• Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále.

    Otváram rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás srdečne vítam.

    Ešte predtým, ako pristúpime k samotnému rokovaniu, dovolil som si, možno trošku netradične, neberte to nejako inak ako úprimne, tak ako býva zvykom na konci každého kalendárneho roka na poslednej schôdzi Národnej rady predsedom Národnej rady niečo poslancom ponúknuť, tak som si vám dovolil venovať tento adventný veniec, ktorý, keď sa naň pozriete, nech každému pripomína to, čo v ňom vidí, a prijmite to z úprimného srdca. Ďakujem pekne.

  • Poprosím vás, aby sme sa prezentovali.

  • Prezentácia.

  • 126 poslancov prítomných.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

    Na 26. schôdzu som určil ako overovateľov poslancov Přidala a Vincenta Lukáča, ich náhradníkmi budú páni poslanci Oravec a Goga.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval, že Ľubomír Galko sa dňom 24. novembra 2011 opäť vrátil medzi nás a začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň jeho nastúpením do poslaneckého prostredia zanikol mandát poslancovi Jaroslavovi Sujovi, ktorý bol ako náhradníkom v Národnej rade práve za pána poslanca Galka.

    Máte rozdaný

    návrh programu 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,

    chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či má niekto návrhy na jeho doplnenie alebo zmenu.

    Pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dávam návrh, aby z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky bol vypustený bod 74 v mene predkladateľov pána poslanca Podmanického a pána poslanca Chomu a mňa, ktorý v podstate bol tým, že sa prekladal tento poslanecký návrh zo schôdze na schôdzu, medzitým táto problematika bola vyriešená, takže dávam návrh na stiahnutie tohto bodu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne,. Vážený pán predseda, žiadam zaradiť nový bod do programu, a to prijatie uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiada vládu Slovenskej republiky, aby si na zajtrajšom rokovaní vlády osvojila návrh zákona, ktorý je uvedený v zozname návrhov zákonov tejto Národnej rady pod bodom 51, a to návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho, Juraja Blanára a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 574), kde som teraz za skupinu poslancov navrhovateľom, a doporučila ho Národnej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • ... na skrátené legislatívne konanie, pán poslanec Raši. To ste chceli dopovedať, áno?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem. Pán predseda, dávam návrh, aby bod programu č. 94 (tlač 347) bol prerokovávaný ako bod č. 38 v poradí. Čiže ostatné body sa posunú. Ďakujem.

  • Pán predseda, dávam návrh, aby bod č. 59, ktorý sa snaží zabrániť tomu, aby politické strany si urobili biznis z organizácie predčasných volieb, a po prijatí ktorého ušetríme v štátnom rozpočte približne 10 mil. eur, bol predradený pred bod č. 36 (návrh štátneho rozpočtu) a taktiež aby pred bod č. 36 bol predradený bod č. 65, ktorým sa navrhuje zmraziť platy ústavných činiteľov až do doby, dokedy Slovensko nebude mať vyrovnaný štátny rozpočet. Uvedomujem si, že obdobný návrh je medzičasom už zaradený. A tiež si pamätám, ako sme o tomto bode hlasovali v októbri a všetci ste boli proti návrhu, ale náš návrh ich zmrazuje až dovtedy, dokedy sa Slovensko...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, žiadam, aby bol z programu schôdze vypustený bod 28, je to vládny návrh zákona v prvom čítaní, v skrátenom konaní, ak na to dostaneme súhlas, o stavebnom sporení (tlač 592). Svoj návrh odôvodňujem tým, že tento návrh nespĺňa podmienky zákona o rokovacom poriadku, ako aj uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktoré prijal ÚPV pod vedením pána Procházku z dôvodu, že ideme rokovať v tej istej veci pred uplynutím šesťmesačnej lehoty. Zároveň žiadam, aby zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor a pán predseda Procházka. Ďakujem.

  • Pán predseda, žiadam, aby boli z tejto schôdze stiahnuté všetky body programu, okrem bodu, ktorým je zákon o rozpočte Slovenskej republiky na rok 2012 a súvisiace zákony s týmto rozpočtom. Ináč všetky zákony ostatné žiadam stiahnuť z programu 26. schôdze.

  • Ďalšie návrhy programu 26. schôdze nie sú, preto pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktoré páni poslanci predložili.

    Pán poslanec Blanár, mám rozumieť tomu tak, že skupina navrhovateľov sťahuje návrh, takže o tomto návrhu nebudeme musieť hlasovať?

  • Súhlasná reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Raši žiada, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým požiada vládu Slovenskej republiky, aby návrh novely zákona, ktorý predložila skupina poslancov, č. 578/2004 Z. z. si vláda osvojila a navrhla Národnej rade tento návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Prosím, prezentujme sa a o návrhu hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 71 za návrh, 48 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh neschválila.

    Pán poslanec Krnáč žiada, aby bod 94 bol zaradený na rokovanie 26. schôdze ako bod 38. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 28 za návrh, 29 proti, 89 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Matovič požiadal, aby sme hlasovaním uprednostnili rokovanie o návrhoch zákonov, ktoré sú uvedené v návrhu programu pod poradovými číslami 59 a 65, tak aby tieto boli prerokované v poradí tak, že bude zaradený bod 59 ako bod 36 a bod 65 ako bod 37. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 25 za návrh, 70 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán predseda poslaneckého klubu strany SMER navrhol, aby sme z návrhu programu vypustili rokovanie o bode 28. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 71 za návrh, 46 proti, 30 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Keďže návrh na vypustenie Národná rada neschválila, pán poslanec žiada, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým sa obráti na ústavnoprávny výbor o zaujatie stanoviska, či rokovanie o tomto návrhu je v súlade s rokovacím poriadkom. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 136 za návrh, 3 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Slota podal návrh, aby sme na rokovaní 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali iba tie návrhy zákonov, ktoré bezprostredne súvisia s predloženým návrhom zákona o štátnom rozpočte, a po ich prerokovaní prerokovali zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 a všetky ostatné body programu navrhnuté sme z rokovania vypustili. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 70 za návrh, 51 proti, 22 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky návrhy na zmenu programu 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte chcem navrhnúť ďalší procedurálny postup pri hlasovaní o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Najskôr chcem navrhnúť, aby sme, tak ako býva doteraz zvykom, hlasovali vždy o 11.00 a 17.00 hodine o bodoch programu, ktoré sme prerokovali, s výnimkou rokovania na dnešnom rokovacom dni, keď odporúčam, aby sme ich prerokovali v poradí, tak ako sú zaradené na program schôdze, najskôr návrhy zákonov, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Po ich prerokovaní by sme pokračovali v rokovaní o dvoch návrhoch na skrátené legislatívne konanie, po prerokovaní ktorých, je to šesť bodov, navrhujem, aby sme o nich hlasovali a potom pokračovali v rokovaní prvými čítaniami o skrátených konaniach, ak ich Národná rada odsúhlasí, a hlasovali potom až o17.00 hodine, pokiaľ odrokujeme do tohto termínu týchto šesť bodov programu zaradených v poradí ako prvých šesť bodov. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vyhlásiť 10-minútovú prestávku, aby ste si svoje adventné vence mohli odniesť do poslaneckých klubov, aby nezavadzali vám pri rokovaní v rokovacej sále.

  • Hlasy z pléna.

  • Veď odhlasujeme program a po odhlasovaní programu tak môžu, samozrejme urobiť tí, ktorí tak budete chcieť urobiť.

    Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu programu 26. schôdze, tak ako sme ho navrhli aj so zmenami, ktoré sme odsúhlasili ešte pred záverečným hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za návrh, 7 proti, 55 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Program 26. schôdze Národnej rady sme schválili.

    Vyhlasujem do 13.30 hodiny prestávku.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,...

  • Ruch v sále.

  • Prestaňme diskutovať, telefonovať, skúsme sa teraz už sústrediť na prerokovávanie návrhov zákonov, ktoré sú zaradené na program rokovania a ktoré sme hlasovaním odsúhlasili, Poprosím o kľud v rokovacej sále, pán poslanec Kaník, Tomáš, páni poslanci.

    Pristúpime k rokovaniu o prvom bode programu, ktorým je

    zákon z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Návrh máte ako tlač 553.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

    Poprosím pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho Národnú radu informovala o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore ústavnoprávnom. Pani poslankyňa Dubovcová, poprosím vás, aby ste predstúpili pred Národnú radu a Národnú radu informovali.

  • Ďakujem, pán predseda. Týmto oboznamujem so správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 553), v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 7. novembra č. 554 pridelil zákon z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru.

    Gestorský výbor na svojej 48. schôdzi 22. novembra 2011 rokoval o vrátenom zákone vrátane týchto pripomienok prezidenta republiky:

    1. V článku II sa vypúšťa prvý bod. Doterajšie body 2 až 28 sa označujú ako body 1 až 27.

    2. V článku II sa vypúšťajú body 5 (doterajší bod 6) až 24 (doterajší bod 25) a 27 (doterajší bod 28). Doterajšie body 25 a 26 sa označujú ako body 5 a 6.

    Gestorský výbor tieto pripomienky prezidenta republiky neakceptoval a uznesením č. 344 odporúčal Národnej rady Slovenskej republiky schváliť zákon v pôvodnom znení a poveril mňa (Janu Dubovcovú), aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady som informovala o výsledku rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru na schôdzi Národnej rady. V súlade so stanoviskom gestorského výboru odporúčam hlasovať osobitne o pripomienke prezidenta republiky pod bodom 1 s návrhom neschváliť ju, osobitne o pripomienke prezidenta republiky pod bodom 2 s návrhom neschváliť ju a vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Dubovcovej za informáciu o výsledku rokovania o zákone v gestorskom výbore.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nepredpokladám, že poslanci na svetelnej tabuli sú prihlásení do rozpravy. Prosím technikov, aby...

  • Hlasy v sále.

  • Tak teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Madej. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, môžete vystúpiť, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k zákonu z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dámy a páni, zmeny, ktoré robí súčasná vládna koalícia, môžeme ju nazvať už súčasná vládna nekoalícia, v súdnictve, sú zmenami, ktoré majú trpkú príchuť príznaku politických zásahov do súdnictva, do nezávislosti súdov.

    Keď si historicky spomenieme, čo ste stihli za ten rok a pol, nebudem hovoriť, bohužiaľ, o vašich úspechoch, ale z hľadiska súdnictva len o vašich neúspechoch. Rozvrátili ste personálne stav v súdnictve, dehonestovali ste sudcovský stav, legislatívnymi zásahmi, ktoré ste v súdnictve spôsobili, ste demotivovali všetkých ľudí, ktorí na súdoch chcú robiť poctivú prácu, zákonne a rýchlo a spravodlivo rozhodovať veci na súdoch tak, aby sa občan mohol domôcť spravodlivosti čo najskôr.

    Zo zákonov, ktoré ste v minulosti prijali, vám pripomínam zákony napr. tie, ktoré sa týkajú napr. zníženia platov sudcov, nie zmrazenia ich platov, dámy a páni, ale zníženia platov sudcov, kde ste od januára tohto roku navrhli znížiť platy sudcom v priemere o 130 eur na každého sudcu. Ústavný súd predbežným pozastavením účinnosti právneho predpisu rozhodol, že účinnosť takejto právnej úpravy vo vzťahu k sudcom bude pozastavená až do rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej.

    Ďalšími zákonmi z oblasti súdnictva sú tie, ktoré možno hodnotiť aj ako zákony, ktoré sa týkajú zrušenia justičných čakateľov, výberových komisií na sudcov a výberových komisií na predsedov súdov, kde politická moc, aktuálna vládna nekoalícia, by rozhodovala o tom, kto bude v budúcnosti sudcom a kto sudcom nebude. Ministerka spravodlivosti by podľa týchto zákonov rozhodovala o tom, kto bude predsedom súdu a kto predsedom súdu nebude. Predmetná právna úprava je tiež podaná na Ústavnom súde Slovenskej republiky z hľadiska jej súladu, resp. nesúladu s ústavou.

    Ďalším právnym predpisom, ktorý ste za ten rok a pol úspešne stihli pokaziť, je zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ako aj zákon o prokuratúre. V tejto veci ste znovu zaviedli politické výberové komisie na prokurátorov, zaviedli ste spolitizované disciplinárne konania, ktoré bude môcť riešiť pani ministerka spravodlivosti, ako kladivo na nezávislosť prokuratúry a justície, zaviedli ste spolitizovaný výber prokurátorov a asistentov a zrušili ste právne postavenie právnych čakateľov prokuratúry. A táto právna úprava je obsiahnutá v podaní na Ústavný súd. A aby som vás potešil, tak vám pripomeniem, že ako výsledok vašej práce, páni poslanci zo súčasnej vládnej koalície, je, že Ústavný súd pozastavil účinnosť jednotlivých ustanovení v rámci zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry, kde do rozhodnutia vo veci samej pozastavil účinnosť týchto právnych predpisov a spolitizovaného obsadzovania prokuratúry vašimi výberovými komisiami, ktoré tiež zaviedla ministerka spravodlivosti.

    Takýmto systémom, dámy a páni, zasahujete do nezávislosti justície za účelom rozbiť ju, čo sa týka personálneho stavu, demotivovať ľudí. A, samozrejme, namiesto toho, aby ste podporovali a snažili sa o skvalitnenie výkonu sudcovských činností, či už personálnym, technickým alebo finančným zabezpečením súdov, robíte úplný opak. Spolitizúvate súdy, obsadzujete ich svojimi modrými úderkami a možno aj inými spôsobmi, ktoré nám doposiaľ možno nie sú známe, avšak prídu na povrch.

    Zákon, o ktorom rokujeme dnes, vrátil prezident Slovenskej republiky z dvoch dôvodov. Ja si okrem uvedených citovaných dvoch dôvodov, ktoré si dovolím možno istým spôsobom skomentovať, dovolím pritlmočiť a pridať ešte jeden dôvod, kde môžeme nájsť vecne nesprávny obsah predmetnej právnej úpravy. V súčasnosti podľa platného právneho stavu, dámy a páni, Súdna rada by po dohode s ministrom spravodlivosti mala schvaľovať zásady výberových konaní na obsadenie voľného miesta sudcu, na funkčný postup sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie, by mala schvaľovať zásady hodnotenia sudcov, by mala schvaľovať zásady výberového konania na funkcie predsedu okresného súdu, predsedu krajského súdu, predsedu Špecializovaného trestného súdu, podpredsedu okresného súdu a tak ďalej. Dámy a páni, predmetným schváleným zákonom, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky, uvedené ustanovenia navrhujete vypustiť z právneho poriadku Slovenskej republiky. Je tomu tak preto, lebo pani ministerka si zaviedla vlastné či už výberové komisie, na predsedov súdov, výberové komisie na sudcov, zaviedla si vlastný systém zásad hodnotenia súdov bez toho, aby o tom s niekým musela komunikovať. Súdna rada, či sa vám jej obsadenie páči alebo nie, veď sami znásilňujete právo, resp. vláda odvolala troch členov Súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia, táto rada v zásade je legitímnym samosprávnym, resp. reprezentatívnym orgánom súdnictva, ktorý podľa aj medzinárodných dokumentov by mal sa spolupodieľať pri akýchkoľvek právnych úpravách a rozhodovaní vo veciach, ktoré sa súdnictva týkajú. Vidíme dlhodobú snahu zo strany vlády Slovenskej republiky a ministerstva spravodlivosti potierať funkcie Súdnej rady. A pripomínam vám, dámy a páni, že to bolo vaše reformné opatrenie pred vstupom do Európskej únie, kde ste vy na odporúčania Európskej komisie a v rámci prístupových rozhovorov sa rozhodli posilňovať nezávislosť justície, aby bola vyvarovaná politických vplyvov. A za tým účelom ste inštitúciu, Súdnu radu ako ústavou zriadený orgán, založili vy. Teraz sa vám Súdna rada nepáči a preferujete spôsob druhý, rozhodovať o výberových komisiách, rozhodovať o výberových konaniach na predsedov súdov sami na ministerstve spravodlivosti, ako aj schvaľovať zásady hodnotenia súdov, samozrejme, rešpektujúc, že to má byť zo zákona, avšak bez akejkoľvek komunikácie s tými, ktorých sa to samých týka.

    Dovolím si pripomenúť ďalšiu pripomienku pána prezidenta, ktorú uviedol. A týka sa volebných obvodov. Keďže Súdna rada má podľa Ústavy Slovenskej republiky predsa len nezastupiteľné miesto, ktoré sa vám, či to chcete alebo nechcete, bez zmeny Ústavy Slovenskej republiky úplne obmedziť nepodarí. Snažíte sa, dámy a páni, tesne pred tým, ako dôjde k voľbám do Súdnej rady, zmeniť podmienky hry. Ja si dovolím citovať ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, ktorá k zmenám volebných zákonov do Národnej rady Slovenskej republiky uviedla nasledovné: „Principiálne si myslím, že volebné zákony sa nemajú meniť krátko pred voľbami.“ Toto povedala ministerka Žitňanská, podľa tlačovej správy TASR 15. novembra 2011. Tak pani ministerka Žitňanská nesúhlasí s tým, aby sa menili podmienky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky lebo je to tesne pred tým, ako sa voľby uskutočnia. Aká je to pravda? Veľká. Súhlasím s tým. Prečo ale pani ministerka Žitňanská mení podmienky hry pri voľbách do Súdnej rady, keď začiatkom budúceho roku, budete mať voľby do Súdnej rady, dámy a páni, kde sú nastavené podmienky hry určitým spôsobom? Ale z hľadiska účelovosti politického obsadenia Súdnej rady, pani ministerke Žitňanskej, predpokladám, bude vyhovovať viac zmena podmienok, tak už zabudne na svoj výrok, ktorý pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky povedala, a už voľby do Súdnej rady sú asi niečo iné, kde podmienky tesne pred uskutočnením volieb zmeniť pani ministerka môže. Za týmto účelom, dámy a páni, presadila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská novelu zákona o Súdnej rade, ktorá je v článku II predmetného prezidentom vráteného zákona, kde sa veľmi výrazným spôsobom menia pravidlá hry tesne pred tým, ako sa uskutočnia voľby do Súdnej rady. Dámy a páni, v súčasnosti máme 1 368 činných sudcov. Slovenská republika je ako vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, tak aj vo voľbách do Súdnej rady jedným volebným obvodom. Podľa Ústavy Slovenskej republiky členmi Súdnej rady sú ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Sudcovia v súčasnosti v jednom volebnom obvode sa môžu rozhodnúť a dať hlas ôsmim kandidátom, ktorých si želajú vidieť ako svojich zástupcov v Súdnej rade Slovenskej republiky. Tento systém sa mení, mení sa tesne pred voľbami do Súdnej rady. V prvom rade chcem upozorniť na jeho účelovosť, kde vládna koalícia, súčasná, dočasná alebo už len krátko existujúca aj to posledné, čo môže využiť, využije na to, aby politicky ovplyvňovala, personálne obsadila súdnictvo a zasahovala doň. To je pravdepodobne účel schválenej právnej úpravy v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dovolím si, dámy a páni, ale upozorniť aj na nezmysel schválenej právnej úpravy. Národná rada schválila zmenu volebných podmienok do Súdnej rady tým spôsobom, že vytvorila osem jednomandátových volebných obvodov. Vznikol tzv. mačkopes, kde sa povedalo, že vzniká osem jednomandátových volebných obvodov. Po novom to znamená, že sudca ktoréhokoľvek súdu bude namiesto ôsmich kandidátov voliť len jedného, bude dávať hlas len jednému sudcovi, ktorý by mal obsadiť miesto v Súdnej rade za príslušný volebný obvod. Dámy a páni, uvažujme, akým spôsobom z hľadiska legitimity sú tvorené tieto jednomandátové volebné obvody. Tieto volebné obvody sú v zásade tvorené s jednou výnimkou podľa obvodov krajských súdov. To znamená, že sudcovia, ktorí sú zaradení na krajskom súde a na okresných súdoch, ktoré patria do obvodu príslušného krajského súdu, tvoria jeden jednomandátový volebný obvod. Iné je to, dámy a páni, v Bratislave. V Bratislave sa vytvára jeden jednomandátový volebný obvod, kde sú zaradení sudcovia Krajského súdu v Bratislave, sudcovia okresných súdov, ktorí sú v obvode Krajského súdu v Bratislave. A plus navyše k tomu patria sudcovia Najvyššieho súdu a sudcovia Špecializovaného trestného súdu. Vzniká na rozdiel od ostatných siedmich jeden super obvod, ktorý bude voliť ale tiež len jedného zástupcu do Súdnej rady. V prvom rade hovorím o tom, že sa dehonestuje postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú zaradení pod volebný obvod Krajského súdu v Bratislave, čo, akiste to uznáte, je dehonestovanie sudcovského stavu na najvyššej inštancii, na Najvyššom súde.

    Po druhé, dámy a páni, chcem vás upozorniť na jedno, aký nezmysel z hľadiska legitimity zvolených zástupcov do Súdnej rady ste týmto spôsobili. Keď sa bavíme o tom, že jednomandátové volebné obvody by mali byť rovnomerne rozložené nielen územne, ale aj z hľadiska počtu voličov, aby sme v rámci demokratickej právnej úpravy dali každému hlasu rovnakú váhu, absolútne právna úprava, ktorá je vrátená prezidentom a schválená Národnou radou, tento princíp legitimity s princípom vyváženosti a rovnosti každého jedného hlasu. V čom je princíp rovnosti každého jedného hlasu porušený? Dámy a páni, dovolím si vám na to odpovedať na príklade. Jeden volebný obvod, ktorý vytvorila pani ministerka, tzv. super obvod v Bratislave, ktorý je tvorený sudcami Najvyššieho súdu, sudcami Špecializovaného trestného súdu a sudcami Krajského súdu v Bratislave a sudcami okresných súdov patriacich do obvodu Krajského súdu v Bratislave, je tvorený 369 sudcami. To znamená, tento volebný obvod v Bratislave tvorí 369 sudcov. A 369 sudcov si volí jedného člena Súdnej rady. Dámy a páni, uvediem ďalší príklad. Krajský súd v Trnave vrátane okresných súdov patriacich do jeho územného obvodu má spolu 113 súdov. To znamená, Krajský súd v Trnave má 113 sudcov, ktorí si volia jedného zástupcu. Krajský súd v Trenčíne vrátane okresných súdov patriacich do územného obvodu Krajského súdu v Trenčíne má spolu 107 sudcov. Takže jedného sudcu si volí 107 sudcov, aby ich reprezentoval v Súdnej rade. Krajský súd v Košiciach vrátane okresných súdov patriacich do územného obvodu Krajského súdu v Košiciach má 222 sudcov. To znamená, v Košiciach si 222 sudcov volí jedného zástupcu do Súdnej rady. Inými slovami, dámy a páni, vy ste schválili právnu úpravu, kde v Bratislave si 369 sudcov volí jedného, kde v Trnave si 113 sudcov volí jedného, kde v Trenčíne si 107 sudcov volí jedného a tak ďalej a tak ďalej a napr. v Košiciach si 222 sudcov volí jedného sudcu do Súdnej rady. Chcem poukázať na to, že pokiaľ váha hlasu sudcu v Bratislave je 1 k 369, tak váha hlasu sudcu v Trenčíne, na zvolenie člena Súdnej rady, je 1 k 107. V tom je daná absolútna nerovnosť, absolútna nerovnosť hlasov pri voľbách do Súdnej rady tak, ako je to schválené v prezidentom vrátenom zákone, o ktorom budeme znova hlasovať. Inými slovami povedané, dámy a páni, po prvé, porušuje sa tým právo sudcu na to, aby si volil svojich zástupcov, zužuje sa aj jeho právo voliť z ôsmich zástupcov zástupcu jedného, teda len vo volebnom obvode, v ktorom sa nachádza, po druhé, zužuje sa právo tohto sudcu byť volený sudcami na území Slovenskej republiky na právo byť volený sudcami len v územnom obvode krajského súdu, v ktorom je tento sudca zaradený. Dovolím si, dámy a páni, citovať čl. 141a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky...“ To znamená, už zo samotného tohto citovaného článku ústavy vyplýva, že sudcovia majú právo byť volení sudcami Slovenskej republiky, tu sa nehovorí o obmedzení na určité volebné obvody. V tomto sa tá právna úprava dostáva do rozporu s Ústavou Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že je absolútne neprimerane nevyvážená, kde jedného člena Súdnej rady si volí v Bratislave 369 sudcov a v Trenčíne 107 sudcov. To je skutočne, dámy a páni, mačkopes, ktorý nemá v justícii obdobu.

