagovať z koalície jedine na tých, ktorí hovorili k veci. A bolo ich málo.

    Chcem poďakovať za pokojný a zmysluplný príspevok pánu poslancovi Ďurkovskému, pretože naozaj prioritný pre nás je záujem ľudí. Ja mám ale iné názory. Čiže nepodporím programové vyhlásenie, ale komunikáciu v parlamente, dialóg si predstavujem tak, ako ste sa vy o to snažili.

    Pán poslanec Fronc, ja som hovorila nie o zmierlivosti k totalitným režimom, tam zmierlivosť nikdy nie je, ale ku komunikácii. Pozrite si helsinskú zmluvu.

    Pán Matovič, akože ja si vás teraz budem predstavovať, dúfam, že sa toho zmocnia aj karikaturisti, ako veľkého inkvizítora, ktorý tu stojí, apage, satanas!, strháva môj kríž. Viete, s vami sme tá pýcha. Už som jednému politikovi povedala, pýcha peklom dýcha. A vy ste človek, ktorý by sa mal liečiť, pretože jednoducho mieru mojej viery posúdi Najvyšší. Vy už si to dajte vytĺcť lekárom, sú na to dobré tabletky, vy nie ste Pán Boh.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ďakujem za príspevok pani Tkáčovej, ale ja mám názory iné.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy za poslanecký klub SDKÚ – DS pán predseda klubu a poslanec Jozef Mikuš. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister dopravy, vážení členovia vlády, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil za poslanecký klub SDKÚ – DS k programovému vyhláseniu vlády.

    Slovenská kresťanská a demokratická únia – Demokratická strana si do volebného programu pred niekoľkými mesiacmi napísala 6 základných cieľov, ktorých naplnenie má viesť k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľov. Ide o tieto ciele: po prvé, zdravé a udržateľné verejné financie, zastavenie prudko rastúceho zadlžovania a postupné znižovanie deficitu verejných financií, po druhé, zlepšovanie v posledných štyroch rokoch stále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, čo je nevyhnutný predpoklad prílevu investícií a rastu zamestnanosti, po tretie, odstránenie bariér rastu zamestnanosti, napr. zníženie odvodového zaťaženia celkovo, najmä však pri málo kvalifikovanej práci, pružné formy pracovných úväzkov, medzitrh práce, po štvrté, riešenie nových sociálnych rizík, tzv. pracujúcej chudoby, zostarnutia v chudobe a rizika, keď vzdelanie prestáva byť dostatočnou ochranou pred hrozbou nízkoplatenej práce či nezamestnanosti, po piate, dôraz na rast vzdelania, vedy a výskumu, najmä z hľadiska zlepšenia upadajúcej kvality v tejto oblasti, po šieste, výrazné zlepšenie v oblasti vymožiteľnosti práva a boja proti korupcii. Nechcem vás vyčerpávať, vypočítavaním našich volebných téz, lebo voľby sú už dávno za nami, ale musel som ich uviesť, aby som s plnou váhou mohol po ďalších slovách napokon vysloviť záväzné stanovisko k predloženému Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 až 2014.

    Strana SDKÚ – DS dostala vo voľbách od voličov šancu podieľať sa na zostavení novej vlády, ktorá je, ako to je už na Slovensku tradičné, koaličná. Na rokovania s našimi politickými partnermi sme išli s tým, aby sme do programu tvoriacej sa novej vlády dostali naše proklamované ciele, ako aj nástroje, ako tieto ciele dosiahnuť. Dnes môžem povedať, že prvý zámer sa podaril, vďaka zhode názorov sa nám podarilo ciele dostať už do programových téz a potom do rozpracovaného programového vyhlásenia. V druhej oblasti, v nástrojoch, sme, samozrejme, neboli stopercentne úspešní, čo sa však aj dalo čakať, lebo sme iba súčasťou koaličného zoskupenia. Naši partneri majú niektoré iné predstavy o spôsobe, ako dosiahnuť ciele novozvolenej vlády, čomu sa nemožno čudovať.

    Strana SDKÚ – DS sa rozhodla vstúpiť do vlády a prispela k tomu, aby sa medzi novými koaličnými partnermi našla zhoda. Pomohol k tomu veľmi kultivovaný proces, ktorý v slovenských podmienkach nie je bežný. Spoločný program na štyri roky sa prijímal trojkolovo. V prvom úspešnom kroku sa nerozdeľovali ministerské posty, ale iba schvaľovali tézy a hľadala sa zhoda v smerovaní novej vlády. Ak by sme sa neboli zhodli v základných hodnotách a budúcich cieľoch, nemohli by sme pristúpiť k deleniu rezortov a k ich personálnemu obsadeniu, čo bol druhý krok. Tretím krokom bolo vytvorenie uceleného programového vyhlásenia vlády a jeho schválenie na príslušných fórach vrátane novej vlády. Naschvál upozorňujem na zvolenú postupnosť krokov, aby som ukázal, že nešlo o mocenské hry, ale o naplnenie volebných programov zameraných na zodpovedné spravovanie štátu. Predpoklady na spustenie práce sa naplnili, chýba už len schválenie programového vyhlásenia v Národnej rade. Deje sa tak po siedmich týždňoch od konania parlamentných volieb.

    Strana SDKÚ-DS v novej vláde zodpovedá za financie, školstvo, spravodlivosť, zahraničnú politiku a bude v nej mať post premiéra. Sme presvedčení, že naplnenie cieľov v týchto oblastiach prispeje k zlepšeniu podmienok života pre všetky zložky našej spoločnosti, ako to proklamuje predsedníčka vlády. Financiám bude dominovať postupné nastolenie systémového poriadku, rovnováhy a transparentnosti. Školstvo má ambíciu vychovávať štátu odborne a jazykovo vzdelaných, tvorivo mysliacich a sebavedomých jednotlivcov. Spravodlivosť má pred sebou veľkú výzvu, zvýšiť vymožiteľnosť práva a skvalitniť prácu súdov, lebo táto zložka štátnej moci má na Slovensku najväčšie problémy. Zahraničná politika bude postavená na hodnotách, ako sú právo na život, osobná sloboda a zachovanie ľudskej dôstojnosti, na základe ktorých sa majú napr. zlepšiť aj napäté slovensko-maďarské vzťahy.

    Ďalších rezortov sa ujali partnerské politické strany.

    Minister hospodárstva si na skvalitnenie podnikateľského prostredia, čo je nevyhnutnou podmienkou na odstránenie vysokej nezamestnanosti, zvolil možno až priveľkú plejádu konkrétnych nástrojov, sem-tam presahujúcich aj hranice rezortu. Keďže však korešpondujú s predstavami súvisiacich rezortov, zhoda vo vláde je veľmi pravdepodobná. V rezorte ministerstva práce boli predstavy koaličných politických strán asi najrozdielnejšie, ale napokon sa našiel súzvuk v úprave nielen pracovného práva, dôležitej zložky podnikateľského prostredia, ale napr. aj sociálneho a najmä dôchodkového systému. Kultúru spravovanú rovnako zástupcom strany SaS mali možno konkrétnejšie rozpracované iné strany, ale zásadné spory v nástrojoch tu rovnako nie sú. Obrana je v našej krajine, ktorá je členom NATO, z minulosti dlhodobo konzistentná. A súc podľa predloženého programového vyhlásenia tak tomu bude aj po nástupe nového ministra.

    Rezort vnútra obsadilo Kresťanskodemokratické hnutie. Ucelený predložený program sa prelína aj so zámermi SDKÚ – DS. Najväčšiu výzvu vidíme v eliminovaní korupcie a v skvalitnení práce polície. V zdravotníctve je minister za KDH programovo asi menej razantný, aké boli zámery iných koaličných strán, ale nástroje, ktoré predložil, sa jeho koaličným partnerom nepriečia. Tu ako vo viacerých ďalších rezortoch bude hĺbka reforiem závisieť od dostatku zdrojov. To platí nemenej viac o rezorte dopravy, kde sú očakávania občanov snáď najvyššie. Minulá vláda bola ochotná stavať diaľnice za akýchkoľvek podmienok, nový minister otvorene hovorí o možnostiach, ktoré limitujú finančné možnosti, a intenzívne hľadá iné dostupné zdroje, aby nepoškodil celému štátu.

    Štvrtým partnerom je vo vláde strana Most – Híd. Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny bude mať neľahkú úlohu zvládnuť problémy týkajúce sa rómskej menšiny, ale rovnako stabilizovať postavenie maďarskej menšiny podľa nového scenára. Keďže tieto otázky sú dôležité nielen pre vnútorný vývoj, ale aj zahraničné postavenie Slovenska, koaličné strany budú hľadať zhodu. Pôdohospodársky minister prišiel do vlády s ambíciou vyrovnať finančné podmienky slovenských poľnohospodárov so zahraničnými, v krajnom prípade tým, že sa zrušia dotácie pre farmárov v celej Európskej únii. Tento postoj budú určite podporovať doma i v zahraniční aj ostatné koaličné strany. Napokon obnovenému rezortu životného prostredia sa na pozadí klimatických zmien, ktoré sa tento rok na Slovensku prejavujú nebývalými povodňami, rysujú náročné úlohy, ktoré budú musieť v súzvuku riešiť viaceré rezorty, lebo ide doslova o život budúcich generácií.

    Keď zoberiem programové vyhlásenie ako celok, ide o konzistentný materiál. Je zostavený tak, že sú v ňom jednoznačne čitateľné ciele. Tie ladia so zámermi SDKÚ – DS spomenutými v úvode môjho vystúpenia. Program má oficiálny názov Občianska zodpovednosť a spolupráca. Tieto dva pojmy naozaj vystihujú, o čo ide novej vláde. Koalícia štyroch strán, i keď strán s príbuznými predstavami, bude náročná na koordináciu a občas to v nej môže zaškrípať. Ak však k tomu dôjde, nastúpi naplnenie druhého pojmu. A tým je zodpovednosť. Podpísaním sa pod programové vyhlásenie účastníci potvrdili, že budú k práci pristupovať zodpovedne a nenechajú sa rozptýliť malichernosťami a dočasnými nezhodami.

    Na programovom vyhlásení je pozitívne, že stanovuje čiastkové ciele a nástroje, ako ich dosiahnuť. Nejde o zhluk zbožných prianí, ale o avizovanú postupnosť krokov, ako sa dostať k výsledku. A materiál je dostatočne konkrétny na to, aby sa podľa neho dala merať výkonnosť jednotlivých rezortov. Pozorovatelia budú ľahko môcť v priebehu funkčného obdobia volať ministrov na zodpovednosť, a to s počítaním, čo dosiahli a kde neuspeli, o to viac, že koalícia sa dohodla na tzv. jednofarebných ministerstvách, to znamená, že jednotlivé politické strany preberajú politickú zodpovednosť za jednotlivé rezorty. Vláda si pri zodpovednom prístupe uplietla na seba bič a možno čakať, že bude pozorne sledovaná politickou opozíciou, odborníkmi, ale aj širokou verejnosťou. Programové vyhlásenie ju bude nútiť konať. A ak konať nebude, bude musieť platiť účty v podobe politickej prehry konkrétnych osôb.

    A nakoniec sa pristavím pri postavách členov vlády. Nebudem nikoho menovať, lebo moje výroky sa budú týkať azda každého jednotlivca. Ide o ľudí, ktorí sú odborne zdatní a manažérsky samostatní. Opodstatnenosť ich menovania dosvedčujú už ich prvé kroky, keď vystupujú sebavedomo, vedia zdôvodniť program svojho rezortu a obhájiť si ho. Na druhej strane sú schopní prijímať kompromisy v záujme celku. Myslím si, že sú dostatočnou zárukou, aby sa program vlády podarilo po štyroch rokoch dotiahnuť do úspešného konca.

    Na základe obsahu predloženého programového vyhlásenia a jeho garantovania jednotlivými členmi kabinetu vám chcem oznámiť, že klub SDKÚ – DS programové vyhlásenie vlády podporí. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub Most – Híd pán poslanec László Solymos. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, členovia vlády, vážená Národná rada, na úvod môjho vystúpenia dovoľte jednu osobnú poznámku. Som po prvýkrát poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a prechovávam k tejto inštitúcii úctu. A na rozdiel od niektorých ostrieľanejších politikov si myslím, že aj do parlamentu patria emócie, aj do vládneho programu patria emócie a aj do prejavu poslancov patria emócie. Patria sem preto, lebo sme tu ľudia.

    Vládny program nie je strojom zostrojený text, ale bol tvorený pre ľudí a pre lepší život na Slovensku, pre všetkých, aj pre budúce generácie. Ja verím, že primerané množstvo pozitívnych emócií z práce nášho parlamentu nevymizne.

    Predložený návrh vládneho programu považuje náš poslanecký klub za dobrý a plne ho podporuje, a to z niekoľkých dôvodov.

    Ten prvý je, že ho nepovažujeme za dokonalý, ale, ako som povedal, za dobrý, minimálne taký istý dobrý, ale aj taký istý, možno nie stopercentný, ako boli všetky predchádzajúce vládne programy, všetky vládne programy, pri ktorých sa dohadovali politické subjekty ako rovnocenní partneri, nie ako podriadení a nadriadení, lebo taká je politická realita, ktorú nastolili tieto voľby. Aj pri zostavení tohto vládneho programu sme mohli uplatniť naše stranícke krédo, trpezlivé rokovania a serióznu dohodu, na ktorej môže vzniknúť dobrá spolupráca. A tá spolupráca a dohoda je nutná nielen pri zostavení vládneho programu, ale hlavne pri jeho realizácii, pokiaľ nám všetkým, ako tu sedíme a ako sme to často deklarovali na volebných mítingoch, ide o Slovensko a ide o občanov tejto krajiny.

    Ten druhý dôvod, prečo poslanecký klub Most – Híd podporuje tento vládny program, vážené kolegyne a vážení kolegovia, je ten, že si nemyslíme, že vládny program je cieľ. Vládny program je načrtnutá cesta, ako sa táto vládna koalícia chce uberať v šiestich zásadných oblastiach. Chuť koláča nezávisí od napísaného receptu v Kuchárke, ale od spôsobu, ako dobré jedlo pripravíte. Ja verím, že všetky zásadné programové ciele, ktorými chceme dosiahnuť zmenu, sú v nej obsiahnuté a od nás, od poslancov a od vlády bude závisieť, aké zákony prijme na ich realizáciu. Za seba a za svojich kolegov si dovoľujem vyhlásiť, že my sme pripravení a rozhodnutí urobiť maximum pre jeho úspešné naplnenie.

    Ten tretí dôvod je pre nás veľmi dôležitý. Máme za sebou náročné obdobie zostavovania tohto programového vyhlásenia. Každý člen vládnej koalície by si určite vedel predstaviť, že sa doň dostane všetko, resp. maximum z volebných programov koaličných strán. Ale to nie je možné. A je to dobré, že to nie je možné. Čím skôr pochopíme, a myslím tým všetkých kolegov tak z koalície, ako aj z opozície, že jednofarebnosť je neprirodzená, tým lepšie pre nás a pre Slovensko. Nikdy v dejinách dominancia jedného názoru nepriniesla nič dobré. Mali by sme sa všetci zamyslieť pri schvaľovaní tohto vládneho programu, a tu som trošku zas pri emóciách, čo je vlastne cieľom tohto rokovania. Týmto cieľom je rozniesť všetko, možno aj z princípu dejinnej neznášanlivosti, alebo racionálne poznajúc skutočný stav napr. verejných financií, deficitu štátneho rozpočtu a akceptujúc výsledky parlamentných volieb sa zodpovedne porozprávať, vymeniť si názory a dohodnúť sa. Totiž občania od nás očakávajú presne toto, zodpovedné konanie. Nesmieme stranícke, ale ani osobné záujmy povyšovať nad princíp zodpovednej dohody. Zodpovednosť je tá, ktorá by nás podľa mňa mala viesť pri hlasovaní.

    A ten ostatný, a nie posledný dôvod, vážené kolegyne a kolegovia, je ten, že sme strana, ktorá vo výraznej miere zastupuje národnostné menšiny na Slovensku. Sme stranou, ktorá tvrdí, že spolupráca je prirodzená, že dohody sú prirodzené, že podmienkou vlastenectva nie je nenávisť k inému národu. Toto chceme dokázať. Predložený vládny program sa snaží postavenie menšín riešiť na obsahovo úplne inom základe, ako tomu bolo doteraz, práve preto, aby sa tieto nemohli stať nástrojom politického kalkulu pri rôznych obmenách vládnych síl. Veríme, že toto je začiatok kvalitatívne iného, lepšieho procesu. Vážime si skutočnosť, že sme pri tom.

    Dovoľte mi na záver, milé kolegyne, vážení kolegovia, ešte raz podčiarknuť plnú podporu poslaneckého klubu strany Most – Híd predloženému vládnemu programu. Prajem nám všetkým veľa síl pri jeho realizácii. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Týmto sme vyčerpali vystúpenia všetkých poslancov, ktorí vystupovali za poslanecké kluby, a budeme pokračovať ďalšími písomne prihlásenými a je z nich prvým v poradí pán poslanec Ľubomír Jahnátek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážená neprítomná pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otvorene sa priznám, že som veľmi čakal na programové vyhlásenie novonastupujúcej vlády a osobne som bol veľmi zvedavý, čo zásadné novonastupujúca vláda navrhne, aby naplnila politické programy súčasnej vládnej koalície, ktoré boli prezentované vo volebnej kampani. Takisto som bol veľmi zvedavý, aké riešenia vláda navrhne v tých oblastiach, ktoré boli zásadne kritizované vtedajšou politickou opozíciou, súčasnou koalíciou, v predchádzajúcom volebnom období. Zosúladiť tak široký rozptyl politických záujmov, aké boli vo volebnej kampani prezentované politickými stranami SDKÚ – DS, KDH, SaS, Most – Híd, je skutočne náročná úloha. Predložený vládny návrh však ukazuje to, čo som predpokladal, t. j. že politické volebné programy boli len marketingovým ťahom s cieľom definovať nové prvky spoločenského života, ktoré mali upútať nerozhodných voličov. Sľuby ako legalizácia marihuany, registrované partnerstvá, odvodový bonus či vatikánska zmluva, resp. zásadná daňová a odvodová reforma zostali len sľubmi.

    Predložené programové vyhlásenie vlády sa dá teda jednoznačne nazvať generálnym podrazom na vlastných voličoch. Z porovnania volebných programov strán súčasnej vládnej koalície s predloženým programovým vyhlásením vlády vyplýva, že volebné sľuby boli jednoducho odignorované. Podraz na voličoch je predovšetkým v tom, že súčasné vládne strany chceli vo volebnej kampani upútať pozornosť voličov širokým sociálnym populizmom a širokým záberom, a tým konkurovať reálnej sociálnej politike vtedajšej vládnej koalície. Podraz na voličoch je vidieť aj v tom, že súčasné vládne strany nielen odignorovali svoje vlastné volebné programy, ale aj v tom, že nikdy nechceli ani reálne napĺňať to, čo mali vo svojich volebných programoch, ani to nemohli urobiť. Jednoducho to nejde, pretože je to v príkrom rozpore s hodnotami, ktoré pravicové strany predstavujú. Keď do volieb tieto strany podrážali svojich vlastných voličov, dnes sa dá konštatovať, že klamú a podrážajú všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože programové vyhlásenie vlády sa týka občanov celého Slovenska a kvetnaté reči, frázy a rôzne nedokonalé pokusy o sociálny obsah nemôžu zakryť, čo v tomto dokumente reálne je. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať ku každej kapitole, lebo to hodnotenie by bolo veľmi podobné a je to identické pre celý materiál, frázovitosť, populizmus, nekonkrétnosť, absencia originálnych riešení a ignorácia volebných sľubov.

