• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým príjemný deň.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadal jediný pán poslanec, a to podpredseda Národnej rady pán Robert Fico.

    Podľa schváleného programu teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 491 a informáciu výborov máte ako tlač 491a.

    Vítam na rokovaní Národnej rady ministra zahraničných vecí, pána Mikuláša Dzurindu a prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky. Doposiaľ sa Slovensko zapájalo do medzinárodného krízového manažmentu predovšetkým prostredníctvom vysielania vojakov, príslušníkov ozbrojených síl, prípadne policajtov, príslušníkov Policajného zboru alebo colníkov.

    Z charakteru súčasných kríz v kontexte meniaceho sa bezpečnostného prostredia je však zrejmé, že žiadna z aktuálnych bezpečnostných hrozieb nie je čisto vojenská a ich riešenie si preto vyžaduje komplexnejší prístup. Skúsenosti ukázali, že na zabezpečenie stability bezpečnosti rozvoja v krízových oblastiach je okrem nástrojov, charakteristických pre silové zložky, potrebné vysielať aj civilistov, civilných expertov. Chcem pripomenúť, že idea takejto kodifikácie pôsobenia našich expertov sa začala rodiť v roku 2005, keď sme schválili koncepciu účasti Slovenskej republiky v civilnom krízovom manažmente EÚ. Bolo to v júli 2005.

    Predchádzajúca vláda v januári roku 2010 nadviazala na tento dokument a schválila návrh na zefektívnenie účasti civilných expertov v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky. V januári 2010 vláda schválila tento dokument. Chcem tým naznačiť, že teda ide o návrh zákona, ktorý sa rodil dlhšiu dobu, ktorý sa rodil pôsobením troch vlád od roku 2005 až doposiaľ, že je to dobrá vec, ustanovuje podmienky, za akých jednotlivé ministerstvá na vlastné náklady vytvárajú zdroje vo vlastných rozpočtových kapitolách, ale koordinovaný príslušným výborom, môžu pripravovať a vysielať expertov do misií krízového manažmentu s tým, že toto pôsobenie bude mať právny rámec, je kodifikované, teda všetci budeme vedieť, ako sa treba správať, tí, ktorí expertov pripravujú a vysielajú, aj tí, ktorí sa takýchto misií chcú zúčastniť.

    Všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre navrhovateľov, pán minister.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi zahraničného výboru pánovi poslancovi Jurajovi Drobovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam informáciu o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v tlači 491 v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 18. októbra 2011 č. 647 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Tým istým uznesením zároveň určila Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor k uvedenému návrhu zákona.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 22. novembra 2011 č. 331 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením z 23. novembra 2011 č. 99. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spravodajskej informácie, tlač 491a.

    Gestorský výbor rokoval o spoločnej správe výborov s odporúčaním návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločnú správu výbor neprijal, nakoľko návrh nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.

    Predseda výboru ma poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup.Podľa aktuálnych výsledkov rokovania som oprávnený predkladať návrhy na ďalší postup podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či niekto z prítomných poslankýň alebo poslancov sa hlási ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A na základe dohody aj z poslaneckého grémia, aj schválenej plénom, budeme hlasovať o 11.00 hod.

    Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o cestnej doprave.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 559 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 572.

    Vítam prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pána Jána Figeľa, a taktiež ho prosím, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v prvom čítaní vládny návrh zákona o cestnej doprave. Vláda návrh zákona prerokovala 9. novembra tohto roku a schválila ho uznesením č. 693.

    Potreba zásadne novej alebo zásadnej novej právnej úpravy podnikania v cestnej doprave je daná predovšetkým skutočnosťou, že orgány Európskej únie nahradili nepriamu reguláciu dopravného trhu cestnej dopravy smernicami, teda tá nepriama, je smernicami priamou reguláciou, teda nariadeniami Európskej únie. Tým vnútroštátna právna úprava podnikania v cestnej doprave už nie je v pozícii povinne transponovať smernice, ale v pozícii povinne vykonávať nariadenia.

    Druhý dôvod pre túto zmenu je skutočnosť, že Európska únia upustila od tzv. paralelnej úpravy pravidiel podnikania v cestnej doprave v prípadoch, keď potrebné pravidlá sú upravené mnohostrannými medzinárodnými zmluvami alebo európskymi dohovormi alebo závermi medzinárodných organizácií. Preto navrhovaný zákon o cestnej doprave musí vytvoriť potrebné vnútroštátne nadväznosti aj na niektoré medzinárodné zmluvy. Navrhovaný zákon upravuje predovšetkým kompetencie vnútroštátnych slovenských orgánov verejnej správy na vykonanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady a medzinárodných zmlúv, ale aj sankcie za porušovanie ustanovených pravidiel. To je vždy ponechané, samozrejme, na vnútroštátnu právnu úpravu.

    Ďalej navrhovaný zákon upravuje pravidlá podnikania v cestnej doprave, zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej autobusovej doprave, práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich v autobusovej doprave a v taxislužbe, podmienky prepravy nebezpečných vecí a verejnú správu v cestnej doprave. Návrh zákona nebude mať dodatočný dopad na rozpočet verejnej správy. Nebude mať priame dopady na obyvateľstvo a na životné prostredie. Bude mať zmiešané, teda pozitívne aj negatívne, vplyv na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

    Vážené dámy a páni, týmto vás žiadam o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby nás informoval o spravodajskej informácii. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán prvý podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu v súlade s rokovacím poriadkom k predmetnému návrhu zákona, preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v paragrafoch 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, a takisto spĺňa i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predmetného návrhu zákona, o jeho súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, je v súlade s právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tiež táto všeobecná časť obsahuje informáciu o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, na zamestnanosť, na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu a návrh zákona tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2011 č. 572 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a tiež Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu v prvom čítaní. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Evidujem prihlášku jediného poslanca, pána poslanca Petra Muránskeho. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Peter Muránsky, nech sa páči. Pán poslanec, sme v prvom čítaní. Je iba všeobecná rozprava otvorená, čiže pozmeňujúce návrhy si treba ponechať na druhé čítanie. Vnímam, že nikto sa neprihlásil do rozpravy okrem pána Muránskeho, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V súlade so schváleným programom teraz pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona má tlač 496 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 496a.

    Opäť dávam slovo pánovi ministrovi dopravy a 1. podpredsedovi vlády Jánovi Figeľovi a prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené dámy a vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vláda návrh zákona prerokovala v septembri a prijala k nemu uznesenie č. 597. Hlavným účelom tohto návrhu zákona je zabezpečiť spoľahlivosť a nespochybniteľnosť vykonaných kontrol motorových vozidiel v staniciach technickej kontroly a na pracoviskách emisnej kontroly. Zavádza sa týmto návrhom povinnosť monitorovať priestory kontrolnej linky stanice technickej kontroly a priestory pracoviska emisnej kontroly prostredníctvom monitorovacích záznamových zariadení. Účelom je vylúčiť možnosť, aby technici vykonali technickú kontrolu a emisnú kontrolu bez pristavenia motorového vozidla. Účelom monitorovania je zvýšiť efektívnosť a objektívnosť výkonu štátneho odborného dozoru nad dodržiavaním ustanovených postupov pre vykonávanie kontrol. Návrh zákona upravuje schvaľovanie jednotlivo dokončovaného vozidla, tiež upravuje správne poplatky v súvislosti so schvaľovaním takto jednotlivo dokončovaného vozidla a v súvislosti so schvaľovaním vhodnosti monitorovacieho záznamového zariadenia. Tiež sa ním zvyšujú sankcie pre technikov za vykonanie kontroly bez pristavenia vozidla a upravuje sa rozsah sankcií pre oprávnené osoby.

    Táto navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. S pozmeňovacími návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady, súhlasím. Aj preto si vás dovoľujem požiadať o ďalšiu podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vo výboroch a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám podal spoločnú správu Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorského výboru k predmetnému návrhu zákona. Národná rada pridelila túto novelu ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru. Výbory návrh zákona prerokovali s nasledujúcimi závermi: Ústavnoprávny výbor doporučuje schváliť, výbor pre financie a rozpočet doporučuje schváliť a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu doporučuje schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy jednotlivých výborov sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v časti V spoločnej správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z., schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Súčasne ma výbor poveril ako spravodajcu predkladať návrhy podľa § 81 nasledujúcich rokovacieho poriadku.

    Pán podpredseda, skončil som, poprosím otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomu to bodu. Písomnú prihlášku som nedostal. Evidujem prihlásenie sa do rozpravy ústnou formou zo strany pána spravodajcu a evidujem aj prihlášku pána poslanca Petra Muránskeho. Aj pán poslanec Viskupič. Celkom traja poslanci prihlásení do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja budem veľmi stručný. Spoločná správa má bod 1 až 5. Dovolím si bod 1 a bod 5 vyňať na osobitné hlasovanie z tejto spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Muránskemu. Pán poslanec, je to tlač 496, ktorú prerokovávame.

    Nech sa páči.

  • Druhý pokus, pán predsedajúci, už ma viac nemýľte, prosím. Pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predniesť sa priamo netýka tohto zákona, ale týka sa iných dôležitých vecí.

    Za čl. II chcem uložiť čl. III, ktorý znie:

    "Článok III. Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z., zákona 358/2007 Z. z., zákona č. 90/2008 Z. z., zákona č. 55/2010 Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 6 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Predseda ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky nevymenuje nového predsedu.".

    Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

    2. V § 7 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "pokiaľ tento zákon neustanovuje inak (§ 6 ods. 3)".

    Doterajší článok III sa označuje ako článok IV.".

    Odôvodnenie. Zámerom predkladaného pozmeňovacieho návrhu zákona je zabezpečiť kontinuitu výkonu funkcie predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky a tým aj plnú zodpovednosť za riadenie Štatistického úradu Slovenskej republiky aj po uplynutí jeho funkčného obdobia až do vymenovania nového predsedu Štatistického úradu. Touto úpravou sa navrhuje riešiť problém nespochybniteľného a bezproblémového riadenia Štatistického úradu SR štatutárnym orgánom v čase skončenia funkčného obdobia predsedu, ak ku dňu skončenia funkčného obdobia ešte nie je vymenovaný, ešte keď nie je vymenovaný nový predseda.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie neevidujem.

    A preto má slovo posledný prihlásený do rozpravy, pán poslanec Jozef Viskupič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľujem si predložiť k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o pre podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dovoľujem si predniesť pozmeňujúci návrh v duchu odstraňovania administratívnych a byrokratických záťaží. V dobe, kedy nám stúpajú ceny pohonných hmôt, smeruje môj pozmeňujúci návrh k tomu, aby sme uľahčili proces prestavby motorových vozidiel na benzínové palivo na plynový pohon, respektíve, aby sa byrokratický proces, ktorý v niektorých prípadoch núti urobiť skúšky mimo územia Slovenskej republiky v Čechách, v Poľsku alebo v Maďarsku, sme mohli urobiť na Slovensku. K tomuto pozmeňujúcemu návrhu a jeho osudu tým, že sme od júna v podstate odsúvali poslanecké návrhy zákonov k predmetnému zákonu, sa stalo to, že využívam možnosť, keďže sa tento zákon otvára ako vládny návrh a predkladám ho nie ako pôvodne zamýšľaný pozmeňovací návrh v novele pána kolegu Jurčíka, ale k tomuto predmetnému vládnemu návrhu. Ďalej by som si dovolil upozorniť na to, že štandardne pri procese som konzultoval veci ohľadom pozmeňovacieho návrhu priamo s ministerstvom dopravy, kde som našiel pochopenie pre pozmeňovací návrh ako aj od pána ministra, zároveň som si dovolil osloviť aj pána predsedu výboru a takisto sme našli vecnú zhodu nad týmto zákonom, pozmeňovacím návrhom.

    Na záver by som chcel prečítať vlastne zmeny a priamo pozmeňujúci návrh takisto s niektorými stručnými odôvodneniami.

    1. V § 18 ods. 7 sa slovo "siedmich" nahrádza slovom "pätnásť".

    Zdôvodnenie: Zákon 307/2002 Z. z. zaviedol povinnosť absolvovať po hromadnej prestavbe technickej a emisnej kontroly pôvodný sedemdňový limit, ktorý je obtiažne dodržať. Taktiež spomínaný zákon upravuje, že protokol technickej kontroly a emisnej kontroly po prestavbe nesmie byť starší ako pätnásť dní, ale pritom samotný zápis stanovil iba sedem dní.

    2. V § 20 odsek 3 písm. b) v prvej vete za bodkočiarkou sa za slová "protokol o skúškach jednotlivého vozidla po prestavbe" vkladajú slová "a návrh technického opisu".

    Zdôvodnenie: Ide len o opravu chyby, ku ktorej prišlo pri minulej novelizácii. Na jej základe teraz obvodné úrady musia vyžadovať návrh ZTO pri retrofitnej prestavbe, čo celú prestavbu predražuje, vkladá zbytočný administratívny poplatok od 40 eur a taktiež aj predlžuje trvanie celého procesu prihlásenia vozidla.

    3. V § 20 odsek 4 znie:

    "(4) Okrem dokladov uvedených v odseku 3 obvodný úrad dopravy môže po písomnom odôvodnení svojej požiadavky požadovať predloženie stanovísk alebo odborných posudkov príslušníkov orgánov protipožiarnej ochrany, bezpečnosti práce, regionálnych úradov verejného zdravotníctva a iných orgánov."

    Myslím si, že v zákon v takom znení, v akom je momentálne, dáva obvodným úradom mimoriadne právomoci a možnosti, ako občanovi bezdôvodne znepríjemňovať život. Preto by bolo dobré, keby obvodný úrad musel písomne zdôvodniť, prečo žiada napr. stanovisko hasičov k zmene hmotnosti vozidla.

    4. V § 20 ods. 5 sa za druhú vetu vkladá nová veta, ktorá znie:

    "Pre jednotlivo prestavované vozidlo podľa § 17 ods. 1 písm. h) je možné dokladovať plnenie technických požiadaviek týkajúcich sa emisií alternatívnou skúškou podľa § 67 ods. 2 písm. b).".

    Toto je ten predmetný bod, ktorý tvorí akoby kostru pozmeňovacieho návrhu. Zdôvodňujem to: Na Slovensku neexistuje žiadny skúšobný ústav, v ktorom by bolo možné skontrolovať plnenie emisných limitov podľa tzv. typového schválenia vozidla. Najbližšie takéto skúšobne sú v zahraničí, ako som spomínal, v Českej republike, Poľsku a Maďarsku. Neexistuje žiadny opodstatnený dôvod, prečo posielať našich občanov do zahraničia, aby tam absolvovali skúšky, ktoré sa u nás absolvovať nedajú. Taktiež cena takýchto testov výrazne zvyšuje cenu celej prestavby vozidla, byrokraticky zaťažuje celý proces. Domnievam sa, že pri hlavne starších autách a tým pádom aj nižších príjmových skupín, ktoré si takéto autá obstarávajú, by sa už prejavila, aby sa na nich neprejavila ich fyzická opotrebovanosť a aby spĺňali tie isté podmienky, ako keď boli nové, vyžadovať skúškami je neopodstatnené. Štandardná emisná kontrola, aká sa používa na všetky ostatné vozidlá pri priamej premávke a v premávke auta, musí postačovať ako dôkaz, že auto je spôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách. Ak to postačuje pri všetkých ostatných autách z hľadiska bezpečnosti, aj táto emisná kontrola by mohla a pravdepodobne aj podľa vyjadrenia odborníkov z ministerstva postačuje, aby sa uskutočňovala každé dva roky. Takže si myslím, že by sme nemuseli nútiť absolvovať každé dva roky skúšky, ktoré by dokazovali, že stále spĺňajú tie isté parametre, ako keď boli nové.

    Chcel by som sa touto cestou poďakovať súčinnosti na ministerstve dopravy, takisto všetkým pánom poslancom, ktorí pripojili podpis pod tento pozmeňovací návrh. A dovolím si váženú snemovňu požiadať o podporu tohto zákona alebo tohoto pozmeňujúceho návrhu, pretože si skutočne myslím, že v dobe, kedy nám pohonné hmoty zdražujú, by sme mohli byrokratický proces oddialiť od toho, aby si ľudia mohli prestavovať svoje vozidlá na plynový pohon, čím by mohli šetriť významné prostriedky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Neevidujem faktické poznámky ani na vaše vystúpenie. Pretože ste boli posledný v rozprave, tak vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa pána ministra dopravy...

    Pán poslanec Přidal, poprosím o pozornosť.

    Pán minister skončil som rozpravu, je z vašej strany potreba reagovať na rozpravu? Nie.

    Pán štátny, pán spravodajca, tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o ukončení dohody o poskytovaní letových prevádzkových služieb a prevádzke zariadení organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom oblastnom stredisku riadenia letových prevádzkových služieb v hornom vzdušnom priestore zo dňa 27. júna 1997 a zvláštnej dohody o uplatnení článku 6 dohody.

    Návrh je pod tlačou 555 a spoločná výborov má tlač 555a.

    Opäť poprosím, aby vlády návrh odôvodnil pán prvý podpredseda vlády Ján Figeľ.

    Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o ukončení dohody o poskytovaní letových prevádzkových služieb a prevádzke zariadení organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom oblastnom stredisku riadenia letových prevádzkových služieb v hornom vzdušnom priestore (CEATS) zo dňa 27. júna 1997 a zvláštnej dohody o uplatnení článku 6 dohody CEATS, tlač 555.)

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o ukončení dohody o poskytovaní letových prevádzkových služieb a prevádzke zariadení organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom oblastnom stredisku riadenia letových prevádzkových služieb v hornom vzdušnom priestore, teda CEATS, zo dňa 27. júna 1997 a zvláštnej dohody o uplatnení článku 6 tejto dohody CEATS, ktorú vláda, ktorý ako návrh vláda schválila 17. marca 2010 a prijala k nemu uznesenie č. 187.

    Pôvodná dohoda CEATS predpokladala poskytovať letové prevádzkové služby nad územím ôsmich štátov - Rakúskej republiky, Bosny a Hercegoviny, Chorvátskej republiky, Českej republiky, Maďarska, Talianska, Slovenska a Slovinska - z jedného strediska vo Viedni. Príprava uvedeného strediska sa nevyvíjala uspokojivo a do roku 2006 neboli služby v režime CEATS poskytované. Preto koordinačná rada tejto dohody v novembri 2006 rozhodla o vypracovaní štúdie uskutočniteľnosti funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa, ktorá preukázala jeho realizovateľnosť. Pod predsedníctvom Slovenska bola v roku 2009 dosiahnutá dohoda o uzavretí memoranda o porozumení medzi participujúcimi štátmi, toto bolo podpísané 18. novembra 2009 v Bratislave a toto memorandum tvorí právny rámec na prípravu dohody FAB Central Europe, ktorá nahradí dohodu CEATS, zvláštnu dohodu CEATS. Tento projekt je súčasťou programu Európskej únie pre jednotný európsky vzdušný priestor - Single European Sky. Predkladaný návrh dohody o ukončení CEATS vychádza z deklarácie ministrov dopráv Rakúska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Slovenska a Slovinska, ktorá bola podpísaná 12. júna 2008 v Luxemburgu. Týka sa práve otvorenia procesu pre ukončenie pôvodnej dohody a vytvorenie dohody novej.

    Predkladaná dohoda o ukončení CEATS je podľa Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva a povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám, a teda na jej vykonanie nie je potrebný zákon a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vážení prítomní, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokúvaní a odsúhlasovaní predloženého materiálu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou u ukončení dohody o poskytnutí letových prevádzkových služieb a prevádzke zariadení organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom oblastnom stredisku riadenia letových prevádzkových služieb v hornom vzdušnom priestore CEATS zo dňa 27. júna 1997 a zvláštnej dohody o uplatnení článku 6 dohody CEATS.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 567 z 11. novembra 2011 pridelil tento návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 24. novembra 2011.

  • Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval 22. novembra 2011, prijal uznesenie č. 329. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu rokoval 16. novembra 2011 v gestorskom výbore určil do 24. novembra 2011. - pozn. red: je to dvakrát, zrejme má ostať dolenasledujúca časť.

  • Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 22. novembra 2011, prijal uznesenie č. 329, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu rokoval 16. novembra 2011 a prijal uznesenie č. 227. V týchto uzneseniach oba výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s predmetnou dohodou súhlas, rozhodnúť teda o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s predmetnou dohodou súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru 29. novembra 2011. Číslo toho uznesenia je 231.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne som prihlášku nedostal žiadnu. Ústne sa do rozpravy nehlási takisto nikto, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pretože máme ešte čas do 10.00 hodiny, kedy začnú zákony o rozpočte, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Chcem poďakovať podpredsedovi vlády za uvedenie predchádzajúcich zákonov.

    A dávam teraz slovo Danielovi Lipšicovi, ministrovi vnútra, aby nám tento návrh vlády uviedol s tým, že je u vás uverejnený ako tlač 551 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 560.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika od roku 2008 vydáva občianske preukazy, ktoré sú personalizované centrálne, za dodržiavania najvyšších bezpečnostných štandardov. Stále však zaostávame za krajinami, ktoré sprístupňujú služby občanom prostredníctvom elektronickej komunikácie.

    Základným cieľom novely zákona o občianskych preukazoch je preto zavedenie elektronických občianskych preukazov vo forme čipovej karty, ktorá umožní identifikáciu občanov v elektronických systémoch orgánov verejnej správy s možným využitím na identifikáciu občanov aj v elektronických systémoch mimo verejnej správy. Návrhom zákona sa má tiež zvýšiť dostupnosť zaručeného elektronického podpisu, vrátane jeho spojenia s dokladom totožnosti občana.

    Návrh zákona obsahuje nové ustanovenia v elektronickom čipe a bezpečnostnom osobnom kóde, ktorý spolu s občianskym preukazom slúži k potvrdeniu totožnosti držiteľa. Údaje z občianskeho preukazu bude možné prečítať po zadaní bezpečnostného osobného kódu a po vložení občianskeho preukazu do čítacieho zariadenia kariet. Len oprávnení poskytovatelia služieb budú môcť požiadať o prečítanie údajov z dokladu, pričom bude zabezpečené prostredníctvom certifikátu, ktoré z údajov budú z dokladu prečítané a sprístupnené poskytovateľovi služieb.

    Rovnako novela zavádza možnosť podania žiadosti o vydanie nového občianskeho preukazu a jeho prevzatie na ktoromkoľvek okresnom riaditeľstve Policajného zboru a umožňuje požiadať o doručenie občianskeho preukazu na určenú adresu na území Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje, aby bolo možné požiadať o urýchlené vydanie občianskeho preukazu. V tejto súvislosti návrh obsahuje aj novelu zákona o správnych poplatkoch.

    Myslím si, že tento návrh a jeho implementácia bude znamenať jednoduchšiu, ľahšiu dostupnosť pre občanov vo vzťahu k verejnej správe, bude možné mnohé úkony urobiť elektronicky z domu, bez toho, aby bolo potrebné navštíviť matriku, ísť cez úradné hodiny. Proste je to návrh zákona, ktorý je priateľský pre občana a jeho vzťah k verejnej správe, takže verím, že tento návrh zákona získa naprieč politickým spektrom podporu.

    Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    A teraz požiadam spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pána poslanca Andreja Ďurkovského, aby nás v prvom čítaní oboznámil so spravodajskou informáciou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 551.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a v zmysle zákona o rokovacom poriadku ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušného zákona, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Ani v tomto prípade som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neevidujem taktiež ani žiadneho poslanca, ani poslankyňu, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh má parlamentnú tlač 558 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 652.

    Opäť odovzdávam slovo ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je ďalej zlepšovať dopravno-bezpečnostnú situáciu a to zavedením takzvanej objektívnej zodpovednosti za vybrané dopravné priestupky vo vzťahu k osobe, ktorá je v osvedčení a v evidencii zapísaná ako užívateľ.

    Napriek znižovaniu počtu dopravných nehôd s najzávažnejšími dôsledkami na slovenských cestách neustále pôsobí značný počet vodičov, ktorí sústavne, trvalo a vážne porušujú pravidlá cestnej premávky. V prípade hromadenia týchto porušení sa zvyšuje riziko dopravných nehôd, ktoré majú za následok ujmu na zdraví osôb alebo na živote.

