• Ospravedlňujem sa, páni poslanci, za desaťminútové meškanie.

    Otváram desiaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady.

    Chcem ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu, oznámiť, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Mikolaj a Štefanov.

    Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu výboru pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 600.

    Výsledky rokovania, ako aj stanovisko gestorského výboru máte v tlači pod poradovým č. 600a.

    Poprosím teraz pána poslanca Kvasničku, aby ako jeden z navrhovateľov návrh zákona odôvodnil.

  • Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 600.

  • Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní, tlač 600.

    Ako som uviedol už včera pri predkladaní prítomného návrhu v prvom čítaní, koncept zákona v podstatnej miere vychádza z kľúčových formulácií memoranda, ktoré pars pro toto podpísala premiérka stále dočasnejšej vlády Iveta Radičová.

    Pre vecný poriadok chcem zopakovať, že memorandum bolo ratifikované obomi stranami sociálnej transakcie, ktorej mediátor a predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský zároveň upozornil, že sľúbené sa nebude dať vynútiť poslaneckým diktátom, ktorý by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Minister zdravotníctva per extensum, v plnom rozsahu, legislatívne realizoval všetky podstatné zadania vyplývajúce z pozícií dohodnutých v memorande. Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo sa našla väčšinová zhoda pre úpravu platov lekárov v roku 2012, pre jej primeranú etapizáciu, nie však pre rozpočtový rok 2013, ktorý bude riešiť nová vládna garnitúra.

    Tiež sa našla zhoda pre vstup do Zákonníka práce, najmä v oblasti nadčasov a ich primeranej pracovnoprávnej saturácie. Návrh zákona sa týka aj legislatívnych posunov vo veciach Inšpektorátu práce. Toto všetko máte v písomnej a normatívnej podobe v predloženom zákone, preto nebudem uvádzať všetky detaily a opakovať, čo som povedal už včera.

    Pokiaľ ide o problém transformácie nemocníc, teda vlastne zrušenia tohto zásadného kroku v rezorte zdravotníctva, chcem len akcentovať, že pre túto požiadavku z memoranda nejestvuje porozumenie v radoch bývalých koaličných poslancov, prinajmenšom v radoch Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Filozoficky, ale aj vecne vzaté, je táto požiadavka v kontradikcii s víziou ozdravenia verejného zdravotníctva, aj dôstojnejšieho existenčného statusu lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Pravda, ak za ozdravenie nepovažujeme skutočnosť, že budeme tezaurovať a betónovať súčasný neutešený stav s jedinou víziou, navaľ prachy, ja už viem, ako ich minúť. Chce sa mi dodať, nad rámec reálnych možností tejto krajiny. Krajiny, ktorú aj v nesmierne krehkej oblasti zdravotníctva čakajú veľmi zložité roky. Aby sme nedopadli ako ten svrček z rozprávky, ktorého muzika v zime a v mraze nikoho nezaujímala.

    Táto vláda spustila aj náročnejšie procesy e-health-u, spravodlivejšieho DRG systému, liekovej politiky aj racionalizácie a liečenia malígnych prvkov v systéme zdravotníctva, a to dokonca nad rámec inflácie memoránd.

    Som presvedčený, že koaličný poslanecký zbor a jeho exekutíva urobili pre zdravotníctvo viac ako protektívna rétorika, ktorá tu zaznieva. Našich kolegov z druhej strany protektívna rétorika, ktorá tu zaznieva, rétorika našich kolegov z druhej strany.

    V presvedčení, že zdravie má len jednu stranu, vám predkladám prítomný návrh zákona. Desatoro dnes nebude, nechcem nikoho zraniť. Vďaka.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi poslancovi Kvasničkovi a poprosím teraz pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru aj ako predseda výboru pre zdravotníctvo Národnú radu informoval o výsledku rokovania výborov, uviedol a odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán spolupredkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu (tlač 600a). Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 764 z 13. decembra 2011 po prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 600) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorskému výboru predložila svoje stanovisko poslankyňa Národnej rady Mária Sabolová, v ktorom žiadala o osvojenie prílohy č. 1 uvedenej v Memorande vlády SR a Lekárskeho odborového združenia o úprave pomerov v zdravotníctve.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh výboru dňa 13. decembra, neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh dňa 13. decembra a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre sociálne veci prerokoval návrh dňa 13. decembra a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh dňa 13. decembra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom.

    V časti IV máte uvedený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je po legislatívno-technickej úprave. Ide len o zmenu písmena v číslovaní a v názve paragrafu, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a doplnení niektorých zákonov (tlač 600), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a doplnení niektorých zákonov, schváliť s odporúčaným pozmeňujúcim návrhom. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bode uvedenom v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť. Poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo gestorským výborom č. 107 z 13. decembra 2011.

    Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne som dostal do rozpravy tri prihlášky poslancov Stanislava Janiša, Petra Zajaca a pani poslankyne Márie Sabolovej.

    Pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dávam procedurálny návrh, ktorý vyplýva už zo včerajšej diskusie, aby sme rokovali za účasti pani predsedníčky vlády. Keďže ona je tá, ktorá podpísala memorandum, na základe ktorého sa prijíma tento zákon, novela tohto zákona, a preto chcel by som vás požiadať, aby ste prerušili rokovanie, dokým nepríde pani predsedníčka vlády do Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ráno som s kanceláriou Úradu vlády telefonoval. Iste viete, že streda je pravidelným dňom, kedy vláda rokuje a pán prezident požiadal dnes o osobnú účasť a prítomnosť na rokovaní vlády. Len z toho dôvodu pani premiérka, alebo aj preto, sa osobne nemohla dnes a teraz zúčastniť rokovania. Takže to je na vysvetlenie. Ja som informoval aj pána predsedu vášho poslaneckého klubu o dôvodoch, ktoré sú tými, ktoré neumožnili premiérke vlády prísť na rokovanie Národnej rady. Až chcete, môžem prerušiť do 14. hodiny, kedy predpokladám, že rokovanie vlády skončí. A budeme pokračovať, nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia poslanci, keď som počúval včerajšiu rozpravu k prvému čítaniu, tak som si povedal, že treba vniesť trošku jasno do zdravotníctva aj zo strany nezdravotníka alebo človeka, ktorý je mimo sféry tohto podnikania. V jednom je pravda. Dávam za pravdu to, že zdravotníctvo si zaslúži pozornosť. Zdravotníctvo si zaslúži, aby sme o ňom rokovali, a zaslúži si, aby sme v ňom aj konali. Ale o zdravotníctve treba rokovať nielen v rovine, dajte nám viac peňazí do zdravotníctva, ale aj v rovine, ako efektívne s týmito peniazmi v zdravotníctve narábať. Zdravotníctvo totižto nie je len o lekároch a zdravotníckom personáli a pacientoch, ale zdravotníctvo je aj o veľkých peniazoch, ktoré sa v ňom točia. A preto je treba oveľa viac a rýchlejšie hľadať riešenia, aby štátne a vúckarské nemocnice nezostávali ľahkou korisťou supov v zdravotníctve.

    Nie som zástancom toho, aby sme zákonom garantovali akejkoľvek skupine vo verejnom sektore plat. Tento spôsob riešenia je diskrimináciou iných zamestnancov. Napríklad tých, ktorí nemôžu vyvinúť taký tlak ako odborové združenie v zdravotníctve. A pritom poznám a vážim si prácu lekárov, tých, čo sú pri lôžku, aj tých, ktorí sú v teréne či už ako všeobecní lekári alebo ako špecialisti. Roky som s nimi strávil.

    Dámy a páni zo SMER-u, chystáte sa vládnuť, a to naozaj chcete zaviazať budúcu vládu, teda asi sami seba, aj platmi od roku 2013? Považujete tento váš postup za zodpovedný? Aká je tu logika, keď ste mandát odchádzajúcej vlády tak okresali, a použijem vaše slová, "že už môže len svietiť a kúriť". A dnes túto vládu, ktorú ste takto označili, nútite, aby prijala rýchle opatrenia a zaväzovala nasledujúcu vládu k nepremyslenému plneniu. Považujete tento váš postup za logický a hlavne za zodpovedný?

    Za predchádzajúce štyri roky, a dajme si ruku na srdce, ste systémovo, dámy a páni zo SMER-u, neurobili nič, len v čase konjunktúry ste naliali doňho viac peňazí. Ale pomohlo to pacientom? Kto najviac pocítil prílev týchto peňazí, keď zdravotníctvo má dnes väčšie sekery ako za našej vlády?

    Dámy a páni, celá debata, viacmesačná debata sa točí okolo dvoch slov. Platy a transformácia nemocníc. Platy na prvom mieste a transformácia nemocníc na druhom mieste. Väčšina štátnych a vúckarských nemocníc sú dnes príspevkové organizácie. Príspevkové organizácie sú prekonaná, neprehľadná, mäkká forma riadenia miliárd korún alebo, ak chcete, stámiliónov eur v nemocniciach. A okolo týchto mäkkých príspevkových organizácií, nemocníc, krúžia ako supy obchodné spoločnosti, dodávatelia liekov, ŠZM (špeciálneho zdravotného materiálu), prístrojov a neviem koho čo všetkého.

    Treba si otvorene povedať, aký je v podstate rozdiel medzi nemocnicou, ktorá je príspevkovou organizáciou, a nemocnicou, ktorá je akciovou spoločnosťou z pohľadu krachu alebo predaja tejto nemocnice alebo časti tejto nemocnice. Ten rozdiel nie je žiadny. Ten rozdiel nie je žiadny. Ak nemocnicu, príspevkovú organizáciu, odpoja alebo hrozia odpojiť od vody, tepla, elektriny, ak jej hrozia, že jej prestanú dodávať lieky, potraviny, lebo neplatí, lebo má dlhy, tak vlastník, v tomto prípade štát alebo samosprávny kraj má dve možnosti: alebo príspevkovú nemocnicu oddlží, teda dá jej peniaze, tá zaplatí dlhy a pokračuje ďalej, alebo jej peniaze štát alebo VÚC-ka nedá a nemocnica končí. Ak sa toto stane v nemocnici, ktorá je akciovou spoločnosťou alebo obchodnou spoločnosťou, tak vlastník nemocnice, teda opäť štát alebo samosprávny kraj, je v tej istej polohe. Alebo navýši základné imanie, teda dá jej peniaze, a obchodná spoločnosť zaplatí svoje dlhy a záväzky a pokračuje ďalej, alebo základné imanie nenavýši a nemocnica skončí. Teda v jednom aj v druhom prípade to má v rukách vlastník. A v tomto prípade je to vždy štát alebo samosprávny kraj. A je jedno, dámy a páni, či sa jedná o príspevkovú organizáciu alebo sa jedná o obchodnú spoločnosť.

    A preto, dámy a páni, poprosím, prestaňte oblbovať ľudí, prestaňte strašiť ľudí akciovými spoločnosťami z pohľadu krachu nemocnice. Či príspevková alebo obchodná spoločnosť pri vlastníctve štát alebo samosprávny kraj, je to úplne jedno. Ale ten podstatný rozdiel medzi príspevkovou organizáciou a akciovou spoločnosťou je, že pravidlá hospodárenia a zodpovednosť, vrátane trestnoprávnej zodpovednosti orgánov akciovej spoločnosti, sú úplne iné ako v prípade príspevkovej organizácie. Sú prísnejšie a pre manažment nemocnice nebezpečnejšie.

    Poviem to aj inak. Riaditeľ akciovej spoločnosti nepodlieha tak politickým vplyvom pri riadení ako riaditeľ príspevkovej organizácie, lebo mu ide o jeho vlastný krk, nielen o jeho riaditeľské kreslo. A v tom je veľký, veľký rozdiel.

    Veď povedzme si otvorene. Ak by obchodné spoločnosti bol zlý systém na riadenie, na organizáciu spoločnosti, tak by si aj supy okolo príspevkových nemocníc zriaďovali napríklad neziskovky, a nie eseročky alebo akciové spoločnosti.

    A treba otvorene povedať, že aj bos alebo líder Lekárskeho odborového združenia je vlastníkom tiež obchodnej spoločnosti, eseročky, ktorá poskytuje zdravotnícke služby, fakturuje ich zdravotným poisťovniam alebo za ne možno vyberá cash od pacientov. Prečo jemu, súkromníkovi, obchodná spoločnosť nevadí? Ale ak majú byť štátne a vúckarské nemocnice obchodnými spoločnosťami, tak vytiahnu do štrajku.

    Prečo? A tu treba úplne otvorene povedať, že je to preto, aby štátne príspevkové nemocnice zostali aj naďalej ľahkou korisťou supov - obchodných spoločností, ktoré sa točia okolo nemocníc. A ten, kto najviac na to dopláca, je pacient. Pacient, na ktorého sa všetci odvolávajú, ale v skutočnosti všetci z neho robia rukojemníka.

    Ja sa čudujem ministerstvu zdravotníctva, že si hneď na začiatku vládnutia neurobilo normálne sedliacke porovnanie nemocníc. Na jednu A4 napíšem výkony nemocnice za rok 2002 až 2006, či už sú to lôžkodni, môžem po mesiacoch, po rokoch, po oddeleniach, po klinikách, výkony SVaLZ-ové, výkony v ambulanciách, a k tomu priradím náklady. Na druhú A4 urobím presne to isté, ale za roky 2006 až 2010 a porovnám. Teda porovnám náklady nemocnice s výkonmi v čase a už pri tomto základnom skríningu nemocníc by sme zistili, že nie je niečo v poriadku. Ak by sme to trocha rozpitvali na drobné, ktoré náklady pri tých istých výkonoch išli hore, tak by sme prišli na hlavné diery v koši, cez ktoré unikajú peniaze z nemocníc. Možno, že sú to outsourcované služby, či už upratovanie, pranie, zametanie, kosenie. Bolo totižto v móde, že tieto služby v pôsobnosti nemocníc sa rušili a, samozrejme, drahšie si ich nemocnice objednávali, samozrejme, zvonku.

    Alebo je tou dierou, jednou z dier, predražený nákup liekov pri tých istých výkonoch? Alebo je to predražený nákup špeciálneho zdravotného materiálu, predražený nákup prístrojov? Tých dier v nemocniciach je viac.

