• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým príjemný dobrý deň.

    Otváram druhý rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali páni poslanci Ivan Chaban a Igor Choma.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh má tlač 561 a spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 561a.

    Vítam na rokovaní podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša. Žiadam ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za krátke meškanie. Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi stručne uviesť vládny návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý je v podstate väzbovým predpisom na schválený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

    Zásadné zmeny, ktoré tento zákon obsahuje, sú zmeny vo výkazníctve štátu, zvýšenie transparentnosti zverejňovania údajov za hospodárenie Slovenskej republiky, opatrenia s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť hospodárstva Slovenskej republiky a aplikačná prax.

    Vo vzťahu k výkazníctvu štátu sa navrhuje vypracovávať namiesto záverečného účtu verejnej správy dva nové dokumenty, štátny záverečný účet a súhrnnú výročnú správu.

    Ťažiskom štátneho záverečného účtu je zhodnotenie výsledkov rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a údajov o dlhu verejnej správy v metodike ESA 95 predložených Európskej komisii do 1. apríla bežného roka a hodnotenie hospodárenia na hotovostnom princípe.

    Súhrnná výročná správa bude obsahovať už definitívne údaje o výsledkoch hospodárenia a údaje o dlhu verejnej správy v metodike ESA 95, ktoré sa budú predkladať Európskej komisii do 1. októbra bežného roka.

    Podľa tohto návrhu sa bude hodnotiť hospodárenie Slovenskej republiky už za predchádzajúci rok, teda za rok 2011.

    Pre zvýšenie informovanosti verejnosti a posilnenie transparentnosti zverejňovania údajov za hospodárenie Slovenskej republiky sa rozširuje rozsah údajov, ktoré obsahuje rozpočet verejnej správy, a to sú údaje o rozpočte na bežný rok, očakávané skutočnosti bežného roka, plnenie rozpočtu za dva predchádzajúce roky...

  • Ruch v sále.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Páni kolegovia, poprosím o pokoj, nie je nás tu veľa, tak sa nevyrušujme navzájom.

  • Súčasne sa zakotvuje povinnosť ministerstva financií zverejňovať rozpočtové opatrenia, ktorými sa menia záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

    Ďalším z opatrení, ktorým sa má zabezpečiť pozitívny vplyv na schodok štátneho rozpočtu, je obmedzenie vykonávania rozpočtových opatrení z dosiahnutých vyšších daňových príjmov štátneho rozpočtu v priebehu roka a z úspor výdavkov spojených so správou štátneho dlhu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o podporu pri schvaľovaní tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz poprosím spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre financie a rozpočet, pána poslanca Tibora Tótha, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 726 z 30. novembra 2011 pridelila vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách, stanoviská poslancov Národnej rady v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčali pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 323, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č.114.

    Ďalej to boli odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť. Bol to ústavnoprávny výbor uznesením č. 365 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 108.

    Ďalší výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, nebol uznášaniaschopný, z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných len 6.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo spolu 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Sú presne popísané v tejto spoločnej správe, ktorú máte.

    Gestorsky výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bodoch spoločnej správy 2, 9 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Prosím, otvorte rozpravu, diskusiu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnou formou prihlášky dvoch poslancov. Písomne sa prihlásili pán poslanec Ján Golian a pán poslanec Ondrej Dostál. Po ich vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné sa do rozpravy potom prihlásiť aj ústne.

    Slovo má teraz pán poslanec Ján Golian. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, spolu so skupinou poslancov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh ktorý vylepšuje návrh, ktorý v spoločnej správe predniesol pán poslanec Tóth. A dopredu sa vám ospravedlňujem, že budem hovoriť trochu dlhšie. Budem sa snažiť hovoriť zrozumiteľne a dostatočne rýchlo, aby som po skúsenostiach to nemusel opakovať dvakrát. Takže prosím o trpezlivosť.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem nasledujúce zmeny a doplnenia.

    Za článok I sa vkladajú nové články II až IX, ktoré znejú:

    Článok II. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 664/2002 Z. z., zákona č. 251/2003 Z. z., zákona č. 464/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 732/2005 Z. z., zákona č. 258/2005 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z. a zákona č. 389/2011 Z. z. sa mení takto: „V § 4 ods. 2 sa slová „finančného riaditeľstva“ nahrádzajú slovami „finančnej správy“.“

    Ide o terminologické zosúladenie s § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, v ktorom je zavedený pojem „prezident finančnej správy“.

    Článok IV. Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 553/2008 Z. z. a zákona č. 570/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 3 odsek 2 znie: „Informačnú činnosť vykonáva povinná osoba, ktorá je správcom alebo prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy. Prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy je správcom alebo osobitným predpisom upravujúcim správu informačného systému verejnej správy určená povinná osoba, orgán štátnej správy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré vykonávajú správcom alebo osobitným predpisom upravujúcim správu informačného systému verejnej správy určené činnosti, okrem zodpovednosti za povinnosti podľa odseku 1. Prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy môže byť aj správca.“

    Úprava sa navrhuje vzhľadom na doterajšie prílišné definičné obmedzenie možnosti delegácie činností na prevádzkovateľa, ktoré nezodpovedalo v plnom rozsahu praktickému výkladu a použitiu. Návrhom sa dopĺňajú aj orgány štátnej správy, ktoré nemajú právnu subjektivitu, avšak v zmysle príslušných kompetencií môžu vykonávať prevádzku určených informačných systémov verejnej správy.

    2. V § 3 ods. 5 sa slová „fyzickú alebo právnickú osobu“ nahrádzajú slovami „povinnú osobu, orgán štátnej správy, fyzickú osobu alebo právnickú osobu“.

    Návrhom sa dopĺňajú aj orgány štátnej správy, ktoré nemajú právnu subjektivitu, avšak v zmysle príslušných kompetencií môžu vykonávať prevádzku určených informačných systémov verejnej správy.

    Článok V. Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 283/2008 Z. z., v znení zákona č. 465/2008 Z. z., v znení zákona č. 493/2009 Z. z., v znení zákona č. 485/2010 Z. z., v znení zákona č. 546/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 7 ods. 1 písmeno j) znie: „j) používaná koncovým odberateľom elektriny v domácnosti s výnimkou elektriny určenej na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody dodanej do spoločného tepelného zdroja bytového domu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 15c znie: “15c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.“

    Vzhľadom na to, že doterajšia právna úprava spôsobovala rôzne výkladové problémy, je potrebné jednoznačne ustanoviť, že oslobodenie od spotrebnej dane z elektriny sa vzťahuje na všetky domácnosti s výnimkou tých, ktoré používajú elektrinu na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody zo spoločného tepelného zdroja bytového domu.

    2. V § 19 písmeno h) znie: „h) koncovým odberateľom uhlia v domácnosti7) s výnimkou uhlia určeného na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody dodaného do spoločného tepelného zdroja bytového domu15c)“.

    Vzhľadom na to, že doterajšia právna úprava spôsobovala rôzne výkladové problémy, je potrebné jednoznačne ustanoviť, že oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia sa vzťahuje na všetky domácnosti s výnimkou tých, ktoré používajú uhlie na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody zo spoločného tepelného zdroja bytového domu.

    3. V § 31 ods. 1 písmeno f) znie: “f) koncovým odberateľom zemného plynu v domácnosti s výnimkou zemného plynu určeného na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody dodaného do spoločného tepelného zdroja bytového domu“.

    Vzhľadom na to, že doterajšia právna úprava spôsobovala rôzne výkladové problémy, je potrebné jednoznačne ustanoviť, že oslobodenie od spotrebnej dane zo zemného plynu sa vzťahuje na všetky domácnosti s výnimkou tých, ktoré používajú zemný plyn na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody zo spoločného tepelného zdroja bytového domu.

    4. § 32 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie: „Ak je koncový odberateľ zemného plynu v domácnosti, ktorý odoberá zemný plyn na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody do spoločného tepelného zdroja bytového domu podliehajúci dani, a súčasne používa zemný plyn na účely oslobodené od dane podľa § 31 ods. 1 písm. f), je povinný predložiť dodávateľovi zemného plynu informáciu o množstve zemného plynu na účely oslobodené od dane za každé odberné miesto samostatne. Ak je koncový odberateľ zemného plynu v domácnosti podľa prvej vety zastúpený spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, (ďalej len „spoločenstvo“) podľa osobitného predpisu alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu (ďalej len „správca“) podľa osobitného predpisu, je túto informáciu povinný poskytnúť dodávateľovi zemného plynu správca alebo spoločenstvo. Dodávateľ zemného plynu je povinný uplatniť oslobodenie podľa § 31 ods. 1 písm. f) od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola informácia doručená, najneskôr však vo faktúre, v ktorej sa zúčtováva skutočná dodávka zemného plynu.“

    V nadväznosti na úpravu uvedenú v bode 3 sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre správcu alebo spoločenstvo, aby dodávateľovi zemného plynu oznamovalo údaje potrebné na určenie množstva zemného plynu použitého na varenie domácnosťami, ktoré odoberajú zemný plyn na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody do spoločného tepelného zdroja bytového domu.

    5. Za § 48c sa vkladá § 48d, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2012“ znie:

    Odsek 1: „Ak mala byť v období od 1. januára 2012 do 29. februára 2012 elektrina dodaná s daňou osobám podľa § 7 ods. 1 písm. j) predpisu účinného do 29. februára 2012 a táto bola dodaná oslobodená od dane, z rozdielu dane sa neuloží sankcia podľa osobitného predpisu28).“

    Odsek 2: „Ak malo byť v období od 1. januára 2012 do 29. februára 2012 uhlie dodané s daňou osobám podľa § 19 písm. h) predpisu účinného do 29. februára 2012 a toto bolo dodané oslobodené od dane, z rozdielu dane sa neuloží sankcia podľa osobitného predpisu28).“

    Odsek 3: „Ak mal byť v období od 1. januára 2012 do 29. februára 2012 zemný plyn dodaný s daňou osobám podľa § 31 ods. 1 písm. f) predpisu účinného do 29. februára 2012 a tento bol dodaný oslobodený od dane, z rozdielu dane sa neuloží sankcia podľa osobitného predpisu28).“

    Odsek 4: „Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. j) predpisu účinného od 1. marca 2012 sa použije na dodávky elektriny osobe, ktorou je koncový odberateľ elektriny v domácnosti7), aj v období od 1. januára 2012 do 29. februára 2012, ak je to pre túto osobu priaznivejšie.“

    Odsek 5: „Ustanovenie § 19 písm. h) predpisu účinného od 1. marca 2012 sa použije na dodávky uhlia osobe, ktorou je koncový odberateľ uhlia v domácnosti7), aj v období...“

  • Ruch v sále.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Prepáčte, pán kolega, páni kolegovia poslanci, pán kolega sa priznal, že má problém s hlasivkami a ešte ho aj trápite. No tak je to aspoň v ľudskosti trošku. Nech sa páči.

  • Ďakujem. „... od 1. januára 2012 do 29. februára 2012, ak je to pre túto osobu priaznivejšie.“

    Odsek 6: „Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. f) predpisu účinného od 1. marca 2012 sa použije na dodávky zemného plynu osobe, ktorou je koncový odberateľ zemného plynu v domácnosti7), aj v období od 1. januára 2012 do 29. februára 2012, ak je to pre túto osobu priaznivejšie.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie: „28) § 154 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z.“

    V nadväznosti na úpravy uvedené v odsekoch 1 až 3 je potrebné upraviť prechodné ustanovenia.

    Článok VI. Zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z. a zákona č. 384/2011 Z. z. sa mení takto: „V § 5 ods. 3 písmeno i) znie: “i) zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných a ostatných finančných výkazov predkladaných obcami“.“

    Dopĺňa sa kompetencia daňového úradu spracovať výkazy predkladané obcami, ktorá vyplýva z iných osobitných predpisov.

    Článok VII. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z. a zákona č. 546/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:

    1. § 26 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie: “Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu údaje na účely správy daní.“

    Je potrebné rozšíriť rozsah údajov, ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje na účely správy daní, vzhľadom na nové procesy a povinnosti (najmä na účely vedenia registra, prípravu na vykonávanie ročného zúčtovania daní a odvodov).

    2. V § 165 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie“.

    Dopĺňa sa ustanovenie, podľa ktorého sa na skutočnosti rozhodujúce pre uloženie sankcie použije právny predpis platný a účinný v čase, keď tieto skutočnosti nastali, čím sa zabezpečí právna istota daňových subjektov v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky.

    3. Doterajší text § 165a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „Ak sa daňový subjekt stal platiteľom dane z pridanej hodnoty po 1. apríli 2012, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 14 mu vznikne uplynutím 15 dní odo dňa, keď sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ak daňový poradca, advokát alebo zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a tento zástupca nie je daňovým poradcom alebo advokátom, začali pri správe daní daňový subjekt zastupovať po 1. apríli 2012, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 14 im vznikne uplynutím 15 dní odo dňa účinnosti plnomocenstva voči správcovi dane podľa § 9 ods. 4.“

    Odôvodnenie. Je potrebné umožniť daňovým subjektom alebo ich zástupcom dostatok času, aby mohli zabezpečiť všetky nevyhnutné náležitosti, ktoré sú potrebné pre elektronickú komunikáciu so správcom dane.

    Článok VIII. Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení zákona č. 546/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 4 ods. 3 písmeno d) znie: „d) spravuje informačné systémy finančnej správy11); zámer vykonať činnosti týkajúce sa vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy predkladá ministerstvu“.

    Navrhovaná úprava je z dôvodu presunu niektorých činností na Kompetenčné centrum finančných operácií.

    2. V § 4 ods. 3 písm. e) sa vypúšťajú slová „vytvára a vedie centrálny register daňových subjektov a colných deklarantov, udržiava a aktualizuje bázu dát a“.

    Navrhovaná úprava je z dôvodu presunu uvedených činností na Kompetenčné centrum finančných operácií.

    3. V § 4 ods. 3 sa vypúšťa písmeno p). Doterajšie písmená q) až w) sa označujú ako písmená p) až v).

    Navrhovaná úprava je z dôvodu presunu uvedených činností na Kompetenčné centrum finančných operácií.

    4. V § 6 ods. 3 písm. a) sa za slovo „profily“ vkladajú slová „daňových a“.

    Navrhovaným znením sa terminologicky spresňuje okruh subjektov, s ohľadom na používanú terminológiu v daňových predpisoch.

    5. V § 6 ods. 3 písm. b) sa za slovo „účet“ vkladajú slová „daňového a“.

    Navrhovaným znením sa terminologicky spresňuje okruh subjektov, s ohľadom na používanú terminológiu v daňových predpisoch.

    6. V § 6 ods. 3 písm. d) sa za slovo „účty“ vkladajú slová „daňových a“.

    Navrhovaným znením sa terminologicky spresňuje okruh subjektov, s ohľadom na používanú terminológiu v daňových predpisoch.

    7. V § 6 ods. 3 písm. g) sa za slovo „účty“ vkladajú slová „daňových a“.

    Navrhovaným znením sa terminologicky spresňuje okruh subjektov, s ohľadom na používanú terminológiu v daňových predpisoch.

    8. V § 6 ods. 3 písm. j) sa slovo „subjektoch“ nahrádza slovami „a hospodárskych subjektoch a iných osobách“.

    Navrhovaným znením sa terminologicky spresňuje okruh subjektov, s ohľadom na používanú terminológiu v daňových predpisoch.

    9. V § 6 ods. 3 písm. k) sa slovo „prevádzkuje“ nahrádza slovami „vytvára, rozvíja a prevádzkuje“.

    Navrhuje sa presunúť uvedené činnosti z finančného riaditeľstva na Kompetenčné centrum finančných operácií, keďže tento orgán zabezpečuje komplex činností týkajúcich sa informačných systémov finančnej správy.

    10. V § 6 ods. 3 sa za písmeno k) vkladá nové písmeno l), ktoré znie: „l) vytvára a vedie centrálny register hospodárskych subjektov a iných osôb, ktoré sa zaoberajú činnosťami, na ktoré sa vzťahujú colné predpisy, a zabezpečuje jeho zosúladenie s príslušnými registrami Európskej komisie12), vytvára a vedie centrálny register daňových subjektov, udržiava a aktualizuje bázu dát; uvedené registre vytvára a vedie prostredníctvom informačných systémov finančnej správy“. Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno m).

    Navrhuje sa presunúť uvedené činnosti z finančného riaditeľstva na Kompetenčné centrum finančných operácií.

    11. V § 6 ods. 3 sa za písmeno l) vkladá nové písmeno m), ktoré znie: „m) prideľuje hospodárskemu subjektu alebo inej osobe číslo EORI (číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov) podľa osobitného predpisu21)“. Doterajšie písmeno m) sa označuje ako písmeno n).

    Navrhuje sa presunúť uvedené činnosti z finančného riaditeľstva na Kompetenčné centrum finančných operácií.

    Článok IX. Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 5 ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová „sa vyjadruje po 0,5 %, pričom zistený skutočný obsah alkoholu11)“.

    Odôvodnenie. Za účelom spresnenia a jednoznačnosti vyjadrenia percenta objemu skutočného obsahu alkoholu v pive sa navrhuje upraviť percento objemu skutočného obsahu alkoholu v hotovom výrobku tak, aby základom dane bola hodnota skutočného obsahu alkoholu získaná po matematickom zaokrúhlení skutočného obsahu alkoholu na jedno desatinné miesto.

    2. V § 6 ods. 4 písm. d) sa slová „100 %“ nahrádzajú slovami „0 %“.

    Odôvodnenie. Sadzba dane na alkoholický nápoj, ktorým je tichý fermentovaný nápoj, sa na základe predloženého návrhu ustanovuje vo výške 0 eur/hl.

    3. V § 6 ods. 4 písm. e) sa slová „100 %“ nahrádzajú slovami „59 %“.

    Odôvodnenie. Sadzba dane na alkoholický nápoj, ktorým je šumivý fermentovaný nápoj, sa na základe predloženého návrhu ustanovuje v rovnakej výške ako na šumivé víno.

    4. V § 12 odsek 7 znie: „Na platiteľa dane, ktorému vzniká daňová povinnosť z tichého vína alebo z tichého fermentovaného nápoja a nevzniká súčasne aj daňová povinnosť zo šumivého vína alebo zo šumivého fermentovaného nápoja, sa povinnosť podať daňové priznanie na toto tiché víno alebo tichý fermentovaný nápoj nevzťahuje.“

    Odôvodnenie. Rozširuje sa okruh osôb, ktoré nemajú povinnosť podať daňové priznanie.

    5. V § 29 ods. 10 sa slová „žiadosť o vrátenie dane“ nahrádzajú slovami „daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie“.

    Odôvodnenie. Ustanovenie sa navrhuje upraviť v nadväznosti na skutočnosť, že vrátenie dane možno uplatniť už len v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

    6. V § 56 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Prevádzkovateľ daňového skladu uzatvára evidenciu liehu týkajúcu sa liehu, ktorý spracováva stárením, a to k 30. septembru príslušného kalendárneho roka, v ktorom bol proces tohto stárenia ukončený; týmto nie je dotknutá povinnosť uvedená v prvej vete.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na špecifickosť technologického procesu spracovania liehovín ich prirodzeným stárením, ktorý trvá zvyčajne niekoľko mesiacov až rokov, je potrebné ustanoviť výnimku týkajúcu sa uzatvorenia evidencie liehu, ktorý sa spracúva stárením, a to k 30. septembru príslušného kalendárneho roka, v ktorom bol proces stárenia ukončený.

    7. V§ 60 odsek 2 znie: „Od dane je oslobodený aj šumivý fermentovaný nápoj vyrobený na daňovom území malým výrobcom fermentovaného nápoja podľa § 64 ods. 1, najviac v množstve 1 000 litrov za hospodársky rok74). Takto vyrobený šumivý fermentovaný nápoj je určený pre vlastnú spotrebu malého výrobcu fermentovaného nápoja a jeho domácnosť, a pre spotrebu jeho blízkymi osobami6).“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že sa navrhuje ustanoviť nulová sadzba dane na fermentované nápoje, je potrebná úprava § 60 ods. 2 tak, že od spotrebnej dane je oslobodená výroba šumivého fermentovaného nápoja domácnosťou.

    8. Za § 63 sa vkladá § 63a, ktorý vrátane nadpisu „Osobitná úprava pre tichý fermentovaný nápoj“ znie: „Ustanovenia § 63 sa použijú pre tichý fermentovaný nápoj rovnako.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že sa navrhuje ustanoviť nulová sadzba dane na tichý fermentovaný nápoj, je potrebné rovnako ustanoviť osobitnú úpravu pre tieto nápoje, ako je to ustanovené pre tiché víno.

    9. V § 64 ods. 1 sa vypúšťajú slová „tichý fermentovaný nápoj alebo“.

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že sa navrhuje ustanoviť nulová sadzba dane na tichý fermentovaný nápoj, je potrebné rovnako ustanoviť osobitnú úpravu pre tieto nápoje, ako je to ustanovené pre tiché víno.

    10. V §72 ods. 2 sa nad slovom „predpis“ odkaz „7)“ nahrádza odkazom „83a)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 83a znie: „83a) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie. Úprava sa navrhuje z dôvodu, aby bolo zrejmé, že na správu spotrebnej dane z alkoholických nápojov sa vzťahuje celý zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

    11. V § 72 odsek 3 znie: „Na postup colného úradu sa pri zaradení do evidencie podľa § 9, 41, 48 a 52, pri vydávaní povolenia podľa § 29 ods. 7 a § 54 a pri ostatných činnostiach podľa § 63 a 66 vzťahujú ustanovenia o registračnom konaní podľa osobitného predpisu84) primerane.“

    Odôvodnenie. Dôvodom na zmenu je skutočnosť, že okrem konaní o registrácii alebo zaradení do evidencií správca dane vedie aj povoľovacie konanie, resp. iné konanie, ktorého výsledkom je zápis daňového subjektu do databázy správcu dane.

    12. § 73 sa dopĺňa odsekom 18, ktorý znie: „Ak bol v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 dovozca spotrebiteľského balenia zaradený colným úradom do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia podľa § 10 ods. 13 zákona č. 105/2004 Z. z. účinného do 31. decembra 2012, splnenie povinnosti podľa § 54 ods. 9 a splnenie podmienok podľa § 54 ods. 11 sa nevyžaduje. Colný úrad vydá osobe podľa prvej vety oprávnenie na distribúciu a pridelí jej číslo oprávnenia na distribúciu podľa § 54 ods. 13 ku dňu zaradenia do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia podľa § 10 ods. 13 zákona č. 105/2004 Z. z. účinného do 31. decembra 2012. Dovozca spotrebiteľského balenia, ktorému colný úrad vydal oprávnenie na distribúciu podľa druhej vety, a ktorý nespĺňa podmienky podľa § 54 ods. 11, môže na základe takto vydaného oprávnenia na distribúciu predávať len spotrebiteľské balenie, ktoré v tejto súvislosti doviezol z územia tretieho štátu.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že ustanovenia § 52 zákona č. 530/2011 Z. z. nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013, je potrebné doplniť prechodné ustanovenia v prípade dovozcov spotrebiteľského balenia liehu evidovaných podľa § 10 ods. 13 zákona č. 105/2004 Z. z. účinného do 31. decembra 2012.

    13. Za § 76 sa vkladá § 76a, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2012“ znie:

    Odsek 1: „Osoba, ktorá v období od 1. januára 2012 do 29. februára 2012 podala colnému úradu daňové priznanie a preukázateľne zaplatila daň z tichého fermentovaného nápoja, môže požiadať colný úrad o vrátenie dane.“

    Odsek 2: „Ak osobe v období od 1. januára 2012 do 29. februára 2012 vznikla daňová povinnosť podľa § 10 z tichého fermentovaného nápoja alebo táto osoba má k 1. marcu 2012 jeho zásoby a v lehote do 29. februára 2012 a) nepodala daňové priznanie, postupuje sa pri zdanení tichého fermentovaného nápoja podľa § 6 ods. 4 písm. d) a § 12 ods. 7 zákona účinného od 1. marca 2012; sankcia podľa osobitného predpisu83a) sa neuloží, b) podala daňové priznanie a daň nezaplatila, postupuje sa pri zdanení tichého fermentovaného nápoja podľa § 6 ods. 4 písm. d) zákona účinného od 1. marca 2012; sankcia podľa osobitného predpisu83a) sa neuloží.“

    Odsek 3: „Ak osobe, ktorej vzniká daňová povinnosť z tichého fermentovaného nápoja, ktorá v období od 1. januára 2012 do 29. februára 2012 nepodala daňové priznanie alebo podala daňové priznanie a daň nezaplatila a konanie o uložení pokuty podľa osobitného predpisu83a) a) nebolo právoplatne ukončené k 29. februáru 2012, v konaní sa nepokračuje, b) bolo právoplatne ukončené k 29. februáru 2012, povinnosť zaplatiť pokutu zaniká; ak pokuta bola zaplatená, správca dane na žiadosť pokutu vráti ako daňový preplatok podľa osobitného predpisu83b), c) nebolo právoplatne začaté, toto konanie sa nezačne.“

    Odsek 4: „Osoba, ktorá v období od 1. januára 2012 do 25. marca 2012 podala colnému úradu daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január a február 2012 a preukázateľne zaplatila daň zo šumivého fermentovaného nápoja, môže požiadať colný úrad o vrátenie rozdielu dane, a to vo výške pripadajúcej na rozdiel medzi daňou vypočítanou na základe sadzby dane podľa § 6 ods. 4 písm. e) zákona účinného do 29. februára 2012 a daňou vypočítanou na základe sadzby dane podľa § 6 ods. 4 písm. e) zákona účinného od 1. marca 2012.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 83b znie: „83b) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na ustanovenie nulovej sadzby spotrebnej dane na alkoholický nápoj, ktorým je tichý fermentovaný nápoj, sa navrhuje v prechodných ustanoveniach umožniť tým daňovým subjektom, ktoré v mesiacoch január a február 2012 zaplatili spotrebnú daň, túto zaplatenú spotrebnú daň vrátiť. Vzhľadom na zníženie sadzby spotrebnej dane na šumivý fermentovaný nápoj sa upravuje možnosť vrátenia dane zaplatenej na základe vyššej sadzby dane za január a február 2012.

    V nadväznosti na navrhované doplnenie nových článkov je potrebné primerane upraviť názov zákona.

    O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujem hlasovať spoločne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca neevidujem.

    Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je Ondrej Dostál. Teraz vystúpi so svojím príspevkom v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, blížia sa voľby, je čas hesiel, je čas sľubov, budeme opäť počúvať heslá o tom, že zlepšíme podnikateľské prostredie, podporíme podnikanie, znížime dane alebo ich prinajmenšom nebudeme ani trochu v žiadnom prípade zvyšovať. Som svojím spôsobom rád, že obe veci ideme teraz aj reálne urobiť. Je trochu paradox, že to ideme robiť pri príležitosti schvaľovania novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Čo už majú rozpočtové pravidlá verejnej správy spoločné s podnikateľmi alebo s daňami? Ale, je to tak. Napriek tomu, že ideme urobiť dokonca dve dobré veci podľa môjho názoru, tak nie som celkom na to hrdý, a to z dvoch dôvodov, jednak pre tú formu, že ideme v druhom čítaní novelizovať iné zákony, ktoré hoci svojím spôsobom súvisia s tým zákonom, ktorý sa novelizuje, lebo tak všetko so všetkým súvisí. Ale ten priamy súvis tam nie je. Je to zlá prax. Je to prax, ktorú opozícia, keď je opozícia, zvykne kritizovať. A keď je vo vládnej koalícii, tak v nej pokračuje. Myslím si, že mali by sme skôr či neskôr pristúpiť k tomu, že s touto praxou skončíme. Ak to niečo ospravedlňuje v tejto chvíli, tak je to časová núdza a skutočnosť, že sa blížia predčasné voľby a inak to už nejde. Ten druhý dôvod, prečo nie som až taký hrdý na tie dve dobré veci, ktoré snáď schválime, je skutočnosť, že vlastne nič nejdeme zlepšiť, iba ideme napraviť to, čo sme my sami pred pár mesiacmi pokazili. Tie dve veci, o ktorých hovorím, sú spotrebná daň na alkoholické nápoje, konkrétne na tiché fermentované nápoje, a odpisovanie formou finančného lízingu.

    K tej prvej veci. Do konca minulého roka platili tri zákony o spotrebných daniach na lieh, na pivo a na víno. Od 1. januára platí jeden zákon o spotrebných daniach z alkoholických nápojov, kde sa vlastne všetko odvíja od spotrebnej dane z liehu. O tomto návrhu zákona sa dosť intenzívne diskutovalo. My v OKS sme ho kritizovali. dosť sa hovorilo víne, o tom, či sa má zachovať nulová sadzba tejto dane na víno alebo nemá sa zachovať nulová sadzba tejto dane na víno. A také diskusie, predpokladám, tu ešte budú, lebo tie pokusy zaviesť nulovú sadzbu spotrebnej dane za víno ešte neskončili. Ale akoby v tieni týchto diskusií aj keď my sme na to upozorňovali, sa zaviedla nenulová sadzba spotrebnej dane na tiché fermentované nápoje, čo teda, preložené do slovenčiny, znamená, že je to na ovocné vína a medovinu. My sme upozorňovali, že to bude znamenať zvýšenie ceny týchto nápojov. A nikto, nikto nepočúval, návrh bol schválený a tie dopady, ako sa mám možnosť presvedčiť, sú drastické. Podnik v Krupine vyrábajúci ovocné vína už zavrel prevádzku a to ten zákon ešte poriadne ani neplatí. Pre lacnejšie ovocné vína táto spotrebná daň znamená, že sa zvýši ich cena rádovo, možno aj o dvojnásobok alebo 2,5-násobok. Takže som rád, že teraz uvažujeme o tom, že ten zákon zmeníme.

    Čo sa však stalo. Stalo to, že pán prezident keď podpisoval zákon o spotrebných daniach z alkoholických nápojov mal k nemu výhrady. A podpísal ho teda s výhradami. A dokonca na jeho webovej stránke som sa dočítal, že ten zákon bude zmenený, a to tak, že na medovinu opäť bude nulová sadzba spotrebnej dane. Pán prezident zjavne má rád medovinu, asi neholduje tak ostatným ovocným vínam. A preto sa cez výbor predkladá návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorý v skupine tichých fermentovaných nápojov zavádza nulovú sadzbu tej dane na medovinu. A problém tohto návrhu je však v tom, že medovina a ovocné vína tvoria jednu kategóriu alkoholických nápojov a nie je možné ich zaťažovať rôznou sadzbou spotrebnej dane. Dovolím si zacitovať zo smernice 92/83/EHS, ktorá sa týka spotrebných daní z alkoholických nápojov, konkrétne čl. 13 ods. 2 hovorí, že okrem výnimiek uvedených v odseku 3 musia členské štáty uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na všetky produkty podliehajúce dani pre ostatné nešumivé kvasené nápoje (v terminológii nášho zákona tiché fermentované nápoje), podobne budú uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na produkty podliehajúce dani pre ostatné šumivé kvasené nápoje. A tie výnimky, ktoré sa spomínajú v tom odseku 3, sa týkajú obsahu etanolu, nie toho, či ide o ovocné víno alebo medovinu. Je to niečo podobné, ten zámer dať tú novú sadzbu na medovinu a ponechať pritom nulovú sadzbu na tiché ovocné vína, je to niečo podobné, ako keby sme odlišnou sadzbou dane zaťažili biele a červené víno alebo svetlé a tmavé pivo. Je teda potrebné, aby sme vyhoveli aj právu Európskej únie stanoviť nulovú sadzbu spotrebnej dane na všetky tiché fermentované nápoje, teda aj na medovinu, aj na ovocné vína. To rieši návrh, ktorý v mene skupiny poslancov predložil pred chvíľou pán poslanec Golian. Rovnako tento návrh ošetruje aj ten rozdiel, ktorý nastal v tom, že dnes sú šumivé ovocné vína zaťažené vyššou sadzbou spotrebnej dane ako hroznové ovocné vína. To by sa opäť malo dostať na jednu úroveň. Je to alternatívny návrh k bodu 10 spoločnej správy, ktorý je ten prezidentsko-medovinový a je v rozpore so spomínanou smernicou Európskej únie. A preto si dovolím navrhnúť pánovi spoločnému spravodajcovi, aby vyňal bod 10 spoločnej správy na samostatné hlasovanie s tým, že odporúčam bod 10 spoločnej správy neschváliť a miesto neho schváliť poslanecký návrh, ktorý predložil pán poslanec Golian.

    Druhá vec, o ktorej chcem hovoriť, sa týka odpisovania zvláštnej odpisovej metódy, ktorá až do konca minulého roka existovala vo vzťahu k lízingu. Tú sme zrušili v decembri novelou zákona o dani z príjmu v súlade s tendenciou rušenia všetkých výnimiek a argumentujúc, že to prinesie zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Dovolím si tomuto názoru oponovať. Nemyslím si, že tam išlo o nejakú výnimku. Išlo tam o samostatnú metódu, ktorú mohol použiť ktokoľvek. Nebolo to nejaké selektívne zvýhodnenie určitej skupiny. A rovnako si nemyslím, že to prinieslo relevantné zdroje do štátneho rozpočtu, pretože v skutočnosti ide len o to, že sa inak v čase rozložia príjmy tým, že sa zmení spôsob odpisovania, inak povedané, bude toho jeden rok viac, druhý rok menej. Ja som čítal aj analýzy, ktoré hovoria o tom, že tento rok to bude mierne viac a už budúci rok to môže byť menej. Bez ohľadu na to opäť bol parlamentom v decembri schválený zákon, konkrétne novela zákona o dani z príjmov, ktorou bola táto metóda spochybnená. Myslím si, že to poškodzuje podnikateľské prostredie, nehovorím teraz o lízingových spoločnostiach, ale o živnostníkoch, malých a stredných podnikateľoch, ktorí nemajú dostatok kapitálu v hotovosti, nemajú nejako väčšie podniky, zabehnutejšie podniky, možnosť požičiavať si a ktorí lízing využívajú na obstaranie si prostriedkov, ktoré používajú na svoje podnikanie. Tento návrh je obsiahnutý v spoločnej správe. Ja verím že ten návrh schválime a napravíme tak to, čo sme v decembri pokazili.

    Nielen v tejto súvislosti, ale, niekedy mám naozaj pocit, aj pri prijímaní niektorých zákonov vychádzame z predstavy, že svet je akási ideálna kocka a ak ňou nie je, tak sa snažíme tú ideálnu kocku zo svete urobiť, zarovnať všetky nerovnosti a odchýlky. Myslím si, že sa treba pozerať na reálne dopady. A teraz nehovorím o reálnych dopadoch opatrení typu existujúcich dotácií, ktoré ideme zrušiť, teda peňazí, ktoré od jedných berieme a druhým dávame, teraz hovorím o veciach ako zvyšovanie daní, teraz hovorím o veciach ako zhoršovanie a komplikovanie podnikateľského prostredia, teraz hovorím o nerešpektovaní vecí, ktoré sa tu reálne vyvinuli, fungujú, nikomu neubližujú. Ale my v mene predstavy, že svet je ideálna kocka, chceme tieto veci spochybniť, chceme tieto veci zhoršiť. Myslíme si, že tým získame nejakých tých pár drobných do štátneho rozpočtu, hoci reálne ich nezískame. A hovorím o veciach, ktoré nechcú od štátu nič, podporu zvýhodnenia, chcú len aby ich štát nechal na pokoji a nechal ich fungovať tak, ako fungujú doteraz. Myslím si, že pri príležitosti tejto novely máme šancu zlepšiť podnikateľské prostredie, máme šancu znížiť dane a máme šancu dokázať, že si nemyslíme, že svet je ideálna kocka. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Osuský, pán poslanec Kažimír. Uzatváram možnosť reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nikdy nie je chybou vrátiť sa zo zle nakročenej cesty a je dobré ak sa úpravou, ktorú, dúfam, prijmeme, jednak bude ctiť právo Európskej únie, ku ktorému iste nemám nekritický, nadšený a vždy súhlasný prístup, ale zároveň sa bude ctiť bežný zdravý rozum. Zdanlivo je ovocné víno maličkosť, na ktorej nestojí svet. V mojej mladosti legendárny karloveský ríbezľák alebo akýkoľvek iný jabčák, alebo medovina môjho priateľa Bukovského z Martina iste nie je to, na čom stojí svet. Ale v zásade platí, že ak poškodím maličkého, som rovnaký škodca, ako keď škodím veľkým, ktorí majú prostriedky brániť sa. A, samozrejme, nejde o to, že by dvadsať nezamestnaných v Krupine rozvrátilo krajinu, ale ak tých dvadsať nezamestnaných vznikne na základe evidentnej nespravodlivosti a nerovného metra na ich pracovný produkt, tak si myslím, že i boj o dvadsať zamestnancov v Krupine je v súlade s elementárnou spravodlivosťou. A myslím si, že zmena zákona, ktorý sme prijali, je návratom zo zlej nakročenej cesty. A myslím si, že nie je hanbou priznať omyl a pokúsiť sa ho napraviť.

  • Ďakujem, pán predseda. Je pre mňa, samozrejme, fascinujúce počúvať pokojný tón, akým pán Dostál v podstate svojím spôsobom kritizuje tvorbu legislatívy svojho bývalého koaličného partnera. Dobre, ja oceňujem pokojný tón a neútočnosť. Z hľadiska obsahu s ním absolútne súhlasím. A môžem aj za seba povedať, že určite tie pozmeňujúce návrhy podporím a podporia ich aj ďalší poslanci za klub strany SMER – SD.

    Ja len chcem upozorniť na iný fakt, lebo vzhľadom na to že tá norma bola prijatá naozaj pred pár týždňami, myslím tým zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, veľmi dobre si pamätám odôvodnenie pána ministra pri obhajobe tejto novely, že ide o novelu zákona technickolegislatívneho charakteru, kde sa zlučujú vlastne tri zákony o spotrebnej dani do jedného zákona s tým, že to bude jasnejšie, čistejšie, že sa mení metodika, ale, samozrejme, so zárukou, že sa nezavádzajú nové daňové povinnosti. A dokonca aj dôkazom o tom bola doložka, ktorá hovorila o tom, že nemá pozitívne rozpočtové dopady tento zákon. No ale výsledok je iný. A ak teda vychádzame z tej absurdnej predstavy, že zavedenie sadzieb na medovinu a ovocné víno nemá rozpočtové pozitívne dopady, no tak potom v rámci absurdity môžeme pokračovať ďalej, že keď ho zrušíme tak takisto nebude mať žiadne dopady. No ale uznáte že v tomto je veľká logická chyba, ktorá musí prichytiť zástupcov z ministerstva financií pri klamstve. Pán minister, buď ste nevedeli, čo predkladáte a čo vám proste pripravil váš štátny tajomník Ďurajka, alebo ste snemovňu zavádzali. A to už je horší prípad, lebo určite aj vás učili, že klamať sa nemá. Alebo vás to neučili?

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz dávam možnosť prihlásiť sa poslancom do rozpravy ústne, keďže vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci do rozpravy. Hlásia sa pán poslanec Matej, pán poslanec Burian. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé panie poslankyne, milí páni poslanci, ja len v krátkosti.

    V prvom rade chcem požiadať spravodajcu, aby vyňal body 2, 5 a 9 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    K bodu 2. Táto problematika nebola schválená finančným výborom. Ale napriek tomu možno z toho, že finančný výbor a jeho aktéri boli vo víre predčasných volieb a iných udalostí, sa neoboznámili dôsledne s tým, o čom tento bod pojednáva. Tento bod pojednáva o možnosti nadobudnutia vlastníctva bytu v spoločných bytových domoch, kde sú rozdielne typy vlastníctva, za regulované ceny. Chcem preto dať dôraz na to, že podľa súčasného znenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov možno za regulované ceny nadobúdať byty štátne, VÚC, obecné alebo z privatizovaných spoločností. A problém je, keď máte spoločné bytové domy vrátane nebytových priestorov, kde máte vlastníka obec, nie VÚC a kde máte aj vlastníka, ktorý to nenadobudol ani privatizáciou a dostal to v reštitúciách napr. a chce nadobudnúť vlastníctvo do svojho vlastníctva, aby to mohol nadobudnúť za regulovanú cenu. Preto v tomto pozmeňujúcom návrhu je možnosť, že obec by odkúpila od súkromnej osoby jej podiel na dome a mohla by vo svojom mene tieto byty predávať. Regulovaná cena by sa týkala len pôvodného podielu obce na dome. Alebo je tu možnosť, aby obec predávala byt spoločne so súkromnou osobou, podiel obce na každom byte by sa predával za regulovanú cenu. Tento návrh by umožnil predaj bytov aj nájomcom, ktorí sa z titulu zmiešaného vlastníctva domu nemohli domôcť svojho vlastníckeho práva. Takže preto dávam tento bod na osobitné hlasovanie a žiadam vás o podporu, aby tento bod 2 bol v tejto snemovni schválený.

    Čo sa týka bodu 5, bod 5 pojednáva o problematike tzv. lízingov, ktoré koalícia schválila pred polrokom. A je z dielne KDH, ktoré navrhuje súčasný stav vrátiť naspäť. Chcem len k tomu povedať, že som tu počúval slová pána Dostála o možno drobných za čučo. My musíme hľadať každú korunu, ak aby sme vrátili tento zákon, ktorý sme schválili, do pôvodného stavu, čiže by sme prijali pozmeňujúci návrh v bode 5 spoločnej správy, došlo by hlavne podľa môjho názoru v najťažších rokoch pre slovenskú ekonomiku, v rokoch 2014, 2015 aj 2013, k výpadku štátneho rozpočtu. To je jeden fakt nepopierateľný, pričom v prvom roku by to bolo viac ako vo výške 30 mil. eur. A druhý fakt je, že mali by sme hľadať také riešenia, že by sme nemali uprednostňovať formu financovania nadobudnutia majetku a zároveň možnosť odpisovania podľa toho, či nadobudneme majetok lízingom, úverom alebo zo zisku. Inak deformujeme trh. Takže preto vás prosím, aby tento pozmeňujúci návrh v bode 5 spoločnej správy nebol prijatý.

    Bod 9 je vyňatý po rozprave vo finančnom výbore, nebudem ho ďalej komentovať.

    Posledná poznámka. Nemusíte so mnou súhlasiť, pán Dostál, ale mali by sme sa pozerať na problematiku ovocných vín, v krátkosti čuča možno aj iným pohľadom, na to, kto je jeho spotrebiteľ a či tento spotrebiteľ, ktorý takéto vína konzumuje v prevažnej miere, ak nie pomaly stopercentnej, nepoberá len sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi a či nás takýto spotrebiteľ takýchto vín nestojí v konečnom dôsledku zo štátneho rozpočtu viac týmto ako tým, že mu umožníme, aby si kupoval takéto druhy alkoholických nápojov. Dávame to na zváženie a treba sa nad tým zamyslieť a urobiť si prepočet, či v skutočnosti následky aj finančný dopad zo štátneho rozpočtu nie sú tu oveľa väčšie, ako keď by sme práve takýto lacný, zdraviu škodlivý alkohol, ktorý privádza mnohých ľudí do alkoholizmu, do stavu, kde sú potom odkázaní na štát, či nás to nestojí omnoho viac. To je pohľad, nemusíte s tým súhlasiť.

    Ďakujem pekne. Preto ešte raz poprosím pána spravodajcu body 2, 5, 9 vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mateja sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Jurčík.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem. Pokiaľ ide o tú poslednú myšlienku kolegu Mateja, chcem povedať jedno, nepochybne nie je našou úlohou posudzovať vkus a chute ľudí. Nepochybne je alkoholizmus na Slovensku podobne ako fajčenie celkom dokázateľne zrejme zdrojom väčších nákladov na zdravotnú starostlivosť o takto závislých. To ale platí aj pre cigarety a napriek tomu ich nevymykáme z niečoho štandardného. A ak teda iné alkoholy, tiché vína a podobné, nevymykáme z toho, tak je zvláštne hojiť zdravotníctvo a náklady s tým spojené na tom, že konzumenti ovocných vín sú zrejme z istej skupiny ľudí. Nepochybne nezachránime týchto ľudí zvýšením dane. Ale opäť, zamerať sa na to, kto to konzumuje, a povedať plošne, že je to zdraviu škodlivé, zrejme nie je ani zdravotnícky reálna pravda. Možnože mnohý destilát škodí viacej ako karloveské ríbezľové víno a mnohí z mojich priateľov, sám som nebol toho prívržencom, rozhodne netrpeli tým, že naň do Karlovej Vsi chodievali. Znova teda hovorím, je trošku neprimerané vybrať si jednu kapitolu, zamerať sa na konzumenta a potom sa pokúšať spasiť zdravotníctvo. To je otázka na oveľa širšiu diskusiu a na úvahy o tom, či prohibícia je v konečnom dôsledku zdravá. Iste i taký názor môže existovať.

  • Priznávam, že na to mám iný pohľad ako pán poslanec Matej. A nie celkom rozumiem jeho argumentácii, na jednej strane nechceme odpisy diferencovať podľa spôsobov nadobudnutia a na druhej strane o dve minúty povie, že ideme spotrebné dane diferencovať podľa toho, že kto pije taký alebo onaký alkoholický nápoj. A teda dosť nerozumiem tej argumentácii protialkoholickej. To sa naozaj domnievame, že keď zvýšime cenu ovocných vín alebo čuča, ak chcete, tak z tých ľudí, ktorí sa dnes opíjajú, sa stanú abstinenti? To snáď nemyslíme vážne?

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel povedať analogicky to, čo povedal pán kolega Dostál. Naozaj myslieť si že tí, ktorí teraz pijú ovocné víno, po zdražení tohto vína ho piť prestanú, to je úplne iluzórne. Oni prejdú na niečo iné, na konkurenciu, ktorá, samozrejme, je zo zahraničia. Doplatia trošku na to naše firmy. No navyše sa rozmôže pravdepodobne taká pokútna výroba, lebo na Slovensku je to tak, skrátka, nenahovárajme si, že neexistuje žiadna pokútna výroba alkoholických nápojov. Či je to zdraviu škodlivé alebo nie je to zdraviu škodlivé viac alebo menej oproti teda iným alkoholom, to si ja netrúfam povedať. Ale osobne dosť o tom pochybujem. Takže z môjho pohľadu je tu jediný aspekt, ktorý by sme mali zobrať do úvahy, to znamená, keď to bude mať vplyv, obrazne povedané, na tú zamestnanosť regiónov, kde už do toho investovali pomerne značné prostriedky na obnovu technologických zariadení. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Madej chce reagovať na vystúpenia poslancov.

  • Ďakujem, pán podpredseda, ale ja som pán poslanec Matej. A nerád by som bol zamieňaný s pánom Madejom zo strany SMER.

  • Ani sa naňho nepodobáte, takže nech sa páči.

  • A beží mi len jedna minúta, takže dúfam, že nebudem ukrátený.

  • Poprosím technikov, aby upravili čas na svetelnej tabuli na dve minúty. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Osuský, ja si vás vážim ako profesora, ale keď ste začali argumentovať, tak zjavne ste mimo toho. Ospravedlňujem sa dopredu za to, že to musím takto povedať, lebo ste vy povedali a týka sa to všetkých, prečo takto nekonáme v iných zdraviu škodlivých oblastiach. A spomenuli ste cigarety. Práve cigarety sú zaťažené spotrebnou daňou. A práve dôležité je, aby sme vždycky na to, čo je zdraviu škodlivé, mali rovnaký meter.

    Tým pádom aj reagujem na ostatných predrečníkov, keď nemáme problém spotrebnými daňami zaťažovať cigarety, tvrdý alkohol, tak prečo máme problém s tým pri víne? Ďakujem.

  • Pán poslanec Burian je posledný ústne prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, asi vidieť je, že tento zákon z dielne ministerstva financií je posledný v tomto volebnom období. A tak to aj vyzerá vzhľadom na to, že sa čistia tie veci, ktoré nielen súvisia s ministerstvom financií, lebo, bohužiaľ, sú tu zakomponované nepriame novely zákonov aj iných rezortov, čo nie je síce celkom dobrou vizitkou, ale beriem to v rámci teda pozitívnych vecí, ktoré by sa mali objaviť v týchto nepriamych novelách. Z nich môžeme s niektorými súhlasiť, dokonca niektoré vyslovene budeme podporovať. Faktom ale je, že v rámci všetkých tých dobre mienených vecí do zákona o rozpočtových pravidlách sa tu dostávajú veci, pri ktorých dúfam, že je to nejakým nedopatrením. Ale skôr si myslím, že nejakým špekulatívnym spôsobom sa tu dostávajú veci, ktoré určitým spôsobom veľmi, veľmi naštrbili dôveru v to, čo tu vlastne ako zámer ministerstva financií v týchto nepriamych novelách je.

    Ja pripomeniem bod 9 pozmeňujúceho návrhu. A je tu článok III, ktorý hovorí o zmene dane z príjmov, pričom ak si to pozriete, vážení kolegovia, tak zistíte, že touto nepriamou novelou zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. sa tu dostávame do veľmi zaujímavej pozície. To je to, že dnes pri fúzii, pri spojení firiem je preceňovanie majetkov teda smerom dole, keď je to smerom hore, tak je jasné, zaplatí ten podnikateľský subjekt daň z precenenia. V prípade precenenia dole je to stále pripočítateľná položka základu dane z príjmov. Teda daný subjekt zaplatí daň z tohto precenenia. Ale problém je, že dnes nenápadnou zmenou dochádzame k tomuto. Teda nedá so to nejakým spôsobom, by som povedal, vylúčiť. Aj pán poslanec Matej, ktorý prezentoval tento pozmeňujúci návrh na výbore, jasným spôsobom deklaroval, že je to vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý pripravilo ministerstvo financií. A sám štátny tajomník Ďurajka sa vlastne hrdo hlásil k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Takže len chcem upozorniť na to, že my sme zaviedli precedens a zavádzame precedens a neviem, či je to pripravená vec pre nejaké nadnárodné spoločnosti, kde precenenie majetku v prípade splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo teda doslova fúzie spoločností, precenenie majetku tam, kde je odpisovaný tento majetok z budov, z hmotných statkov, pri odpisovanom majetku môže daný právny subjekt v stopercentnej výške dať do nákladov, odpísať v danom roku, keď precenil tento majetok. A musím povedať, že ja viem si predstaviť rôzne špekulatívne spájania, splynutia, rozdelenia, kde práve pri takýchto veciach môžu práve nastáť pri takýchto špekulatívnych náležitostiach doslova obrovské škody pre štátny rozpočet. Spomeniem len veľmi jednoduchý príklad, že ak nejaká spoločnosť má zostatkovú hodnotu odpisovaného majetku, povedzme, nejakej stavby vo výške 100 % a pri tomto splynutí s inou spoločnosťou ho precení na úroveň 50 %, tých 50 % je daňovým nákladom.

    Podľa tejto dikcie, ktorú predložil pán štátny tajomník Ďurajka, kde nás dokonca na výbore presviedčal o tom, že to nie je pravda a že to jednoducho z tejto dikcie tejto novely alebo tejto nepriamej novely vôbec nevyplýva, ja by som chcel upozorniť, a ja neviem, či pán minister vie o tomto, aby jednoducho poučil svojich pracovníkov, aby nezavádzali, aby doslova neklamali poslancov vo finančnom výbore. A doslova zavádzali aj v poslancov z koalície, že čo je alebo čo nie je pripočítateľnou položkou.

    Druhou vecou je, akým spôsobom to niekto chce ospravedlniť. Ja to dávam do priamej úmery a do priameho postavenia. Na jednej strane hovoríme o tom, že lízing spoločnosti rušíme, a na druhej strane dovolíme, aby daňový subjekt mohol odpísať stratu. Alebo teda zníženie hodnoty z precenenia môže odpísať priamo do nákladov. Tomu ja absolútne nerozumiem. Dnes hovoríme o tom, že zvyšujeme dobu odpisovania a zrovnoprávnime odpisovanie pre všetky subjekty, teda hovoríme o lízingu, kde ten dopad je minimálny, pričom dnes na to vytvoríme právnu normu alebo sa snažíme pripraviť právnu normu, neviem, do akej miery pán minister o tom je informovaný, predpokladám, že o tom už je informovaný, pripravujeme právnu normu, ktorú pripravil už v štátnom rozpočte. Doslova ak by som to povedal, neviem teda, asi by som mal tým odhadované čiastky, ale určite to môže pripraviť štátny rozpočet o desiatky miliónov eur. Určite to nie je pripravené pre malých a stredných podnikateľov, určite takáto novela by pomohla možno nadnárodným spoločnostiam alebo korporáciám.

