• Vážené kolegyne, kolegovia poslanci, otváram piaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom vás srdečne vítam. Prajem vám dobré ráno a úspešný rokovací deň.

    Poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil, uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012, ktorý prerokovávame ako tlač 495, ktorého súčasťou návrhu je rozpočet verejnej správy na roky 2012 až 2014.

    Spoločná správa výborov bola schválená gestorským výborom

  • Zakašľanie.

  • , pardon, a máte ju v laviciach rozdanú ako parlamentnú tlač 495.

    Poprosím vás teraz, pán podpredseda vlády, aby ste vládny návrh zákona uviedli.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rokujeme o návrhu zákona o štátnom rozpočte v období, keď je pravdepodobné, že Európa sa bude ďalej rozdeľovať na krajiny, ktoré budú realizovať zodpovednú hospodársku politiku, a na tie, ktoré ani vývoj posledných mesiacov nepresvedčil o škodlivosti nadmerného zadlžovania. Sme v období, kedy primárnym cieľom musí byť zachovanie si dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch a znižovanie deficitu verejných financií. Preto je nevyhnutné napriek výraznému zhoršeniu krízy v eurozóne od augusta 2011 dodržať základný tohtoročný cieľ, ktorým je deficit verejných financií na úrovni 4,9 percenta hrubého domáceho produktu. Vývoj tohto hospodárenia v tomto roku ukazuje, že tento cieľ sa podarí dodržať napriek tomu, že zhoršenie ekonomickej situácie cítime už v druhom polroku tohoto roka.

    Po druhé, bude nevyhnutné schváliť silný ústavný zákon rozpočtovej zodpovednosti, ktorý spoločne predložili zástupcovia všetkých poslaneckých klubov v Národnej rade.

    Po tretie, bude potrebné znížiť deficit verejných financií v roku 2012 aj napriek predčasným voľbám a kríze.

    A po štvrté, bude potrebné znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 percentá hrubého domáceho produktu.

    Toto je základný cieľ rozpočtovej politiky, ktorý dohodla s Európskou komisiou ešte predchádzajúca vláda a v súčasnosti ho rešpektujú všetky významné politické strany na Slovensku. Súčasná vláda dokázala za jeden rok znížiť deficit o 3 percentá hrubého domáceho produktu. Vláda s plným mandátom, ktorá vzíde z marcových volieb, bude môcť urobiť prvé opatrenia už v polovici roka 2012, a teda jej úlohou bude znížiť deficit za jeden a pol roka o 1,6 percenta hrubého domáceho produktu. Od predloženia vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa udiali viaceré skutočnosti, ktoré významne vplývajú na parametre a samotný obsah návrhu vládneho rozpočtu. Kľúčovým momentom je aktualizácia makroekonomickej daňovej a odvodovej prognózy, ktorá sa uskutočnila v dôsledku súčasného diania na svetových finančných trhoch. Schválenie návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 v podobe, v akej bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, nie je reálne. Hlavným dôvodom je už spomínaná kríza svetovej ekonomiky a zároveň aj predčasné parlamentné voľby. V prípade neschválenia zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 by sa hospodárenie štátu počas budúceho roka riadilo rozpočtovým provizóriom, teda na základe schváleného rozpočtu na rok 2011. Scenár rozpočtového provizória nie je dobrým riešením.

    Vzhľadom na zložitú situáciu vo svete je lepšie vyslať pozitívny signál o schválení rozpočtu na nasledujúci rok, pričom aktuálna prognóza spolu s dohodami bývalých koaličných strán posúva pôvodne cielený deficit z úrovne 3,8 percenta HDP v roku v 2012 na úroveň 4,6 percenta HDP. Riziká a negatíva, vyplývajúce z rozpočtového provizória najmä v podobe veľmi negatívnych signálov voči trhom, viedli k zámeru schváliť upravený návrh štátneho, návrh rozpočtu na rok 2012, čo si vyžadovalo pripraviť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorý reaguje na zmenené podmienky tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej strane štátneho rozpočtu. Takýto pozmeňovací návrh bol pripravený a schválený na rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu. Celkové negatívne vplyvy obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu oproti vládnemu návrhu rozpočtu predstavujú 850 miliónov eur. Rozpočet na rok 2012 už nepočíta s vplyvmi vyplývajúcimi z daňovo-odvodovej reformy, pričom zároveň sa neuvažuje so schválením akýchkoľvek zmien v legislatíve týkajúcej sa financovania zdravotníctva. V takom prípade sa v porovnaní s vládnym návrhom rozpočtu zvyšujú príjmy zdravotných poisťovní od ekonomicky aktívnych obyvateľov o 183 miliónov eur a platby za poistencov štátu klesajú o 112 miliónov eur. Celkový objem zdrojov v zdravotníctve sa teda oproti vládnemu návrhu rozpočtu zvyšuje o 71 miliónov eur.

    V rámci rokovaní o rozpočte bola dosiahnutá kompromisná dohoda medzi vládou a samosprávami, ktorá v porovnaní s vládnym návrhom rozpočtu zvyšuje deficit verejných financií o 61 miliónov eur z titulu zvýšených daňových príjmov územnej samosprávy, pričom sa predpokladá, že samospráva tieto prostriedky aj minie. Zároveň dochádza v štátnom rozpočte k výpadku príjmov z prenájmu nehnuteľností od samospráv.

    Objemovo najvýznamnejší vplyv predstavuje aktualizácia makroekonomickej prognózy a na ňu nadväzujúca aktualizácia prognózy daňových a odvodových príjmov, pričom tento výpadok by nastal bez ohľadu na to, či došlo k zmene na politickej scéne. Výpadok daní a odvodov a zníženie nominálneho hrubého domáceho produktu, v porovnaní s prognózou z konca augusta, má na verejné financie negatívny dopad vo výške 690 miliónov eur.

    Vzhľadom na vypísanie marcových predčasných volieb je potrebné do návrhu rozpočtu zakalkulovať aj náklady na tieto voľby v objeme 28 miliónov eur. Oproti vládnemu návrhu rozpočtu však pozmeňujúci návrh počíta aj s pozitívnymi vplyvmi v objeme 277 miliónov eur.

    Teda na základe vyššie uvedených pozitív a negatív deficit v roku 2012 presiahne pôvodný cieľ 3,8 percenta HDP o 573 miliónov eur, teda o 0,8 percenta HDP, a dosiahne už spomínaných 4,6 percenta. Podstatnou charakteristikou rozpočtu na rok 2012 je transparentnosť, a to tak z pohľadu procesu prípravy, ako aj obsahu rozpočtu. Vláda nielen otvorene a transparentne hovorí o vplyve krízy na verejné financie, ale aj reaguje na zhoršenú situáciu úpravami rozpočtu. Už počas augustového výrazného zhoršenia krízy zverejnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako prvé z členských štátov eurozóny aktualizáciu prognóz a znížilo rast ekonomiky. Prognózy Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky, zverejnené počas septembra, boli v súlade s vtedajšou prognózou ministerstva financií. Vláda výpadok vo verejných financiách vo výške 240 miliónov eur vyriešila dodatočnými opatreniami už 21. septembra. Ďalšia aktualizácia prognóz bola zverejnená na začiatku novembra. Prognóza predpokladaného rastu ekonomiky v roku 2012 sa z júnových 4,4 percenta zhoršila na aktuálnych 1,7 percenta. Prognózy niektorých inštitúcii sú pritom v súčasnosti optimistickejšie, iné, naopak, predpokladajú horší ekonomický vývoj. Všetky odhady ministerstva financií označili v čase robenia prognózy členovia makroekonomického výboru za realistické.

    Predložený návrh rozpočtu bol pripravovaný s cieľom otvorene a pravdivo pomenovať stav verejných financií. Na rozdiel od rozpočtov za predchádzajúce roky prišlo k viacerým zásadným zmenám.

    Po prvé, v rozpočte nie sú vedome zakomponované nijaké nereálne položky, ktoré by mali počas roka zvyšovať deficit. Napríklad dotácie pre železničné spoločnosti sú nastavené tak, že by tieto spoločnosti mali hospodáriť s vyrovnaným výsledkom. Nad rámec rozpočtu by deficit nemalo zvyšovať ani zadlžovanie nemocníc.

    Za ďalšie. Náklady na štátny dlh sú explicitne naviazané na konkrétne predpoklady vývoja objemu štátneho dlhu a úrokových sadzieb. Ak sa tieto parametre odlíšia od predpokladov, automaticky sa bude meniť aj výška úrokov štátneho dlhu.

    Po tretie, štátny rozpočet na rozdiel od minulosti obsahuje aj informácie o financovaní konkrétnych rozpočtových a príspevkových organizácií s cieľom zvýšiť tlak na ich efektívne hospodárenie.

    Po štvrté. Významná pozornosť sa pri tvorbe rozpočtu venovala aj hospodáreniu štátnych podnikov. Hoci priamo netvoria súčasť verejných financií, ich vzťahy na rozpočet môžu byť významné. Na jednej strane sa v rozpočte vyčlenili dotácie tak, aby sa podniky s vplyvom štátu nemuseli zadlžovať, na strane druhej bol zvýšený tlak na zefektívnenie ich hospodárenia a odvody do štátneho rozpočtu.

    A po piate, informácie o jednotlivých príjmových a výdavkových položkách sú v rozpočte zverejňované nielen na nasledujúce tri roky, ale rovnako aj za tri roky, ktoré predchádzajú rozpočtovému obdobiu. Rozpočet tak poskytuje podstatne lepší pohľad na vývojové trendy v jednotlivých oblastiach. Takto pripravený a upravený návrh rozpočtu na rok 2012 by mal pomôcť Slovensku zachovať si na finančných trhoch pozíciu zodpovednej a dôveryhodnej krajiny, preto vás žiadam o podporu pri hlasovaní o ňom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu zákona o štátnom rozpočte. V zmysle zákona o rokovacom poriadku teraz poprosím pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby predniesol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 bolo vypracované v zmysle príslušných zákonov a príslušných predpisov. Chcem poznamenať, že toto stanovisko predkladám v parlamente už siedmykrát.

    Toto stanovisko predstavuje zásadný prínos Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pre Národnú radu Slovenskej republiky v oblasti ochrany a udržania efektívnych kontrolných funkcií. To má význam pre zabezpečenie transparentnosti, zodpovednosti a bezúhonnosti verejnej správy. Tiež pre posilnenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie. Cieľom stanoviska je predovšetkým podporiť fiškálnu a rozpočtovú politiku, efektívnosť a účinnosť využívania verejných zdrojov v prospech občanov a na druhej strane má toto stanovisko vyjadriť aj pripravenosť a ochotu udržiavať otvorenú komunikáciu s Národnou radou Slovenskej republiky, verejnou správou, médiami a občanmi. Má im pomôcť, aby patrične a účinne riešili problémy v oblasti riadenia verejnej správy.

    Zmiešaný pocit mám však zo súčasného neistého vývoja, tak vonkajšieho, ako aj vnútorného prostredia. Vnútropolitická situácia na Slovensku priaznivá nie je, v spoločnosti zavládla neistota, chýba dostatočná ochota pre dohodu o presadzovaní potrebných reforiem. Proces schvaľovania vládneho zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 sa tak dostal do neľahkej situácie. V takejto situácii prioritným záujmom by malo byť hľadanie a využitie všetkých reálnych možností na plnenie záväzkov v konsolidácii verejných financií. Cieľ by mal jasný. Neohroziť rating pre Slovensko na finančných trhoch a udržať jeho medzinárodné postavenie. Aj to sú dôvody, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s tým, že Národná rada prerokuje a schváli všetky nevyhnutné, prijateľné zmeny a doplnky. Vysvetlením však nie sú len odhadované negatíva a riziká, spojené so spravovaním rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky v roku 2012 rozpočtovým provizóriom podľa § 11 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že stanovisko, ktoré predkladám, je výsledkom práce moderného a flexibilného úradu. Odráža významný pokrok, ktorý Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zaznamenal vo svojej kontrolnej činnosti v posledných rokoch. Zaznamenal správnosť smerovania a kvalitu jeho práce. Toto potvrdil aj nezávislý medzinárodný Peer Review pod vedením kontrolnej inštitúcie Veľkej Británie a následne medzinárodný titul získania kvality modelu CAF, to znamená Spoločného systému hodnotenia kvality.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh vládneho zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 vychádza z makroekonomických rámcov návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku dospel k viacerým rizikám týchto makroekonomických rámcov. Tieto súvisia s vývojom nielen vnútorným, ale predovšetkým vonkajších faktorov. Vývoj svetovej ekonomiky ako základnú hrozbu pre naplnenie rozpočtových cieľov otvorene pomenováva aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Potvrdzujú to aj aktualizované makroekonomické predikcie inštitútu finančnej politiky a výboru pre makroekonomické prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. novembra tohoto roku. Je potrebné otvorene priznať, že v súčasnosti sa zotavovanie Slovenskej ekonomiky zastavilo. Rastúca nedôvera na zahraničných trhoch sa premieta v poklese investícií a spotreby. Slabnúci globálny rast negatívne vplýva na vývoz tovarov a služieb a opatrenia vlády, ktoré boli zamerané na konsolidáciu verejných financií, oslabujú domáci dopyt. Zatiaľ riadená inflácia sa zrýchľuje. Varovné je predovšetkým zhoršovanie ekonomických vyhliadok najväčších obchodných partnerov Slovenska. Nemali by sme zabúdať, aký dopad mali hospodárske šoky, najmä v Európskej únii, na malú a otvorenú slovenskú ekonomiku v rokoch 2009 až 2010.

    Podľa aktualizovaných prognóz Ministerstva financií Slovenskej republiky rast ekonomiky Slovenska sa má v roku 2012 znížiť na úroveň 1,7 percenta. To však nezachová konštantnú úroveň nezamestnanosti, ktorá patrí k najvyšším v Európskej únii. Zároveň ani nemôže poskytnúť občanom potrebný optimizmus na udržanie kvality a spokojnosti s dôstojnosťou ich života. Veď ich priemerné mzdy a dôchodky svojou výškou patria v Európskej únii medzi najnižšie.

    Súčasné zhoršovanie vývoja slovenskej ekonomiky vytvára tlak na daňové základne. Plnenie daňových príjmov v roku 2012 bude negatívne ovplyvnené aj neuskutočnením viacerých legislatívnych zmien v rámci nerealizovaných reforiem v daňovej oblasti. Toto všetko vedie k nevyhnutnosti zmien a úprav základných parametrov fiškálneho rámca na rok 2012. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku opätovne poukazuje na rezervy v úspešnosti výberu daní a vymožiteľností. Zároveň odporúča zvýšenú pozornosť venovať predovšetkým zamedzeniu obchádzania daňovej povinnosti, to jest daňovým únikom. Pre lepšie pochopenie môžem uviesť aspoň tie najvýznamnejšie: čerpanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty pri nerealizovaných plneniach, krátenie tržieb ich neevidovaním na elektronických registračných pokladniciach, machinácie v daňovom účtovníctve, podnikanie cez fiktívne firmy, aktivity v oblasti čiernej ekonomiky a podobne. Zlepšenie v tejto oblasti má priniesť zjednotenie výberu daní a ciel a poistných odvodov v rámci programu UNITAS. Efektívnosť a účinnosť tejto reformy daňovej a colnej správy bude jednou z priorít strednodobého plánu kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu na roky 2012 až 2014.

    Z hľadiska udržateľnosti znižovania deficitu verejných financií je však potrebné diskutovať o mnohých ďalších otázkach. Takýchto problémov je, samozrejme, veľmi veľa. Je potrebné nimi sa zaoberať a hľadať riešenia, veď zníženie odhadu príjmov návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2012 má za následok zvýšenie deficitu verejných financií. Priamo ohrozuje plnenie rozhodnutia Rady Európskej únie z 2. decembra 2009 k nadmernému deficitu. Pripomínam, že týmto rozhodnutím bolo Slovensku okrem iného uložené odstrániť nadmerný deficit verejnej správy do roku 2013. To znamená znížiť tento deficit pod úroveň 3 percentá z hrubého domáceho produktu. A to je v súčasnosti určite neľahká úloha. Veď rozpočtovanie deficitu verejných financií na rok 2012 sa má z pôvodných 3,8 percenta zvýšiť na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zníženie príjmov a zvýšenie deficitu v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2012 sa osobitne nedotkne rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu. Samozrejme, s výnimkou zmien a úprav, ktoré vyplývajú predovšetkým z nerealizovania reforiem. Ide najmä o nerealizovanie daňovej a odvodovej reformy a nezavedenie nového modelu financovania územnej samosprávy spojeného so zavedením takzvaného daňového mixu.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku konštatuje, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2012 dostatočne pokrýva výdavky na zabezpečenie chodu štátu. Tie súvisia s výdavkami na platenie úrokov za štátny dlh, úhradu odvodu Slovenska do rozpočtu Európskej únie, spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a na financovanie iných finančných nástrojov. Ak zoberieme do úvahy rozpočtovanie týchto výdavkov, tak novej vláde v roku 2012 neostane veľa priestoru na hľadanie úspor v štátnom rozpočte, bude vo veľmi ťažkej pozícii. Zvýšenie deficitu rozpočtu verejnej správy v roku 2012 totiž nepochybne zhorší pozíciu verejných financií a pokiaľ táto vláda neprijme efektívne a účinné opatrenia, tak jej ročné konsolidačné úsilie nedosiahne minimálnu úroveň jedného percenta z hrubého domáceho produktu. Len pripomeniem, že táto je požadovaná rozhodnutím Rady Európskej únie v procedúre nadmerného deficitu z 2. decembra roka 2009. Aj preto bude potrebné viacej úsilia venovať úsporám v prevádzke, pokračovaniu znižovania miery korupcie vo verejnom obstarávaní a k vykonaniu komplexného auditu potrebnosti vykonávaných činností štátnej správy a podobne.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti vo svojom stanovisku však poukazuje aj na niektoré ďalšie riziká rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu. Napríklad v kapitole Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky je spojené s plnením záväzkov Slovenska v oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd. Tieto sú stanovené v zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a príslušnej smernici Rady Európskej únie. Ďalším rizikom je nedostatočné rozpočtovanie výdavkov na plnenie cieľov spojených so zvyšovaním zhodnotenia odpadov v rámci plánu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Nedostatočné je tiež rozpočtovanie výdavkov na protipovodňové opatrenia. A mnohé ďalšie. Je to len jedna kapitola. Kapitola Ministerstva životného prostredia. Ďalšie podrobnejšie, pozitívne, ale aj negatívne hodnotenia rozpočtovania výdavkov sú uvedené v stanovisku, ktoré máte pred sebou. V ňom je osobitná pozornosť venovaná aj hodnoteniu súhrnného rozpočtu územnej samosprávy. V jej hospodárení, rovnako ako u ďalších subjektov verejnej správy, existuje tiež priestor na vyššie úspory. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi dobre si uvedomujem, že zákon o štátnom rozpočte je hlavným politickým nástrojom. Určuje sa ním, kto a najmä koľko dostane do rúk prostriedkov na realizovanie, resp. svojej alebo svojich politík. Aj preto v porovnaní s ním sú ostatné zákony akoby okrajové. Svojím vystúpením som nechcel zasiahnuť do tohoto inštitútu. Mojím cieľom bolo vysvetliť stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu. Poukázať na naozaj niektoré problémy a možnosti ich riešenia. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky očakáva, že proces schvaľovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 vyvolá širokú diskusiu, možno aj istú dávku nevôle, obavy a kritiku. Napriek tomu verí Najvyšší kontrolný úrad, že v tejto diskusii sa prerokujú všetky návrhy zmien a úprav. Schválením niektorých z nich sa dá dospieť k zodpovednému politickému rozhodnutiu. A tým by malo byť schválenie takýmto spôsobom upraveného vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012. O tom je teda stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. O tom je aj odporúčanie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za vašu trpezlivosť a pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predsedovi za stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte a teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie a rozpočet Jozefa Kollára, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda NKÚ, dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor predkladá túto spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012-2014, ktorú máte pod tlačou 495, písmeno a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 541 zo 14. októbra tohto roku pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 príslušným výborom. Zároveň predseda Národnej rady poveril ako gestorsky výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 berie Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu na vedomie. Gestorsky výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo šesť výborov. Po b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Po prvé, k § 1. Zmena výšky príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v § 1 ods. 1 sa suma 15 360 286 502 eur nahrádza sumou 13 624 719 693 eur a suma 18 680 908 359 eur sa nahrádza sumou 17 299 979 558 eur. V § 1 ods. 2 sa suma 3 320 623 857 eur nahrádza sumou 3 675 259 865 eur. Príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zmeny makroekonomickej prognózy, zmien v daňových príjmoch a nerealizovania daňovo-odvodovej reformy, úprav limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu a z toho vyplývajúcej zmeny schodku štátneho rozpočtu. Gestorsky výbor odporúča tento návrh schváliť.

    Po druhé. V § 4 zmena výšky záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu sa suma 7 218 770 467 eur nahrádza sumou 7 651 413 332 eur. Objem záväzku štátu na splátky istín štátneho dlhu sa mení z dôvodu zmeny výšky schodku štátneho rozpočtu. Gestorsky výbor rovnako odporúča aj tento návrh schváliť. A nakoniec ústavnoprávny výbor prerokoval a schválil pozmeňujúci návrh, pokiaľ ide o rozpočet Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, návrh znel na zvýšenie príjmov o sumu 236 000 eur. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť. Platné uznesenie nebolo prijaté v štyroch výboroch, pretože nezískalo nadpolovičnú, teda súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a rovnako tak platné uznesenie nebolo prijaté v jednom výbore, v zahraničnom výbore, pretože tento nebol uznášaniaschopný. Pokiaľ ide o návrh jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky prerokovania jednotlivých rozpočtových kapitol, nebudem podrobne čítať výsledky prerokovania vo všetkých výboroch. Máte to uvedené v písomnej spoločnej správe pod číslom 495, písmeno a. Rovnako je tam uvedené, ktoré výbory neprijali, neprijali uznesenia, či už z dôvodu, že nezískali tieto návrhy súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov, alebo výbor nebol uznášaniaschopný.

    Pokiaľ ide o pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol za gestorský výbor, ako som uviedol, návrh na zvýšenie výdavkov kapitol kancelárie, kapitoly Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, gestorsky výbor odporúča neschváliť. Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, celkovo šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2012. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Teda na záver konštatujem, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský v oboch, teda v bodoch spoločnej správy uvedených pod II b3) a časti III 1a), len podotýkam, že sa to týka kancelárie prezidenta, odporúča gestorský výbor tento návrh neschváliť. A pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh uvedený v časti II písm. b) 1 a 2 a v časti IV, to je ten pozmeňujúci návrh, ktorý primárne vyplýval vlastne zo zmeny prognózy makroekonomickej, gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť. Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 289 25. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Kollára, Aštaryovú, Mateja a Štefanca za spoločných spravodajcov výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem. Prosím zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem informovať ctenú snemovňu, že do rozpravy sa za poslanecké kluby prihlásili títo páni poslanci: SDKÚ - DS pán poslanec Matej, SMER - sociálna demokracia poslanec Počiatek, SNS pán poslanec Mikolaj, KDH pán poslanec Brocka a MOST pán poslanec Švejna. Ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy poslanci: Braňo Ondruš, Jozef Burian, Dušan Jarjabek, Dušan Galis, Peter Zajac, Rafael Rafaj, Anton Marcinčin, Ľubomír Petrák, Jana Vaľová a Marian Záhumenský. Teraz v poradí najskôr vystúpia poslanci prihlásení za poslanecké kluby. Ako prvý, pán poslanec Matej.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán minister financií, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené dámy, vážení páni. Rokujeme o takzvanom zákone roka. O zákone, o štátnom rozpočte na rok 2012. A ja mám pocit, ako keby sme rokovali o nejakom tovare alebo službe, s ktorým sa dá obchodovať. Myslím si, že sa nedá. Preto odmietam akékoľvek podmienky poslancov Národnej rady Slovenskej republiky či politických strán, že keď im neschválime toto alebo neschválime hento, tak rozpočet nepodporia. Považujem to za nezodpovedné. Vždy pri každom rozpočte, a zvlášť v týchto časoch, keď sa rast ekonomiky spomaľuje, bude niekto spokojný a niekto nespokojný. Práve teraz, v časoch, keď klesá príjmová stránka rozpočtu, nikdy sa nedá vyhovieť každému. Bolo to tak v minulosti, je to tak dnes a bude to aj v budúcnosti. Aký je upravený rozpočet, ktorý je predložený v Národnej rade? Podľa môjho názoru v prvom rade férový. A férový preto, lebo je upravený o zhoršenú prognózu rastu ekonomiky Slovenskej republiky. Je otvorený a férový, lebo je to správne. A nedialo sa tak za vlády Roberta Fica, kedy sa rozpočty podľa zhoršenej prognózy neupravovali. Je deficitne klesajúci, a to je podľa môjho názoru to najdôležitejšie a najkľúčovejšie, že medziročne naplánovaný deficit štátneho rozpočtu klesá. Ja len pre oživenie pamäti pripomeniem, že v roku 2009 keď bol prepad, pokles ekonomiky najhlbší, mínus 4,8 percenta HDP, tak deficit dosiahol mínus 8 percent. V roku 2010 to bolo mínus 7,9 percenta, tohto roku, verím tomu, že skončí Slovenská republika s deficitom mínus 4,9 percenta a upravený predložený rozpočet na rok 2012 bude prijatý touto snemovňou s deficitom mínus 4,6 percenta. To je veľmi kľúčové a dôležité. Zároveň ale však je deficitný. To znamená dlhový. Slovo dlh je skloňované dneska vo viacerých súvislostiach. S dlhovou krízou v Európe, vo svete, s ústavnými zákonmi o tzv. dlhovej brzde. Ako keby sme si všetci na to slovo tak zvykli. Ale málokedy je skloňované v súvislosti s tým, že žijeme na dlh. Zadlžené sú štáty, zadlžené sú spoločnosti, či už súkromné alebo štátne, zadlžení sú občania. Všetci chceme viac, všetci sa chceme mať lepšie. Je to prirodzená vlastnosť. Ale mali by sme povedať z čoho? Z rastu? Ukazuje sa, že to nie je možné, dlhodobo udržať rast je veľmi ťažké a problematické, a dalo by sa vtedy, keby štáty predtým hospodárili s nulovým, resp. plusovými štátnymi rozpočtami a neprejedali by sme dnes deficit alebo, pardon, neprejedli sme deficit súčasný, plánovaný, možno pred desiatimi rokmi. V tom prípade sa dá financovať lepší život z rastu. Zo zvýšených daní z príjmov? Určite nie. Všetci vedia, že keď je recesia, tak sa nedá. Keď je pokles, tak sa nedá zvyšovať daňové zaťaženie z príjmov, ale práve opak, musí sa to zastaviť, aby sa naštartovala ekonomika. Keď sa ide hore, keď je rast, áno, vtedy je z čoho, možno uvažovať o zvýšení daní z príjmov.

    Ale asi sa všetci zhodneme na tom, že by sme to mohli robiť na úkor šetrenia. Na úkor výdavkov. Určite áno, ale pýtam sa, skutočne potrebujeme viacej peňazí do zdravotníctva? Sme o tom presvedčení? Koľkokrát už aj táto snemovňa schválila peniaze do zdravotníctva za posledných desať rokov? Zdravotníctvo je stále zadĺžené a podľa môjho názoru sa nezvýšila kvalita služieb pre pacienta. Zvýšila sa tam, kde fungujú akciové spoločnosti, kde sa hospodári efektívne a narába sa so zverenými prostriedkami zodpovedne.

    Sme svedkami toho, že, áno, páni lekári si dosiahli svoje, predpokladám, že sú spokojní, majú zvýšené oficiálne príjmy. Ja aj teraz si dovolím požiadať pacientov a občanov Slovenskej republiky, aby nenosili týmto pánom doktorom ďalej obálky a aby peniažky v nich použili na nákup predvianočných alebo vianočných darčekov, a pokiaľ sa dá, aby vyberali tovary, oblečenie, hračky, obuv prednostne vyrobené na Slovensku, resp. v eurozóne, aby sme podporili našu ekonomiku. Lebo keď ich dajú týmto pánom doktorom, tak s najväčšou pravdepodobnosťou skončia v destináciách, ako je Thajsko, Dubaj, počas zimných rekondičných pobytov pánov doktorov.

    Dovolím si nám všetkým pripomenúť, že tomuto štátnemu rozpočtu predbiehala dlhá a široká diskusia, vrátane východísk štátneho rozpočtu na rok 2012. Diskutovali sme o nej, ak sa nemýlim, v máji tohto roku a nezahmlievali sme vtedy absolútne nič. Chcem poukázať, v čom je rozdiel medzi rozpočtami, ktoré predkladá strana SMER a my, SDKÚ - DS. No zásadný a kľúčový rozdiel je v tom, že keď predkladajú rozpočty a keď predkladá rozpočty strana SDKÚ - DS, tak sa výdavky a deficit štátneho rozpočtu znižujú. Keď predkladajú rozpočty ministri a keď predkladá rozpočty, štátne rozpočty strana SMER, a to je fakt, tak sa výdavky a deficity zvyšujú. V čase, a bolo to v roku 2009, už som to tu povedal, pri najväčšom poklese rastu ekonomiky bol zaznamenaný najvyšší deficit vo výške 8 percent HDP a s hrôzou som zistil, že Európska komisia potvrdila, že takto sa stalo na Slovensku najhoršie a bol to najhorší deficit zo všetkých krajín eurozóny a Európskej únie. To je zásadný rozdiel medzi rozpočtami, ktoré predkladá SDKÚ - DS, a rozpočtami, ktoré predkladá strana SMER.

    V situácii, kde sa nachádza Slovensko, Európa a priam celý svet, je dôležité prijať zákon o štátnom rozpočte na rok 2012, aby pokračovala konsolidácia verejných financií a aby bolo možné dodržať záväzok, ktorý dali všetky parlamentné strany, ktoré sa dnes nachádzajú v tejto snemovni, a to, že deficit v roku 2013 bude nižší ako 3 percentá HDP, a to preto, aby sme vydali jasný signál Eurozóne, finančným trhom, že Slovenská republika patrí medzi tie zodpovednejšie krajiny.

    Milé kolegyne, milí kolegovia, preto si vás dovolím poprosiť a požiadať, aby sme štátny rozpočet, upravený štátny rozpočet na rok 2012, schválili.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jurinová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči.

  • Ondrej, považuješ za nezodpovedné, ak si niekto dáva podmienky. Prepáč, ale podmienka úspory, aj keď len desať miliónov, práve v tomto čase, ako si povedal, zhoršenej prognózy, je podľa mňa dostatočne zodpovedná.

    Nezodpovedné sa mi zdá nevyužitie aj takejto malej príležitosti k šetreniu. Uvedomujem si, že idú veľmi zlé časy. Vlastne tie časy už aj nastali, preto by ste sa mali zamyslieť napr. i nad vašou požiada..., i nad našou požiadavkou alebo podmienkou na zmenu financovania politických strán.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matej, zapnite pána poslanca Mateja.

  • Haló? Ďakujem pekne. Ja len krátko zareagujem. Takéto podmienky neodmietame, ale upozornil som na to, že predbiehala široká diskusia a boli prerokovávané východiská štátneho rozpočtu. Vždy budem odmietať, keď sa dávajú podmienky populisticky vtedy, keď je to veľmi zaujímavé a trefné. Prečo sa tieto podmienky nedávali v čase, keď sme o tom rokovali, keď žiadny klub, žiadna strana neprišla s takouto požiadavkou? A v tom je rozdiel, aby sme nerobili veci na poslednú chvíľu len preto, že sa chceme zapáčiť voličom, ale aby sme sa správali vždy, v každej situácii zodpovedne a prichádzali s takýmito návrhmi, ktoré v zásade nie sú zlé, ale nech prichádzajú s nimi poslanci vtedy, keď sa bavíme o tom, ako tento štátny rozpočet postaviť.

    Ja som bol členom za SDKÚ - DS, kde boli aj ďalší kolegovia vtedy z vládnych koaličných strán, a pozrel som si to veľmi dobre včera. Takáto požiadavka tam nezaznela vtedy, keď bolo to potrebné zadefinovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je za poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia pán exminister a poslanec Národnej rady Ján Počiatek.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážený pán predsedajúci a predseda, vážené dámy, vážení páni, pán minister, myslím si, že hneď po voľbách bolo zrejmé, že súčasná vládna koalícia je v skutočnosti iba nekonzistentné zoskupenie nehomogénnych strán, ktoré spojila iba túžba po moci. Nie jednotnosť v názoroch a riešeniach, nie snaha o kultiváciu politického života či snaha o vylepšenie ekonomickej situácie, len túžba po moci.

    Ukázalo sa úplne jasne, že takéto zoskupenie nie je schopné vôbec vládnuť a už vôbec nie v ťažkých časoch. Nakoniec sa to ukázalo jednoznačne a v úplnej nahote a celý tento projekt skrachoval, keď si sami sebe vyslovili nedôveru. Aký lepší a zreteľnejší dôkaz o neschopnosti vládnuť môže byť, ako to, že si sami sebe vyslovili nedôveru? Bohužiaľ, má to vážne, miestami až katastrofálne dôsledky, jedným z nich je aj rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme.

    Prečo sa to stalo, je podľa mňa tiež jasné. Strany súčasnej vládnej koalície totiž klamali pred voľbami a získali falošný mandát. Falošné sľuby pred voľbami vyvolali prirodzene u ich voličov nereálne očakávania, a keby ste si náhodou nevedeli spomenúť, ktoré mám napr. na mysli, tak je to napr. sľub SDKÚ, ktoré sa tvárilo, že spoločná európska iniciatíva na stabilizáciu eurozóny nie je potrebná, to, že sa dane zvyšovať nebudú, lebo stačí šetriť, niektorí, ktorí tu sedia, mali zase stodvadsať geniálnych nápadov, z ktorých sa takmer nič nezrealizovalo a tak ďalej. Keďže sľuby sú sľuby, a realita je úplne iná, tak po voľbách prišli, prirodzene, zmeny postojov až miestami názorové saltá jednotlivých aktérov, ako tuto pán minister pri eurovale, Sulík pri odvodovom bonuse a množstvo ďalších. Jednoducho ste sľubovali zázrak a dodali ste prepadák. Žiadne zázračné riešenia sa nekonali, lebo ste ich jednoducho nemali. Len hádky, kšefty, špicľovanie a kolektívna trauma. Dnes je vidieť, že pravica je v úplnej agónii. Nevie realizovať žiadne opatrenia, ktoré by súčasnú ťažkú situáciu stabilizovali. Tvária sa však opäť, že po voľbách vytiahnu z rukáva nejaké zázračné riešenia, ale to klamú. Keby ich totižto mali, logicky by ich urobili teraz. Tento rozpočet je toho najjasnejším dôkazom. Je to dôkaz o neschopnosti a úplnej rezignácii na konsolidáciu verejných financií. Rozpočet je totižto plán, ktorý odhaľuje zámery vlády na ďalšie tri roky a popisuje aj riešenia, ktorými bude tento rozpočet napĺňať. Čiže nie je to len rozpočet na jeden rok, je to rozpočet na celé obdobie, a tu jasne vidieť, že žiadne plány nie sú.

    Prognóza, na ktorej je rozpočet postavený, je totižto už len zbožným želaním a už aj na báze tejto optimistickej prognózy sú čísla katastrofálne. Do roku 2014 podľa tohto rozpočtu, opäť pripomínam, na báze už podľa mňa dnes nereálnej prognózy, a určite sa to ukáže v najbližších mesiacoch, že táto prognóza nie je reálna, tak dlh stúpne do roku 2014 na 52 percent, podľa neaktuálnej prognózy. V prípade, že by rast v budúcom roku bol nula, tak dlh vyskočí už v budúcom roku na 53 percent voči HDP a v roku 2014 by vystúpil až na 56 percent. A čo robí naša vládna koalícia? Nič.

    Teraz by mala konať, teraz by mala vytiahnuť tie konkrétne opatrenia a situáciu riešiť, pretože v rozpočte je jasne napísané, čo sa stať má, a keď sa prognóza zhorší, tak je nevyhnuté konať. Nuž, ale idú voľby, tak sa koalícia prepla do režimu, že nič teraz nerobme ani nehovorme, len sľubujme, že po voľbách ukážeme, čo vieme. A čo to tak asi bude? Podľa mňa majú opäť len zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov a na druhej strane menej zdrojov do zdravotníctva, školstva a iných dôležitých sektorov. Opäť chcú oklamať voliča, že to vyriešia, ale nechcú mu povedať, že bude všade na každom kroku platiť viac. Nechcú povedať viac-menej vôbec nič, pretože chápem, priznať, že opäť zdvihnú napr. DPH, sa pred voľbami boja. Dalo by sa jednoducho povedať, že utekajú z bojiska. Čo je horšie, že ale stále vládnu, a tým ohrozujú krajinu. Rizikové prirážky na náš dlh už stúpajú, dokonca sa nedarí ani umiestňovať dlhopisy tak, ako si predstavovali, čo je jasným dôkazom toho, že situácia sa dramaticky zmenila, je ohrozený náš rating, a vláda sa len prizerá. Kde je tá v úvodzovkách "zodpovedná pravica"? A čo je fascinujúcejšie, že sami seba nazývajú najlepšou alternatívou pre Slovensko aj po voľbách v roku 2012. Nechápem, ako to vôbec môžu tvrdiť, keď nie sú schopní, ani neboli v minulosti schopní, ani teraz nie sú schopní sa na ničom dohodnúť, a to sa na nás skutočne naozaj valia veľmi zlé časy, tak som zvedavý, ako toto chcú riešiť. Teraz trošku k transparentnosti samotného rozpočtového procesu. Častokrát tu práve pán minister tvrdí, že sme my porušili zákon, pretože sme nepripravili východiská, čo je úplná lož. Žiadny zákon sme neporušili, ale chcem sa pozastaviť pri tomto vašom rozpočte.

    Pozmeňujúci návrh upravil iba § 1 a 4 a potom už len prílohy 1, 2, 3 a 4, a nič viac. Celý zvyšok knihy v podstate zostal neaktuálny a pýtam sa, prečo ste aspoň nezaktualizovali tabuľky, ktoré popisujú vývoj deficitov v ďalších rokoch, ako aj tabuľky, ktoré popisujú vývoj dlhu v budúcich rokoch, čo sú azda v týchto časoch najdôležitejšie údaje, ktoré by všetci chceli vedieť, a myslím si, že by to bolo veľmi vhodné, aby to vedeli aj vaši kolegovia, pretože pochybujem, že vedia presne, aké čísla to sú.

    Takže vás vyzývam, aby ste čo najskôr údaje zverejnili a ozrejmili aj vašim kolegom, aký tento rozpočet naozaj je a aby sme naozaj sa bavili o relevantných dátach.

    My tu dlhodobo a pravica tu vôbec dlhodobo skloňuje, že najväčším výdobytkom, ktorý priniesli, boli reformy, reformy v takej abstraktnej podobe, pretože keď si to rozoberiete na drobné, tak zistíte, že nie všetko bolo až takým úspechom, ako napríklad takzvaná reforma zdravotníctva alebo reforma dôchodkového systému. Ale azda taký najväčší mýtus, ktorý sa tu neustále skloňuje, je mýtus o rovnej dani. V rozpočte sú pomenované aj základné makroparametre, ako je vývoj daní voči HDP alebo príjmov voči HDP a ako aj miery prerozdelenia. Keď sa pozrieme na tieto dáta, tak vidíme, že podľa už v súčasnosti neaktuálneho návrhu rozpočtu, ale ešte nevieme ako sa zaktualizujú tabuľky, na čo som tu ministra vyzýval, by mala miera prerozdelenia poklesnúť v roku 2014 ku 33 percentám a príjmy verejnej správy, čiže dane, odvody a ostatné príjmy mali skončiť na 31 percentách voči HDP.

    Ak by to takto pokračovalo, tak náš malý štát už teraz by sa stal asi najmenším v bohatom svete a budeme bojovať s Rumunskom o poslednú priečku v tomto parametri. Prečo je tento parameter zaujímavý, hovorí to o veľkosti štátu a v podstate o možnostiach štátu financovať niektoré sektory. A v tomto, už toto samo osebe naznačuje, aké bude mať štát možnosti v skutočnosti financovať jednotlivé sektory. Je z toho jasné, že asi na úrovni Rumunska, čiže malé.

    Pravica dlhodobo odmieta naše návrhy, ktoré by aspoň čiastočne vylepšovali príjmovú stránku rozpočtu, s rôznymi argumentami, ku ktorým sa dostanem neskôr, ale tvrdia, že ich koncept je lepší. Takže váš koncept priniesol v týchto ťažkých časoch nasledujúce výsledky.

    Pred pár mesiacmi ste sa ešte búchali do hrude, že ste zastavili úpadok. Neviem, aký úpadok ste mali na mysli. Zdedili ste naštartovanú ekonomiku s jedným z najvyšších rastov v EÚ, klesajúcu nezamestnanosť, rezervu v sume 300 miliónov eur, ekonomiku, ktorá sa zotavovala po kríze, akú povojnový svet ešte nezažil, ako aj po povodniach, aké samostatné Slovensko nezažilo. A čo vidíme? Teraz je to totálny úpadok. Nezamestnanosť vôbec neklesá, stúpa, je najvyššia od roku 2005. Len tak mimochodom, železničiari, keď ste hovorili o ozdravení železníc, ste im sľubovali, že sa o nich postaráte, žiadna rekvalifikácia, žiadny systém, jednoducho ste ich vykopli na ulicu a je vám úplne jedno, čo s nimi bude.

    Reálne mzdy po dlhých rokoch klesajú, pred rokom ste nás, ako je to už u vás zvykom, obviňovali, že len strašíme a nevieme, o čom hovoríme. Presne sa stalo to, čo sme predpovedali. Realita je dnes úplne nespochybniteľná. Tak ako je nespochybniteľné aj to, že ste k tomu prispeli vašimi opatreniami. Inflácia najvyššia za posledných päť rokov, tiež sme vás varovali, ale ste to úplne ignorovali a opäť ste k nej prispeli vďaka vašim krokom.

    Nálada v ekonomike upadá, ešte som zabudol v tej inflácii, aj teraz najnovšie zverejnené údaje o náraste cien energií určite budú spôsobovať, že tá inflácia bude pretrvávať.

    Nálada v ekonomike upadá, podnikateľské prostredie je podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska najhoršie za desať rokov. A vaša veľká dogma o zadlžovaní, tak sa pozrime, čo hovorí rozpočet o zadlžovaní. Už v tomto roku vám vyskočil dlh na 45 percent voči HDP a rozpočet hovorí, na báze prognózy, ktorá je podľa môjho názoru neaktuálna, a som presvedčený o tom, že najbližšie mesiace ukážu, že mám pravdu, hovorí, že už v roku 2012 by vyskočil dlh na 47,5 percenta, v roku '13 na 51 percent a takto to bude pokračovať ďalej.

    Čiže len podľa rozpočtu na báze neaktuálnej prognózy je v absolútnom čísle nárast o skoro 14 miliárd eur, nárast dlhu.

    Len pripomeniem, toľko kritizovaná bývalá vláda, nárast dlhu o 10,2 miliardy. V prípade, že by bol rast nula, a to sú práve tie tabuľky, ktoré nie sú zaktualizované v rozpočte, čiže toto je len môj odhad, ale dúfam, že sa dostaneme čo najskôr k tým naozajstným dátam, v prípade, že by bol rast nula, tak by dlh vyskočil na 53 percent už v roku 2012 a do roku 2014 by vystúpal až na 56 percent. Samozrejme, že to absolútne číslo by bolo tým pádom vyššie.

    Mohli by sme to prepočítavať aj na hlavu, tak ako sme to tu počúvali donekonečna v minulosti. Tak napríklad len podľa rozpočtu, podľa mňa už neaktuálnej prognózy, nárast na hlavu by medzi rokmi '10 až '14 bol 2300 eur verzus medziročný 2006 až 2010 1860 eur. Keby bola, a to bol pôvodný návrh, čiže podľa novej prognózy je to dokonca už 2550 eur verzus 1800, a v prípade, že sa prognóza zmení, tak tie čísla budú, samozrejme, ešte katastrofálnejšie.

    Vo všeobecnosti, tak ako aj v minulosti, v minulom rozpočte, šetrenie tam, kde sa to nedá, a nešetrenie tam, kde by sa malo.

    Deficit v tomto roku, ktorým sa tu pán minister často vychvaľuje, je v skutočnosti nižší len vďaka vyšším daniam, nečerpaniu európskych fondov, čo vytvorilo pozitívny efekt z titulu nečerpania spolufinancovania, šetreniu na zdravotníctve, školstve, protipovodňovej ochrane a na holom fakte, že ste nemuseli sanovať povodňové škody jednoducho preto, že tento rok našťastie neboli. To je ten váš zázrak.

    Na strane výdavkov ste najviac v tomto roku ušetrili na zdravotníctve, a nemusím už rozprávať o tom, ako to dopadne. Všetci dobre vieme, ako to dopadlo, veľmi zle. V návrhu rozpočtu na rok 2012 a ďalších rokov je plán opäť znížiť percento platené za poistencov štátu a klesá to až na 4 percentá. Takže je veľmi relevantná otázka, ako sa to zdravotníctvo v najbližších rokoch podľa tohto rozpočtu a tohto plánu pravicového má zlepšiť.

    Samozrejme, to už je len vsuvka, popritom súkromné zdravotné poisťovne vykazujú zisk a pravdepodobne v tomto roku môže vystúpať ten zisk, podľa toho, ako to vykážu, samozrejme, lebo to je aj vec reportingu, ale v každom prípade to vyzerá tak, že by to mohlo byť až 100 miliónov eur v tomto roku.

    A ešte k tomu deficitu z tohto roku. Treba si tiež uvedomiť, že tohtoročnému deficitu ste si pomohli aj tým, že ste veľa výdavkov realizovali v minulom roku, kde ste sa snažili vytlačiť, čo sa vám aj podarilo, deficit na úplné maximum.

    Minuli ste jednak tú 300-miliónovú rezervu, ktorú sme vám nechali, a nič viac ste ďalej nešetrili, len ste sa vyhovárali efektívne na bývalú vládu, pretože, samozrejme, žiadne opatrenia neboli, ale aj vám vyhovovalo, aby ten deficit bol čo najvyšší, plus ešte v novele rozpočtu ste si zvýšili dokonca výdavky v minulom roku.

    Stále totižto spomínate, aký bol ten deficit za nás, ale nespomínate prečo. Jednak bol viac-menej priemerný v rámci Európy a navyše znášal teda záťaž globálnej krízy prepad 5 percent a povodní.

    Ak by bol v budúcom roku prepad 5 percent, tak len ľahkým odhadom sa dopočítame, že aj tento váš rozpočet je nastavený tak, že by bol deficit 8 percent. Takto je teraz v úvodzovkách "super nastavený". Navyše často hovoríte, ako stúpli výdavky v porovnaní s inými krajinami, ale čo už nespomínate, je, že vy ste pri schvaľovaní toho rozpočtu tu sedeli v parlamente, a ja si veľmi dobre pamätám, že nikto z vás ani vy ste nekritizovali samotnú výšku výdavkov. Ba dokonca naopak, predstavitelia súčasnej vládnej koalície prinášali také pozmeňujúce návrhy, ktoré tieto výdavky ešte zvyšovali, čiže ten deficit, keby bolo po vašom, zvyšovali ho skoro v súhrne o 500 miliónov eur, čiže keby bolo po vašom, tak deficit by bol ešte vyšší.

    Keďže som už viackrát spomenul, že prognóza, na báze ktorej je rozpočet zostavený, je podľa mňa neaktuálna, a som presvedčený o tom, že sa to v najbližších mesiacoch ukáže a potvrdí. Tak skúsme sa zamyslieť len nad tým a zreálniť to. A myslím si, že už aj to, že by bol v budúcom roku nulový rast, je vo svetle dnešných udalostí asi optimistický predpoklad, tak ale v takom prípade by v roku 2012 stúpol deficit až na 6 percent. Mne je aj jasné, že vláda radšej zakomponovala, i keď podľa štandardného procesu, ale už v tento moment optimistickú prognózu do rozpočtu, pretože by bolo veľmi nelogické, nereagovať na deficit, ktorý hrozí v budúcom roku na úrovni šiestich percent. Museli by totižto prísť s nejakými konkrétnymi opatreniami, ktoré, ako som už viackrát hovoril, nemajú, alebo ich nechcú pomenovať, ako by túto situáciu išli riešiť.

    Čo sa týka určitých konkrétnych vecí, opäť je v rozpočte vidieť naplánovaná extrémne vysoká suma na eurofondy, 3,7 miliardy eur spolu so spolufinancovaním, ale vidieť, že ich vôbec nevedia čerpať. Tento rok bol plán 4 miliardy a čerpá sa zhruba na polovičnej úrovni. A to, čo som už povedal, vytvára sa tým úspora na strane spolufinancovania, ktorá zlepšuje deficit, a vďaka tomu sa tu súčasná vláda tvári ako, sa tvária ako hrdinovia, že vďaka tomu znížili deficit. Ale pri zostavovaní rozpočtu boli eurofondy veľmi dôležitou súčasťou tých celkových výdavkov jednotlivých kapitol, aby aspoň opticky sa zdalo, že sú dofinancované. Je absolútne jasné, že tým, že tieto prostriedky sa tam nečerpali a neminuli v konečnom dôsledku, tak tieto sektory sú úplne podfinancované.

    To sa opakuje aj v návrhu tohto rozpočtu. Už som spomínal zdravotníctvo a zdravotníctvo samo osebe bude veľká výzva v budúcich rokoch. Takisto školstvo, prepad výdavkov na bytovú výstavbu, v poľnohospodárstve pomerne napätá situácia, pokles na policajtov a hasičov, obrana, to ani nemusíme riešiť, ministerstvo životného prostredia, vodné hospodárstvo výrazný pokles, samotné ministerstvo hospodárstva, podpora podnikania tiež na nižšej úrovni. A dalo by sa takto pokračovať, ja sa k tomu dostanem potom v ústnej, v ústnom príhovore.

    Čiže na záver, už len zopakujem, vytrvalo a arogantne odmietate všetky naše návrhy, ktoré situáciu na príjmovej stránke môžu vylepšiť, vznikajú však aj paradoxy, keď urobíte názorové salto a prijmete aj niečo, čo my už sme dávno navrhovali, viď banková daň. Vlastné riešenia nemáte, vládnete, a nič už nerobíte, len predvolebnú kampaň, kde sa chystáte podľa mňa opäť zavádzať voličov.

    Zahmlievate pravdu, aký bude o tom, bude vývoj deficitu a dlhu v nasledujúcich rokoch, a vyzývam vás, aby ste zverejnili tie tabuľky a priznali tak, že už v tomto roku vyskočí dlh na 45 percent a podľa návrhu rozpočtu v roku 2014 bude cez 51 percent a súhrnne, v absolútnom čísle zadĺženie narastie o 13,8 miliardy. Je mi jasné, že nemáte teraz novú prognózu, takže ja len chcem pripomenúť, že v prípade, že by bol rast nula v budúcom roku, len nula, a stále si myslím, že už aj dnes je to optimistický pohľad, tak dlh už v roku 2012 prekročí 53 percent a v roku 2014 56 percent a, samozrejme, tým pádom to nebude 13,8 miliardy, ale oveľa viac, o ktoré by dlh v absolútnom čísle narástol. A taktiež chcem pripomenúť, že v prípade, že by bol rast len nula alebo teda tá situácia by bola tak zlá, že by to bola len nula, tak by deficit v roku 2012 dosiahol 6 percent.

