• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní nepožiadal žiaden poslanec.

    Podľa schváleného programu a na základe súhlasu Národnej rady so skráteným legislatívnym konaním pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

    Návrh ústavného zákona je pod tlačou 556, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 556. Prosím poslanca Petra Kažimíra, ktorý bol poverený skupinou poslancov, aby návrh ústavného zákona uviedol.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dobré ráno prajem všetkým. Dovoľte mi s veľkou dávkou zadosťučinenia, ale aj pocty, aby som mohol predniesť návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Urobím tak, samozrejme, v mene všetkých poslancov klubu politickej strany SMER - sociálna demokracia, ale urobím tak, samozrejme, aj v mene ďalších predkladateľov tohto zákona, ktorými sú Ondrej Matej z SDKÚ, Ivan Švejna z MOST - HÍD-u, Tóno Marcinčin z KDH, Ján Mikolaj z, z, zo strany SNS a Jozef Kollár, samozrejme, zo strany SaS. To znamená v mene všetkých poslancov, ktorí zastupujú všetky poslanecké kluby všetkých politických strán, ktoré sú dnes v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je obmedzenie presúvania neúmerného finančného bremena na ďalšie generácie a zvýšenie dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch. Asi netreba zdôrazniť, akú dôležitosť majú takéto a podobné legislatívne zámery v časoch finančnej a dlhovej krízy. Návrh nového fiškálneho rámca na Slovensku, aj keď je výsledkom dvojročného intenzívneho procesu, je v súlade so zámermi európskych autorít na posilnenie národných rozpočtových rámcov. Nedávno schválená legislatíva na európskej úrovni poukazuje na nutnosť prijatia fiškálnych pravidiel konzistentných s Paktom stability a rastu na národnej úrovni, ktorých plnenie by malo byť monitorované a hodnotené nezávislými fiškálnymi inštitúciami.

    Návrh ústavného zákona definuje niekoľko ukazovateľov v článku II, ktoré by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení fiškálnej politiky z pohľadu smerovania k dlhodobo udržateľnému stavu. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, základný scenár, čisté bohatstvo štátu, štrukturálny deficit, implicitné záväzky a daňové výdavky jasne vymedzujú rámec pre analytické hodnotenie a monitorovanie fiškálnej politiky.

    Popredné miesto medzi nimi má koncept čistého bohatstva, to je úplná novinka, ktorý je základným kameňom filozofie celého návrhu. Čisté bohatstvo je vlastným imaním štátu v ponímaní firemného, firemného vnímania vlastného imania a predstavuje toto čisté bohatstvo dôležitý krok vpred vo zvýšení transparentnosti verejných financií. Nad konceptom čistého bohatstva, ako základným kameňom návrhu, sú definované štyri fiškálne pravidlá. Horný limit na dlh verejnej správy, to je pravidlo, ktoré je asi najviac aj mediálne popularizované a vnímané. Potom sú tam výdavkové limity, osobitné pravidlá pre samosprávy a pravidlá transparentnosti.

    Najdôležitejším pravidlom návrhu je naozaj horný limit na verejný dlh, ktorý je dlhodobo zadefinovaný v článku V na úrovni 50 percent z hrubého domáceho produktu. Ale vzhľadom na veľkú súčasnú neistotu ohľadom riešenia finančnej a dlhovej krízy, horný limit štartuje dnes na úrovni šesťdesiatich percent hrubého domáceho produktu a do roku 2028, postupne od roku 2017, každý rok o jeden percentuálny bod klesá až na tých 50 percent, čo je cieľová hranica.

    Návrh zákona obsahuje postupné sankčné mechanizmy, ktoré sa aktivujú ešte pred dosiahnutím horného limitu. Po prekročení hranice 50 percent pri tom základnom scenári ministerstvo financií zasiela Národnej rade písomné zdôvodnenie spolu s návrhom opatrení na zníženie dlhu. Po prekročení hranice 53 percent vláda predloží na rokovanie Národnej rady zoznam opatrení na zníženie dlhu a zároveň sa zmrazia platy členov vlády. Ak výška dlhu presiahne 55 percent, a to už začínajú, by som povedal, opatrenia, ktoré začínajú naozaj bolieť, okrem predchádzajúcich opatrení ministerstvo viaže v aktuálnom roku, keď sa dozvie o tom, že, že dlh presiahol 53 percent, v aktuálnom roku viaže 3 percentá výdavkov v štátnom rozpočte, zakazuje sa čerpanie rezervy vlády a premiéra a vláda môže do Národnej rady predložiť iba taký rozpočet, kde nedochádza k medziročnému nárastu verejných výdavkov. V prípade, že by verejný dlh prekročil 57 percent, ako ďalšia sankcia pribudne nutnosť predkladať vyrovnaný rozpočet. Sú to holé a jednoduché vety, ale za nimi sú veľmi, veľmi závažné opatrenia.

    Po dosiahnutí alebo pri prekročení horného limitu šesťdesiatich percent sa k všetkým tým predchádzajúcim opatreniam pripája aj hlasovanie, akési povinné vyvolanie hlasovania o dôvere vláde v parlamente. Najtvrdšie sankcie, treba ich vnímať od pásma päťdesiatich piatich percent, sa neuplatňujú dva roky po parlamentných voľbách a tri roky po aktivácii únikových klauzúl. Únikové klauzuly, okrem vojnového stavu, sú definované ako vážna recesia. Skúsenosti s ňou máme z roku 2009 hlavne, tam je to evidentne, evidentne parametricky nastavené na podobnú situáciu, keď došlo k prepadu rastu zo šiestich, vyše šiestich percent HDP do, do poklesu ekonomického rastu skoro piatich percent. Čiže vojnový stav je, je, patrí medzi výnimky a potom je tam otázka, otázka vážnej recesie, ale takisto sa vníma ako, ako možnosť únikovej klauzuly výrazný jednorazový negatívny vplyv na verejné financie, ktorý mohol byť spojený s prírodnou katastrofou a s následným riešením škôd so záchranou bankového sektoru a s realizáciou medzinárodných záväzkov, a to vtedy, ak prekročia tieto opatrenia viac ako 3 percentá HDP v jednom roku.

    Druhým fiškálnym pravidlom návrhu ústavného zákona sú výdavkové stropy, ktoré však budú detailnejšie špecifikované a rozpracované v osobitnom zákone neskôr.

    Tretím pravidlom sú dodatočné ustanovenia pre hospodárenie samospráv. Už pri hornom limite na verejný dlh sú definované rovnaké požiadavky na rozpočty samospráv ako na celkový rozpočet verejnej správy.

    V osobitných ustanoveniach sa ešte definuje aj finančná pokuta, ktorá vchádza automaticky do platnosti, ak dlh samosprávy prekročí 60 percent zo skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Výška pokuty sa vyčísľuje ako 5 percent z rozdielu medzi aktuálnym dlhom a hranicou šesťdesiatich percent.

    Okrem pokuty sú dôležitými ustanoveniami aj deklarácia takzvaného "no-bailoutu", keď štát nezabezpečuje platobnú schopnosť samosprávy na jednej strane, ale je tam aj ústavným zákonom zadefinovaná ochranná klauzula pre samosprávy, ktorá hovorí, že štát pri presune nových kompetencií musí súčasne poskytnúť aj zodpovedajúce finančné zabezpečenie. Toto, samozrejme, reaguje na, na skúsenosti samosprávy z minulých období, keď sa tak dialo. Tu musím takisto podotknúť, že spolu s návrhom tohto ústavného zákona v tejto Národnej rade bude po dohode so samosprávou prerokované aj uznesenie Národnej rady, ktoré bude zaväzovať akúkoľvek vládu k tomu, aby, aby urobila akúsi inventúru kompetencií samosprávy s potrebami ich finančného zabezpečenia. Takže toto, o tomto uznesení Národnej rady sa budeme, samozrejme, veľmi úzko baviť práve v súvislosti aj s týmto zákonom.

    Štvrtým pravidlom sú požiadavky na transparentnosť, jednak v oblasti základných makroekonomických a daňových prognóz pre rozpočet, ako aj pri definícii obsahu základných rozpočtových dokumentov. Návrh zákona dáva legislatívnu oporu už existujúcim dvom výborom pre makroekonomické a daňové prognózy, ktoré úslužne fungujú pri ministerstve financií už od roku 2004.

    Výbory by, výbory by mali zverejňovať svoje prognózy minimálne dvakrát do roka podľa tohto zákona a návrh zákona obsahuje aj minimálne požiadavky na rozpočet a štátny záverečný účet z hľadiska údajov, ktoré musí poskytovať. Tieto kľúčové dokumenty by mali obsahovať konsolidovanú bilanciu, implicitné a podmienené záväzky, daňové výdavky, čisté bohatstvo, ale napríklad aj hospodárenie štátnych podnikov alebo základné parametre stratégie manažovania štátneho dlhu. Spomínané fiškálne pravidlá by mali byť hodnotené a monitorované nezávislou radou pre fiškálnu zodpovednosť. Rada by mala mať troch členov a štíhly analytický tím a mala by byť financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska. Funkčné obdobie členov je sedemročné a neobnoviteľné. Predsedu rady na návrh vlády volí Národná rada trojpätinovou väčšinou, ďalších dvoch členov na návrh prezidenta a guvernéra volí Národná rada nadpolovičnou väčšinou. Pri voľbe prvej rady je nutná trojpätinová podpora pri všetkých členoch, to znamená, opäť ústavná väčšina a ústavná zhoda naprieč celým politickým spektrom trojpätinovou väčšinou.

    Otázka pôsobnosti tejto rady, veľmi dôležitá vec, je v štyroch kľúčových oblastiach. Vypracuváva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 31. marcu a vždy do tridsiatich dní po prerokovaní programového vyhlásenia novej vlády. Vypracuváva a predkladá na rokovanie Národnej rady správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, a takisto pravidiel rozpočtovej transparentnosti podľa tohto zákona za predchádzajúci rozpočtový rok vždy do 31. augusta daného roku. A vypracuváva a zverejňuje z vlastného podnetu stanovisko k legislatívnym návrhom, predkladaných na rokovanie Národnej rady, najmä z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy a z hľadiska dopadu na dlhodobú udržateľnosť. Takéto stanovisko môže budúca fiškálna rada vypracovať aj na podnet poslaneckého klubu.

    Po ďalšie, vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s hodnotením a monitorovaním vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a s hodnotením plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Účinnosť tohto zákona sa predkladá od 1. marca 2012, pričom ustanovenia týkajúce sa samospráv by mali vstúpiť do platnosti 1. januára 2015.

    Toľko opis základných princípov, ktoré návrh ústavného zákona obsahuje, a toľko aj moje úvodné slovo. Poprosím kolegov, ktorí sa hlavne podieľali na tvorbe tohto zákona, aby, aby sa eventuálne v následnej rozprave k tomuto vyjadrili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz poprosím už tradičnú spravodajkyňu z gestorského výboru pre financie a rozpočet, pani poslankyňu Zuzanu Aštaryovú, aby si aj v tomto prípade splnila svoju spravodajskú povinnosť.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 556, ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona. Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 odsek 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 556 z 8. novembra návrh zákona prerokovali aj tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporučím, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Ondreja Mateja. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné sa prihlásiť do rozpravy aj ústnou formou.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, milí páni, vážený pán minister. Dnešné rokovanie a následné schvaľovanie tohto zákona v Národnej rade ako zákona ústavného je pre SDKÚ-DS dokončením jedného zo základných pilierov, na ktorých stojí zodpovedné fungovanie štátu, a to piliera o zodpovednom, finančnom a rozpočtovom správaní sa všetkých budúcich politikov. Som rád, že sa k tejto zodpovednej ceste pripájajú aj ostatné politické strany. Keďže sme si sadli za rokovací stôl, tak sme si kládli otázku, prečo potrebujeme takýto zákon. Takýto zákon potrebujeme v týchto časoch práve preto, lebo potrebujeme zvýšiť dôveryhodnosť Slovenska na finančných trhoch. Lebo máme sklony, dlhodobé sklony k deficitom a žitiu na dlh. Lebo potrebujeme dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Lebo potrebujeme zvýšenie transparentnosti vo verejných financiách. A preto, lebo potrebujeme vytvoriť dostatočný priestor na zvládnutie zlých správ. Neúmerné zadlžovanie nie je o ľavicovosti ani o pravicovosti. Potrebujeme tento zákonný rámec, ktorý zabráni fiškálnemu alkoholizmu, a zároveň motivuje budúce vlády a parlamenty k štrukturálnym a systémovým zmenám s dlhodobými pozitívnymi výsledkami. Naša krajina, verím tomu, že sa tak stane po hlasovaní o zákone ako celku, sa týmto pripojí k nemnohým európskym štátom, ktorých nie je veľa, ktoré takéto zákony už majú. V časoch, keď sa eurozóna otriasa v základoch, je to jasný signál, že my a Slovenská republika budeme patriť k tým zodpovedným krajinám Európy, ktoré mienia hospodáriť zodpovedne a nevydajú sa gréckou cestou. Kolega Kažimír za predkladateľov hovoril o obsahovej stránke. Chcem povedať ešte jednu vec, že dohoda sa nerodila ľahko, a o to viac cítim potrebu sa poďakovať. Chcem sa poďakovať kolegom-predkladateľom, že sme sa mnohokrát vedeli vrátiť za rokovací stôl, keď sme hneď nenašli zhodu. Chcem sa poďakovať úplne úprimne aj dvom pánom, Ľudovi Odorovi a Michalovi Horváthovi, ktorí nám mnohokrát pomohli ako mediátori nájsť to správne riešenie pri jednotlivých paragrafových zneniach. Z tohto miesta patrí aj poďakovanie Vladovi Tvaroškovi, ktorý nám za Ministerstvo financií dal úplnú technickú a legislatívnu podporu. Už bolo spomenuté, že obsahom zákona sú aj samosprávy. Chcem sa poďakovať samosprávam ZMOS-u, Únii miest, županom za to, že sme našli zhodu a súčasťou zodpovedného správania sa sú aj samosprávy na Slovensku. A zároveň, chcem sa poďakovať odbornej a vedeckej obci, že podporili v diskusii tento zákon. Dovoľte mi na záver celkom jasne povedať, nech je tento zákon a úplná politická zhoda na ňom jasným signálom, že v prípade zásadných rozhodnutí, najmä týkajúcich sa krízy a nášho pôsobenia v eurozóne, už nebude v slovenskej politike miesto pre populizmus a politikárčenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktickú poznámku evidujem jedinú, od pána poslanca Ľubomíra Petráka.

    Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Matej, ja súhlasím so slovami, ktoré ste tu povedali, a hlásim sa k tým, ktorí vítajú dohodu naprieč celým politickým spektrom. Áno, aj samospráva sa pridala k výzve na rozpočtovú zodpovednosť a budúcu zodpovednosť alebo aj terajšiu zodpovednosť za budúcnosť Slovenska, aby som bol presnejší, ale ak hovoríme slová o zodpovednosti, serióznosti, východiskách pre budúcnosť, ja osobne by som si dovolil pripomenúť kroky, ktoré nadväzujú na tieto slová o zodpovednosti, a je to vzťah vlády a samospráv. Nechápem, ak náš záujem a zámer je spoločný, prečo v návrhu daň z príjmov a poukazovanie výnosu tejto dane samosprávam je nastavenie tej dane urobené tak, že v roku 2013 dostanú oproti predpokladom predchádzajúceho návrhu samosprávy o 17 miliónov eur menej, prečo v roku 2014 dostanú oproti predpokladom mínus 32 miliónov eur. Ako, ak chceme byť zodpovední, a chceme byť zodpovední všetci, lebo sa k tomu hlásime, tak bolo by dobré, aby aj konkrétne kroky, ktoré sú pretavené v číslach v jednotlivých návrhoch zákonov, hovorili o tom istom, čo slovne deklarujeme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec nebude reagovať, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Kollár, pán poslanec Dostál, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústnou formou do rozpravy. Celkom štyria poslanci. Prvý vystúpi predseda finančného výboru, pán poslanec Kollár.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, keďže môj predrečník Ondrej Matej už v princípe vymenoval celý zoznam s tým poďakovaním všetkým, ktorí sa zúčastnili na príprave tohto materiálu, takže ja sa k tomu len formálne teraz pripojím, a nebudem všetkých menovite uvádzať. Určite by som na niekoho možno zabudol. Chcem len povedať, že toto nie je nová téma, toto je téma, ktorá sa diskutuje na Slovensku, a to, podotýkam, nielen v skupine ekonómov, ale aj v politickej oblasti sa diskutuje už minimálne dva a pol až tri roky. Ja mám v čerstvej pamäti jedno stretnutie, ktoré sa odohralo, myslím, že v decembri 2009, čiže zhruba pol roka pred minuloročnými parlamentnými voľbami, kedy sme sa práve s pánmi Horvátom a Odorom stretli, zástupcovia všetkých relevantných politických strán, aj keď vtedy ešte Sloboda a Solidarita ako mimoparlamentná strana, ale už s celkom reálnym očakávaním, že po 10. júni 2010 sa do parlamentu dostane. A to stretnutie bolo veľmi, veľmi múdre, veľmi dôležité, významné pre Slovenskú republiku a už tam sa niekde začala, v tom decembri 2009 podotýkam, rodiť nejaká, nejaké základné prvé obrysy toho, že by jedného dňa sme sa mohli dočkať zhody naprieč politickým spektrom na tomto ústavnom zákone o dlhovej brzde. Chcem ešte podotknúť, že nejde v princípe zase o nejaké svetové know-how, sú krajiny na svete, ktoré už majú takéto zákony alebo obdobné zákony poschvaľované v národných parlamentoch, a treba ale povedať, že buďme radi, že Slovenská republika sa určite týmto zaradí k tým krajinám, niekoľko málo krajinám aj v eurozóne, ktoré takýto zákon budú mať. Rovnako sa nebudem teraz vyjadrovať k meritu samotného navrhovaného ústavného zákona, lebo to zase urobil pán poslanec Kažimír, takže aby som nestrácal čas, chcem aj ako predseda finančného výboru poďakovať všetkým tým, ktorí sa zúčastnili v pracovnej skupine, ktorá pracovala, myslím, štyri-päť mesiacov na, na tomto zákone, a myslím, že vzhľadom na vážnosť situácie, ktorá je na finančných trhoch, a teraz nemám na mysli iba skutočnosť, že Slovensko si už tiež dvakrát nedokázalo požičať v uplynulých týždňoch na krytie svojho deficitu, ale začalo mať prvé problémy aj Spolková republika Nemecko, aj keď neumiestnila len celý objem, ktorý plánovala, že na trhoch umiestni, ale situácia je naozaj viac ako vážna a po tých správach, ktoré prichádzajú aj z Bruselu sa zdá, že už teraz nie je diskusia o eurovale, že eurovalu odzvonilo viac-menej, že trhy, finančné trhy eurovalu neveria, a teraz sa diskutuje v princípe už len o miere zaangažovanosti Európskej centrálnej banky, do akej miery bude intervenovať a do akej miery bude vstupovať do nákupov toxických papierov predĺžených krajín. Takže vzhľadom na závažnosť situácie považujem za, skutočne čas, ako sa hovorí, o minútu dvanásť alebo minútu po dvanástej, že takáto legislatíva spojená s ústavnou dlhovou brzdou prichádza. Treba vyjadriť presvedčenie, že tento zákon bude prijatý ešte na tejto schôdzi, a týmto by mohlo Slovensko vyslať jasný signál investorom na finančných trhoch, že kredibilita Slovenskej republiky je naozaj dobrou a že investori môžu a majú na základe čoho veriť slovenskej rozpočtovej politike.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky neevidujem. A preto teraz dostane slovo ďalší prihlásený do rozpravy, pán poslanec Ondrej Dostál.

    Nech sa páči.

  • Vážení predkladatelia, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som k návrhu zákona povedať pár slov, keďže som sa po väčšinu času podieľal na činnosti pracovnej skupiny, ktorá tento návrh zákona pripravovala. A, a aj z tejto pozície by som chcel povedať k návrhu zákona tentoraz pár kritických slov, keďže to, v čom je ten návrh dobrý a potrebný, tu už zaznelo. Tá kritika, ktorú z pozície mojich názorov a názorov mojich kolegov z OKS by som adresoval tomuto zákonu, je, že ten zákon je pomerne mäkký. Keby ten zákon mal byť naozaj tvrdý a dôsledný, tak by sa líšil vo viacerých aspektoch, spomeniem aspoň niektoré. Keby bol návrh zákona dostatočne tvrdý, tak by limit pre dlh stanovoval absolútnym číslom, ako je tomu podobne povedzme v Spojených štátoch amerických. Nie relatívnym číslom ako podiel na hrubom domácom produkte, pretože hrubý domáci produkt rastie obvykle, a tým pádom rastie aj limit na dlh, ktorý je povolený. Po druhé, ak by ten návrh bol dostatočne tvrdý, aj keby sme išli na model relatívneho podielu, tak by nestanovoval horný limit pre túto chvíľu na úrovni 60 percent, tak ako to robia maastrichtské kritériá, a až postupne nastane od roku 2017 v priebehu desiatich rokov jeho znižovanie na úroveň 50 percent. Týmto sa vlastne ústavným zákonom hlásime k tomu, že budeme rešpektovať iba to, čo vlastne vyplýva z našich medzinárodných záväzkov, a až potom postupne, možno niekedy v roku 2027 budeme mať výrazne prísnejšie kritériá. Napriek tomu, zaplať pánboh aj za to, že sme sa dokázali dohodnúť aj na tomto mechanizme alebo aspoň na tomto mechanizme, že vyjdeme z vyššej hranice, ten vankúš bude na začiatku väčší a potom sa bude zmenšovať. Tretia vec. Keby ten návrh bol naozaj tvrdý, tak by vyrovnaný rozpočet zavádzal ako pravidlo, nie ako sankciu za porušovanie pravidiel. Je mi jasné, že nemožno z roka na rok dospieť k vyrovnanému rozpočtu, ale podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, tiež by sme si mohli stanoviť, že prídeme v nejakom období do tej úrovne, že bude rozpočet vyrovnaný a, a to bude pravidlo. Pretože vyrovnaný rozpočet je niečo prirodzené, niečo normálne, to, čo domácnosti v takom režime fungujú, a každý vie, že sa môže prikryť iba takou perinou, akú má. V tomto návrhu je to chápané ako trest. A po štvrté a posledné. Myslím si, že nemalo by byť rovnako jednoduché znižovať dlh alebo znižovať deficit spôsobom, keď sa zvyšujú dane, teda príjmy rozpočtov, alebo sa znižujú výdavky. Myslím si, že tieto dve cesty by mali byť rôzne náročné a zvyšovanie dlhov, zvyšovanie daní a vyššie zaťažovanie obyvateľstva by malo byť náročnejšie než, než znižovanie výdavkov a obmedzovanie sa štátu samého. Napriek vysloveným výhradám a napriek presvedčeniu, že ten zákon by mohol z vecného hľadiska byť tvrdší a zásadnejší, a ja podobne ako predrečníci, a verím, ako rečníci, ktorí budú nasledovať ešte po mne, ten návrh zákona vítam a podporujem. A rovnako som k tomu pristupoval aj v diskusiách na pôde pracovnej skupiny, ktorá návrh pripravovala. Stáli sme tam vlastne pred otázkou, či chceme dospieť k zhode, a ten zákon teda bude kompromisnejší a mäkší, ale bude ho možné prijať ako ústavný zákon, ktorý bude prijatý zhodou naprieč celým politickým spektrom, alebo budeme trvať na tom, že ten zákon bude tvrdší, a verím tomu, že v rámci vládnej koalície by sme sa dokázali dohodnúť na o niečo tvrdšom variante zákona, aj keď asi nie tak tvrdom ako som tu teraz načrtol, ale potom to bude zákon obyčajný, zákon, ktorý bude možné kedykoľvek budúcou vládnou garnitúrou zmeniť jednoduchou väčšinou, a nikto sa tomu nebude môcť čudovať, ak ten zákon bude prijatý bez toho, aby s tým súhlasila aj súčasná opozícia.

    Napriek mojej predstave, že zákon mohol byť tvrdší, som presvedčený, že sme sa rozhodli správne a že bude dobré, ak tento parlament prijme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, že to spätne bude jedna z vecí, keď sa budeme ohliadať na toto volebné obdobie, s ktorou budeme všetci spokojní. Chcem teda povedať, že poslanci za OKS tento návrh podporia.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec a predseda výboru Ivan Štefanec.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte mi, aby som povedal pár slov na tému tohto zákona, ktorý považujem skutočne za významný a výnimočný. Považujem ho za významný a výnimočný nielen z hľadiska obsahu, pretože už dlho sme neschválili v tejto snemovni ústavný zákon, ale aj z hľadiska toho, že skutočne došlo k zhode naprieč politickým spektrom, a tak ako aj moji predrečníci, chcem oceniť prácu poslancov zo všetkých politických strán. Chcem oceniť ale, samozrejme, aj to iniciovanie a návrh, ktorý, a to chcem zdôrazniť, prišiel z ministerstva financií, a pán minister bol od začiatku významne zainteresovaný na tejto myšlienke, na tvorbe návrhu tohto zákona.

    Význam tohto zákona vidím aj v tom, že sa týka aj komunálnej sféry, nielen hospodárenia so štátnym rozpočtom, ale význam tohto zákona vidím predovšetkým v troch rovinách, zodpovednosti, dôveryhodnosti a v nezávislosti. Keď hovoríme o zodpovednosti, tak tento zákon vnáša do slovenskej politiky kultúru zodpovednosti pri narábaní s verejnými financiami a osobne som rád, že Slovensko sa schválením tohto zákona zaradí medzi krajiny, ktoré nečakajú na bruselské smernice, ale konajú z vlastnej vôle. Dá sa čakať, že pri súčasnej situácii, najmä v eurozóne, že príde nariadenie pre všetky krajiny pre urobenie dlhového stropu povinným. O to som radšej, že Slovensko konalo z vlastnej vôle a nečakalo na pokyny z Bruselu.

    Čo sa týka dôveryhodnosti, tento zákon je jasným a dôležitým signálom pre zvýšenie dôveryhodnosti v očiach finančných trhov a z dlhodobého hľadiska ide o záväzok súčasnej generácie, že nebude prenášať finančné bremeno svojho konania na generácie budúce. Myslím si, že to je minimum, čo môžeme urobiť pre tých, čo prídu po nás, a nemôžu sa brániť nezodpovednosti.

    Čo sa týka toho tretieho aspektu, nezávislosti, ten považujem tiež za nemenej dôležitý, pretože chceme, aby na hospodárenie vlády v budúcnosti dohliadali aj nezávislí odborníci a aby sa toto hospodárenie stalo vecou verejnou. Osobne si myslím, že členmi rady by mohli byť aj renomovaní zahraniční ekonómovia a že by to pomohlo ešte viac aspektu nezávislosti.

    Dámy a páni, som preto rád, že tento zákon, ako ústavný zákon, má veľkú šancu na schválenie. Verím, že tomu tak bude a že tento zákon bude symbolom zodpovednosti, že ukončíme toto funkčné obdobie vládnutia zodpovedne tým, že prijmeme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tak ako aj moji predrečníci, aj ja sa k tomu rád pripájam.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledným do rozpravy prihláseným je pán poslanec Igor Matovič.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, na úvod, tak ako všetci, ktorí hovorili predo mnou, musím povedať, že vítam prijatie tohto zákona alebo teda pravdepodobné budúce prijatie tohto zákona, ale úplne úprimne zároveň musím povedať, že pripadám si ako na mafiánskej oslave.

    Pripadám si ako medzi ľuďmi, ktorí celý týždeň rozkrádali náš spoločný dom, a potom v sobotu si spoločne dohodli brigádu socialistickej práce a vymaľovali na tom dome fasádu. Vy, politici, možno niektorí viac, možno niektorí menej, ste zodpovední za to, v akom stave sa dnes Slovensko nachádza. Vaše rozkrádačky, ktoré ste tu robili vy, poslanci SMER-u, vy, poslanci SDKÚ a podobní, samozrejme, musím spomenúť, aj jedného zástupcu tu máme SNS. Rozkrádačky vo vašej réžii spôsobili to, že dnes Slovensko má na krku obrovský dlh, na ktorý si už nie sme schopní ani požičať.

    Váš mýtny tender, poslanci SMER-u, kde ste 7 mld. korún dohodili svojmu kamarátovi do vrecka, je dôvod, prečo dnes Slovensko si požičať nemôže. Váš, vaše platinové sitká, poslanci SDKÚ, 50 mil. korún len tak, kamarátovi či kamarátke do vrecka, je dôvod, prečo dnes Slovensko sa nachádza v situácii, v akej sa nachádza. Váš emisný tender, poslanci SDKÚ, váš nástenkový tender, rozkradnuté miliardy korún, ktoré mohli sme mať v štátnom rozpočte, mohli sme mať v našom spoločnom dome, ale bohužiaľ ich nemáme. Rozkradli ste Slovensko a dnes sa tu chválite, jeden druhého, za to, že ste sa dohodli, že ho už viacej rozkrádať nebudete.

    Hanba vám! Vstúpte si do svedomia, prosím vás a uvedomte si, ak by ste sa doteraz správali zodpovedne, dnes tento problém neriešime.

    Pred pár mesiacmi som čítal rozhovor s estónskym ministrom financií. Bol tu na Slovensku na návšteve a on, estónsky minister financií, dával redaktorovi otázku, ako je možné, že slovenskí občania tolerujú dlhé roky ministrov financií, ktorí nemajú vyrovnaný štátny rozpočet, ktorí nedokážu hospodáriť s peniazmi, ktoré od ľudí a firiem vyzbierajú, ale ktorí každým rokom Slovensko zadlžujú? A ja sa pýtam, ako to bolo možné? Prečo ste sa správali takto nezodpovedne? Ste tu všetci predstavitelia strán, ktoré sú tu dvadsať-dvadsaťdva rokov od revolúcie. Priviedli ste nás do situácie, lepšie povedané, kríza nás priviedla do situácie, že nám finančné trhy povedali stop. Dnes tu spoločne sa chválite a lichotíte si o tom, akí ste úžasní, že už nebudete Slovensko vraj rozkrádať. Ešte raz hovorím, hanba vám! V situácii, v ktorej sa nachádzame, sa nachádzame iba kvôli vám. Slovensko každým rokom musí zaplatiť iba na úrokoch z dlhu, ktorý vy ste spôsobili, približne 40 mld. korún. To je suma rovná všetkým daniam z príjmu všetkých zamestnancov a živnostníkov, ktoré vyzbierajú zo svojich výplat za celý kalendárny rok. Toto je dôsledok vašej práce. Ešte raz hovorím, dnes si tu pripadám ako na mafiánskej oslave medzi zlodejmi, ktorí celý týždeň spoločný dom rozkrádali, a v sobotu si dohodli brigádu socialistickej práce, aby vymaľovali na tomto rozkradnutom dome fasádu. A teraz sa navzájom pred tou fasádou chvália, že akí sú úžasní, ako ten dom vymaľovali a aký super spoločný dom máme a ako im na ňom záleží.

    Nezáležalo vám nikdy na Slovensku. Vždy vám záležalo iba na vašom vlastnom prospechu, na vašich vlastných peňaženkách, na peňaženkách vašich politických strán a vašich sponzorov, známych a rodín.

    Toto bola politická vsuvka a teraz možno trošku vecná. Tiež si myslím, že nie je správne, ak teraz si myslíme, že 60-percentný dlh z HDP je, je fajn, je fajn preto, lebo to vyžadujú maastrichtské kritériá. Bohužiaľ, pri, či v eurozóne alebo v Európskej únii veľakrát funguje taká, také smiešne zjednocovanie pravidiel, ale aj neúčelné. To sami vieme, že aj v podstate samotný projekt eura je, je o tomto. Ja som tu raz hovoril príbeh, alebo porovnával som to s tým, ako keby lekár predpísal všetkým pacientom v svojej ambulancii jeden liek. Pre jedného bude silný, pre niekoho bude slabý a presne takto isto je v podstate projekt eura alebo euro pre niektoré krajiny silné a pre niektoré slabé. Pre niektoré akurát, priznávam.

    Obávam sa, že si sami zakrývame oči pred pravdou pri tomto zákone, a to pred dosť krutou pravdou, že Slovensko je krajina viac-menej s najnižším alebo druhým najnižším daňovým a odvodovým zaťažením. Inak povedané, Slovensko je schopné vybrať na daniach a odvodoch približne 30 percent z výšky HDP, ale takisto v spoločenstve našom, v Európskej únii alebo v eurozóne, sú krajiny, ktoré vyberajú 42, 45, 48 percent z HDP. Jednoducho sú schopné vybrať výrazne viacej na daniach a odvodoch. Jednoducho majú vyššie daňové a odvodové zaťaženie. A teraz sa pýtam, či je fér teda, sa správať a dávať si také isté kritérium, ako majú tieto krajiny, ktoré majú schopnosť vyberať viacej peňazí cez dane a odvody. Počítajme spolu. Ak nejaká krajina vyberie iba 40 percent na daniach a odvodoch, čiže daňové a odvodové zaťaženie je 40 percent, a dá si strop verejného dlhu 60 percent, tak inak povedané, ako keby, že si dáva strop verejného dlhu 1,5-násobok svojho ročného príjmu. Ale v našom prípade, keďže máme daňové odvodové zaťaženie 30 percent a dávame si takisto strop 60, tak si dávame dvojnásobok ročného príjmu ako strop verejného dlhu. Z tohto pohľadu to nie je fér a z tohto pohľadu my si dávame príliš benevolentné, benevolentný strop a mali by sme ho mať omnoho nižšie, aby to bolo v duchu a porovnateľné s tým, koľko sme schopní vybrať peňazí. Inak povedané, ak by človek, ktorý má ročný príjem, neviem, poviem desaťtisíc eur, keď si zoberie pôžičku dvadsaťtisíc eur, tak je to podľa mňa rovnaké alebo iné zaťaženie, ako keď niekto má ročný príjem pätnásťtisíc a zoberie si takisto pôžičku dvadsaťtisíc? Jednoducho ten pomer by mal byť vždy v pomere k tomu, čo je ten štát schopný vybrať na daniach a odvodoch. Z tohto pohľadu my si síce dávame kritérium také, ako od nás očakáva alebo vyžaduje maastrichtské kritérium alebo maastrichtské kritériá, ale je to príliš benevolentné a nečudujme sa potom, ak my dosiahneme 60 percent, že sa na nás budú pozerať ako na nejaké Grécko.

    Naozaj sa obávam toho, že síce teraz sa tu budeme vytešovať a budete sa ešte dnes určite viackrát chváliť, možno zajtra, keď bude druhé čítanie, ale v skutočnosti, ak sa my dostaneme do 60 percent, si budeme požičiavať s rovnakými rizikovými prirážkami ako krajiny, ktoré majú dlh nad 100 percent, ale zároveň majú väčšiu schopnosť vybrať dane a odvody. Čiže majú vyššie daňové a odvodové zaťaženie. Čiže som presvedčený, že ten limit mal byť nižšie postavený, výrazne nižšie postavený a mal sa pohybovať niekde skorej pri 50 percentách, zároveň si uvedomujem, že vyžadovalo by to enormné nasadenie a hlavne politickú odvahu od všetkých vás a od všetkých nás, aby sme takéto niečo dokázali ľuďom vysvetliť.