    Dovolím si ešte, dámy a páni, uviesť tretiu pripomienku, ktorú pán prezident vo svojom rozhodnutí neuviedol. A vzhľadom na to, že sme v rámci rokovania o prezidentom vrátenom zákone, nemôžeme uplatniť žiadny pozmeňujúci návrh, pre mňa aj táto pripomienka je dôvodom na to, aby sme schválený zákon znovu neschválili. Dámy a páni, už podľa spomínaného článku 141a Ústavy Slovenskej republiky predsedom Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu a jej ďalšími členmi sú ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. A podľa odseku 2 za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa ods. 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osoby za podmienok, ktoré sú výslovne uvedené v ústave. Pokiaľ ale hovoríme o tých, ktorí sú volení sudcami, je nad slnko jasné, že právna úprava dovoľuje každému sudcovi byť volený za člena Súdnej rady. Žiaľ, novela zákona o súdoch, ktorú dnes prerokúvame, v ustanovení § 33 ods. 2 zavádza opäť snahu o zavedenie nezlučiteľnosti funkcie predsedu a podpredsedu súdu s funkciou člena Súdnej rady. Je to možno ustanovenie, ktoré ste si nevšimli. Ale pokiaľ si pamätáte, dámy a páni, začiatok tohto roka, kde ministerka spravodlivosti predkladala samostatnú novelu zákona o Súdnej rade, kde sa zavádzala inkompatibilita funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu s funkciou člena Súdnej rady, tento zákon bol parlamentom schválený vďaka pripomienkam prezidenta, vrátený do Národnej rady, tak viete, že táto inkompatibilita sa vypustila zo zákona, pretože je dôvodné si myslieť, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Obmedzuje sa tým totiž právo predsedu a podpredsedu súdu byť volený za člena Súdnej rady. Ústava oprávňuje ktoréhokoľvek sudcu byť volený za člena Súdnej rady. Zákonom, právnou normou nižšej právnej sily, ako je Ústava Slovenskej republiky, nemôžete obmedzovať právo sudcu, či už je to predseda súdu alebo podpredseda súdu, byť volený za člena Súdnej rady. Vtedy Národná rada aj hlasmi vládnej koalície vypustila túto inkompatibilitu zo zákona. A ja nerozumiem, dámy a páni, tomu, prečo sa znovu toto ustanovenie dostalo do zákona dnes. Toto ustanovenie je v zákone dnes. Možno si ho menej kolegov poslancov všimlo. Ale je ďalším protiústavným ustanovením tohto právneho predpisu, ktoré vo veľmi krátkom čase bude musieť byť napadnuté na Ústavnom súde, už len z jedného dôvodu, a to preto, že sa menia pravidlá hry tesne pred tým, ako sa uskutočnia voľby do Súdnej rady, a, navyše, že sa obmedzuje právo niektorých sudcov, ktoré je dané ústavou, aby mohli byť volení za členov Súdnej rady.

    Je mi ľúto, že súčasná vládna koalícia sa nepoučila z chýb, keď si ich sama priznala na začiatku tohto kalendárneho roka, a opäť sa snaží prelomiť právo veta prezidenta a túto chybu urobiť znova. Dámy a páni, schválený zákon bez ohľadu na to, že je obšírny, obsahuje aj tieto veľmi nebezpečné a podľa môjho názoru s ústavnosťou hraničiace až prekračujúce neústavné ustanovenia, ktoré by nemali byť súčasťou slovenského právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu prosím, aby ste schválili pripomienky prezidenta Slovenskej republiky a aby ste návrh zákona, tak ako je schválený Národnou radou, opätovne neschválili a neprelomili prezidentovo veto. Tento návrh zákona je jedným z ďalších pokusov o politické zasahovanie do justície, o jej personálne obsadenie a o jej neprimerané politické obsadzovanie. Keď vás, dámy a páni, možno nepresvedčila argumentácia, možno z hľadiska histórie zákonov, ktoré ste urobili, zvážte, či je normálne, aby jedného kandidáta Súdnej rady volilo 107 v jednom obvode a druhého kandidáta do Súdnej rady volilo 369 sudcov v inom obvode. Takáto právna úprava je absurdná, nemá zmysel a podľa môjho názoru je v rozpore s ústavou.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Madeja s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fronc. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Madej, povedali ste, že súčasná vláda znížila platy sudcom. Viete dobre, čo hovorí zákon o platových náležitostiach ústavných činiteľov a ako sa určujú na základe tohto zákona i platy sudcov. Viete takisto dobre, že tieto platy od roku 2008 sa nemenili a každý rok sa zmrazovali. A z toho vyplýva aj zosúladenie, aj isté zmrazenie platov sudcov. Aj teraz zrejme o chvíľu odsúhlasíme zmrazenie platov všetkých ústavných činiteľov, prezidenta, ministrov, poslancov a tak ďalej. Ja si myslím, že v tejto situácii je to v poriadku. Ale chcem sa vás opýtať, či si myslíte, že sudcovia by do tohto nemali patriť a že ich platy by sa v situácii, v ktorej sa krajina nachádza, nemali takisto zmraziť. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Fronc, ja by som si vám trošičku dovolil obnoviť pamäť, pretože predpokladám, že si už nepamätáte alebo nechcete pamätať časy, keď tu bol predsedom Národnej rady Richard Sulík a robil tu rôzne legislatívne pokusy. Jedným z tých legislatívnych pokusov, samozrejme, bola úprava platových pomerov, ktorú teraz ideme meniť. Táto úprava platových pomerov spočívala, pán poslanec Fronc, aj v tom, že na rozdiel od vlády Roberta Fica, keď sa platy zmrazovali politikom, sa nezasahovalo nijakým spôsobom do nezávislosti súdnictva takýmito právnymi úpravami. Právna úprava, ktorú presadila SaS spolu vašimi poslancami, pán poslanec Fronc, spočívala v tom, že reálne platy sudcov sa nie zmrazili, ale počnúc januárom mali byť nižšie, mali byť nižšie o 150 eur, sa znižovali. Pán poslanec, práve kvôli pozmeňujúcemu návrhu SaS-ky, ktorý ste podporili aj vy, sa platy mali znížiť. Účinnosť tejto právnej úpravy, a to už by ste si mohli pamätať, lebo to nie je tak dávno, Ústavný súd pozastavil vo vzťahu k sudcom, pretože je a prebieha konanie na Ústavnom súde v tejto veci vo vzťahu k sudcom. Inými slovami, nešlo o zmrazenie platov v súdnictve, išlo o zníženie platov sudcom. A to už je silná káva. Je to jeden z dôsledkov a dôkazov toho, ako táto vládna koalícia politicky zasahuje do súdnictva, čo určite nie je dobré a nepomôže ani občanom priblížiť sa k rýchlej a spravodlivej justícii.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči, vyjadrite sa k rozprave, ktorá odznela k vrátenému zákonu.

  • Tak v rámci rozpravy vystúpil jeden poslanec. Nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Ale ja sa chcem k obsahu toho vystúpenia vyjadriť len v krátkosti v troch bodoch.

    Chcela by som sa vyjadriť aj ja k platu sudcov. A chcela by som, aby sme si tu nevymieňali nejaké demagogické názory na to, ale aby sme si faktograficky spomenuli na to, že plat sudcu podľa platnej právnej úpravy, zákonnej, sa odvodzuje od výšky platu poslanca. A toto ustanovenie sa nezmenilo od roku 1993. To znamená, že každý zásah, ktorý sa vykoná smerom k platu poslanca, sa automaticky premietne do zmeny platu sudcu aj ostatných ústavných činiteľov. A to sa stalo opakovane niekoľkokrát. A ja z tohto miesta si dovolím poukázať iba na to, že v minulosti podľa nálezu Ústavného súdu vo vzťahu k sudcom a platom sudcov Ústavný súd nepovedal, že nie je možné platy sudcov zvyšovať alebo znižovať, pretože to je vždy v moci štátu a jeho zákonodarného orgánu, ak taký predpis, zákon, prijme, ale že je potrebné dbať na to, aby boli dodržané určité okolnosti, ktoré to odôvodňujú. Čiže ak je v štáte taká situácia, ktorá odôvodňuje zásah do platov ústavných činiteľov, a teda aj do platov sudcov, tak je to zásah, ktorý možno akceptovať aj z ústavnoprávneho hľadiska. V minulosti však boli zmrazené platy poslancov a tým pádom sa vlastne de facto znížili platy poslancom, ale aj platy sudcom a Ústavný súd konštatoval, že sa to stalo v období, keď hospodárstvo Slovenskej republiky bolo v raste, v konjunktúre, keď priemerný zárobok, od ktorého sa odvíja výška platu poslanca, rástol v národnom hospodárstve, a teda nebol daný racionálny dôvod na to, aby štát zasiahol do platov sudcov. Momentálne podľa môjho názoru je iná situácia v štáte, pretože sme prevzali tento štát s veľkým dlhom. A takisto hospodárstvo sa nevyvíja tak, ako sa to dalo očakávať. Ústavný súd, samozrejme, musel pozastaviť účinnosť zákona vo vzťahu k sudcom, ale nerozhodol meritórne o veci. Ja by som predčasné závery o tom, či ten zákon bol alebo nebol voči sudcom akceptovateľný, pokiaľ ide o zmenu platu sudcov, nerobila. Podľa môjho názoru možno očakávať, že Ústavný súd rozhodne v tomto prípade, podľa toho, ako sa vyvíja ekonomika Slovenskej republiky, aj tak, že ten zásah bol v súlade s právom.

    Pokiaľ ide o to, čo poslanec Madej hovoril, že sa obsadzujú súdy nejakými modrými úderkami, musím povedať iba toľko, že pravdepodobne platí porekadlo: Podľa seba súdim teba. On vidí postupy, ktoré sa teraz dejú na súdoch a vo vzťahu k súdnictvu z tej svojej optiky, že oni zrejme boli zvyknutí takýmto spôsobom postupovať. Musím povedať, že v súčasnosti sa to nedeje, výberové konania sú transparentné, všetky údaje ohľadne uchádzačov či už na post sudcu alebo na funkciu v správe súdu sa zverejňujú, konania sú prístupné verejnosti, prebiehajú výberové konania pod dohľadom verejnosti a vyhráva ten kandidát, ktorý presvedčil výberovú komisiu o svojich kvalitách. A to sa týka každého jedného výberového konania. To som musela povedať z tohto miesta, aby som tej demagógii urobila určitú hrádzu. To, čo tu odznieva, je proste politická propaganda z opozičných radov.

    A ešte raz by som sa vrátila k pozastaveniu účinnosti niektorých ustanovení niektorých zákonov, ktoré sa nachádzajú teraz v konaní pred Ústavným súdom. Opakujem, že z toho, že Ústavný súd pozastavil účinnosť niektorých ustanovení, ešte nevyplýva, že skonštatuje na konci svojho konania v merite veci, že došlo k porušeniu ústavy. Na to si musíme počkať. Takže predčasné závery by som nerobila.

    Odporúčam kolegom poslancom, aby hlasovali o pripomienkach prezidenta republiky k tomuto zákonu tak, ako to odporúčal ústavnoprávny výbor, to znamená, aby sme neprijali ani jednu z obidvoch pripomienok pána prezidenta. V 1. pripomienke došlo iba k určitej chybe, ktorú uznala aj Kancelária prezidenta republiky. A my ju neprijatím pripomienky odstránime. A pokiaľ ide o 2. pripomienku, pokiaľ by ju Národná rada akceptovala, tak by úplne bola zmenená podstata tohto zákona. A jeho účel, pre ktorý bol predložený do Národnej rady, by sa tak v podstate stratil. Takže z tohto dôvodu ja apelujem na poslancov, aby, ak chceme zmeny v súdnictve, aj čo sa týka fungovania Súdnej rady, aj kreovania, podporili pôvodné znenie zákona.

  • Ďakujem pani poslankyni Dubovcovej, ktorú poveril výbor ústavnoprávny, aby bola spravodajkyňou k zákonu, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím pána poslanca Marcinčina, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnú radu informoval o výsledku prerokovania

    zákona z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako parlamentnú tlač 554.

    Pán poslanec, udeľujem vám slovo.

  • Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, ctení poslanci, dovoľte, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 554).

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného zákona.

    Národná rada schválila 20. októbra 2011 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí č. 2575-2011-BA uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady pridelil zákon vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie na základe uvedeného týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone vrátenom prezidentom na opätovné prerokovanie žiadne stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s rokovacím poriadkom.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila s deviatimi zmenami, ktoré sú uvedené v bode III spoločnej správy, ktorú ste dostali.

    K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:

    1. Odporúčal pre Národnú radu zákon schváliť v pôvodnom znení bez zmien výbor pre financie a rozpočet.

    2. Ústavnoprávny výbor odporúčal zákon schváliť so zmenami.

    Z uznesenia ústavnoprávneho výboru uvedeného pod bodom IV tejto správy boli schválené tieto zmeny vyplývajúce z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky: body 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet odporúča hlasovať o zmenách vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky takto: spoločne o zmenách 1 až 9 s návrhom neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 20. októbra 2011, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie, schváliť v pôvodnom znení bez zmeny uvedenej v časti III tejto správy rozhodnutia prezidenta.

    Predmetná správa výborov Národnej rady o zákone z 20. októbra vrátenom prezidentom na opätovné prerokovanie bola schválená uznesením gestorského výboru č. 301 z 25. novembra 2011.

    Výbor určil mňa, teda poslanca Antona Marcinčina za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril o výsledku rokovania výborov informovať Národnú radu a odôvodniť stanovisko gestorskému výboru. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, posaďte sa na miesto spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sú prihlásení ústne dvaja páni poslanci, Podmanický a pán poslanec Ondrej Matej. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vás chcem požiadať, aby sme neschválili opätovne prezidentom vrátený návrh zákona. Chcem uviesť niekoľko vecných dôvodov, ktoré súvisia s týmto mojím návrhom.

    Predovšetkým treba povedať, že dnes je 29. novembra. Obce majú povinnosť 15 dní pred začiatkom nového kalendárneho roka prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktoré určí nové dane na ďalší rok. A na prípravu všeobecne záväzného nariadenia je tiež potrebný určitý čas. A takisto je potrebné zo zákona, aby každé všeobecne záväzné nariadenie bolo zverejnené pred rokovaním v obecnom zastupiteľstve 15 dní. Takže máme nevyhnutný minimálny mesiac na to, aby sme splnili všetky zákonom stanovené lehoty. A to nehovorím o tom, že je predsa potrebné dať určitý časový priestor, tú tzv. legisvakančnú dobu subjektom, ktorých sa bude tento zákon týkať, aby sa naň pripravili. Ak by sme dnes tento zákon schválili, tak budeme musieť v obrovskej hektike zabezpečiť jeho podpis, jeho uverejnenie v Zbierke zákonov, doručenie všetkým subjektom, ktorých sa bude týkať, teda je to 2 900 obcí a miest na Slovensku, takisto sa bude vyžadovať rýchle oboznámenie sa so zmenami, ktoré tento zákon prináša. Domnievam sa, že v dnešnej dobe je vrcholne nezodpovedné schváliť opätovne tento návrh zákona a pripraviť tak obciam naozaj horúce dni na konci tohto kalendárneho roka.

    Okrem toho chcem pripomenúť poslancom, ktorí sa tejto problematike nevenujú, že tento zákon nemá dopad na štátny rozpočet, nie je potrebný na schválenie zákona o štátnom rozpočte, je to zákon, ktorý je z úplne iného súdka. Rieši financovanie obcí a miest. Teda ak pán minister Mikloš pri predkladaní tohto návrhu zákona viackrát argumentoval tým, že ide o zákon, ktorý má dopad na štátny rozpočet, tak nie je to pravda. Tento zákon nerieši štátny rozpočet, a preto nie sme nútení tento zákon prijať. Môžeme ho kľudne odmietnuť a nechať novému parlamentu s tým, aby rokoval so samosprávami o vhodnom nastavení ich financovania.

    Chcem podotknúť, že pán minister viackrát tvrdil, že úlohou tohto zákona je zvýšiť neprimerane nízke dane z nehnuteľností, ktoré na Slovensku máme v porovnaní s inými štátmi. Fakt je ten, že v mnohých obciach nedôjde pri výbere dane z nehnuteľnosti k zvýšeniu, ale k zníženiu. V zásade nemeníme základy dane, nemeníme sadzby dane, ale meníme možnosť obcí zvyšovať podľa uváženia obecného zastupiteľstva sadzbu dane. A túto možnosť obcí znižujeme až o 75 %. Takže ak tu máme zákon o dani z príjmov, ktorým sa obciam zaviedla povinnosť platiť daň z príjmu 20 %, ak tu máme zníženie na základe nového rozpočtového výnosu dane pre nový rok, kde sa znížil ten odhad obcí o nejakých 11 %, a to ešte nevieme, aký bude vývoj ekonomiky, tak v tomto prípade a týmto zákonom berieme obci ďalší ekonomický nástroj na jej fungovanie. Takže ak zo štátu klesnú príjmy, týmto zákonom klesnú tým obciam príjmy, ako budeme od nich očakávať, aby si vykonávali v budúcom roku všetky kompetencie?

    Okrem toho, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona bez dohody so samosprávou zvyšuje okruh oslobodených subjektov. Jednoducho to je neprípustné, aby sa takto hrubo mesiac pred novým kalendárnym rokom zvyšoval okruh subjektov, ktoré budú oslobodené od daní z nehnuteľností. Veď predsa treba to nechať na legálne a legitímne zvolených poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorí najlepšie podľa posúdenia reálnej situácie a miestnej situácie vyhodnotia, aká je vhodná daň pre miestne subjekty. Veď tie miestne subjekty sú ich voliči. Takže netreba sa báť, že poslanci budú rozhodovať bez toho, aby zvážili všetky okolnosti stanovenia nových daní.

    Takže, pani poslankyne, páni poslanci, ak nechceme bez legitímneho dôvodu vyhovieť tlaku niektorých lobistických skupín, napr. podnikateľom v kúpeľníctve, tak, prosím, nezahlasujme za tento zákon, nechajme to na nový parlament. Je bezpredmetné, aby sme tak krátko pred novým kalendárnym rokom, len štrnásť dní pred rokovaniami obecných zastupiteľstiev o tejto otázke schválili tak zásadnú zmenu vo financovaní obcí a miest. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Petrák a pán poslanec Bublavý sa hlásia s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalším poslancom sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem podporiť tvoje slová, ktoré si povedal, že tento zákon nemá absolútne žiadnu väzbu na štátny rozpočet a že teda nie je žiaden legitímny dôvod, aby sme sa s jeho prijatím ponáhľali. Myslím si, že pán prezident vo svojich pripomienkach úplne jasne poukázal predovšetkým na krátku legisvakančnú dobu. A myslím si, že vzhľadom na to, že tento zákon sa dotýka všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, dotýka sa takmer tritisíc samospráv, ktoré musia jeho schválením pripraviť všeobecne záväzné nariadenia, je potrebné, aby legisvakančná doba tohto zákona bola dostatočne dlhá. Keďže pôvodný návrh účinnosti tohto zákona je od 1. decembra 2011, dnes máme 29. novembra 2011, ja si viem technicky predstaviť, že táto Národná rada pri všetkej snahe zvládne prednostné uverejnenie v Zbierke zákonov. Ale chcem sa spýtať, či si je vedomá táto Národná rada aj chaosu, ktorý spôsobí zákon v jednotlivých samosprávach, a že sa pritom spreneverí pôvodnému poslaniu. To znamená prijímať právne normy tak, aby boli prijaté dostatočne včas, aby boli jasné a zrozumiteľné pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Preto sa aj ja prihováram, pán poslanec, za to, čo si povedal ty, že nie je potrebné bezpodmienečne prijať tento zákon vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, nechajme priestor na to, aby bol zákon prijatý, prerokovaný dostatočne medzi obyvateľmi a samosprávami, a nepodliehajme len tlaku lobistických skupín, ktorými v tomto prípade sú podnikateľské subjekty. Ak vláda hovorí, že miestne dane a predovšetkým majetkové dane sú nízke, tak treba tento problém prediskutovať, a nie zaťažiť len obyvateľov.

  • Pán poslanec Podmanický, ale aj pán kolega Petrák zdôvodnili, prečo by nemal byť tento zákon schválený. A naozaj tu hrozí, že po jeho schválení príde k chaosu v obciach, keďže je naozaj krátky čas na to. Ja poprosím, aby to poslanci zodpovedne zvážili a nepodporili tento zákon. Ďakujem.

  • Ešte chce v rozprave vystúpiť pán poslanec Matej. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, len v krátkosti chcem povedať, že tento zákon prerokovávame ako zákon vrátený pánom prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou. Z obsahovej stránky sme o tomto zákone rokovali polroka v riadnom legislatívnom procese s riadnym pripomienkovaným konaním, aj verejnosti, aj odbornej verejnosti, aj ZMOS-u, aj starostov, aj primátorov. Čiže po obsahovej stránke na stole je zákon dobrý a rieši problematiku obcí a miest.

    Na druhej strane treba povedať, že áno, v návrhu zákona, ktorý nám vrátil pán prezident, je deväť pozmeňujúcich návrhov, z toho sú dva obsahové a sedem bodov rieši posunutie účinnosti zákona. Preto chcem a žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 9 týkajúce sa účinnosti zákona tak, aby sme pri hlasovaní mohli schváliť zákon ako celok a zároveň sme nechali dostatočný priestor samosprávam na prijatie všetkých potrebných, hlavne záväzných nariadení, tak ako to zákon samospráve ukladá. Ďakujem pekne za vypočutie.

  • Pán poslanec Petrák sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pokiaľ je toto názor vládnej koalície, a predpokladám, že keď ho predniesol pán poslanec Matej, že poslanci koalície nebudú mať problém so schválením tohto návrhu, myslím si, že je to racionálny kompromis, racionálny kompromis tak, aby bol dostatočný čas na prípravu všeobecne záväzných nariadení. Niet žiadneho dôvodu, ako som to už spomenul v predchádzajúcom vystúpení, na to, aby sme sa ponáhľali. A myslím si, že posunutie účinnosti zákona, tak ako to navrhuje pán prezident, je v tomto prípade jediné možné a jediné správne. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa opýtať na záver rozpravy: Nechce vystúpiť pán spoločný spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem za spoluprácu pri rokovaní o tomto bode programu.

    Navrhujem, aby sme pokračovali prerokovávaním tlače 565, ktorou je druhé a tretie čítanie o

    zákone z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Vaľová.

    Poprosím, aby z poverenia výboru pre sociálne veci pán poslanec Horváth informoval Národnú radu o výsledku rokovania o vrátenom zákone pánom prezidentom Slovenskej republiky. Poprosím vás o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky a informovať o výsledku prerokovania predmetného zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. novembra 2011 č. 558 pridelil predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením z 23. novembra 2011 č. 104 s pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky odporúča zákon schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 22. novembra 2011 č. 347 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.

