• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie nepožiadal ani jeden poslanec.

    Na úvod mi dovoľte ospravedlniť oneskorené začatie rokovania. Ale aj vo vzťahu k tomu, čo prebiehalo včera na eurovýbore, sme sa radili ako ďalej. Pravdepodobne bude dnes ešte k tomu aj grémium a tam sa dozvedia vaši zástupcovia viac.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 (návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014),

    ktorý máme ako tlač 495.

    Vítam podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša na dnešnom rokovaní, rovnako aj pána poslanca Jozefa Kollára, predsedu výboru, ktorý je spravodajcom pre tento zákon roka.

    V rozprave pokračujeme ústne prihlásenými poslancami, je ich celkom 33. Ako prvý sa prihlásil ústne do rozpravy pán poslanec Dušan Bublavý, ktorému dávam slovo, a pripraví sa do rozpravy pán poslanec Pellegrini.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prejednávame v týchto dňoch zákon roka, štátny rozpočet. Na kvalite tohto rozpočtu sa, samozrejme, podpísal fakt, že ho zostavovala vláda, ktorú spájala túžba po moci, a nie jasný program rozvoja Slovenska. Celý rok sme nič iné nepočuli, len výhovorky, že musíme šetriť, lebo ľavica rozhadzovala, ale fakty a čísla ukazujú úplne niečo iné. Zadlženosť Slovenska počas vášho vládnutia vzrástla, po mnohých rokoch reálne mzdy klesli a nezamestnanosť je stále veľmi vysoká, je tretia najvyššia v Európskej únii. Hneď ako ste sa ujali vládnutia, deklarovali ste, že len vy, pravica, tu nastolíte poriadok a konsolidujete verejné zdroje. Ale aká je skutočnosť? Kolabuje zdravotníctvo, školstvo, samospráva, je podhodnotené financovanie sociálnych služieb. To všetko je dôsledok vašich experimentov. Rozpočet na rok 2012 vôbec nezohľadňuje záväzky, ktoré sme prijali pri vstupe do Európskej únie. Spomeniem ako príklad záväzok, že obce nad 2 000 obyvateľov majú mať do roku 2015 vybudované čistiarne odpadových vôd a kanalizácie. To by musel byť ale zázrak, ak by táto podmienka bola splnená. Rozpočet nedostatočne zohľadňuje financie samosprávy, prenesené kompetencie, je ich 4 500, finančne nie sú pokryté, tie, ktoré prešli priamo od štátu na samosprávu. Obce a mestá dennodenne zápasia s nedostatkom finančných zdrojov. Príjem samosprávy tvoria miestne dane a poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ako aj dane fyzických osôb, ktoré dostáva samospráva od štátu. Niektorá obec mala šťastie, že dostala v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov viac, niektorá menej majetku. Ale i ten v mnohých prípadoch bol v dezolátnom stave. A namiesto toho, aby bol pre obec prínosom, ostal na ťarchu. Jedná sa o budovy škôl, škôlok, zdravotníckych zariadení, ktoré pri preberaní od štátu boli naozaj v dezolátnom stave. Rovnako sa to týka ciest, vodných tokov a tak ďalej a tak ďalej. Obce si na to, aby zabezpečili funkčnosť, museli v mnohých prípadoch požičať a teraz zápasia doslova o existenciu. Namiesto toho, aby ste podporili rozvoj vidieka, kladiete polená vo forme prijatých zákonov, ako je napr. zákon o dani z príjmu, keď sa zrušil odsek, ktorý oslobodzoval dane a mestá od povinností platiť daň z príjmu. Rovnako prijatím zmien zákona o miestnych daniach a poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa znížil príjem do rozpočtu obcí, resp. nútia obce a mestá k zvýšeniu dane z nehnuteľností občanom. A rovnako si treba uvedomiť, že obce financujú pomocou eurofondov aj zamestnanie dlhodobo nezamestnaných občanov. Ale na to, aby sa eurofondy mohli čerpať, tak je nutné spolupodieľať sa na financovaní týchto projektov.

    Vážený pán minister, dôsledkom vašich reforiem hospodársky rast sa zastavil, ba nakoniec stále klesá. Strana SMER – SD vám niekoľkokrát ponúkla riešenia, aby sa tento stav zmenil. Pravica dlhodobo odmieta naše návrhy, ktoré aspoň čiastočne vylepšujú príjmovú stránku rozpočtu. Tvrdíte, že máte lepší koncept. Ja si dovolím povedať, že to ste hovorili na začiatku vládnutia. A výsledok je aký? Máme tu predčasné voľby, protestujúcich lekárov, nespokojných učiteľov, starostov a primátorov obcí. Vaša pripravovaná daňovo-odvodová reforma narazila na veľký odpor živnostníkov. Zastavili ste výstavbu diaľnic. A snažíte sa presvedčiť verejnosť, že budete stavať omnoho lacnejšie. Ale realita je iná. Vo vládnom programe ste mali jeden záväzok, a síce zlepšenie podnikateľského prostredia. Akým spôsobom to chcete dosiahnuť? Tým, že znížite vo výdavkovej časti rozpočtu štátny príspevok na podporu politiky zamestnanosti, kde sa oproti roku 2011 výdavky znížia o 69,4 %, alebo že znížite podporu podnikania v rámci rezortu hospodárstva z 39,33 mil. na 18,5 mil. eur, pri investičných stimuloch zo 63,46 mil. na 30,98 mil. eur? Tieto opatrenia sú jasným dôkazom toho, že jedno hovoríte a druhé robíte, je to jasný dôkaz vašej bezradnosti, a teda vašej neschopnosti vládnuť. Škrtanie vo výdavkovej časti nie je liekom na všetko. Treba prijímať stimulačné opatrenia, ktoré v budúcnosti prinesú peniaze do štátneho rozpočtu. Treba podporiť vytváranie nových pracovných miest, podporiť podnikateľské prostredie, ale nie rečami, ale skutkami. A tento predložený rozpočet nič také neprináša. Chápem, že sa blížia voľby. A tie poslúžia všetkým súčasne vládnym stranám ako výhovorka, že to je prekážka, ktorá im zabránila úspešne dotiahnuť svoje reformy do konca. Ale zabudli ste si uvedomiť, že nedôveru ste si dali sami sebe. Aj to je dôkaz neschopnosti vládnuť. A viem si tiež živo predstaviť, ako budete klamať, že nechcete už uťahovať opasky a že všetky vaše opatrenia nebudú na úkor životnej úrovne ľudí. A tu si dovolím povedať, že chcete toto dosiahnuť na úkor samosprávy. Ale samospráva, to sú ľudia. A na to táto vládna koalícia celkom zabudla. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A ďalší, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Peter Pellegrini. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženému návrhu štátneho rozpočtu.

    V rozpočte sa v tej textovej časti uvádza, že nie je bez rizík. A sú tam uvedené pod písmenami A až D štyri riziká, ktoré môžu ovplyvniť teda finálny výsledok toho roka rozpočtového. Sú tam uvedené také veci ako neistota spojená s vývojom svetovej ekonomiky, mnohé súdne spory, neistota hospodárenia vyšších územných celkov, miest a obcí. A ja by som rád doplnil k týmto štyrom ešte ďalšie riziko. A to je riziko, že Slovenská republika nebude schopná čerpať zdroje z európskych fondov, aspoň v takej úrovni, v akej je to naplánované, kde dokonca vláda plánuje využiť menší objem finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov ako tomu bolo v pláne na rok 2011, kde takou kozmetickou úpravou, znížením sumy na kofinancovanie, sa asi snaží vylepšiť ten schodok, ktorý si naplánovala. Ale či je toto správna cesta? Nie, nemyslím si, že áno. A považujem takýto systém narábania s číslami a hlavne so zahrávaním sa so štrukturálnymi fondmi a vylepšovanie si schodku cez zníženie sumy na kofinancovanie za zvrátené.

    Určite mi bude pán minister argumentovať, ako sa výrazne zlepšilo to čerpanie a kontrahovanie štrukturálnych fondov. Preto mi dovoľte, aby som tu predniesol aktuálne čísla, resp. čísla spred mesiaca, tak ako ich uverejnil štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Ján Hudacký. Dovolím si teda zacitovať konkrétne čísla o čerpaní štrukturálnych fondov Európskej únie. Čerpanie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na realizovanie projektov v rámci všetkých operačných programov, referenčného rámca, bolo k 30. 9. 2011 vo výške 2,446 mld. eur, čo predstavuje 21,28 % z alokácie na programové obdobie 2007 – 2013. Najvyššie čerpanie dosiahol operačný program Technická pomoc, s úrovňou 33,73 %. Operačný program Zdravotníctvo a Regionálny operačný program zaznamenali výrazný nárast v prvej polovici tohto roka a priblížili sa tak svojou úrovňou k operačnému programu Technická pomoc. Podpriemerne nízku úroveň čerpania, od 10 do 20 %, dosiahli operačný program Výskum a vývoj, operačný program Životné prostredie, operačný program Vzdelávanie. Ešte raz pripomínam, že citujem oficiálne vyjadrenie štátneho tajomníka ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.

    Najrizikovejším operačným programom je operačný program Informatizácia spoločnosti (čerpanie na úrovni 7,32 %). Čerpanie prevyšujúce priemer Slovenskej republiky dosahujú okrem uvedených operačných programov aj Zamestnanosť a Sociálna inklúzia, operačný program Doprava, operačný program Bratislavský kraj. Medzi rizikové operačné programy môžeme zaradiť operačný program Vzdelávanie, operačný program Životné prostredie, operačný program Výskum a vývoj, pri ktorých čerpanie je nižšie ako priemerné čerpanie v rámci referenčného rámca na programové obdobie 2007 – 2013.

    Najvyšší rast čerpania v sledovanom období od júna 2010 až po september 2011 dosiahol operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, kde došlo k nárastu o 22,69 percentuálneho bodu, a operačný program Zdravotníctvo, kde došlo k nárastu o 21,12 percentuálneho bodu. Regionálny operačný program má nárast 20,27 % a operačný program Bratislavský kraj má nárast o 17 %, naopak, najnižší rast čerpania od začiatku sledovaného obdobia dosiahli operačný program Informatizácia spoločnosti (6,17 %), operačný program Vzdelávanie (6,59 %).

    Dôležité je hovoriť okrem čerpania aj o zazmluvnení. Takže pri zazmluvnení kontrahovanie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 30. 9. 2011 bolo vo výške viac ako 7 mld. eur, čo predstavuje 64,84 % z alokácie na programové obdobie 2077 – 2013. Medzi operačné programy s najvyššou mierou kontrahovania opäť patrí Zdravotníctvo, Technická pomoc, Regionálny operačný program a operačný program Zamestnanosť a Sociálna inklúzia. Naopak medzi operačné programy s kontrahovaním výrazne pod priemerom Národného strategického referenčného rámca patria operačný program Bratislavský kraj, operačný program Informatizácia spoločnosti, operačný program vzdelávanie, v porovnaní so stavom 30. 6. 2010, uvediem, kontrahovanie vzrástlo o 24,06 percentuálneho bodu, aby som bol presný. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože v situácii, keď každý mesiac pomaly prehodnocujeme úroveň budúceho hospodárskeho rastu v rámci nielen Európy, ale aj našej krajiny, považujem neschopnosť čerpať alebo pomalé čerpanie štrukturálnych fondov naozaj za absolútny hazard, pretože tie miliardy, ktoré máme k dispozícii, sú nenávratné prostriedky, ktoré by sme mali práve v týchto ťažkých časoch využiť čo najviac, pretože ide o zdroje, ktoré nemusíme vracať späť, na ktorých sa musíme podieľať s tým kofinancovaním. Samozrejme, zvýšené kofinancovanie bude mať dopad na verejné financie. Ale myslím si, že ten efekt, ktorý prinesú tie investované peniaze, je podstatne vyšší ako nárast výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kofinancovania štrukturálnych fondov. Preto neviem pochopiť, prečo sa vláda k týmto fondom stavia tak a prečo také nízke ciele si stanovila na budúci rok, keď ešte uvažuje so zníženým čerpaním a so znížením kofinancovania. Včera tu pán poslanec Záhumenský hovoril, že keď sa zníži množstvo napr. kráv o 100 kusov, že koľko ľudí príde o prácu. Preto sa pýtam, koľko asi tak ľudí môže prísť o prácu alebo u koľkých ľudí ju neudržíme, ak sem neinvestujeme miliardu, dve alebo tri miliardy slovenských korún. Takže naozaj to je také jednoduché porovnanie, ale naozaj pre tú ilustráciu, pre ľudí, aby sme chápali, čo všetko za tie štrukturálne fondy je možné dosiahnuť, minimálne ako prispieť určitým percentom k hospodárskemu rastu a prispieť k udržaniu a možno aj k zvýšeniu zamestnanosti alebo aspoň k jej udržaniu, keďže tej práce je naozaj málo.

    No a čo je najzarážajúcejšie na tomto celom. To je, že je tu pán minister financií, ktorý práve má vo svojom rezorte pod dozorom a pod dohľadom operačný program Informatizácia spoločnosti. No a z toho, čo som vám prečítal, z tých oficiálnych informácií jasne vyplýva, že práve tento operačný program je absolútne najhorší v rámci ostatných rezortov. Pán minister, vy sa prezentujete vždy ako minister, ktorý je schopný, múdry, šikovný. Ale, žiaľ, v tomto vás predbehli všetci vaši kolegovia, všetci ostatní ministri vašej vlády, pretože tí to plnia aj keď nie bohvieako, ale vždy lepšie ako vy. A som veľmi prekvapený, pretože informatizácia spoločnosti, je to eGovernment, širokopásmový prístup, samozrejme, digitalizácia kultúrneho dedičstva. Ale minimálne v tom eGovernmente tieto zavedené procesy by mali zjednodušiť fungovanie štátnej správy, zlacniť jej fungovanie. A keď vaším záujmom je, aby štát fungoval lacnejšie a efektívnejšie, neviem pochopiť, prečo operačný program pod vaším dozorom a vaším dohľadom je najhorší alebo patrí k jedným z najhorších v rámci celej tej skupiny operačných programov. Preto mi dosť nie je ani jasné, na základe čoho ste dostali aj tú cenu, že ste boli ocenený ako šiesty najlepší minister financií v rámci Európskej únie. Možnože je to aj preto, lebo im nemíňate štrukturálne fondy a tým pádom šetríte Európskej únii tie peniaze. A to ma veľmi mrzí, pretože každé jedno euro, ktoré tu dokážeme preinvestovať, zostane tu a urobí efekt v našom hospodárstve. Takže viem, že sa vám to možno nebude páčiť, že mi poviete, ako ste to razantne teraz rozbehli. Ja evidujem minimálne niekoľko pilotných projektov na vyšších územných celkoch a krajských mestách, ktoré boli dávno vysúťažené v zmysle vízie, dávno nakontrahované. Jeden a pol roka, odkedy ste vo vláde, sa nepohlo nič. Tie mestá neinvestujú do svojej infraštruktúry v oblasti IT technológií, pretože očakávajú, že budú to môcť spraviť z tých operačných programov, ktoré vo výzvach boli úspešné. Žiaľ, musia teraz tak činiť, mnohé z vlastných zdrojov sú tie, ktorými zase zaťažujú svoje vlastné obecné rozpočty. A nemyslím si, že toto je tá správna cesta. Preto pevne verím, že v marci dôjde k zmene a čísla, ktoré ste si stanovili v rozpočte, minimálne v tejto časti čerpania štrukturálnych fondov, sa nenaplnia a budú podstatne a podstatne väčšie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Magda Košútová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo dávam pani poslankyni Košútovej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Pellegrini, neschopnosť čerpať zdroje z Európskej únie je skutočne na škodu Slovenskej republiky. Myslím si, že od vstupu do Európskej únie si mnohí sľubovali výrazné zlepšenie životnej úrovne. Pokiaľ nebude dostatok finančných prostriedkov, ťažko sa tu niečo vybuduje. Skutočne je hazardom znížiť za tejto situácie kofinancovanie programov z európskych fondov. Veď aj stará ľudová múdrosť hovorí, že krava dojí pyskom. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcem hovoriť dlho.

    Prvá vec. Už to tu viackrát zaznelo, že Slovensko potrebuje v tejto chvíli schváliť rozpočet, aby bol aspoň aký-taký signál o našej stabilite a dôveryhodnosti. Na druhej strane keby som to vyjadril jazykom matematikov, je to nutná podmienka, určite nie postačujúca pre to.

    Ale to, čo pokladám za vážnejšie. Keď tu bola diskusia, tak som počul názory o vyrovnanom rozpočte a podobne. Rozpočet napísať sa dá akýkoľvek, schváliť sa dá takisto. Ale dôležité je, aby bol naozaj aj reálny a udržateľný. A z tohto pohľadu všetci sme zaregistrovali, bolo to nakoniec aj v médiách, že Slovensko si už druhýkrát nedokázalo požičať. To znamená, že nedokázalo predať dlhopisy, tak ako sme to potrebovali. A v tejto súvislosti ma zaujíma, čo potom bude, pretože tá informácia hovorí, že máme dnes hotové peniaze takpovediac na niekoľko mesiacov, na pol roka. Takto to aspoň zaznelo. Sú rôzne cesty na to.

    Len tak trošku pre ilustráciu dvoma vetami. V histórii keď minul peniaze Filip II. Pekný vo Francúzsku, tak siahol na templárov, ich zlikvidoval dúfajúc, že tam je veľký poklad. Templári totižto naozaj fungovali aj ako bezpečnostné bankové domy. Nenašiel nič. Ale toto nie je tá cesta.

    Jedna cesta je, že tá pôžička bude za oveľa väčšie úroky urobená. No ale myslím si, že by to nebolo dobré, ak by sme mali dlhopisy za úroky také, ako keď si požičiavala vláda Vladimíra Mečiara na stavanie diaľnic, 17,2 %. To sú úžernícke úroky. A to už je katastrofálny stav.

    Druhá šanca je, však sme aj to skúsili, že jednoducho budú tvrdé reštrikcie, že bude viazanie v kapitolách jednotlivých rezortov. No v tomto napätom rozpočte to si tiež dosť dobre už neviem predstaviť. A tak poviem nie celkom ekonomicky, ale tá myšlienka je, myslím, zrejmá, a siahli po nej už aj iné krajiny, jednu možnú predstavu, prečo by štát nemohol vypísať dlhopisy, samozrejme, nie s hodnotou takou veľkou, ale pre obyčajných slovenských sporiteľov, to znamená v nominálnej hodnote tisíc, päťtisíc eur ap., trojročné, päťročné. Celkom iste ich úročenie pre obyvateľov by bolo lepšie ako dnes ich úročené vklady v bankách. Garancie štátu by tam v podstate nič nemenili, pretože aj dnes v súčasnom stave do 100 000 eur štát garantuje úspory jednotlivcov v plnej výške. No myslím si, že boli by s tým, samozrejme, spojené isté administratívne náklady technické. Ale myslím si, že by to nebolo to rozhodujúce. A faktom je, že tie úspory obyvateľstva sú. Čiže bolo by to systémom, že ľudia pomôžu vlastnému štátu. A súčasne by to bolo pre nich takisto, si myslím, výhodné.

    Prečo hovorím o tom teraz. Jedno staré latinské príslovie hovorí, že qui cito dat, bis dat, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Dnes ešte v tej situácii nie sme, ale keby sme k tomu pristúpili v okamihu, keď už naozaj bude situácia, že Slovensko si nebude vedieť plniť svoje záväzky, myslím si, že to je v oveľa horšej situácii. Čiže zaujímala by ma potom reakcia na tento spôsob riešenia vaša, pán minister. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Juraj Blanár. V sále ho nevidím, stráca poradie.

    Teraz by mal vystúpiť pán poslanec Ján Počiatek. Ani toho v sále nevidím. Takže tiež stráca poradie.

    Na druhej strane Ľubomír Želiezka je v sále. Takže, nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s predkladaným návrhom štátneho rozpočtu mi dovoľte v rámci rozpravy upriamiť vašu pozornosť aj na oblasť športu. Chcem vám dať do pozornosti, kolegyne, kolegovia, ako veľmi záleží tejto vláde na financovaní športu, hlavne toho výkonnostného, o čom veľa napovedá aj programové vyhlásenie vlády a návrh štátneho rozpočtu.

    Vo svojom programovom vyhlásení sa, samozrejme, problematike športu venovala aj súčasná vláda v dvanástich riadkoch, podčiarkujem ešte raz, v dvanástich riadkoch, a to nie príliš konkrétne. Ale predsa sme sa dozvedeli o plánovanej podpore športu v nasledujúcom období. Vety, ako vláda bude finančne podporovať mládežnícky šport na školách, resp. štát zabezpečí postupný nárast financovania športu, sú pekné. A preto sa všetci športovci náramne tešili na ich napĺňanie a konkrétnu realizáciu. V tomto vyhlásení sa vláda o. i. zaviazala, že vzniknú jednoznačné pravidlá budovania športovej infraštruktúry, že bude klásť dôraz na to, aby športové aktivity a súťaže financované z verejných zdrojov boli určené nielen pre talentovaných, ale vďaka primeranej štruktúre pre všetkých. V prílohách predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 sú v rámci výdavkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uvedené aj výdavky na Národný program rozvoja športu so zámerom vytvoriť optimálne podmienky pre rozvoj športu v rôznych formách a úrovniach a pre úspešnú športovú reprezentáciu a propagáciu Slovenskej republiky. Údaje o navrhovaných výdavkoch štátneho rozpočtu na rok 2012 však prezrádzajú, že vláda sa v roku konania olympijských hier snaží šport skôr likvidovať, ako podporovať. Zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre v § 13 ustanovuje, že zdrojmi financovania telesnej kultúry sú aj prostriedky štátneho rozpočtu najmenej vo výške 0,5 % jeho ročného objemu alebo prostriedky štátneho rozpočtu ustanovené osobitným zákonom o podpore športu. Tieto zákony asi nepozná nielen vláda, ale ani minister Jurzyca, ktorý má šport vo svojom rezorte. Napriek tomu, že zatiaľ nepoznáme budúcoročné výdavky ministerstva obrany a ministerstva vnútra pre ich rozpočtové organizácie, Vojenské športové centrum, resp. Stredisko štátnej športovej reprezentácie. Dá sa povedať, že vláda plánuje na šport vynaložiť iba asi 0,21 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2012. Podobne macošsky sa správala k športu aj v schválenom rozpočte na tento rok. Dopriala mu rovnako biednych 0,21 %. V porovnaní s rokmi, keď vládu viedol Robert Fico, ide o prepad štátnych dotácií na šport viac ako 50 %. A určite nemôžeme čakať, že sa športu ujdú nejaké dotácie z rezervy vlády či predsedníčky vlády. Prečo? Pretože po nastúpení vlády Ivety Radičovej bol s účinnosťou od 1. januára 2011 zrušený výnos o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády, ktorý umožňoval uchádzať sa o dotácie aj športovému hnutiu počnúc vidieckym klubom a končiac športovou reprezentáciou Slovenska. Tento výnos nahradil zákon č. 524/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý športové hnutie vyčiarkol spomedzi uchádzačov o dotácie. To, že terajší minister školstva, vedy, výskumu a športu sa zatiaľ na šport poriadne nepozrel, že ho nezaujíma, je už známe celej športovej obci. A tak nečudo, že navrhované výdavky na Národný program rozvoja športu aj keď oproti roku 2011 mierne vzrástli, no vtedy boli historicky najnižšie, sú značne skromné. Zahanbujúcich 30,4 mil. eur, ak chcete inak, predstavuje až, podotýkam slovo až, 1,25 % z navrhovaných výdavkov ministerstva v roku 2012.

    Slovenská republika sa navrhovanými výdavkami na šport zo štátneho rozpočtu v roku 2011 zaradila na chvost európskeho rebríčka. A toto nelichotivé umiestnenie mieni urputne obhájiť aj v roku 2012. Niektorí tu sediaci poslanci z už rozpadnutého zlepenca púšťali síru na predchádzajúcu vládu Roberta Fica za to, že štátne dotácie smerovali aj na výstavbu, modernizáciu či rekonštrukciu športových zariadení na dedinách a mestách, najmä na kryté zimné štadióny či multifunkčné športové ihriská. Asi im prekážalo, že z príjmu štátneho rozpočtu, do ktorého prispievajú občania či právnické osoby z každého kúta Slovenska, sa umožnilo desaťtisícom detí, dospelých tráviť voľný čas športovými aktivitami na moderných športoviskách. Táto vláda asi nepozná či nechce poznať dokumenty, ktorými Európska únia odporúča vládam členských štátov podporovať šport na regionálnej a komunálnej úrovni, teda šport pre všetkých. V tomto roku neuvoľnila na jeho podporu v regiónoch ani cent. A ukazuje, že v budúcom roku nemieni ani trocha ustúpiť od tohto nielen antišportového, ale ani antisociálneho konania. Asi je spokojná s tým, že na Slovensku je napr. iba 45 krytých zimných štadiónov, na jeden nich pripadá cirka 120 000 obyvateľov, že viacero okresných miest doteraz nemá žiadny zimný štadión. Asi je pre vládu znižovanie deficitu verejných financií na úkor napr. budovania športovísk jednoduchšou cestou, čo ale v konečnom dôsledku môže znamenať, že hlavne mládež namiesto pozitívnej voľnočasovej aktivity sa nám bude ešte viac venovať aktivitám, ktoré budú znamenať vynakladanie ďalších prostriedkov, napr. na liečbu drogovo závislých. Preto, vážené kolegyne, kolegovia, aj toto je jeden z dôvodov, prečo návrh štátneho rozpočtu nepodporím. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Bublavý ako jediný. Iné prihlášky do faktických neevidujem. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo má pán poslanec Dušan Bublavý. Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem poslancovi Ľubovi Želiezkovi, že spomenul aj vidiecky šport. A skutočne dlhodobo sledujem, že vidiecky šport je veľmi slabo dotovaný, terajšou vládou že to je celkom na okraji záujmu. Ak by obce, starostovia zo svojich rozpočtov nepodporovali športové hnutie vo svojich obciach zo svojich biednych rozpočtov, ktoré čím ďalej, tým sú slabšie, tak by šport ako taký na vidieku zmizol. A to podotýkam, že ak je obecné zastupiteľstvo a starosta len troška nadchnutý pre šport, futbal, tak to funguje. Ale ak je v obci menej športovo naladené obecné zastupiteľstvo, tak tam šport celkom vymizne. A tu si treba uvedomiť, bolo to spomenuté, že mládež je lepšie podporovať, aby športovala, ako niekde sa nejakým spôsobom pustila do fajčenia omamných látok alebo pichania si drog. Takže by som bol veľmi rád, aby sa zmobilizoval aj štát a podporoval samosprávy nejakými dotáciami, aby ten šport naozaj mohol fungovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky neevidujem, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má teraz pán poslanec Dušan Čaplovič, ktorý je ďalší riadne prihlásený do rozpravy k téme štátneho rozpočtu.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanému rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014, lepšie povedané, návrhu tohto rozpočtu. Budú konkrétne, otvorené, tak ako to cítim a vnímam teraz nielen ako politik, ale aj ako občan v tej oblasti, v ktorej som podkutý, z pohľadu politicko-historického, či kultúrnohistorického. Nie som ekonóm, a preto sa chcem k tomuto rozpočtu vyjadriť z tohto hľadiska. Myslím si, že rozpočet nemôže byť len súhrn chladných čísel, za ktorými často nie je cítiť človeka. Tak to často býva vo svete, v Európe, ale, samozrejme, aj u nás na Slovensku, a to aj preto, že sa dnes vytvorila neomylná vrstva ekonómov, ekonomických analytikov, ktorí považujú neoliberálny model či neoliberálne poučky ekonomickej vedy za božstvo nad všetkým.

    Je veľkou chybou posledných desaťročí, že existujú akési ekonomické pretenzie, o ktorých písali mnohí významní svetoví sociológovia, politológovia, nad všetkým ostatným, čo, prirodzene, sprevádza civilizačné zmeny ľudstva a každodenný život človeka aj vo vzťahu k našej budúcnosti, v tom komplexnom ponímaní trvalo udržateľného rozvoja. A to sa zakorenilo a pretrváva naďalej v spleti čísel, grafov, ktoré sú považované za jediné kritérium rozvoja spoločnosti, teraz zámerne poviem, nielen hospodárskeho, ale aj spoločenského, vzdelanostného, vedomostného, kultúrneho, environmentálneho, regionálneho a nadovšetko morálneho, opakujem, morálneho. A tu ekonómia výrazne zlyháva všeobecne i konkrétne, o tom niet pochýb, lebo v minulosti slúžila a ešte aj naďalej slúži finančným korporáciám moci bohatých.

    Keď pred 11 rokmi mi vtedy ako podpredsedovi Slovenskej akadémie vied prof. Immanuel Wallerstein, osobnosť americkej vedy, keď som sa podpísal pod jeho protest proti bombardovaniu Juhoslávie, o. i. uviedol, že dnešný unipolárny kapitalizmus je zvlčilý, slúži len tým najbohatším a moci i vojenskej moci, že zlyháva morálne, eticky a o niekoľko rokov sa presvedčíme, do akej strašnej krízy sa ľudstvo dostane a že bude sám tento systém zvlčilý na odchode z dejín, to bolo viac ako pred 10 rokmi, a poviem pravdu, že som mu neveril, nedávne roky a dnešok ma presvedčili, že mal úplnú pravdu. Táto osobnosť, sociológ, historik a ekonóm Yalovej univerzity v Spojených štátoch amerických, vtedy vedúci skvelého Fernand Braudel Centra pre štúdium ekonomiky historických systémov a civilizácie, kde pracoval do roku 2005, on sa stal druhým dychom svetového hnutia za spoločenskú spravodlivosť, ktoré sa v súčasnosti pretransformovalo na hnutie Obsaďme Wall Street. Aj nedávno otvorene napísal, môžete si to prečítať na blogoch a platí to aj o nás a pre nás, pre naše myslenie a konanie, ktoré vedie svet do záhuby, že veci vyzerali tak, že realizácia neoliberálneho programu zvyšovala na trhu úroveň „rastu" cenných papierov, ale súčasne viedla k celosvetovej zadlženosti a nezamestnanosti a tiež k znižovanou reálnych príjmov prevažnej väčšiny svetového obyvateľstva. A chybou bolo, že sa spoliehalo a spolieha len na trh, nevníma sa v takýchto výnimočných situáciách význam štátu a samotných vlád vstupovať do tohto procesu.

    Aj vy, pán podpredseda vlády a minister financií a mnohí ekonómovia spolu s vami, ste obdivovali a obdivujete neoliberálny model. A takto to obdivujú aj niektorí financmajstri európskych vlád, výnimku tvoria predovšetkým ministri financií alebo ministerka financií Švédska a Jeho kráľovstva, Fínska, Nórska, ktoré je už mimo EÚ, alebo Dánska. A nechcem hovoriť, prečo to je, prečo to tak funguje, že práve týchto krajín alebo týchto štátov sa kríza výrazne až tak nedotkla, že to je nielen preto, že majú vysoké dane, solidárne dohodnuté, vysoké odvody medzigeneračne podporované, bez ohľadu na to, či je tam pravicová, stredopravá, stredoľavá alebo ľavicová vláda, ale aj preto, a to chcem tu podčiarknuť, už som o tom hovoril, že to vychádza z tradícií týchto štátov. V týchto štátoch sa tak nekradne ako v iných oblastiach Európy. Práve títo ekonómovia, o ktorých som hovoril, a financmajstri niektorých vlád v Európskej únii tvrdili, a tvrdia to často, že trh surový a morálne zhýralý trh, ktorý ničí osudy miliárd ľudí, je vraj založený na novej realite globalizácie, ktorá nemá a nemôže mať inú alternatívu. Všetko vôkol nás ovládajú, a treba si to priznať, nadnárodné finančné trhy, monopoly a politici sú často dobrovoľne v službe trhu, niektorí v predklone moci finančných skupín a niektorí aj nedobrovoľne vystavení obrovskému tlaku so zlyhaním morálky, akejkoľvek solidarity a úcty k tomu druhému.

    A uvediem ďalší príklad. A to je na druhú osobnosť, ktorá, žiaľ, už nie je po roku 2007 medzi nami, profesor Richard McKay Rorty zo Stanford University v Spojených štátoch amerických, s ktorým som sa mal možnosť znovu ako podpredseda Slovenskej akadémie vied stretnúť na Slovensku, ktorého som mal možnosť hostiť, počúvať, samozrejme, aj pri mojich ďalších návštevách v Spojených štátoch amerických. On pripomínal a pripomína aj naďalej pre nás nadčasovo, tým zbožňovateľom čísel, grafov, tabuliek, že treba zabezpečiť zvýšenie na jednej strane slobody, na druhej strane ekonomickej spravodlivosti. Upozorňuje nás, že treba mať, u politikov zvlášť, empatiu k utrpeniu druhých, dokázať sa identifikovať s ostatnými, myslieť na ostatných, presadzovať doslovne politickú solidaritu. A takýmto, samozrejme, žiaľ, nie je ani tento návrh rozpočtu, že by tú politickú solidaritu a túto medzigeneračnú solidaritu a tiež solidárny systém výrazne akceptoval, nielen na rok 2012, ale aj na roky 2013 a 2014. To nie je len hra čísel, znovu to opakujem pred týmto váženým plénom, klamanie číslami. Veď z čísel, a to už mnohí predrečníci predo mnou povedali, si ľudia nenakúpia a nemôžu si plnohodnotne zabezpečiť zodpovedajúce služby vo verejnom záujme pre občanov štátu.

    Tak ako napísali celkom nedávno mnohí ekonómovia, ktorí sa už prebúdzajú, najmä mladej generácii, ktorí neslúžia ako analytici rôznym bankám, ktorí sa dostali z pazúrov finančnej moci a dnes už môžu vysloviť, napísať svoj názor, konkrétne a sumarizujúc, ak ktosi sa chcel a chce aj dnes vymaniť z tohto surového súkolesia, chcel či chce zavádzať umiernenejšiu sociálnu politiku, vymaniť sa zo závislosti od finančných trhov, je vždy na to tvrdá reakcia všemocnej sily mocných finančných korporácií, bánk, finančných fondov a finančných domov.