    Takže veľmi upozorňujem na to, že na jednej strane sa budeme byť do hrude, akým spôsobom chceme zachrániť rozpočet, a na druhej strane takouto nepriamou novelou, takouto nenápadnou novelou jednoducho podstrčíme takéto riešenie, ktoré v konečnom dôsledku môže mať veľmi negatívny dopad a za následok veľmi veľa možno špekulatívnych takýchto splynutí alebo rozdelení spoločností, ktoré budú iba za účelom toho, aby začali preceňovať majetky, aby jednoducho znížili si svoju daňovú povinnosť v období, keď urobia tento úkon. Veľmi upozorňujem na takéto veci a dovolím si povedať, že aj v roku 2006 bolo niekoľko takýchto možno nášľapných mín, ktoré možno sú nekorektné. A ja by som bol veľmi rád, keby sa potom aj pán minister vyjadril k rozprave teda. Rád by som bol, aby na to upozornil aj svojich pracovníkov, hlavne pána štátneho tajomníka Ďurajku, ktorý podľa môjho názoru absolútne vedome klamal a vedel o tom, že nie je pravda to, čo tvrdil na výbore, aspoň teda ku cti patrí generálnemu riaditeľovi, že to aspoň sa nesnažil za každú cenu obhajovať. Takže, ešte raz, budem rád, ak teda k tomu dostaneme vysvetlenie, za akým účelom a za akým zámerom to bolo. Určite to nebolo pre posilnenie štátneho rozpočtu.

    A ešte k tomu v rámci tej diskusie, ktorú som načal na úvod. My máme záujem niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú nie priamou novelou. Takže by som vybral aj bod 6 na osobitné hlasovanie. To je v podstate možnosť predĺženia možnosti pre ľudí, ktorí mali anonymné vklady, aby jednoducho mali možnosť ešte k svojim peniazom sa dostať za obdobie ešte posunutia do roku 2013. Bol by som rád, aby aj tento bod bol vyňatý zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian bol posledný prihlásený do rozpravy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa a podpredsedu vlády a ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili, aj kolegom, ktorí vystúpili s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré, áno, boli pripravené na ministerstve financií. Ten dôvod je, ako bolo povedané, aj z hľadiska odstránenia niektorých legislatívnotechnických chýb, aj z hľadiska vyčistenia stola, ale aj z hľadiska toho, že 1. januára došlo k veľmi zásadnej zmene, k vzniku finančnej správy a k obrovským organizačným zmenám, kde sa vždy proste ukáže časom, že niečo treba doladiť alebo niečo treba domeniť. Tak vlastne v tomto zákone, aj keď ma to neteší, ale riešime aj množstvo ďalších problémov, ktoré sa ukázali v aplikačnej praxi. A preto je tu pomerne veľký počet aj nepriamych noviel.

    Chcem sa vyjadriť ale k jednej podstatnej veci, s ktorou nesúhlasím, ktorá je predkladaná. A to je finančný lízing, ktorý je predkladaný poslaneckým návrhom. A hovoril tu o ňom aj pán poslanec Dostál, že vraj nešlo o výnimku, že vraj to neprinesie relevantné zdroje do štátneho rozpočtu. Pán poslanec Dostál, nie je to pravda, lebo išlo o výnimku, to, čo sme schválili, je zjednotenie podmienok pri rôznych typoch lízingu, rozpočtové dôsledky to bude mať. Je pravda, že v prvých dvoch rokoch nebudú výrazné, ale budú v tomto roku vo výške 3,1 mil. eur, ak to schválite, v budúcom roku vo výške 0,3 mil., v roku 2014 vo výške 5,5 mil. a v roku 2015 vo výške takmer 20 mil. eur. Takže, ešte raz, považujem tento návrh na znovu vrátenie iného spôsobu zdanenia finančného lízingu za úspešný pokus lobistických skupín cez parlament znovu presadiť výnimku.

    Viete, pán Dostál, vy, mám pocit, stále ste presadzovali to, že tu by mali byť systémové podmienky, nemali by byť výnimky, že by to malo byť naozaj systémové, nedeformované. Ale v skutočnosti mám skúsenosť aj z diskusií o odvodovej reforme. A znovu ste to naznačili aj v tejto diskusii, že vodu kážete, víno pijete, pretože aj tento finančný lízing, ale aj spôsob, akým ste to komentovali, že my máme predstavu, že svet je ideálna kocka a chceme meniť to, čo funguje je absolútne nekorektný. Ak podľa vás odvodový systém dnes funguje, lebo vy v ňom chcete udržiavať deformácie, ktoré majú enormné rozpočtové dôsledky, ale aj deformujú podnikateľské prostredie, a z mojich skúseností z diskusií s vami viem, že na tomto sa s vami dohodnúť nedalo, že chcete, aby sme odstránili deformácie, ale chcete zároveň ponechať všetky nesystémové výnimky zvýhodnenia, tak ako dnes v systéme sú, lebo to funguje, tak problém je v tom, že sa to nedá, nedá sa mať aj nedeformovaný, dobrý systém, dobré pravidlá, dobre podnikateľské prostredie, aj ponechať v tomto systéme všetky deformácie, lebo to funguje, lebo sú spokojní tí, ktorí tieto deformácie využívajú, často zneužívajú na to, aby mali výhodnejšie postavenie, aké ho majú iní.

    Pánovi poslancovi Kažimírovi chcem povedať, áno, správne postrehol a naozaj mal pravdu, keď poukázal na ten rozpor, keď povedal, že ja som v rozprave povedal, že týmto zákonom sa nenavrhujú zmeny sadzieb, pričom nakoniec sa naozaj ukázalo, že zmeny sadzieb pri ovocnom víne a fermentovaných nápojoch, teda medovine, tam boli. Teda chcem sa na tejto pôde ospravedlniť poslancom Národnej rady, nezavádzal som vedome. Mal som takúto informáciu od ľudí zo svojho ministerstva, čo považujem za vážnu chybu. Ale nakoniec tú chybu som urobil ja, že som prezentoval túto nepravdivú, nesprávnu informáciu, ktorú som od nich mal. Takže ešte raz sa za to ospravedlňujem. Nakoniec ale musím podotknúť, že ani nikto z poslancov to nepostrehol pri schvaľovaní tohto zákona, že tam to ovocné víno a tá medovina je. Prišlo sa na to, až keď zákon bol schválený a ozvali sa tí, ktorých sa to dotýkalo. A ja som pánovi prezidentovi, keď sme sa o tom bavili, sľúbil, že to napravíme. A napravujeme to vlastne pozmeňujúcim návrhom poslaneckým, ale ktorý bol pripravený na ministerstve financií. Takže aj týmto ministerstvo financií chce túto svoju chybu napraviť.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Buriana, ja som sa na to pýtal, pretože som dostal takú informáciu. Pritom v stanovisku, ktoré mám z ministerstva, sa jasne, jednoznačne píše, že predloženým pozmeňujúcim návrhom sa upresnil výklad ustanovení, v ktorých nebola jednoznačne riešená situácia nepeňažného vkladu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločností v reálnych hodnotách, a že týmto pozmeňujúcim návrhom sa jednoznačne vylúčila z daňových výdavkov strata z precenenia pri neodpisovanom majetku, neodpisovaným majetkom sú napr. pozemky, strata z predaja pozemkov sa daňovo neuznáva, a preto bolo potrebné vylúčiť z daňových výdavkov stratu z precenenia pozemkov aj pri podnikových kombináciách. A v tomto stanovisku, ktoré mám k dispozícii a ktorému nemám dôvod neveriť, sa tvrdí, že je to naopak, pán poslanec. Tvrdí sa v ňom, že týmto opatrením sa zabraňuje špekuláciám prevodu neodpisovaného majetku, napr. pozemkov, cez podnikové kombinácie. Ďakujem pekne.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nechce sa vyjadriť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní bodom programu, ktorý sme si odsúhlasili presne na čas a deň, dnes pred hlasovaním. A je to

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii.

    Návrh vlády máte ako parlamentnú tlač 601, spoločná správa výborov vám bola rozdaná do lavíc pod tlačou 601a.

    Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, nechcem o tom dlho hovoriť, aj keď sa domnievam, že ide o nesmierne vážny moment v živote nielen Chorvátov, ale aj Slovákov a celej Európskej únie. Len vám pripomeniem, že v októbri 2005, keď Európska rada rozhodovala o pozvaní Turecka začať rokovania o začlenení tejto krajiny do Európskej únie, bola to Slovenská republika, ktorá, tak poviem, ako aj bolo, proti vetru si dovolila navrhnúť, že ak máme začať rokovania s Tureckom, aby sme sa nebáli začať rokovania s Chorvátskom. Boli sme presvedčení v tom čase, že ide o krajinu, ktorá má na to, aby plnila podmienky, ktorá do Európy prosto patrí, ktorá má zdravý základ aj v ekonomike, ale aj v prístupe k demokratickým hodnotám. Spolu s rakúskym kolegom sme dokázali na poslednú chvíľu v tom čase presadiť aj pozvanie Chorvátska na začatie rokovaní o pristúpení k Európskej únie.

    Som nesmierne rád, že ten čas od jesene 2005 bol pre slovenskú diplomaciu pre zahraničnú politiku, ale aj pre iné rezorty u nás doma časom, keď sme aktívne Chorvátom pomáhali, keď sme s nimi veľmi úzko spolupracovali. Nuž a výsledkom je skutočnosť, že Chorvátsko rokovania v roku 2005 nielen začalo, ale počas poľského predsedníctva na sklonku minulého roku ich aj úspešne zavŕšilo. A k 1. júlu 2013 by Chorvátsko sa tak malo stať 28. štátom Európskej únie.

    Pochopiteľne, je ešte stále dôležitých niekoľko skutočností. Prvou z nich je to, aby samotní Chorváti, občania Chorvátskej republiky, potvrdili to, o čo sa usilovali vlády tejto krajiny. Som rád, že k tomu aj došlo a že Chorváti vo svojom referende 22. januára, teda celkom nedávno, veľkou väčšinou, dvoma tretinami zo zúčastnených občanov rozhodli o pozitívnom prístupe k ratifikácii. Teda účasť Chorvátska ratifikovali. Teraz je ale dôležité aj to, aby k 1. júlu 2013, teda k dátumu, keď Chorvátsko sa má stať členským štátom Európskej únie, rovnako úspešne ratifikovali prístupovú zmluvu aj všetky členské štáty Európskej únie. Nie som si istý, pokiaľ ide o Slovensko ako o prvú krajinu, ale aj vzhľadom na symboliku, ale aj skutkovú podstatu, vzhľadom na to, čo som povedal pred chvíľou, je, myslím, veľmi dôležité, dobré významné, že Slovenská republika bude bez sporu medzi prvými krajinami, ktoré, pevne verím, aj prístupovú zmluvu ratifikujú.

    Nechcem vám hovoriť o technických detailoch, lebo sa domnievam, že dokument, ktorý som vám predložil, všetky tieto detaily prosto obsahuje. Len vás chcem, pochopiteľne, poprosiť, aby sme naším hlasovaním úspešne zavŕšili to, čo sme v októbri v roku 2005 začali. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    A poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre európske záležitosti, pána poslanca Osuského, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokovávania návrhu medzinárodnej zmluvy vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 615 z 2. januára 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože nebol v tom čase podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uznášaniaschopný.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 26. januára 2012 č. 193 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2012 č. 98 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii súhlas a zároveň rozhodnúť, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii súhlas a zároveň rozhodnúť, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 194 z 26. januára 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predseda, zo spoločnej správy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za informáciu o prerokovávaní návrhu medzinárodnej zmluvy v gestorskom výbore, výbore pre európske záležitosti.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlásia sa pán poslanec Šebej, Osuský a Štefanec. Môžeme zmeniť poradie vystupujúcich?

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, nemienim vystupovať dlho, ale cítim povinnosť upozorniť na to, že tento bod je jeden z najdôležitejších, aké prejednávame, o akých rokujeme v tomto období. A je to zároveň čosi, čo považujem za úspech slovenskej diplomacie, a to bez ohľadu na to, ktorá strana práve nominovala vedenie slovenskej diplomacie.

    Dlhodobo krajiny západného Balkánu a ich členstvo v Európskej únii patria medzi priority našej zahraničnej politiky. A toto je okamih, keď celkom určite medzi prvými v Európe, keď nie prví, ako povedal aj pán minister zahraničných vecí, vyslovujeme súhlas s tým, že ďalším členom Európskej únie sa stane Chorvátsko.

    Chcem pripomenúť, že už samotný nápad rozširovať Európsku úniu o ďalšie krajiny západného Balkánu nebol prijímaný v Európskej únii jednoznačne a momentálne je situácia taká, že Chorvátsko je pravdepodobne, na dlhé časy, na dlhé roky poslednou krajinou, o ktorú sa Európska únia rozšíri. Vyzerá to tak, že jednak Európska únia zažíva čosi ako únavu z rozširovania. A jednak je to tak, že ochota, by som povedal, zaoberať sa ďalšími krajinami, je do tej miery stlmená krízovou situáciou a komplikáciami, ktoré spôsobilo to, že jednoducho Európska únia je dneska 27 krajín, a nie, povedzme, 12 alebo ešte menej, ako to bolo kedysi, vytvára situáciu, že jednoducho nádej na vstup majú ďalšie krajiny možno v horizonte ja neviem určite nie skôr ako najbližších piatich až desiatich rokov, ak vôbec príde k ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie, ak osudy Európskej únie budú také, že sa opäť vráti k integračnej agende.

    Ja vás len chcem poprosiť o podporu, podľa možnosti jednomyseľnú, tohto návrhu, aby sme takýmto spôsobom v Národnej rade aspoň chvíľu aj písali dejiny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som povedal, že je to možno z pohľadu všetkého možného len jeden bod programu. Ale ako my sme mohli očakávať pred rokmi rozhodnutia parlamentov členských štátov Európskej únie, tak myslím si, že aj naši slovanskí bratia, ak to tak môžem povedať, v Chorvátsku čakajú v podobnej situácii na tieto rozhodnutia.

    Ku cti našej politickej reprezentácie treba povedať, že sme boli dobrými tútormi tohto kandidáta a že naším hlasovaním sa zavŕši dobré dielo.

    Chorvátsko okrem prvoplánových sloganov o tom, že tam máme naše more, je krajina, ak sa trochu niekto venuje histórii, tak to vie, neuveriteľne podobná našej krajine. Tým nemyslím Plitvické jazerá a krásu Dubrovníka, more nemáme. Ale osudy tejto krajiny sú, dá sa povedať, takmer cez kopirák osudmi Slovenska. Oslobodené zo žalára národov stalo sa súčasťou slovanskej Juhoslávie pôvodne ako kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Bolo podobne ako Slovensko trošku v pozícii junior partnera, toho menšieho pri väčšom Srbsku. Prežilo svoje temné roky spolupráce s fašizmom, ktoré poznačili hrôzy, aké už také zlé časy prinášajú. Zažilo potom komunistickú éru a zamrazenie problémov, ktoré existovali. A potom na rozdiel od nás nezažilo zamatový rozvod. Napriek tomuto všetkému a neľahkým peripetiám a napriek tomu, že nad cestou pri Dubrovníku visí už roky nedotknutý portrét človeka, ktorý sedí vo väznici v Haagu, generála Ante Gotovinu, je radostné, že sa dve tretiny Chorvátov vyslovili za inú alternatívu.

    O mne isto nikto nepochybuje, že nie som nekritickým posudzovateľom Európskej únie. Ale i pre Chorvátsko je to reálna alternatíva. A myslím si podobne ako môj predrečník a pán minister zahraničných vecí, že by bolo primerané a pekné, aby sme sa zhostili tej úlohy tútora, ktorý má rád svojho zverenca a ktorý preňho má pochopenie, ako som hovoril, vyplývajúce i z dobrej a zlej histórie našich národov, aby tento tútor tento svoj boj za svojho chránenca dobojoval čestne. A i keď nie som priaznivec manifestačných hlasovaní, myslím si, že naše vyjadrenie súhlasu s pristúpením Chorvátska bude dobrým rozhodnutím, i keď sa stane alebo práve keď sa stane manifestačným. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Štefanec je posledný prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia, som si istý, že na výzvy súčasnej Európskej únie, na výzvy 21. storočia, je potrebné reagovať nielen ekonomickými opatreniami, ale aj prehlbovaním spolupráce na európskom kontinente.

    Rozšírenie Európskej únie, ktoré bolo historické v roku 2004 o desať štátov, ktoré sa v roku 2007 prehĺbilo o ďalších dvoch nových členov, by malo pokračovať, pretože je zárukou nielen prosperity, ale hlavne mieru, bezpečnosti a stability. Tak chápem aj rozšírenie Únie na oblasť západného Balkánu.

    Vstup Chorvátska do Únie považujem nepochybne nielen za úspech Európskej únie, ale aj za úspech slovenskej diplomacie a osobne za úspech pána ministra zahraničných vecí. Myslím si, že veľa ľudí tomu pomohlo, ale nikto nepomohol tak Chorvátsku ako pán vtedajší premiér a súčasný minister zahraničných vecí pán Dzurinda. A keď začalo toto vládne obdobie, ktoré sa teraz chýli ku koncu, ja som sa trošku symbolicky snažil k tomu prispieť tak, že okrem pravidelných prvých návštev do Česka, tú druhú venoval výbor pre Európske záležitosti práve Chorvátom. Išli sme na návštevu chorvátskeho parlamentu. Bola to skvelá pracovná návšteva takisto s kolegom spravodajcom. A dovolím si podeliť sa s vami o jeden zážitok, ktorý by mal byť podľa môjho názoru verejný, lebo symbolizuje slovensko-chorvátske vzťahy. Pri diskusii v chorvátskom parlamente jeden poslanec chorvátskeho parlamentu vstal a povedal: „Viete, ešte nie sme v Únii, ale my už sme mali premiéra, ktorý zastupoval naše záujmy v Únii. A to bol pán Dzurinda.“ Chcem na tomto príklade dokumentovať, že Chorváti si veľmi cenia túto podporu. A myslím si, že slovensko-chorvátske vzťahy na tomto základe sa môžu len a len úspešne rozvíjať. Verím, že k tomu, dámy a páni, prispejete aj dnešným hlasovaním.

    Dovolím si vás požiadať tak ako moji predrečníci o to, aby sme sa vyjadrili kladne pre podporu ratifikácie pristúpenia Chorvátska k Únii. A ako to urobil výbor pre európske záležitosti jednomyseľne, myslím si, že to bude dobrý spôsob pre signál Chorvátsku i Európskej únii, že slovenská diplomacia je skutočne významná a je úspešná na čele s pánom ministrom. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou ešte pán poslanec Droba. Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, ja som chcel ušetriť čas, preto som sa nehlásil do rozpravy. Ale vybavím to vo forme faktickej poznámky. Chcem uistiť Národnú radu Slovenskej republiky, že poslanecký klub SaS podporí súhlas so Zmluvou o pristúpení Chorvátska k Európskej únii. Evidujeme dlhé roky pomoc Slovenskej republiky Balkánu, evidujeme úlohu, ktorú zohral bývalý predseda vlády a súčasný minister zahraničných vecí pán Dzurinda. A jednoznačne bude dobré, ak Národná rada jednohlasne podporí vstup Chorvátska do EÚ. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister zahraničných vecí?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nechce sa vyjadriť.

    Pán spoločný spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Rovnako nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku, po ktorej budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, desaťminútovú aj preto, aby sme všetci, ktorí sme prítomní v budove Národnej rady, prišli na hlasovanie z dôvodu vážnosti hlasovania nielen o prerokovanom zákone, ale aj o medzinárodnej zmluve, prístupovej zmluve, ktorú považujem za jednu z najdôležitejších, ktorú v tomto volebnom období Národná rada schvaľuje.

    Desaťminútová prestávka. Budeme pokračovať o 11.10 hodine.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím všetkých prítomných, aby zaujali svoje miesto v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako o prvom budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 560.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa upokojili, prestali telefonovať, sadli si na svoje miesta, pripravili si hlasovacie karty a riadili sa odporúčaniami, resp. návrhmi, ktoré ako spoločný spravodajca k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona bude Národnej rade predkladať pán poslanec Novotný, ktorého poveril výbor pre zdravotníctvo, aby bol spoločným spravodajcom k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o kľud v rokovacej sále a pána predsedu výboru o predloženie návrhov.

  • Ďakujem pekne. Vo včerajšej rozprave vystúpili traja poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci ani procedurálny návrh, preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 7. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 poslancov prítomných, 144 za návrh.

    Schválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď, prosím, dajte hlasovať o posunutí zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 poslancov prítomných, 140 za návrh.

    Schválili sme návrh, na základe čoho pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať prítomných poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Nie, preto končím rozpravu.

    A vyhlasujem hlasovanie o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • Národná rada návrh zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek schválila.

    Sestričky z Kramárov nám ďakujú za schválenie zákona.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 561.

    Poprosím teraz pána poslanca Tótha, ktorého poveril výbor pre financie a rozpočet, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili poslanci pán Golian, Dostál, Matej a pán Burian.

    Pán poslanec Dostál navrhol procedurálny návrh vyňať na samostatné hlasovanie bod 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Ja len pripomínam, že je tam potom poslanecký návrh pána Goliana, ktorý je kvalitnejší. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • O procedurálnom, o samostatnom bode 10.

  • O tom hlasovať nemusíme. Požiadavku pána poslanca musíme splniť, pokiaľ zaznela riadne v rozprave. To znamená, že musíme vyňať na samostatné hlasovanie bod 10 zo spoločnej správy.

  • Pán poslanec, najskôr budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy okrem bodu 10.

  • Takto, boli vyňaté ďalšie body na osobitné hlasovanie. Takže dajte hlasovať o ostatných bodoch, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Sú to body 1, 3, 4, 7, 8 a 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1, 3, 4, 7, 8 a 11.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za, 64 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Dajte hlasovať o bode 10 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Pán poslanec, nebudeme hlasovať v poradí o bodoch 2, 5, 6, 9, 10?

  • Nie, prvý bol procedurálny návrh pána Dostála. Takže ja idem podľa toho.

  • Hlasujeme o bode 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 116 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 10 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím o ďalšie návrhy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matej navrhol vyňať na samostatné hlasovanie body 2, 5 a 9.

    Dajte teraz, prosím, hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 145 za návrh, 1 sa zdržal.

    Bod 2 zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 91 za návrh, 43 proti, 12 sa zdržalo.

    Bod 5 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Dajte teraz hlasovať o bode 9 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 40 za návrh, 88 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 9 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán poslanec Burian navrhol vyňať na samostatné hlasovanie bod 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 146 za návrh.

    Bod 6 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím o ďalšie návrhy.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Golian. Keďže pozmeňujúci návrh bol podaný dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať pozmeňujúci návrh ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 144 za, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o návrh hlasovania.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali skrátenie lehoty, teraz môžeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Goliana.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil pán poslanec Golian.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Goliana, dajte hlasovať o tom, že prerokovávaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za návrh, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za návrh, 65 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Osuského, aby z poverenia výboru pre európske záležitosti predložil Národnej rade návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii.

    Na schválenie tejto medzinárodnej zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Poprosím vás, pán poslanec Osuský, o predloženie návrhu.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii a rozhodla, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým vyjadríme náš postoj k súhlasu s pristúpením Chorvátska k Európskej únii.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 145 za návrh, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky s touto medzinárodnou zmluvou vyslovila súhlas.

    Blahoželáme vám, pani veľvyslankyňa, chargé d´affaires.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, s procedurálnymi návrhmi sa hlásia predsedovia výborov.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že zasadnutie výboru máme dnes o 13.00 hodine v zasadačke osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS. Je to vedľa poslaneckej ubytovne, č. dverí 71. Ďakujem pekne, pozývam vás.

  • Pán predseda, chcem vás len požiadať, aby sme do zápisu uviedli, že som pri poslednom hlasovaní omylom hlasoval, že som sa zdržal hlasovania. Samozrejme, že som mienil hlasovať za návrh. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, ja chcem poprosiť členov výboru pre sociálne veci o účasť na rokovaní výboru hneď o 12.00 hodine, ako skončí doobedňajšie rokovanie dnes.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem pripomenúť, že výbor na kontrolu činnosti NBÚ bude zasadať o 12.15 hodine. A je jedna technická zmena, nebude to štandardne v našej zasadačke kvôli tomu, že tam zasadá iný výbor, tak bude to v zasadačke na mínus dvojke, rokovacej miestnosti č. 213 na západnej terase. Ďakujem pekne ešte raz.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako prehovorí pán predseda Čaplovič, chcem navrhnúť jednu zmenu dnešného rokovacieho dňa. Chcem, aby sme dnes o 17.00 hodine prerušili rokovanie z dôvodu, že viacerí z nás majú pozvanie na odovzdávanie ceny Spravodliví medzi národmi. A viem, že sa tam viacerí poslanci chystajú, chcem sa vás opýtať, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem.

    Pán poslanec Čaplovič, predseda výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som oboznámiť členov nášho výboru školského, že o 12.30 hodine je milé stretnutie na našom výbore. Pozývam všetkých. Ďakujem veľmi pekne.

  • Chcel by som len pripomenúť členom výboru pre zdravotníctvo, ktorí idú na poslanecký prieskum do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že odchod mikrobusu je o 12.15 hodine spod schodov Národnej rady. Ďakujem.

  • Pani predsedníčka Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Aj keď nie som predsedníčka, dovolím si pripomenúť členom pracovnej skupiny poslancov na zlepšenie legislatívy na ochranu zvierat, že sa stretávame o 12.00 hodine na č. 76. Poprosím, ak nemáte rokovania výborov, o 12.00 hodine aspoň na chvíľočku keby ste sa tam mohli zastaviť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Len chcem pripomenúť poslancom, že o 12.00 hodine je rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

  • Chcem pripomenúť všetkým pozvaným členom Skupiny priateľstva so Spojenými štátmi a Kanadou, že dnes sa koná stretnutie s veľvyslancom USA a kanadskou chargé d´affaires v hoteli Albrecht o 12.30 hodine, kde je doprava individuálna. Dole tu pri schodoch budú o 12.20 hodine dve autá, takže ak niekto sa chce ešte odviezť, tak sa môže pridať.

  • Pán predseda výboru ústavnoprávneho Procházka.

  • Ďakujem, pán predseda. Ústavnoprávny výbor zasadá napoludnie. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pred ďalším bodom programu vyhlasujem päťminútovú prestávku, po piatich minútach budeme pokračovať v rokovaní o návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republike je pán podpredseda vlády a minister financií Mikloš. Prerušujem rokovanie.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, niektorí poslanci za mnou chodia s otázkou, ako som to myslel s tým dnešným rokovaním, procedurálnym návrhom. Takže nebudeme dnes o 17.00 hodine hlasovať, ale o 17.00 hodine prerušíme rokovanie. Takže budeme rokovať do 17.00 hodiny a pokračovať v rokovaní zajtra o 9.00 hodine. A zajtra o 11.00 hodine budeme hlasovať o všetkých do toho času prerokovaných návrhoch.