    Návrh zákona vytvára ďalšie predpoklady na znižovanie týchto porušení zákona a to participáciou držiteľov vozidiel na dodržiavaní pravidiel cestnej premávky. Pri koncipovaní tohto inštitútu sa vychádzalo aj zo skúseností a právnych úprav viacerých členských štátov Európskej únie, v ktorých sa uplatňuje už dnes objektívna zodpovednosť za dopravné priestupky. Podstatou navrhovaného zákona je ustanovenie zodpovednosti pre držiteľov vozidiel za dodržiavanie vybraných povinností podľa zákona o cestnej premávke. Ide o dodržiavanie najmä najvyššej dovolenej rýchlosti a najväčších prípustných hmotností, zákazu predchádzania, ako aj niektorých ďalších závažných porušení dopravných predpisov.

    Samozrejme, že zavedením objektívnej zodpovednosti za priestupky neznamená, že skončia klasické dopravné hliadky, ktoré sankcionujú priamo vodičov, ale budeme môcť na najnebezpečnejších úsekoch našich ciest, kde prichádza k trvalému, sústavnému, vážnemu porušovaniu dopravných predpisov najmä cestnými pirátmi oveľa účinnejšie sankcionovať tých, ktorí takto dopravné predpisy porušujú a vystavujú riziku ostatných účastníkov cestnej premávky.

    Výhodou tohto riešenia je, že bude postihované aj latentné porušenie pravidiel cestnej premávky, kde je ťažké identifikovať vodiča motorového vozidla. Uvedený spôsob riešenia správnych deliktov má taktiež protikorupčný charakter a musím povedať, že výrazne protikorupčný charakter, pretože bude prebiehať v automatizovanom režime s takmer nulovým zásahom ľudského činiteľa. Držiteľom vozidla, ktorému sa uloží pokuta v rámci objektívnej zodpovednosti, bude mať možnosť zaplatiť len dve tretiny z pokuty, ak ju uhradí do 15 dní od doručenia rozkazu o uložení pokuty.

    Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás požiadať o schválenie návrhu zákona do druhého čítania, kde budeme potom mať možnosť diskutovať obšírnejšie o navrhovanej právnej úprave. A som presvedčený o tom, že aj tento návrh zákona bude možno drobným, ale predsa len kamienkom do celkovej mozaiky, ktorej cieľom je, aby sme na našich cestách mali čo najmenej mŕtvych a čo najmenej zranených.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Spravodajcovať by mal tento zákon pán poslanec Pavol Hladký, ale ho v sále nevidím. Nevidím tu ani člena, pardon, predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť. Preto pýtam sa členov poslaneckého klubu za SaS, nemáme informáciu, kde sa nachádza pán poslanec Hladký v tejto chvíli?

    Vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať. Poprosím pána poslanca Laurenčíka, aby si splnil svoju spravodajskú povinnosť namiesto pána poslanca Hladkého, ktorý je neprítomný.

    Nech sa páči.

  • Dáme predsa len ešte priestor pôvodnému spravodajcovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa ospravedlňujem, nejako som si to zle vypočítal.

    Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci... Som utekal trošku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona

  • , už to bude dobre, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 558. V súlade s § 73, odstavec 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 odstavec 3 písmena c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2011 číslo 562 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Neevidujem ani tu žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Budeme ešte pokračovať jedným návrhom zákona, ktorý bude predkladať pán minister Lipšic. Bude ho predkladať v zastúpení. Ide o prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Vládny návrh má tlač 557, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 564.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, mám takú skromnú ponuku k spravodajcom k mojím návrhom zákonov, že ich kľudne veľmi rád privítam na spoločnom rannom behu pred rokovaním pléna Národnej rady.

    Tento návrh zákona predkladám nie ako zákon ministerstva vnútra, ale ministerstva obrany a týka sa vojenských obvodov. Účelom návrhu zákona, novely zákona, je vytvoriť legislatívne podmienky na to, aby územie vojenského obvodu mohli okrem ozbrojených síl využívať aj ozbrojené zbory a záchranné služby, ktoré zabezpečujú plnenie úloh v oblasti bezpečnosti štátu. Územie vojenského obvodu budú môcť v určenom rozsahu využívať aj občania a to bez povolenia na vstup a bez povinnosti úhrady správneho poplatku. Nová právna úprava vytvára podmienky na to, aby širšie využívanie územia vojenského obvodu verejnosťou negatívne neovplyvnilo prípravu ozbrojených a záchranných zložiek na plnenie úloh súvisiacich so zabezpečením obrany a bezpečnosti štátu. Návrh zákona ustanovuje povinnosť ministerstva obrany označiť hranice územia vojenského obvodu a aj tie jeho časti, na ktoré bude trvalý zákaz vstupu. Návrhom zákona sa tiež ustanovujú povinnosti osôb pred vstupom a počas pobytu na území vojenského obvodu. Za porušenie ustanovených povinností budú ukladané sankcie. Zmenou podmienok vstupu na územie vojenského obvodu sa súčasne umožní širšie využívanie vojenských hlasov verejnosťou.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    A poprosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Júliusa Stanka, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výbor ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o organizácii miestnej štátnej správy. Uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona číslo 350/96. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre obranu a bezpečnosť a odporúčam, aby výbory prerokovali návrh zákona v lehote do 30 dní a gestorský do 32 dní.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku neevidujem. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Jaroslav Baška ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Baška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť v rozprave k uvedenému zákonu o vojenských obvodoch. V prvom rade chcem povedať, že aký bol dôvod vlastne a skutočný dôvod predloženia tohto návrhu zákona. Tým skutočným dôvodom bolo to, že politická strana Sloboda a Solidarita si to podmienila a schválenie, podmienila si schválenie tohto zákona tým, že potom podporí návrh štátneho rozpočtu na rok 2012. Myslím si, že to nie je, nie je správne takýmto spôsobom podmieňovať schválenie štátneho rozpočtu práve zmenou zákona o vojenských obvodoch. Ja tam nevidím žiadny súvis a žiadnu súvislosť s tým a dopad vlastne na štátny rozpočet roku 2012. To je prvá vec, ktorú som chcel povedať.

    Dovoľte mi, dovoľte mi dotknúť sa aj jednej časti tejto novely zákona a to je povinností, ktoré prechádzajú na susedné obce, teda obce susediace s vojenským, s územím vojenských obvodov. Už za našej vlády sme, sme sa snažili nejakým spôsobom uľahčiť tento prístup občanov do týchto vojenských obvodov a to tým, že ten poplatok, ktorý sa vydával, a to povolenie bolo na rok, my sme toto povolenie a ten súhlas vlastne a tú platnosť toho povolenia dali na tri roky s tým, že susediace obce mohli od tých záujemcov z týchto, z týchto obcí vyzberať tieto žiadosti na to, na tieto povolenia o vstup do vojenských obvodov a tieto obce toto vlastne pripravili a doniesli to na vojenský obvod, kde vojenský obvod vydal, vydával toto povolenie. Aj tá čiastka, ktorá sa za to platila, čiže ten správny poplatok ostal nezmenený, ale platil, platil na tri roky.

    Čo sa však v tejto, v tejto novele ďalej presúva na obce si myslím, že zbytočne zaťažujeme týmto, týmto susediace obce, a je to § 9a odsek 3 novely tohto zákona o vojenských obvodoch, je to, že osoby, ktoré chcú ísť do tohto vojenského obvodu, sú povinné kontaktovať susediace obce a informovať sa o podmienkach pohybu v týchto vojenských obvodoch, respektíve o zákazoch, ktoré sú pre tieto, týchto záujemcov, pre tieto osoby určené a stanovené, či v tom konkrétnom čase, tej konkrétnej dobe, nie je, nie je uzavretý tento vojenský, vojenský obvod. Myslím si, že je to, že znova tým obciam dávame, dávame ďalšie, ďalšie úlohy, ktoré musia tieto obce, teda susediace obce plniť.

    Ako by som sa postavil ja k tomuto, poviem v krátkosti môj návrh, ako využívať alebo sprístupňovať teda vojenské obvody verejnosti. Môj návrh by bola, už rok a pol sa robí takzvaná Biela kniha o ozbrojených silách Slovenskej republiky a určite sú tam spomínané aj niektoré vojenské obvody, respektíve ich redukcia, týchto vojenských obvodov. Môj návrh by bol úplne iný a prístup k týmto veciam by bol úplne iný. Ja by som prehodnotil tieto vojenské obvody. Niektoré obvody, vojenské obvody by som navrhol zrušiť a v niektorých vojenských obvodoch by som navrhol zmeniť hranice týchto vojenských obvodov. Potom následne vlastne by prebehla určitá pyrosanácia v týchto obvodoch a potom by to bolo odovzdané, odovzdané do užívania obciam, respektíve tým ľuďom, ktorí na tom zo zákona majú, majú nárok. Čiže ten prístup je diametrálne odlišný a navrhoval by som, aj keď by to možno trvalo dlhšie, dlhšie obdobie, ale takýmto spôsobom by som, by som reagoval na vstup do týchto vojenských obvodov. Čiže zrušiť, prehodnotiť vojenské obvody, ktoré sú na Slovensku. Myslím si, že tých vojenských obvodov máme zbytočne veľa. A napríklad aj tie Valaškovce, keď sme zrušili aj tankový prápor a budú sa rušiť ďalšie vojská, si myslím, že niektoré vojenské obvody nemajú opodstatnenie. Zoberme si aj tu pri Bratislave máme dva vojenské obvody, vojenský obvod Malacky, Turecký Vrch, vojenský obvod Turecký Vrch, takže určite by sme vedeli niektoré tieto vojenské obvody zrušiť.

    Takým posledným mojím, mojím vstupom k tomuto je, že štát má v prvom rade chrániť životy, zdravie a majetok každého občana tejto republiky. Myslím si, že táto zmena, ktorá sa pripravuje, že umožňujeme občanom a každému občanovi za určitých podmienok vstup do týchto vojenských obvodov je, je skôr opakom, ako ochraňovať životy, zdravie a majetok občanov. A mali sme taký jeden príklad, ktorý hovorí za všetko. Bol pred nedávnom, keď v bývalom Vojenskom obvode Javorina došlo, došlo takmer k tragédii na životoch, kde boli zranené dve, dve ženy nevybuchnutým delostreleckým granátom. Kde máme zaručené, že aj v tých okrajových častiach tých vojenských obvodov, ktoré chceme, ktoré chceme sprístupniť, nebude nejaká takáto zabudnutá, zabudnutá munícia? Podľa mňa je to chyba, že takéto, takáto novela, že umožňujeme touto novelou zákona o vojenských obvodoch vôbec prístup každému občanovi Slovenskej republiky, aj keď je to za určitých podmienok.

    Preto na záver mi dovoľte podľa § 73 odsek 3 písmeno b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku evidujem jednu. Pán poslanec Ľubomír Galko bude reagovať na pána poslanca vystupujúceho v rozprave. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No ja zareagujem len na dve veci. Nie je pravda, je lož, že strana Sloboda a Solidarita si podmienila schválenie tohto zákona naproti súhlasu štátneho rozpočtu. Keď sme sa rozprávali o tom, ako budeme pokračovať, potom ako vláda Ivety Radičovej stratila dôveru v parlamente, tak pri obnovovaní vlády sme spoločne s ostatnými tromi bývalými koaličnými partnermi dospeli ku konsenzu a dohodli sme sa všetky štyri strany, ktoré zákony ešte prerokujeme a ktoré schválime. To je prvá pripomienka.

    A druhá pripomienka, čo sa týka tej Javoriny, no, pán poslanec, veď nie je tomu tak dávno, čo sme prezentovali výsledky rezortu obrany za prvý rok a vtedy vy ste sa hrdo prihlásili k tej Javorine. Vy ste povedali, že to je vaša zásluha, vy ste to rozbehli a my sme nejakým spôsobom len zlízli smotanu. Takže vôbec by som, nepokladám za správne nejakým spôsobom spájať to nešťastie, ktoré sa stalo v Javorine, pretože tej nevybuchnutej munície z druhej svetovej vojny je po celom Slovensku habadej. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme účelovo nezneužívali to, čo sa na Javorine stalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Galko, vy ste sa hlásili síce do rozpravy už po termíne, teraz som sa dozvedel od technického stolíka, že ste si boli brať náhradnú kartu. Máte záujem vystúpiť v rozprave? Tak napriek tomu, že som uzatvoril možnosť...

    Pardon, ešte reagovať na faktickú poznámku musí pán poslanec.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Len v krátkosti. No, asi ma oči klamali, keď som to videl v televízii, že strana Sloboda a Solidarita podporí návrh štátneho rozpočtu a bola tam jedna z tých podmienok, že bude schválená novela zákona o vojenských obvodoch. Takže, asi som videl zle v médiách.

    A tá druhá vec. Vy ste to zasa zobrali úplne inak. Ja som to dal ako príklad, ako memento, že už aj v zrušenom vojenskom obvode sa niečo takéto stalo. Nieže kto si zlízol smotanu, kto tento obvod pripravil, kto ho zrušil a tak ďalej. Ale má to byť určitým príkladom a negatívnym príkladom, čo sa vo vojenskom obvode môže stať. A tobôž v aktívnych vojenských obvodoch. Takže vy ste ma asi nepochopili. Ja som len chcel ukázať, že naozaj je to veľmi nebezpečné, to, že ďalším občanom umožníme vstup do aktívnych vojenských obvodov. Nič iné som nechcel povedať.

  • Ďakujem.

    A teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť niekoľko myšlienok, prečo sme vlastne pristúpili k návrhu tohto zákona. Hlavným dôvodom navrhovaných zmien je vytvoriť podmienky na širšie využívanie územia vojenských obvodov civilnou verejnosťou bez toho, aby významným spôsobom došlo k obmedzeniu účelu, na ktoré boli vojenské obvody zriadené. S cieľom dosiahnuť zmenu tohto stavu sa navrhujú hlavné zmeny. Ustanovuje sa, že vojenský obvod je územný celok a správny celok slúžiaci nielen na zabezpečenie úloh obrany štátu, ale aj na jeho bezpečnosti. Územie vojenského obvodu bude možné so súhlasom ministerstva obrany využívať aj na organizovanie branno-športových podujatí, športových podujatí, kultúrnych podujatí a na vstup na územie do vojenského obvodu nebude potrebné povolenie na vstup, preto sa navrhuje zrušiť aj správne poplatky. Ministerstvo obrany bude mať povinnosť informovať obce susediace s územím vojenského obvodu o dočasnom alebo trvalom zákaze vstupu na územie vojenského obvodu, alebo jeho časť a na svojom webovom sídle zverejňovať informáciu o dočasnom alebo trvalom zákaze vstupu na územie vojenského obvodu a informovať o tom aj príslušné koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému.

    Predpokladá sa, že v roku 2012 bude vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy približne 120 tisíc eur a v ďalších rokoch necelých 30 tisíc eur. Financovanie bude zabezpečené z rozpočtu rezortu obrany. Chcem povedať, že my sme už tento rok zjednodušili vydávanie povolení na vstup do vojenských lesov a do vojenských obvodov. Zrušili sme niektoré doteraz platné obmedzenia. Už v súčasnosti platí, že po novom na individuálnu turistiku je toto povolenie vydané každému, kto o to požiada a zaplatí si správny poplatok 4,5 eura.

    Dámy a páni, doteraz fungovala taká prax, že tie povolenia sa vydávali mirnix-dirnix a to, že kto dostane povolenie na vstup do vojenského obvodu bolo vyslovene v právomoci úradníka s pečiatkou. Potom nastala taká situácia, že dnes je, do dnešného dňa bolo na Záhorí vo vojenskom obvode Záhorie vydaných spolu 14 tisíc povolení. To znamená štrnásťtisíc ľudí má oprávnenie chodiť do vojenského obvodu Záhorie. Jedným z argumentov niektorých starostov obcí bolo to, že v prípade, že otvoríme celoplošne tieto vojenské obvody, tak bude problém s tým, že tam začnú chodiť ľudia, ktorí nepoznajú dané územie a nebudú vedieť sa v tomto obvode pohybovať. Po analýze, ktorú sme si spravili, tak sme zistili šokujúcu informáciu, že 90 % povolení bolo vydaných pre ľudí, ktorí nie sú ani zo susediacich obcí, dokonca ani z daného okresu. Deväťdesiat percent ľudí. To znamená, jednoznačne zastávam názor, že keď môže chodiť na Záhorie, či na huby alebo na turistiku, alebo možno na cykloturistiku štrnásťtisíc ľudí, ktorí si zaplatia 4,5 eura a patria medzi tých vyvolených, že buď to poznajú úradníka s pečiatkou, alebo sú to bývalí zamestnanci rezortu, alebo terajší zamestnanci rezortu, tak tam môžu chodiť všetci občania Slovenskej republiky.

    Ja si myslím, že naším spoločným cieľom by malo byť to, aby každý slušný človek, ktorý chce chodiť na prechádzku alebo aj na huby do vojenského lesa, bez toho, aby niekto obmedzoval, by mal mať túto možnosť. Ja som tento sľub dal už dávno, bolo to krátko po nástupe na rezort obrany, čiže to vôbec nesúvisí s nejakým štátnym rozpočtom, alebo s nejakým pádom vlády. Samozrejme, že keď bola taká možnosť dohodnúť sa s našimi bývalými tromi koaličnými partnermi, tak ja som uvítal, že nám prisľúbili podporu stihnúť, teda podporu pri tomto zákone, ktorý už bol v tom čase spracovaný. Bez problémov to prešlo aj na vláde Slovenskej republiky.

    Čo by som chcel ešte povedať, je to, že dnes je situácia taká, že aj tí ľudia, ktorí dostávajú tie povolenia, tak oni dostanú, v podstate podpíšu formálne nejaké poučenie o tom, ako sa budú vo vojenskom obvode správať, následne dostanú povolenie, na ktorom je na zadnej strane uvedené, trebárs nejaké územie, povedzme na Záhorí Bažantica, Riadok, v ktorom sa môžu pohybovať na základe tohto povolenia. Nemajú žiadnu informáciu, čo je to za územie. Nie je to tam vyznačené tabuľami, nie je to nejakým spôsobom nikde zadokumentované. To znamená, ja som presvedčený, že práve tento zákon, ktorý prikazuje alebo ukladá ministerstvu obrany trojjazyčnými tabuľami označiť tie dané územia, tie bezpečné územia, v ktorých sa tí návštevníci budú môcť pohybovať, a odčleniť ich od tých území, kde bude vstup naďalej zakázaný, práve týmto zákonom my zvýšime bezpečnosť všetkých návštevníkov toho vojenského obvodu. Dnes sa odhaduje, ministerstvo obrany odhaduje, že zhruba trojnásobný počet návštevníkov vojenských obvodov chodí do vojenských obvodov bez povolenia oproti tomu počtu povolení, ktoré boli vydané. To znamená, my možno hovoríme o štyridsatich tisícoch ľudí. Samozrejme, že verejnosť bude mať obmedzený prístup na priestory a plochy vojenských objektov, strelníc, dopadových plôch, hlavne kvôli zvýšenému nebezpečenstvu ohrozenia zdravia materiálom, ktorý môže zostať po vojenskej činnosti v týchto priestoroch.

    Chcel by som naozaj apelovať tu na, poviem, taký zdravý rozum, pretože tie skúsenosti nám hovoria, že takéto zákazy, ktoré naozaj smerovali len k určitej, poviem to otvorene, korupcii a určitej nadradenosti niektorých vyvolených, či už občanov, alebo úradníkov, alebo poľovníkov, jednoznačne nie sú v záujme občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že zákon je kvalitne pripravený a apelujem na bývalých koaličných partnerov, aby dodržali dohodu, aby si ctili dohodu a aby tento zákon podporili.

    Ďakujem vám pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galka sa prihlásili páni poslanci Stanko Július, Matej Ondrej, Hladký Pavol. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Stanko.

  • Dámy a páni, som presvedčený, že tento zákon je dobrý a chcem veriť, že je to len jeden z prvých krokov k obmedzeniu a k redukcii vojenských obvodov. V armáde je ozaj nadbytočné vlastniť, obhospodarovať takéto množstvo lesa. Veď sme svedkami toho, že momentálne armáda nie je v stave ani pohrabať si opadané lístie pred kasárňami, nieto ešte starať sa o takúto plochu lesov.

  • Ďalej s faktickou poznámkou Ondrej Matej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Galko, vítam to, že sa bavíme o sprístupnení tzv. hospodárskych častí vojenských lesov, ale myslím si, že v tejto situácii, kde sa nachádza Slovensko, v rámci štátneho rozpočtu a potreby šetrenia financií, myslím si, že je čas, aby sme sa začali baviť o tom, či armáda vôbec má mať hospodárske časti vojenských lesov, lebo nevidím v tom žiadny dôvod. Mala by mať len k dispozícii tie časti, ktoré používa výlučne, výlučne na vojenské účely. Nevidím absolútne žiadny dôvod, aby armáda Slovenskej republiky využívala, obhospodarovala tzv. vojenské lesy, resp. hospodárske časti vojenských lesov, ktoré sú podstatne rozlohou väčšie ako tie časti, ktoré sa používajú čiste na vojenské účely. Myslím si, že nastal ten čas, aby sme jasne a zásadne povedali, čo chceme v tejto veci urobiť. Ja si myslím, že by sme mali tieto časti dať tým do rúk, ktorí to v skutočnosti hospodáriť vedia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A ešte pán poslanec Pavol Hladký, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ja by som svojou faktickou poznámkou chcel podporiť prijatie tohto vládneho návrhu zákona. Chcel by som pripomenúť v krátkosti, že hlavným impulzom na jeho vypracovanie boli podnety občanov, samotných občanov obcí a vyšších územných celkov na to, aby sa zmenila situácia, aká je v súvislosti s vojenskými obvodmi. Čiže tu nejde o nejaké súkromné záujmy niekoho, ide tu o záujmy skutočne našich občanov, aby mohli využívať vojenské obvody v čase, kedy nebudú využívané ozbrojenými silami na napríklad na rekreáciu, turistiku alebo šport.

    Ďakujem.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja ďakujem za konštruktívne pripomienky. Ja by som len chcel doplniť, že toto je len prvý krok. Strategické hodnotenie obrany, ktoré bolo spracované, jeho analytická fáza bola hotová, bola vzatá na vedomie vládou Slovenskej republiky, a ja pevne verím, že nech bude na rezorte hocikto, tak nadviaže na výsledky strategického hodnotenia obrany. A v tej projekčnej fáze sa počíta aj s výraznou trebárs redukciou vojenského obvodu Valáškovce, kde naozaj ten vojenský obvod, obrovská plocha je tam, ktorá nie je využívaná, a je využívaná len určitými privilegovanými vrstvami, ktoré boli doteraz protežované ozbrojenými silami Slovenskej republiky. Samozrejme, že strategické hodnotenie obrany s takýmto niečím počíta. Takisto je tam rozpracovaná určitá modifikácia územia Turecký Vrch, to znamená, ja absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Matej, a myslím si, že nech už tá situácia sa bude vyvíjať tak ako tak, tak každý ďalší nasledovník na tom rezorte obrany by mal jednoducho pokračovať v tom, aby tie, aby ozbrojené sily Slovenskej republiky naozaj obhospodarovali, alebo teda pohybovali sa len na tom území, ktoré skutočne potrebujú k tej svojej činnosti pre zabezpečenie bezpečnosti našej krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, chcete reagovať? Nie.

    Pán spravodajca? Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pretože sme vyčerpali tie body, ktoré sme sa dohodli na grémiu, že budú predchádzať, ešte ak nám vyjde čas, zákonom, ktoré súvisia s rozpočtom, vyhlasujem teraz päťminútovú prestávku a 10.35 hod. začneme zákonmi, ktoré mali začať o 10.00 hod., ale vzhľadom na dobeh týchto zákonov, sme odsunuli ich zahájenie prerokovávania až na 10.35 hodinu. Čiže prestávka do 10.35 hodiny a začíname zákonmi, ktoré sa týkajú rozpočtu.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na 10.35 hod., takže skúste upozorniť tých svojich šéfov poslaneckých klubov, aby sa dostavili do priestoru za rokovacou sálou.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu o prerokovaných bodoch, včera sme uznesením prijali rozhodnutie, ktorým sme požiadali ústavnoprávny výbor o zaujatie stanoviska, či predložený vládny návrh zákona o stavebných sporiteľniach spĺňa procesne všetky náležitosti, aby Národná rada o ňom rokovať mohla.

    Poprosím teraz pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby o stanovisku ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som ctené kolegyne a ctených kolegov informoval o uznesení Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor schválil stanovisko tohto znenia:

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 592) na 26. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky nie je podaný v súlade s § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady, nakoľko odo dňa neschválenia zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 310/1992 z. z. (tlač 528), neuplynulo šesť mesiacov a ukladá predsedovi výboru, aby stanovisko oznámil predsedovi Národnej rady a plénu.