    Musím priznať, že v materiáli sa nachádzajú aj dobré riešenia, ale jedným dychom musím dodať, že sú to riešenia, ktoré sú prevzaté z rôznych strategických a koncepčných materiálov vlády Roberta Fica a ktoré sú skutočne tak kvalitné, že si chtiac-nechtiac museli osvojiť aj členovia súčasnej vládnej koalície.

    Dovoľte mi, aby som sa teda v ďalšej časti svojho vystúpenia viac sústredil na oblasť hospodárskej politiky, vzhľadom na to, že som predchádzajúce štyri roky v tejto oblasti aktívne pôsobil.

    Oblasť hospodárskej politiky začnem kapitolou Podnikateľské prostredie, malé a stredné podniky. Táto kapitola začína demagogickým tvrdením, že za uplynulé štyri roky došlo k podstatnému zhoršeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. A toto tvrdenie sa opiera o štatistiky Svetovej banky a Svetového ekonomického fóra. Nikde sa však neuverejňujú hodnotenia ratingových agentúr, ktoré, naopak, za posledné štyri roky prideľovali neustále vyšší rating Slovensku ako krajine najrýchlejšie sa rozvíjajúcej v regióne strednej Európy. Konštatovanie Svetovej banky a Svetového ekonomického fóra je negatívne preto, lebo podklady do týchto štatistík zabezpečovala Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorú ja osobne pokladám za politickú alianciu Slovenska a ktorá bola založená politickou stranou SDKÚ a doteraz predstavuje pioniersku organizáciu tejto politickej strany. Preto niet sa čo čudovať, že Svetová banka posunula Slovensko o tri miesta nižšie v rebríčku ekonomickej prosperity, nakoľko nebolo záujmom SDKÚ, aby vláda Roberta Fica a podnikateľské prostredie v tomto období bolo hodnotené pozitívne. Nestotožňujem sa s takýmto tvrdením a zásadne ho odmietam. Kolegom z SDKÚ odkazujem, že za uplynulé štyri roky úmyselne špinili meno vlastnej krajiny na medzinárodnej úrovni.

    Programové vyhlásenie vlády uvažuje v oblasti zlepšenia podnikateľského prostredia so znížením administratívneho zaťaženia podnikania. Táto téza je nosným prvkom celej kapitoly 2.2. Chcem upriamiť pozornosť ctených kolegov z vládnej koalície, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky už dva a pol roka rieši túto problematiku a vládny materiál zaoberajúci sa znížením administratívnej záťaže viac ako o 25 % je vypracovaný, je po medzirezortnom pripomienkovom konaní a vláda ho môže bez akýchkoľvek ďalších nákladov odsúhlasiť.

    Tento materiál podrobne analyzuje 46 najpodstatnejších zákonov, ktoré majú významný vplyv na administratívnu záťaž podnikania. Jasne definuje tie prvky týchto zákonov, ktoré treba zmeniť, resp. odstrániť. A pokiaľ bude tento materiál odsúhlasený, je garantované zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov o viac ako 40 %. Tento príklad som úmyselne uviedol preto, lebo aj ďalšie časti kapitoly Hospodárska politika na jednej strane uvádzajú, že je potrebné vypracovať nové strategické a koncepčné materiály, ale zároveň pri popise, čoho by sa mali nové strategické koncepčné materiály týkať a na akých základoch by mali byť tieto nové koncepcie založené, unisono sa vychádza z existujúcich materiálov predchádzajúcej vlády. To je len potvrdenie skutočnosti, že súčasní členovia vlády neprišli s ničím novým, originálnym, kopírujú niektoré materiály predchádzajúcej vlády a pokladajú to za svoje riešenia. Niekedy sa tomu hovorí aj plagiátorstvo.

    V ďalšom odseku kapitoly 2.2 vláda víťazoslávne deklaruje, že zruší tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledky dobrovoľných dohôd. A ako príklad uvádza zákon o obchodných reťazcoch, zákon o strategických podnikoch a neskôr v kapitole Energetika sa vyjadruje aj k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach. Chcem poprosiť kolegov z vládnej koalície, že pokiaľ sa vyjadrujú k niektorým existujúcim zákonom alebo k nejakému zásadnému existujúcemu koncepčnému materiálu, bolo by veľmi dobré, aby si ho najprv prečítali a potom ho kritizovali.

    Zákon o strategických podnikoch bol vypracovaný a prijatý predchádzajúcou vládou ako reakcia na špekulatívne praktiky súkromných vlastníkov vo významných spoločnostiach, ktoré zamestnávajú niekoľko sto až tisíc zamestnancov. Z dôvodu podvodníckych praktík hrozil niektorým veľkým podnikom na Slovensku konkurz, resp. až samotná likvidácia. Ako príklad môžem uviesť Novácke chemické závody, či Kappa Štúrovo. Tento zákon má veľmi jednoduchú myšlienku, zabrániť podnikateľovi úmyselnými podvodnými praktikami zapríčiniť kolaps v podniku s cieľom preniesť aktíva na inú spriaznenú osobu a s cieľom obohatiť sa, a to všetko na úkor obchodných partnerov a zamestnancov. Nebyť tohto zákona, dnes už Novácke chemické závody neexistujú a 1 700 zamestnancov by bolo registrovaných na úrade práce. Takisto vďaka tomuto zákonu sú na zahraničných manažérov Kappy Štúrovo podané už dve trestné oznámenia, ktoré rieši Úrad boja proti obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Podstatou celého zákona je, že v čase konkurzu môže štát vstúpiť do týchto podnikov. To zásadne narúša možnosť presunu aktív na iné spriaznené osoby. Takýto krok zabezpečí pokračovanie hospodárskej činnosti takto ohrozených subjektov, resp. ich riadení, ale hlavne transparentný proces konkurzu. Tiež chcem dať do pozornosti kolegom z koalície, že tento zákon bol prijatý ako protikrízový a jeho účinnosť končí 31. 12. tohto roku. To znamená, skončí skôr, ako ho vládna koalícia dokáže zrušiť. Takéto opatrenia programového vyhlásenia sú teda neúčinné. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že takýchto opatrení je v programovom vyhlásení novonastupujúcej vlády podstatne viac.

    Čo sa týka zákona o obchodných reťazcoch, autori tejto pasáže zrejme nepochopili základnú podstatu tohto zákona. Zákon o obchodných reťazcoch nerieši problém obchodný reťazec – spotrebiteľ, ale vzťah obchodný reťazec – dodávateľ s dôrazom na slovenských dodávateľov. Tento zákon chráni slovenských výrobcov hlavne potravín s cieľom zachovať si potravinovú sebestačnosť. A chráni ich pred nekalými praktikami obchodných reťazcov, ako je poplatok za registráciu dodávateľa, poplatok za umiestnenie do regálu, poplatok za zvýhodnené umiestnenie v predaji, poplatok za reklamu, ktorú si robí obchodný reťazec, znášanie nákladov na rôzne tzv. akciové výpredaje na úkor dodávateľov, vrátenie nepredaného a znehodnoteného tovaru na náklady dodávateľa a podobne. Úlohou tohto zákona je obmedziť dominantné, opakujem, dominantné postavenie obchodných reťazcov na trhu vzhľadom na to, že Protimonopolný úrad nemá v tejto oblasti kompetencie, skutočne ich nemá. Zrušením tohto zákona sa oslabí postavenie prvovýrobcov a domácich dodávateľov predovšetkým potravín, textilu či obuvi.

    Dámy a páni, veľmi ma prekvapil ďalší odsek v tejto kapitole, v ktorom sa vláda chystá zrušiť živnostenské úrady. Slovensko si dobre pamätá chaos zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď neboli nastavené základné inštitúty riadenie spoločnosti, a následný dopad na podnikateľské prostredie, ako bola insolventnosť podnikov, fiktívne zákazky či tunelovanie vlastných firiem. Mám dojem, že zrušením živnostenských úradov, hlavne viazaných a koncesovaných živností, čo je tam znovu napísané, nastane absolútny chaos bez možnej kontroly takýchto podnikateľských aktivít. Absencia týchto pravidiel umožní podnikať komukoľvek v čomkoľvek s hrozbou vytvorenia neprehľadnej spleti podnikateľov bez príslušnej kvalifikácie a oprávnení. Jednoducho povedané, podľa tohto geniálneho nápadu bude môcť najbližšie operovať pacienta aj inštalatér. Úplne nelogický je záver tohto odseku, v ktorom sú spomínané jednotné kontaktné miesta, ktoré sú vlastne živnostenskými úradmi a ktorých činnosť sa má dokonca podľa toho názoru tej kapitoly rozšíriť. Kladiem teda otázku, o čom je vlastne táto kapitola. Je o zrušení živnostenských úradov alebo o posilnení ich činností?

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v úvode svojho vystúpenia som hovoril, že súčasný vládny štvorlístok oklamal svojich voličov a chce naďalej klamať celé Slovensko. Dôkazom toho je tu strana 11, odsek 7, ktorý začína vetou: "Vláda Slovenskej republiky nebude privatizovať strategické podniky." Zároveň už o jeden riadok nižšie konštatuje, že: "Odštátni teplárne či zostávajúce zvyšné podiely v podnikoch s vplyvom vlády." Pýtam sa, čo znamená odštátniť ich. Nie je to znovu privatizácia? Nie je to znovu oklamanie občanov Slovenskej republiky, že tvrdú privatizáciu, s ktorou má Slovensko z rokov 2002 až 2006 veľmi zlé a nepríjemné skúsenosti, vláda pod vedením premiérky Ivety Radičovej chce znovu zaviesť? Čiže, občania Slovenskej republiky, pripravme sa na to, že táto vláda nás bude permanentne klamať, že svoje individuálne a zároveň protislovenské záujmy bude znovu realizovať, ale navonok ich bude prezentovať kvetnatými rečami a neškodnými výrazmi, ako je odštátnenie.

    Dámy a páni z vládnej koalície, v rokoch 2002 až 2006 sa vám podaril unikátny kúsok. Rozkradli ste a rozpredali ste všetky strategické podniky na Slovensku, predovšetkým energetiku. Zostali ešte nejaké drobnosti. A vaša chamtivosť vás ženie k tomu, aby ste aj tieto predali. Predajom teplární sa cena tepla pre obyvateľstvo musí nutne zvýšiť, preto, že každý investor bude chcieť svoje náklady vynaložené na privatizáciu po vašom odštátnení čo najrýchlejšie naspäť. Z minulosti sú toho dobrým príkladom Slovenský plynárenský podnik, Slovenské elektrárne, Západoslovenská, Stredoslovenská, Východoslovenská energetika čiže podniky, ktoré si cez navýšené ceny pre slovenský trh zabezpečili návratnosť svojej investície za dobu menšiu ako štyri roky, perfektná investícia. Dámy a páni z koalície, varujem vás. Ak pristúpite k takémuto nehoráznemu kroku, právom vás ľudia môžu nazývať zradcami a klamármi slovenského národa. Pýtam sa všetkých štyroch politických strán zastúpených v súčasnej vládnej koalícii, prečo ste takúto zásadnú tézu, ako je odštátnenie, neuviedli vo svojich volebných programoch. A osobne sa pýtam pani premiérky Radičovej, ktorá verejne v televízii pred voľbami prehlásila, že privatizovať nebude, prečo teda podporuje snahu niektorých svojich ministrov okradnúť slovenských občanov aj o to málo, čo slovenskému štátu ešte patrí.

    Dámy a páni, súčasťou hospodárskej politiky programového vyhlásenia vlády je aj kapitola Investície a regionálny rozvoj. Pri čítaní tejto kapitoly som nadobudol dojem, že autori tejto kapitoly nemajú základné informácie o príleve zahraničných investícií na Slovensko. Musím upozorniť autorov tejto kapitoly, aby si dôkladne prečítali a naštudovali existujúce materiály ministerstva hospodárstva, ktoré pojednávajú o príleve zahraničných investorov. V tomto materiáli sa jednoznačne uvádza počet investorov, ktorí prišli na Slovensko od roku 2001 až do júna 2006, t. j. za vlády Mikuláša Dzurindu. Bolo ich dokopy 21. Za päť a pol roka tejto vlády Mikuláša Dzurindu vytvorilo sa 14 000 nových pracovných miest. Na druhej strane za tri a pol roka vládnutia Roberta Fica štatistiky uvádzajú, že na Slovensko prišlo 84 investorov a vytvorilo sa viac ako 30 000 pracovných miest. Agentúra Price Waterhouse Coopers začiatkom roku 2010 zverejnila svoje stanovisko, v ktorom pokladá Slovensko za najatraktívnejšiu krajinu pre podnikanie v stredoeurópskom regióne s najvýhodnejšími podmienkami, na rozdiel od tvrdenia pána ministra Mikloša. Z tohto dôvodu nechápem, prečo autori tejto časti vládneho programu navrhujú vrátiť sa v Pravidlách pre poskytovanie investičných stimulov pred rok 2006. Vysvetlenie toho je jednoduché. Znovu chcú vylúčiť domácich podnikateľov z možnosti uchádzať sa o investičné stimuly. V dobrom si myslím, že by sa skôr malo nadviazať na súčasný systém poskytovania investičných stimulov a ďalej ho rozvíjať, lebo všetko sa dá zdokonaľovať.

    Osobne za najpodstatnejšiu časť hospodárskej politiky pre nasledujúcich 20 rokov pokladám Inovácie. Vládny materiál sa však tejto problematike venuje až 23 riadkami, ktoré nič nehovoria. Neobsahujú ani náznak, žiadny podnet, žiadny impulz, ako chce vláda podporiť inovačný proces v slovenskom podnikateľskom prostredí a ako chce tento začínajúci proces rozvíjať. Doporučujem autorom tejto kapitoly, aby si prečítali materiál, ktorý vypracovala Slovenská akadémia vied na objednávku vlády Slovenskej republiky pod názvom Stratégia rozvoja Slovenska do roku 2020, kde je podrobne popísané, ako je možné na Slovensku proces inovácie naštartovať, rozvíjať, aké mechanizmy zvoliť a akými štrukturálnymi politikami sa dá podporovať. Znovu aj táto kapitola potvrdzuje predchádzajúce konštatovanie, že autori programového vyhlásenia nemajú základné poznatky o existujúcich zásadných materiáloch, strategických materiáloch vlády Slovenskej republiky, a navrhujú objaviť to, čo je už dávno objavené.

    Najzábavnejšia časť v oblasti hospodárskej politiky programového vyhlásenia vlády pre mňa osobne bola Energetika. Autori tejto kapitoly na jeden a pol strane konštatujú, že je potrebné vypracovať novú energetickú politiku Slovenska a zároveň, čo je podstatné, definujú jej východiská. To, čo prezentujú ako svoje východiská do novej energetickej politiky, už dávno obsahuje existujúca energetická politika a hlavne Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky do roku 2030, ktorú vláda pod vedením Roberta Fica prijala začiatkom roku 2008. Podotýkam, že tento materiál nepísali úradníci ministerstva, ale 105 najlepších odborníkov v energetike na Slovensku, odborníci zo základného výskumu, aplikovaného výskumu a z praxe a tento materiál bol veľmi pozitívne prijatý odbornou verejnosťou.

    Mimo týchto zásad sa táto kapitola okrajovo venuje jadrovému zdroju v Jaslovských Bohuniciach. Ako zásadnú podmienku na dostavbu nového jadrového zdroja vláda deklaruje, že: "Podporí tento projekt iba za podmienky súkromnej investície bez ďalšej účasti štátu." Priznám sa, nerozumiem tomu, čo vlastne vláda týmto konštatovaním myslí, ale dúfam, že si štát zachová svojich 51 % akcií v tomto spoločnom podniku a tiež že si zachová majoritu v predstavenstve, v dozornej rade, ako aj funkcie predsedov predstavenstva a predsedu dozornej rady v tom joint-venture JESS, a. s., Slovensko. Pokiaľ však vláda myslela len financovanie bez účasti štátu, môžem vás, dámy a páni, upokojiť, financovanie tohto projektu je nastavené tak, že bude vytvorené bankové konzorcium. A pokiaľ by takéto konzorcium nedokázalo zabezpečiť dostatok zdrojov, spolupartner projektu, spoločnosť ČEZ, akciová spoločnosť, Praha, sa v zakladacej zmluve zaväzuje v prípade nedostatku finančných prostriedkov dofinancovať projekt z vlastných zdrojov. A má na to dostatok zdrojov. Keby sme si boli ponechali Slovenské elektrárne, dneska by sme mohli z vlastných zdrojov stavať aj mínové jadrové bloky. Môžem vám zodpovedne prehlásiť, že štát nikdy nemal financovať nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach a ja osobne pokladám projekt JESS za jeden z najlepších projektov Slovenska za posledné desaťročia. Ak by sa však vláda znovu podujala oklamať svojich občanov a chcela by sa vzdať tohto projektu a svoj podiel v spoločnosti JESS by chcela predať, pokladám to za skrytú formu privatizácie strategického podniku a za veľmi zlú formu privatizácie. Ďalej upozorňujem autorov tohto nápadu, že realizáciou dvoch nových jadrových blokov v tejto lokalite môže Slovenská republika získať pod kontrolu približne 40 % celkovej výroby elektrickej energie na Slovensku, čo výrazným spôsobom ovplyvní cenu komodity elektrickej energie. To umožní pre ÚRSO preskúmať výšku predajnej ceny aj v Slovenských elektrárňach, ktoré sú pod kontrolou talianskeho Enelu. Takýmto spôsobom možno znížiť cenu komodity až o niekoľko desiatok eur na megawatthodinu. To by sa malo, samozrejme, prejaviť aj v konečnej cene pre spotrebiteľov. Neuváženou privatizáciou tohto projektu Slovensko stratí na dlhé roky možnosť ovplyvňovať ceny elektrickej energie na svojom teritóriu, naďalej budú slovenskí spotrebitelia odkázaní iba na komoditné ceny Lipskej burzy a Slovensko bude ďalej závislé od vôle a nevôle talianskeho Enelu.