    Takto by som vyvesil porovnania nemocníc na nástenku aj s vysvetlením, prečo je to tak. A rád by som si prečítal zdôvodnenia riaditeľov, prečo išli náklady hore a výkony nemocníc stagnovali, resp. išli máličko hore. Rád by som si pozrel tie zdôvodnenia a hlavne diery nemocníc, kde utekali peniaze, peniaze, ktoré mali slúžiť pacientom. Lebo peniaze do zdravotníctva prúdili plným priehrštím, len na platy o 42,5 % viac. Ktorý segment štátneho či samosprávneho sektoru dostal na platy o 42,5 % viac ? Ani jeden. Peniaze prúdili plným priehrštím, ale výkony hore nešli, alebo len veľmi málo. A pacient tento prílev peňazí necítil vôbec. Rady v čakárňach rovnaké, ak nie väčšie, cash platby u lekára rovnaké, ak nie vyššie, čakacie listiny na plánované výkony rovnaké, ak nie dlhšie. Niekde sa tie naviac peniaze stratili, niekde sa tie peniaze vo vami preferovaných príspevkových nemocniciach sofistikovane stratili. A preto sú akciové spoločnosti alebo obchodné spoločnosti postrachom pre všetkých, ktorí chcú na štátnom zdravotníctve, na štátnych a vúckarských nemocniciach, teda hlavne na pacientoch ryžovať aj naďalej.

    Dámy a páni, roky počúvam tu v Národnej rade o tom, že dajme na zdravotníctvo viac peňazí, a aj teraz je debata len o tom, aby išlo na zdravotníctvo viac peňazí, ale nepočul som jediný návrh od vás, jedinú serióznu debatu, ako systémovo zmeniť neefektívnosť používania peňazí v nemocniciach štátnych a vúckarských nemocniciach. Osobne považujem za skutočné pokračovanie reformy zdravotníctva, na ktorú sa všetci odvolávame, alebo odvolávate, zavedenie platieb za diagnózu spolu s transformáciou nemocníc a zadefinovanie rozsahu poskytovania starostlivosti z povinného zdravotného poistenia. Len, dámy a páni, mám dojem, že akoby samotná zdravotnícka obec, resp. jej vodcovia, lídri pokračovanie reformy nechceli. Akoby im vyhovovalo to, čo je dnes. Na čele zdravotníctva, na čele nemocníc, na čele všetkých profesných združení, asociácií, komôr, odborov sú lekári. Chlapi, ale potom si povedzme pravdu a nalejme si čistého vína chcete reformu, poriadok, pravidlá alebo chcete len peniaze?

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Janiš, v úvode svojho vystúpenia ste sa priznali, na ktorej strane ste z hľadiska zdravotníctva, pretože ste priamo povedali, "som mimo sféry tohto podnikania". Správne, tohto podnikania, ktoré obhajujete vy, a preto sme proti transformácii na akciové spoločnosti. Pretože za takýchto podmienok, v akých sa robí transformácia, keď zdravotníctvo nie je dofinancované, robíte z nich obchodné spoločnosti, je to prvý krok k tomu, aby ich niekto po roku, po dvoch prišiel a povedal : "Páni nedá sa nič robiť, musíme tam pustiť súkromného partnera". A bude tu privatizácia.

    Vaše slová sú absolútne nedôveryhodné už z toho, čo ste povedali. Zároveň ste povedali, že riaditeľa v príspevkových organizáciách podliehajú politickým vplyvom. Tým ste povedali, že v podstate ten, ktorý nominoval tých riaditeľov do tých nemocníc, je neschopný, pretože nezabránil tomu, aby obstarávali lacnejšie, aby hospodárili lepšie. Myslíte si, že v akciových spoločnostiach, tam budú z inej galaxie ľudia nominovaní? Budú to opäť ľudia, ktorých budú schvaľovať zastupiteľstvá alebo politické reprezentácie. Neklamte, prosím vás, ľudí. No a keď hovoríte o tom, že by ste vyvesili na nástenku, že ktoré nemocnice hospodária, pán poslanec, prečo ste hlasovali za zákon, ktorý odložil zverejňovanie zmlúv v zdravotníctve, čo sa týka zdravotných poisťovní? Vy ste hlasovali za to, aby sme videli transparentne, ktoré nemocnice aké majú platby.

    O akej nástenke tu rozprávate? Ja viem o akej. Hovoríte o sfére podnikania, v ktorej síce nie ste, možno by ste chceli byť, ale, bohužiaľ, náš názor je iný. Tento stav, ktorý ste spôsobili, musíte vy dať do poriadku.

  • Ja som úplne šokovaný, lebo vy ste tu sedeli, keď začala zdravotnícka reforma pána Zajaca, ktorý to nastavil tak, že všetky lukratívne veci dal do súkromných rúk a to, čo je stratové, nechal nemocniciam fakultným a štátnym. Prekvapuje ma ako poslanca, že my nie sme politici zodpovední za to, čo tu je, a že zdravotníctvo sa dostalo do tej situácie, kde dneska je. Kto zriadil šesť zdravotných poisťovní, kto nedofinancováva zdravotníctvo, že neplatí za svojich štátnych zamestnancov? Minister Zajac zriadil Veriteľa, poďme povedať si, prečo sa stratili všetky veci z hľadiska oddlžovania Veriteľa. Kde skončili prostriedky, všetky platby sa dajú dneska zistiť, kde, ako išli. Zajacovo účinkovanie po skončení svojho bolo tak, že vyrovnaný rozpočet nebol, že sme preberali so zadlžením 11,2 mld. zdravotníckych proste vecí, ktoré boli zadlžené. Môžem vám predložiť všetky súvahy a výsledovky jednotlivých nemocníc, aké mali pohľadávky a záväzky, to je prvá vec.

    Druhá vec, pokiaľ sa týka, máte pravdu že do zdravotníctva bolo naliatych proste za tie štyri roky 42 % proste finančných prostriedkov na platy a sestry. Hovorím ako riaditeľ, bývalý, Sociálnej poisťovne, lekár mal 800 eur plat, mal 62 rokov a zhruba posudkoví lekári, proste som za posledných 10 rokov, nikto tam nenastúpil, čiže zvýšil som platy o 800 až 1000 eur na dvakrát. Dneska Sociálna poisťovňa, čiže posudkoví lekári boli vyriešení. Títo lekári tu neboli vyriešení.

    Druhá vec, pokiaľ sa týka, čo požadovali lekári, transformáciu proste a veci, ktoré tuná boli. Veď pán minister tu od júna...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, ďakujem aj za faktické pripomienky. Pán kolega Blanár, ste síce vlastníkom alebo zriaďovateľom štyroch vúckarských nemocníc v Žilinskom kraji, ale mám dojem, že neviete, čo riadite. Neviete, čo riadite. A vôbec neviem, prečo sa bojíte pravidiel, poriadku ako čert svätenej vody. Veď by to pomohlo Žilinskému kraju a všetkým vašim štyrom nemocniciam, kde je samosprávny kraj Žilina zriaďovateľom.

    Veľmi radi hovoríte o našom vládnutí 2002 - 2006, ale úplne sa vyhýbate svojmu vládnutiu 2006 - 2010. To si myslíte, že toto sa dá len tak ľahko vymazať? Ja som rozprával fakty a objektívne a nešetril som ani súčasné ministerstvo, ale nešetrím ani vás, lebo na to zdravotníctvo sa treba ozaj pozrieť zvrchu a ozaj treba eliminovať politické vplyvy. A ozaj, či ste to vy, alebo sme to my. Ale prečo sa bojíte obchodných spoločností? Preto lebo fakt tie príspevkové organizácie sú ľahkou korisťou pre všetkých supov okolo zdravotníctva. A vy dobre viete, aj jeden a druhý, ktorý ste reagovali, aj pán bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne, čo to je za peniaze. A ak štát, ak my nenastavíme tie pravidlá tak, aby tieto peniaze boli manažované čo najefektívnejšie, tak je to aj naša prehra. A je to hlavne prehra pacientov. A či skrachuje alebo či bude v dlhoch príspevková organizácia, zopakujem to, alebo obchodná spoločnosť, je vždy na vlastníkovi, ako sa s tým vysporiada. Tak nestrašte s obchodnými spoločnosťami.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Peter Zajac.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celý čas od nástupu vládnej koalície sme sa správali v oblasti zdravotníctva maximálne zdržanlivo. Napokon to bolo aj pochopiteľné. Myslím však, že aj na základe včerajšej a dnešnej diskusie treba povedať jasné slovo. Transformácia zdravotníctva, ktorá bola v rokoch 2002 až 2006 potrebou, sa dnes stala nevyhnutnosťou. Vtedy bola priekopníckym činom a Slovenská republika mohla stáť na čele procesu, ktorý je dnes v súčasnej krízovej situácii Európskej únie a eurozóny v podstate sebazáchovným pudom. Nie náhodou sa však Slovenská republika za štyri roky vlády Roberta Fica stala z nositeľa zdravotnej transformácie chvostom zdravotníctva v Európskej únii. Aj dnes to vyzerá v parlamente tak, ako počúvam túto diskusiu zo strany opozičných poslancov, ako by sme boli na ostrove blažených, v nejakej izolovanej situácii a nie v situácii najväčšej povojnovej krízy slobodnej Európy, kde riešenia, ktoré si v rokoch 2002 až 2006 vyžadovali odvahu, sú už dnes len čírou nevyhnutnosťou. O to je absurdnejšie, že lekárske odbory chceli riešiť súčasnú situáciu v zdravotníctve návratom pred rok 2002, čo by súčasný havarijný stav len prehĺbilo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tvrdiť, že problémy slovenského zdravotníctva sa začali transformáciou za druhej Dzurindovej vlády, ako nám to nahovárajú poslanci SMER-u, je čistá lož. Transformácia zdravotníctva v rokoch 2002 - 2006 bola len dôsledkom neudržateľného stavu, v ktorom sa zdravotníctvo ocitlo počas dvoch Mečiarových vlád. Zdravotníctvo v tom čase začalo chátrať, neskutočne sa zadlžovalo a jeho problémy sa dali riešiť len dvoma cestami. Jednu poznáme dnes už pridobre, bola to cesta vlievania a následného vlievania peňazí do netransformovaného zdravotníctva, jeho zadlžovanie, oddlžovanie a nové zadlžovanie. Ak vám to v čomsi pripomína dnešnú krízovú situáciu v eurozóne a v Európskej únii, tak je to správe. Situáciu po roku 2002 ponúkol vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac iné, odvážne riešenie, ozdravenie zdravotníctva a jeho transformáciu do podmienok, ktoré už vtedy, a dnes to platí v oveľa väčšej miere, zodpovedali realite zdravotníctva. Boli prijaté transformačné zákony, ktoré mali vniesť do zdravotníctva predovšetkým hospodárnejšie využívanie finančných zdrojov a nastolenie rovnovážnejšieho stavu medzi jednotlivými aktérmi, ako nástroj na zlepšenie situácie pacientov, lekárov, zdravotných sestier.

    Rok a pol počúvam v tomto parlamente len a len vymývanie mozgov z lavíc opozičných poslancov, ktorí si myslia, že o čo častejšie budú zvaľovať súčasnú situáciu v zdravotníctve na vtedajšiu transformáciu, o to v ňom bude situácia asi podľa nich lepšia. Nebola za ich vlády, nie je ani teraz a až sa transformácia nezavŕši, nebudú sa dodržiavať a vymáhať dodržateľnosť zákonov, nezlepší sa situácia ani v budúcnosti.

    Za vlády Roberta Fica sa v zdravotníctve zhoršila aj preto, že sa nepokračovalo začatie transformácie a súčasná vláda nebola dostatočne razantná, aby transformáciu urýchlila a dokončila, a dneska už na to nie je čas. Preto dnes stojíme pred podobnou situáciou ako pri zastavení transformácie nemocníc pred voľbami v roku 2006, len, bohužiaľ, o päť premrhaných rokov neskôr.

    Ja osobne som sa o zdravotníctve nikdy verejne nevyjadroval, lebo sa to týkalo aj bývalého ministra zdravotníctva a môjho brata. Ale dnes chcem jasne povedať, že on, na rozdiel od dnešných apokalyptikov v zdravotníckych odboroch, mal odvahu prísť s reálnom koncepciou transformácie zdravotníctva a nielen s nihilistickou kritikou, ako to nejde, ktorá ide na kostnú dreň pacientov a hecuje, zavádza a zvádza lekárov k činom, o ktorých musia mať aj oni sami svoje vnútorné pochybnosti, lebo sa dotýka Hippokratovej prísahy ako vnútornej podstaty výkonu lekárskej činnosti a ide na úkor kolegýň a kolegov, ktorí zostali pri pacientovom lôžku.

    Všetkým lekárom pritom veľmi dobre rozumiem. Pochádzam z lekárskej rodiny a od našej matky, poprednej povojnovej slovenskej gynekologičky, som zvyknutý absolútne lekárov rešpektovať. Ani jeden lekár nemôže verejne povedať, že si neželá zvýšenie platu, veď by to bolo nezmyselné, keď vie, že lekári sú podhodnotení. Mnoho lekárov však mlčí, aj keď vie, že je to možné len v rozumnej miere zodpovedajúcej dnešnej ekonomickej kríze a že lekársky štrajk nastolil neriešiteľnú situáciu pre ďalšie sociálne vrstvy, akými sú učitelia či napríklad rušňovodiči. Predstavte si, čo by sa stalo, keby jedného krásneho dňa prestali učiť učitelia, prestali chodiť vlaky.

    V tom nie je nezodpovednosť lekárov, ale lekárskych odborárov. A ja sa pýtam, chcú odborárski bosovia, opoziční poslanci ísť celkom do krajnosti? Chcú, aby nemocnice prestali fungovať na sviatky pokoja, na Vianoce, a na Nový rok, alebo čo vlastne chcú?

    Dovoľte mi povedať, že dva výroky šéfa zdravotníckych odborov Mariána Kollára, ktoré ho najlepšie charakterizujú, sú nielen za hranicami slušnosti, ale aj za hranicami súdnosti. Povedal, že pomoc českých vojenských lekárov mu pripomína okupáciu v roku 1968. Pokladám za absolútnu nehoráznosť prirovnávať lekársku pomoc k vojenskej okupácii! Dnes k nám z Českej republiky predsa nerachotili pásy tankov, ale prichádzala lekárska pomoc.