    Ak dovolíte, pán predseda, len tri stručné poznámky na vysvetlenie. Prvá je tá, že možno ako zbytočná samozrejmosť, plénum nie je viazané týmto odporúčacím stanoviskom, aj keď asi má nejakú hodnotu. Druhá, výbor bol oboznámený so stanoviskom ústavnoprávneho výboru z roku 2002, ktoré v analogickej právnej situácii zaujalo opačný právny názor. A to tretie je vysvetlenie, prečo sme sa odchýlili od toho pôvodného. Väčšina ústavnoprávneho výboru dospela k záveru, že to pôvodné stanovisko vychádzalo striktne a veľmi reštriktívne len z gramatického znenia toho ustanovenia, úplne opomínajúc účel toho paragrafu, ktorým sa sleduje konkrétna ochrana zákonodarnej iniciatívy. Čiže toľko na také stručné vysvetlenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    O stanovisku ústavnoprávneho výboru sme rokovali aj na poslaneckom grémiu, aj tam sa poslanci vyjadrovali aj za, aj proti, myslím, či predložený návrh zákona je v súlade s rokovacím poriadkom. Jediný, kto môže v tejto veci rozhodnúť, je plénum Národnej rady. Aby nevznikli žiadne pochybnosti, ja navrhujem v mene troch poslaneckých klubov, aby sme z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky tento bod programu vypustili a o ňom nerokovali. Sú to dva body. Jednak návrh na skrátené legislatívne konanie, ale aj návrh samotného zákona.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 108 za návrh, 1 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Prosím, aby pani poslankyňa Blahová, poverená spravodajkyňa výborom pre sociálne veci a bývanie, Národnej rade predložila návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý prerokovávame ako tlač 500.

    Pani poslankyňa, prosím o návrhy na hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja poslanci so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Spoločná spravodajkyňa ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za návrh, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz pristúpme k hlasovaniu o návrhoch podaných poslancami v rozprave.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o mojich pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhoch, ktoré za skupinu poslancov predložila pani spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za návrh, 1 proti, 63 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhoch pána poslanca Kaníka uvedených v rozprave a všetky spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil pán poslanec Kaník. Páni poslanci, nevykrikujte po sebe! Páni poslanci!

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 57 proti, 22 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 78 za návrh, 1 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomné prihlášky. Ústne, páni poslanci? Nechce z prítomných vystúpiť nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...?

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za návrh, 64 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa schválila.

    Poprosím pána poslanca Drobu, aby z poverenia zahraničného výboru Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.

    Návrh prerokovávame ako tlač 491.

    Poprosím vás, pán spoločný spravodajca, o návrhy.

    Prosím, o kľud v rokovacej sále.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 491.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Účelom smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov, pardon, prepáčte, zlá tlač.

    Ďakujem za slovo, pán predseda. Dajte, prosím, najprv hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1 a 2 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 78 za návrh, 1 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že tento návrh prerokujeme ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za návrh, 1 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    V treťom čítaní otváram rozpravu, páni poslanci. Do rozpravy sa nehlási nik z prítomných, preto pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru, pán poslanec Droba...?

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru bolo neschváliť. Ospravedlňujem sa, nebolo odporúčané. Nie neschváliť, nebolo odporúčané.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za návrh, 1 proti, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Drobovi.

    A prosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o cestnej doprave, ktorý prerokovávame ako tlač 559.

    Páni poslanci, dovoľte, aby som na balkóne rokovacej sály privítal delegáciu poslancov srbského parlamentu.

  • Páni poslanci, odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o ďalšom prerokovanom vládnom návrhu zákona. Poprosím pána poslanca Janiša - pán poslanec Přidal, pripravte sa, budeme hlasovať o vašom návrhu po hlasovaní - o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 496.

    Poprosím pána predsedu výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému zákonu.

    Prosím o kľud, páni poslanci.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 496.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili traja páni poslanci. Ja som vyňal na osobitné hlasovanie body 1 a 5 a dvaja páni poslanci dali pozmeňujúce návrhy.

    Pán predseda, najskôr je potrebné hlasovať o skrátení lehoty, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré zazneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorým vyslovíme súhlas, aby sme o návrhoch pozmeňovacích, ktoré boli podané pred necelou hodinou, mohli rokovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných,136 za návrh, 1 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Môžete pokračovať.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 2, 3 a 4 spoločne s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu. Body 2, 3 a 4 zo spoločnej správy spoločný spravodajca odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za návrh, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 1 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 poslancov za návrh, 61 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme body 1 a 5 zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Ako prvý, o pozmeňovacom návrhu pána kolegu Muránskeho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 132 za návrh, 2 proti, 8 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána kolegu Viskupiča.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 102 za návrh, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme pozmeňovací návrh.

  • Hlasovali sme o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj z rozpravy. Pán predseda, prosím, dávam odporúčanie, aby sme predložený návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za návrh, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona 725/2004 Z. z... V rozprave sa nechce vyjadriť žiaden z prítomných poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za návrh, 55 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podmienkach prevádzky vozidiel a premávke na pozemných komunikáciách schválila.

    Môžeme, pán poslanec?

  • ... cestnej doprave, päťstopäťdesiat "devina".

  • ... o vládnom návrhu zákona o cestnej doprave.

    Poprosím pána spoločného spravodajcu Přidala, aby z poverenia výboru predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o cestnej doprave, tlač 559.

  • Prosím, pán predseda Národnej rady, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za návrh, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A ďalej, aby sa za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca, ktorý navrhuje prerokovať zákon vo výboroch, určiť lehoty a lehotu pre gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za návrh, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz vás, pán poslanec, poprosím, aby ste z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Národnej rade predložili návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou o ukončení dohody o poskytovaní letových prevádzkových služieb, ktorý prerokovávame ako tlač 555.

    Prosím o návrh.

    (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o ukončení dohody o poskytovaní letových prevádzkových služieb a prevádzke zariadení organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom oblastnom stredisku riadenia letových prevádzkových služieb v hornom vzdušnom priestore (CEATS) zo dňa 27. júna 1997 a zvláštnej dohody o uplatnení článku 6 dohody CEATS, tlač 555.)

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje s predmetnou dohodou súhlas a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Hlasujeme, poslanci, čo znamená, že na prijatie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za návrh, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky s návrhom zmluvy vyslovila súhlas.

    Teraz poprosím pána poslanca Ďurkovského, aby z poverenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o občianskych preukazoch, a zákon o správnych poplatkoch, ktorý, návrh, prerokovávame ako tlač 551.

    Prosím o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 551.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za návrh, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za návrh, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Hladkého, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorý prerokovávame ako tlač 558.

    Prosím o návrhy, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 558.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za návrh, 58 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do tridsať dní a gestorskému výboru do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 78 za návrh, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Stanko bol poverený výborom pre obranu a bezpečnosť, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vojenských obvodoch, o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení neskorších predpisov, ktorý prerokovávame ako tlač 557.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 557.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec Stanko, námietka voči...

  • Pardon, pardon, ospravedlňujem sa. To som si nenapísal. Čiže prosím, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Bašku.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 66 za návrh, 65 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • No teraz už prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať, že Národná rada sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za návrh, 56 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada prideľuje vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor určila výbor pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie výborom do tridsať dní a gestorskému výboru do tridsaťdva dní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu, v ktorom majú výbory návrh prerokovať.

    Ďakujem, pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za návrh, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme teraz prerokovali návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov.

    Poprosil by som vás, aby ste zostali v rokovacej sále. Odporúčam, aby sme ešte pred obedňajšou prestávkou hlasovali a hlasovaním rozhodli o tom, či Národná rada súhlasí s prerokovaním zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    A ak by nám ešte čas dovolil, by som bol rád, keby sme aj v prvom čítaní mohli dopoludnia prerokovať, rozhodnúť hlasovaním, aby poobede mohli zasadnúť výbory a prerokovali zákon, aby sme ešte dnes mohli rokovať v druhom a treťom čítaní. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom? Áno.

    Ešte predtým, ako vystúpi pán podpredseda vlády, páni poslanci, chcem vám ponúknuť zajtra o 12.00 hodine prehliadku zrekonštruovaných priestorov Bratislavského hradu. Všetkým, ktorí by ste mali záujem o 12.00 hodine, aj s odborným výkladom tých, ktorí sa na rekonštrukcii podieľali, ale aj s odborníkmi na Bratislavský hrad zajtra o 12.00 hodine, po prerušení schôdze.

    Pán podpredseda vlády a minister financií.

    Pardon, procedurálne. Poslankyňa Sabolová.

  • Chcela by som len oznámiť členom výboru, zajtra o 13.00 hodine budeme mať rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie k zákonu, ktorý sme prerušili, rokovanie CITES.

  • Ja informáciu pre poslancov členov výboru pre sociálne veci, že náš výbor bude o 12.00 hodine. Teraz o 12.00 hodine.

  • Pozývam členov výboru pre zdravotníctvo na rokovanie výboru dnes o 12.30 hodine v našej zasadačke. Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, prosím o uvedenie návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o dani z príjmov, tlač 589.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 589.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a tiež zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

    Aktuálna ekonomická a politická situácia si vyžaduje okamžité a účinné riešenia aj v oblasti pôsobnosti zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na očakávanú zhoršujúcu sa ekonomickú a finančnú situáciu sa hľadajú všetky dostupné zdroje hospodárskej politiky a jej súčastí, ktorých cieľom je zabránenie dopadom finančnej hospodárskej krízy na príjmy štátneho rozpočtu.

    Predloženou novelou sa má prispieť k zlepšeniu fiškálnej politiky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím o kľud.

  • ...a napomáhať zabezpečeniu zodpovednej rozpočtovej politiky a to predovšetkým zjednotením pravidiel odpisovania pre všetky formy obstarania majetku a tiež zmenou ročného uplatňovania daňových odpisov hmotného majetku na mesačné odpisovanie.

    Tento zákon, ktorý Národná rada prerokuje v skrátenom konaní, bude mať prínos pre verejné financie vo výške zhruba päťdesiat miliónov eur.

    Ďakujem.

  • Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Tóthovi, ktorého poveril výbor pre financie a rozpočet, aby Národnej rade predložil stanovisko výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi aby som vystúpil ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 589.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 595 zo dňa 25. novembra 2011 pridelil nášmu výboru uvedený návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

    Výbor rokoval dvadsiateho deviateho a prijal k nemu uznesenie č. 304.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu páni poslanci.

    Do rozpravy sa nehlási nik z prítomných poslancov. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády s požiadavkou vysloviť súhlas na rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán spoločný spravodajca, kartu vo vačku.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 589.

  • No jasne.

    Pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 76 za návrh, 50 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Schválenie návrhu zákona nám umožňuje, aby sme pristúpili k rokovaniu o vládnom návrhu zákona v prvom čítaní.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby návrh uviedol a odôvodnil.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 590.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov a tiež zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

    V článku 1 sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Konkrétne navrhované úpravy sú zamerané najmä na zrušenie disproporcie pri lízingovom odpisovaní hmotného majetku tak, aby sa majetok odpisoval nezávisle od spôsobu jeho obstarania. Ďalej je to zmena ročného daňového odpisu na mesačnú bázu. Ďalej opätovné zavedenie oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu majetku obcí a vyšších územných celkov a tiež technické úpravy týkajúce sa výpočtu základu dane fyzických osôb z dôvodu rozčlenenia príjmov na aktívne a pasívne a možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane len z aktívnych príjmov.

    V článku 2 sa mení a dopĺňa zákon 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Návrh zákona o rozpočtovom určení dane príjmov územnej samospráve je vypracovaný v zmysle dohody, podľa ktorej územná samospráva súhlasí so začlenením do navrhovaného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj s participáciou na konsolidácii verejných financií. V návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve dochádza k úprave podielu na dani z príjmu fyzických osôb pre územnú samosprávu z 93,8 % na úroveň 87,3 %, z toho pre obce zo 70,3 % na 65,4 % a pre vyššie územné celky z 23,5 % na 21,9 %.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Pán spoločný spravodajca, teraz patrí úloha pre vás.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmu a o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmu územnej samosprávy.

    Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil tento zákon, tento návrh a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali tento návrh výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Burian, Petrák. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil, keďže som nevystúpil k skrátenému legislatívnemu konaniu, aby som to zhrnul. Dostali sme návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní a teraz preberáme prvé čítanie. Ja som očakával, že novela zákona o dani z príjmu, ktorá je jedna z najdôležitejších zákonov v rámci zákonov daňových, bude nejakým spôsobom viac akčnejším prístupom k riešeniu problematiky jednak štátneho rozpočtu, lebo všetky tieto zákony priamo súvisia so štátnym rozpočtom a nebude to riešiť, iba by som povedal veci, ktoré sú dnes predložené, dá sa povedať až banálne. Banálne preto, lebo vychádzam z toho, že uvažujúc o tom, že vláda by mohla prijať také opatrenia, ktoré by zlepšili príjem štátneho rozpočtu, uvažuje o tom, že príjme zákon, ktorým navrhuje zrušiť lízingové odpisovanie, čo je v priamom rozpore s tým, čo vláda vyhlasovala celý čas - podpora podnikateľských aktivít, podpora podnikania. A tá druhá časť, ktorá je postavená, je vlastne zhoda, na ktorej sa dohodlo ZMOS a vláda, o tom, akým spôsobom bude rozpočtový výnos prerozdeľovaný v rámci miest, obcí, vyšších územných celkov a vlády. Faktom ale zostáva, že to, čo dnes vláda navrhuje v prvej časti, zrušenie takzvaného lízingového odpisovania, je, si myslím, nie práve najlepšia cesta, cesta k tomu, aby bola podpora práve podnikateľského prostredia. Zrušenie lízingového odpisovania v podstate zapríčiní to, že jednoducho podniky, ktoré dnes sa mohli refinancovať mimo bankových zdrojov, sa mohli refinancovať na báze získania zdrojov na finančnom lízingu, dnes budú vlastne takýmto spôsobom dané nabok, alebo jednoducho budú mať veľký problém získať takto zdroje. Finančný lízing ako systém funguje možno dvadsať rokov na Slovensku. Viac-menej je to systém, ktorý funguje vo svete veľmi alebo má dlhú tradíciu, a jednoducho myslím si, že aj v jednoducho obídenie pripomienkového konania v skrátenom legislatívnom konaní, keď tento návrh už raz bol daný v zákone o dani z príjmov ešte pri rozpočte na rok 2011, ktorý neprešiel, ktorý jednoducho bol odmietnutý, tak dnes ho znovu dávame a dávame ho ako príklad toho, akým spôsobom, podľa môjho názoru, poškodíme podnikateľskú časť a podnikateľskú obec. Jednoducho dnes tým, že zrušíme lízing, takzvané lízingové odpisovanie, inak mimochodom rušíme na tri spôsoby. Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli buď vo výbore, alebo prešli v zákone, jednoducho sa museli meniť, lebo jednoducho sa hľadala forma, ako keď zrušiť lízingové odpisovanie a nahradiť ho, nahradiť ho, by som povedal, spôsobom ako dnes, tak sa muselo nájsť, filozofia, aby v zrýchlenom odpisovaní sme našli tú takzvanú barličku na to, aby nenašlo sa dostatok priestoru na to, aby jednoducho lízingové odpisovanie bolo teda zhodnotené ako nie to, že v konečnom dôsledku neprinesie pre štátny rozpočet žiadne príjmy, ale naopak, ešte prinesie pre štátny rozpočet stratu. Preto sa vymyslelo,, aby sa obišlo teda lízingové odpisovanie normálne, sa vymyslela barlička na zrýchlené odpisovanie a to zrýchlené odpisovanie sa posunulo v neprospech podnikateľskej obce.

    My pri zrýchlenom odpisovaní, alebo, pardon, pri normálnom odpisovaní alebo zrýchlenom odpisovaní dnes budeme odpisovať niečo zložitým spôsobom, zbytočne zložitým spôsobom len preto, aby sme našli príjmy do štátneho rozpočtu. Príjmy do štátneho rozpočtu také, ktoré v konečnom dôsledku nie sú tou rozhodujúcou zložkou štátneho rozpočtu na rok 2012. Ak vláda príjme tento návrh, alebo, pardon, tento parlament príjme tento návrh a budeme by som povedal hlasovať, alebo bude hlasovať terajšia ešte takzvaná koalícia za tento návrh, môžeme sa dožiť toho, že podnikateľská oblasť alebo podnikateľská obec vám veľmi pekne poďakuje za to, že jednoducho im skomplikujete život, vytvoríte im ešte ťažšie prostredie podnikateľské. Keď všetci vieme, že lízing bol jeden z druhov urýchlenia alebo zlepšenia podnikateľského prostredia a jednoducho normálne zrýchlené odpisovanie umožnilo podnikateľom skôr odpísať hmotný investičný majetok. Teraz ešte, v čase krízy je to ešte banálnejšie, že my ešte viac budeme tlačiť na týchto podnikateľov, aby jednoducho neuplatňovali si možnosť, alebo aby zrýchlené odpisovanie nebolo kvalitou také, ako teda bolo, ako je v pôvodnom návrhu zákona dane z príjmov.

    Dnes vlastne môžeme si poďakovať alebo môžeme poďakovať vláde a podnikateľská obec môže poďakovať vláde, že jednoducho dnes máme tu návrh zákona, ktorý zhoršuje podnikateľské prostredie a vytvára určitým spôsobom neporiadok aj v účtovníctve. Ak vláda príjme tento alebo a tento parlament a vláda, tento návrh vládny príjmeme, príjmeme aj to, že jednoducho odstavíme systém, ktorý tu fungoval veľmi veľa rokov a vláda v konečnom dôsledku na tomto nezarobí. Skomplikuje systém pre podnikateľov a vláda v konečnom dôsledku, podľa môjho názoru a podľa prepočtov, ktoré boli urobené a ktoré, bohužiaľ, neboli vypočuté aj na ministerstve financií, nezíska toľko zdrojov do štátneho rozpočtu, ako si zaumienila. Dokonca myslím si, že v prvých rokoch to bude skôr v mínusovej podobe pre štátny rozpočet. Ja myslím, že sa ešte viac vyjadrím v tom prvom, pardon, v druhom čítaní a možno, že budeme aj preberať to na výbore a bude to väčšia, širšia diskusia. Lebo myslím si, že všetci čakajú na to, akým spôsobom veľmi rýchlo bude sa hlasovať o tomto návrhu zákona. Preto iba toľko zatiaľ. V druhom čítaní sa viac vyjadrím.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Ondruš. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja ti chcem poďakovať za to, že si upozornil práve na takú vec, ktorá sa skutočne dotkne veľkého množstva podnikateľov a navyše dotkne sa v oblasti, ktorú by sme mali podporovať a hľadať ďalšie a ďalšie nástroje, ako ju podporovať. Pretože motivuje podnikateľov, aby investovali do svojich podnikov, aby ich modernizovali, aby povedzme nakupovali nové stroje, zariadenia, technológie a podobne. Jednoducho to všetko sa dnes dá a práve v situácii, keď je málo peňazí v hotovosti, nakupovať lízingom. A mnohí to využívajú a ja si myslím, že skutočne, jednak podčiarkujem, čo si povedal, že to bude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie a, bohužiaľ, to bude mať negatívny dopad práve v tej oblasti, v ktorej minimálne celoeurópsky, ale aj celosvetovo zaostávame, a to je vlastne investovanie do modernizácie podnikov.

  • Ďakujem.

    Pán minister chce reagovať na vystúpenie pána poslanca?

  • Áno, ďakujem pekne. Páni poslanci Burian a Ondruš tvrdili, že my zhoršujeme podnikateľské prostredie a že im ide o jeho ochranu. Páni, prehovorili vo vás lobisti a nie ochrancovia podnikateľského prostredia. Pretože to, čo týmto zákonom zavádzame, je zrušenie disproporcie pri lízingovom odpisovaní hmotného majetku a zavádzame pravidlo, podľa ktorého sa majetok bude odpisovať nezávisle od spôsobu jeho obstarávania. Čiže rušíme disproporciu, ktorá tu dlho bola, a ktorej zrušenie neprešlo práve preto, že tento lobizmus sa tu presadil a bol odmietnutý vládny návrh ešte pri príprave rozpočtu minulého roka. Hovoríte, že to nebude mať pozitívne dôsledky. Bude to mať v "esovskom" vyjadrení v budúcom roku pozitívne rozpočtové dôsledky vo výške 46 569 000 eur. Teda výrazné pozitívne rozpočtové dôsledky zrušením deformácie a teda zlepšením podnikateľského prostredia. Áno, pri tejto forme odpisovania sa samozrejme zvýšia príjmy štátu, ktoré musí niekto zaplatiť, ale je to disproporcia, ktorá dnes v systéme je, a my ideme túto disproporciu odstraňovať. Teda ideme zlepšovať podnikateľské prostredie. A vy, ak brojíte za to, aby ostala táto disproporcia, tak nebojujete za zlepšené podnikateľské prostredie, ale bojujete za úzke skupinové záujmy firiem, ktoré z tejto disproporcie doteraz profitovali. To treba povedať veľmi jasne a veľmi zreteľne.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra sa hlásia s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že, pán minister, je to taká istá hlúposť o tom, že to je prevádzanie... Alebo prevláda tu záujem lobistických skupín, ako je tento návrh. Bohužiaľ, tento návrh nedáva, nezjednocuje nijaké disproporcie. Práveže naopak, vy ste vymysleli tú barličku cez zrýchlené odpisovanie, vy ste dnes predĺžili odpisovanie pre podnikateľov o ďalšie roky. V čase krízy, keď každý štát rieši to, aby sa nakupovalo, nové technológie, aby sa investovalo, vy dnes práve týmto podnikateľom predĺžite dobu odpisovania. To, čo zaplatia, presne, to, čo ste povedali, to, čo očakávate o štátnom rozpočte. Vy ste dnes zmenili celý systém odpisovania, hlavne pokiaľ sa týka zrýchleného odpisovania.

    Dnes ste nepodporili podnikateľskú oblasť, ba práve naopak, ju zhoršujete, prostredie a nemá to nič spoločné so žiadnym spôsobom nejakého lobizmu, či to je finančný lízing, alebo nejaký iný. Mimochodom, finančný lízing oproti zrýchlenému odpisu do dnešnej alebo v súčasnej podobe je veľmi blízky, pokiaľ sa týka počtu mesiacov odpisu. Čiže to nie je o žiadnom lobizme, iba o tom, aby sa zachovali podmienky pre podnikateľov tak, ako sú dnes. Zbytočne sa nekomplikovalo a mimochodom v štvrtej odpisovej skupine, to by som potom v prvom čítaní alebo v druhom čítaní vám hovoril, by ste ušetrili na tom nejakých 0,06 promile, čo je podľa mňa blbosť oproti tomu, že to skomplikujete, nezjednodušíte systém, zhoršíte podnikateľské prostredie a vôbec to nemá spoločné nič s tým, že vyrovnávate podnikateľské prostredie alebo ho zlepšujete a už vôbec nie žiadnym lobistickým riešením.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie a budeme pokračovať týmto bodom programu o 14.00 hodine. Pán poslanec Ondruš, budete mať možnosť, samozrejme, vystúpiť potom o 14.00 hodine. Áno, lebo pán minister tiež na vás môže reagovať a už je 12.00 hodín.

    Pán poslanec Kollár, predseda výboru, nech sa páči.

  • Zvolávam zasadnutie výboru pre financie a rozpočet na 13.45 hod. v miestnosti č. 31. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru Procházka.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Zvolávam výbor na 13.30 hodinu. Ďakujem.

  • Takže o 14.00 hodine pokračujeme.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 26. schôdze Národnej rady a budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy.

    Máte ho ako tlač 590 a rokujeme o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vítam pána ministra školstva, ktorý na chvíľu zaujme miesto pána ministra financií, a vítam takisto aj spoločného spravodajcu Tibora Tótha.

    V prerušenej rozprave mal s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra financií reagovať pán poslanec Branislav Ondruš, ktorého ale v sále nevidím, a priznám sa, že sme trošku predĺžili otvorenie popoludňajšieho rokovania aj z tolerancie k tomu, aby sa stihol dostaviť. Ale zrejme už nemá záujem vystúpiť.

    A preto teraz dám slovo ďalšiemu, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a poslednému, a je ním pán Ľubomír Petrák.

    Nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 590)

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie bude v zásade veľmi krátke. Ja chcem k predloženej tlači novely zákona o dani z príjmov vniesť z pohľadu územných samospráv pripomienky. V rokovaní, ktoré prebiehali medzi ministerstvom financií a Združením miest a obcí Slovenska sa po relatívne dlhých rozhovoroch dospelo k záveru, že ministerstvo financií bude garantovať obciam a mestám v roku 2012 príjmy z prevodu podielových daní vo výške 1 mld. 269 mil. eur. Ak si prepočítam čísla, ktoré sú uvedené v návrhu zákona, to znamená, že pôvodný podiel na dani z príjmu fyzických osôb bol 70,3 % a návrhom zákona sa znižuje na 65,4 %, pri súčasnom stave výberu daní mi jednoducho vychádza číslo 1 mld. 254 mil. eur, to znamená aj toto číslo je o 15 mil. eur nižšie, ako bolo pri všetkých rozhovoroch garantované pánom ministrom financií Miklošom.

    Považujem tento postup za nekorektný a vyzývam ministerstvo financií a pána ministra, aby sme v priebehu druhého čítania pristúpili ku korekciám tohto návrhu a aby sme prijali návrh, ktorý bude racionálny, zdôvodniteľný a bude zabezpečovať trvalý a udržateľný rozvoj miest a obcí. Prečo som povedal tieto slová, je veľmi jednoduché. Lebo máme predložený návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti miest a obcí, kde sa v čl. 6 hovorí, štát nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku. Tak na jednej strane do okruhu verejných financií a deficitu budú zahrnuté mestá, obce, vyššie územné celky, za hospodárenie ktorých štát nezodpovedá, a na druhej strane všetky predpoklady, ktoré vytvárame zákonnými normami, hovoria o tom, že obce a mestá sa dostanú do platobnej neschopnosti. Toto považujem v takejto vzájomnej konštalácii za neobhájiteľné a neseriózne.

    Ak dovolíte, v tejto súvislosti by som ešte uviedol čísla, ktoré hovoria o predpokladanom vývoji dlhu miest a obcí v rokoch 2012, 2013 a 2014, kedy sa predpokladá podľa metodiky ESA 95 schodok hospodárenia obcí a miest v roku 2012 zhruba na úrovni 30 mil. eur, v roku 2013 na úrovni zhruba 100 mil. eur a v roku 2014 už na úrovni 200 mil. eur. Ak sú takéto predpoklady, pri takto nastavenom zákone, ktorý prevádza podiel daní z fyzických osôb na mestá a obce, a súčasne hovoríme o tom, že do okruhu, ktorý bude sledovaný, spadajú mestá a obce, je to nevyvážené, neseriózne a jednoducho v tejto podobe to nemôže byť prijaté, lebo je to cielená eutanázia miest a obcí. A potom sa pýtam, aký je skutočný zámer? Dostať mestá a obce na kolená? Škandalizovať, kriminalizovať primátorov a starostov? Aebo aký je skutočný zámer predkladateľa zákona?

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána Petráka neevidujem. Bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rozpravu. Nie.

    Pán spravodajca? Taktiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Tým, že sme to nestihli do dvanástej hodiny dnešného dňa, tak sa bude aj o tomto bode hlasovať až o sedemnástej a tým pádom sa jeho prerokovanie presúva aj vo výboroch až po hlasovaní o sedemnástej hodine.

    V súlade so schváleným programom nasledujú teraz všetky zákony, ktoré sa týkajú rozpočtu verejnej správy na rok 2012, čiže budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.

    Tento vládny návrh je uverejnený ako tlač 512 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 512a.

    Prosím teraz pána ministra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Poprosím pána poslanca Marcinčina, aby sa pripravil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu predkladaného návrhu zákona, sú nasledovné - potreba súhrnného riešenia problematiky zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania, zábezpeky na daň ako aj potreba zefektívniť výkon správy dane; ďalej v súlade s koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach zaviesť také legislatívne nástroje, ktoré by efektívnym spôsobom eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov najmä v oblasti spotrebnej dane z liehu; ďalej zapracovať zmeny vyplývajúce z prijatia nového procesného predpisu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňový poriadok, ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy. Návrh zákona má neutrálny dopad na príjmy štátneho rozpočtu.

    Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2012. Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Ondreja Mateja, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, pretože sme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 512. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 654 pridelila tento zákon okrem nášho výboru, výboru Národnej rady - ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská. V časti IV je uvedených celkovo 43 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúčame ako gestorský výbor hlasovať o všetkých návrhov naraz s odporúčaním schváliť, a v bode V odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky predmetný zákon, tlač 512, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem pekne za slovo, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, tam je miesto určené pre vás.

    Otváram rozpravu v druhom čítaní. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. A tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Ondrej Dostál, pán poslanec Peter Zajac, pán spravodajca Ondrej Matej. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovolím si pár poznámok k tomuto návrhu zákona, ktorý pôvodne mal byť zákonom, ktorým sa zavedie nenulová sadzba dane z vína. Tento zámer nevyšiel, pretože zrušenie nulovej sadzby dane z vína, ktorú máme v Slovenskej republike doteraz, tak ako všetky ostatné krajiny, v ktorých sa víno vyrába, narazilo na odpor, bolo to nepriechodné. Takže nebude toto zákon, ktorým sa zavedie nenulová sadzba dane z vína, bude to zákon, ktorým sa iba vytvoria podmienky na to, aby sa niekedy vo vhodnej chvíli, oveľa jednoduchšie ako doteraz a oveľa nenápadnejšie ako doteraz zaviedla nenulová sadzba dane z vína.

    Podstata toho návrhu spočíva v tom, že všetky spotrebné dane aj z vína, aj z piva sa naviažu na spotrebnú daň z liehu a budú sa vypočítavať ako prepočet alebo cez koeficient a budú sa odvíjať od spotrebnej dane z liehu. Do toho vzorca je v návrhu zakomponovaná nula v prípade vína. Takže to znamená, že keď niečo vynásobíme nulou, tak ostáva tam nulová sadzba, ale nie je veľmi zložité tú nulu z toho koeficientu vzorca vypustiť a z nuly zrazu bude nejaké reálne číslo. Doteraz máme tri zákony o spotrebných daniach. Máme zákon, teda vzťahujúce sa na alkoholické nápoje, a máme zákon o spotrebnej dani z liehu, zákon o spotrebnej dani z vína a zákon o spotrebnej dani z piva. Teraz tieto tri zákony ideme zrušiť a prijmeme, ak to parlament schváli, jeden zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Na prvý pohľad to vyzerá, že tým zjednodušujeme systém a zároveň, že tým robíme systém spravodlivejší. Ani jedno, ani druhé nie je podľa môjho názoru pravda. Je to totiž tak, že vo vzťahu k vínu, vo vzťahu k pivu, vo vzťahu k liehu fungujú rôzne mechanizmy a tie rôzne mechanizmy sa musia premietnuť aj do toho jedného zákona. Čiže áno, zdanlivo to vyzerá, že miesto troch zákonov bude jeden, že sa zjednoduší právny systém, ale pre adresátov tých zákonov, ktorými sú výrobcovia jednotlivých druhov alkoholických nápojov, ten zákon, keď tam bude všetko dohromady, bude menej prehľadný, ako boli doteraz tie jednotlivé zákony. Rovnako aj tá filozofia, že všetko sa má odvíjať od spotrebnej dane z liehu a iba to budeme prepočítavať podľa stupňa alkoholu obsiahnutého v jednotlivých alkoholických nápojov sa môže zdať, že toto je tá spravodlivosť. Ale spravodlivosť nie je, že na rôzne problémy použijem rovnaké riešenia. Spravodlivosť je v tom, že na rovnaké problémy používam rovnaké riešenia a používam riešenia, ktoré sú primerané k realite.

    Situácia výrobcov liehových nápojov je dosť odlišná od situácie výrobcov vína, ktorých je veľké množstvo. Často ide o drobných vinohradníkov a vinárov a to, prečo by bol problém zavedenie nenulovej sadzby spotrebnej dane z vína, nespočíva iba v samotných finančných dopadoch na nich, ale spočíva aj v tom, že by ich neprimerane administratívne zaťažil. Výroba liehu sa obvykle realizuje vo veľkom. Tí výrobcovia nemajú problém zvládnuť takú alebo onakú zmenu zákona, viesť si takú alebo onakú evidenciu. Vo vzťahu k výrobcom vína by toto problém bol a zaťažilo by ich to nielen finančne, ale predovšetkým alebo aj administratívne.

    Liehu sa v tomto zákone prispôsobuje aj pivo. Smernica Európskej únie umožňuje zdaňovať pivo dvoma spôsobmi - buď podľa obsahu alkoholu, alebo podľa stupňa plató. Doteraz sme mali podľa stupňa plató. Podobným spôsobom zdaňujú aj okolité krajiny. Teraz prechádzame na obsah alkoholu, čím pivo prispôsobujeme liehu. Rovnako bol zámer prispôsobiť aj spotrebnú daň z vína, čo zase nie je celkom možné, pretože príslušná smernica Európskej únie hovorí o tom, že sa má zdaňovať víno podľa pevne stanovenej sadzby na hektoliter. Čiže tam to nie je možné urobiť priamo podľa stupňa alkoholu obsiahnutého vo víne, čiže tam musíme si pomôcť nejakým koeficientom.

    Chcem upozorniť ešte na jednu vec. Týmto zákonom rušíme spotrebnú daň, nulovú sadzbu spotrebnej dane na medovinu, ríbezľové vína, ďalšie ovocné vína, pretože tie doteraz fungujú v režime spotrebnej dane z vína. Teraz tá nula ostáva iba pri tichých vínach vyrobených z hrozna, nie pri medovine a pri ostatných kvasených nápojoch. A upozorňujem, že vo vzťahu k týmto nápojom to môže znamenať aj dramatické zvýšenie ich ceny.

    Chcel by som ešte na dve veci upozorniť. Na možný rozpor tohto zákona s príslušnou smernicou Európskej únie, ktorá vo vzťahu k vínu stanovuje, že sadzba spotrebnej dane z vína má byť stanovená pevnou sumou na hektoliter. V návrhu zákona máme koeficient alebo nejaký vzorec odvíjajúci sa pomocou koeficientov zo spotrebnej dane z liehu. Som presvedčený, že pevne stanovená sadzba dane znamená, že je uvedené konkrétne číslo, koľko eur na hektoliter je sadzba spotrebnej dane, tak ako to máme v zákone doteraz. Nie nejaký koeficient, pomocou ktorého samozrejme, že keď to prepočítame, dostaneme nejaké konkrétne číslo, ale toto podľa mňa nie je pevne stanovená suma. A rovnako mám pochybnosť o tom, či bude v súlade so smernicou stanovenie nenulovej sadzby na ostatné kvasené nápoje, ako napríklad medovina, pretože iné ustanovenie spomínanej smernice hovorí o tom, že sa má na iné kvasené nápoje uplatňovať rovnaký prístup ako v prípade spotrebnej dane z vína. Ak to parlament schváli v tomto znení, budeme mať možnosť sa presvedčiť o tom, či naozaj je toto v súlade s príslušnými európskymi smernicami, ako tvrdí ministerstvo, alebo je tam rozdiel, je tam rozpor, ako to tvrdíme my v OKS, pretože sa mienime obrátiť v tejto veci na príslušné orgány Európskej únie, aby túto pochybnosť našu preskúmali a rozhodli o nej.

    A posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že z krajín Európskej únie vyrábajúcich víno žiadna nemá nenulovú sadzbu dane, spotrebnej dane z vína. Výnimkou je Francúzsko, kde však táto daň je úplne minimálna, nemá charakter fiškálny, teda žeby štát na tom zarábal, tak ako zarába na iných spotrebných daniach. Ide tam o poplatok, ktorý sa platí za osvedčenia, ktoré tie nápoje dostávajú. Čiže skôr je to niečo ako manipulačný poplatok, nie daň skutočná. Čiže to sú naše výhrady a to sú dôvody, pre ktoré tento zákon poslanci OKS nepodporia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Peter Zajac. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som doplniť, prehĺbiť argumentáciu kolegu Dostála a v tejto súvislosti si chcem položiť päť otázok.

    1) Aké sú dnes zákony o spotrebnej dani? Odpoveď je veľmi jednoduchá, existujú osobitné zákony pre spotrebnú daň z vína, z piva a z liehu a má to svoje dobré dôvody, pretože každý z týchto nápojov má svoje osobitné miesto a postavenie.

    2) Aká je situácia vo vinárstve v Európskej únie a u našich susedov? Treba povedať, že neexistuje jediná krajina Európskej únie, kde sa dorába víno, ktorá by mala nenulovú sadzbu z vína. Prijatie tohto zákona otvára dvere k tomu, čo je vlastne zámerom tohto návrhu zákona. To znamená, že pri každom zvýšení spotrebnej dane bez ohľadu nato, či ide o lieh alebo o pivo, by sa automaticky zmenila nulová sadzba spotrebnej dane z vína na nejaké zdanenie vína, čo by neuveriteľným spôsobom znevýhodnilo našich vinárov voči vinárom v Európskej únii a menovite voči vinárom susedných krajín, teda Českej republiky, z Rakúska a z Maďarska.

    3) Je dôležité položiť si otázku, o aké regióny vlastne pre vinárstvo ide? K tomu by som sa chcel potom vrátiť troška podrobnejšie. Čo znamená vinárstvo a v čom by bolo reálne poškodené?

    4) Existuje veľmi veľa šumov, či zo strany médií alebo aj zo strany ústrednej štátnej správy, ktoré hovoria, že vinári sú lobisti. Ale vinári pri platných zákonoch o spotrebnej dani nijakými lobistami nepotrebujú byť, pretože tie zákony, tak ako dneska platia, sú zákonmi, ktoré sú v zásade v poriadku, ktoré rešpektujú špecifickú situáciu jednotlivých druhov alkoholických nápojov, a naopak, lobistami sú tí, ktorí sa pokúšajú tieto zákony zmeniť a zmeniť tak, že viažu všetky tri druhy alkoholických nápojov pri zdaňovaní na seba. Nejde tu teda o nijaký lobizmus vinárov, ale, naopak, pri presadzovaní tohto návrhu zákona ide o lobizmus tých, ktorí chcú vinárov jednoznačne poškodiť. Ak sa hovorí, že tento zákon neprináša zmenu sadzieb, to znamená ani zmenu daňovej sadzby pri víne, potom je namieste otázka, načo vôbec takýto zákon, ktorý nič nezjednodušuje, neprináša žiadny efektívnejší výber daní, naopak, toto všetko komplikuje? Načo potom vôbec takýto zákon je? Odpoveď je jednoduchá. Myslím, že toto už na pôde parlamentu povedal pán poslanec Marcinčin, že taký zákon je nanič, lebo je nepotrebný. Je nepotrebný, zbytočne nepotrebný a to je málo povedať, pretože on nie je nepotrebný, ale on fakticky je zlý, odporuje smernici, Európskej únii a otvára naplno dvere k tomu, aby poškodzoval jednotlivé skupiny. A to nielen vinárov, ale aj povedzme pivárov pri zmenách sadzieb.

    Ďalšou argumentáciou je, že tento návrh zákona nepoškodzuje, že sa pri ňom neporušuje smernica Európskej únie. Ja sa pokúsim ukázať, v čom a ako smernica Európskej únie sa porušuje a môžem povedať už teraz, že pokiaľ by bol takýto návrh zákona prijatý, dáme ako poslanci za OKS podnet na Európsku úniu pre porušovanie smernice Európskej únie.

    Teraz, ak dovolíte, by som sa venoval rád jednotlivým bodom. Predovšetkým by som sa rád venoval tomu, čo by malo byť dostatočne zreteľné a jasné. Mám pri sebe tabuľku, ktorú tu nemôžem premietať, ale jednoznačne z nej vyplýva, aké regióny vlastne zahrňuje dnes výroba vína na Slovensku. Sú to veľmi rozsiahle regióny a je ich šesť. Je to malokarpatská oblasť, južnoslovenská oblasť, nitrianska oblasť, stredoslovenská oblasť, východoslovenská oblasť a tokajská oblasť. To sú rozsiahle regióny a sú to všetky regióny, kde dorábanie a pestovanie vína smeruje okrem iného aj ku kultivácii týchto regiónov, k rozvoju turistiky v týchto regiónov, k rozvoju služieb týchto regiónov a to znamená aj k rozvoju malého a stredného podnikania a to domáceho podnikania. Ja to nehovorím náhodou, pretože pri tomto návrhu zákona sme svedkami niečoho, čoho sme boli svedkami už aj pri daňovo-odvodovej reforme, ktorá sa ale nedostala na program dňa, že pri všetkej správnosti i tejto daňovo-odvodovej reformy, ona bola navrhnutá tak, že bola na úkor veľmi rozsiahlych sociálnych vrstiev živnostníkov, dohodárov, SZČO, ľudí v slobodných povolaniach a ľudí v kreatívnych povolaniach. Ja si neviem predstaviť, aký zmysel má v tejto v situácii, v situácii ekonomickej krízy, ktorá sa bude v najbližších rokoch len a len prehlbovať, aký zmysel má poškodzovať domáce slovenské malé a stredné podnikanie. Ostáva to pre mňa nepochopiteľné a nezrozumiteľné, pretože toto podnikanie, a teraz nehovorím len o vinároch, ale toto malé a stredné podnikanie v podstate vytvára vyše vyše 50 percent hrubého domáceho produktu a vyše 60 percent, takmer 70 percent zamestnanosti.

    Ak teda bude naším problémom a bude v najbližšom období zabezpečenie zamestnanosti a aj produkcia hrubého domáceho produktu, je nepochopiteľné, ak by sme mali prijímať také zákony, ktoré tomu zamedzujú a ktoré, naopak, poškodzujú tých, ktorí sú nositeľmi zamestnanosti a nositeľmi tvorby hrubého domáceho produktu.

    Vrátim sa ale naspäť k vinohradníctvu ako takému. Ospravedlňujem sa za to, že vás budem teraz troška zamestnávať čítaním, ale pre názornosť je to nevyhnutné. Ide mi o vinohradnícke oblasti a ich členenie, aby bolo názornejšie, aké regióny na Slovensku by vlastne takýto zákon poškodil, pretože je úplne jasné, že tento zákon sa nepripravuje len tak, ale že je prichystané, lebo veď sa o tom hovorí verejne, je prichystané, a neuskutoční sa to iba v tejto chvíli, zvýšenie sadzby z alkoholických nápojov, ale to znamená zo všetkých. Pri prijatí tohto zákona to automaticky znamená prijatie, teda zvýšenie sadzby a v tomto zmysle aj zmena nenulovej, teda zmena nulovej sadzby pri vínach na nenulovú sadzbu. Prečítam vám teda, o ktoré oblasti ide. Je to Malokarpatská vinohradnícka oblasť: Skalický rajón, Stupavský rajón, Pezinský rajón, Doľanský rajón, Senecký rajón, Hlohovecký rajón, Záhorský rajón, Bratislavský rajón, Modranský rajón, Orešanský rajón, Trnavský rajón, Vrbovský rajón. V Južnoslovanskej vinohradníckej oblasti: Šamorínsky, rajón, Galantský rajón, Komárňanský rajón, Strekovský rajón, Dunajskostredský rajón, Palárikovský rajón, Hurbanovský rajón, Štúrovský rajón. V Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti: Ipeľský rajón, Vinický rajón, Fiľakovský rajón, Tornaľský rajón, Hontiansky rajón, Modrokamenický rajón, Gemerský rajón. V Nitrianskej vinohradníckej oblasti: Šintavský rajón, Radošinský rajón, Vrábeľský rajón, Želiezovský rajón, Pukanecký rajón, Nitriansky rajón, Zlatomoravecký rajón, Žitavský rajón, Tekovský rajón. Vo Východoslovenskej vinohradníckej oblasti: Moldavský rajón, Michalovský rajón, Sobranecký rajón, Kráľovskochlmecký rajón. A v Tokajskej vinohradníckej oblasti sú to vinohradnícke obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa, Viničky. Sú to teda rozsiahle regióny, rozsiahle oblasti, za dvadsať rokov sa tieto oblasti skultivovali, skultivovali sa vinohradnícky, vinársky, ale skultivovali sa aj turisticky. To sú dnes tie známe vínne cesty, ktoré sa na Slovensku rozvíjajú a rozmáhajú a rozmáhajú sa veľmi produktívne a boli by ohrozené. A to je aj rozvoj služieb v týchto turistických regiónoch a je to aj kultúrny rozvoj krajinotvorby, pretože všetky tie regióny, ktoré sú vinohradníckymi regiónmi a vinárskymi regiónmi všade v Európe, v Európskej únii a u našich susedov, sú vlastne najkultivovanejšie regióny v celej krajine, v celom štáte.

    K tým ďalším bodom. V § 6, kde sa hovorí o sadzbe dane, sa hovorí, že sa ustanovuje, že v prípade akejkoľvek zmeny sadzby na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každého druhu alkoholického nápoja. To znamená, že tento návrh zákona je už škodlivý len tým, že vlastne prepája sadzby dane zo všetkých druhov alkoholických nápojov, či je to lieh, či je to pivo, alebo či je to víno. Prepája ich cez tzv. koeficient, ktorý sa odvodzuje, ako to už povedal kolega Dostál, z liehu, čo znamená vlastne poškodzovanie, v tomto prípade automatické poškodzovanie aj teda pivárov a najmä vinárov.

    Ak dovolíte, teraz by som sa venoval tvrdeniu, ktoré sa objavuje dosť často, že podľa návrhu zákona ide o pevnú sadzbu. To znamená, že ten návrh zákona je v súlade so smernicou Európskej únie. Toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože sadzba dane podľa návrhu zákona sa má vypočítať výpočtom percenta zo sadzby dane stanovenej pre lieh a následne vynásobiť koeficientom, teda nejde o žiadnu pevnú sadzbu dane, ale o nejaký koeficient. Takýto koeficient v nijakej vinárskej krajine Európskej únie neexistuje. Ak ustanovenie článku 7 odseku 2 Smernice 92/83-EHS, teda je to už staré ustanovenie, hovorí, že členské štáty pevne stanovia svoje sadzby v súlade so Smernicou 92/84 - EHS, čím sa myslí a je aj dané v prípade vína článkom 5 Smernice 92/84 - EHS, ktorá ustanovuje minimálnu sadzbu spotrebnej dani na víno a to 0 pre tiché vína, 0 pre šumivé víno na hektoliter hotového výrobku. Ak sa však niektorý členský štát rozhodne pre inú ako nulovú sadzbu dane, potom sa číslo nula nahrádza konkrétnym číslom vyšším ako nula, teda nie žiadnym koeficientom, ale konkrétnym číslom vyšším ako nula. Takto sa uplatňuje spotrebná daň ináč na všetky tovary podliehajúce spotrebným daniam, teda nielen na alkoholické nápoje, s výnimkou cigariet. Tie sa zdaňujú tzv. kombinovanou sadzbou dane, t. j. opäť pevnou sumou pripadajúcou na počet cigariet a súčasné percento z predajnej ceny.

    Použite percenta potom automaticky zvyšuje príjem štátneho rozpočtu bez toho, aby im musel štát zvyšovať daň, pretože predajnú cenu vždy určuje výrobca, predajná cena je vždy vytlačená na kontrolnej známke. Zdanenie cigariet samotných upravuje iná smernica. Nebudem vás tu zaťažovať výpočtom spotrebnej dane z tichého vína, hoci jasne ukazuje, ako by už len prijatie tohto zákona fakticky vinárov poškodilo. Ale myslím si, že nie je to v tejto chvíli potrebné.

    Treba ešte pripomenúť toto. Že hektárové výmery, ktoré sú dané produkčnými kvótami v rámci Európskej únie, pre Slovensko a pre víno je to 22 226 hektárov viníc, pričom reálne obrábaných v roku 2011 je približne 9 500 hektárov, takže ten nevyužitý potenciál je 12 725 hektárov. Ide pritom o nie celkom zanedbateľné počty pracovných príležitostí, ktoré sa strácajú už len tým, že tá kvóta je vlastne obsadená len na polovicu, a namiesto toho, aby sa vinárstvo podporovalo, tak vlastne tento návrh zákona smeruje priamo, priamo a bez toho, že by sa to akýmkoľvek spôsobom skrývalo, pretože už, ešte raz to iba opakujem, sa x-krát hovorilo o tom, že po tomto prijatí zákona bude prijatý, budú prijaté aj sadzby, teda zmeny sadzby zo spotrebných daní, čo teda vedie už potom priamo k naozaj poškodzovaniu, k priamemu poškodzovaniu vinárov.