    Pripomienka prezidenta Slovenskej republiky uvedená v III. časti jeho rozhodnutia z 8. novembra 2011: V čl. I bode 27 § 19 ods. 1 písm. a) sa slová „1 000 eur" nahrádzajú slovami „30 000 eur".

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky schváliť.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za stanovisko gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Z poslancov sa nehlási nik.

  • Hlasy z pléna.

  • No tak, pán poslanec, chcete alebo nechcete vystúpiť?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Ondruš. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ďalším poslancom. V poriadku, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručný. Pravdepodobne tí z vás, ktorí si prečítali aj spoločnú správu alebo ktorí si teraz vypočuli informáciu pána spoločného spravodajcu, tak počuli aj výsledok z rokovania výboru. Ja by som chcel v prvom rade všetkých poslancov teda vyzvať, aby podporili to, na čom sa dokázal dohodnúť aj sociálny výbor. Skutočne ten vládny návrh, ktorý prišiel do parlamentu a ktorý bol pôvodne schválený, je principiálne neakceptovateľný. A je neakceptovateľný predovšetkým v tom bode, ktorý namieta pán prezident. Ja som presvedčený o tom, že každý jeden z vás sa musí stotožniť s výhradou, že nie je možné ohodnotiť ľudský život na tisíc eur.

    Ja len zopakujem, že tá výhrada, tá pripomienka pána prezidenta smeruje práve k ustanoveniu, ktoré sa dotýka výšky pokút. A to, čo ste, vážení kolegovia, vážené kolegyne, z vládnej koalície schválili v prípade tohto zákona na minulej schôdzi, znamená, že ak sa zamestnávateľ dopustí prehrešku proti pravidlám bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v dôsledku týchto prehreškov, ktoré odhalí inšpektorát práce, dôjde k zraneniu, k pracovnému úrazu s následkom smrti, tak maximálna výška pokuty, akú môže takýto nezodpovedný zamestnávateľ dostať podľa toho znenia, ktoré bolo pôvodne schválené, je tisíc eur, pričom v tejto chvíli platí ešte teda pôvodný zákon, kde je táto pokuta vo výške tridsaťtritisíc eur. Verím, že všetci uznáte, že zníženie pokuty za smrť spôsobenú na pracovisku, navyše z dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa, ohodnotiť na tisíc eur a dokonca to znížiť z tridsaťtritisíc na tisíc eur je skutočne neakceptovateľné. A práve preto verím, že aj všetci vládni poslanci, tak ako neakceptovali naše upozornenia a výhrady, keď sme prerokovávali tento zákon v prvých troch čítaniach, tak teraz sa stotožnia s tým tak ako naši kolegovia vo výbore pre sociálne veci a že podporia pripomienku pána prezidenta.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tomanová, s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pán poslanec, že ste zdôraznili to, o čo sa vlastne v tomto prípade jednalo. A je mi ľúto, že pán minister Mihál zase prišiel so zákonom, ktorý znižoval sociálnu ochranu ľudí. A musím povedať, že v tomto prípade to bol priam až výsmech, že hodnota ľudského života uňho má tisíc eur. Ale už sme si zvykli na to, že z dielne ministerstva práce prichádzajú návrhy zákonov, kde pán minister zabúda byť ministrom pre všetkých občanov, ale je ministrom len pre vrchných dvadsaťtisíc. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, ďakujem za tú poznámku. Myslím si, že bola veľmi trefná. A, bohužiaľ, aj ten ďalší zákon, ktorý budeme prerokovávať, je presne riadený touto filozofiou. A práve preto som chcel vysvetliť kolegom, vlastne o akej veci budeme rozhodovať, pretože skutočne toto je princíp, na základe ktorého sa mení sociálna legislatíva za posledných 15 mesiacov v Slovenskej republike, toto je princíp, na základe ktorého rozhoduje o legislatívnych zmenách pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny za posledných 15 mesiacov. A presne to, čo ste pomenovali, znižovanie ochrany zamestnancov až za akúkoľvek čo len z humánneho hľadiska akceptovateľnú hranicu je princíp, na základe ktorého sa tvorí sociálnoprávna legislatíva za uplynulých 15 mesiacov.

  • Pán podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny požiadal o vystúpenie k prerokovávanému bodu programu. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Dobrý deň prajem všetkým prítomným. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezident Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní schválila zákon s touto zmenou: V čl. I bode 27 § 19 ods. 1 písm. a) sa slová „1 000 eur“ nahrádzajú slovami „33 000 eur“. O čo tu ide? Ide tu o to, aby zamestnávateľ, resp. aby inšpektorát práce bol oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona s tým, že ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, tak aby táto pokuta bola najmenej 1 000 eur, najmenej 1 000 eur

  • Doteraz doterajšie znenie hovorilo o najmenej 33 000 eur.

  • , pán poslanec Ondruš, pre vás zdôrazňujem ešte raz, najmenej 1 000 eur. Inšpektorát práce rozhodne, či tá pokuta bude milión eur, 10 000 eur, 8 000 eur alebo, povedzme, 1 000 eur.

    Teraz, akým spôsobom sa dostala táto zmena do zákona. Do zákona sme v pripomienkovom konaní rešpektovali pripomienku Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá bola zásadná a bola predmetom rozporového konania. A akceptovali sme ju s tým, že táto suma pokuty sa stanovila na najmenej 1 000 eur. Aký argument pritom použila Republiková únia zamestnávateľov? Ten argument je jednoduchý, ak sa stane u malého zamestnávateľa pracovný úraz s následkom smrti, tak pokuta vo výške najmenej 33 000 eur môže byť pre takéhoto zamestnávateľa jednoducho likvidačná. To znamená, že ak už sa aj stane takáto neželaná udalosť, naozaj neželaná udalosť, tak môže to mať tie následky okrem toho, čo je každému jasné, že tento zamestnávateľ môže skrachovať, skončiť a o prácu prídu ďalší dvaja-traja zamestnanci. Plus problémy bude mať, samozrejme, aj ten malý zamestnávateľ, jeho rodina a podobne. Čiže našou snahou nie je represívne trestať, ale vychovávať a pôsobiť preventívne, a preto sme tento návrh Republikovej únie zamestnávateľov v pripomienkovom konaní akceptovali. Kompetenciou inšpektorátu práce je, aby v každom individuálnom prípade rozhodol, či by využil možnosť vyššej pokuty, ako je tých 1 000 eur. Čiže rozhodne cena života u Mihála nie je 1 000 eur, pani poslankyňa, rozhodne to tak nie je. Ale myslime, prosím vás, komplexne so všetkými súvislosťami.

    Ale dobre, chcem tento svoj príspevok zakončiť tým, že rozumiem dôvodom, pre ktoré vrátil pán prezident zákon na opätovné prerokovanie, a rozumiem aj argumentom, ktoré tu zaznievajú. Dobre, ak si myslíte, že výška pokuty najmenej 33 000 eur je naozaj primeraná vo všetkých situáciách za akýchkoľvek okolností, pri akomkoľvek malom či veľkom zamestnávateľovi, v poriadku, ja sa tomu brániť nebudem. Nebudem teda robiť z toho nič iné ako to, že budem konštatovať, že poslanci schválili tento zákon opätovne vrátane pripomienky pána prezidenta. Ďakujem za pochopenie.

  • Pán poslanec Ondruš a Jasaň chcú faktickými poznámkami reagovať na vystúpenie pána ministra. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasaň, Ondruš.

  • V poriadku. Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, to, čo ste „zabudli“ vo svojom výklade dodať je, že tú pokutu dá inšpektorát práce tomu zamestnávateľovi, ktorý zanedbal predpisy a ktorý zanedbal starostlivosť o bezpečnosť a zdravie pri práci toho človeka. A to je veľmi dôležité, pretože tu skutočne ide o to, že ten inšpektorát, samozrejme, môže pôsobiť aj preventívne a môže kontrolovať dodržiavanie týchto predpisov, o tom sa budeme rozprávať pri ďalšom prezidentom vrátenom zákone, aj predtým, než sa takáto tragédia stane. Áno, ja si myslím, že ak zamestnávateľ nedodrží predpisy, ak zamestnávateľ, nech je veľký alebo malý, nedodrží predpisy takým spôsobom, že jeho zamestnanec v dôsledku tejto jeho zlej činnosti príde o život, tak má dostať pokutu najmenej 33 000 eur, pretože potom sa môže stať, ak dostane pokutu 1 000 eur, že síce my zachránime ten podnik a ďalšie dve alebo tri pracovné miesta, ale postupne aj tí ďalší dvaja a traja zamestnanci môžu dôjsť k úrazu s následkom smrti a o chvíľu tam nebude nikto. Takže, áno, pán minister, ja si myslím, že hodnota ľudského života musí byť najmenej 33 000 eur, teda ak hovoríme konkrétne o tomto zákone a ja viem aj vy dobre viete, že ani tak nie je možné vyčísliť hodnotu ľudského života. A práve preto, že tu skutočne ide vlastne o kombináciu prevencie s represiou, tu ide o hrozbu v prípade, že sa nedodržujú predpisy, je to ustanovenie tak, ako je v súčasnosti platné, správne. A práve preto je nesprávne, to čo ste vy navrhli.

  • Pán poslanec Jasaň, teraz máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, možno keby sme dlhšie diskutovali o tom, čo ste povedali, nejaké možné styčné plochy by ste sa pokúsili nájsť. Ale Braňo Ondruš to jasne vysvetlil. A mne je tiež jedno, či ten zamestnávateľ je veľký alebo malý, ak nepredišiel situácii, kde sa stala tragédia. Alebo ak dokonca jeho nedôslednou prácou alebo plnením povinností zapríčinil, že sa tragédia stala, tak mne osobne je jedno, či je veľký či malý, pretože, ak sa stala raz, môže sa stať viackrát. Ale to už Braňo povedal. Ja použijem slovník, váš koaličný, kde pri iných zákonoch chcete mať presne a jasne pevne stanovené taxy, aby, a teraz hovorím vašou rečou, nie konkrétne vašou, ale koaličnou, sme neumožnili korupčne sa správať úradníkom, poprípade policajtom, ktorí by sami mali rozhodovať o tom, akú pokutu v akej výške dať. Tým ja vôbec nespochybňujem prácu inšpektorátov, naopak, ich prácu si vážim a ja im neprikladám také veci, ako vy ste dali na ich adresu pri iných zákonoch. Čiže znova opakujem, pre mňa, pre každého je pri ľudskej tragédii a strate života zapríčinených nedbanlivosťou zamestnávateľa jedno, či je ten zamestnávateľ veľký alebo malý. Jednoducho musíme tomu predísť aj takouto vysokou sankciou.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorého spravodajcom z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie je opäť pán poslanec Horváth, a budeme rokovať o

    zákone z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako parlamentnú tlač 566.

    Poprosím teraz pána spravodajcu, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani premiérka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej radnej rady Slovenskej republiky a informovať o výsledku prerokovania zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. novembra 2011 č. 559 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.

    Vrátený zákon odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v pôvodnom znení ústavnoprávny výbor uznesením č. 346 z 22. novembra.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval vrátený zákon dňa 23. novembra, ale neschválil navrhnuté uznesenie výboru, lebo návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru podľa § 52 zákona o rokovacom poriadku a článku 84 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia zo 7. novembra 2011:

    1. V článku I sa vypúšťa bod 22. Doterajšie body 23 až 43 sa označujú ako body 22 až 42.

    2. V článku I sa vypúšťa bod 33. Doterajšie body 34 až 42 sa označujú ako body 33 až 41.

    Gestorský výbor neprijal po opätovnom prerokovaní zákona podľa § 79 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. pre Národnú radu záverečné stanovisko k vrátenému zákonu ako celku.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem za spravodajskú správu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Blahová, pán poslanec Matovič...

  • Hlasy zo sály.

  • Áno, to chcem teraz povedať, že títo poslanci sú prihlásení do rozpravy písomne a po ich vystúpeniach umožním prihlásiť sa do rozpravy poslancom ústne. Do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Tomanová, Kiššová a Braňo Ondruš. Dobre som identifikoval mená na zozname poslancov prihlásených do rozpravy?

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa Tomanová, áno, písomne. Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete vystúpiť, po vás vystúpi pani poslankyňa Kiššová a po nej pán poslanec Ondruš.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ako to zvyčajne už býva a sme si na to zvykli, z legislatívnej dielne SaS môžeme očakávať vždy len a len zákony, ktoré škodia pracovníkom a uľahčujú situáciu tým zamestnávateľom, ktorí z nedostatku zodpovednosti za svojich zamestnancov sa usilujú, a to aj za cenu poškodenia zdravia zamestnancov, ušetriť na úkor tých, ktorí im zisk vytvárajú. Takýmto nezodpovedným zamestnávateľom ochotne nadbiehal v tomto prípade aj pán poslanec Suja, keď v druhom čítaní podal svoj pozmeňujúci návrh, ktorý je výslovne proti ochrane zdravia zamestnancov. Páni koaliční poslanci, bez toho, že by ste sa boli čo len zamysleli nad obsahom pozmeňujúceho návrhu pána Suju a nad jeho dopadmi na zdravie zamestnancov, ste mu tento návrh jednomyseľne, celá, už v tom čase rozpadnutá koalícia, odsúhlasili. Tak mi teda dovoľte, aby som vám objasnila, čo ste vlastne schválili.

    V § 21 ods. 2 v novej druhej vete ste zrušili povinnosť zamestnávateľa zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené v prvej alebo v druhej pracovnej kategórii. Čo teda je pracovná zdravotná služba? Pracovná zdravotná služba je podľa prerokúvaného zákona v platnom znení druhom preventívnej ochrannej služby, pričom zákon definuje tieto služby ako odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný zabezpečiť pre všetkých zamestnancov tieto služby, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zisťovaní bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.

    Samotnú pracovnú službu definuje zákon v § 26 ods. 1. A dovolím si zacitovať. Poskytuje odborné poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, pri ktorom pracovná zdravotná služba najmä spolupracuje pri zisťovaní nebezpečenstiev a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, ďalej, hodnotí faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov, c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom, d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancovi najmä pri plánovaní a organizovaní práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest pri technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci, ktoré môžu ohroziť zdravie, pri ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany, zúčastňuje sa na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska, 2. na opatreniach pracovnej rehabilitácie, 3. na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík, 4. na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov, f) školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci, g) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie a vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.

    Pracovná zdravotná služba má u nás viac ako dvadsaťročnú tradíciu. Podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, ktorým je Slovenská republika viazaná, lebo ho už v roku 1988 ratifikovala, je štát povinný zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých pracovníkov. Obzvlášť je to potrebné pre zriadenie pracovnej zdravotnej služby pre pracovníkov druhej kategórie, ktorá je na rozhraní práce, ktorá ešte môže byť bezpečná, avšak riziká poškodenia zdravia sú tu už možné. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa totiž do druhej kategórie zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi, a práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom. No a práve pracovná zdravotná služba je tým subjektom, ktorý dokáže odborne posúdiť a zistiť, či zamestnanci tejto kategórie sú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia zdravia, a vyhodnotiť zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, či ohodnotiť faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov. Preto zmenu, ktorú ste navrhli a ktorú ste schválili, považujem za veľmi citlivý a škodlivý zásah do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Predpokladám však, že mnohí ste ani nevedeli, čo vlastne schvaľujete. Chcela by som vás upozorniť na skutočnosť, že až 66 % priznaných chorôb z povolania bolo u zamestnancov zaradených do druhej kategórie. Zopakujem to ešte raz, 66 % priznaných chorôb z povolania bolo u zamestnancov zaradených do druhej kategórie. A spolu v prvej a v druhej kategórii pracuje až 95 % pracovníkov. Páni poslanci, uvedomte si, prosím, že takto ste vylúčili až 95 % pracovníkov z aktívneho dohľadu nad pracovným prostredím a ochranou zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou. Takto ste, páni koaliční poslanci, svojím hlasovaním 1,9 mil. zamestnancov obrali o ich ústavné právo na ochranu zdravia pri práci, ktoré je garantované ústavou, a to článkom 36. Spýtam sa, pán Suja, v dobrom: Kto a za čo vás takto zaloboval, že ste neváhali drvivú väčšinu zamestnancov vystaviť takémuto riziku? Nie je preto náhoda, že pán prezident napadol práve túto zmenu. Ak by ste si námietku pána prezidenta neosvojili, 95 % pracovníkov si nebude istých, či práca, ktorú vykonávajú, resp. pracovné prostredie, v ktorom pracujú, neohrozuje ich život a ich zdravie.

    Dovoľte mi poukázať na ďalšie škodlivé dôsledky vami schválenej zmeny.

    Odhliadnuc od legislatívy nevhodného systematického začlenenia uvedenej zmeny do § 21 schválením tohto škodlivého návrhu ste zároveň našu legislatívu postavili do rozporu s právne záväzným aktom Európskej únie, konkrétne so smernicou Rady 89/391 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Vážené dámy, vážení páni, aj pán prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje na princíp citovanej smernice, ktorým je zákaz zhoršenia už dosiahnutia stavu ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov, a že, naopak, členské štáty sú zaviazané zlepšovať preventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a zosúlaďovať podmienky pri zachovaní už dosiahnutých zlepšení. Čiže samotná smernica sa riadi zásadou zákazu reformatio in peius. Ak by sme si neosvojili výhrady pána prezidenta, bude nepochybne Slovenská republika čeliť konaniu o nesúlade prerokúvaného zákona s citovanou smernicou, za čo, ak to, páni a páni predkladatelia napadnutého ustanovenia, neviete, tak to pripomeniem, hrozí nášmu štátu vysoká pokuta, opakujem, hrozí nám vysoká pokuta. O pár hodín budeme schvaľovať a riešiť problémy spojené so zostavovaním rozpočtu verejnej správy. A ja sa pýtam: Máme skutočne na to, aby sme takéto zbytočné pokuty platili? Máme skutočne finančné prostriedky na vyhadzovanie peňazí zo štátneho rozpočtu? Vážené dámy a vážení páni, majme na pamäti, že zároveň ste dostali Slovenskú republiku do pozície porušovateľa medzinárodnej zmluvy, konkrétne citovaného dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná. V prípade, že by odbory podali v tejto veci podnet na Medzinárodný úrad práce, vláda by čelila konaniu Výboru Medzinárodnej organizácie práce pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní. Toto konanie sa deje verejne pred celým svetom v rámci každoročnej medzinárodnej konferencie a veľmi škodí povesti štátu, voči ktorému takéto konanie smeruje.

    Touto zmenou ste zároveň zaťažili verejné financie, a to zvýšením nákladov spojených s poškodením zdravia z práce, chorobou z povolania, s následnými výdavkami na invalidné dôchodky, podporou v nezamestnanosti. Dámy a páni, ak si vezmete to, že len náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú hradené Sociálnou poisťovňou, pre jednu priznanú chorobu z povolania tvoria čiastku 12 304 eur, myslím si, že to hovorí za všetko. Mysleli ste, pán minister Mihál, keď ste s touto zmenou súhlasili, na to, že Sociálna poisťovňa nemá na takéto zbytočné náklady financie? A to nehovorím o vážnosti vzťahu a postoja spoločnosti, a to predovšetkým nás, poslancov, ku zdraviu a ochrane zdravia zamestnancov na Slovensku. To nehovorím o zaťažení systému zdravotnej starostlivosti, ktorý už dlhšie vykazuje nedostatok financií a ktorého stav sa v plnej nahote ukázal, samozrejme, v dnešných dňoch. A v neposlednom rade si dovolím povedať, že ste vlastne týmto spôsobom podporili začiatok rozpadu systému prevencie chorôb z povolania na Slovensku.

    Páni poslanci, panie poslankyne, aj za mnou v rokoch 2006 až 2009 chodili zamestnávatelia lobovať v prospech obmedzenia pracovnej zdravotnej služby. Dokonca tieto návrhy prednášali aj verejne na rokovaniach tripartity. Takýmto návrhom, ktoré poškodzujú zdravie pracovníkov, som nikdy nevyhovela. Hanbila by som sa pozrieť zamestnancom, ktorým by práca v rizikovom prostredí poškodila zdravie, pozrieť skutočne do tváre. Pamätajte na to, že aj vy sa raz budete dívať do tváre týmto ľuďom. A treba si pripomenúť aj to, že za tvárou týchto zamestnancov, za jedným otcom sa môže skrývať starostlivosť o dve i viac detí a starostlivosť o manželku. Obraciam sa na vás preto s výzvou, aby ste prehodnotili svoju pôvodnú podporu v zmene zákona napadnutej prezidentom, ktorú, a to dúfam, väčšina z vás narýchlo a možno aj sčasti nepremyslene podporila, aby ste pri tomto čítaní túto chybu napravili, aby ste vyhoveli prezidentovmu návrhu na vypustenie bodu 22 a bodov 35 a 43 z novely zákona. Ja vám v tejto chvíli ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť svoju kolegyňu pani bývalú exministerku Tomanovú. Chcem sa spýtať, či si vôbec cení náš štát zdravie svojich občanov a či si ho vôbec cenia poslanci, ktorí toto navrhli, keďže sú schopní znefunkčniť zákonné opatrenia na ich ochranu. Formálne štát garantuje svojim občanom zamestnancom právo na zákonnú ochranu zdravia pri práci v článku 36 Ústavy Slovenskej republiky, ale v skutočnosti im neprijatím návrhu pána prezidenta toto ústavné právo odoberieme. Musíme sa zamyslieť aj nad tým, či na Slovensku potom nebude prudko rásť invalidita, počet chronicky chorých ľudí neschopných zamestnať sa a odkázaných na starostlivosť zo strany štátu. Možnože ušetríme tak z neveľkého množstva peňazí súkromných podnikateľov, ale štát to x-násobne zaplatí vo zvýšených výdavkoch na lekársku starostlivosť, odškodnenie chorôb z povolania, dávky v invalidite, podporu v nezamestnanosti. Ak skutočne prilákame investorov tým, že vlastne zistia, že naša platná legislatíva na ochranu zdravia svojich zamestnancov nemusí vytvárať skoro žiadne opatrenia, ak toto má byť pre nich takisto motivácia, ja si vážim každého investora, ktorý sem príde, jednoducho tí investori musia mať aj určitú zodpovednosť, zabezpečiť zdravie svojich zamestnancov, pretože zdravý zamestnanec im takisto bude vytvárať vlastne zisk, takisto im to bude vytvárať vlastne preto, aby ich podnikaniu sa darilo. Takže nemyslím si, že táto legislatíva prispeje k tomu, aby sme na trh prilákali viac investorov. Ak ich máme prilákať za takúto cenu, že naši občania budú chronicky chorí, že naši občania budú mať veľa úrazov, tak potom si myslím, že sa nad tým treba vážne zamyslieť a skutočne pripomienky pána ministra je potrebné a nutné prijať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tomanová, uvádzali ste tu, aké hrozby hrozia zrušením pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu zamestnancov. Ja tam vidím však aj určité výhody, V prvej a druhej kategórii sú dnes zaradené približne 2 mil. zamestnancov, sú to zamestnanci v administratíve, v školstve, verejnej a štátnej správe, a zrušením pracovnej zdravotnej služby pre takýchto zamestnávateľov tak nielen dôjde k úsporám v súkromných firmách, ale znížia sa tak aj náklady úradov a inštitúcií napojených na štátny rozpočet. Napr. Slovenskú poštu údajne pracovná zdravotná služba stojí približne 2 mil. eur ročne.