    Napriek tomu, nebudem sa opakovať a nebudem vám znova vyčítať, že ste najprv rozkradli štát alebo rozkradli náš spoločný dom, a teraz maľujete fasádu. Napriek tomu tento návrh zákona vítam, lebo je dobré, ak sa v človeku svedomie, aj keď neskoro, ale predsa aj zobudí.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Ondrej Matej a Jozef Kollár. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Ondrej Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcel som ťa nazvať kolegom, ale ty si začal svoje vystúpenie, vy - politici. Takže ty sa necítiš byť politikom, a preto nemôžeš byť naším kolegom. Sú dva štýly politiky alebo dve cesty. Jedna cesta je cesta rozbíjania, chaosu, populizmu a druhá cesta je pokusu, cesta o pokus dávať veci dokopy a veci stavať. A keď si nazval nás všetkých mafiánmi, ja čakám, že budeš skutočne raz chlap a nepodporíš z tohto dôvodu s touto snemovňou tento zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz sa prihlásil pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne. No, ja chcem len jednu vec vytknúť pánovi poslancovi Matovičovi, tie srdcervúce reči o nezodpovednosti, o zadlžovaní, adresované všetkým politikom bez výnimky, ktoré tu predniesol, a tie náreky a plače nad tým, že ústavný zákon o dlhodobej brzde je benevolentný, že stanovuje benevolentné limity, naozaj nevyznievajú, Igor, z tvojich úst príliš vierohodne a poviem ti prečo. Jednak, čo hovorí predrečník Ondrej Matej, aj ty si politik a bolo by dobré si to možno jedného dňa uvedomiť a nestanovať na Námestí SNP, lebo toto robil Kadáfi pred Organizáciou spojených národov, tiež si tam rozbalil nejaký stan. Ale chcel by som poprosiť o jedno, no, bol potom v tomto konkrétnom nástroji alebo metóde, bol veľmi podobný tebe. Ale chcem povedať niečo iné, ja som ťa osobne ako predseda finančného výboru pozval alebo prizval k práci a k účasti pracovnej skupiny. A pokiaľ ma pamäť neklame, tak si sa za štyri mesiace ty osobne zúčastnil jeden jedinýkrát na zasadnutí tejto pracovnej skupiny.

    Takže ak teraz nariekaš, a ja chápem, že ide 10. marec a idú voľby a potrebuješ naháňať voličov, ak teraz tuto v snemovni nariekaš a plačeš nad tým, že limity sú nastavené príliš mäkko, no tak keby si chodil štyri mesiace, lebo za to tiež berieš, vieš, poslanecký plat, keby si chodieval na zasadnutia týchto pracovných skupín, tak tam bol priestor počas týchto štyroch mesiacov predniesť tieto návrhy, diskutovať o týchto návrhoch a pokiaľ by bola všeobecná zhoda, tak nevylučujem, že aj by boli niektoré z tvojich návrhov prijaté.

    Ale nie tak, ako si to urobil teraz. Teraz sa, toto nie je nejaké volebné zhromaždenie, ale myslím, že mali by sme svoje slová trošku predsa len korigovať a vážiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil pán poslanec Igor Matovič.

    Nech sa páči.

  • Takže pôjdem od konca. Jožko Kollár, si obyčajný klamár. Jeden jedinýkrát si ma zavolal na stretnutie tej komisie. Jeden jedinýkrát som tam tým pádom prišiel a na tom prvom hneď stretnutí som povedal, že 60 percent sa mi zdá príliš a malo by to byť 50. Videl som, akým spôsobom ste sa k tomu postavili, a vôbec ste tomu neprikladali žiadnu dôležitosť, a preto som tam už ďalej ani dobrovoľne sa nehlásil, ale ani ty si ma hlavne nepozýval. Môžeš si pozrieť do mailov, či si ma pozýval. Takže si obyčajný klamár a je mi to, pripadá mi to trápne, že teraz tu kryješ ľudí, ktorí Slovensko dlhé roky rozkrádali.

    Skorej som očakával podporu v tomto. Hneď na začiatok, keď som hovoril o zlodejoch, povedal som, niektorí menej, niektorí viac. Takže nemenoval som žiadne kauzy SDKÚ, ktoré, či SaS, ktoré takisto zaváňali týmto, ale keď chceš, nabudúce môžem menovať aj SaS.

    Čo sa týka pána poslanca Mateja, trošku, trošku si smiešny. Ja som na začiatok aj na koniec povedal, že prijatie tohto zákona vítam. Povedal som, že som rád, keď sa v človeku, aj keď neskoro, ozve svedomie. Čiže nechápem tvoje, tvoju smiešnu nejakú výzvu, aby som bol chlap, aby som nepodporil tento zákon. To ako, si myslíš, že naďalej dovolím, aby SDKÚ, bez akýchkoľvek problémov tunelovala štát cez platinové sitká? Jednoducho nie som taký hlupák, neurobím to a tento zákon podporím.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v dobrej nálade ukončil rozpravu k prvému čítaniu návrhu tohto zákona.

    Najprv by som rád vysvetlil, prečo poslanci klubu SMER-u - sociálnej demokracie nehlasovali za skrátené legislatívne konanie, pamätáte si zo včerajška vystúpenie šéfa nášho klubu. Nie je to žiadna vecná, obsahová potýčka, ide o to že, že vnímame návrh toho zákona ako naozaj príliš vážnu vec na to, aby sme to sfúkli za jedno popoludnie. A myslím si, že bude úplne namieste, aj keď sa presadila forma skráteného legislatívneho konania, bude namieste, aby sa týmto návrhom zákona detailne zaoberali aj uvedené výbory Národnej rady. A je tu ale jedna kľúčová, kľúčová vec, a to je vývoj v eurozóne, vývoj v Európskej komisii. Návrhy, ktoré sú naozaj zo dňa na deň veľmi revolučne formulované pani Merkel a prezidentom Sarkozym, ktoré majú vlastne smerovať k väčšej fiškálnej integrácii a k novým pravidlám správania sa v oblasti verejných financií jednotlivých krajín eurozóny.

    Z tohto pohľadu sa na stole objavujú práve v Bruseli posledné dni návrhy, ktoré by mohli zasahovať aj do konštrukcie tohto ústavného zákona.

    Keďže hovoríme o ústavnom zákone, nebude ani jednoduché a nemalo by byť, ani nebolo by to ani správne, aby sa novelizoval tento zákon každú chvíľu. Preto sa my naozaj prihovárame za to, aby došlo k podrobnej analýze posledných návrhov, ktoré prichádzajú z Bruselu. Požiadame o to aj, aj predstaviteľov ministerstva financií, ktorí majú najviac informácií, keďže sa naživo zúčastňujú týchto rokovaní, a potrebujeme v podstate veľmi aktuálnu, aktuálnu dopadovú krátku analýzu súladu posledných návrhov Európskej komisie s konceptom nášho zákona, pretože sú, opakujem, už sa tam objavujú niektoré veci, ktoré by mohli byť korigované, a mohli by sme ich potom v, vo výboroch Národnej rady upraviť.

    Takže aj z tohto pohľadu sa budeme prihovárať aj pri skrátenom legislatívnom konaní za to, aby bolo druhé a tretie čítanie odsunuté minimálne o pár dní, určite po rozprave o štátnom rozpočte, a aby sme ten čas využili na to, aby sme si boli istí, že pristúpime k takému textu zákona, ktorý bude hlboko aktuálny a bude kompatibilný s postupmi eurozóny.

    No, k veciam, ktoré odzneli k rozprave. Ja som hneď v úvodnom slove povedal, že určite mediálne najatraktívnejšia je téma limitu na dlh, a k tomu sa aj v podstate tí, ktorí tomu ako-tak rozumejú, aj vyjadrovali. No, chcem povedať, že ale ten zákon je oveľa, oveľa dôležitejší a obsahuje v sebe aj, aj ďalšie prvky, ktoré sú možno ešte dôležitejšie ako samotný limit na dlh. Tento zákon hovorí totiž o, naozaj o zodpovednosti a o tom, že sa ide robiť konečne systémový poriadok vo verejných financiách.

    Tento zákon hovorí o daňových výdavkoch. Dámy a páni, a to je, to je naprieč, naozaj 20 rokov dozadu. Myslíte si, že v krajine je niekde centrálne evidované všetky, všetky daňové úľavy, ktoré vlády podávali? Myslíte si, že daňové úľavy, ktoré boli investorom schválené minulý týždeň, tých deväť úľav, sú niekde jasne evidované transparentne, že sa s nimi, že s nimi budete proste pracovať podľa dnešných platných zákonov? Nie, nie sú. A takto proste, tento zákon napríklad hovorí o tom, že daňové úľavy, to znamená daňové prázdniny, ktoré dostávali a dostávajú investori, musia byť pri každom zákone o štátnom rozpočte v záverečnom účte evidované, aby sa vedeli porovnávať, aby sme vedeli, vedeli s týmito peniazmi narábať, lebo je veľmi jednoduché dávať daňové úľavy, lebo to sú peniaze, ktoré ako keby nikdy neprišli, ale pohľad na ne, ak je, ak je jasné koľko, o koľko peňazí ide, je, je iný, ako keď o nich vôbec netušíte a neviete.

    Máte pocit, druhá téma, že štát, ministerstvá, rezorty, majú totálny detailný prehľad o svojom majetku? Ja vám poviem príklad z ministerstva obrany predchádzajúceho obdobia, kde, kde súkromný investor upozornil ministerstvo, že, že má niekde nejaký pozemok. Ako neexistuje podrobná evidencia štátneho majetku. Bohužiaľ, je to, je to tak. Dnes sa vraciame k tomu, že, že koncept čistého bohatstva, to je proste koncept, ktorý, ktorý je úplne nový princíp a, samozrejme, nedostaneme sa do toho stavu ani za mesiac, ani za rok a možno ani za päť rokov, ale štartujeme proces o tom, aby sme mali úplne jasný prehľad o tom, aký má štát majetok, v akých cenách, aká je amortizácia, aké má pohľadávky, aké má záväzky.

    Hovorí sa o, o implicitných záväzkoch, to je ďalší obrovský problém v tejto krajine. To sú proste skryté dlhy. Sú to skryté dlhy samospráv, sú to záväzky, ktoré, ktoré vyplývajú z legislatívy, z Európskej únie, sú to záväzky skryté v železniciach, v nemocniciach, ktoré sa často neevidujú a vylepšujú tak alebo onak bilanciu.

    Takže toto sú, toto sú témy, ktoré sú tu obsiahnuté, a určite je to krok k lepšiemu a môže si o tom neviem kto hovoriť neviem čo. Ak hovoríme o tom limite, ja sa tam, zastavím sa pri tej šesťdesiatke. Nemám dôvod sa tu teraz hádzať o barikády, že či je to dobré alebo zlé číslo. Chcem vás len upozorniť, kolegovia, hlavne tých, ktorí budú hlasovať za štátny rozpočet zajtra, pozajtra, v utorok, že ak ho schválime v tej podobe ako, ako je konštruovaný pri tom vybájnenom raste, ktorý tam je uvedený, tak sa cez hranicu 50 percent prípadnej recesie dostane budúci rok, kolegovia, budúci rok. A to by som chcel vidieť tých hrdinov, proste, lebo treba byť hrdinami teraz, keď sa, keď sa koncentruje, keď sa robí tento rozpočet, a teraz by bolo prijímať potom opatrenia, aby sme sa nedostali k tej hranici.

    Takže je naozaj namieste dnes, keď nevieme, čo bude, čo bude na jar, čo sa udeje na jeseň, hovoriť bez nejakých dodatočných demagogických a hrdinských rečí o tom, ako nedosiahnuť hranicu 50 percent, ako nedosiahnuť hranicu 55 percent. Ale to, čo dostávame aj, aj od vás, aké sú recepty, sú o tom, že sú predčasné voľby, že sú tu nejaké recepty, ktoré ale nikto nikdy ani nevidel, ani o nich nechce hovoriť, a má ich prijať ďalšia vláda alebo ďalšia exekutíva.

    Takže to má všetko, tak ako je to vo vesmíre, všetko je so všetkým spojené. Takže by som poprosil hrdinské reči o, o tom, aká, aký má byť limit, že mal by byť 50 alebo 40 percent, áno. Španielsko má, má dlh na úrovni 60 percent a má problémy s financovaním. Ale treba si uvedomiť, že ten limit 60 percent je, je krajná hranica a koncept tohto zákona hovorí o, o takzvanom pásme bolesti, ktoré začína od 10 percent dole, a ja vám oznamujem, že ak pristúpime ku koncepcii rozpočtu na budúci rok tak, ako to zatiaľ vyzerá, tak tú hranicu bolestivosti dosiahneme už budúci rok aj, aj pričinením niektorých kolegov odtiaľto, či sú fasádnici alebo nie sú fasádnici, to je, to už na nich nezáleží.

    Chcem povedať, a museli ste to vycítiť, napriek nejakej, jedným-dvom potýčkam, že ten zákon bol a je ojedinelým projektom, že vznikal v nejakej atmosfére konštruktívneho dialógu, často apolitického, s jediným a jediným zámerom dosiahnuť dohodu ako prejav zodpovednosti v časoch, ktoré sú nevídané a ktoré sme nikto nikdy nezažili.

    Z tohto pohľadu to bola aj pre mňa osobne ojedinelá, ojedinelá skúsenosť, ktorá naozaj začala pred tými dvoma rokmi v jednom nemenovanom bratislavskom hoteli, a bol to istý typ slovenského typu vianočnej dohody, ktorý dochádza k cieľu. Nechcem byť sentimentálny, ale určite má význam sa aj pri tomto pozastaviť, a určite aj v druhom čítaní sa bude treba vyjadriť hlavne k témam, k témam, ktoré som tu načrtol. A to sú kryté dlhy, to je proste význam a postavenie samospráv v tomto zákone, a to je aj otázka, ktorá konečne, tento zákon totiž úplne v plnej nahote odhalí aj problémy miery prerozdeľovania a daňové kvóty dva, to znamená celkových príjmov štátu na, na celkovom HDP a schopnosti financovania verejných, verejných služieb ako takých.

    Toto sú témy, o ktorých by sme mali detailnejšie hovoriť v druhom čítaní a, samozrejme, aj na výboroch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, poprosím, keby ste prišli k predsedajúcemu. Pýtam sa pani spravodajkyne, nie, nechce vystúpiť. Ďakujem pekne. Pretože to bolo záverečné slovo navrhovateľa, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v súlade so schváleným programom teraz budeme pokračovať vládnym návrhom zákona v druhom čítaní,

    zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ide o živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.

    Máte ho ako tlač 587 a výsledky rokovania výborov máte v tlači 587a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Jozefa Mihála, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prajem príjemný dobrý deň. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, reaguje na krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb a jeho cieľom je zabrániť riziku kolapsu niektorých zariadení sociálnych služieb, ktoré sú financované či obcami, či vyššími územnými celkami a ktorých zriaďovateľmi sú verejní alebo neverejní poskytovatelia. Takýto kolaps by totižto ohrozil základné ľudské práva a slobody prijímateľov sociálnych služieb, či už sú to seniori alebo osoby so zdravotným postihnutím, osoby s rôznymi ďalšími problémami. Vládny návrh zákona preto rieši v prvom rade spôsob financovania, a to tak, že všetkým obecným zariadeniam sociálnych služieb a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb sa navrhuje poskytovať rovnakú výšku finančného príspevku na zabezpečenie prevádzky, diferencovanú podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb s tým, že zdrojom bude štátny rozpočet. Náklady na toto opatrenie sú približne 40 miliónov eur, sú rozpočtovo kryté, pretože ide o prostriedky, ktoré boli doteraz v štátnom rozpočte vyčlenené na účelové dotácie zariadení sociálnych služieb, vyplývajúcich z tzv. monitoringov.

    Ďalšou zmenou je sprísnenie podmienky na prijatie klienta do zariadenia pre seniorov, kde sa zvyšuje stupeň odkázanosti, rímska, až na stupeň č. IV, cieľom je aj takto podporiť zotrvávanie klientov v domácom, prirodzenom domácom prostredí a znížiť, samozrejme, tlak na zariadenia pre seniorov.

    Ďalšia dôležitá zmena je zmena, pokiaľ ide o spolufinancovanie. Navrhujeme, aby obce a vyššie územné celky v termíne do 30. 6. si upravili svoje všeobecne záväzné nariadenia, a to tak, aby suma úhrady za služby dlhodobej starostlivosti bola najmenej vo výške 50 percent priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním týchto sociálnych služieb. Toto bude mať v praxi pozitívny dopad na zvýšenie, respektíve na úsporu rozpočtov samospráv a znova je to opatrenie, ktoré zabráni kolapsu zariadení sociálnych služieb.

    Pri posudzovaní, pri posudzovaní spôsobilosti klienta sociálnych služieb uhradiť tieto sumy sa ďalej navrhuje, aby sa prihliadalo nielen na súčasný majetok a súčasný príjem prijímateľa sociálnej služby, respektíve jeho rodinných príslušníkov, ale aby sa prihliadalo aj na príjem získaný predajom jeho nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch, čím chceme reagovať na požiadavky praxe, ktoré, myslím, nemusím ďalej komentovať.

    Vládny návrh zákona upravuje aj zmeny, ktoré sa týkajú opatrovania, mali by tieto zmeny prispieť k rozšíreniu okruhu osôb, ktoré budú môcť vykonávať opatrovanie, čím budú vytvorené flexibilnejšie podmienky na zamestnávanie takýchto osôb, a zvýši sa dostupnosť terénnych sociálnych služieb.

    Okrem iného sa ďalej navrhuje oddialiť niektoré povinnosti poskytovateľov sociálnych služieb, napríklad plnenie personálnych štandardov, napríklad požiadavku na debarierizáciu zariadení, čo znamená úsporu prostriedkov zriaďovateľov a lepšie využitie existujúcich finančných zdrojov na riešenie krízovej situácie v sociálnych službách. Účinnosť zákona od 1. januára 2012 s tým, aby sme čo najpromptnejšie reagovali na krízovú situáciu v zariadeniach sociálnych služieb.

    Za vašu podporu vopred ďakujeme.

  • Ďakujem pekne. Poprosím teraz pani poslankyňu Moniku Gibalovú, ktorú určil výbor pre sociálne veci ako spravodajkyňu, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru, pretože sme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výboru pre sociálne veci a bývanie, ktorý je gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 709 z 29. novembra 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučil schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 352 z 29. novembra 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením 307 z 30. novembra 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením 138 z 30. novembra 2011 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 111 z 30. novembra 2011.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prijal štyri pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 4 uvedených v 4. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov mňa, spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 112 z 30. novembra 2011, to je celá správa.

    Prosím, otvorte, pán podpredseda, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že som dostal písomnou formou prihlášky pani poslankyne Natálie Blahovej a pána poslanca Braňa Ondruša. Jediní dvaja prihlásení do rozpravy písomnou formou. Po ich vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možnosť prihlásiť sa ústne. Teraz má slovo pani poslankyňa Natália Blahová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, v súvislosti s precizovaním pozmeňujúceho návrhu pod bodom 1, uvedenom v spoločnej správe výborov, tlač 587, a poslancami pri rokovaní v gestorskom výbore, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky nový pozmeňujúci návrh, ktorý upresňuje aplikáciu bodu 8 v čl. I návrhu zákona. Z tohto dôvodu podávam procedurálny návrh, aby sa o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy hlasovalo osobitne o každom, s tým, že bod č. 1 zo spoločnej správy odporúčam neschváliť a schváliť nový pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám v súlade s § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v záujme správnej aplikácie bodu 8 v návrhu zákona v praxi.

    Pozmeňujúci návrh vyníma z platby za sociálne služby deti, takže spoluúčasť klienta sa bude týkať len plnoletej fyzickej osoby.

    Text návrhu: K čl. I 8. bod znie: 8. V § 72 ods. 2 znie: "(2) Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov, ak sa v druhej vete neustanovuje inak. Sumu úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41, poskytovanú plnoletej fyzickej osobe, obec alebo vyšší územný celok určí vo všeobecne záväznom nariadení tak, aby suma úhrady za túto sociálnu službu poskytovanú v rozsahu podľa § 15 ods. 1 bola najmenej vo výške 50 percent priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby u verejných poskytovateľov sociálnej služby porovnateľného druhu a formy sociálnej služby v územnom obvode príslušnej obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na mesiac a na prijímateľa sociálnej služby, na počet hodín alebo úkonov opatrovateľskej služby. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 73."

    Odôvodnenie: V záujme eliminovať zvýšenie úhrady priamo ustanovením minimálnej výšky úhrady vo všeobecne záväznom nariadení obce alebo vyššieho územného celku pre rodičov, ktorých deťom sa poskytuje vybraný druh sociálnej služby, sa navrhuje, aby sa minimálna výška úhrady vzťahovala len na plnoleté fyzické osoby.

    Prosím vás o podporu pozmeňujúceho návrhu a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktickú poznámku alebo prihlásenie sa do faktickej poznámky evidujem iba od pána poslanca Viliama Jasaňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Jasaň.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, teraz ste predložili zmenu toho návrhu, ktorý ste včera na výbore tak vehementne presadzovali? To je zmena toho istého, čo ste tam dávali? Áno? Len preto sa pýtam, či ešte nebudete aj toto ďalej meniť? Len takú otázku mám.

  • Reagovať bude pani poslankyňa Blahová.

    Nech sa páči.

  • Pán Jasaň, ďakujem pekne za túto otázku. Neprekvapuje ma od vás, že opakovane nedávate pozor. Samozrejme, že som to povedala v úvodnom svojom slove. A táto zmena vznikla na základe pripomienky vašej pani kolegyne Vaľovej, ktorá nepochopila z textu, že ide stále v celom texte o verejného poskytovateľa, takže sme tam ešte raz, aby naozaj každý, aj pani Vaľová a dokonca aj vy, pochopili, že v celom texte ide o verejného poskytovateľa.

    Ďakujem vám za vtipnú otázku.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Branislav Ondruš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som povedal pár slov k predkladanému návrhu, keďže pravda je taká, že v prvom čítaní som sa tesne neskoro prihlásil do rozpravy, a včera som sa nemal možnosť zúčastniť na mimoriadne zvolanom zasadaní výboru pre iné povinnosti, súvisiace s prácou poslanca v tejto snemovni. A rád by som vysvetlil dôvody, pre ktoré som sa v prvom čítaní zdržal hlasovania pri návrhu tohto zákona a pre ktoré mám aj teraz vážne pochybnosti o tomto celom návrhu, a mám vážny problém podporiť tento návrh ako celok.

    V prvom rade chcem povedať, že skutočne oceňujem snahu rezortu riešiť katastrofálnu situáciu, v ktorej sa ocitá, ocitajú všetky zariadenia sociálnych služieb, nie sú to len tie, na ktoré sa bude vzťahovať táto novela zákona. A skutočne, je pravda, že to, skutočne pravda, to, čo hovoríme od samého začiatku. Už keď sa na dvakrát pokúšali poslanci vládnej koalície novelizovať zákon o sociálnych službách, najskôr na jeseň minulého roka a potom začiatkom alebo na prelome rokov 2010 - 2011, upozorňovali sme na to, že skutočným problémom fungovania sociálnych služieb na Slovensku nie je to, čo je predmetom novely, ktorá teda vraj mala reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu. A ja musím aj z tohto miesta zopakovať, že tá novela aj vtedy išla nad rámec rozhodnutia Ústavného súdu. Ale skutočným problémom, prečo u nás nefungujú sociálne služby k spokojnosti tých, pre ktorých sú určené, je nedostatok finančných prostriedkov na ich prevádzku.

    Aj primárnym dôvodom alebo cieľom, alebo zámerom, primárnou príčinou, prečo vznikla táto krátka novela zákona o sociálnych službách, je riešenie práve toho problému, na ktorý od začiatku upozorňujeme, a to je riešenie nedostatku finančných prostriedkov. Z tohto hľadiska je, samozrejme, chvályhodné, že sa našiel aspoň nejaký spôsob, ktorý by spôsobom, ktorý nemožno považovať za systémový, vyriešil časť problémov jednej časti zariadení sociálnych služieb.

    A tu je moja prvá dosť vážna výhrada voči tomuto zákonu, a to, že v skutočnosti jeho účinnosť bude mať význam iba pre niektoré zariadenia sociálnych služieb na Slovensku. A mnohé iné zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú takisto v podobnej alebo rovnakej finančnej situácii, nebudú mať nárok podľa tejto novely zákona na takú dotáciu, aká je definovaná v zákone a aká je špecifikovaná podľa jednotlivých súm potom v tabuľkovej prílohe k tomuto zákonu. Či už teda ide o zariadenia zriadené obcami a mestami alebo zariadenia, ktoré sú zriadené súkromnými právnickými osobami.

    Myslím si, že vytvárame nerovnaký meter voči zariadeniam, ktoré sú zriadené na úrovni miestnych samospráv vo vzťahu alebo v porovnaní so zariadeniami, ktoré sú zriadené na úrovni regionálnych samospráv. Tie sa dostanú do nevýhodnejšej, tie druhé sa dostanú do nevýhodnejšej situácie a ja sa priznám, že som ani v dôvodovej správe nenašiel dostatočné vysvetlenie a ospravedlnenie toho, prečo sa ministerstvo rozhodlo riešiť problém nedostatku financií iba pre časť zariadení sociálnych služieb.

    Druhá moja výhrada v súvislosti s týmito financiami, a tá výhrada súvisí aj s tým, prečo som hlasoval proti tomu, aby sme sa týmto zákonom zaoberali v skrátenom legislatívnom konaní, je argumentácia pána ministra, ktorú neustále opakoval alebo opakuje nielen pri predkladaní návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale aj pri predkladaní samotného návrhu zákona, a to, že sa snaží riešiť katastrofálnu finančnú situáciu, a preto je nevyhnutné, aby sme tento zákon prijali s účinnosťou od 1. januára budúceho roka.

    Musím upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia, že táto katastrofálna finančná situácia tu trvá dlhšie ako týždeň, dva alebo mesiac. Táto zlá finančná, o tejto zlej finančnej situácii sme, a to zopakujem, hovorili už na jeseň minulého roka i začiatkom tohto roka, keď skupina vládnych poslancov navrhovala takú maličkú novelu zákona o sociálnych službách. Už vtedy sme vedeli, že sú v takejto katastrofálnej situácii, a napokon, je všeobecne známe, že vláda už niekoľkokrát akousi nesystémovou účelovou ad hoc dotáciou riešila tento finančný, tento, túto katastrofálnu finančnú situáciu týchto zariadení.

    To znamená, že ministerstvo vie o tejto zlej finančnej situácii od samého začiatku tohto volebného obdobia, a napriek tomu predkladá tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že je to zlé. Je to veľmi zlé rozhodnutie, pretože to bez akýchkoľvek pochybností bude mať dopad na kvalitu tohto návrhu novely, a ten dopad bude, bohužiaľ, negatívny.

    Odmietam argument, že to treba, že do tejto situácie sa minister ako predkladateľ dostal v dôsledku, aby som ho parafrázoval z jeho úvodného vystúpenia, keď sme tento zákon preberali v prvom čítaní, v dôsledku všeobecne známych okolností. Tými všeobecne známymi okolnosťami má byť fakt, že padla vláda a že už tu, že sa skrátilo volebné obdobie, že budeme mať mimoriadne voľby a že teda v plánovanom časovom harmonograme ministerstvo nestihne predložiť zákon.

    Lenže, vážené kolegyne a kolegovia, parlament, toto, toto volebné obdobie sme skrátili do 10. marca budúceho roka. Ak teda 10. marec budúceho roka je prikrátkym obdobím na to, aby ministerstvo stihlo svoj pôvodný zámer, znamená to, že pôvodným zámerom ministerstva bolo predložiť tento návrh zákona neskôr ako 10. marca. Prosím, aby ste o tomto zámere vôbec nepochybovali, pretože v lete na okrúhlom stole, na ktorom sa zúčastnila aj pani štátna tajomníčka, na moju otázku, ako to vyzerá s plánovaným legislatívnym procesom v súvislosti s tou veľkou novelou zákona o sociálnych službách, povedala, že zámerom je pripraviť paragrafované znenie tohto zákona do konca tohto kalendárneho roka a potom najneskôr v mesiacoch február alebo marec dostať toto paragrafované znenie do parlamentu tak, aby bol, aby bol zákon prijatý s účinnosťou od 1. júla 2012. Čiže ešte pred mesiacom, pred dvoma mesiacmi, pred troma mesiacmi, pred štyrmi mesiacmi vyhodnocovalo vedenie ministerstva tú katastrofálnu finančnú situáciu zariadení sociálnych služieb tak, že bude úplne stačiť, ak zákon, ktorý bude riešiť nejakým aspoň trochu systémovým spôsobom túto zlú situáciu, bude účinný od 1. júla 2012, áno 2012. Zrazu kvôli tomu, že sa skrátilo volebné obdobie, je nevyhnutné prijať tento zákon s účinnosťou od 1. januára 2012, lebo teraz hrozí, že od 1. januára padnú, padnú tie zariadenia sociálnych služieb. Takže ešte pred mesiacom stačilo, keby to bolo účinné od polroka budúceho roka, ešte pred mesiacom platilo, že tie zariadenia v pohode vydržia ďalších sedem mesiacov fungovať bez toho, aby dostali takéto, takéto riešenie finančnej situácie, a zrazu teraz je nevyhnutné to urobiť od 1. januára.

    Myslím si, že je to lož. A lož je tradičnou metódou pri ospravedlňovaní legislatívnych návrhov tejto vlády, a špeciálne pri ospravedlnení návrhov, legislatívnych návrhov z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    A tento postup kritizujem preto, lebo, bohužiaľ, skrátené legislatívne konanie vytvorilo takú situáciu, že my nemáme dostatočný priestor, aby sme dôkladne prediskutovali tento návrh zákona. Áno, nemáme dostatočný priestor, aby sme dôkladne prediskutovali tento návrh zákona a aby sme z neho odstránili alebo aby sme aspoň rozobrali všetky riziká, ktoré tento zákon nesie. Lebo, áno, súhlasím s tým, že pozitívnym dopadom tohto zákona bude to, že obce a mestá budú dostávať zákonom garantovanú dotáciu na fungovanie svojich zariadení sociálnych služieb, ale na druhej strane dopadom tohto zákona bude napríklad to, že dostaneme do vážnej kritickej, finančnej a sociálnej situácie mnohých ľudí, ktorí sú odkázaní na služby týchto zariadení, ich príbuzných, že veľmi problematickým spôsobom riešime posudzovanie finančnej a majetkovej situácie samotných žiadateľov alebo samotných ľudí odkázaných na služby a ich rodín. A pravda je taká, že my sme jednoducho nedostali dostatočný priestor na to, aby sme o tejto veci hovorili. Nie na samotnom zasadaní výboru, áno, výbor včera mohol zasadať pokojne aj štyri, aj päť hodín a mohli sme tam do nemoty diskutovať.

    Lenže, vážené kolegyne a kolegovia, my sme povinní diskutovať nielen sami medzi sebou, ale hovoriť aj s verejnosťou. A práve v tom je nebezpečenstvo skráteného legislatívneho konania, že vláda takýmto spôsobom zámerne vytvára časový stres, v ktorom nie je možné dôkladne prediskutovať legislatívne návrhy s verejnosťou, s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, s ľuďmi, ktorí zriaďujú tieto zariadenia, ktorí v nich pracujú, s klientmi, ktorí sú odkázaní na služby týchto zariadení sociálnych služieb, s ich príbuznými, so širokou verejnosťou.

    A tu meníme veci, ktoré sa zásadným spôsobom budú dotýkať širokej verejnosti. A my sme nedostali priestor, aby sme sa aj s týmito ľuďmi dôkladne, odborne, profesionálne porozprávali, aby sme mohli zvážiť všetky riziká, ktoré sú s týmto zákonom spojené.

    Samozrejme, s čím mám najväčšie, takto, ešte jeden dôkaz a ja nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Jasaň, keď reagoval na vystúpenie pani kolegyne Blahovej, ktorá tu momentálne nie je, ale predsa len, predsa len aj ja by som sa pripojil k tomu a nadviazal na to, čo povedal vo svojej faktickej poznámke. Nuž áno, áno, vážení kolegovia, pani kolegyňa Blahová to aj povedala, včera sociálny výbor prijal spoločnú správu, v ktorej rozhodol o štyroch bodoch. Z tých štyroch bodov je jeden vecná záležitosť a všetky ostatné sú zdôvodnené ako legislatívno-technická úprava v nadväznosti na text návrhu zákona.

    Pri tej jednej vecnej záležitosti, tú jednu vecnú záležitosť navrhli vládni poslanci takým spôsobom, že dnes po dvanástich hodinách, po necelých dvanástich hodinách prichádzajú s ďalším návrhom, iným rozširujúcim, doplňujúcim, vysvetľujúcim, ako nám to povedala pani poslankyňa Blahová, oproti tomu, čo včera schválili. Áno, je fajn, že ste sa pre to rozhodli, pani kolegyňa, kvôli tomu, že teda pani kolegyňa Vaľová mala nejaké výhrady k tej konkrétnej textácii, ale po prvé, to bolo možné riešiť priamo na výbore a po druhé, áno, to je presne výsledok toho, akým spôsobom prijímate zákon. Prijímate ho spôsobom, že na jednej strane navrhnete niečo včera napoludnie, a dnes ráno už navrhujete niečo ďalšie, pretože sa ukáže, že to nie je jasné a nie je to dobré a treba to jednoducho zmeniť.

    A presne takýmto spôsobom, každých dvanásť hodín meniacim jednotlivé návrhy, my rozhodujeme o tomto zákone, ktorý, opakujem, bude mať veľmi vážne dopady na ľudí, ktorí sú skutočne vzhľadom na svoj zdravotný stav alebo sociálnu situáciu odkázaní na sociálne služby zo strany tohto štátu.

    Moja najväčšia a najzásadnejšia výhrada, vážené kolegyne a kolegovia, je, je k ustanoveniu, podľa ktorého budú musieť obce a mestá, ale takisto vyššie územné celky, stanoviť spoluúčasť na úhrade za poskytnutú sociálnu službu zo strany klientov týchto zariadení vo výške minimálne 50 percent. Túto vec napadol pán kolega Blanár, keď vystupoval už v prvom čítaní, a musím povedať, že o tom hovorím nie na základe vlastného uváženia, nie na základe akoby osobnej skúsenosti, lebo, chvalabohu, osobnú skúsenosť s poskytovaním sociálnej služby zatiaľ nemám. Ale na základe toho, že o tomto zámere hovorilo ministerstvo už dlhší čas, a tak tento zámer, na rozdiel od niektorých iných, som mal možnosť prediskutovať s pomerne širokým publikom, s ľuďmi, ktorí sú riaditeľmi zariadení sociálnych služieb, ktorí sú pracovníkmi zariadení sociálnych služieb, o tejto veci som mal možnosť hovoriť s primátormi a starostami, ktorí predstavujú zriaďovateľov týchto zariadení, a mal som o tejto veci možnosť hovoriť aj s mnohými klientmi zariadení sociálnych služieb.

    Musím vám povedať celkom jednoznačne, a potvrdzuje to aj vystúpenie, vystúpenie viacerých ľudí na konferencii, na ktorej sa zúčastnilo aj vedenie ministerstva zhruba pred mesiacom a pol tuto v Bratislave na Drotárskej, musím povedať, že nepočul som iný názor ako strach a obavy z takéhoto ustanovenia. Strach a obavy, že sa ľudia dostanú do, do prekérnej nezvládnuteľnej finančnej situácie. Zo strany primátorov a starostov sú obavy, že takýmto spôsobom dostanú týchto ľudí do situácie, že od nich nedokážu vymôcť, že budú mať vlastne nevymožiteľné záväzky vo vzťahu k zariadeniam, ktoré im poskytujú sociálnu službu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pán kolega, prepáčte, na chvíľočku vás preruším. Chcel som všetkých členov poslaneckého grémia informovať, že predseda Národnej rady zvoláva na 10.45 hodiny do tradičnej miestnosti poslanecké grémium. Poprosím, tí, ktorí tu nemáte predsedov poslaneckých klubov momentálne prítomných, resp. tých, ktorí sú členovia grémia, aby ste ich upozornili, že 10.45 hodiny začína u predsedu Národnej rady poslanecké grémium. Ďakujem za porozumenie aj vám. Pán kolega, môžte pokračovať.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. A napriek tomu, že tu neexist..., že, že tu neustále je opakovaná pripomienka, že zostáva ochrana príjmu, tak ako je vlastne pôvodne stanovená v tomto zákone, napriek tomu musím povedať, že toto ustanovenie je pre mňa zásadne neprijateľné, pretože zásadným spôsobom ohrozuje ekonomickú a sociálnu situáciu klientov, prípadne ich najbližších príbuzných pri poskytovaní sociálnych služieb.

    Ja sa musím priznať, že mám aj inú zásadnú, zásadný dôvod, pre ktorý odmietam takéto ustanovenie zákona. Upozorňujem, že zasahujeme do originálnych kompetencií obcí a miest. Aj dôvodová správa sa v osobitnej časti odvoláva na to, že sa upravujú záležitosti, ktoré sa, ktoré sú výsledkom decentralizácie verejnej správy, a ja som presvedčený o tom, že sme urobili správne, keď sme výkon kompetencií v tejto oblasti preniesli na obce a mestá a čiastočne aj na vyššie územné celky.

