• Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na šiestom rokovacom dni (správ. - na treťom rokovacom dni - pozn. jaz. red.) 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a informoval vás o výsledku práve skončeného rokovania poslaneckého grémia, kde sme sa zaoberali ďalším postupom rokovania na 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zhodne všetci predsedovia poslaneckých klubov považujú za dôležité výsledky, ktoré boli dohodnuté na poslaneckom grémiu, prerokovať ešte vo svojich poslaneckých kluboch, a preto budeme pokračovať v rokovaní o 10.00 hodine s tým, že vás predbežne chcem informovať, že program rokovania je zhodný so schváleným programom, ktorý sme schválili pred týždňom na úvod 24. schôdze s tým, že budeme prerokovávať najskôr vládne návrhy zákonov zaradené v prvom čítaní a podľa časového rozsahu, potrebného jednak na rokovanie a rozpravu o týchto bodoch programu, sme sa dohodli, že sa zíde opäť poslanecké grémium a budeme hľadať spôsob, ako dôstojne pokračovať ďalej, bez ohľadu na to, že zatiaľ lídri politických strán nenašli riešenie vzniknutej ústavnej krízy. Ale vítam dohodu, ktorá vzišla z rokovania poslaneckého grémia a chcem vás poprosiť, aby sme sa na desiatu hodinu vrátili do rokovacej miestnosti a budeme ako prvý bod prerokovávať návrh, ktorého predkladateľom bude pán minister zahraničných vecí, ktorý pôvodne bol schválený pod č. 88, po ktorom prerokujeme bod č. 89, ktoré sme pôvodne schválili na rokovanie na 13. októbra. Lehota uplynula, ale dôvod nie, preto panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pochopenie, porozumenie a konštruktívny prístup v ďalšom priebehu rokovania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Toľko, čo som považoval za dôležité vám v tejto chvíli oznámiť. Prerušujem rokovanie do 10.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 9.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovávaním jednotlivých bodov tak, ako ste ich dostali do lavíc v návrhu a ktoré sme odsúhlasili na začiatku rokovania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím teraz pána ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade uviedol a odôvodnil návrh zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý prerokovávame ako tlač 491.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 491.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci. Myslím, že všetci si veľmi dobre uvedomujeme nielen fakt, že Slovensko sa stalo členským štátom Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, je spolu, súčasťou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, je členom Organizácie Spojených národov, ale že si uvedomujeme aj skutočnosť, že z týchto členstiev vyplývajú pre nás niektoré úlohy a povinnosti, okrem iného podieľať sa aj na mierových misiách vo svete. Takéto mierové misie organizuje Organizácia Spojených národov, Severoatlantická aliancia, ale aj Európska únia.

    Boli sme zvyknutí, keď sme hovorievali o mierových misiách, že hovoríme o ozbrojených zložkách, že hovoríme o vojakoch, o policajtoch, o colníkoch. Vývoj ale preukázal, že nastoliť mierové pomery a pomáhať rozvíjať občianske spoločnosti, to je úloha nielen ozbrojených zložiek, ale stále viac aj civilných misií alebo civilných zamestnancov.

    Téma, ktorá vyústila v návrh tohoto zákona, je teda staršieho dáta. Nie je to záležitosť ani tohoto mesiaca, ani tohoto roku. Prvým uceleným dokumentom bola Koncepcia účasti Slovenskej republiky v civilnom krízovom manažmente Európskej únie v júli 2005, ktorá naštartovala spoluprácu príslušných relevantných rezortných inštitúcií v danej oblasti.

    Na túto koncepciu nadviazal návrh na zefektívnenie účasti civilných expertov v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý prijala vláda v januári v roku 2010. Teda návrh zákona priamo, je výsledkom uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 48 z 19. januára 2010, ktorým vláda uložila ministerstvu zahraničných vecí v spolupráci s ďalšími relevantnými ústrednými orgánmi štátnej správy tento návrh zákona vypracovať a predložiť. Je to teda komplexný rámec toho, ako postupovať v jednotlivých rezortoch, ktoré majú ambíciu, ale aj kapacitu, predovšetkým ľudskú, príslušných expertov podieľať sa na týchto mierových misiách.

    Zákon nie je nijako obsiahly. Vymedzuje postavenie civilného experta, jeho prípravu, spôsob jeho vysielania, jeho postavenie a samozrejme, aj financovanie. A tým by som toto úvodné slovo aj skončil. To financovanie, samozrejme, znamená, že každý expert niečo stojí, ale výdavky na týchto expertov, ktorí budú vysielaní alebo pri ktorých je zámer ich na mierovú misiu vyslať, tieto náklady si relevantné rezorty plánujú vo svojich kapitolách, pričom vzniká koordinačný útvar, ktorý zabezpečuje to, aby experti boli vysielaní v súlade so zahranično-politickými prioritami. Ale rozpočtovo náklady týchto vysielaných expertov budú zabezpečovať jednotlivé rezorty v rámci svojich rozpočtových kapitol.

    Pán predseda Národnej rady, všetko z mojej strany v úvodnom slove.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Prosím, zaujmite, pán minister, miesto pre navrhovateľov.

    A poprosím teraz pána poslanca Drobu, ktorého zahraničný výbor poveril, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 11. októbra 2011 č. 90 určil za spravodajcu k návrhu zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú uvedené v tlači 491.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní nasledovnú spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na rozpočet verejnej správy, o dopade na životné prostredie a o sociálnych vplyvoch.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. septembra 2011 č. 497 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu.

    Písomne som nedostal k prerokovávanému bodu žiadne prihlášky.

    Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi zahraničných vecí, pánovi poslancovi Drobovi.

    A poprosím teraz prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Jána Figeľa, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložil, uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. a zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, ktorý prerokovávame ako tlač 496.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 496.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ctené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa zároveň mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona prerokovala 14. septembra tohto roku a prijala k nemu uznesenie pod č. 597.

    Hlavným cieľom návrhu tohto zákona je zabezpečiť spoľahlivosť a nespochybniteľnosť vykonaných kontrol motorových vozidiel v staniciach technickej kontroly a na pracoviskách emisnej kontroly.

    Návrhom sa zavádza povinnosť monitorovať priestory kontrolnej linky stanice technickej kontroly a priestory pracoviska emisnej kontroly prostredníctvom monitorovacích záznamových zariadení za účelom vylúčenia možnosti, aby technici vykonali technickú kontrolu a emisnú kontrolu bez pristavenia motorového vozidla.

    Účelom monitorovania je zabezpečiť vnútornú kontrolu technikov zo strany oprávnenej osoby technickej kontroly alebo oprávnenej osoby emisnej kontroly a zvýšiť efektívnosť a objektívnosť výkonu štátneho odborného dozoru nad dodržiavaním ustanovených postupov vykonávaných kontrol.

    Návrh zákona tiež upravuje schvaľovanie jednotlivo dokončovaného vozidla. Upravuje správne poplatky, ktoré súvisia so schvaľovaním jednotlivo dokončovaného vozidla a v súvislosti so schvaľovaním vhodnosti monitorovacieho záznamového zariadenia. Tiež sa na základe tohto návrhu zvyšujú sankcie pre technikov za vykonanie kontroly bez pristavenia vozidla a upravuje sa rozsah sankcií pre oprávnené osoby, teda pre firmy, ktoré reprezentujú tieto stanice. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je náš štát viazaný. Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na sociálne prostredie sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Ctená snemovňa, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Je to návrh, ktorý napomáha transparentnosti a dôveryhodnosti toho, čo sa zo zákona má realizovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Jurčíka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 496. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnom ustanovení, v pätnásťdňovej lehote pred schôdzou, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a v paragrafe 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a že je v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Taktiež o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ust..., jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. septembra 2011 č. 499 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem. Pán predsedajúci, potom poprosím rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za informáciu gestorského výboru. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Rovnako ako pri prvom prerokovanom zákone, som nedostal ani pri vládnom návrhu zákona o pozemných komunikáciách žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa preto prítomných pánov poslancov opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie, ďakujem pánovi prvému podpredsedovi vlády a pánovi poslancovi Jurčíkovi a poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý prerokovávame ako tlač 494.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 494.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá v súvislosti s implementáciou smernice Rady č. 2010/24/EU o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení podľa plánu legislatívnych úloh vlády. Zmeny sa týkajú najmä rozšírenia vecného rozsahu zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov na všetky dane, poplatky a clo vyberané na území členského štátu s vylúčením určitých skupín pohľadávok, ako sú napríklad príspevky sociálneho zabezpečenia či sankcie ukladané na základe trestného stíhania. Implementáciou smernice sa pohľadávky budú na základe jednotného exekučného titulu vymáhať, ktorým je štandardný formulár, podkladom ktorého je exekučný titul vydaný členským štátom, na základe ktorého sa bude vykonávať exekúcia príslušnými orgánmi Slovenskej republiky. Týmto sa zabezpečí efektívnejší spôsob vymáhania, bez povinnosti uznania tohto exekučného titulu súdmi Slovenskej republiky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím, nevyrušujte pána navrhovateľa.

  • Tiež sa spresňujú podmienky, podľa ktorých je možné žiadosť príslušného orgánu členského štátu zamietnuť a upravuje sa povinnosť informovania príslušných orgánov členských štátov o všetkých skutočnostiach, ktoré majú vplyv na vymáhanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána, pani poslankyňu Aštaryovú, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnú radu informovala o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 494, ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 496 zo 14. septembra a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal prihlášky do rozpravy. Ústne sa pýtam pánov poslancov a poslankýň, či sa chcú do rozpravy prihlásiť? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona. A poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán podpredseda a minister financií uviedol a odôvodnil Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch a investičných službách a ktorým sa mení a dopĺňa rad predpisov súvisiacich so zmenou navrhovaného vládneho zákona.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 494.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch a investičných službách vypracovalo ministerstvo financií v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Zámerom predkladaného vládneho návrhu je predovšetkým implementácia viacerých smerníc Európskeho parlamentu a Rady, ktorých cieľom je v súvislosti s implementáciou smernice o prospekte znížiť administratívnu záťaž kladenú na subjekty, uskutočňujúce verejnú ponuku cenných papierov s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Vládny návrh zákona okrem zjednodušenia postupov pre emitentov pri uskutočňovaní verejnej ponuky cenných papierov zabezpečuje zvýšenie úrovne ochrany investorov a zabezpečuje, aby poskytované informácie boli dostatočné a primerané na uspokojovanie potrieb drobných investorov, najmä v súvislosti turbulenciami na finančných trhoch. Poskytovanie úplných údajov, týkajúcich sa cenných papierov a ich emitentov, je kľúčovým faktorom pri ochrane investorov. Cieľom zmien vládneho návrhu zákona v súvislosti s implementáciou smernice Omnibus I je posilnenie medzinárodnej koordinácie dohľadu nad finančným trhom a súvisí so vznikom nového európskeho systému orgánov pre finančný dohľad v oblasti bankovníctva, cenných papierov a poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov, ktorý má zabezpečiť zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu a posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána predsedu výboru pre európsku integráciu, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči. Pán poslanec Tóth, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dámy a páni, vážený pán minister, chcem vás informovať, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, uvedené v paragrafoch 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Po rozprave odporučím, aby podľa zákona o rokovacom poriadku bol uvedený návrh prerokovaný v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predseda, otvorte prosím rozpravu k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne prihlášky písomné. Ústne, páni poslanci, má niekto záujem vystúpiť v rozprave? Myslím prihlásiť sa, nie vystúpiť, ale prihlásiť sa ústne do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o cenných papieroch.

    A poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister financií Národnej rade uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých dani územnej samospráve, ktorý prerokovávame ako tlač 503.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredse..., pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi k tomuto návrhu zákona úvodom predoslať, že fiškálnu decentralizáciu, ktorú zaviedla do života druhá vláda Mikuláša Dzurindu, považujem za veľmi úspešnú a prospešnú reformu. Došlo pri nej k výraznej decentralizácii moci. Vláda sa dobrovoľne vzdala mnohých svojich kompetencií v prospech samosprávy, vrátane rozhodovania o pomerne veľkom objeme peňazí. Po niekoľkých rokoch je jasné, že to bola veľmi významná zmena k lepšiemu, zmena v prospech občanov. Aj dobré veci, úspešné reformy nevynímajúc, však je potrebné časom aktualizovať a doladiť, aby čo najlepšie zodpovedali prítomnosti a aby mohli úspešne pokračovať ďalej. Pretože vláda prichádza s návrhom na úpravu fiškálnej decentralizácie vo forme návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samospráve. V porovnaní so samotným zavedením fiškálnej decentralizácie ide iba o malé doladenie systému, ktoré nemení nič podstatné na rozdelení kompetencií. Podstatou návrhu zákona je rozšírenie okruhu podielových daní z jednej dane, dane z príjmov fyzických osôb, na základné daňové príjmy verejnej správy alebo inak povedané, kým v súčasnosti dostávajú samosprávy 93,8 percenta dane z príjmu fyzických osôb, od budúceho roka budú dostávať 13 percent výnosu všetkých daní, to znamená mix daní. Mení sa spôsob výpočtu daňových príjmov. Celkom jednoznačne sa však nič nemení na podstate systému fiškálnej decentralizácie. Daňové príjmy štátneho rozpočtu vzrástli od roku 2005 do roku 2011 o 19,8 percenta. Na rozdiel od rastu daňových príjmov územnej samosprávy, ktoré vzrástli o 34,8 percenta, teda omnoho výraznejším tempom. Návrh zákona má za cieľ aj úpravu deficitu verejnej správy v roku 2012 prostredníctvom zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu. Dopad je kvantifikovaný vo výške 248 miliónov eur pre štátny rozpočet a mínus 248 miliónov eur pre územnú samosprávu. Z toho obce mínus 186 miliónov a vyššie územné celky mínus 62 miliónov. Uvedený návrh napriek tomu znamená medziročné zvýšenie príjmov územnej samosprávy z podielových daní v roku 2012 o 3 percentá. Je potrebné zdôrazniť, že vláda výrazným spôsobom ozdravuje verejné financie. Rozpočtový deficit sa medzi rokmi 2010 až 2013 má znížiť z takmer 8 percent na menej ako 3 percentá HDP. Ozdravenie verejných financií nie je možné uskutočniť bez spoluúčasti samospráv, obcí, miest a vyšších územných celkov. Územná samospráva s výdavkami prevyšujúcimi štyri miliardy eur je totiž významnou položkou verejných financií. Ak by sa model financovania samospráv nezmenil, ich výnos podielových daní by medziročne v roku 2012 oproti roku 2011 vzrástol o 18,6 percenta. Nové parametre sú nastavené tak, že v roku 2012 by samosprávy mali dostať o 3 percentá viac ako v tomto roku. Iste, nepochybujeme spolu asi o tom, že na užitočné projekty by sa dalo minúť aj oveľa viac peňazí a chápem aj to, že mnohí starostovia, primátori, župani nedokážu v plnej miere naplniť sľuby, ktoré dali svojim voličom. Avšak v dnešnej čase obrovskej neistoty ohľadom ekonomického vývoja v celom svete, v čase hroziacej hospodárskej recesie, považujem trojpercentný medziročný rast za primeraný, a dokonca vyšší ako bol rast u štátu a štátnej správy. Ak nechceme, aby Slovensko kráčalo gréckou cestou, musíme v týchto ťažkých časoch šetriť a šetriť musia všetky zložky verejných financií. Základnou výhodou nového systému z pohľadu samospráv, by mala byť jeho stabilita. Historické údaje jasne ukazujú, že výnosy dane z príjmov fyzických osôb sú mimoriadne citlivé na vývoj ekonomiky. V dobrých časoch výnosy prudko rastú, ale v časoch krízy prudko klesajú. Mix daní je preto oveľa stabilnejší, je to pre samosprávy dobrá správa. Rast v dobrých časoch bude zrejme nižší, nie taký prudký, ale v časoch hospodárskeho útlmu nebude zase taký prudký a taký citeľný pokles a prepad príjmov. A žiaľ, v najbližších rokoch európsku ani slovenskú ekonomiku vysoké rasty z polovice predchádzajúceho desaťročia ani zďaleka nečakajú. Väčšia stabilita preto bude znamenať pre samosprávy možnosť lepšie plánovať svoje aktivity. Trojpercentný nárast tiež zabezpečí, že samosprávy nebudú musieť žiadať o pomoc centrálnu vládu tak, ako to bolo v rokoch 2009 a 2010. Nový systém je teda spravodlivejší a férovejší. Daňové príjmy vlády a samospráv budú rásť rovnako rýchle. Centrálna vláda už nebude môcť používať argument o prebytku zdrojov v samospráve na presun ďalších a ďalších kompetencií. Tento trend uplynulých rokov som vždy považoval za škodlivý. Aj preto si myslím, že zavedenie mixu daní, by malo tomuto nezdravému trendu výraznejšie brániť. Máme za sebou veľmi intenzívnu komunikáciu so zástupcami samosprávy. Chápem, že každá navrhovaná zmena vyvoláva otázniky a neistotu. Som ďalej pripravený s predstaviteľmi samospráv intenzívne komunikovať a spoločne hľadať najlepšie riešenia, ale som tiež presvedčený, že navrhovaná zmena a úprava je zmenou k lepšiemu aj pre samosprávy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie vládneho návrhu zákona a poprosím teraz pána poslanca Mateja, ktorého poveril výbor pre financie a rozpočet, aby Národnú radu informoval o stanovisku k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona gestorským finančným výborom.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k predmetnému zákonu o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samosprávy tlač 503 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Milé kolegyne, milí kolegovia, po rozprave odporučím, aby podľa bodu 1 a podľa, v zmysle bodu 1 podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    Podľa bodu 2 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporučím, aby predmetný zákon prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím otvorte rozpravu k predmetnému zákonu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, prosím zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Petráka, ktorému týmto udeľujem slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní. Ten mobil môžeme nechať. Takže ak dovolíte, náhodou sa niečo dozviem, hej. Ak dovolíte, prešiel by som k predloženému vládnemu návrhu zákona a chcem konštatovať nasledujúce fakty.

    Predložený vládny návrh zákona predstavuje zásadnú zmenu financovania miest a obcí a zmenu princípov fiškálnej decentralizácie. Princípy fiškálnej decentralizácie boli výsledkom širokej spoločenskej dohody po náročných rokovaniach medzi štátom a územnou samosprávou v rámci, ale aj v rámci územnej samosprávy. Pán minister, toto ja vám nemusím pripomínať, lebo účastníkom týchto rokovaní ste boli vy, nakoľko fiškálna decentralizácia sa zavádzala za pôsobenia druhej Dzurindovej vlády, kde ste boli ministrom financií. Ale čo, to, čo vám musím pripomenúť je, že fiškálna decentralizácia bola postavená na princípoch stability, transparentnosti, spravodlivosti, zodpovednosti za vlastné príjmy, a nie za príjmy celého verejného sektora. Predložený návrh zákona tak, ako ho predkladáte, je sanáciou štátneho rozpočtu na úkor rozpočtov obcí a miest. To znamená, problém štátu riešite na bedrách niekoho iného. Tak, ako je koniec koncov zvykom tejto vlády, ale si neuvedomujete to, že oba sektory sú súčasťou verejného sektora. Ja vám pripomeniem, prečo daň z príjmov fyzických osôb bola určená ako príjem pre samosprávu. Pretože bola viazaná na občiansky princíp, pretože má lokálny, regionálny charakter, je najbližšia charakteru a povahe originálnych pôsobností vykonávaných samosprávou, je daňou, ktorá je realizovaná, teda zostáva takmer na území celej Slovenskej republiky. Je viazaná na príjmy občanov a živnostníkov a vzhľadom na toto všetko, čo som povedal, mestá a obce môžu nepriamo ovplyvňovať zamestnanosť, to znamená, môžu svojím spôsobom sa podieľať na zvyšovaní výnosov pre samosprávy. A v konečnom dôsledku, vy ste vo svojom úvodnom slove hovorili o tom, že aký bol vývoj nárastu daní pre samosprávy a pre štátny rozpočet. Ale treba povedať to, že keď sa koncipoval, koncipovali tieto princípy fiškálnej decentralizácie, tak očakávaný výnos daní pre samosprávy mal kryť čiastočne, a podotýkam čiastočne, aj modernizačný dlh pri preberaní kompetencií zo štátnej správy. Vy dobre viete, že rad kompetencií, ktoré boli prenesené na obce a mestá neboli dofinancované, prierezové pracovné miesta neboli prenesené. Je treba povedať, že školy a školské zariadenia, ktoré sa prenášali na obce a mestá, boli zanedbané, boli nedostavané, bolo treba investovať do výmeny okien, do hygienických zariadení, do rekonštrukcie týchto zariadení. Treba hovoriť aj o tom, že rad pozemkov pod prenášaným majetkom nebol vysporiadaný a časť z nich nie je vysporiadaných ešte dodnes. Aj na toto mal slúžiť tento nárast financií. Ak budeme hovoriť o tom, akým spôsobom sa vyvíjal, vyvíjala, vyvíjali príjmy obcí a miest. A to vy cieľavedomo zamlčujete. Tak v roku 2004, 2005 boli príjmy horšie, ako boli v období predtým. Kedy to začalo byť pre obce nejakým spôsobom vyrovnané, bol rok 2006 a od roku 2006, je pravdou, že ten nárast bol ďaleko, ďaleko väčší, ako bol nárast štátneho rozpočtu. Ale boli tam aj dva, dva, dva a pol chudobného roku, o ktorých vy, ako zámerne, zámerne nehovoríte. Nastaveniu princípov fiškálnej decentralizácie predchádzala veľmi podrobná diskusia o rozsahu kompetencií, ktoré majú obce splniť po fiškálnej decentralizácii a schopnosť ich finančného krytia. Napriek obrovskému nárastu kompetencií obcí od roku 2005, návrh zákona o rozpočtovom určení niektorých daní nevytvára podmienky na systémové vyriešenie nárastu kompetencií obcí. Pán minister, vy ste povedali, že vaším cieľom je komunikácia so samosprávou. Mne sa teraz pred očami objavuje komunikácia, ktorá prebehla na rade ZMOS-u teraz v septembri, neviem presne dátum, kedy to bolo, rade ZMOS-u, ktorá sa konala v meste Trenčín. Vy ste prišli a povedali ste, z tých kompetencií, ktoré obce a mestá majú, sú dve, ktoré ma nejakým spôsobom významnejšie oslovili. To je školstvo a sociálne veci. No, ale takto sa jednoducho nedajú posudzovať kompetencie a finančné dopady, ktoré tieto kompetencie prinášajú na bedrá obcí a miest. Že vy si poviete, že vás oslovili dve kompetencie, ktoré majú väčší finančný dosah, a preto má ako s jedinými význam sa zaoberať. Ak by sme pokračovali ďalej, tak musím povedať, že cieľom navrhovaného zákona nie je systémové riešenie financovania obcí, vyvolané obrovským nárastom ich kompetencií, ani proklamované zvýšenie spravodlivosti rozdeľovania daní a posilnenie stability príjmov obcí, ale presun finančných prostriedkov z miest a obcí a od ich obyvateľov na zvýšenie, na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu a krytie výdavkov na realizáciu daňovo-odvodovej reformy. A tu opätovne sa pristavím pri tvrdení, ktoré som povedal, že je to presun finančných prostriedkov nielen do obcí a miest, ale aj od ich obyvateľov, lebo na druhej strane tým, že obciam a mestám beriete finančné prostriedky, nútite obce a mestá, ktoré sú zo zákona povinné napĺňať niektoré kompetencie, aby tieto finančné prostriedky vytiahli z vrecák daňových poplatníkov, obyvateľov miest a obcí. Dostanem sa aj k finančnému dopadu, ktorý je uvedený v predkladacej správe a ktorý pre celý okruh samosprávy, to znamená regionálnu samosprávu aj miestnu samosprávu, predstavuje v prvom roku 248 mil. eur. Ak premietneme tieto financie na to, čo to bude stáť pri zachovaní vykonávania tohto množstva kompetencií za tieto finančné prostriedky, tak to vychádza zhruba 50 eur na jedného obyvateľa, o ktoré budú musieť obce a mestá, pokiaľ budú chcieť dodržiavať zákon, zvýšiť miestne dane a týmto spôsobom tieto peniaze vytiahnete cudzou rukou z vrecák daňových poplatníkov. Toto je ten princíp, že chytáte jedovatého hada cudzou rukou, to znamená vyťahujete peniaze od daňových poplatníkov prostredníctvom miest a obcí a toto je na tom návrhu zákona zvlášť nebezpečné.

    Navrhované zníženie daňových príjmov predstavuje za roky 2012 až 2014, teda za tri roky 643 mil. eur, pričom v prvom roku je to 248 mil. eur. Takéto množstvo finančných prostriedkov bude mať vážny dopad na výkon Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných práv obyvateľov, ako je zabezpečenie bezpečnosti, ochrana životného prostredia, dopravná dostupnosť, rozvoj miestnej infraštruktúry a pod. Potrebné opatrenia nemôžu byť prijímané na úkor paralyzovania základných práv obyvateľov miest a obcí a z uvedených dôvodov v mene poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia dôrazne odmietame predložený návrh zákona a žiadame jeho stiahnutie z ďalšieho legislatívneho procesu, takže pre pána spravodajcu v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku týmto žiadam, aby sa ďalej nepokračovalo o rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Navrhovaný podiel obcí na výnose mixu z daní nezohľadňuje potrebu rastu tohto výnosu v dôsledku zvýšeného presunu kompetencií v období rokov 2005 až 2011. Podľa názoru odborníkov na územnú samosprávu sa zvýšil rozsah kompetencií v tomto období o viac ako 48 %. Návrh zákona je týmto v rozpore s programovým vyhlásením vlády, možno je to irelevantné, ak hovoríme o programovom vyhlásení vlády, ktorá de facto neexistuje a uznesením vlády č. 232 zo dňa 6. apríla 2011, podľa ktorých sa má najskôr spracovať inventarizácia všetkých kompetencií po posúdení efektívnosti ich vykonávania, vykonať ich úpravu a až následne pripraviť návrh zmien financovania samosprávy. Pán minister, nie je mi známa žiadna vládou spracovaná inventarizácia úpravy a úprava kompetencií, ktoré majú byť od roku 2002 financované samosprávou. Opakujem, nie je mi známa žiadna úprava kompetencií ani spracovaná inventarizácia predložená vládou, ani ministerstvom financií. Za takúto inventarizáciu nepovažujem vaše vystúpenie na rade ZMOS-u, kde ste povedali, že finančne podstatné sú dve kompetencie: školstvo a sociálne veci.

    Ak dovolíte, dovolím si tvrdenie, že okrem toho, že tento návrh je v rozpore, v rozpore s uznesením, uznesením vlády, že je v rozpore s ústavou, je aj v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a tými medzinárodnými záväzkami je Európska charta miestnej samosprávy. Pre tých, ktorí sa touto témou nezaoberajú, Európska charta miestnej samosprávy je medzinárodný dokument, ktorý obsahuje princípy miestnych samospráv, čím určuje dôležitosť územnej samosprávy ako základné, základu každého demokratického princípu. Slovenská republika túto chartu podpísala 23. februára 1999 a platnosť nadobudla v júni 2000. Je pravdou, že neboli platné ustanovenia, ktoré sa týkali finančných záväzkov, ale tieto Slovenská republika ratifikovala a podpísala 24. apríla 2007 a do platnosti vstúpili 1. septembra 2007. Súčasťou týchto článkov, ktoré boli ratifikované v roku 2007, je právo miestnych orgánov v rámci hospodárskej politiky štátu na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými by mohli v rámci svojich právomocí voľne disponovať. Pán minister, právo na primerané finančné zdroje aj v prípade prenesených kompetencií.

    Ďalej v článku, ďalej z článku 9 ods. 5 vyplýva, že ochrana finančne slabších miestnych orgánov zavedením postupov finančného vyrovnávania alebo zodpovedajúcich opatrení na korekciu dôsledkov nerovnomerného rozdelenia finančných zdrojov a finančných záväzkov, je takisto záväzkom Slovenskej republiky. Pán minister, predložený návrh zákona je v príkrom rozpore s týmito medzinárodnými záväzkami, ktoré sú v podobe článku 9 Európskej charty miestnej samosprávy. My sme si zvykli, že táto vláda má veľké problémy s dodržiavaním medzinárodných záväzkov a koniec koncov, toto bol aj dôvod jej pádu, ale v tomto prípade si myslím, že je potrebné tak, ako to bolo potrebné v prípade predchádzajúcich medzinárodných záväzkov, opätovne pristúpiť k ich dodržiavaniu aj za cenu, že by táto vláda mala okamžite skončiť.