    Pripomínam, že na pracoviskách s prácami v prvej a v druhej kategórii zostáva povinnosť vykonávať lekárske prehliadky u všeobecných lekárov, takže žiadne ohrozenie zdravia a života tu nevidím a nehrozí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, tvrdili ste vo svojom prejave, že 66 % pracovníkov z druhej kategórie bolo postihnutých chorobou z povolania. Zabudli ste ale povedať, tak ako pán prezident aspoň čestne uvádza vo svojom zdôvodnení, že ide o 66 % zo všetkých žiadostí o priznanie choroby z povolania. A tých bolo 470. Čiže rozprávame o 310 ľuďoch pri celkovom počte pracovníkov v týchto kategóriách, čo je, ako to spomínal kolega Laurenčík, okolo 2 mil. občanov, je to teda 0,02 %, čo sa veľmi blíži štatistickej odchýlke. Tak ako vy ste deklarovali, že si zvykáte na štýl progresívnej politiky, tak my si tu taktiež veľmi rýchlo zvykáme na to, že vaše prejavy sú plné zavádzania. Ďakujeme pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kiššová, pripraví sa pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, rada by som aj ja reagovala na pripomienky pána prezidenta k vrátenému zákonu o BOZP. Konkrétne sa jedná o už komunikovanú pracovnú zdravotnú službu, ktorá je predmetom týchto pripomienok. A nakoľko som jednou z predkladateľov tejto úpravy, tak cítim potrebu na pripomienky pána prezidenta reagovať.

    Čo je vlastne cieľom zrušenia pracovnej zdravotnej služby pre kategórie prác 1 a 2? Určite to nie je zníženie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani nezmyselné zbavovanie povinností zamestnávateľov. Ale poďme po poriadku.

    Návrh našej novely hovorí len o kategóriách 1 a 2. Tie sú v zákone definované nasledovne. Do prvej kategórie sú zaradené práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia. Do druhej kategórie sú zaradené práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia. To som teraz hovorila o § 31 zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. To som si nevymyslela. Presne takto sú definované kategórie 1 a 2. To znamená, ide o nerizikové práce. A len týchto sa tá novela týka. Nehovoríme teda o prácach, kde reálne vzniká riziko poškodenia zdravia. Rizikovou prácou je práca zaradená do 3. a 4. kategórie.

  • Takto je to definované v § 31.

  • Týchto sa naša novela netýka. Považujeme za nedôvodné, aby takto definované práce, teda práce bez reálneho rizika poškodenia zdravia, a väčšinou naozaj ide o administratívne práce, podliehali povinnosti pracovnej zdravotnej služby. Ukázala to aj prax, keď sú tieto služby a s nimi súvisiace napr. preventívne prehliadky robené len formálne a zaťažujú nielen zamestnávateľov, ale predovšetkým zamestnancov. Tu treba podotknúť, že našou novelou nijako nie sú dotknuté iné povinnosti zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci. Nijako nie je dotknutá napr. povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov preventívnu prehliadku, ak je toto dôvodné. Napr. tam, kde sa zdravotná spôsobilosť vyžaduje na výkon práce na základe osobitného predpisu, sú to napr. vodiči, tam je potrebné vykonať lekársku prehliadku vo vzťahu k práci bez ohľadu na zaradenie do pracovnej kategórie, do kategórie prác. V takýchto prípadoch podľa platnej legislatívy zamestnanci môžu absolvovať lekársku prehliadku aj u svojho všeobecného lekára. Čiže nie je potrebná pracovná zdravotná služba na vykonanie takejto preventívnej prehliadky. A takáto povinnosť zamestnávateľovi vôbec nie je dotknutá. Pracovná zdravotná služba je v takomto prípade len duplicitnou povinnosťou.

    Prejdem ku konkrétnym pripomienkam pána prezidenta.

    Jednou z výhrad bolo tvrdenie, že zrušením pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu sa zníži úroveň ochrany zdravia pri práci. Odvoláva sa na smernicu Rady 89/391/EHS z roku 1989 s tým, že táto smernica neumožňuje zníženie úrovne ochrany, ktoré už jednotlivé členské štáty dosiahli. Táto zmena legislatívy v pôsobnosti pracovnej zdravotnej služby neznamená žiadne zníženie úrovne ochrany, žiadne. Pracovná zdravotná služba nikomu žiadnu úroveň ochrany zdravia nepriniesla. Navyše táto smernica hovorí, že členské štáty si samy definujú potrebné opatrenia a tieto majú byť primerané. Žiadna pracovná zdravotná služba v tejto smernici spomenutá nie je. Podľa nášho názoru zaťažiť práce kategórií jedna, dva, teda práce bez reálneho rizika poškodenia zdravia, takto sú totiž definované, ako som to už uviedla, pracovnou zdravotnou službou nie je primerané.

    Ďalšou výhradou pána prezidenta bolo, že bez odborného posúdenia pracovného prostredia pracovnou zdravotnou službou nie je možná správna kategorizácia, resp. zmena kategorizácie. No ale o zaradení prác do kategórií predsa rozhoduje orgán verejného zdravotníctva. Na to nepotrebujeme pracovnú zdravotnú službu.

    Ďalej vo svojom odôvodnení uvádza, že práve pri zamestnancoch, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, sa vo významnom počte vyskytujú choroby z povolania. To sme tu pred chvíľkou počuli aj s úst pani poslankyne Tomanovej a bolo to vysvetlené. V roku 2009 to bolo 470 ľudí. Z tohto počtu bola do kategórie dva 66 % ľudí priznaná choroba z povolania. To je 310 prípadov. My tu hovoríme o skupine ľudí okolo 2 mil. V 310 prípadoch bola priznaná choroba z povolania. Čiže hovoríme o čísle, ktoré je 0,016 %. To je v štatistike naozaj odchýlka.

    Podľa pána prezidenta sú, ďalej, finančné náklady zamestnávateľov na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby zanedbateľné v porovnaní so škodami, ktoré môžu vzniknúť na zdraví zamestnancov v súvislosti s prácou. Ja by som sa veľmi nerada púšťala do porovnávania finančných nákladov vynaložených na opatrenia, ktoré zabránia nejakému zdravotnému problému, s tým, akú má tento zdravotný problém hodnotu. Pre mňa má zdravotný problém nevyčísliteľnú hodnotu. Toto vôbec nebol cieľ. Podstatou je to, že pracovná zdravotná služba nikomu zdravie neochránila, nikomu nezvýšila bezpečnosť pri práci a nikoho ani len preventívne neušetrila od žiadnych zdravotných problémov. Navyše, pri kategóriách jedna a dva, kde reálne riziko poškodenia zdravia nie je, a to je definované v zákone, že hovoríme len o týchto kategóriách, by bolo veľmi problematické, ak vôbec by to bolo možné, identifikovať, či ten-ktorý zdravotný problém s prácou súvisí alebo nesúvisí. Pre kategórie bez rizika poškodenia zdravia je to len náročnou formalitou a štátom garantovaný biznis pre pár vyvolených.

    Týmto by som vás, ctené plénum, chcela veľmi pekne poprosiť o podporu tejto novely, čo znamená nepodporenie výhrad pána prezidenta. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia dve ďalšie poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, vidím, že veľmi pekne vám to napísali. Len treba rozlišovať vlastne, čo čítame, lebo mechanické prečítanie ešte neznamená, že skutočne vieme, o čom rozprávame. Ak dovolíte, aj ja teraz vám zacitujem, a to z listu doktora Samuela Lvončíka, predsedu odbornej sekcie pracovných zdravotných služieb Asociácie súkromných lekárov, ktorý vlastne sa týmito vecami zaoberá, špecializuje sa na ne, kde píše, že takýmto zásadným negatívnym zásahom bol obhajovaný, dokonca klamlivými informáciami o tom, vy ste to spomínali, že u zamestnancov prvej a druhej kategórie sa vyskytuje iba 0,024 % chorôb z povolania, pričom pravdou je, že až 66 % priznaných chorôb z povolania bolo u zamestnancov zaradených práve z druhej kategórie. Chcem vám povedať, že nemôžete vy jednoducho povedať, podľa § 31 ods. 3 že zamestnanci v prvej a druhej kategórii vlastne tam sa nevyskytujú, nevyskytujú sa teda choroby z povolania. Veď práve preto na to je zdravotná služba. Môže sa nám zdať, že niekto sedí v kancelárii, ale nevieme, aké máme osvetlenie. A ja to hovorím z vlastnej skúsenosti, pretože u mňa bola zdravotná služba. A takisto ani moji poslanci to nechceli uznať, lebo boli takisto z vášho košiara. A povedali, že nezáleží na tom, aké má zamestnanec svetlo, nezáleží na tom, akú má stoličku. Možno to, čo sa nám zdá banálne, že človek veľmi ťažko číta, to, čo sa nám zdá banálne, že máme zlú stoličku na sedenie, nám môže skutočne privodiť veľmi vážne ochorenie z povolania. To nás skutočne môže poškodiť. O tom je to, čo som teraz čítala, že klamlivo sa uvádza v štatistikách, nie v štatistikách, vo vašich štatistikách ale, že skutočne chorôb z povolania v druhej kategórii je až 66 %. Takže treba vlastne to rozlišovať, nielen niečo prečítať mechanicky, ale skutočne sa pozrieť, ako to v praxi funguje. A treba tomu trošku sa aj venovať a rozumieť tomu, čo čítam, pretože nikto si nevymyslí choroby z povolania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy, páni, ja som hovorila vo svojom vystúpení, a presne som citovala § 31 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., že do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, pani Blahová. Ale práve som povedala, že pracovná zdravotná služba je tým subjektom, ktorý dokáže odborne posúdiť a zistiť, či zamestnanci v tejto kategórii sú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia zdravia, a, samozrejme, aj vyhodnotiť zdravotné riziká, ktoré teda môžu ohroziť zdravie zamestnancov pri práci alebo ohodnotiť faktory pracovného prostredia, stav pracovných podmienok.

    Ja by som na túto tému poznamenala už len jedno, aj predchádzajúci pripomienkujúci poslanci pani Blahová, pán Laurenčík, ja hovorím stále o cene ľudského života a o cene zdravia a vy toto vypúšťate, pre vás 470 chorôb z povolania je málo?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, môžete reagovať len na vystupujúcu poslankyňu.

  • Ja som reagovala na pani Kiššovú.

  • No ale ste spomínali aj pána Laurenčíka.

  • Áno, to už len v rámci diskusie.

  • Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Pani Vaľová, nie je metódou našou, aby sme čítali niečo, čo nám niekto pripraví. To je možno vašou metódou. Ja som vychádzala zo skúseností, ktoré mám a z informácií, ktoré mám. A vychádzala som z oficiálnych čísiel, ktoré sú napr. aj v pripomienkach pána prezidenta. Vychádzala som presne z týchto čísiel. Neviem, odkiaľ mate vy iné čísla, ale ja si myslím, že tie, ktorými pán prezident argumentoval, sú relevantné. A tam je naozaj napísané, že hovoríme o 470 prípadoch, z ktorých 66 % je v druhej kategórii zaradených. A to je naozaj mizivé percento. My hovoríme o tom, že zaťažujeme dva milióny ľudí nezmyselnými povinnosťami, a hovoríme o probléme v 310 prípadoch. O tom ja hovorím. A toto je naozaj zanedbateľný počet oproti dvom miliónom.

    A ja nehovorím, že sa netreba venovať zdraviu ľudí, ja len hovorím, že pracovná zdravotná služba nie je na toto nástroj, že tu máme kopec iných povinností, účinnejšie pôsobiacich, ktoré naozaj reálne prispievajú k ochrane a k zabezpečeniu zdravia. O tom som hovorila. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa teda aj ja vyslovil k tejto problematike. A rád by som upozornil na niektoré ďalšie argumenty, ktoré podporujú návrh pána prezidenta. A rád by som aj zareagoval vlastne na to, o čom sa tu teraz celý čas bavíme.

    V prvom rade mi dovoľte povedať, a ja som to avizoval pri tej predošlej debate, že ten návrh, o ktorom tu teraz hovoríme, vychádza, myslím tým návrh ministerstva, v priamom rozpore s tým, akými argumentmi podložilo ministerstvo návrh na znižovanie pokút, čo nám zopakoval pred chvíľou aj pán minister v tejto snemovni. Filozofia ministerstva, ako povedal, je, aby tu nebola represia a v čo najväčšej miere nahradiť represiu prevenciou. No ale ak táto filozofia platila pri novele zákona o inšpekcii práce a boji proti nelegálnej práci, tak sa pýtam, prečo tá istá filozofia nebola uplatnená aj v prípade tohto zákona? Práve naopak, v tomto prípade sa znižuje ochrana ľudí, ktorá tvorí preventívne opatrenia, znižuje sa ochrana ľudí a znižuje sa úroveň prevencie pred tým, aby ľudia mali ohrozené zdravie a aby dochádzalo napr. k chorobám z povolania.

    Áno, máte pravdu, pani kolegyňa, že tých 66 % platí z priznaných chorôb z povolania. Ale my na jednej strane práve upozorňujeme, že treba zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre ľudí z tretej a štvrtej kategórie, zároveň ale upozorňujeme, že práve v týchto dvoch kategóriách je výrazne menej priznaných chorôb z povolania ako v kategóriách jedna a dva. A to je presne to číslo, ktoré spomínate. Áno, z celkového počtu pracovníkov asi 1,9 mil. ľudí, ktorých sa týka zaradenie do prvej a druhej kategórie, je to minimum. Ale z celkového počtu priznaných chorôb z povolania je evidentné, že viac ako polovica, takmer dve tretiny priznaných chorôb z povolania spadajú do prvej a druhej kategórie, o ktorých vy hovoríte, že nemusíme si ich vôbec všímať, že tam nie sú žiadne riziká, žiadne problémy. No evidentne sú tam problémy, ak výsledok je taký, že zo všetkých priznaných chorôb takmer dve tretiny nepripadajú na tie najrizikovejšie skupiny, ale na tie menej rizikové skupiny. A práve preto my hovoríme, že ani tie skupiny nesmú zostať mimo našej pozornosti. A to je naším cieľom.

    Ak hovoríme o pracovnej zdravotnej službe, treba si uvedomiť, že cieľom pracovnej zdravotnej služby nie je liečiť ľudí, ale predovšetkým odhaľovať riziká. Má to byť skutočne preventívne opatrenie, aby nedochádzalo k tomu, že im je priznávaná ja neviem v konečnom dôsledku invalidita alebo že sú priznávané profesionálne choroby čiže ochorenia z práce. A my si myslíme, že práve to je dôležité, aby sa robili preventívne opatrenia, pretože skutočne cenu ľudského života ani cenu ľudského zdravia nemožno vyčísliť a prerátať na eurá alebo akúkoľvek inú menu. Áno, ja takisto poznám tie prípady a poznám tie sťažnosti od zamestnávateľov, ktorí hovoria o tom, že niekedy alebo často sa stáva, že táto pracovná zdravotná služba je vykonávaná formálne, že v skutočnosti nenapĺňa svoj účel. Ale, vážené kolegyne a kolegovia, v tom prípade sa rozprávajme o tom, ako zlepšiť výkon pracovnej zdravotnej služby tak, aby sme si boli istí, že napĺňa svoje poslanie, ale nebavme sa o tom, ako zrušiť niečo len preto, lebo v zásade by to bolo užitočné, ale my nevieme nastaviť poriadne a kontrolovať poriadne dodržiavanie pravidiel tak, aby sa ten efekt potom reálne dostavil, pretože, a to chcem zdôrazniť, my sa skutočne bavíme teraz o prevencii. Súčasťou totiž pracovnej zdravotnej služby nemá byť len to, že niekto je vyšetrený u lekára, ale aj ohodnocovanie rizík, to znamená, že súčasťou tej služby pre toho zamestnávateľa má byť to, že ten, kto tú službu vykonáva, má ohodnocovať to, akým rizikám môžu byť zamestnanci vystavovaní na pracovisku. To je v podstate akási náhrada toho, čo tu existovalo kedysi dávno, keď v podstate každý podnik mal nejakých podnikových lekárov. Výhoda toho podnikového lekára bola v tom, že on poznal presne tých ľudí, poznal presne pracovné podmienky, poznal presne pracoviská, na ktorých tí ľudia pracujú. A na základe toho vedel navrhovať preventívne opatrenia tak, aby nedochádzalo k poškodeniu zdravia, aby nedochádzalo k invalidite z povolania. A toto má určite zmysel pre nás, aby sme urobili opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby ľudia v dôsledku svojej práce ochoreli. A o tom, že sa to stáva, a o tom, že má zmysel rozprávať o týchto opatreniach aj v prípade kategórií jedna a dva, svedčí ten pomer zo všetkých priznaných chorôb z povolania v roku 2009, keď až 66 % boli ľudia zaradení do prvej a druhej kategórie, čo svedčí o tom, že nie je pravda, že sú to úplne bezrizikové kategórie. Mimochodom, pri kategórii jeden sa nepredpokladá poškodenie zdravia pri práci, pri kategórii dva sú už predsa zamestnanci vystavení istým faktorom práce a pracovného prostredia, ktoré môžu spôsobovať poškodenie ich zdravia.

    Takže ja sa domnievam, že to, prečo by sme mali v prvom rade vyhovieť námietke pána prezidenta a ponechať pracovnú zdravotnú službu aj pre kategórie jedna a dva, je v tom, že je to významné preventívne opatrenie, ktoré, po prvé, chráni zdravie ľudí, čo je najdôležitejší argument, a, po druhé, chráni aj verejné financie, lebo ja mám pocit že opäť sme tu v takej klasickej situácii, ktorá vyplýva neustále z presadzovania politiky neoliberalizmus. A to je to, že na jednej strane zisky sa privatizujú, na druhej strane náklady sa zospoločenšťujú. Jedno číslo už uviedla pani poslankyňa Tomanová. Iba z toho, že sa prizná choroba z povolania, tak priamo vyplývajú náklady vyše 12 000 eur, len pri priznaní tejto choroby z povolania. Okrem toho má pri priznaní choroby z povolania ďalšie náklady aj samotný zamestnávateľ, napr. je to doživotná renta vyplácaná pre zamestnanca, ktorá sa určuje individuálne. Ďalej sú to verejné náklady na diagnostiku, liečbu v rámci regresu zdravotnej poisťovne. Sú to náklady spojené s pribúdajúcimi napr. súdnymi konaniami. Nákladom zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce, a toto ustanovenie tam zostalo, je odstupné pre zamestnanca, s ktorým sa končí pracovný pomer kvôli priznanej chorobe z povolania, čo môže dosiahnuť až 10-násobok priemerného mesačného zárobku zamestnania, a tak ďalej. To znamená, že aj keď argumentujete ekonomickými nákladmi, tak faktom zostáva, že aj z hľadiska ekonomiky pre nás človek, ktorému je priznaná choroba z povolania, je oveľa finančne náročnejší ako človek, ktorý zostane zdravý a ktorý teda vďaka preventívnym opatreniam nedostal chorobu z povolania. Mimochodom, podľa oficiálnych štatistík sú náklady na pracovnú zdravotnú službu v prvej a druhej kategórii, teda ročné náklady to sú, približne jedna tretina pracovnej hodiny na jedného pracovníka. To sú skutočne minimálne náklady v porovnaní s tým, aké náklady nám vyvolávajú ľudia, ktorým je priznaná choroba z povolania.

    Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som vás upozornil, že to, o čom my hovoríme, nie sú len argumenty, ktoré tu prednáša SMER ako opozičná politická strana, alebo, povedzme, argumenty, s ktorými prišli odborári, ale argumenty, ktoré používajú ľudia, ktorí pracujú pre túto vládu. Ja v tejto súvislosti musím vás upozorniť, že s veľmi negatívnou reakciou na zrušenie pracovnej zdravotnej služby v prvej a druhej kategórii vystúpila aj krajská hygienička Regionálneho úradu zdravotníctva v Banskej Bystrici pani Eleonóra Fabiánová, ktorá, čo je oveľa dôležitejšie, je zároveň hlavnou odborníčkou pre preventívne pracovné lekárstvo a toxikológiu ministerstva zdravotníctva. Čiže hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva v tejto súvislosti, a ja ju budem citovať, uvádza, že okrem faktu, že parlamentom schválená zmena vážnym spôsobom narušuje komplexnosť racionálneho systému prevencie, vystavuje zamestnancov v práci aj nebezpečenstvu zhoršenia súčasnej úrovne starostlivosti o ich zdravie, podstatné je pri doterajšej právnej úprave, že zamestnávateľ má vytvárať a zabezpečovať zdravé pracovné prostredie, zdravý spôsob práce pre všetkých zamestnancov, má teda hodnotiť, aké sú zdravotné riziká na pracovisku, ktoré vyplývajú z expozície rôznym škodlivým faktorom, tu si treba si uvedomiť, že pracovnú zdravotnú službu vykonávajú odborníci, ktorí rozumejú problematike, odborníci na zdravie, lekári, nemôže to byť človek, ako upozorňuje hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva, s technickým vzdelaním, akými sú napr. bezpečnostní technici, ktorí vlastne podľa tejto novely majú suplovať špecializovaných zdravotníkov v ich kompetenciách či pracovných zdravotných služieb. Na záver ešte upozorňuje, a to je vlastne to, čo som hovoril, samotná hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva upozorňuje, že náklady na zamestnanca v podnikoch prvej a druhej kategórie predstavujú len 0,3 pracovnej hodiny na rok, a preto filozofia toho ustanovenia, aké tu bolo doteraz, spočíva v tom, aby zamestnávateľ mal posúdené a zhodnotené odborne kompetentnými ľuďmi podmienky, v akých jeho zamestnanci pracujú, miera toho, ako sú vystavení negatívnym faktorom.

    Vážené kolegyne a kolegovia, bohužiaľ, musím skonštatovať, že skutočne toto je na výsosť odborná záležitosť. A ak aj terajšia hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre preventívne pracovné lekárstvo upozorňuje na to, že to, čo schválil parlament, bude mať negatívne dopady na zdravie ľudí, tak si myslím že je to ďalší argument, ktorý by ste naozaj mali brať do úvahy. Hovoríme o tom, čo znamená zdravie pre ľudí, hovoríme o preventívnych opatreniach, ktoré majú chrániť zdravie pracovníkov. Áno, súhlasím s tým, že prevencia je vždy lepšia ako represia. A práve preto vás, vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam, aby ste podporili návrh, s ktorým sa na nás obrátil prezident Slovenskej republiky, aby ste podporili jeho pripomienku k tomuto zákonu a v prípade, že nepodporíte túto pripomienku, aby ste nepodporili zákon ako celok. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ja by som len tak prakticky rád uviedol, aby sme to veľmi dobre videli, ako vyzerá v praxi taká služba, ktorú musia platiť zo zákona všetci zamestnávatelia od malých cez stredných až po tých väčších. Takže najmä tí malí sa stretávajú asi s tým, že raz za mesiac dostanú telefonát od príslušnej zdravotnej služby alebo tak maximálne dotazník, kde sa ich príslušný pracovník spýta, či sa niečo u nich zmenilo alebo nezmenilo, dostane odpoveď, že nič sa nezmenilo, všetko je po starom, pričom on povie, že ďakuje, a pošle faktúru, to je všetko. Toto je ďalšia zdravotná daň, ktorú platia zamestnávatelia a podnikatelia, ktorým takto komplikujeme podnikateľské prostredie. To nie je o starostlivosti o ľudí. Tí ľudia o tom vôbec nič nevedia, vôbec z toho nič nemajú. Majú z toho niečo len tie súkromné firmy, ktoré na základe zákona a na základe vnútenej povinnosti platiť túto službu zákonom musia financovať podnikatelia Slovenska.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vy tvrdíte, že práve kategórie jedna a dva sú problém, pretože je to 66 % z priznaných chorôb, to je viac, ako je to pri kategóriách tri a štyri. No ja tvrdím, že ak je niekde z celkového počtu okolo 2 mil. ľudí problém v 310 prípadoch, tak to proste nie je problém, tak je to tak mizivé percento, pri ktorom riešením tohto problému tak nákladnou a rozsiahlou pracovnou službou je to proste neprimerané. Pre 310 ľudí z 2 mil. riešiť takýto rozsah povinností je neprimerané, o tom hovoríme.