    Za rovnakú nehoráznosť pokladám aj Kollárovo megalománske vyhlásenie, že dnešný štrajk lekárov mu pripomína nežnú revolúciu v novembri 1989. Na základe osobného svedectva mu môžem pokojne odkázať, že keď sme vtedy v koordinačnom výbore VPN pripravovali generálny štrajk, ktorý definitívne zlomil moc komunistov, dni a noci sme premýšľali tak, aby sme neohrozili zdravie ľudí a ich bezpečnosť. Preto sme sa rozhodli pre symbolickú formu štrajku, lebo sme boli Verejnosťou proti násiliu a nie násilím na verejnosti, ako sú dnešné lekárske odbory. To, čo urobili lekárske odbory, nebolo totiž ničím iným, ako násilím na pacientov, sestrách, ale v konečnom dôsledku aj na lekároch, v mene ktorých tak radi vystupujú. Dnes je však situácia o to horšia, že opozícia sa stala tichým spoločníkom a čiernym pasažierom vezúcim sa na vlne protestov a štrajkov. Skrýva sa za odborárov a zároveň ich hecuje. Toto je pravá tvár dnešnej opozície. Ako mantru opakuje jediné, že je proti transformácii nemocníc a že zdravotníctvo potrebuje ďalšie a ďalšie finančné zdroje. Nehovorí však o tom, odkiaľ ich chcú po voľbách vziať, komu chcú zobrať peniaze na ďalšie a ďalšie zadlžovanie nemocníc a ničím nekryté zvyšovanie platov. Pokladám to za nemorálne a za podvod na pacientoch aj lekároch.

    Dovoľte mi povedať, k čomu doviedli lekárski odborárski bosovia lekárov. Čo vlastne pre nich vybojovali? Akú dohodu? Takú dohodu, v ktorej sa vláda zaviazala splniť niečo, na čo nemá peniaze prinajmenšom preto, že tie idú cez zdravotné poisťovne a že tie finančné prostriedky, ktoré by mala k dispozícii vláda, nie sú a ani nebudú ani v roku 2013. To je po prvé.

    Po druhé, vybojovali pre nich takú dohodu, v ktorej sa vláda zaviazala zabezpečiť pracovné zmluvy v nemocniciach, na ktoré nemá dosah, ako napríklad v nemocniciach VÚC.

    A po tretie, takú dohodu pripravili, v ktorej sa vracia celý systém pred rok 2009 so všetkými problémami, ktoré boli v tom čase, keď sa zvyšovali mzdy nekryté navýšenými finančnými zdrojmi, ktoré vzhľadom na reálny vývoj ekonomiky nemožno očakávať, čo môže viesť len k opätovnému rastu dlhov zamestnávateľov a nemocníc. Ako iste uzná súdny človek, to nie je kompromis, ale kapitulácia pred zdravým rozumom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokladám za nemorálne zneužívať situáciu v zdravotníctve a najmä situáciu pacientov na vydieranie lekárov, zdravotných sestier, pacientov a ako súčasť predvolebnej kampane. Potrebná je racionalita, a to ako koaličných, tak aj opozičných poslancov, lebo dnešné nesplniteľné sľuby sú hrobármi reálnych krokov budúcej vlády, nech bude akákoľvek.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zajaca celkom päť pánov poslancov. Posledný, pán poslanec Jasaň.

    Máte slovo, pán poslanec, pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, boli dva, tri mesiace bolo známe, čo lekári pripravujú, čo chystajú, a dva-tri mesiace bola verejnosť upokojovaná, že vláda má všetko pod kontrolou a má plán B. Takže ak ste vy v ´89 deň aj noc rozmýšľali, aby sa generálny štrajk neobrátil proti verejnosti a neohrozoval verejnosť, tak tu ste mohli dva-tri mesiace, deň aj noc, rozmýšľať, ako urobiť to, aby tá situácia nedospela do núdzového stavu.

    A keď hovoríte, že opozícia je nejaký tichý spoločník, vy si asi ako predstavujete opozíciu, pán Zajac, keď je vyhlásený núdzový stav, vy si predstavujete opozíciu, že bude mlčať, že k tomu nič nepovie? Ste sa veľmi zaujímavo posunuli od roku ´89, pán Zajac.

  • Čím menej budete vystupovať, tým budete mať viacej voličov. Pol roka tu pán minister zavádza, že všetko má pod kontrolou, veci má vyriešené. Do stavu, do ktorého dneska dohnal túto spoločnosť, dohnal preto, že veci neriešil. Transformácia nie je riešenie zdravotníckych zariadení. Váš brat naštartoval reformu tak, že proste všetko dal do súkromných rúk. Keby bol spravil analýzu lôžkových kapacít a lôžok a ktoré boli treba zostať a ktoré bolo treba zrušiť, keby bol nastavil správne liekovú politiku, keby sa bol vrátil správne k diagnózam a k bodovému systému, tak by bol by som povedal, že zdravotnícka reforma bola naštartovaná. Ale váš brat, keď už ste ho spomenul, že naštartoval, tak mi povedzte, ako skončil v Českej republike, kde mu bolo povedané, že ďakujú pekne. Neraďte, raďte doma na Slovensku. To je tá zdravotnícka reforma, ktorú sme v roku 2004 spustili.

    A po druhé. Celá záležitosť stojí dneska nie na platoch, ale na transformáciách nemocníc. Čiže čo vám bráni, aby sme proste toto prijali ? A nehovoriac o tom, čo tu už povedal jednu vec, že aký je rozdiel medzi verejnými prostriedkami, ktoré sú dané do príspevkových organizácií, akciovej spoločnosti. Žiadny, lebo nominant je takisto nominovaný ministrom zdravotníctva a akciová spoločnosť je takisto, proste pokiaľ nepôjde do konkurzu, riadená ministerstvom zdravotníctva.

    A ďalšiu vec, ako ste nastavili rozdiely medzi fakultnými nemocnicami a nemocnicami vyšších územných celkov. Takisto neboli nič riešené, tak nehovorte, že ste riešili zdravotnícku reformu a že priniesla to, čo dneska priniesla. Priniesla tam, kde sme sa dneska dostali.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Naozaj po tom, čo sa tu do roku 2006 za pôsobenia ministra Zajaca udialo, by napriek tomu, že žijeme v demokratickej spoločnosti, asi každý, kto má meno Zajac, mal zakázané vystupovať k zdravotníctvu. Teraz tu riešime veci, ktoré sa za Zajaca zlikvidovali. Napríklad aj tabuľka odmeňovania zdravotníckych pracovníkov, ktorú teraz pri zákone o sestrách opäť zavádzame. Zajac začal štvať pacientov a médiá proti zdravotníkom a nikdy sa tento stav neupravil tak, aký bol kedysi. Dovolil vykradnúť ekonomicky lukratívne činnosti z nemocníc a rozdal ich svojim kamarátom. A nemal silu ani na to, aby dotiahol transformáciu, čo i len jednej fakultnej alebo teraz univerzitnej nemocnice, lebo vedel, že celý tento jeho projekt je nezmyselný a že by len ohrozil ich existenciu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zajac, vaše vystúpenie bolo o všetkom možnom, o obhajobe zrejme vášho brata, ale nie o podstate, o ktorej tu dnes hovoríme, a podstata je, že táto vláda spôsobila stav, ktorý je neslýchaný z hľadiska histórie Slovenskej republiky, keď bol vyhlásený núdzový stav. Vy ste nepovedali ani jedným slovom nejaké stanovisko k tomu, že pani predsedníčka vlády podpísala bianko šek nekrytý a vy ho nechcete teraz naplniť. Pritom ste ju tu pri odvolávaní obhajovali a všetci ste boli za ňou. Dnes už to nie je tak.

    Prečo ste sa k tomuto nevyjadrili? Ale vyjadrovali ste sa k tomu, čo ste nemohli obhájiť, pretože ste povedali, že transformácia za Zajaca bola zlá vec, že to bola lož. Áno, pretože za Zajaca ste sprivatizovali všetko, čo sa dalo, presnejšie, pán minister Zajac, všetky tie veci, ktoré boli lukratívne. Dialýzy, biochémie, SVaLZ-y, lekárne, všetko to, čo prinášalo nemocniciam finančné prostriedky, je dnes v súkromných rukách, ktoré na tom zarábajú, a nemocnice vy sa starajte, ako viete. Privatizácia všetkého, čo vynáša, to bolo to, čo ste chceli urobiť, a transformácia je v podstate len nástrojom na to, aby ste dokončili túto privatizáciu, ktorú začal ešte váš brat.

    Nuž a na záver mi dovoľte, vy ste hovorili vo svojom príhovore, že máte pocit, ako keby sme boli na ostrove blažených. Viete, mám pocit, že jediný, kto je na ostrove blažených, je pán bývalý minister Zajac, tuším je na Kanárskych ostrovoch a to hovorí o samom výsledku, kde to dopadlo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Zajac, no vy ste, vaše vystúpenie len potvrdilo to, čo je jasné každému, kto vie rozmýšľať, a to, že nás dobieha práve Zajacova reforma, vďaka ktorej sa všetko lukratívne v zdravotníctve sprivatizovalo alebo predalo, alebo darovalo známym a v Bratislave viem naozaj, o čom hovorím.

    Po druhé. Dobieha nás zle nastavená decentralizácia, keď sa štát zbavil všetkých problémov tým, že ich presunul na samosprávu a teraz vidíme dôsledok toho.

    A po tretie. Na to, čo teraz hovoríte, mali myslieť vaši nominanti vo vláde, keď sľúbili, čo podľa vás aj vašich kolegov nemôžu zabezpečiť. Z toho mi vychádza, že niekto vedome klamal lekárov. Kto to bol? Že by minister Uhliarik, predsedníčka vlády alebo poslanci, premiérkini poradcovia v zdravotníctve, ktorí sa tak radi ukazovali v televíznych šotoch?

    A posledná poznámka na tú adresu, kde ste hovorili o čiernych pasažieroch, no neviem, či môže byť niečo viac charakteristickejšie pre čierneho pasažiera ako OKS, ktorá sa rozptýlila a kandiduje do ďalších volieb na rôznych kandidátkach. To je naozaj čierny pasažier.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

  • Ja nebudem reagovať na absurdné invektívy, ktoré tuná opoziční poslanci hovoria na adresu OKS už rok a pol, lebo sa už na tom môžem len smiať. Nech si pozrú volebný zákon. Zistia, ako to je reálne s kandidovaním OKS v minulých voľbách, ako to bude s kandidovaním OKS v týchto voľbách. OKS sa nikde nerozptýlilo, OKS existuje naďalej. OKS, to nie sú len jednotlivé mená, OKS, to je istý spôsob robenia politiky. Či sa vám to páči, alebo nepáči. Pokiaľ budú na Slovensku potrebné reformy a pokiaľ bude na Slovensku potrebný zápas proti korupcii, bude potrebná aj OKS. Dovoľte, aby som to povedal ako predseda tejto strany, ako človek, ktorý je hrdý na to, že môže viesť takúto stranu. To je prvá vec.

    Druhá vec. Pán poslanec Raši, viete, vy mi môžete zakazovať, čo chcete, my nie sme ale pred rokom osemdesiatdeväť, keď mal zakazovať ktorýkoľvek komunista čokoľvek ktorémukoľvek nekomunistovi. Vy si proste pletiete časy.

    A po tretie, ak vám ešte stále nedošlo, že celý a základný problém slovenského zdravotníctva je v podstate len podobný, ako je celý problém ekonomiky Európskej únie, to znamená, že sa už ďalej nedá existovať z dlhov a ďalších dlhov a ďalších dlhov,tak ste nepochopili nič. Ja len potom neviem, ako chcete v čase krízy vôbec vládnuť. Ako chcete šetriť verejnými prostriedkami, ako chcete pracovať a narábať s dlhovou brzdou, ako chcete dosiahnuť tie hranice zadlženosti alebo tie hranice deficitu, ktoré vlastne budú predpísané. Veď to sa nedá dosiahnuť ďalším plytvaním verejných prostriedkov. Veď sa spamätajte, páni poslanci opozície.

  • Pani poslankyňa Sabolová je posledná písomne prihlásená do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať v druhom čítaní k poslaneckému výborovému návrhu zákona, ale skôr ako by som sa vyjadrila konkrétne, dovolím si krátko zareagovať aj na vystúpenie pána poslanca Zajaca, a to s tým, že jeho názory sú legitímne, na politika, ktorý zastáva pravicové názory, sú, myslím, že veľmi jednoznačné a veľmi jasné.

    Chcem sa vrátiť aj, práve z jeho diskusného príspevku, jeho vystúpenia v rozprave, taký malý exkurz v troch poznámkach. Minister Zajac mal odvahu, skutočne mal odvahu, lebo do tohto obdobia nikto neprišiel so žiadnou zásadnou zmenou. Jedna vec je mať odvahu, ale druhá vec je mať k tomu aj ľudí a to je zdravotnícky stav, s ktorými bolo potrebné tento systém riešiť. A práve za jeho éry sa vnieslo obrovské napätie do vzťahov v zdravotníctve. Pretože, tak ako po iné vlády, či to bola vláda Roberta Fica, či to je súčasná vláda, ako keby sme nevedeli viesť vecný a odborný dialóg s odbornou verejnosťou. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka je k minulému volebnému obdobiu a tu musím povedať, že napriek tomu, alebo to, že to prvé obdobie bolo s odvahou, to druhé bolo len zakonzervovaním. Skutočne, ani minister Valentovič, ani minister Raši v tom období nemali odvahu pokračovať v tom, čo Zajac rozbehol, minister Zajac, on chcel nielen transformáciu, ak by bol mal reálnu šancu, myslím, že by bol pokračoval v druhom kroku. Dovolím si to povedať, ja som za reformu pána ministra Zajaca nehlasovala, ale chcel pokračovať v tom, že bolo potrebné nastaviť finančné toky, bolo potrebné nastaviť pravidlá, za ktorých by tento odvážny krok, ktorý vniesol obrovské napätie medzi zdravotníkov, sa bol možná pomalými krokmi realizoval. Hovorím pomalými, lebo radikálne zmeny bez prechodných období, ani v zdravotníctve, ani v sociálnej oblasti, ani nikde inde, kde musíme zažívať bývalé dvadsaťročné obdobie, sa nedá uskutočniť. Čiže nič, za tie bývalé vlády okrem pokračujúceho zadlženia nemocníc, okrem obrovských dlhoch v poisťovniach, hlavne vo všeobecnej, okrem tendrov na záchranky, bohužiaľ, ani v tých sa dodnes neurobili poriadky, sa veľa neurobilo.

