• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vítam všetkých na rokovaní šiesteho dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, všetkých, v ktorých ešte zostal aký-taký zmysel pre zodpovednosť.

    Na dnešnom rokovaní o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Ivan Chaban a Jana Vaľová.

    V súlade so schváleným programom budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., ide o Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z., čiže Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 604 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 616.

    Prosím teraz ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona uviedla, zároveň ju vítam na rokovaní Národnej rady.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 604.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a Trestný poriadok. Účelom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť právny mechanizmus trestného sankcionovania porušovania povinností uložených v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu podľa ústavného zákona číslo 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Stav, kedy niet sankčného mechanizmu, ktorý by normami trestného práva riešil porušovanie povinností ukladaných opatreniami orgánov verejnej moci na obranu a zachovanie bezpečnosti štátu za krízovej situácie, nie je s ohľadom na význam chráneného záujmu, ktorým je bezpečnosť štátu v zmysle označeného ústavného zákona, žiaduci.

    Navrhovaná právna úprava sa predkladá primárne s účelom generálnej prevencie a sekundárne s cieľom umožniť vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za porušenie týchto povinností za krízovej situácie.

    Myslím, že na úvod stačí, pán predsedajúci. Poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, a poprosím teraz Janku Dubovcovú, ktorá je určená výborom gestorským, čiže ústavnoprávnym ako spravodajkyňa, aby splnila svoju spravodajskú informáciu na úvod prvého čítania.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. januára 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti vládneho návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. januára 2012 č. 616 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, či sa k tomuto vládnemu návrhu zákona chce do rozpravy niekto prihlásiť ústnou formou? Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani ministerke, aj pani spravodajkyni.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona je pod tlačou 607 a návrh na jeho pridelenie máte ako tlač 621.

    Vítam na rokovaní Národnej rady aj pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Uhliarika, a žiadam ho, aby v prvom čítaní tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 578 o poskytovateľoch starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách a o doplnení zákona č. 179 o hospodárskej mobilizácii a zákona 387 o riadení štátu v čase krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu predkladám na rokovanie ako iniciatívny materiál.

    Predložený návrh zákona reaguje na situácie, keď môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí, teda k ohrozeniu jedného zo základných ľudských práv uvedeného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje právo každého na ochranu zdravia a právo občanov na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť na základe zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon.

    Predloženým návrhom zákona sa dopĺňa v súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie o obmedzení práva na štrajk pri výkone zdravotníckeho povolania, ak je bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravia ľudí. Do povinnosti zdravotníckeho pracovníka sa dopĺňa povinnosť počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Porušenie tejto povinnosti bude posudzovať ministerstvo zdravotníctva, pričom sankciou bude aj možné zrušenie registrácie príslušnou komorou. Zároveň sa rozširuje aj definícia bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka. Za bezúhonného sa nebude považovať taký pracovník, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin porušovania povinnosti za krízovej situácie.

    Súčasťou návrhu je aj novelizácia zákona č. 179, ktorou sa umožňuje, aby pokuty za nepodriadenie sa pracovnej činnosti mohlo ukladať ministerstvo zdravotníctva. Ďakujem pekne za prerokovanie predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo Mariánovi Kvasničkovi, ktorého gestorský výbor, ktorým je výbor pre zdravotníctvo, určil ako spoločného spravodajcu. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, pani ministerka, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Máte to v tlači č. 607.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré sa uvádzajú v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Návrh obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vecnú stránku predmetného návrhu zákona zdôvodnil minister zdravotníctva a myslím, že jednoznačne v prospech ochrany zdravia našich občanov, na čo majú ústavný nárok, a najmä v situáciách, ktoré sú neštandardné, avšak môžu nastať. Bližšie by som ho nechcel komentovať.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 621 z 11. januára 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Z povahy veci za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona boli prerokované v stanovených lehotách od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    To je nateraz všetko. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu k prvému čítaniu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Mária Sabolová a pán poslanec Richard Raši. Ďalšiu prihlášku neevidujem.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústnou formou do rozpravy a slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť len krátko a chcem navrhnúť procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • A zdvôvodním to dvoma poznámkami. Jedna je legislatívno-technická, či to, že to neprebehlo riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, a druhá, to sa týka aj predchádzajúceho zákona, pretože oni úzko súvisia. A druhá moja pripomienka je tá, že my máme dnes právo na štrajk zdravotníckych pracovníkov zadefinované v zákone. A je možno oveľa miernejšie, ale to, čo mňa ako vyrušuje, a vyrušuje, myslím si, že všetkých zdravotníckych pracovníkov a hlavne lekárov a sestry, je to, že nemôže byť za porušenie odobratá registrácia príslušnou komorou na výkon zdravotníckeho pracovníka. Považujem toto za neprimeranú sankciu. A môžme diskutovať o tom, prečo tento návrh zákona vznikol, prečo tu vznikla akási, niekedy možno nazvať to až eufória, ale niekedy aj iste treba diskutovať, potom aj jedna, aj druhá strana bude nielen dodržiavať zákon, lebo to musí každá strana, ale budú vedieť rozumne reagovať, ale tento neprimeraný postih akéhokoľvek zdravotníckeho pracovníka považujem za neprimeraný.

    A možno len tretia vedľajšia poznámka. Aj keby tento návrh zákona bol posunutý do druhého čítania, už je dnes úplne bezpredmetný a zbytočné je vyvolávať akékoľvek napätie, ktoré sme ani my, ani vy vo výbore, ani v odbornej verejnosti, ani s komorami nediskutovali. A preto poprosím o ústretovosť, aby sme nepokračovali v rokovaní o obidvoch zákonoch, ani o trestnom zákone, ani o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Pani kolegyňa, vzhľadom na skutočnosť, že vystupujete k tomuto návrhu zákona, tak ten váš procedurálny návrh vnímam ako procedurálny návrh k tomuto, čiže netýka sa to toho predchádzajúceho z vašej strany.

    Ďalej bude vystupovať pán poslanec Raši vzhľadom na skutočnosť, že faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej neevidujem. Nech sa páči.

  • Príjemné ráno prajem. Ctený pán predsedajúci, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, nerobím to často, ale musím hneď na začiatku povedať, že sa plne stotožňujem s celým vystúpením pani poslankyne Sabolovej, pretože naozaj, to, čo pomenovala, je svätá pravda a tento zákon tu absolútne nemá čo robiť a jeho predloženie je iba hľadaním východísk zo situácie, ktorú ministerstvo zdravotníctva nedokázalo vyriešiť a ktorá dospela ku bezprecedentnej udalosti v histórii nášho zdravotníctva, vlastne ku reálnemu štrajku.

    Ďalšou vecou je, ktorá stojí tiež za povšimnutie, že tento návrh absolútne odignoroval legislatívne pravidlá vytvárania a kreovania zákonov. A dovoľte mi, aby som vám odcitoval a prečítal základné pripomienky, ktoré ste určite dostali aj vy od Slovenskej lekárskej komory a Slovenská lekárska komora požiadala, aby tieto pripomienky tu odzneli.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 19. 12. prijala návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon. Materiál bol zaradený na rokovanie vlády Slovenskej republiky dňa 19. 12. 2011. Predmetný materiál bol na rokovanie vlády predložený bez prerokovania príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.

    Slovenská lekárska komora ako stavovská organizácia zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú povolanie lekára, dôrazne protestuje proti nedodržiavaniu legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky záväzne určujúcich pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov a upravujúcich postup ministerstva zdravotníctva pri príprave, predkladaní a prerokovávaní návrhov zákonov.

    Slovenská lekárska komora je toho názoru, že bolo povinnosťou ministra zdravotníctva ako predkladateľa návrhu tento zverejniť prostredníctvom portálu a elektronický oznam zaslať dotknutým orgánom a inštitúciám podľa § 49 ods. 1 písm. c) a § 49 ods. 2 písm. d) zákona 578. Slovenská lekárska komora zastupuje svojich členov v spoločných otázkach dotýkajúcich sa výkonu zdravotníckeho povolania a zúčastňuje sa na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania a s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nakoľko sa tento návrh bezprostredne dotýka tiež výkonu povolania lekára, povolania lekára, mal byť oznam doručený okrem iného aj Slovenskej lekárskej komore. Čiže Slovenská lekárska komora bola obídená. Pritom Slovenská lekárska komora a jej orgány sa v čase protestnej akcie lekárov vykonali všetky dostupné kroky k tomu, aby nedošlo k poškodeniu zdravia a ohrozeniu života pacientov. Zástupcovia komory pôsobili ako mediátori pri rokovaní s vládou Slovenskej republiky, so zástupcami lekárskeho odborového združenia aj na úrovni Národnej rady a svojimi postojmi prispeli k upokojeniu situácie a podpísaniu memoranda.

    O to viac sú prekvapení zástupcovia Slovenskej lekárskej komory s obsahom návrhu novely zákona, z ktorého obsahu je viac ako zrejmý odvetný charakter voči lekárom za ich protestnú akciu. Odvetný charakter vidíme predovšetkým v absolútne neprimeranom a neodôvodnenom návrhu na vyčiarknutie z registra lekárov a následnej nemožnosti znovuzapísania po dobu desiatich rokov. Tieto ustanovenia sú popri sankcii, pokute za administratívny priestupok a za trestný postih v prípade porušenia ustanovenia trestného zákona neprimeraným zásahom do práva na výkon povolania.

    Zabezpečenie jedného základného práva občanov by nemalo byť dosiahnuté neprimeraným zásahom do práv iných občanov, predovšetkým v prípade, ak záujem občanov na zdraví je zabezpečený v tom istom návrhu zákona inými dostačujúcimi prostriedkami. Takže, dovoľte mi, naozaj vás všetkých požiadať, ktorí tu budete o 11.00 hod., aby sa podporil procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej, a naozaj tento zákon, tento represívny zákon vzniknutý ako nezvládnutie situácie v zdravotníctve, aby sme ho nepodporili a nepustili ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Rašiho chce pán poslanec Novotný ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi dobre rozumiem tomu, čo hovoril pán poslanec Raši vo svojom vystúpení aj jeho predrečník, ale budem reagovať, samozrejme, na pána poslanca Rašiho. Rozumiem tomu veľmi dobre a mne sa tento vládny návrh zákona tiež veľmi nepozdáva, nie som s ním nadšený, poviem to otvorene.

    Na druhej strane treba vnímať tú celú situáciu, ktorá sa v priebehu novembra a začiatkom decembra na Slovensku vyvinula, ako situáciu veľmi nebezpečnú, ako precedens, ktorý by mohol, ak by sa znovu opakoval, viesť k ďalšej traumatizácii spoločnosti priamym ohrozením poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ja sa pamätám na to, ako sme riešili podobný protest zo strany lekárnikov a lekární ešte v roku 2005, a takisto sme vtedy prijímali rozhodnutie v takom zmysle, že nesmie byť štrajkom ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

    To, čoho sme boli svedkami v mesiaci november a začiatkom decembra, bolo, bolo o to zákernejšie, že to nie je možné nazvať ani štrajkom. Bolo to proste niečo, čo nemá obdoby, ale hlavne zakladá precedens, ktorý je veľmi, veľmi nebezpečný. Lekári odíduvší od svojho pacienta, rušňovodič odíduvší z lokomotívy, poriadkové služby odíduvšie zo svojej činnosti vtedy, keď ich občania potrebujú, sú precedens, ktorý je veľmi nebezpečný, a je úplne normálne, že vláda na to musí legálne v zmysle zákona prijať také opatrenia, aby takýmto neduhom mohla v budúcnosti predísť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Raši chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak ja si nemyslím, že je správne, aby použijúc najčastejšie sa vyskytujúce slovo, pán poslanec, aby odíduvší minister pripravil takýto zákon, ktorý je totiž v praxi neúčinný v situáciách, ktoré nastali, pretože ak sa všetci pamätáme, tak lekári, ktorí sa, lekári si vzali PN-ky.

    A tento zákon, môžte ich odsúdiť aj na trest smrti, keď si vezmú PN, tak jednoducho tento zákon sa ich dotýkať nebude. Preto vravím, že je to zákon zlý. Má iba ľudí vystrašiť. A zase ten vystrašený bude pacient, pretože zase bude v ohrození pacient, lebo lekári sú zbytočne provokovaní zákonom, ktorý je úplne zle pripravený.

    Takže naozaj by som bol rád, keby sme sa, a hlavne táto vláda končí. Je to zákon v prvom čítaní. Nemá absolútne žiaden význam sa ním zapodievať, lebo tento zákon tu nemá čo robiť. A Slovenská lekárska komora, ktorá sa naozaj snažila byť nejakým mediátorom a snažila sa v celom prípade pomôcť, bola úplne vynechaná z akýchkoľvek pripomienok pri kreovaní tohto zákona, čo tiež nie je správne. Sú to zákony robené s krvavými očami od zeleného stola, ktoré reálne nič pozitívne neprinesú, iba opäť eskalujú a opäť znervózňujú aj tak dosť napätú situáciu v našom rezorte. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, len jedna drobná poznámka, to že prerokovávame zákony v prvom čítaní, ktoré už sa nebudú môcť prerokovať v tomto volebnom období na základe uplynulých lehôt, bola požiadavka vášho poslaneckého klubu. To len ako drobný dôvetok.

    V tejto chvíli vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať? Nechce. Pán spravodajca? Taktiež nie.

    Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším je prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Ivana Štefanca a Ivana Harmana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Skôr ako budem čítať všetky úvodné informácie, viem, že z navrhovateľov nie je v sále prítomný nikto. Vyhlasujem päťminútovú prestávku a poprosím pána riaditeľa, aby sa pokúsil zohnať aj organizačný odbor, navrhovateľov. Prestávka do 09.35 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, podarilo sa mi spojiť s pánom poslancom Kaníkom, ktorý uviazol v zápche, ale hovorí, že do pätnásť minút je tu.

    Takže, aha, medzitým došiel pán poslanec Štefanec, ktorý je jeden z navrhovateľov, takže nebudeme preskakovať poradie, a dáme mu slovo.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Ivana Štefanca a Ivana Harmana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 567.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych symboloch v dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Účelom novely tohto zákona je zaradenie 28. októbra - Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu medzi štátne sviatky a zároveň navrhujeme vyradiť 1. september - Deň Ústavy

  • 1.september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - pozn. red.

  • z toho dôvodu, aby nevznikal väčší počet štátnych sviatkov.

    Mám za to, že 28. október 1918 je významným dňom aj pre Slovákov, je významným dňom slovenskej histórie a je symbolom zavŕšenia dlho trvajúcej túžby po samostatnosti národa vo vlastnom štáte.

    Takisto týmto dňom navrhujeme vzdať úctu veľkej osobnosti našich dejín generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

    Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. A teraz poprosím spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, je ním výbor pre kultúru a médiá, pána poslanca Jána Senka, aby nás informoval, oboznámil nás so spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Ivana Štefanca a Ivana Harmana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. novembra 2011 č. 561 a podľa príslušného paragrafu rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30-tich dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu.

    Ani pri tomto bode som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Ondrej Dostál ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, prerokúvame návrh novely zákona o štátnych sviatkoch. A prerokúvame ho v trochu zvláštnej situácii a zvláštnej z dvoch dôvodov. Jednak, že ideme v prvom čítaní rokovať o návrhu, ktorý sa zrejme už v tomto volebnom období do druhého čítania nedostane, ale bez ohľadu na to, zvláštne je aj z toho dôvodu, že hneď nasledujúci bod je obdobný, povedal by som, takmer identický návrh, ktorý som predložil spolu s Petrom Osuským a s Petrom Zajacom.

    A medzi tými dvoma návrhmi sú isté rozdiely, nezávisle od seba sme ich pripravili, aj podali ich s rozdielom niekoľkých hodín. Ja som presvedčený, že ten náš návrh je predsa len o čosi lepší. Návrh, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pripravili kolegovia z SDKÚ, by si v druhom čítaní, ak by nejaké bolo, vyžadoval určité prípravy, pretože oba návrhy riešia to, že vyhlasujú 28. október za štátny sviatok, respektíve preraďujú ho spomedzi pamätných dní medzi štátne sviatky.

    A, naopak, 1. september zasa zaraďujú, naopak, zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Kolegovia z SDKÚ to legislatívno-technicky spravili tak, že by sa 1. september posunul medzi 27. a 29. október v zozname pamätných dní, ale myslím si, že toto je detail a rovnako detail alebo na diskusiu je, je terminológia, či hovoriť o česko-slovenskom štáte alebo Česko-slovenskej republike s pomlčkou. To prvé, ktoré je riešené v našom názve je opisný názov. Tam tá pomlčka patrí. Česko-slovenská republika

  • 1918 - 29.2.1920 - pozn.red.

  • , nechcem tu teraz začínať znova pomlčkové vojny, ale oficiálny názov štátu, ktorý tu existoval v rokoch 1918 až ´38, respektíve ´39 bol Československá republika bez pomlčky

  • Československá republika v obdobiach 29.2.1920 - 22.11.1938 a 1945 - 11.7.1960 - pozn.red.

  • , aj keď boli situácie, keď sa tá pomlčka používala. Ale teda dosť, dosť k tým rozdielom.

    Nevystupujem preto, aby som ten návrh spochybnil, naopak, chcem ho podporiť a chcem povedať, že hoci som spolupredkladateľom obdobného návrhu, ktorý príde zrejme na rad už čoskoro, som pripravený hlasovať aj za tento návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z SDKÚ, pretože nie sú dôležité nejaké legislatívno-technické veci, ktoré sa dajú, samozrejme, doriešiť v druhom čítaní, dôležitá je samotná myšlienka, dôležité je to, ako sa staviame k vlastnej histórii, a náš vzťah k vlastnej histórii je často macošský. Aj pokiaľ ide o tú staršiu históriu uhorskú, ku ktorej sa staviame, ako by to nebola naša história, ako by to bola história niekoho iného, ale aj pokiaľ ide o tú novšiu históriu, históriu česko-slovenskú a špeciálne teda obdobie prvej česko-slovenskej republiky, obdobie, ktoré bolo zaujímavé nielen pre Slovákov z hľadiska národného, z hľadiska povznesenia národa alebo možno, možno zachovania národa, ale bolo dôležité pre nás všetkých, pre našich predkov aj z hľadiska občianskeho. Prvá česko-slovenská republika iste mala svoje vady, iste mala svoje nedostatky, nebola dokonalá, ale v tom období patrila k vzorovým štátom. Patrila, bola, bola bezpochyby demokratickou krajinou a jej tradícia je niečo, k čomu by sme sa mali ešte aj my dnes hrdo hlásiť. Je to niečo, na čo by sme mohli a mali nadväzovať, pretože v tom období, keď v okolí sa rúcali demokratické režimy, nastupovali autoritatívne režimy, nastupovali fašistické režimy, tak Československá republika bola ostrovom demokracie a bola, bola tým, na čo, na čo dodnes je dôležité byť hrdý a pripomínať si, a tieto návrhy, aj tento kolegov z SDKÚ, aj ten, s ktorým sme prišli my, vytvára predpoklady na to, aby sme aspoň v symbolickej rovine uznali, že ju za takú považujeme. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenia pána poslanca neevidujem. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete reagovať?

    Reagovať bude zástupca navrhovateľov, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za jeho slová, vyjadrenie podpory tomuto návrhu. Ja môžem potvrdiť, že aj keď sme vypracovali a predkladali oba návrhy samostatne, my sme sa spolu stretli a spoločne sme diskutovali o tom, že si podporíme tieto návrhy, lebo sme sa zhodli v tom základnom, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale dôležité je, aby sme si uctili našu históriu, uctili významných ľudí, ako bol generál Štefánik, a uctili aj demokratickú tradíciu Česko-Slovenska. Takže som presvedčený, dámy a páni, že tento návrh zákona je dôležitý. Dovoľte mi ešte raz požiadať o podporu tohto návrhu zákona, lebo týmto návrhom zákona chceme, aby štvorlístok významných dní v našich dejinách, a to je vznik Česko-Slovenska, Slovenské národné povstanie, 17. november a vznik Slovenskej republiky 1. januára, aby bol vždy v budúcnosti zachovaný ako štátny sviatok. Myslím si, že je dôležité si ctiť našich predkov. Dôležité je si ctiť našu históriu a z tohto hľadiska je tento návrh dôležitý. Ďakujem vopred za jeho podporu.

  • Ďakujem. Teraz chce ešte na záver využiť právo záverečného slova pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Nespochybňujem dôvody, ktoré viedli predkladateľov z obidvoch skupín k podaniu predmetného návrhu zákona, ale aj tieto dva zákony, návrhy zákonov dokumentujú celkovú situáciu, aká bola v dosluhujúcej vládnej koalícii, že sa v podstate nevedeli dohodnúť ani na znení jedného zákona, ktorý je podľa ich slov taký veľmi dôležitý a významný a podávali ho možno ešte v období, keď už teda v období, keď už bolo zrejmé, že sa budú konať predčasné voľby, a v súvislosti s tým možno tu na pôde Národnej rady si chceli viesť možno aj predvolebnú kampaň. V súvislosti s tým, ja im navrhujem, aby v tomto procese ďalej nepokračovali, alebo aby sa niektorá z týchto skupín vládneho zlepenca rozhodla jeden z predmetných návrhov zákona stiahnuť, tak aby sme mohli rokovať iba o jednom z predmetných návrhov zákonov. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz nasleduje už avizované prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241 z roku ´93 Z. z. o štátnych sviatkoch v dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Máte ho ako tlač 572 a návrh na pridelenie výborom je pod číslom 571. Mám tu napísané, že Peter Zajac by mal odôvodniť tento návrh zákona, ale ten nie je prítomný, čiže za navrhovateľov vystúpi teraz pán poslanec Peter Osuský.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241 z roku 1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 572.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona týkajúci sa 28. októbra ako štátneho sviatku Slovenskej republiky. Návrh, ktorý sme si vypočuli krátko pred mojím vystúpením, nie je vonkoncom dôkazom, že sa vládny zlepenec nedokáže na ničom dohodnúť, ako tu bolo hanlivo povedané, a nie je tiež vonkoncom dôvodom pre jeho uvedenie to, že je volebná kampaň. Tí, ktorí poznajú predkladateľov vedia, že toto nie je volebná kampaň, tak ako nie je volebnou kampaňou viacero návrhov, ktoré sme predložili mesiace a mesiace predtým, ako sa vôbec mohlo hovoriť, že sa blíži volebná kampaň. 28. október je príliš vážna a významná udalosť v našich dejinách, než aby sme ju odbavili floskulami o volebnej kampani.

    Predkladatelia sa domnievajú, že štát a jeho obyvatelia majú vedieť, odkiaľ vyšli a kam smerujú a myslím si, že poznajúc túto cestu, mali by sa rozpomínať na míľniky, ktoré boli rozhodujúcimi na križovatkách ciest osudov štátu. A to, že sa slobodný a demokratický štát z hľadiska "tisícročného snaženia", aby som použil citát z preambuly ústavy, naplnil 28. októbra ´918, hádam niet pochybností. Nedá mi, než súhlasiť s kolegom Štefancom, ktorý vymenoval tie 4 rozhodujúce body na križovatke ciest, nás, ktorí žijeme v tejto republike. Križovatky ciest, okolo ktorých išli naši pradedovia, dedovia, naši rodičia a ktoré určili v zásade vždy v tom najlepšom z existujúcich možností to, kam máme smerovať my.

    Dovolím si teda požiadať, bez akejkoľvek konkurenčnej žiarlivosti snemovňu o podporu tohto návrhu. Od samého počiatku sme nešli s našimi kolegami v konkurencii. Je smiešne hovoriť pri historicky významnej veci o zlepencoch, o súperení. Je to pod úroveň udalosti, o ktorej hovoríme a pod úroveň priania, ktoré týmto návrhom vyslovujeme. Budem veľmi rád, ak každý triezvo zváži hodnoty, ktoré sú spojené s dátumom, o ktorom hovoríme, o jeho kontexte v našich dejinách a verím, že tento návrh podporíte. Niet nijakých problémov, aby tieto návrhy vyzneli ako vôľa zástupcov občanov, ktorá dokladuje, že vieme, o čo sa v histórii môžme oprieť a na čo by sme mali nadväzovať. Ďakujem, pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

  • Dávam slovo teraz Tomášovi Galbavému, ktorého určil gestorský výbor pre kultúru a médiá ako spravodajcu, aby si splnil svoju spravodajskú povinnosť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, ctené dámy, kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch v dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 572, v prvom čítaní. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 odsek 3, písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, za gestorský výbor navrhuje výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Takže teraz otváram rozpravu po vystúpení pána spravodajcu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Kaník, pán poslanec Osuský, pán poslanec Senko. Celkom traja poslanci.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona a slovo má pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni. Máme tu pred sebou dva návrhy zákonov, keď to tak zoberiem, ktoré navrhujú to isté. A ja by som chcel začať toto svoje vystúpenie Milanom Rastislavom Štefánikom. Vyhlásenie štátneho sviatku - 28. október, to znamená Deň vzniku Česko-Slovenska, je z nášho pohľadu ako predkladateľov toho jedného návrhu vlastne poctou životu a dielu Milana Rastislava Štefánika. Je to nesporne najuznávanejšia a najvýznamnejšia politická osobnosť slovenských dejín. Nemáme všeobecne uznávanejšieho, váženejšieho a nespochybniteľnejšieho politika, slovenského politika, ako je Milan Rastislav Štefánik. Jeho najvýznamnejším počinom, vyvrcholením jeho života a diela, vyvrcholením celoživotnej snahy, predčasne ukončenej tragickou smrťou, bolo založenie Česko-slovenskej republiky. On bol jej zakladateľom. Bez neho by Česko-slovenská republika nevznikla. Bez neho, bez jeho osobného pričinenia, obrovského diplomatického úsilia, využitia všetkých schopností a nadaní z organizovania zahraničného odboja a mnohých, mnohých ďalších záležitostí, by nebola šanca na vznik a uznanie Česko-slovenskej republiky. Milan Rastislav Štefánik tak nerobil z nejakého náhleho popudu, z nejakého závanu, nápadu, ale z racionálneho presvedčenia, že to je jediná zmysluplná cesta na to, ako zachovať a vytvoriť podmienky na rozvoj slovenského národa. Ako vytvoriť podmienky na to, aby slovenský národ existoval v štátnom útvare, ktorý umožní jeho rozvoj, ktorý umožní jeho rozvoj jeho reči, ktoré zabezpečí prvý raz v histórii hranice medzinárodne uznané a ktoré tak vlastne zabráni postupnému zániku, asimilácie alebo akejkoľvek ďalšieho negatívneho vývoja.

    Jednoznačne dnes môžme povedať, že bez vzniku Česko-slovenskej republiky by nebolo dnešnej Slovenskej republiky. Nebolo by miesta Slovenska v Európe, v Európskej únii, v Európskych štruktúrach, v NATO, nebola by dnešná súčasnosť. Preto je veľmi dôležité, aby sme si takúto významnú osobnosť slovenských dejín dokázali uctiť a patrične si pripomínať jej dielo. A naozaj vyvrcholením jeho snaženia bol vznik Česko-slovenskej republiky. Máme zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika. Ale kto o ňom vie? Mládež o ňom nemá ani šajnu. Zabúdame postupne na našu históriu a na dôležité míľniky na našej ceste. A ako povedal niekto veľmi múdry dávno predo mnou, národ, ktorý si nepamätá svoju históriu, si ju bude musieť zopakovať. A my predsa nechceme, aby sme opakovali ťažké, zlomové okamihy, ktoré mnohokrát museli byť vykúpené krvou, strádaním a problémami. My chceme ísť dopredu, chceme rozvíjať našu krajinu, a preto si našu históriu musíme pamätať.

    Slovenská republika má mnoho štátnych sviatkov. Je oprávnené, keď sa, keď všetci majú pravdu, keď všetci tí, ktorí hovoria, že je ich príliš veľa. Áno, máme ich príliš veľa, a preto ani nenavrhujeme rozšírenie štátnych sviatkov, ale zámenu. Jedného štátneho sviatku za druhý, ktorý práve vo väzbe na Milana Rastislava Štefánika považujeme za významný. Keby sme tento návrh zákona schválili, v čo pevne verím a k čomu vás vyzývam a prosím, dali by sme aj logiku štátnym sviatkom, ktoré sa venujú istej ceste Slovenska k dnešku. Máme tu niekoľko štátnych sviatkov, ktoré si pripomínajú alebo ktorými oslavujeme isté zlomové momenty, ktoré významne ovplyvnili to, čím a ako dnes Slovenská republika je a funguje. Keďže začať by sa to malo práve vznikom Československej republiky. To bol prvý krok, ktorý otvoril cestu k všetkému ďalšiemu, čo na našej ceste nás priviedlo až do dnešných dní. Ďalším významným štátnym sviatkom, ktorý je štátnym sviatkom, je Slovenské národné povstanie alebo výročie vzniku Slovenského národného povstania. To bol opäť dejinný počin, kde sa slovenský národ prihlásil k protifašistickej koalícii, postavil sa do boja za demokraciu a za obnovenie Česko-Slovenska. Ďalším štátnym sviatkom, ktorý v tej dejinnej línii z hľadiska chronológie nasleduje, je 17. november. 17. november bol opäť deň, kedy sa rozhodovalo o tom, ako ďalej sa bude Slovensko vyvíjať. Kedy sme odvrhli komunizmus a začali sme budovať slobodnú a demokratickú spoločnosť. A tým posledným štátnym sviatkom, ktorý završuje cestu Slovenska do súčasnosti je výročie vzniku Slovenskej republiky - 1. január. Ale toto, tieto štátne sviatky sú len tri, ktoré spomínam. Ten štvrtý, ten prvý, ten, ktorý to všetko odštartoval ten nám chýba. A preto by bolo logické, aby sme tento vývinový oblúk dotvorili, naplnili a dali mu príslušnú váhu a vyhlásili 28. október - Deň vzniku Česko-slovenskej republiky za štátny sviatok Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kaníka sa prihlásil pán poslanec Podmanický ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, v zásade s väčšinou toho, čo ste povedali, človek musí súhlasiť, lebo naozaj Milan Rastislav Štefánik a všetci dejatelia pred rokom 1918 významne prispeli k vzniku Česko-slovenskej republiky a následne potom z toho vyplynula aj opodstatnenosť vzniku Slovenskej republiky. Ale zásadne nesúhlasím s tým spojivom, ktoré ste urobili, že 28. október by mal byť štátnym sviatkom. My dnes máme medzi pamätnými dňami aj 28. október ako Deň vzniku Česko-Slovenska

  • Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu - pozn. red.