    Myslím si, že je správne, že sme decentralizovali kompetencie, pokiaľ ide o výkon sociálnych služieb, pretože toto je oblasť, v ktorej je nevyhnutné posudzovať naozaj často, človek po človeku, v jednotlivých konkrétnych prípadoch tú situáciu, a napokon, ten zákon je aj tak, je aj tak postavený, že sa individuálne posudzuje každá jedna žiadosť o poskytnutie tejto sociálnej služby.

    A práve preto sme to preniesli na úroveň obcí a miest, lebo títo ľudia, ktorí žijú bezprostredne v kontakte so žiadateľmi o poskytnutie sociálnej služby, majú najlepšie možnosti zohľadniť všetky aspekty, všetky aspekty ich sociálnej a ekonomickej, okrem iného, samozrejme, aj zdravotnej, situácie týchto žiadateľov. A preto je dôležité, aby sme nediktovali obciam a mestám výšku úhrady ani v podobe minimálnej výšky úhrady, nech, nech ide o päťdesiat percent, tridsať percent, desať percent alebo osemdesiat percent.

    Myslím si, že je nevyhnutné, aby sme túto kompetenciu naozaj nechali v rukách tých, ktorí rozhodujú o svojich spoluobčanoch, a oveľa lepšie ako my tu v parlamente vedia posúdiť región po regióne, mesto po meste, obec po obci, akú výšku úhrady sú schopní zvládnuť klienti jednotlivých zariadení sociálnych služieb.

    Poznajú presne situáciu v konkrétnych zariadeniach, ktorých sú zriaďovateľmi, alebo ktoré im kompetenčne patria, ak ide o súkromné zariadenia. Poznajú presne situáciu klientov, ktorí sú v týchto zariadeniach, aj keby to neboli klienti vyslovene len z tej obce alebo z toho mesta.

    Jednoducho, vedia najzodpovednejšie rozhodnúť, aká výška úhrady je seriózna vo vzťahu ku klientom, pretože skutočne, ja chápem, že my musíme riešiť dostatok finančných prostriedkov na to, aby vôbec bolo možné poskytnúť túto sociálnu službu, ak tie zariadenia skrachujú, tak jednoducho my tú službu vôbec nebudeme schopní poskytnúť.

    Ale to, ale prvý a najdôležitejší faktor, ktorý musíme pri poskytovaní sociálnych služieb zohľadňovať, sú potreby a situácia klienta. Veď sociálne služby existujú práve preto, lebo sú ľudia, ktorým treba pomáhať, ktorým musíme my všetci zo svojich peňazí pomáhať. A preto je nezmysel, aby sme nezohľadňovali pri poskytovaní tejto služby v prvom rade potrebu toho daného klienta.

    A my ak stanovíme v zákone z našej centrálnej úrovne nejakú mieru, minimálnu mieru úhrady, tak si myslím, že ohrozujeme tento základný princíp, ohrozujeme dôvod, pre ktorý sme vôbec decentralizovali poskytovanie sociálnych služieb. Takže aj z tohto hľadiska ja nesúhlasím s tým, aby sme, aby sme, aby sme takýmto spôsobom upravili minimálnu mieru spoluúčasti klientov na hradení nákladov v zariadeniach sociálnych služieb.

    Priznám sa, že som jedným z ľudí, ktorí hovoria o tom, a opäť je to na základe skúsenosti, ktorú mám sprostredkovanú najmä od starostov mnohých obcí, že súhlasím s tým, že treba vniesť skutočne viac spravodlivosti do systému poskytovania sociálnych služieb v tom zmysle, že sa nesmie sta..., že by sa nemalo stávať, aby ľudia, ktorí sú evidentne na tom finančne dobre, dokonca veľmi dobre, ktorí sú naozaj bohatí a ktorí by si mohli dovoliť platiť tú sociálnu službu, aby sa skrývali za ustanovenia zákona a aby sme my ostatní, aby tí ľudia ostatní, ktorí povedzme sú na tom aj finančne horšie, im prostredníctvom daní pomáhali prispievať na tieto služby.

    A preto súhlasím s tým, že asi naozaj je nevyhnutné hovoriť o tom, ako presnejšie precizovať posudzovanie sociálnej a ekonomickej situácie jednotlivých klientov. A súhlasím s tým, že treba zvýšiť alebo treba zvážiť aj mieru spoluúčasti najbližších príbuzných, pretože si myslím, že je dobré, ak podporujeme vzájomnú solidaritu v rámci rodiny.

    Ale opäť si myslím, že sme mali dostať oveľa väčší priestor na to, aby sme diskutovali o tom, akým spôsobom to urobíme. Pretože ja mám vážne obavy, že spôsob, aký navrhuje predkladateľ v tejto novele zákona, je zlý. A v konečnom dôsledku môže opäť spôsobiť problémy mnohým ľuďom, ktorí si to nezaslúžia a ktorí naozaj sú svojím spôsobom odkázaní na, ktorí sami sú odkázaní na pomoc v rámci svojej rodiny.

    To je napríklad, to je napríklad ten spôsob, akým sa budú posudzovať majetkové pomery najbližších príbuzných žiadateľa o klienta. Ja vám uvediem len jeden príklad. My vychádzame alebo predkladateľ vychádza z predpokladu, že je nemorálne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pán kolega, prepáčte, môžem sa spýtať na koľko ešte máte to vaše vystúpenie? Pretože potrebujem urobiť prestávku na zasadnutie poslaneckého grémia, ktorého som teda aj ja členom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan podpredseda NR SR

    Ešte desať minút.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Môžem vás poprosiť, že by sme teraz urobili prestávku na zasadnutie poslaneckého grémia. A keď pán poslanec Ondruš dokončí svoje vystúpenie, tak potom bude možnosť prihlásiť sa.

  • Ďakujem, ďakujem, pán podpredseda.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Poprosím vás teraz, keby ste rešpektovali, že bude prestávka na zasadnutie poslaneckého grémia a o 11.00 hodine máme hlasovanie.

    Máme prerokované dva body a na grémiu sa dohodneme o ďalšom postupe.

    Ďakujem za porozumenie všetkým.

    Prestávka do 11.00 hodiny.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, ale na 15 minút potrebujeme prerušiť rokovanie Národnej rady, aby sa mohol zísť výbor pre sociálne veci a bývanie, ktorý v tejto chvíli pán predseda Brocka zvoláva, a po prerokovaní návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie by sme potom pokračovali hlasovaním a rokovaním aj o tomto návrhu zákona. Taká je dohoda a výsledok rokovania poslaneckého grémia. Pokračujeme o 11.15 hodine.

    Zapnite pána predsedu Brocku.

  • Len opakujem pre členov výboru pre sociálne veci, že teraz hneď je zvolané rokovanie nášho výboru v našej rokovacej miestnosti.

  • Prerušenie rokovania o 11.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.15 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, výbor pre sociálne veci a bývanie skončil rokovanie, čo nám umožní, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní 26. schôdze Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále. Pristúpime teraz k hlasovaniu, chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky na včerajšom zasadnutí rozhodla a prerokovala dva návrhy zákonov, ktoré žiada, aby Národná rada prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní. Návrhy máte rozdané v laviciach pod tlačou 596 a 598. Navrhujem, aby sme o zaradení týchto dvoch bodov programu na návrh štyroch poslaneckých klubov hlasovali spoločne o tom, či Národná rada súhlasí s rozšírením bodov programu, o ktorých budeme rokovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 75 za návrh, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz panie poslankyne, páni poslanci, pardon, pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči, Richard.

  • Ďakujem. Nie som si istý, či tie návrhy sú všetky rozdané, 596 a druhé číslo bolo 598?

  • Áno, kancelária...

    Ak ich nemáte, páni poslanci, v laviciach rozdané, tak ospravedlňujem sa, budú vám dodatočne doručené, ale ide o vládny návrh zákona o sociálnom poistení a vládny návrh zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, o ktorých som na poslaneckom grémiu informoval. Ak ale tento omyl vyvoláva isté pochybnosti, či hlasovanie o ich zaradení možno považovať za platné, tak som pripravený o tom dať hlasovať až po doručení týchto návrhov zákonov, ak poslanci netrvajú na tom, aby mali zákony rozdané tak...

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík a pán predseda Fico.

  • Nechcel som tým povedať, že teraz máme opakovať hlasovanie, ale možno by bolo dobré trochu zmierniť tempo už, ja teda som tu krátko, ale už sme to párkrát zažili, že potom sme schválili veci, kde sme si hlavu lámali a museli ísť za prezidentom a podobne.

    Ďakujem.

  • Pán predseda, odporúčam vyhlásiť hlasovanie za neplatné. Napriek tomu, že sme možno pod časovým tlakom, dodržujme elementárne pravidlá hry, pretože aj keď zastupuje alebo zasadá obecné zastupiteľstvo v malej obci, tak rokujú o materiáloch, ktoré sú na stole. Takže prosím, rozdajte materiály, ak chcete o nich rokovať, je to vaša vláda, vaša vláda potrebuje prijímať v skrátenom konaní opakovane ďalšie a ďalšie návrhy, tak nám aspoň dajte na stôl to, o čom chcete rokovať. Takže vyhláste toto hlasovanie za neplatné a počkajme si a potom opätovne o tom hlasujme.

  • Ja som sám povedal, ak bude námietka, nevedel som o tom, že by neboli návrhy v laviciach, ospravedlňoval som sa za to, ja ich mám, tak som predpokladal, že ich máte rovnako aj vy všetci. Po doručení pristúpime k hlasovaniu o zaradení týchto dvoch návrhov do programu 26. schôdze.

    Pán poslanec Štefanov, nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh výbory prerokovali ihneď.

  • Doporučujem, aby Národná rada Slovenskej republiky uzniesla sa na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Mňa by len zaujímal postoj pána prezidenta k týmto navrhovaným zákonom. Neviem, či vláda má dostatočný mandát na takéto urýchlené konania.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, pokiaľ mám informácie, každý jeden návrh zákona, ktorý vláda chce predložiť do parlamentu predtým, ako o ňom rokuje, a rozhodne konzultuje s pánom prezidentom a žiada si súhlas o tom, či môže takéto návrhy zákonov predložiť do Národnej rady. Predpokladám, že tak urobila vláda aj pri týchto dvoch, tak ale o tom by nás mohol informovať potom pán podpredseda vlády, ale takáto je aktuálne ústavná prax, ktorá aj pre vládu aj pre Národnú radu sa používa pri predkladaní návrhov zákonov.

    Pani poslankyňa Aštaryová, poprosím vás, aby ste z poverenia výboru pre financie, rozpočet predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu zákona, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý prerokovávame ako tlač 556.

    Poprosím o návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 146 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorom majú...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 144 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve. Pred, pani poslankyňa, my sme už skončili.

  • Smiech v sále.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Pán predseda, dovoľte, aby som požiadal o otvorenie rozpravy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 509.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pán poslanec Beblavý. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Vážení kolegovia, dovoľte mi jednak poďakovať pánovi ministrovi za otvorenie rozpravy, čím umožnil vyriešiť jednu vec. Včera som v mene skupiny poslancov podal pozmeňujúci návrh, ktorý bol pripravený v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a s ministerstvom financií. Legislatívci týchto ministerstiev však po opätovnej diskusii dospeli k tomu, že ešte by chceli tento návrh technicky vylepšiť, a ja som v tejto chvíli poverený tým, aby som ten vylepšený návrh predniesol. Ten návrh, dovolím si povedať, je obsahovo úplne identický s tým včerajším. Obsahovo sa nezmenilo vôbec nič, je len inak legislatívne napísaný. Takže dovoľte mi ho predniesť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI, ktorý znie: "Čl. VI. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 8 ods. 2 písm. d) znie: "písmeno d) hnuteľného majetku štátu, okrem hnuteľného majetku štátu, ktorého obstarávacia cena, odkaz 9a, alebo reprodukčná obstarávacia cena, odkaz 9a, je vyššia ako 10 000 eur a hnuteľného majetku štátu, ktorý určí..."

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

  • "... a hnuteľného majetku štátu, ktorý určí zriaďovateľ svojím opatrením; na tento majetok štátu sa vzťahuje povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám."

    2. V § 8a ods. 1 sa vypúšťa slovo "nehnuteľného"

    3. V § 8a ods. 5 znie: "(5) Na účely tohto zákona zákona sa za primeranú cenu považuje všeobecná hodnota majetku, stanovená podľa osobitného predpisu." Odkaz 13b). Poznámka pod čiarou k odkazu 13b) znie: "13b) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov."

    4. V § 8a ods. 10 znie: "(10) Pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa odsekov 8 a 9 a § 11 ods., sa § 11 ods. 4 nepoužije. Pri prevode hnuteľného majetku štátu v rámci osobitného ponukového konania sa ods. 8 a 9 nepoužijú."

    5. V § 8d ods. 1 sa za slovo "evidencia" vkladajú slová "hnuteľného majetku štátu, ktorého obstarávacia cena, odkaz 9a, alebo reprodukčná obstarávacia cena, odkaz 9a, je vyššia ako 10 000 eur hnuteľného majetku štátu, ktorý určí zriaďovateľ svojím opatrením.

    6. V § 11 ods. 6 znie: "(6) Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný, ak tento zákon neustanovuje inak; vlastníctvo hnuteľného majetku štátu, ktorého obstarávacia cena, odkaz 9a, alebo reprodukčná obstarávacia cena, odkaz 9a, je vyššia ako 10 000 eur a hnuteľného majetku štátu, ktorý určí zriaďovateľ svojím opatrením, možno previesť najmenej za primeranú cenu. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľného majetku štátu, ktorého obstarávacia cena, odkaz 9a, alebo reprodukčná obstarávacia cena, odkaz 9a, je vyššia ako 10 000 eur a hnuteľného majetku, ktorý určí zriaďovateľ svojím opatrením, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa."

    7. V § 14c ods. 1 sa slová "prebytočný nehnuteľný majetok štátu" nahrádzajú slovami "prebytočný majetok štátu, na ktorého prevod je potrebné vykonať osobitné ponukové konanie."

    8. V § 14c ods. 2 sa vypúšťa slovo "nehnuteľného".

    9. V § 14c ods. 3 sa za slová ods. 1 vkladajú slová "a ak ide o prebytočný nehnuteľný majetok štátu, aj", doterajšie články 6 až 92 sa, pardon, 42 sa primerane prečíslujú.

    Zároveň mi dovoľte ešte raz sa ospravedlniť za túto chybu. My, poslanci, sme často vyzývaní, aby sme príliš netvorili a spoľahli sa na prácu ústredných orgánov štátnej správy, ale občas, keď sa spoľahneme, tak sa stanú zase takéto veci.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu.

  • Procedurálne. Ešte chcem teda stiahnuť svoj podpis pod tým pozmeňovacím pôvodným návrhom, samozrejme, aby teda nemuseli sme hlasovať zbytočne o ňom.

  • Pán predsedajúci, oznamujem, že sťahujem svoj podpis pod pôvodným poslaneckým návrhom pána poslanca Beblavého.

  • Páni poslanci v poradí Dubovcová, Galbavý, Gaľa, tak ako sú uvedení na svetelnej tabuli, prosím, aby ste ich v takom poradí...

  • Áno, rovnako sťahujem svoj podpis pod návrhom pána poslanca Beblavého, tým prvým návrhom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, takisto sťahujem tento podpis pod prvým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca.

  • Pripájam sa a sťahujem podpis pod pôvodným pozmeňujúcim návrhom pána Beblavého.

  • Pán predsedajúci, mám slovo, ešte ste mi ho nedali, tak poprosím, keby ste mi ho udelili a potom...

  • Ja som považoval za udelenie slova zapnutie mikrofónu, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, nebudem sa už vracať k tomu, čo tu predvádzate posledných 24 hodín. Nie vy konkrétne, ale aj celá vládna koalícia, keď sme svedkami asi pätnástej nepriamej novely zákona. Naozaj, v tomto ste absolútnymi rekordérmi, kedy v zákone, ešte raz pripomeniem aj pre, pre tých, čo to sledujú, v zákone o účtovníctve meníte zákon o správe majetku štátu a je veľmi dojemné, pán poslanec, síce to robíte už druhýkrát, lebo včera, včera som vám to pripomenul a pripomeniem vám to ešte aj teraz. Je veľmi dojemné, ako, ako teraz sa hráte na pána transparentného, a robíte tak až potom, ako ste ukradli platinové sitká, resp. nominanti vašej strany, z ktorej vy osobne pochádzate, a teraz tu budete sa prezentovať ako, ako ten najtransparentnejší z najtransparentnejších, ale, žiaľ, neviem, či vám toto ešte niekto uverí. Mali ste tak urobiť hneď po, po vstupe do vlády, a nie až potom, keď je biznis ukončený, provízie rozdelené, a teraz ako neviem, čo pred voľbami chcete teraz robiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Beblavý, chcel by som vás veľmi pekne a naozaj úprimne poprosiť, aby ste aspoň dvestokrát vytlačili tento pozmeňujúci návrh a zabezpečili osobne jeho doručenie na Správu štátnych hmotných rezerv a na vedomie do centrály SDKÚ.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, priznám sa, že chcel som niečo povedať, ale myslím si, že to už je škoda slov.

  • Pán poslanec, oceňujem tento pozmeňovák, ale tak ako aj v normálnom živote bežní ľudia, keď sa im na nejakú zlodejinu dôjde, tak nestačí iba oľutovať, že som niečo ukradol, ale treba aj tú, ten lup vrátiť. Takže tak ako tu spomínali moji predrečníci, úprimne s nimi súhlasím. Ale zase na druhej strane oceňujem to, že SDKÚ si týmto priznala chybu v platinových sitkách a chybu chcete napraviť. A tu by som chcel poukázať na rozdiel vlastne medzi pravicou a ľavicou. Pravica má schopnosť si svoju chybu priznať a chybu napraviť.

  • Smiech v sále.

  • A, a tí, čo sa tu teraz rehocú, tak tí kradli pri mýtnom tendri, emisnom, nástenkovom miliardy, čo sú stokrát väčšie sumy ako platinové sitká, ale nikdy neopravili zákon, aby nabudúce kradnúť nemohli. A toto si myslím, že by sme mali spoločne ako pravicové strany vo volebnej kampani odkazovať voličom a upozorňovať na tento podstatný rozdiel medzi pravicou a ľavicou .

  • Pán poslanec Madej.

    Kľud, páni poslanci.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, chápem tento pozmeňovák ako snahu SDKÚ umyť si ruky od rozkrádania platiny, ku ktorej došlo za posledné obdobie. Chcel by som vám ale povedať, že platina je kov a platina sa len tak pozmeňovacím návrhom umyť z rúk nedá. Verím, že si občania na Slovensku budú pamätať, akým spôsobom sa rozpredávala platina a akým spôsobom si SDKÚ teraz chce po tomto obchode ruky umyť. Verím tomu ale, že si to ľudia budú pamätať a určite vám to takýmto spôsobom do istej miery pri voľbách spočítajú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja budem stručný, nebudem ďalej zdržovať snemovňu. Chcem poďakovať Igorovi Matovičovi za výnimočne vyvážený prejav. Igor, keby si takto hovoril aj k iným témam, myslím, že by si mal oveľa väčší rešpekt v tejto snemovni, a ďakujem ti za to, čo si povedal. K tomu, čo bolo povedané zo strany kolegov zo SMER-u, no, ja myslím, že ten politický folklór netreba komentovať, ale, pán poslanec Pellegrini, už Max Weber napísal, že sú politici, čo žijú pre politiku, a sú politici, čo žijú z politiky. Dovolím si vám povedať, že síce som tu len rok a štvrť, ale ja žijem pre politiku, nie z politiky, a ak sa mi oficiálne neospravedlníte za to, že ste mi, čo ste mi tu povedali, lebo ste povedali, že som ukradol platinu, tak ste to povedali, ja vás citujem, tak vás občianskoprávne, budem nútený sa s vami súdiť. Ja vám garantujem, že ja som v živote neukradol ani euro, a poprosím vás, aby ste si premysleli nabudúce, čo hovoríte.

    Dovidenia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu. V poslaneckom grémiu sme sa dohodli, že o návrhu zákona, už aj preto, že bol podaný teraz nový pozmeňovací návrh, budeme hlasovať až o 17.00 hodine.

    Páni poslanci, návrhy sa v tejto chvíli rozdávajú do lavíc. Pýtam sa, či je splnená podmienka, aby sme mohli hlasovať o zaradení týchto dvoch nových bodov programu na rokovanie 26. schôdze? Myslím aj preto teraz, aby sme mohli ešte využiť čas do 12.00 hodiny a prerokovať jeden z dvoch zákonov, a to je zákon o sociálnom poistení. Prvý návrh na skrátené legislatívne konanie, aby sme mohli pokračovať potom v rokovaní v prvom a druhom čítaní tak, aby nevznikali zbytočné časové prestávky v rokovaní Národnej rady. Teda pýtam sa, či môžem dať hlasovať?

    Prezentujme sa a hlasujme o zaradení týchto dvoch bodov programu, tak ako som už uviedol, pod tlačou 596 a 598.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za návrh, 20 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Odporúčam, aby sme na základe schváleného návrhu pristúpili k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení.

    Poprosím teraz, aby z poverenia vlády návrh odôvodnil pán podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Mihál. Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 596.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá z dôvodu, že štátu hrozia značné hospodárske škody ako jeden z dôvodov podľa § 89 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. V predkladanej novele zákona o sociálnom poistení ide o riešenie dvoch problémov. Prvý problém, úrazové poistenie, kde podľa platného zákona sa sadzba 0,8 percenta uplatňuje jednotne pre všetkých zamestnávateľov v prechodnom období do 31. decembra 2011. Potom by sa mali sadzby rozlíšiť, avšak k tomuto kroku nie je možné pristúpiť z technických dôvodov, preto je potrebné, aby sa účinnosť tohto prechodného opatrenia posunula o ďalšie dva roky. Ak sa tak nestane, dôjde k značným výpadkom, pokiaľ ide o príjmovú stránku Sociálnej poisťovne, ktorou, ktorú možno kvantifikovať v sume okolo 130 miliónov eur na jeden rok. Druhá zmena je zmena, pokiaľ ide o možnosť presunu prostriedkov medzi fondami Sociálnej poisťovne, prebytkové, deficitné, ktorá takisto by podľa platného zákona mala byť ukončená 31. decembrom 2011. Ak sa neposunie účinnosť tohto prechodného opatrenia o ďalšie dva roky, vzniknú značné problémy Sociálnej poisťovne pri vyplácaní dôchodkov, čomu treba jednoducho predísť.

    Ďakujem za pochopenie a za podporu váš..., k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, ktorého poveril výbor, aby Národnú radu informoval, až po spravodajcovi otvorím rozpravu.

    Nech sa páči, pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a súhlasí s návrhom vlády na skrátené konanie o vládnom návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte rozpravu.

  • Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pán poslanec Sulík sa hlási. Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Sulíka. Tak nech povie.

  • Ďakujem. Ja skôr procedurálny návrh. My sme na grémiu dohodli skrátené konanie pre tento zákon, ale pre druhý zákon č. 598 toto dohodnuté nebolo.

  • Dohodnuté to bolo, že ho zaradíme ale, že dnes o ňom rokovať nebudeme.

  • Dobre, takže návrh č. 598 nejde v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ide, ale nebudeme rokovať teraz o ňom.

  • Na grémiu bolo dohodnuté, že nepôjde, toto je tá druhá vec. Veď v poriadku, zaradenie, to je v poriadku, že sme schválili, len nevidím dôvod na skrátené konanie.

  • V poriadku, pán predseda, pán poslanec...

  • Aj na grémiu teda bolo povedané, že iba jedno pôjde.

  • My sme zaradili návrh do rokovania schôdze o tom, či ho budeme prerokovávať, v skrátenom konaní budeme hlasovať vtedy, keď predkladateľ návrh predloží, odôvodní, a my sa slobodne rozhodneme, či príjmeme túto skrátenú procedúru na rokovaní o zákone. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Poprosím pána spravodajcu, aby predložil návrh hlasovania.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný vládny návrh zákona o sociálnom poistení Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom konaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 134 za návrh, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k prvému čítaniu. Poprosím pána ministra, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil. Ešte predtým, ako vám dám slovo, chcem vás informovať, panie poslankyne, páni poslanci, že minister životného prostredia požiadal o späťvzatie vládneho návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov, ktorý bol zaradený ako tlač 504. Na základe tejto žiadosti nebudeme o tomto návrhu zákona, ktorý sme zaradili na rokovanie 26. schôdze, na nej rokovať.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novely zákona...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení obsahuje dva body, dve zmeny. Prvá zmena, prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 percenta z vymeriavacieho základu, a týka sa to jednotne všetkých zamestnávateľov, sa predlžuje na obdobie ďalších dvoch rokov, čiže roka 2012, 2013. Druhá zmena, prechodné obdobie, podľa ktoré, pri ktorom, kedy môže so súhlasom dozornej rady generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodovať o presúvaní prostriedkov medzi prebytkovými fondami a deficitnými fondami Sociálnej poisťovne, sa predlžuje o ďalšie dva roky, teda na roky 2012 a 2013. Dôvodom tejto zmeny je, keďže Národná rada nerokovala o zákone o úprave príjmu zo závislej činnosti, čiže o daňovo-odvodovej reforme, kedy sa tieto systémy mali zmeniť, je nutné reagovať predĺžením prechodného obdobia, pokiaľ sa týka obidvoch týchto vecných návrhov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. A dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 597, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 112 z 1. decembra 2011 a podal spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 606 z 30. novembra 2011 navrhol prideliť návrh zákona a jeho prerokovanie výborom. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia, náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade. Návrh zákona pán minister odôvodnil, navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c)...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím, aby sme sa rešpektovali, jeden druhého.

  • ... rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím, nerušme sa.

  • ... odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci, za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ako i gestorský, prerokovali ihneď.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu, ktorú z dôvodu, že sa nehlási do rozpravy nik z prítomných pánov poslancov, vyhlasujem za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré už vo svojom vystúpení uviedol pán spoločný spravodajca.

    Teraz budeme hlasovať o...

  • O tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Pán poslanec, za, 140 prítomných, 85 za návrh, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o pridelení výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci s tým, že za gestorský určujeme výbor pre sociálne veci, ktoré prerokujú predmetný návrh zákona ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci, prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorej majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 82 za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Vyhlasujem prestávku na rokovaní, prestávku.

    Ešte predtým pani poslankyňa Sabolová, páni predsedovia výborov. Sabolová, Procházka, Kollár, Choma.

  • Ďakujem za slovo. Chcem len oznámiť členom výboru, že výbor o 13.00 hodine bude aj napriek tomu, máme tam ešte nejaké iné body.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ústavnoprávny výbor zasadá na pravé poludnie.

    Ďakujem.

  • Výbor pre financie a rozpočet zasadá 13.45 hodín, ďakujem.

  • Výbor pre verejnú správu zasadá teraz, hneď po skončení tohto rokovania.

  • Zvolávam rokovanie výboru o 13.30 hod., sociálneho výboru o 13.30 hod..

  • Oznamujem členom najsilnejšieho parlamentného výboru hospodárskeho, že sa stretneme o 12.00 hodine.

  • Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné popoludnie. Budeme pokračovať v rokovaní tretieho dňa 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a živnostenský zákon, máte ho ako tlač 587.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jozefa Mihála, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Rovnako prosím pani spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci, pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Skôr, ako dám slovo pánovi poslancovi Branislavovi Ondrušovi, ktorý má prerušené vystúpenie v rozprave, dovoľte, aby som vás informoval, tých, ktorí ste prejavili záujem sedieť v tejto sále už od 14.00 hodiny, že o 17.00 hodine bude hlasovanie o zákone, ktorý máme pod tlačou 509, kde je spravodajkyňou pani Aštaryová. Ide o zákon o účtovníctve.

    Teraz budeme pokračovať už spomenutým návrhom zákona v prerušenej rozprave. Po ňom bude nasledovať tlač 583, ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 120 o platových pomeroch. Tam bude navrhovateľom pán poslanec a predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Potom bude nasledovať zákon, ktorý máme ako tlač 590, a je tam navrhovateľom pán Ivan Mikloš. Ide o daň z príjmov a potom bude nasledovať zákon o sociálnom poistení. Všetky tieto zákony prerokovávame ako zákony v skrátenom konaní. Máme ich všetky posunuté do druhého čítania, a to poradie je zoradené tak, ako som ho teraz prečítal. Tak poprosím tých, ktorí majú vo svojich poslaneckých kluboch niekoho z navrhovateľov alebo spravodajcov, aby ich informovali o programe, ktorý bude nasledovať. Keď prerokujeme tieto zákony a ak to vyjde do 17.00 hodiny, že by sme ich aj odhlasovali, tak potom bude nasledovať zákon roka, čiže zákon o štátnom rozpočte. Skôr, ako tieto zákony nebudú prerokované a odhlasované, nie je možné rokovať o zákone o štátnom rozpočte.

    Ďakujem za porozumenie aj pánovi poslancovi Ondrušovi a teraz mu dávam slovo, aby dokončil svoje vystúpenie v rozprave k zákonu o...

  • Hlasy v sále.

  • ... o sociálnych službách a živnostenskému zákonu, ktorý máte ako tlač 587.

    Pán poslanec, nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 587.)

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, takže rád by som teda uviedol ešte pre ilustráciu, ešte jeden dôvod, jednu takú výhradu k tomu zákonu. Skončil som, teda hovoril som o tom, prečo nesúhlasím s tým, aby sme v zákone určovali minimálny limit spoluúčasti alebo teda platieb za poskytnutú sociálnu službu zo strany klientov, a teraz ešte by som rád uviedol jeden príklad, prečo sa mi ani nepozdáva spôsob, akým sa má posudzovať schopnosť samotného klienta alebo jeho najbližších príbuzných podieľať sa na úhrade takejto platby, ktorá teda bude v konečnom dôsledku stanovená všeobecne záväzným nariadením.

    Ja, ja teda zopakujem, predsa len zopakujem z toho záveru predošlého, teda z tej prvej časti môjho vystúpenia to, že ja, samozrejme, od začiatku sa hlásim k tomu, že by sme mali hľadať spôsob, akým vniesť viac spravodlivosti do systému platieb za poskytnuté služby v tom zmysle, aby sa nestávalo, čo sa naozaj stáva, a ako mi to potom v takej neformálnej debate povedali niektorí kolegovia, ja to aj priznávam, mám tú informáciu predovšetkým od ľudí, ktorí sú najmä na pozíciách starostov obcí, že aj ľudia, ktorí evidentne majú dostatočný majetok na to, aby dokázali platiť za sociálnu službu aj pre prípadne svojho príbuzného, alebo ľudia, ktorí špekulatívnym spôsobom v spolupráci, povedzme, so svojím rodičom sa zbavujú majetku, ale, ale tak, aby, aby formálne ten posudzovaný klient vyzeral ako neschopný platiť si poskytovanú službu, tak, samozrejme, že treba hľadať spôsob, ako sa vyhýbať, alebo ako minimalizovať takéto prípady. Ale navrhovaný spôsob sa mi nezdá vhodný. A nezdá sa mi vhodný preto, lebo si myslím, že postihne aj ľudí, ktorí v žiadnom prípade nie sú v takej dobrej finančnej kondícii, aby si mohli dovoliť platiť svojim príbuzným a pomáhať svojim príbuzným platiť za takúto poskytnutú sociálnu službu, a napríklad, a poviem príklad, napríklad si nemyslím, že je správne zamedzovať možnosti dediť alebo prenechávať zo strany rodičov svojim deťom, deťom napríklad byt. Lebo my sme naozaj v súčasnosti na Slovensku v situácii, kedy mnohí mladí ľudia úplne objektívne, nech sa akokoľvek usilujú, nemajú vytvorené dostatočné podmienky na to, aby si dôstojným a, nazvime to, udržateľným spôsobom, ktorý by výrazne negatívne neovplyvňoval ich sociálnu situáciu do budúcnosti, zabezpečili svoje bývanie. A z tohto hľadiska jednoducho ja považujem za, za legitímne a za akceptovateľné, ak takíto ľudia sa spoliehajú na pomoc svojich rodičov v tom zmysle, že získajú ich byt potom, keď oni z toho bytu odídu. Ja osobne takýchto prípadov poznám veľmi veľa, kedy naozaj mladí prosto nemajú inú šancu, ako čakať na to, a kedy budú môcť po svojich rodičoch buď zdediť, alebo teda iným spôsobom získať ich doterajšie bývanie. A hoci si uvedomujem, že ten zákon posudzuje iným spôsobom byt, v ktorom by takíto mladí ľudia mali trvalé bydlisko, čiže v ktorom by bývali, tak si myslím, že toto takisto nie je riešenie. Ja osobne som dosť striktne proti tomu, aby sme podporovali viacgeneračné bývanie v bytoch. Mám aj vlastnú skúsenosť aj prenesenú mnohonásobnú skúsenosť, že viacgeneračné bývanie v bytoch má veľmi negatívne až devastačné účinky na rodiny, a nemyslím si, že toto je správne riešenie, ako riešiť bytovú otázku mladých rodín.

    A takže napríklad z tohto dôvodu si viem predstaviť, alebo by som chcel, aby sme mali väčší priestor na debatu o tom, akým spôsobom nastaviť to posudzovanie schopnosti samotného klienta, respektíve jeho najbližších príbuzných prispievať na danú službu, a opäť, ja vám v tejto chvíli síce neviem povedať presný návrh, ako by som to naformuloval do zákona, ale to je práve preto, lebo v skutočnosti na to máme dvanásť hodín, aby sme toto všetko prebrali, prediskutovali a naformulovali. A toto je, že sme obeťami prosto toho, toho chvatu, v ktorom pán minister predkladá tento návrh zákona a myslím si, že napríklad aj v tomto bode to bude mať negatívne dopady na kvalitu toho zákona, pretože to bude mať negatívne dopady na ľudí, ktorí podľa toho zákona sa budú musieť zariadiť. Možnože, možnože by sme mali dostať väčší priestor aj na to, aby sme so samotnými samosprávami diskutovali o tom, do akej miery ich zaťaží povinnosť znášať náklady na, na vypracovanie posudkov, ktorými sa bude posudzovať skutočná hodnota nehnuteľného majetku, s čím počíta táto novela zákona. Vôbec nemáme predstavu ani z dôvodovej správy, aké približne by to mohlo mať dopady z hľadiska nákladov, či už na rozpočty miest a obcí alebo na rozpočty samosprávnych krajov.