    A poďme do tretej odrážky, ešte k bývalému vystúpeniu pána, a dnes ministerstvo začalo akési kroky, môžme hovoriť či dobré, či nie, či z dobrého konca, alebo nie. Či boli oprávnené a to už vyvolalo opäť vlnu nepokojov, lebo sme nenapravili vzťahy. A tu môžeme povedať, tie nepokoje oprávnené, neoprávnené, ako sú nastavené podmienky. Mám pocit, že opäť nie z toho najlepšieho konca, pretože opäť nevieme platby za diagnózy, opäť nevieme, čo budeme hradiť, aké výkony, opäť nevieme, či máme na to zdroje. Čiže je to, akákoľvek zmena vyvolá obrovský, obrovské napätie a, bohužiaľ, na Slovensku nemáme šťastie na to, aby sme do tohto napätia vniesli odborný, odborný dialóg. A tak hovorím názor, názor na názor pána poslanca Zajaca, ohľadne transformácií je legitímny, on by neohrozoval systém, pokiaľ by bol nastavený na ekonomické prostriedky.

    Teraz k vystúpeniu, prečo som sa rozhodla vystúpiť. Večer priniesla televízna, televízia TA3 správu, že pani poslankyňa Sabolová išla proti vlastnému ministrovi, lebo navrhla nejaký pozmeňujúci návrh na výbore. To nie je pravda! To nie je pravda a chcela by som poprosiť aj médiá, ak tam sedia na tom výbore, aby počúvali, o čom bola diskusia. Pán minister sám povedal, že výboru navrhol všetky podmienky z memoranda a sedem poslancov výboru si osvojilo len istý typ, istú časť so zmenou koeficientov a bez transformácie. Pričom v nočnom vyjadrení, keď sa podpísalo Memorandum vlády Slovenskej republiky podpísanej premiérkou a dodnes premiérkou, dovoľujem, premiérkou, pán poslanec Kvasnička a zástupcami odborového združenia, bolo jasne povedané, že vláda Slovenskej republiky nevie garantovať stopercentné naplnenie memoranda, pretože o nich bude rozhodovať parlament. Ale pokiaľ som ja dobre počúvala, tak si myslím, že aj zástupcovia odborového združenia povedali, že samozrejme, že musia rešpektovať rozhodnutie parlamentu. Ale to nebráni ani poslancom, pokiaľ to neurobila vláda, osvojiť si memorandum ako celok, predložiť do parlamentu a dať hlasovať po častiach.

    Toto považujem za seriózny postup a prístup vlády Slovenskej republiky, poslancov koalície, pretože my nesieme zodpovednosť za túto krajinu, a preto to nemôžme zvaľovať na žiadnu, momentálne na žiadnu opozíciu. Podľa memoranda sa, podpora memoranda vlády a vyrokovaných návrhov mala byť predložená do Národnej rady a mali sme o nej rozhodovať, rozhodovať my, pretože vláda sa zaviazala, vláda sa zaväzuje vykonať organizačné, ekonomické opatrenia, ktoré vytvoria podmienky pre dôsledné dodržiavanie Zákonníka práce, príloha č. 1. Vláda sa zaväzuje, že pripraví návrh novely zákona v spolupráci s odborovým zväzom, ja hovorím len o záväzkoch, nehovorím o tých všelijakých prísľuboch.

    Vláda zaväzuje najneskôr do 31. 12. zabezpečiť prijatie takých legislatívnych a organizačných opatrení, aby sa čo najskôr, do roku 2013, reálne v praxi uplatňovali klasifikačný systém spolu s nastavením zvyšky úhrady za výkony. Vláda sa zaväzuje legislatívne zabezpečiť v zariadeniach ústavnej starostlivosti zvýšenie základných platov zdravotníckych pracovníkov a hovorí o lekároch, pretože to bol protest lekárov.

    Ja ale na záver ale poviem teraz, si myslím, že mali by sme riešiť komplexne zdravotníckych pracovníkov, nielen lekárov, nielen sestry, ale všetkých, ktorých sa dotýka systém. Mala to byť systémová zmena, nehovorím o výške, hovorím o systémovej zmene, o systémových pravidlách pre všetkých, lebo aj laborant, aj iný zdravotnícky pracovník, má takú istú kvalifikáciu v zdravotníctve ako ktorýkoľvek iný zdravotnícky pracovník. A to je jedna vážna, vážna výzva, možná na január pri zákone, ktorým budeme upravovať platy, platy sestier. Toľko memorandum.

    Na výbore som sa pýtala pánov poslancov, pretože, keď si otvoríte dôvodovú správu zákona, ktorý bol predložený, pýtam sa, či dôvodová správa v osobitnej časti, kde sa konštatuje, že návrh je v súlade s memorandom, či je pravda, lebo ja čítam, ešte snáď čísla viem čítať, ako technik, nie je v súlade s memorandom. A tu chcem povedať, že práve, práve preto som predložila návrh tej časti memoranda, ktorá sa týka platových pomerov a Zákonníka práce, aby sme naplnili tú časť, s ktorou sa aj poslanci výboru stotožnili, a nesedí tu teraz poslanec výboru, ktorý povedal, ak niekto predloží návrh z memoranda, buďto koaličný poslanec, budem zaňho hlasovať.

    Iste, nie som člen výboru pre zdravotníctvo a tu sa vlastne ale ukázalo aj, aká podpora zo strany opozície sa vyjadruje odborovému zväzu, kedy ktorýkoľvek poslanec si mohol osvojiť aj návrh poslankyne Sabolovej a mohli sme o ňom na výbore hlasovať a mohol byť v spoločnej správe a nemusel to byť koaličný poslanec.

    Ak vy vyjadrujete podporu odborovému zväzu vážení páni z opozície, tak by ste ju mali vyjadriť v plnej výške alebo im za ich účasti na výbore povedať rovno do očí, že, viete, my si myslíme len toto, to ostatné ani my ako budúci parlamentní poslanci nevieme garantovať.

    Takže je úplne jasné, tak ako my, ktorí vládneme, aj vy, ktorí si predstavujete, že už budete vládnuť, máte obavu z možných obmedzených zdrojov v zdravotníctve, a preto do reálnych, do reálnych čísel na úpravu platov sa ani vy s veľkou vervou nepúšťate. Čiže aby ste boli aj vy takí trošku úprimní a aby ste nekritizovali len koalíciu, ale aby aj vy ste si naliali trošku čistého vína, že nielen to, čo nám vyhovuje, to je veľmi fajn a tam máme, tam my máme podporu odborárov, odborári podporujú nás. Čiže veľa politiky je v tejto oblasti, príliš veľa politiky a málo zdravého rozumu.

    A teraz ešte snáď k transformácii. Forma, v akej budú fungovať zdravotnícke zariadenia, možno povedať, že je dosť dôležitá. Ale nie je jedinečná, ktorá garantuje a zabezpečí, že v zdravotníctve nebudeme vyrábať dlhy. Ak by dnes príspevkové organizácie mali nastavené pravidlá, ak by dnes bolo účtovníctvo, obstarávanie, fungovanie nastavené transparentne, aj dnes príspevkové organizácie a máme takéto prípady, že fungujú na Slovensku zdravotnícke zariadenia ako príspevkové organizácie a nevyrábajú nekonečné dlhy, možno majú isté problémy, ale práve preto, že nemáme nastavený systém financovania, a to, čo je najdôležitejšie, je personálne obsadenie a morálnosť a zodpovednosť tých, ktorí tieto zariadenia riadia.

    Druhý spôsob, akciová spoločnosť je istou transparentnejšou formou, ale ani tento zákon negarantuje, že stopercentná účasť štátu ostane stopercentnou účasťou štátu, ak sa nemocnice dostanú do problému. A to bolo treba dotiahnuť, to bolo treba možno napísať. A čo bolo najnutnejšie, bolo treba zrušiť termín 1. 1. 2012, pretože ak nie je nastavený systém, nemôžte garantovať, že akciová spoločnosť bude lepšou formou do budúcnosti.

  • Preto ani úplné zrušenie možnosti transformácie nie je najlepším riešením, lebo zdravotnícke zariadenia by mali mať šancu fungovať v rôznych formách, ale tak, aby bolo transparentné financovanie, aby vedeli, že aj oni ako poskytovatelia majú právo sa súdiť o svoje, svoje príjmy, nielen podpísať zmluvy, ktoré sa ďalej, sú nevypovedateľné alebo vypovedateľné áno, ale nie možné vymáhať, a to nie sú len ústavné zariadenia, toto sú aj iní poskytovatelia a toto je najvážnejší problém v zdravotníctve: nastaviť pravidlá financovania.

    A preto sa mi zdá, tu musím povedať ako koaličný poslanec, že niektoré vaše vystúpenia vo faktických poznámkach, páni kolegovia z opozície, boli len, len politickou invektívou. Pretože vládli ste štyri roky, mali ste šancu nastaviť aspoň niečo v systéme zdravotníctva a vy veľmi dobre viete mnohí, lebo ste tu z bývalých poslancov, že to, veci, ktoré dnes kritizuje bývalý pán minister Raši, že nerobí táto vláda, nerobil ani on a mnohé moje vystúpenia, ktorými som ho vyzývala k istým krokom, by boli možno dnes úplne v súlade, ale prepáčte, on mal moc, on bol minister, mal výkon a my ako poslanci mnohokrát, ak sa nebudeme baviť vecne v každej oblasti a v zdravotníctve zvlášť, tak budeme si tu možno aj po budúce obdobie komunikovať len politické invektívy, kto čo urobil, kto čo mohol urobiť. To je to najhoršie.

    Ja si myslím, a to je záver, že vláda a poslanci vládnej koalície mali predložiť návrh kompletného memoranda a je na parlamente, tak ako povedali predstavitelia Lekárskych odborových zväzov, združenia, že je samozrejmé, že musia rešpektovať rozhodnutie parlamentu. Ale my sme dnes nevytvorili ani tie podmienky, aby sa v slobode mohol rozhodnúť každý poslanec, či opozičný, či koaličný, ako naplní podmienky z memoranda a zoberie na seba záväzok aj do budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Šesť pánov poslancov s faktickými poznámkami, reagovať na vystúpenie pani poslankyni Sabolovej. Posledný pán poslanec Lazár.

    Pán poslanec Muňko.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, že ste korektne pomenovali veci. Časť, samozrejmá vec, vecí sa nedá súhlasiť, ale keď to zoberiem od začiatku, ste veľmi správne povedali, že neboli nastavené správne podmienky. Pri prvej reforme pána Zajaca poviem prečo. Keby bol začal zatváraním lôžok, tie, ktoré sú prebytočné, lebo dneska každý vieme, koľko lôžok je zhruba prebytočných, keby bol oddlžil seriózne nemocnice, tie, ktoré boli, a bol by začal reformu robiť, tak by sme boli niekde dneska, niekde inde.

    Pomenovali ste aj stav, pokiaľ sa týka teraz, prečo sme sa dostali do tejto celej záležitosti. Pokiaľ nenájdeme v zdravotníctve spoločnú reč, tak to zdravotníctvo bude takisto, nieže bude, bude horšie, pretože tá situácia ekonomická bude horšia. Neboli nastavené žiadne podmienky a nenastavil ich, pravdu máte, ani jeden minister, čo sa má platiť nemocniciam za výkony. Neboli nastavené ani to, aby fakultné nemocnice mali svoje vlastné lekárne, pretože jednoducho ušetria. To isté v nemocniciach, ktoré sú pri vyšších územných celkoch alebo pri samospráve. Neboli nastavené diagnózy, čo má zaplatiť zdravotná poisťovňa alebo ten náš výmysel, ktorým bolo šesť zdravotných poisťovní, kde sa peniaze stratili. Dneska sú tri, podľa môjho osobného názoru stačia dve, čiže jedna Všeobecná zdravotná a jedna tá, kto sa chce pripoistiť proste, že bude súkromná. Ale tu treba skutočne zaujímať seriózne pravidlá, nastaviť ich, či je to koalícia alebo opozícia, tak, aby nám zdravotníctvo fungovalo. Pokiaľ budeme, tak doženieme zdravotníkov tam, kde sme, a nebude nás mať kto liečiť.

  • Pán poslanec Zajac ďalej vystúpi s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • My sa poznáme s pani poslankyňou Sabolovou už dosť dlho na to, aby sme mohli byť voči sebe otvorení a korektní, a vždy sme takí voči sebe aj boli, pri všetkých rozdieloch v názoroch na zdravotníctvo, ktoré pani poslankyňa Sabolová nikdy neskrývala a neskrýva ani dnes a to je v poriadku. To je v poriadku. Je v poriadku aj ten tón, ktorý je vecný v tom zmysle, že hovorí o legitímnosti niektorých krokov, hovorí o odvahe a každý, kto má odvahu niečo urobiť, urobí aj chyby. Bez odvahy niečo urobiť neurobí nikto chyby, len ten, kto nerobí vôbec nič, neurobí žiadnu chybu.

    Ten problém je ale oveľa iný. Existuje také poľské príslovie, ktoré platilo už niekedy pred 40 rokmi, že "Odvaha zlacnela, rozum zdražel". My sme dnes v situácii, kedy proste to už nie je o odvahe robiť nejaké kroky, dneska je to už o rozume, o nevyhnutnosti tie kroky urobiť, aj keď sú už dneska už od ďalších neviem koľko proste rokov neskôr. Ja sa len pýtam na to, kto bude mať tú odvahu a ten rozum po voľbách tie kroky, ktoré sú nevyhnutné urobiť, naozaj urobiť. To je problém, pred ktorým stojíme.

    Preto nie sme na žiadnom ostrove blažených, žiadnej Arkádii, ale v reálnej konkrétnej ekonomickej situácii, ktorá nás stavia pred mnohé nevyhnutnosti a jedna z nich je počítať s tým, že v zdravotníctve, ale ani v iných rezortoch nebudú nejaké peniaze nazvyš a že tam, kde sa majú vytvárať nejaké finančné zdroje, sa môžu vytvárať len tam, kde sa s nimi bude narábať efektívne. To je proste nevyhnutnosť. To dneska už nie je o odvahe, o niečom inom. A túto otázku si ja kladiem, kto bude mať po voľbách, lebo to je kľúčová otázka, kto bude mať vôľu a rozum urobiť tie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj keď zaznelo, že odvaha zlacnela, špeciálne v oblasti stojatého dvadsaťročného socialistického rybníka zdravotníctva, je odvaha neuveriteľne potrebná. Pretože je to emotívne najnabitejší rezort. Školstvo je tiež dôležité a tiež je často stojatou vodou, ale vzťah občanov k budúcnosti vzdelania svojich detí je podstatne chladnejší ako k vlastnému zdraviu. Čo je tiež smutné.

