• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám príjemný deň. Dovoľte, aby som otvoril štvrtý rokovací deň 24. schôdze Národnej rady.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni nepožiadal nikto.

    Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste, vás chcem informovať, že, poprosím, keby ste to povedali aj svojim kolegom, o 11.00 hodine budeme hlasovať o troch zákonoch, ktoré sme prerokovali včera do 19.00 hodiny. A predpokladám, že o 11.00 hodine bude schválené aj postúpenie zákona do druhého a tretieho čítania, ktorý sme prebrali o bankách, a potom budú sedieť výbory, ktorým bol tento zákon pridelený.

    Teraz budeme pokračovať zákonmi, ktoré predkladá pani ministerka spravodlivosti, ktorú vítam na rokovaní Národnej rady, a prvý z nich je, ako som už spomínal,

    vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.

    Máte ho pod tlačou 451 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 451a.

    Poprosím vás, pani ministerka, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.

    Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2011.

    Účelom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 týkajúceho sa posilnenia kompetencie Eurojustu.

    Vzhľadom na rozsah legislatívnych zmien pôvodného zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste návrh predkladám vo forme nového zákona.

    Návrh zákona detailnejšie upravuje podmienky vymenovania a odvolania národného člena, zavádza funkciu zástupcu národného člena a zároveň novým spôsobom definuje funkciu jeho asistenta. Návrh zákona zefektívňuje výkon právomocí národného člena v oblasti justičnej spolupráce rozšírením jeho oprávnení smerom k vnútroštátnym orgánom. Podporu národnému členovi pri plnení jeho úloh zabezpečuje novozavedený Národný koordinačný systém Eurojustu, a to najmä prostredníctvom spracúvania a odovzdávania relevantných informácií. Návrh zákona vymedzuje dôsledky vymenovania národného člena, jeho zástupcu alebo asistenta do funkcie styčného zástupcu Eurojustu, stanovuje postup slovenských orgánov v problémových prípadoch justičnej spolupráce a upravuje spôsob výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi Slovenskej republiky a národným členom. Návrh zákona tiež rámcovo upravuje postup v prípade škody, ktorá bola spôsobená národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom pri výkone ich právomocí.

    Môžem sa vyjadriť aj k spoločnej správe, ktorú schválil ústavnoprávny výbor k predmetnému návrhu zákona 10. októbra. Za predkladateľa môžem povedať, že sa stotožňujem so závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy aj pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré z nej vyplývajú.

    Poprosím o prerokovanie návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú z ústavnoprávneho výboru určili ako spravodajkyňu pre tento návrh zákona, pani poslankyni Anne Vittekovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. septembra 2011 č. 568 pridelila vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynuli doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto správy. Jedná sa o doplňujúce návrhy v počte tri. Gestorský výbor odporúča o týchto doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 10. októbra 2011 pod č. 311. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81, 83, 84, 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pani spravodajkyni.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať o ňom budeme, ako už bolo oznámené, o 11.00 hodine.

    Podľa programu mali nasledovať teraz dva body, a to novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorú sme dostali pod tlačou 452, a novela zákona o Súdnej rade, to je tlač 453. Chcem vás informovať, že ministerka spravodlivosti listom z dnešného dňa vzala späť uvedené dva návrhy zákonov, je to list adresovaný predsedovi Národnej rady, a preto o týchto zákonoch rokovať nebudeme.

    Ďalším bodom v schválenom programe je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 454 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 454a.

    Odovzdávam opäť slovo pani ministerke Žitňanskej, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

    Spravodajkyňou je pani poslankyňa Jana Dubovcová, ktorá sa pripraví.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ide o zákon, ktorý nadväzuje na už schválené a účinné zmeny v justícii a ktorého kľúčovými bodmi sú predovšetkým obnovenie pravidelného hodnotenia sudcov každých päť rokov, ktoré bolo pôvodne zrušené zákonom č. 517/2008 Z. z., zavedenie mechanizmu opätovného hodnotenia sudcu po jednom roku z dôvodu predchádzajúceho zistenia nedostatkov v práci sudcu a možnosť straty funkcie, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom. Súčasne sa navrhuje precizovať úpravu procesu hodnotenia sudcu a zavádza sa nový právny inštitút, ktorým je ročný štatistický výkaz sudcu, ktorý podľa návrhu bude zverejňovaný.

    Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, čím sa výrazne obmedzuje riziko zneužitia disciplinárneho konania, čo je základným predpokladom na naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu. Na účely občianskej kontroly disciplinárnych senátov bude zverejnený na internete ich zoznam, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených Súdnou radou. V rámci právnej úpravy disciplinárneho konania sa súčasne reaguje aj na potreby aplikačnej praxe a riešia sa niektoré nedostatky tejto právnej úpravy.

    A vyjadrím sa aj k spoločnej správe, ktorú prijal ústavnoprávny výbor. Stotožňujem sa so znením spoločnej správy a s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú v nej obsiahnuté.

    Pán predsedajúci, poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    A teraz poprosím poslankyňu pani Janu Dubovcovú, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 454, spoločná správa k nemu je ako tlač 454a.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2011 č. 571 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    V článku II spoločnej správy je konštatované, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    V článku III spoločnej správy sa uvádza, že vládny návrh zákona odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo dňa 4. októbra 2011 č. 291 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 29. septembra 2011 č. 82. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy pod bodmi 1 až 10. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 10 spoločne s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 454, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 10. októbra 2011 pod č. 313. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Predpokladám, že ste chceli, aby som otvoril rozpravu, takže teraz tak činím.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 455 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 455a.

    Pani ministerka, prosím, ujmite sa slova aj v tomto prípade a zdôvodnite vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám podľa Plánu legislatívnych úloh vlády vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Základné ciele navrhovanej právnej úpravy spočívajú v posilnení nástrojov na zjednodušenie začatia konania, nástrojov na urýchlenie konania, ako aj nástrojov na zamedzenie obštrukcií účastníkov konania.

    Zámerom zmien vo vzťahu k úprave lehôt vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je spružniť rozhodovanie v osobitnej súdnej agende.

    Účelom zmien v úprave výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých detí je odstrániť doterajšiu absenciu explicitnej právnej úpravy a reagovať na nedostatky, ktoré sa v tomto dôsledku vyskytujú v aplikačnej praxi, pričom prvoradým zámerom navrhovanej úpravy je ochrana záujmu dieťaťa.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 10. októbra. Za predkladateľa môžem povedať, že sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov vrátane tam obsiahnutých pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý je v tlači 455, v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2011 č. 572 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, dvom výborom a to ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, odporúčali schváliť obidva výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady slovenskej republiky uznesením zo 4. októbra 2011 pod č. 292 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 29. septembra 2011 pod č. 83.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v článku IV uvedené. A celkom sa jedná o 11 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. e) z rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 10. októbra 2011 uznesením č. 314. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Informovala som Národnú radu o spoločnej správe, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy Nikto.

  • Ruch v sále.

  • Pani spravodajkyňa, vy ste sa hlásili do rozpravy?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, sú chvíle, keď sa treba poradiť aj so spravodajkyňou, aj s pani ministerkou.

    Takže vzhľadom na skutočnosť, že sa nikto neprihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o ňom budeme o 11.00 hodine.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 468 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 468a.

    Opäť prosím ministerku spravodlivosti pani Luciu Žitňanskú, aby odôvodnila aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Účelom návrhu zákona je riešenie aplikačných problémov zákona o slobodnom prístupe k informáciám a korekcia mechanizmu povinne zverejňovaných zmlúv, faktúr a objednávok na základe doterajších skúseností.

    Podstatnou zmenou je to, že dochádza k odstráneniu výkladových problémov, ktoré vznikli a ktoré viedli k tomu, že niektoré štátom alebo samosprávou založené obchodné spoločnosti nezverejňovali zmluvy, keďže si osvojili výklad, podľa ktorého nenakladajú s verejnými prostriedkami, a preto nemusia zverejňovať zmluvy.

    Druhý legitímny výklad vychádza z potreby ústavnokonformnej interpretácie pojmu verejné prostriedky. A zakladá povinnosť zverejňovať zmluvy i týmto spoločnostiam.

    Na odstránenie týchto rozporných výkladov sa upravuje, že povinne zverejňovanou zmluvou je aj zmluva obchodnej spoločnosti, družstva či inej právnickej osoby, v ktorej má štát alebo jednotka samosprávy, alebo iná povinná osoba výlučnú účasť, teda 100-percentnú účasť, s ktorou sa nakladá a ktorou sa nakladá s jej majetkom. Aby však nebolo zverejňovanie zmlúv bezbrehé a aby tak neboli obchodné spoločnosti, štátne podniky a družstvá znevýhodnené v hospodárskej súťaži v porovnaní s inými podnikateľmi, zákon upravuje výnimku, podľa ktorej povinne zverejňovanou zmluvou nie je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri, alebo v inej úradnej evidencii. Aby sa však verejnosť mohla dozvedieť o existencii týchto zmlúv, pre povinnú osobu platí tzv. notifikačná povinnosť. Z tejto notifikačnej povinnosti sa upravuje výnimka pre zmluvy uzatvárané s fyzickými osobami ako spotrebiteľmi za účelom uspokojenia potrieb, resp. potrieb domácností.

    Návrh zákona ďalej rozširuje negatívny výpočet povinne zverejňovaných zmlúv, znižuje administratívnu záťaž pri zverejňovaní náročných častí zmlúv, precizuje minimálne náležitosti, ktoré by malo potvrdenie o zverejnení zmluvy obsahovať, zavádza možnosť, aby v prípade, že povinná osoba, ktorá má zverejniť zmluvu na svojom webovom sídle, nemá webové sídlo, sa mohla rozhodnúť, či zverejní zmluvu na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo tak ako doposiaľ, bezodplatne v Obchodnom vestníku, zavádza dôležitú zmenu pri zverejňovaní objednávok a faktúr, kde už nebude potrebné zverejňovať ich úplné znenie na zabezpečenie súladu so skutočným stavom, ale postačí, ak povinná osoba bude na svojom webovom sídle po dobu piatich rokov odo dňa ich zverejnenia v štruktúrovanej a prehľadnej podobe zverejňovať údaje, to znamená, namiesto zverejnenia objednávky či faktúry sa zverejnia len zákonom ustanovené údaje o nej. Alternatívne však zostáva možnosť tak, ako platí súčasný režim. Je preto na povinnej osobe, pre ktorú alternatívu zverejňovania sa rozhodne.

    Návrh zákona bol prerokovaný ústavnoprávnym výborom, ktorý neprijal platné uznesenie. Avšak z informácie vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ku ktorým sa ako predkladateľ môžem vyjadriť tak, že som s nimi stotožnená.

    Ďakujem pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo Ondrejovi Dostálovi, poslancovi z ústavnoprávneho výboru, ktorý nás bude informovať ako spravodajca o výsledku rokovania výborov a odôvodní taktiež návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením zo 7. septembra 2011 č. 573 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 468), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetného návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali schváliť tri výbory. Ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval o návrhu zákona 29. septembra, neprijal však platné uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    V časti IV informácie sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vzišli z rokovania troch výborov, ktoré odporúčali návrh schváliť. Ide celkovo o 14 návrhov. Tie návrhy boli prerokované aj s predkladateľkou a boli schválené vo výboroch s tým, že mali súhlasné vyjadrenie od pani ministerky.

    Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru návrh zákona schváliť prerokoval ústavnoprávny výbor 10. októbra 2011. Spoločná správa nebola schválená, nakoľko jej návrh nezískal súhlas potrebnej väčšiny.

    Ako spoločný spravodajca podávam podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady túto informáciu o výsledkoch prerokovania predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a pri hlasovaní navrhnem, aby Národná rada hlasovala o všetkých štrnástich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v časti IV tejto informácie s tým, že ako spravodajca budem odporúčať hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že ani k tomuto bodu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. Ďalej bude nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 478 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 478a.

    Pani ministerka, nech sa páči, je to ďalší zo zákonov, ktorý patrí do vášho portfólia. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, Národnej rade predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predovšetkým ide o zmeny v oblasti koncentrácie podnikateľov, kde sa navrhuje upraviť nový spôsob kritérií určujúcich, či takáto koncentrácia podlieha kontrole úradu. Podľa navrhovaného znenia obrat v Slovenskej republike bude musieť dosiahnuť nadobúdaná spoločnosť. Dôjde tak k eliminácii povinného oznamovania koncentrácií, kde nadobúdaná spoločnosť doteraz spĺňala len kritérium celosvetového celkového obratu, pričom na území Slovenskej republiky jej účasť na hospodárskej súťaži bola minimálna. Zníži sa tým počet povinne oznamovaných koncentrácií o skupinu koncentrácií, kde potenciálne nehrozí narušenie hospodárskej súťaže. Pozitívny efekt to vyvolá na strane podnikateľov, nakoľko dôjde k redukcii nákladov spôsobených povinnosťou oznamovať doteraz aj takýto typ koncentrácií.

    Navrhuje sa ďalej nový, tzv. dvojfázový proces posudzovania koncentrácií. V jeho prvej fáze, ktorá je vymedzená lehotou 25 pracovných dní, budú vydávané rozhodnutia spravidla v zjednodušenej forme. A pôjde o prípady koncentrácie, ktoré nebudú vecne alebo procesne komplikované. V prípade tých závažnejších koncentrácií ich posudzovanie prejde do druhej fázy, ktorá je časovo obmedzená na 90 pracovných dní.

    Významnou zmenou je zavedenie nového testu pre posudzovanie koncentrácií, ktorý nahrádza doterajší tzv. test dominancie. Dôvodom toho je hlavne skutočnosť, že významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže môžu byť spôsobené nielen vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia podnikateľa na relevantnom trhu, ale aj koncentráciou na oligopolných trhoch, čo súčasná právna úprava nepokrýva.

    Navrhuje sa tiež vypustenie povinnosti pre podnikateľa zaplatiť penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania splatením pokuty, keďže prax ukazuje, že tento nástroj sa v praxi neosvedčil a prinášal aplikačné problémy.

    Pán predsedajúci, poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý máme pod tlačou 478.

    Národná rada pridelila návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru.

    Výbory prerokovali návrh zákona s odporúčaním návrh schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v časti III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorsky výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe v časti IV.

    Záver spoločnej správy uvádza splnomocnenie pre spoločného spravodajcu, ktorý ako spoločný spravodajca využívam.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Opätovne konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. A tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Ďakujem pani ministerke spravodlivosti za uvedenie všetkých zákonov, ktoré sme prerokovali, aj spravodajcom, ktorí sa na tom podieľali.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z.

    Máte ho ako vládny návrh zákona pod tlačou 461 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 461a.

    Poprosím teraz o chvíľu strpenia, pretože pán 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ je na ceste do parlamentu, pretože neočakával taký rýchly spád prerokovávania ostatných bodov nášho programu. Tak vyhlasujem päťminútovú prestávku a po jeho príchode budeme pokračovať. Ďakujem pekne.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní už avizovaným vládnym návrhom zákona, ktorý prerokovávame v druhom čítaní. A je to zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z. Máte ho pod tlačou 461 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 461a.

    Dávam teraz slovo 1. podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Figeľovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z., ktorý na svojom rokovaní 10. augusta 2011 schválila vláda. A prijala k nemu uznesenie č. 500.

    Návrh zákona je prvým systémovým opatrením podpory a rozvoja cestovného ruchu na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni na Slovensku. Vytvárajú sa ním rámcové a právne podmienky pre vznik riadenia a systémové financovania organizácií tzv. destinačného manažmentu.

    Novela zákona a jej implementácia by mala priniesť významný kvalitatívny posun riadenia cestovného ruchu v našej republike.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je gestorský výbor pre túto agendu, pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval o tomto návrhu a neprijal platné uznesenie.

    Ústavnoprávny výbor odporučil návrh schváliť so štyrmi konkrétnymi návrhmi, ku ktorým sa len chcem vyjadriť vo forme postoja. Považujem ich za akceptovateľné aj z hľadiska navrhovateľa.

    Chcem dodať na záver tohto úvodu, že diskusia o tomto návrhu už v prvom čítaní, zároveň na výboroch, ale aj v širšom priestore, hlavne s aktérmi v oblasti cestovného ruchu, so samosprávami, potvrdzuje veľkú mieru aj očakávaní, aj pripravenosti na jeho implementáciu. Ja som veľmi rád, že v samotnom návrhu štátneho rozpočtu je to tiež v podstate avizované, že tento nástroj bude mať aj, poviem to tak ľudovo alebo dopravne, palivo, že bude mať schopnosť vitalizovať a podporovať organizácie, asociácie hlavne teda na regionálnej a krajskej úrovni v oblasti cestovného ruchu.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctená snemovňa, dovoľujem si vás aj preto požiadať o schválenie predmetného návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z. Tento návrh je pod tlačou 461.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento spomínaný zákon, podáva nasledujúcu správu.

    Uvedený návrh zákona bol uznesením Národnej rady zo 6. septembra č. 566 pridelený na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Obidva tieto výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci, ktorí neboli členmi výboru, neoznámili v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    V spoločnej správe sa v článku IV nachádzajú pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté na rokovaní týchto výborov. Všetky tieto pozmeňujúce návrhy gestorský výbor odporúča schváliť. Navrhuje hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť ich a celý návrh zákona odporúča Národnej rade schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomnú prihlášku som do rozpravy nedostal, a tak sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Blanár a po ňom pán spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Juraj Blanár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prerokúvame v druhom čítaní zákon o cestovnom ruchu, ktorý uzrel svetlo sveta už počas minulej vlády. A chcem znova pripomenúť, že bol to konečne prvý počin, ako vstúpiť do aktívnej podpory cestovného ruchu, pretože o cestovnom ruchu sa veľa rozprávalo, ale málo sa konalo.

    Myslím si, že ako každý zákon, ktorý sa vytvorí v novej podobe, má svoje nedostatky. A zároveň aj život, skúsenosť s jeho aplikáciou ukáže, že je veľa vecí potrebné zmeniť. Ale v konečnom dôsledku sa tento zákon ukázal ako naozaj dobrý. A ukázalo sa, že je na dobrej ceste, ako podporiť cestovný ruch. Je určite krok dopredu vytváraním organizácií cestovného ruchu na úrovni krajov, rovnako vytváraním klastrov cestovného ruchu, kde, mimochodom, aj Žilinský samosprávny kraj bol jeden z tých prvých, kde klastre boli vytvorené. A bol to práve klaster Liptov, kde po Bratislavskom kraji, presnejšie, po Bratislave je tento región v Žilinskom kraji najnavštevovanejším vôbec. Privítali sme aj možnosť práve dotácie zo štátneho rozpočtu, presnejšie, z kapitoly ministerstva a rovnako množstvo iných maličkých zmien, ktoré vylaďujú tento zákon. Ale predsa len musím skonštatovať, že to najdôležitejšie, čo by privítali všetci poskytovatelia cestovného ruchu, sa nepodarilo a zrejme sa nepodarí presadiť. A to je to, aby bola dotácia na príslušný rozpočtový rok v prípade, že poskytovatelia cestovného ruchu sú ochotní podporiť nejaký konkrétny produkt v cestovnom ruchu, či už sú to rôzne karty zliav ap., marketingové kampane, tak ministerstvo nebude mať, aby takéto niečo urobilo, obligatórnu, ale iba fakultatívnu povinnosť. To znamená, nie je povinnosťou, že prispeje dotáciou, ale len to môže urobiť.

    Ja som sa rozprával aj s mnohými kolegami, teda kolegami vo výbore, ktorý to prerokovával. A, bohužiaľ, skonštatovali, že nebude možné, aby toto prešlo v tomto parlamente. Ja nechcem ísť hlavou proti múru, pretože je jasné, že tuto nebude asi ochota, ale chcem na to upozorniť, že toto nám ostane a budeme sa musieť k tomu vrátiť, ak chceme naozaj významne podporiť cestovný ruch a predovšetkým dať impulz aj tým, ktorí sa v mnohých prípadoch trápia s cestovným ruchom. Nehovorím teraz o samosprávach, ktoré to v rámci svojich kompetencií robia, myslím si, veľmi dobre aj bez finančných prostriedkov, predovšetkým využívajúc vlastné možnosti, či už je to kultúrny turizmus, kde či už obce alebo mestá aj samosprávne kraje veľmi významne sa zapájajú do cestovného ruchu, ponúkajúc rôzne aktivity v rámci galérií, múzeí, rôznych podujatí kultúrnych a tak ďalej, čo významne dotvára cestovný ruch predovšetkým v sezóne turistickej, keď ubytovacie kapacity v prvom rade potrebujú mať aj to, čo je potrebné počas vyžitia. Nielenže budú naši turisti chodiť po horách, ale potrebujú sa aj zabaviť, ísť si pozrieť niečo. A tu, si myslím, samospráva urobila veľa a je na dobrej ceste, ale v prvom rade je potrebné aby štát vstúpil aktívne do toho. A to je tým, že ak sa vytvorí produkt, štát by mal spolufinancovaním tento produkt podporiť. Bohužiaľ, ale v § 29 sa nepodarilo ani vo výbore v tejto téme nejako pokročiť.

    Takže neostáva nič iné, len skonštatovať, toto že nebude možné dosiahnuť. A do určitej miery to možno aj chápem z hľadiska súčasnej reštrikčnej politiky vlády, pretože rozpočet s týmto nepočíta, ba naopak, tým, že by mohol pomôcť samosprávam, aby mohli aktívne do cestovného ruchu vstúpiť, práve naopak, im uberá. O tom sme, mimochodom, včera rozprávali pri daňovom mixe, keď samosprávy prídu o 250 mil. v budúcom roku a v ďalších rokoch je to dovedna 850 mil., ktoré, mimochodom, mohli aj do podpory cestovného ruchu tiecť, možno v obmedzenej miere, ale predsa len tam mohli tiecť.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko z môjho vystúpenia. A skôr je to konštatovanie, ale v globále chcem povedať, že tento zákon o cestovnom ruchu je konečne svetielko na konci tunela, kde sa chceme dopracovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky neevidujem.

    Ďalším a posledným, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je spravodajca pán poslanec Ľudoví Kaník. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, takisto si myslím, že tento návrh zákona posúva túto problematiku dopredu. Nebudem hovoriť zložito o jeho obsahu, ale nebudem ho chváliť, ale ako sa nám často stáva, aj v tomto návrhu zákona je to, že sa dostala do textu zákona istá zbytočná administratívna povinnosť, ktorá predtým tam nebola a zaťažovala by prevádzkovateľa, ubytovateľov a neprinášala by žiadne efekty.

    Takže dovoľte mi aby som predložil pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh znie:

    K článku I. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 2 písmeno d) sa mení a dopĺňa takto: Vypúšťajú sa slová „ktoré prevádzkovateľ prihlásil do štatistickej evidencie“ a znie „prenocovaním prenocovanie fyzickej osoby v zariadení poskytujúcom služby prechodného ubytovania, za ktoré prevádzkovateľ odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“.

    Zdôvodnenie. Odstraňujú sa tak administratívne prekážky a povinnosti, ktoré sú zbytočné a zbytočne by zvyšovali byrokratickú a administratívnu náročnosť tohto zákona.

    Vážené dámy, vážení páni, ja som to ešte zvažoval. A mal som pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý by podľa môjho názoru zaviedol do tohto zákona aj veľmi správny prístup, kde by stanovil rôznu váhu vplyvu jednotlivých subjektov cestovného ruchu podľa ich skutočného prínosu k ekonomickému prínosu v jednotlivých organizáciách, a to zmenou váhy hlasu podľa ich skutočnej ekonomickej sily. Ale tento pozmeňujúci návrh, keďže sme ešte nedospeli k úplnej zhode, nepredkladám. Ale avizujem, že považujem za veľmi potrebné sa týmto zaoberať. Myslím si, že existuje na to aj cesta, aby sa to tak stalo.

    Myslím si, že by bolo veľmi potrebné a dobré, aby sme nielen takisto rozšírili zdroje pre túto podporu cestovného ruchu z dane za ubytovanie, ale aby sme umožnili zapojiť sa do tohto systému aj ďalším poskytovateľom platených služieb v oblasti turistického ruchu, ako sú prevádzkovatelia rôznych atrakcií cestovného ruchu, akvaparkov, skiparkov, múzeí, zámkov, galérií, požičovní potrieb všemožného druhu, a takýmto spôsobom jednak zainteresovali, motivovali ich a aj vytvárali zdroje v regióne, kde tento cestovný ruch je a prebieha, a tieto zdroje potom následne využívali na jeho ďalší rozvoj, pretože cestovný ruch nie je nejaká záujmová činnosť vlády alebo jeho podpora, to nie je nejaká charita a záujmová činnosť, ale jedna z najlepších investícií, ktorá pre hrubý domáci produkt a pre hospodárstvo krajiny prináša veľmi veľké výnosy, či už je to cez dane alebo všetky druhy daní a miestnych poplatkov. A preto investovať do tohto je skutočne rozumné a mnohonásobne návratné. Ďakujem za pozornosť. Budeme sa tým určite ešte pri zdokonaľovaní tohto zákona mnohokrát zaoberať.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jediný poslanec, pán poslanec Blanár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kaník, presne ste pomenovali to, čo neustále popisujeme. Hovoríme, aký je cestovný ruch významný pre Slovensko, významný práve pre oblasti, ktoré možno trpia vysokou nezamestnanosťou, pretože sú to väčšinou horské oblasti, kde môžeme najviac poskytovať cestovný ruch. A preto dôraz na podporu cestovného ruchu by sme mali naozaj klásť aj v čase, keď možno nie celkom je priaznivá situácia finančná, pretože každé vynaložené euro do cestovného ruchu sa nám vráti dvoj- alebo trojnásobne. To dnes vedia už všetci nielen tí, ktorí poskytujú cestovný ruch, ale aj tí, ktorí ho pozorujú, a predovšetkým ekonómovia. A toto by mal byť predovšetkým úmysel spoločný. A preto ma mrzí že práve tú časť, ktorá sa týkala podpory zo strany ministerstva, resp. štátneho rozpočtu pre rôzne produkty marketingové, viete, o čom hovorím, sú to skipasy rôzne regionálne a tak ďalej a tak ďalej alebo produkty, ktoré významne napomáhajú prilákať predovšetkým zahraničných turistov, tak tú sa nedarí riešiť, lebo dnes je to v pozícii iba fakultatívnej a ministerstvo sa môže a nemusí rozhodnúť napriek tomu, že títo poskytovatelia pripravia množstvo produktov. A oni už aj pripravili tie, ktoré dnes už fungujú a naozaj prinášajú efekt. Ale toto by mohlo omnoho viacej naštartovať cestovný ruch. Takže musím skonštatovať, že veľmi sa nepohneme s cestovným ruchom, pokým naozaj vláda nebude aktívne prispievať na podporu pre samosprávy a pre všetkých poskytovateľov cestovného ruchu.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte reagovať na faktickú poznámku bude pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

  • Ja určite súhlasím s tým, že podporovať cestovný ruch je dobrou investíciou a veľmi návratnou investíciou, a preto je dobré, že tu štartujeme. Ten rozbeh je, samozrejme, taký, aký je adekvátny možnostiam a v hospodárskej situácii, v ktorej sa nielen my, ale celá Európa nachádza, a ktorej budeme čeliť ešte v nasledujúcom období. Ale je veľmi dobré, že s tým začíname. A ja verím, že po tom začiatku už sa to tempo bude len viac a viac zrýchľovať a bude to prinášať naozaj dobré výsledky aj pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú v tomto zákone už zapracované, sa vylepšil a skrátil ten nábehový čas. Takže ja verím, že tie výsledky sa dostavia v dohľadnej dobe a že ich naozaj budeme cítiť a vidieť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kaník bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete reagovať zrejme v záverečnom slove.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Len krátko. Naozaj aj tu odznelo v rozprave, že predchádzajúca vláda to pripravila a teraz to finalizujeme. Áno, na jednej strane, áno, je kontinuita, na druhej strane je zásadná zmena práve preto, lebo predchádzajúci model prenášal neudržateľným spôsobom ako keby otázku na štát. A financovať to bez hraníc, bez systému, ktorý by bol zodpovedajúci, nielenže udržateľný, ale etický a politický a zdravý, by znamenalo zase vytvárať novú budúcu rastúcu deformáciu. Takže ten kompromis je o tom, že zároveň sa do systému vkladá motivácia pre odvádzanie dane, vykazovanie dane a nie je rozhodujúca naozaj tá štatistika, reagujem tým aj na pozmeňujúci návrh pána poslanca Kaníka, ale odvedenie miestnej dane, dane za ubytovanie, lebo tým sa vlastne motivuje ekonomika, podnikanie, odvádzanie daní a zároveň zo štátu podporuje výkon, ktorý je odvedený. Teda tam, kde sa realizuje, tam môže byť aj ďalší rast. A to je ten nový motivačný moment. To, že sa môžu združovať inak a výhodnejšie aj nesusediace obce a je nastavený parameter pre oblastné a krajské organizácie, je tiež veľmi dobré. Takže chcem len zareagovať, že áno, do istej miery pripravený rámec dnes je vylepšený tak, že môže začať fungovať. To, čo znamená budúci rozpočet, je tiež výzva, lebo tento segment nadobudne novú dynamiku.

