• Schôdza ešte nezačala.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcem požiadať ešte o chvíľu strpenia. Vznikol určitý organizačný šum v pokračovaní schôdze. Ale pretože chceme dodržať dohody, ktoré boli urobené na grémiu, budeme pokračovať zákonmi alebo zákonom, ktorý bude predkladať pán minister Krajcer. Takže je na ceste sem. Nie je to z jeho viny. Tam pôvodne iný úmysel, ale chtiac dodržať dohody z grémia, budeme pokračovať v schválenom programe. Takže poprosím ešte o chvíľu trpezlivosti. Keď príde pán minister, pokračujeme jeho zákonom, a to je ten zákon o rozhlase a televízii. Takže, majme ešte chvíľu strpenia.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť ministra v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Otváram piaty rokovací deň 24. schôdze Národnej rady. Dovoľte, aby som vám všetkým zaželal príjemné predpoludnie. O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní 24. schôdze Národnej rady požiadal pán poslanec Dušan Švantner. V súlade s rokovacím poriadkom a so schváleným programom budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 479 a spoločnú správu výborov máte pod tlačou 479a. Prosím teraz ministra kultúry Daniela Krajcera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Súčasne ďakujem všetkým za porozumenie vo vzťahu k oneskorenému zahájeniu schôdze.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, želám pekný deň, mrzí ma, čo sa stalo. Nemám na tom nejaký podiel viny. Došlo k nedorozumeniu.

    Dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh predkladám v súlade s legislatívnym plánom úloh vlády a v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a predloženie tohto návrhu je pokračovanie procesu tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike, ktorý priamo nadväzuje na zriadenie nového verejnoprávneho vysielateľa Rozhlasu a televízie Slovenska s účinnosťou od 1. januára 2011, pričom už prvé mesiace existencie tohto subjektu preukázali efektívnosť tohto modelu. Predkladaným návrhom sa od 1. januára 2013 zásadne mení systém financovania verejnoprávneho vysielania. Navrhuje sa zrušenie dvoch z príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska, a to konkrétne úhrad za služby verejnosti. To znamená, to sú tie takzvané koncesionárske poplatky a zároveň aj zrušenie príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom. Tento spôsob financovania by stratil svoje opodstatnenie, lebo aj finančné prostriedky poskytované na základe zmluvy so štátom sú zo štátneho rozpočtu. Navrhuje sa, aby od 1. januára 2013 bol hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska príspevok zo štátneho rozpočtu, poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte. Navrhovaná výška ročného príspevku sa má odvíjať od hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky tak, aby suma príspevku štátu na financovanie RTVS bola previazaná s výkonnosťou ekonomiky štátu. Zároveň je návrh koncipovaný tak, aby mal Rozhlas a televízia Slovenska garantovaný minimálny príjem aj v prípade veľmi nepriaznivej ekonomickej situácie, v dôsledku ktorej by došlo k výraznému zníženiu hrubého domáceho produktu. Zákon to rieši tak, že v prípade, ak je táto suma nižšia ako 90 miliónov eur, bude sa poskytovať príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške tých minimálne 90 miliónov. Pokiaľ by sme robili prepočet na budúci rok z toho predchádzajúceho, a to je už možno odpoveď na niektoré otázky, ktoré zaznievajú, že aká vlastne bude tá výška toho štátneho príspevku, respektíve, aká bude celková suma, ktorou bude disponovať RTVS? Tak zo štátneho rozpočtu by išlo niečo viac ako 95 miliónov a, samozrejme, je tu ešte zhruba suma niekoľkých miliónov eur, ktoré si RTVS dokáže zabezpečiť vlastnou činnosťou, predovšetkým z predaja reklamného času. Inými slovami, treba povedať, že suma ktorú by RTVS mala k dispozícii, ak by sme zákon prijímali s účinnosťou od 1. 1. 2012 by bola reálne vyššia ako to, čím disponuje momentálne.

    Keďže v priebehu roka 2012 budú naďalej hlavným príjmom RTVS úhrady za služby verejnosti, zmluva so štátom a, samozrejme, reklama, podľa už nastavenej legislatívy by podiel reklamného času v Slovenskej televízii mal klesnúť na 0,5 %. Je dlhodobo známe, že výber koncesionárskych poplatkov z roka na rok klesá, je to niekoľkoročný proces, ktorý sa jednoducho nepodarilo zastabilizovať. Ono to súvisí aj s recesiou, ale aj s ďalšími faktormi. Navrhujeme v tomto zákone, a to už s účinnosťou od 1. 1. 2012, aby budúci rok ostal jednopercentný podiel vysielania alebo podiel reklamného času, vysielaný v Slovenskej televízii. Ak bude RTVS dostatočne aktívna, tak si tým pádom dokáže zabezpečiť ten výpadok, ktorý vyplýva z postupného poklesu výberu koncesionárskych poplatkov.

    Vzhľadom na súčasný stav verejných financií sa navrhuje, aby ustanovenia zákona, týkajúce sa zmeny financovania RTVS, to znamená zrušenia uhrád za služby verejnosti a následne plné financovanie zo štátneho rozpočtu bolo účinné až k 1. januáru 2013. Všetky ostatné ustanovenia zákona nadobudnú účinnosť už 31. decembra 2011.

    Ďakujem pekne, dámy a páni.

  • Ďakujem pekne, pán minister. A teraz prosím pána poslanca Jozefa Viskupiča, ktorého ako spravodajcu určil spoločný výbor pre kultúru a médiá, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolím si uviesť spoločnú správu z výborov a informovať vás o stanovisku výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 581 zo 7. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 479, na prerokovanie výborom Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej republiky (správ. Národnej rady Slovenskej republiky - pozn. jaz. red.) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 284 zo 4. októbra 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 254 zo 4. októbra 2011 a gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 105 zo 4. októbra roku 2011.

    Gestorský výbor na základe stanovísk ostatných výborov vyjadrením ich uznesenia, uvedených pod bodom III, ktoré som práve prečítal, spoločnej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma poručil spravodajcovaním. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 109 z 11. októbra 2011.

    To je všetko, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, konštatujem, že som do rozpravy dostal písomne prihlásených týchto pánov poslancov. Najskôr za poslanecké kluby, za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia sa prihlásil pán poslanec Alojz Přidal, za poslanecký klub SMER pán poslanec Marek Maďarič a potom sa písomne ďalej prihlásili pani poslankyňa Edita Pfundtner a pán poslanec Dušan Jarjabek. Po ich vystúpeniach a prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy aj ústne. Upozorňujem, že až po ukončení vystúpení tých, ktorí sa prihlásili písomne.

    Slovo má pán poslanec Alojz Přidal.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr než prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, chcem povedať, že ak tento pozmeňujúci návrh prejde, tak tento návrh zákona rád podporím, aj keď rušenie koncesionárskych poplatkov, navyše v čase, keď nastupuje nová vlna hospodárskej krízy, považujem za ekonomicky nemúdre, priam za ekonomický nezmysel. Ale rozmýšľanie ľudí zo strany SaS je odlišné od ostatných európskych a svetových ekonómov. O tom sme sa už presvedčili.

  • Na druhej strane ale tento zákon rád podporím, keď prejde tento pozmeňovák, pretože naozaj je nemorálne, priam nemravné, vyberať od občanov Slovenskej republiky peniaze za to, čo Slovenská televízia prináša na obrazovky našich domácností posledných päť rokov.

    Dovoľte mi teraz predniesť ten pozmeňujúci návrh.

    V čl. I sa vypúšťa 9. bod a nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Predkladaným návrhom sa navrhuje ponechať mesačnú mzdu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie vo výške, ako je ustanovená platným zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska.

    Ja som si prečítal dôvodovú správu k bodu 9, kde predkladateľ odôvodňuje, že predkladaným návrhom zákona sa navrhuje zvýšiť mesačnú mzdu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy a že mzda generálneho riaditeľa stanovená platným zákonom vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy nie je vo vzťahu k rozsahu úloh, za plnenie ktorých je táto osoba zodpovedná a primeraná. Hlavnou úlohou generálneho riaditeľa je zabrániť zadlžovaniu verejnoprávneho vysielateľa, zabezpečiť jeho postupnú konsolidáciu a zvýšiť kvalitu jeho vysielania. Uvedené podľa predkladateľa nie je možné očakávať bez toho, aby bol generálny riaditeľ za výkon všetkých činností s tým súvisiacich adekvátne ohodnotený. Ja si myslím, že generálny riaditeľ je adekvátne ohodnotený, a teda tie úlohy, ktoré má plniť, očakávam, že plniť bude.

    Bodu 9 však chýba jedna dôležitá vec. Ten bod 9 prakticky cituje § 16 ods. 6, ale zamlčuje, že existuje aj § 16 ods. 7, kde je napísané že generálnemu riaditeľovi možno priznať primeranú odmenu, ktorej výšku určí rada, pričom súhrn ročných odmien môže dosiahnuť sumu, rovnajúcu sa jeho ročnej mzde, ale len v jedinom prípade nemôže byť teda určená tá, tá odmena, vtedy, keď generálny riaditeľ nedodržiava záväzné ukazovatele schváleného rozpočtu, teda toho rozpočtu, ktorý si on sám navrhuje. Takže zhrnuté, príjem riaditeľa je možný do výšky osemnásobku priemernej mesačnej mzdy, čo je 183 tis. v korunách slovenských a 6 tis. v eurách a pán minister navrhuje príjem 160 tis. korún, resp. zaručený, resp. možný príjem pani riaditeľke 320 tis. korún, čo je podľa mňa nehorázne a chcel by som povedať, pán minister, nedráždite poslancov a poslankyne, nedráždite občanov Slovenskej republiky a zabudnite.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Szilárd Somogyi a Jozef Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Senko, skúste si zastrčiť kartu, stlačiť jednotku a trojku. Vidíte a už ste tam. Takže ešte aj pán poslanec Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Szilárd Somogyi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Přidal, ja by som chcel len v krátkosti reagovať na úvod vášho vystúpenia. To, že sme rozdielni, to je samozrejmé a prirodzené, preto sme tu zastúpení v rôznych stranách a zoskupeniach, to považujem za normálne a nič, nič zlé v tom nevidím, v tejto konštatácii, ale keď ste to spojili s negatívnymi invektívami, čo sme si my na adresu vašej strany nedovolili zrejme vtedy, keď to nemá žiadnu spojitosť s tou témou, ktorú prerokúvame. Takže ja by som ako vám mohol navrhnúť takú dohodu v tejto sfére, čo sa týka invektív, že ak vy nebudete ako pokračovať v týchto nezmysloch, my tiež ako nebudeme hovoriť realitu o vás.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vnímam tento návrh ako, že chcete vlastne zasiahnuť do, do odmeňovania riaditeľky RTVS. Ja, ja vnímam už dlhšie, že, že máte s týmto problém a nemám, ja nemám osobne veľké, veľké výhrady k tomu, aby sme v súčasnom stave nenavyšovali plat riaditeľky. Akurát ma zaráža, keďže si tu pozerám hlasovanie, ako ste hlasovali o tom, že aby všetkým ústavným čin..., o tom, aby nebol odsunutý náš návrh, aby nebol zdvihnutý plat všetkým ústavným činiteľom vrátane vás, tak keď vravíte, že je nemorálne a nemravné zvyšovať platy v súčasnej dobe, tak by som bol veľmi rád, keby ste mi vysvetlili, prečo, prečo ste v hlasovaní, na tejto schôdzi v hlasovaní č. 14 hlasovali proti tomu, aby bol zaradený náš bod o tom, aby neboli zvyšované platy aj vám. Čiže ak ide o cudzie peniaze, tak vtedy máte výhrady a podávate pozmeňujúce návrhy, ak ide o vaše, tak to už vám vadí.

    Ďakujem.

  • Posledný, pán poslanec Senko.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, veľmi pekne ďakujem za možnosť vystúpiť. Pán poslanec, myslím, že ste správne na svojom začiatku upozornili na niektoré veci. Treba upozorniť na jednu súvislosť vo vnútri zákona, a síce tú, že základom tohto zákona je predovšetkým jeho účinnosť a účinnosť tá, že od 1. 1. 2012 sa podľa tohto návrhu má zvyšovať plat generálnemu riaditeľovi, generálnej riaditeľke RTVS a ostatná účinnosť zákona nastupuje do platnosti až od 1. 1. 2013. To znamená, zákon je účelový, zrejme sleduje iba dohody medzi stranou SaS a pani Zemkovou ako nominantkou tejto strany na post riaditeľky RTVS tak, aby bola uspokojená, aby mohla plniť úlohy, ktoré zrejme bude potrebovať SaS-ka plniť v predvolebnej kampani a ona im bude podľa všetkého veľmi dobrým spôsobom prisluhovať.

    Pán poslanec, ja som si myslel, že ste mali vyzvať pána ministra, aby tento návrh zákona stiahol z rokovania, pretože zaväzuje vládu, budúcu vládu, v ktorej možno SaS-ka nebude, a pán minister ako bývalý komentátor politického diania na Slovensku a člen vlády, ktorá nedostala dôveru, dokonca on ako člen vlády za SaS nedostal dôveru ani od svojich členov strany, dokonca ani od pána Viskupiča, ani pán Viskupič vám nedal dôveru, by tam už ani nemal sedieť a nemali by ste už ani tento návrh zákona predkladať. Je to už takmer týždeň, čo táto vláda nem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať bude teraz pán poslanec Alojz Přidal, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega Viskupič, ja by som vám chcel povedať, že ja nechcem zasahovať do odmeňovania riaditeľky. Navrhovateľ chce zasahovať do odmeňovania riaditeľky, keď navrhuje zvýšiť plat na sedemnásobok a ten plat sedemnásobný mohla mať, keby sa jej to nebolo málilo, ale predkladateľ chcel cez pozmeňovacie návrhy poslancov až deväťnásobný plat a čo sa týka platov ústavných činiteľov, tak ja som podporil návrh váš, vašej strany SaS, čo sa týka platov poslancov, a chcem vám povedať, že ja, na rozdiel od Obyčajných ľudí, žijem z poslaneckého platu, že som neprepísal na manželku žiadne majetky. Jednoducho žijem len z poslaneckého platu.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Marek Maďarič. Vystupuje za poslanecký klub SMER.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, na úvod by som rád povedal, že tento návrh je prvý a vlastne jediný, ktorý by sa dal nazvať, že je zásadnou zmenou v oblasti kultúry, konkrétne v oblasti verejnoprávnych médií, pretože mení spôsob ich financovania. Za zásadnú zmenu nemôžem považovať to mechanické spojenie tých dvoch krabíc, jednej obrátenej pyramídy a druhej, tej výškovej budovy, ale o tom nechcem dlhšie hovoriť. V tomto zmysle sa dá povedať, že je naozaj unikát, keď minister, ktorý, ak by bol chlap, tak by už nebol ministrom, ako ho k tomu vyzvala pani premiérka, ale on predkladá zásadný návrh pre vládu, ktorá tu ešte nie je a o ktorej ešte ani nechyrujeme. To je nielen unikát, to je neférové a drzé. Tento návrh je krajne škodlivý a krajne populistický. Škodlivý je najmä vo vzťahu k verejným financiám, k napätým verejným financiám. Asi nie je náhoda, že minister financií Mikloš odtláčal tento zákon, pokiaľ sa dalo. Dokonca aj minister Krajcer, keď zdôvodňoval, prečo tento populistický sľub SaS nepresadí okamžite alebo veľmi rýchlo, ako to mali vo volebnom programe, prečo sa to nezrealizuje v roku 2011 alebo roku 2012, hovoril, že teda nie sú v tejto chvíli na to ešte v štátnom rozpočte prostriedky. Ale ak nie sú tie prostriedky a neboli pre rok 2011, kedy Slovenská republika mala ešte veľmi solídny ekonomický rast, ak nie sú tie prostriedky pre rok 2012, keď ten rast klesá, tak nájdu sa tie prostriedky pre rok 2013, keď naozaj všetci avizujú, že celá Európa a možno celý svet sa znovu prepadne do recesie? Ak táto vláda, a určite aj tie nadchádzajúce, hovoria o tom, že jedna z priorít Slovenskej republiky je konsolidácia verejných financií, je naozaj zodpovedné a férové tej novej vláde dávať takéto bremeno, takúto záťaž pre verejné financie? Pretože tá záťaž sa môže blížiť až k 200 miliónom eur. Nejde tam len o tie výdavky, ktoré sú definované minimálne na úrovni 90 miliónov eur. Ale treba sa pozrieť na to, že samozrejme v tom, v tých verejných financiách budú v danej chvíli chýbať aj príjmy. Naozaj je to v tomto zmysle škodlivý návrh, ako aj povedal môj predrečník v rozprave, nemúdry, veľmi zlomyseľný. Tento návrh je aj krajne populistický. Určite so všetkou komunikačnou silou by rada SaS hovorila o tom, ako sa uľaví ľuďom, nebudú mesačne platiť 4,64 eur a kto potom zaplatí, tých 90 miliónov eur a viac? Zaplatí to SaS? Dá nám tie peniaze Európska únia? Alebo ich niekto vytiahne z nejakého klobúka, nejaký kúzelník? Tie peniaze budú zo štátneho rozpočtu. Budú teda pochádzať z drvivej väčšiny z daní. To je jedna stránka veci. Samozrejme, že aj budú niekde chýbať. Ťažko povedať presne, kde. To sa nedá povedať. Možno aj v citlivých oblastiach, ako je školstvo a zdravotníctvo. Ale viem si predstaviť, že budú chýbať možno najviac v kultúre. Pretože aj rozmýšľanie ministrov financií môže byť také, keď majú takýto obligatórny výdavok, že sa potom trošku inak budú pozerať na rozpočet ministerstva kultúry. Budú to vnímať tak, tu musíme zaplatiť takúto vysokú čiastku, no tak možno teda by bolo správne, keby tá kultúra dostala niekde o niečo menej. Kto si prečítal návrh rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry na rok 2012, nájde tam veľmi zaujímavé vety. Priam krokodílie slzy tam roní predkladateľ, ako ten rozpočet je nedostatočný, ako je kultúra podfinancovaná, ako tie kultúrne inštitúcie naozaj, už aj v tomto roku a, samozrejme, aj v budúcom, prestávajú mať prostriedky vôbec na svoju základnú činnosť. No ale týmto návrhom, pán minister Krajcer, ďalej podsekávate rezort kultúry a finančne ho oslabujete. Nehovoriac o tom, že, samozrejme, v tom novom financovaní zaniká aj tá možnosť, aká dnes je, že tie najslabšie skupiny obyvateľov v domácnosti, v hmotnej núdzi, dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí sú oslobodení od platenia poplatkov buď úplne, alebo čiastočne. Nechcem veľmi rozoberať aj tú stránku veci, ako poškodí nový spôsob financovania verejnoprávne médiá. Nepochybne sa, ak to mám povedať veľmi opatrne, sa zvýši ich závislosť na vláde a dôsledky nového financovania na pôvodnú tvorbu, ktorá sa celkom slušne rozvíja posledné roky, budú katastrofálne. Naozaj považujem za neférové, myslím si, že nemáte právo, pán minister, ktorý už vlastne nie ste fakticky ministrom, pán minister, ktorý ste boli vyzvaný, aby ste odstúpili, aby ste predkladali návrh, ktorý ste vy sami, návrh, ak ho nazveme experimentom, ktorý ste vy sami nestihli vyskúšať na sebe. To nie je vaša vina, keďže sa vláda predčasne končí vaša, ale je to proste fakt. Nestihli ste to a neférovo to dávate na inú vládu v roku 2013, pričom pravdepodobnosť blížiaca sa istote hovorí o tom, že v tej vláde sedieť nebudete. Čiže vracia sa situácia, keď ste toto vymysleli pred voľbami ako veľký populizmus a nerobili ste si veľké nádeje, že budete vo vláde, keď ste to ako takýto zlomyseľný populistický návrh dali do obehu. Tá situácia sa vracia, lebo opäť v tej vláde nebudete, ale s týmto prichádzate a chcete to hodiť na krk ministrom financií, novým vládam, ktoré podľa mňa ako prvú vec a užitočnú vec by mali konsolidovať verejné financie. A na tom sa zhoduje, myslím si, drvivá väčšina strán v tomto parlamente. Takže ak ste, pán minister, nenašli v sebe toľko chlapskosti, aby ste odstúpili, nájdite v sebe aspoň toľko sily, že tento návrh stiahnete. A ak predstaviteľ koaličnej strany KDH, ktorý tu vystúpil za klub KDH, naozaj toto rozhodnutie považuje za nemúdre, bolo by dobré, aby zvážili poslanci koalície, ktorí si uvedomujú to, čo hovorím, aby naozaj nepodporili, aby nepodporili už tú samotnú neférovosť, keď minister Krajcer, ktorý už fakticky nie je ministrom, predkladá zásadnú zmenu, nie pre seba, aby ju na sebe odskúšal, nie pre túto vládu, ale pre nejakú inú vládu v roku 2013, aby ste to nepodporili. Samozrejme, že môžeme rozmýšľať v budúcnosti, alebo vláda so silným novým mandátom môže rozmýšľať o tom, ako financovať verejnoprávne médiá. Ale takéto rozhodnutie nám nemôže robiť niekto, kto už dnes nemá na to právo a ktorý nebude niesť zodpovednosť za tento štát od roku 2012.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Miroslav Beblavý, Magdaléna Vášáryová, Jozef Viskupič, Peter Kažimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Beblavý.

  • Pán poslanec, ja oceňujem dramatický pátos, s ktorým ste predniesli svoj prejav. Vidno, že ste z fachu a že ho máte dobre zvládnutý. Obávam sa však, že ten obsah bol, bol trošku menej, menej zvládnutý, to znamená, uprednostnili ste formu pred obsahom. V prvom rade nie je, nie je to niečo, čo by nepoctivo táto vláda alebo už táto vláda bez dôvery, ako ste sám povedali, chcela skúšať na budúcej vláde, pretože tento návrh bol predložený vtedy, keď ešte nikto ani netušil, čo sa stane. A myslím si, že všetci sme verili pevne, že tu táto vláda bude do roku 2014, to znamená, chcela to táto vláda vyskúšať na sebe. Takže je úplne neférové tvrdiť, že si to, keby si to minister Krajcer včera zmyslel, že teda keď už tu nebude, tak to spraví, tak by som váš argument bral, ale takto ho považujem za, za veľmi nekorektný z vašej strany a druhá vec, čo chcem povedať, že ma šokuje, že strana Smer má ten postoj, ktorý máte vy z jedného dôvodu, že samozrejme, že peniaze sa netvoria zo vzduchu, samozrejme, že bude nutné financovať z daní rozhlas a televíziu. Len tá daň, ktorú dnes máme, ktorá sa volá koncesionársky poplatok, je najagresívnejšia možná daň. Každá domácnosť ju platí z hlavy, resp. teda z domácností. Keď takúto daň chcela zaviesť v inej podobe Margaret Thatcherová v Británii, tak zažila najväčšiu revoltu a stálo ju to hlavu a práve ľavica stála na čele boja proti tomu. Problém tej dane okrem ideológie a jej, by som povedal, distribútornej neférovosti aj to, že je strašne zle vyberaná, a keďže už boli asi štyri pokusy ju rôzne vyberať a stále to vedie k rovnakému výsledku, zdá sa, že problém nie je len v technike. Takže si myslím, že bude oveľa efektívnejšie a aj sociálne spravodlivejšie to financovať zo všeobecných daní. Takže máte pravdu v tom, že tie peniaze sa nevytlačia zo vzduchu, ale budeme sa na ne zbierať rovnako, ako sa zbierame na všetko ostatné. Čo si myslím, je oveľa lepšie ako to, čo zažívame dnes.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, bývalý minister kultúry, vy, na rozdiel od terajšieho pána ministra, ste sedeli v tom kresle štyri roky. Mali ste naozaj veľkú šancu zmeniť financovanie verejnoprávnych médií. Aj ste sa o to pokúsili. Zaviedli ste daň, ktorej sme hovorili "zástrčková daň". Bohužiaľ, bola zle vypočítaná. To znamená, že nevyriešila, skutočné, aspoň normálne prežitie napríklad Slovenskej televízie. Vy viete veľmi dobre, že pred jeden a pol rokom bola Slovenská televízia pred krachom finančným, programovým, personálnym. Rozumiem vašej rozhorčenosti aj tomu opakovaniu, že či ste chlapi alebo nie ste chlapi. Do tohoto sa ja nebudem miešať, to si vybavte medzi sebou, ale dôležité je vedieť, že jednoducho nemáme stále parlamentom schválený skutočne dobrý systém financovania verejnoprávnych médií. Ja dúfam, že v kampani, ktorá teraz ide, predložíte vy ako tieňový minister kultúry nejakú naozaj dobrú koncepciu. Dobre vypočítanú, na rozdiel od toho "zástrčkového zákona", ale upozorňujem vás, že ste dávali do televízie ad hoc peniaze zo štátneho rozpočtu, to kto platil? Tie peniaze, ktoré zrazu bolo treba v štátnom rozpočte nájsť, či už narýchlo koncipovanú zmluvu so štátom alebo na jednorázové platby do televízie. To tiež nie je riešenie, pán minister. Ak ste chlap, tak buďte férový.

  • Ďalej, pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči s faktickou.

  • Tiež som si všimol ten obrovský pátos a dôraz na, na to, aby vyznela alebo bola podčiarknutá nejaká myšlienka o tom, že pán súčasný minister ako keby nemal právo predkladať návrh, ktorý všetci vieme, že sa o ňom bavíme a na výbore sme sa o ňom bavili dávno predtým, než nastala táto situácia. Pre mňa je ale úplne dôležité, jedna tá vecná rovina, ktorá tam, ktorá odznieva a snažíme sa ju, lebo je dosť jednoduchá, hovorí sa o tom, že pri financovaní verejnoprávnych médií alebo médií verejnej služby sa snažíme o vyjasnenie pravidiel financovania, aby nebola vyberaná daň, veľmi agresívna daň, volaná koncesionárske poplatky ľudovo alebo teda úhrady za služby verejnosti, aby sa systém sprehľadnil a bolo presne jasné, za aké peniaze sa dá programovať a za aké peniaze môžu médiá fungovať. To, že vy ste, ako, ako spomínala pani poslankyňa Vášáryová, ad hoc vkladali z takého istého rozpočtu peniaze do médií, znamenalo iba vyššiu závislosť týchto médií a zároveň to znamenalo to, že médiá tvorili dlh, s ktorým sa musela pasovať táto vládna koalícia a myslím si, že rok 2011 sa uzavrie s tým, že minimálne to, že financovanie bude vyrovnané, sme naplnili. Takže myslím si, že dnes jasné pravidlá do financovania bol záväzok, ktorý sa aj týmto predkladaným, predkladaným návrhom možno podarí naplniť.