    Ďalej ste povedali, že podnikoví lekári, tak ako kedysi boli, sú vlastne veľmi fajn, pretože poznajú pracovníkov. No toto možno platilo, keď ľudia pracovali 20 – 30 rokov v jednom zamestnaní. Ale dnes keď ľudia menia po troch-štyroch rokoch prácu, tak to jednoducho takto už nie je. Ja si práve myslím, že pre takéhoto človeka má oveľa väčší význam jeho obvodný lekár, ku ktorému chodí on, chodí celý život, chodí možno jeho rodina, pretože pozná aj rodinnú anamnézu. A je to oveľa efektívnejšie, ako pri každej zmene zamestnávateľa meniť aj lekára. A naozaj sme sa stretli aj s tým, že zamestnanci nemajú vôľu chodiť k lekárovi, ktorého vyberie zamestnávateľ. Veď vzťah lekára a zamestnanca, resp. lekára a pacienta je niečo dôverné, je niečo, čo nechcú mať ľudia úplne nalinkované.

    No tvrdíte, že argumentujeme ekonomickými nákladmi. Ale to vôbec nie je pravda. Keby ste počúvali, čo som v rozprave hovorila, vedeli by ste, že ja som neargumentovala ekonomickými nákladmi. Ja si myslím, že my podstatne viacej zaťažujeme tých zamestnancov ako zamestnávateľov, pretože je to pre nich neprimeraná záťaž. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Viete, čo je najväčším problémom bodu, o ktorom rokujeme? To je to, že o ňom rokujeme a začíname sa vecne baviť až v čase, keď to vrátil pán prezident. My sa bavíme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý zaznel tu v rozprave ako výstrel od pásu a chcel vyriešiť vážnu vec, ako je prevencia, represia, zdravie zamestnancov a všetko, čo s tým súvisí. A tak vážna téma, ako je prevencia zdravia, ako sú pracovné choroby a všetko, čo s tým súvisí, sa predsa nedá riešiť tak, že niekto vystrelí od pása a takto to bude. Ten zákon na Slovensku platí 5 alebo 6 rokov. Ak ho chceme zmeniť, tak ho zmeňme k lepšiemu. Ale si to pekne rozdebatujme aj v odborných kruhoch. A určite tak nájdeme riešenie, ktoré bude tento súčasný stav vylepšovať, ale nie týmto spôsobom, lebo platí to, že čím je menej prevencie, tým je viac represie, viac nákladov na odstraňovanie, s tým, že na prevencii sa podieľa zamestnávateľ, ale na represiách, ktoré sú vždy drahšie, sa už podieľa štát.

    A na margo podnikateľov, že za telefóny platia faktúry. Nechce sa mi tomuto veriť, aby som ja ako podnikateľ zaplatil faktúru za to, že mi niekto zavolá. Každý zamestnávateľ vie, čo je povinnosťou. Keď ju platí pracovnej zdravotnej službe, tak má od nej vyžadovať to, čo zákon káže, a nemá platiť na základe telefonátu mesačné, polročné alebo ročné faktúry. Vráťme sa k tomuto problému, ale úplne seriózne v kľude, a vypočujme si názory aj lekárov, vypočujme si názory aj zamestnávateľov, dajme to dokopy a urobme z toho normálnu peknú novelu, ktorá bude v prospech zamestnancov, ochrany ich zdravia a ochrany ich pracovného prostredia, a nie takto od pásu, len tak.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vás, pán poslanec Ondruš, niečo spýtať. Povedali ste, že PZS-ka čiže pracovná zdravotná služba stojí iba jednu tretinu pracovnej hodiny zamestnanca. Máte vy predstavu, pán poslanec, koľko desiatok miliónov to v skutočnosti je? Totiž hovoríme o dvoch miliónoch ľudí, dvoch miliónoch ľudí, ktorí platia za formalitu, tuto doslova a do písmena formalitu, ktorá funguje iba na papieri.

    Rovnako sa divím aj niektorým iným pánom poslancom i vám, že ste sa až teraz zobudili, keď pán prezident vrátil so svojou námietkou celý zákon. A naozaj vás dôrazne upozorňujem, ak chcete diskutovať a vážne diskutovať nielen vy o téme, tak buďte takí láskaví a seďte na rokovaniach, kde je naozaj miesto a priestor na diskusiu o tom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondruš, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pani Blahová, ja by som naozaj rád diskutoval, ale ďakujem pánovi Janišovi za to, čo povedal, čo som mal asi ja vo svojom vystúpení zdôrazniť. Jednoducho vy, samozrejme, strašne presne viete, a ministerstvo na svojej webovej stránke absolútnou lžou obhajuje proste nejaký návrh, ale nemá ani toľko odvahy, aby s tým návrhom vlastne transparentne prišlo v čase, keď sú tie veci otvorené a keď môže do nich vstúpiť verejnosť a diskutovať o nich verejnosť, vy potmehúdsky, netransparentne poza bučky, poza chrbát sa usilujete dostať závažné veci do zákonov a toto je systém, akým vy pravidelne ovplyvňujete legislatívu v tomto parlamente. Takže, áno, pani kolegyňa ja by som rád o tom diskutoval, len si nepamätám, kedy sme mali priestor na to, aby sme diskutovali o tejto veci napr. na výbore, pretože táto vec prišla ako pozmeňujúci poslanecký návrh pána poslanca, ktorý tu už ani nesedí. Ja som pripravený diskutovať, ak vy ste pripravení meniť legislatívu čestným a transparentným spôsobom, neobchádzať transparentný legislatívny proces, tak aby ste vytvorili skutočný priestor na debatu a diskusiu vecnú a odbornú. Ale vy sa aj v skutočnosti vyhýbate, pretože inak v takom prípade by vyšli najavo vaše skutočné motivácie a vyšlo by najavo, koho skutočne zastupujete. A ja jednoducho opäť zopakujem, že ak máme výhrady voči tomu, ako pracovná zdravotná služba ne(funguje), tak som pripravený na túto debatu, akým spôsobom zmeniť, aby tá služba dobre fungovala. Ale principiálne je to dobrý nástroj na prevenciu a ochraňuje zdravie ľudí, pričom je jedno, či sa to týka štyroch alebo troch stoviek.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová, teraz idú ústne prihlásení poslanci. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, už zaznelo v rozprave veľmi veľa názorov. A zdá sa mi, že táto parlamentná pôda sa premenila na Úrad verejného zdravotníctva. Už takto diskutujeme vehementne ako v MPK, ako keby sme všetci mali skutočne patent na rozum. S mojím vystúpením už čiastočne začal kolega Janiš, keď sa vyjadril vo faktickej poznámke.

    Na začiatku poviem, že chcem vystúpiť s tým, aby sme podporili dve pripomienky pána prezidenta práve preto, že sú opodstatnené. Tu nemusíme vyťahovať žiadne iné materiály, ak si niekto dobre prečítal stanovisko prezidenta, ktoré je napísané aj za spolupráce s odborníkmi a Úradom verejného zdravotníctva, určite nepotrebujeme ani telefonáty, ani e-maily, ani iné informácie, ale stačí zdravý rozum a trošku logiky. O vložení tohto pozmeňujúceho návrhu do zákona v poslednej chvíli, pani kolegyňa Blahová, sa nedalo rozprávať ani v pléne, ani vo výbore, bol to pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený na rokovanie tesne pred hlasovaním, ešte možno aj so skrátením lehoty na hlasovanie. Čiže vôbec nebola možnosť rokovať o takomto návrhu. Táto diskusia skutočne patrí na medzirezortné pripomienkové konanie, a nie do tohto parlamentu, pretože obávam sa, či mnohí z vás, či sú to bývalí ministerskí pracovníci alebo sú to ministri, sú schopní dobre a správne zadefinovať jednotlivé kategórie, o ktorých hovoríme. Systém pracovnej zdravotnej služby bol vlastne zavedený. A vtedy mali mnohí z nás výhrady, keď sa zavádzal tento systém, lebo sme sa obávali, že to môže byť zaťaženie ekonomické pre zamestnávateľov, možno aj zamestnancov. Sami ale dnes, keď to už porovnávame, vidíme, že to nie je taká záťaž.

    Mnohí z vás sa vyjadrovali v rozprave pri obhajobe tohto pozmeňujúceho návrhu, že však to vyriešime preventívnymi zdravotnými prehliadkami. Pýtam sa ale, kto bude financovať preventívne zdravotné prehliadky. Všetci sa budeme skladať na ne z verejných prostriedkov, z poistného systému. Dnes ak zamestnávateľ vytvára alebo nevytvára dobré podmienky pracovné, musí istú čiastku pracovných prehliadok platiť on. Ide to z jeho zdrojov. Ale ak to pôjde do verejného zdravotníctva a budeme platiť všetci, táto čiastka sa premietne na celkom slušnú čiastku zo zdravotných poisťovní. A jedná sa možno až o 120 mil. eur. Máme na to dnes, keď zápasíme s financiami v poisťovniach? Nie. A preto si myslím, že ak chceme robiť zmenu, ja už nebudem ani to, čo som mala pripravené, čítať, veľa tu toho zaznelo, len chcem povedať, sme zaviazaní aj dohovorom. Môže sa stať, že takýmto pozmeňujúcim návrhom, nie pripraveným, a prehodnotením kategórií dostaneme sa do sporu s právnym záväzným aktom, so smernicou a dohovorom.

    Som presvedčená, že kategórie, prvá a druhá, napriek tomu, že sú definované ako nie rizikové, veľakrát vytvárajú podmienky práve pre to, že sa zamestnanec dostáva do rizikovej kategórie. A pracovná zdravotná služba, už to tu zaznelo, ona nie je zdravotná, ona je preventívna. Má svoju preventívnu činnosť, významnú mieru práve pritom, aby bola poradenstvom pre zamestnávateľov.

  • Hlas z pléna.

  • A, áno, môže byť, pán kolega, že sú aj takí, pre ktorých je to čistý biznis. Ale pre niektorých je to poctivá práca, preto, aby sme v kategóriách vychytali aj tých zamestnancov, ktorých to môže poškodiť. Ja, samozrejme, netvrdím, že my v poslaneckom klube máme na to jednotný názor, len hlavná vec je, že hlavný odborník a hlavný hygienik Slovenskej republiky si myslí, že treba tieto dva body pána prezidenta prijať, pretože práve Úrad verejného zdravotníctva pripravuje v súčasnosti novelu zákona, ktorou ide prehodnotiť jednotlivé kategórie, práve preto, že sú isté zaradenia, ktoré by nemuseli spadať do tých kategórií. Ja nebudem tu hovoriť o percentách, o číslach, ale nechajme to na odborníkov, ktorí sa v číslach vyznajú a pracujú s týmito ľuďmi aj s týmito zdravotnými službami. Ja som ani v minulosti nebola veľký nadšenec a zástanca pracovnej zdravotnej služby, tak ako sa začala v začiatkoch nastavovať, ale čas, asi tých päť rokov, ako to tu aj kolega hovoril, naznačuje, že treba zásadne prehodnotiť pracovnú zdravotnú službu. Ale nemôžeme to urobiť jednoducho nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý príde, ad hoc v Národnej rade bez toho, aby sa k tomu vyjadrili inštitúcie a úrady so štatistikami, ktoré budú vierohodné. A nebudeme si tu každý nejaké čísla a nejaké argumenty predkladať, aby bol za to niekto zodpovedný. Nie politik a poslanec má byť zodpovedný za zásadné a vecné rozhodnutia, na to máme výkonnú moc, ktorá má pripraviť takéto zásadné stanoviská.

    A ešte chcem povedať takú maličkú poznámočku. Áno, v neposlednom rade to doteraz fungovalo aj tak, že zamestnávateľ sa v rôznych časových intervaloch a rôznym spôsobom dohodol s niektorými pracovnými zdravotnými službami na tom, že sa rizikové faktory zaradili tak, že sa zamestnanec nedostal do kategórie, kde mohol dostať rizikový príplatok. Avšak zamestnanci ale mali vtedy aspoň zdravotný dozor a v prípade, že podmienky, ktoré zamestnávateľ vytvoril alebo nevytvoril dobre, mu umožňovali včasné odhalenie a liečenie poškodenia zdravia z práce. A preto si myslím, že tento zákon, ktorý dnes prerokúvame a bol vrátený pánom prezidentom pre vsunutý pozmeňujúci návrh, nie pre celok, nám ide o to, aby ten zákon, ktorý predložil minister Mihál, prešiel, treba schváliť. Ale myslím si, že doň by sme nemali vsúvať niečo, čo momentálne nebolo ani v rezortnom pripomienkovom konaní. A ani jeden z nás, si dovolím povedať, nemá natoľko odbornú zdatnosť, aby ho vedel obhájiť tak, že prinesie do budúcnosti zlepšenie pracovných podmienok pre pracovníkov, dovolím si povedať, zneistenie a ba možno niekedy aj zhoršenie. A ešte treba povedať, že nie je napísaný ani legislatívne dobre a správne, pretože vytvára nejasnosti. A preto by bolo dobré, ak sa chcete tejto téme venovať, páni poslanci, v Národnej rade, nemenujem, už ktorého ktoréhokoľvek poslaneckého klubu, nech sa páči, dajte návrh, o ktorom sa bude môcť rokovať a ku ktorému sa bude môcť vyjadriť aj príslušný rezort včas. A máte na to celé budúce volebné obdobie. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ja rozumiem tomu, že takáto vec by sa nemala riešiť pozmeňujúcim návrhom, ale, žiaľbohu, niekedy je to nevyhnutné tak urobiť, keď príde vládny materiál z ministerstva, ktorý neobsahuje tú podstatu veci, ktorú obsahovať mal. A to, že táto novela mala obsahovať toto riešenie, ktoré bolo aplikované cez pozmeňujúci návrh, chcem doložiť tým, že veď je to súčasť vládneho programu. Vo vládnom programe je zapísané, že zrušíme zdravotnú službu alebo výrazne ju obmedzíme. Teraz nemám ho pred sebou. Ale bolo to tam explicitne povedané, pretože zdravotná služba sa už pri zostavovaní vlády považovala za problém. A ja som viackrát vyzýval pána ministra, a som s jeho odborníkmi tu v kinosále diskutoval o tom, že kedy to už bude, prečo to tam nie je. A mne je ľúto, a je to trošku nie najlepšia vizitka materiálu a tej práce, ktorá sa tam odviedla, že sa to muselo zachraňovať v Národnej rade, ale podstata veci je tá, že tá zdravotná služba absolútne sa nehodí na slovenské podmienky, je zaťažujúcim prvkom podnikateľského prostredia. Neviem, ako ináč chceme napĺňať deklarácie o znižovaní zaťaženia podnikateľov, zbytočné byrokratické, administratívne a finančné záťaže keď im neustále pridávame cez takéto zákonom vynucované platby a povinnosti. Tak načo sú potom tie deklarácie?

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa kvitujem aj to, že ste vrátili do hry aj ten argument, ktorý súvisí s možnou žalobou, čo ako prvá spomenula pani kolegyňa Tomanová, proti Slovenskej republike. A napr. to je jeden z tých dôvodov, prečo takéto veci sa nemajú predkladať v podobe poslaneckých pozmeňujúcich návrhov, tobôž vtedy, ak ide o pozmeňujúci návrh vládneho poslanca. A ja sa netajím s tým, že nemám žiadne pochybnosti o tom, že pán poslanec Suja bol iba vykonávateľom vôle pána ministra alebo predstaviteľov SaS, ktorí tieto veci mohli riešiť aj vo vláde. Je to štýl práce, ktorý pri príprave legislatívy tu vidíme špeciálne zo strany poslancov za SaS v spolupráci s ich ministrami od začiatku tohto volebného obdobia. A musím povedať, že skutočne som aj preto rád, že ste opäť vrátili do hry aj ten argument, aj to upozornenie, že nás to v konečnom dôsledku môže stáť obrovské peniaze, ak dostaneme pokutu od Európskej komisie, lebo aj na našom výbore ten argument veľmi jednoznačne zaznel. A zaznel od právničky. Takže asi nebude úplne nerelevantný. A, bohužiaľ, musím povedať, že toto je princíp práce SaS, čoho príkladom je napr. nedávna prehra Národného inšpektorátu prácu s dvoma svojimi bývalými zamestnancami na Okresnom súde v Žiline za to, že boli protiprávne prepustení. V záujme ušetrenia peňazí v štátnom rozpočte výsledok je potom taký, že nakoniec štátny rozpočet príde ešte o oveľa viac peňazí, než keby tí zamestnanci zostali v práci až dodnes. To znamená, že, na to len chcem poukázať, to je presne voluntaristický prístup SaS, keď na jednej strane deklarujú, že vraj chcú niečo šetriť, na druhej strane štátny rozpočet pripravujú o obrovské sumy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keď sa zamýšľame nad tým, že sa má vec v pokoji a v kľude prejednať, napadá ma aj iný aspekt. Nebolo by hádam dobré zvážiť formálnosť toho, čo sa skrýva niekedy, nechcem povedať, či nie dosť často, za tzv. starostlivosťou o tieto kategórie?

    A ak tu padajú reči o žalobách, tak by ma zaujímalo, či míňanie peňazí na nevykonané alebo formálne vykonávané činnosti nie je žalovaniahodné. Pritom zaznievajú argumenty, že sa majú k veci vyjadriť odborníci. No nepochybne bolo by to nezriedka vyjadrenie ľudí, ktorí sú priamo zainteresovaní na existencii takéhoto niečoho. A neviem si predstaviť niekoho normálneho, kto si odpíli pod sebou, povedzme, i príjmovú haluz. To znamená, že keď by nám skutočne záležalo na starostlivosti o zdravie ľudu, použijúc tento klasický výrok z doby minulej, tak nám musí záležať na tom, ako sa vykonáva táto zdravotná preventívna starostlivosť. A ak pripúšťame, a to tu zaznelo, že sa vykonáva formálne, tak tam treba začať, treba sa zamyslieť, či netreba ju najprv preskúmať a preorať a potom čeliť takýmto pozmeňujúcim návrhom. Tento pozmeňujúci návrh podľa mňa vystihuje skutkový stav, to znamená, že sa uvalilo formálne jarmo, ktoré v skutočnosti málokomu pomáha, okrem tých, ktorí majú z veci príjem. A ak teda sa dokáže, že tá či oná skupina má byť preradená a skutočne sa o ňu máme starať, tak sa o ňu potom preventívne starajme, ale tie peniaze nemajú byť formálnym výdavkom, akýmsi odpustkom za to, že sa v skutočnosti nič nedeje.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, spomínali ste 120 mil. eur. Spomínali ste to číslo v súvislosti s tým, že toľko stoja iba preventívne lekárske prehliadky. Pani poslankyňa, tak treba povedať priamo, tieto náklady sú neodôvodnene prenesené na zamestnávateľa a v žiadnom prípade nechcete práve z tohto dôvodu, aby boli vrátené späť tam, kam patria. Teda chcete, aby sa nezaťažovalo zdravotníctvo, ale aby bol zaťažovaný každý jeden zamestnanec osobne. V tom prípade súhlasím už, a aj vy súhlasíte tým pádom, so spomínaným argumentom, že je to maskovaná zdravotná daň. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová, ja vám chcem skutočne poďakovať za seriózny, vecný a odborný charakter vášho vystúpenia a za to , že ste si skutočne seriózne osvojili danú problematiku. Toľko len z hľadiska môjho vystúpenia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Niekoľko poznámok.

    Pán poslanec Kaník, zákon mal obsahovať tento návrh. Zákon bol v prvom čítaní v septembri, keď ešte nič nehrozilo a ešte vláda fungovala. A vtedy sa na to zabudlo a ani v prvom čítaní sa k tomu nikto nevyjadroval, že máme nejaký záväzok. V druhom čítaní sme to schválili, prišlo to ad hoc. My sme zvyknutí v tejto Národnej rade na to a ešte na horšie ad hoc pozmeňujúce návrhy. Čiže ja s vami súhlasím, že to treba prehodnotiť, že je to istým spôsobom záťažou.

    A tu hneď sa vyjadrím k pani poslankyni Blahovej. Ja som hovorila, že mohlo by to stáť poisťovne, ak by sa táto povinnosť preniesla nie na zamestnanca, ale na zamestnávateľa, lebo on je povinný vytvárať také podmienky, aby neohrozoval svojho zamestnanca. Čiže ja si nemyslím, že preniesť všeobecne na štát zodpovednosť za svoje firmy tiež nie je veľmi seriózne. Opäť hovorím, treba to prehodnotiť, nikdy som nebola nejaký veľký nadšenec tejto služby, pokiaľ nespĺňala by podmienky. Ale poznám aj ja v reálnom čase niekoľko prípadov v Košickom kraji, keď práve táto preventívna zdravotná prehliadka cez zdravotnú službu a cez zamestnávateľa našla vážne zdravotné problémy u pracovníkov.

    A ešte možno jedno. Pán poslanec Ondruš, tá sankcia môže hroziť, ale bola by som najradšej, keby sme možno aj v niektorých veciach nemuseli mať vždy všetky len právne akty Európskej únie, lebo toto je možno jedna z vecí, ktorá by bola veľmi dobrým národným legislatívnym zámerom. Každý z nás vie, čo by v tej krajine bolo potrebné strážiť, ale raz sme vstúpili do nejakej veľkej rodiny...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, systém pracovnej zdravotnej služby bol podľa odôvodnenia prezidenta u nás zavedený na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce a vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. 145/1988 Zb. podpísanej ministrom zahraničia pánom Chňoupkom.

    Prezident v odôvodnení tvrdí, že zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre stupeň 1 a 2, teda pre bežné zamestnanie je v rozpore s týmto dohovorom a vyhláškou.

    Začítajme so do historických dokumentov z roku 1985, teda spred 26 rokov. V čase, keď mnohí z nás ešte ťahali za sebou káčera, konalo sa už 71. zasadanie generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce. Čarovné svedectvo doby nájdeme hneď v preambule dohovoru. Dohovor vznikol zo záveru spomínaného zasadania, a to veľmi operatívne, za necelé tri roky po konferencii. Medzinárodná organizácia práce po 71 zasadaniach práve zistila, načo by mohla slúžiť. Citujem z prvej vety preambuly: „Medzinárodná organizácia práce zisťujúc, že ochrana pracovníkov proti ochoreniam a úrazom z povolania je jednou z úloh Medzinárodnej organizácie práce podľa jej ústavy...“ Je chvályhodné, že na 71 . zasadaní prečítali vlastnú ústavu a prišli k tomuto zisteniu.

    A akú mala Medzinárodná organizácia práce v roku 1985 predstavu o tzv. závodných zdravotných službách? Citujem: „Výraz „závodné zdravotné služby“ znamená služby poverené najmä preventívnymi úlohami a poradenstvom pre zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ ide o požiadavky na vytvorenia a udržanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ktoré je na prospech telesnému a duševnému zdraviu vo vzťahu k práci, a tiež prispôsobenie práce schopnostiam pracovníkov s prihliadnutím na ich telesné a duševné zdravie.“ Ďalej citujem: „Každý členský štát sa zaväzuje postupne zavádzať závodné zdravotné služby pre všetkých pracovníkov, vrátane pracovníkov vo verejnom sektore a družstevníkov vo výrobných družstvách, vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti a vo všetkých podnikoch. Vykonané opatrenia by mali byť primerané a vhodné z hľadiska zvláštnych nebezpečí v podnikoch.“

    Prehliadnime romantické predstavy o tom, ako tieto zázračné závodné zdravotné služby spôsobia, že zamestnávateľ prispôsobí pracovný úkon momentálnemu telesnému a duševnému rozpoloženiu zamestnanca. Venujme sa radšej tomu, kam sme sa od roku 1985 vo vývine dostali.