    Chápem, že sa blížia voľby, a skoro v každej, v každom príhovore predstaviteľa súčasnej vládnej koalície počuť, že "pretože sú parlamentné voľby", ako univerzálna výhovorka, ale treba si uvedomiť, že stále vládnete, stále beriete plat ako ministri, vozíte sa v limuzínach, je čas konať. Tento návrh rozpočtu, ktorý prinášate, vôbec nepripravuje Slovensko na ťažké časy, ktoré prichádzajú.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Počiatka štyria páni poslanci, piati, pán poslanec Ondruš posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega Počiatek, keď hovoríte, že táto vláda nemusela dávať peniaze z rozpočtu na povodne, ako keby vám chýbali povodne na Slovensku. Pán Počiatek, nerúhajte sa a neprivolávajte ďalšie Jóbove zvesti na túto krajinu, lebo to môže padnúť aj na vašu hlavu aj na vašu vládu. Myslím si, že ste váš príspevok nemali dobre zostavený, pán kolega. Vy ste zaútočili na pravicu, že nechce ľudom povedať pravdu, že sa nevedeli dohodnúť. Náš návrh rozpočtu je výrazom možnej dohody a táto je v každom prípade lepšia, ako tá vaša dohoda s vašimi koaličnými partnermi, keď ste prišli do Národnej rady s návrhom rozpočtu, ktorý počítal s rastom 5 percent, a každý vedel, že nebude rast, ale hlboký pokles, a nakoniec bol mínus 5 percent.

    Pán kolega Počiatek, jedna rada pre vás. Nechajte iných kritizovať ministra Mikloša a jeho návrh štátneho rozpočtu, vy na to nemáte právo, lebo ako minister ste sa správali veľmi, veľmi nezodpovedne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Počiatek, vy ste sa pýtali, aký úpadok sme to zastavili? Tak si vám dovolím pripomenúť, že ten úpadok bol aj ekonomický aj morálny. Ekonomický úpadok vášho vládnutia sa prejavil v tom, že ste plytvaním dostali Slovensko na grécku cestu, na pokraj ekonomického kolapsu a vytvorili ste 8-percentný deficit verejných financií. Morálny úpadok sa napríklad prejavil aj tým, že ste zverili súdnictvo Štefanovi Harabínovi. Za vašej vlády Slovensko takmer vo všetkých merateľných ukazovateľoch klesalo. Chcem vám pripomenúť, že podľa svetového ekonomického fóra sme mali v meraní korupcie horšie výsledky ako napríklad Burundi.

    Súčasná vláda tento úpadok zastavila aj tým, že konsolidovala a konsoliduje verejné financie, že z 8-percentného deficitu sa dostane tento rok pod 5, zastavila aj morálny úpadok tým, že sa robia zmeny v súdnictve, že sa súdnictvo otvára viac pre verejnosť a pre občanov a že sa robia aktivity, ktoré pomôžu stransparentniť hospodárenie s verejnými zdrojmi, napríklad aj povinným zverejňovaním zmlúv na internete.

    Tento štátny rozpočet je takisto zastavením tohto úpadku a je dobrou východiskovou pozíciou pre to, aby sa na Slovensku zlepšila životná úroveň občanov, pretože rozpočet pokračuje v konsolidácii verejných financií a z tejto situácie, v ktorej sa nachádza Európska únia, eurozóna, nám nepomôže nič iné, len, len a len zodpovedné hospodárenie, zodpovedná konsolidácia verejných financií, teda šetrenie peňazí občanov a v neposlednom rade dodržiavanie pravidiel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Počiatek, zaujal ste ma vetou, že táto vláda šetrí tam, kde sa to nedá, a nešetrí tam, kde by sa malo. No musím vám povedať, že vaša vláda, vy ste nešetrili ani kde sa malo, ani kde sa nedalo, vy ste nešetrili vôbec, o čom svedčí aj deficit tých verejných financií za vašej vlády. Tejto vláde sa podarilo deficit radikálne znížiť a aj v budúcom roku ten deficit je navrhnutý nižšie ako v tomto roku a nič nebude brániť ani ďalšej vláde, aby šetrenie a deficit znižovala naďalej.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kollár, spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. No ešte pred hodinou sa zdalo, že rozprava k rozpočtu na rok 2012 bude vcelku nudná, až mi to bolo také čudné v tomto parlamente, ale už sa pomaličky začína zahrievať motor. Pán Počiatek, konečne je potrebné asi povedať pravdu o tom vašom návrhu, čo sa týka bankovej dane, lebo vy ho stále dookola omieľate ako taký mýtus, že SMER - sociálna demokracia navrhol bankovú daň, pravicová vláda to dlhodobo odmietala, potom to nakoniec sama odsúhlasila, no len povedzte konečne ľuďom pravdu aj tú druhú polovicu pravdy, a to je tá, že váš návrh týkajúci sa bankovej dane hovoril o tom, že výnos z takejto bankovej dane má byť použitý na zníženie dane z pridanej hodnoty z 20 na 19 percent. Tak už elementárna matematika nepustí a hovorí jasne o tom, že ak by bol váš návrh na zavedenie bankovej dane prijatý, tak by bol rozpočtovo neutrálny. A nie je vôbec pravdou, že by znižoval deficit verejných financií.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán kolega, ja ďakujem za vystúpenie, v ktorom zazneli úplne konkrétne fakty, ktoré demaskujú neustále omieľanú demagógiu o šetriacej a zodpovednej pravici vo vzťahu k verejným financiám na Slovensku, ale myslím si, že, teda dovolím si ešte doplniť k tomuto demaskovaniu aj konkrétne fakty, dosť tu počúvame o tom, ako sa ti vyčíta tvoje pôsobenie, keď si bol ministrom financií. No tak sa pozrime na to, ako pôsobil, keď bol ministrom financií, respektíve vicepremiérom zodpovedným za ekonomiku pán Mikloš.

    Tak zatiaľ čo v roku 2001 sa podarilo znížiť schodok štátneho rozpočtu na 12,3 percenta HDP, v roku 2000 na 6 a pol percenta HDP, tak v roku 2002 schodok vyskočil na 8,2 percenta. Pripomínam, že išlo o volebný rok, v ktorom vláda potrebovala míňať. No a čo sa dialo ďalej? Takže v roku 2002 to bolo 8,2 percenta, v roku 2003 zázračne schodok klesol na 2,7 percenta, čiže tá istá vláda v priebehu jedného roka, ktorý už ale nebol volebný, dokázala akoby mávnutím, šibnutím čarovného prútika znížiť takto radikálne ten rozpočtový schodok. No ale pozor, prišiel potom opäť volebný rok, rok 2006 a po dvoch rokoch klesania schodkov opäť schodok vyskočil na 4,2, aj keď to nakoniec nebola pravda, pretože v polovičke roka sa vymenila vláda, a nakoniec ten schodok sa znížil na 3 a pol percenta a v takomto tempe až do vypuknutia globálnej hospodárskej krízy pokračovala vláda, v ktorej si bol ministrom financií až na 1,9 percenta HDP v roku 2007. Takže ja si myslím, že treba ukázať konkrétne čísla, aby bolo jasné, že to bola ľavicová vláda, ktorá znižovala schodky a pravicová, ktorá ich zvyšovala.

  • Pán poslanec Počiatek chce reagovať na faktické poznámky predrečníkov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Brocka, vy ste ma asi nepočúvali, ja som len konštatoval, že ste nemuseli našťastie sanovať povodne v tomto roku, a ďalej to ani netreba komentovať, čo ste hovorili.

    Čo sa týka pána Štefanca a ďalších rečníkov, chcel by som ešte raz zopakovať, že súčasný rozpočet plánuje alebo odhaľuje zámery vlády na ďalšie tri roky. Tie hovoria jasnou rečou. Je to dôkaz o rezignácii pravice na konsolidáciu verejných financií, pretože neprináša žiadne riešenia. To vyúsťuje do toho, čo som tu už viackrát hovoril, že dochádza už podľa tohto plánu, podľa, a podľa mňa nereálnej prognózy, na báze ktorej je rozpočet postavený k výraznému nárastu dlhu, a to v prípade, že sa situácia zhorší až, až cez 56 percent, čo je alarmujúce.

    Pán Štefanec, kde sú tie opatrenia, ktoré by tento stav zvrátili? Vy stále všetci tvrdíte, že po voľbách to budete riešiť, po voľbách prinesiete tie riešenia, teraz vládnete. Teraz vládnete, teraz prichádzajte s tými riešeniami a odpovedajte na to, čo budete robiť. Vy nič nehovoríte a robíte to podľa mňa zámerne, pretože to nechcete povedať. Čiže nevyhovárajte sa stále na to, že sú to predčasné voľby, tie predčasné voľby sú tu kvôli vám, pretože ste si sami vyslovili nedôveru, a teraz vás to neoprávňuje nekonať.

  • Do rozpravy sa prihlásil pán podpredseda vlády a minister financií, zároveň navrhovateľ štátneho rozpočtu.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Počiatek. Musím povedať, že ma prekvapilo vaše vystúpenie, pretože bolo tak slabé, doslova chabé, že som rozmýšľal, či naň vôbec reagovať, ale myslím, že sa patrí na vystúpenie bývalého ministra financií a zástupcu najsilnejšieho poslaneckého klubu v Národnej rade. Takže dovoľte stručne.

    Počuť z vašich úst vetu, že naše vládnutie nie je o kultivácii politického prostredia a nie je o ozdravovaní verejných financií, je naozaj pikantné. To hovorí zástupca strany, ktorá vládla v zložení Fico, Mečiar, Slota. Vy ako zástupca takejto koalície hovoríte o kultivovaní politického prostredia? To nemôžete myslieť vážne.

    Čo sa týka toho podstatného. Pán Počiatek, porovnajme si dva roky. Rok 2009 a rok 2011. To je korektné, lebo môžme sa dohadovať, kto mal aký podiel na výsledku roku 2010, keď vládla aj vaša vláda aj naša vláda. Ale porovnajme si roky 2009 za vašej vlády, plný rok vládnutia vašej vlády a rok 2011, plný rok vládnutia vlády Ivety Radičovej. A viete, aký bude výsledok? V roku 2009, v krízovom roku ste najviac zadlžovali spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky Slovensko. Nárast verejných výdavkov v krízovom roku 2009 bol na Slovensku najvyšší spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. A pripomeniem vám aj presne čísla, keď chcete počuť čísla. V roku 2009, v krízovom roku, v priemere v európskej dvadsaťsedmičke vzrástli výdavky o 2,1 percenta, na Slovensku to bolo 11,7 percenta. V krízovom roku, keď každý súdny človek, každá súdna firma vedela, že je treba obracať každé euro, každý cent starostlivejšie, ste vy zvyšovali verejné výdavky na Slovensku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Viete, ako sa správali iné porovnateľné krajiny? V Maďarsku klesli verejné výdavky o 9,6 percenta, na Slovensku stúpli o 11,7. V Estónsku klesli o 2,8 percenta, na Slovensku stúpli o 11,7. V Českej republike zachovali výdavky, stúpli o 0,1 percenta, na Slovensku stúpli o 11,7 percenta. V Poľsku pokles o 11,9, u nás nárast o 11,7. V čase krízy ste zvyšovali verejné výdavky a zadlžovali Slovensko najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Napriek tomu, že sme nemuseli na ozdravenie bánk použiť ani jedno jediné euro na rozdiel od mnohých krajín, ktoré museli, a aj toto im verejné výdavky v roku 2009 zvyšovalo.

    A pozrime sa na rok 2011, teda celý rok, v ktorom bude vládnuť táto vláda, ktorý už končí. Dodržíme deficit vo výške 4,9 percenta, teda znížime deficit z ôsmich percent vlani na 4,9 percenta, čo je najvýraznejšie zníženie štrukturálneho deficitu, teda očisteného o jednorazové vplyvy a úroky v histórii Slovenska. Takéto je porovnanie vašej zodpovednosti, vášho vládnutia a nášho vládnutia.

    A v tom vašom vystúpení bolo toľko nezmyslov, toľko poloprávd, toľko manipulácií, že sa mi k tomu nechce ani vyjadrovať, ale na ilustráciu. Vy hovoríte o čerpaní európskych fondov. Áno, je pravda, že európske fondy sa nedarí čerpať v tej miere, v akej sme to plánovali, ale tiež je pravda, že za rok sme vyčerpali viac ako vy za štyri roky. Takže skúsme sa pozrieť nielen, čo hovorí, ale aj kto to hovorí. A keď hovoríte o vašich plánoch, o vašich návrhoch, ktoré dávate, tak áno, vaše návrhy budeme odmietať, keď ich budeme považovať za škodlivé. Napríklad ste navrhovali, a dnes sa k tomu už až tak hrdo nehlásite, ale je to navrhnuté tu, v písomnej forme. Poslaneckým návrhom zákona navrhujete zvýšiť daň zo zisku všetkým firmám, ktoré majú zisk väčší ako 33 mil. eur.

    Pán Počiatek, vy ohrozujete zamestnanosť na Slovensku. Vy navrhujete zvyšovať daň zo zisku firmám ako je Samsung, ako je U.S. Steel, ako je Kia Hyundai, ako je Volkswagen, ako je Peugeot Citroën. Vaše návrhy ohrozujú zamestnanosť už existujúcu, a o to viac ohrozujú šancu vytvárať na Slovensku nové pracovné miesta.

    Takže, aby som to zhrnul. Vy ste ukázali, že neviete vládnuť ani v dobrých časoch, keď ste zdedili rekordne rastúcu ekonomiku. Áno, vďaka reformám ste zdedili rekordne rastúcu ekonomiku, nevedeli ste vládnuť ani vtedy. Potom, keď prišla kríza, tak ste ďalej rozdávali, pretože ste rekordne zadlžovali krajinu, o čom jasne svedčí to, že nárast verejných výdavkov na Slovensku v krízovom roku 2009 bol najvyšší spomedzi všetkých členských krajín nielen eurozóny, ale celej európskej dvadsaťsedmičky.

    A posledná poznámka, čo sa týka transparentnosti a reálnosti odhadov. Pán Počiatek, vy prorokujete, že ten vývoj bude horší. Možno bude horší, ja neviem, nikto to nevie, ale nedá sa postupovať inak, ak chceme podstupovať zodpovedne, ako robiť prognózy, oficiálne prognózy ministerstva financií, ktoré sú verifikované nezávislými odborníkmi. Ale vráťme sa zase dozadu, čo ste urobili vy?

    V roku 2008 o tomto čase, koncom novembra - začiatkom decembra, sme schvaľovali, tu z tohto miesta ste predkladali rozpočet na rok 2009. V tom čase už zúrila globálna finančná kríza, ktorá vypukla 15. septembra 2008. Viete, s akým predpokladaným výsledkom ste predkladali rozpočet na rok 2009? S predpokladaným rastom plus 5 percent. Viete, aký bol výsledok? Mínus 5 percent. Celkom ste sa trafili, akurát to znamienko, však? Bolo jasné, koncom novembra - začiatkom decembra bolo každému jasné, že rozpočet, ktorý ste tu schvaľovali, bol absolútne nereálny, napriek tomu ste prognózu neaktualizovali. Takže znovu platí, áno, počúvajme, čo hovorí, ale aj to, kto to hovorí, pán Počiatek.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu vlády a ministra financií sa prihlásili pán Počiatek, pán Kažimír, pán Burian a pán Ondruš. Celkom štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ján Počiatek, nech sa páči.

  • Ďakujem. No to je presne to, čo som hovoril. Vy sa tu stále vraciate do histórie a prekrúcate tiež fakty, ale vôbec neprinášate žiadne riešenia, ktoré budú túto žalostnú situáciu, v ktorej sa nachádzame, riešiť do budúcna.

    Pár konkrétnych poznámok. Stále tu splietate o tých výdavkoch, aké boli vysoké, ako narástli. Ešte raz pripomínam. Vy ste tu sedeli tiež, ako aj vaši kolegovia z vlády, a nikto tieto výdavky a výšku výdavkov nespochybňoval, takisto ako nespochybňoval ani tú prognózu, ktorú vy sa tu teraz snažíte karikaturizovať, že sme sa pomýlili v znamienku. Vy ste vôbec nespochybňovali tú prognózu v tej dobe. Tak teraz nebuďte moc múdry, pretože takisto sa vám zdala reálna, ako aj všetkým vtedy bankovým analytikom.

    Ale sme poučení z toho, a práve z tohto krízového roku, že tie prognózy, ktoré generuje inštitút štandardnou metódou, sa ukazujú ako v nejakom čase, a obzvlášť v čase poklesu, neaktuálne. Preto som presvedčený o tom, že táto prognóza bude degradovať, a tie výsledky budú naozaj horšie a treba sa na to pripraviť práve preto, že sme poučení z roku 2009. Ale mám pocit, že vy ste sa nepoučili.

    Ale na margo toho, my sme mali 8-percentný deficit pri prepade piatich percent. Vy tu machrujete, že máte 5-percentný, a vôbec, či to bude 5-percentný deficit pri 3-percentnom raste, ktorý sme vám tu my zanechali. My sme vám zanechali ekonomiku s najvyšším rastom v Európskej únii. Ak by bol pokles v budúcom roku 5 percent, tak sa tu bavíme o tom, že ste naplánovali na budúci rok deficit na úrovni ôsmich percent. Takže neviem, o čom to tu vy vlastne hovoríte.

    A čo sa týka eurofondov, vy ste si naplánovali, napriek našej kritike, masívnu sumu štyroch miliárd, a bolo úplne jasné, že ju nebudete schopní minúť, a to sa aj stalo.

  • Pán poslanec Peter Kažimír, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No, oceňujem, že pán minister nabral po mesiacoch odvahu a vystúpil v rozprave. Vyliezol na latrínu a začína odtiaľ svoje arogantné reči hlásať svojím klasickým arogantným prejavom, na ktorý sme všetci zvyknutí.

    Pán minister, klamete, ak hovoríte o tom, že návrh na zdanenie firiem s, so ziskom vyšším ako 30 mil. eur berie ľuďom zamestnanosť. Všetky firmy, ktoré ste tam spomínali, tam nie sú. Tam nie sú, pretože všetky tieto firmy, pán minister, majú daňové prázdniny. To je ten problém.

    Veď, naposledy Samsung vám pohrozil, že odíde, pán minister Mihál hneď odletel do Soulu a čo dostal za to, akú odmenu dostal Samsung? Odmenu dostal to, že dostal daňové prázdniny. To znamená, týchto investorov sa vôbec, musím to povedať, vôbec netýka tento daňový systém, ktorý tu máme tak krásne založený od vás z roku 2004, pretože oni neplatia dane. U.S. Steel neplatil dane desať rokov. Všetkých, ktorých ste spomínali, majú daňové prázdniny od vás, od nás a od tých, čo po nás raz prídu, lebo si kupujeme investície. Čiže to je absolútne klamstvo.

    Firmy, o ktorých hovoríte, sú operátori, sú to banky, sú to poisťovne, sú, je to, je to Stavebná sporiteľňa. Prečítajte si ten zoznam tých tridsiatich firiem a nezavádzajte, že sú to firmy, ktoré zamestnávajú ľudí. Prvá vec.

    Druhá vec je, je ten klas..., slávna, slávna sága o, o roku 2008, rokoch 2009 a 2010. Prognóza Európskej komisie v roku 2008 v novembri bola 4,8 percenta na rok 2009. Aktualizovaná ministerstvom financií 4,7. Zakladali sme rozpočet na menšom optimizme ako vy dnes. Európska komisia nám predpokladá rast v budúcom roku 1,1 percenta. Pán minister, vy ste mali tíško sedieť tam, kde sedíte, v tej búdke, a modliť sa, aby tento rozpočet prešiel, aby krajina mala rozpočet, aby si mohla požičať na dlhy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, musím na začiatku povedať to, že očakával som, že celý čas a celá diskusia zo strany tejto koalície, ktorá tu je už len ako, silou vôle sa drží, jednoducho bude len, len a len diskusia o tom, akým spôsobom zadlžovala predchádzajúca vláda.

    Myslím si, ale vy ste nepočúvali to, čo povedal aj pán Počiatek vo svojom vystúpení. Vy tu plnú špajzu naplňujete dlhmi, dlhmi Slovenska, ktoré, keď sa nič neurobí, budú cez 50 percent. Ja som si myslel, že zákonom o rozpočtovej zodpovednosti my ideme znižovať tie dlhy. Vy, naopak, zvyšujete a za dva roky ste tu urobili takmer toľko, čo urobila vláda za štyri roky Roberta Fica, sa tu vyhovárate na, len na to, čo teda, čo tu je.

    A faktom je ďalším to, čo povedal Peter Kažimír, je iba zopakovaním, že tieto, tieto firmy, ktoré sa stále oduševňujete, že jednoducho znížia zamestnanosť a že jednoducho ohrozujeme zamestnanosť, je len, by som povedal, prasprostá rétorika. Problémom je to, pán minister, vy keď chcete zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu, budete zvyšovať nepriamymi daňami.

    Ja som si dal tú námahu a prerátal som, že ak chcete zvýšiť príjmy na to, aby ste znížili schodok na 3 percentá, musíte zvýšiť daň z pridanej hodnoty na 26 percent, pri ďalšom znižovaní takmer na 27 percent. Toto je vaša cesta? My ponúkame riešenie, kde sa dajú nájsť peniaze bez toho, aby sa zaťažovala najnižšia časť obyvateľstva Slovenska. Ak je vašou cestou zvyšovanie spotrebných daní a v zvyšovaní povedzme DPH a spotrebných daní, podľa môjho názoru je to cesta do pekla. To nie je cesta moderného štátu v Európe.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Branislav Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, parafrázujúc klasika, musím povedať, že keby populizmus nadnášal, tak tu po tejto snemovni poletujete ako vyfúknutý balón. A musím povedať, že, skutočne, vaše vystúpenie je hodné populizmu, ktorý od vstupu do politiky na Slovensku predvádzate.

    Ja si dovolím vám opäť pripomenúť a opäť zopakovať, ako, ako využila časy rastu, hospodárskeho rastu vláda, v ktorej ste boli ministrom financií a podpredsedom vlády pre ekonomiku, a to v roku 2006. Zatiaľ čo v roku 2003 ste mali schodok 2,7 percenta, v roku 2004 dokonca iba 2,3 percenta, tak v roku 2006, kedy vďaka celosvetovému globálnemu rastu rástla aj slovenská ekonomika, ste nafúkli, naplánovali schodok na 4,2 percenta, čiže takmer dvojnásobný schodok oproti tomu, čo ste mali iba dva roky predtým.

    No a to je jasná vizitka toho, akým spôsobom, akým populistickým spôsobom pristupujete k verejným financiám, ako ste sa rozhodli, že budete rozhadzovať, keď sa priblížil volebný rok. A bola to, naopak, Ficova vláda s ministrom financií Počiatkom, ktorá nakoniec stiahla tento predpokladaný schodok o takmer percento nižšie, na 3,5 percenta, čo bol reálny výsledok v roku 2006.

    No a dovolím si vám pripomenúť, že vy ako opozičný poslanec, ste v čase krízy narastajúcej nezamestnanosti predložili návrh zákona, ktorým ste chceli predĺžiť vyplácanie podpory v nezamestnanosti zo 6 na 12 mesiacov, a teraz, keď máte vyššiu nezamestnanosť, než bola naša v tom čase, napríklad s takýmto návrhom zázračne neprichádzate.

  • Teraz sa s reakciou prihlásil pán podpredseda vlády. Prosím, z miesta mu zapnite mikrofón.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Začnem odzadu. Pán poslanec Ondruš, ďakujem. Od vás dostať lichôtku, že som populista, ďakujem. A mimochodom, vyfúknutý balón nelieta.

    Ale čo sa týka toho návrhu na zvýšenie podpory v nezamestnanosti, áno, situácia bola taká, že stačilo, keby ste jeden z troch najväčších kšeftov neurobili, typu diaľničné mýto alebo typu emisie, a mohli ste na to mať.

    Čo sa týka pána poslanca Kažimíra, no, musím povedať, že nech už častuje ako chce mňa a moje vystúpenia, vulgarita typu nazvať rečnícky pult v parlamente latrínou, gratulujem, pán poslanec, gratulujem. Naviac hrdinstvo vystúpiť plamennou faktickou poznámkou a potom na odpovede, na faktické poznámky si už nepočkať. Naviac hrdina, nielen vulgárny. Ale to podstatné. Aký je teda výkon? Konsolidačný výkon vlády Roberta Fica, ministra financií Počiatka v roku 2009, najvyšší nárast verejných výdavkov zo všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Aký je výkon Ivety Radičovej v tomto roku? Tretí, druhý až tretí najvýraznejší pokles deficitu verejných financií v krajinách Európskej únie. Na prvom mieste Írsko, najväčšie zníženie, potom Španielsko spolu so Slovenskom.Toto je realita, páni!

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Ján Mikolaj.

    Pán poslanec, rečnícky pult je váš, nech sa páči.

  • Ešte poprosím, o chvíľočku.

    Dovoľte, páni poslanci, dnes je svätého Mikuláša a jeden, ešte nie svätý, ale zatiaľ minister,

  • Smiech v sále.

  • je aj tu. Dovoľte, aby som mu poblahoželal. V prvom rade veľa zdravia a úspechov osobných, ale aj pracovných a politických, Mikuláš, všetko dobré.

  • Takže vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k rozpočtu za poslanecký klub Slovenskej národnej strany.

    Hneď na úvod si dovolím povedať, že od prvých riadkov je zrejmé, pán minister, že na predmetný rozpočet určite nie ste hrdý. A dovolím si povedať, že je to asi to najhoršie, čo ste za, čo ste vôbec ako minister financií predložili. Okrem toho, že ste upustili takmer od všetkých zmien a zásad, na ktorých boli postavené východiská, je rozpočet zmätočný, chaotický, mení sa na poslednú chvíľu a všetky parametre, či už ide o príjmovú, výdavkovú alebo vnútornú alokáciu, sú zmätočné.

    Avšak ako najväčší nedostatok vidím schodok rozpočtu, nakoľko ste spadli z 3,8 desatín percenta na 4,6 percenta HDP. Zníženie príjmov z 3,7 percenta predpokladaných v septembri na 1,7 upresnených v novembri sa jednoducho premietli do vyššieho schodku, keď z 2,88 mld. eur sa zvýšil schodok na 3,7 miliardy eur bez toho, žeby sa vôbec brvou pohlo. To považujem nielen za vašu osobnú, ale za prehru celej tejto pravicovej vlády.

    Predložiť rozpočet so schodkom 3,7 miliardy eur, čiže stojedenásť miliárd slovenských korún v situácii, keď nás čaká ťažká kríza a keď sa už aj tie najzadlženejšie štáty snažia stlačiť svoje schodky pod 3 percentá a ešte menej, tak vy rozšafne zvýšite schodok na 4,6 percenta. V tejto dobe.

    Argumentujete tým, že idú predčasné voľby. No ale, veď ľudia, národ, podnikateľská sféra nemôže za to, že sa táto vláda rozpadla. Tá sa rozpadla sama. Tak prečo by malo byť trestom za to zvýšenie zadlženia úroky, ktoré sa budú splácať dlhé roky?

    Ak ste aj mali pocit, že kvôli eurovalu padla táto vláda nespravodlivo, tak kvôli tomuto rozpočtu určite by padla spravodlivo, dokonca si myslím, že by mala odísť sama.

    Už aj tvrdenie v textovej časti rozpočtu, kde sa hovorí, že dôležitý alebo najdôležitejší je rok 2013, kedy má klesnúť schodok verejných financií pod 3 percentá HDP, a nie rok 2012, je alibistické. Prečo hovoríme o roku 2013, prečo nehovoríme o roku 2012? Ak bude rozpočet 4,7 alebo vyšší, desatiny percenta, nebudú, nebude schodok rozpočtu v roku 2012 tri celé percentá, ten rozdiel je príliš veľký. Tohto roku 4,9, na budúci rok 4,8 - 4,9 a potom má byť 3?

    Takže nie táto vláda, ale niekto iný má urobiť poriadok vo verejných financiách? Ak je pritom deklarovaný schodok 3,7 miliardy eur, čo je 111 miliárd korún, tak pri našom štátnom rozpočte to je 27 percent príjmov štátneho rozpočtu. Dvadsaťsedem percent príjmov štátneho rozpočtu. A toto sa predloží ako úspešný rozpočet.

    Ďalším problémom je to, že zo štrukturálnych zmien či reforiem, na ktorých mal byť rozpočet založený, sa neuskutočnila ani jedna. Ani daňová, ani odvodová či sociálna reforma. Nič. Naopak, začínajú sa rozdávať darčeky vo forme investičných stimulov, ktoré sa vždy odmietali ako nesystémové, teraz zrazu sú investičné stimuly dobré, či chaoticky sa zvyšujú platy.

    Východiskom rozpočtu podľa vás je nárast HDP o 1,7 percenta, nárast reálnych miezd o 0,8 percenta a inflácia 2,6 percenta. Pán minister, nič z toho nebude platiť. Nič z toho nie je pravda. Ani nárast, ani reálne mzdy, ani inflácia, tá už dnes je podstatne, podstatne vyššia.

    V oblasti školstva zvyšujete výdavky o stámilióny eur, ale pritom väčšina prostriedkov ide z fondov Európskej únie. Zvyšujete platy v priemere o 2 percentá, nie o 5, ale o 2 percentá. A zvyšujete rozdiel najvyšších mzdových tried na 12 percent pre zhruba päťtisíc učiteľov, čo je v poriadku. Ale nie je v poriadku to, že to ide na úkor rekondičných pobytov. Najväčšou slabinou však celého tohto rozpočtu je to, že prostriedky idú do spotreby a nie do rozvoja.

    Pre vysoké školy klesajú výdavky na investičný rozvoj z 25 miliónov eur v roku 2010 na 4,85 miliónov eur v roku 2011 až na 2,7 milióna eur pre rok 2012.

    Čiže za dva roky sa kleslo na 10 percent, nie o 10 percent, na 10 percent. Čiže o 90 percent.

    U Národného programu veda a technika sa kleslo z 52 miliónov eur na 38,4, teda na úroveň 76 percent a rozpočet agentúry pre vedu a výskum klesol z 31 milióna eur na 20 miliónov eur, teda na úroveň 67 percent.

    Argument, že tieto prostriedky sa nahradia dotáciami z európskych fondov, neobstoja, pretože toto financovanie malo byť ako doplnkové, nemala to byť náhrada financovaná zo štátneho rozpočtu. A okrem toho, nie všetky položky sa z týchto európskych fondov dajú financovať, napríklad nie je možné financovať prevádzku.

    Ale napríklad operačný program a výzva infraštruktúr a vysokých škôl, ktorá je najbližšia k investičným, investičným prostriedkom, už je vyčerpaná, už je ukončená, je skončená. Tam je čerpané takmer 57 percent a podpísané zmluvy na úrovni 97 percent, čiže najbližšie dva-tri roky tie peniaze z európskych fondov na vysoké školy, na ich rozvoj neprídu.

    V kapitole doprava, sa doslova vychvaľujete ako je pre tento rezort už typické, keď sa organizujú tlačovky aj pri asfaltovaní ciest či osadzovaní dopravných značiek, že kapitola je historicky najvyššia. Zabudli ste ale dodať, že len kvôli peniazom z európskych fondov, nakoľko peniaze v štátnom rozpočte sú, oproti očakávanej skutočnosti, tohto roku plánované pre budúci rok nižšie. Nižšie sú o 28 miliónov eur, čo je takmer 100 miliónov slovenských korún.

    Pokiaľ však ide o EÚ fondy, úplne zarážajúca je informácia, ktorú sami uvádzate v rozpočte, že očakávané čerpanie prostriedkov na dopravnú infraštruktúru poklesne z 543 miliónov eur na 394, teda v tomto roku, čiže o 150 miliónov eur, 4 aj pol miliardy slovenských korún. Čiže v tomto roku sa na diaľniciach neprestavia za štyri aj pol miliárd slovenských korún. A to sa prejde len tak, ako keby sa nič nedialo. Veď za to musí byť niekto zodpovedný. Niekto si neplní svoje úlohy, pretože peniaze boli naplánované v decembri minulého roka. Samozrejme, otázka je, ako chcete v budúcom roku investovať 750 miliónov eur, keď v tomto roku neviete minúť ani 390 miliónov eur.

    Okrem iného, z oficiálnych údajov k 31. októbru tohto roka sa uvádza čerpanie na výstavbu diaľníc len 28 aj pol percenta, 28 aj pol percenta. To je dokonca menej ako Veda a výskum, čo, čo uznáte sami, že, že, pričom operačný program Veda a výskum je niekoľkokrát ťažší, a je to prvý operačný program, ktorý na Slovensku je, ktorý má čerpanie 49 aj pol percenta, čiže o 20 percent vyššie je čerpanie na operačnom programe Veda a výskum, ako je na diaľniciach Slovenskej republiky. Pýtam sa, nie je to hanba?

    Ďalej treba otvorene ďalej povedať, že v oblasti výstavby diaľníc vládne neskutočný chaos. Ministerstvo neustále presúva finančné prostriedky výstavby diaľníc na údržbu ciest, tak ako sa to stalo minulý týždeň. Ako napreduje výstavba diaľníc, koľko úsekov je rozostavaných a koľko sa reálne preinvestuje v tomto roku, 20-30 percent? Na základe vašich údajov to viac nebude.

    Vrcholom podľa mňa je vypísanie verejnej súťaže na našu najväčšiu stavbu, a to je tunel Višňové. Pán minister sa včera predvádzal vo všetkých médiách, ale zaujímavé je to, že nikto sa z tých médií neopýtal, či má finančné prostriedky. Pretože aj Národná diaľničná spoločnosť povedala, že finančné prostriedky na úrovni 27 miliárd slovenských korún nie sú. Nie sú v štátnom rozpočte, v tomto, nebudú eurofondy, pretože stavba sa, sa presúva cez rok 2015 a pôžičky určite nebudú, pretože Európska investičná banka nepožičia, a myslím, že to je v rozpore so zákonom. Čiže peniaze nie sú na tunel Višňové, ale stavba sa, stavba sa odvčera akože slávnostne pripravuje do verejného obstarávania. Bohapustý populizmus v rozpore s realitou.

    Ďalej je otázka to, že sa hovorí, že sa usporí 50 percent stavebných cien. No ale veď ešte žiadna stavba s takouto cenou skončená nebola. A som presvedčený, že ani nebude. Alebo sa použije model tunela Sitiny, kde došlo k mimosúdnemu, opakujem, mimosúdnemu vyrovnaniu na úrovni päťstoštyridsať miliónov slovenských korún, kedy vláda zaplatila súkromnému investorovi? Toto je cesta na 50-percentné ceny?

    Dnes sa ukazuje úplne jasne, že päťdesiatpercentné ceny idú na úkor kvality. Ako je možné, že stavebný dozor, nezávislý stavebný dozor, ktorý má kontrolovať kvalitu vykonávaných prác, vyhráva verejné súťaže nie za 50-percentnú cenu, ale za 20-percentnú cenu. Za 20-percentné ceny sa dnes súťaží. Stavebný dozor, korekčné práce za 12-percentné. Čo sú to za projekty, čo to budú za, za dozory?

    Takáto cena môže znamenať len to, že žiadne skúšky sa vykonávať nebudú, že sa investor bude prechádzať po stavbe a pozerať, čo sa robí. Ako je možné, že pri vypisovaní verejnej súťaže na nezávislého stavebného dozora sa nepožaduje certifikát kvality od tohto stavebného dozora? Že je pokles referencií, a na tunely referencie vôbec netreba, že netreba ročný obrat ani počet zamestnancov, netreba nič. Vyhrávajú, ako tomu hovorím, chodníkové firmy, dva-tri týždne staré. A tie nám budú dozorovať diaľnice.

    Potom prevláda názor, že za 50-percentné ceny sa dá stavať asi len bez stavebných dozorov. Toto všetko 50-percentné ceny dehonestuje. A pokiaľ to pôjde takto ďalej, že sa bude stavať z lacných materiálov, z lacných technológií, bez kontroly kvality, tak nás tie diaľnice vyjdú veľmi draho.

    O diletantizme pri výstavbe diaľníc by sa dalo rozprávať veľmi dlho, ale záhadou je aj to, že obidvaja generálni riaditelia, či už Slovenskej správy ciest alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, sú dlhoroční vysokí funkcionári KDH. To každý, kto rozumie diaľniciam, musí byť z KDH? Dajú sa viac zosmiešniť výberové konania, keď vždy vyhrá regionálny predseda KDH?

    Vážený pán minister, na záver musím povedať, že mi vás je aj celkom ľúto, lebo musíte predkladať niečo, s čím možno ani sám nesúhlasíte.

    Verím, že to nemáte ľahké s touto koalíciou, pretože vám nič neprechádza, a tým nemyslím len stavebné sporenie. A šetriť sa vám nedarí.

    Poviem otvorene, pán minister, škoda, že ste nepredložili rozpočet so schodkom 3,8 percenta. Boli by ste frajer. Takto je rozpočet slabý, a aj vás musíme považovať za slabšieho ministra.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zelník, pán poslanec Matej, pán poslanec Brocka a... Čiže štyria poslanci celkom sa prihlásili s faktickou poznámkou.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec, prvý bol Zelník. Prosím vás, dajte pánovi Zelníkovi slovo, lebo on sa najskôr prihlásil...

  • Vy ste mali procedúru? Takže vy sa nehlásite do faktickej poznámky?

  • No veď, tak vám dávam slovo, lebo som zaregistroval, že ste sa hlásili ako prvý.

    On omylom stlačil procedúru miesto faktickej, takže som...

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem poďakovať, pán kolega Mikolaj, že si jasne vystihol pripravovaný rozpočet, a chcem len doplniť vo vzťahu k zdravotníctvu. Rozpočet pripravený v roku 2010 pre rok 2011 spôsobil výrazný deficit pre zdravotníctvo, a to znížením platby štátu za svojich poistencov zo sumy 4,78 na sumu 4,32, kde bol výpadok okolo 2,6 miliardy slovenských korún.

    Vtedy sa ešte nádejali zdravotníci, že snáď sa to upraví pre rok 2012. Opak je však pravdou, zdravotníctvo znova dostáva menej, a to zase si štát upravil sadzbu za svojich poistencov, a to na úroveň štyroch percent.

    Populisticky sa udáva, že zdravotníctvo údajne dostane o sto miliónov eur viacej do rozpočtu a kalkuluje sa s tým, že sa ušetrí na liekoch, teda nemôžeme ani hovoriť, že holub na streche, to nie je ani vrabec na streche, lebo to sú všetko iba odhady.

    Pripravuje sa platovka pre zdravotné sestry. Áno, súhlasíme s tým, že zdravotné sestry a lekárov treba ohodnotiť, ale bez súčasného navýšenia zdrojov do zdravotníctva to bude znamenať absolútnu katastrofu pre budúcu vládu a je to len časová bomba, pretože ak vyplatíme viacej na mzdy a odvody, o to bude menej peňazí pre liečbu samotných pacientov.

    Toto, pán minister, je zlý rozpočet. A je to rozpočet proti ľuďom.

    Ďakujem.

  • Ďalej je pán poslanec Ondrej Matej s faktickou. Pardon, Martin Fronc.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, prívlastky zmätočný, chaotický, najhorší, alibistický, tak to by som ešte bral ako tak trochu opozičný folklór, ale k rozpočtu rezortu školstva. Keď hovoríš, že ten rozpočet sa vykrýva z eurofondov, no musím ti pripomenúť, že si bol prvý, ktorý si toto naštartoval. A už pri schvaľovaní rozpočtu v roku 2006 pre 2007 som ťa upozornil, že keď to bude takto pokračovať a keď skončia eurofondy, tak v rezorte školstva bude chýbať viac ako miliarda eur v dnešnej mene, viac ako miliarda eur. To neviem, odkiaľ sa to vykryje.

    A pripomeniem ti napríklad, z peňazí rezortu, nie z eurofondov, rozvoj o programe vysokých škôl. No ty si tam dal položku prakticky nula. Šport, keď odrátame v inom rozpočte, ktorý bol schvaľovaný, dostal takmer nulu. Všetko išlo na štadión a podobne. Čiže mal by si sa predsa len trošku nad týmito svojimi údajmi zamyslieť.

    A posledná poznámka, vravel si o vysokých funkcionároch, ktorí dneska robia v doprave, a nominanti KDH. No ani jeden z nich nebol žiaden funkcionár vysoký. Ja neviem, prečo spochybňuješ ako profesor vysokej školy dopravy a spojov, naschvál uvádzam tento starý názov, svojho kolegu, ktorý tam robí takisto tridsať rokov na tejto vysokej škole, docenta Pavláska. Ja si nemyslím, že nie je odborník. To je predsa len trošku priťahovanie za vlasy.

    Ďakujem.

  • Posledným, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou je pán poslanec Ondrej Matej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len pre poriadok veci a pre poriadok v číslach. Keď vystúpite, pán kolega poslanec, k rozpočtu, netreba si pliesť hrušky s jablkami. Lebo ste povedali, že vláda znížila úpravu príjmov z 3,4 percenta 1,7. To nie je úprava príjmov, to je úprava ekonomického rastu, prognózy rastu. A to veľký rozdiel. A pre poriadok vám poviem, že príjmy oproti pôvodne predloženému rozpočtu poklesli o 850 miliónov euro, a presne vám poviem tieto cifry ešte raz. Šesťsto miliónov eur je z titulu zmeny prognózy ekonomického rastu, a to je ten výpadok príjmov. Šesťdesiat jedna miliónov je zmena a dohoda so samosprávou, čiže navýšenie rozpočtu o šesťdesiat jedna miliónov z titulu nezavedenia daňového mixu. Sedemdesiat jedna miliónov je z titulu neschválenia daňovej reformy a sú v tom aj eventuálne budúce platy sestričiek, ak ich plénum v druhom čítaní schváli. A dvadsaťosem miliónov sú náklady na predčasné voľby. Tak poprosím, skúsme si nepliesť hrušky s jablkami.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Ján Mikolaj.

    Nech sa páči.

  • Áno, my sme mali v rozpočte, Martin, takzvané viaczdrojové financovanie a je aj dobre, že napríklad operačný program Veda a výskum má dnes 50-percentné čerpanie. Zazmluvnenosť je, je skoro 90 percent. Takže, tie projekty idú dole. Takže, tam by som nejaký problém nevidel. Ide o to, že ako sa to povie, že či sa zvyšuje alebo sa nezvyšuje automaticky. Ale šport išiel predsa z jednej miliardy korún dole na sedemsto miliónov slovenských korún. Za dva roky. Z jednej miliardy, čo bolo aj za teba aj za mňa, teraz išlo na, sedemsto miliónov slovenských korún, šport. A pán docent Pavlásek bol, bol krajským predsedom KDH dlhé roky, ale je vedúci katedry mechatroniky a elektroniky. A ako to, že je na údržbe ciest? Nemá ani len príbuzné vzdelanie. Je elektrikár. Elektrikár. A pán poslanec Matej, príjmy klesli z 3,6 desatín miliardy na 13, z 13,6 klesli na 13,147, čo je 0,5 miliardy eur, v percentách to je presne tak, ako som povedal.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený písomnou formou pán poslanec Július Brocka, ktorý bude vystupovať za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni. Vystúpenia poslancov politických strán parlamentných k štátnemu rozpočtu v športovej terminológii patrí k povinným tancom. Odpustite, ak v mojom príspevku k štátnemu rozpočtu nebudem používať žiadne čísla. A aj vo vzťahu k môjmu predrečníkovi alebo na rozdiel od môjho predrečníka, pána poslanca Mikolaja, chcem na jeho vystúpenie zareagovať tiež bez čísiel. Prihlásil som sa aj vo faktickej poznámke, ale keďže som videl na tabuli, že idem vystupovať po ňom, tak využijem na to teraz túto príležitosť.

    Pán kolega, diaľnice za nás sa stavajú na Slovensku takmer za polovičnú cenu. A to je medzi vami a nami ten najpodstatnejší rozdiel. Čiže vaše konštatovanie, že nevieme šetriť, pán kolega, neobstojí. Toto je jeden príklad za všetky. Ale ak dovolíte, vrátim sa k svojmu pôvodnému zámeru, akým som chcel diskutovať alebo prispieť k diskusii o štátnom rozpočte. Nemusíte súhlasiť so všetkým, čo chcem povedať, ale v jednej veci možno so mnou budete súhlasiť. Že Slovensko sa v predchádzajúcich dňoch, predchádzajúcich týždňoch alebo tak dva-tri mesiace dozadu poriadne zviditeľnilo. Nie je ale zviditeľnenie ako zviditeľnenie. Jedno je také, ktoré krajine aj jej občanom pomáha. To napríklad vtedy, keď sa zvyšuje prestíž krajiny v súťaži s inými. Keď sa zvyšuje kredit krajiny, keď upozorňujeme na seba skôr pozitívnymi vecami a v takom zmysle, že sa iní chcú nami inšpirovať. A potom je aj zviditeľnenie, ktoré, naopak, poškodzuje krajinu a jej občanov. Keď napríklad zvýrazňujeme to, čo by nemalo byť vôbec vidieť, čo by vôbec nemalo byť, čo poškodzuje krajinu, pretože môže odpudzovať, môže naháňať alebo vyvolávať strach u iných. Čo vystavuje dokonca posmechu a pohŕdaniu od iných pre malosť, pre netolerantnosť, pre neschopnosť civilizovane riešiť alebo postaviť sa k problémom, ktoré život prináša. A musím povedať, že kredit Slovenska sa v posledných mesiacoch výrazne znížil. Ten kredit, ktorý si táto krajina vybudovala v predchádzajúcich rokoch, aj vďaka svojim reprezentáciám aj vďaka občanom, vďaka ich poctivej práci a ich úspechom. Dámy a páni, prvýkrát náš kredit výrazne utrpel zásluhou najmä našich kolegov zo strany SaS. Možno si pamätáte, ako na balkóne tie štandardné návštevy zo škôl alebo z iných zariadení tu vystriedali médiá od Ázie cez Európu až po Ameriku. A myslím si, že vtedy sme vo svete alebo v Európe nebodovali. Druhýkrát to bolo minulý týždeň, keď táto krajina čelila sabotážnemu vydieračskému správaniu časti lekárov, ktorí vystavili ohrozeniu života a zdravia pacientov, občanov vo viacerých regiónoch Slovenska. Až tak, že sme stratili imidž civilizovanej krajiny, a v jednej chvíli som si myslel, že sme ako Afganistan. Dámy a páni, pán Kollár a spol. zo Slovenska skoro urobili Afganistan. Kredit, to nie je len slovo, ktoré je o dôvere a vážnosti. Kredit, to je aj ekonomický výraz, to je ekonomická hodnota. Môže to byť peňažná suma ako pôžička. A v tomto zmysle Slovensko výrazným spôsobom prepadlo ku krajinám, ako je Grécko, Portugalsko alebo Španielsko. Bude za niekoľko dní summit premiérov, samozrejme, vývoj ide veľmi rýchlo dopredu, čiže verím, že tieto udalosti zatienia to, čo sa na Slovensku stalo v predchádzajúcich dňoch. Dámy a páni, je mi veľmi ľúto v tejto chvíli, že si to neuvedomujú najmä v najsilnejšej opozičnej strane SMER. Veď, dámy a páni, vás to počká. Vy ak vyhráte voľby, vás všetky tieto problémy, s ktorými sa pasuje táto vládna koalícia, vás počkajú. To my by sme sa mohli správať ako populisti pred voľbami a každému sľúbiť a dať všetko, čo si len zažiada. Vari vo vašom záujme je, čím horšie s touto krajinou, tým lepšie? Ja vás neupodozrievam z toho, že nemáte dostatok informácií o vážnosti situácie. A verím, že viete o tom, ako vážna situácia vo svete determinuje našu situáciu. A potom je to znakom rovnakej nezodpovednosti, akú pred verejnosťou a pred svetom predviedol pán Kollár...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Prepáčte, pán kolega. Poprosím ctených kolegov, keby nechali pána kolegu rozprávať a nevyrušovali.

  • Dámy a páni, a teraz k jadru, k jadru môjho vystúpenia. V športovej terminológii, tak ako som začal, Slovensko už nepotrebuje žiaden ďalší gól do bránky. Tobôž nie vlastný, ako tie dva predchádzajúce. Napríklad v podobe rozpočtového provizória, ak by sme neschválili návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. A preto poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie, vedomí si zodpovednosti za túto krajinu, budú hlasovať za návrh štátneho rozpočtu na rok 2012, všetci.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Potlesk v sále.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Júliusa Brocku sa prihlásili pán poslanec Szilárd Somogyi, Vladimír Jánoš, Dušan Jarjabek, Branislav Ondruš. Štyria poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Szilárd Somogyi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka. Ja si myslím, že kredit alebo, kredit alebo prestíž finančnej disciplíny správania sa tejto koalície utrpel prvú škodu vtedy, keď poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie nezahlasovali za vládou navrhnuté zvýšenie dane z piva. Takže prosím vás, čo sa týka ako dátumov, termínov alebo harmonogramu, aby ste si aj toto zarátali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Vladimír Jánoš je ďalší s faktickou poznámkou prihlásený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Brocka, pri všetkej úcte ku vám ste mi teraz vo vašom vystúpení pripadali ako, s prepáčením, keby ste boli úplne mimo reality. Vy sa tu obraciate na SMER, spomínate stranu SMER - sociálna demokracia. To snáď SMER má ministra zdravotníctva teraz vo funkcii? Nie je to náhodou KDH, ktoré má ministra zdravotníctva vo funkcii? Útočíte takisto aj na lekárov. Prosím vás pekne, môžem dokončiť? Skúste sa v prvom rade pozrieť na svojho pána ministra. Prečo neriešil danú situáciu v zdravotníctve skôr? Prečo ju nechal dozrieť až do takejto kritickej situácie, kedy v nemocnici chýbali lekári? Veď predsa táto situácia neprišla zo dňa na deň. Táto situácia sa nejakým spôsobom vyvíjala. Čo robil váš pán minister? Prečo to nechal dozrieť až do takejto kritickej situácie, kedy skutočne mohlo dôjsť k ohrozeniu života občanov Slovenskej republiky. Pýtajte sa, prosím vás pekne, vášho pána ministra a neklaďte otázky nám.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Dušan Jarjabek.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Brocka, to, čo sa stalo v zdravotníctve, je predovšetkým výsledkom vášho arogantného vládnutia. Vášho arogantného vládnutia bez komunikácie a tam je ten, čo to vymyslel. Tam v tej ľavej búdke, čo sedí. Tam je ten človek, od ktorého sa to všetko odvíja. A vy buďte veľmi radi, že to prepuklo len v zdravotníctve. Lebo podobná situácia ako je v zdravotníctve, je vo všetkých rezortoch. Je v školstve, je v kultúre, proste smrdí to všade vašou prítomnosťou vo vládnutí. A to je ten kameň úrazu tohto celého problému, ktorý sa vyvŕbil aj v zdravotníctve, o ktorom vy ste teraz tak vzletne rozprávali. Čiže buďte taký láskavý, vstúpte si do seba, upracte si doma a potom sa postavte k tomu pultu a niečo nám povedzte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ja, pán predseda, nadviažem na môjho predrečníka a rád by som vám pripomenul, ako sa pán minister Uhliarik k hrozbe možných hromadných výpovedí lekárov staval takmer pol roka. V júni vyhlásil, že, citujem: "Som presvedčený, že nepríde k hromadným výpovediam." V júli, pardon, v auguste povedal: "Neverím, že sa tak stane." A v septembri, keď už veľmi vážne LOZ oznámilo, že pôjde o asi 2 500 lekárov, tak povedal: "Sme pripravení aj na alternatívu ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť bez 2411 lekárov, lebo veď to znamená iba 13 percent všetkých lekárov na Slovensku a iba tretinu lôžkových lekárov." Toto bol postoj vášho ministra k hrozbe, že lekári z nemocníc odídu. Dajú výpoveď. Nebudú štrajkovať, prosto dajú výpoveď. Urobia to, čo im umožňuje Zákonník práce. Dokonca aj ten sprznený Zákonník práce, ktorý vyšiel spod rúk vašej vládnej koalície, za ktorý ste aj vy, pán predseda, hlasovali. Nehnevajte sa na mňa, ale ak bývalý minister práce, ak predseda sociálneho výboru v parlamente nazýva boj zamestnancov za svoje platy, využijúc pritom čisto legálne prostriedky a pričom sa vyhli štrajku, ktorý, ktorý im tiež Zákonník práce umožňuje, tak toto nazvať ako nejaký Taliban a Afganistan a vydieranie, to skutočne svedčí o tom, aký vy máte postoj k radovým občanom, k bežným ľuďom, ktorí v Slovenskej republike žijú. A vyjadrením tohto vášho arogantného postoja k ľuďom na Slovensku je, bohužiaľ, aj zákon, ktorý tu teraz prerokovávame.