    Teraz pokračujeme v rokovaní o návrhoch, ktorých za vládu Slovenskej republiky je navrhovateľom pán podpredseda a minister financií.

    A poprosím vás, aby ste z poverenia vlády uviedli

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku.

    Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy. A nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Predkladaný materiál nemá vplyv na štátny rozpočet ani na verejné financie, avšak odstránenie dvojitého daňového zaťaženia bude mať pozitívny vplyv na rozvoj podnikateľskej sféry. Vyčíslenie tohto vplyvu však nie je možné, nakoľko nie je známy konkrétny objem pripravovaných a možných investícií.

    Z hľadiska obsahu je táto zmluva medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, a je medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca Ondreja...

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, mám nejaký iný návrh. Teraz poprosím pána poslanca Švejnu, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k návrhu vlády na súhlas s medzinárodnou zmluvou. Nech sa páči, pán poslanec Švejna.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady o výsledku prerokovania

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 585) v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu s uvedenou zmluvou.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 603 z 29. novembra 2011 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku stanoviská poslancov.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčali pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy s uzavretím tejto zmluvy medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu s uzavretím tejto zmluvy medzi Slovenskou republikou a Gruzínskom bola schválená uznesením gestorského výboru č. 328 z 31. januára 2012.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto návrhu.

    Poprosím teraz pána ministra financií a podpredsedu vlády, aby predložil Národnej rade

    návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2012,

    ktorý prerokovávame ako tlač 608.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu Eximbanky sa predkladá na základe § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky.

    Základným cieľom návrhu rozpočtu Eximbanky na rok 2012 je ďalej pokračovať v zintenzívnení obchodných aktivít súvisiacich s podporou exportu slovenských vývozcov.

    Eximbanka v roku 2012 predpokladá podporiť slovenský export v celkom objeme 3,25 mld. eur, čo predstavuje 5,6 % z predpokladaného objemu exportu Slovenskej republiky v roku 2012.

    Celkový objem aktív ku koncu roka 2012 sa predpokladá vo výške 300,3 mil. eur, čo je viac oproti očakávanej skutočnosti za rok 2011 o 2,6 %. Návrh rozpočtu pasív na rok 2012 vo výške 300,3 mil. eur uvažuje s ich rastom o 7,6 mil. eur, ktorý bude spojený najmä s vyšším čerpaním úverov prijatých od komerčných bánk, so zvýšením stavu rezerv a s dosiahnutým ziskom.

    Zisk predpokladá Eximbanka v roku 2012 dosiahnuť po zdanení vo výške 1,77 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti očakávanej skutočnosti roka 2011 o 11,3 %.

    V rámci rozdelenia očakávaného zisku za rok 2011 sa navrhuje posilniť rezervný fond a príslušné obchodné fondy. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude aj odvod do štátneho rozpočtu vo výške 500 000 eur. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca Mateja, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložiť správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2012.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet svojím uznesením súhlasil s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky, a to výnosmi vo výške 37,160 mil. eur, nákladmi vo výške 35,390 mil. eur. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, preto ak sa nehlási do rozpravy ústne nik z prítomných pánov poslancov, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, po skončení jej prerušenia budeme pokračovať v rokovaní o vládnych návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom je za vládu Slovenskej republiky pán minister hospodárstva Juraj Miškov. Ďakujem pekne. Pán minister, v popoludňajších hodinách budeme pokračovať.

  • Prerušenie rokovania o 11.48 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Chcem sa ospravedlniť za oneskorený príchod, mali sme ešte poradu vedenia parlamentu vo vzťahu k tomu, akým spôsobom budeme ďalej pokračovať v súlade so schváleným programom schôdze. A preto mi ešte raz prepáčte oneskorený príchod.

    Vládny návrh zákona máte pod tlačou 564 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 564a.

    Vítam na rokovaní Národnej rady pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Juraja Miškova. Žiadam ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Spravodajcom k tomuto návrhu zákona bude pán poslanec László Solymos.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Príjemný dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh zákona o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je odstrániť ostávajúci transpozičný deficit, ktorý vznikol po predložení a schválení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 63/2011 Z. z. zo 16. februára 2011 o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na hračky, ktorým nebolo možné realizovať úplné prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/48 Európskeho spoločenstva z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek z dôvodu, že zásadné časti smernice týkajúce sa napr. výkonu dohľadu, výmeny informácií a činnosti notifikovaných osôb nebolo možné prevziať nariadením vlády.

    Predloženým návrhom sa okrem definície základných pojmov vymedzujú povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu, distribútora pri uvádzaní a umiestňovaní spotrebiteľských výrobkov na trh Slovenskej republiky, proces autorizácie, notifikácie vo vzťahu k notifikovaným osobám, ktoré posudzujú hračky, a pôsobnosť orgánov dohľadu.

    Súčasťou návrhu zákona sú aj ustanovenia, ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak, aby sa zabezpečili potrebné kompetencie pre Slovenskú obchodnú inšpekciu na kontrolu dodržiavania povinností podľa zákona.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, avšak vyčíslenie tohto vplyvu nie je možné vzhľadom na nové ustanovenie o sankciách ustanoviť. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a hospodárenie obyvateľstva. Súčasne nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Ospravedlňujem sa vám za ten neporiadok, čo máte na stole. Zabezpečíme, aby sa to dalo na poriadok.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Lászlóovi Solymosovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. decembra 2011 č. 745 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 24. januára a uznesením č. 364 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom IV tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky (body 1 až 48) schváliť a tiež odporúča o nich hlasovať spoločne.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 31. januára 2012 č. 237.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Ľudovít Jurčík ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladám pozmeňujúci návrh k existujúcemu vládnemu návrhu zákona, pretože aj po jeho schválení v ústavnoprávnom výbore sa objavili niektoré nedostatky, ktoré nám vytýkala legislatíva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a z tohto dôvodu sú potrebné niektoré legislatívnotechnické úpravy a zmeny, ktoré nemajú žiaden vplyv na významové znenie zákona. Ide skôr o to, aby sa správne nazvali niektoré pojmy.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka k vládnemu návrhu zákona o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Po prvé:

    1. V názve návrhu zákona sa slová „niektorých zákonov“ nahrádzajú slovami „zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.

    Zmena sa navrhuje z dôvodu novelizovania len jedného právneho predpisu.

    Po druhé, k článku I:

    2. V § 2 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie: „e) funkčnou hračkou sa rozumie hračka, ktorá má rovnaký účel a je používaná rovnakým spôsobom ako výrobok, spotrebič alebo zariadenie určené pre dospelých a môže byť ich zmenšeným modelom“. Pôvodné písmená e) až m) sa nahrádzajú písmenami f) až n) a súčasne sa v prílohe č. 4 časti B 3. bode vypúšťajú slová „funkčnou hračkou sa rozumie hračka, ktorá má rovnaký účel a je používaná rovnakým spôsobom ako výrobok, spotrebič alebo zariadenie určené pre dospelých a môže byť ich zmenšeným modelom“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa pojem „funkčná hračka“ presúva z prílohy č. IV časti B bodu 3, nakoľko systémovo patrí do § 2 Vymedzenie pojmov.

    3. V § 4 ods. 1 písmeno c) znie: „c) vykonať posúdenie zhody alebo zabezpečiť posúdenie zhody podľa § 13“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    4. V § 4 ods. 1 písm. h) a v § 6 ods. 2 písm. e) sa slová „predstavuje hračka“ nahrádzajú slovami „hračka predstavuje“.

    Navrhuje sa zjednotenie ustanovení.

    5. V § 6 ods. 2 písm. a) sa za slovo „údaje“ vkladajú slová „je povinný“.

    Navrhuje sa precizovanie ustanovenia za bodkočiarkou.

    6. V § 6 ods. 2 písmeno d) znie: „d) vykonať skúšky vzorky hračky alebo zabezpečiť vykonanie skúšky vzorky hračky, ak to považuje za potrebné vzhľadom na riziko, ktoré hračka predstavuje“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    7. V § 8 ods. 2 sa slová „je povinný“ nahrádzajú slovami „sú povinní“.

    Zmena sa navrhuje z dôvodu kumulatívne uloženej povinnosti pre uvedené subjekty.

    8. V § 10 ods. 1 sa v poslednej vete slová „na obale“ nahrádzajú slovami „na spotrebiteľskom obale“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa precizuje právny text.

    9. V § 10 ods.1 sa slová „viditeľným, čitateľným a zrozumiteľným spôsobom uviesť upozornenie“ nahrádzajú slovami „jasne viditeľným, ľahko čitateľným a ľahko zrozumiteľným spôsobom uviesť upozornenia“.

    Navrhuje sa rovnaká úprava ako v smernici (čl. 11 ods. 2).

    10. V § 11 ods. 1 písm. d) sa slová „a popisu“ nahrádzajú slovami „a popisu hračky vrátane rozmerov“.

    Navrhuje sa jednotná terminológia, ako sa uvádza v § 16 ods. 9 návrhu zákona.

    11. V § 12 ods. 1 sa slová „Výrobca je povinný umiestniť na hračke označenie CE16)“ nahrádzajú slovami „Výrobca alebo splnomocnený zástupca je povinný umiestniť16) na hračke označenie CE9)".

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa precizuje vonkajší odkaz formou poznámky pod čiarou na iný, osobitný právny predpis.

    12. V čl. I § 12 odsek 4 znie: „Ak označenie CE9) umiestnené na hračke nie je viditel'né cez obal, umiestni sa aj na obale hračky.“

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa precizuje právny text.

    13. V § 16 ods. 5 sa v poslednej vete slovo „vzorky“ nahrádza slovami „vzorky hračiek“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa precizuje právny text v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768/2008/ES.

    14. V § 20 ods. 7 písm. e) sa slová „ak o to požiada“ nahrádzajú slovami „ak o to úrad požiada“ a tieto slová sa pripájajú na koniec písmena e).

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    15. V čl. I § 26 sa slová „každých nasledujúcich päť rokov“ nahrádzajú slovami „a potom každých päť rokov“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa precizuje právny text.

    Po tretie, k článku II:

    16. Prvý bod znie: „V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa pred slovo „Občiansky“ vkladá slovo „Napríklad“ a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „zákon č. .../2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.

    Navrhuje sa úprava rovnaká ako v nadpise návrhu zákona.

    17. Druhý bod znie: „V § 7 odsek 4 znie: „Kontrolovaná osoba je povinná uhradiť náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a zhody výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov17a) alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu13).“.“

    Navrhuje sa precizovanie ustanovenia.

    Po štvrté, k článku III:

    18. V článku III sa slová „1. februára 2012“ nahrádzajú slovami „1. marca 2012“.

    Zmena účinnosti je odôvodnená s ohľadom na dodržanie lehôt v legislatívnom procese.

    Po piate, k prílohám:

    K prílohe č. 1:

    19. V prílohe č. 1 k zákonu v bode 2 sa za slovo „výrobok“ vkladá slovo „určený“ a slová „je určený“ sa nahrádzajú slovami „výrobok je určený“, v bode 7 sa za slovo „športy“ vkladajú slová „(potápačský výstroj)“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa precizuje právny text v súlade s prílohou II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES a prílohou I smernice Rady 88/378/EHS.

    K Prílohe č. 2:

    20. V prílohe č. 2 ods. 3 bode 3 písm. j) tabuľke druhom bode sa slovo „Alyzitiokyanatán“ nahrádza slovom „Alylizotiokyanatán“, štvrtom bode slovo „4-tert-butylfenol“ sa nahrádza slovom “4-terc-butylfenol“, deviatom bode sa slovo „2,4-Dihydroxy-3-methylbenzaldehyd“ nahrádza slovom „dihydroxy-3-methylbenzaldehyd“, šestnástom bode sa slová „Etyl akrylát“ nahrádzajú slovom „Etyl-akrylát“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa precizuje právny text v súlade s prílohou II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES.

    21. V prílohe č. 2 ods. 3 bode 3. písm. l) 1. bode sa slová „sú vonné látky“ nahrádzajú slovami „sú tieto vonné látky“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa precizuje právny text.

    K Prílohe č. 4:

    22. V prílohe č. 4 časti B prvom bode až treťom bode sa slová „je uvedené“ nahrádzajú slovami „sa uvádza“, deviatom bode slová „má na obale toto upozornenie“ sa nahrádzajú slovami „musí mať na obale toto upozornenie“, desiatom bode sa slovo „vonných“ nahrádza slovami „alergénnych vonných“ a slová „obsahujú toto upozornenie“ sa nahrádzajú slovami „musia obsahovať toto upozornenie“.

    Navrhuje sa zjednotenie textu prílohy.

    K prílohe č. 5:

    23. V prílohe č. 5 písm. b) sa slová „0,2 gramu antimónu, 0,1 gramu arzénu, 25 gramov bária, 0,6 gramu kadmia, 0,3 gramu chrómu, 0,7 gramu olova, 0,5 gramu ortuti, 5 gramov selénu“ nahrádzajú slovami „0,2 mikrogramu antimónu, 0,1 mikrogramu arzénu, 25 mikrogramov bária, 0,6 mikrogramu kadmia, 0,3 mikrogramu chrómu, 0,7 mikrogramu olova, 0,5 mikrogramu ortuti, 5 mikrogramov selénu“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa zosúlaďuje právny text s prílohou II smernice Rady 88/378/EHS. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Chcel by som odľahčiť trošku v Národnej rade atmosféru. Veľmi vás obdivujem, že zrovna tento pozmeňujúci návrh ste vy museli prečítať, lebo nebolo by to jednoduché pre každého, kto by musel túto odbornú textáciu zvládnuť. A potom všetkom, čo ste si už užili v Národnej rade vo vzťahu k tomu, ako sa čítajú pozmeňujúce návrhy, dávam vám poklonu, či skláňam poklonu. Takže dúfam, že ste sa neurazili. Myslel som to veľmi úprimne.

    Faktické poznámky. Evidujem prihlášku kolegu Jahnátka. Nech sa páči.

  • Priznám sa, pán predsedajúci, že vy ste ma motivovali k tomu, že som sa prihlásil do faktických poznámok. A vlastne len dve veci by som chcel zdôrazniť.

    Je jasné, že tento pozmeňujúci návrh nemohol urobiť poslanec, lebo to je technicky tak komplikované, že zrejme aj na ministerstve si nevšimli niektoré detaily. A sú tam tisícnásobné rozdiely, raz keď hovoríme o gramoch, potom o miligramoch. Čiže, dobre, ale prešlo to ako pozmeňujúci návrh poslanca.

    Len s jednou ešte poznámkou. Keď ste dali tú úctu k tej odbornej terminológii, alkydové a anilové deriváty, ktoré ste tam definovali, ste hovoril trošku s chybou, lebo dvakrát ste nám n povedali, a tu jedno n sa používa. Takže to je len taká malá poznámka. Ale tiež keď nie je človek chemik, tak myslím si, že má s tým čo robiť, aby sa s tým vysporiadal. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec bude reagovať osobne na vás, takže... Neprihlásil sa s reakciou na faktickú poznámku.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete reagovať?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Taktiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 562 a informáciu výborov máte ako tlač 562a.

    Opätovne poprosím pána ministra Miškova, aby sa ujal slova a odôvodnil tento vládny návrh zákona. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prerokovanie návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    K vypracovaniu tohto návrhu zákona oproti pôvodne plánovanej novele zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike ministerstvo pristúpilo na základe potreby rozsiahlej legislatívnej úpravy vyplývajúcej z tzv. 3. energetického balíčka, ako i z potrieb aplikačnej praxe.

    Cieľom predloženého návrhu je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 Európskeho spoločenstva z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 Európskeho spoločenstva z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.

    Predloženým návrhom ministerstvo okrem zabezpečenia transpozície smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom zosúlaďuje jednotlivé ustanovenia pôvodného zákona o energetike s nariadeniami tzv. 3. energetického balíčka a zabezpečuje súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu.

    Návrh zákona stanovuje nový režim možností, ako oddeliť výrobné a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy alebo prevádzky prepravnej siete.

    Návrh zákona výrazne posilňuje práva odberateľa elektriny, odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov a zaručuje všetkým odberateľom elektriny a plynu v domácnosti využívať univerzálnu službu, t. j. právo na dodávku elektriny v určitej kvalite za primerané, transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny.

    V tejto súvislosti by som rád poznamenal, že pri príprave tohto návrhu zákona boli za najvyššiu prioritu pokladané riešenia v prospech koncového odberateľa energie. Domácnosti budú viac chránené proti praktikám nečestných dodávateľov elektriny a plynu. Domácnosti budú tiež vybavené právom bezplatne odstúpiť od danej zmluvy pri neodôvodnenom náraste ceny alebo nedohodnutej zmene iných podmienok.

    V návrhu zákona okrem väčšej ochrany odberateľov elektriny a plynu v domácnosti sa zvyšuje aj miera ich informovanosti, upravuje sa urýchlenie procesu zmeny dodávateľa, zavádza sa inštitút mimosúdneho urovnania sporov, kde sa odberateľ v domácnosti môže rozhodnúť nepostupovať súdnou cestou, ale využiť toto rýchlejšie konanie.

    Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, predsedovi výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi Stanislavovi Janišovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyne a kolegovia, Národná rada v decembri pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru.

    Konštatujem, že ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval v januári a neprijal platné uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval preto, lebo výbor nebol uznášaniaschopný, nebol dostatok poslancov.

    Gestorsky výbor rokoval o návrhu spoločnej správy výborov a záverečné stanovisko navrhované neschválil, uznesením ma potom poveril, aby som ako spravodajca informoval o tomto výsledku Národnú radu Slovenskej republiky.

    Ani jeden výbor Národnej rady teda neprijal platné uznesenie a ani zo spoločnej správy, kde boli štyri varianty na hlasovania, ani jeden návrh neprešiel.

    Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Jahnátek, pán poslanec Faič a pán poslanec Chren.

    Pán kolega, ešte zostaňte na mieste. V súlade s rokovacím poriadkom § 27 sa ako prvý prihlásil do rozpravy pán spravodajca. Čiže po jeho vystúpení budú nasledovať písomne prihlásení v poradí Jahnátek, Faič, Chren a po ich vystúpeniach, príp. po faktických poznámkach bude možné potom sa prihlásiť ďalším, ktorí sa budú hlásiť ústne, do rozpravy.

    Slovo má pán Stanislav Janiš ako spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovolím si vystúpiť ako prvý k tomuto predmetnému návrhu zákona.

    Ako prvé musím konštatovať, že obidva zákony, ktoré nasledujú po sebe, zákon o energetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach, sú ako dvojičky. Tým chcem povedať, že buďto prejde jeden aj druhý, alebo neprejde ani jeden ani druhý, preto, lebo úzko na seba nadväzujú.

    Treba aj skonštatovať to, že sú to úplne nové zákony. Nie je to žiadna novela energetického zákona ani zákona o ÚRSO, ale sú to úplne nové zákony. Možno aj preto je náročnejšie ich študovať v tom slova zmysle, že nemáte pred sebou konsolidované znenie, čo platilo, čo sa vypúšťa a čo sa navrhuje nové. O to je to náročnejšie. A pri obidvoch týchto zákonoch hlavným cieľom je, aby sa aproximoval 3. energetický balíček.

    Na úvod ale musím skonštatovať a povedať úplne jasne, že mediálny tlak, ktorý bol vyvinutý na ministerstvo hospodárstva, na poslancov vo forme, že v prípade ak teda zákony neprejdú, tak hrozia Slovensku pokuty za neskorú implementáciu 3. energetického balíčka do našej legislatívy, považujem za nemiestny žart voči Národnej rade Slovenskej republiky z dvoch dôvodov. Je to preto, že žiadne reálne pokuty nehrozia, 3. energetický balíček do dnešného dňa neaproximovalo viac krajín Európskej únie a ak by dnes Komisia začala konanie voči Slovenskej republike, tak to bude trvať tak zhruba dva roky a za tieto dva roky Národná rada môže prijať desať energetických zákonov.

    To, čo považujem za podstatné, je to, že tento zákon mal byť v Národnej rade už pred rokom, dnes už v podstate mala prebiehať implementácia legislatívy do života energetických subjektov, ktorých sa tento zákon o energetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach dotýka. Za to, že tu ten zákon nebol pred rokom, nemôžu poslanci Národnej rady.

    Neberiem ani argument, že prípravu skomplikovalo alebo predĺžilo spustenie rokovaní o eventuálnom vstupe českého investora do SPP. Toto považujem už za super nemiestny žart, ak by som to mal povedať inými slovami, akoby ste čakali so zákonom na to, ako sa dohodne nejaký iný investor o vstupe do SPP. A to je neprijateľné.

    Teraz si dovolím povedať vetu, ktorú možno tu zopakujem dnes aj viackrát, lebo ju považujem pri takýchto zákonoch a pri energetike za veľmi dôležitú, že peniaze v energetike nevznikajú z ničoho, ale peniaze v energetike vznikajú platbami koncových odberateľov. Teda vznikajú z peňazí občanov a firiem, ktoré platia za energie. Teda treba mať vždy pri každej legislatívne o energetike, ak sa o nej bavíme a schvaľujeme ju, na pamäti túto vetu, všetko, čo schválime, bude mať dopad na peňaženky občanov.

    Aby sme sa mohli plnohodnotne baviť o takýchto dôležitých zákonoch, tak by sme mali mať zadefinované základné rámce energetiky na Slovensku. A tie, bohužiaľ, nepoznáme. Alebo ich nemáme. Na Slovensku chýba kvalitná energetická politika štátu, kde sme v energetike a kam chceme tú energetiku na Slovensku nasmerovať. Dosluhujúce ministerstvo sa do tejto práce nepustilo. Teda všetky zákony vychádzajú z energetickej koncepcie alebo politiky štátu, ktorá má šesť rokov a pochádza z roku 2006. Podľa nej sa teda riadia aj investori, aj štát, aj regulátor.

    Treba povedať, že ani minulé štyri roky minulá vláda veľké pokroky v tomto neurobila.

    V prvom rade si musíme položiť tri otázky a snažiť sa zadefinovať, kde by sme tú energetiku chceli mať, aby sme sa mohli baviť ďalej.

    A prvá taká vážna otázka je, ako bude Slovensko zvyšovať bezpečnosť dodávok energií pre seba, či chce aj naďalej zostať závislé od dovozu primárnych zdrojov energií na sto percent aj tam, kde na sto percent to nemusí byť.

    Druhou dôležitou otázkou, ktorú treba zadefinovať a neriešiť ad hoc, sú obnoviteľné zdroje energií, ktoré sú pre štát prioritou, a prioritou prečo sú, aký chceme mať energetický mix, koľko energie chceme z jadra. Dnes vyrábame z jadra zhruba 51 až 53 % elektrickej energie. Keď dokončíme Mochovce 3, 4, tak to bude čo? Bude to 57 %, 58 %? A tvrdo sa pripravuje ďalšia výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v inštalovanom výkone minimálne 1 000 mega, to značí 3. a 4. blok Mochoviec.

    Treba si jasne povedať, či chceme mať zo Slovenska jadrovú veľmoc. Ja si myslím, že to nechceme.

    Tento zákon mimo toho, čo tu bolo spomínané, to je aproximácia 3. balíka a riešenie vertikálne integrovaných subjektov v energetike. Táto smernica pojednáva aj o vážnej otázke, ktorá sa energetiky týka. A to je zraniteľný odberateľ alebo zraniteľný spotrebiteľ. Treba si uvedomiť, že ceny energií rastú a rastú rýchlejšie, ako rastú príjmy v domácnosti. A tým pádom sa nie malá časť domácností nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe dostáva do problémov, ktoré dostali názov v rámci Únie ako energetická chudoba. Treba sa vážne zamyslieť, akým spôsobom chceme tieto veci riešiť, ako chceme ľudí vymaňovať z energetickej chudoby, aby mali štandard, ktorý majú dnes, čo sa týka tepla, svetla, plynu. Táto smernica hovorí o pojme, či je to smernica 72 alebo smernica 73, ako zraniteľný odberateľ asi toľkoto. Dovolím si zo smernice 72 zacitovať: „V tejto súvislosti každý členský štát vymedzí koncept zraniteľných odberateľov, ktorý sa môže vzťahovať na energetickú chudobu a okrem iného môže ustanoviť zákaz odpojenia takýchto odberateľov v kritických časoch.“ To sa týka elektriky. A podobná definícia zraniteľného spotrebiteľa je aj v smernici 73, ktorá pojednáva o plyne. No myslím si, že návrh energetického zákona nie dostatočne aproximoval a nie dostatočne v podstate zadefinoval, čo je to zraniteľný spotrebiteľ alebo odberateľ v Slovenskej republike. V zákone, ktorý máme všetci na stole, sa hovorí o zraniteľnom spotrebiteľovi ako o odberateľovi, čo sa týka elektriky, ktorého životné funkcie sú závislé od odberu elektriky a ktorý túto skutočnosť oznámil a preukázal sám alebo prostredníctvom svojho dodávateľa prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Ak to premeníte na drobné, tak zistíte, že zraniteľným odberateľom v Slovenskej republike je len človek, ktorý je na nejakých dýchacích alebo iných prístrojoch, ktoré potrebujú na svoju činnosť elektrickú energiu. V súvislosti s energetickou chudobou, v súvislosti so stúpajúcimi nákladmi domácností na energie to považujem za nedostatočnú definíciu a nedostatočné riešenie tejto časti smernice. To isté sa týka aj smernice 73, ktorá pojednáva o vnútornom trhu so zemným plynom.