  • , aj 30. október ako pamätný deň Martinskej deklarácie

  • Výročie Deklarácie slovenského národa - pozn. red.

  • . Čiže deň, kedy sa pripojili k Česko-slovenskej republike Slováci v Martine na svojom zhromaždení. Myslím si, že takto máme tento okamih dostatočne uctený aj medzi našimi pamätnými dňami. No a v žiadnom prípade, pán poslanec, ale v žiadnom prípade, nemôžem súhlasiť s vyradením 1. septembra, teda Dňa Ústavy Slovenskej republiky spomedzi štátnych sviatkov Slovenskej republiky. Dosť, že ste zrušili tradíciu dní otvorených dverí v parlamente dňa 1. septembra, ale vyradiť tento významný štátny sviatok a nahradiť ho iným štátnym sviatkom, ktorý je napokon spochybniteľný, lebo je otázka, kedy Česko-Slovensko naozaj vzniklo? Či toho 28. októbra, kedy jednostranne bola v Prahe vyhlásená Česko-slovenská republika alebo 30. október, kedy sa Slováci pripojili k Česko-slovenskej republike. Takže myslím si, že tento návrh nemá ani historické rácio a je neslušný voči Dňu ústavy Slovenskej republiky, ktorá je náš základný konštitutívny dokument, na ktorom stojí dnešná Slovenská republika.

  • S reakciou teraz vystúpi pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

  • Tento argument o tom, že deklaráciou sa Slovenská reprezentácia až 30. pripájala k Česko-slovenskej republike zaznieva často. Ja nie som historik, aby som to nejako skúmal a viedol o tom dišputu. Ale úplne ľudsky a logicky sa zamýšľam nad tým, že Štefánik nebol Slovák? Štefánik nevedel o tom, že buduje Česko-Slovensko? Štefánik nerobil mnoho mesiacov a rokov konkrétne kroky, organizoval zahraničný odboj a všetko ostatné preto, aby vznika Česko-slovenská republika? Kde boli tí Slováci, ktorí vtedy v Martine sa podpísali pod tú deklaráciu vtedy, keď Štefánik organizoval zahraničný odboj a nasadzoval svoj život za to, aby vznikla Česko-slovenská republika? A znova. Spochybňujeme Štefánika? Spochybňujeme to, že bol Slovák? A, že môžme byť hrdí, že nás reprezentoval a že on zakladal Česko-Slovensko? Myslím si, že keď by sme toto robili, tak by sme opäť robili to, čo my Slováci robíme, žiaľbohu, často. Že sme pápežskejší od pápeža a vyškrtávame zo svojej histórie takpovediac najväčšie osobnosti pre naše malichernosti, žabomyšie spory, vojny a že nevidíme dopredu. Nevidíme s nadhľadu a nemáme tú historickú veľkorysosť, ktorú práve tieto osobnosti slovenského národa mali.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážená snemovňa. Celkom pochopiteľne, keď sa jedná o veľmi blízke návrhy, tak odznie mnoho z toho, čo by človek povedal priamo k predrečníkom. Je teda iste nie namieste opakovať celú tú históriu. Ale musím povedať, že ak by sme začali s dátumovaním a s tým, kde bol Štefánik a kde bol Masaryk 28. októbra a kde bol Hodža a kde bol Hlinka, tak nedôjdeme nikam. Je veľmi cenné, že sa 30. októbra slovenskí národovci prihlásili k spoločnému štátu. Je zvlášť cenné, že sa bolo k čomu prihlásiť. Hovorím to s plnou úctou k ľuďom, ktorí sa zhromaždili v dvorane Tatra banky a podpísali Martinskú deklaráciu. Keď si pozrieme ten text, tak pod ním je podpísaný Ján Krivoš. To je môj prastarý otec. Prišiel z Liptovského Mikuláša do Martina ako slovenský vlastenec, ako sa vtedy vravelo - pansláv, podpísať to, že chceme byť spolu a že sa k tomu hlási. Prišiel tam Hlinka a povedal svoju pamätnú vetu o tisícročnom manželstve. Neskôr prišiel Hodža, v tom čase hádam najschopnejší skutočný slovenský politik a dodal deklarácii trošku upravenú tvár.

    Ale je úbohým sofizmom, na základe dátumových debát a otázok úrovne - bol Štefánik, či ktokoľvek v Prahe - akýmsi spôsobom spochybňovať udalosť, ktorá sa stala. Chcel by som povedať, že ak sme hovorili viacerí z nás o míľnikoch na našej ceste, tak záležalo na našich predkoch a od istého momentu aj na nás, čo sme potom minúc tie míľniky, s tým, čo sme mali v rukách, urobili. Samozrejme, dajú sa napísať bachanty spisov o prvej česko-slovenskej republike. O tom, čo v nej mohlo byť inak a lepšie. Dajú sa napísať vedecké štúdie o tom, kde sa v Slovenskom národnom povstaní odohrali veci, ktoré ho nepochybne nectili. Dá sa nepochybne napísať hrubá kniha o tom, čo sa dialo po 17. novembri z našej demokratickej vôle. To ale nič nemení na tom, že tie míľniky tým potriesnené nie sú. Legionári, ktorí cedili krv za vznik Česko-slovenskej republiky, nie sú zodpovední za liehové aféry, za korupciu, ktorá i vtedy bola, za všetko možné, čo sa za 20 rokov v živote krajiny s 15 miliónmi obyvateľmi odohrá. Tí, ktorí sa vybrali do hôr bojovať za demokratický štát, a tí, ktorí ich podporovali pri všetkej chudobe a biede chlebom či slaninou a potom končili vo vápenke v Nemeckej, nie sú zodpovední za sfalšovanie dejín, ktoré sa odohralo v rámci neskoršieho prepisovania histórie Slovenského národného povstania. Tí tam nešli preto, aby z toho niečo mali. Tak ako tí legionári. A tým, že znevažujeme udalosť, znevažujeme ich, pretože z pozície generála po bitke hodnotíme to, čo sa stalo potom, a pripisujeme to legionárom, obetiam z vápenky v Nemeckej alebo študentom v Bratislave pred univerzitou, či pred úradmi a na Národní tříde. Lebo len to robíme, ak znevažujeme tie dátumy. Seba znevažujeme od toho posledného dátumu, ale nemáme znevažovať tých študentov.

    To znamená, považujem tie míľniky, nie za míľniky toho, čo sme potom veľmi často, viackrát s plným našim kvázi demokratickým súhlasom absolvovali. Pretože tak ako po 17. novembri, tak aj po iných dátumoch musíme povedať, že sme vykročili preto, aby sme rozhodovali o svojich veciach. A ako sme o nich rozhodovali a k čomu to viedlo, nech hádže ani maličký tieň na tých, ktorí ten zápas vybojúvali a ktorých odkaz, keď tak chceme, sme možno kazili. Domnievam sa preto, že hovoriť napríklad v súvislosti s týmto zákonom o volebnej kampani - najlepšia odpoveď na to, či je to volebná kampaň, je to, keď všetci poslanci tohto parlamentu podobne ako pri zrušení priestupkovej imunity zahlasujú za tento zákon a urobia si volebnú kampaň. Ja nežiarlim na kolegu Harmana, Štefanca a Kaníka. Je mi úplne jedno, ktorý prejde. Nie je to moja volebná kampaň. Som za to, aby to bola volebná kampaň celej snemovne, pretože dejiny si nebudú pamätať prvého, druhého ani tretieho predkladateľa. Dejiny si budú pamätať, že táto snemovňa to prijala a tým to uznala. A ak toto nie je dostatočná motivácia na to, aby sme si uctili pamiatku tých, ktorí na Transsibírskej magistrále a v bitkách u Doss' Alto, Vouziéres, či Bachmači bojovali a cedili krv za to, aby sme mali slobodnú republiku, v prvej svetovej vojne. Ak toto nie je dôvod na to, aby sme stlačili tlačítko, tak nám dopomáhaj Pán Boh. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána Osuského chcú predniesť páni poslanci Podmanický, Lazár, Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ján Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že nezaznelo v tejto snemovni žiadne znevažovanie 28. októbra a napokon ani nemôžeme znevažovať 28. október, lebo naozaj sa slovenský národ v Česko-slovenskej republike posunul na vyššiu úroveň a myslím si, že bol to nevyhnutný medzistupeň, aby neskôr mohla vzniknúť Slovenská republika, a ja to aj otvorene hovorím a nehanbím sa za to, môžeme aj Čechom byť za veľa vecí vďační. Ale myslím si, pán poslanec Osuský, že nahrádzať 28. október ako štátny sviatok namiesto 1. septembra - Dňa Ústavy je zas neúcta k inej historickej epoche, ktorá, podľa môjho názoru, je rovnako, ak ešte nie viac významná v našich dejinách. Takže zásadne nemôžem súhlasiť s týmto vašim návrhom a zásadne ho nemôžem podporiť. No a ešte k tomu argumentu o tom, že či bol, alebo nebol Štefánik v Prahe 28. októbra. O to vôbec nejde či bol, alebo nebol, no nebol v Prahe, lebo bol v zahraničí a na Slovensko sa vracal až v roku 1920, keď za tragických okolností zahynul. Ale čo je dôležité. V devätnástom. Ale čo je dôležité. Čo je dôležité, v Prahe nebol nijaký relevantný zástupca slovenského národa, ktorý by sa mohol 28. októbra prihlásiť k vznikajúcej Česko-slovenskej republike. To urobili slovenskí zástupcovia v Martine až 30. októbra. Takže aj z tohto, takého právneho hľadiska nemôžeme povýšiť 28. október nad 30. október, pretože tieto dva dni sú akoby dvojičky a patria k sebe.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ladislav Lazár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel pripojiť k diskusii veľmi krátko a pragmaticky. Samozrejme, štátne sviatky Slovenskej republiky sú významným momentom či už vo vzťahu k súčasnej generácii, ale hlavne, asi tak, ako to povedal kolega Kaník, k momentu, aby aj naša mládež si uvedomovala tieto sviatky ako dôležitý medzník a míľnik v živote krajiny. Ale nedá mi, aby som sa nevrátil k tomu momentu, že máme tu v podstate dva návrhy, sporíme sa o tom, či významnejší deň je 28 alebo 30. Padajú tu mnohé emotívne reči. Skutočne, vyzerá to, nevyzerá to veľmi dobre, ak sa neviete zhodnúť na jednom návrhu a potom v tom kontexte, že či 28, 30. Je to zbytočné spochybňovanie už aj nás ako vašich kolegov, resp. verejnosti ako takej. Nikto z nás nie je historik, a preto myslím si, že toto nie je rozhodujúci moment.

    Ja keď som vás dobre počúval, tak vašou snahou je vyzdvihnúť život a dielo Milana Rastislava Štefánika. A neviem že či 28. október alebo 30. október je ten moment, ktorý to presne dokáže zabezpečiť a či takto nepriamo, aj tá mládež na ktorú sa odvolávame to pochopí. Preto je tu možno otázka na mieste, či by nebolo lepšie urobiť pamätný deň 21. júl, myslím, to je dňom narodenia Milana Rastislava Štefánika. Lebo by to bolo jasný príklad pre mládež, jasné posolstvo, jasné znamenie, aby všetky generácie, nielen tieto, ale aj budúce vedeli, prečo tento deň je pamätným dňom a prečo sa spomína. A diskusia alebo takáto plamenná diskusia, pán kolega, ako ste predviedol, myslím si, že treba sa držať faktov. A fakt je ten, že 1. 9. je významný sviatok pre nás. Je to základ našej štátnosti a umocňuje to ešte ten moment, že začína školský rok. To znamená, že ak aj mládež...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kaník je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Hádať sa o dátum v zmysle 28 alebo 30 je práve tá malichernosť, ktorá nesvedčí významným okamihom dejín. A nesvedčí ani veľkosti politikov. Určite by Milan Rastislav Štefánik nemal s tým problém. A keď teda toto je kameň úrazu, dajte pozmeňovací návrh, že štátny sviatok - Deň

    vzniku Česko-slovenskej republiky nech sa oslavuje tridsiateho. To je naozaj taká malichernosť, ale vám, není toto hlavný problém. Aj z toho, ako teraz na to reagujete. Vidím, že toto je len zástupný problém. Takže, to, čo je dôležité je, že vznikla Česko-slovenská republika, ktorá položila základy štátnosti Slovenskej republiky. Že bez nej by Slovensko neexistovalo dnes. Možno by sme ani nerozprávali sa slovensky, ale úradnou maďarčinou, keby nevzniklo Česko-Slovensko. A ide o to, aby sme si uctili deň vzniku Česko-slovenskej republiky. To je štátny sviatok. O to ide a pamätný deň, pán Lazar, keď spomínal pamätný deň. Pamätný deň už máme - deň smrti Milana Rastislava Štefánika

  • Výročie úmrtia M.R. Štefánika - pozn. red.

  • . Vie o tom niekto? Pamätné dni sú dni, ktoré bez väčšej odozvy u väčšiny občanov Slovenska prechádzajú. Pretože tomu sa venuje naozaj, no na školách sa to možno pripomenie, ale len štátny sviatok dáva skutočnú váhu danému výročiu. Ústava nie je základom našej štátnosti. Základom našej štátnosti bolo vyhlásenie Slovenskej republiky. Ústavu meníme niekedy aj behom 24 hodín. Že? Pamätáme si to z nedávnych okolností. Je to významný dokument. Nepochybne. Ale je to len dokument. Ktorý meníme, keď sa zídeme a zdvihneme ruky alebo zatlačíme tlačítko.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tú debatu o tridsiatom som tu zažil, keď kolega z SDĽ-ky predkladal návrh na 28. október. Vďaka mu za to, vtedy nebola väčšia vôla, aby prešiel nami uvažovaný návrh o štátnom sviatku. A samozrejme, ten tridsiaty ste tam vniesli vy, páni kolegovia zo SMER-u, ten nebol tým, o čom sa tu hovorí. Takže nehovorte, že je rozpor. Ten ste tam nevniesli, ale ste ho zmienili. A pokiaľ ide o tie dátumy. Viete, človek je cenný v jeho, svojom diele. Človek je cenný v tom, čo vykonal a ak sa latinsky pekne hovorí "finis koronat opus", tak tragický osud generála Štefánika bol naplnený vznikom jeho dieťaťa - Česko-slovenskej republiky. A niet lepšieho dátumu, ktorým si pripomenieme statočný odboj Štefánika, Masaryka, Beneša, Štefana Osuského, Hlinku, všetkých tých, ktorí chceli niečo iné, ako to, čo bolo, ako to, že si uctíme deň ku ktorému svojim bojom smerovali. A nie dvadsať dátumov narodenia, ktoré si tiež máme pripomínať. Takže toľko na tému, čo je lepší dátum.

    A úplne na koniec. Kolega Lazar tu zmienil: "Lebo vtedy začína školský rok." Ja som tu bol ten, ktorý oponoval svojmu koaličnému ministrovi vo veci vysvedčení, ktoré majú byť slávnostnou udalosťou. A prvý september má byť dňom, keď nie je voľno, ale keď deti dostanú novú tašku, dajú sa do parádneho a idú do školy. Takto v tejto krajine bolo desiatky a desiatky rokov a tým nikto neznevažuje pamätný deň, ktorým je vznik Ústavy Slovenskej republiky. Odhliadnuc od toho, že na rozdiel od tej americkej tá naša potrebovala o pár rokov deväťdesiatosem prijatých...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. K tomuto vystúpeniu som dospel na základe vystúpenia pána Osuského. Nevedel som, že sa rozvinie takýmto spôsobom rozprava k tomuto predmetnému návrhu zákona alebo k predmetným návrhom zákonov. A vlastne chcem nadviazať na to, čo som povedal ako spravodajca pri prerokovávaní prvého návrhu zákona. A síce to, že nie je dobré, keď na vládnej lodi vzniknú dva návrhy zákonov síce v poslaneckých laviciach na tú istú tému, a predkladatelia sa nevedia dohodnúť na znení návrhu zákona, hoci deklarujú, že treba tento predmetný návrh zákona schváliť. Nemýlia sa ani v dňoch, nemýlia sa ani v tom, či má byť deň pamätným alebo či má byť deň štátnym sviatkom. Chcel som poukázať len na to, pán Osuský, že aj návrhy tohto zákona sú svedectvom toho, ako ste sa nevedeli dohodnúť a akým spôsobom ste vládli. A naďalej v tom pokračujete. Viete, ja vôbec nespochybňujem ani 28 október. Myslím si, že 1. september má svoju vážnosť, a nemyslím si, že na základe toho vášho návrhu by 1. september nemal byť štátnym sviatkom. Práve naopak, ja si myslím, že by mal naďalej zostať a vyzdvihnúť vlastnú cestu slovenského národa ako takého, ktorou dospel až k svojmu samourčovaciemu právu, na to, že má svoju vlastnú Slovenskú republiku. A v súvislosti s tým potom môžme rozvinúť diskusiu o všetkých medzníkoch na ceste k tejto samostatnosti. Aj môžme diskutovať o 30. októbri. Aj o tom, že v tento deň ešte Slováci, ktorí boli na zhromaždení v Martine nevedeli, že aká alebo v akej podobe bude Česko-Slovensko vznikať a v budove Tatra banky vlastne len hovorili o tom, že ako sa prihlásia a ako naformulujú vlastne tú deklaráciu a výzvu slovenského národa. Ale nie o tomto je. O tomto sú tie návrhy zákonov, ktoré, ešte raz hovorím, svedčia o tom, ako ste vládli, ako ste sa nevedeli dohodnúť, ako sa neviete ani v tejto chvíli dohodnúť a akí ste individualisti. Všetci ste individualisti, tak ako ste predniesli tieto návrhy zákonov. Každý hráte na svoju kartu, každý chcete byť veľkými osobnosťami, ale v mene dobrej veci sa neviete dohodnúť. Ďakujem za pozornosť.

  • Vzbudili ste záujem troch poslancov, ktorí chcú reagovať na vaše vystúpenie. Čiže vo faktických poznámkach postupne vystúpia pán poslanec Osuský, Podmanický a Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Osuský.

  • Pán kolega, mrzí ma, že tento sviatok, tento návrh, túto udalosť a tých, čo za ňou stáli, znevažujete úvahami o zlepencoch, nedohodách, individualistoch a všetkom podobnom. Viete, najlepšie poslanca poznáš podľa toho, nie aké reči vedie, ale ako hlasuje. Za čo hlasuje, čo podporuje, čo topí, čo si váži, čo zhadzuje zo stola. Ja vám svojim hlasovaním o týchto návrhoch dokážem, že vonkoncom nežiarlim na kolegu Kaníka, Štefanca a Harmana, a budem hlasovať za ich návrh, ak niet väčšieho dôkazu toho, že mi nezáleží na osobnej sláve, tak nech je hlasovanie za tzv. konkurenčný návrh dôkazom toho, že nie som žiarlivá subreta z treťotriednej operety a bude veľmi dobré, pán poslanec, ak si vyberiete jeden z tých dvoch návrhov a podporíte ho. Podporíte ho a ukážete, že dokážete podporiť niečo, čo sa vám nezdá vraj zlé, ale kde sa vraj len ukazuje naša revnivosť a individualizmus. Vyberte si ktorýkoľvek a podporte ho. Ja vám verejne poďakujem a znova hovorím, ukážeme tak, že nežiarlime jeden na druhého, ale nám ide o vec a vec je uctenie si odkazu a pamiatky tých, ktorí to chceli pre nás lepšie a pre to aj niečo urobili, a pripusťme, že to v ťažších a horších podmienkach hrozby žalárov a šibeníc a guliek ako dezertérom z rakúsko-uhorskej armády v porovnaní s pekným, teplým posedením v Národnej rade, keď sa prijímala ústava. Neznevažujem ju, ale tí ľudia si úctu zaslúžia.

  • Pán poslanec Podmanický je ďalej prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že treba veľmi jasne povedať a zdôrazniť, že tento návrh je aj po vecnej stránke zlý. Je zlý z toho dôvodu, že navrhuje zaradiť medzi štátne sviatky 28. október, teda deň, kedy bola v Prahe vyhlásená Česko-slovenská republika. V tom čase nebol v Prahe prítomný žiadny relevantný slovenský zástupca, ktorý by mal právo nejakého zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky povedať áno k vznikajúcej Česko-slovenskej republike. Urobili to zástupcovia deklaračného zhromaždenia 30. októbra v Martine. Tí sa prihlásili k Česko-slovenskej republike. Takže ak aj po vecnej stránke navrhovať vznik Česko-Slovenska za štátny sviatok, tak to mal byť 30. október a vôbec to nie je nejaká malichernosť, pretože aj pri vstupe do Európskej únie oslavujeme deň nášho prístupu do Európskej únie, nie deň vzniku Európskej únie, lebo pre nás sa stala Európska únia až 1. mája vznikajúca. Takže tento návrh je zlý a len chcem doplniť a možno to mal povedať pán poslanec Senko, že nebolo žiadnych nejakých 90 noviel ústavy alebo niečo podobné. Naša ústava sa za tých 20 rokov menila veľmi málo krát a boli tu ešte prípady, kedy boli nutné a neboli spôsobené nejakou chybou ústavy a bol to vstup do Európskej únie, bola to priama voľba prezidenta, bola to tá situácia z tých posledných dní, keď vláda bola v nedôvere a ústava to neriešila. Čiže tá naša ústava sa ukázala práve naopak za 20 rokov ako veľmi stabilný prvok na slovenskej politickej scéne a ja si myslím, že štátny sviatok Ústavy Slovenskej republiky patrí medzi naše štátne sviatky.

  • Posledný je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

  • No väčšinou to tak chodí, že keď niekto nechce niečo, tak potom hľadá také zádrapky procedurálne, problémy, chybičky, a to nebolo tak, a to bolo ináč a hľadá sa v detailoch a v postupoch. Taký ako právnik, keď si chce spochybniť, vie, že to tak nie je, ale musí spochybniť niečo, čo je zjavné. Tak, tak to je aj s vystúpením aj kolegov zo SMER-u voči tomuto návrhu. Plne sa pripájam k tomu, čo povedal kolega Osuský. Tu vôbec nejde o súťaž, zrodili sa dva návrhy bez toho, že by sme to spolu konzultovali a vedeli o tom, že niekto iný pripravuje obdobný návrh a vôbec to nevadí. Veď sú o tom istom, tým istým smerom zahlasujte, za ktorý chcete, vyberte si. Ide o podstatu, a keď máte pocit, že niečo tam treba zmeniť alebo upresniť, super v druhom čítaní, nech sa páči. Pozmeňovací návrh a keď to bude zmysluplné, radi to podporíme. Nepáči sa vám vypustenie Dňa Ústavy ako štátneho sviatku? Navrhnite iný štátny sviatok, ktorý by bol vhodnejší na vypustenie. Vôbec sa tomu nebudem brániť. Podstata veci je, že naozaj, a to viem, že sa zhodujeme v tom, keď nie so všetkými, tak asi s väčšinou asi aj zo strany SMER. Bez Česko-Slovenska by nebolo dnešného Slovenska. Neboli by sme tu vôbec, nesedeli by sme v tejto Národnej rade a o to nám ide. Tento rozhodujúci a významný deň, kedy sa prelomilo niečo, čo bolo dovtedy, tak ako Hlinka povedal, to neosvedčené tisícročné manželstvo a započalo sa budovanie niečoho nového, čo dospelo až k vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktorej záujmy všetci chceme hájiť. O toto nám ide a na tomto zjednotíme svoje sily. To, že som individualista, na to som hrdý. Veď práve vďaka v spojení indivíduí dosahujeme vyššiu kvalitu, nie sme stádo.

  • Pán poslanec Senko chce reagovať na tých, čo na neho reagovali faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Samozrejme, že aj pán Osuský, aj pán Kaník chcú nasmerovať pozornosť úplne inde, ako bolo moje vystúpenie. Ja si na tom trvám a trvám na tom, že ak chcete, aby bol návrh nejakého zákona úspešný, tak je to normálna práca medzi poslancami, že keď viete, že pripravujete nejaký zákon a chcete, aby ten návrh zákona bol úspešný a prešiel, tak sa hľadá zhoda naprieč poslancov bez príslušnosti k rôznym politickým stranám a nie to, že ešte dva totožné návrhy vzniknú na vládnej lodi, ak sa to tak dá nazvať. Práve preto trvám na tom, že tieto dva predmetné návrhy zákonov sú iba vašimi individuálnymi snahami o zviditeľnenie sa pred voľbami na základe toho, že chcete predkladať takýto návrh zákona. Osobne si myslím a s tým ja zase s vami nesúhlasím, že prvý september ako štátny sviatok pre Slovenskú republiku má byť, a preto ani s jedným, ani s druhým návrhom zákona v takej podobe ako je, nesúhlasím.

  • Pán poslanec Senko bol posledný, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    V záverečnom slove chce ešte vystúpiť pán navrhovateľ pán Osuský, ktorý chce zhodnotiť rozpravu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, keď mi prichodí vyjadriť sa k tomu, čo sa tu v priebehu pár posledných desiatok minút odohralo, musím povedať, že zo strany kolegov z opozície to bol kontinuálny pokus akýmsi spôsobom buď znevážiť prácu navrhovateľov, alebo to, že neobchádzali jeden po druhom všetkých poslancov s otázkou, či náhodou nechystáte návrh zákona o 28. októbri. Apropo, pán kolega Senko, nespomínam si, že by ste kedykoľvek vy za tých 1,5 roka za mnou prišli s niečím, čo ste navrhovali, spýtať sa, či nejdeme do konkurencie, alebo či chcete získať podporu naprieč spektrom bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Dovolím si vás teraz takto citovať, je to spôsobené tým, že ste nič nenavrhli, alebo preto, že ste proste neprišli a neurobili to, čo mne teraz vytýkate? Tak to len na margo tohto bodu.

    Pokiaľ ide o tú ostatnú diskusiu o dátume a o účasti Slovákov v Prahe. No bol tam jeden z významných slovenských politikov, Vavro Šrobár, prvý krajinský prezident, ale minister s plnou mocou pre Slovensko, aby som to povedal vtedajšou funkciou. Ale nič to nemení na tom, či keby tam bol ešte aj Hodža, ktorý bol skutočne relevantným slovenským politikom. Nič to nemení na tom, že to ťažisko toho, že sme vznikli neležalo ani v martinských uliciach, ani v Liptovskom Mikuláši v železiarstve môjho pradeda, ale ani v Skalici, ani v Prahe u "mužov října", to všetko a povedzme ťažiskovo ležalo v práci tých, ktorí boli v zahraničí, ktorí z pochopiteľných príčin tam nemohli byť. Tí, ktorí tú republiku reálne vybojúvali, boli hrdinovia - legionári, boli politici, na ktorých boli doma uvalené tresty smrti pre velezradu. Boli to tí, ktorí obchádzali salóny, ktorí obchádzali, diplomatické misie a hovorili, tí jedni o útlaku, ktorý zažívame stáročia, tí iní dokonca museli hovoriť o malom národe, ktorý žije pod Tatrami a ktorý nikdy nemal nezávislú existenciu, ale chce ju mať. Chce byť slobodný. Na tých stál a padal 28. október a je úbohým sofistikovaním, ak budem hovoriť o tom, že Masaryk a Štefánik tam neboli. No neboli tam. A čo? Domnievam sa, že všetko toto, tak ako "výtky", že sme sa nedohodli, je len proste pokus znevážiť tých, ktorí sú už ďaleko v minulosti, ktorí sú v hroboch, ktorí sú možno vo vojnových hroboch na Sibíri a vo Francii a v Taliansku. Tí, ktorí niečo urobili, aby sme my tu dnes mohli mať republiku a ústavu, ku ktorej sa tak radi vraciate. Tých znevažujeme tým, že tento návrh zrušíme. Tých, ktorí sa nemôžu brániť, ale ktorí nás bránili. Ktorí bránili našu budúcnosť. To nech si pri hlasovaní každý zváži.

  • Ďakujem. Pán poslanec nechce reagovať ako spravodajca v záverečnom slove, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu, a budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pani Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho a Ivana Vargu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 569. Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 563. Skôr ako dám slovo pani poslankyni Renáte Zmajkovičovej, vás chcem informovať, že od trištvrte na jedenásť po uvedení tohto zákona bude vyhlásená prestávka do jedenástej na poradu poslaneckých klubov.

    Takže v tejto chvíli dávam slovo pani navrhovateľke a ako spravodajca sa pripraví pán poslanec Saloň.

  • Ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila novelu zákona 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorej cieľom je sprístupnenie vybraných informácií z evidencie vozidiel tretím osobám, čím sa má výraznou mierou prispieť k posilneniu právnej istoty v právnych vzťahoch.

    V súčasnosti zákon o cestnej premávke umožňuje sprístupniť informácie z evidencie vozidiel Železničnej polícii, Vojenskej polícii, generálnej prokuratúre, ďalším orgánom štátnej správy a, samozrejme, aj orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti. Zákon o cestnej premávke umožňuje tiež, a iným osobám umožňuje poskytnúť informácie len v rozsahu a o mene, priezvisku a pobyte alebo o názve a sídle držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla, a to za podmienky, že s tým osoba, ktorej sa informácia týka vysloví súhlas.

    V súčasnej dobe s narastajúcim počtom exekučných konaní narastá aj počet prípadov, kedy prichádza k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k ojazdenému motorovému vozidlu, na ktoré bola nariadená blokácia súdnym exekútorom alebo bol nariadený výkon rozhodnutia, čím dochádza k poškodzovaniu práv a právom chránených záujmov kupujúcich takýchto motorových vozidiel.

    Kupujúci ako účastník právneho vzťahu nemá reálnu možnosť samostatne si overiť informácie o vlastníkovi vozidla, prípadne o prebiehajúcom exekučnom konaní a o výkone rozhodnutia, ktoré zaťažuje vozidlo v zmysle § 118 ods. 4 zákona o cestnej premávke bráni zápisu o zmene držby vozidla. V praxi teda dochádza k prípadom, že na základe uzatvorenej zmluvy sa kupujúci síce stane vlastníkom vozidla, nakoľko v prípade hnuteľnosti má konštituidný účinok pri nadobúdaní vlastníckeho práva odovzdanie veci, ale reálne nemá možnosť vykonať oprávnenia plynúce z tohto vlastníckeho práva.

    V súčasnosti kolegyne, kolegovia, sú prístupné napríklad informácie evidované v katastri nehnuteľností a taktiež údaje evidované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorých sprístupnenie napomáha k zvyšovaniu právnej istoty zmluvných vzťahov a iných právnych vzťahov. Navrhovaná novela má za cieľ zabrániť špekulatívnym prevodom vozidiel, pri ktorých sa vlastníci vozidiel snažia poškodiť svojho veriteľa v exekúcii a pri výkone rozhodnutia v konečnom dôsledku poškodia aj tretiu osobu - kupujúceho. Uvedený cieľ je možné dosiahnuť prostredníctvom prevencie, a to práve poskytnutím informácií o tom, či uvedené vozidlo patrí osobe, ktorá sa vydáva za vlastníka a či na dané vozidlo nie je uvedená exekúcia alebo uvedený výkon rozhodnutia. Právo na túto informáciu by podľa môjho názoru mal dostať každý, a to bez súhlasu osoby, ktorej sa informácia týka. To je vlastne tá prevencia.

    Na záver by som chcela, kolegyne a kolegovia, povedať, že vlastne podnetom na túto novelu bola spravodajská alebo spravodajský šot v televíznej relácii - v Televíznych novinách, kde práve vystúpil poškodený, ktorý nemohol zapísať vozidlo, ktoré mal, hoci mal, hoci mal kúpnu zmluvu, čiže bol poškodený, keďže na vozidle bola uvalená exekúcia. Ja, pokiaľ mám informácie, nie je to jediný prípad. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Saloňovi, ktorého určil gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, aby si splnil svoju úvodnú spravodajskú povinnosť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2011 č. 563 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny, pretože som bol požiadaný, aby som umožnil poslaneckým klubom stretnúť sa pred hlasovaním. Prestávka do 11.00 hodiny, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Kaliňák! Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Ako o prvom o návrhu poslancov Kaníka, Krnáča, Kužmu a Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý prerokovávame ako tlač 339.

    Pán poslanec Solymos, procedurálny návrh, predpokladám, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov, klubov MOST - HÍD, SDKÚ - DS a SaS by som chcel dať procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že body, ktoré doteraz sme neprerokovali v prvom čítaní, aby sme o nich nerokovali na tejto schôdzi, keďže už nebude možnosť to prerokovať v druhom a treťom čítaní, a po voľbách ten legislatívny proces začína odznova. Ďakujem.

  • Pán poslanec, sú tam aj body, ktoré...

  • Hlasy z pléna.

  • Druhé čítanie. Páni poslanci, budeme hlasovať o...

    Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Takže dovoľte, aby som uviedla hlasovanie k tlači 339. V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili poslanci pán Marcinčin, pán Kaník a pán Kužma. Prosím, pán predseda dajte hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Upozorňujem, že ak tento bod bude schválený, nebudeme môcť hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Kaníka.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Kaníka, ktorý odznel v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, v mene akých klubov?

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz to povedzte, aby všetci vedeli ako manipulujete opäť s programom. Ešte raz to zopakujte pred všetkými, ktoré kluby idú vyradiť naše návrhy o zdražovaní...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kľud, páni poslanci. Páni poslanci!

  • ... ktoré nám nedovolíte prerokovať rok.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dávam teraz hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca a predsedu poslaneckého klubu Solymosa, ktorý navrhol, aby Národná rada nerokovala o návrhoch zákonov, ktoré poslanci predložili a máme ich prerokovať v prvom čítaní. Pán poslanec Solymos, dobre? Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 poslancov prítomných, 54 za návrh, 67 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Blahovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu zákona, ktorý som uviedol v úvode. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 15 za, 64 proti, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili. Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil pán poslanec Kaník.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 74 za, 44 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili. Prosím, ďalší návrh.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 76 za, 50 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných poslancov prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky? Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona...

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 54 za, 57 proti, 28 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada návrh zákona neschválila.

    Poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil ako poverený spravodajca návrhy hlasovaní k prerokovávanému návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Laurenčík, ktorý podal dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím o kľud v rokovacej sále, páni poslanci.

  • Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Vášáryová, ktorá podala pozmeňujúci návrh. Preto, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa rokovacieho poriadku.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • 99.Teraz, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy. Výbor odporúča tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 76 za, 67 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy, ktoré predložil pán poslanec Laurenčík. Dajte, prosím, hlasovať o jeho prvom návrhu. Je to o zmene účinnosti.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za, 65 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Laurenčíka.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 34 za, 110 proti.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru odporúčať hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci, prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 75 za návrh, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh, na základe schváleného návrhu otváram rozpravu. Chcem sa opýtať prítomných poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča návrh zákona...

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 76 za návrh, 67 sa zdržalo.

    Národná rada návrh zákona schválila.

    Poprosím pani poslankyňu Aštaryovú, aby ako poverená spravodajkyňa výborom pre financie a rozpočet Národnej rade predložila návrh hlasovaní k návrhu poslancov na vydanie zákona sa mení a dopĺňa zákon o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec, ktorý prerokovávame ako tlač 362. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za, 1 proti, 64 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh. Prosím, ďalší návrh na hlasovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4 a 5. Neodporúča schváliť výbor tieto body.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 68 proti, 74 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Vášáryová. Chcem sa spýtať, či môžme spoločne? Takže spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložila pani poslankyňa Vášáryová.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 76 za návrh, 1 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za návrh, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať prítomných poslancov, či sa chce niekto v treťom čítaní do rozpravy prihlásiť? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona...

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za návrh, 67 sa zdržalo.

    Národná rada návrh zákona schválila.

    Poprosím pána poslanca Martináka, ktorého výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poveril, aby bol spoločným spravodajcom a aby predložil návrhy hlasovaní k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poľovníctve, ktorý prerokovávame ako tlač 347.

    Pán poslanec a spoločný spravodajca, prosím o návrhy k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo šesť poslancov. Z nich ja som podal procedurálny návrh a dvaja poslanci podali pozmeňujúce návrhy, a to pán poslanec Martin Fecko a pán poslanec Marián Záhumenský. Pán predsedajúci, dajte najskôr hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných 46 za návrh, 68 proti, 22 zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil pán poslanec Fecko...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... a podal osem pozmeňujúcich návrhov. Navrhoval hlasovať takto: body 1 až 4 spoločne, body 5 až 7 spoločne, bod 8 osobitne. Avšak body 1 a 2 pána poslanca Martina Fecka sú totožné v pozmeňujúcom návrhu v bode 1, a to s bodmi 1, 3 návrhu zákona u pána poslanca Záhumenského. A bod 4 je takisto podávaný pánom Feckom totožný s návrhom čl. I s bodom 7 návrhu zákona s pánom poslancom Záhumenským, a preto u pána poslanca Fecka musíme dať hlasovať nasledovne. Body 1 až 3 spoločne, bod 4 osobitne, body 5 až 7 spoločne, bod 8 osobitne. Pán poslanec Fecko, máte k tomu nejaké pripomienky?

  • Páni poslanci, poprosím, aby sme, preto lebo hlasovanie je trošku zložité aj vzhľadom na množstvo podaných pozmeňujúcich návrhov, a bol by som nerád, keby sme urobili nejakú procedurálnu chybu, aby sme, páni poslanci, sa sústredili na hlasovanie. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána Martina Fecka, a to body 1 až 3 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 67 za návrh, 14 proti, 54 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • ... o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Martina Fecku, a to bod 4 osobitne.

  • Hlasovanie.

  • Páni poslanci! 140 prítomných, 61 za návrh, 30 proti, 45 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bodoch 5 až 7 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Fecka, ktoré sú uvedené pod poradovými číslami 5 až 7.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 69 za návrh, 44 proti, 23 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Martina Fecka č. 8.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 120 za návrh, 7 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh. Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Mariána Záhumenského. O bode 1, a to len o bode návrhu zákona 7, pretože o bodoch 1 a 3 návrhu zákona sme už hlasovali v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Martina Fecka a bod 4 u Martina Fecka, pána poslanca neprešiel. Čiže teraz hlasujeme o poslaneckom návrhu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zahumenského bod 1, ale len o návrhu zákona 7...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pavol Hrušovský, predseda NR SR

    Kľud, prosím ťa, Mária.

    Pán poslanec a spoločný spravodajca, vy nemôžete sám navrhovať zmeny v hlasovaní, s tým musí súhlasiť navrhovateľ. Pán navrhovateľ.

    Martin Ľuboš, poslanec NR SR

    Dobre, pán navrhovateľ, môžem? Ďakujem.

  • Smiech v sále. Krátka pauza.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem na krátku poradu hlasovanie, poprosím navrhovateľa pozmeňovacieho návrhu pána spoločného spravodajcu a pani predsedníčku výboru, aby sme sa poradili o ďalšom postupe pri hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch. Bol by som nerád, keby sme sa dopustili chyby, ktorá by mohla znamenať...

    Pán poslanec Zahumenský, môžete prísť k predsedníckemu stolu.

    Prerušujem rokovanie na 5 minút.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní.

    Poprosím pána spoločného spravodajcu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode číslo 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mariána Záhumenského.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 45 za návrh, 36 proti, 52 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Záhumenského, poprosím o kľud na balkóne, sme neschválili. Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode číslo 2 návrhu pozmeňujúceho pána poslanca Záhumenského, bod číslo 2.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 31 za, 33 proti, 71 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, o bode pána poslanca Mariána Záhumenského nemôžeme hlasovať, pretože ten sa týka nadobudnutia účinnosti a už sme odhlasovali nadobudnutie účinnosti u pána poslanca Martina Fecka.

  • Pán predsedajúci, tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy vyplývajúce z rozpravy. Keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme predložený poslanecký návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prerokovaní zákona v treťom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 112 za návrh, 9 proti, 18 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada návrh schválila. Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

  • Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť, pani predsedníčka výboru? Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú, čo nás oprávňuje pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním výboru...

  • S odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za, 19 proti, 29 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Národná rada návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je návrh poslancov Maďariča a Madeja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ktorý prerokovávame ako tlač 363. Poprosím teraz pána predsedu a spravodajcu k návrhu zákona pána poslanca Procházku, aby návrhy hlasovaní predložil Národnej rade Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, vo včerajšej rozprave vystúpili piati poslanci, pán poslanec Vörös, pán poslanec Rafaj, ja, pán poslanec Blanár a pán poslanec Madej. Pán poslanec Vörös dal procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o navrhnutom zákone. Dvaja poslanci predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a pán poslanec Madej, pričom je to ešte aj doplňujúci návrh z informácie, čiže dovoľujem si vás teraz, pán predseda, požiadať, aby sme hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Vörösa nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 37 za, 84 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Vörösa.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, teraz by sme mali hlasovať o doplňujúcom návrhu k druhému bodu z informácie, tento návrh doplňujúci má legislatívno-technickú podobu a dovoľujem si vážené kolegyne a vážených kolegov upozorniť, že v prípade, že bude schválený, nebude už možné hlasovať o druhom bode môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý významným spôsobom zlepšuje návrh zákona. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Hlasujeme, páni poslanci, o bode z informácie ústavnoprávneho výboru. Pán spoločný spravodajca odôvodnil, prečo nie je.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 3 za návrh, 100 proti, 39 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predseda, teraz prosím, dajte hlasovať o prvom bode môjho pozmeňovacieho návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Chcem len upozorniť, že aj na schválenie pozmeňovacieho návrhu je potrebná trojpätinová väčšina, keďže prerokovávame návrh ústavného zákona.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 19 za návrh, 87 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Neschválili sme prvý z dvoch pozmeňovacích návrhov za skupinu predkladateľov, ktorý predložil pán poslanec Procházka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, teraz o druhom bode môjho pozmeňovacieho návrhu, prosím, dajte hlasovať. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 86 za návrh, 23 proti, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Neschválili sme návrh. Poprosím, pán poslanec, o ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Teraz budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Madeja. Ten sa týka posunutia účinnosti návrhu novely ústavy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 za návrh, 25 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Neschválili sme návrh pána poslanca Madeja.

    Poprosím vás o ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať...

  • Ruch v sále. Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci!

  • ... o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 14 za návrh, 3 proti, 120 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pani poslankyni Dubovcovej a poprosím pána poslanca Kvasničku, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý prerokovávame ako tlač 607.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Teraz vás chcem poprosiť, pán predseda, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu ústavného zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 107 za návrh, 25 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh, na základe ktorého otváram rozpravu o návrhu ústavného zákona. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Pán poslanec Viskupič, áno, či nie? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu ústavného zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi. Pán spoločný spravodajca, chcete pred hlasovaním niečo povedať?

  • Áno, pán predseda. Ďakujem, že nebol schválený žiaden z tých predložených pozmeňovacích návrhov, a zároveň v dôsledku toho, že nebol schválený ani pozmeňovací návrh pána poslanca Madeja, ak schválime tento návrh zákona, tak vlastne mal by nadobudnúť účinnosť ešte predtým, ako nadobudne platnosť, čo...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 70 za návrh, 30 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh ústavného zákona neschválila.

    Poprosím vás teraz, pán poslanec a predseda výboru, aby ste Národnej rade predložili návrh hlasovania k návrhu poslanca Milana Horta na prijatie uznesenia Národnej rady k výzve adresovanej prezidentovi Slovenskej republiky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k tomuto bodu nevystúpil žiadny poslanec, neodzneli žiadne návrhy ani neboli inak doručené, takže prosím, dajte o návrhu uznesenia pána podpredsedu Horta hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorý vyzýva pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 68 za návrh, 58 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia Národná rada neschválila.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Poprosím teraz pána, pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho Národnej rade predložila návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, ktorý prerokovávame ako tlač 604. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasy v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nekomentujte hlasovanie!

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Zelník, netelefonujte v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 55 za návrh, 57 proti, 22 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Pán poslanec, rozlúčte sa. (Adresované poslancovi Galbavému. Smiech v sále.)

    Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím teraz pána poslanca Saloňa, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov Zmajkovičovej, Kovačócyho a Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej premávke. Nech sa páči, pán poslanec.

    Saloň, Marián, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, poslankyňa Sabolová a poslanec Raši. Poslankyňa Sabolová dala návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní, aby o tomto bolo hlasované, a myslím, že aj pán poslanec Richard Raši sa k tomuto teda vyjadril, že keby to nedala pani poslankyňa Sabolová, tak sám takýto návrh podá.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, nekomentujte, dajte návrh na hlasovanie.

  • Takže dajte hlasovať, dobre, dajte hlasovať o návrhu nepokračovať v rokovaní o predmetnom zákone.

    Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 124 za návrh, 4 proti, 11 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Schválili sme návrh. Ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Senko bol poverený výborom pre kultúru a médiá, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov Kaníka, Štefanca, Harmana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za návrh, 58 proti, 26 sa zdržalo,1 nehlasoval.

  • Krátka pauza.

  • Pardon.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Galbavého, aby z poverenia výboru pre kultúru a médiá predložil Národnej rade návrhy v hlasovaní k návrhu poslancov Zajaca, Dostála, Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnych sviatkoch, tlač 572.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, ďakujem. V rozprave vystúpili traja poslanci. Nikto nepodal žiadny procedurálny návrh. Preto vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 68 za návrh, 67 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky prerokované body 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa včerajšej dohody z poslaneckého grémia chcem len informovať, že dohoda bola aj na tom, že hlasovanie o návrhoch jednotlivých prerokovaných bodov budeme vždy v Národnej rade odhlasovávať o 11.00 hodine, teda zajtra o 11.00 hodine budeme pokračovať v hlasovaní o bodoch, ktoré prerokujeme dnes a zajtra do 11.00 hodiny.

    Teraz prerušujem rokovanie Národnej rady. Budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie. Ešte návrhy, pán poslanec a predseda výboru Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pripomínam členom výboru pre zdravotníctvo, že rokovanie výboru sa uskutoční o 12.00 hodine výnimočne v zasadacej miestnosti č. 147, to je zasadacia miestnosť výboru pre regionálny rozvoj. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja by som chcel pre záznam uviesť, že pri hlasovaní 136...

  • ... som bol vykázaný, akoby som hlasoval proti a hlasoval som za, pri hlasovaní 136, zákon č. 274/2009 Z. z.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie Národnej rady.

    Pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem, aj ja by som pre záznam chcel uviesť, že som sa pomýlil pri hlasovaní, respektíve nestlačil som tlačítko poriadne, čiže som evidovaný, že som nehlasoval. Chcel som hlasovať za ten zákon.

  • Vyhlasujem, páni poslanci, prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky rokovaním o návrhu poslancov Kaníka, Homoľu, Kužmu a Mateja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý prerokovávame ako tlač 570. Poprosím teraz pána poslanca Kaníka, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil. Vidím, že namiesto pôvodne navrhovaného navrhovateľa Kaníka poverila skupina poslancov pána poslanca Kužmu, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Homoľu, Štefana Kužmu a Ondreja Mateja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 570.)

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi uviesť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon alebo touto novelou sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu, alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku bez písomného súhlasu majiteľa pozemku.

    Odstránenie stavby s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebných zákonom vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovenej stavby, či objektu.

    Cieľom navrhovanej novely je zásadným spôsobom zmeniť a zamedziť rozširovaniu výstavby čiernych stavieb na cudzích pozemkoch.

    Dovoľte mi, aby som v krátkosti vás oboznámil s tým, o čo navrhovateľom ide. Výstavba stavieb načierno, alebo čiernych stavieb je veľmi známou pliagou v našej spoločnosti. Ale úplne najhorším prípadom je to, keď si niekto postaví čiernu stavbu na úplne cudzom pozemku. Čiže doslova tu už nejde ani tak o čiernu stavbu, ale doslova o krádež, o krádež cudzieho majetku, cudzieho pozemku mnohokrát od ľudí, ktorí toho veľa nemajú a možno tie ich pozemôčky niekde na dedinách na východnom Slovensku sú jediným skutočným majetkom, ktorý majú.

    V poslednej dobe sa to veľmi rozmohlo a tento problém podľa našich súčasných zákonov je vlastne nevymožiteľný. Veľmi často staviteľmi takýchto stavieb sú ľudia, ktorí majú štatút občanov v hmotnej núdzi, rozširujú sa nám týmto spôsobom osady častokrát na východnom Slovensku. Zaberú úplne cudzie pozemky, de facto ukradnú cudzí majetok a sú nepostihnuteľní.

    Podľa našej legislatívy by takýto ľudia mali zaplatiť pokutu. Ale rovnako podľa našej legislatívy, pokuta od týchto ľudí je nevymožiteľná zo zákona. Rovnako je nevymožiteľné zo zákona uhradenie spôsobenej škody týmto ľuďom. A títo stavebníci to veľakrát vedia a veľmi jasne to využívajú. Skutočne tým ľuďom, ktorí sú takto pripravení o majetok, takto pripravení o svoje pozemky, ostávajú len oči pre plač.

    Možno pre niektorých je to problém vzdialený, problém nepredstaviteľný, nevedia si predstaviť, že by niekto prišiel im na záhradu a postavil si tam nejakú chalupu, a nič sa nedialo a boli by absolútne, absolútne bezmocní s tým niečo urobiť.

    Keď si prestavíme takúto skutočnosť, takýto problém, tak si vlastne uvedomíme, čo sa v skutočnosti deje. Preto v našom zákone žiadame, aby keď sa jedná nielen o čiernu stavbu, podmienka je čierna stavba, ale keď je to urobené na cudzom pozemku bez súhlasu majiteľa, čiže de facto ide o krádež pozemku, musela obec, nie mohla, ale musela obec na žiadosť majiteľa tohto pozemku dať odstrániť alebo teda stavebný úrad, v tomto prípade obec dať odstrániť tieto budovy.

    Ako vieme, forma pokuty, ktorá sa využíva, je nevymožiteľná podľa našich zákonov v týchto prípadoch. Obce, prečo hovoríme, že to majú urobiť obce a stavebné úrady. No preto, lebo v takomto prípade obec to vie zastaviť, ešte sa len začína stavba. Stavebný úrad krajský, alebo štátna správa, ktoré sú ďaleko v okresnom meste, sa o danej stavbe môžu dozvedieť, až keď je stavba hotová, keď už tam bývajú ľudia a vznikajú problémy.

    Ale obec, každý jeden starosta vie presne, komu patria pozemky, vie veľmi dobre, že tam niekto zberá materiál a že sa niečo chystá stavať, tak vie to zastaviť ešte skôr, než to začne, keď si je vedomý následkov takéhoto stavania. Zároveň obec aj vie urobiť osvetu medzi možnými staviteľmi, aby sa do takého niečoho ani nepúšťali, lebo tie stavby budú zrušené.

    Uvedomujem si aj námietky, ktoré má ZMOS, kde hovoria, že podľa nami uvedeného zákona sa takéto stavby zrušia na náklady stavebníkov, ale keď tento stavebník je v hmotnej núdzi, tak obec, keď zbúra takúto stavbu, tak tieto peniaze nevymôže.

    Myslím si, že táto námietka je aj akceptovateľná, a skutočne to, že vlastne o tomto zákone hovoríme už niekoľko mesiacov, lebo bol pôvodne predložený skoro pred pol rokom, nám umožnilo si tieto veci vydiskutovať a myslím si, že to vieme odstrániť, tento najväčší problém, ktorý je pre obce, v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom, ktorý by uviedol to, že, alebo v ktorom by sa uviedlo, že v prípade, ak z dôvodu ochrany tohoto porušovateľa zákona, vymoženia peňazí od neho, že je v hmotnej núdzi, obec by tieto peniaze z tohto dôvodu od neho nemohla vymôcť, tak túto platbu by prevzal na seba štát.

    Čiže myslím si, že týmto hlavný dôvod, v ktorej voči tomu majú obce, vieme veľmi ľahko odstrániť.

    Myslím si, že povinnosťou každého zákonodarcu je chrániť ľudí, dbať, aby krivdy im spôsobené sme odstraňovali a im predchádzali. A tento zákon je presne taký.

    Ja viem, že keď niekto postaví o dve poschodia na čierno v Bratislave budovu, tak je to vo všetkých televíziách, keď niekomu ukradnú jeho vlastný pozemok, možno posledný majetok nejakých dôchodcov na dedine, tak o to sa nikto nezaujíma, lebo je to ďaleko. Ale týchto občanov by sme mali ešte viac chrániť, ich majetok je našou povinnosťou ochraňovať a svojvoľnému porušovaniu zákona a absolútne beztrestnému je našou povinnosťou brániť.

    Čiže chcem vás poprosiť, aby ste mysleli na týchto ľudí, ktorí sú oberaní o posledné, čo majú, a tento zákon podporili. Ďakujem.

  • 180..

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca a predsedu výboru Janiša, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo pán predseda. Kolegyne, kolegovia, výbor pre hospodárstvo ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady, ktorí novelizujú zákon 50/1976 Zb. stavebný zákon, všetci ho máme pod tlačou 570.

    Návrh zákona bol doručený v zákonom stanovenej lehote, tak ako hovorí rokovací poriadok, a po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona. Je to už, poviem obrazne, asi tisíca novela zákona 50, takže ak je dnes neprehľadný, tak každou jednou novelou stavebného zákona jeho neprehľadnosť, zložitosť akurát ešte komplikujeme.

    Toľko na úvod, že nie je sila žiadnej vlády predložiť na rokovanie Národnej rady nový stavebný zákon. To je smutné, a preto sa vždy k nemu len niečo prilepí, čo v pravom slova zmysle dole v praxi len komplikuje život.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, ktoré však už nebude, lebo je koniec volebného obdobia.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady doporučujem, aby Národná rada pridelila návrh zákona prerokovať ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru, ďalej výboru pred verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda, zároveň aj spoločný spravodajca výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Ďakujem pánovi poslancovi Kužmovi a predsedovi výboru Janišovi.

    Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je návrh poslanca Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Študentskom pôžičkovom fonde.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste návrh uviedli a odôvodnili, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., tlač 571.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol tento návrh zákona v prvom čítaní. Je to novela dvoch zákonov o Študentskom pôžičkovom fonde a Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov. Zákon reaguje na odhalené škandály v Študentskom pôžičkovom fonde a v Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov, ktoré sa týkali od vyplácania neprimeraných odmien, zverejnenia prostriedkov nebankovému subjektu, znevýhodňovania študentov a nedodržiavania zákonov. Samozrejme, nedodržiavanie zákonov nevieme vyriešiť ďalšími zákonmi, takže tú časť riešia už príslušné orgány, ale v rámci toho škandálu sa ukázali aj určité právne diery, alebo formulačné diery, ktoré táto novela napráva. Zároveň sa snaží vyjsť v ústrety študentom a začínajúcim pedagógom tým, že im aj na základe tohto dokáže mierne zvýhodniť podmienky úverov, ktoré si berie.

    Dovoľte mi, aby som vás týmto požiadal o podporu.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Kolesíka. Je tu? Mám informáciu, že pán poslanec Kolesík je prítomný. Pán poslanec Galbavý. Každý máme svoje dôvody nebyť v čase, kedy sa rokuje o návrhu, ktorého máme byť či už predkladateľom alebo spravodajcom. Poprosím vás, pán poslanec Kolesík, aby ste sa dostavili do rokovacej sály a Národnú radu informovali o stanovisku výboru, ktorému bol návrh pridelený mojím rozhodnutím.

  • Hlasy z pléna.

  • No, žiadnu náhradu, páni poslanci. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi za predloženie návrhu a odporúčam, aby sme pristúpili k rokovaniu o návrhu zákona, ktorého predkladateľom sú poslanci Žitňanská a Procházka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výchove a vzdelávaní. Poprosím pani poslankyňu Žitňanskú, aby za navrhovateľov predmetný návrh zákona...

  • Ruch v sále.

  • Kľud, páni poslanci! Pán poslanec Číž, zachovajte pokoj v rokovacej sále!

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa, pôjdete, pán poslanec. Najskôr udelím slovo pani poslankyni Žitňanskej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám predložila náš návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý podávame s pánom poslancom Procházkom.

    V skratke, ide o reakciu na žiadosť rodičov, ktorí vzdelávajú svoje deti doma. Naša legislatíva už od roku 2008 pozná domáce vzdelávanie, avšak je jeho uplatňovanie veľmi reštriktívne. Vzťahuje sa len pre prvý stupeň a takisto je požiadavka na rodičov, aby mali pedagogické vzdelanie pre prvý stupeň.

    My nechceme nič revolučné, chceme naozaj len umožniť, aby deti, ktoré sú vzdelávané na prvom stupni sa mohli vzdelávať aj na druhom stupni a aby tá podmienka pedagogického vzdelania nebola potrebná. Ja by som vám len možno na ilustráciu povedala, ako je to v iných krajinách. Napríklad v Ruskej federácii je domáce vzdelávanie legálne od roku 1992 a takto sa vzdeláva asi 70-tisíc detí. V Rakúsku je legálne od 1985 roku a vzdeláva sa 2-tisíc detí. Vo Francúzsku je to legálne - okolo 20-tisíc detí. Vo Veľkej Británii je domáce vzdelávanie legálne od roku 1944 a týka sa asi 100-tisíc detí. Na Ukrajine, opäť legálne, údaj koľko detí sa takto vzdeláva nie je známy. Vo Fínsku tiež je domáce vzdelávanie legálne a asi 250 detí sa takto vzdeláva, vo Švajčiarsku legálne vo väčšine kantónov - okolo 200 rodín. V Taliansku legálne od roku 1994, údaj koľkých detí sa to týka je nedostupný. V Českej republike je od roku 1998 prvý stupeň, od roku 2007 je experiment pre druhý stupeň, ktorý bol uzavretý a bol pozitívne vyhodnotený, o tých podmienkach, za akých vám ešte môžem potom upresniť. V Poľsku je tiež domáce vzdelávanie legálne od roku 1991. V Maďarsku od roku 1993, v Rumunsku od roku 2008, v Slovinsku od roku 2006, v Estónsku od roku 2005, v Litve od roku 1999, v Lotyšsku tiež je legálne. Čiže opakujem, je takáto forma vzdelávania, nie je ničím výnimočná, netýka sa veľa detí. Väčšinou sú to deti, ktoré majú isté špecifické potreby a pre ktoré je takýto individuálny prístup lepší ako vzdelávanie v klasických školských zariadeniach. Takisto chcem upozorniť na to, že na domáce vzdelávanie sú pozitívne reakcie nielen zo strany rodičov, ale aj pedagógov, ktorí veľakrát sú aj odbremenení od detí, ktoré potrebujú špecifický individuálny prístup a vlastne týmto deťom sa naplno rodičia môžu venovať. Takisto my nechceme zavádzať žiadne liberálne nejaké podmienky, kedy by dieťa vôbec nemuselo byť preskúšavané, ako je to v iných krajinách. Naopak, ponechávame to, aby dieťa bolo skúšané komisionálne, tak ako doteraz. V prípade, že dvakrát dieťa neuspeje, bude vrátené do školských lavíc. Takže toľko v skratke a ďakujem veľmi pekne vopred za vašu podporu.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej a Radoslava Procházku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 575.)