    Ak by sa model financovania samospráv nezmenil, výnos z podielových daní by medziročne vzrástol v roku 2012 oproti roku 2011 o 18,6 percenta. Vy hovoríte, že to je neúmerný rast oproti, oproti tomu, čo je rast príjmov štátneho rozpočtu a tvrdíte, že v roku 2012 bude nárast finančných prostriedkov samosprávy o 3 percentá. No, pán minister, ja vám musím pripomenúť niektoré čísla. Očakávaný výnos, očakávaný výnos obcí a miest v roku 2012 je 1,6 mld. eur, v roku 2011 je očakávaná skutočnosť na úrovni jedna celá, zhruba, šesť mld. eur, čiže je to veľmi, veľmi podobné, líši sa to v nejakých drobných, ale ak toto prenesieme na časovej osi späť, tak v roku 2008 tento výnos bol 1,7 mld., čiže v roku 2008 bol väčší, takže sa zaraďujeme niekde medzi roky 2007 až 2008. Ak by som chcel hodnotiť infláciu, ktorá je medzi obdobím 2008 až 2012, tak tá inflácia je dvojciferné číslo. Takže, ak budeme hovoriť o týchto, o týchto opatreniach, tak v reále, ak prenesieme tieto finančné prostriedky na časovej osi, reálny výnos pre samosprávu je veľký a hlboký mínus. Ak vy na jednej strane, ak vy na jednej strane tvrdíte, že to bude prínos pre samosprávu 3 percentá, tak treba povedať, v čom spočíva ten prínos pre samosprávu v 3 percentách. Ja si pamätám poslanca Ivana Mikloša, ktorý tu v predchádzajúcom období stál a horlivo bojoval za to, že korektné je porovnávať v prípade financií rozpočet verzus rozpočet. Ak budeme hovoriť rozpočet na rok 2011 a budeme hovoriť o rozpočte na rok 2012, tak rozpočet na rok 2011 bol 1 mld. 228 mil. eur, rozpočet na rok 2012 je 1 mld. 226 mil. eur, to znamená, rozpočet verzus rozpočet je pokles. Vy ste ako geniálny, geniálny manipulátor, pán minister, lebo vy urobíte to, že reálne, skutočné príjmy znížite, čiže obce dostanú v tomto roku menej o niekoľko, niekoľko sto miliónov eur, čiže dostanú menej a potom poviete, no veď ja vám dám viacej, ako je skutočnosť. Ale ja si pamätám vaše vystúpenia za týmto rečníckym pultom, kde ste tvrdili, že jediné relevantné porovnávanie je porovnávanie rozpočtov a za týmto si jednoducho stojím a mali by ste sa zamyslieť nad tým, či to bol iný Mikloš, alebo iný Mikloš dneska sedí po mojej ľavej ruke. Môžeme hovoriť...

  • Môžeme hovoriť o skutočných, o skutočných príjmoch obcí v roku 2010, kde boli na úrovni, a to je celý, všetky príjmy obcí a miest, kde boli príjmy na úrovni 4 mld. a 15 mil., v roku 2012 je očakávaný príjem obcí a miest podľa rozpočtu 3 mld. 769 mil., čiže ak porovnávam rok 2010, ktorý bol krízový, s rokom 2012, tak máte tu, máte tu rozdiel zhruba nejakých 230 - 240 mil. eur. Roky 2010 a rok 2012. Ak si zoberiem celkový rozsah dopadov, ktoré sú na obce a mestá, tak musím jednoznačne povedať, za rok 2000, a to, to vychádzam z predkladacej správy, ktorá je súčasťou vášho materiálu, rok 2012, 248 mil., celé obdobie 2012 až 2014, 643 mil. eur, obrovské peniaze. Premeňme si to na celkové príjmy obcí a miest, ako ich predkla..., ako ich predpokladáte v roku 2012 až 2014. Ak zahrniem do toho aj zvýšenie miestnych daní a všetky ostatné výnosy z predajov, z predajov majetku a ďalších transferov, tak v roku 2012 mínus 29 mil., to znamená, je tam predpokladaný nárast z iných zdrojov, ale v roku 2014 už je to mínus 209 mil., lebo už nebude predávať ani aký majetok, už nebudú ani žiadne iné doplnkové zdroje, jednoducho nebude z čoho čerpať a reálny výsledok tohto vášho finančného kroku je mínus 209 mil. po zohľadnení všetkých možných zdrojov, ktoré samosprávy majú k dispozícii v roku 2014. Ak by sme to povedali v percentách, tak celkové príjmy obcí v roku 2012 sú oproti skutočnosti v roku 2010 nižšie o 6,1 percenta z dôvodu po..., a finančné operácie poklesnú o 47,2 percenta. 47,2 percenta, lebo obce už nemajú žiadne iné zdroje, lebo tie dva až tri roky krízy, ktoré máme za sebou, tieto peniaze, tieto peniaze jednoducho vyčerpali.

    Ak budem hovoriť o finančnom vzťahu štátneho rozpočtu s rozpočtom obcí, o prenesenom výkone štátnej správy, predpoklady: matričná činnosť - nárast nula percent, evidencia, register obyvateľstva - nárast nula percent, pôsobnosť stavebných úradov - nárast nula percent, činnosti spojené so štátnym fondom rozvoja bývania - nárast nula percent, prenesené financie na prenesené kompetencie v oblasti podzemných komunikácií špeciálnych stavebných úradov - nárast nula percent. Jedine, kde je očakávaný určitý nárast, je v základnom školstve, kde je 4,6 percenta, spoločné obecné úradovne, týkajúce sa školstva - nárast nula percent, dotácie na individuálne potreby obcí - nárast nula percent, dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok - nula percent. Pán minister, toto je vzťah štátu a samospráv? Toto je, toto je tá proklamovaná komunikácia, hľadanie konsenzu a východísk pri návrhu zákona? Ja osobne si myslím, že ani náhodou to takto nemôže vyzerať.

    Ja opätovne sa musím vrátiť k tvrdeniu, ktoré som, ktoré som povedal pred chvíľkou. Ste zdatný manipulátor, pokiaľ ide o predkladanie reči čísiel verejnosti. Ak by som vás zasadil do nejakej inej reality šou, aká sa dneska deje v Slovenskej republike, to znamená, keby som vás chcel osadiť do Česko Slovensko má talent, tak musím povedať, že aj v tejto súťaži takýto manipulátori končia už po desiatich sekundách a verím, že takto rýchlo skončí aj tento zákon. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Petráka sa prihlásil jediný, pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Len ma mrzí, že na tvoje vystúpenie nikto nereaguje, a popritom všetci bývame a žijeme v obciach, na ktoré teraz padá ťarcha problémov, ktoré má tento štát. Som rád, že si upozornil na to, že týmto mixom alebo týmto výpadkom z podielových daní vlastne mnohé obce, ktoré už teraz krvácajú, už teraz majú veľké problémy, budú na tom ešte horšie. Neviem si ja síce veľmi dobre predstaviť, čo budú robiť v tých obciach, kde už teraz majú problém s plnením základných funkcií, zvlášť v tých maličkých, kde sú školy, zabezpečenie škôl, osvetlenie a odpad a pod. Poznám mnohých starostov, ktorí už neberú ani, buď plný plat alebo takmer žiaden plat len preto, aby zabezpečili to najnutnejšie pre obec. Ak im ešte sa zoberú aj tieto podielové dane, alebo ak sa tento mix prijme, tak určite mnoho týchto obcí môže ísť aj do, tak, ako napríklad v Častkove, do nútenej správy a toto je na úkor len občana. Pretože v týchto obciach oni už nemajú čo zvyšovať, nemajú aké dane zvyšovať, nemajú možnosť vymýšľať nové dane a ak aj niečo urobia, tak je to vždy len na úkor tých občanov, ktorí tam žijú. A už teraz žije na Slovensku takmer každý trinásty občan, ktorý poberá dávky hmotnej núdze a oni bývajú v týchto, poväčšine v menších a malých obciach. To naozaj chcete všetko preniesť len na bedrá týchto občanov? Bolo by už načase, aby ste vymysleli niečo iné, aby sa tento občan mal lepšie, a nie neustále horšie a horšie. Ale vám, samozrejme, nejde o občana, nejde ani o samosprávu, ide len o to, aby ste ukázali, akí ste dobrí ekonómovia, ako viete dobre šetriť.

  • Pán Petrák bude reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Pán kolega, ďakujem pekne za faktickú poznámku. Vy ste veľmi trefne zvýraznili to, čo bolo obsahom aj môjho, môjho vystúpenia, že opätovne ide o prenesenie všetkej finančnej záťaže na bedrá občanov, a to je jedno, že či sú to daňovými poplatníkmi štátu alebo sú daňovými poplatníkmi miestnych samospráv. Presne o toto ide a jednoducho, táto vláda si neuvedomuje, že dnes je situácia tak vážna, že tí ľudia už nemajú z čoho platiť vyššie dane, miestne dane a jednoducho je potrebné zmeniť hospodársku politiku štátu a zmeniť aj celkový prístup. V tejto súvislosti si dovolím ešte ale jednu poznámku, že tak, ako je nastavený tento zákon, ktorý je nastavený na superhrubú mzdu a v pomeroch financií, ktoré, ktoré sú ako výnosom pre miestne samosprávy, ak by to bolo, ak by sa superhrubá mzda stiahla a tento zákon by platil v tých pomeroch, ktoré sú zadefinované, to znamená 11,2 percenta pre územnú samosprávu, tak v tom prípade by to bola už absolútna katastrofa, ktorá by znamenala výpadok niekoľkonásobne vyšší, ako je dnes očakávaný. A jednoducho, môžeme potom povedať, že posledný zhasína. A zhasne drvivá väčšina obcí a miest na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Petrák bol jediný prihlásený do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústnou formou. Celkom deväť, jedenásť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Posledný je pán poslanec Stanislav Kubánek. Teraz prečítam všetkých poslancov tak, ako sa hlásili v poradí. Pán poslanec Marcinčin, pani poslankyňa Vaľová, ďalej páni poslanci Raši, Choma, Blanár, Kažimír. Poprosím, keby ste mi to ešte raz dali na tú tabuľu. Čiže Marcinčin, Vaľová, Raši, Choma, Blanár, Kažimír, Bublavý, Stromček. To sme po osmičku. Ondruš, Burian a posledný, pán poslanec Kubánek. Uzatvoril som možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Anton Marcinčin.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ctený poslanecký zbor, dámy, páni, ja nie som ani župan, ani starosta. A budem veľmi krátky. Po prvé, tento zákon je potrebný alebo presnejšie, je potrebné zaoberať sa mixom príjmov pre samosprávy. Všetci si pamätáme vývoj v kríze, ako spadli príjmy samospráv a prejdenie na viaceré zdroje, viaczdrojové financovanie samospráv určite privítajú všetci. Tento zákon podľa môjho názoru nie je vynikajúci, nie je vynikajúco pripravený a určite by si zaslúžil viac času. Určite by si zaslúžil viac analýz, dopadov a vplyvov. A určite nepatrím medzi tých, ktorí by s ním boli nejako príliš spokojní. Ale tento zákon je v dnešnej situácii nevyhnutný. V dnešnej situácii ho nevyhnutne musíme prijať. Prečo? Pretože ak prichádza ku výraznej konsolidácii výdavkov, to znamená výraznom znižovaní výdavkov, ideme z deficitu okolo 8 percent HDP na 3 percentá. A zároveň klesajú príjmy nielen štátneho rozpočtu, ale rozpočtu celej Slovenskej republiky, celej verejnej správy. Tak samozrejme, že to musí mať dopad aj na príjmy a výdavky samospráv. Zároveň, ak dneska hovoríme o novej kríze, ak hovoríme o tom, že rast HDP na Slovensku nebude, to vieme, že už nebude 4,4 percenta, ale vieme, že nebude 3,4 percenta. Pravdepodobne nebude ani 2,4 percenta. A v danom časovom strese nemôžme urobiť nič iné, len naozaj podporiť tie zákony, ktoré nám pomôžu zostaviť rozpočet a vytiahnuť nás z najhoršieho. Pretože ak nebudeme schopní prijať zákony, ktoré postavia rozpočet na pevné nohy, tak potom obávam sa, že to bude ťažká rana pre slovenskú ekonomiku. Preto ja sa prihováram, aby sme v druhom čítaní zapracovali tie zmeny, ktoré nebudú mať negatívny dopad na fiškálnu konsolidáciu a aby sme ho naozaj schválili. S tým, že nám samozrejme nič nebráni, aby sme v nasledujúcich mesiacoch, v nasledujúcom polroku urobili potrebné analýzy vplyvov, dopadov, aby sme urobili potrebné zmeny, aby sme ich komunikovali. Ale v danej situácii, obávam sa, že nám neostáva nič iné, než tento zákon podporiť. Ďakujem vám pekne.

  • Ďalej sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som pôvodne chcela začať trošku ináč, ale musím poopraviť pána poslanca Marcinčina, ktorý vlastne povedal, že na budúci rok bude rast 3 percentá, ale vieme o tom, že predpokladaný rok (správ. rast - pozn. jaz. red.) na rok 2012 pre mestá a obce malo byť 18,5. A preto k tomu dodám takú ľahkú vetu, ktorú hovoria Poliaci, že uhol videnia je z pohľadu sedenia. Samozrejme, pán Marcinčin sedí ako poslanec vo vládnej koalícii, a už teda nie vládnej. A samozrejme, že ja by som chcela tieto slová povedať z pohľadu primátorky mesta, z pohľadu tvorby rozpočtu a z pohľadu toho, že sa stretávam s ľuďmi, a nielen ja, ale aj moji kolegovia, ktorí majú zodpovednosť za mestá a obce. Pristúpim k cieľu návrhu tohto zákona. Samozrejme, k cieľu, ktorý si dalo ministerstvo financií. Vládny návrh sleduje oficiálny cieľ aktualizovať systém fiškálnej decentralizácie, ktorý bol spustený 1. januárom 2005 tak, aby bolo financovanie územných samospráv viac stabilné, a to aj v čase ekonomickej krízy. To sa má dosiahnuť portfóliovým systémom financovania obcí a VÚC formou daňového mixu. Dôsledkom má byť taký nárast príjmov územných samospráv, ako aj v prípade štátnej správy. Pre rok 2012 to znamená 3 percentá, ako som spomenula, oproti 18,5 percent, ak by sa zmena vo financovaní územných samospráv neudiala. V roku 2012 to bude v prípade obcí znamenať nižší objem výnosov z podielových daní o 186 miliónov eur oproti stavu, keby sa systém nemenil. Územné samosprávy majú mať podiel na celkových daňových príjmoch verejnej správy vo výške 12,97, z toho obce 9,72 a VÚC 3,25. Predmetom prerozdelenia daňových príjmov budú výnosy dane z príjmu fyzických osôb, výnosy dane z príjmu právnických osôb a výnosy zo spotrebných daní a výnosy z dane z pridanej hodnoty. Aj ja by som sa zapojila na Facebook, pán kolega, minister.

  • Myslím si, že... Nie, pred chvíľou ste tú stranu prehodili. Pred chvíľou ste tú stranu prehodili. ja si myslím, že viac vás zaujíma Facebook ako občania mesta, Slovenska a mix daní. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

    Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pani poslankyňa, poprosím vás, keby ste vystupovali ...

  • Viete, čo? Je to neúcta voči občanom a voči parlamentu, pán predseda Horst.

    Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Ja som Hort, nie Horst.

  • Myslím si, ja som kľudná. Ja som kľudná, viete, na vašom mieste by som nemohla byť kľudná. Nie som kľudná kvôli občanom Slovenska, ale vy si kľudne môžte facebookovať a písať si maily. Komentár k oficiálnemu...

    Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pani poslankyňa, poprosím vás, vážne skúste pokračovať vo svojom vystúpení vo vzťahu k poslancom. Nech sa páči.

  • Samozrejme, ja vystupujem úplne v pohode, pán Hort.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Nekomunikujem s vami. Prihláste sa do rozpravy, pán Brocka, ak chcete komunikovať. Komentár k oficiálnemu cieľu návrhu zákona. Skutočným prevládajúcim motívom vlády je však zabezpečiť to, aby štátna správa získala viac príjmov na financovanie svojich potrieb, aj keď na úkor územnej samosprávy. Tu sú dva momenty. Vláda nemá politickú silu na reformnú, na reformu ústrednej štátnej správy s následkom úspor a dôsledkom financovania výdavkov, titulov z týchto úspor. Preto potrebuje ďalšie zdroje, pričom nechce ísť cestou zvyšovania daní ani odvodov. Návrh tohto zákona, po druhé, súvisí so zavedením superhrubej mzdy. Aj keď sa o tom nikde v návrhu nehovorí, je to veľmi dôležité pre tento návrh. Zavedenie tohto inštitútu totiž ruší fakt, že odvody sú odpočítateľnou daňovou položkou, teda znižujú daňový základ. Superhrubá mzda bude znamenať, že odvody zvýšia daňový základ občana oproti súčasnosti bez toho, že by zarobil viac. Ak by sa ponechal dnešný model fiškálnej decentralizácie, znamenalo by to, že na tomto fakte by benefitovali hlavné územné samosprávy, lebo by administratívnym spôsobom sa navýšil výnos z dane z príjmov fyzických osôb. To je základný dôvod, páni a dámy, prečo vláda siaha po novej fiškálnej decentralizácii. Nie preto, aby mestám a obciam pridala viac, ako hovorí. Nie preto, aby im zaručila rast. Predmetný návrh zákona predkladá vláda bez dohody s územnými samosprávami. Nesúhlas nie je ani v prípade ZMOS-u, ale aj vo vláde blízkej Únie miest a obcí Slovenska, tak isto je nesúhlas. Verejne deklarovali nesúhlas aj všetky vyššie územné celky s výnimkou Bratislavského VÚC s pánom Frešom z SDKÚ. Návrh tohto zákona bol pripravený v čase, keď finišovali legislatívne práce v oblasti daňovo-odvodovej reformy z titulu uvedenia superhrubej mzdy. Ja sa teraz pýtam, čo bude, ak sa superhrubá mzda neschváli, či aj napriek tomu potrebujú mestá a obce daňový mix. A teraz skutočné fakty. Oficiálny cieľ návrhu zákona, že tým sa má, hovorí, že tým sa má vytvoriť väčšia stabilita financovania územných samospráv, je obyčajný bluf, pán minister. Faktom je, že vláda chce získať viac peňazí na svoje výdavky. Pričom nie je schopná si peniaze zabezpečiť úsporami nepotrebných výdavkov a nechce ísť cestou politicky nepopulárneho zvyšovania daní. Peniaze teda berie z obcí a vyšších územných celkov, lebo je to pohodlnejšie, pre ministerstvo jednoduchšie a bez toho, aby musela rozmýšľať.

    Vláda zvýrazňuje potrebu posilňovania viacročného rozpočtovania programového rozpočtovania, pričom urobí výraznú zmenu v rozpočte obcí na rok 2012 a pre ďalšie roky, pričom viacročný rozpočet, ktorý dodnes je vládou schválený na roky 2011 až 2013 s ničím takým neráta. Pán minister, veď vy ste si schvaľovali viacročný rozpočet. Žiadne zmeny sa v ňom neudiali, a zrazu tu máme mix daní. Toto je spôsob posilňovania strednodobého finančného plánovania prostredníctvom dimenzie viacročného rozpočtovania? Táto zmena financovania totiž prinúti obce prehodnotiť programy, ktoré sú súčasťou ich programových rozpočtov, ktoré sa odvíjali ešte od dnes platného spomínaného viacročného rozpočtu celej verejnej správy na obdobie troch nasledujúcich rokov, počnúc rokom 2012. Veď mestá a obce dneska nevedia, majú ísť schvaľovať rozpočty, a oni vôbec nevedia, čo sa bude diať. Vy ste priniesli mestá, obce a občanov v čase krízy do takej neistoty, ako sa to ešte nikomu nepodarilo. Takáto výrazná zmena, akou je financovanie územných samospráv, ktorá dnes je už napríklad najväčším zamestnávateľom vo verejnej správe, teda väčším ako vláda a jej orgány a úrady, sa deje bez dohody z korektného rokovania s územnými samosprávami. A toto je možné, pri prerokovaní východísk rozpočtu pred letom tohto roku sa o tom ani len nehovorilo, a o pár týždňov nato dostanú územné samosprávy návrh rozpočtu s úplne zmenenými parametrami financovania. Je pravdou, že fiškálna decentralizácia dnes potrebuje aktualizáciu, pretože kríza ukázala, že daň z príjmov fyzických osôb je zraniteľným prvkom financovania miest a obcí. Zmena však musí byť pripravovaná na základe detailných analýz a na základe konštruktívnych rokovaní s tými, ktorých sa to týka, s obcami a s VÚC-kami. Tento návrh nových parametrov financovania obcí a VÚC-iek je navyše postavený na základe júlovej, dnes už neaktuálnej prognózy makroekonomického vývoja Slovenskej republiky a prognózy daňových príjmov.

    Ekonomický vývoj je veľmi neistý a prijať tak dôležitý zákon pri údajoch, ktoré stoja na hlinených nohách, pán minister, je hazardom na úkor ľudí Slovenskej republiky, a to len preto, že štát zavádza experiment zvaný superhrubú mzdu a zrazu vláda závidí, že financovanie by pritom benefitovali obce a VÚC-ky, a nie ona. Len preto sa deje to divadlo s názvom predstavenia Optimalizácia fiškálnej decentralizácie. Návrh zákona nemá podporu v organizáciách zastrešujúcich obce, mestá a VÚC-ky, je pripravená na báze starých daňových prognóz. Z uvedeného dôvodu chcem, aby, tak ako môj kolega povedal, aby sme tento návrh zamietli ako celok a dali o ňom hlasovať. A ešte jednu otázku a taký dôvetok, pán minister. Môžem sa vás spýtať? Kedy dorovnáte mestám a obciam dane, ktoré im dlhujete za rok 2011? Idete robiť na nich pokusy, a dodnes nemajú pripra..., dodnes nemajú zaplatené financie. V meste Humenné to činí okolo štyristotisíc eur. Pýtam sa vás za iné mestá, za iné obce. To sa ma pýtali starostovia, keď som s nimi sedela na mimoriadnom regionálnom ZMOS-e. Kedy to dorovnáte, pán minister? Dneska nemáme peniaze, pretože nám štát dlhuje, musíme zabezpečiť chod všetkých vecí, ktoré, ktoré sme povinní zabezpečiť, a nevieme pripraviť ďalší rozpočet, lebo idete na nás robiť hókusy-pókusy. Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, zamyslite sa a nečítajte Facebook, ak vám to hovoria poslanci Národnej rady. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jediný, pán poslanec Július Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, prosím vás, uvoľnite sa. Ja som veľmi rád, že ste povedali, že ste primátorka mesta. Okrem toho, že ste poslankyňa Národnej rady, ste aj primátorka mesta. No a zdôrazňujem to preto, lebo v tom je veľký rozdiel medzi vami a vaším predrečníkom Antonom Marcinčinom, teda v jeho vystúpení a vo vašom vystúpení. Pani kolegyňa, my sme poslanci Národnej rady, ktorí máme hájiť a chrániť záujmy Slovenskej republiky v prvom rade, ale vy ste tu vystupovali, ako keby ste boli poslankyňou alebo členkou druhej komory parlamentu, takú my nemáme. Pani poslankyňa, aj vy ste pre mňa živým príkladom a dôkazom toho, že jeden mandát stačí.

  • Pani Vaľová, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Brocka, ja nemôžem byť kľudná, ak idete takéto páchať veci na slovenskom národe. Vy ste boli kľudný, keď váš minister Kaník ožobráčil všetkých dôchodcov a invalidov. Vy ste boli úplne kľudný. Áno, vám to dá kľud, mne to kľud nedá, lebo ja týchto občanov zastupujem a som hrdá na to, že som aj primátorka a že som v Národnej rade, mne občania dali slobodný mandát, zato vy keby ste šli kandidovať, neviem či ste boli, či by vám ten mandát dali. Ja tu zastupujem všetkých občanov, všetkých občanov, s ktorými sa stretávam a občania hovoria, že je dobre, že sú tu starostovia a primátori, pretože tí sa do toho rozumejú. Nie takí, ako niektorí, čo tu sedia od zeleného stola a za mesiac nevyjdú. Sú tu dva týždne a dva týždne nevyjdú ani medzi svojich občanov, aby sa s nimi porozprávali. Takých tu je kopu. Takže ja chcem povedať len toľko, nemôžem byť kľudná pri takom zákone, pán Brocka, ktorý ide ožobráčiť mestá a obce. Pri takomto zákone nemôžem byť kľudná, ako ste boli vy kľudný, keď ste ožobračovali dôchodcov a invalidov. Prosím vás pekne, nemám ten kľud, lebo skutočne mám záväzok, že mi občania dali dvakrát mandát a vedeli, že som poslankyňa Národnej rady, keď ma volili. Ja sa cítim, na rozdiel od vás, úplne v pohode a musím povedať, že naďalej tu budem vystupovať a brániť týchto ľudí a týchto občanov pred takýmito zákonmi, ktoré podávate vy. A na vašom mieste, čo ste už tu napáchali, by som kľudná nebola. Ďakujem.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Richard Raši.

    Nech sa páči.

  • Pekný jesenný deň prajem, vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia. Okrem toho, že som poslanec Národnej rady, som tiež primátor mesta Košice, aby nevznikol nejaký pocit, alebo že niekto nepovie o možnom konflikte záujmov, čiže hovorím ako primátor mesta Košice a zároveň poslanec Národnej rady. Do oboch týchto funkcií som bol zvolený tými istými občanmi Slovenskej republiky a myslím si, že je na mieste, aby sa poslanci a zároveň primátori vyjadrovali k týmto problémom, lebo ako to bolo povedané, ide o problém Slovenska a problém Slovenska je problém aj ľudí a tento zákon sa priamo dotýka ľudí, ktorí žijú v mestách a obciach a dotýka sa priamo aj ľudí druhého najväčšieho mesta na Slovensku, Košíc. Chcem povedať, že naozaj primátori miest a obcí v drvivej väčšine zásadne nesúhlasia so zmenou financovania miest a obcí na mix daní a požadujeme zachovanie súčasného stavu, keď sú mestá a obce financované z podielu na dani z príjmov fyzických osôb. Predložený zákon naozaj prináša zásadnú zmenu parametrov fiškálnej decentralizácie a tieto parametre boli kedysi prijaté ako výsledok širokej spoločenskej diskusie a dohody po náročných rokovaniach medzi štátom a územnou správou, samosprávou. A tento proces v prípade tejto navrhovanej zmeny, teda diskusia s vypočutím všetkých argumentov a ich aspoň parciálnym akceptovaním, nebola uskutočnená. Tento návrh naozaj nezohľadňuje potreby rastu v dôsledku zvýšeného rozsahu presunutých kompetencií na obce v rokoch 2005 až 2011, keď sa podľa analýz odborníkov, ktorí sa venujú samospráve predpokladá, že išlo o prenos kompetencií vo viac ako 48 percentách. Preto je tá požiadavka na zvyšovanie príjmov miest a obcí odôvodnená a oprávnená.