    Ďalšia časť, ktorá v tomto zákone nie je dobre riešená, resp. nerieši to, čo sa vlečie, a hovorím, bavíme sa o novom energetickom zákone, nie o nejakej novele, je to, čo máme aj v stanovisku legislatívy Národnej rady. A to je Ústava Slovenskej republiky, vzťah ústavy k majetku ľudí, ktorí vlastnia nehnuteľnosti, pozemky, cez ktoré prechádza alebo má prechádzať energetická infraštruktúra, ktorí majú vecné bremená. Náhrada tohto obmedzenia pozemkov nie je dostatočne riešená, resp. navrhované znenie nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. A to je tak v § 11ods. 4 a 9, 12, čo sa týka prekluzívnej jednoročnej lehoty na uplatnenie náhrady, ale rozpor aj s čl. 20 ods. 4 ústavy a istý rozpor aj v § 94, kde v podstate jednorazová náhrada nepatrí vlastníkom pozemkov v ochranných a bezpečnostných pásmach, ktoré boli zriadené pred účinnosťou tohto zákona. Tieto problémy, viem, pretrvávajú už dlhé roky (súdy, ústavné súdy, súdy v Štrasburgu). Som toho názoru, že ak už tvoríme nový energetický zákon, tak definitívne v slovenskej legislatíve tieto veci, ktoré sa ťahajú na súdoch a kde občania, ktorí vlastnia tieto nehnuteľnosti a tieto pozemky, sú poškodení, pričom nebola im poskytnutá náhrada a neriešil to ani reštitučný zákon preto, lebo oni o majetky neprišli, akurát musia znášať bremená, ktoré sú tam, tak minimálne do budúcnosti musíme ošetriť tak, aby to bolo v súlade s ústavou. A bolo by vhodné sa zaoberať aj tým, čo urobíme aj s tým, že sme to neriešili v zákonoch predchádzajúcich. Ak sme v novom zákone, tak určite to za pozornosť a námahu či už legislatívcov na predmetnom ministerstve hospodárstva alebo legislatívcov Úradu vlády Slovenskej republiky by malo stáť. A veľmi rád by som v stanovisku legislatívy Národnej rady čítal to, že navrhovaný zákon je v súlade s ústavou. Síce predkladateľ tvrdí, že je v súlade s ústavou, ale podľa sťažností a aj podľa právneho názoru legislatívcov Národnej rady nie je tomu celkom tak. Takže treba minimálne dať hlavy dokopy a tieto veci poriešiť.

    Ďalej je aj stanovisko legislatívy Národnej rady. A, to je v ňom tá časť, kde upozorňuje na určité vecné nezhody medzi jednotlivými paragrafmi. Je potrebné ich dať do súladu. Ja to hovorím preto, že priamo na tento zákon nadväzuje zákon o regulácii v sieťových odvetviach. V úvode som povedal, že sú to dvojičky, ktoré na seba nadväzujú, jedna na druhú sa odvolávajú. To značí, že, úprimne poviem, nebolo v silách výboru Národnej rady, aby sme s našimi kapacitami, teda rádovo promilovými, aj keď vôbec promilovými kapacitami, ktoré má k dispozícii ministerstvo hospodárstva, riešili veci, ktoré je potrebné doriešiť, ktoré je potrebné, by som povedal, dokombinovať tak, aby to sedelo. Nie je toto v silách výboru. A výbor sa aj preto rozhodol, že jednoducho asi najvhodnejšie by bolo tento zákon neschváliť alebo ho vrátiť na dopracovanie, zobrať si opäť všetky stanoviská, ktoré k tomuto zákonu sú, a pekne ich dať dokopy a vrátiť sa do Národnej rady a predložiť niečo, k čomu nebude ani toľko pripomienok, ani toľko pozmeňujúcich návrhov, ani toľko nejasností. Podotýkam, jedná sa o kľúčové zákony v energetike. A ja viem, že ich prijímame v určitom časovom strese, je posledná schôdza Národnej rady a viac-menej keď to neschválime, tak sa to schváli tak do pol roka. Ale na druhej strane aj keby sa to malo schváliť o dva, tri, štyri mesiace neskôr, tak nech sa to schváli podarené, také, aké to má byť. A vzhľadom na to, že nič nám nehrozí, tak prikláňam sa k názoru, aby sme tento návrh zákona neschválili, aj keď je to vládny návrh zákona. Ale dnes už nie je vláda a viac-menej ani minister, ktorý sedí tuto vľavo odo mňa. Aj tak nemá dôveru Národnej rady. Takže z toho takú veľkú vedu nerobme, lebo však nedôveru ste mu vyslovili vy SaS-kári spolu so stranou SMER. Takže nemáme sa kde ponáhľať. V pohode v kľude sa k tomu vráti budúca vláda, budúci parlament. A prijmú niečo, čo ozaj bude dobré. A nebude tak dôvod, vyhovárať sa na to, že rokovali sme s českým investorom, a preto sme nestihli pripraviť novelu zákona načas. Na úvod toľko.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána spravodajcu, ktoré bolo vystúpenie v rozprave, sa prihlásili páni poslanci Martin Chren, Alojz Přidal. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Chren. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ďakujem veľmi pekne za ten úvod aj za také zamyslenie sa nad tým, čo všetko energetická politika na Slovensku potrebuje, aj keď sa to teda priamo netýka týchto zákonov, dvoch prejednávaných, ktoré sú implementáciou smernice.

    Dovoľ mi najprv opraviť ťa v dvoch veciach.

    Nie je pravda, že infríčment nehrozí, lebo formálne konanie sa už začalo, v septembri minulého roka bol doručený list, prvá výzva Európskej komisie Slovenskej republike. Čiže toto bolo zavádzaním.

    Ale čo ma až urazilo a sa ma dotklo. To je tvoje obrovské klamstvo, keď hovoríš, že podanie zákona bolo prerušené kvôli rokovaniam s potenciálnym zahraničným investorom. To teda absolútne nie je pravda. Je to účelová lož. Ja tu mám list tvojho straníckeho kolegu ministra financií z mája minulého roka, kde z toho jasne vyplýva, je vysvetlené, že okrem toho, že zákon bolo treba naozaj poctivo a presne pripraviť, príprava zákona bola odložená kvôli rokovaniam o arbitráži a predarbitrážnej výzve, ktorú zahraniční akcionári SPP dali Slovenskej republike. Citujem Ivana Mikloša: „Vzhľadom na stav aproximácie v ostatných členských štátoch nevidím dôvod proces aproximácie v Slovenskej republike uponáhľať. A navyše by sme sa takto vyhli viacnásobným novelizáciám a zbytočným prieťahom legislatívneho procesu.“ Čiže tu išlo o koordinovaný postoj ministerstva hospodárstva, tých SaS-károv, ako ich nazývaš, a ministerstva financií, čiže tých modrých, ako ich nazývame zase my.

    Čo sa týka tvojich pripomienok, dovoľ mi len povedať, že opäť ich považujem za zámienku, za zámienku, ako sa pomstiť, možno pomstiť za taký poctivý postoj napr. pri kauze Gorila. No a určite aj vo svojom príspevku prednesiem pozmeňujúci návrh...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Alojz Přidal.

  • Vážený pán kolega Janiš, dovoľ mi upresniť teda niektoré veci, tak ako som to videl ja. Mal sa zaoberať týmito zákonmi náš hospodársky dvakrát. Pritom prvýkrát nebol uznášaniaschopný, jednoducho nezišlo sa nás dosť, chýbali tam aj tí, ktorí boli najspravodlivejší, najčestnejší. A jednoducho sa tu prezentovali, ako treba chodiť na zasadnutie, ale robili už volebnú kampaň.

    No a čo týka toho druhého výboru, gestorského, tak tam chcem povedať, že trošku sa mi zdá, že zavádzaš, hoci to nerád hovorím, doteraz som sa s tým nestretol u teba, tak ma to trošku prekvapuje, lebo boli pripravené štyri návrhy, buď teda návrh zákona schváliť, vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom. Výbor neschválil ani jeden z týchto návrhov, takže nie je pravda, že výbor sa stotožnil s tým, že by bolo treba odložiť rokovanie o návrhu alebo nepokračovať v rokovaní o ňom. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ja len dve veci.

    Prvá vec, ku kolegovi Chrenovi. Stačí si pozrieť Pravdu asi tri dni dozadu a zacitovať štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva. Ja ti ho zacitujem, pán kolega: „Prípravu skomplikovalo spustenie rokovaní o eventuálnom vstupe českého investora do SPP.“ To je ako odpoveď, prečo to je až teraz a nebolo to skôr. Dobre, takže ja som iba čerpal z toho. A vyrazilo mi to dych, že štátny tajomník si dovolí povedať, že rokujú, o skomplikovaní rokovania, že niekto chce vstúpiť do SPP či percentom, či tridsiatimi, či päťdesiatimi percentami. Jednalo sa že vraj o nejakého českého investora. Takže ja som zacitoval z Pravdy. Takže je pravda, čo som povedal, je to pravda, vybav si to so svojím štátnym tajomníkom.

    Druhá vec. Ja som ako spoločný spravodajca, Lojzo, nevravel, že sme sa na niečom dohodli. Ja som teraz ako poslanec povedal, že bude lepšie, ak ten zákon neprijmeme, nie ako spravodajskú informáciu. A je pravda, že aj takí poslanci, ktorí nám nadávajú do darmožráčov, už na výbory nechodia. Jednoducho dlabú na prácu výborov a tuto robia všelijaké maškarády, ale svojím spôsobom sa nezaujímajú o občanov preto, lebo ak by sa zaujímali o občanov, tak takýto zákon, ktorý má vplyv na to, koľko budú platiť ľudia za energie, myslím, toto je práca nás poslancov, aby sme eliminovali to, čo sa eliminovať dá v cenách energie. A preto nepodporím zákon o energetike, ten mi až tak neprekáža. Ale nepodporím ho preto, lebo zákon o regulácii sieťových odvetví podporiť nemôžem, lebo ten je rýdzo proti ľuďom. A ten podporiť nemôžem. A preto nepodporím systém regulácie. A preto nepodporím ani zákon o energetike, lebo sú spolu dvojičky. To nejde, že energetiku pustíme a ÚRSO nepustí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Prvým prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ľubomír Jahnátek, ktorému teraz dávam slovo.

  • Ruch v sále.

  • Kolegom, ktorí by chceli reagovať z pléna odporúčam, keď bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, resp. prihlásiť sa do rozpravy s faktickou poznámkou, aby používali tento fenomén rokovacieho poriadku a aby sme zachovali dôstojnosť, predpokladám, poslednej schôdze rokovania Národnej rady v tomto volebnom období.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážený pán minister, je skutočne pravdou, že v bodoch 12 a 13 programu tejto Národnej rady prerokovávame dva najzákladnejšie zákony, ktoré sa týkajú energetickej situácie na Slovensku. Prvý zákon o energetike totiž hovorí o pôsobnosti, funkciách, činnosti, povinnostiach a možnostiach jednotlivých aktérov na trhu s energiou, to je jedno, o akú energiu tu ide, vo vertikálnom a horizontálnom priereze. Čiže je tam jasne definovaná pozícia pre každého, kto sa chce objaviť na energetickom trhu na Slovensku. Je to základný zákon a veľmi dôležitý, veľmi podstatný zákon. Naň nadväzuje zákon o regulácii, ktorý zas hovorí o pravidlách, akým spôsobom a akými metódami sa bude určovať cena pre konečného spotrebiteľa na území Slovenskej republiky. Čiže sú to skutočne dva najzákladnejšie zákony, lebo z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý odberateľ má právo na dostatok každého typu energie a má zároveň nárok na požadovanú kvalitu. A to sa dá urobiť len precizovanými pravidlami, ktoré sa formujú cez jednotlivé zákony rezortné.

    Je úplne zaujímavé sledovať ten rozstrel, ktorý tu predviedli teraz páni z koalície

  • Reakcia z pléna.

  • vládnej, áno, pán minister, bývalej koalície. Strašne mi to pripomína obdobie, keď sa privatizovali Slovenské elektrárne a keď práve kvôli takému haštereniu, ktoré malo jediný základ, že kto koľko dostane a urve si pri privatizácii Slovenských elektrární, ktorá politická strana si akú províziu pripíše na svoje konto, na tom sa rozhádali dve vtedy koaličné politické strany. Vtedy to boli ANO a SDKÚ, keď nakoniec predseda ANO padol ako minister hospodárstva. Samozrejme, dôvody na to boli oficiálne uvedené úplne iné, ale išlo vyložene o províziu za privatizáciu Slovenských elektrární. Dneska už je po privatizácii, ale dneska sa dajú nastaviť úplne iné toky peňazí. A tieto toky sa dajú postaviť práve na zlých pravidlách, ktoré sa dajú dostať do života cez energetický zákon a cez zákon o regulácii. Čiže, dámy, páni, ja čítam túto vašu roztržku jedine ako boj o budúce provízie, ktoré by ste mohli získať. Je to smutné, ale je to, bohužiaľ, tak. Ja to aspoň tak čítam.

    Čo sa týka samotného zákona, pán spravodajca povedal, že nejde o novelu, ale ide o nový zákon. Ja ho musím trošku poopraviť, ide len z predloženia tohto zákona formálneho o nový zákon, ale v podstate nejde o nový zákon, lebo keď si podrobne prečítate ten zákon a porovnáte si ho so starou šesťstopäťdesiatšestkou, zrazu zistíte, že zhruba 60 % vecí, ktoré sú v novom zákone, je opísaných zo starej alebo doteraz ešte platnej šesťstopäťdesiatšestky. Zhruba na 20 % tam máte mechanicky prebraté formulácie, ktoré vám vyplývajú z transformácie európskej smernice, ktorú, či chcete alebo nechcete, musíte dodať. A tých 20 % zbývajúcich je buď to, čo ste vybrali a čo bolo prospešné pre slovenského odberateľa, to, čo ste vynechali, zabudli alebo úmyselne vyhodili zo zákona, boli skúsenosti z energetických kríz z rokov 2008 a 2009, resp. z toho, kde ste mali priestor, na čo Európska komisia a Európsky parlament stále tlačí, že preto sa majú aproximovať európske smernice aproximovať, nie automaticky prevziať, aby sa v tých národných aproximáciách mohli uplatniť aj určité špecifiká, ktoré súvisia s danou krajinou či z historického, ekonomického pohľadu alebo kúpyschopnosti obyvateľstva. Na to sa vždy dáva priestor v aproximácii európskych smerníc. A, bohužiaľ, tento zákon nevyužil túto príležitosť. Čiže jedná sa de facto o určité doplnenie nutných vecí, ktoré ste si už nemohli dovoliť vyhodiť vlastne z aproximácie európskej smernice. Ale to, čo ste mali urobiť pre ľudí, pre Slovensko, pre slovenského odberateľa, to ste jednoducho odtiaľ vyhodili. Hlúpo povedané, vyhodili ste to, vyhodili ste to odtiaľ. Keby to bol zákon nejaký nový o nových činnostiach, ktoré nemáme ešte aplikované na Slovensku, a skôr budeme sledovať, o čo jedná, nečudoval by som sa, že zákon je pripravený takýmto laxným spôsobom. Bohužiaľ, Slovensko má v energetike len zlé a horšie skúsenosti. Začalo to všetko privatizáciou.

    Dámy, páni, veľa z vás, ktorí tu sedíte, sedíte za politické strany, ktoré predali Slovenské elektrárne, kde boli štyri jadrové reaktory, kde bolo zhruba dvadsaťdva vodných elektrární a šesť tepelných kotlov, za polovičnú cenu jedného jadrového reaktora, za polovičnú cenu jedného jadrového reaktora, toto bola predajná cena. Prečo tomu bolo tak, to vlastne sa vieme dočítať aj pri Gorile, lebo keď nejaký minister hospodárstva má mať nárok na miliardu slovenských korún za takúto privatizáciu, no ďakujem pekne, tak potom sa nečudujem, že takáto predajná cena Slovenských elektrární bola. Ešte raz opakujem, za polovičnú hodnotu jedného jadrového reaktora ste predali celé Slovenské elektrárne. A pritom tam boli štyri jadrové zdroje, ktoré budú pokračovať, 2 staré V1, ktoré vďaka pánu Figeľovi sme museli v rokoch 2006 a 2008 odstaviť z prevádzky. A plus tam bola nabúraná A1. Tiež ste nechali kľudne na pleciach štátu, nech sa štát vysporiada z vlastných prostriedkov, čo bude s týmito reaktormi. Čiže neviem, prečo sa dala len tá bonitná časť Slovenských elektrární do privatizácie a prečo sa napr. podpísala tak nevýhodná zmluva na Vodné dielo Gabčíkovo. Veď je to smiešne, že profit na tridsať rokov berie Enel a Slovensko sa môže akurát tak pozerať na vodné dielo a nemohli ste mu ho predať len kvôli tomu, že sa Maďari ohlásili a medzinárodné právo vás nepustilo. Čiže prvá zlá vec, ktorá sa slovenskej energetike stala, bola hlúpa privatizácia. A ja ju nazývam doslova rozkrádaním slovenskej energetiky.

    V oblasti plynárenstva ste predali Slovenský plynárenský podnik za sedemkrát nižšiu cenu, za sedemkrát nižšiu cenu, ako bola účtovná hodnota Slovenského plynárenského podniku. Čiže toto bola tá geniálna cena pána Mikloša, s ktorou sa tak chválil. A za toto sme dokonca ešte zaplatili poradcovi na privatizáciu SPP zhruba 1,6 mld. korún za to, že nám vybral z jedného uchádzača o kúpu SPP jedného víťaza. Za to sme zaplatili 1,6 mld. korún. Ale to ešte nie je tá celá tragédia. Tá celá tragédia nastala v dokumentoch, ktoré súviseli s privatizáciou. A to je postavenie Slovenskej republiky v orgánoch Slovenských elektrární , v orgánoch distribučných sietí a v orgánoch Slovenského plynárenského podniku. Dámy, páni, ani v opičích krajinách sa nepodpisujú také zmluvy, kde by štát bol tam s vlastníctvom 51 %, lebo vás, bohužiaľ, zákon o privatizácii nepustil, nevedeli ste toho rozkradnúť viac, dali ste do zmluvy, že rozhodovať sa bude s vlastníctvom 52 %, čiže žiadny Obchodný zákonník, ktorý platí všade vo svete, že 50 % plus jeden hlas rozhoduje na valných hromadách. Dali sme tých 52 %. Čiže my bez zahraničného partnera nemôžeme nič. Ale, samozrejme, nemôže teoreticky ani on nič. Bolo by to zhruba vyrovnané garde, keby sme necúvli aj v orgánoch týchto energetických spoločností. Čo sa tam udialo? Zo siedmich členov predstavenstva sú štyria zahraniční a len traja zástupcovia slovenského štátu. Pritom sa rozhoduje polovičnou väčšinou, to znamená, keď sa zahraniční investori dohodnú, prehlasujú si čokoľvek. Pokiaľ chceme nejakým spôsobom bojkotovať predstavenstvo, môžu urobiť mimoriadne zasadnutie predstavenstva, kde už stačia len štyria. To sú fakty z privatizačných zmlúv. To sú fakty zo spoločenských zmlúv, ktoré vládna koalícia za vlády Mikuláša Dzurindu v druhom období a časť v prvom období dokázala podpísať pri privatizácii slovenských energetických podnikov. Slovensko sa muselo nejakým spôsobom z toho celého vystrábiť, pričom boli ťažké chvíle a výsledok bol, že sme si zaplatili po privatizácii viac ako pred privatizáciou za plyn o 400 %, za elektrinu o 67 %. A jednoducho tento tlak bol stále vyšší a vyšší. Slovenský občan sa dokáže uskromniť a slovenský občan sa aj vysporiadal s touto situáciou, bohužiaľ, chúťky energetických monopolov a chúťky nezodpovedných politikov, ktorí sú vo vládnej moci, nemajú svoje hranice.

    Rok 2008 bol poznamenaný veľkým ekonomickým rastom a eufóriou, ako bude vyzerať ekonomika Európskej únie, ako bude vyzerať aj ekonomika Slovenskej republiky. A vtedy rok čo rok po sebe sme zaznamenávali 6- až 9-percentný rast HDP. Čiže bolo tu obrovské očakávanie, obrovská eufória, samozrejme, september 2008 celý tento optimizmus zrazil na kolená a roky 2009 a 2010 dali celému svetu dobre zabrať kvôli svetovej finančnej a hospodárskej kríze. Ale čo sa stalo na jar v roku 2008 čiže v období, keď ešte nikto netušil , že prídu aj horšie časy? V eufórii a v očakávaní, že každá kilowatthodina, ktorá sa vyrobí v Slovenských elektrárňach, sa okamžite predá, Slovenské elektrárne porušili status quo pri jeho jestvovaní, akým spôsobom sa bude stanovovať cena silovej elektriny, silová elektrina je tá časť elektriny, ktorá sa vyrába permanentne čiže bez obmedzenia. A napĺňa tú základnú masu v prenosovej a distribučnej sústave. Čiže to je ten nutný tok, ktorý tam stále musí byť, aby ten systém prenosový neskolaboval. V roku 2006 totiž skončila regulácia silovej elektriny. Čiže už regulačný úrad nemohol konať, tak sa vlastne dohodlo, že bude nejakým kľúčom rozkalkulovaná cena silovej elektriny. A v podstate jeden a pol roka Slovenské elektrárne tento systém aj dodržiavali. Pre Európsku úniu sa stal takým merítkom alebo takým etalónom, ako by sa mala cena silovej elektriny pohybovať. Stala sa Lipská burza pre trh s elektrickou energiou. V podstate celá Európska únia aj celá Európa hovorila o trhových cenách takých, ktoré sa dohodli na Lipskej burze. Toto platilo aj pre Slovensko, hoci pre slovenského odberateľa, hlavne pre radového občana to boli už vysoké ceny, lebo tie ceny sa vtedy pohybovali okolo 35 eur za megawatthodinu. A bol to možno 1,5-násobok toho, na čo boli ľudia naučení do roku 2007. Ale predsa sa prijalo, že dobre, prijmeme aj my teda to z Lipskej burzy a nikto nám nemôže hovoriť, že ideme nejako proti trhovým cenám. Samozrejme, Enelu a Slovenským elektrárňam zachutilo viac, povedali si: „Prečo by sme sa my mali držať Lipskej burzy, keď my si môžeme urobiť burzu s elektrickou energiou sami.“ A skutočne to v máji v roku 2008 aj urobili. Urobili jednu minimálne čudnú, ak nie podvodnú burzu, kde nahnali 20 svojich obchodníkov, lebo oni majú vlastných obchodníkov, 20 svojich obchodníkov, ktorí generovali cenu energie, kupovali balíky a povedali, že urobí sa priemer z najvyšších 10 cien, ktoré sa vygenerujú, a to bude tá konečná cena. Čuduj sa svete, viete, aká cena sa vygenerovala, sa dohodla na prvej a, verím, aj poslednej burze Slovenských elektrární a Enelu, ktorá sa uskutočnila v Bratislave? Cena, ktorá bola dohodnutá na Lipskej burze, mala vtedy hodnotu 60 eur za megawatthodinu, na Slovensku, kde už v tom čase bola cena elektrickej energie druhá najvyššia v Európskej únie, sa objavila cena 92 eur za megawatthodinu. S veľkým pátosom predávali Slovenské elektrárne veľkým odberateľom, ako sú U. S. Steel, Slovnaft. Čiže tým podnikom, ktoré robia gro slovenského exportu, predávali túto energiu alebo robili zmluvy na 87 eur za megawatthodinu, ale len z jedného jediného dôvodu, že v zákone neboli definované podmienky pre aukcie s elektrickou energiou.

    Samozrejme, vláda Roberta Fica sa nemohla na to len tak pozerať. A my sme okamžite zareagovali, urobili sme novelu k zákonu o energetike a novelu k zákonu o regulácii sieťových odvetví, kde sme jasne definovali, že my nebránime slovenským elektrárniam, aby si robili svoje aukcie, ale aby boli pod kontrolou regulačného úradu, to znamená, podmienky, priemer a výsledky bude kontrolovať regulačný úrad, či je to všetko v poriadku. Zrazu keď sa tento zákon prijal, už Slovenské elektrárne nemali záujem o ďalšie aukcie a kľudne im stačili ceny, ktoré sa generovali na Lipskej burze.

    Ale, dámy a páni, v roku 2008 na rok 2009 keď vrcholila kríza na Slovensku odbytová, keď sa prepúšťali ľudia kvôli tomu, že podniky nevedeli vyrábať, lebo nemali odbyt, lebo neboli konkurencieschopné a neboli zákazníci pre ich produkty, tak v tejto ťažkej situácii vtedy naši výrobcovia alebo veľké výrobné podniky kupovali od januára 2009 elektrickú energiu za 87 eur za megawatthodinu. Aby toho nebolo dosť, došla k tomu ešte plynová kríza. Čiže ešte sme ich museli odstaviť a museli sme povedať, dámy, páni, spotreba plynu na Slovensku v januári 2009 bola 22 mil. kubíkov denne. A Slovenský plynárenský podnik nám povedal, že nám nevie dať viac ako 16 mil. kubíkov denne, lebo zásobníky nevydržia. Kvôli tomuto stanovisku plynárenského dispečingu, ktorý patrí pod Slovenský plynárenský podnik, sme museli zaviesť stav núdze a v tisícke najväčších výrobcov producentov na Slovensku museli sme zamedziť spotrebu a zastaviť výrobu, len kvôli tomu, aby sme dokázali plyn poskytnúť každej domácnosti na najvýchodnejšom a najsevernejšom konci Slovensku a aby sme dokázali zabezpečiť teplo a energiu pre nemocnice, školy, domovy dôchodcov a pre verejnú správu. Toto bola obeť. Keď sme neskôr, lebo ten krízový štáb zasadal denne o 11.00 hodine na ministerstve hospodárstva pod vedením ministra hospodárstva, keď sme po niekoľkých dňoch zistili, že nám bilancie plynu nesedia, lebo tam sa musel robiť odpočet bilancie, tu bol prvý krok, elektrárne, plynári museli povedať, toľko toho bolo včera, toľko toho je dneska, kde sa to minulo. Keď nám to po pár dňoch prestalo sedieť, tak sme zistili, že naši veľavážení zahraniční akcionári Gaz de France a Ruhrgas v tom čase, keď sme odstavili tisíc fabrík na Slovensku, chýbalo nám len 7 mil. kubíkov plynu, denne predávajú 8 mil. kubíkov do Rakúska. To bola realita a to bola pomoc a to bol ten strategický partner, ktorý sa za druhej Dzurindovej vlády vygeneroval, to bol ten najlepší partner pre slovenské plynárenstvo a pre slovenského spotrebiteľa. Čiže oni si kľudne predávali 8 mil. kubíkov plynu do Rakúska a my sme odstavili tisíc fabrík a triasli sme sa každý deň, či vôbec vypadneme alebo nevypadneme. A ak sa pamätáte, vtedy vzhľadom na to, že sme mali postavenú na plynových turbínach sekundárnu reguláciu a vlastne aj tepelné elektrárne, terciárnu reguláciu, sme potrebovali na naštartovanie napr. na vojanské kotly okolo 600 000 kubíkov plynu, len vôbec na naštartovanie tých kotlov vo Vojanoch, tak viete, že my sme sa triasli, či vôbec vydržíme aj s elektrinou a nielen s plynom, a pritom SPP, lebo ten je hlavný akcionár Nafty Gbely, bohatol z toho, že v čase krízy predával tento plyn do Rakúska.