    Dnes sa ukázalo a preukázalo aj slovami mladej českej ekonómky Ilony Švihlíkovej, že, a to budem citovať, nemôže to byť taký trhový systém, v ktorom nad všetkými spoločenskými dohodami monopolne dominuje len súkromné vlastníctvo. A v tomto vleku je aj naša ekonomika riadená myšlienkami, ktoré už strácajú lesk a zbedačujú občanov, nielen na Slovensku, ale, prirodzene, aj v Európe a vo svete, teda Slovensko v tejto oblasti nie je výnimkou. Absencia prerozdeľovania, solidarity, investovania do rozvoja, sa postupne úplne vytráca. A nedajbože ak použijete tieto všeľudské hodnoty, tak ste si doslovne vykopali hrob, ste ukameňovaní. Svet čísel je rozhodujúci a človek, ten je na poslednom mieste. Pripadá mi to, ako keby sme všetci sedeli v lietadle smerujúceho z mesta Jaroslavľ, ktoré chce vzlietnuť, a držíme nohu na brzdnom systéme. A čo nasleduje? Katastrofa. Len v šetrení, v znižovaní služieb verejnosti, v znižovaní kúpnej sily a okrádaní občanov nie je cesta k revitalizácii ekonomiky, obrazne povedané, k vzlietnutiu, ale k ďalšej tragickej a výrazne sa prehlbujúcej havárii.

    Dnes, pán podpredseda vlády, viete, že 100 významných anglických ekonómov napísalo protestný list terajšiemu premiérovi Veľkej Británie pánovi Cameronovi, kde ho žiadajú nielen škrtať, ale aj hľadať zdroje, ako naplniť rozpočet, z daňových únikov, zo šedej a čiernej ekonomiky. Samozrejme, myslím si, že to je cesta aj v tejto oblasti, v budúcnosti pre Slovensko. Žiaľ, a znovu to zopakujem, ctené dámy, vážení páni, taký je aj návrh tohto rozpočtu verejnej správy, pokračujúci z minulého roku v škrtení ekonomiky, vedomostného a vzdelanostného potenciálu a ďalšom zbedačovaní väčšiny ľudí na jednej strane a ochrane silného jadra najbohatších vrátane celého bankového a finančného sektora na druhej strane, lebo tí, čo majú veľa, budú mať ešte viac, a tí, čo majú málo, budú mať ešte a ešte menej. Aj tu možnože znejú slová z encykliky z roku 1981 pápeža Pavla Jána II., ktorý mnohé veci už vtedy predvídal, že budúcnosť nielen Európy, ale aj sveta a civilizácie nespočíva v tom, aby v podstate sa na jednej strane bohatlo a na druhej strane chudobnelo, aby sa tieto nožnice stále viac a viac otvárali, ale predovšetkým v tom, aby tí, čo majú veľa, ako citujem z tejto encykliky, nemali nazvyš a tí, čo majú málo, aby nepocítili nedostatok. To je systém solidárny, systém, ktorý sa v mnohých štátoch a predovšetkým v severských štátoch Európskej únie, aj mimo Európskej únie, keď hovorím o Nórsku, naďalej výrazne uplatňuje. A preto dopady terajšej krízy sú najmenej cítiť v týchto krajinách, v týchto štátoch, a preto sa veľmi uvažuje o tom silnom jadre, že to bude popri týchto severských štátoch Nemecko, Francúzsko a príp. Holandsko. Žiaľ, tento princíp sa z tohto ani z tejto encykliky nikdy nepoučil, nikto to nezobral vážne. A to bolo pred tridsiatimi rokmi. Za 30 rokov ako keby sa to nevnímalo a stále sa viac a viac cez trh drancovali ľudské zdroje a príroda vo svete a v Európe. A v čom to spočíva? Je to v tom, že všade, nielen u nás, ale aj v celej Európe sa viac a viac prehlbuje kríza, a teraz to budem hovoriť čisto z historického hľadiska, v istej empatii poznajúc dejiny, ktorá, prirodzene, môže viesť ku konfliktom a k možným vojenským stretom. A teraz si treba povedať, či sa Európa vyberie, samozrejme, v novej hodnote a novým systémom, ako bol New Deal v Spojených štátoch amerických v tridsiatych rokoch, alebo cestou tridsiatych rokov Európy v nástupe talianskeho fašizmu, nemeckého nacizmu a ruského stalinského boľševizmu, pretože moc ak začne prehrávať, nebojí sa použiť silu obuškov a zbraní.

    Nuž a z tohto dôvodu, ak vnímam a pozerám na tento rozpočet, tak takýto rozpočet z mojej strany nie je možné osobne podporiť.

    Vážení prítomní, teraz na záver sa vrátim niekoľkými poznámkami k rozpočtu z oblasti vzdelávania, vedy a výskumu.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, prostredníctvom vášho vládneho splnomocnenca pre vedomostnú spoločnosť či ekonomiku, ktorý urobil, môžem povedať, vychádzajúc aj z nášho modernizačného programu Slovensko 21, povedzme, nadväzujúc na Minervu 1, celkom dobrý program, zrejme ale tento program Minerva 2 nie je do tohto času či nečasu, má podnázov „Slovensko do prvej ligy“, ktorý má prepojiť vedu, výskum na vývoj a inovácie, na podporu malého a stredného podnikania, aj už, pokiaľ viem, my sa stretneme zajtra na našom výbore s existujúcim akčným plánom. Pozrel som si návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, teda v tých číslach, ktoré sú tam uvedené. Tak to, čo je na papieri Minervy 2, z prevažnej časti je nerealizovateľné. Podobne je to aj s rezortným programom, to je ešte horšie, Fénix, ktorý pripravilo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, najmä do oblasti podpory vzdelanosti, školstva.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, ak na jednej strane hovoríte a v rozpočte na rok, teda cez čísla tvrdíte, že do vedy, výskumu ide o 100 mil. eur viac, tak treba povedať nielen to A, ale aj to B, že sa výrazne, takmer 100-percentne spoliehate len na eurofondy z operačného programu Výskum a vývoj, pričom čerpanie, ako viete veľmi dobre, v rámci týchto programov je veľmi slabé a v podstate sa čerpajú prostriedky len z tých schválených úspešných projektov, ktoré boli zazmluvnené či kontrahované do júna 2010. Nové výzvy sa nevyhlasujú a viem veľmi dobre, že aj vy ste nespokojný, pán minister financií, a odporúčaná veľká výzva na veľké projekty doteraz stále neexistuje, pretože pán minister školstva, vedy, výskumu a športu nie je schopný so svojím ansámblom pripraviť a vyhlásiť nové výzvy vrátane výzvy na veľké projekty. To treba tu na tomto mieste konkrétne pomenovať a povedať.

    Pán minister, podpredseda vlády, pokračujete vlastne v tendenciách, keď sa pripravoval rozpočet na tento rok, keď ste výrazne znížili o viac ako 10 mil. eur, v prepočte 300 mil. slovenských korún zdroje pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) roku 2011 oproti rokom 2009 a 2010. Samozrejme, aj vy ste znížili, doslovne uchmatli zdroje na investície do vedy a vysokého školstva, a to nielen do budov, ale aj na podporu pre novú laboratórnu techniku a prístrojové vybavenie. Spoliehať sa, pán minister, len na európske zdroje považujem za nezodpovedné. A tvrdil som to aj v rokoch 2006 až 2010 na mnohých seminároch vo vzťahu k vtedajšiemu ministerstvu školstva. A budem to tvrdiť aj teraz a, samozrejme, aj do budúcnosti, pokiaľ sa inak konať nebude. Nuž aj preto vo vzťahu k vláde Ivety Radičovej hovorím, že európske zdroje sú v súčasnosti, existujú, ale v budúcnosti ak nebudú doplnené výrazne vlastnými verejnými zdrojmi, budú prekliatím. To bol aj taký príspevok môj, ktorý som napísal v roku 2009. A aj tohto roku sa chválite, že ste ušetrili verejné výdavky aj zo strany vášho ministerstva, a to len vďaka tomu, že sa európske zdroje nečerpali. A tak sa nečerpali ani zdroje ministerstva na kofinancovanie týchto európskych zdrojov. A to je cesta, znovu to opakujem, verejne, aj v tomto pléne, do pekla, lebo nevyužitím týchto zdrojov, konkrétne z operačného programu Vzdelávanie, z operačného programu Výskum a vývoj a z operačného programu Informatizácia spoločnosti, ich nevyužijeme, môžeme mať pre tieto programy v budúcom období rokov 2014 až 2020 menej financií, výrazne menej financií alokovaných z európskych zdrojov pre Slovensko. Naviac čo ma mrzí, je, že práve pre tieto operačné programy vrátane operačného programu, ktorý sa nachádza na ministerstve hospodárstva, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, nefunguje stále alebo nepracuje kvalitne Monitorovací výbor pre vedomostnú ekonomiku.

    Na jednej strane hovoríte vo svojom programovom vyhlásení o priorite a podpore vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií a informačných technológií a v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, ale aj na rok 2011 sa to už odrazilo, tento trend zásadne sa neodráža.

    Závery.

    Návrh rozpočtu, ktorý predkladáte na roky 2012 až 2014, nedovoľuje riešiť nielen finančne, teraz to podčiarkujem, nielen finančne hlavné problémy slovenskej vedy, výskumu aj s väzbou na inovácie, na vývoj a na podporu podnikania.

    Po prvé. Vďaka absencii vednej politiky a systému financovania vedy, vedy s jasnými definovanými zámermi, cieľmi a nástrojmi, ja viem, že žaba na prameni je aj na ministerstve školstva, ale vy, ako podpredseda vlády, musíte tlačiť, aby sa tieto veci čo najskôr zrealizovali.

    Po druhé. Je vysoká roztrieštenosť schválených priorít v oblasti vzdelávania, vedy. Vy o tom dobre viete. Ak však reformy, a reformy to nie sú reformy jednej vlády, ale proces, na ktorý sa reaguje stále, pretože prichádzajú nové výzvy, nielen na ekonomiku, lebo aj jednotlivé oblasti treba neustále reformovať, pretože treba dať odpovede na tieto výzvy, ktoré prichádzajú zo sveta. chcete robiť v tejto oblasti, musíte ich predfinancovať, opakujem, predfinancovať, lebo každá zmena, a to je skúsenosť, niečo stojí.

    Po tretie. Návrh rozpočtu dokazuje neefektívne a fragmentované financovanie a absenciu dialógu medzi školskou, v tom vyššom leveli, vysokoškolskou a vedeckou obcou či komunitou s predstaviteľmi štátu, či už je to na úrovni rezortu, ktorý za to zodpovedá, alebo je to na úrovni rezortu ministerstva financií.

    Po štvrté. Návrh rozpočtu dokazuje nedostatok systematickej podpory vedeckej a technickej infraštruktúry, ktorá je v súčasnej dobe financovaná takmer výlučne zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

    Po piate. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť aj v tých zámeroch, čo poznám z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ale, samozrejme, nepočul som tu ani zo strany ministerstva financií a podpredsedu vlády o pretvorení Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), čo bolo aj v našom programe, ako hlavnej grantovej agentúry, jej pretransformovaní na verejnoprávnu ustanovizeň, aby do nej mohli plynúť nielen prostriedky z verejného sektora a verejného národného rozpočtu, ale aj európske a privátne zdroje. Pre túto agentúru je to veľká výzva do budúcnosti, aby sa tak čo najrýchlejšie uskutočnila táto zmena.

    Po šieste. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť vytvárať podmienky pre privátnu oblasť, aby sme ju motivovali, opakujem, motivovali v investovaní do vzdelávania, vedy, výskumu, vývoja a inovácií.

    A napokon po siedme. Návrh rozpočtu predstavuje neschopnosť vytvoriť finančné nástroje, o tom hovorí aj tento rozpočet, na podporu aplikovaného výskumu a inovácií aj vo vzťahu k ministerstvu hospodárstva.

    Teda návrh rozpočtu pláva na vode, ako tu už konštatovali moji mnohí predrečníci, nielen preto, že sa len objavuje a drží čísiel, a pritom výhľady hospodárskeho rastu na rok 2012 sú oveľa, už dnes, nižšie a horšie, s akými sa kalkuje v tomto návrhu, ktorý prerokovávame. Ale vždy treba hovoriť o prioritách, aj v najťažších situáciách. A keď som sa v minulosti stretol s prezidentom Európskej komisie niekoľkokrát, tak mi pripomínal, že práve kríza je obrovskou šancou podporiť v budúcnosti tie benefity, ktoré môžu priniesť, môžu akcelerovať hospodársky rast. A to je veda, výskum, vývoj inovácie a predovšetkým vzdelanosť tejto spoločnosti. Teda nepodporuje priority, ku ktorým sa vláda Ivety Radičovej hlásila. A vy, pán minister a pán podpredseda vlády, to nerobíte ani Minervou 2, ku ktorej ste sa prihlásili spolu s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu, aj zo šlabikárovej a povrchnej, finančne nepokrytej stratégie Fénix, sa hlásite. Takže za takýto návrh rozpočtu nemôžem hlasovať, lebo je to len o číslach, a nie o ľuďoch a v prospech ľudí, pre ktorých ste v minulosti veľa sľubovali. A týmto návrhom rozpočtu ich chcete opäť oklamať.

    A mnohí na to zabúdame, boli tu venčeky adventné v adventnom čase, tak to sa týka všetkých nás a, samozrejme, aj pána ministra a podpredsedu vlády. Tri veci sú potrebné, tri krát tri v budúcnosti, nielen v čase adventnom akceptovať a úspešne realizovať, ale zdokonaľovať, po prvé, prvé tri veci, odvahu, dobrotu a lásku k blížnemu, po druhé, z ktorých musí človek dať, sú to tri veci, čo najviac chudobným, slová útechy smutným a slovo pochvaly tým, čo si to zaslúžia, je to teda tá motivácia, po tretie, vyhýbať sa krutosti, namyslenosti a nevďačnosti, sú to tiež tri veci. A ja skutočne vám, samozrejme, želám aj v tomto čase, aby slovo „musíš“, ktoré často opakujete, sa dokázalo zmeniť vo vašom živote na slovo „chcem“ nie pre seba, nie pre tých horných desaťtisíc, ale pre väčšinu občanov Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Čaplovič, hneď som zbystril sluch, keď som vás počul citovať Immanuela Wallersteina, známeho neomarxistu. Niečo vám o ňom poviem. Keď bolo treba revidovať starú marxistickú tézu, že ľud zbedačujú vlastní kapitalisti, lebo nebola obhájiteľná, zjavne ľud zbedačovali omnoho viacej komunisti ako vlastní kapitalisti, tak prišiel marxistický ekonóm poľského pôvodu Paul Baran s knižkou Politická ekonómia rastu. V nej túto tézu zbedačovania vlastného ľudu rozvinul proste do podoby, že nejedná sa o zbedačovanie vlastného ľudu, ale cudzieho ľudu, teda že Amerika a kapitalisti sú zodpovední za biedu tretieho sveta, a teda nie vlastní zlodeji a diktatúry, ale západný vyspelý kapitalistický svet s Amerikou na čele. Túto tézu rozvinul ďalší neomarxista Immanuel Wallerstein, ako ste spomenuli profesor Yalovej univerzity, ktorý napísal knihu Moderný svetový systém. Tá kniha je čistá neomarxistická konšpiračná teória. Prosím, odporúčam čítať aj inú literatúru.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Čaplovič, vo vašom príspevku ma zaujali dve myšlienky, ktoré považujem za kľúčové, aj keď možno vy ich za ne nepovažujete. A je to jednak tá téza o ovládaní sveta nadnárodnými korporáciami, ku ktorej sa ale bližšie nebudem vyjadrovať. Už sa k nej vyjadril predrečník František Šebej. A on ako psychológ profesiou je kompetentnejší sa vyjadrovať ku konšpiračným teóriám. Takže ja si zoberiem na paškál tu druhú, a síce tézu o tom, že len šetrenie nevedie k rozvoju a naštartovaniu ekonomiky. Problém je, že ani absencia šetrenia nevedie k rozvoju a k naštartovaniu ekonomiky, ale k zadlžovaniu, ako to veľmi dobre vidíme teraz na problémoch, ktoré majú európske krajiny, nielen Grécko, ale aj mnohé iné krajiny, ktoré si hovorili, že samotné šetrenie nie je dôležité, že samotné šetrenie nie je cestou k naštartovaniu ekonomiky.

    Musím sa priznať, že trochu ma to prekvapuje, že takéto niečo viete povedať pár dní po tom, čo tento parlament takmer jednomyseľne a na základe konsenzu všetkých politických strán zastúpených v parlamente, schválil v prvom čítaní návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale je možno problém v tom, že vy si myslíte, že stačí len niečo deklarovať, stačí, že si niečo napíšeme do zákona a potom už to samo pôjde. No nepôjde to samo. Treba šetriť, šetriť a šetriť a šetriť v realite, a nie sa iba tváriť, že schválime ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a potom už všetky problémy vymiznú.

  • Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič, môžete reagovať na faktické.

  • K pánovi poslancovi Šebejovi. Je to, samozrejme, uhol pohľadu. Ale človeka, ktorý pôsobí na Yalovej univerzite a bol významný predstaviteľ významného inštitútu celosvetového, treba čítať v celosti, a nie čítať ho len v niektorých, povedzme, vytrhnutých častiach. A samozrejme, podobne rozmýšľal aj profesor Richard Rorty, ktorý tu bol na Slovensku. Však vy ste vtedy boli na tej jeho prednáške, ktorá bola, myslím, na SÚZA, zhodou okolností, ktorý podobne rozmýšľa a nie je marxista alebo neomarxista, ako ste to povedali pri inom prípade. A ja môžem vymenovať ďalších a ďalších nielen ekonómov a nielen v americkej vede, ale aj vo svete uznávaných, ocenených Nobelovou cenou, ktorí kritizujú tento prístup.

    A, pán Dostál, vyberte si chamule z uší, pretože vy ste ma nepočuli, čo som hovoril. Na jednej strane, áno, treba racionalizovať veci a šetriť, ale na druhej strane treba vytvárať predpoklady na príjmy. A príjmy, to je to podstatné, ktoré musíme zrealizovať, to znamená príjmy z daňových únikov, z čiernej a šedej ekonomiky, z európskych daňových rajov alebo svetových rajov. A pokiaľ sa to nestane, tak potiaľ sa tá situácia vo svete, v Európe a na Slovensku nezmení. Toto je najväčší problém. A neukazujte prstom len na tých jedných, ale hovorte aj o tých druhých, pretože vy slúžite týmto korporáciám a neustále tieto veci len tak opakujete. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko, pripraví sa pán poslanec Vážny.

    Máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod treba povedať, že v podmienkach ekonomickej krízy, z ktorých vláda zostavovala tento návrh štátneho rozpočtu, by sme navrhované čísla, opatrenia nemali posudzovať podľa toho, či sú ľavicové alebo pravicové, ale podľa toho pre ekonomiku čo dobré je a čo nie je dobré. Za dobré považujem to, čo môže pomôcť utlmiť vplyvy finančnej krízy, to znamená udržať zamestnanosť, udržať určitú úroveň spotreby domácností, ktorá vytvorí podmienky na prežitie hlavne v prípade živnostníkov, a pritom nepovedie k ďalšiemu zadlžovaniu. Za dobré považujem to, čo pomôže občanom podnikateľom a samosprávam pri prekonávaní dôsledkov ekonomickej krízy. Hovorím to preto, lebo napriek rozdielnym názorom na riešenie problémov mali by sme diskusiu smerovať k schváleniu štátneho rozpočtu. Rozpočtové provizórium by bolo zlým štartom Slovenska do ekonomicky ťažkého roka 2012. Nielenže by znamenalo zníženie ratingu Slovenskej republiky na zahraničných trhoch, ale zároveň pre novú vládnu zostavu namiesto prijímania protikrízových opatrení postavilo by úlohu pripraviť návrh rozpočtu. Ako veľmi dobre viete, rozpočtové provizórium obmedzuje výdavky a spotrebu, a predražuje dlhovú službu.

    Ak sa pozriem na základné ukazovatele návrhu štátneho rozpočtu, je mi jasné, že sú postavené príliš optimisticky a nereálne, za plánovanými príjmami nestojí daňová reforma, ale iba niekoľko čiastkových zvýšení sadzieb daní, najmä spotrebných, ktoré opäť prenesú sa do peňaženiek bežných ľudí. Vláda nevyužila v dostatočnej miere iné nástroje, ktoré získali pre štát peniaze, tam, kde sú, teda najmä pokiaľ ide o bankové domy, energetických či telekomunikačných operátorov, pričom vieme, že banky získali v tomto roku jeden z najväčších ziskov. To isté platí, pokiaľ sa týka nadnárodných spoločností, ktoré zvyšujú ceny energií.

    Včera sme sa tu bavili o rozpočte z hľadiska rovnej dane. Áno, rovná daň pri jej zavedení splnila svoj účel. I napriek tomu musím povedať, že nebola prepojená na penzijnú a zdravotnícku reformu, ani školskú. Ale treba povedať aj to, že jednak boli naše banky sprivatizované, boli oddlžené. Za tých päť rokov, ktoré tu pôsobia, už získali dostatok finančných prostriedkov. Takže keby sme boli prijali zásadu, to, čo sme navrhovali, a zdanili vyšším percentom banky, zdanili nadnárodné spoločnosti, tak by nám tie dividendy pomohli pri riešení štátneho rozpočtu tuná. To je po prvé.

    Po druhé. Sme malá a otvorená ekonomika, závislá od rastu hlavne európskych hráčov. V najnovšej prognóze OECD predpokladá, že HDP eurozóny za posledné tri mesiace tohto roku zníži o 1 % a v prvom kvartáli 2012 klesne takmer o 0,5 % a obrat rastu, aj keď veľmi pomalý, nastane až ku koncu druhého polroka 2012. V tejto situácii hovoriť o raste 3,4 % slovenskej ekonomiky je rizikové, a to najmä keď ho spomínaná OECD pre rok 2012 upravila ako predpokladaný rast eurozóny smerom dole. Dokonca aj domáce inštitúcie sú oveľa opatrnejšie ako ministerstvo financií, napr. Inštitút finančnej politiky v novembrovej makroekonomickej prognóze predpokladá spomalenie rastu HDP v roku na úroveň 1,7 %.

    Takže, pán minister, viem, že rozpočet sa ťažko rodil, ale som presvedčený, že rozpočet sa bude musieť v priebehu budúceho roku meniť.

    Návrh štátneho rozpočtu šetrí na takých miestach, kde by vláda šetriť nemala, ak chce udržať ekonomiku v ako takej kondícii.

    Jedným z takých opatrení, s ktorým nemožno súhlasiť, je aj opakovaná snaha o krátenie prémií v stavebnom sporení. Chceme potierať snahu ľudí šetriť, chceme zhoršovať štart do života a ich šancu na získanie adekvátneho bývania? Návrh rozpočtu dosluhujúcej vlády ide predovšetkým proti mladým ľuďom, ktorí by mali túto ekonomiku v najbližšom neľahkom období potiahnuť. Krátenie štátnej prémie v stavebnom sporení znamená aj presun peňazí od občanov do sféry rozhodovania vlády. To je zlý signál a krok proti podpore stavebnej výroby, do ktorej je zapojených predovšetkým veľa malých podnikateľov a živnostníkov.

    Keď sa pozrieme na štruktúru dopytu, s ktorým vláda pri budúcoročnom raste počíta, je jasný presun zo zahraničného dopytu smerom k domácemu vzhľadom na charakter našej ekonomiky, situáciu na zahraničných trhoch. To má logiku. Možno povedať, že vláda počíta až s takmer stopercentným obratom v prospech domáceho dopytu, konečnej spotreby domácností a verejnej správy. A robí vláda opatrenie pre udržanie a rast domáceho dopytu? Nie, skôr naopak, tento návrh rozpočtu domáci dopyt potláča znižovaním spomenutej prémie v stavebnom sporení, zvyšovaním viacerých spotrebných daní, daní z minerálnych olejov a znižovaním podpory podnikania, znižovaním výdavkov v sociálnej oblasti, ale aj výdavkov v samospráve. V tomto príliš optimistickom preklopení štruktúry dopytu vidím jedno z hlavných rizík rozpočtu na rok 2012. Obávam sa, že domáci dopyt nebude môcť mať silu nahradiť zahraničný dopyt z minulého roku tak, aby zabezpečil plánovaný rast HDP. Na jednej strane primerane na to nevzrastie reálna mzda, pretože podnikatelia prechádzajú do úsporného režimu, a súčasne sa v tejto situácii neposilní index spotrebiteľskej dôvery, ktorý už niekoľko mesiacov klesá. Ale naopak, vzhľadom na očakávaný rast regulovaných cien vody a tepla, energií je predpoklad, že voľná spotreba domácností bude ešte, povedzme to jemne, oveľa opatrnejšia ako doteraz. Pritom ma veľmi prekvapuje, že vláda v návrhu rozpočtu očakáva mzdový nárast, ako aj rast spotrebiteľskej dôvery.

    Ak by sme mali hovoriť o úsporách v štátnom rozpočte, treba povedať, že vláda nevyužila dve zásadné možnosti.

    Po prvé, treba ich hľadať hlavne v správnom členení Slovenska čiže vo verejnej správe a samospráve.

    A druhý významný zdroj úspor štátneho rozpočtu vláda nevyužila počas celého roku tým, že sa nezaoberala dôchodkovou reformou, ktorá je na Slovensku, a hlavne 2. pilier veľmi zle nastavila. Na jednej strane nie je zabezpečené transparentné nakladanie s úsporami občanov. A tieto úspory sa nezhodnocujú. Proti sebe stoja jednopercentné výnosy a až trojpercentná inflácia, čoho výsledkom je strata sporiteľov. A táto situácia sa bude ešte zhoršovať. V aktuálnom stave ostáva otázka na konci sporiaceho cyklu: Zaplatí straty a uživí dôchodcov? Pripomenieme si, že 90 % dôchodkov v krajinách Európskej únie je vyplácaných z priebežného piliera jednoducho preto, lebo sa poučili, že spoliehať sa na 2. pilier ako východisko záchrany nie je možné. Pri správnom nastavení 2. piliera som presvedčený, že je tu úspora, ktorú môže vláda použiť v tejto krízovej situácii, možno 1 mld. až 1,4 mld. eur. Takže výzvou pre budúcu vládu bude prehodnotiť 2. dôchodkový pilier, reálne nastaviť jeho podmienky tak, aby štátny rozpočet nemusel pravidelne dotovať Sociálnu poisťovňu miliardovými čiastkami podľa môjho názoru, analýzy, aby reálne „elitný klub“, lebo solventných a mladších občanov mal zhruba 200 000 členov alebo ľudí, ktorí sú v 2. pilieri, nie je možné proste, aby 2. pilier mal, keď je to zásluhový pilier, 1,3 mil. ľudí.

    Z hľadiska výdavkov je tiež teraz najväčší tlak v rezorte zdravotníctva. V posledných dňoch rastie kritika na adresu lekárov, že pýtajú vysoké platy. Ale nie o to teraz ide. Lekárom by sme mali byť vďační, že odkrývajú rozsah krízy v rezorte. Dnešná situácia nie je o tom, že lekári chcú veľa, ale o tom, že naše zdravotníctvo neprešlo systémovými zmenami a kroky, ktoré sa urobili v minulosti, sú zlé. Preto ak budeme liať peniaze tam, je to čierna diera. Preto touto cestou sa vydáva štátny rozpočet v roku 2012, keď sa zvyšujú výdavky zdravotníctva. Nič proti tomu nemám, ale spolu s týmto finančným rastom by mali prichádzať aj systémové kroky, a to v nádeji, že vláda k návrhu rozpočtu konštatuje, že zdravotníctvo je jednou z jej priorít. Zo zlých krokov v tejto oblasti spomeniem Zajacovu reformu, ktorá zobrala zdravotníckym zariadeniam všetky lukratívne veci, patológiu, labáky, dopravu, a nelukratívne veci ostali v štátnom zdravotníctve, a takisto aj pokiaľ sa týka zdravotných poisťovní, ktoré neplatia nemocniciam tie čiastky, ktoré by im mali platiť, za ktoré prebehli výkony. Takisto niekoľkonásobné oddlžovanie nemocníc bolo neúspešné, neprebehla reforma siete zdravotníckych zariadení. Nenahradí ju ani rušenie a zlučovanie niektorých oddelení, lôžok. Nemyslím si, že manažment nemocníc a ľudia sú neschopní. Ide o to, čo im umožňuje a čo im neumožňuje systém. V situácii, keď liekovej reforme nepredchádzala analýza, keď štát neplatí za svojich poistencov, keď zdravotné poisťovne nepreplácajú výkony podľa skutočnej potreby občanov a nemocníc, sa musí každý riaditeľ zachovať racionálne, platí iba za tie služby a tovary, ktoré nevyhnutne potrebuje pre chod svojho zariadenia. A napr. ostatné, odvody do Sociálnej poisťovne, platby za energie ap., sa odkladajú. A keďže peňazí je stále málo, tak dlh musí narastať. Čo systémové urobila vláda pre to, aby rast tohto dlhu zastavila? Nič. Preto situáciu nevyrieši 7-percentné navýšenie výdavkov rezortu zdravotníctva, teda rast o 103 mil. eur. Pokiaľ ide o túto vládu, v oblasti zdravotníctva mi chýba postupnosť krokov, ako aj to, ako chce situáciu vyriešiť. Takýto zámer si nepredstavila, keď mala koaličnú väčšinu. Teraz je už neskoro. Treba tým začať vážne hneď sa zaoberať na začiatku nového funkčného obdobia. Toto je jedna z kľúčových oblastí, kde by pravica a ľavica mali nájsť zhodu a začať veci riešiť.

    Prekvapilo ma, že rezort financií k návrhu rozpočtu pre budúci rok predpokladá rast zamestnanosti o 0,6 % a pokles priemernej nezamestnanosti na 12,6 %. Akoby ani ekonomická kríza a z nej vyplývajúce riziká trhu práce neexistovali. Alebo majú na Slovensku nejakým zázrakom to obísť. Stačí sa pozrieť na vývoj miery nezamestnanosti v tomto roku a je jasné, že výdavky v oblasti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny budú ďalším rizikom navrhovaného rozpočtu. No napriek tomu návrh hýri ničím nepodloženým optimizmom. Kritická situácia eurozóny a charakter našej ekonomiky dávajú tušiť, že v budúcom roku počet sociálne odkázaných občanov vzrastie. Chcem len podotknúť, že nielenže bude nezamestnanosť rásť u nás, ale zhruba 270 000 ľudí je vonku, z ktorých keď sa len 10 % vráti domov, tak je to zhruba 30 000 ľudí. Ale v rozpočte ministerstva práce sa to neprejavuje. Naopak, rezort má na výdavkoch medziročný pokles o 47 mil. eur. Situácia sa komplikuje aj touto vládou v prospech zamestnávateľov, jednostranne nastavený novelizovaný Zákonník práce umožňuje rýchle a lacné prepúšťanie zamestnancov. Predpokladám, že dôvodom zníženia rozpočtu rezortu práce, sociálnych vecí boli veľké očakávania ministra Mihála zo zavedenia super hrubej mzdy. Čo sa však stalo? Reforma sa neuskutočnila a neopodstatnený optimizmus zostal. Rozpočet tejto kapitoly je teraz pre budúcu vládu časovanou bombou. Napriek tomu, že som pripravil po odchode zo Sociálnej poisťovne pánovi podpredsedovi vlády Mihálovi komplet materiál, ako sa dá ušetriť a koľko sa dá ušetriť v Sociálnej poisťovni, čo nebral do úvahy, už nehovoriac o tom, že počas celého jeho ministrovania prišiel s desiatimi návrhmi, ktoré potom premiérka zmenila. A nakoniec k zákonu č. 461/2003 Z. z. došli ďalšie len novely a úpravy, ktoré vôbec neriešili veci týkajúce sa Sociálnej poisťovne.

    Keď sa pozriem aj na ďalšie detaily navrhovaného rozpočtu, za dôležitú považujem kapitolu ministerstva dopravy. Tento rezort má za sebou niekoľko chybných rozhodnutí o pokračovaní vo výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií. Keby bol spustil komunikáciu, ktorá bola pripravená, tak dneska v štátnom rozpočte len na DPH mohlo byť o 2 mld. viacej, ako proste tým, že zastavil výstavbu diaľnic. Pričom diaľnice, aj keď budeme porovnávať, nikdy nebudú lacnejšie. Túto krízu môže vyriešiť len inflácia. A inflácia bude to, že diaľnica v roku 2020 bude o 100 % drahšia, ako je to v roku 2010.

    Za nedostatočnú považujem podporu podnikania najmä malých podnikov a živnostníkov. Na tejto oblasti je vidno jeden z typických rozporov návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Ako som už povedal, vláda počíta s nárastom zamestnanosti a s poklesom miery nezamestnanosti. Všetci vieme, že najdôležitejším článkom naplnenia týchto ukazovateľov sú malé a stredné podniky. Je kríza, potrebujú pomoc a trh všetko nevyrieši. No tejto pomoci sa im na budúci rok nedostane, ale ani to nebráni vláde stále sa uspokojovať tým, že zamestnanosť narastie. Ja by som bol konkrétny, výdavky na podporu inovácií klesnú medziročne o 41 %. Práve inovácie sú motorom pri hľadaní východísk z kríz a smerujú podniky k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou. Na investičné stimuly bude na budúci rok takisto menej. Na podporu podnikania plánuje vláda znížiť výdavky o 48 %. Ako vidno, vláda sa nesnaží v podnikaní pomáhať pri vytváraní nových pracovných miest. K čomu to povedie? K ďalšiemu pádu regiónov, zhorší sa dochádzanie za prácou, čo bude znamenať ďalšie vyľudňovanie vidieka a zvyšovanie rozdielov medzi mestom a vidiekom.