    Chcem povedať ešte na margo pána poslanca Blanára. Pripravujeme, myslím, záverečnú výzvu v oblasti podnikania v cestovnom ruchu z eurofondov, v ktorej by malo byť podporené podnikanie na relatívne významnej úrovni 36 mil. eur. Je to téma, ktorá výrazne môže pomôcť špecifickým segmentom cestovného ruchu. A spájam to zároveň s transparentnejším takým zdravším podnikateľským prostredím vďaka novele predloženého zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (tlač 469).

    Pán minister dopravy, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

    Vláda návrh schválila 17. augusta 2011 a prijala k nemu uznesenie č. 530.

    Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je schválenie smernice Európskej komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy II, V a VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady o interoperabilite systému Železníc Slovenskej republiky v Spoločenstve. Transpozičná lehota tejto smernice je 31. december tohto roku. Transpozíciou predmetnej smernice sa menia a dopĺňajú subsystémy železničného systému, vyhlásenie Európskeho spoločenstva o overení subsystémov a postup (Európskeho spoločenstva) overovania subsystémov.

    Návrh zákona súčasne reflektuje požiadavky, ktoré vyplynuli medzičasom z aplikačnej praxe týchto predmetných zákonov.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

    S navrhovanými pozmeňujúcimi návrhmi z výborov sa stotožňujem. Dovoľujem si vás aj preto požiadať o prerokovanie tohto návrhu a o jeho definitívne schválenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi poslancovi Přidalovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach. Je to tlač 469.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. septembra 2011 č. 567 pridelila tento predmetný návrh zákona na prerokovávanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením zo 4. októbra 2011, bolo to uznesenie č. 281, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 6 októbra 2011 č. 112.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu rokoval na 39. schôdzi výboru 29. septembra 2011, ale neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Z uznesení výborov, ktoré som citoval v tejto správe, vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ide o legislatívnotechnické úpravy, a gestorský výbor odporúča tieto pozmeňujúce návrhy schváliť s tým, že odporúča, aby sa o bodoch 1 a 2 hlasovalo spoločne.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach a na základe stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Pán podpredseda Národnej rady, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj spravodajcovi.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 437.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí vykonávania činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva.

    Súčasťou návrhu zákona sú aj ustanovenia, ktorými sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou.

    Návrh sa predkladá bez rozporov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet poslankyni Zuzane Aštaryovej. Pani poslankyňa, môžete informovať Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 437), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 575 zo 7. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona (tlač 437) týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúčali pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 256 zo dňa 4. októbra 2011 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 299 zo dňa 5. októbra 2011.

    V časti IV je 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 12 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 437), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 261 z 10. októbra 2011. Výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločnú spravodajkyňu výborov a súčasne ju poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden jediný poslanec pán poslanec Štefanec, predseda výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu v dvoch bodoch. Jedná sa v nich o špecifikáciu európskych smerníc.

    Doslova k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, uplatňujem nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Prvý bod. V článku I sa znenie ods. 1 § 80 v bode 69 mení nasledovne: „Elektronické peniaze sú peňažnou hodnotou uchovávanou elektronicky vrátane magnetického záznamu, ktoré predstavujú peňažný záväzok vydavateľa elektronických peňazí vzniknutý pri prijatí finančných prostriedkov na účely vykonávania platobných operácií a ktoré sú na základe zmluvy prijímané aj u inej osoby ako u vydavateľa elektronických peňazí.“

    Odôvodnenie je nasledovné. Navrhované znenie kopíruje definíciu elektronických peňazí uvedenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES a po gramatickej stránke upravuje navrhované znenie. Takou zmenou sa naplní účel inkorporovanej smernice a dosiahne sa tak jednoznačnosť a perfektnosť novelizovaného ustanovenia a plná komfortnosť ustanovenia so samotnou inkorporovanou smernicou.

    Druhý bod. V článku I sa znenie ods. 1 § 87 v bode 101 mení nasledovne: „Inštitúcia elektronických peňazí podľa § 81 ods. 1 písm. b) môže vydávať elektronické peniaze v obmedzenom rozsahu len na základe povolenia na vydávanie elektronických peňazí, ak priemer dlžných elektronických peňazí za všetky obchodné činnosti spolu nikdy neprekročí 5 mil. eur. Pri výpočte limitu dlžných elektronických peňazí sa postupuje podľa § 85b ods. 4 a 7.“ Odôvodnenie je nasledovné. Inkorporovaná smernica priamo nestanovuje finančný limit, navrhované znenie priamo obmedzuje spotrebiteľa v jeho slobodnom rozhodovaní o tom, koľko zo svojho vlastného majetku môže minúť na služby tretích strán. Zasahuje tak do dispozičnej sféry spotrebiteľa súvisiacej s nakladaním a vlastným majetkom, A preto navrhujem tento finančný limit vypustiť.

    Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

  • Pán poslanec, bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh má tlač 449.

    Pán minister financií, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady v súlade s Plánom legislatívnych úloh.

    V predloženom materiáli sa navrhuje kolkové známky zrušiť od 1. januára 2013. Poplatníci, ktorí už majú zakúpené tieto známky, môžu ich ešte použiť na podaniach na správnych orgánoch a súdoch. A do konca septembra 2013 alebo až do 31. decembra 2013 môžu požiadať Slovenskú poštu o ich odkúpenie. Konkrétne podmienky odkupovania neplatných kolkových známok upraví zmluva medzi ministerstvom financií a Slovenskou poštou, a. s., Banská Bystrica.

    V navrhovanom zákone sa novelizuje päť ďalších právnych predpisov, ktorých sa zrušenie kolkových známok priamo dotkne.

    Po zrušení kolkových známok bude možné naďalej platiť poplatky poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke, v hotovosti do pokladnice príslušného orgánu do sumy 300 eur. A zavádza sa aj možnosť platenia prostredníctvom platobnej karty a do budúcnosti aj prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak budú vytvorené technické predpoklady na realizáciu tohto spôsobu platenia poplatkov.

    Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy možno očakávať pozitívny vplyv, nakoľko sa ušetria náklady na výrobu kolkových známok a náklady na províziu pošty za distribúciu kolkových známok, ktoré predstavujú ročne 4,8 mil. eur. Celkové výnosy zo správnych a súdnych poplatkov zrušenie kolkových známok neovplyvní, pretože sa zmení len spôsob platenia týchto poplatkov. Požiadavky na prípadné zvýšené náklady príslušných orgánov spojených so zavedením nových foriem platenia poplatkov si tieto orgány uplatnia v rámci prípravy štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Tiborovi Tóthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 449) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky príslušným uznesením pridelila tento vládny návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Uvedené výbory prerokovali tento návrh v stanovených termínoch.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu o zrušení kolkových známok (tlač 449) stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčali pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu neprijal platné uznesenie, nakoľko nezískal nadpolovičnú väčšinu z prítomných poslancov. Z prítomných 12 za návrh hlasovalo 6, proti návrhu nebol nikto, zdržalo sa hlasovania 6.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spolu ich bolo 7. Gestorský výbor odporúča o týchto siedmich návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 449) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zrušení kolkových známok (tlač 449) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu o zrušení kolkových známok (tlač 449a) bola schválená uznesením gestorského výboru, ktorý zároveň určil poslanca Tibora Tótha za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril 1. predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 458).

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponujú ustanovenia smernice Rady, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke, podľa ktorej je potrebné v právnych predpisoch upraviť podmienky pre návrat colníčok a colníkov z rodičovskej dovolenky, ako aj oznamovaciu povinnosť colníčky alebo colníka pri nástupe na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo pri návrate z takejto dovolenky.

    V nadväznosti na komunikáciu Európskej komisie v predsúdnej fáze, v rámci ktorej Európska komisia poukázala na právo Európskej únie o voľnom pohybe pracovníkov umožňujúce pracovať občanom v jednom členskom štáte a žiť v inom členskom štáte Európskej únie, sa vypúšťa jedna z podmienok prijatia štátneho občana Slovenskej republiky do štátnej služby colníkov, a to podmienka mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z rovnakého dôvodu sa vypúšťa jeden z titulov na prepustenie colníka zo služobného pomeru. A to je teda trvalý pobyt colníka mimo územia Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Švejnovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania tohto návrhu.

  • Ďakujem, vážené dámy a vážení páni, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada uznesením č. 576 zo 7. septembra 2011 pridelila vládny návrh týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tejto správe vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

    1. K článku I. Doterajší bod 13 sa vypúšťa. Doterajšie body článku I návrhu zákona je potrebné primerane prečíslovať.

    2. K článku I – novému bodu. Za doterajší bod 28 sa vkladá nový bod 29, ktorý znie: „V § 83 ods. 1 sa slová „odsekov 2 a 3“ nahrádzajú slovami „odseku 2“.“

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 a 2 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k ďalšiemu druhému čítaniu, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 476).

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete odôvodniť vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom vypracovania zákona bolo a je zníženie administratívnej záťaže daňovníkov zrušením rôznych oznamovacích a ohlasovacích povinností a vytvorenie spoločného priznania k tým druhom miestnych daní, ktoré majú rovnaké ročné zdaňovacie obdobie, a zavedením čiastkového priznania.

    Ďalej je to zníženie najnižšej ročnej sadzby dane zo súčasného 40-násobku na 10-násobok pri zdaňovaní stavieb a bytov s tým, že tento násobok majú obce dosiahnuť v budúcnosti postupne podľa vlastných miestnych podmienok, pričom cieľom je dosiahnutie rovnomernejšieho daňového zaťaženia jednotlivých druhov stavieb a bytov.

    Ďalej je to spresnenie definície jednotlivej časti obce a jej podmienenie počtom daňovníkov v tejto časti obce tak, aby nemohlo dôjsť k zneužívaniu tohto ustanovenia zo strany správcov dane z nehnuteľnosti pri určovaní sadzieb dane.

    Ďalej je zámerom zjednotenie princípu zdaňovania motorových vozidiel s krajinami EÚ podľa miesta evidencie vozidla.

    V predloženom vládnom návrhu zákona sú zapracované aj viaceré požiadavky správcov miestnych daní, napr. na rozšírenie ich oprávnení ustanoviť iné sadzby dane z nehnuteľnosti na pozemky, na ktorých sa dobývajú vyhradené nerasty, a na byty, ktoré sa používajú na iný účel ako na bývanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Antonovi Marcinčinovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám prečítal podstatné body zo spoločnej správy výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. miestnych dania a miestnom poplatku za komunále odpady a drobné stavebné odpady.

    Národná rada uznesením č. 577 zo 7. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

    Štyri výbory odporúčajú návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako jediný neprijal platné uznesenie.

    Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 19 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 264 z 10. októbra 2011.

    Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram k tomuto bodu rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k predmetnému návrhu zákona o miestnych daniach a poplatkoch.

    V prvom čítaním som mal relatívne dlhé a obsiahle vystúpenie, ktoré ponúkalo alternatívu iného pohľadu na spôsob vyrubovania daní a poplatkov.

    Treba povedať, že v prvom čítaní na rokovaní pléna Národnej rady pán minister prisľúbil komunikáciu na to, aby sme hľadali spoločné riešenia. Je pravdou, že sme sa stretli na pôde ministerstva financií a že sme o týchto riešeniach rokovali, ale musím konštatovať, že z tých riešení takmer nič nebolo premietnuté do formy pozmeňujúcich návrhov a nebolo akceptované v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tvoria spoločnú správu.

    Z tohto pohľadu chcem povedať aj to, že včerajšie slová, ktoré zaznievali pri inom návrhu zákona, kde sme hovorili o tom, aká je potrebná komunikácia ministerstva financií s predstaviteľmi samosprávy a so samosprávou, vyzerajú veľmi groteskne. My síce môžeme diskutovať, koľko chceme, ale pokiaľ sa to neprejaví vo forme reálnych výsledkov, tak je to v podstate len nejaká zástenka toho, aby sme dávali pánovi ministrovi punc toho, že komunikuje alebo hľadá riešenia. Ale v zásade riešenia sa nenachádzajú, lebo sa nájsť nechcú.

    Ja upozorním len na niektoré veci, ktoré vnímam ako obyčajný a tvrdý lobizmus.

    Na jednej strane ste, pán minister, odmietli ponuku na to, aby sa postupovalo inak v prípade vyrubovania daní pre stavby a pozemky a byty a nebytové priestory, ktoré slúžia na bývanie alebo majú doplnkovú funkciu pre bývanie, ktoré sa dotýkajú širokého spektra obyvateľov, ktorí majú nízku príjmovú základňu. Odmietli ste oddeliť ten spôsob výpočtu od spôsobu výpočtu daní alebo hodnoty sadzby dane pre priestory, ktoré sa používajú na podnikateľskú činnosť. Ale na druhej strane automaticky neváhate v niektorých iných prípadoch, a musím povedať, že je to iba na základe asi lobistických snáh niektorých skupín podnikateľov, zaviesť oslobodenie a predanie napr. v prípade verejne prístupných parkov vo vlastníctve zdravotníckych zariadení poskytujúcich ústavnú starostlivosť. Preložím to do slovenčiny, to znamená kúpeľné parky. Ak si zoberiete kúpele, môžete vidieť, že na viac ako 90 % sú v súkromných rukách a sú to podnikateľské subjekty. Týmto podnikateľským subjektom dávate možnosť oslobodiť sa od dane. Ale občania musia platiť na dani viacej. Ak to dám do súvisu s daňovým mixom, o ktorom sme diskutovali včera, tak vidno, že to, čo sa zoberie v štátnom rozpočte, a sme to prerátavali veľmi orientačne, bude to niekde okolo 50 eur na hlavu, to znamená, že bežný obyvateľ zaplatí o 50 eur viacej, ale podnikateľské subjekty, v tomto prípade sú to kúpeľné zariadenia, budú od toho oslobodené, mladé rodiny s deťmi budú platiť, keď majú kočikáreň v bytovom dome, za kočikáreň takisto, ako sa bude platiť za herne, ktoré sú v nebytovom priestore v nejakom podobnom zariadení. Toto považujem za absolútne zverstvo a jednoducho si myslím, že toto je čistý príklad lobizmu, ktorý u vás zvíťazil a je pretavený do formy pozmeňujúceho návrhu, ktorý je tu predložený v spoločnej správe.

    Uvediem vám napr. ďalší príklad, ktorý sa týka dobývania vyhradených nerastov. Opätovne sme argumentovali tým, že sadzba dane v prípade dobývania vyhradených nerastov, to znamená, sú to v preklade štrky a piesky, je opätovne nižšia. A pritom sme žiadali, aby táto sadzba bola vyššia. Dôvod na to je úplne prostý. Väčšinou títo prevádzkovatelia štrkovní a pieskovní preťažujú vozidlá, požívajú miestne komunikácie a obec nemá možnosť vyberať poplatky za používanie týchto miestnych komunikácií. Na jednej strane vám devastujú priestor, na druhej strane nemáte možnosť im zvýšiť dane, aby ste aspoň na opravu toho, čo vám zničia, zarobili normálnym legálnym spôsobom. Toto považujem takisto za absolútne neprijateľné.

    Z tohto pohľadu musím označiť zákon o miestnych daniach a poplatkoch v znení pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a nemám pochybnosti o tom, že tieto návrhy budú schválené, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, za zlý, nevyhovujúci pre občanov a zvýhodňujúci podnikateľský sektor na úkor občanov.

    Pán minister, nie je to krok dobrým smerom. A myslím si, že je potrebné, aby sme formálnu komunikáciu nahradili reálnou vecnou komunikáciou a hľadali riešenia. Nemôžete opätovne brať samosprávam v prípade oslobodenia od parkov, v prípade zníženia sadzieb pre štrkovne, pieskovne, v prípade oslobodenia školských zariadení, výskumných zariadení a ďalších stavieb a pozemkov, nemôžete brať obciam a sanovať tým štátny rozpočet. Toto je jednoducho neprípustné.

    A ak hovoríte o systémových riešeniach. Je to absolútne nesystémové riešenie, ktoré nemá žiadnu logiku okrem lobistických záujmov, ktoré sú presadzované v tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán poslanec, plne podporujem tvoje vystúpenie, pretože tvojou snahou už v prvom čítaní bolo poukázať na úskalia tejto novely, ktorú predkladá ministerstvo financií. A predpokladal si, rovnako aj ja som predpokladal, že tá diskusia bude naozaj vecná. Ale, bohužiaľ, taká nebola. Dôkazom toho sú aj pripomienky, ktoré boli vznesené počas legislatívneho procesu práve v oblasti, o ktorej si hovoril v súvislosti s ťažkými vozidlami používanými pri ťažbe kameňa, ktoré poškodzujú miestne komunikácie. Ale, samozrejme, poškodzujú aj komunikácie krajské, to znamená cesty II., III. triedy a, samozrejme, aj cesty I. triedy, ktoré sú preťažované. A je veľmi ťažké naozaj efektívne bojovať proti tomuto preťaženiu, ale faktom je, že tieto špeciálne vozidlá ničia naše komunikácie.

    Rovnako sme žiadali v rámci pripomienkového konania za samosprávny kraj, aby bolo taxatívne vymedzené, o ktoré špeciálne vozidlá sa jedná, ktoré nebudú predmetom dane, pretože tam to nebolo vôbec a nie je to riadne vyšpecifikované, pretože domiešavače, ktoré sú rovnako preťažované pri doprave betónu, alebo žeriavy, tie sú takisto v oblasti, ktorá môže byť daná do oblasti, kde nebudú zdaňované. A preto sme chceli, aby boli taxatívne vymenované. Bohužiaľ, toto nebolo zobraté do úvahy.

    A musím konštatovať rovnako ako ty, pán poslanec, že opäť hlas samosprávy tu nemá žiadnu cenu. Bolo to vidieť aj včera pri prerokúvaní zákona o daňovom mixe, keď bolo povedané: „Zoberieme vám 250 mil. a nebudeme o tom diskutovať.“ Dokonca to bolo priznané od pána ministra.

  • Pán poslanec Petrák, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne za doplnok k môjmu vystúpeniu. Myslím si, že pán kolega Blanár to doplnil správnym spôsobom.

    Ale chcem povedať ešte jednu vec, aby nevznikol dojem, že veď máme právo aj v druhom čítaní v pléne, keďže nám neprešli pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predkladali, predložiť tieto návrhy formou pätnástky a rokovať o nich. Chcem povedať z tohto miesta, áno, toto právo máme. Ale nepredložili sme pozmeňujúce návrhy teraz v pléne z jedného jediného dôvodu. Včera sa ukázalo, že vládna koalícia má opätovne sedemdesiatdeviatku, funguje ako namastený hodinový stroj a jednoducho nemá to význam. Ak chcete vládnuť týmto spôsobom, verím, že to bude len do toho marca a potom sa pristúpi k nesystémovým zmenám zákonov, ktoré zavádzate. Takže radi by sme urobili zmeny. Vysunuli sme pravicu na rokovania. Táto pravica bola odmietnutá a bola odmietnutá pravicou, by som to tak obrazne povedal. A jednoducho zhodnotili sme, že nemá význam ďalej o týchto veciach konštruktívne komunikovať, lebo všetky zmeny v zákonoch, ktoré predkladáte, sú účelové, lobistické, nevýhodné pre občana a z tejto cesty jednoducho nechcete ustúpiť. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bublavý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, už pri prvom čítaní tohto zákona sme upozorňovali, že tento zákon skomplikuje život v mestách a obciach. A aj kolega Petrák konkrétne navrhoval riešenia, ktoré by boli schodné pre samosprávu, ako aj pre štát. S poľutovaním však musím konštatovať, že tieto pripomienky tu vôbec neboli zohľadňované a návrh zákona je predložený v skoro nezmenenej podobe.

    Pán minister chápem vás, že sa snažíte chrániť štátnu kasu, ale vy zase pochopte, že nie je možné v tomto čase, keď tok financií je veľmi obmedzený z dôvodu finančnej krízy, robiť takéto zmeny, ktoré znižujú príjem mestám a obciam.

    Obmedzenie alebo zrušenie možnosti zdaňovať nehnuteľný majetok podľa hodnotového princípu nie je v súlade s ústavnými princípmi sociálne orientovaného trhového hospodárstva a ani s princípmi uplatňovanými pri zdaňovaní majetku vo vyspelých demokratických spoločnostiach. Preto vyslovujem nesúhlas s takouto zásadnou zmenou v systéme miestnych daní.

    V súčasnosti majú obce a mestá právo vyrubiť daň z nehnuteľnosti v 40-násobku minimálnej dane. Väčšinou sa táto daň uplatňuje na dane z bytov. Maximálna daň sa uplatňuje na podnikateľské subjekty. Znížením tohto násobku sa zníži absolútne číslo príjmu do rozpočtov jednotlivých obcí a miest. Aby sa potom vykompenzoval výpadok, museli by starostovia a primátori zvýšiť predovšetkým daň z bytov.

    Čo vlastne chcete dosiahnuť, pán minister? Na jednej strane obhajujete to zvýšenie DPH-čkou alebo daňovým mixom a inými opatreniami tým, že treba naplniť štátnu kasu, na druhej strane robíte zákonné opatrenia, ktoré mestám a obciam znižujú príjem do obecných rozpočtov. Keď k tomu pripočítam aj výpadok z podielových daní, tak potom existencia samosprávy je naozaj existenčne ohrozená. Nie je to náhodou z vašej strany úmyselné politikárčenie? Komu chcete takouto zmenou zákona pomôcť?

    Vážené kolegyne, kolegovia, opätovne chcem zdôrazniť, že ak mestá a obce nebudú mať finančné prostriedky, tak nebude možné uplatňovať rôzne programy, ktoré sú podporované z peňazí eurofondov. Znova opakujem, že pri čerpaní týchto projektov je nutné mať vlastné finančné zdroje. Teda je koniec aktivačným prácam, protipovodňovým prácam a iným rozvojovým programom v našich obciach a mestách? Alebo je to súčasť ťaženia proti samosprávam od pána ministra financií?

    Záverom mi dovoľte, aby som zdôraznil, že takýmito opatreniami neozdravujeme verejné financovanie samosprávy, ale ho likvidujeme, a preto tento zákon nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou sa hlási ako jediný pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Nech sa páči.

  • No tak ja neviem. Ja mám taký pocit, ako keby sa tuná nič neudialo ten minulý týždeň, ako keby tuná bola nejaká taká idylka koaličná, alebo keď chcete, je koalično-opozičná. Vláde bola vyslovená nedôvera. A to všetko nestačí ministrovi financií na to, aby nepredložil takýto zákon, ktorý úplne jasne zaväzuje budúcu vládu, v ktorej s najväčším predpokladom on už nebude. Toto všetko nestačí ministrovi financií na to, aby predložil zákon, proti ktorému je 90 % starostov a primátorov. Tak ja mám taký pocit, že ústava by mala v tomto prípade riešiť ďalšiu vec, ktorá nie je doriešená, cez to všetko, keď bola vyslovená vláde nedôvera a minister financií to nepochopil, no tak aby bola vyslovená nedôvera ešte aj ministrovi financií, a to vyslovovaná dovtedy, kým to konečne pochopí. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nechce vystúpiť.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz by mali nasledovať dva body pána ministra Mihála. Nakoľko k tomu ešte nie je spoločná správa, takže dovoľte, aby sme pokračovali bodom pána ministra hospodárstva. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov(tlač 456).

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu ministerstvo hospodárstva zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43 Európskeho spoločenstva zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva.

    Predloženým návrhom zákona sa o. i. zavádzajú nové druhy povolení ako osvedčenie o certifikácii prijímateľa výrobkov obranného priemyslu, všeobecná transferová licencia, globálna transferová licencia, individuálna transferová licencia, dopĺňa sa sadzobník správnych poplatkov o nové položky zohľadňujúce náklady ministerstva hospodárstva v súvislosti s udeľovaním alebo vydávaním nových druhov povolení. Upravujú sa kompetencie v oblasti obchodovania s vojenským materiálom, ktoré v súlade s novelou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešli z Ministerstva obrany Slovenskej republiky na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

    Návrh zákona tiež reaguje na niektoré potreby aplikačnej praxe.

    V súvislosti s doplnením sadzobníka správnych poplatkov o nové položky bude mať návrh zákona pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti návrh zákona vplyv mať nebude.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a ďakujem za pozornosť.

  • Ruch v sále.

  • No, bohužiaľ, asi budeme musieť vyhlásiť prestávku. No už ide. Pán poslanec Jurčík, na vás čakáme ako na spravodajcu, ktorý by v mene výborov mal podať informáciu o prerokovaní tohto návrhu. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja som si myslel, že to už nestihnem.

    Vážený pán predsedajúci, v rozprave... No to som doplietol.

  • Pán poslanec, mali by ste informovať Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Máte asi spravodajskú informáciu alebo správu. Ak to nemáte, tak preruším rokovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, chcel by som vás informovať o spoločnej správe výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2011 č. 582 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bol návrh pridelený, o ňom rokovali nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 5. októbra 2011 č. 298 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu rokoval na svojej 39. schôdzi 29. septembra 2011 a neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o návrhu zákona nerokoval z dôvodu nesúhlasu výboru uviesť vládny návrh zákona inou poverenou osobou podľa zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 6. októbra 2011 č. 208. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 11.05 hodiny a potom budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných zákonoch, trinásť a pol, to znamená, máme prerokovaných trinásť zákonov a jeden zákon v skrátenom legislatívnom konaní, takže tam ešte budeme musieť hlasovať. Takže do 11.05 hodiny je prestávka.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 24. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o kľud, páni poslanci, pán poslanec Marcinčin, Žiga.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte predtým ako pristúpime k hlasovaniu, sa hlási pán poslanec Solymos.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov, strany Most – Híd, KDH a SDKÚ, by som chcel poprosiť, aby sme hlasovali o bode programu č. 28 (tlač 476) v poobedňajšom hlasovaní o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, len upresním, ide tu o miestne dane a miestne poplatky za komunálne odpady. Je súhlas s návrhom, aby sme odložili toto hlasovanie na 17.00 hodinu?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz pána poslanca Mateja, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 535 v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, nebol podaný žiadny procedurálny návrh, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný zákon prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 139 za, 3 proti.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný zákon prerokujú výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 141 za návrh, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o zákonoch, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, a ako o prvom z nich budeme hlasovať o

    zákone zo 14. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako tlač 528.

    Poprosím pána poslanca Marcinčina, ktorého poveril výbor pre financie a rozpočet, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému pánom prezidentom vrátenému zákonu na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, k zákonu o stavebnom sporení (tlač 528) v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, budeme hlasovať o zmenách, pripomienkach vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Páni poslanci, hlasujeme o námietkach pána prezidenta Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 70 za návrh, 55 proti, 23 sa zdržalo.

    Neschválili sme pripomienky pána prezidenta.

  • Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Ešte pred hlasovaním musím, pán poslanec, otvoriť rozpravu.

    Zákon prerokovávame v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných poslancov do rozpravy prihlásiť ústne, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to zákon o stavebnom sporení.

    Chcem len pripomenúť, že na schválenie tohto zákona treba súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Poprosil by som, keby, ak je to technicky možné, ste vrátili na monitor výsledky hlasovania. Pokiaľ to nie je možné, tak poprosím...

  • Hlasy v sále.

  • Ospravedlňujem sa, ale som omylom stlačil...

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 148 poslancov bolo na hlasovaní prítomných, 73 hlasovalo za návrh, 70 proti, 5 poslancov sa zdržalo.

  • Národná rada Slovenskej republiky zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou neschválila.

  • Poprosím teraz pána poslanca Muránskeho ako povereného spravodajcu výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby Národnú radu informoval o návrhu uznesení k prerokovávanému návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky,

    zákonu zo 14. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý prerokovávame ako tlač 529.

    Pán poslanec Muránsky, máte slovo.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nepredniesol žiaden pozmeňujúci návrh.

    Nakoľko sme neschválili spoločnú správu výborov, navrhujem takýto postup hlasovania: Najprv budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3 pripomienok pána prezidenta, ktoré spolu súvisia.

  • Páni poslanci, prosím aby sme sa sústredili a koncentrovali na hlasovanie. Pán spoločný spravodajca odporúča hlasovať o námietkach pána prezidenta pod číslami 1, 2 a 3.

    Pán poslanec Muránsky, správne postupujem?