    Základným prvkom tej odvahy, ako to tak chodí, od čias biblických je to, že na počiatku má byť slovo. Slovo napríklad o tom, že nech už sú naše nároky akékoľvek, môžme ich priamo odvodzovať pri nárokoch na zdravotnícke výkony len od toho, čo táto krajina vyprodukuje primárne v hrubom národnom produkte, a preto sa musíme zmieriť s tým, že kým nebudeme produkovať toľko národného produktu na obyvateľa ako Švajčiarsko, nemáme nijaké ľudské práva na švajčiarske zdravotníctvo. Môžme mať len také práva, aké zdroje produkujeme.

    Bolo teda treba mať odvahu povedať, že či budeme státisícom ľudí liečiť prechladnutia za hradené zdravotníctvo a leukemikom dáme transplantáciu vtedy kostnej drene, keď si ju zaplatia. Alebo, keďže nemáme peniaze na všetko, v tejto pyramíde sa budeme skladať na vlastné prechladnutia a budeme dúfať, že nebudeme mať leukémiu, ktorú keď budeme mať, dostaneme transplantáciu kostnej drene zo solidarity. Celá táto pyramída je v našom finančnom systéme nepokryteľná.

    A pokiaľ ide o takú drobnú vec, ako je fungovanie kliník a pracovísk, fungujúce pracovisko je také, do ktorého by lekár, ktorý by v ňom pracoval, bol ochotný vložiť svoje peniaze a prevziať za ňu zodpovednosť a to je presne kritérium fungovania.

  • Darina Gabániová sa ďalej prihlásila s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, za reformou slovenského zdravotníctva bola, boli špekulanti z Health Policy Institute. Dovoľte, aby som vám prečítala pár poznámok z vystúpenia pána profesora Dragulu: "Slovenská reforma nezlepšila ani kvalitu poskytovania starostlivosti, ani postavenia pacienta, ani lekára. Priniesla len zmenu vlastníctva, monopolizáciu celého financovania do rúk jednej finančnej skupiny. Chýba sprivatizovať posledný článok celého systému, to jest nemocnice. Pacienti platili viac a dostávali za to menej. Doplácali viac, spoluúčasť stúpla o 128 % oproti roku 2002. Zvýšilo sa poistné od 11 až do 116 %. Sponzorské príspevky za takzvané nadštandardné ceny sa platia. Znížila sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti, a to vďaka zavedeniu čakacích listín, zoznamov plánovaných výkonov, vysokou spoluúčasťou pacienta, takisto ešte predbiehaním sa za 10 eur, čiže dostupnosť sa zhoršila. Vzťah pacienta a lekára sa zhoršil vďaka nekonaniu vlády, podceňovaniu situácie" a tak ďalej. Toľko z vystúpenia pán profesora Milana Dragulu.

    A z článku Mareka Blahu, ako pôsobí aktivita Penty vo vláde. Nejde totiž o bežných zlodejov, akých poznáme z predchádzajúcej vlády, ktorí kradli v zdravotníctve zo spotreby. V sektore, do ktorého, do ktorého ide 7,8 % výdavkov z HDP, dokázala Penta za rok ovládnuť štátnu exekutívu, zmeniť systémovo zákony a takmer monopolne ovládnuť finančné toky. Kľúčovým bolo manažérske ovládnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Valocký, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Sabolová sa niekoľkokrát vo svojom vystúpení obrátila na opozíciu, na SMER - sociálnu demokraciu a niekoľkokrát spomenula meno ministra za SMER - sociálnu demokraciu pána Richarda Rašiho.

    Pani poslankyňa, chcel by som povedať toľko, že tento problém, ktorý má tento pravicový zlepenec na čele s Ivetou Radičovou, nie je problémom opozície SMER-u - sociálna demokracia. Tento problém vytvoril jeden z najslabších ministrov porevolučnej vlády pán Uhliarik, ktorý je nominant KDH. Pán Uhliarik neurobil v zdravotníctve za rok a pol skoro nič. Naštartoval liekový biznis, išiel naštartovať transformáciu nemocníc. Keď sme hovorili v diskusii, keď sa jednalo o transformáciu nemocníc, tak sme hovorili, že ak áno, tak postupne tie nemocnice, ktoré sú na to pripravené. Vtedy nás nepočúval nikto. Pán minister Uhliarik tvrdohlavo išiel do tohto súboja a takto to, pani poslankyňa, dopadlo. Toto nie je problém opozície, toto je problém tohoto pravicového zlepenca. Voľakedy ste kritizovali, aj pán minister Zajac odbúral platové tabuľky, vy ich prakticky dnes zavádzate, tieto tabuľky, tak vy sa nevyhovárajte na nás.

    Toto je problém pravicovej vládnej koalície a ministra Uhliarika, nominanta KDH.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. A teraz pán poslanec Ladislav Lazár. Nech sa páči s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Celá táto diskusia je o transformácii nemocníc. Celý čas rozoberáme transformáciu, resp. prechod na akciové spoločnosti z rozličných podôb a dôvodov a prečo sa to deje alebo sa to nedeje. Ale zabúdame na podstatu veci, že prečo sa to dnes rozoberá. Veď predsa vaša premiérka, váš minister sa na tom dohodol s Lekárskym odborovým združením, nie my. Dostali to podpísané v memorande, a napriek tomu sa tento moment neobjavil v parlamente. Ja neviem, či si uvedomujeme všetci, ale ktokoľvek alebo akákoľvek vláda tu vzíde po marci, tak tá dôvera občanov v štátne inštitúcie je pomerne otrasená. Pretože už keď premiérka niečo sľúbi, minister daného rezortu niečo sľúbi a napriek tomu sa niečo, sa zastavenie transformácie neobjaví v návrhu zákona, tak asi ťažko občania môžu veriť takejto vláde, ako vy tu dnes reprezentujete.

    Tá požiadavka bola úplne jasná. Chcú zastaviť, resp. zrušiť transformáciu, nie pozastaviť. Vy tu dnes hovoríte o pozastavení, vy chcete po marci znovu, znovu pokračovať v tejto transformácii.

    A uvediem ešte jeden príklad, prečo s tým nesúhlasíme. Lebo od začiatku tá transformácia smeruje ku konkurzu a skrytej privatizácii. Dlhy nemocníc sú viac ako 420 miliónov eur, ktoré vaši riaditelia za posledný rok a pol navýšili ešte, návrh na oddlženie je len 350 mil. eur. Dnes ten výpadok je omnoho väčší. To znamená, že tie nemocnice od prvého dňa budú dlžné a je len otázkou času, kedy skončia v konkurze. To je to isté, ako keby sme išli operovať pacienta, operácia trvá 5 hodín, ale kyslík dostane len na tri a pol hodiny. Tak je úplne jasné, že to nemôže dopadnúť dobré a takisto dopadne zle aj toto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Sabolová bude teraz reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za možnosť zareagovať na niekoľko názorov. Veľmi krátko od konca. Áno, keby ste ma boli počúvali, pán poslanec, vyjadrila som sa, že záväzok z memoranda mala vládna koalícia naplniť a dať ho v plnej výške do parlamentu, a to som sa o to pokúsila aj včera na výbore. Čiže nie proti niekomu, ale práve na podporu.

    Druhá vec, pani poslankyňa Gabániová, s vami plne súhlasím s vyjadreniami pán profesora Dragulu a ešte aj v tých výpočtoch oproti roku 2002 v tých číslach. Ale pýtam sa, čo ste vy za vlády, bývalej vlády urobili a ako ste nastavili systém, aby sme dnes, možno za dva roky boli v takom stave, v akom sa zdravotníctvo nachádza?

    Pán poslanec Osuský, k vám možno len toľko. Áno, ekonomické možnosti sú tie najdôležitejšie v tom, čo vláda prijala a čo nám chýba. Chýbajú nám štandardy, nadštandardy, a to je to, možno aj otázka na pána poslanca Muňka, že nie počet poisťovní, nie, nie zmeny, ale v tom, či máme nastavený systém a či máme jasné pravidlá, čo si budeme hradiť z vlastných zdrojov, a to, čo bude hradené zo spoločného verejného zdravotníctva. A k tomu treba mať odvahu, treba to pomenovať a k tomu nemala odvahu ani vaša vláda, pomenovať, čo budú nadštandardy, a ani táto, ani predchádzajúca. Čiže v tom, v tom je ten najvážnejší problém. A ešte snáď možno jedna poznámka. Pán poslanec Valocký, ak mám ešte chvíľu čas, problém nie je v opozícii, ja to nehovorím, že on je v opozícii, ale vy ste mali štyri roky na to, aby ste niečo nastavili, ak sa tu niečo zle nastavilo po Zajacovej reforme. Takže ja neobviňujem nikoho.

  • Pani poslankyňa Sabolová bola posledná, ktorá bola do rozpravy prihlásená písomnou formou. A teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy k tejto problematike hlási ústne? Pán poslanec Richard Raši, Branislav Ondruš, Viera Tomanová, Peter Kalist, Peter Osuský, Štefan Tomčo, Juraj Blanár, Viliam Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Toľko, osem poslancov. A slovo má teraz...

  • Reakcia z pléna.

  • ... Pán poslanec Kaník, poprosím. Tak celkom deväť poslancov. Prosím vás, dajte pána Kaníka na posledné miesto, sa hlásil posledný.

    A slovo má pán poslanec Richard Raši. Uzatváram možnosť prihlásiť sa definitívne do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, moje vystúpenie bude pomerne krátke a nebude ovplyvnené blížiacimi sa voľbami, tak ako to robili moji predrečníci, ktorí majú potrebu sa prekrúžkovať na zvoliteľné miesta, ale chcem sa vrátiť k podstate veci, kvôli ktorej tu sme, a to k tomu, že okrem toho, že idú vianočné sviatky, sviatky pokoja, dnes je posledná šanca. Dnes je posledná šanca a posledná príležitosť, aby sme zabránili ohrozeniu života a zdravia našich občanov a zrušili základnú požiadavku, teda zrušili transformáciu ako základnú požiadavku, kvôli ktorej vznikol, vznikli nepokoje, kvôli ktorej vznikol štrajk a kvôli ktorej bol vyhlásený prvýkrát v histórii Slovenskej republiky, kvôli zdravotníctvu, núdzový stav.

    Vláda po vyslovení nedôvery stratila mandát v transformácii pokračovať, napriek tomu v nemocniciach naďalej pracujú tímy poverené transformáciou, napriek tomu naďalej nemocnice platia námestníkov pre transformáciu a vyhadzujú tisíce eur na proces, ktorý bol údajne pozastavený.

    Napriek tomu aj vláda, do vlády bol predložený ministerstvom zdravotníctva materiál, ktorý informoval o procese transformácie, ktorý prebieha v nemocniciach. Hrozí nám, že po nezastavení transformácie opäť budú ohrození pacienti a opäť ostanú bez svojich lekárov. Preto naozaj vyzývam poslancov vládnej koalície, dosluhujúcej, aby svojou tvrdohlavosťou, ktorú skrývajú pod rúško presvedčenia, neriskovali životy a zdravie našich pacientov a podporili návrh SMER-u, ktorý za chvíľu predložím, a zrušili transformáciu nemocníc.

    Týmto predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho, Juraja Blanára a Róberta Madeja k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 600).

    1. V čl. I. sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: "1. § 1 ods. 1 sa vypúšťa písm. h)". Nasledujúce body sa prečíslujú.

    2. V čl. I. sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:

    "2. Ôsma časť, vrátane nadpisu sa vypúšťa."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 66 až 71c) sa vypúšťajú.

    3. V čl. I. sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:

    "3. § 102i znie: "Ak ku dňu účinnosti tohto zákona nevznikla akciová spoločnosť založená na poskytovaní zdravotnej starostlivosti transformáciu štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie zriadenej podľa osobitného predpisu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ďalej len "štátna organizácia") podľa doterajších predpisov (ďalej len "akciová spoločnosť"), štátna organizácia nezaniká. Právne úkony smerujúce k vzniku akciovej spoločnosti transformáciu doterajšej štátnej organizácie sa stávajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neúčinnými a zriaďovateľ štátnej organizácie je povinný ich do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zrušiť. Konania o zápis akciových spoločnosti do Obchodného registra sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zastavujú."

    4. Za čl. III sa vkladá čl. IV...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím vás, kolegovia, váš kolega rozpráva, tak skúste ho počúvať, aby to malo úroveň.

    Nech sa páči.

  • Čiže pokračujem.

    4. Za čl. III sa vkladá čl. IV ktorý znie:

    "Čl. 4

    Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 275/2005 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 383/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 390/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 57/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 468/2010 Z. z a zákona č. 223/2011 sa mení takto:

    1. V § 37 ods. 6 sa slová "do 31. decembra 2011" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2014".

    2. V § 37 ods. 10 sa slová "do 31. decembra 2011" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2014".

    Účinok tohto článku sa navrhuje ku 30. 12. 2011, čo sa súčasne premietne do účinnosti zákona. Doterajší čl. IV sa označí ako čl. V.

    Ako som už naznačil v začiatku, odôvodnením tohto návrhu zákona je reagovať na nepokoje a hromadné výpovede takmer 2 500 lekárov, ktoré prebehli v uplynulých mesiacoch, ale aj reagovať na petíciu takmer 100-tisíc občanov, ktorí sa vyslovili za zrušenie transformácie, ktorú považujeme ako akt, ktorý môže reálne ohroziť existenciu našich nemocníc. Preto opätovne vyzývam poslancov vládnej koalície, aby svojou tvrdohlavosťou neriskovali životy a zdravie našich pacientov a podporili tento pozmeňovací návrh na zrušenie transformácie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Blanár, Fronc, Tomanová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Blanár.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si aj ako jeden zo spolupredkladateľov tohto doplňujúceho návrhu podotknúť jednu vetu...

  • Krátky výpadok zvuku.

  • ... si uvedomili, a to je tá, že v prípade, že neprejde táto novela, tak Národná rada tým potvrdí nezákonný stav, ktorý týmto navodzujete. Pretože ak je transformácia pozastavená, tak do 31. 12. podľa zákona o rozpočtových pravidlách 523 sa mali príspevkové organizácie zmeniť na inú právnu subjektivitu, a keď toto neurobíme, tým pádom porušujeme zákon, a to treba zobrať rovnako do úvahy, aj keď podľa môjho názoru je tá najdôležitejšia vec zrušiť transformáciu a ponechať to na vlády, ktoré prídu po nás, aby bolo jasné, akým spôsobom sa bude zdravotníctvo uberať. Takže chcel by som vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil za nás pán poslanec Raši. Ďakujem.