  • Ďakujem za uvedenie návrhu zákona. Prosím teraz pána poslanca Poliačika, ktorého určil výbor pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, prítomní hostia, ak tu nejakí sú, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predniesol svoju správu v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej a Radoslava Procházku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady rozhodnutím z 11. novembra navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že postúpi tento predmetný návrh do druhého čítania.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, odporúčam, aby bol pridelený nasledujúcim výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu.

    Ďakujem. Pán predseda, toľko k mojej informácii a do rozpravy sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem za spravodajskú informáciu. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Okrem pána spoločného spravodajcu sa do rozpravy hlásia páni poslanci Kolesík a Obrimčáková. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte prednosť pred inými poslancami vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ja budem veľmi stručný. Chcel by som podporiť tento návrh zákona, resp. návrh novely zákona, a to z jedného jednoduchého dôvodu. Mám veľmi dobrú praktickú skúsenosť s jeho už súčasným znením a som zato, aby možnosti pre domáce vzdelávanie boli rozšírené.

    Domáce vzdelávania by možno nebolo na Slovensku tak nutné, ak by školský systém fungoval dokonale, ak by sme mali na každej škole kvalifikovaných učiteľov, ak by fungovala integrácia detí so špeciálnymi potrebami, ak by sme mali regionálne prístupné špeciálne pracoviská, ktoré sa venujú deťom, ktoré majú nejaké špeciálne potreby, a teda, ak by naše školstvo vyzeralo trochu inak, ako vyzerá dnes.

    Keďže to tak ale nie je, častokrát deti, ktoré či už majú nejakú fyzickú deformáciu, jemnú mentálnu deformáciu, jednoducho majú špeciálne potreby, sú často jednak zo strany učiteľov a jednak zo strany svojich spolužiakov v škole znevýhodňované, sú im robené prekážky pri vzdelávaní a skôr sa ich handicap využíva na to, aby boli vyčleňované zo spoločnosti, než na to, aby ostatné deti mali možnosť spolupracovať s niekým, kto možno v niečom má nejaký problém.

    Domáce vzdelávanie k tomu ponúka perfektnú alternatívu. Mnoho rodičov, ktorí sa mu venujú, tomu venujú všetok svoj čas. Pre mňa osobne takáto mamička, ktorá mala jedného z mojich žiakov v domácom vzdelávaní a ktorý ku nám prichádzal iba na testovanie, resp. keď sa rodičia prišli poradiť o tom, že ako pokračovať vo výchove ďalej, bola obrovským prínosom, lebo aj pre ostatné deti dokázala vytvoriť mnoho užitočných materiálov, ktoré sme my potom vedeli využívať v škole. Takže som za to, aby boli takýmto spôsobom rodičia motivovaní a mali podmienky na to, aby deti vzdelávali sami vo svojich domácnostiach. Nie je to zásadný veľký kvantitatívny zásah do školstva. Hovoríme o desiatkach, možno stovkách rodičov, ale každý ten jeden, v budúcnosti, ale každý ten jeden rodič podľa mňa by mal mať možnosť v prípade, že nie je spokojný s tým, akým spôsobom je zaobchádzané s jeho dieťaťom v školách, ktoré na Slovensku máme dnes. Ponúknuť mu iný prístup, iné prostredie a štát by mal v tomto zabezpečiť len to, aby bol napĺňaný štátny vzdelávací program, aby bolo pravidelné testovanie a aby zo strany školy, ktorá je dozorujúca, resp. ktorá má na starosti konkrétne toho jednotlivého žiaka a jeho rodičov, bola plná podpora pri jeho vzdelávaní.

    Preto vás prosím, podporte tento návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na úvod mi dovoľte ospravedlniť sa vám, ctenej snemovni, ako i pánu navrhovateľovi predchádzajúceho návrhu zákona za moje meškanie, ktoré bolo spôsobené tým, že som si pripravoval krátke vystúpenie práve k návrhu novely, ktorú predkladá pán poslanec Procházka a pani poslankyňa Žitňanská. Takže, prosím vás o prepáčenie. Keďže som mal málo času, aj moje vystúpenie bude krátke, nemusíte sa báť.

    Rád by som predtým, než sa vyjadrím k navrhovanej novele z dielne už spomínaného pána poslanca Procházku a pani poslankyne Žitňanskej ozrejmil niekoľko skutočností o význame školy, ako aj dal celkový odborný pohľad na domáce vzdelávanie.

    Dochádzka do školy a celkovo základné vzdelanie sa nedeje za primárnym účelom nalievania poznatkov do hláv detí, ale za účelom ich kultivácie v najširšom zmysle slova. Pod pojmom kultivácia myslím vedenie detí k hodnotám, ktoré udržiavajú stabilitu spoločenského systému a zabezpečujú jej kvalitnejšie fungovanie. Podstatou základného vzdelania je formovanie človeka schopného fungovať v našom kultúrnom a spoločenskom prostredí. Škola takéhoto človeka formuje veľmi efektívne svojím inštitucionálnym a fyzickým usporiadaním. Tradícia masového vzdelávania je tradíciou zodpovedajúcou uspôsobeniu sociálnych inštitúcií ako takých, ich hierarchií i organizácií. Škola produkuje u detí schopnosti, ktoré sú dôležité pre fungovanie človeka v spletitej organizácii verejného života a pre integráciu do neho.

    Veľmi dôležitú funkciu spĺňa škola tým, že pomocou tradičných učebných obsahov spoločne všetkým deťom zabezpečuje integráciu nových generácií do existujúcej spoločnosti, čo určite nie je liberálna a primárne ani ľavicová funkcia školy. Horeuvedené ciele, ako aj ďalšie dôležité efekty napĺňa škola najmä mimo oficiálneho kurikula, v tzv. skrytom kurikule. Keď sa pozrieme do literatúry, prídeme na to, že skryté kurikulum má množstvo definícií. Ja by som však použil nasledovnú.

    Skryté kurikulum je priliehavá metafora, ktorá opisuje neurčitú, ťažko vymedziteľnú a amorfnú povahu toho, čo je implicitné a je zapustené v edukačných skúsenostiach mimo formálneho kurikula. Dôsledkami skrytého kurikula sú určité sociálne skúsenosti a kompetencie. Napríklad z častého čakania, špecifického pre školu, ktoré v domácom vzdelávaní neexistuje, sa vyvíja cnosť trpezlivosti. Rád by som zdôraznil, že skryté kurikulum funguje iba v rámci školy ako kamennej inštitúcie a nie je možné nahradiť ho v domácom prostredí. Význam a funkcia skrytého kurikula je hlavne vo formovaní sociálne funkčne spôsobilých jedincov a prenose kultúrnych hodnôt z jednej generácie na druhú.

    K novele zákona, ktorá liberalizuje podmienky domáceho vzdelávania, by som sa chcel vrátiť cez dôvodovú správu, v ktorej predkladatelia používajú veľmi povrchné argumenty ako dôvod pre prijatie novely tohto zákona.

    Individuálna forma vzdelávania alebo tzv. domáce vzdelávanie síce skutočne existuje na Slovensku už niekoľko rokov, ale správne konštatujú predkladatelia novely, ale zabúdajú zdôrazniť, že významným rozdielom súčasného stavu oproti predkladanému je, že dnes je individuálna forma vzdelávania prísne kontrolovaná a vzdelanie je stále v rukách odborníkov. Individuálna forma vzdelávania je dnes určená hlavne deťom, ktoré z objektívnych príčin, a to najmä zdravotných, nemôžu nastúpiť do klasických škôl. Český experiment nie je ešte komplexne vyhodnotený, takže sa odvolávať na jeho úspechy je zavádzajúce a odborne to neobstojí. Vzdelávanie je produktom spoločnosti, v ktorej sa nachádzame. Preto som na rozdiel od predkladateľov hľadal štúdie z kultúrneho priestoru Čiech a Slovenska.

    Našiel som iba jednu odbornú prácu k tejto téme, a to od profesora Stanislava Štecha, prorektora Univerzity Karlovej v Prahe. Je známy svojím konzervativizmom v oblasti pedagogiky, a on sám ostro napáda domáce vzdelávanie ako spoločensky a sociálne nefunkčné.

    Existujú aj viaceré svetové štúdie, ktoré tento názor profesora Štecha podporujú, ale pre mňa je dôležité niečo iné. V našom kultúrnom a historickom priestore neexistujú žiadne štúdie, ktoré by sa problematikou domáceho vzdelávania komplexne zaoberali, a preto liberalizácia domáceho vzdelávania na Slovensku je riskantným opatrením, takpovediac krokom do neznáma.

    Na záver chcem v krátkosti demaskovať politické a ideologické pozadie domáceho vzdelávania. Nie je vôbec alogické, že predkladateľom je pán poslanec Procházka a veľkú podporu má u pána poslanca Poliačika. V tejto otázke sa vzácne prekrývajú libertariánstvo s ideológiou ortodoxného fundamentalistického kresťanstva. Libertariáni hľadajú v domácom vzdelávaní podľa ich ideologických pohnútok legitímnu snahu oslobodiť sa spod vplyvu štátu.

    Na rovnakej strane barikády, ale z iných pohnútok ako libertariáni, sú ortodoxné fundamentalistické skupiny napríklad v Spojených štátoch amerických. Tie zase presadzujú domáce vzdelávanie, lebo sa boja sekulárneho vplyvu štátu na výchovu detí. Vyhovuje im vzdelávanie jednotlivcov v izolácii od spoločnosti. Toto je hlavné nebezpečenstvo domáceho vzdelávania, inštitucionálna izolácia skupín od spoločnosti. Práve z takýchto skupín pochádzajú jednotlivci, ktorí pália pred kamerami korán, a správajú sa v rámci Spojených štátov amerických maximálne nepriateľsky voči iným náboženským skupinám, kresťanov nevynímajúc.

    Na úplný záver sa chcem spýtať predkladateľov, či chcú svojím návrhom umožniť práve vznik takýchto skupín u nás na Slovensku. Dovolím si skončiť, ctená snemovňa, myslím si, že tak dôležitá téma domáceho vzdelávania si zaslúži oveľa širšiu diskusiu, aká je možno teraz, dnes.

    Nebránim sa tejto diskusii. Budem rád, ak budem k nej prizvaný, ale nerobme tento krok do neznáma len preto, že idú voľby a chceme nejakej určitej vybranej skupine ľudí poskytnúť možnosť domáceho vzdelávania, ktoré je podľa môjho názoru, a doteraz mi ho nikto nevyvrátil, či už odborne, alebo nejakým presvedčením, škodí a bude škodiť deťom, ktoré budú v tomto domácom vzdelávaní izolované. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kolesíka, ktorý absolútne nepochopil zámer navrhovateľov, podľa toho, čo ste... Pán poslanec, ja nekomentujem, ja som si zobral právo faktickej poznámky, ktorú udeľujem teraz aj štyrom pánom poslancom, Obrimčákovej, Somogyimu, Poliačikovi a Žitňanskej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Uf! Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, predbehli ste ma v tom konštatovaní, ale ja sa budem snažiť byť vecná, pretože naozaj na rozdiel od pána poslanca Kolesíka, toto nie je predvolebný tanček, ale naozaj snaha pomôcť konkrétnym ľuďom.

    Pokiaľ ide o to vaše tvrdenie, že školská dochádzka má za cieľ kultiváciu a vedenie k hodnotám, dúfam že nepochybujete o tom, že aj rodina má takéto poslanie. A rodina tiež dokáže.

    Čiže v tomto by som nedávala nejakú prednosť školskej dochádzke. Rovnako aj rodina dokáže, a možno veľakrát aj lepšie viesť deti k hodnotám, k trpezlivosti, a k tomu všetkému, čo ste vymenúvali. Opakujem áno aj škola, ale nielen škola.

    Po druhé, keď ste hovorili o našich argumentoch v dôvodovej správe, my sme tam myslím si, že dosť jasne a zrozumiteľne zdôraznili, že my naďalej chceme, aby bola zachovaná kontrola, na rozdiel od niektorých krajín, kde tá kontrola nie je žiadna, čiže naďalej, kedykoľvek škola bude chcieť si skontrolovať, v akých podmienkach dieťa študuje, v akom štádiu sa nachádza. Kedykoľvek má právo prísť do domácnosti. Takisto dieťa bude testované, tak ako doteraz. Na tom nič nemeníme. Naozaj nechceme ísť k nejakým voľnejším podmienkam, hoci v niektorých krajinách to platí, ale tuto my sa zhodneme v tom, že tak ako to je, je to dobré.

    V tom nemáte pravdu, alebo teda v tom by som vás poopravila, dnes aj zdravé deti môžu využívať toto domáce vzdelávanie, už to zákon umožňuje. Nie je to tak, že len deti so špecifickými potrebami alebo zdravotným postihnutím, alebo dlhodobo choré.

    Pokiaľ ide o český experiment, možno sa to k vám nedostalo, už je vyhodnotený, ja ho mám. Ten český experiment bol predĺžený, pretože dochádzalo tam k istým politickým zmenám. Ten experiment je vyhodnotený a je vyhodnotený kladne. Čiže teraz už len čakajú na to, aby to legislatívne upravili, aby zaviedli aj domáce vzdelávanie pre druhý stupeň, za tých podmienok...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega, nemôžem hovoriť za svojho "ultra ortodoxného fundamentalistického" kolegu Procházku, ale budem hovoriť sám za seba, to je, samozrejme, v úvodzovkách toto označenie.

    Ja vám poviem niečo o skrytom kurikulu, ktoré existuje na dnešných školách.

    Súčasťou toho skrytého kurikula nie je iba výchova k tým cnostiam, o ktorých ste hovorili vy, ale tým skrytým kurikulom, o ktorom sa málo hovorí, je často šikana detí, ktoré majú špeciálne potreby, vylučovanie z kolektívu, neschopnosť pedagógov prispoôsobiť svoje metódy a svoje vyučovanie deťom, ktoré potrebujú niečo mať inak, inak zadefinované, iným spôsobom určenú úlohu, iné pomôcky. A rodičia takýchto detí sú častokrát aj pedagogicky oveľa zdatnejší ako ktorýkoľvek učiteľ, ktorý takéto dieťa v kolektíve nezvláda.

    Takže ak máme, hovorím, ak máme porovnávať situáciu, ktorú by mali v škole a ktorú majú doma, tak musíme byť poctiví a porovnávať situáciu v dnešných slovenských školách. My nie sme Holandsko, ktoré má viac ako 50 % svojich škôl už dnes založené na montessori pedagogike a ku každému dieťaťu je tam zvláštny individuálny prístup. Keby to tak bolo, mnohé deti vôbec domáce vzdelávanie nepotrebujú, ale pri dnešnom nastavení škôl, jednoducho nie je priestor, aby deti so špeciálnymi potrebami mohli bez ujmy na svojom psychickom vývine študovať na niektorých školách.

    A v záujme tých detí by malo byť, aby si ich rodičia mohli vzdelávať doma. Vďaka.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Kolesík, ja len v krátkosti, ja čisto len ako laik alebo neodborník do tejto témy ako chcem s touto otázkou prispieť, že či som dobre pochopil, že vy to predstavujete tak, že táto novela zavedie nejakú povinnú metódu, povinný úzus pre každého rodiča, aby svoje dieťa vychovával, aj čo sa týka ako školského vzdelávania, doma.

    Ja som to pochopil tak aj z reči predkladateľky, že je to len možnosť pre rodičov, ktorí si môžu ako vybrať. A aj na tom malom Slovensku, to je taká heterogénna vrstva či už horizontálne, alebo vertikálne v jednotlivých školách, že viem si predstaviť, že už aj len podľa konkrétnych miestnych zvyklostí alebo nezvyklostí si nejaký rodič sa rozhodne uvažovať aspoň o tejto metóde, alebo o tejto možnosti, že si zvolí inú alternatívu, no alebo domácu formu toho vyučovania.

    Čiže to je skôr ako otázka, či ste to chápali tak, že teraz tu bude ako nové pre každého, aj súce, aj povinné, aby uvažoval nad tým alebo využíval možnosť v tejto predpokladanej prijatej novely zákona. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Obrimčáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja osobne si myslím, že pán Kolesík chcel sa pozrieť na novelu tohto zákona zoširoka, a uviedol vlastne prípady, kedy môže skĺznuť to domáce vyučovanie niekam inam, ako by sme chceli.

    My osobne nie sme, alebo ja osobne nie som proti tomu, aby bolo domáce vzdelávanie, veď nakoniec sme to aj uskutočnili v novom školskom zákone, ale pre 1. až 4. ročník. No na druhej strane si myslím, že musíme mať na mysli to, že chceme kvalitne vzdelávať naše deti.

    A pokiaľ vieme, že na 1. až 4. ročníku v rámci domáceho vzdelávania sa na Slovensku, pokiaľ dobre viem, vzdeláva len dvadsaťšesť detí, tak každý a každý štát si má možnosť rozhodnúť o tom, či chce takéto vzdelávanie.

    Nemyslím si, že by sme mali byť práve tou krajinou, kde by sme to takto voľne uchopili. Veď ak si ctíme svojich pedagógov a ja si nemyslím, že pedagógovia na Slovensku nevedia si pripraviť adekvátne pomôcky, alebo pristúpiť k zdravotne znevýhodnenému žiakovi nesprávne, čo sa týka vzdelávania na školách, tak nemôžeme predsa súhlasiť s tým, aby vyučovali rodičia alebo ľudia dieťa, ktorí nemajú adekvátne vzdelanie. Načo potom sme toľko bojovali o to, aby sa pedagógovia v rámci celoživotného vzdelávania vzdelávali.

    Takže ja si myslím, že pokiaľ nemáme výstupy, tak nepúšťajme túto novelu takýmto smerom. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na úvod dovoľte, kolegovia, aby som vám naozaj poďakoval za vecný tón vašich faktických poznámok. A naozaj aby nevznikol nejaký mylný výklad, ja nie som proti domácemu vzdelávaniu, tak ako je dnes uvedené aj v školskom zákone. A v princípe, nie som ani proti istému uvoľneniu, len som chcel poukázať, že táto novela má a prináša so sebou aj isté riziká.

    Prekáža mi, že sa o nej trošku málo diskutuje, že vôbec som nezachytil nejakú verejnú diskusiu na túto tému, pretože podľa môjho názoru nielen ako člena príslušného výboru, ale aj ako človeka, ktorý má k vzdelávaciemu procesu blízko, je to naozaj dôležitá vec.

    Veď vzdelávanie detí na základnom alebo v základných školách má obrovský význam pre ich ďalšie smerovanie v živote, celkovo si však nemyslím, že absolútne uvoľnenie. Áno, odpovedám na vašu otázku, pán kolega Somogyi, je to možnosť, nie je to povinnosť. Ja to chápem, ale to uvoľnenie, ktoré navrhujú predkladatelia, sa mi veľmi nepáči a snáď mám právo na svoj názor.

    Tú štúdiu alebo to vyhodnotenie z Českej republiky som nečítal. Budem rád, ak mi ho pani predkladateľka poskytne. Rád si ho naštudujem, ale jediné a cieľom môjho vystúpenia bolo jediné - poukázať na chýbajúcu širšiu verejnú diskusiu v takejto dôležitej veci.

    A nemyslím si, že je to správne, tak ako už povedala vo faktickej poznámke pani poslankyňa Obrimčáková, nasilu a "namoc", ako sa u nás hovorí, posúvať to dopredu a všetko absolútne otvárať bez možnosti kontroly.

    Všetci dobre vieme, že tá kontrola nemusí byť dokonalá a objektívna, najmä pokiaľ ide o domáce vzdelávanie.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Obrimčáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení v rámci rozpravy reagovala na poslanecký návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov.

    Keď sa tu pred pár týždňami prerokovávala poslanecká novela tohto zákona, ktorá bola zapracovaná v piatej časti zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov a ktorá zrušila maximálne počty žiakov v triedach, bola som presvedčená, že už ďalšia laická deštrukcia tohto dôležitého zákona nebude v tomto volebnom období pokračovať.

    Žiaľ, mýlila som sa, a tak tu dnes máme ďalšiu jeho novelu, ktorá svojím obsahom zasahuje do normálneho režimu plnenia povinnej školskej dochádzky na našich školách. Tento zákon prvýkrát v histórii umožnil individuálne vzdelávanie detí v domácnosti a presne stanovil pravidlá, za akých podmienok sa môže uskutočňovať, aby dieťa v tomto vzdelávaní získalo minimálne také vedomosti, zručnosti, návyky a kompetencie, ako dostávajú deti v bežných základných školách.

    Predkladateľov návrhu by som chcela oboznámiť, že podobné snahy o túto zmenu boli už v čase tvorby zákona v roku 2008. Tieto zmeny presadzovali rôzne skupiny občanov, ktoré boli veľmi nejasné, a javili sa nám na základe určitých indícií ako sektárske, ktoré chceli svoje deti vyňať z bežného vzdelávacieho systému z rôznych dôvodov.

    V nasledujúcom svojom vystúpení by som chcela konkrétne sa vyjadriť k jednotlivým navrhovaným zmenám.

    K bodu 1. Pri prepracovaní ods. 1, ustanovení paragrafu, ustanovenia § 24 ste sa dopustili z môjho pohľadu legislatívnej chyby, nakoľko v písmene b) uvádzate, že riaditeľ toto vzdelávanie povolí. Táto zmena je v rozpore s ustanovením § 5 odseku 3 písmena k) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu, aj pri povolení tohto vzdelávania, z môjho pohľadu musí vydať svoje rozhodnutie a nie povolenie. V prípade schválenia tohto návrhu v rozhodovaní riaditeľov škôl nastane právny problém, lebo nebudú vedieť, ktorým zákonom sa majú riadiť. Rozhodovanie aj v tomto prípade nebolo upravené v citovanom zákone samoúčelne. Ale z toho dôvodu, že riaditeľ základnej školy vykonáva v prvom stupni výkon štátnej správy v presne stanovených činnostiach, ktoré sú zase previazané na správne konanie v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Aby som bola konkrétna, je to s ustanovením § 1 ods. 2, kde sa uvádza, že správny orgán je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedených dôvodov je preto navrhovaná zmena legislatívne nepriechodná.

    K bodu 2. Z ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) vypúšťate slová "prvého stupňa". Touto zmenou chcete teda povoliť aj individuálne vzdelávanie na druhom stupni základnej školy. Neviem, čo k tomu teda viedlo predkladateľov, ale zrejme záujem, aby dieťa počas celej doby plnenia povinnej školskej dochádzky na základnej škole nemuselo vstúpiť do priestorov jeho kmeňovej školy. Z môjho pohľadu je to veľmi populistické a na prvý pohľad jednoduché, ak sa tak rozhodne zákonný zástupca dieťaťa. Žiaľ, v reálnom vzdelávaní to nie je tak. Na druhom stupni základnej školy je u nás zákonom ustanovený predmetový hodinový systém vzdelávania. Na každý vyučovací predmet máme školskými legislatívnymi predpismi určené, kto spĺňa na tieto predmety pedagogickú a odbornú spôsobilosť. V bežnej reči, každý vyučujúci musí mať pre príslušný predmet kvalifikáciu, ak ho chce na škole vyučovať. To znamená, že chémiu nemôže učiť pedagogický zamestnanec, ktorý ma kvalifikáciu pre predmet slovenský jazyk. A ak je v medicíne úplne samozrejmé, že očného lekára nemôže robiť gynekológ, lebo sa od neho vyžaduje určitá odbornosť, tak je to aj v základnom školstve. Z uvedeného dôvodu bolo zákonom bez problémov povolené, by bolo povolené domáce individuálne vzdelávanie a u nás takto bolo povolené iba na prvom stupni, kde učiteľ má kvalifikáciu pre prvý až štvrtý ročník.

    V § 24 navrhujete nový odsek 4, ktorý neakceptuje ustanovenie § 7, ktorý pojednáva o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancoch určených zákonom číslo 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov. Pýtam sa, ktorý zákon bude platný v praxi? Podľa vášho návrhu môžu domáce individuálne vzdelávanie vykonávať osoby, ktoré nespĺňajú žiadne kvalifikačné predpoklady. To, prosím, v našom školstve bolo iba v rannom období nášho školstva za čias Márie Terézie, kedy mohol učiť v škole aj doma šuster, kostolník alebo človek, ktorý vedel čítať, písať a počítať. V 21. storočí v období obrovského rozmachu vedy a techniky je to podľa môjho názoru poriadne pritiahnuté za vlasy. Nuž musíme si uvedomiť, že aj keď súhlasíme s individuálnym domácim vzdelávaním, nemôžeme v záujme dieťaťa, aby bolo vzdelávané človekom, ktorý nepozná základné metódy a formy práce vo výchovno vzdelávacom procese, dokonale nepozná vekové, fyzické a psychické danosti dieťaťa. Myslím si, že to by bol hazard nie voči nám, ale aj zákonným zástupcom dieťaťa a predovšetkým k samotnému dieťaťu.

    K bodu 4. V § 24 odseku 5 písmena c) navrhujete vypustiť slová "na povolenie". Opätovne na prvý pohľad by táto zmena nemusela poškodiť proces výchovy a vzdelávania dieťaťa. Je však otázne, či každý zákonný zástupca naozaj chce dobre pre svoje dieťa. Riaditeľ školy musí poznať dôvody, prečo sa rodič rozhodol na túto formu vzdelávania, nakoľko môžu byť zákonní zástupcovia detí, ktorí požiadajú o individuálne vzdelávanie a vidia v tom iba svoj prospech. Napríklad v tom, že sa nechcú venovať svojmu dieťaťu v príprave na každodenné vyučovanie počas jeho vzdelávania. Máme tu občanov sociálne neprispôsobivých, ktorým by takto navrhovaná forma vzdelávania možno vyhovovala.

    K bodu 5. Zamedzenie vstupu štátnej školskej inšpekcie na kontrolu individuálneho domáceho vzdelávania je tiež nedomyslené, a to z jednoduchého dôvodu. Štátna školská inšpekcia je nezávislou štátnou inštitúciou, ktorá vie najlepšie posúdiť, či je žiakovi poskytovaná výchova a vzdelávanie na požadovanej kvalitatívnej úrovni. Predkladatelia návrhu nedefinovali príslušným ustanovením, kto z kmeňovej školy môže vykonať tak dôležitú kontrolu. Mal by to byť minimálne riaditeľ školy, ktorý v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je podľa § 5 ods. 1 zodpovedný za riadenie školy a podľa ods. 2 písm. d) za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výchovou a vzdelávaním. Túto zodpovednosť nemôže preniesť bez legislatívnej úpravy na svojich zamestnancov. To navrhovaná novela tiež nerieši. Zároveň pedagogickí zamestnanci, ktorí sú z takzvanej kmeňovej základnej školy, môžu byť kladne alebo záporne ovplyvňovaní zákonnými zástupcami dieťaťa pri hodnotení kvality výchovy a vzdelávania. Z uvedeného dôvodu štátna školská inšpekcia je jediná, ktorá môže bez akýchkoľvek bočných vplyvov posúdiť kvalitu výchovy a vzdelávania pri uskutočňovaní individuálneho domáceho vzdelávania, a preto má právo zrušiť domáce individuálne vzdelávanie.

    K bodu 6. Novým ods. 10 v ustanovení § 24 sa jedno hodnotiace obdobie na zrušenie individuálneho domáceho vzdelávania nahrádza na dve bezprostredne po sebe nasledujúce hodnotiace obdobia. Z uvedeného vyplýva, že iba po celom školskom roku plnenia povinnej školskej dochádzky sa môže zrušiť toto vzdelávanie. Je to z môjho pohľadu opäť hazard a nezodpovedný postup k samotnému dieťaťu. Namiesto toho, aby sa po zistení nedostatkov v kvalite, vo výchove a vzdelávaní vrátilo dieťa čo najskôr do bežnej školy, tak sa k tomuto kroku pristúpi až po roku a dieťa bude musieť opakovať celý ročník. Pritom by tento ročník mohlo bez veľkých problémov ukončiť.