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 107 za návrh, 14 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pripomienky pána prezidenta sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 4 a 5 pripomienok pána prezidenta, ktoré upravujú len účinnosť zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 129 za návrh, 13 proti, 5 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o zákone.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy písomne ani ústne sa nehlásia poslanci s možnosťou vystúpiť, preto rozpravu vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o zákone o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, vrátenom pánom prezidentom na opätovné prerokovanie v Národnej rade, ako celku so schválenými pripomienkami. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 11 za návrh, 89 proti, 44 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie neschválila.

    Poprosím pani poslankyňu Vittekovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho Národnej rade predložila návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste(tlač 451).

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. K vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste (tlač 451) v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy spoločne, a to o bodoch 1, 2, 3 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 79 za návrh, 70 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 77 za, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prosím, pani poslankyňa, o návrh uznesenia k záverečnému hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu ako celku s návrhom gestorského výboru návrh schváliť v znení schválených a doplňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste schválila.

    Poprosím pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

    ktorý prerokovávame ako tlač 454 v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda. Oznamujem, že v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Preto navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy, a to spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy pod poradovými číslami 1 až 10. Ústavnoprávny výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 79 za, 69 proti, 1 sa zdržal.

    Schválili sme návrh.

  • Pán predseda, navrhujem, aby sme hlasovali o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 77 za, 69 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Z dôvodu, že sa do rozpravy neprihlásil nik z prítomných poslancov a nedostal som žiadne písomné návrhy, rozpravu končím.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pani spoločná spravodajkyňa,...

  • Pán predseda, navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s návrhom gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 80 za, 68 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 455).

    Pani poslankyňa, prosím o návrh.

  • Ďakujem pekne. V rozprave k predloženému návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec, preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 s návrhom schváliť ich. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 78 za, 66 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy 1 až 10 sme schválili.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som to nepočul ale, pani poslankyňa, pri návrhu.

  • Áno. Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 78 za, 22 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Do rozpravy sa nehlásia páni poslanci ani poslankyne, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhoch, spoločne o bodoch 1 až 14 z informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 76 za, 21 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím pána poslanca Dostála, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 468.

    Pán poslanec Dostál, prosím, o návrhy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 14.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 78 za, 69 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 78 za, 3 proti, 67 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy. Nie, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním výboru...

  • Je to bez odporúčania výboru, rozhodnime sa slobodne.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 77 za, 4 proti, 66 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám schválila.

    Pán poslanec Janiš, predseda výboru pre hospodárstvo, prosím, aby ste uviedli návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 478).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil nikto, pristúpime k hlasovaniu zo spoločnej správy, je tam jeden bod s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy, gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných 76 za, 70 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 4 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu,

    v ktorom otváram rozpravu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky, chcem požiadať poslancov, aby sa, ak majú záujem, prihlásili ústne do rozpravy. Keďže takáto vôľa nie je, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča zákon...

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, prosím, preto najprv je potrebné, aby podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku poslanci rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 78 za, 5 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže schválila.

    Pán poslanec Kaník, poverený spravodajca výborom pre hospodárstvo a výstavbu, predloží na hlasovanie návrhy k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z.

    Je to tlač 461.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu umožniť hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch teraz.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 74 za, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 75 za, 70 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy, ktorý som predložil ja. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 65 za, 10 proti, 71 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, aby predložený návrh zákona sme prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 74 za, 3 proti, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Ondruš? Nie, nehlási sa do rozpravy, to je omyl.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku, s odporúčaním gestorského výboru...

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a preto odporúčam, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním tieto schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 75 za, 3 proti, 67 sa zdržalo.

    Národná rada návrh zákona o podpore cestovného ruchu schválila.

    Pán poslanec Přidal, poprosím vás, aby ste Národnej rade predložili z poverenia hospodárskeho výboru návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 469.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako o nich navrhuje hlasovať pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 2 proti, 64 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 78 za návrh, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Ešte predtým, pán poslanec, musím otvoriť rozpravu v treťom čítaní.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Pán poslanec,...

  • Smiech v sále.

  • Má niekto záujem v treťom čítaní v rozprave vystúpiť k prerokovávanému návrhu zákona? Nie, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru

  • Reakcia spravodajcu: „... návrh schváliť.“

  • Hlasovanie.

  • 147 poslancov prítomných, 78 za, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Národná rada vládny návrh zákona o dráhach schválila.

    Pani poslankyňa Aštaryová, bola poverená výborom pre financie a rozpočet, aby predložila návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2001 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    ktorý prerokovávame ako tlač 437.

    Prosím o návrhy, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil poslanec Štefanec, ktorý podal pozmeňujúci návrh. Keďže tento pozmeňujúci návrh bol podaný dnes, dajte najskôr hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 68 proti.

    Schválili sme návrh, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Nech sa páči.

  • Takže teraz, pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 12.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 66 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Odhlasovali sme body zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Štefanec.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil poslanec Štefanec.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 68 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 69 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu, ktorú vyhlasujem za skončenú z dôvodu, že nemá nik z prítomných poslancov záujem v rozprave vystúpiť.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi, gestorský výbor odporúča zákon...

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec ani poslankyňa, preto môžeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 79 za, 70 sa zdržalo.

    Národná rada návrh zákona schválila.

    Pán poslanec Tóth z poverenia výboru pre financie a rozpočet predloží Národnej rade návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov(tlač 449).

    Prosím o návrh.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 87 za návrh, 61 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 86 za návrh, 60 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram...

  • Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu, ktorú, keďže sa do nej nikto nehlási, vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona, pán spoločný spravodajca,...

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 80 za, 68 sa zdržalo.

    Národná rada návrh zákona o zrušení kolkových známok schválila.

    Výbor pre financie a rozpočet poveril pána poslanca Švejnu, aby predložil návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Prerokovávame návrh ako tlač 458.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 79 za, 70 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za návrh, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Zákon prerokovávame v treťom čítaní. Z dôvodu, že sa pán poslanec Číž...

  • Hlas z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi, gestorský výbor zákon odporúča...

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, čiže neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, pristúpme, prosím, k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte teda, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 12 spoločne s odporúčaním body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za návrh, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Jurčíka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 456.

    Pán poslanec Jurčík, prosím o návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 79 za návrh, 70 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 79 za, 1 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku.

  • Ešte, pán poslanec, prepáčte.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    A musím otvoriť rozpravu, ak by niekto z poslancov chcel v treťom čítaní vystúpiť. Nechce v rozprave nik vystúpiť.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz môžeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča návrh zákona...

  • Áno, len pripomínam členom výboru pre sociálne veci, že teraz bude rokovanie výboru.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za návrh, 1 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky prerokované body programu okrem jedného v dopoludňajšom rokovaní 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať teraz o dohode, o ktorej som včera informoval aj poslanecké grémium, potrebujem, aby sme procedurálne vyriešili túto otázku. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby z rokovania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky boli vypustené body, ktoré sú uvedené pod poradovými číslami 47 a 48. Je to vládny návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, to je tlač 488, poviem to zjednodušene, super hrubá mzda, a tlač 487, je to návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, pán predseda Brocka sa hlási.

  • Pani poslankyňa a predsedníčka výboru Sabolová.

  • Ďakujem. Zvolávam rokovanie výboru na 13.00 hodinu do zasadačky výboru pre hospodárstvo, životné prostredie, zelené správy potrebujeme prerokovať.

  • Pani poslankyňa Zmajkovičová a predsedníčka výboru.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, pán predseda, aby som pripomenula členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že rokovanie výboru bude o 12.15 hodine v obvyklej rokovacej miestnosti. Ďakujem.

  • Pán predseda ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem, pán predseda. Ústavnoprávny výbor bude zasadať o 12.45 hodine. Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefanec a predseda výboru pre európsku integráciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Výbor pre európske záležitosti bude rokovať o 13.30 hodine. Ďakujem.

  • Pán predseda finančného výboru Kollár.

  • Výbor pre financie a rozpočet bude zasadať o 13.00 hodine. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie, budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 11.52 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné popoludnie, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní štvrtého dňa 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na skutočnosť, že už rokovali príslušné výbory a sú splnené podmienky na pokračovanie rokovania v skrátenom legislatívnom konaní, prerokujeme teraz v druhom čítaní

    vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 535 a výsledky rokovania výborov máte v tlači 535a.

    Vítam na rokovaní podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša a prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých, ktorí si majú čo povedať v rokovacej sále, aby tak urobili mimo nej vzhľadom na skutočnosť, že prerokovávame veľmi vážny návrh zákona.

    Súčasne sa všetkým ospravedlňujem za oneskorené začatie poobedňajšieho rokovania, ale u predsedu parlamentu bola ešte porada o poradí bodov rokovania, takže poprosím teraz naozaj už o sústredenie na tento bod.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona upravuje výšku a spôsob platenia odvodu, bankového odvodu, jeho účelové určenie a správu odvodu.

    Metóda výpočtu a výška odvodu zohľadňujú odporúčané medzinárodné princípy, podľa ktorých je cieľom minimalizovať náklady budúcich finančných kríz pre daňových poplatníkov prostredníctvom vopred tvorených osobitných fondov a zároveň motivovať finančné inštitúcie k obozretnému správaniu sa z pohľadu udržania čo najvyššej úrovne vlastných zdrojov financovania. Z uvedeného dôvodu je odvod vypočítaný z pasív finančných inštitúcií očistených o výšku vlastného kapitálu a vklady fyzických osôb.

    Sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok sa navrhuje vo výške 0,4 %. Vyššia ako navrhovaná sadzba by mohla mať negatívne účinky v podobe možných presunov prostriedkov v rámci bankovej skupiny, ako aj v podobe negatívneho dopadu na ziskovosť bankového sektora, a tým aj prenesenie zvýšených nákladov bankových subjektov na ich zákazníkov formou vyšších bankových poplatkov. Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, celkový čistý prínos zavedenia odvodu sa predpokladá na úrovni zhruba 82 mil. až 83 mil. eur.

    Z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu. A odporúčam ho Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Skôr ako dám slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Ondrej Matej z príslušného gestorského výboru, ktorým je výbor pre financie a rozpočet, chcem vás informovať, že som medzičasom dostal list od pána ministra kultúry Slovenskej republiky pána Daniela Krajcera, že sťahuje z rokovania Národnej rady body, ktoré máte pod číslami 33 a 34, ide o tlače 442 a 441. Vieme všetci, o čo sa jedná, ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti. A potom je to vládny návrh zákona o povinných deponátoch periodických publikácií a tak ďalej. Čiže body 33 a 34 sú vyňaté z rokovania tejto schôdze Národnej rady na základe žiadosti ministra kultúry Daniela Krajcera.

    Teraz už dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Ondrej Matej, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru k zákonu, ktorý prerokovávame v skrátenom konaní.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých poslancov a poslankyne, napriek tomu, že nás tu nie je veľa, je dosť veľký šum v sále, aby sme tí, ktorí máme iné priority, ich realizovali mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V bode III k predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Odporúča pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Odporúča pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    V bode IV máte uvedené tri pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor schválil.

    Takže gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Evidujem prihlášky piatich poslancov. Sú to pán poslanec Andrej Ďurkovský, Ondrej Dostál, Ján Počiatek, Peter Kažimír a Igor Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Andrej Ďurkovský. Nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, kolegovia, kolegyne, ja nemám pripravený žiaden dlhý príhovor, ale dovoľte mi pri tejto príležitosti z tohto miesta konštatovať možno niekoľko skutočností.

    Tento návrh, ktorý bol predložený z dielne ministerstva financií, na jednej strane je ľuďmi oceňovaný ako dobrý návrh, že treba pristupovať k tomu, aby sme získali čo najviac finančných prostriedkov aj z finančných inštitúcií, ktoré podľa názoru verejnosti ich majú dostatok. Aká je ale skutočnosť? Viem, že sú návrhy tento odvod, keď to môžem tak voľne povedať, ešte zvýšiť na vyššie percento možno nie na 0,4, ale na 0,7 %, čo, samozrejme, môže byť pre verejnosť v prvom kole veľmi zaujímavé, ale aj veľmi pútavé.

    Keď som na túto tému diskutoval s rôznymi odborníkmi v oblasti finančníctva, tak prakticky všetci povedali, že tento návrh, ktorý predložilo ministerstvo financií, je istým spôsobom na hrane. To znamená, je ešte únosné, aby jednotlivé finančné inštitúcie tento tlak a túto požiadavku zvládli. Samozrejme, treba si uvedomiť to, že naše finančné inštitúcie, naše banky sú možno trošku iného charakteru, ako sú banky v Amerike alebo v iných krajinách, kde tieto banky fungujú viac ako investičné subjekty. U nás sa skôr jedná o „retailové“ banky, ktoré toto odčerpanie finančných prostriedkov v konečnom dôsledku tak či onak premietnu určite do svojich cien služieb pre svojich klientov. To znamená, v konečnom dôsledku na konci toho zaplatí koncový spotrebiteľ. Čiže to, čo sa v prvom kole zdá ako vynikajúce a úžasné, tak či onak zaplatia predovšetkým klienti týchto bánk.

    To, čo som ja chcel vo svojom, dúfam, krátkom vystúpení povedať, je jedna jediná vec, chcem upozorniť na to, že je to krok, ktorý z môjho pohľadu nie je úplne systémový. Ja ho akceptujem a ho podporím aj tak, ako je predložený, ale domnievam sa, že by bolo správne, aby ministerstvo financií predložilo ďalšie návrhy, lebo sú tu aj ďalšie inštitúcie, ktoré sa dajú istým spôsobom finančne v prospech štátu zaťažiť. Mám na mysli predovšetkým napr. rôzne poisťovne alebo iné inštitúcie, ktoré rovnako vytvárajú dosť silné zisky, pracujú s finančnými prostriedkami. A myslím si, že by bolo vhodné, aby štát v prípade svojho záujmu zasiahol aj do takýchto inštitúcií.

    Rovnako je dôležité z môjho pohľadu možno sa pozerať na to systémovo aj z toho dôvodu, aby sme sa nepozerali len vytrhnuto na jednotlivé sektory nášho hospodárstva, ale možno dokonca, dovolím si to povedať možno na hlas a veľmi nie populárne, v istých prípadoch aby sme zaťažili aj daňou z príjmu predovšetkým právnické osoby. Je to na zváženie, ja viem, že to je veľmi ťažká otázka, ktorá by mala byť prediskutovaná predovšetkým na rôznych ekonomických fórach. Ale myslím si, že k finančnému riešeniu problému nášho štátu, a nielen problému nášho štátu, ale predovšetkým aj rozpočtu, ktorý nás onedlho čaká, by sa malo pristupovať systémovo. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Ďurkovského sa prihlásil jediný, a to pán poslanec Juraj Blanár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenia predrečníka a slovo má pán poslanec Blanár. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Ďurkovský, podľa vášho vystúpenia som pochopil, že v podstate štát je pri akomkoľvek prijatí zvýšenia dane bankám absolútne bezmocný, pretože tak či tak banky to všetko premietnu do poplatkov klientov a všetko to zaplatia klienti. Ale to je práve tá chyba, ako sa pozeráme na postavenie štátu a inštitúcií, ktoré tu majú vykonávať kontrolu nad bankami, a nie sa len prizerať na to, ako banky budú robiť to, čo im vyhovuje. To znamená, že máme tu kontrolné mechanizmy, máme tu bankovú radu, máme tu Národnú banku Slovenskej republiky, ministerstvo financií, ktoré vykonávajú kontrolu a sú tu na to, aby dozerali na to, či naozaj tie banky to urobia.

    A naviac, v Európskej komisii už sa diskutuje azda rok o tom, že sa pripravuje legislatíva, ktorá toto umožní celoplošne na úrovni Európskej únie ako takej, spoplatnenie bánk, pretože sa ukázalo, že banky jednoducho v čase krízy vôbec nemajú taký problém ako ostatní, ktorým predovšetkým tie banky spôsobujú problémy tými všelijakými fiktívnymi bankovými operáciami a mnohými inými vecami.

    Takže ja pokladám práve túto daň za oprávnenú. A práve v čase krízy je miesto na to, aby tieto banky niesli na svojich pleciach rovnako podiel na tom, čo sa tu stalo, nielen to prenášať na obyvateľov, na všetkých nás.

  • Reagovať bude pán poslanec Ďurkovký. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Asi, pán poslanec, hovoríme, ja o koze vy o voze, ako sa ľudovo hovorí. Mal som na mysli predovšetkým vo svojom príhovore, ak ste to počúvali pozorne, tak to viete, isté rozlíšenie od typu bánk, ktoré sú u nás na Slovensku, a typu bánk, ktoré máte v zahraničí a ktoré predovšetkým spôsobili finančnú krízu, voči ktorým sa aj svet istým spôsobom postavil. To sú práve tie veľké investičné banky, ktoré poskytovali rôzne, možno aj nekryté úvery, neviem ja sa v tom až tak detailne nevyznám. Ale tie spôsobili tento problém, ktorý sa istým spôsobom dostal až k nám.

    Jednak poplatky, ktoré budú premietnuté do jednotlivých služieb, si, samozrejme, banky stanovujú na základe istých pravidiel, ale podľa mňa bankový dozor, však k tomu by sa skôr mohol vyjadriť pán minister financií, slúži na niečo iné, nie na to, aby kontroloval presnú výšku týchto poplatkov. A nebodaj keď sa jednotlivé banky medzi sebou v tichosti dohodnú, ja nechcem hovoriť, že by tu vznikala dajaká kartelová dohoda alebo niečo podobné a tieto poplatky svojim spôsobom paušálne zvýšia voči občanom a zákazníkom svojim, tak istým spôsobom, to si priznajme, každý z nás je dajaký zákazník banky, asi budeme dosť bezmocní. Čiže to je to, čo namietam, že tak či onak sa to premietne v konečnom dôsledku do tých poplatkov. Ak by sa tomu dalo zabrániť, samozrejme, ja by som to len privítal. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem hneď na úvod povedať, že zavedenie bankovej dane nepovažujem za dobrý nápad. Podľa môjho názoru neexistoval dôvod na to, aby sme pristúpili k zavedeniu bankovej dane v skrátenom legislatívnom konaní, ale už sa to stalo.

    Uvedomujem si, že diskusia na túto tému prebieha už dlhšie. Opakovane sa o zavedenie bankovej dane pokúšali naši kolegovia zo SMER-u, my sme ich vtedy odmietali a teraz ideme bankovú daň zavádzať aj my. Som si vedomý toho, že sa aj na pôde vládnej koalície, aj na pôde ministerstva financií, teda vlády, uvažovalo už dlhšie o tom, že by mohla byť zavedená banková daň. Ale ja nechcem zľahčovať tie dôvody, ja si uvedomujem potrebu znižovania deficitu a uvedomujem si, že tá diera, ktorá bola odhadovaná na začiatku, narastá a treba to riešiť. Ale dovolím si zotrvať pri svojom presvedčení, že deficit majú pravicové strany riešiť tak, že budú znižovať verejné výdaje, nieže budú zvyšovať dane, daňové a odvodové zaťaženie obyvateľstva. A ak sa k tomu ešte s istou benevolenciou dalo pristupovať minulý rok, keď sme schvaľovali štátny rozpočet a tá diera bola príliš veľká, áno, aj vtedy sme zvyšovali daňové zaťaženie obyvateľstva, myslím si, že ten rok, ktorý odvtedy ubehol bol dostatočne dlhou dobou na to, aby sme dnes neriešili už dieru vo verejných financiách cez vyššie dane, ale aby sme sa pokúsili znížiť výdavky a takýmto spôsobom znížiť deficit.

    Aby som náhodou nebol obvinený z pravicového populizmu, tak chcem povedať aj to, že si uvedomujem, že výnos z tejto dane sa nejde priamo prejesť, že má byť určený na osobitný účel, dokonca osobitný účet. Ale aj tak ide o novú daň, ide o zvyšovanie daňového zaťaženia. A som presvedčený, že sa to prenesie na obyvateľstvo, prenesie sa to na podnikateľské subjekty, či už v poplatkoch alebo vo vyšších úrokoch. A je ilúzia myslieť si, že sú tu nejaké kontrolné mechanizmy, ktoré tomu zabránia. Tie banky to neurobia otvorene, neurobia priamo, ale urobia skryto, nejako to zaobalia, ale urobiť to urobia a nakoniec to aj tak zaplatia ľudia.

    To, čo možno vytknúť tomu návrhu, je, že sa tu zavádza nejaká selektívna daň pre nejaký špecifický sektor. Áno, sú na to dôvody, banky sú v problémoch a možnože budú ešte vo väčších problémoch, aj keď naše banky sú v trochu lepšej kondícii momentálne ako v niektorých iných krajinách. Ale je to otvorenie dverí na to, aby nejaká budúca vláda niekedy v budúcnosti zavádzala iné selektívne dane pre iné sektory a aby sme princíp rovného zdanenia takýmto spôsobom opustili. A o. i. je to aj ďalší krôčik k harmonizácii v Európskej únii, pretože sú snahy zavádzať podobné poplatky a dane aj z roviny celoeurópskej. A ak dnes toto urobíme, tak vlastne tým naznačujeme, že áno, sme pripravení aj my ísť týmto smerom a nebudeme sa tomu nejako v zásade brániť, hoci doteraz sme hovorili, že harmonizácia daní je niečo, čo je pre nás neprijateľné.

    A posledná vec, ktorú možno vytknúť tomuto návrhu, je tá navrhovaná výška, ktorá je výrazne vyššia ako v iných krajinách Európskej únie, ktoré takýto poplatok alebo bankovú daň zaviedli. My sme vyčítali kolegom zo SMER-u, že chceli zaviesť túto daň na úrovni 0,7 %, že je to príliš vysoké. Ale keď my sme prišli s návrhom 0,2, resp. potom 0,4 %, tak vidno, že ten rozdiel už nie je nijako dramatický. Ten dramatický rozdiel, aj keď možno nie v princípe, ale určite vo výške môže byť medzi 0,7 % a 0,01 alebo 0,02 %. Ale rozdiel medzi 0,7 a 0,4 už nedá sa považovať za to, že by to bol rozdiel medzi červenou a modrou, je to rozdiel medzi svetločervenou a tmavoružovou. A ten rozdiel sa mi zdá pomerne malý na to, aby som takýto návrh mohol podporiť. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa prihlásili celkom traja poslanci, pán poslanec Beblavý, Blanár, Matovič. Končím možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Miroslav Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Možno len jedna vec na vysvetlenie. Ondrej, myslím si, že tvoj silný argument je naozaj ten argument sektorovej dane, ktorý otvára trošku dvere aj zneužívaniu, hoci, ako si aj ty spomenul v tomto prípade, si myslím, že vzhľadom na povahu toho odvodu je to zdôvodniteľné. Chcel by som ťa však upozorniť, že z ekonómie vyplýva, naopak, že náklady zdanenia sa prenášajú na klientov práve vo vysoko konkurenčných odvetviach. Je to taký paradox dokonalej konkurencie. A práve v tých oligopolných odvetviach sa tie náklady prenášajú oveľa menej. To znamená, odpoveď na to, či sa to na občanov prenesie alebo nie, závisí od toho, čo si myslíš o povahe bankového sektora na Slovensku, ja si myslím, že keď sa pozrieme na štruktúru trhu, tak dosť jednoznačne sa jedná o oligopolný sektor, kde majú dosť veľkú trhovú silu tie dominantné štyri subjekty, alebo je ich päť. To znamená, že nie je celkom korektné predpokladať automaticky, že sa tie náklady prenesú na klientov úplne, dokonca skôr sa dá predpokladať, že sa prenesú na nich len v nejakej menšej časti, ak vôbec sa prenesú. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Juraj Blanár. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec kolega Dostál, dovoľte, aby som naozaj bez akýchkoľvek bočných úmyslov povedal, že vo vašom prípade vôbec nie je potrebné zdôrazňovať, že by ste mohli byť obviňovaný z nejakého pravicového populizmu, pretože vaše postoje sú úplne jasné, že všetky veci súvisiace s krízou je potrebné naložiť na ľudí, božechráň, aby sme sa dotkli podnikateľov, božechráň, aby sme sa dotkli tých, ktorí tu v pokoji podnikajú. A dokonca ani štát nemôže nič urobiť, pretože podľa toho vášho vystúpenia vy ste dokonca pripustili, že tie banky to dokážu tak urobiť, že my to ani nebudeme vedieť tak urobiť. Nuž tak potom načo tu všetci sedíme, načo potom je tu štát, keď nedokáže ani takúto základnú kontrolu urobiť? Veď je tu predsa nejaký primeraný zisk za nejaký úkon, ktorý urobím, alebo je tu už niečo, čo sa nedá nazvať primeraným ziskom. A tu, si myslím, je nezastupiteľné miesto štátu.

    A poviem vám príklad, kde takéto niečo napr. v slovenských podmienkach funguje. Dnes sa odvádza určité percento z objemu povinného zmluvného poistenia pre motorové vozidlá. Tiež sa hovorilo o tom, že je to dvojaké zdanenie, je to akceptované. A vďaka tomu sa nakúpila nová technika pre Hasičský a záchranný zbor, ktorý dnes zachraňuje životy na cestách všetkých nás. A v pohode to tie poisťovne zvládajú. Toto je podľa mňa úloha štátu aj v prípade tejto bankovej dane, ktorú si musí splniť, preniesť to na nich, skôr aj tú časť väčšiu ako na ľudí, ktorí to vôbec nespôsobili.

  • Pán poslanec Matovič je ďalší a posledný prihlásený s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Ondreja Dostála. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Dostál, ja som vás iba chcel pochváliť, že ste omnoho krajší bez tej brady ako s tou medveďou bradou.

  • Reagovať bude pán poslanec Ondrej Dostál.

    Prepáčte, ale nerozumel som, čo hovoril pán Matovič, tak som ani ja z pozície predsedajúceho nemohol reagovať, či to k veci bolo alebo nebolo.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Beblavý, no to uvidíme. Myslím, že budeme mať možnosť sa v praxi o tom presvedčiť, nakoľko tieto ekonomické teórie zodpovedajú alebo nezodpovedajú realite. V každom prípade zvýšenie daňového zaťaženia to je, či to už dopadne tak alebo onak, na také alebo iné subjekty.

    A, pán poslanec Blanár, no ja sa nečudujem, samozrejme, tomu, že úplne inak vnímame úlohu štátu. Ja si vôbec nemyslím, že je úlohou štátu, aby hovoril v podmienkach, kde existuje konkurenčné prostredie čokoľvek do toho, že čo je primeraný zisk a čo nie je primeraný zisk. Toto je len proste regulácia na reguláciu, zavedieme dane a potom si myslíme, že to budeme nejako kontrolovať, že ustriehneme to, či sa to niekam prenesie alebo neprenesie.

    No ale zásadná vaša poznámka bola, že nevieme si ani predstaviť nijako inak riešiť krízu ako tak, že to naložíme na ľudí, ktorí to nespôsobili. My sme v OKS boli presvedčení, že treba to riešiť tým, že sa budú znižovať výdavky štátu, čo, samozrejme, prenesene sa dotkne aj ľudí. Je to možné riešiť tak, ako sa o tom uvažuje, že sa zvýši nejaká daň, ale to opäť sa prenesie na ľudí. Alebo to potom je možné riešiť tak, ako ste sa krízu pokúšali riešiť vy v SMER-e, keď ste boli pri moci, že ste začali enormným spôsobom zadlžovať túto krajinu. Ale to je tiež prenesenie krízy na ľudí, lebo tie dlhy takisto bude musieť niekto zaplatiť a nikto iný to nebude, ale iba ľudia

  • Ďalším prihláseným do rozpravy k tomuto návrhu zákona pochádzajúcemu z dielne vlády je pán poslanec Ján Počiatek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister bezvládnej koalície, vážené dámy, vážení páni, vidím, že sa tu začína rozpútavať aj celkom vecná diskusia na túto tému, tak by som tiež chcel predostrieť svoj uhol pohľadu.

    My rokujeme o zákone, ktorý filozoficky obsahuje parametre, ktoré sú akceptovaným riešením v rámci celého európskeho teritória, kde došlo k jasnej zhode názorovej na tému, či banky alebo vôbec finančné inštitúcie sa majú spolupodieľať na sanácii krízou rozvrátených verejných financií. Odpoveď je jasná, že to robiť majú Čiže tento koncept vôbec nie je taký šialený, amateristický a paškvilný, ako bol označovaný, keď sme ho my pred rokom predkladali, čoho dôkazom je, že dnes bezvládna koalícia predkladá v podstate filozoficky identický návrh, ktorý je len parametricky mierne odlišný od toho nášho. Ale princíp je ten istý. Čiže je to podľa môjho názoru tiež len ďalší dôkaz názorového kotrmelca, ktorý táto koalícia urobila, takisto ako to bolo v prípade eurovalu, kde pred voľbami tvrdili, že to je neprípustné riešenie. Dnes poznáme všetci názor, pri ktorom dokonca časť koalície navzájom sa osočuje a usvedčuje jeden druhého z klamstva. Takisto to platí aj v tomto prípade. Čiže keď sme tu dlhé mesiace počúvali o tom, aký je to nezmyselný návrh, likvidačný, a neviem čo všetko, dnes ho tu máme na stole a obhajuje ho práve jeden z tých, ktorý ho tak vehementne kritizoval. Na druhej strane sme aj radi, pretože konečne je to aspoň prvý pokus o to, neprenášať všetku záťaž, ktorú kríza priniesla, a celú záťaž konsolidácie verejných financií na bežných ľudí. Ale snaží sa hľadať peniaze aj tam, kde naozaj sú. A keď si pozrieme ziskovosť bankového sektora v tomto roku, naozaj sa črtá, že dosiahnu nieže predkrízové úrovne, ale pravdepodobne najvyššie úrovne vôbec v histórii ich pôsobenia na slovenskom trhu.