    Dámy a páni, kapitolu Obchod, služby a zahraničný obchod vzhľadom na nekonkrétnosť nie je potrebné komentovať. V tejto súvislosti ma však zaráža kapitola Ekonomická politika v zahraničí, ktorá je na strane 53, ktorá patrí ministerstvu zahraničných vecí a ktorá hovorí o tom, že obchodno-ekonomickí zástupcovia ministerstva hospodárstva, ktorí sú dislokovaní v 46 krajinách po celom svete, by mali patriť pod ministerstvo zahraničných vecí. Pokladám to za hrubú chybu a osobne by som s takýmto spojením nikdy nesúhlasil. Ministerstvo zahraničných vecí zdôvodňuje túto snahu jednotnou prezentáciou ekonomických záujmov Slovenska v zahraničí a úsporou nákladov na túto činnosť, čo, samozrejme, nie je vcelku pravda, lebo náklady na mzdy, na prenájom a ubytovanie zostávajú rovnaké a o nejakých zásadných úsporách sa tu nedá vôbec hovoriť. Ale treba ďalej aj povedať, že takáto snaha ministerstva zahraničných vecí tu nie je po prvýkrát. Objavuje sa permanentne pri nástupe každej vlády a našťastie doterajší ministri hospodárstva dokázali takejto ambícii ministerstva zahraničných vecí vždy odolať. Ministerstvo zahraničných vecí totiž presunom OBO nedeklaruje aj presun zodpovednosti za vývoj zahraničného obchodu. Zodpovednosť za vývoj zahraničného obchodu zostáva naďalej na ministerstve hospodárstva. Takéto riešenie je absolútne nesystematické.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom môjho vystúpenia chcem konštatovať, že som mal skutočne úprimnú snahu o objektívne posúdenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Príklady, ktoré som uviedol, jasne poukazujú na to, že vládna koalícia to s občanmi Slovenskej republiky nemyslí úprimne. Svojich voličov potrebovala len 12. júna tohto roku. Dnes uprednostňuje kapitál pred záujmami občanov a znovu sa snaží zaviesť do politického života prvky, s ktorými má slovenská spoločnosť veľmi zlé skúsenosti z rokov 2000 až 2006, t. j. uprednostnenie svojich politických záujmov, klamanie občanov nepravými pomenovaniami skutočných vecí, privatizáciou strategických podnikov či vytvorením chaosu v podnikateľskom prostredí. A to som sa zameral iba na kapitolu Hospodárstvo.

    Dámy a páni, uvedené skutočnosti mi neumožňujú, aby som predložený návrh Programového vyhlásenia Slovenskej republiky podporil. Pokiaľ by to rokovací poriadok Slovenskej národnej rady umožnil, doporučil by som autorom stiahnuť tento materiál na prepracovanie a predložiť ho do Národnej rady ešte raz. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pani poslankyňa Jana Laššáková, ďalej, páni poslanci Pado, Štefanec, Dostál, Jurčík, Ďurkovský, Poliačik, Janiš, Jarjabek, Vášáryová ako desiata, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, čiže celkove desať.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Predtým ako budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Jahnátka, chcem vás požiadať, dôrazne požiadať, pán podpredseda, aby ste zabezpečili účasť členov vlády. Rokujeme o programovom vyhlásení vlády.

  • Vláda sa obracia na nás, aby sme jej dali dôveru. Hovorilo sa tu o politickej kultúre, ale, žiaľ, asi ten záujem o to, aby si vypočula názory poslancov a názory opozičných poslancov, zrejme vôbec nemá. Takže chcem vás poprosiť, hoci nedávala som procedurálny návrh, zabezpečte, aby vláda bola prítomná pri prerokovaní programového vyhlásenia vlády.

    A teraz zareagujem na pána poslanca Jahnátka. Skutočne treba oceniť jeho vysoko odborné hodnotenie programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že presne pomenoval to, čo čaká občanov za tejto koaličnej vlády. Ako povedal jeden nemenovaný minister, voľby skončili, sľuby neplatia, nastúpi tvrdá realita a skutočne tá realita asi bude veľmi tvrdá a začína to tým, že idú sa privatizovať podniky, budú sa zvyšovať ceny. Myslím si, že zavedú sa o chvíľu poplatky v školách, v zdravotníctve a tak ďalej. Takže chcem poďakovať naozaj, pán poslanec, že ste veľmi odborne vyjadrili svoje stanovisko a svoj názor na programové vyhlásenie vlády. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani kolegyňa, napriek tomu, že ste procedurálny návrh predniesli vo faktickej poznámke, budem tlmočiť vašu požiadavku pani predsedníčke vlády.

    Poprosím teraz s faktickou poznámkou, pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Jahnátek, pán bývalý minister hospodárstva, ja sa pokúsim zareagovať krátko v piatich bodoch.

    No bolo to typicky politické vystúpenie, nie vystúpenie odborníka, to malo od vystúpenia odborníka strašne ďaleko, pán poslanec.

    Vaše vystúpenie bolo plné poloprávd, prekrútených interpretácií textu a spočiatku veľmi nepekných vulgárnych invektív. Myslím, že ste si to mohli odpustiť.

    Pán poslanec, kritizujete to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, ale na druhej strane obviňujete autorov z plagiátorstva, to znamená, že kritizujete vlastne aj ten text, s ktorým ste vy súhlasili. Keď si myslíte, že vždy sa dá vymyslieť niečo nové a objavovať teplú vodu, ono to treba zrealizovať, nielen napísať.

    A, pán poslanec, ja prečítam jeden text a potom sa vás na niečo opýtam: "Na úseku živnostenského podnikania vláda Slovenskej republiky posúdi rozsah pôsobnosti živnostenských úradov v postavení jednotných kontaktných miest obstarávajúcich služby spojené s umožnením vstupu zahraničných a slovenských fyzických osôb..." No povedzte mi, pán poslanec, kde sa tam píše o zrušení. Kde je tam zrušenie? Môžem ten odsek dočítať dokonca, ste vraveli, že zábavná je posledná veta. Nič také sa tam nepíše. Takže kde je tam zrušenie? Prečo prekrúcate to, čo tam napísané je, a zavádzate odbornú aj laickú verejnosť? Pán poslanec takých vecí ste vypovedali ďaleko, ďaleko viac a toto jednoznačne spochybňuje celé vaše vystúpenie a jeho obsah.

    Pán poslanec, veľmi pekne odvádzate pozornosť vo veciach, ktoré vám nevyhovujú, a snažíte sa zaviesť informácie niekde úplne inde. Tvrdíte, že Podnikateľská aliancia Slovenska je pionierom SDKÚ, a vravíte, že SDKÚ pôsobila negatívne celý štyri roky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou ďalej pán poslanec Ivan Štefanec. Ak je tam prihláška do procedúry, tak bude zaradená po prebehnutí faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Jahnátek, vy máte určite niečo spoločné s vaším predsedom. Už tu dnes pán poslanec Fico takisto predviedol ukážku demagógie a ukážku toho, ako nereflektovať realitu. Vy ste asi jediní dvaja v tejto rozprave, ktorí tvrdia, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa nezhoršilo, pán poslanec, nielen to. Nie je to len záležitosť vyjadrení a hodnotení Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra, Podnikateľskej aliancie Slovensku, ktorú tak milujete, ako sme sa to dozvedeli z vášho vystúpenia, ale všetkých nezávislých inštitúcií. Pán poslanec, neexistuje jediná nezávislá inštitúcia, ktorá by konštatovala opak. Ja viem, že vám je nepríjemné, keď sa z hodnotení nezávislých rebríčkov, ako napr. organizuje Podnikateľská aliancia Slovenska, dozvedáte, že podnikateľské prostredie sa začalo zhoršovať za vašej vlády a teraz je horšie ako v roku 2001. Je to nepríjemný fakt, ale treba to zobrať do úvahy, pretože to nie je názor politickej strany ani dokonca Podnikateľskej aliancie Slovenska, ale ľudí, ktorí sa k tomu nezávisle vyjadrujú, podnikateľov, manažérov, živnostníkov, ľudí, ktorí podnikajú na Slovensku a ktorým ste vy sťažili svojimi prístupmi ich vlastný život. Takáto je realita. A tú treba brať do úvahy.

    Zaujala ma aj vaša poznámka o zákone o strategických podnikoch. Ja som sa nestretol s jediným investorom, pán poslanec, ktorý by chválil tento zákon, ale s mnohými, ktorí odmietli prísť na Slovensko, pretože im hrozilo, že ich súkromný kapitál bude znárodnený týmto zákonom.

    A čo sa týka plagiátorstva, absolútne súhlasím s pánom poslancom Padom. Keď to považujete za plagiátorstvo, tak za to hlasujte. Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Ondrej Dostál s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jahnátek, ak som to dobre zachytil, tak v úvode svojho vystúpenia ste povedali, že sa chcete pozrieť na tie body, ktoré bývalá opozícia na predchádzajúcej vládnej koalícii kritizovala, ako sa premietli do programového vyhlásenia. Rád by som v tejto súvislosti pripomenul, že bývalá opozícia na vašej vláde kritizovala predovšetkým korupciu a klientelizmus. A v tejto súvislosti dávam do pozornosti strany 5 a 6 programového vyhlásenia nazvané Demokratický štát, ktoré obsahujú viaceré opatrenia proti korupcii a klientelizmu a na zvýšenie transparentnosti vo verejnej správe. A ubezpečujem vás, že nič z nich nie je žiadny plagiát po vašej vláde, pretože vaša vláda ani vo svojom programovom vyhlásení, ani vo svojej reálnej činnosti nič proti korupcii a klientelizmu nepodnikala.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Ľudovít Jurčík. Nech sa páči

  • Ďakujem. K pánovi poslancovi Jahnátkovi a k jeho názorom na programové vyhlásenie vlády mám zopár bodov, hlavne pokiaľ ide o energetické podniky.

    Myslím si, že treba otvorene povedať, že zámerom vlády bolo ťahať zisky z energetických podnikov predovšetkým na to, aby sa kryli náklady, ktoré sama spôsobovala. Obmedzovali investície, nedovolili rekonštruovať rozvodne, nedovolili rekonštruovať vysoké napätia. A máme tridsaťročné vysoké napätia, ktorých je takmer 30 %. Takže to je k tým energetickým podnikom. Samozrejme, každý ten, kto si dovolí do toho vložiť peniaze, tak chce aj niečo zarobiť, to je úplne logické. Nemôže to byť sociálny podnik tak ako tie ostatné.

    Pokiaľ ide o 21 investorov, ktorí sem prišli, treba otvorene povedať, to boli tí, bez ktorých by tých 84 možno ani len o Slovensko nezavadilo, iba ak možno 10 % z toho. Treba si povedať, že tých 21 bolo bázických a držalo nám ekonomiku štyri roky. Takže bez toho by to nebolo. Samozrejme, treba si uvedomiť, že tí, ktorí neprišli, neprišli preto, lebo tu je nenormálne administratívne zaťaženie a byrokracia. Treba si to už konečne raz povedať. Samozrejme, k tomu skúste sa opýtať pána Romana v ČEZ, prečo chce jadrové elektrárne na Slovensku, a nie v Čechách. Skúste sa ho na to opýtať. Možno vám to otvorene povie, ak nie, môžeme sa o tom pozhovárať medzi štyrmi očami.

    A tí odborníci z praxe. Ja poznám aj takých, ktorí presne hovoria opak. No ako ste sa dohodli napr. s Enelom, trebárs pokiaľ ide o Zemianske Kostoľany? Tiež by to bolo takmer na story v novinách. Samozrejme, komoditné ceny určuje "Slovenská republika". Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Andrej Ďurkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vecne. Dámy a páni, predchádzajúca vláda cielene držala napr. ceny vody v miere istej únosnosti pre obyvateľov, čo považujem principiálne za správne rozhodnutie. Čo ale sa stalo, to bolo to, že štát istým spôsobom považoval vytváranie akéhokoľvek zisku v týchto oblastiach za neprípustné. Keďže nebola v tejto oblasti možnosť vytvárať dostatočný zisk, musel každý podnik pristúpiť k financovaniu vlastného technického zabezpečenia formou úverov, inými slovami, ako keby sa vytvárala zadlženosť týchto podnikov pre budúcnosť. Toto bolo absolútne nesystémové z hľadiska minulej vlády. A to je práve to, čo podľa mňa aj súčasné programové vyhlásenie sa snaží jednotlivými krokmi riešiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Pán Jahnátek, nehovoríte pravdu, keď tvrdíte, že nebolo v predvolebných sľuboch nič spomínané o privatizácii. Ja vám zacitujem predvolebný program SaS na strane 45, bod 60: "Realita na Slovensku aj vo svete dlhodobo svedčí o tom, že štát nie je dobrým hospodárom. Štátne podniky hospodária neefektívne a uprednostňujú politické a osobné záujmy pred ekonomickými. Dosadzovanie neschopných politických nominantov a korupcia nie sú zriedkavé javy. SaS navrhuje sprivatizovať štátne podniky, napr. Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia..." Takže, minimálne v tejto jednej veci ste práve teraz usvedčený zo lži, pán kolega. A dúfam, že k ostatným sa vyjadria ďalší rečníci. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. No to bol krásny prejav, ani nie vecný, ani nie politický, ale taký čudný, ako by pán minister štyri roky nebol ministrom, ako by priletel odniekiaľ z Marsu.

    Cena tepla sa musí zvýšiť, lebo sa plánuje vstup strategického investora do teplární. Cez navýšenie ceny tepla si investori vracajú svoje investície. Ja som tu už nie raz zacitoval z oficiálnych údajov a poviem to ešte raz, Slovenským elektrárňam, monopolu, proti ktorému ste bojovali, vyhrážali sa len tak akože, naoko, nechali ste zarobiť za dva a pol roka plus 3,5 mld. korún, viac ako my. Za Dzurindu zlého to bolo 1,4 mld., za dobrého Fica to bolo 4,9 mld. zisku. To ste im dovolili vracať si investíciu, ktorú dali do kúpy 66 % akcií? Distribučnej spoločnosti, tiež ste ich spomínali, ste umožnili to isté, išli so ziskom hore. Takže ste im umožnili vracať vy, nie my.

    Chcem sa spýtať, pán minister, prečo ste v roku 2009 nedovolili znížiť cenu plynu pre obyvateľstvo, keď objektívne skutočnosti boli na strane obyvateľov. Išlo to dole štyrikrát v Čechách, na Slovensku ani raz. To bolo preto, aby mali vyššie zisky? Dobre tomu rozumiem?

    Pán minister, ÚRSO. Zmenili ste zákon o ÚRSO a za celú svoju vládu ste neboli schopný vymenovať predsedu regulačného úradu. Dodnes nie je predseda regulačného úradu. Taký je stav vašej novely o ÚRSO.

    Tieto zisky tým energetickým monopolom zaplatil kto? Boli to Marťania? Zaplatili to slovenské firmy a občania, občania dvakrát, raz v cenách a potom následne v cenách tovarov a služieb týchto firiem, ktorým sa zvyšovala cena energií.

    Strategické podniky, že chceme zrušiť tento zákon. Pán minister, nechceme ho zrušiť. On sa zruší sám, lebo on má obmedzenú účinnosť. Ale budem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Jahnátek, položil si niekoľkokrát otázku, prečo pani premiérka Radičová pred voľbami hovorila o neprivatizácii a de facto sa zaviazala, že privatizovať nebude. A po voľbách už ako keby toto všetko neplatilo. A už sa tuná dokonca dozvedáme, že sa privatizovať bude, a to veselo, nuž z veľmi jednoduchého dôvodu, preto, lebo táto vláda, je to vláda Ivety Radičovej pod vedením Ivana Mikloša, vláda Ivety Radičovej pod vedením Ivana Mikloša. Takýchto prekvapení bude určite ešte v tomto parlamente počas tohto obdobia niekoľko. A som presvedčený, že aj túto vetu si povieme niekoľkokrát: "Je to vláda Ivety Radičovej pod vedením Ivana Mikloša." Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán bývalý minister hospodárstva, chcela by som vám pripomenúť niečo z energetickej bezpečnosti. My dvaja sme tu minulé štyri roky o tom párkrát hovorili aj medzi sebou. Spomeňte si na plynovú krízu. Bola by som očakávala od vás ako od človeka, ktorému leží na srdci osud energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, že poviete, čo by malo byť ešte v programovom vyhlásení o tom, aby sa nestalo to, čo sa stalo za vašej vlády, keď ste presadzovali zahraničnú politiku tzv. štyroch svetových strán a hrdili ste sa strategickým partnerstvom s Ruskou federáciou a potom ste dvanásť dní nechali krvácať slovenské hospodárstvo, pretože ste nevedeli, čo máte rýchlo urobiť. Poslali ste pána premiéra, chudáka, do Kyjeva, pričom sme nemali s Ukrajinou žiadnu zmluvu. A potom prišiel z Ruska so správou, že mali by sme sa s Ukrajinou dohodnúť, že nech nám Ukrajina dá zo svojich zásob a že Rusi bez toho, aby to bolo písomne potvrdené, im to potom dajú. Smial sa z toho celý svet, pán minister, celý svet, ale dvanásť dní slovenské hospodárstvo krvácalo pre vašu naivitu.

    A dovoľte ešte jednu vec, ktorú dôkladne osobne poznám, funkciu OBO. Ja dúfam, že sa konečne tejto vláde podarí odstrániť tú nelogickosť na našich zastupiteľských úradoch, kde veľvyslanci majú rozličných kamarátov rozličných slovenských firiem a rozličných slovenských podnikateľov, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Jahnátek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa nebudem vyjadrovať k všetkým diskutujúcim, lebo viac-menej to boli názory také, ku ktorým sa ani nemienim vyjadrovať, ale niekoľko faktov poviem.

    Prosím vás, čo sa týka zisku, pán Janiš, túto demagógiu veľmi často používate pri energetických monopoloch. Vy ste zabudli na jedno, že od roku 2006 sa cena pre oprávnených odberateľov nemôže regulovať. To by ste už konečne mali vedieť. A preto práve oprávnení odberatelia majú druhú najvyššiu cenu či v cene elektriny alebo v cene plynu v rámci Eurostatu, v rámci všetkých 27 štátov Európskej únie. Čiže to je ten nárast zisku.

    Nejaká poznámka tam bola, že regulačná politika znemožnila investorom investovať do rozvoja zariadení. Presný opak je, dámy, páni, pravda. My sme si urobili presnú štatistiku, ako by vyzerala otázka investície a obnovy hmotného majetku týchto spoločností pred privatizáciou a po privatizácii, a zistili sme, že je to len 20 % z toho, čo bolo pod kontrolou štátu. Práve naopak, tým, že sme uznali do oprávnených nákladov pre konečné ceny len investície pre core business, a nie nákupy rekreačných zariadení a vozidiel pre manažérov a rôzne excellence zmluvy, ktorými odplávali miliardy peňazí zo Slovenska na materské firmy, sa to vlastne očistilo, ale investovať mohli a mali dostatok zisku na tom.

    Čo sa týka Zemianskych Kostolian a vôbec, neviem, o akej dohode hovoríte, lebo žiadna taká neexistuje.

