• Dobré ráno. Vážené dámy a páni, otváram siedmy rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 26. schôdze nepožiadal ani jeden poslanec.

    Pristúpime k rokovaniu o

    skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

    Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 556 a spoločná výborov má tlač 556a.

    Prosím pána poslanca Petra Kažimíra, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dobré ráno takisto prajem vám. Vidíte včera sme rokovali o štátnom rozpočte, o zákone, ktorý podľa nás bude platiť pár mesiacov, o zákone na pár mesiacov. Teraz máme rokovať o zákone, ktorý by v plnej šírke mal vojsť do platnosti až v roku 2028, to znamená na dekádu, dve a vidíte aký, aký obrovský záujem to vzbudilo u našich kolegov. Nič o tom.

    Pre tých, ktorí, ktorí neboli pri prvom čítaní, ja skúsim telegraficky zrekapitulovať základnú podstatu zákona a popísať jeho hlavné, hlavné ciele. Viete veľmi dobre, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti už svojou formou, že je ústavný, zakladá istý druh správania všetkých tých, ktorí zodpovedajú za hospodársku fiškálnu politiku krajiny, ktorí zodpovedajú za to, ako sa má narábať s verejnými financiami, a vytvára vlastne taký filozofický rámec nato, aby, aby vývoj verejného dlhu nenadobúdal nekontrolovateľný rozmer. Čiže kľúčové, kľúčovým posolstvom tohto zákona je naozaj zodpovedné narábanie s verejnými financiami, s tým, aby sme nezakladali ďalšie a ďalšie ťarchy na budúce generácie a aby sme samozrejme aj nevytvárali atmosféru, takú nezvládnuteľnú atmosféru, aby sme si neboli schopní financovať vlastný dlh na finančných, na finančných trhoch. Technicky chcem poznamenať, že návrh ústavného zákona definuje niekoľko ukazovateľov, hlavne ukazovateľ dlhodobo, dlhodobej udržateľnosti, základný scenár, ale aj nový koncept, úplne nový koncept, ktorý sa začne vyskytovať v našej legislatíve, ktorému sa hovorí čisté bohatstvo štátu.

    Najdôležitejším pravidlom rozpočtovej zodpovednosti, o ktorej, o ktorej budeme hovoriť, je tzv. horný limit na verejný dlh, ktorý je definovaný od roku 2028 na úrovni 50 percent, dovtedy, v prechodnom období na úrovni 60 percent s tým, že medzi rokmi 2017 - 2018 tento limit postupne po jednom percente má klesať zo 60 na 50 percent. Okrem toho treba zobrať do úvahy, a to je odpoveď všetkým tým kritikom, ktorí hovoria, že tento zákon je málo ambiciózny, že sú tu už, pred tým horným limitom je tu 10-percentné v podstate pásmo, čiže pri limite 60 percent pri prekročení verejného dlhu 50 percent sa dostávame do pásma, ktorý začína signalizovať a ovplyvňovať samotnú, samotnú politiku vlády v oblasti verejných financií. Pričom treba poznamenať, že tie kľúčové sankčné pásma sú, predstavujú hranicu 55 percent, 55 a 57 percent, kde už hovoríme o zmrazovaní istých typov výdavkov a pri hranici 57 percent hovoríme už dokonca o vyrovnanom rozpočte ako takom.

    Ďalším pravidlom, ktoré má svoj veľký význam, sú dodatočné ustanovenia pre hospodárenie samospráv. Tu treba podotknúť a oceniť samotný konsenzuálny súhlas samospráv s tým, že tento zákon bude zahŕňať aj pravidlá, ktoré budú ovplyvňovať ich hospodárenie. Ďalším pravidlom sú požiadavky alebo náročnosť, väčšia náročnosť na transparentnosť procesu samotného výkazníctva, aby sme sa nedostávali alebo úplne zásadne vyhli situáciám ako v iných krajinách z hľadiska vypočítateľnosti samotného, samotného vypracovania samotných prognóz. To je problém, ktorému sme sa venovali včera napríklad, ale samozrejme aj otázka, otázka skrytých dlhov a vôbec komunikácie s verejnosťou. Potom tou asi poslednou oblasťou, na ktorú, kde chcem upozorniť alebo upriamiť vašu pozornosť, je vznik fiškálnej rady, ktorá by mala svojím nezávislým postavením aj istým, istým formálnym naviazaním na centrálnu banku, mať úlohy monitorovania, monitorovania a vyhodnocovania plnenia pravidiel fiškálnej zodpovednosti a transparentnosti.

    Toľko na úvod. Predpokladám, že v diskusii poslanci vyjadria svoje postoje. Okrem toho zrejme čakáme aj na komentár z Európskej centrálnej banky, ktorý prednesie pán predseda Kollár.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 556).

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov:

    Národná rada uznesením č. 727 z 1. decembra 2011 pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 311, ústavnoprávny výbor uznesením č. 354, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 234, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 140 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 114.

    Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti schváliť.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 312 z 1. decembra a výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem veľmi pekne, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Petrák za klub strany SMER - sociálna demokracia.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte veľmi krátku reakciu na navrhovaný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Pán predkladateľ vo svojom úvodnom slove povedal, že konsenzuálne sa k tomuto zákonu prihlásili aj samosprávy, ja chcem toto tvrdenie podporiť a povedať, že áno, je to skutočne tak, lebo aj samosprávy cítia zodpovednosť za hospodárenie štátu a za vývoj celej spoločnosti, ktorej sú súčasťou. No napriek tomu, že samosprávy sa úplne jasne, transparentne a nespochybniteľne prihlásili k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, sú tu určité problémy alebo obmedzenia, ktoré nám spôsobujú vrásky na čele.

    Ak si zoberieme článok 2, teda článok 6, odsek 1: "Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku." Ja rozumiem tejto formulácii, že štát nemôže prevziať na seba platobnú neschopnosť, ktorá je spôsobená zlou funkciou samosprávnych orgánov, ale na druhej strane, tak ako je to naformulované, to v sebe skrýva určité riziká.

    Ja som pri zákone o štátnom rozpočte ukazoval už tento graf, ja si ho dovolím ukázať opätovne a to je vplyv alebo spolužitie štátu a obcí. Horná krivka, modrá, hovorí o výnose samospráv v prípade podielu 70,3 % na dane, na dani z príjmov fyzických osôb. Zelená krivka, ktorá je výrazne posunutá nižšie, hovorí o tom, že pri poklese na 65,4 samozrejme poklesnú aj príjmy samospráv. Na tom by nebolo nič zlé, pokiaľ by bol prebytok finančných prostriedkov, ktorými samosprávy disponujú. Horší je ale tento graf, ktorý hovorí, že tie parametre, tak ako sú nastavené, síce zlepšia v určitej forme hospodárenie v pomere medzi rokom 2011 a 2012, kedy sa hospodárenie samospráv dostane približne na vyrovnanú úroveň s tým, že zapoja finančné operácie, že zapoja svoje majetkové aktíva a dokážu vyrovnane finančne hospodáriť. Ak si ale urobíte hlbšiu analýzu, ako to bude vyzerať v rokoch dvetisíctrinásť, štrnásť a ďalších rokoch pri tomto nastavení príjmov obcí a miest, je úplne jasný, evidentný prepad, ktorý sa medziročne zvyšuje takmer o 100 miliónov eur. A v tomto je ten problém. Ak sa na jednej strane samosprávy hlásia k rozpočtovej zodpovednosti a zodpovednosti za ďalší vývoj tohto štátu, tak štát sa nemôže macočsky správať k samosprávam a nastaviť podmienky tak, ktoré ich vháňajú do neschopnosti dostať tým záväzkom, ku ktorým sa hlásia. Toto by bola rovina, nazval by som to makrorovinou, ale samozrejme, že je trošku, možno nie trošku, je podstatný rozdiel medzi hospodárením samospráv a hospodárením štátu.

    Ak beriete štátny rozpočet, je to jeden štátny rozpočet, ktorý je rozdelený na kapitoly, ale v zásade na každú z tých kapitol, ktorá je spravovaná ministerstvom, má priamy dosah predseda vlády, ktorý v prípade neplnenia úloh, ktoré vyplývajú ministrovi z toho, čo je dané programovým vyhlásením vlády alebo dané rozpočtom, má priamy dosah na to, aby ministra odvolal. Iná je ale pôsobnosť vo vzťahu k samosprávam. V prípade obcí a miest je takmer 2 870 obcí a miest, z ktorých každá je samostatná jednotka. K tomu je prifarených 8 samosprávnych krajov, z ktorých každá je samostatná hospodárska jednotka, a dnes sme svedkami toho, že napríklad hospodárenie takých obcí ako Žehra idete riešiť, v tomto, v tomto prípade sa obraciam na predstaviteľov bývalej vládnej koalície alebo terajšej vlády, nie tým, že by ste zabezpečili seriózne nakladanie s verejnými prostriedkami v tejto obci, ale nie ste schopní zabezpečiť seriózne nakladanie s prostriedkami v obci Žehra, tak vytvárate zákonné podmienky pre to, aby sa časť obyvateľov, ktorí sa chcú správať zodpovedne, oddelila od tých nezodpovedných. Ale toto je znovu zlé systémové nastavenie tohto problému.

    Ja si v tejto súvislosti dovolím upozorniť napríklad na ďalšiu perličku, drobnosť, ktorá sa týka toho mikrosveta alebo vzťahu samosprávy a štátnej správy. A je to prípad nariadenia 668 z roku 2004, ktoré bolo novelizované v roku 2010. Tu problém spočíva napríklad v tom, že pri vzorci, ktorý rozdeľuje výnosy z dane z príjmov fyzických osôb na samosprávne orgány, zhruba 40 % tohto objemu sa člení podľa počtu žiakov. Ja rozumiem tomu, že novým príchodom nových ľudí do parlamentu, do vlády vznikli určité lobistické tlaky, ktoré sa pokúšali sanovať to, aby boli lepšie financované súkromné školské zariadenia, aby boli lepšie financované cirkevné školské zariadenia. Ako voči tomuto by som ako z hľadiska princípu povedal, že viem to pochopiť, aj keď s tým nesúhlasím. Ale ak si to pozriem na číslach, čo tento krok jednoducho spôsobil, tak sú to, sú to neuveriteľné priepastné rozdiely, ktoré destabilizovali celý sektor.

    Poviem najmarkantnejšie čísla. Obec Valča tým, že došlo k určitým špekuláciám, dôjde medziročne medzi rokmi 2011 a 2012 o takmer 19 miliónov eur, 19, myslím, že miliónov, číslo 19 000 eur. Áno, 19 000 eur. Obec Vlkovce o 11 400 eur, obec Hriadeľ o 9 750 eur, pričom ale keď hovoríme napríklad o obci Hriadeľ, znamená to nárast obecného rozpočtu o 504 percent. To znamená, späťnásobili svoj obecný rozpočet tým, čo im zákon umožňoval. To znamená, že využili medzeru v zákone a prostredníctvom prepočítaného počtu žiakov si nahnali svoj vlastný obecný rozpočet, ale na druhej strane sú aj také obce, ktoré zlým nastavením jedného jediného nariadenia vlády, sa obecný rozpočet zníži o, o 75 percent. Tým chcem povedať, áno, samosprávy sa hlásia k transparentnosti, samosprávy sa hlásia k zodpovednosti, samosprávy budú vykonávať všetky kroky na to, aby hospodárenie štátu bolo vyrovnané, ale na druhej strane by sme boli veľmi radi, ak by štát počúval názory samosprávy a v prípade prijímania zásadných rozhodnutí, ktoré sú napríklad aj obyčajné nariadenia vlády, to obyčajné dávam do úvodzoviek, postupoval tak, aby to nemalo fatálne dopady na samosprávy, lebo potom nehovoríme o celkovom okruhu samosprávy, ale hovoríme o konkrétnych osudoch jednotlivých obcí a miest, ktorých je takmer 2 870 na Slovensku, a pre niektoré, a nemusí ich byť málo, to môže mať fatálne dopady. Ak hovoríme o zodpovednosti, prosím o zodpovednosť na oboch stranách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Šesť poslancov. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som chcel ešte na úvod krátko uviesť, že, že téma ústavnej dlhovej brzdy nie je ničím novým. To nie je tak, že, že Slovensko sa precitlo jedného dňa v nejakom pocite zodpovednosti a poďme teraz prijať takúto ústavnú brzdu. Nie je to ani o tom, že ktorá strana s tým prišla prvá, aj keď blížia sa voľby, takže myslím, že aj zo zloženia teraz v tejto snemovni je vidieť určité také predháňanie sa, kto sa vehementnejšie hlási k tejto téme, kto vystúpi za predkladateľov ako prvý, kto ako prvý dostane slovo na tlačovej konferencii k tejto téme, ktorá bola pred nejakými troma týždňami. Ale treba sa nad to všetko povzniesť, treba to brať naozaj trošku z nadhľadu a odľahčiť túto tému. A čo je úplne kľúčové, je to, že diskusie na tému ústavnej brzdy, pokiaľ ide o verejný dlh, sa započali na Slovensku ešte kedysi v decembri roku 2009. Vtedy sa zišli vlastne zástupcovia relevantných politických strán na jednom takom neverejnom, nechcem tým povedať utajenom, ale predsa len neverejnom stretnutí a celkom úprimne, potešilo to aj mňa osobne, že sa začala vtedy niekde v tom decembri 2009 hľadať nejaká zhoda, nejaký spoločný menovateľ, spoločný prienik u všetkých politických strán, aby sa prijal takýto, takýto zákon, takáto legislatíva.

    Takisto páni, ktorí vtedy predložili diskusný materiál na stôl v tom spomínanom decembri 2009, páni Odor a Horváth, tiež neprišli s niečím, čo sa dá patentovať na Nobelovú cenu. Urobili obrovský kus veľmi záslužnej práce v tom, že zmapovali vlastne, ako vyzerá podobná legislatíva v niektorých krajinách, ktoré už takýto ústavný zákon prijatý majú, a podčiarkujem nielen v členských krajinách Európskej únie, respektíve eurozóny, ale aj mimo, mimo Európy, počnúc napríklad Novým Zélandom. Takže vtedy bol nejaký kick off, vtedy bol proste ten základný úvodný hvizd, kedy sa započala diskusia na túto tému na úrovni politických strán, resp. ľudí, ktorí sa v týchto stranách zapodievajú témou, akou je rozpočet, akou je ekonomika, ako sú verejné dlhy, deficity a podobne.

    A uplynul relatívne, myslím, že krátky čas, ak to zoberieme a porovnáme s nejakou históriou, novodobou históriou Slovenskej republiky od 1. januára ´93, tak relatívne krátky čas, kedy sme boli schopní za dva roky, dva a pol roka sa na tejto téme dohodnúť a toto treba uvítať. A toto treba s plnou vážnosťou veľmi pozitívne hodnotiť, že všetkých šesť poslaneckých klubov v parlamente po tej štvormesačnej práci v pracovnej skupine našli spoločný prienik názorový, aj keď je pravdou, že tu a tam jedna alebo druhá strana musela ustúpiť a musela prijať akýsi kompromis za cenu toho, aby tento zákon mohol mať charakter ústavného zákona. Ale myslím si, že táto pracovná skupina nemala ani víťazov, ani porazených, pretože všetky tie kompromisy spomínané boli takého charakteru, že v princípe neoslabili výrazne návrh zákona ako taký a môžeme konštatovať, že ak sa dnes podarí v pléne Národnej rady Slovenskej republiky tento zákon ústavnou väčšinou prijať, tak premiérka môže v piatok odísť na bruselský summit s dvoma dokumentmi v ruke, na jednej strane štátny rozpočet na rok 2012 a na strane druhej ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

    Ešte chcem podotknúť, že takúto legislatívu má dnes v Európskej únii, resp. v eurozóne aj Nemecko, napríklad aj mimo eurozóny Poľsko. Tieto krajiny opreli limity, z ktorých sa, teda kde sa nastavujú spomínané brzdy pre budovanie deficitov a dlhov, majú postavené na úrovni deficitov štátnych rozpočtov. Ja sa domnievam, že naša legislatíva je podstatne prísnejšia, keďže hovoríme v našom prípade o limite, ktorý sa vypočítava od verejného dlhu, nie od deficitu, pretože pri rozpočtových deficitoch sa započítava takzvaný štrukturálny deficit, to znamená očistený od jednorázové vplyvy, očistený od cyklické vplyvy a očistený od nákladov na obsluhu verejného dlhu. A tam je vždy priestor, tam sú vždy nejaké zadné vrátka, ktoré umožňujú viesť nekonečné diskusie o tom, do akej miery, ktorý jednorázový alebo cyklický vplyv sa zohľadní alebo nezohľadní. Kdežto my keď hovoríme o hrubom verejnom dlhu, tak je to úplne jasné, explicitné jedno číslo a z toho percentuálne vyjadrenie, spomínaný limit alebo teda ústavná brzda pre verejný dlh. Takže považujem našu legislatívu v tom tvare, v akom je predložená a pokiaľ bude dnes tento zákon schválený ako ústavný, považujem ju za výrazne, túto legislatívu lepšiu, kvalitnejšiu, prísnejšiu, ako je legislatíva aj v Spolkovej republike Nemecko, prípadne v spomínanom Poľsku.

    Takže toto treba všetko uvítať a hodnotiť vysoko pozitívne, že napriek rôznym rozdielnym názorom tu a tam, predsa len pokiaľ ide o takúto zodpovednosť pri nebudovaní ďalších dlhov do budúcna a prenášaní tej záťaže dlhovej na budúce generácie, že sa takáto zhoda naprieč celým politickým spektrom v Národnej rade našla.

    Teraz mi dovoľte na záver predniesť jeden pozmeňovací návrh, ktorý je skôr legislatívno- technického charakteru, a vyplynul z toho, že legislatíva Európskej únie ukladá povinnosť aj Národnej rade Slovenskej republiky konzultovať legislatívne akty s Európskou centrálnou bankou v prípade, že sa daný legislatívny akt priamo alebo nepriamo dotýka aj činnosti systému centrálnych bánk v Európe a Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom. V rámci plnenia tejto konzultačnej povinnosti sme sa teda obrátili ako výbor pre financie a rozpočet na guvernéra Európskej centrálnej banky a odtiaľ prišla práve spomínaná legislatívno-technická pripomienka, keďže predkladatelia tohto ústavného zákona navrhovali, aby fiškálna rada bola, boli diskusie o tom, či má byť pričlenená a či má pracovať pri Národnej rade Slovenskej republiky, alebo pri vláde, alebo pri Národnej banke Slovenska a vzhľadom k tomu, že všetci šiesti, myslím teraz za všetkých šesť parlamentných poslaneckých klubov, sme sa zhodli na tom, že je potrebné prijať také riešenie, aby bola fiškálna rada v maximálnej možnej miere nezávislá. Boli trošku obavy, že keď bude pracovať pri Národnej rade Slovenskej republiky, tak žeby sa v budúcnosti akákoľvek vláda, ak sa dostane do názorových rozdielov s fiškálnou radou, a keďže fiškálna rada má v zmysle tejto legislatívy pomerne silné kompetencie až po tú najvyššiu kompetenciu požiadať vládu, aby predstúpila pred parlament a požiadala o vyslovenie dôvery, tak boli obavy, že ak by sa takýto jav vyskytol v budúcnosti, to znamená určité tenzie, určité pnutia medzi vládou a fiškálnou radou, tak aby to nemalo podobný vývoj, ako v minulosti sme boli neraz svedkami, kedy vláda tu a tam limitovala napr. rozpočet kancelárie prezidenta, lebo boli aj osobné animozity medzi premiérom a prezidentom, aby sa nič podobné nestalo, ako v Maďarsku napr., kde jedného dňa Orbán jaksi uškrtil financie fiškálnej rade, a tým pádom dal jasne najavo, že si neželá počúvať kritiku na adresu vlády. Tak, aby sa niečo podobné v budúcnosti nestalo, tak nakoniec sme sa uzhodli na tom, že fiškálna rada by mala pracovať pri Národnej banke Slovenska, aj keď je to samostatný, nezávislá entita , nezávislý orgán, ale mala by byť financovaná zo zdrojov Národnej banky Slovenska. A to bola vlastne tá pripomienka Európskej centrálnej banky, keďže Národná banka Slovenska nemôže byť zaviazaná žiadnym legislatívnym aktom komu a v akých objemoch má poskytovať finančné prostriedky, takže preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.

    Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňovací návrh.

    V návrhu zákona navrhujem vykonať nasledujúce zmeny:

    1. V čl. 3 ods. 8 druhej vety sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "tieto výdavky sa Národnej banke Slovenska bezodkladne uhradia zo štátneho rozpočtu, ak o to Národná banka Slovenska požiada Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo financií).".

    Čl. č. 2, teda bod č. 2. V čl. 5 ods. 4 sa slová "Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo financií) nahrádzajú slovami "ministerstvo financií".

    Vzhľadom k tomu, že som v prechádzajúcom slove odôvodnil tento pozmeňujúci návrh, tak vám ďakujem všetkým za pozornosť a želám si, aby v priebehu dnešného hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky bola táto veľmi dôležitá legislatívna norma prijatá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. K vašemu vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky.

    Budeme pokračovať v rozprave.

    Vystúpi pán poslanec Ondrej Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé pani poslankyne, milí páni poslanci, nadviažem troška na predrečníka. On opísal ten proces, ako to vznikalo, už sme to tu počuli niekoľkokrát, kto viac, kto menej, ale možno jedna vec tu ešte chýba. Málokto z nás, ktorý si potom sadol do tej pracovnej skupiny, aj jeho okolie verili tomu, že sa dostaneme dnes do tohto stavu, v ktorom sme, že sme v druhom čítaní ústavného zákona za tak relatívne krátky čas a je na ňom politická zhoda naprieč politických spektrom Slovenskej republiky.

    Ja chcem povedať, že boli tu diskusie, či je málo alebo viac ambiciózny, čo by malo byť predmetom tohto zákona, čo by nemalo byť. My sme sa snažili ten zákon urobiť čo najstručnejší, najzrozumiteľnejší, lebo je to ústavný zákon, ale som si stopercentne istý, že po prijatí alebo prijatím tohto ústavného zákona, je to začiatok konca zadlžovania Slovenskej republiky. A nadviažem na kolegu, pána Petráka, ústavný zákon by nemal riešiť detaily. Ústavný zákon rieši rámce, pravidlá a spôsob vykonateľnosti a chcem zdôrazniť, že akákoľvek vláda a verím tomu, že tento ústavný zákon bude prijatý, ktorá vznikne po marcových voľbách, bude musieť skôr či neskôr prijať štrukturálne zmeny spoločnosti týkajúcich sa viacerých oblastí, či už to bude dôchodková reforma, či už to bude skutočná reforma zdravotníctva, či to bude reforma verejnej správy, tak reforma štátnej špecializovanej správy, sa tomuto nevyhne. Lebo ináč sa dostane do pásiem, kde prichádzajú sankcie. Nebudú sa už dať len robiť kozmetické úpravy v štátnych rozpočtoch v budúcich rokoch, a preto chcem aj vysvetliť, že ešte včerajší okamžik, že prečo po tomto zákone bude rozprava o audite, a škoda, že tu nie je pán kolega Petrák, práve keď sme o tom diskutovali, tak sme sa práve zhodli, že verejná správa ako taká a jej samospráva a štátna špecializovaná správa, je potrebné ich podrobiť úplne kompletnému auditu služieb, ktoré poskytuje štát. A ešte raz opakujem, či už formou štátnej správy špecializovanej alebo samosprávy občanom. Na tom sme sa všetci zhodli a ako predkladatelia a aj ako finančný výbor a som rád, že je tu na stole uznesenie druhého výboru Národnej rady a po tomto audite si odpovieme všetci na otázky, ktoré kládol aj pán Petrák.

    A posledná poznámka. Teší ma, že po včerajšom schválení štátneho rozpočtu a verím tomu, že po schválení tohto ústavného zákona, budeme o krok vpred pred piatkovým summitom ako Slovenská republika, lebo budeme mať prijatý štátny rozpočet, máme prijatý štátny rozpočet na rok 2012 a budeme mať prijatú normu, o ktorej sa bude v piatok hovoriť, ako povinnosť, ako nutnosť pre ostatné krajiny eurozóny, resp. Európskej únie. Teší ma, že Slovenská republika bude patriť medzi tie krajiny, ktorá bude v tejto veci o krok dopredu.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    K vášmu vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Anton Marcinčin.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, budem iba veľmi krátko. Podľa mňa tento zákon je dôležitý sám o sebe. Po druhé, je dôležitý tým, ako a kým bol pripravený. A po tretie, a to je najdôležitejšie, je myslím si nádejou pre širokú politickú zhodu, ktorá nám môže v nadchádzajúcich rokoch veľmi pomôcť, ako Slovensku.