    Čiže, čiže ja, a teda blížim sa k záveru alebo teda na záver svojho vystúpenia, ja chcem povedať, že opäť, ja akceptujem a podporujem úsilie vniesť alebo vyriešiť systémovým spôsobom riešenie financovania, fungovania zariadených sociálnych služieb na úrovni samospráv, a to tak na úrovni miestnych samospráv, ako aj krajských samospráv, a chápem, že tento zákon obsahuje, aj keď nesystémové, ale predsa len teda nejaké, nejaký spôsob takéhoto riešenia, ale myslím si, že zároveň tento zákon obsahuje aj také prvky, ktoré budú mať výrazne negatívne dopady, tentokrát na klientov týchto zariadení, respektíve potenciálnych klientov týchto zariadení, a toto je tak vážna vec podľa môjho názoru, ktorá mi jednoducho bráni vyjadriť jednoznačnú podporu tomuto návrhu zákona.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ja naozaj si myslím, napriek tomu, že chápem, že tá situácia, v ktorej sa ocitli zariadenia sociálnych služieb zriadené obcami a mestami, je zlá. Myslím si, že nebude dobré, ak celé tie problémy vyriešime takým spôsobom, akým to navrhuje pán minister. Veľmi ma mrzí, že napriek tomu, že aj zástupcovia samospráv ešte predtým, dokonca predtým, než sa dostala táto skrátená alebo tá malá novela do medzirezortného pripomienkového konania, avizovali svoje výhrady, napríklad aj v niektorých tých bodoch, o ktorých hovorím ja, tak už nebol vytvorený priestor na to, aby sme, aby sme o týchto výhradách diskutovali. A úprimne povedané, vidím tu opäť nátlak, akýsi nátlak, pod ktorý sme sa dostali zo strany ministra, keď jednoducho spája aj veci, ktoré majú pozitívne efekty a na ktorých by sme sa vedeli dohodnúť vo väčšej miere, ako len v rámci vládnej koalície, ale zároveň sú k tomu pripojené aj negatívne efekty, ktoré nám bránia v tom, aby sme jednoznačne podporili takúto novelu zákona a takéto legislatívne riešenie problému, o ktorom všetci dobre vieme, že tu jednoducho existuje a že nás trápi dlho.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver svojho vystúpenia vás chcem požiadať, aby ste venovali pozornosť vystúpeniam mojich kolegov, ktorí budú ešte vystupovať, ktorí sa prihlásia ústne do rozpravy, a to preto, lebo vystúpia s veľmi serióznymi vážnymi pozmeňujúcimi návrhmi, a myslím si, že budú to pozmeňujúce návrhy, ktoré zvýšia kvalitu tohto zákona, možno čiastočne zmiernia negatívne dopady tých vecí, o ktorých som ja hovoril, a preto vás žiadam, aby ste zvážili potom podporu tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zaznejú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ondruša sa prihlásili pán poslanec Poliačik, Bublavý, pani Tomanová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pán kolega. Áno, dalo by sa súhlasiť s tým, že tie negatívne vplyvy na tie skupiny obyvateľov, o ktorých ste hovorili, sú možným dopadom tejto novely, ale žiadny zákon nie je čiernobiely. Nie je to o tom, že sa dá buď všetkým pomôcť alebo všetkým ublížiť, vždycky sa pomeriavajú reálne zisky pre, pre niektorých obyvateľov a straty pre tých iných a potom sa rozhoduje o tom, že či sa oplatí takú vec urobiť alebo nie. No a tuto, na tej strane neprijatia takejto novely máme dopady v podobe možného skrachovania niektorých ustanovizní, ktoré tie sociálne služby poskytujú. Máme tu situáciu vrcholnej nespravodlivosti, keď niektorí starší občania majú síce majetok, ale majú ho buď na účtoch, alebo ho majú prevedený na deti a štát im kvôli tomu teraz platí ich sociálne služby, ktoré by si kľudne mohli sami dovoliť. Máme tu situáciu, kedy nebolo vo vzťahu medzi voličom a samosprávou, že ako bude to prostredie vyzerať, ale to, kde sme sa dnes dostali, bolo z veľkej miery zapríčinené stále iba zásahmi z centrály, to znamená zhora, prostredníctvom zákonov alebo prostredníctvom rozhodnutia ústavného súdu. Takže keby sme tu mali klasickú situáciu, že tie, že tá, že tie podmienky v samosprávach by sa kreovali na základe dohody voliča a jeho zástupcu voleného, tak potom by to, čo hovoríte, dávalo zmysel a mohli by sme to kľudne nechať v rukách samosprávy. Ale keďže tie podmienky boli z väčšej časti kreované zásahmi zvrchu, cez nariadenia vlády, zákony alebo rozhodnutím ústavného súdu, tak si myslím, že je dobré, aby to teraz bolo tiež upravené zákonom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bublavý, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem za slovo. Pán poslanec Ondruš keď vie, že koľko percent úhrady sú schopní klienti, občania, ktorí sú odkázaní na umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb, lebo tých 50 percent nebudú mať z čoho zaplatiť. A nakoľko je veľa dôchodcov s minimálnym dôchodkom, preto by mal byť zohľadnený aj ich príjem a príjem klienta a aj posúdenie by malo byť niekedy individuálne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať pánovi Ondrušovi, ktorý veľmi podrobne vysvetlil, o čo sa jedná, ale mne nedá, aby som nezdôraznila, že už v súčasnosti tak obce, ako aj vyššie územné celky, keď obce, tak aj mestá, môžu postaviť úhradu do výšky 100 percent skutočne ekonomicky oprávnených nákladov, čiže nie je dôvod, aby originálna kompetencia, ktorá tu je a bola v roku 2002 odovzdaná obciam a mestám a vyšším územným celkom, bola štátnou mocou akokoľvek okliešťovaná a nariaďovaná, že musia byť minimálne do 50 percent. Veď tu sa jedná o sociálnu politiku vyššieho územného celku a obce k tomu občanovi. Takže prosím. A v nadväznosti na to mi nedá, aby som nepovedala aj to, že hovoriť o tom, že čo bolo upravené, čo nebolo, nie, jedná sa o originálnu pôsobnosť obce a mesta, ktorú obec a mesto môže uplatňovať, a môže ísť až do 100 percent preukázaných nákladov. Mnohé obce už dnes takúto úhradu majú. Mám informáciu z nitrianskeho regiónu, kde mi napísali, že majú sedemsto ľudí, ktorí nie sú schopní zaplatiť už v súčasnosti zvýšenú úhradu. A ochrana, ktorá je postavená, je nedostatočná.

  • Reagovať teraz bude pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Poliačik, ja mám na to, čo, ja, ja teda iba k jednej veci. Janka, môžem? Ja iba k jednej veci poviem, z toho, čo ste hovorili, a to je vlastne, že, že sme v tej katastrofálnej situácii. Ja som sa tomu už v tom svojom vystúpení podrobne nevenoval, ale musím vás upozorniť na to, že vlastne tu už niekoľkokrát, niekoľko rokov vláda, tento problém tu existuje dlhší čas a vláda ten problém riešila viackrát jednorazovou dotáciou, ktorou pomáhala prežiť týmto zariadeniam. Áno, áno, ale ani toto nie je systémové riešenie, pretože toto má byť dočasné opatrenie na budúci rok, hej? Čiže opäť je to v podstate jednorazová dotácia. Rozdiel oproti minulému, predminulému, pred-predošlému roku je iba v tom, že tá jednorazová dotácia, že, že bude vopred jasná na klienta, tá jednotlivá suma, podľa klienta, podľa zariadenia, podľa teda poskytovanej sociálnej služby, a rozdiel bude v tom, že tá, že tá akoby jednorazová dotácia bude garantovaná už teraz v zákone, hej? Ale ak, ak je tu naozaj, uvedomte si, že v januári bude ešte stále tá istá vláda, ktorá je teraz, to znamená, že ak je tu naozaj politická vôľa pre budúci rok túto vec vyriešiť, to znamená, dať istotu tým samosprávam, nie, nie čakať s tou dotáciou až na jeseň, ale dať tú istotu už v januári, tak nič nebráni tomu, aby vláda, vláda vlastným rozhodnutím už v januári prijala rozhodnutie, ktorým prosto vyčlení tieto peniaze na dotácie a jednoducho, ten budúci rok môže byť už v januári vyriešený takýmto spôsobom, tak ako bol po minulé roky, len teda vždy to bolo riešené až v druhej polovičke roka, a nie na začiatku roka. A z tohto hľadiska naozaj poznáme iné riešenie, ktoré pre ten budúci rok zachráni tie sociálne zariadenia a nespôsobí im krach, o ktorom teda hovorí pán minister, hovoril vo svojich úvodných rečiach v prvom aj v druhom čítaní. A týmto pádom sa jednoducho, vieme to, to veľké pozitívum akoby toho zákona prosto zachovať a vyhnúť sa tým negatívam, o ktorých som hovoril.

  • Pán poslanec Ondruš bol prihlásený ako posledný písomnou formou. Teraz sa pýtam, kto sa chce k tomuto návrhu zákona do rozpravy prihlásiť ústne? Pani Tomanová, pán poslanec Blanár.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pani Tomanová.

  • Opatrovateľskú. Ja počkám, ak dovolíte, kým si vysvetlia. Pán poslanec, nech sa páči.

    Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Prepáčte pani , poprosím všetkých, ktorí, či už o tomto zákone tu diskutujú a otáčajú sa pani poslankyni chrbtom, nech tak prestanú, pretože ona chce začať svoje vystúpenie v rozprave. Ďakujem za porozumenie.

    Nech sa páči.

    Tomanová, Viera, NR SR

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na chvíľu vrátiť sa do minulosti, a to do roku 2002, kedy sociálne služby ako originálne kompetencie boli odovzdané obciam a ako originálna kompetencia odovzdaná obci znamená a umožňuje obci správať sa ako demokraticky vo vzťahu ku každému občanovi. Sú to volení poslanci, ktorí zastupujú, a boli zvolení občanmi a umožňuje tvoriť vlastne sociálnu politiku v prospech občanov tej-ktorej obce, mesta, ale, samozrejme, aj vyššieho územného celku, pretože kompetencie boli odovzdané tak vyšším územným celkom, ako aj obciam.

    Ja vnímam túto, a poviem, dočasnú novelu, pretože tak nám bola predstavená, a povedala, že sa jedná, povedal pán minister, že sa jedná o dočasnú právnu úpravu na rok 2012, skutočne ako dočasnú, pretože tento, doriešiť systém financovania sociálnych služieb nevyriešila ani decentralizácia v roku 2002, kedy sa odovzdávali sociálne služby do originálnej pôsobnosti miest a obcí a vyšších územných celkov. Nevyriešil ju ani zákon, ktorý sme pripravili my v roku 2008, a stále ostáva problém, ako sa sociálne služby budú riešiť. Samozrejme, že to priznáva aj táto novela, keď hovorí o tom, že je potrebné finančné riešenie a v osobitnej časti na druhej strane, hneď v prvom a druhom odseku, že vlastne decentralizácia tento problém nevyriešila, a v súčasnej dobe, viac ako 110, cirka okolo 110 zariadení v pôsobnosti obcí a miest nemá riešenie. Áno, ale nie je to 110 zariadení, upresnil to pán podpredseda ZMOS-u Muška na rokovaní výboru, ktorý povedal, že sa jedná o 127 zariadení, a sú to tie zariadenia, ktoré vznikli po 1.7., kedy boli odovzdané originálne kompetencie v oblasti sociálnych služieb a ich poskytovania obciam a..., vyšším územným celkom, obciam a mestám, a vlastne vtedy neboli riešené, ako budú financované tie zariadenia, ktoré vznikli v obciach po 1.7.2002. V tejto súvislosti pripomeniem, že pokiaľ ide o zariadenia, kým obciam bolo odovzdaných zhruba okolo 80 zariadení, tak vyšším územných celkom bolo odovzdané štyrikrát toľko, 329 zariadení vyšším územným celkom, a tento zákon stále rieši a venuje sa predovšetkým problematike obecných a mestských zariadení sociálnych služieb a sociálnym službám, ktoré poskytujú ako originálnu pôsobnosť mestá a obce, aby som bola veľmi úprimná.

    A v tejto chvíli ja len pripomeniem, že existujú riešenia, ako je to možné riešiť, a nakoniec, hovorila o tom aj štátna tajomníčka na stretnutí so zástupcami, boli tam aj zástupcovia ZMOS-u, mimovládne organizácie, ale boli aj zástupcovia vyššieho územného celku. Hovorila dokonca o tom, že sa zoberú tieto kompetencie ako originálne kompetencie obciam a mestám a vyšším územným celkom a že sa dajú znovu do pôsobnosti štátu. Nuž ja si myslím, že to je krok späť a že by to bolo skutočne nie vhodné v tomto, ani účelné, ani v prospech občana by tento krok neslúžil. Napriek tomu si však myslím, že mohol sa riešiť od leta návrh definitívneho riešenia, pretože už v lete, a dokonca v roku 2009 sme vedeli a '10, aké to vlastne riešenie môže byť. Môže to byť jednak príspevok zo strany štátu, o čom hovorila aj štátna tajomníčka. Príspevok zo strany štátu tým, ktorí nie sú schopní zaplatiť si za poskytnutú sociálnu službu, kde to bude presne adresné, presne na občana, a bude takisto vyčíslená suma, presná suma, ale je to možné riešiť aj klasickým pripoistením sa, tak ako ho majú Nemci, Pflegeversicherung, určite ho mnohí poznáte, kde je možné v priebehu jedného roka vyčleniť zhruba 1,5 percenta zo začiatku a povedať, že toto bude povinný každý občan zaplatiť pre účely odkázanosti na sociálne služby, a potom solidárne z tohto balíka poistného fondu vyplácať a poskytovať tým, ktorí nemajú na úhradu, presnú dávku v závislosti od aký zdrav..., od akého, o aký zdravotný stav a o akú odkázanosť, nie zdravotný stav, ale akú odkázanosť sa jedná. Takže dovoľte mi, keď som uviedla tieto veci, a vzhľadom na to, že tento návrh sa týka predovšetkým financovania a poskytovania finančného príspevku, ešte snáď možno si dovolím pripomenúť, že niekoľkokrát sa pokúšal rezort práce a taktiež mimovládne organizácie riešiť problematiku financovania, či to už bolo v roku 1998 prijatím novej právnej úpravy alebo potom zasahovaním do tejto právnej úpravy v roku 2000, samozrejme, veľká, veľká úprava bola v roku 2002 zákonom č. 416, keď sa odovzdávali kompetencie v tej časti 8, ale, samozrejme, bol to aj pokus v roku 2004 v marci a v apríli, kedy bola prijatá príloha k zákonu č. 185, kt...,195, ktorá hovorila o tom, ako a aká má byť minimálna výška finančného príspevku pri poskytovaní sociálnych služieb. Čiže znovu sme tam, kde sme boli, že systém financovania nie je doriešený, a to, čo sa teraz navrhuje, je jednoznačne krok k tomu, aby sme hodili celú ťarchu na občana, a občan zaplať si. Pripomeniem, nie je ničím odôvodnené, aby zákon viazal obce, mestá a vyššie územné celky určovať sumu úhrady za sociálne služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek, a to vo výške minimálne 50 percent priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby. Treba povedať, že sa, samozrejme, skúmajú tieto náklady za predchádzajúci rozpočtový rok a prepočítavajú sa na jeden mesiac a na prijímateľa, tak ako je uvedené v návrhu zákona, ktorý máme v predlohe. Ide o, dalo by sa povedať neoprávnený zásah do výkonu samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb, a to v politike uhrádza túto službu, kde by sa mala jednoznačne odrážať konkrétna sociálna politika na území vo vzťahu k obyvateľom a zodpovednosť volených zástupcov. Ešte raz zdôrazňujem, je to skutočne neoprávnený zásah a pripomínam, že v súčasnosti umožňuje právna úprava obciam stanoviť výšku úhrady v, pri zohľadnení ekonomických oprávnených nákladov od nula do sto percent. Od nula do sto percent. Čiže stanoviť, že musí to byť minimálne 50 percent, je skutočne neoprávnený zásah do výkonu konkrétnej sociálnej politiky lokálnej alebo regionálnej. Je potrebné uvedomiť si, že ide o sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb, poskytované aj deťom s ťažkým zdravotným postihnutím. Je ekonomicky oprávnené, náklady sa pohybujú až do výšky 1.200, 1.400 eur za mesiac. Platenie úhrady za tieto sociálne služby zo strany rodičov vo výške minimálne 50 percent, teda 600-700 eur za mesiac, je vzhľadom na súčasnú sociálno-ekonomickú situáciu rodín so zdravotne, prítomnosťou zdravotne ťažko postihnutého člena prakticky nerealizovateľné. Právna ochrana rodičov pred platením úhrady neprimeranej ich príjmu a majetku, v prípade poskytovania sociálnych služieb, zariadení sociálnych služieb celoročne vo výške povinného zostatku z príjmu, a to 1,3-násobku sumy životného minima, je síce zákonom o sociálnych službách ustanovená, ale nezaplatená úhrada sa bude stále evidovať ako pohľadávka, ktorá sa bude pri príjmoch, pri zohľadňovaní príjmových a majetkových pomerov vymáhať na to? Najneskôr potom v dedičskom konaní. Povedzme si to úprimne. Teda rodiny so zdravotne postihnutým členom budú zotrvávať v postavení dlžníka, a to s príjmom maximálne 1,3-násobku sumy životného minima dlhodobo. Poukazujem tiež na nerovné zaobchádzanie, pokiaľ ide o výkon opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to z toho dôvodu, aby sme skúsili porovnať, a pán minister nám to určite povie, aké sú úhrady v zariadeniach sociálno-právnej ochrany. Hovorím teda konkrétne o detských domovoch, kde sú deti umiestňované na základe nezodpovednosti aj nezodpovednosti vlastných rodičov. Tá úhrada je tam ďaleko, ďaleko nižšia, ako by mala byť úhrada v zariadeniach sociálnych služieb pre deti. Čiže z tohto titulu by som povedala, že postaviť takto úhradu vo vzťahu k deťom, je pre mňa neprijateľné. Naviac ochrana, ktorá je postavená vo výške 1,3-násobku, je v tejto súvislosti absolútne nedostatočná. Takto koncipovaná právna úprava nevytvára podmienky ani pre zosúladenie rodinného a pracovného života, nakoľko minimálna výška úhrady sa bude vzťahovať aj na stanovenie, aj na, pri poskytovaní sociálnych služieb denne, týždenne, a teda aj, aj ambulantne. Čiže to znamená, že keď sa poskytuje úhrada občanovi denne, musí si platiť svoje bývanie, musí si platiť náklady spojené s kúrením, musí si platiť spotrebu energií, ale musí sa ešte aj sčasti prestravovať. Pri tom dennom pobyte vždy ten olovrant, večera mu zostáva, že si ju musí zabezpečiť, samozrejme, soboty a nedele, a pri tom týždennom pobyte sa taktiež, jednak potrebuje bývanie, potrebuje v piatok večeru a potrebuje v sobotu, nedeľu stravu. Čiže vlastne je potrebné zhodnotiť a zvýšiť ochranu aj pre túto skupinu ľudí. Určovanie sumy minimálnej úhrady vo výške 50 percent priemerných ekonomických oprávnených nákladov aj za opatrovateľskú službu, tak to vyplýva z tohto predloženého návrhu, zo zákona je v rozpore s potrebou vytvorenia podmienok pre možnosť zotrvania občanov odkázaných na poskytovanie sociálnej služby, a to predovšetkým v domácom prirodzenom prostredí. Toto boli závery, ktoré sme sa vždy snažili presadzovať, aby občan čo najdlhšie zotrval doma vo svojom domácom prirodzenom prostredí. Z hľadiska nejakého vytvorenia záveru musím jednoznačne povedať, že jednorazové zvýšenie úhrady za sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, je protichodná z hľadiska požiadavky zabezpečenia primeranej dostupnosti sociálnych služieb, zodpovedajúcej príjmom a majetkovej úrovni odkázaných občanov a ich rodín. Neplatenie úhrady, vzhľadom na právnu ochranu zostatku z príjmu po zaplatení úhrady, postaví dotknuté osoby do úlohy celoživotných dlžníkov. A donúti žiť rodiny s prítomnosťou člena s ťažkým zdravotným postihnutím prakticky celoživotne na úrovni príjmu 1,3-násobku životného minima. Opatrovateľská služba sa vzhľadom na výšku tzv. minimálnej úhrady vo výške 50 percent stane prakticky nedostupnou pri väčšom časovom rozsahu odkázanosti na pomoc zo strany inej osoby, čo vyvolá riziko nezabezpečenia potrebnej pomoci pri zabezpečovaní vitálnych potrieb. Takto konajúca právna úprava nezohľadňuje ani príjmovú stratifikáciu obyvateľstva. U jednotlivých, u jednotlivých občanov, resp. obcí aj VÚC-iek. A nedodrž..., neodôvodnenie limituje sociálnu politiku obcí a vyšších územných celkov uplatňovanú voči svojim obyvateľom. V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, že priemerný dôchodok je okolo 360 eur. Z toho ale 59,4 percenta ľudí má dôchodok nižší, ako je 360 eur. A napriek tomu, že zostáva ochrana aj z hľadiska teda úhrady neprimeranej občanovi, že mu zostáva 20 percent sumy životného minima, treba si uvedomiť, že už dnes do tejto sumy sa nezmestia liečivá, ktoré musia títo ľudia poberať. Najťažšia situácia je pri ľuďoch, ktorí používajú a potrebujú brať liečivá pre ľudí s duševnými poruchami a poruchami správania. Hovorím o psychiatrických diagnózach. Tie doplatky sú veľmi vysoké. Pri nepoužívaní týchto liekov dochádza k recidíve zdravotného stavu a tí ľudia sa nám znovu a znovu vracajú do nemocníc na preliečenie. Preliečenie často trvá aj niekoľko mesiacov, čo je ďaleko nákladnejšie ako to, keby ten človek mal tie lieky dostupné a mohol ich užívať. A keď hovoríme o príjmovej, spomenula som príjmovú stratifikáciu, v tom celkovom závere musím pripomenúť, že včera sa uskutočnila aj konferencia na tému flexiistoty, kde Slovenská akadémia vied predstavila príjmovú stratifikáciu, ako to vlastne vyzerá. Vážení, ja musím povedať, že skoro 67 percent ľudí žije z príjmu do 500 eur. Ak si viete predstaviť, že títo ľudia by mali priplácať a žiť dlhodobe len z 1,3-násobku sumy životného minima, kde pre prvú fyzickú dospelú osobu, a teda vôbec, je teda ten, to životné minimum na úrovni 189 eur, necelých 190 eur, keď si vezmete 1,3-násobok, tak tlačíme ľudí do nesmiernej, nesmiernej biedy. A my sme ešte v roku 2008 pripravili koncepciu zvýšenia súm životného minima, pretože už v roku 2008 bolo nereálne postavené životné minimum, a bolo ho treba prehodnotiť, malo by sa prehodnocovať, suma životného minima, každých päť rokov. Aj sme zvolili takú štatistickú normatívnu metódu na prehodnotenie životného minima a k 1. 1. 2012 tu mal už byť postavený zákon, nový zákon a nové sumy životného minima. V roku 2008 sme hovorili o tom, že zaostáva v priemere okolo 20 - 25 eur za skutočnou sumou životného minima, ale v tejto chvíli to povedať, aké je to zaostávanie, to si skutočne nedovolím povedať. Vrátim sa ešte k jednému, ešte na chvíľu k tým dôchodkom, pokiaľ ide o ľudí v dôchodkovom veku, pretože treba si uvedomiť aj to, že my máme feminizovanú starobu, pretože ženy sa nám dožívajú zhruba o sedem rokov dlhšie. Ale majú ženy v priemere skoro takmer o 50 eur nižšie dôchodky, ako majú muži. Čiže to znamená, že máme feminizovanú starobu a svojím spôsobom chudobnú starobu. A preto apelujem na vás, aby ste zvážili možnosť, aby sme netlačili ľudí, ktorí budú musieť doplácať na sociálne služby, aby sme pomohli tým, ktorí sú odkázaní na opatrovateľskú službu, ktorou je taká základná služba, ktorou vieme veľmi rýchlo pomôcť v domácnostiach, tam, kde sa ten zdravotne, ten občan odkázaný na pomoc zo strany inej fyzickej osoby nachádza. Aby som uplatnila pozmeňovací návrh, ja ho hneď aj odovzdám, nech sa páči. A ten pozmeňovací návrh smeruje ku zvýšenej ochrane tých, ktorí majú veľmi nízke príjmy, a napriek tomu, že pani Blahová postavila, predniesla poslanecký návrh, v ktorom vlastne vypúšťa deti z tejto úpravy, ja si myslím, že táto ochrana pred úhradou neprimeraného príjmu pomôže aj ďalším občanom, ktorí by mali doplácať za svojich rodičov, manželky za manželov, prípadne manželia za manželky, a vyplýva, vyplýva vlastne z toho, že by sme zvýšili násobok sumy životného minima, nad ktorý teda, samozrejme, ten občan bude uhrádzať, ale pod ktorý, keby poklesol jeho príjem, tak bude uhrádzať len toľko, aby ten jeho príjem zostal zachovaný, tak ako to budem čítať. Je to návrh poslankyne Národnej rady Viery Tomanovej na zmenu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač č. 587. V čl. I za 10. bod sa vkladá nový 11. bod a 12. bod, ktoré znejú:

    11. bod. V § 73 ods. 1, 5, 8 a 10 sa slová, "1,3-násobku" nahrádzajú slovami "dvojnásobku".

    Bod 12. V § 73 ods. 3 sa slová "50 percent" nahrádzajú slovami "1,3-násobku" a v ods. 4 sa slová "70 percent" nahrádzajú slovami "1,6-násobku".

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Odôvodnenie: ja som ho prakticky odôvodnila, ale predsa len veľmi stručne zhrniem. Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je zvýšená úroveň ochrany, právnej ochrany platiteľov úhrady za sociálne služby, a to z dôvodov reálnej sociálno-ekonomickej situácie a úrovne cien výrobkov, tovarov a služieb. Poskytovanie sociálnej služby oprávneným osobám nemôže spôsobiť dlhodobé zotrvávanie dotknutých osôb a ich rodín na úrovni príjmov, ktoré neumožňujú ich dôstojný život a uhrádzanie životných nákladov. Hranica zostatku príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, blízka sume životného minima a dlhodobého zotrvávania úrovne príjmov na tejto hranici, by klientom sociálnych služieb a ich rodinám, platiteľom úhrady za sociálnu službu, tento dôstojný život neumožňovali.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tomanovej sa prihlásili pán poslanec Peter Kalist a pani Jana Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Peter Kalist.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, vážená pani , určite tie veci, ktoré ste spomínali, majú isté ratio v sebe, ja len chcem k jednej jedinej veci, a to sú tie liečivá alebo lieky, pretože ako viete, sme schválili už v apríli limit na doplatky na lieky, ktorý sa týka starobných dôchodcov a ktorý činí 45 eur na štvrťrok, to značí maximálne 15 euro na mesiac, prípadne, ak je sociálne odkázaná osoba, tak je to 30 eur na ten kalend..., na ten štvrťrok, to značí, že to je 10 euro na mesiac, ani cent viac, a teraz vlastne, keď sa schválil, a pán prezident ho už podpísal a oddnes platí nový zákon o lieku, je tam, je tam, dokonca do tohto sa započítavajú aj tie lieky, ktoré sú slabo hradené zdravotnou poisťovňou, a ako niektoré lieky na kŕče na nohách a podobné, s ktorými predtým bol technický problém, že pacienti doplácali pomerne veľa, ale keďže tá úhrada zo strany zdravotnej poisťovne bola menšia ako 75 percent, tak sa nezarátavali do tohto limitu.

    Dnes už sa, oddnes sa tieto lieky zaratávajú do limitu, to značí, že nikto sociálne odkázaný nemôže platiť viac ako 10 eur mesačne, resp. starobný dôchodca, ktorý spĺňa podmienky, teda jeho dôchodok nie je vyšší ako 50 percent mzdy v národnom hospodárstve, tak nemôže platiť viac ako 15 euro na mesiac. To len tak ako na doplnenie, nič viac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poďakovať kolegyni, poslankyni Tomanovej, že tejto zmeny, narýchlo ušitej z večera do rána, predloženej v skrátenom legislatívnom konaní, nám vysvetlila, aké úskalia práve v tomto zákone nám hrozia, a ja by som sa vrátila k jednému z týchto úskalí vo veľmi vážnej veci.

    Chcela by som povedať, že ešte sa toto nestalo za obdobia žiadnej vlády, aby tak ako táto vláda vstupovala do priamych kompetencií miest a obcí a nútila mestá a obce prijímať také všeobecné záväzné nariadenia, ktoré im nariadi. A poviem to, že napr. práve aj v tomto materiáli je, že každé mesto a obec si môže samo určiť, ktorému klientovi, akému klientovi, aké zariadenie, koľko finančných prostriedkov dá, ale tu to dávame na jednu úroveň, a tu je tá dikcia zhora, kedy mesto a obce musia prijímať všeobecne záväzné nariadenie také, ako ho určí zákon.

    Druhá dikcia, ktorá prišla zhora, a takisto v priebehu krátkeho času, bola dikcia o výbere daní. A takisto, viete, ja vám poviem jeden problém. Ja keď som povedala, že prešiel zákon o výbere daní a poplatkov, tak práve tých, minister SDKÚ, KDH, keď som im povedala, že budeme musieť znížiť nožnice a že budeme musieť tie dane dorovnať, mi povedali, že to v živote pred voľbami neurobia, a je im jedno, že to navrhol ich minister. Čiže ich vlastní a vaši vlastní poslanci nechcú robiť to, čo im nadiktujú ministri SDKÚ, KDH, nechcú to robiť v samosprávach. Tak mi povedzte potom, ako vy chcete tieto dikcie preniesť do samosprávy? Čiže to sa ešte nestalo za žiadnej vlády, aby brala priame kompetencie primátorom, aby brala priame kompetencie mestám a obciam, a ich vlastní poslanci to na regionálnej úrovni totálne ignorujú, a ak som povedala, že chceme vyrovnať dane, zúžiť nožnice, tak ako to je v zákone, tak povedali, že to v živote pred voľbami neurobia, a je im jedno, že to bol ich minister. Tak sa nad tým zamyslite.

  • Reagovať teraz bude pani Tomanová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja si rada vypočujem čokoľvek, čo sa dotýka veci, ale v tejto chvíli, pán Kalist, musím, a teraz nie v zlom, prosím, vo veľmi dobrom. Nepoznáte tú problematiku, a preto neviete. Ja som pre istotu, a prešla som viacero zariadení, a teraz sa mi už hromadia SMS-ky, kde ľudia okamžite reagujú na vaše vystúpenie. Neexistuje, ani v jednom prípade neboli vrátené peniaze. Neboli vrátené peniaze, napriek tomu, že tie lieky prekročili, samozrejme, pretože ten lekár, a najmä pri tých duševných poruchách, hovorím o duševných po..., nemôže predpísať liek, ktorý by bol s najnižšou, vzhľadom na kombináciu viacerých zdravotných postihnutí.

    Takže vlastne v tých zariadeniach a tie, ktoré som ja prešla, nie sú to len bratislavské zariadenia, musím hovoriť o viacerých. Bola som v nitrianskom regióne, bola som v žilinskom regióne, nedostali ľudia naspäť ani halier, ani halier. A musím povedať, že v priebehu roka sa ceny liečiv zvýšili. To budem hovoriť o diabetikoch, mohla by som hovoriť o deťoch, ktoré sú odkázané na, na niektoré druhy liečiv, a popri, popri svojej hlavnej diagnóze a majú s tým skutočne veľký, veľký problém tí rodičia. Takže, pán Kalist, teraz v dobrom hovorím. Toto nebolo riešenie a sám pán minister Uhliarik, ktorý, ja viem, čo chcel dosiahnuť, hovoril o tom, že bude sa, treba pokračovať ďalej, lebo toto nebolo tak úspešné riešenie, ako si predstavoval. Dobre? Berte to v dobrom, som to sa snažila vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Posledným prihláseným do rozpravy k tejto problematike je pán poslanec Juraj Blanár.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som vo svojom vystúpení v prvom čítaní k tomuto, k tejto novele zákona o sociálnych službách vystúpil, kde som povedal zopár takých výhrad, ktoré, stále si myslím, že tie výhrady sú platné, a dovoľte mi, aby som ich aj trošku rozvinul a pripomenul históriu toho, čo sa udialo.

    10. 12. v roku 2010 bola schválená prvá novela zákona o sociálnych službách, tohoto zákona č. 448, ktorá sa dostala do platnosti 1. marca tohto roku 2011. Táto novela bola schválená na základe prijatia rozhodnutia Ústavného súdu. Táto novela vlastne mala zapracovať nález Ústavného súdu, vážené kolegyne, kolegovia, ja to zopakujem, ktorý skonštatoval, že neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby, nemajú rovnosť možnosti podnikania. Toto bolo záver Ústavného súdu a ja som vtedy poukázal na to, že pokiaľ je takýto nález Ústavného súdu, to znamená, že zákony, ktoré sa tu takto postavili v súvislosti s platnou ústavou, tak v takomto prípade musí zobrať na svoje plecia financovanie týchto neštátnych subjektov v sociálnych službách štát. Pretože, a na tom sa určite zhodneme, tak obce a mestá, rovnako aj samosprávne kraje, túto službu poskytujú ako verejnú službu. Je to verejná služba.

    Bohužiaľ, ale celý ten, do toho nasmerovania ako upraviť ten zákon, nebol robený tak, aby sa tu zachovala verejná služba v tom ponímaní, ako ju vnímame podľa môjho názoru všetci, pretože je to služba, ktorú by mal dostať každý človek, ktorý platí dane, a mal by sa štát v zastúpení samosprávy o neho postarať. Ale pochopil som, že to moje očakávanie bolo príliš asi ambiciózne, pretože som si v podstate tak do histórie trošku zalistoval, a videl som tam mnoho príkladov, prečo aj v tomto odvetví samosprávy sa pomaličky, ale isto, bude rozoberať štát.

    Tak ako sa rozoberá štát v zdravotníctve, keď balík, ktorý má slúžiť z povinného zdravotného poistenia všetkým na zdravotnú starostlivosť, ktorá je garantovaná ústavou, sa rozoberá tým, že tu máme súkromné zdravotné poisťovne, ktoré môžu dokonca tvoriť zisk. To je úžasné, tvoriť zisk s garantovanými peniazmi zo štátu, tak to je niečo skvelé a mám taký pocit, že to asi nemá nikde obdobu a s trhovou ekonomikou tobôž to nemá nič spoločné. Potom som si spomenul na súkromné školy, kde súkromné školy rovnako dostávajú zaplatené také isté finančné prostriedky na žiaka, ako majú verejné školy. To znamená štátne a samosprávne, ktoré, ešte raz opakujem, samospráva vykonáva túto činnosť v zastúpení štátu tým, že na základe subsidiarity to vykonáva. Aj s tým rozdielom, že ešte súkromné školy, ktoré dostanú rovnakú platbu ako štátne, si môžu vyberať školné.

    Čiže, vážené poslankyne, vážení poslanci, vtedy som pochopil, že ani v sociálnych službách to nebude iné, pretože, povedzme si otvorene, ten názov "neštátne subjekty", to sú súkromné subjekty. To si povedzme otvorene. A ja som neni proti poskytovaniu služieb aj súkromným subjektom. Ja nie som ani proti poskytovaniu zdravotnej starostlivosti zdravotným subjektom v zdravotníctve a nie som ani proti vzdelávaniu v súkromných školách, aby niekto nemal ten pocit, že som, vôbec nie. Ale nemôže to byť na úkor štátu. Nemôže to byť na základe garantovaných finančných prostriedkov, pretože súkromné, to znamená, že to už je vytvorené na základe nejakého komerčného. Ja viem, pohľad vás je taký, ale dovoľte mi, že aby som to naozaj zopakoval. Toto je nič iné, len zavádzanie obchodu do sociálnych služieb. Nech si to povie, ako chce, kto chce.

    Čiže vtedy neprišla novela, ktorá by to vrátila do pozície verejnej služby, ale novela, ktorá garantovala predovšetkým neštátnym subjektom ich nález alebo potvrdenie Ústavného súdu, že nemali rovnosť v možnosti podnikania. Toto bolo celé smerovanie, vážený pán minister, aj ktoré v podstate ste stále celý rok uplatňovali pri novele zákona 448, ktorý sme dostali teraz do lavíc v skrátenom legislatívnom konaní, pretože aj samotné pripomienkové konanie postupovalo takým spôsobom, že tí, ktorých sa to týkalo, sa dostali do celého procesu úplne na záver, keď už ste mali všetko prichystané, keď ste už mali všetko so súkromnou asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb prediskutované, rozdiskutované, keď ste chodili na konferencie, kde ste robili vlastný fanklub, kde sa stretali iba tí, ktorí majú jeden názor, a pozvali ste tam jedine Braňa Ondruša, ktorý tam mal byť ako, ako krovie pre vás, že však sme pozvali aj toho druhého, ale to, že sú tam aj iné subjekty, ktoré sa týmto zaoberajú, ste si ich ani nevšimli. Samozrejme, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní ste oslovili všetkých, ale realita bola taká, že v podstate pripomienky, ktoré boli skôr legislatívno-technického charakteru, ste akceptovali, ale tie zásadné pripomienky, o ktorých budem teraz hovoriť, neboli akceptované.