  • Reagovať teraz bude pán poslanec Brocka, zapnite ho, prosím vás.

  • Samozrejme, že reakcia na tie predchádzajúce faktické poznámky by si vyžadovala asi viac času, ale skúsim aspoň dvomi vetami. Pán poslanec Ondruš, veď váš predrečník, pán Jarjabek, vám povedal, aj vám, že obdobná situácia je takmer vo všetkých oblastiach, vo všetkých oblastiach, a preto som hovoril, že vám to padne na hlavu, ak jednej časti zvýšime platy teraz o viac ako 300 eur, tak ako budete postupovať k tým iným skupinám? Máte na to? Má váš minister alebo ten budúci minister financií na to? Čo mňa mrzí, že vy v tej ťaživej situácii, keď minister Uhliarik to riešil, a riešil to s dotknutými, tak vy ste sa pridali na stranu časti vydieračov. A pán Somogyi hovoril o pive. Pán kolega, prepáčte, nezachytil som, že by toto hlasovanie zaregistrovali v Maďarsku, Rakúsku alebo v Česku, alebo v nejakej inej krajine. Ja som hovoril o témach, ktorými sa Slovensko zviditeľnilo v Európe, nie v našich slovenských denníkoch.

  • Poprosím teraz, aby využil možnosť vystúpenia v rozprave ďalší písomne pri..., pardon, pán poslanec Švejna, ešte sa skôr, ako vám dám slovo, prihlásil do rozpravy v súlade s § 28 rokovacieho poriadku pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, musím dať za pravdu poslancovi Júliusovi Brockovi v tom, že ,skutočne, hlasovanie o pive pravdepodobne nezaregistrovali za hranicami Slovenskej republiky ani v Poľsku, ani v Maďarsku. Ale súčasne ti musím, Július, pripomenúť jednu inú vec, kedy si myslím, že dramaticky utrpel image a kredibilita Slovenska, pokiaľ ide o zodpovedné verejné financie, pokiaľ ide o rozpočtovú zodpovednosť, a to sa stalo na stretnutí pred dvoma týždňami u premiérky, kde sa zišla tá bývalá vládna koalícia, ale ešte stále štyri vládnuce strany, a kde práve na návrh Slobody a Solidarity, kde sme verejne pár dní predtým vyzvali ministra financií a podpredsedu vlády Ivana Mikloša, že situácia je skutočne vážna, a myslím, že vývoj posledných dní a hodín dáva doslova a dopísmena za pravdu Slobode a Solidarite, že vývoj začína byť v eurozóne veľmi, veľmi vážny, a ani deficit vo výške 4,6 percenta HDP nemusí stačiť na budúci rok k tomu, aby si Slovensko udržalo kredibilitu na finančných trhoch a umiestnilo svoju emisiu vládnych bondov v závratnej výške približne 8. mld eur na budúci rok. Tu chcem povedať celkom pre objektivitu, že sme uvítali iniciatívu ministra financií, a on na to spomínané rokovanie u premiérky, Július, prišiel s balíkom úsporných opatrení, prijatie ktorého by skutočne budúcoročný deficit štátneho rozpočtu znížil, tento balík úsporných opatrení, zo 4,6 percenta na pôvodnú výšku 3,8 percenta výkonu ekonomiky. Vy, Kresťanskodemokratické hnutie a naši kolegovia z MOST-u - HÍD neboli ochotní ani len otvoriť rozpravu o tomto úspornom balíku. Bol to balík v sume 573 mil. eur, jediné dve politické strany, ktoré boli ochotné túto diskusiu započať, bolo SDKÚ-DS a Sloboda a Solidarita. Tak prosím vás, a teda prosím teba, Július, o kredibilite Slovenska, kedy utrpela, či v okamihu, keď na balkóne bolo 50 televíznych staníc a keď tento parlament ako parlament zvrchovanej krajiny hlasoval o bezprecedentnom navýšení eurovalu, o bezprecedentnom zvýšení jeho kompetencií, ktoré nemajú nič spoločné s trhovou ekonomikou, ktoré nemajú nič spoločné s elementárnymi princípmi ekonómie, tak nie vtedy utrpel kredit alebo kredibilita Slovenska, ale utrpela práve za zatvorenými dverami, keď Kresťanskodemokratické hnutie nebolo ochotné ani len začať diskusiu o spomínanom úspornom balíku, ktorý by bol vrátil deficit štátneho rozpočtu na úroveň 3,8 percenta výkonu ekonomiky.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na pána poslanca Kollára s faktickou poznámkou sa prihlásil Július Brocka ako jediný.

    Nech sa páči, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Pán kolega, KDH, poslanci Kresťanskodemokratického hnutia budú hlasovať za rozpočet s deficitom, aký predkladá minister financií, to je to podstatné a najpodstatnejšie a myslím si, že ak tak budú hlasovať aj ostatní poslanci v tejto sieni, tak to prispeje k zvýšeniu kredibility našej krajiny. Tie diskusie predtým ako návrh príde do parlamentu, určite sú užitočné, prospešné, nakoniec sme to vyhodnotili väčšina tak, že aj v tejto podobe je to rozpočet, ktorý znamená pre občanov aj nepríjemné veci, aj šetrenie, aj škrtanie. A, samozrejme, má to aj svoje politické súvislosti. A keď žijeme v dobe, že tá najsilnejšia opozičná strana sa na nás díva, by som povedal tak, že čím horšie, tým lepšie, no tak si myslím, že aj rozpočet so schodkom 4,6 percenta v danej situácii je umenie možného.

  • Ďalej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Ivan Švejna.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na úvod poznamenať, že proces schvaľovania štátneho rozpočtu je v období mimoriadne závažnej a neštandardnej situácie. Vonkajšie podmienky sú neisté a turbulentné. Vieme, že lídri Európy Sarkozy a Merkel včera rokovali, a tak poviem trošku na odľahčenie, si zobrali, obidvaja boli oblečení v čiernej farbe, to znamená, že si uvedomujú tú situáciu, tiež si uvedomujú tú situáciu, ktorá vznikla v Európe, a pravdou je aj to, že mnohí významní ekonómovia, ktorých rešpektujem, očakávajú skôr negatívny vývoj v celej Európe, a najmä teda v eurozóne, a určite viete, že na akademickej pôde alebo, povedzme, aj v rôznych finančných inštitúciách sa už kreslia rôzne scenáre, že čo sa stane, čo sa stane s eurozónou, čo sa stane s Európou v najbližšom období, a máloktorý z týchto scenárov hovorí o nejakom pozitívnom vývoji, teda zdôrazňujem z krátkodobého hľadiska.

    Takže Slovensko, musíme si uvedomiť, že Slovensko je veľmi otvorenou ekonomikou, a teda objektívne závislou na stave ekonomík našich najväčších obchodných partnerov. To znamená, že keď sa im bude dariť zle, automaticky nič nevymyslíme, proste neexistuje žiadne perpetuum mobile, aby sme sa ochránili, pretože ako zdôrazňujem, sme malou otvorenou ekonomikou.

    Takže toto sú vonkajšie, vonkajšie podmienky, čo v súčasnosti sú. Čo sa týka vnútorných podmienok, tiež, žiaľbohu, nie sú, nie sú ideálne, povedzme si rovno, že je 94 dní pred voľbami, a jednoducho aj táto rozprava svedčí o tom, že je 94 dní pred voľbami, takže niektorí poslanci jednoducho začínajú podmieňovať, podmieňovať svoje hlasovanie tým, že aby sa presadzovali ich, ich myšlienky, ktoré potom, samozrejme, chcú sa s nimi chváliť vo voľbách, že to presadili, ale faktom zostáva to, však pravdepodobne, a nikto z nás to nepopiera, že konsolidačné úsilie ochablo, teda objektívne ochablo. To znamená, že z deficitu 4,9 percent schválime alebo dúfam teda, že schválime rozpočet s deficitom 4,6 percent, ale jednoducho je to, je to realita, je to najväčší možný kompromis, ktorý sa mohol dosiahnuť v súčasnej situácii. Samozrejme, nová vláda, ktorá vzíde z volieb, predpokladám, že bude čeliť tým istým problémom, to znamená, bude musieť konsolidovať, konsolidovať verejné financie a, samozrejme, predpokladám, že razantnejšie, a bude musieť prísť, prísť s nejakým, s nejakými opatreniami alebo resp. s mixom opatrení, či už na výdavkovej, príjmovej stránke, ale jednoducho určite aj tá nová vláda pravdepodobne zmení, zmení priority, priority súčasnej dosluhujúcej vlády.

    Pri mojom krátkom vystúpení dovoľte mi ešte apelovať na tých poslancov, ktorí váhajú, váhajú s podporou tohto rozpočtu, že nech si uvedomia, že v podstate už tento rozpočet, de facto nejde o priority tejto vlády, ale skôr, poviem to otvorene, udržiavací rozpočet, ale zdôrazňujem, jednoducho v súčasnej situácii sa ináč ani nedá nič, nič ambicióznejšie urobiť. Takže pred tých, ktorí ešte váhajú, ako hovorím, že s podporou, treba si uvedomiť, že to nejde už ani o dôveru vláde, ale ide o to, že pokiaľ by sa rozpočet neprijal a nastúpilo by rozpočtové provizórium, by to automaticky znamenalo zvýšenie úrokov, za ktoré si požičiava štát, a tým vlastne by sa Slovensko zadlžilo. Takže keď niekto bude rozmýšľať o tom, že nepodporí, tak nech rozmýšľa o tom, že nepodporenie rozpočtu znamená zvýšenie zadlženosti tejto krajiny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A ďalej sa prihlásil do rozpravy, už nie za poslanecký klub, ale samostatne, pán poslanec Branislav Ondruš. Pán poslanec, ste riadne písomne prihlásený a ste v poradí.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril najskôr všeobecne a potom konkrétne v niekoľkých poznámkach aspoň stručne k rozpočtovej kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pokiaľ ide teda o návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a s výhľadom na roky 2012 až 2014.

    Nuž, zaznelo tu v doterajšej časti rozpravy už pomerne veľa informácií, pomerne veľa vyjadrení, pomerne veľa faktov, ktoré vo všeobecnej rovine charakterizujú rozpočet a vôbec situáciu, ekonomickú situáciu, v ktorej sa Slovensko v súčasnosti nachádza. Ja som sa už usiloval vo faktickej poznámke upozorniť na to a poďakoval som aj pánovi poslancovi Počiatkovi za to, že otvoril túto tému, že sa tu neustále vytváral živý obraz, a o čo je klamlivejší, o to usilovnejšie sa ho vládni politici usilujú vytvárať, o šetrnej, zodpovednej, rozpočtovo zodpovednej pravici a nešetrnej, rozpočtovo vo vzťahu k verejným financiám nezodpovednej ľavici.

    Preto na úvod svojho vystúpenia by som rád opäť zdôraznil to, čo som spomenul v jednej zo svojich faktických poznámok. Dôležité je porovnávať nie politické a ideologické vyhlásenia, ale fakty. A fakty, ak zhodnotíme posledných 10 rokov rozpočtového hospodárenia na Slovensku vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, hovoria celkom jednoznačne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím o...

  • Boli to práve pravicové strany, boli to pravicoví politici, boli to pravicové vlády...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec Muránsky.

  • ... ktoré, pán poslanec Muránsky, nesedí ani v lavici. Ľ, to je ľavica. Takže budem pokračovať, boli práve pravicové vlády, ktoré zvyšovali schodky štátneho rozpočtu vo vzťahu k HDP, a to dokonca aj v období, keď hrubý domáci produkt rástol, a dokonca to robili aj v období, kedy sa ekonomike darilo. Nebola to ľavicová vláda na čele s premiérom Robertom Ficom, ale bola to pravicová vláda na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom, ktorá v roku, ktorý celkom jednoznačne, nadväzujúc na globálny ekonomický rast, vykazoval hospodársky rast a zlepšovanie hospodárskej situácie aj na Slovensku, namiesto pokračujúcej konsolidácie verejných financií naplánovala z ničoho nič medziročný skok v deficite štátneho rozpočtu. Už som to spomenul, medzi rokmi 2004 a 2006 sa schodok, naplánovaný schodok štátneho rozpočtu mal takmer zdvojnásobiť. To bolo v čase, kedy predsedom vlády bol Mikuláš Dzurinda a podpredsedom vlády a ministrom financií Ivan Mikloš, ktorý nám predkladá aj tento návrh štátneho rozpočtu. Samozrejme, bol tu vážny dôvod, prečo sa medzi rokmi 2004 a 2006 takmer zdvojnásobil schodok štátneho rozpočtu. V roku 2006 sa vláda rozhodla, že nebude využívať hospodársky rast na trvalú konsolidáciu verejných financií, ale keďže to bol volebný rok, tak sa rozhodla, že bude nezodpovedne z verejných financií, z daní všetkých občanov rozdávať, aby si zabezpečila čo najlepší volebný výsledok, čo bolo v tej chvíli politicky naozaj nevyhnutné, keďže bolo evidentné, že vláda má za sebou mimoriadne neúspešné vládnutie, ktoré urobilo na Slovensku veľa škody, a tá situácia bola nie náhodou veľmi podobná tej, v ktorej sa ocitáme teraz po vyše roku opätovného vládnutia pravice. Napokon, keď hovorím, že mal byť ten schodok v roku 2006 takmer dvojnásobný, používam ten podmieňovací spôsob preto, lebo v skutočnosti nebol. Z plánovaných vyše 4 percent sa ho takmer o percento, na 3,5 percenta podarilo stlačiť po tom, čo sa v lete 2006, presne v polovici roku 2006 vymenila vláda, nastúpila vláda Roberta Fica a tá sa správala k štátnym financiám oveľa zodpovednejšie a skutočne využívala hospodársky rast na to, aby znižovala zadlžovanie Slovenska, aby znižovala deficity, a urobila to spôsobom, ktorý možno označiť za najrazantnejší, aký sme na Slovensku dovtedy zažili, až takou mierou, že sme nielen hravo splnili kritériá pre prijatie eura, o čom opoziční politici, v tom čase opoziční politici a dnes vládni, neustále pochybovali a neustále túto ambíciu spochybňovali, ale dostali sme schodok štátneho rozpočtu pod 2 percentá v roku 2007. Dokonca aj v roku 2008, o ktorom nikto nepochybuje, že sa už v Európe naplno prejavili, k jeho koncu naplno prejavili problémy v hospodárskej oblasti, sme dokázali tento schodok udržať tesne nad dvomi percentami. Toto, vážené kolegyne a kolegovia, je teda realita, toto je jediná skutočná pravda o našej tzv. rozpočtovo zodpovednej pravici, ktorú skrývajú za nekonečné opakovanie mýtu o ľavicovej rozhadzovačnosti. Takže SMER, kým prišla kríza, schodok štátneho rozpočtu znižoval. Pravicová vláda SDKÚ aj v čase, keď žiadna kríza nebola, schodok štátneho rozpočtu zvyšovala, alebo sa na to minimálne hotovala.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto súvislosti by sme si mali ale povedať takisto na rovinu, prečo sme sa ocitli v takejto komplikovanej situácii, v akej dnes sme, a prečo v takejto komplikovanej situácii musíme hovoriť o probléme štátneho rozpočtu aj o tom, že vláda opustila svoj pôvodný cieľ, svoje ambície pokračovať v znižovaní deficitu verejných financií. Áno, nikto nemôže zakrývať, že významný podiel na tejto skutočnosti má globálny ekonomický vývoj, ktorý sa celkom jednoznačne stále zhoršuje, a ten výhľad teda sa stále zhoršuje. Na tomto mieste musím opäť použiť konkrétny príklad alebo na tomto príklade chcem opäť poukázať, aký je zásadný rozdiel medzi mýtom o populistickej ľavici na Slovensku, ktorý tu neustále pravica a jej nohsledi v ideologických think tankoch rozširujú, a skutočnosťou o populizme pravicových strán. My dnes nemáme problém priznať, že podiel na zhoršení výhľadu slovenskej ekonomiky má globálny ekonomický vývoj a že k nemu ďalšími opatreniami prispela vláda, ktorú vedie Iveta Radičová. Naopak, dnešná vládna koalícia, pravicoví politici v čase, keď boli v opozícii, odmietali akýmkoľvek spôsobom zohľadniť globálny ekonomický vývoj a hádzali všetku vinu za zhoršenie ekonomickej situácie v roku 2009 a v istých ohľadoch aj v roku 2010 na vtedajšiu vládu, čo jednoducho nebola pravda vtedy a nie je to pravda aj dnes. Čo však nepochybne je pravda, to je fakt, že k zhoršeniu situácie, ktorú tu dnes máme, významnou mierou prispela aj súčasná vláda opatreniami, ktoré boli prijaté pred rokom v novembri, resp. decembri minulého roka, a to dokonca v situácii, keď sme nielen my na negatívne dopady týchto opatrení upozorňovali. O tom, že vláda významným spôsobom svojou hospodárskou politikou prispela k zhoršeniu ekonomickej situácie, nemôže byť žiadnych pochybností aj preto, lebo tento názor zastávajú nielen opoziční politici, ale aj ľudia, ktorí s dnešnou parlamentnou opozíciou nemajú vôbec nič spoločné, ba dokonca celkom otvorene ich možno označiť za spojencov súčasnej vlády. Príkladom, ktorým by som to chcel dokladovať, je vyjadrenie Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska zo 7. novembra tohto roku, ktorý v televízii TA3 okrem iného povedal: "Index z podnikateľského prostredia, ktorý zhodou okolností oslavuje desiate výročie, dnes sme zverejnili jeho ďalšie vydanie, no a, samozrejme, klesol. A najväčší vplyv, negatívny vplyv na vývoj indexu mala práve politická nestabilita, to znamená pád vlády, neistota aj v tom politickom aj podnikateľskom prostredí. To znamená, predvídateľnosť politických rozhodnutí bola veľmi ťažká a toto podnikatelia vnímajú negatívne." Koniec citátu. Takže podľa Kičinu, a najväčší, ešte raz odcitujem "a najväčší vplyv, negatívny vplyv na vývoj indexu", koniec citátu, malo to, čo dokázala predviesť v poslednom období súčasná pravicová vládna koalícia. Ale skutočne k tomuto negatívnemu vývoju prispeli aj ekonomické opatrenia, ktoré boli prijímané už pred rokom. My sme upozorňovali na to, že viaceré opatrenia, ktoré v súvislosti s rozpočtom boli prijaté v podobe noviel zákonov, budú mať negatívne dopady na hospodársky rast, budú mať negatívne dopady na vývoj inflácie, budú mať negatívne dopady na vývoj nezamestnanosti, čím sa zvýšia náklady na sociálne transfery, a zároveň to bude spôsobovať výpadok daňových príjmov, ako aj príjmov Sociálnej poisťovne, a celkovo to budú opatrenia, ktoré budú mať významné negatívne vplyvy na príjmy verejných financií alebo na stav verejných financií, a to v situácii, kedy sme upozorňovali, že je veľmi pravdepodobné, že sa aj globálne bude ekonomická situácia opäť zhoršovať. Ak sme upozorňovali na negatívne dopady tých opatrení, ktoré súviseli napríklad so zvýšením dane z pridanej hodnoty a s ďalšími rozhodnutiami tejto vládnej koalície, hovorili sme o tom, že my si uvedomujeme, že ekonomická situácia nie je plne konsolidovaná. Napokon, ak už hovorím o rozdieloch medzi pravicou a ľavicou, tak musím pripomenúť, že zatiaľ čo v prvom polroku roku 2010, kedy ešte vládla vláda Roberta Fica, sme zaznamenávali postupný hospodársky rast, dokonca pomerne výrazný v porovnaní s inými členskými krajinami Európskej únie alebo eurozóny, dokonca tak, že, že nás v tom čase aj samotné európske inštitúcie pasovali opäť za lídra EU, pokiaľ ide o hospodársky rast, tak v druhom polroku po nástupe novej vlády sa tá situácia začala obracať. Začala sa obracať aj pokiaľ napríklad ide o vývoj nezamestnanosti a my sme preto hovorili, že vláda nemá prijímať opatrenia a vládna koalícia nemá prijímať opatrenia, ktoré budú tento stav ešte ďalej zhoršovať, ale je nevyhnutné prijímať opatrenia, ktoré aspoň zmiernia ten negatívny vývoj, o ktorom už vtedy sme do značnej miery nepochybovali. Naopak, vláda naše varovania nevypočula, vládna koalícia podporila tento postoj samotnej vlády, a to napriek tomu, že aj v materiáli, ktorý nám predložil kabinet na rokovanie tohto parlamentu, sa okrem iného uvádzalo, opäť budem citovať: "Spomalenie rastu je do značnej miery spôsobené konsolidáciou verejných financií." Alebo: "Očakávania spojené s konsolidáciou zvyšujú neistotu spotrebiteľov, čo spolu len s veľmi pomalým oživením na trhu práce prispeje k stagnácii spotreby domácností v roku 2011." Prípadne: "Príjmové opatrenia sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny." A napokon ešte jeden citát z programu stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014, ktorý nám v apríli tohto roku predložil minister financií: "Príjmová zložka opatrení sa negatívne odrazí aj na nižšom disponibilnom dôchodku domácností, teda aj spotreby domácností." Veď aj samotný štátny tajomník ministerstva financií, pán Vladimír Tvarožka, vo februári tohto roku na TA3 povedal alebo na tlačovke, ktorú vysielala TA3 povedal: "Určite sa nebudem tváriť, že vládne opatrenia, napríklad zvýšenie DPH, neprispeli k rastu cien. V každom prípade aj tieto opatrenia sú jedným z dôvodov, prečo ceny v januári vzrástli." No, a prečo vlastne toto všetko spomínam, vážené kolegyne, vážení kolegovia? Spomínam to preto, lebo všetky tieto opatrenia, proti ktorým my sme boli, a upozorňovali sme, že budú mať negatívne dopady na ekonomiku Slovenska, a teda aj na vývoj verejných financií, presadzovala vláda, podľa toho, čo tvrdila, v mene konsolidácie verejných financií. Lenže dôsledkom takejto v úvodzovkách "zodpovednej ekonomickej a fiškálnej politiky" aktuálneho pravicového zlepenca je dnes stav, že tu máme najvyššiu nezamestnanosť za šesť a pol roka, že máme tretiu najvyššiu mieru rastu cien v Európskej únii, že po dlhých rokoch nám na Slovensku klesajú reálne mzdy, čo nepochybne spôsobuje pokles životnej úrovne, že nám razantne rastú ceny energií, zvyšujú sa dane, čo je mimoriadne dôležité z môjho osobného pohľadu, zvyšuje sa miera chudoby, resp. zvyšuje sa počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození. Šíri sa permanentná neistota v podnikateľskom sektore o absolútnej destabilizácii v sociálnej oblasti, napríklad v zdravotníctve, ani nemusíme hovoriť, to tu vidíme, to tu vidíme každý deň. A toto všetko vyvolala súčasná vládna koalícia s údajným cieľom stabilizovať verejné financie. Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, som presvedčený o tom, že nech už, nech už máme akékoľvek ideologické zafarbenie, nech máme akýkoľvek svetonázor, politický názor alebo stranícku príslušnosť, dokonca bez ohľadu na to, aké máme vzdelanie, ak už len máme, povedzme, tú vysokú školu, tak sa určite zhodneme na tom, že v situácii, kedy máme takmer rekordne za niekoľko, myslím päť rokov, najvyššiu infláciu, keď máme rekordne za takmer sedem rokov najvyššiu nezamestnanosť, teda mieru nezamestnanosti, aby som bol celkom presný, v situácii, keď nám permanentne razantným spôsobom rastú ceny základných životných výdavkov, základných nákladov na živobytie, bývanie, energia a potraviny atď., v situácii, keď máme čoraz menej ľudí, ktorí odvádzajú dane a odvody, pretože nemajú prácu, tak v takejto situácii jednoducho nemožno konsolidovať verejné financie, pretože verejné financie z hľadiska príjmov sú bytostne závislé od toho, aký je vývoj ekonomiky. Ak ekonomika padá, ak rastie nezamestnanosť, nie je možné konsolidovať verejné financie, nech sa akokoľvek budeme usilovať. Takže to je skutočnosť a to je pravda o rozpočtovo fiškálne zodpovednej pravici a nezodpovednej populistickej ľavici. My ak sme vlani boli proti mnohým z opatrení, o ktorých som teraz hovoril, boli sme proti nim práve preto, lebo sme upozorňovali, že nielenže neprispejú ku konsolidácii verejných financií, ale naopak, verejné financie budú ohrozovať, dokonca spôsobia obrat v tom úsilí konsolidovať verejné financie. Samozrejme, už len ako perličku môžem uviesť vyhlásenie predsedníčky vlády Ivety Radičovej z 10. júna tohto roku, ktorá verejne pred kamerami slovenských televízií vyhlásila: "Chcem ubezpečiť občanov, že zo strany vlády nasledujúci rok už nebude rokom uťahovania opaskov." Ešte raz, 10. júna tohto roku pani premiérka vyhlásila: "Chcem ubezpečiť občanov, že zo strany vlády nasledujúci rok už nebude rokom uťahovania opaskov." Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, prešlo iba pár mesiacov a dnes si myslím, že aj vládni predstavitelia musia priznať, že budúci rok bude ďalším rokom uťahovania opaskov a že levím podielom k tomu prispela aj súčasná vláda. Navyše, zhodujem sa s tými kritikmi, ktorí hovoria, že nám pán minister predložil nereálny rozpočet, rozpočet, do ktorého podľa všetkého bude musieť zasiahnuť ďalšia vláda, ktorá tu nastúpi po voľbách. Vláda, ktorá sa postaví k svojim povinnostiam oveľa zodpovednejšie, ako to robí súčasná vládna koalícia, ktorá má pred sebou ešte mesiace práce, mesiace pôsobenia vo funkciách, mesiace strávené v klimatizovaných priestoroch ministerských kancelárií a prípadne vládnych limuzín, a napriek tomu sa neustále tvári, že vlastne to, čo sa bude diať do 10. marca, sa jej už v podstate ani netýka, a nech to riešia tí, ktorí sem prídu po 10. marci. Áno, my skutočne ideme do volieb s tým, že pravicové strany ponúkajú alternatívu "my nebudeme nič robiť, keď budeme vládnuť". A ten rozpočet, ktorý tu máme predložený, bohužiaľ, o tom svedčí. Mohol by som tých príkladov uvádzať veľa, ale pre krátkosť času a pretože nechcem zbytočne svoje vystúpenie predlžovať, uvediem len jeden s vaším dovolením a, samozrejme, že ten jeden príklad si vyberiem z rozpočtovej kapitoly, ako som už spomínal na začiatku, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože túto rozpočtovú kapitolu poznám podrobne.

    Musím povedať, že dokázal by som pochopiť, že pravicová vláda sa rozhodla znižovať výdavky na nástroje, ktorými má pomáhať nezamestnaným, ktorými má pomáhať aspoň udržiavať nezamestnanosť aj v krízových časoch na aktuálnej úrovni, prípadne má pomáhať nezamestnanosť znižovať. Mňa, samozrejme, vôbec neprekvapuje, že všetky sľuby o tom, ako sa tejto vláde podarí znížiť nezamestnanosť, ako v krátkom čase po prijatí novely Zákonníka práce sa tu budú zamestnávatelia predháňať vo vytváraní nových pracovných miest, že všetky tieto sľuby zostali opäť len prázdnymi sľubmi, pretože pri tejto vládnej koalícii som si už na to zvykol. Ale úprimne povedané, prekvapilo ma, keď som si v návrhu rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny prečítal, že samotný minister nám predkladá rozpočet, ktorý označuje za nereálny. Áno, samotný minister nám predložil rozpočet, ktorý označuje za nereálny. Mohol by som hovoriť o viacerých položkách, ale zameriam sa iba na jednu, a to je práve na tú politiku zamestnanosti. A to nielen preto, lebo pri nej sa explicitne ukazuje, ako si predstavuje táto vláda boj s nezamestnanosťou, ale ukazuje sa aj tá absurdná situácia, že nás minister presviedča, aby sme hlasovali za rozpočet, ktorý je evidentne nereálny, pretože on sám ho za nereálny považuje. No, a teraz predkladateľ nám zmizol.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Tak môžeme páni poslanci, prerušiť, rešpektovať isté biologické...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    No, prerušujem rozpravu do príchodu pána podpredsedu vlády...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Ale počkajte, pán poslanec, aby...

  • Ja ho počkám, samozrejme, samozrejme.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Nech sa páči, pán poslanec Ondruš.

  • Ja sa vám ospravedlňujem, pán minister, že moje vystúpenie na vás malo tento vplyv, že vás vyhnalo odtiaľto, vyvolalo u vás biologickú potrebu opustiť toto rokovanie. Ale teda ja dokončím a myslím, že do 12.00 hod. to už tentokrát stihnem. Takže pozriem sa teda podrobnejšie, ale len teda na jednu položku, a to je, to sú výdavky na politiku zamestnanosti, tak ako sú rozpočtované v tomto návrhu štátneho rozpočtu. Vážené kolegyne a kolegovia, ja si myslím, že to znie neuveriteľne, ale v štátnom rozpočte, ktorý sa predkladá na rok, v ktorom dokonca aj aktuálna prognóza makroekonomického vývoja z dielne ministerstva financií predpokladá nárast nezamestnanosti, štátny rozpočet prichádza s návrhom výrazne, opakujem, výrazne znížiť výdavky na podporu zamestnanosti na Slovensku. A ak hovorím o..., ak používam slovo výrazne, tak by som použil ešte aj dôvetok katastrofálne výrazne, pretože, a teraz dobre počúvajte, citujem z návrhu štátneho rozpočtu, tak ako nám ho predložil pán minister Mihál: "Zdroje štátneho rozpočtu sú rozpočtované v sume 8 miliárd 700, pardon, 8 miliónov 749 tisíc eur a sú nižšie o 19 tis..., o 19 miliónov 803 tisíc eur, čo predstavuje pokles 69,4 percenta." Áno, vážené kolegyne a kolegovia, skutočne, táto vláda nám na rok 2012 navrhuje, aby na politiku zamestnanosti sme dali o 70 percent menej ako v roku 2010 napriek tomu, že ministerstvo financií predpokladá, že nezamestnanosť bude v budúcom roku rásť. Ale pozor, ešte ako tie peniaze budú rozdelené. Na financovanie štátnej pomoci pre významných investorov na tvorbu nových pracovných miest, v zátvorke (investičné stimuly), je rozpočtovaná suma 5 miliónov 919 tisíc, čo je o 5 miliónov 812 tisíc eur menej, a pre tri rozpočtové organizácie, ktoré sa v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny majú starať o nezamestnaných, zostávajú 2 milióny 830 tisíc. Takže z rozpočtovanej sumy na podporu zamestnanosti, ktorá je o 70 percent nižšia, ako bola v tomto roku, je, sú dve tretiny, takmer dve tretiny určené ešte na investičné stimuly, a iba jedna tretina je určená priamo do rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý má zabezpečovať aktívnu politiku zamestnanosti.

    Ale ešte jeden citát z tohto materiálu, ktorý nám predložilo ministerstvo práce: "Znamená to, že na opatrenia aktívnej politiky trhu práce nemá ministerstvo vo svojom rozpočte zabezpečené žiadne zdroje štátneho rozpočtu." Opakujem: "Na aktí...., na opatrenia aktívnej politiky trhu práce nemá ministerstvo zabezpečené žiadne zdroje štátneho rozpočtu." Je teda úplne jasné, že ministerstvo práce nebude schopné splniť ani, alebo naplniť ani tzv. obligatórne výdavky, povinné výdavky, ktoré vyplývajú zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v aktuálnom znení, a skutočne je tu nie reálne riziko, ale absolútna istota, že v priebehu polroka, prvého polroka 2012 sa dostane ministerstvo práce do situácie, že nebude schopné, bude dlhovať na povinných, zo zákona obligatórnych výdavkoch, pokiaľ ide o politiku zamestnanosti. V tomto momente, vážené kolegyne a kolegovia, chcem povedať, že toto je prejav maximálnej nezodpovednosti súčasnej vlády, ale maximálnej nezodpovednosti, a to nielen preto, že navrhuje takýto, takýto katastrofálny pokles výdavkov na politiku zamestnanosti, ale preto, že to navrhuje vo chvíli, kedy má už skúsenosť s podobným krokom z roku 2011. Na tomto mieste, vážené kolegyne a kolegovia, som v decembri minulého roka podával pozmeňujúce návrhy k rozpočtovej kapitole ministerstva práce a okrem iného som upozorňoval, že v nej je málo peňazí, ktoré nedokážu pokryť ani povinné výdavky na politiku zamestnanosti podľa zákona č. 5. Čo sa stalo? Môj pozmeňovací návrh, samozrejme, neprešiel a dnes majú úrady práce obrovské problémy, pretože dlhujú na nevyplatených, nazvime to finančných podporách pri vytváraní pracovných miest pri rôznych nástrojoch, pretože v septembri sa dostali do situácie, že v podstate minuli peniaze, ktoré boli na tento rok vyčlenené na podporu zamestnanosti, a teraz nie sú schopní ani to, čo im ukladá zákon č. 5 o službách zamestnanosti splniť. Čiže my už dnes sme sa dostali do situácie, pred ktorou som varoval v decembri minulého roka, že ten rozpočet je nereálny aj vzhľadom na to, že sme predpokladali, že táto vláda nedokáže otočiť ekonomický vývoj, a to, čo dokázala za prvý polrok, to znamená, spomaliť ekonomický rast, bude pokračovať ďalej a prejaví sa to aj v náraste nezamestnanosti, čo sa skutočne v priebehu tohto roka deje. Moje upozornenie ste, vážení kolegovia, nezobrali vážne a dnes je situácia taká, že napríklad ľudia z chránených dielní musia protestovať pred ústredím práce, pretože chránené dielne idú do krachu, lebo nedostávajú ani ten príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých ľudí, na ktorý majú zo zákona nárok. Alebo mi píšu zúfalí študenti, teda čerství absolventi škôl, ktorí sú na absolventskej praxi, a sú tam už dva-tri mesiace bez toho, aby im štát vyplatil príspevok, na ktorý majú zo zákona nárok. Áno, dva-tri mesiace, mladí absolventi škôl pracujú úplne zadarmo, hoci majú podpísanú zmluvu s úradom práce, ktorý je im povinný platiť 190 eur mesačne. Ani to úrady práce nie sú schopné dnes splniť a reakcia zamestnancov alebo pracovníkov na úradoch práce je, nemáme na to peniaze.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keď upozorňujem na to, že tento rozpočet je nereálny, hovorím na základe tohtoročných skúseností. Ani keď sme, ani keď máme v štátnom rozpočte alebo máte v štátnom rozpočte viac peňazí na tieto opatrenia, ani to evidentne nestačí a dostávate sa do situácie, kedy sú pod vaším vedením úrady práce dlžníkmi vo vzťahu, teda vyplývajúc zo zmlúv, ktoré podpísali, zo zmlúv, ktoré podpísali na podporu zamestnanosti, a vy v takej situácii navrhujete, aby sme znížili výdavky na opatrenia na politiku zamestnanosti o 70 percent. Vážené kolegyne a kolegovia, skutočne nie, je nepredstaviteľné, aby, aby sme takýto návrh považovali za reálny vo vzťahu k skutočnosti, ktorá tu je a ktorá nepochybne nastane. No, a dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku, aby sme teda ukázali, ako rozpočtovo zodpovedne pristupuje táto vláda napríklad v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k plánovaným výdavkom a k tomu, ako rozdeliť to málo, ktoré v štátnom rozpočte máme. Krásnou ilustráciou je časť Kapitálové výdavky v rozpočtovej kapitole ministerstva práce. Podľa tejto časti sa navrhuje suma milión eur pre, ako kapitálové výdavky pre detské domovy, z toho pol milióna eur by malo ísť na kúpu rodinných domov, keďže detské domovy sa dnes transformujú na domovy detí, a necelého pol milióna by malo ísť na rekonštrukciu a modernizáciu budov. Pre ústredie práce na rekonštrukciu, modernizáciu budov úradov práce, z ktorých sú mnohé v katastrofálnom stave, naozaj v katastrofálnom stave, rozpočtuje ministerstvo ďalší jeden milión eur. Ale ajhľa, kapitálové výdavky pre samotný aparát ministerstva na rekonštrukciu budovy ministerstva a budovy účelového strediska v Poprade sa rozpočtujú v sume pol miliardy eur, pardon, pol milióna eur, prepáčte, pol milióna eur. To znamená, že pre vyše 70-80 detských domov na Slovensku sa rozpočtuje milión eur, pre štyridsaťšesť úradov práce sa rozpočtuje milión eur, ale pre jedno ministerstvo sa rozpočtuje 526 tisíc eur. To je skutočne nepomer, ktorý už naozaj neviem, akým hanlivým spôsobom nazvať, výrazom, nazvať tak, aby to bolo obhájiteľné, použiť takýto výraz v tejto snemovni. Ale ak na sedemdesiat detských domovov dáte jeden milión, ak na štyridsaťšesť úradov práce dáte milión, ale na samotné ministerstvo dáte pol milióna, tak to skutočne svedčí o všeličom možnom, ale nie o tom, že plníte svoje sľuby, ktoré ste voličom dali, pokiaľ ide o narábanie s verejnými financiami.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vlani opäť z tohto miesta som protestoval dôrazne proti tomu, že sa majú desaťtisíce a stotisíce minúť na rekonštrukciu, na opravy budovy ministerstva práce. Ak si dobre spomínam, vtedy v komentári sa to zdôvodňovalo tým, že na ministerstve práce sa budú opravovať stropy alebo také tie podhľady. Tak fajn, podhľady ste si na ministerstve práce už opravili, čo idete teraz opravovať za ďalšieho pol milióna, preboha, keď na všetky detské domovy dáte iba dvojnásobok toho, čo chcete minúť na vlastné ministerstvo?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pán poslanec Ondruš, skončíte teraz?

  • Končím, končím, končím, naozaj, posledná veta.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Tak poprosím Vás, lebo....

  • Vážené kolegyne a kolegovia, usiloval som sa dať taký plastický obraz o tom, ako pristupuje táto vládna koalícia k príprave rozpočtu a k tomu, čo nazýva rozpočtová a fiškálna zodpovednosť. Ja pevne verím, že po týchto konkrétnych číslach a faktoch, ktoré som uviedol, bude aj jasný obraz o tom, že to, čo sa tu neustále tvrdí o zodpovednej, rozpočtovo fiškálne zodpovednej pravici, je jednoducho bohapustý mýtus, ktorému už skutočne nikto so zdravým rozumom nebude môcť uveriť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Páni poslanci, odporúčam, aby sme ešte pred obedňajšou prestávkou umožnili poslancom reagovať s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ondruša a potom preruším rokovanie do 14.00 hodiny. Pán poslanec Kaník. Posledný, posledná pani poslankyňa Aštaryová.

    Nech sa páči. Pán poslanec Kaník.

  • Začnem tým, ako pán poslanec Ondruš hovoril o tom, že zasa, zasa tu plánujeme uťahovanie opaskov. No, až si niekto myslí, že celý svet a celá Európa teraz nebude uťahovať opasky, tak je naivný a je veľký klamár. Čakajú nás naozaj ťažké časy, a to si treba reálne uvedomiť. Bez toho, aby sme úplne racionálne sa nepozreli na to, čo je možné, ako je možné, a snažili sa v rámci tej ťažkej a zložitej situácie tlmiť negatívne dopady, ktoré sa na Slovensko hrnú a ktorým sa nevyhne, tak, jednoducho, to nejde. Tá dojemná snaha o, obsiahnutá v rôznych vetách, čo sme urobili zle a ako ináč by možno za iných okolností aj viedla k nejakému zamysleniu, keby, Braňo, to nebolo tak, že vy, keď ste mali možnosť, tak ste sa správali ako, ako veľkopanskí grófi, ktorí rozhadzujú obrovské množstvo bohatstva, ktoré je nazhromaždené, a pritom ste to všetko robili na dlh. Ako vám ktokoľvek môže veriť, že by ste tak nerobili znovu, keby ste mali možnosť, len preto, aby ste sa zapáčili voličom, a úplne by vám bolo jedno, čo to urobí s krajinou. To, čo je nám možno vyčítať, a to teda sebakriticky priznávam, je, že sme neboli omnoho rýchlejší a omnoho razantnejší. Keby sme Zákonník práce neprijímali po roku, ale úplne na začiatku, tak aj jeho efekty by boli citeľnejšie a viditeľné, jeho pozitívne efekty. To, že dnes mierne narástla zamestnanosť, je preto tak, že mierne narástla, lebo už máme nový Zákonník práce.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Som rád, kolega Ondruš, že si zrekapituloval opäť to, čo už tu bolo viackrát povedané, a myslím si, že to treba opakovať viac a viac, a to, že deficit v tomto roku sa momentálnemu nehomogénnemu zoskupeniu pravicových strán podarilo znížiť len preto, alebo vďaka rastu, ktorý sme vám zanechali, vďaka vyšším daniam, nečerpaniu európskych fondov, šetreniu na zdravotníctve, školstve, protipovodňovej ochrane a na holom fakte, že ste nemuseli sanovať v roku 2011 povodňové škody, jednoducho a našťastie preto, že neboli. Že si týmto pádom aj odhalil ten v úvodzovkách "zázrak", ktorý táto pravicová vláda priniesla. Zároveň som tiež rád, že si si všimol fakt, že je tu len veľa sľubov opäť pred voľbami. Nakoniec, mnohí predstavitelia súčasnej vlády alebo súčasnej koalície to sami potvrdzujú, ako aj môj predrečník, že nemajú žiadne zázračné riešenie a skutočný fakt je, že nás naozaj čakajú ťažké časy, a v tom kontexte vyznieva naozaj tento rozpočet ako maximálne nereálny a vôbec nepripravuje Slovensko na tieto ťažké časy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec Ondruš, nedá mi nereagovať na vašu rozpravu, v ktorej ste terajšej vláde okrem iného vyčítali aj to, že do volieb už neurobí nič. Ja som presvedčená o tom, že terajšia vláda urobila pre Slovensko ďaleko viac, aj napriek tomu, že má skrátené funkčné obdobie, ako vláda Roberta Fica za celé jeho obdobie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondruš chce reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, ja vôbec nepochybujem o tom, že toto vaše presvedčenie je úplne úprimné. Veď inak, inak by ste tu celkom určite nesedeli. Problém je v tom, že evidentne, keď sa prejdete po Slovensku a rozprávate sa s ľuďmi, tak vás, ktorí ste o tom presvedčení, čo ste teraz povedali, je čoraz menej a pomaličky by ste sa zmestili už tak do jedného či dvoch autobusov.

    Ľudo, ja som ani raz nepovedal, že máme pred sebou ľahké časy a že si nebudeme môcť, nebudeme musieť uťahovať opasky. My, my poslanci za SMER, sme už vlani navrhovali, aby sme si zmrazili platy, aby sme zmrazili platy všetkým politikom práve preto, že sme vedeli po nástupe vašej vlády, že ťažké časy sa opäť vracajú a vrátia. Ja ti musím zopakovať, bola to vaša premiérka Iveta Radičová, ktorá v júni verejne pred kamerami vyhlásila: "Chcem ubezpečiť občanov, že zo strany vlády nasledujúci rok už nebude rokom uťahovania opaskov." To nepovedal ani Robert Fico, nepovedal som to ani ja, nepovedal to žiadny z opozičných predstaviteľov. Bola to vaša premiérka, ktorá ubezpečovala občanov, že rok 2012 už nebude rokom uťahovania opaskov. A ja som ani na chvíľu nepovedal, ani v jednej vete som nepovedal, že si myslím, že nás čakajú dobré časy a že tie opasky si uťahovať nemusíme, a opakujem, boli sme to my, ktorí chceli u politikov začať už vlani.

    A pokiaľ ide o to, že urobíme to, čo sme robili. Ale áno, áno, veď my to hovoríme. Keď sa vrátime k moci, budeme robiť presne to, čo sme robili. Maximálne zodpovedne sa budeme správať k Slovensku a k jeho občanom. Áno, dáme peniaze tým, ktorí by inak zostali absolútne chudobní. Áno, budeme pomáhať ľuďom a investovať do rozvoja a modernizácie Slovenska.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem oznámiť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že hneď po vyhlásení prestávky sa bude konať zasadnutie výboru na čísle dverí 32.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem prestávku na obed. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012.

    V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Jozef Burian.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 a roky 2012 až 2014, rozpočtu verejných financií. Na úvod treba povedať, že mám pocit, že tá, ten záujem o štátny rozpočet nie je veľký a dokonca z pohľadu vlády tu nevidím žiadneho zástupcu mimo pána ministra, čiže myslím si, že ten záujem a, povedzme, tá úroveň toho štátneho rozpočtu asi zodpovedá tomuto stavu, ktorý je tu dnes, povedzme, v tejto, v tejto váženej snemovni. Tak ako som predpokladal, tento štátny rozpočet je, je, základnou diskusiou alebo základným problémom je ten, že opozícia bude hovoriť o tom, že tento rozpočet, a budem to aj ja hovoriť, tento rozpočet nie je dobrý a jednoducho, myslím si, že ten rozpočet je jeden najmenej kvalitatívny alebo kvalitný za posledných desať rokov, ktorý som v Národnej rade... Dokonca, myslím si, že za posledných desať rokov je to jeden rozpočet, ktorý bol, keby som pejoratívne nazval, odfláknutý, a mám na to niekoľko, niekoľko dôkazov alebo argumentov, ktoré poviem v nasledujúcej časti. Jednoducho neobstoja ani, ani argumenty vlády, že jednoducho nemá mandát, neobstoja argumenty, že bola jedna z prvých krajín, ktorá bola, ktorá prišla so zmenou rozpočtu, ani to, že jednoducho funguje tu vydieranie v rámci koalície. Problémom je to, to, čo nám bolo predvedené na výbore pre financie a rozpočet, a štátny tajomník ministerstva financií, dokonca ten, ktorý nie je zodpovedný za rozpočtovú politiku, jednoducho priniesol nejaký zhluk čísiel, ktoré boli odôvodnené jednou vetou. Ja môžem túto vetu zadeklarovať: "Zmena výšky výdavkov kapitol štátneho rozpočtu na realizáciu programov súvisí s nerealizovanou daňovou odvodovou reformou a premietnutím výdavkov na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky." To je tá výdavková časť. Príjmová časť bola zdôvodnená tým, že príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu makroekonomickej prognózy. To je asi všetko to, čo bolo prezentované ministerstvom financií na tomto výbore. Musím povedať, že ak by takýto rozpočet predložil bývalý minister Počiatek, myslím si, že určite by sme opakovali minimálne výbor pre financie a rozpočet, a jednoducho takýto, takýto návrh, takýto doslova nejaký šlabikár, ktorý bol odovzdaný, nie je hodný takýchto rozpočtov, a preto si myslím, že je po kvalitatívnej stránke jeden z najhorších ako, ako sme zažili alebo teda ja som zažil za posledných desať rokov. Faktom ale zostáva, že toto nie je len o nekoncepčnosti tohoto rozpočtu. Ale musím povedať, že zase, že ministerstvo financií sa vyslovene odfláklo alebo vyfláklo na, na rozpočet rokov 2013-2014, kde nemalo ani tú, ani tú námahu si nedalo, že jednoducho zmenilo prognózy, a nezmenilo čísla v tomto štátnom rozpočte. My roky 2013 a 2014 máme v pôvodnom znení s titulkami a jednoducho toto nie je, nielenže nehraje s prognózou, ktorú vydalo ministerstvo financií, ale jednoducho nie, tam čísla sú absolútne zavádzajúce a jednoducho ministerstvo financií nemalo ani toľko chuti, aby jednoducho do týchto čísiel zakomponovalo nové prognózy, ktoré by určite už menili charakter celkového rozpočtu. Takže sa, poďme teda konkrétne na rozpočet roku 2012. Pozrime sa na tie plné špajze, o ktorých tu pán minister stále hovorí. Pozrime sa na schodok verejných financií. Schodok verejných financií z plánovaných 4 celá, pardon, rast hrubého domáceho produktu z plánovanej výšky viac ako 4 percentá, dnes je proklamované na úrovni rastu 1,7 percentuálneho boda. Nehovoriac o tom, že prognózy Európskej komisie už hovoria o raste niečo viac ako jedného percenta, teda už dnes vieme, že tento rozpočet má, stojí na vratkých nohách. Ale pozrime sa, aké ozdravné opatrenia prijala vláda na to, aby jednoducho schodok verejných financií, ktorý pôvodne mal byť 3,8 percentuálneho bodu z hrubého domáceho produktu, ako dnes, keď teda plánuje 4,6 percentuálneho bodu, aké nevyhnutné úpravy návrhu rozpočtu urobila. Tento, tento materiál sme dostali minulý týždeň, minulý týždeň niekedy v piatok, a to hovorí o tom, aj ten výsledok toho papiera, doslova je to nejaký elaborát v skrátenej forme, takže môžeme sa pozrieť, čo sú tam za nevyhnutné úpravy rozpočtu, aby, aby jednoducho sa negatívny vplyv vo výške 690 mil. eur nejakým spôsobom konsolidoval, takže máme.

    Ja to začnem od konca. Očakáva sa, že platy ministrov a poslancov zostanú v roku 2012 zmrazené, úspora 2 milióny. Ja sa pýtam pána ministra, aký je jeho podiel na tom, že sa zmrazia tieto platy?