    A k tým poznámkam, pán Jurčík, prečo ČEZ nestavia v Čechách, ale na Slovensku. Neviem, čo o tom viete, ale asi o tom neviete nič, lebo ČEZ už stavia dva bloky a chce...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Teraz sa s procedurálnym návrhom hlási pani poslankyňa Natália Blahová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som za poslanecký klub SaS chcela poprosiť pána podpredsedu o 10-minútovú prestávku. Máme úctu k rečníkom a nechceme opúšťať rokovaciu sálu bez toho, že by bol k tomu daný nejaký pokyn. Tri hodiny tu disciplinovane sedíme, tak by som rada poprosila o takúto malú prestávočku.

  • Smiech v sále.

  • Musím sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme si spravili prestávku.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani kolegyňa, bohužiaľ, nie je s tým všeobecný súhlas.

  • Takže teraz má slovo pán poslanec Ivan Štefanec v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, ctené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, členovia vlády, milí hostia, Slovensko sa na svojej ceste posunulo opäť ďalej. Tá cesta nie je jednoduchá, ale som si istý, že stojí za to. Zažili sme už všeličo. Išli sme cestou strmhlav dolu v polovici deväťdesiatych rokov i nahor za dvoch slovenských stredopravých vlád. Po rokoch rozvoja prišla v uplynulých rokoch cesta úpadku, ekonomického i morálneho. Náš pád bol jeden z najhorších v Európskej únii, či už to meriame cez pokles ekonomickej výkonnosti alebo cez nárast počtu nezamestnaných. Ten je dokonca dvojnásobne vyšší v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie. Výsledky uplynulej vlády sú žalostné, vydrancovaná štátna kasa, rozkradnuté verejné zdroje, rapídny nárast zadlženosti, stúpajúca nedôvera medzi ľuďmi a korupcia horšia ako v Burundi. To hovorí taká inštitúcia ako Svetové ekonomické fórum podľa svojej pravidelnej ročenky globálnej konkurencieschopnosti. Nie sme v jednoduchej situácii, ale určite v riešiteľnej, riešiteľnej cez jasné pravidlá, úsporné opatrenia, rozvojové impulzy, tvorbu pracovných miest a predovšetkým len a len cez tvrdú prácu. Riešenie je nemysliteľné bez zodpovednosti, zodpovednosti za správu vecí verejných, zodpovednosti za efektívne narábanie s peniazmi ľudí a určite aj zodpovednosti za budúce generácie. Takto chápem najpodstatnejšie slovo zodpovednosť, ktoré je aj v názve programového vyhlásenia vlády.

    Teší ma, že toto vyhlásenie obsahuje dôraz na makro- aj mikroriešenia. Keď hovoríme o makroriešeniach, hovoríme o zdravých a udržateľných verejných financiách, o zastavení prudko rastúceho zadlžovania, o postupnom znižovaní deficitu verejných financií. Keď hovoríme o mikroúrovni, máme na mysli zlepšovanie rapídne sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, ako sme o tom teraz pred chvíľou diskutovali, čo je nevyhnutný predpoklad prílevu investícií, rastu zamestnanosti, hovoríme o odstránení bariér rastu zamestnanosti, napr. znížení odvodového zaťaženia, celkovo najmä však pri málo kvalifikovanej práci, o pružných formách pracovných úväzkov, o medzitrhu práce, ale aj o dôraze na rast vzdelania, vedy a výskumu.

    A teší ma aj, že sa v programovom vyhlásení vlády hovorí veľmi veľa o výraznom zlepšení v oblasti vymáhateľnosti práva a boja proti korupcii. Dámy a páni, bez ozdravenia verejných financií nemôže fungovať zdravá krajina. Bez ozdravenia podnikateľského prostredia nemôžeme tvoriť zdravé pracovné miesta. A bez ozdravujúcich protikorupčných opatrení nemôžu fungovať normálne a zdravé ľudské vzťahy.

    Som preto pripravený, a som si istý, že nielen ja som pripravený, spolupracovať na tomto programe a realizovať ho prostredníctvom dobrých zákonov v Národnej rade.

    Dovolím si zdôrazniť ešte jeden aspekt programového vyhlásenia vlády, ktorý ma osobne teší. Je to oblasť informatizácie. Aj v tejto oblasti sa dnes, žiaľ, pohybujeme skôr na spodných úrovniach vo svetových aj európskych rebríčkoch. Dôraz na informatizáciu ako spôsob zlepšenia služieb štátu pre ľudí je nielen správny, ale podľa mňa až nevyhnutný. Znamená to nielen lacnejšie a rýchlejšie vybavovanie pre ľudí, ale aj také podstatné kroky, ako je možnosť voliť cez internet, osobne sa na to veľmi teším. Rozvoj informatizácie totiž znamená aj rozvoj transparentnosti. Považujem to preto za významný a protikorupčný nástroj, lebo umožní nielen zverejňovanie zmlúv pre všetkých, ale aj napr. povinné elektronické aukcie alebo zverejňovanie všetkých nenárokovateľných dotácií. Zavádzanie prvkov elektronickej demokracie ako elektronické pripomienkovanie materiálov, elektronické petície či elektronické referendá umožní zvýšiť aj participáciu občanov na veciach verejných, a tým posilniť kontrolu spravovania týchto vecí.

    Verím, že naše Slovensko bude opäť úspešnou krajinou, ktorá bude spolutvoriť spoločný európsky projekt. Som si istý, že na to máme. Máme na to predovšetkým našich schopných ľudí. Stojí za pozornosť, že spoza krajín za bývalou Železnou oponou sme jedinou krajinou, ktorá je v Európskej únii, OECD, NATO a ktorá je aj v Európskej menovej únii, teda má zavedené euro. Je len na nás, ako tieto príležitosti ďalej využijeme. Aj preto dnes potrebujeme vládu zodpovednosti, slušnosti a vládu efektívnosti. Potrebujeme obrátiť trend úpadku, skoncovať s bezbrehým plytvaním a zadlžovaním. Potrebujeme začať tvoriť pracovné miesta a odstraňovať pliagu korupcie. Slová pani premiérky o nulovej tolerancii ku korupcii sú dobrým štartom aj v tejto oblasti. Programové vyhlásenie je preto šancou a nádejou pre našu krajinu. Preto ho rád podporím, pretože podporujem schopnosť a vôľu ľudí posunúť sa na našej ceste opäť nahor. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči. Chcel by som vás poprosiť, páni poslanci, aby sme mali úctu navzájom jeden voči druhému a keď vystupuje niekto v rozprave, aby sme zachovali pokoj v rokovacej sále a rešpektovali istú dôstojnosť a úroveň a vážnosť prerokovávaného bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec Mikolaj.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení páni ministri, po preštudovaní programového vyhlásenia vlády si človek okamžite uvedomí, že ide o silný kompromis, keďže jednotlivé strany museli upustiť od vlastných predvolebných sľubov a do programu sa dostali len zvyšky, ktoré vyhovujú každej strane či skupine. Okrem štyroch vládnych strán sa však vynárajú požiadavky a diktujú si požiadavky ďalšie skupiny, ktoré nenašli odvahu ísť do volieb samostatne a do parlamentu sa previezli na chrbtoch iných strán. Svedčí to o charaktere týchto strán či skupín a aj preto vraj vládny program každý rok bude podliehať zmenám. Znamená to, že aj vláda zrejme každý rok bude žiadať dôveru.

    Vo svojom vystúpení sa prioritne zameriam na oblasť školstva, vedy a dopravy.

    Ciele školstva sú definované: "Za hlavný princíp vzdelávacej politiky vláda Slovenskej republiky považuje rovnosť šancí pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na sociálnu situáciu, región či etnicitu a orientáciu na potreby detí, žiakov a mládeže." To je všetko, nie je tu však uvedené, že vzdelávanie sa bude rozvíjať v duchu kresťanských tradícií pri rešpektovaní svetonázoru a uplatňovaní prvkov demokracie tak, ako to bolo za našej alebo minulej vlády. Osobne toto považujem za veľkú prehru či už Kresťanskodemokratického hnutia alebo SDKÚ, ktoré majú vo svojich názvoch použité slovo kresťanský. Ale z programového vyhlásenia vlády toto vypadne. Myslím si, že je to dôsledok spojenia týchto strán s liberálnymi stranami. Ale tá obeta podľa môjho názoru je príliš veľká.

    Samotný program školstva nerieši systémovo zmeny, ktoré v školstve sú, ale rieši len čiastkové, parciálne problémy. Na jednej strane je dobré, že reforma v školstve bude pokračovať tak, ako bola nastavená, a bude zachovaná kontinuita, ale v školstve sú aj problémy, ktoré riešiť treba, ale pri ktorých hlavne treba definovať ich riešenia. A to je najväčším problémom programového vyhlásenia vlády, že nenastoľuje riešenia, ale len popisuje niektoré z problémov. Cítiť, keď ho človek pozorne číta, z celého programu, že ho netvorili odborníci, ktorí pôsobia priamo v školstve. Ale je tam cítiť silný vplyv ľudí z tretieho sektora, ktorí školstvo sledujú a komentujú. Výsledkom takéhoto prístupu môže byť aj to, že ako prioritné sú úlohy, ktoré zaujímajú tretí sektor, ako je napr. testovanie žiakov alebo tzv. nezávislé testovanie žiakov, ale pod garanciou štátu, resp. financované štátom.

    K samotnému textu: "Pravidlá hry totiž často nie sú nastavené tak, aby napomáhali vynikajúce výkony a odmeňovali tých, ktorí sa o ne snažia." Iste cítite, že tu niekto zabudol skloňovať, takže správne po slovensky v programovom vyhlásení vlády má byť uvedené "napomáhali vynikajúcim výkonom". Myslím si, že programové vyhlásenie vlády je dosť dôležitý dokument na to, aby bol napísaný správne po slovensky. Meradlom úspechu by nemal byť počet schválených zákonov, ale skutočné zlepšenie v tom, čo robia učitelia, študenti, žiaci, vedci, športovci a mladí ľudia a aké výsledky dosahujú. Pýtam sa, akým iným spôsobom ako zákonmi, nariadeniami vlády, vyhláškami, usmerneniami je možné zmeny vlastne robiť.

    "Vláda Slovenskej republiky preto zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia." Otázka je, o koľko to bude zvýšené, koľko investuje vláda do vzdelávania, bude to jedno euro, tisíc eur, milión eur, miliarda a kedy to bude? Vláda nemá žiadny cieľ? My sme sa snažili nadefinovať v rámci viaczdrojového financovania výšku zdrojov na úrovni 5 % HDP, čo sa v rámci viaczdrojového financovania takmer podarilo.

    Základné a stredné školstvo. "Najdôležitejším cieľom vlády v oblasti základných a stredných škôl je zmena systému a obsahu výučby, preto vláda pripraví zmenu štátneho vzdelávacieho programu s tým, že bude zachovaná zodpovednosť za vlastné konanie, šetrnosť, ohľaduplnosť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach s občianskym aktivizmom, obhajobou vlastného názoru a rešpektom k názorom druhých ľudí." Ale nič sa nehovorí o národe, o histórii, o osobnostiach, o kultúre, nič sa nehovorí o solidarite, humanite, spravodlivosti, tolerancii, ale hovorí sa o občianskom aktivizme.

    Medzi tieto prostriedky patrí zvýšenie autonómie škôl pri rozhodovaní o obsahu vzdelávania. Ale veď v rámci reformy máme takmer 30-percentnú autonómiu, najviac zo všetkých štátov Európskej únie alebo štátov nie "ó í sí dí", ale OECD. A som presvedčený, že tá autonómia je tak veľká, že školy majú v súčasnosti problém, ako s touto autonómiou narábať. A vy si dáte do programového vyhlásenia vlády, že ešte chcete zvýšiť autonómiu vysokých škôl v rozhodovaní o tom, čo budú učiť v spojení s posilnením nezávislého externého testovania garantovaného štátom. Tak môže byť jedno alebo druhé, nemôže byť aj nezávislé, aj garantované štátom.

    "Vláda Slovenskej republiky zavedie nový systém povinného interného a externého hodnotenia kvality vzdelávania základných a stredných škôl. Cieľom bude postupne nastaviť komplexné zrkadlo školy." No ale veď to sa robí. Nepočul som doteraz kritiku, ani v tomto materiáli nie je uvedený dôvod, prečo by sa mal meniť systém hodnotenia, keď on je v súlade s pravidlami OECD, je testovaný na základe princípov PISA, je národná PISA a je takisto testovaný obsah škôl.

    "Zharmonizuje legislatívne normy platné pre školy bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom." No ale je to v súčasnosti inak? Povedzte jednu platnú normu, ktorá by bola odlišná podľa toho, kto je zriaďovateľom tej-ktorej školy.

    "Vláda zavedie povinný posledný ročník materskej školy s možnosťou alternatívnych riešení pre deti." No toto je vážny problém, ktorý podľa môjho názoru nahrádza motiváciu štátnym, poviem to tak, dirigizmom, pretože v rámci návštevnosti posledného ročníka v materskej škole máme viac ako 90-percentnú návštevnosť, sme prví v Európskej únii. Sme najlepší a my si povieme, že ideme zaviesť povinný ročník pre deti v predškolskej výchove. Čo je toho dôsledkom? Dôsledkom toho je to, že originálne kompetencie, ktoré má dnes samospráva v zriaďovaní materských škôl, štát musí zobrať, musí zobrať aj dane, ktoré samospráva v rámci originálnych kompetencií má, a štát sa zaviaže v rámci kompetencií prenesených s tým, že bude tieto školy zabezpečovať. No ale z toho vzniká administratíva pre štát. Čo bude, keď nejaká obec materskú školu nezriadi? Tak ju musí zriadiť štát, ale štát na to potrebuje administratívu. Alebo budeme päťročné deti voziť autobusmi do iných škôl a do iných obcí? Takže si myslím, že takéto riešenie je nepriechodné, je zbytočné, je drahé. A som za to, aby sa problém rómskych detí riešil inak, a nie povinnosťou alebo nejakým štátnym dirigizmom.

    "Vláda prehodnotí význam špeciálnych škôl, prijme opatrenia na zabránenie segregácii na základe etnickej príslušnosti." Som presvedčený, že systém špeciálnych škôl na Slovensku je jedným z najlepších na celom svete. A hovoria o tom aj Fíni, ktorých školstvo sa považuje za najlepšie v Európe. Boli tu a zisťovali, aký je systém špeciálnych škôl na Slovensku. Nezasahoval by som do tohto systému.

    "Vláda Slovenskej republiky postupne zavedie angličtinu ako povinný cudzí jazyk tak, aby každý absolvent strednej školy vedel plynule rozprávať po anglicky." Odkedy, od ktorej triedy, kedy sa to myslí, ale prečo sa hovorí, aby plynule vedel absolvent rozprávať po anglicky, keď Slovensko už dávno v rámci pravidiel OECD svoje medzinárodné štandardy definuje v rámci referenčných rámcov OECD, A1, A2 a tak ďalej. A podľa toho sa už niekoľko rokov postupuje. A súčasná reforma hovorí jasne, že cieľom je, aby každý maturant nieže vedel plynule hovoriť anglicky, ale aby poznal jeden zo svetových jazykov tak, aby bol na úrovni A2, čo je na úrovni štátnej skúšky a čo každému maturantovi umožní, aby mohol študovať na akejkoľvek vysokej škole na svete bez toho, že by musel robiť prijímacie konanie z jazyka. To je cieľ, ale nie takýto vágny. A, samozrejme, v otázke povinnosti angličtiny my tvrdíme, že treba nechať slobodu v rozhodovaní, voľnosť výberu a nechať to na rodičoch.

    "Vláda Slovenskej republiky zruší monopol štátu na učebnice a otvorí trh s učebnicami, zároveň si však ponechá právomoc posúdiť a potvrdiť súlad obsahu učebníc so štátnym vzdelávacím programom." A dneska je to ako? Takisto, my nemáme problém s previerkou učebníc, my máme problém s tým, že učebnice nie sú. Jednoducho nie sú. A štát sa zaviazal prísť s aspoň jednou učebnicou, a preto sme každý september kritizovaný, a o chvíľku nás to s pánom ministrom čaká, že opäť nebudú všetky učebnice, ani jedna jediná. Po druhé, je tu edičný portál, ktorý platí viac ako jeden rok. A zoberte si príklad šlabikárov, kde sú tri šlabikáre. Každá škola si môže vybrať jeden šlabikár, napíše to na edičný portál, štát to spočíta, zaplatí a škola vám pošle šlabikáre. Ale ani jedna ďalšia učebnica sa neobjavila, kde by autor povedal: "Mám učebnicu, vy takisto máte v programe posun štátnych vzdelávacích programov." Okamžite ide na portál a školy si ju môžu objednať. Žiaľ, taká učebnica dosiaľ nie je. A ak aj ju kúpite, ale cez výberové konanie, predpokladám, som zvedavý, ako to urobíte, niektoré učebnice zo zahraničia, aj tie treba preložiť do slovenčiny. A aj tam musia byť tieto učebnice zavesené na portál. Ale ak budú rozdiely oproti štátnemu vzdelávaciemu programu, som zvedavý, ako sa budú tieto učebnice v rámci autorských práv opravovať.

    "Vylepší systém kariérového rastu učiteľov tak, aby ho zbavila formalizmu a zdôraznila aktívnu prácu so žiakmi." Som presvedčený, že dnes v kariérovom systéme žiadna administratíva nie je. Každý z učiteľov si počíta kredity sám.

    "Vláda Slovenskej republiky zrovnoprávni financovanie škôl a školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa." Pýtam sa, ako je to inak. Povedzte aspoň jeden príklad, kde to tak nie je.

    "Vláda podporí rozširovanie prijímania na stredné školy bez prijímacích skúšok." No ale veď dnes je to takisto bez prijímacích skúšok. Je na riaditeľovi, ako sa rozhodne, či prijímacie skúšky budú alebo nebudú. Jediné čo sa štát snaží, je to, aby tzv. monitor testovania žiakov bol na 100 % akceptovaný, aby deti nemuseli ešte raz robiť prijímacie skúšky. Ale je na riaditeľovi, ako to bude. Tá veta nemá absolútne žiadny zmysel.

    Vysoké školstvo a veda. "Vláda Slovenskej republiky zavedie medzinárodné štandardy kvality do akreditačného procesu." Otázka je: A dnes nie sú? Dnes akreditačný systém nie je nastavený na základe medzinárodných štandardov? Však bol vypracovaný ešte v roku 2003 za prvej vlády SDKÚ. My sme ho nechali. V niektorých veciach sa ešte doladil, ale podstata je zostavená na základe medzinárodných štandardov. To nie je možné meniť každý rok. Školy musia dopredu 5 rokov vedieť, aké sú ich kritériá.

    "Vláda bude aktívne vystupovať proti podvodom, nešvárom. Vytvorí mechanizmus na odobratie podvodne získaných vysokoškolských titulov." Súhlasím s tým, ale nie je napísané, ako to chce vytvoriť. Aj my sme to chceli, ale je otázka, ako to vyriešiť, keď samospráva vysokej školy je nedotknuteľná.