  • Posledným, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kažimír, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, je krásne mať idey, je ale niekedy nebezpečné mať fixné idey a opäť vy, dámy a páni z SaS, vy už ste minuli nejaké prostriedky z verejných zdrojov na organizovanie nie veľmi vydareného referenda na túto tému. Ja vám neuberám možnosť presadzovať, presadzovať túto myšlienku, ja sa dokonca nebudem zastávať ani dokonalosti terajšieho systému, ale čo je kľúčové, ani nie je to, že či ste navrhli tento zákon ešte v čase, keď ste si mysleli, že tu budete večne, ale dôležité je to, že sa snažíte presadiť tento zákon v momente, keď všetci vieme a vie to hlavne váš minister financií, že o pár týždňov, o pár dní príde s novou prognózou vývoja ekonomiky na najbližšie roky. Len na budúci rok sa dá odhadnúť, že prídeme o ďalších 300 - 400 miliónov eur na príjmoch štátneho rozpočtu. Návrh, ktorý je na stole rozpočtu, má veľkú dieru v rokoch '13 a '14 dnes, vo výške 450 miliónov eur. A vy hráte, a na to sa vás snažíme upozorniť, vy hráte s falošnou kartou. Ako, nie je možné zrušiť spôsob financovania, zrušiť časť príjmov rozpočtu, lebo dá sa to tak vnímať, že koncesionárske poplatky sú formou príjmov štátneho rozpočtu, aj keď priamo viazané, bez toho, aby ste odpovedali, ako tento príjem nahradíte. Čiže nás, všetkých nás čaká debata o tom, aká bude miera prerozdeľovania, aký bude podiel príjmov na HDP, váš minister, váš štátny tajomník na ministerstve financií roní krokodílie slzy, sa nedajú utiahnuť verejné služby z terajšieho objemu daní a vy idete vykrojiť časť, časť príjmov týmto zákonom bez odpovede na to, ako to urobiť v budúcnosti. A to je, to je na tom to falošné, chcete nakoniec zvýšiť DPH alebo na, priam by to hralo s týmito číslami, chcete, toto má byť odpoveď o rok alebo o dva?

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Marek Maďarič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Beblavý, každá domácnosť neplatí. Tisícky domácností v hmotnej núdzi, tisícky domácností, kde žijú dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí, sú oslobodení buď úplne, alebo čiastočne. Takže nie je pravda, čo ste povedali. Ak sa odvolávate na to, že teda, a to hovorila aj pani, pán Viskupič, že teda táto vláda mala ten zámer, a preto má pravo ho aj v tejto chvíli presadzovať. Vy ste tento zámer neustále odtláčali, to je fakt. A myslím si, že keby ste ďalej vládli, ešte by ste ho znovu posunuli a vedeli by ste, prečo to robíte. Nakoniec, včera som počul ministra financií Mikloša hovoriť o tom, že si vie predstaviť ako kompenzáciu za to, že včera neprešiel zákon o stavebnom sporení to, že Sas-ka odstúpi od zrušenia koncesionárskych poplatkov. A bude ministrom už len pár mesiacov, ale vie, čo to znamená, vie, čo to znamená pre verejné financie, takže sa trošku aj v SDKÚ zamyslite, alebo sa s ním poraďte, keď to tu obhajujete. Čo sa týka financovania, jednak sa v minulom volebnom období zmenilo, a to, že nie je ideálne, ešte neznamená, že budeme teraz schvaľovať niečo ešte oveľa horšie. To nie je argument, pani poslankyňa Vášáryová. A ten hlavný argument je, a či sa vám zdalo, že som ho prednášal pateticky alebo nepateticky, to, že v tejto chvíli na takúto zásadnú zmenu už minister Krajcer nemá mandát. To je fakt a mali by ste zobrať do úvahy aj to, že v tom roku 2013 môže byť Slovensko z hľadiska verejných financií na tom tak zle, že nám môže aj tých 180 miliónov alebo 200 miliónov jednoducho chýbať. Takže buďte trošku zodpovední aj v zmysle toho, že nemáte už nárok aj v zmysle verejných financií, záťaže na nich.

  • Pani poslankyňa Edita Pfundtner.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám veľmi krátky a jednoduchý pozmeňujúci návrh k 6. bodu vládneho návrhu zákona o RTVS a z uvedeného dôvodu by som chcela hneď požiadať pána spravodajcu, aby predmetný bod č. 6 vládneho návrhu zákona vyňal na osobitné hlasovanie. Bod č. 6 vládneho návrhu zákona sa týka § 15 ods. 3 písm. e), v ktorom sa generálnemu riaditeľovi RTVS ukladá ďalšia povinnosť, a to povinnosť každý rok predkladať Rade RTVS návrh podielu vysielacieho času vyhradeného programom v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín, žijúcich na území Slovenskej republiky, na celkovom vysielacom čase jednotlivých televíznych programových služieb. Náš návrh nespochybňuje túto novú úlohu pre generálneho riaditeľa RTVS, iba ju upresňuje, a to v tom zmysle, aby návrh sa týkal podielu vysielacieho času v jazyku národnostných menšín tak televíznych programových služieb, ako aj rozhlasových programových služieb podľa § 5 ods. 1 písm. g) platného zákona o RTVS. Tu si dovoľujem poznamenať aj tú skutočnosť, že mnou predkladaný pozmeňujúci návrh bol prekonzultovaný aj s pánom ministrom kultúry, ktorý s návrhom súhlasí. Na základe uvedeného mi teraz dovoľte, aby som prečítala znenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý je už rozdaný v poslaneckých laviciach ako pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Nagya.

    V čl. 1 bod 6 sa za slová "na celkovom vysielacom čase jednotlivých" vkladajú slová "rozhlasových programových služieb a" a za slová "televíznych programových služieb" sa vkladajú slová "podľa § 5 ods. 1 písmeno g)". Ako odôvodnenie uvádzam, že pravidlo ustanovené v § 5 ods. 1 písmeno g) zákona vo vzťahu k určovaniu vysielacieho času v jazykoch národnostných menšín musí byť rešpektované už pri príprave konceptu vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska, predkladaného generálnym riaditeľom. Vnútorný odkaz ustanovuje konkrétnu povinnosť generálneho riaditeľa, vyplývajúcu z § 5 odsek 1 písmeno g) zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, naozaj som si dôsledne prečítal to, čo predkladáte, a chcem sa spýtať iba, iba jednu jedinú otázku, iba jednu jedinú otázku mám na vás. Naozaj si myslíte, že toto, čo predkladáte, je to najdôležitejšie, čo v súčasnosti trápi Slovenskú televíziu?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, ja len by som chcel doplniť, že nemôžem z vládneho návrhu vyňať ako spravodajca, môžem dať hlasovať o vašom pozmeňujúcom návrhu. Takže spravíme to asi tak.

  • Pán Viskupič, teraz som vám nerozumel.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pokiaľ pán minister súhlasí, tak potom nemáte žiadny problém. Pokiaľ pán minister súhlasí.

  • Ale môžem dať, môžem dať hlasovať o pozmenení...

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ďakujem za slovo. Ja len by som odpovedala pánovi poslancovi Jarjabkovi. Súhlasím s vami, že sú určite väčšie problémy, ale z titulu precizovania a upresnenia, ja si to, ja si myslím, že toto je moja povinnosť aj ako poslanca Národnej rady, aj ako advokáta, aby sme naozaj v Národnej rade Slovenskej republiky prijímali presné a perfektné právne predpisy.

    Ďakujem.

  • Ako posledný písomne prihlásený v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Príjemný dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister-neminister, vážená vláda-nevláda, vážená koalícia-nekoalícia. A takto by som mohol pokračovať, aby som nejakým spôsobom dešifroval túto atmosféru, v ktorej všetci sedíme. Moja najzákladnejšia otázka v tomto prípade by bola, či je naozaj vôbec legitímne, pán minister, politicky legitímne, že sedíte na tomto mieste ako minister kultúry. Mňa by naozaj veľmi zaujímalo, a nemyslím to len úsmevne, vo svojom minulom nepolitickom živote, pán minister, v profesnom živote, ste boli akceptovaným komentátorom a glosátorom v súkromných televíziách. Mňa by veľmi zaujímalo, ako by sa Daniel Krajcer ako bývalý komentátor a glosátor pozeral, respektíve ako by komentoval Daniela Krajcera, ministra kultúry, ktorý v súčasnosti sedí na tomto mieste ministra kultúry. Trošku nám odbehol, ale on sa určite vráti. Ako by komentoval celé to dianie, ktorého on je teraz absolútnou súčasťou, a čo všetko prísneho by sme si vypočuli z úst niekdajšieho prísneho komentátora a glosátora, ktorý určite mal svoju autoritu. Toľko len pre začiatok tejto absurdnej situácie, ktorej sme skutočne všetci svedkovia a ktorú nemôžeme nespomenúť, lebo je to čosi nezvyklé, je to čosi absurdné a politicky totálne vymykajúce sa všetkým štandardom, ktorý sme tu doteraz zažili. Čiže ešte raz, dámy a páni, zažili sme v tomto volebnom období a v tejto sále už všeličo. Takže vlastne ani tak neprekvapuje, že dnes máme na stole návrh zákona, ktorým by mal parlament urobiť krok v 21. storočí a v podmienkach Európskej únie sotva predstaviteľný a predvídateľný.

    Ak sa väčšina Európanov zhoduje na tom, že jedným zo zásadných pilierov demokracie je kontrola moci nezávislými médiami, našla sa na Slovensku politická strana, ktorá dokonca nejaký čas bola aj vo vládnej koalícii, a preto tie papiere pred nami majú označenie v úvodzovkách "vládny návrh zákona". Podotýkam ešte raz, absurdita nebývalá a v iných štátoch, neviem si predstaviť, že by vôbec mohla takáto situácia nastať. Teda tieto označenie v úvodzovkách, toto označenie v úvodzovkách "vládny návrh zákona", táto strana, ktorá ho predložila a ktorá si stále myslí, že všetci sa mýlia a naopak, štát by mal mať na médiá priamy dosah a exekutíva jednoduchý vplyv. Zaoberáme sa návrhom novelizácie zákona, ktorú predkladá vláda-nevláda, ktorá už de jure vlastne ani nie je vládou, zdôvodňuje ju minister, minister-neminister, ktorý sa už aj rozlúčil so svojimi poradcami a spolupracovníkmi, a aby to Kocúrkovo bolo totálne, tento návrh, respektíve jeho najkontraverznejšie ustanovenie o zrušení tých tzv. koncesionárskych poplatkov vstúpi do platnosti nie po schválení zákona, ani nie na začiatku najbližšieho rozpočtového obdobia, ale o dva roky. V čase, keď si na dnešnú personálnu posádku predkladajúcej vlády a ministerstvá spomenú matne iba pamätníci.

    Dámy a páni, už sa tu od roku ´93 neraz viedli diskusie o verejnoprávnych médiách. Mnohí sme tu nielen konštatovali, že sa im neveľmi darí. Mnohí sme sa pokúšali nájsť spôsob, ako vyriešiť ten zásadný konflikt, ktorý stav médií verejnej služby v tomto štáte determinuje. Že totižto Slovensko má 5,5 milióna obyvateľov, ale základné náklady na prevádzku rozhlasového a televízneho verejnoprávneho vysielania presahujú reálne možnosti výberu príspevkov od občanov, nech sa to volá koncesionársky poplatok alebo platba za službu verejnosti. Priveľa obyvateľov v tomto štáte žije pod prahom chudoby, v stave trvalej sociálnej núdze. Príjmy aj zamestnaných občanov sú žalostným zlomkom príjmov ich spoluobčanov, a to všetko spôsobuje, že reálne náklady na rozhlasové a televízne vysielanie vo verejnom záujme nedokážeme v potrebnom rozsahu uhrádzať z výberu príspevku. Áno, taká je pravda. Ale od roku ´93 v tomto parlamente nepadol návrh na zoštátnenie týchto médii. Ak dobre rátam, pán predkladateľ je desiatym ministrom našej kultúry, a je prvý, kto navrhuje, aby sme rezignovali na koncept médií nezávislých od výkonnej moci, naopak, navrhuje, aby sme sa vrátili k praxi, na ktorú sa my starší pamätáme.

    Ústredný výbor naplánoval činnosť. Vláda na to schválila zdroje a spoľahlivé kádre vo vedení médií sa postarali, aby stranícka objednávka bola naplnená. Ale ešte aj vtedy, hoci uznávam, že iba pro forma, sa zachovával status akože nezávislej Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a poštár vždy začiatkom mesiaca inkasoval desaťkorunáčku všade, kde sa k nemu, kde sa k nebu hrdo týčila anténa. Z tých desaťkorunáčok, samozrejme, Mlynská dolina ani obrátená py..., ani obrátenú pyramídu, ani Mlynskú dolinu nevybudovali. Obe inštitúcie dostávali podstatne viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ale ani totalitný režim si netrúfol naplno a bez servítky urobiť to, čo nám dnes navrhuje pán minister-neminister. Odňať médiá verejnej služby verejnosti a urobiť z nich štátny propagačný nástroj, dámy a páni. Taká je pravda. A môžete o tom hovoriť a zdôvodňovať, koľko chcete. Štátny rozpočet jednoducho nepustí. Pretože nech to krútime tak alebo naopak, nič iné z tohto návrhu nebude.

    Exekutíva, konkrétne minister financií, ak bude zhovievavý a láskavý, priberie si k tomu ešte aj ministra kultúry. Budú tými dvoma štátnymi úradníkmi, ktorí sa zadumajú a potom povedia tým takzvaným nezávislým predstaviteľom kedysi verejnoprávnych médií, oni totižto nezávislí nebudú môcť byť, pochopiteľne, to nie je ich vina, aký peniaz sú ochotní v tejto chvíli pre ich potreby uvoľniť. Že v návrhu je percento z HDP, je úžasné, ale neznamená to, dámy a páni, vôbec nič. Percento z rozpočtu bolo predsa stanovené aj ako zdroj Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a pán minister Mikloš a ďalší pamätníci predsa dobre vedia, koľkokrát ten zákon vláda jednoducho ignorovala. No ignorovala ho preto, preto lebo si to vždy zdôvodnila inými prioritami. Inými prioritami v rozpočte a jednoducho Pro Slovakia išla stranou. Takisto, ako na základe iných priorít pôjde stranou aj rozpočet, zo zákona prijímaný, tej takzvanej verejnoprávnej inštitúcie.

    A keby sa aj stal zázrak a nová vládna garnitúra by zobrala zákon vážne, je tu predsa vysoko rozvinutý systém prijímania rozpočtových opatrení, ktorými sa dá hravo dosiahnuť rovnaký výsledok. Ten výsledok je jasný. Už teraz. Ak bude vláda spokojná s tým a ako o nej, jej členoch a krokoch médiá dnes ešte ako-tak verejnej, verejnej služby informujú, blahosklonne sľúbené eurá uvoľní, ale ak budú do vlády vŕtať, upozorňovať na skutky nelichotivé, odrazí sa to na zadrhávaní toku prostriedkov, viazaní rozpočtu a iných operatívnych opatreniach, ktoré sú omnoho účinnejšie ako dnes favorizované vysielanie rezortných kontrolných skupín. To je ťažkopádne a navyše občas hrozí, že sa usilovní kontrolóri sami presvedčia z nekompetentnosti.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Keď som zámer zrušiť v tom čase už neexistujúce koncesionárske poplatky videl vo volebnom programe jednej zo strán bývalej koalície, vysvetlil som si to ako ambíciu populisticky zapôsobiť na ľudí, ktorí majú prázdne vrecká a iste by im dobre padla predstava, že z inkasa zmizne každý mesiac položka 4,64 eura ako poplatok za služby rozhlasu a televízie. Keď sme neskôr zažili lámanie rozhlasu a televízie cez palicu a ich zatlčenie obručou RTVS do jednej ohrady, vyzývali sme, aby ste kvôli nenávidenému riaditeľovi jednej inštitúcie nebúrali to, čo trpezlivo a dlhé roky budovali generácie odborníkov, ktorí neslúžili režimu či niektorej z meniacich sa vlád, ale rozhlasu a televízii ako profesným inštitúciám, schopným vygenerovať zavše aj diela, na ktoré sa nezabúda. Mám na mysli režisérov, dramaturgov, scénografov, kostýmových výtvarníkov, a tak ďalej, a tak ďalej, ktorí skutočne s politikou takou či onakou nemajú vôbec nič spoločného. Toto všetko išlo do pekla. A takto vyzerá dnešná Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.

    Vôbec to nie je pravda, čo hovoril pán minister kultúry. Akoby čarovným prútikom sa všetko zmenilo. Vôbec to nie je pravda, dámy a páni. Hovorí o tom aj rada, ktorá v súčasnosti zasadá o 10.00 hod., možno už zasadá 15 minút, kde sa riešia práve problematické veci so zmluvami, ktoré v tejto chvíli sú minimálne nie v poriadku v tom zmysle, že sa o nich hovorí, v tom zmysle, že sa musia zdôvodňovať. Nie všetko je v poriadku v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, určite nie všetko je v poriadku z hľadiska programu a určite nie všetko je v poriadku aj z hľadiska toho zlého zákona, ktorý tuná minister kultúry takto pred rokom obhajoval. A to všetko, dámy a páni, sa dostane na pretras až v tom budúcom volebnom období. Až budúca koalícia bude robiť hodnotenia toho všetkého, čo minister kultúry dnes tuná rozpráva ako o istej ružovej nálade, ktorá v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase a perspektíve tejto nálady, ktorá v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii panuje. Pravý opak je pravdou. Totálna neistota, totálna neistota programová, personálna, finančná. Všetko zle. Načo toto všetko bolo dobré? To si zdôvodníme v tom ďalšom volebnom období, keď predpokladám, že bude iná koalícia, ktorá sa bude na tieto veci pozerať trošku inak a nepoliticky a nedemagogicky hlavne.

    Pán minister a jeho poradcovia pohrdli názormi odborníkov, ľudí, ktorí dokonale poznali situáciu v Mlynskej doline i v pyramíde, a koaličná sila prevalcovala všetky prekážky. Má zmysel vôbec položiť v tejto chvíli naozaj iba rečnícku otázku, či sa niečo po trištvrte roka zlepšilo? Veď máme čo týždeň v počítači obrázok o sledovaní televíznych programov. Denne sa na vlastné oči a uši môžeme presviedčať, že toho, čo je hodno vidieť a počuť, je stále menej a menej. A ten, ktorý to zapríčinil, to je kto? Pýtam sa, dámy a páni. Odpoveď nechám na vás.

    Teraz sa od nás chce, aby sme dieru deštrukcie médii verejnej služby nasadili korunu a uchmatli ich novelizáciou zákona verejnosti. Veď čo. Verejnosť už prišla o kadečo. Od energetiky po vodovody, tak prečo jej nešlohnúť aj rozhlas a televíziu? Je azda neodôvodnená obava, že pravicovo-liberálna predstava môže smerovať od zrušenia poplatkov a financovania štátom cez zadlženie, vytvorenie akciovej spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu, predaj pohľadávok a ich exekúciu až k navýšeniu základného imania a tým prevzatie bývalého Rozhlasu a Televízie Slovenska nejakým nádejným mediálnym podnikateľom? Prečo by to práve v prípade RTVS mala byť dáka v úvodzovkách "fantázia", keď to už toľkokrát vyšlo, však?

    Dámy a páni, som presvedčený, že by ste mali rešpektovať aj v turbulentných časoch elementárne pravidlá slušnosti. Mne pripadá ako nekorektné, priam perfídne, ak minister-neminister z koaličnej-nekoaličnej strany pretíska parlamentom návrh legislatívnej normy, ktorá sa nijako nezmestí pod pokrievku udržania kontinuity, ale chce ovplyvňovať chod štátu v ďalekej budúcnosti. Ak je to naozaj tak, že my, ktorým sa návrh nepáči, sme zanedbateľná minorita na okraji spoločnosti, nič nebráni, aby po získaní legitimity vo voľbách a možno zásadnej väčšiny v tejto snemovni predložil nový minister takýto návrh v reálnom čase, keď bude pripravený uviesť ho do života. Ale odmietam zneužívanie parlamentu v tejto primitívnej, populistickej hre na ohlupovanie verejnosti.

    Dámy a páni, koalícia hanby, ohovárania a nenávisti sa končí. Poprajme tej ďalšej, ktorá vznikne po voľbách 10. marca, aby už takýto nezmyselný návrh zákona nikdy nepredložila. Navrhujem preto, aby sme tento návrh jednoznačne a jednoducho odmietli, a dokonca, keď chcete, tak aj naň zabudli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja, štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Galbavý.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec-neposlanec...

  • Výkriky v sále.

  • Oslovenie, oslovenie, no vidíte, tak vy zosmiešňujete vlastným vystúpením snemovňu a...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, môžte reagovať potom, ale nechajte pána Galbavého.

  • Takže poprosím ešte o čas, lebo naozaj som bol vyrušený.

    Čiže vážený pán poslanec-neposlanec, vaše oslovenie - vážená vláda-nevláda, minister či neminister je legitímne, ale neetické a pripomínam, nezakladá sa na pravde. Pokiaľ si preštudujete ústavu, tak určite mi dáte za pravdu. Vláda stratí svoju legitimitu a svoje opodstatnenie až vtedy, keď ju prezident odvolá. A ešte jednu pripomienku. Táto vláda nestratila dôveru preto, že by bola nekompetentná, neslušná alebo neodborná. Táto vláda, najmä tri politické strany, veľmi ma to mrzí, že to takto musím zdôrazniť, povýšili národnoštátne záujmy, o ktorých vy tak radi hovoríte v každom vystúpení, nad politikárčenie a stranícke preferencie.

    Moja druhá poznámka sa bude týkať vecne vášho vystúpenia. Koncesionárske poplatky, pán poslanec, sa ukázali od roku ´93 ako neefektívne. Jednoducho nedokázali zabezpečiť dostatok financií pre verejnoprávne médiá. To je fakt. Boli nesolidárne, ťažkopádne a príliš byrokratické. Pamätáš si dobre, pán poslanec, že v roku 2008 sme tu mali veľký problém v parlamente, a to sú koncesionárske nedoplatky. Čiže tento systém financovania sa dá opäť ľahko zneužiť, pokiaľ napríklad v Slovenskom rozhlase sa nájdu ľudia, ktorí ľahko predajú svojich koncesionárov súkromnej firme a tá ich pod hrozbou státisícových pokút vypaľuje nehoráznym spôsobom. Takže som za to, aby sa zrušili koncesionárske poplatky a ľudia platili Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zo štátneho rozpočtu, pretože to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Jarjabek, prosím vás, na akej planéte vy to žijete, že vnímate slovenské verejnoprávne médiá ako nezávislé? Ja vám teraz predstavím dva koncepty závislosti a verím vám, že to dokážete sledovať.

    Prvý, pes je závislý na svojom majiteľovi, pretože mu dáva stravu. A teraz mi povedzte, že, povedzte, že ktorý pes je závislejší. Taký, ktorý každý deň dostane plnú misku žrádla, normálne sa nažerie a môže fungovať alebo taký, ktorý dostane päť granuliek ráno a potom chodí za ním majiteľ vždycky s piškótkou a hovorí, no keď vyskočíš tuto na radiátor, dostaneš piškótku, keď vyskočíš tuto na stoličku, dostaneš piškótku. A to je presne spôsob, ten druhý, akým fungovali verejnoprávne média doteraz. Dostali za hrsť granuliek vo forme, vo forme koncesionárskych poplatkov a potom prišiel minister kultúry alebo financií a povedal, no, tak tuto možno, keď vymeníte takéhoto riaditeľa, dostanete piškótku zo štátneho rozpočtu a tuto možno, keď zmeníte trošku programovú schému, tak dostanete piškótku.

    Podľa mňa tá druhá forma závislosti je oveľa nebezpečnejšia a je oveľa lepšie na začiatku povedať: Dobre psík, dostaneš každý deň plnú misku granúl, to znamená jasné percento z HDP. Povieme si, koľko tie médiá majú dostať, dostanú to raz za rok, a to je oveľa šťastnejšia forma závislosti, lebo však vlastne tie médiá sú nutne závislé na štátnom rozpočte, ako to čo sme tu mali doteraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem povedať k tomu vystúpeniu iba, iba krátko tri veci. Prvá je tá, že neviem, ako, ako sa v rámci týchto rečníckych figúr stratí jeden podstatný jav. Ten, že chceme, aby neúčinný a zlý alebo ústami aj exministra Maďariča, nie ideálny systém výberu koncesionárskych poplatkov sa zmenil a aby, aby ľudia proste neplatili tú sumu, ktorú uvádzate na faktúrach mesačne. Je to úplne jednoduché a myslím si, že legitímne. Zároveň hovorím, že vy nazývate toto, že, že chceme alebo niekto chce naplniť svoj predvolebný alebo volebný sľub, alebo to, čo odkázal, za primitívnu populistickú hru. Myslím si, že ak by, ak si pýtame mandát od voličov a chceme tu niečo presadzovať a snažíme sa to presadzovať z celých síl a do posledného dychu, tak si myslím, že si to nemôžme nazývať primitívnou populistickou hrou.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vyslovil si tu výstižné myšlienky, s ktorými možno len a len súhlasiť. Ja by som ale nadviazal na tvoje úvodné slová, slová o vláde-nevláde a o tom, že tu sedí pán minister, ktorý nemá dôveru ani svojich vlastných straníckych súpútnikov, nemá dôveru pána Fořta, pána Poliačika, pani Kiššovej, dokonca ani pána Sulíka, predsedu vlastnej strany, pretože tejto vláde nevyslovil dôveru a oni si tu veselo pobehujú aj s pánom Galkom, ministrom obrany, rozrušujú tu stav medzi poslancami, miesto toho, aby si sadli ozaj do poslaneckých lavíc. Pán Galko si tam už aj sadol, zrejme sa chystá na to, o čo ho žiadala pani premiérka Radičová, že aby ste sa zachovali ako chlapi, aby ste odstúpili zo svojich funkcií, a vy tu naďalej, naďalej oxidujete v týchto priestoroch ako členovia vlády, miesto toho, aby ste sa zachovali čestne a vzdali sa svojich mandátov, odišli do zabudnutia a konečne sa správali čestne, pretože vy, čo tu hráte túto hru, SaS-kári, spoločne aj s SDKÚ, ešte dokonca vás niektorí poslanci z SDKÚ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Béla Bugár, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, ale rokujeme o zákone.

  • ...z SDKÚ aj, aj podporujú, no to nie je celkom fér. Myslím si, že slovenská verejnosť by si toto mala všimnúť a jednoducho by mala vidieť, že koalícia SDKÚ, SDKÚ - SaS, možno aj s podporou pána Bugára, MOST-u, naďalej funguje. Páni z KDH, ako je to? Povedzte nám.

    Béla Bugár, podpredseda NR SR

    A na to ste teraz prišli?

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne, ale veľmi stručne. Pán poslanec Galbavý, poslanec-neposlanec, toto môže v tejto chvíli povedať len človek, ktorý tára. Pán poslanec, vy ste predsa nie táradlo. Ja viem, že vy ste človek nabitý intelektom a že ste to možno ani takto nemysleli. Ale naozaj to, to, čo ste povedali, to je tak nekonečná hlúposť, že na tom sa pomaly už ani zasmiať nedá. O tom, ako je to s touto vládou, či má mandát alebo nemá mandát, o tom sa láskavo nechám poučiť ústavnými právnikmi, a nie vami, hoci tá prvá veta bola skutočne skvelá, ktorú ste povedali.

    Na tie ostatné pripomienky, ktoré boli v rámci môjho vystúpenia, by som povedal len toľko, naozaj ide o existenciu verejnoprávnej inštitúcie, naozaj ide o existenciu duálneho systému a tá ide vždy cez peniaze. A tento návrh, ktorý ruší koncesionárske poplatky, takzvané koncesionárske poplatky, robí iba ďalšie problémy. A to, že robí iba ďalšie problémy, pán poslanec Galbavý, viete určite aj vy. A vy v tejto chvíli možno za tento návrh zákona ani nezahlasujete, však?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, dámy a páni, dovolím si zareagovať na niektoré vystúpenia. Pán Přidal, škoda, že tu nie je. Čože?

  • Hlasy v sále.

  • Béla Bugár, podpredseda NR SR

    Pán minister, nenechajte sa vyrušovať, aj keď...

