• Panie poslankyne, páni poslanci, chcem požiadať všetkých, ktorí sú v budove, ale nie sú v rokovacej sále a chcú byť na rokovaní 28. schôdze Národnej rady, aby sa urýchlene dostavili do rokovacej sály.

  • Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a prvej schôdze Národnej rady v novom kalendárnom roku. Týmto otváram rokovanie 28. schôdze a chcem vás požiadať, aby ste sa pred začatím rokovania prezentovali, aby som mohol zistiť, či Národná rada je uznášaniaschopná.

  • Prezentácia.

  • 131 poslancov je prítomných v rokovacej sále.

    Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Chcem vás ďalej informovať, že overovateľmi na schôdzi budú poslanci Peter Muránsky a Andrej Kolesík. Ich náhradníkmi poslankyňa Kiššová a Mikuláš Krajčovič. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadal pán poslanec Ivan Chaban.

    Ďalej, ešte pred tým, ako pristúpime k rokovaniu o navrhnutom bode programu, chcem informovať, že som dostal písomné žiadosti o ktorých ma navrhovatelia, pán minister pôdohospodárstva, v mene vlády Slovenskej republiky požiadal, aby sme na rokovaní 28. schôdze Národnej rady nerokovali o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ktorý je zaradený na rokovanie tejto Národnej rady. Teda považujte toto oznámenie za stiahnutie tohoto bodu programu. Tento bod programu bol zaradený pod tlačou 599.

    Rovnako som dostal žiadosť pána poslanca Sidora, ktorý navrhuje nerokovať o návrhu zákona, ktorého bol predkladateľom. Je to zákon 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ktorý bol zaradený ako tlač 330 a v návrhu programu pod bodom 30.

    Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu. Chcem sa opýtať, či má niekto z prítomných poslancov návrh na zmenu alebo doplnenie programu?

    Pani poslankyňa a predsedníčka výboru Belousovová.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem navrhnúť, aby sme do rokovania dnešnej schôdze Národnej rady zaradili bod, stanovisko Národnej rady k podaniu trestného oznámenia na organizátorov protestov verejnosti Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi stručne vysvetlím. Ja som bola prekvapená, keď som sa dozvedela, že prvý krát v histórii Národnej rady, parlamentu Slovenska, tento podal trestné oznámenie a ešte viac som bola šokovaná, keď som zistila, že je to trestné oznámenie podané na organizátorov, ktorí vyjadrujú protesty verejnosti so stavom slovenskej spoločnosti. Žiadam, aby bol zaradený tento bod, aby boli zverejnené mená tých členov vedenia Národnej rady, ktorí s týmto oznámením trestným súhlasili a ktorí namiesto toho, aby žiadali vyšetrenie všetkých káuz, ktoré tu za dvadsať rokov boli, chcú kriminalizovať verejnosť, ktorá je oprávnene rozhorčená zo stavu súčasnej korupcie, ktorá prerastá do špičiek politiky.

  • Pán predseda, žiadam Národnú radu, aby sme zaradili do rokovania bod, ktorý bude uznesenie, ktorým by sme, ktorým Národná rada by zaviazala predsedu Národnej rady, aby rovnako ako podal trestné oznámenie na ľudí, ktorí sa vzbúrili proti rozkrádaniu Slovenskej republiky, aby rovnako podal trestné oznámenie na všetkých politikov ktorí za dvadsaťdva rokov Slovenskú republiky rozkradli.

  • Ďakujem. Dovoľujem si navrhnúť v rámci predloženého programu, aby sme bod 20 predsunuli na bod 1, čiže bod 20, ktorý hovorí o priestupkovej, zrušení priestupkovej imunity, aby sme o ňom rokovali prioritne, pretože, si myslím, že otvorením tejto schôdze je priamo to, aby sme určili prioritu, že politici by nemali ovplyvňovať a byť vo výhode oproti ostatným občanom a vyrovnávať, a vyrovnať stav medzi občanmi Slovenskej republiky v právach a povinnostiach. Myslím si, že Národná rada by mala dnes rokovať o zrušení priestupkovej imunity, ako o prvom bode programu. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, pán poslanec Viskupič ma predbehol so svojim návrhom. Chcel som podať rovnaký návrh, aby bod 20 bol preradený na bod 1. Ostatné body sa náležite prečíslovali. Možno len doplním odôvodnenie. V roku 2010 952 281 občanov Slovenskej republiky v referende požiadalo o... a vyjadrilo súhlas so zrušením priestupkovej imunity a tento hlas nemôže zostať nevyslyšaný a tento bod programu musí dostať svoje dôstojné miesto.

  • Pán predseda, keďže nezaznelo z vašich úst že ide o poslednú riadnu schôdzu v tomto volebnom období, chcem upozorniť a požiadať, aby sa naplnil zákon 200/2010 § 13 ods. 3, ktorý hovorí, že na poslednej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky. Aj keď si myslím, že už vystúpenia rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy s procedurálnymi návrhmi, predznamenáva, že to bude asi najnechutnejšia schôdza. Zákon je zákon, a mám za to, že by ste mali dať zahrať štátnu hymnu Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu SaS navrhol doplnenie programu 28. schôdze v nasledovnom znení: Národná rada Slovenskej republiky si dovoľuje požiadať prezidenta Slovenskej republiky o vystúpenie v pléne, v ktorom by objasnil dôvody pre ktoré navrhuje zneplatnenie voľby generálneho prokurátora, ktorá sa uskutočnila tajným hlasovaním dňa 17. júna 2011, resp. kde by vysvetlil, prečo odmieta vymenovať riadne zvoleného generálneho prokurátora.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, mám dva návrhy na zmenu, o ktorých, prosím, hlasovať samostatne.

    Po prvé, navrhujem vypustiť bod 19 programu schôdze - voľbu členov súdnej rady. Ide o škandalózny návrh, na základe ktorého sa majú voliť členovia súdnej rady s funkčným obdobím, ktorým začne až v máji 2012, pričom Národnej rade skončí a uplynie funkčné obdobie 10. marca 2012. Táto Národná rada nemá legitimitu na voľbu.

    Ďalej navrhujem vypustiť body 20 - 76. Účelom tohto návrhu je, aby aj posledná schôdza Národnej rady sa niesla v dôstojnom a vecnom duchu. Nikdy sme sa nebránili vecnej a odbornej diskusii o akomkoľvek návrhu, ale je jasné, že mesiac pred voľbami budú tieto návrhy zneužité na predvolebné stranícke ciele exhibicionistov. Pripomínam, že je tam veľké množstvo individuálnych...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Tak predbehol ma pán kolega Madej. My sme sa chceli pripojiť k tomuto návrhu, ale v každom prípade by som to ešte doplnil, aby sme vylúčili hocijakú voľbu, personálnu zmenu a volenie o tejto personálnej zmene.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja chápem snahu niektorých kolegov skrátiť túto schôdzu, ale myslím si, že v prvom rade by sme mali robiť svoju prácu...

  • Ruch v sále.

  • , ...a jej súčasťou...

    Dávam návrh, aby neboli vyňaté body 20 - 32

  • Ruch v sále.

  • , 20 - 32, keďže ide o body, ktoré idú do druhého čítania a môžu dôjsť v tomto volebnom období, resp. aby boli vyňaté body o ktoré žiadal pán Madej okrem bodov 20 - 32, tak.

  • Smiech v sále.

  • Dobre, panie poslankyne, páni poslanci, ešte pani poslankyňa Belousovová.

  • Ja chcem len povedať, že som zhrozená z toho...ako sa tu hlasuje...

  • Prerušovanie prejavu predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Prosím návrh, pani poslankyňa.

    Belousovová Anna, poslankyňa NR SR

    ... v spolupráci SMER, SDKÚ a HÍD, pretože...

  • Prerušovanie prejavu predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Pani predsedníčka, návrh...

    Belusovová Anna, poslankyňa NR SR

    ... poslanecký návrh, ktorý som ja podala, je tu už na tretej schôdze stále odsúvaný. Vy zabraňujete ústavnému právu poslancov uplatňovať legislatívne návrhy zákonov a je tu dohoda naprieč politickým spektrom. Ja sa pýtam, poslancov Smeru, SDKÚ a HÍD-u : Vy ste tá väčšina, ktorá o všetkom sa dohodne, vrátane predčasných volieb ? No tak hlasujte boľševici, hlasujte!

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz...

  • Ruch v sále.

  • ...pani poslankyňa, zachovajte troška kľudu, nesvedčí vám to ako dáme.

    Ja by som ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, panie poslankyne, páni poslanci, uviedol niektoré informácie na správnu mieru. Ak pani poslankyňa Belousovová, ale aj pán poslanec Matovič, predkladáte návrhy, ktoré sa nezakladajú na pravde, tak si najskôr, ako predložíte takéto návrhy, zistite skutkovú podstatu. Chcem informovať Národnú radu, že žiadne trestné oznámenie, ani na organizátorov, ani na prípadných páchateľov, ktorí spôsobili Národnej rade škodu, podané nebolo.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhoch, ktoré predložila pani poslankyňa Belousovová, ktorá žiada, aby sme zaujali stanovisko k oznámeniu, ktoré nebolo.

  • Smiech v sále.

  • Nemáme o čom hlasovať.

    Pán poslanec Matovič, myslím, že váš návrh korešponduje z časti s pani poslankyňou, resp. s pani predsedníčkou výboru Belousovovou, preto, ak chcete poopraviť, tak prosím naformulujte.

  • Vzhľadom na to, že včera v médiách zaznelo, že Národná rada chce podať...

  • Ruch v sále, potlesk.

  • ... takéto trestné oznámenie a myslím si, že to prezentoval riaditeľ Kancelárie Národnej rady a nemyslím si, že to je iba figúrka, ktorá môže niečo hovoriť do vetra. Tak môžem to preformulovať tak, že ho to uznesenie prijmeme z preventívnych dôvodov, aby vás to ani nenapadlo.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, naozaj by som bol rád, keby sme zachovali dôstojnosť rokovania. Možno poslednej, ja nepredpokladám, že je posledná, pretože náš mandát končí 10. marca, a skúsme sa aj pri schvaľovaní programu viacej sústrediť na vecné prerokovávanie bodov, ako na vnášanie politickej súťaže na rokovanie 28. schôdze Národnej rady. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Matoviča. Páni poslanci, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 11 za, 49 proti, 40 sa zdržalo, 37 nehlasovalo.

    Neschválili sme návrh.

    Pán poslanec Viskupič navrhol, aby sme bod 20 prerokovali ako bod 1. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 64 za návrh, 58 proti, zdržalo sa 17, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ten istý návrh predložil aj pán poslanec Chren. Považujem ho za odhlasovaný, tým návrhom, ktorý predložil aj pán poslanec Viskupič.

    Pán poslanec Rafaj. Poznám zákon o štátnych symboloch. Vedomý som si toho, že prvá a posledná schôdza vo volebnom období má začínať a končiť, teda táto končiť a prvá začínať, štátnou hymnou. Urobím tak aj bez toho, že by sme museli k tomu prijímať uznesenie. S istou pochybnosťou, či to je posledná schôdza, ale aj napriek tomu, že by bola ešte ďalšia, táto bude končiť štátnou hymnou. Pán poslanec Sulík navrhol o uznesenie, ktorým by Národná rada požiadala pána prezidenta, aby prišiel a vysvetlil dôvody, ktoré ho vedú k zneplatneniu, resp. spochybneniu a nevymenovaniu voľby, teda kandidáta na generálneho prokurátora. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných 67 za návrh, 61 proti, 14 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Madej navrhol vypustiť bod 19 z rokovania schôdze Národnej rady. Jedná sa o voľbu členov Súdnej rady. Pán poslanec Madej, budeme oddelene hlasovať o vašich dvoch podaných procedurálnych návrhoch. Hlasujeme o prvom. Vypustiť bod 19.

    (Hlasovanie). 149 prítomných, 69 za , 65 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh pán poslanec Madej podal v tom znení, aby sme vypustili z rokovania 28. schôdze všetky poslanecké návrhy. Pardon.

    Pán poslanec Madej, môžete upresniť? Zapnite pána poslanca Madeja. Nech sa páči.

  • Špecifikoval som body 20 až 76. Ide o všetky poslanecké návrhy.

  • No, veď som to tak povedal. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 68 za, 66 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Pán poslanec Slota, vy ste podali návrh rovnakého znenia a všetky personálne voľby k tomu. Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 68 za, 70 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Pán poslanec Poliačik, trváte na svojom návrhu? Nie. Pristúpime k hlasovaniu o programe 28. schôdze Národnej rady ako celku. Prosím prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za návrh 67 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh programu 28. schôdze schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem navrhnúť, tak, ako bývalo zvykom, aby sme si stanovili aj termíny určené hodinou na hlasovanie. Navrhujem jedenástu dopoludnia a sedemnástu odpoludní. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Áno? Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o zákone z 1. decembra, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh máte ako tlač 606. O návrhu sme začali rokovať na predchádzajúcej 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bod rokovania sme prerušili pred otvorením rozpravy. Poprosím teraz pani poslankyňu Gibalovú, ktorú určil výbor pre sociálne veci a bývanie, aby zaujala miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať prítomných pánov poslancov, že som dostal písomne do rozpravy jednu prihlášku za poslanecký klub strany SMER, pani poslankyňu Tomanovú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová, môžete vystúpiť.

    (Rokovanie o Zákone z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 606.)

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci a samozrejme vážení prítomní zástupcovia osôb odkázaných na poskytovanie sociálnych služieb. Dovoľte mi, hneď v úvode povedať...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, skôr odporúčam, aby sme päťminútovou prestávkou ukľudnili svoje emócie. Pani poslankyňa Tomanová, bude tak lepšie aj pre vás, aj pre dôstojné rokovanie o tomto dôležitom zákone, preto, páni poslanci, päťminútovú prestávku vyhlasujem nato, aby sme dokázali zvážiť aj schválený bod programu a rozhodli sa ako ďalej.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste zaujali každý svoje miesto určené vám v rokovacej sále. Pani poslankyňa Gibalová v tejto chvíli miesto pre spravodajkyňu a pani poslankyňu Tomanovú prosím, aby sa dostavila za rečnícky pult ako jediná písomne prihlásená do rozpravy k zákonu, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, vystúpila.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní zástupcovia osôb odkázaných na poskytovanie sociálnych služieb a vážení prítomní zástupcovia tretieho sektora. Zdá sa mi, že niektoré praktiky pána ministra Mihála a všetkých podporovateľov jeho návrhov sociálnej genocídy, ktoré dostávajú občanov do sociálnej odkázanosti a biedy, nestačí upozorniť raz, dva razy ale ani opakovať stokrát. Ako by sme boli slepí a hluchí, k reálnym potrebám najbezbrannejších občanov, tých ktorí sú v starobe a chorobe odkázaní na pomoc spoločnosti. Ako by sme sa riadili heslom: "Sýty hladnému nikdy neverí". Akoby sme stratili pamäť, pokiaľ ide o ľudské práva na ochranu dôstojnosti každého človeka.

    Aj pán prezident, keď vrátil tento zákon, konštatoval, že sa zhoršuje, že tento zákon zhoršuje životnú úroveň a sociálnu situáciu starších ľudí, ktorí sú odkázaní na poskytovanie sociálnych služieb. Odhliadnuc od toho, že zákonným stanovením minimálnej hranice úhrady za sociálne služby sa bezprecedentne zasahuje do originálnej pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, čo je podľa mňa v rozpore, jednak s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s Európskou chartou územných samospráv, tento parlament bez hlbšieho zamyslenia sa nad dôsledkami svojho počinu, bezproblémovo prihlásil a schválil ďalší paškvil z dielne pána ministra Mihála a jeho štátnej tajomníčky.

    Namiesto toho, aby vláda riešila systémovo financovanie sociálnych služieb, aby dofinancovala verejné zariadenia sociálnych služieb, aby stanovila napr. aj ekonomicky oprávnené náklady na sociálne služby, aby zvažovala zavedenie systému sociálneho poistenia pre účely sociálnych služieb alebo ustanovenie osobitnej štátnej dávky pre tých, ktorí na úhradu nemajú, vláda, ako je to už pre túto garnitúru príznačné, siaha po najjednoduchšom riešení. Uvalí celé bremeno na občanov, v tomto prípade, akože inak, na najbezbrannejšie skupiny bez perspektívy zlepšiť si svoju situáciu, svoju sociálnu situáciu. Na skupinu občanov, ktorí tu pracovali 40 - 50 rokov, platili dane, vďaka ktorým mohli vládne zoskupenia, vrátane tohto posledného privatizovať majetok, ktorý títo ľudia vytvorili.

    Pán minister neplatil 15 rokov odvody sociálneho poistenia, čiže nebol solidárny s týmito ľuďmi a možno ani so svojimi príbuznými a možno ani so svojimi rodičmi, ale napriek tomu mi nedá, aby som neuviedla jeden typický príklad. Zariadenie sociálnych služieb pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, tak ako to pán minister predložil v návrhu novely, ekonomicky oprávnené náklady sa pohybujú až do úrovni 1 200 - 1 400 eur za mesiac. Platenie úhrady zo strany rodičov vo výške schválených 50 %, teda 600 - 700 eur, keby to bývalo prešlo, tak ako to bolo, takáto platba v štvorčlennej rodine za jedno dieťa, vzhľadom na súčasnú sociálnu ekonomickú situáciu, určite nie je únosná.

    Brali ste, vážené kolegyne a kolegovia, do úvahy pri schvaľovaní tejto novely, že 65 zamestnancov má príjem do 400 eur mesačne ? Brali ste prosím do úvahy, že za súčasnej 15-percentnej rekordnej nezamestnanosti od roku 2005, jeden z rodičov alebo dokonca obaja nemusia mať prácu? Ale uvediem konkrétny príklad, to, čo ste schválili, vážení poslanci, príklad trojčlenná rodina: matka, otec a dieťa s príjmom 590 eur. Matka na rodičovskom príspevku, otec pracujúci, zarábajúci 400 eur, takáto rodina bude musieť zo svojho 590-eurového príjmu priplácať, možno na svoju starú matku alebo starého otca do zariadenia, pretože ochrana je nedostatočná. Ak niekto povie, prečo ste tu ochranu nedali vyššiu vtedy, keď bola stanovovaná, tá ochrana, zhruba stačila, naviac uvažovalo sa so zvýšením sumy životného minima, ktoré bolo prepočítané a už v roku 2008 prepadalo viac ako 20 eur.

    Ak by tieto kroky, ktoré sú koncepčné kroky, boli vykonané a k 1. 1. 2012 sme tu mali novú sociálnu situáciu, novú situáciu v oblasti životného minima, ktoré by bývalo vyššie, tak by aj bola vyššia ochrana týchto ľudí. Ale poviem iný príklad, kto musí platiť, vezmime si napr. dôchodkyňa, pretože dnes v zariadeniach sociálnych služieb máme 80-ročných a starších ľudí, ľudí s najnižšími dôchodkami a ja aj poviem s akými, ale ak títo ľudia majú deti, zvyčajne sú už dôchodcami. Ak dôchodkyňa, ktorá má dôchodok 300 eur, bude musieť doplácať za svojho rodiča. V tejto chvíli sa spýtam, čo sa bude diať, čo nebude platiť, úhradu za svoju strechu nad hlavou alebo sa nebude stravovať, pretože to sú jej základné životné podmienky? Nie je problém, veď sa môžu zadlžiť títo ľudia. Ako sa zadlžia, tak že si predá strechu nad hlavou? Takáto rodina bude na pokraji biedy alebo takáto dôchodkyňa, a to dlhodobe, dovtedy kým bude osoba, ktorej sa poskytuje sociálna služba žiť. Podporili sme teda takýto nehanebný zákon, kde sme si neuvedomili, že pre rodiny v sociálnej biede bude vznikať ročný dlh, ktorý bude samozrejme aj vymáhaný, najneskôr však pri dedičskom konaní. Tzv. ochrana rodičov a detí pred neprimeranou úhradou z príjmu, skutočne, je v súčasnosti nedostatočná.

    Po mojom vystúpení vystúpil pán minister Mihál, ktorý povedal že každému musí zostať 38 eur a Tomanová chce, keď som chcela zvýšiť ochranu rodín na dvojnásobok sumy životného minima, Tomanová chce aby neplatili ľudia z 360-eurového dôchodku poplatky. To nie je pravda, ja som vyložene, môj pozmeňujúci návrh smeroval na zvýšenie ochrany tých, ktorí žijú doma, a ktorí nedokážu platiť úhradu na svoje základné životné podmienky garantované ústavou, a vrátane, platiť úhradu za svojho zdravotne postihnutého člena rodiny. Teda rodiny s prítomnosťou zdravotne postihnutého člena budú dlhodobo zotrvávať v postavení dlžníka a dlhodobo ich tlačíme do stavu biedy.

    V protiklade je napr. úhrada v detských domovoch, do detských domovoch sú umiestňované deti na základe nezodpovednosti vlastných rodičov. Úhrada je oveľa, oveľa nižšia, ako v prípade umiestnenia dieťaťa so zdravotným postihnutím v zariadení sociálnych služieb. No, ďakujem veľmi pekne, za takúto štátnu sociálnu politiku. Včera som si mohla vypočuť, a síce už len z prepisu sa dozvedieť, pretože pán minister Mihál bol pozvaný do zariadenia pre seniorov Pri kríži v Bratislave, následne však vyhodil von pozvánku a išiel do zariadenia do Senecia, a neprišiel teda do zariadenia Pri kríži, ale hovoril o 700-eurových dôchodkoch.

    Vážené dámy, vážení páni, keď hovoríme o priemernom dôchodku, ktorý sa dnes pohybuje okolo 360 eur, ja vám poviem, aká je realita, a hovorím o údajoch k 31. 12. 2010, lebo k 31. 12. 2011 ešte nie sú definitívne čísla. Do 350 eur má počet občanov, teda percento ktoré je zo starobných dôchodcov 65,25 % ľudí, príjem dôchodku do 350 eur, teda v tejto sume a nižší 65 % občanov. Pán minister tu včera spomínal 700-eurové dôchodky. Ľudia ktorí majú dôchodok od, a teraz poviem, od 515 eur vyššie, aby bolo úplne jasné, je to 4,32 %, toľko ľudí má vyššie dôchodky. Ak si vezmete že poberateľov starobných dôchodkov je 913-tisíc zhruba, ak si vezmete že okolo 190-tisíc poberateľov je dôchodkov, ktorí poberajú invalidný dôchodok, ak si vezmete priemerné priemerné výšky týchto dôchodkov, ak si vezmete skutočnosť, že ženy majú takmer o 50 eur nižší dôchodok ako muži, že sa dožívajú o 7 rokov dlhšieho veku ako muži, čiže máme tu feminizovanú starobu a chudobnú starobu, tak neviem o čom máme hovoriť.

    Ak si vezmete, že v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré som, dá sa povedať, v prevažnej miere, prešla skoro všetky v priebehu uplynulých dvoch mesiacoch, musím povedať, že ľudia s najnižšími dôchodkami žijúcimi v týchto zariadeniach sú dnes 80-roční a starší ľudia. Aby ste mali predstavu, aká je výška dôchodku ľudí, ktorí odišli do dôchodku po roku 1970, je to 243,2 eura, čiže je to priemerný dôchodok. Dôchodcov, ktorí odchádzali do dôchodku po roku 1971 do roku 1975 247,2 eura a po roku 1981 až do roku 1988 je to 286,5 eura, hovorím o ľuďoch s mimoriadne nízkymi dôchodkami. Samozrejme rok 2004, vrátane reformy vyletel veľmi vysoko, 417,6 % priemerný dôchodok a samozrejme, korekčné opatrenia, ktoré nasledovali v tých 17 novelách do roku 2006 znamenali zníženie na 353 eura v roku 2005, dobre. Toľko k výškam dôchodkov.

    Určite by si starší ľudia, ktorí majú nízke dôchodky, a hovorím o tých 247-eurových v priemere a nižších dôchodkoch, zaslúžili, aby im zostalo viac ako 37 eur 96 centov pri dlhodobom pobyte, ktorý majú garantovaný. A dotkneme sa trochu o tom, o čom je tých 37 eur 96 centov. Prišla som do Nového mesta do zariadenia pre seniorov, kde povedia, ale my si z toho nemôžeme kúpiť ani lieky. Jedno vyšetrenie za osteoporózu nás stojí 20 eur, jedna návšteva a jeden röntgen nás stojí 6 - 8 eur, záleží od toho, ktorý je, a keď nás musí sprevádzať, pretože prihlásila sa jedna pani a povedala: "Mám sklerózu multiplex, som úplne imobilná, nepohnem rukami, nohami a doprovod ma stojí so sestričkou z daného zariadenia 10 eur." Ja sa spýtam, kde sú peniaze na lieky, ktoré sa šplhajú do výšky 80 eur? Pán minister Mihál osobne navštívil zariadenie pre zdravotne postihnuté, teda deti, kde sú aj dospelí, Adamovské Kochanovce, kde sú ľudia s duševnými poruchami a poruchami správania. Ste tu mnohí lekári, viete aké sú doplatky na duševné poruchy a poruchy správania, bez problémov sa pohybujú 80 eur a viac ako 100 eur. Pri zostatku 37 eur im nezostane, keď potrebujú vyšetrenia, nedaj Boh, keď musia volať lekára, aby prišiel do zariadenia, pretože máme do činenia s ľuďmi s duševnými poruchami, poplatok 20 eur, tým ľuďom nezostane ani len na špeciálny zdravotnícky materiál, ktorým sú plienky, podložky, kondómy pre mužov a pod. Vážení, toto naozaj sme chceli, toto sme chceli schváliť? Myslím si, že máme čo robiť, aby sme napravili túto chybu a že sa všetci môžete zamyslieť nad tým, a takýto zákon, ako tu bol, odmietnuť.

    Vážené dámy, vážení páni, takéto zvýšenie úhrady za sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb pre ľudí, odkázaných na pomoc iných a pre ľudí, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, absolútne popiera základnú požiadavku, obsiahnutú v zákone o sociálnych službách, a to požiadavku zabezpečenia primeranej dostupnosti sociálnych služieb zodpovedajúcej, samozrejme, príjmom a majetkovej úrovni odkázaných občanov a ich rodín. Nezaplatenie úhrady, vzhľadom na právnu ochranu zostatku po príjmu, po zaplatení úhrady, dostali dotknuté osoby do úlohy celoživotných dlžníkov, ako som povedala a donúti žiť rodiny s prítomnosťou člena s takýmto postihnutím celoživotne na úrovni životného minima, ktoré dnes povedzme si, lebo 1,3-násobok sumy životného minima dnes asi zodpovedá reálnej sume životného minima.