    Keď to celé spočítame a podčiarkneme, návrh rozpočtu možno označiť za nevyrovnaný. Na jednej strane má veľké neopodstatnené očakávanie, no vláda nezakladá dostatočné impulzy na to, aby sa tieto očakávania naplnili. Chce znižovať deficit verejných financií, ale nepodporuje tie momenty, ktoré by mali trend a mala aktívne podporiť. Je to defenzívny rozpočet, ktorý prehliada aj tie malé možnosti obranného mechanizmu, ktoré ešte naša ekonomika má k dispozícii. Tento návrh rozpočtu je poznamenaný sebarozbitím koalície a jej vzájomnými spormi. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny, pripraví sa pán poslanec Senko. Ešte predtým chcem vás informovať, že pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na 11.00 hodinu.

    Pán poslanec, bude vám stačiť 12 minút, plus-mínus autobus?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni, samozrejme, dotknem sa tej citlivej témy, ktorou sú diaľnice, ale hneď na úvod musím skonštatovať to, že o tempe výstavby rezortu dopravy svedčí skutočné odovzdávanie týchto stavieb, kde s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2011 vyplývala pre ministra Figeľa úloha zabezpečiť odovzdanie 5,2 kilometra diaľnic ročne na D1, a to v roku 2011 a tiež v roku 2012, avšak uvedený cieľ nebol a ani nebude naplnený, je to citácia zo štátneho rozpočtu na rok 2011 (Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov, strana 20, Cestná infraštruktúra a vybraný cieľ Pokračovať v zabezpečení nadštandardného cestného spojenia), pričom dĺžka v tom programovom cieli je odovzdaných do užívania na rok 2011 5,2 kilometra a 5,2 kilometra na rok 2012 na D1. Chcem len preto skonštatovať to, že práca by sa mala hodnotiť nie na začiatku, v sľuboch, ale na konci, v realizácii. O tom, že výstavbu diaľnic táto vláda nerealizuje tak, ako by to bolo vhodné a potrebné, svedčí aj tá skutočnosť, ako reálne čerpala Národná diaľničná spoločnosť výdavky na infraštruktúru, kde v roku 2009 za nás bolo vyčerpaných 624 miliónov eur v investíciách, pričom v roku 2011 je očakávaná skutočnosť 208 mil. eur. To znamená o vyše 60 % nižšie čerpanie. A to si dovolím tvrdiť, že je to vlastne dofinancovanie tých stavieb, ktoré sme my rozostavali. Vo vysokom stupni rozostavanosti rezort dopravy ich našiel. Mať na stole pripravených stavebných povolení na 121,3 kilometra na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest a nezačať stavať ani polovicu z nich je podľa môjho názoru totálne zlyhanie tejto vlády. A o tom svedčia tie čísla, ktoré som už uviedol. Ale ešte raz sa k tomu vrátim, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 zrazu zmizli tie programové ciele, ktoré boli v roku 2011. A to je, odovzdanie 5,2 kilometra diaľnic na D1 ročne. A tieto boli definované, ako som už povedal, v roku 2011 na roky 2011 a 2012. A chápem tie pohnútky súčasnej vlády, ktoré sú založené na dvoch atribútoch. Po prvé, po zastavení výstavby diaľnic na Slovensku ste zistili, že neodovzdáte ani naplnený ten úbohý cieľ, tých 5,2 kilometra ročne v roku 2011 a ani v roku 2012. A preto ste to už do rozpočtu na rok 2012 nedali. A tiež chápem, že takýto úbohý cieľ, ktorý je najnižší v histórii Slovenska od samostatnosti Slovenska, nevyzerá pred voľbami dobre.

    Perlička tohto rozpočtu na rok 2012 po nereálne nastavenom cieli z minulého roka. Prišiel tento rok ešte nereálnejší cieľ v rozpočte, a to, citujem, do roku 2014 odovzdať do užívania 130,4 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest. Nesedelo mi, ako je to možné, že pri zastavení výstavby diaľnic chcete k 1. 1. 2014 odovzdať 130,4 kilometra diaľnic. Program výstavby novej vlády definovaný v tomto rozpočte je na rok 2011 odovzdaných 57,5 kilometra diaľnic, na rok 2012 odovzdaných 5,7 kilometra diaľnic a na rok 2013 odovzdaných 21 kilometrov diaľnic. Spolu teda by tam mal byť správny cieľ nie 130,4, ale 84,2 kilometra diaľnic. Čiže žiadnych 130,4 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest v užívaní nebude a ani nemôže byť, pretože termíny výstavby rezortu dopravy týchto fiktívnych diaľnic sú natiahnuté z 28 až 30 mesiacov umelo na 40 až 42 mesiacov. A to vyplýva so zazmluvnených termínov. A preto sa nedá stihnúť do roku 2014 odovzdať to, čo deklarujete v cieľoch tohto štátneho rozpočtu. Ak by sme ale zreálnili váš cieľ na tých 84,2 kilometra, ktorý som upravil a ktorý naozaj reálne môže byť naplnený oproti tým nereálnym 130,4 kilometra, ktoré sú v rozpočte, znamenalo by to, že sme vám splnili z dôvodu zabezpečenia zatracovaného PPP 75 % vášho cieľa z tých zreálnených 84 kilometrov, ktoré môžu byť. A sú to najmä stavby PPP, ktoré som už spomenul, na D2 (Stupava) a R1 (Žarnovica). Mal by znieť tento cieľ, a to je reálne, keď ste to chceli dať reálne a nezavádzať v štátnom rozpočte ciele: „Načas skolaudovať severný obchvat Banskej Bystrice, aby sme nepozerali na hotovú cestu, a odovzdať protihlukové steny vo Vlčkovciach a Lehote. A toto je jasné, vyhodnotiteľné a pre vás v súčasnosti toto sú realizovateľné ciele.

    K samotným výdavkom na diaľnice. Pán minister Mikloš mal aspoň toľko rozumu, že nekalkuluje s alokáciou 650 mil. eur z nového programovacieho obdobia eurofondov na roky 2014 až 2020 tak ako ministerstvo dopravy fiktívne v rozpise svojej kapitoly. Ja tomu nerozumiem. A mýli ma to, ako je to možné, že rozpočet kapitoly rezortu dopravy kalkuluje v roku 2014 s čiastkou z eurofondov 650 mil. z nového programovacieho obdobia napriek jasnému rozpočtu z ministerstva financií. Čiže tuto je určitý rozpor. A nechápem, ako môže byť rozpočet ministerstva financií spracovaný ministerstvom financií odlišný od kapitoly rezortu dopravy. A vyplýva mi z toho jediné, že už v rezorte dopravy naozaj propaganda predvolebná prepaľuje, prepaľuje nejaké ambície a určitý zdravý rozum. V prvom roku programovacieho obdobia 2014 až 2020, o ktorom ešte nič nevieme, nemáme jasný manuál, jasné procedúry, kontrolný mechanizmus, monitorovací mechanizmus. Sú tu náznaky, že ak budeme vôbec poberatelia z nového programovacieho obdobia eurofondov, tak budú úplne iné pravidlá. A rezort dopravy si už dnes vytýčil cieľ prefinancovať alebo účelne investovať v roku 2014, to je v prvom roku čerpania, 650 mil. z eurofondov. Osobne si myslím, že v tom roku bude Slovensko veľmi úspešné, keď minie čo i len jedno euro, pretože všetky tie mechanizmy naozaj treba schváliť nielen na ministerstve financií, ale najmä v Bruseli. A zrejme bude úplne iný spôsob čerpania eurofondov.

    Ešte sa stručne dotknem eurofondov. V operačnom programe Doprava, si dovolím konštatovať, tie procesy sú nastavené tak, že nebude vyčerpaných skoro 20 % operačného programu Doprava, čo je veľmi, veľmi nebezpečné. A jednoznačne bude treba zmeniť a naštartovať a zdynamizovať proces čerpania eurofondov v operačnom programe Doprava, pretože v prioritnej osi 1, to sú železnice, kde, si myslím, nie sú nastavené procesy tak, aby mohol tento program byť zmysluplne do roku 2015 vyčerpaný, a takisto najmä v prioritnej osi 2, to sú diaľnice, kde takisto nie sú nastavené procesy tak, aby bolo možné vyčerpať tento operačný program, pretože je to jednoduchá matematika, tá stavba, ktorá sa nezačne na jar roku 2012, a dnes je už jasné, že niektoré stavby sa nezačnú, a sú to stavby, tak nebude môcť byť ukončená do roku 2015. A jednoznačne keď nebude ukončená do roku 2015, nebude môcť byť prefinancovaná z eurofondov. Znamená to v praxi, že tieto stavby sa nedajú nahradiť ďalšími 30 malými projektmi. Sú to tzv. veľké projekty nad 50 mil. eur. A lehota výstavby tých projektov je často 42 až 46 mesiacov. A jednoduchou matematikou keď si to spočítame, sa dostaneme k tomu, že výstavba, ktorá sa začne v lete alebo na jeseň 2012, už nemôže skončiť do roku 2015. A toto vidím veľmi problémové v čerpaní eurofondov v operačnom programu Doprava, resp. už dnes viem skonštatovať, že nebudú. Tak boli nastavené procesy súčasným vedením rezortu dopravy, že nebudú môcť byť vyčerpané niektoré časti z prioritných osí, ako som to už povedal.

    Dotknem sa stručne ciest I. triedy. Môj mnou nastavený zásobník operačného programu Doprava bol nastavený tak, aby bolo možné postaviť z eurofondov tiež prepotrebné a pre Slovensko chýbajúce diaľnice mimo balíka PPP, ako to bolo napr. s D3 na Kysuciach, R4 na východe alebo R3 na Orave. A hlavne boli procesy nastavené tak, aby sa postavili nové úseky ciest I. triedy v podobe úpravy prieťahov miest a obcí, ktoré sú zahltené dopravou, a takisto realizovali rekonštrukcie niektorých preložiek. Súčasné vedenie rezortu dopravy zastavilo zabezpečenie PPP projektov. Časť stavieb pôvodne plánovaných cez PPP nahradili z eurofondov. A na zvyšnú časť ako napr. 3. balík PPP, to znamená Hričovské Podhradie, Lietavská Lúčka, a ďalej na Dubnú Skalu, ale aj na spomínané D3, R4, R3 môžeme na Slovensku zabudnúť. Zistili, že nemajú peniaze na prioritný ťah D1, a tak začali prehodnocovať zásobník projektov v operačnom programe Doprava. Zmenou systému obstarávania, teda zastavením výstavby sa operačný program dostáva do časového stresu a, to som už pred chvíľou povedal, reálne hrozí nevyčerpanie alokovaných prostriedkov. Zjednodušene povedané, stavby, ktoré boli určené, aby výrazne pohli čerpaním eurofondov, a ktoré sú na Slovensku nemenej potrebné, stoja ako D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno, R2 obchvat Žiaru nad Hronom na úkor tých, ktoré mali byť financované z režimu PPP. Výsledkom našej práce a financovania z operačného programu Doprava prioritnej osi 5.1 sú stavby ako napr. R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie alebo R4 Košice – Milhosť, ktorá je v realizácii. A nerozumiem tomu, prečo v tejto koncepcii v prípade výstavby rýchlostných ciest rezort dopravy nepokračuje.

    Čo ma však zarazilo. Je to tiež príprava plátania dier z fondov v navrhovanej výške alebo v navrhovanej zvýšenej alokácii o 200 mil. eur. A tieto peniaze, ktoré v prioritnej osi 5 sa zoberú z R-iek na plátanie dier na cestách I. triedy, budú chýbať pri samotnej výstavbe rýchlostných ciest. Je zrejmé, že minister Figeľ si je vedomý toho, že nedokáže po zmene mnou nastavených procesov zabezpečiť vyčerpanie operačného programu Doprava na tých rýchlostných cestách, na ktoré boli určené. A tak našiel nekoncepčný spôsob, ako plátať diery na cestách I. triedy z eurofondov. My sme pripravili a odsúhlasili, to musím zdôrazniť, že aj my sme to robili, časť peňazí sme chceli určiť na plátanie dier na cestách I. triedy, čo bol náročný proces, zmenu operačného programu Doprava. Odsúhlasili sme to s Európskou komisiou. Ten proces trval vyše roka, ale dali sme to za 16 mil. eur, tieto cesty mali byť zaplátané (cesty I. triedy), najmä na východe Slovenska, pod názvom Odstraňovanie nevyhovujúcich parametrov na cestách I. triedy. Tento cieľ však má za úlohu modernizovať len kritické úseku cestnej siete. A myslím, že ten rozsah bol dostačujúci pri prostriedkoch štátneho rozpočtu, nie tak, že v súčasnosti ideme asfaltovať povrchy so životnosťou maximálne 8 rokov, pričom podložie máme na cestách I. triedy nevyhovujúce. Čiže budú to podľa môjho názoru zbytočné alebo len krátkodobo vynaložené finančné prostriedky.

    Záverom k tomuto kroku chcem povedať, že na nové rýchlostné cesty po presune zostane necelých 417 mil. eur z pôvodných 617 mil. eur a údržba ciest I. triedy si o 200 mil. prilepší, pričom z naplánovaných takmer 256 mil. budeme mať 456 mil. na cesty I. triedy. To však neznamená, že pri cestách I. triedy nebudú na výstavbu potrebovať prostriedky, práve naopak, návrh rozpočtu, k tomu sa chcem tiež kriticky vyjadriť, znižuje výdavky na cesty I. triedy z cca 40 mil. ročne na slabých 5 mil. eur ročne po roku 2012, čo zase bude znamenať zvýraznený kolaps ciest I. triedy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, či ešte potrebujete nejaký väčší časový priestor, lebo potom to radšej prerušíme, lebo už je 11.02 hodín a pán predseda zvolal grémium na 11.00 hodinu.

  • Za tri minúty len dopoviem pár slov. Dobre?

  • Chcel som ešte o železniciach hovoriť, ale to teraz nejdem komentovať, dotknem sa len tej časti kapitoly pre Úrad pre verejné obstarávanie. Viem, že ste si dali za cieľ stransparentnenie verejného obstarávania. Tento cieľ mal byť naplnený najmä tým, že budú zverejňované zmluvy vo verejnom obstarávaní, keď, citujem, veríme, že zverejňovanie zmlúv výrazne zvýši tlak na orgány verejnej moci a tie budú hospodáriť zodpovedne a ďalej a ďalej. Dokonca Transparency International hodnotila súčasnú vládu tak, že zverejňované zmluvy sú podľa Transparency jedným z najlepších protikorupčných opatrení vlády Ivety Radičovej. Ak má mať zmysel toto opatrenie, tak ho musíte naplniť v kapitole Úradu pre verejné obstarávanie. A ste nedali ani cent na to, aby mohla Transparency zabezpečiť túto úlohu vlády, ktorá je už ohodnocovaná tak, že veľmi dobre robí toto zverejňovanie. A v skutočnosti Úrad verejného obstarávania nezverejňuje nič, pretože kapitola Úradu verejného obstarávania nie je zvýšená o financie na technológiu a technické prostriedky, aby zverejňovanie zmlúv mohlo byť realizované, ale naopak, je o ne znížená. Čiže pre toto, si myslím, nemáte len deklarovať, dokonca ohodnocovať sa, že ste zabezpečili transparentnosť, ale naplniť ju máte aj v praxi. A Úrad verejného obstarávania momentálne nevie zabezpečiť túto úlohu, za ktorú ste „už zožali“ úspech.

    Myslím si, že rozpočet treba prehodnotiť. A, samozrejme, pri tých nárokoch na úspory, ktoré sa majú realizovať, je problematický, najmä v časti výstavby diaľnic, pretože zastavenie výstavby diaľnic z PPP a neriešenie tohto procesu znamená významný dopad na zamestnanosť, ale aj na tú skutočnosť, po ktorej túžia ostatné krajiny, vyspelé krajiny Európskej únie, tak, že keď nemajú čo realizovať, tak veľmi radi by realizovali diaľnice. Ale ich majú urobené a my „máme tú výhodu“, že nemáme dostavané diaľnice. A naozaj výstavba diaľnic a dynamizácia tohto procesu by mali byť liekom na krízu a zamestnanosť, čo sa na Slovensku nedeje. A je to veľká škoda, ktorej negatívne ovocie budeme žať ešte dlhé roky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za porozumenie, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia traja, pán poslanec Matej, Pellegrini a pani poslankyňa Tomanová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Zároveň prerušujem rokovanie, nakoľko pán predseda zvolal poslanecké grémium. Po poslaneckom grémiu budeme pokračovať v rozprave.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, skončilo rokovanie poslaneckého grémia, dovoľte, aby som vás informoval o záveroch a prijatých odporúčaniach pre ďalší priebeh rokovania 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme teraz pokračovať v rozprave, ktorá bola prerušená pred rokovaním poslaneckého grémia. A v prípade, predsedovia poslaneckých klubov navrhli, ja som tento návrh akceptoval, že ak by dnes rozprava skončila do 17.00 hodiny, by sme dnes o štátnom rozpočte hlasovali.

    Ďalej bola prijatá dohoda vzhľadom na blížiaci sa summit Európskej únie, na ktorom majú byť prijaté historické rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia aj politiky národných štátov. Považujem za vhodné, aby poslanci Národnej rady boli informovaní o príprave summitu, o tom, aké sú očakávania a aj aké sú možné body na rokovaní, o ktorých budú hlavy štátov rozhodovať. Aj s týmto bol všeobecný súhlas, aby sme tento bod zaradili po skončení rozpravy o štátnom rozpočte do programu. A ak všetko pôjde v časovom režime takom, že by sme mohli dnes ešte o rozpočte hlasovať, tak po skončení rozpravy o rozpočte by pán podpredseda vlády a minister financií Národnú radu informoval o tom, čo sa vlastne na summite chystá. Ja som informoval aj pani premiérku, zatiaľ vedie rokovanie vlády, ak by považovala za dôležité, aby bola aj ona prítomná. Myslím tým na formát, ktorý zo strany vlády bol na výbore pre európske záležitosti zastúpený. Na druhej strane viem, že premiérka už dnes odlieta do Bruselu, tak skúsim to ešte s ňou prerokovať, ale ak by to nevyšlo, tak minister financií, predpokladám, je dostatočne informovaný o tom, čo chceme počuť, takže by nám to povedal.

    No a po tejto informácii by sme hlasovali dnes o štátnom rozpočte, po odhlasovaní ktorého navrhujem prerušiť dnešné rokovanie, požiadať výbor, aby prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý vláda predložila k zákonu o úprave vlastníckych vzťahov k pôde.

    A zajtra ráno by sme pokračovali v rokovaní prvým bodom, ktorým je dlhová brzda, nazvem to tak jednoduchšie, sa zíde poslanecké grémium a dohodneme ďalší priebeh rokovania s konkretizovaním prerokovávania jednotlivých bodov programu. Nemôžem vylúčiť to, že ešte z rokovania vlády Slovenskej republiky môžu prísť ďalšie požiadavky na Národnú radu prerokovať niektoré zákony, ale to nechávam zatiaľ otvorené.

    Panie poslankyne, páni poslanci, takýto je výsledok rokovania poslaneckého grémia. Jediné, čo by som od vás potreboval, je súhlas na zaradenie nového bodu programu, ktorým je informácia vlády o pripravovanom summite Európskej únie v piatok tento týždeň, bez rozpravy, len vypočutie si toho najdôležitejšieho.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní rozpravou.

    Nasledujú faktické poznámky na vystúpenie, predpokladám, pána poslanca Vážneho. Pán poslanec Matej a Pellegrini sa hlásia do faktických. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážený pán kolega pán Vážny, radšej o rok neskôr, ale o 40 % lacnejšie ako o rok skôr a o 40 % drahšie. Ty, pán kolega, poznáš môj názor dlhodobo, od roku 2005, keď sa prvýkrát začala diskusia na Slovensku o financovaní alebo stavaní diaľnic formou PPP. Hovoril som, že forma PPP je skrytý lízing a že vždy bola, je a bude najdrahšia pre výstavbu diaľnic. Neznamená to, že som bol proti tomu, ale druhým dychom som povedal: „Najprv vyčerpajme všetky iné formy financovania, hlavne peniaze z európskych fondov, postavme za to najviac kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a potom to, čo nám zostane, poďme riešiť formou PPP.“ A o tom, že je to dlh do budúcnosti, svedčí aj terajšia debata v eurozóne na Ecofine na Eurogroupe. A verím tomu, že všetky členské krajiny odsúhlasia, že investície financované formou PPP budú zaratúvané ihneď do dlhu, aby sme nežili v ilúzii, že teraz sa tvárime, že toto dlh nie je, pričom o desať rokov, o dvadsať rokov, v prípade diaľnic o tridsať rokov to bude dlh. A sme to povinní urobiť hlavne pre mladú generáciu a tých študentov, ktorí tu predtým boli na balkóne, a ich deti. Verím tomu, že dôjde k dohode a započíta sa PPP do dlhu ihneď. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Vážny, ja chcem poďakovať za to, že ste veľmi dôsledne poukázali na stav v oblasti výstavby a údržby cestnej infraštruktúry, či už to bolo v oblasti diaľnic alebo aj ciest I. triedy. Ja si dovolím pripomenúť to, čo som tu už raz povedal, že pán minister a prvý podpredseda vlády Figeľ strašne rád rozpráva o tom, ako diaľnice potrebujú odvahu, odhodlanie, zdravý rozum. Či použil dokonca vyjadrenie, že diaľnice podobne ako chlieb potrebujú svoj čas, a takéto kadejaké iné vzletné reči. Stále si myslím, že diaľnice potrebujú v prvom rade odbornosť, kvalitnú prípravu, stavebné povolenia, štrk, betón a asfalt a na to ešte aj dostatok zdrojov, že tie cesty slúžia hlavne občanom Slovenskej republiky a znižujú riziko smrteľných nehôd, že toto je to, čo diaľnice v skutočnosti potrebujú. A som rád, že ste na to poukázali. A takisto zdieľam váš názor s tým, že rozpočet pravdepodobne tie skutočné nároky, ktoré diaľnice a cesty na svoju výstavbu a údržbu potrebujú, absolútne nereflektuje. Ďakujem.

  • Ďakujem. Na pána poslanec Mateja. Systém bol nastavený tak, že naozaj čerpajme v prvom rade eurofondy. Ale keďže je tu veľká diera vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest a Slovensko potrebuje riešiť regionálne disparity, riešme zároveň aj scenár PPP. Znamená to, že tie procesy boli nastavené tak, že vyčerpáme všetky eurofondy a zároveň aj postavíme ďalšie nové úseky vyše 150 kilometrov cez PPP, a tak vyplníme tú medzeru, ktorá bola po dvoch vládach Mikuláša Dzurindu v kontinuálnej výstavbe diaľnic spôsobená. Čiže nie je pravda, že by sme nečerpali eurofondy, naopak, dnes, ako som to už povedal v mojej reči, je problém, že zrejme nebudú eurofondy dočerpané, pretože nielenže bola zastavená výstavba diaľnic cez PPP, ale ani týmto prerozdelením ani eurofondy nebudú môcť byť zrejme dočerpané, čo je veľká škoda pre Slovensko.

    Čo sa týka tej lacnej ceny, ako si to povedal pán poslanec, treba sa nad tým zamyslieť. Od samostatnosti Slovenska si treba zobrať štatistiku, a tak vidieť, z čoho sa stavali diaľnice za Mečiara, za Dzurindu aj za Fica, keď to takto zjednodušene poviem. A vždy platí tá poučka, že diaľnica na zelenej lúke stojí od 250 mil. do 300 mil. eur, diaľnica v geografických podmienkach Slovenska náročných stojí okolo 500 mil. a tunelová diaľnica je možno za jednu miliardu. Takto sa dáme všetci baláchať. Prečo teda je teraz polovičná cena diaľnic? Však to sa nám všetkým vráti v ich budúcej prevádzke, budúcej údržbe. Fakt je ten, že za tých 30 rokov uvidíš, aká bude cena takýchto diaľnic z hľadiska prevádzky, generálnych opráv a údržby, a uvidíš, že my skryto zadlžujeme deti našich detí takýmto spôsobom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.

  • Pán poslanec Senko, ďalší v poradí prihlásený do rozpravy, nevidím ho prítomného v rokovacej sále, poradie pána poslanca Senka prepadá, pán poslanec Ondruš tiež nie je prítomný v rokovacej sále, pán poslanec Martinák, rovnako ako pán poslanec Kondrót nie je prítomný, nevidím prítomného v rokovacej sále pána poslanca Žigu, rovnako ako pána kolegu Podmanického.

    Vidím pána poslanca Buriana, ktorý telefonuje a nepočúva. Pán poslanec Burian nechce vystúpiť v rozprave, porozumel som tomu tak.

  • Hlas z pléna.

  • Reakcia poslanca.

  • Takže sa ospravedlňujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, moje vystúpenie v ústnej podobe bolo vyvolané len tým, čo bolo teda spomenuté už vo vystúpení pána ministra. A chcel som len v krátkosti reagovať na to, akým spôsobom boli navrhnuté nové opatrenia alebo na opatrenia, ktoré do budúcna budú prinášať pre štátny rozpočet Slovenskej republiky alebo pre rozpočet verejných financií nové príjmy. A pokiaľ sme dobre počúvali, a ja som dobre počúval a písal som si poznámky, vieme, že boli zadefinované tri hlavné skupiny, kde teda budúca vláda alebo, nazvem to teda, vláda, ktorú predstavuje pravicové zoskupenie, bude hľadať rezervy.

    Prvá vec. Je to získanie peňazí zo spotrebných daní. No tak pýtam sa, kde sú tie spotrebné dane. Ideme na spotrebné dane z piva. Tu očakávame hádam príjem do štátneho rozpočtu možno na úrovni 15 mil. Ale medzitým sa veľmi kvalitne podarí zničiť pivovarníctvo na Slovensku a konkurencieschopnosť tohto segmentu. Hovoríme o zvýšení daní z tabaku. Myslím, že ten priestor je už dosť malý. A ten sa už vylúčil v predchádzajúcom období. A to zvýšenie nemôže byť vyššie ako v rozmedzí piatich alebo desiatich miliónov eur, čo prinesie pre tento štátny rozpočet. Očakávame zvýšenie dani z motorových olejov alebo minerálnych olejov. Ak budeme takto zvyšovať dane, určite sa nám stane to, že bude turistika v oblasti nákupu pohonných hmôt obchádzať Slovensko a dostaneme sa do tých istých podmienok alebo do tých istých problémov, ktoré sme mali pred časom, keď jednotlivé meny okolitých krajín, povedzme, posilňovali alebo Slovensko malo vyššiu spotrebnú daň. Táto turistika vtedy obchádzala Slovensko a Slovensko práve na tom prerábalo. Čiže neviem si predstaviť, kde v týchto spotrebných daniach je takýto objem peňazí, ktoré môže táto vláda alebo budúce zoskupenie získať.

    Hovoríme o nepriamych daniach. Druhá časť bola to, čo pán minister deklaroval. Boli to majetkové dane. Práve tým, čo bolo v roku 2004 prijaté tou daňovou reformou, bolo to, že práve trojdaň bola zrušená. A, by som povedal, boli oslobodené všetky druhy majetkových prevodov a práv od daní. Tak som zvedavý, kde sa hľadá takýto veľký objem peňazí na to, aby sa teda vedeli sanovať v rozpočte ďalšie obrovské milióny tam, kde je nutné na to, aby schodok verejných financií sa dostal na úroveň 3 %, príp. tohoročný na úroveň 3,8 %. Pokiaľ budeme hovoriť o majetkových daniach, neviem, či tam vidím priestor väčší, ako je možno na úrovni 10 mil. eur. Celkový sumár zdrojov, ktoré chýbajú v tomto štátnom rozpočte na to, aby sme len zabezpečili schodok verejných financií na úrovni 3,8 % voči HDP, je v ESA-ckom princípe asi miliarda eur. Ja som zvedavý, kde by štát alebo kde by táto vláda chcela získať tú miliardu eur. Len proklamovanými úsporami v administratívnej časti alebo znížením administratívnych nákladov, myslím si, to nie je ten priestor na to, aby jednoducho takýmto spôsobom boli zabezpečené.

  • Hlasy v sále.

  • A myslím si, že je fajn, že je tu rozprava možno ďalšia kontinuálna. Ja by som bol veľmi rád, aby potom možno v tej záverečnej reči pán minister vysvetlil tie jednotlivé detaily tých príjmov, kde táto vláda by ich získala. Ale rád by som bol, aby to boli efektívne prínosy štátneho rozpočtu alebo rozpočtu verejných financií. Problémom je, že tie oblasti, ktoré boli definované, nie sú tými oblasťami, ktoré prinesú príjem na príjmovej časti, eventuálne výdavkovej časti, aby také zníženie enormné bolo. Určite môžeme sa baviť o tom, či objem zdrojov Európskej únie je alebo nie je vysoký, je alebo nie je nízky, v každom prípade je tam priestor možno, ak vláda nebude teda tieto zdroje čerpať, čo zase na druhej strane vlastnej je veľkou škodou, lebo približne 70 % týchto zdrojov je zo zdrojov Európskej únie. A by bola škoda nevyužiť ich aj napriek tomu, že musím povedať, že rok 2011 bude zachránený práve tým, že schodok na úrovni 4,9 % bude práve zabezpečený práve tým, že nebude dočerpávané kofinancovanie asi na úrovni 300 mil. eur, čo je teda akože veľmi slušný prínos, vláda uvažuje, že na ďalší rok, myslím, úroveň čerpania zdrojov Európskej únie bude na úrovni 3,7 mld. eur, čo teda je podľa mňa zase obrovský balík, keď v minulom roku nebola schopná vyčerpať ani polovicu toho, čo naplánovala z úrovne asi 2 mld. eur. Takže je to podľa môjho názoru skôr hra s číslami a nereálna podoba. Preto striktné odmietanie a hľadanie riešenia v daňovej oblasti aj časti priamych daní je určite podľa mňa cestou, ktorá nebude reálna. A, bohužiaľ, asi treba aj úprimne povedať občanom Slovenskej republiky, že určite dane budú rásť, budú rásť aj podľa môjho názoru na úrovni priamych daní, lebo nie je iná šanca. Ak pôjdeme tou cestou, ja si myslím, že je to cesta do pekla. Ja som si prepočítaval len to, koľko chýba v štátnom rozpočte peňazí. Ak by sme to riešili formou nepriamych daní, ak by sme išli len zvyšovaním daní tam, kde teda explicitne sa dá to robiť, tak by sme došli, povedzme, pri dani z pridanej hodnoty, čo je najväčší objem zdrojov. Pri jednopercentnom navýšení je to asi 185 mil. eur. Ak by sme to rátali, že nám chýba asi viac ako 1,1 mld. eur, tak by sme sa dopátrali k nejakým číslam, pomaly k 26-percentnej dani z pridanej hodnoty, čo, myslím si, určite by bol ďalší tlak na znižovanie spotreby, na znižovanie spotreby ľudí. A tí ľudia, ktorí, povedzme, dnes sú na úrovni, povedzme, strednej skupiny, by prepadávali do tej nižšej, už nehovoriac o tom, že tá nízka skupina, ktorá, už dnes som to spomínal, je na hranici chudoby, niekde je to viac ako 20-percentná skupina ľudí, myslím, by už mala, by som povedal, ešte väčšie problémy s nejakým normálnym fungovaním. Faktom ale je, že neuvedomujeme si, že následným javom je vlastne znižovanie domácej spotreby, ktoré by bolo odštartované takýmto neúmerným zvyšovaním nepriamych daní. Preto si myslím, že vhodná kombinácia aj zvýšenia priamych a nepriamych daní je tou cestou, ktorou môže štát zabezpečiť ďalší rozvoj. Určite som presvedčený o tom, že aj v sociálnej oblasti už predstavované zmeny, ktoré boli aj teda v tom zákone, ktorý nakoniec neprešiel, o odvodovej reforme, v konečnom dôsledku myslím si, že super hrubá mzda nie je tým prínosom pre zlepšenie výdavkovej časti štátneho rozpočtu, myslím si, že možno niektoré nápady, ktoré sú práve v tomto zákone, boli proklamované, sú možno vhodnou kombináciou, aby sa aj vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, príp. rozpočtu Sociálnej poisťovne dal zabezpečiť kontinuálny chod, určite nie filozofia super hrubej mzdy, ktorá v konečnom dôsledku neprináša žiadny efektívny ekonomický úžitok pre Slovensko, ale skôr, by som povedal, komplikáciu riešenia. Čiže ja reagujem na to, či dnes budeme riešiť to, že malá skupina ľudí bude ešte na tom lepšie tým, že im udržíme tie dane, a veľká skupina ľudí sa vyskladá na to, aby sme mohli mať, povedzme, nízke priame dane. Ak je toto filozofia vlády, že ja neviem 5 až 10 % tej vysokopríjmovej skupiny bude mať tú výhodu na úkor toho, aby sa 70 % ľudí, ktorí nedosahujú ani priemernú mzdu, teda nedosahujú ani medián priemernej mzdy na Slovensku, vyskladalo na to v spotrebných daniach, príp. v nepriamych daniach na ten to princíp, ak je toto cesta, myslím, že je to skôr cesta do pekla. Takže ďakujem pekne za pozornosť, prajem pekný deň, dovidenia.

  • V poradí ďalší rečníci prihlásení do rozpravy, ktorí strácajú poradie, sú pán poslanec Kolesík, pán poslanec Matej, pán poslanec Richter, pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Stromček, je na magistráte

  • Smiech v sále.

  • , pán poslanec Zelník, pán poslanec Galko, pán poslanec Saloň, pán poslanec Číž, pán poslanec Jahnátek, pán poslanec Kažimír, pán poslanec Matovič, pán poslanec Kaliňák, pán poslanec Raši, pán poslanec Paška, rovnako opustil rokovaciu sálu, ako aj pán poslanec Madej. Pán poslanec Viskupič tiež nie je prítomný.

    Páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom musím umožniť ešte raz poslancom, ktorí sú prihlásení, aby, ak budú prítomní v rokovacej sále, vystúpiť mohli. Ak nevystúpia, už nestrácajú poradie, ale strácajú možnosť vystúpiť v rozprave. Prvý z prihlásených, ktorý ju stratil, je pán poslanec Senko, rovnako ako pán poslanec Ondruš, Martinák

  • Výkriky v sále.

  • . Prepáčte, už boli poslanci, ktorí stratili poradie, a to Blanár a Počiatek. Nevšimol som si znaky, ktoré použil pán podpredseda Hort.

    Pán poslanec Blanár nie je prítomný, takže už k rozpočtu vystúpiť nebude môcť, ale pán poslanec Počiatek sa chystá. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja vám ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené dámy, páni, pán minister, chcel by som ešte už v rámci toho, čo bolo v rozprave povedané, reagovať na niektoré veci a pripomenúť trošku aj históriu. Faktom je, že dnešné dáta naznačujú, že slovenská ekonomika rástla podľa najaktuálnejších štatistických dát najpomalšie od začiatku roku 2010. Čiže faktom je, že za vašej vlády klesá rast, kvartál po kvartáli. Zdedili ste naštartovanú ekonomiku s jedným z najvyšších rastov v Európskej únii, klesajúcu nezamestnanosť, rezervu v sume 300 mil. eur, ekonomiku, ktorá sa zotavovala po kríze, akú povojnový svet ešte nezažil, ako aj po povodniach, aké samostatné Slovensko nezažilo. Dnes je toto všetko ináč. Dnes vyznievajú vaše heroické reči spred pol roka pomerne trápne. Ste kričali, ako máte všetko pod kontrolou, ako nás všetkých čakajú už len lepšie časy. Takže aká je realita? Nezamestnanosť vôbec neklesá, práve naopak, stúpa, je najvyššia od roku 2005. Darmo tu rozprávate o tom, ako vaše reformy a opatrenia katalyzujú vznik nových pracovných miest. Stúpajúca nezamestnanosť je úplne najjasnejším dôkazom nefunkčnosti vašich opatrení. Práve naopak, potvrdzujú aj fakt, že glorifikovaný účinok vašich reforiem a opatrení je iba mýtus, reálne mzdy po dlhých rokoch klesajú, pred rokom ste tu nás, ako je už u vás zvykom, obviňovali, že strašíme a vôbec nevieme, o čom hovoríme, ale dnes je realita úplne nespochybniteľná, tak ako je nespochybniteľné, že ste k tomu vašimi opatreniami prispeli. Máme najvyššiu infláciu za posledných 5 rokov. Tu tiež sme vás varovali, ale ste nás úplne ignorovali. A opäť aj k tejto inflácii ste prispeli vďaka vašim krokom. Na Slovensku v júni 2010 bola inflácia najnižšia v rámci V-4, dnes je inflácia najvyššia v rámci V-4. Nálada v ekonomike kontinuálne upadá, podnikateľské prostredie podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska je najhoršie za posledných 10 rokov. Čo je horšie? To je to, že prestáva sa nám dariť umiestňovať naše dlhopisy na trhu. Taktiež náš rating je pod tlakom. A zadlžovanie pokračuje, dokonca sa zrýchľuje. K vývoju deficitov sa ešte dostanem. A na záver to, o čom tu dnes rokujeme, je nereálny rozpočet.

    Počuli sme tu veľa chvály, ale takej skôr samochvály, ako ste zvládli tento rok čiže rok 2011. Nuž podarilo sa vám znížiť deficit v tomto roku, ale aj vďaka tomu, že ste ekonomiku zdedili v stave, v akom ste ju zdedili, ďalej, vďaka vyšším daniam, nečerpaniu európskych fondov, šetreniu na zdravotníctve, školstve, protipovodňovej ochrane a na holom fakte, že ste v tomto roku nemuseli sanovať škody po povodniach, ktoré našťastie v tomto roku neboli. Toto je ten váš „zázrak“.

    Vo vašej kritike, a to ste tu v rozprave otvorili, tvrdíte, že treba porovnávať roky 2009 verzus 2011, aby tam neboli tie medziobdobia, počas ktorých vládla ešte bývalá vláda. Tak, dobre, po prvé, stále opakujete, ako stúpli výdavky v porovnaní s inými krajinami za našej vlády. Čo už ale nespomínate, to je úplne nespochybniteľný fakt, že ste tu sedeli pri schvaľovaní rozpočtu ako predstavitelia súčasnej vlády a nič ste nenamietali proti celkovej výdavkovej obálke vtedajšieho rozpočtu. Čiže výdavky ste vôbec nenavrhovali znižovať, ale práve naopak, súhrnne všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predstavitelia vtedajšej opozície, väčšina z nich sú predstavitelia súčasnej vlády alebo vládnej koalície, predniesli, navyšovali výdavky o 500 mil. eur. Čiže chceli ste, aby výdavky boli nieže nižšie, ale vyššie. To by, samozrejme, znamenalo ešte vyšší schodok, ako aj vyšší nárast dlhu. Po druhé, v roku 2009 bol prepad rastu kvôli globálnej kríze, akú moderný svet od druhej svetovej vojny nezažil, na úrovni až mínus 5 %. V roku 2011 to bol rast, ktorý bude súrne asi na úrovni 3 %. A bol by ešte vyšší, keby ste neprispeli vašimi opatreniami k jeho poklesu. A to sme vám naozaj odovzdávali ekonomiku s takmer najvyšším rastom v rámci celej Európskej únie. Čiže je absurdné sa tváriť, že toto je ten obrovský úspech. Navrhli ste porovnávať tieto dva roky, teda vynechali ste konkrétne tie volebné roky, ale podľa mňa aj tie sú zaujímavé. Čiže sú to roky 2006 a 2010. Ale pozrime sa teda na tie detailne. Vy ste plánovali vo volebnom roku 2006 schodok 4,2 %, čo nás dostalo, mimochodom, do procedúry nadmerného deficitu. (A bol ohrozený tým aj projekt prijímania eura.) My sme ho znížili na 3,6 %. Vy ste deficit v roku 2010 vôbec neznížili, práve naopak, ešte ste ho zvýšili. Minuli ste úplne do tla rezervu 300 mil., ktorú sme vám zanechali. A ešte ste spravili novelu rozpočtu, kde ste zvýšili výdavky o ďalších 100 mil. eur. Takže toľko k volebným rokom.

    Ja, samozrejme, chápem, prečo bolo dôležité zvýšiť deficit v roku 2010 na absolútne možné maximum. A dôvod je ten, že ste si vlastne pripravili pôdu na ten obrovský zázrak a tú veľkú konsolidáciu v roku 2011. Samozrejme, keby nebol deficit taký, aký bol v roku 2010, tak aj tá konsolidácia medziročne by vyzerala úplne ináč. Takže zopakujem len to, čo som už povedal. V roku 2010 ste minuli všetko, čo sa dalo, čiastočne ste s tým aj odľahčili výdavky v roku 2011, lebo niektoré rezorty si nakúpili už v roku 2010 to, čo mohli mať alebo mali v pláne na rok 2011. A ešte ste si aj v roku 2010 novelou navýšili výdavky v rozpočte.

    Čo sa týka deficitov a zadlžovania, tak si treba tiež ešte pripomenúť históriu, pretože vidím, že to je hlavný argument, ktorý tu používate na svoju obhajobu pri tomto nereálnom rozpočte, pozerať sa do minulosti. Tak sa pozrime teda do minulosti. Historicky najhoršie deficity ste dosahovali vy a najlepšie deficity dosahovala vláda Roberta Fica. To hovorí štatistika. Dôkazom toho je aj splnenie maastrichtských kritérií ako nevyhnutný predpoklad vstupu do eurozóny. Navyše nie je vôbec žiadny problém, keď sa tu usmievate kolegovia, pozrieť si údaje Štatistického úradu a spriemerovať si to. A ten hovorí jasnou rečou, uvidíte, že deficity, ktoré tuto pán Mikloš dosahoval v časoch celosvetovej konjunktúry, a ešte ani nemusel zaratúvať deficit 2. piliera do deficitu rozpočtu verejnej správy, tak za obdobie Dzurindových vlád boli deficity v priemere vyššie ako deficity za vlády Roberta Fica v priemere za roky 2006 až 2010, v čase najväčšej hospodárskej krízy v povojnovej histórii.

    Zadlženie. Zadlženie za dve Dzurindove vlády by bolo treba tiež zobjektivizovať. A myslím, že sa to aj stane jedného dňa, možnože aj veľmi rýchlo, keď sa vykreuje fiškálna rada, ktorá bude, dúfam, dostatočnou autoritou, ktorá bude niektoré fakty z minulosti objektivizovať. Vy ste totiž masívne privatizovali, vďaka čomu ste si nemuseli na vaše šafárenie požičať rádovo 10 mld. eur. Oficiálne to dnes v štatistikách nie je, pretože tá metodika je iná. Ale v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý budeme onedlho prijímať ako ústavný zákon, je zakotvený princíp čistého bohatstva. Pre tých, ktorí ešte nie sú eventuálne s týmto konceptom oboznámený, tak ho len stručne priblížim, a to len v súvislosti s tým zadlžovaním. Privatizácia je totižto účtovne z pohľadu štátu zmena aktív, to znamená, že keď niečo cenné predáte, napr. Slovenské elektrárne alebo SPP, tak namiesto tých aktív získate hotovosť čiže peniaze. Keď túto hotovosť miniete, tak si logicky nemusíte na tento výdavok požičiavať peniaze a, samozrejme, sa vám ani o to nezvýši dlh, ale aktíva sa zmenšili, pretože už ich nemáte. Čiže tým, že dve Dzurindove vlády garážovo vypredali rodinné striebro a veľmi vzácne aktíva, ako boli Slovenský plynárenský podnik alebo Slovenské elektrárne za minimálne spochybniteľné ceny, a ešte aj iné, samozrejme, za súhrnne 10 mld., tak pri aplikácii konceptu čistého bohatstva by sa toto mohlo považovať tiež za zadlženie. Čiže dúfam, že v budúcnosti táto fiškálna rada alebo naozaj nejaká nezávislá inštitúcia porovná to zadlžovanie v minulosti za vlády bývalej aj predbývalej aj súčasnej, kto koľkým a ako teda naozaj zadlžil Slovensko, aby nebolo možné sa tu naozaj alibisticky tváriť tak, že ako vy ste v minulosti nezvyšovali dlh. Vy nás stále obviňujete, že vraj prekrúcame fakty. Ale toto je naozaj fakt, ktorý, ak jedného dňa tu bude naozaj nezávislá inštitúcia na to zistenie, bude nespochybniteľný.

    Ako som počúval rozpravu, tak tu zazneli aj viaceré kritické hlasy z vašich vlastných radov. Použijem slová vášho koaličného partnera pána Zajaca, že tento rozpočet je nekvalitný, vysiela slabý signál a že navyše je nedostatočne šetrný. K jeho vystúpeniu mám len taký komentár, že nepostrehol jeden dôležitý fakt, že tvrdil, že my ešte navyšujeme deficit našimi návrhmi. To nie je pravda, pretože my dnes nepredkladáme žiadne pozmeňujúce návrhy na zvyšovanie výdavkov. To je tá reflexia na ten rok, ktorý tu pán Mikloš rád spomína, ako narástli medziročne výdavky za vlády Roberta Fica, a pritom vtedajšia opozícia a dnes predstavitelia súčasnej vládnej koalície predkladali konkrétne pozmeňujúce návrhy súhrnne za 500 mil. eur. To my dnes nerobíme.

    Veľmi zaujímavé bolo vystúpenie, samozrejme, kolegu Marcinčina. Bolo to veľmi pragmatické vystúpenie, ktoré tu vzbudilo relatívne vášnivú diskusiu. Jasne pomenoval problémy, ktoré naša ekonomika má, a tiež spochybnil tú gloriolu vašich reforiem, pričom ich nazval skôr neúspešnými experimentmi. Úplne s ním súhlasím pri analýze dopadov najmä zavedenia mystifikovanej a často glorifikovanej rovnej dane.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, čas dopoludňajšieho rokovania vypršal. Pán poslanec Počiatek o 14.00 hodine môžete pokračovať vo svojom vystúpení. Prerušujem rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine vystúpením pána poslanca Počiatka.

    Pán predseda výboru pre kultúru a médiá, nech sa páči. Zapnite pána predsedu Jarjabka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja len chcem kolegom z výboru pre kultúru a médiá oznámiť, že výbor je teraz ihneď v miestnosti výboru pre kultúru a médiá. Čiže všetkých členov srdečne pozývam. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som otvoril popoludňajšie rokovanie šiesteho dňa 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012. Máte ho ako tlač 495.

    Vítam opäť pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, ako i spravodajcu, predsedu výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Jozefa Kollára a konštatujem, že sme prerušili vystúpenie dopoludnia pána poslanca Jána Počiatka, ktorému teraz dávam slovo na dokončenie jeho vystúpenia v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pokúsim sa teda pokračovať odtiaľ, kde som skončil. A podľa mňa to bolo približne v tejto pasáži. Tá pasáž bola o mýte o rovnej dani. To by sa mohlo spodobiť s tým mýtom trestným. Čiže pasáž sa volá mýtus o rovnej dani. Môže byť?

    Čiže tak ako kolega Marcinčin upozornil, ako sme na tom z pohľadu príjmov voči HDP, ako aj výdavkov voči HDP čiže miere prerozdelenia, je úplne jasné, že dnes už podľa teda neaktuálneho návrhu rozpočtu, bude treba zrevidovať tie čísla, budú ešte horšie, mala poklesnúť miera prerozdelenia k 33 % v roku 2014 a príjmy verejnej správy voči HDP. Čiže dane, odvody a ostatné príjmy mali skončiť na 31 %. Ak by sa to takto stalo, tak náš malý štát by sa stal najmenším v bohatom svete, na úrovni Rumunska by sme boli.

    No ale veľa tu bolo povedané o tom, koľko pracovných miest v minulosti pribudlo a prečo pribudli. Pravica neustále opakuje, že je to vďaka ich reformám. Skutočná pravda je, že investori, ktorí prišli na Slovensko a priniesli nové pracovné miesta, boli draho zaplatení. A v podstate sme si ich kúpili často veľmi draho za investičné stimuly a daňové prázdniny. Tí vytvorili nové pracovné miesta, samozrejme, vďaka im za tieto pracovné miesta. Čiže dane poväčšine aj tak neplatili. Mali jednoducho prázdniny. A jasne vidieť, akí sú na to citliví, ako sa správajú v prípade, že im tieto prázdniny alebo tieto úľavy končia. Vydierajú a domáhajú sa opäť takýchto úľav. A bolo to vidieť aj v posledných mesiacoch v reálnom priamom prenose. Čiže koncept malého štátu podľa viacerých ekonómov aj celosvetovo zlyháva a bude sa treba nad tým vážne zamyslieť. Takže tvrdenie, že vysoké rasty v minulosti sú výsledkom len reforiem, je podľa mňa mýtus. Hlavnou príčinou sú teda kúpení investori a, samozrejme, veľmi dôležitý prvok, celosvetová konjunktúra, ktorá trvala veľmi dlhé obdobie. Keby to totižto fungovalo tak, ako tu pravica tvrdí, tak váš model rovnej dane a vôbec daňový systém, ako je nastavený, bude funkčný aj v ťažkých časoch, ktoré máme teraz, a netreba v princípe robiť žiadne zásadné úpravy tohto daňového systému. Ale dnes všetci úplne jasne vidíme, že súčasný daňový systém neprináša dostatok príjmov, aby bol štát schopný zabezpečiť činnosti, ktoré zabezpečovať má, pokiaľ to nebude tak, že štát prestane v takej miere zabezpečovať tie služby, ktoré má zabezpečovať, a ľudia si ich budú proste platiť.

    Aj samotná pravica plánuje zásadné zmeny daňového systému, aj keď zámerne presne nehovorí, o aké ide. Na jednej strane odmietajú naše návrhy, čo je zdanenie bohatých, veľkých firiem, bánk a dividend, na strane druhej nepomenúvajú jasne žiadne zo svojich opatrení.

    Vrátim sa ešte ku kolegovi Marcinčinovi. Tvrdí tiež, že rozpočet v podstate nemá žiadnu víziu. Tvrdí, že treba podporovať školstvo, infraštruktúru, sú známe veci, hovorí presne to, čo hovoríme aj my, a môj záver k tomu je, že je jasné z tohto, že pravica balamutí voličov na všetkých frontoch, pričom momentálne je situácia taká, že ministerstvo financií je už rezignované a sektory dopadnú tak, že budú žalostne nedofinancované v duchu modelu malého štátu a veľmi nízkej miery prerozdelenia na úrovni Rumunska.

    Ešte nadviažem na to. A vlastne taký môj záver k tomu je, že sa jasne ukázalo, že takéto zoskupenie strán nie je vôbec schopné vládnuť v ťažkých časoch. A nakoniec sa to ukázalo v úplnej nahote, keď celý tento projekt vlády šiestich strán, alebo neviem, koľko ich vlastne bolo, skrachoval, keď si samotné sebe vyslovili nedôveru. Aký lepší a zreteľnejší dôkaz o neschopnosti vládnuť môže byť ten, že si niekto sám sebe vysloví nedôveru? Bohužiaľ, to má vážne, miestami až katastrofálne dôsledky. Jedným z nich je aj tento rozpočet, o ktorom momentálne rokujeme. To, prečo sa to stalo, je tiež jasné, pretože strany, toto zoskupenie mnohých strán nasľubovalo pred voľbami množstvo vecí a bolo úplne evidentné, že nebudú mať schopnosť to v tomto kolektíve splniť. A de facto získali takto falošný mandát. Je jasné, že následne z toho vznikli hádky, ktoré vyústili až do toho, že uznali, že si vyslovia nedôveru. Tak si ju vyslovili. Teraz sa pokúšajú o to isté, zahmlievať pravdu, deformovať realitu, spoliehať sa na to, že populistickými mediálnymi výstupmi opäť získajú falošný mandát. Čiže realita je taká, že ste sľubovali pred voľbami zázrak, a predpokladám teda, že ho budete sľubovať opäť, a dodali ste prepadák, žiadne zázračné riešenia sa nekonali, lebo jednoducho ste ich nemali, ani ich nemáte, aj keď sa tvárite teda, že po voľbách bude všetko ináč a vytasíte ten legendárny excalibur a všetko bude v poriadku. Jednoducho to tak nie je. A je to zavádzanie. Keby ste totižto tie opatrenia mali, tak by ste ich logicky museli realizovať teraz. Tento rozpočet je toho úplne najjasnejším dôkazom, je dôkazom neschopnosti a úplnej rezignácie na konsolidáciu verejných financií. Prečo? Preto, lebo už aj na báze tejto optimistickej prognózy, na ktorej je rozpočet postavený, je, dúfam, už všetkým jasné, že je to len zbožným želaním, sú čísla naozaj veľmi zlé. Podľa tohto rozpočtu do roku 2014 stúpne dlh na takmer 52 % a v prípade, že by rast v budúcom roku bol nula, čo je už pomerne tiež optimistická verzia, tak by vyskočil dlh už v budúcom roku na 53 % a v roku 2014 až na 56 %. Toto sú čísla, ktoré už naozaj vzhľadom na to, že súčasná vládna koalícia stále vládne, už ohrozením krajiny, pretože je už jasne vidieť, že rizikové prirážky na náš dlh stúpajú, vláda sa len prizerá, rating je tiež pod tlakom. Keby ste chceli spochybňovať tieto čísla, čo spomínam, tak potom vás vyzývam všimnúť si, že v rozpočte existuje taká tabuľka, ktorá o tomto hovorí. Keďže však momentálne sme v stave, že nová prognóza sa premietla do rozpočtu len v podobe pozmeňujúceho návrhu, ktorý mení len tú zákonnú časť, tak tá vysvetľujúca časť nie je zrevidovaná. Čiže tieto čísla sú tam dnes neaktuálne. A bol by som veľmi rád, keby ministerstvo financií v čo najkratšej dobe zverejnilo tieto čísla a zoficiálnilo ich. Takže zatiaľ ich priblížim len takto, že v tej verzii rast by bol 1,7 % v budúcom roku. Hovoríme o tom, že v roku 2012 vyskočí dlh na 47,5 %. A ako som už hovoril, v roku 2014 bude na úrovni skoro 52 %. Celkový nárast takmer za tie 4 roky, o ktorých sa tu v rozpočte bavíme, alebo aj ten predchádzajúci rok, je to nárast o 14 mld. takmer. To je len pre porovnanie s minulosťou. Čo je však horšie, to je to, že ak ten rast teda nebude 1,7 %, čo je veľmi pravdepodobné, a bude nižší, povedzme, nulový, tak dlh bude v roku 2012 už 53,1 % a v roku 2014 cez 56 %, čo by znamenalo, že za vlády Roberta Fica, toľkokrát tu spomínanej predstaviteľmi súčasnej vládnej koalície, bol nárast na hlavu 1 867 eur a len podľa rozpočtu z prognóz rastu 1,7 % by v tomto rozpočte čiže pravicovom rozpočte bol nárast 2 548 eur na hlavu čiže 1 860 verzus 2 548. To je len o tom, kto ako zadlžuje alebo plánuje zadlžovať. Čo sa týka deficitu, tak stále sa tu skloňuje, že sa bavíme o deficite, ktorý je na úrovni 4,6 %, samozrejme, za predpokladu, že by tá prognóza naozaj platila a ten rast by bol 1,7 %. Ak to nebude, pričom si ja myslím a som presvedčený o tom, že to nebude, a myslím si, že k tejto téme sa ešte vrátime vo februárovej prognóze ministerstva financií, tak deficit bude v budúcom roku 6 % v prípade, že tá situácia bude taká, že to bude nula, nie mínus. Keby to bol mínus, tak, samozrejme, to bude oveľa viac a zároveň aj dlh narastie rýchlejšie. A myslím si, že toto sú úplne najdôležitejšie a najzákladnejšie fakty.

    Veľa bolo povedané v rozprave o jednotlivých detailoch kapitol, vzhľadom na čas nechcem už týmto zdržovať, takže len na záver poviem, vytrvalo a arogantne odmietate všetky návrhy z našej dielne, ktoré situáciu podľa nás vylepšujú. Vznikajú, samozrejme, aj paradoxy, keď urobíte názorové salto a prijmete aj niečo, čo sme my už dávno navrhovali, viď bankovú daň.

    Tvrdíte, že máte nejaké vlastné riešenia, že sa bavíte o tom v koalícii. Žiadne z nich neboli zverejnené ani kvantifikované. Je tu nejaká taká náznaková hmla o nejakých majetkových daniach a spotrebných daniach, ale žiadna detailná kvantifikácia, ktorá by jasne ukázala, že na skutočnú konsolidáciu tieto opatrenia stačiť nebudú, i keď hovoríte zase o nejakých tých tridsiatich, ktoré verejnosť nevidela, údajne aj s kvantifikáciou. Neviem, prečo ste ich nezverejnili. Kľudne ste ich mohli ukázať, že toto je rámec, o ktorom by sa dalo aspoň diskutovať. Čiže napriek tomu, že vládnete, je už úplne evidentné, že nič nerobíte, ani sa nechystáte urobiť, ide vám len o predvolebnú kampaň, kde sa podľa môjho názoru opäť chystáte zavádzať voličov. Mrzí ma, že teda nie sú verejné dáta. A je to čiastočné zahmlievanie pravdy. A aspoň na túto diskusiu tá tabuľka mala byť k dispozícii, aby všetci kolegovia v pléne vedeli, aké sú teda oficiálne čísla podľa novej prognózy vývoja dlhu a deficitu a eventuálne aj nejakého pesimistickejšieho scenára. Ale, to som povedal, k týmto číslam sa, dúfam, dostaneme v najbližšej dobe.

    A už na úplný záver. Podľa mňa je to dôkazom toho, že pravica je naozaj momentálne v úplnej agónii, nevie realizovať žiadne opatrenia, ktoré by momentálnu situáciu a hlavne potenciálne zhoršenú situáciu v budúcnosti stabilizovali. Nazval by som to útekom z bojiska. Rozpočet je toho najlepším dôkazom. Je postavený podľa mňa na nereálnom základe, bez rezerv a úplne je jasné, že ho čaká novela, taký je to kvalitný rozpočet. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Peter Zajac, Igor Matovič, Jozef Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Zajac. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Počiatek, ja som vystúpil v rozprave kriticky, ale z úplne opačnej pozície ako kritizujete štátny rozpočet na rok 2012 vy. Ja som hovoril o nedostatočných úsporných opatreniach. A je isté, že v roku 2012 bude musieť prísť k rozsiahlym úsporným opatreniam, o tom nieto pochýb, je isté, že existuje veľký priestor na takéto úsporné opatrenia, a je isté, že to je úplne opačná cesta, akú navrhujete vy a vaši poslanci, či to je v oblasti kultúry, športu, školstva alebo aj v mnohých iných oblastiach, rádia, televízie. Ja by som z nich spomenul len niektoré, kde, naopak, vy robíte vlastne predvolebnú kampaň, pretože keby sa malo všetko to realizovať v rozpočte na rok 2012, čo predstavili vaši kolegovia, tak by to znamenalo značné zvýšenie deficitu. To sú proste fakty, ktoré sa nedajú obísť. A ešte raz iba opakujem, že naše pozície sú úplne, ale celkom úplne opačné. Bohužiaľ, tento rozpočet na rok 2012 nie je a ani nemôže byť rozpočtom nejakých vízií, pretože je rozpočtom revízií a nevedno, do akej miery bude treba tie predpoklady revidovať v budúcom roku. V každom prípade, ak sa budú revidovať, tak to nepôjde tým smerom, o ktorom tu vy hovoríte, teda smerom ďalšieho neuveriteľného plytvania peňazí, ale smerom len nových a nových úspor. Ja som chcel len povedať, že ten priestor na úspory verejných výdajov tu je a že z nich bude v roku 2012 treba nevyhnutne čerpať.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Počiatek, vypočul som si také dve zaujímavé vety od vás. A to bolo, že pravicové strany získali falošný mandát a populistickými sľubmi oklamali voličov. Tu sa mi zdá, že trošku sme vymenili garde alebo ste vymenili garde. Totiž chcem sa opýtať, kto pred voľbami 2006 sľuboval, či to nebol náhodou SMER, ľuďom napr. odškodnenie klientov nebankoviek. Vykašľali ste sa na nich. A môžem povedať, že podvedených chudákov ste opäť nehanebne podviedli. Kto to bol? Nebol to náhodou SMER pred voľbami 2006, kto sľúbil, že zníži okamžite spotrebné dane na benzín a naftu? Štyri roky ste neurobili nič, tri mesiace pred voľbami vás prinútili štrajkujúci autodopravcovia k tomu, že ste museli znížiť spotrebnú daň na naftu. Kto sľúbil, že nebudeme rozkrádať ako za Dzurindu a potom následne spáchal mýtny tender za 7 mld. korún, kde 7 mld. korún skončilo vo vrecku kamaráta? Nebol to náhodou SMER? Kto to bol, že sľúbil, že zavedie okamžite, ako sa dostane k moci, bankovú daň, a 4 roky ani nepípol a žiadnu bankovú daň nezaviedol? Nebol to náhodou opäť SMER? Takže myslím si, že používať reči typu, že pravicové strany získali falošný mandát a populistickými sľubmi oklamali voličov a znova sa ich budú snažiť oklamať, je smutné minimálne a je falošné z vašich úst.

  • Pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja mám dve jednoduché otázky. Pri tejto plamennej kritike rozpočtu sa chcem spýtať, či máte informáciu o tom, že 62 poslancov strany SMER bude hlasovať proti tomuto rozpočtu, to by ma skutočne zaujímalo. A druhá otázka je k tým údajom, ktoré vy spomínate a ktoré by niekto mal odtajiť alebo zverejniť. Ja len pripomeniem tému, ktorá bola pri voľbách v roku 2010, keď záverečný účet ste vy odtajili až po voľbách. Ďakujem.

  • Reagovať bude teraz pán poslanec Ján Počiatek. Zapnite, prosím vás, pánovi Počiatkovi mikrofón. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Zajac, k vám len krátko. My sme nepodávali žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré by menili výdavkovú obálku, takže v rámci rozpočtu to, čo hovoríte, nie je pravda.

    Pán Matovič, vám rád pripomeniem to, kto získal a nezískal falošný mandát. Voliči vyvodili už z toho závery pre nás. A my už politické náklady sme zniesli vo voľbách v roku 2010 za sľuby z roku 2006. To je po prvé. Po druhé, ale vy sa zamyslite nad sebou a ja vám vymenujem z toho len také najzvučnejšie. Nebudú žiadne vyššie dane, ste sľubovali všetci dokopy, žiadny euroval, 120 nápadov, to je aj 100-sľubová strana, v ktorej vy ste sa zviezli do parlamentu, legalizácia marihuany, odvodový bonus, o homosexuálov ste sa chceli nejako starať. To snáď srandujete? Veď vy ste nesplnili absolútne nič z toho, na báze čoho ste sa vy do parlamentu dostali. A ja verím, že ako v našom prípade, tak aj vo vašom prípade v najbližších voľbách z toho bude vyvodená politická zodpovednosť voči vám. Takže stojím si za tým, že ste sa dostali do parlamentu na báze falošného mandátu, pretože bolo jasné, že nič z toho nezrealizujete. A tak sa to presne aj stalo. Vôbec nič ste nezrealizovali a vôbec sa neobávam toho, že presne s týmito heslami pôjdete do ďalších volieb a opäť sa budete snažiť získať falošný mandát a opäť je úplne jasné, že nič z toho sa realizovať nebude a bude sa realizovať niečo úplne iné, to, čo teraz tajíte, čo sa bude v skutočnosti realizovať.

    A k pánovi poslancovi Viskupičovi, k jeho otázke. Viete, u nás hlasuje každý sám za seba, má slobodný mandát. Neviem, ako je to u vás, ale pokiaľ sa dívam, tak to asi tak úplne nie je, pretože tu máte vy jasne daný synchrón, kto ako z vás bude za vás hlasovať.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ján Senko, nie je prítomný. Pretože to je druhýkrát, tak nieže stráca poradie, ale nemôže už ďalej vystúpiť. S Ľubošom Martinákom je to podobné. Maroš Kondrót taktiež nie je prítomný. Stráca možnosť vystúpenia v rozprave. Žiga Peter nie je prítomný. Taktiež nemôže už vystúpiť. Ján Podmanický nie je prítomný. Andrej Kolesík nie je prítomný, Ondrej Matej, tiež ho v sále nevidím. Tiež stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Ján Richter nie je prítomný. Stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Darina Gabániová je neprítomná. Nemôže vystúpiť už v rozprave. Viktor Stromček taktiež stráca nielen poradie, ale aj možnosť zapojiť sa do rozpravy.

    Štefan Zelník, ktorý je ďalším prihláseným v poradí, je v sále prítomný, takže mu teraz udeľujem slovo v rozprave.

    Poprosím technikov, aby mená tých poslancov, ktorých som prečítal a ktorí neboli prítomní, sa už na tabuli neobjavili, lebo to je druhýkrát, čo prišli o poradie, čiže stratili možnosť vystúpiť v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k zákonu o štátnom rozpočte z pohľadu situácie v zdravotníctve.

    Celkový dlh v rezorte zdravotníctva bol ku koncu roka 2010 vo výške 285 mil. eur. Rok predtým sa pohyboval na úrovni 193 mil. eur a medziročne teda stúpol takmer o 100 mil. eur, čo predstavuje priemerný mesačný rast 7,7 mil. eur. Pritom počas roka 2010, najmä v druhom polroku 2010 prišlo k rýchlejšiemu rastu dlhov oproti prvému polroku z hľadiska dynamiky zadlžovania. Napriek tomu, že bolo evidentné, že zdravotníctvo bolo podfinancované, vládna koalícia schválila v zákone o štátnom rozpočte pre rok 2011 zníženie platby štátu za svojich poistencov, a to ak predtým rok to bolo 4,78 %, tak pre rok 2011 bola schválená sadzba štátu za svojich poistencov na úrovni 4,32 %. Výpadok zdrojov iba na štátom platenom poistnom bol potom 85 mil. eur, t. j. okolo 2,5 mld. Sk. Zvýšením sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 % sa automaticky zvýšili aj ceny energií, pohonných hmôt, potravín, ale aj špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Zdravotné poisťovne pri nižšom príjme, ale aj v snahe vyrovnať deficit z predchádzajúceho obdobia znížili cenu bodov a znížili finančné objemy pre zdravotnícke zariadenia. Na jednej strane sa teda znížili príjmy, na druhej strane sa pre zdravotnícke zariadenia zvýšili výdavky. V denníku SME 1. 4. 2011 bolo uverejnené, že ani nové vedenie štátnych nemocníc nedokáže platiť Sociálnej poisťovni, koncom februára bol dlh zariadení pod ministerstvom zdravotníctva viac ako 34 mil. eur, od konca roka 2010 sa zvýšil o 6 mil. eur, zadlžovaniu nezabránili ani úsporné opatrenia nových riaditeľov, o ktorých hovorí minister, či nemocnice, dokopy verejné nemocnice dlhujú Sociálnej poisťovni 48 mil. eur.