    Samosprávne kraje na túto skutočnosť, o ktorej hovorím, upozornili hneď na začiatku roka listom pánovi ministrovi, v ktorom vyčíslili, že za rok 2011 budeme potrebovať okolo 11 mil. eur na to, aby sme mohli poskytnúť všetko, čo sa týka naplnenia zákona po tejto novele, ktorá bola pred rokom, v podstate pred rokom to bolo 10. 12. schválené. Dokonca vláda v programovom vyhlásení sa zaviazala zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Tu chcem znova podoprieť len to, čo som hovoril na začiatku, zrovnoprávniť. To je dnes také moderné. Dnes verejné služby treba zrovnoprávňovať so súkromnými službami. Ale to sme preberali už pri programovom vyhlásení vlády, ale predsa len na oživenie pamäti, si myslím, že je to dobré pripomenúť. V mnohých vyhláseniach vládnych predstaviteľov sa uvádzalo, že sa pripravuje nový model financovania založený na troch zdrojoch. Štát, samospráva a občan. Avšak stále bolo ticho a samosprávne kraje do tohto procesu neboli vôbec zapojené. Mali sme len informácie, že sa konali rôzne stretnutia na ministerstve práce, sociálnych vecí so zástupcami neverejných poskytovateľov, ale samosprávne kraje, ktoré sú nosičmi, a ešte raz podotýkam, nosičmi sociálnych služieb, pani Tomanová tu už spomínala, že koľko tých tzv. kamenných stavieb bolo v roku 2002, keď vznikli samosprávne kraje, na základe subsidiarity, pán Poliačik, lebo ste nesúhlasili s tým, ten princíp tu nikto nespochybňuje. Základ subsidiarity znamená, že v zastúpení štátu to robí samospráva na nižšom stupni, aby to bolo bližšie k nim, aby mohli lepšie chápať tie súvislosti, ktoré spomeniem aj pri, pri stanovovaní poplatku. To znamená, vtedy prešlo 329 kamenných stavieb na, do pôsobnosti samosprávnych krajov a 110 alebo niečo, také číslo, ak sa nemýlim, ostalo na obciach a mestách.

    Čiže nemajte mi za zlé, ja budem stále toto opakovať aj vo svojom vystúpení, na samosprávne kraje sa vôbec nemyslelo, a pritom sú nosičmi poskytovania sociálnych služieb v krajoch.

    Aby som bol objektívny, aspoň čiastočne musím predsa len spomenúť, že prvá komunikácia začala 28. septembra. Mám to tu presne napísané, 28. septembra tohto roku, kedy sa konalo pracovné stretnutie na ministerstve za účasti štátnej tajomníčky a zástupcov samosprávnych krajov, predmetom bolo informovať nás o, so zámerom obsiahnutým v tzv. malej, malej novele zákona o sociálnych službách v nadväznosti na zámery rokovania zo dňa 19. 9., ktorej sa zúčastnil aj štátny tajomník.

    Čiže vidíte v tomto, ako naozaj intenzívne sa pracovalo na tom, ako dať veci na pravú mieru. Samosprávne kraje na tomto stretnutí jasne povedali, že nesúhlasia s takýmto riešením. ZMOS riešil financovanie tých stavieb, o ktorých som hovoril, ktoré v podstate dostáva zo špeciálneho účtu na dofinacovanie, a má málo peňazí na to, aby to mohli prevádzkovať. Dokonca, počas týchto rokovaní tam bolo geniálne riešenie vyslovené a nech mi je odpustené, nechcem teraz povedať, že, lebo som naozaj nie si istý, kto to povedal na tom rokovaní, že kamenné stavby všetky, ktoré majú obce a mestá, treba dať na samosprávne kraje a tým pádom majú obce a mestá vyriešený problém. A keď sme sa spýtali alebo zástupcovia samosprávnych krajov sa spýtali: Dobre, a pôjdu s tým aj financie? Nie. Finančné prostriedky nie, však vy máte na to svoje príjmy. Tak to už bolo naozaj geniálne riešenie a neviem, komu takéto niečo mohlo napadnúť, ale zrejme to musel byť veľký odborník v oblasti sociálnych služieb a financovania.

    Samosprávne kraje sú takým trhacím kalendárom. Keď treba čosi, tak z nich odtrhneme, pretože to sú samosprávy, ktoré sú tu nové, a nikto s nimi nemá skúsenosti, obce a mestá sú tu už dlhšie, dvadsať rokov, tak si z nich utrhneme. A prečo nie? Však treba schváliť aj zákon, ktorý zvýši platy zdravotným sestrám, čo nikto nespochybňuje, ale, samozrejme, v domovoch sociálnych služieb, ktoré prevádzkujú samosprávne kraje, si dovolím podotknúť, pracujú aj zdravotné sestry, a keď sa spýtame, že odkiaľ na to zoberieme peniaze, to je váš problém. Čiže štát rozhodne o niečom, ale nepovie, kde vám dáme na to peniaze. To je presne ten istý prípad, ako máme teraz čerstvo aktuálne medializovaný, a všetci ľudia tomu dnes dobre rozumejú, v zdravotníctve, kedy pani predsedníčka vlády podpísala memorandum, v ktorom garantuje, že dostane každý lekár o 300 eur zvýšený plat v prípade, že stiahne výpoveď, ale keď sa pýtame, že odkiaľ na to zoberieme peniaze, no veď máte, to je váš problém. Tak takto sa nedá riešiť v partnerskom vzťahu štát a samospráva, problém, ktorý sa týka všetkých.

    Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, nechcem teraz prechádzať bod po bode, pretože sa domnievam, že dostatočne to rozobral môj kolega Braňo Ondruš, a tiež aj kolegyňa, pani Tomanová, ale predsa len poviem, skôr ako sa dostanem k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý logicky k tomu smeruje, to, že, k tomu, že, že čo v jednotlivých bodoch sa mi zdá alebo v tých bodoch, ktoré cítim ako zaujímavé, spomenúť, ktoré tu už boli naznačené, ale nie celkom rozobrané. Bol to napríklad bod 4. Bod 4, kde sa navrhuje, že umožňuje osobám, fyzickým osobám byť zaradenými do domova sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnych služieb bez posúdenia odkázanosti s tým, že sa tam spomína viacero argumentov, jedno z tých, že keď si to zaplatia, tak by nemal byť vôbec dôvod, aby sme im to neumožnili, ale potom sa tam uvádza jeden dôvod v dôvodovej správe, že sa má jednať predovšetkým o klientov v tzv. terminálnom stave. Dobre hovorím, niečo podobné je tam, je tam uvedené. To sú klienti, ktorí sú už naozaj na tom veľmi ťažko a potrebujú intenzívnu starostlivosť. Ale nikde sa tam nehovorí v tomto bode, že ako sa to bude posudzovať, keďže títo, títo klienti sa tam dostanú na základe toho, že nebudú vôbec posudzovaní, lebo budú deklarovať, že si zaplatia kompletne všetky náklady s tým spojené. A tu je práve to, že tu nie je mechanizmus, ako predísť tomu, aby sa to nezneužívalo nejakým spôsobom, aby tam boli naozaj umiestňovaní tí, ktorí to potrebujú. Pretože ja si neviem predstaviť, že by sme blokovali miesto v domove sociálnych služieb niekomu, ktorý to skutočne bude potrebovať, ktorý bude na to odkázaný, tým, ktorý si to dokáže zaplatiť. A tento mechanizmus, ako tomu predísť, tu vôbec nie je jednoducho doriešený. To je podľa môjho názoru práve to, že to je na poslednú chvíľu urobené, a nie je to celkom domyslené, táto vec. Rovnako sa to týka aj stanovovania poplatkov, pretože ja som si preštudoval ten zákon a chápem tú motiváciu zákonodarcu, že chce, aby zabránil určitým špekuláciám rodinných príslušníkov, čo sa naozaj stáva. Máme aj my také prípady, že jednoducho deti alebo možno príbuzní majú niekoho, ktorý je už odkázaný na sociálnu službu, šupnú ho do domova sociálnych služieb, predajú nehnuteľnosť a už sa viacej nestarajú. Áno, sú aj takíto ľudia, ktorí takto nečestne, a by som povedal nemorálne rozmýšľajú, bohužiaľ, stáva sa.

    Ale ja sa pýtam, len kvôli tomu, že je tu takáto skupina ľudí, ktorá, si dovolím tvrdiť, je predovšetkým v minoritnom zastúpení, my ideme diskriminovať tých ďalších, ktorí sú v drvivej väčšine odkázaní predovšetkým na túto sociálnu službu, a ideme im stanovovať takéto prísne kritérium? Kde práve princíp subsidiarity hovorí o tom, že na tomto princípe bude vedieť tá samospráva, keďže je bližšie pri tom občanovi, lepšie posúdiť jeho status quo, to znamená, kde sa nachádza a čo si dovolí, ako niekto, ktorý je vzdialený dvesto alebo tristo kilometrov od neho. To bol ten princíp. A som presvedčený, že veľmi dobrý princíp, pretože zohľadňuje presne tie regionálne rozdiely, ktoré sú na Slovensku, či chceme alebo nechceme. Pretože určite sa zhodneme na tom, že v Bratislave to nebude asi taký problém, pretože tu je úroveň miest a úroveň dôchodkov úplne kdesi inde, ako to bude napríklad v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom alebo Žilinskom samosprávnom kraji. A to si myslím, že tiež nie je dobre domyslené a môže to vyvolať množstvo ťažkostí, ale problém je v tom, že tie ťažkosti nebude riešiť vláda, ale bude ich riešiť samospráva a samosprávne kraje, lebo im to hodíte na hlavu a poviete: Postarajte sa. V tomto je ten problém, že takáto vec sa musí naozaj dobre zanalyzovať. Musí sa urobiť nejaká štúdia, kde sa povie, koľko je tých porušovaní, aby sa to vycibrilo, aby sa to presne popísalo, že sa to nebude môcť nejako zneužívať, aj keď súhlasím, že zákon nie je možné postaviť tak, aby dokázal všetko riešiť. Ale minimalizovať jeho dopady, negatívne dopady, by malo byť záujmom nás všetkých, bez ohľadu na to, na ktorom stupni a kde sa nachádzame.

    Vážené dámy, vážení páni, ako som povedal, samosprávne kraje sú nositeľmi, prepáčte.

  • Rečník rozlial pohár vody. Smiech.

  • To by sa do Liptova hodilo.

    Samosprávne kraje sú postavené v pozícii outsidra, aj keď sú najväčšími poskytovateľmi sociálnych služieb, a už dnes dávajú na sociálne služby takmer polovicu finančných prostriedkov, ktoré získavajú z daní fyzických osôb. To sú vysoké finančné prostriedky a každé navýšenie, ktoré musia znášať, je pre nich absolútne neprijateľné, pretože to budú robiť na úkor iných kompetencií, ktoré musia rovnako zvládať. Azda súhlasíte so mnou, že nemôžeme to robiť a nemôžu to robiť na úkor opravy ciest. Veď cesty druhej a tretej triedy sú v stave, ktorý naozaj je potrebné neustále zlepšovať, a budeme to robiť na úkor nich, ktoré slúžia takisto pre nich. Budeme to robiť na úkor zdravotníctva? Keďže nie je dostatok peňazí zo zdravotného poistenia a je potrebné nakupovať prístroje, lebo nemocnice na to nemajú, samosprávne kraje majú túto kompetenciu. Budeme to robiť na úkor vzdelávania? Ktoré je veľmi dôležité? Stredného vzdelávania? To azda nikto od nás nechce. A veľmi dobre viete, že teraz v skrátenom legislatívnom konaní sa ešte uberá samosprávnym krajom a samosprávam z ich príjmov. Pretože z 23 celé, 23,5 percenta, z ktorých máme podiel na dani fyzických osôb, samosprávne kraje sa znižujú na 21,9 percenta, pretože treba šetriť. Ja to akceptujem. Chceme to, šetriť, došli sme k nejakej dohode, i keď ministerstvo financií nás veľmi nevypočulo v tomto, skôr počúvalo ZMOS, ale pripomínam, že za takýchto okolností, a nedať peniaze, keď my musíme garantovať tomu klientovi, ktorý si vyberie neštátny subjekt, to, že mu to zaplatíme? Odkiaľ, prosím vás? A v tejto novele, ktorú predkladáte, sa o samosprávnych krajoch nehovorí absolútne nič. Pán minister hovoril v prvom čítaní, že to bude mať pozitívny dopad, nie je to kvantifikované síce v tomto návrhu, ale bude to mať pozitívny dopad na samosprávne kraje v tom, že nebudú musieť platiť nejaké náklady pre obce a mestá. Aj tu, pán minister, sú rozdiely medzi jednotlivými samosprávnymi krajmi a, bohužiaľ, vy ste ich nezohľadnili. Pretože sú tu aj samosprávne kraje, ktoré vôbec, v ktorých obce a mestá nemajú vôbec tieto kamenné, tieto kamenné stavby, ak to tak zjednodušene poviem, domovy sociálnych služieb, a tí v podstate nebudú na tom o nič lepšie. Ale chápem, že niekde to bude možno maličký benefit. Ale v každom prípade nikto dnes nevie kvantifikovať, keďže nárast žiadostí je naozaj enormný, a predovšetkým tých ťažkých prípadov, že budú si vyberať neštátne subjekty, ktoré tu budú vznikať ako huby po daždi, ktoré si prenajmú budovu a budú poskytovať túto službu, no a nebudeme to mať z čoho zaplatiť. Čiže inými slovami, môžem povedať aj to, že keby sme mali tie peniaze, ktoré dnes nemáme, tak my nemáme rovnako problém ako samosprávne kraje, teraz hovorím aj ako predseda samosprávneho kraja, nemáme vôbec problém, aby sme si aj my prenajali nejakú budovu a začali robiť sociálnu službu. Aký je to problém? Absolútne žiadny. Veď je to naša kompetencia. Dokonca si môžeme pristaviť, zrekonštruovať, intenzifikovať, na to treba peniaze. Ale prečo ich dávame takýmto spôsobom hneď neštátnym subjektom? Chápem, tak ste sa rozhodli, ale nechcite od nás, aby sme to platili, a pritom nám nedáte peniaze.

    Takže z tohto dôvodu, vážené dámy, vážení páni poslanci a poslankyne, si dovolím predložiť obsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý zakomponuje do možnosti žiadania o finančné prostriedky aj samosprávne kraje. Nielen obce a mestá, ktoré sú tam dnes riešené počas tých troch rokov, kde sa im bude dotovať od 41, 45 až v roku 2014 55 miliónov eur, ale mali by tam byť aj samosprávne kraje. Takže teraz pristúpim k samotnému pozmeňujúcemu návrhu, vážené dámy, vážení páni.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, budem postupne v jednotlivých bodoch čítať v zmysle rokovacieho poriadku.

    V čl. 1 bod 17 znie: Za § 78 sa vkladajú § 78a, § 78b, § 78c, ktoré vrátane nadpisu znejú: "Finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby.

    § 78a.

    (1) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je

    a) nocľaháreň,

    b) zariadenie pre seniorov,

    c) zariadenie opatrovateľskej služby,

    d) denný stacionár.

    (2) Obec poskytuje finančný príspevok podľa odseku 1, ak ho neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.

    (3) Finančný príspevok podľa odseku 1 sa poskytuje vo výške podľa prílohy č. 6, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení sociálnych služieb.

    (4) Za príslušnú obec na účely poskytovania finančného príspevku podľa odseku 1 sa považuje obec, v ktorej územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby uvedenej v odseku 1, bez ohľadu na trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby.

    (5) Finančný príspevok podľa odseku 1 je financovaný z účelovej dotácie ministerstva, ak odsek 8 neustanovuje inak.

    (6) Obec podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na účely odsekov 1 až 4.

    § 78c.

    (1) Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 7 a finančné prostriedky na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a § 78b sa poskytujú na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 8.

    (2) Prílohou k žiadostiam podľa odseku 1 je doklad poukazujúci zápis do registra.

    (3) Písomné žiadosti podľa odseku 1 na príslušný rozpočtový rok obec alebo vyšší územný celok doručuje ministerstvu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.

    (4) Zmluva o poskytovaní finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6, zmluva o poskytovaní finančných prostriedkov obci na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a zmluva o poskytnutí finančných príspevkov vyššiemu územnému celku na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78b, ktorú uzatvára ministerstvo s obcou a vyšším územným celkom, obsahuje najmä

    a) označenie zmluvných strán,

    b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b,

    c) spôsob poskytovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b, podmienky ich čerpania a ich sumu,

    d) práva a povinnosti zmluvných strán,

    e) podmienky zúčtovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b a podmienky vrátane tohto príspevku alebo týchto finančných prostriedkov,

    f) spôsob kontroly hospodárneho použitia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b na účel, na ktorý sa poskytujú,

    g) vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára zmluva,

    h) lehotu, v ktorej možno použiť finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b a lehotu na ich zúčtovanie."

    2. V čl. I bod 19 znie:

    "19. § 79 sa dopĺňa odsekom 6 a odsekom 7, ktoré znejú:

    (6) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom vrátane finančnej podpory obce

    a) poskytuje

    1. finančný príspevok na financovanie sociálnych služieb v zariadeniach podľa § 71 ods. 6,

    2. finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a,

    b) uzatvára zmluvu s obcou o poskytovaní, o poskytovaní, mám, mám, mám, mám, mám, mám, len som tu trošku preskočil, takže sa musím vrátiť, lebo ten príspevok je naozaj rozsiahly. Takže skončil som - obec podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytovaní finančného prostriedku na účely odseku 1 až 4. Takže ospravedlňujem sa, musím pokračovať ešte v odseku, v čl. I, k tomu článku II sa ešte musím vrátiť, aby to bolo korektné. Čiže

    (7) Obec je povinná poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb finančný príspevok podľa odseku 1 najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa prijatia finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

    (8) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti môže z príjmov rozpočtu obce poskytovať finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb za podmienok uvedených v odseku 1 až 4 aj neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ak tento finančný príspevok nebol neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytnutý z finančných prostriedkov z účelovej dotácie ministerstva.

    § 78b.

    (1) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je

    a) domov sociálnych služieb,

    b) špecializované zariadenie,

    c) zariadenie podporovaného bývania,

    d) rehabilitačné stredisko,

    e) zariadenie núdzového bývania,

    f) útulok,

    g) domov na polceste.

    (2) Vyšší územný celok poskytuje finančný príspevok podľa odseku 1, ak ho neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.

    (3) Finančný príspevok podľa odseku 1 sa poskytuje vo výške podľa prílohy č. 6a, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení sociálnych služieb.

    (4) Za príslušný vyšší územný celok, na účely poskytovania finančného príspevku podľa odseku 1 sa považuje vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby uvedenej v odseku 1, bez ohľadu na trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby.

    (5) Finančný príspevok podľa odseku 1 je financovaný z účelovej dotácie ministerstva, ak odsek 8 neustanovuje inak.

    (6) Vyšší územný celok podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na účely odsekov 1 až 4.

    (4)

  • Správ. odsek 7 - pozn. jaz. red.

  • Vyšší územný celok je povinný poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok podľa odseku 1 najneskôr do tridsiatich kalendárnych dní odo dňa prijatia finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

    (8) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti môže z príjmov rozpočtu vyššieho územného celku poskytovať finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby za podmienok uvedených v odseku 1 až 4 aj neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ak tento finančný príspevok nebol neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytnutý z finančných prostriedkov z účelovej dotácie ministerstva.

    § 78c. Tento § 78c hovorí, že v odseku

    (1) Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 7 a finančné prostriedky na úhradu uvedených, úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a § 78b sa poskytujú na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 8.

    (2) Prílohou k žiadostiam podľa odseku 1 je doklad preukazujúci zápis do registra.

    (3) Písomné žiadosti podľa odseku 1 na príslušný rozpočtový rok obec alebo vyšší územný celok doručuje ministerstvu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.

    (4) Zmluva o poskytovaní finančného príspevku na financovanie sociálnych služieb v zariadení podľa § 71 ods. 6, zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov obcí na úhrady výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb podľa § 78a a zmluva o poskytovaní finančných príspevkov vyššiemu územnému celku na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78b, ktorú uzatvára ministerstvo s obcou, s vyšším územným celkom, obsahuje najmä

    a) označenie zmluvných strán,

    b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b,

    c) spôsob poskytovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b, podmienky ich čerpania a ich sumu,

    d) práva a povinnosti zmluvných strán,

    e) podmienky zúčtovania finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b a podmienky vrátenia tohto príspevku alebo týchto finančných prostriedkov,

    f) spôsob kontroly hospodárenia použitia finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo 78b na účel, na ktorý sa poskytujú,

    g) vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára zmluva,

    h) lehotu, v ktorej možno použiť finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo 78b a lehotu na ich zúčtovanie.".

    Teraz k tomu čl. I, ešte raz sa ospravedlňujem, že som to trošku pomýlil, ale aby to bolo korektné, budem pokračovať.

    Bod 19. znie: "§ 79 sa dopĺňa odsekom 6 a odsekom 7, ktoré znejú:

    (6) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom v rámci finančnej podpory obce

    a) poskytuje

    1. finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6,

    2. finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a,

    b) uzatvára zmluvu s obcou o poskytovaní

    1. finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6,

    2. finančných prostriedkov na účely § 78a,

    c) kontroluje hospodárenie s finančným prostriedkom

  • Správne: príspevkom - pozn. jaz. red.

  • na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a účelnosť jeho použitia,

    d) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone pôsobnosti ustanovenej v písmene c) a kontroluje ich plnenie.

    (7) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom v rámci finančnej podpory vyššieho územného celku

    a) poskytuje finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb podľa § 78b,

    b) uzatvára zmluvu s vyšším územným celkom o poskytovaní finančných prostriedkov na účely § 78b."

    3. V čl. I bod 36 sa v navrhovanom § 110c ods. 3 slová "§ 78b ods. 1" nahrádzajú slovami "§ 78c ods. 1".

    4. V čl. I bod 38 sa za prílohu č. 6 vkladá nová príloha č. 6a, ktorá vrátane nadpisu znie: "Táto príloha hovorí o výške príspevku na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb podľa druhu sociálnych služieb na mesiac, na rozpočtový rok s tým, že je tu vymenovaný druh sociálnej služby, výška finančného príspevku na jedno miesto v zariadení sociálnej služby na mesiac a výška finančného príspevku na jedno miesto v zariadení sociálnej služby na rozpočtový rok."

    5. V čl. I bod 38 sa príloha č. 8 mení tak, že vrátane nadpisu znie:

    "Žiadosť o finančné prostriedky na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb." Je to príloha č. 8 k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona, ktorý bude teraz schválený.

    Tu sú všetky identifikačné údaje žiadateľa. Bankové, je to, v podstate rovnaké náležitosti ako v prípade obcí a miest.

    Ďalej je tam čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu. A je to rovnako, také isté, ako je to u obcí a miest.

    Dovoľte mi, aby som krátko zdôvodnil tento, vecne tento pozmeňujúci návrh. Čiže k bodu 1 doplnením vyššie uvedeného ustanovenia umožní vyššiemu územnému celku zabezpečiť právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby bez akýchkoľvek obmedzení a následkov.

    Vyšší územný celok nemôže pri navrhovaní rozpočtu na príslušný kalendárny rok relevantne predvídať všetky potencionálne potreby zabezpečenia sociálnych služieb, o ktorých zabezpečenie si v priebehu príslušného kalendárneho roka požiadajú fyzické osoby, napríklad u novovzniknutého poskytovateľa sociálnej služby alebo u poskytovateľa v inom kraji a podobne.

    V súvislosti s povinnosťami, ktoré ukladá novela zákona o sociálnych službách vyšším územným celkom, je za všetky vyššie územné celky pre neverejných poskytovateľov vyčíslená potrebná finančná čiastka 15 174 266 eur.

    Poskytnutím účelovej dotácie z ministerstva len obci, ako je to v pôvodnom návrhu novely zákona, ktorý teraz prerokovávame, je porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri určovaní povinností financovať sociálne služby.

    To jest, obce dostanú finančné prostriedky zo štátu, a samosprávny kraj má financovať všetkých poskytovateľov sociálnych služieb len z vlastného rozpočtu. Rozpočet samosprávneho kraja nie je bezodný a nemôžu byť z neho financované len sociálne služby, respektíve ich financovanie by mohlo byť na úkor iných povinností samosprávneho kraja, ako som už bol spomenul v tom prvom, v tej prvej časti môjho vystúpenia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Nič iné ako som na záver povedal, len chceme aby sme boli postavení do rovnakého postavenia, ako sú obce a mestá. Nebol robený medzi nami rozdiel, pretože za takýchto podmienok v prípade, že bude tento zákon schválený bez možnosti dotovania zo štátneho rozpočtu na sociálne služby, aj samosprávnym krajom, nebudú môcť samosprávne kraje plniť svoju kompetenciu.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Páni poslanci Zelník, Ondruš a pani Vaľová sa prihlásili s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Blanára.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.

    Vážený pán kolega poslanec, pán Blanár, chcem vyjadriť súhlas so všetkým, čo si povedal. A chcem sa venovať otázke platov, ktorú si otvoril pri tomto zákone. Áno, treba povedať, že minister zdravotníctva zavádza, ak hovorí, že na mzdy sú vyčlenené peniaze. Totižto ani minister, ani vláda nedisponuje žiadnymi peniazmi, ktoré by mohli ísť na zvýšenie platov.

    Zdravotnícke zariadenia dostávajú finančné prostriedky od zdravotných poisťovní na základe zmluvných vzťahov. Najskôr by do zdravotných poisťovní museli prísť väčšie zdroje, a tie sa dajú dosiahnuť len tak, že sa zvýši odvod štátu za svojich poistencov aspoň na hodnotu piatich percent.

    Na túto úpravu má práve dosah súčasná vláda a vládna koalícia. Je nezodpovedné, ak minister zdravotníctva bez adekvátneho navýšenia zdrojov do zdravotných poisťovní dá príkaz riaditeľom, aby lekárom zvýšili platy. Bude to mať za následok rýchlejšie a razantnejšie vytváranie dlhu, čo by po voľbách mohlo vyústiť do všeobecného kolapsu zdravotníctva.

    Zdravotnícke zariadenie, ktoré dostane peniaze na základe vystavenej faktúry, dostáva peniaze v jednom balíku. V tom sú peniaze na platy, na prevádzku, nákup liekov, špeciálneho zdravotného materiálu.

    Je to predsa jednoduchá matematika. Ak z toho istého balíka použijem väčšiu časť na mzdy, zostane mi menej peňazí na ostatné. Je to ohrozenie pacienta, zníženie poskytovania zdravotnej starostlivosti a v konečnom dôsledku to môže vyústiť do celkového kolapsu zdravotníctva ako takého.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Juraj, ďakujem za to vystúpenie. Ja som si vlastne až teraz uvedomil, aj keď som ho len tak jednou-dvomi vetami spomenul, že vlastne je tu veľká, na jednej strane je tu záujem vnášať akúsi spravodlivosť do celého systému tým, že by malo byť prísnejšie alebo presnejšie posudzovanie schopnosti klientov, respektíve ich najbližších príbuzných, prispievať na úhradu nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby, ale na druhej strane vlastne naozaj tu vnášame jednu obrovskú nespravodlivosť tým, že osobitne riešime zariadenia, ktoré spadajú pod obce a mestá. Neriešime zariadenia, ktoré spadajú pod VÚC-ky. A to sa priznám, že to som vlastne tak silno nevnímal, kým som si nevypočul to tvoje vystúpenie.

    Takže ja, samozrejme, plne podporujem ten pozmeňujúci návrh. A v podstate som sa s faktickou prihlásil najmä preto, aby som zopakoval svoju výzvu zo záveru svojho diskusného príspevku, keď som vyzval vládnych poslancov, aby skutočne sa pokúsili s maximálne otvorenými hlavami si teraz vypočuť tie dva pozmeňujúce návrhy pani kolegyne Tomanovej a tvoj, pretože oba odstraňujú výrazné riziká. A vlastne v tom druhom prípade nespravodlivosti tej novely.

    A ja som aj rád, že si aj spomenul taký ten okrúhly stôl z toho leta minulého, pardon, tohto roku, lebo to sa zase musím vrátiť jednoducho k tomu, že práve tam zazneli tie jasné slová o načasovaní prípravy tejto novely zo strany pani štátnej tajomníčky. A aj ona vtedy jasne povedala, že s tou novelou sa nepočíta s jej účinnosťou skôr ako od prvého júla budúceho roka. To znamená, že, že ten časový stres v skutočnosti nie je reálnym argumentom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja opätovne poviem, že môžu všetci vidieť rozdiel vo vystúpení, ak skutočne vystúpi fundovaný človek ako napríklad Juraj Blanár, ktorý je predseda vyššieho územného celku a ktorý vie porovnať veci a vie, o čom hovorí, pretože pragmaticky rozhoduje o peniazoch, ktoré sú na kraj, a veľmi správne poznamenal, že regionálne rozdiely nemôže niekto diktovať zhora, ako, ako sa budeme regionálne správať, ale regionálne rozdiely môže jedine riešiť samospráva, a to práve aj pri vyplácaní finančných prostriedkov, čo sa týka sociálnych služieb.

    Samozrejme, že neexistovali a žiadna štúdia, žiadna analýza, čo je ďalší obrovský nedostatok tejto novely, a ani sme nedostali k dispozícii žiadne materiály, ktoré mesto, ktorý vyšší územný celok koľkými percentami sa podieľa na poskytovaní sociálnych služieb, ale, samozrejme, zase je to zákon ušitý ad hoc, ktorý môže spôsobiť obrovské problémy samosprávam. A správne, ako povedal pán poslanec Blanár, ale všetky tieto problémy budú riešiť opäť samosprávy, nie vláda.

    A ďalšia vec, veď už dnes každá samospráva môže zaplatiť svojim klientom aj sto percent. A ja si myslím, že by to urobil aj pán predseda Blanár, urobila by som to aj ja ako primátorka, ale veď dnes nám štát dlhuje na daniach, konkrétne v meste Humenné je to tristotisíc eur, vážení.

    Tak to nie je vecou zákona, nie je to vecou percent, ale je to vecou, skutočne, finančných prostriedkov, ktoré keby každá obec alebo mesto malo, tak nemá vôbec problémy dnes zaplatiť svojim klientom a zaplatí aj iné služby, ale dnes nemáme ani na základné veci, pretože dodnes nemáme vyrovnané dane, ktoré tu pán minister sľúbil, že vyrovná do konca roka.

    Takže je to ozaj otázka peňazí. A ak vyriešime otázku peňazí, tak potom nebudeme musieť riešiť takéto rýchle nezmyselné ušité novely ako riešime dnes.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Zelník, ďakujem za to, že ste si v tom vystúpení vybrali práve to, čo naozaj trápi nás a odoberá nám to finančné prostriedky, pretože vláda o niečom rozhodne, ale negarantuje finančné prostriedky.

    Pritom charta regionálnych samospráv, Európska charta regionálnych samospráv hovorí o tom, že ak má byť prenesená nejaká kompetencia alebo rozšírená, tak musí byť automaticky aj krytá finančnými prostriedkami. A tento princíp je tu jednoducho narušený.

    A preto mi dovoľte ešte aj v súvislosti s tým diskriminačným prístupom, ktorý aj pán kolega Ondruš spomenul vo faktickej poznámke, aby som prečítal také dosť zaujímavé tvrdenie, ktoré vychádza z toho, čo pán minister povedal. Je to v nadväznosti na prejav pána ministra Mihála a jeho odôvodnenie potreby zabezpečenia financovania sto desiatich obecných zariadení, že môže dôjsť k ohrozeniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd.

    Je potrebné zabezpečiť aj zachovanie ľudskej dôstojnosti a neohrozenia práva aj tých občanov, ktorí poskytujú sociálne služby, ktorým poskytujú sociálne služby vyššie územné celky, pretože z rozpočtu vyšších územných celkov to nie je možné. Nie je to možné.

    Teda prijatím novely všetci, všetci verejne a vedome pripustíme stav, že občania vo vyšších územných celkoch, ktoré sú tam, kde sú tie zariadenia, budú mať poslancami Národnej rady ohrozené práva. Toto je záver, ktorý vyplýva z toho, že dnes riešime obce, ale najväčších poskytovateľov sociálnych služieb, ktorými sú práve samosprávne kraje, neriešime. Čo je nielen diskriminačné, ale nie je to ani dobré, lebo to ohrozuje práve toho, o koho nám ide.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády a pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

    Ďakujem pekne.

    Čiže záverečné slovo pána ministra.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte pár poznámok na záver rozpravy k zákonu o sociálnych službách. V rozprave zaznelo niekoľko pozmeňovacích návrhov. Najskôr sa teda vyjadrím k nim.

    Pozmeňovací návrh pani poslankyne Blahovej, ktorý temer kopíruje to, čo bolo odsúhlasené sociálnym výborom. Ale teda technicky tento návrh zlepšuje. Nebudem to komentovať. Takže tento návrh by snáď mal získať podporu.

    Podstatou je teda to, aby, aby to pravidlo spoluúčasti klienta päťdesiat percent sa netýkalo, pokiaľ ide o deti, respektíve rodičov, ktorí musia potom platiť za tieto deti.

    Veľmi sa teším na to, že ho určite podporí aj pani Tomanová, pretože je to presne to, čo zdôrazňovala, či už teraz, dnes v rozprave alebo na výbore.

    Ďalej poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej, ktorým sa v § 73 a jednotlivých odsekoch zvyšuje ochrana príjmu. No tak, ak sa ochrana príjmu v niektorých prípadoch zvýši až na 380 eur, tak to jednoducho znamená, že títo klienti za príslušné služby nebudú platiť nič, ak majú dôchodok nižší ako 380 eur.

    Takže, pán poslanec a zároveň pán predseda vyššieho územného celku Blanár, viete o tom, čo by to znamenalo, keby sme prijali poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej? Odpoviem obrazne za vás, no znamenalo by to to, že príjmy od klientov by sa samozrejme znížili, čo by sa teda dotklo či vyšších územných celkov, či obcí. A neviem, či takéto riešenie je jednoducho korektné.

    Ochrana príjmu bola nastavená v roku 2008 za vašej vlády. Bol to vlastne váš návrh ako ministerky. Takže takéto dramatické zmeny, ktoré ste takto predložili, by znamenali vážne, neviem si predstaviť aké, lebo to by bolo treba, samozrejme, spočítať, čo sa takto v rýchlosti nedá, ale je jasné odhadom hneď na prvý pohľad, že by to znamenalo veľmi významný prepad príjmov za úhrady od klientov, takže to si skrátka trošku protirečíme, keď sa bavíme k tejto téme.

    No a potom poslanecký pozmeňovací návrh pána poslanca Blanára, ktorého podstatou je teda to, aby sa do tohto, do tejto zmeny financovania zahrnuli aj vyššie územné celky. Neviem, či si správne pamätám, 15 miliónov eur ste vyčíslili vy sám tieto dopady. Čiže minimálne 15, 15 miliónov eur by štátny rozpočet stálo zafinancovanie tohto vášho návrhu, na čo ja jednoducho v tomto momente nemám kompetenciu, aby som povedal súhlasné áno.

    Chcem pripomenúť, že tie zmeny, ktoré sú vo vládnom návrhu, ktoré sa týkajú samospráv a neverejných poskytovateľov, sú vyčíslené s dopadmi približne 40 miliónov eur, pričom financovanie je dané tým, že tu ide vlastne o peniaze, ktoré boli doteraz v rozpočte vyčlenené na tie nesystémové dotácie, vyplývajúce z monitoringu. Čiže tam nejde o nový balík peňazí, tam ide o, presne o tie peniaze, ktoré sme doteraz zariadeniam dávali, ale nesystémovým, no môžeme sa sporiť, do akej miery systémovým, nesystémovým spôsobom, to je vedľajšie. Ale dávali sme im to na základe monitoringu. To znamená, určitým ad hoc spôsobom, ktorý spôsoboval, ktorý znamenal neustále škriepky, oneskorenia, zadržiavanie peňazí. No, zažil som to zatiaľ raz behom toho jedného roka a naozaj mi to stačilo. Takže ak tento návrh by neurobil nič iné, len to, že namiesto monitoringu dáme presne tým istým subjektom spravodlivejším spôsobom, transparentnejším spôsobom peniaze, tak minimálne je to určitý pokrok, ktorý nemá dopady na štátny rozpočet.