    Záverom svojho vystúpenia by som vás, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, chcela požiadať, aby sme tento návrh novely odmietli, nakoľko navrhovanými legislatívnymi zmenami je v rozpore s ďalšími súčasne platnými všeobecne záväznými právnymi prepismi, na ktoré som vás postupne vo svojom vystúpení upozornila. Zároveň by tento návrh vytvoril také legislatívne prostredie, na základe ktorého by v prvom rade utrpeli neplnoleté deti a žiaci, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku na našich základných školách. Preto podávam procedurálny návrh podľa § 73 rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič, Kolesík, Rošková, Tomčo. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyni Obrimčákovej.

    Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nechcel som vystupovať k prvým čítaniam, ale chcem poďakovať poslancom, ktorí vystúpili a vystupujú k tejto problematike za kvalitnú, kvalitné teoretické kolokvium, ktoré nám pomôže objasniť problémy v tejto oblasti, aby sme sa v budúcnosti vedeli zodpovedne rozhodnúť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Rovnako chcem poďakovať pani kolegyni za odborné legislatívno-technické ozrejmenie mnohých nedostatkov predkladanej novely. Snáď len na doplnenie, škola aj rodina sú dvomi najdôležitejšími ustanovizňami, ktoré formujú dieťa a mladého človeka. Keď budeme umožňovať či už na úkor z jednej, alebo z druhej strany tieto, túto formáciu mladého človeka alebo dieťaťa obmedzovať, tak to prinesie podľa môjho názoru len negatíva.

    A k tvojmu vystúpeniu, pani kolegyňa, áno, škola ponúka veľa dobrého, väčšinu, o tom som presvedčený, ale bolo by naivné si myslieť, že občas ten žiačik alebo dieťa nezažije aj možno niečo nepríjemné a pokiaľ o tých problémoch vieme, tak ich riešme, ale život nie je len prechádzkou ružovou záhradou s ružovými okuliarmi a v teplom počasí. Život prináša aj rôzne negatíva a s tými negatívami sa deti učia v tých situáciách svojim spôsobom vysporiadavať. Volá sa to, že skúsenosť. Tým, že ich uzatváram v domácom prostredí, nepúšťam ich von do normálnych alebo teda štátnych verejných škôl, tak ich o túto časť skúsenosti oberám, a preto si myslím, že áno, domáce vzdelávanie je dôležité, tam, kde je naozaj nutné a kde inde cesty niet, ale absolútne otvorenie bez predchádzajúcej širokej diskusie je na škodu celému inštitútu domáceho vzdelávania, a preto podporím tvoj procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa takisto chcem dotknúť toho, čo povedala pani kolegynka, pani poslankyňa Obrimčáková, lebo poukázala na vážne nedostatky, a možno také dva najdôležitejšie, ktoré ja som si tak osvojila, a myslím si, že nikto sa nebráni tomu, aby bolo domáce vzdelávanie. Sú typy detí, sú typy zdravotných, špecifických ochorení, ktoré inú možnosť deťom ani neposkytujú. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, aby sa to posúvalo tak, aby tieto deti vzdelávali hlavne na tom druhom stupni ľudia, ktorí majú adekvátne vzdelávanie, adekvátne vedomosti z jednotlivých odborov. Domáca, domáce vzdelávanie je vhodná forma vzdelávania, tak ako som spomínala, pre určité typy. Na druhej strane si však musíme uvedomiť a nesmieme zabúdať, že bránime týmto deťom v procese socializácie. Veď oni sa vlastne počas tých deviatich rokov povinnej školskej dochádzky nemusia ani stretnúť so svojim školským kolektívom a toto, si myslím, že je vhodné dopracovať.

    Ak sa tento zákon dopracuje tak, aby skutočne vyhovoval čo najširšiemu, najširšej skupine obyvateľov a rodičov, ktorí budú potrebovať takýto typ vzdelávania, myslím si, že nikto nebude mať proti tomu žiadne výhrady, ale v tejto podobe a ako to vykreslila aj pani poslankyňa, koľko je tam nedostatkov, si myslím, že to nie je práve najvhodnejšia cesta, ako by sme mali v tomto domácom vzdelávaní detí pokračovať. Ďakujem pekne.

  • Pani kolegyňa, zoberme si príklad, že bývate v obci niekde na východe, kde stále je viac a viac prípadov, že dokonca aj na druhom stupni základnej školy sú iba dvaja-traja žiaci ešte stále majoritnej väčšiny, síce v rámci Slovenskej republiky, hoc v tamojšej obci je to už zúfalo opačne, a je tam 18 až 20 žiakov rómskej menšiny, teda tam už väčšiny. Bohužiaľ, stáva sa, že väčšina z týchto rómskych žiakov tam chodí len z iných dôvodov, ako z túžby po vzdelaní, a svojím správaním a prístupom narušujú vyučovací proces, a tak žiaci, ktorí majú záujem študovať ďalej a potom prípadne aj na strednej a vysokej škole, nemôžu získať potrebné vedomosti pre ďalšie štúdium. Mali by mať právo rodičia, ktorým záleží na vzdelaní svojich detí, v takomto prípade učiť radšej deti sami doma? Ako by ste sa vy rozhodla osobne? Ja by som určite ich radšej učil sám. A preto tento zákon určite podporím. Ďakujem.

  • Pán poslanec, ale toto práve nechceme, čo ste vy teraz povedali. To teraz čo máme? Ako segregovať rómskych žiakov? Alebo máme vyňať nadaných a talentovaných? Veď toto práve nechceme. Pozerajme sa preto na dieťa práve z pohľadu toho dieťaťa, čo potrebuje, čo je preňho najlepšie. A to kvalifikovaný pedagóg, kvalitu vzdelávania a tie výstupy, aby boli adekvátne, čo sa týka výstupov prvého alebo druhého stupňa, v tomto prípade hovoríme o druhý stupeň. Ale to, čo vy ste teraz uviedli, je práve to, čo my nechceme.

  • Panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani navrhovateľka sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ďakujem aj všetkým, ktorí sa unúvali vôbec tu byť a diskutovať na túto tému, ktorá možno sa nedotýka mnohých detí, ale predsa len, z môjho hľadiska je dôležitá. Ja by som možno len pár faktov ešte len uviedla. Keď viacerí z vás hovorili o tom, že v prvom rade musí byť pedagóg kvalitný. Ja s tým súhlasím. Na druhej strane si nemyslím, aj ako matka troch detí, že na to, aby som naučila svoje deti čítať a písať, čo som naučila, som potrebovala pedagogické vzdelanie. Ja sama som šesť rokov žila v Alžírsku, kde ma od 2. ročníka až po 7. ročník učili moji dvaja rodičia všetky predmety, s tým, že na konci roku som robila skúšky, a teda obstála som, myslím si, že dobre. Z čoho vyplýva, že nie vždy to pedagogické vzdelanie v prípade, že rodičia dobre poznajú svoje dieťa, v prípade, že naozaj im záleží na tom vzdelaní, je potrebné. Pani poslankyňa, vy ste aj spomínali o tom, že chceme, aby naši pedagógovia sa kontinuálne vzdelávali. Ja vám garantujem, že rodičia, ktorí vzdelávajú svoje deti doma, sa vzdelávajú aj oni. Oni sami hovoria o tom, ako veľa im dáva to učenie ich detí. Oni opäť niektoré veci objavujú, spoluobjavujú s deťmi a ich to vzájomne obohacuje. Čiže nie je to o tom, že by to bol nezodpovedný rodič, ktorý akonáhle niečomu nerozumie, tak to jednoducho tomu dieťaťu nevysvetlí, práve naopak. Zoženie si ešte viacej literatúry, požiada iných odborníkov. Títo rodičia medzi sebou navzájom komunikujú. Čiže ak niekto sa cíti byť slabší v istej oblasti, pomôže ten ďalší. Ďalší argument, ktorý tu padol, teda keď dieťa po roku vlastne druhýkrát zlyhá, má stratený rok. Dovolili by sme si tvrdiť, keď dieťa v škole prepadne na konci školského roku, že škola je zlá, že školská dochádzka je zlá? Asi nie. Asi je to len problém nezvládnutia toho daného ročníka, toho žiaka, možno, ja neviem, prístupu v škole, ale určite by sme nespochybňovali školy ako také. Čiže rovnako by som nechcela spochybňovať domáce vzdelávanie ako také.

    Tretia moja poznámka. Asi každý z vás, ktorí ste rodičia, ste zažili situácie, kedy dieťa prišlo zo školy domov s tým, že niečomu nerozumie. A vy ako rodič, nepedagóg, neodborník na daný predmet si s ním sadnete a prejdete to s ním a on odrazu alebo ona odrazu pochopí. Aj také sa stáva, stáva sa také a tiež sme to viacerí zažili, že sme platili doučovanie alebo sami sme boli doučovaní v nejakom predmete mimo brány škôl. Čiže nie je to niečo mimoriadne, skôr je to naozaj o tom úprimnom vzťahu toho rodiča, či chce, alebo nechce, aby jeho dieťa bolo vzdelané a aby obstálo v živote a tie výsledky, aj z viacerých meraní celosvetových, tam, kde už táto prax, toto domáce vzdelanie zavedené ukazuje, že tieto deti majú v priemere lepšie výsledky ako v priemere deti, ktoré sú v školách.

    Chcem ale zároveň aj povedať, aby ste si nemysleli, že teraz ja tu glorifikujem niečo nad všetko ostatné. Domáce vzdelávanie nie je vhodné pre všetky deti a nie je vhodné pre všetkých rodičov. Nie všetci rodičia sú toho schopní. Čiže nech si aj rodičia uvedomia, že je to obrovská záťaž, obrovská zodpovednosť rozhodnúť sa pre domáce vzdelávanie. A sú aj rodičia, ktorí sa rozhodli, a po čase zistili, že na to nemajú, že proste nevedia. Tie deti sa vrátili do škôl a nebol najmenší problém. Čiže opäť je to o tej zodpovednosti tých rodičov a myslím si, že na to sa musíme takto pozerať.

    Pokiaľ ide o ďalšie, ďalší mýtus - socializácia. Neviem nakoľko vy poznáte rodičov a deti, ktoré sa doma vzdelávajú. Ja ich poznám niekoľko. Po prvé chcem povedať, že zatiaľ som nebadala u nich žiadne náznaky nejakého sektárstva. Boli medzi nimi veriaci ľudia, boli medzi nimi ateisti. Jediné, čo ich spájalo, a to si ja nedovolím pomenovať ako nejaký príznak sektárstva, a to je naozaj to, že chcú pre to ich dieťa to najlepšie, aby bolo vzdelané a vzdelané v príjemnom prostredí, ktoré oni si zvolia. Vrátim sa k tej socializácii. Tieto deti, s ktorými som mala možnosť komunikovať, sú možno vyťaženejšie ešte ako tie naše, ktoré chodia do škôl, pretože chodia na množstvo, množstvo krúžkov. Oni spolupracujú s tou školou. Nie je to pravda, že by táto novela alebo vôbec domáce vzdelávanie chcelo nejako deti izolovať a spôsobiť, že za celú školskú dochádzku nevkročia do tej školy. Nakoniec nie je to možné aj kvôli tým skúškam. Ale práve rodiny spolupracujú s učiteľmi, spolupracujú so školou, deti zastupujú školu na rôznych súťažiach. A poznám konkrétne jednu rodinu, ktorých dieťa sa stalo, vyhralo súťaž tuším v recitovaní alebo v prednese na celom Slovensku. A je to dieťa v domácom vzdelávaní. Takže je to naozaj, je to len mýtus, že tieto deti by boli nejako vytrhnuté.

    Pokiaľ ide o indoktrináciu, iste môže mať niekto pocit, že niekto sa snaží dieťa izolovať, aby ho indoktrinoval. Nevylučujem, že sú také prípady. Ale takisto si povedzme úprimne, že aj za socializmu sme mali školy, ktorou hlavným poslaním bola indoktrinácia socializmom, komunizmom a neviem akými nezmyslami. A vtedy to bolo na všetkých školách. Vtedy žiadne dieťa nebolo pred tým uchránené. Takže myslím si, že teraz hovoriť o tom nejakom veľkom, o nejakej veľkej hrozbe, o nejakom veľkom riziku je mierne pritiahnuté za vlasy, pretože opakujem, môže sa to stať aj v škole. Poslednú poznámku naozaj smeruje smerom k pedagógom. Pretože, vy ste aj spomínali viacerí, že si ctíme pedagógov alebo nie. Samozrejme, že si ctíme dobrých pedagógov, a táto novela nemá vôbec ambíciu ísť proti pedagógom, nejako ich znevažovať, znehodnocovať ich prácu alebo nejako devalvovať. Ide naozaj len o to, že s ich pomocou rodičia, ktorí sa rozhodnú pre domáce vzdelávanie, môžu dosiahnuť veľmi veľa a tí učitelia v tom celom procese aj domáceho vzdelávania sú nezastupiteľní, pretože sú tými, ktorí pomáhajú rodičom, sú tými, ktorí vlastne tie deti na konci toho ročníka alebo v polovici skúšajú.

    A možno celé by som to zakončila len jedným citátom zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd OSN: "Rodičia majú prednostné právo zvoliť si druh vzdelávania pre svoje deti." Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, spoločný spravodajca. Nech sa páči, ak chcete zaujať stanovisko k rozprave, môžete.

  • Ja len jednu manipulatívnu vetičku. Ak výsledkom domáceho vzdelávania sú na konci osoby ako pani poslankyňa Žitňanská, tak si myslím, že stojí za to tento návrh podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Poliačikovi za záverečné stanovisko k prerokovávanému návrhu zákona. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani navrhovateľke, pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Prosím, aby teraz zaujal miesto pre navrhovateľov pán poslanec Beblavý a poprosím už v sále prítomného pána poslanca Kolesíka, ktorého výbor poveril, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokovávaní návrhu zákona, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru stručne a jasne, pán poslanec, vzhľadom na čas, ktorý máme. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som o 14.00 hod. meškal. Veľmi ma to mrzí.

    Vážený pán predseda, milé panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. (tlač 571) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 100 z 24. novembra 2011 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 570 z 11. novembra 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z.z., tlač 571.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predseda, naozaj veľmi stručne. Najprv na úvod mi dovoľte povedať, prečo som využil svoje právo spravodajcu a navrhol som nepokračovať v rokovaní v druhom čítaní. Ja si ctím zákonodarnú iniciatívu, ktorá patrí každému poslancovi Národnej rady podľa ústavy. Na druhej strane si treba ctiť aj ustanovenia rokovacieho poriadku a treba zhodnotiť a pragmaticky vyvodiť dôsledky zo skutočnosti, či sa budú môcť výbory a Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní reálne zaoberať týmto návrhom zákona. Nech počítam, ako počítam, a pán navrhovateľ vie, že som absolventom jednej z najexaktnejších fakúlt UK, teda prírodovedeckej, 30-dňová lehota na ich prerokovanie uplynie 8. marca a je nereálne, aby výbory o ňom rokovali 9. marca, deň pred voľbami a ešte ich aj Národná rada prerokovala v druhom čítaní.

    Z týchto dôvodov som navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona nerokovala. Veľmi stručne som si pripravil aj vystúpenie k tomuto návrhu zákona, k tejto novele, ktorú predkladá pán kolega z výboru pán Beblavý a osobne som toho názoru, že tento návrh zákona úplne zmení činnosť a obmedzí vlastnú samosprávnu činnosť a funkčnosť Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, ktoré fungujú v zmysle zákonov ako neštátne účelové fondy. Ak sa zrušia dozorné rady, tak to nie je do budúcnosti garanciou bezproblémovosti a koncepčnosti riešenia problémov v týchto fondoch, nakoľko spôsob kreovania rád oboch fondov vôbec nezaručuje odbornosť ich riadenia a ani kontroly.

    Dozorné rady treba preto ponechať a aj v pôvodnom počte členov už aj z dôvodu, že členstvo v nich je čestné, bez nároku na odmenu. A čím vyšší počet členov je, tým je menšia šanca ovládnutia predmetnej rady a ich členov nejakou záujmovou skupinou alebo neziskovou organizáciou. Je však nemysliteľné, aby za členov rád oboch fondov menovalo iba Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Študentská rada vysokých škôl, ale doporučujem, aby niektorých členov volila i Rada vysokých škôl, kde sú mnohí nezávislí a erudovaní odborníci z rôznych oblastí riadenia a s odbornými skúsenosťami. Tým by sa docielilo, že v predmetných fondoch nebudú len úradníci a študenti, ale i odborníci z vysokých škôl.

    Pri oboch fondoch pán poslanec Beblavý navrhuje zrušiť dozorné rady, ktoré nenaplnili svoju funkciu a nedokázali zabrániť ŠPF v hazardovaní so zverenými finančnými prostriedkami. Kontrolná funkcia, alebo kontrolnú funkciu navrhuje vykonávať externe, a to ustanovením priamych kontrolných právomocí pre ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad. Je to však celé smiešne, nakoľko aj doteraz ministerstvo školstva malo dokonca svojich zástupcov priamo v radách fondov, ktorí mohli vykonávať internú kontrolu, ktorú však interne nezvládli, a preto si vôbec neviem predstaviť, že v čom by mala byť lepšia externá kontrola zo strany ministerstva. Najvyšší kontrolný úrad má dokonca i v súčasnosti možnosť kontroly hospodárenia oboch fondov s finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu na základe § 2 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Taktiež aj ministerstvo financií už má v súčasnosti svoje miesto v externom systéme kontroly financií na fondoch prostredníctvom správ finančnej kontroly. V zmysle zákona ich riaditeľov odvoláva a menuje minister financií, ktorým odstupuje svoje zistenia v oblasti porušenia hospodárenia s financiami zo štátneho rozpočtu najvyšší kontrolný úrad.

    Cieľom poslaneckého návrhu zákona je údajne zvýšenie transparentnosti pri hospodárení s prostriedkami oboch fondov, znížiť riziká nehospodárneho a neefektívneho nakladania s týmito prostriedkami, znížiť finančnú náročnosť správy fondov a priblížiť tak v tejto oblasti ich fungovanie bližšie k subjektom verejnej správy. Je to naozaj pekný cieľ. Ale neboli to práve zamestnanci ministerstva školstva, ktorí ako členovia rád mali uzavreté dohody o vykonaní práce, a tak obchádzali zákon? Nemali náhodou v zmysle príslušných zákonov odborne a nezávisle kontrolovať hospodárenie a výdavky oboch fondov? O čo budú v budúcnosti lepší noví nominanti ministerstva školstva v radách fondov, ako tí, čo sú tam doteraz?

    Preto si myslím, že tento návrh zákona je úplne zbytočný, a je to celé iba o personálnych zmenách na fondoch, pričom paradoxne schvaľovanie a výber členov rád zostávajú i naďalej na výbere pôvodných inštitúcií, teda ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a Študentskej rady vysokých škôl, tak ako to bolo doteraz. Potvrdzuje to i poslancom Beblavým navrhovaná skutočnosť, že sa jeho návrhom vypúšťa ustanovenie upravujúce limity na mzdové výdavky pre zamestnancov fondu, čo umožní vedeniu fondu narábať s prostriedkami pre mzdy zamestnancov podľa svojho uváženia. Preto si treba ujasniť, či zachovať verejnoprávny charakter fondov, kde potom navrhujem radšej dohliadať na výber kvalitných nominantov na členov dozorných rád oboch fondov, alebo či oba fondy nezlúčiť do jedného fondu, alebo ich úplne zrušiť a presunúť ich kompetencie a úlohy na inú inštitúciu bez verejnoprávneho charakteru.

    Preto návrh pána poslanca Beblavého sa mi zdá iba účelovým a nič neriešiaci a ja osobne ho nepodporím. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keďže zatiaľ vystúpil v rozprave len jeden kolega, môžem sa venovať tomu, čo on povedal. Pán kolega, keďže strana SMER je reprezentovaná aj vami vo veci študentského pôžičkového fondu, len dôsledne hájila záujmy zlodejov a tunelárov, neprekvapil ma ani váš postoj k tejto novele. To je plne v línii toho, čo ste doteraz robili, a vzhľadom na súčasnú situáciu necítim potrebu to nejak ďalej komentovať ani sa vami zaoberať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Nechcem zneužívať postavenie spravodajcu, ktoré vyplýva z rokovacieho poriadku Národnej rady, ale dovoľte sa mi vyjadriť k tomuto nehoráznemu obvineniu od pána navrhovateľa. Pán navrhovateľ, vaša novela, tento pamflet, ktorý ste si dovolili predložiť do pléna, umožní len to, aby ste vy a vaši kamaráti z pochybných organizácií ovládli oba fondy. To je pravý cieľ novely tohto zákona a môžte sa škeriť, koľko len chcete, vy a vaši kamaráti na čele s vašou pani manželkou Transparency International, či neviem čo a neviem aká aliancia a neviem aký Fair Play chcete ovládnuť dozorné rady oboch fondov. Ja verím, že vďaka hlasovaniu poslancov a tejto snemovne sa vám to nepodarí.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie. Ďakujem pánovi navrhovateľovi a poprosím teraz pána poslanca Rafaja, ktorému sa aj ospravedlňujem za to, že sme nedodržali poradie, ktoré sme si schválili, prerokovávania bodov programu, aby sa dostavil do rokovacej sály a za skupinu poslancov predložil Národnej rade návrh na zmenu zákona o obecnom zriadení, ktorý prerokovávame ako tlač 573. Poprosím vás, pán poslanec Rafaj, o uvedenie návrhu zákona.

  • Krátka pauza.

  • Vyhlasujem päťminútovú prestávku, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní prerokovávaním návrhu zákona poslankyne Jany Žitňanskej, ktorá navrhuje zmeniť a doplniť zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, ktorý prerokovávame ako tlač 576.

    Poprosím teraz pani poslankyňu, aby návrh zákona uviedla a odôvodnila. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zákona č. 214/2009 Z.z., tlač 576.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, v krátkosti by som vám chcela predstaviť tento návrh, ktorý možno už niektorí ste zaregistrovali aj v minulosti, keďže už raz bol predložený v tejto snemovni, ale nezískal podporu, keďže tiež bolo krátko pred voľbami. A ja si myslím, že je to dobrý návrh, ktorý nikomu nič neprikazuje, nezakazuje, ale skôr chce apelovať a síce na riziko pitia alkoholu počas tehotenstva.

    Ročne na Slovensku prichádza na svet asi 250 detí s fetálnym alkoholovým syndrómom, čiže s trvalým poškodením mozgu, ako aj ďalšími vedľajšími poškodeniami či už orgánov, alebo aj telesným postihnutím. Podľa odborníkov neexistuje bezpečné množstvo alkoholu, čiže bezpečná nejaká hladina univerzálna pre všetkých. To, čo môže poškodiť jednej mamičke, jednému bábätku počas tehotenstva, nemusí poškodiť inej, ale platí tu to zlaté pravidlo, že radšej sa zdržať pitia alkoholu, ako by, potom ľutovať celý život naozaj takéto vážne postihnutie dieťatka. Tento návrh chce teda okrem toho, že chce aj otvoriť všeobecnú diskusiu alebo aj vo verejnosti vyburcovať diskusiu na tému nadmerného používania alkoholu počas tehotenstva. Chce aj tento návrh zaviesť povinnosť označovať všetky alkoholické fľaše alebo fľaše s alkoholickými nápojmi piktogramom prečiarknutej tehotnej ženy, ktorá, vlastne tento piktogram by upozornil na možné riziko spojené s pitím alkoholu počas tehotenstva. Opäť nie je to môj výmysel. Je to už v niekoľkých krajinách zavedený štandard. Napríklad vína z Talianska, Francúzska a Izraela, ktoré si máte možnosť kúpiť aj na Slovensku sú už označené takýmto piktogramom, čiže nie je to nejaká záťaž navyše, ale naozaj je to len doplnenie etikety o takýto piktogram. Takže poprosím vás podporiť túto iniciatívu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca Kvasničku, ktorého navrhol gestorský výbor pre zdravotníctvo, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo určený za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zákona č. 214/2009 Z.z. Máte to v tlači 576.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v patričných paragrafoch zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad ani zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad ani na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií.

    K vecnému, teda k tomu obsahu. Myslím, že Janka Žitňanská povedala to meritórne všetko. Napokon vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 577 z 11. novembra 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v stanovenej lehote od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    To je všetko. Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Za spravodajskú informáciu, prosím zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pani navrhovateľke a pánovi spoločnému spravodajcovi a poprosím teraz pána poslanca Drobu, aby z poverenia skupiny poslancov predložil a odôvodnil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o notárskej činnosti, ktorý prerokovávame ako tlač 577.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, 557.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, chcem sa mojim cteným kolegom ospravedlniť za hlas, ktorý je trošku iný a bude zahmlený. Som síce chorý, ale napriek tomu si splním svoju povinnosť a poinformujem vás o zámeroch, ktoré sledujeme návrhom s kolegyňou Jankou Kiššovou. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh novely zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Predmetom návrhu novely Občianskeho zákonníka a Notárskeho poriadku je do slovenského právneho poriadku vrátiť inštitút umožňujúci snúbencom a manželom slobodne si vzájomne upraviť svoje majetkové pomery, čiže vylúčiť, zrušiť, založiť alebo presne stanoviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, túto možnosť, to znamená zmluvne rozdeliť tzv. koakvizíciu mali manželia aj podľa uhorského práva, ktoré bolo postupne nahradzované socialistickými kodifikáciami v rokoch ´49 a ´51 minulého storočia. Prepáčte, vyberiem si malú technickú prestávku.

  • Krátka pauza.

  • V oblasti rodinného práva boli tieto zmeny zdôvodňovanie odpútaním inštitútu rodiny v socialistickej spoločnosti od vlastníckeho práva, ktorého výkon mal byť podľa dobových teórii podstatou rodiny v buržoáznom práve. Naproti tomu je však súčasné občianske právo Slovenskej republiky vystavené na možnosti slobodnej dispozície s majetkom. Navrhovaná úprava zároveň plne rešpektuje a dovršuje ekonomickú emancipáciu ženy a zásadu rovnosti oboch manželov i v rovine majetkovej.

    S úpravou inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a umožnením voľnejšieho nakladania s majetkom nadobudnutým počas trvania manželstva počíta aj legislatívny zámer novej právnej úpravy v Občianskom zákonníku, zverejnený v roku 2007. Tento zámer počíta s tým, že sa manželom umožní uzavretie manželskej zmluvy, v ktorej si manželia môžu slobodne upraviť svoje majetkové pomery. Z uvedeného dôvodu nie je predkladaný návrh novinkou. Predkladáme však tento návrh zákona už teraz, pretože prijatie nového moderného Občianskeho zákonníka je v nedohľadne a problém v Európe nezvyčajne rigídnej úpravy majetkového usporiadania manželov považujeme za naďalej neúnosný.

    Zároveň navrhujeme možnosť pre snúbencov ešte pred manželstvom upraviť ich vzájomné majetkové vzťahy tzv. predmanželskou zmluvou. Vo všeobecnosti je v súčastnosti podľa štatistického úradu v Slovenskej republike možné odpozorovať niekoľko trendov, pokiaľ ide o uzatváranie manželstiev a aj rozvody. Dlhodobým trendom je zvyšovanie veku osôb uzatvárajúcich manželstvo a párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva. Zároveň sa zvyšuje počet detí narodených mimo manželstva, ktorých je v súčastnosti už 26,5 %. Aj mne sa jedno také nedávno narodilo. Ekonomickými dôvodmi pre odkladanie manželstva je i vôľa týchto ľudí realizovať sa v zamestnaní a možnosť aj bez partnera si zabezpečiť bývanie. Odkladanie manželstva však de fakto spôsobuje, že mladí ľudia vstupujú do manželstva v zásade zabezpečení, a teda počas trvania manželstva napríklad nenadobúdajú spoločne nehnuteľnosť, lebo si ju kúpia ešte pred manželstvom a podobne. Čoraz častejším javom je tiež uzatváranie druhého manželstva staršími rozvedenými osobami, ktoré taktiež môžu mať legitímny záujem na jednoduchšej úprave správy spoločného majetku. Pre páry, ktoré neuzatvárajú manželstvo vôbec môže byť dôvodom skutočnosť, že najmä vo veľkých mestách absentuje spoločenský tlak na uzavretie manželstva. Nebudem teraz filozofovať teraz o tom, či je to správne, alebo nie. Len popisujem súčasnú situáciu. Častým dôvodom môže ale byť i nechuť podstupovať komplikovanú správu spoločného majetku a v prípade rozchodu absolvovať rozvod prostredníctvom súdneho konania a proces zložitého rozdeľovania spoločne nadobudnutého majetku. Vzhľadom na to, že manželská alebo predmanželská zmluva je možnosťou, ako tieto spory a potenciálne prekážky uzatvárania manželstva odstrániť.

    Veríme, že nami navrhovaná novela môže prispieť k rozhodnutiu niektorých párov manželstvo uzavrieť, namiesto toho, aby ich od toho odrádzala. Treba tiež dodať, že v súčasnosti podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky súdy v 90 % prípadoch rozvodov návrhu vyhovejú a manželstvo rozvádzajú. Vzhľadom na počet rozvodov a v roku 2010 bolo zaznamenaných 12 015 rozvedených manželstiev, teda asi 40 % z počtu uzavretých manželstiev, nie je možné hovoriť ani o tom, že proces rozvodu je odstrašujúcim faktorom pre manželské páry a že ich núti spolu zotrvávať v manželstve. Preto nie je opodstatnenou ani námietka, že predmanželské alebo manželské zmluvy môžu prispieť k vyššej rozvodovosti. Môžu nanajvýš prispieť k eliminácii majetkových sporov vyplývajúcich zo zložitej úpravy vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, čo by malo byť všeobecne účelom práva. Cieľom návrhu teda nie je ohrozenie tradičnej rodiny alebo manželského zväzku. Návrh je, naopak, logickým krokom k opusteniu marxistického poňatia manželského majetkového práva, ktoré jeho tradičnú úpravu nahradilo.