    Tak, ako to už bolo povedané, tento zákon je aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády a hlavne s uznesením vlády č. 232 z apríla roku 2011, podľa ktorých sa má spracovať najprv inventarizácia všetkých kompetencií obcí a po posúdení efektívnosti ich vykonávania vykonať ich úprava a až následne pripraviť návrh zmien financovania samosprávy. Takto je to napísané v danom uznesení doslovne. Ku dňu zverejnenia tohto návrhu nebola známa žiadna vládou spracovaná inventarizácia a úprava kompetencií, ktoré majú byť od roku 2012 financované. Čiže, naďalej zástupcovia miest a obcí, primátori a starostovia tvrdia, že návrh na zmenu financovania obcí je predložený nielen bez analýzy finančných potrieb obcí na zabezpečenie ich kompetencií a úloh, ale aj bez akejkoľvek diskusie s miestnou či územnou samosprávou. Mestá a obce to už deklarovali opakovane a deklarujem to aj ja, že neodmietame podiel, respektíve podieľať sa na riešení finančných problémov štátu, ale naozaj, keď sa prepočíta iba, alebo respektíve keď sa zohľadní iba nárast priemernej mzdy školstva v sociálnej oblasti, zohľadnenie nárastu počtu kompetencií, tak to zodpovedná minimálne výnosu dane v objeme 1,4 miliardy eur. Keďže tu už dosť veľa čísel odznelo, a zrejme ešte odzneje, chcem povedať, že tento zákon sa naozaj dotkne každého občana Slovenskej republiky a dotkne sa každého občana, ktorý žije v mestách a obciach na Slovensku. My o tom, o mixe daní hovoríme ako o Miklošovej dani, pretože naozaj tu prichádza nóvum, ktoré postihne životy každého z nás, ale najmä postihne životy obyvateľov miest a obcí, ktorí žijú vo výrazných ekonomických problémoch. Postihne to, z hľadiska mesta Košice to výrazne postihne sociálnu oblasť, sociálne služby poskytované verejnými či neverejnými poskytovateľmi, výrazne sa dotkne školstva. Viete, v akom stave sú školy, materské, základné školy v mestách a obciach, viete, že čerpanie a ich rekonštrukcia z eurofondov je výrazne limitovaná a jednoducho, po prijatí tohto zákona mestá a obce nedokážu nájsť finančné problémy, finančné prostriedky na to, aby zachovali aspoň bazálnu existenciu a bazálnu prevádzku týchto zariadení. Nehovoriac o nevyhnutných rekonštrukciách, ktoré si kvôli tomu, že väčšina z nich bola postavená pred rokom '89, vyžadujú.

    Dotkne sa to všetkých občanov aj preto, pretože mestá a obce budú musieť radikálne zvyšovať dane, radikálne zvyšovať dane pre všetkých, nielen pre obyvateľov, ale aj pre podnikateľské subjekty. A dotkne sa to aj ďalšej oblasti, ktorá je veľmi významnou finančnou položkou pre stredné a väčšie mestá, a to je napríklad mestská hromadná doprava. Myslím si, že v súčasnej ekonomickej situácii akékoľvek nevyhnutné opatrenia, ktoré budú musieť byť prijaté vo forme zvyšovania daní, obmedzovania sociálnych služieb, zvyšovania poplatkov či zvyšovania mestskej hromadnej dopravy, budú pre občanov v tomto období neúnosné. A dovolím si tvrdiť, že prijatie tohto zákona, prijatie tohto daňového mixu alebo prijatie Miklošovej dane bude pre ľudí, pre mestá, obce likvidačné. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslan..., prihlásil pán poslanec Ľubomír Petrák ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj za vysvetlenie dopadov, ktoré budú aj na väčšie obce, na väčšie mestá, ale, pán kolega Raši, ja musím povedať, ak tento návrh zákona má v zásade fatálne dôsledky na väčšie mestá a myslím si, že Košice sa medzi väčšie alebo veľké mestá určite rátať dajú, tak musím povedať na druhej strane, že má absolútny fatálny dosah na malé obce a mestá. Ak by sme chceli hľadať ako zámer, prečo je tento daňový mix nastavený v absolútnych číslach tak, ako nastavený je, treba povedať, že podľa môjho názoru ide o skrytú komunálnu reformu, ktorá prostredníctvom odobratia financií obciam a mestám je potre..., chce zredukovať počet miestnych samospráv na Slovensku. Toto je podstatou tohto návrhu zákona, a treba asi začať o tomto hovoriť absolútne jasne. Nikto nemá problémy s reformou aj komunálnou reformou, pokiaľ by tá reforma bola urobená tak, ako urobená má byť. To znamená, najskôr sa urobí súpis kompetencií, povie sa, koľko z týchto kompetencií je zbytočných, povie sa, koľko kompetencií je potrebné vykonávať a kde je efektívne ich vykonávať a potom na tieto kompetencie sa pridelia finančné prostriedky a podľa toho sa upraví návrhom zákona prísun finančných prostriedkov pre obce a mestá. Toto je racionálny návrh a s týmto sa dá súhlasiť. Ak ste vy pán kolega hovorili o tom, že financie z európskych fondov sú limitované a nemôžu pokryť celú, celú oblasť Slovenska, no ja vám musím povedať, že ja ľutujem tých starostov a primátorov, ktorí si zobrali fondy, teraz sa tešia, že budú realizovať akcie, ktoré sú potrebné pre ich obyvateľov, ale nebudú mať na spolufinancovanie a buď zadlžia obce a mestá, alebo skončia.

  • Reagovať bude pán poslanec Raši, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec Petrák, myslím si, že ten dopad je naozaj všeobecne alebo s dopadom na mestá a obce je všeobecný súhlas. Ja teda, keďže som primátorom veľkého mesta, u nás je ten dopad v mnohých prípadoch špecifický. Napríklad, myslím si, že zavedenie tohto daňového mixu, ktoré môže spôsobiť zvýšenie cien v mestskej hromadnej doprave, môže mať priamy dopad aj na výber daní tohto štátu, pretože ako viete, v Košiciach sa na daňový úrad nedá dostať pešo, dá sa dostať iba jednou linkou mestskej hromadnej dopravy a naozaj, keď si to ľudia nebudú môcť dovoliť, tak môže to ohroziť aj výber daní v tomto meste. Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec a predseda výboru pre verejnú správu Igor Choma.

    Nech sa páči.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, tak ako už tu bolo predo mnou niekoľkokrát skonštatované, to, čo sa deje, je nesprávne. Myslím, že všetci starostovia, primári, župani, primátori, župani bez ohľadu na ich politickú príslušnosť dôrazne protestujú proti demagógii, ktorej sa dopúšťa pán podpredseda vlády Ivan Mikloš. Nepriznáva, že každoročne pribúdajú samosprávam nové kompetencie, avšak nie so zodpovedajúcim objemom peňazí, čo je v príkrom rozpore s Európskou chartou samosprávy. Dámy a páni, na poslednom alebo minulý týždeň sme tu boli svedkami nesmierne kvetnatých rečí o tom, akí sme Európania, akou sme súčasťou Európy, ako všetko v Európe musíme a budeme atď., ale pokiaľ sa jedná o akúsi Európsku chartu samospráv, na to nepozerá absolútne nikto. Takýmto návrhom vláda berie samospráve podstatnú časť výnosov a presúva ju v prospech štátu. Pán minister Mikloš za šestnásť dní, od 26. júla do 11. augusta, pripravil zákon, ktorého dôsledky budú znášať všetky obce, mestá, kraje na Slovensku. Berie mestám a obciam a samosprávnym krajom 250 miliónov eur, čo naozaj nie je malá čiastka. A ešte hovorí, že im prináša stabilitu a kreslí tu trojpercentný úžasný nárast príjmov, ktorý naozaj mohol byť na úrovni 18 percent tak, ako bolo povedané. Ide v každom prípade o nesystémový a dehonestujúci zásah do podstaty miestnej samosprávy, dámy a páni, ktorú tvoria práve samosprávy, mestá, obce. Ak tu hovorí kolega o tom, že sme tu poslanci Národnej rady pre celé Slovensko, zabudol povedať, že na tom Slovensku sú práve mestá a obce. A v tých žijú práve ľudia, ktorí tvoria obyvateľstvo Slovenska, Slovenskej republiky. Dámy a páni, tých, ktorých sa tento zákon bytostne týka, a to nielen starostovia a primátori, ale predovšetkým občania tohto štátu, vyzývali už vládu a ministra financií na normálnu odbornú diskusiu o tak závažnom zákone, ktorý nemôže vzniknúť za pár dní bez akýchkoľvek posúdení, dopadov na obyvateľov.

    Chcem len pripomenúť, že v rámci pripomienkového konania bolo vznesených 39 zásadných pripomienok zo strany ZMOS-u. Ministerstvo financií až 31 z nich neakceptovalo.

    V posledných štyroch týždňoch, dámy a páni, už to tu bolo takisto povedané, prebiehajú mimoriadne snemy regionálnych združení po celom území Slovenska. Som predsedom regionálneho združenia Horného Považia a musím povedať, že starostovia sú mimoriadne nielen rozhnevaní, ale rozčarovaní, demotivovaní a dehonestovaní z rozhodnutí a návrhov zákonov, ktoré idú proti samosprávam. Tí starostovia, primátori naozaj majú existenčný problém. Majú ho počas celého roka, pretože nevládzu splácať možnosť spolufinancovaní úverov, to, čo tu bolo povedané. Majú obrovské problémy zabezpečovať normálnu funkciu, ktorá súvisí s osvetlením, s kosením, s údržbou ciest, komunikácií a pri takomto spôsobe ďalšieho financovania naozaj prídu do likvidácie. Dnes množstvo, množstvo starostov, primátorov zvažuje otázku, mám ja vôbec ďalej kandidovať? Ako, načo je mi to dobré? Ako sa tu budem trápiť, keď nemám peňazí? Budem tu ja za toho hlúpeho, ktorý bol zvolený, ale nevie zabezpečiť obci to, čo mám zabezpečiť. Toto sú ale veľmi vážne veci už, dámy a páni.

    Na týchto snemoch, o ktorých som hovoril, boli prijaté uznesenia, v ktorých sa jeho členovia, teda starostovia miest a obcí zásadne, zásadne nesúhlasia so zmenou spôsobu financovania podľa vládneho návrhu, ktorý vláda schválila na svojom zasadnutí 21. septembra. Tento návrh vlády všetci vnímajú ako neopodstatnene tvrdý zásah do samosprávy, ktorý sa vykonáva z pozície moci bez súhlasu stavovských organizácií, či už je to ZMOS alebo únia miest.

    Je prekvapujúce, že systém financovania miest a obcí, ktorý bol zavedený fiškálnou decentralizáciou za druhej Dzurindovej vlády, skoro tá istá vláda tvrdo popiera a robí v ňom zásadné zmeny bez predošlého auditu kompetencií, to, čo tu už bolo povedané, a ich financovania, bez rozsiahlej celospoločenskej odbornej diskusie. V poslednom polroku je samospráva ako taká, vystavená častým útokom zo strany niektorých politikov i poslancov Národnej rady, predovšetkým zo strany SaS. A to i napriek tomu, že samospráva zatiaľ stále pôsobí ako stabilizujúci prvok tejto spoločnosti. Rôzne druhy zákonov, vládne návrhy alebo poslanecké návrhy smerujú k destabilizácii samosprávy a v konečnom dôsledku, a to tu už takisto bolo naznačené, môžu viesť k likvidácii samosprávy ako takej. Ale myslím si, že toto nie je stav, ktorý je prípustný.

    Za týmto všetkým vidia primátori, starostovia snahu politicky ovládnuť samosprávu a spraviť ju nesvojprávnou. Dámy a páni, na mestá a obce bolo postupne presunuté množstvo kompetencií a štátnych úloh. Disponujú s viac ako štyritisíc rozhodovacími právomocami, na ktoré sú potrebné financie. Údržba ciest, chodníkov, prevádzka verejného osvetlenia, bezpečnosť, poriadok, kosenie, čistenie verejných priestranstiev, ale aj správa, údržba cintorínov, prevádzka škôl či domova, domovov sociálnych služieb si žiadajú nemalé financie. Od roku 2004 platí nový model financovania, v rámci ktorého už mestá a obce nie sú závislé od vôle poslancov v parlamente, lebo podľa jasných kritérií získavajú podiel z daní pracujúcich. Zároveň majú k dispozícii miestne dane, ktoré sa prispôsobujú domácim špecifikám. Pri ich stanovovaní poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev prihliadajú práve na potreby, konkrétne potreby svojho mesta, na špecifiká mesta. Vytvárajú tak systém výberu peňazí, ktoré používajú na zabezpečenie, tak ako som povedal, všetkých verejnoprospešných služieb alebo investičných akcií.

    Vláda Slovenskej republiky navrhuje legislatívne zmeny, v rámci ktorých do pokladníc miest a obcí príde podstatne menej financií a zároveň budú samosprávy nútené zvyšovať miestne dane, čo v nijakom prípade nezlepší životnú situáciu obyvateľov ani podnikateľov. To číslo, ktoré tu dnes zaznelo, že sa to bude týkať každého občana mesta alebo obce zhruba na úrovni 50 eur, je naozaj reálne. Každý jeden občan, a to je jedno, či je to novorodenec alebo starý človek, bude musieť dať z daní o 50 eur na rok viac ako doteraz. A to sú naozaj veľké čiastky. Ak si zoberiete, že niektoré rodiny majú štyri, šesť, osem členov, je to pre nich zásadný problém.

    Starostovia a primátori považujú za neseriózne, aby štát riešil svoje problémy tak, že ich presunie na občanov miest a obcí. To je to, čo sa presne teraz deje. Pán Mikloš teda vyzerá a chce vyzerať dobre, lebo však on urobí nič iné, len zmení nejaký zákon, ale zásadným spôsobom odoberie peniaze obciam, ktoré si ale obce musia vybrať od občanov. Takže je to skrytá forma zvyšovania daní, ktorú tuná organizuje pán minister.

    Dámy a páni, aj ako primátor, aj ako člen ZMOS-u, aj ako poslanec Národnej rady zásadne nesúhlasím s týmto fiškálnym experimentom na úkor občanov, navyše uskutočňovaným v týchto neľahkých a nejednoduchých časoch. Dôrazne chcem upozorniť na to, že zmeny vo financovaní samospráv môžu vážne ohroziť nielen princípy samosprávy, ale i paralyzovať ich základnú funkciu, úlohy, služby, ktoré mestá a obce musia poskytovať svojim obyvateľom.

    Vážené kolegyne, poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať, aby ste nepodporili vládny návrh tohto zákona, a to na úkor obcí a miest a zároveň, aby ste nedovolili zmeniť systém financovania miest a obcí bez riadnej diskusie a dôkladnej prípravy financovania prenesených kompetencií. Dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu kolegu Petráka stiahnuť tento materiál z rokovania Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou, s faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Ľubomír Petrák, Jana Vaľová, Szilárd Somogyi a Martin Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ľubomír Petrák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Choma, hovorili ste predovšetkým o prenesených kompetenciách a o nedostatku financií na ich vykonávanie. Ja chcem ale poznamenať, že okrem tohto viditeľného presunu kompetencií, na ktoré nie sú financie, sú aj, aj skryté činnosti, ktoré vláda vyžaduje od samospráv a ja by som z oblasti ministerstva financií povedal, za posledné rok-dva, zaviedli sme konsolidáciu, ktorá predtým nebola. Áno, je to, je to jedna z povinností, konsolidujeme. Teraz zlé jazyky tvrdia, že ministerstvo financií sa nevedelo vysporiadať so vzťahmi medzi orgánmi samosprávy, ich príspevkovými organizáciami, obchodnými spoločnosťami vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. No tak zaviedli sa, zaviedlo sa tlačivo alebo, alebo analýza vzťahov týchto spoločností so štátnym rozpočtom. Opätovne je to skrytá, skrytá činnosť, ktorá zaberá neuveriteľne veľa času aj financií. Na jar sa vykonávala analýza preneseného výkonu kompetencií a treba ale povedať, akým spôsobom sa vykonávala. Tabuľky v Exceli, ktoré mali postihnúť celú túto oblasť, mali vyše 300 strán. Samospráv, miestnych samospráv sa z tohto týkalo asi dvadsať položiek na strane, niekde okolo asi 290. Ale každý z tých takmer 2900 starostov a primátorov a ich, ich ľudia, ktorí sa týmito zaoberajú, najskôr sa museli dopracovať, že na tej 290 strane je tých dvadsať alebo tridsať položiek, ktoré sa ich týkajú, ale tých 300 strán jednoducho museli prejsť, namiesto toho, aby štátna správa efektívne posunula a opýtala sa, čo chce vedieť a nezaťažovala zbytočne samosprávy. Aj to je príklad.

  • Pani poslankyňa Jana Vaľová s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, povedal si veľa zásadných a dobrých vecí vo svojom príhovore. Mne sa páčilo aj to, že si povedal, že hovoríš za primátorov, že hovoríš za poslancov. Ja som už dneska pochopila, prečo pravica tlačí na to, aby vyhnala svojich primátorov z lavíc Národnej rady, pretože vedeli, že pripravujú takýto Damoklov meč, ktorý skutočne zneistí samosprávy, ktorý zoberie občanom štandardy také, na ktoré sú zvyknutí, a, samozrejme, ak by tu boli ich primátori a starostovia, tak by s tým nemohli súhlasiť, lebo iba blázon by súhlasil, primátor a starosta, ktorý rozumie rozpočtu, s takýmto nastavením daní, ako chce nastaviť pán Mikloš. Iba blázon by súhlasil s tým, aby nechal primátorom a starostom, aby museli zvyšovať dane, skryte zvyšovať dane občanom na úkor toho, aby štát mal z toho väčší benefit ako majú mestá a obce.

    A rovnako chcem povedať, že pán Mikloš je ozaj mág, ktorý fantasticky blufuje všetkých obyvateľov a primátorov. Ešte raz hovorím, myslím si, že práve preto pravica svojich primátorov vyhnala z týchto poslaneckých lavíc, kvôli tomuto zákonu, keďže máme prepad približne tohto roku 3,1 percent v daniach. Pán Mikloš nám sľubuje na budúci rok rast 3 percentá. Pán Mikloš, viete, to je tak, ako keď jednu ruku dávate a druhou beriete a stále ste na nule. Takže vy skutočne v týchto neistých časoch úplne zneistíte občanov a úplne týchto ľudí dostanete do problémov, lebo už dnes majú problémy slušne vyžiť, už dnes majú problémy s tým, aby pri priemernom dôchodku 360 eur, aby zaplatili všetky poplatky, už dnes majú mladé rodiny problém platiť dane mestám a obciam, a vy dnes tento Damoklov meč skutočne zapichnete tvrdo do miest a obcí a vaša Miklošova daň urobí svoje.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Szilárd Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Choma, na vaše invektívy nebudem reagovať, zrejme každý z nás alebo každý z vás, aj z primátorov alebo z členov ZMOS-u si pamätá na to, že v posledných rokoch vášho vládnutia s vašimi presnými prognózami, ako ste pomiatli jednotlivé samosprávy, čo sa týka finančného plánovania.

    Ste už tretím rečníkom, ktorý straší s nadmerným alebo s potrebou nadmerného zvyšovania miestnych daní a mrzí ma trocha, že zatiaľ to neodznelo ani v reči pána ministra, veľký nepomer medzi vyrubenými daňami miestnymi a v skutočnosti zaplatenými daňami. Zrejme, nehovorím, samozrejme, o každej obci na Slovensku, ale zrejme, ak by sme tento nepomer vedeli zblížiť, tieto dve čísla k sebe, aby niektoré samosprávy alebo niektoré vedenia samospráv, viacej námahy a energie investovali do toho, aby vyrúbené dane miestne boli aj zaplatené, určite by nemuselo dôjsť k navýšeniu miestnych daní.

    Ďakujem.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Martin Pado.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda parlamentu. No, zatiaľ tu vystúpili len starostovia, primátori a ešte je prihlásený predseda VÚC. Myslím si, že to je zjavný dôkaz konfliktu záujmov, pretože vaše videnie je veľmi ovplyvnené tým, čo vykonávate. Tým, čo robíte, ale vy ste zároveň aj poslancami Národnej rady a zároveň ste občanmi tohto štátu. Vy nie ste len obyvateľmi miest, obcí a vyšších územných celkov, ale vy ste aj obyvateľmi tohto štátu.

    Samospráva nie je posadená niekde vo vzduchoprázdne, niekde v medzipriestore. Samospráva je súčasťou štátu. Obce a mestá sú súčasťou tohto štátu a ak máte vy pocit, že všetci ostatní majú rozmýšľať nad tým ako sa gazduje s peniažkami a akonáhle treba urobiť niečo aj tam, kde pôsobíte vy, tak máte pocit, že je to nespravodlivé.

    Pred nedávnom sme tu rozprávali o eurovale a hovorili sme aj o tom, že máme požičiavať tučným Grékom, ktorí štrajkujú. Tuční Gréci, ako ich nazývate vy, ktorým máme pomáhať, štrajkujú, pretože na nich sú uvalené úsporné opatrenia, nikomu sa nechce vzdať svojich peňazí. Ale treba rozmýšľať s tým, ako s peniazmi narábať.

    Myslím si, že nielen ja, ako obyvateľ mesta Michalovce, ale mnohí iní obyvatelia našich miest a obcí vedia veľmi často povedať, ako sa finančné prostriedky míňajú neúčelne, zbytočne. Samozrejme, vždy ich je treba viac. Vždy ich budete chcieť viac a viac a viac. Ja tiež by som bol radšej, keby som mal viac peňazí, aby som z nich mohol ďaleko viacej minúť. Takže by som bol veľmi rád, keby ste na to pozerali nie cez konflikt záujmov, ale aby ste na to pozerali ako zodpovední občania.

  • Pani poslankyňa Vaľová, poprosím, veď máte priestor aj v rozprave aj vo faktických. Skúsme dodržiavať nejakú elementárnu kultúru rokovania. Bude teraz reagovať pán predseda výboru, pán Choma, ako reagujúci na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte najprv k pánovi Padovi. Ja zdôrazním to, čo chcela povedať kolegyňa Vaľová, že naozaj, pán poslanec Pado, vy ste sa, vy by ste neboli zvolený ani len za poslanca mesta, keď to tak môžem povedať. Takže ako dobre, to je jedno. Ja chcem zdôrazniť jednu vec. To, že sme tu aj poslanci, primátori, starostovia, je, naopak, veľmi dobré, pretože sa potom, by sa nemali diať príkoria, ktoré sa tu dejú, a to nielen tie, o ktorých som hovoril. A pán Szilárd Somogyi, rád by som zdôraznil, že to nehovorím o invektívach. Nie ja, ale ty alebo tvoja strana, tvoji poslanci urobili z poslancov, a z, nie z poslancov, urobili zo starostov a z primátorov ľudí, ktorí sa cítia byť mimoriadne dehonestovaní tým, čo sa tu dialo v poslednom období. Urobili sme z nich ľudí chamtivých, ktorí si chcú zvyšovať platy donekonečna. Urobili sme z nich ľudí, ktorí sú akoby nedôstojní zastávať svoj úrad len kvôli niektorým príkladom z rómskych komunít, ktoré slúžili na takéto rozhodnutia. Tí poslanci sa, starostovia, primátori cítia nesmierne ponížení. Napokon, nie ja som chodil v nepriestrelnej veste na ZMOS-e, to si bol ty. Prečo si chodil ty v nepriestrelnej veste na ZMOS-e?

  • Isto áno.

    Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že to, čo sa naozaj deje v rámci prípravy tohto zákona, nie je dobré. Ja vás chcem poprosiť o naozaj pragmatický pohľad na to, bolo tu, zaznelo tu veľmi veľa veľmi rozumných a zreteľných argumentov, prečo by sa malo s takouto reformou počkať minimálne do času, kým nebude kompletne urobená revízia všetkých kompetencií z pohľadu ich financovania, kým nebude urobená kompletná diskusia so zástupcami ZMOS-u a únie miest a potom, môžeme sa naozaj k tomuto zákonu vyjadriť celkom korektne.

  • To bola reakcia na faktické poznámky a teraz sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Juraj Blanár.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, bol by som veľmi rád, keby na stoličke predkladateľa bol aj pán minister, aby som ho mohol osloviť a aby si mohol vypočuť všetky tie moje pripomienky k tomuto zákonu, pán predsedajúci.

    Milan Hort, podpredseda NR SR

    Pán kolega, pán minister poprosil o dvojminútovú, dvojminútové uvoľnenie z rokovania, lebo má tiež svoje potreby.

    Nech sa páči, ale už je tu, môžte začať.

  • Samozrejme, v poriadku, ďakujem pekne. Chcel som vás osloviť a aby ste počuli všetko, čo chcem povedať, takže, vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som na úvod povedal to zásadné posolstvo, ktoré cítim pri predkladaní tohto zákona. Toto nie je úprimná snaha stabilizovať príjmy samosprávy, obcí a miest a krajov. Toto nie je úprimná snaha dať nejaký podiel na samosprávu v súvislosti s krízou, ktorá tu v súčasnosti prebieha. Toto je nič iné, iba vytvorenie narýchlokvaseného nástroja, mixu daní, ako zobrať samospráve peniaze. Toto je holá pravda, to, o tom, čo dnes prerokúvame teraz v prvom čítaní.

    Pán minister na úvod pri predkladaní tohto zákona hovoril o tom, že je spokojný, ako sa vytvorila fiškálna decentralizácia počas druhej Dzurindovej vlády. Dokonca vyjadril také presvedčenie, že medzi riadkami som cítil, že je naň pyšný, ako to celé sa urobilo. Urobili to vaši kolegovia a zrejme aj ostatní pod vaším riadením, pán minister. Na záver ste ale zároveň povedali, že je to núdzový trend vo vývoji tejto dane a je potrebné tento trend jednoducho zmeniť. Čiže ste popreli to, čo ste na začiatku povedali, že v podstate je to celé dobre. Keby to bol úprimný krok na to, stabilizovať tie dane, aby naozaj nemali taký veľký výkyv počas krízy, tak určite by sa to robilo komplexne, pri posudzovaní všetkého, čo s tým súvisí. To znamená aj problémami, ktoré majú obce a mestá, ale aj s realitami, ktoré majú samosprávne kraje, ale to sa v súčasnosti neudialo.

    Ten postup bol taký, že 26. 7. 2011 sme boli všetci informovaní od ministerstva financií o časti kapitoly rozpočtu, štátneho rozpočtu verejnej správy, kde sa povedalo, že za samosprávne kraje bude príjem v budúcom roku 472 miliónov eur. Zrazu o šestnásť dní, pritom nikto nespomínal žiadnu novelu týkajúcu sa mixu daní, vôbec nikto to nespomínal. O šestnásť dní prišiel návrh, že bude sa robiť mix daní. To znamená, niečo, čo sa malo vytvárať naozaj na základe dopadových štúdií, na základe porovnania toho, čo robíme s kompetenciami, čo všetko musíme robiť, aby sme vedeli, aké finančné prostriedky na to budeme potrebovať, tak namiesto toho sa urobil mix daní, vzorec, pretože sa zistilo, že chýba v štátnom rozpočte 250 miliónov eur.

    Tak sa pripravila a teraz, pán minister, berte to už ako zľudovelý nástroj pomenovania tejto dane, pretože je to pomenovanie, ktoré prinášame z obcí a miest, Miklošova daň, takzvaný mix daní, ktorý má zobrať peniaze samosprávnym krajom a obciam a mestám.

    Pán minister, okrem toho, že nakladáte na samosprávu neustále viac a viac, nedávate žiadne finančné prostriedky, prídete ešte s tým, že zoberiete finančné prostriedky. Prečo dodnes nebolo zrušené tak, ako sľúbila pani predsedníčka vlády, pani Radičová, na stretnutí miest a obcí v Štrbe z predaja a nájmu daň, ktorú musia platiť samosprávy? Prečo to dodnes nebolo urobené? Nuž preto, lebo neboli ste na to pripravení. Paradoxom je, mimochodom, dámy a páni, že štátny majetok, ktorý sa prenajíma, z toho štátneho majetku nemusí štát platiť žiadne dane. Čo je tu za rovnováha? Takto sa správa štát ku samospráve? Určite nie.

    Poviem vám zopár čísel, vážené dámy a páni, pretože zrejme budeme o tom hovoriť aj v druhom čítaní, podľa odhodlania pravicovej koalície, ktorá tu dnes ešte stále sedí. V roku 2008, budem hovoriť teraz za samosprávne kraje, pretože patrí sa povedať aj za túto samosprávu, ktorá významne poskytuje mnohé kompetencie pre obyvateľov v kraji, v roku 2008 bol príjem 427 miliónov eur, v 2009 - 403, 2010 - 337 tisíc, 2011 je odhad, že to bude 398 a pôvodný návrh, ktorý mal byť, ktorý, mimochodom, odhadovalo ministerstvo, mal byť 472. Návrh, ktorý predkladáte, je 470 a podľa toho, čo, ako sa to vyvíja, tak to bude ešte menej. Pre vašu informáciu, tu bude menej dovedna pre samosprávne kraje za roky 12, 13, 14 mínus 214 miliónov eur, celkovo za mestá a obce a samosprávne kraje 857 miliónov eur.