    Čiže celkove je to posun a otázka je, prečo sa ten posun stal. Navyše tento zákon prijímame v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vyžaduje určité zákonné predpoklady na to, aby sa tak vôbec mohlo stať. A väčšinou je to pomenúvané, ako keď je situácia naozaj kritická. A myslím si, že aj tá kritická situácia už dnes je, a to aj v súvislosti s rozpočtom na budúce tri roky. I keď sa tu včera pán minister, nedá mi to nepovedať, bezvládnej koalície hrdil, že ten rozpočet už dodali do parlamentu, keď som sa pýtal, aký vlastne bude, tak ma odkázal na to, že si mám prečítať to, čo do Národnej rady už predložili. Ale skutočnosťou je, že to je naozaj iba zdrap papiera, pretože ten rozpočet vôbec nemá žiadne pevné základy, viď aj dnešné hlasovanie o stavebnom sporení, pretože už len tento jeden zákon vytvára úplne iný rámec. Ale aj tie zákony, ktoré prešli prvým čítaním, stále čakajú druhé čítania. A podľa toho, ako tu ja vnímam atmosféru v tomto parlamente, vidím, že s tým budú ešte veľmi veľké problémy. Čiže moja prognóza k tomu je, že ten rozpočet vôbec nebude schválený v takej podobe, v akej bol do parlamentu dodaný, a bude v úplne inej podobe. A to ešte v rozpočte je zapracovaná veľmi optimistická prognóza rastu na budúci rok na úrovni 3,3 %, ktorej už dnes azda vôbec nikto neverí. Už prvé medzinárodné inštitúcie prichádzajú s revíziou rastu. A je úplne evidentné, že tie čísla budú úplne iné, čo bude vytvárať obrovskú dieru. A myslím si, že ten deficit môže skončiť na úrovniach podobných, ktoré boli tak dlhodobo kritizované. A to vôbec nie je tá kríza ešte v takom hlbokom štádiu, ako sme to zažili my v minulosti.

    Celá taktika v minulosti, konsolidácie, bola prenesením celej konsolidačnej záťaže na obyvateľstvo cez zvýšené dane, poplatky a odvody, čo sa aj stalo. Ministerstvo financií sa neustále hrdí tým, že aj šetria. Áno, došlo k nejakému zníženiu výdavkov, ale otázka je kde a v ktorých sektoroch sa tak stalo. Najviac ušetrili na zdravotníctve, učiteľoch, protipovodňovej ochrane. A to je šetrenie, ktoré naozaj je nezmyselné. A opäť tá záťaž na obyvateľstvo sa prenáša v réžii tejto bezvládnej koalície dvomi spôsobmi, jednak cez vyššie dane, odvody a poplatky a jednak cez nedofinancovávanie služieb, ktoré štát má obyvateľstvu poskytovať. Ergo tie služby, samozrejme, sú v oveľa horšej kvalite. A myslím si, že sa tu nemusíme presviedčať, že zdravotníctvo sa dostalo na hranicu kolapsu. A uvidíme, ako sa táto situácia vôbec rozrieši v najbližších mesiacoch a ako ju táto súčasná bezvládna koalícia rozrieši.

    Čiže dnes je optický deficit lepší len vďaka vyšším daniam, nečerpaniu eurofondov, čo je ďalšia zaujímavá problematika, pretože vláda, ešte súčasná, v minuloročnom a vôbec rozpočte, ktorý platí, naplánovala a narozpočtovala veľmi veľkú sumu eurofondov, vyššiu, ako sme ju plánovali my v minulosti, za čo sme boli veľakrát kritizovaní. Čiže súčasná vláda si naplánovala ešte väčšie čerpanie eurofondov. Keďže sme hovorili, že to nie reálne vyčerpať, tak si môžete nájsť, pričom sa dočítate, čo všetko bolo povedané. Ale faktom zostáva, že sme mali pravdu. Tie eurofondy sa proste nečerpajú v takej miere. A ani zďaleka sa nevyčerpá to, čo narozpočtované bolo, čo automaticky vytvára úsporu na strane spolufinancovania, čo pôsobí pozitívne na deficit. Ale to je také šetrenie vo veľkých úvodzovkách. A navyše, tá masívna alokácia eurofondov do jednotlivých sektorov bola preto, aby sa opticky javilo, že sú dofinancované, ale keď sa dostaneme k záveru roka a uvidíme koľko peňazí naozaj bolo čerpaných v jednotlivých sektoroch, uvidíme, že to je oveľa menej, ako je to potrebné. A preto dochádza aj k tomu stavu napr. v zdravotníctve alebo aj v školstve, že sa dostávajú na hranicu kolapsu.

    Na o zjavne tá taktika do budúcna bola veľmi podobná, i keď opäť mi nedá nespomenúť aj tu ústami pána ministra bezvládnej koalície navrhované riešenie v roku 2008. Ako najzázračnejšie riešenie na prekonanie krízy bolo zníženie daní. Dnes niet ani chýru, ani slychu o znížení daní, iba o zvyšovaní daní, odvodov a poplatkov. A tak veľa skloňované šetrenie dopadlo takisto, šetrenie v citlivých a zásadne dôležitých sektoroch, ako sú zdravotníctvo, školstvo, protipovodňová ochrana a mnohé iné.

    No a to, že deficit v budúcom roku nebude vôbec taký, ako ste to plánovali, je dnes už úplne zrejmé. A čas mi dá za pravdu. A je to len otázka pár mesiacov, kedy budeme vedieť presne, aké to číslo je. A tento vyšší deficit bude automaticky znamenať vyššie zadlženie. Pritom pri pôvodnom pláne ešte sa tvárili všetci predstavitelia tejto bezvládnej koalície, že nás čakajú už len dobré časy. A spomeňme si na to, niekoľko mesiacov dozadu to je, čo ústami premiérky bolo povedané, že zlé časy sa skončili a že už nás čakajú len dobré časy. Tak už vtedy ten plán na zadlženie Slovenska na najbližšie štyri roky bol, že sa Slovensko zadlží viac ako za predchádzajúcej vlády. A to bol najoptimistickejší scenár konsolidácie, ktorému dnes už neverí podľa mňa vôbec nikto. Otázka je, či vôbec ešte na ministerstve financií tomu veria, keď navyše viem, že ani na ministerstve financií už tomu neveria. Čiže keď tie deficity budú väčšie, tak aj to zadlženie bude väčšie. Čiže už sa tu nebavíme o tom, že súčasná vláda mala plán zadlžiť Slovensko o 12,4 mld., viac, to bude určite, ale o koľko viac to bude, to uvidíme, keď budú najnovšie prognózy, ktoré vlejú oveľa viac svetla do toho, ako budú najbližšie dva-tri roky vyzerať.

    Čiže by som to zhrnul. Strana SMER – sociálna demokracia sa hlási k filozofii zavedenia špeciálneho odvodu pre finančné inštitúcie, a teda najmä banky. Máme určité predstavy v duchu, v akom sme ich predkladali už pred rokom. Stratili sme podľa nás príliš veľa času, ale to už ide na vrub súčasnej bezvládnej koalície, ktorá mohla túto daň zaviesť. A keď akceptovala, a dnes vidíme, že akceptovala filozofiu nášho pohľadu, mohla sa pokúšať o zmeny parametrov, keď to má byť jediný problém. Ale tak sa nestalo. Čiže my sa ešte pokúsime cez pozmeňujúce návrhy, ktoré kolegovia prednesú, zmeniť niektoré parametre, ale tak či tak sme aspoň teda radi, že už došlo k posunu, že aj súčasná vláda pochopila, že je nutné hľadať tie prostriedky tam, kde sú, a nie tam, kde nie sú. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky neevidujem, čiže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Počiatka.

    A ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Peter Kažimír. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, priatelia, máme za sebou celkom zaujímavú debatu, ktorá prebehla pred pár minútami na výbore pre financie a rozpočet, ktorá sa niesla v duchu rozprávky tuším Soľ nad zlato, kde sa hovorilo, čo je přiměřeně, ako sa pridáva přiměřeně toho či onoho korenia do práce, bola to debata o výške odvodu. Je veľmi dobré, že rok sa pokúšame presadiť podobný typ odvodu, podobný typ bankovej dane, ľudovo povedané.

    Viete veľmi dobre, že nášmu parlamentu bol doručený návrh zákona, ktorý sa ale nedostal do programu tejto schôdze, pretože sa dodržiava, svätí sa pravidlo šiestich mesiacov. Naposledy sme tu boli na jar s týmto zákonom, tak sa vláde podarilo nás obísť poza chrbát skráteným legislatívnym konaním. A máme na stole návrh alebo text zákona, ktorý dobre poznáte, a rokujeme o ňom.

    Dobre, treba poznamenať a treba akože naozaj korektne pripustiť to, že tie naše návrhy zákonov sa naozaj dosť podobajú, s čím som ja veľmi spokojný, pretože pred rokom tu, naopak, ste z nás robili komediantov. Ale je to založené na základe vybraných pasív, identické ako u nás. Je to nejaké percento z tejto základne. Je tam použitie, ktoré v podstate kryje deficit štátneho rozpočtu, čo je, ináč, veľmi filigránsky urobené, ale dobre, je to, samozrejme, z rozpočtových dôvodov. Myslím si, že ľuďom treba hovoriť pravdu a len pravdu. A tou pravdou je, že tento odvod sa bude používať na krytie výdavkov rozpočtu verejnej správy.

    No v čom máme odlišný názor. Je to výška odvodu. Viete veľmi dobre, že my sme navrhovali vyšší odvod. Ten je aj v návrhu zákona uvedený. Je to 0,7 % z tej danej základne, k čomu o chvíľku prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Tá debata na výbore hovorila o tom, že už rozhodnutie o 0,4 % je viac-menej založené na politickom rozhodnutí a na objektívnych potrebách rozpočtu, a nie na základe nejakej hlbokej analýzy, to si treba proste priznať, pred pár týždňami to bolo 0,2 %, ako absolútny strop, teraz je to 0,4 %. A my prichádzame s návrhom 0,7 % s pripomenutím, že navýšenie čistého zisku bankového sektora minulý rok bolo vyše 100 %, navýšenie čistého zisku bankového sektora za prvých šesť-sedem mesiacov je zatiaľ evidované v úrovni 80 %.

    Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur. To je podobná suma, akú navrhujeme vybrať od bankového sektora týmto odvodom. Prečo to tie banky urobili? No preto, že ich matky sú v problémoch. Posielajú proste tieto eurá domov, aby si riešili vlastnú potrebnú kapitalizáciu a aby sčasti z týchto svojich ziskov v krajinách svojich matiek platili presne takýto typ odvodu, ktorý sa teraz snažíme zaviesť, kde napr. v Rakúskej republike, viete, že Rakúsko je najväčší zahraničný investor v bankovom sektore na Slovensku, takýto typ odvodu už bol zavedený od 1. januára tohto roku v celkovom objeme 0,5 mld. eur. Čiže čo sa stalo tým, že rok meškáme s týmto zákonom? Napr. cez tieto banky odišli peniaze do Rakúska, do rakúskych matiek a odtiaľ ich časť do rakúskeho štátneho rozpočtu. To je realita. To je realita a ja som rád, že máme aspoň konsenzus v tom, že treba urobiť poriadok aj doma a treba, aby sa aj tieto finančné inštitúcie podieľali na príjmoch štátnych rozpočtov nielen v krajinách svojich matiek, ale aj u nás doma.

    Prečítam, pán spravodajca, pozmeňujúci návrh, potom vám ho aj odovzdám, k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.

    § 3 ods. 2. Pôvodné znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,4 %.“ A navrhované znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,7 %.“

    Odôvodnenie. Banky na území Slovenskej republiky zvýšili zisk doteraz v tomto roku o viac ako 80 %, čo dáva reálny predpoklad ziskovosti aj do budúceho roka. A preto návrh zvýšenia sadzby odvodu na príslušný kalendárny rok na 0,7 % nemá významne negatívny vplyv na hospodárenie týchto bankových inštitúcií. A zároveň toto zvýšenie bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejných financií o cca 100 mil. eur. Uvedené zvýšenie príjmov verejných financií dáva vláde väčší predpoklad na nezvyšovanie daní, hlavne nepriamych daní, ktoré inak negatívne ovplyvnia hospodárenie obyvateľstva.

    To bol pozmeňujúci návrh 1.

    Ďalšia téma, téma, ktorú nastoľujú ani nie tak poslanci Národnej rady a možno ani nie tak hlasno zástupcovia regulátora, či je to ministerstvo financií alebo centrálna banka. Ale túto tému nastoľujú samotní bankári, ktorí sa hlasne dennodenne vyhrážajú, že prenesú tento odvod do ceny svojich služieb. Zaznelo to koniec koncov aj z príhovoru napr. pána poslanca Ďurkovského. Tá hrozba tu, samozrejme, je. Ale my odmietame toto prijať ako holú pravdu, ako fakt. A pán minister to musí uznať, veď z jeho dielne vyšli niektoré zákony, ktoré reagujú na situáciu na finančnom trhu, keďže sami uznávame, že máme najvyššie úroky na hypotéky v eurozóne a žiadny bankový odvod doteraz zavedený nebol.

    Ak hovoríme o zvýšení ziskovosti bankového sektora v minulom, ale aj v tomto roku, v tomto roku je to o tých 80 % plánovaných, tak vás chcem upozorniť, že súčasťou toho zvýšenia je zvýšenie výnosov bánk z poplatkov o vyše 15 %. Takže banky zvyšujú poplatky aj dnes a žiadny odvod nebol zavedený. Je tu niečo zhnité v tomto štáte dánskom, v tejto veci. Je to ťažká vec, je to ťažká vec pre regulátora či rezort financií alebo centrálnu banku, teraz odhliadnuc od zafarbenia ľudí, ktorí tam sedia, lebo je to sofistikovaný súper. Ale miera arogancie, ktorou sa bránia proti zavedeniu tohto odvodu, nám dáva o to väčší dôvod na to, aby táto problematika bola pod drobnohľadom. A aj preto si dovoľujeme predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sa volá vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535). Ja vám ich prečítam.

    V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. Článok III sa dopĺňa o nové body:

    Bod 1: „Platiteľ sám znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, príp. vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné finančné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom. Ak platiteľ zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich finančných služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, tak skutočné dôvody zvýšenia ceny poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jasné, jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom.“

    Bod 2: „Porušenie ustanovenia odseku 1 je nedostatkom v činnosti platiteľa, za ktorý je orgán dohľadu nad finančným trhom15) príslušný uložiť platiteľovi opatrenia na nápravu a sankcie podľa osobitných zákonov16), ktoré sa vzťahujú na nedostatky v činnosti platiteľa.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 15 a 16 znejú: „15) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 16) Napr. § 50 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie. Navrhujeme do zákona doplniť spoločné ustanovenia, ktorými sa bankám vyslovene uloží, že z dôvodu súvisiacich s úhradou navrhovaných odvodov sa nesmú zvyšovať ceny ich služieb, za porušenie navrhnutých pravidiel bude možné bankám ukladať opatrenia na nápravu a sankcie podľa § 50 zákona o bankách.

    Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý sa má zaoberať danou problematikou.

    O tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý som avizoval na našom finančnom a rozpočtovom výbore, bola takisto debata. Bola konštruktívna, bolo jasne povedané, že je to otázka regulátora. Tým regulátorom je, samozrejme, orgán dohľadu, Národná banka Slovenska, a celou svojou činnosťou a pôsobením aj samotný rezort financií. Čiže toto je právny rámec, ktorý by mohol vytvoriť priestor na to, aby sa naozaj aj samotný rezort financií a hlavne orgán dohľadu mohol zaoberať neúmerným zvyšovaním cien služieb a hlavne podozreniami, že tento odvod, ktorý ako nový zavádzame, by sa automaticky mal prenášať do poplatkov.

    Pre vysvetlenie. Centrálna banka veľmi presne sleduje zloženie aj samotného čistého zisku, ale aj skladbu, to znamená, aký typ výnosov sa podieľa na tomto zisku. Je tu nejaká trajektória, je tu nejaká história. Som vám, samozrejme hovoril, že napr. to je v tomto roku 15-percentný rast cien poplatkov, v minulom roku to bola takisto nejaká úroveň rastu. Nemusíme byť s ňou spokojní, ale tu je. Samozrejme, ak by došlo k tomu rastu vyššiemu, aký bol obvyklý, ak to mám tak poznamenať v ďalších rokoch v konkrétnych inštitúciách, vytvorí to priestor pre regulátora na to, aby analyzoval takúto cenovú politiku a potom príp. zasiahol. Je to nástroj, ktorý, samozrejme, dáva možnosť všetkým tým, ktorí o tom môžu hovoriť, aby mohli vytvárať tlak, tlak na to, aby to, o čom rozprávame, že naše bankovníctvo pracuje v trhovom prostredí, naozaj bola pravda, lebo síce tu máme 26 komerčných bánk, ale o trhovom skutočnom prostredí by asi vedel hovoriť aj terajší šéf nášho výboru, ktorý je bývalý, dlhoročný šéf banky, jednej z komerčných bánk, a všetci si o tom môžeme myslieť svoje.

    Takže toto je odpoveď. Je to z našej strany, samozrejme, žiadosť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov či už v oblasti zvýšenia samotného odvodu, ale hlavne z hľadiska snahy zabrániť automatickému prenosu do poplatkov a do zvýšenia úrokov a cien služieb celkovo. S tým by ste snáď nemuseli mať vôbec žiadny problém. Toľkoto. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na pána poslanca Kažimíra sa prihlásili dvaja poslanci. Sú to páni poslanci Ondrej Dostál a Vladimír Jánoš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Udivuje ma naivita kolegov zo SMER-u, prečo neprijmeme zákon, kde stanovíme, že v júli a v auguste má byť pekné počasie, ak dáme niečo do zákona s tým, že sa to nemôže robiť v súvislosti, no tak sa to bude robiť bez súvislosti alebo sa to nepremietne do poplatkov, ale premietne sa to do nejakého zvýšenia úrokov, tak či tak sa to prenesie na obyvateľstvo a na podnikateľské subjekty tak, ako sa na nich prenesie každé zvyšovanie daní, tak, ako sa na nich prenesie zadlžovanie, ktorému ste túto krajinu vystavili. Ale toto je zrejme váš spôsob uvažovania, budeme regulovať, potom budeme analyzovať a potom budeme zasahovať. A obávam sa, že tuto zostanete iba vo fáze analýzy, ktorá toho veľa nedokáže. Ďakujem.

  • Pán poslanec Vladimír Jánoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, musím skonštatovať, že keď si pred rokom predkladal túto novelu zákona o zdanení bánk, ak to môžem tak ľudovo nazvať, tak s poľutovaním som musel skonštatovať, že vtedajšia vládna koalícia nás prehlasovala a neprijala túto novelu. Po roku vidíme, že jednoducho strana SMER – sociálna demokracia mala jednoznačne pravdu, keď takéto niečo predložila. Bohužiaľ, pred rokom ste to nechápali. Dneska to chápete, dnes ste to pochopili, pretože cestou pána ministra financií dnes takýto zákon predkladáte. Takže aj keď nemôžem priamo reagovať na predrečníka pána Dostála, ja nechápem ten stupeň vašej schizofrénie, že o čom to tu vlastne rozprávate. Však dnes predkladáte to, čo my sme predkladali pred rokom. Dneska je tu debata len o výške percenta. Ale ak si reálne zvážite a veľmi dobre počúvate tie čísla, ktoré tu odznievajú, veď za 1,9 % je to okolo 600 mil. čistý zisk po zdanení. Za predchádzajúce daňové obdobie je to 100-percentný nárast zisku. Predpoklad v tomto kalendárnom roku, je to 80-percentné navýšenie zisku. Tak celá krajina krváca, banky sa napchávajú, poviem to tak ľudovo a vulgárne možno, a vy s tým ešte súhlasíte? Pred rokom sme to predkladali. Vy ste to zmietli zo stola. Dnes vy sami to predkladáte cez ministra financií. A ešte máte pochybnosti o výške percenta. No, myslím si, že v tejto chvíli aj 0,7 %, čo pán Kažimír navrhuje, je málo na tú výšku zisku, aké ju banky na Slovensku majú. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, len treba reagovať na predrečníka. Iba v rámci nadštandardnej tolerancie som vás nevyrušil.

    Nech sa páči, pán poslanec Kažimír, reakcia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za obdobie nadštandardnej tolerancie.

    A ja budem reagovať na pána poslanca Dostála. Pán poslanec, ale veď vy ste sa napr. nechali vyhodiť alebo vytlačiť z recepcie čínskeho veľvyslanectva z toho dôvodu, že ste chceli dať signál, že vás niečo zaujíma, resp. že chcete nastoliť nejaký problém. Nejakým spôsobom ste proste prejavili záujem o nejakú problematiku. A patrične vám bolo aj dané najavo, čo si dotyční tí ľudia o tom myslia. Ale to isté platí aj o zákonoch. Dať do zákona ustanovenia, ktoré vytvárajú zdvihnutý prst, samozrejme, to nie je 100-percentná práca urobená, lebo na druhej strane tu musíte mať nejaké orgány, orgány dohľadu, alebo rezort financií, ktorý či už verbálne, ale hlavne výkonom svojej kontroly bude vytvárať dusno, ak to chcete povedať preto, aby toto, s čím tie inštitúcie, ktorých nie je nekonečný počet, je ich 26, to znamená, sú kontrolovateľné a dá sa na ne vytvárať nátlak, sa vyhrážajú, sa nedialo. Všetko. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Igor Matovič. Nech sa páči.

  • Vo faktických sa nemôže reagovať na predrečníka. A tam tuším pán Jánoš, ktorý teraz práve odchádza, reagoval. A ja by som si zobral jeho slová do úst, A to je, že ja nechápem stupeň vašej schizofrénie.

    Páni poslanci SMER-u, pokiaľ si dobre pamätám, boli ste to vy, ktorí ste pred voľbami 2006 mali volebnú kampaň. A váš líder celú volebnú kampaň postavil na dvoch podstatných sľuboch. Jeden sľub bol, že odškodníme klientov nebankoviek, a druhý sľub bol, že zavedieme bankovú daň. Ako tieto dva sľuby dopadli, keď ste získali moc? Odškodnili ste klientov nebankoviek? Odškodnil Robert Fico klientov nebankoviek? Neodškodnil klientov nebankoviek. Celé štyri roky sa tváril ako hluchý a slepý, ľudskou rečou povedané, podviedol podvedených. To bol jeden váš podstatný sľub v predvolebnej kampani. Druhý podstatný sľub vašej predvolebnej kampane bol ten, že zavedieme bankovú daň. A pýtam sa, Robert Fico za štyri roky, keď bol pri moci a keď bol Pán Boh v Slovenskej republike, keď mohol rozhodovať o všetkom, o všetkých zákonoch, zaviedol bankovú daň? Nie, nezaviedol bankovú daň. Znova bol štyri roky hluchý a slepý. Samozrejme, nie veľa vašich voličov si je schopných uvedomiť túto vašu schizofréniu, tú schizofréniu, ktorú tu poslanec Jánoš spomínal tak, že to nechápe. Neviem, na koho tým reagoval.

    Sľubovať pred voľbami zaviesť bankovú daň, odškodniť klientov nebankoviek a potom sa tváriť, že som nič také pomaly ani nepovedal, a nereagovať na to a vlastne nesplniť ten sľub, to je pokrytecké, cynické, obyčajný ľudský hyenizmus. Ľuďom, ktorých podviedli v nebankovkách Fruni, Mojžiš a podobní, dať nádej „voľte nás, lebo potom my vás odškodníme“ a potom pre nich neurobiť nič, je cynické a odporný ľudský hyenizmus, vypočítavý. Toto dokáže strana SMER, toto dokáže Robert Fico. Myslím si, že presne v tomto istom duchu sa môžeme tešiť na túto predvolebnú kampaň, ktorá nás čaká. Preto ale teda nechápem, prečo vy sa tu rozčuľujete, keď ide o nejakú bankovú daň, a čo tu tárate. Štyri roky ste ju mohli zaviesť. Neurobili ste pre to absolútne nič.

    Na druhej strane, aby som bol objektívny. Áno, už pred rokom ste navrhovali zaviesť bankovú daň. Bohužiaľ, bolo to akurát vtedy, keď ste stratili moc, pretože vtedy ste si znova na to spomenuli, že to je dobrý predvolebný sľub a dobré divadielko alebo dobrý objekt divadielka, ktorý môžete pred vašimi voličmi hrať. Áno, uznávam, mohli sme ju prijať, aj naša vládna koalícia to mohla urobiť, alebo teda mohli sme zaviesť bankovú daň alebo zavedenie bankového odvodu zrealizovať už aj my trochu skorej. Možno tu zvíťazila nejaká „ješitnosť“. Ale chcem tým upozorniť, že z vašej strany to určite nebolo úprimné, keď ste pred tým rokom navrhovali zavedenie bankovej dane.

    Takisto aj dnes, nie je, nehnevajte sa, z vašej strany úprimné zavedenie alebo zvýšenie bankového odvodu z 0,4 % na 0,75 %. Nie je to úprimné z vašej strany. Ešte včera večer som sa tu dohadoval s vašimi poslancami o to, že viem si predstaviť tento návrh podporiť, ak sa dohodneme na znení toho návrhu a ak si jednoducho dohodneme spoločne tento krok, že dokážeme pre to nájsť šesť-sedem koaličných poslancov. A čo ste spravili? Ani ste sa s nami nebavili a z toho je podľa mňa jednoznačne zrejmé, že vy v skutočnosti zavedenie alebo zvýšenie bankovej dane ani vôbec nechcete. Jednoducho hráte také isté divadlo ako pred voľbami v roku 2006 a nejde vám o nič iné, iba o to, aby teda v médiách bolo povedané, ako SMER bojoval za zvýšenie bankovej dane, za zavedenie bankovej dane. Figu borovú ste zvýšili, zaviedli, lebo nebojovali ste za zvýšenie alebo zavedenie bankovej dane. Hovorí sa, že ľudí poznáte po skutkoch. Vás sme mali možnosť spoznať v období 2006 až 2010. Vtedy ste vládli, vtedy ste mali moc v rukách a vtedy ste mohli zaviesť bankovú daň. A napriek tomu, že ste to pred voľbami sľúbili, neurobili ste pre to vôbec nič. Paradoxne dnes bude zavedenie bankovej dane prijaté vládnou koalíciou čiže nie tými, ktorí to pred voľbami sľubovali, ale tými, ktorí to uznali za vhodné, lebo videli, v akom stave sú verejné financie, čiže nie vami, ktorí ste si na základe tohto získali možno státisíce voličov, ale nami, ktorí sme na základe takéhoto sľubu si nezískali nikoho, pretože nikdy sme nesľubovali zavedenie bankovej dane. Čiže dnes paradoxne vládna koalícia bude plniť predvolebný sľub strany SMER, predvolebný sľub Roberta Fica, sľub, za ktorý ste získali pár stotisíc voličov. A nehanebne ste ten sľub po voľbách, keď ste ho splniť mohli, nesplnili. Čiže ešte raz upozorňujem, dnes nastane paradoxná situácia, že vládna koalícia, vy jej hovoríte nekoalícia alebo neviem, ako tomu hovoríte, či je to bezvládna koalícia, bude plniť v tejto zostave aj v tej bezvládnej zostave predvolebný sľub strany SMER z roku 2006. Podľa mňa, znovu ľudskou rečou povedané, je to, jednoducho povedané, hanba. Je to hanba SMER-u, hanba Roberta Fica, ak nebol schopný za štyri roky vo vláde splniť jeden jednoduchý sľub, ktorý dal svojim voličom.