    Toto nemohlo, dámy, páni, nechať kľudnú vládu. A vtedy to bola vláda zodpovedná a vláda, ktorá sa starala o ľudí, aj o toho posledného človeka na Slovensku, a nie len o bohatých a o kapitál. My sme chceli zabezpečiť pre ľudí dostatok energií, za primerané ceny. A preto sme urobili dva základné ťahy v oblasti energetiky. Ešte raz opakujem, vplynuli z tejto skúsenosti. Po prvé, v oblasti energetiky sme povedali, aukcie môžu byť, ale pod kontrolou, v oblasti plynu sme povedali, fajn, za to, po tejto skúsenosti že ste nás páni zahraniční akcionári klamali, tak my prijímame zákon, že ÚRSO má právo kedykoľvek prísť a skontrolovať stav zásobníkov, má kedykoľvek právo prísť a skontrolovať, aké toky idú mimo územia Slovenskej republiky, pričom zároveň do rúk ministra hospodárstva sa dostala právomoc, že v prípade výpadku krízy preberá rozhodovacie právomoci, akým spôsobom sa bude obchodovať s plynom, ktorý je uskladnený v plynových zásobníkoch na území Slovenskej republiky, čiže žiadne jeho svojvoľné rozpredávanie do Rakúska s tým, že nech slovenský občan robí, čo chce, je nám to jedno.

    Vtedy vznikli práve tie state, ktoré sa dostali do zákona o energetike. A neboli to svojvoľné state, ale reakcia na neetické správanie energetických monopolov. Keď som si prečítal zákon o energetike, no samozrejme o týchto statiach, môžem povedať, tam nebolo ani chýru, ani slychu. Vypadli komplet. A najsmiešnejšie je, že v § 17 sa hovorí o štandarde bezpečnosti dodávok, ktorý v podstate vypadol. O čo tu išlo pri plyne? My sme štandard bezpečnosti dodávok stanovili tak, že sme povedali, že, po prvé, SPP ako koncový dodávateľ alebo dodávateľ poslednej inštancie musí mať stále v zásobníku toľko plynu, aby vedel Slovensko zásobovať pri stopercentnom výpadku plynu 30 dní. On má na to kapacitu, lebo na Slovensku potrebujeme zhruba miliardu kubíkov a kapacity slovenských zásobníkov plynu sú 2,62 miliardy kubíkov. Čiže on vie mať stále takúto kapacitu. Zároveň sme povedali, že každý obchodník, ktorý chce obchodovať na území Slovenskej republiky, musí mať minimálne 10 % svojej ročnej predajnej kapacity uskladnených na území Slovenskej republiky, nech tých 90 % ťahá z toho Gazpromu, lebo však všetci dovážajú len z Ruska ten plyn, tou istou trúbou. Otázka je, akú cenu si dajú, ako tam súťažia. Ale všetok ten plyn, ktorý ide aj cez alternatívnych dodávateľov, je z Gazpromu a všetko to ide ukrajinskou rúrou na Slovensko. Čiže tu o nejakej diverzifikácii trhu s plynom nemôžeme ani hovoriť a nemôžeme dokonca hovoriť ani o diverzifikácii v oblasti elektrickej energie, lebo prenosové profily na hraniciach nám umožňujú v prípade elektrickej energie prenos len asi 13,5 terawatthodiny a len v súčasnosti je spotreba na Slovensku 28 terawatthodín. Čiže aj tak by sme nedokázali nahradiť slovenské elektrárne. Čiže slovenské elektrárne si stále udržia tento monopol na Slovensku tak, ako ho majú. A budú ho mať zrejme ešte veľmi, veľmi dlho.

    To, čo ďalej vypadlo zo zákona, čo mňa osobne veľmi udivilo, to bolo to, že napr. za našej éry, ale to bolo aj pred naším príchodom do vlády, že každý obchodník s energiou, či s elektrickou alebo plynom, musí pred tým, než začne podpisovať zmluvy s konečným odberateľom, mať podpísané zmluvy s prenosovou sústavou v prípade elektrickej energie, s prepravcom v prípade plynu, s distribučnou spoločnosťou a plus musí zložiť finančnú zábezpeku, lebo až poruší pravidlá, aby bolo z čoho to vyplácať v prípade, že by sa zdekoval z územia Slovenskej republiky. Čiže on tam musel mať nejakú finančnú zábezpeku. No čo si myslíte, čo z toho zostalo v novom návrhu zákona o energetike? Nula, nič. Čiže dneska môže hocijaký pobehaj prísť na územie Slovenskej republiky, porobiť hocičo so starými ľuďmi, dôchodcami, starými babkami, ktoré nemajú ani šajnu o tom, ako sa nakupuje energia, len potrebujú si ráno zapnúť žiarovku a poprípade si zakúriť v piecke, nemajú ani šajnu o tom, akí podvodníci sa dneska dokážu pohybovať na trhu s energiou. Dneska môžu prísť, dneska im týmto návrhom takto Slovensko otvorilo náruč. Doslova ich ministerstvo hospodárstvo pozýva, všetkých podvodníkov s energiou: „Poďte na Slovensko, tu ste nekontrolovateľní.“

    Čiže, dámy, páni, tak škodlivý zákon a tak stavaný zákon proti občanom Slovenskej republiky ja som ešte nevidel. Som rok aj štyri mesiace tu v parlamente, ale aby sa takto niekto vtláčal do pozornosti energetických monopolov a zabudol na občanov, tom som nezažil. A som prekvapený, veď o chvíľu máte 10. marca voľby, tak, došľaka, aspoň teraz ste si mali uvedomiť, že potrebujete tých ľudí minimálne pre voľby. A vy ešte teraz ich idete oklamať. A neviem, čo, aké zaklínadlo použijete, že robíte to pre ľudí. Vy to robíte proti ľuďom, nie za ľudí, vy jednoducho robíte zo slovenského spotrebiteľa figúrku, ktorá nemá právo absolútne, absolútne na nič.

    Keď som aj spomínal, že v § 17 ste vynechali štandard bezpečnosti dodávok, je zaujímavé že v iných paragrafoch sa na tento štandard odvolávate, ale jeho definíciu ste neuviedli. Čiže je to až zarážajúce a smiešne. To je vlastne tá nedokonalosť prepisu toho pôvodného zákona kvázi na nový zákon, že sa jednoducho nedohliadlo na niektoré formulácie, ktoré sa len automaticky dostávali do znenia nového kvázi zákona, ktorý, ešte raz hovorím, na 60 % má obsahovo tú istú podstatu ako pôvodná šesťstopäťdesiatšestka. Pritom ale nezabudnete tam napísať, čo v prípade, ak by chcela vláda vyhlásiť všeobecný hospodársky záujem. To sa nám stalo práve v roku 2008. Vtedy bol jediný raz použitý všeobecný hospodársky záujem, lebo keby sme boli strelili cenu 87 eur za megawatthodinu na Slovensku, bolo by to znamenalo pre občanov Slovenskej republiky navýšenie spotrebných cien asi o 60 %, len jedným týmto krokom. Čiže vtedy musela vláda zareagovať. A na podnet ministerstva hospodárstva sa vyhlásil všeobecný hospodársky záujem. A vtedy sa to začalo regulovať. Dokonca sa určil strop komodity, je to možné pri všeobecnom hospodárskom záujme, buď strop megawatthodiny alebo strop kilojoulu v prípade plynu. Stanovil sa tak strop, ktorý určila vláda. A od neho sa potom odvíjala ďalšia tá kalkulácia pre konečný výmer ceny. A umožnilo sa to pre odberateľov v domácnosti, pre nemocnice, sociálne služby a pre malých podnikateľov, kde to bolo definované nejakými metrami štvorcovými a kilowatthodinami, ktoré odoberú. Už presne si tie čísla nepamätám, ale v tom zákone to bolo absolútne definované. Čiže dneska ste to všetko pošliapali. A ja vás upozorňujem toto môže nastať znovu. Ja predpokladám, že reagovať budete, že nie je tu dneska potrebné hovoriť o všeobecnom hospodárskom záujme alebo načo hovoriť o aukcii, dneska je prebytok elektrickej energie. Jej prebytok je len zatiaľ v Európskej únii. A o chvíľku jej bude obrovský nedostatok, pokiaľ Nemci začnú postupne odstavovať jadrové elektrárne. To uvidíte, aký bude poprask na trhu s elektrickou energiou v Európe, to uvidíte, čo sa stane. A keď my nebudeme mať zo zákona ochránené a ošetrené takéto stavy, no som zvedavý, koľko ľudí sa nevráti neviem na dvor, pričom tam si budú robiť vatričku, aby sa vôbec mohli zohriať a mali si na vatričke čo uvariť, lebo energiu si už potom nekúpi nikto, pokiaľ, ešte raz, neurobíme také systémové kroky, ktoré by ochránili toho slovenského spotrebiteľa. Dámy, páni, veď tu nešlo o žiadnu politiku, tu išlo o ochranu občana, o ochranu spotrebiteľa, išlo o fungujúce pravidlo, išlo o pravidlo, ktorého sa monopoly báli, ktoré im nevyhovovalo. Ja viem, že mať 30-dňovú zásobu plynu v zásobníku je trošku nárok na peniaze, lebo mám tam utopené kvázi akože peniaze, ale ja ich tam nemám utopené, lebo ja ten plyn miniem, veď ten plyn sa obnovuje, obnovuje sa každým rokom. A takisto aj ceny elektrickej energie môžu kolísať, ale musí to mať hranicu. Veď nemôžete dovoliť, aby sa o 30 % zdvihla cena elektrickej energie na aukcii na Slovensku oproti jej priemeru, ktorý je v Európskej únii. Kde to sme? Už absolútne strácame súdnosť a vidina provízií a vidina výhod, energetické monopoly nám úplne zatienia rozum.

    Jednoducho hovoriť dneska o nejakom pozmeňujúcom návrhu, ktorý by toto všetko doplnil a upravil by tento zákon aspoň do nejakej prijateľnej podoby, je k ničomu. Jednoducho tento zákon treba prerobiť, lebo, ešte raz, máte state, ktoré vypadli, ale máte state, ktoré sa odvolávajú na tie paragrafy, ktoré už tam nie sú. Čiže to treba celé prerobiť. A preto ja navrhujem aby sa zákon o energetike vrátil na ministerstvo hospodárstva a aby sa skutočne prepracoval, a to žiadnym chvatom. Výhovorka alebo argument, že sme pod tlakom Európskej únie, dobre, je opodstatnený, ale, dámy a páni, choďte do archívu Národnej rady a pozrite si moje vystúpenia. Koľko som vás upozorňoval, že, pozor, blíži sa 3. marec 2011, dajte, preboha, novelu zákona o energetike a o regulácii v sieťových odvetví? No nereagovali ste. Dvadsiati ste tu vystúpili a zosmiešnili ste ma pritom tým, že čo sa o to starám, že ministerstvo hospodárstva to všetko zariadi. No nezariadilo v tom nič. Ministerstvo hospodárstva teraz dostáva pod tlak Národnú radu a teraz tlačí a používa argument, že keď to neurobíme, bude zle. Ja absolútne súhlasím s pánom spravodajcom. V Európskej komisii, pokiaľ s ňou komunikujete, musíte s ňou komunikovať, viete dohodnúť všetko. Čiže aj odklad o dva mesiace nič neurobí Slovensku, pokiaľ to dopredu avizujeme. Ale pokiaľ nekomunikujeme s Európskou komisiou, no tak potom budeme mať problém a skutočne nejaké sankcie môžu prísť. Čiže, dámy a páni, vrátiť to, to je najlepšia cesta, ako neurobiť slovenskému občanovi zle.

    A čo sa týka toho, že prečo to ide až teraz na poslednú chvíľu, možno sa viem stotožniť aj s argumentom môjho predrečníka pána Janiša, že skutočne EPH je reálnym. Čvirikajú o tom aj vrabce a keď si to ja zoberiem v tom komplexe, že má byť teraz aký zákon o energetike, teraz aký zákon o regulácii, k tomu sa dostaneme neskôr pri prerokovávaní, lebo ten je ešte nebezpečnejší, ako je toto, no to je tak ústretové voči tomu budúcemu potenciálnemu majiteľovi 49 % akcií Slovenského plynárenského podniku, že taká servilnosť bola možno naposledy pri tej privatizácii, miesto toho, aby štát jednoznačne vystúpil a povedal, že máme, myslím, že je to do apríla 2012, ešte stále možnosť blokovať odpredaj 49 akcií zahraničného investora inej osobe, lebo opciu má na to Slovensko, čiže stále to môžeme urobiť, miesto toho, aby sme začali konkrétne rokovať o tom, ako vie slovenský štát využiť aj iné formy 3. energetického balíčka, nielen systém ITO pri prevádzkovateľoch, ale možno vlastnícky ambandling. A určite, som o tom na sto percent presvedčený, sa vieme dostať k stopercentnej účasti v niektorej z týchto častí SPP, lebo SPP sa rozdeliť musí alebo teda musí sa tam dať ten nezávislý prevádzkovateľ. Čiže toto sa musí celé udiať. My vôbec o tomto nevieme, len vrabce nám čvirikajú z každého konára, že sú tu nejaké rokovania, sú tu konkrétni ľudia, ktorí sa spomínajú, ktorí rokujú s týmto zahraničným partnerom. Ja som už poslal niekoľko odkazov tomuto zahraničnému partnerovi, lebo, samozrejme, už sú si vedomí toho, že už táto vládna garnitúra, chvalabohu, tu dlho nebude, tak že asi nastúpi nová. Tak si hľadajú priestor. A my mu odkazujeme „nie“, my máme v tomto právo veta. A my ho budeme využívať. Čiže preto sa v zákone o energetike mal nechať priestor na to, aby nová vládna koalícia, možno to budete vy, mala otvorené dvere a s definitívnou platnosťou povedala, ktorý z troch variantov prevádzkovania prenosových sietí nakoniec vláda alebo parlament vyberie, ale nie tak, ako ste to napísali dneska, dneska ste zabuchli dvere a spomenuli ste len ITO a „šmytec“, lebo len to je vhodné pre budúceho kupca, ktorý má záujem o podiel spoločností Ruhrgas a Gaz de France v Slovenskom plynárenskom podniku. Je to, dámy a páni, až príliš okaté, ako to robíte, je to, by som povedal, až amatérske.

    Takže keď chceme tak závažné veci, ako je jednou z nich energetika, takýmto lacným postupom zhodiť zo stola, pričom ak sa chceme tešiť, že vlastne skoro nikto v tom parlamente tomu nerozumie, o čo tu vlastne ide, tak ste na veľkom omyle, lebo v konečnom dôsledku vám budú vystavovať účet občania Slovenskej republiky, aj keď by sa vám to podarilo. A možno sa vám to podarí, lebo keď sa dostaneme k zákonu o regulácii, vy chcete už 1. marca menovať nového šéfa ÚRSO. Ale k tomu sa dostaneme až pri tom druhom zákone. Viete, možno sa vám to aj podarí a možno ešte do volieb stihnete oklamať slovenského voliča a slovenského občana, ale neskôr si vás ten občan aj tak vyhľadá a zráta vám to tak, ako sa to stalo minulý týždeň na uliciach. Takže ja vyzývam aspoň tú časť poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí si aspoň trošku vážia slovenského občana, slovenského voliča, aby si pred tým, než zdvihnú ruku za tento zákon, aspoň ho, preboha, prečítali. A keď mu nebudete rozumieť, tak sa poraďte s niekým, kto tomu rozumie, nech vám povie, čo sú tam negatíva a čo sú pozitíva tohto zákona. Ale pokiaľ to skutočne prejde v takom znení, v akom ste to predstavili, dámy a páni, bude to druhá a ešte horšia privatizácia energetiky, lebo prvú privatizáciu ste mohli urobiť len raz, predali ste lacno, zinkasovali ste provízie, ale teraz si nastavujete toky na prítok peňazí permanentne. A to je tá nebezpečnosť, to je tá zrada, ktorú robíte. A ja si myslím, že pokiaľ to bude schválené a my sa dostaneme k moci, dámy a páni, toto bude jeden z prvých zákonov, ktorý okamžite zrušíme a zmeníme, lebo toto je zákon proti ľuďom, proti občanom Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Jahnátka sa hlásia dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami, páni poslanci Chren a Přidal.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, vypočul som si pozorne váš príhovor. Niektoré tie časti o tých budúcich províziách z privatizácie tejto vlády toho, čo neprivatizovala, považujem len za taký politický folklór. O. k.?

    S niektorými časťami môžem veľmi silno súhlasiť. Aj ja keď som bol na ministerstve hospodárstva, mal som prístup k privatizačným zmluvám. A naozaj musím povedať, že osobne nie som spokojný s tým, ako boli uzavreté. Bohužiaľ, o detailoch nemôžeme hovoriť, lebo sú tajné. Ale našlo sa tam mnoho, mnoho vecí, ktoré považujem za prácu odvedenú nekvalitne, možno neúplne vo verejnom záujme.

    Na druhej strane celkom ma prekvapilo napr. to, že si posielate odkazy s nejakými zahraničnými finančnými skupinami, ktoré majú záujem o privatizáciu EPH. Neviem, možno chodievate aj na colu s nimi, to by ma celkom zaujímalo.

    A každopádne keď hovoríte o tom, že kto ubližuje občanom, viete, ja vám dám jeden jediný príklad, ktorý hovorí za všetko. Vy ste nocou dlhých nožov ovládli celé ÚRSO, dali ste tam svojho nominanta pána Holjenčíka, ktorý protizákonne je vo dvoch funkciách naraz. A vaši nominanti v roku 2008 uzavreli absolútne nevýhodne dlhodobý kontrakt na ruský plyn, ktorý o pár mesiacov, sa ukázalo, bol o 25 % nad trhovými cenami. Pred pár dňami naši nominanti tu dokázali vyrokovať 20-percentnú zľavu. ÚRSO nedokázalo zlacniť plyn, vaši nominanti podpísali ten nevýhodný kontrakt, ktorý absolútne poškodzoval všetkých občanov, boli naozaj veľmi zložité rokovania, aby SPP získal rovnaké podmienky ako jeho zahraniční akcionári. Nerodila sa ľahko tá dohoda. A až teraz tesne pred voľbami sa možno podarí, ak ÚRSO zareaguje na to, ako má, znížiť cenu zemného plynu pre domácnosti. To bol príklad vašej a našej politiky.

  • Pán kolega Jahnátek, ja by som chcel povedať, že na rozdiel od nástenkového tendra, emisného, pripravovaného diaľničného drancovania Slovenska SMER-om cez PPP projekty vo výške stoviek miliárd slovenských korún, privatizácia, ja sa chcem vyjadriť k jednej privatizácii, Slovenských elektrární prebehla transparentne. Mohol sa do nej prihlásiť hocikto. Prihlásili sa tam traja záujemcovia, Rusi, Česi a Taliani. Vyhrali to tí, ktorí ponúkli najvýhodnejšiu cenu. Tá privatizácia bola transparentná. V tej komisii, ktorá bola poradný orgán ministra, som mal možnosť byť aj ja. Bol tam aj váš kolega Maroš Kondrót, ktorý ako jediný nehlasoval za privatizáciu pre taliansky Enel, tak ako nám radil PricewaterhouseCoopers. Ale ten dôvod nebol v transparentnosti alebo v nejakej nízkej cene. Ale on jednoducho povedal, že nehlasuje za to len preto, že je proti privatizácii Slovenských elektrární ako takej. Keď máte informáciu o nejakých úplatkoch, o nejakých províziách, prosím, dajte trestné oznámenie, nech sa to vyšetrí, „nech padne, komu padne“. Ja som bol v tej poradnej komisii. A moje provízie z toho boli také, že som dostal raz pizzu od pani Šimkovej, štátnej tajomníčky, pričom raz nám dala dve tatranky. Takže moje provízie za tú privatizáciu Slovenských elektrárni boli takéto. Ale ak máte informácie, že niekto sa tým obohatil, prosím, dajte trestné oznámenie, lebo ináč, ak to neurobíte, sa mi toto zdajú len také povinné tančeky. Ďakujem.

  • Pán poslanec, majetkové priznanie, pizza bola?

  • Smiech poslanca.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Chren, nebudem sa teraz hrať na slovíčka, teraz nejde o to, teraz ide o nastavenie tých systémových pravidiel. V tom je podstata celá. Ja nechcem ísť teraz do osobných útokov, do ničoho, ale, ešte raz, nastavujeme tu systémové pravidlá. A prečo ste vynechali tie systémové pravidlá, ktoré bolo nutné zaviesť, lebo ich pôvodný zákon o energetike neobsahoval, kde prax jednoznačne ukázala či pri aukcii, či pri plynovej kríze, že takéto obmedzenia tam treba dať, prečo ste to vyhodili? To nechápem. Čiže ja kritizujem ten prístup.

    A EPH. Viete tam ja s nimi nerokujem, ale vaši nominanti s nimi rokujú. Ja som len dostal odkaz a odkaz som poslal s takým, s prepáčením, kopancom cez dvere von a som povedal, zabudnite na to, čokoľvek dojednáte s touto vládnou koalíciou, možno po desiatom nebude platiť z toho ani čiarka, takže taký je náš stav.

    Čo sa týka pripomienky pána Přidala. Pán Přidal, priznám sa ja som si vás vážil ako starého energetika. Ja som sa vlastne až teraz dozvedel, že vy ste bol v tej privatizačnej komisii. Takže vás zaraďujem do tej skupiny, ktorá rozbila slovenskú energetiku. A vôbec vám to neslúži ku cti.

  • Pán poslanec Faič je ďalším poslancom prihláseným do rozpravy k návrhu zákona písomne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, všetky politiky, tak aj hospodárska politika, zvlášť politika v oblasti energetiky sa dajú robiť, samozrejme, rôznymi spôsobmi či už vo verejnom záujme alebo v záujme investorov alebo terajších vlastníkov energetických podnikov. Veľmi zásadným spôsobom takisto, a to chcem povedať, my, naša strana, nepovažujeme strategické podniky a zvlášť podniky, ktoré majú prinášať tvorením zdrojov a príjmov vyššiu životnú úroveň občanov, za privatizovateľné, to znamená, takú privatizáciu nepovažujeme za konanie vo verejnom záujme, ale proti záujmu štátu a jeho občanov. To je k tomu, aby to bolo úplne jasné.

    Minulý rok bol rokom, keď boli rôzne pokusy ministerstva hospodárstva, najskôr, ako ovládnuť ÚRSO, a potom, samozrejme, nejakým spôsobom sa vysporadúvať s požiadavkami na implementáciu 3. energetického balíčka. Z tohto miesta som pri prerokovávaní aj novely zákona o ÚRSO, ale aj potom v prvom čítaní zákona o energetike a zákona o regulácii sieťových odvetví vyzýval pána ministra, aby konal vo verejnom záujme a stiahol z rokovania tieto návrhy zákonov, pretože ich obsah, zameranie a potom, samozrejme, aj potreba implementácie aj do istých iných právnych aktov nie sú vo verejnom záujme. Bolo to brané len ako taká rečnícka možno výzva, nebolo to brané vážne.

    Čo ma prekvapilo. Z iniciatívy ministerstva hospodárstva minulý týždeň médiá zaplavila informácia o hrozbe sankcií Slovenskej republike v prípade neschválenia vládnych návrhov zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach. A nakoľko sa jedná o zákony, ktoré majú skutočne veľmi vážnu väzbu, hovorím o oboch zákonoch súčasne. Podľa vyjadrenia tu prítomného pána ministra na vine sú poslanci Národnej rady, pre svoj postoj alebo pre postoj poslancov Národnej rady hrozí zrazu Slovenskej republike pokuta od Európskej únie.

    Pokúsme sa, dámy a páni, na chvíľu opustiť predvolebnú kampaň a venujme sa faktom.

    Povinnosťou Slovenskej republiky bolo do 3. marca minulého roka premietnuť do národnej legislatívy novoprijaté predpisy Európskej únie tzv. 3. energetického balíčka. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si túto povinnosť nesplnilo. A k uvedenému termínu sa ani len neuskutočnilo pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom. To je fakt. Aj počas tohto transpozičného deficitu sa ministerstvo skôr zameralo na opakovaný pokus o personálne obsadenie a ovládnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a o zmenu a doplnenie niektorých zákonov, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to bolo zdôvodnenie, ako predchádzať vzniku škôd. Podľa môjho názoru, a tak som to počul v tejto rozprave doteraz, ministerstvo hospodárstva podcenilo skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých časovo termínovaných, systémových a organizačných zmien v sektore energetiky, ktoré možno aj z hľadiska celkového obsahu a najmä dosahu a dôsledkov sú možno druhé najvýznamnejšie v energetike po privatizácii.

    Aby som vám osviežil pamäť, dovolím si prečítať, pokúsim sa o to presne, čo som tu povedal pri prerokovávaní týchto návrhov, ktoré pán minister predkladal. Zacitujem teraz zo svojho vystúpenia: „Veľkosť témy transpozície 3. energetického balíčka prerástla vedenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. A termín transpozície k 3. marcu, ktorý bol záväzný, nesplnilo. Predstavitelia ministerstva si zároveň „uvedomili“ veľké obchodné možnosti pri novom usporiadaní sektora ekonomiky, ktoré môžu byť viac alebo menej výhodné pre štát alebo, naopak, pre zahraničných akcionárov, príp. rôznych sprostredkovateľov a medzičlánky. V krajnom prípade je možné zvoliť aj cestu doprivatizácie s odvolaním sa na legislatívu Európskej únie. Práve lobistické aktivity súvisiace s riešením tzv. vertikálne integrovaných podnikov predstavujú najväčšie ohrozenie verejných záujmov. Existuje veľké riziko zneužitia opatrení Európskej únie na oddelenie dodávateľských a výrobných činností od sieťových činností predovšetkým vo vzťahu k Slovenskému plynárenskému priemyslu. Ak za prvej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia SPP a energeticky distribučných podnikov, druhej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia Slovenských elektrární, za vlády Ivety Radičovej najväčší priestor pre korupciu existuje práve pri výbere spôsobu realizácie opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka. Opakujem, je možné zvoliť aj rozdelenie SPP, prípadnú privatizáciu prepravy zemného plynu alebo iné skryté ohrozenie verejných záujmov v plynárenstve a elektroenergetike. Predstavitelia ministerstva tiež zistili v tomto procese, že nezávislejší a autonómnejší národný energetický regulátor bude mať väčšie kontrolné právomoci, viac vidieť do ekonomických tokov v energetike, uskutočňovať certifikáciu a tiež uskutočňovať certifikáciu veľkých energetických podnikov. Dokonca bude môcť nariadiť podnikom uskutočnenie investície do energetickej infraštruktúry.“ Toľko som zacitoval z môjho vystúpenia, ktoré som tu predniesol vtedy, keď sme hovorili o vážnosti potreby transpozície smerníc Európskej únie. Priznám sa, s rozčarovaním som vtedy prijal také spupné a povýšenecké úsmevy kolegu Chrena, musím mu to povedať úplne priateľsky, keď sa mi vysmial do očí, že žiadne sankcie z Európskej únie nám nehrozia, že to len my strašíme a že to vôbec nie je pravda a že vyrábame tu, neviem, ako to vtedy doslovne povedal, niečo umelé. Dnes som počul, že to je úplne inak a že čo všetko nám hrozí. Takže aj z tohto si treba, ako sa hovorí, vysvetliť mnohé vystúpenia, ktoré sú tu prednesené pri rôznych príležitostiach.