    Máme v platnosti Zákonník práce, ktorý sa venuje pracovným podmienkam zamestnanca. Máme zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý špecifikuje rôzne druhy preventívnych a ochranných krokov smerom k zamestnancom. Máme zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý to rieši od pitnej vody cez hladinu hluku až po mieru radiácie. Máme Úrad verejného zdravotníctva, ktorý dohliada na verejné zdravie, teda i na zdravie zamestnancov. Realizuje sa teda množstvo opatrení, ktoré majú bezpečnostný a preventívny charakter. Tieto opatrenia sú zavedené plošne s úspešne sa ujali. Preto je veľmi interesantné, že v roku 2006, teda po 20 rokoch od konania tejto konferencie prišlo niekomu na um plnenie dohovoru, ktorého predsavzatia sme už dávno významne a násobne prekročili. Boli a sú naplnené dokonca i tie romantické predstavy o dbaní na telesné a duševný stav zamestnanca. Dnes nám na to slúžia chránené dielne. Nič to za to, pracovná zdravotná služba v roku 2006 do zákona prenikla. Ani to by ešte nebola žiadna tragédia. Tragédiou je ako vyzerá jej pôsobenie v praxi, keď zodpovedného pracovníka stretávajú zamestnanci, továrnici i družstevníci často iba vtedy keď si prídu pýtať výpalné výmenou za papier, ktorý hovorí o tom, že zákonná povinnosť je splnená. Tieto služby sú poskytované pro forma a na miestach, kde to vôbec nie je potrebné. A do prvej a druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nehrozí riziko poškodenia zdravia. Pracovníkov, ktorí do týchto kategórií spadajú, je vyše 2 mil. Nevieme o presných sadzbách, ktoré obsahujú všetky služby za zamestnanca ročne, ale keď predpokladáme, že priemer tu činí 35 eur na zamestnanca, len tieto dve kategórie by mohli zaplatiť za PZS ročne zhruba 77 mil. eur.

    Zrušiť niečo čo sa v praxi neosvedčilo a má viac negatívnych ako pozitívnych dopadov je rozumný krok. Napriek tomu sa pán prezident odvoláva okrem spomínaného dohovoru aj na smernicu Európskeho hospodárskeho spoločenstva z roku 1989 a jej preambulu, kde sa uvádza, že členské štáty už nikdy nesmú znižovať úroveň ochrany, ktorú dosiahli. To zrejme znamená, že ak by boli na Slovensku zavedené plne klimatizované a vyhrievané sklenené gule, ktoré by občanov chránili od vonkajších vplyvov, tento stupeň ochrany, nech už by bol akokoľvek nerozumný, by sa jednoducho nemohol zrušiť, jeden z mnohých prípadov, ako sa pristupuje k štúdiu a ratifikácii medzinárodných zmlúv. Teda treba si ich predtým aspoň prečítať.

    Z praxe je zrejmé, že pracovná zdravotná služba nebola v žiadnom prípade pozdvihnutím úrovne ochrany. Bola záťažou pre zamestnávateľov, bola hromozvodom negatívnych reakcií, že skupiny a jednotlivci ryžujú bezplatne na zákonnej povinnosti. Pracovná zdravotná služba zostáva, viaže sa na pracovníkov tretej a štvrtej kategórie, kde je možnosť ohrozenia zdravia zvýšená. Pre kategórie jedna a dva sa táto povinnosť ruší. Stále tu však zostáva možnosť, a teda dobrovoľnosť. Boj o klienta snáď prinúti poskytovateľov tejto služby zamyslieť sa nad kvalitou ich práce a že začnú poskytovať také služby, ktoré rád i ten zamestnávateľ zaplatí. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Matovič, ktorý tu nie je.

    Pán poslanec Matovič tu nie je, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať a rokovať teda o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 584).

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády pána ministra Mihála, aby za vládu tento návrh odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, vláda prerokovala návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Zb. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vláda Slovenskej týmto predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov a odporúča vám, aby ste toto skrátené legislatívne konanie akceptovali. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo členke z výboru pre financie a rozpočet poslankyne poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby informovala Národnú radu. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpila ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 584).

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 590 zo dňa 18. novembra pridelil nášmu výboru uvedený návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý rokoval o tomto návrhu dňa 25. novembra a prijal k nemu uznesenie č. 292, kde sa odporúča Národnej rade prerokovať návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov ihneď.

    Ďakujem veľmi pekne. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu teraz nasleduje rokovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 586).

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády pán minister Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, sa predkladá z dôvodu, že môže dôjsť k ohrozeniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd. Tento dôvod napĺňa skutočnosť, že je potrebné zabezpečiť financovanie približne 110 zariadení sociálnych služieb zriadených alebo založených obcami po 1. júli 2002, ktoré na rozdiel od obecných zariadení sociálnych služieb vzniknutých pred decentralizáciou, t. j. pred 1. júlom 2002, nie sú financované zo štátneho rozpočtu a obce nie sú schopné financovať z vlastných rozpočtov, a to aj v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy. Absencia finančných zdrojov pre uvedené zariadenia by znamenala kolaps zariadení a následne ohrozenie života, zdravia a ľudskej dôstojnosti prijímateľov sociálnej služby.

    Navrhuje sa riešiť aj ohrozenie poskytovania terénnej opatrovateľskej služby z dôvodu nedostatku opatrovateľov spĺňajúcich zákonom predpísané kvalifikačné predpoklady. K 1. januáru 2012 by boli obce nútené ich prepustiť, v dôsledku čoho by nemohli zabezpečovať opatrovateľskú službu, čo by znamenalo ohrozenie práv klientov, ktorí by sa tak ocitli bez zabezpečenia základných životných úkonov.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti je naplnený aj dôvod na skrátené legislatívne konanie uvedený v § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo členke výboru pre sociálne veci poslankyni Monike Gibalovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 586).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uvedený návrh prerokoval na svojej 22. schôdzi a uznesením č. 105 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie, zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu uvedeného v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som vám predniesla návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov alebo poslankýň. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako sme na začiatku teda prijali rozhodnutie, budeme teraz hlasovať o šiestich zákonoch.

  • Zaznievanie gongu.

  • Preto vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, podľa pokynu pána predsedu Národnej rady budeme hlasovať o 16.30 hodine o tých šiestich prerokovaných návrhoch.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o zaujatie miesta v rokovacej sále a o kľud všetkých a všetkých o sústredenie sa na rokovanie, teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu,

  • Ruch v sále.

  • pán poslanec Muránsky, 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Najskôr pristúpime k hlasovaniu o zákonoch, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie.

  • Zaznievanie gongu.

  • Chcem ešte pred hlasovaním pripomenúť, že na schválenie zákonov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, preto, páni poslanci,...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Madej, poprosím vás o disciplínu pri hlasovaní.

    Poprosím pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho ako spoločná spravodajkyňa predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k

    zákonu z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako tlač 553.

    Pani poslankyňa Dubovcová, nech sa páči.

  • V súlade so stanoviskom výboru odporúčam hlasovať osobitne o pripomienke prezidenta republiky pod bodom 1 s návrhom neschváliť ju a osobitne o pripomienke prezidenta republiky pod bodom 2 s návrhom neschváliť ju a konečne potom po hlasovaní o týchto dvoch bodoch hlasovať o vrátenom zákone s návrhom schváliť ho v pôvodnom znení.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Pán prezident vrátil zákon s dvomi pripomienkami, ktoré ústavnoprávny výbor prerokoval. Navrhuje hlasovať osobitne o každej pripomienke s tým, že ústavnoprávny výbor neodporúča pripomienky pána prezidenta schváliť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pripomienke 1, ktorá je uvedená v spoločnej správe 553a.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 65 za návrh, 73 proti, 2 sa zdržali.

    Bod 1 zo spoločnej správy a zároveň aj pripomienku pána prezidenta sme neprijali.

    Teraz budeme hlasovať o pripomienke 2 uvedenej pod bodom 2 spoločnej správy ústavnoprávneho výboru. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 73 proti, 64 za, 3 sa zdržali.

    Druhú pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pripomienky, ktoré pán prezident vzniesol k zákonu o sudcoch a prísediacich.

    Keďže rokujeme o vrátenom zákone, pristúpime teraz k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako celku, pani poslankyňa,...

  • ... s návrhom gestorského výboru vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za návrh, 64 proti.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, ktorú pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Teraz poprosím pána poslanca Marcinčina, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k

    zákonu z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako tlač 554.

    Nech sa páči, pán spravodajca, udeľujem vám slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k zákonu v rozprave vystúpili dvaja poslanci, teraz môžeme hlasovať o zmenách zo správy, a to najprv spoločne o zmenách 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 9 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh a odporúčanie k hlasovaniu podľa stanoviska výboru a želania poslancov, ktoré vyjadrili v rozprave. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 142 za návrh.

    Národná rada pripomienky pána prezidenta uvedené v spoločnej správe pod bodmi 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 9 schválila.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať aj o zmenách 1 a 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za návrh, 67 proti, 12 sa zdržalo.

    Neschválili sme pripomienky pod bodmi 1 a 8.

    Páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom zákone.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za návrh, 63 proti, 1 nehlasoval.

    Národná rada novelu zákona vrátenú pánom prezidentom na opätovné prerokovanie Národnej rade schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k

    zákonu z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako tlač 556

    Nech sa páči, pán spravodajca, prosím o uvedenie návrhu hlasovaní.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať v súlade s § 90 ods. 5 rokovacieho poriadku o pripomienke prezidenta so stanoviskom gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za návrh, 1 sa zdržal.

    Pripomienku pána prezidenta Národná rada schválila.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Keďže sme v treťom čítaní, prosím, dajte hlasovať v súlade s § 90 ods. 5 rokovacieho poriadku o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť ho.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerokovávame zákon, ktorý pán prezident vrátil, hlasovať o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní nemusíme.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť a k návrhu vyjadriť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru, pán poslanec,...

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za návrh, 65 proti.

    Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona vrátenú pánom prezidentom na opätovné prerokovanie Národnej rade schválila.

    Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o poslednom zákone, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, a to o

    zákone z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako tlač 556.

    Poprosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy hlasovaní k vrátenému zákonu pánom prezidentom. Nech sa páči.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať v súlade s § 90 ods. 5 rokovacieho poriadku o pripomienkach pána prezidenta 1 a 2 bez stanoviska gestorského výboru.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 70 za návrh, 31 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pripomienky pána prezidenta pod bodmi 1 a 2 neschválila.

    Tým sme odhlasovali, pán spoločný spravodajca, všetky pripomienky.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Je to bez stanoviska gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za návrh, 64 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

  • Národná rada novelu zákona vrátenú pánom prezidentom na opätovné prerokovanie Národnej rade schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Aštaryovú, aby Národnej rade predložila návrh hlasovania o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Je to k tlači 584.

    Pán poslanec Horváth, hlasovaciu kartu ste tu zabudli, zoberte si ju.

    Poprosím o návrh, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Tak, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za návrh, 1 sa zdržal.

    Národná rada vyslovila súhlas s návrhom prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Gibalovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci predložila Národnej rade návrh uznesenia k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 586 v skrátenom konaní.

    Pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

    (Hlasovanie). 144 prítomných, 77 za, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada vyslovila súhlas s návrhom prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 583 v prvom čítaní.

  • Dávam teraz slovo predsedovi Národnej rady Pavlovi Hrušovskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som veľmi stručne odôvodnil návrh za skupinu poslancov a predložil poslanecký návrh zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov, ktorým navrhujeme, aby odmeňovanie platov poslancov, ústavných činiteľov iných, ako aj zamestnancov v štátnej službe zostalo na úrovni roku 2011.

    Podľa môjho názoru ide o zákon, ktorý má dve polohy. A to je poloha voči verejným financiám a druhá je voči občanom Slovenskej republiky.

    Voči verejným financiám by som ju charakterizoval ako záujem zastaviť zvyšovanie poslaneckých platov a platov ústavných činiteľov ako nevyhnutnosť, ktorá vyplýva zo súčasnej ekonomickej situácie na Slovensku. Takýto krok považujem za krok zdravého rozumu a nášho pocitu zodpovednosti. Náš rozpočet, myslím tým rozpočet Slovenskej republiky, potrebuje každé euro dvakrát obrátiť a dobre pri ňom zvážiť, kam ho dáme a čo ním zaplatíme. Šetrenie vo verejných financiách je jeden z najdôležitejších nástrojov v krízových časoch. Preto by som nepovažoval za zodpovedné, ak by sme súhlasili so zvyšovaním platov v čase, ktorý som spomenul a ktorý všetci považujeme za mimoriadne náročný a zložitý.

    Za tú druhú polohu by som chcel povedať krátko. Je to pre mňa ľudsky dôležitejšia otázka preto, lebo ten druhý aspekt považujem za aspekt slušnosti voči našim občanom. Som rád, že tento návrh našiel pochopenie vo všetkých poslaneckých kluboch, že tento návrh podpísali tak všetci koaliční, ako aj opoziční predsedovia poslaneckých klubov.

    Chcem vyzvať všetkých pánov poslancov, aby sme na tomto návrhu nerobili zbytočnú predvolebnú kampaň v tejto snemovni, aby si neprisvojoval tento návrh z nás niekto viacej a niekto menej.

    A zároveň mi dovoľte aj poďakovať vláde Slovenskej republiky, ktorá umožnila tento návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní a umožnila tak, aby mohol návrh nadobudnúť účinnosť 1. januára roku 2012. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zuzane Aštaryovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 583), ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 26. schôdze.

    Ako spravodajkyňa si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa to navrhuje v predmetnom návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 589 z 15. novembra a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby návrh zákona prerokovali aj tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný, pán poslanec...

  • Hlasy z pléna.

  • Mýliť sa je ľudské. Do rozpravy sa hlásia pán poslanec Paška, pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, ešte dovoľte o chvíľu strpenia, chcem sa opýtať, vážené kolegyne a kolegovia, či bude všeobecná vôľa ešte aj odhlasovať tie dva návrhy na skrátené legislatívne konanie.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, dobre, takže vyzývam poslancov, aby teda sa nejako nevzdialili. Samozrejme, prvé čítania by sme odhlasovali aj pri tomto aj druhom skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len niekoľko informácií. Strana SMER – sociálna demokracia sa pripojila k iniciatíve, ktorá prešla cez všetky poslanecké kluby, ale dovoľte, aby som aj tento priestor využil na to, aby som sa vrátil k tomu, čo sme tvrdili aj minulý rok, keď návrh pána bývalého predsedu Národnej rady Slovenskej republiky do parlamentu prišiel, a to, že sme ho považovali za zlý, za návrh, ktorý prinesie v budúcnosti ešte oveľa viac komplikácií, ako tomu bolo v pôvodnom znení zákona. Život ukázal, že sme mali pravdu. Ja sám som viedol niekoľkokrát aj s pánom predsedom Sulíkom dialóg. A my sme navrhovali, aby sme postupovali tak, ako sa to dialo počas vlády Roberta Fica, aby boli zamrazené platy na úrovni roku 2007, tak ako sme na to reagovali v roku 2008 okamžite po tom, ako sa objavili prvé príznaky hospodárskej krízy. Napriek tomu ste prijali komplikovaný návrh zákona, o ktorom sme už vtedy hovorili, že nepovedie k úsporám, ale že povedie k nárastu nákladov na prácu, alebo na odmeňovanie ústavných činiteľov. Preto chcem za klub strany SMER – sociálna demokracia vysloviť nádej, že po voľbách v marci 2012 sa k tejto problematike Národná rada vráti a prijme opäť normálny, normálny zákon, ktorý prešiel veľmi zložitou genézou vývoja od roku 1993, tak, aby na jednej strane vyjadroval predstavu občanov Slovenskej republiky o odmeňovaní ústavných činiteľov a na druhej strane korešpondoval s reálnymi ekonomickými a sociálnymi podmienkami života. To, čo ste prijali na návrh pána Sulíka, bol nezmysel, tak ako sme na to upozorňovali, a dnes žneme vďaku za to, čo ste urobili. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Pašku s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Paška, ja som od vás nikdy nepočul, že by ste povedali, že poslanec nemá mať plat vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Nikdy som nepočul o tom, že by ste kritizovali nastavenie zákona také, ako je. Jediné, čo sme sa snažili spraviť, čo vyšlo pri tom poslednom hlasovaní, bolo to, pokúsiť sa nastaviť systém, ktorý by dlhodobo nemusel byť menený. Teraz sme sa dostali opäť do tej istej situácie, kde sme boli predtým. A ak sa z toho teda máme poučiť, tak môžeme spraviť to, že dáme do zákona pevnú sumu ako poslanecký plat. A nebude sa meniť nikdy. Alebo sa bude meniť, podobne ako sa menia dôchodky, a bude sa valorizovať infláciou alebo nejakou konštantou. To by bolo poctivé riešenie. Nepoctivé je to, čo sa deje v parlamente každý rok, že sa zmrazujú platy nanovo, každý rok sa z toho vždy vytĺka politický kapitál, že je to politická téma a že je to niečo, čo sa prezentuje verejnosti ako riešenie reálnych problémov v tejto krajine. Ak chceme k tomu naozaj pristúpiť poctivo, poďme sa rozprávať o tom, že sa proste bude počítať plat poslanca inak, že to bude buď pevná sume, alebo že sa bude vypočítavať iným spôsobom ako teraz. Ale nie je poctivé, aby sa o ňom hlasovalo každý rok v decembri alebo v novembri len kvôli tomu, že je potrebné odlíšiť to, čo budeme poslancom platiť, od toho, čo im chce platiť štát podľa zákona. To je problém.

  • Pán kolega, ja veľmi oceňujem, že ste odhalili to babráctvo, ktorým nás tu častuje strana Sloboda a Solidarita odvtedy, odkedy vstúpila do tohto parlamentu. A ja si myslím, že ak by ste chceli reagovať na pána kolegu Poliačika, tak by ste pokojne ho mohli verejne vyzvať, nech teda hlasuje proti tomuto návrhu na zmrazenie platov. Konečne aspoň vieme, čo vlastne strana Sloboda a Solidarita chce. Chce jednoducho presadzovať nezmyselné riešenia, ktoré idú nielen proti logike, nielen proti zdravému rozumu, ale aj proti reálnej ekonomickej situácii, akú tu na Slovensku máme. Ak by vlani poslanci za SaS boli schopní podporiť návrh ktorý predložila strana SMER – sociálna demokracia, tak dnes sme tu nemuseli riešiť tento nezmyselný problém, ktorý tu teraz riešime. A to je výsledok iba babráckeho, hlboko populistického prístupu, akého sme svedkami zo strany SaS od minuloročných parlamentných volieb v tomto parlamente. A opäť sme konfrontovaní s bezbrehým populizmom tejto strany a ľudí, ktorých do parlamentu priniesla.

  • Nech sa páči, pán poslanec Paška, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Poliačik, no nielen Národná rada, ale aj Slováci si už užili tých vašich dlhodobých riešení. Ja navrhujem: Zostaňme len my pekne na Slovensku pri tých krátkodobých, ale účinných, ktoré pomôžu ľuďom na Slovensku žiť kľudný život bez týchto vašich geniálnych riešení. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Matovič.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, ja by som sa chcel opýtať, čo sa stalo zrazu. Keď som v septembri predkladal návrh zákona na zmrazenie platov politikov, všetci ste sa smiali a ťukali ste si na čelo. Keď v októbri som žiadal vás, milé plénum, aby ste zaradili tento bod na hlasovanie, lebo som argumentoval tým, že hrozia od budúceho roka škody, ak budeme mať zvýšené platy, znova ste sa smiali a robili ste si vtipy. Až štrnásti z vás vtedy hlasovali, že áno, súhlasia s tým, že budeme hlasovať o tejto téme. Všetci ostatní ste to odmietli. Boli to traja OKS poslanci, ktorí boli za návrh, boli to štyria obyčajní, boli to piati SaS-kári a bola to pani poslankyňa Dubovcová, jedna jediná z 28 poslancov SDKÚ, ale nebol to ani jeden jediný poslanec strany SMER. A 62 poslancov strany SMER unisono hlasovalo, že nesúhlasíme so zmrazovaním platov poslancov, nesúhlasíme, aby sme o tom hlasovali. Nebol ani jeden jediný poslanec SNS, ktorý by podporil tento návrh. Taktiež to nepodporili obidvaja nezávislí poslanci, pani poslankyňa Belousovová a pán poslanec Pučík. Opakujem, štrnásti ľudia v tejto sále vtedy boli za zmrazenie platov poslancov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Páni poslanci, ak tu nebude kľud, vyhlásim prestávku. Nech sa páči.

  • A preto sa pýtam, čo sa zrazu stalo. Nie je to náhodou to, že odrazu verejnosť začala hovoriť o tom, médiá začali hovoriť o tom, že sme nenažraní? A nezačali ste sa náhodou hanbiť a nezrátali ste si, že je pred voľbami, a preto ste odrazu prišli s tým, že áno, treba zmraziť to nemorálne zvýšenie platov poslancov? Je to tak. Pozrite sa, môžete ísť odtiaľto, najbližšie zrkadlá máte na záchodoch, ktoré tu máte, a tam sa choďte pozrieť na seba a opýtajte sa samých seba, či sa za seba nehanbíte. V októbri štrnásti ste hlasovali za zmrazenie platov poslancov. Dnes ste zrazu všetci za návrh. Toto je charakter podľa vás. Podľa mňa je to obyčajné farizejstvo. Za tým, čo sme navrhovali, naďalej stojíme. A nenavrhovali sme to preto, lebo sa blížili predčasné voľby. Navrhovali sme to, ešte raz to hovorím, 23. septembra čiže mesiac predtým, ako nejaké predčasné voľby sme schválili, preto, lebo situácia sa zmenila. Pred rokom, priznávam, som hlasoval taktiež za nový systém, podľa ktorého sa vypočítavajú výplaty ústavných činiteľov, bol som v tom, ako sme všetci boli v tom, že kríza je za nami. V septembri sme zistili, že, bohužiaľ, kríza za nami nie je. Nasmerovali sme sa úplne opačným smerom. A preto sme na zmenenú situáciu považovali za dôležité reagovať, a preto sme predložili návrh zákona. Ešte raz vám hovorím, hanba vám, za to, že ste si vtedy robili z nás posmešky. Dnes budete trápne hlasovať za zmrazenie platov aj vašich platov. Ja som na jednej strane rád, len hanba vám je za to farizejstvo a pokrytectvo, ktoré v takomto priamom prenose predvádzate.

  • Hlas v sále.

  • Pán predsedajúci ma upozorňuje, že trošku jemnejšie výrazy mám použiť. Ja to oceňujem. Aj predtým tu zariadil, aby tu bolo ticho, aby ma bolo počuť. To oceňujem. A naozaj, nehnevajte sa, som zvyknutý hovoriť tak, ako veci sú. Toto je farizejstvo a pokrytectvo v priamom prenose, to farizejstvo a pokrytectvo od vás. Ešte raz hovorím, môžete mi vyčítať, že ja som pred rokom tiež za to hlasoval. Ale uznal som po roku chybu, chybu s tým, že zmenili sa parametre. Slovensko nie je stredoeurópsky alebo európsky tiger v raste hospodárskom, ale Slovensko zrazu je vystavené tvrdej realite.