    Priznávam sa z tohto miesta, môžem to povedať, aj hrdo, že som za zvýšenie tej sadzby z 0,2 na 0,4 %. Bol som na Koaličnej rade, kde sa táto problematika prejednávala, alebo neprejednávala. Ja som ju otvoril. A síce som navrhoval to zvýšenie na 0,5 %, nakoniec minister financií, aj teda s ostatnými koaličnými partnermi, sa rozhodol pre zvýšenie sadzby v podstate o 100 % z 0,2 na 0,4 %. Ale priznávam sa, o. k., je to moje dieťa. A som ochotný z tohto bodu znášať jeho dôsledky od kritikov. Na druhej strane, hovorím, paradox, zaujímavé...

  • Smiech v sále.

  • Čo sa smejete poslanci SMER-u? Vy ste to sľúbili a táto vládna koalícia to plní. Ale, hovorím, nerobím si ilúzie. Absolútna väčšina vašich voličov sa k tejto informácii ani nedostane, ani si tento paradox neuvedomuje, bohužiaľ. Ale je to nádherný príklad toho a, myslím si, aj nádherný príklad toho, ako vlastne budete viesť nasledujúcu volebnú kampaň. A ja poprosím veľmi, vašich voličov, ktorí rozmýšľať chcú, aby si uvedomovali a porovnávali vaše sľuby a vaše skutky.

    Určite som za zavedenie bankovej dane a beriem jej výšku takú, aká je navrhnutá, povedzme, ako rozumný kompromis, lebo naozaj si treba uvedomiť, že banky v predkrízovom roku na Slovensku mali zisk približne 500 mil. eur. Čiže hovoríme o roku 2008 a v tomto roku je predpokladaný zisk bánk približne 800 mil. eur. Čiže v tomto roku banky zarobia o 60 % viac ako v predkrízovom roku. Bol by som veľmi rád, ak by sme našli akúkoľvek inú oblasť podnikania na Slovensku, kde by podnikatelia mali o 60 % vyššie zisky, ako v tom predkrízovom období. Čiže z tohto pohľadu sa mi zdá zavedenie bankového odvodu za správny krok. A myslím si, že najmenej by sme mali v tomto prípade banky ľutovať. Samozrejme, mali by sme ich zase ustrážiť v tom, aby zavedenie bankového odvodu nepremietli na ľudí vo forme zvýšených poplatkov alebo zvýšenej marže pri úveroch. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Matoviča sa prihlásil jediný, pán poslanec Ondrej Dostál. Uzatváram možnosť...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, v rámci avizovanej nadštandardnej tolerancie vás ešte pustím do faktickej, ale do budúcna poprosím, aby sme rešpektovali rokovací poriadok. Takže dvaja páni poslanci, Ondrej Dostál a Ľubomír Želiezka, sú prihlásení do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Pán poslanec Matovič, dá sa s niečím z toho súhlasiť. Áno, vládna koalícia pravicových strán ide plniť predvolebný sľub strany SMER z roku 2006. Áno, je to hanba SMER-u, ale nie som si celkom taký istý, či by sme mali byť na to až taký hrdí. Ďakujem.

  • Pán poslanec Želiezka sa zrejme odhlásil, takže chcem sa spýtať...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Matovič nebude reagovať na faktickú poznámku.

    V tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za ukončenú, pretože pán Matovič bol posledným prihláseným do rozpravy.

    Pýtam sa, či sa pán navrhovateľ chce v záverečnom slove vyjadriť k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave na túto celkom určite atraktívnu a zaujímavú tému. Myslím, že čo sa týka falošnosti postojov strany SMER, tak pán Matovič to vysvetlil veľmi presne. Nie vždy a nie vo všetkom s ním súhlasím, ale myslím si, že tu to vykreslil tak, že sa k tomu veľmi vracať nemusím. Áno, mali ste na to štyri roky, mali ste to v predvolebnom programe v roku 2006 a dnes sa búchate do pŕs, ako ste mali pravdu, keď ste to navrhovali pred rokom.

    Zároveň chcem ale vysvetliť aj pánovi poslancovi Dostálovi, ale aj poslancom za SMER, ktorí vysvetľovali, prečo sme s týmto návrhom neprišli pred rokom, že ja som, ak si pamätáte, už vtedy hovoril, že my nie sme principiálne proti tomu, aby bola zavedená banková daň, pretože bankovníctvo, a tu môj postoj je iný ako postoj pána poslanca Dostála napr., je špecifické v tom, že sa v ňom podniká predovšetkým alebo zväčša s cudzími peniazmi. Ako viete, kapitálová primeranosť bánk sa pohybuje do 10 % zhruba. Čiže zhruba v 90 % banky podnikajú s peniazmi cudzích ľudí a cudzích subjektov. A aj preto, keď padne banka, najmä veľká banka, tak to nie je problém len vlastníkov banky, ale aj daňových poplatníkov, napr. cez ručenie vkladov alebo cez zabránenie pádu veľkým systémovým bankám, čo môže spôsobiť reťazové negatívne reakcie, čoho sme boli svedkami napr. po páde Lehman Brothers. Preto je legitímne sa na tento sektor pozerať inak, ako sa pozeráme na bežné podnikateľské subjekty. A preto je aj legitímne, ak sú s nevyhnutnou záchranou a sanovaním bankového sektora spojené náklady, je legitímne, aby štát si vytváral na krytie takýchto nákladov rezervy. A práve náš návrh je postavený na tom, že nechceme tie peniaze minúť, ale chceme, aby peniaze z tohto bankového odvodu boli sústredené v špeciálnom fonde, z ktorého by sa kryli náklady pri prípadnej nevyhnutnej reštrukturalizácii alebo ozdravení bánk. Vlani keď sme odmietli váš návrh, sme ho odmietli aj preto, že sme predpokladali, a bola taká snaha, boli rokovania riešiť to koordinovane na celoeurópskej úrovni, dnes sa ukazuje, že tento proces bude dlhší, ako sa vtedy predpokladalo, že nájsť dohodu bude ťažšie. Zároveň zavádzajú takúto bankovú daň niektoré jednotlivé krajiny aj okolo nás. Ak by sme ju nezaviedli, môže sa nám to vypomstiť aj tým, že budú zdanené banky v krajinách, odkiaľ pochádzajú matky našich bánk. A jednoducho sa nám tak môže stať, že zdanení budeme, ale bez toho, aby výnos plynul k nám. Mohol by plynúť do iných krajín. Aj z toho dôvodu je dnes účelné túto daň zaviesť.

    No a stručne k vystúpeniam len pána poslanca Počiatka a pána poslanca Kažimíra.

    Konštatujem, že nie som si istý, či si pán poslanec Počiatek nepomýlil bod, pretože o bankovej dani nehovoril. Hovoril o rozpočte, hovoril o dlhoch, hovoril o školstve, zdravotníctve, protipožiarnej ochrane. Takže pánovi Počiatkovi chcem povedať len jednu vetu. Znovu, zopakoval to, čo hovoril včera večer pri prvom čítaní k tomuto zákonu, že vraj sme zmenili názor pri tomto bode tak, ako sme ho mali vraj zmeniť pri eurovale. Nie je tu síce, ale chcem mu odkázať, že včera som si myslel, že sa možno pomýlil. Tak som ho včera upozornil na to, že väčšina vládnej koalície, teda minimálne tri zo štyroch strán vládnej koalície názor pri eurovale nezmenili, pretože o eurovale sme hlasovali dvakrát zatiaľ v tomto parlamente. Tri zo štyroch vládnych strán hlasovali rovnako 11. augusta 2010 ako 11. októbra 2010. Keďže pán Počiatek zopakoval túto hlúposť napriek tomu, že som ho na to upozornil, a vtedy tu sedel, keď som ho na to upozorňoval, bolo to včera večer, tak predpokladám, že dnes už nešlo len o nedorozumenie, ale o zámerné klamstvo. Takže nezmenili sme postoj pri eurovale. Teda minimálne tri zo štyroch strán vládnej koalície postoj pri eurovale nezmenili. Pokiaľ ide o tú štvrtú, bolo to trochu inak.

    Pán Kažimír mal vystúpenie, ktoré bolo vecné, k téme, teda k bankovej dani. K tomu jeho návrhu na zvýšenie z 0,4 % na 0,7 % chcem povedať, že neodporúčam poslancom, aby takéto zvýšenie schválili, a to z toho dôvodu, že by to bolo kontraproduktívne, neprinieslo by to očakávané efekty, zároveň by to spôsobilo iné náklady a iné problémy. A myslím, že pán poslanec Matovič spomenul, že on na tej Koaličnej rade navrhoval tých 0,5 %. My sme tie návrhy rôzne analyzovali a dospeli sme k záveru, že 0,4 % je zvýšenie, kde ešte nehrozí enormné riziko, aj keď isté hrozí na to, lebo ide o právnické osoby, že si napr. právnické osoby budú presúvať svoje účty napr. do Rakúska, do Hainburgu alebo inde, najmä pri veľkých podnikoch, ktoré majú svoje pobočky alebo svoje firmy aj v okolitých krajinách, teda korporáciách, pretože, samozrejme, ak vedľajšia krajina takéto poplatky nemá alebo ich má nižšie, nič nie je ľahšie, ako presunúť vklady tam. Druhá nevýhoda príliš veľkého zaťaženia spočíva v tom, že to má iné nepriame náklady z hľadiska zhoršovania podnikateľského prostredia, z hľadiska vôbec imidžu krajiny. Aby som nehovoril veľmi dlho, poviem, že považujem to za také orbánovské riešenie. To je ten postup, ktorým postupuje v niektorých oblastiach maďarská vláda. A obávam sa, že to imidžu tej krajiny a prilákaniu investícií nepomáha, je to skôr naopak.

    A aj ten návrh, ktorým chce SMER ústami pána poslanca Kažimíra zmierňovať riziko prenosu do zvýšených poplatkov, považujem za nereálny a iluzórny, pretože pán poslanec to v dvoch vetách za sebou povedal. Najskôr povedal, že máme do činenia so sofistikovaným protivníkom, a potom v návrhu povedal, že vlastne vyriešime to tak, že im zakážeme ustanovením nejakého paragrafu zvyšovať poplatky. To, samozrejme, je ilúzia, že sa to takýmto spôsobom dá robiť, aj keď nevylučujem, že ten dohľad a tá kontrola by mohla byť aj prísnejšia. Verím, že to tak aj bude. Ale považujem takéto riešenia za nereálne, rovnako ako bolo nereálne vaše riešenie znižovania úrokov, keď ste to chceli riešiť tým základným balíčkom, o ktorý prejavilo záujem päť ľudí a stálo to, no neviem presne, koľko to bolo, ale veľa peňazí. Omnoho efektívnejší je ten postup, ktorý sme zvolili my, že zvyšujeme mieru súťaživosti, mieru konkurencie, mieru transparentnosti, čo sa už pri hypotekárnych úveroch, úveroch na bývanie, prejavilo tlakom na pokles a poklesom úrokových mier.

    Takže aj z týchto dôvodov si myslím, že to riešenie, ktoré zároveň vytvára zdroje na riešenie nákladov budúcich kríz, zároveň pomáha znížiť deficit verejných financií a zároveň nevytvára riziká do budúcnosti, je schválenie vládneho návrhu, ktorý, áno, pôvodne bol v tej výške 0,2 % a po zvážení všetkých týchto rizík a možností je dnes predkladaný vo výške 0,4 %. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť v záverečnom slove.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií, ako aj pánovi spravodajcovi.

    Hlasovať o tomto bode budeme o 17.00 hodine.

    A teraz v súlade so schváleným programom pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 460 a výsledky rokovania výborov, pretože ide o druhé čítanie, máte v tlači 460a.

    Vítam na rokovaní Národnej rady podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jozefa Mihála a prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Spravodajcovať ho bude pán poslanec Zoltán Horváth, ktorého žiadam, aby sa pripravil.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

    Zámerom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy inšpekcie práce, rozšíriť jej preventívne pôsobenie a vytvoriť tak právne predpoklady na zvýšenie efektívnosti výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľov, čím sa zároveň dosiahne aj zlepšenie v oblasti vymáhateľnosti práva.

    Účelom návrhu zákona je najmä precizovať kompetencie inšpektorátu práce v oblasti trhového dohľadu, umožniť vo výnimočnom a odôvodnenom prípade výkon inšpekcie práce inšpektorátu práce aj mimo jeho územného obvodu, doplniť povinnosť inšpektora práce preukazovať sa pri výkone cestnej kontroly aj služobnou rovnošatou, spresniť niektoré ustanovenia zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe a zaviesť povinné ukladanie peňažných pokút zamestnávateľovi pri závažnom porušení povinností. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým je z výboru pre sociálne veci pán poslanec Zoltán Horváth, aby nás poinformoval o výsledku rokovania výborov a taktiež aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, ktoré je vyjadrené v spoločnej správe. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 599 z 13. septembra 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, uznesením č. 288 zo 4. októbra 2011, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, uznesením č. 248 zo 4. októbra 2011, a výbor pre sociálne veci, uznesením č. 91 zo 6. októbra 2011.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. A gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch vo IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne, spoločne o bodoch 1, 3 a 4 so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich a o bode 2 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť ho.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa preto prítomných poslankýň a poslancov, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Ľudovít Kaník, ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže ešte bude v rozprave vystupovať aj pani poslankyňa Viera Tomanová. Teraz uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, táto špecifická situácia, v ktorej sa teraz nachádzame, nás núti aj k takým trošku menej štandardným riešeniam, takže dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V názve návrhu zákona sa slová „dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami „menia a dopĺňajú niektoré zákony“.

    Za článok I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú:

    Článok II: „Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007...“

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, rozumieme si dobre, že vystupujeme k tlači 460?

  • Áno, máte pravdu, došlo k omylu.

  • Poprosím, keby ste v tejto chvíli poďakovali pani poslankyni Tomanovej, lebona to upozornila.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa Tomanová, za upozornenie. Takže je to malé nedorozumenie, ešte raz sa veľmi hlboko ospravedlňujem ctenej sále, ešte raz ďakujem pani poslankyni. Takže dovoľte mi, vážení poslanci predložiť...

  • Čiže rozumiem tomu tak, že to, čo ste doposiaľ hovorili, ste nepovedali. Je to tak?

  • Súhlasná reakcia poslanca Kaníka.

  • Beriem to späť a predložím to pri ďalšom návrhu zákona, ktorý príde neskôr na rad. Takže preto, aby som potešil ctenú sálu, tento návrh bude podstatne kratší ako ten, ktorý som začínal čítať. Teraz ale, žiaľbohu, ani tu tomu neujdeme.

    Takže je to návrh Ľudovíta Kaníka a Ondreja Mateja na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 460).

    Po prvé. V názve návrhu zákona sa na konci pripájajú tieto slová „a ktorým sa mení zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.

    Po druhé. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. a zákona č. .../2011 Z. z. sa mení takto: „1. V § 63c ods. 1 sa v tretej vete vypúšťajú slová „v dlhopisovom dôchodkovom fonde a na odplatu za zhodnotenie majetku“, 2. V prílohe č. 3 sa slová „v znení zákona č. .../2011 Z. z.“ nahrádzajú slovami „v znení neskorších predpisov“, 3. V prílohe č. 3 v nadpise sa slová „majetku v zmiešanom“ nahrádzajú slovami „majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde, v zmiešanom“, 4. V prílohe č. 3 sa slová „majetku v zmiešanom“ nahrádzajú slovami „majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde, v zmiešanom“ a slová „dosiahnutá v deň t - 1 od“ sa nahrádzajú slovami „dosiahnutá za tri roky predchádzajúce dňu t, najskôr od“, doterajšie články II a III sa označujú ako články III a IV, 5. V novooznačenom článku IV sa za slovo „okrem“ vkladajú slová „článok II, ktorý nadobúda účinnosť 1. apríla 2012“.“.“

    Odôvodnenie. Uvedenou zmenou zákona sa zavádza odmena za zhodnotenie v dlhopisovom dôchodkovom fonde, predtým konzervatívnom, ktorej cieľom je motivovať dôchodkové správcovské spoločnosti k nakupovaniu dlhodobých cenných papierov, vládnych cenných papierov, aby sme dosiahli stav, keď budú investovať aj do slovenských vládnych cenných papierov s cieľom predovšetkým motivovať ich k nákupu tzv. diaľničných dlhopisov a tým pádom využiť prostriedky, ktoré sa akumulujú v dôchodkových správcovských spoločnostiach aj na takéto účely bezpečného investovania v prospech slovenskej ekonomiky, špecificky konkrétne s cieľom budovania slovenskej diaľničnej siete. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Pani poslankyňa, chcete vystúpiť aj s faktickou a potom aj v rozprave?

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno. Nech sa páči. Jediná s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Viera Tomanová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som najskôr chcela poprosiť pána poslanca Kaníka, aby mi vysvetlil, čo hľadá novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá sa týka zase investovania, v predloženom návrhu na doplnenie zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona. To je jedna vec.

    Ale rozumiem tomu, prečo to predkladáte. Je to preto, že vaša nevládna a bezhlavá koalícia si potrebuje ešte upevniť akési postavenie vo vzťahu k šiestim finančným spoločnostiam. Nezáleží vám na ľuďoch sporiteľoch, na zhruba 1,46 mil. ľudí, ale záleží vám na šiestich dôchodkových správcovských spoločnostiach, teda na finančných spoločnostiach, aby si upevnili svoje zisky. Pán Kaník, myslím si, že toto je neprijateľné pre slovenský národ a pre tých ľudí, ktorých ste nahnali neobjektívnou zavádzajúcou reklamou v roku 2005 do 2. piliera.

  • Bude reagovať pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, nechcem to do nejakej prudkej diskusie vháňať. Naozaj ide o veľmi racionálnu úpravu, pretože po naozaj zvážení a debatách na rôznych odborných grémiách, úrovniach sa všeobecne dospelo k názoru, že aj v dlhopisovom dôchodkovom fonde je potrebné, aby bola odplata za zhodnotenie, nie za pasívne držanie, ale za zhodnotenie. To znamená, keď sa podarí zhodnotiť, dosiahnuť výnos pre sporiteľa, tak z toho bude rovnakým spôsobom ako v iných fondoch vypočítavaná odmena, pretože opačný spôsob logicky nemotivuje k tomu, aby správcovské spoločnosti kupovali dlhoročné dlhopisy. To znamená, pre nich je pohodlnejšie, príklad poviem veľmi konkrétny, kupovať nemecké trojročné dlhopisy, čo nám nejako nič nerieši. A pre nich to je pohodlný spôsob investovania, ale nie je to ani o výnose, ani o ďalších efektoch. A týmto naozaj sa chce dosiahnuť, aby investovali do slovenských vládnych dlhopisov so splatnosťou 15 – 20 rokov a aby takýmto spôsobom sa mohli tieto peniaze používať aj na výstavbu diaľnic. A to, si myslím, naozaj by malo byť cieľom nás všetkých.

    Uznávam, pani poslankyňa, že tento spôsob je nie štandardný. Ale núti nás k tomu táto situácia vyvolaná veľmi neštandardnou ústavnou krízou, ktorú práve zažívame, a snahou o to, aby tieto zmeny naozaj fungovali a každej vláde, ktorá nastúpi po marcových voľbách, prinášali efekty. Ďakujem.

  • Poslednou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Viera Tomanová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budem veľmi stručná, pokiaľ ide o predloženú novelu. Ale pán minister Mihál ako pri všetkých ostatných predkladaných zákonoch, tak ani pri tomto nesklamal v tom, že predkladá niečo, čo je zase proti ľuďom.

    Ja by som len sa na úvod spýtala, pán minister, keď rozširujete pôsobnosť inšpektorátu práce o dohľad nad určenými výrobkami uvedenými na trh a do prevádzky, ktoré zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, a nie zamestnávateľom, používa pri výkone práce, kde požiadavky na ich vlastnosti sú upravené osobitnými predpismi, a to vrátane kontroly vlastností určených výrobkov či už prostredníctvom kontroly dokumentácie, fyzickej kontroly alebo fyzikálnych a laboratórnych skúšok, musím povedať, že ide o nové odborné činnosti, s ktorými pracovníci inšpekcie nemajú doteraz žiadne skúsenosti, ako chcete zabezpečiť, vážený pán minister, náležitý výkon inšpekcie v tejto novej oblasti, keď inšpektoráty práce sú aj dnes personálne poddimenzované a nestíhajú vykonávať ani tie kompetencie a činnosti, v ktorých majú dlhoročné skúsenosti? Chcete, aby to vyzeralo tak, ako to vyzeralo v roku 2006, keď bol zdecimovaný inšpektorát práce a keď bol teda rapídne znížený počet zamestnancov, počet inšpektorov o viac ako 67 ľudí, kde zostalo menej ľudí, ako ich bolo po tom znížení.

    Nedá mi, aby som neupozornila na ďalšiu vec. A chcem vedieť, z akého dôvodu vypúšťate ustanovenie o pokute za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur. Nielenže likvidujete kolektívne vyjednávanie, ochranu zamestnancov, ale dokonca nebudete ani sankcionovať zamestnávateľa za neplnenie záväzkov z kolektívnych zmlúv. ´

    V tejto súvislosti ešte jedna vec. A tú považujem za najzásadnejšiu a najvážnejšiu. A veľmi sa čudujem, že dokonca ani na výbore pre sociálne veci a bývanie ani nevládni poslanci nevládnej koalície, ja už neviem, ako vás nazvať, sa nepozastavili nad tým, pretože vy ste tu prečítali, aký je cieľ tohto zákona, ako je aj uloženie sankcií zamestnávateľom okrem teda tých veľkolepých cieľov, ktoré ste tu predviedli v tých kvetnatých rečiach, ale zmierňujete sankcie za porušenie právnych predpisov, dokonca až tak, že si vážite život pracovníka, ak v dôsledku porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, znižujete príslušnú sankciu z doterajších 33 000 eur na 1 000 eur, najmenej. Vážené panie poslankyne a páni poslanci z nevládnej koalície, až natoľko si vážite život človeka a jeho poškodenie na zdraví, na 1 000 eur? Prosím vás, to myslíte skutočne vážne? Prečítali ste si vôbec vládni poslanci z nevládnej koalície, čo vlastne ste schválili bez toho, aby ste vôbec na výbore o tom aj rozprávali? Skutočne, myslím si, pán minister, ja som vám to už raz povedala, že vy nie ste ministrom pre zamestnancov, ktorých je viac ako 2,1 mil., ale že ste ministrom výlučne len a len pre podnikateľov a chránite záujmy len a len podnikateľov. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Matovič ako jediný. Uzatváram možnosť...

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, tak veď neviete zatlačiť tlačidlo, však najskôr stlačím jednotku a potom trojku. Takže pán poslanec Ondruš je ako posledný prihlásený do faktických.

    Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Tomanová, ja by som vás chcel poprosiť, viem, že vám to pán predseda či súdruh predseda prikázal, aby ste pri každom jednom vyslovení prívlastku koalície hovorili, že je bezvládna, nevládna a iná vládna, radšej aby ste to nerobili, lebo neviete to, sa vám vždycky nejako motá jazyk. A zbytočne to znepriehľadňuje ten váš prejav. Vieme, čo chcete tým povedať, vieme, akú ilúziu chcete tým vytvoriť, ale myslím si, že vám to nesvedčí osobne.

  • Pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, ja by som chcel doplniť, rozšíriť to, čo ste hovorili o tom personálnom zdecimovaní Národného inšpektorátu práce. A musím povedať, že teda skutočne tento zákon z tohto hľadiska vytvára takú ilúziu o tom, ako sa zlepší alebo zvýši výkonnosť Národného inšpektorátu práce. A za vrchol vytvárania ilúzie toho, že po schválení tejto novely sa niečo zlepší alebo sa tu zvýši efektívnosť, považujem návrh, aby časť inšpektorov, ktorí pracujú na cestách a kontrolujú dodržiavanie bezpečnostných predpisov, napr. v prípade šoférov kamiónov ap., odteraz chodila v uniformách. Doteraz používali také výrazné rozlíšenia, aby bola zabezpečená ich bezpečnosť na tých cestách. A podľa tohto zákona teda majú získať uniformy. Nuž ja myslím, že je to celkom slušný kšeft ešte teraz, kým táto vládna koalícia funguje a kým ministri za SaS sedia vo vláde, prihodiť niekomu takýto kšeft, aby sme dali vyrobiť nezmyselné uniformy. Ale skutočne neviem si predstaviť aký rozumný argument by mohol existovať, aby časť inšpektorov nosila uniformy. Argument, ktorý sme na to počuli na výbore, že to zvýši ich autoritu alebo nejaké pôsobenie, lebo sa objavia v uniformách, je skutočne úplne smiešny. Ak Národný inšpektorát práce nie je schopný svojim zamestnancom vybudovať autoritu, tak budovať ju tým, že ich oblečieme do úplne nových uniforiem, je jednoducho zavádzanie a vymýšľanie si. Ale opakujem, nepochybujem o tom, že tak ako v prípade napr. IP kariet rezort opäť prihrá niekomu celkom slušný kšeft.

  • Reagovať bude pani poslankyňa Tomanová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nie je tu pán poslanec Matovič, ale ďakujem za upozornenie. Budem ho rešpektovať. Musím však zdôrazniť, že mi nikto nič neprikazuje a nemá dôvod prikazovať.

    A čudujem sa, že v prvom rade ste nerozmýšľali nad tým, čo skutočne zákon obsahuje, a zamerali ste sa na to, že človek nevie ani nazvať, či sa jedná o nevládnu koalíciu, bezvládnu alebo bezhlavú.

    Ďakujem pánovi poslancovi Ondrušovi za moje doplnenie.

  • Pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave riadne prihlásená, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, či chce reagovať v záverečnom slove.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nech sa páči, čiže rozprava je skončená a pán minister vystupuje v záverečnom slove.

  • Ďakujem. Dovoľte vyjadriť sa k tomu, čo tu zaznelo v rozprave, najskôr k spoločnej správe výborov.

    Návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, má moju podporu, odporúčam pri hlasovaní riadiť sa podľa neho.

    A pokiaľ ide o ďalšie návrhy, ktoré tu zazneli.

    Padol tu vlastne jeden pozmeňujúci návrh pánom poslancom Kaníkom. Týka sa 2. piliera. Tu chcem poznamenať, že zmeny v 2. pilieri, ktoré boli urobené dosť zásadnou novelou, ktorú ste schválili v predošlých mesiacoch, sú, myslím, dôkazom toho, že to myslíme dobre a myslíme v prospech sporiteľov a určite nie v prospech správcovských spoločností.

    Myslím, že dosť široká bola diskusia, aj pokiaľ ide o poplatky či už za správu majetku, či už za zhodnotenie. A myslím si, že dosť jasne sme schválenou novelou, teraz hovorím za celú vládnu koalíciu, dokázali, že nejde nám o zvyšovanie poplatkov pre správcovské spoločnosti, ale je to práve naopak. Jasným dôkazom toho je zavedenie nového indexového fondu, kde je len poplatok 0,2 % zo správy majetku a žiadny iný nie je, čo je historicky najnižší poplatok, aký bol alebo je v starobnom dôchodkovom sporení. A tí ľudia, ktorí si tento fond vyberú, možno si ho vyberú aj práve kvôli tomuto nízkemu poplatku. Iste, diskusia o tom, či poplatok za zhodnotenie má byť alebo nemá byť, nech už ide o akýkoľvek fond, je legitímna, pretože ak hovoríme o motivácii správcovských spoločností dosahovať čo najvyšší výnos, a ten výnos je výnosom sporiteľov, to znamená ľudí, budúcich dôchodcov, tak je dobré hľadať také riešenia, aby ten výnos bol skutočne čo najvyšší. Ak hovoríme o konzervatívnom, teda po novom dlhopisovom fonde, tak tam všetci dobre tí, ktorí vieme to, čo máme v novele zákona, ktorá bola už schválená, vieme, že ide o fond, ktorý je garantovaný. Čiže sporitelia sa naozaj nemusia báť o rizikovosť investície, ak si tento fond vyberú. Na druhej strane je naozaj dobré, ak aj v tomto konzervatívnom, resp. po novom dlhopisovom fonde bude mať správcovská spoločnosť motiváciu, aby neuložila peniaze sporiteľov absolútne konzervatívnym spôsobom napr. do finančných úložiek v nejakej trojáčkovej, teda asi vo francúzskej banke, ale aby ich investovala tak, aby tam bol či už dvoj-, trojpercentný výnos cez rôzne iné formy, ktoré možné sú. Takže z tohto pohľadu má tento návrh moju podporu.

    A pokiaľ ide o druhú časť tohto návrhu, to znamená meranie toho základu pre určovanie výnosu, resp. tej bázy, z ktorej sa bude určovať výnos správcovskej spoločnosti, tak platí to isté, čo som povedal pri tej prvej reakcii. Jednoducho je dobré hľadať také riešenia, ktoré umožnia správcovským spoločnostiam investovať v súlade so záujmami ľudí. A toto riešenie takým je.