    Pri prerokovávaní zákona o štátnom rozpočte na výbore pre zdravotníctvo pracovníci ministerstva zdravotníctva oznámili, že viaceré nemocnice neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Treba povedať, že Sociálna poisťovňa však nie je jediná, ktorej zdravotnícke zariadenia neplatia. Nemocnice dlhujú dodávateľom elektriny, tepla, dodávateľom liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a tak ďalej. V dôsledku nedofinancovania vzniká mimoriadne napätá situácia v rezorte zdravotníctva. A vláda predložila rozpočet, ktorý opäť znižuje platbu štátu za svojich poistencov na hranicu 4 %. Minister zdravotníctva už minulý mesiac dal príkaz riaditeľom, aby lekárom zvýšili platy. Na programe rokovania Národnej rady je aj úprava platov pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Áno, ohodnotenie práce lekára či zdravotnej sestry nezodpovedá ich náročnej práci a všetci súhlasíme s tým, že majú nárok na lepšie ohodnotenie. Nariadiť však či schváliť takéto zvýšenie platov bez adekvátneho navýšenia zdrojov je absolútne nezodpovedné a bude to mať za následok rýchlejšie a razantnejšie vytváranie dlhu, čo po voľbách môže vyústiť do všeobecného kolapsu zdravotníctva.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, včera, t. j. 6. 12. 2011 Asociácia nemocníc Slovenska vydala vyhlásenie. Dovoľte mi, aby som ho vám prečítal. Vyhlásenie Asociácie nemocníc Slovenska v Martine 6. 12. 2011: „Asociácia nemocníc Slovenska sa kvôli pretrvávajúcim pochybnostiam o dostatočnosti finančného krytia navýšenia miezd lekárov a sestier zo zdrojov zdravotných poisťovní opakovane a naliehavo obracia na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s požiadavkou na úpravu návrhu štátneho rozpočtu a zvýšenie platby za poistencov štátu pre rok 2012. Navýšenie finančných zdrojov minimálne o 100 mil. eur pre zdravotníctvo by garantovalo finančné krytie navýšenia miezd lekárov a sestier a rozsah zdravotnej starostlivosti na úrovni roku 2011. Nedostatočné navýšenie finančných zdrojov pre lôžkové zdravotnícke zariadenia združené v Asociácii nemocníc Slovenska spôsobí zhoršenie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov a ďalšiu nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov vrátane lekárov a sestier a v konečnom dôsledku kolaps týchto nemocníc.“

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vyhlásenie len časti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Situácia bude podobná aj u iných poskytovateľov. Ak sa má naplniť platovka lekárov a zdravotných sestier, musia prísť na to adekvátne zdroje. A jediné takéto zdroje môžu zdravotnícke zariadenia dostať na základe zmluvného vzťahu zo zdravotných poisťovní. Sľuby, že zdroje budú z ušetrených liekov, to nie je ani vrabec na streche. Vyhovárať sa, že keby bola prebehla ich transformácia na akciovky, situácia by bola iná, tiež neobstojí, pretože zmena na inú právnu formu pri nedostatku zdrojov problém nerieši. Je to veľmi jednoduchá matematika. Ak musím zvýšiť z tých istých peňazí mzdy, musím ich zobrať z prevádzky, a to na úkor nákupu liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, alebo to musím urobiť nezaplatením faktúr za teplo, elektrinu alebo iné komodity. V konečnom dôsledku na to doplatí občan a pacient, lebo sa to prejaví v znížení dostupnosti, ale aj v znížení kvality zdravotnej starostlivosti.

    Schválenie pripraveného rozpočtu z pohľadu zdravotníctva je časovanou bombou pre novú vládu. Takto podhodnotený rozpočet pre rezort zdravotníctva môže byť v budúcom roku príčinou kolapsu celého systému zdravotníctva. Preto vás prosím, pán minister financií, je čas, prosím vás, prehodnoťte rozpočet pre zdravotníctvo a doplňme jeho zdroje cez zdravotné poisťovne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Zelníkovi.

    Faktické poznámky na jeho vystúpenie neevidujem, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A je do rozpravy prihlásený ďalej pán poslanec Galko, ktorý nie je v sále, čiže prichádza o možnosť vystúpenia v rozprave, ďalej pán poslanec Saloň, ktorého tiež nevidím v sále, taktiež nebude už môcť vystúpiť v rozprave. Ďalším je pán poslanec Číž Miroslav, ktorý nie je v sále prítomný, preto nebude už môcť vystúpiť v rozprave, rovnako ako pán poslanec Ľubomír Jahnátek.

    Ďalším poslancom, ktorý je prihlásený do rozpravy, je pán poslanec Peter Kažimír, ktorého vidím v sále, a preto mu dávam priestor na vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vidíte, že rečníkov nám ubúda postupne, tak mi dovoľte relatívne v krátkosti sa vyjadriť k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

    Ja by som si dovolil začať, dámy a páni, takou fikciou. Predstavte si, že by tento návrh rozpočtu predkladal milý, usmievavý, skromný minister financií, ktorý je schopný dosahovať dohodu naprieč politickým spektrom, pretože mu ide v prvom rade o záujem krajiny a druhom rade o jeho vlastné ego. Predstavte si, že by predkladal takýto minister rozpočet, ktorý by bol založený na realistických prognózach, ktorý by nebol spochybňovaný tu výkrikmi z Bruselu, tu z nejakej tej komerčnej banky slovenskej o tom, aký rast Slovensko v budúcom roku bude mať. Predstavte si, že by ten rozpočet nemal v sebe zakomponované diery z hľadiska financovania jednotlivých výdavkov, zvlášť takých citlivých na obsluhu verejných služieb, ako je zdravotníctvo alebo školstvo. Je vám asi jasné, že keby to tak bolo, tak neviem si predstaviť, že by tie desiatky mojich predrečníkov mali kožu na tvári a že by boli schopné s veľkou dávkou cynizmu kritizovať takýto návrh rozpočtu tak dlho a tak trpezlivo. No ale, bohužiaľ, opak je pravdou. Rozpočet, ktorý máme pred sebou, ja osobne považujem za ďalší pracovný variant. Veľmi dobre viete, že vláda vyprodukovala v rámci normálneho legislatívneho procesu, v rámci prípravy východísk, potom v lete prípravy samotného rozpočtu v nie ľahkej situácii, to treba proste priznať, návrh rozpočtu na základe nejakého rastu, ktorý aktualizovala pred necelým mesiacom. No problém je ale ten, že máme za sebou jesennú prognózu Európskej komisie, ktorá hovorí o raste 1,1 % HDP. A máme tu naozaj, stačí si otvoriť dnešné noviny, vyjadrenia Štatistického úradu, ktorý hodnotí možný vývoj rastu našej ekonomiky v tomto roku, z ktorého sa dá, samozrejme, anticipovať vývoj aj v budúcom roku. Máme tu už aj naozaj výkriky do tmy z komerčných bánk od analytikov týchto bánk, ktorí sa normálne oficiálne podieľajú na makroekonomickej prognóze, chodia aj do výboru pána ministra a podieľajú sa na tom produkte, ktorý sa volá makroekonomická analýza. A následne sa z nej vyratúvajú aj jednotlivé príjmy daní a výdavkov. A treba povedať, že napr. už hovorí o prognóze rastu Tatra banka mínus 0,5 %, Slovenská sporiteľňa 1 %, ING plus 0,5 %. Je evidentné, že nie sme schopní ísť nejakou veľkou dávkou miery istoty, prognózovať a dohodnúť sa na tom, aký ten rast bude. Ale je nám asi dosť jasné, a mohli by sme sa na tom zhodnúť, pokiaľ by nám to nebolo politicky nepríjemné, myslím tým rôzne skupiny aj v tomto pléne, boli by sme schopní asi odhadnúť to, že nie je žiadny dôvod na to, aby ten vývoj bol lepší, ako ho pred necelým mesiacom hodnotilo ministerstvo financií.

    Ja by som chcel ísť trošku dozadu. Je nám asi úplne jasné, že keby sme cestovali v čase, tak by sme videli, že táto situácia, pred ktorou stojíme dnes, tu bola koncom roku 2008. Ona tu bola a nebola, nedá sa to úplne stotožniť, pretože dnes sme o niečo múdrejší, ale pozrel som si predikcie Európskej komisie, ktoré nám predpovedali rast na rok 2009, a poviem vám také zaujímavé čísla. Na jar roku 2008 Európska komisia tvrdila, že slovenská ekonomika bude rásť tempom 6,2 %. Na jeseň už tvrdila, že to bude 4,9 %. Tu podotýkam, že takisto upravená makroprognóza, vtedy nami upravená, tesne pred prijímaním rozpočtu hovorila o raste 4,7 % plus. Na jar roku 2009 to už bolo mínus 2,6 %, odkaz z Bruselu. A na jeseň hovorili o mínus 5,8 %. Výsledok reálny už veľmi dobre poznáte. A je zapísaný aj v histórii a v análoch. To bolo skoro mínus 5 %.

    Toľko o prognózach a toľko o tom, ako by to mohlo vyzerať aj ďalej s tým dodatkom, že naozaj dnes nemáme v rukách to, ako to bude vyzerať budúci rok, pretože sme pod vplyvom externého prostredia, a aj o veciach, o ktorých bude hovoriť pán minister v informácii o summite. Samozrejme, aj od reakcie finančných trhov na opatrenia posledného summitu bude záležať, ako sa bude vyvíjať európska ekonomika v budúcom roku, chcem ale podotknúť, že som presvedčený o tom, že rast 1,7 % a z toho vypočítané príjmy na daniach a odvodoch a z to ho vypočítaný deficit 4,6 % je dnes už nereálny a neudržateľný. Ak sme si urobili prepočty, ďakujem ministerstvu financií, že vytvorilo možnosť akejsi kalkulačky, kde sa dá veľmi rýchlo prerátať, aký dopad by mohol mať ďalší a ďalší prepad ekonomického rastu, ak by sme hovorili o relatívne pesimistickom scenári nulového rastu na budúci rok, dostávame sa pri týchto plánovaných výdavkoch na deficit 6 % a dostávame sa, a to je, priatelia, naozaj už strašidelná informácia, na výšku dlhu vyše 53 %. A to je, dámy a páni, aj vo vnímaní toho, o čom budeme hovoriť zajtra, vo vnímaní zákona o rozpočtovej zodpovednosti už pásmo, v ktorom sa budú prijímať prvé, nie úplne populárne opatrenia.

    Toľko o tej situácii a o prognóze, ako ju vidíme my, a toľko o tom, ako vnímame reálnosť predkladajúceho sa rozpočtu.

    Ja z tohto pohľadu, pán minister, sa nemôžem ubrániť, samozrejme, komentáru toho, že, samozrejme, vy dávate na stôl nejaké čísla, nejaký scenár, ku ktorému ale podľa mňa sa nemôžete pevne postaviť, pretože ak už dnes odkazujete, že, samozrejme, pri možnom negatívnom vývoji, bude treba reagovať, je mi jasné, že bude treba reagovať. Možno by ste mohli povedať aj B, že prebehli alebo prebiehajú nejaké konzultácie aj s Európskou komisiou a že už sú tu nejaké signály o tom, že Európska komisia nebude akceptovať takýto vývoj verejných financií na Slovensku v budúcom roku, že takto plánovaný deficit je odklon od trajektórie sľúbenej v Programe stability na najbližšie roky a že sa odkláňame od nášho záväzku konsolidovať verejné financie do roku 2013 na 3 %, lebo, pán minister, neplatí tu tá jednoduchá premisa, ktorou sa oháňate. A to je to, že nemal by, to je tuším citát, byť pre žiadnu vládu problém konsolidovať ich v roku 2013 o 1,6 %. Nám sa totiž môže pri veľmi nepeknom scenári, vymyslím si, napr. politického patu po parlamentných voľbách naozaj stať, že skončíme s deficitom v budúcom roku na úrovni 6 %. A potom ich treba konsolidovať o 3 %. A tu si, podotknem, opäť dovolím obrátiť sa do minulosti, rok 2009 bol poznamenaný prepadom ekonomického rastu, ale rok 2010 bol poznamenaný zase prepadom príjmov, čo dnes sa nám zdá úplne logické. Bohužiaľ, tým, čo robili prognózu na rok 2010, sa to až tak logické nezdalo, ale v roku 2010 bol výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške vyše 600 mil. eur. Z tohto pohľadu ak sa staviame k veciam zodpovedne, a musíme rátať s tým horším scenárom, tento rozpočet s deficitom 4,6 % založený na raste 1,7 %, vážnym, pán minister, naozaj vážnym spôsobom ohrozuje splnenie konsolidačného úsilia v roku 2013. A som presvedčený o tom, že tak to vidí aj Európska komisia. A takto nám to aj zvýšeným hlasom odkáže s uplatnením tých pravidiel, po ktorých tak hlasne voláte aj my voláme a za ktoré hlasujeme z hľadiska poriadku verejných financií v krajinách eurozóny.

    Tu si dovolím jeden malý komentár. Ak sa napr., pán minister, hlásime naozaj aj k posledným výzvam kancelárky Merkel a prezidenta Sarkozyho ohľadom väčšej miery integrácie fiškálnych politík, akým problémom nám potom môže byť akceptovať prognózu Európskej komisie ohľadom rastu? Je nám predsa úplne jasné, že ak sa už od budúceho roku budeme podrobovať tzv. ex ante analýzy, tak je nám predsa úplne jasné, že ex ante analýza bude zahŕňať dáta, ktoré prídu z Bruselu, to znamená, mysľou budeme podliehať pohľadu, ktorý bude zo strany Komisie. A Komisia vidí ten rast na budúci rok na úrovni 1,1 %, čo v prepočte na výšku daňových príjmov a deficit je už ďaleko od úrovne 4,6 %. Naša odpoveď na to je, dámy a páni, že je to hra s ohňom. A je to hra s ohňom od ľudí, ktorí veľmi hlasne v rokoch 2009 a 2010 kritizovali náš prístup k sanovaniu verejných financií, a to, samozrejme, abstrahujúc od toho, že za výsledky roku 2009 nenájdete jednu jedinú výčitku z Komisie, z OECD alebo z Medzinárodného menového fondu, ktorá by fiškálnu reakciu vtedajšej vlády a vtedajšiu situáciu kritizovala.

    Takže toľkoto k tejto realite.

    Ja, samozrejme, z hľadiska povinnosti, i keď ten rozpočet je v takom stave, že ja sa nebudem zapodievať analyticky jednotlivými kapitolami, o to sa tu pokúsili moji predrečníci, vytiahnem zopár čísiel podfinancovania niektorých oblastí. Hovoríme napr. o poklese výdavkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest financovaných priamo zo štátneho rozpočtu, kde je pokles o skoro 19 mil. eur. Chcem poukázať na výdavky štátneho rozpočtu na výstavbu a obnovu bytového fondu, kde je pokles o 10 mil. eur. Chcem poukázať na pokles o 10 mil. eur na národné programy aktívnych politík práce, o tom sa tu hovorilo, o tom hovoril kolega Braňo Ondruš, v čase, keď opäť tu očakávame aj podľa oficiálnych prognóz nárast nezamestnanosti budúci rok o dve-tri desiatky tisíc nezamestnaných. Chcem poukázať na pokles zdrojov na ministerstve pôdohospodárstva na financovanie rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja a takisto, pre kolegov z SaS, na pokles podpory investičných stimulov vo výške, je tam menej o 29 mil. eur na budúci rok. To sú všetko programy, ktoré majú súvis aj s rastom, aj s investíciami, aj s rozvojom a zamestnanosťou ako takou.

    Chcem sa vrátiť, samozrejme, aj k politickej časti môjho prejavu. A musím, samozrejme, podotknúť, že hovorím dnes k ľuďom predkladateľom a k ľuďom ktorí budú hlasovať za tento zákon roka, ktorí sa tu pred pätnástimi-šestnástimi mesiacmi vo svojom programovom vyhlásení zaviazali k tomu, že urobia všetko pre to, aby sa zvýšila životná úroveň ľudí na Slovensku. No, bohužiaľ dámy a páni, výsledky, tvrdé dáta hovoria niečo iné. Je mi jasné, že ste otváraním šampanského v lete tohto roku ohlásili ukončenie úpadku, započatého, vaším politickým jazykom, nami, ukončeného vami, no ale, bohužiaľ, opäť, tvrdé dáta hovoria o niečom inom.

    Zopakujem to, čo hovorili kolegovia.

    Otázka ekonomického rastu. Ten dnešný, tohtoročný je ešte celkom v poriadku, ale evidentne nestačí na to, aby mohol vytvárať dostatočnú mieru napr. tvorby pracovných miest na to, aby poklesla nezamestnanosť, pretože podľa jesenných štatistických údajov miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla oproti obdobiu v čase, keď ste preberali vládu. V júni 2010 to bolo 375 000 nezamestnaných, teraz na jeseň to bolo 390 000 nezamestnaných. Hovoríme o evidovanej nezamestnanosti vo výške 13,35 %, čo je o vyše percento navyše oproti nezamestnanosti v júni minulého roku. A je to vlastne s výnimkou jedného mesiaca najvyšší údaj od roku 2005, čiže to je otázka nezamestnanosti.

    Otázka zamestnanosti. Áno, bola tu dobrá správa z polovice tohto roku, keď sa podarilo vytvoriť v prvej polovici roku niekoľko desaťtisíc pracovných miest, no ale predikcia už na budúci rok je rast zamestnanosti o nejakých tritisíc tri a pol tisíc pracovných miest napriek tomu, si veľmi dobre pamätáte, že s akým humbugom a slávou sa tu odhlasovala novela Zákonníka práce, ktorá paradoxne v čase tohto ekonomického cyklu môže napomáhať, alebo zjednodušuje výpovede a zjednodušuje vytláčanie ľudí na trh práce. Keď vám, samozrejme, pripomeniem, bude to asi nepríjemné, musím vám pripomenúť vaše plány, povedzme, o tom, čo chcete urobiť so železničiarmi, ktorých ste vyhodili na ulicu. Treba hovoriť o sľuboch pána ministra Mihála, ktorý tvrdil, že každý jeden nezamestnaný železničiar dostane prácu napr. na vysokozdvižných vozíkoch niekde na Považí. No len nikto z týchto železničiarov, bohužiaľ, prácu nemá. A ja môžem oceniť gesto ministra, ktorý krstí vlaky, ktorý sa zľutoval nad šesťsto železničiarmi, ktorých nevyhodil pred Vianocami, aby si mohli z poslednej výplaty kúpiť darčeky pre deti. Ale oni o tú prácu prídu po ruských Vianociach, hneď v januári. Takže toto je situácia na našom pracovnom trhu. A toto je, bohužiaľ, aj tá žalostná správa o tom, ako naša ekonomika vyzerá z hľadiska zamestnanosti. A to je ináč problém, ktorý nie je problém tejto vlády. Problém tejto vlády je nízka zamestnanosť, na úrovni pod 60 %. Keď si to porovnáme so susedným Rakúskom, je to cez 70 %. V susednom Česku je to okolo 65 %. Takže, a to hovoríme, samozrejme, o tisíckach ľudí, ktorí neprispievajú svojimi odvodmi, svojimi daňami do štátneho rozpočtu. To je problém, tento konkrétny, nízka zamestnanosť, nielen tejto vlády, lebo je to, samozrejme, pretrvávajúci dlhodobý stav prepletený s prekliatím dlhodobej nezamestnanosti s nezamestnanosťou mladých ľudí, s nezamestnanosťou nízko kvalifikovaných ľudí. No na toto sa nenašli žiadne recepty. A obávam sa, že ani v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý je akousi chrbticou jednotlivých ekonomických politík, sa žiadne odpovede na toto nenachádzajú.

    Ak hovoríme o životnej úrovni a o nezamestnaných, musíme hovoriť aj o reálnych mzdách. A opäť je tu nepríjemná pravda, v tomto roku poklesli reálne mzdy, keď posledný údaj, medziročný, hovorí o mínus 0,9 %. Je to ojedinelý jav na Slovensku, ale je tu, pričom môžeme len dúfať, že prognóza, ktorá hovorí o desatinkovom raste na budúci rok, bude splnená, aj keď myslím si, že dôvody na optimizmus tu žiadne nie sú. No a, samozrejme, reálna mzda je výsledok porovnania rastu nominálnych miezd, kde veľmi asi dôvod na optimizmus naozaj nie je. A je to, samozrejme, aj výsledok vplyvu inflácie. No a tu už je problém, lebo veľmi dobre viete, že Slovensko bojuje celý tento rok s vyššou ako priemernou infláciou meranou či už na základe národnej metodiky alebo na základe harmonizovaného indexu.

    A tu vám musím pripomenúť taký zvláštny jav. Totiž v roku 2006, keď sme preberali vládu, bola inflácia na Slovensku najvyššia spomedzi krajín V-4. A v podstate krajinu v roku 2010 sme odovzdávali s jedným z najvyšších rastov ekonomických a s najnižšou infláciou. V júni 2010 bola inflácia na Slovensku 0,7 %, v Čechách 1 %. 5 % v Maďarsku a 2,4 % v Poľsku. Ale kde sme teraz? Opäť na chvoste krajín V-4, teda tak ako pred nejakými piatimi rokmi. Sme proste najrýchlejší, keď cenový index na Slovensku z krajín V-4 rastie najrýchlejšie. V októbri bol rast cien meraný metodikou harmonizovanej inflácie, bolo to v Českej republike 2,6 %, v Maďarsku a Poľsku 3,8 % a u nás 4,6 %. Sú to dosť veľké rozdiely. A tu treba pripomenúť to, čo hovorí v prospech týchto krajín, ktoré nie sú v eurozóne. Totiž majú možnosť devalvácie svojej meny, ku ktorej reálne dochádza. A tá devalvácia úplne logicky by sa mala odzrkadľovať v inflácii. To znamená, že mali mať vyššiu infláciu cez tento menový kanál. Ale paradoxne my s eurom máme vyššiu infláciu ako krajiny, ktoré majú vlastnú menu. Čiže to je taký zvláštny ekonomický jav, ktorý sa, obávam sa, opakuje akosi periodicky v časoch vlády. Že by to bolo v časoch vládnutia pravice? O tom hovorí štatistika.

    Takže toľko reálne mzdy, toľko inflácia.

    Ja oceňujem relatívne pevné nervy pána ministra, ktorý možno o pár hodín predstúpi pred túto snemovňu s návrhom štátneho rozpočtu, aj keď si podľa medializovaných informácií asi stále nemôže byť istý, či má dostatok hlasov, o tom sa možno dozvieme o chvíľu z vystúpení ďalších kolegov, ale viete veľmi dobre, že legitímnym legislatívnym procesom sme sa niekoľkokrát pokúsili a pokúšali podať náš pohľad na svet, ako riešiť tento problém. Určite ste si všimli, že žiadny z našich poslancov nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by navyšoval deficit. To znamená, my sme sa v tejto situácii neuberali veľmi lákavou cestou návrhov, ktoré by mali navyšovať výdavky. A to nehovorím ja, to hovorí často pán minister. A to je naozaj pár mesiacov pred voľbami. Čiže z tohto pohľadu ak by ste boli ochotní, mohli by ste oceniť tento prístup. Čiže nepodávame žiadne návrhy na zvyšovanie výdavkov, nechceme atakovať výšku deficitu, ktorý už podľa nás je dnes vysoký. A hľadali sme spôsob, ako dostať do rozpočtu ďalšie príjmy. A nechcem ich tu opäť opakovať, lebo sú známe, sú pomenované, sú v legislatívnej podobe. A týkajú sa či už bankového odvodu alebo zmeny daní priamych v oblasti fyzických alebo právnických osôb. Ale tieto opatrenia by mohli doniesť do štátneho rozpočtu vyše 200 mil. eur. To znamená, mohli by znížiť tento deficit o 0,3 %. To bola naša iniciatíva, iniciatíva opozície.

    A na strane koalície vám musím povedať, že vaša snaha bola veľmi chatrná. Hovorí sa tu o nejakých tridsiatich opatreniach. To sú tzv. opatrenia Colombovej ženy, lebo nikto tie opatrenia nikdy nevidel. Sú asi súčasťou štátneho tajomstva. Existujú, majú vraj hodnotu 570 mil. eur. Čiže vieme, koľko by doniesli do štátneho rozpočtu, akurát ich nemôžeme pomenovať, lebo by to bolo politicky nekorektné alebo politicky nebezpečné. Tak neviem musím sa opýtať: Bolo by to zvyšovanie dane z pridanej hodnoty? Bolo by to znižovanie dôchodkov? Bolo by to zvyšovanie veku odchodu do dôchodkov? Čo je to tých tridsať opatrení? Čo je to to štátne tajomstvo, ktoré pred voľbami sa ľudia tejto krajiny nemôžu dozvedieť? Alebo nemali by sa ho dozvedieť preto, aby volili toho, koho majú voliť a aby sa potom mohli zase pozrieť po voľbách do očí svojich vyvolených s tým, že robia úplný opak, ako hovorili predtým? S tým sa, myslím, vysporiadajú ľudia tejto krajiny. A obávam sa, že sa s tým vysporiadajú aj finančné trhy, ktoré nám, bohužiaľ, posledné týždne nedávajú najlepšiu známku aj za to, čo sa momentálne u nás nedeje, nie za, čo sa deje u nás, ale čo sa nedeje u nás. Neprajeme si rozpočtové provizórium a nechce sa mi ani povedať, že by sme si priali takýto rozpočet. Ale, bohužiaľ, výsledok vášho snaženia je na stole. A je nám úplne jasné, že nie ste schopní doniesť viac. A do toho, samozrejme, ešte bagrujete ďalšiu dieru. A tá diera sa volá zdravotníctvo. Tomu sa, dúfam, budeme venovať. Bolo by korektné, aby sme sa tomu venovali možno ešte pred prijatím štátneho rozpočtu, lebo asi podrobnou analýzou memoranda, ktoré uzavrel minister Uhliarik a premiérka so vzbúrenými lekármi, by mohlo mať za následok aj to, že pár hodín po prijatí takéhoto rozpočtu už nebude platiť, pretože tam budú ďalšie stámiliónové výdavky, ktoré deficit navýšia. Pravda, to by úplne stačilo, keby ste nám a ľuďom tejto krajiny hovorili pravdu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fronc je jediný prihlásený s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ako vidíte, som v tejto chvíli sám, ktorého zaujal váš prejav k rozpočtu. Ale mňa zaujíma naozaj rozpočet, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa nachádzame, čo pokladám za mimoriadne vážne. Pozitívne hodnotím vaše slová, že si neprajete rozpočtové provizórium. A očakávam, že aj istým spôsobom podľa toho budete konať, lebo až vtedy sa to naplní.

    Ale druhá vec. Pozorne som vás počúval a povedali ste, že deficit môže byť 6 % a viacej percent nakoniec. Len som nepočul od vás niečo, čo by povedalo, ako tomu zabrániť, ak by k tomu došlo. Ja verím, že rovnako ako my si neprajeme, tak aj vy si neprajete, aby takýto deficit nastal. A to znamená, môžete teraz povedať, že však vy nie ste vo vláde, že to je starostlivosť vlády, ale ja si myslím, že v tejto chvíli to nie je len starostlivosť súčasnej vlády, ale že je to starostlivosť a zodpovednosť všetkých nás, ktorí sme v politike, za osud Slovenska. Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Igor Matovič, ktorého v sále vidím. Takže máte priestor v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, je vás tu tak biedne, hlavne zo strany SMER. Ste tu včera večer robili to divadielko, že ste sem štyridsiati prišli a kritizovali ste ostatných, že tu nie sú, tak dnes sa zase pýtam ja vás: Kde sú vaši poslanci, keď vám záleží na rozpočte? Je vás tu asi tak dokopy desať, odhadujem. A máte klub so 62 poslancami. To som iba na oplátku povedal za ten včerajšok. Ja som tu bol aj včera a som tu aj dnes.

    Čo sa týka rozpočtu, samozrejme, je to veľmi dôležitý zákon a je to veľmi dôležité, aby Slovensko si rozpočet prijalo. Pred dvomi mesiacmi na Slovensku prestala platiť koaličná zmluva a stará koalícia, ktorá vznikla po voľbách, de facto zanikla. Potom asi v priebehu týždňa 20. októbra prišiel za mnou Richard Sulík a sa ma pýtal, za akých podmienok sú ochotní štyria poslanci hnutia Obyčajní ľudia podporiť vznik novej koalície. Vtedy som mu oznámil, našťastie aj písomne, že bolo by to za podmienok, ak si schválime zmrazenie platov poslancov dovtedy, dokedy nebude mať Slovensko vyrovnaný štátny rozpočet. A druhá podmienka bola, že to bude vtedy, ak sa politické strany dobrovoľne zrieknu 10 mil. eur, ktoré dostanú za predčasné voľby formou príspevku za hlasy. Môžem z tohto miesta iba zopakovať to, čo hovorím už dva mesiace, že sme tejto novej koalícii ochotní pomôcť schváliť zákon o štátnom rozpočte. Sme ochotní dať na to naše štyri hlasy, ale presne za tých istých podmienok, ktoré sme vtedy definovali, to znamená vtedy, nebudem sa opakovať, povedal som to pred chvíľkou. Môj sused, pán minister financií, niekde v médiách spomenul, že ak je Matovič chlap, tak štyria obyčajní ľudia budú hlasovať za štátny rozpočet, lebo že na Koaličnej rade, na ktorej sa štátny rozpočet preberal, tak vtedy vlastne nemal voči tomuto štátnemu rozpočtu výhrady a nekládol si žiadne podmienky. Nie je to úplne pravda. Nechcem tu rozvíjať podmienku, ktorú som si dával, že ak sa zrušia vianočné dôchodky, pričom ten úmysel takýto bol, tak v tom prípade v žiadnom prípade nepodporíme návrh štátneho rozpočtu. A nechcem rozmazávať toto, situáciu, ktorá tam vznikla, a možno aj takú nejakú určitú hádku kvôli tomuto.

    Ale čo je podstatné. Myslím si, že nie je fér hovoriť o tom, že keď na septembrovej schôdzi pán minister financií predkladal rozpočet, v ktorom bol deficit 3,8 % HDP, že je to to isté, ako keď dnes predkladá rozpočet, v ktorom je optimistický deficit 4,6 % HDP. Rozdiel medzi týmito dvomi číslami v podstate pozná už aj prvák na základnej škole. Jednoducho 3,8 % sa nerovná 4,6 % a rozpočet s deficitom 3,8 % nie je ten, ktorý je vyšší približne o 500 mil. eur. Jednoducho toto je ten zásadný rozdiel. Čiže, keď neberiem do úvahy tie vianočné dôchodky, ale keď sa teda bavím čisto iba o merite veci, ak sme nemali žiadne výhrady de facto k štátnemu rozpočtu, tak sme nemali výhrady k rozpočtu takému, aký bol predložený, s deficitom 3,8 %. Dnešný rozpočet je dramaticky iný, s výrazne vyšším zadlžením Slovenskej republiky. A tým pádom nie je minimálne fér a kóšer a korektné, a neviem, ako by som to nazval, hovoriť, že vlastne sme raz už vyjadrili podporu tomuto rozpočtu. O. k., uznávam, že rozdiel medzi jedným a druhým deficitom je na základe objektívnych príčin, že teda vlastne vývoj ekonomiky je iný. A tým pádom by sme sa mohli tváriť, že to je to isté. No ale jednoducho to nie je to isté. Ja som očakával aj od ministerstva financií, aj od všetkých politických strán, či už opozičných alebo koaličných, že za dramaticky zhoršujúcej sa situácie nájdete spolu spoločnú reč a dohodnete taký deficit, ktorý zostane v tej istej úrovni, a spoločne si zoberieme na triko presadenie nejakých aj možno nepopulárnych opatrení, ktoré nám umožnia udržať deficit v pôvodne avizovanej výške, čiže 3,8 % zo septembra tohto roku. Niektorí zase z vás hovoria, že však tie naše podmienky je čistý úbohý populizmus predvolebný a že ak by teraz neboli odhlasované predčasné voľby, tak by sme si takéto podmienky nekládli. Klamete verejnosť a klamete aj samých seba. My sme tieto podmienky spomenuli a tomto hovorili už predtým, ako boli schválené predčasné voľby. A o tom svedčí aj to, že sme vlastne návrh na zmrazenie platov politikov predkladali do parlamentu 23. septembra tohto roku, čiže tri týždne predtým, ako boli schválené predčasné voľby.

    Ten druhý zásadný rozdiel, ktorý v rozpočte vidíme, a prečo sme si povedali aj tú druhú podmienku. Tak to je to, že v rozpočte, ktorý pán minister financií prezentoval na Koaličnej rade v septembri, nebola položka výdavok za predčasné voľby. Dnes v tomto rozpočte už táto položka je. Je to 29 mil. eur (skoro miliarda korún). Zdá sa nám úplne logické, že ak politické strany pred rokom a pol dostali príspevok za hlasy, de facto príspevok na volebnú kampaň, že nie je fér, aby ho dostali po roku a pol znova. Dupľom to nie je fér, keď ste priznali vy, samotné politické strany, koľko plánujete minúť na predvolebnú kampaň. Ja sa naozaj z toho miesta pýtam poslancov SMER-U a strany SMER: Je fér, je zodpovedné voči Slovenskej republike, je zodpovedné voči občanom Slovenskej republiky, je zodpovedné voči vašim voličom, ak teraz chcete, aby ste znova si zobrali zo štátneho rozpočtu 7 mil. eur, hoci verejne ste prezentovali, že plánujete dať na volebnú kampaň 2 mil. eur? Je v čase a v situácii, keď tuná ste sa vystriedali mnohí a kritizovali ste a hovorili ste, ako by sme mali šetriť, zodpovedné si takto de facto ukradnúť zo štátneho rozpočtu, aj keď je to zákonne, uznávam, 5 mil. eur na úkor vašich voličov? Ja si myslím, že to zodpovedné nie je. Je to síce možné...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, zákonne sa kradne. Tú otázku mám rád, lebo veľakrát sa ma ľudia pýtajú, že ako je možné, že sa spácha nejaký mýtny tender a 7 mld. korún sa došikuje kamarátovi do vrecka a že vlastne nikto za to nesedí. A práve to je to umenie politiky, že politici si prijímajú zákony, cez ktoré môžu kradnúť legálne. Čiže, áno, zákonne sa kradne, jednoducho viem, že pre niekoho to nie je pochopiteľné, že však keď zákonne dostane SMER 7 mil. eur, že tak tým pádom to nemôže byť krádež. Ale v súlade so zdravým sedliackym rozumom nie je to, aby politická strana dostala 7 mil. eur a minula 2 mil. eur na predčasné voľby a zarobila de facto čistý zisk do svojej kešene 5 mil. eur. Toto je tá krádež. To je z ľudského pohľadu normálneho aj vášho voliča krádež. Podľa zákona je to čisté a krádež to nie je. Každopádne je to nemorálne. A preto sme podali novelu, aby ste si vedeli predstaviť možno, ako si to predstavujeme, akým spôsobom by sa tých 10 mil. mohlo ušetriť. Ale sme otvorení aj inému návrhu, s ktorým vy by ste prišli, lebo vôbec to nemusí byť takýmto spôsobom.