    "Vláda vytvorí motivačný nástroj pre vysoké školy." Osobne tvrdím, že dnes nový model financovania , ktorý schválila vláda pred rokom, plne akceptuje výsledky akreditácie a je nastavený tak, aby bol motivačný. Nikto, či už Slovenská konferencia rektorov, Rada vysokých škôl, Klub dekanov, nemal výhrady voči systému, ako je nastavený, jediným problémom bola otázka postupnosti, a to, kedy ho nastaviť, či to má byť v procese komplexnej akreditácie alebo, ako sme to navrhovali my, až po skončení toho, aby to bolo korektné.

    "Vláda odbúra prekážky pre príchod pracovísk špičkových univerzít." Povedzte mi aspoň jednu z nich. Jednu jedinú povinnosť majú a to je podať oznámenie na ministerstvo školstva, že sú tu a že budú učiť podľa akreditačného programu domáceho štátu. Čiže len sa eviduje, nič iné sa nerobí, čo je niekedy možno až na škodu.

    "Vláda bude zvyšovať podiel súťažného financovania vedy vrátane súťažného financovania v oblasti miezd." Opäť, povedzte jeden finančný nástroj v súčasnosti, ktorý nie je postavený na súťaživosti alebo na grantovom systéme.

    Pokiaľ ide o šport, si myslím, že toto je asi najslabšia kapitola, ktorá v tomto vládnom programe je, nie je tam nič z hľadiska systému riadenia športu, či už ide o šport na školách alebo o talentovanú mládež, alebo o vrcholový šport.

    Mládež, tri riadky všeobecného charakteru. Pritom otázka mimoškolskej činnosti je aj v Európskej únii považovaná ako jedna z troch najdôležitejších priorít.

    Treba však povedať, že v programovom vyhlásení vlády chýbajú skutočné problémy, ktoré dnes školstvo a veda má. V prvom rade ide o investície súkromného kapitálu do vedy, Slovensko patrí medzi absolútne najslabšie štáty. A štát je povinný vytvárať podmienky a možnosti na súkromné investície do vedy a výskumu. Programové vyhlásenie vlády toto absolútne podcenilo.

    Spolupráca verejných vysokých škôl so súkromným sektorom je taktiež jedným z motorov ďalšieho rozvoja, možnosťou zisku financií na vysoké školy. Takisto nie je ani jeden nástroj, ako toto vylepšiť.

    Kritizovalo sa spoplatnenie nadštandardného denného štúdia. Aj vy, pani predsedníčka, ako som niekde počul, ste to kritizovali. V programovom vyhlásení vlády nie je ani slovo o tom, že to bude alebo nebude zrušené. Otázka je, či to nie je z toho dôvodu, že ste prišli na to, že toto bolo nastavené už v roku 2002. A my sme to upresnili tak, že každý študent si musí vybrať jednu vysokú školu, aby sa mu náhodou nestalo, že bude dvakrát v 2. ročníku na dvoch vysokých školách a zrazu v 3. ročníku na obidvoch vysokých školách bude musieť platiť, čo je nekorektné. Takže sa toto nariadenie vlády, myslím, že je to nariadenie vlády z roku 2002, upresnilo tak, že si vyberie jeden študijný program, ktorý mu na 100 % bude garantovať štát.

    Nerieši sa otázka počtu vysokých škôl, nerieši sa otázka znevažovania akademických slobôd udeľovaním akademických titulov v rozpore s Akreditačnou komisiou alebo akreditačnými pravidlami. Čo s takými študijnými programami, ktoré verejnosť nepotrebuje a kde absolventi okamžite končia na úradoch práce? Takisto je tento vážny problém, kedy štát, ale aj súkromné vysoké školy zbytočne vzdelávajú v odboroch, pri ktorých okamžite absolventi končia na úradoch práce. Preto si myslím, že v oblasti školstva, vedy programové vyhlásenie nechcem povedať, ho neurobili ľudia, ktorí v školstve pracujú. Ale z nejakých iných dôvodov sú vypichnuté veci, ktoré nie sú nosné a ktoré tak netrápia školstvo. A tie, ktoré sú skutočnými problémami, tuto riešené nie sú.

    Pristavím sa ešte pri doprave, pretože to stojí za to. Nevidím pána ministra. Dopravu má v ingerencii Kresťanskodemokratické hnutie, ale Kresťanskodemokratické hnutie je snáď jedinou stranou, ktorá vo vlastnom volebnom programe nemá rozpracovanú problematiku dopravy. Je tam len dopravná infraštruktúra. Ale každý dopravák vie, že dimenzovať dopravnú infraštruktúru bez definovania dopravných výkonov a prepravných vzťahov je nereálne, nezmyslom. A chýba tu celý systém, celé nastavenie dopravného systému.

    "Vláda Slovenskej republiky podporí rozvoj kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry." No to je málo. Vláda musí vytvoriť, nie podporiť rozvoj. Vláda má nástroje, vláda je výkonný orgán, vláda to musí vytvoriť.

    "Vláda Slovenskej republiky si kladie za cieľ zabezpečiť do roku 2014 nadštandardné cestné spojenie Bratislavy a Košíc a začne s výstavbou úsekov na rýchlostných cestách v regiónoch Slovenska." Otázka je, čo je to nadštandardné cestné spojenie. Ľudia, ktorí pracujú v doprave, takúto terminológiu nepoznajú. Nepoužíva sa. Existuje norma, ktorá sa volá Názvoslovie cestných komunikácií, kde sú presne definované všetky termíny. Pojem nadštandardnej komunikácie neexistuje. Čo to je? Je to dvojpruhová cesta s nadmernými krajnicami, štvorpruhová, polovičný profil?

    Ďalšia chyba je v tom, že sa hovorí o rýchlostných cestách. Okrem iných sú tu diaľničné úseky D1, D4. Ale diaľnica je viac, ako je rýchlostná cesta. Každý prvák na stavebnej fakulte to vie a pozná terminológiu. Mala by ju poznať aj vláda. Diaľnica je viac, ako je rýchlostná cesta. Nemôžete povedať, že rýchlostná cesta napr. je diaľnica. A budem trošku sarkastický, môžem taký byť. Jedinú výhodu táto terminológia má v tom, že keď budete hodnotiť programové vyhlásenie vlády o rok, o dva roky, pani predsedníčka, podľa vašej definície ho splníte vždy, lebo hocičo postavíte, to je to nadštandardné spojenie alebo prázdne reči.

    "Vláda vykoná dôkladnú analýzu čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie programového obdobia 2007 až 2013 s cieľom prehodnotiť ciele a priority Národného strategického a referenčného rámca tak, aby sa dosiahla čo najvyššia pridaná hodnota..." Chcel by som váženú vládu upozorniť, že je polovica tohto obdobia za nami. Sú operačné programy, ktoré sú nie minuté na 100 % ale na 100 % vytendrované. Väčšina z nich je na 80 % vytendrovaných. Teraz povedať, že to ideme analyzovať a prehodnocovať, keď si zoberiete byrokraciu, ktorá v Bruseli k tomuto je, znamená to absolútne zastavenie operačných programov. A nie je reálna šanca to uskutočniť. Toto mohli napísať ľudia, ktorí v tom nerobia, nemajú šancu vedieť, o čom celá tá administratíva, poviem to otvorene, byrokracia je. Sme radi, že to ide tak, ako to ide a že tých 60 až 80 % podpísaných zmlúv už je hotových.

    "Prioritou vlády je znížiť finančnú náročnosť dopravných stavieb na priemernú úroveň krajín EÚ. Posilní úlohu štátnej a rezortnej expertízy pri technickom a ekonomickom riešení a zabezpečí, aby ku každému projektu financovania z verejných zdrojov bola vypracovaná analýza prínosov a nákladov." Ale veď toto už dneska zákon predpisuje ku každému projektu v rámci finančného zámeru, je to zákon, pán poslanec, o verejných prácach, vyhláška č. 83/2008 Z. z., ktorá presne definuje, ako má vyzerať ekonomické zhodnotenie každej verejnej investície. A vy si to dáte do cieľa.

    "Vláda prehodnotí ďalšiu realizáciu PPP projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry so zreteľom na skúsenosti a výsledky zrealizovaných stavieb. Prioritou vlády bude znížiť finančnú náročnosť PPP projektov." No ale je asi 10 modelov PPP projektov, ale kto vybral tento model PPP projekt? Pán minister Prokopovič, ten, ktorý je, pretože sú naozaj aj iné, sú také, kde je možnosť spolufinancovania z hľadiska mýtneho systému. A potom tie náklady na údržbu sú ďaleko nižšie. Ale takýto model bol vybratý ešte za druhej vlády pod SDKÚ na základe poradcu. A vláda Roberta Fica sa snažila tento schválený a doporučený model medzinárodnými poradcami, firmou Mott MacDonald z Veľkej Británie, aplikovať. A vy teraz idete povedať, že ten model, ktorý ste vy vybrali, idete prehodnocovať, lebo ho považujete za drahý.

    "Vláda Slovenskej republiky zabezpečí zlúčenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest." No ale kto ich rozdelil? Opäť pán minister Prokopovič. On ich rozdelil, však to bola Slovenská správa ciest, keď vtedy argumentoval väčšou transparentnosťou a možnosťou financovať PPP cez Národnú diaľničnú spoločnosť, akciovú spoločnosť. Dnes ste prišli na to, že to bola blbosť, čo bola, a idete tieto dve spoločnosti opäť spojiť. Ale som zvedavý, ako budete spájať akciovú spoločnosť s rozpočtovou organizáciou.

    "Vláda Slovenskej republiky vykoná analýzu výsledkov štúdie realizovateľnosti projektu širokorozchodnej trate. Vláda nepodporuje tento projekt." No tak podporuje buď jedno, alebo druhé. Tak keď chcete robiť analýzu alebo projekt uskutočniteľnosti, pri ktorom je vidieť, že tá ekonomika je výhodná, tak čo budete robiť? Dopredu poviete, že je jedno, ako výsledky tejto analýzy dopadnú, vy budete proti tomu. No tak ušetríte peniaze. A jednoducho túto analýzu nerobte.

    "Vláda prijme opatrenia na revitalizáciu železničných spoločností, vstup silného strategického investora do Železničnej spoločnosti Cargo." Moja otázka je, či to môže byť aj štátna firma, pretože viem, že záujem o vstup sem majú aj štátne Nemecké železnice. Som veľmi zvedavý, či štát predá časť akcií inému štátu.

    "Vláda vyvinie úsilie na zaradenie existujúcej infraštruktúry Košice – Žilina – Bratislava do hlavnej siete TEN-T." No ale veď to tam je. Ten koridor sa volá Va.

    "Vláda podporí ďalší rozvoj letiska Bratislava ako najvýznamnejšieho leteckého dopravného uzla vstupom strategického partnera." Opäť sa pýtam, či to bude aj Schwechat, opäť, viac ako 50 % v rukách štátu, či štát bude môcť privatizovať slovenské štátne podniky. Rakúšania to nikdy nedovolia. Vy to viete.

    Chýba mi tam, a to je veľká škoda, celý systém verejných prác. Možnože aj to ministerstvo, ktoré teraz pán Figeľ má pod kontrolou, alebo ho riadi, by sa malo volať ministerstvo verejných prác, možnože by ho to tak donútilo sa zamyslieť, keby sa tak volalo, nad celým systémom verejných prác, lebo to má svoje nadväznosti a verejné práce sú nesmierne dôležité v krízovom období, lebo sme v krízovom období, na to, aby sme pomohli hospodárstvu prežiť. Nie je tu žiadna koncepcia, žiaden systém ani len zamyslenie sa nad tým, ako to riadiť a ako to financovať či už s rôznymi finančnými modelmi verejných prác. Ani z hľadiska obsahu, ani z hľadiska definovania, ani z hľadiska priorít nič tam nie je.

    Z môjho pohľadu teda programové vyhlásenie vlády nemá systémové riešenia. Popisuje len čiastkové úpravy a aj to bez termínov a postupov.

    V časti týkajúcej sa Európskej únie sa hovorí, že vláda Slovenskej republiky je jednoznačne za zachovanie suverenity členských krajín v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Pýtam sa, prečo to tak nie je v kultúrnej a školskej oblasti. Pán minister bol komisárom, vie, že aj kultúra a školstvo je v originálnych kompetenciách a je to suverenita každého občianskeho štátu. Vypadlo vám to z programového vyhlásenia vlády.

    Vzhľadom na to, že vláda nepredstavila svoje riešenia súčasných problémov, osobne považujem programové vyhlásenie vlády za nedokončený, a tým nekvalifikovaný materiál. Bolo by ho treba dopracovať o návrhy riešení. Pokiaľ sa toto nestane, Slovenská národná strana nemôže takéto programové vyhlásenie vlády podporiť. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili ôsmi, posledný pán poslanec Gaľa a ešte pán poslanec Kvasnička.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Zajacovi. Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, vy ste hovorili o tom, že by mala existovať nejaká kontinuita v reforme školstva. Pozrime sa teda na to, ako vyzeralo to, čomu ste vy hovorili reforma vzdelávania. Po prvé, bola nastavená tak zle, že úplne znechutila učiteľov, dezorientovala a demobilizovala ich. Po druhé, váš školský systém vytvoril svojou zlou postupnosťou v školách úplný chaos. Po tretie, učebnice dodnes nie sú načas, nemajú alternatívy. Po štvrté, centralizácia tvorby školských a štátnych programov dosiahla taký rozmer, že Kurikulárna rada sa stala naprostou slúžkou rezortu. Po piate, Štátny pedagogický ústav sa stal neprílišnou pevnosťou. Po šieste, vzťah štátnych a školských programov je nastavený tak zle, že fakticky znemožňuje akúkoľvek iniciatívu škôl. Po siedme, to, čo ste vy vlastne zaviedli, znamenalo úplnú stratu šance mladej generácie na vzdelanosť, vy hovoríte o vlastenectve, ale dobré vzdelávanie umožní dobré vzdelávanie najvyššou formou vlastenectva. Jednoducho povedané, to, čomu vy hovoríte reforma vzdelávania, si vyžaduje veľmi hlbokú revíziu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikolaj, ja sa snažím zachovať si k vám nejakú úctu, ale nerobíte mi to ľahkým.

    Hovoríte o voľnočasových aktivitách pre deti. Vy ste 19. 5. ako minister rozhodli prakticky o tom, že z 218 centier voľného času až 171 dostane odteraz menej ako 85 % finančných prostriedkov. A vďaka tomuto vášmu jedinému nariadeniu 85 % týchto centier voľného času podľa všetkého zanikne, pretože nebude mať dosť peňazí na to, aby mohli ďalej fungovať vďaka vášmu nariadeniu z 19. 5.

    Ja som mal možnosť dva roky učiť na škole, keď vy ste boli ministrom, pán Mikolaj, a môžem vám povedať, že názor učiteľov nebol vôbec lichotivý. Aj ja som musel učiť o národe, musel som deťom v škole vysvetľovať, že Svätopluk vôbec nebol kráľ a vôbec to nebol taký fajn chlapík a že svätého Metoda nám na tri roky zavrel do basy. Učebnice som doteraz nedostal, pán Mikolaj, a musel som učiť z prefotených papierov. Takže vďaka vašej reforme som rok potreboval učiť deti to, čo mi kázal štát, ale nemal som z čoho to robiť, musel som učiť z prefotených papierov.

    Čo sa týka kreditného systému učiteľov, je absurdné, aby učitelia s tým istým doktorátom boli rozlične platení v závislosti od toho, kedy svoj doktorát získali.

    A čo sa týka rómskych detí, určite viete, že najdôležitejšie obdobie veku pre rozvoj dieťaťa, pre získanie sociálnych návykov a toho najpodstatnejšieho, čo dieťa potrebuje do školy, je medzi tretím a šiestym rokom. To znamená, že ak nepodchytíme tieto deti, predtým ako nastúpia do školy, tak naďalej budeme ládovať špeciálne školstvo deťmi, ktoré doň vôbec nepatria.

    Takže, prosím vás, pozrite si spätne, čo ste vy urobili za štyri roky v úrade, a nechajte ľudí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, my sme o časti vašich námietok diskutovali včera na schôdzi výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. A keďže ste ich zväčša zopakovali aspoň v kapitole o školstve, budem stručne reagovať na tie, na ktoré som včera nereagoval.

    Dožadujete sa v programovom vyhlásení vlády osobností a histórie. Nemyslím si, že by táto vláda mala úmysel zrušiť dejiny Slovenska ako oblasť výučby alebo slovenskú literatúru, alebo čokoľvek ďalšie. Som presvedčený, že deti i bez toho, aby to bolo vo vyhlásení vlády, budú vedieť, kto je Matej Bel, kto je Jozef Miloslav Hurban, kto je Milan Rastislav Štefánik či Milan Hodža. Takže sa o to netreba obávať. Samozrejme, nebudú možno počúvať bludy o histórii, nebudú, verme tomu, používať pseudovýchovné pedagogické materiály rádoby odborníka, ktorým je Drahoslav Machala, a budú sa učiť skutočnú históriu o skutočných osobnostiach tejto krajiny.

    Dožadujete sa napr. odpovede, prečo tam nie je zmienka o humanite. No ak je v texte zmienená výchova k zodpovednosti, ohľaduplnosti, kritickému mysleniu a rešpektu, tak neviem, či toto nie sú prvky humanitného prístupu k ľuďom, k svetu a k formovaniu osobnosti.

    A je zvlášť pikantné, že sa dožadujete toho, že tam nie je slovo tolerancia. Ku vašej cti treba povedať, že ste nepredniesli nenávistný prejav, ako ho predniesla podpredsedníčka vašej strany, ale nepochybne z úst predstaviteľa SNS dožadovať sa vyhlásenia o tolerancii má čaro nechceného.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, ja oceňujem jednu vec, že ste hovorili vecne. Ale na druhej strane zase ste hovorili, povedal by som, zavádzajúco a nepravdivo.

    Ja len niekoľko vecí spomeniem.

    Zrovnoprávnenie škôl. Jeden z vašich prvých krokov, zmena, novela zákona o financovaní škôl a školských zariadení spôsobila, že od roku 2007 školy nie sú rovnoprávne financované. A dodnes to tak funguje. Tie, ktoré majú školské kluby ap., školské jedálne, sú na tom oveľa horšie.

    Druhá poznámka, ku kariérovému rastu. Neviem, či to necítite v tej pedagogickej pospolitosti, ale to je katastrofálna situácia. A ak nie sú tam administratívne prekážky, tak ja sa pýtam, kde to je, pretože keď sa pozriete na to, aký program môže byť akreditovaný, čo tam všetko musí spĺňať, tak povedal by som, že určujete im ešte aj to, aké čapice majú nosiť, nehovoriac o tom, čo tu už zaznelo, že tí, ktorí získali isté grádusy a preukázali schopnosti, dneska akoby museli začínať od nuly, týmto zákonom o kariérovom raste.