    A stotožňujem sa s tým, čo zdôrazňoval aj pán poslanec Kaník v reakcii vo faktickej poznámke, pretože po celý čas nám šlo o to, aby správcovské spoločnosti mali možnosť dobre nastaveným systémom investovať do diaľničných dlhopisov. Tieto riešenia sú takými riešeniami, ktoré umožnia správcovským spoločnostiam reálne investovať do diaľničných dlhopisov. A tým sa vlastne budú kumulovať efektívne s tým, že je jasný dôvod.

    Ďalej by som sa vyjadril ešte k pani poslankyni Tomanovej, ktorá hovorí o tom, že v zákone sa zavádzajú nové povinnosti inšpektorom, ktorých je málo. No, po prvé, myslím si, že ľudia oceňujú a aj ocenia v budúcnosti, že v štátnej správe nemáme prebytok úradníkov, ale práve máme ich toľkom koľko ich tam treba, aby štátna správa plnila to, na čo je určená, a aby sme tým pádom šetrili prostriedky ľudí, ktorí platia dane. A na druhej strane chcem poznamenať, že nejde až tak celkom o nejaké nové povinnosti, pretože ide o povinnosti, ktoré už v zákone sú aj podľa súčasného stavu. Čiže nejde o nejaké nové zaťaženie inšpektorov.

    Pokiaľ ide o navrhované zníženie pokút, tak celým týmto zákonom, resp. celou touto novelou sa prelína idea zvýšiť dôraz na prevenciu, na vzdelávanie zamestnávateľov, na poskytovanie poradenstva a podobne. Naším cieľom nie je zvyšovať represiu, jednoducho filozofia tejto novely je takáto: Nezvyšujme represiu, práve naopak, zvyšujme informovanosť, zvýšme prevenciu a podobne. Prepáčte, ak sa stane v nejakej firme smrteľný úraz, áno, stáva sa to, pomôže niečo tej rodine, že štát si zinkasuje pokutu 33 000 eur? Tej rodine to nepomôže tak či tak, tam už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ak si niekto myslí opak, tak prečo tu nezaznel pozmeňujúci návrh, nech sú pokuty vo výške milión eur? Kľudne ste ho mohli podať. Jednoducho naša filozofia je posilňovať prevenciu, posilňovať informovanosť, robiť všetko pre to, aby sa tie úrazy nestávali. Potom, keď sa stanú, je už jednoducho neskoro.

    No a ešte pokiaľ ide o poznámku pána poslanca Ondruša, ktorý tu niečo naznačuje, že sú za tým nejaké kšefty. Mne je veľmi ľúto, že nedodržujem ten sľub, ktorý som si dal, vždy vám nosiť do tohto parlamentu tú známu knižku, za ktorú musel rezort vyplatiť 600 000 eur. Analýza efektívnosti fungovania úradov práce, to je tá známa. Museli sme 20 mil. korún vyvaliť za takúto hlúposť, ktorú zabezpečilo pre svojich kunčaftov bývalé vedenie ministerstva práce. Ale dobre, tú knižku tu nemám, snáď si spomeniete na to. Možnože si spomeniete aj na preslávené sociálne podniky, ktoré stáli rozpočet miliardy korún. Možnože si uvedomujete to, čo sa deje teraz, že na základe vášho šafárenie s eurofondmi Brusel pristupuje k redukciám, čím sú poškodené záujmy Slovenskej republiky. A takto by som mohol pokračovať dlho, dlho, dlho. Neprišiel som sem s tým, aby som niekoho osočoval, prišiel som s tým sem preto, aby sme skúsili schváliť dobré zákony, hoci sme teda bezvládna koalícia, ako hovoríte, ale predsa len máme povinnosť voči tým, ktorí nás volili, aby sme prijímali do poslednej sekundy dobré zákony. Tento zákon takýmto zákonom bude. Ďakujem.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, či chce reagovať na rozpravu.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona má tlač 475 a výsledky rokovania výborov máte v tlači 475a. Znova prosím podpredsedu vlády a ministra práce pána Mihála, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnil.

    Opätovne aj v tomto prípade bude spravodajcom pán poslanec Horváth.

    Nech sa páči, pán minister a podpredseda vlády.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

    Zámerom návrhu zákona je dôslednejšie zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, znížiť počet pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci.

    Účelom návrhu zákona je najmä upraviť podmienky na poskytovanie rekondičných pobytov, spružniť podmienky pre výkon pracovnej zdravotnej služby, znížiť administratívne zaťaženie zamestnávateľov, spresniť niektoré ustanovenia zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

    V článku II sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a to tak, že sa ukladá zamestnancovi, ktorý nenastúpil do práce po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu, uhradiť zamestnávateľovi náklady vynaložené na vykonanie jeho vstupnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci a predlžuje sa prechodné obdobie, počas ktorého môže lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u osôb vykonávajúcich rizikové práce vykonávať z dôvodu pomalého nárastu počtu lekárov príslušnej špecializácie aj lekár so špecializáciou všeobecné lekárstvo. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    A dávam teraz slovo pánovi poslancovi Horváthovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 600 z 13. septembra 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým návrh zákona pridelený nebol, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákon odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, uznesením č. 285 zo 4. októbra 2011, výbor pre zdravotníctvo, uznesením č. 87 zo 4. októbra 2011, a výbor pre sociálne veci, uznesením č. 93 zo 6. októbra 2011.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy, takže spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nedostal som ani pri tomto návrhu zákona žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Rošková, pán poslanec Kaník, pán poslanec Suja a pán poslanec Ondruš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Ľubica Rošková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vraciam sa opäť k tomuto zákonu aj v druhom čítaní, pretože chcem zdôrazniť potrebu zachovania rekondičných pobytov pre jednotlivé profesie. Mám totiž stále pocit, že šetriť verejné financie v zdravotníctve je oveľa lacnejšie predchádzaním ich chorôb, ako následne ich liečiť. A to, si myslím, jednoznačne hovorí za všetko. Nie je možné iba jednostranne vychádzať v ústrety zamestnávateľom. A tento zákon o tom jednoznačne hovorí. Zdravie nenahradí žiadna peňažná náhrada či osobitný príplatok rizikového zamestnania.

    Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. stanovuje minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Zamestnávateľ musí dať zamestnancom k dispozícii chrániče sluchu, ak expozícia hluku prekročí dolné akčné hodnoty expozície, t. j. 80 decibelov. Poškodenia sluchu sa dotýkam práve preto, že s ním máme v rodine osobné skúsenosti a že chrániče sluchu sú len jedným z článkov pomoci zamestnancom. Štatistika Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2009 hovorí o náraste počtu poškodených ľudí, bol zaznamenaný výraznejší trend pri poškodení sluchu hlukom, kde pri celkovom počte 36 prípadov hlásených chorôb z povolania došlo k vzostupu o 118 % v porovnaní s priemerným počtom hlásených poškodení hlukom v roku 2008, čo je, dovolím si povedať, alarmujúci nárast. Najčastejšie boli touto chorobou z povolania v roku 2009 postihnutí pracujúci medzi 50 a 59 rokom života s miernym posunom do vyšších vekových skupín. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi to predstavovalo 46,4-percentný nárast hlásení chorôb z povolania. Boli tak postihnuté najviac robotnícke profesie v ťažbe, robotníci v poľnohospodárstve, v lesníctve, stavební robotníci a robotníci pri obsluhe strojov a zariadení. Pri hodnotení zdravotníckej organizácie, ktorá hlásila chorobu z povolania v jednotlivých krajoch, bol v roku 2009 najväčší výskyt choroby z povolania v Košickom kraji. To znamená 162 hlásení. To je nárast o 17,4 % oproti roku 2008. Ďalej to bolo Banskobystrickom kraji 122 hlásení a v Žilinskom kraji 111 hlásení, teda v krajoch s vysokou mierou nezamestnaných, čo vo mne nepriamo vyvoláva otázku, či dodržujú zamestnávatelia zákon, dostávajú zamestnanci ochranné pomôcky v dostatočnom množstve a kvalite alebo ich nedostávajú, alebo si zamestnávateľ hneď dá aj odpoveď, veď ak sa ti to nepáči, môžeš odísť a príde ďalší z dlhého radu nezamestnaných. Nemá byť povinnosťou štátu starať sa o svojich občanov, dbať na prevenciu a predchádzať chorobám z povolania aj starostlivosťou o ich zdravie? Pokladám rekondičné pobyty za jednu z týchto ciest, a preto by sme ich nemali rušiť.

    Musíme si uvedomiť aj skutočnosť, že strata sluchu spôsobená nadmerným zaťažením hluku pri práci je najčastejšou chorobou z povolania v Európskej únii a tvorí v nej jednu tretinu osôb, ktoré práve postihuje táto choroba.

    Pokračujúce vystavenia hluku nad úrovňou 80 decibelov môžu spôsobiť trvalé poškodenia sluchu. Nechcem hovoriť o ďalších následkoch, ktoré hluk spôsobuje. Ovplyvňuje a pôsobí celkovo negatívne na organizmus človeka. Rekondičný pobyt je účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov a je cielene zameraný na kompenzáciu predkladaných možných poškodení zdravia zamestnanca vykonávanou prácou. Neobstojí podľa mňa vyjadrenie, že prevencia a ochrana aj formou rekondičných pobytov je zbytočná. Z toho dôvodu by podmienky účelnosti rekondičných pobytov mali byť zachované pri expozícii hluku nad 80 decibelov.

    Musím sa priznať, pán minister, že mám tu aj pozmeňujúci návrh, ktorý, žiaľbohu, nepredložím, pretože sa mi to zdá úplne zbytočné, nakoľko ste už opakovane mi na sociálnom výbore povedali, že nepodporíte tento návrh a že sa vám zdá, že ísť niekde na rekondičný pobyt raz za tri roky je úplne zbytočné. Preto si myslím, že stále pretrváva vo vašich názoroch myšlienka, že vyjsť v ústrety zamestnávateľom je oveľa lepšie, ako chrániť zdravie zamestnancov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Jasaň a pani poslankyňa Viera Tomanová. Uzatváram možnosť reagovať vo faktickej poznámke na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dotknem sa tej myšlienky, kde ste hovorili o prevencii, ktorej sa pán minister v predchádzajúcom svojom vystúpení tak vehementne zastával, samozrejme, preto, lebo predchádzajúca prevencia chráni zamestnávateľov a šetrí ich na pokutách, tam, kde porušujú zákon. A teraz mu prevencia prekáža, pretože táto prevencia by zase stále niečo tých zamestnávateľov. Čiže je mi to také zvláštne myslenie. Ale už sa tu nečudujem ničomu, lebo to je asi tak, ako keď niektorí poslanci jeden deň povalia vládu a na druhý deň sa tvária, ako keby sa nič nestalo, a podporujú všetky návrhy zákonov, ktoré táto vláda, ktorú predtým povalili, predkladá. Ale si už budeme musieť pomaly zvykať ešte aj na horšie veci. Dúfam ale, že to už nebude nadlho. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Rošková, ja vám chcem poďakovať za váš návrh a podporiť váš úmysel pomôcť, aj keď len jednej skupine zamestnancov, pretože je predložený návrh pána Mihála, ktorý kvetnatými frázami uvádza všetky novely svojich zákonov. A tieto novely iba poškodzujú vždy zamestnanca a vždy sú v prospech zamestnávateľa, teda podnikateľa asi preto, že pán Mihál sám ako podnikateľ využívajúci napr. aj jedáleň ministerstva práce na prednášky v prospech svoj a svojej manželky je neschopný podporiť záujmy a nie je schopný reagovať na potreby a požiadavky občanov.

  • Pani Ľubica Rošková bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých poslancov, ktorí sú v rokovacej sále, aby diskusné kluby presunuli mimo rokovacej sály.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať obom kolegom za podporu, lebo som stále presvedčená o tom, že v dobrom pracovnom procese musí byť rovnováha medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ale pokiaľ vidíme, vo všetkých predkladaných návrhoch, že je tu len jedna stránka a že to je zamestnávateľ a že zamestnanec nám niekde uniká, tak si myslím, že určite to nie je správne. Ďakujem pekne.

  • Ďalej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno. Pravdepodobne to bude dlhší pozmeňujúci návrh, tak poprosím o pokoj.

  • Takže nadviažem na to, s čím som začal a čo bolo prerušené.

    Dovoľte mi, vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, predložiť pozmeňujúci návrh poslancov Ľudovíta Kaníka, Zoltána Horvátha a Natálie Blahovej na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 475).

    Po prvé. V názve návrhu zákona sa slová „dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ nahrádzajú slovami „menia a dopĺňajú niektoré zákony“.

    Po druhé. Za článok I sa vkladajú nové články II a III.

    Článok II.

    Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z. zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z. a zákona č. .../2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 12 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová „alebo súd začal konkurzné konanie bez návrhu“.

    2. V § 16 sa za slovo „prokurátor“ vkladá čiarka a slová „alebo ktorý“ sa nahrádzajú slovami „a zamestnávateľ, ktorý“.

    3. V § 21 ods. 4 v prvej vete sa za slovo „dňom“ vkladajú slová „predchádzajúcim dňu“.

    4. V § 21 odsek 5 znie: „Fyzickej osobe, ktorá opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby odo dňa opätovného nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.“

    5. § 21 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „Podmienkou na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 5 je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúcemu dňu, v ktorom fyzická osoba opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo dňu, od ktorého je samostatne zárobkovo činná osoba opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výkon súvisiaci s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.“

    6. V § 23 druhej vete a tretej vete sa za slovo „dňom“ vkladajú slová „predchádzajúcim dňu“.

    7. V § 30 písm. b) sa vypúšťajú slová „nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 sa obdobie, v ktorom“.

    8. V § 31 ods. 1 písm. b) a ods. 3 sa slovo „desať“ nahrádza slovom „päť“.

    9. V § 57 ods. 1 písm. b) sa za slová „nemocenského poistenia“ vkladá čiarka a slová „okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 5“.

    10. V § 57 odsek 2 znie: „Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“

    11. § 57 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

    Odsek 3: „Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. b) a c) je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“

    Odsek 4: „Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.“

    12. V § 67 odseky 4 a 5 znejú:

    Odsek 4: „Poistencovi vzniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak nie je povinne dôchodkovo poistený. Zamestnancovi vzniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku aj vtedy, ak ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku jeho vymeriavací základ na platenie postného na dôchodkové poistenie je nula a nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nárok na nemocenské dávky.“

    Odsek 5: „Poistencovi zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcej po dni, v ktorom mu vzniklo povinné dôchodkové poistenie, a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom mu zaniklo povinné dôchodkové poistenie. Zamestnancovi zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcej po kalendárnom mesiaci, v ktorom jeho vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie je vyšší ako nula alebo má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nárok na nemocenské dávky, a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni, od ktorého jeho vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený, je nula a nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nárok na nemocenské dávky.“

    13. V § 84 ods. 4 druhá veta znie: „Denný vymeriavací základ zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je odmena pripadajúca na jeden deň vykonávania práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru; druhá veta a tretia veta odseku 1 a odseky 2 a 3 platia rovnako.“

    14. V § 102 odsek 2 znie: „Zamestnanec alebo člen družstva nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah alebo pracovný vzťah k družstvu uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.“

    15. V § 106 sa vypúšťa písmeno d).

    16. V § 112 odsek 10 znie: „Ak poistencovi zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa § 67 ods. 5, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie po vzniku nároku na výplatu tohto dôchodku so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu mu vznikne nárok.“

    17. V § 139b sa slovo „vyplatený“ nahrádza slovo „zúčtovaný“ a v odseku 1 sa za slová „v poslednom kalendárnom roku“ vkladajú slová "trvania tohto poistenia“.

    18. § 142 sa dopĺňa odsekmi 7 až 9, ktoré znejú:

    Odsek 7: „Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.“

    Odsek 8: „Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné a prideľuje ho Sociálna poisťovňa.“

    Odsek 9: „Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.“

    19. V § 143 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

    20. V § 143 ods. 2 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Pri platení poistného z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný.“

    21. V § 148 ods. 1 sa za slová „podľa § 240“ dopĺňajú slová „ako aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávok“.

    22. V § 148 sa za odsek 1 dopĺňajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

    Odsek 2: „Náklady spojené s vymáhaním pohľadávky podľa predchádzajúceho odseku predstavujú náhradu nákladov Sociálnej poisťovne na vymáhanie pohľadávky s výnimkou nákladov exekučného konania podľa osobitných predpisov81).“

    Odsek 3: „Náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v zmysle odseku 2 sú vo výške 10 % dlžnej sumy.“

    Pôvodné odseky 2 až 4 sa prečíslujú na odseky 4 až 6.

    23. § 148 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených v § 179 ods. 1 písm. f) s výnimkou vymáhania prostredníctvom exekúcie na inú právnickú osobu deň po predpísaní poistného. Pri výbere právnickej osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných pohľadávok, postupuje Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu82).“

    24. V § 151 ods. 2 písm. e) sa na konci pripájajú slová „a na základe výmazu právnickej osoby z príslušného registra podľa osobitného predpisu84).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 84 znie: "84) § 20a Občianskeho zákonníka.“

    25. V § 155 ods. 2 písm. d) sa za slovo „lekárovi“ vkladajú slová „a zamestnávateľovi dočasne práceneschopného zamestnanca uvedeného v § 4 ods.1“.

    26. V § 159 sa dopĺňa nové písmeno f), ktoré znie: „f) náklady spojené s vymáhaním pohľadávky“. Pôvodné písmená f až i) sa menia na písmená e) až j).

    27. V § 179 ods. 1 písm. a) 1. bode sa za slovo „dávkach“ vkladajú slová „o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu95a)“.

    28. V § 210 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Za vydanie rozhodnutia sa považuje aj vyplatenie nemocenskej dávky a úrazového príplatku podľa tohto zákona.“

    29. V § 215 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „odvolanie proti rozhodnutiam vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) 8. bode a 9. bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.".

    30. V § 226 sa odsek 1 dopĺňa písmenom n), ktoré znie: „n) písomne oznámiť fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné jej variabilný symbol, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia prihlášky do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia“.

    31. V § 28 ods. 2 sa slová...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nie je to v § 28, ale v § 228.

  • Ďakujem za upozornenie.

    V § 228 ods. 2 sa slová „uvedeného v § 26 ods. 2“ nahrádzajú slovami „väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody“ a za slová „odsek 4“ sa vkladajú slová "a z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, pozastavenia výkonu činnosti a pozastavenia činnosti“.

    32. V § 228 sa vypúšťa odsek 4. Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.

    33. V § 228 ods. 4 sa slová „odsekov 1 až 4“ nahrádzajú slovami „odseku 1“.

    34. V § 228 ods. 5 sa slová „až 4“ nahrádzajú slovami „až 3“ a slová "odseku 5“ sa nahrádzajú slovami "odseku 4“.

    35. V § 228 ods. 6 sa slová „odseku 6“ nahrádzajú slovami „odseku 5“.

    36. V § 231 ods. 1 sa vypúšťa písmeno o).

    37. V § 239 sa za slová „ustanovených v“ vkladajú slová „§ 142 ods. 7“.

    38. V § 241 ods. 1 sa za slová „§ 142 ods. 6“ vkladajú slová „a 7“.

    39. Za § 293bw sa vkladajú § 293bx až 293cb, ktoré vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012“ znejú:

    § 293bx: „Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a nárok na úrazový príplatok vznikol pred 1. januárom 2012, o nároku na nemocenskú dávku a úrazový príplatok sa rozhodne a suma týchto dávok sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2011.“

    § 293by: „V období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2014 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 11 a 18.“

    § 293bz: „V rokoch 2012 až 2014 rozhoduje po predchádzajúcom súhlase dozornej rady generálny riaditeľ o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej pomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.“

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, čítali ste „dozornej rady“ alebo „Národnej rady“?

  • Hlasy v sále.

  • Ja to pre istotu kontrolujem, aby ste potom nemuseli niektoré veci opakovať. Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem veľmi pekne za spoluprácu.

    § 293ca: „Číslo pridelené fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné Sociálnou poisťovňou pri prihlásení do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred 1. januárom 2012 je po 31. decembri 2011 variabilný symbol na účely § 142 ods. 7.“

    § 293cb:

    Odsek 1: „Sociálna poisťovňa môže postúpiť na právnickú osobu uvedenú v § 149 ods. 12 aj pohľadávku vzniknutú podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 vrátane pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a na príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky pred rokom 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, na poistnom na zdravotnom poistení za rok 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, vrátane pohľadávok uvedených v § 293bd a pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za obdobie pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu a na podporách v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004. Na postúpenie pohľadávky podľa prvej vety platí § 149 ods. 2 písm. a), ods. 3, 4, 6 až 12 rovnako.“

    Odsek 2: „Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za obdobie pred 1. januárom 1994 vrátane penále, ak rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky a dlžník neuspokojí pohľadávku štátu, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania, ani v lehote jedného roka od vydania rozhodnutia.“

    Odsek 3:. „Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 a 151 aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie za rok 1994 vrátane penále, ktorú má v správe.“

    Článok III.

    Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z. a zákona č. 543/2010 Z. z. sa mení takto:

    1. V § 4 sa vypúšťajú slová „a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu5) za obdobie, v ktorom“. Poznámka pod čiarou k odkazu 5 sa vypúšťa.

    2. V § 8 ods. 4 v prvej vete sa odkaz 15 nad slovom „predpisu“ označuje ako odkaz 7.

    3. Poznámka pod čiarou k odkazu 15 sa vypúšťa.

    Doterajšie články II a III sa označujú ako články IV. a V.

    Odôvodnenie.

    Po prvé. Ide o legislatívnotechnickú úpravu názvu zákona.

    Po druhé.

    K článku II.

    K bodu 1 § 12. Uvedeným návrhom zákona sa navrhuje zosúladiť poskytovanie dávky garančného poistenia so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a umožňuje začať konkurzné konanie bez návrhu, len na základe uznesenia súdu.

    K bodom 2, 3, 6. Je to legislatívnotechnická úprava.

    K bodom 4, 5. Z dôvodu, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniká a je zánikom oprávnenia na výkon činnosti, v praxi nastávajú situácie, že do vzniku nového oprávnenia dôjde k zániku daňového identifikačného čísla, teda samostatne zárobkovo činnej...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nedôjde, pán poslanec, nedôjde...

  • ... nedôjde k zániku daňového identifikačného čísla a nezanikne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. V takých prípadoch nie je jednoznačné, či sa vzťahuje na tieto situácie opätovný vznik sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozšíriť inštitút opätovného vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby aj pri vzniku nového oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti za predpokladu splnenia podmienky prekročenia zákonom ustanovenej hranice príjmu za kalendárny rok.

    K bodu 7. Z dôvodu aplikačných problémov zisťovaním príjmov v prípade poskytovania určitých benefitov, z ktorého má zamestnanec právo na príjem, ale aj v prípadoch súbežného výkonu viacerých činností a posudzovaním nároku na nemocenskú dávku sa navrhuje zmena všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky zamestnanca, pričom sa upúšťa od podmienky sledovania príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Podmienkou nároku na nemocenské však naďalej zostáva dodržiavanie liečebného režimu.

    K bodu 8. V záujme urýchlenia a zjednodušenia procesu rozhodovania o nároku na nemocenskú dávku sa navrhuje, aby sa podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sledovala v období piatich rokov pred vznikom dôvodu na poskytovanie nemocenskej dávky namiesto doterajších desiatich rokov.

    K bodom 9 až 11. Navrhuje sa spresnenie určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, aby sa nemocenská dávka určovala z vymeriavacieho základu, ktorý je minimálny vymeriavací základ, z ktorého platí poistné samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 138 ods. 5, ak nie je jej pravdepodobný denný vymeriavací základ nižší. V takomto prípade sa dávka určí z takéhoto nižšieho vymeriavacieho základu. Tento sa použije aj pre mamičky, ktoré sa po skončení rodičovskej dovolenky vrátia do zamestnania.

    K bodu 12. Navrhuje sa osobitná úprava nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak o to požiadal poistenec, ktorý je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec, ale nemá príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného, ani náhradu príjmu. Doterajšia všeobecná zásada účinná od 1. januára, podľa ktorej nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku vzniká po splnení všeobecných podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok požiadaný o jeho výplatu a splnení podmienky neexistencie povinného dôchodkového poistenia, zostáva zachovaná.

    K bodu 13. Navrhuje sa legislatívnotechnické spresnenie ustanovenia upravujúceho denný vymeriavací základ.

    K bodu 14. Navrhuje sa spresnenie fyzických osôb, ktorým vzniká nárok na dávku garančného poistenia.

    K bodu 15. Z dôvodu zmien, ktoré nastali v poskytovaní rodičovského príspevku od 1. januára 2011, nie je opodstatnené ďalšie obmedzenie výplaty dávky v nezamestnanosti popri existencii nároku na výplatu rodičovského príspevku.

    K bodu 16. V nadväznosti na zmenu podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku sa navrhuje spresnenie právnej úpravy zúčtovania súm naviac vyplatených na predčasnom starobnom dôchodku so sumami dôchodkovej dávky.

    K bodom 17, 19 a 20. Je to vecné spresnenie zákona z dôvodu potrieb, ktoré vyplynuli z aplikácie zmien.

    K bodom 18, 27, 34, 35 a 36. Zavádza sa povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby uvádzať pri platbách identifikátor platby určený Sociálnou poisťovňou. V nadväznosti na úpravu § 142 sa rozširujú povinnosti v Sociálnej poisťovni oznámiť platiteľom poistného variabilný symbol a upravuje sa možnosť ukladania sankcie za porušenie povinností odvádzateľa poistného uvádzať variabilný symbol. Navrhuje sa tiež prechodné ustanovenie, podľa ktorého číslo pridelené Sociálnou poisťovňou pred 1. januárom 2012 je variabilným symbolom fyzických osôb a právnických osôb, ktoré budú tieto osoby používať pri platení poistného po 31. decembri 2011.

    K bodu 21. Navrhuje sa zmena podmienok vymáhania pohľadávok.

    K bodu 22. Navrhuje sa umožniť Sociálnej poisťovni odpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť na základe výmazu právnickej osoby z príslušného registra.

    K bodu 23. Navrhuje sa rozšíriť oznamovaciu povinnosť posudkového lekára určeného zamestnanca v Sociálnej poisťovni o povinnosť oznámiť porušenie liečebného režimu nielen ošetrujúcemu lekárovi, ale aj zamestnávateľovi.

    K bodu 24. Navrhuje sa presun kompetencií o rozhodovaní o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku z ministerstva práce na Sociálnu poisťovňu.

    K bodu 25. V dôsledku novely zákona o sociálnom poistení účinného od 1. augusta 2006 sa z dôvodu urýchlenia rozhodovania, zníženia administratívnej náročnosti, ako aj zníženia nákladov súvisiacich s rozhodovaním o nároku na nemocenskú dávku navrhuje, aby sa o nároku na nemocenské dávky rozhodovalo vydávaním rozhodnutia iba v sporných prípadoch. Prijatím navrhovanej úpravy dôjde k ročnej úspore cirka 370 600 eur.

    K bodu 26. Navrhuje sa súčasnú lehotu 30 dní na podanie odvolania voči rozhodnutiam vo veciach poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále skrátiť na 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutí, čím sa zabezpečí zosúladenie lehoty s lehotami na odvolanie napr. voči rozhodnutiam v daňových veciach.

    K bodom 28 až 33. Navrhuje sa spresnenie povinností plniť oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní v prípade prerušenia povinného poistenia do 30 dní v prípade väzby týkajúcej sa samostatne zárobkovo činnej osoby. Navrhuje sa vypustiť všeobecnú povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby oznamovať Sociálnej poisťovni štát výkonu zárobkovej činnosti, nakoľko uvedenú skutočnosť je možné zistiť pri uplatňovaní inštitútu vyslania podľa koordinačných nariadení Európskej únie.

    K bodu 36. Ide o ustanovenie prechodného charakteru.

    K § 293bx. Ustanovuje sa, ktoré právne predpisy sa použijú, ak nárok na uvedené dávky vznikol pred účinnosťou tohto zákona.

    K § 293by a 293bz. Navrhuje sa predĺžiť doterajšiu sadzbu poistenia na úrazové poistenie a použitia finančných prostriedkov do základného fondu, ktorý vykazuje prebytok do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávku.

    K § 293cb. Vytvára sa právny priestor na komplexné riešenie pohľadávok.

    K článku III.

    K bodu 1. K nadväznosti na zmenu podmienok na nemocenské sa navrhuje zmena podmienok nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pričom sa upúšťa od podmienky sledovania príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Podmienkou nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti však naďalej zostáva dodržiavanie liečebného režimu.

    K bodom 2 a 3. Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi sa navrhuje spresniť odkaz na zákon o sociálnom poistení, ktorý sa použije pri určení denného vymeriavacieho základu na účely určenia výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorý získal viac ako 90 dní nemocenského poistenia.