    Zákon je dôležitý, pretože je tvrdý, je tvrdý a začína pôsobiť nie niekde pri maastrichtskom kritériu šesťdesiatich percent, ale pri päťdesiatich percentách, čo veľmi pravdepodobne Slovensko dosiahne v priebehu niekoľkých rokov. Čiže veľmi reálne pocítime tento zákon na našej vlastnej koži, či už to bude tá alebo oná vláda, na koži Slovenska v priebehu niekoľkých rokov.

    Po druhé, kým bol pripravený? Bol pripravený poslancami na základe odbornej štúdie a aktivity dvojice pána Ľuda Odora a Miša Horvátha, ktorí sú ekonómami, ktorí sa nehrajú na ekonómov, ale ktorí sú rešpektovaní ekonómi, s pomocou, musím povedať, štátneho tajomníka pána Tvarošku. Odpadli politické, ideologické, mediálne problémy, bola diskusia, pracovalo sa s tým, že chceme prijať niečo, čo má zmysel a čo je dobré pre tú aj inú stranu.

    A nakoniec môj posledný bod tohto veľmi krátkeho príhovoru, široká politická zhoda, hovorím o nej už dosť dlho a koniec koncov videli sme aj včera, videli sme to aj keď padala vláda a bolo treba prijať nové medzinárodné záväzky. Myslím, že pre Slovensko a pre občanov je veľmi dôležité a je veľmi nádejné, že politické strany sa vedia dohodnúť na veciach, ktoré sú dôležité pre krajinu, zvlášť, že dve najsilnejšie politické strany, napriek mediálnym vystúpeniam niektorých svojich reprezentantov, dokážu spolupracovať vtedy, ak ide naozaj o Slovensko. Nie je to novinka, pamätáte si pána Mečiara spolu s ostatnými politikmi v uliciach Bratislavy, keď sa jednalo, keď sa pripravovalo referendum o vstupe do Európskej únie. Aj vtedy sa dokázali spojiť všetci politici, napriek, domnievam sa, omnoho väčším rozporom, než tým, ktoré dnes existujú medzi pravicou, ľavicou, tou či onou stranou. Takže nie je to prvýkrát a je veľmi dôležité, že práve teraz, keď čakáme hlbokú a dlhotrvajúcu krízu, tento zákon je jedným z dobrých príkladov, že ak ide o Slovensko, tak sa vieme dohodnúť a vieme spolupracovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. K vášmu vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som aj ja vyslovil spokojnosť s tým, že tento návrh je už v druhom čítaní a s najväčšou pravdepodobnosťou ho dotiahneme spoločne do úspešného konca.

    Výnimočnosť tohto zákona je aj v tom, že jeho podstatou je zodpovedné hospodárenie. Výnimočnosťou tohto zákona je, že existuje dohoda naprieč politickým spektrom a výnimočnosťou tohto zákona je aj to, že tento zákon je predložený ako zákon ústavný. To sa už dávno nestalo v tejto snemovni, aby ústavný zákon mal šancu prejsť. Pritom súčasná situácia nie je vôbec jednoduchá. Máme vládu, ktorá má obmedzené kompetencie, máme rozkývané finančné trhy a európski lídri dennodenne hľadajú odpovede na výzvy súčasnej situácie eurozóny i na celom svete. Napriek tomu, tiež chcem oceniť, že sme sa boli schopní dohodnúť na podpore štátneho rozpočtu včera, že sme sa boli schopní dohodnúť na mandáte pre pani predsedníčku vlády, ktorá nás zastupuje na európskom summite, ktorý bude tak kľúčový pre ďalšie smerovanie eurozóny celej únie, a že, verím, že nájdeme zhodu aj v tomto ústavnom zákone.

    Dovoľte mi pár slovami sa vrátiť práve k tomu summitu, ktorý považujem za kľúčový, a ktorý bude hovoriť práve o tom, či sa zavedú automatické sankcie pre štáty, ktoré prekročia 3-percentný deficit a ktoré nebudú spĺňať kritéria Paktu stability a rastu. Bude hovoriť aj o tom, že európski lídri by sa mali ešte intenzívnejšie stretávať a summity by mali byť každý mesiac. Bude hovoriť o tom, že trvalý stabilizačný mechanizmus by mal byť už v roku 2012, nie v roku 2013. A bude hovoriť aj o povinnosti toho, o čom rokujeme práve teraz a dnes. Bude hovoriť o povinnosti zaviesť dlhovú brzdu pre všetky krajiny eurozóny a zrejme aj všetky krajiny európskej dvadsaťsedmičky. O to je dôležitejší tento zákon, pri ktorom chcem, k tomu, čo tu bolo povedané, ešte dodať, že oceňujem nielen aktivity kolegov poslancov zo všetkých parlamentných strán a spomínanú dohodu, ale oceňujem aj prínos ministerstva financií, ktorý inicioval návrh tohto zákona, a chcem zdôrazniť tri pojmy, ktoré cítim, že sú také najdôležitejšie. Ten prvý pojem je dôveryhodnosť, druhý pojem nezávislosť a tretí pojem zodpovednosť. Čo sa týka dôveryhodnosti, tak som presvedčený, že ide predovšetkým o zvýšenie dôveryhodnosti v očiach finančných trhov a konsenzus na tomto zákone je dobrým predpokladom pre zvýšenie dôveryhodnosti a aj nájdenie riešenia zo súčasnej situácie. Čo sa týka zodpovednosti, tento zákon zavádza kultúru zodpovednosti nielen na úrovni štátu, ale aj na spomínanej úrovni samospráv, a schválenie tohto zákona je záväzok súčasnej generácie, že dlhy nebude prenášať na generácie budúce. No a do tretice, nezávislosť je zakotvená v ustanovení nezávislej rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Verím teda, že toto volebné obdobie aj ukončíme zodpovedne prijatím ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. K vášmu vystúpeniu neboli žiadne faktické poznámky.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tiež vystúpil k tomuto návrhu zákona ako človek, ktorý sa tiež podieľal tiež na časti prípravy tohto zákona, ale myslím si, že troška po tých, nazvem to, oslavnejších diskusných príspevkoch, skúsim teda aj tú realitu troška, oboznámiť teda ctené auditórium.

    Tak, po prvé. Treba povedať, že tento projekt je ambiciózny a bolo to už spomínané, že sme jednou z prvých krajín v rámci Európskej únie a eurozóny, ktorí prijímame takýto zákon. Tento zákon je ambicióznejší ako to, čo bude navrhovať, alebo to, čo je v príprave, Európska komisia. Čiže je dôležité povedať a myslím, že tu už bolo aj definované, že vychádzame z konceptu verejného dlhu, teda čistého verejného dlhu, nie z konceptu deficitov a z konceptu teda cyklických vplyvov na verejný dlh. Takže to je veľmi dôležité a myslím si, že dáva berný obraz o tom, akým spôsobom alebo ako bude vyzerať budúci vývoj alebo budúcnosť Slovenskej republiky. Druhý pohľad je dôležitý z toho a myslím, že to už kolega Tono Marcinčin naznačil, že budeme sa tu stretávať s novými pojmami a s novým, by som povedal, pohľadom na to, že nielen príjmeme ambiciózny projekt ústavného zákona, ale budeme musieť aj dodržiavať a z toho vyplývajú určité konzekvencie. To prvé, povedzme, že budeme sa stretávať s novými pojmami, ako je štrukturálne primárne saldo, ktoré hovorí o vplyve hospodárenia štátnych podnikov, čiže nebudeme sa baviť len o štátnom rozpočte, ale aj o vplyve hospodárenia štátnych podnikov, ktoré patria priamo teda pod teda štát a pod jeho správu. Budeme hovoriť o koncepte čistého bohatstva, ako súčtu vplyvu alebo súčtu vlastných imaní hospodárenia štátnych podnikov, Národnej banky Slovenska a tak ďalej. Budeme sa baviť o implicitných záväzkoch, ktoré, mimochodom, sú veľmi dôležité a bude veľmi, veľmi dôležité, ako fiškálna rada bude pripravovať a, pardon, rada, pre túto, rada pre zodpovednosť, pre túto rozpočtovú zodpovednosť, ako bude pripravovať tento koncept implicitných dlhov. To bude veľmi dôležité a myslím si, že aj v tej pracovnej skupine sme mali dlhé diskusie o tom, akým spôsobom to do budúcna bude vyzerať. Hovoríme, že to bude prvýkrát vôbec v dejinách Slovenskej republiky, že takýto koncept sa bude pripravovať a bude veľmi dôležité, ako bude tá štartovacia plocha, ako tu bude ten nulový stav, lebo od toho sa budeme ďalej odvíjať. Je to veľmi dôležité aj preto, lebo toto je ústavný zákon a do budúcna nevie nikto preindikovať, akým spôsobom sa budú chovať politické strany, ako bude vyhovovať, ako nebude vyhovovať v určitej chvíli, povedzme, nastavenie týchto parametrov, čiže ja upozorňujem na to, že je to veľmi, veľmi striktné a dôležité, ako sa nastavia počiatočné alebo počiatočný stav, alebo ten nulový stav. Hovoríme o tom, že bude tu konsolidácia výkazníctva, konsolidácia výkazníctva, ktorú sme postavili na úroveň vplyvu, teda v tých podnikoch, v dvadsaťpercentnej podobe, teda tam, kde má štát dvadsaťpercentnú účasť, prípadne tam, kde má účasť, nepriamu účasť, dvadsaťpercentnú, prípadne tam, kde majú účasti verejný sektor, teda samosprávy a teda samosprávy.

    Chcem upozorniť aj na to, že, a v tomto kontexte, že pri, síce hovoríme o tom, že premiérka bude mať dva materiály, ktoré budú dôležité pre ňu. Ten prvý bude štátny rozpočet a druhý bude táto, tento ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale treba povedať, že zákon o štátnom rozpočte hovorí o tom, že budeme zvyšovať dlh na 47,5 %, ak neurobíme nič iné. A keď niekto bude mať ten záujem a pozrie sa do tohto štátneho rozpočtu, že východiská štátneho rozpočtu alebo teda odhady, makroekonomické odhady nesedia s tým, čo sa dalo do roku 2013-2014, nehovoriac o tom, že ak sa nič neurobí, tak budeme mať deficit, bude sa pohybovať už vysoko nad úroveň päťdesiatich percent. Čiže ja len dávam do pozornosti, že budeme prijímať ústavný zákon, ktorý bude hovoriť o tom, že jednoducho tá zodpovednosť je nielen o tom, či sú predčasné, alebo iné voľby, ale o tom, aby jednoducho ten pohľad na tie verejné financie bol zodpovedný v čase, keď to riešim. A myslím si, že nie som celkom stotožnený s tým, že to riešenie tých dvoch strán, o ktorých hovoríme, štátny rozpočet verzus ústavná zodpovednosť, je v rovnakej miere zodpovednosti. Takže ja dúfam, že toto nebude sa opakovať do budúcna a tým pádom nebude možno práve takýmto spôsobom nekvalitne postavené, alebo nie na jednej úrovni postavené obidva materiály.

    Pokiaľ sa týka, to, čo vystúpil aj pán poslanec Petrák, myslím si, že tá diskusia je presne o tom, čo bolo aj na výbore pre financie a rozpočet, ktorá bola diskusia práve s vyššími územnými celkami a ZMOS-om práve o tom, akým spôsobom to chápali tieto samosprávy. Oni to chápali ako riešenie ich problémov, ktoré, bohužiaľ, tento zákon nerieši. Tento zákon rieši iba v podstate stav, ako miest, sa to nachádza. A ja súhlasím s tým, že je tam veľa problémov, ale faktom je že tento zákon ústavný nemôže riešiť tieto problémy. Ale myslím si na druhej strane, že práve samosprávy majú jednu vážnu výhodu a myslím, že to je v tom článku 6 a myslím, že je to v bode 2, kde sa hovorí o tom, že nové kompetencie, ktoré budú prevádzané na samosprávy, musia byť aj s náležitým finančným ocenením. Je to síce veľmi diskutabilné, ak sa budú meniť percentá podielu teda týchto daní, ak sa pôjde na mix daní, takže potom je to vlastne veľmi diskutabilné, ale je tam jedna vážna záruka, o ktorej, alebo ktorá sa určitým spôsobom nie celkom dodržala v minulom období. Čiže, myslím si, že aj pre nich toto bolo veľmi dôležité a bolo aj veľmi dôležité to, že sa tam našiel konsenzus pri tom kvázi hľadaní riešenia pre, povedzme, problém 60-percentného zadĺženia konkrétnej samosprávnej entity, kde by teda museli nastať určité, ja neviem, nazvem to referendové a iné náležitosti. Myslím, že sa nám našiel veľmi slušný kompromis a myslím, že pre samosprávy je to dobrá štartovacia plocha.

    Ešte raz ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že tento zákon prispeje k lepšiemu fungovaniu hospodárenia na Slovensku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    K vašemu vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Počiatek.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolega Kažimír, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi krátky, ale chcel by som niekoľko poznámok tiež predniesť k tomuto zákonu. Absolútne sa hlásim ku všetkým predrečníkom, ktorí oceňujú ten konsenzus naprieč politickým spektrom, ktorý nastal v prípade tohto zákona, pretože ho tiež považujem za extrémne dôležitý, obzvlášť v súčasnej, veľmi turbulentnej dobe. Vieme všetci, že nás čakajú veľké výzvy, ako Slovensko, ako Európu, ako celý svet v konečnom dôsledku. Ale to už tu bolo všetko vyslovené.

    Ja by som len chcel povedať pár vecí, aby sme si ich pripomenuli a zapamätali. Táto diskusia o tomto zákone prebieha už dlhšiu dobu, dokonca, kolega Kažimír potvrdí, že ešte pred tým, než to začalo vôbec na pôde Národnej rade v tomto formáte, my už sme sa touto myšlienkou zapodievali v podstate od roku 2009. Ale aj keď začala táto pracovná skupina fungovať v rámci parlamentu, tie pôvodné odhady - a v tom vidieť, aká je tá doba turbulentná - hovorili, že dlh by sa mal stabilizovať, teda mal by vystúpiť až na úroveň 46 %, ale tam sa mal stabilizovať a postupne začať klesať. Včera sme prešli rozpravou o rozpočte. Myslím si, že je všetkým jasné, že to, čo sme hlavne my hovorili, je pravda v tom, že prognóza je už nereálna a keď toto zohľadníme, tak vývoj toho dlhu bude samozrejme iný. Už ten sen o tom, že to vystúpi len na 46 % a postupne sa, teda stabilizuje sa a bude klesať od tejto úrovne dolu, je v tento moment, minimálne v tom strednodobom období, nereálny. Preto, keď niektorí hovoria alebo naznačujú, že ten zákon je príliš mäkký, čo sa týka horného stropu, tak treba si uvedomiť, že len v prípade nulového rastu v budúcom roku, už v roku 2014 bude dlh atakovať hranicu 56 až 57 percent. Čiže dostáva sa už k tomu hornému stropu. A toto treba mať na pamäti, z čoho tiež vyplýva, že ten zákon je podľa môjho názoru dostatočne prísny a nakoniec tá 60-percentná hranica je aj maastrichtskou hranicou.

    Čo ja veľmi vítam v tomto zákone, je zavedenie konceptu čistého bohatstva a je naozaj načase, aby sme sa začali baviť pri posudzovaní výsledkov hospodárenia v tomto modeli. Aby sa tu už naozaj žiadna vláda nemohla tváriť, ako perfektne hospodárila a nezadlžovala, ale pritom vypredávala štátne aktíva, cenné štátne aktíva za podpriemerné alebo niekedy smiešne a niekedy až garážové ceny. Pretože, ako všetci vieme, tí, čo sme na tom pracovali, a dúfam, že teda viacerí kolegovia už chápu, že tento model to zohľadňuje a netvári sa, že predaj štátneho majetku alebo štátnych aktív nič neznamená. Znamená a odľahčuje tak vláde priestor na nevytváranie nového dlhu. Na čo by som chcel upozorniť, pretože tento zákon je len vrcholom pyramídy a určite ešte bude treba veľa vecí urobiť, a jedna vec, ktorá nie je úplne dopracovaná, je práve zarátavanie alebo posudzovanie implicitných dlhov, ktoré vznikajú v rôznych sektoroch. A tiež toto bude treba domyslieť tak, ako teda už bude zavedený koncept čistého bohatstva, tak sa treba sústrediť aj na to, aby sa presným alebo čo najpresnejším spôsobom vykazovali aj implicitné dlhy. Pretože opäť sa môže nejaká vláda tváriť v budúcnosti, že nezvyšuje dlh, ale ten dlh v skutočnosti zvyšuje tak, že sa skryto vytvára v rôznych sektoroch. Zažili sme to, tú históriu veľakrát a tých príkladov je koľko chcete - železnice, neriešenie protipovodňovej ochrany, nemocnice, školy, množstvo iných. A týchto problémov je naakumulovaných veľké množstvo, ale nie sú vyčíslené. Sú odhadované a zažili sme to, že niekedy je aj problém dostať sa k tým korektným číslam. Ale toto, samozrejme, bude treba urobiť, aby sme mali jednak nejakú východiskovú pozíciu, a potom sledovať tento vývoj implicitných dlhov, aby sa to hospodárenie danej vlády dalo vyhodnocovať presne. Takže to boli dve poznámky.

    Ešte raz na záver, myslím si, že naozaj je veľmi dôležité, že sme našli túto zhodu a že tento zákon prijmeme ako ústavný zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    K vašemu vystúpeniu je jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Počiatek, dovolím si zareagovať na to vaše tvrdenie, že zákon alebo návrh zákona nie je príliš mäkký, a teda, že nesúhlasíte s tými, ktorí to hovoria. Keďže v rozprave som sa aj ja vyslovil, že považujem ten návrh za príliš mäkký a že si viem predstaviť oveľa tvrdšiu podobu zákona, chcel by som k tomu povedať pár slov. Môžeme sa na to pozrieť optikou toho, čo je dosiahnuteľné v horizonte roku alebo dvoch, a môžeme sa na to popozerať aj optikou toho, čo je správne a čo by bolo žiadúce z hľadiska ďalšieho vývoja verejných financií. Áno, možno z hľadiska toho, čo je možné v tejto politickej situácii dosiahnuť, povedzme, pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu, alebo čo bolo možné dosiahnuť, keďže sme ho už schválili. Je to realistický pohľad. Určite to však nie je realistický pohľad alebo pohľad žiadúceho z hľadiska verejných financií čo i len v rozpočte, čo i len v horizonte toho, akým spôsobom môžeme sa postaviť k verejným financiám už budúci rok. Nikde nie je napísané, že výdavky sú raz a navždy dané a že to, čo dnes sú výdavky verejnej správy, musia nimi byť aj o ďalší rok.

    Čiže viem si predstaviť oveľa zodpovednejšiu politiku, viem si predstaviť oveľa výraznejšie úspory na strane štátu, ktoré by viedli k rozpočtovej politike nezadlžujúcej budúce generácie. Áno, aj ja vítam tento návrh zákona, aj poslanci OKS ho podporia a ja som rád, že naprieč politickým spektrom sa dosiahla dohoda aspoň na tomto, ale zotrvávam na názore, že ten zákon je príliš mäkký a že lepšie by bolo, keby bol tvrdší.

    Ďakujem.

  • Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Počiatek.

  • Pán Dostál, tento zákon je len rámec. V skutočnosti stanovuje horný limit. Ten zákon sám osebe nerieši celé hospodárenie štátu. Každá vláda má v podstate neobmedzené množstvo možností, ako môže hospodáriť oveľa lepšie, ako sú tieto horné limity. Čiže treba to chápať tak, že je to naozaj len vrchol pyramídy. A treba si v tomto duchu stanovovať realistické, nie nereálne ciele. Čiže tento tak, ako je nastavený, je podľa môjho názoru dostatočne prísny a nijakým spôsobom neobmedzuje akúkoľvek vládu hospodáriť ešte efektívnejšie a znížiť ten dlh, dúfajme, jedného dňa aj na úplnú nulu. Takže treba ho chápať naozaj len ako rámec. Tento zákon sám osebe nie je implementáciou politík vlády. Naozaj stanovuje len horný limit. A ako som už povedal v rámci rozpravy, bolo by alibistické napríklad tam napísať v tento moment ako horný strop 50 %, keď vieme, že v prípade nulového rastu v budúcom roku vyskočí dlh už v roku 2012 na 53 %.Tak to by bol už aký alibizmus? Čiže tu sa musí vytvoriť aj priestor na to, aby sa tá situácia, ktorej dnes čelíme, stabilizovala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja ďakujem všetkým predrečníkom, všetkým poslancom Národnej rady, ktorí sa vyjadrili v rozprave. Ja si myslím, po tom, čo sme sledovali rozpravu v prvom čítaní, tak veľmi oceňujem to, že sa dostávame k podstate veci a vnímam to aj akýsi spôsob, keď môžeme popularizovať tú tému. Ona nie je jednoduchá, nie je jednoduché ju dostať priamo k ľuďom, aby pochopili, o čom tento zákon je. Ale je naozaj fajn, že sa z toho vnútra miestnosti, kde sa stretávajú ľudia, ktorí si hovoria, že rozumejú ekonómii, že sa dostáva táto téma aj navonok a že sme ju schopní ľudskou rečou pomenovať.

    Neviem, či ste si všimli, počas rozpravy k tomuto zákonu sa dvakrát zachvela zem tak, že, aspoň podo mnou. A nechcem byť sentimentálny, ale berme to, berme to možno ako signál, že situácia je vážna a že je to možno symbolické a že je to snáď aj odkaz toho, že nikdy nie je neskoro.

    Uznesenie, ktorým sa budeme zaoberať hneď po rokovaní o návrhu tohto zákona, mám na mysli uznesenie výboru pre verejnú správu, ktorý má navrhnúť alebo aj zaviazať našu exekutívu na akýsi komplexný audit, komplexnú inventúru kompetencií samosprávy a takisto zdrojov ich financovania, je odpoveďou na otázky, ktoré nastolil pán poslanec Petrák. A treba povedať, že to je téma, ktorá je bolesťou tejto krajiny už od vzniku fiškálnej decentralizácie. Ja by som na druhej strane po kritických slovách pána poslanca Petráka, ktorý je sám predstaviteľ samosprávy a veľmi dobre rozumie tej téme a musel strpieť ako starosta kroky tej alebo onej vlády, treba si uvedomiť, že každá exekutíva je v istom druhu napätia so samosprávou, pretože, s prepáčením, sa kŕmi z toho istého krmítka so samosprávou, delí sa o tie isté dane. Ale tu chcem podotknúť, že návrh ústavného zákona má, obsahuje jedno významné ustanovenie, ktoré nedovoľuje v budúcnosti presúvať ďalšie a ďalšie kompetencie zo štátu na samosprávu bez zabezpečenia relevantných financií. No to sa, to sa v minulosti potichu dialo a tým spôsobom si vlastne štát uľahčoval svoju situáciu a napríklad šetril, ak to mám takto nazvať.

    Chcem vás upozorniť len na fakt, neviem, či ste si všimli, v Rakúskej republike tento týždeň neprešiel podobný typ zákona, aj keď bol postavený na iných princípoch, ale bol takisto návrh ústavného zákona o ústavnej, o dlhovej brzde. Ale ak neprešiel, pretože ho nepodporila opozícia, ak sa nemýlim premiérom v Rakúskej republike je sociálny demokrat a v opozícii, menovanej opozícii sú zrejme slobodní, rakúski slobodní, takže tu to ľavo-pravé vnímanie sveta v niektorej krajine naozaj funguje, v niektorej krajine nefunguje. Ja naozaj, naozaj si cením aj skúsenosť, ktorú som mohol osobne mať v spolupráci s ľuďmi, ktorí majú možno v niektorých veciach iný pohľad na svet, ale vo veciach, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť krajiny, si vedia spolu podať ruky. A ak pán poslanec Kollár spomínal december roku 2009 a stretnutie na niekde, na neverejnom mieste, ktoré teraz nechcem pomenovať, ale raz možno na tom mieste bude visieť nejaká bronzová tabuľka so zmienkou o druhej vianočnej dohode slovenskej, zaslúžilo by si to, pretože dva roky na túto tému nie je málo a výsledok, ktorý je na stole, je podľa mňa len začiatkom istej práce.

    Máme na stole rámec, ktorý pevne verím, že dnes schválime, ale je to začiatok upratovania. Ja už som v prvom čítaní spomínal, že všetkým optimistom by som chcel odkázať, že napriek tomu, že máme za sebou dve vlny reformy verejných financií za asistencie Svetovej banky, mnoho, mnoho reformných rokov, nechcem teraz vyrývať do kolegov, vo verejných financiách štát, v evidencii štátneho majetku je neporiadok stále. Ako, ako, ak má niekto predstavu o tom, že má štát jasnú predstavu o tom, aké má aktíva, aké má odpisy, amortizácie, aké má potreby, tak tu tomu tak nie je. Ak si niekto myslí, že má štát evidované napríklad všetky súdne spory a všetky nároky, tak to tam, tak tomu tak nie je.