  • Nie, nie, nie, len máme tu, pani poslankyňa tu má ešte snahu predložiť pozmeňovací návrh, tak teraz diskutujeme, že akým spôsobom to ešte umožniť.

    Béla Bugár, podpredseda NR SR

    Už žiadnym.

  • Smiech v sále.

  • Krajcer Daniel, minister kultúry SR

    Už žiadnym, v poriadku. Myslel som si. No, pán poslanec Přidal, viete, každý si aj svojím vystupovaním v parlamente vystavuje svoju vizitku a vy ste si ju dnes vystavili. To, že ste dokázali urobiť taký úžasný politický obrat v priebehu niekoľkých dní, je súčasťou tej vašej vizitky a súčasťou vašej vizitky je aj to, že ste zožali potlesk a súhlas od poslancov SMER-u. Vnímam ako, vaše vystúpenie ako váš problém a v zásade na to, čo ste hovorili, ani nemá zmysel reagovať, pretože keby som urobil extrakt toho, čo ste hovorili, tak vaše vyjadrenie znelo asi v tom zmysle, že ste rád, že môžete podporiť ekonomický nezmysel. A na to naozaj reagovať zmysel nemá.

    Pán poslanec Senko, vidím, že máte úžasne dobrú náladu, hrebienok vám narástol, energia prišla, neuveriteľné. Čo sa stalo? Lebo predtým ste tu skôr tak driemali a teraz taký entuziazmus. No, v poriadku. Asi sa niečo udialo. Ja len vecne, tento návrh, čo sa týka účinnosti od 31. 12. 2011 obsahuje aj veľmi dôležitú vec, čiže nielen zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. 1. 2013, ale napríklad aj zachovanie toho jednopercentného podielu reklamy vo vysielaní Slovenskej televízie považujem za veľmi dôležité z hľadiska ekonomickej konsolidácie tejto inštitúcie.

    Pán poslanec Jarjabek, musím povedať, že opäť ďalší z prejavov z plejády politikov, ktorí roky o verejnoprávnych médiách hovoria, ale reálne nič nevyriešili. Takto vnímam vaše vystúpenie, pretože to, čo ste spomínali vo vašom prejave, z veľkej časti jednoducho nie je pravda. Ak hovoríte, že tento návrh je snahou o zoštátnenie médií verejnej služby, respektíve zvýšenie vplyvu exekutívy na verejnoprávne médiá, tak musím naozaj povedať jediné, že to je jednoducho lož.

    Pán poslanec Poliačik to na takom peknom príklade so psom a s pánom v podstate ilustroval, lebo áno, toto sa tu roky dialo. Celý systém financovania médií verejnej služby jednoducho nebol do dnešného dňa vyriešený. Systém koncesionárskych poplatkov aj s ich výberom jednoducho na financovanie verejnoprávnych médií nepostačoval a riešilo sa to presne tými jednorazovými piškótkami, cukríkmi alebo čímkoľvek, ktoré sa do tohto prostredia zo strany vlády dostávali. Samozrejme, výsledkom toho bola podriadenosť manažmentov týchto médií vládam a exekutívam. To je realita a to je fakt. Momentálne finančné prostriedky, a aj teraz išli zo štátneho rozpočtu, odkiaľ išli tie dotácie? Čo sa na to vyzbierali ľudia? Samozrejme, že to išlo zo štátneho rozpočtu, a takisto aj zmluva so štátom sú finančné prostriedky, ktoré boli zo štátneho rozpočtu. Momentálne navrhujeme systém, že o tom nebude rozhodovať žiadna vláda, nebude to na základe toho, že či ten-ktorý manažment je dostatočne lojálny tej-ktorej exekutíve. Bude to jasne definované na základe, na základe zákona.

    Pán poslanec Maďarič, k vášmu vystúpeniu. Riešenie, ktoré predkladám, nie je pre žiadnu vládu, ani pre súčasnú, ani pre budúcu, je jedno, kto v nej bude. Toto riešenie predkladáme v prospech RTVS a v prospech občanov. To je rozdiel v tom vnímaní, k čomu ten-ktorý konkrétny návrh smeruje. Áno, je to aj, je to aj v prospech ľudí, lebo naozaj ročne ušetria vyše 50 eur.

    Počúvať od člena Ficovej vlády o tom, ako je dôležité konsolidovať verejné financie, je s prepáčením, ak dovolíte, smiešne. Minimálne smiešne, aj to ešte používam eufemizmus. A ak sa ma pýtate, odkiaľ v budúcnosti by, povedzme, vaša vláda mala získať finančné prostriedky na financovanie médií verejnej služby, tak ja vám poradím, stačí o také dva-tri škandály charakteru emisie a nástenkový tender ročne menej, máte dostatok finančných prostriedkov na to, aby to nemuseli platiť ľudia zo svojich peňaženiek. To je odporúčanie do budúcna, ak teda v tej vláde budete.

    Pán Maďarič, musím povedať, že časť, ale časť vášho vystúpenia bola vyslovene zlomyseľná a perfídna a tá sa týkala toho, že či to celé nepôjde na úkor financovania kultúry. Považujem to za naozaj veľmi, za veľmi nekorektné, že takýmto spôsobom účelovo spájate snahu o riešenie financovania a ekonomickej stabilizácie médií verejnej služby s takouto nejakou premisou. Hovoríte to vy, ktorý v rokoch 2007 a 2008 disponoval až neočakávanými príjmami zo štátneho rozpočtu ako člen Ficovej vlády, kedy daňové príjmy vysoko presahovali akékoľvek odhady. Napriek tomu sa nedá hovoriť o tom, že by ste finančne stabilizovali rezort kultúry, a porovnávate to s ministrom, ktorý je v situácii, že všade v okolí a, samozrejme, aj na Slovensku, sa prejavujú následky krízy bývalej a, pochopiteľne, aj prichádzajúcej. Ale, pán Maďarič, možno lepšie ako slová sú skutky, a tak vám chcem niečo povedať, pokiaľ hovoríte o financovaní rezortu kultúry, ak ste si, možno ste si to nevšimli, ale vláda schválila rozpočet aj pre rezort kultúry na budúci rok. A musím vám povedať jedno, napriek tejto situácii, v ktorej sa nachádza naša ekonomika, sa nám podarilo zabezpečiť o takmer 14 miliónov eur na budúci rok pre slovenskú kultúru viac, ako je v tomto roku. A, pán poslanec Maďarič, podarilo sa dokonca zabezpečiť v tomto rozpočte aj riešenie toho, čo sa tu desať rokov neriešilo, vrátane vášho obdobia, keď ste mali k dispozícii omnoho viac finančných prostriedkov, keďže roky 2006, '07 a '08 naozaj boli rokmi ekonomickej prosperity na Slovensku, a to je rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Pán poslanec Maďarič, ako minister ste to nedokázali zabezpečiť. Naša vláda, keďže si tu uvedomuje, že to je dlhodobo neriešený problém, dokázala v schválenom vládnom rozpočte myslieť aj na vec, ktorá tu desať rokov ostávala bokom záujmu ktoréhokoľvek môjho predchodcu. Čiže, poprosím vás, pokojne kritizujte, ale naozaj sa pokúste byť trošku korektní aj vo svojej kritike z hľadiska používania argumentov.

    A na záver, spomínate tu slovné spojenie, že "ak ste chlap, tak niečo urobte". Tak, pán poslanec Maďarič, ja som presvedčený, že chlap má predovšetkým držať svoje slovo. A ja to teraz robím. Snažím sa presadiť to, čo sme sľúbili spolu s kolegami z koalície v programovom vyhlásení ľuďom a snažíme sa to presadiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči.

    Pán poslanec Senko, nedá sa, to bolo záverečné slovo. Až potom.

    Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na záver by som chcel zhrnúť, že v rozprave vystúpili štyria páni poslanci a padli dva pozmeňujúce návrhy a zároveň by som chcel dodať, že hlasovať alebo navrhnúť hlasovať sa o tomto bode nebude o 11.00 hodine, ale niekedy v poobedňajších hodinách...

  • Hlasy v sále.

  • ... na základe dohôd, ktoré mi boli oznámené, preto by sa to, z grémia poslaneckého, tak to váženým kolegyniam a kolegom oznamujem, chcel by som sa pri tomto prerokovávanom bode pozastaviť iba pri navrhovanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Přidala, ktorý vnímam tak, že sám povedal počas pred, pred, počas rozpravy, že bola navrhovaná určitá výška, ktorá mala rešpektovať to, že pôvodní dvaja riaditelia mali jeden šesťnásobok priemernej mzdy, druhý šesťnásobok priemernej mzdy, bol navrhovaný sedemnásobok, nakoniec to skončilo na štvornásobku priemernej mzdy, čo môže byť, nemusí byť dostatočne motivačné. Napriek tomu, osobne sa s týmto návrhom stotožňujem a podporím ho, i keď som mal výhrady k tomu, že priamo aj v osobe pána predkladateľa sa, sa nejedná o nejaký zásadný postoj, ale vnímam ho skôr ako už súčasť predvolebnej kampane.

    Zároveň pri predkladaní pozmeňovacieho návrhu pani kolegyňou Pfundtner nebudem na základe jej požiadavky dávať, lebo nemôžem z vládneho návrhu dať vyňať na osobitné hlasovanie, ale dám zvlášť hlasovať o jej pozmeňujúcom návrhu. Na záver chcem poďakovať pánovi ministrovi, že napriek osočovaniu a zavádzajúcim názvom o nevládnom neministrovi, nevláde a bezvláde drží slovo, ktoré bolo dané jednak vo voľbách a jednak bolo pretavené do programového vyhlásenia vlády a chcel by som, aby tento návrh prešiel a boli vyjasnené, bolo vyjasnené financovanie verejnoprávnych médií, verejnoprávne médiá boli zachránené, čo bol hlavný zmysel celej našej rozbiehajúcej, rozbehnutej reformy, a aby verejnoprávne médiá, slovami pána kolegu Poliačika, neboli psíkom, ktorý plní príkazy politikov, ale aby mohli tvoriť do budúcna trendy v mediálnej oblasti, a nie stále ich nasledovali a stále sme sa tu museli baviť o definovaní verejnoprávnych médií, záchrane verejnoprávnych médií a médií, ktoré neplnia tú službu, ktorú by mali plniť, a nie sú s nimi spokojní ani do budúcna ani tí, ktorí sa podieľajú na, na ich príprave, ani tí, ktorí ich sledujú.

    Myslím si, pán minister, že ak prejde tento zákon, urobíme, alebo táto novela, urobíme minimálne krok k tomu, aby boli jasné pravidlá financovania a otvorili sme možnosť aj pre budúcu vládu, ktorej, predpokladám, budete súčasťou, priestor na to, aby sme tu mali funkčné médiá verejnej služby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Senko, procedurálny?

  • Veľmi ma prekvapilo vystúpenie pána ministra a jeho slová na moju adresu...

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, procedurálny návrh začína zadaním procedurálneho návrhu.

  • Vzhľadom na to ho, vzhľadom na to ho žiadam, aby sa verejne pred parlamentom ospravedlnil vo vzťahu k mojej osobe.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, tlač 473. Prosím teraz pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 473.

  • Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladanej novely zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je vytvorenie legislatívnych predpokladov na skvalitnenie prostredia pre profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov najmä v nasledujúcich oblastiach: ide o podporu kontinuálneho vzdelávania, najmä s dôrazom na širšie uplatnenie absolventov vysokoškolského vzdelávania tretieho stupňa a na zvyšovanie kvality programov kontinuálneho vzdelávania, posilnenie postavenia garanta programu kontinuálneho vzdelávania, znižovanie informačnej nerovnosti prostredníctvom povinnosti zverejňovania informácií, týkajúcich sa samotných programov cieľových skupín a profilov absolventov. Ďalej ide o zlepšenia kariérového rastu znižovaním miery jeho formalizmu napríklad zvýšením transparentnosti, posilnením postavenia riaditeľa pri priznávaní kreditového príplatku. Ďalej sa navrhuje do kariérového rastu možnosť uplatnenia kreditov získaných za vykonanie rigoróznej skúšky, štátnej jazykovej skúšky alebo rozširujúceho štúdia. Ďalej ide o mzdové ohodnotenie, a to úpravou stupnice platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov v platových triedach tak, aby rozdiel medzi desiatou a jedenástou platovou triedou a jedenástou a dvanástou platovou triedou boli 12 percent a zároveň sa stupnice platových taríf 6 až 12 zvyšujú o necelé 2 percentá až približne 9 percent oproti súčasnému stavu, čo v nominálnej hodnote predstavuje 7 až 60 eur. Najviac sa zvýšenie platových taríf dotkne učiteľov základných a stredných škôl, špeciálnych škôl a odborných zamestnancov. Pri tvorbe novely sme vychádzali z pripomienok a podnetov k zákonu po jedenapolročnej aplikácii v praxi. A návrh zákona bol prerokovaný v odborných pracovných skupinách.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spoločnosť práva má viacero pozmeňujúcich návrhov. Tieto návrhy vznikli po konsenzuálnych rokovaniach najmä v gestorskom výbore a materiál skvalitňujú. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vám tiež poďakovať za konštruktívne návrhy a vecné rokovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Bol som poverený informáciou o spoločnej správe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu Výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2011 č. 583 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 473. V druhom čítaní ho pridelila týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol určený ako gestorský. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že nedostal žiadne stanoviská od poslancov mimo výboru.

    K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre sociálne veci odporúča vládny návrh schváliť, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval vládny návrh zákona 28. septembra 2011, neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Výbor opätovne rokoval o návrhu zákona dňa 10. októbra 2011 a po tomto, prepáčte, po tomto ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet zhodne odporúčajú predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor odporúča takisto návrh zákona schváliť, z uznesení výborov tu máme niekoľko pozmeňovacích návrhov. Všetky s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a konštatujem, že písomne som dostal prihlášky troch poslancov. Za klub SNS pán poslanec Mikolaj, nech sa páči. A okrem toho ešte sa prihlásili pani poslankyňa Obrimčáková, potom pán poslanec Raši a pán poslanec Fronc.

    Pán poslanec Mikolaj, máte slovo.

  • Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som hneď na úvod uviedol, pán minister, veľké sklamanie z toho, akým spôsobom sa prerokováva celý tento návrh zákona. Dovolím si dokonca povedať, že už v súčasnom čase je zmätočný a chaotický, o čom svedčí aj to, že sa stáva, že jednotliví páni poslanci jednoducho menia svoje pozmeňujúce návrhy, čiže tie, ktoré podali, potom zrazu, zrazu stiahnu, podajú iný, prebiehajú rôzne konania, sú rôzne prestávky, je prerušené rokovanie a dokonca som videl nové pozmeňovacie návrhy, zmeny v hlasovaní, čiže myslím si, že aj vzhľadom na to, že už nemáte tú politickú silu, ktorú ste mali, aj vzhľadom na to, že sa snažíte dohodnúť s časťou opozície, aby vám tento zákon za každú cenu prešiel, si myslím, že je chaotický, zmätočný, a dokonca si dovolím povedať, že škodí celému tomuto pôvodnému zákonu.

    Za najväčší problém považujem aj to, že sa otvárajú nové, iné zákony prostredníctvom tohto zákona. To, čo je snáď najcennejšie na tomto zákone, a to je zvýšenie taríf platových tried, nie je súčasťou zákona o pedagogických zamestnancoch, ale je to predsa zákon č. 553 o odmeňovaní pri výkone práci vo verejnom záujme. To je iný zákon, to nie je zákon č. 317 o pedagogických zamestnancoch a už vôbec nie je na to dôvod, aby sa pre toto pozitívum, aby sa menil, a dovolím si povedať, deformoval zákon o pedagogických zamestnancoch. Takisto niektoré poslanecké návrhy otvárajú zákon, teda školský zákon, ktorý takisto nesúvisí so zákonom o pedagogických zamestnancoch a nie je najmenší dôvod, aby sa tento zákon teraz v tomto období takto narýchlo a chaoticky menil. Za najväčší problém považujem to, že, alebo jediným pozitívom tohto zákona je, okrem teda toho, že sa zvyšujú tarify, ale to som povedal, je v inom zákone, je snáď 2-percentné zvýšenie platov pedagogických zamestnancov, ale, žiaľbohu, je to na úkor opäť, rekvalifikačných pobytov, čo ja považujem za obrovskú škodu, pretože čo cennejšie ako zdravie pedagógom môže byť? Ak im zoberieme peniaze na takéto ich možnosti rehabilitácie len na to, aby ste splnili čiastočne sľub o zvýšení platov, to považujem za nekorektné a pedagógovia si to určite nezaslúžia. Ak im chcete zvýšiť plat, je tu zákon o štátnom rozpočte, týmto zákonom môžete otvoriť ktorýkoľvek zákon, ktorý chcete, a nemusíte deformovať tento zákon o pedagogických zamestnancoch.

    Pokiaľ ide o vecné problémy, prvý vidím problém v presune kompetencií na riaditeľov škôl, pretože jednoducho zasahujete do systému a vy určite ako manažér viete, že kde nefunguje systém, začína komisia alebo subjektívne rozhodovanie. Nie je nič horšie, keď systém, ktorý platí, je nahradený subjektívnym rozhodovaním bez toho, že by boli stanovené pravidlá, čiže jednoducho je na svojvôli riaditeľov, či zoberie alebo nezoberie kredity, ktoré pedagóg poctivo na základe školenia získal.

    Ak chcete usmerňovať toto, tak sú iné, oveľa elegantnejšie mechanizmy, ako je napríklad to, že nech pán riaditeľ schvaľuje, koho kde pustí, alebo nech sa povie, že pokiaľ to nesúvisí s jeho zameraním, tak v systéme je treba takéto pravidlá nastaviť, ale žiadnu svojvôľu a subjektívny vplyv, osobné rozhodovanie pána riaditeľa, či zoberie alebo nezoberie kredity pedagógom, by som nedal.

    Takisto za veľký problém považujem to, že súkromné školy budú mať v podstate neobmedzené mzdy, to znamená, že pokiaľ platí ten systém, ktorý je podľa môjho názoru nastavený veľmi korektne a spravodlivo, že štátne, verejné, cirkevné a súkromné školy, všetky sú financované rovnako, teda 100-percentnou štátnou dotáciou, a zrazu zavediete jedno pravidlo, že jedna časť týchto škôl, konkrétne súkromné, budú môcť mať neobmedzené platy, a tie ostatné nesmú. Lebo jednoducho im to tie tabuľky neumožnia, tak prečo zavádzate dve kategórie škôl, z ktorých jedna bude mať určite výhodu, pretože ak budú mať dvoj-trojnásobné mzdy, ktoré vyberú, povedzme, od rodičov, tak, samozrejme, budú mať preferenciu, ktorú ostatné školy nemajú a celé to korektné prostredie, ktoré si tu dokonca zaviedol pán poslanec Fronc, pokiaľ, pán minister vtedajší Fronc, sme my držali a teraz dochádza k deformácii tohto celého systému, že zrazu sa veci, pokiaľ vyberú finančné prostriedky od rodičov, v poriadku, ale nech zvýšia pedagogický proces, nech zvýšia jeho kvalitu. Ale nieže nastane tu, by som povedal, určitá svojvôľa v odmeňovaní zamestnancov. Alebo nech sa vzdajú štátnej dotácie, čo tiež považujem za korektné, tak je to v zahraničí, v poriadku, môžete mať neobmedzené platy, ale bez štátnej dotácie, pretože buď budete nejaké pravidlá dodržiavať, alebo, alebo nie.

    Takisto pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Rosovej ohľadom samosprávy, to je, to je iný zákon, to je školský zákon, kde nabúrava opäť zásady, na ktorých už kedysi dohoda bola a ktoré platili a sami pedagógovia žiadali, aby bol limitovaný predsa počet žiakov v triedach. Nie je možné toto nechať na svojvôľu, opäť, školám, pretože niektoré časti samosprávy sú také, aké sú, a jednoducho sa môže stať, že sa presadia ekonomické záujmy a jednoducho škola nebude. A, a poviete mi, aký môže byť pedagogický proces, keď bude v triede 35 alebo 40 žiakov, a to táto novela umožňuje, čo ja považujem za, za absurdné. Takisto sa to týka aj financovania stravy a pravidiel, ktoré jednoducho v tomto boli.

    Preto si myslím, že to, čím sa jediným zdôvodňuje, a to je zvýšenie platov, že sa dá urobiť aj iným spôsobom, korektnejším, a to je zmenou zákona o štátnom rozpočte. Nedeformovať, neotvárať zbytočne tento zákon, pretože bude chaos, a to, čo je najhoršie, môžu sa uskutočniť také škody, ktoré sa len veľmi, veľmi ťažko budú v budúcnosti odstraňovať.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Mikolaja, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium hneď teraz. Až potom teda, po rokovaní poslaneckého grémia, vás budeme informovať o ďalšom priebehu. Takže do 11.15 hod.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia o 11.00 hodine.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia o 11.15 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme sa vrátili do rokovacej sály. Chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, na ktorom sa zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov dohodli na ďalšom pokračovaní rokovania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Záver poslaneckého grémia. Teraz pristúpime k hlasovaniu o štyroch prerokovaných bodoch. Po odhlasovaní budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o zákone, ktorého predkladateľom je pán minister Jurzyca. Popoludní o 14.00 hodine podľa zákona o rokovacom poriadku mala byť hodina otázok. Z dôvodu, že poslanci, ktorí položili otázky, netrvajú a nežiadajú, aby členovia vlády na ne odpovedali, tak tým sa tento bod programu stal bezpredmetným.

    A o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní pravidelným bodom programu každej schôdze Národnej rady, a to je, to sú odpovede na interpelácie a interpelácie poslancov na členov vlády Slovenskej republiky.

    Potom budeme pokračovať prerokovávaním ďalších bodov programu, tak ako sú zaradené v poradí rokovania s tým, že vzhľadom na dôležité stretnutie predsedov strán, z ktorých viacerí sú poslancami Národnej rady, je dohoda na tom, že dnes hlasovať nebudeme, ale o všetkých prerokovaných bodoch programu 24. schôdze budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine, kde predpokladám, že dovtedy budú všetky body prerokované a tým môžeme rokovanie 24. schôdze Národnej rady skončiť.

    Panie poslankyne, poslanci, to je výsledok a záver stretnutia poslaneckého grémia.

    Pýtam sa, je s takýmto postupom a návrhom súhlas?

  • Súhlasné reakcie z pléna.

  • Ďakujem. Poprosím pána poslanca Mateja, aby, pardon, pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, chcem oznámiť, že sťahujem svoj podpis z pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený Ľudovítom Kaníkom k tlači 460, ako i k tlači 475.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem oznámiť, že sťahujem poslanecký návrh, teda podpis, ktorý, pod poslaneckým návrhom, ktorý som predložil s Ondrejom Matejom a so Zoltánom Horváthom a s Natáliou Blahovou. Takže to je tlač 460 a tlač 475.

  • Takisto oznamujem, že sťahujem svoj podpis k návrhom k tlači 460 a 475.

  • Rovnako sťahujem svoj podpis pod týmito dvoma návrhmi.

  • Ďakujem pekne. Ja sťahujem taktiež svoj podpis z tlače 475.

    Ďakujem.

  • Ja takisto sťahujem svoj podpis z tlače 475.

  • Pripájam sa, takisto sťahujem svoj podpis v týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch.

  • Ja by som dal do pozornosti spravodajcom, ktorí boli poverení gestorským výborom, aby registrovali oznámenie poslancov o stiahnutí podpisov z pozmeňovacích návrhov.

    Predpokladám, že budú mať za následok, že o týchto podaných pozmeňovacích návrhoch hlasovať nebudeme môcť, keďže stratili zákonný počet podpisov, ktorý oprávňuje poslancov takýto návrh predložiť.

    Pán poslanec Matej, poprosím vás, aby ste z poverenia výboru pre financie a rozpočet predložili Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o odvode vybraných finančných inštitúcií o osobitnom odvode, tlač 535.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 535.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    V rozprave vystúpili piati poslanci, pričom pán poslanec Kažimír podal dva procedurálne návrhy. Pán predsedajúci, budeme najprv hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Kažimíra.

  • Nie, o spoločnej správe, bodoch 1 a 2.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Pardon, pardon, páni poslanci. Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Poprosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste ešte raz zopakovali návrh, o ktorom žiadate, aby poslanci hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 45 za návrh (správ. 145 za návrh - pozn. jaz. red.), 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch tak, ako požiadal pán poslanec, samostatne. Čiže prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Kažimíra číslo 1.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kažimír.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 72 za, 61 proti, 15 sa zdržalo.

    Neschválili sme prvý z podaných návrhov pána poslanca Kažimíra.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kažimíra číslo 2.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 70 za, 63 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 143 za, 3 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Písomne nemám prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 144 za návrh, 3 proti.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Pán poslanec Marcinčin, prosím, aby ste z poverenia výboru pre financie a rozpočet predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý prerokovávame ako tlač 476.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 476.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiaden pozmeňujúci návrh.

    Budeme preto hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 19 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu. Body zo spoločnej správy 1 až 19.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za návrh, 67 proti, 1 sa zdržal.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 67 proti.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi. Gestorský výbor zákona odporúča, pán poslanec...

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za, 67 proti.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Pán poslanec Horváth bol poverený výborom pre sociálne veci, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý prerokovávame ako tlač 460.

    Pán poslanec, prosím o návrhy.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 460.

  • Ďakujem pekne za slovo. Konštatujem, že v rozprave podal pán poslanec Ľudovít Kaník pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, avšak dnes podpisy boli stiahnuté, takže o tomto nie je možné hlasovať.

    Takže postúpime, budeme postupovať tak, ako som uviedol pri spoločnej správe.

    Takže prosím, pán predseda, dajte hlasovať zo spoločnej správy o bodoch 1, 3, 4 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1, 3 a 4.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za návrh, 1 proti, 65 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej prosím, dajte hlasovať o návrhu 2 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 2 za návrh, 73 proti, 70 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 2 zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky body, všetky návrhy zo spoločnej správy, takže prosím, dajte hlasovať o návrhu gestorského výboru postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, panie poslankyne, poslanci. Návrh prerokovať zákon.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za, 62 proti, 4 sa zdržali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Pán poslanec, výbor vás poveril, aby ste ako spoločný spravodajca predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

    Pardon. Pardon.

  • Ešte o celku sme nehlasovali.

    Prosím, pán predsedajúci, ďalej dajte hlasovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, nie, nie, pán poslanec. Otváram rozpravu.

    Odhlasovali sme súhlas prerokovaním zákona v treťom čítaní.

    Chcem sa opýtať, či sa chce niekto z prítomných poslancov prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky?

    Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi.

    Gestorský výbor odporúča zákon...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 za návrh, 65 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    A teraz, pán poslanec, môžete predložiť Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene zákona o ochrane, podpore, rozvoji verejného zdravia. Návrh prerokovávame ako tlač 475. Prosím o návrhy.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 475.

  • Ďakujem pekne. Opäť konštatujem, že v rozprave podali poslanci Ľudovít Kaník a Jaroslav Suja pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s tým, že podpisy z pozmeňujúceho návrhu pána Kaníka opäť boli stiahnuté, takže o tom hlasovať nemôžeme. Ďalej konštatujem, že poslanec Branislav Ondruš podal dva procedurálne návrhy, a to po prvé, vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie, po druhé, nepokračovať v rokovaní o ňom.

    Takže prosím, najprv dajte hlasovať o prvom procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za návrh, 74 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Prosím, teraz dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý je procedurálnym návrhom, ktorým sa navrhovateľ domáha prijať rozhodnutie, aby sme nepokračovali v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 65 za návrh, 75 proti, 2 sa zdržali.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím teraz o ďalšie návrhy.