    Toto reálne vyvoláva riziko nezabezpečenia potrebnej pomoci ľuďom, ktorí sú na to odkázaní pri zabezpečovaní vitálnych potrieb. Tí, ktorí sa nedokážu teda postarať sami o seba, o svoju domácnosť, nedokážu chrániť svoje práva, právom chránené záujmy.

    Vážené panie poslankyne a poslanci, ako chcete naložiť s týmito ľuďmi, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osobe a sú celoživotné odkázaní na takúto pomoc? Necháte ich pomaly a nedôstojne bez pomoci zomierať? Chcete zaviesť eutanáziu? S kým a akú solidaritu, prejavuje strana, ktorá toto vznešené slovo tak pošpinila, že si ho pri svojej nehumánnej a priam genocídnej politike, dala do svojho názvu. Nedá mi neporovnať príklad uvedený v médiách pánom doktorom Martinom Halásom, zacitujem vám ho: "Ročne nás starostlivosť o väzňov stojí 150 mil. eur alebo 4 mld. 500 mil. korún. Väzni sa na tejto čiastke nepodieľajú vôbec. Ani ich rodiny. Ale od seniorov, od tých, ktorí tu pracovali 40 - 50 rokov, platili dane, vďaka ktorým tu mohli vládne zoskupenia privatizovať, od týchto ľudí chceme, aby platili minimálne polovicu oprávnených ekonomických nákladov, ktoré sami ovplyvniť nemôžu, pretože nie všetky zariadenia sociálnych služieb majú rovnakú technickú úroveň, nie všetky sú zateplené, nie všetky majú vyregulovaný tepelný systém a pod. Teda minimálne 500 eur mesačne od sociálne odkázaných a ich rodiny. Pýtam sa preto, aj pána Mihála, ako podpredsedu vlády: seniori a zdravotne ťažko postihnutí sú druhoradejší občania ako väzni?" Toľko na koniec citátu.

    Ak ľudia dali v minulosti bývalému ministrovi Kaníkovi taký veľmi nepekný prívlastok, tak ja vám a všetkým vašim podporovateľom dávam, pán minister Mihál, prívlastok a titul GSDr. (Genocidae Senectutate Doctor). Určite viete po slovensky, čo to znamená. Inak nemôžem nazvať toho, kto si trúfa presadiť zákon, ktorý dostáva do permanentného stavu hmotnej i sociálnej núdze, nielen starších ľudí a chorých ľudí, ale aj ich rodiny.

    Bez akejkoľvek nádeje na zlepšenie sociálnej situácie, dokonca do zadĺženia až za hrob. Vy v snahe nahrabať čo najviac peňazí pre vaše spriaznené neziskovky, neváhate siahnuť po opatreniach, ktoré zabránia desiatkam tisícov starších ľudí a zdravotne postihnutých, odkázaných na sociálnu pomoc, prístup k tejto službe a necháte ich napospas osudu. V lepšom prípade im umožníte pobyt v zariadení sociálnych služieb, avšak za cenu absolútnej chudoby a nedôstojného života celej rodiny. Veľkoryso sa chválite v médiách a v predvolebných kampaniach, veď im ponechávame 38 eur. Načo? Na poplatky za zdravotnú starostlivosť, ktorú by mali mať bezplatnú? Uvažovali ste niekedy, čo si asi za tieto peniaze môžu kúpiť a keď ju musia zaplatiť za zdravotnú starostlivosť a nezostane im na lieky, aký je ich zdravotný stav? A že si nemôžu kúpiť ani jedny noviny mesačne a nemôžu si kúpiť ani jednu čokoládu, pomaranč, jablko? Takto sme sa chceli dostať ďaleko? Beriete vôbec do úvahy, že takmer všetci, ktorí sú na sociálnu pomoc v zariadení odkázaní, si musia kupovať ešte lieky, špeciálny zdravotnícky materiál a zvláštne indikované lieky? Zistili ste aké náklady majú na lieky títo ľudia? Či im tých 37 eur 96 centov stačí, vykonali ste skutočnú serióznu analýzu, ako to v jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb je? Akú majú dostupnú zdravotnú starostlivosť, kde a za čo platia? Nie. Máte približnú predstavu o tom, čo vyžaduje starostlivosť o ľudí s duševnými poruchami a poruchami správania? Viete aké sú následky týchto ľudí, keď tieto liečivá, psychofarmaká neberú? Jednoznačne, pri nebratí liekov dochádza k recidíve ich duševnej poruchy, zhoršeniu zdravotného stavu. Znovu idú do nemocníc, opakovane a opakovane na preliečenie, preliečenie trvá aj niekoľko mesiacov. Čo je ďaleko nákladnejšie ako to, keby mali dostupné lieky a mohli ich využívať. Viete dnes koľko stoja lieky na diabetes alebo pri onkologických ochoreniach, či na epilepsiu, alebo srdcovo-cievne ochorenia ? Čo na to hovorí váš pán kolega minister zdravotníctva, jemu nevadí, že títo ľudia nemajú prístup k liečivám? Alebo sa všetci riadite doktrínou bývalého ministra Zajaca, že "starším ľudom už netreba poskytovať liečbu, nanajvýš symptomatickú, lebo sú ekonomicky neefektívni a navyše kompletná liečba im bola poskytnutá v mladosti". Toto prosím, je citácia z dokumentu, ktorý mala prerokovať vláda a Národná rada.

    Ste naozaj presvedčený, že ľudia v zariadení sociálnych služieb nemajú už právo aspoň z času na čas navštíviť kino, divadlo, kúpiť si knihu, obľúbený časopis, noviny, alebo nebodaj nejaké cédečko, že vstupom do zariadenia sa končí ich právo na dôstojný život? Odkiaľ berieme, prosím, drzosť upierať týmto ľuďom, ktorí tu celý život pracovali a títo ľudia v priemere 43,8 roka platili dane a prečo im teda upierame právo na dôstojnú starobu.? Vy, ktorý ste desiatky rokov ošklbávali tento štát o dane a odvody. Vy, ktorý ste sa popri minimalizácii vašich daní a neplatení odvodov, verejne chválili, že vy veru musíte mať, pán minister, na jediný deň príjem 400 - 600 eur. Je hanba pozrieť sa do očí týmto ľudom, ktorým ste veľkoryso, v tejto situácii pri zvýšení platby, vyčlenili 38 eur na celý mesiac. Viete povedať, pán minister, ako majú ľudia odkázaní na službu v dennom stacionári garantovaných 38 eur?

    Platiť popri 50-percentnej úhrade za sociálnu službu ešte aj náklady vo svojom vlastnom byte, náklady na večeru? Viete vôbec o tom aj vy, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, že títo ľudia sa odhlasujú z druhého jedla, berú často len jeden obed, a to preto, aby im zostali nejaké prostriedky, na to, aby si mohli kúpiť liečivá a lieky. Naozaj si myslíte, že rodiny seniorov a zdravotne postihnutí sú výpalníci, ktorí berú svojim starším ľuďom ich príjmy? Skúste sa na to pozrieť a povedať, to, čo povedala hovorkyňa ministra práce 8. decembra, že starší ľudia v zariadeniach sociálnych služieb nepotrebujú peniaze, lebo im ich berú rodinní príslušníci, svedčí o tom, že v živote žiadne zariadenie nenavštívila, a ak navštívila, nikdy sa nezaujímala, aký život tam tí ľudia žijú.

    Alebo, a myslím si, že naozaj v tomto prípade, a odcitujem názor pána Halása, že vám pri tomto návrhu zákona ide len o to, aby ste dostali vytúžených 40 miliónov eur dotáciu pre vami spriatelených neverejných poskytovateľov? A že všetko ostatné bolo iba zásterkou a naoko snahou odbremeniť poskytovateľov a prihrať im 40-miliónovú dotáciu. A bremeno naložiť sociálne odkázaným a ich rodinách. Dovoľte teda citovať z listu pána Halása: "Pozrime sa, pán Mihál, komu, akým typom zariadení pomohla vaša minuloročná dotácia pre zariadenia sociálnych služieb v zmysle uznesenia vlády 485 z roku 2011 z júla 2011 vo výške 8 591 653 eur. Z dotácie bola poskytnutá suma 4 806 648 eur, 237 vybraným neverejným poskytovateľom." Medzi vybrané neziskovky patrili a nebudem ich ani citovať, ale poviem táto neziskovka dostala 28 784 eur pre 8 prijímateľov sociálnych služieb. V priemere 600 eur na jedného prijímateľa mesačne. Pritom tento neverejný poskytovateľ, samozrejme, dostáva finančný príspevok na prijímateľa a finančný príspevok na prevádzku aj od vyššieho územného celku za prijímateľov v pôsobnosti daného kraja. Mohli by sme hovoriť aj o ďalšej neziskovke, ktorá získala finančný príspevok 88 456 eur pre 20 prijímateľov poskytovaných služieb, čo je mesačne 737 eur na jedného prijímateľa. Ale, v tejto chvíli musím povedať jedno, poznáme veľmi dobrých aj neverejných poskytovateľov, ktorí urobia pre svojich ľudí, čo len vládzu. Poskytujú priam na kolene služby a pomaly by som povedala, že do zariadenia nosia svoje vlastne peniaze, len aby prežili. Ale prepáčte zastávam jeden názor a je mi veľmi ľúto, ale vyslovím ho tu, ak by týmto neverejným poskytovateľom záležalo na klientoch a záležalo na starších ľudí, nemôžu súhlasiť s takto predloženým návrhom zákona.

    Je mi trápne neustále pripomínať, že dostupnosť sociálnych služieb je garantovaná európskymi medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, či už ide o Chartu základných práv Európskej únie, alebo revidovanú Európsku sociálnu chartu. Zabudli sme páni poslanci na tieto dokumenty a preto si dovolím pripomenúť, že Preambula Charty základných práv Európskej únie akcentuje, že únia je založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity, je založená na zásadách demokracie a právneho štátu, že do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, teda nie firmy nie neziskovky, ale človeka. Ďalej sa v charte, v článku 25 píše, že únia uznáva a rešpektuje právo starších osob na dôstojný a nezávislý život, na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote. V článku 35 únia uznáva a rešpektuje právo na sociálne služby, ktorými sa zabezpečuje ochrana v prípade choroby, závislosti, alebo vysokého veku. Články 52 a 54 hovoria, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte, musí rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality, možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Vnútroštátne právne predpisy a prax sa musia zohľadniť v plnej miere, tak ako je to vymedzené v tejto charte. Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že obmedzuje, alebo poškodzuje ľudské práva a základné slobody, uznané v rámci príslušného rozsahu ich pôsobnosti. Právom únie, medzinárodným právom a medzinárodnými zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je únia, alebo všetky členské štáty, a najmä európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ústavami členských štátov. Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že zahŕňa právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, zameraných na poškodenie práv a slobôd uznaných v tejto charte. Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že zahŕňa právo vyvíjať činnosť, alebo dopúšťať sa činov zameraných na poškodenie práv a slobôd uznaných v tejto charte. Obdobným spôsobom garantuje prístup každému, kto je na to odkázaný, k sociálnym službách, Európska sociálna charta.

    Ak vás teda nezaujíma osud odkázaných na sociálne služby, tie stovky tisíc ľudí a ich rodinných príslušníkov, ktoré na ne nebudú mať, a ktorých uvrhnete do biedy, pýtam sa vás z iného hľadiska, ako sa chcete, páni poslanci, a panie poslankyne, vysporiadať s týmito záväzkami, vy sa necítite byť nimi viazaní ? Ako chce pán minister Mihál čeliť kritikám medzinárodných inštitúcii ohľadne neplnenia uvedených medzinárodných záväzkov? Alebo sa riadime heslom po nás potopa? Alebo budete aj z tohto dôvodu zvažovať výstupy z Európskej únie, tak ako je to v prípade Medzinárodnej organizácie práce, je v súvislosti s vašim porušovaním záväzkov medzinárodných zmlúv, čeliac medzinárodnej kritike, ste prejavili, pán minister, úmysel vystúpiť z tejto organizácie?

    V súvislosti s prerokúvaným zákonom, a právom vráteným pánom prezidentom, sa mi natíska otázka známej reči rímskeho senátora k nespratníkovi Catilinovi: "Quem ad finem sese effrenata iactabit audacia?" Určite viete o čom hovorím.

    Vážené dámy a páni, aj keď pán prezident navrhol zmeniť len ustanovenia týkajúce sa retroaktivity zákona, aj keby ste akcentovali pripomienky pána prezidenta, za tento zákon ja nikdy hlasovať nebudem. Zákon v tejto podobe poškodí ľudí, o ktorých priazeň sa v tejto chvíli uchádzate. Poškodzuje tých najslabších, ktorí najviac potrebujú starostlivosť a pozornosť spoločnosti, pretože sa im zamedzuje dostupnosť k sociálnym službám v situácii, kedy sú na tieto služby bytostne odkázaní. Uvrhne do biedy a do životného zadlženia aj rodiny ľudí odkázaných na sociálnu službu. Rapídne zníži sociálnu situáciu aj rodín, ktoré by bez tohto zákona možno nikdy neboli v biede. Zasahujeme do originálnych pôsobností orgánov územnej samosprávy. Niet preto jediného dôvodu, prečo by sme za takýto hlas, zákon mali hlasovať. Obraciam sa na vás všetkých, kolegyne a kolegovia, ktorí máte aspoň trochu slušnosti a zodpovednosti voči občanom, ktorých vyznávate hodnoty ľudských práv, na ktorých je postavená sociálna, humánna kultúra Európy, hodnoty z ktorých vychádza aj sociálna náuka katolíckej cirkvi, aby ste za tento návrh nehlasovali.

    Dámy, páni, týmto by som asi mala skončiť, ale predsa len neskončím, a to z toho dôvodu, že pred Vianocami sme sa stretli s materiálom ktorý neschválila vláda, a teda ktorý nie neschválila, ale neprerokovala vláda, to boli projekty, ktoré navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Projekty, ktoré, kde za 18 mesiacov neboli schopní pohnúť sa s čerpaním Európskeho sociálneho fondu, kde vlastne jedinými výsledkami práce boli komentované lži a nepravdy na úseku Európskeho sociálneho fondu. Ale nedá mi, aby som nespomenula, niektoré zo zákonov, pardon, niektoré z projektov, ktoré ministerstvo práce teraz na koniec obdobia vypotilo a ktoré skutočne naháňa, aby boli realizované. Budem hovoriť o národnom projekte a súvisí to so sociálnymi službami, zvýšenie dostupnosti opatrovateľskej služby prostredníctvom poukážok, celkový rozpočet projektu, nemalá suma, iba 49 890 000, v slovenských korunách bývalých 1,5 miliardy. I na tri roky skutočne ide o veľmi vysoký objem prostriedkov. Zameranie projektu je vydávanie poukážok na poskytovanie opatrovateľskej služby. Problémové časti v projekte, aby ste mali predstavu, dochádza ku diskriminácii časti klientov, oprávnených na prijímanie opatrovateľskej služby v súlade so zákonom o sociálnych službách, pretože si môžu zakúpiť poukážky iba občania obyvatelia miest a obcí starší ako 62 rokov. Pritom opatrovateľská služba podľa zákona 448 o sociálnych službách je určená pre ďaleko širší okruh prijímateľov, ako ohraničuje projekt. Akoby projekt bol určený pre klientsky napojené opatrovateľské agentúry, pretože opatrovateľskú službu môže vykonávať iba firma, ktorá má minimálne 5 zamestnancov, ktorí vykonávajú opatrovateľské služby. Do projektu sa nemôžu zapojiť opatrovateľky, samostatne zárobkovo činné osoby, resp. zamestnávatelia s nižším počtom pracovníkov. Samozrejme tento projekt je v nesmierne náročný na administratívne zabezpečenie na úrovni obce i mesta.

    Cena jednej poukážky za opatrovateľskú službu je 6,90 eur, z čoho má poberateľ, teda klient zaplatiť 1,40 eur na hodinu. Koľko klientov si bude môcť dovoliť, teda prijímať takúto službu, keď pri potrebe denného poskytovania opatrovateľskej služby v rozsahu 8 hodín bude musieť zaplatiť 11,2 eur a po tridsiatich dňoch v mesiaci ho bude stáť opatrovateľská služba 336 eur. Počujete dobre. Pýtam sa, koľko seniorov si bude môcť dovoliť využiť túto službu, keď priemerná výška starobného dôchodku je okolo 360 eur?

    Dnes v obciach a mestách, ktorým patrí do kompetencie vykonávanie alebo zabezpečovanie opatrovateľskej služby, poskytujú túto službu pre klientov finančne výhodnejšie, ako je navrhnuté v projekte. Ceny sa v niektorých obciach pohybujú na úrovni 60 centov na hodinu. Keďže je to spolufinancované z Európskeho sociálneho fondu, v rozpočte operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia vôbec nemáme rozpočtované žiadne súkromné zdroje. Čo je opäť dôkazom neodbornosti ministerstva práce, sociálnych vec a rodiny. V neposlednom rade treba poukázať na fakt, že to bude znamenať aj zvýšené výdavky a poplatky pre emitenta poukážok vo výške 700 000 eur. Maličký obchodík pre vybranú skupinu. Poplatok emitenta za jednu poukážku je 10 centov, tak ako to majú v projekte zapísané emitentom poukážok bude, už dnes vieme povedať, bez verejného obstarávania, uverejnené Sodexo. V projekte sú spochybniteľné údaje o počte nových pracovných miest alebo o počte udržaných pracovných miest. Hovorí sa o 3 690 miestach. Je to vytvorených novo 3 690 miest alebo udržaných? Tak ako je projekt rozpočtovaný, nie je v súlade so systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov Kohézneho fondu. Je narušená všeobecne dohodnutá miera spolufinancovania medzi Európskym sociálnym fondom a verejnými zdrojmi. Nikdy nebolo, aby sa mestá a obce spadajúce do ciele konvergencie, teda celá Slovenská republika okrem Bratislavského kraja, podieľali na realizácii projektu 36 percentami. Pri čerpaní ESF je spravidla 5 % z oprávnených nákladov rozpočtu a teda nie je vôbec pravda, že projekt je financovaný pomerom 85 % zo zdrojov ESF a 15 % zo štátneho rozpočtu, tak ako informujete na vašej internetovej stránke pod názvom "Zvýšenie dostupnosti opatrovateľskej služby prostredníctvom poukážok". Ministerstvo práce a jeho zamestnanci zavádzajú nielen odbornú verejnosť a Európsku komisiu, ale v konečnom dôsledku aj sami seba, a to len preto, aby sa vytvoril priestor na ľahký prístup peňazí pre vybranú skupinu organizácií tretieho sektora, ktorá sa na príprave projektu podieľala. A treba povedať, aj samotný ZMOS, hoci je s týmto projektom oboznámený a v mesiaci októbri alebo novembri bol predstavený pani Wolekovou, ktorá tiež pracuje v známej agentúre tretieho sektora, odmieta tento projekt z dôvodov financovania. Finančná náročnosť na projekt - obec, mesto musí na jeden poukaz prispievať zhruba 2,5 eurami, lebo obec ho musí emitenta kúpiť za 3,90 a klientovi predávať za 1,40. Ďalším dôvodom je, samozrejme, zvýšená administratívna záťaž.

    Nestačí takýto projekt z oblasti sociálnych služieb, ale je tu aj ďalší národný projekt Štipendijný fond, ktorý plánujete vytvoriť na úhradu zahraničných stáži pre analytických pracovníkov štátnej správy, verejnej správa a tretieho sektora. Rozpočet projektu stanovený na 2 mil. eur pre 100 stážistov, ktorí sú pôjdu zvyšovať odbornosť na zahraničné univerzity, 20 000 eur nás bude stáť štipendium pre jedného pracovníka štátnej, verejnej správy. Je to skutočne, podľa vás, správne, aby štát zaplatil 25 000 eur štipendium pracovníkom v treťom sektore? Okrem toho v rozpočte budeme platiť niekoľko zahraničných expertov, ktorí si budú na hodinu účtovať 1 000 eur? A čo tých 5, 6 a 7 eur, stanovené v metodickom pokyne ministerstva práce pre našich ľudí? Samozrejme, k tomu budú pre toho zahraničného experta platiť aj cestovné náklady. Tento projekt je v rozpore s pravidlami a účelom, na ktorý je Európsky sociálny fond určený. Na jednej strane škrtáte výdavky na aktívne opatrenia na trhu práce, čím zavádzate antisociálnu politiku pri podpore uľahčovania vstupu na trh práce nezamestnaným. Na druhej strane chcete za ľudí platiť 20 000 zahraničné štipendiá.

    Takto by som mohla pokračovať aj v ďalších projektoch. Napríklad projekt "Podpora zvyšovania profesionality výkonu a rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výkonu v oblasti služieb sociálnej inklúzie pre štátnu správu a samosprávu", ale osobitne zaujímavým a mimoriadne zaujímavým, je projekt, a ja si ho dovolím odcitovať: projekt "Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí", ktorý zahŕňa protipovodňové opatrenia, toľko proklamované, odôvodňované, chválené.

    Vážené dámy, vážení páni, tento projekt zahŕňa niekoľko veľmi vážnych porušení zákona. Okrem toho, že zahŕňa porušenia o verejnom obstarávaní, okrem toho, že sa na ňom nezúčastňujú odborníci, máme zistenie, že realizácia programu bola vykonávaná aj v územiach patriacich do siete Nature 2000. V takomto prípade mali byť projekty posudzované v zmysle zákona č. 543. Môžem konštatovať, že obdobie, ktoré mali obce uzatvorené dohody s úradmi práce na vytvorenie krátkodobých pracovných miest na šesť kalendárnych mesiacov, nie sú v časovom súlade so zmluvami o dielo, kedy sa mali vykonať protipovodňové opatrenia. Mali by ste vidieť a možno, že veľmi skoro uvidíte, aké protipovodňové opatrenia za obrovské milióny vykonané boli. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne Tomanovej s faktickými poznámkami 7. Končím možnosť. Pán poslanec Kolesík, rýchlejšie, dobre, nabudúce, 8. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán podpredseda, pani poslankyňa Tomanová presne popísala, čo je za zákon, ktorý sme tu prijali. Je to jeden z najhorších zákonov v sociálnej oblasti, z hľadiska dôchodkov bol zlý zákon, z hľadiska 461, z hľadiska sociálnych služieb. Som presvedčený, že nová vláda tento zákon musí zmeniť, pretože tento zákon nemá nič dočinenia so starými ľuďmi, ktorí sú na túto podporu, ktorí túto časť života chcú prežiť v sociálnych domovoch, ale aj deti. Tento zákon ožobračuje ľudí, čiže tento zákon nemá v civilizovanom štáte čo robiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som určite podporila svoju kolegyňu Vierku Tomanovú, a to v tom, že jednak tento zákon je obrovským zásahom do kompetencií samospráv, pretože, spomeniem aj čo sa týka zákonnej formy, ale spomeniem aj obsahovú, pretože ekonomické oprávnené náklady sú v rámci každých krajov rôzne. Čiže každý kraj a každé mesto si tieto náklady môže určovať, pretože aj ľudia sú rozdielne, majú príjmy a dôchodky, či je to už vo východoslovenskom kraji, stredoslovenskom kraji a práve preto sú tieto kompetencie ponechané na samosprávu, aby vedeli ohodnotiť, kde ako ľudia na tom finančne sú, a kde a ako má pomôcť jednoducho týmto občanom samospráva.

    Takisto, si myslím, že je to taký trošku prehľadný pokus o privatizáciu sociálnych služieb, tak ako sa to snažili urobiť v zdravotníctve. Sú to postupné kroky práve k privatizovaniu staroby.

    A čo sa týka zásahu samospráv, pretože som primátorka, poviem to na rovinu, v tomto parlamente, ja som tu síce druhé volebné nedokončené, ale ani predtým, takto hrubo zasahovať do kompetencií samospráv cez ministrov, cez zákonov to nemá obdobu, to nemá obdobu, aby jednoducho rôznymi zákonmi sa vôbec nezohľadňovalo, čo sa deje v regiónoch, ale jednoducho natvrdo sa prijali nejaké zásady, a to nielen v tomto zákone, ale v zákone o daniach, kde jednoducho, pán minister Mikloš zoberie mestám a obciam peniaze a dá, aby im primátori museli zvyšovať dane a jednoducho to nechá na mestách a obciach a povieme si, áno, znížime rozdiely medzi podnikateľmi, znížime medzi ľuďmi, ktorí platia za svoje domy, za svoje byty a zákonom im dáme, že, teda samosprávy musia zvyšovať takisto dane občanom. Ja si myslím, že takéto zásahy sú na samospráve. Sú tam volení primátori, starostovia, ktorých volia ľudia a nie, aby pán minister, ktorý je politicky volený si jednoducho zasadol a všetkým poslancom a starostom rozkázal, že musia ľuďom zvýšiť dane. Asi o tomto je aj celá novela. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, neviem, kto vám písal váš príhovor. Najviac mi to pripomenulo Manifest Marxov a Engelsov komunistickej strany, tam sa tiež píše, že svet obchádza strašidlo. Dovoľte mi len, ako vyvrátiť v podstate v dvoch vetách všetko, na čo ste upozorňovali a jednoducho ochrana príjmu zostáva zachovaná. Tento zákon úplne jednoznačne stanovuje, že tí, ktorí sú najviac odkázaní v starobe, o tých bude postarané. Je tam zabezpečená ochrana príjmu a naopak, tí, ktorí majú nejaký majetok, nejaký majetok nadobudli, predali, sa musia spolupodieľať na nákladoch, a tak je to sociálne spravodlivé. Veď, preboha, tak je to aj ľavicové. To by mal podporovať aj SMER, keby bol skutočnou ľavicovou stranou.

    No a, nechopil som celkom tú druhú časť vášho vystúpenia o tých jednotlivých projektoch, pretože bola v podstate aj v rozpore s rokovacím poriadkom, keďže bola úplne od veci a nejednala sa, a netýkala sa prerokovaného bodu. Len mi pripomeňte, pani bývalá ministerka, tie projekty, o ktorých ste hovorili, to boli tie projekty, kde ste si v rozpore so zákonom s vašou pani bývalou štátnou tajomníčkou vyplácali tie 10 000 odmeny v eurách a tak ste zachraňovali sociálne odkázaných? Alebo to boli tie projekty, kde ste zadotovali desiatkami tisíc rakúskych klientov súkromného centra vašej priateľky s jej polohovateľnými posteľami. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem, naopak, zdôrazniť, že pani Tomanová, ako dlhoročná skúsená pracovníčka, ktorá prešla všetky stupne v sociálnej oblasti a myslím si, že má asi z nás všetkých najviac skúsenosti, sa k tomu, aj najväčšie odborné skúsenosti, sa k tomu vyjadriť. Vyjadrila v tomto zákone to, že vlastne nám rastie sociálne, zase najslabšia skupina našich obyvateľov, kde sa stupňuje sociálne riziko týchto našich dôchodcov, aby dôstojne dožili svoju starobu. Ak budeme vychádzať z faktu, ktorý tu ona spomenula, ktorý je nám všetkým jasný, že máme okolo 65 % dôchodcov s nízkymi príjmami okolo 350 eur, tak si neviem predstaviť z čoho majú uhradiť tých 50 % z nákladov sociálnych služieb, keď už vieme, že teraz im prispievajú, mnohým z nich, deti, ich blízki príbuzní. A vôbec nehovorím o kategórii občanov, dôchodcov so zdravotným ťažkým postihnutím.