    A tento zákon, koncept čistého bohatstva zakladá povinnosť a tlak na ďalšie a ďalšie exekutívy, pretože to sa nestane zo dňa na deň. Na to, aby sme mali jasné a presné informácie o tom, ako na tom sme z hľadiska tvorby dlhov, ktoré jednotlivé sektory vytvárajú, a to samozrejme môže a malo by to aj zlepšiť spôsob rozpočtovej politiky, keď, ako to hovoril pán poslanec Počiatek, napríklad, ak sa znižujú výdavky na bežné výdavky, alebo kapitálové výdavky v rozpočte a opticky sa de facto tým pádom znižuje deficit a konsoliduje, ale na druhej strane sa vlastne nevytvára prostredie na základnú amortizáciu, tak tým pádom vlastne ten majetok, znižuje sa jeho hodnota a vytvára sa vnútorný skrytý dlh. A toto sú problémy, o ktorých tento zákon hovorí rámcovo, ale jednoznačne bude vytvárať tlak na to, aby sa v tom niečo začalo robiť.

    A chcem ešte podotknúť jednu vec, tento zákon bude aj bičom alebo je bičom na privatizáciu, pretože koncepcia čistého bohatstva v seba zahŕňa ten prístup, že akýkoľvek predaj štátneho majetku pod reálnu cenu sa prejaví znížením tohto bohatstva. Čiže úplne viditeľne by tam boli, mali byť potom jasné následky takých alebo onakých krokov exekutívy.

    Snáď posledná vec, ak sa podarí schváliť tento zákon, ja pevne verím, že už dnes sa tak stane, pred ďalšou novozvolenou snemovňou poslaneckou bude úloha zvoliť členov fiškálnej rady, ktorí, ako viete, v tomto návrhu zákona majú byť traja, a dohodli sme sa, že navolenie tých prvých členov fiškálnej rady sa udeje dvojtretinovou, to znamená opäť ústavnou väčšinou, čo teda bude asi ambiciózne, ale pevne verím, že tá dohoda o tom, že sa tak stane, to je vlastne len pokračovanie toho konsenzu v tejto téme. A bude tak treba, samozrejme, urobiť čo najskôr, najskôr po voľbách, aby fiškálna rada mohla začať svoju prácu. Čiže tá ambícia v týchto veciach pokračovať v konsenze spolu tu je a vytvára ju aj samotný tento zákon.

    Takže ja ďakujem za možnosť byť pri tom, aj keď to vnímam ako začiatok, a uchádzam sa samozrejme ako navrhovateľ, ako jeden z navrhovateľov, pretože veľmi dobre viete, že sme sa pod návrh zákona podpísali za každý poslanecký klub jeden poslanec, takže v menej celej skupiny navrhovateľov vás žiadam o podporu tohto zákona pri hlasovaní, ktoré bude ešte dnes.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani spoločná spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze

    návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o vykonanie komplexného auditu verejnej správy.

    Návrh je uverejnený pod tlačou 568.

    Poprosím povereného člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Vladimíra Faiča, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, hovoriť dnes o rozpočtovej zodpovednosti a dokonca prijímať ústavný zákon bez toho, aby nebola ponímaná jedna veľká a pevná súčasť verejnej správy - územná samospráva, je určite nepredstaviteľné. Práve pred malou chvíľou sme boli zúčastnení prerokovávania takého ústavného zákona, kde sú priame ustanovenia dotýkajúce sa tvorby rozpočtov miest a obcí a vyšších územných celkov a dokonca osobitné ustanovenie pre územnú samosprávu v článku 6.

    Príprave tohoto zákona a príprava štátneho rozpočtu s príslušnými zákonmi však priniesli aj diskusiu o finančnej situácii územnej samosprávy a tiež o pripravovaných zmenách vo finančných vzťahoch štátu a samosprávy bez komplexného posúdenia stavu, a pritom programové vyhlásenie tejto dosluhujúce vlády malo jasné ustanovenie o tom, že bude prehodnotená decentralizácia kompetencií a ich financovania a všetko ostatné, čo s tým súvisí. Nič také sa, samozrejme, doteraz neuskutočnilo, aj keď, pre objektívnosť, možno bol krátky čas na to, aby sa to uskutočnilo.

    Je preto úplne prirodzené, že predstavitelia územnej samosprávy vyjadrovali zásadný nesúhlas s pripravovanými zmenami vo financovaní pri tvorbe rozpočtu a v začiatkoch aj s pripravovaným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Aj z týchto dôvodov prijal výbor pre verejnú správu pri rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska návrh uznesenia, ktorý v mene tohoto výboru predkladám.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj navrhuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu auditu verejnej správy. Toto uznesenie, ktoré máte predložené, žiada vládu Slovenskej republiky vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho do Národnej rady, predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky.

    Podotýkam, že prijatie tohoto uznesenia je vlastne aj akousi podmienkou územnej samosprávy pri prijímaní zákona o rozpočtovej zodpovednosti, viacerí to zvýraznili.

    Dámy a páni, netreba asi ani zdôrazňovať, že desať rokov po prijatí koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy je asi aj ten správny čas na určitú revíziu tak kompetencií, tak ich financovania, ale aj činnosť jednotlivých orgánov verejnej správy na všetkým úrovniach, pretože len potom je možné robiť aj opatrenia, ktoré majú nejaký základ v objektívnych skutočnostiach.

    Na tomto základe vás prosím o prijatie tohoto uznesenia.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov a súčasne vás žiadam, aby ste plnili aj úlohy spravodajcu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku a to od pána poslanca Petráka z klubu SMER-u - sociálna demokracia.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, Vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem v prvom rade poďakovať predkladateľom za návrh tohto uznesenia, lebo je v úzkej väzbe na to, čo sme prerokovali v predchádzajúcom bode, a to je ten zákon o dlhovej brzde.

    Ja plne súhlasím so slovami, ktoré tu zazneli aj z úst pána poslanca Buriana, ale predovšetkým pána poslanca Kažimíra, ktorí hovorili, že iste nový zákon o rozpočtovej zodpovednosti garantuje obciam a mestám určitý status quo a lepšie povedané, garantuje im, že nebude v budúcnosti prichádzať k prenosu kompetencií bez finančného plnenia na výkon týchto kompetencií. Áno, ale to rozhodujúce slovíčko je - v budúcnosti nebude prichádzať. Nám zostáva otázka, aby sme sa vysporiadali s tým, čo je tu do dnešného dňa. A na to, aby sme sa vysporiadali so stavom, ktorý je tu do dnešného dňa, má slúžiť toto uznesenie.

    Ja by som nechcel veľmi politizovať túto tému, ale neodpustím si jednu poznámku, možno toto uznesenie nebolo potrebné, ak by sa naplnilo uznesenie vlády č. 232 zo 6. apríla 2011, ktoré hovorilo o tom, že je potrebné urobiť inventarizáciu všetkých kompetencií, posúdiť efektívnosť ich vykonávania, následne pripraviť návrhy zmien financovania tak, aby bolo úplne jasné, čo sú za kompetencie v tom balíku vyše štyri a pol tisíca kompetencií, ktoré vykonávajú samosprávne orgány, koľko je na ne reálne financií, či sú relevantné údaje, ktoré sa objavujú pri každoročných debatách o zostavovaní štátneho rozpočtu. A ja môžem spomenúť len niektoré čísla, ktoré sa objavovali aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 2012, možno aj na rok 2011. Dopady zákona o sociálnych službách, hovorilo sa o dopadoch v rozpätí, podľa toho, ako sa bude, ako sa schváli definitívne znenie zákona, v rozpätí 50 až 150 miliónov eur. To znamená, len dopad jedného zákona vám môže urobiť rozdiel alebo sekeru v hospodárení samospráv takmer 100 miliónov eur, dopad zákona o pedagogických zamestnancoch. A napríklad len taká stratégia rozvoja verejných knižníc, ktorá pre mnohých povie, veď čo tam môžete asi minúť na rozvoji verejných knižníc, ale odhadovaný dopad je 9,7 milióna eur. Čiže toto sú úplne také, také malinké kamienky mozaiky, ktoré keď sa v konečnom dôsledku pospájajú, tak vytvoria celkom značný finančný objem.

    Ja by som upozornil na niektoré zákony, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, a určite sa v súlade so znením tohto uznesenia a v súlade so zámerom predkladateľa bude k nim treba vrátiť. Základný zákon obecnej samosprávy, zákon 369/1990 o obecnom zriadení, bude potrebné prehodnotiť a stanoviť aj v zákone o obecnom zriadení, ale aj v zákone o vyšších územných celkoch jednoznačne rozsah originálnych pôsobností obcí a VÚC v oblastiach zásobovania vodou, odvádzania odpadových vôd, odpadov, v protipovodňovej ochrane, požiarnej ochrane, regionálnom rozvoji, krízovom riadení, civilnej ochrane, doprave, cestnom hospodárstve, regionálnom školstve. Toto sú tie základné okruhy. A keď som povedal napríklad zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, je tu zákon 442/2002 o verejných vodovodoch a kanalizáciách, kde štát prijal záväzok smerom k Európskej únii, že do roku 2015 budú odkanalizované všetky aglomerácie nad 2000 obyvateľov. Dnes situácia z hľadiska pokroku výstavby vyzerá tak, že nedôjde k naplneniu tohto záväzku v plnej miere, a keďže ide o originálnu kompetenciu obcí a miest, tak sa z tohto miesta pýtam, kto bude niesť finančné následky tohto kroku, že nesplníme záväzky voči Európskej únii? Preto je opätovne namieste návrh uznesenia, ktorý pripravil výbor pre verejnú správu.

    Môžeme hovoriť o zákone o sociálnych službách, kde treba takisto povedať, čo sú originálne kompetencie a čo je prenesený výkon štátnej správy. Môžeme hovoriť o zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže, môžeme hovoriť o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, môžeme hovoriť o zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Môžeme hovoriť o zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a v tom kontexte napríklad aj o tom spornom nariadení 668, ktoré prerozdeľuje finančné prostriedky na základe určitého vzorca, čo sú nie malé finančné dopady na samosprávy, zákon 245/2008, školský zákon, počty detí. Môžeme hovoriť o finančných pásmach pri nákupoch potravín. Môžeme hovoriť o novele nariadenia, ktoré som už citoval, kde tá diskriminácia je absolútne jasná. Zákon 228 o telesnej kultúre a systémové nástroje na výkon pôsobnosti pre mestá a obce, vyššie územné celky pri financovaní telovýchovy, športu, detí a mládeže. Ako toto sú nie malé úlohy, ktoré pred nami stoja. Taká vec, ktorá sa nedostáva do pozornosti verejnosti príliš, je napríklad civilná ochrana obyvateľstva, krízové riadenie a obrana štátu. Iste, úlohy, ktoré pokiaľ nie je problém, nikto ani nevie o nich, že existujú, ale takisto nie sú jednoznačne stanovené pôsobnosti a nie je úplne jasné, čo je originálna pôsobnosť obce v čase, keď nie je problém, a čo je pôsobnosťou obce, originálnou pôsobnosťou obce v čase mimoriadnej situácie a kde je tu hranica medzi originálnou pôsobnosťou a preneseným výkonom štátnej správy. Môžeme hovoriť o regulácii v statickej doprave v zákone o pozemných komunikáciách, môžeme hovoriť o ochrane pred povodňami, ochrane pred požiarmi a mohol by som pokračovať ešte ďalej. Ten výpočet zákonov, ktoré sa dotýkajú samosprávy, je veľký. Tak, ako hovoril pán poslanec Kažimír, že je potrebné, aby si v súvislosti so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti štát urobil poriadok v tom, aké má záväzky, aké má zmluvy, aký je skutkový stav, tak je potrebné, aby v súvislosti s týmto zákonom sa urobil jednoznačne úplný komplexný audit celého okruhu verejnej správy, to znamená aj samosprávy. A preto vítam a budem všetkými prostriedkami podporovať návrh tohto uznesenia, ktoré túto potrebu jednoznačne dáva do legislatívnej podoby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. K vašemu vystúpeniu jedna faktická poznámka.

    Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán poslanec, za váš prednes, zrejme asi len z hľadiska časového toľko by som k tomu dodal, že keďže táto vláda skončí, dávate jej takéto úlohy, možno, že z politického hľadiska výnosné, ale možno, že ako z praktického asi zbytočné. V tom však súhlasím s vami, že či už táto vláda alebo nasledujúca a najmä jednotlivé ministerstvá by mali navrhnúť štandardy na výkony týchto jednotlivých prenesených kompetencií a najmä takisto, ako tuná vznikla celoparlamentná dohoda na tom predchádzajúcom ústavnom zákone, zrejme vznikne aj nejaká spoločná dohoda na tom a predloží sa návrh zákona o financovaní prenesených výkonov, ktorú nám predpisuje ústava, ale na drobné to nejako zamenené. A ja si myslím, že najmä toto je to najžiadanejšie, aby sme mali takýmto zákonom ošetrené financovanie každého preneseného výkonu.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem.

    Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za túto faktickú poznámku, pán poslanec. Áno, potvrdzujete to, čo v zásade sa ozýva z celého sektoru samosprávy, že je konečne potrebné urobiť audit kompetencií a ich financovania. Ak ste povedali, že táto vláda odchádza, v zásade nebol čas na to, aby sa tento proces uskutočnil. Ja si dovolím trošku nesúhlasiť, lebo to spomínané uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré som citoval, malo v bode D4 termín do 30. júna 2011 posúdiť súčasný stav a pripraviť návrh zmien financovania samosprávy vo väzbe na úpravu kompetencií. To znamená, že ten termín si vláda prijala sama na 30. júna 2011 a sama si tento termín nesplnila. Ja nebudem hľadať tie príčiny, či boli objektívne alebo neobjektívne, faktom je, že to uznesenie naplnené nebolo a aj príprava štátneho rozpočtu na rok 2012 a roky 2013 až 2014 nevychádzala z reálneho hodnotenia situácie, ale, nazvime to, z kvalifikovaného, viac-menej kvalifikovaného odhadu situácie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, vážené dámy a páni, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ako prvý v ústnej rozprave vystúpi pán poslanec Igor Choma.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko chcem zdôrazniť to, čo bolo povedané aj mojimi predrečníkmi, pretože vykonať komplexný audit a teda inventarizáciu kompetencie alebo z pohľadu kompetencií a ich financovania je naozaj dnes už nevyhnutné. Ja sa s tým stretávam veľmi často na rôznych stretnutiach so starostami, s primátormi, na pôde ZMOS-u a chcem len zdôrazniť, že táto požiadavka nevychádza len zo strán opozičných alebo koaličných, musím povedať, že je to úplne všeobecný názor starostov a primátorov, ale najmä starostov, ktorí majú už dnes veľmi zásadné problémy s vykonávaním kompetencií, pretože na ne nemajú jednoducho peniaze.

    Chcem vás požiadať, naozaj všetkých, o to, aby ste zvážili tento moment, pretože je nesmierne dôležitý pre ďalší výkon samospráv alebo kompetencií samosprávami do budúcnosti a za posledných desať rokov, tak ako bolo povedané, naozaj radikálnym množstvom pribudlo kompetencií samosprávam ako takým.

    Tak ako bolo povedané, vždy to boli nejaké dopady zákonov, či už o sociálnych službách, pedagogických zamestnancov v školách, telovýchova, šport, knižnice, ja neviem, je toho naozaj veľa. Okrem toho samosprávy musia nejakým spôsobom zabezpečovať aj kultúru, civilnú ochranu, požiarnu ochranu a množstvo, množstvo ďalších. Tých kompetencií, kompetencií je na tisíce. Dnes už naozaj na tisíce a treba povedať, že financovanie z pohľadu štátu, kde sa jedná o prenesené kompetencie, naozaj nie je dostačujúce. Myslím si, že aj na tvoju poznámku, pán poslanec Somogyi, nie je dôležité teraz, ktorá vláda k tomu pristúpi, či ešte táto alebo tá budúca, v každom prípade je to nevyhnutné vykonať a, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vaše vystúpenie nie je žiadna faktická poznámka.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som rovnako sa vyjadril, môžem povedať, k tomuto balíku, ktorý môžeme pokojne nazvať zodpovedným balíkom. Ak hovoríme o zodpovednosti pri rozpočtovaní štátneho rozpočtu, tak nemôžeme z toho vyňať aj samosprávy, pretože to sú spojené nádoby. A som veľmi rád, že ten konsenzus, ktorý sa rodil pri tvorbe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, boli pozvané aj samosprávy, všetky samosprávy, to znamená obce, mestá, samosprávne kraje. Všetky ich profesné, ak to tak môžem povedať, organizácie, združenia, ktoré ich zastupujú, mohli mať možnosť sa jednak vyjadriť k tomuto názoru a myslím si, že tie rokovania boli veľmi prospešné. A čo mňa potešilo predovšetkým, tam bola snaha počúvať sa navzájom a mnohé veci boli zapracované aj do toho zákona, ktoré samospráva navrhovala.

    Ale rovnako pre mňa je dôležité aj toto uznesenie, ktoré sa zrodilo možno krátko pred tým, ako tieto rokovania boli už vo výbore pre verejnú správu, ale priamo súvisí s tým, o čo nám spoločne ide a práve v takejto dobe, ktorá si bude vyžadovať zodpovednosť na každej úrovni. Všetci sme na jednej lodi, ktorá sa volá Slovenská republika. A nikto sa tu nemôže hrať na to, že my sme štát a vy ste samospráva, nás nezaujíma to, čo robíte v samospráve, alebo presnejšie, vy ste za to zodpovední, my vám hodíme niečo na plecia a musíte sa o to postarať. Bohužiaľ, musím konštatovať, že veľakrát sa to stalo, a ja to vo svojom vystúpení aj pripomeniem, aby sme si osviežili pamäť, čo sa udialo práve v oblasti presunu kompetencií, ktoré tu už boli pomenované, je ich okolo štyri a pol tisíca, ale neuskutočnili sa z hľadiska fiškálnej decentralizácie.

    Ja chcem pripomenúť aj chartu, európsku chartu samospráv, na ktorú sa často odvolávame a ktorá tak často nebola dodržiavaná. Práve toto uznesenie, o ktorom teraz rokujeme, má vrátiť aj tejto charte konečne vážnosť. Pretože nebol by som rád, aby akákoľvek samospráva bola donútená až k takému kroku, že bude musieť až na európskej úrovni sa dovolávať svojich oprávnených práv pre nedodržiavanie práve tejto európskej charty samosprávy, čo si myslím, že už v mnohých prípadoch aj hrozilo, ale možno aj vďaka zodpovednosti predstaviteľov samospráv sa hľadali stále kompromisy, i keď to bolo veľakrát veľmi ťažké.

    Je to trošku aj signifikantné, že vláda, ktorá mala uznesenie, zaväzujúce, aby urobila takýto audit, to nedokázala dotiahnuť do konca. A ukazuje sa, že v Slovenskej republike asi tým naozaj stabilizujúcim prvkom je jednoznačne parlament, a podčiarkuje to aj to, že tu máme parlamentnú demokraciu. A chcem to zdôrazniť aj preto, že veľakrát sa aj v médiách a kde-kade úloha parlamentu dehonestuje len na pozeranie sa určitú časť práce poslancov. Ale myslím si, že tu zohrávajú práve poslanci zodpovednú úlohu práve tým, že dokážu zaviazať vládu k tomu, aby urobila niečo, čo je veľmi potrebné a zmysluplné. A teraz naozaj ja som presvedčený, bez ohľadu na to, ktorá vláda tu bude po voľbách, som presvedčený, že to je pre všetky vlády potrebné. Tak ako je potrebný sociálny dialóg v rámci vládnutia, je potrebné mať aj poriadok v kompetenciách a ich financovaní.

    Samospráva, ktorá vznikla po roku 89, na úrovni obcí a miest je to už cez dvadsať rokov a na úrovni vyšších územných celkov je to práve v tomto roku desať rokov. Chcem to len pripomenúť, že práve v júni bol schválený zákon, pred desiatimi rokmi, o vyšších územných celkoch a od 1. 1. budeme práve oslavovať desať rokov vzniku samosprávnych krajov. A to, že tieto samosprávy dokázali svoju životaschopnosť, nemusím azda vás presviedčať, pretože je to vidieť všade, keď prechádzate cez obce, mestá, či už je to na infraštruktúre, či už je to vzhľad samotných miest, ale aj mnohé inovatívne prístupy, ktoré sa dali robiť a dajú robiť len vďaka tomu, že tá samospráva je bližšie k ľuďom. Je to práve na tom princípe subsidiarity, o ktorom hovorí aj európska charta samosprávy.

    Mnohé veci, ktoré nedokázal štát za dlhé roky vyriešiť, samospráva vyriešila. Pripomeniem školstvo. Viete veľmi dobre, koľko tu bolo škôl a demografická krivka nám klesala a naďalej stále klesá, ale štát nebol schopný urobiť tieto, poviem, niekedy aj nie celkom populárne opatrenia. Samospráva vďaka kompetenciám, ktoré dostala, ich dokázala urobiť. Zracionalizovala počet škôl, mnohé školy, ktoré neboli využívané, dnes slúžia na iné účely. Rovnako to urobili na úrovni základných škôl a rovnako sa to urobilo aj na úrovni stredných škôl. To je konkrétny príklad.

    Dovoľte mi, aby som pripomenul zopár ešte takých boľavých miest, ktoré určite budú predmetom tohto auditu, a doplnil tú mozaiku, ktorú už predo mnou uviedol môj kolega, pán Petrák. A teraz budem viac sa zameriavať práve na vyššie územné celky, ktoré majú na svojich pleciach rovnako dôležité kompetencie týkajúce sa každodenného života občanov v kraji.

    Zoberme si dopravu. O doprave sa veľa diskutuje, o tom, akým spôsobom zabezpečovať kvalitu ciest, ich údržbu, ale aj verejnú hromadnú dopravu. Dnes samospráva vyšších územných celkov má na starosti viac ako desaťtisíc kilometrov ciest druhej a tretej triedy, o ktoré sa musí postarať, a to len za podmienok, že má príjem z dane z motorových vozidiel, ktoré sú neúst..., ktorá je neustále napádaná predovšetkým dopravcami, že nie je využívaná na obnovu ciest, že sa používa na iné kompetencie a tak ďalej a tak ďalej, čo nie je celkom pravda a mohol by som to dokladovať pri mnohých príkladoch. Pretože samospráva vyšších územných celkov má jeden príjem týkajúci sa dani z motorových vozidiel na dopravu a pritom musí financovať nielen údržbu týchto ciest a ich obnovu, ale musí z tohto balíka financovať aj tzv. výkony vo verejnom záujme. To sú výkony, ktoré umožňujú, aby ľudia mohli cestovať do zamestnania, aby mohli byť zľavy pre dôchodcov, sociálne znevýhodnených obyvateľov, pre študentov a žiakov. Zďaleka nepokrýva táto daň z motorových vozidiel tieto náklady. Zďaleka. Tu je potrebné rovnako si povedať, čo ďalej. A ten audit musí na toto odpovedať.

    Rovnako boľavá vec, ktorá dodnes nie je vyriešená, a budeme musieť to riešiť celospoločensky konsenzom na úrovni štátu, je vysporiadanie sa s pozemkami pod cestnou infraštruktúrou. Takmer 90 % všetkých pozemkov pod cestami druhej a tretej triedy nie je vysporiadané. To znamená, inými slovami, vlastní ju konkrétny individuálny vlastník alebo neznámi vlastníci. A s tým treba urobiť rovnako poriadok. Toto nie je schopná zvládnuť samospráva ako taká. A napokon história aj má svoje príklady, keď sa vysporadúvali pozemky napríklad v Nemecku pod cestnou infraštruktúrou, tak to boli plány, ktoré sa na desaťročia schvaľovali. Nemohlo sa to robiť ad hoc. A na toto si myslím, že rovnako audit, o ktorom hovoríme v tomto uznesení, musí reflektovať.