  • Poprosím členov výboru na krátke stretnutie do výborovej miestnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej konštatujem, že spoločná správa neobsahuje žiadne návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý bol podaný poslancom Sujom.

  • Hlasujeme páni poslanci o pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil za skupinu poslancov pán poslanec Suja.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 78 za, 3 proti, 62 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Suju sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Keďže sa schválili všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 77 za, 59 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kolegýň poslankýň a poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy? Nie. Preto ju vyhlasujem za skončenú a vyhlásime, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku so schváleným pozmeňovacím návrhom s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za návrh, 64 proti.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky prerokované body okrem jedného, zákona o koncesionárskych poplatkoch. Je desať minút pred dvanástou. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku s tým, že budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine. Ešte predtým pán poslanec Viskupič a pán poslanec Saloň, rovnako aj pán poslanec Šebej. Páni poslanci, ešte chvíľku strpenia.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som uviesť pre zápis pri vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. číslo hlasovania 100 ma hlasovacie zariadenie vykázalo, že hlasujem "za", bol som "proti".

    Ďakujem.

  • Prosím, uviesť do zápisu.

    Pán poslanec Saloň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len poprosím členov výboru na kontrolu činnosti NBÚ, 12.15 hod. obvyklé miesto.

    Ďakujem.

  • Ešte raz, keby ste zopakovali.

    Páni poslanci, prosím, prosím o kľud v rokovacej sále, lebo oznam som nepočul ani ja a som blízko.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Výbor na kontrolu činnosti NBÚ 12.15 hod..

    Ďakujem.

  • NBÚ 12.15 hod..

    Pán poslanec Šebej, zahraničný výbor.

  • Ďakujem. Zahraničný výbor teraz, o desať minút, o 12.00 hodine na 183. Nebude to dlhé zasadanie.

    Ďakujem.

  • 183, rokovanie zahraničného výboru.

    Pani predsedníčka výboru Sabolová.

  • Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.51 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní piateho rokovacieho dňa 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu, ktorým je hodina otázok a písomné, respektíve ústne interpelácie. Chcem len pre poriadok informovať a potvrdiť to, čo som v oznámení po výsledku rokovania poslaneckého grémia vám povedal, že bod "hodina otázok" sa stal bezpredmetným potom, ako všetci poslanci, ktorí písomne požiadali o odpovede členov vlády, stiahli svoje písomné otázky, preto tento bod programu týmto vyhlasujem za skončený a budeme pokračovať tak, ako som uviedol, bodom programu Písomné odpovede členov vlády na interpelácie. Chcem sa opýtať, či niekto z poslancov prítomných v rokovacej sále sa chce vyjadriť k odpovediam, ktoré máte k dispozícii pod parlamentnou tlačou 443 a 501? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Poprosím teraz prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií regionálneho rozvoja, aby informoval Národnú radu, kto z neprítomných členov vlády bude zastupovať na dnešnom bode programu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády a vážená Národná rada. Dovoľte mi, aby som v znení § 131 odseku 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z interpelácií neprítomných členov vlády, a to konkrétne: pani predsedníčku vlády Ivetu Radičovú, podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela, ministra vnútra Daniela Lipšica, ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu, ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála. Ostatní členovia sú alebo budú prítomní na ďalšom rokovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister a prvý podpredseda vlády. Chcem sa prítomných pánov poslancov opýtať, nedostal som, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, či sa chce niekto prihlásiť s interpeláciou ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem tento bod programu za ukončený, čo nás oprávňuje, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 473.

    Chcem poprosiť, spoločný spravodajca už sedí na mieste jemu určenom, o osobnú prítomnosť navrhovateľa za vládu Slovenskej republiky, ktorým bol určený pán minister školstva Eugen Jurzyca, aby sa dostavil do rokovacej sály a bol prítomný na rokovaní o tomto bode programu, ku ktorému sú ešte do rozpravy prihlásení traja páni poslanci, pani poslankyňa Obrimčáková, Richard Raši a Martin Fronc a s faktickými poznámkami na vystúpenie posledného rečníka, pána poslanca Mikolaja, chceli s faktickými poznámkami reagovať pán poslanec Poliačik a pán poslanec Fronc.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. No, ja som dosť nešťastný teraz, že pán Mikolaj už tu nie je, lebo on sa tak veľmi podivoval nad tým, že prečo vlastne sa toľké zmeny v školstve robia, ako keby nebolo čo plátať po jeho štyroch rokoch vo funkcii. A ja môžem, myslím, dosť zodpovedne povedať, že najväčším nešťastím toho rezortu za posledných päť rokov bola práve osoba môjho predrečníka, napríklad reforma obsahu vzdelávania na školách, ktorá nemala učebnice, reforma odmeňovania pedagogických pracovníkov, proti ktorej sa učitelia búria, a ďalšie podobné perličky, ktoré dneska jednak vyháňajú učiteľov do ulíc a jednak robia starosti súčasnému vedeniu rezortu, pretože musí plátať diery, ktoré práve tieto takzvané reformy v rezorte školstva urobili.

  • Pani poslankyňa Obrimčáková.

    Nech sa páči. Môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctený pán minister, svoje vystúpenie v rozprave k predloženej vládnej novele zákona č. 317/2009 Z. z. zameriam na tie oblasti, ktoré považujem z profesionálneho hľadiska za kľúčové a môžu spôsobiť v regionálnom školstve problémy v oblasti výchovy a vzdelávania, v zdravom vývoji mladej generácie a v neposlednej miere aj v oblasti zamestnanosti.

    V návrhoch, ktoré pri hlasovaní neprešli v gestorskom výbore, sa týkali na prvý pohľad nie až tak závažných problémov, ale v podstate mali ambíciu zjednodušiť formu vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov a zastaviť zvyšujúcu sa byrokratizáciu na školách.

    Ak ministerstvo školstva na jednej strane predkladá odbornej verejnosti projekt na debyrokratizáciu školy, je nepochopiteľné, že od riaditeľov požaduje hodnotiť svojich zamestnancov každý rok. Pritom všetci dobre vieme, že tieto hodnotenia pôjdu iba do takzvaného šuflíka, lebo štátna školská inšpekcia pri tak poddimenzovanom počte zamestnancov príde na jednu školu možno raz za päť rokov.

    Zároveň zavádza nový centrálny register, ktorý musí riaditeľ vyplniť za každého zamestnanca s dvadsiatimi tromi osobnými údajmi, ktoré sa pri ich úniku môžu veľmi ľahko zneužiť. Podotýkam, že tieto údaje sa musia meniť u každého zamestnanca osobitne, ak u neho nastane nejaká zmena, vždy v príslušnom mesiaci. Navyše škola musí vypĺňať ešte i register žiakov.

    Prešlo osobitné finančné ohodnotenie učiteľov súkromných škôl, čo diskriminuje všetkých pedagogických a odborných zamestnancov štátnych a cirkevných škôl. Mrzí ma, že výborom prešiel i nový čl. 5, ktorý svojím obsahom vážne a neodborne zasahuje do zákonom stanovených počtov žiakov v triedach škôl, nachádzajúcich sa v regionálnom školstve, ale i do poplatkov zákonných zástupcov detí a žiakov za návštevu školských výchovno-vzdelávacích zariadení a školských stravovacích zariadení.

    Vážený pán predseda, z uvedených dôvodov navrhujem zo spoločnej správy tlač 473a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyňať nasledovné body na osobitné hlasovanie.

    Sú to: 21. bod v čl. III, pojednávajúci o osobitnom finančnom ohodnotení pedagogických zamestnancov súkromných škôl.

    A 23. bod, je to celý čl. 5, vstup do zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tomanová a pán poslanec Čaplovič.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím poďakovať, pani poslankyňa Obrimčáková, za predložený návrh, pretože vstupovaním do zákona č. 245/2008 Z. z. a priamo do časti päť, ktorú navrhujete vyňať, sa ruší stanovená horná hranica poplatkov za pobyt detí vo všetkých školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach, teda hovorím o školskom klube, centrá voľného času, strediská záujmovej činnosti a tak ďalej, ale aj v materských školách.

    Počty detí v triedach sa podľa návrhu majú riešiť cez schvaľovanie rád škôl. Tieto rady, to je vlastne, dá sa povedať, vo svojej podstate v mnohých školách formálny školský samosprávny orgán. Čiže vlastne neobstojí dokonca ani tvrdenie, že sú nízke normatívy na žiaka, a školy nemajú na takto nastavený počet žiakov v triedach peniaze.

    Ja chodím do terénu a stretla som sa s viacerými, spytovala som sa a práve napríklad základné umelecké školy bojujú o to a prosia, aby nedošlo k ich likvidácii práve týmto spôsobom. A preto vítam návrh pani poslankyne Obrimčákovej.

    A chcem upozorniť ešte na jednu vec, pretože akonáhle budeme hovoriť o počtoch detí v triedach, síce hovoríme na jednej strane a podsúvame spoločnosti a občanom návrh, že teda zvyšujeme platy učiteľov, čo určite, pedagógov, čo určite treba privítať, ale na druhej strane si neuvedomujeme, že rozšírime práve zužovaním a zvyšovaním počtov žiakov v triedach počty nezamestnaných.

    Nezamestnanosť nám neustále rastie. Dokonca rastie aj za mesiace august, september, teraz október. Čiže prosím vás, je potrebné niečo konať. Sme viac ako na úrovni 13,4 percenta miery, evidovanej miery nezamestnanosti. Čiže nechoďme touto cestou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja plne podporujem návrh pani poslankyne Obrimčákovej vyňať zo spoločnej správy tieto dva body na osobitné hlasovanie. A poviem aj prečo ešte aj, aby som to viacej zvýraznil.

    Predovšetkým, my máme hodnotené v školstve verejné školy alebo štátne. Máme hodnotené cirkevné školy a súkromné. A z tohto hodnotenia sú súkromné školy najhoršie, na poslednom mieste a my zavádzame diskriminačné opatrenie vo vzťahu k cirkevným a verejným školám, že im priznávame, súkromným školám, isté nadštandardy, a pritom ten vzdelávací proces v súkromných školách je veľmi slabý pri hodnoteniach. A, samozrejme, na základe toho treba k tomu prijať jasné stanovisko, že tento návrh odmietnuť.

    Po druhé, a to je otázka znižovania sociálneho statusu, najmä peňaženiek občanov v tomto krízovom období, vo vzťahu k originálnym kompetenciám miest a obcí, osobitne, keď sa tu hovorilo o centrách voľného času umeleckých škôl, školských jedální, zhodou okolností mám skúsenosti, lebo som členom rady, ako poslanec mesta Bratislavy, takýchto škôl a viem, po čom oni volajú, tak naozaj vytvárame v tejto oblasti, ak prijmeme tento návrh, ďalšiu nezamestnanosť v regiónoch a výrazne vstúpime do peňaženiek občanov, ktorí chcú dať svoje deti do týchto zariadení, a nebudú mať na to zdroje.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca požiadal o vystúpenie v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som uviedol na pravú mieru genézu, ako vlastne vzniklo to ustanovenie v spoločnej správe, ktoré hovorí o špeciálnom režime pre súkromné školy. Bolo spoločnou požiadavkou poslancov, pani kolegyne Žitňanskej, pána kolegu Beblavého, takisto mňa, pri vyjednávaní na ministerstve školstva, aby sa uvoľnili ruky všetkým riadiacim pracovníkom všetkých škôl.Takisto verejných aj cirkevných aj súkromných, aby si mohli vybrať, že či svojich ľudí budú odmeňovať podľa tabuliek alebo podľa vlastného platobného predpisu.

    Ak sa rozhodnú ísť podľa tabuliek, nech sa páči. Takisto sa môžu rozhodnúť riaditelia súkromných škôl, že proste ostanú na jednej úrovni so všetkými ostatnými školami a pôjdu podľa tabuliek. Ale ak sa rozhodnú, že chcú svojich učiteľov motivovať a zaplatiť lepšie, poprípade si nastavia kritériá, kvôli ktorým budú dvíhať platy naozaj dobrých učiteľov a zdvíhať podmienky na svojej škole tak, aby motivovali tých najlepších na trhu, aby ku nim išli učiť, tak je absolútny nezmysel, aby sme im toto zakazovali.

    Pán kolega Čaplovič často rozpráva o tom, pán kolega Čaplovič často rozpráva o tom, aké majú súkromné školy chabé výsledky. Ale prečo to tak je, pán kolega? Je to kvôli tomu, že sú neustále tlačení do nivelizácie a vo všetkom musia byť na tej istej úrovni ako verejné a cirkevné školy. Takisto je lož, keď sa povie, že sú rovnakým spôsobom financované ako sú, ako verejné školy, pretože sám veľmi dobre viete, že 12 percent na kapitálové výdavky súkromné školy nedostávajú, že je absolútne nezmyselne nastavený systém tak, že si musia najprv okná pomaly porozbíjať, len aby ich mohli renovovať, lebo nemôžu zasahovať do budov, ktoré majú prenajaté, že môžu rozbité okno znovu zaskliť, ale nemôžu ho o päť centimetrov rozšíriť, pretože by to boli stavebné úpravy. A ako chceme potom dvíhať úroveň súkromného školstva na Slovensku, keď majú zo všetkých strán zviazané ruky a nevedia nijakým spôsobom vytvárať konkurenčne lepšie podmienky pre žiakov a pre zákonných zástupcov, ktorí ich zastupujú.

    Akým spôsobom potom chceme podporovať duálny systém, v ktorom majú proti sebe stáť súkromné školy a verejné školy a ukazovať, ktoré z nich sú lepšie a ktoré dávajú lepšie podmienky pre vzdelávanie.

    Ako chceme na súkromných školách vytvoriť priestor pre experiment a pre nové metódy vzdelávania, keď ich tlačíme do toho, aby boli rovnakí so všetkými ostatnými. A ako chceme na Slovensko prilákať zahraničných dobrých lektorov, keď ich budeme platiť štyristopäťdesiat alebo päťsto eur za mesiac. Ako tu chceme mať potom dobrú súkromnú školu, veď to je nezmysel.

    My sme chceli, aby súkromné, cirkevné aj verejné školy, keď sa rozhodnú, že budú platiť svojich ľudí svojím spôsobom a motivovať svojím spôsobom, aby sa do toho mohli pustiť a vytvoriť lepšie prostriedky pre svojich učiteľov. Nebolo nám to na ministerstve školstva umožnené.

    Tak sme povedali, vráťme to aspoň pred rok 2009, a vy si veľmi dobre pamätáte, že až v roku 2009 prišla nivelizácia, ktorá ide podľa komunistického princípu "všetkým rovnako". Až v roku 2009 sa na súkromných školách začali zavádzať platobné dekréty. Veď dovtedy mohli súkromné školy predsa platiť svojich učiteľov, ako len chceli, takže nehovorte o tom, že ostávame pri status quo, lebo status quo sú iba posledné dva roky.

    A ja vás prosím, nepoďme vyrovnávať podmienky pre všetkých, lebo skončíme pri tom, že budeme všetci rovnako zlí. Skúsme spraviť podmienky na to, že niekto proste bude mať priestor pre to, byť o čosi lepší. Alebo vám to naozaj tak vadí?

    Budem veľmi nešťastný, veľmi nešťastný, keď ten bod zo spoločnej správy, ktorý kolegyňa Obrimčáková vyňala na samostatné hlasovanie, neprejde. Nehovorím, že nepodporím zákon, ale spravíme tým obrovský škrt tomu, aby niekedy na Slovensku vôbec mohli existovať, mohol existovať priestor pre inovatívny nový spôsob vzdelávania, lebo proste súkromné školy nebudú mať voľnosť na to, aby takýto spôsob vzdelávania mohli kvalitným ľuďom zaplatiť.

    Ďakujem.

  • Traja páni poslanci s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Poliačika, Čaplovič, Obrimčáková a pán poslanec Blanár.

    Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Pán poslanec, pán spravodajca, jeden klasik povedal: "To chce klid." A, samozrejme, vy nemôžete byť kľudný, a ja nemôžem byť tiež kľudný, pretože viem, ako je organizované súkromné školstvo vo vyspelých štátoch Európy, napríklad vo Francúzsku, kde dostávajú na súkromné školy skutočne talentované deti, ale takých rodičov, ktorí si to kompletne všetko platia. A toto je cesta v podstate budúcnosti súkromného školstva, tak aby v tejto oblasti sa realizovalo, a na základe toho sa bude aj kvalita rozvíjať.

    Predovšetkým nie je pravda, čo hovoríte, pretože ak hodnotíme súkromné školy, veľká časť súkromných škôl berie deti, ktoré nie sú prijaté, respektíve sú vyhodené z cirkevných alebo z verejných škôl a tí idú na súkromné školy. A tieto skončia s akýmkoľvek prospechom, ale majú v podstate rovnako ukončenú maturitu a túto školu alebo základnú školu, ako majú iné školy a pritom tá kvalita, ako veľmi dobre viete, to je merateľná, tá hovorí o tom, že sú naspodku.

    Čiže tu nejde o financiách, tu nejde o financie, tu ide o to, aby sme skutočne pochopili, že privátny sektor všade v Európe je stavaný tak, aby v podstate tí, ktorí majú na to, dávali svoje deti do tých súkromných škôl, finančne, a tí, ktorí na to nemajú, aby v podstate využívali verejné a cirkevné školstvo.

    A ten systém, ktorý bol nastavený za pána Fronca, bol dobrý, bol konsenzuálne dohodnutý v rokoch 2002 až 2006 tak medzi koalíciou aj opozíciou vtedajšou. A myslím si, že je to správne takýmto spôsobom riešiť, pretože týmto vstupom naozaj výrazne znevýhodňujete učiteľov a pedagógov na cirkevných a verejných či štátnych...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto nesúhlasím, pán poslanec Poliačik, a súhlasím s pánom poslancom Čaplovičom. Povedal v podstate to, čo som chcela dodať aj ja. Je potrebné uvedomiť si, že v súčasnej dobe je 100-percentné financovanie štátom všetkých škôl. A okrem týchto peňazí súkromné školy dostávajú aj ďalšie finančné prostriedky od zákonných zástupcov žiakov vo forme poplatkov za štúdium. Ako teda k tomu naozaj prídu napríklad aj cirkevné školy aj štátne školy. Akú nevôľu vyvoláme medzi pedagogickými a odbornými zamestnancami. Veď predsa všetci sme na rovnakej lodi. Ak teda chceme takto uvoľňovať financovanie, tak potom znížme finančnú dotáciu pre súkromné školy, resp. potom sa pozrime na to financovanie pre štátne, cirkevné a súkromné školy z úplne iného hľadiska. Preto teda aj trvám na tom, aby sme tento bod vyňali, a opäť ho prehodnotili, zo spoločnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Poliačik, ja som si poznamenával, čo ste hovorili, a to som už dlho nepočul. Takéto niečo, čo odznelo z vašich úst, to je, neviem či pravicový liberalizmus alebo..., ani neviem či politológia má na to nejaký výraz, ale podľa toho som pochopil, že vy by ste najradšej všetky verejné školy zrušili, lebo ako, vy ste priamo povedali, ako tu môžeme mať dobrú súkromnú školu, keď vlastne im nevytvárame podmienky pre to? Niekto bude mať podmienky iné, ako majú verejné školy. Nuž, viete, aká je pravda? Súkromné školy tu vznikajú tak, že môžu mať platby presne tie isté, ako majú verejné školy, ale na rozdiel od tých verejných škôl, súkromné môžu ešte vyberať aj školné. Vo verejných školách nemôžu vyberať školné. Lenže vo väčšine, v súkromných školách to funguje tak, pretože majú aj nejaké neštátne školské zariadenie, či už jedáleň alebo čosi iné, že požiadajú o peniaze, či už vyšší územný celok alebo ministerstvo školstva. Samozrejme, že oni nedajú, pretože nemajú z čoho, povedzme, alebo už nie je nárok a povedia, no, my nemôžeme vám teraz zvyšovať, my vám nemôžeme zvyšovať váš poplatok v škole, pretože je tá zlá VÚC-ka, ktorá nezaplatí. Pán poslanec, prosím vás, súkromné školstvo dnes je v úplne inej pozícii. A to, čo ste povedali, ste dehonestovali verejné školy. Naozaj. Ak ste povedali, že tu nemôžeme mať, nemôžeme mať dobrú školu súkromnú, čo tie verejné školy a cirkevné školy nie sú dobré? Práve naopak. Vy chcete vytvoriť niečo, čo môže len zbytočne robiť problémy. Nie je problémom verejných ani cirkevných škôl, že súkromné školy sú v prenájme. Rozhodli sa, že idú nejakým spôsobom podnikať, vedeli každý, kto ide na tú školu, že bude môcť platiť aj školné, ale nikto to od nich neberie. Pretože všetci sa vyhovárajú na štát. Toto by ste mali predovšetkým riešiť.

  • Ústava garantuje všetkým deťom právo na vzdelávanie a je absolútny nonsens, kolegovia, aby jedno dieťa dostávalo viac a druhé menej. Všetci ich rodičia platia dane rovnako, a preto by štát mal na ich vzdelávanie takisto prispievať rovnako. To je prvá vec. Druhá vec, ja som nepovedal, že pohŕdam verejnými školami alebo cirkevnými. Vy ste ma, pán Blanár, už tradične svojím selektívnym sluchom veľmi zle počuli. Ja som povedal, že som bol za to, aby sa otvorili tie podmienky rovnako pre súkromné, ako aj pre cirkevné a verejné školy. Aby dobrý riaditeľ na verejnej škole takisto mal voľné ruky v tom, ako bude odmeňovať svojich ľudí. A presne to isté presadzujem pri obsahu vyučovania, aby dobrý riaditeľ a dobrý pedagogický pracovník mal iba minimum nadiktovaného od štátu a väčšinu, aby mohol si určovať sám. Ale to vy veľmi neradi počujete, že my chceme na Slovensku vytvoriť priestor na to, aby elitní a najlepší mohli vyniknúť. Vy budete najradšej, keď všetci budú šedí, všetci budú rovnakí, keď všetci budú na uliciach protestovať, ale vytvoriť priestor na to, aby niekto čo len trošku mohol vytŕčať, tak to je úplne proti tomuto rovnostárnemu, rovnostkárskemu prístupu, ktorý tu presadzujete. A mne je úplne jedno, že či ten dobrý učiteľ bude na súkromnej, verejnej alebo na, na cirkevnej škole. Len by sme mu mali dať priestor na to, aby mal možnosť trošku vyniknúť. Ja viem, že to neradi vidíte, lebo každá jedna hlava, ktorá trčí z toho šedého davu, musí byť uťatá.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Raši. Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.

  • Pekné popoludnie prajem. Vážený pán predseda, ctený pán minister, vážené dámy, vážení páni kolegovia, dovoľte, aby som predniesol svoj príspevok, príspevok k tomuto zákonu, ktorý je motivovaný nielen celkovou kritickou situáciou, v ktorom sa nachádza naše zdravotníctvo, ale je motivované aj tým, že som bol oslovený pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, aby som vystúpil a aby som zabránil tomu, čo sa, čo sa na nás rúti a čo nám prinesie neriešiteľné situácie nielen na poli zdravotníctva, ale aj na poli vysokoškolského lekárskeho vzdelávania. Bol som oslovený dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, vedením Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, akademickým senátom Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a dovoľte mi, aby som odcitoval niekoľko ich postrehov a niekoľko obáv. Ako píše dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Košiciach..., v Bratislave, považuje legislatívne zmeny, ktoré sa majú v najbližšom období udiať, nielen za zmeny, ktoré priamo ohrozujú zdravotnú starostlivosť na Slovensku, ale považuje ich aj za posledný klinec do rakvy vysokoškolského lekárskeho vzdelávania na Slovensku. Vedenie lekárskej fakulty a akademického senátu Lekárskej fakulty v Košiciach takisto uvádza k nasledovným zmenám, možné transformovanie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach môže viesť k exekučným konaniam na majetok univerzitnej nemocnice. Môže dôjsť k vyhláseniu konkurzu na jej majetok v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika je lekárska fakulta, tak môže stratiť základnú materiálnu bázu na realizáciu praktickej výučby, čo ohrozí vykonávanie jej základných funkcií na poli vzdelávania. Preto predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 473. Vládny návrh zákona sa dopĺňa takto:

    Za článok IV sa vkladajú nové články, článok V a článok VI, ktorý znie:

    Článok V. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 18/2007 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 206/2008 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z. a zákona č. 250/2001 Z. z. sa mení takto:

    1. v § 1 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).

    2. ôsma časť vrátane nadpisu sa vypúšťa.

    3. § 102 písm. i) znie:

    "§102i

    Ak ku dňu účinnosti tohoto zákona nevznikla akciová spoločnosť transformáciou štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie, ďalej len štátna organizácia, podľa doterajších predpisov, štátna organizácia nezaniká. Právne úkony, smerujúce k vzniku akciovej spoločnosti transformáciou doterajších štátnych organizácií, sú neúčinné a zriaďovateľ štátnej organizácie je povinný ich do dvoch mesiacov zrušiť. Konania o zápis akciových spoločností do obchodného registra sa zastavujú."

    Článok VI.

    Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 275/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 383/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 390/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 57/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 468/2010 Z. z., zákona č. 223/2011 sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 37 ods. 6 sa slová "do 31. decembra 2011" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2014".

    2. V § 37 ods. 10 sa slová "do 31. decembra 2011" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2014".

    V nadväznosti na vykonané zmeny sa doterajší článok V. označuje ako článok VII. Novooznačený článok VII. znie:

    "Článok VII. Účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov, okrem článku I. a IV., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára roku 2012."