    Myslím, že by sme si všetci mali klásť otázku, čo budú robiť občania, ak na úhradu týchto služieb nebudú mať finančné prostriedky, lebo nám bude permanentne rásť stav zadlžovania týchto rodín? Skutočne nám ide o to, aby sme už dopredu stanovili, že určité sociálne skupiny nebudú mať možnosť vôbec požiadať o tieto sociálne služby?

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, no, skutočne v 21. storočí a v takom obrovskom technickom boome, a po 30. rokoch neuveriteľného vývoja v západnej Európe od toho 50. do 80. - 85., kde spoločnosť dospela k vysokému vnímaniu empatie solidarity, že kam sa až dostávame, že začíname hovoriť úplne vážne o genocíde, keď počuť aj v tomto parlamente prejavy, ale demonštrovaného sociálneho cynizmu. Demonštrovaného sociálneho cynizmu. Vážené kolegyne, kolegovia, to čo tu predvádza pán minister, to v tomto je len malý drobný rozmer k dôchodcom, k najmenej schopným brániť sa. Máme situáciu dneska, a mám tú skúsenosť veľmi čerstvú z mojej rodnej dediny, kde sa mi ľudia sťažujú, že nastala situácia, kde tri - štyri dni pred tými sociálnymi dávkami a podobne, ľudia hladujú. Hlad sa vkráda do slovenských dedín od stredného po východné Slovensko, možno aj do západného. Pamätám si, klasik kedysi povedal, že humánne a zmysluplne spravovaná spoločnosť pozostáva z ľudí, ktorí zomreli, ktorý už prežili podstatu časť svojho života, z aktívnych ľudí, z malých detí a z detí ešte nenarodených. To sú všetko fenomény, ktoré dobrý spravovateľ štátu musí poznať. To, čo sa deje u nás, absolútny generačný egoizmus a neschopnosť toho, aby slovenská spoločnosť mohla mať názov a prívlastok humanistická, je tragédiou. Pevne verím, že po voľbách sa ten pohľad štátnej reprezentácie na tak zásadné otázky zmení. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela pripomenúť rečníčke, že napriek tomu, čo komunikuje ona, ministerstvo dôsledne komunikovalo so všetkými, ktorých sa zákon týka. Komunikovalo nielen so zriaďovateľmi, ale aj so samotnými poskytovateľmi, verejnými či neverejnými, ktorí sú stotožnení s touto novelou zákona. Komunikovalo so ZMOS-om, na čele s pánom Dvončom, ktorý vyjadril svoje veľké nadšenie, že nastáva konečne posun v rámci sociálnych služieb. Niekoľkokrát sa rečníčka odvolávala na pána Halása a jeho vypúšťanie mediálnej hmly, ktorého sme už dlhšie svedkami, jeho druh populizmu sme mali možnosť okúsiť v rámci kampane SDĽ, tak všetci snáď dobre vieme, že zase ide o nič iné, len o zavádzanie občanov.

    Každý, kto bude hlasovať proti tomuto zákonu, bude osobne zodpovedný za kolaps sociálnych služieb. Buď bude tento zákon schválený, alebo sociálne služby celé, ako ich doteraz poznáme, samovoľne zaniknú. Zaniknú na nedostatok, na podvýživu finančnú. Potom pevne verím a pevne dúfam, že vám prídu osobne tie tisíce ľudí na Súmračnú poďakovať. Ďakujem pekne.

  • Ja by som sa dotkol len toho záveru, kde sa pani poslankyňa dotkla protipovodňových aktivít a prác.

    Ja som si totiž mal možnosť, na východnom Slovensku pri ukrajinskej a poľskej hranici, prejsť niekoľko dedín, kde tento projekt prebieha a ja si myslím, že to je veľmi prospešná a dobrá vec. Videl som ľudí, ktorí roky nemali prácu, ktorí v odľahlých, zapadnutých, maličkých dedinkách tú prácu ani v budúcnosti nemajú veľkú šancu zohnať, ako našli znovu zmysel života, ako sa v každej dedine desať rodín znovu stalo schopnými živiť sa. A videl som aj práce, ktoré sa za tieto peniaze, ktoré v porovnaní s veľdielami budovanými veľkými firmami robia za minimálne peniaze, aj tie práce, ktoré sa urobili, desiatok opatrení, ktoré zadržiavajú vodu v regióne, v krajine, dochádza k revitalizácii krajiny, dochádza k zadržiavaniu nárazových vôd, ktoré sú spojené s prívalovými dažďami a v konečnom dôsledku šetria obrovské milióny, ktoré spôsobujú každoročne takéto prívalové dažde, ktoré spôsobujú škody v jednotlivých dedinách na majetku obcí, aj občanov.

    Rozprával som sa so starostami, ktorí majú skúsenosti s tým. Zažili situáciu pred vytvorením týchto opatrení a po, a jednoznačne tvrdia, že tieto veci fungujú. Ja viem, že je proti tomu veľká loby, lebo samozrejme ide o peniaze, ktoré by mohli ísť do betónu a do regulácií, a pre veľké stavebné firmy, a takto to ide jednoduchým občanom na jednotlivé dediny, ale je to dobrý projekt a bola by škoda, keby sme v ňom nepokračovali. Dodnes v ňom našlo prácu 7 700 ľudí a tento počet je možné zväčšiť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mňa len veľmi mrzí, že pri tejto rozprave nie je prítomný aj navrhovateľ, aj keď viem, že tu nemusí byť pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Mihál, pretože zjavne nepozná veľmi známu slovenskú rozprávku o troch grošoch. Rád by som mu pripomenul, že v skrátenej verzii z jedného groša žijete, jeden požičiavate a druhý vraciate. Tretí. A ten tretí, ktorý sa má vracať, na ten pán minister zabúda. Mňa to však vôbec neprekvapuje, keďže naň zabúda človek, ktorý ako majiteľ, ešte stále je majiteľ spoločnosti Relia s.r.o., ktorá radila ľuďom, podnikateľom, občanom, ako obchádzať diery v zákone, ako neplatiť odvody do zdravotnej poisťovne, resp. platiť minimálne odvody a požívať za to maximálne pôžitky, ktorý neplatil žiadne odvody do Sociálnej poisťovne, a toto ešte aj radil a urobil si z toho živnosť a biznis. Čo vás prekvapuje, kolegovia, ktorí ste proti tomuto zákonu, že takýto zákon je práve z jeho dielne? Mňa na tom neprekvapuje nič.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade, pán Chren, odpoviem na tie desaťtisíce eur mňa a štátnej tajomníčky a 1 215 eur za vypracovanie analýzy, ktorá pomáha ľuďom a týkala sa práve zvyšovania miezd, ktoré sú u nás veľmi nízke, považujete za desaťtisíce, tak potom prosím, ale toto je totálna úbohosť vaša, pán Chren.

    Polohovateľné postele? Práve takíto ľudia, tí 80-roční a starší na tých polohovateľných posteliach ležia, nie riaditeľka v zariadení. Komu pomáha polohovateľná posteľ s antidekubitným matracom? Výlučne tým ľuďom, ktorí sú odkázaní na nich ležať 24 hodín denne, 7 dní do týždňa, 365 dní do roka a niekoľko rokov. Pán Chren, želám vám, aby ste nikdy, aby vás Pán Boh ochraňoval, aby ste nikdy takúto posteľ nemuseli využiť. Pani Blahová.

  • Pani Blahová, vy ste boli vždy chudobná duchom a ste aj doteraz. Jediné, čo ste dokázali povedať, vulgárny výraz na pána doktora Halása, ktorý si to nezaslúži, ktorý dobrovoľne sa podujal chrániť starších ľudí a chráni ľudí, ktorých nemá kto chrániť, pretože a sami svojimi silami nie sú schopní dostatočne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Vyjadrovať sa ku vášmu mopslíkovaniu k pánovi Mihálovi je úplne trápne. Vy ani neviete, o čom rozprávate. Keď ste predkladali pozmeňovací návrh, tak som sa spýtala: "Pani Blahová, čo tým chcete povedať?" Vy ste začali čítať návrh. Hovorím vám: "Čítať viem aj ja, povedzte, čo chcete povedať." Ani to ste nevedeli.

    Pán poslanec Kaník, ja som za a tiež sa veľmi hlásim za protipovodňové opatrenia, ktoré ochránia. Ale nie za tunelovanie peňazí a zdokladovanie cez dvestojedenástku...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Pani poslankyňa Tomanová bola jediná písomne prihlásená do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Bublavý a potom pán poslanec Ondruš.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, je určite veľmi potrebná. Samotný fakt, že je potrebné zabezpečiť financovanie zhruba 110 zariadení sociálnych služieb zriadených alebo založených obcami po 1. júli 2002, ktoré na rozdiel od obecných zariadení sociálnych služieb vzniknutých pred decentralizáciou, teda pred 1. júlom 2002, nie sú financované zo štátneho rozpočtu a obce nie sú schopné ich financovať z vlastných rozpočtov a to je aj v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy. Absencia finančných zdrojov pre uvedené zariadenia znamená kolaps zariadení a následne ohrozenie života, zdravia a ľudskej dôstojnosti prijímateľov sociálnej služby.

    Nakoľko obce nie sú v súčasnosti schopné financovať ani neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnej služby, v dôsledku čoho sú tieto zariadenia, klienti týchto poskytovateľov ohrození a znevýhodnení, navrhuje sa v návrhu tejto novely riešiť aj ich financovanie zo štátneho rozpočtu. Chcem podotknúť, že financovanie uvedených verejných a neverejných poskytovateľov nebolo obciam zohľadnené v rámci fiškálnej decentralizácie. To sú ale skutočnosti, ktoré sú vám, kolegyne a kolegovia, všeobecne známe. Napriek všetkým týmto faktom som znepokojený, lebo pokiaľ prijmeme tento návrh zákona v tomto nezmenenom znení, tak možno spôsobí veľmi veľa praktických problémov. Je potrebné vychytať všetky nejasnosti a je nutné prediskutovať návrh zákona hlavne s prevádzkovateľmi sociálnych zariadení. Obce a mestá potrebujú čo najskôr finančnú pomoc od štátu. Ale to sa nesmie diať tak, že narobíme touto novelou viac škody ako osohu.

    O čom tu hovorím? Napríklad, hovorím o článku 10, kde sa doplňujú do § 72 odseky 11 - 18. Tu vidím veľký otáznik v tom, že obec alebo vyšší územný celok má zabezpečiť overenie hodnoty majetku, ktorý bol zdokladovaný na osobitnom tlačive prijímateľa sociálnej služby a náklady súvisiace s vyhodnotením tohto posudku znáša obec alebo vyšší územný celok. Myslím si, že v praxi je to veľmi zložitá záležitosť.

    Ďalší problém, ktorý vidím, je výška príspevku, ktorý štát prepláca obci alebo vyššiemu územnému celku. Ak vieme, že v mnohých prípadoch sú oprávnené výdavky v domovoch sociálnych služieb aj 1200 eur v zmysle prílohy 4 a) bude obci refundovaná čiastka maximálne 330 eur. Čiže občan zaplatí 870 eur, kdeže by na to zobral, alebo ak na to nemá on, alebo jeho rodina, náklady bude znášať opäť obec alebo vyšší územný celok.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona nie je dobrý, je šitý horúcou ihlou a dôsledok bude ten, že už o pár mesiacov sa na stôl bude predkladať ďalšia novela tohto zákona, ktorá bude naprávať nedostatky dnes predloženej novely zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, stotožňujem sa s názorom pána prezidenta, a to v tom, že vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu, ceny tovarov a služieb vrátane ceny liekov, schválená zákonná úprava, bude mať negatívny dopad na prijímateľov sociálnej služby, prípadne na ich rodičov, deti a najmä s nízkymi dôchodkami a inými nízkymi príjmami. Po zaplatení úhrady za sociálnu službu na úrovni blízkej sumy životného minima dokonca hlboko pod touto sumou, môže mať priamy dosah na ďalšie podstatné znižovanie životnej úrovne týchto osôb. Preto je určite potrebné zvýšiť a upraviť najnižšie dôchodky, aby mali naši seniori možnosť slušne dožiť svoj život.

    Opäť budem apelovať na vás, kolegyne a kolegovia, hľadajme riešenie, neukvapujme sa a vyriešme tento problém financovania sociálnych služieb, tak, aby to nebolo na úkor občana, ale aby aj obce mali dostatok zdrojov na prevádzku sociálnych zariadení. Tento zákon, tak ako je navrhnutý, tieto podmienky nespĺňal. Na základe týchto skutočností musím povedať, že nepodporím tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, rád by som len veľmi stručne doplnil ešte niektoré argumenty, pre ktoré my nesúhlasíme s týmto návrhom zákona a poprosil by som vás, keby ste sa naozaj zamysleli nad týmito našimi argumentmi, doplním tie, ktoré zazneli v predošlých dvoch vystúpeniach.

    Pokiaľ ide o nesúhlas s úhradou alebo so stanovením minimálnej úhrady vo výške 50 %, vážené kolegyne a kolegovia, keď sme túto právomoc presunuli na obce a mestá, urobili sme tak absolútne vedome a po zrelej úvahe. Jednoducho z toho dôvodu, pretože napokon na tom istom princípe ste vy presadzovali, alebo vaše pravicové strany presadzovali aj takzv. reformu verejnej správy. Usudzujeme, že obce a mestá, starostovia, primátori a poslanci obecných alebo mestských zastupiteľstiev a to isté platí aj pre poslancov samosprávnych krajov, dokážu oveľa lepšie, ako my tu z Bratislavy, posúdiť konkrétne podmienky, v ktorých fungujú jednotlivé zariadenia sociálnych služieb, to na jednej strane a konkrétne podmienky, v ktorých žijú klienti týchto zariadení sociálnych služieb. Z toho dôvodu sme už v tom čase nedávali do zákona ani minimálnu, ani maximálnu úhradu zo strany klienta, pretože nepochybujeme o tom, že ak o tejto veci budú rozhodovať poslanci priamo na tej miestnej alebo na regionálnej úrovni, dokážu presnejšie vystihnúť, či klienti daných zariadení, ktoré spadajú do územia obce, mesta, alebo samosprávneho kraja, sú schopní platiť desať percentné, dvadsať percentné, alebo prípadne až päťdesiat percentné úhrady.

    Myslím si, že, a žiadam vás, aby ste sa naozaj nad tým zamysleli, myslím si, že je skutočne maximálne, ale maximálne nesprávne, ak z pozície štátu, ak z pozície parlamentu, Národnej rady, nútime samosprávy, aby určili nejakú minimálnu hranicu. A mimochodom, mimoriadne ma zaráža, že takéto riešenie navrhuje práve strana, ktorá má v názve slovo solidarita. Ak totižto štát má byť skutočne nástrojom solidarity, tak mal by stanovovať horný limit, nie spodný limit úhrady takýchto nákladov. Štát by mal zasahovať v prípade, ak občania potrebujú pomoc, alebo ak potrebujú ochranu. A vy robíte týmto ustanovením v tejto novele zákona, robíte pravý opak. Teda nestanovujete maximum, ktoré by malo chrániť ľudí, ktorí si to už nemôžu dovoliť, ktorí sa dostávajú do situácie, v ktorej nevedia zaplatiť poplatky, ale stanovujete minimum, ktorým nútite ľudí, že musia za každú cenu platiť aspoň toľkoto. Je to naozaj v základnom princípe s úlohou štátu, s úlohu chrániť ľudí, ktorí ochranu potrebujú.

    Po druhé, nesúhlasíme s tou úhradou 50 % preto, lebo tento zákon nijakým spôsobom neposúva možnosť verejnej správy, či už samospráv, ktoré sú zriaďovateľom, alebo štátu, aby vykonávali skutočne objektívne a komplexne audit nákladov. Na jednej strane nútite občanov, aby platili minimálne 50 % z oprávnených nákladov, na druhej strane ale v tomto zákone nijakým spôsobom nenútite poskytovateľov, aby sa správali maximálne hospodárne vo vzťahu k týmto nákladom a teda, aby na minimum znížili aj ten 50 percentný minimálny poplatok zo strany klientov. A musím povedať, že toto je mimoriadne dôležitý moment a dovolím si tvrdiť, že predovšetkým vo vzťahu k súkromným, alebo teda tým takzv. neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, pri ktorých my vlastne, ani na základe zákona, ani tohto zákona nemôžme dopodrobna vstúpiť do ich hospodárenia tak, aby sme dopodrobna videli, nakoľko skutočne oprávnené, ekonomicky oprávnené sú tie náklady, na ktoré sa klienti budú musieť podľa tohto zákona skladať minimálne vo výške 50 %.

    A hovorím to preto, lebo mám, bohužiaľ, aj vlastné skúsenosti z toho, že aj v neverejných zariadeniach dochádza k predražovanému nákupu služieb, dokonca aj služieb, ktoré by si tie zariadenia boli schopné zabezpečiť vlastnými silami lacnejšie. Ani ja nechcem nikoho hádzať do jedného vreca, a preto podobne ako pani poslankyňa Tomanová, nebudem menovať, ale musím povedať, že mám z minulého roka, pardon, ešte z jesene 2010 konkrétnu skúsenosť v cirkevnom zariadení, ktoré dlhodobo doslova tunelovala jeho riaditeľka nehoráznym spôsobom a teda trvalo pomerne dlho, kým jej zriaďovatelia tohto zariadenia na to prišli a dlhodobým spôsobom odčerpávala značné prostriedky z tohto zariadenia na nákup rôznych externe zabezpečovaných služieb, ktoré zabezpečovala firma jej dcéry.

    Napriek tomu, že iba neďaleko, naozaj asi 200 - 300 metrov ďalej, bolo verejné zariadenie, ktoré opakovane tomuto zariadeniu ponúkalo služby, ako bola napríklad strava alebo pranie výrazne lacnejšie, než si to toto zariadenie, to súkromné zariadenie objednávalo.

    A nikto, iba ten zriaďovateľ mohol prísť na to, čo sa tam deje a zabrániť takému nehospodárnemu nakladaniu. Ak budeme mať takéto zariadenia, tak vy bude nútiť touto novelou zákona prispievať ľudí, alebo podporovať ľudí vo výške 50, minimálne 50 % na nehospodárne nakladanie s ich vlastnými prostriedkami, a tí ľudia nebudú mať žiadnu možnosť sa tomu brániť.

    Dôvodom, pre ktorý nesúhlasíme s týmto návrhom zákona, je však aj to, že nie je pravda, že všetkým zariadeniam, ktoré na Slovensku fungujú, tento zákon pomôže aspoň získať finančné prostriedky. Musím povedať, že, a tu to zaznelo, takže to už nebudem ďalej rozoberať, musím povedať, že skutočne z tohto zákona kričí, že je na objednávku neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Ja si myslím, že je to samozrejme absolútne legitímny lobing z ich strany, aby si presadili svoje financovanie zo strany štátu a bohužiaľ, sme neraz naozaj svedkami toho, a to v tejto sociálnej oblasti za pravicových vlád sa stávalo aj v minulosti, že sa presadzuje model, že súkromné podnikanie v sociálnej oblasti sa má financovať z verejných zdrojov a úplne najlepšie je, keď je to garantované zákonom. Princíp, na tomto princípe vznikol napríklad druhý dôchodkový pilier.

    Ale skutočne nemôžme podporiť také riešenie, ktoré na jednej strane zvýhodní oproti doterajšiemu stavu jeden druh podnikateľov, teda jeden druh poskytovateľov, teda tých, ktorí vstupujú ako neverejní poskytovatelia a na druhej strane znevýhodní verejných poskytovateľov a musím povedať, že ak sa príjme táto novela zákona, tak k tomu dôjde. Ja som sa skutočne usiloval maximálne zodpovedne pripraviť sa na túto dnešnú našu debatu a tak som uplynulé 4 týždne využil na to, že som navštevoval jednotlivých, jednotlivé zariadenia a mohol by som vám ukázať úplne konkrétne prípady,a mám tu so sebou aj ich rozpočty, aké negatívne dopady to bude mať na zariadenia, ktoré zriaďujú obce. A skutočne viaceré zariadenia prídu oproti súčasnosti o výrazné prostriedky, v niektorých prípadoch sú to nie tisíce, ale desaťtisíce eur ročne a ten rozdiel, tých desaťtisíce eur ročne, v prípade týchto zariadení, budú musieť doplniť obce zo svojich rozpočtov. A to je, jednak je to maximálne nespravodlivé, že na jednej strane pomôžete povedzme týmto neverejným alebo niektorým verejným poskytovateľom, na druhej strane časť verejných poskytovateľov v malých obciach dostanete do situácie, že im budú chýbať na prevádzku desaťtisíce eur. Hovorím to preto, lebo pani kolegyňa Blahová nás obvinila, že budeme zodpovední za likvidáciu niektorých zariadení. No, ja sa k tomu ešte vrátim, ale vás upozorňujem, že to bude práve naopak. Ak schválite tento zákon, budete zodpovední za likvidáciu niektorých zariadení a ja vám poviem, potom v osobnom rozhovore som vám ochotný povedať úplne konkrétne, v ktorých obciach tie zariadenia zaniknú, pretože vás ubezpečujem, že malá obec nebude schopná vykryť 30, 40, alebo dokonca 60-tisíc eur na to, aby zachránila to zariadenie. To zariadenie buď zanikne, alebo bude musieť znížiť kapacitu a v tom prípade sa viacerí jej terajší klienti ocitnú na ulici.

    Rád by som ešte sa v poslednej poznámke dotkol ešte jednej, ešte jedného vášho argumentu, a to, že riešite ekonomické problémy, ktoré tie zariadenia sociálnych služieb majú. Nuž, ja som sa v tých zariadeniach pýtal, koľkých sa dotkne tá, koľkí majú také dôchodky, že budú schopní platiť, teda vyššie stanovené úhrady a v podstate na to už konkrétne čísla celoplošne uviedla pani poslankyňa Tomanová. Viete, ja som sa to usiloval vysvetliť pred časom aj pánovi ministrovi Mihálovi. Celkom logicky sú iba dve možnosti, vážené kolegyne a kolegovia. Buď klamete v tom, že sa to väčšiny ľudí nedotkne, lebo majú také nízke dôchodky, že tá ochrana príjmu im zabezpečí, že nebudú platiť viac, no ale v tom prípade ste, v tom prípade klamete, že vyriešite financovanie tých sociálnych služieb, lebo ja som také zariadenia navštívil, kde majú napríklad jedného klienta, ktorý bude platiť pár eur navyše, ale vy na jednej strane tomuto zariadeniu zoberiete niekoľko desaťtisíc eur, na druhej strane výberom tých vyšších poplatkov mu pridáte pár eur, výsledok bude, že to nepomôže ani tomu jednému klientovi, ani tým ostatným. To zariadenie pôjde do likvidácie a miesta stratia všetky.

    Takže, buď teda máte pravdu, že sa to väčšiny nedotkne, ale v tom prípade nevyberiete peniaze na to, aby ste prevádzkovali tie zariadenia bez štátnych dotácií, alebo teda bez výrazného navyšovania štátnych dotácií a bez štátnej pomoci, alebo naozaj dostanete do systému od týchto ľudí obrovské množstvo peňazí, kvôli ktorým sa to oplatí takto presadzovať, ale v tom prípade to znamená, že obrovské množstvo ľudí bude negatívne dotknuté. Jednoducho na jednej strane tvrdiť, že nikoho sa to nedotkne a na druhej strane tvrdiť, že tie zariadenia získajú obrovské nové zdroje, to sa nedá. Je to absolútna lož.

    A musím povedať, že presne takto celý čas ste pripravovali a pán minister pripravoval a vy ste presadzovali spolu s ním tento zákon. Na základe lži. A preto na záver by som rád ešte teda zareagoval na pani poslankyňu Blahovú, ktorá verná svojmu jeden a pol ročnému pôsobeniu v tomto parlamente vyliala obrovské vedrá špiny na naše hlavy a potom sa zdvihla a rýchlo zdrhla, aby sa mi nemusela pozerať do očí, keď jej budem odpovedať na tie jej nezmysly, ktorú tu natárala. Takže dúfam, že pani poslankyňa, aspoň tam, kde je teraz zastrčená pred zrakom verejnosti, ktorá prišla sa sem hore pozrieť na balkón, ma bude aspoň počuť.

    Vážená pani poslankyňa, ja si od vás vyprosím, opakujem, ja si od vás vyprosím, aby ste nás obviňovali a na nás hádzali zodpovednosť za likvidáciu zariadení sociálnych služieb, ktoré sú v kritickej finančnej situácii. Pretože ešte na jeseň minulého roka vaša štátna tajomníčka a váš minister avizovali, že financovanie zariadení chcú riešiť komplexne v novele zákona, ktorú chcú na jar 2012 predložiť do tohto parlamentu s tým, aby bola účinná buď od 1. júla, alebo až od 1. septembra 2012. Boli ste to vy, vaša strana a vaši dvaja nominanti na čele rezortu, ktorí ste nám ešte mesiac pred predložením tejto malej novely zákona tvrdili, že máme celé mesiace času na to, aby sme riešili financovanie týchto zariadení. Ak je naozaj pravda, že tieto zariadenia sú v takej kritickej situácií, že bolo nevyhnutné od 1. januára zmeniť ten spôsob financovania na ten, ktorý ste navrhli, tak v tom prípade ste až do decembra klamali nás, klamali parlament, klamali celú verejnosť. Je ale veľmi možné, že klamete, že ste klamali vtedy a klamete aj teraz, čo by ma samozrejme vôbec neprekvapilo. Pretože ak naozaj máte pravdu aj v tejto chvíli, že tým zariadeniam sociálnych služieb hrozí zánik z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, mali ste prijať našu výzvu, ktorú sme vám avizovali už celú jeseň, ktorú sme zopakovali v decembri pri skrátenom legislatívnom konaní o tomto zákone a mohli sme sa spoločne dohodnúť na takej forme riešenia problému, ktorý by uvoľnil včas a dostatočne finančné prostriedky na financovanie zariadení. Lenže vy ste opäť riešenie, akútne riešenie finančnej krízy v niektorých zariadeniach spojili s vecami, ktoré, alebo s takými zmenami zákona, ktoré nijakým spôsobom nesúvisia s riešením tej finančnej krízy, ako ste to s obľubou robili pri všetkých zákonoch, ktoré sa týkali sociálnej oblasti, ako ste to s obľubou predviedli napríklad pri zákone, tzv. zákone, ktorým sa mala zaviesť super hrubá mzda a spolu s tým ste pospájali napríklad aj zvyšovanie dôchodkového veku, znižovanie dôchodkov, spomaľovanie valorizácie, atď., atď.