    K článku IV. Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2012 s výnimkou bodov 39, 43, 54, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. apríla 2012.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kaníka sa prihlásilo celkom 6 poslancov, pán poslanec Jarjabek, Senko, Jasaň, Ondruš, Glváč. Končím...

  • Hlasy z pléna.

  • Posledná prihlásená s faktickou je pani poslankyňa Tomanová.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kaník, ja chápem, že koalícia-nekoalícia začala svoju predvolebnú kampaň uvedomiac si, že voľby sú 10. marca, ale práve z tohto dôvodu sa mi zdá absolútne politicky nekorektné a neadekvátne predkladať takúto novelu preto, lebo toto nie je novela. Toto je nový zákon. A myslím si, že ešte by to bolo pochopiteľné, keby bolo tesne po voľbách, že si to chcete vyskúšať. Ale opakujem znovu, je tesne pred voľbami, čo vám mohlo možno trošku uniknúť. Tak by som vás na to chcel upozorniť, pán poslanec, 10. marca sú voľby. Toto, čo ste tuná v tejto chvíli predviedli, je zákon, ktorý sa dáva na začiatku volebného obdobia, a nie na konci volebného obdobia, alebo na konci vašej politickej kariéry. Opäť zdôrazňujem, zdá sa mi to absolútne politicky nekorektné. A opakujem, voľby sú 10. marca. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Pán poslanec, ja vám gratulujem k vášmu výkonu. Mali ste tam niekoľko nepresností. A budem žiadať o ich nápravu, pretože prepis, ktorý sme dostali, alebo návrh v textovej podobe nesúhlasí s tým, čo ste čítali v paragrafových zneniach. Prečítajte si to alebo vypočujte si opäť zvukový záznam a predložte to Národnej rade opätovne, pretože v tomto prípade je nesúlad medzi textom predloženým v písomnej podobe a vaším ústnym vystúpením.

    Ale nie to je také podstatné. Podstatné je, že vy novelizujete zákon do novely zákona. A v podstate sa to týka zákona o sociálnom poistení a my prejednávame tu návrh vládneho zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. No to je drzosť teda. Vláda nemá dôveru a poslanci SaS-ky s poslancami SDKÚ tu dokumentujú, že jednoducho je tu vládna koalícia, ktorá je živá, ktorá žije a ktorá zrejme sa so slovenskou verejnosťou iba zahráva. Čo to hráte za divadlo tu na pôde Národnej rady? Stiahnite krídla, odvolajte si ministrov a nedávajte tu takéto návrhy zákonov. To je hanba, čo tu vytvárate po tom, keď poslanci SaS-ky aj svojmu vlastnému ministrovi vyslovili nedôveru. Pán minister, nehanbíte sa tam na tom kresle a podporujete takúto novelu zákona?

  • Pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, do zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vkladáte to, čo minister chcel vložiť do zákona o super hrubej mzde. To už nevyšlo, tak si to tam dávate teraz. Naozaj si už nič nevážite? Prepáčte, ale hanbite sa za to, čomu už ste sa podvolili, a to nielen vy, ale aj tí, ktorí sa pod to podpísali. A sú tam mená poslancov, o ktorých by som si to naozaj nikdy nemyslel, že sa niečomu takémuto podvolia. A sú tam aj takí, ktorí ak v minulosti sa niečo také vyskytlo, že sa chcelo dať niečo do iného zákona, čo s tým nesúviselo, tak to vehementne kritizovali. Že, pani Tkáčová? Vás si dobre pamätám, ako ste tvrdo bili za serióznosť a čistotu predkladaných vládnych návrhov.

    A o tom, že neviete, čo ste podpisovali, svedčí aj tá skutočnosť, že ani jeden z vás neupozornil na to, že na prvej strane je dosť závažná chyba, ktorá možno môže spôsobiť aj to, že tento zákon nebudete môcť schváliť. Pozrite sa na to ešte raz, prečítajte si to.

    A prikláňam sa k tomu, čo povedal pán kolega, lebo tiež som zaregistroval tri chyby v paragrafovom znení, ktoré nebolo prečítané tak, ako je napísané. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, Ľudo, niežeby ma to prekvapilo. Ale ty si podvodník, ako tvoji ďalší dvaja kolegovia takisto sú podvodníci. Úprimne povedané, pri pani kolegyni Blahovej som si už zvykol na to, že ona funguje ako taký mopslík na gumičke a čo jej pán minister Mihál strčí do ruky, tak to ona poslušne predkladá a prečíta a podobne. Som prekvapený, že teda aj ďalší poslanci, navyše skúsení, navyše nie zo SaS, sa dostali do tej istej pozície.

    No ale ja ti musím pripomenúť, že vy všetci ste súhlasili s tým, aby zákon, ja to poviem tak ľudovo, o super hrubej mzde táto Národná rada neprerokovávala, a to, čo si teraz čítal, je vyslovene vytrhnuté práve z toho zákona, ktorým sa o. i. mala zaviesť aj super hrubá mzda, resp. zo spoločnej správy, pretože toto sú pozmeňujúce návrhy, ktoré si na našom výbore osvojila pani poslankyňa Blahová a ktoré v poslednej chvíli pred rokovaním výboru rýchlo v ruke doniesol pán minister. A strčil to rýchlo, ako som už povedal, zvyčajne to tak býva, pani poslankyni Blahovej, aby to za neho predložila. Vy ste jednoducho partia podvodníkov

  • , ktorá sa tu tvárila, že vyhadzuje ten zákon mimo toho. A teraz sa usilujete podvodným spôsobom, tak ako ste celý ten balík noviel 112 zákonov pripravili, strčiť to do úplne iného zákona. Ale to by mi v zásade nevadilo. Ale by som bol schopný prežiť tú nepriamu novelu, ale vy jednoducho podvodným spôsobom sa tvárite, že ste zákon, ktorý mal zaviesť super hrubú mzdu, dali nabok a teraz sa z neho snažíte niektoré čiastky pretlačiť do úplne iného zákona. To je nielen neúcta k legislatívnemu procesu a k tomuto parlamentu, to je absolútny podvod, ktorý, je mi to úplne jasné, vymyslel pán minister Mihál. A vy ste sa mu teraz zapredali.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dnes nie sme účastní ničoho nezvyčajného u pána ministra Mihála, pretože vždy predkladá paškvily a, by som povedala priam, v zákonoch hnoj do parlamentu a do výborov, kde k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predloží, potom doloží ďalšie pomaly stovky ďalších pozmeňujúcich návrhov. Potom to skončí tak ako v Zákonníku práce, že niektoré ustanovenia nie sú vôbec vykonateľné, pretože skutočne sa stráca prehľad v týchto zákonoch. V tejto súvislosti, pán minister, nielenže je to v rozpore so všetkými legislatívnymi pravidlami, lebo na druhej strane treba povedať jednoznačne, tento návrh bol vypracovaný na ministerstve práce, je z vašej dielne, z vašej vlastnej dielne, pripravovali ho vaši ľudia. Podpísali sa síce podeň klasicky tí ľudia, ktorí zvyčajne tieto návrhy predkladajú, ale vy sa nehanbíte v čase, keď už nie ste vládnou koaličnou stranou, keď ste bezvládnou, bezhlavou, nevládnou, ja neviem akou koalíciou, predkladať takéto zákony, z ktorých si každý zasluhuje, aby bol uvedený ako samostatný zákon a samostatná novela. Doteraz ste sa neodvážili ani jeden zákon dať osobitne, samostatne s výnimkou Zákonníka práce. Ani novelu zákona o sociálnom poistení, kde ste vstupovali do valorizácie dôchodkov, kde ste vstupovali do takých zásadných vecí, ako je predlžovanie odchodu veku do dôchodku, ste si netrúfali dať otvorene a na verejnú diskusiu, ale skryli ste ju do zákona z príjmu zo závislej činnosti.

  • Reagovať bude pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

  • Páni kolegovia z opozície, ja chápem a ja aj uznávam, že toto nie je celkom štandardný postup. A už som povedal, že je vyvolaný špecifickými okolnosťami, ale naozaj nepoliticky teraz poviem, že som presvedčený, že keď odmyslíme si to, že sme opozícia, a koalícia a vy určite, samozrejme, takúto situáciu musíte využiť na radikálnu kritiku takéhoto postupu, chápem to, ale čo sa týka obsahu toho, čo tam je, nie je to nič, čo nebodaj nejakým spôsobom hýbe so super hrubou mzdou. Ani náhodou. Sú to len veci, ktoré je potrebné riešiť na 99,5% technického charakteru, ktoré by po 1. januári spôsobili ľuďom problémy pri bežných veciach, či už týkajúcich sa nemocenského poistenia, úrazového, alebo iných poistení. A to naozaj nemôžeme chcieť. Takže z tohto dôvodu veľká väčšina z nich bola obsahom poslaneckej novely, ktorá sa odsúva, žiaľbohu, zo schôdze na schôdzu a naposledy na december, keď by už nestihla účinnosť týchto zmien nastať. Takže ja som bol nútený postupovať takýmto spôsobom.

    A, Braňo, k tebe. Ja ťa chápem ako opozičného a veľmi rétoricky dobre vyzbrojeného politika, že si reagoval tak. Ale ty povieš, že sme podvodníci. No my aspoň vystupujeme pod svojím menom. Ale pamätám si časy, keď si písal pod menom Topol veľmi ostré a tvrdé slová. Tak ti takýmto spôsobom vraciam túto tvoju nelichotivú poznámku.

    Ale, ako som povedal, chápem to, ale naozaj verte mi, nie je tam nič, s čím by ste vy sami nesúhlasili, keby ste vy mali predkladať takúto novelu.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na skutočnosť, že je momentálne 16.58 hodín o 17.00 hodine by sme mali hlasovať, vyhlasujem prestávku do 17.05 hodiny a o 17.05 hodine budeme hlasovať o tých bodoch, ktoré sme doteraz prerokovali.

    Všetci, čo sa chcú zúčastniť hlasovania, nech sa vrátia do sály.

    Samozrejme, tento bod nie je ukončený, lebo ešte sú prihlásení do rozpravy pán poslanec Suja a pán poslanec Ondruš.

    Procedurálne návrhy evidujem od pána poslanca Senka a od pána poslanca Pavla Pašku.

    Nech sa páči, pán poslanec Senko.

  • Pán predsedajúci, vyzývam pána Kaníka, aby ešte raz si prečítal návrh poslancov Národnej rady, celý pozmeňujúci návrh, vzhľadom na to, že predložený návrh zákona v textovej podobe v niektorých jeho častiach nesúhlasí s tým, ako to on ústne interpretoval. Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som požiadať o krátke grémium, aby sme tak prešli niektoré tie veci, nech tu zbytočne neprevládajú emócie, a poďme sa pobaviť, ako ďalej. Ďakujem.

  • V mene predsedu Národnej rady zvolávam grémium hneď teraz.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať o rokovaní poslaneckého grémia. To znamená, že hlasovať sa dnes nebude. Budeme pokračovať v rokovaní o rozrobenom zákone, teda o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, s tým, že ešte vystúpia poslanci, ktorí sú prihlásení do rozpravy. Po skončení rokovania o tomto bode prerušíme rokovanie a hlavne kvôli rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom vrátime tento návrh zákona s tými pozmeňujúcimi návrhmi do garančného, gestorského výboru. Takže to je dnešná dohoda.

    Pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Horváth, nech sa páči, ako spravodajca zaujmite miesto pre spravodajcu.

    A ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Suja.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý máte v laviciach poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, Jaroslava Suju, Jany Kiššovej a Natálie Blahovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 475).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení, a dopĺňa takto:

    K článku I:

    1. Za bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „V § 21 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do 1. alebo 2. kategórie27).“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie: „27) § 31 zákona č. 355/2007 Z. z.“

    2. Body 33 a 34 sa vypúšťajú.

    3. Bod 35 znie: „V § 26 sa vypúšťajú odseky 3 až 5.“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 28a a 28b sa vypúšťajú.

    4. Bod 36 sa vypúšťa.

    5. V bode 42 uvádzacej vete sa slová „vkladajú § 39d a 39e, ktoré vrátane nadpisu znejú“ nahrádzajú slovami "vkladá § 39d, ktorý vrátane nadpisu znie“ a § 39e sa vypúšťa.

    V súvislosti s vypustením bodov a doplnením nového bodu je potrebné nasledujúce body prečíslovať.

    Odôvodnenie. Navrhujeme, aby zamestnávateľ, ktorý má zaradené vykonávané práce len do 1. kategórie alebo 2. kategórie nemusel mať zo zákona povinnosť zabezpečiť preventívne a ochranné služby formou pracovnej zdravotnej služby. Pracovná zdravotná služba má svoje opodstatnenie len u tých zamestnávateľov, ktorí majú vykonávané práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie rizikových prác.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, ja vidím veľmi dobre, že s faktickými sa nehlási nikto, na to ma nemusíte, pán poslanec Somogyi, upozorňovať.

    Ale zas vidím, že predseda výboru pán poslanec Brocka sa hlási s procedurálnym návrhom. Takže, pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, po prerušení rokovania zvolávam rokovanie gestorského výboru, výboru pre sociálne veci, dnes, keď prerušíme rokovanie k týmto dvom bodom, tak bude rokovanie gestorského výboru.

  • Ešte raz znovu pripomeniem, tak ako som to povedal, okamžite keď rokovanie o tomto bode dokončíme, to znamená, že sa preruší rokovanie o tomto bode po vystúpení pána ministra a spravodajcu, samozrejme, pán predseda výboru zvolal rokovanie gestorského výboru, a keď výbory rokujú, tak, samozrejme, rokovať nemôže plénum, tak prerušíme rokovanie pléna a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine hlasovaním od 11.00 hodiny. Aby to bolo každému jasné, keď chcete, ešte to môžem povedať ďalšími troma jazykmi.

    Pán poslanec Ondruš, nech sa páči, už konečne sa dostanete k slovu.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, kolegyne a kolegovia, no musíme povedať, že to, čoho sme tu teraz svedkami, nám jasne hovorí o dvoch nepopierateľných faktoch. Po prvé, vládna koalícia, ktorá sa tu vytvorila po minuloročných parlamentných voľbách, bez problémov funguje ďalej a divadlo, ktoré tu bolo zohraté minulý týždeň, nemá žiadny vplyv na to, že, nazval by som to, kohézia a spolupráca jednotlivých vládnych poslaneckých klubov fungujú absolútne bez problémov. A, po druhé, dokonca ani to, čo sa udialo minulý týždeň vám, vážení vládni kolegovia, vážené vládne kolegyne, nestačilo na to, aby ste aspoň v niektorých veciach začali seriózne konať, seriózne uvažovať a seriózne sa správať v tejto snemovni.

    Musím povedať, že pôvodne nikto z nás neplánoval nejakým rozsiahlym spôsobom vystupovať v rámci tejto rozpravy. My sme sa usilovali aj na zasadaní...

  • Odchod poslankyne Blahovej zo sály.

  • No neviem, či by ste mali ísť, pani kolegyňa Blahová, preč. Keď bude pán minister potrebovať, aby ste na mňa zareagovali, tak neviem komu to teraz dá zase napísať, kto to namiesto vás prečíta. No po tom, čo sme zažili pri rokovaní o týchto zákonoch na výbore, nám bolo jasné, že nemáme žiadnu šancu presadiť rozumné pripomienky k vládnym návrhom zákonov z dielne pána ministra Mihála. Ale musím povedať, že to, čo sa tu udialo k tým dvom zákonom, čiže aj k zákonu o nelegálnej práci a inšpekcii a teraz k zákonu o BOZP, je skutočne pre nás veľký šok, pretože nič z toho, čo sa teraz tu deje, nenaznačovalo rokovanie na výbore ani k týmto dvom konkrétnym zákonom a ani potom k spoločným správam, keď sme rokovali o spoločných správach, keďže pre tieto dva zákony bol náš výbor pridelený ako gestorský. Musím povedať, že toto je vrchol arogancie moci, ktorú tu predvádzate počas celého obdobia od volieb minulého roka. A skutočne sme očakávali, že táto arogancia moci z vašej strany, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sa už teda končí. Ale vidím, že ste sa rozhodli do poslednej chvíle, čo táto vládna koalícia vládne na Slovensku, ešte zneužívať moc spôsobom, na aký sme doteraz neboli zvyknutí.

    Ja som už vo faktickej poznámke k vystúpeniu pána kolegu Kaníka povedal, že ja by som už dokázal prežiť to, že ste sa rozhodli opäť pre nepriamu novelu, lebo chápem, že za istých okolností skutočne môže nastať situácia, že treba veci urýchlene riešiť a treba ich riešiť niekedy aj cez nepriamu novelu. Ale musím zopakovať to, čo som povedal. Toto považujem naozaj za maximálnu aroganciu, ak veci, ktoré sme riešili v zákone, o ktorom ste vy sami rozhodli dnes predpoludním spolu s nami, že sa viac ním Národná rada nebude zaoberať, prenášate teraz takýmto netransparentným a podvodným spôsobom do úplne iného zákona bez ohľadu na to, že neexistujú na to jasné, konkrétne a akceptovateľné dôvody. Ale musím povedať, že toto náš už pán kolega Kaník predviedol aj pri predošlom bode, o ktorom sme rokovali, keď opäť vytiahol veci, ktoré nielenže nijakým spôsobom nesúvisia s prerokúvaným zákonom, ale nijakým spôsobom ani nie sú prerokované a, ľudovo povedané, prežuté v rámci tejto snemovne i v rámci gestorského výboru napriek tomu, že sa odvolávate na nejaké výsledky diskusie odborníkov.

    Pán minister keď reagoval a priznám sa, že bol som tým prekvapený, pretože som čakal, že pán minister v záverečnej reči odmietne takýmto spôsobom novelizovať zákon o nelegálnej práci, na ten pozmeňujúci návrh pána kolegu Kaníka, tak o. i. povedal: „Po celý čas nám išlo o to, aby DSS-ky mohli investovať do diaľničných dlhopisov.“ Pán minister, diskusia k novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení nielen tu v parlamente, ale aj v médiách a vôbec taká odborná, celospoločenská diskusia prebiehala približne pol roka. Mňa by teda skutočne zaujímalo, po ktorý celý čas vám išlo o to, aby DSS-ky mohli investovať do diaľničných dlhopisov, keď nakoniec s takýmto riešením prichádzate vo chvíli, keď novela, o ktorej sme pol roka diskutovali, už vyšla aj v Zbierke zákonov a keď rokujeme o niečom úplne inom. Skutočne nerozumiem tomu, že zákon, o ktorom sa široko diskutuje v médiách, v spoločnosti, odbornej verejnosti, musíte narýchlo novelizovať nepriamou novelou cez úplne iný zákon vo chvíli, keď máme za sebou v tejto chvíli už vyše polročnú debatu o tom, ako ten zákon zmeniť, ako ho zlepšiť, príp. ako ho zhoršiť, čo bol, bohužiaľ, výsledok prerokovávania vašej novely v tomto parlamente.

    Áno, ja, a teraz nadviažem aj na to, o čom rokujeme v tejto chvíli, a to je teda vládna novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene niektorých ďalších zákonov, súhlasím s tým, pán minister, ako ste to povedali, že vaším zámerom je, aby sme skúsili schváliť dobré zákony aj napr. neštandardnou cestou. Moja otázka ale znie: Dobré to má byť pre koho, pán minister? Pre vašich klientov. Presne to bude znamenať prijatie toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kaník. Ale sú to veci, ktoré sú zlé pre ľudí, teda pre radových pracovníkov alebo, poviem to, aj keď je to slovné spojenie, bohužiaľ, od minuloročných volieb do značnej miery sprofanované, pre obyčajných ľudí, čiže pre ľudí, ktorých nazývate dovolenkári, to je vaše vyjadrenie na adresu ľudí, ktorí prišli o prácu, ktorých vyhodili zo zamestnania, pre ľudí, ktorých váš predseda pán Sulík nazýva výletníci. Tak nazval zdravotné sestry, ktoré sem prišli predložiť svoje požiadavky. Pre týchto ľudí tieto zákony, ktoré navrhujete, pán minister, nie sú dobré, o tom niet žiadnych pochybností. A niet žiadnych pochybností o tom, že to platí aj o novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pretože to celkom jednoznačne vyjadrili aj zástupcovia odborových organizácií a Konfederácie odborových zväzov, ktorí presadili dohodu v rámci tripartity o nejakej podobe tohto zákona, ktorú potom vláda porušila a zmenila. A urobila tým zásadnú zmenu, s ktorou práve ľudia, ktorých sa to týka, zástupcovia zamestnancov, nemohli súhlasiť. A dali to pomerne hlasno najavo. Veď kvôli tomu na istý čas aj prerušili sociálny dialóg.

    Tento zákon, vážené kolegyne a kolegovia, sa volá zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia. Nuž ale musím povedať, že rovnako ako tým doplňujúcim pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kaníka v prípade zákona o nelegálnej práci, aj v tomto prípade chránite kdečo, len nie zdravie zamestnancov, predovšetkým vám ide o ochranu nepoctivých, zlých, odsúdeniahodných zamestnávateľov, pre ktorých zamestnanec je len pracovným nástrojom, ktorý chce zamestnávateľ použiť, pričom keď sa mu už nepáči alebo ho nepotrebuje, tak by ho najradšej zahodil. Také zmeny, dobre ochraňujúce takýchto zlých zamestnávateľov, vy teraz presadzujete v zákone, a to aj tým, čo ste navrhli alebo čo nám predkladá vláda, ako aj tým, čo v podobe pozmeňujúcich návrhov predkladajú vládni poslanci.

    Áno, hovorím o tom preto, lebo to, čo sa teraz tu deje v tejto chvíli, to, čo nám tu predviedol pán kolega Kaník už v dvoch prípadoch dvoch zákonov, je, vážené kolegyne a kolegovia, klientelizmus ako vyšitý, povedal by som, klientelizmus ako bič, nie tak, ako ste to predviedli, pán minister, cirkusom pred televíznymi obrazovkami, keď ste urobili veľké divadielko a zvolali spolu s ministrom, myslím, vnútra, odhalenie, ako si DSS-ky lobujú cez uplácanie nejakého bezvýznamného úradníčka na ministerstve, dokonca bývalého úradníčka na ministerstve, si vraj presadzujú niečo do zákona, čo potrebujú. Teraz nám ukázal pán poslanec Kaník, ako to DSS-ky v skutočnosti robia. A ak ste použili agenta provokatéra a rozbehli veľké vyšetrovanie v prípade, ktorý ste medializovali, tak možno by ste mali podobným spôsobom teraz začať konať a začať preverovať, akým spôsobom a akými cestami sa tento návrh, ktorý zvyšuje odplatu pre dôchodkové správcovské spoločnosti v dlhopisovom fonde, dostal sem do parlamentu a ako sa dostal do rúk poslancom, ktorí ho teraz navrhujú, lebo, vážené kolegyne a kolegovia, ak DSS-ky naozaj niečo potrebujú presadiť, ak DSS-ky naozaj niečo potrebujú vylobovať, tak vôbec nie sú odkázané na to cez nejaké smiešne úplatky, aby to riešili cez nejakých úradníčkov na ministerstvách. Majú svojich ľudí tu v tomto parlamente. A neviem už, samozrejme, títo ľudia za aké peniaze alebo za aké iné protihodnoty presadzujú ich záujmy tak, ako sme toho svedkami pri prerokúvaní týchto dvoch zákonov. To je to, čo tu teraz vidíme. To je to, čoho sme teraz svedkami. A to je to, čo je, vážené kolegyne a kolegovia, podľa môjho názoru neakceptovateľné a skutočne odsúdeniahodné, to, že DSS-ky si takýmto spôsobom na poslednú chvíľu presadzujú v malej podobe svoje záujmy, hoci mohli ich artikulovať, opakujem, v priebehu viac ako polroka trvajúcej verejnej diskusie, vysvetľovať, predniesť všetky svoje zámery a všetky svoje požiadavky. A napokon, ja som bol jeden z poslancov, ktorý bol otvorený komunikácii s DSS-kami.

    Navyše, je to skutočne na jednej strane možno veľmi zábavné, na druhej strane vyslovene signifikantné, že práve vy, pán minister, ste sa plnou svojou váhou v záverečnom vystúpení priklonili k tomu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kaník, hoci nás ste v súvislosti s naším poslaneckým návrhom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení obviňovali, že my hráme v prospech DSS-iek, lebo že im chceme prihrať nejaké enormne vysoké poplatky. Vytrhli ste pritom z kontextu jeden konkrétny fond. A ja opäť zopakujem, len náš zásadný rozdiel alebo zásadný rozdiel v našom a vašom prístupe od začiatku je v tom, že my nechceme, aby ľudia povinne vstupovali do 2. piliera, zatiaľ čo vy ich tam povinne naženiete. A teraz postupne pridávate maličkými, akoby nenápadnými novelami nové a nové možnosti, ako môžu DSS-ky zdierať ľudí z kože cez nové poplatky, príp. zvýšené poplatky. Do volieb sú ešte štyri mesiace zhruba, takže ja mám pocit, ešte cez nejaké takéto zákony, napr. ja neviem pokiaľ viem, nejaký cestný zákon alebo napr. nejaký zákon o životnom prostredí by tu mohol byť, budete mať možnosti prihrať DSS-kám ďalšie poplatky, ďalšie zvyšovanie existujúcich poplatkov a ďalšie peniaze, aby sa im dobre darilo a aby ste ich strhli z obyčajných ľudí a radových občanov.

    Hovorím o tom aj preto, lebo vy na jednej strane rozprávate o tom, že vám ide o prevenciu, že nechcete zbytočne zaťažovať represiou, a teda represiou v podobe finančných pokút, podnikateľov, ale na druhej strane pokojne prichádzate s takými návrhmi, ktoré majú negatívne finančné dopady na občanov, pretože podľa vašej novely zákona o dôchodkovom starobnom sporení si ľudia už nebudú môcť vybrať, či chcú alebo nechcú byť v 2. pilieri. Vy ich tam povinne naženiete a potom z nich povinne budete sťahovať kožu v podobe poplatkov, ktoré, ako ste to teraz ukázali, nemáte problém kedykoľvek podľa toho, ako si to klientelisticky kto objedná, zvýšiť, alebo v podobe zavedenia nejakých poplatkov nových, ktoré dovtedy ešte neexistovali.

    Áno, pán minister, mňa mrzí, že ste nepriniesli opäť brožúrku, ktorú ste sľúbili, že ju ukážete. My si veľmi dobre pamätáme všetky vaše vyjadrenia o tom, o koľké strašné peniaze a o koľké milióny pripravilo bývalé vedenie ministerstva práce štát, štátny rozpočet, eurofondy a podobne. Ja vám len musím pripomenúť opäť svoju naozaj úctivú a niekoľkokrát opakovanú prosbu, ktorú som opakovane tlmočil aj štátnej tajomníčke, dokonca aj pred médiami, prosím vás, podajte už tie trestné oznámenia, o ktorých pani štátna tajomníčka toľko rozprávala, podajte ich už na tých ľudí z bývalého vedenia ministerstva, ktorí tak strašne kradli a nakradli všetky tie peniaze, keď viedli rezort práce. Ale, prosím vás, nevyhovárajte sa neustále, pretože ak máte problémy s eurofondmi, tak ich máte kvôli tomu, čo tam stvárate už vyše roka vy, pán minister, a vaši ľudia.

  • A mňa ešte zaujíma, a tu by som bol skutočne rád, Ľudo, aj ty keby si príp. vo faktickej na mňa ešte zareagoval a odpovedal mi, keď si nám vysvetľoval, prečo teda musíš predložiť ten rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý sme od teba počuli k tomuto zákonu, lebo si vysvetlil, že skutočne tu ide o to, povedané odborným jazykom alebo odbornou argumentáciou, aby sa riešili veci, ktoré spôsobili problémy ľuďom, že ak naozaj sú tu problémy, teda ak sú tu veci, ktoré spôsobujú problémy ľuďom, teraz hovorím o tej novele č. 461/2003 Z. z., tak kedy ste, preboha, na tieto problémy prišli, ja som tu niekoľkokrát povedal aj v súvislosti so super hrubou mzdou, že nič nebránilo tomu, aby pán minister prišiel do parlamentu so samostatnou novelou č. 461/2003 Z. z. tak, ako to urobil vlani koncom roka, a mohli sme tu tak o tých veciach rokovať, kedy ste prišli na to, že sú tam veci, ktoré spôsobili problémy ľuďom, pričom ak ste na ne prišli, prečo ste to neurobili normálnym spôsobom a nepriniesli ste tú novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorej by ste všetky tie veci, ktoré teda spôsobujú problémy ľuďom, vyriešili, prečo to nepredkladáte ako normálni ľudia samostatnou novelou tak, aby to bolo jasné, transparentné, zrozumiteľné, a to nielen pre nás ako zákonodarcov, ktorí o tom musíme rozhodovať, ale potom aj pre ľudí, ktorí sa podľa toho musia riadiť. Už dávno sme tieto veci, ktoré spôsobili ľuďom problémy, tieto konkrétne veci mohli mať tak vyriešené. Tá novela mohla byť v lete alebo po lete tu. Dnes mohla byť v druhom čítaní. A ak by sme sa vecne dohodli, že to sú fakt veci, ktoré spôsobujú problémy, mohli sme to spoločne podporiť.