    Odôvodnenie: K článku V. Navrhuje sa vložiť nový novelizačný článok, ktorým sa novelizuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pozmeňujúci návrh upravuje vypustenie ustanovení upravujúcich transformáciu štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií v zdravotníctve na akciové spoločnosti. Zmena štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti zakladá východiská k privatizácii zdravotníckych zariadení, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k spoplatneniu zdravotných úkonov, a tým aj zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti u nesolventných občanov. Novelou zákona sa reaguje aj na "Petíciu občanov Slovenskej republiky vo veci premeny štátnych zdravotníckych organizácií na akciové spoločnosti", ako aj na protestné aktivity lekárov vyjadrené približne dvetisíc päťsto výpoveďami lekárov, ktorých požiadavkou je zastaviť transformáciu štátnych nemocníc, ktoré neboli prevedené podľa osobitných predpisov, zmenené podľa osobitných predpisov alebo transformované podľa zákona na akciovú spoločnosť, založenú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a tak zastaviť aj východiskové kroky vedúce k privatizácii štátnych nemocníc, ktoré sú koncovými zdravotníckymi zariadeniami. V predmete zákona sa navrhuje vypustiť ustanovenie, upravujúce transformáciu štátnych rozpočtových organizácii a štátnych príspevkových organizácii v zdravotníctve na akciové spoločnosti. Zároveň sa navrhuje vypustiť celú ôsmu časť zákona, ktorá upravuje transformáciu štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií v zdravotníctve na akciové spoločnosti. V čl. VI. sa v zmysle platného znenia ustanovenia § 37 odseku 6 zákona č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o právne pomery štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením, poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, je zriaďovateľ povinný ich zosúladiť s týmto zákonom k 31. decembru 2011. Porovnateľná povinnosť je pre samosprávu stanovená aj v § 37 odseku 10 tohto zákona, zákona 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právne pomery príspevkovej organizácie zriadenej obcou alebo vyšším územným celkom, ktorá je zdravotníckym zariadením, poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktoré neboli zriaďovateľom zosúladené s týmto zákonom, je zriaďovateľ povinný zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2011. Predložený návrh odkladá povinnosť transformovať tieto zariadenia zriadené štátom a územnou samosprávou o tri roky. To jest do 31. 12. 2014. So zreteľom na to, že termín ukončenia transformácie je 31. december 2011 a v nadväznosti na akútnu potrebu čo najrýchlejšie zastaviť rozbehnutú transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, je nevyhnutná čo najrýchlejšia účinnosť zákona článku 5 a článku 6, preto sa navrhuje určiť účinnosť navrhovaného zákona dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

    Vážení kolegovia, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Vieme, že v súčasnosti naozaj prebieha akcia, ktorá v histórii slovenského zdravotníctva nemá obdobu a od 1. decembra roku 2011 je reálne ohrozená zdravotná starostlivosť o našich občanov bez toho, aby existovalo akékoľvek náhradné alebo záchranné riešenie. Keď hovoríme o tom, a nehovoril som to ja, ale hovoril o tom aj súčasný minister zdravotníctva, že je zdravotníkov nedostatok v našom systéme, tak náš zdravotný systém si neporadí ani s výpadkom päťsto erudovaných zdravotníkov, nieto ešte s počtom dvetisíc päťsto. Okrem toho je tu petícia občanov, ktorá..., je to takmer stotisíc občanov, ktorí takisto zásadne vystupujú proti transformácii. Napriek tomu sú zdravotníci aj občania súčasným vedením ministerstva zdravotníctva ignorovaní, a tým sa dostávajú do priameho ohrozenia. Pacienti do priameho ohrozenia ich životov, zdravotníci do priameho ohrozenia ich existencií. Pretože, keď budú nutní podať výpovede, mnohých z nich sa to dotkne naozaj existenčne. Ja, keďže ministerstvo zdravotníctva je k týmto výzvam hluché, opätovne vyzývam vás všetkých, aby ste naozaj začali konať zodpovedne, aby ste sa zamýšľali nad tým a zamysleli nad tým, ako budete zajtra doobedu hlasovať, lebo aj vaše hlasovanie môže byť posledným klincom do rakvy slovenského zdravotníctva.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rašiho sa prihlásili páni poslanci Martin Poliačik, Peter Kalist, Jozef Valocký, Viliam Novotný, Viera Tomanová. Celkom päť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Raši, váš pán predseda klubu, pán Paška, rád rozpráva o tom, že čo my tu páchame na slovenskom parlamentarizme ako koalícia a že to tu teda ešte nikdy nebolo a podobné veci, a strašne sa zavzdušňuje na tom, že ako ako silno tu ohýbame slovenský parlamentarizmus cez koleno. No, ale nehnevajte sa, tak vy ste teraz spravili určite rekord za toto volebné obdobie, lebo rušiť procesy v zdravotníctve cez zákon o pedagogických pracovníkoch, tak to už akože chrbtica ostala doma a všetky pravidlá legislatívneho procesu tak sú už úplne zabudnuté. Takže gratulujem, výborný rekord. Dúfam, že sa nebude niekto ešte v tomto období snažiť ho prekonať.

  • Pán poslanec Peter Kalist, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, ja chcem naozaj privítať snahu o ochránenie školských pracovníkov v zdravotníctve. Táto snaha, teda snaha o ich ochranu je plne legitímna a má aj moju morálnu podporu. A to nielen preto, že pôvodne pochádzam z akademického prostredia. Ale na druhej strane si musíme povedať, že postavenie školských pracovníkov v zdravotníctve, zamestnancov lekárskych fakúlt je dlhodobo nedoriešená boľačka, ktorá má priamy dopad na vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Ja si však nemyslím, že táto boľačka má akýkoľvek súvis s právnou formou nemocníc. Transformácia nemocníc má určite riziká. No dávať rovnítko medzi transformáciu a privatizáciu, ako to tu odznelo, nemá absolútne žiadne opodstatnenie a ja teda takisto, ako môj predrečník, vyzývam všetkých, doriešme riziká, doriešme ich spolu, všetky tie riziká, ktorými sa straší, ale nestrašme. Nemaľujme čerta na stenu. Veď, ide nám predovšetkým o to, aby ľudia mali dostupnú zdravotnú starostlivosť v štandardnej kvalite. Takže nie privatizáciu, ale poriadok. A skúsme nájsť spoločné riešenie. Nie strašiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viliam Novotný, pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, dámy a páni. Boli sme svedkami takého nešikovného pokusu zo strany pána poslanca Rašiho a strany SMER zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. To odôvodnenie, ktoré povedal k pozmeňujúcemu návrhu, bolo plné neprávd, lží, zavádzania, ale hlavne straníckej agendy strany SMER. Vnímam to ako takú povinnú jazdu štartujúcej predvolebnej kampane strany SMER a pána poslanca Rašiho. SMER chce uchopiť túto tému. Je to úplne jasné. Nechce ju riešiť. Chce ju len formálne uchopiť, pretože pán Raši aj strana SMER musia veľmi dobre vedieť, že neexistuje momentálne v tejto snemovni dohoda na zastavení transformácie, na schválení takéhoto pozmeňujúcejho návrhu. Chcem vás ale upozorniť, že tieto pokusy zo strany SMERU dostať sa do témy, využiť nespokojnosť a neinformovanosť niektorých kolegov z rezortu zdravotníctva na kampaň tak, ako to strana SMER urobila v roku 2006, sa v najbližšom období zrejme budú stále hustejšie opakovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Valocký, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som doplniť pána poslanca Rašiho v tom, že, áno, je tu problém s transformáciou nemocníc. Minimálne na transformáciu boli treba dve podmienky. Prvá podmienka bola splnená, ktorú splnil pán minister financií Mikloš, čiže oddlžil nemocnice, ale druhá podmienka nie je splnená vôbec. Ministerstvo zdravotníctva nepripravilo nemocnice na transformáciu. Teraz nemyslím po formálnej stránke, ale po stránke dlhovej služby a zadlžovania sa nemocníc. Veď predsa nominanti novej vlády na riaditeľov zadlžujú nemocnice ďalej. To znamená, že v roku 2013 bude vyhlásených, podľa môjho názoru, minimálne deväťdesiat percent konkurzov na koncové nemocnice. Nehovorím, že dve-tri neprežijú, ale ostatné nemocnice budú v konkurze. Čiže nebude poskytnutá zdravotná starostlivosť v roku 2013, bude problematická a tvrdím stále, že táto transformácia takto živelne a možno, že si to myslí aj minister zdravotníctva, že všetky jeho nemocnice do 31. 12., podľa môjho názoru je to nezmysel a sú to veľké riziká do budúcnosti. Samozrejme, SaS-ku to už nezaujíma, lebo predpokladám, že v ďalších vládach nebude. Ale zodpovední poslanci, ktorí sú tu zo zodpovedných strán, tak by si mali skutočne uvedomiť, čo sme schválili a čo chceli sme týmto pozmeňovacím návrhom dosiahnuť. Treba ísť na to postupne a treba mať na mysli ako budeme liečiť našich ľudí ďalej.

    Ďakujem.

  • Reagovať bude teraz pán poslanec Raši.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Poliačik, neviem, neštudoval som vaše curriculum vitae, ale predpokladám, že máte vysokú školu a viete rátať do stodvanásť. Pretože pokiaľ viete do stodvanásť rátať, tak určite vám neuniklo, že v zákone o superhrubej mzde ste vstúpili do sto dvanástich zákonov. Tak buďte taký láskavý, si to pozrite a potom rozprávajte o nejakých rekordoch. A po druhé, vláda urobila rekord, je to rekord ignorancie, keď úplne odignorovala všetky požiadavky odbornej obce, pacientov či zdravotníkov. Pán poslanec Novotný, nešikovný pokus je asi aj tvoje pôsobenie na poli zdravotníctva, lebo jednak máš nejaké neplatné pokusy, to sú pokusy stať sa ministrom zdravotníctva a ten nešikovný pokus, ale s fatálnymi následkami, je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, ktorá naozaj bude mať nedozierne dôsledky. A to, že sa toho bojí minister zdravotníctva, o tom svedčí aj to, že sám chce zaviesť ochranu pred exekúciami. Tak keď tie akciovky sú super forma fungovania spoločností, prečo ešte pred ich vznikom sa snažíme implementovať do systému nejaké ochranné mechanizmy? Však predsa transformáciou má všetko fungovať a nemá byť absolútne žiaden problém. A za ďalšie. Ako chceme transformovať nemocnice, keď ani na ich oddlženie nemáme dostatok peňazí? Transformovaná nemocnica, vytvárajúca dlh, plus s dlhmi z minulosti, nemôže prežiť a musí ísť do konkurzu. A keď bude v konkurze, ani deklarácia vlády, ani nikoho, nemôže zabrániť vstupu iného subjektu do tejto organizácie.

    Ďakujem pekne.

  • Posledným prihláseným do rozpravy písomnou formou je pán poslanec Martin Fronc.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Moje vystúpenie bude krátke a chcem povedať len tri veci.

    Prvú, pri prvom čítaní som povedal, že budem mať snahu dať pozmeňujúce návrhy na isté zmeny a podľa mňa zlepšenie znenia toho zákona. Nedám ich, v tejto inflácii pozmeňujúcich návrhov, a teraz nemyslím len na tento zákon, ale vôbec čo sa tu deje. Ja si myslím, že vyvolávať chaos nie je dobre. Čiže nebudem dávať žiaden pozmeňujúci návrh. To nebol cieľ môjho vystúpenia.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať. Sú aj v tomto zákone, a už teraz nechcem viesť vecnú diskusiu, pozmeňujúce návrhy, s ktorými sa ja nedokážem stotožniť. Ale čo, a to poviem na záver, pokladám za mimoriadne dôležité, tento zákon, možnože malým percentom, ale predsa v ťažkej situácii pomáha pedagógom. A myslím si, že pedagógovia si to zaslúžia. Ja nechcem vôbec robiť žiadnu propagandu, pretože chcem oceniť to, čo v tejto chvíli vnímam v tejto snemovni, že takýto pocit a takýto postoj má väčšina poslancov, ktorí tu sedia, a že je ochotná práve preto tento návrh zákona podporiť. A z toho dôvodu, aj keď prejdú pozmeňovacie návrhy, s ktorými sa nestotožňujem, takisto som presvedčený, že je to malý krok, ktorý pomôže trošku učiteľom a som pripravený, napriek aj možnože niektorým nesúhlasom, podporiť dikciu tohto zákona. A to je podstatné, čo som chcel povedať.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky neevidujem. Pán poslanec Fronc bol posledný, kto bol prihlásený do rozpravy písomne. A tak sa pýtam, kto sa k tomuto vládnemu návrhu zákona hlási ústne? Páni poslanci Ivan Chaban, poslankyne Bibiana Obrimčáková, Jana Žitňanská, Juraj Blanár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Ivan Chaban.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja z druhého súdku zase, zo súdku zdravotníkov. Aj keď sa to na prvý pohľad zdá, že to nie je celkom kóšer, ale je to návrh poslancov na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 473, preto, lebo ide o vitálnu vec a tento parlament je v takom stave, že takto konáme. Prečítam návrh pozmeňovacieho predloženia.

    Znenie:

    Za článok IV. sa vkladá nový čl. V., ktorý znie: Čl. V. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 18/2007 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 206/2008 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z.z. a zákona č. 250/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. Za § 102i sa vkladá § 102j, ktorý znie: "§ 102j Ak zanikne rozdelením, zlúčením alebo splynutím príspevková organizácia zriadená obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu (81), ktorá je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a), môže jej právny nástupca vykonávať činnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozsahu prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a), ktorú vykonáva zanikajúca príspevková organizácia, a to do dvanásť kalendárnych mesiacov odo dňa vzniku právneho nástupcu, najdlhšie do 31. decembra 2012."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 81 znie: Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Čl. V. nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Doterajší čl. V. sa prečísluje na čl. VI.

    Odôvodnenie: V zmysle súčasného platného znenia zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov akciová spoločnosť, založená transformáciou štátnej organizácie zriadenej podľa osobitných predpisov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, môže najdlhšie do dvanásť kalendárnych mesiacov odo dňa jej vzniku podnikať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozsahu činností, ktoré vykonáva štátna organizácia.

    Obdobné ustanovenie, týkajúce sa možnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti právnym nástupcom príspevkových organizácií, zriadených obcou alebo vyšším územným celkom podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, chýbajú.

    Predložený návrh upravuje túto možnosť, a teda dôvodom predloženia pozmeňujúceho návrhu je to, aby bola dodržaná kontinuita poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, čiže v prípade neschválenia tohto návrhu by v tých zariadeniach, ktoré hlavne na vyšších územných celkoch doteraz fungovali ako zariadenia pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu prevádzkovania ambulancií záchrannej zdravotnej služby, tento výkon by bol ohrozený, najmä po 1. 1. budúceho roku. Preto predkladám uvedený návrh a prosím o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa na vaše vystúpenie prihlásil jediný poslanec, pán poslanec Richard Raši. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja verím, že aj ostatní kolegovia počúvali pozorne, čo pán poslanec Chaban hovorí. Naozaj, keď sa tento pozmeňujúci návrh nepodporí, po 1. 1. nebude zabezpečená akútna starostlivosť, pretože nemocnice transformované na akciové spoločnosti nebudú môcť prevádzkovať záchrannú zdravotnú službu. Čiže mám dve otázky, čo za ignorant pripravil taký zákon, že mu toto v ňom vypadlo, a keď nič doteraz nebolo dôležité alebo podstatné na to, aby minister zdravotníctva podal demisiu, tak toto je minimálne na to dôvod. Bol prijatý zákon, ktorý nezabezpečil poskytovanie zdravotnej starostlivosti po, akútnej, po 1. 1. 2012. Niet k tomu čo dodať, dúfam že ste dobre počúvali.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Chaban bude reagovať. Čakal som, či ešte niekto nechce tlieskať.

  • Pán exminister, chápem mediálne výstupy z tohoto, čo som predniesol. Isteže, výzva pre všetky kluby, že by toto mali podporiť, je jasná, avšak to vaše strašenie, že by zanikla starostlivosť urgentnej medicíny v staniciach záchrannej zdravotnej služby plošne, nie je pravdivá. To, že sa pozabudlo na sedem staníc v Žiline, nejaké v Trenčíne, neznamená, že bude ohrozená úplne zdravotná starostlivosť. Tak aby sme to chápali, čiže je to takáto úprava, aby to bolo zabezpečené v tom rozmedzí, ako je to teraz.

    Ďakujem.

  • Teraz sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Bibiána Obrimčáková.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja len pre upresnenie k môjmu predchádzajúcemu vystúpeniu chcem uviesť, že okrem bodov 21 a 23, ktoré som navrhla vyňať zo spoločnej správy z tlače 473a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2009 Z. z., navrhujem ešte vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 24.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Jana Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho, pretože k tomuto zákonu sme mali veľmi dlhú a plodnú diskusiu na výbore, takisto sme v rámci prvého čítania hovorili o našich postojoch k tomuto zákonu. Možno by som začala s tým, čo uviedol vo svojej reči bývalý minister Mikolaj, a síce, že nie je dobré deformovať tento zákon. Ja s tým súhlasím, ja by som bola najradšej, kebyže ho úplne zrušíme, pretože si myslím, že nie je dobrý. Ale keďže ministerstvo zvolilo cestu postupného, postupnej zmeny, a nie teda rušenie tohto zákona a nahradením ho niečim lepším, tak sme sa aj my podieľali na vylepšení tohto, tohto zákona. Napriek tomu teda, že sa aj hovorí že je to najmä o kontinuálnom vzdelávaní a o podpore kontinuálneho vzdelávania, v konečnom dôsledku je to o výške platu pre pedagógov, čiže a v tomto, v tomto môžem súhlasiť, aj súhlasím s predrečníkmi, ktorí hovorili, že je dobre, že zvyšujeme platy pedagógom, pretože naozaj si to zaslúžia, a je nám ľúto, myslím si, že všetkým, že nie sme schopní zvýšiť ich podstatnejšie. To, čo som spomínala viackrát a či už tu, alebo na výbore, myslím si, že kvalitný pedagóg nie je ten, ktorý behá po školeniach, nie je ten, ktorý zbiera kredity, ale ten, ktorý dokáže mať rád deti a učiť ich tak, aby deti mali rady školu, aby sa rady vzdelávali. A my potrebujeme zaplatiť kvalitných pedagógov, preto výzvou pre budúcu vládu bude nastaviť odmeňovanie pedagógom tak, aby naozaj tí kvalitní boli zaplatení a aby pedagogická fakulta nebola miestom, kam sa hlásia mladí ľudia, študenti, keď nevedia, kam ísť, a chcú mať nejakú vysokú školu, aby naozaj tí, ktorí učia naše deti, aby to robili preto, že to chcú robiť, že majú radi deti, že ich chcú niečo naučiť, a nerobili to z nejakého donútenia.

    K samotnej novele, je tam veľa dobrých vecí, nie je tam nič, čo by ma vyrušovalo. A by som vyzdvihla tri také podstatné zmeny z môjho hľadiska, a síce, jedna je posilnenie právomocí riaditeľom, že riaditelia budú môcť uznať alebo neuznať získané kredity. Myslím si, že je to správne, pretože v minulosti sa stávalo, že veľakrát pedagógovia navštevovali také kurzy alebo také školenia, či už snowboardingu alebo proste úplných, úplných nezmyslov, automaticky potom mali nárok na príplatok a, samozrejme, nebolo to spravodlivé voči tým, ktorí za ten čas suplovali, ktorí boli kvalitnejší, a riaditeľ to nevedel ovplyvniť. Teraz už to bude môcť ovplyvniť a, naopak, na ochranu učiteľov, aby sa nestávalo, že riaditeľ prizná kredity, uzná kredity niektorým učiteľom, a niektorým nie, riaditeľ bude povinný zverejňovať, komu a za čo uznal kredity.

    Druhá vec, ktorá sa mi zdá byť kľúčová a dôležitá a už o ktorej tu bola reč, je uvoľnenie rúk súkromným školám, ktoré budú môcť odmeňovať svojich pedagógov ináč. Ja som presvedčená, a opäť to tu už zaznelo, že by to malo platiť pre všetky školy, táto možnosť vybrať si, akým spôsobom chcú odmeňovať pedagógov. V tom sme nenašli, žiaľ, spoločnú reč s kolegami, čiže zatiaľ preto dávame len návrh na súkromné školy. A takisto si myslím, že je dobre, že sme zrušili sedemročný limit na zbieranie kreditov, ktorý tiež z môjho hľadiska bol nezmyselný v tom, že ak učiteľ absolvuje zmysluplné vzdelávanie, nadobudne nové zručnosti, prečo by mal po nejakom čase prísť o príplatok zato, že niečo vie. Čiže z tohto hľadiska by som chcela vyzdvihnúť tieto tri veci, tri veci, ktoré sme, ktoré sa nám podarilo v novele schváliť na školskom výbore. A by som vás všetkých chcela poprosiť o podporu teda všetkých pozmeňujúcich návrhov alebo teda všetkých bodov spoločnej správy tak, ako budú prečítané. A na záver teda by som len zopakovala to, že zákon je dobrý v tom, že zvýši aspoň minimálne platy našim pedagógom, ale, samozrejme, nie je to ideálny spôsob a budem veľmi rada, keď budúcej vláde budeme môcť pripraviť taký zákon, aby naozaj kvalitní pedagógovia boli aj kvalitne zaplatení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Dušan Čaplovič ako jediný.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyni môžem povedať len toľko, že v tom prvom bode, čo ste hovorili a v tom treťom, s tým môžem plne súhlasiť, v tom druhom, samozrejme, mám rozporuplné videnie a pocity, a preto sme to dali na samostatné hlasovanie. Po druhé, vždy ma napadá pesnička "Money, money", ak hovoríme o budúcnosti školstva, pretože, áno, chceme dosiahnuť to, aby absolventi pedagogických fakúlt nám neodchádzali za au-pairky do zahraničia, ale išli do škôl, a to treba, samozrejme, výrazne finančne vydotovať naše školstvo. A po tretie, treba si uvedomiť, a to je najpodstatnejšie, čo som povedal aj v jednej relácii tu prítomným pánom ministrom školstva, že ten predseda vlády alebo tá predsedníčka vlády sa zapíše do dejín slovenskej politiky, podobne ako Göran Persson, predseda švédskej vlády, že výrazne zafinancuje práve oblasti vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií a informačných technológií. Preto je Švédsko taká úspešná krajina dnes a partneri z pravicových strán mohli na jeho politiku len nadviazať. Majú rozviazané ruky, lebo v oblasti vzdelávania je dostatok prostriedkov a do vzdelávania idú mladí ľudia, ktorí si skutočne adekvátne aj tie peniaze, ktoré si tam, ktoré získajú, aj adekvátne si ich tam odrobia a odučia. Toto je cesta jediná a myslím si, že v tom máme zhodu. Teda opakujem jednotka, dvojka, áno, vášho návrhu, trojka... Jednotka, trojka, áno, dvojka...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Posledným prihláseným do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona je pán poslanec Juraj Blanár, ktorému teraz odovzdávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som môj príspevok už prispôsobil prebiehajúcej diskusii. Pôvodne som mal pripravené viaceré komentáre, ale myslím si, že je dobré, aby tá diskusia sa vzájomne dopĺňala. V prvom rade chcem oceniť, že takýto zákon je z rezortu ministerstva predložený na rokovanie Národnej rady, pretože môžem povedať, že konečne reflektuje na skutočné požiadavky pedagogických zamestnancov vôbec v školstve. Veľa vecí sa urobilo, a možno neboli až také citeľné, možno budú neskôr. Nechcem krivdiť, pán minister, lebo veľa rozhodnutí má určitú zotrvačnosť, kým sa dostanú do života, ale určite toto rozhodnutie, ktoré predovšetkým vnímam v oblasti zvýšenia príjmov pedagogických zamestnancov, hodnotím ako veľmi pozitívne a hovorím to aj preto, lebo mám skúsenosti z návštev mnohých škôl, predovšetkým stredných, kde je tento problém. A vnímame ho aj celospoločensky. Ale rovnako mám výhrady k takému akémusi, stále takému, ako by som to nazval, príliš tvrdému duálnemu pohľadu niektorých kolegov-poslancov, ktorí predložili tie pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa tu rozvinula diskusia. A vnímam to práve preto, že, negatívne práve preto, že stále je tu taký pohľad, ktorý sa snaží využívať ustanovenia ústavy, že všetci žiaci, alebo presnejšie občania Slovenskej republiky, v tomto prípade už aj občania, majú rovnaké právo na vzdelávanie. A to je nepochybné, ale ako to dosiahnuť a akým spôsobom vytvoriť tie podmienky, je určite rozdiel medzi nami a tými, ktorí predložili alebo obhajujú predovšetkým tú časť pozmeňujúcich návrhov, ktorá hovorí o osobitnom hodnotení pedagógov súkromných škôl. Ja vôbec sa nebránim tomu, aby tu mohlo byť osobitné hodnotenie škôl, pedagógov v školách. Ale ak, tak to má byť pre všetky školy. A pokiaľ nebola táto dohoda na tom, aby sa to urobilo pre všetky školy, tak nevidím absolútne dôvod, ale absolútne žiadny dôvod, prečo by to malo byť urobené len pre súkromné školy. Pretože predsa pohľad na vzdelávanie nemôže byť taký, že musia mať, ako to povedal pán kolega Poliačik, všetci občania rovnaké práva. Oni ich majú. Štát ich tu zabezpečuje. Preto máme školy verejné, ktoré sú na to, aby ľudia sa mohli vzdelávať. Lenže pohľad, predovšetkým pravicový a neoliberálny, je taký, že pri tom zabezpečovaní tých základných práv ústavných občanov do toho vnášate obchodné princípy, a to nie je len v školstve. Pretože ja za to nemôžem, že niekto, alebo ani vy, že niekto sa rozhodne podnikať v súkromnom školstve, lebo je to podnikanie, to si povedzme otvorene. Možnože to nie je s vysokou pridanou hodnotou a je v prenajatých priestoroch, lebo nemá vlastné, a potom má problémy s tým, že nemôže si opraviť okno alebo niečo podobné. Verejné školy majú rovnako tento problém, a len preto, že sa do týchto škôl 20 aj 30 rokov neinvestovala ani koruna. A pritom sa nesťažujú, pretože to majú priamo zo zákona, aby toto robili. Ale ja poviem ďalší príklad, že aký je ten pohľad. To nie je len v školstve. Ten pohľad váš je aj v zdravotníctve. Presne taký istý. Pretože všetci majú nárok z ústavy, aby dostali primeranú zdravotnú starostlivosť, ale vy opäť ste do toho vzniesli biznis, pretože to zabezpečovanie sa najlepšie robí cez biznis, za štátne peniaze. Preto napríklad aj dnes súkromné zdravotné poisťovne, ktoré sú v povinnom systéme zdravotného poistenia, môžu tvoriť zisk. Tak to teda nie, ten pohľad náš je úplne iný. Štát je tu na to, aby predovšetkým zabezpečil to, čo treba. Ak tu niekto chce mať čosi nadštandard, tak si musí priplatiť, a preto aj zákonodarca v zákone o súkromných školách jasne dal do zákona, že si môžu vyberať školné tieto školy. Verejné školy si to nemôžu robiť. Tak kto je teraz diskriminovaný? A paradoxom je to, že tie súkromné školy vo väčšine to nerobia, pretože sa tvária, že v podstate načo by sme to robili, veď my sme platení z rozpočtu a mali by dať všetci tí, ktorí sú za to zodpovední, ministerstvo cez krajské školské úrady a prípadne samosprávne kraje pri tzv. neštátnych školských subjektoch, ktoré sú súčasťou väčšinou týchto súkromných škôl, nám to zaplatia. Ale prečo my sme boli by tí nepopulárni? No, ale tu si treba uvedomiť, že ak som sa rozhodol, že jednoducho táto úroveň vzdelania mi nepostačuje, či rodič alebo hoci kto iný, a chcem inú, no tak si za to musím aj priplatiť. Lebo, keby sme sa na to pozerali takým spôsobom, ako povedal pán kolega Poliačik, to znamená, že všetky verejné školy sú zlé. Ja to tak cítim, že takým spôsobom sa na to pozeráme, lebo my neumožňujeme, aby súkromné školy tu mohli byť konečne tie, ktoré poskytnú tým talentovaným vzdelanie, pretože jedine tie sú schopné to urobiť, ale pritom opak je pravdou. Pretože je tu množstvo naozaj špičkových škôl a môžeme byť pyšní v mnohých oblastiach, že sú, sú tu a dôkazom toho je aj mnoho ľudí, ktorí sú absolventmi týchto škôl. Čiže toto je rozdiel pohľadu na verejné školy a na súkromné školy. Preto ešte raz podotýkam, nemám problém s tým, aby sme mali voľnejšiu možnosť ohodnocovania pedagógov v školstve, pretože je to určitá forma motivácie. Plne s tým súhlasím. Poznám to, ale nemôžeme vytvárať práve teraz komparatívnu výhodu iba jednej z oblastí, a to je súkromných škôl, ktoré si to môžu dovoliť, a tí ostatní si to nebudú môcť dovoliť, a to je problém. To je naozaj problém. Čiže poďme sa skôr dohodnúť na tom, že to uvoľníme všetkým, ale zrejme tu nie je dohoda, tak to, prosím vás, nerobme u tých súkromných škôl, lebo naozaj ich, tie ostatné školy, znevýhodňujeme, a to nie je určite cieľom. Pretože tých problémov v tom školstve je ešte mnoho iných, nielen ohodnotenie samotných pedagógov, ale je tu aj problém vôbec financovania školstva cez normatívy, ktorí sa ukazujú už dnes naozaj ako neúčinní, pretože nám klesá demografická krivka, a keď to pôjde takto ďalej, tak zavrieme školy takmer možno už všetky a bude, budeme mať problém, keď sem príde, keď príde nárast demografie, a to predsa nikto nechce. Chceme udržať kvalitné stredné vzdelávanie.