    Takže, vážená pani poslankyňa Blahová, ak bez ohľadu na to, ako sa skončí tento zákon, zanikne čo len jedno zariadenie sociálnych služieb, ubezpečujem vás, že tých ľudí naložím do autobusu a odveziem ich pred vaše sídlo a vysvetlím im veľmi dôveryhodne a veľmi jasne, že ak teraz, ak sú nejaké zariadenia v kríze, ak sú vo finančných problémoch, tak je za to zodpovedný ten, kto sa tu už jeden a pol roka tvári, že vládne, v skutočnosti iba klame, zavádza a podvádza. Hovorím o pánovi ministrovi Mihálovi, jeho štátnej tajomníčke, pani Nicholsonovej a celej strane Sloboda a solidarita. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Rada by som doplnila pána Ondruša, a to v tom, že chyba v nefinancovaní prevádzky tých 127 zariadení sa stala za vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2001, keď sa pripravil zákon č. 416/2001, kde nebolo vyriešené financovanie prevádzky zariadení, ktoré vzniknú v obciach po 1. 7. 2002. Štátna dotácia bola určená iba na tie zariadenia, ktoré už existovali. Taktiež tento problém sa neriešil ani pri fiškálnej reforme s účinnosťou od 1. 1. 2005. Ja som navrhla, že je možné riešiť túto situáciu buď štátnou dávkou, konkrétne určenou tak ako sú peňažné príspevky na kompenzácie pre toho klienta a zacieliť ju, ktorý na úhradu nemá, alebo je možné riešiť pripoistením sa pre účely poskytovania sociálnych služieb. Zdôrazňujem, 37 eur 96 centov, alebo 38 eur, ktoré občanovi v takomto zariadení zostáva, nestačí na poskytnutie ošetrenia a zdravotných výkonov, ktoré musí absolvovať a už vôbec nie na lieky, liečivá a špeciálny zdravotnícky materiál. To znamená, že takýto človek nemá šancu si kúpiť jeden pomaranč, jednu čokoládku a jedny noviny za mesiac. Sú to ľudia, totálne, bez akýchkoľvek finančných zdrojov.

  • Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na úvod by som chcela povedať, že som prešla v poslednom čase pomerne veľa zariadení sociálnych služieb a musím povedať aj to, že som zhrozená, v akom zúfalstve ľudia v týchto zariadeniach žijú a akú hrôzu majú z tohto nového zákona. Sú to ľudia, ktorí nikdy nežili na dlh, a teraz ich k tomuto týmto zákonom chceme prinútiť. Viete, ale keď vidím našich kolegov, ktorí tento zákon vehementne obhajujú, nemôžem povedať len jedno, aký človek, taká reč a keď vidím, aké transparenty a papiere sa tu teraz v tejto sále objavujú, tak môžem povedať len to, že hlupák ostane hlupákom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že už tu bolo povedané dosť o tomto návrhu zákona. Ja chcem len zvýrazniť jeden fakt, a to, že prijatím tohto zákona, zamedzíte v budúcnosti využitie týchto zariadení tým ľuďom, ktorí to síce potrebujú, ale majú nízke príjmy a nedostanú sa tam. Do týchto zariadení budú prijímaní nie tí ľudia, ktorí sú sociálne odkázaní na takéto zariadenie a jednoducho ho potrebujú, aby slušným spôsobom dožili svoj život, ale tí, ktorí majú na to peniaze.

    Už teraz poznám zariadenie, nenazvem to sociálne, lebo to sa pomaly, ale iste vytráca z tohto názvu, a týmto zákonom úplne. Teda poznám zariadenie, ktoré už teraz si vyberá klientov podľa výšky dôchodku. Nie, že či je na to odkázaný, či to potrebuje, ale či jednoducho na to má. Tí ľudia v budúcnosti sa tam dostanú a čo tí ostatní, kam ich dáme, na ulicu?

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja vás pozývam, ja chodím tiež do týchto zariadení a navyše jedno veľmi dôverne poznám, lebo mi tam roky pracuje manželka, takže ma nikto nepresvedčí o správnosti tohto zákona. Prídite sa pozrieť, ako tam títo ľudia žijú a či si to za celý život svoj poctivo odžitý, zaslúžia, aby ste im tu takéto niečo pripravili.

    Posledná poznámka, mohli sme tomu kľudne predísť, pretože toto je dôsledok zle nastavenej decentralizácie, ktorá sa tu uskutočnila pred niekoľkými rokmi. Tam je problém, že ste poprenášali zodpovednosť na obce, obce nemajú na to peniaze a kto to bude teraz platiť? No tí, ktorí jednoducho na to nemajú, a tých budete....

  • Prerušenie vystúpenia.

  • Pán poslanec Ondruš, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len dve reakcie.

    Po prvé chcem poďakovať pani kolegyni Tomanovej za to doplnenie, aby naozaj bolo úplne jasné, že ak teda sú zariadenia a my netvrdíme, že nie sú, vo finančnej kríze alebo vo finančnej zlej situácii, tak koho je to vina?

    Po druhé ešte predsa len pre tých rozmýšľajúcich kolegov, ktorí naozaj počúvajú tie naše vystúpenia a rozmýšľajú nad argumentami, ktoré hovoríme, ešte jedna informácia. My skutočne nechceme byť zodpovední za to, aby zaniklo ktorékoľvek zariadenie a pozeráme sa rovnakým pohľadom aj na verejných, aj na neverejných poskytovateľov, ale ubezpečujem vás, že sú aj iné spôsoby, ako vyriešiť to, aby tie zariadenia neskrachovali. Vôbec to netreba riešiť takýmto zákonom, a predovšetkým prosím, čo vás chcem upozorniť. Tento zákon a v dôvodovej správe k nemu sa to v decembri priamo uvádzalo, je takisto nesystémové riešenie, ako boli doteraz nesystémové riešenia tých dotácií. Priamo pán minister priznáva, že je to nesystémové a upozorňujem, jednorázové riešenie. Tá tabuľka, ktorá je priložená k tomu zákonu a na základe, ktoré majú dostať zariadenia dotácie, má platnosť iba pre rok 2012. Takže skutočne ja chcem upozorniť, že ak niekto hovorí, že ten zákon je extrémne dôležitý, lebo zachráni tie zariadenia, tak aj v tomto prípade klame, a samozrejme, že aj v tomto prípade nie je vôbec prekvapujúce, že toto sa nám tu usiluje vsugerovať pán minister Mihál a pani kolegyňa Blahová.

    Takže skutočne minister má v rukách možnosti ako zachrániť každé jedno zariadenie, ako pomôcť tým zariadeniam, ktoré skutočne kvalitne a dostatočne fungujú, ale pomôcť im na princípe takom, že bude pomáhať každému rovnako a zabezpečiť, aby žiadne zariadenie neskrachovalo aj keď tento zákon dnes neprejde.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, spoločná spravodajkyňa pani poslankyňa Gibalová, môžte mať záverečné slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, pani poslankyňa Tomanová, zrejme aj povzbudená priaznivcami na balkóne, ktorých srdečne vítam a pozdravujem, sa znížila vo svojom vystúpení k nechutným invektívam a okrem toho aj porušila rokovací poriadok, pretože v tretej tretine svojho vystúpenia sa dotkla vecí alebo venovala veciam úplne irelevantným. Chcem pripomenúť, vážení kolegovia, že rokujeme o vrátenom zákone prezidentom Slovenskej republiky a rokujeme o jeho pripomienkach a chceme schváliť zákon o sociálnych službách, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Za veľmi dôležité považujem na úvod povedať to, že pán prezident nemá vo svojich pripomienkach, výhradách, zásadné výhrady k zneniu návrhu zákona, iba navrhuje posunúť účinnosť zákona o dva mesiace neskôr, ako to bolo, ako je ustanovené v zákone, teda posunúť ho od 1. marca, účinnosť 2012.

    V bode III pripomienok pána prezidenta sú vyjadrené isté pochybnosti o súlade § 72 ods. 14, 73 ods. 18, 19 a dá sa predpokladať, že ide o pochybnosti v nadväznosti na § 110a ods. 1 druhú vetu schváleného zákona s čl. I Ústavy Slovenskej republiky ods. 1, jej prvej vety, teda zákazu retroaktivity.

    Podľa môjho názoru, nejde o retroaktivitu, a tu nechcem z tohto miesta , polemizovať s názorom pána prezidenta. Citované ustanovenie upravuje právne vzťahy, ktoré vzniknú v budúcnosti, t. j. len u klientov, ktorým sa sociálna služba začne poskytovať po účinnosti zákona, nakoľko sa týka posudzovania nehnuteľnosti, ktorú prijímateľ užíva na trvalé bývanie, ešte pred začatím poskytovania sociálnej služby, čo u klientov, ktorým sa už sociálna služba začala poskytovať, teda tzv. starým nie je možné aplikovať. Ak starý klient, u ktorého sa z dôvodu jeho nízkeho dôchodku uplatňuje ochrana príjmu, získa po účinnosti tohto zákona majetok v hodnote nad 10-tisíc eur, dochádza u neho k zmene rozhodujúcej skutočnosti, a preto sa u neho už nebude uplatňovať ochrana príjmu. Je to veľmi zrozumiteľné a veľmi jasné, a podľa mňa veľmi logické a sociálne spravodlivé. Pretože, ak sa u klienta zmenia podmienky a nemali by sme to brať do úvahy, vtedy by sme nemali brať do úvahy napr. aj takú zmenu podmienky, ako je napr. valorizácia dôchodkov, pri ktorej v zariadeniach sociálnych služieb, verejných a neverejných, po oznámení a uskutočnení valorizácie a doručení sa mení aj výška úhrady, síce minimálne, ale sa mení výška úhrady u týchto klientov. Čiže ak sa zmení skutočnosť, ak klient prichádzal do zariadenia, tzv. starý klient a mal určenú výšku úhrady a má nízky príjem a má ochranu neprimeranej platby, ale zmenia sa mu podmienky tým, že zrazu má isté príjmy, napr. z predaja nehnuteľnosti, je nemorálne, aby takýto klient neplatil vyššiu úhradu.

    Klient, ktorý má nízky príjem a uvediem príklad. V zariadení sociálnych služieb, kde je napr. stanovená výška 400 eur a klient, ktorý má dôchodok 200 eur, čo je veľmi, veľmi nízky dôchodok a nemá žiadny majetok, po zohľadnení ochrany príjmu platí 162 eur a po prijatí a účinnosti tohto zákona, bude naďalej takýto klient platiť iba 162 eur.

    Prijatie zmien navrhovaných pánom prezidentom, bude v praxi spôsobovať problémy pri aplikácii a interpretácii právnej úpravy v dotknutých častiach, ale pretože sme neprerokovali tieto pripomienky a neschválili ich na poslednej našej schôdzi, ktorá bola zvolaná práve kvôli vrátenému zákonu pána prezidenta, odporúčam a nemáme inú možnosť, ako tieto pripomienky pána prezidenta prijať, a odporúčam, a žiadam, a prosím vás, aby sme potom zákon ako celok prijali.

    Zámer zákonodarcu je, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhradu nákladov na sociálne služby. Zámer zákonodarcu nebol to, čo povedal pán poslanec Ondruš, že ide o získanie obrovských zdrojov pre sociálne služby, to je jedno, či verejných alebo neverejných poskytovateľov. Zákon je prijímaný preto, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov na sociálnu službu. Vy, ktorí ste boli moji predrečníci a dovolím si to povedať, zámerne zavádzate, a médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani spravodajkyňa, prepáčte na chvíľu. Chcel by som sa vás spýtať, tí čo ste na balkóne, či rozumiete tomu, že v každej Národnej rade, v každom parlamente, je možné prísť ako hostia, ale toto je rozprava v parlamente. Ak sa budete ešte raz takto chovať, tak budem musieť požiadať organizátorov, ktorí tam majú povinnosť, aby si svoju povinnosť splnili, rešpektujte to, že ste v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu má právo každý povedať svoj názor, ale vy ste tu ako hostia a nie ste súčasťou Národnej rady, tak sa chovajte podľa toho.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Aj niektoré médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene a vyvolávajú často bezdôvodné obavy u starých ľudí. Preto chcem uviesť veci na pravú mieru a informovať vás, ako bude zákon skutočne fungovať od 1. marca 2012, v prípade, ak bude schválený.

    Novela zákona zakotví ľuďom povinnosť platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa ich príjmu a hodnoty majetku. Táto novela ale bude zásadne rozlišovať majetných a nemajetných. Tí prví budú musieť platiť úhradu za služby obecných a neverejných poskytovateľov vo výške do 50 % priemerných oprávnených nákladov poskytovateľa za príslušnú službu, tí nemajetní zaplatia časť vynaložených nákladov, pričom zákon im poskytuje záruku, že ich mesačný príjem po zaplatení úhrady nesiem byť nižší ako najmenej 20 % sumy zo životného minima, to znamená 37 eur, ak sú v zariadení s celoročným pobytom, najmenej 50 % životného minima, to je 94 eur, ak sú v zariadení s týždenným pobytom. Najmenej 70 % zo sumy životného minima, to je 133 eur za ambulantnú sociálnu starostlivosť v zariadení s poskytovaním stravovania a najmenej 1,3-násobok sumy životného minima, to je 247 eur za ambulantnú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania.

    Som presvedčená o tom, že nemajetní nemajú dôvod na žiadne obavy, že ich posledným miestom, tak ako to tu bolo naznačené, sa stane ulica, pretože za služby budú platiť v podstate toľko, koľko doteraz.

    A to je to, čo zamlčiavajú aj mnohé médiá a preto vyvolávajú u ľudí zbytočné obavy až paniku. Novela zákona predpokladá vyššiu finančnú úhradu od majetných, pretože nežijú v núdzi a je spravodlivé, aby sa na úhrade za služby podieľali vo vyššej miere.

    Pri rozlišovaní, kto je a kto nie je majetný, sa prihliada nielen na súčasný príjem a súčasný majetok v čase podania žiadosti, ale aj na majetok prijímateľa, jeho rodičov, alebo detí a na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku päť rokov dozadu.

    Za hranicu medzi majetným a nemajetným sa považuje suma 10-tisíc eur. Je to preto, že nie sú zriedkavé prípady, kedy rodičia previedli svoj majetok na deti a očakávajú oni, aj deti, že sociálne služby im budú poskytované za lacný peniaz tak, ako doteraz.Jednoducho povedané, za peniaze daňových poplatníkov, pretože každý doplatok za služby do výšky ekonomicky oprávnených nákladov je hradený z výberu daní od všetkých občanov v danej obci alebo vyššej samosprávy. Tí to všetko sanujú.

    Novela zákona predpokladá, že ten kto z hľadiska zákona je majetný, bude musieť platiť za služby až do vyčerpania hodnoty jeho majetku bez garancie ponechania minimálneho príjmu, ktorá sa vzťahuje na nemajetných a stále v zákone zostáva.

    Očakávam, že tento spôsob financovania služieb prinúti deti prijímateľov sociálnych služieb, aby sa ľahkomyseľne nezbavovali starých ľudí, pretože povinnosť platiť za poskytnuté služby sa bude vzťahovať aj na deti. Pri tomto chápaní financovania sa teda už nebudú môcť stať zariadenia sociálnych služieb mnohokrát odkladišťami, do ktorých deti umiestňovali svojich rodičov a užívali ich majetok, ktorý od nich získali už za ich života.

    Novela by mala zvýšiť zodpovednosť prijímateľov sociálnych služieb za seba samých a predovšetkým zodpovednosť detí za svojich rodičov. Je mi úplne jasné, pán kolega Ondruš, že vy takéto riešenie nebudete podporovať. Ale mnohí aj vaši starostovia mi hovoria, že nevedia si poradiť vo svojich obciach s občanmi, ktorých umiestnili do zariadení, musia sanovať tie ekonomicky oprávnené náklady a za plotom pozerajú, ako si ich majetok užívajú ich deti.

    Pani Tomanová, vy ste vo svojom vystúpení vypočítali mnohé opatrenia, ktoré mal pán minister zapracovať do zákona o sociálnych službách. S týmito opatreniami, ktoré ste vypočítali úplne súhlasím. Ale prečo ste vy nenavrhli tieto opatrenia do zákona o sociálnych služieb vtedy, keď ste ho písali a prijímali. Takéto opatrenia, ktoré ste spomínali by som bola podporila aj ja. To, čo ste uviedli ako príklad smutných osudov, kde sú napríklad obaja rodičia nezamestnaní, nuž to je práve ten prípad, ktorého sa zvýšenie, alebo úprava platieb za sociálne služby nebude týkať. Som aj za to, aby sa vecne diskutovalo o zvýšení ochrany príjmu, ale po solídnej analýze v interakcii aj na iné zákony ktorých sa dotkne takáto legislatívna zmena.

    Vážené dámy a páni, tak ako som už povedala, je, nemáme inú možnosť, ako prijať pripomienky pána prezidenta, ale prosím vás, aby sme zákon ako celok prijali, pretože ak ho neprijmeme, tak niektoré zariadenia sociálnych služieb napríklad 110 zariadení zriadených alebo založených obcami po 1. 7. 2002, ale aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov cirka 100, ktorý už v súčasnosti nemajú zdroje na financovanie sociálnych služieb skolabuje a hrozí zatvorenie týchto zariadení. S tým súvisí nielen problém zabezpečenia starostlivosti odkázaných klientov, ktorých naozaj tvoria hlavne seniori, osoby so zdravotným postihnutím, ľudí bez domova, ale je s tým spojené aj prepúšťanie zamestnancov týchto poskytovateľov služieb a tým spojené súvisiace problémy a dopady, zvýšenie nezamestnanosti, zvýšenie nárokov výdavkov na sociálne dávky a tak ďalej.

    Preto vás prosím, aby ste tento návrh, túto novelu zákona o sociálnych službách, vrátenú pánom prezidentom, v časti prezidentove pripomienky podporili a v časti, ako celok zákon prijali. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vystúpenie pani poslankyne Gibalovej, ako spravodajkyne bolo záverečným vystúpením, čiže na ne nie je možné reagovať.

    Preruším rokovanie o tomto bode programu, tak ako sme si to dohodli pri schvaľovaní programu tejto schôdze. Hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o cestnej doprave.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač číslo 559 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 559a.

    Prosím prvého pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jána Figeľa, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Súčasne ho vítam na rokovaní slovenského parlamentu.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona o cestnej doprave.

    Vláda tento návrh prerokovala v novembri a schválila uznesením číslo 693. Potreba zásadne novej správnej úpravy podnikania v cestnej doprave je daná predovšetkým skutočnosťou, že orgány Európskej únie nahradili nepriamu reguláciu dopravného trhu cestnej dopravy smernicami, priamou reguláciou, teda nariadeniami. To znamená, už nie nepriamo, ale priamo tým, čo sa v európskom práve volá nariadenie, tým vnútroštátna právna úprava, úprava podnikania v cestnej doprave už nie je v pozícii povinnej transpozície smerníc, ale v pozícii povinného vykonávania spoločných nariadení.

    Druhý dôvod pre túto zmenu je skutočnosť, že Európska únia upustila od paralelnej úpravy pravidiel podnikania v cestnej doprave v tých prípadoch, keď potrebné pravidlá sú upravené mnohostrannými medzinárodnými zmluvami alebo európskymi dohovormi a závermi medzinárodných organizácií. Preto navrhovaný zákon o cestnej doprave musí vytvoriť potrebné vnútroštátne mechanizmy, alebo nadväznosti aj na niektoré medzinárodné zmluvy.

    Tento navrhovaný zákon upravuje predovšetkým kompetencie vnútroštátnych slovenských orgánov verejnej správy na vykonávanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady a medzinárodných zmlúv, ako aj sankcie za porušovanie týchto ustanovených pravidiel. To je vždy ponechané na vnútroštátnu právnu úpravu.

    Navrhovaný zákon upravuje pravidlá podnikania v cestnej doprave, zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej autobusovej doprave, práva a povinnosti dopravcov, cestujúcich v autobusovej doprave, v taxislužbe, podmienky prepravy nebezpečných vecí a takisto verejnú správu v cestnej doprave.

    Návrh zákona nebude mať dodatočný dopad na rozpočet verejnej správy. Nebude mať priame dopady na obyvateľstvo alebo priamy vplyv na životné prostredie. Zároveň bude mať pozitívny, ale aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože prináša nové opatrenia. Má napomôcť a verím, že aj napomôže informatizácii.

    Čo sa týka pozmeňovacích návrhov uvedených v správe, v spoločnej správe výborov Národnej rady, vyjadrujem s nimi ako predkladateľ súhlas.

    Vážené dámy a páni, týmto vás žiadam o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorý pri tomto zákone je pán poslanec Alojz Přidal z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, pretože sme v druhom čítaní.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán prvý podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o cestnej doprave v druhom čítaní.

    Konštatujem, že v časti jedna Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. novembra 2011 č. 714 pridelila tento predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

    Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, ako im to umožňuje rokovací poriadok

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 24. januára 2012 číslo 318, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením z 20. januára 2012 číslo 153 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 26. januára 2012 číslo 143.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 24. januára 2012 a o predloženom návrhu uznesenia nehlasoval nakoľko podľa § 52 ods. 2 v čase hlasovania nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.

    V časti IV je potom 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča, o týchto bodoch 1 až 35, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Jedná sa väčšinou o legislatívno-technické pripomienky a úpravy a pán predkladateľ pred chvíľou konštatoval, že s nimi súhlasí.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o cestnej doprave schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Prosím, pán podpredseda Národnej rady, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Igor Choma, predseda výboru, ďalšiu prihlášku neevidujem, a preto vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú a slovo má pán poslanec Igor Choma, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, ja len veľmi krátko. Vzhľadom na to, že často dochádza k istým problémom pri prevádzkovaní iných, ako, alebo iných liniek, iných autobusov, inej dopravy, ktoré využívajú zastávky MHD v mestách, v obciach, chcem dať alebo dávam týmto doplňujúci návrh, ktorý znie.

    Vládny návrh zákona o cestnej doprave sa dopĺňa takto:

    V § 23 povinnosti iných osôb sa v ods. (1) na konci druhej vety nahradí bodka čiarkou a doplnia sa slová: "počas platnosti dopravnej licencie."

    Ako odôvodnenie by som povedal zopár faktov, a síce, že súčasný platný zákon o cestnej doprave č. 168/1996 Z. z. ako aj navrhovaný zákon definuje povinnosť zriaďovateľa zastávky umožniť inému dopravcovi jej používanie počas platnosti dopravnej licencie.

    Dopravnou licenciou, ktorú udeľuje dopravný správny orgán, sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu.

    Ak podľa prvej vety v ods. 1 v § 23 navrhovaného znenia zákona vznikajú povinnosti pre vlastníka, správcu alebo nájomcu autobusovej stanice len voči dopravcom podľa dopravnej licencie, tak je potrebné určiť povinnosti zriaďovateľovi zastávky (napríklad v mestách, kde je mestská autobusová doprava, sú zriaďovatelia zastávok, a aj ich vlastníci samotné mestá) na základe toho istého princípu, t.j. aby zriaďovateľ zastávky mimo autobusovej stanice mal povinnosť umožniť inému dopravcovi jej používanie taktiež len počas platnosti dopravnej licencie.

    Podľa návrhu je táto povinnosť zriaďovateľa zastávky zadefinovaná voči všetkým dopravcom, t.j. zriaďovateľ je povinný umožniť zastavovať na svojej zastávke aj tým dopravcom, ktorí prevádzkujú dopravu inú ako je podľa dopravnej licencie. Napríklad dopravcom osobitnej pravidelnej dopravy, ktorá sa uskutočňuje len na základe zmluvy medzi dopravcom a objednávateľom prepravy, a teda nie podľa dopravnej licencie, alebo dopravcom, ktorí prevádzkujú príležitostnú dopravu.

    Taktiež v súlade s § 24 ods. 2 návrhu zákona sa dáva možnosť prevádzkovateľom osobitnej pravidelnej dopravy zastavovať na zastávkach autobusovej linky, t.j. na ktorú je udelená dopravná licencia, len podľa dohody dopravcu osobitnej dopravy s prevádzkovateľom autobusovej linky a teda nie je určená povinnosť, ale musí existovať dohoda.

    Dámy a páni, je to veľmi jednoduchý návrh a naozaj chceme odstrániť niektoré disproporcie, pretože mestá takýmto spôsobom môžu prichádzať pomerne o veľké peniaze, ktoré vkladajú do mestskej hromadnej dopravy a sú to peniaze samozrejme daňových poplatníkov miest, obcí a takýmto spôsobom idú do súkromných rúk. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, faktické poznámky na vystúpenia pána poslanca Chomu neevidujem. Pretože bol jediný a posledný vystúpený v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať na toto vystúpenie. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, je to vystúpenie záverečné.

  • Ďakujem pekne. Ten návrh pána poslanca, teda skupiny poslancov má svoju logiku. Na druhej strane zastávky a celý systém regulácie v cestnej doprave zohľadňuje aj celkové bezpečnostné opatrenia a snaží sa zvyšovať kultúru cestovania tak, aby napríklad aj zastavovanie tých iných príležitostných prepravcov alebo nielen podľa dopravnej licencie, ale podľa objednávky a zmluvy, teda občasnej alebo inej dopravy bolo tam, kde je na to najvhodnejšie alebo vyhradené usporiadanie. To, aby zastavovali kdekade podľa zváženia na nastupovanie osôb, nie je lepším riešením ako navrhovaný dnešný stav, tá úprava, ktorá je v § 23.

    Takže ja by som bol veľmi zdržanlivý pri úprave § 23 ods. 1. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca nechce využiť právo záverečného slova a preto prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Ďalším bodom v súlade so schváleným programom je druhé a tretie čítania o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o vytvorení funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 609 a spoločná správa výborov má tlač 609a.

    Aj v tomto prípade, prosím, pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, aby sa ujal slova a odôvodnil tento bod programu. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o vytvorení funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa. Vláda schválila návrh tejto dohody v januári 2012 a prijala k nemu aj uznesenie č. 2/2012.