    Ja vám pripomínam, že my sme dokázali podporiť vládne návrhy alebo dokonca aj pozmeňujúce návrhy vládnych poslancov. Ale ak tvrdíte, že chcete riešiť problémy, ktoré boli spôsobené ľuďom, tak je to iba výhovorka, pretože ak tento problém ešte existuje dnes, po vyše roku existencie vašej vlády, tak je to iba vaša vina, že dnes máme nejaké problémy, ktoré tu nie sú riešené, je to výsledok vašej neschopnosti, vašej arogancie. A to vás charakterizuje počas celého obdobia vládnutia. Odmietate diskusiu s oponentmi. Je to výsledok vašej netransparentnosti, keď sa usilujete schovávať novelizácie zákonov pod iné, aby tí, ktorí sú pod tými novelizáciami podpísaní, to nezistili a nestihli urobiť proti tomu verejný tlak. Jednoducho, áno, ja verím, že aj tento pozmeňujúci návrh možno naozaj je zameraný na to, aby riešil niektoré veci, ktoré spôsobili problémy ľuďom. Ale to, že je to tak, a to, že to robíte takýmto katastrofálnym spôsobom, to je, bohužiaľ, výsledok toho, že nám tu vládne zlepenec nezodpovedných, populistických pravičiarov, neschopných seriózne riadiť štát.

    Vážené kolegyne a kolegovia, musím vám povedať, že, bohužiaľ, takýto klientelizmus, akého sme teraz svedkami v prípade týchto dvoch sociálnych zákonov, je neoddeliteľnou súčasťou, ktorá charakterizuje prácu tejto vládnej koalície. Hovorím to práve v súvislosti so zákonom, o ktorom sa teraz rozprávame. Dovolím si vám totiž pripomenúť ešte raz, že tento zákon opustil tripartitné rokovania v inej podobe, než v akej ho napokon schválila vláda. A prečo? Pretože pán minister Mihál dostal tento list.

  • Ukázaný v ruke plénu.

  • Ten list podpísali šéfovia šiestich zväzov, z ktorých niektoré ani nie sú združené v žiadnej asociácii zamestnávateľských zväzov. A týchto šesť zväzov sa listom, napriek tomu, že ten zákon opustil tripartitu po nejakej dohode, na ktorej participovali aj zástupcovia oboch asociácií zamestnávateľských zväzov a združení, obrátilo na pána ministra. A požiadali ho, aby zmenil tam niektoré veci, ktoré im nevyhovujú. No a pán minister to, samozrejme, urobil, keďže títo ľudia ho o to požiadali a keďže títo ľudia predstavujú klientov súčasnej vlády. Áno, tento list a postup, ktorý po tomto liste zo strany pána ministra a potom celej vlády nasledoval, je jasným, konkrétnym dôkazom a konkrétnou ukážkou toho, ako funguje politický klientelizmus za tejto vlády v praxi, keď niečo sa transparentne vyrokuje, nejaký legislatívny návrh prejde riadnym transparentným legislatívnym procesom a potom príde nejaká skupinka, v tomto prípade je to niekoľko zopár konkrétnych zamestnávateľov, ktorá povie, že im sa to nepáči, napíšu list pánovi ministrovi a pán minister skáče tak, ako oni pískajú. A s ním tak skáče aj celá vláda. Áno, pán minister, môžete robiť opakovane jednu tlačovku za druhou, môžete hrať divadielko o tom, ako odhaľujete klientelizmus na svojom ministerstve, ale takéto konkrétne a jasné dôkazy klientelizmu vašej politickej praxe vašej vlády jednoducho zakryť nemôžete a ani poprieť nemôžete.

    Vážené kolegyne a kolegovia, aj keď sa vráti ten rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý tu predniesol pán kolega Kaník, ešte do výboru, a teda tam sa pravdepodobne vytvorí nejaký priestor na možno aj trošku vecnú diskusiu, aj keď, úprimne povedané, vzhľadom na čas, aký tu zostáva, a spôsob, akým sa to má prerokovávať, mám o tom vážne pochybnosti, musím aj tu na tomto mieste povedať, že my máme výhrady a máme aj vecné výhrady voči tej novele, pretože napokon tá novela nie je žiadnou novinkou. Toto sú v podstate veci, ktoré sme už na výbore mali a ktoré boli zaradené do zákona, ktorým sa mala zaviesť super hrubá mzda. Ale my, napriek tomu, že sme schopní pochopiť zámer predkladateľov, si myslíme, že niektoré veci sú tu vyslovene zle napísané a budú mať iné dopady, než aké od nich očakávate, než o akých hovoríte. Po druhé, myslíme si, že tento návrh vám na ministerstve, vážení traja kolegovia, napísali zle, o čom napr. svedčí aj taká neformálna debata, ktorá ukázala, že zdôvodnenie k bodu 22 evidentne vôbec nie je zdôvodnenie k bodu 22. Myslíme si, že navyše niektoré veci tak, ako ste ich sem napísali, budú nevykonateľné v praxi, pokiaľ ide o fungovanie Sociálnej poisťovne.

    A myslíme si, že toto všetko je dôsledkom práve toho, o čom hovorím. Jednoducho namiesto toho, aby ste pripravovali legislatívne zmeny serióznym a normálnym spôsobom, ktorý umožní každému, koho sa to týka, alebo každému, kto tomu rozumie, sa k tomu vyjadriť, upozorniť na súvislosti, upozorniť na možné chyby, tak nasilu cez vládnych poslancov meníte vládne návrhy zákonov takým spôsobom, že poslanecké pozmeňujúce návrhy sú napokon rozsiahlejšie, ako sú novely, ktoré nám vláda predkladá. A navyše poslaneckými návrhmi totálne meníte novelu, ktorú nám sem predloží vláda. Takýmto spôsobom ste postupovali pri viacerých zákonoch doteraz. A, bohužiaľ, takýmto spôsobom postupujete aj teraz.

    Aj to, čo nám predkladajú kolegovia Kaník, Horváth a Blahová, v skutočnosti napísal niekto na ministerstve práce. A rukou na poslednú chvíľu tam rýchlo boli napísané tri mená poslancov, ktorí teda sú ochotní takýmto spôsobom fungovať, aby to mohlo byť predložené do druhého čítania pri prerokovávaní tohto návrhu zákona. A je mi úplne jasné, že pôvodne, však je to jasné, lebo to tak bolo aj na výbore, to malo byť ako pozmeňujúci návrh k úplne inému zákonu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ja sa skutočne musím na záver ešte raz dôrazne ohradiť proti tejto praxi, ktorú tu zavádzate. A opakujem, ja som schopný akceptovať, že v nevyhnutných prípadoch, v ťažkých situáciách, v komplikovaných momentoch, ktoré môžu nastať z akýchkoľvek dôvodov, a napr. určite pád vlády takým dôvodom je, je nevyhnutné niektoré veci riešiť aj cez nepriame novely. Ale opakujem, nie je možné akceptovať, aby ste na jednej strane povedali verejnosti, občanom, že toto odkladáme nabok v čase, keď sú tu kamery a keď tu sedia novinári, a potom, keď tu už nikto nie je, aby ste prišli s vecami, ktoré z toho, čo ste odložili nabok, vytiahnete, pričom začnete to takýmto spôsobom cez nepriamu novelu tlačiť, tlačiť do nejakého úplne nesúvisiaceho zákona, navyše, keď ste nevytvorili dostatočný priestor na to, aby sa o tom diskutovalo, nehovoriac o tom, že skutočne my budeme hľadať ešte procedúru, myslím, pán kolega Senko to povedal.

    Ľudo, ja naozaj celkom seriózne upozorňujem, že napriek úsiliu pána podpredsedu Horta si prečítal niekoľkokrát niečo iné, než je v písomnom vyhotovení toho pozmeňujúceho návrhu. A ja budem hľadať procedurálnu možnosť, buď aby si to musel prečítať ešte raz alebo aby sa o tom vôbec nehlasovalo, pretože to je porušenie rokovacieho poriadku, ak si čítal iný pozmeňujúci návrh, než aký máme v písomnej podobe rozmnožený a rozdaný poslancom.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver chcem podať aj procedurálny návrh v súlade s rokovacím poriadkom, resp. dva procedurálne návrhy. Ten prvý je, aby sme ten návrh zákona vrátili predkladateľovi na dopracovanie. A ak by nezískal podporu, tak navrhujem, aby aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými sa hlásia piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Horváth.

  • Pardon, ja som už aj zabudol, že som sa prihlásil. Pán kolega Ondruš, no bolo to úplne perfektné divadlo. Keby si si vykonával svoju prácu tak, ako si ju vykonávať máš, tak by si vedel, že v júni alebo v júli bola presne takáto istá poslanecká novela podaná do Národnej rady, ktorá bola podpísaná Ľudom Kaníkom, mnou, Blahovou. Áno, ministerstvo to vypracovalo, pán minister nás požiadal o to, že potrebuje krátku novelu s tým, že potrebuje pre Sociálnu poisťovňu niektoré veci legislatívnotechnicky upraviť. Takáto novela bola podaná. Tým, že sa odsúvali poslanecké návrhy, táto novela bola priradená, áno, aj do textu o super hrubej mzde. Tým, že dnes sme rozhodli o tom, že sa nebude prerokovávať ani tento návrh zákona, tak iná možnosť nebola. Pán minister tieto veci potrebuje. Toto je moje videnie, a preto som sa pod takýto návrh podpísal.

  • Presne tak, ako to Zolo povedal, v júni bola podaná príslušná poslanecká novela. A je odvtedy tým pádom niekoľko mesiacov ten text, o ktorom hovoríme. A ten bol teraz rozšírený o niektoré veci, ktoré nájdete aj v tom texte k super hrubej mzde. Ale nijako nesúvisia so samotnou podstatou tejto záležitosti. Ale súvisia so Sociálnou poisťovňou a s vecami, ktoré sú okolo týchto poistení. A sú technického charakteru a sú potrebné. Takže naozaj netreba nič za tým iné hľadať.

    Ale pár slov k tomu predchádzajúcemu návrhu, ktorý si, Braňo, takisto komentoval, aby to bolo jednoznačné. Každý, komu sa nebude páčiť, že je v 2. pilieri, má podľa platného zákona možnosť z 2. piliera vystúpiť. Takže nikto tam nebude nasilu a nikto tam nebude na to, aby sme ho nejakým spôsobom oberali o čokoľvek, môže každý z toho kedykoľvek vystúpiť.

    Po druhé. Ten návrh, ktorý hovorí o zavedení odplaty za zhodnotenie, zdôrazňujem a opakujem to ešte raz, za zhodnotenie prostriedkov v dlhopisovom fonde, to znamená, keď nedôjde k zhodnoteniu, žiaden poplatok nebude, slúži na to, aby sme motivovali správcovské spoločnosti k tomu, aby zarábali peniaze pre svojich sporiteľov. Na to bol 2. pilier vytvorený, aby zarábal tie peniaze, čo sa, žiaľbohu, nie vždy darilo, nejdem to už pre krátkosť času ani rozoberať, prečo to tak bolo, ale Ficove garancie straty sú toho jasným dôvodom, a hlavne aby sa nám podarilo vytvoriť kanál pre investovanie do diaľničných dlhopisov, pre peniaze na budovanie slovenských diaľnic. To je cieľ toho.

  • Vážený pán podpredseda vlády, čakal som na to, čo ešte vyvediete. Vy ste povedali, že potrebujete odborníkov na to, aby ste mohli predkladať do legislatívy návrhy. Na štyristošesťdesiatjednotku, samozrejme, ja mám svoj názor, nemá pre 2. pilier význam, aby som ho tlmočil viackrát. Nemôžem od vás nič čakať, len taký paškvil, ako prišiel tento posledný, ktorý nebol ani na sociálnom výbore. Na druhej strane čo môžem čakať od človeka, ktorý do Sociálnej poisťovne za svojho života dva roky platil, odvtedy nielen navádzal, ako do Sociálnej poisťovne neplatiť, ale hľadal akékoľvek dôvody, aby sa neplatili prostriedky do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne. Rád by som bol počul, keby ste povedali, koľko ste odviedli do Sociálnej poisťovne počas vášho života, keď ste už predložili tento návrh, ktorý ste sem dali, nehovoriac o tom, že aj tento návrh, ktorý ste tu predložili, sa nedá zrealizovať v Sociálnej poisťovni, pretože sa ním porušuje Občiansky poriadok. Čiže vôbec sa nedá realizovať.

    Nebudem sa vyjadrovať ďalej k tomu celému, pretože to je jednoducho pomýlené, gestorský výbor to nedostane, vy to sem nakoniec pretlačíte. Ale pretlačiť môžete všetko možné, možnože to skončí na Ústavnom súde.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, chcem vám poďakovať za to, že ste vysvetlili, ako to vlastne je.

    A teším sa aj tomu, že ste zabŕdli aj do 2. piliera, teda do starobného dôchodkového sporenia. Ale to je v skutočnosti investovanie. Ja by som chcela len pripomenúť, že dôchodkové správcovské spoločnosti od roku 2005 doteraz nedokázali zhodnotiť tie peniaze.

    Naviac, pán Kaník keď vystupoval a hovoril vlastne o tej novele, hovoril aj o tom, že ide o to, aby bol spoplatnený konzervatívny, teda dlhopisový fond. No a hovoril o investovaní pätnásť až dvadsať rokov. Pán Kaník, ale veď predsa sme to skrátili, a bol to pozmeňujúci návrh pána Brocku, dobu poistenia na desať rokov v 2. pilieri. Čiže, viete, to je také ako s rodičovským príspevkom, kde ste chceli to znížiť zo 190 eur na 95, fiktívne vykazovať, že teda dostávajú 190 eur pre účely v hmotnej núdzi mamičky, a na druhej strane ste nepovedali, že za tieto mamičky všetky platíte odvody do dôchodkových správcovských spoločností. Čiže vy tu vedome zavádzate a vedome prihrávate kšefty šiestim finančným spoločnostiam. Houby vám záleží na ľuďoch a na sporiteľoch, ktorí si sporia na starobu, z čoho by mali žiť, ide vám predovšetkým o finančné spoločnosti.

    Pán minister Mihál, viete, je mi veľmi ľúto, že vždy vyťahujete ako argument sociálne podniky. Vôbec nehovoríte o tom, že sú spolitizované, vôbec nehovoríte o tom, že ste spravili inkluzívne centrá, ktoré sú to isté, čo sú sociálne podniky. A naviac, ešte klamete aj o sume, jednej miliarde. A klamete a zavádza aj pani Nicholsonová v tom, že hovorí, že vlastne máme platiť nejakú finančnú pokutu. Pán Mihál, preboha, sociálne podniky boli zaplatené z peňazí ministerstva práce, teda zo štátneho rozpočtu, a nie z ESF. Naviac, vy ste za rok a tri mesiace nedokázali spustiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Pán kolega poslanec Ondruš, ja si myslím na rozdiel od poslancov na pravej strane, že si svoju prácu vykonávate veľmi dobre, pretože my nie sme tu pre potreby na to, čo potrebuje pán minister, ako bolo povedané, ale my sme tu na to, čo potrebujú občania. Nie sme tu kvôli pánu ministrovi, ale kvôli ľuďom, ktorí nás volili. A sme tu kvôli ľuďom, ktorým máme skladať účty. Čiže my sme tu na to, aby sme vyhodnotili aj takéto pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do parlamentu, či pomôžu ľuďom alebo im nepomôžu. Ak hovoria ľudia na pravej strane, pravica, že sú tam iba technické veci, tak my hovoríme, že sú tam aj vecné veci. Ale ak chcete hovoriť o technike, tak môžeme hovoriť aj o technike, pretože vymáhanie pohľadávok treťou osobou, ktorú tam dávate, pred ich splatnosťou nie je ani technicky možné. Takže, tak ako povedal môj predrečník pán poslanec Muňko, môže to skutočne skončiť na Ústavnom súde. Jednoducho si treba uvedomiť, že ste niečo pretlačili, čo vaši vlastní kolegovia z KDH, viem to, lebo ja som na výbore pre sociálne veci bola, ktorého rokovanie bolo takisto zvolané tak, že malo byť o dvanástej, ale urobili ho skôr, snáď preto, aby sme tam aj nedošli, ale aj sa to podarilo, aj napriek tomu, že sme tam nestihli dôjsť, pretože zahralo sa divadielko na výbore a boli sme tam iba dvaja poslanci, pretože rokovanie výboru sa začalo asi o desať minút skôr, ako bolo ohlásené. Aj napriek tomu ste nemali tú odvahu toto, čo ste teraz predložili do parlamentu, takýto pozmeňujúci návrh a takýto paškvil dať do výboru pre sociálne veci, aj napriek tomu, že sa zvolalo to rokovanie skôr preto, aby sa ho poslanci zo SMER-u nezúčastnili. Ale my sme si to ako poslanci zo SMER-u prečítali. A ešte raz poviem, myslím si, že všetci tak ako pán poslanec Ondruš, aj pán poslanec Muňko, aj pani Tomanová sa snažíme svoju prácu vykonávať nie pre pána ministra, ale pre občanov tohto štátu. A myslíme si, že toto je zlý návrh, ktorý netreba podporiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondruš, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem. Však, ešte si môžeme aj na výbore to povedať, len teda, aby to počul aj Ľudo Kaník, takto, kolegovia, keby ste si vy ako vládni poslanci poctivo vykonávali svoju prácu, tak zákony, ktoré tu vy ako vládni poslanci, ktorí máte väčšinu, by ste nemuseli odkladať. A mohli by ste si ich schvaľovať ako na bežiacom páse, a už dávno by boli schválené.

    Preboha, koho vina je, že tu máte nejaký váš vlastný návrh, ktorý sa odsúva zo schôdze na schôdzu? Vari len nie vina opozície, ktorá má menšinu v tomto parlamente? Takže keď vládni poslanci, a teraz nemyslím konkrétne jedného, druhého poslanca, ale poslancov ako celok, budú fungovať normálne a poctivo, tak sa nebudete dostávať do situácie, že máte pol roka neschválenú nejakú vlastnú novelu zákona, ktorá sa presúva zo schôdze na schôdzu.

    No a potom, Ľudo však stále hovoríme o 2. pilieri dookola, ale predsa teda zareagujem na ten 2. pilier. Jednoducho, áno, ľudia majú právo vystúpiť z neho, ale povinne najprv musia doň vstúpiť, stať sa účastníkmi toho 2. piliera alebo teda toho starobného dôchodkového sporenia. Vy ich donútite zo zákona, že tam musia vstúpiť. A o tom ja hovorím. Áno, majú potom právo odtiaľ vystúpiť, ale takisto platí to, čo hovorím ja, že majú najprv povinnosť vstúpiť doň a potom sa môžu o tom rozhodnúť. Povinnosť vstúpiť tam je povinnosť zo zákona. Vystúpiť odtiaľ je možnosť vyplývajúca zo zákona. A preto stále hovoríme, že vy povinne naháňate tých ľudí. A napokon, veď to boli aj vaše argumenty, keď tie čísla v čase, keď my sme povinný vstup zrušili, jasne ukázali, že jednoducho mladých ľudí nezaujíma ani teda ten 2. pilier, ani otázky dôchodku, a preto vôbec do toho 2. piliera nevstupovali, a preto ich tam musíte povinne nahnať.

    A, samozrejme, ja rozumiem tomu, že tu je odplata za zhodnotenie, len pripomínam, že keď my sme pri našej novele hovorili o tej odplate za zhodnotenie ako istej motivácii, tak pán minister tvrdil, že hráme pre...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pár slov k tomu, čo tu zaznelo, sa očakáva aj odo mňa, takže, nech sa páči, najskôr by som rád k predmetu veci, to znamená k samotnému zákonu. Zrejme musím niečo zdôrazniť, pretože asi sa nie celkom rozumieme.

    Pokiaľ ide o rekondičné pobyty, znovu hovorím to, čo hovorím po celý čas, odkedy sa o tom začalo diskutovať na pracovnej úrovni, na tripartite, vo vláde, tu v parlamente. Tak nastavené parametre poskytovania rekondičných pobytov, ako ich má Slovenská republika, nie sú nikde v Európe. Je to jednoducho príliš, príliš silno, ak mám použiť nejaký výraz. To nastavenie nie je jednoducho korektné. A preto sme navrhli zúžiť povinnosti, ktoré majú zamestnávatelia pri poskytovaní rekondičných pobytov. Preto sme navrhli napr. aj vyhodiť spomedzi tých tzv. rizikových faktorov faktor hluk. Presne, ako spomenula pani poslankyňa Rošková, už sme sa o tom bavili na výbore. Tak pokračujeme v tejto diskusii touto formou. Teda mám právo záverečného slova, ale ešte som na výbore uvidíme. Čiže zopakujem to, čo som hovoril aj na výbore, aj pre tento záznam, pretože je nás tu dokopy šesť, takže znovu opakujem, že ak je nejaký zamestnanec, ktorý pracuje v tom hlučnom prostredí, ide raz za tri alebo štyri roky na dva týždne do kúpeľov, ja veľmi silne pochybujem, že ten dvojtýždňový pobyt raz za tri roky mu pomôže v tom stresujúcom pracovnom prostredí, kde je ostatných 150 týždňov, ktoré ho teda delia od toho ďalšieho rekondičného pobytu. Nepochybujem, že rekondičný pobyt môže mať svoj zmysel, naozaj keď je to rekondičný pobyt v dobrých kúpeľoch ap., pokiaľ ide, povedzme, o prácu s nejakými chemickými látkami, o prácu v prostredí, kde sa to nedá riešiť len ochrannými prostriedkami. Ale neviem, či rizikový faktor hluk takto vyriešime. Keď nám teda ide o to, aby sme znížili tlak na naše zdravotníctvo, veď, v poriadku, to je dobrý argument, pomôžme nášmu zdravotníctvu, tým pádom vlastne šetríme aj verejné zdroje, tak potom občanom, ktorí, povedzme, žijú a bývajú pri frekventovaných cestách alebo pri železničnej stanici, teda preplácajme to z titulu nejakého, navrhnime nejaký nový zákon, povedzme, občanovi, ktorý býva pri železničnej stanici, štát bude raz za tri roky preplácať dvojtýždňový pobyt v kúpeľoch, lebo tým sa zlepší ten stres, ktorý ho zaťažuje tým neustálym dvadsaťštyrihodinovým hlukom. Jednoducho, neviem čo k tomu ešte ďalej povedať. Niečo iné je rizikový faktor, ako sú chemické látky, a niečo iné je tzv. rizikový faktor hluk.

    Áno, šetria sa verejné zdroje v zdravotníctve. Tam, kde to má zmysel, tam sa skutočne šetrí. A o tom ja nepochybujem. Preto stále hovoríme o rizikových faktoroch, stále hovoríme o rizikových povolaniach, nikto to nespochybňuje, a stále hovoríme aj o istej forme rekondičných pobytov. Avšak zas nie je možné takýmto spôsobom šetriť. Nájdime tú správnu mieru. No my si myslíme, že tá správna miera je premietnutá do návrhu zákona. Nemusíme mať, samozrejme, spoločný názor. Dobre, toľko je to k tejto veci, pretože v podstate som až tak iných vecných pripomienok nezaznamenal v tejto diskusii.

    Pán poslanec Ondruš spochybňoval proces prípravy tohto zákona, keďže tvrdí, že tripartita dohodla, resp. schválila inú podobu zákona, ako potom bola prejednaná na vláde. Ja už som to opakovane vyvracal a, bohužiaľ, musím to vyvrátiť znova aj tu, pretože niekto sa snaží z opakovanej lži urobiť pravdu, veci sa majú tak, že na tripartite nevznikla dohoda, pokiaľ ide o zákon o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Dohoda tam nebola. Dohoda tam nebola, pretože Republiková únia zamestnávateľov nezaujala žiadne stanovisko. Keby Republiková únia zamestnávateľov s tým súhlasila, tak by sa o tej dohode hovoriť dalo. Ale nie je pravda, že všetci sociálni partneri súhlasili s tým stavom zákona, aký opustil rokovanie tripartity a aký prišiel do vlády.

    Ďalej opakujem to, čo som už povedal veľakrát v súvislosti s touto tzv. kauzou, vláda má právo rozhodnúť tak, ako rozhodne, vláda vládne, tripartita je poradný a dohodovací orgán a nikto nemá právo na to, aby vláde určoval to, čo má vláda robiť, vláda nesie zodpovednosť pred občanmi, ktorými bola zvolená. Áno, na základe stanovísk zamestnávateľských zväzov, ktoré boli doručené jednotlivým ministrom a, samozrejme, na Úrad vlády pani premiérke, tak vláda sa na svojich rokovaniach, pretože tie rokovania boli dve, neboli to rokovania jednoduché, rozhodla, že bude akceptovať požiadavky zamestnávateľských zväzov a, pokiaľ ide o rekondičné pobyty, tak napr. odstráni faktor hluk spomedzi rizikových faktorov. Pripomínam, že vláda tak urobila napr. aj preto, lebo vláda má svoje programové vyhlásenie. A v tomto programovom vyhlásení je povedané o. i. to, že vláda chce zlepšiť podmienky podnikateľského prostredia, zjednodušiť, znížiť administratívu a znížiť finančnú záťaž zamestnávateľov.

    Chcel by som ešte na adresu pani poslankyne Tomanovej. Neviem, do akej miery platí imunita aj pre ministra, keď poviem nejaké tvrdšie slovo, ale pravdepodobne neplatí pre neho žiadna. Čiže musím byť zdržanlivý z tohto dôvodu, inak by som ju označil za niekoho, kto nehovorí pravdu, a použil by som rozhodne tvrdší výraz ako slovné spojenie niekto, kto nehovorí pravdu, pani poslankyňa Tomanová pretože opakovane tvrdí, že som ako minister zneužil jedáleň ministerstva práce na to, aby som v tejto jedálni ministerstva práce organizoval platené školenia v rámci činnosti firmy mojej manželky. Je to hrubá a sprostá lož, na ktorej nie je ani zrnko pravdy. V jedálni ministerstva práce sa konali v čase od novembra 2010 do januára 2011, školenia, to je pravda, ale, tak ako sú tie vtipy o Rádiu Jerevan, pani poslankyňa, boli to školenia, ktoré boli zadarmo a nie platené, boli to školenia, ktoré neorganizovala firma mojej manželky, ale ktoré organizovalo ministerstvo práce, a boli to školenia, ktoré boli určené pre softvérové firmy, aby úspešne zvládli zmenu zákona o sociálnom poistení, ktorá bola platná a prijatá s účinnosťou od 1. januára 2011. Je to škandalózne, ak niekto takéto konanie, ktoré je na prospech občanov Slovenskej republiky, na prospech toho, aby fungovalo všetko to tak, ako to fungovať má, aby Sociálna poisťovňa úspešne vyberala poistné aj prostredníctvom dobrých softvérov, softvérových firiem, ak takéto niečo niekto označí za nejakú platenú aktivitu, z ktorej mám nejaký osobný prospech. Môj osobný prospech z toho bol ten, že som tam strávil asi desať hodín svojho času, ktorý som možno mohol využiť ale aj inak. Ale na rozdiel od pani poslankyne si myslím, že som to urobil naozaj na prospech veci. Inak, mimochodom, chcel by som vidieť pani poslankyňu Tomanovú, kedy a kde bola schopná sa postaviť, povedzme, pred zástupcov softvérových firiem alebo pred verejnosť a hovoriť o svojich zákonoch. Ja si také niečo nepamätám. A všetci dobre vedia, že som ju veľmi pozorne sledoval a, samozrejme, dostatočne kritizoval za to, čo tie štyri roky tu predvádzala, keď bola ministerkou.

    Na pána Topola nemá význam reagovať, takže, pán predsedajúci, ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Už som sa chcel opýtať, či si uvedomujete, že hovoríte len pre záznam, lebo okrem dvoch poslancov SDKÚ a dvoch poslancov strany Most – Híd, tu nikto nie je.

    Takže, pán spravodajca, nechcete sa vyjadriť.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto pádom prerušujem nielen o tomto bode rokovanie, ale aj dnešné rokovanie Národnej rady a bude pokračovať, tak ako predseda výboru pre sociálne veci vyhlásil, teraz zasadnutie výboru k tým dvom zákonom, teda k tomuto zákonu (tlač 475) a k zákonu o inšpekcii práce, tak ako to bolo povedané. Nech sa páči, zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.28 hodine.