    Takže ešte raz, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem podotknúť aj slová mojich kolegov, pána Čaploviča a pani Obrimčákovej, určite za jednotku a trojku sme pripravení zahlasovať, ale za dvojku určite nie. A chcel by som vás poprosiť, aby ste to zvážili a naozaj nevytvárali tuto tieto dve kategórie v školstve, ktoré absolútne neprinesú nič pozitívne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k predneseným pozmeňujúcim návrhom. Budem predovšetkým hovoriť ako o prvom o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Chaban. Pretože týka sa to samosprávnych krajov práve v čase, kedy samosprávne kraje sú nútené rovnako do transformácie nemocníc, ako aj štátne nemocnice. Len, bohužiaľ, na rozdiel od štátnych nemocníc, pohľad štátu, teda vlády bol taký, že zatiaľ čo štátne nemocnice budú vyriešené tak, že budú oddlžené. Všetky práva a povinnosti automaticky vyplývajúce z povolení na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, mám na mysli teraz rýchlu lekársku pomoc a rýchlu zdravotnú pomoc, automaticky prejdú na právneho nástupcu, zatiaľ čo u nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov samosprávne kraje nebudú mať nemocnice oddlžené a zároveň ani nebudú môcť, licencie na rýchlu lekársku zdravotnú pomoc a ďalšiu pomoc nebudú môcť vykonávať po 1. 1., pretože im zanikne. Čiže tu sa vytvoril naozaj, dvojkoľajnosť nepochopiteľná, pretože tak samosprávne kraje, ako aj štát vykonávajú zdravotnú starostlivosť v podstate v zastúpení štátu podľa rovnakých zákonov ako v štátnych nemocniciach a podľa rovnakých pravidiel zdravotného poistenia, ktorého pravidlá neurčujú zastupiteľstvá samosprávnych krajov. Čiže ergo, mali by mať rovnaké podmienky pri tejto transformácii, ktorá je, mimochodom, nie celkom dobre nastavená, k tomu sa vyjadrím neskôr, by mali mať rovnaké podmienky. Ale ako vidíte, ich nemajú. Čiže sú výrazne diskriminované a budú musieť, bohužiaľ, do toho sú nútené, že v prípade, keď nebudú oddlžené ich nemocnice, budú to musieť prenášať na bedrá všetkých, všetkých obyvateľov krajov na rôznych iných veciach, že napríklad sa budú zvyšovať poplatky v sociálnych službách, že sa bude zvyšovať cestovné v prímestskej autobusovej doprave, nebudú sa opravovať cesty atď., čo zásadne odmietam. Prečo by to malo byť takto? Všetci občania, aj tí, čo chodia do krajských nemocníc aj tí, čo chodia do štátnych nemocníc koncových, si platia predsa rovnaké zdravotné poistenie a mali by mať rovnaké podmienky. A v tomto prípade musím naozaj vyzdvihnúť tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Chabana. Rieši práve túto jednu deformáciu, týkajúcu sa rýchlej lekárskej a zdravotnej pomoci, kde dáva len do súladu stav, ktorý je v súčasnosti v štátnych nemocniciach, so stavom, ktorý by mal byť aj v krajských nemocniciach, a to si myslím, že je dobre. Bohužiaľ, zrejme už oddlženie v tejto snemovni a touto vládou už asi nebude možné, pretože už snemovňa rozhodla o oddlžení len štátnych nemocníc a krajské budú diskriminované. Budú sa musieť s tým nejako vysporiadať. Budeme musieť možno zvoliť aj iné formy, ktoré veľmi nerád aj ako predseda samosprávneho kraja budem musieť použiť, ale asi ináč nepôjde, aby sme mohli obhajovať záujmy občanov našich krajov, že sa budeme musieť obrátiť na medzinárodné inštitúcie, aby táto diskriminácia bola jednoducho odbúraná. Čiže podporujem naozaj tento pozmeňujúci návrh, má svoje ratio a som presvedčený, že nikto z nás, ktorí žijete v krajoch a kde chodíte do krajských nemocníc, nechcete, aby rýchla lekárska alebo zdravotná pomoc skončila, pretože kým sa urobia výberové konania nové na ďalších poskytovateľov, tak medzitým sa môže veľa vecí negatívnych stať, a to nikto nechce. Som presvedčený, že pán minister tomuto dá zelenú, lebo chápem to, že teraz je predovšetkým diel zodpovednosti na neho, pri jeho zákone, že uvoľní takéto niečo. Ale je to pokus, ktorý naozaj môžeme urobiť len teraz. V opačnom prípade už by sa to nestihlo, pretože koniec decembra je tu čo nevidieť a kým sa to zverejní v zbierke zákonov, to bude chvíľočku trvať. Nuž a nakoniec sa chcem vyjadriť rovnako k pozmeňujúcemu návrhu pána kolegu Rašiho. Toto je naozaj situácia, ktorá je pre všetkých nás veľmi zlá. Vy si to uvedomujete, páni poslanci, aj z koalície, pretože ak nedokážeme zastaviť výpovede dvetisíc štyristo lekárov v nemocniciach, a teraz vôbec nemusíme rozdeľovať, či v štátnych alebo v krajských nemocniciach, pretože výpovede dali aj v krajských, čiže VÚC-kárskych nemocniciach, aj keď zriaďovatelia to nespôsobili, tento stav. Ale máme výpovede rovnako. A ak sa tento stav nezastaví, tak budeme všetci trpieť, verte mi. A pritom vieme všetci, že jednoducho z hľadiska európskeho práva je potrebné zmeniť príspevkové organizácie na inú právnu subjektivitu, to je nespochybniteľné. Ale nie takýmto spôsobom, ako je to urobené teraz, že nie je vyriešené to najzákladnejšie, čo v zdravotníctve je problematické, a to je financovanie. Môžeme zmeniť naše nemocnice na akékoľvek právne subjektivity, pokým nebude vyriešené financovanie, tak môže sa tam manažér trápiť a robiť, čo chce, aj neviemaké geniálne myšlienky bude mať, tak nie je schopný to jednoducho zvládnuť v čase, keď zdravotné poisťovne platia diametrálne odlišné platby za jednotlivé zdravotné výkony. Niekoľkonásobne odlišné medzi jednotlivými nemocnicami, a pritom tí lekári vykonávajú rovnakú zdravotnú starostlivosť, majú rovnakú atestáciu ako v štátnych, súkromných alebo aj VÚC-kárskych nemocniciach, a pritom majú platby nižšie. Nie je možné za podmienok, kedy z ústavy všetky nemocnice musia poskytnúť akútnu zdravotnú starostlivosť, oni ju poskytnú, revízny lekár zdravotnej poisťovne ju uzná, ale zdravotná poisťovňa nemusí zaplatiť tieto výkony. No prirodzene potom, že nemocnice sa zadlžujú. A toto je práve ten najkľúčovejší problém, ktorý treba v prvom rade vyriešiť, až potom ísť na inú právnu subjektivitu. A preto aj predkladateľ, pán kolega Raši a poslanci, ktorí sme tam podpísaní, sme to predložili, aby sa to posunulo a hľadala sa iná forma právnej subjektivity potom, ako tu bude nové financovanie zdravotníctva, ktoré ja podporujem. A napokon táto vláda a tento parlament, predovšetkým koaliční poslanci, ste súhlasili s tým, že od 1. 1. 2014 tu bude nový systém financovania na diagnózu. Čo si myslím, že je naozaj spravodlivejšie a toto by mohlo vyriešiť ten problém. Takže vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste si uvedomili, akú máte zodpovednosť v rukách, akú máme všetci zodpovednosť v rukách za to, že či dvetisíc štyristo lekárov dá výpoveď a bude tu ohrozená zdravotná starostlivosť, že či nemocnice, ktoré od 1. 1. budú akciovými spoločnosťami, nebudú mať dostatočné financovanie, sa stanú ľahkou korisťou veriteľov a prídu o majetok a o mnohé veci, ktoré im neumožnia poskytovať zdravotnú starostlivosť, a to už bude len krôčik k tomu, ako spomínal pán kolega Kalist, že nikto nehovorí o privatizácii. Dnes nie, ale o rok, keď budú na kolenách, keď budú mať veritelia väčšinu hnuteľného majetku v centrách mesta, kde je to väčšinou lukratívne, keď si tam postavia súkromné kliniky a oslabia štátne nemocnice natoľko, že potom príde niekto osvietený z ministerstva a povie, no už sa nedá nič robiť, ak to vieme zachrániť, tak jedine, že odpredáme podiel akcií, a to už je privatizácia. A to nikto nechce, pretože ja si myslím, že zdravotná starostlivosť by nemala byť motivovaná financiami, mám na mysli platením, súkromným platením. Mala by to byť verejnoprospešná služba, ktorá je zabezpečená cez povinné zmluvné poistenie. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, zhrniem na záver. Určite podporím zákon o pedagogických zamestnancoch až na pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovoril, lebo myslím si, že nie je dobrý. A som presvedčený, že všetci pedagógovia to prijmú v záujme postavenia, ale aj ich motivácie do ďalšej práce. A zároveň vás chcem poprosiť, aby ste podporili aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Chabana aj pána poslanca Rašiho a všetkých, ktorí sa podpísali pod to, aby sme zastavili hroziacu krízu, ktorá v zdravotníctve naozaj hrozí.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásilo celkom päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, pán poslanec Poliačik, Čaplovič, Kalist, Raši, Bublavý.

    Slovo má pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Pán kolega Blanár, no trošku ste si pošliapali po jazyku, musím povedať. Jednak ste zase dokázali, že ste vôbec nepočúvali to, čo som rozprával, ale tak na to sme si už mohli zvyknúť. Ale keby sme mali sledovať vašu logiku ďalej, tak potom vlastne všetko, čo je platené zo strany štátu alebo samosprávy, by malo byť platené rovnako. To znamená, že všetci lekári, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadeniach zriadených samosprávou, presne takisto ako všetci učitelia, ktorí pracujú v školách zriadených samosprávou, tiež mali mať tabuľkové platy. Ale nič také na Slovensku nie je. Každý zriaďovateľ si podľa svojich možností lekárov vo svojej nemocnici, vo svojej pôsobnosti platí inak. Takže, niekde tá vaša logika proste kríva a opäť zopakujem to, čo som povedal už predtým, vo vašom rovnostárskom chápaní sveta je každá výnimočnosť, snaha alebo prejavenie toho, že chce niekto byť trochu lepší ako ostatní a dať nejakú pridanú hodnotu, trestaná. Keď každý, keď niekto čo len trošku povystrčí zo šedého priemeru hlavu, tak mu je okamžite zoťatá. Vy budete najradšej, keď všetci budeme rovnako zlí, len aby medzi nami proste nikto nebol čo i len trošku lepší. A ja osobne mám radšej taký svet, kde sa snaha, kvalita a potreba robiť veci lepšie, ukazovať veci lepšie, učiť lepšie a byť za to primerane odmenený, chváli, pretože ak by sme mali byť všetci rovnakí, tak sa nikdy žiadneho pokroku ani inovácie nedočkáme a ostaneme stále na tom istom statuse, kde si budeme iba pekne jeden druhého čapkať po pleciach, ako nám je tu pekne v tom šedom priemere, dobre.

    Ďakujem.

  • Ďalej, pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Blanár hovoril v dvoch rovinách, hovoril v rovine vzdelávania a takisto v rovine zdravotníctva vo vzťahu k predloženým návrhom, ktoré odzneli vo všeobecnej rozprave. Ja naozaj pociťujem, to, to sa týka aj v niektorých oblastiach školstva, tie návrhy, ktoré sa prijali, s ktorými mám problém a, samozrejme, aj zdravotníctva, že škriabete sa na plot, obrazne povediac, a neviete, čo je za ním. Aké dopady to má, v tomto prípade, samozrejme, na budúcnosť, jednej strane regionálneho školstva a na druhej strane verejného zdravotníctva a súčasne chcem naozaj v tomto svojom krátkom vystúpení v rámci faktickej poznámky upozorniť, že nám musí ísť aj o vysokoškolské ško..., vysoké školy a hlavne o lekárske fakulty. Pán minister, vy ste dostal listy, ja som ich dostal ako predseda výboru od obidvoch dekanov lekárskych fakúlt, od rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, takisto pána profesora medicíny, ktorý dlhé roky v tejto oblasti strávil, pána profesora Miroššaya a znovu opakujem, nikde v Európe nie sú univerzitné nemocnice akciovými spoločnosťami. Ako je možné na týchto špičkových pracoviskách zabezpečovať špičkový klinický výskum cez rôzne súkromné vstupy, alebo pôjdeme cestou do záhuby, že tieto nemocnice premeníme na jednoduché sanitárne podniky, kde sa bude zarábať na hlavu, podobne ako vo vojnovom stave...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Peter Kalist, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, ja oceňujem kolegov, neviem, či bol brept, ale rozhodne priznanie faktu, že zmena právnej formy nemocníc je nevyhnutným faktom. Sám ste to, sám to priznal predrečník a som veľmi rád, že to priznal. Na druhej strane musím ale skonštatovať, že aj v druhej veci máte pravdu, zdravotná starostlivosť na Slovensku je aktuálne v ohrození, ale to ohrozenie vyplýva z toho, že istá skupina lekárov, ktorí podali výpovede, majú nejaké požiadavky a na základe tých požiadaviek sú ochotní štrajkovať. To akože plne priznávame všetci asi, kto vieme alebo vieme, o čom hovoríme, že je to náročné a vyžaduje to a bude to vyžadovať ešte kopu práce, aby sa, aby sa táto vzniknutá vyhrotená situácia ukľudnila. Ale opakujem, čo som už povedal aj predtým. Ja si vôbec nemyslím, že to má akýkoľvek súvis s právnou formou. Má to súvis s tým, že slovenskí zdravotníci sú dlhodobo nedocenení, či už sa jedná o sestry alebo lekárov, určite to je pravda, ale s právnou formou nemocníc som presvedčený, že to nemá absolútne nič spoločné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Richard Raši, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Naozaj, dovolil by som si nadviazať na pána poslanca Blanára. Ako vravel, vyššie územné celky sú nútené k transformácii, nebudú vôbec oddlžené, čiže naozaj, toto je transformácia nemocníc a jej zakomponovanie do legislatívy je uzákonenie eutanázie týchto nemocníc v našej legislatíve. Niekoho donútite sa stransformovať, necháte mu dlh, okrem toho mu zdravotné poisťovne nepreplácajú ani výšku nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti ako, to je, to je, jediný výsledok toho bude exitus daných nemocníc. A čo sa týka tých sanitiek a respektíve zborov záchrannej zdravotnej služby, ktorý, ktoré pán poslanec Blanár spomínal, naozaj, to je neodpustiteľná chyba, čo urobilo ministerstvo zdravotníctva, že dalo schváliť zákon, ktorý nemyslel na to, že po 1. 1. 2012 by mali v transformovaných nemocniciach fungovať aj body záchrannej zdravotnej služby. A tých bodov je toľko, len v Žilinskom vyššom územnom celku je ich sedem, že sa nedajú ničím iným nahradiť. Pretože keď sa, keď vypadol jeden bod záchrannej zdravotnej služby kvôli technickej poruche sanitky v kraji, v rozsiahlom kraji ako je Žilinský kraj, ho bolo veľmi ťažké nahradiť. A to nehovorím ešte o siedmich bodoch, takže ja naozaj gratulujem k tomu, že napriek týmto faktom stále dokážete tvrdohlavo trvať na transformácii, aj keď si musíte byť vedomí, keď rozmýšľate, keď aspoň trošku rozmýšľate alebo keď používate sedliacky rozum, že vediete do záhuby nemocnice. A nemocnice vyššieho územného celku do záhuby vediete stopercentne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bublavý, nech sa páči.

  • Ja by som si dovolil poďakovať pánovi kolegovi Blanárovi, že vo svojom príhovore pripomenul ctenej snemovni, že štátne nemocnice sa chystajú transformovať, budú sa oddlžovať a nemocnice, ktoré patria pod vyššie územné celky, tie necháme zadlžené. Veď keď si to vezmeme z logického hľadiska, čo tí ľudia, ktorí chodia do nemocníc, ktoré patria pod vyššie územné celky, tie, tí ľudia sú menej hodnotní? Ako dopadnú potom tie nemocnice? Veď ja som tu nepočul zatiaľ za rok a štvrť, čo som poslancom Národnej rady, nepočul som žiadne nejaké logické riešenie, aké bude v budúcnosti a ako sa vyriešia nemocnice, ktoré patria pod VÚC. Veď veľký problém je tu aj s ohodnocovaním výkonov, tie výkony nie sú jednotné a zase na to doplácajú len krajské nemocnice. Kedy s týmto sa nejakým spôsobom vysporiadame, aby naozaj tie nemocnice sa mohli, aby, aby mohli pokračovať. Aby tí lekári, ktorí teraz dávajú výpovede, aby mohli pokračovať vo svojej plnohodnotnej práci aj v takých nemocniciach, ktoré patria pod kraje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Blanár bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Pán poslanec Poliačik, nebudem na vašu ekvilibristiku, ktorú máte z hľadiska rečníckeho, pretože to chodíte trénovať, pokiaľ som počul, vôbec odpovedať, ani nebudem reagovať na to, ako hodnotíte moje selektívne počúvanie, pretože to nie, to sa nehodí. Ale poviem vám, že som zásadne proti rovnostárstvu, ako ste to vy nazvali, som proti rovnostárstvu, aby pri zabezpečovaní vzdelávania mali rovnaké podmienky tí, čo robia z toho biznis, a tí, čo to robia ako verejnoprávnu službu. Som proti rovnostárstvu, aby pri poskytovaní sociálnych služieb mali rovnaké podmienky tí, ktorí to robia z hľadiska biznisu, a tí, ktorí to robia ako verejnoprávnu službu. Som proti rovnostárstvu medzi tým, aby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol, aby oni mali rovnaké podmienky, ktorí podnikajú v zdravotníctve, a tí, ktorí to robia, verejnoprávnu službu. Čiže, pán poslanec, toto je medzi nami rozdiel, ktorý jednoducho nezmeníme, ja si myslím, že štát je tu na to, aby práve zabezpečoval základné funkcie. A ak je tu niečo, čo chce niekto naviac, tak je prirodzené, že môže si za to priplatiť, nikto mu nebráni. Ale žiadne rovnostárstvo, aby tí, ktorí podnikajú, ktorí musíte povinne odviesť finančné prostriedky na účet, napríklad ako je zdravotné poistenie, potom oni mohli z toho tvoriť zisk. Prijal by som to v tom prípade, keby všetci tí poistenci, ktorí sú napríklad v zdravotnej poisťovni, boli aj akcionármi, ale to tu nie je. Ale podnikáte za štátne peniaze a za povinné peniaze, ktoré dostane od daňového pokladníka, to vie každý. A proti takémuto rovnostárstvu som, pán Poliačik, to vám môžem povedať. No a pán kolega Kalist, my sme nikdy nezamlčovali, ale sme proti akciovým spoločnostiam, ktoré robia biznis v zdravotníctve, to je rozdiel medzi nami.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pán ministra školstva, či sa chce vyjadriť k školstvu alebo nebodaj aj k zdravotníctvu v záverečnom slove?

    Nech sa páči.

  • Že ešte euroval by som mal tiež okomentovať. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade sa chcem ospravedlniť za neskorý príchod, dostal som stopercentnú informáciu, že začínam o 15.00 hodine, takže mrzí ma to. Potom skúsime na začiatok vybaviť to zdravotníctvo, tak neinformovanému pozorovateľovi by sa mohlo zdať, že tá tristosedemnástka je rezortom a školským výborom pripravená tak dobre, že keď sa chce niekto rozprávať o problémoch týkajúcich sa školstva, musí zabrúsiť do zdravotníctva. Ale vieme, že, že, že až tak dokonalá určite nebude.Teraz pár poznámok k diskusiám, ktoré tu boli vedené.

    Sedemročný limit. Predkladateľ nebol šťastný z toho, že by sa mal zrušiť. A súčasne sme nechceli sťahovať zákon len kvôli tomu, takže výsledok je taký, že v prechodných ustanoveniach je posunutá účinnosť a, a nová vláda so silnejším politickým mandátom sa rozhodne, ako, ako narobí, ako, ako, ako sa postaví k tomu sedemročnému limitu.

    Pokiaľ ide často, o často diskutovanú tému liberalizácie platov v súkromných školách, tam len doplním argument, ktorý neodznel. Štátne peniaze sa dávajú aj súkromným firmám, ktoré stavajú diaľnice, a nie s podmienkou, že by museli mať tabuľkové platy...

  • Hlasy v sále.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pán kolega Čaplovič, poprosím. Je záverečné vystúpenie pána ministra. Ďakujem za porozumenie.

  • Potom sa chcem vyjadriť ešte ku, k tomu, že učitelia by nemali byť platení podľa toho, koľko študujú, ale podľa kvality. No, súhlasím, že by mali byť platení podľa kvality, ale tú kvalitu treba merať, a nikde na svete ju nevieme, nevedia merať dostatočne dobre. Snažíme sa v tom zlepšovať. Zavádzame okrem takzvaného Monitora 9 aj Monitor 5, aj ďalšie bude treba zaviesť a nemonitorovať len slovenský jazyk a matematiku. Rozširujeme ten monitoring na oblasti, ale to trvá nejaký čas a, a pokiaľ ide o meranie toho, ako učitelia majú v láske svoje deti, tak tam si viete predstaviť, že to bude trvať ešte dlhšie, kým, kým sa to naučíme, a zatiaľ nejako tých učiteľov platiť treba. A, a takéto sekundárne ukazovatele nám poslúžia. Zatiaľ, zatiaľ nemáme nič lepšie.

    V zásade ten zákon prináša vyššiu transparentnosť, znižuje formalizmus v kreditovom systéme a naozaj aj zvyšuje platy učiteľom. Tam chcem uviesť argument, že podľa OECD publikácie Education at the glands 2011 platy učiteľov v krajinách OECD sú na úrovni približne 75 percent platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí. My sme v tej tabuľke poslední pod hranicou 50 percent. Podľa mňa je toto relevantný ukazovateľ a jednoduché porovnanie platu nášho učiteľa s učiteľom v Nemecku nie je správne. Aj tie podiely na hrubom domácom produkte niečo hovoria, ale, ale tiež sú ďaleko od optima, pretože jednoducho vyberáme menej peňazí, máme nižšie daňovo-odvodové zaťaženie na hrubom domácom produkte, ale porovnanie s vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi už hovorí o niečo viac. A potom ďalší ukazovateľ je ešte dôležitý, pretože my síce dávame menej z hľadiska podielu na hrubom domácom produkte na školstvo než iné krajiny, ale hovoril som, prečo to je. Lenže my dávame podpriemer aj ako podiel na verejných financiách, asi 75 percent priemeru úrovne OECD. Čiže z viacerých dôvodov to školstvo má, má v OECD krajinách v priemere viac peňazí.

    Takže aj vzhľadom na tieto argumenty, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že tristosedemnástku podporíte.

    Mal by som sa vyjadriť aj k tým návrhom, ktoré sa týkajú zdravotníctva. To, to znamená novely o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. A tam chcem povedať, že to môže byť zaujímavá poznámka k tomu, ako sa treba principiálne rozhodovať. Ja, mne sa páči princíp, veľmi sa mi páči, že by sa cez taký zákon, ako je zákon o pedagogických zamestnancoch, nemal novelizovať zdravotnícky zákon. Myslím si, že by to tak malo byť, ale súčasne vidím, že od januára by nejazdili sanitky. Mne sa zdá, že toto je vyšší princíp a že musím s tým svojím pôvodným princípom ustúpiť a niesť, niesť tú zodpovednosť za, za poškodenie možno aj troška tej legislatívnej kultúry.

    Takže pokiaľ ide o ten návrh pána poslanca Chabana, dobre, súhlasím, mimochodom, aj preto, nielen preto, že, že je to o sanitkách, ale aj preto, že včas za mnou prišli poslanci z viacerých klubov, a teda my sme si ešte včera večer, v noci mohli obtelefonovať aj právnikov a zistiť, aké dopady by takéto skríženie mohlo, mohli mať, mohlo mať.

    Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Rašiho, tak to, to vie asi aj pán poslanec Raši, že to nie, s takým niečím nemôžem súhlasiť. To, to je príliš veľká zmena a okrem toho, ja som aj na strane reformy zdravotníctva. Takže toľko k zdravotníctvu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca Poliačika, spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v znení zákona č. 277/2009 Z. z., tento vládny návrh je uverejnený ako tlač 472 a spoločná správa má tlač 472a.

    Dávam slovo ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v znení zákona č. 277/2009 Z. z.. Účelom návrhu zákona je zosúladiť vnútroštátnu legislatívu o obrannej štandardizácii s požiadavkami Severoatlantickej aliancie po prijatí novej spojeneckej publikácie pre tvorbu, udržiavanie a spravovanie štandardizačných dokumentov aliancie. Navrhovaná právna úprava súčasne reaguje na doterajšie skúsenosti z aplikačnej praxe v oblasti štátneho overovania kvality produktov, slúžiacich na účely obrany a zameriava sa aj na zdokonalenie kodifikačného systému Slovenskej republiky v súlade s kodifikačným systémom NATO. Návrh zákona obsahuje tiež niektoré legislatívno-technické úpravy.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho postúpenie do tretieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Martinovi Froncovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vás zoznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktorý je gestorským výborom k návrhu tohto zákona.

    Národná rada sa uznesením č. 587 rozhodla prideliť vládny návrh zákona č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v zákone č. 277/2009 Z. z. ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo a výstavbu a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Čl. II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Čl. III. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Za návrh hlasovali 5, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 5 poslanci.

    Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Čl. IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/ 2004 Z. z. o obrannej štandardizácii a ktorý ďalej, a tie, a zákona č., ktorý je uvedený pod tlačou č. 472, a na základe uznesení vyjadrených v predošlom čl. č. 3 tejto správy navrhuje, aby Národná rada predmetný vládny návrh zákona schválila. Spoločná správa výborov Národnej rady republiky, Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 11/2004 Z. z., bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre bezpečnosť a obranu č. 110 na 26. schôdzi.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 436 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 436a. Tento je prvý zo série zákonov, ktorý bude predkladať pán minister vnútra, ktorého vítam a dávam mu slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V prvom čítaní som sa snažil opísať dôležitosť výkonu dobrovoľníckej činnosti v našej spoločnosti, a teda v každej spoločnosti. Faktom je, že napriek tomu, že máme na Slovensku zrejme desiatky, možno stovky tisíc dobrovoľníkov v rôznych oblastiach od ekológie, charity, sociálnej oblasti, vzdelávania, dobrovoľných hasičov, proste sú to častokrát až rodinné tradície, tak nemáme zatiaľ právnu úpravu dobrovoľníctva a ambíciou tohto návrhu je zaviesť právnu úpravu dobrovoľníckej činnosti.