    Nechcem hovoriť o ďalších detailoch, ale jednu poznámku si predsa len trošku neudržím. A keďže tu som videl aj ľudí, ktorí sú z tej istej vysokej školy čo vy, musím povedať, že keď namietate program v doprave a namietate program, ktorý má KDH, no ja sa obávam, že keď ste sa odvolávali na dopravné a prepravné výkony, že ste zostali ešte v kategórii ekonomických termínov ako Žemlička a Ströbinger. Odvtedy už uplynulo, pán kolega, 30 rokov. Ja si myslím, že už je to trochu kdesi inde. Tí, ktorí sú z tejto vysokej školy dopravy a spojov, vedia, o čom hovorím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán bývalý minister školstva, ja by som chcel oceniť vašu snahu o jazykovú čistotu programového vyhlásenia vlády v časti týkajúcej sa napomáhania vynikajúcim výkonom. Napriek tomu by som poprosil autorov programového vyhlásenia, aby túto vetu nemenili, pretože váš názor je v rozpore s postojom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý v Pravidlách slovenského pravopisu, kde tretie upravené a doplnené vydanie z roku 2000 hovorí, že správne je napomáhať koho, čo, nie komu, čomu. Takže predpokladám, že ako člen Slovenskej národnej strany rešpektujete kodifikovanú podobu slovenského jazyka, štátneho jazyka a tá veta, ako je napísaná v programovom vyhlásení, je gramaticky úplne správne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mikolaj, ja by som sa dotkol dvoch častí, o ktorých ste hovorili.

    A je to predovšetkým doprava. Ja sa rovnako stotožňujem s tým, že v programovom vyhlásení vlády, a už som to tu hovoril, je nejasne a nedostatočne definované to, čo chce z hľadiska výstavby infraštruktúry urobiť táto koalícia. Mám z toho obavy aj preto, že v podstate mám pocit , že v podstate KDH nechcelo mať dopravu, chcelo riadiť eurofondy a dnes na tomto ministerstve budú dve veľmi významné oblasti, o ktoré sa treba významne starať. Ja chcem držať palce tým, ktorí to budú riadiť, aby to naozaj zvládli. A sú to významné oblasti pre rozvoj ekonomiky. A mám z toho trošku obavy aj z hľadiska toho, čo je tam nadefinované.

    No a ešte k tomu, čo ste hovorili. že ste zvedavý, keď sa bude privatizovať, či sa predajú tie firmy, o ktorých sa hovorí v programovom vyhlásení, štátnym firmám z iných krajín. Chcem len pripomenúť, že také príklady tu už máme. Predsa bola predaná energetika štátnej firme Électricité de France, rovnako aj plynárenský priemysel, a to firme Gaz de France. Čiže ak niekto tu hovorí, že štát je zlý vlastník, tak hovorí o tom, že vláda, ktorá práve je pri riadení tohto štátu, tak tá je zlý vlastník. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikolaj, ja keď som vás počúval, tak ma prekvapilo, ako ste veľmi podrobne podrobili kritike práve časť Doprava. A chvíľu som rozmýšľal, prečo asi ste to urobili, či ste nemali byť ministrom dopravy vy za predchádzajúce 4 roky. A potom som si spomenul, že ste vy pôsobili ako riaditeľ Slovenskej správy ciest. A rád by som vám pripomenul, že za vášho šéfovania tejto inštitúcie ste trasovali aj jestvujúcu D1, určite aj niektoré rýchlostné komunikácie. A ja sa vás chcem spýtať, keď ste trasovali úsek D1, Beharovce, víťaza v našom Prešovskom kraji a vlastne pri transformovaní sa rozhodlo, že bude tam jednokomorový alebo jednotubusový tunel popod Branisko, ako chcete nazvať, tak aby sme neklamali občanov Slovenskej republiky, túto komunikáciu, tento úsek, dneska podľa noriem, na ktoré sa vy odvolávate. A ľudia z brandže veľmi dobre vedia, že dneska môžeme kľudne tento úsek pomenovať tak, ako to je. A to je rýchlostná komunikácia. A to je ešte na zváženie, či to nie je cesta I. triedy. A preto vás poprosím, že by sme do budúcna sa držali tej profesijnej roviny. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, pani premiérka, ctená vláda, kolegyne, kolegovia, pred úradmi práce často stojí veľa nezamestnaných absolventov rôzneho typu škôl, ktorí majú možno veľa vedomostí a možno viacero dokladov o vzdelaní, ale ktorí nemajú konkrétne zručnosti, ktoré by vedeli uplatniť na trhu práce. A preto chcem oceniť to, čo predrečník si nevšimol v programovom vyhlásení vlády. A to je odsek, ktorý hovorí o tom, že vláda Slovenskej republiky na základe analýzy trhu práce a zamestnávateľských združení zjednoduší štruktúru študijných odborov stredných odborných škôl a bude podporovať rozvoj odborného školstva smerom k posilneniu generických zručností, ale aj prepojenia na prax.

    Zároveň ešte jedna maličkosť. Veľmi sa mi páči, pán minister, tá veta, ktorá hovorí o tom, že škola bude otvorená po celý deň a vláda sa pokúsi odstrániť bariéry brániace tomu, aby škola bola využívaná pre šport a ostatné činnosti aj v čase po vyučovaní. Školy sú zavreté 3 mesiace do roka od rána do večera. Sme svedkami toho, že po druhej hodine popoludní už tam je len pani upratovačka a možno školník, inak všetko je preč. Jednoducho činnosti, ktoré sme my absolvovali, sám si pamätám, koľkokrát nás musel školník vyháňať z telocvične alebo z ihriska, sa jednoducho nekonajú. A toto vysoko oceňujem a kvitujem. Ďakujem.

  • Chcem k predrečníkovi len krátko. Divím sa pánovi kolegovi Mikolajovi, že sa diví tej formulácii, že vláda Slovenskej republiky zrovnoprávni financovanie škôl a školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa. Už to naznačil Martin Fronc. Ale chcel by som toto akcentovať, pretože táto bazálna nespravodlivosť je dneska založená priamo v zákone, ktorý iným ako štátnym alebo samosprávnym zriaďovateľom priamo ukladá len 88 % z podielu daní. Pritom ide o rodičov, ktorí sú normálni, regulárni poplatníci daňoví tohto štátu. Tak neviem, prečo je táto diskriminácia. Preto oceňujem úsilie tejto vlády vniesť do tohto spravodlivosť.

    S tým súvisí, samozrejme, aj ďalšia vec, ktorá má rovnako diskriminačný charakter, že iní zriaďovatelia, resp. školy iných zriaďovateľov majú prakticky nedostupné kapitálové a investičné peniaze, čo, samozrejme, spôsobuje chátranie, amortizáciu a hromadu metodických i výučbových problémov so zastaraným výučbovým parkom. Tiež za predchádzajúcej vlády v rezorte školstva nebola reflektovaná situácia, v akých zložitých majetkovoprávnych pomeroch školy iných ako štátnych zriaďovateľov existovali. A keď to podčiarknem, tak mi to potom vychádza tak, že vzťah bývalej vládnej koalície k cirkevnej hierarchii, pretože predovšetkým povedzme si, o nej je reč, ale aj k iným zriaďovateľom vôbec nebol úprimný, ale len imidžový a marketingový. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Mikolaj.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, vy všetko definujete dvoma-tromi slovami. Nedá sa na to reagovať, lebo nepoviete podstatu, nepoviete, prečo.

    Pán poslanec Poliačik je vládnym poslancom, ale všímam si, že si zvyká tu nálepkovať jednotlivých kolegov poslancov osobnými, dovolím si povedať, urážkami, čo sa nezvykne robiť. Tvrdí, že je učiteľom. Tak nemôžem si pomôcť, ale mal by vedieť aj on po slovensky, pretože sa hovorí nie rozhodol, ale rozhodli, a nie kreditný, ale kreditový.

    Pokiaľ ide o centrá voľného času, preto sa zmenila metodika, lebo o to požiadal ZMOS. Boli centrá, kde bolo viac ako 40 000 detí dopísaných. Našli sme aj žiaka, ktorý bol napísaný vo viac ako 30 centrách voľného času po celom Slovensku. A administratíva kontroly tejto činnosti bola drahšia, ako sú na to peniaze. Preto ZMOS navrhol riešenie, ktoré vláda akceptovala.

    Pán poslanec Osuský, trvám na tom, že osobnosti slovenských dejín musia byť zakomponované v štátnom vzdelávacom programe.

    Pán poslanec Fronc, školy, kde je povinná školská dochádzka, majú aj súkromné, aj cirkevné stopercentné financovanie.

    Pán Kvasnička, tých 88 % je len kvôli tomu, že tam nie sú kapitálové výdavky. A kapitálové výdavky súkromných škôl nemôže preplácať štát predsa, veď to je súkromný majetok a to je celý ten rozdiel, pretože verejné majú v normatíve aj kapitálové výdavky.

    Pokiaľ ide o štátne vzdelávacie centrá alebo materské školy, tie sú na úrovni samosprávy. Na celom svete ich financuje samospráva, a to aj súkromné, aj cirkevné, aj verejné, všade. Povedzte mi jediný príklad, kde to bolo, ako to bolo.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku udeľujem slovo pánovi ministrovi školstva Eugenovi Jurzycovi. Nech sa páči, pán minister.

  • Dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Vyjadrím sa k niektorým pripomienkam pána poslanca Mikolaja, nie k tým, ktoré už boli komentované inými kolegami.

    Začnem podobne ako on na úvod troška tou gramatikou. A priznám, že z našej dielne vyšlo skloňovanie, ktoré zrejme, ako to hovorí pán Dostál, tiež nebolo správne. A pozeral som sa včera na tie jednotlivé verzie. A vyšlo mi, že až po jazykovej korektúre sa dostala do programového vyhlásenia tá verzia, ktorá evidentne podľa pána Dostála a Jazykovedného ústavu je správna.

    Teraz k tým poznámkam.

    Nie sú tam kresťanské tradície, to je pravda, ale nepovažujem to za ústup ani KDH, ani SDKÚ. Sú tam slovné spojenia ako napr., že budeme vychovávať podľa všeobecne platných princípov morálky, etiky čiže, áno, aj kresťanských, samozrejme.

    Pokiaľ ide o testovanie, poznámka znela, že je to požiadavka mimovládnych organizácií. Zmena v testovacích systémoch je celosvetový trend. Chceme prejsť na Monitor 5. A chceme testovať aj interne, nielen externe. A to interné testovanie je takisto celosvetový trend. Zavádza sa na školách to, že sa bude publikovať nie už iba ročná správa o škole, ale systém informácií, ktoré rodičom povedia viac o tom, ako škola funguje a vychováva ich deti.

    K tej autonómii a k tomu, že chceme posilniť autonómiu škôl, a k tomu, že momentálne je už autonómia pomerne vysoká. Je to pravda. Slovensko naozaj má slobodu škôl pomerne vysokú v tom, že si môžu vybrať, či chcú mať dve hodiny chémie alebo dve hodiny fyziky. Ale učitelia si nemôžu vybrať veľmi v tom, ako budú tú chémiu a fyziku učiť. Nemajú k dispozícii napr. ani rôzne učebnice a majú ďalšie bariéry, ktoré im v tom bránia.

    Pokiaľ ide o povinnú angličtinu, ja myslím, že si porozumieme, keď poviem, že tak ako je dobré, že na Slovensku je jazyk, ktorým sa všetci môžeme dohovoriť, tak je dobré, že vo svete taký je. A evidentne je to angličtina. Takže chceme, aby všetci naši mladí ľudia mohli sa dorozumievať na celom svete.

    Štát má naozaj možno nie monopol na učebnice. Ale ak to nie je monopol, tak je to potom monopson, čo je možno, uznám, správnejší ekonomický výraz. Monopson je monopol na strane dopytu. Evidentne máme iba po jednej učebnici. Takže za problém to považujeme. A ten trh s učebnicami sa naozaj budeme snažiť zaviesť.

    Jeden príklad máme uviesť o tom, že špičkové univerzity majú nejaké bariéry pri vstupe na Slovensko, napr. to, že Akreditačná komisia nepracuje s podkladmi v angličtine, ale iba v slovenčine.

    K tomu, že v kapitole o športe nie je nič o systéme. Hoci je to naozaj kratučká kapitola, tak tu máme napísané napr., že zavedieme systém merania efektívnosti a účinku dotácií, to znamená tak, aby sme v športe vedeli o každom eure, aký prínos pre spoločnosť jeho investícia znamenala. A máme tu napr. aj vetu o tom, že budeme podporovať konkrétne športové aktivity, a nie strešné organizácie.

    Na záver by som chcel spomenúť, že pán poslanec za dva dni asi päťkrát spomenul, že nechce povedať, že programové vyhlásenie pripravovali ľudia, ktorí nepracovali v školstve. Tak už to vnímam tak, že už to asi aj chcel povedať. No je to pravda, nemám školský pôvod. Ale pracujem v tíme, pracujem s ľuďmi, napr. štátnym tajomníkom, ktorý roky pracoval v regionálnom školstve, a s ľuďmi, ktorí pracujú a pracovali vo vysokom školstve a vo vede. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Mikolaj, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, interné testovanie sa už koná. To je to testovanie v 9. ročníku, ktoré zabezpečuje ministerstvo školstva aj tá národná PISA.

    Pokiaľ ide o autonómiu, tých 30 % sa týka školských vzdelávacích programov. A tam si učitelia môžu učiť, čo chcú a ako chcú. Čiže tam nie je žiadne obmedzenie. A učebnice na to nemôžu ani byť, pretože my nevieme, čo budú učiť, je to ich slobodná vôľa. A na to si oni budú musieť svoju prípravu robiť sami, lebo majú tú voľnosť. Keď to nebudú chcieť, môžu opísať to, čo je na Štátnom pedagogickom ústave ako vzor.

    Pokiaľ ide o prekážky zahraničných vysokých škôl. No pokiaľ chce na Slovensku pôsobiť a chce mať akreditovaný študijný program taká škola, tak musí byť preložený do slovenčiny v rámci zákona o štátnom jazyku. Predstavte si, že slovenská vysoká škola príde od Ameriky a povie, že tam chce zriadiť svoju pobočku, pričom predloží študijný program v slovenčine. Viete si to predstaviť? Takže takisto keď príde Amerika alebo Veľká Británia na Slovensko, musí predložiť Akreditačnej komisii svoj študijný program do slovenčiny. A učiť môže aj v anglickom jazyku.

    A posledná pripomienka. Ja som nemyslel na vás, pán minister, keď som hovoril o tých ľuďoch, myslel som na ľudí z ministerstva školstva.

  • Pán poslanec Osuský s faktickou.

  • Rád by som podporil a nedá mi nepodporiť pána ministra v jeho oprávnenej a pre prospech veci dobrej snahe o zavedenie angličtiny ako povinného výučbového predmetu. Domnievam sa, že združenie rodičov a priateľov školy alebo iná podobná inštitúcia nemá a nemôže hlasovať o tom, či sa má učiť fyzika alebo chémia. A dokonca ani obyvatelia a rodičia z Hornej Dolnej nemajú hlasovať, či deti majú nadobudnúť počítačovú gramotnosť. Jednoducho zodpovední za rezort iste majú vedieť, že počítačová gramotnosť a angličtina je dnes nevyhnutnosťou a nemôže byť ponechaná voľbe tých, ktorí o tom veľmi pravdepodobne vedia menej. Jan Amos Komenský, ktorého meno nesie moja univerzita, vedel, že ak chce, aby jeho dielo bolo vnímané a čítané, musí ho napísať po latinsky, pretože kralická čeština nebola v Európe medzi vedeckými kruhmi tým svetovým jazykom a lingua franca, preto vznikli Opera didactica omnia a Janua linguarum aperta v latine. A keď som mal pred rokmi možnosť navštíviť laboratóriá firmy Ciba-Geigy, kde šéfom oddelenia výskumu bol veľký slovenský vedec prof. Belluš, čestný doktor Univerzity Komenského, tak v tom kolektíve bolo 7 vedcov, v tom laboratóriu, z ktorých bol jeden Ind, jeden z Číny, jeden z Francúzska a traja Nemci a jeden Švajčiar. A títo všetci mali spoločný jazyk, anglický. Tak to proste je. A môžeme mať, samozrejme, osobnú preferenciu. Ja napr. milujem ruštinu ako jeden z mála ľudí mojej generácie, ale jednoducho je mi jasné, že ak chcem mať deti pripravené do života, tak angličtinu a počítač treba ovládať.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Maďarič, pripraví sa pán poslanec Počiatek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, keď som si pozorne prečítal programové vyhlásenie vlády a našiel som v ňom viackrát ambíciu prijímať ústavný zákon, pričom vláda alebo vládna koalícia ústavnú väčšinu nemá, povedal som si, že časy sa menia. Dobrá koalícia už nemusí zákony schvaľovať, stačí, že ich bude predkladať. A zlá bude, samozrejme, opozícia, ktorá ju v tomto úsilí nepodporí. To som však ešte netušil, že nielen tieto ústavné zákony, ale vlastne celé programové vyhlásenie vlády je len ilúzia, akýsi aktuálny a dočasný náčrt, ktorý bude každý rok aktualizovaný. To je naozaj svetový unikát. Možno sa o rok z programového vyhlásenia niečo vyškrtne, niečo sa doň doplní. Hrubo povedané, toto programové vyhlásenie vlády je trhací kalendár. To nám bolo oznámené hneď po výdychu plnom úľavy z toho, že koalícia je ešte aj po troch-štyroch týždňoch svojej existencie jednotná. Samozrejme, o to pochopiteľnejšie sa mi javí, že pani premiérka musela včera minimálne 10-krát skloňovať a opakovať zámer obnoviť dôveru ľudí v politiku. Nebude to ľahká úloha, pani premiérka, najmä ak máte tú smolu, že svoje vládnutie začínate tam, kde ho vláda Mikuláša Dzurindu končila, pri kupovaní poslancov. Nejaká zmena však s vašou vládou predsa len prichádza a spočíva v tom, že vaša vláda už nekupuje cudzích, ale musí obchodovať s vlastnými poslancami.

  • Politológovia dnes už snáď riešia len otázku, či sú títo úplne "obyčajní poslanci" len nevypočítateľní alebo či sú aj vypočítaví. Priznám sa, neviem, čo je pre politickú kultúru horšie. Vy máte hneď v 1. kapitole vášho programu jeden z cieľov nastoliť novú politickú kultúru a etiku. A myslím si, že tento cieľ ste už splnili. Takže s čistým svedomím môžem prejsť ku kultúre tentoraz bez prívlastku.

    Zdá sa podľa prvých už aj krokov vlády a jej programového vyhlásenia, že slovenskej kultúre sa neblýska na lepšie časy, skôr naopak, nie je tajomstvom, že rezort kultúry je podceňovaný a je relatívne slabý. Aj preto v snahe posilniť ho a využiť ekonomický potenciál kultúry predchádzajúca vláda rozhodla o rozšírení pôsobnosti ministerstva kultúry o cestovný ruch. Mohlo to pomôcť podľa môjho názoru aj kultúre, aj cestovnému ruchu. A je škoda, že súčasná vládna koalícia si toto riešenie neosvojila. Ako prázdne frázy potom vyznievajú tie slová v kapitole Kultúra, ktoré hovoria o chápaní ekonomického potenciálu kultúry. A nemôžem nepoznamenať, že vláda sa tu odvoláva na sedem rokov starú štúdiu Európskej komisie. Dúfam, že v iných oblastiach boli použité aktuálnejšie a čerstvejšie podklady.