    Zámer vytvoriť a zaviesť funkčný blok vo vzdušnom priestore stredná Európa vyplýva z požiadaviek projektu Európskej únie, ktorý sa nazýva "Jednotný európsky vzdušný priestor" (Single European Sky). To je z projektu pre zvýšenie úrovne leteckej bezpečnosti, priepustnosti vzdušného priestoru, prispenia k udržateľnému rozvoju leteckého dopravného systému a celkového zlepšenia výkonnosti riadenia letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb v Európe.

    Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 550/2004 sú členské štáty Európskej únie povinné do 4. decembra tohto roku prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili vykonávanie funkčných blokov vzdušného priestoru. Z uvedeného dôvodu si stanovili účastnícke štáty nášho bloku FAB CE alebo stredoeurópskeho bloku dátum rozhodujúceho dňa na 30. jún 2012. Časový priestor do 30. júna, a teda od 30. júna do 4. decembra je vlastne potrebný na zabezpečenie vykonávania tejto dohody.

    Cieľom dohody je vytvoriť funkčný blok vzdušného priestoru, stanoviť jeho pravidlá, postupy pre zavedenie, pre prevádzkovanie, ďalší rozvoj, s cieľom dosiahnuť súlad s iniciatívou Jednotného európskeho vzdušného priestoru a zároveň zadefinovať príslušné riadiace štruktúry. Dohodu o vytvorení vzdušného bloku FAB CE sme podpisovali 5. mája minulého roku v Slovinskej republike.

    Predkladaná dohoda je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou, mnohostrannou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám. A podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, preto má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Vážení prítomní, týmto si dovoľujem požiadať vás o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu a o vyslovenie súhlasu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. A teraz dám slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Lászlovi Solymosovi, aby nás poinformoval o výsledku rokovania výborov aj o tomto návrhu vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o vytvorení funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa (tlač 609).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 16. januára pridelil návrh na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 30. januára 2012.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o návrhu rokoval 17. januára a prijal uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 24. januára 2012. O predloženom návrhu uznesenia nehlasoval, nakoľko v čase hlasovania nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o vytvorení funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem teraz rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by malo nasledovať druhé čítanie, ktorého navrhovateľom je pán minister Daniel Lipšic. Pána ministra nevidím v sále. Vyhlasujem prestávku. V tejto chvíli do 15.50 hodiny. Poprosím zástupcov organizačnej zložky Národnej rady, aby sa pokúsili zohnať pána ministra Lipšica. Prestávka do 15.50 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prerušujem prestávku a bude nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona má tlač 551 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 551a.

    Dávam slovo ministrovi vnútra Slovenskej republiky Danielovi Lipšicovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom novely zákona o občianskych preukazoch je zavedenie tzv. elektronického občianskeho preukazu, ktorý umožní identifikáciu občana v elektronických systémoch orgánov verejnej správy, s možnosťou využitia aj v elektronických systémoch mimo verejnej správy.

    Návrh zákona obsahuje nové ustanovenie o elektronickom čipe a bezpečnostnom osobnom kóde, ktorý spolu s občianskym preukazom slúži k potvrdeniu identity držiteľa. Údaj z občianskeho preukazu bude možné prečítať až po zadaní bezpečnostného osobného kódu a po priložení občianskeho preukazu k čítaciemu zariadeniu kariet. Novela tiež zavádza možnosť podania žiadosti o vydanie nového občianskeho preukazu a jeho prevzatia na ktoromkoľvek okresnom riaditeľstve, teda nielen podľa miesta trvalého bydliska. A rovnako sa navrhuje aby bolo možné požiadať o urýchlené vydanie občianskeho preukazu, samozrejme, za zvýšený správny poplatok.

    Tento zákon zjednoduší komunikáciu občanov s verejnou správou v mnohých životných situáciách, či pôjde o nahlásenie narodenia dieťaťa, nebudú potrebné osobné návštevy na úradoch, bude možné mnohé veci zmanažovať cez elektronickú komunikáciu, čo si myslím, že je prvý krok k výraznému zefektívneniu komunikácie občana a verejnej správy.

    Čiže je to zákon, ktorý je veľmi priateľský k občanovi, ktorému verejná správa musí slúžiť. Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, a pripomienky ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam ako to navrhuje gestorský výbor, schváliť.

    Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu novely zákona. Ďakujem pekne.

  • Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Andreja Ďurkovského, aby nás informoval o výsledku rokovaniu výborov, a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 716 z 30. novembra 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ďalej tlač 551, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Výbory prerokovali predmetný návrh, vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu stanoviská. V zásade všetky výbory schválili tento návrh s pripomienkami. Pripomienky nebudem čítať, máte ich pred sebou v spoločnej správe.

    Záverom mi dovoľte konštatovať, že výbor, ako gestorský výbor, ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a súčasne ma poveril navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy, a samozrejme i po ukončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Vážený pán podpredseda, skončil som. Otvorte rozpravu, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal ani k tomuto bodu žiadnu písomnú prihlášku a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť k tlači 551 ústne?

    Evidujem pána poslanca Mariána Radošovského, ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Radošovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, páni kolegovia, kolegyne, dovoľte aby som v tejto súvislosti a pri rokovaní o tomto zákone predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý, si myslím, že vylepší zákon 224 o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Dovolím si prečítať text, následne zdôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Bod 1. návrhu, v čl. I za bod 10 vložiť nové body 11 a 12, ktoré znejú:

    "11, za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý znie: "§ 7a Občan môže požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu z dôvodu podľa § 7 ods. 2 písm. d), ak je jeho občiansky preukaz neplatný podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo z dôvodu zmeny mena alebo priezviska, aj na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len "zastupiteľský úrad"), ustanovenia § 5, § 8 ods. 2 až 4 a 9 a § 9 sa vzťahujú primerane s tým, že nasnímanie bezvládneho občana nemožno vykonať v mieste, kde sa zdržuje a o vyhotovenie občianskeho preukazu nemožno požiadať urýchlene do dvoch pracovných dní.".".

    Bod 12. V § 10 ods. 1 písm. b) a i), § 11 ods. 1 písm. d), e) a h) a § 12 ods. 1 druhej vete sa slová "príslušnému úradu" nahrádzajú slovami "okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu".

    Doterajšie body 11 až 19 následne prečíslovať.

    Bod 2. pozmeňujúceho návrhu: V čl. I za bod 12 vložiť nové body 13 až 15, ktoré znejú: "13. v § 11 ods. 1 písm. b) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o neplatnosť občianskeho preukazu podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo z dôvodu zmeny mena alebo priezviska, môže požiadať aj zastupiteľský úrad,"

    Bod 14. V § 11 ods. 1 písm. c) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "neplatný občiansky preukaz z dôvodu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. d) alebo z dôvodu zmeny mena alebo priezviska, je povinný odovzdať zastupiteľskému úradu, ak o vydanie nového občianskeho preukazu požiada na zastupiteľskom úrade,".

    Bod 15. V § 11 ods. 1 písm. f) a § 14 ods. 1 písm. g) sa slová "príslušného úradu" nahrádzajú slovami "okresného riaditeľstva alebo zastupiteľského úradu".

    Doterajšie body 13 až 19 následne prečíslovať.

    Bod 3. pozmeňujúceho návrhu: V čl. I za bod 15 vložiť nové body 16 a 17 ktoré znejú:

    "16 V § 13 ods. 1 sa slová "príslušný úrad" nahrádzajú slovami "okresné riaditeľstvo alebo zastupiteľský úrad".

    17. v § 13 ods. 2 písm. b) sa za slovo "zboru" vkladajú slová "alebo zastupiteľský úrad".

    Doterajšie body 16 až 19 následne prečíslovať.

    Bod 4. pozmeňujúceho návrhu: Čl. II doplniť bodom 3 ktorý znie: "3. V sadzobníku správny poplatok položka 259 znie: "Položka 259

    a) Žiadosť o vydanie občianskeho preukazu....15 eur,

    b) Žiadosť o vydanie občianskeho preukazu ako náhrady za zničený, stratený, odcudzený alebo poškodený občiansky preukaz.... 30 eur,

    c) žiadosť o vydanie občianskeho preukazu ako náhrady za zničený, stratený, odcudzený alebo poškodený občiansky preukaz v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch.... 50 eur.

    Oslobodenie

    Od poplatku podľa písm. b) a c) tejto položky sú oslobodení občania starší ako 60 rokov veku alebo držitelia preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím."."

    Bod 5. pozmeňujúceho návrhu: V čl. o účinnosti zároveň ustanoviť účinnosť bodu 11 z prvého bodu tohto pozmeňujúceho návrhu, bodov 13 a 14 z druhého bodu tohto pozmeňujúceho návrhu a štvrtého bodu tohto pozmeňujúceho návrhu na 1. január 2013.

    Odôvodnenie: V zákone č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je ustanovené, že iným dokladom na vycestovanie občana do zahraničia je aj občiansky preukaz.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci členských štátov, okrem iného ustanovuje, že členské štáty udelia občanom Únie povolenie vstúpiť na ich územie s platným preukazom totožnosti. Od 1. mája 2011 je otvorený pracovný trh v rámci Európskej únie, z čoho sa dá predpokladať, že občania Slovenskej republiky budú ešte viac využívať príležitosť svojho uplatnenia na tomto pracovnom trhu.

    V súčasnosti pracuje v zahraničí približne 129-tisíc občanov Slovenskej republiky. Z toho možno predpokladať, že väčšina z nich sa zdržuje už len na území štátu, kde pracuje, a preto je potrebné im umožniť vybavenie podania žiadosti o občiansky preukaz na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, nakoľko pri strate, odcudzení, skončení platnosti alebo zmene mena a priezviska, musia cestovať na príslušný úrad V Slovenskej republike, čo im v konečnom dôsledku spôsobí nemalé finančné náklady.

    Zároveň sa navrhuje určiť aj osobitnú výšku správnych poplatkov, a to podľa rovnakých kritérií ako sú stanovené v položke 22a (vnútorná správa). Výšku poplatkov navrhujeme určiť vyššie ako vo vnútrozemí vzhľadom na objektívne vyššie náklady s tým spojené, rozdielna výška poplatkov vo vnútrozemí a na zastupiteľských úradoch sa pripravuje aj u iných položiek sadzobníka konzulárnych poplatkov (napr. cestovný pas) a je obvyklou praxou v členských štátoch Európskej únie.

    Možnosť podania žiadostí o vydanie občianskeho preukazu na zastupiteľskom úrade sa navrhuje od 1. januára 2013. Súvisí to s implementáciou zavádzania elektronického čipu do občianskeho preukazu, ktorý je ustanovený najneskôr na 1. decembra 2012 a s tým súvisiacich úprav v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Tieto zmeny už nebude možné z dôvodu efektívnosti vynaloženia finančných prostriedkov realizovať v súčasnom informačnom systéme. Rovnako je potrebné realizovať aj úpravu v informačnom systéme Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a jeho prepojenia s informačným systémom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlási pán poslanec Szilárd Somogyi, už som sa naľakal, že tu nie ste, ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, máte slovo vo faktickej.

  • Zrejme ste ma hľadali, pán podpredseda, v iných radoch. Ďakujem.

  • Áno, hľadal som vás v iných radoch.

  • Smiech v sále.

  • Pardon, prepáčte. Ale predsa, táto moja faktická poznámka súvisí aj so statusom menšín, napriek tomu, že hovoríme o občianskych preukazoch a o administratívnych úkonoch. Preto je zaujímavé z menšinového hľadiska, pozmeňujúci návrh pána poslanca Radošovského, totiž je skutočným, konkrétnym, síce, ako možnože pre niektorých, ako veľmi prozaicky, ale predsa, je to skutočnou starostlivosťou o novodobú menšinu, ktorá vznikáva za hranicami Slovenskej republiky.

    Totiž menšiny neexistujú len v tom historickom ponímaní ako autochtónne menšiny na jednotlivých územiach, ktoré tam sídlia už niekoľko sto rokov, ale práve novodobá migrujúca menšina, ktorá ide za prácou a vytvára práve v tých krajinách menšiny, ktoré či už v rámci Európskej únie, alebo trhu práce, sa stávajú ako pre nich zaujímavými.

    Týmto úkonom, ktorý zabezpečuje návrh pána poslanca Radošovského, uľahčí niektoré administratívne úkony, ktoré sa môžu vykonávať už aj po prijatí tohto návrhu, sa môžu vykonávať aj na veľvyslanectvách, čiže na zastupiteľských úradoch. Čiže každodenná administratívna prax pre týchto ľudí za hranicami Slovenskej republiky sa zľahčí, takže niet dôvodu, aby sme nepodporovali alebo aby som nevyzýval k podpore tohto poslaneckého návrhu. Ďakujem.

  • Pán kolega Radošovský reagovať nebude, pretože bol jediný.

    Uzatváram rozpravu. A vyhlasujem ju za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rozpravu. Nie. Pán spravodajca, taktiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 558 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 558a.

    Dávam opäť slovo ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi, aby aj tento návrh odôvodnil.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je ďalej zlepšovať dopravno-bezpečnostnú situáciu a to zavedením takzvanej objektívnej zodpovednosti za vybrané dopravné priestupky vo vzťahu k osobe, ktorá je zapísaná ako držiteľ motorového vozidla.

    Keď chodievate po zahraničí mnohí z vás, tak ten systém dobre poznáte. Znamená, že v princípe je stacionárny radar bez obsluhy. To znamená bez prítomnosti dopravnej hliadky, ktorý, väčšinou ide o prekročenie rýchlosti. Pokiaľ zaregistruje vozidlo, ktoré prekročí rýchlosť, automaticky vlastne prichádza k tomu, že spáchal držiteľ toho vozidla iný správny delikt. Počítačový systém urobí rozkaz, akoby platobný rozkaz, ktorý mu vymeria pokutu a samozrejme sú tam určité možnosti liberácie alebo zbavenia sa zodpovednosti pokiaľ identifikuje osobu, ktorá motorové vozidlo viedla. Tento zákon neznamená, že nebudú na našich cestách klasické dopravné hliadky. Budú. Ale znamená, že bude môcť byť na vybraných úsekoch, kde, ktoré sú nebezpečné, kde sa prekračuje rýchlosť najvýraznejšie aj tieto stacionárne radary, ktoré budú zaznamenávať porušenie, závažné porušenie dopravných predpisov. Je to vo väčšine krajín Európskej únie, je to dobrý systém. Zabraňuje dopravným nehodám, ktoré mnohé sú spôsobené práve vyššou rýchlosťou, najmä osobami, ktoré fungujú na našich cestách ako cestní piráti.

    Okrem toho, tento systém má jednu obrovskú výhodu. Obrovskú výhodu. Stále sa hovorí, možno v minulosti viacej, o korupcii v dopravnej polícii. Toto je systém, ktorý je stopercentne proti korupcii odolný. Tuná ľudský činiteľ nezasahuje do toho. Počítač vyhodnotí, cvakne, pošle, zabalí obálku, platobný rozkaz držiteľovi vozidla podľa evidencie. Vybavená vec, kauza skončená. To považujem za veľmi dôležité v systéme, v krajine, kde problém s korupciou, samozrejme, že od tej väčšej po tú menšiu je pomerne závažný. Takže, dovoľte mi vás, pani poslankyne, páni poslanci, aj z tohto dôvodu požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorý podľa mňa, bude ďalším, ak sa schváli, kamienkom v mozaike, aby na našich cestách sme mali čo najmenej ľudí, ktorí tam ukončia svoj život alebo prídu k ťažkým zraneniam. Ďakujem vám pekne.

  • Prosím pána poslanca Hladkého, ako určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a rovnako, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Podávam informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o doplnení a o zmene niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 558) - druhé čítanie.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 717 z 30. novembra 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Pani poslankyňa Tatiana Rosová predložila v určenej lehote gestorskému výboru pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý si osvojil pán poslanec Fedor, predseda výboru. Poslanci hlasovaním 3 za, 9 proti, neschválili pozmeňujúci návrh poslankyne Rosovej. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov. Z celkového počtu členov výboru 13, bolo prítomných 12 poslancov, pričom za hlasovali 6 poslanci, proti hlasovali 6 poslanci. Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami:

    1. V Čl. I 2. bod doplniť § 139g, ktorý znie: „§ 139g Držiteľ vozidla má voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej zveril motorové vozidlo v čase porušenia povinnosti podľa § 6a, nárok na náhradu ním uhradenej pokuty alebo jej časti, ktorú zaplatil na základe rozhodnutia o správnom delikte držiteľa vozidla.“

    Navrhované znenie rieši nárok doterajšieho držiteľa vozidla na náhradu ním zaplatenej pokuty za správny delikt skutočného prevádzkovateľa tak, aby účinnosť novej úpravy a absencia doterajšej zákonnej a zmluvnej úpravy nepoškodila veľký počet subjektov v súčasnosti zapísaných ako držitelia.

    Tento návrh bol schválený na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    2. V čl. I sa za 2. bod dopĺňajú body 3 a 4, ktoré znejú:

    „3. V § 143b ods. 1 písm. o) sa za slovo „D,“ vkladajú slová „D1E, D1,“.

    4. V § 143b ods. 1 písm. q) sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „a to len na území Slovenskej republiky.“.“ Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia účinné od 19. januára 2013, kedy sa v nadväznosti na transpozíciu smernice 2006/126/ES o vodičských preukazoch zmenia súčasné podskupiny vodičských oprávnení na skupiny a taktiež sa zavedú niektoré nové skupiny. Prvá zmena reflektuje na skutočnosť, že v súčasnosti udelené vodičské oprávnenie skupiny D+E oprávňuje...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, teraz sa ospravedlňujem, troška mi unikla súvislosť. Vy teraz čítate spoločnú správu, áno?

  • Teda informáciu. Čiže to nie je pozmeňujúci návrh, ale informácia, lebo spoločná správa nebola prijatá. Nech sa páči. Môžte, ja som bol troška vyrušený, tak som bol mimo kontextu. Nech sa páči, môžte pokračovať.

  • Páni poslanci a pani poslankyne nechcú počuť celý ten text. Nemusím to čítať celé. Netreba. Dobre, tak prejdem na záver. Záverečné ustanovenie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto informácie, rokoval 31. januára 2012 o spoločnej správe na svojej 32. schôdzi. Spoločnú správu neschválil, nakoľko výbor neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky určil spoločného spravodajcu poslanca Pavla Hladkého informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Toľko k informácii.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem teraz, resp. otváram rozpravu.

    Do rozpravy som dostal písomnou formou prihlášku pána poslanca Poliačika, ktorý vystúpi za poslanecký klub SaS. Po jeho vystúpení a prípadne faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne. Vítame túto iniciatívu, pretože prispeje ku väčšej bezpečnosti, podľa nášho názoru na cestách, ale rovnako, ako v iných krajinách predpokladáme, že by malo byť zmyslom inštalácie takýchto meracích zariadení stabilných hlavne prevencia a nie možnosť pre represiu. Verejným záujmom by malo byť skrátenie brzdnej dráhy auta, ktoré vďaka takémuto prostriedku pôjde pomalšie a nie vyberanie pokuty za to, že prekročilo rýchlosť. Preto si dovolím vyzvať pána ministra. Nevieme to ovplyvniť z Národnej rady, keďže text, ktorý definuje použitie jednotlivých značiek je súčasťou vyhlášky ministerstva vnútra, ale dovolím si naňho apelovať, aby text ku značke, ktorá už dnes sa môže použiť, to je vlastne značka kontrola rýchlosti radar. Dneska je tento text definovaný v ministerskej vyhláške tak, že táto značka informuje o mieste alebo úseku cesty, kde sa vykonáva kontrola najvyššej dovolenej rýchlosti vozidiel zariadením s automatickou detekciou a zaznamenaním nameraných hodnôt a identifikačných znakov vozidla. Boli by sme radi, keby bol tento text doplnený tak, aby bolo jasné, že bude povinnosť každé miesto, na ktorom sa vykonáva meranie rýchlosti stacionárnym zariadením, povinne označené. To znamená, bude šofér vedieť, že prichádzam do zóny alebo úseku v ktorom je meraná rýchlosť a tým pádom bude tam veľmi jasný, vlastne preventívny účinok a na nehodových úsekoch alebo rizikových úsekoch budú ľudia jazdiť bezpečnejšie a pomalšie. V prípade, že by s tým pán minister súhlasil, dúfam, že sa k tomu vyjadrí. Tak potom si myslíme, že takéto opatrenie v budúcnosti prinesie len úžitok. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktickú poznámku na pána poslanca neevidujem, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústnou formou. Páni poslanci Pavol Kubovič, pani poslankyňa Tatiana Rosová. Celkom dvaja poslanci. Ďalších neevidujem a preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Pavol Kubovič, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v mene skupiny poslancov, ktorí sú podpísaní v nasledovnom znení: V čl. I vložiť za bod 1 nový bod 2, ktorý znie: "2. V § 120 ods. 2 sa slová "na spracovanie" nahrádzajú slovami "na spracovanie alebo potvrdenie príslušného národného orgánu, medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA o tom, že vozidlo má alebo bude mať historickú hodnotu."

    Doterajší bod 2 označiť ako bod 3.

    Odôvodnenie: Súčasná legislatíva neumožňuje legálny prechod z normálnych "bielych" evidenčných čísiel na historické evidenčné čísla, lebo požaduje na odhlásenie z tejto evidencie potvrdenie o zošrotovaní vozidla. Týmto sa buď ničia historické, technické a kultúrne hodnoty alebo sa podporuje vydávanie nereálnych šrotovacích potvrdení. Uvedený doplnok týmto umožní zachovanie historických a technických a kultúrnych hodnôt pre budúce generácie.

    Teda budeme stále svedkami existencie takzvaných historických vozidiel. Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Dovolím si ešte uviesť, že tento návrh bol prekonzultovaný aj s legislatívnym odborom ministerstva vnútra a bol spracovaný v spolupráci s nimi. Na branno bezpečnostnom výbore bol predložený tento návrh. Vtedy bol aj schválený, ale nakoľko nebol schválený zákon ako celok, bohužiaľ, sa nemohol objaviť ani v spoločnej správe. Takže žiadam vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Opäť neevidujem faktické poznámky a preto dávam slovo pani poslankyni Tatiane Rosovej, ktorá je posledná prihlásená do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zaznelo tu už v úvodnej reči spravodajcu, že som predložila pozmeňujúci návrh na gestorskom výbore. Po diskusii na tomto výbore sme v spolupráci s ministerstvom vnútra našli pozmenené, upravené znenie môjho pôvodného pozmeňujúceho návrhu a dovolím si vám ho predložiť. Na úvod ale chcem predoslať, že zákon o ktorom teraz rokujeme, sa síce zmieňuje predovšetkým o tom, že by veľmi uľahčil vymožiteľnosť pravidiel v súvislosti s dodržiavaním najmä rýchlosti, ale je tu jedna veľká oblasť, ktorú tiež mimoriadne pozitívne dokáže zasiahnuť a kde potenciál tohto zákona je veľký, pokiaľ ide o vymožiteľnosť zákona. A to je parkovanie.

    Parkovanie však spadá do kompetencie miest a obcí. Jeho kontrola a vlastne trestanie priestupkov je v kompetencii obecných polícií. Preto mojou snahou je, aby z tohoto zákona bolo celkom jasné a evidentné, že sa objektívna zodpovednosť vzťahuje aj na priestupky, ktoré sú zaznamenané obecnou políciou. Pritom však určite nejde o to, aby pokuty za tieto priestupky boli príjmom obcí, tak ako doteraz. Teda ide o to, aby len išlo o možnosť zaznamenávať tieto priestupky nástrojmi, ktoré po dohode s ministerstvom, resp. po dohode so štátnou políciou, obsluhuje obecná polícia. Takže samotný text môjho návrhu.

    K čl. I: V bode 2 § 139b ods. 2 bodku na konci nahradiť bodkočiarkou a pripojiť tieto slová: "na základe dohody obce s ministerstvom vnútra možno prejednať správny delikt držiteľa. Pardon, čítam iný pozmeňovací návrh. Dobre čítam, správne, beriem späť. Takže tieto slová:" na základe dohody obcí s ministerstvom vnútra možno prejednať správny delikt držiteľa vozidla aj vtedy, ak bolo porušenie povinnosti podľa § 6a písm. d), e) alebo písm. h) zaznamenané technickými prostriedkami, ktoré používa obecná polícia". To je celý text.

    Uvedené ustanovenie umožní prejednať aj správne delikty zaznamenané technickými prostriedkami v užívaní obecnej polície, a to zákaz otáčania a cúvania podľa § 22 ods. 4 alebo zákaz otáčania vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia a státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania alebo prikázaný smer jazdy vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

    Uvedené správne delikty v súčasnosti môže obecná polícia prejednávať v blokovom konaní, na základe zákona o obecnej polícii. Mínus pokút v tomto prípade, v prípade správnych deliktov, na rozdiel od ich prejednávania v blokovom konaní ostáva príjmom štátneho rozpočtu. Navrhovaná právna úprava umožní riešiť priestupky pri statickej doprave bez použitia technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla, teda papuče.

    Hlavným bodom dohody ministerstva vnútra s každou obcou, ktorej obecná polícia by chcela zaznamenávať porušenia pravidiel, ktoré by mohli byť prejednávané v rámci objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla, by boli technické podmienky vzájomného prepojenia technických prostriedkov používané obecnou políciou so systémom objektívnej zodpovednosti. Uvedená zmena pozitívne vplýva na plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky.

    Inými slovami, obec alebo obecná polícia nebude musieť dávať papuče, nebude nútená riešiť tieto priestupky takými prostriedkami, ako odťahy a papuče, ale jednoducho pokutou. Takže, chcem vás poprosiť, aby ste túto zmenu podporili.

    Ďalší môj návrh je, vychádza najmä z iniciatívy a skúsenosti ministerstva zahraničných vecí ale aj z mojej skúsenosti, ako starostky mestskej časti, kde sa vyskytuje veľa zastupiteľstiev našich, teda partnerov, zahraničných štátov. Takže navrhujem takýto pozmeňujúci návrh.

    V článku 1 bod 2 § 139c sa dopĺňa o nový odsek 3, ktorý znie.: "(3) Ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti podľa § 6a a vec odloží podľa ods. 1 písm. b), bezodkladne o tom upovedomí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Orgán policajného zboru zašle Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky aj fotografiu alebo videozáznam o porušení povinnosti podľa § 6a a údaje, na zdravie, podľa § 139 f) ods. 2.".