    Sociálne služby. Sociálne služby tu už spomínal kolega Petrák, ale predsa len mi dovoľte, aby som rovnako to spomenul. V sociálnych službách bolo zadefinované také status quo, keď sa delimitovali jednotlivé sociálne zariadenia na obce, mestá, samosprávne kraje, popri tom sa prispôsoboval legislatívny rámec a výsledok je taký, že dnes fiškálny príjem, ktorý majú na to samosprávy, nestačí pokryť všetky náklady spojené s poskytovaním sociálnych služieb, pretože fiškálny rámec sa nemenil, ten ostal rovnaký. Až teraz sa zmenil, keďže došlo k zníženiu, to tiež spomeniem, príjmu do samosprávy, do rozpočtov samospráv, ale kompetencie narastali. A nielen kompetencie, ale aj prístup k poskytovaniu verejnej služby, ktorú, chcem podčiarknuť, verejnej služby ako takej, na ktorú má mať každý občan, ktorý splní podmienky, nárok, keď si platí svoje povinnosti voči štátu. Ale dnes je pohľad iný, pretože do verejných služieb sa pustil aj súkromný sektor. A dokonca súkromný sektor, ktorý je na rovnakej úrovni ako obec, mesto a samospráva. Súkromný sektor, ktorý má predovšetkým podstatu podnikať a vytvárať jednoducho nejaký zisk, ale samospráva nepodniká v tejto oblasti. Na toto musí takisto prísť odpoveď, čo ďalej, či teda ideme pokračovať v tomto duálnom systéme, ktorý bude rovnako financovať aj neštátne subjekty, súkromné subjekty ako štátne, a dokonca im dávať aj určité výhody, ktoré samospráva nemá. A poďme si aj povedať o tom, že či to má byť o nejakej konkurencii, alebo to má byť predovšetkým o ľuďoch, ktorí majú tú kompetenciu dostať, ktorí majú tú službu v rámci kompetencií dostať.

    Zdravotníctvo je rovnako v tej istej pozícii. Keď si zoberiete, málo síce miest, ale sú aj také, vlastnia polikliniky a nemocnice, ale predovšetkým samosprávne kraje vlastnia nemocnice tzv. prvého a druhého typu. To znamená, to sú tie regionálne nemocnice, ktoré sú prvé na rane, keď potrebuje obyvateľ zdravotnú starostlivosť, pretože tie koncové, ktoré vlastní štát, tie sú určené predovšetkým na špecializované výkony. Ale zasa, kde sme sa dostali? Dostali sme sa do pozície, že tieto zdravotnícke zariadenia rovnako sú diskriminované oproti napríklad štátnym zariadeniam, a pritom sú rovnako v balíku verejných zariadení. A zabudlo sa na ne pri tom dynamickom vývoji legislatívnom, ktorý tu máme. Čiže na toto rovnako očakávame, že bude audit reagovať a bude musieť v tom urobiť poriadok.

    Školy, o ktorých som hovoril. Pripomeniem len presun kompetencií na samosprávne kraje pri financovaní, originálnom financovaní neštátnych školských subjektov. Dnes samosprávne kraje bez toho, aby dostali na to vo fiškálnom vzorci nejaké finančné prostriedky na úkor iných kompetencií, ktoré sú vo vzorci na prerozdelenie dane fyzických osôb, ktorá je jediná v rámci príjmu samosprávy, nie je nikde položka týkajúca sa podpory neštátnych školských subjektov. Tieto, bohužiaľ, financujú samosprávne kraje na úkor škôl, ktoré potrebujú po tom, by som povedal, pôste, vyše dvadsaťročnom na infraštruktúre škôl, ktoré dostali do vienka. Jednoducho ťažko, musia ich zvládnuť a po tom pôste potrebujú predovšetkým financovať tie školy, aby sa dostali na nejakú úroveň, ktorá je moderná, ktorá bude naznačovať, že naozaj nám ide o vedomostnú ekonomiku, a nielen to, že budeme žiť z holej podstaty. Pretože keď prídete do tých škôl, tie školy sú tridsaťročné, viacročné a posledných dvadsať rokov sa do nich nedávalo veľa peňazí, iba na riešenie havarijných stavov.

    Áno, využívajú sa tu európske fondy, chvalabohu, že ich máme, pretože dnes sú tou jedinou možnou alternatívou, ako investovať do tých škôl, ale môžem vám povedať, že taký hlad, aký bol práve v operačnom programe Školstvo, priviedol napríklad čerpanie až na 120 %, kde dnes je problém s realokáciou finančných prostriedkov, pretože tam by sa zmestilo viacej peňazí. Ale prístup štátu bol taký, že akonáhle čo i len trošku začal stúpať príjem z dani fyzických osôb, tak trebalo hneď tej samospráve čosi prihodiť, aby nemala čosi naviac, nejaké peniaze. Ale tá samospráva nemôže mať peniaze len na to, aby napĺňala kompetencie, tú holú podstatu denno-denného života, ale aby aj tie dlhy, ktoré zdedila, investičné mohla naprávať, ako som spomínal pri cestách, ako to hovorím teraz pri školách a ďalších zariadeniach.

    Len poviem príklad. V Žilinskom samosprávnom kraji je celkovo 69 škôl, z fondov Európskej únie sa podarilo získať financie na, iba na osem škôl, pritom podotýkam, prečerpanie tam bolo až 120 %, lebo je taký hlad. Preto tie finančné prostriedky sú potrebné. A keď nám štát zoberie, aby sme ešte financovali neštátne školské subjekty, ani nemihne brvou, tak to sa nedá jednoducho zvládnuť. Na toto očakávame rovnako odpoveď v audite, ktorý sa bude spracovávať, pretože všetci chceme, aby to naše školstvo poskočilo niekde ďalej, aby sme naozaj začali napĺňať to, čo tu všetci radi hovoríme, a to je tá vedomostná ekonomika. Tá musí začať už od základného školstva až po vysoké školy.

    Rovnako v rámci škôl máme absolútnu absenciu podpory športu. My nemáme žiadnu kolónku v týchto rozpočtoch, kde by sa dalo nejakým spôsobom myslieť na šport, ak nie len v rámci normatívu, ktorý je určený predovšetkým na žiaka. No ale ten predovšetkým pohltí prevádzka, pretože tá prevádzka budov, ktorá je zastaralá. Mám na mysli budovy, ktoré nie sú zateplené, staré vykurovacie systémy a tak ďalej. Postupne ich meníme a menia sa, ale jednoducho to nepostačuje. Všetci hovoríme o podpore športu, ale tuto to nevidíme. Odborné školstvo nevynímajúc, pretože zákon o odbornom školstve bol prvým krokom, ale tie ďalšie kroky je potrebné ešte urobiť. A bez toho, aby sa jasne zadefinovalo financovanie aj odborného školstva, to jednoducho nepôjde.

    Regionálny rozvoj, veľmi dôležitá oblasť rovnako. Územné plány obcí a miest, veľké územné plány krajov, toto je oblasť, ktorá je naozaj nepopísaná. Obce, mestá, mnohé nemajú dodnes územné plány, pretože nemajú na to ani finančné prostriedky, a pritom je to naozaj základná vec pre to aby mohli sa uchádzať nielen o fondy Európskej únie, ale vôbec plánovať budúcnosť. Ako sa budú rozvíjať tieto aglomerácie aj napríklad v oblasti environmentalistiky, ktorá je rovnako zanedbaná. Na to samospráva rovnako nemá finančné prostriedky dostatočne zadefinované. To treba, aby v audite rovnako sa dobre zanalyzovalo. Cestovný ruch, detto.

    No a dovoľte mi ešte spomenúť kultúru, pretože nemôžeme sa pozerať na život len cez trhový pohľad, že všetko to, čo zainvestujeme, musí nám priniesť finančné prostriedky naspäť. A kultúra je jedna z tých oblastí, kde ak chceme rozvíjať naše kultúrne dedičstvo, ak chceme naozaj sa kultivovať, tak musíme investovať aj do kultúry, ktorá nám nedonesie okamžite finančné prostriedky späť, ale v nepriamych príjmoch cez cestovný ruch, cez kultiváciu osobnosti ľudí, mladých, starších, cez tak potrebný relax, ktorý potrebujeme v dnešnom unaháňanom sveta. A tá kultúra tam patrí rovnako a je potrebné na ňu myslieť, pretože rovnako samosprávy zdedili infraštruktúru, ktorá je historického charakteru, a tam, keby sme nalievali milióny, by mohlo ísť neúrekom.

    Samozrejme nehovorím, že toto všetko sa dá vyriešiť mávnutím prútika, jedným uznesením, ktoré sa teraz spraví. Ale aspoň je tu šanca vyhodnotiť to celé, zauditovať, pomenovať problémy, a pripraviť dobrú základňu pre to, aby sme postupne začali v tej fiškálnej decentralizácii v náväznosti na prenos kompetencií robiť poriadok, aby tu nevznikali napätia, ktoré v súčasnosti medzi samosprávou a štátom neustále máme.

    Vážené dámy, vážení páni, toľko z mojej strany. Chcel som priblížiť pohľad aj za vyššie územné celky. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto uznesenia, pretože toto uznesenie nie je o tom, či to bude robiť tá vláda zložená z pravicových alebo iných strán, ale je to o tom, aký charakter bude mať Slovenská republika, aký charakter bude mať verejná správa, na ktorej nám záleží, aby bola naozaj moderná, aby bola schopná reagovať na každodenné výzvy života ľudí v samospráve, pretože samospráva je prvá na rane, ktorá je konfrontovaná s požiadavkami občanov. A o to všetkým tým, ktorí sú v samospráve, ide. A som presvedčený, že aj nám zákonodarcom, a aj vláde, ktorá hociktorá tu bude, rovnako jej ide o tento úmysel.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Tri faktické poznámky k vašemu vystúpeniu. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Dušan Muňko.

  • Pán poslanec Blanár veľmi podrobne povedal tuná, čo samosprávu, hlavne vyššie územné celky, trápi. Treba povedať, že pri prístupových rokovaniach Slovenskej republiky do Európskej únie sa zaviazala Slovenská republika, že vykryje finančné dlhy, ktoré tam boli. Finančné dlhy, ktoré mali pri vzniku samosprávy a pri vzniku vyšších územných celkov, neboli vykryté. Tie sa len posúvajú, a dnes samospráva a vyššie územné celky sa dostali do veľmi zložitej situácie.

    To, čo tu povedal pán poslanec Blanár, že ten audit by mal jasne povedať a zadefinovať, čo sú aj jednak, aká je organizačná štruktúra, aké sú a čo by sa malo pozlučovať dohromady pri samospráve, ale na druhej strane by mal aj povedať tie finančné dlhy, znova vyšpecifikovať, či to bolo v oblasti školstva, ekológie, dopravy, ale aj iných oblastí, ktoré tuná definoval, cestovný ruch, tie peniaze na to nie sú.

    Zdravotníctvo je, samozrejmá vec, najväčší problém vyšších územných celkov. A takisto je, pokiaľ sa týka sociálnych služieb. Tento audit, pokiaľ bude seriózne spravený, bude mať, môže poslúžiť ako základ pri ďalších veciach, pokiaľ sa bude treba riešiť verejnú správu a samosprávu, pretože to je tiež jedna z oblastí, ktorá zaťažuje finančnými prostriedkami, a je veľmi proste predimenzovaná.

  • Ďakujem.

    S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Somogyi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Blanár, zrejme, aspoň ja ho ináč chápem, cieľ alebo účel tohto uznesenia ako len to, aby sa zistilo, či sa poskytlo dostatočných finančných zdrojov, alebo či sa poskytlo dosť finančných prostriedkov na financovanie tých činností, ktoré ste vymenovali.

    Ja aj bez tohto uznesenia môžem vám povedať, a zrejme s tým súhlasia aj kolegovia, že samozrejme sa neposkytlo dostatok financií a je stále čo dofinancovať. A je stále a sú stále ďalšie činnosti, možnosti a úlohy, ktoré by požadovali byť financované cez štátny rozpočet.

    Ja si myslím, že tento audit mal vykonať, alebo ukázať nám to, že či boli, či je pripravené prostredie na to, aby aj štátna správa, aj samospráva vedela, že kedy je tá záťaž financovania na ňom, za akých podmienok toto financovanie sa uskutoční. A preto takisto, ako aj váš predrečník to povedal, že zákonné podmienky financovania prenesených kompetencií, je to najpotrebnejšie, ktorý tento kontakt medzi samosprávami a štátnou správou, je žiadané.

    Ak ste otvorili aj otázku vyšších územných celkov, ja by som si dovolil ako mierny nesúhlas povedať alebo vysloviť s tou spokojnosťou, ktoré ste vyslovili vy, s činnosťou samosprávnych celkov. Zrejme súhlasíte s tým, že ten centralizmus a najmä rezortizmus naďalej trvá na Slovensku. Napríklad, váš predrečník, pán primátor Choma, zrejme keď chce niečo si vybaviť, pôjde na ministerstvo, a nie k vyššiemu územné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blanár výstižne upozornil na potrebu vykonania komplexného auditu verejnej správy. A súčasťou tejto verejnej správy je štátna správa a samospráva. A tu je potrebné ozaj pripomínať, že samospráva dostala do vienka štyritisícpäťsto prenesených kompetencií, ktoré nie sú všetky pokryté finančnými zdrojmi od štátu. A ja už som tu vyše roka, rok aj štvrť, a ja to stále pripomínam, že netreba zabúdať na obce, ktorej súčasťou sú všetci obyvatelia. Obce a mestá potrebujú, aby sa mohli rozvíjať. A na tento rozvoj je potrebné finančné zdroje, ktoré musia vynakladať na tieto prenesené kompetencie. Ako môžeme využívať eurofondy, keď financie nám chýbajú, lebo ich musíme dávať a vykonávať namiesto štátu určité úkony. A by bol veľký hriech, aby sme nevyužili možnosť eurofondov, ktoré nebudú donekonečna, že treba si uvedomiť, aby sa obce mohli rozvíjať, aby mohli zrekonštruovať základné školy, materské školy, urobiť rekonštrukciu ciest, kultúrnych stánkov, športových stánkov a rozvíjať sa, na to potrebujú financie a nesmie im ich uberať štát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem všetkým kolegom, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke na moje vystúpenie, a chcem zdôrazniť a dovysvetľovať, že v podstate pán poslanec Somogyi to vysvetlil, to moje vystúpenie malo byť práve na podporu toho, že ten audit je nevyhnutný, použitím príkladov, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení. Príkladov, ktoré už dnes jasne hovoria o tom, že tu neboli dodržané tie pravidlá, ktoré, ku ktorým sme sa zaviazali ako Slovenská republika v európskej charte samosprávy. A neustále to akosi ignorujeme a možno dávame si klapky na oči, že asi to tak má byť, a nič sa nedeje. Tento audit bude mať práve za úlohu, aby sme tieto deformácie, ktoré tu vznikli za tie roky, napravili, naliali si čistého vína a povedali, ako ďalej.

    Ja môžem spomenúť ďalšie príklady, ktoré možno, pán poslanec, ak ste ma pozorne počúvali, ste si nevšimli. Jedna oblasť je napríklad aj to, že dnes samosprávne kraje vykonávajú takzvaný prenesený výkon štátnej správy v oblasti zdravotníctva. To sú rôzne povolenia, dohľad nad lekárskou činnosťou. A verte-neverte, pozrite sa do rozpočtu, v kapitole ministerstva zdravotníctva tam vôbec nefiguruje žiadna čiastka.

    Čiže samosprávne kraje to robia za štát zadarmo. Čiže naozaj, tento návrh uznesenia je potrebný. Je to niečo, čo konečne prinesie poriadok a hlavne dobré vzťahy medzi štát a samosprávu, aby tu nedochádzalo k treniciam, ktoré veľakrát nastávajú medzi ZMOS-om, medzi "SK osmičkou", samosprávnymi krajmi, a preto vás chcem poprosiť všetkých, aby ste podporili toto uznesenie. Je naozaj veľmi potrebné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, o 11.00 hodine pristúpime k hlasovaniu. Stačí tento priestor na vyjadrenie? Áno.

    Takže k rozprave zaujme stanovisko navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, chcem zvýrazniť pre tých, ktorí ste neboli v sále, že prijatie tohoto uznesenia je vlastne akousi podmienkou územnej správy k súhlasu o prijatí ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To sme si tu už povedali.

    Chcem poďakovať kolegom, ktorí podrobnejšie zdôvodnili potrebu uskutočnenia auditu. A samozrejme, tie dôvody myslím, že by mali byť dostatočné aj pre nás poslancov Národnej rady, pretože sú objektívne.

    A pán kolega Somogyi, keďže sme vo výbore pre verejnú správu, a ja som bol vždy k tebe otvorený, aj vtedy, keď si predkladal zákon o znižovaní platov starostom a primátorom, nechcel som hovoriť o podrobnostiach, že prečo sa, prečo vláda neuskutočnila to komplexné zhodnotenie stavu verejnej správy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Fico, Robert, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, ospravedlňujem sa. Poprosím vás, vážené dámy a páni, bude o chvíľku prestávka, aby ste nerušili navrhovateľa v jeho vystúpení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. A k tomu chcem povedať aj genézu, ako vznikli tie uznesenia, sú dve. Jedno som predkladal spolu s pánom podpredsedom Ficom, ktoré prešlo cez výbor pre verejnú správu. A predkladal som, alebo navrhol som výboru aj prijatie tohoto uznesenia, keďže poslanecké návrhy sa odkladali, tak sme uplatnili tento návrh.

    Priznám sa, nerozumel som ani tvojmu vystúpeniu dnes, pretože tak ako si odmietal vo výbore uskutočnenie tohoto auditu ako niečo nepotrebné, tak si to spochybnil aj dnes. Ale myslím, že tie argumenty, ktoré moji kolegovia povedali, ťa presvedčili o tom, že je to potrebné uskutočniť.

    Nič sa nestalo takého, o čom by sme nevedeli vo verejnej správe, pán kolega. Prijatie množstva zákonov a s ním prenesenie kompetencie na samosprávy, s ktorými nešli finančné prostriedky, je objektívny stav za všetkých vlád, pretože sa to jednoducho v tom procese legislatívnom nikdy neustráži. A po desiatich rokoch je takýto audit potrebné uskutočniť. Dúfam, kolegovia, že je to dostatočný dôvod na to, aby sme toto uznesenie prijali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku.

    O 11.00 hodine pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch.

    Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, zaujali svoje miesta, sústredili sa na rokovanie, osobitne na hlasovanie, ktoré teraz uskutočníme o všetkých doteraz prerokovaných bodoch programu 26. schôdze.

    Ako o prvom budeme hlasovať... Páni poslanci, prosím o kľud. Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 564.

    Poprosím teraz, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poverený spravodajca pán poslanec Solymos Národnej rade predložil návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za návrh, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 77 za návrh, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 238/2006 o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, ktorý prerokovávame ako tlač 510.

    Prosím, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poverený spravodajca, pán poslanec Přidal, Národnej rade predložil návrhy hlasovania.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 510.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Jahnátek a ja, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy. Poslanec Ľubomír Jahnátek požiadal o vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Takže teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 2 za návrh, 67 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajme teraz hlasovať o bodoch 2 a 3 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 67 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Najprv o návrhu pána poslanca Jahnátka. Sa hlási pán poslanec Jahnátek.

  • Pán poslanec... Zapnite pána poslanca Jahnátka.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili šiesti poslanci. Pán poslanec Kollár podal pozmeňujúci návrh. Teraz dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Keďže v spoločnej správe neboli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Kollár.

  • Keďže návrh prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime k tretiemu čítaniu.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že bod 1 nebol zo spoločnej správy schválený, dávam návrh v mene predkladateľov, aby môj pozmeňovací návrh nebol posudzovaný. Čiže sťahujeme ho.

  • Ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Takže o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jahnátka nebudeme hlasovať. Dajte hlasovať o veľmi dobrom mojom návrhu, pozmeňujúcom.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za, 67 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za návrh, 2 proti, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Zákon prerokovávame v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Ústne sa chce niekto do rozpravy prihlásiť? Nie.

    Preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za návrh, 69 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Aštaryovú, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnej rade predložila návrhy k prerokovávanému ústavnému zákonu, ktorý predložila skupina poslancov, na vydanie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 556.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 556.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 134 za návrh, 3 sa zdržali.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 146 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci.

    Do rozpravy sa nehlási žiaden z prítomných poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o ústavnom zákone ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 146 za návrh, 1 sa zdržal.

    Národná rada návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti schválila.

    Poprosím pána poslanca Faiča, aby z poverenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj predložil Národnej rade návrh uznesenia k návrhu výboru na prijatie uznesenia k žiadosti o vykonanie komplexného auditu verejnej správy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o vykonanie komplexného auditu verejnej správy, tlač 568.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na základe uznesenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj žiada vládu Slovenskej republiky uskutočniť komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovni verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 147 za návrh.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, štyria predsedovia poslaneckých klubov ma požiadali o zvolanie poslaneckého grémia, ktorej žiadosti v tejto chvíli vyhovujem. Ale chcem vás poprosiť, poslanecké grémium nepredpokladám, že bude dlhé, aby sme sa nerozchádzali preto, lebo ešte pred obedňajšou prestávkou chcem, aby sme prerokovali návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, ktorého predkladateľom je pán minister pôdohospodárstva, aby sme, ak Národná rada vysloví súhlas, mohli výborom umožniť v priebehu obedňajšej prestávky rokovať o návrhu. Takže poprosím vás, zostaňte v rokovacej sále.

    Ešte predtým, pán predseda Kollár.

  • Zvolávam zasadnutie finančného výboru na 11.45 hodinu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, sa nám mimoriadne podarilo dodržať čas na rokovanie poslaneckého grémia. Prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej sály.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás teraz informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia. Rokovali sme o ďalšom postupe prerokovávania jednotlivých bodov programu zaradených na 26. schôdzu Národnej rady s tým, že štyri poslanecké kluby navrhli nasledovnú úpravu programu 26. schôdze nasledovne: Pokračovali by sme v rokovaní o vládnom návrhu zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, potom návrhom na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou, prerokovávaním všetkých rozpočtov, tak ako sú uvedené pod bodom 39 až 43. Ak Národná rada odsúhlasí návrh na skrátené konanie zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, by sme prerokovali zákon v prvom a druhom čítaní a ak bude vôľa, aj v treťom čítaní. Posledný z prerokovávaných návrhov zákonov by bol vládny návrh zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ďalej by v programe schôdze Národnej rady zostali zaradené všetky personálne voľby, ktoré sú uvedené v návrhu programu, ktorý máte na strane 12, teda voľba podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, verejného ochrancu práv, členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, člena Rady pre reguláciu, kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií a návrh na voľbu člena Rady rozhlasu a televízie Slovenska. Po prerokovaní týchto bodov by sme, ak teda tento návrh bude odsúhlasený, rokovanie 26. schôdze ukončili.

    Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, iba na upresnenie, ak si dobre pamätám záver poslaneckého grémia, ten návrh v mene štyroch poslaneckých klubov bol na vyradenie týchto bodov, aby nedošlo k omylu.

    Ďakujem pekne.

  • Ja to upresním, na vypustenie. Vypustiť z rokovania 26. schôdze.

    Pán poslanec Dostál.

  • Mám procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor o stanovisko, či je vypustenie poslaneckých návrhov zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh odôvodňujem tým, že poslanec má právo legislatívnej iniciatívy a ak upravíme navrhovaným spôsobom program tejto schôdze, tak de facto uprieme poslancom právo navrhovať zákony, pretože tie zákony nebudú prerokované v tomto volebnom období. Pripomínam, že opakovane sme na schôdzach odsúvali poslanecké návrhy zákonov, ale vidím rozdiel a vidím zásadný rozdiel medzi tým, ak sa odsunie návrh a bude prerokovaný na ďalšej schôdzi, alebo ak sa odsunutím definitívne znemožní rokovať o poslaneckom návrhu.

  • Páni poslanci, prosím, procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán predseda, mám procedurálny návrh, aby sme neodsúvali žiadne poslanecké návrhy zákonov. Nejde mi o naše, ale myslím si, že mali by sme mať úctu navzájom voči sebe a neodsúvať žiadne poslanecké návrhy zákonov. Odôvodňujem to tým, že poslanec má právo na zákonodarnú iniciatívu a konkrétne my sme navrhovali už na zaradenie na júnovú schôdzu. Čiže v máji sme podávali návrhy zákonov. Od júna nás ignorujete. Od júna mašinéria v tomto parlamente presúva naše návrhy zákonov zo schôdze na schôdzu a takýmto spôsobom nebude umožnené v tomto volebnom období, aby sme, aby Národná rada čo i len hlasovala o týchto, alebo rokovala o týchto našich návrhoch. A ak toto naozaj dokážu tie štyri poslanecké kluby alebo väčšina v tejto sále, tak všetci ste zostali mentálne pred rokom 89 a ste boľševici.

  • Smiech v sále.

  • Chcel by som, pán predseda, upozorniť na to, že medzi vyradenými návrhmi je aj návrh k zrušeniu priestupkovej imunity, a to napriek tomu, že existuje písomná dohoda predsedov štyroch bývalých koaličných strán. Považujem toto za vrcholne nekorektné. Tá dohoda platí, aj keď sú to, aj keď je koalícia už bývalá. A nesúhlasíme s tým, aby boli vyradené poslanecké návrhy, obzvlášť návrh na zrušenie priestupkovej imunity.