    Aby som to nejakým spôsobom uzavrel. Vládou predložený návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov uvádza v dôvodovej správe, že účelom reformy orgánov daňovej a colnej správy je aj to, aby boli efektívnejšie v zmysle zníženia vlastných nákladov a účinnejšie z pohľadu výberu štátnych príjmov. V skutočnosti ide zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky ako predkladateľa návrhu o zavádzanie. Predkladaný návrh neznižuje vlastné náklady na výber daní a cla a naopak, povedie k zvýšeniu byrokratizácie colnej správy a namiesto nevyhnutného zníženia verejných výdavkov s veľkou pravdepodobnosťou zvýši počet jej zamestnancov. To nie je zanedbateľný fakt, ak hovoríme o úsporách verejných výdavkov a medzi tie úspory verejných výdavkov má patriť aj znižovanie počtu pracovníkov v colnej správe, ktorý je na Slovensku v pomere k iným okolitým krajinám, schengenským, je neúmerne vysoké. Predkladaný návrh zákona neprináša nijakú daňovú spravodlivosť, pokiaľ ide o zdanenie alkoholických nápojov podľa obsahu alkoholu v objeme. Navyše je v rozpore so smernicou Európskej únie pre zdaňovanie alkoholických nápojov, keďže tá jednoznačne ustanovuje povinnosť zdaňovať víno pevnou sumou za hektoliter a nie spoločným koeficientom pre všetky alkoholické nápoje. Predkladaný návrh je v tomto zmysle zmätočný a má jediný účel - vytvorenie podmienok pre ohlasované zavedenie nenulovej spotrebnej dane z vína, čo nevratne poškodí rozvoj vinárskych regiónov zasahujúcich veľkú časť Slovenska, bude v nich pôsobiť likvidačne na turistický ruch a s ním spojené služby a zasiahne aj do rekultivácie krajiny. Preto budeme hlasovať my, ako dvaja poslanci za OKS, proti jeho prijatiu a v prípade, že návrh bude schválený, obrátime sa s podnetom na príslušné orgány Európskej únie.

    Žiadam všetkých poslancov bez ohľadu na stranícke tričká a na to, či patria ku koalícii alebo k opozícii, aby si uvedomili fakt, že takto prijatý návrh zákona s tým výhľadom, že zavedie pri zvyšovaní spotrebných daní z alkoholických nápojov nenulovú daň z vína. Žiadam všetkých poslancov, hovorím ešte raz, bez ohľadu na to, či patria ku koalícii, alebo či patria k opozícii, aby za takýto návrh zákona nehlasovali, pretože v tejto situácii, a to je situácia prehlbujúcej sa krízy, ktorá neskončí ani o mesiac, ani o rok, takýto zákon a najmä teda jeho následné dôsledky, ktoré by spočívali vo zvýšení spotrebnej dani z piva a teda následne aj v nenulovej sadzbe z vína, by v podstate poškodili nielen slovenské vinárstvo a vinohradníctvo, ale by poškodili aj malé a stredné podnikanie na Slovensku, poškodili by zamestnanosť a poškodili by aj tvorbu hrubého domáceho produktu na Slovensku.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili na vystúpenie pána poslanca Zajaca pán poslanec Anton Marcinčin, pán poslanec Peter Osuský. Končím možnosť reagovať na vystúpenie predrečníka s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Marcinčin.

  • Ďakujem priateľom z OKS za ich veľmi triezvy a racionálny postoj k tomuto zákonu, ktorý sa mi skutočne zdá v súčasnej situácii nielen zbytočný, ale aj nebezpečný. Všetci očakávame recesiu a v tejto situácii sťažovať podmienky na podnikanie dvom, minimálne dvom sektorom, sa mi zdá škodlivé pre túto ekonomiku. Neviem, prečo by sme mali vyvážať pracovné miesta, ale nielen pracovné miesta, ale prečo by sme mali vyvážať aj celú kultúru, turistický ruch, architektúru a všetko, čo súvisí s výrobou vína a s výrobou piva. Je to zákon, ktorý, si myslím, ešte je zo starých čias, keď bola snáď nejaká dohoda o zjednodušovaní všetkého medzi SDKÚ a SaS. Myslím, že tie časy už pominuli a teraz by sme mali skôr veľmi triezvo pozerať na výšku sadzieb spotrebných daní v susedných krajinách, aby nedochádzalo práve k tomuto vývozu zamestnanosti, a mali by sme skôr hľadať spôsoby, ako podporovať domácu produkciu, zvlášť v tých sektoroch, ktoré prinášajú pracovné miesta do zaostalejších regiónov, do regiónov, ktoré ležia mimo hlavného mesta a ktoré ležia mimo záujem možno finančných skupín.

    Som veľmi rád a predpokladám, bolo by veľmi dobré, ak tento parlament by sa už týmto zákonom ani nezaoberal, pretože myslím, že na to nie je žiaden dôvod. Skôr by sme mali venovať čas všetkému, čo tento parlament a Slovensko v súčasnosti spája, než tomu, čo ho rozdeľuje. Nie na tých zlých, ktorí sú alkoholici, ktorí pijú, alebo na tých zlých, ktorí produkujú víno a produkujú pivo, a na tých ostatných dobrých, ktorí ako keby tým pádom ušetrili.

  • Pán poslanec Osuský bude reagovať ako druhý vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vystupujem tu na podporu kolegov, ktorí hovorili predo mnou. Musím povedať, že to, čo ideme urobiť alebo čomu otvárame dvere, povedané s Petrom Pithartom, my "slyšíme trávu růst" a vieme, kame táto koncepcia môže doviesť. Znamená, že ideme poškodiť odbor, ktorý od pádu komunizmu sa zdvihol z prachu. Zdvihol sa od stolového vína a zlievok a ak sa niečo na tejto krajine okrem iného zlepšilo, tak je to stav a dostupnosť benzínových púmp a stav a kultúra vinárstva. Myslím si, že je popri všetkej argumentácii inými víno produkujúcimi krajinami namieste povedať, že krok, ktorý by znamenal v budúcnosti zdanenie vína, je presne v duchu toho, čo sa charakterizuje výrokmi: Ak to žije, treba to zdaniť. Ak to hynie, potom to treba z verejných peňazí podporovať.

    Myslím si, že sa vinárstvo pracovitosťou "ľudí vo vinici" zdvihlo ako máločo a je na ceste k svojej bývalej sláve. A nemyslím si, že je zrelý čas na to, aby sme otvorili dvere niečomu, čo znamená nielen stratu komparatívnej výhody, ale čo znamená priame poškodenie v porovnaní s konkurenciou. Domnievam sa, že toto nie je cesta, aj keď som zástanca slobodného trhu, pretože slobodný trh víno produkujúcich krajín hovorí, že tento krok nie je krok dobrým smerom a tí, ktorí odviedli výkon, aby vinárstvo zdvihli, si ho nezaslúžia.

  • Reagovať teraz bude pán poslanec Peter Zajac.

  • Áno, ďakujem svojim kolegom za ich faktické poznámky, ktoré ma posilnili v presvedčení, že postupujeme správne. Chcel by som uviesť už iba jeden taký drobný kultúrny fakt. Ja som naschvál nehovoril priamo o kultúre, ale ja keď počujem tú pseudo-argumentáciu, ktorá hovorí s takým úsmevčekom, že áno, že toto je vlastne o pití a myslí sa tým v zátvorke o chľastaní. Takto môžu hovoriť len ľudia, ktorí si neuvedomujú a dodnes si neuvedomili zmenu toho kultúrneho správania, ktorá je aj zmenou kultúrneho správania na Slovensku, že tu nejde o nejaké pitie, chľastanie, krčmové popíjanie, ale že tu ide o kultúru spoločnosti, o sociálnu kultúru, že tu ide aj o ľudské zdravie, pretože kultivované konzumovanie vína znamená aj zdravie. A tieto argumenty uvádzam až teraz v tejto faktickej poznámke, aj keď ich osobne pokladám za argumenty absolútne kľúčové.

    Ďakujem pekne.

  • Posledný prihlásený do rozpravy je pán spravodajca, pán poslanec Ondrej Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť doplňujúci a pozmeňujúci návrh. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhujem vo vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani alkoholických nápojov, číslo parlamentnej tlače 512, vykonať nasledovné zmeny:

    V § 15 ods. 5 sa vypúšťa odkaz 34) nad slovom "uzávery" a poznámka pod čiarou k odkazu 34). V tejto súvislosti sa vykoná úprava a prečíslovanie poznámok pod čiarou v celom texte zákona. Odôvodnenie: Vypustenie sa navrhuje z dôvodu, že poznámka pod čiarou odkazuje na vyhlášku, ktorá môže byť vydaná až na základe splnomocňovacieho ustanovenia, ktoré je obsahom návrhu zákona.

    Ďakujem pekne a dopredu ďakujem za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán spravodajca, neevidujem. Boli ste posledný.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete reagovať v záverečnom slove? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Zachytil som síce osobne a napriamo len časť vystúpení, vystúpenie pána poslanca Marcinčina a pána poslanca Zajaca, ale keďže ich názory na tento problém boli pomerne široko medializované, tak viem, o čom hovorili.

    Po prvé, mi dovoľte vysloviť údiv nad tým, o čom sa tu vlastne diskutovalo. Všetky vystúpenia, ktoré som zachytil a o ktorých som čítal aj v tlači, boli o tom, ako keby sme navrhovali zvyšovať spotrebnú daň z vína a z piva. Kto to, prosím vás, navrhuje? Áno, ministerstvo financií to navrhovalo a myslím si, že to viem aj racionálne odôvodniť, ale preto, že sa nenašla dostatočná politická zhoda, tak v tomto zákone sa nič také nenavrhuje. Napriek tomu celá tá debata bola o tom, že "slyšíme trávu rúst" a už sa to určite v budúcnosti stane. Tak ale buďme korektní. Na jednej strane všetci sa zhodneme na tom, že treba bojovať proti daňovým únikom. No tak týmto zákonom bojujeme proti daňovým únikom pri spotrebných daniach, ktoré sú, mimochodom, jedny z najväčších popri dani z pridanej hodnoty. Napríklad preto, že dnes môžu kontrolné známky tlačiť, môže tlačiť, dnes ich tlačí päť tlačiarní, niektoré sú mimo Slovenskej republiky a nevieme ich účinne kontrolovať. Podľa zákona by to mala byť len jedna a taká, kde by bol permanentný dohľad colníkov, čím by sme potlačili falzifikáty, cez ktoré unikajú značné dane.

    Ďalej upravujeme podmienky na skladanie zábezpeky, kde existujú dnes cestičky, ako ju nezložiť a následne sa nezaplatenie dane stane nevymožiteľnou pohľadávkou.

    Takže ešte raz, tento zákon nezvyšuje ani o jeden jediný cent žiadnu spotrebnú daň, naopak, tento zákon v dnešnej situácii, v ktorej sme z hľadiska verejných rozpočtov, potreby znižovania deficitu a dlhu, prináša efektívne opatrenia na to, aby sme znížili daňové úniky.

    A čo sa týka ešte niektorých tých ďalších argumentov. Ja s údivom počúvam pána poslanca Marcinčina, toho istého, ako dnes zbrojí proti akémukoľvek zvýšeniu, aj keď opakujem, tu nikto zvýšenie nenavrhuje a veľmi dobre si pamätám, keď pred rokom, presne pred rokom, keď sme debatovali o rozpočte a v tejto súvislosti o spotrebnej dani z piva, ktorú sme navrhovali zvýšiť, ako tu mal plamenné prejavy o tom, ako je zlé zvyšovať spotrebnú daň z piva a nezvýšiť z vína, lebo potom sa presúva spotreba od piva k lacnému dovozovému vínu, z čoho nemáme ani žiaden príjem do štátneho rozpočtu a naviac aj zdravotne a kadejako je to zlé. Pred rokom horoval za to, že keď tento problém riešiť, tak ho riešiť komplexne, nielen pivo, aj víno, nie preto, že by sme chceli zhoršovať podmienky našim vinárom, ale preto, že zásadný problém máme v tom, že stúpa a áno, stúpa spotreba lacného vína, ktoré je dovozové a ktoré zdaniť nevieme. A ak by sme, ale teraz hovorím - ak by sme, lebo nikto nič také nenavrhuje - zdanili spotrebnou daňou víno, tak by sme vedeli vrátiť tie peniaze alebo časť peňazí, alebo tú časť peňazí, ktorá by pochádzala od našich výrobcov, im, práve na zlepšenie marketingu, propagáciu v zahraničí, zlepšenie podmienok, ale mali by sme výrazný príjem z dovozového lacného vína, ktoré zdaniť inak nevieme.

    Ale ešte raz, nikto nenavrhuje žiadne zvýšenie spotrebnej dane ani o jeden jediný cent. Takže nikto nejde poškodiť odvetvie, o ktorom hovoríme, ale upozorňujem vás, že neschválenie tohto zákona znamená odmietnutie účinných opatrení na boj s daňovými únikmi, ktoré sú dnes značné, a teda výpadok vo verejných príjmoch. Preto vás chcem vyzvať všetkých, ktorí to myslíte naozaj zodpovedne s riešením dnešnej situácie, v ktorej sa verejné financie nachádzajú, aby ste tento zákon podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz poprosí o záverečné slovo aj pán spravodajca k tomuto návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi len krátko zareagovať k tomuto predmetnému zákonu. Ja neberiem nikomu názor na iný pohľad vo veci daní, alebo v akýchkoľvek finančných náležitostiach, alebo v čomkoľvek. Ale skúsim vám povedať aj ten iný, iný pohľad na problematiku, prečo jeden zákon a prečo takto. A ten pohľad je aj napríklad taký, že či vinári, či pivári, či predajcovia tvrdého alkoholu podnikajú na jednom trhu. Svojím spôsobom si konkurujú, je to úplná pravda. A keď chceme do budúcna nastavovať spravodlivé podmienky, tak by sme mali takéto podmienky vytvárať pre všetkých, ktorí podnikajú na rovnakom trhu.

    Ja uvediem možno iný príklad. Predstavte si, že na tom istom trhu dnes podnikajú obchodné domy TESCO a tak ďalej a tak ďalej, nebudem ich ďalej menovať. A predstavte si, že jeden z týchto by neplatil napríklad dane, miestne dane alebo akékoľvek iné. No narúšame trh. To je tiež iný pohľad na vec.

    A čo chcem ale úplne jasne povedať a odmietnuť. Neklamme, nezavádzajme sa v jednej veci. Keby sme chceli zaviesť sadzbu, spotrebnú sadzbu z dane z vína, tak to nemusíme robiť takto. Veď my môžeme novelizovať ten samostatný platný zákon. Prečo sa zavádzame vzájomne a tvrdíme, že tento zákon robíme preto, aby sme si otvorili dvere. To vôbec nie je pravda. Ak sa nájde politická vôľa, respektíve ak prevládne v diskusii odbornej, politickej, že áno, zaveďme spotrebnú daň z vína práve preto, lebo sa nám zvyšuje podiel dovozového vína a našich vinohradníkov podporme napríklad založením fondu, tak na to by sme nepotrebovali jeden zákon. Neklamme! Poprosím hlavne kolegov z OKS. To môžeme urobiť, ešte raz to zopakujem, to môžeme urobiť aj teraz tým, že novelizujeme súčasný zákon.

    A dovoľte mi ešte zareagovať. Smernica je dodržaná, lebo je výpočet viazaný na hektoliter a ten je pevný. Pokiaľ samozrejme niektorí vedci nevyhlásia, že hektoliter nebude hektolitrom, ale možno by som sa tomu ani nečudoval, keby k tomu niekedy došlo. Takže ak hektoliter je hektoliter a je to pevná miera, tak smernica je dodržaná a je to v poriadku. A chcem ešte takisto zdôrazniť, že v navrhovanom zákone sa rieši rad vecí, ktoré umožnia zvýšiť výber daní, sprehľadnia mnohé veci, napríklad pri zložení zábezpek, lebo dnes, keď môžete, môžete, sú cestičky na to, že obídete zloženie zábezpeky a potom nie je možné vymáhať danú daň.

    Tak vás poprosím len, buďme voči sebe féroví, pripustime, že môžeme mať na zavedenie dane rozdielny názor, ale neklamme sa. Lebo ešte raz zopakujem, keby sme aj chceli zvýšiť alebo zaviesť, pardon, zaviesť spotrebnú daň z vína, tak to môžeme urobiť jednoduchou novelou súčasného zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Chcel by som všetkým poslancom, ktorí sa hlásia s faktickými poznámkami, dať taký drobný odkaz, že toto bolo vystúpenie v záverečnom slove po tom, čo som uzatvoril rozpravu, takže pri všetkej úcte k vašej snahe vystupovať, nemôžem vám to dovoliť. Dúfam, že tomu porozumiete.

    Končím, respektíve prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v súlade so schváleným programom pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 494 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 494a.

    Prosím opätovne pána ministra financií a podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona sa predkladá v súvislosti s implementáciou Smernice Rady o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení. Zmeny sa týkajú najmä rozšírenia vecného rozsahu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov na všetky dane, poplatky a clo vyberané na území členského štátu s vylúčením určitých skupín pohľadávok, ako sú napríklad príspevky sociálneho zabezpečenia, či sankcie ukladané na základe trestného stíhania.

    Implementáciou smernice sa pohľadávky budú vymáhať na základe jednotného exekučného titulu, ktorým je štandardný formulár, podkladom ktorého je exekučný titul vydaný členským štátom, na základe ktorého sa bude vykonávať exekúcia príslušnými orgánmi Slovenskej republiky. Týmto sa zabezpečí efektívnejší spôsob vymáhania bez povinnosti uznania tohto exekučného titulu súdmi Slovenskej republiky. Tiež sa precizujú podmienky, podľa ktorých je možné žiadosť príslušného orgánu členského štátu zamietnuť, a upravuje sa povinnosť informovania príslušných orgánov členských štátov o všetkých skutočnostiach, ktoré majú vplyv na vymáhanie. Predkladaný návrh zákona obsahuje aj zmeny súvisiace s realizáciou reformy daňovej a colnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet, pani poslankyňu Zuzanu Aštaryovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 466/2009 o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa mení a dopĺňa zákon číslo 76/2007 o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 494, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením číslo 649 z 18. októbra 2011 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov v súlade s § 75 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému zákonu zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením číslo 284 zo dňa 15. novembra a Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením číslo 339 zo dňa 22. novembra. V časti IV sú uvedené pozmeňujúce návrhy, o ktorých, gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12 a 13 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť a o bodoch spoločnej správy číslo 3 a 8 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 296 z 25. novembra a výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ju poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem veľmi pekne.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Matej ukazuje akurát kartu, nemá tam, kde má mať. Ako jediný sa hlási, takže končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A pán poslanec, nech sa páči, obidva mikrofóny sú vaše.

  • Ďakujem pekne a ďakujem za zhovievavosť predsedajúcemu Bélovi Bugárovi, že mi umožnil stihnúť sa prihlásiť do rozpravy.

    Milé kolegyne, kolegovia, v predmetnom návrhu zákona odkazujeme v niektorých ustanoveniach na vykonávacie rozhodnutie Komisie, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Smernice Rady 2010/24 Európskej únie o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní poplatkov a ďalších opatrení. Vykonávacie rozhodnutie bolo oznámené Ministerstvu financií Slovenskej republiky prostredníctvom elektronickej siete Komisie, ku ktorej majú prístup len oprávnené osoby. Citujem z predmetného oznámenia: "Vykonávacie rozhodnutie Komisie nebude publikované v Úradnom vestníku Európskej únie." Táto informácia bola doručená dňa 28.11. 2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné vykonať úpravu tých ustanovení zákona, v ktorých odkazujeme na predmetné rozhodnutie Komisie, a súčasne je potrebné vypustiť, respektíve upraviť tie poznámky pod čiarou, ktoré na toto rozhodnutie odkazujú. Preto mi dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku predložil pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, tlač 494.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    Bod 1. K čl. I sa za doterajší bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:

    "15. V § 6 odstavec 2 v uvádzacej vete sa na konci pripája toto slovo: "najmä" a vypúšťa sa "písmeno c).". Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať. Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nebude zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, nie je možné na toto rozhodnutie v zákone odkazovať, a preto je potrebné vykonať úpravu uvedeného ustanovenia.

    Bod 2. K článku I. V doterajšom bode paragraf, v doterajšom bode 15, § 6 odstavec 2 písmena a) sa nad slovom "adresu" vypúšťa odkaz 10) a slová "Poznámka pod čiarou k odkazu 10) znie:

    Odkaz 10), článok 2 a príloha I rozhodnutia Komisie (EÚ) číslo .../2011 z... ... roku 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Smernice Rady 2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení

  • Ú. v. . EÚ...

  • sa nahrádzajú slovami "Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa.".

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nebude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, nie je možné na toto rozhodnutie v zákone odkazovať, a preto je potrebné vykonať úpravu uvedeného ustanovenia.

    Bod 3. K článku I. Za doterajší bod 15 sa vkladá nový bod 16, ktorý znie:

    "16. V § 6 odstavec 2 písmena b) a v § 7 odstavec 2 písmena c) sa na konci slovo "a" nahrádza bodkou. "."

    Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu.

    Bod 4. K článku I. V doterajšom bode 16 sa slová "12, 13 a 14" nahrádzajú slovami "12 a 13" a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 14.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nebude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, nie je možné na toto rozhodnutie v zákone odkazovať, a preto je potrebné vykonať úpravu uvedeného ustanovenia.

    Bod 5. K článku I. Za doterajší bod 16 sa vkladajú nové body 17, 18 a 19, ktoré znejú:

    "17. V § 7 odstavec 2 v uvádzacej vete sa na konci pripája toto slovo: "najmä".

    18. V § 7 odstavec 2 písmeno a) sa nad slovom "adresu" vypúšťa "odkaz 14. Poznámka pod čiaru k odkazu 14 sa vypúšťa.

    19. V § 7 odstavec 2 sa vypúšťa "písmeno d).".

    Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nebude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, nie je možné na toto rozhodnutie v zákone odkazovať, a preto je potrebné vykonať úpravu uvedeného ustanovenia.

    Bod 6. K článku I. Za doterajší bod 18 sa vkladajú nové body 19, 20 a 21, ktoré znejú:

    "19. V § 8 odstavec 2 v uvádzacej vete sa na konci pripája toto slovo: "najmä".

    20. V § 8 odstavec 2 písmeno a) sa nad slovami, slovom, pardon "adresu" vypúšťa odkaz 15). Poznámka pod čiarou k odkazu 15) sa vypúšťa.

    21. V § 8 odstavec 2 sa vypúšťa "písmeno g).". Doterajšie body je potrebné prečíslovať.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nebude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, nie je možné na toto rozhodnutie v zákone odkazovať, a preto je potrebné vykonať úpravu uvedeného ustanovenia.

    Bod 7. K čl. I. Doterajší bod 19 sa vypúšťa. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nebude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, nie je možné na toto rozhodnutie v zákone odkazovať, a preto je potrebné vykonať úpravu uvedeného ustanovenia.

    Bod 8. K čl. I. V doterajšom bode 35 poznámka pod čiarou k odkazu 28) znie:

    "Odkaz 28) Prílohy I a II nariadenia (EÚ) č. 1189/2011.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že vykonávacie rozhodnutie komisie nebude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, nie je možné na toto rozhodnutie v zákone odkazovať, a preto je potrebné vykonať úpravu uvedeného ustanovenia.

    Bod 9. K čl. I. Doterajší bod 38 znie:

    "38. V § 17 ods. 1 znie:

    (1) Ministerstvo financií každoročne predkladá Európskej komisii oznámenie, v ktorom uvedie informácie o počte žiadosti prijatých alebo zaslaných podľa § 6 až 8 alebo § 10, o výškach pohľadávok a o vymožených sumách pohľadávok, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o medzinárodnú pomoc pri vymáhaní; na tento účel sú finančné riaditeľstvo a príslušný orgán určený ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka povinné poskytnúť ministerstvu financií tieto informácie.".".

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že vykonávacie rozhodnutie komisie nebude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, nie je možné na toto rozhodnutie v zákone odkazovať, a preto je potrebné vykonať úpravu uvedeného ustanovenia.

    Bod 10. K čl. I. Doterajší bod 39 sa vypúšťa. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nebude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, nie je možné na toto rozhodnutie v zákone odkazovať, a preto je potrebné vykonať úpravu uvedeného ustanovenia.

    Bod 11. K čl. I. V doterajšom bode 40 v § 17 ods. 2 sa vypúšťajú slová "podľa osobitného predpisu" 30 a)". Poznámka pod čiarou k odkazu 30a) sa vypúšťa.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že nariadenie Komisie neobsahuje údaje osoby oprávnenej dohodnúť úhradu nákladov, stal sa odkaz na toto nariadenie obsolétnym.

    O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujem hlasovať spoločne.

    Ďakujem za trpezlivosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne.

    Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete vyjadriť stanovisko? Nie.

    Pani spravodajkyňa? Tiež nie.

    Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon či 566/2009 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, tlač 497.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 497.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerom predkladaného vládneho návrhu zákona je predovšetkým implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernice o harmonizácii požiadaviek na transparentnom v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Ďalej je zámerom implementovať smernicu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu, Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy. Ďalej implementovať smernicu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizáciu a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu. A ďalej je zámerom reagovať na problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Cieľom je teda zníženie administratívnej záťaže kladenej na subjekty uskutočňujúce verejnú ponuku cenných papierov s cieľom zvýšenia ich konkurencieschopnosti.

    Vládny návrh zákona okrem zjednodušenia postupov pre emitentov pri uskutočňovaní verejnej ponuky cenných papierov zabezpečuje zvýšenie úrovne ochrany investorov a zabezpečuje, aby poskytované informácie boli dostatočné a primerané na uspokojenie potrieb drobných investorov, najmä v súvislosti s turbulenciami na finančných trhoch. Cieľom zmien vládneho návrhu zákona v súvislosti s implementáciou smernice Omnibus I je posilnenie medzinárodnej koordinácie dohľadu nad finančným trhom a súvisí so vznikom nového Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad v oblasti bankovníctva, cenných papierov a poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, a to predsedovi výboru pre, pardon, z výboru pre financie a rozpočet pánovi Ivanovi Štefancovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy, páni, vážený pán minister, dovoľte mi informovať vás o spoločnej správe výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona. Národná rada pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali tento návrh zákona v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady tak urobil, pre financie a rozpočet, tak urobil 15. novembra a ústavnoprávny výbor 22. novembra 2011. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory stanoviská, aby vládny návrh zákona bol schválený s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 14 pozmeňovacích návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Zároveň gestorský výbor odporúča schváliť celý zákon s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a určil mňa za spoločného spravodajcu výborov.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa chcem prihlásiť. Ďakujem.

  • Ďakujem

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási okrem pána spravodajcu ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu prihlášku? Dvaja páni poslanci.

    Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán spravodajca, pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov k tomuto návrhu zákona, ktorým sa jedná o vylepšenia o niektoré legislatívno-technické úpravy. Návrh zákona, ktorý je doplňujúci, znie takto:

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, predkladáme nasledujúce pozmeňovacie a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

    1. K doterajšiemu čl. I. Za doterajší bod 16 sa vkladá nový bod 17, ktorý znie:

    "17. V § 110 odsek 6 znie:

    (6) Porušením povinnosti podľa § 109 ods. 1 nie je poskytnutie údajov z evidencie centrálneho depozitára členovi alebo inej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie služieb zabezpečujúcich tlač, obálkovanie, triedenie a distribúciu dokumentov alebo poskytovanie obdobných služieb, ktorú centrálny depozitár poveril vyhotovením, spracovaním alebo odovzdaním výpisu z účtu majiteľa alebo iných dokumentov, ktoré je centrálny depozitár povinný pri zabezpečovaní svojej činnosti vyhotoviť, spracovať alebo odovzdať majiteľovi účtu. Člen alebo poverená právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie služieb zabezpečujúcich tlač, obálkovanie, triedenie a distribúciu dokumentov alebo poskytovanie obdobných služieb, môže poskytnuté údaje použiť len na účely vykonávania činnosti, na ktorú ju poveril centrálny depozitár, a je povinná ochraňovať poskytnuté údaje v rovnakom rozsahu ako centrálny depozitár. Centrálny depozitár môže poveriť iba takú právnickú osobu, ktorá vykonáva činnosti podliehajúce udeleniu potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podľa osobitného zákona a takéto potvrdenie jej už bolo vydané.".".

    Doterajšie body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie je nasledovné: Zámerom predložené návrhu nie je zrušiť, ale vylepšiť, resp. doplniť predmetné ustanovenie v pôvodnej forme schválené a...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. ...schválené a zahrnuté v bode 2 spoločnej správy. Preto bude následne potrebné vypustiť bod 2 zo spoločnej správy z legislatívno-technického dôvodu a hlasovať o ňom samostatne s odporúčaním ho neschváliť.

    Po druhé. K doterajšiemu čl. VII, v doterajšom článku VII sa za doterajší druhý bod vkladá nový tretí bod, ktorý znie:

    "3. Za § 101b sa vkladá § 101c, ktorý znie:

    "§ 101 c. Poskytovateľ platobných služieb je povinný plniť povinnosť poskytovať informáciu podľa § 38 ods. 5 najneskôr do 1. júna 2012."."

    Doterajší tretí bod sa označuje ako štvrtý bod.

    Odôvodnenie je nasledovné: Navrhuje sa prechodné obdobie, počas ktorého nebudú poskytovatelia platobných služieb povinní uvádzať informácie podľa § 38 ods. 5. Tieto informácie budú povinní uvádzať najneskôr od 1. júna 2012. Zákonná povinnosť zobrazovania informácií o disponibilnom zostatku a zostatku vlastných prostriedkov na účte klienta môže byť realizovaná až po úprave príslušných informačných systémov. Prevádzkovatelia platobných služieb však majú uloženú povinnosť zobrazovať obidva zostatky už od 1. 12. 2011, pričom na implementáciu zákona bol daný len jeden mesiac, teda doba, počas ktorej nebolo technicky možné informačné systémy prispôsobiť. Je potrebné poskytnúť prevádzkovateľom platobných služieb dostatočný časový priestor na prispôsobenie sa novej povinnosti, v rámci ktorého sa prevádzkovatelia platobných systémov dohodnú s regulátormi na jednotnom systéme zobrazovania informácií. Navrhovaná zmena je v prospech spotrebiteľa, pretože v prípade jej neprijatia hrozí, že klientovi až do doby zmeny informačných systémov nebude môcť byť poskytovaná žiadna informácia o stave disponibilných prostriedkov na účte, hoci takúto informáciu už v súčasnosti dostáva.

    Po tretie. K doterajšiemu čl. VIII, čo je novooznačený článok IX. Doterajší článok VIII, novooznačený článok IX, znie:

    "Čl. IX. Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2011 okrem čl. I bodov 8, 9, 15 až 17, 19 až 40, 44 až 48, 51, 53, 55 až 58, 66 a 76 (príloha bod 23), čl. III a čl. V bodov 1 až 4, 6 až 38, 49 a 55 (príloha bod 10), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2012."

    Toľko navrhované znenie zákona.

    Odôvodnenie je nasledovné: Cieľom novonavrhovaného bodu je zjednotiť body 12, 13 a 14 spoločnej správy upravujúce účinnosť do jedného ustanovenia, nakoľko tieto body v znení navrhovanom v spoločnej správe nie sú vzájomne zosúladené. Z legislatívno-technického hľadiska bude preto potrebné vypustiť body 12, 13 a 14 zo spoločnej správy a hlasovať o nich samostatne s odporúčaním tieto body neschváliť.

    Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nakoľko nie sú faktické poznámky, takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pellegrini.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, pán minister, budem veľmi krátky. Ale chcem upriamiť na vašu pozornosť na jeden z bodov spoločnej správy a to bod 6. Aj keď nebudem komentovať legislatívny proces a to, že práve v zákonoch práve pána ministra sa v najbližších spoločných správach ešte objaví množstvo nových článkov, ktoré páni poslanci na výbore povkladali, či už do zákona o dani z minerálneho oleja alebo aj do tohto. Keďže chceme byť seriózni a bod 6 spoločnej správy hovorí o novelizácii zákona o povinnom zmluvnom poistení a samozrejme, že to je návrh, ktorý prispeje k vyššej konkurencii na trhu povinného zmluvného poistenia a prispieva k tomu, že bude ten, ktorý poistenie uzavrel, informovaný vopred, kedy môže vypovedať zmluvu, za akých podmienok, aby mal čas porovnať si aj konkurenčné ponuky na trhu. Bol by som rád, aby sme mali možnosť aj my podporiť tento pozmeňujúci návrh, preto žiadam pána predkladateľa, či teda spravodajcu, aby vyňal bod 6 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, aby sme sa mohli samostatne k tomuto bodu hlasovaním vyjadriť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nakoľko pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, tlač 511.

    Pán podpredseda, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 511.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu predkladaného návrhu zákona, sú:

    Po prvé, v súlade s koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach prijať také opatrenia, ktoré by efektívnym spôsobom eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, najmä v oblasti spotrebnej dane z minerálneho oleja a tabakových výrobkov. Vzhľadom na doterajšie zistenia správcu dane by malo odstránenie nekalých praktík pri podnikaní s týmito predmetmi spotrebnej dane pozitívny vplyv na vývoj príjmov štátneho rozpočtu a v konečnom dôsledku aj na zlepšenie podnikateľského prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.

    Ďalej sa návrh predkladá v súvislosti s potrebou konsolidácie verejných financií, a to tým, že navrhuje zvýšenie spotrebnej dane na cigarety a tabakové výrobky už od 1. februára 2012, t. j. o jeden rok skôr, ako je nevyhnutné zvýšenie z hľadiska európskych pravidiel. A ďalej je cieľom vykonať zmeny v zákonoch o spotrebnej dani z minerálneho oleja, tabakových výrobkov, elektriny, uhlia a zemného plynu v súvislosti s prijatím nového procesného predpisu, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, teda daňový poriadok, ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2012 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške takmer 29 mil. eur, v roku 2013 36,5 mil. eur a v roku 2014 taktiež 36,5 mil. eur.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Tiborovi Tóthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet podáva túto informáciu:

    Národná rada pridelila vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Tieto prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, stanoviská poslancov Národnej rady, podané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku.

    Výbory prijali uznesenia schváliť príslušný návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spolu ich je 27. Gestorský výbor odporúča o týchto návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, čiže gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Poveril mňa za spoločného spravodajcu výboru a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte diskusiu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci.

    Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Pellegrini, nech sa páči, máte znovu slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ja opäť chcem len upozorniť kolegov, čo všetko obsahuje spoločná správa a okrem pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa dotýkajú zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, obsahuje aj množstvo ďalších článkov, ktoré majú novelizovať aj iné zákony, a nie vždy som toho názoru, že sa týkajú alebo majú vôbec nejaký súvis so zákonom o spotrebnej dani z minerálneho oleja, preto by som chcel požiadať o vyňatie týchto bodov zo spoločnej správy a žiadam o nich hlasovať samostatne.

    Je to bod 12 spoločnej správy, kde sa do tohto zákona vkladá novelizácia zákona o štátnej službe colníkov a riešia sa tam platy vedúcich predstaviteľov kompetenčného centra po zjednotení úradu daňového a colného na finančné riaditeľstvo a vzniku kompetenčného centra. Čiže v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa majú riešiť platy a príplatky za riadenie riaditeľa, námestníkov a pod.

    Ďalej bod 14. To už je úplne prekvapivé. V zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja, prosím pekne, novelizujeme zákon o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja riešime nároky dôchodkovej správcovskej spoločnosti a na odplatu za zhodnotenie majetku aj v dlhopisovom dôchodkovom fonde. Zároveň sa v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja navrhuje zmeniť spôsob výpočtu odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkových fondoch, čiže ešte raz upozorňujem kolegov aj občanov Slovenskej republiky, ak budú sa zaoberať problematikou starobného dôchodkového sporenia, aby neopomenuli v rámci všetkých noriem, ktoré budú študovať, študovať aj normu o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Takže aj bod 14 žiadam na samostatné hlasovanie. A potom aj bod 20 spoločnej správy, ktorý zas novelizuje zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve ,a opäť rieši nedostatočne pripravené zjednotenie daňovej a colnej správy, pretože opäť sa zaoberá povinnosťami alebo kompetenciami kompetenčného centra, a opravuje tak to, čo nebolo schopné komplexne pripraviť na riadne rokovanie Národnej rady. Takže 12, 14, 20, sú tam aj ďalšie novely článkov, ale tie, zdá sa, že môžu súvisieť so zákonom o spotrebnej dani, keďže ide o núdzové zásoby ropy alebo o zákon o správe daní a organizácii v oblasti správy daní atď., takže tie si ešte viem predstaviť. Ale zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o štátnej službe colníkov, kde zvyšujeme platy riaditeľom kompetenčných centier, myslím si, že to nesúvisí s predmetným návrhom zákona, preto poprosím o samostatné hlasovanie o týchto troch bodoch spoločnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Jahnátek.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, ja mám krátky pozmeňovací návrh k tomuto zákonu. A konkrétne, čo sa týka navýšenia spotrebnej dane pre spaľovacie oleje.

    V roku 2009, keď vrcholila prvá vlna svetovej finančnej hospodárskej krízy, sme boli vtedy vtedajšou opozíciou, najmä predstaviteľmi SDKÚ, veľmi kritizovaní, aby sme znížili spotrebné dane na palivá a pohonné hmoty, vzhľadom na to, že to zvýši podnikateľské aktivity a bude to mať pozitívny dopad na štátny rozpočet. Preto ma veľmi udivilo, že v predmetnom návrhu zákona dochádza takmer k štvornásobnému zvýšeniu spotrebnej dane na vykurovacie oleje. Je to nevídané navýšenie, ktoré nemá tradíciu v slovenskom daňovom systéme, a skutočne jednorázové zvýšenie z 26,55 eura na 1000 kg, to je pôvodná cena, na cenu 110,5 eura na 1000 kg je veľmi silná káva pre podnikateľský sektor a myslím si, že nie je to dobrý krok alebo dobrý signál, ktorým chceme podporiť rozvoj podnikateľského prostredia na Slovensku. Okrem toho termín, kedy by sa mal realizovať tento problém, naráža aj na technologické aspekty. Totiž tento vykurovací olej je určitou frakciou z rektifikácie prírodnej ropy a je v postate pre proces syntézy alebo výroby ušľachtilých pohonných hmôt nepoužiteľný, vzhľadom na to, že obsahuje vysoký obsah síry, a tento technologicky odstrániť z tej časti toho uhlíkového reťazca, ktorý sa oddeľuje pri rektifikácii, je technologicky tak náročné, že je oveľa efektívnejšie túto frakciu spaľovať, ako ďalej technologicky spracovávať.

    Pokiaľ by sme však mali záujem, aby sme ďalej zvyšovali účinnosť spracovania ropy, určite to nevieme urobiť v priebehu pol roka, ale taký proces si vyžaduje minimálne päť, šesť, sedem rokov na spustenie nejakej špeciálnej výroby na prečistenie takto zasírených derivátov, ktoré vznikajú pri spracovaní ropy. Preto si myslím, že aj vzhľadom na hospodársku krízu nie je dobré, aby sme toto navýšenie odsúhlasili, a preto dávam pozmeňovací návrh troch poslancov Ľubomíra Jahnátka, Tibora Glendu a Jána Richtera, ktorý znie:

    Písm. e) v ods. 1 § 6 navrhujeme ponechať pôvodnú právnu úpravu.

    Odôvodnenie: Vládny návrh zákona navrhuje nasledovnú zmenu sadzby dane: ,,v § 6 ods. 1 písm. e) sa slová 26,55 eura/1000 kg" nahrádzajú slovami "111,5 eura/1000 kg", čím sa navrhuje zvýšenie sadzby dane na vykurovacie oleje z doterajších 26,55 eura/1000 kg na 111,5 eura/1000 kg".

    Týmto predpokladaným pozmeňovacím návrhom navrhujem ponechať sadzbu dane na vykurovacie oleje na súčasnej úrovni z nasledovných dôvodov:

    Vykurovacie oleje KKN 2710 19 61, -63, -65 a -69 sú už dnes ťažko predajné. Zvýšenie ich ceny o 84,95 eura na 1000 kg ich urobí na trhu Slovenskej republiky prakticky nepredajnými z dôvodu zblíženia cien vykurovacích olejov a zemného plynu pre rovnaký účel použitia. Celkové množstvo predaného množstva vykurovacích olejov ročne predstavuje 32 kiloton. Osobitne upozorňujeme na skutočnosť, že využívaním vykurovacích olejov sa ekonomicky rieši aj likvidácia vyššie vrúcich uhľovodíkových frakcií s vyšším obsahom síry, sú súčasťou technologických procesov a v prípade výroby energie zvýšené vstupné náklady sa premietnu do ďalšieho zvýšenia spotrebiteľských cien elektrickej energie, resp. tepla.

    Summa summarum z tohto vystúpenia. Pokiaľ spravíme túto frakciu ropy nepredajnou, nastáva jeden obrovský problém, týchto 32 kiloton bude treba niekde skladovať. Týchto 32 kiloton sa nedá niekde posunúť, nedá sa to dať do sáčkov a odložiť to niekde do skladu, ale na to treba vybudovať veľké skladovacie objekty s dvojitými opláštením, s perfektným zabezpečením voči presakovaniu, čiže sú to vysoké náklady. Ja si myslím, že vzhľadom na to, že kríza je a zrejme bude pokračovať, je výhodnejšie ponechať lacnú variantu alebo lacnejšiu variantu na vykurovanie, aby či priemyselné objekty alebo obytné domy mali aj lacnejší, prístupný, lacnejšie prístupné médium na vykurovanie a neženie všetko len do náručia SPP, kde vlastne plyn nahradí aj túto poslednú zvýhodnenú zložku pre vykurovanie obyvateľstva.

    Ďakujem pekne, pozmeňovací návrh nechám u predkladateľa.

  • Na vystúpenie pána poslanca Jahnátka s faktickou poznámkou jeden jediný pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa chcem opýtať, pán minister, prečo vy dovoľujete v tomto zákone nepriame novely zákonov a priamo z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí, keď minister Mihál mal pred, včera mal spústu zákonov, ktoré sa dotýkajú práve druhého piliera, nehovoriac o tom, že pri spotrebných daniach z minerálnych olejov my riešime dlhopisové indexy a riešime odmenu pre správcovské spoločnosti v prípade tohto segmentu. Ja fakt nerozumiem a myslím si, že je to už minimálne trápne na to, že v zákone o minerálnych olejoch my riešime veci už, by som povedal, už by to bolo príhodnejšie minimálne riešiť v zákone, ktorý súvisí s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. To je podľa mňa už celkom, podľa mňa až nenormálne pochopenie. Lebo ja rozumiem, že tie nepriame novely sú, boli a možno aj budú, ale faktom je, že aspoň teda zákon, s ktorým to približne súvisí, ale nie do takéhoto zákona a tak sprzniť si zákon. To je veľká teda, aby som povedal, odvaha.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi reagovať na vystúpenia pána poslanca Pellegriniho, aj pána poslanca Jahnátka.

    Pán poslanec Pellegrini už spomínal aj pri predchádzajúcom zákone, že v spoločnej správe sa nachádzajú viaceré pozmeňovacie návrhy, čo je aj pravda, ktoré prešli výborom. Sú tam predovšetkým preto, že sme v situácii, kedy niektoré zmeny a reformy, ktoré boli plánované a ktoré boli premietnuté do pôvodných vládnych návrhov zákonov, sa neuskutočnia z dôvodu predčasných volieb. Napríklad odvodová reforma bola premietnutá do všetkých zákonov, najmä tých, ktoré predkladalo ministerstvo financií, ale i ministerstvo práce a sociálnych vecí. Teda tento stav, kedy vláda prostredníctvom poslancov predkladá pozmeňovacie návrhy, je daný objektívne vzniknutou situáciou. Mimochodom, pán Pellegrini, na rozdiel od situácie rokov 2006 - 2010, kedy sa to dialo ako na bežiacom páse a kedy predpokladám, že sa nemýlim, keď poviem, že vy ste boli ten rekordér, prostredníctvom ktorého vláda Roberta Fica tu predkladala desiatky pozmeňovacích návrhov, ale dôvod nebol ten, že by vláda to nemohla riešiť štandardne, pretože my dnes nemôžeme, ale dôvod bol ten, že ste chceli obísť pripomienkové konanie a presadiť často rôzne nesystémové zmeny do zákonov. Čiže tá potreba je objektívne daná situáciou, ktorá vznikla.

    Napríklad, keď hovoríme o tom kompetenčnom centre, tak chcem pripomenúť, že kompetenčné centrum vzniklo aj preto a bolo to dané aj vašou iniciatívou, aj iniciatívou primátora Banskej Bystrice, keď sme hľadali riešenie, ako čo najmenej znížiť zamestnanosť po tej reorganizácii daňovej, colnej správy a neskôr teda aj Sociálnej poisťovne a presunom centrály do Bratislavy. Čiže v tomto zákone, čo sa týka špeciálne kompetenčného centra, vôbec nezvyšujeme platy, len umožňujeme colníkom, a preto je to novelizácia zákona o štátnej službe colníkov, aby sme umožnili colníkom, aby aj oni mohli pracovať v tom kompetenčnom centre a aby vlastne to zahrnulo nový, vlastne novú finančnú správu, aby to nebolo fragmentované do dvoch oblastí, ale aby sa to zjednotilo, aby bola racionalizácia a mimochodom, aby stúpla zamestnanosť aj čo sa týka colníkov v Banskej Bystrici. Takže poprosil by som o podporu aj z toho dôvodu, že tým riešime aj ten problém, aby sme neznížili zamestnanosť v regióne stredného Slovenska, v Banskej Bystrici a v okolí.

    Čo sa týka starobných dôchodkov, riešime tým, tou zmenou, na ktorú ste sa pýtali, to, aby mohli dôchodcovské správcovské spoločnosti nakupovať aj štátne dlhopisy, napríklad diaľničné dlhopisy, aby sme teda umožnili využitie týchto prostriedkov aj na tento účel, s ktorým si myslím, že nakoniec v zásade všetci súhlasíme.

    Čo sa týka toho, sadzby spotrebných daní, samozrejme návrh, ktorý predložil pán poslanec Jahnátek, by znamenal negatívne rozpočtové dôsledky. A keď spomínate, pán poslanec, to, že my sme navrhovali, my sme navrhovali zníženie spotrebných daní vtedy, keď ste mali vysoké, oveľa vyššie príjmy, ako ste plánovali, pričom vy ste sa zaviazali, že tieto spotrebné dane znížite okamžite po voľbách a neurobili ste to.

    Ale chcem vám pripomenúť, že tá situácia, v ktorej sa nachádzame z hľadiska rozpočtu a z hľadiska deficitu verejných financií, je taká závažná a tristná práve preto, ako ste hospodárili, v akom stave ste nechali túto krajinu. A teraz vám to poviem na číslach, pán poslanec, ktoré sa vám nebudú páčiť, a sú to definitívne čísla Eurostatu. Viete čo hovoria definitívne čísla Eurostatu? Lebo doteraz mali len predbežné. Z hľadiska toho, v ktorej krajine z európskej dvadsaťsedmičky najviac rástli výdavky v krízovom roku 2009 oproti roku 2008? Hádate správne, na Slovensku. A viete, aký bol ten rozdiel? Bol obrovský. Ten nárast bol v priemere v európskej dvadsaťsedmičke 2,1 %, v priemere, v sedemnástke eurozóny bol 4,9 %. A viete o koľko vzrástli v roku 2009, to bol celý rok vašej vlády, zároveň krízový rok, kedy ekonomika poklesla takmer o 5 %, viete o koľko vzrástli verejné výdavky na Slovensku v tomto roku? O 11, 7 %. V krízovom roku, v ktorom napríklad v Poľsku klesli výdavky o 11,9 %. Čiže Poľsko mínus 11,9 %, Slovensko plus 11,7 %. Česká republika 0,1-percentný nárast, my 11,7 percenta. Maďarsko mínus 9,6 % a mohol by som takto ďalej menovať. Čiže ak sa pýtate, prečo dnes musíme napríklad zvyšovať aj spotrebné dane z minerálnych olejov a aj tak vysoko, ako ste ukázali na vašom príklade, tak preto, že sme zdedili verejné financie v takomto stave a zdedili sme ich najmä preto, že v krízovom roku, keď ste nemuseli vydať jedno jediné euro na ozdravenie bánk na rozdiel od iných krajín, ktoré museli, a napriek tomu zvyšovali verejné výdavky menej, ako ste ich zvýšili vy. Takto ste hospodárili a, žiaľbohu, aj preto musíme hľadať riešenia aj v oblasti spotrebných daní.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať ďalším druhým čítaním, a to o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 o účtovníctve, tlač 509.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete odôvodniť vládny návrh.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 509.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrhom zákona sa zriaďuje register účtovných závierok, upresňuje sa účtovanie a oceňovanie cudzej meny a navrhuje sa nový spôsob ukladania pokút za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. Zriadenie registra účtovných závierok významne zníži administratívnu záťaž účtovných jednotiek aj subjektov verejnej správy. Novou úpravou ukladania pokút sa eliminujú subjektívne vplyvy a obmedzuje sa celková maximálna výška pokuty v závislosti od veľkosti účtovnej jednotky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 509, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 652 z 18. októbra pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve, stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením číslo 286 zo dňa 15. novembra a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 341 zo dňa 22. novembra. V časti IV vyplynulo z rozpravy 32 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých, gestorský výbor odporúča o týchto návrhoch hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 32 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 298 z 25. novembra 2011 a výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ju poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem veľmi pekne, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal dve písomné prihlášky. Pán poslanec Beblavý, ako prvý vystúpi v rozprave, a potom pán poslanec Marcinčin. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dovoľte mi predniesť pozmeňovacie a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 509.