    Na tento stav a na tie riziká som upozornil v pléne v marci 2011 po vystúpení k spomínanému vládnemu návrhu novelizácie regulačnej novely. A zároveň som predložil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým by parlament požiadal vládu o predloženie správy o spôsobe, termíne transpozície a ďalších kľúčových otázkach. Zo záznamu je možné, samozrejme, zistiť, že je to tak, že som takýto návrh predložil. Spoločný spravodajca zo strany SaS, ktorý uvádzal hlasovanie, tento návrh, túto moju požiadavku a oficiálny návrh zmietol pod koberec akoby neexistoval. Dá sa to, samozrejme, overiť.

    Čo chcem ďalej zvýrazniť. V júni minulého roku spolu s pánom podpredsedom Národnej rady Robertom Ficom sme podali návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu záujmov Slovenskej republiky pri uskutočnení opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka Európskej únie. Robili sme tak preto, že sa nekonalo. Robili sme to aj preto, aby sa skutočne otvorila vážna diskusia o veľmi dôležitých témach, o náročných procesoch, ktoré s tým súvisia, a aby sa po zrelom ujasnení dosahov prijali legislatívne riešenia, rozhodnutia, ktoré nie je potrebné prijímať v časovej tiesni, tak ako ste ju doviedli do tohto času. Tento predmetný návrh pod tlačou 411, hoci sme ju predložili v júni 2011, nebol prerokovaný, pretože bol vždy odkladaný ako poslanecký návrh dovtedy, až vláda, samozrejme, padla a ten význam už nie je taký.

    Chcem zároveň k tej legislatíve povedať pár slov. Vieme všetci, že 16. augusta ministerstvo hospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví. Možno viete, možno neviete, niekoľko hodín pred skončením termínu na pripomienkovanie portál právnych predpisov zverejňoval 1 031 vznesených pripomienok, z toho 478 zásadných. Celkový rozsah toho stiahnutého materiálu predstavoval 237 strán tabuliek. Ak mám správne informácie, tak môžem potvrdiť, že celkový počet pripomienok dokonca narástol na 1 300. Asi to poznáte. Výkonná moc totiž na druhý deň po skončení medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona aj so vznesenými pripomienkami radšej stiahla z portálu právnych predpisov. Je to známe vec. Tento návrh zákona odmietla aj Legislatívna rada vlády. Taký bol nelichotivý stav a zároveň taká bola odpoveď, prečo sú problémy. Neskôr bol materiál rozdelený do dvoch samostatných vládnych návrhov, už spomínaných zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach.

    Pri prvom čítaní o týchto dvoch návrhoch zákonov som vzniesol námietku. Keďže týmito zákonmi by mohli vzniknúť závažné dopady na hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odvolaná vláda schválila na rokovanie Národnej rady predloženie spomínaných vládnych návrhov zákonov. Je to už jasné? Povedal to aj kolega Janiš, aj kolega Jahnátek, že ich prípadné prijatie bude predstavovať zásadnú zmenu vplyvu štátu v energetických podnikoch, kde vlastnil väčšinový podiel akcií štát, a výpadky v príjmoch štátneho rozpočtu, napr. aj automatickým udeľovaním licencií zahraničným podnikateľom v energetike.

    Dámy a páni, nemožno prehliadať ani fakt, že v tom druhom návrhu, ktorý je novelou, nemožno prehliadať ani ohrozenie nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a, samozrejme, aj to, že sa tu eliminuje úloha prezidenta republiky pri menovaní jeho predsedu, teda zasahuje sa aj do ústavných práv prezidenta.

    Z ďalších negatívnych dopadov len pre ilustráciu uvediem spôsob zmeny vykonania cenovej regulácie zavedením tzv. korekčného faktora, hovorilo sa aj v prvom čítaní o tom, ktorý priamo v zákone má výrazne posilniť priestor energetických podnikov na tvorbu zisku a v porovnaní s doterajším stavom zhoršiť pozíciu odberateľov energií, s čím súvisí nárast cien. To, že je to tak, je asi tiež nesporné.

    V každom prípade sa teda jedná o legislatívne riešenia závažných otázok v hospodárskej oblasti s nesmiernym dosahom na oblasť sociálnu.

    Podľa môjho názoru dosluhujúca vláda týmto ignoruje vylúčenie pôsobnosti rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky v zmysle ústavného zákona č. 356/2011 Z. z. V daných súvislostiach si dovolím poznamenať, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou PL. ÚS 1/96 za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky (čl. 119 písm. d) ústavy) možno považovať všetky opatrenia, ktoré majú mimoriadny význam pre hospodársku a sociálnu politiku Slovenskej republiky z hľadiska jej dlhodobého rozvoja. Okrem toho za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky možno označiť aj také opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre riešenie konkrétnej situácie dôležitej pre hospodársku alebo sociálnu politiku Slovenskej republiky. To znamená, z vecného a odborného hľadiska bola tu zdôvodnená nedokonalosť týchto dvoch zákonov, týchto dvoch návrhov. A ja k tomu pridávam aj legislatívnu, a pritom ešte aj ústavnú blokáciu, ktorá vyplýva aj z tohto nálezu Ústavného súdu, ale aj z novely ústavy, ktorá bola prijatá.

    Chcem informovať Národnú radu, že som v tejto súvislosti a na základe týchto skutočností po tom, ako zákony prešli do druhého čítania, informoval o prekročení poverenia dosluhujúcej vlády pri rozhodovaní o zásadných otázkach v energetike listom aj pána prezidenta Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, o kvalite oboch predkladaných návrhov veľa napovedá nielen to, čo odznelo teraz v rozprave, ale aj výsledky prerokovávania týchto zákonov vo výboroch Národnej rady. Ústavnoprávny výbor neprijal k nemu platné uznesenia. Pokiaľ ide o výbor pre hospodárstvo, bola tu daná informácia od pána predsedu tohto výboru. Nechcem tu citovať pána Janiša, tak ako to priniesli agentúry, ale hádam len toľko poviem, že aj podľa jeho názoru sú tieto zákony šité horúcou ihlou a asi nie je možné v druhom čítaní tieto zákony opraviť tak, aby slúžili vo verejnom záujme.

    Dámy a páni, nie je celkom obvyklé, aby vládne návrhy takto vyhoreli v legislatívnom procese. Toto je skutočne, by som povedal, školská ukážka, že tieto nároky, ktoré si vyžadovali implementáciu 3. energetického balíčka, naozaj prerástli schopnosti a úroveň ministerstva hospodárstva. Preto znovu navrhujem, aby zákon bol vrátený na dopracovanie a potom predložený v širšej možno politickej a spoločenskej dohode do Národnej rady. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Faiča sa hlási pán poslanec Chren. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ešte pred vystúpením v rozprave len krátko si dovolím zareagovať. Ja si spomínam na ten váš návrh 3. balíčka, ktorý ste predložili minulý rok sem do parlamentu. Aj som si tak celkom úprimne cenil vašu snahu. Len možno si pamätáte, aj v rozprave som musel vystúpiť. Myslím, že tam bolo takých trinásť úplne zásadných pripomienok, kde bol ten váš návrh zákona v úplnom nesúlade so smernicami a nariadeniami EÚ, ktoré vlastne 3. energetický balík predstavujú. A aj preto tá moja obava ani tak nie je z infríčmentu, kde sa začalo konanie. A šestnásť ďalších krajín, myslím, nemá tiež splnenú túto transpozíciu legislatívy. Ale obava z toho je, že sa naozaj zákon neprijme za tejto vlády, dostane sa do rúk SMER-u, ktorý bude k tomu pristupovať tak, ako pristupoval k nezávislému regulátorovi, že účelovo zmenil zákon, vymenil jeden orgán za druhý, vymenil tam komplet všetkých ľudí, dal si tam tých svojich a celú reguláciu nezávislú v podstate posunul na vedľajšiu koľaj. Tá dnes jednoducho na Slovensku neexistuje. K tým ostatným veciam sa vyjadrím v rozprave. Ďakujem veľmi pekne.

  • Len krátka odpoveď, pán kolega. Znovu tu zopakujem, SMER – sociálna demokracia nepovažuje privatizáciu a nepovažuje absolútnu liberalizáciu cien takých komodít, ako je energetika, za konanie vo verejnom záujme, ešte raz opakujem, za konanie vo verejnom záujme. Aj preto medzi nami určite bude veľký rozdiel v tomto prístupe. A myslím si, že bude úplne protichodný. A v tých trinástich vašich zásadných pripomienok sa komunikuje, samozrejme, s tým charakterom zákonov, ktoré sú tu dnes predložené. Vy ste vlastne zadeklarovali, čo všetko nesmie byť v týchto zákonoch, aby podľa nášho názoru boli v záujme, ja to poviem otvorene, zahraničných investorov, a nie vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, počuli sme tu už v rozprave veľké množstvo názorov. Je fakt, že prístup tejto vlády zásadným spôsobom nekorešponduje s prístupom predchádzajúcej vlády strany SMER k energetike. Prvým cieľom, ktorý si táto vláda v oblasti energetiky vôbec dala pri svojom nástupe, bolo narobiť poriadok a zaviesť transparentnosť do jednotlivých vzťahov v energetike, transparentnosť medzi jednotlivými hráčmi, transparentnosť za lepšiu reguláciu, z nezávislých reguláciu, ktorá sa stala v podstate straníckym orgánom jednej jedinej strany, strany SMER – SD po doslova puči, ktorý nastal na energetickom regulačnom úrade po nástupe tejto strany do vlády, stransparentniť energetickú legislatívu tak, aby sa nedali robiť obrovské až miliardové kšefty napr. so slnečnými elektrárňami v oblasti fotovoltaickej energie, čo je jeden z prvých veľkých úspechov, ktoré táto vláda aj v spolupráci s poslancami naozaj dokázala presadiť, zastaviť ten fotovoltaický boom a fotovoltaický klondike, ktorý tu na Slovensku bol a kvôli ktorému dnes, a to treba jasne pomenovať, všetci spotrebitelia platia omnoho, omnoho vyššie ceny za elektrickú energiu, než by za ňu platiť mali a museli. A aj preto sú ceny energií na Slovensku pre domácnosti v niektorých ohľadoch vyššie, než je tomu štandardom v Európskej únii. A na tomto zarobili konkrétni ľudia, konkrétne osoby. A z pretŕhania týchto väzieb, z pretŕhania týchto pavučín to bolo prvou veľmi ťažkou úlohou na ten jeden a pol roka, čas, ktorý táto vláda reálne mala na prácu v energetickej oblasti.

    Príprava týchto konkrétnych zákonov bola veľmi zložitá a bola dlhodobá. Pri jej začiatku som mal možnosť byť. A neskôr som mal možnosť ju sledovať aspoň z diaľky. Faktom je, že táto vláda zvolila prvýkrát úplne iný prístup k príprave energetickej legislatívy. Snažila sa otvoriť tú legislatívu verejnej debate. Snažila sa otvoriť energetický sektor verejnej debate a verejnosti. Spustila prvýkrát dialóg o energetike, v ktorom sa mohli vyjadriť všetci stakeholderi, všetci zúčastnení. A aj to množstvo pripomienok, tá práca na zákonoch, to, že sa potom nakoniec namiesto noviel zvolili nové znenia, pretože tie zmeny sú naozaj veľmi obsiahle a sú rozsiahle tak ako samotný 3. balík, tie tri smernice a dve nariadenia Európskej komisie a Rady sú veľmi obsiahle a sú veľmi zložité, v pripomienkovom konaní, aj to, že sa musela doťahovať legislatíva a že sa naozaj na každý jeden detail dbalo a muselo sa to doťahovať, svedčí o práci pri tak obsiahlej legislatíve, ktorá bola kvalitne odvedená.

    Bohužiaľ, v druhom čítaní sme narazili v parlamente na výbor, ktorý nebol uznášaniaschopný. A preto nemohol prijať pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú v prvom rade z pripomienok parlamentnej legislatívy. Tie pozmeňujúce návrhy niektoré sa môžu zdať pomerne obsiahle. Nie sú síce obsiahlejšie, ako napr. pozmeňujúci návrh, ktorý sme tu dnes doobeda mali k ovocným vínam, avšak môžu sa zdať obsiahle napriek tomu, že ide iba o legislatívnotechnické úpravy.

    Po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní aj po jeho prerokovaní v energetickej komisii, kde boli zase zúčastnení skoro všetci zástupcovia energetického sektora. To prerokovanie zvolal pán kolega Janiš. A chcem sa spýtať, koľko tam bolo pripomienok vznesených k tomuto zákonu okrem pripomienok zo strany straníckeho nominanta pána Holjenčíka. Pokiaľ viem, žiadna tam k nemu vznesená nebola

  • Reakcia z pléna.

  • . Pardon, boli dve, opravuje ma pán minister. Aj to svedčí o tom, že ten zákon už do parlamentu prišiel veľmi, veľmi kvalitne pripravený.

    Bohužiaľ, tým, že pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva nemohli byť prijaté na výboroch kvôli ich neuznášaniaschopnosti, je mojou úlohou a mojou povinnosťou predložiť poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vám bol včera a v priebehu včerajšieho dňa rozdaný do vašich poslaneckých lavíc, tieto pozmeňujúce návrhy. Chcem vopred upozorniť, že sa týkajú techniky a legislatívnej techniky, to je gro toho.

    A zároveň sú dva pozmeňujúce návrhy v mojom návrhu zahrnuté, ktoré sa týkajú vecnej stránky.

    Prvý návrh sa týka novelizácie povinnosti energetických auditov. Nakoľko, bohužiaľ, môj poslanecký návrh, ktorý som predložil ešte minulý rok, nebol prerokovaný na schôdzi Národnej rady, tak sa snažím túto povinnosť energetických auditov oddialiť o dva roky pre podnikateľov, ktorým naozaj spôsobuje zvlášť v dnešných ťažkých časoch veľmi vysoké náklady.

    A zároveň je tam pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate splnomocňovacím ustanovením pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby vypracoval špecifické podmienky pre podniky s energeticky intenzívnou výrobou a so stabilným odberom.

    Návrhom sa tiež reaguje na aplikačnú prax platného zákona.

    Napr. sa navrhuje pri oznamovacej povinnosti činností, na ktoré sa nevyžaduje povolenie ÚRSO, prikladať doklad o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu k energetickému zariadeniu, nakoľko sa vyskytujú prípady, keď dve osoby súčasne oznámia začatie činnosti na tom istom zariadení na výrobu elektriny bez preukázania vzťahu k uvedenému zariadeniu.

    Takisto v rámci procesu žiadosti o povolenie na podnikanie navrhujem doplnenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti v situácii, keď o povolenie žiada zahraničná fyzická osoba.

    V zmysle pripomienky odboru legislatívy Národnej rady navrhujem doplnenie náležitostí pre žiadosť o osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia vydávané ministerstvom hospodárstva.

    Za účelom vylúčenia nejasností pri aplikácii zákona navrhujem doplniť ustanovenie, že právo na vypovedanie zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú.

    Takisto sa tu pretavujú pripomienky z energetickej komisie. A vzhľadom na závery jej rokovania navrhujem doplniť alternatívu realizácie odpočtov pri zmene dodávateľa, na základe ktorej budú môcť prevádzkovatelia distribučnej sústavy vykonať určenie spotreby okrem skutočného odpočtu aj tzv. prepočtom na základe typového diagramu odberu.

    V záujme kontinuity a právnej istoty navrhujem ustanoviť, že Štátna energetická inšpekcia podľa doterajších predpisov je štátna energetická inšpekcia podľa tohto zákona.

    A tiež navrhujem ustanoviť, že podobne, ako ochranné pásma podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti, sa bude ustanovenie vzťahovať aj na bezpečnostné pásma.

    Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, to je ten spomínaný zákon o energetickej efektívnosti, ustanovuje povinnosť spotrebiteľa energie v priemysle a v pôdohospodárstve vykonávať, resp. zabezpečiť energetický audit. Spotrebiteľ energie v priemysle a v pôdohospodárstve je spotrebiteľ, ktorý vykonáva akúkoľvek činnosť zaradenú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností do skupín A, C, D, E alebo F. Uvedená povinnosť v súčasnosti aj vzhľadom na aktuálnu situáciu v hospodárstve spôsobuje pre podnikateľov značné ťažkosti, preto vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov navrhujem zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve na 31. 12. 2013. Tento konkrétny návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa zníži regulačné a administratívne zaťaženie podnikateľských subjektov, a to odložením povinnosti vykonať audit vrátane odloženia a dlhšieho časového rozloženia povinnosti vynaloženia nákladov na vykonanie auditu.

    Zároveň navrhujem v prechodnom ustanovení, keďže povinnosť vykonávať audity energetické už platí, aby sa na spotrebiteľa energie, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby auditom v doteraz stanovenom termíne, nepoužili ustanovenia týkajúce sa sankcií. To znamená, podnikatelia, ktorí nevykonali energetický audit, by neboli pokutovaní napriek tomu, že táto povinnosť už skoro mesiac platí.

    Tiež navrhujem, aby sa konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončili podľa tohto zákona.

    Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, povinnosť hovorí, že celý pozmeňujúci návrh musím teraz, tak ako vám bol predložený do vašich poslaneckých lavíc, predniesť aj v pléne. Preto mi dovoľte ho teraz predniesť.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 562).

    Po prvé, k článku I.

    1. V § 2 písm. a) 9. bode sa slová „plynom (ďalej len „pravidlá trhu“)1)“ nahrádzajú slovami „s plynom ustanovených podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „pravidlá trhu“)“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: 1) § 15 ods. 5 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, číslo ešte nie je známe, č. .../2012 Z. z.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu legislatívnej skratky.

    2. V § 2 písm. b) 27. bode sa slová „energetickou efektívnosťou“ nahrádzajú slovami „riadením energetickej efektívnosti“.

    Ide opäť o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.

    3. V § 3 písm. c) 9. bode sa vypúšťajú slová „prepravnej siete alebo distribučnej“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu definície užívateľa siete.

    4. V § 3 písm. c) bod 16. 2 znie: „odberateľom plynu , ktorý vyrába teplo a teplú úžitkovú vodu, určené pre domácnosť7) alebo pre osoby podľa bodov 16. 3 až 16. 6 a ktorý nie je pri výrobe tepla schopný prejsť na iné palivo“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu definície chráneného odberateľa, čo je, mimochodom, odpoveď na jednu z pripomienok, ktoré boli vznesené aj pánom spoločným spravodajcom.

    5. V § 6 ods. 5 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „K oznámeniu sa prikladá úradne osvedčená kópia dokladu o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu k zariadeniu na výrobu elektriny, zariadeniu na výrobu plynu alebo zariadeniu na prepravu ropy v dvoch vyhotoveniach.“

    Ide o ustanovenie zabezpečujúce jednoznačného adresáta potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti a reagujúce na aplikačnú prax, v ktorej sa vyskytujú prípady, keď dve osoby súčasne oznámia začatie činnosti na tom istom zariadení na výrobu elektriny bez preukázania vzťahu k uvedenému zariadeniu.

    6. V § 7 ods. 5 sa za slovo „dispečingu“ vkladá slovo „prevádzkovateľa“.

    Ide opäť o legislatívnotechnickú úpravu.

    7. V § 7 ods. 7 druhej vete sa na konci vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, bezúhonnosť sa preukazuje obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu, v ktorom má trvalý pobyt alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, nie starším ako 3 mesiace, alebo ak sa obdobné potvrdenie v tomto štáte nevydáva, čestným vyhlásením, ktoré vykoná zahraničná fyzická osoba pred príslušným súdnym orgánom, administratívnym orgánom alebo notárom tohto štátu, nie starším ako tri mesiace“.

    Ide o doplnenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti v situácii, keď o povolenie žiada v zmysle § 7 ods. 1 zahraničná fyzická osoba.

    8. Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie: „23) § 6 ods. 1 písm. b) 7. bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.“

    Ide o úpravu príslušného právneho predpisu v poznámke pod čiarou.

    9. V § 12 ods. 4 písm. b) 6. bod znie: „predpokladaný vplyv energetického zariadenia na ochranu verejného zdravia a na životné prostredie“. Poznámka pod čiarou k odkazu 28 sa vypúšťa.

    Ide o spresnenie náležitosti pre žiadosť o osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia v súlade s čl. 7 ods. 2 smernice 2009/72/ES.

    10. V § 15 ods. 1 sa slová „Predmetom trhu s elektrinou a s plynom“ nahrádzajú slovami „Predmetom trhu s elektrinou a trhu s plynom“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text; trh s elektrinou a trh s plynom sú dva rôzne právne inštitúty, resp. dva rôzne trhy, a nie jeden trh s elektrinou a s plynom.

    11. V § 15 ods. 17 sa za slová „tohto členského štátu“ vkladajú slová „a spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy alebo siete“ a text za slovami „distribúcii plynu“ sa vypúšťa.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    12. V § 15 ods. 18 prvej vete sa slová „o vydanie rozhodnutia o prístupe do sústavy alebo do siete“ nahrádzajú slovami „o vydanie rozhodnutia o prístupe do sústavy alebo o prístupe do siete“.

    Ide opäť o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.

    13. V § 17 ods. 4 na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „toto právo sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú“.

    Ide o spresnenie znenia za účelom vylúčenia nejasností pri aplikácii predmetného ustanovenia.

    14. V § 17 ods. 9 štvrtej vete sa za slovo „meradle“ vkladajú slová „alebo prepočtu podľa typového diagramu odberu alebo typového diagramu dodávky plynu priradeného príslušnému odbernému miestu“.

    Ide o návrh alternatívy, na základe ktorej budú môcť prevádzkovatelia distribučnej sústavy vykonať určenie spotreby aj tzv. prepočtom na základe typového diagramu odberu. Každému odbernému miestu, ktoré nie je vybavené priebehovým meraním, je totiž priradený typový diagram odberu (TDO), ktorý predstavuje postupnosť 8 760 relatívnych hodnôt priemerných hodinových odberov v roku, vzhľadom na hodnotu ročného maxima určeného z merania vzoriek v danej skupine TDO. Na základe TDO je teda následne možné systémovo vypočítať spotrebu na danom odbernom mieste a k určitému dňu.

    15. V § 19 ods. 1 sa za slová „prístupu a pripojenia“ vkladajú slová „do sústavy a siete“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

    16. V § 21 ods. 5 sa vypúšťajú slová „zameraným na predchádzanie krízovej situácie a“.

    Ide o spresnenie znenia vzhľadom na úpravu jednotlivých štádií krízovej situácie v zmysle nariadenia (EÚ) 994/2010.

    17. V § 25 ods. 1 písm. a) 1. bode sa slovo „zvýšenie“ nahrádza slovami „zlepšenie riadenia“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.

    18. V § 25 ods. 2 písm. a) a b) sa slová „požiadavky na“ vypúšťajú ako nadbytočné a písm. b) sa slovo „nezabezpečia“ nahrádza slovom „nezabezpečujú“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES.

    19. V § 25 ods. 4 sa slovo „zvýšenie“ nahrádza slovami „zlepšenie riadenia“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.

    20. V § 26 ods. 4 druhá veta znie: „V zmluve o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny sa dohodne aj spôsob určenia kapacity pripojenia do prenosovej sústavy na určené časové obdobia; kapacitou pripojenia do prenosovej sústavy je využiteľnosť technického dimenzovania pripojenia v každom jednotlivom mieste pripojenia v určenom časovom období a v súlade s pravidlami trhu.“

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    21. V § 26 sa v odseku 6 a v odseku 12 vypúšťajú slová „a regulačnej elektriny“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zjednodušením označenia zmluvy o zúčtovaní odchýlky.

    22. V § 218 ods. 1 písm. b) sa slová „zmluvy o poskytnutí podporných služieb“ nahrádzajú slovami „zmluvy o poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny alebo zmluvy o poskytovaní podporných služieb“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s vymedzením zmlúv v § 26.

    23. V § 28 ods. 4 sa za slovo „zabezpečenie“ vkladá slovo „riadenia“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.

    24. V § 28 ods. 5 sa slová „z tretích krajín“ nahrádzajú slovami „z tretieho štátu“.

    Ide o zjednotenie terminológie používanej v zákone, napr. v § 2 písm. a) 5. bode, ako aj v návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach v § 22.

    25. V § 30 ods. 4 sa za slovo „zabezpečenie“ vkladá slovo „riadenia“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.

    26. V § 32 ods. 8 prvej vete sa za slovo „povinné“ vkladá slovo „navzájom“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.

    27. V § 47 ods. 2 písm. h) sa v poslednej vete slovo „tieto“ nahrádza slovom „obchodné“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.

    28. V § 53 ods. 9 sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ustanovenie § 201 ods. 2 Obchodného zákonníka platí obdobne len v rozsahu upravujúcom oznamovanie stanoviska menšiny členov dozornej rady valnému zhromaždeniu“.

    Ide o úpravu vo vzťahu k platnosti ustanovení Obchodného zákonníka pre dozornú komisiu.

    29. V § 54 v nadpise sa slovo „Úlohy“ nahrádza slovom „Povinnosti“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, z obsahu príslušných ustanovení vyplýva, že ide o povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete; podľa článku 123 Ústavy Slovenskej republiky možno ukladať zákonom „povinnosti“.

    30. V § 65 ods. 3 písm. g) sa za slovo „týždenne“ vkladajú slová „v období od 1. novembra do 31. marca“.

    Ide o spresnenie obdobia, pre ktoré je predkladanie predmetného výpočtu relevantné.