  • Ďalej, pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Raši, žasnem, keď vy hovoríte nám, že ohrozujeme životy a zdravie pacientov. Vy ako lekár. Vy musíte vedieť dobre, kto a ako ohrozuje životy a zdravie pacientov. Jednoducho už tieto nezmysly mi nedá počúvať a vecne, ak ma niečo mrzí, mrzí ma to, že vďaka Lekárskemu odborovému zväzu sa urobil obraz o lekároch v spoločnosti taký, že 80 % pomaly obyvateľov je nastavená proti lekárom. Žiaľbohu.

    A tretia poznámka, a to je kľúčové, všetci v tejto chvíli sme na tom istom strome, a ak ho takto budeme píliť, konár tohto stromu, tak z neho spadneme. Jednoducho čakám, čakám, že rovnakým spôsobom zareagujú o chvíľu učitelia alebo iné skupiny obyvateľstva a Slovensko sa zosype. To je náš záujem? Ja si myslím, že toto nie je otázka koalície, to je otázka celého Slovenska.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová ako posledná, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Raši, chcem poďakovať za prednesenie pozmeňovacieho návrhu, ktorý obsahuje zrušenie premeny nemocníc na akciové spoločnosti. Ja úprimne poviem, že na výbore pre sociálne veci som nezahlasovala za predložený návrh zákona z toho dôvodu, že sa jedná o absolútny legislatívny paškvil. Neviem, či tento paškvil nie je predložený zámerne preto, aby vlastne nebol schválený. Ale podstata, prečo som zaň nehlasovala, je skutočnosť, že neobsahoval zrušenie premeny nemocníc na akciové spoločnosti.

    Dala by sa tu predniesť kompletná právnická, teda právna analýza spracovaná právnikmi, čo znamenajú akciové spoločnosti, čo znamenajú neziskové organizácie, príspevkové, čo rozpočtové. Mohli by sme hovoriť o všetkom možnom, ale pripomeniem, obchodná spoločnosť je podnikateľský subjekt, úlohou je dosiahnuť zisk.

    Nemocnica je zriadená za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nemocnica, ktorá je obchodnou spoločnosťou, musí dosahovať zisk. V systéme je málo peňazí okrem iného aj preto, že zdravotné poisťovne, ktoré sú financované z našich odvodov, sú obchodnými spoločnosťami a dbajú predovšetkým na zisk pre majiteľov a nie na to, aby plnohodnotná zdravotná starostlivosť bola dostupná každému.

    Vážené dámy, páni, bolo by dobré, keby sme si uvedomili, o čo tu ide, že ide o privatizáciu zdravotníckych zariadení postavených z daní občanov. Ide o megabiznis, o miliardy eur, moc nad politickými stranami, politikou, parlamentom a vládou. O moc nad človekom

    Známa finančná skupina, ktorá tu je a skutočne všetci ju poznáme, potrebuje iba peniaze poistencov, ovláda sieť lekární, časť laboratórií, vstupuje do farmaceutických spoločností.

  • Prosím technikov, keby vyhodili tam tú časomieru.

  • Ďakujem pekne. Ak môžem, pán predsedajúci.

  • Počkajte, nech to dobehne. Dáme vám nový čas. Prosím vás, dajte pánovi Rašimu nový čas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vydržím aj bez "Nového Času", dnes. Ja chcem zareagovať na pána poslanca Fronca.

    Pán poslanec, keď tu hovoríte o strome, ja chcem povedať, že vy nie, že ste ho popílili, vy ste ho spílili, rozpílili a ešte aj spálili, keď to má byť strom zdravotníctva a naozaj po tom, čo...

  • Po tom, čo tu váš nominant predvádza, a potom, čo urobil so zdravotníctvom, keď naozaj jeho jedinou prioritou bolo vybiznisovať všetko, čo sa v tomto sektore dá urobiť, by ste sa mali premenovať na nekresťanské, nedemokratické hnutie.

    Ďakujem pekne. (Potlesk.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ondruš, nie je prítomný v sále, čiže stráca poradie. Pán poslanec Kalist nie je prítomný v sále, stráca poradie. Pán poslanec Osuský, ten je prítomný v sále, čiže bude zapojený do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, hovorilo sa tu už predtým o odvahe. Dnes už je zrejme odvahou aj používať démonizované slovo transformácia. Konkrétne v danom prípade a v danom dramatickom spoločenskom kontexte ide o transformáciu veľkých štátnych nemocníc. Ale slovo transformácia v zdravotníctve, transformácia, teda premena nejakého stavu na nejaký iný stav, je existenčne nevyhnutná. A, samozrejme, súčasťou transformácie zahnívajúceho stavu zdravotníctva, ktoré pritom, že používam toto slovo, to zdravotníctvo, samozrejme, zahníva netransformovanosťou. Beriem ho v obranu, že nezahníva z hľadiska zdravia ľudu. Je pravidelne spomínané hlavne staršími ľuďmi na zlaté časy socialistického zdravotníctva. Tie časy boli zlaté, všetko fungovalo. Jediný drobný problém tohto tzv. zlého zdravotníctva, a teraz hovorím o starostlivosti o zdravie občana, je ten, že v tom dobrom zdravotníctve občan zomieral o roky a roky skôr ako dnes. Čím nespôsoboval dokonca ani problémy ďalšiemu rezortu, dôchodkovému.

    Nadávame teda všeobecne na stav zdravotníctva. A ja, naopak, sa domnievam, že ten stav zdravotníctva zabezpečuje občanov, i keď sa im to nezdá, vzhľadom na čakanie pred čakárňami, ani keby sa za socializmu nečakalo, vzhľadom na všetky iné možné nedostatky medziľudské a ďalšie, že zdravotníctvo je na hunte.

    Zdravotníctvo, myslím si, že nie je na hunte. Poznatky medicíny výrazne zvyšujú kvalitu života občanov. Iste, pokrok sa nezadrží a, chvalabohu, dneska máme endoprotézy. Kedysi sme mali barle a vozíky. Dnes máme lieky, ktoré umožňujú záchranu pri nastupujúcom infarkte či náhlej mozgovej príhode. To všetko kedysi nebolo, ale bolo dobré zdravotníctvo.

    Treba ale povedať, že všetko toto niečo stojí. Že endoprotéza je oveľa drahšia ako barle, že zákroky na oku sú oveľa drahšie ako slepecká palica. A pokrok vedy prináša zlepšovanie kvality života chorých, ale zároveň prináša zvyšujúce sa náklady na túto kvalitu. A už som vo faktickej poznámke hovoril o tom, že je jednoducho nevyhnutná odvaha na to, pomenovať to, čo chceme a na čo máme. Je, samozrejme, oveľa lepšie ako náfuk komôr, komputerovotomografické alebo magnetickorezonančné vyšetrenie, ktoré pacienta traumatizuje oveľa menej. Ale prostý röntgen spred tridsiatich rokov je nepochybne oveľa lacnejší výrobok ako prístroj magnetickej rezonancie. V ľuďoch je vzbudený iluzívny pocit, na čo všetko máme nárok. Ale my si musíme uvedomovať, že ak chceme ďalšiu dostupnú magnetickú rezonanciu, aby na ňu nečakali občania týždne, musíme ju zaplatiť. A firmy, ktoré tieto prístroje vyrábajú, ich nevyrábajú lacnejšie pre Slovákov a ešte lacnejšie pre Afgáncov. Ten prístroj stojí rovnaké peniaze, či ho kúpite do Inselspitalu v Zürichu, alebo do nemocnice v Košiciach.

    A preto sa musíme vždy, keďže počet peňazí k dispozícii je konečný a samozrejme, že sa dá zvýšiť, dá sa zvýšiť odvodmi alebo štátnym príspevkom, ale zároveň ja nebudem hovoriť o súčasnej ekonomickej situácii, sa vždy treba spýtať: a komu zoberieme? Preto si, ak hovoríme o odvahe, treba ako politici povedať, na čo máme, koľko vyberieme na poistnom systéme a čo si za to dovolíme. A občania, a to vyžaduje aj ich osobné rozhodnutie, by si mali vybrať, to, čo som hovoril, či si necháme všetci uhradiť liečbu prechladnutia a angíny a potom tých, ktorí budú potrebovať heroické chirurgické výkony alebo transplantácie kostnej drene, odkážeme na seba samých.

    Ale ak je počet peňazí konečný, tak urobenie toho najodvážnejšieho kroku znamená predstúpiť pred verejnosť a začať hovoriť o zdravotníctve od konca. Teda od sumy, ktorú na ne máme ročne k dispozícii. Nie začať tým, čo všetko chceme, a potom zisťovať, na čo máme. To je veľmi zlá cesta pri akomkoľvek uvažovaní. To znamená, musím vedieť, čo chcem, a potom, a dovolím si pamätníkom filmovým pripomenúť legendárny český film s Vlastom Burianom Tři vejce do skla, Vlasta Burian presne vedel, koľko má vo vrecku, zakryl si jedálny lístok a vybral si tú sumu, ktorú vo vrecku mal. Veľmi múdry postup. Veľmi múdry postup. Pretože magnetickú rezonanciu so zľavou nedostaneme. My sa budeme musieť rozhodnúť, čo budeme chcieť. Či státisíce prípadov elementárnych lacných diagnóz, alebo špičkové, drahé, život zachraňujúce výkony. A keďže počet peňazí je konečný, tak niekde v tej pyramíde treba viesť rez.

    Za dvadsať rokov nikto nenabral odvahu povedať, že tento rez je potrebný a kadiaľ sa má viesť. To je to, čo je, zdá sa mi, až trápne vyhadzovanie na oči, dá sa povedať takmer neborákovi ministrovi Uhliarikovi, že všetko toto sa nestalo. Lebo tam leží bieda. A to sa nestalo dvadsať rokov. Do radu sa to nestalo a týka sa to všetkých. I nás poslancov, i ministrov, i všetkých tých, ktorí k tomuto nenabrali odvahu.

    A, samozrejme, potom je tu ešte druhá vec. Je dobre myslieť si, že spasením bude zastavenie transformácie nemocníc, jeho historické odsúdenie a spálenie na hranici. A tak sa pýtam ktorejkoľvek budúcej koalície, či vlády, či parlamentu, budeme každý rok nachádzať zhruba päťsto miliónov eur na uhradenie vyprodukovaného dlhu? Máme dlhovú brzdu, máme postupne problém predávať dlhopisy, ktorými budeme financovať svoje dlhy, podobne ako mnohé iné európske krajiny, a ja sa opäť pýtam, komu zoberieme päťsto miliónov eur ročne, aby sme tieto sekery trvale rok čo rok uhrádzali? Rád uvítam návrhy v tomto smere, ale ako Lomonosovov zákon o večnosti a nekonečnosti hmoty platí zákon o konečnosti peňazí. Takže budeme sa musieť zamyslieť nad týmto, lebo že to bude o rok o päťsto miliónov, je viac než isté, a ak sa opäť objavia nové, zväčša drahé a náročné, ale na špičke vedy stojace lekárske výkony, ubezpečujem vás, že nebudú lacnejšie.

    A tu sa vraciame opäť k tomu, čo je to transformácia. Tak ako sme - a hádam nie som sám v tomto presvedčení - istí v tom, že ak požičiam priateľovi, ktorý sa dostal do tiesne a ktorého v zásade celý život poznám a viem, že je zodpovedný, tak tak urobím. Ak ma zastaví gambler, aby som mu požičal pri automate sumu, ktorú potrebuje vsadiť, tak mu zrejme nepožičiam. Ak krajinám, ktoré očividne nie sú pripravené začať dlhy splácať a vracať, požičiam, sú to vyhodené peniaze. Všetci tí, čo po takomto kroku volajú, si môžu dať veľmi jednoduchú otázku: Požičal by som svoje peniaze tejto krajine? Odpoveď je očividná. A to isté platí pre fungovanie takých veľkých vecí, ako sú štátne nemocnice. To súvisí, samozrejme, s tým, že nie sú pochopiteľne nastavené východiskové parametre, že tá nemocnica podáva väčšie výkony, než aké dostane uhradené.

    Zaznievajú tu, samozrejme, ako spásonosné prejavy o tom, že keď absolútne zrušíme dlh akýchkoľvek poisťovní, tak to bude spasenie. Nie, nebude to. My ak naplníme, a pripusťme oprávnené mzdové nároky lekárov, a vieme, koľko doteraz pri neuplatnených nárokoch za minulý rok vyprodukovali štátne nemocnice dlhov, ubezpečujem vás, že tá pol miliarda eur nebude stačiť. Bude treba tých peňazí viac. A opäť sa teda môžeme spýtať, či by sme, a to sa týka zrejme viacerých pracovísk, fungovali i pri nastavenom systéme tak, že by sme si vzali toto pracovisko, aby som to tak povedal, do nájmu. Že i keby sa upravili toky a výkony do reálnej podoby, či neexistuje dnes v nemocniciach prezamestnanosť, či neexistujú zlé nákupy zemiakov, vajec, múky, oleja, či neexistujú iné mrhania? Či neexistujú duplicitné nákupy lekárskeho vybavenia a techniky, ktoré si proste nemáme dovoliť, ak je v okruhu dvadsať kilometrov ďalší podobný prístroj. Či neexistujú prístroje, ktoré sú prikryté fóliami, na ktorých sa v zásade nepracuje. Či teda fungujú prístroje, ktoré majú fungovať v takom rytme, aby sa dalo hovoriť o ich úplne racionálnom využití. Toto všetko by mala spôsobiť transformácia. A teraz nehovorím len o nemocniciach a len o veľkých a len o štátnych.

    Proste keď sme i v dobrej ekonomickej situácii, je povinnosťou dobrého hospodára vynakladať zdroje vybraté od občanov racionálne. Ja nie som pevne presvedčený, že v zdravotníctve sa vynakladajú zdroje racionálne. A transformácia tiež nie je samospasiteľný podnik. Ale ak necháme stáť rybník zlého hospodárstva, nakupovania predražených materiálov, od elementárnych, ako je pranie, čistenie až po špičkové prístroje, z ktorých sa odvádzajú percentá zodpovedným a to my tiež nikto nepovie, že sa to nedeje, lebo sa to deje, tak potom nechávame ten rybník taký, aký je. S malým prítokom, bez odtoku, so všetkými sedimentami.