    Taktiež prišlo k nejakému nepochopeniu, že my navrhujeme, aby na tých 10 mil. eur prispeli iba tie strany, ktoré dostali za predošlé voľby príspevok. Ja hovorím o všetkých stranách. Čiže sú to tie strany, ktoré ešte len dostanú príspevok. Čiže hovorím, aby sme sa toho vzdali spoločne, lebo teda aj my si trúfame sem prísť ako parlamentná strana, týchto 10 mil. eur a aby sme vymysleli spôsob, ako toto urobiť. Naozaj mi pripadá nemorálne, aby politické strany cez predčasné voľby okradli svojich vlastných voličov o viac ako 10 mil. eur. Hovorím to podľa toho, čo ste prezentovali verejne, že koľko plánujete dať na volebnú kampaň a koľko dostanete podľa súčasného znenia zákona ako príspevok za hlasy alebo na kampaň.

    Chcel by som vás preto naozaj poprosiť, aby ste ako dôkaz toho, že vám na vašich voličoch záleží, že vám záleží na občanoch Slovenskej republiky, dokázali odosobniť sa od vášho chcenia mať čo najviac peňazí vo vašej spoločnej kase vašej politickej strany, a teraz hovorím o všetkých politických stranách, aby ste sa dokázali naozaj očami vašich voličov pozrieť na to, či to je morálne, aby ste takouto formou ľudí okradli o viac ako 300 mil. korún. Pevne verím, že naberiete odvahu to urobiť a jeden z mála ráz urobiť aj krok, ktorý nebude v súlade s vašou slobodnou vôľou, a že v tomto prípade by ste hlasovali proti svojmu svedomiu. Ale by som bol vcelku rád, ak by ste teraz nabrali odvahu a hlasovali proti vášmu svedomiu.

    Čiže ešte raz opakujem, sme ochotní, štyria poslanci hnutia Obyčajní ľudia, podporiť zákon, ktorý predkladá nová vládna koalícia zložená zo štyroch bývalých koaličných strán, dať na to naše štyri hlasy, len chceme, aby sme splnili tieto dve podľa nás logické podmienky, ktoré peniaze v rozpočte šetria a nevyťahujú ich z neho, ako by ste to vlastne možno očakávali. Čiže my nepredkladáme návrh, ktorý je na úkor deficitu, na úkor štátneho rozpočtu, lebo sú to návrhy, ktoré peniaze do štátneho rozpočtu, naopak, prinášajú.

    Na druhej strane musím priznať, že viacerí z vás ste mi v kuloároch povedali, že nemusím „šaškovať“, nemusím sa trápiť, rozpočet prejde aj bez toho, že dávno je to dohodnuté. V tom prípade som vopred smutný, ak takéto niečo spravíte, že prejde, lebo bude to v súlade s tým, ako aj doteraz boli to zákony o RTVS, o lieku, bol to Zákonník práce, bola to daňovo-odvodová reforma, keď vždy bol nejaký problém v koalícii. A namiesto toho, aby bola snaha ten problém v koalícii vyriešiť, tak vždy sa záhadne nejaká strana SNS zjavila a buď zahlasovala za návrh, alebo znížila kvórum, jednoducho vždy vynašla spôsob, ako by podporila vlastne koalíciu na to, aby ten zákon prešiel. Je to naozaj na zamyslenie. Ja sa z tohto miesta pýtam, čo to stálo, Ján Slota vôbec nie je lacný. A ja sa fakt pýtam, čo tieto štyri zákony stáli, cez ktorý tunel sa to vytunelovalo a akým spôsobom sa strane SNS za túto pomoc vládna koalícia odvďačila. Dnes však, bohužiaľ, počúvame, že SMER chce pomôcť pri schválení štátneho rozpočtu presne rovnakým spôsobom, ako to robievala SNS. Sľubujem vám z tohto miesta určite, že ak v záujme toho, aby ste mali bohatšie vaše stranícke kasy, urobíte takýto podraz na vašich vlastných voličoch, budem to omieľať celú volebnú kampaň a budem vašim voličom otvárať oči, aby videli, ako ste ich okradli, či to bude SMER alebo to bude SNS. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pán poslanec Matovič, vy pravdepodobne veríte všetkému tomu, čo hovoríte. Chcem sa vás spýtať, či viete, ako sa povie iným slovom zlodej myšlienok. Plagiátor je ten človek, čo kradne iné myšlienky, ale priznám sa, že viackrát som to už od vás počul, ale som na to nereagoval. Ale vy ste to znovu zopakovali, ako ste na Koaličnej rade vy presadili, že vianočný príspevok táto vládna koalícia nebude rušiť. Pán kolega Matovič, zhodou okolností na tej Koaličnej rade som bol aj ja, keď minister financií informoval ostatných o možných aj nepopulárnych opatreniach, ktoré treba urobiť v súvislosti s ozdravením verejných financií. A ja som mu vtedy povedal, že s vianočným príspevkom aby sme nehýbali. A všetci s tým súhlasili, pán kolega Matovič. A keď som si potom prečítal v tom vašom inzertnom časopise, že to ste prebojovali vy, ktorí ste tam boli, po slovensky povedané, piatym kolesom na voze, tak som sa nestačil diviť. Pán kolega Matovič, ak minister financií je klamár, tak vy ste obyčajný zlodej, zlodej myšlienok, zatiaľ.

  • Pán poslanec, ak tak pozorne sledujete stranu SMER a jej vzťah k rozpočtu a kladiete tu rôzne sugestívne otázky, zrejme vám ušlo, že po prvom neúspešnom predaji dlhopisov Slovenskej republiky strana SMER oficiálne povedala, že pre Slovensko v tejto situácii je lepší schválený možno aj taký rozpočet, s ktorým sa úplne nestotožňujeme, ako rozpočtové provizórium. A tam hľadajte objektívne odpovede na náš postoj k rozpočtu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Matovič, môžete reagovať.

  • Pán poslanec Brocka, chápem že po dvadsiatich rokoch v politike vám možno aj pamäť trošku vypadáva. Ale ja vám pripomeniem tú Koaličnú radu. Boli tam dva návrhy, z toho bol jeden návrh na zrušenie rodinných prídavkov pre deti alebo študentov vo veku nad 18 rokov a druhý, návrh na zrušenie vianočných dôchodkov. Proti ktorému ste sa postavili, a to uznávam, tak to bolo zrušenie detských prídavkov pre študentov 18-ročných a starších. Áno, ale voči zrušeniu vianočných dôchodkov ste síce iba povedali niečo, ale nakoniec ste sa nechali prevalcovať aj ministrom financií, aj predsedom strany SDKÚ Mikulášom Dzurindom. A ja som sa nakoniec na tej Koaličnej rade hádal aj s Mikulášom Dzurindom, aj s ministrom Miklošom, keď som im povedal, že v prípade, že budú zrušené vianočné dôchodky, my štyria nepodporíme štátny rozpočet. A v dokumente, ktorý ste dostali ako výstup z tej Koaličnej rady, tak bolo aj zrušenie vianočných dôchodkov. A bolo tam aj navýšenie bankovej dane z 0,2 na 0,4 %. Ja som na tú Koaličnú radu, štvrtkovú, na utorňajšej Koaličnej rade predtým som sa dozvedel o úmysle zrušiť vianočné dôchodky, prišiel práve s návrhom na zvýšenie bankovej dane z 0,2 na 0,4 % (ako alternatíva týkajúca sa zrušenia vianočných dôchodkov). Výstup z Koaličnej rady bol taký, že sa budú rušiť aj vianočné dôchodky, aj sa zvýši banková daň. Na základe toho som išiel za ministrom financií. K tej debate sa pridal aj Mikuláš Dzurinda. A vyslovene sme sa hádali. A odišiel som odtiaľ na protest, keď sa zapíjala dcéra či syn, už teraz to neviem, pána ministra Lipšica na finále. Tak som odtiaľ odišiel, lebo som tam jednoducho nedokázal s vami byť, keď ste proti tomuto neprotestovali. Takže keď vy hovoríte o kradnutí myšlienok, tak sa pozrite do zrkadla.

  • Pán poslanec Kaliňák. Nie je tu.

    Pán poslanec Raši, nech sa páči, máte slovo.

  • Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som pri príspevku o rozpočte nadviazal na kolegu Kažimíra, ktorý rozprával o tom, že sa otváralo šampanské pri zhodnotení, že úpadok a kríza končí tak pri čítaní návrhu tohto štátneho rozpočtu v zdravotníctve. Pokiaľ ešte niečo z tohto šampanského zvýšilo, tak by som naozaj poprosil, aby ste si ho rozliali a aby ste si štrngli, lebo tento rozpočet je, východniarsky povedané, kapurkovom slovenského zdravotníctva.

  • Na strane výdavkov sa najviac ušetrilo naozaj na zdravotníctve. A pritom nemusím rozprávať o tom, ako to už dopadlo a aké následky sme donedávna museli sledovať a bohvieako dlho ešte ich budeme musieť znášať v našom zdravotníctve. A takisto v návrhu štátneho rozpočtu sa opäť znižuje percento platby za poistencov štátu, ktoré sa po dlhých rokoch dostáva na úroveň 4,0. Čiže ide o naozaj bezprecedentné znižovanie zdrojov do nášho systému zdravotníctva, aj keď sa nikto z naozajstných odborníkov v zdravotníctve, ktorých tu máme, nevyjadril o tom, že by mohlo byť prostriedkov v našom zdravotníctve veľa. Okrem toho tu máme podpísaný jeden bianko šek vo forme Memoranda o úprave pomerov v zdravotníctve, pretože tento vytvára náklad niekoľkých desiatok miliónov korún na úpravu platov. Máme tu zákon o úprave platov sestier, ktorý iste všetci chceme podporiť, ktorý takisto predpokladá zvýšenie nákladov na mzdy sestier v objeme približne 58 mil. eur. A napriek tomu bol odmietnutý návrh na navýšenie percenta za poistencov štátu, ktorý predložilo Kresťanskodemokratické hnutie v zákone o cestnej premávke. A tento návrh bol podporený jedine stranou SMER – sociálna demokracia, pričom samo KDH farizejsky tento návrh nepodporilo, výsledkom čoho je, že na budúci rok máme plánované iba 4 % za poistencov štátu. Napriek tomu sa v našich zdravotníckych zariadeniach aj na samotnom ministerstve naďalej výrazne plytvá, transformácia bola oficiálne zastavená. Ale napriek tomu sa na ministerstvo zdravotníctva prijímajú ďalší ľudia do transformačných tímov. A takmer každá z nemocníc má námestníkov pre transformáciu a transformačné tímy, čo sú zbytočne vyhadzované peniaze, ktoré by mali ísť na zdravotnú starostlivosť.

    Pán minister Mikloš povedal, že navyšovať sa prostriedky do rozpočtu zdravotníctva nebudú a že sľuby, memorandum má vyriešiť pán minister Uhliarik racionalizáciou a ekonomizáciou celého systému. Ja si myslím, že tu v parlamente, v tejto sále, v médiách a na Slovensku asi nikoho nenájdeme, kto by veril, že pán minister Uhliarik ešte niečo v tomto zdravotníctve dokáže vyriešiť.

    Ďalej tu máme ďalšie riziko. Máme tu riziko zisku zdravotných poisťovní, čo bolo v tomto parlamente vládnou koalíciou schválené. A teda nemáme žiadne záruky, že aj keby zdrojov v zdravotníctve bolo viac, že sa tieto peniaze, tieto naše povinné dane, ktoré všetci musíme platiť, dostanú k občanovi. Hovorí sa o tom, že súkromné zdravotné poisťovne očakávajú alebo predpokladajú zisk z verejného zdravotného poistenia až niekde na úrovni 100 mil. eur.

    Keďže návrh na zvýšenie platby za poistencov štátu neprešiel, pretože, ako som to už povedal, sme ho chceli podporiť iba my, dovoľte mi, aby som podal návrh, ktorý ste mali teraz rozdaný v laviciach, je to návrh na doplnenie uznesenia č. 2 Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2012 a k rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 (tlač 495): „Uznesenie č. 2 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2012 a k rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 (tlač 495) sa v časti B, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky dopĺňa o nový bod 2, ktorý znie: „2. vytvoriť v štátnom rozpočte rezervu na financovanie krízovej situácie v zdravotníctve v kapitole Všeobecná pokladničná správa v objeme 50 mil. eur z prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie“.“

    Považujeme to za poslednú záchrannú brzdu, ktorú vieme v štátnom rozpočte urobiť na to, aby nám systém zdravotnej starostlivosti v budúcom roku úplne neskolaboval. Ďakujem pekne a žiadam predkladateľa zákona o vyjadrenie sa k návrhu. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Viete, v slovenskom zdravotníctve sa stalo fenoménom rozprávať o 4 % za poistencov štátu, ako keby tieto v prípade ich navýšenia mali vyriešiť všetky problémy slovenského zdravotníctva. Mám na stole výzvu Slovenskej lekárskej komory, aby sme schválili 5,5 % za poistencov štátu. Len viete, Národná rada môže schváliť čokoľvek, len môže schváliť to, na čo reálne daňoví poplatníci majú peniaze, na čo daňoví poplatníci zaplatia svoje dane.

    Chcel by som pánovi poslancovi Rašimu dať do pozornosti, aby si naozaj pozrel, ako budú vyzerať verejné zdroje v rezorte zdravotníctva budúci rok. Zdravotníctvo je jediný rezort, ktorý po neschválení daňovo-odvodovej reformy dostal oproti návrhu štátneho rozpočtu schváleného 7. októbra pridaných 70 mil. eur. Medziročný nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní podľa makroekonomického vývoja čísel, ktoré máme k dispozícii z novembra tohto roku, pri 4 % za poistencov štátu bude plus bezmála 180 mil. eur v budúcom roku oproti roku 2011, v ktorom žijeme, 4,5-percentný nárast disponibilných zdrojov. K tomu treba, samozrejme, pripočítať aj skutočnosť, že zákon o lieku a príslušnom rozsahu sme schvaľovali preto, aby sme predovšetkým ušetrili náklady zdravotných poisťovní a náklady pacientov na predražené lieky. Šetrenie na liekoch by malo znamenať položku až do 100 mil. eur podľa odhadov ministerstva zdravotníctva. Čiže ja vidím priestor na navýšenie miezd pre sestry aj pre lekárov v budúcom kalendárnom roku.

    Posledná moja poznámka je k tomu zisku. Viete, Ústavný súd rozhodol o tom, že zákaz zisku zdravotných poisťovní bol protiústavný. Táto vláda prijala jednu veľmi prísnu novelu, za akých okolností môžu zdravotné poisťovne vykazovať zisk. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. No kolega Novotný ma trošku predbehol, ale ja len ešte by som chcel k týmto číslam doplniť, že v zdravotníctve nielenže oproti roku 2011 bude viac peňazí, ako už to tu odznelo, lebo nesmieme zabúdať ešte na 350 mil. eur, ktoré vlastne boli použité na úhradu starých dlhov, a ďalej na odpustenie ďalších 120 mil. eur tzv. návratnej pôžičky, ktorá nakoniec bola nenávratná. To značí, že do zdravotníctva išlo ďalších, veľmi hrubo to poviem, 0,5 mld. eur, čo znamená, že zdravotnícke zariadenia sa napr. nebudú zaťažovať splátkami úrokov alebo všetkých tých istín a podobných vecí, ktoré, samozrejme, z nesplatených faktúr vyplývajú. A nikto, kto i len videl nejakú slovenskú nemocnicu zvnútra, si nemôže myslieť, že slovenské nemocnice reformu nepotrebujú. Lejeme peniaze do deravého hrnca, pričom vieme povedať len toľko, že slovenské nemocnice požadujú každý rok 120 mil. eur navyše, ale nevieme povedať, na čo majú byť vynaložené. Nevieme povedať to, či slovenskí pacienti za 120 mil. eur dostanú lepšiu starostlivosť alebo budú kratšie čakať na operácie. Nič z toho nevieme povedať. Vieme z toho len to, že tam potrebujeme naliať viac peňazí. Ja hovorím, že nalieva sa viac peňazí, aj v tomto návrhu štátneho rozpočtu je viac peňazí ako v roku 2011, ale potrebujeme aj upchať diery v zdravotníctve. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcel dať pánovi poslancovi Novotnému do pozornosti jeho slová pred rokom, keď takisto svätosväte tvrdil, že zdrojov bude v zdravotníctve viac. A z tabuliek, ktoré sú predložené v tomto návrhu rozpočtu, vyplýva, že tých zdrojov za poistencov štátu bolo v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 menej o 127 mil. eur. A to sú ich čísla. A na rok 2012 je tu len predpoklad, ktorému ale už vôbec nikto neverí.

    A čo sa týka ušetrenia na liekoch až 100 mil. eur, tak to deklaruje iba pán minister, ale nie je to ničím podložené. A naozaj opakujem, že pán minister Uhliarik môže deklarovať čokoľvek, ale pre mňa a, myslím si, pre väčšinu populácie je absolútne nedôveryhodný.

    A čo sa týka zákazu zisku, tie opatrenia, ktoré sa urobili, aby zisk zdravotné poisťovne nečerpali, ktoré ste vy navrhli, sú absolútne kozmetické, lebo kozmetické to nebolo, tak si súkromné poisťovne nevyberú 100 mil. eur z povinných odvodov nás všetkých.

    A veľmi krátko reakcia na pána poslanca Kalista. Pán poslanec, nemáte morálne právo sa vyjadrovať k peniazom, k zisku a k čomukoľvek v zdravotníctve, nakoľko váš zamestnávateľ je tým, ktorý tento systém likviduje a vyťahuje z neho peniaze. Takže to nie sú vaše slová, sú to slová finančnej skupiny. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Paška.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, keďže rozprava k návrhu zákona o štátnom rozpočte speje k svojmu záveru, aby som za poslanecký klub SMER – sociálna demokracia zaujal stanovisko.

    Treba si uvedomiť, že rokovanie tohto roku o rozpočte sa nesie vo zvláštnom duchu nielen preto, že používame veľmi zvláštny spôsob, že vlastne rokujeme o pozmeňováku k pôvodnému návrhu zákona, čo trošku vytvára predsa len procedurálne problémy z hľadiska možnosti buď dávať návrhy na presuny, ktoré majú neutrálny charakter, alebo dopĺňať a meniť celú štruktúru rozpočtu. Ten druhý dôvod tej zvláštnosti rokovania je celkový kontext nielen tu na Slovensku, ale aj v Európe a na celom svete a očakávania, čo prinesie summit a čo prinesie piatok. Aj preto dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu veľmi otvorene hovoril o tom, čo už naznačil podpredseda strany Marek Maďarič vo faktickej poznámke, že jednoducho strane SMER – sociálna demokracia záleží na tom, aby Slovensko išlo do zmien, ktoré bezpochyby Európsku úniu a eurozónu očakávajú, ako dôstojný a dôveryhodný partner. Pravdepodobne by východisková pozícia či pre pani premiérku, ktorá dosluhuje, alebo pre pána ministra financií, ktorý dosluhuje, nebola celkom optimálna, ak by odchádzali na rokovanie s partnermi bez schváleného zákona o štátnom rozpočte a bez schváleného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to veľmi zrozumiteľný postoj. A chcem ho za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia potvrdiť.

    Čo my ale vadí. Táto diskusia jednoznačne potvrdila, že rozpočet je postavený na predikcii, ktorá pravdepodobne nezodpovedá a nebude zodpovedať realite, a ktokoľvek bude po voľbách v marci vládnuť, bude pravdepodobne musieť robiť vážne korekcie. Pre mňa najväčším problémom nielen na Slovensku v dnešných dňoch je, že absolútne nehovoríme o ideových a ideologických východiskách zmien, ktoré očakávajú Európsku úniu a eurozónu. A mám na mysli nielen riešenie tak zásadného problému, ako sú deficity a dlhy, ale aj riešenie tak zásadného problému, čo s úrovňou sociálnych vzťahov a čo s fungovaním čohosi, čo sa dlhé roky nazýva solidarita. Pravdepodobne ešte stále žijeme v zajatí bánk, veľkého kapitálu. V piatok som sledoval úplne náhodou na nemeckom kanáli diskusiu Bundestagu, kde jeden nemecký poslanec sa pýtal, dokedy veľké korporácie, banky, ktoré nemôžu padnúť, poznáte too big to fail, budú ešte ovplyvňovať rozhodnutia politikov, ktorí nesú primárnu zodpovednosť za kvalitu života ľudí. A ja som presvedčený, že ak eurozóna a Európska únia nájde cestu, ako upokojiť to, čo sa nazýva diktát trhu, že sa bude musieť na úrovni politických lídrov vrátiť k riešeniu tohto problému, a to aj preto, že paradoxne tie trhové neoliberálne riešenia ožobračujú tých, ktorým vraj mali priniesť benefity. A je to stredná vrstva.

    Viete, na záver, dnes každý hovorí o tom, že problémom zadlženia je míňanie, že je to sociálna rozšafnosť. A to je slovník pravice a neoliberálov, že jednoducho sociálni demokrati a socialisti v Európe pomíňali strašne veľa peňazí na to, čo sa nazýva sociálny štát. Nuž, dámy a páni, v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, keď sa začali kreovať tieto modely, bol hrubý produkt krajín, teraz nehovorím o Slovensku, štyrikrát nižší a objem peňazí, ktoré boli vynakladané na to, čo nazývame sociálny štát, bol ďaleko vyšší. Problém ale nie je v pomere výdavkov k produktu. Problém je ten, že na rozdiel od šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď existovala aj obrátená solidarita, dnes jednoducho je čoraz menej tých bohatých ochotných podieľať sa na tejto solidarite. Jednoducho povedané, bohatí bohatnú, dámy a páni z pravice, v týchto vašich modeloch a chudobní chudobnejú. A stačí čítať, pán minister, Economist, je to váš obľúbený časopis, z ktorého veľmi často citujete, a zistíme, že pravdepodobne nie je až tak celkom bludom myšlienka toho, čo nazývame aj my, SMER – sociálna demokracia, ako nástroj budúcnosti, myšlienku rastu, recovery, a že to, čo vy ste si osvojili ako jediný účelný nástroj austerity, škrtať, škrtať, škrtať, to je cesta do pekla.

    Takže, dámy a páni, ten rozpočet je zlý. Nedáva ľuďom na Slovensku žiadnu nádej. Ale strana SMER – sociálna demokracia bude veľmi rada, ak sa ho podarí prijať, nie vo vašom záujme pokračovania vo vašich neoliberálnych pokusoch na ľuďoch, ale v záujme toho, aby Slovensko bolo dôstojným partnerom v Európskej únii. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave má vystúpiť pán poslanec Madej. Nie je tu.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, ako posledný prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dovolím si, je to síce na záver a po odhlásení sa niekoľkých desiatok kolegov z rozpravy, vyjadriť sa k zákonu zákonov, k zákonu o štátnom rozpočtu. Mal som pôvodne zámer vystúpiť podrobnejšie ku kapitole Kultúra a jej financovanie. Vnímajúc však celkovú atmosféru toho, aby sme dnes mohli pristúpiť aj k hlasovaniu, som sa rozhodol trošička svoj príspevok skrátiť. A dúfam, že prispejem k tomu, aby vôbec téma kultúry tu aspoň čiastočne zaznela aj z úst bývalých koaličných poslancov.

    Rozhodol som sa z hľadiska rozpočtu vo výdavkovej časti kapitoly Kultúra zvýrazniť hlavne jeden fakt, že v tejto atmosfére výrazného šetrenia obsahuje vlastne rozpočtová kapitola sumu 181 mil. korún, čo je nárast oproti schválenému rozpočtu za rok 2011 v sume 13,981 mil. A tu prichádza k tomu skráteniu z hľadiska bežných výdavkov, ktoré tu ja považujem za prioritu. Myslím si, že v dlhodobom trende kultúry na Slovensku pri zostavovaní rozpočtu verejných financií vnímam kultúru ako nie celkom prioritnú, dokonca často ju vnímam ako označovanú za marginálnu. Aj pri tomto zostavovanom rozpočte tu prišlo k nárastu. A z hľadiska tohto pri schvaľovaní rozpočtu by som nemal problém zahlasovať za návrh. A v danej miere akceptácie aj tohto návrhu by tak existovala možnosť podpory návrhu. Ako však môj predrečník spomínal, mali sme iný problém.

    A chcel by som pristúpiť vlastne k podstate. Pri návrhu rozpočtu prebehla diskusia, ktorá viac-menej sa snažila akceptovať všetky požiadavky. Akceptovali sme aj danú mieru nárastu z 3,8 % na 4,6 %, avšak prebehlo jedno rokovanie, z ktorého doteraz vlastne nemám žiadny výsledok. Týka sa to témy predložených poslaneckých návrhov, kde sme predložili našu predstavu solidarizácie. Je to premietnuté tým, že by v miere solidarity lídrov politických strán mal byť upravený spôsob financovania politických strán. Ja pravdepodobne už aj v hodine H počkám možno v záverečnej reči na nejaké stanovisko, či tento návrh bude akceptovaný alebo je akceptovaný, pretože od neho sa odvíja aj moja podpora pre štátny rozpočet. Ale keďže nechcem dlhšie naťahovať čas, chcel by som zdôrazniť, že myslím si, takisto že je lepšie mať akýkoľvek rozpočet, ako nemať ho žiadny. Preto aj touto cestou si dovolím spýtať sa, či by sme sa mohli dopracovať k tomuto stanovisku, či bude to existovať v miere podpory nášho návrhu alebo či prídete s nejakým iným možným riešením práve v tejto otázke. Pýtam sa na to, lebo je to dosť dôležitá vec pri hlasovaní, ak má hlasovanie prebehnúť ešte dnes a ak teda sú potrebné pri tom hlasovaní aj naše hlasy. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou sa hlási ako jediný pán poslanec Osuský. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem hovoriť dve minúty veľmi krátko o kultúre, teda o štábnej kultúre, o účtovných knihách, o poslaneckých návrhoch a trochu citovať klasikov. „Možná slyším trávu růst,“ ako ju počúval Petr Pithart v krízových situáciách našej vlasti. „A budu snažně žádat,“ ako to robil pán prezident Havel. A chcem vás poprosiť v súvislosti s rozpočtom, z ktorého sme platení i my, poslanci, pretože „slyším trávu růst“, aby sme v eufórii schválenia rozpočtu nezabudli na to, že táto schôdza má ešte ďalší program, aby sme neurobili opätovne už po tretíkrát to, že "zrušíme" poslanecké návrhy. My sme platení za prácu v parlamente a zákonodarný zbor má dávať zákony a na tom sa majú podieľať aj poslanci. Štábna kultúra účtovníctva hovorí, že účtovná kniha obsahuje, "má „dáti“ a dal". A je povinnosťou poslanca stáť za tým, že chce, aby sa prerokovali poslanecké návrhy. Chcem teda v rámci plnenia mojej zodpovednosti voči rozpočtu, keďže som z peňazí daňových poplatníkov platený i ja, aby bolo umožnené poslancom podať všetky poslanecké návrhy, ktoré sú v programe tejto schôdze, a nezrušiť ich. Krok, ktorý by viedol k ich zrušeniu, považujem za zneužitie zdrojov zo štátneho rozpočtu, pretože sa domnievam, že sme tu na to, aby sme rokovali. Niektoré zákony tu už ležia od júna. A preto môžeme odmietnuť tvrdenie, že sú volebnou kampaňou. Myslím si, že ako ten, kto zo štátneho rozpočtu žije, mám aj za tie peniaze pracovať. Prosím preto vopred, dvíhajúc varovný prst, aby sme, ešte raz hovorím, po schválení rozhodujúcich bodov nezrušili zvyšok schôdze. Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič, môžete reagovať.

  • Ďakujem. Keďže som tam mal tento bod poslaneckých návrhov, tak vnímam to ako reakciu aj na seba. Ja sa k tejto výzve, samozrejme, pripájam, pretože z 52 predložených poslaneckých návrhov som priamo podpísaný pod šiestimi z nich a bol by som veľmi nerád obviňovaný rovnako, ako hovoríte vy, pán kolega, z nejakej miery populizmu, pretože úprava autorského zákona v zmysle umožnenia toho, aby v našom právnom systéme platil štatút bezvýhradných licencií alebo bezvýhradných zmlúv, je vysoko odborná téma. Myslím si, že nikto ma z populizmu pri predkladaní tejto novely zákona autorského obviňovať nemôže. Zároveň tam máme tému predloženú s kolegami, voláme ju spoločne ako späť na bicykloch do lesa, myslím si, okrem tém, ktoré som spomínal. A to je napr. miera vyjadrenia solidarity, pri financovaní politických strán, máme predložených 52 bodov poslaneckých návrhov. A takisto si myslím, že je absolútne neakceptovateľná až hrozná predstava, že sú aktívnejší kolegovia, pokiaľ ide o tieto poslanecké návrhy, stratili pri nich jednak čas, jednak energiu a predložili ich, aby ich táto snemovňa možno väčšinovým hlasovaním nenávratne odsunula, pretože je tu možnosť tá, že ak nebudú prerokované na tejto schôdzi, tak strácajú akýkoľvek zmysel, aby boli prerokované ďalej. Chcem povedať, že priamo pri predkladaní zmeny autorského zákona už prebehlo aj medzirezortné pripomienkové konanie, takže to nie je len čerpanie času, ale aj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi poďakovať sa všetkým za rozsiahlu rozpravu a za množstvo prednesených názorov a pohľadov na rozpočet a veci s tým súvisiace.

    Keďže bol predložený vlastne jediný pozmeňujúci návrh vo forme uznesenia, tak sa vyjadrím k nemu, no ešte predtým možno odpoviem pánovi poslancovi Viskupičovi: Nie, nebola dosiahnutá dohoda na vašich požiadavkách.

    Začnem teda tým jediným formálne predloženým návrhom, ktorý predložil pán poslanec Raši. A týka sa teda uznesenia, ktorým sa navrhuje, aby Národná rada uložila vláde vytvoriť v štátnom rozpočte rezervu na financovanie krízovej situácie v zdravotníctve v kapitole Všeobecná pokladničná správa v objeme 50 mil. eur z prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, čiže presunúť to zo spolufinancovania do rezervy. K tomu chcem povedať, že sa vôbec, ale vôbec nestotožňujem s vaším pohľadom na zdravotníctvo, k tomu sa vyjadrím o chvíľu. Čo sa týka tohto návrhu ale, vidím isté rácio v tom, že naozaj sme v situácii, keď stále presne nevieme, koľko môžu byť rozpočtové dôsledky tej dohody, ktorá bola podpísaná medzi pani premiérkou a zástupcami LOZ , ktorých vlastne jednotlivé ustanovenia sa zrejme budú prerokovávať v parlamentne. Takže z tohto pohľadu vytvorenie istej rezervy, ktorá ale by bola čerpaná len vtedy, keby sa ukázalo, že sú nevyhnutné prostriedky na vykrytie týchto záväzkov, považujem v istom zmysle za možné a racionálne.

    Ale keď už som začal hovoriť o zdravotníctve, dovoľte, aby som teda pokračoval zdravotníctvom. Viacerí z vás, pán poslanec Zelník, pán poslanec Raši a ďalší vystupovali v tom zmysle, že v zdravotníctve je málo peňazí. Chcem povedať, že som hlboko presvedčený z pozície ministra financií teraz za posledný rok a pol a aj predtým z môjho pôsobenia v iných vládach, že primárnym problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok peňazí, čím nehovorím, že keby bolo peňazí viac, že by sa nemohli minúť alebo že by sa neminuli v slovenskom zdravotníctve. Ale oveľa väčší problém než nedostatok peňazí je neefektívnosť, nehospodárnosť, plytvanie, nadmerné kapacity aj nadmerné zariadenia. Toto je zásadný problém slovenského zdravotníctva. A potvrdzuje to množstvo nezávislých analýz. Z nich spomeniem len niektoré. Podľa analýzy OECD ak by slovenské zdravotníctvo fungovalo efektívne, tak stredná dĺžka života by mohla byť o štyri roky dlhšia. Podľa iných analýz 20 až 30 % prostriedkov, ktoré sa v zdravotníctve minú, spotrebujú, nejde na liečenie pacientov, ale ide napr. na financovanie, vykurovanie, prevádzku, údržbu, rekonštrukcie kapacít, ktoré sú navyše, ktoré sú nezmyselné, ktoré by nemuseli vôbec byť, nehovoriac o plytvaní, nehovoriac o predražených nákupoch. Analýzy, ktoré sa robili v súvislosti s transformáciou nemocníc, ukázali, že existuje dokonca desaťnásobný rozdiel, desaťnásobný rozdiel pri kúpe a obstarávaní tých istých tovarov a tých služieb. Niektoré nemocnice ich nakupujú za desaťkrát vyššiu cenu ako iné. Sú to napr. upratovacie služby alebo elektrina a iné služby. Proste tá miera plytvania je obrovská. Práve preto v zdravotníctve je potrebné urobiť najmä poriadok, urobiť najmä systémové zmeny. Iný argument, ktorý hovorí jasne o tom, že nedostatok peňazí nie je primárnym problémom, je to, že keď si pozrieme, aký máme podiel na verejných výdavkoch, podiel na verejných výdavkoch v jednotlivých sektoroch, ako je zdravotníctvo, školstvo, verejná správa, tak vidno, že v zdravotníctve máme oveľa vyšší podiel verejných výdavkov, ako je ten priemer v iných krajinách, napr. v okolitých krajinách Vyšehradskej štvorky. Na Slovensku je to až 19 %. Takmer jedna pätina verejných výdavkov, takmer 20 % z nich ide do zdravotníctva. V iných krajinách je to väčšinou okolo 14 až 16 %. Takže zdroje, peniaze nie sú problémom a nie sú primárnym problémom ani v budúcom roku, pretože ako spomínal kolega Novotný, zdravotníctvo je jediný rezort, v ktorom po vyslovení nedôvery vláde, a teda po neuskutočnení napr. odvodovej reformy a po zhoršení prognózy makroekonomického vývoja na budúci rok peniaze pribudli, zvýšili sa. Ten celkový objem prostriedkov, ktoré sa zvýšili oproti tomu, aký bol predpoklad, keď vláda schválila vládny návrh v októbri, to navýšenie je 70 mil. eur. Vzniklo tak, že síce na jednej strane ubudne z hľadiska priamych platieb štátu 100 mil. eur, ale pribudne z platieb ekonomicky aktívnych 180 mil. eur. To sú verejné zdroje, to je poistné platené ekonomicky aktívnymi občanmi, to je presne to isté, ako keď ľudia platia dane. Čiže to sú verejné zdroje. Čiže z verejných zdrojov bude k dispozícii o 70 mil. viac. Z tohto pohľadu som presvedčený, že aj pri všetkom tom, čo sa deje v súvislosti so zdravotníctvom, je omnoho akútnejšie a potrebnejšie zamerať sa na efektívne využívanie tých zdrojov, ktoré tam sú, na ich využívanie v prospech pacientov, aby pacienti dostávali lepšiu zdravotnú starostlivosť a lepšie služby. To je toľko, čo sa týka zdravotníctva.