    Zmienený cestovný ruch podľa môjho názoru vecne nepochopiteľne skončil na doprave možno, že pre podobnosť slov cestovný a cestný. Možno je v tom nejaký fígeľ. Mimochodom, úroveň tejto časti o cestovnom ruchu je veľmi nízka a úplne neambiciózna. Znamená to teda, že kultúra sa v nasledujúcich rokoch nielenže neposilní, ale bude aj oslabená a navyše zúžená ešte aj oblasť menšinovej kultúry. Opäť v tom nie je žiadna vecná logika, ide čisto o politické rozhodnutie, aby strana Most – Híd mohla pestovať klientelizmus medzi svojimi maďarskými voličmi. A pýtal sa, mimochodom, niekto ostatných menšín, či chcú byť odtrhnutí od celkovej kultúrnej politiky? A nepamätáme sa už, ako sa ostatné menšiny sťažovali na menšinovú kultúrnu politiku, keď ju na ministerstve kultúry vykonávali politici maďarskej menšiny?

    Každopádne ľutujem trochu súčasného ministra kultúry, ktorému nová vláda jeho slabú pozíciu ešte viac oslabila. Na význame mu však nepridávajú ani jeho vlastné programové zámery, ktoré sú väčšinou veľmi náznakové, nejasné alebo úplne rutinné ako napr. obnova pamiatok pomocou využitia štrukturálnych fondov alebo príprava dlhodobých a strednodobých strategických materiálov, ktoré, mimochodom, v mnohých oblastiach existujú, alebo záhadný zámer, že vláda prehodnotí decentralizáciu v oblasti kultúry. Ako ju prehodnotí, prečo ju prehodnotí, ku komu ju prehodnotí, to nie je jasné.

    To málo konkrétneho, ktoré sa v programe v časti Kultúra nachádza, nijako neoslňuje ani originalitou, ani prísľubom zásadných zmien. A ako celé programové vyhlásenie, tak sa ani táto kapitola nevyhla určitému zavádzaniu. Hovorí napr. o tom, že odstráni nezmyselné reštrikcie a obmedzenia v zákonoch týkajúcich sa národnostných menšín. Aké zákony sa tu majú na mysli, aké reštrikcie? Ak sa myslí na zákon o štátnom jazyku, ten sa primárne netýka používania menšinových jazykov ani neobmedzuje používanie menšinových jazykov, len hovorí o tom, kde sa má používať štátny jazyk. Takže ak je to tento zákon o štátnom jazyku, nová vláda by mala svoj cieľ otvorene pomenovať, že chce zabezpečiť, aby na území Slovenskej republiky neboli ľuďom dostupné potrebné informácie aj v slovenskom, teda štátnom jazyku. Načo aj? Kto nerozumie napr. po maďarsky, nech si zoženie tlmočníka alebo prekladateľa.

    Vláda sa tiež zaväzuje, že zruší koncesionárske poplatky. O "odbornosti" tohto zámeru svedčí už len to, že si pisateľ tejto kapitoly nepovšimol, že koncesionárske už neexistujú. Nazýva sa to úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ale veď programové vyhlásenie sa bude meniť, takže na nejakej formálnej chybe až tak nezáleží, dôležitý je cieľ zoštátniť a podriadiť si Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.

    Vláda chce transformovať aj Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, ktorá bola, mimochodom, v minulom období úspešne odštátnená. Prečo, z akého dôvodu, za akým cieľom sa to má stať, to z vyhlásenia jasné nie je. Dá sa len tušiť, že lobing konkurenčnej súkromnej agentúry SITA bude konečne úspešný. Čo sa dá sprivatizovať, to treba sprivatizovať, tak predsa znie imperatív súčasného vládnutia.

    Som trochu sklamaný, ako málo povedala, vlastne takmer nič nepovedala pani premiérka vo svojom úvodnom slove o kultúre. Postrehol som tam vlastne len jedinú rozhorčenú zmienku na okraj, že ľudí trápi bezohľadnosť niektorých developerov spojená s necitlivosťou voči kultúrnemu dedičstvu. Oceňujem však, že táto poznámka bola sebakritická. Predpokladám, že ju adresovala pani premiérka aj podpredsedovi vlády pre ľudské práva a menšiny, ktorý svojho času ešte ako minister kultúry napriek protestom verejnosti vyňal z pamiatkovej zóny v Bratislave takmer polovicu a dal tak zelenú spomínaným bezohľadným developerom, aby hyzdili naše kultúrne pamiatky.

    Ale aby som nebol len kritický. V kapitole Kultúra sa nachádza aj veta, ktorá má teší, a to, že vláda v oblasti kultúry nadviaže na všetky pozitívne princípy vybudované v predchádzajúcich obdobiach. Predchádzajúce, to bolo azda aj to minulé. Takýto úmysel vítam, aj keď akokoľvek bol myslený, keď už pre nič iné, tak preto, lebo je to dobré východisko pre dialóg.

    Ak bude vláda Slovenskej republiky postupovať podľa predloženého programu, podľa môjho názoru to prinesie Slovensku nestabilitu, stagnáciu a zhoršenie sociálnej situácie mnohým ľuďom čiže presný opak včera deklarovaných priorít. Vláda však možno bude postupovať inak, pretože podľa tých vyjadrení toto programové vyhlásenie je len polotovarom s obmedzenou trvanlivosťou na jeden rok. Napokon v takom zavádzaní verejnosti a voličov majú súčasné vládne stany dobrú volebnú prax. Je to nevídané, ale je to tak. Máme zaujať postoj k programu vlády na štvorročné obdobie a súčasne vieme, že môže byť každú chvíľu tento program aktualizovaný. Ruský klasik, ktorého má určite pán Osuský rád, Dostojevskij napísal novelu Zlý žart. Je to vynikajúce prozaické dielo. Aj toto programové vyhlásenie vlády je zlý žart, ale dielo je to mizerné. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Maďariča s faktickými poznámkami sa prihlásili pán Poliačik, pán poslanec Šebej, Zajac, Dostál, Viskupič, pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Zmajkovičová, procedurálny máte? Dobre.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán kolega Maďarič, ja chápem, že môže byť veľmi ťažko pochopiteľné, že niekto bude v politike všetkými možnými prostriedkami bojovať za možnosť splniť predvolebný sľub. Chápem to, že nemusí byť úplne pochopiteľné, že niekto urobí všetko pre to, aby rovnými očami sa mohol pozerať svojim vlastným voličom do očí a povedať, že urobil som maximum, aby som v politike urobil to, čo som vám sľúbil. To bol jediný dôvod, prečo tu týždeň v médiách prebehla výmena názorov medzi koalíciou a našimi štyrmi poslancami. Ale v mene poslaneckého klubu SaS, ktorý stále číta 22 členov, si vyprosujem akékoľvek reči o kupovaní poslancov, pretože jediné čo sa udialo, je to, že sme potrebovali nájsť cestu k tomu, aby sme plnili to, čo sme pred voľbami voličom sľúbili, na rozdiel od strany, ktorá si nedala ani tú námahu, aby nejaký predvolebný program napísala, lebo, keď som si pozrel predvolebný program práve strany Smer, tak väčšiu znôžku všeobecných blábolov som naozaj už dávno nečítal.

  • Pán poslanec Maďarič, vy ste neboli oslnený čítaním programového vyhlásenia vlády, ja som nebol oslnený vaším ministrovaním. Musím povedať, ako človek, ktorý sa donedávna živil ako redaktor, že vy ste ten, kto po sebe zanechal zhoršenú úroveň slobody médií.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale áno. Z vašej dielne prišiel zákon, na základe ktorého hocikto môže požiadať o právo na odpoveď v rozsahu, ktorý je absolútne neprimeraný a nezvyklý v akejkoľvek demokratickej krajine. A ja vás za to činím zodpovedným, tak ako to robia všetci moji kolegovia. To je po prvé.

    A po druhé, keď tak počúvam niektorých vašich kolegov vystupujúcich v tejto diskusii, tak ma napadá úplne iné Dostojevského dielo.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ja myslím, že treba povedať s istou poctivosťou, že za vlády bývalého ministra kultúry Maďariča bolo aspoň to dobré, že nezasahoval nejako priamo do oblasti umenia, to treba povedať, aby sme neboli celkom nepoctiví, pretože sa sústredil na úplne iné oblasti. A v tých úplne iných oblastiach zasahovalo aj jeho ministerstvo, a kultúrna politika, veľmi podstatným spôsobom do všetkého. Slovenská televízia stratila za vlády Roberta Fica absolútne verejnoprávny charakter. Je to hanba toho, čo sa nazýva verejnoprávna televízia. O tlačovom zákone už tu bola reč. Jazykový zákon, zákon o štátnom jazyku postihol predovšetkým slovenčinu. Nehnevajte sa, ja som prekladateľ a som prekladateľ do slovenčiny, som slovakista, ale také obmedzovanie slovenčiny tu nebolo za posledných 20 rokov, aj keď tým zámerom bolo, samozrejme, poškodiť menšiny. A ja už nechcem byť anekdotický a nechcem byť komik, ale keď sa pozriete na tú sochu na podstavci tuná asi niekoľko metrov vedľa, tak ja sa pýtam len na to, o čom má byť tá socha. Má byť o veľkom podstavci, veľkom koňovi s veľkým pohlavím alebo o tom, čo je na tom koňovi? Alebo to má byť chválospev na komunistického sochára Jána Kulicha? To je kultúrna politika? Nehnevajte sa, to je na posmech celého Slovenska a celé Slovensko sa tomu smeje.

  • Pán poslanec tu hovoril o tom, že zákon o štátnom jazyku sa primárne netýka používania menšinových jazykov, no na papieri možno nie, ale realita je trochu iná. Keď zákon o štátnom jazyku ostentatívne priamo pred budovou ministerstva kultúry porušovalo občianske združenie Priatelia slobodných informácií v angličtine alebo v španielčine, ministerstvo na to nijako nereagovalo. Keď jazykový zákon v tých istých bodoch neúmyselne porušili ochotníci z Klasova v maďarčine alebo keď jazykový zákon podobným spôsobom porušila Strana maďarskej koalície v rámci predvolebnej kampane, ministerstvo kultúry začalo konať, španielčina, angličtina nie sú menšinové jazyky, ale maďarčina áno.

    A ešte by som chcel zareagovať na jedno nepravdivé tvrdenie z vášho vystúpenia, pán bývalý minister. Pamiatková zóna Bratislava – centrálna mestská oblasť bola zúžená na polovicu nie za ministrovania pána Rudolfa Chmela, ale za ministrovania pána Františka Tótha. Čosi o tom viem, keďže som to rozhodnutie žaloval a na základe tej žaloby bolo to rozhodnutie súdom zrušené. Takže prosím, aby ste neklamali v tejto veci.

  • Ďalej pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán Maďarič, vyjadrili ste sa ku kupovaniu poslancov. Poprosil by som vás, ak teda naozaj máte takéto vedomosti, nebuďte zbabelec tuto využívajúc imunitu rozprávať takéto hlúposti, ale choďte podať trestné oznámenie, potom budete chlap. Dovtedy ste obyčajný, nepoviem, čo. To, že za stranu Smer už teraz verejne vyhlasujete, že nepodporíte zrušenie imunity poslancov, svedčí len o vašom pokrytectve, o vašom zbabelectve, ale na druhej strane to chápem. Bojíte sa, lebo pravdepodobne viacerí by ste skončili tam, kde dávno patríte.

    Zároveň by som sa vás ako podpredsedu Smeru, myslím, že ste ním, chcel opýtať, kde je váš predseda už niekoľko hodín, kde je pán Paška. Sú platení, myslím si, z daní všetkých občanov a v tomto čase v pohode si robia pán Fico, pán Paška na straníckej pôde tlačovky, robia si stranícky biznis. Kde sú? To je hanba.

  • Na faktické poznámky, pán poslanec Maďarič, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Pán poslanec Matovič, mali by ste reagovať vo svojej faktickej poznámke na môj príspevok. Neviem, ako tá posledná časť vašej faktickej sa ho týkala. Ale môžete aj vy, pán Poliačik, aj vy, pán Matovič, ma o niečo žiadať. Ale ja som požiadal vás aj prostredníctvom médií, a do odpovede sú všetky vaše slová o transparentnosti a boji s korupciou úplne prázdne, povedzte meno svojho kamaráta, ktorý vám sprostredkoval ponuku 20 mil. eur.

  • A neskrývajte sa za to, že predseda strany, ktorá vás nejakým spôsobom pokrýva, SaS keď bol v úzkych, tak podal trestné oznámenie. Nie je nič jednoduchšie, keď chcete byť takí veľmi transparentní, povedať meno človeka, ktorého poznáte a ktorý sa zrejme podieľal na pokuse korumpovať vás. To je jedna vec.

    K tým poznámkam predstaviteľov OKS. Jednak je zvláštne, že hoci tu preberáme programové vyhlásenie súčasnej vlády, tak ste sa v tých reakciách sústredili na bývalé vládnutie, ale máte na to právo.

    A pán poslanec Zajac ma pochválil, že som nezasahoval do umenia. Aj z toho dôvodu som nezasahoval do happeningových akcií pána Dostála, ktoré on nazýval porušením jazykového zákona.

    A čo sa týka pamiatkovej zóny, tam je dôležité aj to, pán Dostál, či pán minister podpísal rozklad, ktorý by tomu zabránil, čo urobil jeho predchodca. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Zmajkovičová, nech sa páči, môžete predniesť procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, chcem aby sa dostalo do zápisu, že sa zavádzajú zvláštne metódy v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady. O 18.00 hodine boli odobraté prezenčné listiny a poslanci, ktorí neboli podpísaní, sa už nemôžu podpísať. Ja mám zápis, je to 19 poslancov, medzi nimi 12 poslancov koalície, 7 poslancov opozície aj predseda parlamentu Sulík. Ja som zvedavá, ako pán predseda parlamentu Sulík naloží s touto skutočnosťou a, verím, rovnako ako s ostatnými poslancami, tak aj sám so sebou. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nechcel som vás upozorniť, že procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu. Chápem tú vašu požiadavku. Takáto požiadavka alebo takéto otázky boli už aj predtým tuto adresované. Budú zodpovedané, nebojte sa.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Počiatek. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, vážení páni ministri, vážení hostia, už po prečítaní prvých odsekov programového vyhlásenia vlády mi bolo dosť jasné, že pre vládu buď ešte neskončila predvolebná kampaň, alebo sa už začala nová. Naplnili ste v podstate jediný zásadný sľub a to bol sľub, že nepôjdete so Smerom do vlády. Tomuto ste obetovali svoje ďalšie vízie, na ktoré ste lákali voličské hlasy. Nakoniec ste ich vymenili za tento plochý a relatívne všeobjímajúci text, ktorý sľubuje, no nevedno presne čo, lebo na konkrétne otázky ste nám odpovedali, že to nepoviete a že to stačí, pretože detaily opatrení nemusia v programovom vyhlásení vlády vôbec byť. Kam sa vyparili všetky tie nápady a sľuby? Vláda sa stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný. Potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, sa nakoniec nestane. A potrebujú sa, samozrejme, na niekoho vyhovoriť. Ak by naozaj šetrili, tak by sa to muselo už veľmi zakrátko ukázať v návrhu rozpočtu na rok 2011. A ukáže sa to veľmi ľahko. Stačí si porovnať výšku výdavkov štátneho rozpočtu bez eurofondových peňazí a spolufinancovania na ne. Ja osobne si myslím, že takéto výdavky budú vyššie ako nami naplánované výdavky na rok 2011 a dokonca aj vyššie ako takéto výdavky v roku 2010. Je jasné, že nemôžu priznať, že dlhodobo uvádzali voliča do zmanipulovanej ilúzie. Zámerne ignorujú fakt, že navýšenie deficitu nie je spôsobené zvýšením výdavkov oproti schválenému rozpočtu, ale prepadom daňových príjmov.

    Treba ešte pripomenúť, že pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2010, ktorý je tak kritizovaný neustále, nikto, ale vôbec nikto ani nezávislí odborníci nespochybňovali odhady daňových príjmov a už vôbec nikto z vtedajšej opozície nenašiel ani jediné miesto na výdavkovej strane rozpočtu, kde by sa plytvalo a bolo možné túto položku znížiť. Preto som naozaj zvedavý, aké opatrenia majú zabezpečiť konsolidáciu na strane príjmov a výdavkov. Minister financií veľmi presne formuloval, že ich nechce pomenovať, nieže nevie, ale nechce to urobiť. V tom prípade ale stále existujú ešte dve možnosti, buď nevie, čo robiť, a teraz sa narýchlo snaží niečo zlepiť, aj keď 4 roky počúvame, aké zázračné riešenia majú pripravené v rukáve, alebo vie, čo by chcel urobiť, len ešte nevie, ako to povedať svojim koaličným partnerom a svetu, že šetrenie sa nekoná a že všetci budú platiť, aby vláda mohla míňať viac. Navyše je čudné aj v duchu zavádzania nových pravidiel, o ktorých sa diskutuje, pravidiel riadenia verejných financií a zvyšovania transparentnosti, že napr., a s tým súvisí aj zriaďovanie Fiškálnej rady a iných inštitútov, kde by malo dochádzať ku kvantifikácii každých opatrení, dokonca aj programového vyhlásenia vlády, žiadna kvantifikácia sa tu nenachádza. Ako taktiež povedal, už poslal ministrom návrh rozpočtu na ďalšie 3 roky. Bolo by veľmi zaujímavé ho vidieť, pretože v ňom by sa odhalila minimálne autentická stratégia, čo sa naozaj na strane výdavkov má stať, minimálne teda to, ako si to predstavuje on. A potom by bolo veľmi zaujímavé to porovnať s návrhom, ktorý po diskusiách s koaličnými partnermi pôjde do parlamentu, či pôjdu výdavky smerom dolu alebo hore, a videli by sme, ktorá strana si čo vylobovala. Pán minister, zverejníte tento návrh limitov pre jednotlivé rozpočtové kapitoly? Nemali by ste s tým mať žiadne problémy, keďže aj v programovom vyhlásení vlády sa na viacerých miestach hlásite k maximálnej transparentnosti verejných financií a rozpočtový proces je bezpochyby ten najdôležitejší. Navyše nie je predsa čo tajiť. Som teda sám zvedavý.