    A teraz, dajme si na jednu misku váh to, čo nás čaká, samosprávy a na druhú misku, aké máme na to finančné prostriedky. A, pán minister, to nie je o žiadnych sľuboch, ktoré ste hovorili vo vašom vystúpení, že chápete, že volení zástupcovia samosprávy dali nejaké sľuby. Dnes je to už len o holom napĺňaní kompetencií, ktoré musíme zo zákona my urobiť. My ich musíme urobiť bez ohľadu na to, či finančné prostriedky máme alebo nemáme. Ako to chceme robiť? Budú na nás podávať trestné oznámenia obyvatelia za to, že nemáme finančné prostriedky? Toto nie je úprimná snaha, pán minister, dôjsť k dohode so samosprávou. Je to len, je to len prístup, ako chcete zobrať finančné prostriedky samospráve a nechať všetky tie nepopulárne opatrenia na pleciach ľudí, namiesto toho, aby ste vyrubili poriadnu daň na banky a finančné inštitúcie.

    Vážený pán minister, samosprávne kraje majú mnohé veci nedoriešené. Vy veľmi dobre viete, že financovanie sociálnych služieb je pred kolapsom. Vy veľmi dobre viete, že ste tu v tejto Národnej rade predkladali návrh, ktorý pri transformácii nemocníc nepočíta s oddlžením nemocníc samosprávnych krajov. Vy veľmi dobre viete, že opatrenia, ako som spomínal, zdaňovanie prenájmov a predajov, i keď to nie je veľká suma, ale samozrejme, je to tiež suma, ktorá nám odoberá peniaze, prešli v tejto Národnej rade a dnes idete hovoriť o nejakom trojpercentnom náraste. Práve naopak, hovoríte o tom, ako pokračovať v dehonestácii práci priamo volených zástupcov samosprávy. A to je odpoveď aj na kolegov, ktorí mali pripomienky vo faktických poznámkach, že je tu nejaký konflikt záujmov. Viete, všetci tí, ktorí sú v samospráve, či už je to župan alebo starosta, alebo primátor, sú priamo volení poslanci alebo primátori, alebo župani. To znamená, dostávajú priamo hlasy od ľudí a koľko ich získajú, podľa toho sú zvolení, na rozdiel od vás, ktorí tu sedíte a sedíme, stačí, že sa dohodnete so svojím, možno, šéfom alebo neviem s kým, alebo so svojou organizáciou, dá vás na zvoliteľné miesto a ste tu. V živote ste neboli v samospráve a neviete, čo je život samosprávy. A ak by nás mal zastupovať pán Pado, tak musím povedať, že samospráva by veľmi zle dopadla.

    Pán minister, dovolím si podporiť návrh, ktorý tu predniesol pán poslanec Petrák za celý poslanecký klub SMER - sociálna demokracia, aby o tomto návrhu sa ďalej nerokovalo, pretože tento návrh nie je úprimný, tento návrh je len nástrojom, aby ste za neschopnosť preniesť ťarchu krízy na tých, ktorí majú dostatok peňazí, to znamená banky, finančné inštitúcie, preniesli na samosprávy a ergo tým preniesli na obyvateľov, ktorí žijú v samosprávach, v obciach, mestách a v krajoch. Preto vás vyzývam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podporte tento návrh pána poslanca Petráka a dajme priestor na to, aby sme seriózne začali rokovať o tom, aká bude fiškálna decentralizácia aj mixu daní, či to bude 13 alebo 14, alebo 15 percent, aby to naozaj spĺňalo kritériá, ktoré tu boli spomínané. Keď je kompetencia, s tou kompetenciou musia ísť aj finančné prostriedky. V opačnom prípade to jednoducho nebudeme môcť zvládnuť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, pán Rafael Rafaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pánovi županovi, že tiež sa pridal k tej kritike mixu daní. Chcem len povedať, že SNS už pred mesiacom kritizovala toto opatrenie, ktoré zaťaží občanov v obciach a mestách vo výške asi 190 miliónov eur. Ale aby som nebol len kvázi kritický, tak mám aj riešenie, pán minister, ešte stále v tejto funkcii. Začiatkom novembra má byť zvolané už tretie mimoriadne valné zhromaždenie Slovak Telekom. Kvôli čomu? Nuž, kvôli tomu, že štátny gigant Deutsche Telekom, ktorý ste urobili svojho času majoritným vlastníkom tohto slovenského striebra slovenskej ekonomiky, nám odmieta už tretí rok po sebe vyplatiť dividendy v plnej výške 258 miliónov eur. Súhlasil, pokiaľ viem, na júlovom, tom prvom rokovaní s výškou 130 miliónov. Čiže už tu máte rezervu 128 miliónov eur. A keďže ste boli takí servilní voči tlaku politiky Nemecka vo vzťahu k eurovalu, nuž požiadajte týchto priateľov Európy, že aj Slovensko je v kríze, že máme problém zaplatiť naše mestá a dane a nech teda požiada pani Merkelová svoj štátny gigant Deutsche Telekom, aby vyplatil z ich pohľadu tú smiešnu, naozaj smiešnu sumu plus 128 miliónov eur a už vám stačí zohnať iba ďalších 60 a nemusíte zdaňovať obce a mestá. A takto by sme mohli nájsť možno zdroje aj v iných, v iných oblastiach z bývalej privatizácie.

  • Pán poslanec nebude reagovať. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Peter Kažimír. Máme už len tri minúty do konca dopoludňajšieho rokovania, ma požiadal, že má vystúpenie dlhšie ako tie, tie tri minúty, ktoré zostávajú, a preto prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny. Chcel by som iba informovať a upozorniť členov poslaneckého grémia, že o 13.45 hodine je v zasadačke u predsedu Národnej rady poslanecké grémium. Vyhlasujem prestávku. Zostáva nám vystúpenie k tomuto návrhu zákona šiestich poslancov riadne prihlásených do rozpravy.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hod.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hod.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, milé panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Všetkých vás srdečne vítam. Vítam na rokovaní aj podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samospráve.

    Tento návrh zákona máme pod tlačou č. 503.

    Prerušili sme rozpravu dopoludnia, do ktorej sú ďalej prihlásení páni poslanci Peter Kažimír, Dušan Bublavý, Viktor Stromček, Branislav Ondruš, Jozef Burian a Stanislav Kubánek.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Kažimírovi, aby vystúpil v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, som posledný z tých, ktorý by povedal, že spôsob financovania samosprávy je úplne v poriadku a nedá sa ďalej zmeniť. Pán minister vo svojej úvodnej reči hovoril o superosvedčených výsledkoch fiškálnej decentralizácie, hovoril dokonca aj o veľmi intenzívnom dialógu so samosprávou pri príprave terajšieho návrhu zákona.

    No, všetci máme s fiškálnou decentralizáciou svoje skúsenosti, či už tí, ktorí boli na strane exekutívy alebo tí, ktorí roky sa starajú o veci verejné v oblasti, v oblasti samosprávy.

    Samospráva má svoje, svoje práva a svoje povinnosti, svoju zodpovednosť za životy, za každodenné životy našich ľudí. Už z princípu svojho pôsobenia má k ľuďom oveľa bližšie ako centrálna vláda. Z tohto pohľadu aj oveľa citlivejšie vníma, vníma potreby obyvateľov našich miest, obcí a regiónov. Chcem povedať, že skúsenosti, ktoré sme mali, hlavne, hlavne v, môžem hovoriť za obdobie rokov 2006 až 2010. Máme za sebou obdobie obrovských nadpríjmov, ktoré umožňoval dotyčný doterajší vzorec financovania samospráv v roku 2006, '07 a '08, ale máme za sebou aj skúsenosti v čase ekonomického ochladenia obrovského prepadu príjmov.

    Dokonca máme za sebou aj tú skúsenosť, že sme, že sme na základe rokovania krízovej rady v roku 2009 sa dohodli so samosprávou na tom, že časť, o časť peňazí z titulu daní z príjmov fyzických osôb prišli. Tu len chcem naznačiť, že ten spôsob, akým sme došli k tomuto záveru, bol úplne odlišný, ako sa to deje dnes. Bolo to na základe dohody, a to je ten základný rozdiel, na ktorý chcem, na ktorý chcem poukázať. Áno, rozhodnutie v roku 2009, rozhodnutie o tom, že sme zvýšili odpočítateľnú položku a tým pádom sme znížili príjmy obcí o vyše 100 miliónov eur v danom období, bolo bolestivé pre samosprávu, ale na základe argumentov, ktoré sme obe strany položili na stôl, došlo k zhode. Došlo ku konsenzuálnemu konaniu oboch strán bez reptania, bez sťažností a dokonca aj bez, bez takých rečí, ktoré tu boli dnes uvedené v tejto Národnej rade. Ja musím, musím sa postaviť za svojich kolegov tu, ktorí tu hovorili predo mnou. Boli to všetko, boli to starostovia, boli to, boli to primátori, boli to predstavitelia vyšších územných celkov a som presvedčený, že tí ľudia neklamali. Hovorili presne to, čomu sa rozumejú, vedia rozrátať dopady nového vzorca financovania na každodenný život občanov.

    Pre mňa poznámka pána poslanca Pada bola udivujúca, pretože to, čo spomenul, ja neviem, či žije v Michalovciach alebo v Košiciach, ale podľa mňa skôr žije na nejakom plávajúcom ostrove na jazere Guláška, lebo nemôže, nemôže atakovať poslancov Národnej rady, predstaviteľov samosprávy, že sú v konflikte záujmov. Oni jediní z nás naozaj vedia rozmeniť na drobné to, čo sa má udiať v Národnej rade schválením takéhoto predmetného zákona. Chcem poukázať aj na veľký obraz, o ktorom, o ktorom niekedy zabúdame hovoriť. Často kritizujeme a myslím, že je to naprieč vládam, ktoré, ktoré na Slovensku vládli, že máme formálne viacročné rozpočtovanie. Myslím si, že obce sú na tom, obce a samosprávy sú na tom oveľa lepšie ako, ako centrálna vláda a je úplne jasné, že si plánujú financovanie svojich potrieb niekoľko rokov dopredu. Ako pán minister potom v situácii, ak v podstate v októbri alebo v novembri bude prijatý takýto zákon, ktorý im zoberie 248 mil. eur, napr. na mesto Bratislava je to 13 mil. eur, vyčíslené úplne presne, ako si takéto mesto, takáto obec, ako sa má postaviť k svojim plánom, ktoré si úplne legitímne v zmysle zákona postavili na najbližšie obdobie?

    Nemáte pocit, ja sa vás, pán minister, potom budem samozrejme pýtať, aký deficit samosprávy si budete, budete plánovať v rozpočte verejnej správy na budúci rok? Po..., v prípade, že, že prijímate takýto vzorec financovania? Lebo je úplne samozrejmé, že obce, ktorým zoberiete peniaze, a nie sú zadlžené a majú možnosti v rámci, v rámci svojich rozpočtových zákonov sa dofinancovať z úverov, že tak urobia. A viete, že to je ten problém, že obce nežijú v ESA metodike, v metodike časovo rozlíšených výdavkov a viete, že nám to, viete, že nám to, nám, centrálnej vláde, parlamentu to robí problém z hľadiska, z hľadiska záverečného deficitu. Ja, samozrejme, by som očakával väčšiu aktivitu z hľadiska ministerstva financií napr. v oblasti reportingu. Je stará známa vec, že každý minister financií, či je modrý, červený alebo zelený, je na konci roka zelený z toho, že je plný očakávania toho, ako skončilo financovanie samospráv. A možno už nie každý vie, že sa to dozvie najskôr vo februári nasledujúceho roku. Čiže to sú oblasti, ktorým by som podľa, podľa mňa, podľa mňa by sa centrálna vláda mala venovať práve tejto problematike, aby rozpočtové správanie samospráv bolo vypočítateľnejšie, aby reportovanie na centrálnu úroveň bolo, bolo de facto online alebo, aby bolo aktuálne, aby sa, aby sa prípadné, prípadné deficity za, dali, dali očakávať, anticipovať a aby sa s nimi dalo rátať aj z hľadiska realizácie rozpočtu v danom, v danom roku. Obávam sa, že ten návrh, ktorý je dnes na stole, samozrejme, ide, ide proti tejto myšlienke, pretože opakujem, ak vykastrujete, vyrežete zo dňa na deň de facto štvrť miliardy eur z financovania samospráv, je úplne logické, že tie samosprávy zareagujú z časti na základe vašich receptov, to znamená, budú musieť zvýšiť svoje originálne príjmy, ale z časti to urobia na úkor cudzích zdrojov, a tu sa dostávame do oblasti opäť neznámej, a to do oblasti, akým, akým dielom prispejú samosprávy k výslednému deficitu napr. budúceho, budúceho roka.

    Nemám pocit, že dávate týmto zákonom a vzorcom financovania na túto otázku odpoveď. Budem sa vás, samozrejme, pýtať aj, ako si myslíte, ako by si mali vyššie územné celky dofinancovať rozpočtovú dieru. Ich jediný originálny príjem sú dane z motorových vozidiel. Takže aký, akú majú oni ďalšiu možnosť, aby, aby si skoro 60-miliónový výpadok dofinancovali? Opäť, opäť tá možnosť pri rozbehnutých programoch, pri čerpaní eurofondov, pri problémoch s predfinancovaním, problémoch s preplácaním dane z pridanej hodnoty budú musieť siahnuť na cudzie zdroje.

    No, k celkovému zákonu, je v prvom čítaní a pri danom, v danom stave poznania vecí, musím povedať, že tento návrh zákona je zdrapom papiera, pretože je tu hlasne avizované to, že superhrubá mzda nebude. Tento vzorec financovania je postavený na superhrubej mzde. To znamená, percentá, ktoré prideľujete samospráve, nie sú dnes reálne. Druhým dôvodom, prečo je to zdrap papiera je, je to, že všetci neradi, ale akceptujeme tú realitu, že začiatkom novembra bude nová prognóza rastu hrubého domáceho produktu, a nie je žiadny dôvod si myslieť, že tá prognóza bude lepšia. Všetci priznávame a pripúšťame, že bude oveľa horšia, z tohto pohľadu aj, aj plánovaný nárast podľa pôvodného vzorca o 18 percent, bohužiaľ, zrejme nebude realitou, ale ani vami sľubovaný nárast o 3 percentá podľa tohto vzorca nebude realitou.

    Pán minister, včera sedel, sedeli členovia finančného, rozpočtového výboru s predstaviteľmi samospráv kvôli téme zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tomto stretnutí boli zástupcovia SDKÚ a KDH a na vlastné oči a uši videli a počuli, aký je názor, názor predstaviteľov samospráv vyšších územných celkov, ale aj ZMOS-u na tento zákon. Je úplne prirodzené, že ak sa rozprávame, a zatiaľ sa naozaj konštruktívne rozprávame, o návrhu tohto ústavného zákona, je prirodzené, že chceme, aby mal dosah aj na rozpočtové, zodpovedné správanie samospráv. Ale včera sme dostali úplne jasnú odpoveď. Ak im opäť v rozpore s programovým rozpočtovaním, v rozpore s vypočítateľnosťou príjmov, a teraz nemyslím vypočítateľnosť z hľadiska skutočnej reality, v ktorej sa ekonomika nachádza, ale z hľadiska právnej istoty, legislatívneho vývoja, ak im, ak im meníme, ak vláda mení a parlament mení spôsob financovania diktátom, tak nie sú ochotní a schopní takúto zodpovednosť znášať. Opäť, naopak, upozorňujú úplne realisticky, že, že takýto spôsob financovania bez dohody má negatívny dopad na zadlžovanie samospráv, alebo bude mať negatívny dopad. Tak sa budeme musieť rozhodnúť, akou cestou ísť. Ja som poukázal na to, že rozdiel medzi nami v téme financovania samospráv je v tom, že my sme sa snažili o dohodu a my sme aj tú dohodu dosiahli. Je pravdou, že následne v tých najťažších rokoch predstavitelia samosprávy asi nie v dobrom spomínajú na jar 2010, keď prepad príjmov bol rádovo v desiatkach percentách, keď štát musel pomôcť a nesystémovo poskytol finančné injekcie. Bolo to rádovo raz 100 miliónov, potom 30 miliónov eur a následne už aj vaša vláda poskytla cca 40 miliónov eur, tuším, samosprávam. Bolo to v roku 2010 s istým, s istým úškrnkom musím povedať, že chápal som vtedy vaše, vaše konanie tak, že jasné, bez problémov ste samosprávu dotankovali ďalšími desiatkami miliónmi eur, pretože ten deficit z hľadiska verejného vnímania išiel na náš vrub. Čiže bez problémov ste vtedy tú samosprávu dotankovali.

    Teraz im úplne v rozpore, v rozpore s tým, čo bolo im sľubované, beriete. To, čo včera na finančnom a rozpočtovom výbore počuli aj predstavitelia koalície, bolo aj to, pán minister, a na to asi nebudete môcť byť hrdý, je vyhlásenie predstaviteľov samosprávy, že, že boli oklamaní. A to tu hovorili moji kolegovia, to, čo sa dialo pri východiskách rozpočtu, to, o čom boli ubezpečovaní v júli, a to, čo sa potom následne stalo pri legislatívnom procese v auguste. Ak hovoríte, že intenzívne diskutujete so samosprávami, nie je to pravda. Vy im diktujete a jedným z dôvodov, tak to vnímam ja, prečo sa schádza mimoriadny snem ZMOS-u, je práve spôsob, spôsob komunikácie, ktorý ste zvolili. Ja chápem že tých 248 mil. eur potrebujete do príjmu štátneho rozpočtu, i keď nechápem, ako taký veľmajster v šetrení, ako ste, pán minister, vy a ako ste sa vždycky prezentovali, základný pilier konsolidácie na budúci rok pozostáva práve z peňazí, ktoré dodnes patria samosprávam. Lebo neexistuje, a možno, možno sa mýlim, ale opravte ma, neexistuje žiadne iné opatrenie, v takomto finančnom objeme, ktoré by vyšlo z dielne vlády alebo vládneho, resp. podľa mňa teraz bezvládneho zoskupenia, žiadne iné opatrenie v rádovo, v takomto objeme financií.

    Takže po tom všetkom, čo som povedal, po tom všetkom, čo som počul od zástupcov samospráv, je vhodné, a to je môj procedurálny návrh, pán spravodajca, vrátiť návrh tohto zákona predkladateľovi na dopracovanie. A na dopracovanie preto, lebo som presvedčený, že samosprávy sú schopné a ochotné zodpovedne znášať, samozrejme, osud, osud krajiny v týchto ťažkých časoch, čo dokázali aj v minulosti a dokazujú to svojou každodennou prácou, i keď, pán minister, viete, tak ako ste uvádzali daňovú odvodovú reformu veľmi, veľmi nepekným vyjadrením, uvádzali ste ju spôsobom tým, že živnostníci žijú na úkor zamestnancov, prepáčte ak som to parafrázoval, ale tá podstata, ten duch tam bol z hľadiska ich príspevku do sociálneho systému, takisto túto zmenu uvádzate slovami, že nielen štát, ale aj samosprávy musia šetriť. Chcem vám pripomenúť vaše slová z predvolebnej kampane v roku 2010, keď ste bičovali nás za to, že vláda nešetrí, ale samosprávy šetria. Veľmi dobre si na to pamätám. Šetrili vtedy, šetria aj dnes, lebo musia, majú oveľa menej prostriedkov ako v minulosti a ja mám stále pocit, podľa toho, čo som počul, že sú ochotní aj počúvať, ale musíte sa s nimi rozprávať.

    Náš postoj k tomu je taký, že my sme schopní podporiť zmeny, spôsoby, spôsob financovania samospráv, ale len na základe zhody s predstaviteľmi samosprávy, aj vyšších územných celkov, aj obcí, aj miest.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kažimíra sa prihlásil pán poslanec Petrák a pán poslanec Blanár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, plne s vami súhlasím, čo ste povedali, a predovšetkým sa idem podpísať pod slová, že samosprávy sú zodpovedné a vždy mali záujem sa podieľať na politike, politike štátu, pokiaľ s nimi bol vedený normálny, seriózny a konštruktívny dialóg. Nadviažem aj na slová, ktoré ste povedali, a to síce, že ten dialóg by mal byť. Ja vám chcem ukázať na číslach, ako prebieha dialóg medzi súčasnou vládou a ministerstvom financií a samosprávami dneska.

    Ak ste povedali, že tento návrh zákona je zdrapom papieru, tvrdili ste stopercentnú pravdu a môžme si to povedať aj na faktoch, ktoré vyplývajú z rozpočtu verejnej správy, ktorý bol schválený teraz v októbri na zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ v návrhu zákona sa hovorí o podiele výnosu daní pre obce vo výške 9,72 percenta, ak si zoberieme návrh rozpočtu schválený v októbri 2011 pred pár dňami, tak a premeníme si to na podiel na výnose daní, tak jednoduchým prepočtom sa dopracujeme k číslu 9,66. Čiže nie 9,72, ale 9,66. Ak chcete, poviem to v číslach, ak predtým mal byť, malo byť ukradnuté obciam a mestám 643 mil. eur za tri roky, tak podľa nového návrhu rozpočtu bude ukradnuté obciam a mestám 857 mil. eur, čo znamená navýšenie 214 mil. eur úplne jednoduchým krásnym ťahom, o ktorom sa ani vôbec nehovorí. Takže opätovne, ak dialóg, tak určite dialóg, ale dialóg seriózny, konštruktívny a povedať si, kam to má viesť a kto sa bude na tom akým spôsobom spolupodieľať. Toto považujem za holé zlodejstvo.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Kažimír, chcem tú pasáž podotknúť, ktorou ste rozoberali, že ak sa má urobiť nejaká zmena, tak to musí byť urobené po naozaj konštruktívnej diskusii so samosprávou a na základe analýz, na základe podkladov, ktoré jasne povedia, či je možné za podmienok súčasného financovania, ktoré sa tu nastavuje, financovať všetky zákonom dané kompetencie, ktoré musí samospráva bez ohľadu na to, či má finančné prostriedky alebo nemá, poskytnúť obyvateľom. Toto je zásadný rozdiel medzi tým, čo robila minulá vláda a čo robí táto vláda. Áno, samospráva už v minulom volebnom období zobrala na svoje plecia dosť významný podiel v tom, že sa zvýšil daňový základ a tým pádom boli nižšie príjmy z daní fyzických osôb, ale postupne potom, po dokladovaní samosprávy boli aj dofinancovaní vládou, tak ako bolo povedané a vy, pán minister, veľmi dobre viete, že tá posledná tranža išla, že ešte za súčasnej vlády, alebo neviem, teraz nevlády pani Radičovej, kde sa dostal podiel určitý aj pre obce aj pre samosprávne kraje. Znova chcem podotknúť pri tomto, že tu nejde o seriózny prístup, ako nastaviť dane, aby boli stabilnejšie, tu ide len o to, ako nájsť nástroj, ako zobrať samospráve finančné prostriedky a zaplátať dieru v rozpočte, ale bez toho, aby sa vláda zaoberala tým, čo budú samosprávy bez finančných prostriedkov robiť. Čiže naozaj, treba o tom diskutovať komplexne, aby sme vedeli, čo všetko nás čaká za finančné prostriedky, ktoré nám od...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Kažimír bude reagovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja sa ešte raz vrátim do minulosti. Včera, včera pán Turčány zo ZMOS-u, a pán poslanec Ondro Matej je svedkom, spomenul rok 2009, keď rozhodnutím vlády a výsledkom konsenzuálnej dohody naozaj bola zvýšená odpočítateľná položka pre všetkých zamestnancov a všetkých, všetkých, ktorí sú predmetom, ľudí, ktorí sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a vtedy následkom toho samospráva prišla o vyše 100 miliónov eur. A moja otázka na pána Turčányho bola ale, ale, čo sa s tými peniazmi stalo? No tie peniaze neskončili v štátnom rozpočte, tie peniaze skončili u ľudí, pretože mali vyššie čisté príjmy. Bolo to opatrenie, ktoré malo smerovať k posilneniu domácej spotreby. Ten rozdiel medzi, medzi opatrením v roku 2009 a tým, čo je teraz na stole, je v tom, že tie peniaze majú skončiť v štátnom rozpočte, beriete ich samospráve, idú do príjmov štátneho rozpočtu a na základe vášho receptu si ich samosprávy majú vybrať z vrecák opäť ľudí. Čiže to je ten rozdiel, vtedy skončili vo vreckách ľudí, pretože sa zišli čisté príjmy. Teraz, teraz sa ich disponibilné príjmy majú znížiť. Toto je rozdiel v týchto dvoch opatreniach.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Dušan Bublavý.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už niekoľko mesiacov rezonuje v samospráve požiadavka o dofinancovanie samosprávy. A zmena zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samospráve však neprinesie vylepšenie prítoku peňazí do rozpočtov obcí a miest a ani pre vyššie územné celky. Predkladateľ návrhu zákona zdôvodňuje, že zmena zákona prinesie väčšiu stabilitu vo finančných príjmoch miest a obcí a že dostatočné zdroje, zaručuje nárast v medziročnom príjme o 3 percentá.

    Keby som nebol zainteresovaný v tejto problematike, tak by som možno takémuto návrhu aj zatlieskal. Ale som starostom obce a viem, že reálne o žiaden nárast nejde. V súčasnej platnej legislatíve je predpoklad medziročného nárastu až o 18 percent. Teda pri tejto zmene sme obce a mestá v mínuse 15 percent. Medziročný nárast 3 percentá nepokryje reálny nárast nákladov, ktoré musíme, obce, znášať, ako sú náklady na energie, sociálne služby, na školy, zdravotné zariadenia a rozvoj obce, rovnako, navyše sú zaťažené obce aj prijatými novými zákonmi, ako bol zákon o DPH, zákon o sociálnych službách, jazykový zákon, daň z príjmu, zákon o hazardných hrách, ktorý, ktorý si presunul vlastne štát príjem obcí do štátnej kasy. Tam už gambleri môžu, môžu dotovať štát. Obce nie, lebo, lebo tým pádom obce, obce vlastne podporujú hazardné hry, ale štát z nich môže mať príjem.

    Teda, pán minister, tu nejde o reálny medziročný nárast, ale o tabuľkový nárast, ktorý nepokryje ani medziročnú infláciu. A pán minister, čo tých vyše štyritisíc prenesených kompetencií na samosprávu, ktoré neboli dostatočne financované a nie sú dostatočne financované.

    Vážené kolegyne, kolegovia, návrh tohto zákona je veľmi nešťastne načasovaný. V čase, kedy obce a mestá ledva prežívajú, kedy z posledných síl sa snažia zabezpečiť chod obcí a miest, dostávajú ďalšiu ranu pod pás vo forme tohto návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní v územnej samospráve.