    Veríme, že časom bude nasledovať celkom nová úprava Občianskeho práva ako celku, ale vzhľadom na dynamicky sa meniace pomery v našej spoločnosti sa domnievame, že je na mieste umožniť už dnes manželom slobodne sa rozhodnúť, ako budú nakladať so svojim majetkom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pani poslankyňu Pfundtner, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho Národnú radu informovala o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 22. novembra 2011 určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa Notársky poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 577). Podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Taktiež predmetný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2011 pod č. 578 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pani poslankyňa Kiššová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, rada by som len doplnila kolegu a podporila tak náš spoločný návrh. Všetci veľmi dobre vieme, že ľudia čím ďalej tým menej vstupujú do manželstva, to sú fakty. Niet pochýb, že jeden z dôvodov, respektíve brzdou pre vstup do manželstva častokrát býva aj nemožnosť ľudí pred uzavretím manželstva upraviť si v ňom po svojom majetkové pomery. Veľmi dobre vieme, že dobre sa vydať alebo oženiť je veľmi ťažké, ale dobre vieme, že dobre sa rozviesť je častokrát až nemožné alebo minimálne podstatne zložitejšie. Toto určite potvrdí aj každý rozvodový právnik a keďže štatistiky sú neúprosné, hovoria o čísle 49 %, to znamená 49 % manželstiev končí rozvodom, prečo aspoň trochu neuľahčiť tento proces tým, že dáme ľuďom možnosť dohodnúť sa. Dohodnúť sa v čase, kedy je dohoda ešte možná. Množstvo problémových situácií by vyriešilo možnosť týchto predmanželských zmlúv.

    Čo je ešte v súvislosti s predmanželskými zmluvami dôležité a neodznelo, je, že súčasťou BSM-ka nie je len majetok, ale aj možné dlhy. Problémy vznikajú aj vtedy, ak jeden z manželov podniká formou, pri ktorej môže dlžiť za záväzky svojim majetkom. Predmanželskou zmluvou je možné predísť problémom, kedy jeden z manželov vytvára hodnoty, nadobúda počas manželstva majetok a druhý manžel neprimerane zaťažuje alebo vytvára dlhy. Predmanželské zmluvy možno nie sú romantické, ale rozhodne sú rozumné. Môžu ochrániť nielen peniaze, ale aj nervy. A keď sa dvaja ľudia chcú dohodnúť a chcú predísť možným problémom, nebráňme im v tom.

    Rada by som ako spolupredkladateľka tejto novely z tohto miesta požiadala, ctené plénum, o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie Národnej rady na 15 minút. Budeme pokračovať o 16.15 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa všetkým za meškanie, ale mal som na to objektívne dôvody, aj subjektívne, aj politické, aj iné, tak naozaj prosím o prepáčenie, ale zostal som sám ako vedenie parlamentu, tak musím si plniť aj svoje biologické, aj politické, aj procesné povinnosti.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren, poprosím vás, aby ste uviedli návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie, ktorý prerokovávame ako tlač 578, ktorého ste navrhovateľom. Máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z., tlač 578.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný, pretože tento návrh som už na tejto schôdzi raz predpokladal, a to vo forme pozmeňujúceho návrhu k zákonu o energetike, ktorý však, bohužiaľ, nebol schválený, a preto využívam aj možnosť v prvom čítaní predniesť tento istý návrh, riadne ako poslanecký návrh novely zákona.

    Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie ustanovuje povinnosť spotrebiteľov energií v priemysle a pôdohospodárstve vykonávať, resp. zabezpečiť energetický audit. Uvedená povinnosť je však v súčasnosti vzhľadom na aktuálnu situáciu v hospodárstve pre týchto podnikateľov značne zaťažujúca. Nespochybňujem výhody vykonávania energetických auditov. Pre mnohé podniky môžu priniesť značné aj finančné úspory. Avšak pre mnohých, hlavne menších podnikateľov predstavujú zbytočnú byrokratickú finančnú záťaž, pričom slovenská legislatíva ide v tejto povinnosti vysoko nad rámec smerníc Európskej únie. Preto vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov, navrhujem zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a pôdohospodárstve na 31. 12. 2013, čo by malo byť v súlade s pripravovanými smernicami Európskej únie.

    Návrh zákona tým pádom bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa zníži regulačné a administratívne zaťaženie podnikateľských subjektov odložením povinnosti vykonať audit, vrátane odloženia a dlhšieho časového rozloženia povinnosti vynaloženia nákladov na vykonanie auditu. Zároveň v prechodných ustanoveniach navrhujem, aby sa na spotrebiteľa energie, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom v doteraz v stanovenom termíne, nepoužili ustanovenia, týkajúce sa sankcií. Tiež navrhujem, aby sa konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončili podľa tohto zákona. Inými slovami, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, máme možnosť teraz v tejto náročnej ekonomickej dobe ušetriť slovenským podnikateľom milióny eur na nie nevyhnutnej povinnosti, pri ktorej ideme nad rámec smerníc Európskej únie.

    Preto dúfam, že tento návrh podporíte a podporíte tým aj skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Jurčíkovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona pánom poslancom Chrenom.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodnej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými záväznými predpismi, vrátane práva Európskej únie, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dopade na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím, rešpektujme sa navzájom. Páni poslanci!

  • ... Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky 11. novembra 2011 č. 582...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto vám určené pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy písomne? Nedostal som do tejto chvíle žiadne, pardon, ústne, nedostal som žiadne písomné prihlášky. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o návrhu zákona a poprosím pána poslanca Stromčeka, navrhovateľa návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý prerokovávame ako tlač 579, aby Národnej rade predložil, uviedol a odôvodnil návrh zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viktora Stromčeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač 579.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes predkladám návrh zákona, ktorý pomôže neviditeľnej ruke trhu, na ktorú sa ako na nedotknuteľnú mantru niektorí z vás odvolávajú. Ani nie viac ako dvadsať rokov po novembri sa niektoré krivdy nepodarilo napraviť. Minimálne dve z nich. Krivdu tých, ktorým zobrali domy a v predchádzajúcom režime aj tých, ktorí majú prísť o svoje byty preto, aby sa napravila predchádzajúca krivda.

    Celé generácie politikov si pred týmto problémom zatvárali oči v nádeji, že problém akosi postupne, ako sa tak hovorí, "vyhnije", lenže tu ide o problém mnohých ľudí, ktorí žijú s nami a medzi nami. Preto predkladám návrh zákona, ktorý rieši predchádzajúce krivdy, tak aby zároveň neplodil ďalšie. Systém novely, ktoré vám my predkladáme je napríklad veľkým problémom v Bratislave, ktorý sa dotýka viac ako tisícky ľudí a mali by sme možnosť vyporiadavať vlastníctvo nehnuteľné, ktoré by sme vzápätí mohli ľuďom predávať aj inak, ako do dnešného dňa znie zákon 182-ka, čím by sa nám výrazne uvoľnili ruky a mohli by sme veľkému počtu ľudí, ktorí sú skutočne v ťažkej situácii i pomôcť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu informoval o stanovisku k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viktora Stromčeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 579. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodnej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými záväznými predpismi, v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tiež obsahuje informáciu o dopade na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ambíciou predkladanej novely je riešiť problémy spoluvlastníckych podielov bytov pri ich majetkovom vysporiadaní.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2011 č. 583 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Preto sa chcem prítomných pánov poslancov a poslankýň opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne k návrhu zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Stromček? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu zákona.

    Páni navrhovatelia ďalšieho návrhu ma poprosili o možnosť odložiť rokovanie o ďalšom bode programu. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom? Budeme pokračovať v rokovaní návrhom, ktorého predkladateľom je pán poslanec Dostál, ktorý navrhuje, aby Národná rada prerokovala návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 581. Prosím, pán poslanec, uveďte dôvody, ktoré vás k návrhu na zmenu zákona viedli. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 36/2002 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov, tlač 581.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si predložiť vám návrh novely zákona o rodine. Návrh je pomerne stručný a týka sa platenia výživného, konkrétne situácie, keď dochádza k oneskorenému plateniu výživného. Obsahom návrhu je zavedenie úrokov z omeškania, resp. poplatku za zročné výživné ako explicitných inštitútov do zákona o rodine. O čo ide?

    Ide o to, že v praxi často dochádza k tomu, že povinná osoba, najčastejšie teda ide o vzťahy medzi rodičmi a deťmi, že rodič, ktorý je povinný platiť výživné, neplatí výživné alebo platí výživné až potom, keď je k tomu dotlačený rozhodnutím súdu, alebo je teda v omeškaní s platením výživného. Náš právny poriadok pozná nástroje akým spôsobom tlačiť takýchto rodičov, aby si riadne plnili svoje povinnosti. Je to možné stíhať prostriedkami trestného práva. Existuje trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti. Podľa Exekučného poriadku možno zadržať vodičský preukaz tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu. Problém však ostáva v rovine občianskeho práva, v rovine vzťahov medzi povinnými osobami, teda rodičmi a deťmi, resp. medzi rodičom, ktorý má plniť a rodičom, ktorý sa o deti stará, a to výživné by mal dostať. Problém nastáva v situácii, keď dochádza k oneskorenému plateniu výživného, a to z toho dôvodu, že v čase sa hodnota peňazí zmenšuje. Takže keď niekto zaplatí to, čo má zaplatiť po troch rokoch, tak hodnota toho reálna je nižšia. Rovnako sa môže stať, že je spätne priznané výživné. V prípade výživného na deti to môže byť až za obdobie troch alebo tri a pol roka a rozloží sa povinnosť platiť výživné na splátky, čiže opäť sa reálna hodnota toho, čo dieťa dostane vo forme výživného znižuje.

    Je síce možné, aby sa na obe situácie, teda aj keď spätne je priznané výživné, aj keď je rodič v omeškaní alebo teda neskoro platí výživné v splátkach, teda to, čo má pravidelne platiť, aby sa subsidiárne uplatnili ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je niekto v omeškaní splnením záväzku, je možné si nárokovať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania. V realite však súdy takto nerozhodujú. Realita je taká, že zodpovední rodičia, ktorí sa starajú o svoje deti a majú bývalých partnerov, ktorí si svoje povinnosti neplnia riadne a načas, de facto úverujú týchto nezodpovedných rodičov a doplácajú na to, samozrejme, deti. Preto prichádzam s návrhom, aby sa zaviedli úroky z omeškania a poplatok za zročné výživné. Ten navrhnutý mechanizmus je obdobný, ako je napríklad v Obchodnom zákonníku, ktorý sa odvoláva na Občiansky zákonník ohľadom toho, akým spôsobom sa má vypočítať výška. Účelom toho je jednak tlačiť nezodpovedných rodičov, aby si riadne plnili povinnosti, pretože ak to nebudú robiť, tak bude to mať aj finančné dôsledky. A jednak je aj poskytnúť kompenzáciu deťom, ktorých rodičia si riadne neplnia povinnosti tým, že im aspoň teda čiastočne bude zvýšená hodnota tej dlžnej sumy. O technike toho riešenia možno, samozrejme, diskutovať. To je otázka pre prípadné druhé čítanie. Ja si uvedomujem, v akej sa nachádzame situácii, a uvedomujem si, že pravdepodobne tento parlament už tento zákon neschváli. Chcem vás poprosiť o jeho podporu, ale aj v prípade, že neprejde, tak považujem za dôležité, aby tá téma tu zaznela, aby som na ten problém upozornil a aby niekto v budúcnosti sa tej témy chopil a tú zmenu presadil. Toto nie je vec, ktorá by mala rozdeľovať pravicu a ľavicu, liberálov alebo konzervatívcov, je to vec, ktorá rieši vecný problém, ktorý zaťažuje mnohých a mnohých rodičov, mnohé a mnohé deti, takže bez ohľadu na výsledok hlasovania je dôležité začať o tom hovoriť, a dúfam, že najneskôr budúci parlament príjme zmeny, ktorá tento problém bude riešiť, nevyrieši ju definitívne, ale určite zlepší situáciu. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu zákona, poprosím teraz pani poslankyňu Vittekovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho Národnú radu informovala o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona pánom poslancom Dostálom.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma v uznesení z 22. novembra 2011 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 36/2002 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 581. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, dôvodová správa nerieši otázku súladu návrhu zákona s ústavou, zákonmi, nevyjadruje sa o súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s medzinárodnými dokumentmi. Z obsahu navrhovaných zmien môžem usudzovať, že s nimi nie je v rozpore. V doložke vybraných vplyvov navrhovateľ uvádza, že návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, neovplyvní podnikateľské prostredie, zamestnanosť, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. novembra 2011 č. 585 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyňa, prosím zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadne písomne prihlášky, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu zákona, ktorého predkladateľom bol pán poslanec, respektíve je pán poslanec Dostál.

    Pristúpime k rokovaniu o návrhu zákona, ktorého predkladateľom je skupina poslancov, a poprosím, aby za skupinu poslancov pán poslanec Procházka návrh zákona o obecnom zriadení uviedol a odôvodnil Národnej rade Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán predkladateľ, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radoslava Procházku a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 580.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorý máte pred sebou pod tlačou 580, je to návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto zákone.

    Článok 1. Zákon Slovenskej Národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnení sa mení a dopĺňa takto:

    V § 2 ods. 3 znie: "Vláda zlučuje obce, rozdeľuje obec a zrušuje obec nariadením. Rozhodnúť o zlúčení obcí, rozdelení obce a zrušení obce možno len so súhlasom obce podľa § 11a a na základe stanoviska ministerstva; obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza, predkladá ministerstvu vyjadrenie."

    V § 2 odsek 4 sa za slovami "obvodný úrad v sídle kraja" čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.

    V § 2a sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

    "Obec možno rozdeliť v dôležitom verejnom záujme aj bez splnenia podmienky počtu obyvateľov v odseku 5, najmä ak obec porušuje niektorú z povinností ustanovenú zákonom, a tým nepriaznivo ovplyvňuje potreby obyvateľov obce alebo jej časti. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.

    Paragraf 2a sa dopĺňa odsekom 8 ktorý znie:

    "Ak dohoda o zlúčení obce, alebo dohoda o rozdelení obce nebola uzavretá do 90 dní od vyhlásenia výsledkov miestneho referenda, môže starosta obce, splnomocnenec petičného výboru alebo osoba určená v petícií podať návrh na súd, aby rozhodol o povinnosti uzavrieť dohodu o zlúčení obcí alebo dohodu o rozdelení obce."

    V § 11a ods. 1 písm. c) sa za slovami "oprávnených voličov" bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o petíciu na rozdelenie obce, postačuje 30 % oprávnených voličov časti obce, o ktorej o odčlenenie ide".

    V § 11a ods. 2 znie:

    "Obecné zastupiteľstvo vyhlasuje miestne referendum o rozdelení obce, ak sú splnené podmienky podľa § 2a ods. 5 a 6. V prípade podľa odseku 1 písm. c) v časti vety sa za bodkočiarkou miestne referendum sa uskutoční len v časti obce, o ktorej odčlenenie ide."

    V § 11a ods. 3 druhej vete sa vypúšťajú slová "a ak ide o rozdelenie obce aj náležitosti podľa odseku 2".

    V § 11a ods. 8 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak sa miestne referendum uskutočnilo v časti obce, jeho výsledky sa zisťujú podľa prvej vety len v tejto časti obce."

    Paragraf 11a sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

    "(10) Ak obecné zastupiteľstvo nevyhlási miestne referendum podľa odseku 1 písm. c) časti vety za bodkočiarkou, obvodný úrad, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza, na návrh poslanca, starostu obce, splnomocnenca petičného výboru alebo osoby určenej v petícii, vyhlási a uskutoční miestne referendum podľa pravidiel ustanovených týmto zákonom na náklady obce, a to po preskúmaní náležitostí petície a podmienok podľa § 2 a odsek 5 a 6."

    Článok II. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2012.

    Cieľom tohto návrhu zákona je na základe informácii a poznatkov získaných z jeho uplatňovania v aplikačnej praxi upraviť ďalšie podmienky týkajúceho sa rozdelenia obce. Návrh reaguje na diane v niektorých obciach, v ktorých nastali zásadné nezhody medzi obyvateľmi v častiach obcí navzájom územne nesúvisiacich, a na stým spojenú nespokojnosť týchto obyvateľov s činnosťou orgánov obce vo veciach nesprávneho a nespravodlivého nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom obce.

    Zákon o obecnom zriadení v § 2 ods. 5 ustanovuje podmienky na rozdelenie obce, tieto podmienky však za istých okolností môžu pôsobiť príliš reštriktívne, najmä vo vzťahu k takým prípadom, v ktorých by rozdelením obce boli lepšie zabezpečované oprávnené potreby jej obyvateľov.

    Z týchto dôvodov navrhovaná právna úprava sleduje cieľ umožniť odčlenenie časti obce, ak orgány obce porušujú pri jej správe finančnú disciplínu, čím zároveň dochádza k nepriaznivému vplyvu na uspokojovanie životných potrieb obyvateľov v obci. Odčleniť časť obce od pôvodnej obce bude možné na základe petície skupiny oprávnených voličov časti obce, ktorá sa chce osamostatniť, a následného miestneho referenda, ktoré sa vykoná len v dotknutej časti obce. V prípade nečinnosti obce pri vyhlasovaní miestneho referenda sa navrhuje pôsobnosť obvodnému úradu zabezpečiť namiesto obce a na jej náklady úlohy súvisiace s miestnym referendom. Rád by som, vážené kolegyne a kolegovia, upozornil na to, že tento návrh zákona nie namierený proti žiadnej z etnických skupín a už vôbec nemá za cieľ napomáhať, napomáhať ich segregácii alebo getoizácii, naopak, prijatie tejto novely požadujú a domáhajú sa ho obyvatelia z viacerých etnických skupín, nielen z tej majoritnej, a to práve preto, že majú pocit segregácie a marginalizácie zo strany samosprávnych orgánov niektorých obcí. Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predkladateľ za uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona.

    Teraz poprosím pána poslanca Radošovského, ktorého poveril výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Pán predseda ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 odstavec 1 zákona o rokovacom poriadku podávam ako určený spravodajca výborom pre verejnú správu v provom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona, čiže o návrhu zákona 369/1990 a jeho teda novele. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku, to je s doručením návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh zákona podľa rokovacieho poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmeno c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2011 č. 584 a podľa § 79 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú spravu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh prerokovali v termíne do 30 a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím zaujmite miesto pre spravodajcu, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Faič, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, pošlite manželke esemesku, že vystupujete, aby...

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, z legislatívneho hľadiska je tento, táto novela zákona urobená precízne. Treba to povedať, že je to tak. Ja sa preto nechcem dotýkať spracovania tohoto návrhu zákona, ale vecnej stránky. Bol som totiž v rokoch 1998 až 2000 aktérom spracovávania koncepcie spracovania návrhov zákonov pri reforme verejnej správy aj súvisiacich zákonov, ktoré, samozrejme, už boli, aj zákon o obecnom zriadení. Vzhľadom na počet obcí, vzhľadom na prenesené kompetencie, vzhľadom na celkovú decentralizáciu kompetencií na miestnu a potom novovytvorenú regionálnu samosprávu sa do činnosti miest a obcí dostal nový faktor, ktorý v priebehu reformy nebolo ešte tak cítiť, pretože samospráva očakávala s kompetenciami, samozrejme, veľké balíky peňazí, ale po prenesení kompetencií ekonomický faktor začal byť skoro rozhodujúci v činnosti samosprávy.

    Práve z týchto dôvodov, aby nedochádzalo k členeniu obcí mnoho razy aj z ekonomického hľadiska istých častí miest a obcí,bol, bolo do tohto zákona dané ustanovenie, ktoré limitovalo odčlenenie obcí počtom obyvateľov. Nebolo to z dôvodov formálnych, nebolo to z dôvodov ani iných, ale vecných, z pohľadu ekonomického fungovania obcí.

    Ak by sa do praxe zaviedli tieto ustanovenia, ktoré, ešte raz poviem, sú legislatívne spracované precízne, tak by nikto nezabránil, aby sa časť mesta alebo obce, ktorá má príjmy oproti ostatným častiam rádovo niekoľkonásobne vyššie, aby im zabránil odčleniť sa od kmeňovej obce. Toto je, myslím si, z pohľadu celkového financovania miest a obcí, ich prosperity a potreby vykonávania služieb pre občanov, nesmierny význam. Ja si myslím, že väčší, ako nejaké jednorazové opatrenia, ktoré by mali, a ja si to teraz dovolím povedať, aj populisticky vyriešiť problémy v niektorých obciach. Myslím si, že celá verejná správa by sa mala sústrediť riešiť tieto problémy inými opatreniami a nie v tomto prípade veľmi jednoduchými, ktoré neberú do úvahy všetky ostatné súvislosti, ktoré tu sú. Ešte raz hovorím, nikto by nezabránil uskutočniť akty, ktoré by boli nezvratné k odčleneniu ekonomicky silných častí možno miest a možno aj väčších obcí.

    Preto nepodporujem, aby sa rokovalo o tomto návrhu zákona ďalej a v zmysle rokovacieho poriadku aj dávam návrh, aby sa zastavilo rokovanie o tom. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Fecko, Somogyi. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, dobre, som rád, že viem, kto bol pri určovaní samospráv a toho počtu, čo ste spomínali. Chcel by som sa opýtať, možno je to na osobnú debatu alebo inde, prečo tam bol koeficient alebo respektíve počet obyvateľov 3-tisíc, keď týchto obcí nemáme až tak veľa, že by prakticky sme museli, keby sa jednalo o 3-tisícovú obec, myslím, že to je životaschopná obec, prečo bolo dané 3-tisíc? Prečo nebolo dané 2-tisíc? Prečo nebolo dané 1 500? To by som chcel, aby mi niekto odpovedal, pretože teraz som na túto otázku, keď som aj dával, nevedel mi nikto povedať, prečo 3-tisíc, presne takto. Takže myslím, že takáto komunita nie je neživotaschopná, takže možnože budete mi vedieť na túto otázku odpovedať. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Musím súhlasiť so slovami pána predrečníka. Totiž obávam sa, zatiaľ len v mojom mene a je to ako môj osobný názor, že ak by sme prijali túto novelu, vytvárali by sme ešte nebezpečnejší precedens, ako je len rozčlenenie na základe finančnej výhodnosti alebo nevýhodnosti byť v jednej alebo druhej časti mestskej časti alebo časti obce.

    Rád by som sa spýtal pána poslanca, že či nevidí väčšiu možnosť na riešenie podobných problémov, o ktorých hovoril pán navrhovateľ, ak by sme posilnili skôr trestnoprávnu zodpovednosť vedenia, nielen celej samosprávy, ale aj starostov, respektíve členov zastupiteľských zborov v samosprávach a či si viem predstaviť, že by sme prelomili tú bariéru, ktorá spočíva v neprípustnosti uplatňovania kolektívnej zodpovednosti. Mám na mysli ako kolektívnej zodpovednosti obecného zastupiteľstva. Totiž najviac problémov vzniká v obecných samosprávach alebo pri výklade týchto problematických riešení, že veď to samospráva odsúhlasila. A ak by sme ako uvažovali o tom, že by sme mohli kolektívne stíhať jednotlivých členov týchto zborov, ja predpokladám, že by sme ďaleko väčší a rýchlejší dosah alebo efektivitu dosiahli smerom k tomu istému cieľu, čo aj pán navrhovateľ zrejme ako, mal ako...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Reagovať na vystúpenie pána, pánov poslancov s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Faiča chce pán poslanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem za názory pánom kolegom. Ku kolegovi Feckovi. V procese samotnej reformy a pri formovaní legislatívnych východísk pri reforme nebola táto požiadavka riešená. Bola riešená dodatočne. Bola riešená dodatočne potom, ako sa, ako boli náznaky a ako sa uskutočnili isté akty k odčleneniu istých častí, ja nebudem teraz menovať v ktorých, myslím, že to bolo mesto a jedna väčšia obec alebo dve mestá, neviem presne už a dalo sa tam, áno, počet 3-tisíc obyvateľov, aby bol dostatočným, dostatočným blokom pre to, aby sa mohla istá časť odčleniť, pretože naozaj, takéto náznaky osamostatniť isté časti miest a obcí z ekonomických dôvodov, tie ekonomické dôvody sú také, že tam bolo viacej firiem, ktoré platili dane, boli tam iné ekonomické aktivity, ktoré prinášali do samosprávy viacej prostriedkov a potom mnoho razy ostatné časti, ktoré by možno čítali, možno menej alebo viacej obyvateľov, by zostali absolútne alebo len s čiastočnými prostriedkami a zostali by, ako sa hovorí, na krku štátu. Z týchto dôvodov to bolo takto postavené ako blokácia.

    A čo sa týka celkovo miest, možno neviete, ale my máme spolu so Švajčiarskom a neviem, kde ešte, najviac obcí, ktoré majú vlastnú samosprávu a ktoré teda majú právnu subjektivitu a fungujú, prebiehajú úplne opačné trendy všade, všade vo svete skrz nefinancovateľnosti mnohých, mnohých úradov, najmä ktoré sú na jednotlivých obciach.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, ak sa nechce vyjadriť k rozprave. Pán spoločný spravodajca rovnako nie.

    Budeme rokovať v rokovaní návrhom poslancov Fecka, Viskupiča, Jurinovej a Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, aby jeden z vás ako navrhovateľ vystúpil, predložil a odôvodnil návrh zákona o voľbách a o zmene a doplnení zákona o politických stranách.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 582.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť napriek tomu, že pravdepodobne k prijatiu tohto zákona už nepríde a napriek tomu, že sa deje predvolebná kampaň a tento zákon bol predkladaný s úmyslom, aby sa už táto predvolebná kampaň riadila podľa neho, napriek tomu oceňujem, že nebola kladená prekážka k právu poslanca predkladať poslanecké návrhy až úplne do konca volebného obdobia a aspoň takto symbolicky nám bude umožnené predložiť zákon.

    Predkladaný zákon mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Za cieľ uvedenej novelizácie sme si dali optimalizáciu financovania politických strán zo štátneho rozpočtu. Sledovali sme snahu o vytvorenie efektívnejšieho modelu financovania politických strán a hlavne posilnenie prvkov verejnej kontroly a transparentnosti nad činnosťami politických strán, ktoré súvisia s hospodárením politických strán.

    Na základe mnohých skutočností, ktoré tejto téme predchádzali aj na základe programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády, alebo vlády, ktorá v súčasnosti už len vykonáva svoj mandát, aj na základe vnútorného presvedčenia, že výzvy na stransparentnenie hlavne financovania a možnosti efektívnej kontroly financovania politických strán by mali aj v legislatívnom procese nabrať nejaký ohlas, sme si dovolili predložiť úpravu, pretože súčasné zdroje financovania politických strán umožňujú veľké množstvo otázok a nedostatočnú transparentnosť. Aj preto si myslíme, že náš model, ktorý môžeme rozdeliť na súkromný a verejný, potrebuje úpravu.

    Z hľadiska súkromných zdrojov financovania politických strán, ktoré tvoria hlavne členské príspevky, príjmy, niektoré príjmy z vlastnej činnosti, respektíve iné plnenia od tretích osôb, je obrovská možná miera úniku, hlavne pri tom, akým spôsobom politické strany dokážu sa k otázke kontroly, prípadného auditu, postaviť.

    Verejné zdroje, ktoré do politických strán plynú, možno rozdeliť na priame a nepriame verejné financovanie. Priame verejné financovanie politických strán zahŕňa príspevok za hlasy upravené v § 52 volebného zákona a v § 26 zákona o politických stranách. Príspevok na činnosť upravený v § 27 zákona o politických stranách a príspevok na mandát upravený v § 8 predmetného zákona tvorí nepriamo.

    Nepriame verejné zdroje financovania politických strán predstavuje plnenie, ktoré sa ex lege poskytujú reprezentantom politických strán, napríklad platy poslancov Národnej rady, poslanecké náhrady a tak ďalej.

    Ako vyplýva na základe nášho predloženého zákona, financovanie politických strán, najmä politických strán zastúpené tuná, v Národnej rade je pomerne dobré a dostatočne finančne zabezpečené. Na druhej strane ekonomické a finančné dopady krízy, a to, že v snahe o šetrenie verejných financií v sebe implikujú aj potrebu šetrenia verejných rozpočtov, aj preto sme sa rozhodli zasiahnuť alebo navrhnúť zmenu, ktorú sme predkladali a mali sme teda ambíciu, aby táto zmena bola účinná ešte pred schvaľovaním rozpočtu na rok 2012.

    Z tohto dôvodu sme chceli, z dôvodu vlastne krízy a aj snahy šetriť verejné financie a aj snahy potom, aby nezostávali iba výzvy na šetrenie prázdne, ale aby si aj sami politické strany vedeli obmedziť svoje financovanie a keďže sa dejú predčasné voľby, nedial sa z financovania politických strán z verejných zdrojov iba dobrý, dobrý biznis, sme upravili model verejného financovania politických strán tak, aby dokázal rešpektovať to, že môže prísť k reálnemu ušetreniu.