    A musím povedať, že prekliatie slova transformácia bude prekliatím fungovania zdravotníctva a fungovania normálneho rozumného fungovania čohokoľvek. Lebo ak mienime dlhodobo a trvale zatvárať oči nad tým, že nereformovanie prináša straty, na ktoré táto krajina ekonomicky nemôže mať, tak zatvárame oči pred realitou a zasluhujeme si najkrutejší trest.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského sa prihlásili pani poslankyňa Sabolová, Blanár, Ondruš, Faič, Zelník. Celkom päť pánov poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Pán poslanec, chcem krátko zareagovať. Vy ste hovorili o dvadsaťročnej, dá sa povedať, situácii v zdravotníctve, pretože sa v nej pohybujete. Ak by sme mali dostatočné analýzy pre jednotlivé zdravotnícke zariadenia, my síce dnes máme audity, ale neviem, či sa s tými auditmi pracuje tak, aby sme vedeli, aký stav je v zdravotníctve. A kým nebudú jasne nastavené pravidlá, štandardy, nadštandardy, potom ak toto bude, potom aj transformácia bude garantovať, že to bude dobré. Ale dnes my neviete povedať, nikto z nás v tej sále nevie povedať, či je dosť, alebo málo, veľa peňazí v zdravotníctve.

    Minister financií tvrdí, že je veľa, minister zdravotníctva stále tvrdí, že je málo. To sú všetci predchádzajúci ministri, to nie je len, to nie je len táto vláda. A pýtam sa, kde je teda pravda? Je veľa alebo málo? A možno, ja si dovolím povedať, že je aj dosť, ak by to bolo s kombináciou so zodpovednosťou bez korupcie.

  • Skôr ako dám slovo Jurajovi Blanárovi, ktorý vystúpi s faktickou poznámkou, ja vás chcem poprosiť, aby sme sa upokojili, je zrejmé, že o jedenástej hlasovanie nebude. Ak všetci, ktorí sú na tabuli prihlásení, budú vystupovať v rozprave, tak to neskončíme ani do dvanástej. Ak by sme to skončili pred dvanástou, to znamená, že by sa niektorí poodhlasovali, tak v takom prípade dám polhodinovú prestávku na rokovanie klubov pred hlasovaním. Tak ak teraz riešite veci, ktoré sa týkajú tohto zákona, tu v sále, poprosím, bude polhodinová prestávka na rokovanie klubov, a preto vás žiadam, aby sme sa upokojili a aby sme mohli normálne ďalej postupovať.

    Nech sa páči pán poslanec.

  • Pán poslanec Osuský, vaše vystúpenie bolo plne protirečení. Musím povedať, že bolo to pre mňa sklamaním, pretože som očakával od vás niečo hodnotnejšie. Mrzí ma váš úvod, ktorým ste absolútne dehonestovali takzvané socialistické zdravotníctvo a potom ste vlastne aj priznali, že neboli také lieky, neboli také prístroje. Dehonestovali ste mnohých špičkových odborníkov, ktorí tu boli. Dehonestovali ste mnohých lekárov, ktorí vyštudovali za tej éry a dnes poskytujú zdravotnú starostlivosť a sú uznávaní v celom svete.

    Ale čo ste určite celou vašou exkurziou hovorili, že ste za podnikanie v zdravotníctve. Pretože ste hovorili, že nebolo za dvadsať rokov toho, ktorý by zobral odvahu a niečo urobil. Áno, boli tu takí, čo zobrali odvahu a sprivatizovali všetko to, čo prinášalo peniaze a im to stále prináša dodnes. Áno, to, čo vy hovoríte o biznise, nehovoríte o tom, aby sme zastavili ten biznis v zdravotných súkromných poisťovniach, tých, čo dneska majú magnetické rezonancie súkromne a majú za to dostatočné peniaze, aby mohli prežiť a ešte si nakúpili aj iné veci, ale chcete to nakladať na ľudí, aby platili poplatky.

    Urobte najskôr poriadok s tými, ktorí robia biznis, potom poďme za občanom a spýtať sa ho, že či by sa nechcel spolupodieľať. Ale toto ste vy krásne prešli, pretože vy chcete robiť len biznis v zdravotníctve a to ste celé potvrdili.

    Na a ešte ma zaujalo to, čo ste hovorili, že jedine akciová spoločnosť je tá, ktorá môže existovať, že neexistujú iné formy. Ale, pán poslanec, veľmi dobre viete, že aj akciové spoločnosti krachujú. Viete veľmi dobre, že aj akciové spoločnosti idú do úpadku, do konkurzu, do exkurzie. Prečo to zamlčujete? No preto, lebo presadzujete biznis v zdravotníctve a to je vaša agenda.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Vladimír Faič, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Osuský, mne dva také momenty trochu vadia na vašom vystúpení. Ten prvý, a už to spomenuli predrečníci, je ten, že zdravotníctvo nechápete ako službu vo verejnom záujme vo vzťahu k občanovi, ale ako možnosť podnikania v tejto sfére a občana vnímate ako klienta. To je pre mňa jeden veľký problém. A druhý, to vaše vystúpenie by bolo vtedy namieste, keby ste ho boli dali do časového kontextu pri prerokovávaní vášho programového vyhlásenia vlády, zhruba pred osemnástimi mesiacmi. Vtedy by malo význam a nie na konci dosluhujúcej vlády. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník je posledný, ktorý chce reagovať faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Osuský, obligatórna otázka, ktorú počúvajú zdravotníci desiatky rokov: odkiaľ na to zobrať? Niektorí používajú, akú perinu máme, takou sa musíme prikryť. Je však zaujímavé, že koľko súčasné ministerstvá dali a našli napríklad peňazí, hoci je kríza, na odmeny svojich zamestnancov. Je zaujímavé, že na pomoc Grécku, kde cena práce oproti nášmu Slovensku je dvoj- až trojnásobne vyššia, sa peniaze našli. Treba povedať otvorene, že zdravotníctvo sa stáva predmetom záujmu len pred voľbami. Politické strany pred voľbami v roku 2010 sľúbili občanom, ale aj zdravotníkom tohto štátu, že zabezpečia odvod štátu za svojich poistencov v sume 5 %. Ak by si boli politici splnili svoje sľuby a, pán kolega, aj vy ste súčasťou dnešnej koalície, verte, že by lekári nedávali výpovede a boli by zostali pri svojich pacientoch. Bolo by aj na odmeny, ale najmä bolo by na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem.

  • Ďalej reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len tak sa pod čiarou pýtam, oprávnené nároky lekárov na mzdy, o ktorých niet diskusie, že sú v zásade oprávnené, sa vynorili teraz? Lekári si pred dvoma, troma a štyrma rokmi nezaslúžili to, čo teraz žiadajú? Dali ste im to, vy veľkorysí ochrancovia ich práv? Dali ste niekedy v živote, v ročnom rozpočte poisťovniam zdravotným za poistencov štátu to, čo ste mali dať? Áno alebo nie? Nikdy v živote.

    Pokiaľ ide o diskusné príspevky tých, ktorí mi podsúvajú obranu akciových spoločností, môžem sa len smiať nad touto úbohosťou, to slovo som vôbec nepoužil, pán poslanec Blanár. Najlepšie je vykonštruovať si otázku a potom si môže dať spasiteľnú odpoveď, to je tak štýl, s ktorým pracujete.

    Vrchol všetkého je dehonestácia. Rovnako si vážim Rudolfa Virchowa, ktorý nemal magnetickú rezonanciu ani superkultivačné pôdy, ani vybavenie elektronickými mikroskopmi. Nič takého som nepovedal. Nastúpil som na kliniku člena korešpondenta SAV profesora Chmela, veľkého dermatológa, ktorý pracoval s tým, čo mal. To, čo som povedal, nebol útok na bývalých kolegov, to bola, naopak, obrana týchto kolegov. Pretože títo kolegovia v súlade s poznatkami vedy, s obmedzenými možnosťami predlžujú vek ľudí a ich, dá sa povedať plnohodnotnejší život. Nijako som tým nezhodil ani Röntgena, ani Fleminga, ani nikoho z tých, čo boli pred nami.

    Ale opäť, najlepšie je vymyslieť si obvinenie a potom ho vypľuť, to je, samozrejme, úbohosť primeraná tomu, kto to urobil.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Tomčo. Pán poslanec Tomčo, nie je prítomný.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás chlapci, skúste si to vydiskutovať mimo sálu, lebo chceme pokračovať v rozprave.

    Pán poslanec Tomčo nie je prítomný v sále, preto stráca poradie. Ďalej je tam pán poslanec Juraj Blanár, ani toho nevidím v sále, čiže stráca poradie. Pán poslanec Viliam Novotný sa odhlásil z rozpravy tu pri predsedníckom pulte, čiže nevystúpi. Pani poslankyňa Viera Tomanová nie je v sále, čiže stráca poradie. Pán poslanec Kaník je síce v sále, ale ruší svoju prihlášku do rozpravy, čiže nevystúpi. A teraz ideme opätovne na druhé kolo. Čiže pán poslanec Branislav Ondruš nechce vstúpiť, čiže už v rozprave nevystúpi, Peter Kalist nie je prítomný v sále, nevystúpi. Štefan Tomčo nie je prítomný, Štefan Tomčo je prítomný v sále, takže ten vystúpi v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Tomčo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyne, páni kolegovia, súhlasím, že problematika zdravotníctva je vážny problém, ktorý je dlhodobo neriešený, a so spôsobom, ako lekárske odbory doslova vydierajú slovenských občanov, s tým ja súhlasiť nemôžem a je to pre mňa neprijateľné. No povedzme si pravdu, nátlakom žiadať navýšenie platov lekárov za rok a niečo o 700 eur, to si Slovensko jednoducho nemôže dovoliť. Na to nemáme peniaze a nie je to ani systémové riešenie.

    Možno ale štrajk lekárov by mal naštartovať spoločnosť k tomu, že treba urobiť nejaký audit, teda vyhodnotenie, či politici za to celé obdobie od revolúcie delia spoločné peniaze občanov v prospech bežných občanov, alebo sledujú hlavne svoje osobné záujmy.

    Ja chápem, že lekári chcú viac peňazí, ale to si zaslúžia aj ostatní zdravotníci, učitelia, pracovníci sociálnych služieb, opatrovatelia, ale hlavne dôchodcovia, ktorí poberajú tie najnižšie dôchodky. Kto im tie peniaze má priniesť? Drobní podnikatelia, to asi ťažko. Každá vláda totiž sľubuje zlepšovanie podmienok pre ich podnikanie a realita je taká, že väčšina tých malých prežíva na hrane a všetky vlády iba žmýkajú. Stále sa mení množstvo zákonov, ktoré sa týkajú podnikania, a vyznať sa potom podnikatelia nemajú šancu. Dostávajú potom rôzne pokuty a tieto pokuty samozrejme končia v štátnej kase. Ale kam tie peniaze zase idú? Bežní ľudia by povedali, vám, vám politikom, rozbujarenému a preplneným štátnym ministerstvám, štátnemu aparátu, ale aj cez diery v zdravotníctve často končia peniaze vo vreckách rôznych záujmových skupín. A ešte, a hlavne nezaslúžene, si myslím, končí veľká časť peňazí vo vreckách a nezaslúžene u Rómov, ktorí si myslia, že gadžovia sú povinní na nich robiť. Rómom sme dali dokonca priestupkovú imunitu, možno aj vyššiu, ako majú poslanci. Róma chytia v autobusovom prostriedku, nič sa mu nestane, má imunitu. Urobí priestupok, nič sa mu nestane, nemôžu mu siahnuť na sociálne dávky.

    Prečo som tieto veci tu naniesol? Lebo si myslím, že nie iba systém v zdravotníctve je chorý, ale choré je financovanie nášho celého štátu, a to za celé to obdobie, za posledných dvadsať rokov. Myslím si, že treba urobiť fakt audit celej spoločnosti, celého financovania, samozrejme, aj vrátane zdravotníctva. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto s faktickou poznámkou, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A teraz by mal vystúpiť pán poslanec Blanár, nie je prítomný druhýkrát, čiže už nevstúpi. Pani poslankyňa Tomanová je síce v sále, ale vzdáva sa svojho vystúpenia v rozprave. Takže v tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce v záverečnom slove zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ja len krátko a nevecne. Takú svoju koncovku osobnú, ak môžem. Svojho času som otváral výstavu umeleckých fotografií mladého absolventa FAMU, ktorý robil svoju diplomovú prácu v jednom zo špitálov na Liptove, a vybavuje sa mi celkom presne pred očami fotografia s takým zvláštnym personálnym napätím. Ide o fotografiu z detského oddelenia v Liptovskom Mikuláši. Krátko ju popíšem. Na chodbe stojí lekár, ktorý z automatu telefonuje, treba povedať, že je to Vianočný večer, tak sa tá fotografia volá, telefonuje zo služby svojim najbližším, pár metrom od neho zastal malý kučeravý chlapček v pyžame. Na tej fotke ma zaujal zvláštny očný kontakt týchto dvoch protagonistov, pretože hovorí o živote, o láske a nádeji, aj o strachu zo smrti, aj o solidarite, aj o vľúdnosti, aj o tej samote lekára a jeho pacientov cez vianočný večer, keď ostatní sedia doma v kruhu rodiny.

    Ako syn lekára, brat lekára, otec lekárky, svokor lekára, švagor lekárky, priateľ mnohých lekárov im chcem vysloviť vďaku za všetko čo pre nás robia. Vďaku, ktorú vyslovila a vyjadrila aj Iveta Radičová v otvorenom liste tým, ktorí neodišli, tým, ktorí cítia, aj ctia svoje poslanie a povolanie. Lekári nikdy nie, to len doktori môžu opustiť pacientov.

    Ďakujem.

  • Teraz požiadal v záverečnom slove o vystúpenie pán spravodajca Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán spolupredkladateľ, dámy a páni, naozaj už nechcem naťahovať zbytočne reč, ale dovolím si túto diskusiu, ktorá prebiehala včera aj dnes veľmi intenzívne, opakovane aj na výbore pre zdravotníctvo, zhrnúť a možno povedať niekoľko myšlienok k tým najzávažnejším bodom.

    Memorandum, ktoré podpísala predsedníčka vlády a predseda Lekárskeho odborového združenia pán Marián Kollár, bolo veľakrát skloňované aj v tejto sále, aj na výbore pre zdravotníctvo. Treba si, prosím, naozaj to memorandum v pokoji pozrieť, predpokladám, že mnohí, ktorí ste diskutovali, alebo všetci ste si ho pozreli. Vyplývali z neho akési štyri požiadavky, ktoré by mali byť vyjadrené v legislatívnych zárukách, ktoré prijme alebo o ktorých bude rokovať Národná rada Slovenskej republiky. Tieto legislatívne záruky sa týkajú Zákonníka práce, zvýšenia miezd v roku 2012, zvýšenia miezd v roku 2013 a transformácie nemocníc. Treba povedať, že vláda prostredníctvom ministra zdravotníctva pripravila legislatívne znenie všetkých týchto štyroch požiadaviek, ktoré sú napísané v memorande a boli k dispozícii aj tu v Národnej rade, aj medzi poslancami bývalých koaličných poslaneckých klubov.