  • Ďakujem, pán predseda. Dúfam, že vás nerozčúlim nadmieru, na ktorú ste už u mňa zvyknutý. Ja by som chcel navrhnúť vyradiť na osobitné hlasovanie bod, ktorý v mojom programe je vedený pod číslom 93, je to tlač 347. A uvediem v stručnosti dôvody pre ten procedurálny návrh. Prvý dôvod je ten, že je to nezištný návrh, nejde o môj návrh zákona, ide o návrh zákona kolegov, bývalého koaličného partnera. Druhý dôvod je ten, že... Tristoštyridsaťsedem je novela zákona o poľovníctve. Druhý dôvod súvisí s tým, že budem asi potrebovať znova ten čas, pán predseda, lebo nedá sa rozprávať so stopäťdesiatimi ľuďmi. Čiže, keď budete taký láskavý a dáte mi ešte tú časovú dotáciu... No, že chcem ho odôvodniť, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som doplniť stanovisko pána Richarda Sulíka a predniesť teda procedurálny návrh. V prípade, ak sa rozhodnete nechať hlasovať o vyňatí bodov programu, chcem, aby sa o tlači 360, čo je návrh na zrušenie priestupkovej imunity, hlasovalo samostatne, pretože som presvedčený, že práve nehlasovanie o priestupkovej imunite je dôvod, prečo chcete vyradiť všetky poslanecké návrhy z rokovania, na ktorom ste sa ako presluhujúci politici koalície veľmi rýchlo dokázali dohodnúť aj s Robertom Ficom.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať v poradí, tak ako boli návrhy predložené.

    Pán poslanec Dostál chce, aby Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor o výklad.

    Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasy z pléna: O čom?

  • V poradí, tak ako boli podané návrhy. Štyri poslanecké kluby navrhli upraviť rokovanie 26. schôdze Národnej rady tak, ako som uviedol v informácii o výsledku rokovania poslaneckého grémia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Ruch a piskot v sále.

  • Pán poslanec Matovič, správajte sa ako ústavný činiteľ, nie ako chuligán na chodníku! ...102 prítomných, 36 za návrh (pozn. red.: správne má byť 102 za návrh, 36 proti), 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

  • Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorý predložila na rokovanie Národnej rady vláda Slovenskej republiky, ktorým odporúča, aby sme schválili skrátené legislatívne konanie na rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde (tlač 598).

    Poprosím, aby z poverenia vlády pán minister uviedol a odôvodnil návrh na skrátené legislatívne konanie.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, tlač 598.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 229 z roku 1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Pán predseda...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, rokovanie Národnej rady pokračuje. A poprosil by som tých poslancov toho poslaneckého klubu, ktorí častokrát vyzývali v tomto volebnom období na disciplínu v rokovacej sále, zostali na rokovaní aj vtedy, keď sa rokujú body, na ktorých im možno nezáleží tak ako na tých ich.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom k tomu, že Národná rada včera schválila štátny rozpočet Slovenskej republiky na budúci rok, v ktorom je povinný odvod pre štátne lesy v objeme 20 miliónov eur, predkladám návrh, ktorým sa rieši problematika povinných nákladov štátneho podniku, ale nie povinného zisku. Štátny podnik od svojho vzniku je zodpovedný za spravovanie všetkých lesov na území Slovenskej republiky a postupne ju odovzdáva. Platí dnes dane, vykonáva výsadbu, údržbu, ale nevykonáva ťažbu. Z hľadiska odovzdávania štátny podnik od svojho vzniku dostal 940 795 hektárov požiadavky na vydania a vrátenie vlastníckej pôdy. K dnešnému dňu je už 90,5 % odovzdaných a zostáva ešte odovzdať z tejto požiadavky asi 100 tisíc hektárov. Na ďalších 114 tisíc hektárov vôbec žiadny nárok uplatnený nebol alebo oficiálne predložený nebol. Tento návrh na skrátené konanie má snahu riešiť dva problémy. V prvom rade je to problém finančný štátneho podniku, a to, aby neoprávnené len náklady na jednej strane mohol kompenzovať aj príjmami vo výške 4 milióny eur, ale na druhej strane vzhľadom k tomu, že v rokoch 2007, -8, -9 a -10 dochádzalo k ťažbe o 40 % viac, dochádza v súčasnosti k poklesu drevnej hmoty...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, rešpektujme sa navzájom, aj pána ministra!

  • Ďakujem pekne. Dochádza k poklesu drevnej hmoty a tým pádom od 1. januára budúceho roku hlavne v regiónoch severného Slovenska je ohrozených viac ako 2000 pracovných príležitostí na tých malých pílach. Táto snaha sleduje cieľ vyriešiť aj ekonomickú situáciu štátneho podniku, aby mohol naplniť ten povinný odvod, ktorý ste včera v Národnej rade odsúhlasili, ale taktiež, aby sme mohli nasýtiť regionálny trh pre tých malých, drevospracujúce firmičky, ktoré zamestnávajú asi 2000 pracovníkov, na to, aby v januári, vo februári budúceho roku nezanikli.

    Takže toto sú skutočné záujmy, ktoré viedli vládu Slovenskej republiky k tomu, aby tento návrh predložila do Národnej rady aj v skrátenom konaní po tom, čo s takýmto konaním vyjadril súhlas aj prezident Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za odôvodnenie návrhu.

    Poprosím teraz povereného spravodajcu výboru pôdohospodárstva a životného prostredia, pána kolegu Fecka, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátenie, na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ktorú máte pod tlačou číslo, tlač 598. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 607 z 1. decembra 2011 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o tomto zákone na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 28. schôdzi dnes dňa 8. decembra 2011. Chcem vás informovať, že výbor neprijal platné uznesenie, keďže za navrhnuté uznesenie hlasovalo päť poslancov, jeden poslanec hlasoval proti a štyria poslanci sa hlasovania zdržali.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Prosím poslancov, ktorí zostali ešte prihlásení s faktickými, respektíve procedurálnymi návrhmi. Zmažte svetelnú tabulu. A teraz, nech sa páči, páni poslanci, žiadosti do rozpravy. Štyria páni poslanci, končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • 95.

    Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, ale naozaj prosím o kľud v rokovacej sále, pokiaľ do 12.00 hodiny neskončíme rozpravu, hlasovať budeme o 17.00 hodine, čo je väčšia pravdepodobnosť ako tá prvá.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Myslím, že pred chvíľou sme si urobili trošku trhací kalendár z ústavy, teraz si opäť ideme urobiť trhací kalendár z rokovacieho poriadku. A v tomto prípade, ja som o tom hlboko presvedčený, neexistujú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady, ktorý je, podotýkam, tiež zákonom.

    Rokovací poriadok hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Dôvodová správa k návrhu na skrátené legislatívne konanie argumentuje údajnými hospodárskymi škodami, v skutočnosti však ide o biznis štátneho podniku, nejde o škody, ktoré by hrozili štátu. Ak týmto zákonom, alebo ak v tejto situácii je niečo ohrozené, a nazdávam sa, že niečo ohrozené predsa len je, tak sú to základné ľudské práva.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci! Pán poslanec Dostál, preruším vaše vystúpenie, lebo naozaj v takomto prostredí sa nedá ani rozprávať, ani počúvať, nehovoriac o tom, že ešte aj vnímať tému. Tak naozaj, ak to niekoho nezaujíma, tak poprosím mimo rokovacej sály, ale tu sa sústreďme na rokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Jedným zo základných ľudských práv je aj vlastnícke právo a vlastnícke právo je ohrozené. Nie však ohrozené súčasnou situáciou, nie je ohrozené tým, že sa nič neurobí, práve naopak, vlastnícke práva súkromných vlastníkov lesov sú ohrozené týmto návrhom zákona. Ale to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, aby sme skráteným legislatívnym konaním rokovali o zákone, ktorý môže mať takéto dôsledky, že naruší vlastnícke práva.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Kolesík, pán poslanec Kolesík!

    Nech sa páči.

  • Ak o chvíľu odsúhlasíme skrátené legislatívne konanie, tak sa k tomu dá vrátiť aj bližšie a teda nechcem povedať, že verím, že sa vrátime bližšie, lebo verím, že skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona neodsúhlasíme. Preto chcem už teraz podotknúť, že sme v zaujímavej situácii, keď proti tomuto návrhu zákona na jednej strane protestuje Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, teda zástupcovia súkromných vlastníkov lesov a na druhej strane leso-ochranárske združenie VLK. Čiže to sú skupiny, ktoré tradične v mnohých kauzách stoja proti sebe, lebo majú odlišné záujmy, odlišné názory, ale v tomto prípade sa zhodujú, že predložený návrh zákona zasahuje do vlastníckych práv súkromných vlastníkov lesov.

    A podotýkam, že v tomto volebnom období sme sa presvedčili, že štát nemá takýmto spôsobom zasahovať do vlastníckych práv. Presvedčili sme sa o tom na zákone, ktorý bol prijatý počas minulého volebného obdobia za vlády Roberta Fica, išlo o ten slávny diaľničný zákon, ktorý v mene urýchlenia výstavby diaľnic, zaviedol možnosť stavania diaľnic aj na cudzích, nevyvlastnených pozemkoch. Opozícia v časoch vlády Roberta Fica tento zákon unisono kritizovala, bila na poplach, podala podnet na Ústavný súd. Ústavný súd po veľmi, veľmi dlhom čase, po veľmi dlhom otáľaní dospel k záveru a konštatoval, že ten zásah do vlastníckych práv bol v rozpore s ústavou. My sme mali povinnosť sa s tým nejako vysporiadať a je mi opäť ľúto - a tu sa vrátim k tomu poslednému hlasovaniu, ktoré sme teraz absolvovali, že sa s tým nevysporiadal, že vláda neprišla so žiadnou iniciatívou, ktorým by napravila protiústavný stav, a keď skupina poslancov za OKS prišla s poslaneckým návrhom zákona, ktorým sa mali zo zákona umožňujúceho stavať na cudzích pozemkoch, odstrániť protiústavné ustanovenia a ďalšie zásahy do vlastníckych práv a práv účastníkov konania, tak najprv pre výhrady ministerstva dopravy musel byť návrh stiahnutý a potom od júla odsúvame prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • A takže, vidím tam istú paralelu, keď Ficova vládna koalícia v predchádzajúcom vládnom období brutálne pošliapala vlastnícke práva a my možno ako jeden z posledných zákonov by sme mali teraz prerokovať návrh zákona, ktorý v mene podnikania štátnej firmy by mal opäť zasiahnuť do vlastníckych práv a pravdepodobne by opäť skončil na Ústavnom súde. Takže, pod toto sa my, ako poslanci OKS, určite nechceme podpísať. A keďže teraz sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní, už vôbec sa nechceme podpísať pod to, aby takýto návrh bol prerokovaný a schválený v skrátenom legislatívnom konaní. Preto nebudeme hlasovať ani za skrátené legislatívne konanie, a ak prejde, tak ani potom za návrh zákona v prvom, druhom ani v prípadnom treťom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Dostála traja páni poslanci, posledný pán poslanec Matovič.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na váš diskusný príspevok, pán poslanec Dostál, už len toľko, zase hovoríte za stranu OKS. Ja sa pýtam, kto je to OKS? Sú to dvaja, traja, jeden a pol poslanca? Kto to je? Naozaj, tie vaše silné vyjadrenia, stranícky silné vyjadrenia sú dnes absolútne nepodstatné. Podľa vášho subjektívneho názoru tento parlament si spravil z ústavy trhací kalendár, opäť by som si dovolil apelovať na vašu subjektívnu tolerantnosť v rámci objektívnej reality. Neviem, či od vás chcem veľa, asi áno. Tento stav ste zapríčinili vy svojím hlasovaním o rozpade tejto koalície, tak sa, prosím vás pekne, nesťažujte. Nemôžete len stále lízať smotanu politickú, čo by ste veľmi radi chceli, ale neste aj za čosi zodpovednosť. Vykrikovať vie každý.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem len zareagovať vecne, lebo sme v skrátenom konaní, potom v mojom vystúpení aj dlhšie vysvetlenie.

    Chcem na začiatok ale povedať, že žiadna z predchádzajúcich vlád si nie je nič dlžná v tom, v akom stave sú dnes Štátne lesy Slovenskej republiky a súkromní vlastníci aj ich vysporiadanie. Či to bola Ficova vláda, či to bola Dzurindova vláda, či to bola Mečiarova vláda, myslím si, že všetci mali dosť príležitostí na to, aby sme boli mohli posunúť veci oveľa ďalej. To je prvá pripomienka.

    Čo sa týka skráteného konania, je trochu neštandardné, ale, pán poslanec, chcem vám povedať, že vy ste hlasovali na tejto schôdzi niekoľkokrát o neštandardných skrátených konaniach a nemusím ísť ďaleko. Pred chvíľou schválený v druhom, v treťom čítaní zákon o dlhovej brzde, kedy sme ho v skrátenom legislatívnom konaní prerokovávali. Aj ten mohol byť na prvom čítaní a mohli sme ho skrátiť tak 147, zo 147 poslancov na januárovej schôdzi, pretože tiež nie je ohrozením štátu, je to len nastavením istých pravidiel. Takže, aby sme neboli veľmi úzkoprsí a nevyťahovali to, čo nám v danej chvíli vyhovuje.

    Ja vo svojom vystúpení v rozprave sa vyjadrím potom aj k ďalšiemu postupu. My sme netypicky dlho diskutovali dnes na výbore práve k skrátenému konaniu, aby sme trošku aj vecne ozrejmili problém. A dohodli sme alebo dohodli, hlasovaním nerozhodli, ale navrhovali niekoľko postupov, ako budeme ďalej pokračovať v druhom a v treťom čítaní. Je možné až na januárovej schôdzi. Ja to ďalej vysvetlím v rozprave.

  • Pán poslanec Dostál, mám presne taký istý pocit ako vy. Hanbil som sa za našich reprezentantov, ktorí schválili zákon, že sme mohli stavať na cudzích pozemkoch bez toho, aby sme sa s nimi dohodli. Dnes som v podstate tuná v tomto pléne a tiež som vlastne reprezentant, ktorý o takýchto zákonoch hlasuje, a hanbím sa za kolegov, ktorí takýto predložili do parlamentu a za tento zákon hlasovať budú, lebo znova je to pošliapavanie ľudských práv. Ale nečudujme sa. Tým predošlým hlasovaním o tom presunutí poslaneckých návrhov zákonov sme si, alebo, lepšie povedané, tie strany, ktoré za to hlasovali, dokázali, že oni nie sú ďaleko mentálne od našich kolegov zo SMER-u a dokopy sú to všetci boľševici, ktorým nezáleží na nejakých ľudských právach, a bez problémov ich pošliapu a budú sa tváriť, ako ochraňujú záujem Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Dostál, chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov.

  • Pán poslanec Jarjabek sa pýtal, kto je OKS. OKS je politická strana, ktorá tu pôsobí už desať rokov. Ja sa môžem spýtať, kto je SMER? Aj to vieme veľmi dobre a stačí mi, čo viem o tom, kto je SMER. Pán poslanec sa dožaduje nejakej subjektívnej tolerantnosti v rámci objektívnej reality. Toto je zaujímavé dialektické konštatovanie, ale teda v kontexte neomarxistických konštrukcií a konšpiračných teórií jeho kolegov, ktorého som mal príležitosť si vypočuť včera, sa tomu ani nečudujem, že takéto chápanie je mu blízke.

    Pani poslankyňa Sabolová, ja súhlasím že aj tento parlament mnohokrát odhlasoval skrátené legislatívne konanie v prípadoch, keď tie dôvody boli značne otázne alebo aj neexistovali. A ja som niekedy o takých návrhoch nehlasoval alebo som sa zdržal hlasovania, ale áno, určite aj som hlasoval za skrátené legislatívne konanie, kde môžu byť pochybnosti. Vidím však predsa len istý rozdiel napríklad medzi zákonom o dlhovej brzde v kontexte toho, v akej kríze sa dnes nachádza celá Európska únia, a myslím si, že je to dôležité prijať takýto zákon a môže to zamedziť zhoršeniu situácie a zhoršeniu postavenia Slovenskej republiky. Viem si predstaviť, že existujú takéto dôvody pri zákonoch, ktoré je potrebné teraz urýchlene schvaľovať, lebo napríklad nebola prerokovaná a schválená daňová odvodová reforma, ktorá mala riešiť aj niektoré ďalšie veci. V tomto prípade sa mi však zdá úplne jasné ako facka, že žiadny dôvod na skrátené legislatívne konanie neexistuje.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem prestávku na obed, páni poslanci. Budeme pokračovať v rokovaní prerušeným bodom programu, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie rozpravou, do ktorej sú prihlásení ešte štyria páni poslanci.

    A pán poslanec Bastrnák má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, len som chcel uviesť na pravú mieru, že pri hlasovaní 155 som vykázaný ako neprítomný, ale hlasoval som za.

    Ďakujem.

  • Prosím uviesť do zápisu. Prerušujem rokovanie.

    Pardon, ešte pán predseda Procházka.

  • Ďakujem pekne. Zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru na 12.00 hodinu. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte mi dovoľte, aby som vás informoval. Vždy je takým nepísaným pravidlom v súlade s rokovacím poriadkom na každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky musí byť zo zákona zaradený bod interpelácie na členov vlády a odpovede členov vlády na položené interpelácie poslancov. Vždy sme to zaradili, tento bod programu po hodine otázok. Teraz mala byť hodina otázok, keďže ale z poslancov nik nepoložil otázku, padla povinnosť tento bod prerokovať a odporúčam, aby sme interpelácie zaradili ako posledný bod rokovania 26. schôdze. Neviem teraz s istotou povedať, kedy to bude, ale predtým, ako by sme pristúpili k rokovaniu o tomto bode programu, by som potreboval nejaký čas na prestávku preto, lebo zo zákona je účasť členov vlády, aspoň tých, ktorí sú prítomní na území Slovenskej republiky, povinná pri prerokovávaní tohto bodu programu. Je to do istej miery rozhodnutie vynútené zmenou poradia, respektíve priebehu rokovania 26. schôdze, ako aj zmenou, ktorú som nemohol predvídať, že nikto z poslancov nepoloží otázku členovi vlády. Tak by som poprosil o prijatie tohto rozhodnutia, ktoré nemení nič na programe, len preorganizovávame poradie prerokovávaných bodov.

    Súhlas, páni poslanci? Ďakujem pekne.

    Poprosím, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Pána poslanca poprosím, aby nevyrušoval pána ministra, a pán spravodajca zaujal miesto pre spravodajcov.

    A pána poslanca Záhumenského, aby ako druhý v poradí prihlásený ústne do rozpravy vystúpil.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, tlač 598.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, prerokovávame návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu alebo k novele zákona č. 229/1991. Keď tento materiál takto expresne prišiel do Národnej rady, som si položil otázku, čo bolo cieľom, že sa tento zákon takto expresne dostáva do Národnej rady, či sa udialo niečo mimoriadne, či došlo k nejakej situácii, že dochádza k ohrozeniu majetku alebo dochádza k nejakým národnoštátnym škodám. Nič také sa nestalo, lebo tento zákon a problém, ktorý je ohľadne spravovania lesov, ktoré sú vo vlastníctve neznámych vlastníkov alebo nevysporiadaných vlastníkov, je dlhodobý a minimálne zákonom 80/1998 sa pozastavilo vydávanie lesov alebo skomplikovalo vydávanie lesov, keď sa previedlo zo Slovenského pozemkového fondu lesy neznámych vlastníkov do správy štátnych lesov. A zrazu sa objaví tu iniciatíva, ktorá nie je problém to, že tento problém sa chce riešiť, čo by som privítal, lebo je načase, aby sme dvadsať rokov po revolúcii dokázali vlastníkom lesy vrátiť. A vieme, že hlavne vlastníci lesov, ktorí sa nevedia dostať k svojmu majetku, vedia aké veľké problémy s tým zažívajú a samozrejme aj štátne lesy vedia, že musia spravovať lesy podľa zákona, o ktorých nevedia, že sú, kto je vlastníkom, ale aj spravujú lesy, o ktorých vedia kto je vlastníkom, ale sú komplikácie pri ich vydávaní.

    Ale keďže prerokovávame skrátené konanie, tak som toho názoru a som o tom plne presvedčený, že nie je žiadny dôvod na takýto legislatívny proces.

    Čiže tento návrh ako vláda, tak aj minister pôdohospodárstva jednoznačne porušujú zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, keďže § 89 odsek 1 jasne hovorí, kedy je možné a kedy môže vláda predložiť do Národnej rady akýkoľvek zákon na skrátené legislatívne konanie. Nič z toho sa nestalo. Nebudem citovať toto ustanovenie, už tu odznelo. Nič z toho sa nestalo, aby bol dôvod skrátiť konanie, aby bol dôvod na to, aby neprebehol riadny legislatívny proces, aby sa neštátni vlastníci mohli k nemu plnohodnotne vyjadriť a obzvlášť v tak citlivej téme, ak sa jedná o majetky ľudí.

    Neviem, či je dôvod to, že sa nenaplnia ambície určitých odberateľov dreva. V dôvodovej správe sa hovorí, že to má chrániť pracovné miesta. Ľudia, ktorí pracujú s drevom, vedia, že štátne lesy mali tisíc šesťdesiat odberateľov, dnes sa orezali na päťdesiatštyri vybraných odberateľov. Tých tisíc malých píl nedostáva žiadne drevo a hovoríme, že ich ideme zachraňovať, či toto je dôvod, aby sa naplnilo 400 000 kubíkov dreva tým, ktorí sú vybraní, a má sa urobiť takýto biznis neštátnych vlastníkov. Kde je vlastne príčina, neviem si nájsť odpoveď, odpoveď na to, čo je motivácia toho, aby sa nevyužil normálny proces, aby neprešiel zákon normálne do parlamentu, aby sa mohli k nemu všetci kompetentní vyjadriť a hlavne tí, ktorí sú do toho zainteresovaní, a začalo sa diskutovať o tom, akým spôsobom urýchliť usporiadanie neznámych vlastníkov, akým spôsobom urýchliť reštitúcie lesného pozemkového fondu.

    Okrem toho, že k vecnej rovine sa nechcem vyjadrovať, ak tento návrh náhodou prejde do druhého čítania, čo si myslím, že by bolo dosť paradoxné, ak by Národná rada, a keďže vláda porušila zákon, aj Národná rada porušila zákon, ako sa majú pozerať občania, ktorí sa majú správať podľa zákona. A keď chceme hovoriť o právnom štáte, o akom právnom štáte chceme hovoriť, ak porušuje vláda a Národná rada zákony? A myslím si, že zákon o rokovacom poriadku je taký istý zákon ako ktorýkoľvek iný a treba ho dodržiavať a minimálne poslanci Národnej rady by mali byť tí, ktorí by mali byť prví pri dodržiavaní zákonov.

    Ale v rámci pripomienkového konania dalo ministerstvo spravodlivosti jednu zásadnú pripomienku, s ktorou sa vláda nevysporiadala, a napriek tomu tento zákon posunula do Národnej rady. Ja si dovolím odcitovať krátku pasáž z tohto stanoviska ministerstva spravodlivosti, ktorá svojím spôsobom, pani ministerka je aj šéfka legislatívnej rady vlády a zodpovedá za určitú čistotu predkladaných zákonov, v tomto stanovisku sa píše: "Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje navrhovanú právnu úpravu za nadbytočnú. Okruh problémov, ktorý predkladateľ identifikoval v predkladanom materiáli, je už v súčasnosti adekvátne riešený zákonom číslo 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov." Záverom tohto: "Z toho dôvodu, v záujme naplnenia článku 2 a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky zásadne nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou a trváme na tom, aby predkladateľ nepokračoval v legislatívnom procese, predmetom ktorého je navrhovaná právna úprava zákona 220/1991." To je v krátkosti k návrhu a k môjmu stanovisku všetko. Myslím si, že takýto návrh nemôžem podporiť, a preto dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada týmto zákonom nezaoberala.

    Ďakujem pekne.

  • Nemáte faktické poznámky, pán poslanec.

    Pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mária Sabolová ako ďalšia v poradí vystúpi v rozprave.

    Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Je trošku smutné, že sa fakt teraz pred týmto auditóriom, možno dopoludnia by to bolo zaujímavejšie, že by si viac poslancov vypočulo aj argumenty aj ku skrátenému konaniu, aj k vecnému rokovaniu o tomto zákone, pretože sa budem venovať aj trošku obsahu zákona v prvom čítaní, lebo aj to ovplyvňuje rozhodovanie pri skrátenom konaní. Ale myslím si, že ak chcú páni poslanci, ten názor majú. Ale začala by som možno, neprihlásila som vo faktickej poznámke, ale možno by som len krátko zareagovala na môjho predrečníka.