    Odôvodnenie. Doterajšie skúsenosti v súvislosti s dopravnými prostriedkami vozidiel cudzích zastupiteľských úradov alebo personálu cudzích zastupiteľských úradov požívajúceho výsady a imunity podľa medzinárodného práva, poukazujú na potrebu zákonne upraviť notifikačnú povinnosť orgánov Policajného zboru. Uvedené ustanovenie umožní informovanie cez Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o porušení zákona o cestnej premávke vozidlami cudzích zastupiteľských úradov alebo personálom cudzích zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky a na základe toho postupovať v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Podotýkam len, že problém je v tom, že často sa naše Ministerstvo zahraničných vecí o takýchto priestupkoch dozvedá až z médií alebo na základe sťažností občanov, čo nie je ideálna situácia. Takže vopred ďakujem za podporu a držím aj palce, aby tento zákon, ktorý, podľa mňa, prináša podstatne viac riešení ako problémov, dostal otvorenú cestu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Rosovej sa hlási jeden pán poslanec, pán poslanec Marián Saloň, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ako ste spomenuli, o vašom pozmeňujúcom návrhu bola debata aj na našom výbore, kde som vás upozornil na to, že ak obecná polícia má dobrý úmysel týmto pozmeňovacím návrhom, tak bolo by dobré riešiť len statickú dopravu, ale trošku som prekvapený z toho, že sa tu dostali aj veci, čo sa týka zákazu otáčania a zákazu vjazdu, alebo zákazu odbočovania, čo má ďaleko od statickej dopravy. Už hovoríme o dynamickej. Pričom dobre vieme, že základné úlohy obecnej polície, ktoré sú v zákone o obecnej polícii hovoria okrem iného, že obecná polícia zabezpečuje verejný poriadok v obcí, chráni majetok obce a občanov pred poškodením atď. a spomínajú sa tiež aj vyberanie, ako ukladanie pokút pri určitých priestupkoch v cestnej premávke.

    Ak by sme hovorili len o zákaze zastavenia a státia, teda riešení problémov parkovania, s čím, si myslím, že samospráva má najväčší problém, tak by som to bral. Len, tu mám trošku obavu, že týmto pozmeňovákom, ako nechcem krivdiť obecným políciám, robia si robotu svoju tak, ako majú, ale môže sa z nich stať taká obecná dopravná polícia, ktorá bude viac sa venovať situácii na cestách ako chráneniu poriadku, verejného poriadku v obci. Takže k tomu asi toľko. Tým pádom, nemôžem podporiť váš pozmeňovací návrh.

    A ešte jedna vec. Pán minister na začiatku odôvodnil predkladanie tohto zákona, že bude aj plne automatizovaný systém vyberania pokút, čo sa týka použitia zariadení pri tejto objektívnej zodpovednosti. Neviem si celkom predstaviť technicky, ako to bude možné, prepojiť obecné polície s ministerstvom vnútra alebo so systémom policajného zboru pri vymáhaní pokút za takto dokumentované priestupky obecnými políciami. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktickú poznámku teraz bude pani poslankyňa Tatiana Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, myslím, že ste si pomýlili znenie pozmeňujúceho návrhu so znením dôvodovej správy, resp. odôvodnenia. Ten pozmeňujúci návrh má len tri riadky a hovorí o porušení povinnosti podľa § 6a) písm. d), e) alebo h) tak, ako to v súčasnosti prísluší obecným políciám. To znamená, že nijako sa tým nerozširuje kompetencia obecnej polície, iba sa umožňuje, aby po dohode, a práve o dohode na tom, čo ste spochybnili na technických prostriedkoch a ich kompatibilite so systémom objektívnej zodpovednosti, potom mohli byť zaznamenávané tieto priestupky aj obecnou políciou. Čiže ide o to, aby, keď obecná polícia zaznamená čosi, nebolo to v inom systéme, ale opätovne v systéme objektívnej zodpovednosti, aby sme teda nemuseli dokazovať, kto bol vodičom vozidla vo chvíli, keď k tomu priestupku došlo. Takže naozaj nejde ani o rozširovanie kompetencie obecných polícií, nejde v žiadnom prípade ani o nejaké nabúravanie príjmov štátneho rozpočtu, ide len o to, aby sme dokázali viac vymáhať právo aj v oblasti dopravy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa bola posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete reagovať na rozpravu, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, ja v princípe súhlasím s návrhmi, ktoré predniesli páni poslanci, aj pán poslanec Poliačik, aj pani poslankyňa Rosová, aj pán poslanec Kubovič. Ja si myslím, že majú rácio, môžu tu novelu vylepšiť. Samozrejme, že je to na vašom posúdení, ako o nich rozhodnete. Myslím si, že je správne aj to, aby Ministerstvo zahraničných vecí malo informáciu o konaniach, ktoré sú inak priestupkami diplomatov. Podľa mojej mienky, nechcem ísť do veľkej polemiky, ale to, ako benevolentne my prikračujeme k porušovaniu právnych predpisov diplomatmi, no, nie je štandardné v žiadnej inej krajine. Sa opýtajme našich diplomatov v zahraničí, takže len upovedomenie ako také, si myslím, že je absolútne na mieste, aby mohla byť potom určitá komunikácia, ak by tých priestupkov a tých závažnejších mohlo byť, bolo viac. To sa mi zdá, že je absolútne, absolútne adekvátne, aj vzhľadom k akejsi reciprocite. Ale aj vzhľadom k tomu, že predsa sú len na území nášho štátu a mali by minimálne, aj teda ako diplomati, rešpektovať náš právny poriadok.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, či chce reagovať? Nie. Uzatváram tento bod.

    Prerušujem rokovanie a ďalším bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Máte ju ako tlač 557 a spoločnú správu ako tlač 557a. Nech sa páči, pán minister, opäť ho môžte odôvodniť.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 557.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu novely zákona je vytvoriť podmienky na širšie využívanie územia vojenského obvodu ozbrojenými zbormi a záchrannými službami, ktoré zabezpečujú plnenie úloh v oblasti bezpečnosti bezpečnosti štátu.

    V určenom rozsahu budú môcť územie vojenského obvodu využívať aj občania, a to bez povolenia na vstup a bez povinnosti úhrady správneho poplatku. Nová právna úprava vytvára podmienky na to, aby využívanie územia vojenského obvodu verejnosťou negatívne neovplyvnilo prípravu ozbrojených a záchranných zložiek. Ministerstvo obrany označí tabuľami hranice územia vojenského obvodu, ako aj tie jeho časti, na ktoré bude trvalý zákaz vstupu. Návrhom zákona sa ustanovujú povinnosti osôb pred vstupom a počas pobytu na území vojenského obvodu. Za porušenie ustanovených povinností sa budú ukladať sankcie.

    Vo vzťahu k spoločnej správe výborov si dovolím vyjadriť postoj, že súhlasím s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a o jeho schválenie v druhom a treťom čítaní. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pána poslanca Stanka, ktorého výbor pre obranu a bezpečnosť poveril, aby bol spoločným spravodajcom a informoval Národnú radu o výsledku prerokovávania návrhu v gestorskom výbore, nech sa páči, pán poslanec.

  • Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorsky výbor podáva spoločnú správu k predmetnému zákonu. Národná rada pridelila návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ďalej pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ako gestorskému výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Výbory prerokovali návrh v stanovenej lehote. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu nebol uznášaniaschopný, teda nerokoval o vládnom návrhu zákona. Ostatné výbory, ktoré rokovali o návrhu, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Pripomienok je spolu dvanásť. Všetky sú legislatívno-technického charakteru a pán minister vlastne už sa vyjadril, že súhlasí s týmito pripomienkami. Teda o týchto pripomienkach o bodoch 1- 12 navrhujeme hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorsky výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pán predseda, prosím, môžete otvoriť diskusiu, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Chcem sa opýtať poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne?

    Pán poslanec Baška, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem rozprávať nič iné, len zopakujem to, čo som hovoril už v prvom čítaní pri prerokovaní tohto zákona o vojenských obvodoch.

    V prvom rade chcem povedať, že asi nie je to dobrý nápad sprístupniť občanom a vlastne každému občanovi Slovenskej republiky vstup do vojenských obvodov. Ja len spomeniem prípad, ktorý sa stal minulý rok vo vojenskom obvode, teda už v bývalom vojenskom obvode Javorina, kde teda dve ženy utrpeli naozaj vážne zranenia a bol to ako som spomenul, bývalý vojenský obvod Javorina, čiže v tomto vojenskom obvode už prebehla určitá pyrosanácia a myslím si, že nie je to naozaj dobrým nápadom, aby do aktívnych vojenských obvodov, aj keď možno nie do tých častí, kde sú strelnice, ale aby mali prístup títo občania.

    Podľa mňa prvoradé je, od štátu chrániť zdravý život, zdravie a majetky každého občana tejto republiky. A tento návrh ktorý je predložený, robí naozaj, naozaj opak. Ja by som, a spomeniem to znova, to, čo som hovoril aj v prvom čítaní pristupoval k tomuto úplne inak. Robilo sa viac ako rok strategické hodnotenie obrany, kde sa teda analyzovali rôzne veci, ako majú teda ozbrojené sily vyzerať, v akom stave sú teraz a je tam aj určitá pasáž, ktorá hovorí o tom, že nejakým spôsobom by sa mali redukovať aj vojenské obvody. A ja by som pristupoval práve takým spôsobom, že tieto vojenské obvody buď teda znížiť ich počet, tam kde sa to dá, resp. zmeniť hranice týchto vojenských obvodov.

    Samozrejme je to asi dlhšia doba toto všetko pripraviť, ako aj urobiť nevyhnutnú pyrosanáciu v týchto vojenských obvodoch a potom následne, teda sprístupniť do týchto už bývalých vojenských obvodov, sprístupniť ich verejnosti. My, keď sme boli vo vláde tak sme naozaj sa snažili vyjsť občanom a občanom teda susediacich obcí, ktoré susedia s vojenskými obvodmi, kde sme nejakým spôsobom chceli znížiť tú administratívu, ktorú majú ľudia z týchto katastrálnych území, ktoré susedia s jednotlivými vojenskými obvodmi. Chceli sme vlastne zjednodušiť prístup do týchto vojenských obvodov a znížiť tú administráciu pre nich. Takže tie povolenia, ktoré boli platné na rok sme predĺžili na tri roky, s tým, že občania týchto katastrálnych území mohli žiadať priamo alebo dávať žiadosti na obciach a tieto obce to vlastne posunuli na jednotlivé vojenské obvodné úrady.

    Naozaj, myslím si, že nie je to dobrý nápad, nepomáhame týmto občanom, nechránime ich a ja si tiež neviem predstaviť, že by napríklad nejaký občan z Oravy išiel na huby alebo robiť tú hubársku turistiku napríklad do vojenského obvodu v Malackách. Tak možno, že by tam nenašiel nejaké huby, ale možno, že by tam našiel skôr smrť alebo resp. nejakú nevybuchnutú delostreleckú muníciu. Preto, ako minule v prvom čítaní, chcem podľa § teraz už 83 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ešte predtým, pán poslanec Galko, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Bašku, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel oponovať pánovi Baškovi. Práve dnes je situácia taká, že do vojenských obvodov môžu chodiť len vyvolení ľudia, na základe absolútne nejasných pravidiel a práve dnes hrozí nebezpečenstvo, že tí návštevníci, ktorí vojenské obvody navštevujú, môžu prísť k nejakému úrazu. Ja poviem príklad. V súčasnosti je vydaných asi 14 000 povolení vstupu, asi 90 % povolení je vydaných na Záhorí. Tie povolenia majú ľudia v drvivej väčšine takí, ktorí tam vôbec nebývajú a pritom tieto povolenia obsahujú názov územia, kde to povolenie platí, pričom napríklad v danom teréne to nie je vôbec vyznačené.

    Legislatívna úprava, ktorú robíme popritom, že odstráni šikanovanie slušných turistov a slušných hubárov, ktorí chcú chodiť do bezpečných častí vojenských obvodov, tak práve prinesie poriadok, pretože tieto bezpečné časti vojenských obvodov budú vyznačené trojjazyčnými tabuľami a práve naopak tá bezpečnosť tých návštevníkov, slušných návštevníkov lesa sa zvýši.

    Ja by som chcel z tohto miesta povedať, že toto je krok smerom k ľuďom, krok smerom ku všetkým slušným návštevníkom lesov a zároveň je to odstránenie zbytočného šikanovania ľudí, ktorí patria do prírody a nie niekde do obchodných centier. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Baška chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Galka, nech sa páči.

  • Naozaj len v krátkosti. Nie som proti tomu len ja, ale z môjho prekvapenia boli proti tomu aj starostovia, resp. primátori miest, ktoré susedia s týmito vojenskými obvodmi. Konkrétne to bol aj primátor Malaciek, pretože aj týmto zákonom vlastne dávate, zaťažujete túto samosprávu a práve tých miest a obcí, ktoré susedia s jednotlivými vojenskými obvodmi tým, že im dávate povinnosť podľa § 9 a ods. 3 novely tohto zákona, aby informovali tie osoby, ktoré chcú ísť do týchto susediacich vojenských obvodov, si myslím, že to nie je správne a korektné, aby nejakým spôsobom sa prenášala zodpovednosť na obce, ktoré sú susediace s týmito vojenskými obvodmi. Keď sa stane nejaký problém, tak potom ten problém môže byť prenesený aj na tieto susediace obce a ešte raz hovorím, no neviem, či nejaký ten Oravák bude mať naozaj záujem chodiť napríklad na huby do vojenského obvodu Malacky. Ja si myslím, že skôr nie, a to, čo ste spomínali, že neexistujú jasné pravidlá, veď stačí dať nejaké nariadenie ministra alebo nejaký iný predpis, ktorý by toto všetko upresňoval. Myslím si, že púšťať ľudí do živých vojenských obvodov nie je správne a v budúcnosti sa nám to môže vypomstiť.

  • Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie, áno, nech sa páči.

  • Ja v tom návrhu zákona, naozaj, pán poslanec, nevidím nejaký problém. Či niekto z Oravy pôjde do vojenského lesa na Záhorie, jeho vec, jeho rozhodnutie. Príde-príde, nepríde-nepríde, verme tomuto občanovi, že sa rozhodne podľa svojho uváženia. To nie je povinnosť vojenských lesov, ale právo, ktoré každý podľa svojej vôle využije. Nebál by som sa osobne ani toho, že sa dávajú právomoci, teda nejaké povinnosti samospráve. Možnože samospráva, ktorá predsa len teraz jej občania majú nejaké výnimky, tak je trošku v konflikte záujmov, že je to akoby len pre nás a pre našich obyvateľov, pre iných už nie. Čiže to by som nebral ako úplne smerodatné, že obce, ktoré sú pri tých vojenských obvodoch, teda, že tam proste to je najobjektívnejšie stanovisko.

    Ten zákon podľa mojej mienky je pre ľudí, nie pre samosprávy a samosprávy sú tiež pre ľudí, aj keď im niekedy, niečo ich zaťaží. Ja by som v tom pokiaľ je splnené bezpečnostné hľadisko, že to budú naozaj tie časti vojenských obvodov, kde nehrozí žiadne riziko alebo minimálne riziko. Riziko hrozí aj mimo vojenských obvodov, viete. Ale minimálne riziko alebo rozumné riziko, pokiaľ to pôjde o tie časti, ja by som to ako nejaké dramatické absolútne nevnímal a naozaj by som nechal na rozhodnutí každého občana kam pôjde, kedy pôjde, ale to, že sa odbúra systém výnimiek, to považujem za správne, lebo keď nejaký orgán má právo dávať výnimku a nemusí ju dať, to ma nikdy nenapĺňalo nejakým veľkým nadšením, takáto právomoc.

    Takže sa mi zdá, že je to pomerne dobrý zákon. Dúfam, že by nemusel zákon o vstupe do lesov vojenských byť až takým predmetom nejakej veľkej politickej, možno straníckej polemiky. Taký som mal názor.

  • Teda odporúčate ho schváliť. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu aj preto, že pán spoločný spravodajca nechce vystúpiť. Chcem teraz informovať, že spoloční spravodajcovia jednotlivých prerokovaných zákonov ma poprosili pred hlasovaním o možnosť pripraviť hlasovania tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o ďalšom procedurálnom postupe, preto vyhlasujem teraz prestávku do sedemnástej. O sedemnástej budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch programu 28. schôdze. Poprosím teraz pani poslankyňu Gibalovú, ktorá bola výborom pre sociálne veci a bývanie poverená ako spoločná spravodajkyňa k návrhu zákona z 1. decembra o sociálnych službách, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, ktorý prerokovávame ako tlač 606. Páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa, sme sa upokojili.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 67 za návrh, 1 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Chomu sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za, 53 proti, 4 zdržali, 9 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Písomné prihlášky som nedostal. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za návrh, 66 proti.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Solymosa, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Národnej rade predložil návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o vytvorení funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa, ktorý prerokovávame ako tlač 609. Pán poslanec Solymos.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Počkajte, pani poslankyňa, ešte. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať najprv spoločne o všetkých pripomienkach pána prezidenta, ktoré odporúčam prijať a schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o pripomienkach pána prezidenta, ktoré spoločná spravodajkyňa odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Pripomienky pána prezidenta Národná rada schválila.

  • Ďakujem pekne. Sme v treťom čítaní, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa prítomných poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako celku so schválenými pripomienkami pána prezidenta Slovenskej republiky s odporúčaním gestorského výboru.

    Pani spoločná spravodajkyňa.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 78 za návrh, 25 proti, 37 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o cestnej doprave, ktorý prerokovávame ako tlač 559.

    Pán spoločný spravodajca, prosím o návrhy.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Choma, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Pristúpme prosím teraz k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 35 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 35 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Chomu, prosím, hlasovanie.

  • Pán spoločný spravodajca, najskôr musíte predložiť návrh, aby sme o podanom pozmeňovacom návrhu mohli hlasovať, keďže bol podaný dnes.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za návrh, 1 sa zdržal.

    Schválili sme návrh.

    Teraz, poprosím, návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu poslanca Chomu, ku ktorému bol predkladateľ zákona zdržanlivý.

  • Pán poslanec, mám rozumieť návrhu o skrátení lehoty o možnosti hlasovať o podaných pozmeňovacích návrhoch. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 76 za, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o návrhy k hlasovaniu.

  • Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z informácie, ktorú som predložil, navrhujem, aby sa hlasovalo o bodoch 1, 3, 4 a 6 spoločne. Takže dajte, prosím, hlasovať o týchto bodoch.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch z informácie 1, 3, 4 a 6.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 74 za, 1 proti, 69 sa zdržalo.

    Schválili sme body 1, 3, 4 a 6 z informácie výboru.

  • Prosím, dajte hlasovať o bodoch 2 a 5 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 74 za, 69 sa zdržalo.

    Schválili sme body 2 a 5 z informácie gestorského výboru.

    Prosím, ďalšie návrhy na hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Najprv prosím dajte hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Kuboviča.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil pán poslanec Kubovič.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

  • Ak bude pani poslankyňa Rosová súhlasiť, dám hlasovať spoločne, samostatne o každom bode. Dobre, čiže najskôr by som dal hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Rosovej v súvislosti s obecnou políciou.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 41 za, 10 proti, 90 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme prvý z pozmeňovacích návrhov pani poslankyni Rosovej.

  • Teraz by sme hlasovali o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne v súvislosti s...

  • Hlasujeme, návrh je podaný ústne a písomne rozdaný v laviciach, poslanci si mohli preštudovať návrh. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 75 za, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, žiadam vás, aby ste teraz nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 77 za, 68 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh, na základe ktorého pristúpime k tretiemu čítaniu, otváram rozpravu.

    Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto písomne? Ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku, so schválenými pozmeňovacími návrhmi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 74 za návrh, 71 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o cestnej premávke schválila.

    Poprosím pána poslanca Stanka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o vojenských obvodoch, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácií miestnej správnej správy, ktorý prerokovávame ako tlač 557.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, najprv hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 12, o ktorých budeme hlasovať spoločne s doporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Baška, ktorý navrhol, aby sme ďalej nepokračovali v rokovaní. Čiže najprv vás poprosím pán predseda, aby sme hlasovali o skrátení lehoty.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ak by prešiel tento procedurálny návrh, to hlasovanie, ktoré predchádzalo k tomuto návrhu, by som považoval za neplatné. Pán spoločný spravodajca prosím o...

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Bašku, ktorý navrhol...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, vyhlasujeme toto hlasovanie za neplatné, vrátane toho hlasovania, ktoré predchádzalo hlasovaniu o procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Baška, ktorý vystúpil v rozprave a kde pán spoločný spravodajca omylom, predpokladám, že nie z úmyslu, pristúpil k návrhu o poradí hlasovania, nie tak ako je v súlade s rokovacím poriadkom, preto páni poslanci teraz budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predložil v rozprave pán poslanec Baška, ktorý navrhol pán spoločný spravodajca...

  • Nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 68 za, 70 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz prosím o...

  • Teraz, prosím, dajte pán predseda, hlasovať o bodoch 1 až 12 zo spoločnej správy s doporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných , 140 za návrh, 5 sa zdržalo.

    Národná rada s návrhom medzinárodnej zmluvy vyslovila súhlas.

    Teraz poprosím pána poslanca Ďurkovského, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanemu vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o občianskych preukazoch, ktorý prerokovávme ako tlač 551. Prosím o návrhy, nech sa páči pán poslanec.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 551.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Radošovský, ktorý podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh a s faktickou poznámkou vystúpil pán poslanec Somogyi. Pán predsedajúci, najprv prosím, dajte hlasovať o bodoch o spoločnej správy, a to o bodoch číslo 1, 2, 3 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako odporúča o nich hlasovať pán spoločný spravodajca. 1, 2 a 3.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 63 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, keďže pozmeňujúci návrh pána poslanca Radošovského bol podaný dnes, navrhujem, aby sme hlasovali o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 62 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím teraz.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mariana Radošovského.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý v rozprave predložil za skupinu poslancov poslanec Radošovský.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Radošovského sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Radošovského, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného programu otváram rozpravu, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku, so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru návrh...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 67 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Hladkého, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej premávke, ktorý prerokovávame ako tlač 558. Nech sa páči pán poslanec.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 558.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán Poliaček, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Kubovič, ktorý predložil jeden doplňjúci návrh a pani poslankyňa Rosová, ktorá predložila dva pozmeňujúce návrhy. Najskôr, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za, 1 proti, 63 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy 1 až 12 sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať, pán predseda, o tom, že návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za, 50 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Prerokovávame zákon v treťom čítaní. Do rozpravy sa nehlásil nik z prítomných poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú, čo ma oprávňuje dať hlasovať o návrhu zákona ako celku, so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona...

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných 77 za návrh, 58 proti, 6 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pred ďalším pokračovaním rokovania 28. schôdze Národnej rady vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 28. schôdze Národnej rady prerokovávaním

    vládneho návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 560.

    Národná rada návrh zákona v prvom čítaní prerokovala a odporučila návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, určila spoločného spravodajcu, pána predsedu výboru pre zdravotníctvo. Ešte predtým, ako pristúpime k samotnému rokovaniu, chcem poprosiť pána ministra zdravotníctva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade odôvodnil návrh zákona o mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 386...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Golian, prosím, aby ste nevyrušovali pána navrhovateľa.

  • ... z 8. júna 2011 k petícii Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek upravuje minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala upraviť tieto minimálne mzdové nároky tak, aby odzrkadľovali náročnosť výkonu uvedených zdravotníckych povolaní a vykonávaných pracovných činností.

    Predmetný zákon pomáha stabilizovať nedostatkový zdravotnícky personál a motivuje skvalitňovať poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientom všetkých vekových kategórií. Ustanovujú sa v ňom sadzby minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek v členení podľa dĺžky výkonu ošetrovateľskej praxe. Taktiež sa ustanovujú zvýšenia minimálnych mzdových nárokov tých sestier, ktoré získali odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností. Ich minimálne mzdové nároky sa zvyšujú ustanovenou pevnou sumou. Pri vykonávaní riadenia a organizácie ošetrovateľskej praxe sa sadzba minimálneho mzdového nároku zvyšuje ustanoveným koeficientom.

    Predložený vládny návrh zákona sa vzťahuje na všetky sestry a pôrodné asistentky, ktoré sú odmeňované mzdou v pracovnom pomere. Navrhovanou právnou úpravou sa majú riadiť aj minimálne mzdové nároky tých sestier, ktorých odmeňovanie je doteraz upravené v zákone č. 553/2003 Z. z. Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny sociálny vplyv. Nebude mať vplyv na životné prostredie, ani informatizáciu spoločnosti.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie a zdôvodnenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo pánovi predsedovi výboru pre zdravotníctvo, aby z poverenia výboru ako spoločný spravodajca Národnú radu informoval o stanovisku, ale aj o spoločnej správe výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona, nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi predložiť spoločnú správu k predmetnému vládnemu návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 757 z 8. decembra 2011 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vládny návrh zákona dňa 24. januára a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval vládny návrh zákona 24. januára a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre sociálne veci prerokoval vládny návrh zákona dňa 25. januára a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona dňa 25. januára a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    V časti IV. spoločnej správy máte uvedených celkovo sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV. tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru Národnej rady pre zdravotníctvo č. 111 z 26. januára 2012.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Rešpektujem vašu prihlášku do rozpravy ako prvého ústne prihláseného, aj preto, lebo som nedostal písomné prihlášky do rozpravy, preto dávam možnosť všetkým poslancom, prítomným v rokovacej sále, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy písomne, aby tak teraz urobili. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ďalším poslancom a dávam slovo teraz pánovi predsedovi výboru a spoločnému spravodajcovi, aby mohol vystúpiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokujeme v druhom čítaní. Ak chceme rozprávať o zákone o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, mali by sme hovoriť o tom, čo predchádzalo samotnému vládnemu návrhu zákona. Bola to určite petícia komory sestier a pôrodných asistentiek, ktorou sa zaoberala aj Národná rada Slovenskej republiky na svojej júnovej schôdzi a prijala k nej uznesenie. Ešte predtým sa touto petíciou zaoberala aj vláda Slovenskej republiky dňa 8. júna a prijala k nej uznesenie, v ktorom ponúkala konkrétne riešenia jednotlivých požiadaviek sestier. Možno len pre zopakovanie poviem, že táto petícia mala sedem okruhov požiadaviek a reflektovala na to, že tieto, myslím si, oprávnené požiadavky sestier a pôrodných asistentiek neboli dostačujúco riešené v predchádzajúcich dvadsiatich rokoch.

    Na tomto mieste by som sa rád poďakoval sestrám a pôrodným asistentkám za spôsob, akým rokovali a presadzovali svoje požiadavky. Je to v pomerne veľmi príkrom rozpore a odlišnom postupe, akým postupovali lekárski odborári vo vzťahu ku svojim požiadavkám, predovšetkým k požiadavke navýšenia miezd lekárov. Treba povedať, že sestry a pôrodné asistentky si nezobrali za rukojemníkov pacientov, veľmi trpezlivo rokovali o svojich požiadavkách so zástupcami ministerstva zdravotníctva, ministerstva práce, sociálnych vecí, ale aj s nami, poslancami Národnej rady. Len na výbore pre zdravotníctvo sme to spočítali, že rokovali viac než desaťkrát o svojich požiadavkách a som rád, že aj vo forme tohto zákona, ktorý dnes prerokovávame v druhom čítaní, sa našiel kompromis a konsenzus.