    A my si zvýšenie platov nezaslúžime, avšak obávam sa jednej veci, že súčasný návrh, ktorý ste predložili, je iba naoko, kým neubehnú voľby, že po voľbách znova si platy odmrazíte a takýmto spôsobom sa ľuďom zasmejete do očí. Preto navrhujeme, a pevne verím, že to predložíte, a som zvedavý, či sa nájdu aspoň podpisy pod tento pozmeňujúci návrh, aby sme zmrazili platy ústavných činiteľov dovtedy, dokedy Slovensko nebude mať vyrovnaný štátny rozpočet. Myslím si naozaj úprimne, že by to bolo fér, lebo ak takýto tlak sami na seba si ušijeme, tak bude nám každému záležať na tom, aby sme ľuďom už viacej neklamali, že si môžeme dovoliť viac, ako si v skutočnosti dovoliť môžeme. Naši rodičia a starí rodičia sa riadili heslom, že prikrývaj sa takou perinou, na akú máš. My, bohužiaľ, lepšie povedané, vy, ktorí ste tu už možno niektorí 20 rokov, ste 20 rokov ľudí klamali, 20 rokov ste plnili volebné sľuby a zadlžovali ste Slovenskú republiku. Dnes máme stav, ktorý ste vy spôsobili, 30 mld. eur dlh, za ktorý iba úroky ročne platíme 1,3 mld. eur tento rok. A 1,3 mld. eur je suma, ktorá je rovná dani z príjmu všetkých zamestnancov a všetkých živnostníkov na Slovensku. Čiže my všetky dane z príjmov živnostníkov a zamestnancov dáme iba na úroky z dlhu, ktorý vy ste spáchali. Hanba vám! Hanba vám...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, toto je o platoch ústavných činiteľov, a nie o politickom školení.

  • Pán predsedajúci Bugár, viem, že aj teraz vy sa cítite trápne, lebo aj vy ste tu 20 rokov.

  • Ja sa tak necítim na rozdiel od vás, pán poslanec, nehnevajte sa.

  • Pán predsedajúci Bugár, viem, že sa cítite trápne, že aj vy ste spôsobili, že Slovensko má štátny dlh 30 mld. eur. Ja hovorím, nemôžeme ďalej zadlžovať Slovenskú republiku a dovtedy by sme si nemali zvyšovať platy, dokedy Slovensko nebude mať vyrovnaný štátny rozpočet. Viem, že sa vám to, pán predsedajúci Bugár, veľmi ťažko počúva. Ale ja si naozaj myslím a úprimne som o tom presvedčený, že ak si takýto bič, takúto gilotínu nenadstavíme nad svoju vlastnú hlavu, dovtedy sa na Slovensku nájdu nezodpovední politici bez ohľadu na to, či budú sprava alebo zľava, ktorí Slovensko zadlžovať budú. Čiže poprosím vás, vstúpme si do svedomia a dajme si sami sebe takúto úlohu, že platy si začneme zvyšovať odvtedy, odkedy prestaneme zadlžovať naše budúce generácie. Viem, že sa vám to nepáči, chápem to.

    Je tam pekných trinásť faktických poznámok, dúfam, že ich tam bude aj viac, ale odporúčam ešte raz, choďte sa pozrieť na WC do toho malého zrkadielka a opýtajte sa sami seba, či sa sám pred sebou nehanbíte.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou sa prihlásilo pätnásť poslancov, posledný pán poslanec Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Ondruš.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasy v sále.

  • Nič. Viete čo? Vzdávam sa faktickej.

  • Pán kolega Matovič, ja vám odporúčam, aby ste sa pozreli na vaše hlasovanie z 5. 11. 2010, to číslo hlasovania je 26, bolo to k tlači 150, návrhu, ktorý tu navrhovali opoziční poslanci, ako ste vtedy hlasovali. Bolo to hlasovanie o tom, že poslancovi aj prezidentovi patrí plat v roku 2011 taký, aký bol v roku 2008. Ja na rozdiel od vás som sa vtedy aspoň zdržal hlasovania a vy ste hlasovali proti návrhu.

    Keď hovoríte o tom, že ste mysleli, že je po kríze, že je to za nami, to len ukazuje, akých ekonomických odborníkov majú Obyčajní ľudia. A keď ma tu niekto presviedčal, že nejaký vzorec s bulharskými konštantami vyrieši platy poslancov na dlhé roky, tak to bol predseda strany SaS, ktorej ste vy vtedy boli členom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Igor, ja som myslel, že sa hlásiš preto, že sa chceš ospravedlniť tým ľuďom, ktorí si už niekoľko rokov tuná zmrazujú platy. Dávno si nebol v parlamente, ešte si dlho nebol v parlamente, keď ja už som hlasoval za zmrazovanie platov. A nepotrebovali sme, ja ani moji kolegovia, od teba poučenie. Vlastne toto bolo vždy, kým si neprišiel ty do parlamentu a kým ste nedali podnet na to zrušenie. Čiže očakával som také určité ospravedlnenie tým ľuďom. Áno, priznal si si, že si sa mýlil, ale chcelo to aj ospravedlnenie tým, čo sa nemýlili a čo už roky pred tebou to takto robili.

    Čo sa týka deficitu, áno, ten deficit je tu dlho. Ja to poviem úprimne. Zažil som tu päť rozpočtov deficitných. Z toho som jeden podporil. Čiže mám 20-percentný podiel na tom. Ty, kolega, si tu zažil z toho jeden, ten si podporil, takže ty máš 100-percentný podiel na tom. Čiže to je aj ten pomer hanby.

    A myslím si, že kolega Bugár ti dobre povedal, že sa on nehanbí. Ty by si sa mal asi viac hanbiť. Čiže stane sa niekedy, viete je aj také porekadlo, že niekedy sú priatelia dobrí na to, aby nám pomáhali dostať sa z problémov, do ktorých by sme sa bez nich nedostali. Toto je presne tento prípad. Tu boli roky zmrazené mzdy. Keby ste neprišli so svojou iniciatívou, nemáme žiaden problém, všetko ide, občania sú spokojní, my sme spokojní, všetko je. Prišli ste sem, vyrobili ste problém a dneska ste hrdinovia, lebo idete riešiť tento problém, ktorý by bez vás nebol.

    Takže znovu opakujem, čakal som, že sa ospravedlníš tým ostatným za to, že vlastne si zrušil systém, ktorý tuná dlho fungoval, pričom dnes sa ideme k tomu vrátiť.

  • Pán poslanec Matovič, no váš narcizmus je naozaj obdivuhodný, ale odpoviem vám aj prakticky. Tento návrh podpísali všetky poslanecké kluby, ja osobne a SNS aj preto, aby sme stopli vaše vydieranie, pretože ja osobne nemám rád al-Káidu, nemám rád Roten Brigaden, nemám rád teroristov, ktorí vydierajú, a je úplne jedno, koho vydierajú, dokonca či vydierajú vládnu koalíciu, vo vzťahu ku ktorej som ja v opozícii, preto, aby ste vlastne sklapli. A toto je jedno z posledných vašich vystúpení, kde hľadáte pravdu. Ale máte takú drzosť, že sa pozeráte všetkým nám sto päťdesiatim do očí.

    Hovorili ste niečo o zrkadle. Ja mám pocit skôr, že vy ste sa už dlho nevideli v tom zrkadle a zrejme ste nevideli ani vaše oči. A keďže vy ste jeden z tých, ktorí spôsobili rozpadnutie tohto vládneho zlepenca, minimálne ako významný katalyzátor, pretože v podstate už dva mesiace po voľbách bol s vami problém, s vaším hlasovaním, čo podporíte, čo nepodporíte, za čo podporíte a prečo nepodporíte niečo, tak vyzývam vás, aby ste vy zaplatili osobne predčasné voľby. Vy nemáte právo vyzývať ostatné politické strany, aby zaplatili voľby, vy ste spôsobili predčasné voľby, vy ich zaplaťte. Lenže vy ste všetok majetok previedli na svoju manželku a vy ste vlastne taký chudobný chudáčik, ktorý tu chodí len v jednom saku, bohužiaľ.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zdá sa mi, že táto diskusia je absolútne absurdná. Vrátil by som sa k tomu, čo povedal predseda parlamentu Pavol Hrušovský, lebo to je meritum veci. Meritum veci je proste také, že v tejto situácii a v tejto ekonomickej situácii jednoducho majú to byť práve verejní činitelia a ústavní činitelia, ktorí majú dať nejaký vzor správania. Tým vzorom správania má byť zdržanlivosť, ktorá sa týka ich vlastných platov. Tento návrh zákona tú zdržanlivosť predpokladá, uvidíme, ako budete hlasovať všetci pri pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča, lebo toto ostatné všetko sú iba reči. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič, mne nevadí, že ste zahájili volebnú kampaň v spacom vaku na námestí, prekáža mi, že neustále zavádzate verejnosť polopravdami a populizmom. Vašou túžbou zrejme je, aby ústavní činitelia nemohli nič vlastniť. Podľa vás cestovať by mali stopom, obliekať by sa mali vo výpredajoch a vo voľnom čase by si mali zrejme privyrábať na brigádach. Slovenský parlament má 150 ústavných činiteľov, predpokladám, že naše mzdy sú primerané. Mnohí bankoví úradníci zarábajú dvakrát, trikrát viac ako my a nikto sa nad tým nepohoršuje. Ja som nemal tú možnosť dať zdemontovať tlačiarenské zariadenia, aby som sa vyhol clu ako vy.

    Môžem vám povedať, pán Matovič, že máte jednu obrovskú smolu, lebo vzhľadom na to, ako tu vystupujete a zabávate celé Slovensko, keby sme žili v stredoveku a bol by som váš hradný pán, tak vám sľubujem, že by som vás ani neprehral v kartách ani nevymenil na poľovačke za psa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Matovič, ja len v krátkosti by som chcel doplniť váš návrh, že za akých podmienok by sa mohli zvyšovať platy ústavným činiteľom. Vy ste tu navrhli na nárast vyrovnaný rozpočet, pričom ja si myslím, že o náraste by sa mohlo hovoriť len pri prebytkovom rozpočte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Matovič, ja sa priznám, že ja som vždy zastával názor, že politik, a to je jedno, či to je minister alebo je to poslanec, by mal byť v prvom rade dobrým manažérom a mal by byť patrične ohodnotený. Ale keď prišiel ten návrh, aby sme sa uskromnili a aby tie platy boli zmrazené, tak som si povedal, že nie je s tým problém, pretože pokiaľ sa musia uskromniť druhí, tak mali by sme sa tiež k tomu pridať.

    Ja som v parlamente prvý deň, niekoľko hodín, ale dovolím si povedať, že po tých niekoľkých hodinách a tej debate, ktorú som tu počul, tak začína silnieť vo mne názor, že niektorí kolegovia by mohli za to, že tu sedia, za to, čo tu predvádzajú, tie peniaze do Národnej rady nosiť, naopak. Takže ja sa veľmi teším na ďalšie plodné hodiny a dni strávené v tomto parlamente. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som to len doplnil. Keďže tu niekoľko poslancov hovorí o nejakých predchádzajúcich hlasovaniach a sú tu dlhé historické úvahy, upriamil by som pozornosť na 14. hlasovanie na predchádzajúcej schôdzi, keď sme my predložili vlastne náš návrh ohľadom zmrazovania platov ústavných činiteľov a zároveň podmienili to tým, aby nerástli platy ústavných činiteľom, kým bude rásť dlh Slovenskej republiky. Dovolil by som si povedať, že v tom čase, keď sme v septembri predkladali tento návrh, sa nemohlo jednať o ani predvolebnú kampaň, ani veci, z ktorých nás tu obviňujú a veľmi sa poslanci zabávajú. Vtedy bol predložený návrh procedurálny, aby sme o tomto rozhodli na schôdzi v októbri. A za tento návrh hlasovali iba Dostál Ondrej, Droba Juraj, Dubovcová Jana, Ďurkovský Andrej, Fecko Martin, Chren Martin, Jurčík Ľudovít, Erika Jurinová, Kamil Krnáč, Igor Matovič, Osuský Peter, Jaroslav Suja, Jozef Viskupič a Peter Zajac. Myslím si, že to zrkadlo, ktoré si spomínal, ostatní by si mohli nastaviť a nemuseli by sa tu zabávať pri téme platov, pretože si myslím, že akýkoľvek človek, ktorý sa touto otázkou zaoberá, tak naše platy považuje za nehorázne vysoké. A mali sme vlastne snahu vyjsť v ústrety všetkým tým, ktorí hovorili, že to 18,8-percentné alebo 600-eurové navýšenie je nehorázna vec. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Pán poslanec Přidal a Kužma, pýtam sa: Hanbíte sa za svoje hlasovanie? Prečo si zrazu umývate ruky ako Pilát.

  • Reakcie z pléna: „Vy sa hanbite.“

  • Sám som priznal, že som hlasoval za tento návrh v čase, keď sme všetci hovorili a ekonómovia svetoví hovorili, že je po kríze. Priznal som sa. Ale vy obidvaja dnes tu vystupujete, ako kebyže vy ste za ten návrh nehlasovali pred rokom. Vy ste za to hlasovali. Pochopím to v prípade pána Přidala, že Přidal je veľmi blízko k Pilátovi, takže umýva si ruky ako Pilát, súvisí to s tým KDH pravdepodobne a s farizejstvom z KDH...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ale neurážajte, to tu nebolo zvykom.

  • Myslím si, že tých urážok som si tu vypočul za desať faktických poznámok dosť.

    Hovoriť alebo komentovať nejakého kšeftára Rafaja, ktorý robí poskoka podľa mňa najväčšiemu zlodejovi na Slovensku, asi nemá zmysel.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ak budete urážať, nechám vypnúť váš mikrofón.

  • Pri poslancovi Pučíkovi by som si naozaj dal otázku, či nie je hanba na poslanca, ktorý každý mesiac dostáva na účet 3 000 eur, že nevie, koľko členov má eurozóna, Európska únia, čo vlastne ukázal na predošlej schôdzi a dnes, či nie je hanba na poslanca, ktorý berie plat 3 000 eur, keď povie, že Slovensko má 150 ústavných činiteľov. Slovensko nemá 150 ústavných činiteľov, pán poslanec, ale má ich dramaticky viacej. Ale myslím si, že človek, ktorý berie plat 3 000 eur by aspoň takúto informáciu mal vedieť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa pána predsedu Národnej rady za skupinu poslancov, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime ešte k ďalšiemu rokovaniu, a to v prvom čítaní, o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 587).

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády. Pán minister, máte slovo.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Tu väčší kľud nebude, na to môžeme čakať do rána.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja som trošku v rozpakoch, lebo toľko poslancov som ešte pri mojom úvodnom slove nikdy nemal. Tak neviem, či to nie je nejaký omyl, hlasovať sa nebude, ale dobre, som tomu veľmi rád.

    Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, dámy a páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, je reakciou na krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb a jeho cieľom je eliminovať riziko kolapsu existujúcich zariadení sociálnych služieb, ktorý by ohrozoval základné ľudské práva a slobody prijímateľov sociálnych služieb. Tomuto zodpovedajú aj niektoré návrhy zmien, ktoré sa navrhujú na prechodné obdobie.

    Vládny návrh zákona ustanovuje zmenu vo financovaní zariadení sociálnych služieb zriadených alebo založených obcami a vo financovaní neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb tak, že všetkým obecným zariadeniam sociálnych služieb a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb sa navrhuje poskytovať rovnakú výšku finančného príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu.

    S cieľom podporiť zotrvanie klienta v prirodzenom domácom prostredí a znížiť tlak na kapacity zariadení pre seniorov sa navrhuje sprísniť podmienky na prijatie klienta do takéhoto typu zariadenia zvýšením stupňa odkázanosti na vznik nároku na sociálnu službu.

    Navrhuje sa kogentné ustanovenie, aby obec alebo vyšší územný celok určili vo všeobecne záväznom nariadení sumu úhrady za služby dlhodobej starostlivosti tak, aby suma úhrady bola najmenej vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby. Navrhovaná zmena by sa mala v praxi premietnuť zvýšením príjmov samospráv.

    Akceptovaním opakovaných požiadaviek zo strany samosprávy a so zámerom zvýšiť participáciu a zodpovednosť prijímateľa sociálnej služby a jeho rodiny na úhrade nákladov za sociálnu službu, a tým aj príjmy do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov sa navrhuje nielen zohľadňovať súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale aj prihliadať na príjem získaný predajom jeho nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch.

    Vládny návrh zákona obsahuje aj zmeny, ktoré majú prispieť k rozšíreniu okruhu osôb, ktoré budú môcť vykonávať opatrovanie, čím sa vytvárajú flexibilnejšie podmienky na zamestnávanie takýchto osôb a na druhej strane sa zvýši dostupnosť terénnych sociálnych služieb.

    Za významnú možno považovať úpravu, ktorá rieši tzv. nelegálnych poskytovateľov s cieľom zabrániť vzniku takýchto neželaných subjektov a ochrániť práva dotknutých občanov, a to formou ukladania vysokej pokuty a zákazom činnosti.

    Navrhuje sa oddialiť viacero povinností poskytovateľov sociálnych služieb (plnenie personálnych štandardov a debarierizácia zariadení), čím sa vytvára priestor na použitie existujúcich finančných zdrojov na riešenie krízovej situácie v sociálnych službách.

    Účinnosť vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2012 z dôvodu neodkladného riešenia krízovej situácie vo financovaní sociálnych služieb a možného rizika kolapsu systému poskytovania sociálnych služieb.

    Na záver ešte dovoľte pripomenúť, návrh zákona, samozrejme, prešiel dôsledným pripomienkovým konaním, pripomienky boli zapracované, zákon bol, samozrejme, prerokovaný aj na tripartite bez akýchkoľvek námietok zo strany sociálnych partnerov a s vysokou podporou samospráv. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu zákona v prvom čítaní.

    Poprosím teraz, aby z poverenia výboru pre sociálne veci pani poslankyňa Gibalová informovala Národnú radu o stanovisku výboru, ako aj o odporúčaní výboru, ako ďalej pri rokovaní o vládnom návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú správu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Som spravodajkyňa určená výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 593 z 25. novembra 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predmetom vládneho návrhu zákona je významná zmena, ktorá spočíva v návrhu financovať zariadenia sociálnych služieb zriadené alebo založené obcami a neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb účelovou dotáciou z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Znamená to poskytovať rovnakú výšku príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Som oprávnená ako spravodajca výboru odporučiť, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď a v gestorskom výbore tiež v termíne ihneď.

    Pán predseda ďakujem, skončila som so svojou spravodajskou informáciou. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Prosím, aby ste si sadli na miesto spravodajcov, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o návrhu zákona. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal. Pán poslanec Blanár sa hlási do rozpravy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Blanár bol jediný a posledný prihlásený do rozpravy. Žiaľ, je mi to ľúto, ale...

  • Reakcie z pléna.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa trošku vrátil k zákonu o sociálnych službách, ktorý dnes prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Chcem vám pripomenúť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že už v októbri vaša koalícia predkladala ako vládny návrh novelu zákona o sociálnych službách. Bolo to z dielne pána ministra Mihála. V Národnej rade tento návrh neprešiel.

    A pripomeniem vám ešte jednu vec, ktorá bola v tomto návrhu uvedená. V doložke o dopadoch na rozpočty obcí a samosprávnych krajov bolo uvedené, že to nebude mať dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov. Tu pri tomto pulte som presne na toto poukazoval. Národná rada vtedy novelu, ktorá vlastne súvisela aj s nálezom Ústavného súdu, neprijala. Vzápätí prišli ste s návrhom takým, že predložili poslanecký návrh kolegovia z KDH a ďalší, ktorí presne ten istý zákon, ktorý ste pripravili z vašej dielne, pán minister, čiže tú novelu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, len prekopírovali. A zaujímavé bolo na tom to, že presne ten istý odbor, ktorý dával stanovisko z ministerstva financií, že to nemá dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, napísal, že bude to mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov a obcí a miest. Ja vám len chcem pripomenúť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako ministerstvo profesionálne pracuje, ako vyhodnocuje to, čo dostáva aj z ministerstva financií, keď v podstate dnes tým, že predkladá túto novelu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, priznáva, že to má dopad na rozpočty obcí, a, bohužiaľ, nepriznáva, že to má dopad na rozpočty samosprávnych krajov. Ale o tom tu nechcem teraz hovoriť, pretože to môžeme rozoberať až v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto je profesionálny prístup k riešeniu tak závažnej veci, ako je starostlivosť o našich klientov, o penzistov, ktorí by mali mať o seba postarané? A pýtam sa: Čo robila doteraz vláda, keď musí predkladať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, čo robili ten celý čas, čo robilo ministerstvo? Rokovalo? Veď o tomto návrhu, ktorý teraz predkladajú, vedeli už dávno. Nedostávajú nič iné, len do stresu všetkých tých, ktorí sú do tohto zainteresovaní, nehovoriac o tom, a to je veľmi vážna vec, že v tomto návrhu novely dávajú také ustanovenia, ktoré sú veľmi závažné, spolufinancovanie klientov, ktoré bude, samozrejme, ich zaťažovať. Má to svoje rácio, ale nikto neurobil nejakú štúdiu, niečo, čo by zmeralo, ako to bude v realite fungovať, aký to bude mať reálny dopad na sociálne skupiny, pretože hovoríme o naozaj odkázaných sociálnych skupinách, nehovoríme o tej marginálnej skupine dôchodcov, ktorá si to dovolí bez problémov možno dnes zaplatiť v hocijakom sociálnom zariadení.

    Vážené dámy, vážení páni, musím konštatovať, že od začiatku, ako ministerstvo pristupuje k tomuto zákonu, je to neprofesionálny prístup, je to prístup, ktorý je čisto šitý len na mieru určitej skupine, s ktorou komunikuje. A to musím rovnako povedať, pretože počas celého pripomienkového konania boli z tohto procesu odčleňované a zámerne, by som povedal, marginalizované iné profesijné skupiny, ktoré sa rovnako zaoberajú touto problematikou, a to veľmi významne, napr. Zväz poskytovateľov sociálnych služieb Slovenska, pretože sa hovorilo a debatovalo čisto len s Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb. To ale nikomu nevadí, ale je to veľmi signifikantné, o čo tu vlastne ide.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zároveň si uvedomujem, že tento problém je potrebné riešiť. Mal sa riešiť skôr. Bohužiaľ, ho musíme teraz riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A obávam sa, že mnohé veci, ktoré budete preberať aj vo výboroch, pretože teraz budú zasadať po jeho prvom čítaní výbory, predovšetkým výbor pre sociálne veci, sa možno budú robiť len v strese bez akýchkoľvek argumentácií, ktoré sú veľmi potrebné na prijatie tohto zákona.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rozhodnite sa, ako budete postupovať pri hlasovaní. Rozhodne tento problém je potrebné riešiť, len, bohužiaľ, ministerstvo nás dostalo do časového stresu, ktorý vôbec neprospeje kvalite tohto zákona. Je mi to ľúto.

    K ostatným veciam v prípade, že bude schválený tento zákon v prvom čítaní, sa vyjadrím v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Blanára sa hlási pani poslankyňa Tomanová. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Blanár, chcem ti skutočne poďakovať za to, že si povedal podstatné veci, ktoré bolo treba povedať. Ja však pripomeniem iba jedno, obrovskú radosť z toho, keď prešla poslanecká novela a situáciu, o ktorej sme hovorili my, že vlastne nález Ústavného súdu ničím nerieši financovanie. To financovanie je osobitne riešené. A to, že dnes približne 110 obecných zariadení sa dostáva do problému, je pozostatok z roku 2002, keď boli odovzdané kompetencie práve v oblasti zariadení sociálnych služieb a keď boli odovzdané kompetencie obciam tak, že neriešili financovanie zariadení sociálnych služieb, ktoré vznikli po 1. júli 2002.

    V tejto súvislosti ja skutočne vidím iba jednu vec, ktorá vyplýva z tohto zákona, a to zhodenie ťarchy bremena a financovania na občana. Ja pripomínam, náklady napr. na starostlivosť v zariadení sociálnych služieb pre deti sa pohybujú v rozpätí 1 200 až 1 400 eur. Ak občan má znášať 50 % týchto nákladov, čo je 600 až 700 eur, pričom ochrana pred úhradou neprimeranou je do 1,3-násobku sumy životného minima, vystavujeme tieto rodiny tomu, že musia platiť vlastne rodičia za deti, príp. starších ľudí, kde priemerný príjem dôchodku je 360 eur, pričom 59 % ľudí má dôchodok nižší ako 360 eur a zaplatenie 500 eur za starostlivosť je vlastne neprimerané pre týchto ľudí.