    No a teraz vo všeobecnosti k procesu prijímania tohto zákona. Všetci, ktorí v tejto sfére pracujete, viete, že sme, tak ako to tu zaznelo mnohokrát, pracovali na rezorte na príprave veľkej novely zákona o sociálnych službách, kde hlavným cieľom bolo zlepšiť finančnú kondíciu, skrátka, zmeniť spôsob financovania. Diskusia bola komplikovaná, a v podstate sa neukončila kvôli tomu, že prišli predčasné voľby. Takže nebolo možné tento návrh, respektíve tento zákon, pripraviť tak, ako bola naša predstava. Tá diskusia bola naozaj veľmi komplikovaná. Áno, objavil sa tam aj ten moment, kedy sa istý čas zvažoval prenos kompetencií na štát, ale od tejto myšlienky sme upustili v tej diskusii, pretože, jednoducho, o tom je diskusia. Padajú rôzne návrhy v dobrej vôli, v dobrej viere. Od tejto myšlienky sme vtedy upustili, pretože sa ukázala v ďalšej diskusii, že naozaj by to nebolo dobré. Kompetencie samospráv sú jasné, sú v poriadku a znovu sme sa vrátili k tomu, v tej diskusii, aby sa financovanie stalo trojzložkovým a tak ďalej, a tak ďalej. Viacerí z vás ste sa toho priamo alebo nepriamo zúčastnili, sledovali ste, takže nebudem to opakovať. No, keďže sme v časovom tlaku, v časovom tlaku a táto veľká novela, ktorej účinnosť sa predpokladala k 1. 7. 2012 sa jednoducho v tejto snemovni už prijať nedá, a pretože je otázne, čo bude v tom prechodnom období, kedy sa bude formovať nová vláda, nech už bude akákoľvek, chceli sme týmto spôsobom pomôcť obciam, hlavne obciam, skutočne hlavne obciam, vybŕdnuť z tej šlamastiky, v ktorej, v ktorej sú, touto novelou tak, ako tu je predstavená. Pokiaľ ide o rýchlosť prijímania, tak ja viem, že teraz sme, každému je jasné, sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale tie zámery aj paragrafové znenie bežali cez pripomienkové konanie. A to nie je len otázka dvoch-troch dní tu v parlamente. Všetci tí, ktorí sa o túto tému zaujímajú a, pán predseda, ste o tom sám hovorili, keď ste hovorili, že koncom septembra ste boli na jednom z rokovaní, tak jednoducho viete, že všetky tieto myšlienky, všetky tieto idey boli pripravované dlhší čas, ako je len nejakých, ako sú nejaké dva-tri dni tu v tejto snemovni. Takže nepovažujem za korektné argumentovanie, že nemali sme čas a podobne. Veď, pán poslanec Ondruš, niekoľkokrát ste vy sám spomínali tú konferenciu, na ktorej sme spoločne boli na Drotárskej ceste, a tá bola pred šiestimi týždňami a tam vlastne celý tento zákon bol k dispozícii a diskutovalo sa o ňom dosť intenzívne. Aj vy ste predsa prednášali príspevok a už tam ste hovorili o tých päťdesiatich percentách. Veď sa na to dobre pamätáme, takže. Samozrejme, ale pokiaľ ide o princíp päťdesiatich percent...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pán podpredseda vlády, poprosím, nediskutujte teraz s poslancami. Je treba využiť právo záverečného slova a nediskutovať.

  • Ďakujem za upozornenie. Takže to sú veci, ktoré rozhodne tu neprišli pred dvoma dňami do parlamentu z jasného neba. No a pokiaľ ide teda o ten kľúčový spor, či päťdesiat percent áno alebo, alebo nie. No, tak dovolím si povedať príklad, ktorým ako tu už dva dni operujem. Dnes je v priemere nastavené spolufinancovanie zo strany klienta, v priemere podľa našich skúseností na úrovni približne tridsať percent. To znamená, že ak náklady v nejakom zariadení pre seniorov, povedzme, typicky sú okolo, povedzme, okolo sedemsto eur, tak od klienta tá samospráva dnes žiada zaplatiť dvesto eur. Máme desaťtisíce, státisíce dôchodcov. Hovorím snáď niečo zlé, pani ? To bola rečnícka otázka, pán podpredseda vás nepripustí do diskusie. Takže, takže ak máme dôchodcu, ktorý má dnes dôchodok presne týchto dvesto eur, tak on nám v tomto zariadení platí stošesťdesiat, ochrana príjmu dvadsať percent životného minima znamená, že mu štyridsať eur zo zákona musíme nechať. Čiže ešte raz, neplatí dvesto eur, ktoré od neho požaduje samospráva, ale platí stošesťdesiat, štyridsať mu ostáva. Tým, že zo zákona bude musieť táto obec zvýšiť spoluúčasť na päťdesiat percent, bude to znamenať, že klient bude mať povinnosť platiť odo dňa D tristopäťdesiat eur. Čo sa stane v prípade tohto konkrétneho dôchodcu s dvestoeurovým dôchodkom? No, nestane sa vôbec nič. Pretože tak ako doteraz bude platiť tých istých stošesťdesiat eur, pretože má dôchodok dvesto eur, ten mu nikto nezvýšil, štyridsať eur mu musíme nechať, čiže on nebude žiadnym spôsobom dotknutý touto zmenou. Tým chcem zdôrazniť, tým chcem zdôrazniť, že táto zmena sa z hľadiska potenciálneho poškodenia tých najchudobnejších dôchodcov nijako nedotkne. Pretože to, čo platili doteraz, budú platiť aj naďalej. Pokiaľ ide o dôchodcu, ktorý má dôchodok päťsto eur a dnes platil tých dvesto a tristo sme mu nechali, tak ten bude musieť platiť tristopäťdesiat. Ale veď celý čas ja ako minister počúvam to, ako je to možné, že takíto dôchodcovia vlastne platia tak málo, pričom majú takýto dôchodok, ale to zariadenie má náklady sedemsto eur na jedno miesto? To, to nie je zadarmo. Ale my dotujeme, tedy my, obce alebo vyšší územný celok dotuje toto zariadenie päťsto eurami, ako naozaj, z pohľadu takýchto v úvodzovkách "bohatších dôchodcov", naozaj veľmi neštandardne. Prosím vás, ako solidarita a sociálnosť, samozrejme, rešpektujem to, ale tam, kde to má svoj priestor. Ak má dôchodca vysoký dôchodok, alebo ak má príjmy, povedzme z nejakého prenájmu alebo z nejakých aktivít, tak prečo by mal platiť len dvesto eur? Veď to nedáva žiadny zmysel. A potom samospráva krváca. A potom samospráva nemá peniaze na to, aby prefinancovala tie zariadenia, aby, aby naozaj sa tie prostriedky hradili za tých klientov, ktorí majú tie dôchodky alebo príjmy nízke. Veď chceme, aby ten princíp bol naozaj sociálny...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Páni poslanci, poprosím vás. Keď ste vy rozprávali, tak vám nikto neskákal do reči. Pán minister má právo záverečného slova. Keď ste rozprávali, ste si mohli povedať, čo ste chceli. Tak sa chovajte ako poslanci.

    Ďakujem pekne.

  • Ak, ak má, ak má ten klient, ak má ten dôchodca deti, ktoré majú majetok, tak aj dnes musia tie deti za toho dôchodcu, ak má nízky dôchodok, doplatiť do príslušnej sumy. A je to tak správne. Je to tak správne...

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pani , čo potrebujete ešte, aby vám bolo povedané, že keď je právo záverečného slova pána ministra, tak rešpektujte to, že má právo povedať, aký je jeho názor. Ja som si tu tiež musel od vás kadečo vypočuť. A sedím tu, pretože som si vylosoval toto nezmyselné poradie. Tak vás poprosím, rešpektujte, že hovorí teraz pán minister v záverečnej reči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Sú to skrátka princípy, pokiaľ ide o spoluúčasť rodinných príslušníkov, pokiaľ ide o nastavenie ochrany príjmu, ktoré boli zavedené v roku 2008, a nijakým spôsobom ich nemeníme, ani meniť nechceme, pretože tak to považujeme za, v danej chvíli za správne. Ak budeme hovoriť o veľkej novele, o systémovej novele, o systémových zmenách, nech sa páči, tam tú diskusiu je možné otvoriť. Ale tu, v tomto momente to nemá zmysel, pretože by to mohlo znamenať ďalšie výpadky, pokiaľ ide o príjmy samospráv. A predsa táto novela má riešiť nedostatočné financovanie, problémy, ktoré samosprávy majú. Preto verím, že zmeny, ktoré sú navrhnuté v tejto novele vrátane poslaneckého návrhu, ktorý predniesla pani Blahová, táto snemovňa podporí a zákon schváli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, nech sa páči. Môžete mať tiež návrh alebo záverečné slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy, páni, vážený pán minister. Ja by som tiež chcela reagovať na niektoré argumenty z vystúpení predrečníkov. Pravdou je, že dlhodobé ignorovanie riešenia tejto oblasti sociálnej politiky, a tým teraz myslím všetky vlády od roku 1991, vygenerovalo deficit finančných prostriedkov do obludných rozmerov. Kým zákon 195 o sociálnej pomoci, dnes už neplatný, nemal obligatórne garancie financovania, mal, už tu to bolo spomínané, prílohu č. 14, ktorá určovala finančné minimá pre vtedy existujúce druhy služieb. Žiaľ, zákon 448, ktorý sme, ktorý ste prijali, nielenže negarantoval, ale ex lege vylučoval niektorých občanov z možnosti byť vôbec prijímateľom sociálnej služby. Pán Blanár, vy vo svojom vystúpení často opakujete, aj teraz ste zopakovali...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

  • ... že novela zákona o sociálnych službách predkladaná pred rokom nič neriešila. Konfrontovali ste vyjadrenia ekonomických dopadov vtedy predkladanej novely a opakovanej predkladanej novely. Radi spochybňujete nález Ústavného súdu, ale napadnuté ustanovenia zákona o sociálnych službách sme boli povinní zosúladiť s právom. Ústavný súd sa k problematike financovania vyjadril veľmi jednoznačne a súvisí to s financovaním obcí aj VÚC-iek. A citujem: "Zákonom ustanovené zvýhodnenie verejných poskytovateľov pred neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb by sa malo v praxi pozitívne prejaviť na fiskálnych záujmoch obcí a VÚC." To však nemôže ospravedlniť zjavne znevýhodnené postavenie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Účelom zákona nemôže byť uspokojenie fiskálnych záujmov obcí a VÚC, ale zabezpečenie dostupnosti a čo najvyššej kvality sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na ich poskytovanie. Prijali ste zákon, ktorý mal zabezpečiť financovanie vybraným skupinám klientov a vybraným skupinám poskytovateľov. Včera ste konštatovali, že pri príprave súčasnej novely zákona boli, citujem, "odčlenené skupiny, ktoré by mohli komunikovať", a ďalej citujem, "prístup šitý na mieru". To sú vaše tvrdenia. Každá skupina, ba dokonca každý občan ako verejnosť má prístup k pripomienkovému konaniu. O histórii komunikácie s rôznymi skupinami, ako ich nazývate, sa zmienil už pán minister aj vo výbore a nakoniec aj teraz v záverečnej reči. Ja myslím, že všetci sme dostali list od Únie miest Slovenska, kde sa konštatuje, že v celom procese formovania tohto návrhu sa výrazne angažovali predstavitelia a experti Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest a Slovenska i samosprávnych krajov. Pri náročných rokovaniach sme preukázali schopnosť prijať kompromis nielen vo vzťahu miestnej a regionálnej územnej samosprávy, ale aj vo vzťahu k požiadavkám Asociácie poskytovateľov služieb Slovenskej republiky či k odporúčaniam nadácie SOCIA. Pri rokovaniach sa však uplatňoval celý rad podnetov ďalších partnerov, pôsobiacich v tejto sfére. A opäť pripomeniem v tejto súvislosti konštatovanie Ústavného súdu. Vo svojom odôvodnení k nálezu napadnutého ustanovenia z 18. mája 2010, citujem: "Pravidlá ustanovené zákonom nepochybne umožňujú, aby neverejní poskytovatelia sociálnych služieb reálne poskytovali sociálne služby len zvyškovej klientele. Tento mechanizmus, ktorý môže na poskytovateľov pôsobiť až likvidačne, nie je založený na legitímnom, a teda ústavne akceptovateľnom cieli. Prijatá novela pred rokom mohla, mohla motivovať fiskálne správanie obcí a VÚC, teda samosprávnych krajov ku krokom, aby zosúladili s nálezom Ústavného súdu aj svoj prístup k distribúcii sociálnej pomoci v sociálnych službách. A tým tu myslím aj úpravu svojich VZN, upravujúcich platby od klientov. A tu by som pri tejto príležitosti chcela upozorniť na štatistický vývoj takéhoto správania, ako sa uvádza aj v analýze ministerstva práce z marca 2010.

    V rámci finančného zabezpečenia po procese fiškálnej decentralizácie obce a VÚC-ky dostávajú na zabezpečenie sociálnych služieb percentuálnu časť podielových daní, obce do výšky 5 percent a VÚC do výšky 32 percent podľa počtu obyvateľov nad 62 rokov. Tak si ne..., nemyslím si, že je tu vhodné hovoriť o nejakom neporovnateľnom prístupe k VÚC-kam a obciam, lebo je tam neporovnateľný prístup aj v toku finančných prostriedkov z priamych daní. Kľúč pri financovaní sociálnych služieb zvolený pri fiškálnej decentralizácii, samozrejme, s tým všetci súhlasíme, že nezohľadňuje v súčasnosti vývoj rôznych problematických parametrov na pokrytie všetkých reálnych výdavkov, súvisiacich s poskytovaním sociálnych služieb. A preto dôsledkom toho je aj niekoľko nesystémových riešení a nesystémových krokov.

    Rastúci, je stále rastúci dopyt po službách poskytovaných v zariadeniach a sledujeme nárast skoro 20-percentný oproti roku 2002 a nárast s tým súvisiacich výdavkov na poskytovanie sociálnych služieb až 80-percentný, a to súvisí aj s trendmi demografickými a so starnutím obyvateľstva. Od roku 2002 začíname vnímať alebo sledovať aj vyššiu participáciu financovania klientom na celkových príjmoch zariadení, a to v rozpätí od roku 2002 devätnásť percent až po rok 2009 a súčasnosť okolo 25 percent. Ale čo je veľmi dôležité, a to chcem zdôrazniť aj pre pána Blanára, trend participácie financovania zariadení sociálnych služieb samosprávnymi krajmi a obcami je rastúci, ale predsa rozdielny, pretože v období roku 2008 predstavovala táto participácia obcí a samosprávnych krajov na podieloch až 81 percent, čo je, čo je dosť, dosť vysoké číslo.

    Chcela by som sa vyjadriť ešte k tomu, že mýty o tom, že klienti sa pre navrhovanú spoluúčasť nedostanú k službám, sú podľa mňa zavádzajúce, nehorázne a klame každý, kto to takto zámerne nepovie celú pravdu o spoluúčasti, a to, že ochrana pred neprimeranou úhradou zostáva za stanovených podmienok zákonom, povedané veľmi jednoducho, tí, ktorí preukázateľne nemajú finančné prostriedky, budú prijímateľmi sociálnych služieb kontinuálne podľa súčasných podmienok a rovnako noví klienti nebudú platiť za služby poplatky, ktoré budú prevyšovať ich reálne možnosti. Ochranný príspevok je zákonom stanovený zostatok pre tých, ktorí platia za sociálne služby.

    Ja som si vyžiadala namodelovanie situácie z jedného zariadenia na nové pomery prijatia účinnosti tohto zákona, a keď som si vybrala 13 klientov zo zariadenia pre seniorov, ktorí majú jednotnú výšku ekonomicky oprávnených nákladov 578 eur a rôznu výšku dôchodku od 286-eurového dôchodku cez 400-eurový až po 696-eurový dôchodok, tak som zistila pri porovnaní, ako platia úhrady títo klienti teraz a ako budú platiť po účinnosti tohto návrhu z, zostatkom pre tých, pre ktorých platí tá ochranná výška, tak z tých 13 klientov sa nebude meniť výška úhrady u 10 klientov, pretože tak im to, tak im to vyšlo. Čiže strašenie, strašenie z vašej strany úplne podľa mňa neprimerané.

    Tento návrh cez to všetko ja osobne nepovažujem za systémové riešenie, na tom sa vieme dohodnúť, ale bez jeho prijatia je naozaj priamo ohrozená existencia, a nielen neverejných, ale aj verejných poskytovateľov. Preto sa prihováram za jeho podporu celej snemovne aj preto, lebo pomôže riešiť problémy s financovaním starostom a primátorom, ktorí reprezentujú rôzne politické tričká, a pomôže, paradoxne oproti vášmu tvrdeniu tvrdím, že pomôže klientom dostať sa k sociálnym službám a tým, ktorí sú klienti nízkopríjmoví, tým sa situácia nezmení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister. A teraz budeme pokračovať v rokovaní v skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, tlač 583.

    Dávam slovo predsedovi Národnej rady Pavlovi Hrušovskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 583.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný preto, lebo dôvody, ktoré som uviedol pri predkladaní návrhu zákona v prvom čítaní, už neviem doplniť o nové skutočnosti, ktoré by som považoval za dôležitejšie ako tie, ktoré som pomenoval vtedy, keď som návrh zákona predkladal. Stále považujem tento návrh za našu zodpovednosť a povinnosť voči občanom Slovenskej republiky, zodpovednosť voči verejným financiám a zodpovednosť voči občanom správať sa naozaj veľkoryso a zdieľať isté možné následky, ktoré zasiahnu celú spoločnosť, a byť dostatočne solidárny a chápať problémy všetkých občanov, ktoré sa môžu ešte viacej znásobiť s prehlbovaním finančnej krízy. Úspora, ktorú predpokladám, že navrhovaná zmena môže priniesť, som vyčíslil zhruba na 1 mil. eur. Ja viem, že to z hľadiska verejných financií nemusí znamenať až takú závratnú sumu, ktorou by sme dokázali ovplyvniť tú makroekonomiku štátu, ale predsa len to považujem za náš príspevok k istému prejaveniu solidarity so slovenskou verejnosťou.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj po konzultácii s ostatnými poslaneckými klubmi naprieč všetkým parlamentným politickým stranám predložil ešte jeden návrh uznesenia, ktorý sa bezprostredne dotýka návrhu zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov, ktorý ale bezprostredne nesúvisí s tým, čo návrh obsahuje, ale súvisí s nami, s poslancami, a rieši problematiku požitkov, ktoré v zmysle zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov prináležia poslancom Národnej rady Slovenskej republiky po zvolení za poslancov, myslím tým osobné počítače a tlačiarne. Doterajším platným uznesením z 8. júla 1998 každému poslancovi, ktorý bol zvolený do Národnej rady, patrí osobný počítač a tlačiareň na celé funkčné obdobie so zákonnou úpravou, že ho nemusia vracať Národnej rade Slovenskej republiky. Ja by som chcel toto uznesenie z roku 1998, ktoré je registrované v Národnej rade ako uznesenie č. 1179, doplniť o nový odsek. V šiestom volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré začne 11. marca 2012, patrí nový osobný počítač a tlačiareň len tým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nevykonávali mandát poslanca v piatom volebnom období. Poslanci Národnej rady, ktorí si prevzali technické prostriedky v piatom volebnom období, budú osobné počítače a tlačiarne používať naďalej aj v šiestom volebnom období a k tomu aj príslušné softvérové vybavenie a záručný servis, ktorý poskytne Kancelária Národnej rady. Premením to trošku do takej jednoduchšej a zrozumiteľnejšej reči. Tí, ktorí budeme zvolení alebo budete zvolení, budete ďalej aj v šiestom funkčnom období používať tie isté technické prostriedky, ktoré ste používali aj v piatom volebnom období, a poslanci, ktorí budú zvolení ako noví, tým Národná rada v zmysle zákona, ktorý som spomenul, zakúpi nové technické prostriedky. Toľko na vysvetlenie a objasnenie tohoto návrhu uznesenia, o ktorom, poprosím, pán predseda

  • Správ. podpredseda - jaz. red.

  • , aby sme pri hlasovaní o návrhu zákona rovnako hlasovali.

    Pokiaľ sa mám vyjadriť k spoločnej správe, ktorú predkladá výbor k návrhu zákona, súhlasím so všetkými návrhmi, ktoré sú obsiahnuté pod bodom 4, poradovým číslom 1, 2 a odporúčam tieto návrhy schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi teda prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 583.

    Výbor Národnej rady ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 708 z 29. novembra pridelila návrh skupiny poslancov prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov žiadne stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 306 zo dňa 30. novembra, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 350 zo dňa 29. novembra odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 110 zo dňa 30. novembra. V časti IV. vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto. O bode spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 308 z 30. novembra. Výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločného spravodajcu a súčasne ju poveril predniesť spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem veľmi pekne. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila krátky pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný v písomnej podobe a účelom ktorého je, aby náhradníkom, ak ich poslanecký mandát trval kratšie ako tri mesiace, nebol po zániku mandátu poskytnutý plat. Krátko vysvetlím, čo sa stalo pri poslednej novele zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov. Na základe poslaneckého návrhu pána poslanca Beblavého bola stanovená hranica na poskytnutie platov aj po zániku mandátu poslanca, a to tým spôsobom, že poslanec, ktorý vykonával mandát viac ako, menej ako päť rokov, má nárok po zániku mandátu ešte na dva platy a ten poslanec, ktorý vykonával mandát viac ako päť rokov, má po zániku mandátu nárok na tri platy, pričom ale vypadla podmienka, ktorá v zákone bola, že takýto nárok má vtedy, ak bol poslancom Národnej rady a vykonával poslanecký mandát najmenej 5 mesiacov. Táto podmienka bola zaradená a prijatá do zákona v roku 2006, keď náhradníci, ktorí boli v parlamente len jeden deň, mali nárok po zániku mandátu, aby mali vyplatených päť platov. Toto považujem za, aj vo vzťahu k tým poslancom, ktorí sú a vykonávajú svoj mandát menej ako päť rokov v porovnaní s tým, že náhradník je v Národnej rade len jeden deň, považujem za nevyvážené a táto situácia sa nám môže znova opakovať, pretože tá podmienka zo súčasného zákona vypadla. Môže sa nám znova zopakovať po voľbách 10. marca 2012, a preto považujem za účelné, aby bola táto podmienka v zákone, čím vzniknú aj ďalšie úspory. Ja som to prerokovala s predkladateľmi návrhu zákona, ktorí s týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasili, a preto vás prosím o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič.

  • Pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 583.

    Čl. I znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona 277/1998 Z. z., zákona 57/1999 Z. z., zákona 447/2000 Z.z, zákona 175/2002 Z. z., zákona 668/2002 Z. z., zákona 461/2003 Z. z., zákona 391/2004 Z. z., zákona 81/2005 Z. z., zákona 94/2006 Z. z., zákona 598/2006 Z. z., zákona 460/2008 Z. z., zákona 563/2008 Z. z., zákona 504/2009 Z. z. a zákona č. 500/2010 Z. z. sa dopĺňa takto. Za § 29g sa vkladajú § 29h a § 29i, ktoré znejú:

    "§ 29h

    Ods. 1. Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu, podpredsedovi kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi patrí v roku 2012 plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011.

    Ods. 2. V roku 2012 patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, poznámka 12, okrem veľvyslanca, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy, poznámka 14, funkčný plat vo výške určenej v roku 2011.

    Ods. 3 V roku 2012 sú platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov súvisiacich s vykonávaním tejto funkcie rovnaké ako v roku 2011.

    § 29i

    Ods. 1. V prípade, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, poznámka 1a, je rovný alebo vyšší ako nula, patrí poslancovi, členovi vlády a prezidentovi plat poslanca vo výške určenej v roku, v ktorom sa naposledy podľa § 2 ods. 1 zvýšil oproti predchádzajúcemu obdobiu.

    Ods. 2. Na platové pomery štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, poznámka 12, okrem veľvyslanca a vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, poznámka 12, a asistenta poslanca (§ 4a ods. 4) sa ustanovenie ods. 1 vzťahuje rovnako."."

    Odôvodnenie: Vzhľadom k tomu, že navrhovaný zákon reaguje na aktuálnu ekonomickú situáciu Slovenskej republiky len v krátkodobom horizonte, tento návrh zákona nemožno bez ďalšieho považovať za riešenie pretrvávajúcej dlhodobej ekonomickej kritickej situácie. Až prijatím vyššie uvedeného navrhovaného znenia zmeny či doplnenia navrhovaného zákona dôjde k skutočnému naplneniu účelu, ktorý reflektuje nielen súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií Slovenskej republiky, ale aj záujmy a vôľu obyvateľov Slovenskej republiky. Na vysvetlenie: Tento pozmeňujúci návrh, cieľom, ak by ste za tento pozmeňujúci návrh hlasovali, by ste sami sebe zmrazili platy až dovtedy, dokedy by ste vy sami prestali Slovensko zadlžovať alebo my sami prestali Slovensko zadlžovať, aby som sa nevyčleňoval z tohto kolektívu. V návrhu, ktorý je predložený, novela, ktorá sa teraz prerokováva, tak hovorí o zmrazení platov na budúci rok. Obávam sa a som si istý vzhľadom na to, ako sme sa dopracovali k tomuto návrhu alebo k tejto novele, že je predložená iba formálne na to, aby sa na budúci rok teraz alebo teraz, aby sme ľuďom zalepili oči, a na budúci rok platy budú zmrazené a potom už, keď bude druhý rok budúcej vlády, budúcej koalície, druhý, tretí, štvrtý, v pohode sa platy odmrazia a takýmto spôsobom potom ukážeme ľuďom dlhý nos. Myslím si, že, nie, že myslím si, jediní ľudia na Slovensku, ktorí si sami sebe, de facto zamestnanci, môžu sami sebe určiť plat, tak sú poslanci Národnej rady. Keď sa pozrieme na tých dvadsaťdva rokov, tak za dvadsaťdva rokov poslanci tejto Národnej rady si zvýšili svoje vlastné platy o niekoľko tisíc percent a obrovsky Slovensko v tom istom čase zadlžili. A ja sa pýtam, ak by sme boli ako súkromná firma, že či by takto sme sa správali aj v súkromnej firme? Ľudia, ktorí humpľujú svoju vlastnú firmu, ktorú, ktorú majú v správe, že či by, či by ste im vy nadelili ako manažér tej firmy vyššie a vyššie platy a za 20 rokov, či by ste im ich o niekoľko tisíc percent zvýšili. Poslanci Slovenskej národnej rady si platy takýmto spôsobom zvyšovali stále a zároveň zvyšovali aj zadlženie Slovenskej republiky. Dnes výsledok vidíme. Trhy nám nie sú ochotné požičať peniaze preto, lebo aj viacerí ľudia, ktorí v tejto sále sa nachádzajú, sú priamo zodpovední za to, aký dlh dnes Slovenská republika má. Ak by sme tento dlh nemali, nemáme problém s tým, že nám trhy nechcú požičať, lebo by sme si požičiavať nepotrebovali. Považujem za, považoval by som za prejav naozaj úprimnej snahy reflektovať vôľu vašich voličov, ak by ste tento pozmeňovací návrh podporili, lebo len vtedy dokážete ľuďom, že to myslíte možno už odteraz úprimne a už odteraz Slovensko nechcete zadlžovať. Myslím si, že ak by sme si nadstavili takúto gilotínu sami sebe, a vedeli by sme, že platy budeme mať zmrazené dovtedy, dokedy nedosiahneme vyrovnaný štátny rozpočet, inak povedané dovtedy, dokedy sa nenaučíme ľuďom hovoriť pravdu, že môžme žiť iba z tých peňazí, ktoré od ľudí, od firiem vyzbierame, tak pod týmto tlakom by sme sa rýchlejšie dostali k tomu vyrovnanému štátnemu rozpočtu, ktorý Slovenská ekonomika tak súrne potrebuje. Viem, že som vám to aj vynadal v utorok, a myslím si, že ste si to zaslúžili, ale dnes by som vás chcel aj poprosiť o to, aby ste našli v sebe to svedomie a tento návrh zákona podporili. Myslím si, že sme dlžní ľuďom, vašim voličom, 5,3 milióna ľudí na Slovensku, ktorých vašim pričinením sme zadlžili a ktorých deti a vnúčatá tento dlh budú splácať. Sme dlžní urobiť naozaj reálne gesto, ktorým ukážeme, že naozaj máme vôľu začať sa prikrývať takou perinou, na akú Slovensko má. Ešte raz vás prosím, skúste sa nad týmto návrhom zamyslieť a ho podporiť. Opakujem, bez tohto pozmeňujúceho návrhu predložená novela je len pozlátko, ktorým chceme zalepiť oči našim voličom pred voľbami, a chceme si zmraziť platy iba na jeden rok. Ak prijmeme tento náš pozmeňujúci návrh, tak zmrazíme si platy naozaj až dovtedy, dokedy sa budeme správať zodpovedne. To je, myslím si, fér a zodpovedné správanie sa voči našim voličom a občanom Slovenskej republiky.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc. Končím možnosť.

    Nech sa páči. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Matovič, ono by bolo dobré, aby ste sa vrátili do školy. Pretože tisíc percent, o niekoľko tisíc percent zvýšiť plat, to by znamenalo, že pred tými rokmi ten plat toho poslanca bol možno v hodnote 100 alebo 150 eur. Takže predsa len a druhá poznámka, ja vám ukážem výplatnú pásku z roku 2008 v čase, keď sa uvádzali platy v druhom polroku v korunách aj v eurách, a súčasnú výplatnú pásku. Poslanci si od roku 2008 každý rok zmrazili platy a plat poslanca je taký istý a na budúci rok bude taký istý, ako bol v roku 2008. Preto si myslím, že by ste mali vážiť slová.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Pán poslanec Fronc, s tým, čo som vystúpil, tak som nehovoril nič iné, iba viac-menej by som chcel pokračovať v tej vašej rovnici, ktorú ste hovorili. Od roku 2008 poslanci majú plus-mínus rovnaké platy a ja chcem, aby sme ich mali aj naďalej. Nie len teraz pro forma na jeden rok, ale aby sme ich mali také isté až dovtedy, dokedy my, poslanci, a následne vláda, neprestaneme Slovensko zadlžovať. Čiže dovtedy, dokedy bude vyrovnaný štátny rozpočet. Dovtedy si nemyslím, že si ktokoľvek z nás zaslúži, aby mal o korunu viac. Takže, keď hovoríte, že s tým súhlasíte, ste s tým vyrovnaní, že máme rovnaké platy, tak majme ich a zahlasujte za tento návrh, majme ich naozaj. Môže to trvať tri roky, môže to trvať päť rokov, ale myslím si, že naozaj by to bolo fér. Je to fér gesto voči ľuďom, ktorých, bohužiaľ, veľa politikov v tejto sále aj mimo nej klamalo a hovorilo, že môžeme sa zadlžovať a bez problémov si môžeme peniaze požičiavať. Naozaj to bolo nezodpovedné, ľuďom sľubovať vianočné dôchodky a nepovedať im, koľko to bude stáť a kto to zaplatí. A takýmto spôsobom sa hlavne to ľavicové spektrum našej politickej scény v minulosti správalo. Taktiež tie rozkrádania, či z jednej alebo z druhej strany, ktoré som ixkrát v tejto sále spomínal, tomu zadĺženiu prispeli. A keď toto sme dopustili, tak si myslím, že nemáme žiadny, žiadne morálne právo, aby sme si ďalej zvyšovali platy. Mne nejde o nič iné, iba aby sme si zmrazili platy dovtedy, dokedy nebudeme mať vyrovnaný štátny rozpočet. Dokedy neprestaneme Slovensko zadlžovať.

  • O slovo sa hlási pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto svojím vystúpením znovu otváram rozpravu, aby pani Laššáková mohla dokončiť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý dala.

  • Ďakujem, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Ako jediná, pani Laššáková, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za to, že som mala možnosť, že mám možnosť predniesť svoj pozmeňujúci návrh, nielen ho odôvodniť. Takže mi dovoľte, aby som ho predniesla. V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 2 a vkladá sa nový prvý bod, ktorý znie:

    Po prvé. V § 2 odsek 1 v druhej vete sa za slová "počas dvoch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca" vkladajú tieto slová "najmenej päť mesiacov a".

    Odôvodnenie: Účelom navrhovaného doplnenia zákona 120/1993 Z. z. o platových pomerov niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je, aby náhradníkom, ak ich poslanecký mandát trval kratšie ako päť mesiacov, nebol po zániku mandátu poskytnutý plat.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predseda, za navrhovateľov chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi krátko. Včera som sa pokúsil o takú úprimnú výzvu voči nám všetkým, aby sme nerobili na tejto téme zbytočnú politickú kampaň. Žiaľ, aj včera aj dnes sa potvrdilo, že ako niekto sa chce na tejto téme priživiť. Panie poslankyne, páni poslanci, sám som dlho rozmýšľal, či vystúpiť alebo nevystúpiť. Pán poslanec Matovič, vy ste do dnešného dňa nepochopili svoje ústavné poslanie, svoju ústavnú zodpovednosť. Ja nie som tu len jeden zo stopäťdesiatich, ktorý zodpovedám za stopäťdesiat ľudí a ústavných činiteľov, ja som tu jeden z poslancov, ktorý rozhoduje o osude päť aj pol milióna občanov Slovenskej republiky. Slovenská republika nie je firma, Slovenská republika je viacej ako obchodná spoločnosť, a preto prirovnávať akoby nás k majiteľom firiem, neodchádzajte, zostaňte, pán poslanec. Ja viem, že sa to nepríjemne počúva, ale, no veď, ale v tom je tá veľkosť parlamentnej demokracie, dokázať sa vedieť jeden druhého počúvať, preto nikdy som sa nedal strhnúť nejakým populizmom, zvlášť pri takých citlivých témach, kolegyne, kolegovia, ako je poslanecká imunita, ako sú poslanecké platy. A už vôbec ako neviem prijať, ak niekto vedome zavádza, uvádza nesprávne čísla o poslaneckých platoch a o všetkom, čo s výkonom nášho poslaneckého mandátu súvisí. Preto skôr rozum ako emóciu, skôr zodpovednosť ako populizmus by som uprednostnil pred všetkým ostatným pri takýchto rozhodnutiach. A mrzí ma, že vždy, a tak tomu bolo aj v minulosti, je tomu aj teraz a pravdepodobne tomu bude aj v nasledujúcich volebných obdobiach, sa necháme strhnúť a uniesť osobitne vždy vtedy, keď je pred parlamentnými voľbami.

    Naozaj, tento návrh, ktorý je návrhom všetkých poslaneckých klubov, a rozumiem tým, že aj všetci poslanci s týmto návrhom súhlasili cez podpisy svojich predsedov, nemysleli na to, aby niekto na tomto návrhu získal svoju osobnú alebo stranícku popularitu. Preto ma mrzí, že sa tu niekto vyčleňuje a vnáša do toho doslova nezmyselné návrhy, ktoré zásadný problém neriešia. Ja osobne som presvedčený, že zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov si žiada totálnu revíziu. Pod tou revíziou myslím úplne nový model, stanovenia odmeny za výkon ústavnej funkcie. Ja ho teraz neponúkam preto, lebo sme už aj tu v tomto funkčnom období sa dosť natrápili, a aj keď sme mali dobrý úmysel, vidíte, že to nevyšlo. Ako, znovu to nezafungovalo, a preto je mojou ambíciou sa podieľať na tom, aby, ak budem mať tú možnosť, sme pripravili, ale po konzultácii v spektre všetkých parlamentných politických strán, niečo nové, čo nebude dávať každý rok alebo v každom volebnom období príležitosť na takéto, doslova, manipulácie s verejnou mienkou na základe nepravdivých tvrdení, ktoré tu tak s ľahkosťou niekto chce ponúkať ako riešenia alebo ako dôvody, prečo je treba prijať také alebo onaké rozhodnutia. A preto aj silné vyjadrenia o humpľovaní, o zadlžovaní a tak ďalej, a tak ďalej, neobstoja a ja odmietam takúto argumentáciu, ktorá už vôbec nie je namieste pri prijímaní tohoto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani spravodajkyňa, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Muňko, nič. Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, tlač 590.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií... Akože čo uviesť? Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči, môžete uviesť daný vládny návrh zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Mýliť sa je ľudské, síce to nie je môj omyl, ale v programe fakt je to tak, vidíte, pán podpredseda. V programe je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení.