    Dovoľte mi vyjadriť sa teraz k niektorým vystúpeniam. A nepôjdem podrobne po jednotlivých vystúpeniach jednotlivých poslancov, pretože to by sme tu boli asi hodiny. A to nikto z nás nechce. Takže skúsim zhrnúť tie veci do takých blokov. A vyjadrím sa teda len k niektorým vystúpeniam, ale viaceré vystúpenia sa opakovali.

    Po prvé, začnem, ak dovolíte, tak filozoficky, keď tak filozoficky hovoril pán poslanec Paška aj pán poslanec Čaplovič. A dotkol sa toho aj pán poslanec Počiatek. Pán poslanec Počiatek povedal, že koncept malého štátu vo svete zlyháva, pán poslanec Paška hovoril o tom, ako zlyháva neoliberálna doktrína a že teda netreba škrtať a škrtať a škrtať, ale rozvíjať. A pán poslanec Čaplovič nám ponúkal napr. škandinávske vzory, Švédska, Dánska a iných krajín. Tak povedzme si k tomu pár slov, lebo je to určite legitímna diskusia a určite diskusia, na ktorú by bol potrebný možno aj väčší priestor. Ale povedzme si k tomu pár slov. Čo zlyhalo? Zlyhal malý štát alebo zlyhal práve príliš veľký štát? Nie je náhodou dnes problémom celého vyspelého sveta dlhová kríza? Nie je náhodou problémom, že sa míňalo omnoho viac, ako sa vytváralo? Nie je náhodou problémom práve sociálny štát blahobytu, ktorý dával existujúcim generáciám omnoho viac, ako tieto generácie vytvárali, a kumuloval tak obrovské dlhy do budúcnosti, až sa systém zadrhol a zadrháva? Takže nie malý štát zlyhal, zlyhal model sociálneho opatrovateľského štátu presadzovaný najmä ľavicou a nielen ľavicou, pretože jednoducho zlyhal život na dlh, zlyhal život z podstaty na úkor budúcnosti, na úkor budúcich generácií. To zlyhalo. A keď hovoríte dnes o tom, že treba nie škrtať ale rozvíjať, a dávate za vzory napr. škandinávske krajiny, tak sa pýtam: Dobre, tak ako to chcete, prosím vás pekne, urobiť, z čoho chcete teda rozvíjať a investovať? Pýtam sa na to, lebo vaše návrhy, ktoré ste dávali, by viedli určite ku katastrofe, a nie k rozvoju, pretože keď hovoríte o škandinávskych krajinách, tak odpoviem, áno, majú vysokú mieru zdanenia, ale sú to jedny z najbohatších krajín na svete a zároveň robili mnohé reformy, ktoré vy hanlivo nazývate neoliberálnymi, sú to napr. reformy trhu práce. Dnes jedny z najpružnejších trhov práce majú Dánsko, Švédsko a iné škandinávske krajiny. Ale čo navrhujete vy? Nenavrhujete náhodou vrátiť Zákonník práce do tej podoby, v ktorej bol predtým, ako my sme ho spružnili, ako táto vláda ho spružnila? A čo navrhujete v daniach? Navrhujete zvýšiť daň z príjmov aj právnických, aj fyzických osôb? Toto pomôže Slovensku? Každý ekonóm vám povie, že ak toto urobíte, ak znížite pružnosť trhu práce, ak vrátite Zákonník práce tam, kde bol, a zároveň ak zvýšite priame dane, tak výsledkom nebude rast a rozvoj, ale naopak, výsledkom bude nízky rast, vysoké deficity a maďarská alebo grécka cesta. Mimochodom, je možno až zarážajúce, ako podobnú rétoriku, akú ju máte vy, kritiky neoliberalizmu má dnes vládnuca strana a vládnuci premiér a predseda FIDESZ-u v Maďarsku. Chcete ísť touto cestou? Asi áno, lebo aj on zdanil monopoly, zdanil veľké podniky, zdanil banky viac, tak ako vy navrhujete zhruba. Pozrite sa, kam to viedlo. Chcete doviesť Slovensko tam, kde je dnes Maďarsko, do oveľa, oveľa väčších problémov, v akých sme my? Takže, áno, aj debata o filozofických prístupoch alebo, ak chcete, o vízii, ako má krajina fungovať, je legitímna, akurát nestačí kritizovať a navrhovať populistické kroky, ktoré by viedli k presnému opaku, ako to vy navrhujete.

    Teraz, ak dovolíte, k veciam, ktoré sú asi najdôležitejšie.

    Kritizujete unisono, opoziční poslanci, nezamestnanosť. Kritizujete infláciu. Kritizujete nižší ekonomický rast. Takže rád sa vyjadrím aj k tomu. Zásadná vec, od ktorej sa ale treba odraziť, to hovorím preto, lebo neustále najmä páni poslanci Počiatek a Kažimír sa vracali do minulosti a neustále porovnávali nejaké čísla, to je to podstatné, zásadné číslo, ktoré ale musíme porovnať. To je to, ako ste hospodárili v čase krízy a ako vláda Roberta Fica hospodárila v rokoch 2009 a 2010, lebo toto boli roky, ktoré vytvorili hlavný problém, keď boli práve obrovské deficity v týchto rokoch, keď sme zdedili ekonomiku s tak veľkým dlhom, že musíme robiť dnes nevyhnutné úsporné opatrenia. A keď pán Počiatek mal problém s tým, že porovnávam roky 2009 a 2011, tak musím povedať, že jeho argumenty proti tomuto porovnávaniu boli absolútne nekorektné. Ja to akceptujem, má pravdu v tom, že rok 2009 bol iný ako rok 2011 v tom, že v roku 2009 bola kríza, kým v roku 2010 už kríza nebola. To je pravda. Ale ja porovnávam nie to. Ja nehovorím, že ste mali dosiahnuť rovnaký výsledok ako my v roku 2011. Keď to porovnávam, tak porovnávam rôzne krajiny v tom istom roku, v roku 2009. A vyčítam vám, že v roku 2009, v roku krízy, ste mali najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Tá kríza bola taká istá v Poľsku, kde bol pokles verejných výdavkov 11,9 %. U nás to bol nárast v tom istom roku 11,7 %. To bol u nich pokles 11,9 %, u nás nárast 11,7 %. Pritom v Česku nárast nebol vôbec, bol 0,1 %, v tom istom roku, v roku 2009, keď u nás bol ten nárast 11,7 %. Čiže v roku 2009, počas krízy, keď ste vládli počas celého tohto roka, ste mali najvyšší rast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. To sú fakty. A faktom tiež je, že v roku 2011, v tomto roku, keď celý rok vládne naša vláda, budeme mať druhý najvýraznejší pokles verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Taká je realita. Musíme mať, žiaľbohu, tento pokles, pretože ste nás dostali do situácie, do ktorej ste nás dostali. A práve preto, že musíme mať tento pokles, áno, potom aj ekonomický rast je nižší, pretože jednoducho minieme menej doma, musíme minúť doma menej. A vy, ktorí ste spôsobili nevyhnutnosť tohto šetrenia, nám teraz hádžete na hlavu a vyčítate, že ten rast nie je taký veľký, aký by mohol byť. Vy, ktorí ste spôsobili také rýchle zadlženie počas týchto dvoch rokov, také výrazné deficity, jedny z najvyšších, nám dávate za vinu, že sme museli zvýšiť niektoré nepriame dane, napr. DPH-čku. A aj z tohto titulu je vyššia inflácia. Čiže to je naozaj absurdné, počúvať pána Kažimíra a pána Počiatka, ktorí boli jeden ministrom financií, druhý štátnym tajomníkom ministerstva financií, ako nám vyčítajú dôsledky nevyhnutných opatrení, ktoré musíme robiť, keď chceme stabilizovať ekonomickú situáciu zdedenú po nich a po ich vládnutí, pretože tá vyššia inflácia je daná aj tým, že sme museli zdvihnúť niektoré nepriame dane. Ale väčšinou, treba povedať, z dvoch tretín je tá vyššia inflácia daná vývojom svetových cien energií a potravín, ale z jednej tretiny je daná, áno, aj dôsledkami nevyhnutných opatrení, ktoré sme museli urobiť práve pre nevyhnutnosť riešenia situácie.

    Vyčítate nám pokles reálnych miest, ale zase sa na to pozrime, prečo klesnú podľa prognózy reálne mzdy v tomto roku, klesnú o 0,8 %. Je to preto, že vo verejnom sektore klesnú o 5 %. V súkromnom sektore by mali nepatrne vzrásť o 0,3 %. No ale prečo musia klesať vo verejnom sektore mzdy? No musia tam klesať preto, že musíme znižovať deficit, že musíme šetriť, že musíme znižovať prezamestnanosť, ktorú sme zdedili po vašej vláde, že sme museli v tomto roku znížiť objem mzdových prostriedkov o 10 %, aby sme nešli ďalej po gréckej ceste, na ktorú ste nás pustili vy počas vašej vlády, počas krízy, keď ste míňali najviac spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Takže dnes tejto vláde ak vyčítate, že dochádza k poklesu miezd vo verejnom sektore, kde je to vynútené nevyhnutnými úspornými opatreniami, tak do značnej miery je to, musím povedať, veľmi, veľmi falošné.

    Čo sa týka zamestnanosti a nezamestnanosti, áno, tie čísla, ktoré ste tu prezentovali, sú správne, ale podstatné je, že rastie zamestnanosť. V tomto roku predpokladáme nárast v zamestnanosti, to sú ďalší noví ľudia, ktorí nájdu zamestnanie, o 30 000 ľudí. A, mimochodom, tá reálna mzda klesá aj preto, že tie nové miesta väčšinou sú menej platené. A z tohto titulu klesá mzdová úroveň o 0,2 %, keďže pribúda viac práce s nižšími mzdami ako so mzdami vyššími.

    Ďalej by som chcel povedať pár slov k prognózam. Zase najmä páni Počiatek a Kažimír rozprávali o tom, ako sú prognózy, na ktorých to máme postavené, nereálne. Dámy a páni, prognózy sa produkujú každý deň. Jednoducho ministerstvo financií nemôže neustále prerábať návrh štátneho rozpočtu. Chcem zdôrazniť že, naše ministerstvo financií bolo prvým ministerstvom, ktoré ešte koncom augusta urobilo revíziu rastu, prvým takým v celej Európskej únii. A potom sme robili ešte druhú revíziu. Pritom väčšina krajín doteraz urobila jednu revíziu. Niektoré krajiny napriek tomu, že urobili tú revíziu, nezmenili rozpočet. V Českej republike urobili revíziu rastu z 2,5 % na 1 %, napriek tomu schválili rozpočet, ktorý bol pripravený na 2,5-percentný rast. A povedali, že opatrenia budú robiť v januári a februári. Nemajú predčasné voľby, majú vládu, ktorá má plný mandát a má pred sebou ďalšie tri roky. My sme menili, revidovali rozpočet dvakrát a pravdivo, realisticky na rozdiel, mimochodom, od vás, všetci si pamätáme, čo sa dialo v rokoch 2009 a 2010, sme, naopak, pomenovali, že tie dôsledky budú také, aké budú, a že teraz keďže idú predčasné voľby a rozpadla sa koalícia, s tým nevieme nič robiť, neexistuje jednoducho vôľa politická, aby sa našli návrhy riešení. Preto sme zároveň aj zadefinovali, čo sú nevyhnutné podmienky, aby sme udržali dôveryhodnosť trhov, že je to silný zákon o dlhovej brzde, že je to dodržanie deficitu v tomto roku na úrovni 4,9 %, čo nebude ľahké, lebo už sa situácia zhoršuje, a že je to aj dodržanie deficitu v roku 2013 pod 3 % hrubého domáceho produktu.

    No a k tomu, ako pán poslanec Kažimír to tu predviedol naposledy, ako SMER dáva vraj reálne riešenia a vládna koalícia ich vraj nedáva. No tak veľmi rád vám poviem, veľmi rád demaskujem tvrdenia pána Kažimíra, ktoré sú jednoducho nepravdivé.

    Takže najskôr k tým návrhom, ktoré SMER dáva. SMER navrhuje, ako viete, zvýšiť ešte viac bankovú daň, navrhuje zrušiť rovnú daň, zaviesť vyššie sadzby aj pre právnické, aj pre fyzické osoby a zaviesť znovu daň z dividend. Sám SMER odhaduje v materiáli, ktorý mám k dispozícii, že by to mohlo priniesť 150 mil. eur. Zároveň ale je čierne na bielom, hovoril o tom aj predseda výboru, že SMER zároveň navrhoval zníženie dane z pridanej hodnoty. Čiže zníženie dane z pridanej hodnoty o 1 % znamená mínus 240 mil. eur v budúcom roku. Opatrenia, o ktorých tvrdíte, že ich navrhujete, a dali ste ich aj v návrhoch poslaneckých, by podľa vás mali priniesť 150 mil. eur. Ale podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky, ktorý, mimochodom, pán Kažimír má k dispozícii, lebo vaši poslanci požiadali Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií o kvantifikáciu a Inštitút finančnej politiky kvantifikoval reálny vplyv, reálny prínos vami navrhnutých opatrení je 68,4 mil. eur. Tak si to ľahko spočítajte, to zvládnete, navrhujete opatrenia, ktoré by priniesli 68,4 mil. eur, a zároveň iné opatrenie, ktoré by zobralo 240 mil. eur. Takže vaše opatrenia nielenže neriešia nedostatok zdrojov, ktorý máme, lebo vaše opatrenia by spôsobili priamy výpadok vo výške zhruba 170 mil. eur a ešte by pokazili prostredie, pretože by zrušili rovnú daň, v bankovom sektore by zaviedli také zdanenie, aké je v Maďarsku, dokonca vyššie, čo by znamenalo všetky tie dôsledky, ktoré tam už môžeme vidieť. A znamenalo by to teda ohrozenie pracovných miest.

    Pán poslanec Kažimír, keď som vo svojom vstupe včera ešte povedal, že to, čo navrhujete, teda zrušenie rovnej dane a zvýšenie dane zo zisku napr. pre firmy, ktoré majú vyšší zisk ako 33 mil. eur ročne, to je jedna miliarda v starých korunách, keď som upozornil, že takéto opatrenie by ohrozilo zamestnanosť na Slovensku, mohlo by ohroziť už existujúce miesta, ale najmä by ohrozilo príchod ďalších investorov, tak ma obvinil z klamstva a povedal, že to nie je pravda, lebo že všetky tieto podniky, ktoré som menoval, majú investičné stimuly, lebo že my sme im tie investičné stimuly dali. Tak rád by som aj toto uviedol na pravú mieru. Áno, platí, z týchto podnikov, ktoré som menoval, menoval som Samsung, Volkswagen, KIA – Hyundai, PSA Peugeot Citroën a U. S. Steel, je pravdou, väčšina investičné stimuly má. Ale pozrime sa na to, kedy vypršali alebo mali vypršať a ako to vlastne s tými investičnými stimulmi je. Tak Volkswagen mal investičné stimuly, teda aj daňové prázdniny do roku 2008, boli predĺžené do roku 2013. Skúste hádať, ktorá vláda vládla v roku 2008, keď boli predĺžené. KIA nemala investičné stimuly za vlády Mikuláša Dzurindu, investičné stimuly mali len dodávatelia, subdodávateľské firmy, ale od roku 2009 už aj KIA má investičné stimuly vrátane daňových prázdnin. Skúste hádať, ktorá vláda vládla v roku 2009. U. S. Steel mal investičné stimuly aj daňové prázdniny do roku 2009, v roku 2010 požiadal o ďalšie, o predĺženie, vláda Ivety Radičovej tieto investičné stimuly odmietla predĺžiť a U. S. Steel nemá investičné stimuly, nemá daňové prázdniny a ďalej na Slovensku je. Samsung mal daňové prázdniny, investičné stimuly do roku 2012, je pravda, že minister Mihál sľúbil predĺženie týchto stimulov, vláda o tom zatiaľ ešte ale nerokovala. Takže, po prvé, to, že investičné stimuly sme dávali len my a vláda Roberta Fica ich nedávala, je lož. Teraz som vám to povedal na konkrétnych dátumoch. Dokonca aj u investorov, ktorým vláda Mikuláša Dzurindu nedala investičné stimuly, ako bola KIA, za vlády Roberta Fica im boli dané. Ale to podstatné a kľúčové je to, ja nekritizujem to, že majú investičné stimuly, ja ale tvrdím, že zvýšenie dane zo zisku pre takéto podniky môže ohroziť ich zotrvanie na Slovensku, pretože tie investičné stimuly sú vždy dočasné, vždy sú dávané, ako som vám to ukázal na tých príkladoch, do nejakého času. Čiže ak zvýšime daň zo zisku, tak potom sa nevyhneme tomu, že budeme donekonečna musieť dávať investičné stimuly, lebo odídu. A to je zlé, pretože tie peniaze nám, samozrejme, budú chýbať, potom môžete rozprávať, ako rozprávate o tom, ako netreba len šetriť a šetriť, ale treba rozvíjať a rozvíjať, rozvíjať. Ale ja sa pýtam, z čoho to má byť. Takže vaše návrhy, návrhy na zrušenie rovnej dane, zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb aj právnických osôb zo zisku sú škodlivé, poškodili by slovenskú ekonomiku, ohrozili by existujúcu zamestnanosť a najmä by znížili šance na rast zamestnanosti v budúcnosti.

    Poslanci strany SMER opakovane rozprávali, že vraj tu ide o mýtus o rovnej dani. No tak neviem, či je to alebo nie je to mýtus, ale faktom je, že rovnú daň za posledné roky zaviedlo najmenej dvadsať krajín. Najmä v strednej a východnej Európe aj vďaka zavedeniu rovnej dane tieto krajiny a tieto ekonomiky rastú rýchlejšie.

    Ďalšia vec, ktorá ma veľmi zaujala, a zase sa opakovala vo viacerých vašich vystúpeniach, bola tá, a to je aj taká, povedal by som, filozofická úvaha, že máme príliš malý štát, s čím súhlasím, máme nízku mieru prerozdeľovania. A často ste to porovnávali s Rumunskom, že my s Rumunskom máme najnižší podiel verejných príjmov. No je to tak, že my, Rumunsko a Bulharsko to tak máme, že Rumunsko a Bulharsko ho majú od nás ešte nižší, len mi to príde čudné, počuť z úst ľudí, za vlády ktorých sme ho mali úplne najnižší, dokonca nižší ako Rumunsko a Bulharsko. Dnes má to Rumunsko a Bulharsko nižší podiel príjmov na HDP. Ale viete, kedy bol u nás najnižší? Bolo to v roku 2007. To bol celý rok vládnutia vašej vlády. V roku 2007 sme mali podiel verejných príjmov na hrubom domácom produkte úplne najnižší z celej európskej dvadsaťsedmičky. Tak keď máte taký zásadný problém s filozofiou takého prístupu, prečo ste to, preboha, nezmenili? Ak si dobre pamätám, viem, že ste mali jedenásť ministrov zo šestnástich vo vláde trojkoalície (SMER, HZDS, SNS). Keď máte taký priam až, povedal by som, ideologický problém s tým úzkym štátom, prečo ste to neprekopali? Však za vašej vlády bol ten podiel nižší ako v Rumunsku a Bulharsku. Takže ten problém nie je v tom, že máme nízku mieru prerozdeľovania, ono je to dobré, lebo čím je nižšia miera prerozdeľovania, tým je väčšia miera ekonomickej slobody, ale problém je v tom, že máme nízke príjmy nielen preto, že máme nízke dane, to je dobre, že máme nízke dane, ale aj preto, že nemáme dobrý výber daní aj preto, že pri dani z pridanej hodnoty a pri spotrebných daniach máme príliš veľké úniky. Myslím, že to bola analýza z roku 2009, teda počas vašej vlády, keď Európska komisia odhadla, že po Grécku máme druhé najvyššie úniky v dani z pridanej hodnoty a že to dokonca, podľa tohto odhadu, má byť až 28 %. To sú obrovské peniaze, 28 %, ak sa nemýlim, to môže byť okolo 1,5 mld. eur. Takže, áno, tam je priestor na to, aby sme lepším výberom, lepšou administráciou, ale bez zvyšovania sadzieb daní zvýšili výber daní, napriek tomu, že nebudeme zvyšovať tie sadzby, nebudeme rušiť rovnú daň, ako to navrhujete vy.

    A potom druhá oblasť, kde stále sú obrovské rezervy, je v tom, akým spôsobom funguje verejný sektor. Na niektorých číslach som to uviedol pri zdravotníctve. Zase to je typický príklad, že primárny problém nie je nedostatok peňazí, ktoré tam idú, ale spôsob, akým sa tie peniaze využívajú. Miera efektívnosti, miera plytvania, nadmerné kapacity a tak ďalej a tak ďalej, toto platí pre štátnu správu, toto platí pre samosprávu, toto platí pre celý verejný sektor áno, vo verejnom sektore budú nevyhnutné hlboké zmeny, hlboké štrukturálne zmeny. Ak si máme udržať šancu na to, dosahovať ekonomický rast a rast zamestnanosti a uspieť v dnešnej ťažkej situácii, tak jediná šanca je nezhoršovať naše prostredie, prostredie pre tvorbu pracovných miest čiže nezvyšovať dane, nezvyšovať priame dane najmä, nerušiť rovnú daň a zároveň zvýšiť daňové príjmy, ale znížením únikov, a zároveň zefektívniť používanie týchto peňazí. To je cesta, ktorou chceme ísť my, a to je cesta, ktorá je podľa mňa jediná reálna na to, aby Slovensko mohlo byť úspešnou krajinou, pretože tie podmienky, v ktorých sme, nie sú jednoduché a nebudú jednoduché.

    Ďalej by som sa rád vyjadril, a to skôr na ilustráciu, k pánu poslancovi Záhumenskému, ktorý ako každý rok, tak aj teraz diskutoval o poľnohospodárstve, toho, akým spôsobom často tie argumenty sú účelové a vyznievajú potom až smiešne. Pán poslanec Záhumenský postavil skoro celé svoje vystúpenie na tom, ako je táto vláda proti poľnohospodárom , keďže klesá počet poľnohospodárov, počet ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a klesá počet dobytka napr. a dojníc, pričom povedal napr. ako dôkaz zlej politiky tejto vlády, že zamestnanosť v poľnohospodárstve za tejto vlády klesla o 4 000 ľudí. Áno, je to tak a ja osobne si myslím, že je to trend, ktorý je nevyhnutný. A ako krajina sa stáva vyspelejšou a bohatšou, tak klesá podiel ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve. A dokazuje to aj to, že aj počas vašej vlády dokonca tu došlo ešte k väčšiemu poklesu, keď medzi rokmi 2006 a 2010 došlo k poklesu ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, o 22 000. Vtedy to bolo ale správne a vtedy zrejme vláda Roberta Fica, aspoň podľa toho, čo pán poslanec Záhumenský tvrdil, bola k poľnohospodárom dobrá, štedrá, rozvíjala poľnohospodárstvo, my ho likvidujeme, no akurát jeho argument, že dôkazom toho, že naša politika je zlá, ak má byť ten pokles, čo bolo jeho hlavným argumentom, počtu zamestnaných, tak to nesedí. A ešte krajšie a pitoresknejšie to vidno na inom údaji. Pán poslanec Záhumenský citoval nejakú štúdiu americkú, ktorá hovorila, že jedna dojnica svojimi priamymi a nepriamymi pozitívnymi vplyvmi, všetkým, čo je na tom napojené, vytvorí až 34 000 dolárov hodnotu. A zároveň vyčíslil, že za našej vlády poklesol počet dojníc o 4 000, že teda prišli sme o 136 mil. dolárov, ľahkým vynásobením dospel k tomuto číslu. No fajn, ale, zase, pozrel som sa teda dobre, ak je to tak, no a štatistika hovorí, že medzi rokmi 2006 a 2010 poklesol počet dojníc, čuduj sa svete, o 40 000. Čiže je to desaťkrát väčší pokles dojníc za tie štyri roky ako teraz za tento posledný rok a pol. No ak sú prepočty pána Záhumenského pravdivé, tak potom je to tak, že sme prišli počas vašej vlády, páni, v dôsledku poklesu dojníc o 1,3 mld. dolárov. Na tom chcem len ilustrovať, aké absurdné argumenty sa tu používali a používajú len preto, aby sa akýmkoľvek spôsobom dokázalo, aká je tá vláda proti poľnohospodárom, proti zdravotníkom, proti ľuďom, ako môže za všetku skazu sveta.

    Takže dovoľte, aby som uzavrel svoje vystúpenie tým, že, viete, môžete hovoriť, čo chcete, môžete donekonečna opakovať, že my tvoríme dlhy, kým vy ich netvoríte, ale myslím, že každý súdny človek vie a vidí, aká bola realita. Mali ste najvyšší rast verejných výdavkov v celej európskej dvadsaťsedmičke počas krízového roka 2009. My máme druhý najvýraznejší pokles, úsporu verejných výdavkov z celej európskej dvadsaťsedmičky. Môžete hovoriť, aké pekné čísla ste mali.

    Mimochodom, porovnávanie čísiel. V ekonomike existuje vždy istá zotrvačnosť. Roky 2006, 2007, keď ste jeden a pol roka vládli, samozrejme, boli najúspešnejším obdobím z hľadiska ekonomického, makroekonomického vývoja. Ale vy veľmi dobre viete, že ste sa ničím o to nepričinili, iba možno tým, že ste nenaplnili svoje predvolebné sľuby a nezrušili ste všetky reformy, tak ako ste to sľubovali. Nakoniec, váš materiál, materiál ministerstva financií, z dielne vášho vtedajšieho ministra financií, z roku 2007, to uvádzal vo svojom materiáli na prvej strane, že Slovensko dosahuje rekordné ekonomické výsledky vďaka štrukturálnym reformám, ktoré boli uskutočnené v rokoch 2002 až 2006. Takže aj keď hovoríme o tom, že v tom čase, áno, klesal dlh verejný, mali sme vyše 10-percentný ekonomický rast, tak treba povedať, že to bolo najmä vďaka zotrvačnosti a vďaka reformám, ktoré boli predtým urobené, lebo keď prišlo zlé obdobie, keď prišli roky 2009, 2010, tak ste ukázali, že vaša politika bola absolútne nekompetentná a naozaj škodlivá. Bola škodlivá. Dôsledky vašej politiky nielen táto vláda, ale aj budúca vláda, nech už bude akákoľvek, ktorá vzíde z volieb 10. marca, bude musieť riešiť. Takže, áno, v roku 2006 ste prišli do rozbehnutého vlaku, k plnej špajze. V roku 2012 to tak nebude, nebude to tak preto, že sme jednoducho ešte nestihli upratať. Takže aj tie vaše porovnávania tu boli, keď napr. pán poslanec Jarjabek stále citoval z programového vyhlásenia vlády a robil odpočet plnenia programového vyhlásenia vlády. Neviem, či ste si všimli, že to programové vyhlásenie vlády bolo robené na štyri roky. Bolo robené na obdobie rokov 2010 až 2014.

    A ešte aby som nezabudol. Pánovi poslancovi Froncovi som sľúbil odpovedať na otázku tých dlhopisov pre občanov. Áno, pán poslanec Fronc navrhol, že prečo, keď je prostriedkov nedostatok, keď je situácia taká, aká je, neskúsiť vydať aj dlhopisy a ponúknuť ich občanom. Áno, je to jedna z možností. A aj o nej rozmýšľame. Urobili to tak v Českej republike a bolo to úspešné, pričom problém je, že tam ten objem nemôže byť taký, že by sme sa mohli na to spoliehať a že by to vyriešilo naše problémy, pretože v budúcom roku budeme potrebovať prefinancovať zhruba 8 mld. až 9 mld. eur a to je suma, ktorá môže pomôcť, nejakou čiastkou sa to dá, ale určite nie v tomto objeme.

    Takže dovoľte, aby som na záver požiadal všetkých poslancov, aby podporili návrh štátneho rozpočtu. Samozrejme, ja si uvedomujem, že nie je ideálny. Nie je ideálny aj z dôvodu situácie, v ktorej sa nachádzame, aj z dôvodu predčasných volieb, aj z dôvodu zhoršujúcich sa prognóz. A nie je ideálny aj preto, že vo všetkých oblastiach, samozrejme, by sme si vedeli predstaviť, že by sme potrebovali a vedeli aj užitočne využiť omnoho väčší objem peňazí. Ale myslím, že dnes v ťažkých časoch, ktoré sú a ktoré nás aj čakajú, je rozpočtová zodpovednosť zodpovedná a kompetentná politika ešte dôležitejšia, ako bola kedykoľvek predtým. Myslím si, že rozpočet s deficitom 4,6 %, ak budú splnené tie ďalšie podmienky, ja verím, že splnené budú, verím, že tu prejde ešte teraz v najbližších dňoch zákon o rozpočtovej zodpovednosti, verím, že dodržíme tohtoročný plánovaný schodok vo výške 4,9 % HDP, a verím, že všetky politické strany rešpektujú potrebu a záväzok znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 % a ďalej tento deficit znižovať, verím, že ak tieto predpoklady budú zachované, ak dnes schválime, ak schválite rozpočet na budúci rok, tak máme šancu udržať si dôveryhodnosť a, samozrejme, máme šancu spolupodieľať sa na riešení tých problémov, pred ktorými stojí dnes svet, Európa, eurozóna. A to bude asi aj ďalší bod, o ktorom budeme čochvíľa možno hovoriť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi. Môže sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som na margo rozpravy, ktorá odznela včera, dnes k štátnemu rozpočtu, uviedol štyri krátke poznámky.

    Najskôr skonštatujem, že celkovo v rozprave vystúpilo pätnásť poslancov prihlásených písomne a pätnásť poslancov prihlásených ústne.

    Poznámka číslo jedna. Jedno špecifikum tohtoročnej rozpravy k štátnemu rozpočtu predsa len bolo. A to je ten fakt, že neodznel ani jeden jediný pozmeňujúci návrh taký, ktorý by zvyšoval príjmy alebo znižoval výdavky štátneho rozpočtu, a teda znižoval rozpočtový deficit. To také veľké prekvapenie zas až nebolo, pretože toto bolo aj po minulé roky pri diskusiách o štátnom rozpočte v slovenskom parlamente ako jav pomerne zriedkavý, keďže doposiaľ nebolo módou politikov navrhovať v diskusiách o štátnom rozpočte riešenia, ktoré by znemožňovali život nad pomery, a teda znemožňovali život na dlh. Ale súčasne musím konštatovať, že v rozprave neodznel ani jeden jediný pozmeňujúci návrh taký, ktorý by zvyšoval výdavky a súčasne zvyšoval deficit verejných financií, čo sa tentokrát v diskusiách po minulé roky o štátnom rozpočte s pomerne vysokou frekvenciou výskytu každoročne stávalo a každoročne opakovalo. A teda diskusia tento rok o štátnom rozpočte viac-menej pripomínala ideologickú debatu, debatu na témy ako sú neoliberalizmus, úloha štátu v ekonomike, či chceme veľký, silný štát alebo malý, útly a efektívne fungujúci štát.

    Diskusia o rovnej dani, diskusia o bankovej dani, o podobe reforiem, diskusia o vašej vláde, našej vláde, rozdiely v spôsobe riešenia ekonomickej recesie, ktorá Slovensko čaká a neminie. Počúvali sme dookola tú obohratú pesničku o súčasnej vláde, minulej vláde, dokonca padol taký termín v rozprave, aj o predminulej vláde, tak som čakal, kedy príde predpredminulá vláda a až kam sa dozadu dostaneme v tom ustavičnom vzájomnom obviňovaní sa, kto za čo môže.

    Ja chcem na záver konštatovať, že v čase blížiacich sa parlamentných volieb je toto všetko celkom prirodzené, taká je realita, pretože v zlých časoch sa aj realisti stávajú pesimistami.

    Poznámka číslo dva. Slovensko potrebuje rozpočet a potrebuje aj ústavný zákon o dlhovej brzde, o ktorom budeme rokovať zajtra dopoludnia. V budúcom roku totižto Slovensko musí umiestniť na finančnom trhu vládne dlhopisy, ako hovoril pred chvíľkou pán minister, v objeme 8 mld. až 9 mld. eur. A preto chcem podčiarknuť, že dôveryhodnosť je vlastne tým kľúčovým pojmom, ktorý nadlho zostane alfou a omegou, ktorý zásadným spôsobom rozhodne o tom, do akej miery bude, alebo nebude verejný dlh Slovenskej republiky dlhodobo udržateľný. Dôveryhodnosť politiky, ktorú bude vykonávať akákoľvek vláda...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prepáčte, pán spoločný spravodajca, prosím o kľud v rokovacej sále.

  • Teda dôveryhodnosť rozhodne aj o objeme verejných zdrojov, ktoré bude môcť Slovensko použiť na poskytovanie verejných služieb, a nie na splátku istín a úrokov verejných dlhov. A nakoniec práve dôveryhodnosť toho, čo teraz práve urobíme, ako sa rozhodneme, vo veľkej miere podmieni aj kvalitu života budúcich generácií.