    Na tejto parlamentnej pôde sme si nejedenkrát vypočuli, ako vláda má záujem o podporu zamestnanosti, o podporu a rozvoj podnikateľského sektoru a aj o podporu a rozvoj samosprávy formou čerpania zdrojov z eurofondov. Ale z čoho ich budú obce a mestá spolufinancovať? Rovnako sme prijali niekoľko noviel zákonov, ktoré mali zabezpečiť prácu pre dlhodobo nezamestnaných obyvateľov. Chcem upozorniť na to, že všetky tieto projekty sa dajú uskutočniť len za predpokladu, že sa obce a mestá podieľajú finančnou spoluúčasťou. Ak obce a mestá nedostanú dostatočný prísun financií, nebudú môcť projekty, ako sú aktivačné práce či protipovodňové práce, nemôžu ich uskutočňovať. Každému rozumnému človeku je jasné, že pokým veľké mestá, aj keď s problémami, ale predsa ako-tak prežijú, tak pre stredné, malé obce je to likvidačné. Už teraz pristupujú mnohí moji kolegovia k takým opatreniam, keď vypínajú verejné osvetlenie, obmedzujú sociálnu starostlivosť, nevyplácajú si mzdy. Pri týchto opatreniach sa pohybujú na hrane zákona. V tme dochádza k riziku vzniku autonehody, alebo možno sa aj vytvoria podmienky ku kriminálnej činnosti. O tom, že tu ide v mnohých prípadoch o život, nemusím snáď ani hovoriť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, apelujem na vás, aby ste nepodporili takto navrhovaný zákon. Tak, ako sa snaží pán minister naplniť štátny rozpočet, je to nelegitímne. Tak je nutné dbať, aby rozpočet samosprávy bol naplnený. Nie je pravda, že by samospráva plytvala. Už vyše roka samospráva pracuje s veľmi obmedzeným rozpočtom, čo sa odráža aj na kvalite rozvoja obcí a miest. A tí, čo čerpajú eurofondy, tak skutočne z posledných síl si vybavujú nejakým spôsobom pôžičku na preúverovanie týchto eurofondov. A dlhé obdobie trvá, než dostanú náležité finančné zdroje naspäť, čo niekedy trvá vyše pol roka, niektorým obciam aj rok.

    Kolegyne, kolegovia, nedopusťme, aby sme sa dopustili a dovolili zdecimovanie samosprávy. Bude to mať nedozierne následky, ktoré sa nebudú dať nikdy napraviť. Kolegyne, kolegovia, nezabúdajte, že v obciach a mestách žijete aj vy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dve faktické poznámky, pán poslanec Blanár a Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec, chcem podporiť tú časť vystúpenia, kde hovoríš, aký to bude mať naozaj nedozierny dopad na obce a bude to, samozrejme, rozdielne od väčších, menších a možno veľkými mestami, ten dopad bude rôzny. Ja len poviem príklad. Máme niekoľko obcí, v Turci napríklad, kde je počet obyvateľov okolo sto, stodvadsať, stopäťdesiat. Dnes tie obce majú problém vôbec napĺňať tie základné kompetencie, vitálne kompetencie na to, aby žili. Ja nehovorím, že je to v poriadku v súčasnosti. Ale ak ideme robiť nejakú zmenu mixu, tak je potrebné aj toto posúdiť a povedať, čo ideme robiť ďalej. V každom prípade, povedzme si jasne otázku, to si myslím, že pán poslanec si jasne povedal. Chcete, aby sme poskytovali sociálne služby? Určite áno. Treba sa o ľudí postarať, na to ale potrebujeme peniaze. Chcete, aby sme opravovali cesty? Samozrejme, pretože chceme, aby bola mobilita pracovnej sily. Na to potrebujeme peniaze. Chcete, aby sme prispievali na sociálne zľavy prímestskej autobusovej doprave? Samozrejme, ale musíme mať na to finančné prostriedky. Chceme, aby nemocnice sa ako-tak rozvíjali pri tom mizériu, kde sa nachádzame? Áno, ale na to potrebujeme mať peniaze. Ale nie to, ako pán minister nazval, že ide o malé doladenie systémov. Ak je malé doladenie systému zobrať samospráve 248 miliónov eur, tak ja hovorím, že to nie je malé doladenie, to je jednoducho snaha zlikvidovať samosprávu a dostať ju naozaj do úzkych.

  • Pán poslanec Podmanický je ďalej prihlásený s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca. Myslím si, že základný problém, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona, je ten, že nie je prijímaný pri vzájomnej diskusii s predstaviteľmi samosprávy, ale je to čistý diktát tejto vlády-nevlády, voči samospráve. Niekedy mám taký pocit, že je to dokonca také osobné ťaženie pána ministra Mikloša po tom, čo bol vypískaný na poslednom sneme ZMOS-u starostami a primátormi, on sa vtedy zodvihol a odišiel. Ani sa mu nečudujem, napokon, to je v poriadku, ale ako keby si tak v tichosti povedal, však ja vám ukážem a začali prichádzať jedna rana za druhou. Spomeniem zavedenie dane z príjmov pre samosprávu, ktorá poškodí predovšetkým bývanie, nájomné bývanie, malé služby, prenájmy v obciach. To bola taká prvá rana. Za tým nasleduje oveľa väčšia, doslova taká katastrofická rana, a to je tento zákon, ktorý, ktorý závažným spôsobom poškodí samosprávy.

    Bohužiaľ, vytvoril sa tu akýsi obraz, že samospráva je tá zlá a vznikol konflikt medzi štátom, v tom užšom slova zmysle, a samosprávou, pričom akoby sme nechceli si uvedomiť, že či štát, či samospráva, či štátna správa alebo samospráva, obidve tieto zložky sa podieľajú na verejnej správe, teda majú byť partnermi. A akákoľvek zásadná zmena financovania musí byť prijímaná v partnerskom dialógu, a nie diktátom vlády.

  • Pán poslanec Bublavý bude reagovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegom za podporné stanoviská, a tak ako to pán kolega Podmanický v tých posledných vetách spomenul, ja by som si ho dovolil doplniť. Pán minister, nepozerajte na nás, na samosprávu. Len keď to vezmem nejaký rôčik naspäť, keď sa riešili platové pomery starostov a za pomoci aj médií sa hľadali ľudia v samospráve a starostovia, ktorí, žiaľ, boli zvolení a nevedia ani čítať, ani písať, našli sa takí nejakí dvaja-traja, ktorí pochádzali z rómskych komunít, a my nie sme všetci tí, ktorí s tým čítaním a počítaním máme všetci problémy. My si vieme napočítať, že keď je výpadok v rozpočte, ktorý, žiaľbohu, je nadstavený tak, aby sme ho dobiehali tým, že budeme vyššie dane vyberať od našich spoluobčanov, od našich starších a prestárlych ľudí, ktorým by sme mali zvýšiť, zvýšiť dane, ktorí ledva z dôchodkov vyžijú a aj mladé rodiny, ktorým staviame byty a ktoré, žiaľ, každý druhý mesiac majú problémy s platením nájmov, a my ste tí, ktorí im pomáhame a obce čakáme niekedy, aby tí ľudia nám mohli tieto nájmy zaplatiť aj s mesačným oneskorením a musíme sa s týmto vysporiadať. Tak my sme tí, ktorí štátu pomáhame a mladým rodinám tiež pomáhame a podporujeme ich, aby mohli prežiť. Aj o našich prestárlych spoluobčanov sa staráme aj s tým, že máme nedostatok finančných zdrojov na tieto úkony. Takže prosím vás, berte nás aj serióznymi očami a pohľadom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viktor Stromček.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď na úvod by som rád zdôraznil, že som si plne vedomý toho, že Slovensko dnes, rovnako ako Európska únia, prípadne celý svet, prežíva ťažké obdobie z hľadiska finančnej a ekonomickej situácie.

    Riešenia hľadajú európski lídri, svetoví lídri, riešenia sa hľadajú na úrovni štátu, samosprávy, skrátka, tá situácia jednoducho nie je jednoduchá. Nebudem zneužívať situáciu, ako to s obľubou robila opozícia v čase, keď sme vládli, a rovnako čelili obrovskej globálnej kríze. Nebudem všetku vinu hádzať na súčasných vládnych politikov, ale rovnako nemôžem prijať ani logiku toho, podľa ktorej krízou možno ospravedlniť akékoľvek škrty, akékoľvek opatrenia, akékoľvek útoky na ľudí, na samosprávu. Ak naozaj prijmeme logiku, že v mene krízy môžeme ospravedlniť napríklad to, že bez takmer akejkoľvek diskusie zoberieme stámilióny samosprávam, s ktorými počítala, ohrozujeme tým samu podstatu jej fungovania. A to už je naozaj príliš nebezpečný krok. Autoritatívne uvalené riešenia o nás bez nás, tam už nie je priestor ani pre demokraciu, ale pre monopolizáciu moci.

    Takéto hrubé silové riešenia, v ktorých sa vládni predstavitelia postavia proti celému Slovensku, proti celej samospráve a iba z titulu väčšej moci naotrokujú Slovensku riešenia, ktoré sú neférové a nespravodlivé pre samosprávy.

    Treba si pripomenúť, že žijeme v demokracii a že celé financovanie samosprávy, aspoň z jedných, v základných kontúrach na, postavená na filozofii takzvaného fiškálneho federalizmu. A táto filozofia znamená, že každá úroveň verejnej správy má mať svoje vlastné zdroje, o ktorých i môže rozhodovať.

    Touto cestou sa ide prakticky vo všetkých vyspelých krajinách vrátane Európskej únie. Podstata je, že o fiškálnom federalizme sa nemôžme baviť v prípade, pokiaľ sú samosprávy vnímané ako nesvojprávne subjekty, ktoré nemajú svoju finančnú autonómiu a finančnú stabilitu. A pritom opakujem, viem sa vcítiť do pocitov ministra financií. Tiež má naplánované svoje rozpočty, svoje príjmy, musí hľadať svoje vlastné škrty, a v takej istej situácii sa nachádza i samospráva a dovolím si tvrdiť, že v niektorých prípadoch, a je ich podstatný počet, i v ďaleko horšej.

    Do dvoch-troch mesiacov musia samosprávy absolútne prekopať od samého začiatku svoje financovania a nastavenia financií na nasledujúce roky.

    Vláda si nevie poradiť so škrtmi, a tak presúva svoje problémy o úroveň nižšie, na samosprávu. Pritom všetci dobre vieme, že v konečnom dôsledku to celé dopadne na obyvateľov každého jedného mesta, každej jednej dediny. Pretože samospráva, to nie sú úradníci, to nie sú budovy, mali by to byť pekné cesty, mestská zeleň, sociálna pomoc, životné prostredie, kvalita života.

    Všetci dobre vieme, že význam komunálnej politiky v posledných rokoch rastie a rieši sa stále viac a viac kompetencií a za takýchto okolností len tak lusknúť prstami a bez akejkoľvek diskusie zo dňa na deň zobrať samosprávam stámilióny eur, s ktorými počítala, to rozhodne nie je zodpovedná politika, ale tak trocha blamáž.

    Viem sa vcítiť do toho, aké ťažké je čeliť kríze. Viem sa vcítiť do toho, aké je ťažké zostavovať rozpočet, keď nestačia príjmy. Samosprávy sú totiž na tom ešte ďaleko horšie.

    Problém je, že takéto argumenty nemožno zneužívať na to, aby sa minister ultimatívne rozhodol, že raz za dva mesiace sa menia pravidlá hry pre rozpočty samospráv na celom Slovensku. Jedna vec je viesť diskusiu o daňovom mixe, druhá vec je ju autoritatívne zavádzať. Tu totiž nejde o hľadanie trvalo udržateľného riešenia. Toto je proste len, ako som už spomínal, presúvanie problémov na nižšie úrovne, na samosprávu. Ak sa chceme na daňový mix pozerať ako na skutočné riešenie, tak o ňom začnime diskutovať a hľadať také riešenia, ktoré sú akceptovateľné aj pre samosprávu a určiť si ich časové rámce, ktoré sú aj realizovateľné na to, aby sa nejaké zmeny mohli udiať.

    Ak je daňový mix iba spôsob, ako sanovať aktuálne problémy štátneho rozpočtu, potom je to nešťastné riešenie. A takéto riešenie nemôže nikto z nás podporiť, nikto kto fandí demokracii, finančnej zodpovednosti a rozvoju miest a dedín.

    Som presvedčený o tom, že ak tento návrh prejde, celé Slovensko sa zo dňa na deň zastaví. Vrátime sa o niekoľko rokov dozadu, pretože všetko, na čom sme krok za krokom dlhé roky pracovali a všetky naše plány rozvoja môžme hodiť do koša.

    Minister financií často hovorí o zodpovednosti. Ak toto svoje riešenie považuje za zodpovedné, potom naozaj neviem, čo si pod týmto slovom predstavuje. Ubezpečujem ho však, že ako zodpovedný hospodár problémy nepresúva na iných, ale ich má riešiť. A riešenie, ktoré zdecimuje slovenskú samosprávu a vytvorí z nej nesvojprávny subjekt, nemôžeme, ako som spomínal, v žiadnom prípade podporiť.

    A aby sme neostali len o takých všeobecných frázach, skúsim povedať každému poslancovi, ktorý zahlasuje za daňový mix, čo to znamená v realite napríklad z hľadiska Bratislavy. Tá finančná situácia hlavného mesta je všeobecne známa a pokiaľ sa bude aplikovať daňový mix, a zároveň zostanú v platnosti zákony, ktoré nás nútia platiť dane, či už z predaja alebo z prenájmu, mesto Bratislava na rok 2012 bude mať rozpočet, v ktorom mu bude chýbať minimálne 23 miliónov eur, ktoré nebude mať odkiaľ sanovať. Ako to riešiť, samozrejme, známe veci, ktoré ale určite žiaden dobrý hospodár nechce realizovať.

    Preto by som poprosil a pridal by som sa k návrhu Petra Kažimíra, aby sme sa vrátili naspäť do pracovnej verzie tohto materiálu a diskutovali o ňom tak, aby sme prijali opatrenie, ktoré bude aj obsahovať riešenie, ktoré potrebuje samotný štát, ale zároveň to budú riešenia, ktoré budú realizovateľné aj pre samosprávy.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jediný, pán poslanec Podmanický, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec Stromček opäť zdôraznil, že základný problém tohto zákona je, že je prijímaný bez diskusie, je prijímaný ako diktát. Ja zacitujem z jedného uznesenia z predsedníctva ZMOS-u, podľa ktorého tento návrh je predložený nielen bez diskusie, ale aj bez akejkoľvek analýzy dopadov na občanov miest a obcí.

    Zástupcovia miest a obcí aj preto považujú zámer za útok na princípy samosprávnosti a parametre fiškálnej decentralizácie.

    Ja si myslím, že samosprávy sú dosť seriózny partner na to, aby s nimi vláda mohla v prípade krízových situácií diskutovať.

    Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami pri prijímaní eura a našiel sa konsenzus.

    Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami v roku 2009, keď sa objavili prvé príznaky krízy, a tie samosprávy sa k tomu postavili zodpovedne a myslím si, že aj chápavo. Tak myslím si, že aj teraz keby pán minister diskutoval so samosprávami, viem si predstaviť, že by sa našiel kompromis, ktorý by bol akceptovateľný aj pre samosprávy.

    Takýto kompromis by mohol byť posun z 3 percent na povedzme 10 percent. Ale diktátom povedať, že budúci rok samosprávy dostanú o 3 percentá viac, hoci podľa predchádzajúceho zákona mali dostať 18 percent, tak to je nezodpovedné a pochopiteľne, pochopiteľne to vyvoláva tvrdú a zúrivú reakciu. A tá tvrdá a zúrivá reakcia sa odrazí nielen v tom, že samosprávy budú informovať, kto je skutočný vinník znižovania finančných prostriedkov v samospráve, ale prejaví sa aj tým, že samosprávy budú maximálne zdaňovať napríklad štátne podniky na ich území.

  • Pán poslanec Stromček bude reagovať na faktickú poznámku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa len opätovne takisto pridať ešte k výzve i pána poslanca Podmanického a opätovne vyzvať ministerstvo financií, aby sme hľadali riešenia, ktoré sú akceptovateľné úplne pre všetkých. Tak isto neodmietame sa spolupodieľať na riešení súčasnej situácie, ale určite nie direktívnym spôsobom, ktorý znamená nekonečné problémy, ktoré sú neriešiteľné napríklad pre samosprávy.

    Ja len doplním tú informáciu, nechcel som už naťahovať ďalej svoj príhovor, pre prípad Bratislavy a o diere, ktorú my musíme, samozrejme, zasanovať na budúci rok, nemáme ju možnosť kompenzovať úvermi, ako napríklad možnože aj iné mestá, lebo my už sme dávno cez 60 percent, a tým pádom nám neostane nič iné, len masívne predávať majetok, čo si nemyslím, že je tá správna cesta hospodára, o ktorej nás, alebo na ktorú túto cestu nás vyzýva ministerstvo financií.

    Preto by sme ešte raz požiadali o vrátenie tohto zákona a opätovne hľadali riešenia akceptovateľné pre obidve strany.

    Vďaka.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Branislav Ondruš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, nielen samotný tento zákon, ale aj rozprava k nemu, ktorá prebieha v tomto pléne, ukazuje, že je len veľmi malý priestor na to, aby došlo k nejakej zhode medzi opozíciou a vládnou koalíciou, pokiaľ ide o tento návrh. A to jednoducho preto, lebo je úplne evidentné, že vychádzame z hodnotovo a filozoficky rozdielnych pozícií. Hovorím o tom v reakcii na rozpravu, ktorej sme teraz svedkami, a vystúpenia dvoch kolegov z radov vládnych poslancov, ktorí kritizovali, že za stranu SMER tu vystupujú predovšetkým ľudia, ktorí sú zároveň starostami alebo primátormi, alebo majú iné pozície v rámci samosprávy.

    Zatiaľ čo my práve tento fakt vyzdvihujeme, zdôrazňujeme a považujeme za pozitívum, naopak, spomedzi vás, dvaja kolegovia toto kritizovali a považujú práve za negatívum. A mám pocit, že toto je taká ilustrácia toho, z akých pozícií vychádzate pri príprave aj tejto legislatívy vy a z akých pozícií vychádzame my.

    My sa domnievame, že je dobre, ak vystupujú k takýmto návrhom práve tí ľudia, ktorí najviac poznajú problematiku, ktorí s ňou najviac pracujú, ktorí sú s ňou najviac konfrontovaní v praxi a práve preto môžu využiť konkrétne praktické skúsenosti zo života, zo svojho pôsobenia a cez tieto, alebo vďaka týmto skúsenostiam potom hodnotiť pozitíva a negatíva predkladaných návrhov.

    Z toho dôvodu ja sa aj na tomto mieste chcem opäť prihlásiť k tomu, aby sme nikdy sa neusilovali obmedzovať výkon poslaneckého mandátu v Národnej rade vo vzťahu k výkonu poslaneckého mandátu v samospráve. Ja fakt, že medzi nami sedia aj starostovia, primátori, že medzi nami sedí župan, považujem za prínos pre každú našu debatu, a to aj pre tú, ktorú máme teraz na stole.

    Vážené kolegyne a kolegovia, zároveň sa domnievam, že práve množstvo vystúpení zástupcov samospráv v tejto rozprave dokazuje to, že príprave tohto zákona nepredchádzala dôkladná debata a skutočne celospoločenská debata a tá je nevyhnutná, pretože či sa nám to páči, alebo nie, či už sme, alebo nie sme zástupcovia samosprávy, každý z nás má so samosprávou nejaké skúsenosti, každý z nás je klientom samosprávy, pretože nikto z nás nemôže žiť mimo dosahu samosprávnych orgánov a ich rozhodnutí. Z tohto dôvodu v skutočnosti každý jeden z nás je, alebo bude nejakým spôsobom v prípade prijatia tohto zákona zasiahnutý a, bohužiaľ, z toho, čo sme počuli predovšetkým od starostov a primátorov, ten zásah bude negatívny.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v prvom rade by som chcel, pokiaľ ide o samosprávy, vyvrátiť alebo, áno, vyvrátiť jeden ako argument, ktorý sa tu stále používa, a to, že ak je štát postavený do situácie, že musí šetriť, tak aj samosprávy by sa mali naučiť šetriť.

    Moja skúsenosť, keďže až do decembra minulého roka som sám bol poslancom mestského zastupiteľstva, hovorí, že dokonca aj v čase, kedy samosprávy na tom finančne neboli až tak zle, boli na tom stále horšie ako štát, a aj v tom čase boli nútené šetriť. Áno, na jednej strane tu boli aj rozvojové projekty, pretože úlohou samospráv nie je len udržiavať, ale aj modernizovať a rozvíjať obce, mestá alebo kraje. Na druhej strane, aj v tej, aj v tom čase hojnosti, ak to tak môžem nazvať, boli samosprávy konfrontované s tvrdou realitou. Ani v tom čase na mnohé, na výkon mnohých tzv. kompetencií, v skutočnosti ale povinností, pretože slovo kompetencia má svoj slovenský, svoju slovenskú obdobu v slove právomoc a musím povedať, že z tohto hľadiska naozaj nejde ani tak o právomoci, ako skôr o povinnosti samospráv. Tak aj v čase hojnosti, mnoho z týchto povinností si samosprávy boli schopné vykonávať iba obmedzene alebo nie v takej miere, v akej by si to predstavovali občania. To je dôsledok fiškálnej decentralizácie, ktorá bola vykonaná v neprospech samospráv, v neprospech obcí a miest, hoci je pravda, že v istom čase, keď príjmy rástli aj štátu aj samosprávam, nebol tento fakt tak vypuklý a nebol tak viditeľný, ako ho vidieť dnes.

    Iba by som sa opakoval, keby som teraz hovoril o tom, čo hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Petrák, keď spomínal, akým spôsobom sa presúvali kompetencie alebo teda, ako ja hovorím, povinnosti na samosprávy bez adekvátneho finančného plnenia, takže to už opakovať nebudem. Ale musím zdôrazniť, že ak by sme naozaj mali vstúpiť do systémového riešenia alebo ak by sme, naozaj sme mali hľadať systémové riešenie, ktoré vychádza nielen z európskej tradície, ale aj zo skúseností, aké máme v rámci Európskej únie, museli by sme vstúpiť do prerozdeľovania daní medzi samosprávami a štátom oveľa výraznejšie, ako sme to urobili kedykoľvek doteraz.

    Problémom alebo len jedným z problémov je, akým spôsobom bude vyskladaný daňový príjem obcí a miest a samosprávnych krajov. Druhým problémom je vôbec celkový podiel príjmov samospráv na tom, čo štát vyberie na daniach. A v tomto smere, ak by sme mali ísť na európsky štandard, museli by sme podiel príjmov samospráv na daniach takmer zdvojnásobiť, v podstate zdvojnásobiť. To sú len, to sú len stotiny percenta, pod ktoré by to išlo, ako pod 50 percent. Približne 13 percent dnes je podiel, podiel na daniach, pokiaľ ide o samosprávy, približne 25 percent je podiel na daniach zo strany samospráv v Európskej únii. To je, to je teda naozaj bezmála dvojnásobok a už aj toto porovnanie nám celkom jasne ukazuje, že v skutočnosti, ak sa už bavíme o prerozdeľovaní daňových výnosov medzi štátom a samosprávou, tak my sme ďaleko za tým, čo, ako je finančne stabilizovaná samospráva v rámci Európskej únie.

    Takisto, čiastočne o tom hovoril alebo do značnej miery o tom hovoril aj pán poslanec Petrák, aby sme sa museli vrátiť oveľa podrobnejšie k výkonu jednotlivých právomocí, kompetencií alebo povinností samospráv a porovnávať ich s tým, ako boli finančne zabezpečované v čase, keď ich mal na starosti štát. Nehovoriac o tom, že mnohé zodpovednosti, ktoré boli prenesené zo štátu na samosprávy, boli prenášané už v tom čase ako deficitné. A teraz nehovorím len samoz..., len teda o samotnom roku 2002 alebo 2001, keď sa tieto veci rozhodovali, ale aj o období, ktoré nasledovalo potom. A nikdy nepre..., nikdy neboli tieto kompetencie presunuté naozaj s dostatočným finančným plnením, pretože aj keď by bol, aj keď sa stalo, že podľa prepočtov z hľadiska rozpočtu boli presunuté príslušné zdroje s tou príslušnou kompetenciou, vždy išlo o kompetencie, ktoré už v tom čase štát nedostatočne financoval, a teda ako deficitné ich automaticky prenášal aj na samosprávy.

    Musím povedať, že faktom, ktorý dokazuje, alebo údajom, ktorý dokazuje o tom, že príprave tohto zákona nepredchádzala seriózna analýza a už vôbec nie seriózna a dostatočne hlboká diskusia, je aj skutočnosť, že napríklad predstavitelia samosprávnych krajov sa iba krátko po nástupe novej vlády stretli s pani premiérkou Radičovou, potom už takéto oficiálne pracovné stretnutie nemali. S pánom ministrom financií sa tak isto na takomto oficiálnom pracovnom stretnutí stretli raz. A komunikácia, komunikácia povedzme len so štátnym tajomníkom alebo dokonca s nižšími úradníkmi na ministerstve, takú nemožno považovať za serióznu diskusiu a za seriózny spôsob komunikácie medzi vládou a najvyššími predstaviteľmi samosprávnych krajov.

    Napokon, v súvislosti s tými číslami, o ktorých sa tu hovorí, mi dovoľte ešte jeden dôležitý údaj. My tu, my tu rozprávame o daniach, o akomsi toku daní zo strany štátu k, smerom k samosprávam. Čiže štát vyberá daň z príjmu fyzických osôb a potom ju prerozdeľuje smerom k samosprávam, v tom terajšom mixe teda alebo v tom terajšom nastavení je to 94 percent z tej vybranej dane. Ale treba povedať, že my máme nastavené, nastavené dane aj tak, že putujú dane aj zo strany samospráv k štátu. A ak teda máme hovoriť o tom, v akej finančnej kondícii sú dnes samosprávy a akým spôsobom by sme mali pomôcť samosprávam vykonávať tie činnosti, ktoré im patria, tak by sme mali hovoriť aj o možných riešeniach na strane týchto daní. Ja mám na mysli napríklad daň z predaja nájmu majetku. To je daň, ktorú, ktorú vyberá štát od, od obcí a miest, ktorú zarábajú obce a mestá potom pre štát a z ktorej priamo, teda z tejto dane, na nej nemajú žiadne podiely, a nie sú to malé peniaze. Napríklad, keď pán Stromček tu spomínal Bratislavu, myslím, že aj pán Kažimír spomínal Bratislavu, tak napríklad v prípade Bratislavy by to trojpercentné navýšenie príjmov, ako podiel na dani z príjmu fyzických osôb, malo predstavovať približne 2,5 mil. eur, ale objem peňazí, ktoré podľa plánu predaja a prenájmu svojho majetku Bratislava odvedie štátu v podobe tejto dane, sú až 4 mil. eur, čiže vidíte, že napríklad len na tejto dani odvedie mesto štátu viac, než, než získa na tom novom, tzv. daňovom mixe.

    Napokon, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, ešte krátko nadviazať na to, čo pán kolega, pán kolega Stromček tu hovoril, pokiaľ ide, o vlastne takom tom prístupe k samosprávam a myslím, že aj viacerí kolegovia to spomenuli. My sa nemôžeme ubrániť dojmu, a to súvisí aj s tým, čo tu zaznelo, koľko starostov a primátorov sedí v týchto ľaviciach, ktoré obsadzuje poslanecký klub strany SMER a koľko v laviciach, ktoré obsadzujú strany vládnej koalície, nemôžeme sa ubrániť hlbokému presvedčeniu, že tento návrh nie je len návrh čisto ekonomický, nie je len návrh čisto daňový, ale má aj svoju významnú politickú dimenziu. A tá dimenzia, ako som povedal, sa ukazuje aj v tejto snemovni a vyplýva jednoducho z toho, že nie je náhoda, že práve v poslaneckom klube strany SMER - sociálna demokracia sedí toľko priamo volených zástupcov samosprávnych orgánov. Vyplýva to okrem iného aj z toho, akú silu má naša strana v samospráve. Vyplýva to z toho, že ak by sme brali do úvahy jednotlivé politické strany, je to práve SMER, ktorý je najsilnejšou stranou v samosprávach, ktorý má najviac obsadených miest starostov a primátorov, ktorý má obsadených najviac miest županov, predsedov samosprávnych krajov.

    A toto je fakt, ktorý nemožno nebrať do úvahy, ak diskutujeme o tomto návrhu a my sme jednoznačne presvedčení o tom, že toto je politická dimenzia, dimenzia tohto návrhu. Som presvedčený o tom, že ak by strany vládnej koalície mali podobné alebo takéto zastúpenie v samosprávach, správali by sa voči samosprávam iným spôsobom, než sa správajú teraz. K tomuto presvedčeniu ma vedie fakt, že tie útoky na samosprávy, obmedzovanie samospráv, útoky, dehonestácia starostov a primátorov, o tom tak isto hovorili moji kolegovia, sú stále prítomnou súčasťou politiky tejto vládnej koalície. Neprejavuje sa to len v tomto jednom zákone, ale prejavuje sa, prejavilo sa to v mnohých, viacerých legislatívnych návrhoch, ktoré sme za ten uplynulý rok a štvrť v tejto snemovni prediskutovávali. A skutočne, spoločným menovateľom viacerých legislatívnych návrhov, či už to boli legislatívne návrhy, s ktorými prišli samotní poslanci alebo s ktorými prišla vláda, bolo to, že sa tu útočí na samosprávy. Áno, na samosprávy, voči ktorým má vláda takýto prístup aj preto, lebo v nich dominuje strana SMER a toto je tiež spôsob, akým útočiť na stranu SMER - sociálna demokracia, akým jej podrážať nohy, akým robiť pokusy, aby sa zhoršila jej pozícia na verejnosti.