    Nech sa páči, takže toto je ako správne uvedenie problematiky. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 590.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Áno, toto je správne uvedenie. Takže, vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o dani z príjmov a v zákone o dani, zákone o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmu územnej samosprávy sa riešia dva problémy. Tým prvým je zmena spôsobu zdanenia pri lízingovom odpisovaní hmotného majetku tak, aby sa lízing zdaňoval nezávisle od spôsobu obstarania všetkého hmotného majetku. Takže ruší sa disproporcia, ktorá doteraz existovala pri finančnom lízingu. Ďalej sa mení to, že sa mení ročné odpisovanie, ročný daňový odpis na, sa mení na mesačnú bázu, t. j. v prvom roku odpisovania sa nebude môcť uplatniť dvanásťmesačný odpis, ale len pomerná časť odpisu v závislosti od počtu mesiacov užívania hmotného majetku. Ďalej sa tiež opätovne zavádza oslobodenie príjmov plynúcich z prenájmu majetku obcí a vyšších územných celkov. Druhá oblasť, ktorú rieši, ktorá sa rieši v zákone o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, sa na základe dohody so ZMOS-om a Úniou miest mení podiel príjmov územnej samosprávy na dani z príjmov fyzických osôb tak, ako to bolo dohodnuté, aby sa aj územná samospráva podieľala na nevyhnutnej konsolidácii verejných financií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Tóthovi, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 721 z 30. novembra 2011 pridelila vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť: Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, spolu je ich šesť. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bode spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5, 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov a zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetnú správu, predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o tomto vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 310 z 1. decembra 2011. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov.

    Súčasne ma poveril:

    1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

    2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.

    Ďakujem, otvorte, prosím, diskusiu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Traja, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Burian. A pán Kažimír, čo chce, procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som vystúpil v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Ja vychádzam z premisy, že asi nie je nutné dlho o tom rozprávať, chcem len povedať, že na poslednom stretnutí výboru pre financie, rozpočet a menu, sme si vyjasňovali čísla a musím povedať, že tie čísla mali dosť, by som povedal, charakter veľmi, veľmi taký volatilný, musím povedať ale, že ten zámer ministerstva financií a hlavný príjem, ktorý chce získať práve z lízingu, pardon, nie z lízingu, ale z nového systému odpisovania, je práve prechod z ročného odpisovania na mesačné, čo teda je hlavný príjem pre, pre teda, pre štátny rozpočet, pre esovský štátny rozpočet. Pre mňa je stále ako nepochopiteľné, prečo tam, kde teda ten príjem nie je nejaký významný, alebo dokonca v niektorých prepočtoch je dokonca mínusový, chceme za každú cenu dvadsaťročné riešenie finančného lízingu, chceme takýmto spôsobom utopiť.

    Chcem ale povedať, že, chcem podať pozmeňujúci návrh, ktorý práve reflektuje to, čo som, čo hovorím. A v článku I body 2, 9, 10, 12 až 15 a bod (1) prechodných ustanovení sa vypúšťajú. Odôvodnenie v podstate som povedal: Vecne navrhujeme ponechať odpisovanie pri zmluvách s právom kúpy najatej veci medzi troma metódami odpisovania, teda ponechať lízing ako jednu z foriem. Ich proinvestičný charakter má dlho preukázaný prospech. V podstate pri zamestnanosti, pri raste hrubého domáceho produktu, pri nových investíciách, čiže myslím si, že jednoducho, takýto spôsob odpisovania by jednoducho do budúcna skôr mal negatívny, negatívny charakter pre, jednak pre štátny rozpočet, myslím si a práve v čase teda, keď je depresia, keď očakávame zníženie hospodárskeho rastu, keď budeme zažívať možno také obdobie nekonjunkturálne, práve v tomto období takáto podpora pre podnikateľskú oblasť by bola veľmi pozitívna.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár a zároveň sa chcem opýtať, či je všeobecný súhlas, lebo zmeškal to pán poslanec Kažimír, aby mohol veľmi krátko vystúpiť v rozprave aj on.

  • Kladné reakcie z pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže pán poslanec, krátko.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, zákon č. 595 o dani z príjmov je naozaj veľmi vážny, a predovšetkým pre samosprávy dôležitý, pretože samosprávy získavajú do svojich rozpočtov na originálne kompetencie príjmy práve z daní fyzických osôb, o ktorých hovorí tento zákon, kde je stanovené percento na ich prerozdelenie, či už pre obce a mestá a rovnako pre samosprávne kraje.

    Som rád zároveň ale, že popri tomto zákone v tejto novele sa rieši aj dlho, by som povedal, taká kontroverzná aktivita vlády a ministerstva, kedy bolo zavedené zdaňovanie prenájmu pre samosprávy a zdaňovanie aj predaja majetku samosprávy. A chcem to pripomenúť, že dvakrát v Národnej rade po schválení takéhoto ustanovenia tu boli poslanecké aktivity, ktoré mali za cieľ práve zrušiť toto, podľa môjho názoru, nezmyselné zdaňovanie, kde jednak sa zvyšovala administratíva, ale predovšetkým sa brali peniaze samospráve nezmyselne. Boli to dva poslanecké návrhy, tuším, že pán kolega Petrák jeden predkladal a pán kolega Podmanický druhý predkladal, a dnes pán minister priznáva, že je to dobré, a ruší jednu z týchto daní, a to je daň z prenájmu, zatiaľ čo daň z predaja majetku ponecháva. Čo si myslím, že nie je celkom v poriadku, pretože ak máme pristúpiť k tomu, a je tu určitý konsenzus, aby namiesto mixu daní, o ktorý sa snažilo predovšetkým ministerstvo financií, že tu bude stále daň fyzických osôb, ale ponížená o určité percento, tak malo sa pristúpiť aj k tomu, aby nám nebolo brané z dane, aby nám nebolo brané z predaja majetku, pretože v mnohých prípadoch samosprávy môžu svoje dlhy riešiť, ktoré sú spôsobené aj krízou, predajom majetku, ktorý je dubiózny, ktorý jednoducho už nepotrebuje a môže slúžiť niekomu inému, a je podľa mňa zbytočné a podľa mňa neporozumiteľné, čo z toho štát má, keď to dostane v podobe daní do rozpočtu a samospráve uberie.

    Takže chcel som to pripomenúť, aby ste aj vy trošičku vnímali tie reálie, že už sme to mohli mať dávno odpustené, pretože tak či tak pán minister teraz prichádza s tým, že tie dane z prenájmu odpúšťa, vtedy to nebolo možné, teraz je to možné.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ale dovoľte mi, aby som pripomenul aj tie dlhé rokovania, ktoré boli okolo mixu daní. Mix daní bol naozaj urobený bez akýchkoľvek dopadových serióznych štúdií na poslednú chvíľu, pretože chýbalo v rozpočte určité množstvo, určitý objem peňazí, preto sa urobil mix daní ako jedna z takých požiadaviek, o ktorých tu hovorili samosprávy, a nastavilo sa to presne na ten výpadok, ktorý bol v rozpočte. Samosprávy to odmietli a začali rokovania. A tu musím, pán minister, povedať, aj keď ste to v úvodnom slove spomínali, že po diskusii so ZMOS-om, Úniou miest a potom ste spomenuli, územnou samosprávou, mrzí ma to, ale musím to tu pripomenúť, územná samospráva, to znamená, samosprávne kraje boli naozaj mimo, my sme, pán minister, požiadali, teraz hovorím aj za samosprávne kraje, o stretnutie s vami, ktoré sa vôbec neuskutočnilo. Poslali ste tam štátneho tajomníka jedenkrát a potom už tam ani sme nemuseli byť. Preto tam nebolo ani uvedené v tom vašom úvodnom slove, že rokovanie so Združením SK 8 samosprávnych krajov, tak, ako ste rešpektovali ZMOS, tak ste mali aj nás vypočuť. A to naozaj musím povedať na vrub vás, že ste nás jednoducho odignorovali. Dohodli ste sa na nejakej úprave, ktorá sa dotýka aj samosprávnych krajov, podľa hesla "o nás, bez nás".

    Naviac, pri tých rokovaniach, a my sme komunikovali aj so ZMOS-om, sa hovorilo o tom, že toto ustanovenie zníženia prerozdelenia daní bude len dočasné. Hovorilo sa o jednom roku, o dvoch rokoch, ale, bohužiaľ, keď sa pozrieme do toho návrhu, tak je neobmedzené. Ja som sa snažil aj diskutovať túto tému s koaličnými poslancami, že aby sme to obmedzili, povedzme na dva roky. A po dvoch rokoch sa vrátili k tomu istému číslu, uvidíme, ako sa kríza bude vyvíjať, môžeme to prípadne zmeniť po dvoch rokoch, alebo zmenia to tí, ktorí prídu po nás. Ale bolo to odmietnuté, čiže je zbytočné, aby som takýto pozmeňujúci návrh dnes dával, ale musím vám pripomenúť, že toto na rokovaniach padlo, a bolo prisľúbené aj zo strany ministerstva, že to bude akceptované. A som preto prekvapený, že je tu práve návrh na neobmedzené zníženie príjmu pre samosprávy obcí a miest.

    Vážení páni, vážené dámy, toľko som chcel dodať pre osvieženie pamäti a pripomenúť, že toto by sa nemalo stať, aby boli ignorované samosprávne kraje pri takto vážnej diskusii o príjme na originálne kompetencie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Chcem podporiť kolegu, pána poslanca Blanára, keď kritizuje, že návrh zákona nepočíta s odpustením daní z príjmu z predaja obecného majetku, keďže obce predajom majetku vlastne plátajú diery vo svojom rozpočte. A všetky nedostatky finančných zdrojov prenesených kompetencií, ktoré obce a mestá dostali do svojho vienka. Ja by som bol veľmi rád, ak by prišlo odpustenie daní i z predaja obecného majetku. Prosím všetkých poslancov, ktorí chcú pomôcť obciam a mestám, aby prežili, aby podporili odpustenie tohto poplatku z predaja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Blanára o tom, ako nesystémovo pristupovalo ministerstvo financií ku všetkým opatreniam týkajúcim sa samosprávy. Naozaj je úplne nepochopiteľné, že ministerstvo financií raz jednu daň zavedie, potom tú istú daň zruší, potom zavedie zas nejakú inú daň. Dámy a páni, takto sa nedá riadiť tento štát. Takýmto systémom chaosu, raz dopredu, raz dozadu, raz čihí, druhýkrát hajta, jednoducho, takto sa tento štát riadiť nedá. Ako má tých dvetisíc deväťsto obcí riadiť svoje rozpočty, keď raz sa im jedna daň zavedie, druhýkrát sa im tá istá daň obmedzí, alebo zruší? To je veľmi nebezpečný prístup, ktorý sa tu zavádza, a ak pán minister financií očakáva od obcí zodpovedné hospodárenie, tak musí k tomu vytvoriť podmienky. A nedajú sa vytvoriť podmienky tak, že opäť tri týždne pred začatím nového kalendárneho roka meníme financovanie samosprávy, a nemeníme ho tak, ako by bolo úplne dobre, to znamená zrušiť aj daň z predaja.

    Ak samospráva je jeden z článkov verejnej správy, čiže podieľa sa na riadení tohto štátu, akú logiku má, pán minister, akú logiku má zavádzanie dane pre samosprávu? Prečo nezavediete aj zdanenie štátnej správy? Prečo štátna správa neplatí daň z predaja majetku, ale samospráva platí? No preto, lebo je to vrcholne nelogické. A pri samospráve je to logické? Takže ja sa domnievam, že, bohužiaľ, pán minister, ste už za zenitom a tieto vaše kroky, ktoré robíte, len svedčia o tom, že už robíte len opatrenia ad hoc, systém v tom absolútne nie je.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pár minút po 17.00 hodine pristúpime k hlasovaniu. Máme prerokované tri body, ktoré by sme mohli, samozrejme, odhlasovať a potom budeme pokračovať ďalej v rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, lebo teraz sme sa tu radili, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tieto body, pokiaľ poslanci nebudú dlho hovoriť, aj tento bod aj ďalší o sociálnom poistení, lebo práve schválenie týchto dvoch návrhov podmieňuje začatie rozpravy o rozpočte. Je všeobecný súhlas?

  • Kladné reakcie z pléna.

  • No, ďakujem veľmi pekne. Takže, pán poslanec Zajac, nech sa páči ako ďalší v rozprave a potom pán poslanec Kažimír.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, nech sa páči.

    Páni poslanci, prosím o väčší kľud.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som v rámci rozpravy predložiť pozmeňovací návrh k oddeleniu aktívnych a pasívnych príjmov podľa autorského zákona.

    Cieľom predkladaného pozmeňujúceho návrhu je oddeliť pasívne príjmy poberané podľa autorského zákona od príjmov aktívnych. Na rozdiel od iných pasívnych druhov príjmov, napríklad príjmov z prenájmov či dividend, nie sú dnes pasívne príjmy podľa autorského zákona definované a podliehajú tak odvodovej povinnosti, čo má negatívny dopad predovšetkým na dôchodcov s týmto druhom príjmov. Tieto pasívne príjmy sú kolísavé, nepredvídateľné, plynú bez ohľadu na vôľu ich poberateľa a často ide o príjmy súvisiace s dielom, ktoré bolo vytvorené pred mnohými rokmi.

  • Zaznievanie gongu.

  • Predstavitelia tvorivej autorskej a umeleckej obce na túto skutočnosť dlhodobo poukazujú. Návrh sa týka úzkej skupiny osôb, odstraňuje nerovnováhu, ktorá vznikla v roku 2010 prijatím novely zákona o sociálnom poistení, tou boli pasívne príjmy podľa autorského zákona, na rozdiel od iných druhov pasívnych príjmov, začlenené do odvodovej povinnosti. Súhlas s oddelením pasívnych príjmov podľa autorského zákona vyjadrili aj minister financií a minister práce a sociálnych vecí.

    Chcel by som sa zároveň ospravedlniť za technické nedopatrenie pri podávaní tohoto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a poprosím vás, aby ste sa riadili podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý je označený ako návrh Petra Zajaca č. 2, máte ho v laviciach.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia.

    K článku I. V doterajšom bode 3 v § 4 ods. 1 písm. b) sa za číslo "3" dopĺňajú slová "a 4".

  • Zaznievanie gongu.

  • Odôvodnenie: Úprava súvisiaca s rozdelením príjmov z autorských práv na aktívne a pasívne.

    Po druhé. Za doterajší bod 3 sa vkladajú nové body 4 až 7, ktoré znejú: "4. Nadpis § 6 znie: "Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu."

    Za piate. V § 6 odseku 2 písmeno a) znie: "Po a) z vytvorenia diela umeleckého výkonu a z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva." Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie: "Odkaz 27 § 39 a § 71 odseku 1 zákona číslo 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov."

    Po šieste. V § 6 odsek 3 sa na konci pripájajú tieto slová: "vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti".

    Po siedme. V § 6 odsek 4 znie: "(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písmeno a)." Poznámka pod čiarou k odkazu 29b znie: "§ 40 a § 71 odseku 1 zákona číslo 618/2003 Z. z. v neskoršom, v znení neskorších predpisov § 81 odseku 1 písmena j) zákona číslo 618/2003 Z. z. v znení zákona číslo 84/2007 Z. z.."." Doterajšie body 4 až 26 sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: S účinnosťou od 1.1.2012 sa navrhuje rozdelenie príjmov z autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom na aktívne a pasívne príjmy, pričom medzi aktívne príjmy, t. j. príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa budú zahŕňať len tie, len príjmy z vytvorenia diela umeleckého výkonu na základe zmluvy o vytvorení diela v zmysle § 39 zákona číslo 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "AZ"), ktoré sa primerane vzťahuje aj na umelecké výkony.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, keby ste chvíľku. Páni poslanci, vyhlásim prestávku, ak neprestanete tu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Počiatek, chcete? Vaše želanie môžem splniť. Páni poslanci, fakt sa to nedá takto rokovať a potom podaktorí budú hovoriť, že nerozumeli tomu, čo pán poslanec prečítal, takže prosím o väčší kľud, lebo budem vykazovať poslancov. Pán poslanec Burian.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem. Medzi pasívne príjmy uvádzané v novom odseku 4 by sa zahŕňali príjmy za používanie už vytvoreného diela a umeleckého výkonu na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 40 a nasledujúceho AZ, ktorá sa primerane vzťahuje aj na umelecké výkony.

    Medzi pasívne príjmy sa navrhuje zaviesť aj nový druh príjmov, ktorými sú príjmy vyplácané podľa § 81 odseku 1 písmena j) zákona číslo 618/2003 Z. z., organizáciami kolektívnej správy práv (ďalej len OKS). OKS je v zmysle § 79 odseku 1 AZ právnická osoba, občianske združenie, ktorej Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. OKS v zmysle § 81 odseku 3 AZ zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na účet nositeľa práv. OKS v zmysle § 81 odseku 1 písmena h) AZ uzatvára s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa AZ za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy (licenčné), ktorými sa používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje. OKS teda uzatvárajú zmluvy s používateľmi predmetov ochrany za nositeľov práv, ktorých zastupujú na základe zmluvy (dobrovoľná kolektívna správa práv) alebo na základe zákona (povinná kolektívna správa práv). OKS je v zmysle § 81 odseku 1 písmena j) AZ povinná vyberať v súlade s AZ a uzatvorenou zmluvou s používateľom pre nositeľa práv odmeny (licenčné), primerané odmeny (napríklad § 78 odsek 3 písmeno d) AZ), náhrady odmien (napríklad § 24 odsek 5 AZ) a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia. Tieto prostriedky OKS rozdeľuje a vypláca v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.

    Po tretie. Alebo 3. V doterajšom bode 4, v § 6 odsek 6 sa za číslo "3" dopĺňajú slová "a 4".

    Bod 4. Za doterajší bod 4 sa vkladajú nové body 5 až 7, ktoré znejú:

    "Po piate. V § 6 odsek 10 sa v druhej vete za číslo "3" dopĺňajú slová "a 4".

    Po šieste. V § 6 odsek 14 v uvádzacej vete sa za slová "zárobkovú činnosť" vkladajú slová "alebo dosahujúci príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu" a slová "1 až 2" sa nahradzujú slovami "1, 2 a 4".

    Po siedme. V § 6 odsek 17 sa slová "1 až 3" nahrádzajú slovami "1 až 4". Doterajšie body 5 až 26 sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: V súvislosti s rozdelením príjmov z autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom sa na aktívne a pasívne príjmy, sa na pasívne príjmy uvádzané v § 6 odsek 4 navrhuje uplatňovanie paušálnych výdavkov vo výške 40 percent, a to v úhrne spolu s príjmami z prenájmu. Zároveň sa v súvislosti s rozdelením príjmov z autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom na aktívne a pasívne príjmy, sa na pasívne príjmy uvádzané v § 6 odseku 4 navrhuje možnosť uplatňovania preukázateľných výdavkov daňovníka prostredníctvom daňovej evidencie. Úprava v ustanovení § 6 odseka 17 zákona je len legislatívno-technickou úpravou, súvisiacou s novým druhom príjmov uvádzaným v § 6 odseka 4 zákona.

    O pozmeňujúcich návrhoch k bodom 1 až 4 je potrebné hlasovať spoločne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kažimír.

    Pán poslanec, nemáte záujem?

  • Ďakujem, ďakujem, pán podpredseda. Hneď na úvod by som chcel poprosiť aj pána spravodajcu, aby si zaevidoval, že žiadam, aby bod 4 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Týka sa to pozmeňovacieho návrhu Ivana Švejnu, ktorým sa vlastne zmäkčujú podmienky pre financovanie tretieho sektora. Ide o známu asignačnú daň a o dodatočný model postupného poklesu asignačnej dane a kompenzácie, je skutočným donorstvom. Takže vzhľadom na vývoj, na vývoj ekonomiky je tu istý návrh na zmäkčenie toho celého, celého procesu, takže si neviem predstaviť stotožniť sa s týmto pozmeňovacím návrhom pána Ivana Švejnu, preto žiadame vyňať na osobitné hlasovanie.

    No a aby som teda splnil slovo, ktoré som dal pánovi podpredsedovi. Budem veľmi stručný, ale chcem reagovať vlastne z prvého čítania. Pán minister vlastne obvinil mojich kolegov, tuším Braňa Ondruša a, a Jozefa Buriana alebo obvinil, šťuchol si do nich, že sú lobisti, pretože si dovolili, dovolili nesúhlasiť s, s jeho návrhom na to, aby v podstate výhody odpisovania pri lízingu boli zrušené, čo sa vlastne za pár minút môže udiať aj hlasovaním v tejto snemovni. No, je to otázka, ako to vnímate, pán minister, lebo naozaj je tu proste hlasné "nie" tomu, aby, aby po dvadsiatich rokoch lízing ako finančná služba bol, zmizol z, z povrchu slovenského z toho pohľadu, že sa naozaj dostane do nevýhodnej situácie. Je úplne jasné, že podnikateľská obec, určite aj v rámci projektu Singapur, by nemala zahrnuté takéto plány, aby, aby, aby lízing rušila, pretože je to spôsob, akým sa dá dostať k základným prostriedkom, k autám, k nehnuteľnostiam a podobne.

    No a keď chceme hovoriť o lobingu, pán minister, tak musíme sa opýtať aj na to, komu, komu je to prospešné? Rozpočtové dopady sú veľmi, veľmi otázne. Mali sme včera výbor, kde sa predstaviteľ inštitútu finančnej politiky natiahol k zástupcom lízingových spoločností, a máme tam proste rozdiel od plus 3 miliónov eur do mínus 1 milióna eur pre štátny rozpočet. Je tam ešte hotovostný výpadok, potom tam máme nejaký esovský dopad, no nemám pocit, že je to úplná istota, ako to nakoniec dopadne, ale v každom prípade, ak ten lízing skončí, tak ten prístup podnikateľov sa zhorší z toho pohľadu, že jediným partnerom sa stane v podstate len banka, pretože prečo by to inak robili cez lízingové spoločnosti, ktoré si ešte budú, samozrejme, robia to za zisk, tak kvôli zisku, takže si k financovaniu, ktoré dostávajú od banky ešte niečo priložia. Takže mne z toho nevychádza nič iné, pán minister, že len tento návrh možno pomôže štátnemu rozpočtu. O tom sú nejaké rozpaky, ale určite pomôže bankovému sektoru a bankám, pretože keď, keď sa zníži objem služieb, ktoré poskytuje lízing, tak sa to presunie do bánk.

    No a musím povedať, že aj návrh, ktorý sa mal týkať stavebných sporiteľní, ktorý je síce niekoľkýkrát zo stola aj preč, mal podobné pozadie, pretože, pretože vážne atakovanie stavebného sporenia, samozrejme, z neho má aj výhody bankový sektor, aj keď tam je to druh kanibalizmu, lebo matkami alebo akcionármi stavebných sporiteľní sú zase samotné banky, no ale musíte, je vám úplne jasné, že, že je tu súboj o, o vklady na trhu, či by im to vyhovovalo.

    Takže ak hovoríme o lobingu, tak buďme k sebe naozaj otvorení a čestní. Aj zrušenie lízingu niekomu vyhovuje a určite to vyhovuje bankovému sektoru, ktorú, ku ktorému ste vy ako zvyčajne veľmi, veľmi láskavý.

    A viete ešte, keď sa tu hovorí o tom, že je to, to je ináč, to je pre mňa fascinujúce, že je to spravodlivé a správne, tak musíte si, pán minister, uvedomiť, že lízing tu bol aj pred vami, teda aj za vás, aj táto konštrukcia odpisovania, aj za nás, čiže nie je to výmysel našej, našej vlády, takže na tú spravodlivosť zrejme nejako len teraz prichádza, Primárny je zrejme fiškálny dôvod, alebo neviem aký, teda aký. Snáď sa to dozvieme.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ako jediný, pán poslanec Ondruš. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem pekne, Peter, za to vystúpenie a za to, že naozaj si podložil aj jasnými argumentmi to, za čo sme včera boli s Jožom Burianom označení, za akýchsi lobistov v tomto parlamente. A ja by som rád zopakoval, že aj to, čo si hovoril, aj to, čo včera sa usiloval povedať, je to, že myslím si, že ak máme robiť nejaké zmeny v daňovom systéme, tak určite by sme mali robiť také zmeny, aby sme okrem iného podporovali investovanie a hlavne reinvestovanie ziskov naspäť do podnikov, a to, aby podniky investovali svoje peniaze, ktoré majú, do rozširovania výroby, rozširovania pracovných miest, do modernizácie, čím si dlhodobo udržateľným spôsobom zvyšujú konkurencieschopnosť, lebo neustále daňovým dumpingom jednoducho nebudeme schopní dostatočne udržiavať konkurencieschopnosť Slovenska na tom medzinárodnom trhu a v dlhodobom horizonte sa jednoducho takáto politika nikdy nevypláca, a naopak, vráti sa nám ako bumerang naspäť. Takže aj z tohto hľadiska chcem opäť povedať, že myslím si, ak daňový systém je nastavený tak, že podporuje investovanie, tak je to dobré, a nie zlé, a nemali by sme takéto veci z daňového systému vyhadzovať.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko o rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko. Pán poslanec Kažimír aj pán poslanec Ondruš a ďalší, my nerušíme lízing, my rušíme neodôvodnené daňové zvýhodnenie. Poprosím vás rozlišovať medzi týmito dvoma pojmami a bolo veľmi pekné počuť od vás, pán poslanec Ondruš, že by sme nemali prijímať opatrenia, ktoré znevýhodňujú investovanie. Tak si spomeňte na vaše návrhy v daňovej oblasti, ktoré avizujete, že budete robiť, ako je zvýšenie napríklad dane z príjmov pre podniky s vyšším ziskom ako 33 miliónov eur ročne. Upozorňujem vás, že medzi nimi sú najväčší zamestnávatelia na Slovensku. Takže dobre si pamätajte túto tézu, len je v zásadnom rozpore s tým, čo navrhujete.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium ihneď.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, na ktorom sme rokovali o ďalšom postupe rokovania o jednotlivých bodoch zaradených na program 26. schôdze Národnej rady. Dnes, a ešte teraz budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu, po odhlasovaní ktorých budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o sociálnom poistení, po skončení rozpravy dnes, ak bude kratšia ako do 19.00 hod., navrhujem prerušiť rokovanie a zajtra pokračovať v rokovaní o vládnych návrhoch zákonov, ktoré sú uvedené pod poradovými číslami od 18 v pôvodne schválenom programe 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Všetko sú to vládne návrhy zákonov. Niektoré v druhom a niektoré v prvom čítaní. Zajtra o 9.00 hod. ráno by sme začali rokovať o vládnych návrhoch zákonov a o 11.00 hod. hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch programu vrátane zákona o sociálnom poistení. Zajtra budeme rokovať do 13.00 hod. a v utorok ráno o 9.00 hod. začneme rokovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012. Takýto je výsledok rokovania poslaneckého grémia. Má niekto z poslancov iný návrh alebo chce navrhnúť... Prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, preto považujem toto oznámenie za dohodu a podľa tejto dohody budeme ďalej pokračovať v rokovaní 26. schôdze Národnej rady.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o účtovníctve, ktorý prerokovávame ako tlač 509. Páni poslanci, chcel by som poprosiť, aby sme sa sústredili na hlasovanie preto, lebo k tomuto vládnemu návrhu zákona páni poslanci podali niekoľko pozmeňovacích a zásadných návrhov aj návrhov, ktoré nesúvisia vecne s predloženým návrhom zákonov, kde bude treba zosúladiť lehoty účinnosti, a preto, pani spoločná spravodajkyňa, vás teraz poprosím, aby ste poslancom predkladali návrhy tak, aby nedošlo k nejakému procesnému pochybeniu.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 509.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Prosím, páni poslanci.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Beblavý, Marcinčin, Chren a Matej, ktorí podali pozmeňujúce návrhy. Keďže jeden pozmeňujúci návrh bol podaný dnes, dajte hlasovať najskôr o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 32 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za návrh, 69 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Môžeme teda teraz pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Beblavý.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za návrh, 68 sa zdržalo.

    Schválili sme pozmeňovací návrh pána poslanca Beblavého a skupiny poslancov.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Marcinčin.

  • Hlasujeme, páni poslanci.

    Hlasujte, páni poslanci. Neprešiel.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 21 za návrh, 76 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Martin Chren.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 39 za, 62 proti, 45 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Matej.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 67 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh.

  • Teraz dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 1 proti, 67 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Na základe schváleného návrhu rokujeme o vládnom návrhu zákona o účtovníctve v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa chce niekto v treťom čítaní vyjadriť v rozprave? Pani poslankyňa Aštaryová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

  • Vzhľadom na to, že prešli pozmeňovacie návrhy poslanca Mateja a poslanca Beblavého, je potrebné vykonať z tohto vyplývajúce legislatívno-technické úpravy článku o účinnosti, vzhľadom na prečíslovanie článkov. Slová "čl. II až XLII" sa nahrádzajú slovami "čl. II až V" a "VII až IXL".

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme o navrhovanej legislatívno-technickej zmene, aby legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady mohol do perfektnej normatívnej podoby tieto zmeny uviesť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 68 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Teraz prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve so schválenými pozmeňovacími návrhmi. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za, 66 sa zdržalo.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím, pani poslankyňu Gibalovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci predložila Národnej rade návrh hlasovania o vládnom návrhu zákona o sociálnych službách, ktorý prerokovávame ako tlač 587.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 587.)

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že v rozprave k tomuto návrhu vystúpili poslanci Blahová, Ondruš, Tomanová a Blanár. Na základe procedurálneho návrhu budeme hlasovať osobitne o každom bode uvedenom v spoločnej správe.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu 1 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Upozorňujem však, že bol podaný lepší návrh v rozprave.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o horšom pozmeňovacom návrhu.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 1 za, 60 proti, 83 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh, prosím ďalší.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o druhom návrhu zo spoločnej správy, teda o návrhu pod číslom 2 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode č. 3 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 68 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu č. 4 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Sú tri, ale pretože boli podané dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 145 za, 3 sa zdržali.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Blahovej.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 5 proti, 64 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh pani poslankyne Blahovej.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Tomanovej.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 65 za, 13 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Blanára.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 67 za, 9 proti, 69 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďakujem pekne. Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy aj návrhy podané. Sme v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní, páni poslanci.

    Keďže zákon prerokovávame v treťom čítaní, nemusíme o skrátenom konaní, nemusíme hlasovať o prerokovaní zákona v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Prosím, pán... Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Pani poslankyňa Aštaryová bola poverená výborom pre financie a rozpočet, aby Národnej rade predložila návrh uznesenia, resp. uznesení k predloženému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý prerokovávame ako tlač 583.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 583.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pani Laššáková a pán Matovič, ktorí podali pozmeňujúce návrhy. Preto teraz dajte hlasovať o tom, že skrátime lehotu podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 147 za, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 144 za, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrhy.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala poslankyňa Laššáková.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 145 za, 3 nehlasovali.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Matovič.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 27 za, 79 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže prerokúvame tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpme k tretiemu čítaniu. Otvorte rozpravu.

  • Panie poslankyne..., otváram rozpravu. Pán poslanec Matovič, chcete sa prihlásiť do rozpravy? Nie. Preto poprosím vás, lebo svietite na svetelnej tabuli.

  • Hlasy v sále.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 146 za návrh, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov schválila.

    Teraz popr... Ďakujem pani poslankyni Aštaryovej.

    Pardon, nech sa páči.

  • Takže ešte raz poprosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán predseda Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 147 za návrh.

    Ďakujem, páni poslanci, návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Tótha, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov a o dani z príjmov, ktorý prerokovávame ako tlač 590.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 590.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Pán poslanec Burian a pán poslanec Zajac podali pozmeňujúce návrhy, pán poslanec Kažimír podal procedurálny návrh. Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 145 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, teraz ďalšie návrhy.

  • Pán poslanec Kažimír navrhol vyňať bod 4 na osobitné hlasovanie, dajme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 144 za návrh , 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 5, 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za, 67 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Burian.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 70 za, 39 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Zajac.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 81 za, 35 proti, 29 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, odhlasovali sme pozmeňujúce návrhy poslancov, keďže návrh prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpme k tretiemu čítaniu.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci. Do rozpravy sa nehlási nik z prítomných poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Gestorský výbor odporúča zákon...

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za návrh, 63 proti, 3 sa zdržali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Máte procedurálny návrh, pán poslanec Matovič? Procedurálny.

  • Pán predseda, pri hlasovaní o zákone o účtovníctve, pri hlasovaní konkrétne o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Marcinčina akosi záhadne zastavil čas na šiestich sekundách a mám pocit, že prišlo k vedomej manipulácii, a bol by som rád, ak by sa toto hlasovanie a táto manipulácia prešetrila. Videl som, že nastal zmätok medzi poslancami aj KDH, že nevedeli presne, ako asi hlasovať majú, a obávam sa, že myslíte si, že máte kompetenciu od Boha zastaviť aj čas.

  • Smiech v sále.

  • Takže poprosil by som, aby sa toto hlasovanie prešetrilo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení. Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra práce Mihála, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľov, a spravodajkyňu, aby zaujala svoje miesto.

    Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Hlavne kolegov poprosím, keby sme sa upokojili. V súlade so schváleným programom budeme po prestávke pokračovať

    vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 597.

    Budeme ho prerokovávať v druhom čítaní. Výsledky rokovania výborov máte v tlači 597a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Jozefa Mihála, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení obsahuje dve zmeny. Obidve sa týkajú posunutia prechodných období. V prvom prípade ide o úrazové poistenie, v druhom prípade ide o možnosť presunu finančných prostriedkov medzi fondmi Sociálnej poisťovne.

    K úrazovému poisteniu. Podľa aktuálne platného zákona s účinnosťou do 31. decembra 2011 je sadzba poistného na úrazové poistenie pre všetkých zamestnávateľov jednotne 0,8 percenta z vymeriavacieho základu. Je to dané podľa prechodných ustanovení do konca tohto roka s tým, že od 1. januára 2012 sa predpokladalo, že jednotliví zamestnávatelia budú platiť úrazové poistenie diferencovanou sadzbou podľa nebezpečnostných tried. Sociálna poisťovňa však na takúto zmenu pripravená nie je, a to z dôvodu, že v súlade s koncepciou a s realizáciou daňovo-odvodovej reformy podľa zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti malo byť úrazové poistenie riešené samostatne a novým spôsobom. Keďže sa však nepristúpilo k realizácii daňovo-odvodovej reformy, tento zákon prijatý nebol, je nutné prijať núdzové riešenie a tým je posunutie prechodného obdobia na roky 2012 a 2013, to znamená, ešte v rokoch 2012 a '13 bude naďalej jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 percenta z vymeriavacieho základu pre všetkých zamestnávateľov. Ak by nedošlo k schváleniu tejto zmeny, znamenalo by to, že Sociálna poisťovňa by prišla o príjmy z úrazového poistenia v objeme približne 130 mil. eur ročne, pričom by však, samozrejme, musela vyplácať prostriedky na jednotlivé dávky vyplývajúce z úrazového poistenia.

    Druhá zmena, možnosť presunu medzi fondmi, je takisto uvedená v prechodných ustanoveniach s tým, že účinnosť tejto možnosti končí 31. decembra 2011. Ak by sme neposunuli na roky 2012 a 2013 možnosť presunu finančných prostriedkov, tak došlo by k problémom pri vyplácaní dôchodkov. Hypoteticky by to vlastne znamenalo, že Sociálnej poisťovni by chýbalo približne 227 mil. eur na výplatu dôchodkov, pričom by zároveň v Sociálnej poisťovni zostali finančné prostriedky viazané na prebytkových fondoch.

    Preto tento druhý návrh, vážení poslanci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že z uvedených dôvodov podporíte vládny návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne a teraz poprosím pani poslankyňu Natáliu Blahovú, ktorá bude plniť funkciu spravodajcu z výboru pre sociálne veci, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu a aby odôvodnila stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu pod č. 597a. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 597, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 730 z 1. decembra 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 335 z 1. decembra 2011 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 115 z 1. decembra 2011.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prijal pozmeňujúci návrh, ktorý má šesť novelizačných bodov. Gestorský výbor na základe stanovísk... Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 6 uvedených v 4. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Zoltána Horvátha na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 116 z 1. decembra 2011.