    Hlavnou ambíciou tohoto návrhu je predovšetkým stransparentniť dobrovoľníctvo ako všeobecne uznávanú činnosť, vykonávanú fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme. Vymedzené oblasti dobrovoľníctva, najmä v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti o chorých a starých ľudí či vzdelávania, určite prinesú nemalý efekt aj do verejných zdrojov, ktoré nebude potrebné vynaložiť, vynaložiť z verejných rozpočtov a bude ich možné tým pádom použiť na podporu iných aktivít, vykonávaných vo verejnom záujme. Pri tvorbe navrhovanej právnej úpravy sa prihliadalo na skúsenosti a poznatky z oblasti dobrovoľníckej činnosti, získanej z právnych analýz a úprav iných štátov, ako aj zástupcov mimovládnych neziskových organizácií. Ako viete, súčasťou tejto novely zákona s cieľom, s cieľom motivovať k dobrovoľníckej činnosti je aj novelizácia zákona o dani z príjmov, ktorá umožňuje alebo zvyšuje dvojpercentnú asignáciu dane z príjmov na trojpercentnú, ak ide o osobu, ktorá vykonávala dobrovoľnícku činnosť najmenej štyridsať hodín v zdaňovacom období. Čiže snažíme sa aj týmto spôsobom nepriamym motivovať ľudí, aby sa podieľali na dobrovoľníckej činnosti, ktorá je v každom civilizovanom štáte nenahraditeľnou, nenahraditeľnou súčasťou verejno-, verejnoprospešného rámca.

    Z tohoto dôvodu si vás dovoľujem požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naprieč politickým spektrom o podporu návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Teraz poprosím pána poslanca Mariána Radošovského, ktorého určil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako spravodajcu k tejto problematike, aby nás informoval o výsledku rokovania vo výboroch, ktorým bol tento návrh pridelený a aby odôvodnil stanovisko svojho gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre..., ohľadom čítania zákona o dobrovoľníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú podávame v zmysle § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 588 z 8. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona o dobrovoľníctve týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre sociálne veci, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, pre vzdelávanie, vedu a mládež a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci..., článok II tejto správy. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Článok III správy. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením 307 z 5. októbra 2011 so zákonom súhlasil a odporúča schváliť s pripomienkami. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením 118 zo 6. októbra súhlasil, odporučil schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením 89 súhlasil schváliť zákon. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením 89 zo 4. októbra schváliť s pripomienkami; pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 92 takisto súhlasil schváliť s pripomienkami a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením 86 takisto súhlasil so zákonom s podmienkou schváliť s pripomienkami.

    Všetky tie pripomienky sú vlastne v spoločnej správe, máte ich všetci pred sebou, čiže záverečné, pre záverečné rozhodnutie gestorského výboru a odporúčanie Národnej rade pre tento zákon je schváliť s pripomienkami.

    Ďakujem pekne. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jedného pána poslanca, je ním pán poslanec Martin Pado, ktorého teraz, ktorému dávam slovo v rozprave, a po jeho vystúpení, prípadne faktických poznámkach bude možné sa do rozpravy prihlásiť ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si k predmetnému návrhu zákona predložiť dva pozmeňovacie návrhy.

    Vládny návrh zákona o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 436, sa mení takto:

    V § 7 sa vypúšťa slovné spojenie "štátne orgány".

    Odôvodnenie: predmetné ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu európskej systematiky poskytovania dobrovoľníckych služieb, ktoré v žiadnej krajine nie sú naviazané priamo na štátne orgány. Ich kompetencie sú vymedzené zákonmi, ktoré im dávajú presný mandát ich činnosti. Štátne orgány tak vykonávajú len tie funkcie, ktoré nie je možné zabezpečiť iným spôsobom. Štátne orgány by v žiadnom prípade nemali nahrádzať a ani organizovať činnosť dobrovoľníkov a dobrovoľníckych organizácií, ale môžu byť ich podporovatelia, môžu byť ich podporovateľom, čo bude vyjadrené aj schválením zákona o dobrovoľníctve, ako aj mechanizmu ich podpory. Samozrejme, štát a jeho orgány môžu využiť dobrovoľnícke služby a organizácie na riešenie konkrétnych situácií a udalostí.

    Druhý pozmeňovací návrh je spolu s pani poslankyňou Tatianou Rosovou.

    Po prvé, v § 3 ods. 1 sa písm. f) za bodkou nahrádza čiarkou.

    Po druhé, v § 3 ods. 1 sa za písm. f), no vlastne sa tam vkladá nové písm. g), ktoré znie: "pri administratívnych prácach pre verejnú správu".

    Odôvodnenie: umožní sa využiť dobrovoľnícku prácu vo verejnej správe, čím sa zároveň umožní mladým ľuďom získať aj potrebnú prax pre pracovné uplatnenie.

    Myslím, že tento pozmeňovací návrh je aj v súlade s tým, čo hovoril pán minister Lipšic, pretože vlastne aj týmto spôsobom dôjde k tomu, čo hovorí, teda k úspore verejných zdrojov.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediný prihlásený písomne. Faktické poznámky na jeho vystúpenie neevidujem, tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Jana Žitňanská a pán poslanec Ondrej Matej. Dvaja poslanci, respektíve jedna poslankyňa, jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Jana Žitňanská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som chcela naozaj uvítať tento zákon, pretože ako bolo povedané, sme jednou z posledných krajín, ktorá nemá takýto zákon o dobrovoľníctve. Ale v zásade zákon sám o sebe nestačí, je dôležité, čo je v ňom a myslím si, že ten rok, ktorý nám trval, tá práca, ktorú sme za ten rok odviedli, si myslím, že je dobrá a že ten zákon je dobrý, pretože nielenže definuje, kto je dobrovoľník, kto je vysielajúca organizácia, kto môže byť prijímateľom dobrovoľníckej činnosti, ale vôbec otvára sa širší priestor pre diskusiu ohľadom dobrovoľníctva, o tom, aký význam má pre spoločnosť, a nielen pre spoločnosť.

    Tu by som chcela možno sa pristaviť pri skúsenostiach ľudí, ktorí vykonávali a vykonávajú takúto, takúto službu, pretože veľakrát je to o službe bezplatnej. Robia to preto, nielen, že chcú prispieť svojím dielom spoločnosti, ale mnohokrát najmä mladí ľudia, ktorí majú možnosť cestovať ako dobrovoľníci alebo aj pracovať na území Slovenska, získavajú nové kompetencie, čiže sa učia, učia novým zručnostiam. Takisto nie je zanedbateľná ani skupina seniorov, ktorí tiež ešte, keď sú vitálni, môžu prispieť k dobru spoločnosti formou dobrovoľníkov.

    Čiže rovnako ako pán minister, ja by som tiež vás chcela požiadať naprieč politickým spektrom o podporu tohto zákona, pretože naozaj, a je to dobrý zákon, pomáha nielen teda zadefinovať postavenie dobrovoľníkov, ale pomáha aj zlepšiť ich postavenie napríklad aj tým, že už bude môcť vysielajúca organizácia alebo prijímateľ platiť zdravotné odvody za, zdravotné poistenie za, za takéhoto dobrovoľníka, úrazové poistenie, pokiaľ na to bude mať, v prípade vyslania do zahraničia bude to povinnosť zaplatiť zdravotné poistenie za dobrovoľníka, čo tiež ochráni dobrovoľníka a vlastne mu, mu takto pomôže. Takže uchádzam sa aj ja o vašu podporu. Myslím si, že je to dobrý zákon a pomôže našej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú, preto ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ondrej Matej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi len dve poznámky. V laviciach je rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý mal byť nepriamou novelou daní z príjmu. Týmto chcem povedať, že tento pozmeňovací návrh nepodám, aj keď má pozitívny dopad na štátny rozpočet zhruba vo výške 55 miliónov, a ctím si čistotu legislatívneho procesu v tejto snemovni, takže bude predložený na ďalšie rokovanie Národnej rady.

    Ale chcem ešte pri tejto príležitosti vyzvať hlavne kolegyne a kolegov zo strany SMER, aby sme si uvedomili, že keď nám to vyhovuje, tak nepriama novela je dobrá vec, a keď nám to nevyhovuje, tak ju kritizujeme. To nemá, nemá, nemá nič spoločné, proste, jednoducho nepriame novely patria do parlamentarizmu snemovne. Aj dneska sme boli svedkami, že môžeme byť radi, že takýto inštitút máme.

    A druhá poznámka je skôr osobná. Keďže som niekoľko rokov dobrovoľný záchranár, chcem z tohto miesta povedať aj z vlastnej skúsenosti, že dobrovoľníctvo má veľký význam a je to neoddeliteľná súčasť každého jedného štátu a občanov Slovenskej republiky. A chcem sa aj z tohto miesta poďakovať predkladateľovi, a nielen jemu osobne, ale aj tímu ľudí, ktorí pripravovali tento zákon, že pri diskusii a pri pripomienkach aj dobrovoľných záchranných systémov, občianskych združení vychádzali vstríc

  • Správ. - v ústrety. pozn. jaz. red.

  • , ako sa povie, a boli zapracované pripomienky, ktoré tento zákon ešte vylepšili, takže sa pripájam k tomu, aby tento zákon prešiel naprieč politickým spektrom.

    Ešte raz ďakujem, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Taktiež nie sú faktické poznámky. Pán poslanec bol posledný, uzatváram, respektíve vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister bude reagovať, nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem všetkým poslancom za, za ich vystúpenia. Toto je pravdepodobne jeden z najkrajších zákonov, ktorý minister vnútra predkladá v tejto snemovni, ale aj veľmi dôležitý, lebo niekedy si neuvedomujeme, čo všetko dobrovoľnícka práca zahŕňa. To naozaj nie je len oblasť tej charity spomínanej, ale máme v obciach dobrovoľné hasičské zbory, záchranárov, to sú, to sú, nechcem hovoriť rádovo, ale minimálne desiatky tisíc ľudí, takže to sú obrovské množstvá ľudí, ktorí venujú svoj čas, svoju energiu, svoje úsilie pre spoločné dobro a venujú to z dôvodov, ktoré sú čisto altruistické.

    Neviem, aký lepší zákon sa dá v parlamente podporiť.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca nebude reagovať. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalším zákonom, ktorý predkladá pán minister Lipšic. Je to druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máte ho ako tlač 457 a spoločná správa výborov je pod tlačou 457a.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona nahrádza dva súčasné zákony, a to zákon o pobyte cudzincov a zákon o ochrane štátnej hranice. Nový zákon má teda za cieľ novú komplexnú jednotnú úpravu tejto problematiky, ktorá bude plne kompatibilná s európskym a medzinárodným právom.

    Chcem povedať, že dnešná úprava v súčasnosti nezodpovedá ani kódexu schengenských hraníc, to znamená, že nie je tam plná transpozícia a aj s ohľadom na to, že v roku 2012 a '13 bude prebiehať pravidelné hodnotenie Schengenského aquis a vôbec implementácie Schengenského acquis, tak je veľmi dôležité, aby sme mali právnu úpravu, ktorá, ktorá bude bezproblémová a bude v súlade s európskym právom.

    Systém navrhovaných opatrení je zameraný jednak na reguláciu migrácie s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a ochranu pred zneužívaním niektorých druhov pobytu. To znamená, chceme prísnejšie postihovať nelegálnu migráciu a na strane druhej uľahčovať želanú legálnu migráciu. V týchto súvislostiach sa zavádzajú niektoré nové druhy prechodných pobytov s cieľom lepšie vystihnúť ich špecifiká. Ide o prechodný pobyt pre vedcov a výskumníkov, pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pre osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie.

    Návrh zákona ďalej upravuje vydávanie modrých kariet pre vysokokvalifikovaných zamestnancov z tretích krajín. Modrá karta znamená uľahčenie prístupu vysokokvalifikovaných cudzincov na územie Slovenskej republiky, ale aj uľahčenie migrácie jej držiteľov v rámci celej Európskej únie. Cudzincom sa začnú tiež vydávať nové doklady vo forme ID karty s čipom, čím sa prestanú vydávať doklady vo forme nálepky do pasu.

    Vo vzťahu k zaisteniu cudzinca sa zavádzajú alternatívy zaistenia, ktoré budú môcť nahradiť obmedzenie osobnej slobody, ide teda o obdobný princíp ako nahradenie väzby v trestnom konaní. Alternatívy zaistenia budú spočívať v hlásení pobytu alebo v zložení peňažnej záruky. Zákon odbremení aj podnikateľov v cestovnom ruchu a hoteliérstve od administratívnych povinností vo vzťahu k evidovaniu ubytovaných cudzincov. Naozaj, bude to možno malý, ale významný krok pre odbyrokratizovanie povinností podnikateľov v tejto oblasti. Tiež sa vypustí povinnosť vedenia domovej knihy pre ubytovaných cudzincov, ktorá je duplicitná ku knihe ubytovaných, a umožní sa zasielanie hlásenia pobytu cudzincov aj elektronicky. To zrušiť celkom nemôžeme kvôli našim záväzkom vo vzťahu k Európskej únii. Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišlo celkovo dvadsaťšesť pripomienok, ktoré odporúčam, tak ako to navrhuje gestorský výbor, schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu zákona v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Laurenčíkovi, ktorý je spravodajcom z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby nás v druhom čítaní poinformoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil aj návrh a stanovisko gestorského výboru, ktoré je vyjadrené v spoločnej správe.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 457.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 589 z 8. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    V čl. II spoločnej správy poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, pretože navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Za návrh hlasovali 5 poslanci, proti nikto, hlasovania sa zdržali 5 poslanci. Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s 26 pripomienkami, uvedenými v spoločnej správe v bode III., ktorú máte pred sebou. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a s § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 111 na svojej 26. schôdzi.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Celkom dvaja poslanci, jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Beblavý, pán poslanec Kaník a pani poslankyňa Vitteková. Chcel by som všetkých upozorniť, že už nie je ani jedna kamera na balkóne.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz nastal čas na, bez ohľadu na počet kamier na balkóne. Takže dovoľte mi, vážení kolegovia, predniesť jeden pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý teda je potrebné predniesť bez ohľadu na prítomnosť médií v Národnej rade, ale dovoľte mi predtým ešte povedať jednu vec, a to je to, že do tohto zákona sa na základe, povedal by som, nechcem až bezprecedentnej, ale myslím si, že v zásade bezprecedentnej spolupráce ministerstva vnútra, úradu vlády a tímu premiérky a tímu ministerstva financií dostalo viacej ustanovení, ktoré zlepšujú konkurencieschopnosť Slovenska z hľadiska súboja o kvalifikovaných cudzincov, ktorí tejto krajine prinesú hodnotu, a chcem oceniť, že pán minister a jeho tím v tomto zohrali veľmi konštruktívnu úlohu. Tieto návrhy, ktoré sme zapracovali do textu zákona vo výbore pre vzdelanie, ale ktoré boli naozaj takto pripravené v spolupráci s vládnymi inštitúciami, myslím si, že, že sú veľmi dôležitým dôvodom, prečo tento zákon schváliť aj nad rámec, samozrejme, všetkých tých pôvodných dôvodov, ktoré už boli spomenuté.

    Dovoľte mi však predniesť ešte jeden pozmeňovací návrh, pripravený tiež v spolupráci s ministerstvom, ktorý sa týka manažovania dôsledkov aj trošku súčasnej vládnej krízy. Ide o to, že z tohto návrhu zákona vypadli podmienky zamestnávania ľudí, ktorí sú na Slovensku s prechodným pobytom, lebo sa predpokladá, že to bude upravené v novele zákona o službách zamestnanosti. Ten však už vzhľadom na politický boj schválený nebude, takže sme sa s ministerstvom dohodli, že predložíme pozmeňovací návrh, ktorý to vráti do tejto, teda ktorý to vráti do zákona v pôsobnosti ministerstva vnútra, aby, aby nenastalo právne vákuum, ktoré by bolo nešťastné. Ide o nasledovný text: V čl. 1 § 126 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "pričom splnenie podmienky prechodného pobytu na účasť zamestnania sa nevyžaduje od štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený: Po a) prechodný pobyt podľa § 24, § 25, § 26, § 27, § 29 alebo § 30. Po b) tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. b). Po c) tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. b) alebo písm. c) alebo po d) tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3".

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Ľudovít Kaník, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňovací návrh poslanca Ľudovíta Kaníka a Milana Laurenčíka na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V čl. I. bod 1 v § 32 ods. 3 sa za slová podľa § 28 a 30 nahrádzajú slovami podľa § 24 ods. 1 písm. a) a § 28 a 30.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť skupina žiadateľov, ktorá nemusí predkladať doklad o bezúhonnosti od žiadateľov-študentov stredných škôl vzhľadom na vek 15 až 18 rokov. Žiadatelia tejto kategórie sú vždy len účastníci výmenných programov, ktorí sú preverovaní viacstupňovo vysielajúcimi aj prijímajúcimi organizáciami, ktoré zaručujú výber nielen bezúhonných, ale aj po iných stránkach vhodných uchádzačov. Výpisy z registra trestov z krajiny pôvodu je navyše potrebné apostilogovať

  • Správ. - apostilovať, pozn. jaz. red.

  • alebo superlegalizovať a úradne preložiť do slovenčiny. To trvá až niekoľko mesiacov a stojí to študentov nemalé náklady. Od študentov stredných škôl nepožadujú doklad o bezúhonnosti ani iné európske krajiny ako Česká republika, Švajčiarsko, Rakúsko, ani USA, Kanada, ani ďalšie tretie krajiny. Je to krok k zníženiu zbytočnej administratívnej záťaže.

    Bod 2. V čl. I. § 127 ods. 2 znie: Za maloleté dieťa koná vo veciach pobytu zákonný zástupca. Maloleté dieťa staršie ako 15 rokov môže konať samostatne vo veciach pobytu na účely štúdia alebo osobitnej činnosti. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu na tieto účely však musí byť podpísaná zákonným zástupcom maloletého, pričom podpis zákonného zástupcu musí byť osvedčený. Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť maloletým vo veku 15 až 18 rokov právo konať podľa tohto zákona vo veciach pobytu na účely štúdia alebo osobitnej činnosti v plnom rozsahu, pričom v súlade so smernicou 2414 Európskych spoločenstiev sa k tomu vyžaduje súhlas zákonného zástupcu, potvrdený jeho osvedčeným podpisom. Povolenia k prechodnému pobytu sa podľa súčasnej praxe nevydávajú v cudzine, ale sa preberajú po príchode cudzinca do Slovenskej republiky na príslušných orgánoch. Maloletý by však podľa súčasnej dikcie nemal mať možnosť prevziať po príchode do Slovenskej republiky nálepku do pasu, prihlásiť sa k pobytu, ani plniť iné povinnosti určené cudzincovi, oznamovať rôzne zmeny, dostaviť sa na vyzvanie a tak ďalej, pretože vo všetkom by mal za neho konať rodič. V súčasnosti sa tak nútene porušuje zákon a akceptuje sa konanie maloletých, prihlasujú ich, vydávajú im povolenia k pobytu a tak ďalej. Podobná právna úprava platí aj napríklad v Českej republike. Je to opäť krok pre zníženie zbytočnej administratívnej záťaže a odstránenie vynúteného porušovania zákona.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Posledná do rozpravy prihlásená je pani poslankyňa Anna Vitteková.

    Nech sa páči.

  • Vážený predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, k uvedenému vládnemu návrhu zákona podávam pozmeňujúci návrh a je to, konkrétne citujem: V § 88 ods. 7 sa slová "do siedmich dní" nahrádzajú slovom "bezodkladne". Odôvodnenie uvedenej zmeny: V návrhu nie je ustanovená konkrétna lehota na úkony správneho orgánu, ktorý musí spis predložiť súdu spolu s vyjadrením k podanému opravnému prostriedku. Súd môže rozhodnúť len potom, ako mu boli predložené všetky potrebné podklady, a získa vyjadrenie dotknutej osoby. Ustanovenie striktnej lehoty siedmich dní bude súd nútiť rozhodnúť aj bez dostatočných podkladov, preto navrhujem ponechať doterajšie znenie zákona, ktorý ukladá súdu rozhodnúť bezodkladne hneď potom, ako má k dispozícii všetky potrebné podklady k rozhodnutiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ani v tomto prípade neevidujem faktické poznámky, a preto, že pani poslankyňa bola posledná prihlásená do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce v záverečnom slove reagovať? Pán minister Lipšic, Daniel, chceš reagovať v záverečnom slove? No ak nie, nemusíš, nie je to povinné. Pán spravodajca taktiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším bodom, opäť z dielne pána ministra Lipšica, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Máte ho pod tlačou 459 a spoločná správa má číslo 459a.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 459.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom predloženého návrhu zákona je skvalitniť civilnú ochranu ako ucelený systém úloh orgánov verejnej moci a iných právnych subjektov, zameraných na účinnú ochranu obyvateľov v prípade vzniku živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti. So zreteľom na uvedený zámer sa navrhujú viaceré riešenia. Predmetom úpravy je spresnenie a doplnenie pôsobnosti orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, obcí a miest, ako aj úloh právnických a fyzických osôb, podnikateľov na úseku civilnej ochrany. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť úpravu pôsobnosti samosprávneho kraja, týkajúcu sa zriadenia krízového fondu územnej samosprávy, z ktorého bude možné poskytovať finančné prostriedky na odstraňovanie následkov mimoriadnej udalosti na objektoch a infraštruktúre samosprávneho kraja, ako aj obcí a miest v jeho územnom obvode. Na zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti sa ustanovujú podmienky poskytnutia jednorazovej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu, fyzickým osobám, ktorých byt alebo iné obydlie bolo poškodené alebo zničené v dôsledku mimoriadnej udalosti.

  • Kýchnutie.

  • Na zdravie.

    Ako viete, po posledných povodniach, záplavách v minulom roku vláda vždy, či bývalá alebo súčasná, rozhodla ad hoc o odškodňovaní osôb, ktorým boli spôsobené škody na nehnuteľnostiach, buď bez pravidiel, alebo s väčšími pravidlami. Teraz sa stanovujú konkrétne parametre, na základe ktorých bude môcť vláda rozhodnúť o čiastočnom odškodnení osôb, ktoré boli pri povodniach poškodené, aby to nebolo naozaj, aby to bolo proste transparentné, regulárne, verifikované, a nie tak celkom partizánsky, od stola robené.

    Tento návrh tiež upravuje problém odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany a nadväzne sa novelizuje živnostenský zákon zaradením viazaných živností pre niektoré činnosti na spomenutom úseku, ktorých vykonávanie bude podmienené získaním odbornej spôsobilosti. Rovnako sa aktualizuje problematika administratívno-právnej zodpovednosti v oblasti civilnej ochrany, najmä prehľadnejším vymedzením a spresnením skutkových podstát správnych deliktov.

    Vo výboroch neboli uplatnené k navrhovanej úprave vecné výhrady, a preto si vás dovoľujem požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu vládneho návrhu zákona, vrátane dvoch formálno-právnych pripomienok, vyplývajúcich zo spoločnej správy výborov.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Teraz poprosím pána poslanca Martina Pada, spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby nás oboznámil so spoločnou správou, so stanoviskom gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán minister, dámy a páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 459, tlač správy je 459a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 595 z 13. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 459, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou. Ide o legislatívnu úpravu. Gestorský výbor odporúča o pozmeňovacom návrhu, o pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu hlasovať a tento schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto..., vlastne toto som už postúpil príliš ďaleko.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nedostal som ani jednu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán spravodajca ako jediný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja budem len veľmi krátko. Ja som to už hovoril aj v prvom čítaní, že tento zákon je z môjho pohľadu zákon, ktorý kvalitatívne posúva civilnú ochranu aj v oblasti vymedzenia povinností a definície podmienok do iného svetla. Ja sa teším, že tomu je tak. Zvlášť sa teším tomu, čo ste, pán minister, povedali, že teda konečne bude fungovať systém, ktorý bude zabezpečovať odškodnenie podľa istých pravidiel. Nie tak, ako tomu bolo vždy doteraz, že sa ad hoc, podľa toho, kedy na to bolo a kedy nebolo, tie financie dávali.

    Chcem len jednu vec pripomenúť, aby sa nezabudlo na toto postavenie civilnej ochrany aj čo sa týka postavenia civilnej ochrany v štruktúre ministerstva vnútra. Aby sme nezabúdali na pracovníkov, ktorí sú na jednotlivých úradoch štátnej správy, na obvodných úradoch, kde majú svoje postavenie, kde majú svoje úlohy a aby sa, nevravím o tom, že je to vaša snaha, ale môže byť snaha niektorých ľudí, aby sa ich postavenie zamieňalo s niečim iným. Tí ľudia na úradoch slúžia ako servisné pracovisko, ako tí, ktorí zabezpečujú naozaj ochranu obyvateľov v mierových podmienkach, majú svoje postavenie. Takže budem veľmi rád, ak sa aj v budúcnosti to, o čom svedčí tento zákon, bude napĺňať aj v praxi.

    Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že ten zákon nájde podporu, tak ako ste o ňu, pán minister, žiadali.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či bude reagovať?

  • Ja len zareagujem stručne. Faktom je, že Slovensko je postihované živelnými pohromami príliš často a akoby častejšie ako v minulých rokoch. Vždy som prekvapený, keď počujem, že prišla storočná voda, len problém je, že chodí každý druhý rok.

    Čo spomínal pán poslanec Pado, to bude, samozrejme, že vec pre budúcnosť koncepčná, ako budovať vôbec integrovaný záchranný systém. Áno, sú aj názory, že by mala existovať pod ministerstvom vnútra osobitná inštitúcia, Národný úrad pre krízové situácie a s tým aj potom súvisí, kde by boli zaradení v teréne ľudia, ktorí dnes sú na obvodných úradoch, a to je, samozrejme, už otázka koncepčná. Takisto je otázka, aké má, má mať právomoci samospráva pri riešení živelných pohrôm, pretože, samozrejme, kvalifikácia, kompetencie, schopnosti starostov na malých obciach sú veľmi variabilné. Niekde to zvládajú veľmi dobre, niekde veľmi zle. Takže to sú veci, o ktorých bude treba hovoriť s jedným cieľom, bez nejakých predsudkov, predsudkov vonkajších. S jedným cieľom, aby ten stav záchranných prác, zabezpečovacích prác v prípade živelnej pohromy bol čo najefektívnejší a z toho by mal sa potom, samozrejme, vyvinúť nejaký model, ktorý bude najfunkčnejší. Máme príklady aj z iných krajín, sú rôzne, samozrejme, a bude o tom treba, povedal by som, v budúcnosti s otvorenou mysľou diskutovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie. Pán poslanec Pado. Ospravedlňujem sa, lebo som preberal vedenie schôdze po pánovi podpredsedovi Hortovi. Ďakujem pánovi ministrovi za reakciu na vystúpenia poslancov k predloženému vládnemu návrhu zákona a teraz vás, pán minister, poprosím, aby ste Národnej rade uviedli a odôvodnili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý prerokovávame ako tlač 474.

    Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, tlač 474.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom úpravy navrhovanej novely zákona sú najmä organizačné a systemizačné zmeny v Hasičskom a záchrannom zbore, súvisiace so zlúčením Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Bratislavy s Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Bratislave.

    Zostáva zachovaný jeho názov, zostáva ako organizačný útvar na úrovni okresného riaditeľstva. Od týchto nadväzujúcich organizačných a systemizačných zmien sa očakáva zefektívnenie operatívnej zásahovej činnosti, ako aj výkonu štátnej správy v Hasičskom a záchrannom zbore. V návrhu sú obsiahnuté aj ďalšie zmeny, ktoré súvisia so zefektívnením niektorých ustanovení štátnej služby hasičov a príslušníkov Horskej záchrannej služby. A priamo alebo odkazom na Zákonník práce sa preberajú smernice Európskej únie, ktoré garantujú zvýšenú ochranu príslušníčkam Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, tehotným príslušníčkam a príslušníčkam do konca deviateho mesiaca po pôrode.

    Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišlo šesť pripomienok, ktoré odporúčam, tak ako to navrhuje gestorský výbor, schváliť.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás, rovnako ako v predchádzajúcich bodoch, požiadať o podporu návrhu zákona v intenciách pripomienok, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Výbor pre verejnú správu, regionálny rozvoj poveril pána poslanca Ďurkovského, aby bol spoločným spravodajcom k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, a preto, pán poslanec, vás chcem poprosiť, aby ste Národnú radu informovali o stanovisku, odporúčaní gestorského výboru k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 596 z 13. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj s vládnym návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci s návrhom súhlasil a odporúča Národnej rade ho schváliť.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov.

    V bode 4 spoločnej správy sú uvedené jednotlivé body, tak ako hovoril pán minister, nebudem ich všetky čítať, máte ich v spoločnej správe uvedené.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, predpokladám teda, že budú predložené ešte podľa mojej informácie, uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave, odporúča tento návrh schváliť.

    Ďakujem pekne. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Poprosím pánov poslancov, aby prítomných pánov ministrov nevyrušovali. Páni poslanci, Solymos, pán predseda aj Jakab, nevyrušujte pána ministra životného prostredia, aby sa mohol sústrediť na zákony, ktoré bude predkladať v mene vlády Slovenskej republiky.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Radošovský.

    Nech sa páči, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predniesol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktoré sú vlastne predložené k parlamentnej tlači 474.

    Cieľom nášho návrhu je upresniť kompetencie Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy po jeho začlenení do Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave.

    Návrh tiež upresňuje postavenie Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky ako okresného riaditeľstva. Navrhované zmeny sú plne v súlade so zámerom vlády v predloženom vládnom návrhu zákona, preto vás chcem požiadať o jeho podporu a podporu aj pri schválení.

    Dovoľte, aby som teraz prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona č. 315.

    V bode 1 je navrhovaná takáto zmena. V čl. I. za bod 8 vložiť nový bod 9, ktorý znie: V § 5 ods. 2 znie: "Sídla okresných riaditeľstiev zboru a Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, územné obvody krajských riaditeľstiev zboru, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a okresných riaditeľstiev zboru, ako aj sídla hasičských staníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."

    Nasledujúce body prečíslovať.

    Vzhľadom na navrhované začlenenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave do Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je potrebné doplniť splnomocňovacie ustanovenia a následne upraviť vo vykonávacom predpise sídlo a územný obvod Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

    Druhý navrhovaný pozmeňujúci návrh. V čl. I v bode 82 na konci pripojiť za slová, citujem a za slová "na územie kraja" sa vkladajú slová "a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy".

    S odôvodnením, že pre riadiace funkcie v Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sa navrhuje ponechanie zaradenia do 8. platovej triedy, a to z dôvodu rozsahu plnenia povinností pri plnení úloh na území bývalých piatich okresov hlavného mesta. Veľkosťou a rozsahom realizovaných činností bude tento útvar porovnateľný s krajským riaditeľstvom. V doterajšej systemizácii sú riadiaci príslušníci v Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zavedení taktiež v 8. platovej triede.

    3. bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II navrhovaný bod 4 nahradiť týmto znením: 4. V § 22 ods. 2 znie: "Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva pôsobnosť okresného riaditeľstva Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy."

    Navrhuje sa, aby Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy plnil v plnom rozsahu úlohy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru na území hlavného mesta Slovenskej republiky. Na území Bratislavy by teda neplnili úlohy na tej istej úrovni dva orgány, čo je z hľadiska riadenia efektívnejšie.

    4. bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II vypustiť body 10, 13, 21 a 23. Nasledujúce body prečíslovať.

    Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. V článku II za bod 13 vložiť nový bod 14, ktorý znie: Bod 14. V § 37 ods. 1 písm. i) sa vypúšťajú slová, citujem: "a Hasičského a záchrannému útvaru", pardon, citujem, "a Hasičskému a záchrannému útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy". Nasledujúce body prečíslovať.

    Bod 6. V článku II za bod 16 vložiť nový bod 17, ktorý znie: V § 44 ods. 2 sa za slovami "krajské riaditeľstvo" vypúšťa čiarka a slová "Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy". Nasledujúce body prečíslovať.

    Bod 7 pozmeňujúceho návrhu. V čl. II bod 17 nahradiť týmto znením: V §

  • Zakašľanie.

  • , pardon, v § 49 ods. 2 sa vypúšťa 3. veta.

    Bod 8 pozmeňujúceho návrhu. V čl. II bod 18 nahradiť týmto znením: V § 53 ods. 1 v 2. vete sa vypúšťa text za bodkočiarkou a posledná veta.

    Bod 9 pozmeňujúceho návrhu. V čl. II bod 20 nahradiť týmto znením: V § 56 ods. 3 sa vypúšťa 3. veta.

    Všetky tieto návrhy 4 až 9, sa vlastne jedná o legislatívne úpravy nadväzujúce na úpravu uvedenú v bode 3.

    Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Radošovský bol písomne prihlásený ako jediný poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Pado. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Martin Pado.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, máte v laviciach rozdaný pozmeňovací návrh, ktorý som podával pôvodne, ktorý sa zaoberal problematikou práve rušenia právnej subjektivity Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Bratislava, tento návrh môžete zlikvidovať, nepodávam ho. Verím, že táto zmena neprinesie nič negatívne, ale len pozitívne v tom duchu, ako ste, pán minister, hovorili. A dúfam, že aj to postavenie hasičov bude vylepšené práve preto a je mojím cieľom, aby tento zákon prešiel. Takže kvôli tomu radšej od tohto kroku ustupujem.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra, nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca rovnako nie. Ďakujem za spoluprácu pri predkladaní, odôvodňovaní a rozprave o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní o vládnych návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán minister životného prostredia Slovenskej republiky, pán minister Nagy, ktorého prosím, aby z poverenia vlády Národnej rade predložil a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý prerokovávame ako tlač 450.

    Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bol prerokovaný a schválený vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky s čiastkovými zmenami uvedenými v spoločnej správe. Návrhom zákona sa reaguje na formálne oznámenie a odôvodnené stanovisko Európskej komisie, v ktorých upozornila na neúplnú transpozíciu niektorých článkov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42 z roku 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie. Úpravy, smerujúce k zosúladeniu zákona s právom Európskej únie, sa týkajú najmä časti zákona, upravujúceho posudzovanie návrhov strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom. Návrh novely zákona doplnil aj ustanovenia, týkajúce sa zainteresovanej verejnosti, ktorých cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s Aarhuským dohovorom, a tiež tiež ustanovenie, zohľadňujúce požiadavky praxe. Zároveň sa v článkoch 2 až 5 novelizujú súvisiace ustanovenia stavebného zákona, vodného zákona, zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o environmentálnom fonde. Vážení poslanci, verím, že navrhovaný zákon po jeho prerokovaní vo výbore schválite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Sidora, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní, ako má Národná rada postupovať pri prerokovávaní návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 584 z 8. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Všetky výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako ich máte uvedené v časti 4 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 14, 17 až 22 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. V bodoch spoločnej správy č. 15 a 16 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 133 z 18. októbra 2011.

    V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov, predložil Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za informáciu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, chcem sa prítomných poslancov opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a poprosím pána ministra životného prostredia Nagya, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorý prerokovávame ako tlač 470.

    Pán minister, prosím o odôvodnenie návrhu zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 470.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže bol prerokovaný a s drobnými legislatívnymi úpravami schválený vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Znenie vládneho návrhu zákona sa po schválení navrhovaných zmien uvedených v spoločnej správe zásadne nemení od filozofie návrhu zákona, predloženého na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prvoradým nositeľom povinností, smerujúcich k odstráneniu znečistenia životného prostredia, by mal byť ten, kto toto znečistenie spôsobil. Ide o zdôraznenie zásady "znečisťovateľ platí". Pôvodca environmentálnej záťaže je určený zo zákona ako nositeľ povinností súvisiacich s odstraňovaním environmentálnej záťaže. Návrh zákona presne a jednoznačne určuje pravidlá, v ktorých prípadoch nie je možné uplatniť zásadu "znečisťovateľ platí", v zásade ide o prípady, kedy sa štát zaviazal zaťažené územia v minulosti zmluvne riešiť, alebo tam, kde záťaž vznikla v dôsledku ukladania odpadov, na ktoré bolo vydané právoplatné povolenie. Štát, zastúpený príslušným ministerstvom, sa v týchto prípadoch musí postarať o staré záťaže a zabezpečiť všetky povinnosti zodpovednej osoby vo vzťahu k týmto záťažiam. Návrh zákona zachováva princíp ochrany súkromného vlastníctva, ochrany dedičov, vylučuje sa možnosť retroaktívnych účinkov zákona. Zároveň je nastavený systém maximalizovania spravodlivosti pri posudzovaní miery zodpovednosti za riešenie starých environmentálnych záťaží. Čiže prvoradá je zodpovednosť priamych pôvodcov, potom nasledujú právni nástupcovia alebo aj vlastníci pozemkov, na ktorých sa záťaž nachádza.

    Vlastníci sa však môžu spod splnenia povinností oslobodiť. Vlastníci, ktorí sa nevyvinia z toho, že nadobudli vlastníctvo pozemku s vedomím existencie záťaže, čo môže vyplynúť napríklad z toho, že nadobudli vlastníctvo za nápadne výhodných podmienok, z ktorých je veľmi pravdepodobné, že mali poznatok o existencii environmentálnej vady pozemku, tak takíto vlastníci budú musieť riešiť záťaž sami.

    V prípadoch, kedy nebude určená zodpovedná osoba, tak musí konať štát. Na financovanie riešenia záťaží, okrem zdrojov z kohéznej politiky, nový návrh zákona určuje ako zdroj financovania 10 percent z každoročných príjmov environmentálneho fondu. Nevzťahuje sa to však na príjmy z emisných obchodov, kde je cieľom výdavkov, ostáva znižovanie emisií skleníkových plynov.

    Ministerstvo životného prostredia, nariadil ministrovi Európskej únie, presadzuje posilnenie financovania sanácie environmentálnych záťaží zo zvláštneho zdroja Európskej únie, kde vyčíslili sme potrebu pre celé obdobie na roky 2014 až 2020 pre celú Európsku úniu na sumu 27 miliárd eur, pričom naše tranzitívne ekonomiky bývalých socialistických štátov by mali byť prioritnými prijímateľmi.

    Je potrebné však pripustiť aj pomoc štátu, respektíve Európskej únie pre súkromný sektor podľa stupňa ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia. Práve preto by mal byť aj súkromný sektor prijímateľom pomoci.

    Pritom máme za to, že nie je to štátna pomoc, ktorá by zdeformovala trhové prostredie, nakoľko sanácia starej zdedenej záťaže nezlepší trhové postavenie prijímateľa a nezníži jeho náklady na vlastnú produkciu.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, poslankyne, verím, že navrhovaný zákon schválite.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pán minister za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím povereného spravodajcu výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a predstavil postoj gestorského výboru k tejto zmene zákona.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 585 z 8. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 470, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako sú uvedené v časti 4 spoločnej správy, o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča schváliť s pripomienkami.

    Zároveň ma v citovanom uznesení výboru poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, vyhovujem vašej požiadavke a otváram rozpravu o tomto bode programu, ale prosím vás, aby ste neodchádzali a zaujali miesto pre spravodajcov.

    Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Pani poslankyňa Tkáčová, k tomu druhému nie?

    Keďže sa, pán poslanec Muránsky, chcete? Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi a pánovi ministrovi za uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona a zároveň, pán minister, vás prosím, aby ste z poverenia vlády a v zastúpení pána ministra pôdohospodárstva Národnej rade Slovenskej republiky uviedli a odôvodnili vládny návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona o správnych poplatkoch, ktorý prerokovávame ako tlač 477.

    Pán minister, prosím o návrh.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 477.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1107/Roman 2009 Z. z.

  • Správne - č. 1107/2099 Z.z.

  • o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128 ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov a zabezpečenie súladu slovenského právneho poriadku aj s ďalšími predpismi Európskej únie v oblasti strojových zariadení a aplikáciou prípravkov na ochranu rastlín a v oblasti súvisiacej štatistiky.

    Návrh zákona stanovuje postup autorizácie prípravkov na ochranu rastlín, ich uvádzania na trh a používanie, bezpečné pre zdravie ľudí a životné prostredie, v poľnohospodárskej a lesníckej praxi.

    Zákon pre farmárov zjednodušuje prístup k prípravkom na ochranu rastlín a podnikateľské prostredie odbremeňuje od zvýšenej administratívnej záťaže.

    Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu a jeho schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Pani poslankyňa Tkáčová bola výborom pre pôdohospodárstvo poverená ako spoločná spravodajkyňa k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona.

    Prosím vás, pani poslankyňa, aby ste Národnú radu informovali o stanovisku gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné poobedie. Ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru predkladám vám spoločnú správu výborov, ktoré prerokovali predmetný vládny návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti.

    Predseda Národnej rady pridelil tento návrh zákona dvom výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a za gestorský výbor určila Národná rada výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Oba výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh pridelený, v lehote neoznámili žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Oba výbory sa návrhom zákona zaoberali a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako sú uvedené v štvrtej časti spoločnej správy pod bodmi 1 až 36, o ktorých výbor odporúča hlasovať spoločne a odporúča tieto body schváliť.

    Zároveň gestorský výbor poslancom Národnej rady odporúča predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Táto spoločná správa výborov bola schválená na schôdzi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie 18. októbra 2011 a zároveň ma výbor poveril túto správu predniesť.

    Pán predseda, skončila som, otvorte rozpravu.

  • Pán poslanec Radošovský, nediskutujte s balkónom Národnej rady. Ďakujem pani spoločná spravodajkyňa za stanovisko gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ústne sa do rozpravy hlási pani spoločná spravodajkyňa Tkáčová, ešte predtým chcem informovať, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto, pani poslankyňa, vám udeľujem slovo a prosím pána poslanca Goliana, aby nevyrušoval. Pán poslanec Golian.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, cieľom môjho vystúpenia je predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. V spoločnej správe došlo k istému preklepu. V spoločnej správe preto vyberám na osobitné hlasovanie bod 4 spoločnej správy. Odporúčam tento bod neschváliť a nové znenie bodu 4 by bolo nasledovné: V § 5 v nadpise a v úvodnej vete sa slovo "Národné" nahrádza slovom "Poverené". Túto zmenu následne vykonať v celom texte zákona.

    Ide o vytvorenie podmienok na poverenie aj iných subjektov na úlohy ako je Národné lesnícke centrum vo Zvolene.

    To je všetko, pán predseda, ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nie. Pani spoločná spravodajkyňa a predkladateľka pozmeňovacieho návrhu rovnako nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zostávajú nám prerokovať dva body programu, už na poslaneckom grémiu sme zobrali na vedomie informáciu, že pán minister pôdohospodárstva je dnes na dlhodobo plánovanej zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli a nemôže Národnej rade predložiť správu, takzvanú Zelenú správu, ktorú parlament každoročne prerokováva. Bola prijatá dohoda už aj preto, že za vládu Slovenskej republiky má poverenie uviesť a odôvodniť tieto body programu pán minister životného prostredia József Nagy.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme prerokovali dnes bez prítomnosti pána ministra, alebo ponúkam alternatívu, pán minister sa dnes v nočných hodinách z Bruselu vráti a mohol by zajtra ráno o 9.00 hodine prísť a odôvodniť svoje...

  • Kladné reakcie z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Kladné reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, ďakujem pekne. Pán kolega, pán minister, Národná rada vyslovila súhlas s tým, aby ste dnes v dvojitej funkcii aj ministra životného prostredia a pôdohospodárstva predstúpili pred Národnú radu a odôvodnili vládne návrhy jednak zákonov, ale aj predložili správy, ktoré vláda predkladá do Národnej rady a prvou z nich je

    Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2010, ktorú prerokovávame ako tlač 507.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za príležitosť reprezentovať obidva rezorty, nedávno ešte spojené. Takže správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2010 predkladáme na základe zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoja vidieka.

    Zámerom Zelenej správy je informovať o situácii v poľnohospodárstve a potravinárstve u nás a vo svete. Dôsledky doznievajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavili v sektore poľnohospodárstva. Podľa predbežných štatistických údajov za rok 2010 hrubá poľnohospodárska produkcia vzrástla len v bežných cenách o 3,2 percenta, ale v stálych cenách klesla o 12,8 percent.

    Subjekty v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa predbežných štatistických údajov dosiahli v roku 2010 záporný hospodársky výsledok pred zdanením vo výške mínus 41,7 milióna eur. Strata v porovnaní s rokom 2009 klesla o 71,1 milióna eur. K zníženiu straty prispel najmä rýchlejší rast realizačných cien poľnohospodárskych výrobkov o 14,2 percenta, ako cien vstupov do poľnohospodárstva o jedno percento. Nárast cien bol ovplyvnený extrémnymi medziročnými cenovými výkyvmi na trhu s obilninami o 31,8 percent a olejninami o 45,4 percenta.

    Významne vzrástli ceny ovocia a zeleniny o 29,4 percenta. Bol to druhý stratový rok poľnohospodárstva od vstupu Slovenska do Európskej únie a uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.

    K pretrvávajúcemu nepriaznivému výsledku hospodárenia prispeli nižšie hektárové, pardon, hektárové úrody u väčšiny hlavných plodín, zníženie počtu niektorých druhov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a ošípaných, a tiež zníženie produkcie mlieka. Stav počtu hydiny sa znížil, ale zvýšila sa produkcia jatočnej hydiny. Chov oviec pokračoval v pozitívnom vývoji.

    V roku 2010 pracovalo v poľnohospodárstve o 4 percentá menej osôb v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Pokles zamestnanosti bol pokračujúcim sprievodným javom nepriaznivej finančnej situácie poľnohospodárskych subjektov, klesajúcej poľnohospodárskej produkcie, úsporných opatrení poľnohospodárskych podnikov a substitúcie živej práce technikov.

    Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívny, avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrváva. Potravinársky priemysel, zahrňujúci výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov, dosiahol podľa predbežných štatistických údajov kladný výsledok hospodárenia pred zdanením 127,8 mil. eur, ktorý sa medziročne znížil o 34,9 percenta. Pokračoval pokles podielu potravinárstva na celkovej zamestnanosti o 0,07-percentuálneho bodu. Ceny výrobkov potravín, nápojov a tabaku medziročne klesli v priemere o 2,3 percenta. Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa v roku 2010 zvýšil o 16,1 percenta v dôsledku nárastu vývozu o 15,8, ako aj dovozu o 16,3 percenta. Záporné saldo agropotravinárskeho obchodu medziročne výrazne vzrástlo o 17,4 percenta na 997 mil. eur z dôvodu zvýšenia dovozu najmä hotových potravinárskych výrobkov.

    Rok 2010 bol siedmym rokom uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v poľnohospodárstve Slovenskej republiky. Celkové výdavky do poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a potravinárstva v roku 2010 dosiahli objem 950,8 mil. eur a medziročne vzrástli len nepatrne o 0,4 percenta. Najväčší podiel na celkových výdavkoch v roku 2010, 50,8 percenta, mali platby na rozvoj vidieka. Celkové výdavky do rozvoja vidieka v roku 2010 predstavovali 483,1 mil. eur, čo je 11,4-percentný nárast oproti roku 2009.

    Správa bola prerokovaná dňa 21. septembra 2011 na 63. rokovaní vlády Slovenskej republiky a schválená bola uznesením č. 615/2011.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie správy. Poprosím teraz pani poslankyňu Tkáčovú, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo Národnú radu informovala o stanovisku výboru k Správe o stave poľnohospodárstva a potravinárstva Slovenskej republiky za rok 2010.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy poslankyne, páni poslanci, Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2010 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor vám týmto predkladá túto správu.

    Výbor sa predmetnou správou zaoberal, prerokoval ju v určenej lehote, vzal ju na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Zároveň ma poveril predniesť v pléne túto správu a predniesť aj uznesenie, o ktorom budeme hlasovať.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z októbra 2011 k Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2010, tlač 507, Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2010.

    To je všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Pán poslanec Glenda? Nie. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú z dôvodu, že sa z prítomných pánov poslancov nechce v rozprave k prerokovávanej správe vyjadriť nik. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády a v zastúpení ministra pôdohospodárstva Národnej rade Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2010, ktorú prerokovávame ako tlač 508.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2010, ktorá obsahuje údaje o aktuálnom stave lesov za celú Slovenskú republiku k 31. 12. roku 2010.

    Cieľom tejto správy je oboznámiť odbornú a laickú verejnosť s výsledkami hospodárenia v lesoch, analyzovať a hodnotiť dosiahnutý výsledok hospodársky v lesnom hospodárstve z pohľadu ekonomického, ochrany lesného ekosystému, spracovania dreva a rozvoja vidieka.

    Predkladaná správa má informatívny, analytický a hodnotiaci charakter a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, ani na životné prostredie. Má vplyv na informatizáciu spoločnosti tým, že sa rozširujú elektronické služby ako elektronické aukcie dreva a elektronické obstarávanie tovarov. V závere sú uvedené návrhy na zlepšenie ekonomického postavenia lesníctva. V oblasti obhospodarovania lesov sa navrhuje zabezpečenie strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky. V oblasti poľovníctva sa navrhuje zmena všeobecne záväzných právnych predpisov.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie správy. Poprosím povereného spravodajcu výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pána poslanca Martináka, aby Národnej rade zdôvodnil a uviedol stanovisko gestorského výboru k správe o lesnom hospodárstve.

    Nech sa páči, pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2010 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 508 z 23. septembra 2011 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením č. 136 z 19. októbra 2011 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 138 z 19. októbra 2011 schválil správu o výsledku prerokovania Správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky 2010 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto správu výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Golian sa hlási do rozpravy ústne. Poprosil by som o stručné, ale vecné a konkrétne stanovisko k správe. Pán poslanec Golian vie ako odborník, viete lepšie ako my.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som niekoľko slov povedať, ktoré budú mať možno nejaký význam aj k správe o poľnohospodárstve. Tieto správy sa permanentne na pôde Národnej rady prerokovávajú roky rokúce. Sú určené širokej verejnosti a sú určené vláde a sú určené zákonodarcom, aby vedeli nejakým spôsobom ovplyvniť politiku v tomto rezorte.

    Tie správy sú veľmi výrečné. Majú naozaj vysokú hodnotu, ale málokto sa im venuje. Ich dosah na spoločnosť je však podľa môjho názoru pomerne veľký a je škodou, že naozaj takýmto správam v Národnej rade venuje pozornosť len niekoľko poslancov. Ja som už na výbore diskutoval o tejto tematike. Ak sa majú tie správy Zelené predkladať len preto, aby sme splnili niečo, a majú vyslovene formálny charakter, nemá to význam. Ja si však myslím, že význam by to mať malo, pretože to má veľký dopad najmä na rozvoj vidieka.

    K tej správe o lesníctve poviem len niekoľko údajov, aby tí, ktorých to zaujíma, vedeli, o čo kráča. Keď zoberieme hospodárenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a porovnávame ho s hospodárením neštátnych vlastníkov lesov, tak zistíme, že rozdiel v hospodárení je zhruba šesťnásobne vyšší v prospech neštátnych vlastníkov lesov. Keď to porovnáme s hospodárením štátneho podniku Lesy Českej republiky, ktoré, ktoré napríklad v roku 2010 vyťažili okolo 7 mil. kubíkov hmoty, naše štátne lesy vyťažili okolo 6 mil. kubíkov hmoty, i keď tá štruktúra nie je totožná, samozrejme, pretože české lesy majú viac monokultúr smrekových, tak sa tam dosiahol hospodársky výsledok v Českej republike pred zdanením okolo 3,8 mld. českých korún, dosiahli zisk a po zdanení 2,55 mld. českých korún. Po rokoch predchádzajúcej vlády, keď tie výsledky boli omnoho nižšie, sa v tomto roku v slovenských lesoch dosiahol výrazne lepší hospodársky výsledok, dosiahol sa 1 milión 600 tis. eur približne. To rádove predstavuje niekoľkonásobne nižšiu sumu ako dosiahli Lesy Českej republiky. A práve v tom je význam, že v Českej republike, ale aj v Poľsku, v Rakúsku, v Nemecku sa venuje oveľa širší priestor tejto tematike, a aj štátne orgány jej venujú, tejto činnosti, oveľa väčšiu pozornosť.

    Ja by som preto navrhoval, aby do budúcnosti, keď tu už bude nový parlament, nová vláda, sa tejto tematike venovala primeraná pozornosť, lebo ak sa bude venovať taká pozornosť, ako to bolo za posledné roky, tak navrhujem, aby sa tieto správy vôbec nepredkladali do parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Tento názor bol viackrát v Národnej rade pri prerokovávaní týchto správ takto posúdený, že aká je dôležitosť a autorita týchto správ pre ďalšie formovanie agrárnej politiky v Slovenskej republike. Súhlasím s vami a môj názor sa približuje k vášmu postoju, že aký je vôbec význam, ale nechcem teraz znižovať autoritu týchto dokumentov. Je to výzva pre nás, pre výbor, pre odborníkov a možno aj pre samotné ministerstvo pôdohospodárstva, aby prišlo s nejakým racionálnym návrhom ako ďalej vo vzťahu medzi vládou a parlamentom pri spolusúčinnosti stanovovania istých rámcov poľnohospodárskej politiky Slovenskej republiky aj vo vzťahu dovnútra, ale aj vo vzťahu k Európskej únii. Vítam váš odborný postoj a názor a poprosil by som aj pána ministra, keby s týmto stanoviskom a postojom poslancov oboznámil pána ministra pôdohospodárstva, do budúcnosti sme sa zaoberali aj možno novou kvalitou prerokovávania týchto, ja ich považujem za dôležité, materiálov pre..., ešte raz, nejakú koncepčnú politiku v tomto čase.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani poslankyňa Košútová s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Goliana.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, máte pravdu. Ale treba povedať, že to nie je za posledné roky, to je, odkedy sa Zelené správy predkladajú v podstate. To je už deväť rokov. Toto je deviata správa. A myslím si, že pôvodne tie Zelené správy mali iné smerovanie, a to, aby sa výsledky zo zelených správ premietli do rozpočtu nasledujúcich rokov. Bohužiaľ, musíme konštatovať, že sa takto nestalo za žiadnej vlády. A preto skutočne súhlasím aj s tým, čo ste povedali, pán predseda, že bolo by už na čase, aby sa Zelené správy nestali len štatistickým zisťovaním.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Golian nechce reagovať na vystúpenie pani poslankyne Košútovej. Panie poslankyne, páni poslanci, týmto bodom programu sme zavŕšili rokovanie o všetkých bodoch zaradených na program rokovania 24. schôdze Národnej rady. Ďakujem pánovi poslancovi Martinákovi, pánovi ministrovi a chcem len informovať o dohode, ktorú sme spolu prijali, že pokračovanie rokovania Národnej rady bude zajtra o 11.00 hodine, ak sa nič mimoriadne dovtedy nestane, čo by nás prinútilo, aby sme sa v rokovacej sále zišli skôr. Poprosím vás, aby ste informovali o tom aj poslancov vašich poslaneckých klubov, zajtra o 11.00 hodine dovidenia, prerušujem v tejto chvíli rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prerušenie rokovania o 17.30 hodine.