    Treba povedať, že jednou z kľúčových požiadaviek petície bolo riešenie minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek. Poslanci na výbore pre zdravotníctvo sme prišli s prvým návrhom riešenia už pri prerokovaní Zákonníka práce v druhom čítaní vo výbore v júni. Vtedy sme navrhli určité riešenie, ktoré ale bolo z pohľadu petičného výboru a komory sestier nedostačujúcim. Preto sme nakoniec toto riešenie, ktoré bolo aj v spoločnej správe, keď si spomínate, v pléne Národnej rady neschválili.

    Rokovania na poslaneckých kluboch prebiehali medzi zástupkyňami petičného výboru a jednotlivými poslancami. Bolo tomu tak aj na poslaneckom klube SDKÚ - DS. Tiež sme sa dohodli s predstaviteľkami Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek na tom, že na jeseň sa pripraví zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. A to, na čom sme sa dohodli v Národnej rade, sme dodržali. Ministerstvo zdravotníctva bolo veľmi aktívne pri príprave tohto zákona a výsledok máme dnes v druhom čítaní v Národnej rade. Zákon prešiel prvým čítaním na decembrovej schôdzi podporou poslancov všetkých poslaneckých klubov.

    Rád by som možno na tomto mieste povedal a podčiarkol, že tento zákon sa pomerne zjednodušuje vo verejnosti, lebo väčšinou sa hovorí o zvýšení miezd sestier, tento zákon je o zvyšovaní miezd sestier. Tento zákon nie je o zvyšovaní miezd sestier, lebo na niektorých konkrétnych pracoviskách v niektorých konkrétnych nemocniciach sa po tomto, po schválení tohto zákona mzdy budú zvyšovať o niekoľko eur v niektorých kategóriách sestier. Tento zákon je o zadefinovaní postavenia sestier a pôrodných asistentiek, ako samostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v celom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Bolo by preto dobré, podľa môjho názoru, keby sa našla dostatočná podpora pre tento zákon aj v druhom, aj treťom čítaní a myslím si, že by bolo dobré, keby sa táto podpora našla aj preto, akým spôsobom sestry rokovali o svojich požiadavkách, aj preto, lebo veľmi slušne, trpezlivo hľadali konsenzus a dohodu s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom práce a sociálnych vecí, čo bolo naozaj v príkrom kontraste s tým, čoho sme boli svedkami v podaní lekárskych odborárov na jeseň.

    V ostatnom čase, v decembri, aj januári, prebieha naďalej živá diskusia okolo tohto zákona, predovšetkým v dvoch rovinách. Tá prvá rovina je otázka, či riešenie, ktoré tento zákon ponúka, je systémové a ako budú riešené ostatné zdravotnícke profesie a povolania. Tá druhá otázka je, či máme v rezorte zdravotníctva dneska dosť finančných prostriedkov, aby sme dokázali takúto úpravu miezd sestier naozaj reálne vykryť.

    Treba povedať, že v roku 2011 sa stala nemilá vec a nespôsobila ju Národná rada Slovenskej republiky. Zdravotnícke povolania sa nám akosi rozdelili do troch skupín. Lekári išli svojou cestou prostredníctvom lekárskych odborárov, sestry išli cestou petície, ktorej jedným zo záverov je aj dnes prerokovaný zákon a na chvoste akoby pomyselne zostali ostatné zdravotnícke povolania, asistenti, laboranti, technici, verejní zdravotníci a fyzioterapeuti. To, že sa to v roku 2011 stalo, nepovažujem za šťastné. A teraz naozaj nikoho nejdem ani viniť, ani upodozrievať z toho, že v tom bol zámer alebo nejaká nešťastná náhoda, faktom ale je, že zdravotnícke povolania sa nám rozdelili na tri skupiny.

    Som o tom presvedčený, že by bolo omnoho lepšie, keby sa ministerstvo zdravotníctva bolo vedelo dohodnúť so Slovenským odborovým zväzom pracovníkov v zdravotníctve a sociálnych službách a našlo nejaký mechanizmus valorizácie miezd všetkých zdravotníkov. Určite by to bolo lepšie ako rukojemnícka dráma, ktorej sme boli svedkami na jeseň, alebo zákon, ktorý síce rieši postavenie sestier a pôrodných asistentiek, ale nerieši postavenie a odmeňovanie ostatných zdravotníckych povolaní.

    Dnes nám už ale nezostáva nič iné, iba akceptovať situáciu, že lekárov máme veľmi nesystémovo riešených v zákone o poskytovateľoch, sestry budeme mať riešené samostatným zákonom a zrejme bude v najbližšom období potrebné hľadať legislatívne riešenie aj pre ostatné zdravotnícke povolania. Rokovali sme o tom s ich zástupcami na výbore pre zdravotníctvo, aj na ministerstve zdravotníctva, vytvorila sa pracovná skupina na prípravu samostatnej zákonnej normy týkajúcej sa ostatných alebo niektorých zdravotníckych profesií. Riešiť ich požiadavky v rámci dnes prerokovaného zákona, táto požiadavka bola tak isto komunikovaná, aj vo verejnosti odbornej, aj laickej, si myslím, že by nebolo správne, aj vzhľadom k tomu, že medzi jednotlivými profesiami existujú výrazné odlišnosti v náročnosti, v postavení v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti, aj v odbornej príprave.

    Druhou otázkou, ktorú som si sám položil, ako keby rečnícky, je problematika peňazí. Ničoho iného ako peňazí. Teda otázka, či je navyšovanie miezd a úprava miezd lekárov a sestier krytá reálnymi zdrojmi vo verejnom zdravotnom poistení.

    Medziročný nárast disponibilných zdrojov do verejného zdravotného poistenia, ale aj šetrenie na nákladoch na lieky, boli predpokladom na finančné krytie navýšenia platov lekárov a sestier. V praxi sa však ukazuje, že zdravotné poisťovne majú nemalé problémy s navyšovaním zmlúv pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Určite už viete, že došlo k dohode medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a nemocnicami o krytí navýšenia miezd lekárov k 1. januáru 2012 prostredníctvom úpravy zmlúv s touto zdravotnou poisťovňou. Problematickým však zostáva naďalej krytie navýšenia miezd sestier a pôrodných asistentiek k 1. aprílu a ďalšia etapa navyšovania miezd lekárov k 1. júlu.

    Rád by som, aj z tohto miesta, požiadal ministra zdravotníctva, aby bol aktívny vo vzťahu k navyšovaniu zmlúv pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k schválenej legislatíve. Rád by som povedal, že aj výbor pre zdravotníctvo bude aktívny, zajtra už ideme na poslanecký prieskum do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v najbližších dňoch do ďalších dvoch zdravotných poisťovní, práve aby sme sa zaoberali problematikou stratégie úpravy zmlúv pre poskytovateľov zo strany zdravotných poisťovní, vo vzťahu k legislatívnym zmenám a úpravám miezd lekárov a sestier. Treba povedať, že ak toto navyšovanie miezd, úpravy miezd, nebudú kryté reálnym navýšením zmlúv zo strany zdravotných poisťovní a znovu zopakujem, že všetky predpoklady na to, aby sa to mohlo stať, Národná rada aj ministerstvo zdravotníctva v minulosti urobili, nastane problém, pretože ekonomická situácia u mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa bude komplikovať a môže to spustiť novú špirálu zadlžovania nemocníc aj ambulancií, čo si asi nikto z nás nepraje.

    Dámy a páni, toľko z mojej strany, na záver by som vás chcel poprosiť o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána predsedu výboru, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, aj ja súhlasím, že zdravotné sestry si zaslúžia za svoju prácu lepšie ohodnotenie. Obávam sa však, že toto navýšenie platov nie je kryté zo zdrojov zdravotných poisťovní a to, čo ma mrzí, hovorí sa len o ústavnej zdravotnej starostlivosti a o nemocniciach a doteraz som nepočul ako sa zdravotné poisťovne alebo ako sa rezort ministerstva zdravotníctva postaví ku ambulantnej sfére. Tam tiež pracujú zdravotné sestry a zákonom, prevádzkovateľom týchto zdravotníckych zariadení prikazujeme a musia vyplatiť im stanovené zákonom mzdy. Obávam sa, že toto môže viesť k zániku mnohých odborných ambulancií.

    Ja verím, že k tomuto dostanem odpoveď a že pán minister povie, pretože ministerstvo zdravotníctva je 100 % akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovni a iste už takéto analýzy musia byť a lekári v ambulantnej sfére sa dozvedia, ako sa im budú navyšovať objemy a samozrejme zvyšovať hodnota bodu. Ďakujem.

  • Pán predseda, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ostanem v tejto vecnej rovine, lebo myslím, že to bola veľmi dobrá pripomienka. Ten problém je košatejší, veď hovoríme o tom opakovane aj na výbore pre zdravotníctvo, aj preto som navrhol poslanecký prieskum vo všetkých troch zdravotných poisťovniach. Tá moja prvá poznámka je, že pri schvaľovaní štátneho rozpočtu sme schvaľovali aj rámcovo disponibilné zdroje pre verejné zdravotné poistenie, vieme, že je tam medziročný nárast tých disponibilných zdrojov.

    Druhá skutočnosť je, že schválený zákon o lieku a rozsahu by mal viesť reálne k úsporám na nákladoch na lieky v jednotlivých zdravotných poisťovniach, čiže toto sú predpoklady, z ktorých sa dá dnes vychádzať, že v roku 2012 by mali byť finančné prostriedky na to, aby boli vykryté navýšenia miezd lekárov a sestier. Druhou otázkou je ale, ako sa reálne tieto peniaze zo zdravotných poisťovní dostanú k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a to je možné len úpravou zmluvných pomerov.

    Tretím problémom je, že väčšinou rozprávame len o nemocniciach, ale potrebujeme sa naozaj reálne rozprávať o ambulanciách, kde to vidím omnoho komplikovanejšie toto navyšovanie zmlúv a dobre, že si na to upozornil, lebo naozaj táto otázka tu je na stole a je aktuálnou.

    A tou mojou poslednou poznámkou možno na rozprúdenie diskusie je aj skutočnosť, že akosi sme si zvykli, keď hovoríme o úprave zmluvných vzťahov diskutovať len so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ale nárast disponibilných zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení, z lepšieho výberu zdravotného poistenia a zmeny v liekovej politike by mali mať pozitívny vplyv aj na hospodárenie ďalších dvoch zdravotných poisťovní, aj preto je potrebné s nimi diskutovať o tom, ako oni upravia svoje zmluvné vzťahy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

  • Pán poslanec Kaník je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené plénum, téma platov a téma platov zdravotných sestier je téma, ktorá je naozaj citlivá a vážna. Nikto nepochybuje o tom, že zdravotné sestry veľmi dlhodobo boli platovo na tom veľmi biedne a že úroveň týchto platov nebola vysoká. Teraz tu máme pred sebou návrh zákona, ktorý to dosť zásadným spôsobom mení. Ale, obávam sa, že pre nie dostatočné, dostatočný rozhľad a dostatočnú prezieravosť máme tu pred sebou tak isto veľmi veľký a nový problém. V zdravotníctve predsa nepracujú len zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Vieme, že ich je zhruba 40 tisíc, ale rovnako vieme, že tam pracuje zhruba 40 tisíc ďalších zdravotníckych pracovníkov, ľudí, ktorí pracujú v tých istých ordináciách, ktorí sa vzájomne potrebujú, ktorí vzájomne kooperujú, komunikujú a pracujú vedľa seba. Na riešenie týchto platov týchto ľudí sa zabudlo.

    Ako je možné, že máme pred sebou návrh zákona, ktorý vnáša do systému absolútnu nerovnováhu. Myslím si, že to jedno, alebo je to druhé v poradí chybné rozhodnutie, strategicky chybné rozhodnutie v oblasti zdravotníctva. Tým prvým bolo riešenie otázok platov lekárov a teraz tu máme druhé chybné rozhodnutie, nie preto, že by som nechcel, aby zdravotné sestry mali zvýšený plat, ale preto, že si myslím, že problémy, ktoré vyvolá neriešenie platových pomerov ďalších zdravotníckych pracovníkov bude veľkým kameňom úrazu a nášľapnou mínou do budúcnosti, že z tohto pohľadu je to chybné a nie dobre pripravené riešenie.

    Myslím si, že ministerstvo zdravotníctva ako hlavný garant tohto na to malo myslieť a nemalo sa riadiť len tým, kto sem prišiel vyjednávať. Ale malo vidieť súvislosti, podľa ktorých bude celý systém fungovať. Nemôžeme predsa vytrhnúť jednu skupinu zamestnancov, tú ošetriť a zabudnúť pri tom na ďalšie skupiny, ktoré pracujú v tom istom sektore.

    Mne je veľmi ľúto, že súčasná spoločenská aj politická situácia, a hlavne to, že stojíme pred voľbami, ktoré, ktorých nám bol čert dlžen, neumožňuje túto situáciu seriózne a komplexne vyriešiť v rámci tohto volebného obdobia. Preto ani neprichádzam s nejakým návrhom, ktorý by túto situáciu riešil, len upozorňujem, že takéto riešenie, ktoré tu máme pred sebou akejkoľvek ďalšej vláde prinesie veľa problémov a bude sa s tým musieť veľmi zložito vysporadúvať a verejné financie tak isto. A bolo by veľkou chybou, keby sa jedna skupina mala dobre alebo významne lepšie a tie ostatné skupiny by zostali zabudnuté. Bolo by to nielen nesprávne, ale aj hlboko nespravodlivé voči týmto ľuďom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kaníka sa prihlásili pán poslanec Zelník Štefan, pán spravodajca Viliam Novotný, dvaja celkom. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Štefan Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, aj keď nepracujete v zdravotníctve, musím povedať, že máte plnú pravdu a naozaj zdravotníctvo je ako ľudský organizmus, jedno vzájomne sa dopĺňa druhým a vtedy môže zdravotníctvo fungovať, keď navzájom títo ľudia spolupracujú a samozrejme, že títo ľudia sú navzájom nenahraditeľní, preto si naozaj myslím, že aby sa pristupovalo k tomuto, k tejto platovej úprave, malo sa pristupovať koncepčne ku všetkým kategóriám, ktoré sa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti podieľajú. Bohužiaľ, že vláda urobila len platovku pre zdravotné sestry, ale nemala by byť o tom vláda, že tomu pridám, kto robí nejaký nátlak, ale vláda mala postupovať koncepčne a teda mala do toho poňať všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov. Je to škoda, ale bude sa s tým musieť vysporiadať nová vláda, aj keď to bude podstatne ťažšie, pretože už tá nerovnosť sa tu založila. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou bude reagovať pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. My s kolegom Kaníkom veľa diskutujeme o tomto zákone v ostatnom čase, takže nemusím len faktickou poznámkou na neho reagovať, vieme si to aj ináč vydiskutovať, ale napriek tomu možno niekoľko krátkych poznámok.

    Tá prvá je, pán poslanec má pravdu v tom, že akosi sa na tie ostatné zdravotnícke povolania pozabudlo, to je fakt. Treba povedať, že od toho decembra sa s nimi veľmi intenzívne rokuje aj na výbore pre zdravotníctvo aj na ministerstve zdravotníctva. Ja verím, že výsledok sa zrodí, že budeme mať k dispozícii legislatívnu normu, ktorá upraví vo vzťahu k postaveniu týchto zdravotníckych profesií, ich náročnosti, odbornej príprave, ich ohodnotenie.

    Samozrejme treba jedným dychom povedať, že môže sa to urobiť len vo vzťahu k reálnym finančným prostriedkom, ktoré v rezorte zdravotníctva sú. Ja som vo svojom vystúpení povedal, že nepovažujem za šťastné, že v roku 2011 sa tri skupiny zdravotníckych povolaní od seba oddelili. Lekári išli svojou cestou, sestry išli svojou cestou a tí ostatní akoby ostali na chvoste, ale už sa to stalo. Ja nechcem z toho nikoho viniť ani upodozrievať, faktom je, že budeme to musieť riešiť na tri etapy.

    Chcel by som ešte možno povedať jednu jedinú poznámku, že mnohokrát som začul interpretáciu, že zákon o sestrách sa preto tak intenzívne rieši lebo sa blížia voľby a že je to predvolebný ťah. Musím naozaj úprimne povedať, že v júni, keď sme diskutovali o petícii, keď vláda schválila uznesenie v septembri, keď sa pripravoval zákonník, to nikto netušil, že v októbri padne vláda a budeme pred predčasnými voľbami. Tento zákon ide riadnym legislatívnym procesom a nie je v žiadnom súvise s predčasnými parlamentnými voľbami. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kaník sa nehlási s reakciou na faktické poznámky a teraz dávam slovo pánovi poslancovi Blanárovi, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni ministri, kolegyne, kolegovia, tí, čo ste ostali na túto diskusiu, o, myslím si, že veľmi vážnom zákone, pretože tento zákon sa týka zdravotníctva a z časti aj pracovníkov, ktorí pracujú v domovoch sociálnych služieb. Hovoríme o zdravotníckych zamestnancoch a tak symbolicky, zároveň aj hovorí o tom, kde táto vláda dotiahla zdravotníctvo.

    Ja keď som počul vystúpenie pána kolegu Novotného, tak som mal normálne pocit, že to je nejaká óda na radosť, na jednej strane a na druhej strane zrazu zmena absolútnej rétoriky človeka, ktorý obhajoval mnohé chybné kroky, ktoré sa tu urobili a dnes len lakonicky poznamená, akosi sme pozabudli na tých ďalších zdravotníkov. Potom vystúpi pán poslanec Kaník, ktorý tu predložil ešte v prvom čítaní svoj návrh, kedy hovoril o tom, že podľa jeho názoru sa jedná o diskrimináciu, ak ideme jednu časť pracovníkov riešiť, čo sa týka platov, ale tých ďalších necháme tam, kde sú a nehovoríme ešte o lekároch, ktorí sú v ambulantnej sfére.

    Vážené dámy a páni, zdravotníctvo sa dostalo do absolútnych kŕčov. Celé sa to začalo nepremyslenými krokmi, ktoré robili jednu chybu za druhou. Táto vláda, a to treba úplne na plno povedať, sa zamerala pri riešení zdravotníctva na nič iné, iba na prípravu akciových spoločností, obchodných spoločností, ktoré budú robiť biznis v zdravotníctve a na postupnú prípravu privatizácie nemocníc. To si povedzme otvorene, tak ako to je. Svedčí o tom aj mnoho vyhlásení pána ministra, ktorý zachraňoval situáciu, keď videl, že verejná mienka a predovšetkým mienka tých, ktorí v zdravotníctve pracujú a vedia o čom to je, sa začína dvíhať proti nemu. Začal ratovať vtedy akciové spoločnosti tým, že chcel ako bezprecedentne ustanoviť kategóriu akciových spoločností štátnych nemocníc, ktoré nebudú môcť byť exekvované, nebude môcť byť siahané, čo samozrejme vtedy okamžite na to reagoval pán minister financií, že toto je pre neho absolútne nemysliteľné. Teraz parafrázujem, neboli to také slová ako som povedal, ale odmietol to minister financií , pretože zrazu sa tu mala vytvárať iná obchodná spoločnosť. Toto bolo celá aktivita, na ktorú sa zameriavalo ministerstvo zdravotníctva, no a pochopiteľne, keďže sa nekomunikovalo v dialógu, tak postupne začali sa dvíhať hlasy zospodu. A ja si veľmi dobre pamätám, hlasy zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktoré prišli sem do parlamentu, a táto vláda na čele s predsedom parlamentu, pánom Sulíkom, ktorý je váš koaličný partner, rozbil vašu vládu, ich privítal nie, že poďme rokovať, ale že zahatali ste nám cestu autobusom, však do našej garáže. To bolo prvé. Ja som bol pritom, keď pani Lévyovú, ktorá prišla rokovať, toto bolo privítanie.

    Dnes pán predseda Novotný hovorí o tom, že parlament je ten, ktorý to rieši a že pristúpil k tomu veľkoryso, ale treba povedať, pristúpil pod nátlakom. To nebolo niečo dobrovoľné, lebo to vyzerá teraz ako, že my sme tí, ktorí tu chceme všetko zachrániť a všetko chceme urobiť, a tak sme to mysleli od začiatku, ale nebolo to tak. Keby títo ľudia sa neboli zdvihli, tak dnes som presvedčený, že o tom tu ani nerokujeme. Keby sa tí ľudia v nemocniciach, lekári nezdvihli, na konci minulého roka, predovšetkým aj keď ste to dávali do pozície navyšovania platov, predovšetkým na zastavenie transformácie na akciové spoločnosti, pretože vedeli o čom to je, majú skúsenosti s privatizáciou, ktorú urobila predchádzajúca alebo dve predchádzajúce vlády Mikuláša Dzurindu. Kedy všetko, čo prinášalo akýkoľvek zisk, predovšetkým laboratórne činnosti, lekárne, rýchla lekárska pomoc, všetko bolo sprivatizované. Títo ľudia vedeli, že o čom to je, čo sa tu chystá a vedeli, že všetko to, čo neprináša peniaze, pretože v tom zdeformovanom systéme financovania, práve tie zložky, ktoré ostali na verejných nemocniciach, to znamená, štátnych a nemocniciach, ktoré majú samosprávne kraje predovšetkým, to ponechala na nich a nech sa páči, robte si s tým.

    Potom prišiel geniálny nápad, že ideme robiť DRG systém, ale v poradí takom, že najskôr urobíme transformáciu, potom príde DRG systém. Hovorím to kvôli tomu, aby som pripomenul všetkým tým, ktorí ste tu, ale aj tým, ktorí sa pozerajú na televízne obrazovky po tejto Národnej rade, v kanceláriách, že toto je prístup vlády, ktorá v súčasnosti v kŕčoch končí vládnutie a mám taký pocit, že už dnes ani ich koaličný partner, sa veľmi k tomu nehlási, čo chcel urobiť, pretože sa nikto z koaličnej strany neprihlásil do rozpravy. Sú jednoducho ticho, prečo by aj, však necháme nech sa KDH s SDKÚ nejakým spôsobom dohodnú.

    Vážené dámy, vážení páni, všetci vieme, že problém zdravotníctva je predovšetkým v nazeraní, či bude problém, či bude zdravotníctvo biznisom alebo bude verejnou službou.

    Druhý problém, či sa, je tu sila zmeniť systém financovania alebo nie je tu sila zmeniť systém financovania a vy ste to chytili za nesprávny koniec, pretože systém financovania ste nedokázali zmeniť a rozbehli ste niečo, čo naštartovalo tieto dve aktivity u lekárov aj zdravotných sestier. Zaslúžia si všetcí tí, ktorí poctivo robia, aby mali primerane zvýšený plat. O tom nikto nepochybuje, ale zároveň si zaslúžia, aby to bolo urobené tak, že to bude aj kryté. A čo vy robíte? Vy robíte opäť podvod na všetkých tých, ktorým chcete povedať, že im idete zdvihnúť plat? Ale zároveň v samotnom návrhu zákona je uvedené, že tieto finančné prostriedky nemá zdravotníctvo k dispozícii. Je toto úprimné? To, čo v súčasnosti ste pripravili, bude viesť k ničomu inému, iba k zrýchleniu k zadlžovaniu a paradoxne sa môže stať, že, a ukážem to na grafoch, ktoré mám pripravené, že tým, ktorým dnes chcete zdvihnúť platy a my to podporujeme, ako som povedal, my rovnako si myslíme, že by mali mať zdvihnuté platy, len my nemáme v moci upraviť rozpočet ako vy o navýšenie do položky zdravotníctva, paradoxne títo ľudia budú mať možno pár mesiacov zdvihnuté platy na úkor zadlžovania, a potom, keď začnú jedna za druhou, nemocnice sa zatvárať, tak skončia na úradoch práce. Toto je návrh zákona, ktorý ste pripravili, pán minister. Toto je návrh zákona, ktorý obhajujete, pán Novotný, ale lakonicky poviete: "Akosi sme pozabudli. Nie je to kryté, je to problém...", no fajn, veľmi dobre to znie, ale choďte to povedať tým riaditeľom, ktorí sú v nemocniciach a musia čeliť týmto problémom. Choďte povedať riaditeľom tým, ktorí dnes zo zákona musia odvádzať odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a v prípade, že to neurobia, tak budú trestne stíhaní. Choďte im to povedať. Oni nastavujú krk, vy nie. Vy sa len tvárite, že chcete niečo urobiť.

    Vážené dámy a páni, ja vám teraz ukážem jeden graf, ktorý významne charakterizuje, o čo vlastne ide aj v tom ponímaní, čo som hovoril. Vybral som si vzorku, ktorú viem zodpovedne reprezentovať, pretože Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc, a tieto nemocnice v súčasnosti zamestnávajú pracovníkov v zdravotníctve na úrovni minimálnych normatívov, ako ustanovuje nariadenie vlády. To znamená, keby niekto dnes teraz začal hovoriť, ako zvykne pán Novotný a pán minister, že je prezamestnanosť, že jednoducho sa tu plytvá, áno ja súhlasím, ak viete o takom plytvaní, mali by ste zakročiť, ale ja hovorím o nemocniciach, kde sú na minimálnej úrovni a výsledok toho, čo ste vy spôsobili, je takýto.

    Navýšenie platov lekárov, ktoré podpísala pani premiérka Radičová, bianko zmenku, ktorú podpísala a nedokázala ju naplniť, je to v memorande, časť 4.3, kde vláda dáva záväzok, zabezpečiť potrebné zdroje na navýšenie platov lekárov prostredníctvom zdravotných poisťovní. Dodnes ministerstvo zdravotníctva len hovorí o tom navýšení, dodnes ministerstvo zdravotníctva hovorí o tom, že rokuje so zdravotnými poisťovňami, ale zatiaľ, pokiaľ viem, rokuje iba s jednou zdravotnou poisťovňou, na ktorú má vplyv a podľa mojich informácií, s dvoma súkromnými poisťovňami, ktorým táto vláda tiež umožnila, aby vytvárali zisk, tak s dvoma súkromnými poisťovňami sa dodnes ešte nerokovalo a viete prečo, vážené dámy a páni, to je tiež výsledok prístupu k zdravotníctvu. Nuž, preto lebo už vláda absolútne neovláda tieto dve poisťovne. Sú to súkromné poisťovne a nikto im dnes nemôže rozkázať. Nikto, ale všetci občania, ktorí sú v tých poisťovniach poistení, povinne musia platiť, ale vláda už nemá nič absolútne v rukách. Čiže samotná zdravotná poisťovňa všeobecná sa vyjadrila a prepočítala to veľmi exaktne, ústami pána generálneho riaditeľa, že treba celkovo na navýšenie platov 117 mil. eur a že podiel Všeobecnej zdravotnej poisťovni na trhu je priemerne 65 %, čiže Všeobecná zdravotná poisťovňa je pripravená zatiaľ len fiktívne, pretože z ušetrených liekov zatiaľ nič nemocnice nevidia, je pripravená 76 mil. vyfinancovať a zvyšných 40 mil. je na súkromných poisťovniach, ktorým vy už nerozkážete, pretože sú súkromné, môžu tvoriť zisk a som zvedavý ako to dotiahnete do konca.