    Každý aj vo výbore, aj vy teraz ste spomínali, že v roku ´98 sa zmenou zákona posunula kompetencia zo Slovenského pozemkového fondu na, na štátne lesy, na vysporiadavanie vlastníckych vzťahov k lesom. Bolo to v roku ´98 ešte za Mečiarovej vlády, medzi tým, páni poslanci, a to tak opoziční ako koaliční a koaliční ako opoziční, tu už prešlo dvanásť rokov a ak sa táto forma zdala nie dobrá, myslím si, že aj vy, pán predrečník, aj mnohí iní, ktorí sa na výbore vyjadrovali túto možnosť za dvanásť rokov mali možnosť zmeniť. Ale chcem podotknúť aj jednu skutočnosť, že tak ako Slovenský pozemkový fond je štátnou inštitúciou, tak aj štátne lesy, a ak by bola dobrá vôľa, ak by bola, som presvedčená, že v podstate aj to vydávanie tých pozemkov závisí od, od osôb a persón, ktoré môžu aj dnes podľa platného zákona tieto lesy alebo tieto pozemky lesné vydávať, že si myslím, že je, je skoro úplne jedno, či to je na Slovenskom pozemkovom fonde alebo je to na štátnych lesoch. Ak by sme dodržiavali zákon a možnosti zákona, myslím si, že za toto obdobie tých dvanástich rokov sme mohli byť o niečo ďalej.

    Čo sa týka skráteného konania, lebo tu sa asi treba od toho odpichnúť, lebo rokujeme o skrátenom konaní. Áno, skrátené konanie, každé skrátené konanie bez ohľadu na to, či ho vieme alebo nevieme na ten rokovací poriadok natiahnuť, je neštandardné. To, čo som povedala v predchádzajúcej faktickej poznámke, že tento parlament po všetky vlády predchádzajúce aj súčasné hlasoval o skrátených konaniach v toľkých prípadoch, ktoré vôbec by, keby sme ho chceli veľmi rigorózne natiahnuť na rokovací poriadok, by sme o nich nemohli hlasovať, a posledný je ten, ktorý je vzorový, lebo sa zhodla na hlasovaní v skrátenom konaní v prvom druhom čítaní opozícia s koalíciou, zákon o dlhovej brzde.

    Môže kolega Dostál hovoriť, že teda to sú vážne témy, ktoré nás viažu k Európskej únii, ale ja si myslím, že vážnejšie témy, ktoré nás viažu, by mali byť aj naša národná legislatíva a tam by sme mali vytvoriť minimálne priestor na to, aby sme mohli rokovať a aby sme mohli aj o téme, aj keď možno pred koncom volebného obdobia, ale život sa nezastavuje novými voľbami, diskutovať a prípadne zákon, ktorý sa nám mnohým nepozdáva, a teraz sa dostanem k vecnému tónu, upraviť tak, aby sme o ňom na januárovej schôdzi mohli hlasovať v druhom čítaní. Čiže zaradenie do skráteného konania je zároveň aj možnosťou prerokovať zákon v prvom čítaní na tejto schôdzi. Ak by nebol v skrátenom konaní, o tomto zákone by sme na tejto schôdzi rokovať nemohli, lebo nebol doručený v dostatočnom predstihu. A dovolím si povedať, že zrejme aj všelijakými skutočnosťami, ktoré dnes vyplývajú z oprávnení pána prezidenta rozhodovať alebo proste usmerňovať aj kroky vlády. Toľko, toľko k skrátenému konaniu. Myslím, že stojí za to a bola to taká veľmi úsmevná poznámka kolegyne na výbore, kedy povedala, ak by vyberala len niekoľko eur za každé skrátené konanie, už mohla mať za niekoľko volebných období celkom peknú sumu na dovolenku. Takže k skrátenému konaniu.

    A teraz trochu vecne. Ak som sa mala možnosť zoznámiť s návrhom zákona, a to sa nepovažujem za špecialistu v lesnom hospodárstve, vyrušilo ma aj napriek tomu, že súčasne platné zákony, či zákon o lesoch alebo zákon o úpravách, o úprave vlastníckych vzťahov, aj, aj ďalšie zákony už dnes umožňujú tieto procesy ustrážiť, ale vždy ten ľudský faktor môže zohrávať vážnu rolu. Moja otázka znela, ako to bude - a to je najvážnejšia téma, lebo tá tvorí ekonomický zisk pre vlastníka - ako to bude s ťažbou? Nie je to len o ťažbe, ale ako to bude aj s ťažbou, aby vlastník, ktorý sa nemusí dozvedieť, že sme si prijali nejaký zákon, v ktorom sme utvorili podmienky pre štátne lesy v zmysle lesohospodárskych plánov aj ťažiť, nielen sa starať a spravovať. Nemusí sa dozvedieť o tejto náležitosti, ako ho na to upozorniť, prípadne, ako mu vytvoriť istý blokačný mechanizmus, aby ten zákon nebol použitý, lebo toto je, to je tá psychologická možná a verejná diskusia.

    Zákon je postavený v súčasnosti tak, aj s touto novelou, že by nemalo dochádzať k nejakým sporom, ale vždy tá veľká otázka je a skúsenosti nevysporiadaných vlastníckych vzťahoch nás o tom ubezpečujú. A preto som navrhla hneď po tom, ako prišiel zákon do Národnej rady, aby sme sa pokúsili o zaradenie tohto zákona práve hlasovaním o skrátenom konaní a hlasovaním o prvom čítaní, ale aby sme na tejto schôdzi, pretože za niekoľko hodín nie sme schopní ani sa oboznámiť so skutočnosťami, ani ministerstvo nám nie je schopné predložiť návrhy a analýzu, aby sme rokovali o tomto zákone v druhom čítaní na januárovej schôdzi. Ak dôjde k zhode, ak sa vzájomne presvedčíme o dobrom úmysle aj rezortu a aj o našom zámere dnes posunúť vysporiadavanie vzťahov, aby sme dnes skutočne aj ukončili možno nekonečný spor toho, či štátne lesy ako štátny podnik majú sa starať o súkromné a spravovať súkromné vlastníctvo s tým, že kým do neho investujú, kým ho spravujú, kým ho obhospodarujú, tým, že neťažia, na to nemajú nárok, na isté finančné prostriedky, a keďže dnes zápasíme aj o malé, malé čiastky a ja si myslím že, či to budú 3 - 4 milióny, či to bude menej alebo viac, vždy sú to zdroje, ktoré ten rozpočet štátu či inštitúcie dostáva.

    Preto, preto si myslím, že ak teda chcem požiadať túto snemovňu, aby sme sa skutočne vecne rozprávali možno aj na záver volebného obdobia, kedy sme dva roky, a to či z opozície, či z koalície neotvorili problém lesov oficiálne, ani na pôde Národnej rady, ani na pôde parlamentu. Nehovorím, že je mimo obliga možno aj ministerstvo, ale ministerstvo má zákony, ktoré sú nastavené tak, že podľa nich môže konať. Ja si myslím za to obdobie do minulosti, som poslanec, ktorý dlhodobo pracuje v parlamente, že mnohé problémy s nevysporiadaným vlastníctvom sú spôsobené personálnymi obsadeniami na jednotlivých štátnych inštitúciach. Sami dobre viete, ako bol zablokovaný Slovenský pozemkový fond práve preto, že nebol dobre nastavený a že boli rôzne kauzy, cez ktoré sme to museli vylepšovať. Vieme dobre, že ani štátne lesy nehospodárili najideálnejšie, ak to nechcem povedať v nejakých horších, horších slovných výrazoch. A preto vás chcem poprosiť, kolegovia, ste tu z každého klubu niektorí, aby sme boli schopní aspoň vytvoriť priestor na diskusiu vo výbore, možno aj v druhom čítaní v parlamente a ja vám chcem ale skutočne prisľúbiť, že ak tento návrh zákona v druhom čítaní nepresvedčí členov výboru a nedôjde k zhode na úprave tej formy, ktorá je, aby sme vlastnícke práva súkromných vlastníkov lesov poistili v druhom čítaní na januárovej schôdzi, nedostane podporu tento návrh, pokiaľ nebude urobený tak, aby sme sa vnútorne presvedčili, tí, ktorí máme dnes pochybnosti.

    A preto vás chcem požiadať a dávam návrh na uznesenie Národnej rady, v ktorom Národná rada súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie, odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prerokovaným vládnym návrhom v skrátenom konaní s tým, že druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 27. schôdzi Národnej rady, t.j. na januárovej schôdzi Národnej rady. Chcela by som vás poprosiť o podporu. Hlasovanie v prvom čítaní a poznáte ma, poznáte ma niektorí viac, niektorí menej, že za svojimi postojmi stojím a bola by som veľmi nerada, aby listy, ktoré prišli za posledné dva dni, alebo stanoviská, ktoré hovoria, že návrh novely len jednostranne zvýhodňuje štátne lesy bez rešpektovania vlastníckych práv a práv nakladania s ich majetkom, čím zakladá súdne spory, aby sa nenaplnil. A som presvedčená, že aj úmysel ministerstva a vlády Slovenskej republiky nie je vlastníkov ošmeknúť, ale ja som presvedčená, že my ako poslanci by sme mohli pomôcť ako urýchliť aj legislatívnymi zmenami vysporiadanie týchto nárokov.

    Ďakujem za pozornosť a už poručeno Pánu Bohu, ako to hlasovanie dopadne, ale bola by som rada, keby sme skutočne zvolili v druhom čítaní vecný tón.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani predsedníčky výboru a poslankyne Sabolovej s faktickou poznámkou pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani predsedníčka, určite sa zhodneme na tom, že problém usporiadania vlastníckych vzťahov treba riešiť. O tom nie je žiadny debat, aby sa čím skôr našiel mechanizmus, ako nájsť kľúč na vyriešenie nedoriešených dlhoročných sporov alebo vzťahov ohľadne majetku k lesnej pôde. Ale vecne tento návrh zákona, ktorý tuná je, tento problém absolútne nerieši. Dnes prerokovávame ešte len skrátené konanie, ale ak ste hovorili vecne, tak tento zákon, ak ste si nevšimli, je len o ťažbe. Hovorí, že potrebuje vyťažiť 400 tisíc kubíkov dreva na 200 tisíc hektárov neznámych alebo vlastníkov, ktorým nie je vydaný lesný majetok, to znamená, že to, o čo apelujete, aby sme našli kľúč, tak tento zákon hovorí len o ťažbe a o vyťažení dreva z tejto pôdy. A ak dávate podmienku, že treba dať blokačný mechanizmus vlastníkom, tak môžem vás uistiť, že všetci známi vlastníci sú proti tomu, aby tam štátne lesy ťažili a všetci neznámi vlastníci o tom nevedia, že tam niekto chce ťažiť. Takže, ak chceme riešiť problém, prosím, poďme do toho, ale nájsť mechanizmus, ako usporiadať vlastníctvo k týmto pozemkom, a nemyslím si, že kvôli tomu je nutné porušovať zákon o rokovacom poriadku. To znamená, že treba predložiť v normálnom legislatívnom procese návrh z vlády do Národnej rady, nechať mu priestor na diskusiu v prvom čítaní, v druhom čítaní a určite sa nájde spôsob, ako to urýchliť a vyriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Skončím... Začnem od konca, urýchlene riešiť. Pán poslanec, vaše prísľuby možno sú také ako dvanásťročné neriešenie problému, na ktorý upozorňujete dnes, od roku 1998, čiže urýchlene, neviem, čo je urýchlene. Dnes tu máme zákon, ktorý by sme urýchlene mohli upraviť do takej podoby, aby sme urýchlili aj reštitúcie, aby sme urýchlili aj dobré spravovanie štátnych prostriedkov a štátnych lesov. Vy veľmi dobre viete, že sú mnohí vlastníci, mnohí, netvrdím, že ich je väčšina, ktorí veľmi dobre vedia, kde majú svoje lesy. Majú nájomné zmluvy alebo nájomné zmluvy zo zákona, tým, že nájomné zmluvy nepodpísali, ale vzniká tu nájomný vzťah zo zákona, pre štátne lesy starať sa o lesy, lebo počkajú, kým sa tie lesy trošku zveľadia, kým bude viac čo ťažiť. Ja som presvedčená aj o tom, že sa v súkromných lesoch hospodári a možno aj efektívnejšie, ekonomicky hospodári. Ale toto nie je téma možná tu na nejakú krátku diskusiu, toto je skutočne téma do výboru a museli sme sa dotknúť aj pri skrátenom konaní vecného obsahu zákona, lebo len tak sa dá dobre rozhodnúť aj o tom, či skrátené konanie preto, aby bol zákon v prvom čítaní, by bolo dobré prerokovať.

    A ešte mám možno chvíľočku. Chcem vám povedať, že v zákone je aj poistka, ak vznikol nájomný vzťah podľa odseku 2, kde sa presne hovorí, čo môžu už dnes, tak si myslím, že v zákone tá poistka je. Ale urobte sebelepší zákon, ak ho chce niekto obísť a chce korupčne podnikať alebo nekalo podnikať, nájde si vždy spôsob.

  • Pán poslanec Radošovský je posledný prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, pán minister, páni poslanci, na káve alebo kde, chápem tento predložený zákon ako pokus o riešenie situácie, ktorú nespôsobil ani tento minister, ani súčasné vedenie lesov. To na jednej strane. Na druhej strane potrebuje sanovať problém, ktorý v danej chvíli vyvstal tým, že štátny rozpočet dal povinnosť štátnemu podniku odviesť do štátneho rozpočtu 20 mil. eur, čo je zase, myslím si, namieste, je to správne, je to v poriadku, keď štátny podnik má platiť renty, to znamená mal by slúžiť na podnikanie, na zisk.

    Musím povedať, že štátny podnik bol ziskový v minulosti iba pri jednom ministrovi, a to je súčasný minister. To, čo som vám tu už raz vysvetľoval, že za rok a pol dokázala garnitúra predchádzajúcej vlády, ale samozrejme na lesoch pôsobila garnitúra, syn nášho najnepopulárnejšieho politika modernej doby podľa posledných prieskumov, ktorý spôsobil svojimi nevýhodnými zmluvami, podpismi veľmi nevýhodných zmlúv, dlhodobých, na dodávku guľatiny, veľmi nepriaznivú situáciu v drevospracujúcom priemysle, pretože ako správni národovci, ako správni Slováci, podpísali zmluvu nie s odberateľmi, ale s obchodnými firmami, ktoré v tejto chvíli to isté drevo predávajú o 30 eur drahšie, ako je súčasná cena na trhu. Čiže 30 eur ide do súkromného vrecka z každého jedného kubíka a niekto sa dobre vychechtáva a je spokojný, dokonca môže urobiť aj čestné daňové priznanie, pretože všetko je legálne, všetko je v poriadku, akurát štátne lesy, s prepáčením, nemajú z čoho žrať. Ale to už tak býva v našom štáte, a teda je dobré, aby sa tieto strany naspäť vrátili do parlamentu, aby mohli znovu bačovať a aby mohli ďalej zveľaďovať slovenské hospodárstvo aj štátne lesy.

    Druhý spôsob, ako sa dalo získavať prostriedky minimálne na chod a teda na správu neodovzdaných lesov, je výkon práva poľovníctva. To je téma, ktorá je dlhodobo zanedbávaná alebo opomínaná, pretože vždy sa nájdu záujmy lobistických skupín, ktoré majú tendenciu najímať lukratívne lesné celky, ktoré majú výnimočnú poľovnú hodnotu, za ceny, ktoré sú veľmi smiešne. Čiže iba raz sa stalo, že ozaj bol odlov a prírastok hodnotený trhovo, a tak boli aj stanovené ceny poľovných revírov, ale samozrejme, že sme na to znovu zabudli a prenajímame 4000-hektárové, 5000-hektárové poľovné revíry za 3 tisíc eur, čo je hodnota jedného strieborného jeleňa, ani nie viac.

    Čiže toto všetko som si pokladal, potrebo... povedať na úvod, pretože bez tohto entrée tie ďalšie slová vlastne by nemali ten správny zmysel a menili by možno aj zmysel alebo podstatu slov, ktoré chcem povedať.

    Nie som nadšený z tejto novely a vítam návrh predsedníčky výboru a budem takýmto spôsobom teda aj hlasovať. To znamená, že treba sa ďalej zapodievať s týmto návrhom a treba vyriešiť problematiku, ktorá je navrhovaná trošku iným spôsobom a konsenzom vlastne s tými, ktorých sa týka. To znamená s neštátnymi vlastníkmi lesov, ktorým lesy z akýchkoľvek dôvodov neboli vydané.

    A teraz o tej tortúre nevydávania. Tá už tu bola omieľaná z každej strany niekoľkokrát. Snaha, či politikov, či združenia, únie neštátnych vlastníkov a podobných všelijakých združení nateraz nedoznala ten úspech, aký by po dvadsiatich rokoch po revolúcii a po reštitúciách, ktoré mali prebehnúť podstatne rýchlejšie, keďže znárodnenie prešlo luskom alebo lusknutím prstom, a dvadsať rokov vlastne tento štát robí prieky vlastníkom pri nadobudnutí vlastníctva.

    Samozrejme, že sa na tom podieľajú z istej miery aj štátne lesy a či sa to bude páčiť, alebo nebude páčiť vedeniu štátnych lesov, či súčasnému alebo... Sú procesy, ktoré bežia pomaly, a nehovorím teda už o obvodných lesných úradoch a ďalších inštitúciách, ktoré sú pri tomto dôležité a rozhodujúce. Čiže ale tu treba zmeniť asi legislatívu, a tú poslednú fázu odovzdávania ozaj treba zrýchliť, pretože ja sa fakt čudujem vlastníkom, či pôdy poľnohospodárskej, či lesnej, že toto toľké roky trpia a že sa nedomáhajú svojho práva podstatne razantnejšie a zmysluplnejšie.

    Myslím si, že je ešte jeden náhľad, ktorý treba otvoriť a ktorý treba riešiť a netreba pred ním strkať hlavu do piesku ako pštros, čo robíme už dlhé roky a vlastne dávame súhlas na neskutočnú právomoc pre všetky inštitúcie, ktoré sa pohybujú okolo životného prostredia, či sú tu vládne alebo neštátne, a to je otázka postoja k ťažbe kalamitného dreva v chránených územiach, ktorých na Slovensku máme prebytok, nadbytok a hádam, možnože sme najbohatší v celej Európskej únii. V tejto chvíli podľa odhadov kvalifikovaných ľudí, leží na zemi 300- až 400-tisíc metrov kubických dreva. To je presne to, o čo sa uchádza pán minister týmto návrhom riešenia, aby vlastne mohol vyťažiť drevo v takýchto objemoch. Je isté samozrejme to, že pri kalamitnom dreve nedosiahne také speňaženia, s akými tu kalkuluje, ale vedelo by to do istej miery poriešiť problém, o ktorom sa hovorí. Ešte takú poznámku k tomu, že tie čísla, ktoré sa týkajú ako zamestnanosti, nepokladám celkom za dobre vyriešené alebo dobre vypočítané, pretože dnes rentabilita spracovania a vybavenosť aj tých menších píl je už technologicky na úrovni, to znamená, že je už podstatnejší počet zamestnancov, to znamená neohrozujeme v tisícoch, ale ohrozujeme v stovkách zamestnaneckých miest, alebo teda neohrozujeme. Ohrozili tí, ktorí urobili zlé zmluvy a ktorí jednoducho vyfúkli hlavnú spracovateľskú surovinu, a teda predmet podnikania tým, ktorí si ich takto postavili niekoľko rokov dozadu a ktorí investovali do technológií.

    Čiže doporučujem, aby sme teda postupovali takým spôsobom, aby tie hospodárske opatrenia, to znamená ťažbu na pozemkoch známych vlastníkov, ktorým nebola pôda vydaná, aby sme ju nekonali bez ich súhlasu, bez ich vedomia a uložili im prevziať svoj majetok. To, či ju budú vlastne ďalej spravovať štátne lesy alebo si ju budú spravovať sami alebo v nejakých spoločenstvách na princípe obchodnej organizácie, akejkoľvek, to už nechajme na vlastníkoch. V tejto chvíli, pokiaľ vám viem dobré čísla, alebo ak sú teda správne, tak vieme o dvestotisíc hektároch neštátnych, neodovzdaných lesných pozemkov a tu treba ozaj riešiť v spolupráci s nimi, pretože vyťažiť im v tejto chvíli les, samozrejme prebierkovým spôsobom, nie holorubom, ale vyťažiť im les, nepokladám celkom za korektné. Čiže prihováram sa za to zmierlivejšie riešenie, ktoré síce nebude promptné a rýchle, ale myslím si, že dôjdeme k spravodlivému riešeniu, tak ako to predložila v návrhu na uznesenie predsedníčka výboru.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová ako predsedníčka výboru. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som možno len také dve alebo tri poznámky. Jedna je k tej ťažbe kalamitného dreva v chránených územiach. Áno, to drevo tam je, len tie problémy, ktoré sú dlhodobé medzi jednotlivými rezortami a výnimkami, ktoré sa dávajú a nedávajú, nezaručujú možno ten ekonomický prínos, ale treba hľadať riešenie. Je škoda, že sme na konci volebného obdobia, pretože sa tu rysoval aj nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý by bol vyriešil aj, verím, že aj tieto záležitosti. Čiže treba výnimky, a tam je to oveľa ťažšie.

    To, čo zaznelo aj na výbore od jedného z kolegov, bolo, aby sme v prípade teda, že zákon sa bude prerokovávať ďalej, aby sme vyhláškou zakotvili, si myslím, také tie presné pravidlá, aby sa nestávalo, že jednotlivé lesné závody požadujú, pripravujú veci a žiadajú vždy niečo iné od tých vlastníkov, a tým pádom sa ten proces predlžuje. Čiže to je ďalšia možnosť, kde by sme vedeli garantovať alebo zagarantovať vlastníkom, že neprídu o ten svoj majetok.

    A ešte možno taká poznámočka z tých listov. Včera som sa stretla aj so zástupcom, predsedom únie Združenia vlastníkov neštátnych lesov, ktorí iste radikálne zamietajú tento návrh zákona, ale po osobnej diskusii a vysvetlení si tých postupov, že by sme mohli v druhom čítaní rokovať až v januári, tak, a čo chceme tam zakotviť, myslím si, že ich stanovisko nebolo celkom negatívne. A preto ma mrzí aj to, že navrhovaná zmena je klientelistická, zameraná na neprimeraný, hospodársky škodlivú podporu, pod... lesov. Myslím si, že tá obava vyplýva z jedného prečítania zákona. Ale v súvislostiach je to skutočne o ľuďoch, ktorí ten zákon napĺňajú.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady. Ďakujem každému, kto vystúpil v rozprave a začal by som snáď od posledného, ktorý sa prihlásil, pána poslanca Radošovského. To, čo do tej dôvodovej správy nebolo napísané, to ste asi najvýstižnejšie pomenovali, pretože tie dôvody sú, vychádzajú z toho trhu, ktorý je. A naším cieľom je riešiť tento problém.

    A v každom prípade chcem každého z vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ubezpečiť, že nie je cieľom tejto novely zbaviť vlastníctva kohokoľvek, alebo vydrancovať neštátne neodovzdané lesy. Ale k pravde patrí aj to, že v týchto prípadoch už od roku 1991 existuje § 22 ods. 2, ktorý znie: "Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vzniká dňom účinnosti tohto zákona, alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah." To znamená, že v prípade známych vlastníkov, ktorí neprišli, alebo neznámych vlastníkov v oblasti lesného hospodárstva, ktorí sa neozvali, existuje dnes nájomný vzťah medzi štátnym podnikom. Veľakrát sa nám naskytne skutočnosť, že príde vlastník a povie, že toto je moje, prosím, neťažte. Štátny podnik prestane, nevykonáva žiadnu činnosť, dane musí platiť, ale nič sa ďalej nedeje. Lebo vlastník si nepokladá za svoju povinnosť prísť a prebrať tento majetok. To, že niekto dnes môže mať vlastníctvo a ústava mu garantuje nedotknuteľnosť toho vlastníctva, neznamená, že ústava mu garantuje len mať zisk z tohto vlastníctva, ale vlastníctvo je aj zodpovednosť, ktoré je s tým priamo spojené. V oblasti lesníctva je to naviazané na lesné hospodárske plány ako na štátny nástroj dozoru nad hospodárením.