    Cieľom tejto úpravy je vylúčenie duplicitných príspevkov z priamych verejných zdrojov financovania, t. j. zrušenie tých príspevkov, ktoré majú rovnaké účelové určenie. Zároveň sa javí potrebné racionalizovať príspevky politických strán, ktoré sú určené na úhradu výdavkov spojených s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Touto novelou meníme spôsob priameho verejného financovania politických strán. V záujme šetrenia zdrojov racionalizujeme a optimalizujeme príspevok za hlasy. Súčasná výška príspevku za hlas je 1 % z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady, a my sme sa snažili, alebo snažíme sa, aby sme získali podporu na úpravu a znížili toto jedno percento na tisícinu, čiže na 0,1 %, čiže na tisícinu priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Príspevok za hlasy navyšuje o 1 milión eur, na ktorý má nárok každá strana, ktorá má právo podeliť si mandáty, t. j. dostane sa do Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve 500-tisíc eur pre strany, ktoré získali viac ako 3 %, ale nezískali nárok na mandáty. Výška príspevku za mandát sa znižuje a zjednocuje na výšku 15-násobku priemernej mzdy.

    Cieľom predkladanej novely je zároveň, ako som úvode hovoril, zvýšenie kontroly nad hospodárením politických strán. Za týmto účelom chceme stanoviť obligatórne zverejnenie písomných zmlúv, oznámení o súdnych dojednaniach, ktorých predmetom je poskytnutie peňažného alebo iného majetkového prospechu. Obligatórne zároveň by bolo zverejňovanie faktúr, objednávok, príjmových a výdavkových účtovných dokladov, respektíve iných účtovných dokladov vyhotovených v rámci zmluvných vzťahov, ktorých príslušníkom je politická strana. Uvedené skutočnosti sa zverejňujú v centrálnom registri zmlúv podľa osobitného predpisu.

    V prípade porušenia uvedených povinností máme ambíciu stanoviť dva druhy sankcií. Prvou sankciou, súkromnoprávna, t. j. uplatnenie právneho režimu v § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej druhá sankcia je verejnoprávna, t. j. formulácia novej skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorej účelom je sankcionovanie porušenia povinností obligatórneho zverejňovania uvedených dokumentov. Túto snahu vnímame aj z hľadiska tlaku verejnosti, našich voličov, veľkej časti tretieho sektora, ktorému sa týmto chcem pripojiť a možno aj týmto malým krokom a snahou vyslyšať hlas o stransparentnenie verejného života, stransparentnenie práve subjektov, ktoré tento verejný život reprezentujú a jediné môžu reprezentovať v Národnej rade, keďže úprava volebného zákona hovorí o tom, že do Národnej rady môžu kandidovať iba politické strany.

    Týmto vás prosím o možnú podporu a v prvom čítaní, ak s filozofiou tohto zákona súhlasíte. Ďakujem.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz poprosím, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet, pán poslanec Švejna ako poverený spravodajca informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (tlač 582).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s ústavou a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby

    1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní,

    2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 586 z 11. novembra 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov, aby som mohol otvoriť rozpravu, ktorú týmto otváram a chcem sa prítomných pánov poslancov opýtať, či sa chce niekto do rozpravy k návrhu zákona prihlásiť? Nie. Preto ju vyhlasujem za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu zákona.

    Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi, navrhovateľovi, pánovi poslancovi Švejnovi a poprosím pána poslanca a predsedu klubu Jozefa Mikuša, aby z poverenia poslancov Hrušovského a Kollára Národnej rade odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona o štátnom občianstve.

    Nech sa páči, pán predseda klubu.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Jozefa Mikuša a Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 525.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som odôvodnil poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný s cieľom zmeniť zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reagovala na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve. Táto zmena má byť taká, aby eliminovala nežiadúce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky a ide najmä o občanov, ktorí získali cudzie štátne občianstvo z dôvodu, aby sa im uľahčil život počas pobytu mimo územia Slovenskej republiky.

    Strata štátneho občianstva Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva sa v návrhu obmedzuje len na prípady, keď cudzie štátne občianstvo bolo nadobudnuté bez toho, aby žiadateľ mal v tejto krajine nejakú formu evidovaného pobytu. Z tohto dôvodu sa zároveň umožňuje osobám, ktoré získali cudzie štátne občianstvo počas pobytu v cudzine a zároveň stratili občianstvo, opätovne nadobudnúť občianstvo Slovenskej republiky. Vychádza sa pritom z princípov medzinárodného práva, najmä Európskeho dohovoru o občianstve, napríklad podľa článku 2 písm. a) dohovoru, citujem: "Občianstvo znamená právnu väzbu medzi osobou a štátom a neoznačuje etnický pôvod osoby." Koniec citátu.

    Vychádzajúc z článku 6 ods. 3 dohovoru, podľa ktorého každý zmluvný štát ustanoví vo svojej vnútroštátnej norme možnosť naturalizácie osôb, ktoré majú zákonný a obvyklý pobyt na jeho území, je pobyt jedným zo základných prvkov medzi osobou a štátom, ktorého štátne občianstvo chce získať.

    Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie a rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívne následky, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz povereného spravodajcu pán poslanca Ďurkovského, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona o štátnom občianstve. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2011 č. 523 navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Faič. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Faič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, poslanci, chcem vyjadriť dva pocity a jednu pochybnosť vo svojom vystúpení a najmä k pánovi predsedovi, ktorý je medzi predkladateľmi tohto návrhu zákona.

    Tento návrh zákona je takmer identický s návrhom zákona, ktorý som v mene skupiny poslancov tu predkladal minimálne trikrát. A práve hlasmi tých, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom zákona, neprešiel. Ale to len na úvod. To znamená, že ten prvý pocit je pocit krivdy, že ste ma aspoň nezobrali medzi predkladateľov, keď už ste teda "opajcli" náš návrh, to je ten pocit krivdy, ten druhý pocit je pocit uspokojenia, že ste nakoniec našli odvahu riešiť tento problém a tento návrh zákona predložili do parlamentu a keďže predtým tu boli v takomto znení minimálne tri návrhy, ten tretí, to tretie, čo chcem vyjadriť, je pochybnosť, pochybnosť o tom, že úprimne chcete riešiť tento problém vo vzťahu k vášmu bývalému koaličnému partnerovi, pretože keby to bolo úprimné, boli by ste predkladali predtým, ako sa legislatívny proces mohol dotiahnuť do konca. Teraz je to len, podľa môjho názoru, gesto. Ďakujem.

  • Ďakujeme za uznanie kvality zákona, pán poslanec.

    Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Možno poviem len dve vety k môjmu predrečníkovi. Tento návrh zákona je opravou zákona, ktorý ste schválili vy v minulom volebnom období. Je pravdou, že nám chvíľku trvalo, kým sme sa o tom rozprávali, kým sme došli k takému riešeniu, s ktorým súhlasili všetky 4 koaličné strany a som veľmi rád, že strana SMER súhlasí s návrhom svojho návrhu zákona a tento návrh zákona podporí.

  • Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, a teraz po vzájomnej dohode s predkladateľmi, poprosím pána poslanca Rafaja, aby za skupinu poslancov predložil, odôvodnil a uviedol návrh na zmenu zákona o obecnom zriadení, ktorý prerokovávame ako tlač 573.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 573.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo a možnosť vystúpiť k návrhu zákona o obecnom zriadení, ktorý predkladáme už opakovane a k tej istej veci, a to je zabezpečiť verejný, kultúrny aj národný záujem vo veci umiestňovania sôch, pamätníkov alebo pamätných tabúľ, ktoré sú v kompetencii obecných a mestských zastupiteľstiev, ale vzhľadom na aplikačnú prax vidíme, že sú problémy v jednak umiestňovaní niektorých sôch alebo búst kontraverzným osobnostiam, ako príklad by som mohol uviesť sochu Esterházyho, Jánosa Esterházyho v Košiciach alebo niektoré iné ako sa ešte chystajú postaviť. Na margo, napr. tiež stojí socha Rákociho a na druhej strane sme boli svedkami deložovania alebo znemožňovania postaviť niektoré sochy národným dejateľom alebo k celonárodne významným historickým udalostiam, na čo naozaj nevidíme dôvod. Opäť by som mohol z praxe hovoriť o dosť dehonestujúcom prístupe, cez rôznu komisiu a obrusovanie sochy Svätopluka, tu neďaleko na Bratislavskom hrade alebo napríklad o rozhodnutí Mestského zastupiteľstva v Nových Zámkoch, ktoré odmietlo osadiť pamätnú tabuľu česko-slovenským legionárom, ktorí v roku 1919 oslobodzovali mesto od vojsk maďarskej červenej armády.

    Najnovšie asi tá najnovšia kauza a prípad, ktorý vzbudil verejný záujem je snaha tzv. Bratislavského okrášľovacieho spolku deložovať súsošie Štúrovcov z Námestia Ľudovíta Štúra v Bratislave a nahradiť toto miesto sochou Márie Terézie. Prebiehajú rôzne diskusie za i proti, ale máme za to a náš návrh smeruje k tomu, aby sa upravili predovšetkým postupy, kde ide o celonárodných dejateľov a historické osobnosti, aby sa takéto už jestvujúce pamätníky nemohli premiestňovať z ideologických alebo iných dôvodov, ako je to napríklad v Bratislave. Takže predmetný návrh zákona predchádza vzniku takýchto situácií, ktoré som vám opísal, kedy obec z titulu svojich samosprávnych kompetencií, buď odmietne využitie verejného priestranstva na účely vyššie uvedené alebo navrhne využitie verejného priestranstva premiestnením umeleckého artefaktu, ktorý sa má viazať k celonárodnej historickej udalosti alebo celonárodnej osobnosti. Chcem len pripomenúť, že už v roku 1920, podľa môjho názoru, aj keď obsoletný, ale stále platný zákon Československej republiky hovorí o súsoší Márie Terézie ako o - citujem - "pomníku, ktorý uráža národné cítenie Slovákov". Ide totiž o to, že budem hovoriť len o tomto prípade, ale on je všeobecne použiteľný na akékoľvek iné pamätníky a určite nájdete príklady aj iných osobností, možno aj zo slovenských dejín, aby to nebolo a niekto nechápal jednostranne.

    Konkrétne socha Márie Terézie bola umiestnená v roku 1897, rok po tzv. pompéznych milenárnych oslavách a nemala teda nijakú časovú súvislosť s panovníčkou z 18. storočia, keďže viac ako po sto rokoch bolo toto súsošie umiestňované, navyše paradoxne jej hlava s koňom smerujú k Budapešti, ako keby k nejakej mešite, no a, samozrejme, že ju lemujú dvaja maďarskí husári. Nie je rovnako pravda, že sa to vzťahuje na historickú udalosť tzv. korunovačného pahorku, ktorý bol niekde úplne inde, a ak na jednej strane niekto podpisuje petíciu za takéto umiestnenie, tak rovnako je tu petícia viac ako päť tisíc ľudí, ktorí odmietajú takéto deložovanie Štúrovcov, pretože ide naozaj o citlivý zásah do národnej pamäte slovenského národa.

    Takže vecne k odôvodneniu k bodom 1 a 2, ak dovolíte. Rieši sa tam možnosť obmedzenia využitia majetku obce, slúžiaceho na verejné účely alebo vo veciach iného spoločného záujmu a v tomto prípade sa zužuje. Teda v prípade umiestňovania alebo deložovania pamätníkov k celonárodným historickým udalostiam alebo osobnostiam. Máme za to, že ak sme kultúrny národ, tak máme si pestovať aj kultúrnu pamäť a ak napr. platí istá úcta k pamätným miestam odpočinku, ako sú cintoríny, tak rovnaký prístup by mal patriť aj k sochám, ktoré sú zhmotnením duše života a posolstva takýchto celonárodných dejateľov. Na margo ešte tohto príkladu, chcem uviesť, že nestotožňujem sa s iniciatívou tohto skrášľovacieho spolku, pretože aj podľa výpisov, ktoré boli dostupné na internete, stojí za tým istá finančná skupina, ktorá sa snaží v úvodzovkách, privatizáciu celého bratislavského nábrežia, keďže na jeho konci stojí pompézny komplex a máme tu aj, poslanci z kultúrneho výboru, ďalší problém, že za týmto komplexom nasleduje Park kultúry a oddychu, ktorý mal byť rovnako zlikvidovaný, takže, dámy a páni, chcem vás veľmi úprimne a s pokorou poprosiť, aby ste venovali tomuto návrhu náležitú pozornosť, aj keď si uvedomujem, že sme v prvom čítaní a v podstate tieto veci nám bežia už len pro forma, ale zajtra budeme hlasovať, takže myslím, že každý tu prítomný poslanec a poslankyňa môže s čistým štítom posunúť návrh do druhého čítania. Len, aby ste boli informovaní, snažil som sa predrokovať túto problematiku aj so ZMOS-om, keďže rada ZMOS-u nie vcelku pozitívne prijímala takéto zmeny, ale to je pri ZMOS-e ako typické, vždy, keď sa otvára zákon o obecnom zriadení. Potom, keď sme mali už tú veľkú debatu so ZMOS-om, ktorú absolvovali a asi zástupcovia všetkých politických strán, tak sme si tieto naše postoje vyjasnili, mienime s nimi komunikovať ďalej a myslím, že môžem povedať, nie je v tom neprekonateľný problém. Ďakujem pekne zatiaľ.

  • Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Poprosím teraz povereného spravodajcu výborom pre verejnú správu pána poslanca Radošovského, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam ako spravodajca určený výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona č. 369/1990 Zb. a jeho zmene a doplnení.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu, vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra minulého roku, č. 574 navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pardon, odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyňa Gibalová, prosím, zaujmite miesto pre vás určené v rokovacej sále, aj pán poslanec Muránsky. Pani poslankyňa Gibalová. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne nehlási z prítomných poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu zákona. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi poslancovi Rafajovi, spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Radošovskému a prosím, aby niekto z poslancov, Štefanec, Droba a Viskupič navrhol Národnej rade a odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o lesoch, ktorý prerokovávame ako tlač 506.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, je navrhovateľov z trojice poslancov, ktorý odôvodní návrh. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 506.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pred časom a predtým, ako sme vedeli o tom, že nám neprejdú iba prvé čítania, sme chceli dospieť k snahe, aby sme odstránili jednu, nemyslím si, že šťastnú zmenu zákona č. 360/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 o lesoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2007.

    V tom čase sme s kolegom Drobom a s pánom predsedom výboru Štefancom našli zhodu, že chceme odstrániť neštandardný vzťah a odstrániť vec, ktorá nám tu zostala z predchádzajúcej vlády, kedy poslanec za SMER Tibor Lehocký predložil pozmeňujúci návrh, čím sa stal ten stav, že sa cyklistom zakázalo pohybovať po lese. Tento návrh má teda záujem napraviť nevyhovujúci stav a zabrániť hromadnému porušovaniu tejto nedomyslenej úpravy, ktoré súčasné znenie z dielne vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva pod vedením Miroslava Jureňu bol prijatý.

    Pozmeňujúci návrh viac-menej na základe dikcie znemožňujú cyklistom pohybovať sa po lese a napriek deklaratórnej časti tento, táto zmena, alebo tento pozmeňujúci návrh bol natoľko nedobrý, že je viac-menej nevykonateľný a tým pádom nemá čo robiť v právnom systéme nášho štátu.

    Nesúhlas možno aj v tom čase a následne aj na viacerých protestoch, ktorý viem vyjadriť aj za cyklistickú obec bol v tom čase prezentovaný aj pred prezidentským palácom, aby pán prezident nepodpísal tento zákon, čo sa nestalo.

    Na vrátenie zákona vyzývali aj občania aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo okolo 15-tisíc ľudí. Zákaz zrušenia vstupu cyklistov a koní do lesa bol, alebo zrušenie teda tohoto zákazu sme mali takisto ako Obyčajní ľudia v predvolebnom programe v roku 2010, a práve preto sme boli radi, že sa stal aj súčasťou spoločného, spoločných bodov v programovom vyhlásení Ivety Radičovej.

    Túto novelu zákona sme predložili do podateľne ešte 20. septembra a takisto nás prišli podporiť výraznou mierou práve cyklisti, ktorí sa výrazne, výrazne podporovali túto snahu odstránenia tohoto nedobrého stavu, ktorý pretrváva v tomto zákone.

    Chcem povedať, že tá nezmyselnosť súčasného právneho stavu má viac-menej dve roviny, tá prvá je nezmyselná v udeľovaní zákazu vstupu do lesa, ktorý patrí všetkým a ktorý využívajú občania na svoju rekreáciu, šport a oddych a zákon popiera vôbec zmysel horskej cyklistiky. Ide o absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode.

    Druhá rovina nezmyselnosti spočíva priamo v nevykonateľnosti zákona. Cyklisti nesmú jazdiť v lese, mimo lesnej cesty, alebo vyznačenej trasy. Nie je však možné rozlíšiť na základe súčasného označovania, či ide o lesnú cestu, pretože táto nie je v žiadnom záväznom predpise definovaná a už vôbec nie je v lese jasne rozlíšiteľná. Uvádza sa, že dvojstopová cesta je lesná cesta a jednostopový je lesný chodník.

    Nie je možné, takže nie je možné uplatniť sankciu, myslím, že údajne a na základe dostupných informácií bola snaha udeliť počas platnosti jednu pokutu, čo myslím že vypovedá o nevykonateľnosti a nezmyselnosti súčasného právneho stavu.

    Myslím si, že aby sme vyčistili tento právny stav a aby sme zbytočne nemiatli verejnosť a zároveň poburovali cyklistickú verejnosť, chceme poslať týmto signál, že mali sme snahu tento problém riešiť a na základe toho aj vás prosím o podporu v prvom čítaní ak s filozofiou nami predkladaného návrhu súhlasíte. Ďakujem.

  • Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, respektíve pani poslankyňu Tkáčovú, ktorú poveril výbor, aby z poverenia výboru Národnú radu informovala o stanovisku k predloženému návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru vám predkladám spravodajskú správu k predmetnému návrhu poslancov Národnej rady. Konštatujem, že boli splnené všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel, aby návrh mohol by dnes prerokovaný v prvom čítaní.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny a výbor, parlamentný výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, zároveň lehoty pre výbory na prerokovanie v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

    Pán predseda, skončila som, prosím otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa. Páni poslanci Martinák, Droba hlásite sa do rozpravy? Takže ešte raz prečítam mená poslancov, ktorí sú prihlásení do rozpravy: Martinák, Droba, Košútová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, z vašej dôvodovej správy vyplýva, že vašim cieľom, ako aj vašich kolegov predkladateľov je to, aby sa mohlo jazdiť na bicykli a na koni aj mimo lesných ciest, alebo mimo vyznačených trás.

    Odôvodňujete tu dvomi podmienkami, ktoré, samozrejme, podľa vás tento zákaz neprimerane obmedzuje vstup ľudí do lesa a podmienky na využitie lesa na športové a rekreačné aktivity. To je vaše prvé odôvodnenie.

    Vážený pán predkladateľ, chcem vás upozorniť na jednu vec. V rámci nášho Slovenska máme 40 500 kilometrov lesných ciest. Jedná sa o lesné cesty spevnené, polospevnené, zemné lesné cesty, zvážnice a ostatné aj nespevnené lesné cesty. Sú to jednoducho cesty, ktoré vedú buď údolím, buď svahové lesné cesty, hrebeňové lesné cesty, ktoré spravidla slúžia na odvoz drevnej hmoty, na približovanie drevnej hmoty mechanizačnými lesníckymi prostriedkami, na rozvoz ľudí, slúžia takisto na zabezpečenie ochrany lesa napríklad pred požiarmi, tam kde sú polospevnené, aby aj hasiči mohli ísť a tak ďalej. Po týchto lesných cestách môžu skutočne sa cyklisti v plnej miere vyžiť.

    O čo sa teraz jedná, jedná sa o to, že táto dĺžka ciest, ktorú som spomínal 4 500 kilometrov (správne 45 000 - pozn. red.), aby mali predstavu aj ostatní poslanci, je to o niečo väčšia dĺžka, ako je dĺžka celého rovníka. Áno, počuli ste dobre, dĺžka celého rovníka. Takže vaše tvrdenia, že tento zákaz obmedzuje ľudí pri vstupe do lesa na športové vyžitie, skutočne neobstojí. Môžu sa športovo vyžiť. Ja osobne ako lesník takmer s 30-ročnou praxou vám môžem zodpovedne povedať, že úplne vôbec nesúhlasím s tým, aby cyklisti sa premávali po lese kadiaľ chcú, keď na to majú podmienky, lesnou cestou, ktorá ide lesom, napríklad po ochranných chodníkoch. Sú to úzke ochranné chodníky, ktoré slúžia na ochrannú službu, predovšetkým lesnej stráži, lesníkom, poľovnej stráži a ostatným. A to nielen pri požiaroch, vzniku požiaru, aby vedel rýchlo oznámiť. Snáď nechcete, aby tieto lesné, aby tieto ochranné chodníku sa devastovali cyklistami, ktorí sa budú premávať, ak vám tento návrh by prešiel náhodou, ja dúfam že nie, na terénnych bicykloch po týchto lesných cestách.

    Ďalej odôvodňujete svojou druhou podmienkou, alebo poznatkom, ak to môžem tak nazvať, zákon je nevykonateľný, pretože občania sa nemajú ako dozvedieť, či porušujú tento zákon, pretože lesné cesty nie sú v teréne nijako označené.

    Pán predkladateľ Viskupič alebo jeden z predkladateľov, týmto skutočne vás srdečne pozývam k nám na severovýchodné Slovensko, berte to ako kamarátske kolegiálne pozvanie, kde lesné cesty, tvrdé, údolné, ale aj lesné cesty svahové, spevnené sú označené dopravnými značkami. Zvislými dopravnými značkami, kde je nápis lesná cesta, napríklad Krásny potok, názvy sa dávajú podľa generálneho plánu lesnej dopravnej siete. Tento generálny plán lesnej dopravnej siete sa obnovuje spravidla pri obnovách lesných hospodárskych plánov, to je raz za desať rokov, už podľa požiadaviek užívateľa lesa. Tento plán obsahuje nielen existujúce lesné siete, ale aj navrhované lesné siete do budúcnosti, podľa toho, koľko hmoty gravituje, aké sú tam terénne podmienky a tak ďalej, to nebudem už bližšie špecifikovať. Čiže lesné cesty nie sú v teréne nijako označené - neobstojí.

    Ďalej ste tu konštatovali, pán kolega, že nikde nie je definovaná lesná cesta, ak je náhodou bez označenia, že jednoducho občania o tom nevedia. Ak by ste podrobnejšie si pozreli aj to, čo navrhujete, to je § 31, zákaz niektorých činností ods. 1 písm. d) jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty, tam máte malú poznámku 45a, 45a je štátna norma 736108 lesná dopravná sieť. Zhodou okolností, potom vám ju povenujem, aj dám, mám ju pri sebe. Môžete sa tam dočítať, že lesná cesta podľa tejto štátnej normy je pozemná komunikácia, ktorá je aj súčasťou lesnej dopravnej siete určená na dopravu dreva, osôb, materiálu, na prejazd špeciálnych vozidiel požiarna, zdravotná služba, ale môže slúžiť aj iné ciele, napríklad aj pre cyklistické ciele. Má vybudované zemné teleso, aspoň jednoduché odvodnenie. Pre našich občanov, ktorí to budú sledovať, alebo môžte vy im vysvetliť, aj ostatní, jednoducho povedané, občan, ktorý pôjde do lesa a vidí akúkoľvek cestu v šírke povedzme tri metre, nech sa páči, je to lesná cesta, môže cyklisticky sa vyžiť priamo v lese, ale nie napríklad na ochranných chodníkoch a tak ďalej.

    Vraveli ste, pán predkladateľ, že dlho ste rozmýšľali ako, čo, a prísť na to a predchádzajúca vláda a tak ďalej. Spomínali ste tu aj kolegu lesníka, bývalého exposlanca pána Ing. Tibora Lehockého. Skutočnosť je však celkom iná. Tí, ktorí ste počas minulého volebného obdobia strávili tu v poslaneckých laviciach, ktorí ste boli poslanci, viete veľmi dobre, že túto tému vehementne presadzoval vtedajší poslanec, terajší minister financií pán Ivan Mikloš. Pán Ivan Mikloš skutočne vehementne presadzoval, presne môžte si to nájsť, túto novelu zákona o lesoch, vehementne aj dovtedy kým nešla plénom fotografia, ako pán Ivan Mikloš je so skupinou cyklistov nie pešo, ale práve na bicykli sfotený v piatom stupni ochrany na Kremenci. Takže ja veľmi pochybujem o tom, že je to váš výmysel, alebo vaša zásluha, pri všetkej úcte k vám, presne tento "pozmeňovák" a doplnenie dával pán Ivan Mikloš počas minulého obdobia, až kým sa neobjavila fotografia o tom, ako porušuje zákon v piatom stupni ochrany skutočne s veľkou skupinou cyklistov a sedí pri tom na bicykli a jednoducho idú. Potom už bol ticho.

    Nebudem tu naťahovať čas, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, to sú dôvody, prečo podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady a v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič, navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, nechcem riešiť to, čo ste hovorili v závere. V legislatívnom procese je to možné dohľadať, fakt si nemyslím, nebol som tu, teda či tu chodila nejaká fotografia alebo nie. Zmyslom zákona, ktorý som, alebo novely, ktorý sme chceli urobiť a naďalej zostáva, že sa nám zdá až absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode.

    Vaša argumentácia ohľadom toho, kde a akým spôsobom sú lesné cesty označené alebo lesné chodníky, alebo ochranné chodníky. Myslím si, že tým, čo som hovoril, že zákon popiera zmysel horskej cyklistiky, je zneisťovanie verejnosti a športovej verejnosti v tom, ak sa v lese pohybujú, iba tým, že táto zákonná úprava platí. Táto zákonná úprava nie je vykonateľná, pretože neexistuje žiadny záznam o tom, či niekto udelil, alebo neudelil pokutu v tomto a nemyslím si, že by sme mali ľudí, ktorí sa chcú rekreovať a tráviť voľný čas, zneisťovať tým, či práve sa nachádza na lesnej ceste alebo sa na lesnej ceste nenachádza.

    Hovoríte o tom, ja by som vás takisto mohol pozvať na niektoré svahy, ktoré mám zjazdené a pri tej právnej istote, ktorá by mala byť nám legislatívcom svätá, by sme mali presne zavádzať to, čo v tej prírode si ten človek dokáže rozhodnúť a zistiť. Nemyslím si, že stav označovania lesných ciest by mal byť taký, že v každom jednom momente sa človek pri pohybe v lese vie rozhodnúť, či zákon porušuje alebo neporušuje, preto je lepšie, ak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predseda, ďakujem. Vážený pán navrhovateľ, tu v podstate nejde o to, či išla fotografia alebo nešla, lebo neviete o tom, ste tu neboli. Fotografia išla, potom už pán Ivan Mikloš sa vôbec nezastával voľného pohybu po lese. Ale teraz toto neriešime, nechajme bokom.

    Ako som im jednoducho spomínal, máme 40 500 kilometrov lesných ciest, to je o niečo viac ako je obvod v dĺžke celého rovníka našej Zeme. Takže nikto nemôže povedať, že je málo lesných ciest. Z praktickej stránky, ak nevedia cyklisti, čo kde je, jednoducho tam, kde je na ceste, ktorá vedie do lesa, je na lesnej ceste. Inde nie je na žiadnej lesnej ceste. Mám neblahé skúsenosti s užívaním ochranných chodníkoch v prospech cyklistov, čo sa týka hlavne na terénnych bicykloch. To tiež nemáte pravdu, že nie je definovaná lesná cesta. Normu som vám ukázal a keby ste si študoval zákon, hneď potom máte tú normu, že táto norma je definovaná jednoznačne štátna norma, čo to je lesná cesta.

    Okrem toho, že neprimerane sa obmedzuje vstup ľudí do lesa, to takisto vôbec nie je pravda. Veď tých lesných ciest som vám povedal, je tu spústa. To je po prvé.

    Po druhé, každý národ a občania musia vedieť, čo je to aj dodržiavanie určitého kľudu v lese pre hniezdenie vtákov a tak ďalej, aby išiel kade-tade či na koni, alebo bicykli lesom, pretože vzťah človeka k prírode odráža jeho kultúrnosť, je znakom jeho kultúrnej vyspelosti. Okrem toho som tu ešte nezahŕňal cyklotrasy, ktoré sú vedené ako ostatné lesné, ostatné cesty. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, desaťminútovú prestávku, vyhlasujem. Budeme pokračovať v rokovaní o 18.15 hodín.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Pani poslankyňa Košútová, nie je prítomný v rokovacej sále, preto som vedome neuprednostnil pána poslanca Drobu, tak ako je na svetelnej tabuli prihlásený do rozpravy.Takže len poradie rečníkov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová. Tomáš, chceš vystúpiť? Dobre, ale už potom bude neskoro. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, v uplynulom volebnom období som zažila ataky na moju osobu, keď prítomná kolegyňa pani poslankyňa Tkáčová vyhlásila, že poslankyňa Košútová chce zakázať vstup ľuďom do lesa. Túto informáciu pertraktovali tri dni v médiách a mala som veľmi dobrú reklamu. Aj keď toto všetko bola, musím povedať, bohapustá demagógia. Nikto nezakazuje nikomu vstupovať do lesa. Nikto neznemožňuje cyklistom vstupovať do lesa. Len sa vyžaduje, aby ako slušní ľudia dodržiavali určité pravidlá hry, určité zásady.