    Ešte raz. Jediným riešením, ktoré ste boli schopní prijať v sociálnych službách z hľadiska financovania, bolo, že ste ponúkli obciam 20 miliónov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa pána navrhovateľa spýtať, či sa chce k rozprave vyjadriť.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja len skúsim v rýchlosti reagovať najmä na príspevok pána poslanca a súčasne župana Blanára, ktorý, samozrejme, dobre vie, o čom hovorí, pretože sa s týmito problémami stretáva vo svojej práci župana dennodenne. Zákon je z roku 2007, účinný od roku 2008, ak sa nemýlim, tak teda prijímala ho súčasná opozícia, vtedajšia koalícia. Takže v prvom rade by som namieril kritiku do vlastných radov, pretože tento zákon bol teda prijatý za vašej vlády. A všetky problémy, ktoré vyplývajú z toho financovania, aj keď sa ťahajú, samozrejme, od roku 2002, to uznávam, je to reakcia na pani poslankyňu Tomanovú, ste mohli riešiť vtedy, keď ste vy držali to veslo v ruke. Ak ste tak neurobili, tak je mi to ľúto, musíme to vlastne doťahovať my. Ale to nevadí, pasujeme sa s týmto problémom. Už od leta minulého roku sme tento problém snažili sa vyriešiť, dôkladne sme o tom diskutovali, preosievali sme množstvo nápadov, množstvo riešení, bolo za nami veľmi veľa rôznych diskusií. Zo známych dôvodov skrátené funkčné obdobie sme teda nestihli pripraviť a nestihli sme tak predstaviť komplexnú novelu, ktorá by komplexne vyriešila financovanie sociálnych služieb. Mne osobne je to takisto veľmi ľúto, ale v tejto časovej tiesni sme to teda aspoň narýchlo pripravili. A s vaším súhlasom v skrátenom legislatívnom konaní teraz rokujeme o takomto núdzovom riešení, ktoré rozhodne zlepší financovanie sociálnych služieb, pretože aspoň v rámci tých finančných možností, ktoré štátny rozpočet má, zastabilizuje situáciu v tých zariadeniach, o ktorých je tu reč. Nepriamo pomôže aj vyšším územným celkom.

    Dopady, ktoré sú vyčíslené v doložke pre VÚC-ky ako nula, sú vyčíslené len a len preto ako nula, lebo nie je možné to presne kvantifikovať. Ale tie priaznivé dopady pre rozpočty vyšších územných celkov tam jednoducho sú, len z hľadiska konzervatívnych metód pri postupovaní pri vypracovaní doložky sa tam nič iné ako nula objaviť jednoducho nemohlo, pretože tie dopady sa nedajú určiť s dostatočnou presnosťou. Tie priaznivé dopady budú napr. preto, lebo niektoré ustanovenia zákona, ktoré by finančne zaťažili VÚC-ky, sa odkladajú na neskoršie roky, ďalej, preto, lebo to, čo dnes musia financovať VÚCky so škrípajúcimi zubami, prejde systémovo na financovanie cez obce. Čiže sa vám nepriamo uľaví. A, samozrejme, úľavou bude aj to, že sa cez VZN župy budú musieť zo zákona vysporiadať s tým limitom 50 %. To znamená, že jednoznačne dostanete viac peňazí od klientov.

    A prechádzame teraz k tej druhej téme, o ktorej bola reč v diskusii, teda vo vašich príspevkoch, či by mali alebo nemali klienti financovať svoj pobyt v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. No ak dnes sú tie úhrady nastavené tak, že platia oni, povedzme, 20 % ekonomicky oprávnených nákladov, tak, samozrejme, či už prevádzkovateľ alebo samospráva, alebo VÚC-ka má obrovský problém, ako dofinancuje ten zbytok. To je asi každému jasné. Ak sa budeme ticho pozerať na to, že aj dôchodcovia, ktorí nemajú dôchodok na úrovni 250 eur, ale ktorí majú dôchodok na úrovni 500 eur, vlastne platia len tých 200 eur, tých 20 %, alebo ešte menej, a tvárime sa pritom, že to je v poriadku, tak si teraz otvorene klameme, pretože na všetkých diskusiách, na všetkých odborných fórach, kde som aspoň ja osobne bol prítomný, sa na toto vždy otvorene poukazovalo. A hovorilo sa na nich, že tento stav jednoducho je falošný a musíme ho zmeniť. Ja som za solidaritu, som za sociálny systém, ale tam, kde to má miesto, tam, kde ide o ľudí, ktorí naozaj majú nízky dôchodok, ktorí nemajú príjmy, ktorí nemajú rodinu, ktorá by im pomohla. Ale tam, kde je to naopak, tak, prosím, ak umožníme dôchodcovi s dôchodkom 500 eur platiť len 200 eur za pobyt v zariadení, tak potom na úkor tohto dôchodcu máme problémy s prefinancovaním zariadení pre tých, ktorí tú pomoc skutočne potrebujú. Veď si tu neklamme priamo do očí. Toto nie je férové. Takže preto je tento návrh na zmenu financovania, pričom, samozrejme, zostáva ochrana príjmu. Čiže tí, ktorí majú ten dôchodok, resp. majetok mali, tak nebudú platiť 50 %, ale budú platiť toľko, koľko vlastne cez ochranu príjmu garantuje ponechať zákon v tom znení, ako to bolo aj doteraz. Na tomto sa nič nemení.

    Pokiaľ ide o problém detí, ktoré sú v zariadeniach pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, áno, to sú vlastne zariadenia, kde tie ekonomické oprávnené náklady sa pohybujú na úrovni 1 000 eur mesačne. To je fakt. a tam, si myslím, ešte vzniká priestor na to, aby sa v diskusii najmä na pôde výboru pre sociálne veci tento problém predebatoval.

    Ja, pani Tomanová, rešpektujem to, čo ste povedali, rešpektujem to, tento problém poznám. A myslím si, že pri dobrej vôli, a na mojej strane tá dobrá vôľa určite je, tento problém dokážeme korektne riešiť, aby tak, ako ste správne poznamenali, rodiny, ktoré majú v rodine dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, nedoplatili na tieto nové pravidlá, aby tieto nové pravidlá znášali tí, ktorí na to jednoducho majú, ale tí, ktorých príjem je nízky, resp. ktorí majú to nešťastie v živote, že majú v rodine dieťa so zdravotnými problémami, aby nedoplácali a aby ich sociálna situácia sa jednoducho nezhoršila. Takže myslím si, že v ďalšej diskusii tento problém korektne vyriešime.

    Zdôrazňujem ešte jednu vec, to som sa snažil zdôrazniť už v úvodnom príspevku, tento zákon má veľkú podporu v samosprávach, aj keď ju nemá možno u županov, pretože tí tam necítia priamo ten príspevok finančný, prostriedky sa na to jednoducho priame nenašli, ale nepriame efekty tam určite sú. Špeciálne som sa pýtal mojich ľudí, aké mala pripomienky Jednota dôchodcov, ak aj nejaké pripomienky mala, sú v zákone zapracované. To znamená, prosím, ak tu budeme hovoriť o niečom, že niekoho poškodzujeme, tak budem to považovať za čisté politikárčenie, ale nie za snahu o vyriešenie problému s financovaním sociálnych služieb. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa a spoločná spravodajkyňa si nežiada vystúpiť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prosím pánov poslancov, ktorí nie sú v rokovacej sále, ale sú v budove Národnej rady, nechávam im 5 minút na to, aby sa dostavili do rokovacej sály, o 17.50 hodine budeme hlasovať o prerokovaných dvoch bodoch.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 583.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Aštaryovú, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnú radu informovala o návrhoch uznesení k prerokovávanému návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 132 za návrh.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 141 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Gibalovú, aby predložila Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 587.

    Prosím o návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďakujem. Prosím, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona bude prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, prerokovali ho v termíne ihneď a v gestorskom výbore tiež ihneď. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za návrh, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz prestávku do 18.00 hodiny.

    A chcem vás poprosiť, aby sme dnes rokovali do 18.00 hodiny z dôvodu, že viacerí predsedovia výborov ma požiadali, aby dnes ešte mohli zvolať rokovania výborov a prerokovať zákony, ktoré sme schválili v skrátenom legislatívnom konaní. Takže dnes budeme rokovať v pléne do 18.30 hodiny. Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Zvolávam rokovanie sociálneho výboru k tlači 587 na zajtra o 12.00 hodine do rokovacej miestnosti.

  • Zasadnutie výboru pre financie a rozpočet bude zajtra o 8.45 hodine. Ďakujem.

  • Pán poslanec Procházka, predseda ústavnoprávneho výboru.

  • Na 18.30 hodinu zvolávam rokovanie ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie do 18.00 hodiny.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložili, zdôvodnili a navrhli prerokovať

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

    ktorý prerokovávame ako tlač 500.

    Nech sa páči, pán minister, prosím o návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh vládneho zákona, ktorým sa navrhuje novelizovať celkom osem zákonov v oblasti sociálnej legislatívy, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 595 z roku 2009 k Analýze legislatívneho prostredia o zozname právnych predpisov určených pre implementáciu elektronického spracovania agend.

    Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie elektronizácie agendy na úseku sociálnych dávok, ktoré poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhovanými zmenami sa umožní občanom podávať žiadosti a iné informácie nielen písomnou formou, ale aj elektronickými prostriedkami, čo umožňuje aj zákon o správnom konaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Blahovú, aby z poverenia výboru Národnú radu informovala a odôvodnila stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som za gestorský výbor predniesla spravodajskú informáciu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 500), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 656 z 18. októbra 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 333 z. 22.novembra 2011 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 100 z 23. novembra 2011.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť ich.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu, a to mňa, na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 109 z 23. novembra 2011. Ďakujem pekne, skončila som.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Chcem informovať, že do rozpravy nemám registrované žiadne písomné prihlášky. Už sa hlási do rozpravy ústne pani spoločná spravodajkyňa, rovnako pán poslanec Kaník. Poprosím vás, aby ste sa dohodli, kto z vás dvoch chce vystúpiť prvý, lebo ruku zdvihla prvá pani poslankyňa, ale na svetelnej tabuli sa objavil prvý...

  • Hlas v sále.

  • Dáma má prednosť.

    Dáma, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, aj ďakujem pekne, pán kolega.

    Dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. (tlač 500).

    Prišlo k drobným zmenám oproti pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte pred sebou, a to v číslovaní článkov, nakoľko na podnet legislatívneho oddelenia Národnej rady bolo treba to dať do súladu s pôvodným návrhom.

    Článok IV:

    Bod 1. V § 50j odsek 4 znie: „Príspevok sa poskytuje mesačne vo výške 95 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac vo výške celkovej ceny práce vypočítanej zo sumy dvojnásobku životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. Príspevok sa poskytuje za kalendárne mesiace, počas ktorých sa na vytvorenom pracovnom mieste vykonáva dohodnutý druh prác podľa ods. 8 písm. c). Zamestnávateľovi, ktorým je obec alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec, ktorý vytvorí pracovné miesto v okrese, v ktorom priemerná miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie zverejnená ústredím za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda podľa odseku 8, je vyššia ako 25 %, sa príspevok poskytuje najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov.“

    Bod 2. Za § 72r sa vkladá § 72s, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012“ znie: „Pri poskytovaní príspevku na základe dohody o poskytnutí príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie podľa § 50j, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2012, sa postupuje podľa ustanovení účinných od 31. decembra 2011.“

    Účinnosť treba zmeniť v článku IX a znenie sa dopĺňa, že tento návrh nadobúda účinnosť od 1. januára 2012.

    Odôvodnenie k bodu 1. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa návrhom nového znenia v § 50j ods. 4 reaguje na podnety z aplikačnej praxe z uplatňovania príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie tak, aby sa podporilo vytváranie pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú prijatí do pracovného pomeru na vykonávanie prác súvisiacich s týmito opatreniami a následkami, a to aj na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov. Súčasne sa navrhuje adresnejšie zacielenie príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie tým, že sa vytvorí účinnejšie prepojenie obdobia, počas ktorého sa príspevok bude poskytovať, a druhom prác vykonávaných na vytvorenom pracovnom mieste podľa ods. 8 písm. c) zákona. Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa normatívnym spôsobom určuje obdobie poskytovania príspevku najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov iba pre zamestnávateľa, ktorým je obec alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec, ak vytvára pracovné miesta v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako 25 %, a to s cieľom zapojenia čo najväčšieho počtu uchádzačov o zamestnanie z oblastí najviac postihnutých nezamestnanosťou do predmetného opatrenia. Na účely tohto príspevku sa priemerná miera evidovanej nezamestnanosti vypočítava z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú zverejní ústredie za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda.

    Odôvodnenie k bodu 2. Nadväzne na navrhované zmeny v § 50j sa navrhuje prechodným ustanovením § 72s zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní príspevku podľa § 50j, na ktorý bola uzatvorená dohoda o poskytnutí príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie a táto bola uzatvorená pred 1. januárom 2012, postupovalo podľa právneho stavu účinného do 31. decembra 2012.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie neevidujem. Ďalším, ktorý sa prihlásil do rozpravy k tomuto návrhu zákona, je pán Ľudovít Kaník. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý sumarizuje poslanecké návrhy, ktoré sú zaradené aj na tejto schôdzi. Ale keďže nevieme presne, ako sa bude vyvíjať program tejto schôdze, podávame to ako pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, keďže sa týka tohto zákona, čím aj zostručníme a zjednodušíme rokovanie Národnej rady. Jedná sa o tie isté veci, ktoré už boli od júna prerokovávané opakovane. Takže nič nové to nie je.

    Je to návrh poslancov Národnej rady Ľudovíta Kaníka, Štefana Kužmu, Zoltána Horvátha a Kamila Krnáča na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Po prvé, k článku I.

    Bod 1, vkladá sa nový prvý novelizačný bod, ktorý znie: „V § 3a sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

    Odsek 3: „Nárok na príplatok k príspevku nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. a) alebo b), ak táto oprávnená osoba ani druhý rodič dieťaťa a) v období posledných štyroch rokoch predchádzajúcich dňu uplatnenia nároku na príplatok k príspevku 1. nebol nemocensky poistený minimálne 270 dní; do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského podľa osobitného predpisu, a obdobie vykonávania zárobkovej činnosti, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, z ktorých nebola povinne nemocensky poistená, alebo 2. sa nestal absolventom strednej školy alebo vysokej školy, b) sústavne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, ja viem, že ten pozmeňujúci návrh je trošku dlhší, ja vám za seba chcem garantovať, že môžete to pokojne čítať, ja vás nezastavím o pol. Môžem sa spýtať tu prítomných poslancov na súhlas, aby to pán poslanec pokojne prečítal, aby to niekto aj po ňom mohol potom prepisovať?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne, považujem to za súhlas. Takže, pán kolega, pokojne to čítajte, nemusíte sa naháňať. Nech sa páči.

  • ... sa nepripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole alebo c) nevykonáva zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, nevykonáva obdobnú činnosť mimo územia Slovenskej republiky alebo nečerpá rodičovskú dovolenku; na výkon prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa neprihliada.“

    Odsek 4: „Ak sa obdobia uvedené v ods. 3 písm. a) 1. bode navzájom kryjú, započítavajú sa len raz. Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak oprávnená osoba a druhý rodič dieťaťa sú invalidné s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Ak jedna alebo obe z osôb uvedených v druhej vete sú invalidné, obdobia podľa ods. 3 písm. a) 1. bodu získané oboma osobami uvedenými v druhej vete, sa sčítavajú; prvá veta na každú z týchto osôb platí rovnako.“.“

    Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 5 až 7.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 5a až 5c znejú: „§ 49a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, § 71 zákona č. 461/2003 Z. z v znení neskorších predpisov.“

    Doterajšie odkazy 5a až 5h a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa označujú ako odkazy 5d až 5k a poznámky pod čiarou ako 5d až 5k.

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie doterajších novelizačných bodov.

    Bod 2, článok I sa dopĺňa tretím novelizačným bodom, ktorý znie: „Za § 15a sa vkladá nový § 15b, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2012“ znie: „Ak sa dieťa narodilo pred 1. augustom 2012, posudzuje sa nárok na príplatok k príspevku podľa zákona účinného v čase narodenia dieťaťa.“.“

    Po druhé, za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: „Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č . 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č . 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č . 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. a zákona č. 125/2011 Z. z. sa mení takto: „V § 226 ods. 1 písmeno j) znie: „j) poskytovať elektronickými prostriedkami na žiadosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny údaje o materskom vyplácanom Sociálnou poisťovňou a údaje o obdobnej dávke ako materskom v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, a údaje o počte dní nemocenského poistenia vrátane obdobia podľa § 49a a obdobia nemocenského poistenia v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, a ďalšie údaje na účely rodičovského príspevku a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa; podrobnosti o poskytovaní údajov sa upravia dohodou, ktorú uzatvorí Sociálna poisťovňa s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny“.“.“ V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie doterajších článkov.

    Po tretie, k článku VIII.

    Bod 1, vkladajú sa nové novelizačné body 1 až 6, ktoré znejú:

    1. V § 3 ods. 8 písm. a) sa slová „§ 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 4 alebo § 4 ods. 5“.

    2. V § 4 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „ak odseky 2, 4 a 5 neustanovujú inak“.

    3. V § 4 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

    Odsek 2: „Rodičovský príspevok je mesačne 50 % sumy uvedenej v odseku 1, ak žiadna z oprávnených osôb a) za obdobie posledných troch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nepoberala materské alebo obdobnú dávku ako materské v členskom štáte, b) za obdobie posledných štyroch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok 1. nebola nemocensky poistená najmenej 270 dní; do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského podľa osobitného predpisu, a obdobie vykonávania zárobkovej činnosti, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, z ktorých nebola povinne nemocensky poistená, alebo 2. sa nestala absolventom strednej školy alebo vysokej školy, c) sústavne sa nepripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole alebo d) nevykonáva zárobkovú činnosti, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem zo závislej činnosti, z podnikania a z inej zárobkovej činnosti, nevykonáva obdobnú činnosť mimo územia Slovenskej republiky alebo nečerpá rodičovskú dovolenku.“

    Odsek 3: „Ak sa obdobia uvedené v ods. 2 písm. b) 1. bode navzájom kryjú, započítavajú sa len raz. Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak sú obidve oprávnené osoby invalidné s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Ak aspoň jedna oprávnená osoba je invalidná, obdobia podľa ods. 2 písm. b) 1. bodu získané oboma oprávnenými osobami sa sčítavajú; prvá veta na každú oprávnenú osobu platí rovnako.“

    Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 8.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 18a až 18c znejú: „§ 49a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 5 a 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

    4. V § 4 ods. 4 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „alebo odseku 2“.

    5. V § 4 ods. 5 sa slová „odsekoch 1 a 2“ nahrádzajú slovami „odsekoch 1 a 4 alebo odsekoch 2 a 4“.

    6. V § 4 ods. 6 sa slová „odsekov 1 a 2 alebo odseku 3“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 4 alebo odseku 5“.

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie doterajších novelizačných bodov.

    Bod 2, za prvý novelizačný bod sa vkladajú nové novelizačné body 2 až 5, ktoré znejú:

    2. V § 5 ods. 7 sa slová „§ 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 4 alebo § 4 ods. 5“.

    3. V § 7 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Ak jedna z oprávnených osôb počas vyplácania rodičovského príspevku získa 270 dní povinného nemocenského poistenia vrátane obdobia nemocenského poistenia podľa § 4 ods. 2 písm. b) 1. bodu, rodičovský príspevok sa zvýši od kalendárneho mesiaca, v ktorom táto skutočnosť nastala.“

    4. V § 7 ods. 3 sa slová „odsek 3“ nahrádzajú slovami „odsek 5“.

    5. V § 7 ods. 5 písm. c) sa slová „§ 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 4 alebo § 4 ods. 5“.

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie doterajších novelizačných bodov.

    Bod 3, článok VIII sa dopĺňa piatym novelizačným bodom, ktorý znie:

    5. Za § 12b sa vkladá § 12c, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2012“ znie:

    Odsek 1: „O žiadostiach o rodičovský príspevok podaných do 31. júla 2012, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. júla 2012, sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 31. júla 2012 podľa zákona účinného do 31. júla 2012.“

    Odsek 2: „Ak oprávnená osoba uplatňuje nárok na rodičovský príspevok po 31. júli 2012 za obdobie pred 1. augustom 2012, o nároku na rodičovský príspevok sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 31. júla 2012 podľa zákona účinného do 31. júla 2012.“

    Odsek 3: „Ak rodičovský príspevok bol priznaný podľa zákona účinného do 31. júla 2012, považuje sa od 1. augusta 2012 za rodičovský príspevok priznaný podľa zákona účinného od 1. augusta 2012 a vypláca sa v sume podľa zákona účinného od 1. augusta 2012.“

    Odôvodnenie. Cieľom predloženého návrhu je ustanoviť, aby nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa nevznikol oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b), ak ani jedna z oprávnených osôb nebola v období posledných štyroch rokov nemocensky poistená najmenej 270 dní alebo sa nepripravovala na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa nestala absolventom vysokej školy alebo strednej školy za posledné štyri roky predchádzajúce vzniku nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa.

    Predloženým návrhom sa tiež navrhuje výška rodičovského príspevku 50 % zo sumy 190,10 eura. Súčasne sa navrhuje rodičovský príspevok v sume 190,10 eura len v prípade, ak aspoň jedna z oprávnených osôb za obdobie posledných troch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok poberala materské alebo obdobnú dávku ako materské v členskom štáte alebo za obdobie posledných štyroch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bola nemocensky poistená najmenej 270 dní, alebo sa pripravovala na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa stala absolventom vysokej školy alebo strednej školy.

    V nadväznosti na nové podmienky poskytovania rodičovského príspevku a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa v zákone o sociálnom poistení sa novo upravuje rozsah údajov potrebných na posúdenie žiadosti o rodičovský príspevok a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. V záujme zníženia administratívnej záťaže žiadateľov sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa potrebné údaje zasielala elektronicky priamo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na jeho žiadosť, pričom podrobnosti zasielania údajov upraví dohoda uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

    To je všetko. Ďakujem. Vážené dámy a páni, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kaníka nie sú, preto uzatváram možnosť reagovať faktickou poznámkou.

    Pretože pán Kaník bol posledný v rozprave, uzatváram teda najskôr rozpravu k tomuto bodu.

    Teraz sa pýtam pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Pán podpredseda, len stručne k poslaneckým pozmeňujúcim návrhom.

    Pani poslankyňa Blahová, zákon o službách zamestnanosti, § 50, je to populárne už za rok, populárne aj preto, lebo sa pomocou neho vytvorilo približne 10 000 nových pracovných miest v obciach v ťažko postihnutých regiónoch, kde máme jednak vysokú nezamestnanosť, kde máme jednak problémy s povodňami. Takže je to veľmi užitočné opatrenie. Tento poslanecký návrh plne podporujem.

    A pokiaľ ide o návrhy pána poslanca Kaníka, s prižmúrením jednej mihalnice podporujem aj jeho návrhy.

    A poprosím vás takisto o podporu týchto návrhov. Ďakujem.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na skutočnosť, že sme sa dohodli, že týmto bodom dnešné rokovanie skončíme, aj preto, že už je 18.33 hodín, prerušujem rokovanie a budeme pokračovať v rokovaní zajtra ráno o zákone, ktorého navrhovateľom bude minister zahraničných vecí. A je to bod č. 25 (vládny návrh zákona o vysielaní civilných expertov na výkon prác v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky. Máte to ako tlač 491.

    Prajem všetkým príjemný večer a príjemnú dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 18.34 hodine.