    Ale poďme ďalej. Keďže si myslím, že vláda nepríde so žiadnym zásadným šetrením, stále ma zaujíma, ako chce vláda dosiahnuť konsolidáciu, ktorú programové vyhlásenie vlády jasne načrtáva. Ako to chcú presne urobiť, to nám nepovedali, ale to som už hovoril. A na tomto mieste je podľa mňa kľúčová nasledujúca formulácia: "Znižovanie deficitu bude vláda Slovenskej republiky realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií. Opatrenia na strane príjmov budú smerovať k stabilizácii ich podielu na hrubom domácom produkte, ktorý postupne klesá. Opatrenia vo výdavkovej časti rozpočtu budú ich podiel znižovať. Znižovanie podielu verejných výdavkov bude spojené s nárastom efektívnosti ich využívania a obmedzením korupcie." Myslím si, že už tu sa naznačuje, ako bude vlastne tá konsolidácia vyzerať. Zdvihnú sa dane a najpravdepodobnejší scenár je, že to bude najmä daň z pridanej hodnoty. Čiže výsledok po všetkých tých hrdinských výkrikoch, ako to oni vedia robiť a ako treba zásadne a okamžite šetriť, bude to, aby mohla vláda mať vyššie výdavky ako Ficova vláda a aby aj konsolidovali, tak to prenesú na občanov cez vyššie dane. Pritom sa budú stále vyhovárať na nás a pravdepodobne aj na Európsku komisiu.

    Mnohé formulácie v programovom vyhlásení vlády vyznievajú veľmi rozpačito až komicky. Vláda píše, že treba znovu naštartovať rast. Tak by možno nebolo na škodu, keby si vláda prečítala najnovšiu správu Medzinárodného menového fondu, mimochodom, je zverejnená na web stránke ministerstva financií, kde sa píše jasnou rečou, že Slovensko sa vymaňuje z recesie, Slovensko má jeden z najvyšších rastov HDP v Európe, návrat zahraničného dopytu a obnovenie investícií sú hlavným dôvodom, to všetko sa deje vďaka relatívne silným ekonomickým fundamentom vrátane bezproblémového bankového sektora, tieto faktory, ako aj to, že sa industriálna výroba dostáva na predkrízovú úroveň, sú zárukou ešte vyššieho ekonomického rastu v budúcnosti, vôbec sa nenaplňuje scenár po prijatí eura, že naša inflácia patrí k najvyšším v Európskej únii. To konštatuje nielen Medzinárodný menový fond a Európska komisia, navyše to potvrdzujú úplne jednoznačne aj štatistiky. Takže by som to zhodnotil. Podľa mňa máte to naštartované, ale, ako som už hovoril, priznať to vám vôbec nezapadá do vašej taktiky. Zaujímavé je, že tento rast nepripisujete našej vláde, ale vašej. To je už naozaj úplne absurdné. Všetko, čo sa počas ostatných dvoch rokov udialo, vytrvalo pripisujete len vláde, okrem teda tohto rastu. A veľmi prefíkane ste úplne odignorovali, že celý svet prevalcovala najväčšia kríza, ktorú si ktokoľvek v tejto sále pamätá. Dôvod je jasný: Nebojovali ste predsa s krízou, ale iba s Ficovou vládou.

    Čo hovorí ďalej Medzinárodný menový fond? Hlavné riziká zostávajú mimo hraníc našej republiky, externalita ekonomického vývoja v krajinách eurozóny nás musí udržiavať v ostražitosti, naším domácim problémom zostáva sťažená dostupnosť k úverom, dlhodobý pokles cien nehnuteľností a jeho odraz v dramatickej recesii stavebníctva, dôležité bude udržanie dôveryhodnej fiškálnej politiky. Je mi jasné, ako sa teraz možno niektorí aj usmievate, ale je to tak. Naša fiškálna politika bola dôveryhodná. Na to sú jasné dôkazy v podobe dokumentov všetkých relevantných inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond, Európska komisia, Svetová banka alebo OECD. Ale úplne neodškriepiteľným dôkazom sú ratingy ratingových agentúr, ktoré sú najvyššie v histórii Slovenskej republiky a všetky lepšie ako za bývalej Dzurindovej vlády. Ale úplne najpresvedčivejším a najnespochybniteľnejším dôkazom sú rizikové prirážky na medzinárodných trhoch. A trhy neovplyvníte vašimi politickými rétorickými cvičeniami. Trhy hovoria jasnou rečou. Nejde o žiadny grécky scenár, práve naopak, v Európe patríme medzi tých lepších. Som zvedavý, či si tento status a tento status Slovenska udržíte aj vy. Trhy totiž pozerajú do minulosti len málo. Hlavne ich však zaujíma, ako je reálne, že vláda naozaj naplní to, čo sľubuje, v budúcnosti. Čiže trhy nebudú hodnotiť nás, ale vás. A ukáže sa to veľmi rýchlo, čo si o vás myslia a čo si hlavne o vašom programe myslia, už pri prvej emisii dlhopisov.

    Slovensko potrebuje kontinuitu v kredibilnej fiškálnej politike, aby nám trhy naďalej verili. Opustenie cieľa konsolidovať pod 3 % o rok neskôr, teda až v roku 2013, toho nie je úplne najlepším príkladom.

    Veľmi zaujímavým konštatovaním v správe Medzinárodného menového fondu je aj, že nárast deficitu v roku 2009 spôsobený absorpciou prepadu daňových príjmov na jednej strane a výdavkov spojených so stimuláciou ekonomiky na strane druhej, bol primeraný a adekvátny v hĺbke svetovej ekonomickej recesie. Toto konštatovanie misie IMF podľa mňa vyvracia bazálnu lož, na ktorej bola založená vaša hlučná dvojročná kritika, ako aj populistická predvolebná kampaň a v neposlednom rade aj vaše programové vyhlásenie vlády.

    Medzinárodný menový fond odporúča znížiť deficit v roku 2011 o 2,5 % cestou výdavkov príjmového mixu, k čomu sa nakoniec aj v programovom vyhlásení vlády hlásite. Poukazuje však na výšku platov vo verejnom sektore, objem sociálnych transferov, ako aj hospodárenie samospráv. Výdavky v týchto oblastiach podľa Medzinárodného menového fondu a štatistík stúpali aj počas krízy, a to aj na úkor iných výdavkov vlády. Čo to v preklade znamená, to je, že štát šetril inde, aby tieto oblasti prioritne financoval. Tak toto sú tie oblasti toho nehorázneho mrhania a plytvania? To je teda to, kde treba okamžite zastaviť nehorázne mrhanie verejnými zdrojmi? Nepoznám odpoveď, lebo minister Mikloš ju nechce prezradiť, ale o mesiac budeme pravdepodobne vedieť viac, teda aspoň dúfam.

    Ďalej, v programovom vyhlásení vlády riešite trh práce. Nie je z toho taktiež skoro nič jasné. Opäť tu asi platí, že k tomu nechcete nič konkrétne povedať. A opäť je možné, že len neviete, ako to povedať, alebo že vôbec neviete, čo povedať. Nezamestnanosť aj nárast bol vo volebnej kampani zneužitý azda najviac. A pritom je zrejmé, že nezamestnanosť stúpla preto, že pokles zahraničného dopytu po našej produkcii spôsobil, že firmy, nie štát hromadne prepúšťali pracovníkov, aby vôbec prežili. Je to smutný, ale, bohužiaľ, logický jav v trhovom hospodárstve. Akú vinu za to nesie vláda. Aj Medzinárodný menový fond stroho konštatuje, že je to cyklická nezamestnanosť. A nemá žiadnu pochybnosť, že jej nárast bol spôsobený krízou a umocnený tým, že Slovensku chýba dobudovaná infraštruktúra, čo má vplyv aj na regionálne rozdiely. V programovom vyhlásení sa hovorí len čosi o akomsi zázračnom medzitrhu práce, ale opäť nič viac konkrétne.

    Ešte sa na chvíľku vrátim k tomu stavu verejných financií, pretože som nemal na to v tej dvojminútovej faktickej poznámke čas.

    A len opäť zopakujem, je to úplná lož, že máme na Slovensku dnes rekordný deficit a dlh. Bolo to za Dzurindových vlád, kedy sme mali rekordné deficity a rekordnú úroveň dlhu. O tom hovoria jasnou rečou štatistky a to sa nedá spochybniť, i keď tu sa už zjavne dá spochybniť všetko.

  • Pán Mikloš zvykne veľmi účelovo kriviť dokonca už aj štatistiky. Stále máme jeden z najnižších dlhov v rámci európskej dvadsaťsedmičky. Keby sme už aj tak chceli byť takí dôslední, ako vy sa vždy snažíte priratúvať objem prostriedkov, ktoré budú v budúcnosti vynaložené na splátky PPP projektov, a keď si aj prečítate podrobne programové vyhlásenie vlády, alebo aspoň deklarujete, že sa budete snažiť zavádzať koncept čistého bohatstva, tak potom nemôžem obísť privatizáciu, ktorá bola rádovo v hodnote 300 mld. korún za bývalej vlády alebo teda predbývalej vlády. A v koncepte čistého bohatstva by som tieto peniaze automaticky prirátal tiež do zvýšenia dlhu, pretože je to zmena aktív, vymenili ste len peniaze za majetok. Ale Slovensko o tieto peniaze prišlo. Čiže je to kvázi to isté čo dlh. Čiže keby som to narátal takto, tak by som mohol povedať, že za vás bolo Slovensko zadlžené oveľa viac ako za Ficovej vlády, ktorú prevalcovala najväčšia nevojnová fiškálna katastrofa v dejinách ľudstva.

    Ďalej, deficit, grécka cesta, to tu je veľmi často skloňované. Keby to tak bolo, tak prvé, kde by to bolo vidieť, sú práve rizikové prirážky na medzinárodných trhoch. Nič také tam nevidieť. Ako je to možné, že máme lepší rating, keď ideme gréckou cestou? Ale to sú veci, ktoré som už spomínal, a uvidíme, ako sa bude dariť vám.

    Dobré časy. A to je reakcia na to, že sme my tu zdedili prestretý stôl, plnú špajzu a neviem čo ešte všetko. Treba si uvedomiť, že nie ani tak reformy, ako skôr konjunktúra priniesla v predchádzajúcom období hlavne rast na Slovensku. Dobré časy boli najmä za vás. A keď sa vrátim k tým dobrým časom a vašim ambíciám konsolidovať, tak by som len pripomenul, že v roku 2006 sme prevzali krajinu, kde bol naplánovaný, narozpočtovaný deficit v čase najväčšej svetovej konjunktúry na úrovni 4,2 %, čo nás priviedlo ako Slovensko do procedúry nadmerného deficitu. A keďže viete, že sme boli v prípravnom procese alebo v procese prijímania eura, toto bola jedna z podmienok, ktoré práve naša vláda odstránila. Alebo odstránila tento handicap, ktorý sme po vás zdedili.

    Plus navyše ten prestretý stôl vyzeral asi tak. A som teda sľúbil, že to prečítam detailne. Nikdy som sa tým nejako neoháňal. Ale vidím, že nová doba si to žiada. Takže neriešením vzťahu štátu voči železničným a autobusovým spoločnostiam dochádzalo k nárastu dlhu štátu voči týmto spoločnostiam najmä z titulu nekrytia straty za výkony vo verejnom záujme. Koncom roka bolo potrebné na tento účel vyčleniť nad rámec rozpočtu pôvodne schváleného 2006 čiže nad rámec tých 4,2 % pre Železnice a SAD 1,2 mld. korún. V čase nástupu novej vlády boli už podpísané investičné zmluvy s viacerými významnými investormi. Ako sa však ukázalo, nie všetky investičné stimuly boli zahrnuté v rozpočte roku 2006, a preto bolo potrebné zabezpečiť financovanie schválených a nekrytých investičných stimulov ako PSA Peugeot Citroen, KIA a Kechnec vo výške 851 mil. korún. Zdedený rozpočet rovnako nerátal s potrebou riešenia dôsledkov rozsiahlych povodní z minulých rokov, rokov 2005 a 2006. Na tento účel bolo koncom roku 2006 vyčlenených dodatočných 648 mil. korún. V oblasti kultúry bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou dofinancovania výstavby SND a oddlženia Slovenského rozhlasu v celkovom objeme 431 mil. korún. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k novele zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa mali prehodnocovať priznané invalidné dôchodky, konštatoval, že daná novela je protiústavná. Na základe nálezu bolo potrebné priznať pôvodnú výšku invalidných dôchodkov, čo stálo štátny rozpočet 318 mil. korún. Bolo potrebné zabezpečiť financovanie priamych platieb súvisiacich s cukrom, kedy v roku 2006 prvýkrát vznikol nárok a tento titul nebol zabezpečený v rozpočte, v objeme 583 mil. korún. V súvislosti s dlhou vykurovacou sezónou vzrástli v rámci regionálneho školstva náklady na vykurovanie a potrebu dofinancovania normatívov pre regionálne školstvo v sume 416 mil. korún. V záujme riešenia nepriaznivej ekonomickej situácie spoločností Železnice Slovenskej republiky, METRO Bratislava, Vodohospodárska výstavba prevzal štát ich dlhy do štátneho dlhu. A v tejto súvislosti boli splatené úroky za prevzatý dlh v sume 1,4 mld. korún. Navyše okrem uvedených titulov podarilo sa oddlžiť aj Železnice Slovenskej republiky prevzatím ich dlhu do štátneho dlhu v objeme 19 mld. korún. Najvýznamnejší dopad na hospodárenie verejných financií v roku 2006 malo nerealizovanie rozpočtovanej pohľadávky voči Kohéznemu fondu vo výške 3,3 mld. korún, nakoľko sa preukázala jej úplná neopodstatnenosť. A ešte plus sú tu dva tituly. Pri vysporiadaní vzťahu medzi Železničnou spoločnosťou a štátom za neuhradené výkony vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy z rokov 1997 až 2002, ktoré malo byť realizované podľa uznesenia vlády č. 1178/2003 do 30. júna 2004, išlo o sumu 750 mil. korún. A v neposlednom rade je to riešenie neuhradeného 14. platu sudcov a prokurátorov za roky 2003 až 2006 v sume 473 mil. korún po rozhodnutí Ústavného súdu.

    Čiže prestretý stôl vyzeral asi tak, že sme mali naplánovaný vynikajúci 4,2-percentný deficit v čase najväčšej konjunktúry a so sekerou, ako to vy teda nazývate, 33 mld. Sk, čo je ekvivalent 1,1 mld. eur. Navyše odovzdávali sme vám krajinu, kde bolo čerpanie rozpočtu na úrovni nižšej ako 50 %. Čiže priestor na vašu reakciu vo zvyšku roku je podľa mňa dostačujúci. A navyše sme vám nechali rezervu 300 mil. eur na nepredvídané udalosti. V kapitole Všeobecná pokladničná správa viem vám presne identifikovať to miesto. A budem sa aj pýtať, ako tieto prostriedky boli vynakladané v priebehu tohto roku. A bude to určite verifikovateľné v štátnom záverečnom účte.

    Ale teraz sa dostávam úplne k najzaujímavejšej veci, ktorú som sa tu teda dnes dozvedel, že naším najväčším vzorom je Estónsko. Takže Estónsko, som rád, že ste to spomenuli, pán minister, pretože ja som naozaj chcel vedieť, ako na to pôjdete. A povedali ste, že to nepoviete. Už som vysvetlil celú tú story okolo toho. Ale teraz to už viem, lebo viete čo, viete ako sa to Estónsku podarilo? Vie niekto z vás ako sa to Estónsku podarilo? Tak ja to poviem pre tých, ktorí teda to nevedia. Realizovali jedny z najbolestivejších opatrení v Európe, vyškrtali 9 % HDP, bolestivé príjmové zvýšenia plus bolestivé výdavkové škrty. Nezamestnanosť okamžite kvôli tomu vyletela na brutálnych 20 % ako dôsledok práve týchto drastických úsporných opatrení. Je najvyššia za posledných 13 rokov. A majú druhý najvyšší nárast nezamestnanosti po Lotyšsku v rámci celej dvadsaťsedmičky EÚ. Odborníci nazývajú tento príbeh ako laboratórium na testovanie pravicových opatrení.

  • Takže keďže vzorom pre našu budúcu vládu alebo túto vládu, súčasnú vládu a hlavne ministra je laboratórium, tak vám poviem aj to, čo je aj obsahom tých jednotlivých opatrení. Je to DPH plus 2 %, spotrebná daň na plyn 130 %, benzín 11 %, v druhom kole 7 %, návrh, spotrebná daň na diesel 10 %, v druhom kole ešte 7 %, zníženia percent, ktoré dostávajú obce, čiže mierne zníženie financovania samospráv, spotrebná daň na tabak, hore, spotrebná daň na alkohol, daň z elektriny plus 40 %, úvery samospráv limitované len na spolufinancovanie európskych fondov, čiže veľké obmedzenie hlavne hotovostnej pozície obcí, zníženie valorizácie dôchodkov, predĺženie veku odchodu do dôchodku, presun častí nemocenskej starostlivosti na zamestnávateľa, zníženie nemocenských benefitov o 15 % a zníženie zdravotnej starostlivosti o 20 %. Okamžite to spôsobilo nárast chudoby penzistov a nezamestnaných, ako som to hovoril, 20-percentnú nezamestnanosť. Ich riziková prirážka je aj napriek tomu vyššia ako naša. Čiže trhy veria aj tak stále viac nám ako im. Čiže takéto laboratórium tu pravdepodobne vznikne.

    A na záver už len by som to zhrnul. Vláda sa podľa mňa chystá dokonať grandiózny podvod na voličoch. Vláda nemá žiadne zázračné riešenia. Vláda nielenže nebude šetriť, bude míňať viac ako toľko kritizovaná bývalá vláda. Vláda nebude znižovať, ale zvyšovať dane. Vláda prenesie záťaž na občanov a vláda nezavedie odvodový bonus. Vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je preukázateľne nedostatočne konkrétne a vôbec nepopisuje spôsob, akým sa má realizovať jeho najdôležitejšia časť, ktorou je konsolidácia verejných financií, je to len príbeh o hľadaní cesty, ako sa vykrútiť z veľkolepých predvolebných sľubov. Najväčšou záhadou však pre mňa zostáva, ako chcete tento príbeh predať investorom a trhom, pretože tých neobalamutíte tak ľahko, ako ste obalamutili voličov.

    Vzhľadom na to, čo som hovoril, toto programové vyhlásenie ja osobne nepodporím. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo 6 poslancov, posledný pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

  • Reakcia poslanca.

  • Čo nie? Ja som sa ani opýtať nechcel, pán poslanec, kľud.

  • Smiech v sále.

  • Takže zajtra budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine faktickými poznámkami.

    Chcem ešte, panie poslankyne, teraz na vás sa obraciam, povedať, našiel sa prsteň na ženskej toalete, ja som tam nebol, ale pani poslankyňa Edita Pfundtner mi to doniesla, ak niektorá má záujem a je to jej prsteň, tak, samozrejme, budem veľmi rád, keď príde potom pre to. Ak sa teraz neprihlási nikto, tak to bude v kancelárii pána predsedu Národnej rady.

  • Reakcia poslanca.

  • Tešíte sa, pán poslanec Ondruš?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne.

    Takže dovidenia, zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.