    Čiže lekári, upriamim vás pozornosť na túto tabuľku, v štyroch nemocniciach Žilinského kraja, ktoré obsluhujú 330 tisíc obyvateľov, budú potrebovať na navýšenie 2,4 mil. eur. Sestričky, pôrodné asistentky 5,1 mil. eur, podotýkam, táto suma dohromady 7,5 mil. eur môže byť vykrytá jedine zo zdravotného poistenia, pretože tak samosprávny kraj, ako aj štát iným spôsobom ako cez zdravotné poisťovne, nemôže do nemocníc naliať peniaze, jednoducho je to v rozpore so zákonom. Ale je tu ešte jedna perlička, ktorú treba naozaj spomenúť tiež a to je, že sestry, ktoré pracujú v sociálnych zariadeniach, zdravotné sestry budú potrebovať na navýšenie ďalších 2,5 mil. eur, ale to už je platené z originálnych kompetencií samosprávnych krajov. 2,5 mil. eur, vážené dámy a páni, t. j. 75 mil. slovenských korún, pre prepočítanie, ktoré jednoducho neviem, kde zoberú samosprávne kraje, ale o tom ani pán minister, ani pán predkladateľ nehovorili, len to spomenul. Samosprávy nech sa s tým vysporiadajú ako chcú.

    Ako teda úprimne myslíme navýšenie platov pre zdravotné sestry, keď ani jedna z týchto čiastok, ktoré sú tam uvedené nie sú finančne kryté. Nijako, podľa môjho názoru je to len zúfalé gesto, ktoré robí táto vláda, snaží sa to ospravedlniť, všetko to, čo nezvládla v oblasti zdravotníctva a všetko to, čo nás čaká v zdravotníctve po skončení tejto vlády bude musieť hasiť budúca vláda, ale bez akéhokoľvek nejakého náznaku tejto vlády. Pretože tá absolútne rezignovala, pretože ak by to myslela úprimne, tak by mala predložiť súčasti tohto zákona, aj návrh, ako vyfinancuje tento výpadok ktorý predstavuje tento zákon.

    Pripomeniem ešte, vážené dámy a páni, že bol to SMER - sociálna demokracia, ktorý ako jediný v rámci rozpočtu na tento rok dokázal pritlačiť na vás, keďže ste sa neboli schopní dohodnúť, aby sa vytvorila aspoň aká taká rezerva v rozpočte 50 miliónov eur, ktorá by mala slúžiť práve na riešenie tohto krízového stavu. Ale vy ste neprišli so žiadnym návrhom.

  • Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Pozrite sa na tento graf, takto to v súčasnosti vyzerá, nie je to celkom vidieť, ale nachádzame sa v roku 2011, to je prvý stĺpec, kde tvorí hrubá mzda, ten modrý stĺpček, lieky a špeciálny zdravotnícky materiál biely stĺpček a ostatné náklady na energie a tak ďalej žltý stĺpček.

    Červená čiara zobrazuje príjmy zo zdravotných poisťovní. Čo sa bude diať. Január 2012 nám vďaka navýšeniu platov lekárov sa podvihne ten modrý stĺpček a priblíži sa k tej červenej čiare. Červená je kvôli tomu, vážené dámy a páni, že to je ten krízový stav. Nad tou červenou čiarou už nemocnice nedokážu splácať svoje záväzky.

    Čo sa stane v apríli, od 1. 1. keď sa príjme tento zákon o ktorom hovoríte, ktorý podporuje malé s finančným krytím, že hrubé mzdy vyskočia nad tú červenú čiaru. Čo sa stane v nemocniciach úplne prirodzene, nebudú môcť plniť svoje záväzky nielen voči dodávateľom liekov špeciálneho zdravotného materiálu, ale samozrejme keď si všimnete, nie sú schopní ani odvádzať do zdravotnej poisťovne za zamestnancov, ale ani do Sociálnej poisťovne za zamestnancov.

    Všetko sa to ešte zvýšili v júli keď má byť navýšenie ďalšie, druhé navýšenie lekárov a dostávame sa ešte vyššie.

    Ten pravý stĺpček, úplne na pravo tyrkysovo-zelený je predstavenie vlastne zmluvy, ktorý majú so zdravotnými poisťovňami nemocnice.

    Tak povedzte mi, vážení páni, vážené dámy, odborníci, ktorí ste na zdravotníctvo, ako to majú tí, ktorí riadia tie nemocnice zvládnuť. Ako majú čeliť exekúciám napríklad Sociálnej poisťovne, ktorá patrí štátu a dnes pripravuje exekučné prípady na nemocnice. Na toto nemáte odpoveď, bohužiaľ a jedine čo môžem v tejto súvislosti povedať je to, že to čo robíte je absolútne falošné. Falošné v tom, že nekryjete finančne tieto náklady, ktoré ste sľúbili pod nátlakom zdravotným sestrám, ale aj lekárom a vytvárate priestor na ešte väčšie zadlžovanie a mám taký pocit, že to je asi zámer, pretože po nás potopa, nech tá budúca vláda, ktorá vznikne nech si to vyrieši akýmkoľvek spôsobom, pretože nám sa privatizácia nepodarila a preto nás to už viacej nezaujíma.

    Vážené dámy, vážení páni, ja som si dovolil ilustrovať na týchto záberoch, grafoch, to, že kde sa nachádza súčasne zdravotníctvo, čo všetko hrozí v prípade, že nedôjde k navýšeniu finančných prostriedkov a hlavne som chcel povedať a pripomenúť, kto je za to zodpovedný. Zodpovední sú za to predstavitelia tejto vlády, ktorí neboli schopní riešiť zdravotníctvo systémovo, ale len náhodou a v súčasnosti chytajú mačku za chvost, čo pre nás, ktorí vieme čo to znamená, mačku za chvost nedokážu chytiť, ale dokážu jednoducho znepríjemniť život všetkým tým, ktorí pracujú v nemocniciach a ktorí sú,ktorí riadia samosprávne kraje, pretože tým dávajú ďalšiu sekeru do ruky, ktorá vzniká pri navyšovaní sociálnych pracovníkov, ktorým to všetko samozrejme patrí.

    Čiže, vážené dámy, vážení páni, ja osobne mám naozaj dilemu, pretože na jednej strane chcem podporiť navýšenie platov. Uvedomujem si obrovskú diskrimináciu medzi ostatnými, s ostatnými pracovníkmi v zdravotníctve, ktorí nebudú mať toto navýšenie a tá dilema u mňa je v tom, že keď prídem k nám hore do nášho kraja a bude takýto zákon schválený, tak budeme mať na stole neriešiteľnú situáciu v súvislosti s tým, že nemocnice nebudú môcť splácať svoje dlhy a za to budeme všetci zodpovední ale predovšetkým ste za to zodpovední vy, vážené dámy, vážení páni, poslanci, ktorí tu sedíte aj z regiónu od ktorého pochádzam, odkiaľ ukazujem tieto grafy, ktorí ste sa tvárili, že chcete pomôcť, chceli ste navštevovať nemocnice. Výsledok je taký, že nemocnice ak, ja neviem, príde nejaký zázrak, sa zachránia neviem akým spôsobom, ale určite vďaka vášmu prispeniu to nebude.

    Takže ja tú dilemu nejakým spôsobom vyriešim osobne, ale chcel som tu pripomenúť všetkým, ktorí ste tu, aj ktorí to počúvajú, že nečaká nás v zdravotníctve absolútne nič a je spôsobené vašou, vašim prístupom a neúprimnosťou, ktorú dnes tu chcete predviesť, aby ste sa pochlapili a ukázali, že my to vlastne s tými zamestnancami myslíme dobre. Ale kto to potom zle s nimi myslí. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili páni poslanci Peter Kalist, Štefan Zelník, Dušan Bublavý, Viliam Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kalist, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, ja skutočne nechápem váš rozpor, lebo z celej tejto vašej dlhej rozpravy som nepochopil, či ste za, alebo ste proti. Lebo v jednej vete hovoríte obidve veci. Tak ste za, alebo proti? Skutočne som tomu nerozumel.

    A len vám chcem pripomenúť, že ste tak isto hlasovali za zvýšenie platov lekárov na predposlednej schôdzi, je tam aj, pozeral som si to v zázname, je tam vaše hlasovanie, váš hlas za a ešte ďalšiu vec, lebo fakt pripomenúť, nemocnice na Slovensku vytvorili dlh 350 miliónov eur a 120 miliónov eur nenávratnej, alebo teda pôvodne návratnej, ale v skutočnosti nenávratnej pôžičky, to je zhruba pol miliardy a potom je tam ešte nejakých 66 miliónov navyšovanie základného imania, plus Všeobecnej zdravotnej poisťovni, plus ďalších 70 miliónov eur, ktoré ste nechali, alebo ktoré vláda Smeru nechala ako takých kostlivcov v skrini pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, to je čo ja viem 60 - 70 miliónov eur dlhu, za ktoré je zodpovedná, alebo bola zodpovedná vláda Smeru aj bez navyšovania platov lekárov.

    A keďže sa ale rozprávame nie o navyšovaní platov lekárov, ale o navyšovaní platov sestier chcem len podotknúť, že sestry trpezlivo celé mesiace rokovali, nikto podľa mojich vedomostí nerobil žiaden nátlak, viackrát boli veľmi slušne na výbore pre zdravotníctvo a myslím si, že výsledný návrh zákona je výsledkom veľmi korektnej, a za čo im chcem veľmi poďakovať, korektnej dohody medzi ich požiadavkami a kompromisu z ich strany a medzi tým, čo sa reálne dá naplniť. Tak asi toľko.

  • Ďalej, pán poslanec Štefan Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, chcem len potvrdiť ten stav, že skutočne Žilinský samosprávny kraj urobil maximálne racionalizačné opatrenia vo svojich nemocničných zariadeniach, došlo k zníženiu postelí, došlo k zníženiu personálu a v tejto situácii, ak majú nemocnice vôbec ešte fungovať, nevidím žiaden priestor na ďalšiu racionalizáciu podľa vašej šetrenie.

    Zdravotníctvo patrí k tým segmentom, kedy si nemôžu nemocnice premietnuť akékoľvek zvýšenie či už cien energií, alebo napríklad aj platov do požiadavky na zvýšenie napríklad za fakturáciu za pacienta. Sme odkázaní na zmluvný vzťah a väčšinou sa to deje tak, že buď to podpíšete, alebo nepodpíšete, teda ten poskytovateľ ťahá za veľmi krátky koniec a v tomto prostredí skutočne hrozí, že náklady na mzdy prevýšia príjmy od zdravotných poisťovní. Bude to znamenať potom absolútnu katastrofu a preto ja stále čakám od pána ministra, ktorý jasne povie, zadefinuje, aké navýšenie zdrojov možno zdravotnícke zariadenia očakávať a to nielen ústavná zdravotná, ale týka sa to aj celej špecializovanej zdravotnej starostlivosti, teda ambulantnej sféry. Ďakujem.

  • Pán poslanec Dušan Bublavý, ďalej prihlásený s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blanár má absolútnu pravdu, že ministerstvo zdravotníctva sa hlavne sústredilo na transformáciu nemocníc a potom postupnú privatizáciu.

    Čiže nezvládlo ani štrajk lekárov, akosi sa pozabudlo na riešenie platov zdravotných sestier a ďalších zdravotníckych zamestnancov a teraz ako a z čoho pokryť potrebné finančné zdroje na mzdy. Z čoho navýšenie a odkiaľ si finančné zdroje zabezpečia zadlžené nemocnice samosprávnych krajov. Budú súhlasiť súkromné zdravotné poisťovne s navýšením na platy? Ako vôbec dopadnú nemocnice vyšších územných celkov, keď štát nemá v pláne udržať tieto nemocnice. Ako vieme, tie výkony neboli takým spôsobom vyplácané samosprávnym krajom týmto nemocniciach, ako iným, tým niektorým štátnym. Začnú a začínajú nám ničiť tieto nemocnice ešte exekútori, ktorí, tí budú mať z toho najlepší biznis. A čo tí ľudia, ktorí nám žijú v regiónoch? Kto im podá tú nejakú zdravotnú starostlivosť, keď nám tieto skrachujú, a to naozaj hrozí. Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán spravodajca Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Blanár použil niektoré skutočnosti a pospájal ich tak, aby svedčili o jeho správnom logickom úsudku a záveroch.

    Rád by som ho ale upozornil možno na niektoré odlišnosti, ktoré si nevšimol vo svojom vystúpení. Je pravdou, že ministerstvo zdravotníctvo sa venovalo príprave transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a robilo to dobre. Bola to práve strana SMER, ktorá zastavila transformáciu týchto nemocníc na akciové spoločnosti. Viete v zdravotníctve hospodárime s jedným balíkom peňazí, keď sa bude v štátnych nemocniciach nehorázne plytvať, tak ako sa plytvalo za vašej štvorročnej predchádzajúcej vlády, tak nikdy nebude dosť peňazí pre Dolný Kubín, ani pre Liptovský Mikuláš, či Čadcu.

    Tejto vláde sa za rok a pol podarilo urobiť zásadné zmeny v liekovej politike, liekovú reformu, vďaka ktorej sme išli na druhú najnižšiu cenu liekov v Európskej únii. Prečo ste to neurobili vy? Možno by sme mali viacej peňazí v zdravotníctve.

    Podarilo sa urobiť reštrukturalizáciu, optimalizáciu siete aj zmenu financovania sme pripravili do takej fázy, že už v roku 2013 by sa mohlo prejsť na systém DRG po jednotlivých zdravotníckych odboroch. Myslím si, že je to omnoho viac, než sa podarilo predchádzajúcej vláde za štyri roky. Chcel by som ale povedať, že platy lekárov a sestier je téma, ktorou sa bude boriť každá vláda, aj tá, ktorá príde za nami. Rozdiel medzi nami dvoma je, že to, čo som ja vo svojom vystúpení hovoril, boli riešenia a možnosti riešenia tohto problému formou navyšovania zmlúv od zdravotných poisťovní. To čo ste robili vy, bolo len strašenie. Ale na druhej strane hlasujete za zvýšenie platov lekárov v decembri a budete hlasovať za zvýšenie platov ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou sa hlási teraz pán poslanec Blanár, ktorý vystupoval v rozprave.

  • Ďakujem za reakcie kolegom a chcel by som odpovedať pánovi Kalistovi. Vy ste vo výbore pre zdravotníctvo a vy ste mali viac vedieť, možno to čo ja nemusím vedieť, že nebola to vláda Roberta Fica, ktorá znížila platby za poistencov štátu na 4,33 %, čo bol výpadok 129 miliónov eur, vážený pán poslanec.

    Vláda Roberta Fica sa snažila udržiavať sociálny zmier a dávala neustále do zdravotníctva dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa ten sociálny zmier sa tam udržiaval.

    A ak hovoríte, že som hlasoval "za", áno, hlasoval som "za" pretože si myslím, že si to tí ľudia zaslúžia. A predpokladal som, že každý zodpovedný, ktorý takýto návrh dá, automaticky dá návrh aj na to, aby bol ten návrh na zvyšovanie miezd krytý, lebo v opačnom prípade je to falošné. Je to klamstvo voči ľuďom, všetkým tým, ktorí majú mať zvýšené mzdy. Ja im odkazujem, že peniaze na zvýšenie miezd nie sú. Ale vy sa tvárite, že nerozumiete tomu, čo hovorím, pán poslanec Novotný. Ak ste povedali, že SMER zastavil transformáciu, tak som veľmi rád, že ste takto vnímali, lebo ja si myslím, že to boli predovšetkým lekári, ktorí naozaj zatlačili veľmi silno, lebo keby sme sa my snažili, asi by sme to sami nedokázali. Ale vďaka lekárom, ktorí išli do takej pozície, ako išli, tak sme zastavili transformáciu, ktorá bola prípravou pre privatizáciu, to ma nikto nepresvedčí o tom, pretože vy sa netajíte tým, že privátne zdravotníctvo je lepšie, pán poslanec Novotný. Tak to treba otvorene povedať.

    Ja si myslím, že toto čo robíte je falošné a zlé, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Blanár bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať pána ministra, či bude reagovať na rozpravu v záverečnom slove, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážim si naozaj vecnej diskusie a vážim si vášho záujmu, jak páni poslanci súčasnej opozície, tak poslanci zo súčasnej koalície. Vážim si aj vás, pán poslanec Blanár, pretože sme mnohokrát diskutovali o vašich nemocniciach a myslím si, že veľmi korektne a vecne.

    Musím ale s niektorými zásadnými vecami nesúhlasiť, pretože nehovoríte úplnú pravdu a chápem, že dnes je veľmi krátky čas pred voľbami a ja si to osobne vysvetľujem tak, že skutočne je situácia a čas, ktorý je viac politický a volebný, ako vecný.

    Tak poďme teda postupne. Vy uvádzate niektoré veci a uvádzate ako hlavný problém transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, ako možnú privatizáciu verejného zdravotníctva a potom možnú zníženú dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov v regiónoch. No, musím povedať jednu vec. Opak je pravdou, pretože keď si prečítate návrh zákona, ktorý bol o transformácii nemocníc na akciové spoločnosti, ten hovoril o tom, že budú 100 % tak štátne, hovoril o tom, že poriadok, ktorý akciové spoločnosti môžu zavádzať, tak skutočne bude dodržaný prostredníctvom správnej rady, prostredníctvom kontroly dozornej rady a predpokladám, pretože som si prečítal dôvodovú správu, keď strana SMER transformovala Nemocnicu sv. Michala na akciovú spoločnosť, že ste sa aj týmto riadili pri návrhu na akciovú spoločnosť pri vašich nemocniciach v júli 2010.

    Myslím si, že toto sú vecné fakty, ktoré vecne, teraz nie politicky, nespochybňujeme, pretože vaši zástupcovia rovnako argumentovali ako my, vecne. Hovoríme o tom, že akciová spoločnosť by bola privatizáciou určitej formy zdravotníctva. Keby nebola akciová spoločnosť, alebo keby boli akciové spoločnosti naozaj dôsledné, a tým by som k tejto téme skončil, nemohlo by sa stať to, čo sa stalo v máji a júni 2010 ešte pred nástupom tejto vlády, keď životne dôležitý heliport na Kramároch bol predaný bez akejkoľvek, akejkoľvek vedomosti, vtedy politickej, prípadne verejnosti. Až potom, keď sme zistili, že tento heliport bol predaný a keď médiá zistili, tak potom došlo k stiahnutiu tohto návrhu. Ja hovorím o tom, že lepšia a vyššia kontrola v akciových spoločnostiach je skutočne potvrdená aj súčasnou opozíciou, pretože tak tvrdila, aj súčasnou koalíciou.

    Ale poďme k faktom. Hovorili ste, že sme nevyriešili mzdové nároky sestier a iných zdravotných pracovníkov tak, ako by si to zaslúžili. No pýtam sa, ako sa riešili mzdové nároky sestier v rokoch 2006 až 2010? Ako sa riešili iní zdravotnícki pracovníci? Vy, všetci, ktorí ste tu zostali sedieť viete, že v nemocnici pracujú okrem lekárov a sestier aj iní zdravotnícki pracovníci nielen laboranti, maséri a ľudia, ktorí majú čo dočinenia so zdravotníctvom, ale aj iné podporné povolania. Práčovne, jedálne, šoféri sanitiek, prípadne iné podporné povolania, ktoré vytvárajú zdravotnícky tým alebo tým nemocnice. A my sme mali, alebo zákon o mzdových nárokov sestier a lekárov bol špecifický, šitý na tieto dve skupiny.

    Je tu vec, ktorá je veľmi zásadná. V prípade, že by iní zdravotní pracovníci chceli svoje mzdové požiadavky si riešiť v týchto zákonoch, vecne by to bola chyba. Tu je len na vysvetlenie pre vás, prečo. Pretože iní zdravotní pracovníci sú od sanitárov, cez masérov, laborantov až po vysokoškolsky vzdelaných, napríklad fyzioterapeutov, a títo majú skutočne od nižšieho zdravotníckeho vzdelania až po vysokoškolské. Nie je možné nemať pre nich špeciálny zákon, nie je možné ich len tak niekde včleniť práve pre ich šírku, práve pre ich široké zastúpenie a zastúpenie iných profesií. Preto sme začali v decembri rokovať s inými zdravotníckymi pracovníkmi, preto sme začali pracovnou skupinou pripravovať nový zákon.

    Chcem sa opýtať jednu vec, vás, pán poslanec Bublavý, ktorý ste hovorili o tom, že kedy a prečo neboli preplácané výkony...

  • Hlasy z pléna.

  • ... ja viem, ja sa pýtam rečnícky, dobre. Tak prepáčte, beriem späť. Ja sa pýtam sám seba. Prečo sa, pýtam sa sám seba, prečo nezaznela, a to sa môžem snáď pýtať, prečo nezaznela táto otázka, ktorá hovorí o nepreplácaní dostatočnom výkonov v rokoch minulých? Prečo nezaznela táto otázka, že VÚC-karské nemocnice mali nižší príjem ako štátne nemocnice v rokoch 2006 a 2010? Prečo zneje toto iba dnes? A ja vám poviem čisté fakty bez akejkoľvek politickej prikrášlenosti.

    A tie fakty hovoria o tom, že napríklad VÚC-karské nemocnice mali interné oddelenie alebo teda ukončenú hospitalizáciu od 368 do 382 eur. Vieme, že to je cena, ktorá je na hranici efektivity a hranici ziskovosti a štátne nemocnice majú viacej. Čo urobila táto vláda, toto ministerstvo zdravotníctva, čo urobila Všeobecná zdravotná poisťovňa teraz. Urobila to, že zrovnala všetky ceny v jednotlivých odboroch, konkrétne teraz v internej medicíne, ja vám poviem koľko, 405 eur. To znamená, k dnešnému dňu aj vaše nemocnice majú 405 eur, čo znamená zvýšenie od 6 do 10 %, toľko fakty.

    Štátne nemocnice majú viac. Ja som to povedal, že majú viac, ale kto pripravoval DRG, kto dotiahol DRG ? DRG, ktoré bude alebo teda platba za diagnózu, ktorá bude od 1. 1. 2013 v platnosti sa zadefinovala touto vládou, týmto ministerstvom zdravotníctva a naozaj aj krok po kroku sa pripravuje. Ide o ďalšie fakty. Od 1. 12. bolo zvýšená platba pre všeobecné nemocnice o niekoľko desiatok, niekde stotisíc eur. Keďže nie sme v rozprave, nemôžem hovoriť o tom, že o koľko alebo nechcem hovoriť o tom, o koľko presne bolo zvýšené, limity na žilinské nemocnice, ale bolo to viac ako 150-tisíc eur. Toto nie je zvýšenie? Od 1. 12. Od 1. 2. Všeobecná zdravotná poisťovňa zvýšila práve na základe zákona o zvýšení platov lekárov takisto o niekoľko percent hospitalizácie, takisto osobitne hradené výkony, takisto niektoré iné výkony, či už SVaLZ-y alebo iné výkony. Toto nie je zvýšenie?

    Snažím sa ale hovoriť viac vecne, a nie politicky, a teraz poviem aj niekoľko čísiel. V rokoch 2008, 2009 aj 2010 bolo do zdravotníctva, zdravotníctvo disponovalo s budžetom 2008 3,246 mld., 2009 3,339 mld., 2010 3,571 mld. V roku 2011 to bolo 3,587 mld., čiže viac v absolútnej hodnote ako roky 2010, 2009 a 2008. V roku 2012 je to o 100 mil. viac ako v rokoch 2011, oveľa viac v roku 2010, 2009, 2008. Ak ma pamäť neklame, tak stále platíme peniazmi, eurami a nie percentami, a toto je treba povedať. Do zdravotníctva idú eurá a peniaze, a nie percentá. A musím povedať, že táto vláda dala do zdravotníctva viac peňazí aj v roku 2011, viac peňazí aj v roku 2012, také sú fakty, ako kedykoľvek predtým. Nehovorím ako bývalá vláda, ale ako aj predchádzajúce vlády.

    A toto, tieto fakty skutočne je dôležité hovoriť vtedy, keď chceme byť spravodliví a keď chceme byť objektívni. To, že Všeobecná zdravotná poisťovňa robila stratu 5 mil. mesačne, o tom hovoriť nebudem. To, že Všeobecná zdravotná poisťovňa dnes končila v pozitívnom hospodárení, o tom tiež nebudem hovoriť. Ale budem stále hovoriť o tom, že peniaze, ktoré idú do zdravotníctva sa dajú lepšie, efektívnejšie využiť. A preto robíme tieto kroky, preto sme robili všetky kroky v roku 2011, preto robíme aj tieto, možno pre niekoho nepopulárne kroky v tom, že sa znižuje zisk v niektorých činnostiach, ale toto sú aj výsledky, ktoré sme dosiahli práve na základe toho, že sme urobili tieto kroky, ktoré vedú nie k zadlžovaniu najväčšej, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale k pozitívnemu hospodáreniu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za vypočutie a prosím o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Porozumel som tomu, že už sa vaše vystúpenie chýli ku koncu, tak som vás o 19.00 hod. neprerušil, ale v tejto chvíli, pán spravodajca, napriek tomu, že predpokladám, že budete chcieť reagovať, nechcete reagovať. Tak ďalšia dobrá správa.

    Chcel by som vám všetkým oznámiť, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu, resp. prerušujem rokovanie tejto schôdze, vzhľadom na to, že je viac ako 19.00 hod. Hlasovať, vzhľadom na skutočnosť, že pán spravodajca sa už nehlási k záverečnému slovu, budeme zajtra o 11.00 hodine, tak ako sme si dohodli.

    A ráno budeme pokračovať bodom programu, ktorý je v ingerencii pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša. Takže prajem všetkým pekný zbytok večera, dobrú noc a ráno o 9.00 hod. pokračujeme druhým dňom rokovania tejto schôdze Národnej rady. Pánovi Novotnému chcem poďakovať za porozumenie, lebo každý máme po 19.00 hod. nejaký program. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.