    Hovorím o tom preto, lebo toto považujem za mimoriadne zákerné. V konečnom dôsledku totižto na takúto politiku nedopláca strana, nech je, nech by išlo o ktorúkoľvek stranu, ale doplácajú ľudia, ktorí v samospráve žijú, doplácajú aj vaši voliči, ktorí sú takisto odkázaní na tie rôzne služby, na to, na činnosť, na rozhodovanie, na výkon právomocí alebo povinností, ktoré má samospráva v rukách. A tak, ak aj máte pocit, že politicky útočíte a likvidujete SMER, tak v skutočnosti tým ubližujete len, aj svojim vlastným voličom.

    A o tom, o tomto mojom alebo v tomto mojom presvedčení, musím povedať, ma utvrdzujú aj moje stretnutia, moje stretnutia so starostami a primátormi po celom Slovensku, a keby som chcel byť veľmi osobný, tak by som mohol porozprávať stretnutie s jedným starostom, ktorého syn sedí v tejto časti našej snemovne a ktorý mi takisto rozprával veľmi kriticky svoj pohľad na to, akým spôsobom vy, vážení kolegovia a kolegyne, tu vystupujete a prezentujete návrhy vo vzťahu k samosprávam.

    Takže na záver mi dovoľte teda vás vyzvať, aby sme nepokračovali v takejto politike voči samosprávam, aby sme ďalej už neprezentovali návrhy, ktoré sú namierené proti samosprávam, pretože v konečnom dôsledku ohrozujú občanov. Ja musím povedať, že to cítim aj v oblasti, ktorej sa prioritne venujem, to je oblasť sociálnych vecí a konkrétne oblasť sociálnych služieb, čo je významná súčasť právomocí alebo povinností samospráv. Musím povedať, že aj tam cítim neustálu chuť útočiť, dehonestovať samosprávy, to, ako samosprávy vykonávajú povinnosti v oblasti sociálnych služieb, a dokonca aj akési reformné, ale reformné zmeny, ktoré sú navrhované zo strany vlády v tejto oblasti, zase mali akoby len za cieľ zobrať nejaké peniaze samosprávam a zhoršiť im pozíciu, zhoršiť im situáciu. Ale opakujem, opäť by aj na tieto návrhy len doplácali občania.

    A práve z tohto dôvodu, ja si nesmierne vážim, že tu môžeme počuť názory ľudí, ktorých sa to priamo dotýka, názory ľudí, ktorí s tým majú priame skúsenosti a vás chcem, vážené kolegyne a kolegovia, vyzvať, aby ste aj pri prerokovávaní tohto návrhu mali otvorené hlavy, otvorené mysle a pokúšali sa racionálne zhodnotiť argumenty, ktoré tu počúvate a ktoré dokazujú celkom jednoznačne, že tento návrh zákona bude mať mimoriadne negatívne dopady na fungovanie samospráv, a teda na každého jedného občana Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Podmanický, Petrák, Blanár, Somogyi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Je smutné, keď neexistuje dialóg medzi predstaviteľmi vlády a samosprávy vinou vlády, ale ešte smutnejšie je, keď počas tohto dialógu zaznievajú klamstvá, ako napríklad klamstvo pani premiérky Radičovej na Rade ZMOS-u. Myslím, že to bolo začiatkom tohto roka v Štrbe, keď prisľúbila Rade ZMOS-u, že sa zastaví alebo zmení ten zákon, ktorý zaviedol daň z príjmov aj pre samosprávu. Dvakrát mali poslanci tohto parlamentu aj vládni poslanci tohto parlamentu možnosť tento zákon zmeniť. Dvakrát sme ich vyzývali, že nech naplnia prísľub pani premiérky Radičovej. Ani jeden z poslancov vládnej koalície nezahlasoval za tieto návrhy, a tak vlastne fakticky urobili z premiérky klamárku.

    Taktiež do diskusie neprispievajú argumenty typu, že starostovia a primátori, ktorí sú v parlamente, sú v konflikte záujmov. To znamená, že lekári, ktorí sú v parlamente sa nemajú vyjadrovať k zákonom týkajúcich sa zdravia? To znamená, že učitelia sa nemajú vyjadrovať k školskej problematike? To znamená, že jadroví fyzici sa nemajú vyjadrovať k využívaniu atómovej energie? To znamená potom ale aj to, že ekonóm by sa nemal vyjadrovať k ekonomike a guvernér Národnej banky by nemal hovoriť o..., by nemal dávať správu o činnosti Národnej banky. Čiže, ak chceme takýmto scestným spôsobom uvažovať, tak potom naozaj tá diskusia k ničomu nepovedie.

    Ale paradox je, že my zo strany SMER, poslanci a primátori, nebojujeme len za starostov a primátorov zo SMER-u, ale bojujeme aj za starostov a primátorov z SDKÚ, z KDH, z MOST-u.

  • Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, musím povedať, že podľa môjho názoru si absolútne presne pomenoval problém, keď si povedal, že doplácajú a doplatia na to iba ľudia, teda daňoví poplatníci. Toto je tá pravda, ktorá tu je. A chcem k tomu povedať asi nasledovné.

    Ak sme schvaľovali pred chvíľou euroval, tak sa tu robili rôzne prepočty, ktoré hovorili, koľkonásobok priemernej mzdy je potrebné na to, aby sa splatili záruky. Vychádzali tam pomery tristo, tristo platov na Slovensku voči dvesto platov v Nemecku približne. Ale na druhej strane, keď si premietnete dopad tohto zákona do praxe, ten znamená, že sa musia zvýšiť miestne dane a poplatky. Ale ja sa vás potom pýtam, zamýšľali ste sa nad tým, keď na jednej strane vám to vadí a vadí to samozrejme aj nám, že ten, ten pomer voči priemernej mzde, alebo povedzme ešte inak, voči priemerným dôchodkom je neadekvátny. A prepočítavali ste to niekedy, aký je dopad tohto vášho opatrenia na priemerné mzdy a dôchodky normálnych bežných ľudí, ktorí majú vyžiť zo štyristo-päťsto eur? A to hovorím mnohokrát veľa. Aj v tomto prípade platí, že keď zasadá parlament, istoty občana Slovenskej republiky sú ohrozené. Ja vás preto prosím, aby tento návrh zákona stiahli.

    Ak hovoríte o tom, že je potrebná, alebo samospráva sa má podieľať aj na štátnych politikách, nikto sa tomu nebráni. Ale ak sa my máme podieľať na štátnej politike školstva, vzdelávania, čo je jedna z priorít vlády, a je to aj priorita spoločnosti, tak to nemôže byť opätovne jednosmerka, že obce dostanú málo peňazí na školstvo, ale napríklad v prípade sanácie, v prípade sanácie školstva, v prípade miestnych daní obce v ....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Pán poslanec Ondruš, chcem podporiť tú časť, ktorá hovorila o nesystémovom prístupe, pretože všetko sa to odvíja len od jediného prístupu, a to, že bola diera v rozpočte štátnom, ktorá bola presne zadefinovaná, je 250 miliónov eur. A teraz si sadli na ministerstve financií a povedali, akým spôsobom túto dieru zaplátame? Tak si spomenuli, aha, tak tu starostovia a župani voľakedy rozprávali o mixe daní, keď tu bola kríza, že by to mohlo byť stabilnejšie, nuž dobre, tak namiešaj ten mix daní, dal úlohu pán minister niektorému z úradníkov, ten namiešal mix daní bez toho, aby sa poradil so starostami, primátormi, so županmi, výsledok je taký, že tento nástroj, ktorý sa na ministerstve zrodil, zoberie samosprávam v budúcom roku 250 miliónov eur, v ďalšom roku 260 miliónov a v ďalšom takmer 265, čo je dovedna 857 miliónov. Toto nie je prístup serióznej vlády, ktorá má záujem v dialógu so samosprávou, pretože je súčasťou verejnej správy, štát a samospráva, v dialógu nájsť spôsob, ako plniť funkcie pre našich obyvateľov, ktorí sú obyvatelia obcí, miest, krajov, ale aj Slovenskej republiky, tú, ktorú dnes riadi táto vláda. Alebo už neriadi? To teda v skutočnosti neviem, ale toto som chcel ešte, pán poslanec, podotknúť, aby každý, kto počúva túto rozpravu, vedel, že to nie je nič, čo bolo úprimne urobené. Je to len nič iné, ako zaplátať dieru na úkor samosprávy a z volených zástupcov primátorov, starostov a županov urobiť tých vinných, ktorí budú musieť potom celú to ťarchu preniesť na občanov. A to zásadne odmietame.

  • Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V strane Sloboda a solidarita sa nekádrujú ani poslanci ani členovia, takže neviem povedať, že ktorý náš kolega mohol byť v tejto súvislosti spomenutý, ja určite nie. Žiaľ, môj otec už je vyše tridsať rokov mŕtvym, takže bez zaujatosti môžem povedať, že to, čo sa v Biblii píše v súvislosti medzi otcom a synom, že kto podľa koho sa posudzuje, zrejme ani tu v samosprávnej politike neplatí. Z vystúpenia jednotlivých rečníkov je už teraz hmatateľné, mystifikácia, ani nie samospráv alebo členov jednotlivých zastupiteľských zborov, ale skôr starostov alebo primátorov.

    Strana Sloboda a solidarita nemá žiadny, žiadny problém s tým, že volený poslanec zastupuje, či už v samospráve svojich voličov alebo v Národnej rade, chápeme to ako rozličné úrovne samosprávy. Len nerád by som bol, keby táto debata alebo táto rozprava znova sa zúžila len na nejakýsi ad hoc skupinu odborových alebo záujmových, záujmov prvých mužov alebo prvých ľudí týchto samospráv. Pán poslanec Ondruš, z vášho vystúpenia, keď ste porovnávali percentá alebo daňové pokrytie potrieb samospráv s ostatnou Európou alebo západnou časťou Európy, spomínali ste, že to percentuálne zabezpečenie je oveľa väčšie ako ten návrh, ktorý predkladá pán minister. Dá sa z toho chápať to, že so samotnou konštrukciou tohto návrhu súhlasíte, len by ste mali ako problém s čiastkou alebo s percentuálnym zabezpečením z toho mixu?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nie, pán kolega Somogyi, ja som to, ten podiel štátu a samospráv na celkových daňových príjmoch spomínal ako jeden z kameňov, ak máme iste riešiť túto otázku systémovo, tak si myslím, že tu by sme mali začať, ale určite to, prosím, nechápte ako súhlas s tým daňovým mixom tak, ako ho navrhuje v tomto zákone ministerstvo. Ja, samozrejme, som nikoho nechcel kádrovať, a preto som ani nepovedal, o ktorého poslanca ide, vám to, samozrejme, potom súkromne povedať môžem, to nie je na tom nič zlé. To, čo som chcel tým ukázať je, že ľudia, ktorí sú v samosprávach, a myslím, že pán kolega Podmanický to povedal teraz v tej svojej reakcii, bez ohľadu na to, aké majú politické tričko oblečené oni alebo ich najbližší príbuzní, majú takmer identický názor na to, akým spôsobom by mal štát prerozdeľovať dane vybraté od ľudí medzi štát a samosprávu. A chcel som to povedať práve preto, lebo tu zo strany vašich kolegov znelo, že my si vlastne, že, že naši kolegovia zo SMER-u, ktorí sú zároveň starostami alebo primátormi tu vystupujú len preto, lebo bojujú sami za seba. Ja som tým chcel ukázať, že skutočne bojujú za všetkých starostov a primátorov, a v konečnom dôsledku bojujú za všetkých ľudí, pretože tí starostovia a primátori robia pre svojich obyvateľov, obyvateľov svojich obcí a miest bez ohľadu na to, akú stranu tí ľudia volia.

    A ešte jednu poznámku na margo toho, čo hovoril pán kolega Petrák. Skutočne, ja musím povedať, že ja som, mňa veľmi zarazilo, keď som v dôvodovej správe v doložke vplyvov našiel, že tento návrh nebude mať žiadne sociálne vplyvy. No vzhľadom na to, čo pán Petrák spomínal, tak ja som hlboko presvedčený, že to bude mať dosť negatívne sociálne vplyvy, najmä pokiaľ ide o hospodárenie obyvateľstva.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Burian.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem možno dosť netradične a inšpiroval ma pán poslanec Petrák vo svojej úvodnej reči a myslím si, že paradoxom toho celého prejednávaného textu alebo tohto zákona je aj to, že len dva roky tomu dozadu tu bývalý poslanec, pán Mikloš, terajší minister financií spolu, myslím, že s pánom Štefancom práve predkladali návrh zákona, ktorý nehovoril o mixe daní, ale práve naopak, aby sa tých šesť percent, ktoré patrili alebo ktoré patria, doteraz príjem štátu, aby sa prerozdelili medzi samosprávy, teda medzi obce, mestá a vyššie územné celky. No história sa, by som povedal neopakuje, ba práve naopak, dnes sme tu pred, pred celkom inou témou a pred celkom iným problémom, ktorý riešime, a to je mix daní. Chcem povedať, že mix daní ako, ako filozoficky, ako filozofia možno je, je, je teda racionálnym riešením alebo je riešením, ktoré sa dá o tomto diskutovať určite. Určite je vec, ktorá je legitímna a myslím, že o tejto legitímnej veci sa už diskutovalo aj v rokoch predchádzajúcej vlády, hlavne to bol dôvod asi to, že daň z príjmov pre..., fyzických osôb bola najrýchlejšou daňou, ktorá rástla a tie veľké prírastky, ktoré boli práve na strane týchto samospráv, dávali aj tomu diskusiu, či je tento prírastok, je, by som povedal, do akej miery je, je riešením do budúcna, teda riešením filozofie samospráv aj, a teda štátneho rozpočtu. Musím ale povedať, že, že aj veľa kompetencií sa aj v tom čase, aj v predchádzajúcom období sa dalo do vienka týmto samosprávam a aj tým sa určitým spôsobom negovali, povedzme, tieto prírastky, ktoré je logické, teda ak Slovensko dobieha povedzme v nákladovej časti základných, základných, základných životných potrieb, tak si myslím, že aj tá mzda je tým najrýchlejšou časťou, ktorá je v dobiehaní, povedzme, či už krajín, okolitých krajín alebo západnej Európy, čiže bude dlhodobo rastová.

    Faktom je, že prišla kríza a kríza ukázala v nahote všetky tieto problémy, ktoré sú v samosprávnom kraji, a teda všetkých obciach, mestách a vyšších územných celkoch. Treba povedať, že aj tieto, tieto municipality sa učia na svojich problémoch a na svojich chybách aj možno na svojich, teda tých pozitívnych stránkach o tom, ako majú hospodáriť a myslím, že takým vytriezvením toho celého stavu bol rok 2009, hlavne rok 2010. Ale netreba zabúdať, za akých podmienok jednotlivé zmeny, ktoré sa udievali, povedzme, v tom financovaní alebo financovaní samospráv, teda municipalít, ako sa udiali za minulých období. Jednoducho, veľký rozdiel je to, že za akých podmienok sa prijímal takýto návrh zákona. Ja som to hovoril aj pri návrhu v zákone o, nazvem to teda, bol to ten pracovný názov, superhrubej mzde, za akých by som povedal hektických dôb sa priná..., alebo takéto zákony prijímajú alebo ako sa chcú prijímať takéto zákony. Proste, jednoducho na poslednú chvíľu prijať takýto návrh zákona bez nejakej signifikantnej konzultácie s municipalitami bez toho, aby boli nejaké logické prepočty a aby boli nejaké dopadové štúdie, ktoré môžu nastať práve v období, keď nás očakáva, vyzerá, hospodárske spomalenie. A neni to len úvaha, úvaha teda inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, dnes vyšla správa EBRD, ktorá hovorí dokonca o nejakom poklese rastu slovenskej ekonomiky až na úroveň 1,1 percenta oproti plánu, ktorý dáva ministerstvo financií stále na úrovni 3,4 percenta rastu HDP, myslím, že tu sú veľmi veľké skoky. V tejto časti neistoty my vstupujeme do municipalít ako, ako nejakým, nejakou takou ako, ako nášľapnou mínou a postavíme ich pred hotovú vec, príjmite takéto riešenie, lebo štátny rozpočet má problém, tak musíte sa aj vy vyskladať v rámci štátneho rozpočtu na to, aby jednoducho rozpočet, rozpočet, štátny rozpočet bol dostatočne komfortabilný.

    A teda jednoducho, keby som to vyjadril, vyjadril nejakou parafrázou nejakého nekrofilného zoofila, že kde je ten pes zakopaný, tak by sme sa vrátili, že ten pes zakopaný je v tom, že ministerstvo financií fakt si najprv vypočítalo, o akú sumu sa to jedná, vypočítalo si objem, ktorý potrebuje dostať do chalupy, aby jednoducho zabezpečilo výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby naplnilo ambície 4,9-percentného schodku verejných financií voči HDP, a tým sa vyjavila takáto suma a takýto prepočet a takéto koeficienty výberu jednotlivých daní. No toto, si myslím, že nie je práve to najsprávnejšie, nielenže najsprávnejšie riešenie, to je podľa mňa cesta do pekla. Lebo tak, ako dnes to prepočítame takýmto spôsobom, v takom hektickej dobe sa nám to môže vrátiť za niekoľko rokov.

    Tak, ako sa postavila daň z príjmov fyzických osôb v roku 2003 ako jedna z mantier alebo mantra, na báze ktorej sa budú vypočítavať budúce príjmy municipalít, tak si myslím, že dnes urobíme mix daní, ktorý tak či tak budeme musieť opravovať. Pán minister, myslím, že absolútne vie to, že tento koeficient alebo tento prepočet je urobený na superhrubú mzdu. Tak či tak, tento zákon, ak to prejde do druhého čítania, bude musieť mať absolútne veľa zmien, ktoré sa budú týkať výpočtov. Ak hovoríme o tom, že dnes je prepad v obciach a mestách a vyšších územných celkoch na druhý polrok nižší asi približne o tri percentá v závislosti od každej municipality, tak dnes garantujeme ten prepadový rozpočet, ktorý dnes museli mestá a obce a vyššie územné celky znižovať na druhý polrok, výhľad na druhý polrok, ten teraz ministerstvo financií garantuje, ako keby to bude, to bude zagarantované na budúci rok. Čiže my sa dostaneme na prepadový rozpočet tohto roka a my garantujeme vlastne to, že to budú príjmy na úrovni roku 2011, ale znížené už asi približne 2,7 percenta až 4 percentá. Už nehovoriac o tom, že v tejto dobe, v tejto dobe, keď teda v neistej situácii alebo v neistej dobe, keď teda môže byť ďalší prepad ešte do konca roka, myslím, že môžu nastať ešte ďalšie, ďalšie, by som povedal, devalvácie tohto celého riešenia. Naopak, si myslím, že by sa mohlo hľadať riešenie práve s municipalitami a hľadať také riešenie, ktoré by nepoložilo tieto samosprávne kraje, mestá a obce, nepoložilo doslova na lopatky, keďže som predsedom finančnej komisie vo vyššom územnom celku v Košiciach, viem asi o čom hovorím a viem, aké, povedzme, je veľa nášľapných mín.

    Čiže my staviame tieto samosprávne kraje, mestá a obce, staviame pred dve možné rozhodnutia. To prvé rozhodnutie je to, že aj pán minister asi vie tiež, že tieto municipality nie sú celkom na akruálnom princípe a všelijaké fintičky, ktorými sa vedia dostať k tomu, že oni technicky síce sú na vyrovnanom rozpočte, ale keby sme to brali podľa stopercentných akruálnych, výkazníctva, a teda účtovníctva, tak zistíme, že to tak nie je.

    Čiže budú hľadať rôzne fintičky ako úniky z tohto riešenia, alebo druhú vec máme, že sa jednoducho vykašľú na celý systém a budú robiť to najnutnejšie, na čo majú. Jednoducho na to v konečnom dôsledku doplatia občania Slovenskej republiky, lebo toto je miska váh. Toto je miska váh, ktorú jednoducho nevieme, nevieme nejakým spôsobom obalamutiť, ošaliť. Jednoducho je to tak.

    My keď, keď v rámci rozpočtu verejnej správy preložíme z jedného vrecka do druhého len tie isté peniaze, dostávame sa do tej istej polohy, do tej istej polohy, ako máme na začiatku. Čiže namiesto toho, aby sa teda začala seriózna diskusia s týmito municipalitami, nakoniec ideme do takýchto tvrdých opatrení.

    Ja aj rozumiem ďalšej veci. Máloktorá vláda išla do nepopulárnych opatrení v oblasti dane z príjmu fyzických osôb, to je argument, prečo mix daní, lebo jednoducho pre štátny rozpočet to bol príjem možno šiestich percent. Dnes, ak teda bude mix daní, bude možno aj záujem o to, aby sa hľadali kompromisné riešenia v každej z týchto daní.

    Ale pán minister, ak dnes Slovensko čelí problému, povedzme, jednak aj recesii, jednak aj zníženiu hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, ak viac ako dvadsať percent ľudí, teda viac ako pätina ľudí sa dostáva na úroveň chudoby, a my stále paušálnym riešením chceme, chceme zavádzať dane, my tu za chvíľu budeme mať zvyšovanie spotrebnej dane z, spotrebnej dane z palív, budeme zase mať len ďalší problém toho, že nám tá skupina ľudí, ktorí sú v tej strednej, povedzme, a tej nižšej triede, prepadáva práve do tej najnižšej skupiny ľudí. My nezabezpečíme ani tú primárnu spotrebu, ani ten primárny rozvoj ekonomiky, aj keď Slovensko je bytostne závislé na exporte.

    Ale faktom je, že aj takýmito úkonmi, ktoré dnes predstavujeme pred občanov, tlačíme tieto municipality do toho, aby zvyšovali dane pre svojich občanov, čo zase bude unifikovaným riešením ďalšieho daňového zaťaženia alebo zaťaženia pre občanov v danom teritóriu.

    Bohužiaľ, asi to môže byť aj politický podtext, ktorý tu hovoril pán poslanec Ondruš, ale môže to mať aj negatívny vplyv do ďalších volieb pre tieto municipality či sú to mestá a obce, či sú to vyššie územné celky.

    Čiže takéto tlačenie bez nejakej zmysluplnej diskusie, bez toho, aby ste mali pripravený zákon, ktorý už dnes viete, že budete ho absolútne prerábať, lebo sa bude musieť prerábať, lebo dnes tie čísla absolútne nie sú signifikantné s tým, keď teda je jasné, že odvodová daňová reforma nebude súčasťou preberania sa v tejto Národnej rade, takže ctení poslanci zistia, že tieto prepočty, ktoré sú tu, sú len nejakým, nejakým nástrelom, ktorý nie je dnes podložený efektívnymi zákonmi, efektívnymi prepočtami.

    Čiže dnes budeme meniť všetko, takže ja by som osobne doporučoval, aby sme teda nielen menili, ale jednoducho tento zákon dali znovu na prepracovanie a začali zmysluplne diskutovať, lebo každému záleží na tom, aby rozpočet verejných financií na Slovensku bol, aby mal nejakú zmysluplnú podobu, aby teda aj trhy ocenili to, že Slovensko dokáže nielen zabezpečiť výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby vláda mohla teoreticky čím viac rozhadzovať a dotlačiť VÚC-ky k tomu, a teda mestá a obce, aby buď švindľovali alebo sa dostali do nejakej nútenej správy, alebo sa dostali do problémov, ktoré už v budúcnosti bude mať veľký, veľký problém riešiť.

    Takéto riešenie chceme dosiahnuť. Sme na najlepšej ceste, že tento zákon znovu budeme otáčať v ďalšom budúcom volebnom období, a nebude to mať konca-kraja, nebude to mať jednoducho to, čo potrebujeme my, a to je stabilita.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásil jediný poslanec, pán Igor Choma. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel naozaj podporiť všetko to, čo povedal pán poslanec Burian. Ešte by som odporučil obrátiť pozornosť na jednu vec, a to sú diaľnice. Ak zoberieme do úvahy, dámy, a to veľmi úzko súvisí s tým, ak zoberieme do úvahy, že na budúci rok máme rozpočet s vyše 1,3 miliardy, ktorý je orientovaný do výstavby dopravnej infraštruktúry, tak podľa toho, čo vidíme v tomto roku, kedy bolo zaplánovaných štyristošesťdesiat, deväťstoštyridsaťšesť miliónov eur, reálne plnenie v tomto roku, reálne plnenie finančné bude na úrovni šesťdesiat miliónov eur v tomto roku. Máme tu deväťsto miliónov, ktoré nebudú využité na výstavbu diaľníc v tomto roku. Ak sa zopakuje táto situácia a pán minister dopravy bude predvádzať to, čo predvádza, to znamená, že nič sa nedeje na tých diaľniciach, vznikne obrovský priestor na to, aby ste mohli týmito peniazmi zaplátať to, čo chcete zobrať teraz obciam a mestám.

    Ja som realista. A predpokladám, že aj v prípade, keď nastúpi iná vláda alebo nová vláda, nestihne rozbehnúť za tri-štyri mesiace všetky projekty výstavby diaľníc tak, aby vedela prestavať 1,3 miliardy eur, pán minister.

    Takže, ja si myslím, že tuná sa treba takisto pozrieť a zreálniť peniaze, ktoré ste schopní vôbec prestavať na diaľniciach.

    Ďakujem.

  • Posledným, kto sa prihl..., pardon, pán poslanec Burian bude teraz ešte reagovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Chomovi. Len mi pripomenul jednu vec, že..., a my, keď sme hľadali nejaké úsporné, alebo keď táto vláda chce hľadať nejaké úsporné riešenia, určite sa dajú možno nájsť aj zmysluplnejšie. Možno to, čo naznačil aj pán poslanec Choma. Faktom je, že prečítali sme si v pláne teda znižovania výdavkov štátu, a sme tam našli strašne veľké sumy. Ja si myslím, že tu by trebalo prehodnotiť práve to, tie úsporné opatrenia vo výdavkoch, aby sa našlo spoločné riešenie, ktoré by bolo kompenzáciou aj pre tieto municipality.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kubánek je posledný prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, na programe nášho rokovania sú veľmi dôležité body, v ktorých bude..., v ktorých sa zaoberáme mnohými zložitými problémami a otázkami, ktoré trápia väčšinu našich obyvateľov.

    Už sme si zvykli na rôzne protiľudové balíčky, ale dnes to bude priam rituálna obeta. Tá však nespočíva v tom, že naša pravicová vláda sa aspoň niekedy obetuje za obyčajných občanov. Je to presne naopak. Vláda obetuje ľudí od mladých až po tých najstarších. Príkladov je vyše hlavy.

    Teraz vláda chce mestám a obciam a samosprávnym krajom zobrať peniaze, a tak zakryť neschopnosť ministrov plniť svoje vládne priority.

    Zložité problémy nerieši kompetentne, s perspektívnym pohľadom, ale iba ich odkladá alebo presúva do iných oblastí. Pýtam sa, z akých finančných zdrojov budú samosprávy po prijatí navrhovaných zákonov zabezpečovať celé široké spektrum služieb v obciach? Z akých prostriedkov zabezpečia osvetlenie. Ako budú likvidovať komunálny odpad a z akých finančných zdrojov zabezpečia čistotu a poriadok či vývoz domového odpadu?

    Mimoriadne vážnym problémom je oblasť nášho školstva. Ako, vážení členovia vlády, sa budú prevádzkovať školy a domovy sociálnych služieb? A z čoho budú obce spolufinancovať rôzne europrojekty? Koho z vás, vážení poslanci a poslankyne, zaujíma problematika splácania úverov, ktoré si obce vybrali na základnú činnosť.