    Výbor pre zdravotníctvo chcel pomôcť, a idem k druhému, veľmi dôležitému momentu, o ktorom sa veľa diskutovalo, k návrhu zákona, ktorý predložil výbor pre zdravotníctvo, výbor pre zdravotníctvo chcel pomôcť v tejto situácii, a to, na čom sme sa siedmi poslanci vo výbore vedeli dohodnúť, poslanci bývalých koaličných politických strán, boli legislatívne záruky týkajúce sa prísnejšieho dodržiavania Zákonníka práce, prípadne určitých kompenzácií pre lekárov pri porušovaní Zákonníka práce a zvyšovania platov v roku 2012. Na tom bola dohoda. Či je to veľa, alebo málo, je diskutabilné, ale v politike som sa naučil, že môžte presadiť len to, na čom sa viete dohodnúť a na čom máte väčšinovú podporu, a na toto bola väčšinová podpora vo výbor pre zdravotníctvo.

    Rád by som z tohto miesta povedal aj to, že veľa sme o tom diskutovali aj v poslaneckom klube SDKÚ - DS, návrh výboru, tak ako je predložený, teda zvýšenie platov v roku 2012 a zmena Zákonníka práce, má podporu všetkých poslancov SDKÚ - DS a za návrh výboru je poslanecký klub SDKÚ - DS pripravený hlasovať.

    Rád by som sa najprv vyjadril k navyšovaniu platov v roku 2013. Opakovane počas rokovania to odznievalo včera aj dnes, aj v pléne Národnej rady, aj vo výbore, že nie je zodpovedné, aby sme dávali prísľuby pre ďalšiu vládu, aby sme dávali prísľuby pre vládu, ktorá vzíde po parlamentných voľbách. Veľmi veľa sa diskutovalo v Národnej rade o transformácii. Transformácia sa stala kľúčovou diskusnou témou. Pán poslanec Raši dneska predložil pozmeňovací návrh, ktorý včera predložil aj na výbore pre zdravotníctvo. Na výbore pre zdravotníctvo tento pozmeňovací návrh nezískal podporu väčšiny poslancov, dnes o ňom budeme rozhodovať v pléne Národnej rady hlasovaním. Máme ho predložený. Je to v podstate kľúčový pozmeňovací návrh.

    V diskusii odznievali názory za aj proti transformácii nemocníc. Z tých vecných názorov proti tomuto pozmeňujúcemu návrhu, čiže proti zrušeniu transformácie si dovolím podčiarknuť možno niektoré. Myslím si, že zastavenie privatizácie a transformácie nemocníc, tak ako je pripravené, je dostačujúce...

  • Reakcie z pléna.

  • Silný potlesk a hluk v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni kolegovia, poprosím, nechajte dohovoriť pána spravodajcu.

  • Neutíchajúci potlesk.

  • Ja počkám, môžeme tu byť aj dlhšie. Páni kolegovia, ale poprosím teraz naozaj ..

  • Sústavný potlesk.

  • Páni kolegovia zo SMER-u, nespomínam si, že by vaši spravodajcovia niekedy vo vzťahu k rokovaciemu poriadku, čo sa týka záverečného slova, dodržiavali rokovací poriadok. A rešpektovali sme to tu doposiaľ a ja nevidím dôvod, prečo by som zastavoval pána Novotného, pretože sa vyjadruje k rozprave. Môže pokračovať, pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Urobím ešte jeden pokus, páni kolegovia. Nech sa páči, pán poslanec, dokončite svoje vystúpenie.

  • Ďakujem pekne. Naozaj, úlohou spravodajcu je zhodnotiť rozpravu, ktorá tu odznela v týchto dňoch, a myslím, že rozhodujúca diskusia tu prebiehala o transformácií nemocníc, ktorú opozícia opakovane označuje skôr slovným spojením privatizácia, tak som sa chcel pri tomto bode zastaviť a diskutovať o tom. Myslím si...

  • Hluk v sále.

  • Páni kolegovia, pán spravodajca sa vyjadruje k rozprave a k problémom, ktoré tu boli nastolené. Tak poprosím, prečítajte si rokovací poriadok, či nemá právo sa vyjadriť k vystúpeniu poslancov a povedať aj svoj názor.

    Prosím vás, upokojte sa, pán kolega Číž, pamätám sa na to, ako ste aj vy spravodajcovali, ako ste viedli schôdze, ešte keď ste boli podpredseda. Poprosím vás, toto už naozaj nemá úroveň.

    Nech sa páči, pokračujte, pán kolega.

    Pán spravodajca, pokračujte.

  • Ďakujem pekne. Čiže rozhodujúca diskusia sa v týchto dvoch dňoch aj v pléne Národnej rady, ale aj na výbore viedla o transformácii nemocníc. Odznel tu dneska pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Raši, týkajúci sa zrušenia transformácie nemocníc. Musím povedať, že veľa sa tu diskutovalo a hlavne kolegovia z opozície zamieňali pojem transformácia za slovo privatizácia a hovorili skôr o privatizácii ako o transformácii nemocníc, naopak, koaliční poslanci hovorili o transformácii nemocníc.

    Chcem povedať veľmi krátko, možno len toľko k tomu, že je to búrka v pohári vody, ktorá tu prebiehala včera aj dnes v pléne Národnej rady. Po prvé preto, lebo transformácia nemocníc je zastavená. Prezident republiky rozhodol o zastavení transformácie nemocníc, vláda dneska o tom rokovala a možno aj prijme uznesenie takéhoto typu, charakteru, znamená, že do 10. marca žiadna transformácia nemocníc nebude. Vláda, ktorá vzíde po parlamentných voľbách, bude mať legitímnu možnosť rozhodnúť sa, ako ďalej postupovať vo vzťahu k transformácii nemocníc.

    Chcem ešte povedať a upozorniť na jeden moment, ktorý som povedal včera vo vystúpení a ktorý je podľa mňa dôležitý. Diskutovali o tom aj niektorí poslanci a týka sa oddlženia, ktoré je znovu zamieňané za pojem, ktorý reálne prebiehal, a to je finančná stabilizácia nemocníc, ktoré sa pripravujú na transformáciu. Je dôležité vedieť a je dôležité možno podčiarknuť, že vláda minula 310 miliónov eur na finančnú stabilizáciu nemocníc, ktoré sa transformujú na akciové spoločnosti. Faktom je...

  • Faktom je, že ak transformácia nemocníc dneska bude zrušená a vypustená zo zákona (neutíchajúci potlesk), finančná stabilizácia týchto nemocníc nebude môcť dobehnúť a, naopak, peniaze, ktoré boli použité doteraz na finančnú stabilizáciu, sa zmenia na návratnú finančnú výpomoc. A to si musíme v parlamente všetci uvedomiť, že nemocnice budú mať ďalší dlh, ktorý práve zrušením ustanovení o transformácii nemocníc spôsobíme.

  • Hluk v sále a neutíchajúci potlesk.

  • Hovorí v záverečnom slove, ale hodnotí rozpravu. Páni kolegovia...

  • Hluk v sále a neutíchajúci potlesk.

  • Páni kolegovia, chcem vám niečo povedať, tak poprosím, keby ste sa upokojili.

  • Ruch v sále a pokračovanie potlesku.

  • Pán kolega Číž, dovoľte predsedajúcemu niečo oznámiť. Vás budú ruky bolieť.

  • Pokračovanie potlesku.

  • Chcem vyhlásiť prestávku do 14. hodiny, o 14. hodine, dovtedy je prestávka na poradu poslaneckých klubov a prestávka, ktorá je spôsobená tým, že nemôžeme pokračovať v rokovaní vzhľadom na to, čo sa deje v rokovacej sále. Mal som tri pokusy, aby som nechal dohovoriť spravodajcu, ani po treťom pokuse sme neporozumeli, že spravodajca má právo záverečného slova zhodnotiť rozpravu.

  • Výkriky z pléna.

  • Vyhlasujem prestávku. Chlapci, nie ste na mítingu SMER-u, poprosím. Nech sa páči, prestávka do 14.00 hod.

  • Prerušenie rokovania o 11.30 hodine.

  • Pokračovanie rokovania 14.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušili sme rokovanie vystúpením pána spoločného spravodajcu, preto budeme pokračovať jeho stanoviskom k rozprave.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, týmto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Teraz poprosím pána spoločného spravodajcu...

    Ešte pred samotným hlasovaním s procedurálnymi návrhmi pán poslanec Kaliňák.

  • To bol procedurálny návrh tesne pred prerušením schôdze, kde som chcel požiadať iba, aby teda absolvoval za tie dve hodiny, ako sa má správať spravodajca, pán poslanec.

  • Nech sa páči, pán predseda Paška.

  • Ja by som chcel požiadať o možnosť vystúpiť v zmysle zákona o rokovacom poriadku a informovať o výsledkoch rokovania klubu pred hlasovaním. Pán podpredseda Hort ukončil rokovanie vyhlásením prestávky do 14.00 hod. na rokovanie klubov. Ďakujem.

  • V zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, nech sa páči, pán predseda, poprosím o stanovisku klubu pred hlasovaním v dĺžke dvoch minút.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia podal informáciu o výsledku porady o stanoviskách pri hlasovaní.

    Mandát, ktorý som jednoznačne a nespochybniteľne dostal od všetkých členiek a členov poslaneckého klubu, je aby som jednak požiadal pani premiérku Ivetu Radičovú a vládu Slovenskej republiky, aby z tak vážnej ústavnej inštitúcie nerobila trhací kalendár a naplnila všetky sľuby, ktoré podpísala v memorande s predstaviteľmi Lekárskeho odborového zväzu a zároveň ma klub splnomocnil na to, aby som vyzval kolegyne a kolegov zo strán vládnej koalície, aby v tomto inak obvykle pokojnom predvianočnom čase prestali traumatizovať ľudí na Slovensku a napĺňať ich obavy z nedostupnosti zdravotnej starostlivosti, aby hlasovali za pozmeňujúci návrh, ktorý sme predložili, ktorý má zrušiť transformáciu, aby schválili zákon.

    Ďakujem.

  • Poprosím teraz pána predsedu a spoločného spravodajcu poslanca Novotného, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému návrhu výboru pre zdravotníctvo, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, páni poslanci, pán poslanec Kaník a Galbavý. Pán poslanec Galbavý.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Najprv budeme hlasovať o jednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 119 za návrh.

    Národná rada návrh schválila.

    Prosím ďalší návrh.

  • V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Rašiho, prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 122 poslancov prítomných, 70 za návrh, 29 proti, 23 sa zdržalo.

  • Národná rada pozmeňovací návrh pána poslanca Rašiho schválila.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prepáčte, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Galbavý, ak vás to tu nebaví, choďte von. Naozaj, ale poprosím vás, lebo...

  • Reakcia z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán predseda Novotný.

  • Smiech v sále.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj z rozpravy. Keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ešte pred hlasovaním a otvorením rozpravy, pán predseda ústavnoprávneho výboru, nech sa páči.

  • Pán predseda, pravdepodobne ste odpovedali na moju otázku, chcel som sa spýtať, alebo dať do pozornosti, že tie pozmeňovacie návrhy, najskôr musí byť schválené skrátenie lehoty, ale tým, že sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak je to vyriešené. Prepáčte všetci.

  • Otváram rozpravu. Zákon prerokovávame v treťom čítaní. Chcem sa opýtať prítomných poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby predložil návrh uznesenia k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 119 poslancov prítomných, 79 za návrh, 4 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila.

    Ďakujem pánovi predsedovi výboru.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako vyhlásim rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky za skončené, nie som si istý, ale v tejto chvíli dúfam, že je to posledné rokovanie v tomto kalendárnom roku, preto mi dovoľte, aby som vám všetkým poprial v prvom rade šťastné a veselé a požehnané vianočné sviatky, do nového roku všetkým veľa zdravia, optimizmu a splnenie všetkých osobných, ale aj rodinných želaní. Všetko dobré, panie poslankyne, páni poslanci.

  • A tak ako bývalo dobrým zvykom, dovoľte, aby som vás, potom, ako udelím slovo predsedom poslaneckých klubov, požiadal o spoločné stretnutie v parlamentnom bufete za rokovacou sálou.

    Nech sa páči, pán predseda Paška.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Želám všetkým ľuďom na Slovensku, ale aj všetkým ľuďom dobrej vôle za všetky kolegyne a kolegov z poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia pokoj, mier, pokojné sviatky a naplnenie všetkých predstáv naozaj ľudí na Slovensku tak, ako chcú žiť nielen počas vianočných sviatkov.

    Pekné sviatky a šťastný nový rok.

  • Ďakujeme, pán predseda. Pán poslanec Abrhan a predseda klubu KDH.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som zaželať všetkým spoluobčanom, všetkým kolegom, kolegyniam v parlamente požehnané a milostiplné vianočné sviatky a do nového roku veľa šťastia, zdravia a Božieho požehnania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby v mene nášho dvojjazyčného klubu, aby som vám mohol zaželať krásne a pokojné Vianoce a šťastný a úspešný nový rok.

  • És engedjék meg, hölgyeim és uraim, hogy a HÍD parlamenti frakció nevében békés áldot Karácsonyt és boldog új évet kívánjok mindenkinek. Köszönöm.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som zaželal pokojné a požehnané vianočné sviatky vám všetkým aj všetkým občanom Slovenskej republiky a do nového roku veľa zdravia a Božieho požehnania, všetko dobré.

  • Ďakujeme predsedovi klubu SDKÚ - DS. Pán poslanec Rafaj.

  • Takisto si dovolím pripojiť blahoželanie v mene klubu Slovenskej národnej strany všetkým ľuďom na Slovensku. Pokojné Vianoce a šťastný nový rok.

  • Ďakujeme, pán predseda. Pán poslanec Somogyi.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za klub strany Sloboda a solidarita vám, vašim rodinným príslušníkom, priateľom, ako aj každej osobe, občanom Slovenska želáme pokojné prežitie vianočných sviatkov a šťastlivý nový rok. Ďakujem.

  • Ďakujeme pekne. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som si dovolil tiež za niekoľkých nezávislých poslancov zaželať pokojné sviatky, šťastný nový rok a veľa úspechov do budúceho roka 2012. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, týmto vyhlasujem rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky za skončené.

  • Rokovanie 26. schôdze NR SR sa skončilo 14.18 hodine.