    Podľa tohto návrhu sa za čl. V vloží nový čl. VI, ktorý znie:

    Čl. VI, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa zmení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V § 8a ods. 1 sa vypúšťa slovo "nehnuteľného".

    Bod 2. V § 8d ods. 1 sa za slovo "aukcia", tu chcem upozorniť, tam je preklep v písomnej verzii, ktorú máte, tam je slovo evidencie, to bola technická chyba, má tam byť slovo aukcie, vkladajú slová "a hnuteľného majetku, ktorého hodnota je podľa znaleckého posudku vyššia ako 10 000 eur, ktorý bol vyhlásený za prebytočný a je predmetom elektronickej aukcie".

    Bod 3. V § 14c ods. 1 sa za slovo "Prebytočný" vkladajú slová "hnuteľný majetok štátu, ktorého hodnota je podľa znaleckého posudku vyššia ako 10 000 eur, a prebytočný".

    Bod 4. V § 14c ods. 2 sa vypúšťa slovo "nehnuteľného".

    Bod 5. V § 14c ods. 3 sa za slová "odseku 1," vkladajú slová "a ak ide o prebytočný nehnuteľný majetok štátu, aj".

    Ostávajúce novelizačné články sa primerane prečíslujú.

    Účelom navrhovaného doplnenia je zaviesť povinnosť vykonať elektronickú aukciu v zákonom určeným spôsobom aj v prípade hnuteľného prebytočného majetku, ak jeho hodnota zistená podľa znaleckého posudku bude vyššia ako 10 000 eur. Takýto hnuteľný majetok sa bude uvádzať v registri podľa § 8d. Nakoľko sa do registra zapisuje aj hnuteľný majetok, je potrebné upraviť názov tohto registra.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca ako jediný pán poslanec Pellegrini. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No ja ďakujem pánu poslancovi Beblavému za jeho vystúpenie, za jeho ďalšiu a ďalšiu novelizáciu zákona, tentokrát o správe majetku štátu. Fajn, tie jeho záujmy môžu byť dobré, ale škoda, že tak urobil až potom, ako stihli práve nominanti jeho strany pokútnym spôsobom ukoristiť platinové sitká. To je presne hnuteľný majetok v hodnote nad 10 tisíc eur a až keď už je dielo dokonané, vtedy prichádza s veľkým návrhom veľkej transparentnosti. Tak škoda, pán kolega, že ste tak nespravili hneď po nástupe do vlády a nemuseli sme byť svedkami tej nepríjemnej kauzy.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Marcinčin.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku XLI, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    Po prvé. Pred doterajší text sa vkladajú nové body 1 až 13, ktoré znejú:

    1. V § 10 odsek 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak o to ministerstvo požiada, úrad je povinný v rámci konzultácií v otázkach správy frekvencií alebo univerzálnej služby konzultovať návrh opatrenia s ministerstvom.".

    Odôvodnenie: Návrh explicitne dopĺňa povinnosť úradu konzultovať určité otázky s ministerstvom, vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo zodpovedná za napĺňanie cieľov národnej politiky pre elektronické komunikácie. Takýmto spôsobom zároveň nedochádza k žiadnemu obmedzovaniu regulačnej právomoci úradu a ani jeho nezávislosti.

    Po druhé. V § 26 odsek 1 znie:

    "(1) Podnik poskytujúci podmienený prístup, poznámka pod čiarou 23), k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu, bez ohľadu na prenosové prostriedky vysielania, je povinný zabezpečiť

    a) v systéme podmieneného prístupu technicky efektívne odovzdávanie riadiacich funkcií, ktoré umožní podnikom na miestnej alebo regionálnej úrovni úplné riadenie služieb používajúce podmienený prístup,

    b) povinnosť ponúknuť všetkým vysielateľom spravodlivo, primerane a nediskriminačne aj technické služby, ktoré umožňujú vysielateľom digitálne prenášaných služieb ich príjem zo strany oprávnených divákov alebo poslucháčov prostredníctvom dekodérov spravovaných podnikom a viesť v účtovníctve oddelene činnosti súvisiace s podmieneným prístupom.".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 23) znie: "23) § 2 písm. b) zákona č. 646/2005 Z. z. o ochrane niektorých rozhlasových programových služieb a televíznych programových služieb a služieb informačnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie: Vzhľadom na charakter ustanovení, ktoré zákon pôvodne navrhoval upraviť iba vo vykonávacom predpise, návrh vkladá do textu zákona tieto povinnosti priamo, aby nevznikli pochybnosti o ústavnosti takéhoto vykonávacieho predpisu.

    3. V § 33 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Výberové konanie sa uskutočňuje s aukciou alebo bez aukcie.".

    4. V § 33 ods. 2 znie: "( 2) Úrad začne výberové konanie výzvou na predloženie ponúk, v ktorej určí a) formu výberového konania, b) frekvencie, frekvenčné bloky alebo frekvenčné pásmo, ktoré sú predmetom výberového konania, c) účel použitia, podmienky a zásady na optimálne využitie frekvencií, d) hodnotiace kritériá, ak sa uskutočňuje aukcia, jediným hodnotiacim kritériom je výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií, e) termín, do ktorého sa musí predložiť ponuka, f) požiadavky na obsah predkladaných podkladov do výberového konania, aby bola zabezpečená porovnateľnosť ponúk, g) výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií ako očakávanú najnižšiu ponuku, ak ide o výberové konanie bez aukcie, alebo ako najnižšie podanie, ak ide o výberové konanie s aukciou, h) výšku a podmienky zloženia peňažnej zábezpeky, ak sa vyžaduje, i) ďalšie podklady na výberové konanie, ak je to potrebné, a nakoniec j) aukčný poriadok obsahujúci úplné pravidlá aukcie, ak sa uskutočňuje aukcia.

    5. V § 33 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie:

    "(3) Ponuka predložená do výberového konania sa považuje za žiadosť o vydanie individuálneho povolenia.". Doterajšie odseky 3 až 11 sa označujú ako odseky 4 až 12.

    6. V § 33 ods. 5 sa slovo "vyhodnotenie" nahrádza slovami "posúdenie predložených".

    7. V § 33 sa za ods. 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

    "(7) Úrad neposkytuje informácie o výberovom konaní až do jeho ukončenia z dôvodu zabránenia zmarenia účelu výberového konania.".

    Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako 8 až 13.

    8. V § 33 ods. 10 znie:

    "(10) Výberová komisia vylúči z výberového konania účastníka výberového konania, ktorého ponuka nespĺňa požiadavky uvedené vo výzve, alebo ktorému úrad individuálne povolenie v posledných troch rokoch zrušil podľa § 34 ods. 3.".

    9. V § 33 sa za odsek 10 vkladajú nové odseky 11 až 13, ktoré znejú:

    "(11) V prípade výberového konania s aukciou úrad pozve do aukcie účastníkov výberového konania, ktorí neboli vylúčení podľa odseku 10. Úrad vylúči z aukcie účastníka výberového konania, ak svojím konaním marí účel alebo priebeh aukcie. Úrad zruší výberové konanie s aukciou, ak do aukcie postúpil len jeden účastník výberového konania.

    (12) V prípade výberového konania bez aukcie výberová komisia vyhodnotí ponuky podľa kritérií uvedených vo výzve na výberové konanie a určí poradie účastníkov výberového konania, o čom vyhotoví správu.

    (13) Úrad je pri prideľovaní frekvencií viazaný poradím určeným výberovou komisiou alebo výsledkom aukcie. Účastníci výberového konania, ktorí sa umiestnili na miestach, na ktorých sa frekvencie nepridelia, sa považujú za neúspešných účastníkov. Neúspešným účastníkom výberového konania a vylúčeným účastníkom výberového konania úrad konanie o žiadosti zastaví z uvedených dôvodov. Správa o priebehu a výsledku výberového konania je podkladom na pokračovanie v konaní o pridelení frekvencií úspešnému účastníkovi výberového konania.".

    Doterajšie odseky 11 až 13 sa označujú ako odseky 14 až 16.

    10. V § 33 ods. 14 sa v prvej vete na konci pripájajú tieto slová: "alebo po ukončení aukcie".

    Už iba 1 strana textu.

    11. V § 33 ods. 15 znie:

    "(15) Peňažná zábezpeka zložená účastníkom výberového konania sa úspešnému účastníkovi výberového konania započítava do výšky jednorazovej úhrady za pridelené frekvencie. Neúspešnému účastníkovi výberového konania sa peňažná zábezpeka bez zbytočného odkladu vráti po zastavení konania o jeho žiadosti. Peňažná zábezpeka zložená účastníkom výberového konania prepadá štátu, ak účastník výberového konania svojím konaním spôsobil zmarenie účelu aukcie."

    12. V § 33 sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16, ktorý znie:

    "(16) Úrad môže poveriť vykonaním aukcie aj tretiu osobu.".

    Doterajší odsek 16 sa označuje ako odsek 17.

    Odôvodnenie: Zákon o elektronických komunikáciách podrobne upravuje proces výberového konania na prideľovanie frekvencií a následné udeľovanie individuálnych povolení na právo používať frekvencie. Vzhľadom na vývoj technológií aj na zjednodušovanie prístupu k frekvenciám je vhodným nástrojom na prideľovanie frekvencie aj forma elektronickej aukcie. Keďže tento systém nie je v zákone upravený, navrhuje sa jeho doplnenie, aby ho bolo možné využívať. Používanie elektronickej aukcie by malo zabezpečiť transparentnejší výber poskytovateľa služieb elektronických komunikácií a tým zabezpečiť zníženie miery korupcie ako aj nákladov účastníkov výberového konania pri predkladaní ponúk.

    13. V § 38 ods. 6 sa číslovka "68" nahrádza číslovkou "73".

    Odôvodnenie: Ustanovenie opravuje nesprávny vnútorný odkaz v zákone.

    Doterajší text sa označuje ako bod 14.

    2. Za bod 14 sa dopĺňajú nové body 15 až 16, ktoré znejú:

    "15. V § 50 ods. 6 sa číslovka "4" nahrádza číslovkou "5".

    Odôvodnenie: Ustanovenie opravuje nesprávny vnútorný odkaz v zákone.

    16. V § 62 ods. 4 sa za slovo "účastníkov" vkladajú slová "a užívateľov".

    Návrh dáva do súladu odseky 2 až 4 tak, aby nedochádzalo k spornému výkladu, a ustanovenie tak korešponduje presne so znením smernice 2002/58 Európskej únie.

    17. V § 78 ods. 13 znie:

    "(13) Ustanovenie § 35 ods. 2 sa do 31. decembra 2012 nevzťahuje na frekvencie na digitálne pozemské televízne vysielanie.".

    Odôvodnenie: Navrhované znenie opravuje prechodné ustanovenie tak, aby sa predišlo možným sporom vo výklade dotknutého ustanovenia.

    Nakoniec po 18-te. V článku XLIII sa slová "bodov 22 až 35," vkladajú skladajú slová "článku XLI bodov 1 až 13 a 15 až 17".

    Odôvodnenie: V súvislosti s predchádzajúcimi bodmi je potrebné upraviť aj účinnosť doplnených novelizačných bodov v zákone č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách od 1. januára 2012.

    Chcem, ctení kolegovia, poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Pellegrini.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi krátko reagovať na to, čo tu teraz predviedol pán poslanec Marcinčin. My sme si, to môžem naozaj zodpovedne povedať a to bolo bez ohľadu na to, aká vláda bola pri moci, vždy veľmi ctili a veľmi pozorne sme diskutovali o zákone o elektronických komunikáciách. Je to zákon, ktorý naozaj reguluje takú oblasť, ako sú telekomunikácie, digitálne vysielanie a iné záležitosti, a vždy jeho zmene predchádzali naozaj dlhé, dlhé diskusie, konzultácie, či už medzi regulátorom, ktorým je telekomunikačný úrad, ministerstvom, ako aj operátormi, spotrebiteľmi, ktorí na tomto trhu sa všetci vyskytujú. Ja sa vám veľmi čudujem, pán poslanec Marcinčin, že ste sa dali nahovoriť na túto akciu už po druhýkrát a predložili ste tu v pléne v zákone o účtovníctve takúto vážnu a rozsiahlu novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorý, podotýkam, nadobudol účinnosť len pred tromi týždňami. Dnes prichádzate s novelizáciou takých závažných okruhov, ako je výberové konanie, pridelenie frekvencií a naozaj už mávam pochybnosti, o čo vlastne ide poslancom KDH, keď takýmto spôsobom sa snažia zasiahnuť práve do takejto veľmi citlivej oblasti, ako sú aukcie, výberové konania, prideľovanie frekvencií, kde sa točí naozaj obrovské množstvo peňazí a kde štát môže získať zdroje. A vy pár týždňov pred tým, ako má sa uskutočniť výberové konanie, zásadne vstupujete do tohto procesu. Takže naozaj čudujem sa vám a chcem upozorniť poslancov, aj pána ministra, lebo vtedy nebol na výbore, že finančný výbor už raz odmietol tento pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Marcinčin predložil nám tu dnes opäť, druhýkrát. Takže ja len upozorňujem, finančný výbor ho už raz odmietol. A verím, že takýto zásadný pozmeňujúci návrh, čo nepatrí do tohto zákona, odmietnete hlasovaním aj vy.

    Ďakujem.

  • Ja by som chcel nadviazať na to, čo tu bolo už povedané. Pozorne som počúval pána poslanca, pozrel som sa do programu schôdze, pod bodom č. 34 je vládny návrh zákona o účtovníctve a pán poslanec tu predkladá neskutočne veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov do zákona o elektronických komunikáciách. Pozrel som sa na stôl, či tu náhodou nie je v písomnej podobe tento návrh, zatiaľ ho tu nemáme predložený, aby sme porovnali vlastne o čo ide, pretože dosť nevýrazným, tichým spôsobom, zrejme ste si nebol istý a ani nie presvedčený o tom, či konáte správne, ste tu odrečnil ten návrh zákona. Čudujem sa, že tí najväčší kritici v tejto sále, ktorí tu neustále kritizovali teraz opozíciu, pán Matovič, páni z OKS tu nesedia, mohli jednoducho opäť nájsť priestor pre to, aby sa tu predvádzali a aby do vlastných radov súčasnej koalície, ktorá dosluhuje, mohli povedať pár kritických slov. Ale zrejme im o to nejde, ani vám, zo súčasnej koalície, ktorí tu mĺkvo, ticho a pokorne sedíte s cieľom zrejme dožiť tento život, ktorý ste pred dvomi mesiacmi spackali.

  • Teraz otváram...

    Aha, pán poslanec, skôr sa musíte prihlásiť, nech sa páči, môžete reagovať. Pán poslanec Marcinčin, na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Do veľkej miery súhlasím aj s pánom poslancom Pelegrinim, aj s pánom poslancom Senkom, aj ja by som bol rád, keby sme nemuseli takýmto spôsobom novelizovať zákon. Len deje sa to, dialo sa to a, bohužiaľ, teraz sa to deje kvôli tomu, že situácia je taká, ako je, a ak chceme znížiť korupciu, ak chceme zvýšiť transparentnosť a zabrániť zbytočným škodám aj na strane štátu, aj na strane súkromného sektora, tak v takomto prípade, žiaľ, nemáme inú možnosť v danej situácii, než využiť práve takýto pozmeňujúci návrh. Takže v tomto zmysle vás žiadam o pochopenie a nie je to prvýkrát a obávam sa, že to nie je ani poslednýkrát, čo tento parlament využije podobnú možnosť na novelizáciu.

    Ďakujem.

  • A teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že traja, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, jedným z priorít, jednou z priorít vlády, ktorá je dnes už síce v núdzovom režime, avšak stále sa, predpokladám, hlási k svojmu programovému vyhláseniu, je snaha znižovať regulačné a administratívne zaťaženie podnikania. V súlade s týmto cieľom vláda prijala v polovici tohto roka program nazvaný Singapur, ktorého cieľom, ktorý obsahuje vyše 100 opatrení na zníženie administratívneho zaťaženia zbytočnej byrokracie na Slovensku. Jedným z opatrení je aj opatrenie založené na ďalším z cieľov vlády, na cieli nesnažiť sa byť pápežskejší než pápež a neprijímať pravidlá Európskej únie v striktnejšej podobe, než je to minimálne nevyhnutné. Príkladom takéhoto opatrenia je stanovenie podmienok pre povinný audit spoločností obchodných na Slovensku, kde pravidlá v súčasnosti platné na Slovensku sú najstriktnejšie zo všetkých okolitých krajín a zároveň sú niekoľkonásobne prísnejšie, než pravidlá vyžadované smernicou Európskej únie, Rady.

    Vzhľadom na to, v súlade s programom Singapur, v súlade aj s cieľmi, o ktorých sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, som sa rozhodol predložiť pozmeňovací návrh k zákonu o účtovníctve. Ide o priamu novelu tohto zákona, ktorým sa majú odľahčiť limity pre povinný audit účtovných závierok obchodných spoločností. Tento návrh vám bol rozdaný do poslaneckých lavíc a v súlade s pravidlami si ho teraz dovolím predniesť.

    Pozmeňovací návrh poslanca Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, číslo parlamentnej tlače 509.

    Vládny návrh zákona sa dopĺňa takto:

    V čl. I sa za bod 12. vkladajú nové body 13. až 15., ktoré znejú:

    "13. V § 19 ods. 1 písm. a) v prvom bode sa suma "1 000 000" nahrádza sumou "4 400 000".

    14. V § 19 ods. 1 písm. a) v druhom bode sa suma "2 000 000" nahrádza sumou "8 800 000".

    15. V § 19 ods. 1 písm. a) v treťom bode sa číslica "30" nahrádza číslicou "50"."

    Doterajšie body 13. až 35 sa označujú ako body 16. až 38.

    Odôvodnenie: A. Všeobecná časť. Pozmeňovací návrh obsahuje legislatívne zmeny zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Nastavenie limitov pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom je na slovensku v porovnaní s európskou legislatívou neúmerne prísne. Táto skutočnosť spôsobuje zvýšené administratívne zaťaženie podnikateľských subjektov, čo predstavuje negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Cieľom navrhovanej úpravy je zníženie administratívnej a regulačnej záťaže podnikateľských subjektov, čím možno predpokladať zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. V Slovenskej republike evidujeme približne 6 695 aktívnych podnikateľských subjektov, ktorým podľa platného zákona o účtovníctve vzniká povinnosť mať audítorom overenú riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku. Pri navrhovanej zmene by počet podnikateľských subjektov klesol na cca 2 176. V prípade novelizácie predpokladáme zníženie administratívnej záťaže u 4 519 podnikateľských subjektov, čo predstavuje 67,5 %.

    Znenie pozmeňovacieho návrhu je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie.

    Predložený návrh má pozitívny vplyv na hospodárenie niektorých podnikateľských subjektov v odhadovanej výške 22 mil. eur ročne, nakoľko môže predstavovať zníženie administratívnej záťaže u 4 519 podnikateľských subjektov. Možno predpokladať zníženie výdavkov u týchto podnikateľských subjektov v rozpätí od 1 160 eur do 15 000 eur. V daných súvislostiach je potrebné vziať do úvahy predpoklad čiastočnej straty na trhu audítorských spoločností, ako aj skutočnosť, že približne 2 176 podnikateľských subjektov bude musieť aj naďalej vykonávať účtovnú závierku overenú audítorom.

    Predložený návrh právnej úpravy nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni. Návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe, ani nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh právnej úpravy je zároveň v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 486/2011 zo dňa 6. júla 2011 k materiálu "Návrh politiky vlády SR na zlepšenie podnikateľského prostredia v SR", pričom z predmetného materiálu vyplýva opatrenie B. 1.52 v znení "Zvýšiť hranicu na povinný audit účtovných závierok, zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve".

    B. Osobitná časť. V § 19 ods. 1 písm. a) 1. bod. Ide o zvýšenie celkovej sumy majetku účtovnej jednotky podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 zo súčasných 1 000 000 eur na úroveň 4 400 000 eur, požadovanú Štvrtou Smernicou Rady EÚ z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z čl. 54 ods. 3 písm. g) zmluvy, skrátene - Smernica 78/660/EHS. Pod sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3. Uvedenou zmenou dôjde k uvoľneniu podmienok týkajúcich sa povinnosti účtovnej jednotky, ktorá je obchodnou spoločnosťou povinne vytvárajúcou základné imanie, a družstvom.

    V § 19 ods. 1 písm. a) 2. bod. Ide o zvýšenie hodnoty čistého obratu, ktorého presiahnutím má obchodná spoločnosť povinne vytvárajúca základné imanie a družstvo povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom na 8 800 000 eur, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav.

    V § 19 ods. 1 písm. a) 3. bod. Ide o zvýšenie priemerného prepočítaného počtu zamestnancov v jednom účtovnom období, ktorého prekročením by vznikla obchodnej spoločnosti povinne vytvárajúcej základné imanie alebo družstvu mať účtovnú závierku overenú audítorom zo súčasných tridsať zamestnancov na úroveň päťdesiat zamestnancov.

    Vážené kolegyne a vážení kolegovia, v tomto pozmeňovacom návrhu naozaj ide len o to, aby sa odbúrala povinnosť pre spoločnosti, pri ktorých nie je potrebné, aby si overovali účtovnú závierku audítorom, vynakladať nemalé finančné prostriedky na tento účel. Nebráni sa nikomu dať si overiť svoju účtovnú závierku audítorom. Zároveň zostane pomerne široké spektrum firiem, ktoré naďalej túto povinnosť budú mať, pretože buď nesplnia, alebo prekročia dve z troch uvedených podmienok, ktoré aj mením svojím návrhom, alebo jednoducho dosiahnu ročnú sumu dane z príjmov vyššiu než 33 000 eur, čím automaticky naplnia povinnosť, ktorá je v zákone daná v inom bode a v inom paragrafe.

    Existuje však šanca prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu uľahčiť život podnikateľom a ušetriť im v optimálnom prípade až 22 mil. eur nákladov, to znamená, takmer 700 mil. slovenských korún nákladov ročne, ktoré musia vynakladať len preto, lebo im to zákon káže, hoci sami to možno nepovažujú za potrebné, nepovažujú to za potrebné ich investori alebo ich spoločníci.

    Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matej, pripraví sa pán poslanec Pellegrini.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v krátkosti zareagovať na môjho predrečníka, ktorý podal pozmeňujúci návrh, a to asi nasledovne v tom, že keď sme sa už o tom bavili na finančnom výbore a bola tam diskusia o tomto pozmeňujúcom návrhu, tak zopakujem len to, čo som povedal tam. A to je to, že my za SDKÚ - DS sa samozrejme nebránime nikdy, aby sme odbúravali byrokraciu a náklady pre podnikateľov. Ale toto, audit účtovnej závierky je prvý kontrolný mechanizmus tretej nezávislej osobe na účtovníctvo, účtovníctva aj tak dosť kreatívnych účtovníctiev našich subjektov a firiem.

    Preto si myslíme, že je dobré, aby to ostalo. A chcem ešte povedať, že nie vždy všetko je dobré sa odvolávať na veci a rozhodnutia, napríklad z rokov 1978, lebo vtedy rozhodnutie Rady, podotýkam v roku 1978 sa určovali a určili tieto limity. Takže to je len k tomu predloženému návrhu pána poslanca Martina Chrena.

    Zároveň mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na situáciu, že v pléne na rokovaní Národnej rady je zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a v prípade prijatia tohto zákona sa zrušia tri samostatné zákony o spotrebnej dani z vína, piva a alkoholu. A preto je potrebné upraviť v prípade prijatia tohto zákona zákon o účtovníctve.

    Takže v zmysle rokovacieho poriadku v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    1. V čl. XIX, XX a XXII.

    Čl. XIX, XX a XXII sa vypúšťajú.

    Doterajšie čl. XXI až XLIII sa označujú ako čl. XIX a čl. XL.

    Odôvodnenie: Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že v súčasnosti je na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (tlač 512), ktorým sa ruší zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov a zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    K doterajšiemu čl. XCIII. V doterajšom čl. XCIII...

    Ospravedlňujem sa, zle som prečítal rímske, takže, ak môžem, prečítam pozmeňujúci návrh ešte raz.