    Ďalej navýšenie príjmov z dividend SPP v roku 2012 o 120 mil. eur. No, nehovoriac o tom, že dotlačené SPP zvýšením, zvýšením dividend si bude musieť pravdepodobne na tých 120 mil. eur zobrať úver, aby zabezpečilo platbu do štátneho rozpočtu. Vládny návrh počítal so 47 miliónovou, milión eur rezervou, dnes túto rezervu rozpúšťa, takže predpokladám, že rozpočet je napätý a nemá žiadne rezervy. Ďalej je tu vzhľadom na vypísané voľby, predčasné marcové voľby, je potreba 28 mil. eur. No, myslím si, že v každom prípade si to môže táto koalícia za to sama, čiže toto je teda, by som povedal, presne v réžii, v réžii tejto vládnej koalície. Potom je to, v rámci rokovaní o rozpočtoch bola dosiahnutá kompromisná dohoda so samosprávami, a to tým, že zvýši, že sa zvýši deficit o 61 mil., no musím povedať, že práve tu pán minister bol jeden z predkladateľov návrhov, ktoré mali v budúcnosti prijať alebo vyriešiť problém samospráv, a to tým, že sa im zvýši percento podielu na dani z príjmov fyzických osôb, a to tým, že sa celých 6 percent, ktoré patrili štátu, rozdelí v prospech týchto samospráv, naopak, dnes už hovoríme o výpadku z titulu toho, že jednoducho týmto samosprávam sme chceli zobrať.

    Ešte je tu teda významný vplyv na viaceré položky štátneho rozpočtu má neschválenie odvodovej reformy. Ja len chcem upozorniť, že odvodová reforma v roku 2012, naopak, prinášala by mínus, hlavne pre Sociálnu poisťovňu, ktorá, myslím si, že pokiaľ ma pamäť neklame, je to asi vo výške 50 mil. eur. Čiže naopak, táto reforma by v roku 2012 nebola akcelerátorom nových príjmov pre štátny rozpočet. Čiže toto je len, by som povedal, krátke, krátky exkurz do toho, akým spôsobom alebo aké konsolidačné úsilie táto vláda, ministerstvo financií, jednoducho vyprodukovala, lebo máme tu ďalšie, by som povedal, ďalšie významné veci, ktoré aj ministerstvo financií deklarovalo, o úsporných a o konsolidačných opatreniach. Keď som vystupoval k záverečnému účtu a som predstavoval pánovi ministrovi, že máme tri tabuľky, ktoré jednoducho nie sú v zhode, niečo je na stránke ministerstva financií, niečo bolo v jednom návrhu, niečo bolo v druhom návrhu. Jednoducho, myslím si, že je to ako s yetim, všetci hovoria o týchto úsporných opatreniach, bohužiaľ, ale nikto ich nevidel. Ešte krajšou špajzou, môžeme sa pozrieť na hrubý dlh.

    Hrubý dlh v Slovenskej republike za dva roky, tak ako to pán minister deklaroval, že posledné dva roky sú, sú teda roky, ktoré táto vládna koalícia realizuje, tak pozrime sa na to, ako sa zvýšil dlh za roky 2011 alebo ako sa zvýši proklamovaný, teda na základe rozpočtu verejných financií, za roky 2010, pardon, 2011, 2012. Ak bývalá vládna koalícia bola, bola šticovaná za to, že zvýšila schodok verejných, pardon, zvýšila hrubý dlh o viac ako 10 mld., tak táto vládna koalícia za dva roky svojej funkčnosti zvýši dlh o viac ako 7 mld., 7 mld. eur. Myslím si, že je to veľmi dobrý výkon pre túto vládnu koalíciu, nehovoriac o tom, že táto konsolidácia mala zabezpečiť znižovanie zadlženosti, teda hrubého dlhu voči HDP.

    Dnes máme na stole materiál, ktorý hovorí o pravom opaku. Ak by sa len naplnili čísla, ktoré sú v tomto štátnom rozpočte, náš dlh stúpne, stúpne na 47,5 percentuálneho bodu. Toto, myslím si, že toto je len dôkazom toho, že táto vláda nemá, nemá reálne nástroje na to, aby riešila ekonomickú politiku tejto krajiny, už nehovoriac o tom, že zadlženosť na jedného obyvateľa, teda aj na to novonarodené dieťa sa zvýši len za tieto dva roky, sa zvýši takmer o 1300 eur. Len tento rozpočet, ktorý predpokladá, ktorý predpokladá deficit vo výške viac ako 3 mld. eur, zakladá viac ako 660 eur dlhu na jedného obyvateľa. Ak toto je tá, by som povedal, tá úsporná alebo tá pravica, ktorá zabezpečuje kvalitu rozpočtu, ktorá zabezpečuje znižovanie schodku verejných financií, zabezpečuje znižovanie dlhu, tak práve naopak, sme, sme svedkami niečoho, čo teda je, by som povedal, pravým opakom, a už dnes môžeme pozerať na to, ako na niečo, čo bude pre Slovensko ďalším problémom do budúcna. Keď hovoríme o tom, že sme prijali alebo budeme, alebo prijímali sme dlhovú brzdu, a predpokladám, že aj v druhom a treťom čítaní prejde, tak už dnes sa, dnes už sa dopracovávame do sadzieb alebo do čísiel, ktoré sa blížia 50-percentnej hranici hrubého dlhu voči HDP.

    Ak by sme prišli alebo ak by sme teda rátali s výsledkom až do roku 2014, tak ako vláda predložila rozpočet verejných financií až do roku 2014, dnes musíme povedať, že tento schodok verejných financií by už prekročil hranicu 50 percent. Už by sa pohyboval na úrovni 51 percent, takže minister financií by musel prísť do Národnej rady a jednoducho prijať opatrenie na zníženie tohto dlhu. Viete, problém je to, a to myslím, že aj pán minister, to je jeho obligátna diskusia alebo obligátna, obligátna stratégia pri tom, akým spôsobom umlčať opozíciu, je to, však vy ste to robili v roku 2009, 2010. Ja práve naopak, myslím si, že práve zákonom o dlhovej brzde, myslel som, že budeme pozerať dopredu. My ale vidíme na tom, a myslím, že to aj, kabinetovou ukážkou bolo aj vystúpenie pána predsedu Kollára, ktorý sám demaskoval vlastne problémy v tejto vládnej koalícii, ktorý sám povedal, že vládna koalícia nebola schopná väčšinou alebo spoločne prijať také opatrenia, ktoré by v konečnom dôsledku zabezpečili deficit, ktorý sme proklamovali aj pred Európskou komisiou, Medzinárodným menovým fondom. Ktorý určite bude zakladať aj problém do budúcna pre Slovensko získať pre Slovensko dlhopisové financovanie, ktoré zabezpečí kontinuitu schodkového rozpočtu, ale zabezpečí kontinuitu finančného plánovania, deficitu bežného účtu a jednoducho takýmto spôsobom Slovensko môže sa dožiť toho, čo v poslednom období sa stalo, že Slovensko asi zo 150-miliónovej emisie umiestnilo až 28 mil. eur, čo nie je určite veľmi dobrou vizitkou. Určite ten problém nevznikal len na Slovensku, aj v iných krajinách v rámci Európskej únie, ale tým, že zakladáme problémy a systémové problémy v tomto rozpočte a v rozpočtoch na budúci rok, neviem, akým spôsobom sa predstaví alebo postaví ministerstvo financií a bude deklarovať, že Slovensko je pripravené na konsolidáciu verejných financií, keď máme rozpočet, ktorý v rokoch 2013-2014 je absolútne nereálny, a počíta s číslami, ktoré jednoducho s prognózou nemajú nič spoločné.

    Slovensko je otvorenou ekonomikou a otvorená ekonomika je odvislá od zahraničného dopytu. Slovensko má možnosť získať ďalšie príjmy, aby si znížilo svoj dlh. Môže získať svoje príjmy buď teda z daňovej oblasti priamych daní, alebo nepriamymi daňami. Vláda Slovenskej republiky sa rozhodla zvyšovaním nepriamych daní a zvyšovaním poplatkov zabezpečiť príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Bojím sa, že toto nie je cesta, ktorou sa môže táto spoločnosť ďalej posúvať dopredu. Už nehovoriac o tom, že problémom Slovenska aj v hrubom dlhu je, zásadným problémom je to, že pomer hrubého domáceho produktu k príjmom Slovenska je vo výške asi 50, je, je 50-percentný, nie na Slovensku, ale v krajinách Európskej únie ako, bežným, bežným statusom.

    Slovensko má z hrubého domáceho produktu asi necelú tretinu, menej ako tretinu príjmov. Čiže dnes vlastne prichádzame alebo sme v stave toho, že Slovensko aj napriek tomu, že bude mať schodok verejných financií na úrovni 3 percent, bude stále zvyšovať svoju zadlženosť. Čiže Slovensko z titulu toho, že má nízku príjmovú časť, jednoducho potrebuje, potrebuje znížiť svoj deficit až pod úroveň 3 percent, aby jednoducho už zastavila zvyšovanie svojho dlhu. Tento stav je otázka, ako to chce urobiť táto vládna koalícia alebo predstavitelia tejto vládnej koalície, a možno ten rozdielny a možno legitímny názor je možno aj opozície. Ja sa hlásim k tomu, že sme predložili do Národnej rady zvýšenie priamych daní, a myslím si, že do budúcna, ak vláda bude mať záujem na zvýšenie daní, tak si skúsme vypočítať, kde by sa mohli dostať dane, nepriame dane a čo by to malo za dôsledok, zvyšovanie nepriamych daní.

    Ak by sme išli tou cestou, ktorou nastúpila táto vládna koalícia, a nechali priame dane tak, ako na úrovni sú, tak sa môžeme dožiť, matematicky beriem, že daň z pridanej hodnoty je tou najväčšou daňou alebo najväčšou masou peňazí, ak by sme dnes potrebovali jednu miliardu eur, čo je teda zníženie, zníženie deficitu verejných financií na úroveň asi približne 3 percent, tak by sme potrebovali dnes zvýšiť daň z pridanej hodnoty na úrovni 26 a možno v tom horšom prípade až na 27 percentuálnych bodov.

    Vieme si predstaviť, ako by sme takýmto zvyšovaním nepriamych daní mohli ďalej pokračovať? To ja si neviem celkom predstaviť. Ak teda ešte ďalšími budeme, ako mixom ďalších spotrebných daní, budeme v prípade pivárov, budeme znižovať konkurenčnú schopnosť, v prípade vinárov to isté, v prípade spotrebných daní na motorové vozidla alebo teda na, na naftu, vieme si predstaviť, že Slovensko nebude krajinou, kde bude mať záujem, povedzme, väčšina tých, ktorí, ktorí tankujú, budú mať záujem jednoducho tankovať na území Slovenska? Proste tým len chcem povedať, my budeme zhoršovať, buď budeme zhoršovať ekonomické prostredie na Slovensku a zároveň budeme zhoršovať životnú úroveň na Slovensku ľudí. Už dnes máme úroveň ľudí, ktorí sú na úrovni životného minima, na úrovni viac ako 20 percent, cca na úrovni 20,6 percenta, ktoré som posledne asi v štatistike videl. Jednoducho tým, že budeme zvyšovať nepriame dane, znižujeme životnú úroveň, jednoducho, týchto ľudí.

    Ak je táto politika legitímna, ja sa pýtam, kde je tá hranica zvyšovania týchto daní? Kde je tá hranica toho, do akej miery sa chce dostať vláda? Ja si myslím, že je legitímne diskutovať o tom, že nájsť nejaké parciálne riešenie, povedzme aj v oblasti priamych daní, a tam sa dajú tiež nájsť zdroje, ktoré by, ktoré chýbajú dnes pre štátny rozpočet. Myslím, že aj pán minister financií dnes priamo sa usvedčil v tom, že jednoducho tá rétorika, alebo hovorí stále tou rétorikou, že ak zvýšime dane, zvyšujeme nezamestnanosť, alebo teda odplašíme teda investorov atď. Táto rétorika jednoducho nemá opodstatnenie a myslím si, že už sa vlastne aj prichytil pri tom, že..., pán minister tu hovoril, podniky, ktoré jednoducho majú daňové prázdniny, a tie podniky nie sú odvislé na dani, na priamej dani, daniach z príjmov. Jednoducho, ak neurobíme tento, tento krok, nemáme šancu ďalej, ďalej pokračovať v nejakej konsolidácii verejných financií, ak to nechceme urobiť na absolútnu, absolútne, by som povedal, hulvátsky spôsob a urobiť to na úkor ľudí, prípadne to urobiť na úkor spotrebných daní a brzdiť, povedzme, rozvoj ekonomiky po stránke podnikateľskej časti. Tak, ako to, mimochodom, bolo urobené pri lízingu a pri ďalších, ďalších veciach.

    Myslím, že tak, myslím, že vzletné reči o tom, že budeme šetriť na verejnom obstarávaní, budeme šetriť na administratívnych nákladoch atď., myslím, že to nie je tu, už sa, niekoľkokrát sme sa presvedčili o tom, že to nie je cesta, a myslím, že už pri, pri daňovom úrade v Košiciach, pri nejakých tých sitkách sme sa presvedčili o tom, že jednoducho tento spôsob šetrenia je len možno verbálnou stránkou reči, ale nie reálnou. Čiže tak či tak bude musieť dôjsť a myslím, že treba povedať aj pravdu ľuďom, budú sa musieť zvyšovať dane, je to neodškriepiteľný fakt a do budúcna treba nájsť zhodu v nejakom mixe daní a určite nebudú v tom chýbať aj priame dane. Myslím si, že len, len riešením na stránke nepriamych daní nie je to, čo by sme do budúcna vedeli nejakým spôsobom udržať.

    Myslím si, že bolo tu, bolo tu povedané aj o príjmovej aj o výdavkovej stránke štátneho rozpočtu už niekoľko vecí, a myslím, že asi zbytočne dnes sa vybíjať na týchto, na týchto číselných formuláciách už vzhľadom k tomu, čo som povedal, že rok 2013-2014 je absolútne nereálny, už nehovoriac o tom, že rok 2012, prepad v roku 2012 sa odzrkadlí, a keďže ekonomika má nejakú zotrvačnosť, tak zotrvačnosť sa prejaví asi v priebehu dvoch rokov, čiže tie prepady budú hlavné v roku 2013, prípadne aj 2014. Myslím, že konsolidačné úsilie na úrovni 3 percent, ktoré prezentovala vláda, jednoducho v tomto materiáli vôbec nie je vidieť.

    Ale zase na druhej strane musím povedať, že v čase neistoty, v čase krízy, v čase krízy trhov, v čase, keď teda veľa krajín má problém s umiestnením svojich, svojej dlhopisovej služby, jednoducho je aj za podmienok, že ten rozpočet nie je kvalitný, jednoducho prijatie rozpočtu asi je dôležitejšie a je to určitým spôsobom signál a možno v kombinácii s dlhovou brzdou dá nejaký pozitívny signál pre trhy, že Slovensko má záujem o konsolidáciu.

    Znova, znovu opakujem, tento rozpočet je možno zbytočné dnes rozoberať po stránke výdavkovej a baviť sa o tom, či v zdravotníctve je dostatok peňazí na všetky tie sľuby, ktoré dala pani premiérka, a či teda je, je v ďalších oblastiach, či to je školstvo, kde školstvo, predpokladám, že bude ďalší tlak na zvyšovanie, zvyšovanie miezd. Myslím, že určite sa vytvorí, vytvorí nejaký precedens.

    Znovu opakujem, cesta, tou, ktorou sa vydala vláda, a tak, ako chce postupovať, jednoducho nie je cesta, ktorá Slovensko bude radiť medzi kvalitu Európskej únie. Preto ten zákon nepodporím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Buriana žiadne. Budeme pokračovať v rozprave.

    Vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené dámy a páni, ctení jedenásti alebo desiati koaliční kolegovia, ktorých to zaujíma preto, lebo vlastne ide o váš rozpočet, ktorý vy ste si schválili, a my ho ideme oponovať, čiže tých desať, to je také číslo, ktoré asi hovorí o tom, aké to medzi vami je.

    Dámy a páni, rozpočet, ktorý nám dnes prichodí prerokúvať, naozaj nie je štandardným verejným rozpočtom demokraticky spravovaného štátu. Je to sumár čísel odhadnutých, čiastočne približne vykalkulovaných a čiastočne, ako sa medzi ľuďmi hovorí, vycucaných z prsta.

    Všetci dobre vieme, prečo je to tak. Vieme, že Európou lomcuje nová, tentoraz úverová kríza, takže všetky odhady, ceny dlhovej služby postavené na dlhoročných našich i prevzatých skúsenostiach sú iba akýmisi hausnumerami a nik dnes nevie, koľko zaplatíme za pôžičky, ktoré sú pre našu ekonomiku nevyhnutné.

    Všetci vieme, čo návrhu rozpočtu predchádzalo. Spomíname si na reči o 4,5-percentnom raste HDP, potom na odhady, ako to bude niekde okolo 3 percent, a kto účelovo nezabúda, určite má v pamäti aj rečičky našich vládnych predstaviteľov ešte z leta tohto roku, kde sa nešetrilo prísľubmi príchodu masívnych zahraničných investícií, ktoré znížia nezamestnanosť a zvýšia daňové príjmy.

    Všetci vieme, že dnes vláda vymetá posledné rezervy, aby ich porozdávala zahraničným podnikateľom, ale, žiaľ, nie na vytvorenie, ale za láskavé udržanie ich prevádzok u nás.

    Pred nejakým časom sme v tejto snemovni počúvali istého úplne vážne sa tváriaceho poslanca, ktorý vtedajšiemu ministrovi Počiatkovi dával múdre rady, ako má znížiť dane, pretože to je rozvojová cesta pre našu ekonomiku. Ten poslanec, jeho druhovia ironicky mávali rukou, keď prišla reč na krízu, a odmietali opatrenia, ktoré vtedy vláda urobila, aby na krízu nedoplatili občania, ktorí ju nezavinili.

    Dokonca odmietali čo i len uznať, že vôbec nejaká kríza v Európe je. Všetky negatíva bolo predsa predvolebne efektívnejšie naváľať na hlavu nenávidenej, cez to všetko úspešnej vlády Roberta Fica.

    No a všetci vieme aj to, že tá podoba rozpočtu, ktorú dnes schvaľujeme, hoci občania sa nemajú šancu s ním zoznámiť, pretože uvedené dve čísla parlamentných tlačí elektronický systém jednoducho neeviduje. Keď máte iný názor, skúsite, dozviete sa presne toto. Tlač číslo 495, 544 nie je evidovaná v systéme Evidencia parlamentných tlačí Národnej rady Slovenskej republiky. Možno preto, lebo sa v nich stále robia zmeny a je aj zrkadlom politického vývoja, ktorý viedol k pádu vlády Ivety Radičovej a vypísaniu predčasných volieb.

    Pravicoví poslanci predsa už neraz v minulosti dokumentovali svoju vernosť zásade nechať pri odchode z vlády nielen prázdnu špajzu, ale pre istotu prejesť aj výplatu na pol roka dopredu a pouzatvárať objednávky na kadečo aj na celú päťročnicu.

    Deje sa to, dámy a páni, v súčasnosti vo všetkých rezortoch. Chcel by som trochu detailnejšie sa venovať situácii v rezorte kultúry už aj preto, že pri schvaľovaní rozpočtu je vhodný čas na isté bilancovanie už aj preto, lebo dnes máme poslednú príležitosť hovoriť nielen o izolovaných číslach, ale môžeme sa zaoberať aj tým, čo sa v rezorte za celé skrátené funkčné obdobie udialo.

    Keď sa v roku 2010 ujala vlády koalícia pravicových strán, prečítali sme si vo vládnom programe aj sľubne znejúce vety. Citujem: „Vláda Slovenskej republiky považuje kultúru za duchovný základ spoločnosti, ktorý je meradlom jej vyspelosti a súčasťou národnej identity. Zároveň chápe aj význam jej ekonomického potenciálu, ktorému sa v našich podmienkach zatiaľ nepripisuje adekvátny význam.“ Krásne, aká je však realita? Dopadlo to však trochu inak, ako si vláda na začiatku nakreslila. Kultúra je na úplnom chvoste spoločenského záujmu, na podporu kultúrnych aktivít vyčleňujeme tak úbohý podiel verejných zdrojov, že možno s výnimkou Albánska niet v Európe štátu, s ktorým by sme sa mohli reálne porovnávať. O približovaní sa k európskemu štandardu nechyrovať. Naopak, ako všetky pravicové vlády, ani táto posledná nemala problém naše zaostávanie intenzívne prehlbovať.

    Skúsme si heslovito pripomenúť konkrétnejšie záväzky z vládneho programu: "Vláda Slovenskej republiky vypracuje dlhodobé strategické priority kultúrnej politiky Slovenskej republiky, ktoré budú rámcom pre rozvoj kultúry v nasledujúcom období,“ toľko citát. Rekapitulácia výsledkov je stručná. Takýto materiál nejestvuje. Rezort pod vedením pána ministra Krajcera odvrhol všetko alebo takmer všetko, čo bolo rozpracované za predchádzajúceho ministra, vrátane sľubne rozbehnutých a naozaj širokospektrálne vedených diskusií o perspektívnom financovaní kultúry, na ktorých sa podieľali s ľavicovo orientovanými odborníkmi aj ľudia ako Lázsló Szigeti, Ivan Hronec či Martin Šmatlák, ktorých z podpory ľavicového konceptu kultúry možno podozrievať len veľmi ťažko.

    Rezort žil a žije takpovediac z ruky do úst, zo dňa na deň, netušiac, čo ho čaká zajtra. V takej atmosfére naozaj nemôže byť reč o nejakej kultúrnej stratégii, o koncepciách a podobne, a podobne. Ďalej citujem: „Hlavným cieľom vlády Slovenskej republiky je zefektívnenie a rozšírenie systému viacdruhového financovania kultúry, s cieľom dosiahnuť súčinnosť medzi verejnými financiami a inými zdrojmi." Sumár výsledkov vlády a ministerstva o viacdruhovom financovaní kultúry - naďalej slovenská kultúrna verejnosť iba sníva. Jediná cesta, ako sa do inštitúcií zriadených obcami, mestami a regiónmi môžu dostať prostriedky z rozpočtu ministerstva, je dotačný systém, ktorý však je limitový kalendárnym rokom. Je to teda pomoc ad hoc, a nie systémová. Všetky úvahy o tom, ako by sa na niektorých aktivitách kultúrnych inštitúcií, zriadených mestami či regionálnou samosprávou, mohlo spolupodieľať ministerstvo alebo naopak, ako by do centrálne zriadených inštitúcií mohli cez ekonomické stimuly vstupovať. Záujmy miest a regiónov sú presne tam, kde boli pred voľbami 2010. Akurát sme stratili dva roky.

    Ďalej: "Vláda Slovenskej republiky podporí iniciatívy zamerané na kreativitu a vytváranie synergií medzi kultúrou, vzdelávaním a priemyslom a vytvorí špeciálny prierezový program štátnej podpory." Nikoho iste neprekvapí, že prierezového programu niet. Synergia medzi kultúrou, vzdelávaním a priemyslom sa iba výnimočne a uvedene dosahuje vďaka osobnej iniciatíve a obetavosti konkrétnych ľudí bez ohľadu na to, kto je práve vo vláde. Ba skôr možno povedať napriek tomu, že kto v nej práve je, robí, čo robí. Ak, pravda, nevnímame ako plnenie tohto bodu metódu aktivácie nezamestnaných pri obnove hradov a zámkov, keď subvencie ministerstva kultúry nepriamo nahrádzajú sociálne dávky.

    Aby sme si rozumeli, vďaka aj za to. Hoci táto cesta asi do prístavu obnovy kultúrneho dedičstva, ktoré by mohol zvýšiť záujem turistov o návštevu našich regiónov, nepovedie.

    "Vláda Slovenskej republiky prehodnotí decentralizáciu v oblasti kultúry." Jediný skutok, ktorý by bolo, ktorý by bolo možné pripísať na vrub plneniu tohto záväzku, je neobyčajne svojrázny. Úrad vlády Slovenskej republiky sa totižto stal zriaďovateľom folklórneho súboru slovenských Maďarov Mladé Srdcia, Ifjú Szivek. Podobný súbor slovenských Rusínov a Ukrajincov Pulz, naopak, zostáva v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja.

    Ja by som poprosil, pán kolega, aspoň trošku tichšie. Ale nech sa páči. SĽUK a Lúčnica sú zase organizácia ministerstva kultúry. Štyri zhruba rovnaké organizácie teda majú tri rozličné mechanizmy existencie a financovania, ale možno je to v duchu onoho záväzku a vláda Slovenskej republiky najsamprv otestovala výhodnosť jednotlivých spôsobov zriaďovania a možno sa dozvieme, že podľa plánu mal úrad vlády v roku 2014 pôsobiť ako zriaďovateľ niekoľkých stovák kultúrnych inštitúcií. Žeby sme sa všetci mýlili a iba sme nepostrehli ten geniálny koncept redukcie štátnej správy? Že napokon by sme mali mať len premiérku a úrad vlády a všetky ministerstvá by sme mohli rozpustiť, lebo tam by sa o všetko vedeli postarať.

    "Vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky na účinnú a transparentnú podporu neštátnej kultúry reštrukturalizáciou dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Vymaní grantový systém spod netransparentného vplyvu záujmových skupín, zavedie zjednodušenie aplikačného procesu, prehľadnejšiu administratívu. Ako jeho súčasť zavedie kontinuálne financovanie vybraných kultúrnych projektov s celoeurópskym a medzinárodným dosahom."

    No, vláda, ako inak, vymenila členov všetkých grantových komisií, ak pripustíme, že sa v ich práci prejavovali vplyvy "záujmových skupín" v úvodzovkách, už letmý pohľad na výsledky jednotlivých programov demonštruje, že teraz, po Krajcerových personálnych čistkách, už záujmové skupiny programy úplne ovládli.

    Ministerstvo úplne pokojne dotuje aktivity, v ktorých sa za slušný honorár angažujú dokonca priamo členovia jednotlivých komisií. Administratívna náročnosť dotačného systému je priam kafkovská. Uveďme len, že žiadateľ musí pri podaní žiadosti dokladovať, že napríklad nemá podlžnosti voči žiadnej zdravotnej poisťovni, nie je v konkurze, nebol pristihnutý pri nelegálnom zamestnávaní cudzincov, skrátka, pol kila papierov a potvrdení pre každý projekt skopírovaných, pričom komisia môže žiadať aj žiadosť úplne odložiť. Logický návrh, aby takéto účtovnícke doklady predkladali žiadatelia až pri podpisovaní zmluvy, cez úradnícke bariéry neprešiel.

    Nemienim vás unavovať a urobiť tu namiesto pána bývalého ministra Krajcera, v súčasnosti povereného vedením rezortu, odpočet jeho činnosti v úrade, ale všimnime si ešte záväzok z vládneho programu.

    Dámy a páni, nedá mi pri tejto príležitosti nehovoriť o tom takzvanom sasoidnom šetrení. Len chcem upriamiť v tejto chvíli vašu pozornosť na dve záležitosti, ktoré v celkovej sume robia okolo 15,5-16 miliónov euro. Je to napríklad nezmyselné referendum, o ktorom budem ešte ďalej hovoriť, 6 miliónov euro, o čom každý vedel, že je úplne zbytočne vyhodených len preto, aby si ktosi dokázal nedokázateľné. Ďalej, 10 miliónov euro za povalenie vlády, to už len taká maličkosť a táto strana tu ide čosi hovoriť o nejakom šetriacom programe.

    Vláda Slovenskej republiky zruší koncesionárske poplatky a vytvorí nový legitímny rámec financovania organizácií a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter. Všimnite si, niet tu ani slova o spojení Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Napriek tomu je dnes rádiotelevízia realitou. Bohužiaľ, nielen reality šou, ale aj realitou objektívnou. Koncesionárske poplatky zrušila vláda rafinovane s účinnosťou od 1. januára 2013, keď sa jej to už netýka, a nemusí problém, ktorý vzniká, riešiť. O zvýšení efektivity opäť raz personálne, v úvodzovkách, "deratizovaných verejnoprávnych médií" môžeme len rojčiť a verejnoprávny charakter média ťažko budovať na vysielaní archívnych materiálov, keďže na tvorbu nových programov rádiotelevízia nemá peniaze, a vari už ani schopných ľudí. A posledné zistenia Rady RTVS naznačujú, že ani s verejnými obstarávaniami, s nákupmi všetko v našej rádiotelevízii v poriadku veru nie je.

    Dámy a páni, táto pomsta verejnoprávnym médiám ide natvrdo, natvrdo na vrub súčasného ministra-neministra kultúry, pána Krajcera. Z veľkých slov a pekných predsavzatí vlády veľa neostalo. Aká je teda realita? Nakreslená v rozpočte na rok 2012 s výhľadom na ďalšie roky? Rozpočet pre rezort predstavoval v roku 2010, keď sa menili vlády, výdavky 189 940 472 euro, na rok 2011 je naplánovaných 167 192 123 euro, na volebný rok 2012 uvádza návrh rozpočtu 181 173 995 euro a pre rok 2012, 2013, pardon, je naplánovaných 159 901 278, a to koalícia ešte pred rozpadom stihla schváliť zákon, ktorým v roku 2013 mandatórne ukladá ministerstvu kultúry zabezpečiť namiesto zrušených poplatkov za verejnú službu minimálne 90 miliónov euro rádiotelevízii, pričom však v položkovom členení je v roku 2013 na podporu verejnoprávneho vysielania určených len 14 miliónov euro. Teda reálne by rezort bez rádiotelevízie mal podľa návrhu zákona dostať v roku 2013 ešte o 76 miliónov menej, teda nie 159,9 miliónov eur, ale 83,9 milióna euro. Takže pravicová koalícia naprogramovala pre rezort kultúry redukčnú diétu o vyše 100 miliónov euro za 3 roky, respektíve pokles výdavkov na kultúru na 44,3 percenta úrovne roku 2010. Je to náhoda, že si to minister kultúry nevšimol? Alebo je to zámer tu sediaceho ministra financií, ktorý chcel ešte nedávno predať Slovenské národné divadlo? V čom to je? O čom to je? Pomýlili sa páni? Alebo je tento rozpočet iba zdrap papiera?

    Viem si živo predstaviť, ako mi pán Krajcer, Mikloš či Štefanec budú ozlomkrky vysvetľovať, že výhľadový rozpočet netreba brať úplne vážne. Že to je len základný odhad a čísla sa budú meniť. Ale potom sa ako člen tohto ctihodného zhromaždenia, mimochodom, najvyššieho zákonodarného zboru v tomto štáte, sa musím pýtať, či dovolíme, aby si z nás exekutíva, teda ľudia, ktorých my máme kontrolovať, robili jednoducho dobrý deň? Zavádzali parlament a predkladali nám na schválenie doslova a dopísmena hlúposti, dámy a páni?

    Pán minister Krajcer sa s veľkým nasadením podujal riešiť niekoľko vybraných problémov rezortu. Zrušil napríklad maličké rezortné pracovisko, ktoré analyzovalo problematiku v oblasti cirkvi. Ušetril asi tri platy. Ale keď došlo k prvej vážnejšej situácii okolo istých krokov jednej z protestantských cirkví, ukázalo sa, že namiesto zrušeného úradu sa budú musieť expertízy objednávať od komerčných subjektov, no možno práve o to išlo, ktoré navyše nenesú nijakú zodpovednosť za prípadné zlé rozhodnutia na základe neúplných či mylných podkladov. Pán minister Krajcer s rovnakým nasadením trval na tom, aby sa prenájom kaštieľa v Budmericiach, sa inkasovalo, inkasovalo ministerstvo viac peňazí ako vedel platiť Literárny fond, jeho dlhoročný prevádzkovateľ. Našiel, v úvodzovkách, "novú" spoločnosť Dilema, ktorá nedokázala udržať pri živote ani len literárno-politický časopis. Literárny fond z kaštieľa vyduril a dnes je stavba, spojená so slovenskou literárnou minulosťou i prítomnosťou, prázdna. Akurát ministerstvo znáša náklady na jej stráženie, údržbu a vykurovanie a tento štát platí podporu v nezamestnanosti ľuďom, ktorých v domove slovenských spisovateľov vedeli uživiť ich ruky. Skutočne veľké víťazstvo, triumf efektivity a geniality súčasného rezortu, naozaj, a to je čosi, čo sa jednoducho zmazať ani takými alebo onakými výkladmi zákonov jednoducho nedá. Realita je taká. Pred rokom ešte v Budmericiach boli spisovatelia a tí, ktorí si tie Budmerice podľa platných predpisov objednali, dnes Budmerice chátrajú. A môže mi hovoriť ktokoľvek čokoľvek, bol som sa tam pozrieť a pokiaľ sa niečo v blízkej budúcnosti s Budmericami nestane, tak sú absolútne odsúdené na zánik.

    Pán minister Krajcer urobil aj krok, ktorý mu priniesol vďaku medzi tými umelcami, ktorí nepôsobia v systéme kultúrnych inštitúcií, ale zoskupujú sa v rozličných tvorivých či občianskych organizáciách. Naozaj treba uznať, že cez grantový mechanizmus, keď tečie dnes väčší objem zdrojov, hoci stále to umožňuje vyhovieť len slabej pätine žiadostí. Ale okrem už spomínaného byrokratického molocha túto záslužnú tendenciu komplikujú aj iné veci. V novinách si v tieto dni môžeme prečítať, ako cez kultúrne poukazy na rozpočte rezortu parazitujú politicky orientované firmy, a kto má trpezlivosť preklikávať sa zoznamom žiadostí, ktoré ministerstvo cez komisie posúdilo a napokon sa minister rozhodol podporiť či nepodporiť, dozvie sa tiež kadečo. A aj to, že Martinské matičné slávnosti ministrovi za podporu nestoja vôbec, kým pre tzv. centrá nezávislej kultúry sa nájde aj po 150 tisíc eur, čo je zhruba rozpočet jednosúborového profesionálneho divadla.

    Treba asi na tomto mieste dodať, že istá časť umelcov a pracovníkov, a nielen nezávislých kultúrnych inštitúcií, patrila k propagátorom strán pravicovej koalície a pomáhali jej získať voličskú podporu. Ministra kultúry budeme vidieť v najbližších týždňoch predvolebnej kampane, ako odovzdáva verejnosti zrenovovanú sídelnú budovu Slovenskej filharmónie alebo Bratislavského hradu. Obe stavby našťastie ľavicová vláda odovzdávala v stave takej vysokej rozpracovanosti, že už ani pravicoví experti nemohli zastaviť rekonštrukcie, preto sú teraz pred dokončením. Ministerstvo na budúci rok sľubuje splniť konečne druhou vládou Mikuláša Dzurindu odsúhlasený záväzok iného ministra kultúry a vtedy aj podpredsedu SDKÚ Milana Kňažka a rozbehnúť rekonštrukciu a dostavbu Slovenskej národnej galérie, ktorá je od roku 2000 bez väčšiny výstavných priestorov. Na rok 2012 je v rozpočte na tento účel 10 miliónov euro. No takýmto tempom bude sídlo našej Národnej galérie dokončené pri zohľadnení inflácie a rastu cien tak o 5, o 6 rokov. Alebo minister už teraz počíta s tým, že ľavicová vláda zdroje na rýchlu realizáciu rozbabranej stavby niekde nájde. Aj to je možné.

    Dámy a páni, samo ministerstvo kultúry v komentári k návrhu rozpočtu svojej kapitoly uvádza, citujem: "S ohľadom na parametre návrhu rozpočtu možno konštatovať, že limity pre rok 2012, už vôbec nehovoriac o rokoch 2013 a 2014, nezohľadňujú v plnom rozsahu potreby rezortu kultúry na zabezpečenie obligatórnych úloh, ktoré mu vyplývajú z § 18 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády Slovenskej republiky a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, nakoľko povinnosťou rezortu je vytvárať primerané podmienky pre plnenie týchto úloh, čo pri aktuálnych parametroch rozpočtu nie je v plnom rozsahu možné." Úloh a záväzkov definovaných v strategických a koncepčných materiáloch ministerstva, schválených vládou a vyplývajúcich z nových legislatívnych predpisov, napríklad zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, zdaňovanie časti poskytovaných cestovných náhrad, zverejnenie zmlúv. Teda údaje, o ktorých my tu vážne debatujeme, nezohľadňujú platné právne predpisy tohto štátu. Uvedomujeme si vôbec, čo to znamená? Že exekutíve, respektíve jedinému superministerstvu a superministrovi je v podstate úplne jedno, aké zákony tu odhlasujeme? Pretože tie asi platia len pre tých hlúpych, ktorí zákon považujú za normu, ktorú treba rešpektovať? A čo si máme myslieť o vláde, ktorá návrh rozpočtu, v ktorom nie je dostatok zdrojov na plnenie povinností stanovených zákonom, pokojne odsúhlasí a pošle nám ho na prerokovanie?

    Dámy a páni, nepripomína vám to ani len náhodou režimy, ktoré si s demokratickou správou vecí verejných ťažkú hlavu nerobia? Alebo sme ešte vôbec v Európe, kde sa rešpekt k zákonom považuje za občiansku cnosť a prirodzenú povinnosť?

    Dámy a páni, argumentuje sa často, že je lepší nejaký rozpočet než rozpočtové provizórium, a som ochotný veriť, že sa môže vyskytovať, že sa môžu vyskytovať situácie, keď je to argument oprávnený. Veď kto by chcel, aby nám rástli úrokové sadzby, kto by túžil po tom, aby sa naša pozícia na finančných trhoch komplikovala? Práve preto nerozumiem tomu, prečo sa minister financií celé leto a jeseň tvári, akoby ho problém štátneho rozpočtu, v úvodzovkách, "otravoval". Akoby sa ho azda ani netýkal a na vláde sa podieľajúce strany ho museli div nie na kolenách pekne poprosiť, aby vôbec nejaký materiál s názvom Rozpočet dal na stôl. To, čím sa zaoberáme, je skôr scenár podľa motta "Po nás potopa", dámy a páni.

    Ja len dúfam, že táto vláda-nevláda, ktorá mala pôvodne len zažínať a zhasínať svetlo, už skutočne sa nepridá k nejakým ďalším podstatným krokom a budem sa veľmi tešiť, keď pán minister financií už konečne odíde a zhasne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie, dve. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Laurenčík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Jarjabek, chcel by som zacitovať jednu poučku, lebo ste sa vyjadril o nejakom nezmyselnom referende. Takže referendum je hlasovanie, ktorým voliči celého štátu alebo niektorej jeho časti rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu, a nie zákonodarnému orgánu. Je to jedna z mála zachovaných metód priamej demokracie. Toľko poučka. Ak je to pre vás ako zákonodarcu nezmysel, tak potom asi niet čo dodať. Len vám chcem pripomenúť, že referendum, ktoré ste označili za nezmyselné, požadovalo u nás viac ako 350 tisíc občanov, občanov Slovenskej republiky. Pre týchto ľudí to určite nebol nezmysel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek, váš prejav bol fakt kultivovaný, hlavne zo stránky prednesu. Obsahovo je však už slabší. Zaoberal ste sa v ňom skôr hodnotením práce sasáckeho ministra nášho pána, z našej strany, teda pána Krajcera, z vášho pohľadu, a to viac ako samotnému návrhu rozpočtu. Možno ste nám mohol skôr zaspievať, lebo to vám ide určite lepšie.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Jarjabek.

  • No, začnem odzadu. Pán poslanec, čakal som niečo múdrejšie od vás, ale tie hlúposti si nechajte na doma, keď vám to tam tolerujú.

    Ja by som sa vrátil ale trošku k vážnejšej problematike, a to je problematika, ktorú nastolil váš pán kolega, a to je problematika toho referenda, o ktorom ste hovorili. Viete, vy ste veľmi dobre vedeli, že to referendum nemá úspech a že to referendum nebude úspešné. To ste dopredu vedeli 100-percentne, všetky analýzy o tom hovorili, dokonca aj z vás niektorí o tom hovorili. Bola to vaša obyčajná predvolebná kampaň, vaša obyčajná predvolebná taktika, za ktorú vám nebolo ľúto vyinkasovať od občanov tohto štátu 6 miliónov eur, pán poslanec. A vy hovoríte niečo o šetrení? Vy hovoríte niečo o tom, ako sa tuná občanom treba pozrieť alebo nepozrieť do očí s čistým svedomím? Vy ste ich okradli o 6 miliónov eur, pán poslanec. Zo dňa na deň ste ich okradli o 6 miliónov eur. Potom ste neváhali a urobili ste si tu tragikomediálne predstavenie z jedného zasadnutia parlamentu, kde ste odpálili vládu. Čo opäť je taký malý balíček za 10 miliónov eur. A vy tu čosi hovoríte, aké právo vy vôbec máte hovoriť o tom, že niekto niečo nešetrí alebo plytvá finančnými prostriedkami? Vy ste prešvihli v tomto štáte ako strana 16 miliónov eur týmito dodatkami rôznymi, o ktorých som hovoril, za ktoré ste zodpovední, či chcete, priamo alebo nepriamo. Zodpovednosť za 16 miliónov eur by ste mali zobrať na seba, či už priamo alebo nepriamo. Ak ste naozaj korektní, zdôvodnite, prečo bolo potrebné referendum. Prečo bol potrebný pád vlády, to mi je jasné z vášho pohľadu. Ale prečo ste urobili nezmyselné referendum za 6 mil. eur?

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Dušan Galis.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v súvislosti s predloženým návrhom zákona o štátnom rozpočte budem hovoriť predovšetkým o športe.

    V diskusiách, vystúpeniach či rozhovoroch opakovane zdôrazňujem, aký významný fenomén šport v celom svete je. V reči tvrdého boja hospodárskeho rastu, smerovania ekonomiky a ťažiskových rezortov zdanlivo zaniká. Akosi uniká, že ovplyvňuje finančné trhy viac, ako sa vidí na prvý pohľad.

    Športové prostredie generuje v krajinách Európskej únie, vážené dámy a páni, 3,7 percenta HDP, čo predstavuje ročnú pridanú hodnotu, približne 407 mld. euro. Priamo alebo nepriamo zamestnáva 5,4 percenta aktívneho obyvateľstva, ku ktorým treba pripočítať ohľadom plus-mínus 35 miliónov dobrovoľníkov, neziskové organizácie, športové združenia, ktoré majú a napomáhajú rozvoju amatérskeho športu.

    Šport predstavuje dynamické a rýchlorastúce hospodárske odvetvie. Ponúka ohromné príležitosti využiť potenciál rozvoja cestovného ruchu. Všeobecne šport prináša štátu viac peňazí, než štát doň dáva. Ja si myslím, že to je tiež jeden z dôležitých momentov. Má významnú silu. Je jedným z mála, ktorý spoločnosť nerozdeľuje, ale spája. Často hovoríme o ľavicovom, resp. pravicovom prístupe k riešeniu problémov jednotlivých rezortoch aj tu.

    V tejto rokovacej sále sa takto ostro diskutuje. Šport je však absolútne o niečom inom, nerozoznáva ľavicové a pravicové postupy. Trochu podobná je kultúra, ale šport je oveľa intenzívnejší a je zjednocujúci prvok spoločnosti.

    Uvediem dva príklady z nedávneho obdobia. Jeden je viac-menej ekonomický, druhý trošku smutný, ale sami sme videli pri majstrovstvách sveta v hokeji, ako ľudia sa vedeli zjednotiť bez ohľadu na to, či sa nám darilo alebo nedarilo. Skutočne bolo vidno, že Slováci si fandili, ukázali, kam patria, že sme vyspelá krajina, ktorá vie pohostiť, ktorá vie prijať aj ľudí zo zahraničia. A tá druhá bola tá smutná. Sami sme videli, ako sa ľudia vedeli zjednotiť pri tragickej nehode, kde zomrel náš hokejista Pavol Demitra.

    Čiže mojím cieľom nie je hľadať nejakú konfrontáciu k predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte, ale sa snažiť z pohľadu skúseného športovca, trénera, človeka, ktorý prežil veľa v športe, vysvetliť alebo povedať svoje názory tak, ako vlastne v tom slovenskom športe, ktorý dnes sledujeme, ako to vyzerá.

    Za posledný rok, vážené dámy a páni, sa situácia v športe absolútne nezmenila. Je to najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ktoré štát vkladá do športu. K tomu by som sa ale vrátil trošku neskôr.

    Oveľa je horšie však, je, že štát stráca tú hrdosť, o ktorej som teraz hovoril. Stráca schopnosť finančnej a morálnej podpory tých športovcov, ktorí preslávili Slovensko a ktorí ozaj pre túto krajinu niečo urobili. Ako ináč ako rezignáciu možno nazvať skutočnosť, že vláda mlčaním prešla nedávnu dražbu olympijských medailí a ďalších vzácnych hokejových artefaktov z pozostalosti skvelého hokejistu Vladimíra Dzurillu? Bol vyhlásený za najlepšieho brankára sveta 20. storočia, stal sa členom slávy, Siene slávy Medzinárodnej federácie ľadového hokeja a tak ďalej, a tak ďalej. A isto vieme, že kto to bol. Bol to vzor náš všetkých. Bol to človek, ktorý preslávil túto krajinu a, samozrejme, som hlboko presvedčený o tom, že tieto artefakty sme mali nejako, mali ostať v tejto krajine, mal ich kúpiť alebo hokejový zväz, alebo klub, alebo vláda, pretože medaily, ktoré získal tento človek, by si zaslúžil, aby boli niekde odložené a aby sme ukazovali mladým ľuďom, kto bol pán Dzurilla. To tiež svedčí o tom, aká je situácia v dnešnom športe.

    Vrátim sa k zabezpečeniu športu. Naďalej ostáva nízka dostupnosť siete športovísk, nepodarilo sa viac prilákať mládež na šport, stav športového vybavenia skôr pre výchovno-vzdelávaciu činnosť je stále na nízkej kvalitatívnej úrovni a sú problémy s kvalitnou športovou prípravou mladých ľudí.

    Tak ako vlani, aj teraz musím zopakovať, že vládu skôr zaujíma ako rozdeľovať dotácie, než výraznejšie posilniť financovanie športu a rozvoj infraštruktúry. Samozrejme, že objavili sa nejaké pozitívne príklady. Vo Veľkom Krtíši sa postavila hokejová hala vďaka vláde Roberta Fica, postavili sme 620 ihrísk, ktoré skutočne rozhýbali trošku obce. Bol som veľmi rád, že aj v Námestove sa postavila športová hala. Čiže týmto ľuďom treba srdečne poďakovať, ale chcem povedať, že štát by sa mal stať garantom žiaduceho rozvoja v športe.

    Predložený rozpočet to žiaľ nezabezpečil. V súvislosti so zaužívaným postavením športu v našich podmienkach sa prijalo určité nóvum a súvisí s členstvom Slovenska v Európskej únii. Únia začala športu venovať skutočne zvýšenú pozornosť a zaradila ho medzi priority. Je široká zhoda v tom, že by mala byť väčšia podpora pre šport, vrátane finančnej. Dokonca sa hovorí o tom, že znižovanie financií pre šport bude znakom zlého hospodárenia. O týchto otázkach sa rokuje na úrovni ministrov členských štátov a teraz v novembri boli aj predmetom rokovania Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie.

    Rezonuje spoločenská úloha a hospodársky rozmer športu. Aktuálne pri rokovaní návrhu rozpočtu na budúci rok spomeniem napríklad požiadavku únie na členské štáty, aby zabezpečili značné prispievanie prevádzkovateľov športového stávkovania do financovania amatérskeho športu, hovorí sa tiež o podpore športových aktivít v školských univerzitných zariadeniach. Naša vláda sa s rastúcimi nárokmi nevyrovnala, aby v záujme neprijala zásadné a najmä účinné opatrenia, ktoré by premietla do rozpočtu.

    K samotnému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 v časti Šport krátko uvediem. Finančné prostriedky, s ktorými rozpočet, uvažuje sa budúci rok, sú vzhľadom na potreby športu veľmi, veľmi podhodnotené. Kým prostriedky do rezortu školstva ako celku sa zvyšujú a školstvo dostane, tak ako po minulé roky, zo štátneho rozpočtu najväčší objem financií, výška zdrojov na školstvo z tohto objemu osciluje na úrovni jedného percenta. Na budúci rok to bude 1,2 percent, pričom z plánovaného celkového objemu hrubého domáceho produktu tvoria prostriedky na šport iba 0,04 percenta. Celkom bude šport v roku 2012 hospodáriť so sumou 30,4 mil. euro a výdavky vzrastú zhruba o 3 mil. euro. Na prvý pohľad údaj je zdanlivo skutočne pozitívny, ale rozpočtové výdavky na rok 2012 sú nižšie v porovnaní so skutočnosťou za roky 2009 aj 2010. Deficit predstavuje takmer tretinu v porovnaní s rokom 2009 a desatinu v porovnaní s rokom 2010. Pritom ide o očistené, skutočné výdavky na šport bez výdavkov na rekonštrukciu zimného štadióna v súvislosti s majstrovstvami sveta. Po zaradení týchto účelových výdavkov by bol deficit ešte vyšší. Aj v krízovom období sa očakáva zodpovedné prerozdelenie rozpočtových zdrojov, minimálne v rámci samotnej kapitoly. Realita je však taká, že ministerstvo zdroje na šport podhodnotilo a sú nedostatočné. Rezignovalo na podporu športu už v čase tvorby rozpočtu pri príprave systému dotácií na rok 2012. Vtedy vyzvalo všetkých žiadateľov a organizácie v oblasti športu, aby hľadali intenzívne a zabezpečovali alternatívne zdroje financovania pre prípad, že im dotácia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v roku 2012 bude krátená, alebo nebude vôbec udelená. S pripomienkou sa, na dotácie neexistuje prakticky právny, žiadny právny nárok.

    Vo svetle týchto skutočností je deklarovaný zámer ministerstva, ktorý hovorí o optimálnych podmienkach pre rozvoj športu v rôznych formách a úrovniach, iba prázdnou deklaráciou. Navyše v priebehu ďalších rokov 2013 a 2014 sa nepredpokladá žiadny nárast zdrojov pre šport a pri zohľadňovaní medziročnej miery inflácie sa zdroje do športu dokonca znižujú, čo si myslím, že je, je dosť na zváženie. Preto, ak sledujeme materiálno-technické zabezpečenie, tak môžem povedať, že dneska jedna priemerná hokejka stojí 150 euro, korčule pre deti stoja 300 euro, takže keby sme porovnali spred desiatich rokov ceny, materiálno-technické zabezpečenie, myslím, že minimálne o 200-300 percent ceny išli hore. Ale prosím.

    Čo sa týka kapitálových výdavkov, sú znížené na polovicu oproti tohoročnému rozpočtu. Suma jedna mil. euro určite nebude stačiť ani na akútne prípady. Už tohoročný rozpočet iba minimálne rieši materiálno-technické zázemie, infraštruktúru športovísk. V roku 2012 to bude ešte, vážené dámy a páni, horšie. Príkladom, že to ide aj ináč, je projekt vlády Roberta Fica, to som už spomínal, že sa postavili ihriská, rozhýbal sa, rozhýbali sa mladí ľudia, a myslím si, že takéto, takéto projekty by bolo veľmi dobre, keby pokračovali. Myslím si, že KDH mala niečo, niečo chcelo stavať, neviem, či to boli ihriská alebo boli to športové haly hokejové, neviem, ale vzhľadom k tomu, že to skončilo tak, ako skončilo, tak sa s tým nejako skoncovalo.