    Ďakujem pekne, skončila som spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal za poslanecký klub SaS prihlášku písomnou formou od pani Natálie Blahovej. A ďalej sa prihlásil písomne do rozpravy aj pán poslanec Branislav Ondruš.

    Po skončení ich vystúpení bude potom možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Natália Blahová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si predniesť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý má vzťah jednak k ošetrovnému a jeho vyplácaniu, a jednak v druhom novelizačnom bode príjem zo závislej činnosti, teda tantiémy, ktoré bolo, už tu boli upravované v tejto snemovni pred chvíľou. Je to, je to súvisiaci návrh a zabráni určitému dvojitému odvodu z tantiém.

    Takže návrh, prednesiem návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky viac-menej za celý poslanecký klub SaS.

    V názve návrhu zákona sa slová "ktorým sa", vkladajú slová "mení a".

    K čl. I.

    Po druhé, vkladá sa nový 1. bod až 8. bod, ktoré znejú:

    V § 26 ods. 3 a 4 sa slová "potreby ošetrovania" nahrádzajú slovami "potreby osobného a celodenného ošetrovania" a slová "alebo starostlivosti" sa nahrádzajú slovami "alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti".

    2. V § 39 ods. 1 v úvodnej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "osobne a celodenne".

    3. V § 39 ods. 2 sa slová "potreba ošetrovania" nahrádzajú slovami "potreba osobného a celodenného ošetrovania" a slová "potreba starostlivosti" sa nahrádzajú slovami "potreba osobnej a celodennej starostlivosti".

    4. V § 42 sa slová "potreby ošetrovania" nahrádzajú slovami "potreby osobného a celodenného ošetrovania" a slová "alebo starostlivosti" sa nahrádzajú slovami "alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti".

    5. V § 43 ods. 2 znie: "(2) Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo o viacej detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.".

    6. V § 140 ods. 1 písm. b) znie: "b) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti.".

    7. V § 154 ods. 1 písm. c) sa slová "potreby ošetrovania alebo starostlivosti" nahrádzajú slovami "potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti".

    8. V § 156 ods. 1 písm. b) sa slová "ošetrovania alebo" nahrádzajú slovami "osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej"."

    Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako 9. bod.

    Po tretie. V novovyznačenom 9. bode sa v úvodnej vete slová "a 293by, ktoré vrátane nadpisu" nahrádzajú slovami "až 293bz, ktoré".

    Po štvrté. V novooznačenom 9. bode sa vkladá nový § 293bx, ktorý znie:

    "§ 293bx

    Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu účinného od 31. decembra 2011 dosiahnutý za rok 2011 nie je príjmom na účely § 21, 138 ods. 2 a 3 a § 293bp ods 5." Poznámka pod čiarou k odkazu 120 znie: "120) § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov." V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie doterajších ustanovení návrhu zákona. Odôvodnenie: Z dôvodu aplikačných problémov pri posudzovaní nároku na ošetrovné v prípade trvania viacerých nemocenských poistení a uplatnení si nároku na ošetrovné len z jedného nemocenského poistenia, najmä v súvislosti so splnením podmienky ošetrovania a starostlivosti, ďalej len "ošetrovania", ak po časť dňa ošetrujúca osoba neošetruje z dôvodu výkonu zamestnania, z ktorého nečerpá ošetrovné, sa nárok na ošetrovné navrhuje podmieniť osobným a celodenným ošetrovaním zo strany poistenca, ktorý si uplatnil nárok na ošetrovné.

    Osobné a celodenné ošetrovanie však nie je prekážkou na vykonanie úkonov spojených so starostlivosťou spočívajúcou napríklad v nákupe potravín, výbere liekov alebo zdravotných pomôcok z lekárne, v návšteve lekára a tak ďalej.

    Vo vzťahu k nároku na ošetrovné sa navrhuje upraviť znenie zákona tak, aby jednoznačne pri ošetrovaní toho istého dieťaťa alebo detí v tom istom prípade bolo ošetrovné poskytované len jednému poistencovi.

    V nadväznosti na novelu zákona o sociálnom poistení účinnú od 1. januára 2011 pretrváva problém s pasívnymi príjmami umelcov, najmä tantiémami, ktoré v súčasnosti zakladajú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.

    Vzhľadom na to, že môže ísť o príjmy z činností, ktoré fyzická osoba vykonávala v dávnej minulosti, navrhujem vylúčiť na účely posúdenia vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a na účely určenia jej vymeriavacieho základu na platenie poistného v prechodnom období až do 30. januára 2013, príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky neevidujem, a preto teraz dávam slovo ďalšiemu, ktorý je prihlásený písomnou formou do rozpravy, a to je pán poslanec Branislav Ondruš.

    Nech sa páči.

    Je nejaký problém, pán poslanec?

  • Nie, iba ma zaujímalo, koľko je tu poslancov. Tak ďakujem pekne, pán podpredseda. Tak vzhľadom na to, že sme tu dvanásti, tak naozaj, pokúsim sa tak najstručnejšie a úplne vecne vyjadriť teda svoj postoj k tomu návrhu.

    Jednak chcem povedať, že my sme k tomu pôvodnému vládnemu návrhu, respektíve k tej problematike, ktorú rieši, vyjadrili postoj tým, že sme jednomyseľne aj vo výbore a potom aj tu v pléne podporili návrh na skrátené legislatívne konanie.

    Čiže uvedomujeme si, že vláda touto novelou rieši akútny problém, ktorý nastáva alebo by mohol nastať od 1. januára v Sociálnej poisťovni. A navyše to rieši spôsobom, ktorý sa nám zdá ako celkom logický. Skutočne je evidentné, že treba napríklad riešiť ten problém toho, nazvime to takzvaného fondového hospodárenia v Sociálnej poisťovni tak, aby nenastal nejaký kolaps od 1. januára budúceho roka.

    No problém je ale v tom, že to, čo máme v spoločnej správe, a to, čo na zasadaní výboru navrhla pani kolegyňa Blahová, je návrh, ktorý výrazným spôsobom ide nad rámec tej novely, a v podstate zásadným spôsobom rozširuje tú novelu v takých veciach, ktoré nesúvisia s pôvodným zámerom predkladateľa.

    Samozrejme, rešpektujem to, že pán minister ako predkladateľ vyjadril podporu takémuto pozmeňujúcemu návrhu, ale napriek tomu sa mi to nezdá korektné aj preto, lebo opäť je to taký príklad, kedy pán minister svoje návrhy predkladá v parlamente prostredníctvom pani poslankyne Blahovej, a to je vlastne taká bežná prax, že vlastne veci, ktoré nestihol alebo nevie presadiť, čo je napríklad tento prípad, na úrovni vlády, tak potom vlastne presadzuje prostredníctvom pani poslankyne Blahovej tuto v parlamente.

    Myslím si, že je to nekorektné, nekorektné a nečestné aj preto, lebo, opakujem svoju výhradu aj z debaty o novele zákona o sociálnych službách, týmto spôsobom sa vláda vyhýba alebo, alebo konkrétny minister sa vyhýba transparentnému legislatívnemu procesu, ktorý je nastavený tak, aby vznikol dostatočný priestor aj pre čo najširšiu verejnosť, aby sa mohla vyjadriť k navrhovaným zmenám v legislatíve.

    Ak sa v druhom čítaní alebo, alebo v rokovaní, alebo na rokovaní výboru o predmetnom návrhu zákona objaví pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh poslanca, je to, samozrejme, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku aj v súlade s ústavou. Je to naplnenie legi...

  • Je to naplnenie legislatívnej iniciatívy poslanca, ale zároveň treba otvorene priznať, že je to spôsob oveľa menej transparentný, pretože neumožňuje dostatočne oboznámiť verejnosť a nevytvára ani dostatočný časový priestor pre širšiu verejnosť, či už odbornú alebo laickú, aby sa vyjadrila k takémuto návrhu, tobôž ak, samozrejme, ide o taký extrémny prípad, ako je prípad tohto zákona, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, a vlastne medzi, medzi rokovaním o tomto zákone v druhom čítaní a predložením toho návrhu na výbor uplynulo len pár hodín.

    No a teraz vecne k tomu návrhu. V podstate naozaj veľmi stručne. Ja s týmto návrhom nesúhlasím. Vyjadril som to už verejne, keďže teda pán minister, myslím, začiatkom týždňa verejne teda deklaroval túto cestu, akou chce zmeniť tento zákon vzhľadom na to, že v rámci vlády sa mu túto predstavu o zmene zákona o sociálnom poistení nepodarilo presadiť.

    Ja zásadne nesúhlasím s tými zmenami, ktoré znevýhodňujú zamestnancov, v tomto prípade najmä zamestnankyne, teda v tomto prípade zamestnankyne pri možnosti dobrovoľne sa nemocensky poistiť aj za účelom, aby mohli mať po narodení alebo po odchode na materskú dovolenku vyšší materský príspevok.

    A poviem aj, prečo s tým nesúhlasím. Pretože na rozdiel, my sme tu už niekoľkokrát v súvislosti s inými zákonmi viedli debatu o tom, či pri štátnych sociálnych dávkach má miesto nejaká zásluhovosť. A ja sa nechcem púšťať teraz do tejto debaty, ale povedzme, že sú názory, že aj, aj teda áno, ale sú aj názory, že nie. Ale v prípade poistného systému nie je žiadneho sporu o tom, že princípom poistného systému je práve zásluhovosť, to znamená, že vlastne ten poistný systém na základe nejakej poistnej matematiky oceňuje tých, ktorí do toho systému prispievajú. A teda tá zásluhovosť sa prejavuje v tom, že je to teda v závislosti opäť podľa nejakého modelu, podľa nejakého vzorca, je to v závislosti od výšky toho príspevku.

    A takisto sme hovorili a mali sme tu debatu vtedy, keď ste navrhovali znížiť rodičovský príspevok vlani na konci roka, že my považujeme za správne, ak štát hľadá nástroje, ktorými motivuje mladých ľudí, a teda zväčša mladých ľudí, k zodpovednému a, nazval by som to, plánovanému prístupu k materstvu v prípade žien a k rodičovstvu v prípade oboch pohlaví.

    No a práve táto možnosť, možnosť uzatvoriť aj dobrovoľné nemocenské poistenie, tak ako je to podľa súčasného, súčasne platného znenia zákona, je práve taký nástroj, ktorý skutočne môžu využiť ľudia, ktorí sa ocitajú, teda ktorí sa usilujú zodpovedne pristupovať k plánovaniu svojho materstva, teda ženy, ktoré zodpovedne plánujú svoje materstvo. A tieto ženy jednoducho sú schopné a ochotné rozmýšľať nad tým, aké všetky náklady sú povedzme v tom období prvých niekoľkých mesiacov s materstvom spojené.

    Je to presne ten istý systém, ako keď, ako keď sa rozhodujete o tom, či uzavrieť alebo neuzavrieť poistku napríklad pre prípad živelnej katastrofy na nejaký svoj majetok a uvažujete nielen teda o tom, či ju vôbec uzavrieť, ale uvažujete aj o tom, na akú výšku si poistiť ten majetok. Pričom musíte zodpovedne uvažovať teda, akú hodnotu ten majetok má a aké náklady budete mať s tým, ak živelná katastrofa vám ten majetok poškodí. To znamená... a myslím si z tohto hľadiska, že, že žena, ktorá má napríklad minimálnu mzdu a rozhodne sa využiť možnosť toho dobrovoľného nemocenského poistenia práve preto, aby keď potom pôjde na materskú, aby mohla mať ten vyšší príspevok, myslím si, že toto je oceneniahodný prístup od takejto ženy, že to prosto berie takto zodpovedne. Napokon, tak či onak, tak či onak, títo ľudia alebo takáto žena by sa mohla ocitnúť v situácii, že ak má napríklad tú minimálnu mzdu alebo mzdu tesne nad minimálnou mzdou, tak tých šesťdesiat alebo šesťdesiatpäť percent, ako je v tom návrhu, z toho jej platu je aj tak suma, ktorá sa pohybuje v podstate na úrovni rodičovského príspevku.

    No a ja sa priznám, že ja mám aj vlastnú skúsenosť. Lebo ja som sa teda ako živnostník živil, myslím, okolo desať rokov, a prvé dva roky som mal dosť nízky príjem. Vychádzal mi, vychádzal mi teda v podstate len ten základný, teda tá základná výška poistného príspevku. A ja som sa tie dva roky dobrovoľne poisťoval, pretože som si uvedomoval, teda nevedel som odhadnúť, kedy sa dostanem na nejaké, na nejaké vyššie sumy príjmov, a jednoducho som si povedal, že keď budem raz na dôchodku, tak nechcem, aby som mal vypočítaný dôchodok z nejakého minimálneho vymeriavacieho základu. To je problém, ktorý so živnostníkmi všeobecne máme. To je problém, myslím, na ktorom sa zhodneme, o tom sa hovorí dlho, dlho. A ja som patril medzi tých živnostníkov, môžem vám povedať, že inak v čase, keď som to urobil, tak mi povedala pani v Sociálnej poisťovni, že som bol v okrese jediný živnostník, ktorý sa dobrovoľne takto pripoisťoval. No a ja som si teda uvedomil, a teda plánoval som dlhšie, ako, ako sa plánuje teda materstvo. Ja som si tiež uvedomoval prosto do budúcnosti, že jednoducho raz budem chcieť mať dôchodok aspoň v nejakej normálnej výške a nechcem byť odkázaný na nejakú štátnu sociálnu dávku. A tak som sa rozhodol, že sa dobrovoľne pripoistím vo vyššej miere, než mi to vychádzalo z daňového priznania. Takže ja si myslím, že ak máme takúto možnosť dnes a ak to ženy využívajú, tak to prosto robia maximálne zodpovedne. Možnože, ja som to povedal aj verejne do médií, možnože je otázka toho vzorca. Lebo, lebo to, čo vy, pán minister, napádate, je miera tej náhrady alebo teda toho, čo za, čo za to, čo za to dostanú. Ale myslím si, že rozhodne je dobré, že takýto princíp, takýto postup tento zákon umožňuje. Navyše, úprimne povedané, zdá sa mi veľmi neseriózne, že vlastne vy dnes za, ako zneužívanie systému označujete niečo, čo ste sám radili ženám, že takýmto spôsobom si môžu zabezpečiť vyšší, vyššiu materskú. Takže, takže v čase, keď ste osobne neboli zodpovedný za tento rezort, tak ste nabádali ženy, aby robili to, čo dnes ako minister považujete za zneužívanie systému.

    No a pokiaľ, samozrejme, pokiaľ ide o ten návrh na zvýšenie materského príspevku zo šesťdesiat na šesťdesiatpäť percent vymeriavacieho základu, samozrejme, to je, to je krok, ktorý my považujeme za správny. My sme vlani hlasovali ako poslanecký klub za zvýšenie materského príspevku aj za predĺženie materskej dovolenky. Ale musím tu vyjadriť isté obavy, pretože ja som sa na zasadaní výboru, keď sme prerokovávali návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok, explicitne pýtal pána generálneho riaditeľa Lopatku, či ten revidovaný návrh, teda ten, ktorý vychádzal už z tých nových makroekonomických prognóz, počíta so zvýšením materského príspevku. Je to pravda, ja som sa vtedy pýtal aj na to, a zároveň s predĺžením materskej, tak ako to bolo pôvodne navrhované v novele v tom zákone, ktorým sa mala zaviesť okrem iného aj superhrubá mzda, a on mi povedal, že nepočítajú s tým. Takže, takže vlastne tu je ešte navyše, teda pre mňa je v tejto súvislosti hlavne otázka, akým spôsobom to zasiahne do rozpočtu Sociálnej poisťovne? Pretože opakujem, Sociálna poisťovňa v tejto chvíli v tom rozpočte, ktorý nám predložila do Národnej rady, vôbec nepočíta so zvýšením, so zvýšenými nákladmi na vyšší, na vyšší materský príspevok, ak sa zvýši zo šesťdesiat na šesťdesiatpäť percent vymeriavacieho základu. Takže, vážené... Prosím? Áno, áno, to je pravda. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, na záver chcem povedať, že ja skutočne, ja skutočne mám zásadný problém, zásadný problém s týmto návrhom, pokiaľ ide o to, o tie zmeny pri možnosti dobrovoľne sa poistiť. A práve preto, keďže predpokladám vzhľadom na výsledok rokovania, vzhľadom na výsledok rokovania gestorského výboru predpokladám teda, že vládna koalícia zatiaľ ide v zmysle, že, že to chce podporiť. Tak v každom prípade teda ja nie som pripravený podporiť a hlasovať za ten návrh zákona ako celok, a najmä teda, ak bude jeho súčasťou ten návrh, ktorý máme v článku IV spoločnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky nie sú. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tomanová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci.

    Budem hovoriť len veľmi stručne, pretože dá sa povedať, všetko, čo som chcela povedať, povedal pán poslanec Ondruš. Ja by som len pridala k tým veciam skutočne, že z vlády prišiel návrh zákona schválený, a týkal sa skutočne v rámci skráteného legislatívneho konania len riešenia presunov medzi fondmi a vlastne zabezpečenia toho, aby štát nemusel, sa nedostal do situácie, že od 1. januára nebudú zamestnávatelia platiť odvody na úrazové poistenie, čo by mohlo spôsobiť výpadok takmer 130 miliárd, a toto by musel garantovať štát zo štátneho rozpočtu, čo určite navýši štátny, nepriaznivo bude vplývať na štátny rozpočet.

    Ale nedá mi v tejto súvislosti, aby som nepovedala aj to, že doplnenie zákona o platenie materského a zvýšenie zo šesťdesiat v súčasnosti na šesťdesiatpäť percent je určite chvályhodné, len ja by som rada pripomenula, možno by som sa aj rada spýtala na to, ako to vlastne v skutočnosti je? Koľko žien poberá materské nižšie, ako je rodičovský príspevok? Pretože ja si dovolím tvrdiť, že vaše zníženie rodičovského príspevku z 256 eur na 190 eur v súčasnosti je, a mali by sme prerokovávať návrh zákona, kde sa táto hranica ešte znižuje o 50 percent, čiže vlastne zase budú dve hranice rodičovského. Tie, ktoré ste kedysi kritizovali a v dôsledku čoho ste chceli zrovnoprávniť a vyplácať jednotný rodičovský príspevok. Poviem, naďalej zostávajú diskriminované mamičky, pretože počas, kým všetky ostatné mamičky môžu poberať rodičovský príspevok dňom narodenia dieťaťa, matky, ktoré boli poistené a pracovali, tento príspevok po vašom predĺžení materskej dovolenky na 34 týždňov a pri zvýšení na 65 percent z vymeriavacieho základu, nie je to bohvieaká pomoc a sú diskriminované, pretože nemajú nárok na rodičovský príspevok dňom poberania, dňom narodenia dieťaťa. Pripomínam, rodičovský príspevok je dávka štátnej sociálnej podpory a táto by mala byť vyplácaná všetkým ženám rovnako. V tejto chvíli by som ešte povedala jednu vec. Vaše zvýšenie vymeriavacieho základu na 65 percent, ale dva roky starého, nijakým spôsobom nerieši finančnú situáciu týchto matiek. A určite tých 66 eur ďaleko viac z materskej matky, ktorá stratila príjem a rozhodla sa priviesť na svet dieťa, a v slovenských korunách je to tak dvetisíc korún, určite by to pre tú matku bolo zaujímavé.

    Napriek tomu, že diskriminujete matky, ktoré boli poistené a platili odvody do poistného systému, a počas materského nemajú nárok na rodičovský príspevok, čím, samozrejme, zhoršujete ich sociálnu situáciu, si dovolím upozorniť na jednu vec, a to skutočnosť, že takáto matka, ktorá vlastne bude poberať príspevok 190 eur, jej manžel bude mať príjem 400 eur, a to už hovorím o čistom príjme, rodina má príjem 590 eur. Ak budú mať ťažko zdravotne postihnutého člena v rodine, trebárs matku alebo otca, jedného, jedného z rodičov mladej rodiny a budú mať teda jedno dieťa, budú musieť z tých 590 eur prispievať na pobyt staršieho človeka, ktorý možno bude platiť 300, 400, 500, možno 600 eur v zariadení sociálnych služieb. Ten človek, pán minister, bude mať ochránený príjem iba do sumy dvadsať percent sumy životného minima. To jest do 37 eur 96 centov, ktoré nebude platiť. Ale keď ich nebude platiť, musí tieto peniaze doplácať rodina, teda dcéra alebo syn, ktorý vlastne, ktorému zostane iba 1,3-násobok sumy životného minima na neho, na manželku aj na dieťa. Čiže, pán minister, z 590 eur, ak tam smerovala moja ochrana, do úrovne dvojnásobku sumy životného minima, kde som chcela ochrániť takúto rodinu, ktorá má príjem 590 eur, aby nemusela doplácať, aby sa zvýšila tá ochrana. Ja by som bola zvedavá, pretože vy ste kedysi sa vyjadrili, že potrebujete na deň, neviem, či to bolo tristo až päťsto alebo štyristo až šesťsto eur. Ja by som bola zvedavá, čo by ste povedali na to, keby ste museli s novonarodeným dieťaťom dvaja manželia vyžiť z 590 eur, a z toho by ste museli ešte platiť za svojho príbuzného v zariadení sociálnych služieb. Takže to, čo som povedala, že nehovoríte pravdu, je skutočnosť, že občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb bez ohľadu na to, či bude platiť 300, 400, 500, 600 alebo 700 eur, má garantovaný zostatok iba v sume dvadsať percent sumy životného minima, to jest 37,96 eur. 37,96 eur mu nestačí ani na to, aby zaplatil lieky, ktoré potrebuje, nie na to, aby si mohol kúpiť možno za mesiac raz-dva minerálku alebo nejaké pomaranče. A to platí bez ohľadu na to, akú výšku. A ochrana príjmu sa vzťahovala moja na tých, ktorí vlastne by mali priplácať a žijú z veľmi nízkeho príjmu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová ako jediná. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, ja som veľmi rada, že vlastne došlo k takémuto vysvetleniu. Lebo keď pán minister predtým vystúpil, tak stále rozprával o ochrane príjmu vlastne poberateľa sociálnej, sociálnej služby alebo sociálnej pomoci. A som veľmi rada, že to nedorozumenie sa teraz vysvetlilo, pretože naozaj, tu ide nie o ochranu príjmu klienta, ale o ochranu príjmu jeho rodinného príslušníka, ktorý bude musieť, a teda ja som za, aby doplatil za svojho rodiča, pretože treba doplatiť za svojich rodičov, ale, samozrejme, musí tam byť aj ten 1,3-násobok životného minima. Pretože potom skutočne v tej rodine, ktorá má 560 eur príjem, nastáva určité reťazenie, nejaký ten bludný, bludný kruh vlastne. Pretože, tá, tá dcéra, keď platí za svoju matku, za svojho otca, tak tá dcéra potom takisto musí, musí, musí si niekde požičať, pretože ten príjem tej rodine nestačí, tá rodina sa stále zadlžuje, zadlžuje a prenáša sa to na ďalšie generácie. Čiže skutočne sa potom dostanú niektoré rodiny do takej situácie, že nebudú schopní splácať nielen za svojho rodiča, ale nebudú schopní splácať ani to, z čoho vlastne má táto rodina vyžiť, a nebudú mať na základné potraviny a na základné lieky. Čiže tam by som videla možno práve riešenie, ktoré povedala pani poslankyňa Tomanová, a som veľmi rada, že v tejto veci, verím tomu, že pán minister to pochopí, lebo stále hovoril o ochrane klienta, takže verím, že v tejto veci by sme vedeli nájsť kompromis a že by sme ochránili skutočne tie nízkopríjmové rodiny, aby sa nezaťažovali úvermi, pôžičkami. A vlastne aj tak, napriek tomu, že by tieto úvery a pôžičky brali, aj napriek tomu by nemali štandard životný, tak ako to dosahujú iné rodiny. A myslím si, že takéto rodiny treba ochrániť.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra a podpredsedu vlády, či chce reagovať v záverečnom slove? Pán minister, poprosím ale veľmi efektívne, lebo už je čas dosť naplnený, a niektorí máme aj iné povinnosti.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.

    Dovolím si reagovať na príspevky poslancov a poslankýň, ktoré boli prednesené počas rozpravy.

    Pani poslankyňa Blahová, pozmeňovací návrh, podľa ktorého sa majú urobiť úpravy pri poskytovaní ošetrovného, a má sa reagovať na situáciu, pokiaľ ide o povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie z príjmov podľa autorského zákona, tento návrh má moju podporu. Jednak preto, lebo pri zmenách v ošetrovaní to bude znamenať zamedzenie niektorým únikom, ku ktorým dochádza dnes v Sociálnej poisťovni, čo je, dúfam, cieľom nás všetkých, aby sme lepili diery, ktoré jednoducho stále sú v zákone. A pokiaľ ide o umelcov, respektíve osoby, ktoré majú príjmy podľa autorského zákona, myslím si, že vo väzbe na zmeny, ktoré boli schválené v zákone o dani z príjmov pri rozdelení tantiém na takzvané aktívne, pasívne príjmy, podľa autorského zákona logicky je potrebné urobiť aj zmenu v zákone o sociálnom poistení, aby tie osoby, ktoré za rok 2011 takéto príjmy dosahujú a dosiahli, aby neboli poškodené prílišnou tvrdosťou zákona v súčasnom znení. Preto má aj tento návrh moju podporu.

    Pokiaľ ide o závery výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktoré vlastne potom následne kritizovali pán poslanec Ondruš a pani poslankyňa Tomanová. Takže najskôr k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu. Dobrovoľné poistenie bolo zavedené v zákone od jeho začiatku od roku 2004, a to tak, že občania sa mohli dobrovoľne poistiť troma rôznymi spôsobmi. Mohli si zvoliť dobrovoľné nemocenské poistenie, mohli si zvoliť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a mohli si zvoliť dobrovoľné dôchodkové poistenie. Každý z týchto systémov si mohli zvoliť samostatne, čo možno v tej danej chvíli a v tom danom čase bolo vyhovujúce, ale prax ukázala, že takéto riešenie vyhovujúce jednoducho nie je, pretože dochádza k zneužívaniu tohto dobrovoľného, hlavne dobrovoľného nemocenského poistenia.

    Dôkazom toho sú čísla, ktoré mám k dispozícii zo Sociálnej poisťovne. V roku 2008 príjmy Sociálnej poisťovne z dobrovoľného nemocenského poistenia boli 6,5 mil. eur, výdavky na dávky, ktoré si nárokovali dobrovoľne nemocenské osoby, dosiahli 11 mil., to znamená boli tam o 4 mil. vyššie výdavky ako príjmy pri dobrovoľnom nemocenskom poistení. V roku 2009 to bolo ešte horšie, v neprospech bilancie Sociálnej poisťovne. A v roku 2010 bolo vybratých 13,6 mil. na poistnom od dobrovoľne nemocensky poistených osôb, ale výdavky na dávky plynúce z dobrovoľného nemocenského poistenia dosiahli sumu 38,7 mil. eur. To znamená rozdiel vyše 25 mil. v neprospech Sociálnej poisťovne. V roku 2011 je trend rovnaký, ak nie ešte horší. Prečo tomu tak je? Je tomu tak preto, lebo pri dobrovoľnom nemocenskom poistení si občan sám zvolí svoj vymeriavací základ, napr. zvolí si základ 1000 eur mesačne a z tohto základu si platí poistné vo výške 4,4 percenta, čiže napr. 44 eur mesačne. Dobrovoľné nemocenské poistenie si stačí platiť 270 dní alebo 9 mesiacov a následne vzniká nárok na nemocenskú dávku, či už nemocenské alebo materské s tým, že výška dávky je 55 percent pri nemocenskej alebo pri ošetrovnom a aktuálne 60 percent pri materskom. Čiže napr. žena, ktorá si, tak ako pán poslanec Ondruš hovorí, naplánuje dobre vopred svoje materstvo, tej stačí zaplatiť počas deviatich mesiacov sumu 44 eur, to znamená, zaplatí spolu 396 eur a ak jej všetko dobre vyjde, tak ako si naplánovala, otehotnie, tak má následne nárok na materské v trvaní v súčasnosti temer osem mesiacov s výškou materského 60 percent z 1000 euro, čiže 600 eur mesačne, čiže má materské vo výške približne 4 680 eur. Čiže za poistné vo výške necelých 400 eur získa materské vyše 4600 eur. To je asi tak desaťkrát toľko.

    Pán poslanec Ondruš hovoril o tom, že princíp poistného systému je zásluhovosť. Tak tuto je tá zásluhovosť trošku prepísknutá, pretože ak niekto za 1 zaplatené euro dostane v podobe dávky 10 eur, tak takúto zásluhovosť, to by sme boli radi, keby nám to takto fungovalo úplne všade, keby to však nebolo na úkor Sociálnej poisťovne. A Sociálna poisťovňa nie je nejaká imaginárna inštitúcia, Sociálna poisťovňa to je, to je systém, v ktorom je zúčastnených vyše 2 mil. poistencov, ktorí platia nemalé poistné, a ak takýmto spôsobom máme nastavené dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré nám robí dieru v rozpočte 25 mil. ročne, a tá diera sa stále zvyšuje, tak asi nie je niečo v poriadku. Ak takýto systém ponecháme naďalej, tak potom ťažko budeme hovoriť o tom, že chceme znižovať napr. sadzby pracujúcim, živnostníkom a pod., keď máme takéto veľké okno, takúto veľkú dieru v Sociálnej poisťovni. Ak sa na správu financií pozeráme zodpovedne, tak nemôžeme, nemôžeme to nechať tak. Áno, veď meníme vzorec, a čo, čo robíme, čo sa navrhuje, čo sa navrhuje? Navrhuje sa, aby dobrovoľné poistenie zostalo, pokojne sa aj naďalej môžu osoby, ktoré majú záujem, poistiť dobrovoľne v Sociálnej poisťovni, či už žiadne poistné nemajú alebo v prípade, kedy už sú povinne poistené osoby, ale budú sa môcť poistiť kompletne na celé poistné aj nemocenské, aj nezamestnanosť, aj dôchodkové.

    Zoberme si to tak, ak je niekto zamestnaný, je povinne poistený. A ako je povinne poistený? Aj na nemocenské poistenie, aj na nezamestnanosť, aj na dôchodkové poistenie, a nikto sa ho nepýta, že či chce byť poistený len na nemocenské alebo len na dôchodkové poistenie, je poistený jednoducho kompletne a platí si spolu so zamestnávateľom poistné vo výške približne 35 percent z vymeriavacieho základu. A presne takisto to chceme nastaviť aj pokiaľ ide o dobrovoľné poistenie, to znamená, ak niekto má záujem, pokojne môže byť po 1. februári dobrovoľne poistený, ale kompletne s tým, že sadzba bude 35,15 percenta zo stanoveného vymeriavacieho základu. Čiže ten systém tu zostane, ale bude naozaj zmena vzorca, pán poslanec. Ide o zmenu vzorca a keď sa vrátime k príkladu, ak si niekto bude platiť deväť mesiacov 350 eur z vymeriavacieho základu 1000 eur, čiže zaplatí si približne 3000 eur plus-mínus, tak teda bude mať materskú vo výške 4 680 eur, potom zvýšenie o 5 percent, dokonca ešte o niečo vyššiu. Takže pokojne si môžu mladé matky, ktoré si takýmto spôsobom chcú vylepšiť materskú, aj naďalej ju vylepšovať, len to nebude tak megavýhodné, ako to je dnes.

    Chcem povedať zároveň, že máme spústu živých a reálnych príkladov zo Sociálnej poisťovne o tom, ako je tento systém využívaný. Ja tu mám napr. príklad osoby, ktorá je dobrovoľne poistená od roku 2005 doteraz, čiže približne šesť rokov. Za týchto šesť rokov zaplatila poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie približne 740 eur a za tých šesť rokov stihla vyčerpať na dávkach z dobrovoľného poistenia sumu vyše 14 tis. eur, za 700 eur 14 tis. eur na dávkach. To je dvadsaťkrát toľko, ako bol ten vklad v podobe zaplateného poistného. To je skutočne zásluhovosť ako Brno.

    Hovorili ste, že keď som v predošlej svojej kariére hovoril o tom, radil, že dobrovoľné nemocenské poistenie je výhodný systém, no, samozrejme, v pozícii poradcu som predsa radil ženám alebo akýmkoľvek iným osobám, že dobrovoľné nemocenské poistenie je výhodné a relatívne rýchlo a za nízky vklad v podobe zaplateného poistného sa dá získať pomerne vysoká dávka. V tom čase pani poslankyňa Tomanová bola ministerka a, samozrejme, ako ministerka mala, niesla zodpovednosť za to, aby sa systém dobrovoľného nemocenského poistenia nedal zneužívať. Čiže v čase jej ministrovania došlo k niektorým úpravám, napr. k tomu, že doba, počas ktorej sa sledoval vymeriavací základ, sa predĺžila z nič na dvadsaťšesť týždňov, čím sa aspoň čiastočne odstránili tie najväčšie možnosti zneužívania dobrovoľného nemocenského poistenia. Ale ten systém vo svojom princípe je zlý, pretože tie príklady, ktoré som teraz povedal, pretrvávajú doteraz. Chcel by som vidieť, čo by ste hovorili o mojej ére, keby som s týmto nič neurobil. Ja som sa pokúšal ešte pred rokom v novele zákona zmeniť systém dobrovoľného nemocenského poistenia, vtedy sa to nepodarilo. Sme tu znova a chcem, aby sme túto dieru, ktorá je v systéme, ktorou uniká 25 mil. ročne a bude unikať ešte viac, ak nič neurobíme, chcem, aby sme túto dieru zaplátali, pretože chcem, aby sme sa zodpovedne správali k správe verejných financií a aby sme šetrili drahocenné zdroje Sociálnej poisťovni.

    Tento systém do značnej miery využívajú naozaj mladé mamičky, ktoré si takýmto spôsobom chcú vylepšiť materskú. Mám za to, že je omnoho lepšie, ak všetkým matkám, či už ten systém poznajú, nepoznajú, či ho využívajú, nevyužívajú, keď hovorím o dobrovoľnom nemocenskom poistení, je lepšie, keď všetkým matkám plošne zvýšime materskú o 5 percent, čo v priemere znamená zvýšenie asi o 30 euro mesačne a za celú materskú skoro o 300 eur za to celé obdobie, ako keď sa budeme pozerať na tie šikovné maminy, ktoré si týmto spôsobom materskú vylepšia, a tie nešikovné, ktoré o tom nevedia, resp. sa boja, či to naozaj funguje, a majú materskú nižšiu, ako by mohli mať.

    Pokiaľ ide o finančné krytie, už som niekoľkokrát zopakoval 25 mil. eur Sociálna poisťovňa ušetrí, zvýšenie materského znamená približne sumu 9,5 mil. eur, čiže...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pán minister, ešte máte minútu, ja to o 19.00 hod naozaj musím prerušiť alebo skončiť, lebo ja mám už iný program.

  • ... to znamená, to znamená, Sociálnej poisťovni ušetríme 25 mil., zvýšenie materskej bude stáť zaokrúhlene 10 mil., čiže je to rozpočtovo kryté, je to odkonzultované s ministerstvom financií a dokonca to teda po nábehu systému, tak keď sa to celé zabehne, prinesie úsporu pre Sociálnu poisťovňu vo výške približne 15 mil. ročne. Samozrejme, v roku 2012 nie v tejto výške, pretože je to prechodné obdobie, kedy ešte budú dobiehať dávky z toho doterajšieho v úvodzovkách "lacného" dobrovoľného nemocenského poistenia, musíme rešpektovať tieto prechodné doby, aby sme nepoškodili tých, ktorí si v dobrej vôli a dobrej viere dobrovoľné nemocenské poistenie doteraz platili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. To bolo záverečné slovo pána podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. A teraz vzhľadom na skutočnosť, že pani spravodajkyňa nemá záujem vystúpiť v záverečnom slove, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem aj rokovanie schôdze Národnej rady. Ráno budeme pokračovať o 9.00 hod. a začíname v súlade s dohodou zákonmi, ktoré bude predkladať pani ministerka Žitňanská. O 11.00 hod. zajtra je hlasovanie o všetkom, čo prerokujeme, a viete dobre, že rozpočet budeme začínať v utorok ráno o 9.00 hod.

    Prajem všetkým pekný večer a príjemnú dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania 26. schôdze o 19.00 hod.