    31. V § 84 ods. 1 poznámke pod čiarou k odkazu 81 sa na konci vety bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú slová: „nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 400/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení neskorších predpisov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 329/2003 Z. z.“

    Ide o doplnenie poznámky pod čiarou o predmetné nariadenie vlády, týkajúce sa „statických zásobníkov“, na ktoré sa povinnosti ustanovené v § 84 ods. 1 zjavne tiež vzťahujú.

    32. V 87 ods. 10 písm. b) poznámke pod čiarou k odkazu 87 sa slová „Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES“ vkladajú slová „zo 6. septembra 2006“.

    Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje citácia právneho aktu.

    33. V § 89 ods. 1 písm. a) 4. bode sa slová „§ 87“ nahrádzajú slovami „§ 87 ods. 2“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    34. V § 89 ods. 3 písm. d) sa slová „odseku 1 písm. at)“ nahrádzajú slovami „odseku 2 písm. t)“.

    Ide o úpravu vnútorného odkazu.

    35. V § 93 ods. 1 písm. e) sa za slová „vyhlasovaní obmedzujúcich opatrení v plynárenstve“ vkladajú slová „pre jednotlivé kategórie odberateľov plynu“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    36. V § 94 ods. 27 sa slová „§ 93 ods. 2 písm. a) a i)“ nahrádzajú slovami „§ 93 ods. 2 písm. a) a h)“.

    Ide o úpravu vnútorného odkazu.

    37. § 94 sa dopĺňa odsekom 28, ktorý znie: „Štátna energetická inšpekcia podľa doterajších predpisov je štátna energetická inšpekcia podľa tohto zákona.“

    Ide o doplnenie ustanovenia v záujme zabezpečenia kontinuity a právnej istoty.

    38. V § 94 ods. 5 sa za slová „ochranné pásma“ vkladajú slová „a bezpečnostné pásma“.

    Ide o doplnenie platnosti doteraz stanovených výnimiek aj na bezpečnostné pásma plynu

  • V elektroenergetike sú len ochranné pásma.

  • .

    39. V § 94 ods. 13 sa na konci dopĺňa nová veta, ktorá znie: „Ministerstvo rozhodne o spôsobe zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1. novembra do 31. marca podľa § 22 ods. 6 v roku 2012 do 30. apríla.“

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k termínu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR o spôsobe zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1. novembra do 31. marca. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona sa navrhuje termín na rozhodnutie do 30. apríla 2012.

    A tu chcem len upozorniť na to nad rámec prečítaného textu, že štandard bezpečnosti dodávok plynu je aj v novej legislatíve zakotvený a práve ministerstvo hospodárstva ho presadilo priamo do nariadenia Európskej komisie.

    40. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: „Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. sa mení takto:

    1. Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2012“ znie:

    Odsek 1: „Na spotrebiteľa energie podľa § 8 ods. 1 v priemysle a v pôdohospodárstve, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom podľa § 8 ods. 1 v termíne podľa prílohy č. 1 podľa doterajších predpisov, sa nepoužijú ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e).“

    Odsek 2: „Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.“

    2. V prílohe č. 1 sa v lehote prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve u spotrebiteľa energie v priemysle s celkovou ročnou spotrebou energie od 5 500 MWh do 20 000 MWh a u spotrebiteľa energie v pôdohospodárstve s celkovou ročnou spotrebou energie od 2 500 MWh do 10 000 MWh slová „do 31. decembra 2011“ menia na slová „do 31. decembra 2013“.“

    Doterajší článok V sa označuje ako článok VI.

    Vzhľadom na zmenu termínu na vykonanie energetického auditu sa týmto navrhuje, aby na spotrebiteľa energie podľa § 8 ods. 1 v priemysle a v pôdohospodárstve, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom podľa § 8 ods. 1 v termíne podľa prílohy č. 1 podľa doterajších predpisov, sa nepoužili ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e). Zároveň sa navrhuje, aby konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončili podľa tohto zákona.

    Vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov návrh zákona navrhuje zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve u spotrebiteľa energie v priemysle s celkovou ročnou spotrebou energie od 5 500 MWh do 20 000 MWh a u spotrebiteľa energie v pôdohospodárstve s celkovou ročnou spotrebou energie od 2 500 MWh do 10 000 MWh v prílohe č. 1 „do 31. decembra 2011“ na príslušný termín „do 31. decembra 2013“.

    Vážené dámy a páni, ďakujem vám za trpezlivé vypočutie tohto pozmeňujúceho návrhu a skutočne ma mrzí, že ho bolo potrebné predložiť takto v pléne, nakoľko hospodársky výbor nebol uznášaniaschopný, ten by tieto v drvivej väčšine legislatívnotechnické úpravy odboru legislatívy a aproximácie práva bol schopný zapracovať do návrhu zákona.

    Ešte napriek tomu, že tých tém tu bolo otvorených strašne veľa, mohol by som sa dotknúť napr. ambandlingu, ktorý jednoducho musí byť uvedený v zákone ako jedna z alternatív. A napriek tomu môžem povedať, že mojím osobným názorom je, že toto nie je cesta, ktorou by sa malo Slovensko vydať, a to napr. preto, že by práve v prípade implementácie ambandlingu vznikla povinnosť oddeliť vlastnícky tranzit zemného plynu od zvyšku samotného SPP, pričom štát by zrejme mohol využiť svoje predkupné právo, avšak nie je to úplne isté.

    Mohol by som sa dotknúť debaty napr. o korekčnom faktore, z ktorého sa tu robí čert, diabol. Pritom korekčný faktor je v skutočnosti o tom, že dáva pre ÚRSO, nezávislému regulátorovi možnosť v prípade skokových zmien cien energií rozdeliť tieto zmeny, či je to už zvýšenie alebo zníženie, na dlhšie časové obdobie než jeden rok, aby sa nestávalo to, že ÚRSO stanoví napr. regulačný vzorec, kde počíta s kurzom eura voči doláru na úrovni 1,30, na konci roka sa ukáže, že ten skutočný kurz bol na úrovni 1,10 alebo 1,50 a ani možné zvýšenie ceny, ani možné vysoké zisky, ani straty nie sú v žiadnom prípade kompenzovateľné, pretože sa neuskutočnili ani v rámci jedného roka. O nič iné tu nejde, stále všetko zostáva v rukách nezávislého regulátora, ktorý sa môže rozhodnúť, či tento nástroj využije alebo nevyužije. A to hovoríme stále o tom stranícky nominovanom jedinom regulátorovi, ktorý je všetko, len nie nezávislý u nás na Slovensku, napriek tomu, že vás teraz spája osobné priateľstvo.

    Určite sa ale chcem dotknúť jednej pripomienky, ktorá zaznela od pána spravodajcu. A to bola pripomienka o protiústavnosti tohto zákona vo vzťahu k náhradám vlastníkov pozemkov. Navrhované ustanovenia § 11 ods. 4 a 9, v zmysle ktorých má dotknutý vlastník možnosť uplatniť si nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, a to v podobe zákonného vecného bremena v jednoročnej prekluzívnej lehote, pričom po uplynutí tejto lehoty právo zaniká, je možné považovať za úpravu, ktorá napĺňa požiadavku poskytnutia primeranej náhrady ako jednej zo štyroch kumulatívnych podmienok ústavnosti nutného obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V rámci rozpravy zaznel názor, že toto nie je naplnené, preto chcem tento názor jednoznačne odmietnuť ako názor nepravdivý, ako možno hľadanie zámienky pre nepodporenie tohto zákona.

    Hoci sa k tejto otázke Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti priamo nikdy nevyslovil, dovoľujem si upozorniť na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 150/2010-10 a č. IV. ÚS 160/09-17, ktoré sa týkali posúdenia ústavnosti konania, resp. rozhodovania všeobecných súdov v súvislosti s aplikáciou ustanovení upravujúcich právo na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí všeobecné súdy odkazujú v predmetných uzneseniach Ústavného súdu Slovenskej republiky a v rámci svojej obsiahlo citovanej právnej argumentácie aj na existujúcu úpravu poskytovania primeraných jednorazových náhrad v zákonom stanovených lehotách. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti nevyužil možnosť vyjadriť sa aspoň nepriamo k otázke takejto úpravy, pričom túto možnosť mal, ak by rozhodovanie všeobecného súdu považoval za zjavne neodôvodnené alebo za zjavne arbitrárne. Naopak, skonštatoval, že všeobecný súd vykonal racionálny a podrobný výklad relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera jej účel a podstatu, že resp., a znova zacitujem, „dôvody sú výsledkom právnych úvah, ktoré sú ústavne udržateľné“. Toto citujem z rozhodnutia č. III ÚS 150/2010-10.

    Vo všeobecnosti musím poukázať v tejto bitke argumentov na skutočnosť, že inštitút poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, z ktorého naozaj ako liberál, nie som šťastný, ale zrejme bez neho by energetika a sieťové stavby nemohli fungovať, na ktorú si dotknutá osoba musí uplatniť nárok v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, sa v slovenskom právnom poriadku vyskytuje v mnohých v súčasnosti platných právnych predpisoch. Vážený pán spravodajca, patria medzi ne napr. § 66 ods. 4 a 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, čo je zákon schválený aj za vašej prítomnosti v Národnej rade v minulom roku, § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 32 ods. 5 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), § 16 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, § 5 zákona č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch, § 18 ods. 3 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon už z tohto volebného obdobia). Toto sú nepriestrelné argumenty o tom, že označovaná domnelá protiústavnosť predloženého zákona nemôže a nie je pravdivá a nemá právne opodstatnenie.

    Vážené dámy, vážení páni, nechcem už rozprávať a vystupovať dlhšie, napriek tomu, že by jednoznačne stále bolo, o čom tu hovoriť, dovoľte mi len vyjadriť presvedčenie, napriek tomu, že s niektorými kolegami sa ideologicky jednoducho nedokážeme zhodnúť na úplne všetkých veciach, že sa tieto dva dôležité zákony nestanú predmetom politikárčenia, predmetom nejakého aktu politickej pomsty za niečo, čo s týmito zákonmi absolútne nesúhlasí. Tímy ľudí pracovali veľmi podrobne a veľmi kvalitne na týchto naozaj rozsahom a obsahom veľmi dobre pripravených a naozaj rozsiahlych zákonoch.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, nebol dnes najdlhší, ktorý tu zaznel v pléne, a napriek tomu musel byť predložený len preto, že výbory, ktoré o ňom mali rokovať, keďže išlo najmä o legislatívnotechnické pripomienky, neboli uznášaniaschopné, inak by som nemusel tu tak dlho vystupovať a predčítať ho.

    Zároveň si dovoľujem ešte raz apelovať pri tomto zákone o energetike na pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka energetických auditov. A viem z debát, ktoré sme mali, aj z novín, že vládne široká zhoda naprieč politickým spektrom na tom, že slovenským podnikateľom v tejto dobe treba uľahčovať život, treba zbavovať ich zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaže a povinností, ktoré naozaj nie sú nevyhnutné, nevyplývajú zo žiadnych európskych smerníc, pričom napriek tomu na nich boli uvalené. A v aj v záujme týchto podnikateľov a v snahe zlepšiť pre nich podnikateľské prostredie si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň aj o podporu zákona ako celku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Žiga.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Chren, ja by som sa pokúsil zareagovať na úvod vášho vystúpenia v rozprave, keď ste tu hovorili o tom, že nová vláda a ministerstvo sa snažilo stransparentniť vzťahy medzi ministerstvom, podnikateľským priestorom aj v energetike, aj v iných oblastiach. A hovorili ste o tom, ako bývalá vláda na čele so stranou SMER tu urobila klondike zo slnečných elektrární a podobných vecí. Chcem vám len pripomenúť k tej transparentnosti, že ste to boli práve vy, čo so svojou firmou sa nasosli na peňazovody ministerstva hospodárstva a jeho pridružených organizácií a zo svojej firmy ste vyťahovali peniaze z ministerstva a z NADSME, vyhrávali ste tam tendre. Takže si myslím, že z vašej strany hovoriť o transparentnosti je vrchol drzosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa vám chcem veľmi poďakovať za váš diskusný príspevok. A vy ste vlastne len potvrdili to, čo som ja v rozprave neustále opakoval, že ten zákon je zlý. Pán kolega, urobiť štyridsať pozmeňujúcich návrhov k zákonu, ktorého ste bol spoluautorom, samo osebe niečo hovorí. Už len to číslo, je tam 40 pozmeňujúcich návrhov, hovorí o tom, že ten zákon je zlý, ten zákon je šitý horúcou ihlou. Vy ste stratili čas na prípravu dobrého regulačného zákona kvôli tomu, že trikrát ste urobili pokus na Národnej rade Slovenskej republiky o implementáciu 3. energetického balíka. Ale, bohužiaľ, vždy ste sa sklonili len k tej najjednoduchšej veci, ako odpáliť z ÚRSO súčasného predsedu Holjenčíka. Čiže neriešili ste energetiku na Slovensku, neriešili ste 3. energetický balík, riešili ste osobu Holjenčíka. Teraz ste to narýchlo spackali, lebo vám horí do topánok. A už vy ako jeden zo spoluautorov predkladáte hneď, ešte sme ani neukončili rozpravu, 40 pozmeňujúcich návrhov. Tak to je výkon, gratulujem.

  • Pán poslanec Chren, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem.

    Vážený pán exminister, to je jeden pozmeňujúci návrh, len má 40 bodov. V roku 2004 keď sa tieto pôvodné zákony prijímali, tu v pléne zaznelo 120 pozmeňujúcich návrhov. Čiže sme sa zlepšili o 100 %, možno o viac pri príprave tohto zákona. A keby výbory pracovali, tak ako majú, ja neviem, či vy ste tam boli účastný alebo či vy ste vtedy dovolenkovali alebo kto bol zrovna preč na kampani, tak by tu tie pozmeňujúce návrhy nemuseli zaznieť.

    Vážený pán Žiga, k tomu, čo som hovoril o transparentnosti a fotovoltaických elektrárňach, a k vašej osobnej reakcii môžem povedať len, že trafená hus zagágala, keď hovorím, pokiaľ ide o fotovoltaický klondike. Viac sa k tomu nemusím vyjadrovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Chren bol posledný písomne prihlásený do rozpravy, preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Žiga, pán poslanec Lazár sa hlásia. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Žiga, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja nebudem hovoriť dlho, ja len pár poznámok k predloženému, chcel by som podotknúť, vládnemu návrhu zákona, pán poslanec Chren, a to na margo tej vašej výčitky, že opoziční poslanci sa nezúčastnili rokovania hospodárskeho výboru. Opoziční poslanci nie sú povinní sa toho zúčastňovať, pokiaľ vládna koalícia nevie si zabezpečiť svoju väčšinu a nevie zabezpečiť to, aby jej prechádzali zákony v pléne.

    Chcem povedať toľko, že týmto zákonom sa začala zaoberať ešte vláda Roberta Fica v roku 2009. A keď sme odovzdávali agendu na ministerstve hospodárstva, pán minister, dostali ste k dispozícii dva varianty tohto zákona, takú malú novelu a pripravený komplexný zákon, bolo to v júni v roku 2010, možno v júli 2010, s tým, že sme vás upozorňovali, že termín na aproximáciu tohto dokumentu je 3. marec 2011. Na to si možno pamätáte a možno nie. Stačilo urobiť toľko, že ste mohli tie dokumenty zobrať, máte dostatok odborníkov na ministerstve hospodárstva. Keď ste tam chceli vniesť nejaké svoje pohľady a svoje myšlienky, mohli ste ich tam zapracovať, netrvalo by to dlhšie ako mesiac, mohli ste to spustiť do legislatívneho procesu, myslím teraz na medzirezortné pripomienkové konanie a podobne. a mohli ste to kľudne v novembri, decembri roku 2010 doručiť sem do poslaneckej snemovne, do parlamentu a boli by sme to hravo stihli do toho termínu 3. marec 2011. Tu teraz bojujete a snažíte sa tlačiť na poslaneckú snemovňu s tým, že už sme rok po termíne, pričom, hovorím, je to vládny návrh zákona, sme rok po termíne.

    A pokiaľ dobre počúvam tuná pána spravodajcu, ktorý je z inej strany vládnej koalície, tak vám môžem asi povedať, že tento návrh zákona neprejde, pán minister. A neprejde to preto, lebo, stotožňujem sa s pánom spravodajcom, je urobený zle ten zákon.

    Mohli ste využiť toľko, keď opoziční poslanci, keď sa blížil termín na tú aproximáciu 3. marec 2011, v marci minulého roka predložili návrh tohto zákona, aby Slovenská republika si splnila všetky záväzky voči Európskej komisii. Táto poslanecká snemovňa náš návrh zamietla. Pán Chren hovorí, že tam bolo 13 nedostatkov. Nemám žiadny pocit, že by tam boli nejaké nedostatky, možnože to nekorešpondovalo s vašimi záujmami v istých lobistických skupinách. Možno to bolo preto.

    No a teraz my to musíme schváliť, tak sa tvári ministerstvo a minister, pretože nám hrozí impeachment. Viete, ste dva roky boli vo vláde, viete, ako prebieha konanie impeachmentu, viete, ako koná Komisia. Nesiete za to plnú zodpovednosť, pokiaľ by nám hrozil impeachment, ako vládna koalícia, ako ministerstvo hospodárstva, aj vy, pán minister, ako minister hospodárstva nesiete...

  • Reakcia ministra.

  • Dobre.

    Bolo zvykom a my v opozícii sme si zvykli, že z ministerstva hospodárstva chodili zákony do poslaneckej snemovne v kvalite takej, v akej sem chodili. Ani jeden zákon, ktorý navrhlo ministerstvo hospodárstva, nebol taký, aby k nemu nemusel byť robený doplňujúci poslanecký návrh. Dnes sme boli toho svedkom. Pán kolega Chren, 40 bodov v rámci poslaneckého návrhu, to je veľmi pekná vizitka. Predtým to miesto vás robil pán kolega Jurčík, robili ste z neho takého pajáca, potom ste sa mu odvďačili tým, že ste ho dali na 80. miesto kandidátky.

  • A aj tento návrh zákona je taký, že k nemu treba robiť doplňujúce návrhy.

    A aj napriek tomu, že pán Chren podal pozmeňujúce návrhy, aj tak ani tento poslanecký návrh nerieši všetky nedostatky tohto návrhu zákona, a preto navrhujem, pán spravodajca, aby bol stiahnutý z rokovania.

    Strana SMER za tento návrh zákona hlasovať nebude. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Žigu s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, chcem sa spýtať, či ste už hovorili s pánom prezidentom o tom impeachmente, ktorý plánujete podľa toho príspevku, ak som vás správne pochopil.

    Druhá otázka. Možno sa vrátim k tým fotovoltaickým elektrárňam. V koľkých z fotovoltaických elektrární máte v megawattoch priamo alebo nepriamo svoje záujmy alebo vlastnícke práva a tak ďalej, z tých, ktoré boli tak netransparentne vysúťažené a pridelené?

    Čo sa týka tých pozmeňujúcich návrhov a vôbec účasti, prečo musel byť tento pozmeňovací návrh predložený kvôli hospodárskemu výboru. No dúfam teda, že vrátite svoj plat občanom, ktorí musia každý deň poctivo chodiť do práce, keď vy ako opozičný poslanec si myslíte, že vy do práce chodiť nemusíte a zasadaní výborov sa zúčastňovať nemusíte, pretože si myslím, že je facka a pľuvanec do očí všetkým slušným ľuďom, ktorí pracujú a pracovať chodia aj to, koľko poslancov SMER-u tu dnes napr. sedí počas tejto rozpravy, zo všetkých ktorých máte, pretože to je naozaj hanba, povedať, že ja ako poslanec nemusím chodiť do práce. Tak potom si dovolím povedať, že ste v Národnej rade nikdy nepracovali, že tu len pôsobíte. Ďakujem.

  • Ďakujem. K tomu hospodárskemu výboru veľmi stručne. Jednoducho bolo nás tam málo, samozrejme, neboli sme tam všetci koaliční poslanci. Ale to vôbec neznamená, že my sme povinní niečo urobiť a vy nie ste povinní nič robiť. Skrátka, je to hlúposť ako kopa ďalších vecí. Jednoducho vy ste povinní tam chodiť. Alebo teda aspoň myslím si, že by ste tam mali chodiť. A nič vás neospravedlňuje, aby ste hovorili také veci, že keď si my nezabezpečíme väčšinu, vy nie ste tu povinní. No tak potom, ako kolega Chren hovoril, vráťte plat. Ale myslím si, že vám by to aj tak bolo v princípe úplne jedno.

    Pokiaľ ide o to, že ja som podával nejaké návrhy a kto čo zo mňa urobil. Je to moja osobná vec, čo som robil. A to, za čo ma považujete vy, je mi úplne jedno. Podstatné pre mňa je to, že som sa snažil pomôcť ministerstvu hospodárstva. A kde som, ako som a prečo som, to je zase moja osobná vec. A s tým, čo som ja robil, robím a robiť budem, to nemá vôbec nič spoločného. A myslím si, že by ste sa mali najskôr pozrieť do vlastných radov a potom sa vyjadrovať. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Žiga. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len kolegom pripomenúť, že za nedokonalosť vládneho návrhu zákona nemôže hospodársky výbor. A za to, že neboli schválené legislatívne úpravy, nemôže hospodársky výbor. Ministerstvo hospodárstva predložilo nekvalitný a nedokonalý zákon, za ktorý nebudem hlasovať.

  • Do rozpravy sa hlási spravodajca, ktorý má čas približne štyri minúty. Do 17.00 hodiny, ako sme sa dohodli, budeme rokovať a potom budem pokračovať v rokovaní zajtra ráno o 9.00 hodine týmto bodom programu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja to určite stihnem a možnože treba urobiť predel tejto prestrelky.

    Dve také základné poznámky.

    Hospodársky výbor či rokoval, nerokoval, prečo nerokoval. Pre mladých pánov poslancov zo SaS-ky, politika v Národnej rade a vo vláde platí jedna zásada, väčšinu si vždy musí udržať koalícia. Ani my, keď sme boli v opozícii, sme im kvórum nikdy nerobili.

  • Chýba vám ešte trošku z takej skúsenosti. Na nich sa nevyhovárajte, treba sa vyhovárať na kolegov z vládnej koalície, bývalej, ktorí neboli na výbore. Ani sme v opozícii štyri roky, to musím férovo povedať, na hospodárskom výbore nikdy nerobili kvórum. Akonáhle ich bolo menej, my sme sa zdvihli a odišli. Je to legálna obštrukcia, chlapci, vládnete, vy tu musíte mať svojich ľudí. To je toľko k tomu, aby sme sa nevyhovárali, či to byť musí alebo nemusí. Chyba je na našej strane, na bývalej koalícii, že sme neboli kompletní a že sme nemohli ani rokovať.

    Úsmevne mi pripadá, ako si SaS-ka so SMER-om vytýkajú, kto viac si sprivatizoval ÚRSO, či to bol SMER v roku 2007 alebo SaS-ka troma nepodarenými návrhmi zákonov od jesene 2010 až doteraz. Čo sa týka ovládnutia ÚRSO a návrhov zákonov, vy dvaja si kľudne môžete podať ruky. Ťahá ich ovládnutie ÚRSO a vás tri návrhy, Jahnátek je amatér voči vašim návrhom, ja vám to zajtra presne poviem, to, čo ste vy ste chceli, aké návrhy ste predkladali. Takže úsmevne mi pripadá, keď vy dvaja si vytýkate niečo o ÚRSO, či je to koaličné alebo opozičné, alebo smerácke. V roku 2007 si sprivatizoval ÚRSO minister Jahnátek, odtiaľto som to povedal, ale oproti tomu, ako ste chceli sprivatizovať vy ÚRSO, tak Jahnátek je úplne amatér. A zajtra vám to pekne na faktoch, páni, vysvetlím. Dobre?

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási jeden. Končím možnosť teda sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len by som chcel teda pripomenúť, pán kolega, keď zajtra budete nám to všetko vo faktoch pripomínať, aby ste porovnali, aké to je, vymeniť celého predsedu úradu aj celú regulačnú radu, kompletne všetkých ľudí a aké je to snažiť sa odstrániť legislatívny deficit, keď protizákonne vykonáva jedna osoba dve funkcie, o čom zákon priamo hovorí, že nesmie sa to tak vykonávať alebo že ich má vykonávať jedna osoba len dočasne, a on tam je štyri roky, aj ako predseda rady, aj ako predseda úradu.

    Zásadný rozdiel je medzi naprávaním pokriveného stavu, ktorý bol pokrivený vedome a úmyselne, a snahou o nápravu naozaj tromi pokusmi, na ktorých bola koaličná dohoda. Ale kvôli tomu, že niektorí koaliční partneri, resp. niektorí konkrétni poslanci zradili a nedodržali slovo a nedodržali dohodu, a teraz sa pozerám aj na vás, pán kolega, tak koaličný dohodnutý zákon neprešiel. Možno aj tam je pri nedodržaní slov a nedodržaní sľubov potrebné naozaj hľadať dôvody, prečo situácia dospela až tak ďaleko, že ste sa nás rozhodli až tak vydierať pri evrovale, dohnať všetko do krajnosti, až na základe toho padla vláda. Ďakujem.

  • Pán poslanec Janiš, môžete reagovať na faktickú.

  • Ja nechcem skĺznuť do nejakej takejto prestrelky, lebo to mi za to nestojí. Ja som vo svojich názoroch konzistentný. A keď vytýkam niečo Jahnátkovi v roku 2007, tak nemôžem súhlasiť s vaším návrhom, ktorý ste dali či na jeseň 2010 alebo na jar 2011. Áno, zmenili zákon a vymenili komplet regulačnú radu. A vy ste chceli urobiť čo? Presne to isté, dokonca ešte minister hospodárstva mal menovať šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Veď trošku si to porovnajte, že medzi vami nie je žiadny rozdiel, ale Jahnátek si nedovolil aby šéfa úradu menoval minister hospodárstva, čo i len dočasného. Toľko si Jahnátek nedovolil. Ale vy s Miškovom ste si to dovolili. Páni, hádam ste nechceli odo mňa aby som za tento návrh zákona hlasoval? Ja som vám vopred, ešte to nebolo v Národnej rade, povedal, že za tento váš návrh zákona, nezahlasujem. Ja som konzistentný. Ani som nezahlasoval zaň.

  • Vážené dámy a páni, prerušujem rokovanie podľa našej dohody. Zajtra budeme pokračovať v rokovaní ráno o 9.00 hodine týmto bodom programu a potom, samozrejme, ďalším bodom pána ministra Miškova a to je návrh zákona o ÚRSO. Takže ďakujeme a dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 17.01 hodine.