    Ale štát by mal participovať na týchto aktivitách a nenechávať ich iba na pleciach obcí, miest, krajov, prípadne súkromných investorov. No a v tejto súvislosti môžem s ľútosťou konštatovať, že rozpočet opätovne nevytvára podmienky ani na výstavbu futbalového národného štadióna.

    Z bežných výdavkov sa posilňujú pohybové aktivity detí a mládeže. Problémom môže byť, že táto priorita sa opiera o vládnu koncepciu, ktorá má zásadné nedostatky. Je zameraná iba na jednu oblasť športu a je nastavená na obdobie roku 2011 až 2021.Vážené dámy, to je dosť dlho.

    Vláda tak plnenie tohto neuskutočniteľného politického programu prenáša na budúce vlády. Viaceré prijaté opatrenia do koncepcie nepatria a mohli sa riešiť iným spôsobom, napríklad rozšírenie počtu hodín telesnej výchovy či úprava športových poukazov všeobecne do koncepcie skutočne nepatria. Mali by sa riešiť operatívne.

    Ďalšie opatrenia, napríklad vyhlásenie súťaže, vykonanie prieskumu na zistenie príčiny nezáujmu detí a tak ďalej, a tak ďalej, a mládeže, telesnú výchovu a pohybové aktivity či propagácia dobrých príznakov praxe do koncepcie skutočne nepatria. Rovnako nepatrí do opatrení koncepcia na vykonanie analýzy finančných prostriedkov smerujúcich do športu. Naopak, koncepcia, koncepcia mala z takejto analýzy vychádzať. Zásadne prijatá koncepcia nerieši ekonomické, legislatívne, materiálno-technické podmienky podpory pohybových aktivít detí a mládeže, neprizýva na spoluprácu samosprávu, regióny a ďalšie subjekty, čo je teraz, samozrejme, spochybňuje aj výsledok efektívnosti vložených, už tak skutočne veľmi nízkych zdrojov.

    Celkovo možno konštatovať, že predložený rozpočet nerieši problémy športu na budúci rok 2012, a môžem s čistým svedomím povedať, že šport na Slovensku a život na Slovensku pre šport bude ďalej veľmi ťažký.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galisa sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kolesík a pripraví sa pán poslanec Galko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, milý Dušan, dovoľ, aby som ti poďakoval za tvoje vystúpenie nielen ako kolega z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ale aj ako prezident Asociácie športových klubov Inter Bratislava. Mrzí ma, že minister financií si neuvedomuje, že lopta, či už futbalová, basketbalová alebo hádzanárska, je guľatá, a nie je ani pravicová ani ľavicová. Mrzí ma, že šport je na okraji záujmu, čoho je tento návrh štátneho rozpočtu neklamným dôkazom.

    Neprekvapuje ma to však, veď za takýto slabý rozpočet pre šport, za mimoriadne slabý rozpočet pre šport môže mimoriadne slabý minister za SDKÚ - DS. Škoda len, že na to doplatia športovci, najmä deti a športový dorast.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja by som chcel na jednej strane s vami súhlasiť, hlavne čo sa týka tých určitých pozitívnych vzorov, najmä u mladých športovcov, pretože ono to nie je vždy o peniazoch, a ja to osobne tiež tak cítim, že dnes sa politici častokrát na tých hokejových zápasoch predvádzajú nie preto, že by skutočne im to srdiečko bilo za Slovensko, ale kvôli tomu, že sa chcú predviesť v televízii.

    Ja by som chcel apelovať, pretože vy ste hovorili o kultúre, a už aj dnešné niektoré vystúpenia, aj tie vystúpenia, ktoré som mal možnosť vidieť počas tej krátkej doby, čo som v parlamente, určite nejaký veľký vzor našej mládeži nedávajú.

    Neodpustím si ale jednu poznámku, pretože, samozrejme, že šport ako taký je v prvom rade o peniazoch a v prípade, že máme tých peňazí málo, a to vieme všetci, že tých peňazí máme málo, pretože verejné financie nie sú v dobrom stave, tak je mimoriadne dôležité, aby sme s tými peniazmi narábali hospodárne. A v tomto prípade, pán poslanec, si treba v prvom rade pozametať pred vlastným prahom, pretože ja mám, ako včera, keby sa to udialo, pred očami škandalózne a ľudské a politické zlyhanie vášho čelného predstaviteľa, keď aj to málo peňazí, ktoré mal, tak miesto toho, aby to pridelil nejakým mladým športovcom, tak to pridelil fitneske Martinkovej na úpravu nejakých nechtov. Ja toto pokladám za obrovské zlyhanie strany, ktorá má plné ústa podpory športu a podpory mladých športovcov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ak chcete aby vás to zachytilo, musíte tam dať kartu. Zapnite pána poslanca.

    Nech sa páči, bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ja by som chcel odpovedať pánovi Galkovi. Samozrejme, že váš názor je taký, ako hovoríte. Môj názor je absolútne iný, pretože Robert Fico postavil šesťstodvadsať ihrísk po Slovensku, o ktorých sa vám ani nesnívalo, ale skutočne, čo som počul, tak ste nasľubovali hory-doly.

    Takže, že sme postavili, alebo sme, Robert Fico sa zaslúžil o to, že stojí hokejový štadión národný v Bratislave, ale zhodou okolností ho bola otvárať pani Radičová. To je tiež pre mňa veliké prekvapenie. To som nečakal, že ľudia, ktorí ho kritizovali, ktorí hovorili o štadióne zimnom, že je drahý, že je nevýhodný, nakoniec ho išli otvárať a myslím si, že sa tam všetci dobre cítili. Aj pána ministra som tam videl a bol celkom spokojný.

    Takže keby sme sa bavili o športe, ktorá vláda, pán Galko, ktorá vláda ako pomohla športu, tak som hlboko presvedčený, že SMER by viedol ďaleko, ďaleko pred ostatnými. Skutočne, to mi verte.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Peter Zajac.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol stanovisko OKS k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012.

    Už keď sa schvaľoval rozpočet na rok 2011, vystúpili sme a žiadali sme už vtedy úspory verejných financií. A to rozsiahle úspory, z tohto hľadiska je pre nás rozpočet na rok 2012 istým sklamaním, musím to takto povedať.

    V priebehu roka 2011 sme opakovane naliehali na úspory verejných financií. Odovzdali sme ministerstvu financií rozsiahly návrh na možné úspory. Nedočkali sme sa nejakého veľkého výsledku, pretože ministerstvo síce založilo pracovnú skupinu, ale v podstate tá práca mala viac deklaratórnu ako reálnu funkciu.

    Ešte na poslednej koaličnej rade, ktorá sa zaoberala štátnym rozpočtom na rok 2012, sme navrhovali ako riešenie úspory verejných financií a pripravili sme taký minimalistický program, ktorý som predložil vtedy koaličnej rade pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2012, a reakcia bola skôr záporná.

    Ja by som teraz len zmienil, ktoré úspory sme navrhovali a aké by asi boli odhady, teda reálne, vyjadrené, teda kvantifikovateľné. Všetko sú to také príklady úspor verejných financií, ktoré pritom nezasahujú priamo nejakú sociálnu sféru, ale sporia na verejných výdajoch predovšetkým štátu.

    Po prvé, je to predaj nepotrebného majetku vo vlastníctve štátu. Zbytočné budovy, rekreačné zariadenia a podobne. Je pravda, že by sa k tomu muselo pristúpiť už skôr ako pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2012, ale je tam obrovská rezerva, dá sa vyčísliť sumou od tridsať do päťdesiat miliónov eur. Sú to úplne zbytočné zariadenia vo vlastníctve štátu.

    Po druhé, išlo by o zníženie objemu výdavkov na nákup tovarov a služieb v ústrednej štátnej správe a Sociálnej poisťovni o desať percent. Dalo by sa to dosiahnuť znížením objemu nákupov, zefektívnením a zvýšením transparentnosti verejného obstarávania, napríklad stanovovaním povinnosti využívania elektronického obstarávania vo verejnej správe nad stanovenú hranicu ceny obstarávaného tovaru alebo služby, stanovením limitov, napríklad na služobné autá, centrálnym obstarávaním, centrálnou správou nehnuteľností a zavedením hmotnej zodpovednosti riadiacich pracovníkov vo verejnej správe za predražované verejné obstarávania. Znova, rozsah možných úspor je okolo stosedemdesiat miliónov eur, čo nie sú maličkosti, ale znova, muselo by sa s tým začať už skôr ako iba niekedy pred prijímaním štátneho rozpočtu.

    Ja som hlboko presvedčený o tom, že ak sa to dnes už neuskutoční, akože sa to neuskutoční, bude musieť vláda, nech to bude akákoľvek vláda, po predčasných voľbách k takýmto verejným úsporám jednoducho pristúpiť.

    Po tretie, ďalšie úspory verejných výdajov sa dajú dosiahnuť znížením objemu miezd v ústrednej štátnej správe a Sociálnej poisťovni minimálne o desať percent. Dá sa to dosiahnuť znížením počtu zamestnancov, pracovných miest, agendy a nezávislými auditmi. Nie samotným znižovaním platov zamestnancov. Dá sa takto dosiahnuť úspora približne tristo miliónov eur. V prvom roku by to bolo menej, pretože by išlo o zníženie, o výplatné a vyplatenie odstupného.

    Znova, je to možné a bude to potrebné, bude to nevyhnutné. Je len škoda, že sa to neodohralo už, teda, že sa to nepripravovalo už v roku 2011 a nedá sa to realizovať v roku 2012.

    Po štvrté, zredukovanie a transformovanie rozpočtových a príspevkových organizácií a iných inštitúcií verejnej správy, dosiahnutie zredukovaním kompetencie agendy zlučovaním agendy, napríklad inštitúcií poskytujúcich štatistiku a zrušením zbytočných inštitúcií v pôsobnosti verejnej správy, podložené nezávislými auditmi.

    Znova, ide o úspory verejných financií v rozsahu sto až tristo miliónov eur. Mali sa vykonať audity. Audity sa nevykonali. Ale znova, budú sa musieť vykonať bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci, a v súčasnej situácii prehlbujúcej sa krízy to budú opatrenia, ktoré budú nevyhnutné.

    Po piate sme navrhli aj zníženie výdavkov na prídavky na deti o desať percent, a to v najvyšších príjmových skupinách, ako príklad vyššej adresnosti vyplácaných sociálnych dávok, kde by sa dalo ušetriť približne tridsať miliónov eur.

    Toto sú v podstate všetko iba minimálne úspory, ktoré nejdú nijakým spôsobom na sociálny úkor. V súčasnej krízovej situácii si ale neviem predstaviť, že v budúcich rokoch tieto, toto znižovanie verejných financií sa nebude uskutočňovať, bude, bude nevyhnutné. A dovolím si tvrdiť, že bude nevyhnutné v omnoho väčšom rozsahu, ako si v tejto chvíli vieme predstaviť.

    Sem aj spadá návrh Obyčajných ľudí na zníženie výdavkov politických strán na predvolebnú kampaň, ktorú my ako poslanci za OKS podporujeme. Nejde o nijaký populistický krok. Jednoducho ide o formu znižovania verejných výdajov za rok 2012.

    Vždy sme podporovali ako východiská tvorby rozpočtu tieto základné kritériá.

    Po prvé, opierať sa o konzervatívne odhady. Preto bolo prekvapujúce, keď som sa pýtal na koaličnej rade, odkiaľ berie vláda presvedčenie vyše štvorpercentného rastu HDP, keď bolo už v tom čase jasné, že je to len ilúzia. Ako sa veľmi rýchle ukázalo, ilúziou to naozaj bolo.

    Po druhé, pokladať za východisko tvorby rozpočtu príjmy, a nie výdaje. Ak sa pokladajú za východisko rozpočtu výdaje, tak sa potom vždy hľadajú nejaké formy dodatočného plátania rozpočtu.

    Po tretie, dlhodobo, a preto nemôže ísť z našej strany o žiadny populizmus, je to naše dlhodobé, dohodové stanovisko už od deväťdesiatych rokov. Hovoríme o vyrovnanom rozpočte. Vždy sme ho pokladali za základný predpoklad udržateľnej ekonomiky, pokiaľ nechceme, aby dlh dosiahol rozmer, ktorý bráni potom ekonomike normálne fungovať, ako sa to teraz ukazuje.

    Hovoríme o tom už desaťročie. Desaťročie to nikto nepočúval. A plody sa budú žať dnes.

    To je proste reálny fakt a je to reálny fakt, dá sa zdokumentovať, že to nie je nijaký postoj, ktorý by bol nový. Je to postoj, ktorý sa zakladal na racionalite už od tých čias, keď sme ho prvýkrát, ešte v iných formáciách, predkladali.

    Práve preto sme napokon podporili aj návrh Obyčajných ľudí zmraziť platy poslancov do času, pokým nedosiahneme vyrovnaný rozpočet. Znova, to nie je žiadne populistické stanovisko.

    V tomto návrhu alebo v tom, či bol prijatý alebo prečo nebol prijatý, sa odzrkadľuje to, kto chce reálne dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a pre koho je to len čistá rétorika.

    Ja tomu rozumiem, ak niekto nemá záujem o to, aby sa dosiahol reálny vyrovnaný rozpočet, tak ťažko môže hlasovať za to, aby sa spájali platy poslancov alebo platy verejných činiteľov s takýmto faktom. Pretože len ten, kto si skutočne myslí, že je to možné a že je to nevyhnutné a že je to potrebné, môže takýmto spôsobom hlasovať.

    Často sa argumentuje tým, že ďalšie úspory verejných financií nie sú už možné. Dovoľte, aby som však povedal, ak sa príjme plán Európskej únie, ktorý bude sankcionovať nedodržiavanie nízkeho deficitu, a my sme za to, aby to nebol len nízky deficit, ale aby to bol deficit nulový, bude sa musieť ešte v oveľa väčšej miere prestať plytvať verejnými zdrojmi ako doteraz.

    Z tohto hľadiska je pre nás navrhovaný rozpočet príliš slabým signálom vôle prestať skutočne plytvať verejnými zdrojmi slúžiacimi a slúži skôr na vlastné sebauspokojenie. Z toho istého dôvodu sme hodnotili aj prijatý zákon o dlhovej brzde ako mäkký. Nezaručuje totiž nevyhnutné zníženie verejných výdajov, je síce aspoň pozitívnym, ale reálne nedostatočným signálom.

    A znova môžem iba zopakovať, ak to neurobíme dnes, akože to neurobíme, tak to bude musieť urobiť ktorákoľvek vláda, ktorá nastúpi po predčasných voľbách, bez ohľadu na to, či bude ľavá, ľavostredá, pravá, pravostredá alebo akákoľvek iná. Všetko ostatné sú len ilúzie. Toto všetko sú pre nás dôvody, prečo sme nespokojní s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2012.

    Treba však jasne povedať niečo, čo je pre nás podstatné. Naša pozícia je v úplnom protiklade s opozičnou rétorikou. Keď tu počúvame všetky príspevky v rozprave, ktoré prednášajú opoziční poslanci, vyzerá to tak, ako keby sme žili v časoch najväčšieho ekonomického rozmachu, ako keby tu neexistovala kríza ekonomiky v celej Európskej únii, v celej eurozóne a na celom svete, ako keby sa dalo ďalej plytvať peniazmi, pretože všetky tie požiadavky, ktoré sa tu vyslovovali, sú požiadavky na ďalšie zvyšovanie dlhov a na ďalšie plytvanie verejných zdrojov.

    Splnenie opozičných požiadaviek, ktoré sme tu počúvali, by znamenalo ešte oveľa väčšie zadĺženie a plytvanie verejnými zdrojmi, a preto ho jednoznačne a jasne odmietame.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky neevidujem, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Rafael Rafaj.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa ja dotkol v krátkosti predkladaného návrhu na schválenie rozpočtu verejnej správy na budúci rok.

    Podľa môjho názoru je to rozpočet, ktorý z objektívnych dôvodov len ťažko bude hľadať alternatívu, ale na druhej strane je tu subjektívna príčina, ktorá reálne zhoršila jeho východiská, a to je z dôvodu rozpadu vládnej koalície.

    Je to rozpočet inverzie, pretože keď som si pozeral viaceré kapitoly, tak veľmi ťažko bolo hľadať niektoré položky a mnohé iné sú, bohužiaľ, častokrát zavesené pod spoločné kapitoly alebo podkapitoly, pričom len s údivom sme mohli sledovať, kto ich takto mohol pospájať.

    Ak je axiómou skladania rozpočtu cesta k vyrovnávajúcemu sa rozpočtu pri schvaľovaní, pri sledovaní cieľa ozdravenia verejných financií, čo všetci, dúfam, sledujeme, najmä v súvislosti s riešením dlhovej krízy, ak porovnáme dianie na finančných trhoch aj s ohľadom na fakt, že Slovenská republika si bude musieť požičiavať aj naďalej, potom je primárne dôležitou otázkou miera našej dôveryhodnosti, pretože tá môže v súvislosti nielen so štruktúrou rozpočtu, jeho nastavením v oblasti znižovania verejného dlhu, byť kľúčová práve pre veriteľov, a to najmä z hľadiska, či bude alebo nebude prijatý zákon roka. A teda aký signál vyšle slovenský parlament k finančným trhom, ktoré, ako sa ukazuje, dnes reálne diktujú oveľa silnejším ekonomikám a aj podstatne silnejším vládam, než je končiaca vláda na Slovensku.

    Bohužiaľ, najnovšie sa už aj Slovensko zaraďuje medzi krajiny, ktoré majú problém si požičať na finančných trhoch tak, aby to nezhoršovalo deficit verejných financií. Čiže aby sme si nepožičiavali draho či dokonca likvidačne ako mnohé problémové štáty. O tomto budem hovoriť na záver, čo nám hrozí v prípade, že by nebol schválený štátny rozpočet. Pretože, bohužiaľ, aj z vyjadrenia niektorých koaličných predstaviteľov, vzhľadom na nastavenia a podmienky, ktoré si dávajú, tak je, je zrejmé, že táto koalícia má problém so 79 poslancami, ktorí by zaň zahlasovali. Potom by v prípade neschválenia, by už nebolo podstatné, či sa pre niektorý rezort našlo o chlp viac alebo o vlas menej prostriedkov, pretože na to by potom doplatili sme všetci, a najmä občania našej krajiny.

    Druhou systémovou otázkou pri schvaľovaní rozpočtu by mala byť analýza, s akým pridaným efektom dokážu jednotlivé rezorty prispieť k výkonnosti slovenskej ekonomiky. Teda či budú určené na rozvoj alebo na spotrebu. Máme tu jeden paradox. Slovensko v ére samostatnosti dosiaľ zaznamenalo len jeden rok s nulou a jeden rok poklesu pod 4,8 percenta. Ďalších šestnásť rokov sme mali v priemere hospodársky rast nad 4,8 percenta. Ale, bohužiaľ, každá vláda doteraz vyrobí nejaký dlh, a tak priemerná výška nášho dlhu už presahuje dve miliardy eur. Podstatné teda je, aby sme sa nehádali, že či pôžičky áno alebo nie. To je, bohužiaľ, realita. Podstatné je, do čoho sa investujú, alebo na čo sa spotrebujú a aký multiplikačný efekt opäť do budúcna dokážu priniesť. Predpokladaný pokles hrubého domáceho produktu len v dôsledku úsporných opatrení na tento rok bol odhadovaný mínus 1,6 percenta. Podľa agentúry nemeckej DPA, úsporné opatrenia budú znamenať mínus 3 percentá pre náš rozpočet na budúci rok 2012. V tejto súvislosti by sme mali riešiť aj otázku jedného mýtu, a to, že Slovensko je údajne proexportnou krajinou. Dá sa o tom polemizovať, pretože toto by mohol byť jeden z veľkých príjmových zdrojov, keby sa vláda venovala prioritne otázke vývozu, vývozu zo Slovenska, aby bol väčší, než je náš dovoz. Bohužiaľ, ukážem vám aj graf, tomu tak nie je. A to, že niektoré štáty, a podstatne vyspelejšie, dokážu lobovať, dokazuje aj medializovaná informácia, kde sa dokonca naša pani premiérka nedávno ohradila voči aktivite istého veľvyslanca, ktorý doslovne loboval za firmu z jeho materskej krajiny. Saldo, teda rozdiel medzi vývozom a dovozom, bohužiaľ, sa stále zväčšuje. Len v roku 2007 to bolo mínus 0,71 percent, v 2008 0,66, 2009 bol relatívne najlepší, iba s rozdielom mínus 0,14. Ale rok 2010 už bol mínus 1,77, tento rok mínus 2,08, no a podľa štatistického úradu a národnej banky nás čaká na budúci rok rozdiel až mínus 2,47. Teda ďalší reálny prepad v neprospech slovenského vývozu o 25 percentuálnych bodov. Môžem vám k tomu ukázať aj tento graf. Bohužiaľ, sú to smutné čísla. Tie červené znamenajú slovenský dovoz, modré vývoz. Podľa, zhodneme sa na tom, že by to malo byť opačne, pretože určite by to prinieslo aj viac zdrojov do slovenskej ekonomiky. Toto je teda nebezpečný negatívny trend, ktorý by sme mali všetci zvrátiť, len, bohužiaľ, v rozpočte mi chýbajú vyčlenené prostriedky na takúto proaktívnu zahraničnú politiku. A chcem podotknúť, že v tejto súvislosti nie sme odkázaní len na dovoz energií. Predovšetkým, Slovensko nadštandardne má veľa zahraničného spotrebného tovaru, a čo je najsmutnejšie, a som rád, že na mieste predkladateľa sedí aj, teda v súčasnosti sedí minister pôdohospodárstva, bohužiaľ, máme najhoršiu bilanciu v spotrebe domácich slovenských produktov. Slovenská poľnohospodárska komora odhaduje, že klesáme až na 52 percent domácej spotreby. Zatiaľ čo napríklad Briti spotrebujú až 94 percent v Británii vyrobených poľnohospodárskych produktov. Takže je zrejmé, že pokiaľ máme takýto enormný a masívny dovoz nielen cudzieho spotrebného tovaru, ale aj potravín, tak je zrejmé, že sa nám nielen stenčujú naše rezervy, ale je to aj v neprospech rozpočtu ekonomiky Slovenska. A to už nehovorím o čiernych tovaroch z Číny, o ktorých takmer všetci rozprávajú, ale ako keby to nikto nevedel a nechcel riešiť.

    Teraz mi dovoľte po týchto pár poznámkach, kde som sa snažil aj naznačiť tie diery, ktoré by som očakával, že by vláda mohla riešiť, niektoré konkretizácie. Veľmi ma zaujalo vyčlenenie prostriedkov pre takzvané znevýhodnené skupiny. Určite, zhodneme sa na tom, že môžu tu byť nejaké znevýhodnené skupiny, neviem, či objektívne alebo subjektívne. Ale v čase, v čase krízy, keď sa všade škrtá, myslím si, že je na mieste sa pozrieť aj na tento segment spoločnosti.

    Na tvorbu, implementáciu politík úradu vlády ide celkovo 39,76 milióna eur, v čom sú ixkrát zahrnuté napríklad potreby rómskej komunity či menšinová politika kultúrna alebo tanečné divadlo, hoci je tu aj samostatná kapitola 06P0904 Menšinová kultúrna politika s vyčleneným objemom štyri a pol milióna eur. Navyše, v ďalšej kapitole 06P0901 Ľudské práva a boj proti diskriminácii a internetový dialóg, vidíte tuto opäť, toto je jedna kapitola. Ľudské práva, diskriminácia, internetový dialóg

  • Správ. interetický dialóg - pozn. jaz. red.

  • . Ide o zvláštne zmiešanie v rozpočtovom mixéri, na ktorý sa však vyčlenilo opäť takmer dva a pol milióna eur. Čo na to povedať? No zdá sa, že niektorým skupinám obyvateľstva aj v čase krízy sa žije veľmi dobre a majú zabezpečený dostatočný počet zdrojov. V školstve napríklad, v programe AA 301 a AA 03, Podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími programami a s podprogramom Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít je vyčlenených 19,29 milióna eur. V rezorte sociálnych vecí a rodiny v sekcii 07C08 Podpora sociálnej inklúzie a v nadväznosti na marginalizované, opäť, rómske komunity, viac ako 2 milióny eur, plus, samozrejme, musíme tam zarátať aj výdavky zo zdrojov Európskej únie, spolu 13,5 milióna eur. Ďalšie určené kapitoly na zamestnanosť, vzdelanosť, rovnosť a kultúru týchto komunít, viac ako 35 miliónov eur. To sú naozaj zvláštne čísla v kontexte aj faktu, že každoročne ide na tieto problémové skupiny množstvo financií, avšak všetci potom na konci roka skonštatujú, že výsledný efekt akoby sa niekde stratil. Zvláštnu kapitolu má, samozrejme, aj úrad vlády, kde opäť sa zabezpečujú prostriedky na podporu menšinovej kultúrnej politiky aj na riešenie problematiky rómskych komunít a tak ďalej. Čiže vidíme, že pomaly v, v piatich alebo šiestich kapitolách a rezortoch sú rozpoložkované v podstate tie isté, tie isté zámery. Pokles výdavkov pre úrad vlády o 30 percent v celkovej sume 17,4 milióna eur je však spôsobený znížením objemu prostriedkov na protipovodňovú ochranu, pričom objem osobných výdavkov pre úradníkov a pracovníkov na úrade vlády má len symbolický pokles o rozprávkový vlások 0,81 percenta. Inak povedané, vláda sa o svojich úradníkov na úrade vlády vie veľmi dobre postarať. Mínus 17,4 milióna na protipovodňové aktivity, na mzdy, platy a ďalšie ohodnotenia len mínus 0,81. Keď sme pri týchto mzdách, mimochodom, bolo by dobré, keby ste si pozreli, ako sú rozpočtované. Je tam k základnému platu ďalších šesť položiek, ktoré tvoria ďalších dodatočných 80 percent príjmu úradníkov na úrade vlády. To je naozaj zvláštny luxus. Pričom zo štatistík je zrejmé, že pani premiérka podpisuje tieto, tieto odmeny svojim ľuďom, ktorí zarábajú podstatne viac než tu sediaci páni poslanci. Ako úradníci, zdôrazňujem, úradníci vo vláde. Paradoxne, dávno po vstupe do Európskej únie nám narástla rozpočtová podkapitola úradu vlády pre komunikačné aktivity o Európskej únii o 11 percent. A pýtam sa načo? Nepotrebujeme skôr komunikačné aktivity o Slovensku v Európskej únii? Je smutné, že v podkapitole činnosti úradu vlády svieti pri položke Podpora športu a mládeže nula. A rovnako aj pri vedomostnej spoločnosti, zatiaľ čo na aktivity splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ako obyčajne už, zaznamenávame mierny nárast. Naozaj neviem prečo, aj keď tuším a rozumiem, z akého dôvodu museli rozpočtári spojiť dotácie pre rómsku komunitu, vidíme ďalšie vyčlenenie prostriedkov pre túto komunitu, s úplne odlišnou protidrogovou politikou. Toto je v jednom rozpočtovom balíku v sume 1,348 miliónov eur. Príbuzná oblasť ľudských práv, ale najmä národnostných menšín, je od roku 2011 zastrešovaná samostatným podporným programom v rámci štruktúry úradu vlády s celkovým medziročným navýšením plus 6,48 percenta. Opäť zvláštna anomália, ak si uvedomíme, v akých oblastiach, či je to zdravotníctvo alebo iné, iné oblasti, napríklad poľnohospodárstvo, zaznamenávajú pokles. Pričom je tu ešte samostatná kapitola menšinovej kultúry a politiky s obdivuhodným nárastom zo 650 tisíc eur, to je údaj z roku 2010, na 4 milióny v roku 2011 a ďalší kalkulovaný rast na 4,5 milióna v roku 2012. Chcem len upozorniť, že takzvaná "cieľová" znevýhodnených skupín má na svoju kultúru ešte ďalej vyčlenené samostatné špecifické prostriedky aj v rezorte ministerstva kultúry. Čo k tomu dodať? No, proste, niekto asi potrebuje nadštandardnú, nadštandardnú starostlivosť, len je naozaj otázne, že či by už nebolo vhodné prehodnotiť tieto, tieto politiky a zohľadňovať zodpovednosť a adresnosť vydávania týchto, týchto prostriedkov a aj odsledovať ich využiteľnosť, a najmä dlhodobé pôsobenie. Ale to budeme možno o tom hovoriť niekedy inokedy.

    Ďalší príklad, ktorý chcem zdôrazniť, pardon, je v rezorte pôdohospodárstva, kde sa síce kladie dôraz na zabezpečenie štandardu bezpečnosti potravín pre obyvateľstvo aj pôdohospodárov, ale chýba vízia podpory zdravých potravín. Teda myslím na báze výživovej kvality, nielen bázického eliminovania škodlivín, pán minister. A toto by sa malo diať v súčinnosti s ďalšími rezortmi školstva a zdravotníctva. Ďalej podporujeme síce zabezpečovanie princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ale opäť, paradoxne, v čase krízy neriešime podporu domácej slovenskej agroprodukcie. Ja som už hovoril tie čísla. Oni sa rozchádzajú, ale jednoznačne, ak je to tesne nad 50 percent, a keby to bolo aj možno nad 60 percent, sme hlboko pod priemerom Európskej únie. Pričom takto laxne by sa nijaký štát nemal správať k najvýnosnejšiemu výrobnému prostriedku, ktorým je pôda a dopestovanie potravín. Pretože po rôznych variantoch krízy, či to bola najskôr hypotekárna, potom finančná, teraz dlhová, určite príde kríza potravinová, pán minister. A na toto, bohužiaľ, Slovensko, zdá sa, nemyslí. Európska komisia chce v budúcom roku znížiť objem prostriedkov, ktoré členské štáty doplácajú svojim farmárom vo forme národného dodatku. Fajn.

    Komisia predložila členským krajinám dokument, v ktorom navrhuje krátiť však národné poplatky k priamym platbám až o 14 percent. Návrh Európskej komisie však opäť najviac postihne zrejme Slovensko, predovšetkým stredné a veľké podniky, ktorých je na Slovensku 2500. Žiaľ, toto je aj bremeno z prístupových rokovaní v tejto oblasti v roku 2003, ale sú príležitosti, akým spôsobom si jednoducho vybrať a vylobovať viac, ale to už je vecou konkrétnych ministrov a vlády, či toto považujú za svoju prioritu alebo nie. Pán minister tu sediaci, Simon, vyrokoval síce 18 mil. eur, pokiaľ sa nemýlim, ale bolo to z možných 40 mil., a toto sa presunulo do kategórie štátnej pomoci farmárom. Čiže keď si len porovnáme 18 mil., čo je vlastne vyrovnávacia platba z Európskej únie, napr. s rokom 2007, 18 a 147 mil., vidíme, k akému poklesu opäť došlo, a bude to mať, samozrejme, vyvolá to tlak na, na rast cien potravín, ktoré už tak či tak tvoria v spotrebnom koši priemerného Slováka nadštandard, než je v okolitých štátoch Európskej únie, a to už nehovoríme o tom, že máme 20-percentnú DPH na potraviny, zatiaľ čo väčšina štátov sa pohybuje v priemere okolo deviatich percent.

    Dovoľte, aby som sa ešte pristavil pri, pri kultúre, pretože som členom výboru pre kultúru a médiá a jeho podpredseda. Na prvý pohľad môžeme súhlasiť a oceniť, že v tejto, v tejto, v tomto rezorte došlo k navýšeniu rozpočtu, ale je tam, samozrejme, to ale, ja hneď vysvetlím, aj to oceňujem, že v návrhu pre Maticu slovenskú rozpočet saturuje tú istú výšku v priemere jedna celá, pokiaľ sa nemýlim, štyridsaťdeväť mil. eur. Keď si pozrieme tabuľky, tak index rokov 2012 a '11 v sekcii program a podprogram sa pohybuje v rozmedzí 0,9 až 1,2. Čo však neprimerane vyskočí, sú výdavky určené v kapitole 08T01 Koncepcia kultúrnej politiky, riadenie a koordinácia programov a výdavky aparátu. Tu je index až 2,3, jednoducho, toto je neprehliadnuteľné a znamená medziročný skok z 12,83 až na 30 mil. eur, opakujem na koncepcie, na riadenie a výdavky aparátu. Nepoznám opotrebovanosť vozového parku ministerstva ani jeho inštitúcií rezortných, ale vyčleniť na nákup dopravných prostriedkov 1,5 mil. eur a na prezentáciu kultúry, opäť predpokladám s dodatkom mojím, že slovenskej kultúry, lebo tam to nie je, len 1 mil. eur, dvíha obočie asi každému normálnemu, ktorý si síce uvedomuje, že sme v čase krízy, ale ja by som osobne skôr dal tých 1,5 mil. na prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí a na prilákanie investorov a možno aj turistov na Slovensku, ako na nákup dopravných prostriedkov. Aj keď nepochybne projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice je pre Slovensko významný a všetci oceňujeme a tešíme sa, že Košice to dosiahli a v roku 2013 budú takýmto spôsobom v kultúrnej sfére reprezentovať Slovenskú republiku, otázne však je vyčlenenie finančných prostriedkov na tento projekt. Rozpočtové zaradenie na základe uznesenia vlády medzi grantový a dotačný systém považujem za ďalšiu ranu pre pôvodnú slovenskú tvorbu, tvorcov a vôbec novonastavený dotačný systém, ktorý markantne uberie tvorcom vzhľadom na to, že vláda nenašla inú rozpočtovú kapitolu pre projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice. Je to však klasicky vybojovaný rezortný rozpočet v kombinácii s nevyhnutnými výdavkami, pretože na ďalší rok 2013 je pre rezort kultúry už plánovaný schodok mínus 21 mil. eur a v porovnaní s budúcoročným navýšením plus 13,98 mil. eur. Takže vidíme, že na budúci rok síce takmer 14 hore, ale ďalší rok mínus 21, čiže celkový mínus viac ako 7 mil. eur.

    Páni a dámy, ešte sa dotknem v krátkosti zdravotníctva, aj keď to nie je moja oblasť, a pokiaľ bude čas, myslím, že vystúpi aj kolega Štefan Zelník, ale viete, že SNS medializovala problematiku rozpočtu práve vo vzťahu k rezortu zdravotníctva, a ako vidíme, bolo to ešte pred krízou v zdravotníctve, ktorá teraz je najvypuklejšia, a požadovali sme navýšenie odvodov poistencov štátu na 5 percent, čo je podľa nás systémové riešenie, pretože tie problémy v zdravotníctve, ktoré sú, evidentne si budú vyžadovať ďalšie dodatočné zdroje. Jednoducho, budúca vláda bude musieť nájsť, či už na krytie platov alebo lekárov alebo dodatočnú sanáciu, ako sa ukázalo, v rezorte sú, sú ďalšie značné, značné dlhy. A nevieme, prečo sa tvorcovia rozpočtu nezaujímali o systémovejš prístup, ktorý by jasne garantoval, že za tohto statusu sú vyčlenené prostriedky do poisťovní, ktoré môžu, a pri istej, nielen džentlmenskej, ale naozaj férovej dohode, zabezpečiť potom potreby rezortu už bez toho, že by si rezort pýtal, pýtal dodatočné, dodatočné zdroje.

    Všetci uvažujeme, že kde asi zobrať dodatočné zdroje, pokiaľ, aby sme nehovorili len o výdavkovej časti, aby to nebolo, že, áno, že však opozícia vypráva, ale nehovorí a nedáva návrhy, kde zobrať nejaké zdroje, ktoré by sa mohli naliať do rozpočtu. Nedávno, teda práve, myslím, tento týždeň sme sa dozvedeli, že našli sa nejaké mimoriadne dividendy z energetického podniku, ktoré budú odvedené, myslím, z energetickej rozvodnej sústavy do štátneho rozpočtu. Je zaujímavé, že sa to deje ako mimoriadny akt, a je zaujímavé, že práve vtedy, keď tie diery sú najväčšie, tak sa zrazu ozvú prevádzkovatelia monopolných sietí alebo energonosičov a sú ochotní ten chĺpok pustiť do štátneho rozpočtu. Ja však uvediem príklad iného energetického giganta, Slovenský plynárenský priemysel. V rokoch 2007 až 2010, to sú údaje ešte z našej vlády, predstavoval zisk po zdanení takmer 74 mld. korún, ospravedlňujem sa, budem hovoriť v korunách, lebo hovorím od roku 2007. Čiže, lepšie povedané, pardon, za rovnaké obdobie si však nadnárodní akcionári nechali vyplatiť dividendy vo výške 117,5 mld. korún. Dividendy teda, vážené dámy a páni, prevýšili zisk o 43,5 mld. korún, čo znamená, že akcionárom boli vyplatené dividendy vyššie ako samotný zisk o 58,8 percenta. Čiže priemerný ročný zisk za uvedené obdobie bol 18,5 mld., ale priemerná hodnota vyplatených dividend, ktorá išla - Francúzsko a Nemecko, 29,38 mld. Čo k tomu dodať? Nevidíte, že tu nám utekajú zdroje? Len všetci sa boja to riešiť systémovým opatrením. Ale taká bola asi privatizačná zmluva, také boli asi politické dohody pri odovzdávaní energetických tepien Slovenska zahraničným nadnárodným monopolom. Bohužiaľ, aj keď sa už raz spraví chyba, mali sme a máme teraz možnosť to napraviť. Je tu implementácia tretieho energetického balíčka Európskej únie. A čo sa stalo? Namiesto toho, aby sme si reštrukturalizovali slovenskú energoekonomiku a napr. v prípade SPP prijali model ITO, čiže Independent Transmission Operation

  • Správ. Independent Transmission Operator - pozn. jaz. red.

  • , pardon, tento sme vlastne uprednostnili namiesto modelu Ownership Unbundling. Už som počul, že niektorí koaliční poslanci sú znepokojení, keď sa dozvedeli číslo, o ktoré opäť bude ukrátený slovenský rozpočet, ak toto schválime v druhom čítaní, pretože máme tu dva zákony o energetike, podľa terajších predpokladov bude to znamenať minimálne mínus 10 až 50 mil. eur. Ale prosím, výpredaj slovenskej energetiky pokračuje ďalej. Takže, dámy a páni, pokiaľ hovoríme, že kde vziať dodatočné zdroje do rozpočtu Slovenskej republiky, tak Slovenská národná strana hovorí, nech sa páči, páni a dámy z vlády, pozrite sa na energetické podniky, pozrite sa, aký je objem vývozu zdrojov zo Slovenska, pozrite sa, čo sa na Slovensku zdaňuje, a nájdite, nájdite tú zodpovednosť, o ktorej hovoríte, a môžete nájsť zdroje. Bohužiaľ, v tomto rozpočte sa to nerieši, ani sa to zrejme nedá, ono sa to, treba riešiť zákonmi, toto je síce zákon roka, ale podľa mňa, oveľa podstatnejšie je, aby sme v tejto súvislosti hovorili aj o výkonových riešeniach cez zákonodarné predpoklady, akým spôsobom si môžeme riešiť ekonomiku. Pretože inak, obávam sa, to je posledná vec, o ktorej chcem hovoriť, a to je rozpočtové provizórium. Už tu niektorí predrečníci naznačili, a nie je to opäť vinou opozície, vládna koalícia má silnú disponujúcu väčšinu, ale viacerí už analytici upozorňujú na riziko rozpočtového provizória, ktoré môže predražiť tento náš štátny rozpočet a vlastne aj vyrobiť ešte väčšiu sekeru, než, než plánovaná je, pretože nepodarilo sa nám najnovšie predať dlhopisy na aukcii, museli sme ich stiahnuť a istá ratingová agentúra už 14. októbra nám pohrozila zhoršením ratingu a dokonca, paradoxne sa môžeme dostať do skupiny, ako je Poľsko, hoci to má o dva stupne horší rating, ako je Slovensko.

    Dámy a páni, myslím že toto je najvážnejšia otázka, ktorú budete musieť riešiť, vážené dámy a páni z vládnej koalície, aby cez rozpočtové provizórium sa Slovensko nedostalo do ešte väčších problémov, než v akých je.

    Ja vám k tomu úprimne želám veľa odvahy a Pán Boh nech žehná Slovensku.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Záhumenský, pán poslanec Somogyi, pán poslanec Fronc, pán poslanec Zelník. Celkom štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Skôr, ako dám slovo pánovi poslancovi Záhumenskému, chcem informovať, že po skončení faktických poznámok sa prihlásil o slovo pán navrhovateľ.

    Takže teraz má slovo pán poslanec Marian Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem oceniť, pán poslanec Rafaj, že si si všimol vlastne v štátnom rozpočte aj kapitolu poľnohospodárstva, ktorá je skutočne najviac poddimenzovaná za všetky roky dozadu, keď národný doplatok predstavoval len 18 mil. eur. Kým v tomto roku je pre poľnohospodárov vyčlenených 40,5 mil. eur a za predchádzajúcej vlády to bolo vždycky viacej ako 60 mil. eur. To znamená, že, že národný doplatok bude zhoršovať východziu pozíciu, lebo chcem zdôrazniť, že nie je dôležitá ani veľkosť objemu prostriedkov, ktoré dostanú poľnohospodári, ale dôležitá je ich konkurenčná schopnosť oproti okolitým krajinám. A práve tým, že sa znižuje stále rozpočet pre slovenských poľnohospodárov, tak sa stávajú viac nekonkurencieschopní oproti okoliu, a to vlastne spôsobuje aj ten hlboký prepad poľnohospodárstva, ktorého sme svedkami. To isté môžem povedať o štátnej pomoci, kým tento rok je do štátnej pomoci vyčlenených len 10 mil. eur, v minulom roku, to bolo na, na rok 2011 to bolo 18 mil. eur, čiže opäť sme v tom poddimenzovaní, v ktorom sme, a je to dôsledok postoja pravicovej vlády, ktorá nie je schopná riešiť len otázky poľnohospodárstva, ale ako vnímame, celej ekonomiky. Tento zlepenec, ktorý sa dal dohromady preto, aby sa nejakým spôsobom ujal moci, ukázal, že za rok aj čosi nebol schopný nijakým spôsobom riešiť otázky ekonomiky. A nedá mi ešte vo svojom vystúpení reagovať na to, čo si povedal ohľadne odštátnenia energetických monopolov ako sú SPP a Slovenské elektrárne. Ctené dámy a páni, táto privatizácia sa nedá nijako inak nazvať ako vlastizradou Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša vo vzťahu ku všetkým občanom a ja verím, že už všetci občania došli na to, že privatizácia SPP a elektrární je skutočne vlastizradou a že im to raz spočítajú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Rafaj. História sa opakuje. Pred viac ako rokom ste mali zhruba polhodinové expozé k programovému vyhláseniu vlády, špeciálne ku kapitole menšinových práv. Ani vtedy nikto nesedel v laviciach strany MOST-HÍD, takisto ako aj teraz sú prázdne lavice tejto strany, pričom sa dalo naisto predpovedať, že vaše vystúpenie bude zamerané vo veľkej miere na právne postavenie alebo teraz na financovanie menšinovej kultúry a školstva. Takže znova ostáva na mne, aj keď nechtiac, aby som k vášmu vystúpeniu sa vyjadril. Samozrejme, minister Simon je v sále, predpokladám, že po mojom tomto vystúpení svoje vystúpenie urobí v rozprave. Veľmi sa čudujem, že ste sa znova pustili do kritiky týchto výdavkov, ale teší ma, že dĺžka týchto pasáži sa už skrátila. Strata času sa takto premietne do úspory elektrickej energie. Prekvapuje ma však, že váš záujem o národnostné menšiny sa zastavil pri maďarskej menšine a znova ste sa nevenovali rozpočtu úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Samozrejme, ak ste doteraz súhlasili s uspávacou činnosťou tohto úradu, nečudujem sa, že prejavujete takýto nezáujem.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Martin Fronc je ďalej prihlásený s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Rafaj, takpovediac zanariekali ste nad kapitolou školstva a ja s vami v zásade súhlasím, že to školstvo, tak ako aj v minulosti, má málo peňazí. Akurát si myslím, že štyri roky ste ho mali v rukách, a pre navýšenie rozpočtu ste neurobili nič. Naozaj nič. Ja vám môžem pripomenúť, že v roku 2006 bola navýšená kapitola, keď som odchádzal, školstva o 4,2 miliardy korún. A druhú vec, ktorú by som si veľmi rád nechal vysvetliť, vraveli ste, že SPP dividendy, takto, že zisk bol za to obdobie okolo 70 miliárd, a vyplatili si dividendy vyše 100 miliárd, teda navyše, a že to všetko odišlo kdesi, ukázali ste kdesi na západ. No, to by som rád pochopil, že ako to je možné, pretože pokiaľ viem, 51-percentným akcionárom je slovenský štát, a teda dividendy a akcie sú všetky rovnaké. To znamená, že príslušnú čiastku musel dostať z tých dividend štát.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Slovenská národná strana opakovane upozorňuje na nedofinancovanie rezortu zdravotníctva. Minister zdravotníctva už dal pokyn riaditeľom, aby lekárom zvýšili platy. Chcem znova zdôrazniť, že bez adekvátneho navýšenia zdrojov do zdravotných poisťovní to bude mať za následok rýchlejšie, razantnejšie vytváranie dlhu, čo po voľbách môže vyústiť do všeobecného kolapsu zdravotníctva. Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, aby som prečítal vyhlásenie asociácie nemocníc z dnešného dňa.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort Milan, podpredseda NR SR

    Pán kolega, len vás chcem upozorniť, že máte reagovať na predrečníka vo faktickej poznámke.

  • Ja reagujem na otázku zdravotníctva, o ktorej hovoril pán kolega. Čiže chcem ho len doplniť. Asociácia nemocníc Slovenska sa kvôli pretrvávajúcim pochybnostiam o dostatočnosti finančného krytia navýšenia miezd lekárov a sestier zo zdrojov zdravotných poisťovní opakovane a naliehavo obracia na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s požiadavkou na úpravu návrhu štátneho rozpočtu a zvýšenia platby za poistencov štátu pre rok 2012. Navýšenie finančných zdrojov minimálne o 100 miliónov eur pre zdravotníctvo by garantovalo finančné krytie navýšenia miezd lekárov a sestier a rozsah zdravotnej starostlivosti na úrovni roku 2011. Nedostatočné navýšenie finančných zdrojov pre lôžkové zdravotnícke zariadenia združené v Asociácii nemocníc Slovenska spôsobí zhoršenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ďalšiu nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov vrátane lekárov a sestier a v konečnom dôsledku kolapsom týchto nemocníc. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vyhlásenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a plne to korešponduje s tým, čo hovoril pán kolega Rafaj.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať teraz bude pán poslanec Rafaj.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Záhumenskému, že doplnil veci alebo argumenty k tak závažnej téme, ako je zabezpečenie konkurencieschopnosti slovenského pôdohospodárstva a aj potravinovej bezpečnosti Slovenska, ktorá nám úprimne leží na srdci. Pánovi poslancovi Somogyimu, aj som predpokladal, že, pán kolega, zareagujete ako, ako takmer vždy na moje, moje vystúpenie. Len, chcel by som vás doplniť, nehovoril som len o maďarskej menšine, ak ste si všimli, podstatne som kritizoval vynakladané prostriedky pre tzv. znevýhodnené marginalizované skupiny, čím sa myslí rómska menšina. Pretože príliš veľa zdrojov ide na riešenie tejto problematiky, ale všetci sa pýtajú, s akým efektom? Ja som som zatiaľ účinný efekt vzhľadom k zdrojom, ktoré sa tam nalievajú a v čase krízy, nevidel. Ak ma presvedčíte, že sú účelné, tak prosím, zmením svoj názor. Ale zatiaľ ma nikto nepresvedčil, a väčšina ľudí na Slovensku je presvedčená, že tieto peniaze nie sú efektívne vynakladané. Pokiaľ ste mali starosť o Úrad zahraničných Slovákov, tak práve ja a SNS sme kritizovali činnosť úradu, ktorý, bohužiaľ, neriadi pani premiérka, ako to bolo v minulosti alebo niektorý z podpredsedov, ale len úradník, pán Nižňanský. K pánovi Froncovi na záver, prečo teda, keď hovoríme o dividendách, iný, iný štátny majoritný vlastník Deutsche Telekom v podniku Slovak Telekom tretíkrát po sebe odmietol vyplatiť dividendy vo výške 128 miliónov eur? Nech sa páči, tlačte, zavolajte pani Merkelovej a máte pol, pol miliardy v rozpočte. Takto sa správajú zahraniční akcionári voči Slovensku. Bohužiaľ, je to pravda.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán minister Simon ako navrhovateľ.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keďže tu sedím za navrhovateľa a pán Rafaj sa dosť podstatne zaujímal o kapitolu ministerstva pôdohospodárstva, ktorá spadá kdesi do portfólia, ktorú zastupujem vo vláde ja, dovoľte, aby som sa vyjadril trošku meritórnejšie. Nesmierne ma teší, že aj Slovenská národná strana začína venovať pozornosť aj problematike pôdohospodárstva. Vážený pán Rafaj, keď ste nastupovali do vlády spolu s politickou stranou SMER, tak zahraničná obchodná bilancia, saldo agropotravinárskych komodít v roku 2005 bola na úrovni mínus 540 miliónov euro. Keď ste odovzdávali vládu tejto vláde Ivety Radičovej, tak v roku 2010 toto saldo už bolo na úrovni mínus 996 miliónov. Na dvojnásobnej úrovni. Je to jasný dôkaz, ako ste kládli prioritu na to, aby ste obhajovali slovenských výrobcov a slovenských producentov a ako ste bezbreho pustili na náš trh dovoz takýmto rapídnym spôsobom. Podpora domácich produktov. Chcel by som vám pripomenúť, že ešte v roku 2004 bol spustený program Značka kvality, ktorá podporuje len výrobcov a výrobky, ktoré boli minimálne zo 75 percent vyrobené na území Slovenskej republiky, alebo pochádzajú z tohto produktu. Predchádzajúca vláda dosť výrazne a dosť značne obmedzila podporu do týchto oblastí, ale taktiež by som vyzdvihol aj skutočnosť, že obmedzenia, ktoré predchádzajúca vláda, alebo rušenia, ktoré zaviedla, spôsobilo stratu pracovných miest v pôdohospodárstve. Či už to bolo rušenie podpory na rajčiaky, obmedzenia pre cukor alebo likvidáciu cukrovaru v Dunajskej Strede alebo rušením mäsokombinátov a spracovateľského priemyslu na Slovensku počas predchádzajúcich štyroch rokov, i keď je to zakryté pod rúškom koncentrácie. Je dnes faktom, že všetky opatrenia, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom období, umožnili týmto subjektom, spracovateľom, aby dovážali tovar zo zahraničia a nemuseli nakúpiť priamo od slovenských výrobcov. Kým v predchádzajúcom období mali podmienku minimálne piatich rokov, že musia nakúpiť od slovenských prvovýrobcov, túto podmienku už predchádzajúca vláda pri pridelení niekoľkomiliónových dotácií pre tieto spriaznené firmy už neuvádzala. Vďaka tomu dnes máme takú produkciu poľnohospodárskej produkcie na nízkej úrovni, akú máme. Nedá mi, aby som nepripomenul, že bezbreho predchádzajúca vláda rozdelila obrovské peniaze pre vybrané veľké firmy, je ich 990, ktoré vyčerpali všetky peniaze cez 10 miliárd korún na obnovu a reštrukturalizáciu svojich firiem. Nakúpili prevažnú časť techniky, a tým pádom zamestnávajú menej pracovníkov, ale zamerali sa nie na oblasti, ktoré by vytvárali ďalšiu pridanú hodnotu. Napriek tomu ale musím povedať, že za toto obdobie, čo je vláda Ivety Radičovej, sme prijali množstvo takých opatrení, ktoré smerujú k náprave. Jedným z najvýraznejších, faktov k tomu, že dochádza k tej náprave, je skutočnosť, keď porovnám pokles salda zahraničnej obchodnej bilancie agropotravinárskych komodít za prvých 10 mesiacov minulého roku a prvých 10 mesiacov tohto roku. Sme na tom oproti minulému roku lepšie o 164 miliónov euro. Toto je jasný dôkaz o tom, ako pristupuje táto vláda k ochrane slovenských výrobkov a slovenskej, slovenského trhu a slovenských, poľnohospodárskeho priestoru. Teraz k podpore. Vyzdvihli ste, že na doplatky k priamym platbám máme 18 miliónov eur. Áno, je treba šetriť všade a je len málo rezortov, kde si vláda musela povedať, že musíme dať viac. Jedným z týchto rezortov je aj zdravotníctvo. Napriek tomu musím povedať, že poľnohospodári dostanú 18 miliónov doplatkov, ktoré sú určené alebo sú smerované na podporu veľkých dobytčích jednotiek, teda živočíšnej výroby, ktorá je previazaná na počet pracovných príležitostí. Ale ste opomenuli, že takisto máme program, dva milióny euro, na podporu predaja konečnému spotrebiteľovi a vytváranie pracovných príležitostí na vidieku, a to z toho dôvodu, že sme si urobili poriadnu analýzu, čo sme tu v skutočnosti zdedili. A zdedili sme mínus 996 miliónov zahraničného obchodného salda od predchádzajúcej vlády. Keď sme si urobili aj analýzu, čo to znamená z hľadiska počtu pracovných príležitostí, čo dovážame a by sme nemuseli dovážať, tak sme zrazu zistili, že dovážame z Poľska, Španielska, z Číny a z celého sveta prácu 15 tisíc zamestnancov, ktorí dnes sú na úradoch práce, a mohli by byť zamestnaní práve na slovenskom vidieku. Teší ma váš záujem, len by som bol nesmierne rád, keby ste si uplatnili aj patričnú sebareflexiu, že kto môže skutočne za tento skutočný stav. A chcem vás ubezpečiť, že ja, ale aj vláda veľmi dobre si uvedomuje hodnotu aj potravinovej bezpečnosti. Vieme, že vytvárame zásoby na niekoľko dní, teda 90 dní, energie či ropy, ale pri potravinách, keby sme nevedeli cestovať, tak nemáme zásobu ani na 10 dní. A to je dôvod, že pôdohospodárstvo a potravinársky priemysel nemá čo produkovať, a práve preto vláda prijala nariadenie vlády, aby umožnila lepší prístup našich farmárov priamo konečnému spotrebiteľovi, platné od 1. novembra tohto roku a ešte v tomto roku spustí ministerstvo podpornú aktivitu, teda zo štrukturálnych fondov Európskej únie z plánu rozvoja vidieka na podporu rozbehnutia týchto malých predajní alebo z pracovní, kde môžu spracovať svoju vlastnú produkciu a ponúkať v reštauráciách tam, kde je o to záujem, tým aby sme obišli dovozcov, obchodníkov a ďalších, aby sme pomohli a chránili viac trh. Lebo, keď každý farmár bude dodávať svojmu okoliu a bude ho zásobovať, tak títo ľudia už nebudú nakupovať v hypermarketoch a supermarketoch to, čo je mnohokrát dovezené, a za akých podmienok, k tomu sa ďalej, nechcem ďalej vyjadriť. Takže chápem, že by bolo treba dať viac do pôdohospodárstva. Je pravdou aj to, čo povedal pán Záhumenský, že dávali viac, ale je pravdou aj skutočnosť, že v tom období bolo možné zo strany Slovenskej republiky doplácať ešte viac. Pretože k pravde patrí, že keď bolo možné doplácať 30 percent, tak vláda Roberta Fica doplatila len 20. To znamená, že tá úroveň zostáva stabilizovaná a zostáva na približne tej istej úrovni, čo minulý rok. Keď chceme chrániť slovenské poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, tak musíme zmeniť celý ten systém a celý ten prístup aj v rámci Európskej únie. A na tom v súčasnosti v plnej miere pracujme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, faktické poznámky evidujem štyri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. V poradí pán poslanec Záhumenský, Košútová, Somogyi, Rafaj budete teraz dostávať slovo.