  • Pán poslanec, možnože vy viete, o čo sa jedná, ale pán poslanec tu musí predložiť tú variantu, o ktorej budeme hlasovať.

    Nech sa páči.

  • Takže ešte raz. Bod 1 k čl. XIX a k čl. XX a k čl. XXII.

    Čl. XIX, XX a XXII sa vypúšťajú. Doterajšie čl. XXI až XLIII sa označujú ako čl. XIX až XL.

    Odôvodnenie: Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že v súčasnosti je na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (tlač 512), ktorým sa ruší zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov a zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    K doterajšiemu čl. XLIII. V doterajšom čl. XLIII sa číslo "XLII" nahrádza číslom "XXXIX".

    Ďakujem.

    Odôvodnenie: Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu v bode 1.

    Ďakujem pekne za pochopenie.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Chren ako jediný. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ďakujem za cenné rady, ale nedá mi zareagovať k prvej časti vystúpenia, ktoré sa týkalo môjho pozmeňovacieho návrhu.

    Po prvé, smernica z roku 1978 je tzv. IV. smernica, ktorá medzitým bola viackrát novelizovaná, a preto samozrejme nejde o úpravu z roku 78, ktorá by bola nejakým spôsobom zastaralá. Ide o aktuálnu legislatívu.

    Po druhé, všetky okolité krajiny majú menej prísne pravidlá než my.

    A po tretie, je síce veľmi pekné vždy sa verbálne prihlásiť k zlepšovaniu podnikateľského prostredia, ale vždy, keď príde nejaký konkrétny návrh, tak "skutek utek" a nie je podporený. Tak sa to stalo vo vašom klube v prípade napríklad rušenia gastrolístkov. Tak sa to možno stane aj dnes v prípade uvoľňovania limitov pre povinný audit. Audit si spoločnosti budú aj naďalej môcť robiť aj samé, len sa nebudeme tváriť, že sme pápežskejší než pápež, keď môžem parafrázovať, že sme múdrejší než šestnásť ostatných krajín, tak sa nebudeme tváriť, že sme múdrejší než dvadsaťsedem krajín, ktoré akceptujú platnú európsku smernicu, a že budeme stanovovať štyrikrát alebo osemkrát prísnejšie povinnosti pre slovenské firmy, než sú povinnosti dané európskou smernicou.

    Prečo by sme to robili? Prečo by sme mali ubližovať slovenským firmám? Prečo by sme ich mali pripravovať o dvadsaťdva miliónov ročne? Prečo by sme im nechceli povoliť ušetriť týchto 22 miliónov eur ročne? Musím sa spýtať, je za tým nejaká audítorská lobby, alebo je to jednoducho presvedčenie, že máme byť prísnejší než EÚ, a že máme našim firmám ubližovať viac, než to robí európska legislatíva.

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Pellegrini. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No nedá mi naozaj, aby som, aby som sa ešte raz nevyjadril, aj keď som už vo faktickej, k pánovi Marcinčinovi, sa dotkol na úvod.

    Ešte chcem povedať pánovi kolegovi Ondrejovi Matejovi, že som ho pozorne sledoval, prečítal to v poriadku, a ja sám by som tie rímske čísla mal problém čítať na prvýkrát korektne. Takže, v tomto myslím, že ten pozmeňujúci návrh bol určite povedaný korektne.

    Ale vrátim sa naspäť k tomu, čo sa tu deje. Pán minister, vy ste mňa označili za rekordéra. Ja chcem povedať, že zdá sa, že práve v týchto chvíľach ja o to svoje prvenstvo prichádzam, pretože už len vo vašich dvoch, troch zákonoch, čo teraz sa deje, a koľko noviel nepriamych príde a bude schválených, asi predstihuje to, čo som ja dokázal vyprodukovať za pár rokov. A minimálne, keď už išlo o nejaké nepriame novely, je jasné, že je to v zmysle rokovacieho poriadku a sa tak dialo aj za našej vlády, aj tej predchádzajúcej, aj za vašej, minimálne aspoň nejaký súvis by tam mal byť k nájdeniu. Ale, žiaľ, starobné dôchodkové sporenie s minerálnymi olejmi, neviem tam nejakú spojitosť nájsť.

    A vrátim sa k pozmeňujúcemu návrhu, toho rozsiahleho návrhu, ktorý dal pán poslanec Marcinčin.

  • Zaznievanie gongu.

  • Naozaj, novelizovať zákon o elektronických komunikáciách a práve tú časť, ktorá zásadným spôsobom upravuje výberové konanie a prideľovanie licencií, je minimálne neštandardné. A ja budem rád, pán minister, ak sa aj vyjadríte ako navrhovateľ k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, lebo máte na to právo, ako aj k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Beblavého, pretože podľa môjho názoru idú nad rámec predkladanej novely. A verím, že takto sa vyjadríte aj vy ako predkladateľ a nebudeme o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovať.

    Viete, neviem kde sa sa ponáhľa pán kolega Marcinčin, alebo kde sa ponáhľa ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, keď na poslednú chvíľu chce takúto významnú novelu zákona o elektronických komunikáciách tu v parlamente presadiť. Opakujem, zákon platí asi tri týždne. To znamená, to pred troma týždňami ešte nevedeli, alebo predtým, kým sme ho prijímali na ostatnej schôdzi, to nevedeli, že ako chcú upraviť výberové konania a aukcie. Zaujímavé, že sa nenápadne posilňuje úloha ministerstva dopravy, kde sa v tejto novele hovorí, alebo v tomto pozmeňujúcom návrhu, že určité veci musí konzultovať úrad s ministerstvom. Už dnes je bežné, že ministerstvo konzultuje a rokuje s telekomunikačným úradom pri niektorých procesoch, ale mám pocit, že tu dochádza k miernemu obmedzeniu nezávislosti tohto úradu, ktorý má rozhodovať autonómne a nezávisle od ministerstva dopravy, pretože telekomunikačný úrad je nezávislý regulátor, a často je nám vytýkané zo strany Európskej únie, že nie je až tak dostatočne samostatný, keďže nemá samostatnú kapitolu, ale je naviazaný na rozpočet ministerstva dopravy.

    Zaujímavé, že sa navrhuje presunúť možnosť udeliť aukciu k tretej osobe. To už tiež zaváňa tým, že už ministerstvo alebo úrad už aj vie komu tú aukciu, akej firme zverí. Ja na pripomenutie chcem len povedať, že pri takýchto zásadných veciach, ako sú aukcie, prideľovanie frekvencií a frekvenčného spektra v krajinách EÚ za posledné roky vždy takúto aukciu alebo výberové konanie urobil regulátor. Náš regulátor je aj personálne zdatný, odborné zdatný, má na to kapacity a nevidím dôvod, aby sme mu v zákone vytvárali priestor, aby presúval takúto závažnú vec, ako je prideľovanie frekvencií, na tretiu osobu.

    Ešte raz hovorím, nik nenúti túto vládu, aby pridelila frekvencie o mesiac, o dva, o tri. Neviem, kde sa tak ponáhľa, asi chce ešte určité transakcie dokončiť do 10. marca, kedy pravdepodobne už nebude vo vláde a myslím si, že toto je absolútne neseriózne, a žiaľbohu, pán minister, ak hovoríte, že treba teraz prijímať zákony, lebo situácia je taká aká je, no ak chcete plniť svoje programové vyhlásenie a dosahovať ciele, ktoré ste si vytýčili, nemali ste si sami zvaliť svoju vlastnú vládu. Mohli ste ju tu teraz mať, a mohli ste si tieto ciele napĺňať.

    Žiaľ, dnes vláda má obmedzený mandát a myslím si, že parlament už nemá právo, aby hlasoval o takýchto zásadných zmenách, ktoré sa tu predkladajú. Takže žiadam ctených kolegov, aby, aj z koalície, aj z opozície, aby nepodporili návrh pána poslanca Marcinčina, aby aj kolegovia z finančného výboru a z tých politických strán, ktoré ho odmietli vtedy, rovnako hlasovali aj teraz, pretože naozaj ide o zásadný zásah do zákona o elektronických komunikáciách. Podotýkam ešte raz, cez zákon o účtovníctve, s ktorým to nemá ale vôbec, vôbec nič spoločné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno. Ďakujem pekne. Chcem vyjadriť súhlas s tými pozmeňovacími návrhmi, ktoré predniesol pán poslanec Marcinčin, aj ktoré predniesol pán poslanec Beblavý. A nesúhlas s návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Chren.

    Čo sa týka toho jeho návrhu, o ňom sme diskutovali aj na tripartite, o tom probléme, aj na tripartite, aj na vláde. Áno, je to tak, že dnes je nastavené prísnejšie, hranica povinného auditu, teda hranica, podľa ktorej spoločnosti musia povinne podliehať auditu, ale pravdou tiež je, že tak zásadné zníženie, aké navrhuje vo svojom návrhu pán poslanec Chren, by podľa nášho názoru mohlo byť škodlivé a nebezpečné.

    Aby som vám to povedal aj číselne, kvantitatívne, tak dnes podlieha povinnému auditu 3,25 % spoločností. Čiže vidíte, že nie veľa, že je to menšina, ale podľa návrhu, ak by bol schválený návrh pána poslanca Chrena, tak by to bolo len 0,75 %, teda len trištvrte percenta, takže vlastne viac ako štvornásobný pokles povinného auditu.

    Samozrejme, je evidentné, že tým by sa, síce by tieto spoločnosti ušetrili, ak by dobrovoľne si nedávali robiť audit, ale zároveň by sa zvýšilo riziko netransparentnosti a riziko nedostatočne spracovávaného účtovníctva, chybného účtovníctva, a teda aj riziko daňových únikov treba povedať.

    Ja som na tripartite zamestnávateľom sľúbil, lebo toto je požiadavka, ktorú presadzovali zamestnávatelia, že my budeme tento problém analyzovať a už ho analyzujeme, a určite prídeme v budúcom roku s návrhom na zníženie tej hranice obratu, od ktorej vlastne firmy musia povinne vypracovávať audity alebo zadávať vypracovanie auditov, ale také zníženie, ako navrhlo, respektíve zvýšenie tej hranice, od ktorej, aké navrhlo, aké navrhuje pán poslanec Chren, považujeme za prílišné. A naozaj pokles povinne auditovaných firiem na menej ako štvrtinu oproti dnešnému stav si myslíme, že by mohol byť spojený s rizikom aj daňových únikov, aj vyššej netransparentnosti.

    Všetci vieme, aké problémy sú spojené s tým, keď nie sú audity uskutočňované alebo nie sú uskutočňované dostatočne starostlivo. Takže chápem ten zámer. Určite s ním prídeme. A na margo toho ešte, vláda schválila tento návrh zákona, súčasťou vlády je aj strana SaS a na rokovaní vlády to nebolo namietané, takže chcel by som aj týmto spôsobom argumentovať v prospech schválenia zákona tak, ako bol predložený s pozmeňovacími návrhmi pánov poslancov Marcinčina a Beblavého.

    Ďakujem pekne.

  • Pani spoločná spravodajkyňa? Nie.

    Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, tlač 561.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 561.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy predkladaný na rokovanie pléna Národnej rady rieši väzbové úpravy v súvislosti s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, a to najmä nový pohľad na výkazníctvo štátu.

    Zákon navrhuje vypracovávať dva dokumenty, ktorými sa budú hodnotiť výsledky hospodárenia Slovenskej republiky, a ktoré nahradia doterajší dokument za štátny záverečný účet verejnej správy.

    Po novom sa má vypracovávať štátny záverečný účet, kvalitatívne a obsahovo odlišný od štátneho záverečného účtu podľa doterajších predpisov. A okrem toho ešte sa bude vypracovávať súhrnná výročná správa v nadväznosti na vypracovanie jarnej a jesennej notifikácie v Európskej komisii.

    V súvislosti s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti sa ďalej rozširuje rozsah údajov, ktoré obsahuje rozpočet verejnej správy, a zakotvuje sa povinnosť ministerstva financií zverejňovať rozpočtové opatrenia, ktorými sa menia záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti a posilniť transparentnosť zverejňovania údajov za hospodárenie Slovenskej republiky.

    Novela s cieľom posunúť sa k dlhodobej udržateľnosti hospodárstva Slovenskej republiky a zabezpečiť pozitívny vplyv na schodok štátneho rozpočtu, obmedzuje vykonávanie rozpočtových opatrení z dosiahnutých vyšších daňových príjmov štátneho rozpočtu v priebehu roka a z úspor výdavkov rozpočtovaných na splácanie štátneho dlhu.

    Zákon vytvára legislatívny priestor na plynulé čerpanie Európskej únie v čase rozpočtového provizória s cieľom eliminácie rizík pri čerpaní týchto zdrojov do schválenia zákona o štátnom rozpočte. A taktiež obsahuje zmeny, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona, napríklad úprava spôsobu preukázania podmienok na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu u žiadateľov, ktorými sú fyzické osoby.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Tiborovi Tóthovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie 26., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené v zákone o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby v zmysle zákona o rokovacom poriadku bol uvedený návrh prerokovaný v druhom čítaní. Po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že vzhľadom k tomu, že by mali nasledovať teraz skrátené legislatívne konania, a to o platových pomeroch poslancov, kde je momentálne pán predseda Národnej rady, ktorý za skupinu poslancov predkladá tento návrh, je na rokovaní s lekármi, nemôže. A ja si nemyslím, že ďalší zákon v skrátenom legislatívnom konaní o sociálnych službách, žeby sme vôbec mali začať pätnásť minút pred hlasovaním. Takže vyhlasujem prestávku až do 17.00 hodiny, do hlasovania.

    Pred prestávkou, pani poslankyňa Laššáková. Zapnite.

  • Ďakujem pekne. Vyhlásil ste prestávku, pán podpredseda. Ja som chcela podať návrh na poradu klubov, aby bola prestávka, vzhľadom na to, že sme prerokovali veľké množstvo zákonov s rozsiahlymi pozmeňujúcimi návrhmi. Takže dobre, ďakujem pekne.

  • Ďakujem za pochopenie. Takže budeme pokračovať o 17.00 hodine, a to hlasovaním.

    A zároveň vás chcem informovať, že pri zákone, predchádzajúcom, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431 o účtovníctve, je množstvo pozmeňujúcich návrhov a, samozrejme, aj pani spravodajkyňa požiadala, aby sme o tom dnes nehlasovali. Takže toto bude na hlasovaní až zajtra o 11.00 hodine. Ďakujem za pochopenie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci ospravedlňujem sa za, pani poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, by som si trúfol navrhnúť jednu zmenu v poradí prerokovávaných bodov programu po predchádzajúcom rokovaní s predsedami poslaneckých klubov a niektorými navrhovateľmi zákona o "dlhovej brzde", nazvem to tak ľudovejšie. Tá dohoda spočíva v tom, že teraz ešte pred hlasovaním by pán podpredseda vlády a minister financií, ak budeme s tým súhlasiť, preto, lebo pôvodne v programe je navrhnutý tento bod na rokovanie zajtra ráno o 9.00 hod., prerokovali skrátené legislatívne konanie, na rokovanie o tomto bode teraz a zajtra ráno by sme pokračovali prvým čítaním. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Áno, ďakujem pekne.

    Poprosím vás, pán minister a podpredseda vlády, aby ste návrh uviedli a odôvodnili.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 588.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vypracovalo ministerstvo financií ako iniciatívny materiál, myslím návrh na skrátené konanie.

    Predložený návrh sa predkladá s cieľom zabezpečiť, aby bol návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky ako kompromisný návrh celého spektra politických strán, schválený Národnou radou ešte v tomto volebnom období. Je nevyhnuté, aby bol tento ústavný zákon prijatý a takto sa predišlo možným hospodárskym škodám, ktoré Slovenskej republike hrozia v prípade, ak nebude zabezpečená stabilizácia ekonomického systému a rozpočtových pravidiel vo vzťahu k regulácii výšky dlhu verejnej správy a nebude kreovaný orgán nezávislý od štátnej moci, ktorý bude monitorovať a hodnotiť plnenie rozpočtových cieľov vlády. Keďže schválenie ústavného zákona je pri dodržaní klasickej legislatívnej procedúry z časového hľadiska ohrozené kvôli konaniu predčasných volieb v marci 2012, predkladám na rokovanie parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 23. novembra 2011.

    Ďakujem za pozornosť a za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    A poprosím teraz pani poslankyňu Aštaryovú, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnú radu informovala o stanovisku k návrhu vlády prerokovať zákon v skrátenom konaní.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystupovala ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 588).

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 594 zo dňa 25. novembra 2011 pridelil nášmu výboru uvedený návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Výbor rokoval o tomto návrhu dňa 29. novembra 2011 a prijal uznesenie k nemu č. 303.

    Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, pán predseda poslaneckého klubu strany SMER Paška. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia vyslovil nesúhlas s návrhom na prerokovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

    Za uplynulých šestnásť mesiacov je to prvý návrh zákona, ktorý si jednak vyžaduje ústavnú väčšinu, pretože je to ústavný zákon, a jednak je vysoká pravdepodobnosť, že ju získa. A získa ju aj preto, lebo došlo k dohode naprieč celým politickým spektrom a navrhovatelia, poslanci z jednotlivých parlamentných klubov pracovali veľmi dlho na konečnom znení tohto ústavného ústavného zákona. Aj v kontexte súvislostí a vývoja na finančných trhoch, ako aj v súvislosti s vývojom v eurozóne, ale aj Európskej únii a so snahou hľadať nové riešenia a východiská ako von z krízy a z recesie, sme presvedčení v SMER-e - sociálna demokracia, že tento zákon by bolo vhodné prerokovať štandardným spôsobom. Zákon sa neľahko rodil. Po prvýkrát, upozorňujem ešte raz, dochádza k ústavnej zhode na niečom, čo Slovenská republika bezpochyby životne potrebuje. My nemáme problém s obsahom zákona. Podporíme ho, ale nesúhlasíme so skráteným legislatívnym konaním.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Poprosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby predložila návrh.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 588.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za návrh, 57 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa, za spoluprácu pri prerokovávaní návrhu zákona.

    Poprosím teraz pána poslanca Tótha, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému návrhu vlády, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov a zákon o rozpočtovom určení výnosu z dane z príjmov (tlač 590).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 590.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle zákona o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za návrh, 60 proti, 4 sa zdržali.

    Schválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

    Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca, pán poslanec Tóth.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za návrh, 64 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Pán poslanec Matej, poprosím, aby ste z poverenia výboru predložili Národnej rade návrhy na hlasovanie o

    vládnom zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 512 v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Milé dámy, milí páni, v rozprave vystúpili traja poslanci, pričom jeden poslanec, ja som podal pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúci návrh bol podaný dnes, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to spoločne o bodoch 1 až 43 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Body 1 až 43. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 76 za, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 75 za, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za návrh, 3 proti, 61 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh. Rokujeme v treťom čítaní. Chce niekto v rozprave vystúpiť? Nie, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 73 za, 6 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona Národná rada schválila.

    Pani poslankyňa Aštaryová, vám musíme udeliť osobitnú medailu? Odmenu. Poprosím vás, aby ste predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ktorý prerokovávame ako tlač 494.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 494.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil poslanec Matej, ktorý podal pozmeňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci návrh bol podaný dnes, najskôr budeme hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy číslo 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12 a 13 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za návrh, 65 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Teraz dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 3 a 8 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 3 a 8.

    (Hlasovanie). 144 prítomných, 1 za, 66 proti, 77 sa zdržalo.

    Neschválili sme.

  • Odhlasovali sme body zo spoločnej správy a teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Matej.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil pán poslanec Matej.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme pozmeňovací návrh.

  • Teraz dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, pán poslanec Počiatek, tiež.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných 78 za, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    O návrhu rokujeme v treťom čítaní. Chce sa niekto prihlásiť a vyjadriť v rozprave? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru a člena výboru pre financie a rozpočet Ivana Štefanca, aby Národnej rade predložil hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch a investičných službách, ktorý prerokovávame ako tlač 497. Prosím o návrhy.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 497.)

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Ja a poslanec Pelegrini, ktorí dali pozmeňovacie návrhy. Keďže tieto návrhy boli podané dnes, dajte, prosím, najskôr hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 95 za, 49 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako o nich navrhol hlasovať pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za, 64 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o mojom pozmeňovacom návrhu z rozpravy.

  • Pán poslanec, ešte o bodoch zo spoločnej správy.

    Štefanec, Ivan, poslanec NR SR

    Lebo tam sa týka toho.

    Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné.

    Pán spoločný spravodajca najskôr musíme odhlasovať všetky body zo spoločnej správy a až potom môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch, ktoré v rozprave podali poslanci.

  • Dajte teda, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 2, 12, 13 a 14 s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 1 za, 72 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím teraz o...

  • Pán poslanec Pelegrini navrhol vyňať na spoločné hlasovanie bod č. 6 zo spoločnej správy. Prosím hlasovať o ňom.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 142 za, 1 sa zdržal.

    Schválili sme návrh.

  • Ďakujem. Dajte teraz hlasovať, prosím, o mojom pozmeňovacom návrhu z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 65 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že uvedený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za návrh, 65 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    O návrhu rokujeme, o návrhu zákona rokujeme v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu k zákonu ako celku. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za návrh, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Tótha, ktorého finančný výbor poveril, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálnych z minerálneho oleja, ktorý prerokovávame ako tlač 511.

    Pán poslanec.

    Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 511.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Pelegrini a Jahnátek, ktorí podali pozmeňujúce návrhy. Keďže pozmeňujúce návrhy boli podané dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 134 za návrh, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pán poslanec Pellegrini podal pozmeňujúci návrh, ktorým chce vyňať body č. 12, 14 a 20 zo spoločnej správy, dajme o týchto bodoch hlasovať osobitne. Pán poslanec o všetkých naraz alebo o každom zvlášť? O všetkých troch naraz, čiže budeme hlasovať o bodoch 12, 14, 20 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 60 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

  • Pán predseda, budeme teraz hlasovať o ostatných bodoch zo spoločnej správy, sú to body 1 až 27 okrem bodov 12, 14 a 20, o ktorých sme hlasovali pred chvíľou, s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za, 58 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, odhlasovali sme body zo spoločnej správy. Ďalší pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Jahnátek, ktorý však nespĺňa patričné náležitosti pozmeňujúceho návrhu. O pozmeňujúcom návrhu už nemôžem dať hlasovať, nakoľko už bol schválený v rámci bodu č. 3 zo spoločnej správy. Keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, ešte predtým, ako budeme hlasovať, pán poslanec Jahnátek, chcete sa vyjadriť k tomu?

  • Áno, ja by som sa rád opýtal, v čom nespĺňa zákonné podmienky? Nie je mi to jasné.

  • Ruch v sále.

  • Hlasujeme o námietke pána poslanca Jahnátka, ktorý trvá na hlasovaní o jeho podanom pozmeňujúcom návrhu. Rozumiem tej námietke tak, pán poslanec. Pán poslanec, pán spoločný spravodajca zrejme myslel na to, že v spoločnej správe už tento problém bol riešený inak, ako ho navrhujete vy a teda nemožno o tom hlasovať dvakrát, ale Národná rada rozhodne o námietke hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za, 55 proti, 19 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za, 59 proti, 3 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Rokujeme o návrhu zákona v treťom čítaní. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy? Nie, vyhlasujem ju za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za, 58 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec, neodchádzajte, ešte ste spravodajcom k ďalšiemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (tlač 561). Poprosím vás o predloženie návrhu.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 561.

  • Pán predseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa zákona o rokovacom poriadku o tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 58 proti, 5 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský návrh, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 3 proti, 58 sa zdržalo. 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Odhlasovali sme všetky, okrem jedného, prerokované body odpoludňajšieho rokovania.

    Páni poslanci, odporúčam pokračovať v rokovaní 26. schôdze nasledovne - teraz vytvorím priestor na rokovanie výborom, ktorým boli zákony prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme zajtra mohli pokračovať v prvom a druhom čítaní s tým, že zajtra ráno o 9.00 hod. začneme rokovať návrhom zákona o dlhovej brzde a o 14.00 hodine, keďže neboli podané žiadne otázky na členov vlády, môžeme začať rokovať už od 14.00 hodiny návrhom zákona o štátnom rozpočte. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny. Ešte poprosím o strpenie. Pán predseda Procházka a pán predseda Kollár, pán poslanec, predseda Choma.

  • Ďakujem, ústavnoprávny výbor o 17.45 hodine. Ďakujem.

  • Finančný výbor bude 17.50 hod., ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zvolávam rokovanie výboru pre verejnú správu na zajtra o 8.30 h, zajtra o 8.30 hodine. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prajem príjemný večer. Dovidenia zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 17.42 hodine.