    Pán Záhumenský, správne ste odcitovali to, čo uviedlo ministerstvo spravodlivosti, ale zabudli ste pomenovať ďalšiu skutočnosť, že legislatívna rada vlády tento návrh zákona aj v skrátenom konaní schválila, a to po vysvetlení, že nie všetko rieši zákon 504/2003, ale sú časti, ktoré sú pokryté zákonom 229/1991, a práve to, čo rieši zákon 503 a aby tam nebola diera, chceme riešiť aj v zákone 229. V každom prípade musím povedať, že cieľ, ktorý vláda sleduje, je legitímny a je opodstatnený a nie je narušením rokovacieho poriadku, a to z dôvodu, že sleduje cieľ navýšiť štátny rozpočet Slovenskej republiky ako legitímny cieľ na potrebu prispieť do spoločnej kasy za využívanie štátneho majetku a sleduje legitímny cieľ zachrániť prácu dvom tisíc zamestnancov. To, čo vyslovil pán poslanec Radošovský, že tie čísla mu nesedia, my sme vychádzali z čísiel Zväzu spracovávateľov dreva, ktorí nám tieto čísla podkladali, teda aspoň v časti spracovateľov dreva. Tých 220 tisíc hektárov, ktoré dnes touto novelou sú dotknuté, musím povedať, že do dnešného dňa na 114 tisíc hektárov žiadny vlastník sa fyzicky neprihlásil u správcu tohto majetku, teda štátneho podniku, že si chce nárokovať tento majetok naspäť.

    Dovoľte, aby som vyzdvihol pán čísiel zo štatistík štátneho podniku. Tak, ako som v úvodnej reči povedal pri uvedení tohto materiálu, celkovo sa obrátilo na štátny podnik vlastníci so žiadosťou o vydanie 940 tisíc hektárov. K dnešnému dňu z tejto výmery je 851 tisíc hektárov vydaných. To znamená, že o akýchsi veľkých extrémnych prieťahoch nie je možné sa vôbec vyjadrovať. Keď to porovnávam s tým, čo spravuje Slovenský pozemkový fond, tak je to alikvotne, ba by som povedal, že štátne lesy sú na tom lepšie ako Slovenský pozemkový fond vo vzťahu k reštitúciám a vlastnícky nevydokladovanej pôde. Ale taktiež je pochopiteľné, že chceme riešiť žiadosti, ktoré neboli napriek výzve štátneho podniku zo strany vlastníkov vydokladované, a takto vyzvané boli 8 193 vlastníkov na výmeru 19 818 hektárov. Jednoducho nevydokladovali. Potom sú pozemky, ktoré sú drobné, malé švíky, polhektárové, ktoré je možné efektívne vydať vtedy, keď sa vlastníci po drobení tohto majetku dohodnú a prevezmú tento majetok ako spoločný majetok. Nie je ochota vlastníkov postupovať ani takýmto spôsobom.

    Na záver dovoľte mi jednu poznámku. Keď ktokoľvek na Slovensku zachytí informáciu o Uhorsku a Maďaroch, tak sa každému Slovákovi zježí srsť na chrbte. Ale každý Slovák v tejto krajine sa zubami nechtami drží uhorského práva v pozemkovom práve a nie je schopný prekonať bariéru, aby sme odišli od týchto praktík, ktoré sa už v strednej Európe uplatňujú len na území Slovenskej republiky. A to je skutočný problém, prečo nie je možné odovzdávať tento majetok. My keď chceme zachrániť a využívať stáročiami využitý majetok a prírodné bohatstvo tejto krajiny, tak musíme niekedy pristúpiť aj k takým riešeniam a k takým postupom, ktoré nie sú úplne štandardné. Preto možnože toto skrátené konanie je len posledným pokusom zachrániť dvetisíc pracovných príležitostí a zachrániť 4 milióny eur pre štátny rozpočet pre budúce obdobie a budúci rok, ktoré je pre nás veľmi napäté. A aby som vás ubezpečil, že štátny podnik koná a snaží sa získať maximum pre daňových poplatníkov tejto krajiny, tak vám musím povedať pár čísiel. Na rok 2010 mal štátny podnik naplánovaný zisk 832 tisíc eur. Po výmene garnitúry tento výsledok sa navýšil na 1 milión 700 tisíc eur. Pre tento rok už oproti plánu 1,9 milióna eur už štátny podnik sa nám javí, že bude mať hospodársky výsledok v objeme 8,8 milióna eur. Oproti plánu na rok 2010 rok 2011 je 10-násobne vyššie, pričom ťažba dreva klesla o 800 tisíc kubíkov. A skutočným problémom drevospracujúceho priemyslu dnes je pozostatok z predchádzajúceho volebného obdobia v podobe piatich nevýhodných zmlúv do roku 2020 pre vybraných exkluzívnych klientov. A preto musíme prikročiť aj k takým neštandardným riešeniam. A ja budem súhlasiť s každým návrhom riešenia, ktorý parlament v tejto chvíli príjme. Len by som chcel poprosiť pánov a panie poslankyne, aby skutočne rozhodovali skôr odborne s pohľadom na to, že sme v kríze a každé jedno pracovné miesto je veľmi cenné pre túto spoločnosť, aby sme sa na to nemuseli všetci skladať, a na druhej strane, aby sme sa pokúsili odhliadnuť od toho, že za pár mesiacov tu máme volebnú kampaň. Pretože keď z tohto urobíme volebnú kampaň, tak jednoznačne je možné povedať, že začiatkom budúceho roka 2012 dvetisíc ľudí pôjde na úrad práce. A myslím si, že žiadny politik bez rozdielu, či je v ktorom, v akom tábore, nepotrebuje takýto krok.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení prítomní, konštatujem, že áno, malo by to byť o ľuďoch. O ľuďoch, ako aj tých, ktorí sú vlastníci, ako aj tých, ktorí tam vyrábajú, ako aj tých, ktorí rozhodujú, ako aj o nás. Musím povedať, že všetko tu vidíme cez nejakú prizmu financií, kubíkov dreva. To sa mi nepáči, otvorene poviem. Pretože, keď si pozrieme, že z tých 216 tisíc hektárov, ktoré nie sú, sú neodovzdané, 187 tisíc sa týka fyzických osôb, to znamená, že najviac sa tento navrhnutý spôsob spoplatňovania vlastne bude týkať týchto fyzických osôb. To sú tí najmenší. Áno, bolo povedané, sme v uhorskom práve. Je to tak. U nás sa mohlo deliť až na meter štvorcový. To je tá miera, ktorú môže podchytiť geometrický plán na katastri a zakresliť si to. Áno, je to pravda. Ale pýtam sa, čo ste urobili? Ja som tu, žiaľ, nebol. Som tu iba rok i štvrť. Alebo rok a pol, keď to vezmeme. Robil som v tom výkone. Bol som štátny zamestnanec. Žiaľ, nestihli sme to. Áno, ja som kvitoval pána ministra, že chcel, aby sme v tomto volebnom období zabezpečili všetky nájomné zmluvy, ktoré by mali byť urobené s vlastníkmi lesov a lesmi Slovenskej republiky. Žiaľ, nestihneme to asi. No, nemôžem takýmto spôsobom sa na to pozerať, pretože hovorím, ide tu o tých najmenších, najdrobnejších, ktorým, žiaľ, niektorí si neuvedomujú, že to vlastnícke právo, ktoré tu máme, a sme kritizovali socializmus, ktorý hovoril, že užívacie právo je negované, teda je nadradené vlastníckemu právu, že vlastník nemá šancu na nič. Pri odovzdávaní lesov sa povedalo, že lesný dielec, to je tá miera, ktorá je ochotná odísť zo štátnych lesov, a na základe toho bolo povedané, že sa musia združiť. No, ďakujem pekne. Som výlučný vlastník, mám pol hektára, mám sa združiť s niekym, ktorý prakticky, akonáhle sa združím, musím sa ho pýtať, môžem tam niečo robiť, alebo nemôžem tam niečo robiť v tom mojom lese? To je čo za výkon vlastníckeho práva? Keď sa mýlim, opravte ma. Ja to vidím takto. Takto to vidia moji voliči, ktorí proste prišli a hovoria, čo to sa tam deje? Ćo to chcete prijať? Tak, nehnevajte sa, ja som bol, bol som, keď sa odovzdávali lesy. Videl som koľko tisíc žiadostí tam je, visí. A viete kvôli čomu sa neodovzdáva? Pretože nie sú na to hmotné stimuly, aby tí ľudia, keď možno pred desiatimi rokmi bolo prémiovým ukazovateľom koľko odovzdáte urbárskych lesov, toľko dostanete prémií, teraz to už není a ten najbiednejší čaká. Vyzerá, že jedna generácia asi musí vymrieť, že by sa vôbec dočkal odovzdania lesa, ktorého je vlastník a na ktoré má zákonné právo, keď hovoríme, že je vlastnícke právo nedotknuteľné.

    Vážení, sa prebuďme! Ľudia boží, však sme Slováci! Bol by som veľmi rád, keby sme vedeli, že na čo sme tu v tomto parlamente. Sme legislatívci.Tvorme také zákony, ktoré budú zjednodušovať život! Lebo zákony by nemuseli byť, keby sme sa vedeli normálne dojednať. Vyzerá, že nevieme, tak sa musí dať zákon. A, žiaľ, v tejto oblasti, v oblasti pozemkového práva máme minimum vyhlášok vykonávacích. Minimum. Potom praží, resp. pýtajú sa tí prvostupňoví štátni úradníci, dajte nám nejakú vyhlášku, však my nevieme, ako to máme robiť. A potom dochádza k tomu, že v Považskej si to vysvetľujú tak, v Trebišove tak a lesa, dostať sa k lesu a užívaciemu právu nemáte šancu. Žiaľ, je to aj na poľnohospodárskej pôde a v súčasnosti my nieže to zjednodušujeme, my to ešte zahmlievame, my to prekrývame ešte ďalšími rôznymi zákonmi, ktoré, ako tu bolo spomínané, proste je kopu nevysporiadaných vecí a ja by som nebol rád, aby sme v takomto duchu pokračovali. To, či tu bude taký alebo hentaký, to je jedno. Robme proste tak, aby sme to zjednodušovali tým ľuďom.

    Nechcem sa tu veľmi na záver ani nejako zdržiavať a rozvádzať, bolo by to možnože na hodinu ešte ďalej, ale myslím, že vieme, o čom to je. Takže dajte šancu tým obyčajným vlastníkom, aby si mohli ten les prevziať, pretože financií na to bolo, je. Vy predsa nemôžete garantovať im odovzdanie iba cez geometrický plán. Veď to je volovina! Geometrický plán, to je to najväčšie, najvyššia kvalita zamerania pozemku. Vy predsa nemôžete od nich žiadať, štátne lesy, že zamerajte si geometrickým plánom, vám to nevydám. Čo to je zač?! Viete, ako ste odovzdávali urbáre? Urbárske majetky ste odovzdávali pochôdzkou v lese. Takýmto spôsobom bolo. Zrazu sme prišli na koniec lesného celku a zisťujeme, však my tam už máme les pre ďalšieho. Kde sme? My sme už na PPF, resp. na poľnohospodársko-pôdnom fonde, povedané plným významom, a zisťujeme, že my tam už nemáme les, pretože už všetko bolo odovzdané. A to sú tie súdy, to sú tie spory. To sú tie veci, ktoré prakticky ja, ja ako nechápem proste. Ja to nechápem a bol by som veľmi rád, keby sme to urobili tak, aby ľudia pochopili, že ten parlament má právo, má právo a ide v náš prospech, aby sme to mali zjednodušené. Musím vám povedať otvorene, že nevidím do tých kubíkov, koľko z tých lesov uteká, ako sa to finančne prelieva kade-tade. Ale vidím tie slzy v očiach ľudí, ktorí hovoria, z môjho lesa je to, z môjho lesa je to a to je jedno, či tam mám pol hektára, alebo 300 hektárov, ale nemôžem sa ho dobyť. A to je, ľudia boží, to je ten odkaz, ktorý vám tu chcem dať za normálnych ľudí, ktorí sú vlastníci a nemôžu sa toho domôcť.

    Ďakujem pekne. Toľko iba z mojej strany.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak môže, keď chce otvoriť rozpravu. No tak, ako že nemôže?

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o návrhu vlády na vydanie súhlasu s rokovaním o vládnom návrhu zákona o pozemkovom, o úprave vlastníckych vzťahov k pôde v skrátenom legislatívnom konaní.

    Budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na ukončenie platnosti - pardon, rokovaním únava sa začína prejavovať - k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na ukončenie platnosti Dohovoru o zriadení Medzinárodnej únie pre uverejňovanie colných sadzieb podpísaného v Bruseli 5. júla 1890, Protokolu upravujúceho Dohovor vykonávacieho nariadenia k dohovoru, ako aj Záverečného protokolu podpísaného 16. decembra 1949 v Bruseli.

    Pán podpredseda vlády, ten termín 1890, 5. júl, je, je správny?

  • Tak poprosím vás o uvedenie, odôvodnenie návrhu.

  • Rokovanie o návrhu na ukončenie platnosti Dohovoru o zriadení Medzinárodnej únie pre uverejňovanie colných sadzieb podpísaného v Bruseli 5. júla 1890, Protokolu upravujúceho Dohovor podpísaný dňa 5. júla 1890 v Bruseli o zriadení Medzinárodnej únie pre uverejňovanie colných sadzieb, vykonávacieho nariadenia k dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná kancelária pre uverejňovanie colných sadzieb, ako aj Záverečného protokolu podpísaného 16. decembra 1949 v Bruseli, tlač 546.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom dohovoru spolu s protokolom bolo umožniť čo najrýchlejšie a najpresnejšie uverejňovanie colných sadzieb zúčastnených štátov a ich zmeny v medzinárodnej zbierke ciel. Protokolom sa zmenil ročný rozpočet výdavkov medzinárodnej kancelárie, výška podielových platieb zmluvných štátov a upravili sa aj názvy nástupníckych štátov, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Československá republika sa stala členom medzinárodnej únie 1. apríla 1920, jej prístup k tomuto dohovoru bol dodatočne schválený rozhodnutím prezidenta republiky zo dňa 30. septembra 1924.

    Text dohovoru z roku 1890 a protokolu z roku 1949 je vzhľadom na jeho dávne prijatie v zásadne odlišných podmienkach obchodovania zastaraný. Súčasný medzinárodný obchod a výmena tovaru sa uskutočňuje na základe aktuálnych medzinárodných dohovorov a dohôd. V rámci Európskej únie sa colné sadzby uverejňujú v Spoločnom colnom sadzobníku EU, ktorý sa vydáva každoročne ako nariadenie Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa prílohu 1 k nariadeniu Rady č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku.

    Slovenská republika nevykonáva tento dohovor spolu s protokolom od svojho vstupu do Európskej únie, ani nemá možnosť určovať svoje vlastné colné sadzby. Vychádzajúc zo stavu súčasnej legislatívy je tento dohovor a protokol už prekonaný.

    Z členských krajín Európskej únie ukončilo platnosť dohovoru a protokolu už šestnásť štátov. Na základe uvedené ministerstvo financií navrhuje, aby Slovenská republiky ukončila platnosť tohto dohovoru a protokolu k najbližšiemu možnému dátumu, to jest k 1. aprílu 2017.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi...

  • Prerušenie predsedajúceho vystupujúcim.

  • 22

    Štefanec, Ivan, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pardon, je tu zmena, poslancovi Štefancovi, aby informoval Národnú radu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako poverený spravodajca gestorského výboru podal túto spoločnú správu. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s rokovacím poriadkom.

    K predmetnej zmluve zaujal výbor Národnej rady odporúčanie v tom zmysle, aby sa vyslovil súhlas s ukončením platnosti dohovoru, a z uznesenia výboru Národnej rady uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy SR s ukončením platnosti dohovoru vysloviť súhlas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2012.

    Návrh je pod číslom tlače 539.

    Teraz prosím pána podpredsedu vlády ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh rozpočtu...

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, základným cieľom návrhu rozpočtu Eximbanky Slovenskej republiky na rok 2012 je ďalej pokračovať v zintenzívnení obchodných aktivít súvisiacich s podporou exportu slovenských vývozcov. Eximbanka Slovenskej republiky v roku 2012 uvažuje podporiť slovenský export v celkovom objeme 3,25 mld. eur, čo predstavuje 5,6 % z predpokladaného objemu exportu Slovenskej republiky v budúcom roku.

    Prostredníctvom úverových a záručných aktivít sa plánuje podporiť export slovenských podnikateľských subjektov v celkovom objeme 2,1 mld. eur, čo je o 3,4 % viac v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2011 a prostredníctvom poistenia a zaistenia exportných aktivít v roku 2012 plánuje podporiť export v celkovej výške 1,15 mld. eur, čo je o 6 % viac oproti tomuto roku.

    Celkový objem aktív ku koncu roka 2012 sa predpokladá vo výške 303,3 mil. eur, čo je viac oproti očakávanej skutočnosti tohoto roka o 2,6 %. Tento nárast súvisí s predpokladaným nárastom poskytnutých úverov bankám a klientom, pričom sa predpokladá výraznejšie využitie disponibilných vlastných zdrojov za úverové produkty podporujúce export pri súčasnom náraste objemu získaných cudzích zdrojov.

    Obchodovateľné aktíva podporujúce export sa predpokladajú vo výške 255 mil. eur, čo je oproti tomuto roku nárast o 17 mil. eur.

    Čisté úrokové výnosy sú rozpočtované vo výške 7,8 milióna eur, čo predstavuje nárast oproti tomuto roku o 4,2 %. Čisté výnosy z poplatku a provízií plánuje Eximbanka vo výške 1,17 milióna eur a predstavujú nárast spolu s výnosmi, s poisťovacou a zaisťovacou činnosťou predstavujú nárast 15 %.

    Eximbanka predpokladá v roku 2012 dosiahnuť výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 1 770 tisíc eur, čo predstavuje nárast oproti očakávanej skutočnosti za rok 2011 o 11,3 %.

    V rámci očakávaného rozdelenia hospodárskeho výsledku sa navrhuje posilniť rezervný fond a príslušné obchodné fondy.

    Vláda Slovenskej republiky súhlasila s návrhom rozpočtu Eximbanky na rok 2012 12. októbra 2011.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Znovu prosím pána spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, pána Štefanca, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi ako poverenému spravodajcovi gestorského výboru podať túto spoločnú správu:

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 279 z 15. novembra 2011 súhlasil s návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 37 mil. 160 tis. eur a náklady vo výške 35 mil. 390 tis. eur.

    Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet schválil svojim uznesením č. 295 z 25. novembra 2011 aj správu výboru.

    Zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby generálny riaditeľ Eximbanky, pán Schrenkel, mohol uviesť návrh rozpočtu Eximbanka na rok 2012 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k nasledujúcemu bodu, a to

    návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roku 2012 až 2014,

    tlač 536.

    Prosím teraz pani predsedníčku Výkonného výboru Fondu národného majetku Annu Bubeníkovú, aby návrh uviedla.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2012 až 2014 po predchádzajúcom prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pri tvorbe rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2012 až 2014 sa vychádzalo zo zmenených legislatívnych podmienok týkajúcich sa fondu, z prehodnotenia rozsahu činností fondu a personálneho zabezpečenia týchto činností. V návrhu rozpočtu sú zapracované aj nasledovné parametre: pokračovanie v znižovaní počtu zamestnancov fondu, zohľadnenie záväzkov prevzatých zamestnávateľom v kolektívnej zmluve, minimalizácia nákladov na prevádzku fondu pri zabezpečení maximálnej efektívnosti prevádzky fondu.

    Fond v predkladanom návrhu znížil náklady oproti predchádzajúcim rokom v položkách: spotreba materiálu - 30-percentné zníženie nákladov, spotreba palív - 22-percentné zníženie nákladov, opravy, udržovanie - 45-percentné zníženie nákladov, výkony spojov - 37-percentné zníženie nákladov.

    V roku 2012 fond pristúpi k zníženiu stavu zamestnancov, čo spôsobí jediné zvýšenie nákladov v rozpočte Fondu národného majetku, a to nákladov na odchodné, odstupné a zákonné sociálne poistenie.

    V roku 2012 fond navrhuje náklady na zdravotnú starostlivosť znovu v zmysle zákona. Záverom môžem dodať, že navrhované celkové náklady na prevádzku fondu na rok 2012 poklesli oproti roku 2011 z 2 832 905 eur na 2 791 488 eur.

    Predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený bez pripomienok výkonným výborom, dozornou radou a vládou Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Lázsló Solymosovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2012 až 2014, tlač 536, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušným ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. októbra 2011 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet o predmetnom návrhu rokoval 15. novembra 2011 a prijal uznesenie č. 276 a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu rokoval 16. novembra 2011 a prijal uznesenie č. 2022.

    Oba výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2012 schváliť s tým, že bude zabezpečená účelná úspornosť a hospodárnosť použitia finančných prostriedkov na činnosť Fondu národného majetku.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2012 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa nájde záujemca, ktorý by sa prihlásil do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujeme rokovanie o tomto bode programu.

    Ale ešte prosím znovu pani predsedníčku výkonného výboru fondu Annu Bubeníkovú, aby uviedla návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 podľa § 28 ods. 3 písm. b)zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tlač 537.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2012 podľa § 28 ods. 3 písm. b / zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 537.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, Fond národného majetku Slovenskej republiky v súlade s dikciou zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na schválenie návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2012 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona, ktorý dňa 12. októbra 2011 prerokovala vláda Slovenskej republiky a odporučila predložiť tento návrh na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pri vypracovaní návrhu na použitie majetku sa vychádzalo z predkladaného vývoja príjmov a výdavkov Fondu národného majetku do konca roku 2011. Z uvedeného vyplýva, že k 31. 12. 2011 sme očakávali prebytok peňažných prostriedkov a to vo výške 5 miliónov eur. V očakávanej bilancii sú celkové príjmy Fondu národného majetku v roku 2012 rozpočtované na 392 miliónov eur, z čoho očakávané príjmy z dividend, ktoré môže fond v súlade s rozhodnutím vlády a Národnej rady previesť na účet štátnych finančných aktív, predstavujú 99-percentný podiel z celkového objemu príjmov fondu.

    Výdavky fond v spolupráci s ministerstvom financií naplánoval v rozsahu 415 miliónov eur, najväčšou výdavkovou položkou sú výdavky v súlade s rozhodnutiami vlády Slovenskej republiky, ktoré tvoria 93-percentný podiel z celkových výdavkov. Najrizikovejšou výdavkovou položkou návrhu sú výdavky fondu, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s prehratými súdnymi spormi. Keďže v čase prípravy návrhu nebolo možné stanoviť presný objem týchto záväzkov ani termíny ich plnenia, v súlade s pokynmi ministerstva financií fond s touto položkou v návrhu nepočítal. Porovnaním použiteľných prostriedkov a splatných záväzkov fondu očakávaných k 31. 12. 2012 môžeme predpokladať, že bilancia fondu bude ku koncu roku 2012 deficitná, a to vo výške 24 miliónov eur. Tento predpokladaný nepriaznivý stav hospodárenia fondu vznikol v dôsledku rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktorá na návrh ministerstva financií dodatočne rozhodla o použití majetku fondu v roku 2011 vo výške 200 miliónov eur, ktoré boli použité na oddlženie zdravotníctva.

    V konkrétnom návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2012 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona v rozsahu 385 863 600 eur fond plne rešpektoval uznesenia vlády zo dňa 10. 8. 2011, ako aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, pripravil na rokovanie vlády aktualizovaný návrh na použitie majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) citovaného zákona vo výške 385 863 600 eur. V novembri 2011 fond na základe aktuálnych informácii od obchodných spoločností, na podnikaní ktorých má účasť, na základe pokynov ministerstva financií spracoval analýzu predpokladaných príjmov fondu z dividend v rokoch 2012 až 2014. Táto analýza indikuje, že tieto príjmy môžu vzrásť ešte o približne 120 miliónov eur v roku 2012 a 18 miliónov 369 tisíc eur v rokoch 2013 až 2014.

    Keďže v súlade s dividendovou politikou sú tieto príjmy transferované do štátnych finančných aktív, ovplyvní tento predpoklad nielen príjmy fondu, ale aj jeho výdavky, výdavky zrealizované v súlade s rozhodnutím vlády, ktorých rozsah schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. Z pohľadu fondu ide o zmenu, ktorá je pre fond tým pádom finančne neutrálna.

    Na základe uvedeného fond súhlasí s obsahom spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2012 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona spracovanej na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, a súhlasí so zvýšením rozsahu použitia majetku fondu v roku 2012, ktorý dňa 14. októbra 2011 predložil na schválenie Národnej rady vo výške 385 863 600 eur o čiastku 120 miliónov eur na celkový objem 505 863 600 eur. V konečnom dôsledku táto zmena znamená, že v roku 2012 fond predpokladá celkové príjmy v rozsahu cca 511 570 000 eur, výdavky v rozsahu 535 270 000 eur. Očakávaná bilancia príjmov a výdavkov fondu k 31. 12. zostáva nezmenená, to znamená, že fond k tomuto dátumu očakáva deficit peňažných prostriedkov vo výške 23 700 000 eur z dôvodov, ktoré som už pred tým spomenula.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani predsedníčke.