    Prvé slovo má pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade chcem uviesť na pravú mieru nepravdu, ktorá odznela vo vystúpení ministra pôdohospodárstva, že pokiaľ bol SMER vo vláde, doplácal, nedoplácal plnú výšku priamych platieb. Za tri roky vládnutia strany SMER boli priame platby doplatené do plnej výšky, akurát v krízovom roku 2009, keď bol hlboký prepad svetovej európskej ekonomiky, bol doplatok iba na úrovni 20 percent. To je pravda, ktorá je, inak boli plné platby doplatené v každom jednom roku a takisto, takisto štátna pomoc bola na neporovnateľne inej úrovni, ako bola navrhovaná a ako bola aj schválená za predchádzajúcich Dzurindových vlád a ako je navrhovaná dnes. To je, to je prvá poznámka. Druhá poznámka, práve v najväčšej kríze mlieka, akú dnes obhajujete, VDJ, čo ma teší, lebo to je salto mortale vo vašom myslení, za vaše štyri roky pôsobenia v rezorte ste tento sektor likvidovali, a keď vás chovatelia vyzývali, keď som ja zorganizoval konferenciu chovateľov, a kde sme vás presviedčali o tom, aby boli podporené veľké dobytčie jednotky, tak ste chovateľov zavádzali, že to nie je možné z hľadiska Bruselu, že Brusel zakazuje, že Slovensko nemôže dávať na VDJ peniaze. V predvolebnej kampani ste povedali, že mohol dávať minule, ale teraz už nemôže. Prišla vláda Roberta Fica a dala peniaze na VDJ, to bola jediná záchrana, že tu ešte nejaký dobytok máme, že tu ešte mlieko máme, lebo keby neboli zavedené veľké dobytčie jednotky, tak si dovolím povedať, že dnes na Slovensku nechováme žiadne dojnice. Dojnice, ktoré zamestnávajú najviac ľudí na vidieku, a to, že dnes to obhajujete a hovoríte, že áno, toto je cesta, kadiaľ treba ísť, bohužiaľ, prišli ste na to až pod tlakom skutočnosti, že pokiaľ budete podporovať nič, čoho ste vy práve autorom, tak asi slovenský vidiek bude chátrať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Magda Košútová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán minister, som veľmi rada, že si konečne uvedomujeme, že dovážame prácu 15 tisíc zamestnancov, ako ste pred chvíľou povedali, a že si uvedomujeme aj to, že máme potraviny na desať dní. Ja si veľmi dobre pamätám obdobie od roku 2000, keď poľnohospodári žiadali pomoc a žiadali, aby sa do poľnohospodárstva dostalo viac finančných prostriedkov, a keď pán súčasný minister financií považoval poľnohospodárstvo za čiernu dieru a za požieračov financií štátnych. Za predchádzajúcej vlády Roberta Fica bolo poľnohospodárstvo prioritou, aj sa snažili, bola snaha dostať do poľnohospodárstva čo najviac finančných prostriedkov. Poľnohospodári boli potláčaní a situácia, ktorá je teraz na slovenskom vidieku, je katastrofálna. Katastrofálna je aj v tom, ako vyzerá krajina, keď sa prejdete od Zvolena do, hore na východ, tak vidíte samé karanténne buriny. Som zvedavá, ako sa s týmto naša krajina vysporiada.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Szilárd Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister Simon, teší ma vaše vystúpenie. Reagovali ste na pasáže pána Rafaja z okruhu pôdohospodárskych a potravinárskych tém a menšinovú tému ste nechali bokom. Váš postoj sa rovná predstavám strany Sloboda a Solidarita, nakoľko tvrdíme, že zlepšenie hospodárskej situácie občana je najlepším liekom proti národnostnému extrémizmu. Veríme tomu, že ak občan je na tom finančne lepšie, je oveľa menej náklonný k provokáciám.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafael Rafaj je posledný prihlásený s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi rád zareagujem na pána ministra, aj odpoviem možno na niektoré otázky. Je prirodzené, že Slovenskú národnú stranu musí zaujímať pôda, pretože pôda je dar, ktorý sme získali od Boha a vybojovali generáciami našich predkov, tých 49 tisíc kilometrov štvorcových integrovaného územia Slovenskej republiky. A hovoríme to napriek tomu, že pôda s najvyššou bonitou, teda kvalitou je práve na južnom Slovensku, kde žije asi najväčšia, najväčší elektorát strany, ktorú zastupuje pán minister Simon, pán Somogyi, ak môžem trošku odbočiť, aj keby som v tomto smere nemal. Nedostal som však odpoveď, pán minister, ako chcete riešiť zvýšenie domácej spotreby domácich potravín? Ako chcete systémovými opatreniami riešiť nadštandardný dovoz cudzích potravín? Je všeobecne známe, že som zástancom, aj aktívne sa zdravo stravujem. Mnoho ľudí, najmä mladých moderných ľudí, dnes zaujíma otázka kvality potravín, aby si mohli vyberať, a nehovorím len o biovýrobkoch, hovorím o nutnosti konzumovať potraviny predovšetkým z miesta, kde človek žije. Nie, nie tie, ktoré sú dovážané. Mňa trápi, že keď si chcem v lete kúpiť mrkvu, tak zisťujem, že ponuka je z Talianska alebo z Českej republiky, ale slovenskú mrkvu som v konkrétnom obchodnom reťazci nenašiel. Toto sú veci, ktoré, na ktoré som od vás zatiaľ nedostal odpoveď.

  • Pán minister Simon bude teraz reagovať na faktické poznámky, ktoré odzneli voči jeho vystúpeniu v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Záhumenský, nie je to prevrat v mojom myslení. Len nemôžme robiť z poľnohospodárov pokusných králikov, ale treba, aby ste si uvedomili, že váš krok, ktorým ste zaviedli podporu mlieka, ktoré sa nevyprodukuje na Slovensku, precedens na to, že podporujeme alebo produkcia mlieka klesla najviac od doby, keď ste zaviedli. Ale taktiež by som v pohode mohol spomenúť aj zmenu pravidiel na poskytovanie tabaku, aby vaša spriaznená spoločnosť dostala viac dotácií. Ale taktiež musím povedať, že poskytovanie podpôr pre VDJ znamená aj ťarchu pre poľnohospodárov, ktorá je nevyčísliteľná z hľadiska prepojenia na krížové plnenie, ktoré si vy dnes ešte neuvedomujete, ale budúci rok a tie ďalšie roky farmári budú znášať následky, a to veľmi ťažko. Pani Košútová, my si uvedomujeme ten dovoz. A za predchádzajúcej vlády pôdohospodárstvo bolo prioritou vlády Roberta Fica. Preto mohli ísť peniaze vyhodené z technickej pomoci na Columbex, preto sme mohli rozdať firmy spriazneným a veľké megalomanské, a nepodporiť ani jednu poriadnu malú podporu, preto sa mohlo stať, že nárast dovozu agroobchodného salda bol dvojnásobný za vlády Roberta Fica. A pán Rafaj, v skutočnosti vám musím povedať, že možnože všetky karty nevyložíme, ale jedna z nich, keď medziročne za prvých desať mesiacov tohto roka a minulého roka zahraničné obchodné saldo kleslo o 168 miliónov eur, je dôkazom o tom, že my svoju prácu vykonávame tak, ako ju máme. A aby sme vytvorili ten priestor, aby ste si mohli kúpiť tú mrkvu slovenskú, tak tam sme vytvorili systém, ktorý platí od 1. novembra...

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Anton Marcinčin.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dnes rokujeme o zákone, ktorý má potvrdiť priority demokraticky zvolenej vlády a jej pripravenosť niesť zodpovednosť za Slovensko až do konca, aj keď skráteného, ale jej volebného obdobia. Pritom dôležitosť tohtoročného rozpočtu je vysoká, možno najvyššia od roku 1993, teda od vzniku Slovenskej republiky. Cieľom, cieľ každej vlády, zvyšovanie blahobytu občanov, je totiž tvrdo obmedzený nielen potrebou modernizácie a reštrukturalizácie domácej verejnej správy, ale dlhovou krízou, ktorá podľa vyjadrení medzinárodných inštitúcií bude najhlbšou krízou od druhej svetovej vojny a má trvať minimálne desať rokov. Takáto veľmi vážna situácia si vyžaduje nové riešenia, odbornosť, zodpovednosť, ale aj odvahu. Obávam sa, že predložený rozpočet neobsahuje ani nové riešenia, ani odbornosť, ani zodpovednosť, ani odvahu. Prečo? Popíšme si krátko naše očakávania na budúce roky. Dlhová kríza zvyšuje neurčitosť a riziko pre spotrebiteľov a investorov, a preto prví, keďže sa boja o prácu, tak odkladajú spotrebu, a investori, výrobcovia, vidia klesajúci dopyt v domácnostiach, vláda, a preto znižujú výrobu aj investície. Výsledkom je vyššia miera nezamestnanosti a menej zamestnaných, čiže nižšia miera zamestnanosti z hľadiska verejných financií, potom nižšie daňové príjmy, ale zároveň potreba vyšších výdavkov na zabezpečenie sociálneho pokoja. Dovoľte niekoľko čísel na dokumentáciu.

    Miera nezamestnanosti v roku 2010 bola v Nemecku 7,1 percenta, v Českej republike 7,3, na Slovensku 14,4 percenta. To sú údaje Eurostatu. Miera zamestnanosti, čiže zo 100 ľudí v aktívnom veku koľkí pracovali, vyjadrené v percentách. V Nemecku to bolo 71 percent, v Českej republike 65 percent, u nás necelých 59 percent. To sú údaje spred krízy, ktorá nás čaká. Miera zamestnanosti u absolventov 15 až 24 rokov, v Nemecku 46 percent, ale v Českej republike 25 percent, u nás 20 percent. To je možné číslo k očakávaným sociálnym nepokojom. Takáto miera nízkej, takáto nízka miera aktivity je na Slovensku napriek našim slávnym experimentom, napriek nízkym mzdám učiteľov, policajtov, hasičov, sestier aj lekárov, ktorým radíme, aby žili skromnejšie, najlepšie asi, ak sa vôbec nebudú starať o pozemské potreby, a budú sa venovať plne len svojmu povolaniu, vďaka ignorovaniu overených riešení z rozvinutých a bohatých ekonomík. Mimochodom, výška miezd sa dá veľmi ľahko medzinárodne porovnať, napríklad ako pomer mzdy k domácej produktivite práce a tam nijako nevychádza, že naše mzdy by boli vysoké. Skôr naopak, vychádza to, že ľudia, ktorí sú v súkromnej sfére, zarábajú dobre, ale platia nízke mzdy a očakávajú od tých nešťastníkov, ktorí pracujú v štátnej správe, že budú sa za nízke mzdy venovať svojmu povolaniu. V takejto situácii by podľa mnohých ekonómov, aj tých, ktorých naša vláda citovala od začiatku, mali vlády zvyšovať svoj dopyt dobre mierenými investíciami. Lenže kvôli dlhovej kríze musia vlády robiť presný opak, musia šetriť, znižovať výdavky a prijímať nové, veľmi tvrdé rozhodnutia, keď otázka pre Slovensko stojí, či chceme ďalej fungovať v Európskej únii a či chceme, aby fungovala Európska únia, alebo či chceme mať štáty pospájané bilaterálnymi zmluvami, a to druhé by v dnešnej globálnej ekonomike malo katastrofálne dôsledky pre Slovensko. Inak, ak ste čítali aj vyjadrenia dvojice Merkelová - Sarkozy, nikto nás do nového jadra eurozóny neprizýva. Nikto neráta s tým, že tam budeme, my môžeme chcieť, môžeme sa o to uchádzať, ale ak budeme vyhlasovať nejaké referendá, že láskavo teda pristúpime na nové podmienky, tak obávam sa, že takto otázka nestojí.

    Aká by mala byť reakcia štátneho rozpočtu na krízu? Podľa mojej mienky by mal ponúknuť najprv víziu a potom aj cestu na jej dosiahnutie. Bez zvýšenia zamestnanosti nemôžme mať nikdy zdravé verejné financie. Preto potrebujeme presmerovať financie do priorít, potrebujeme šikovné výdavky orientované na našu budúcnosť. Do zlepšovania kvality školstva, do infraštruktúr, a nielen fyzických, do hospodárskej diplomacie orientovanej na rozvíjajúce sa a rastúce trhy a do diverzifikácie nášho priemyslu a služieb. Preto potrebujeme splniť obmedzenia, dosiahnuť nízky deficit v budúcom roku a pripraviť podmienky, možno nie pre trojpercentný deficit v roku 2013, ale možno aj dvojpercentný deficit v roku 2013, pretože podmienky budú stále tvrdšie. Preto potrebujeme na prvom mieste vedieť pravdu. Slávna rovná daň nás priviedla do situácie, keď máme najnižšie verejné príjmy v Európe, a naše výdavky napriek

  • deficitnému hospodáreniu už nedokážu zabezpečiť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Páni kolegovia, poprosím o pokoj, no veď...

  • ... už nedokážu zabezpečiť podľa vyjadrení štátneho tajomníka pomaly ani základné fungovanie štátu.

    A opäť čísla. Verejné príjmy v roku 2010: Nemecko 44 percent HDP, Česká republika 39, priemer eurozóny 45 percent HDP, Slovensko 32 percent HDP. A s prognózou klesá ďalej, nižšie. Verejné výdavky, vďaka vysokým deficitom, totiž my si dnes ešte neuvedomujeme, aké nízke príjmy reálne máme, ale verejné výdavky boli 48 percent v Nemecku, v Českej republike 44, Slovensko 40. Štyridsať nie je veľa, ale ak pôjdeme na úroveň vyrovnaného rozpočtu, tak to znamená o štvrtinu nižšie výdavky, a pritom vieme, že už dnes máme problémy vôbec platiť naše členské do NATO. Nehovorím o iných oblastiach, o deficitoch zdedených z komunizmu, s ktorými sme ešte nepohli.

    Preto sa obávam, že sa stávame niečím, ako je latinskoamerický ostrov v Európe, keď štát prestáva zabezpečovať občanom základnú bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a základnú rovnosť v prístupe k službám a verejným statkom. Ak cieľom ministerstva je dosiahnuť určitú výšku deficitu, tak tvrdím, že cieľom má byť blahobyt, a nie splnenie rozpočtových obmedzení, lebo samozrejmou podmienkou blahobytu je aj splnenie rozpočtových obmedzení, ale to je len nevyhnutná, nie postačujúca podmienka na to, aby sme cieľ, ktorým je blahobyt mohli dosiahnuť. A to je potrebné na to, aby sa všetci, vrátane strednej vrstvy, na ktorú sa niektoré strany pred voľbami rady odvolávajú, mohli mať lepšie.

    Aký je teda rozpočet? Podľa môjho názoru sa rozpočet robil v znamení hesla "Urob si sám". Sám si definuj výdavky, sám si definuj príjmy, akoby, žiaľ, minister už bol rezignoval zo svojej funkcie. Rozpočet je predvolebný a podľa mojej mienky plný očakávania, že voliči nepotrebujú poznať pravdu, v akej ťažkej situácii sme. Naopak, majú byť balamutení a majú vytriezvieť až po voľbách. Je, samozrejme, nešťastím, že práve v dobe, keď sa zásadne mení tvar eurozóny a Európskej únie, my na Slovensku sme v konštantnom predvolebnom boji. Keď si všetky štáty uvedomujú potrebu konsolidácie, my deficit zvyšujeme, dokonca viac, ako tvrdíme. Príkladom je šetrenie na poistencoch štátu, ktorý vychádza z predpokladu, že budúci rok dieru za štát zaplátajú vyššie mzdy zamestnancov. Napriek tomu, že príde kríza, napriek tomu, že očakávame vyššiu nezamestnanosť, nižšiu zamestnanosť, a tým pádom viacerých poistencov štátu, my za poistencov štátu dávame menej, pretože to majú vykryť vyššie mzdy tých, ktorí budú ešte pracovať. Ak si niekto na Slovensku myslí, že platí odvody a tie pomôžu zdravotníctvu, nie je to pravda. Pomôže to len tomu, že štát zníži svoje platby za svojich poistencov. To naozaj teda neznie veľmi reálne, ale skôr predvolebne.

    Ak ministerstvo financií tvrdí, že pred voľbami nemôžeme robiť nepopulárne opatrenia a spokojne už teraz zvyšujeme deficit na rok 2013, a to nielen tým, že kvôli vyššiemu deficitu v budúcom roku my automaticky zvyšujeme aj výdavky na financovanie verejného dlhu pre rok 2013, ktorý už v súčasnosti je katastrofálne drahý, ak vôbec je ešte verejný dlh dostupný a keď je dostupný. Tvrdím, že takýto prístup je nezodpovedný. Pretože, kto je zodpovedný za Slovensko až do konca volebného obdobia, ak nie vláda? Vrátane ministerstva financií. Bola by to veľká obeť, očakávať toto od vlády a od ministerstva financií? Ale kto iný sa v danej situácii má za Slovensko obetovať? Má sa obetovať opozícia? Alebo nikto? Alebo sa máme snažiť o nejakú širšiu dohodu v záujme Slovenska, pretože všetci v tejto miestnosti si uvedomujeme, do akého veľkého problému ideme, a možno práve preto sme sa mali dohodnúť, pokúsiť sa o dohodu širšiu, pretože je jedno, kto vyhrá, ten problém dopadne na plecia všetkých občanov Slovenska a všetkých strán na Slovensku.

    Ja si pesimisticky myslím, že deficit bude musieť byť budúci rok nižší než 4,6 percenta HDP. Pesimisticky preto, pretože to bude veľmi tvrdé a veľmi ťažké, a myslím si to preto, že nikto nebude na nás čakať, kým my budeme mať voľby, kým my pripravíme nový program, a že už za polroka veľa nestihneme. Obávam sa, že súčasná situácia je taká, že budeme musieť ísť pod 4,6 a že to bude veľmi tvrdé. V tom som preto pesimista. Pomôže to nám to, samozrejme, ísť potom na nízky deficit v roku 2013. Nízky, 2-3 percentá HDP, samozrejme, nie je nízky deficit.

    Súhlasím, že je treba schváliť nejaký rozpočet, pretože hospodárska situácia je veľmi zložitá. Preto zaň bude KDH hlasovať. Tento rozpočet ale nemá nič spoločné s poctivou hospodárskou politikou, ku ktorej sa kresťanská demokracia zaväzuje svojim voličom nielen na Slovensku, ale kresťansko-demokratické strany napríklad aj v Nemecku či Rakúsku. To musíme k nášmu hlasovaniu dodať jedným dychom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Počiatek, Záhumenský, Muňko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ján Počiatek.

  • Ďakujem za slovo. No, musím uznať, že som veľmi príjemne prekvapený, pretože odznelo skutočne absolútne pragmatické vystúpenie, až nevídané v tejto snemovni, a nemôžem nič iné povedať, len že úplne súhlasím takmer so všetkým, čo kolega Marcinčin predniesol, a naozaj vyzývam týchto aj ostatných kolegov sediacich v laviciach, zastupujúcich súčasnú vládnu koalíciu, aby sa naozaj snažili taktiež pozrieť triezvym a čistým zrakom na to, aké problémy tu máme, ktoré my sa tu snažíme pomenovať, ale sú neustále dogmaticky a populisticky kritizované vyťahovaním rôznych príkladov z histórie. Ale toto bolo, si myslím, zatiaľ úplne najčistejšie zrkadlo tomu, ako ten rozpočet vyzerá a v akom stave aj v skutočnosti súčasná vládna koalícia je.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem skutočne oceniť vaše vystúpenie, pán kolega Marcinčin, lebo to bolo jedno, asi jediné vystúpenie bývalej vládnej koalície a poslanca, ktorý je súčasťou, ak nazveme, ešte dosluhujúcej vlády, aby otvorene nalial pohár čistého vína pred občanmi. Minister financií a vláda sa snaží zakrývať realitu ekonomickú, v akej sa nachádza naša krajina. A hlavne minister financií sa snaží neustále obhajovať neobhájiteľné. Pokus na občanov, ako je rovná daň. Nijako inak sa nedá nazvať ako nevydareným pokusom na občanov, ktorí ich, tí, najmenej príjmové skupiny obyvateľstva práve platia, to, aby sa bohatí mali lepšie a boli bohatší. Toto nechceme priznať a nechceme povedať, že pokiaľ budeme v tomto trende pokračovať, tak tí chudobní budú stále chudobnejší.

    Myslím si, že je treba si naliať čistého vína, lebo je zlomová situácia v krízovom období a zodpovedný politik nemôže robiť strieborné alebo zlaté pozlátka pred občanmi a nimi kývať a ukazovať, že ekonomika je ružová a kam všetko tie vaše zázračné ekonomické reformy prispeli pre blaho občanom, a tá zlá Ficova vláda to všetko tu kazí a podobne. To znamená, že dúfam, že pán minister financií, prečítate si vystúpenie pána poslanca Marcinčina niekoľko ráz a že prehodnotíte váš predkladaný rozpočet, lebo deficit 4,6 percenta, ktorý, si všetci myslíme, že má byť nižší, je len púha fikcia. Je iba fikcia, lebo sám dobre viete, že je postavený na vode a že to, čo predkladáte, je ďaleko viac ako 4,6 percenta, a vaša predstava, že toto je hranica, pod ktorú sa nesmie ísť, sám viete, že nebude naplnená.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Muňko, ako posledný s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pán poslanec, som rád, že ste skutočne pomenovali veci. Ja chápem podpredsedu vlády a pána ministra Mikloša, že musí byť schválený rozpočet a že rozpočet sa veľmi ťažko v tejto situácii, v akej sa nachádza Európa, respektíve Európska únia, dáva dokopy. Treba ale povedať jednu vec, že ixkrát som tu upozorňoval, že treba riešiť druhý pilier, kde je rezerva v druhom pilieri miliarda 400 miliónov. V druhom pilieri nemôže byť toľko ľudí, ktorých dnes je. Druhý pilier je zásluhový.

    Druhá vec je, pán podpredseda vlády, viete veľmi dobre, keď sa decentralizovala daňová reforma, sme upozorňovali, že predtým treba spraviť serióznu reformu verejných financií a samosprávy. Každú vládu, ktorá dôjde, či to bude ľavicová, pravicová alebo to bude veľká koalícia, alebo ako to nazveme, budeme sa musieť vrátiť k reforme verejných financií a samosprávy a nebudeme mať potom ten problém, ktorý dneska so samosprávou máme.

    Tretia vec, sa budeme musieť vrátiť k zdravotníctvu a k zdravotníctvu úplne, pretože napriek tomu, že to dneska zdravotníci vyhnali tam, kde to vyhnali, ale je to náš, naša chyba politikov, ktorí tu sedíme, lebo 10 rokov sme tie problémy neriešili. Zajacove reformy neboli žiadne reformy, len prerozdelili dve kategórie. Takže to je ďalšia vec, ku ktorej sa budeme musieť vrátiť a som presvedčený, pán podpredseda vlády, že tento rozpočet, ktorý dneska je nastavený, keď Európska únia uvažuje s 0,8 až 1 percentom rastom HDP, že nemôžme naplniť. Že budúci rok, keď tu bude sedieť v poslaneckej lavici, či už to bude taká alebo aká koalícia, príde iste k zmene tohto zákona...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz sa o slovo prihlásil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vypočul som si tu už všeličo, ešte asi aj vypočujem, ale napriek tomu mi nedá, aby som po tomto príspevku pána poslanca Marcinčina nereagoval hneď, nie až v záverečnej reči.

    Podľa môjho názoru, lebo zatiaľ jediným prejavom, viditeľným prejavom nespokojnosti pána Marcinčina s tým, ako vládna koalícia, ktorej je súčasťou aj on a jeho strana, robí politiku, zatiaľ jediným takým viditeľným vystúpením bola jeho revolta pri spotrebnej dani z piva. Zrazu, neviem, či to súvisí alebo nesúvisí s tým, že sa nedostal na kandidátku Kresťanskodemokratického hnutia, sme tu počuli tak zničujúcu kritiku nielen rozpočtu, ale celej ekonomickej politiky vlády, ktorej strana, ktorej je poslancom, je súčasťou, že mi neostáva, než vysloviť isté podozrenie alebo indíciu, že to môže súvisieť s blížiacimi sa voľbami a s ambíciou pána poslanca spolupracovať so stranou, ktorej poslanci mu tak tlieskali po ukončení jeho prejavu. Pretože musím povedať, že to, čo hovoril, bolo síce možno pre laika lahodiace uchu, ale zároveň to bolo plné vnútorných rozporov a protirečení, na niektoré z nich by som rád poukázal.

    Pán poslanec povedal, že ignorujeme riešenia overené z vyspelých krajín, a argumentoval neustále tým, ako potrebujeme oveľa viac peňazí do infraštruktúry, do vzdelania, do verejných služieb, aj preto, že keď znižujeme deficit, tak znižujeme domáci dopyt, nemôžme dosahovať rast. Jedným dychom teda volá za to, volá po tom, aby sme dávali viac peňazí do všetkých týchto oblastí, zároveň hovorí ale, jedným dychom hovorí, že v roku 2013 budeme potrebovať deficit možno nie 3 percentá, ale 2 percentá a že v budúcom roku nebude stačiť 4,6 percenta, ale bude treba oveľa nižší deficit. Tak navrhnite, pán poslanec, odkiaľ by ste tie peniaze, prosím vás, zobrali. Lebo v zásade máme na stole dve možnosti. A diskusia, diskusia o tom, aký má byť veľký štát, teda aj aký má byť, koľko daní a odvodov má vyberať aj ako a načo, z ktorých daní to má byť, aj načo a ako ich má používať, je legitímna, ale vy vo svojom vystúpení ste nič ani len nenaznačili. Tak povedzte rovno, chcete zvýšiť daň z príjmu zásadným spôsobom? Alebo chcete zvýšiť nepriame dane, alebo ktoré dane chcete zvýšiť? Povedzte to, lebo len hovoriť, že chcem aj znížiť deficit verejných financií, čo je nevyhnutné, a zároveň chcem dávať viac verejných výdavkov, no tak, to sú také návrhy, aké tu počujeme od strany SMER napríklad. Ktorá povie, že chce zvýšiť daň z príjmu právnických osôb, ale potom povie, že nechce. Ktorá hovorí, že chce zvýšiť bankovú daň, ale zároveň hovorí, že s tým chce riešiť rozpočtové problémy, ale zároveň navrhuje, aby sa z toho znížila daň z pridanej hodnoty. Takže toto sú populistické nič nehovoriace reči, keď sú to len také pekné rečičky o tom, ako treba dať viac peňazí všade a ako treba ešte rýchlejšie znižovať deficit verejných financií. Súvisí to, samozrejme, aj s daňami a s daňou. Povedali ste, že kam nás doviedla slávna rovná daň? Ja vám odpoviem, kam nás doviedla. Mimochodom, búrlivý potlesk tej časti na tejto strane poslancov, ma vedie k poznámke, vážené dámy, vážení páni, štyri roky ste vládli, a tú rovnú daň, ktorej ste mali plné ústa pred voľbami v roku 2006, ako je zlá, ako ju zrušíte, ste sa takmer ani nedotkli. Jediné, čo ste na nej zmenili, bola kozmetická úprava, aj tú vám pripravil Richard Sulík. Takže keď bola taká zlá a je taká zlá, prečo ste za štyri roky tú rovnú daň nezrušili? A vám, pán poslanec Marcinčin, rád odpoviem, čo nám priniesla rovná daň. Rovná daň spolu s reformami, ktoré sme urobili aj počas prvej, ale najmä počas druhej Dzurindovej vlády, nám priniesla napríklad to, že verejný dlh klesol z päťdesiatich percent na dvadsaťsedem percent. Priniesla nám to, že nezamestnanosť klesla z takmer dvadsiatich percent na menej ako desať percent. Priniesla nám to, že deficit verejných financií klesol z dvanástich percent na menej ako dve percentá. Áno, hovorím o období rokov 2000 až 2007, až 2008. Vy veľmi dobre viete, že roky 2007, 2008 síce vládla vláda Roberta Fica, ale že ten vysoký ekonomický rast a zlepšujúce sa všetky ukazovatele boli dané dobehom efektov reforiem, vrátane rovnej dane. Takže ak sa pýtate, čo priniesla slávna rovná daň pre Slovensko, tak slávna rovná daň priniesla desaťtisíce pracovných miest. Priniesla investície, priniesla desaťtisícom ľuďom šancu dostať sa z pasce chudoby, dostať sa z nezamestnanosti, nájsť si miesto a mať lepší život, pán Marcinčin. To priniesla slávna rovná daň. A keď dnes hovoríme o tom, ako z tej situácie, v ktorej sme, tak sa ešte pozrime, prečo sme v tej situácii, v ktorej sme. Tak, pán Marcinčin, sme v nej preto, že v čase krízy vládna koalícia vtedajšia, ktorej poslanci vám tak tlieskali za váš tu predvedený výkon, zvyšovala verejné výdavky najrýchlejšie v celej európskej dvadsaťsedmičke, pán Marcinčin. Konkrétne nárast verejných výdavkov v roku 2009 bol na Slovensku 11,7 percenta. Ani jedno euro sme nemuseli dať na záchranu bánk. V tom čase v Českej republike bol nárast verejných výdavkov 0,1 percenta, v Maďarsku mínus 9,6 desatín percenta, v Rumunsku mínus 11,5 percenta, v Poľsku mínus 11,9 percenta. Áno, zdedili sme dva roky rekordný deficit, a preto musíme dnes šetriť. Zaskveli ste sa aj vyjadrením, že my deficit zvyšujeme, kým ostatní znižujú. No tak, poviem vám, ako to je naozaj. V roku 2011 sme druhá, spolu so Španielskom, druhá krajina s najvýraznejším znížením verejného deficitu v Európskej únii. Vyššie zníženie má len Írsko, ktoré malo špecifický problém veľkých bankových dlhov, teda, verejných dlhov z titulu, z titulu situácie v bankovníctve. Takže je to presne naopak, ako tvrdíte. Naša vláda znižuje deficit verejných financií v roku 2011 najvýraznejšie po Írsku spolu so Španielskom z celej európskej dvadsaťsedmičky. Zároveň hovoríte, že v roku 2012, ale to zníženie nebude dostatočné, no a tu mi dovoľte, aby som teda už vyjadril naozaj údiv. A teraz odcitujem, čo ste povedali: "Ministerstvo financií tvrdí, že pred voľbami nemôžeme robiť nepopulárne opatrenia." Druhý váš citát: "Kto iný ako vláda sa má na Slovensku obetovať, má sa obetovať opozícia?" Pán poslanec, keby ste nevedeli, ale vy viete, že pred zhruba troma týždňami som prišiel so zoznamom opatrení, ktoré navrhovali opatrenia v sume, ak sa dobre pamätám, 570 miliónov eur a ktoré, ak by na nich bola zhoda, by znamenali, že by sme dodržali pôvodne plánovaný deficit vo výške 3,8 percenta HDP. Keby som si myslel, že to neviete, tak by som sa možno až tak nečudoval. Ale viem, že vy to viete. Vy dokonca viete aj to, že strana, za ktorú sedíte v parlamente, a ešte jedna zo štyroch koaličných strán proste nebola ochotná o tomto diskutovať. Však nakoniec, ja som to nevyťahoval na verejnosť, ale poslanci a predstavitelia SaS to viackrát verejne povedali, že to tak bolo. A vy, s vedomím tohoto, že to tak bolo, máte odvahu tvrdiť niečo také, čo tvrdíte? Ešte raz odcitujem: "Ministerstvo financií tvrdí, že pred voľbami nemôžeme robiť už žiadne nepopulárne opatrenia." Pán poslanec, keby ste boli z niektorej inej strany, tak to chápem, ale však stále sedíte tam, medzi poslancami KDH. Nedostali ste sa síce na kandidátku, ale pokiaľ viem, tak ste stále poradcom pána predsedu, ktorý tam bol na tom rokovaní, bol na tom rokovaní. Takže poprosím vás, ja naozaj niektorým veciam nerozumiem. A, samozrejme, že sme pred voľbami. Samozrejme, že je to v tomto zmysle predvolebný rozpočet, a veď to sme aj povedali. V dôsledku toho, že sme pred predčasnými voľbami, nie sme schopní zhodnúť sa a dohodnúť sa na ďalších potrebných nevyhnutných opatreniach, ktoré by sme celkom určite robili, keby sme boli vládou s mandátom do polovice roka 2014. Veď to je evidentné. A čo sa týka toho, či pri tomto rozpočte, tak ako je predložený, sme založili ruky do lona alebo nie, tak skúsme porovnať dve čísla. Ak sme boli schopní za jeden rok, za tento rok znížiť deficit o 3 percentá, o vyše 3 percentá HDP, za jeden rok o 3 percentá, schválenie rozpočtu, ktorý sme navrhli, lebo sme sa neboli schopní dohodnúť na ďalších potrebných opatreniach, znamená, že ďalšia budúca vláda bude mať, bez ohľadu na to aká bude, minimálne rok a pol na to, aby znížila deficit o 1,6 percenta. Čiže na jednej strane 3 percentá za jeden rok, to, čo sme urobili, na druhej strane 1,6 percenta za jeden a pol roka. A zároveň deficit znížime, ak schválime ten rozpočet, ktorý tu dnes diskutujeme, tak ho znížime zo 4,9 percenta v tomto roku na 4,6 percenta v budúcom roku. A, samozrejme, aby som teda povedal aj to, ako sa z dnešnej situácie dá dostať. Lebo, ja netvrdím, a je to pravda, že ďalšie znižovanie daní, resp. aj nezvýšenie niektorých daní bez toho, aby sa zmenil spôsob fungovania verejného sektora, je slepou uličkou. Tam by sme sa možno aj zhodli. Len to, na čom sa nezhodneme, je zrejme, neviem či s vami, ale určite nie s poslancami SMER-u, je, ktoré dane riešiť, a ako verejný sektor reformovať. Pretože my tvrdíme, že rovná daň je stále veľmi užitočná pre Slovensko, že nízke priame dane aj dane z príjmu fyzických osôb aj dane z príjmu právnických osôb sú stále nevyhnutné, aby sme ich zachovali, ak chceme udržať investorov, ktorých máme, a pritiahnuť na Slovensko investorov ďalších. Zároveň hovoríme, že vidíme priestor v majetkových daniach, environmentálnych daniach a v niektorých spotrebných daniach. A áno, teda v nepriamych daniach, ktoré nezhoršujú podnikateľské prostredie, ale podnikateľské prostredie v zmysle prostredia na vytváranie, na udržanie pracovných miest a vytváranie ďalších nových pracovných miest. Čiže my tvrdíme, že je potrebné aj v daniach, v týchto daniach, o ktorých hovorím, zvýšiť dane, čo nemusí znamenať zvýšenie daňového zaťaženia v pomere k HDP, ale súhlasím s vami, že by sa nemal znižovať tento pomer, a zároveň hovoríme, že musíme zmeniť spôsob fungovania verejného sektora. Že máme príliš širokú, príliš široký, neefektívny a nevýkonný verejný sektor a kombinácia týchto opatrení, v týchto obidvoch oblastiach. A my s nimi prídeme, my s nimi prídeme, samozrejme, vo volebnom programe, predpokladám, že aj vy, a ponúkneme takéto riešenia, ktoré by pre Slovensko znamenali, že to, čo sme dokázali v rokoch 2000 až 2006 alebo 1998 až 2006, že budeme schopní zopakovať aj teraz. Nebude to ľahké, lebo tá externá situácia, tá situácia v európskej a svetovej ekonomike je dnes oveľa zložitejšia, ako bola v minulosti, ale zároveň platí, že len nariekať a takto, nehnevajte sa, podľa mňa absolútne deštruktívne, nekonštruktívne, hlava-nehlava kritizovať, a zároveň si protirečiť, jednoducho veci nepomáha. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu vlády a ministra financií evidujem raz, dva, tri, štyri. päť, šesť celkom faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Počiatek, Burian, Fronc, Marcinčin, Muňko, Vaľová.

    Nech sa páči, pán poslanec Ján Počiatek.

  • Ďakujem. No, toto je presne to, čo tu celý deň tvrdíme. To ste celý vy. Len znevažovanie, urážky, uštipačnosť. Hlavné, čo chcel kolega Marcinčin, ako som to ja pozorne počúval, povedať bolo, že v modernej Európe sme na chvoste v miere prerozdelenia, tým pádom máme množstvo sektorov nedofinancovaných a budú kolabovať. Dostávame sa podľa tohto rozpočtu niekde okolo, niekde na úroveň Rumunska, čo je zapríčinené, to tiež povedal, najmä mýtom o efekte rovnej dane. Rovná daň, ktorá bola síce asi dobrý marketingový produkt, ale do dobrého počasia, čiže do obdobia konjunktúry, kedy prinášal svoje efekty, ale nie je pravda, že kvôli tomu klesol dlh, pretože vy ste zabudli, koľko ste privatizovali. Desať miliard vypredaného garážovo, rodinného striebra, ktoré už v koncepte čistého bohatstva, ktoré zavedie, našťastie, zákon o rozpočtovej zodpovednosti, nebude takých lietajúcich niekde v lufte, pretože o to, tie by bolo treba prirátať vlastne k zadĺženiu. Navyše, tie desaťtisíce miest, ktoré vznikli, vznikli za pomerne veľa peňazí zo štátneho rozpočtu, pretože hlavná taktika bola kupovať si v skutočnosti investorov, buď za investičné stimuly, alebo za daňové prázdniny. A keď vy ho kritizujete za to, že nič nenavrhol, čo ste navrhli konkrétne vy? Nikde v týchto dokumentoch, ani v tých vašich spomínaných, tridsať opatrení nie je a nie je ani kvantifikovaných, a zároveň sa pýtam, že vy teda tvrdíte, že pomer príjmov voči HDP je v poriadku na Slovensku z dlhodobého pohľadu? A ešte raz, aké ste navrhli riešenia vy? A to je aj to, čo vám celý čas vyčítame, lebo tých pár, čo ste spomenuli, nemá skoro žiadny finančný efekt.

  • Pán poslanec Jozef Burian.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Také dve poznámky. Pán minister Mikloš, tá prvá poznámka je, konečne prvýkrát počujem, čo chcete robiť s verejnými financiami. Chcete zvýšiť environmentálne dane, majetkové dane a vidíte priestor v spotrebných daniach. Fantasticky. Pán minister, máte to vôbec skalkulované, čo to dáva? Toto nedá ani 20 percent toho, čo je dnes problém v tomto štátnom rozpočte, 600 miliónov. Viete dobre, že budete zvyšovať ďalej mieru prerozdelenia na Slovensku. Jednoducho, budete stále znižovať, alebo zvyšovať mieru chudoby na Slovensku. Dnes sa musí vyskladať, a to ešte raz zopakujem, dnes sa musí vyskladať na to, aby posledný decil alebo posledných 5 percent na Slovensku žilo dobre, jednoducho sa musí vyskladať asi 80 percent ľudí. To je najväčší problém. A to je filozofický problém v tom, že vy dnes postavíte ten problém na tom, že jednoducho musia ľudia, alebo x ľudí sa musí vyskladať na to, aby jednoducho nebola, nebol mýtus o rovnej dani zrušený. A druhá malá poznámka, pán minister, ja si dobre pamätám, že vy ste navrhovali dokonca jedno protikrízové opatrenie, a to je znížiť 19-percentnú daň na 16 percent. Kde je vaše, vaše, vaše ego? Kde je vaša, by som povedal, taká aktivita alebo taký, by som povedal, prínos do riešenia problémov krízy, keď vy ste v roku 2009 navrhovali ako jedno z vážnych opatrení zníženie 19-percentnej dane na 16 percent? Kde je ten potulný umelec z Ameriky, ktorého ste nosili a ktorého ste nosili na to, aby prezentoval, že toto je najlepšie riešenie v boji proti kríze. Dnes hovoríte o zvyšovaní daní. Tie dane vám nepostačia, tvrdím, ani na 20 percent toho. A tie všeobecné diskusie o verejnej správe, to sú všetko, len diskusie. Nič iné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Martin Fronc.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, jednu vec musím uviesť na správnu mieru. Niekoľkokrát ste sa podľa mňa nechali uniesť, keď ste použili argument, že sa kolega Marcinčin nedostal na kandidátku KDH. Skutočnosť je taká, že kolega Marcinčin má celkom iste miesto v prvej dvadsiatke, a dobrovoľne, sám od seba sa rozhodol, že nebude kandidovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Marcinčin, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, asi ste ma úplne nepočúvali, ja našťastie som ekonóm a moje argumenty sú konzistentné. Pokiaľ ide o pivo, tam som si dovolil s vami nesúhlasiť ako ekonóm, ale asi o štyri mesiace ste moje argumenty používali aj vy. Moje aktivity, či už odborné alebo popularizujúce, sú dlhoročné a sú dostatočne známe, čiže nemusím sa tuto obhajovať. Mnohí ma poznajú aj kvôli návrhu daňovo-odvodovej reformy, kde som opäť nemusel meniť svoj názor, podobne ako v prípade eura, eurovalu a vzťahu k eurozóne.

    Ja som rád, že zatiaľ nezostavujete kandidátku KDH ani vy, a je to zatiaľ doménou KDH.

    Pokiaľ ide o návrhy, tú diskusiu som nezačal dnes ani včera. Tú diskusiu som začal už pred niekoľkými rokmi a zvyčajne trvá pol roka až rok, kým sa tie veci presadia. Takisto verím, že sa presadia mnohé z týchto vecí, o ktorých som hovoril dnes.

    Pokiaľ ide o rovnú, o rovnú daň, že by sme nezískali investorov, no ale tí sú aj v iných krajinách, a v Českej republike majú príjmy verejnej správy 40 percent HDP, na Slovensku len 30 percent a sú tam investori a neodchádzajú investori.

    Pokiaľ hovoríte o 12-percentnom deficite, ale veď to bola jednorazová investícia do bánk. To šlo o bankovú reštrukturalizáciu, jednorazovo vysoký deficit, čiže je to trošku zavádzanie, že z 12 percent nadol nám pomohli investori. Zároveň si treba povedať, že väčšina tých investícií bola privatizácia, bola veľká privatizácia, veľmi málo stredných a podobných podnikov prišlo na Slovensko. Prišli aj do Poľska, aj do Maďarska, aj do Českej republiky, aj do iných štátov, pretože jednoducho je tu lacnejšia pracovná sila.

    Pokiaľ ide o zoznam opatrení za 570 mil. eur, šlo o uzavreté rokovanie, nevšimol som si, že výstupom z toho uzavretého rokovania bolo, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Dušan Muňko, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, nechcem robiť proste pri tomto rozpočte, pokiaľ sa týka konfliktných situácií, ale hovoríte o, pokiaľ sa týka verejných financií, hovorili ste o rovnej dani. Samozrejmá vec, rovná daň priniesla a samozrejmá vec, stimuly priniesli zahraničných investorov.

    Na druhej strane ale rovná daň nebola prepojená na reformy, ktoré ste robili, zdravotnícku, dôchodkovú ani pokiaľ sa týka, školskú a ďalších.

    Pričom ešte ste nemali započítaný do rozpočtu deficit Sociálnej poisťovne, ale dneska je situácia úplne iná. Keď som v roku 2008 pomenoval veci, že sa blíži hospodárska a finančná kríza, povedali ste mi vtedy, že tomu nerozumiem. Ja nechcem dnes polemizovať, lebo veci sa vyvíjajú a dnes je situácia, tak ako bola zložitá situácia v roku 2008, 2009, dneska taká istá situácia, čaká nás rok, myslím si, 2012 ešte ďaleko zložitejší. Ale nechápem jednu vec, keď..., tým, že bola rovná daň, neboli zdanené dividendy. Ja sám som prišiel z podnikateľského prostredia, viem, o čom hovorím. Prečo sme nezdanili, nedodanili bankový sektor, monopoly, ktoré za tie roky, ktoré tu boli, sa museli uspokojiť, a keď je dneska finančná kríza, aby ste si vylepšili, pokiaľ sa týka, situáciu proste do štátneho rozpočtu.

    Burian pomenoval, ktoré dane, ktoré ste tu navrhli. Samozrejmá vec, to je zase na úkor tých najchudobnejších vrstiev. Druhá vec je, pokiaľ sa týka vecí, kde je vrátiť sa seriózne k samospráve, verejnej správe, vrátiť sa k druhému pilieru, čiže vrátiť sa k dôchodkovej reforme. Pokiaľ ju správne nastavíme, vyriešime si hŕbu problémov.

  • Pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja si myslím, že možno by ste si mohli vstúpiť do svedomia a priznať sa, že kroky, ktoré ste možno niektoré urobili veľmi zle, kde ste šliapli vedľa, a možno sú aj kroky, ktoré sa vám vydarili. Ale chcem povedať jedno, Česká republika doposiaľ neišla vlastne v rovnej dani. Česká republika doposiaľ neurobila druhý pilier, ako hovorí, že my sme to pokusné laboratórium, aby vytuneloval svoju Sociálnu poisťovňu, a myslím si, že ľudia v Českej republike, a spomenul to aj môj predrečník, pán Marcinčin, v Českej republike sa ľudia majú oveľa lepšie. Je tam menšia nezamestnanosť, zatiaľ čo za vás tá nezamestnanosť je najvyššia od roku 2005.

    Pán minister, prečo to hovorím? Vy ako minister, ako človek v tejto republike, ste najdlhšie držali taktovku financií vo svojich rukách. Nikto nepôsobil vo financiách tak dlho a tak vlastne ako vy. Veď vy ste sa podpísali najväčším písmom vlastne, čo sa týka Slovenskej republiky. A teraz vám niečo poviem. Takúto múdrosť, že chcete zobrať obciam a mestám 127 tisíc eur, takúto múdrosť, že ste im zdanili prenájmy, 127 mil. eur, pardon, ospravedlňujem sa. Samozrejme, 127 tisíc by pre vás bolo nič, tak ako ste sa zatvárili. Tak ja sa vás pýtam, vôbec vy viete, ako to prežívajú ľudia aj v regiónoch, pretože aj regióny sa odvíjajú do vysokej politiky. Váš predseda SDKÚ v Humennom a predseda finančnej komisie u mňa, sa hanbí za to, čo ste dali, aký zákon, a keď som im ukázala tabuľky, čo budem musieť v meste urobiť, tak poslanci SDKÚ odišli a povedali, že takéto v živote pred voľbami robiť nebudú a že nesúhlasia s tým, čo ich minister navrhuje. Tak mi povedzte, ako vy chcete zabezpečiť, ako vy chcete zabezpečiť, aby títo, aby títo vaši ľudia, ktorí nesúhlasia s vašimi krokmi, vôbec pracovali v regiónoch? A možno ste mali takú túžbu, aby pán Marcinčin nebol na kandidátke, skúste prísť aj do Humenného a povyhadzujte tých poslancov SDKÚ aj z Humenného, pretože oni s vami nesúhlasia. Oni sa hanbia a povedali, že pred voľbami to nikdy neurobia a môže dať Mikloš zákon, aký chce.