    Nemôže predsa každý jazdiť, kade sa mu páči, krížom krážom cez lesné porasty, spôsobovať škody a nenávratné škody v lesoch, pretože keď niekto preletí cez porast na galuskách, vytvorí sa tam koľaj, do ktorej ide voda, a už to potom ide krížom krážom. Takže nikto nechce to, aby cyklisti do lesa nevstupovali. Chceme len, aby sa tam chovali slušne, aby dodržiavali pravidlá a aby mohol sa les využívať aj pre ostatných slušných ľudí.

    Keď je v lesoparkoch obmedzený pohyb cyklistov, tak nechápem, prečo by nemal byť obmedzený pohyb cyklistov aj v lesoch, a hlavne v lesoch, v ktorých sú vo vyššom stupni chránenia, tak ako to už môj kolega pán Martinák povedal. Ten veľmi jasne vysvetlil, že je dostatok lesných ciest na to, aby sa mohli cyklisti po nich prevážať, aby si mohli spevňovať svoje športové aktivity a aby ich ale slušne využívali.

    Všetko toto, čo tu dneska sa predkladá, považujem len za bohapustú predvolebnú agitáciu a som veľmi rada, že končí toto volebné obdobie a že tento zákon alebo návrh poslanecký nemá šancu prejsť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič, Martinák, Tkáčová s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Nuž milá kolegyňa, keď si ma tak oslovila, tak musím uviesť pre poriadok, že vo faktickej poznámke v rozprave k tomuto návrhu zákona v minulom volebnom období si povedala: "Ja keby som mohla, tak do lesa nepustím nikoho." A to je fakt, to som na vlastné uši počula. Tak poprosím, neskresľovať moje slová. A priznajme si celkom otvorene, vyhnali ste cyklistov z lesa, aj keď je pravda, že doteraz nikto nebol pokutovaný. Čiže je ten zákon je bezzubý. A nie je to žiadna agitácia, lebo my sme aj v programovom vyhlásení vlády sľúbili, že tento zákon príjmeme.

  • Nech sa páči, pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Košútová, ja ti môžem len poďakovať za tvoje vystúpenie, keď si jasnou rečou povedala o tom, že skutočne nikto nikomu nemôže zakazovať vstup do lesa.

    Nikto nikomu ani nechce zakázať vstup do lesa, ale sú určité normy a pravidlá správania sa či v lese, na ulici a tak ďalej. Takisto tieto normy rieši zákon o lesoch 326/2005 Z. z. a síce v § 31, kde sa skutočne zakazujú niektoré činnosti.

    Pre takú ilustráciu skutočne len v krátkosti uvediem niektoré zákazy: vykonávať terénne úpravy, stavať ploty, budovať chodníky, zakladať alebo udržiavať otvorené ohne, stavať posedy, príbytky mimo vyznačených miest, vstupovať do lesov na miestach, kde sa vykonáva technologická príprava pracovísk, výrob stromov a tak ďalej a tak ďalej.

    Je toho síce dosť veľa, ale pri normálnom správaní sa, skutočne nikomu nezakazujeme vstup do lesa, nikto nikdy nevyháňal cyklistov z lesa. Už ako som spomínal, každá cesta, ktorá vedie aj priamo lesom, je lesná cesta, či už je polospevnená, celkom spevnená, alebo len zemná ako zvážnica a v dĺžke 45-tisíc päťsto kilometrov v rámci Slovenska lesnej dopravnej siete sa cyklisti môžu skutočne vyžiť bicyklovaním po týchto lesných cestách a nie je to žiadne obmedzenie, ale trváme na tom, že po ochranných chodníkoch a krížom krážom po lese, okrem toho aj v záujme bezpečnosti cyklistov, nie je možné túto cyklistiku prevádzať.

  • Ďakujem. Keďže mám viacero výhrad, som sa vyjadril pri uvádzaní zákona, chcem iba jednu malú poznámku k predvolebnej kampani alebo ku kampani nemohlo prichádzať 21. 9. 2011, kedy sme s touto ambíciou zmeniť absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode a v lese prišli, takže neviem z čoho usudzujete, že sa jedná o predvolebné gestá.

    Navyše, keďže vieme, že procesuálne podľa zákona o rokovacom poriadku, už pravdepodobne k prijatiu alebo k druhému čítaniu nepríde. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Košútová chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Jarka, ty si ma citovala, ale, bohužiaľ, si citovala iba prvú časť tej vety, ktorú som ja vtedy pri vystúpení povedala. Nepovedala si aj druhú časť vety, keď som povedala, že preto by som zakázala vstup do lesa, pretože ja som pri poslednej návšteve lesa mala škaredý úraz na koleno a tri týždne som nemohla chodiť. To len pre poriadok. Takže, aby sme si povedali.

    A to, že sa zákon neprijal, veď vy ste už dobre vedeli, že vláda je povalená, nemá šancu prejsť, takže jednoducho ste ho mohli stiahnuť, pretože to, že sa už teraz nepríjme, ma len a len teší.

  • Nech sa páči, pán poslanec Droba, prihlásený do rozpravy k návrhu zákona.

  • Vážený zbytok poslaneckej snemovne, tí, čo tu ešte sú. Ja budem veľmi stručný a v podstate som ani nechcel ísť do rozpravy, chcel som to vybaviť faktickou poznámkou, ale nakoniec som sa rozhodol, že to poriešim týmto spôsobom.

    Chcem povedať, že v plnej miere, keďže som jeden z predkladateľov, podporujem tento návrh. Vnímam to ako rektifikáciu alebo nápravu niečoho, čo bolo umelé, niečoho, čo jednoducho bolo nevykonateľné. Zákaz neprimerane obmedzoval vstup ľudí do lesa a podmienky na využitie lesa na športové a rekreačné aktivity.

    Myslím si, že v slovenských lesoch, tak ako viacerí z vás poznamenali, je dosť, tých ciest je tam dosť a pri rešpektovaní, vzájomnej úcty a korektného správania, sa tam zmestia rovnako hubári, cyklisti, chodci a všetci ostatní dovolenkári, kočikári, a ktokoľvek ďalší.

    Takže tento fakt spôsobuje tým, že ľudia chodia na bicykloch a platí súčasný zákon, tak jednoducho tí cyklisti sú stále v niektorých lesoch a na niektorých lesných cestách ilegálne. Zároveň je ale nevymožiteľné im preukázať a zároveň ich trestať. Takže si myslím, že to že hromadne dochádza k porušovaniu zákona, jednoducho vedie k spochybňovaniu dodržiavania a vynucovania zákonov Slovenskej republiky všeobecne.

    Z tohto titulu podporujem tento nový návrh zákona. A ak by bola šanca hlasovať v druhom a treťom čítaní zaň, tak určite by som zaň hlasoval. Tá šanca, bohužiaľ, už nebude. Ďakujem, dovidenia.

  • Pán poslanec Martinák. Nech sa páči, s faktickou.

  • V krátkosti skutočne, pán kolega, len zareagujem na vás, pretože musím konštatovať, že vôbec nie ste v obraze. Hovoríte, chcete robiť nápravu. Neviem síce v čom, keď po lesných cestách môžu cyklisti chodiť, že to bolo vytvorené umele. Neviem síce, čo tam bolo vytvorené umele. Ďalej, že je to nevykonateľné. Ja neviem, čo je tam nevykonateľné, keď som vám definoval, čo je to lesná cesta, a priamo vo svojich materiáloch budete mať toto, čo ste navrhovali, čo sa týka zákaz niektorých činností, kde máte uvedenú štátnu normu, čo je to lesná dopravná sieť.

    Hovorím, pre úplného laika je to jasné, je to každá jedna lesná cesta, ktorá vedie lesom, či je to údolná, alebo je to svahová lesná cesta, či je spevnená, polospevnená, alebo či to je lesná cesta zemná, takzvaná zvážnica, kadiaľ približujú drevnú hmotu. Všetko toto sú lesné cesty v dĺžke rovníka našej zeme.

    Ďalej, že vstupujú na lesné cesty ilegálne. Môžte si počuť svoj príhovor v médiách alebo takisto na internete. To ste povedali úplný nezmysel, že na lesných cestách sú ilegálne. Na lesných cestách vôbec nie sú ilegálne. Ja mám teda dojem, že vy skutočne sami zavádzate týchto cyklistov. Stále na lesných cestách sú všetci cyklisti legálne.

  • Pán spoločný navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pani spoločná spravodajkyňa? Áno. Nech sa páči.

  • Kolegovia, ja len jednu vetu. Je mi ozaj veľmi ľúto, že tento návrh v tomto volebnom období nemá šancu, ale verím, že nový parlament sa k tejto problematike vráti a uvedie problém tam, kam patrí, aby teda cyklisti sa mohli voľne v lese pohybovať. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem navrhovateľovi pánovi poslancovi Viskupičovi a pani spoločnej spravodajkyni pani poslankyni Tkáčovej.

    Poprosím teraz, aby za navrhovateľov návrhu zákona pani poslankyni Zmajkovičovej a Kovačócyho, jeden z navrhovateľov návrh zákona uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady, ktorý navrhovatelia žiadajú zmeniť zákon o priestupkoch, ktorý prerokovávame ako tlač 513.

    Nech sa páči, pán poslanec Kovačócy.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 513.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, týkajúci sa rozšírenia skutkovej podstaty priestupku proti majetku, má za cieľ poskytnúť ochranu cudziemu majetku pred viacerými formami útokov nad záujem chránený zákonom.

    Zákon o priestupkoch v súčasnej platnej podobe poskytuje ochranu majetku pred útokmi zo strany páchateľov priestupku vo forme krádeže, sprenevery, podvodu, zničenia alebo poškodenia veci. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti majetku z hľadiska objektívnej stránky skutku, stačí konanie v štádiu pokusu.V aplikačnej praxi sa však útoky proti majetku vyskytujú vo viacerých formách, ako vymedzuje zákon o priestupkoch.

    V štvrtej hlave zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov sú vymenované trestné činy proti majetku, ktoré postihujú konanie páchateľov vo forme krádeže, sprenevery, rôznych druhov podvodu, nevyplatenia mzdy, neoprávneného používania cudzej veci, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, úžery, zatajenia veci, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, poškodzovania cudzej veci, poškodzovania veriteľa a tak ďalej.

    Rozdiel medzi trestným činom proti majetku a priestupkom proti majetku je spravidla v hodnote veci, ktorá bola konaním páchateľa napadnutá. Trestný zákon túto hranicu určuje v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov ako hranicu následku, ktorá bola skutkom spôsobená spravidla ako škoda malá. V § 125 ods. 1 Trestného zákona je vymedzené, že škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Ak je napadnutá cudzia vec nižšej hodnoty, nie je splnená podmienka pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu a vec môže byť právne kvalifikovaná ako priestupok. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.

    Z tejto definície priestupku vyplýva, že ak v zákone o priestupkoch nie je v priestupku proti majetku vymedzená konkrétna forma konania páchateľa, tak takéto konanie nie je možné posudzovať ako priestupok. V praxi sa veľmi často vyskytujú prípady, kedy sa páchatelia dopúšťajú skutkov, ktoré trestný zákon posúdi ako zatajenie veci alebo neoprávnené používanie cudzej veci, ale ak je nimi spôsobená škoda nižšia ako 266 eur, páchatelia týchto skutkov sú nepostihnuteľní, a preto u nich narastá pocit beztrestnosti a skutkov sa dopúšťajú opakovane.

    Realizácia novely zákona o priestupkoch nebude mať dopad na verejné rozpočty, návrh neprináša nároky na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Vzhľadom na presun bodov programu medzi zasadnutiami Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem dátum účinnosti zákona z pôvodného 1. januára 2012 na 1. mája 2012. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pána poslanca Glendu, aby z poverenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač č. 513. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 odseku 3 písmena c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporúčajú uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. septembra 2011 č. 506 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem za informáciu o stanovisku výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, chce sa niekto z prítomných prihlásiť do rozpravy ústne? Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi, spoločnému spravodajcovi a prerušujem rokovanie o návrhu zákona o priestupkoch a poprosím pána poslanca Galbavého, aby za skupinu poslancov Národnej rade odôvodnil návrh na prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 515.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tlač 515.

  • Pán predseda, ďakujem. Dámy, páni, dovoľte, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Tkáčovou, o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Pokúsim sa byť stručný a poviem, čo je našim cieľom. Chceme dosiahnuť, aby majitelia pôdy dostávali za svoju pôdu nájomné, pretože, bohužiaľ, stále sme svedkami toho, že nepoctiví nájomcovia tejto pôdy si neplnia voči vlastníkom svoje záväzky, teda neplatia nájomné podľa dohody. Pritom oni zo svojho podnikania poberajú zisky a nemalé prostriedky zo štátnych dotácii. To všetko len vďaka tomu, že majú prenajatú pôdu. Sme presvedčení, že poberanie dotácii by malo byť podmienené vysporiadanými vzťahmi s majiteľmi pôdy. Stručne, ak nájomca nebude platiť nájomné, nebude môcť dostávať štátne dotácie.

    Kolegyne, kolegovia, bežne sa tu stretávame s tým, že nájomca uzavrie s majiteľmi pôdy zmluvu na najkratšiu zákonom povolenú lehotu 5 rokov, niekedy ich dokonca vyzýva, aby čím skôr poslali podpísané zmluvy o prenájme, aby im mohli vyplatiť nájomné. Tým ale komunikácia s majiteľmi pôdy skončí. Nájomné nepríde, niekedy hneď od prvého roka, niekedy sa zaplatia prvé 2 či 3 roky a potom je koniec. Po uplynutí dohodnutého termínu zmluvy, spoločnosť zanikne a dlžné nájomné niet od koho vymáhať. V zápätí sa ozve iná spoločnosť, ktorá chce pozemky prenajať a celý cyklus sa pravidelne opakuje. Samozrejme, nájomca sa pritom uchádza o štátnu podporu a poberá dotácie. Tu treba upozorniť na skutočnosť, že podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy majú majitelia pozemkov povinnosť udržiavať pôdu v stave, ktorý zabezpečí jej trvalý charakter poľnohospodársky využiteľnej pôdy. Musia teda zabezpečiť jej obrábanie, inak im hrozia sankcie.

    Kolegyne, kolegovia, na Slovensku je absolútna väčšina pôdy až vyše 90 % obrábaná nie ich vlastníkmi, ale nájomcami. Na rozdiel napríklad od Rakúska, Nemecka a ďalších krajín, kde farmár má vlastné pozemky alebo časť má vlastnú a časť si prenajíma, u nás podnikateľsky podnik hospodári často na pôde, z ktorej mu nepatrí skoro nič alebo si ju prenajíma úplne všetku.

    Prečo to je u nás takto? Dôvodom je skutočnosť, že po roku 1948 boli vlastníci alebo priamo zbavení pôdy, alebo boli prinútili vstúpiť do poľnohospodárskych družstiev. Po roku ´89 síce získali pôdu späť, ale v absolútnej väčšine nie sú schopní ju obrábať. Nemajú potrebné stroje, zariadenia a nemajú ani prostriedky na ich zakúpenie. Niekedy by aj mali záujem na obrábanie svojej pôdy, ale nemôžu. Pôda je uprostred lánu a nie je k nej žiadny prístup. Z toho dôvodu majú vlastníci pôdy často jedinú možnosť ako pozemky udržiavať obrobené, a to je prenajať ich. To z nich robí terč spoločností, ktoré zneužívajú ich situáciu a doslova ich okrádajú. Vymáhanie prostriedkov je sťažené aj preto, že majitelia pôdy sú často vo vysokom veku, prípadne žijú v mestách vzdialených od pôdy a sídla nájomcu aj niekoľko sto kilometrov. Kým sa dokážu zmobilizovať, nájomca zanikne, tomu napomáhal všeobecne problematické a zdĺhavé vymáhanie práva súdnou cestou.

    Zákon vychádza z filozofie, ktorá sa uplatňuje v tomto volebnom období a ktorá posilňuje práva vlastníkov voči nájomcom a užívateľom ich majetku. Stalo sa tak v prípade vlastníkov bytov, dereguláciou nájomného, ale aj vlastníkov pôdy pod záhradkárskymi osadami. Preto je vhodné posilniť aj práva státisícov majiteľov pozemkov voči nepoctivým nájomcom. Návrh zákona toto uskutočňuje tak, že ustanoví ako podmienku štátnej podpory riadne platenie nájomného majiteľom pozemkov. Nájomca dostane štátne dotácie len v prípade, ak vydokladuje, že platí majiteľom pôdy dohodnuté nájomné. Už doterajšia úprava zákona, o ktorom rokujeme, nájomcom ukladá povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky. Tieto údaje je tiež povinný na požiadanie poskytovať obvodnému pozemkovému úradu a poľnohospodárskej, pôdohospodárskej platobnej agentúre. Teda nájomca musí mať kedykoľvek k dispozícii všetky doklady, ktoré návrh novely požaduje. Žiadny predpis však nebráni vyplácať štátnu podporu podniku, ktorý nemá vysporiadané svoje povinnosti voči majiteľom pôdy, ktorú užíva a na ktorej podniká. Zamedzenie podpory bude účinným nástrojom na to, aby prinútili nájomcov plniť si záväzky voči majiteľom pôdy. Proti tomuto návrhu je niekoľko námietok.

    Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory napríklad tvrdí, že je to nerealizovateľné pre veľký počet nájomných zmlúv, a teda aj dokladov, ktoré by sa museli predkladať každoročne pri žiadosti a dotácie. Napríklad upozorňuje na skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa peniaze neposielajú majiteľom pôdy na účet, ale vyplácajú sa v hotovosti v kancelárii poľnohospodárskeho podniku. Bolo by nemožné tieto doklady kopírovať a prikladať kópie k žiadosti. Zdôrazňujem, že návrh nič také nepožaduje. Žiadne stohy zmlúv ani príjmových, či výdavkových bločkov. To, čo požadujeme, je vierohodné preukázanie, že podnik platí a vierohodným dokladom je predsa účtovníctvo. Nájomca musí viesť účty, na ktorých eviduje svoje záväzky voči majiteľom pôdy a účty, na ktorých eviduje platby. Nič viac nepotrebuje.

    Podstatné je jedno, ak nájomca pozemkov požiada o dotácie a doloží to účtami, tak dostane dotácie. Ak sa objaví nejaký majiteľ pôdy, ktorý sa bude sťažovať, že nedostáva zaplatené, je toto preveriteľné a ak sa ukáže, že nájomca naozaj neplatí, bude mať vážne problémy, pretože už bude mať do činenia nielen s majiteľmi pôdy, ale aj so štátom. Som presvedčený, že to bude dostatočná motivácia k plneniu si záväzkov.

    Za absolútne perfídnu námietku proti návrhu považujem výroky, že majitelia pôdy by mali byť radi, že ich pôdu niekto obrába a platí dane z pozemkov. Teda podnikanie na cudzích pozemkoch by vlastne malo byť chvályhodným činom. Verím, že tento princíp sa nestane pravidlom aj v iných oblastiach nášho života. Bohužiaľ, vieme aká je situácia, zákony sú v prvom čítaní, toto je posledná oficiálna schôdza. Pevne verím, že táto agenda bude platná aj v budúcom volebnom období a pevne verím, že ja sa stanem jej gestorom. Ďakujem pekne.

  • Tomu poslednému zdôvodneniu som nerozumel, pán poslanec.

  • Pán predseda, ja Vám to vysvetlím po siedmej hodine.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Feckovi, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov a poprosím pána poslanca Galbavého, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené poslankyne, poslanci, vážení kolegovia, výbor Národnej rady Slovenskej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojim uznesením č. 127 z 27. septembra 2011 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. septembra 2011 č. 515 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem, pán poslanec. Poprosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu a ponúkam možnosť prihlásiť sa do nej aj ďalším poslancom. Pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko ako spoločný spravodajca, po vás vystúpi pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne. Som rád a zároveň je mi smutno. Rád kvôli tomu, že tento zákon sa dostal konečne na radu aj u nás v Národnej rade, a smutno z toho, že asi nebude mať dlhý život. Ale taký je asi život zákonov na konci volebného obdobia. Bol som pri tom, keď mi desiatky ľudí prišlo sa sťažovať, ako je to možné, že nedostávam ani cent ani korunu za svoju pôdu? A daný podnikateľ si za to ryžuje subvencie, dotácie alebo jak to nazvať. Všetko možné, ktoré je možné a zrazu zisťujeme, že nedovoláte sa svojho vlastníckeho práva a jeho výkonu. PPA-čka, informoval som sa v poľnohospodárskej platobnej agentúre. Keď som sa ich prišiel opýtať čo vyžadujú. Pozreli na mňa a povedali: "Viete čo vyžadujeme? Verifikáciu." Viete, čo je verifikácia? Pozemkov?

  • "Zákresná", v úvodzovkách povedané, v pozemkovej leteckej snímke, kde vy si zakreslíte, že toto je moje a na to chcem subvenciu. Vypočítame, aká je tam výmera, a dostávate subvenciu. Keď to má byť akože transparentné čerpanie fondov z Európskej únie, tak ďakujem pekne. A žiaľ, nebolo doteraz možné alebo som nevidel proste nejaké snahy, aby sa tento stav napravil. Pretože mne sa zdá, ako keby sme si ešte stále pomýlili, že tu ešte revolúcia vôbec nebola. Hlavne pri využívaní poľnohospodárskych pozemkov. A to užívacie právo v mnohých prípadoch sa stáva nadradené znovu vlastníckemu právu. Užívateľ si diktuje podmienky. Ty, vlastník, buď tam čuš, ty nemáš právo na nič. A musím vám povedať jedno. Keď sme v ´92 roku začali rozdávať hospodárske dvory a vracať pozemky našim vlastníkom, viete čo žiadali vlastníci? Nech tam gazdujú družstvá ešte 1 500 rokov aj štátne majetky a nech je to transparentné. Ja mám nájomnú zmluvu, dostávam financie, ja som vlastník, ty si užívateľ. A poďme, jak je vo všetkej vyspelej Európe a všetkých ostatných kútoch sveta. Žiaľ, u nás ani do dnešného dňa, musím povedať, niektoré majetky neplatia, respektíve už eseročky a všetko, čo z nich vzniklo, neplatia vlastníkovi nájom za pôdu. Keď toto má byť demokracia na Slovensku, tak s takouto sa ja v živote nestotožním. Takže som veľmi rád, že toto tu sa predkladá a dúfam, ako hovorí pani Košútová, všetko je o ľuďoch. Celý život je o ľuďoch, žijeme medzi ľuďmi. To znamená, že práve je to možno že o tej kontrole, akí sa tam postavia ľudia a ktorí budú ochotní robiť to, čo majú robiť. Keď majú kontrolovať, nech kontrolujú, keď majú vyplácať nech vyplácajú, keď majú písať zmluvy, nech píšu zmluvy. Takže v takomto duchu, takže som rád, že je to tu, a dúfam, neviem, kto tu bude. Chcem vás poprosiť kolegovia a kolegyne, ktorí sa tu dostanete do tohto parlamentu, je nás tu zopár síce teraz, aby ste tento zákon nenechali utopiť iba v nejakých chimérnych predvolebných sľuboch, aby ste v ňom pokračovali ďalej. A preto by som bol veľmi rád, aby to neupadlo do zabudnutia. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja budem skutočne veľmi stručná. Ja chcem len tlmočiť odkaz ľudí, ktorí podnikajú na pôde k predloženému návrhu zákona jeho predkladateľom. Ľudia sa pýtajú, či viete, aká je situácia v podnikoch, keď predkladáte takúto novelu? Či viete si predstaviť koľko zmlúv je v takom podniku, ktorý obhospodaruje viac ako tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy pri súčasnom stave rozdrobenosti pôdneho fondu na Slovensku? Či viete, kto bude určovať, aké to budú doklady, ktoré bude musieť podnikateľ predkladať? Kto im uhradí zvýšené náklady na túto zbytočnú administratívu, ktorú navrhujete? Keď aj tak dopredu vieme, že Poľnohospodárska platobná agentúra má iné páky a iné možnosti na odkontrolovanie a nebude mať čas ani možnosti kontrolovať takéto doklady, ktoré požadujete. A ešte sa vás pýtajú, prečo hádžete všetkých podnikateľov na pôde do jedného vreca? Stále u vás platí podnikateľ rovná sa zlodej? Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa či sa chce k rozprave vyjadriť?

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Už máme málo času. Ale iste, pani poslankyňa Košútová, ja si vážim, že ste doniesli odkazy, ktoré vám napísali farmári a podnikatelia. Začnem asi od konca. V žiadnom prípade si nemyslím a nehádžem do jedného vreca všetkých podnikateľov a nemyslím si, že všetci sú zlí. Tí dobrí sa potom nemajú čoho obávať. Ale skúsme, ja som za toľko rokov, ktoré tu pôsobím, som prišiel na to, že najlepšie sa človek stotožní a pochopí problémy ľudí, keď ich sám zažije. A skúste sa zamyslieť nad tým, že v ´48 roku Víťazný február pripravil týchto ľudí o pozemky. Dobre. Prišla demokracia. Tá im ich prinavrátila. S pozemkami si nevedeli sami poradiť. Jednoducho ich dali do nájmu za jasných podmienok, na základe zmluvy s konkrétnym nájomcom. A ten nájomca si povedal, tak prečo by som ja tieto dohody zmluvné mal plniť? Jednoducho jej nezaplatím ani cent. Je to nefér. Však predsa musí existovať princíp spravodlivosti, keď sa na niečom dohodneme, vlastním nejaký majetok a chcem za ten majetok získať pár eur alebo ja neviem stovky eur a na druhej strane nájomca - farmár berie od štátu dotácie, z Európskej únie fondy a nie je ochotný sa s týmito ľuďmi vysporiadať, no tak to je nefér. To je nefér a mne na tom nezáleží. Nech Platobná poľnohospodárska agentúra má s tým akokoľvek veľa problémov, narastie byrokracia. Mňa zaujímajú títo ľudia. Či dostanú zaplatené, alebo nie. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec, pani poslankyňa, vystúpil ako navrhovateľ, preto už naňho nie je možné reagovať s faktickými poznámkami.

    Poprosím, aby sme prerokovali ešte, keďže sú tu predkladatelia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Ešte tento návrh a poprosím povereného navrhovateľa skupinou poslancov pána poslanca Buriana, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kažimíra, Jána Počiatka a Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 5174.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojej dôvodovej správe k zákonu o dani z príjmov č. 595/2003 chcem len povedať nasledovné. Táto dôvodová správa už nie je aktuálna vzhľadom k tomu, že bola pripravovaná pred štátnym rozpočtom, a myslíme si, že práve aj z dnešnej podoby je práve ten aktuálny pohľad na to, že je pokles predikcie hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, teda zníženie hrubého domáceho produktu z 1,7 % na 1,1-percentný bod. Myslím si, že je o to viac aktuálnejší aj tento náš návrh. Vzhľadom aj ku krátkosti času chcem uviesť, že tento návrh zákona hovorí o tom, že sa bude, že bude hľadať riešenie alebo teda, že budeme hľadať riešenie aj v dani z príjmu či už fyzických osôb, alebo právnických osôb.

    Po prvé je to zaviesť zvýšenú sadzbu dane z príjmov pre fyzické osoby na úroveň 25%, ktorá sa uplatňuje pri príjmoch, ktoré hrubý príjem prekročí čiastku 33-tisíc eur, čo je v ponímaní slovenských korún asi milión korún. Uvažuje sa o tom, že to bude asi postihovať asi 25-tisíc ľudí. Príjem do štátneho rozpočtu by mohol byť podľa ESA 95 asi 65 miliónov eur.

    Po druhé je to zaviesť progresívnu daň pre právnické osoby, kde základ dane z príjmov je viac ako 30 miliónov eur, čo každý vníma ako veľmi významnú vysokú čiastku, ktorá sa bude dotýkať v zásade len niečo viac ako 30 podnikov na Slovensku. Jeho príjem očakávaný je na úrovni asi 64 miliónov eur.

    A potom po tretie je zavedenie, daň z dividend pre fyzické osoby vo výške 5 %, ktorej príjem by mohol byť na úrovni v roku 2012 na úrovni 20 miliónov eur. Myslíme si, že týmto návrhom zákona dáme návod na to, ako sa dajú nájsť príjmy do štátneho rozpočtu nielen zvyšovaním spotrebných daní, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú náklady na život pre ľudí. Už tak by som povedal, veľmi významne exponovanými nepriamymi daňami ako je zvýšenie DPH a spotrebných daní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Petra Pellegriniho, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona. Konštatujem, že tento návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia zákona je zrejmý jeho účel, preto po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a zároveň v súlade s vašim rozhodnutím č. 517 z 23. septembra 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, otvorte prosím rozpravu.

  • Ďakujem za správu výboru. Otváram rozpravu. Pán poslanec Počiatek. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ. Presne tak, súhlasím s vami. Ďakujem.

  • To bolo jedno z najlepších vystúpení, ktoré dnes v Národnej rade Slovenskej republiky pri prerokovávaní návrhov zákonov som počul.

  • Smiech v pléne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vecné, konkrétne zdôvodnenie vášho postoja k navrhovanému zákonu. Páni poslanci, poslankyne, ďakujem všetkým, ktorí ste a sme vydržali až do 19.00 hod. Prerušujem rokovanie 28. schôdze Národnej rady. Ešte predtým chcem oznámiť, že navrhovatelia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby Chren, Přidal, Solymos ma požiadali, resp. netrvajú na prerokovaní zákona, sťahujú zákon z rokovania ako navrhovatelia 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme túto ich žiadosť zobrali na vedomie a ďalej organizovali program rokovania tak, že o tomto návrhu rokovať Národná rada nebude.

    Prajem príjemný večer, dovidenia ráno o 9.00 hodine. Prerušujem rokovanie.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.