    A teraz dávam znovu slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Lászlóovi Solymosovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 537). Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady bol pridelený výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, o ňom rokovali nasledovne: Výbor Národnej rady pre financie rozpočet rokoval o návrhu 15. novembra 2011 a prijal k nemu uznesenie č. 277, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh na použite majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu prerokoval návrh 16. novembra 2011 a prijal uznesenie č. 221, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 vo výške 505 863 600 eur. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 vo výške 505 863 600 eur schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďakujem aj pani predsedníčke za uvedenie tých dvoch návrhov.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2012

    (tlač 538).

    Pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pán Ľuboš Lopatka, nech sa páči, bude uvádzať tento návrh.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2012, rozpočtový výhľad na roky 2013 a 2014. Materiál je zostavený v súlade s ustanovením platného zákona a súčasťou tohto materiálu je aj stanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu rozpočtu.

    Návrh rozpočtu je zostavený v podmienkach v súčasnosti platného znenia zákona o sociálnom poistení a zohľadňuje aj skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v predchádzajúcich rokoch, rovnako tak očakávané výsledky hospodárenia do konca roka 2012 a vplyv aktuálnych makroekonomických ukazovateľov zverejnených Inštitútom finančnej politiky ministerstva financií zo dňa 2. novembra 2011.

    Do príjmov Sociálnej poisťovne bol zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a to do očakávanej skutočnosti v roku 2011 v sume 1 miliarda 446 miliónov 200 tisíc eur, čo je menej v porovnaní so schváleným rozpočtom na tento rok o 162,5 milióna eur. Rád by som poznamenal, že Sociálna poisťovňa dosahuje aspoň od začiatku tohto roka úspešnosť výberu poistného, ktorý presahuje 100 %, v októbri to bolo 105, 2 %, nakoľko prišlo k výraznému zvýšeniu výberu poistného, najmä teda dlžného, čo sa prejavilo i v tej skutočnosti, že klesli pohľadávky z hodnoty 903 miliónov eur na hodnotu 563 miliónov eur v priebehu jedného roka.

    Myslím si, že na tomto výsledku má veľký podiel aj výrazný pokles nákladovosti fungovania Sociálnej poisťovne, t. j. správny fond sa znížil za prvých 10 mesiacov o 20 miliónov eur.

    V roku 2012 sa predpokladá transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 1, 780 mld., v roku 2013 1, 981 mld. eur a v roku 2014 je výhľad 2, 153 mld. eur. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok predpokladá , že príjmy v bežnom roku dosiahnu 6 miliárd 534,6 milióna eur a výdavky 6 miliárd 509,2 milióna eur. Bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva kladný, teda prebytkový vo výške 25,4 milióna eur. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2011 vo výške 526,6 milióna eur by zdroje mali predstavovať 7 miliárd 61 miliónov 200 tisíc eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2012 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom vo výške 551,9 milióna eur.

    Ako som už povedal, v návrhu rozpočtu sa predpokladajú výdavky 6 miliárd 509,2 milióna eur, ich najväčšiu časť, 4 miliardy 814 miliónov 100 tisíc eur predstavujú vlastne výdavky dôchodkové, teda dôchodkové dávky, čo je v celkovej výške 74 %. V návrhu rozpočtu je zapracovaná tvorba správneho fondu v roku 2012 vo výške 2,4 %, ako je stanovené v zákone o sociálnom poistení. V roku 2012 sa predpokladá pokles výdavkov správneho fondu o 1,6 % oproti očakávanej skutočnosti v roku 2011, pričom v roku 2012 sa taktiež očakáva pokles mzdových nákladov oproti očakávanej skutočnosti o 1,84 %. Pokles súvisí so znižovaním počtu zamestnancov, ktorý sa predpokladá oproti očakávanému stavu k 31. 12. 2011 o 5,9 %.

    Pre informáciu uvádzam, že v roku 2012 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť do dôchodcovských správcovských spoločností príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 895 miliónov 200 tisíc eur.

    Takže záverom, vážené dámy, vážení páni, návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi, aj zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 a z uvedeného dôvodu si ho dovoľujem predložiť na schválenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre sociálne veci, poslancovi Júliusovi Brockovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

    Nech sa páči.

    Páni poslanci, pozor, lebo banány sa hlásia.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, predseda Národnej rady pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2012 na prerokovanie do termínu 24. novembra výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Oba výbory tento návrh prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady a odporúčajú plénu Národnej rady, aby sme tento návrh schválili. Výbor ma zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som po tejto správe predniesol aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy, a keďže ju všetci máte k dispozícii, nebudem ju s tými číslami čítať.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pani poslankyňa Blahová, áno? Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa, máte slovo, pozor na kábel.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vypočuli ste si návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne. Dovoľte, aby som za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita, ale i za všetkých občanov Slovenskej republiky týmto poďakovala všetkým zamestnancom Sociálnej poisťovne, ale najmä tu prítomnému pánovi generálnemu riaditeľovi Lopatkovi, pod ktorého vedením sa za veľmi krátky čas podarili neuveriteľné úspechy. Za súčasného vedenia boli podniknuté mnohé kroky, ktoré mali významne pozitívny vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne.

    Porovnajme si čísla spred poldruha roka s dneškom. Zvýšenie úspešnosti výberu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z 97,2 % v roku 2009 na 105,9 % k októbru roku 2011. Zníženie sumy pohľadávok medziročne z 903 mil. eur na 563 mil. eur, t. j. o 340 mil. eur. Je nutné podčiarknuť výrazné zníženie nákladovosti na vlastné fungovanie Sociálnej poisťovne, teda čerpanie správneho fondu, a to zo 147 mil. eur v roku 2009 na 128 mil. eur v roku 2010. V tomto roku Sociálna poisťovňa očakáva čerpanie správneho fondu vo výške 115 mil. eur, čo predstavuje zníženie o 13 mil. eur v porovnaní s rokom 2010 a 20 mil. eur v porovnaní s rozpočtom na rok 2011.

    V tomto roku Sociálna poisťovňa prijatými opatreniami znížila potrebu transferu zo štátneho rozpočtu o približne 163 mil. eur. V roku 2011 by mala mať Sociálna poisťovňa výrazne lepší hospodársky výsledok, a to o 71,7 mil. eur, než ako sa predpokladalo v rozpočte.

    Na uvedené pozitívne výsledky majú vplyv najmä systémové zmeny prijaté súčasným vedením Sociálnej poisťovne. Prišlo tiež k zlepšeniu komunikácie medzi odvádzateľmi poistného a pobočkami Sociálnej poisťovne, vrátane kvalitnejšej práce pobočiek s pohľadávkami. Sociálna poisťovňa zefektívnila svoju činnosť a procesy vo všetkých svojich oblastiach. Chod a hospodárenie Sociálnej poisťovne má dotyk s každým občanom našej krajiny - od jeho narodenia, v čase jeho produktívneho života, pri príchode potomkov až po dôchodkový vek. Všetci dobre vieme, že Slovensko čakajú ťažké časy, a preto je na výsosť dôležité, aby sa práve v tejto dobe stala Sociálna poisťovňa vzorom efektivity a racionalizácie.

    Vďaka vám i vašim kolegom za odvedenú skvelú prácu, pán generálny riaditeľ.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť k rozprave, pán generálny riaditeľ? Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.Ďakujem.

    V rokovaní teraz budeme pokračovať

    návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2012 až 2014, tlač 545.

    Prosím predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Jána Gajdoša, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu úradu vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy. Pri zostavení sa prihliadalo na úlohy, ktoré sú pre úrad definované v zákone o zdravotných poisťovniach a v úrade pre dohľad. Rozpočet je zostavený tak, aby boli efektívne a hospodárne použité zdroje rozpočtu.

    Správna rada v zmysle zákona, ako aj Dozorná rada schválila návrh rozpočtu na svojom zasadnutí. Správna rada uznesením č. 49 odporučila predložiť rozpočet Dozornej rade a Dozorná rada uznesením č. 57 schválila tento návrh rozpočtu.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala dňa 19. októbra 2011 návrh rozpočtu úradu a prijala k nemu uznesenie č. 673/2001. Samotné príjmy úradu na rok 2012 sú v celkovom objeme 32,3 mil. eur. Treba povedať, že táto suma je však kumuláciou prostriedkov roku 2012 a transferu zdravotných poisťovní ako príspevok na rok 2013. Samotný príjem, špecifický príjem úradu pre dohľad na rok 2012 je vo výške 16,7 mil. eur, čo je menej ako v roku 2011. Výdavky sú rozpočtované vo výške 16,9 mil. eur. Bežné výdavky sú vo výške 15,5 eur, predstavujú 91,2 % rozpočtu úradu, sú to hlavne mzdy, tovary a služby a bežné transfery. Mzdy sú na úrovni 45,8 % bežných výdavkov, tovary a služby 34,2 % bežných výdavkov.

    Kapitálové výdavky v sume 2,2 mil. eur, čo je 8,8 % rozpočtu, v nich je zahrnutý transfer ministerstva zdravotníctva na spolufinancovanie úradu v projekte DRG a takisto sú to prostriedky na súdno-lekárske a patologicko-anatomické pracoviská. Výdavky roku 2012 sú na úrovni roku 2011 a rozpočet úradu je vyrovnaný.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o schválenie návrhu v zmysle navrhovaného uznesenia vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa.

    Prosím teraz predsedu výboru pre zdravotníctvo, pána poslanca Viliama Novotného, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2012 až 2014.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 548 z 20. októbra 2011 pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2012 až 2014 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 24. novembra 2011.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor výbor pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovaniach o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Návrh rozpočtu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh rozpočtu ´úradu pre dohľad na rok 2012 až 2014 dňa 15. novembra. Výbor svojím uznesením č. 280 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou schváliť s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 32 mil. 330 tis. eur a výdavky vo výške 16 mil. 985 tis. eur.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2012 až 2014 dňa 22. novembra 2011. Na základe informácie z Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 15. novembra boli v nadväznosti na aktualizáciu makroekonomickej prognózy a prognózy daňových príjmov v rozpočte Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zapracované zmeny v príspevku na činnosť od zdravotných poisťovní.

    Na základe uvedeného predseda výboru navrhol upraviť návrh rozpočtu v príjmovej časti. Výbor svojím uznesením č. 93 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2012 až 2014 schváliť s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 32 mil. 306 tis. eur a výdavky vo výške 16 mil. 985 tis. eur. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 29. novembra. Výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2012 až 2014 schváliť.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade, aby návrh rozpočtu úradu pre dohľad odôvodnil na schôdzi Národnej rady predseda úradu pre dohľad, pán Ján Gajdoš, a poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor predkladá návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou spoločnej správy.

    Po skončení rozpravy pri hlasovaní potom dám návrh hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy, a máte ho rozdaný písomne.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam si, či sa niekto hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi predsedovi úradu.

    V rokovaní teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, tlač 560.

    Prosím teraz pána ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 560.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 386 z 8. júna 2011 k petícii Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek upravuje minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek. Ustanovujú sa v ňom sadzby minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek v členení podľa dĺžky výkonu ošetrovateľskej praxe a praxe pôrodnej asistencie. Taktiež sa ustanovujú zvýšenia minimálnych mzdových nárokov tých sestier a pôrodných asistentiek, ktoré získali odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností a súčasne takéto činností aj samostatne vykonávajú. Ich minimálne mzdové nároky sa zvyšujú ustanovenou pevnou sumou. Pri vykonávaní riadenia a organizácie ošetrovateľskej praxe sa sadzba minimálneho mzdového nároku sestier zvyšuje ustanoveným koeficientom.

    Predložený vládny návrh zákona sa vzťahuje na všetky sestry a pôrodné asistentky, ktoré sú odmeňované mzdou v pracovnom pomere. Navrhovanou právnou úpravou sa majú riadiť aj minimálne mzdové nároky tých sestier, ktorých odmeňovanie je doteraz upravované v zákone 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru gesčného pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy. Nebude mať vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 565 z 11. novembra 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. A nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov, tak sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy?

    Konštatujem, že nikto. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať prerokovaním jednotlivých volieb, ktoré máme dnes ešte na programe.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, tlač 594.

    Návrh uvedie pán poslanec Štefanec.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol bod - voľba (pod)predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 568 11. novembra 2011 konštatoval a poslancom Národnej rady oznámil, že funkčné obdobie predsedu NKÚ pána Jasovského a pani podpredsedníčky NKÚ pani Dobríkovej uplynie 9. februára 2012 a podpredsedu NKÚ pána Kočiša uplynie 21. marca 2012.

    Dňa 25. novembra 2011 bol doručený do podateľne Národnej rady návrh kandidáta na voľbu podpredsedu NKÚ za klub poslancov za SDKÚ - Demokratickú stranu, ktorý navrhuje inžinierku Zoru Dobríkovú.

    Pani Zora Dobríková pracuje v súčasnosti ako podpredsedníčka NKÚ aj dnes a dovolím si odôvodniť tento návrh preto, že vykonáva svoju funkciu kvalitne, kvalifikovane a zodpovedne. Preto si aj z tohto miesta dovoľujem požiadať vás, ctení kolegovia, o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo teraz poverenému členovi výboru pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Tiborovi Tóthovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom o rokovacom poriadku túto spravodajskú informáciu:

    Dňa 25. novembra 2011 bol doručený predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na kandidáta na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ - DS, ktorý navrhuje inžinierku Zoru Dobríkovú.

    Návrh na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač 594) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 600 z 28. novembra 2011 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 6. decembra 2011.

    Výbor Národnej rady prerokoval a skonštatoval, že návrh bol podaný v súlade s čl. 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a obsahuje požadované náležitosti na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Na rokovanie výboru bola prizvaná aj kandidátka na voľbu podpredsedu NKÚ Slovenskej republiky pani Zora Dobríková, aby predstavila zámer svojho pôsobenia vo funkcii.

    Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko z celkového počtu trinásť poslancov bolo prítomných deväť. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali štyria poslanci, nikto nebol proti, piati sa zdržali hlasovania.

    Zároveň výbor pre financie a rozpočet schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, tlač 594a, a určil poslanca Tibora Tótha za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte diskusiu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny s tým, že zatiaľ prerokované body, samozrejme, budeme o nich hlasovať, no a potom sa dohodneme, ako budeme ešte pokračovať.

  • Prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 26. schôdze hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch. Poprosím pánov poslancov, aby sme sa sústredili, upokojili vášne a koncentrovali svoju pozornosť na hlasovanie o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, o všetkých personálnych rozhodnutiach, o ktorých musíme rozhodnúť hlasovaním, začneme rokovať zajtra ráno o 9.00 hodine. Sú na to viaceré dôvody. Konzultoval som s predsedami poslaneckých klubov a bol predbežne daný súhlas na tento postup. Takže dnes po odhlasovaní jednotlivých prerokovaných bodov, už aj z dôvodu, ak by prešiel návrh na skrátené legislatívne konanie, bude dôležité vytvoriť priestor na rokovanie výborom, by som rokovanie 26. schôdze prerušil do zajtra do 9.00 hodiny a pokračovali by sme prerokovávaním návrhov o personálnych hlasovaniach v poradí tak, ako sú uvedené v schválenom programe 26. schôdze. V poradí podpredsedníčka NKÚ, ombudsman, Súdna rada, regulačný úrad. Je to v návrhu programu. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna.

  • Áno.

    Ďakujem.

    Nie? Nie. Pani poslankyňa namietla tento návrh, preto musíme hlasovať.

    Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 112 za, 11 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Poprosím pána poslanca Fecka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo... Už som otvoril hlasovanie, pán poslanec, počas hlasovania nemôžem udeliť slovo poslancovi. Po skončení hlasovania.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, tlač 598.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci - pán Dostál, pán Záhumenský, pani Sabolová, pán Radošovský. Pán poslanec Záhumenský navrhol v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme páni poslanci o návrhu pána poslanca Záhumenského, ktorý navrhol uznesenie, ktorým neodporúča rokovať o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 68 za návrh, 62 proti, 10 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalšia v rozprave vystúpila pani Sabolová, predsedníčka výboru, a navrhla súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie s tým, že druhé a tretie čítanie sa uskutoční na januárovej schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Pán predseda, pán spoločný spravodajca, o tomto návrhu budeme hlasovať len vtedy, ak Národná rada príjme uznesenie, ktorým odsúhlasí návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. V opačnom prípade to stráca zmyslel, tento návrh uznesenia. Takže prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať, prosím, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 26. a 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nie, páni poslanci. Toto uznesenie je zmätočné. Takto o uznesení hlasovať dať nemôžem preto, lebo vláda požiadala o vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním. Teraz dávam hlasovať o návrhu tohto uznesenia. Akékoľvek ďalšie časové posuny pri prerokovávaní zákona určí Národná rada svojím uznesením.

    Hlasujeme o návrhu s vyslovením súhlasu na skrátené konanie.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 51 za, 84 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh vlády prerokovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní.

    Tým sa všetky iné návrhy hlasovaní stávajú bezpredmetné.

    Ďakujem pánovi poslancovi Feckovi.

    A poprosím pána poslanca Mateja, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet predložil Národnej rade návrh uznesenia k návrhu na ukončenie platnosti Dohovoru o zriadení Medzinárodnej únie pre uverejňovanie colných sadzieb, ktorý prerokovávame ako tlač 546.

    Nech sa páči, pán poslanec, prosím o návrh.

  • Hlasovanie o návrhu na ukončenie platnosti Dohovoru o zriadení Medzinárodnej únie pre uverejňovanie colných sadzieb podpísaného v Bruseli 5. júla 1890, Protokolu upravujúceho Dohovor podpísaný dňa 5. júla 1890 v Bruseli o zriadení Medzinárodnej únie pre uverejňovanie colných sadzieb, vykonávacieho nariadenia k dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná kancelária pre uverejňovanie colných sadzieb, ako aj Záverečného protokolu podpísaného 16. decembra 1949 v Bruseli, tlač 546.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Poprosím dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti Dohovoru o zriadení Medzinárodnej únie pre uverejňovanie colných sadzieb.

  • Hlasujeme o návrhu. Chcem upozorniť, že na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za návrh.

    Schválili sme uznesenie.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste predložili Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2012.

  • Hlasovanie o návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2012, tlač 539.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto vás poprosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 70 za návrh, 1 proti, 69 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh uznesenia k rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2012.

    Poprosím teraz pána poslanca Solymosa, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavby a dopravu predložil Národnej rade

    návrh uznesenia k prerokovávanému rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2012 až 2014,

    ktorý prerokovávame ako tlač 536.

    Prosím o návrh.

  • Ďakujem, pekne pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 73 za návrh, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste z poverenia výboru predložili Národnej rade návrh uznesenia, ktorým odsúhlasí Národná rada použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2012, ktorý prerokovávame ako tlač 537.

    Prosím o návrh.

  • Hlasovanie o návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2012 podľa § 28 ods. 3 písm. b / zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 537.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.

  • Hlasujeme páni poslanci o návrhu uznesenie, ktoré máme v písomnej forme rozdané všetci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 69 za návrh, 1 proti, 67 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh. Pardon, pardon, zle hlasujete, páni poslanci.

    Národná rada návrh uznesenia neschválila.

    Pán poslanec a predseda výboru pre sociálne veci predloží Národnej rade

    návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2012,

    resp. návrh uznesenia k prerokovávanému návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne (tlač 538). Páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým schvaľujeme rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2012.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 93 poslancov prítomných, 72 za návrh, 15 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo predložil Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 545).

    Poprosím o návrh, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2012 - 2014, tlač 545.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý je prílohou spoločnej správy a poslanci ho majú rozdaný v ľaviciach.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za návrh, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru, aby z poverenia gestorského výboru predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávaniu vládneho návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý prerokovávame ako tlač 560. Prosím o návrh, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 560.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že v zmysle rokovacieho poriadku Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme páni poslanci o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehoty, v ktorých majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako udelím slovo poslancom prihláseným s procedurálnymi návrhmi a pred prerušením rokovania, zajtra o 9.00 hodine by sme začali rokovať. Ešte nám zostal neprerokovaný jeden bod, ktorý zo zákona Národná rada musí na schôdzi prerokovať, a to sú interpelácie poslancov. Odporúčam ráno o 9.00 hod. začať s týmto bodom a po ňom pokračovať personálnymi návrhmi a stanoviť si hodinu hlasovania možno skôr ako o 11.00 hodine. Nepredpokladám, že k návrhom bude dlhá rozprava, tak by som vás poprosil, keby sme mohli skôr ako o 11.00 hod., dohodnúť sa na 10.00 hod., že by sme boli prítomní tak, aby Národná rada bola schopná prijímať rozhodnutia. Je súhlas?

  • Z pléna sa ozýva: Áno.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Matovič, poprosím o procedurálny návrh.

  • Chcel som takisto, ako vy ste sa prihlásili minule, keď ste rozdali na stoly adventné vence a vysvetlili ste prečo ste ich rozdali, tak ja som dnes chcel vysvetliť prečo sme rozdali banány na stoly...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, ale stačilo.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predseda, žiadam o zmenu v zápise, pri hlasovaní č. 162 ma hlasovacie zariadenie vykázalo akože som nehlasoval, hlasoval som za. Poprosím o zmenu.

  • Cvičeným opičkám sme rozdali banány, lebo si zaslúžia...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Pán poslanec Radošovský. Vypnite pána poslanca Matoviča.

    Pán poslanec Radošovský.

  • Hlasovali ste, ale nie tak, ako ste hlasovať mali.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím dať do záznamu, že hlasovanie ma pri hlasovaní č. 162 vykázalo ako neprítomnú, hlasovala som za.

  • Páni poslanci, nie je to prvýkrát, čo sa stretávam s takouto námietkou, dokonca som dostal písomnú žiadosť od štyroch, opravte ma, ak vás bolo viacej, poslancov z poslaneckého klubu SaS. Ja verím tej technike, že ona je spoľahlivá, ale rešpektujem vaše námietky a poprosím, aby boli uvedené v zápise z rokovania Národnej rady.

    Pán poslanec, pán predseda Paška.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľujem si navrhnúť ešte krátke stretnutie grémia, a to najmä kvôli tomu, že ste síce upresnili postup pokračovania programu zajtra, ale vieme, že ešte stále je otvorená otázka riešenia záväzku vlády, ktorý podpísala pani premiérka Radičová a pán minister zdravotníctva Uhliarik s predstaviteľmi lekárov. A tento záväzok, ak má byť naplnený, si vyžaduje aj prijatia noviel zákonov. Dodnes nevieme, ako chce vláda tento problém vyriešiť. A hovorím o tom najmä preto, že ak máme ukončiť túto schôdzu, som zvedavý a pýtam sa v mene poslaneckého klubu SMER- sociálna demokracia, ako budeme pokračovať, keďže pani premiérka odkazuje riešenie problému....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vysvetlím na rokovaní poslaneckého grémia, ktoré zvolávam bezprostredne po prerušení schôdze.

    Pani poslankyňa Sabolová, predsedníčka výboru.

  • Ďakujem pekne. Tak, ako sme sa dnes dohodli na výbore, chcem oznámiť vopred pánom poslancom a dať na známosť aj poslancom z výboru pre európske záležitosti, prípadne iným, v utorok o 9.00 hod. bude rokovanie, pracovné stretnutie výboru s odbornou verejnosťou, a to k dvom témam: a to je situácia okolo používania označenia Tokaj, začneme o 9.00 hod. a k návrhom Európskej komisie o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky začneme rokovanie o 11.00 hod. v kinosále. Kto z poslancov sa chce zúčastniť, je pozvaný, členovia výboru súhlasili s týmto termínom v utorok o 9.00 hod. v kinosále.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda....

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím o kľud.

  • Chcel sa len vyjadriť k tej písomnej sťažnosti štyroch poslancov SaS. Podľa záznamov, ktoré sme si prešli, hlasovacie zariadenie pri štyroch poslancov pri hlasovaní o vyššej materskej vykázalo, že nehlasovali, hoci hlasovali za, a podľa záznamov sa ukázalo, že v tom čase ste bez upozornenia prerušili hlasovanie, takže v čase, mohlo sa stať, že v čase, keď títo štyria poslanci stlačili gombík, nezobralo hlasovanie nás...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    To je vaša konštrukcia, pán poslanec...

  • Prerušenie predsedajúceho poslancom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Prosím vás, aby ste nevznášali svoje...

  • Prerušenie predsedajúceho poslancom.

  • Len chcem dodať, že keby bol predsedajúcim schôdze vtedy niekto iný ako vy, dalo by sa predpokladať aj zlý úmysel, čo však nepredpokladám.

  • Páni poslanci prerušujem rokovanie 26. schôdze a zvolávam poslanecké grémium.

    Prosím vás ešte, zapnite pána predsedu výboru pre zdravotníctvo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo zvolávam rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na 18.00 hodinu do našej zasadacej miestnosti. Poprosím všetkých členov, aby sa ho zúčastnili.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 17.29 hodine.