  • Reagovať teraz bude pán podpredseda vlády a minister financií.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani Vaľová, k vecnej časti vášho vystúpenia, ktorá bola kratšia. Áno, ja sa hlásim k tomu, že som bol pomerne dlho vo vláde v posledných rokoch, a aj, myslím si aj preto, že sme robili potrebné veci, malo Slovensko najvyšší ekonomický rast spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky v dekáde 2000 - 2010. Áno, vďaka týmto reformám, najmä vďaka nim malo Slovensko najúspešnejší ekonomický vývoj v tejto dekáde a klesla nezamestnanosť z 20 percent na menej ako 10 percent a desaťtisíce ľudí si našli prácu.

    Argumentujete tu viacerí Českou republikou. Áno, vďaka reformám sme rýchlo dobiehali úroveň Českej republiky. Pozrite sa, kde sme boli v roku 2000, HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily voči Českej republike a kde sme boli po uskutočnení týchto reforiem. Aj vďaka tomu, že my sme mali rovnú daň a oni ju nemali.

    Pán poslanec Marcinčin, zase musím len konštatovať, že ste nič nenavrhli. Nič, nepočul som jeden jediný, ani v tejto vašej reakcii, konkrétny návrh, žiaľbohu. Takže čo sa týka investorov, že ich mali aj v Českej republike, k tomu som sa vyjadril. Nezamestnanosť mi odpovedzte. Z 20 na menej ako 10. Máme tých investorov viac a máme aj, vyšší ekonomický rast sme mali vďaka reformám, ktoré sme robili. To, že, áno, ospravedlňujem sa, keď som to neinterpretoval presne, pán Marcinčin odstúpil sám. Zrejme preto, že nebol spokojný s umiestnením na kandidátke, ale to už je jeho vec, ale jednoducho nie je tam.

    Aspoň tak to bolo interpretované, ak hovoríte pán Marcinčin, že vy ste nevedeli, že dvaja partneri súhlasili a že dvaja nie, a tí dvaja nie, jeden z nich bola vaša strana, tak pán poslanec, pán poslanec Sulík to veľmi, veľmi široko medializoval a dnes to tu zopakoval znovu aj pán poslanec Kollár.

    A k pánovi poslancovi Počiatkovi. Pán poslanec, viete kedy sme dosiahli historicky najnižší podiel príjmov na hrubom domácom produkte? Počas vašej vlády. Pozrite si štatistiky, v roku 2007, 2008. Takže vy ste ten pravý, kto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Petrákovi, chce ešte krátko reagovať v rozprave pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Vaľová, to je presne to, čo sa dá čakať od strany SMER. Keď vám dochádzajú konkrétne argumenty, fakty, tak nemáte žiaden problém hovoriť za iné osoby. Chcem vám povedať, že určite predseda miestneho zväzu nič také vám nepovedal, a ak je to tak, tak ho dovezte sem, nech nám to tu povie. Viete, buďte taká dobrá, lebo viete koľko vašich ľudí mne povedalo v regióne, v Humennom niečo o strane SMER? Ježišmária, radšej budem ticho. Tak vás poprosím, keď je to tak, nech sem príde a nech vystúpi.

  • Poprosím teraz pokoj v rokovacej sále. Dvaja poslanci sa prihlásili na vystúpenie pána poslanca Mateja s reakciou vo faktickej poznámke. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Počiatek a pani poslankyňa Vaľová.

    Slovo má pán poslanec Počiatek.

  • Ďakujem. Skutočne je fascinujúce, ako vás zdvihlo toto vystúpenie kolegu Marcinčina zo stoličiek, a zjavne vás to šokovalo, keď vám niekto nastaví takéto zrkadielko...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pán kolega, vystúpil, vystúpil v rozprave pán poslanec Matej a hovoril o Humennom a o poslancoch SDKÚ. Nič iné nepovedal. Skúste, skúste reagovať, nie, pán poslanec, nedávam vám slovo reagovať, nie. Ak budete reagovať na pani...

  • Ale to sa všetko, to sa všetko odvíja aj od toho. Pani Vaľová, hovorím pani Vaľová, vy, niečo tu hovorila kolegovi, kolega reagoval na to, tak som v kontexte. Ale problém je v tom, že celé to vzniká z toho, že proste vy zahmlievate pravdu, a jasné, že potom aj v tých vašich miestnych organizáciách to provokuje určité reakcie. A keď sa vrátim k tomu hlavnému, meritum veci je, aké, aké riešenia ste teda navrhli vy? Stále ste tu nič nepomenovali, nič nekvantifikovali, len sľubujete, že po voľbách proste tie riešenia prídu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, nehnevajte sa, ale nemôžete pokračovať týmto spôsobom. Je treba reagovať na predrečníka.

  • Prečo by som nemohol? Však reagujem na predrečníka.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    No, nemôžte, pretože nereagujete na predrečníka.

  • A čo mám citovať jeho slová, alebo čo to je?

  • Ak dovolíte, musím si zjednať poriadok. Dajte, prosím vás, teraz slovo pani poslankyni Vaľovej. Ale no tak, chlapci, však sa upokojte. Má reagovať na štyri vety, ktoré povedal pán poslanec. Nie.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Hort, vy ste človek, ktorý, ktorý skutočne najhoršie vedie schôdzu v tomto parlamente. Konkrétne, skutočne, beriete každému slovo, každého urážate. Ja si myslím, že každý si v tomto parlamente môže povedať to, čo považuje k danému bodu za potrebné, a ja si myslím, že pán Počiatek, môj kolega, bol bývalý minister financií, aby ste ho vy, ako predseda v parlamente, pri rozprave zastavovali a zobrali mu slovo, keď sa jedná o rozpočet, tak trošku si vstúpte do svedomia. A teraz prejdem k môjmu predrečníkovi.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Ďakujem.

  • Nech sa páči. Vážený pán poslanec Matej, viete, nechcem sa tu rozširovať do regionálnych záležitostí. Svojich nominantov si predveďte vy sám a sám sa s nimi porozprávajte. A ešte raz vám poviem, ja som predložila na mestskú radu, ako by vyzerali dane, a vaši poslanci vzápätí vystúpili v novinách a povedali, že Vaľová chce zvýšiť dane, lebo povedali, že zneužijem to, že Mikloš dáva takéto zákony, oni to nikdy nechcú urobiť, lebo ľudia by ich zjedli, takpovediac. Tak nebudem sa tu baviť o regióne, ale najprv nech sa stotožnia vaši regionálni politici s tým, čo robíte hore, a s tým, čo robí pán minister, pretože skutočne je to tak, ako hovorím, a skutočne si ich zavolajte, ale nemyslím do parlamentu, tu by asi nemohli vystúpiť, pretože rokovací poriadok to nedovoľuje.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Matej.

    Nech sa páči.

  • Myslím si, že si všetci urobia vlastný úsudok, kto koho zdvihol zo stoličiek a ako po mojom krátkom vystúpení zareagovala strana SMER. Tá strana, ktorá doviedla túto krajinu k historicky najvyššiemu deficitu a k najvyššiemu míňaniu výdavkov na Slovensku. Občania si z toho urobia záver a, mimochodom, pani Vaľová, keby sme dali súhlas a odhlasovali, tak môže vystúpiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ľubomír Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vidím, že rozprava sa vyvíja celkom zaujímavým smerom. Ja som sa nechcel zapájať pôvodne do týchto globálnych otázok a chcel som sa veľmi prísne venovať len otázkam samosprávy, ale keďže sa to tak pekne vyvinulo, pár otázok by som rád položil, pán minister.

    Tá prvá je, a kedy ste precitli? V máji 2010 alebo v marci 2010 ste tu predkladali zákon spolu s kolegami z SDKÚ o tom, že treba znížiť dane na 16 percent a treba znížiť odvody. A dnes hovoríte, že nezvyšovanie daní je slepou uličkou. Ja sa fakt pýtam, a to ste kedy precitli? Akože, ako mne to v zásade nedáva žiadnu logiku, lebo blíži sa zima, tak by som čakal, že upadnete do zimného spánku a budete rezignovať na všetky veci, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, tak ako povedal pán poslanec Marcinčin. A ja vám ukážem, že to nie je len rezignácia na výsledky štátneho rozpočtu, ale otázka, lebo to tvrdenie by mohlo znieť "Po mne potopa", a budem to dokazovať na, na jednom grafe.

    Druhá otázka, ktorú ste pomenovali, a s čím sa dá určite súhlasiť, je otázka rozsahu kompetencií, ktoré majú byť vykonávané, a lepšie povedané, platené štátom. Áno, poďme otvoriť túto otázku, lebo dnes je tých kompetencií reálne veľa. Samospráva ich má vyše štyri a pol tisíca a reálne je na ňom málo finančných prostriedkov, ktoré sa každoročne znižujú, a nie, že by bola zachovaná, zachovaná aspoň valorizácia, na ktorú by bol zákonný nárok.

    Tretiu poznámku, ktorú si neodpustím, je reakcia na to, že za obdobia vášho vládnutia 2002 až 2006 poklesla nezamestnanosť z 20 na 10 percent. Áno, číslo logicky sedí, ale opýtam sa vás, za akú cenu? Veď toto bola éra vysťahovalectva za prácou, porovnateľná s obdobím pred druhou svetovou vojnou. To je fakt, ktorý nechcete počuť. Ak hovoríte o tom, že za obdobia, za obdobie rokov 2009 a 2010 výrazne narástla nezamestnanosť, tak zrátajte a vyčíslite, koľko z týchto ľudí je tých, ktorí sa vrátili zo zahraničia, z Anglicka, z Írska a ďalších, ďalších západných krajín, ktoré tam za vašej vlády vycestovali za prácou.

    Posledná, posledná poznámka k tomu, čo tu doteraz odznelo. Rast ekonomiky bol výsledkom, skvelým výsledkom rovnej dane. No, pán minister, môj názor poznáte a určite, určite nebudete prekvapený, keď poviem, že, že zďaleka nie. Jediným prínosom rovnej dane, tak ako ste ju predniesli, bolo to, že sa zjednodušil daňový systém. To bol jediný prínos rovnej dane, ktorý bol v podaní, ktorý ste, ktorý ste predniesli.

    Tie ďalšie kritériá boli NATO, vstup do NATO a bezpečnosť zahraničných investícií alebo pocit investorov z hľadiska bezpečnosti. Vstup do Európskej únie, ale predovšetkým lacná a kvalifikovaná pracovná sila, ktorej ste zmenšili manévrovací priestor úpravou, nezmyselnou úpravou Zákonníka práce a snažili ste sa kvázi urobiť z našich ľudí pomaly nevoľníkov vo vlastnej krajine. A posledná vec, výpredaj štátnych podnikov. Zámerne nehovorím privatizácia štátnych podnikov, hovorím výpredaj štátnych podnikov a dôvod je úplne jednoduchý a prostý, lebo privatizácia je prevod podnikov do súkromných rúk, a vy ste previedli slovenské striebro, ak budem hovoriť o SPP a ďalších energetických podnikoch, do rúk iných štátov, štátnych firiem nemeckých a francúzskych. Takže nemôžeme hovoriť ani o privatizácii.

  • Ak dnes budeme hľadať manévrovací priestor pri zostavovaní rozpočtu, ak budeme dnes hľadať manévrovací priestor vo vzťahu k návrhom, ktoré prichádzajú z Európskej únie, tak ak, tak musíme brať na zreteľ fakt, že Slovensko nie je ekonomicky možné ovládať, lebo rozhodujúce páky na ovládanie slovenskej ekonomiky sú v zahraničí, a podľa toho sa v zásade aj vaša vláda správa. Ale teraz by som prešiel k tomu, čo mi je ďaleko bližšie, a to je otázka posudzovania rozpočtu na rok 2012 až 2014 z hľadiska samosprávy.

    Možno začnem v tejto oblasti trošku netradične a skúsim vám pripomenúť Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorú Slovensko podpísalo. V preambule sa hovorí, že členské Rady Európy, signatári tejto charty, majúc na zreteli, že miestne orgány sú jedným z hlavných základov každého demokratického systému, presvedčené o tom, že existencia miestnych orgánov so skutočnými právomocami môže zabezpečiť výkon správy, ktorá je efektívna a zároveň je blízka občanovi, sa dohodli, a v článku VI, že finančné zdroje miestnych orgánov sú úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon.

    Ja by som to dal do súvisu s tým, ako sa pripravoval rozpočet na rok 2012. Vrátim sa k jednému z vašich vystúpení, keď sme hovorili o daňovom mixe, a kde ste spoza tohto pultu povedali pán minister, že pokiaľ ide o podielové dane miest a obcí, tak číslo v prípade daňového mixu a rovnako číslo v prípade podielu na dani z príjmov fyzických osôb, to je to dnešné 65,4, nebolo na základe analýzy, ku ktorej vás zaväzovalo uznesenie vlády číslo 232 zo 6. apríla 2011, podľa ktorého sa má najskôr spracovať inventarizácia všetkých kompetencií obcí a miest a po posúdení efektívnosti ich vykonávania následne pripraviť návrh zmien financovania.

    Povedali ste, že čísla boli jasne dané. Viem, koľko mám peňazí k dispozícii, viem koľko potrebujem pre štátny rozpočet a viem, že niekde musím ušetriť, to znamená, že budem šetriť na obciach a mestách.

    Je pravdou, aby som bol korektný, že ustúpili ste z daňového mixu, áno, ustúpili ste, ale na druhej strane treba povedať, že tak ako ste ustúpili z daňového mixu, ste zaviedli podiel na dani z príjmov fyzických osôb pre obce a mestá vo výške 65,4 percenta. Ak dovolíte, ja mám pripravený pre túto situáciu tento graf, toto je pôvodný výnos daní obcí a miest v prípade 70,3 percenta, čo bolo doteraz. Krivka červená, daňový mix zabezpečoval v rokoch, v roku 2012 nižší príjem, ale v rokoch 2013 a 2014 väčší, ale to, čo ste urobili vy, a to, čo považujem za neserióznosť z vašej strany, v prípade stanovenia čísla 65,4 ste zaslepili oči niektorým predstaviteľom samosprávy a nahodili ste číslo, ktoré znamená v roku 2012 väčšie príjmy, ale prehlbujúci sa deficit v rokoch 2013, 2014 a v nasledujúcom období.

    Ak by som tieto dve čísla alebo ak, by som povedal, tieto dve tendencie spojil s tým, ako bude vyzerať deficit hospodárenia obcí a miest v rokoch 2012 až 2014, tak deficitné hospodárenie obcí a miest 2011 je niekde na úrovni zhruba 100 miliónov, 100 miliónov eur. Je pravdou, že výnos z dane z príjmov fyzických osôb na úrovni 65,4 percenta zabezpečuje v prípade, že sa použijú finančné operácie, to znamená prebytky hospodárenia obcí a miest z minulých rokov, predaj majetku a všetky ďalšie aktíva, ktoré obce a mestá majú k dispozícii, sa môže dostať rozpočtové hospodárenie obcí a miest na nulovú, na nulovú úroveň, to znamená, že v roku 2012 môžu hospodáriť vyrovnane, takmer vyrovnane.

    Ale aká je pravda v nasledujúcich rokoch? V nasledujúcich rokoch nastavenie dane tak, ako ste ho nastavili, znamená prepad, stále sa zväčšujúci prepad, v roku 2013 niekde na úrovni medzi 100 až 150 miliónmi eur a v roku 2014 presahujúci úroveň 250 miliónov eur. Pán minister, ak pán poslanec Marcinčin povedal, že ste rezignovali na výkon svojej funkcie, tak tento graf to jasne hovorí. Tuto končí vaše volebné obdobie v roku 2012. Ak som ja povedal, že to tvrdenie treba rozšíriť o tvrdenie, že "Po mne potopa", tak tá potopa znamená toto deficitné hospodárenie miest a obcí v rokoch 2013 až 2014, a takáto je pravda, pred ktorou si oči jednoducho nemôžete zavrieť.

  • Ak budem hovoriť o rozpočtovej zodpovednosti obcí a miest, tak aj Združenie miest a obcí Slovenska, mestá a obce, vyššie územné celky a celý samosprávny sektor sa prihlásili k rozpočtovej zodpovednosti tejto krajiny. Ale tvrdíme, že sa nedajú oddeliť rozpočty miest a obcí od štátneho rozpočtu, lebo všetky rozpočty sú súčasťou jedného rozpočtu verejného sektora. Ak sa v článku VI tohto zákona hovorí, že štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku, a postup pri riešení platobnej neschopnosti obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon, to neznamená, že zákonodarca mal na mysli príkaz, že štát nezabezpečí platobnú schopnosť obcí a miest. Toto tvrdenie hovorím preto, lebo je ekonomickou vlastizradou na samosprávach, ak pripraví návrh zákona o prerozdelení podielu daní z príjmov fyzických osôb na jednej strane taký, že zadlžovanie do budúcnosti je úplne zrejmé a evidentné, a na druhej strane zaradí obce a mestá do zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je jednoducho neprijateľné a nedá sa to v žiadnom prípade akceptovať.

    Ak by ste namietali náhodou, že hospodárenie obcí a miest je nezodpovedné a že sa aj v uplynulých rokoch chovali, chovali nezodpovedne, ja by som si dovolil povedať niekoľko čísel. Budem porovnávať, budem porovnávať obdobie rokov 2008 až 2014. Návrh rozpočtu alebo predpoklad daňových výnosov podielových daní v roku 2011 je zhruba na úrovni miliarda 180 miliónov eur pre obce a mestá, v roku 2012 rast na miliardu 263 miliónov, rok 2013 rast na miliardu 320 miliónov, 2014 viac ako miliarda 380 miliónov eur. Tieto čísla vyzerajú ako perfektný rast a obce a mestá sa nemajú na čo sťažovať. Skúsme si porovnať ale nárasty. Rok 2012 s miliardou 263 miliónmi eur je menej ako rok 2008, kedy bol príjem na podielových daniach miliarda 281 miliónov korún. To znamená, v roku 2012 je rozpočtovaných menej prostriedkov ako v roku 2008. Porovnajme to s infláciou. Inflácia za roky 2008 až 2011 dohromady predstavuje 11,1 percenta. Ak hovoríme o tom, že v roku 2012 samosprávy dostanú menej prostriedkov ako v roku 2008, a hovoríme o tom, že inflácia za toto obdobie kumulovaná je viac ako 11 percent, tak reálny príjem samospráv za obdobie 2008 až 2012 bude menej, teda menší o 11 až 12 percent, čo považujem za, za niečo, čo sa dá ťažko považovať za víťazstvo, víťazstvo samosprávy. A už vôbec nechápem vaše tvrdenie, že veď samosprávam pridávame viacej a dostanú, dostanú viac, ako, ako by potrebovali.

    Zoberiem si na pomoc vyjadrenia alebo komentár inštitútu finančnej politiky ministerstva financií č. 27 z roku 2011, kde sa hovorí, že podiel územnej samosprávy, teda zmena percenta podielov obcí a VÚC bude znamenať príspevok územnej samosprávy ku konsolidácii verejných financií v roku 2012 vo výške 123 miliónov eur, z toho obce budú sa podieľať 93 miliónmi eur. Vy hovoríte, že niečo darujete obciam a mestám, Inštitút finančnej politiky v tom, čo je verejne dostupné na webe, hovorí, že na konsolidácii verejných financií sa budú obce a mestá v roku 2012 podieľať 93 miliónmi eur a v roku 2014 napríklad 104,5 miliónmi eur.

    Skúsme povedať, ako vyzerá situácia, ak by sme porovnávali čísla, 2008 s rokom 2014, ktorý je koncovým rokom tohto rozpočtu, a hovorím o tom, že tá krivka zadlžovania je absolútne reálna. V rokoch, medziročný nárast 2008 a 2014 je v rozpočtoch obcí a miest zhruba 8 percent. Inflácia, vrátane predpokladanej inflácie na toto obdobie, tak ako je uvedené v ukazovateľoch alebo v odhadoch inštitútu finančnej politiky, predstavuje viac ako 20 percent. To znamená, na jednej strane za obdobie siedmich rokov je nárast rozpočtov o 8 percent, nárast inflácie o 20 percent, čistá matematika ma nepustí, reálny pokles príjmov obcí a miest za toto obdobie je mínus 12 percent. Ako, ja nerozumiem tomu, že prečo by mali byť obce a mestá spokojné, ak popri poklese, reálnom poklese financií, ktoré dostávajú na svoju činnosť, im neustále pribúdajú kompetencie.

    Ak by ste namietali, že okrem podielových daní obce a mestá majú ešte aj ďalšie príjmy, áno, máte pravdu a ja vám skúsim zdokumentovať podiel finančných prostriedkov, ktorý predstavuje dotácie na prenesený výkon v pôsobnosti štátnej správy v zmysle zákona 416/2011 Z. z. a môžeme ísť po jednotlivých položkách.

    Bude to porovnanie rokov 2012 v porovnaní s rokom 2011. Matričná činnosť nárast nula percent, evidencia register obyvateľov nula percent, pôsobnosť stavebných úradov nula percent, činnosti spojené so Štátnym fondom rozvoja bývania nula percent, pozemné komunikácie, špeciálne stavebné úrady nula percent, školstvo bude mať nárast niekde na úrovni 4 až 5 percent, ochrana pred povodňami mínus 5 percent, dotácie z tohto okruhu spolu sú v mínuse. Dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na originálne kompetencie obcí, jediná oblasť, kde sa vykazuje nárast, dotácie na individuálne potreby obcí nula percent, dotácie na zariadenia sociálnych služieb 3,3 percenta, dotácie na záchranu kultúrnych pamiatok nula percent.

    Ak budeme hovoriť o dotáciách na zariadenie sociálnych služieb, tak treba povedať, že tieto dotácie ste zatiaľ systémovo nevyriešili, a riešenie tohto problému ste jednoducho len odsunuli na ďalšie obdobia.

    Zoberieme si tretí okruh. Dotácie na projekty a výkon štátnej správy v zmysle iných zákonov. Z tohto náhradné bývanie, teda nájomné bývanie mínus 91,6 percenta, projekty v oblasti životného prostredia a protipovodňové opatrenia mínus 41,1 percenta, rozvojové aktivity spadajúce pod ministerstvo hospodárstva mínus 42 percent, obnova kultúrnych pamiatok a kultúrne aktivity mínus 82,5 percenta, enviromentálny fond mínus 64,3 percenta, vzdelávanie v kapitole ministerstva školstva mínus 82,6 percenta, európska územná spolupráca, to je podiel, podiel DPH a refundácie DPH na projektoch financovaných z Európskej únie mínus 15,8 percenta, dotácie na menšinovú a kultúrnu politiku, mínus 54, 4 percenta. Ak zrátam všetky tieto tri okruhy dohromady, tak ten vývoj je mínus 9,3 percenta za všetky tieto tri oblasti.

    Pán minister, verím, že tie čísla, ktoré som vám uviedol, a všetky čísla sú z oficiálnych zdrojov, ktoré sú verejne dostupné na webe, vás neprivádzajú do úsmevu a ak, tak je mierne deformovaný. Skúsim povedať ale niektoré ďalšie veci, aký bude reálny dopad, reálny dopad na obce a mestá.

    V roku 2012 bude mať 826 obcí nižší výnos z podielových daní, ako bola očakávaná skutočnosť v roku 2011, a je to predovšetkým v dôsledku rastu prepočítaného počtu žiakov v oblasti voľnočasových aktivít. Toto je jedna z vecí, ku ktorej sa ešte vrátim a budem sa jej, budem sa jej venovať. Výdavky obcí oproti skutočnosti v roku 2010 klesnú o 250 miliónov eur. Oproti skutočnosti v roku 2010 budú kapitálové výdavky nižšie o 290 miliónov eur. Nevyriešené zostane financovanie sociálnych zariadení, o ktorých som hovoril, lebo sú stále financované nie systémovo, ale dotáciami.

    Dvestodvadsať obcí bude mať v roku 2012 menší výnos dane z príjmu fyzických osôb ako očakávaná skutočnosť v roku 2011. Je predpoklad, že obciam zostane zachovaná povinnosť, a nie je to predpoklad, dnes je to skutočnosť, že obciam zostane zachovaná povinnosť platiť daň z predaja majetku, pričom chcem povedať, že pokiaľ by toto opatrenie dane alebo dane z predaja majetku malo hovoriť o tom, že obce sa správajú pri predaji majetku nezodpovedne, tak by som si znovu dovolil uviesť dve čísla. Z krízového obdobia. Predaj majetku v roku 2009 bol na úrovni okolo 97 miliónov eur, v roku 2010, kedy mali obce a mestá povolené používať kapitálové výdavky, ktorými príjem z predaja majetku je na financovanie aj bežných výdavkov, stúpol tento príjem zhruba na 109 miliónov eur. Čiže zhruba o nejakých 10 miliónov eur. Tým chcem dokumentovať, že ani v prípade krízového vývoja sa samosprávy nechovali nezodpovedne, že by rozpredali celý svoj majetok alebo väčšinu svojho majetku, previedli ho do bežných rozpočtov a snažili sa, snažili sa ho prejesť. Ak dovolíte, trošku sa pozastavím, a to už bude jedna z posledných vecí pri financovaní obcí a miest a vzorci, vzorci, ktorý je predmetom novelizácie alebo úpravy nariadenia č. 668/2004 Z. z.. Už v decembri 2010, kedy ste toto nariadenie schválili, vás Združenie miest a obcí Slovenska upozorňovalo, že vzorce, ktoré sú tam použité, nie sú dobré. Nie sú dobré preto, že destabilizujú príjmy samosprávy a že budú viesť ku špekuláciám. Je to aj skutočnosť, ktorá sa podľa vývoja v roku 2011 v pomere k roku 2012, kedy sa očakáva, že príjmy na školstvo vzrastú zhruba o 5 až 6 percent ročne cez toto opatrenie, cez toto nariadenie vlády, ale vychádza, tým, že vznikol špekulatívny nárast prepočítaného počtu žiakov, reálny nárast financií na jedného žiaka je 1,1 percenta, čo znamená, že v prípade mnohých, v mnohých škôl, školských zariadení dôjde k tomu, že samosprávy nebudú mať financie ani na vykrytie zákonných nárokov. Toto považujeme za jeden najväčší problém, za jeden z najväčších problémov, pred ktorým ste sa jednoducho skryli.

    Ak dovolíte, markantné, dva markantné príklady. Na základe tohto opatrenia, ktoré je nezmyselne nastavené, je napríklad najvyšší nárast dane z príjmu fyzických osôb alebo podielových daní, ako chcete, medziročne o 504 percent v obci Hriadeľ a najvyšší prepad o 75 percent na daniach z príjmu fyzických osôb v obci Čerín. Len jedným nezmyselným nastavením jedného nariadenia vlády vytvárate takéto neuveriteľné disproporcie medzi jednotlivými samosprávami.

    Pán minister, myslím, že tie fakty, ktorých som tu uviedol aj čísiel veľa, jednoznačne preukazujú, že návrh štátneho rozpočtu a s ním súvisiace zákony a nariadenia nie sú pripravené dobre, sú škodlivé pre samosprávu, a preto ich v žiadnom prípade nebudeme môcť podporiť. Ja osobne si neviem predstaviť ďalšie fungovanie samospráv bez toho, aby sa prijalo v budúcnosti uznesenie Národnej rady, ktoré hovorí o tom, že je potrebné predložiť správu o finančných vzťahoch štátu k rozpočtom územnej samosprávy s dôrazom na hospodársku politiku vlády, zameranú na tvorbu a redistribúciu primeraných finančných zdrojov na uspokojenie verejných potrieb na miestnej a regionálnej úrovni, na komplexnú analýzu stavu uhrádzania nákladov za výkon štátnej správy prenesený na obce a vyššie územné celky a navrhovaný spôsob riešenia problémov vo financovaní miestnej a regionálnej samosprávy. Bez toho, kým neurobíme poriadny audit, kým si neurobíme, kým si neurobíme poriadok vo financovaní obcí a miest, teda lepšie povedané presunu financií na obce a mestá zo štátu, bude musieť byť výzor samosprávy asi v tomto podaní a myslím si, že to môže byť ako vianočná karta pre vás, pán minister.

  • Smutný emotikon.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Petráka piati páni poslanci. Posledný je pán poslanec Senko.

    Nech sa páči, pán poslanec Stanko.

  • Pán poslanec Petrák, pýtate sa, aký dopad bude mať rozpočet na obce a mestá, na ich fungovanie, na ich internú ekonomiku a na ekonomiku samosprávnych úradov. Je aj načase položiť si otázku, aký vplyv majú obce a mestá na zamestnanosť, na rozvoj podnikateľského prostredia, na rozvoj dediny, na rozvoj regiónu. Jedným slovom, aká je ich výkonnosť. To je podstatné. Ja si myslím, že častokrát sme svedkami toho, že ich výkonnosť je dosť nízka, samozrejme, je to špecifické a viazané na zloženie samosprávy a v malých obciach aj na osobu samotného starostu. A to čím, čím menšia obec, tak tým nižšia je, bohužiaľ, efektivita. Naozaj nastal čas, keď reforma tohto segmentu bude v krátkej budúcnosti nevyhnutná.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

    Pán kolega, myslím si, že je len na škodu veci, že si vaše vystúpenie vypočulo tak málo poslancov v tejto sále a hlavne zo súčasnej koalície. Vo svojom vystúpení ste dal, bol, bol, ste bol analytický, vaše vystúpenie malo jasné smerovanie, kde to v samosprávach v budúcnosti ide. Verím, že si ho isto prečíta aspoň zo záznamu veľa starostov pri tom, keď sa budú zamýšľať nad rozpočtom do budúcich rokov. Ešte raz vám pekne za toto vystúpenie ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa nadviazať na kolegu Petráka, ktorý vystihol všetky nedostatky, ktoré tento rozpočet má voči obciam.

    Predložený návrh rozpočtu je nedostatočný z pohľadu samosprávy. Uvediem príklad v oblasti vodného hospodárstva, ktoré tu tiež spomínal pán kolega Petrák. Že v prístupových dohovoroch sa Slovensko zaviazalo, že do roku 2015 musia mať obce nad dvetisíc obyvateľov vybudované zásobovanie kvalitnou pitnou vodou, čističky odpadových vôd a kanalizácie. A ak by sme mali tento záväzok splniť, musel by sa asi stať zázrak. A, samozrejme, za nesplnenie bude Slovensko sankcionované. Tento návrh rozpočtu vôbec tieto skutočnosti nezohľadňuje a obávam sa, tak ako nastal kolaps v zdravotníctve, tak skolabuje aj samospráva, lebo už neunesie tých 4500 prenesených kompetencií bez dodatočného finančného krytia od štátu. To by si už mala vláda uvedomiť a preniesť to do štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Petrák, myslím si, že môžem ti poďakovať nielen za poslanca Národnej rady, ale najmä za obrovské množstvo starostov a primátorov slovenských dedín a miest, ktorým si veľmi pekne dešifroval jednotlivé čísla v štátnom rozpočte a ich dopad na samosprávu a možné riziká, ktoré plynú z predkladaného návrhu štátneho rozpočtu. Myslím si, že veľmi presne si pomenoval jednotlivé sektory a aj dopady a aj samotný vývoj až do roku 2014, čo znamená predkladaný návrh a kde všade sú úskalia, ktoré môžu priniesť rozpočty miest a obcí do veľmi zložitej a dovolím si povedať, že až neriešiteľnej situácie. Z toho pohľadu to tvoje vystúpenie je veľmi hodnotné a bolo by dobré, skutočne, keby si ho vypočulo omnoho viacej koaličných poslancov, aby pochopili, že tento návrh štátneho rozpočtu, ktorý predkladá minister financií, je určitá fikcia, ktorá nie je postavená na nejakých reálnych základoch, a daňový mix, ktorý bol predkladaný ako určité riešenie, ktoré má zachrániť obce, opačne, tieto obce dovedie do ešte, doviedlo by do ešte väčšieho problému, našťastie sa našlo dosť zodpovedných poslancov, ktorí túto aktivitu vlády a ministra financií stoplo a nedostalo obce do ešte komplikovanejšej situácie, v akej sa nachádzajú, lebo tak ako si povedal, pri prehlbujúcej sa kríze výpadok z príjmov, z daní z príjmov fyzických osôb bude mať veľmi negatívny dopad na rozpočty obcí a miest, a preto je treba k tej problematike pristupovať oveľa zodpovednejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, bolo to veľmi jasné a argumentačne veľmi dobré a vyvážené vystúpenie, úplne jasne pomenovalo, čo asi čaká samosprávu na základe schváleného rozpočtu, takto schváleného rozpočtu v roku 2012. Zo samospráv sa objavujú veľmi veľké obavy o tom, ako sa bude v nasledujúcom roku vyvíjať, ako bude vyfinancovaná, a, mimochodom, nielen z prostredia samospráv, aj z prostredia hospodárskych subjektov a aj z celej spoločnosti. Nakoniec, čo sa týka samosprávy, celé to obdobie vládnutia tejto vlády je vnímané veľmi negatívne a ako útok na samosprávu, na ich starostov, ich predstaviteľov. Za tohto obdobia jednoducho došlo k istému, istým spôsobom k znevažovaniu volených funkcionárov na tejto úrovni a myslím si, že sú tu zoskupenia politických strán, ktoré majú na tom leví podiel, a istým spôsobom to vyplýva aj z ich neskúsenosti a iba z toho dôvodu, aby zaujali verejnosť a mohli sa prezentovať pred verejnosťou ako ochrancovia nejakých v úvodzovkách "práv občanov", a pritom jednoducho iba dostávali spoločnosť do konfliktu a do neistoty. Nakoniec v takej neistote a v konflikte zanecháva tento vládny zlepenec aj celú spoločnosť.

  • Pán poslanec Petrák chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov s faktickými poznámkami na jeho vystúpenie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Mne sa žiada k tomuto dodať už len možno jednu-dve poznámky. Prvá poznámka, ako som vo svojom vystúpení aj na grafoch deklaroval, aký bude vývoj hospodárenia samospráv v období rokov 2012 až 2014, samozrejme, prioritne vyvstáva otázka, kto tento dlh hospodárenia zaplatí? Ako môžeme si úplne jednoznačne odpovedať, v každom prípade to bude občan. Otázka znie, ak štát nepresunie na obce a mestá finančné prostriedky, ktoré sú podielového, podielom na výbere daní z iných činností, no tak, samozrejme, minimálne časť chýbajúcich finančných prostriedkov musia obce a mestá vybrať na miestnych daniach a poplatkoch, alebo sa celý tento systém zrúti. Ak sú tu aj niektorí podnikatelia, myslím si, že nie je ich, nie je ich málo z oblasti pôdohospodárstva, tak treba jednoznačne povedať, že aj táto skupina obyvateľov bude podliehať zvýšeným daniam za pôdu a jednoducho to bude mať negatívny, negatívny dopad na hospodárenie tohto, tohto segmentu. A potom sa pýtam, kde je tu proklamované, proklamované pôsobenie vlády v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia?

    Tretia otázka, ktorá tu vyvstáva v súvislosti s touto témou, je prijatý zákon o miestnych daniach a poplatkoch, kde sa na jednej strane zväzujú ruky samosprávam, to znamená, prikazujú sa samosprávam zmenšovať nožnice medzi obyvateľmi a podnikateľmi, ak to môžem takto zjednodušene povedať, čo ale znamená pri deficitnom hospodárení, že bude omnoho väčší nárast daní bežných obyvateľov, ktorí to mnohokrát nebudú mať z čoho zaplatiť. To je holá pravda.

  • Ďalšia do rozpravy písomne prihlásená je pani poslankyňa Jana Vaľová.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, udeľujem vám slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som pôvodne chcela svoju rozpravu začať čisto argumentačne, čo sa týka štátneho rozpočtu, ale musím povedať, že vyvstala takáto otázka v rozprave, a musím povedať, že s pánom kolegom Matejom, nazvem ho kolega, lebo sedíme v jednej snemovni, sme z jedného kraja, sme si porozumeli v tom, že národné banky, ktoré mali pobočky v Prešovskom kraji a v iných krajoch, nebolo potrebné rušiť.

    Ale, pán kolega Matej, nehnevajte sa na mňa, nezhodnem sa s vami v tom, aby ste rozprávali a osočovali a obviňovali poslancov SMER-u, že sú to zlodeji a že kradnú. A teraz poviem prečo. Teší ma, že tu sedí pán Galko, pretože sa s ním môžte postaviť do jedného radu a môžete v tomto jednom rade stáť ako luhári a klamári. A poviem prečo.

    Vážený pán Galko, čítam vám to, čo ste napísali, a to, čo urobil jeden človek, bežný občan. Na základe svojho vlastného úsudku ste bez akýchkoľvek podložených dôkazov, a to sa týka aj vás, pán Matej, a faktov, bývalý pán minister, ste ma obvinili na blogu, keď ste ešte neboli minister, na internetovej stránke denníka SME, ktorú čítalo celé Slovensko, z malej zlodejinky a z toho, že z občanov robím nesvojprávnych debilov. Článok je dnes zverejnený pod názvom a dodnes je na vašom blogu, nájdite si ho, pán Galko, lebo vy si ani nepamätáte, čo ste písali, lebo vy len počúvate, ale nerozmýšľate, čo píšete, a odpočúvate. V internetovom vyhľadávači pri, pri zadaní môjho mena sa tento článok stále objaví, a ja verím, že ho stiahnete, lebo na vás podám trestné oznámenie, a to "Magisterka Jana Vaľová: Päsťou medzi oči" a figuruje naďalej na tomto internete.

    Na túto skutočnosť ma upozornil občan na Facebooku, JUDr. Jozef Zaťko, ktorého som si zistila teda, lebo ho nepoznám, ale zistila som, že je to bývalý, údajne, údajne, poviem, bývalý vojenský sudca, ktorý napísal: "Vážená pani Vaľová, pán Galko vás obviňuje ako poslankyňu Národnej rady a s vami aj poslankyňu pani Tomanovú, že ste zneužili štátne dotácie." Tento občan mi navrhol, aby som na pána Galka podala trestné oznámenie, lebo v opačnom prípade súhlasím s jeho slovami. Oponovala som mu, že s jeho slovami nesúhlasím a nezakladajú sa na pravde. To by som chcela povedať, že ak by sme všetci tu mali podávať trestné oznámenia, tak mnoho poslancov, ktorí tu sedia, myslím si, že by nestáli v jednom rade, ale možno niekde v dolnej pivnici pod hradom.

  • Smiech v sále.

  • A spomínaný JUDr. Jozef Zaťko, tak ako som sa dozvedela z mailu zo dňa 19. 11., ktorý poslal pánu Čaplovičovi a poslal mne, podal v tejto súvislosti ako občan trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu o zneužití odsúhlasených dotácií z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyšetrovanie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, trvalo zhruba pol roka, toto odmietlo a konštatovalo, že začatie trestného stíhania nie je možné, nakoľko neboli dôvody na začatie trestného stíhania. To znamená, že nedošlo k zneužitiu spomínaných dotácií ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Spomínaný občan vo svojom emaile, prepáčte, už hovorím emaile, e-maile ďalej uvádza... Vážený pán Galko, nesmejte sa, ja by som sa na vašom mieste nesmiala, lebo ste sa zachovali ako jeden, jeden človek, ktorý klame, ako človek bez chrbtovej kosti, ktorý odpočúva iných, a rozpráva to, čo nepočul. Aspoň, keby ste rozprávali to, čo ste počuli a čo viete. Viete ten vtip, že lepšie je raz vidieť, ako päťkrát odpočuť.

  • A vy ste to nevideli, a ste to napísali.

    "Podal som trestné oznámenie," a teraz počúvajte, čo tento občan napísal. "Podal som trestné oznámenie, pretože sa nestotožňujem s tým, pani Vaľová, aby sa mala rozkrádať pokladnička Slovenska," teda bol na vašej strane, ale taktiež sa nestotožňujem s ohováraním a nepravdou. Rozhodnutie polície ukázalo, že pán Galko pred verejnosťou hrubo ohovoril poslankyňu Národnej rady Janu Vaľovú a poslankyňu Vieru Tomanovú za SMER - SD. Vyzývam preto, už ja, pretože vás vyzval aj tento občan, ale zrejme, neviem, čo na tom Facebooku čítate, vyzývam pána Galka, ak má ešte v sebe aspoň trošku elementárnej slušnosti, aby sa verejne za tieto výroky a tvrdenia ospravedlnil mne a mojej kolegyni, že hrubo klamal, zavádzal verejnosť a nepravdivo a neoverenými rečami zavádzal celú verejnosť.

    A to isté poprosím, upozorňujem aj iných poslancov za SDKÚ, lebo možno tí občania, pán Galko, ako ste vy ich nazvali, lebo vy ste nazvali, pán Galko, ja prečítam, ako ste povedali, nazvali, že ja teda si myslím o občanoch. Vy ste povedali vo svojom blogu: "Pani Vaľová," spomínate kolegyňu Gabániovú, tú nebudem spomínať, "z vášho konania a z vašich vyjadrení vyplýva, že občanov pokladáte za nesvojprávnych debilov, ktorí si nevedia spočítať dva a dva."

    Pán poslanec Galko, ja uvádzam meno. Tento...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Pani poslankyňa, prepáčte, ale zákon o štátnom rozpočte.

  • Áno, ale ma obvinili, ja už dokončím.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Ja viem, len vecne k problematike.

  • Aj to je, veď to je rozkrádanie štátneho rozpočtu, pán Hrušovský, o čom rozprávate.

  • Smiech v sále.

  • To súvisí, aby sme nerozkradli štátny rozpočet. Ďakujem pekne, to súvisí.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Nech sa páči, len nerozumiem zatiaľ, ako to súvisí s tým.

  • No súvisí to s rozkrádaním štátneho rozpočtu. Čiže končím už, ale chcem jednu vec povedať.

    Vážený pán poslanec Galko, myslím si, že vy ste ten, ktorý si myslí, ako ste napísali, že občania sú nesvojprávni debili a že si nevedia spočítať dva a dva, lebo tento doktor Zaťko, ktorý podal trestné oznámenie, teda na váš podnet, aby sa dozvedel, či sa rozkráda republika, tak tento doktor Zaťko za vašej vlády dostal takéto vyrozumenie z bratislavskej kriminálky.

    A preto poprosím aj ostatných poslancov, buďte takí láskaví a vážte slovo. A nemyslite si, že vaše osobné dojmy sú bohorovné dojmy. A ja som vám, pán Galko, povedala. Ja vám nechcem ubližovať, tak ako ste chceli vy ublížiť mne. Ja si chcem len očistiť svoje meno, pretože aj ja mám deti, aj ja mám ľudí, ktorí ma volili a neverili vašim sľubom. A ja, jednoducho vám poviem, vy ste pánu Bohu na stoličku nesadli. To si zapamätajte. Nad vami ešte niekto je, a nielen pán Boh, ale aj orgány trestné v činnom konaní

  • Správ. orgány činné v trestnom konaní - pozn. jaz. red.

  • . Takže tí, ktorí toto rozprávajú, by sa mali zamyslieť. A ja sa pýtam, pán Galko, ja čakám vaše ospravedlnenie. Čo na to poviete, ak tento občan, občan o vás napísal, že ste klamár?

    A teraz sa dostanem k štátnemu rozpočtu.

  • Smiech v sále.

  • Reakcia z pléna.

  • K meritu veci, samozrejme. Však, aby sme ho nerozkradli dovtedy, či ako to rozprával pán Galko. Ale on všetkých počúva, tak on by to mal vedieť.

  • Smiech v sále.

  • Stanovisko k návrhu rozpočtu na roky 2012 a 2014. Táto tlač nie je zverejnená na webe Národnej rady Slovenskej republiky, je tzv. zamknutá. Aspoň takto mi to avizovali občania. Obdobia, obdobia v histórii Slovenska, v období, histórii Slovenska to nebolo.

    V tabuľkovej prílohe s názvom "Tabuľka k rozpočtu" je uvedený vývoj výdavkov a v niektorých prípadoch aj príjmov. Ide o oblasti: podpora rozvoja bývania, sociálna inklúzia, zdravotníctvo, Sociálna poisťovňa. Tabuľka je aktuálna vo vzťahu k pozmeňovákom, ktoré boli predložené na výbore pre financie a rozpočet minulý piatok a k návrhu rozpočtu. Tabuľka má dosť diskrétny charakter, dosť diskrétny charakter. Všeobecné poznámky, ktoré by som chcela povedať.

    Návrh rozpočtu je postavený na raste HDP v roku 2012 vo výške 1,7 percenta, avšak Európska komisia predpokladá nárast len na úrovni 1,1 percenta. Naplnenie prognózy Európskej komisie prehĺbi výpadky daňových a odvodových príjmov v desiatkach miliónov eur. Návrh rozpočtu je postavený na báze, ktorá sa môže ukázať ako nereálna, pričom nová vláda bude musieť okamžite riešiť príjmový výpadok.

    Vláda reagovala na zhoršenie ekonomického rastu v budúcom roku prakticky navýšením deficitu verejných financií o 0,8 percenta bodu. Neurobila opatrenia na príjmovej ani výdavkovej stránke, čo nevytvára predpoklady pre kredibilný fiškálny plán z hľadiska znižovania deficitu verejných financií udržateľným spôsobom. Znamená to zvýšenie štátneho dlhu o 600 mil. eur a nákladov na úrokové náklady na úrovni 22 mil. eur. To si nemyslím, že je to o znižovaní dlhu.

    Návrh rozpočtu stále nemá istotu, že koalícia ho podporí. Hrozí preto reálna možnosť rozpočtového provizória, čo vláda prakticky priznáva aj vládnym návrhom zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, kde rieši situáciu, aby nebolo ohrozené kontrahovanie projektov z eurofondov z dôvodu výdavkového mesačného limitu v rozsahu 1,12 mesačných výdavkov, výdavku predchádzajúceho rozpočtového roku.

    Vláda rozhoduje o zvýšení miezd v zdravotníctve, teda v ďalších zákonoch, ktoré nasledujú, z údajných úspor v zdravotnom systéme, z ktorých zrejme, asi predtým nevedela, ktoré vôbec neexistujú a nie sú reálne v rozpočte. Obnovu bytových domov, ktoré sú vo väčšine už zdraviu a životu ohrozujúce, plánuje vláda v tomto roku v tabuľke číslom nula, nula. Opakujem, číslom nula.

    Oblasť sociálnej inklúzie v priloženom tabuľkovom súbore prakticky kontinuálne pokračuje v oblasti výdavkov tak, ako to bolo nastavené vládou Roberta Fica. Toho Roberta Fica, ktorého tu denno-denne spomínate v dobrom. Nie sú tam úspory tak, ako to avizovala vláda na začiatku svojho vládnutia, čo len potvrdzuje, že systém bol nastavený optimálne.

    Vážne je, že dotácie na obnovu bytového fondu by nemali počnúc rokom 2012 byť žiadne. Zároveň sa však navrhuje zredukovanie štátnej prémie v stavebnom sporení, pričom až polovica úverov zo stavebných sporiteľní išla na obnovu bytového fondu. Môže to byť vážny problém, pretože dnes je deficit v obnove bytového existujúceho fondu značný. Negatívny efekt to má aj v dosahovaní energetických úspor zo starých bytov, domov, pretože tie požierajú obrovskú energiu, ktorá sa stráca už dosluhujúcim, dosluhujúcim tesniacim systémom.

    Mala by som to povedať až pri rozpočte Sociálnej poisťovne, ale poviem to teraz. V rozpočte Sociálnej poisťovne rastú príjmy aj výdavky plynulým tempom od, zase od nastavenia Roberta Fica. Deficit zdrojov piliera sa financuje už priamo zo štátneho rozpočtu z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na úrovni cca 750 mil. eur. Celková bilancia Sociálnej poisťovne v roku 2012 sa navrhuje o 120 mil. eur horšia ako v roku 2009 za vlády Roberta Fica.

    Tak sa pýtam, pán minister, keďže ste vychádzali z mnohých údajov za našej vlády, tak si myslím, že tie údaje boli správne, a skúsme tak pragmaticky o tom rozpočte rozprávať, a nie politicky. A ja si myslím, že by ste sa mali skutočne zamyslieť aj nad tou obnovou bytových a nebytových domov, pretože v samospráve sa skutočne začalo tempo obnovovania bytových a nebytových domov, a myslím si, že občania si takúto cifru v rozpočte, nula, nezaslúžia.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne, s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Ako posledný, pán poslanec Viskupič. Nabudúce rýchlejšie.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za pre mňa veľmi podnetné vystúpenie. Ja som veľmi rád, že ste upriamili pozornosť na môj blog. Bol to jeden z veľmi úspešných blogov pred dvoma rokmi, v ktorom som popísal situáciu o tom, ako ste založili neziskovú organizáciu bez zvončeka, bez telefónnej linky a dostali ste popri 430 neziskovkách, ktoré žiadnu dotáciu nedostali, dve dotácie v sume viac ako milión slovenských korún.

    Mnohé neziskovky, ktoré fungovali roky a dosahovali vynikajúce výsledky, dostali takto od vás päsťou medzi oči, to je aj názov môjho blogu, za ktorým si stojím. A vy ste dostali tú dotáciu len z toho dôvodu, že ste na ministerstve práce a sociálnych vecí mali dobré kamarátky. Ja keď som vtedy ešte ako neznámy bloger napísal tento blog, tak behom troch dní mi bolo poslané z adresy jana.valova@nrsr vyhrážka, že na mňa podávate trestné oznámenie. Ja sa pýtam, kde ste boli doteraz, pani poslankyňa? Veď ste mali možnosť. Vy ste sa dva roky triasli, že či to, čo ste vykonali, je aj v trestnoprávnej rovine. A teraz, keď pán Zaťko, na ktorého sa odvolávate, a to sa neodvolávajte, lebo ten vás má tak v zuboch, že by vás roztrhal najradšej, podľa toho ako sa o vás vyjadruje. Keď to už nevydržal a keď jednoducho to trestné oznámenie na to vaše počínanie dal, tak teraz ste si vydýchli a idete tu hroziť nejakým trestným oznámením. Kľudne ho môžete dať. Vy v mojich očiach ste sa zachovali maximálne nečestne a ľuďom, ktorí naozaj chceli robiť sociálne veci, ste nielen dali päsťou medzi oči, ale ste im medzi tie oči ešte aj napľuli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za diskusný príspevok, vážená pani kolegyňa, a dokážem plne pochopiť vaše rozhorčenie. Z úvodu vášho diskusného príspevku myslím si, že tak by reagoval každý z nás, keby ho niekto špinil a krivo obviňoval ako tu nemenovaný pán kolega.

    Mám taký pocit, pán poslanec, že možno by bolo vhodné sa verejne ospravedlniť pani poslankyni Vaľovej. A keď tu niekto rozpráva o slušnosti, keď tu niekto rozpráva o slušných ľuďoch, tak by sa mal zamyslieť predtým, ako skončil na nejakom poste...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, môžete reagovať na pani poslankyňu. Na pána poslanca nie.