    Tretia poznámka. Áno, znižovanie rozpočtového deficitu mohlo byť a malo byť ešte ambicióznejšie a výraznejšie. Ja som to, myslím, včera v rozprave spomínal, že približne pred mesiacom práve SaS na tlačovej konferencii verejne vyzvala ministra financií a podpredsedu vlády, aby pripravil taký balík úsporných opatrení, ktorý vráti deficit verejných financií v budúcom roku na tú pôvodne plánovanú úroveň 3,8 % výkonu ekonomiky, a nie 4,6 %, tak ako je zakomponované v rozpočte, o ktorom o malú chvíľu budeme hlasovať. Totižto my sme sa k deficitu pod 3 % v roku 2013 ako Slovenská republika zaviazali priamo v trojročnom programe stability, ktorý sme tiež schválili v tomto parlamente. A v rámci dosiahnutia tejto cieľovej hodnoty v roku 2013 bolo práve nevyhnutné budúci rok byť na úrovni schodku niekde okolo 3,8 % HDP.

    Chcem vyjadriť potešenie nad tým, že podpredseda vlády akceptoval túto výzvu a podpredseda vlády a minister financií pripravil takýto balík opatrení v celkovom objeme 573 mil. eur. O tomto balíku prebehla aj diskusia štyroch vládnych, ešte stále vládnych strán. A je mi skutočne ľúto, že to musím konštatovať, že dve vládne strane neboli ochotné o tomto úspornom balíku ani len začať diskutovať.

    Posledná poznámka, štvrtá. Tu by som sa chcel obrátiť tiež rovnako ako môj predrečník s prosbou na všetkých poslancov parlamentu, aby návrh štátneho rozpočtu na rok 2012 podporili, aby sme nedopustili rozpočtové provizórium na budúci rok, pretože len tak si môže Slovenská republika udržať už spomínanú dôveryhodnosť na finančných trhoch, ktorú súčasne bude potrebovať akákoľvek vláda, ktorá vzíde z budúcoročných parlamentných volieb.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, sme rozdelení na koalíciu a opozíciu, tak to vždy bolo, je a bude, sme rozdelení aj názorovo, sme rozdelení ideologicky, sme rozdelení v chápaní spôsobov riešenia ekonomickej recesie, ale ťažké turbulentné časy čakajú celé Slovensko bez ohľadu na to, či veslujete raz vpredu, inokedy vzadu. A preto chcem ešte raz požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi, ktorý svojím vystúpením ukončil prerokovávanie bodu programu, návrhu vlády Slovenskej republiky na prijatie zákona o štátnom rozpočte na rok 2012.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať informáciou podpredsedu vlády o pripravovanom rokovaní Európskej rady, ktoré sa uskutoční 9. decembra tohto roku. Prerušujem na 5 minút rokovanie.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie, poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále.

  • Ruch v sále.

  • Most – Híd.

    Poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby Národnej rade predložil

    informáciu o rokovaní Európskej rady, ktoré sa uskutoční 9. decembra 2011.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prepáčte, pán podpredseda vlády, poprosím vás naozaj o pokoj v rokovacej sále, aby sme sa nevyrušovali, tému považujem za mimoriadne dôležitú. Prestaňte separátne rokovať, pán poslanec Marcinčin, Viskupič, Galis, Kaliňák, Počiatek.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aj v mene pani premiérky, ktorá je už na ceste do Bruselu a požiadala ma, aby som ju zastúpil, aby som teda aj v jej mene, aj v mene svojom, aj v mene vlády predniesol informáciu o piatkovom, veľmi dôležitom summite Európskej rady, ktorej rokovanie sa teda bude konať v piatok v Bruseli.

    Myslím si, že všetci pozorovatelia sa zhodujú vrátane nás, že pôjde o historické rokovanie Európskej rady, od ktorej sa očakávajú zásadné rozhodnutia. Tá dôležitosť je daná predovšetkým vážnosťou situácie, ktorá dnes v eurozóne, ale aj v Európskej únii a v zásade v celom svete existuje. Situácia je vážna v tej miere, že jej naozaj nečinnosť by mohla ohrozovať euro, čo znamená ohrozenie našej meny, znamená to ohrozenie meny, v ktorej aj občania Slovenskej republiky majú úspory, dostávajú platy a dôchodky. A vážnosť situácie vyžaduje, aby došlo k zásadným záverom, politickým záverom, zdôrazňujem, čiže nedajú sa očakávať od tohto summitu nejaké detailné technické riešenia, aby došlo k jasnému politickému stanovisku a politickej dohode na akcii, ktorá by dokázala upokojiť situáciu, upokojiť trhy, pretože dnes je problém eurozóny hlavne problémom dôvery trhov voči jednotlivým členským krajinám eurozóny, ale aj voči spoločnej politike. Zrejme ste zachytili, že ratingové agentúry, zatiaľ jedna sa tak vyjadrila konkrétne, ale je predpoklad, že by to mohli urobiť aj ďalšie, najskôr teda znížili výhľad krajinám eurozóny a avizovali, že ak nedôjde k zásadnému riešeniu, tak takmer všetkým krajinám, niektorým o jeden stupeň, niektorým o dva stupne by mohol byť znížený rating. Takéto zníženie ratingu, to treba veľmi jasne povedať, by znamenalo už reálne ohrozenie existencie eura, pretože by spôsobilo nefunkčnosť tých mechanizmov, na ktorých sme sa doteraz dokázali zhodnúť, teda napr. nefunkčnosť EFSF. Tú vážnosť situácie, myslím, môžeme vidieť aj na tom, čo sa stalo po roku 2008, keď padla jedna veľká investičná banka v Spojených štátoch. Na Slovensku to malo necelý rok nato ako dôsledok zvýšenie nezamestnanosti o vyše 150 000 ľudí. Takže vieme si asi predstaviť, že ak by došlo k turbulenciám priamo tu v eurozóne a ak by došlo teda k nejakému neriadenému vývoju, tak tie dôsledky by mohli byť omnoho, omnoho vyššie. A preto si myslím, že máme zodpovednosť ako volení zástupcovia občanov, aby sme urobili všetko pre to, aby k takému negatívnemu vývoju nedošlo.

    Dovoľte mi začať tým, že v zásade máme tri možnosti. Tá tretia najhoršia možnosť by bolo odmietnuť to, čo je na stole, a neurobiť nič. A potom s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote by nastal ten vývoj, o ktorom som teraz hovoril a ktorý asi nikto z nás nechce. Iné dve možnosti sú len nasledovné. Dnes napr. Spojené štáty americké, G 20, ale aj väčšina, dovoľujem si povedať, analytikov, ale aj mienkotvorné svetové ekonomické médiá, ale zároveň napr. aj zástupcovia jednotlivých národných agentúr na riadenie dlhu a likvidity sa v zásade zhodujú, že nevyhnutné bude vydávať eurobondy a schváliť eurobondy a zároveň uvoľniť ruky Európskej centrálnej banke, aby mohla neobmedzene nakupovať dlhopisy problematických krajín. Toto sú návrhy, ktoré navrhujú napr. Spojené štáty, ale aj G20, a je dosť veľký tlak na Európu, aby niečo také urobila. Tvrdia, že toto by bola dostatočná reakcia na to, aby sa trhy upokojili. My teda odmietame takéto riešenie, pretože myslím si, že právom si myslíme, že by to bolo spojené s veľkými, obrovskými rizikami, že možno krátkodobo by to mohlo pomôcť, ale strednodobo a dlhodobo by to problém nevyriešilo. Preto si myslím, že ten návrh, o ktorom vás chcem teraz informovať, je vlastne návrhom, ktorý by sme mali podporiť, aj keď nemusíme súhlasiť so všetkým. A určite tie rokovania budú náročné. V zásade chcem povedať, už predoslať hneď na začiatku, že ten návrh považujem za racionálny a za taký, ktorý by mohol pomôcť.

    O čo teda pôjde. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy bude prezentovať správu o možnostiach zmeny zmlúv v záujme posilnenia Hospodárskej a menovej únie, zmeny teda európskych zmlúv, čiže na stole bude návrh, aby sa zhruba v priebehu marca budúceho roka až marca roku 2013 zmenili a doplnili európske zmluvy, zmluvy o založení Európskej únie tak, aby bolo možné mať silné, automatické, prísne, vymožiteľné pravidlá, ktoré by sprísnili rozpočtovú politiku a ktoré by zabránili nezodpovednej politike hromadenia deficitov a dlhov. Zároveň, ako viete, Nemecko a Francúzsko predstavili svoj spoločný návrh, čo teda budú spoločne navrhovať na tejto Rade a že tento návrh by mal vlastne znamenať vytvorenie fiškálnej únie, ako sa nakoniec pani kancelárka Merkel vyjadrila už začiatkom tohto mesiaca, keď povedala, že áno, ideme budovať fiškálnu úniu.

    Tu by som rád vysvetlil, čo je podstatou toho návrhu, pretože fiškálna únia môže byť definovaná veľmi, veľmi rôznorodo a u mnohých ľudí to vyvoláva odpor a odmietanie. Myslím si, že to, o čom sa ide diskutovať a čo ide byť predmetom rokovania, je ale taká fiškálna únia, vytvorenie takých pravidiel, ktorých sa v zásade nemusíme báť, pretože neznamenajú budovanie nových veľkých inštitúcií, neznamenajú európske dane a nové európske inštitúcie, neznamenajú prerozdeľovanie od zodpovedných k nezodpovedným, ale znamenajú najmä posilnenie pravidiel, posilnenie pravidiel znamenajú prísne vymožiteľné a silné pravidlá.

    Konkrétne o čo by malo ísť. Ako som povedal, do marca 2012 by malo dôjsť k zmenám zmlúv smerom k prísnejším rozpočtovým pravidlám. Predstava je taká, že ak sa podarí dosiahnuť dohodu v rámci európskej dvadsaťsedmičky, tak by malo dôjsť k dohode na úrovni celej európskej dvadsaťsedmičky. Ak ale to nebude možné, tak potom by to mala byť dohoda eurozóny, teda sedemnástky. Dá sa predpokladať, že ťažkosti z hľadiska dosiahnutia tej dohody širokej na úrovni dvadsaťsedmičky budú pomerne veľké. Takže predpokladám, že skôr bude pravdepodobné dohodnúť to buď v sedemnástke alebo vo formáte sedemnásť. A tie krajiny, ktoré s tým budú súhlasiť, ako je to vlastne pri Pakte pre euro Plus, ako viete, sú všetky krajiny eurozóny a potom tam okrem Veľkej Británie, Švédska, Českej republiky sú aj niektoré krajiny, ktoré euro nemajú.

    Jedno z dôležitých pravidiel, ktoré by mali byť zakomponované, je tzv. zlaté ústavné pravidlo, ktoré znamená, že sa bude požadovať, aby na národnej úrovni jednotlivé krajiny ústavným zákonom presadili hranice trojpercentného deficitu a 60-percentného dlhu. Ak schválite zákon, ktorý bude, ak sa nemýlim, už zajtra prediskutovaný tuto v Národnej rade, tak tie naše pravidlá budú ešte silnejšie, ako je toto minimum požadované Európskou komisiou a Nemeckom a Francúzskom, pretože, ako viete, my máme v zákone 60-percentnú hranicu, ale od roku 2018 by sa to malo znížiť na 50-percentnú hranicu dlhu, a zároveň máme ale dokonca nielen trojpercentný deficit maximálny, lebo keď sú prekračované tie predchádzajúce hranice, tak ústavný hovorí náš ústavný zákon, že musí byť predložený dokonca vyrovnaný rozpočet. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že toto je niečo, čo by sme mali privítať. A aj mohli by sme byť hrdí na to, že naše pravidlo bude ešte silnejšie.

    Ďalšie pravidlo, o ktorom sa bude diskutovať, je to, aby rozpočty sa nevyhodnocovali až ex post, ale aby zároveň rozpočty jednotlivých členských krajín boli posudzované Komisiou ešte pred ich schválením. Ten mechanizmus by mal vyzerať tak, že do polovice apríla jednotlivé krajiny predkladajú svoje plány, reformné plány. A zároveň by mali mať povinnosť do polovice októbra predložiť Európskej komisii návrh národného rozpočtu tej-ktorej krajiny. Komisia bude mať povinnosť do dvoch týždňov analyzovať tieto návrhy rozpočtov a dať k nim stanovisko. Komisia nebude môcť meniť tento rozpočet, ale bude môcť dať záväzné stanovisko, podľa ktorého budú musieť prijať krajiny dodatočné opatrenia. Ale bude ich kompetencia, aké tie opatrenia prijmú. Ale budú musieť byť dostatočné, aby sa deficit znížil tak, ako predpokladajú vlastne tie záväzky z iných dokumentov. Čiže posilnila by sa tým právomoc Európskej komisie, ktorá by mohla takýmto spôsobom posudzovať a zároveň aj dávať odporúčania, a taktiež sa predpokladá posilnenie právomocí Súdneho dvora Európskej únie, ktorý by sa stal garantom aj toho zlatého pravidla, aj vlastne vyhodnotenia toho, či krajina robí dosť, aby dosahovala cieľ vyrovnaného rozpočtu. Potvrdilo sa zároveň, že úloha Európskej centrálnej banky ostáva nezmenená. Čiže odmietli sa aj eurobondy a nepredpokladá sa, že by sa diskutovalo o schválení eurobondov alebo o tom, že by Európska centrálna banka mala neobmedzene vykupovať dlhopisy problematických krajín.

    Čo sa týka teda týchto pravidiel, ktoré sprísňujú najmä fiškálne pravidlá, pretože nejde len o fiškálne pravidlá, ale ide aj o to, aby sa sledoval napr. vývoj produktivity práce a platov, miezd, pretože napr. v Grécku bol jeden z problémov ten, že platy rástli omnoho rýchlejšie, ako rástla produktivita práce, ako rástla konkurecieschopnosť ekonomiky, takže týchto pravidiel je tam viac. Ale v zásade si myslím, že čo sa týka pozície Slovenskej republiky, sú to opatrenia, po ktorých sme už dávno volali. Ak sa pamätáte, tak viete, že už pri schvaľovaní toho six-packu, teda nových pravidiel Paktu stability a rastu, sme volali po tom, aby tieto pravidlá boli oveľa prísnejšie, automatické, vynútiteľné. Vtedy sa to nestalo, došlo skôr ku kompromisom. Teraz sa zdá, že je výrazný posun k tomu, aby sa to stalo.

    Čo sa týka tých vecí, o ktorých hovorím teraz, tieto veci nebudú určite platiť hneď, sú to skôr veci, ktoré sú strednodobé. Ak budú vyžadovať zmenu európskej zmluvy, tak je predpoklad, že ten proces by mal trvať až do ratifikácie v jednotlivých členských krajinách parlamentmi zhruba rok, od marca budúceho roka do marca roku 2013. Ale už dnes politická dohoda na tom, že niečo také chceme, by mohla znamenať veľmi silný signál, politický signál trhom, že sa vytvoria inštitucionálne...

  • Ruch v sále.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

  • Takže už politická dohoda na tom, že krajiny či už v 17-člennom formáte alebo v 27-člennom formáte súhlasia s tým, že sa otvorí európska zmluva a že sa posilnia pravidlá, tak aby sme mali takéto silné nástroje, už toto by mohol byť veľmi výrazný a veľmi silný signál. Samozrejme, sám osebe stačiť nebude, preto bude diskusia aj o niektorých konkrétnejších veciach, ktoré sa týkajú ESM, teda permanentného mechanizmu. Aj tu, ak dovolíte, by som informoval o tom, ako vyzerajú tie rokovania zatiaľ na pracovnej úrovni a čo sa zdá, že bude prediskutované, a aká by mala byť pozícia Slovenskej republiky.

    Ak ešte teda uzavriem tú predchádzajúcu oblasť, ktorá sa týka prísnych, vynútiteľných, automatických pravidiel. Tam Slovenská republika problém s tým nemá, pretože to je vec, ktorú sme požadovali. Je to určite užitočné aj pre nás užitočné, dovnútra, pretože to zúži priestor na nezodpovednú politiku, na zadlžovanie a rozhadzovanie, ale aj užitočné, aby to nemohli robiť iní a aby my sme nemuseli doplácať na chybnú politiku iných.

    Čo sa týka ESM, teda permanentného mechanizmu...

  • Neustály ruch v sále.

  • Paľo, povedz tým, čo nemajú záujem to počúvať, nech idú preč.

    Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, naozaj vás chcem poprosiť o kľud, preto, lebo ide o tému nanajvýš aktuálnu a dôležitú. Ak niektorí nemáte záujem túto informáciu poznať a počuť, tak radšej odíďte z rokovacej sály, ale nevyrušujme sa navzájom.

  • Ďakujem. Takže čo sa týka diskusie, ktorá prebehne v piatok ohľadom permanentného mechanizmu, ako viete, bola otvorená otázka, veľa členských krajín požadovalo, aby private sector involvement, teda účasť privátneho sektora bola z permanentného mechanizmu, teda z ESM, vyňatá. To bola pre nás citlivá vec. My sme s tým nesúhlasili a s tým nesúhlasíme, pretože sme presvedčení, že práve to, že neexistovalo riziko, ľudovo povedané, bankrotu krajiny a účasti aj privátnych veriteľov na problémoch, spôsobovalo, že bezstarostne veritelia požičiavali aj krajine, ktorá bola nezodpovedná, mala nezodpovednú vládu, a aj preto problém vznikol. Preto od začiatku tvrdíme, že ak sa problémy nemajú opakovať, ak sa má riešiť problém morálneho hazardu, tak účasť privátneho sektora by mala byť v pravidlách zadefinovaná, aby bolo jasné, že aj pri požičiavaní krajinám alebo vládam nesie ten veriteľ riziko, ak požičia nezodpovednej vláde, že môže prísť o časť svojich peňazí. Zatiaľ to vyzerá tak na tej pracovnej úrovni. A budeme aj presadzovať, aby účasť privátneho sektora ostala v zmluve. Zdá sa, že bude možné dosiahnuť dohodu na tom, že to bude v súlade s praxou Medzinárodného menového fondu, pretože aj Medzinárodný menový fond dnes má takúto klauzulu zakomponovanú vo svojich zmluvách. A v zásade ide o to, že vtedy, keď je tá krajina insolventná, keď nemôže dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť dlhu bez toho, aby sa odpísala časť dlhu, tak bude takéto pravidlo v zmluve o ESM zahrnuté a zakomponované. To, aby to ostalo v zmluve, požadujeme najmä my, pretože tam, zdá sa, Nemecko trochu ustúpilo Francúzsku pri tej celkovej dohode. Požaduje to stále Holandsko a Fínsko. A verím, že v nejakej forme sa nám to tam podarí udržať.

    Ďalej, ďalšia citlivá otázka sa týka hlasovacích práv. K tým hlasovacím právam chcem veľmi jasne odpovedať, pretože sa vyskytli rôzne interpretácie a počul som otázku, že či tým, že sa navrhuje zrušenie práva veta v niektorých hlasovaniach, sa zbavujeme zvrchovanosti v oblasti daní alebo v iných oblastiach. Vôbec to tak nie je. Bavíme sa tu len o ESM. Ak hovoríme o zmene mechanizmu hlasovania, tak to, čo bude teraz prediskutované na Európskej rade, je len o ESM, o permanentnom mechanizme. A pri permanentnom mechanizme budú prediskutované dve zmeny. Tá prvá zmena je v tom, aby na vznik ESM stačilo 90 % hlasov podľa kapitálovej sily. Doteraz to bolo tak, že stačilo 95 % hlasov, tak to bolo dohodnuté. Teraz je návrh, že by to malo byť 90 %. Toto je v zásade vec, ktorá sa Slovenska netýka, pretože Slovensko, ako viete, má na tom zhruba jednopercentný podiel. Čiže my už pri tej 95-percentnej klauzule sme to právo veta nemali. A v druhom návrhu, ktorý je, ktorý sa ale netýka vzniku ESM, ale týka sa fungovania ESM, čiže schvaľovania nových programov, tranží a podobných vecí, tak tam je návrh, aby v nevyhnutých prípadoch rýchleho rozhodovania, keď sa zhodne na tom Európska centrálna banka, Európska komisia a MMF, keď sa zhodnú na nevyhnutnosti rýchleho konania, tak tam bola možná 85-percentná klauzula, príp. iná, nižšia nie, hovorí sa o najnižšej 85-percentnej klauzule alebo o 85-percentnom objeme kapitálu. Ale čo je dôležité? Malo by sa týkať tých 85 %, ak to vôbec bude schválené, len menej zásadných rozhodnutí, napr. rozhodovania o poskytnutí stabilizačnej pomoci alebo udelení mandátu Komisie, aby mohla začať rokovať o kondicionalite, alebo udeľovaní ďalších tranží po prvej tranži. Ale návrh je taký zatiaľ, aby o pomoci alebo o zásadnejších veciach, navyšovaní napr. sa rozhodovalo len konsenzom a aby o schválení nového programu sa rozhodovalo buď 90- alebo 95-percentnou väčšinou. Naša pozícia pri hlasovacích právach je, že nesúhlasíme s tým, aby sa znižovalo to kvórum. Zároveň ale otvorene hovoríme, a tak sme o tom včera aj informovali na výbore pre európske záležitosti, že to nie je otázka, pre ktorú by sme mali blokovať dohodu, že mali by sme skôr hľadať spojencov na to, aby sa neznižovalo toto kvórum, ale že nie je to otázka, kvôli ktorej by sme mali zablokovať dohodu, ak k nej dôjde, pretože tá situácia je naozaj vážna.

    Ďalej, otvorená bude otázka, kedy permanentný mechanizmus by mal vstúpiť do platnosti. Viete, že pôvodne bol termín na ten vstup do platnosti 1. júla 2013. Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, je teraz potreba a aj tlak na to, aby sa to urýchlilo, aby podľa možnosti to bolo spustené od 1. 1. 2012. Myslím si, že toto nie je nič, čo by nám malo prekážať, pretože ESM je štandardnejší mechanizmus, štandardný mechanizmus podobne ako Medzinárodný menový fond, oproti EFSF a vlastne ESM keď začne fungovať, tak prestane fungovať EFSF. A naviac my v ESM máme aj lepší kľúč, lebo distribučný kľúč ten nižší máme vyrokovaný pre ESM, ale nie pre EFSF.

    No a ďalšia otázka, ktorá bude...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, ak vás to nebaví, tak dám vám päťminútovú prestávku, aby tí, ktorí...

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne. Takže ďalšia otázka, ktorá bude otvorená, je objem zdrojov, kde je návrh, že keď ESM začne fungovať, tak ten objem by mal byť 500 mld. eur a preleje sa doň to, čo nebude použité z EFSF. A sú otázky na stole a je najmä návrh krajín skupiny G20, tam sú tie najväčšie krajiny, ktoré podmieňujú navýšenie zdrojov v Medzinárodnom menovom fonde tým, aby aj eurozóna vlastne to navýšila tak, aby to nebolo navýšenie do 500 mld., ale 500 mld. plus to, čo ostane nevyčerpané z EFSF. Ale tam je naše stanovisko, že by sme nemali ísť nad tých čistých 500 mld. eur.

    No a potom je ešte otázka, ktorá je s tým spojená. Je to otázka navyšovania kapacity Medzinárodného menového fondu, kde súhlasíme s tým, že by sa v maximálnej miere malo ísť aj cestou navyšovania kapacít Medzinárodného menového fondu, ktorý je osvedčenou inštitúciou, s tým teda, že krajiny eurozóny, príp. európskej dvadsaťsedmičky by to navyšovali. Tam v našom prípade by to išlo cez Národnú banku, ktorá s takýmto riešením vyjadrila súhlas.

    Ešte som zabudol jednu dôležitú vec povedať. Viete, že naše stanovisko bolo vždy pomerne blízke, takmer totožné so stanoviskom Nemecka. Môžem povedať, že v tom spoločnom teraz už postoji Nemecka a Francúzska sa presadil najmä postoj Nemecka, čo považujem za dobré, a teda že sa volí cesta takej fiškálnej únie, ktorá by znamenala nie budovanie nejakých veľkých štruktúr nových, nie nejaké veľké prerozdeľovanie, nie nové európske dane, ale prísnejšie a jasnejšie a vynútiteľnejšie pravidlá.

    Jediná otázka, kde sme neboli a nie sme možno v úplnej zhode, je otázka harmonizácie daní, priamych daní, zdôrazňujem, ktorú považujeme za škodlivú nielen pre nás, ale, myslíme si, aj pre iných. Mal som rokovanie v pondelok predvčerom s nemeckým ministrom Schäublem, kde ma ubezpečil, že ak dôjde k týmto prísnejším pravidlám, tak aj otázky napr. harmonizácie daní nebudú aktuálne jednoducho preto, že, a on mi to povedal veľmi priamo a veľmi jasne, Nemecko sa bojí toho, že ak nebudeme mať silné pravidlá, ktoré zabránia nezodpovednosti vlád, tak že hrozí, že vlády budú znižovať dane a že z toho titulu budú mať výpadky v príjmoch, budú mať veľké deficity a veľké dlhy, pričom tí zodpovední potom tie deficity a dlhy budú musieť platiť. Takže veľmi jasne povedal, že ak budú tieto silné fiškálne pravidlá, aj to zlaté pravidlo domáce, ústavného zákona, aj tie spoločné európske pravidlá, takže potom harmonizácia priamych daní nebude na programe dňa a nebude nevyhnutná, pretože riziko, že by s tými daňami mohol niekto robiť takýto „daňový dumping“ jednoducho nebude, pretože bude tými fiškálnymi pravidlami obmedzené a zmiernené. A toto vlastne platí pri skoro všetkom. Platí to aj pri tom, že ak budú tieto fiškálne pravidlá prísne a vynútiteľné, tak potom je riziko, že cez EFSF alebo cez ESM by sme mohli prísť o peniaze, ktoré budeme musieť platiť. Bude rádovo nižšie, pretože nebudú sa takýmto spôsobom hromadiť vlastne deficity a dlhy.

    Takže ja by som to uzavrel.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zhodli sme sa na tom aj s pani premiérkou, keď sme o týchto veciach diskutovali, rokovali, lebo ono sa o nich diskutuje, samozrejme, aj na pracovných úrovniach, aj na úrovni ministrov financií, že v zásade naše stanovisko by malo byť také, že by sme ďalej mali presadzovať veci, ktoré sme presadzovali, ako je účasť privátneho sektora, ako je neznižovanie kvóra pri hlasovaní, ako je obmedzovanie morálneho hazardu z hľadiska odmietania eurobondov a neobmedzenej kapacity centrálnej banky nakupovať dlhopisy, ako sú prísnejšie pravidlá, že všetko toto by sme mali presadzovať, že zároveň tá situácia je ale tak vážna, že ak by sme aj vo veciach, ako sú účasť privátneho sektora alebo tie hlasovania o nie tých najzásadnejších veciach, mali ustúpiť v tom zmysle, že keby bola celková zhoda na týchto veciach, týmito vecami by sme nemali podmieňovať celkovú dohodu, pretože tá celková dohoda je dnes doslova životne dôležitá. Toto je zhruba stanovisko vlády, s ktorým aj pani premiérka išla do Bruselu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií za informáciu.

    Na žiadosť viacerých poslaneckých klubov, resp. všetkých, vyhlasujem polhodinovú prestávku, ktorú využijeme na rokovanie poslaneckých klubov pred hlasovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte, budeme hlasovať o 17.45 hodine. Vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, zaujali svoje miesta, sústredili sa na hlasovanie o jednom z najdôležitejších zákonov a rozhodnutí, ktoré Národná rada prijíma v príslušnom kalendárnom roku. A to je

    vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 (návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014),

    ktorý prerokovávame ako tlač 495.

    Chcem poprosiť teraz pána predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby ako nielen predseda, ale aj ako poverený spravodajca Národnej rade predložil návrhy hlasovaní o zákone o štátnom rozpočte v poradí tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. Pán spoločný spravodajca, ujmite sa svojej povinnosti. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, ktoré máte pod tlačou 495 v rozprave vystúpilo celkom 30 poslancov. V záverečnom slove vystúpil aj minister financií pán Ivan Mikloš. V rozprave, konštatujem, neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. K dispozícii teda máme spoločnú správu gestorského výboru pod tlačou 495a, ktorá obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rokovania výborov a požiadavku na vládu Slovenskej republiky. Súčasne konštatujem, že nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Teraz teda pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.

    Hlasujeme o bodoch B. 1. a B. 2. z časti II a o časti IV s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zo spoločnej správy, tak ako ho predložil na hlasovanie pán predseda výboru a spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za návrh, 56 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať spoločne o bodoch B. 3. z časti II a z časti III o bode 1. A. s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za návrh.

    Národná rada návrh neschválila.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Konštatujem, že v rozprave vystúpil pán poslanec Raši, ktorý podal návrh na doplnenie uznesenia č. 2. Teraz budeme hlasovať o tomto návrhu na doplnenie uznesenia č. 2 v časti B. 2.

  • Panie poslankyne, páni poslanci návrh máte rozdaný v laviciach v písomnom vyhotovení. Hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 144 za návrh, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, o predloženie ďalšieho návrhu.

  • Dajte, prosím, hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 za návrh, 55 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k prerokovávaniu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 75 za návrh, 54 proti, 4 sa zdržali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 schválila.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím o ďalšie návrhy.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení č. 2, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2012 až 2014.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 142 za návrh, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že sme schválili návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012, ako aj uznesenie k rozpočtu verejnej správy.

    Pán spoločný spravodajca, prosím o ďalší návrh.

  • Nakoniec, vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení č. 2 ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 75 za návrh, 55 proti, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií, ako aj pánovi spoločnému spravodajcovi a predsedovi výboru pre financie a rozpočet za spoluprácu pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako preruším rokovanie 26. schôdze, chcem navrhnúť ďalší postup prerokovávania jednotlivých bodov zaradených na program schôdze. Zajtra ráno začneme rokovať o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, po ktorom odporúčam zaradiť na rokovanie návrh uznesenia výboru pre verejnú správu, ktorý súvisí s prerokovávaným návrhom ústavného zákona na prijatie uznesenia k žiadosti o vykonanie komplexného auditu verejnej správy, ktorý je zaradený ako tlač 568. Po prerokovaní tohto ústavného zákona by sme pokračovali v rokovaní o jednotlivých návrhoch, ktoré predložila vláda Slovenskej republiky na rokovanie 26. schôdze Národnej rady. Zostáva nám potom prerokovať jeden návrh na skrátené legislatívne konanie o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ktorý je zaradený pod tlačou 598. Ďalej odporúčam, aby sme prerokovali návrh na ukončenie platnosti dohovoru o zriadení medzinárodnej únie (tlač 546). Potom by sme prerokovali jednotlivé rozpočty, a to Exportno-importnej banky, Fondu národného majetku, Sociálnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po prerokovaní týchto bodov odporúčam, aby sme sa na poslaneckom grémiu zišli a stanovili si ďalší postup prerokovania jednotlivých bodov zaradených na 26. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Je s týmto návrhom všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Reakcia poslanca Sulíka: „Nie.“

  • Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Pán predseda, chcel by som pripomenúť dohodu štyroch bývalých koaličných strán, a to, že sa bude rokovať o priestupkovej imunite ihneď po rozpočte. Chápem, že sú nejaké zákony, napr. ten o tej rozpočtovej zodpovednosti, ktoré by sme ešte zaradili na rokovanie skôr, ale predsa len by som veľmi ocenil, keby do tohto vášho výpočtu bolo zaradené aj rokovanie o priestupkovej imunite v zmysle dohody predsedov štyroch koaličných strán.

  • Pán predseda, navrhujem po prerokovaní všetkých vládnych zákonov vrátane zákona o platových pomeroch zdravotných sestier, možno presne neuvádzam znenie tohto zákona, tak po prerokovaní rozpočtov jednotlivých inštitúcií, po prerokovaní medzinárodných zmlúv a návrhu zákona, ktorý predložila vláda na skrátené legislatívne konanie, hneď v poradí na rokovanie ako prvý zákon zaradiť zákon o priestupkovej imunite.

    Ešte zapnite pána poslanca Sulíka.

  • To, čo ste práve povedali, je súčasťou vašej otázky k všeobecnému súhlasu?

  • Súhlasná reakcia predsedu NR SR.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie, zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať.

    Pán predseda Paška.

  • Pán predseda, odznel tu návrh na vyslovenie všeobecného súhlasu. Nebol daný, tak žiadam, aby sme hlasovali o programe, ako ste ho navrhli.

  • Hlasovanie.

  • Ja som rozumel tomu tak, že pán poslanec Sulík súhlasí s tým, aby ten zákon o priestupkovej imunite bol zaradený ako prvý...

  • Reakcie z pléna.

  • Tak, prepáčte, ja toto hlasovanie vyhlasujem za zmätočné.

    A, páni poslanci, dávam hlasovať o mojom návrhu, ktorý som predložil, hlasujeme, teda vrátane prerokovania zákona o platových pomeroch zdravotných sestier, ktorý vláda...

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 124 za návrh, 2 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem teraz požiadať výbory, ktorým bol pridelený návrh na skrátené legislatívne konanie o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, aby ho prerokovali ešte dnes, aby sme zajtra mohli na schôdzi Národnej rady návrh zákona prerokovať.

    Vyhlasujem rokovanie 26. schôdze za prerušené. Dovidenia do zajtra o 9.00 hodine.

    Pani poslankyňa Sabolová, predsedníčka výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pripomínam, my budeme mať rokovanie výboru ráno o 8.30 hodine k tomuto skrátenému konaniu, aby na 9.00 hodinu boli veci pripravené.

  • Ja som sa chcel iba spýtať, za čo sme vlastne hlasovali, či v tom vašom návrhu bol alebo nebol aj ten návrh zákona o priestupkovej imunite zaradený na rokovanie.

  • Pán poslanec, návrh zákona o priestupkovej imunite nebol vyradený z rokovania.

  • Prerušenie rokovania o 18.08 hodine.