  • Ďakujem. Takže ešte raz chcem poďakovať za vystúpenie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem oceniť, pani poslankyňa, že si mala tú odvahu a že si tu pred všetkými povedala to, čo si teda povedala, že si povedala, že ako nás, a hlavne Sloboda a Solidarita na svojich blogoch očerňuje, rôznymi prívlastkami pomenuváva a, skutočne, realita je úplne iná.

    Takže aj keď si začala svoje vystúpenie tak netradične, ale ďakujem ti za to, že si tú odvahu mala a že si o tejto skutočnosti informovala celé plénum.

  • Pani poslankyňa Vaľová, ja naozaj len v dobrom vás chcem upozorniť, všimol som si, že ste najprv tu kritizovali ľudí, ako nedodržiavajú zákony, ako šliapu po vašich občianskych právach, ale zároveň ste hovorili, že nejaký pán, tuším Zaťko či Žaťko, vám napísal správu na Facebooku, a citovali ste ju.

    Pravdepodobne vám ale nehovorí nič ústavné právo tohoto pána, a to je právo na listové tajomstvo. Jednoducho, vy ako poslankyňa Národnej rady, vy ako občianka Slovenskej republiky nemáte žiadne právo prezradiť obsah súkromnej správy, ktorú vám písal ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky.

    Čiže vy ste v priamom prenose za rečníckym pultom v Národnej rade porušila ústavné právo tohto občana, keď ste jeho identifikovala aj s obsahom súkromnej správy, ktorú vám napísal. Myslím si, že je to hanba na poslankyňu Národnej rady.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, celkom rozumiem, že ste, pani kolegyňa, potrebovali použiť mňa na to, aby ste sa dostali k pánovi Galkovi, ale práve touto fintou ste sa osvedčili o tom, že treba počúvať a hovoriť pravdu. Lebo vy ste povedali, že ja som povedal v mojom vystúpení, že poslanci SMER-u sú zlodeji a kradnú.

    No, vytiahnite si záznam, ja som to vôbec nepovedal, ja som povedal, že poslanci SMER-u a strana SMER je tá strana, ktorá, ktorá dosiahla a zadlžila túto krajinu, lebo je fakt, a ja mám rád fakty, a vrátim sa tým pádom k meritu veci a k štátnemu rozpočtu, je to strana, ktorá historicky doviedla túto krajinu k najvyššiemu deficitu vo výške 8 percent HDP, keď všetci v Európe, keď všetci v Európe sa snažili šetriť, ale čo je horšie, že priemer Európskej únie, vtedy výdavková stránka rozpočtu, priemer v Európskej únii bol 2,1 percenta.

    My, respektíve vy, my ako Slovensko, ale vy ako strana SMER ste zvýšili výdavky medziročne o 11,7 percenta. Toto vojde do histórie. To som povedal. A nepovedal som to, čo ste tvrdili vy, lebo si vážim slová.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová, ja chcem takisto oceniť tento prejav prešpikovaný číslami, grafmi a podobnými vyjadreniami faktického stavu, ktorý smeroval k rozpočtu. Dozvedeli sme sa veľmi veľa o tom, ako bude náš štátny rozpočet závislý od toho, kto vedie trestné stíhanie, s kým ste v spore a s kým v spore nie ste a aké blogy čítate.

    Ja si myslím, že nabudúce bude možno rozšírená táto debata aj o to, koľko stojí káva, keď s niekým kávičkujete, a koľko teda poslanec míňa peňazí zo štátneho rozpočtu pri svojich súkromných aktivitách.

    Takže ďakujem za tento vyvážený a faktami prešpikovaný prejav a dúfam, že nabudúce sa dostaneme skutočne, ako ste niekoľkokrát naznačili, aj k meritu veci.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne. Na pána Viskupiča len tak krátko. Pán Viskupič, vypočujem si váš, vaše, váš príhovor k rozpočtu, lebo ja som bola pri merite veci. Vy ste prišli teraz do sály, pán Matovič, 16.45 hod., tak uvidím to merito veci.

    Čo sa týka pána Galka. Pán poslanec Galko, viete, asi ste toho pána Zaťka na mňa poštvali, keď viete, že ma nenávidí. Zrejme to bol váš kôň, aby ste mi ublížili, ale ja vám hovorím, že vaše, vaše, vaše rozmýšľanie nie je bohorovné, a zrejme sa to ukázalo, že ten, ktorý vám mal poslúžiť ako ťažný kôň, ten do vás kopol, ten pán Zaťko, pretože hovoríte, že vy ho poznáte a on ma nenávidí. Ten do vás kopol, že ste klamár a podvodník.

    Takže ja by som vás vyzvala ešte raz, pán Galko, keby ste sa mi ospravedlnili, pretože vaše myšlienky, je tu na to, je tu na to odbor kriminality, ktorý dokázal, že to nie je pravda. Takže myslím si, že by ste mali fakt menej písať a viacej počúvať, aj keď ste sa napočúvali toho dosť. A myslím si, že ľudia aj ocenili, 60 percent občanov sa stotožňovalo s tým, že je rado, že nie ste minister.

    A čo sa týka pána Matoviča, žiadne ústavné právo som ničie neporušila, lebo tento pán mi to napísal normálne na celú plochu a túto správu poslal pánu poslancovi Čaplovičovi, Tomanovej, všetkým.

    A pán Matovič, vy ste porušili moje ústavné právo, keď sme sa na chodbe rozprávali o tom, že predkladáte zákon o mamičkách, a ja som vám povedala, že tak teda si to rozdáme odborne v parlamente, a vy ste to hodili na Facebook a ľudia vám tam začali písať takéto blbosti, ktoré boli do, teda poviem, že: "Si to rozdaj s tou Vaľovou, aká je predohra?" Vy sa nehanbíte? Ja mám rodinu a dve deti. Vy sa nehanbíte takto porušovať ústavné práva jednej ženy a jednej matky vašimi blbosťami? Kto by vás chcel, povedzte mi, pán Matovič, ktorá žena?

    Anča, vám vyťala po papuli, a ja nechcem. A môj manžel, keď na vás pozrel, tak povedal: "Vieš čo, od takýchto ti nič nehrozí. Buď spokojná, dole nemajú nič a v hlave takisto."

  • Potlesk a smiech v rokovacej sále.

  • Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Vážení páni poslanci z vládnej koalície, ktorí ste tu ešte zostali, lebo zdá sa, že koalícia rezignovala na štátny rozpočet. Dá sa vás spočítať na prstoch jednej ruky, keď tu nie je opozícia, tak tu je ticho, a myslím, že aj kultúrna vložka trochu oživuje tú tému o štátnom rozpočte.

    Dovoľte mi, aby som v úvode svojho vystúpenia v krátkosti zareagoval k štátnemu rozpočtu ako takému, no a potom sa už tradične chcem venovať rozpočtu pôdohospodárstva, keďže to je moja téma, a myslím si, že mám k nej čo povedať.

    Je naozaj paradoxné rokovať dnes a za týchto okolností o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Aj atmosféra našej spoločnosti, je neporovnateľná s tou z predchádzajúceho roka. Vtedy zodpovednosť za riadenie štátu prevzala novoformovaná vláda. Dnes vládny kabinet funguje s obmedzenými právomocami. Funkčnú vládu de facto nemáme, a že aj pán minister financií rezignuje na štátny rozpočet, svedčí to, že sem-tam sa zdržuje v sále a sem-tam z tej sály odíde, že ho to už tu asi ani nebaví počúvať.

    Rovnako hospodárska a sociálna situácia bola neporovnateľná s tou dnešnou. Stačí si vziať niektoré z titulkov v denníkoch, ak si prečítame, Taliansko už osud nemá vo vlastných rukách, Nemecko sa pripravuje na vystúpenie Grécka z eurozóny, Veľká Británia sa obáva o rozpad eurozóny, kríza v Európe eskaluje a tak ďalej.

    Po Taliansku nasleduje Španielsko, nehovoriac o jesennej prognóze Európskej komisie, podľa ktorej slovenské hospodárstvo porastie v roku 2012, to tu už odznelo veľakrát, len o 1,1 percenta, kým návrh ministra financií počíta s rastom 1,7 percenta. Nehovoriac o tom už, že mnohí bankoví analytici a iné inštitúcie odhadujú nulový rast alebo záporný rast.

    Z uvedeného vyplýva, že v štátnom rozpočte bude chýbať minimálne šesťsto miliónov eur, a to nehovoriac o sociálnych dopadoch na občanov prostredníctvom vyššej nezamestnanosti, zmrazenia ich príjmov a podobne. Aj preto je návrh rozpočtu nerealistický, pretože predkladaný vývoj ekonomiky je skôr zbožným želaním vás, pán minister, ako reálne očakávaný vývoj rastu HDP v Slovenskej republike, príjmov a výdajov štátneho rozpočtu, nezamestnanosti, miezd a podobne. Z veľkej časti je to obraz chaotickej práce vlády, ktorá sa počas svojho pôsobenia vyhovárala na predchádzajúcu vládu namiesto toho, aby reagovala na vývoj hospodárstva a ekonomickej situácie na európskom a svetovom trhu.

    Pán minister, nebudete odo mňa počuť iba to, že je to len vaša vina. Tak ako sme to my neustále počúvali a počúvame, že za zhoršenie ekonomických ukazovateľov v roku 2009 a 2010 je zodpovedná len Ficova vláda. A pritom ste absolútne ignorovali vplyv hlbokej finančnej hospodárskej krízy, ale máte aj veľký podiel zodpovednosti na zadaný stav, lebo adekvátne nereagujete na daný vývoj hospodárstva a ekonomiky.

    Plne si uvedomujem vážnosť dopadov spomalenia rastu európskej a svetovej ekonomiky, ich prepad do recesie a dopad na ekonomiku Slovenskej republiky, ale aj vnímam neschopnosť tejto vlády adekvátne reagovať na daný vývoj a hlavne prijímať účinné opatrenia na zmierňovanie týchto negatívnych dopadov na našu ekonomiku.

    Pre vás sú predčasné voľby určite vykúpením, lebo viete, že predkladaný rozpočet je postavený na vode. A nech už po voľbách príde akákoľvek vláda, bude nútená tento rozpočet zreálniť a prijať účinné opatrenia na spomalenie a zastavenie úpadku vývoja verejných financií, ale najmä prijať sériu opatrení na oživenie ekonomiky vo forme systémových stimulov pre udržanie a podporu tvorby nových pracovných príležitostí, systémových stimulov pre rast ekonomiky a podporu domácej spotreby.

    Predkladaný rozpočet je nerealistický, alibistický a je len akýmsi aritmetickým súhrnom čísiel už dnes nezodpovedajúcich realite. Už dnes je takmer isté, že v nasledujúcom roku si bude vyžadovať veľké korekcie. Návrh rozpočtu navyše nereaguje na aktuálne prognózy vývoja ekonomiky doma a vo svete.

    Nepochybujem tiež, že v rozpočte budú určite chýbať pomyselné príjmy daňovo-odvodovej reformy, stavebného sporenia a ďalších opatrení, ktoré mala v portfóliu pripravené vaša vláda. Chvalabohu, ktoré ani neprešli. Mám za to, že do Národnej rady bol predložený návrh rozpočtu, ktorý neprinesie veľa pozitívneho pre Slovensko, vyššie územné celky, pre obce a koniec koncom ani pre občanov.

    Mám tiež za to, že návrh štátneho rozpočtu neprináša žiadne skutočné stratégie, nie je nástrojom podpore cieľov v oblasti konkurencieschopnosti, rozvoja infraštruktúry a udržania kvality a rozvoja verejných služieb.

    Celkovo znižuje príjmy a zvyšuje náklady predovšetkým sociálne slabšej vrstvy obyvateľstva. Minister financií prostredníctvom návrhu rozpočtu odkazuje občanom: "Štát bude škrtať, kde sa len dá, bez ohľadu na to, čo to prinesie pre slovenskú ekonomiku." Veľmi pekne vám to vymenoval pán poslanec Marcinčin.

    Pán minister, ja som veľakrát v mojom vystúpení povedal, že škrtať neznamená automaticky šetriť. Škrtať je potrebné, aj treba optimalizovať náklady na verejnú a štátnu správu, je treba hľadať rezervy vo všetkých možných výdajoch, ale vo vašom ponímaní škrtať znamená len šetriť, čo nie je pravda.

    Poviem vám jedno číslo, ak ste uvádzali, že pán poslanec Marcinčin nepodporí spotrebnú daň z piva, vo svojom vystúpení som vám povedal, že ak zvýšite daň z piva, zníži sa jeho výber, potvrdili to Česi, ktorí dnes uvažujú o tom, že by ešte viac znížili spotrebnú daň z piva, lebo ten vývoj, keď zvýšili spotrebnú daň, sa výber z daní znížil.

    Ak porovnáme výber daní z piva, za prvý polrok 2010 bol 24 331 000 eur, kým za prvý polrok 2011 bol 25,9 milióna eur. To znamená, že došlo k nárastu výberu dane z predaja, z piva o 1,6 milióna eur, a k tomu nedošlo k zvýšeniu tejto dane. Chvalabohu, že nedošlo k zvýšeniu, lebo keby k tomu došlo, tak ten výber je negatívny. Jedinou nádejou pre hospodársky rast štátu v budúcom roku je export, ktorý ešte na jar mal rásť 8,6-percentným tempom. Najnovšie vyhliadky hovoria už iba o 2,4 percentách. V takomto prípade by sme v raste exportu boli štvrtí najhorší v Európskej únii, a to sme mali patriť medzi exportných lídrov.

    Preto je nemožné z mojej strany podporiť takýto rozpočet, o ktorom viem, že vychádza z nereálnych predpokladov, nie je pravdivý a nemá schopnosť predvídať celý rad neznámych. Zároveň sa chcem pri tejto príležitosti opýtať celej vládnej koalície, kde je vaše naplnenie sľubov, ktoré ste dali občanom pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2011? Vtedy ste hovorili svorne, že uťahovanie opaskov by už nemalo byť také výrazné v nasledujúcom roku.

    Občanom ste tiež sľubovali, že vyššie dane budú platiť iba tri roky. Vašou ambíciou bolo do roku 2013 stlačiť schodok štátneho rozpočtu pod 3 percentá. Pýtam sa, sú tieto vaše sľuby ešte reálne? Asi nie. A verím, že aj vy sám ste im málokedy asi uverili.

    Sami si zrejme uvedomujete závislosť Slovenska na vývoji ekonomiky predovšetkým Nemecka, okolitých štátov, Česka, Poľska, Rakúska. Toto všetko pripomínam len z toho dôvodu, aby som vám poukázal na nezmyselnosť vašich atakov voči našej vláde, vláde Roberta Fica, keď ste v rokoch 2010 a 2009 tvrdili, že za negatívny vývoj ekonomiky môže iba vtedajšia vláda.

    Neboli ste ochotní vnímať signály trhov, ktoré už v tom čase jednoznačne poukazovali na nástup veľkej finančnej, následne hospodárskej a dlhovej krízy. Už v mojom vystúpení k návrhu rozpočtu na rok 2011 som poukazoval na celý rad negatív, ktoré boli a sú s tým spojené. Rád by som sa preto pozastavil pri vašom tvrdení, že jednopercentné navýšenie DPH na potraviny sa nepremietne do cien potravín v plnej výške. Tu ponúkam niekoľko faktov.

    Už v januári pri medzimesačnom porovnaní január 2011 a december 2010 vzrástli podľa Eurostatu spotrebiteľské ceny potravín ako takých o 2,6 percenta, pričom priemer Európskej únie bol len 0,5 percenta. Je to o to smutnejšie, že najrýchlejším tempom rástli ceny základných komodít, akými sú mlieko, chlieb, cereálie, cukor, olej a tuky, nehovoriac o ovocí a zelenine. Rástli základné potraviny, ktoré občania nutne každý deň potrebujú. Napríklad cena mlieka vzrástla na Slovensku o 2,6 percenta, pričom priemer Európskej únie iba o 0,2 percenta. V susednom Česku o 0,7 percenta, v Rakúsku 0,3 percenta. Cena chleba a cereálií vzrástla na Slovensku o 2,5 percenta. Ich priemerný rast Európskej únie bol iba 0,2 percenta a dokonca v Rakúsku cena týchto komodít klesla o 0,1 percenta. Ceny ovocia stúpli o 5,8 percenta, pričom za celú Európsku úniu sme zaznamenali pokles o 0,3 percenta. Podobne pri zelenine, ktorej ceny na Slovensku vzrástli o 5 percent. Priemer v únii o 2 percentá. Ceny olejov a tukov 4,6 percenta, priemer únie o 0,6 percenta. Načreli ste teda poriadne hlboko do peňaženiek dôchodcov, mladých rodín či nízkopríjmových skupín obyvateľstva. A toto všetko bolo len v pomere jeden mesiac koncom roku 2010 a január 2011. Tento vývoj však pokračoval aj ďalej, keď spotrebiteľské ceny potravín vo februári 2011, opäť v medzimesačnom porovnaní február 2011 - január 2011, vzrástli o 1,3 percenta, Európska únia 0,6 percenta. V marci rástli o 0,8 percenta, v Európskej únii o 0,4 percenta. A takto by som mohol pokračovať a vyratúvať ďalej. Podľa ostatných údajov zverejnených v októbri, pričom porovnávajú medziročný vývoj, to je október 2011, október 2010, vzrástli rekordne ceny cukru o 14,8 percenta, priemer Európskej únie o 5,8, v Česku 5,5. Oleje a tuky o 10,2 percenta, priemer Európskej únie o 7,5 percenta. Chlieb, cereálie o 9,8, priemer EÚ o 4,5. Ceny mlieka a syrov o 7,4 percenta, priemer EÚ o 4,1 percenta. Mäsa 6,6, priemer EÚ 3,7, v Česku iba o jedno percento. Ovocie 5,3, priemer EÚ jedno percento. Ak sa na výsledok pozrieme sumárne, ceny potravín ako takých vzrástli na Slovensku o 5,5 percenta. Základné komodity vzrástli po zvýšení DPH v porovnaní s Európskou úniou takmer o 100 percent. V porovnaní s Európskou úniou. Čo znamená, že pri každom nákupe v hodnote 100 eur, ste aj vaším zvýšením DPH obrali občanov o 5 a pol eura, v starej mene je to 165 korún.

    Vážené dámy a páni z bývalej vládnej koalície alebo zlepenca, tu neplatia žiadne výhovorky. Realita vás dobehla. Na čokoľvek sa budete vyhovárať, usvedčujú vás čísla a porovnanie údajov vzťahujúcich sa na Slovensko s údajmi vyjadrujúcimi priemer Európskej únie či okolitých krajín. Skutočnosť je alarmujúca, ceny na Slovensku rástli rekordne. Takmer najrýchlejšie v celej Európskej únii. Toto sú reálne dopady vášho niekoľkomesačného vládnutia na rodinné rozpočty všetkých Slovákov. Ako vidíme, nestačili ani ubezpečenia rezortného ministra pôdohospodárstva. Citujem: "Nevidím dôvod na nijaký radikálny rast cien potravín v najbližších mesiacoch. Tona potravinárskej pšenice už nestojí 260 eur ako v prvom polroku 2011, a klesla na 180 až 190 eur. Nie je tu príčina, aby ceny múky, chleba či pečiva rástli a dražieť by nemali ani ďalšie potraviny." Koniec citátu. Realitu už poznáme. Pán minister, rast cien zastaví až prichádzajúca kríza a v dôsledku nej prázdnejšie peňaženky našich spoluobčanov. Až tento fakt pribrzdí obchodné reťazce v neúprosnom zdražovaní základných komodít. Ale aj opätovná nákupná turistika našich občanov do susedných krajín Česka, Poľska, Maďarska, kde je nižšia DPH na potraviny, čo bude mať až fatálny dopad nielen na našich poľnohospodárov, potravinárov, ale aj celú ekonomiku Slovenska. Z pohľadu štatistických údajov, ktoré som uviedol, je zrejmé, že ide o komodity, ktoré sú produkované takzvanými citlivými odvetviami pôdohospodárstva. Teda odvetviami veľmi náchylnými na volatilitu trhov, kolísanie cien, ktoré je v týchto dňoch, týždňoch či mesiacoch doslova nevyspytateľné. Ide o odvetvie mlieka, hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa, ovocia, zeleniny, ale aj cukrovej repy vo vzťahu ku globálne rastúcim cenám cukru. Sú to odvetvia, ktoré má význam podporovať. Dokonca si myslím, že musia byť vo sfére záujmu štátu. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Jednak sú zdrojom zamestnanosti. A v prvom rade chcem zdôrazniť, pri prehlbujúcej sa hospodárskej kríze sú zdrojom zamestnanosti hlavne na vidieku a hlavne v oblastiach, kde priemysel dlho, dlho nepríde, a tým udržateľného rozvoja vidieckych oblastí. A v neposlednej rade sú to odvetvia pôdohospodárstva, ktoré majú mimoriadny význam z hľadiska potravinovej sebestačnosti štátu. Teda stratégie, ktorej význam sa posilňuje najmä v krízových situáciách. Myslím si, že nikto z vás nepochybuje, že na prahu takejto situácie stojíme. Práve v takomto období, akým prechádzame, zo strategického hľadiska potrebujeme dosiahnuť rovnováhu medzi domácou kapacitou a obchodom, teda tovarmi, ktoré k nám prúdia spoza hraníc. Túto záležitosť by sme nemali podceňovať. Existuje tiež vo svete množstvo príkladov. Ak niektorý produkt potravinového pôvodu prestáva byť národným štátom vyrábaný, jeho cena v rámci dovozu rastie niekoľkonásobne. Rast cien potravín na Slovensku by sa v dôsledku toho mohol stať neudržateľný. Pri tomto vám chcem pripomenúť váš postoj k obchodným reťazcom, ktorý veľkou mierou prispieva k zvyšovaniu cien potravín, úpadku poľnohospodárstva a úpadku potravinárstva. Vaša argumentácia, že zákon vyháňa slovenské potraviny z domácich pultov, je absolútne irelevantná a českí kolegovia jasne potvrdili, kde majú zákon o "zamezení obchodní tržní síly", že tento zákon je nevyhnutný, považujú za nevyhnutný preto, aby umravnili obchodné reťazce pri zneužívaní ich dominantného postavenia, aby zaviedli určitú etiku v obchode s potravinami. Lebo len pri potravinách, len pri potravinách sa vynucujú také podmienky, ktoré nie sú pri žiadnom inom obchode. Vaša reakcia bola na vznikajúcu situáciu, že tento zákon ste zrušili. Bez alternatívnej náhrady. Potravinová sebestačnosť sa preto stáva najdôležitejšou záležitosťou našich životov. Stačí si pripomenúť povstanie v severnej Afrike, ako bolo v Tunisku alebo Egypte, ktorých zárodkom boli práve vysoké ceny potravín. Tu za zmienku stojí ešte jeden fakt. Celosvetovo, už druhý rok po sebe, sa vyprodukovalo menej obilnín, ako je celosvetová spotreba. Sklady obilia sa v podstate vyprázdňujú a k tomu si prirátajte najväčšie sucho nie za 50 rokov, ale odkedy meteorológovia merajú na Slovensku zrážky, takéto sucho na jeseň ešte nebolo. Už viac ako štyri mesiace nepršalo, čo bude mať veľký dopad na úrodu pšenice pre ďalší rok. Pri tejto príležitosti chcem tiež poukázať, že význam poľnohospodárstva nespočíva iba vo výžive, teda potravinovej báze, ale má nesmierny význam na zamestnanosť najmä na vidieku, životné prostredie, klímu a vidiek ako taký. Je preto nevyhnutné vytvoriť také podmienky pre poľnohospodárov, aby farmy a poľnohospodárske podniky boli ziskové a tak udržateľné a pripravené plniť svoje široké úlohy. Častokrát pri hľadaní finančných prostriedkov pre rezort pôdohospodárstva počúvajú poľnohospodári zo strany súčasných vládnych predstaviteľov výčitku. A kde zoberieme peniaze v čase krízy? Tu si dajme ruku na srdce a povedzte, koľko peňazí sa už vynaložilo na záchranu pracovných príležitostí zahraničných investorov v priemysle? Navyše tak, že to likviduje domácich podnikateľov? A výsledok? Hrozia odchodom, natŕčajú ruku pre ďalšie a ďalšie stimuly. Chcú stále viac. Pritom ste neponúkli žiadne systémové stimuly pre udržanie a tvorbu pracovných príležitostí najmä pre malé a stredné podniky, ktoré za oveľa menšej podpory vytvoria oveľa viac a udržateľných pracovných miest. Medzi ne patria aj poľnohospodárske a potravinárske podniky. Dlhodobým zanedbávaním tohto odvetvia prichádzame o stovky až tisíce pracovných miest, najmä v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Už nemáme len hladové doliny, ale máme aj hladové roviny. Už v minulom roku som pri schválení rozpočtu poukázal na to, že v poľnohospodárstve prídu o prácu tisíce ľudí a vyššia nezamestnanosť tak bude mať negatívny vplyv aj na výber daní a odvodov. Ak si spomínate, som vám to vypočítal, koľko tisíc ľudí stratí prácu v poľnohospodárstve. Sú to ľudia, ktorí majú poväčšine veľmi nízke vzdelanie, alebo nie sú absolútne vzdelaní, so základným vzdelaním, ktorí sa veľmi ťažko uplatnia v inom sektore. Jedine ak nájdu prácu v poľnohospodárstve, v nejakom inom podniku, alebo skončia na úrade práce a skončia tam ako dlhodobo nezamestnaní. Podľa ostatných výsledkov zverejnených štatistickým úradom pracovalo v poľnohospodárstve v druhom kvartáli roku 2011 celkovo 55 600 zamestnancov. Ak uvedený údaj porovnáme s medziročne, s druhým kvartálom 2011, 2010, v poľnohospodárstve pracuje o 4 700 ľudí menej. Vážený pán minister, v poľnohospodárstve medziročne pracuje o 4700 ľudí menej. Prepad o rovných desať percent. Pán minister, ak si pamätáte, som vás upozorňoval pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu na to, že vaším návrhom v rozpočte, váš návrh rozpočtu, prídu o prácu tisíce ľudí. Určite ste mi vtedy neverili. Za prvý rok vašej vlády je to 4 700 zamestnancov. Obávam sa, že pri tejto vláde tento prepad by pokračoval. A to sa minister pôdohospodárstva hrdil programami a projektami na podporu zamestnanosti v tomto odvetví. Podotýkam, že zamestnanosť v hospodárstve v rovnakom období medziročne vzrástla o 2,24 percenta. Pán minister, pýtam sa, kde sú tie vaše štátne programy na odporu ovocinárstva, zeleninárstva, ktoré ste sľubovali? Zvykli ste hovoriť: "Zavedieme štátne programy a vytvoríme pracovné miesta." Ja viem, nestihli ste. Sľubovali ste, že to zvládnete tak do dvoch rokov. Ešte vám chýbali nejaké tie mesiace vo funkcii. Pravdou je pritom to, že sa vám podarilo akurát umelo zamestnať niekoľko desiatok ľudí pri čistení drobných vodných tokov a melioračných kanálov. Pán minister, budú títo ľudia pracovať aj na jar roku 2012? Obávam sa, že nie, hoci by som im to zo srdca prial.

    Sľubovali ste, sľubovali ste si vy, že zrušením červenej nafty, veľmi významného nástroja na podporu poľnohospodárov a potravinárov, vám do štátnej kasy pritečie 93 miliónov eur a v ďalších rokoch by tieto sumy mali byť ešte vyššie. Neverím, že sa tento ukazovateľ naplnil, a dnes tomu už ani vy určite neveríte. Už pred rokom som vyjadril presvedčenie, že zrušením daňovej výhody na červenú naftu predpokladané zdroje sa nezískajú, najmä nie v takom rozsahu, a tento návrh neprinesie to, čo ste očakávali. Ale bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet vo forme zvýšených výdavkov na podporu v nezamestnanosti. Presné čísla výberu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív spotrebovaných v poľnohospodárstve v tomto roku ešte nemám. Ale jeden výsledok sa už dostavil. A to prepad poľnohospodárskej výroby s vysokou pridanou hodnotou, ako je produkcia zeleniny, ovocia a najmä živočíšnej výroby. Na toto všetko som vás pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu upozorňoval. Tragédiou je, že zrušením červenej nafty ste vytrestali práve tých, ktorí sú intenzívni. Tých, korí sa snažia za každú cenu udržať chod fariem. Tých, ktorí nezlikvidovali stáda hovädzieho dobytka, hydiny či ošípaných. Proste, siahli ste na tých, ktorí viac vyrábajú a zamestnávajú. Podarilo sa vám to dostať do veľmi ťažkej situácie, živočíšnu výrobu, o ktorej vzkriesenie sa snažila vláda Roberta Fica. Zrušením červenej nafty prišlo akurát k likvidácii poľnohospodárov a k výraznej likvidácii poľnohospodárskej výroby s pridanou hodnotou. Pozrime sa na to rečou čísiel. Nedá mi nepripomenúť, nedávno, pred chvíľkou vystúpil minister pôdohospodárstva a obhajoval, akým spôsobom treba podporovať intenzívnu výrobu. Ako práve živočíšna výroba, dobytčie jednotky sú strojcom zamestnanosti na vidieku. Kde práve tieto sektory, ovocinárstvo, zeleninárstvo, živočíšna výroba a špeciálne plodiny vytvárajú pracovné miesta, aký to má dopad nielen na produkciu, ale hlavne na zamestnanosť a následne šetrenie výdavkov štátneho rozpočtu na podporu v nezamestnanosti. Realita je ale tá, že kedysi za prvej, druhej Dzurindovej vlády ste zlikvidovali intenzívnu výrobu. Pán Simon zaviedol podporu ničoho. Keď začal podporovať mulčovače a likvidoval farmy najmä na juhu a v oblastiach, kde bola najväčšia intenzita intenzívnej výroby. Ale pozrime sa, čo hovoria čísla za rok vášho vládnutia. Produkcia surového kravského mlieka, keď porovnáme polrok 2010 a polrok 2011, klesla o 7,2 milióna kilogramov. Stavy hovädzieho dobytka sa znížili k polroku, medziročne 2010-2011, k polroku o 9 744 kusov. Stavy dojníc poklesli opäť medziročne o 4 400 kusov. Ak si pamätáte, som v rozpočte, k vystúpeniu k rozpočtu prečítal jednu správu, ktorú uverejnili ekonomickí analytici v Kalifornii, California milk advicery board zistili, že pri komplexnom posudzovaní jedna dojnica priemerného veku v priebehu roku 2008 vygenerovala viac než 34 000 dolárov v ekonomických aktivitách. Túto vetu vám pripomínam z môjho minuloročného vystúpenia. Pri tomto počte, a dúfam, že títo páni z amerických univerzít to mali spočítané dobre, a pri poklese dojníc o 4 400 kusov Slovensko prišlo o 150 miliónov dolárov. A pripomeniem vám druhú vetu. Typická kalifornská farma vytvára ekonomické aktivity v rozsahu 33 miliónov dolárov za rok a každých sto kráv vytvára 25 pracovných miest. Ak to spočítame, pri poklese 4 400 kusov kráv na Slovensku, Slovensko prišlo o 1 100 pracovníkov. Ak to premietneme ale do slovenskej reality, kde je nižšia produktivita práce, tak vďaka likvidácii stavov kráv, tá nezamestnanosť bude určite vyššia a bude sa väčšou mierou podieľať na tých 4 700 nezamestnaných. K tomu treba prirátať likvidáciu ošípaných, hydiny a aj špeciálnych plodín. Ak sa pozrieme na stavy ošípaných, k 30. 6. 2010 bolo 730 600 kusov, v roku 2011 k tomu istému dátumu 658 000. Pokles o 72 000 kusov. Prasnice za to isté obdobie, to je základ reprodukcie, poklesli zo 44 000 na 39 000, o 5 500 kusov

  • Správ. o 5000 kusov - pozn. jaz. red.

  • . Z tohto pohľadu je zrejmé, že sektor živočíšnej výroby aj naďalej prechádza veľmi zložitým vývojom. Vo všeobecnosti možno povedať, že poľnohospodárska výroba sa neuberá cestou, ktorá by zabezpečovala väčšiu tvorbu pridanej hodnoty. Slovensko sa postupne stáva krajinou jednostranne zameranou na produkciu len obilovín. Je veľmi zlé, ak sa Slovensko dostáva do pozície, že vyváža semená a dováža hotové potraviny. Tým veľká časť výnosov zostáva v zahraničí, ale najmä v zahraničí zostáva aj práca. Za hlavný dôvod pokladám neschopnosť vašich vlád dlhodobo stabilizovať intenzívne výroby ako je zeleninárstvo, ovocinárstvo a živočíšna výroba. Príčin je viacero, následne kvôli klesajúcim stavom hospodárskych zvierat nedokážeme primeraným spôsobom zhodnocovať produkty rastlinnej výroby, chov hospodárskych zvierat. Stali sme sa vnútrozemskou krajinou, produkujúcou prebytky obilia, ktoré musíme za vysoké dopravné náklady dopravovať do okolitých prístavov len preto, aby sa podnikom vrátili aspoň náklady vložené do výroby.

    Na druhej strane nám neustále rastú dovozy potravín, opäť vám pripomínam obchodné reťazce, minister Simon tuto o nich hovoril v úplne inom kontexte, ako je realita. Faktom je, že saldo zahraničného obchodu dosiahlo v roku 2010 zápornú úroveň hodnosti

  • Správ. hodnoty - pozn. jaz. red.

  • 997 mil. eur. Čo nás mrzí najviac, je skutočnosť, že až 60 percent tvorí zahraničný obchod s nahraditeľnými výrobkami, ktoré by sme bez komplikácií dokázali na Slovensku vyrábať a v minulosti sme aj vyrábali.

    V súvislosti s negatívnym saldom zahraničného obchodu som pred niekoľkými týždňami zachytil vyjadrenie ministra Simona, ale dnes tuná asi v tom zmysle, že došlo k zastaveniu negatívneho vývoja, vychádzal z polročnej bilancie k 30. júnu 2011 a pravdou je, že medziročne sme saldo znížili o 148 mil. eur. Trochu ma však v tejto súvislosti udivuje snaha klamať samých seba. Alebo je to už predvolebná rétorika? Bol by som skutočne nesmierne rád, keby išlo o jav trvalý, minister si údajne, zrejme nenechal podrobne rozanalyzovať, alebo úmyselne zavádza celú spoločnosť. Faktom totiž je, že v porovnaní s uplynulým rokom sa prakticky nič nezmenilo. Iba v dôsledku podstatne lepšej úrody v porovnaní s tou minuloročnou, keď boli veľké záplavy, sme vyviezli podstatne viac rastlinných komodít, teda semien. Ide o jav negatívny, nebudem sa k tomu vyjadrovať, keďže som o tom hovoril pred chvíľou. Naopak, v minulom roku sme pre neúrodu museli komodity rastlinného pôvodu dovážať, obiloviny sme na Slovensko museli dovážať. A to nehovorím o znižovaní spotreby potravín občanmi z dôsledku znižovania ich príjmov, znovu cezhraničnou turistikou spôsobenou zvýšením DPH na potraviny a slabnúcimi menami okolitých krajín voči euru, čo, samozrejme, podporuje cezhraničnú turistiku.

    V súvislosti s prípravou agrárnej kapitoly budúcoročného štátneho rozpočtu sa zvyčajne hovorí predovšetkým o národnom doplatku priamych platieb, ale nemenej významná je aj výška štátnej pomoci. Tá je ministerstvom financií predbežne navrhovaná vo výške 10 mil. eur. Už tu dnes odznelo, že doplatok do priamych platieb je rozpočtovaný vo výške 18 mil. eur, čo je najmenej zo všetkých krajín a najmenej za posledné obdobia, nikdy žiadny rozpočet, aj pri kríze v roku 2009 bolo ďaleko viacej peňazí rozpočtovaných. Ak sa pozrieme na to, v roku 2009 to bolo 98 mil. eur, 2010 61 mil., na tento rok to je 40 mil., prepad na 18 miliónov eur. To isté môžem povedať o štátnej pomoci, kde v roku 2010 bolo 19 mil. a 2009 24 miliónov. Tu si dovolím poznamenať, že ide tiež o jeden z kľúčových podporných nástrojov, nakoľko prostredníctvom neho sa financujú mnohé pre odvetvie dôležité aktivity. Niektoré krajiny práve prostredníctvom nej zvyšujú celkovú úroveň podpory svojich roľníkov v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy, v čom Slovensko zvyčajne takmer vždy zaostáva. Je preto najvyšší čas to zmeniť a zdroje pre štátnu pomoc na rok 2012 výrazne zvýšiť. Veď práve toto je jedna z možností, ako aspoň čiastočne zmeniť negatívne vplyvy diskriminačne nastavených podporných mechanizmov spoločnej poľnohospodárskej politiky na náš agrárny rezort v tomto programovom období Európskej únie. Argumentov na jej zvýšenie je naozaj dosť. Na prvom mieste môžem uviesť minuloročné záplavy, ktoré napáchali poľnohospodárskej výrobe škody vo výške desiatok miliónov eur. Poľnohospodári v rámci odškodnenia však nedostali ani zlomok tejto sumy, ktorý sa navyše nezískal zo zdrojov nad rámec rezortnej kapitoly, ale jej vnútorným prerozdelením. Veľmi nepríjemne tiež pociťujú dopad balíčka opatrení na ozdravenie verejných financií, najmä zrušenie daňových úľav na červenú naftu, ktoré im v tomto roku a v ďalšom odčerpávajú 20 mil. eur.

    V súvislosti so schvaľovaním štátneho rozpočtu mi nedá pripomenúť, ako bolo a je veľmi dôležité vyjednávanie o podmienkach pre našich poľnohospodárov v Európskej únii. Vstup do Európskej únie, ktorý, si dovolím povedať, že ste obetovali slovenské poľnohospodárstvo za nejaké iné vaše ciele pri vstupe do, do Európskej únie a ich vyjednávaní, a vyjednali sa jedny z najhorších podmienok v rámci okolitých krajín, majú fatálny dopad aj pre ďalšie obdobia. Kým Európska únia, a tu si dovolím povedať veľmi tvrdé slovo, čo navrhuje pre ďalšie obdobie, považujem za podvod, lebo sľúbila slovenským poľnohospodárom, ale aj všetkým poľnohospodárom v nových krajinách, že od rozpočtového obdobia 2014 až 2020 sa vyrovnajú priame platby a podpora pre všetkých poľnohospodárov v rámci Európskej únie, tak navrhované mechanizmy sa znovu opierajú o historický princíp, ktorý sme zle vyjednali pri vstupe do Európskej únie. A keď sme povedali, že nejako vydržíme tých sedem rokov zle vyjednaných podmienok, tak dnes je návrh komisie do roku 2026. Do roku 2026 by naši poľnohospodári nemali mať rovnaké podmienky, a preto je neuveriteľne dôležité pri každom jednom vyjednávaní mať na pamäti to, že Slovensko nesmie ustupovať zo svojej pozície pre svojich poľnohospodárov.

    Ak hovoríme o štátnom rozpočte, štátny rozpočet čím ďalej tým viac bude menej vplývať na, na financie pre pôdohospodárov a oveľa viac budú financovaní zo zdrojov Európskej únie. A pokiaľ tomu tak nie je, tak je potrebné, aby sa vyvažovali podmienky. Ja som tu už povedal, že slovenskí poľnohospodári nenástoja na objeme prostriedkov, koľko dostanú, ale nástoja na tom, aby ich podmienky boli porovnateľné s okolitými krajinami, aby boli porovnateľné s ostatnými poľnohospodármi Európskej únie vzhľadom k tomu, že Slovensko je súčasťou spoločného európskeho trhu a slovenská ekonomika je absolútne otvorená. Nemáme žiadne ochranné mechanizmy na zabránenie dovozu akéhokoľvek množstva potravín. Mnoho iných krajín využíva rôzne skryté protekcionizmy, robia rôzne iné obštrukcie, aby bránili dovozu aj lacnejších potravín zo Slovenska. A sme svedkami toho, že Slovensko je odbytišťom nekvalitných potravín s nízkou nutričnou hodnotou, s nízkou chuťovou kvalitou a dopad takejto politiky a takéhoto správania sa je aj ťažko vyčísliť, keďže nevieme, aký to bude mať dopad na zdravotný stav obyvateľstva, ale určite mu to nepridá na zdraví.

    Toľko v krátkosti k vystúpeniu k štátnemu rozpočtu, keďže sa blíži 19.00 hodina, aby bol priestor na to, aby sa mohli prihlásiť do ústnej rozpravy ostatní kolegovia, ktorí chcú vzhľadom k uvedenému, ktoré som povedal, a vzhľadom k tomu, že štátny rozpočet, ktorý je navrhovaný, pán minister, stojí na vode, a nestojí na reálnych faktoch, stojí na vašej fikcii, že udržíte deficit na úrovni 4,6 percenta napriek tomu, že viete, že to je nereálne. Že ten deficit už dnes, ktorý navrhujete, je iný, lebo už samotný odhad rastu, ktorý vy odhadujete na 1,7, je nereálny. Všetci hovoria o nule až 1,1, Európska komisia, už tam bude prepad, to znamená, že tá fikcia, ktorú dnes predkladáte, a vy o nej veľmi dobre viete, je nereálna a z toho dôvodu tento rozpočet nemôžem podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými traja, končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Nech sa páči, pán poslanec Stanko, pán poslanec Kaliňák, samozrejme, aj vy, však jednoznačne vás musím pustiť, lebo by ste kričali. Takže posledný pán poslanec Kaliňák.

    Pán poslanec Stanko, nech sa páči.

  • Dámy a páni, za posledné približne tri až štyri roky sa slovenské poľnohospodárstvo dostalo do stavu, keď jeho najväčšie problémy už nie sú priamo závislé od slovenského rozpočtu. By som sa chcel dotknúť len dvoch najväčších problémov, s ktorými sa stretávame. Po prvé, je to neúmerné zvyšovanie dane z pôdy. Kedysi, pred pár rokmi daň z pôdy tvorilo len nepatrnú časť rozpočtu farmára, dnes daň plus nájom predstavuje viac ako polovicu dotácii na hektár. A pritom daň z pôdy je už dnes v mnohých obciach vyššia ako samotný nájom za pôdu pre vlastníkov. A druhý veľký problém, ktorý nás ťaží, sú absolútne nevyrovnané dotácie medzi starými a novými členskými štátmi Európskej únie. Keď nemeckí, holandskí, dánski farmári majú približne 3,5-krát väčšie platby ako náš farmár. U nás sú zavedené priame platby najtransparentnejším spôsobom cez ortofotomapy. Kto má nárok dostane, kto nemá nárok nedostane. V takom Nemecku napr. dotácie sú na produkciu, teda nemecký farmár doma dostane dotácie v prepočte na produkciu zhruba 500 eur, keď náš má 150 eur. A plus, keď má farmu ten zahraničný podnikateľ aj na Slovensku, dostane u nás bežnú 150-eurovú dotáciu a plus to, čo sa mu urodí u nás, tak ešte si vyvezie domov a tam za to dostane dotáciu na produkciu. Čiže to sú podmienky, ktorým sa absolútne nedá konkurovať. No a s tým súvisí, samozrejme, aj výkup našej pôdy, ktorý keď sa bude realizovať, tak to budeme tisíc rokov ľutovať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, povedal si, že sa sľubovalo, že v roku 2011 nebude uťahovanie opaskov také drastické. Myslím si, že asi počítali s tým, že poľnohospodárstvo je už tak podvyživené, že už ani ten opasok neunesie a nebude ho to teda bolieť. Pri ďalšom raste cien potravín budú chudnúť, aj keď o to nebudú mať záujem, všetci občania Slovenskej republiky. Alebo sa vyberú na turistiku za potravinami do susedných krajín, kde sú potraviny podstatne lacnejšie, a tým podporia výrobcov a poľnohospodárov v týchto krajinách. Potravinová bezpečnosť pre Slovensko už nehrozí, minister pôdohospodárstva pred pár hodinami v tejto sále povedal, že nemáme potraviny ani na 10 dní. Nie je už päť minút po dvanástej zamyslieť sa nad touto situáciou? A práve sme objavili Ameriku, keď zisťujeme, že dovážame potraviny, ktoré by dali prácu 15 tis. ľuďom v našej krajine. Ja by som chcela uviesť len jeden príklad, máme vyalokovaných 22 tis. hektárov na pestovanie hrozna, pestujeme na necelých 9 tis. hektároch. Nestálo by za to, aby sme napr. podporili aj toto pestovanie, veď vieme vyrábať kvalitné výrobky, kvalitné víno, ale radšej dovezieme šmejd zo zahraničia. Poľnohospodárstvo by si už konečne zaslúžilo prístup, aký mu prináleží nielen pri produkcii potravín, ale aj pri produkcii a pri tvorbe tejto krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Záhumenský, možno len s tebou súhlasiť, súhlasiť s tvojimi slovami. Fakty, ktoré si povedal, hovoria jasnou rečou. Poľnohospodárstvo sa dostalo tam, kde sa dostať nemalo. V minulom volebnom období sa tu črtala istá nádej na oživenie, lenže teraz jednoducho sa dostáva do situácie, kedy jeho úpadkom bude naďalej trpieť aj celý vidiek, ktorý už v súčasnom období krváca, chudobnie, živorí a doslova zarastá burinou. Na pôde z hľadiska toho, ako sa vyvíja ekonomika, slovenská starostlivosť o tento rezort, sa dostávajú ľudia do ťažkých životných situácií. Ich životné náklady neúmerne rastú z jednoduchého dôvodu, že všetky finančné prostriedky predovšetkým musia použiť na chod domácnosti, na ceny plynu, energie, vody a lacné nekvalitné potraviny. Žiaľ, koalícia rezignovala, rezignovala na vládnutie, rezignovala na rozpravu o štátnom rozpočte, zrejme ju už stav verejných financií nezaujíma, o čom svedčia aj prázdne lavice poslancov za SDKÚ, a možno pán spravodajca keby nebol spravodajcom, tak v tejto sále je iba jeden poslanec za SDKÚ. No a SaS-ka, tá je už tiež zdecimovaná a zrejme dodýchava.

    Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ďakujem ti pekne Marian, naozaj veľmi fundovaný príspevok. Mne je len ľúto, že si tvoje slová nemohol vypočuť minister pôdohospodárstva, ktorý zbabelo utiekol pred jasne položenými argumentami a faktami, na ktoré nevie odpovedať. Nakoniec, ako som sledoval, celú rozpravu v tejto sále sleduje 10 poslancov koalície, to sú asi pravdepodobne jediní, ktorí sú schopní, aj keď veľmi zahanbení, sa prizerať tomu, aký katastrofálny rozpočet táto vláda predložila. Aj to, že ministri nechali pána ministra Mikloša samého, teraz buď svedčí o tom, že sa hanbia za rozpočet alebo za pána ministra Mikloša, to si treba vybrať, ale túto otázku si musí zodpovedať pán minister Mikloš sám. No ale keď sme pri tých štatistikách, ja tiež jednu pridám, chcel som povedať, že príchodom pána poslanca a predsedu výboru ústavnoprávneho, pána Procházku, narástol počet o jedného poslanca a o celých 10 percent začalo sledovať celú rozpravu, koalície, viacej. Ďakujem pekne, pán poslanec, o 10 percent si zvýšil sledovanosť tejto, trápneho predvedenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2012.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Stanko, samozrejme, že je veľa aspektov, prečo poľnohospodárstvo sa nachádza tam, kde je. Zvyšovanie dane z pôdy a aj samotný daňový mix, ktorý bol predložený, a apelácia ministra financií na obce a samosprávu, aby zvyšovala ďalej dane pre poľnohospodárov, sú likvidačné. Poľnohospodári ako jediní majú zdanený výrobný prostriedok, a to je pôda. Pamätám si, keď sa tu prejednával zákon o dani z pozemkov, že bol prísľub ministra financií, a dokonca si myslím, že pre vás, pán poslanec, že do konca roka bude predložený návrh štátneho rozpočtu, ktorý bude upravovať dane z pozemkov tak, aby nemohli vytvárať aj nekonkurenčné prostredie pre jednotlivých farmárov. Jedna obec má inú daň, vedľajšia obec má úplne inú daň a niekedy až likvidačnú pre toho farmára, ktorý tam existuje, a potom pre neho je ľahšie tú farmu zavrieť alebo je nútený farmu zavrieť, ako jednoducho nie je schopný platiť tie dane. To znamená, že ani sľub ministra financií nebol naplnený, a plne s tým súhlasím, že toto je výzva, s ktorou sa bude musieť vysporiadať aj budúca vláda, akým spôsobom riešiť dane, akým spôsobom riešiť financovanie obcí. Pochopiteľne, nevyrovnané dotácie medzi starými a novými krajinami sú tou kľúčovou otázkou upadania slovenského poľnohospodárstva a tu chcem práve podotknúť, že náš vyjednávač bol vtedy dnešný súčasný minister dopravy a, bohužiaľ, musím povedať, že vtedajšia vládna koalícia obetovala slovenské poľnohospodárstvo v záujme neviem čoho. V záujme potlesku v Bruseli, v záujme potľapkania po pleci, že sme vynikajúci a dobrí, že sme opustili náš vidiek, že sme opustili našich farmárov, že sme ich obetovali na oltár Európskej únie. A nechcem hovoriť o štátnej pomoci a o skrytej štátnej pomoci, kde sa nalievajú ďalšie a ďalšie zdroje pre farmárov v starých krajinách Európskej únie, či to je rozpočet zdravotníctva a podobne. Takýmto podmienkam sa konkurovať jednoducho nedá.

    Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, ako jediný, no veď preto, no veď preto.

  • Dvadsaťšesť, dvadsaťdeväť, no, ešte jeden, aby bolo 30, no, 31, 32. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Posledný, pán poslanec Madej. Ako tridsiaty tretí. Nie, tridsiaty tretí, pán poslanec Viskupič má procedurálny návrh. Nie? Do rozpravy? No, skúste prejsť, či pán poslanec Viskupič už je tam. Ešte raz, ukážte ďalej, či pán poslanec, aha, už dobre. Prečítam vám celý zoznam, aby každý bol spokojný. No, posledný je pán poslanec Madej. Takže 35 už nebude. Čítam. Ukradnem ti okuliare. Takže procedurálny návrh nebudem čítať. Viskupič, Vážny, Bublavý, Pellegrini, Fronc, Blanár, Počiatek, Želiezka, Čaplovič, Muňko, Vážny, takže Senko, Ondruš, Martinák, Kondrót, Žiga, Podmanický, Burian, Kolesík, Matej, Richter, Gabániová, Stromček, Zelník, Galko, Saloň, Číž, Jahnátek, Kažimír, Matovič, Kaliňák, Raši, Paška, Madej, to je 34 s pánom Viskupičom, 33. Lebo, pán Vážny, vy ste dvakrát. To znamená, že 33 poslancov aj s pánom poslancom Viskupičom sa prihlásilo ústne do rozpravy. Navrhujem dnes, aby sme prerušili rokovanie. Zajtra budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine. Takže prajem vám zatiaľ dobrú noc. Môžete si napísať vaše zajtrajšie vystúpenia.

    Dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 18.49 hodine.