    Podľa vás majú zvýšiť sa miestne dane alebo rozpredať svoj majetok, alebo im navrhnete, aby sa ešte viac zadlžovali v bankách? Takýto postup vlády je neprijateľný. Aj napriek tomu, že podľa nej iné možnosti vraj neexistujú.

    Vládni činitelia si veľmi dobre uvedomujú, že po prijatí predkladaných zákonov v očiach občanov nebudú zlí ministri, ale všetko bude smerovať na komunálnych politikov. Práve im ľudia budú vyčítať, že nedokážu zabezpečiť základné služby. A pritom hlavní vinníci budú naďalej rozhodovať nespravodlivo a nekompetentne. Takýto prístup k riešeniu problémov v regiónoch je až príliš nezodpovedný.

    Dovolím si tvrdiť, že ide o hazard s občanmi Slovenskej republiky, ktorých ste už niekoľkokrát potrestali rozhodnutiami vlády, a najmä parlamentu. Teraz ste na nich znovu pripravili ďalší, doslova bič a strkáte ho do rúk miestnej a regionálnej samosprávy.

    Fiškálna decentralizácia bola prirodzeným pokračovaním reformy verejnej správy. Jej filozofia spočíva v tom, že samospráva bude financovaná z vlastných aj podielových daní. V tomto duchu boli nastavené parametre fiškálnej decentralizácie, v rámci čoho sa samosprávy odstrihli od vplyvu štátu.

    Podľa jasných kritérií sa prerozdeľuje výnos z dane príjmu fyzických osôb. Ak sa darí ekonomike a zamestnanosti, tak sa darí lepšie napĺňať aj obecné a regionálne rozpočty. Ak ekonomika pokrivkáva, rovnako to cíti štát i samospráva. Je to férové a spravodlivé.

    Pokus ministra financií zmeniť financie samospráv a zaviesť mix daní, nie je ani férový, ani spravodlivý a neprinesie široko programovaný pozitívny výsledok. Mix daní znie lákavo, veď ide o prerozdeľovanie štyroch daní namiesto jednej. V skutočnosti ale ide o obrovské riziko, pretože okrem dane z príjmu fyzických osôb sa daň z príjmu právnických osôb, spotrebná daň ani daň z pridanej hodnoty priamo neviaže na ľudí.

    Samosprávam tak v budúcom roku bude chýbať viac ako dvestopäťdesiat miliónov eur. V ďalších rokoch to môže byť na rovnakej úrovni, prípadne ešte viac. Súvisí to s rozvojom ekonomiky aj presunom štátnych kompetencií na plecia samospráv. Vôbec nepochybujem, že prepad bude v budúcnosti ešte vyšší, nakoľko ministri chcú využiť na plnenie svojich zámerov a rôznych straníckych záujmov.

    Minister financií chce v rozpočte riešiť svoje problémy a prispieť k zníženiu deficitu za každú cenu, najmä na úkor občanov. Je trestuhodné, že nedostatok finančných zdrojov sa výraznou mierou dotkne domov sociálnych služieb, domovov dôchodcov, a čo je najhoršie, našich škôl a zdravotníckych zariadení.

    Chce postihnúť aj oblasť verejnej správy, opravy ciest, mostov a kultúrnych zariadení. Pritom už dnes na tieto oblasti neposkytuje ani zďaleka to, čo je najnutnejšie. Opatrenia robí bez akýchkoľvek posúdení dopadov na celkovú činnosť samosprávy. To je neštandardný a nebezpečný postup, ktorý v Európskej únii nie je bežný.

    Pritom predstavitelia samosprávnych krajov na rokovaniach s predstaviteľmi vlády viackrát žiadali, aby spoločne posúdili tie najnutnejšie potreby. Vláda chce samosprávy financovať mixom piatich daní, podielová, zrážková DPH a daň z príjmu fyzických a právnických osôb. Myšlienku mixu daní kraje neodmietajú, ale úroveň nastavenia podľa vládneho návrhu je taká nízka, že to obyvatelia krajov okamžite pocítia, a dokonca v niektorých oblastiach bude likvidačný.

    Osem samosprávnych krajov, okrem bratislavského, ktorý na dani z motorových vozidiel vyberie takmer o dvadsať miliónov eur viac, ako je priemer za jeden kraj, by po takomto neuváženom kroku bolo prinútených po desiatich rokoch od svojho vzniku bojovať o svoju existenciu.

    V roku 2012 by kraje hospodárili s rozpočtom zníženým o šesťdesiatdva miliónov eura, čo prinesie nielen zvýšenie poplatkov v domovoch sociálnych služieb a školských jedálniach, úpravu cestovného v prímestských autobusoch, ale aj neopravené cesty a vyššiu daň z motorových vozidiel. Štát sa takýmto spôsobom zbavuje zodpovednosti a svoje zlé rozhodnutia prenáša na plecia obyvateľov.

    Všemocná koaličná vláda sa jednoducho rozhodla obetovať takmer dvetisíc samospráv a osem vyšších územných celkov bez akejkoľvek diskusie, analýz, dopadových štúdií a seriózneho vyjednávania, rozhodla zmeniť zaužívané pravidlá financovania samospráv, pravidlá, ktoré boli doposiaľ posvätné pre doterajšie vlády. A parlament má poslušne jeho návrhy schváliť. Je takýto postup pre vás, vážení kolegovia a kolegyne, správny a prijateľný? Dámy a páni z vládnej koalície, vaša arogancia, chladnokrvnosť a nezáujem problémy väčšiny občanov riešiť, nepozná hraníc. Netvárte sa, že mix daní je pomocou pre samosprávy a občanov, ktorí pomoc potrebujú. Obyvateľom našich miest a obcí prijatím predložených návrhov ešte viac komplikujeme a sťažíme im život. Je to krok k zatváraniu základných škôl, obmedzeniu sociálnych služieb, znižovaniu záujmu o spolufinancovanie eurofondov a koniec koncov spôsobí paralyzovanie základných úloh samosprávy. Štátna moc zaútočila na svojho partnera, ktorý jej pomáha pri realizácii štátnych úloh. Samosprávy sú vám dobre na to, aby zabezpečovali prenesené kompetencie, vykonávali tisíce úloh, ale keď môžete, tak im hneď ubližujete. Takto sa k sebe nesprávajú kolegovia ani partneri. Dámy a páni, skúsme sa na samosprávu pozrieť cez optiku úloh a funkcií, ktoré vykonáva. Pozrime sa na mestá a obce a samosprávne kraje ako na samosprávne jednotky, s ktorými žijú ľudia, a nepodporme zákon, ktorý ide proti našim spoluobčanom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky evidujem dve. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Ondruš a potom pán poslanec Somogyi.

    Nech sa páči.

  • No, ďakujem pekne, Stano, za tvoje vystúpenie. Preto, lebo v podstate opäť si, tak ľudovo povedané, zabŕdol do tej problematiky, o ktorej som tak v krátkosti hovoril na záver svojej predošlej faktickej poznámky. Na margo toho, čo si hovoril, že čo to bude znamenať napríklad v školstve, čo sa týka verejného stravovania detí v školách, čo sa týka dotácií a fungovania, resp. financovania verejnej dopravy a podobne, ja musím opäť vysloviť neuveriteľný údiv nad tým, že v doložke vybraných vplyvov k tomuto zákonu sa uvádza, že táto legislatívna zmena nebude mať žiadne sociálne vplyvy, napríklad žiadne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva alebo na sociálnu exklúziu. Ja si skutočne neviem predstaviť, ak by tomuto zákonu predchádzali naozaj seriózne prepočty a analýzy, ktoré by už vopred ukázali na tie negatívne dopady, ktoré si napríklad aj ty vo svojom vystúpení hovoril, ako by bolo možné označiť, čo sa týka dopadov tohoto zákona za zákon, ktorý nemá žiadne sociálne, žiadne dopady, pokiaľ ide o sociálne vplyvy, napríklad vplyvy na hospodárenie obyvateľstva alebo sociálnu exklúziu. Ak my dáme menej peňazí do škôl, ak my dáme menej peňazí do školských jedální, ak dáme menej peňazí na verejnú dopravu, je celkom isté, že to bude mať negatívne dopady alebo negatívne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva a z tohto hľadiska jednoducho aj tá doložka vybraných vplyvov tak, ako ju tu máme, nás zavádza a klame. A ja si myslím opäť, že práve preto je dobré, že tu sedia, v tomto parlamente ľudia, ktorí sú priamo zo samosprávy, lebo nám môžu ukázať, že aj tie údaje k tomuto zákonu, ktoré nám vláda predložila, sú živé.

  • Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kubánek, vy ste už asi tretí alebo štvrtý v rozprave, ktorý strašíte s automatickým zvýšením miestnych daní. Takže musím znova zopakovať, že rozdiel medzi predpisom miestnych daní a skutočne vybranými daňami je dosť veľký. Neviem vám presne povedať, že v Prešove, u vás, aký je ten rozdiel, ale v priemere napríklad kolegovia ZMOS-u určite by vedeli ako s presnými číslami to potvrdiť, že je veľký rozdiel medzi týmito dvoma číslami. Druhý rozdiel je ten, ako sa stavajú jednotlivé samosprávy k miestnym daniam. Určite aj pre vás nie je ničím neznámym ten časový fakt dokedy alebo počas akej dlhej doby miestne dane sa nehýbali. Nakoľko každá samospráva vychádzala z toho, že podielové dane, resp. peniaze od štátu, zabezpečujú a vykryjú všetko. Ja si myslím, že keď s miestnymi daňami sa zapracuje takisto ako s ostatnými daňami z hľadiska štátu, že dostatok peňazí môže, takto vyzbieraný ako, dostatočné množstvo peňazí eliminuje ten výpadok, ktorý v nasledujúcom roku môže podľa prognóz znamenať tento návrh.

    Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Kubánek bude reagovať.

    Nech sa páči.

  • Pán kolega, Braňo, chcem ti poďakovať za ocenenie môjho vystúpenia, ale nedá mi, aby som nevyslovil ešte jednu myšlienku. Táto vláda nemá záujem rokovať so samosprávnymi krajmi, pretože nemá tam svoje zastúpenia a skôr, táto vláda by bola rada, keby mohla zlikvidovať samosprávne kraje a prevziať moc do svojich rúk a riadiť celú republiku.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, pána podpredsedu vlády a ministra financií, či chce v záverečnom slove reagovať?

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi začať hneď reakciou, resp. ak by som mal zhrnúť tú diskusiu, ktorá trvala niekoľko hodín, tak by sa asi hodili dve slová. Oheň a síra. Dobre to ilustruje aj záverečné vystúpenie v odpovedi na faktické pána poslanca Kubánka, ktorý povedal, že táto vláda, vládna koalícia chce zlikvidovať vyššie územné celky. Tak vám chcem pripomenúť, pán poslanec, že to bola vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá zaviedla regionálnu samosprávu, že to bola vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá uskutočnila fiškálnu decentralizáciu, ktorá je hodnotená veľmi pozitívne aj vašimi starostami aj vašimi primátormi. Takže nie podľa rečí, ale podľa skutkov skúste hodnotiť. A všetky tie vaše reči, ktoré sme tu hodiny počúvali, hodnotím, samozrejme, ako účelový populizmus, účelové strašenie, pričom nepopieram, že tá situácia nie je jednoduchá. Áno, tá situácia nie je jednoduchá, viem, že nie je jednoduchá, neteším sa tomu a uznávam, že naozaj musia aj samosprávy prepracovávať svoje rozpočty, pretože oproti tomu, čo predpokladali, keby sa parametre nemenili, budú mať menej. Celý svet prepočítava svoje rozpočty. A viete, v čom je zásadný rozdiel? Ak udržíme verejné financie pod kontrolou, tak ich budeme prepočítavať o percentá. Ak neudržíme, napríklad tým, že samospráva, ktorej významnou časťou verejnej správy nebude tiež šetriť, výrazne šetriť, a ak aj z tohto dôsledku neudržíme verejné financie pod kontrolou, potom budeme všetci, vrátane samosprávy prepočítavať rozpočty o desiatky percent, nie o percentá. A ak tomu neveríte, to nie je teória, nech sa páči, pozrieť sa do niektorých krajín, kde sa to stalo realitou práve z dôvodu nezodpovednej politiky. Ak dovolíte, začnem tým, čo hovoril pán poslanec Burian, ktorý bol jeden z posledných vystupujúcich. Ale považujem to za zásadné. Pán poslanec povedal, že záleží nám, teda vám, tiež na tom, aby štátny rozpočet bol schválený. Zároveň skoro všetci, ktorí ste vystupovali, ste navrhovali tento zákon stiahnuť. No, len vám musím oznámiť, že ak navrhujete stiahnutie tohoto zákona, zároveň navrhujete neschválenie štátneho rozpočtu, zároveň navrhujete rozpočtové provizórium. Jednoducho, nedá sa mať všetko. Zvlášť v situácii, v ktorej sme dnes. Áno, máte pravdu, keď hovoríte, že tá situácia je zložitá aj tým, že tento zákon bol pripravovaný s tým, s predpokladom, že budú schválené aj ďalšie zmeny, ďalšie reformy, napríklad odvodová reforma. A máte pravdu, že v dôsledku toho, že zrejme nebude odvodová reforma schválená, bude potrebné meniť parametre v tomto zákone, teda tie percentá. Ale to, samozrejme, v druhom čítaní urobíme a už na tom pracujeme. Netýka sa to len tohto zákona, týka sa to mnohých ďalších zákonov, do ktorých to bude nevyhnutné premietnuť. Pretože jednu vec by sme si mali povedať, a teda uznať, že je tak, jediná šanca že Slovensko bude mať schválený rozpočet a vyhne sa rozpočtovému provizóriu je tá, že nepredpokladám, že opozícia, ale štyri strany bývalej vládnej koalície, ktoré sa dohodli, ktoré uzavreli politickú dohodu na rozpočte, ktorá bola mimochodom potvrdená už deň po vyslovení nedôvery vláde, minulú stredu, odhlasovaním vládneho návrhu rozpočtu vo vláde všetkými členmi vlády, vrátane členov za stranu SaS, teda vychádzam z toho a predpokladám, že jediná šanca, ako rozpočet schváliť, je dodržať túto dohodu týchto štyroch strán a schváliť ho v tom znení, v ktorom sme ho, v ktorom sme našli politickú dohodu a v ktorom sme ho schválili aj vo vláde ako vládny návrh. Nebude to možné úplne v tom zmysle, že niektoré veci musíme meniť z hľadiska parametrov, ale v tom zmysle, tú dohodu, že jednotlivé výdavky jednotlivých výdavkových kapitol ostanú zachované, čo napríklad pri tomto zákone znamená, že keďže nebude zrejme, nebude superhrubá mzda, alebo ak nebude superhrubá mzda, tak budeme musieť meniť percentá, ale mali by sme ich meniť tak, aby objem zdrojov do samosprávy v tomto prípade bol taký, aký predpokladala vláda, keď schvaľovala návrh štátneho rozpočtu. A dostávam sa hneď k tomu, či teda je potrebné, aby aj samospráva viac šetrila alebo nie, či je reálne, aby v budúcom roku nárast daňových príjmov z dane z príjmu fyzických osôb alebo z iných centrálnych daní bol taký, aký by bol, keby sa nič nemenilo, teda 18,6-percentný. Viacerí z vás hovorili, myslím, že pán poslanec Ondruš to povedal tak najjednoznačnejšie, že chce vyvrátiť mýtus, že štát šetrí, a samosprávy nešetria. Ja som nikdy nehovoril, že samosprávy nešetria. Zároveň ale faktom je, že doterajší príjem z centrálnych daní vrátane rokov krízy, odkedy sme zaviedli fiškálnu decentralizáciu, príjmy štátu z centrálnych daní boli výrazne nižšie ako príjmy samosprávy. To je fakt, ktorý sa dá dokumentovať na číslach, konkrétne u samosprávy bol tento nárast v rokoch 2006 až 2011, 33, 8 percenta. U štátnej správy bol nárast, u štátu 18 a pol percenta. Teda, takmer len polovičný oproti nárastu daňových príjmov v centrálnych daní u samospráv. Napriek tomu, že v kríze došlo k takému poklesu, tak ten nárast bol výrazne, výrazne vyšší u samospráv. Nato hneď príde argument, áno, ale samospráva dostala množstvo kompetencií, ktoré v tom čase navyše dostala. A áno, je pravda, že dostala, že boli presúvané mnohé kompetencie, mimochodom, musím povedať, že hlavne počas vlády Roberta Fica, ale v poriadku, dostávala, ale naozaj z rozpočtového hľadiska boli len dve zásadné. A to sú, to boli kompetencie v regionálnom školstve a kompetencie v oblasti sociálnych služieb. V regionálnom školstve predstavoval, rozpočtovo to predstavovalo objem 27,8 milióna eur. V sociálnych službách to bolo síce viac, ale v sociálnych službách je to tak, že práve, žiaľbohu, za vašej vlády bol prijatý úplne zmätočný zákon, ktorý sa, ktorý dodnes platí a nestihli sme sa s ním vysporiadať, ktorý vlastne ukladá samosprávam povinnosť zabezpečiť každého, kto o to požiada z hľadiska zariadení sociálnych služieb atď., čo nie je reálne ani možné vykonať a vzniká obrovská disproporcia medzi nákladmi a možnosťami. Čo vyrovnávame, aj vy ste to vyrovnávali za vašej vlády, aj my to vyrovnávame jednorázovými dotáciami, ktoré každý rok vláda dopláca, ale ten problém treba riešiť systémovo. A teraz na ilustráciu. Ak by nárast, čiže hovoríme o, hovoríme o regionálnom školstve, zhruba 28 miliónov eur, hovoríme o sociálnych službách, kde je to ťažké vyčísliť, ale kde to doplácame, doplácame dotáciou špeciálnou, a zároveň platí, že ak by nárast zdrojov v samospráve bol taký istý rýchly od rokov 2005 až 2011, ako bol v štátnej správe, tak by samospráva dostala o takmer jednu miliardu eur menej. Ešte raz, inými slovami povedané, nárast príjmov z centrálnej dane od roku 2005 do roku 2011 bol o miliardu eur vyšší, takmer o miliardu, 981 miliónov eur vyšší, ako bol, ako by bol, keby ten nárast z príjmu bol taký veľký, ako bol nárast príjmov štátu z centrálnych daní. A pritom hodnota tých kompetencií v regionálnom školstve bola 28 miliónov eur. Inými slovami, trvám na tom, že nárast príjmov samospráv z centrálnych daní v tomto období od vzniku fiškálnej decentralizácie bol výrazne, výrazne vyšší ako príjmy štátu z ostatných centrálnych daní. Zároveň tvrdím, že nie je možné, proste nie je to možné, ani udržateľné a ani logické a spravodlivé, aby v budúcom roku vzrástli príjmy samospráv o 18,6 percenta, keď v tomto roku štátna správa šetrí veľmi výrazne. V tomto roku 10-percentný pokles mzdových prostriedkov v štátnej správe, 10-percentný pokles bežných výdavkov. V budúcom roku zmrazený objem mzdových prostriedkov, 5-percentný pokles bežných výdavkov. Čiže za dva roky mínus 15 percent na bežných výdavkoch, mínus 10 percent na mzdových výdavkoch. A zároveň by tu mal byť 18,6-percentný nárast príjmov z centrálnych daní samosprávy? V situácii, v ktorej sa nachádzame? To nemyslíte vážne? Ja chápem, že by bolo dobré, keby tie peniaze boli. Však iste. Keď sme spočítali koľko boli nevyhnutné požiadavky rezortov, keď sme rokovali o rozpočte týždne. No tak to bolo dva a pol miliardy eur, ten rozdiel medzi požiadavkami nevyhnutnými zo strany rezortov a tým, čo máme k dispozícii v predpokladaných budúcoročných príjmoch. Takže z tohto pohľadu jedna vec je kľúčová. A ja potvrdzujem, že je to tak, ako povedal pán poslanec Burian. On to, on to skôr vytiahol ako senzáciu, že podľa neho to bolo tak, že my sme si najskôr povedali, koľko chceme dať do samosprávy, o koľko menej chceme dať alebo inými slovami, koľko tam môžeme dať, a podľa toho sme potom napočítali ten mix daní. Áno, potvrdzujem to, tak to bolo. A inak to ani nemohlo byť. Pretože, ak chceme mať rozpočet, ktorý zabezpečí, že krajina neskrachuje, že si bude vedieť požičať, že v prvom polroku, v januári, februári, marci budeme môcť ísť na trhy a budeme si vedieť požičať, tak musíme znížiť deficit verejných financií pod, na 3,8 percenta v budúcom roku a pod 3 percentá v roku 2013. A bude to musieť každá vláda, akákoľvek na Slovensku vládnuť bude, na to vás upozorňujem. Toto je priorita nad všetkými prioritami. Pretože, ak túto prioritu nejako dokážeme zabezpečiť, a je pravda, že to nebude ľahké. Je pravda, že prognózy sa prepočítavajú a čím je čerstvejšia, tým je horšia. Je pravda, že bude treba prijímať aj ďalšie dodatočné opatrenia. Ale ak toto nedokážeme presadiť, tak len potom uvidíte tie problémy. Pretože, ak si nedokážeme požičať, alebo ak si dokážeme požičať len za oveľa vyšší úrok, tak potom tie dôsledky a nevyhnutné potrebné škrty budú omnoho, omnoho väčšie. Z tohto pohľadu, jednoducho, niet úniku. A ak si myslíte, že to má také riešenie, že dobre, tak majme 18,6-percentný nárast v samospráve a poďme čo robiť potom ale? Škrtať v štátnej správe nie o 10 percent, ale o 20 percent? O 30 percent? Tak podľa mňa to riešenie nie je a tá situácia musí byť vyriešená tak, že záťaž alebo potreba nevyhnutných úspor bude rozložená širšie. Čiže ten problém o ktorom diskutujeme, a musím sa ohradiť voči opakovanému tvrdeniu, že so samosprávami a s predstaviteľmi samospráv nerokujeme. Ktosi tu tvrdil z vás, že som vraj rokoval raz. Osobne ja som rokoval trikrát. Dvakrát na ministerstve financií s najvyšším vedením ZMOS-u, raz na rade ZMOS-u v Trenčíne. Vyjadril som pripravenosť kedykoľvek, ochotu prísť aj na mimoriadny snem ZMOS-u, keď bude treba. A pán poslanec Podmanický, ubezpečujem vás, že vôbec nie som taký citlivý ani nie som z cukru, keď niekto zapíska. Ja som v roku 2004, neviem kde ste vy boli v roku 2004, ale ja som na sneme ZMOS-u v roku 2004 zažil taký piskot, aký som nepočul ani na žiadnom športovom podujatí, akého som sa v živote doteraz zúčastnil. Napriek tomu, to bolo v čase, keď sme pripravovali a presadzovali fiškálnu decentralizáciu. Napriek tomuto piskotu, ktorý bol oproti tomu, čo ste spomínali na ostatnom sneme, bol ničím. Teda ten na ostatnom sneme bol ničím. Napriek tomu piskotu sme tú reformu vtedy dokončili a rok nato ma snem ZMOS-u vytlieskal. Predstavte si to. Pretože bolo evidentné, že to, čoho sa tak báli, čo odmietali, čomu neverili, jednoducho funguje a je dobré. Čiže nejaký ten piskot, nebojte sa, to znesiem. Ale čo sa týka ďalšej veci, lebo vznikla úplne, pre mňa, nehnevajte sa, pre mňa iracionálny odpor k tomu mixu daní. Lebo dobre, bavme sa, dokonca aj na tom, aj na tom, na tej rade ZMOS-u v Trenčíne som cítil, cítil som, nevedel som to celkom dosť dobre pochopiť. Dokonca väčšina ľudí uznala, áno, no tak musíme šetriť aj my. Musia aj samosprávy. Takže to, že nebude 18,6-percentný nárast, ale bude nižší, ako-tak vedeli prijať. Ale o mixe daní ako keby sa nedalo ani rozprávať. Pričom vás ubezpečujem, že mix daní je v prospech samosprávy. Mix daní je oveľa lepšie riešenie, ako je, keď máte príjem len z dane z príjmov fyzických osôb. A ubezpečujem vás, že to platí o to viac, čím ťažšie sú časy. Ale ak sa na tomto, ak na tomto má stáť dohoda so ZMOS-om, tak tu verejne hovorím, že s tým nemám problém. Pre mňa je zásadný problém rozpočet a zníženie deficitu. A to, že sa musí aj samospráva podieľať na tomto znížení deficitu. Ale mix daní, ak mix daní má byť zásadným problémom, nech sa páči. Potom ale budeme musieť zmeniť to percento, ktoré je dnes v zákone pri dani z príjmov fyzických osôb, aby ten nárast v budúcom roku bol 3-percentný, a nie 18,6-percentný. Na tom sa môžte, keď poviete, že sa na tom chcete dohodnúť, nech sa páči. Len vás upozorňujem a upozorním aj ZMOS, že sa veľmi ľahko môže stať a dokonca si myslím, že sa stane, že o rok alebo o dva prídu a povedia, ejha, máme veľké výpadky, štát, doplať nám to. Lebo výhoda mixu daní je, že je oveľa stabilnejší a že najmä v ťažkých časoch, keď je prepad ekonomiky, tak je oveľa väčší prepad dane z príjmov fyzických osôb ako iných daní. Ako sa ukázalo v rokoch 2009, 2010. Takže ešte raz. Mix daní nie je nič, čo by bolo proti samospráve, je to naopak riešenie, ktoré je omnoho, omnoho stabilnejšie, omnoho predvídateľnejšie a, mimochodom, súvisí to aj s tým prenosom kompetencií. Viete, prečo vašu vlastnú vládu, vládu Roberta Fica tak lákalo presúvať kompetencie na samosprávy, najmä v rokoch 2007, 2008? Jednoducho preto, že príjmy samosprávy rástli enormne, pretože v čase boomu výnos z dane fyzických osôb rástol proste najrýchlejšie spomedzi všetkých daní. Vtedy, vtedy najmä vznikla tá disproporcia, a preto vládu logicky lákalo, no tak majú toľko veľa peňazí naviac, tak im presuňme nejaké kompetencie aj bez toho, že im dáme peňazí, však aj tak ich majú dosť. A presne to sa dialo. Čiže platí, že mix daní by toto riziko znížil, pretože ten príjem by bol rovnomernejší, s menšími výkyvmi v horších časoch, ale menšími prepadmi, s menšími výkyvmi, s menšími naviac peniazmi v dobrých časoch, ale aj menšími prepadmi v horších časoch a bola by teda nižšia motivácia vlády presúvať tam kompetencie. Takže aj z tohto pohľadu sa mi zdá, že ten mix daní je rozumné riešenie, ktoré je v prospech samospráv, a ja tomu iracionálnemu odporu, priznám sa, nerozumiem. Rozumiem tomu, že chcú samosprávy viac peňazí. Tomu sa dá rozumieť. Tam, ale je argument zase logický, že proste tie peniaze, tie peniaze nie sú. Takže rád by som zdôraznil, že, no a veľa tu zaznelo všeličoho, veľmi tvrdých, ťažkých vyjadrení. Tak len chcem povedať, lebo opakovali ste viacerí, že o akýchsi klamstvách a sľuboch pani premiérky zo Štrby ohľadne zrušenia dane z prenájmu a z predaja. Ja som v tej Štrbe bol, a o žiadnom takom sľube neviem. Viem o tom, že sa, neviem kto z vás tam bol, ale ja som tam bol. Viem o tom, že to bola požiadavka, je to opakovaná požiadavka samosprávy, viem o tom, že sme povedali, že budeme ten problém analyzovať a že v prípade možností, sám som to zopakoval znovu predstaviteľom samospráv teraz, keď sme rokovali viackrát. Takže sú veci, o ktorých vieme hovoriť, o ktorých vieme rokovať, kde vieme hľadať zhodu a ja musím povedať, že rokovania so ZMOS-om opakované, opakujem, ja som sa zúčastnil troch a moji kolegovia, štátny tajomník ešte väčšieho množstva, a mnohé veci sme vyriešili. Na mnohé veci sme našli postoj, v mnohých veciach sme ustúpili my. Konkrétne napríklad pri miestnych daniach pri zdanení odpadu komunálneho, kde sme ustúpili, kde som uznal argumentáciu ZMOS-u. Čiže tá dobrá vôľa tu je. A vôbec nie je pravda to, čo sa tu viacerí z vás snažili podsúvať, že toto má byť akási naša pomsta alebo nejaký politi... Ja skôr sa obávam, ja skôr sa obávam, najmä v tomto predvolebnom období, v ktorom už sme, spolitizovania situácie zo strany ZMOS-u. Ja som, obávam sa, dúfam, že k tomu nedôjde, lebo doteraz naše, naše vzťahy a rokovania boli veľmi konštruktívne a opakujem, mix daní, ak má byť mix daní tým zásadným problémom, tak kľudne nájdime, nájdime iné riešenie. Len, len opakujem, nebude to dobré pre samosprávu. A veľmi sa obávam, že o rok alebo o dva bude musieť žiadať vládu, aby doplácala. A ešte poslednú vec. Áno, máte pravdu, pán Petrák, keď hovoríte, že dobre. Tak neporovnávajme skutočnosť očakávanú a rozpočet na budúci rok, lebo keby sme ju porovnávali, bol by ten nárast trojpercentný. Máte pravdu, že keď budeme porovnávať rozpočet minulého roka a to, čo navrhujeme, že to bude teda nula. Nie, nie, zhruba nula. Tak zatiaľ, nevieme aké sú, lenže. To vám práve chcem povedať. Štátu nikto negarantuje, že bude mať nejaký nárast daňových príjmov. Ja považujem za veľmi ústretové gesto, keď sme povedali samospráve, že jej vieme garantovať, že bude mať ten trojpercentný nárast oproti skutočnosti. Garantovať. To garantovanie, mimochodom, vysvetľuje to, čo ste našli, to, čo ste našli, že sú tam iné čísla. No iné čísla sú tam. Máte pravdu, len sú tam práve preto, že to chceme garantovať. Lebo zákon sme schvaľovali ešte pred poslednou prognózou, respektíve vo vláde sme ho schvaľovali ešte pred aktualizáciou prognózy, teraz sme aktualizovali prognózu zo 4,4 rastu, makroekonomickú, na 3,4 percenta rastu, čo znamenalo, že aby sme zabezpečili trojpercentný nárast príjmov samospráve oproti skutočnosti tohto roka, tak sme museli v tomto zákone, v štátnom rozpočte už, už uvažovať s vyšším percentom pre samosprávy z mixu daní. Pôvodný návrh bol, že z toho mixu daní budú mať 12,97. Teraz myslím aj obce aj VÚC-ky. Teraz v štátnom rozpočte už uvažujeme 13,07, pretože rešpektujeme ten prísľub, tú garanciu, že chceme zabezpečiť 3-percentný nárast v rozpočte na budúci rok oproti tohtoročnej očakávanej skutočnosti. Toto, vážení, je ústretové gesto. Pretože štátu nikto daňové príjmy negarantuje. Takže aj toto som bral ako ústretové gesto, že v ťažkých časoch, kde je v štátnej správe ako takej, ilustroval som, mám to na platoch, na bežných výdavkoch, pokles, chceme garantovať, že navýšenie bude. Aj keď navýšenie, navýšenie minimálne. Ak toto nie je konštruktívny a ústretový prístup, tak neviem, neviem, čo je. A o týchto veciach, opakujem, ja som, ja som schopný a ochotný kedykoľvek aj so samosprávou diskutovať. Takže v tomto zmysle vás žiadam, aby, aby ak chceme, aby rozpočet bol schválený, ak sa chceme vyhnúť takým problémom, ktoré môžu znamenať naozaj potom revidovanie rozpočtov a potrebné nevyhnutné opatrenia rádovo v desiatkach percent, tak rozpočet by schválený mal byť. To by mala byť podľa mňa prvoradá priorita, a možno jediná alebo jedna z mála tejto vládnej koalície, ale aj parlamentu možno ako celku, pretože situácia je nesmierne, nesmierne zložitá, turbulentná, ťažká. Neviem, či sa budeme, na čom všetkom sa budeme schopní ešte dohodnúť do volieb, ale na rozpočte by sme sa mali. Pretože, ak krajina má rozpočet, je vnímaná úplne inak a rozpočet, ktorý v zásade napĺňa tie ambície znižovania deficitu a ozdravenia verejných financií, tak je vnímaná úplne, úplne inak trhmi, ako keď rozpočet nemá. A znovu zdôrazňujem, neschválenie tohto zákona alebo to jeho stiahnutie, nepokračovanie v diskusii, v diskusii o ňom, by znamenalo nemožnosť schválenia a naplnenia rozpočtu. Tá suma je veľká. Tých 250 miliónov eur je, je veľká suma.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Spýtam sa pána spravodajcu, či chce v záverečnom slove vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 509 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 511.

    Pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova a uveďte aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o účtovníctve. Návrhom zákona sa zriaďuje register účtovných závierok, spresňuje sa účtovanie a oceňovanie cudzej meny a navrhuje sa nový spôsob ukladania pokút za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. Zriadenie registra účtovných závierok významne zníži administratívnu záťaž účtovných jednotiek aj subjektov verejnej správy. Novou úpravou ukladania pokút sa eliminujú subjektívne vplyvy a obmedzuje sa celková maximálna výška pokuty v závislosti od veľkosti účtovnej jednotky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby nás oboznámila s úvodnou spravodajskou informáciou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 509, ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je aj jeho účel.

    Po rozprave odporučím, aby uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní a aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 511 z 23. septembra návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť k tomuto vládnemu návrhu zákona ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. Ďakujem aj pani spravodajkyni. A bude nasledovať prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh máte pod tlačou 511 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 512. Opäť prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby ho uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu predkladaného návrhu zákona, sú v súlade s koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach prijať také opatrenia, ktoré by efektívnym spôsobom eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, najmä v oblasti spotrebnej dane z minerálneho oleja a tabakových výrobkov. Vzhľadom na doterajšie zistenia správcu dane, by malo odstránenie nekalých praktík pri podnikaní s týmito predmetmi spotrebnej dane pozitívny vplyv na vývoj príjmov štátneho rozpočtu a v konečnej fáze aj na zlepšenie podnikateľského prostredia pre tie subjekty, ktoré podnikajú legálne.

    Ďalším cieľom uvedeného zákona je konsolidácia verejných financií, a to zavedením zvýšenia spotrebnej dane na cigarety a tabakové výrobky už od 1. februára 2012, t. j. o rok skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, a tiež vykonať zmeny v zákonoch o spotrebnej dani z minerálneho oleja, tabakových výrobkov, elektriny, uhlia, zemného plynu v súvislosti s prijatím nového procesného predpisu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2012 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške zhruba 29 mil. eur, v roku 2013, 36,5 mil. eur a v roku 2014 taktiež 36,5 mil. eur. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem a teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pána poslanca Tibora Tótha, aby aj on splnil spravodajskú povinnosť v prvom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vyslovil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. bol doručený najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 24., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v príslušných paragrafoch zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené z legislatívnych pravidiel. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé, v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali tento návrh výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku ani k tomuto návrhu zákona, tak sa pýtam, kto sa hlási ústne? Pán poslanec Jozef Burian ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pán poslanec Jozef Burian.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja v podstate budem len veľmi krátko, v podstate v rámci úvodnej, úvodnej reči, ktorú mal pán minister, bolo iba zadefinované, že sa tu zvyšuje v podstate len daň z príjmu tabakových výrobkov. Musím ale upozorniť, že to, čo sa tu deje akože systematicky o tom, že sa zvyšujú dane plošne a hlavne nepriame dane, to sa aj v tomto zákone, by som povedal, veľmi markantne prejavuje, a to je to, že z doterajšej sadzby na vykurovacie dane, na vykurovacie oleje sa zvyšuje takmer o, štvornásobne sadzba z 26,55 eur na 111,50. Dám len do povedomia to, že to je ďalší zo zákonov, kde hľadáme unisimo alebo urobiť také plošné riešenie práve v týchto nepriamych daniach, a to je ďalšia vec, ktorá, by som povedal, bude zvyšovať náklady jednak pre podnikateľskú oblasť, jednak pre bežných občanov. To je to, čo sa nerieši dlhodobo, aby sa našli peniaze aj tam, kde sa tie peniaze dajú nájsť, nielen plošným riešením zvyšovania daní. Takže pokiaľ sa týka, dá sa povedať, dane z tabakových výrobkov, pokiaľ sme vlastne urýchlili tento proces vzhľadom k tomu, aby sme naplnili štátny rozpočet aj v tej predošlej diskusii o, o teda mixe daní, aby sa teda našli peniaze a myslím si, že je práve hľadaním vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, prípadne možno lepšou kontrolou to, čo bolo aj spomenuté v tej úvodnej reči, by sa možno mali nájsť peniaze na to, aby sme nemuseli takýmto spôsobom štvornásobne zvyšovať tieto dane, ktoré v konečnom dôsledku budú mať za následok zvýšenie alebo zníženie príjmov pre obyvateľov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky neevidujem. Pán poslanec Burian bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce reagovať ani spravodajca, a preto prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.

    Vládny návrh zákona má tlač 512, návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 513. Opäť vás poprosím, pán podpredseda vlády a minister financií, o jeho odôvodnenie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu predkladaného návrhu zákona, sú potreba súhrnného riešenia problematiky zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu zábezpeky na daň, ako aj potreba zefektívniť výkon správy dane.

    Taktiež v súlade s koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach je cieľom zaviesť také legislatívne nástroje, ktoré by efektívnym spôsobom eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, najmä v oblasti spotrebnej dane z liehu. A ďalej je zámerom zapracovať zmeny, vyplývajúce z prijatia nového procesného predpisu, teda zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy. Ďakujem za pozornosť a ešte len zdôrazním, že teda tento návrh zákona nemení, nezvyšuje nijako sadzby spotrebných daní, skôr to dáva, robí poriadok v tejto oblasti, dáva to do jedného zákona a najmä, prichádza s opatreniami, ktoré by mali znížiť daňové úniky, ktoré sú v tejto oblasti ešte stále veľmi vysoké.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne a dávam teraz slovo Antonovi Marcinčinovi, ktorý je spravodajcom gestorského výboru pre financie a rozpočet, aby aj on nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, tlač 512, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejme aj jej účel.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Taktiež som nedostal ani k tomuto návrhu zákona žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, chce niekto vystúpiť na základe prihlášky ústnou formou? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. Ďakujem podpredsedovi vlády a ministrovi financií za uvedenie všetkých šiestich bodov, ktoré boli predmetom rokovania Národnej rady dnes o 10.30 hodine.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Poprosím teraz o chvíľu strpenia, pán minister je prítomný v Národnej rade, bol tu aj pred chvíľou, každú chvíľu príde do rokovacej sály, tak vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže vítam na rokovaní Národnej rady pána ministra životného prostredia Józsefa Nagya a prosím ho, aby v prvom čítaní uviedol

    vládny návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máme ho pod tlačou 504 a návrh na jeho pridelenie je výborom, je v rozhodnutí č. 509.

    Pán minister, nech sa páči, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a o, voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona schválila dňa 21. septembra 2011. Predmetom zákona, ktorý bol pôvodne predložený ako novela zákona, je implementácia niektorých ustanovení nariadenia Európskej únie v oblasti obchodovania s výrobkami z tuleňov. Súčasne sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe orgánov štátnej správy navrhuje vecné a formálno-právne úpravy za účelom odstránenia nedostatkov doteraz platnej právnej úpravy a spresnenie alebo zjednodušenie určitých oblastí platného zákona s cieľom zabezpečiť ich zrozumiteľnosť a jednoznačnosť pre adresátov, najmä pokiaľ ide o evidenciu rastlín a živočíchov. Vážený pán predseda Národnej rad..., predsedajúci, vážení poslanci, verím, že navrhovaný zákon schválite do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz poprosím pána poslanca Martina Fecka, ktorého určil gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako spravodajcu. Dávam mu slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 126 z 27. septembra 2011 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne žijúcich..., a voľne rastúcich rastlín, reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnuté v judikatúre súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uzniesla sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. septembra 2011 č. 509 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 500 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je pod tlačou 502. Prosím podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby vládny návrh zákona uviedol. Súčasne ho, samozrejme, vítam na rokovaní Národnej rady.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Prajem pekný dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh vládneho zákona, ktorým sa navrhuje novelizovať osem zákonov v oblasti sociálnej legislatívy, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 595/2009 k analýze legislatívneho prostredia o zozname právnych predpisov určených pre implementáciu elektronického spracovania agend. Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie elektronizácie agendy na úseku sociálnych dávok, ktoré poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhovanými zmenami sa umožní občanom podávať žiadosti a iné informácie nielen písomnou formou, ale aj elektronickými prostriedkami, čo umožňuje aj zákon v správnom konaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne a dávam teraz slovo pani poslankyni Natálii Blahovej, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre sociálne veci, aby splnila svoju spravodajskú povinnosť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 502 z 22. septembra 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu. Ďakujem aj spravodajkyni aj pánovi podpredsedovi vlády a pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 498 a návrh na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 504. Vítam na rokovaní Národnej rady ministerku spravodlivosti, pani Luciu Žitňanskú a prosím ju, aby vládny návrh zákona uviedla a odôvodnila.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenia na účely dohľadu v Európskej únii. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia, na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Na účely dosiahnutia cieľov návrhu zákona v súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovujú pravidlá, podľa ktorých súdy Slovenskej republiky uznajú a vykonajú rozsudky a probačné rozhodnutia vydané v inom členskom štáte Európskej únie a stanovujú sa pravidlá pre odovzdanie výkonu týchto rozhodnutí vydaných súdmi Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie. Poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, a dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Edite Pfundtner, aby nás oboznámila aj ona s úvodnou spravodajskou informáciou.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenia na účely dohľadu v Európskej únii, tlač 498. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Podávam, že predmetný návrh bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku ani k tomuto bodu, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne? Nikto, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako pristúpime k ďalšiemu bodu, dovoľte, aby som vás poinformoval o ďalšom postupe pri rokovaní dnešnej Národnej rady. Na základe požiadavky troch poslaneckých klubov SDKÚ-DS, KDH a MOST-HÍD na 17.00 hodinu zvoláva predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pán Pavol Hrušovský, zasadnutie poslaneckého grémia a predpoklad hlasovania je 17 hodín,15 minút. Porozumeli sme. Poprosím všetkých, ktorí sú tu a ich členovia poslaneckého grémia nie sú prítomní, aby im dali vedieť, že o 17.00 hod. je zasadnutie poslaneckého grémia. Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 499 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 505.

    Pani ministerka, nech sa páči, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenia osobnej slobody na účely ich výkonu v Európskej únii v platnom znení do Právneho poriadku Slovenskej republiky. V čl. 2 sa navrhuje novelizácia zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozšírením aplikácie zákona popri predbežnej a vydávacej väzbe aj na väzbu na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia v zmysle § 14 návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, prosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, opätovne poprosím pani poslankyňu Editu Pfundtner, ktorá je spravodajkyňou aj pri tomto návrhu, aby podala Národnej rade spravodajskú informáciu, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením určil za spravodajkyňu aj k tomuto bodu k programu, a to k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, tlač 499. V zmysle rokovacieho poriadku podávam spravodajskú informáciu a oznamujem, že predmetný návrh bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hort Milan, podpredseda NR SR

    Pani kolegyňa, preruším vás, poprosím, kolegovia, keby sme rešpektovali, že prebieha rokovanie Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu je zá..., zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa hlási ústne. Nikto. Vyhlasujem aj v tomto bode všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pani ministerke aj pani spravodajkyni a ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, ide o zákon o jadrovom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Máte ho pod tlačou 510 a návrh na pridelenie výborom má číslo 510.

    Prosím pána ministra hospodárstva Juraja Miškova, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, predkladám s cieľom spresniť niektoré formulácie zákona, týkajúce sa rozdeľovania prostriedkov jadrového fondu, ktorých aplikácia v praxi pripúšťa nejednoznačný výklad. Ustanovenia navrhované v zákone sú formulované tak, aby zamedzili nejednoznačnosti výkladu zákona, pričom z hľadiska účelu rešpektujú pôvodnú schému zákona, ako aj stratégiu záverečnej časti jadrovej energetiky. Predloženým návrhom zákona ministerstvo hospodárstva tiež rieši spätný prevod finančných prostriedkov, ktoré v zmysle platnej legislatívy použil Národný jadrový fond na priebežné krytie historického dlhu v súvislosti s vyraďovaním jadrovej elektrárne A1. Ide o spätný prevod finančných prostriedkov na jednotlivé podúčty a analytické účty určené na vyraďovanie jadrových zariadení v budúcnosti. S cieľom zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení, ako aj dosiahnuť vyrovnané hospodárenie Národného jadrového fondu v dlhodobom horizonte, návrh zákona obsahuje aj návrh na valorizáciu výšky fixnej časti povinného príspevku držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia o sumárnu infláciu ustanovenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky od 1. júla 2006 do konca roka 2011, to je odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona o jadrovom fonde. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejných financií, vrátane štátneho rozpočtu a nebude mať vplyv na rozpočet sociálnych a zdravotných poisťovní, rozpočet samosprávnych krajov a obcí. Návrh nebude mať vplyv na obyvateľstvo, zamestnanosť a ani negatívny vplyv na životné prostredie. Dá sa predpokladať jeho pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spresnením použitia finančných prostriedkov jadrového fondu. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého materiálu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, a teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pána poslanca Alojza Přidala, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Pán poslanec, skúsme to zrýchliť, aby sme to stihli do zasadnutia grémia.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 510. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade je tiež s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tiež je tam informácia o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. septembra 2011 č. 510 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam ďalej, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam, kto sa hlási ústne? Nikto, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, a tak ako bolo už oznámené, prosím všetkých členov poslaneckého grémia, aby sa teraz zúčastnili jeho zasadnutia v obvyklom mieste a priestore. Vyhlasujem prestávku do skončenia rokovania poslaneckého grémia. Predpoklad 17.15 hod.

    Prosím členov poslaneckého grémia, aby sa odobrali na zasadnutie poslaneckého grémia, tak ako bolo avizované, aby sme nenaťahovali čas.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 17.00 hod.

  • Pokračovanie rokovania o 17.15 hod.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Chcem vás informovať. Poprosím o kľud. Chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, navrhnúť ďalší postup pri rokovaní 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som navrhol ako záver spoločnej dohody z poslaneckého grémia upraviť rokovanie o jednotlivých bodoch programu tak, že všetky poslanecké návrhy, ktoré sú zaradené pod bodmi 49 až 87 odložíme na rokovanie na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a budú zaradené na rokovanie po prerokovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte. To sú body pod poradovými číslami 49 až 87.

    Ďalej navrhujem, aby sme z rokovania 24. schôdze vypustili body 90 až 94, to sú personálne rozhodnutia, kde má Národná rada rozhodovať voľbou do Rady pre vysielanie a retransmisiu, Rady pre reguláciu, návrhy na kandidátov do výberových komisií uskutočnených výberové konania a návrh na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

    Chcem sa, panie poslankyne, páni poslanci, opýtať, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom a s touto dohodou, ktorú uzatvorili zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov v poslaneckom grémiu.

  • Kladné reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší návrh, ktorý vzišiel z dohody v poslaneckom grémiu, je súhlas na zaradenie nového bodu programu na rokovanie 24. schôdze, a tým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý máte v laviciach ako tlač 534 s návrhom tento návrh, ak bude vyslovený súhlas, prerokovať dnes po odhlasovaní všetkých prerokovaných bodov programu na dnešnom rokovacom dni...

  • Hlasy v sále.

  • ...s tým, že o skrátenom legislatívnom konaní, teda o vyslovení súhlasu budeme hlasovať ešte dnes, ak vyslovíte súhlas s jeho zaradením na rokovanie programu 24. schôdze. Panie poslankyne, páni poslanci? Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 534.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že medzi poslaneckými návrhmi zákonov je aj môj návrh na zmrazenie platov ústavných činiteľov, ktorý som podal preto, lebo reálne hrozí, že od Nového roka my poslanci a ostatní činitelia budú mať o 18,8 percenta zvýšený plat, bol by som veľmi rád, ak by sme o tomto bode hlasovali alebo o presunutí tohto bodu na decembrovú schôdzu, lebo veľmi rád by som videl, nech sa poslanci vyfarbia, kto si chce zvýšiť plat v tejto ťažkej dobe skoro o 20 percent.

  • Hlasy v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných...,

  • Hlasy v sále.

  • ...páni poslanci, ja som navrhol zmenu rokovania programu, vtedy nik z poslancov nevzniesol námietku, preto som považoval tento návrh za schválený, preto, pán poslanec, je mi ľúto, ale takto som postupoval v zmysle procesných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Chcel by som potvrdiť, že Igor Matovič vzniesol námietku, myslím si, že mali by sme o tomto bode hlasovať. Tým nechcem povedať, že jeho návrh podporujem, oceňujem, neviem čo, ale bolo by korektné o tomto bode hlasovať.

  • Takže odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.

  • Hlasy v sále.

  • O návrhu pána poslanca Matoviča, ktorý žiada, aby jeho návrh, aby jeho návrh o zmrazení, nazvem to tak trošku jednoduchšie, sme prerokovali ešte na tejto schôdzi. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 14 za, 30 proti, 56 sa zdržalo, 18 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Drobu, aby z poverenia zahraničného výboru Národnej rade predložil návrh uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce, ktorý sme prerokovávali ako tlač 491.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 491.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 69 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať, pán predseda, prepáčte, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Zahraničnému výboru Národnej rady.

  • Prerušenie hlasovania predsedom.

  • Ešte by som poprosil, prepáčte, prerušil som hlasovanie, aby ste uviedli termíny, v ktorom majú výbory návrh prerokovať.

  • Ďalej navrhujem, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 81 za, 1 proti, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec, za spoluprácu pri prerokovávaní návrhu. Pán poslanec Jurčík, poprosím, aby ste predložili ako poverený spravodajca výborom pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu návrhy uznesení, ktoré Národná rada prijme k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, tlač 496.

    Prosím o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 496.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť lehoty a gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 1 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec. Prosím pani poslankyňu Aštaryovú, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet predložila návrhy hlasovaní k prerokovávanému návrhu vlády, návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ktorý prerokovávame ako tlač 494.

    Prosím o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 494.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon výborom, určiť lehoty, v ktorom majú výbory návrh prerokovať a zároveň aj poveriť gestorstvom nad rokovaním o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 80 za, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Štefanec, predseda výboru pre európsku integráciu bol poverený výborom, aby Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorý prerokovávame ako tlač 497.

    Prosím o prvý návrh uznesenia.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 497.)

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 3 proti, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 69 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Matej bol poverený výborom pre financie, rozpočet a menu, aby ako spravodajca k

    vládnemu návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samosprávy,

    ktorý prerokovávame ako tlač 503, v Národnej rade predložil návrh uznesení k vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpilo 12 poslankýň a poslancov Národnej rady, pričom dvaja poslanci dali procedurálne návrhy, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Petráka nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Petráka, ktorý odporúča prijať uznesenie nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 69 za, 69 proti, 10 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán poslanec Kažimír podal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

    Prosím, dajte hlasovať o jeho procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme. Pán poslanec Kažimír navrhol vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 69 za, 69 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím na základe toho, že sme neschválili dva procedurálne návrhy, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 78 za, 69 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný zákon bude pridelený v druhom čítaní na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorom majú zákon výbory prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 77 za, 8 proti, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pani poslankyňu Aštaryovú, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet predložila Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému návrhu vlády na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve. Prerokovávame návrh ako tlač 509.

    Prosím o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 509.

  • Takže, pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 77 za, 2 proti, 65 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predložila pani spoločná spravodajkyňa, poslankyňa Aštaryová.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 78 za, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Tóth bol poverený výborom pre financie a rozpočet, aby Národnej rade predložil ako spoločný spravodajca návrhy uznesení k prerokovávanému návrhu vlády na vydanie zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, tlač 511.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 511.

  • Vážený pán predsedajúci, konštatujem, že vystúpil jeden poslanec. Z jeho vystúpenia nevzišiel žiaden návrh. Odporúčam preto, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 80 za, 64 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predložil pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 80 za, 6 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Marcinčina, aby Národnej rade predložil ako poverený spravodajca návrhy uznesení k prerokovávanému

    návrhu vlády na vydanie zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, tlač 512.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 75 za, 11 proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • P. Hrušovský, predseda NR SR

    Prosím o kľud, páni poslanci.

  • Navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako ho predložil pán poslanec Marcinčin.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 6 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Fecko bol poverený výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o návrhu uznesení k prerokovanému vládnemu návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktorý prerokovávame ako tlač 504.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 504.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že v rozprave nevystúpil nik, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za návrh, 63 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 80 za návrh, 2 proti, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Blahovú, aby predložila Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý prerokovávame ako tlač 500.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, predložte návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za návrh, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Pfundtner, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho Národnej rade predložila návrhy uznesení k prerokovávanému návrhu vlády o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody, ktorý prerokovávame ako tlač 498.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, tlač 498.

  • Ďakujem, pán predseda. Konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto, preto pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu uznesenia, tak ako ho predložila pani spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 80 za, 1 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím vás teraz, pani poslankyňa, aby ste predložili Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, ktorý prerokovávame ako tlač 499.

    Prosím o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, tlač 499.

  • Ďakujem. Pán predseda, opätovne konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za návrh, 2 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 79 za návrh, 1 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Přidala, aby ako poverený spravodajca výborom pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy uznesení k poslednému, dnes prerokovanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Národnom jadrovom fonde, ktorý prerokovávame ako tlač 510.

    Prosím o návrh.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 510.)

  • Vážený pán predseda, konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.

    Hlasujeme.

  • Smiech v sále.

  • Počkajte, pán predseda, prosím.

  • Pán poslanec Přidal, ste dosť dospelý poslanec.

    Pokračujeme v hlasovaní, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 73 za návrh, 52 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a o tom, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania predmetného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní .

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť lehoty, v ktorom majú výbory prerokovať, ako aj výbor, ktorý bude určený ako gestorský.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za návrh, 1 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme zotrvali v rokovacej sále, na základe schváleného programu teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov,

    ktorý máte ako tlač 534, o ktorom chcem, aby po prerokovaní návrhu sme aj bezprostredne hlasovali.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, o uvedenie návrhu.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, sa predkladá za účelom čo najskoršieho zavedenia mechanizmov podieľania sa finančných inštitúcií na nákladoch kríz a ochrane stability finančného systému. V tejto súvislosti je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, prosím, aby sme sa ukľudnili a ešte chvíľku...

  • ... č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.

    Schválením uvedeného vládneho návrhu zákona sa má zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Mateja, aby z poverenia výboru pre financie a rozpočet Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 534.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil nášmu výboru uvedený návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Výbor so skráteným legislatívnym konaním súhlasil a prijal uznesenie č. 271 zo dňa 13. októbra 2011.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a poprosím pána poslanca Mateja, aby predložil Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému návrhu vlády, ktorá žiada o vyslovenie súhlasu s rokovaním o vládnom návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Nech sa páči, pán poslanec Matej.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu s vyslovením súhlasu so skráteným legislatívnym konaním.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe súhlasu Národnej rady pristúpime teraz k rokovaniu o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií v prvom čítaní. Prosím, pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil.

    Máte slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohoto návrhu zákona je zaviesť osobitný odvod pre banky a pobočky zahraničných bánk ako mechanizmus...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pán podpredseda vlády, ale chcel by som poprosiť o pokoj a ešte jednu organizačnú procedúru, navrhol. Dnes už hlasovať nebudeme. Ja navrhujem, aby sme zajtra o 11.00 hod. hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch na dnešnom, ale aj zajtrajšom rokovacom dni 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, je s týmto návrhom všeobecný súhlas?

  • Kladná reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Zajtra o 11.00 hod. budeme, o 11.00 hod., páni poslanci. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

    Ale prepáčte, predpokladám, že niektorí poslanci budú chcieť, o 11.00 hod, o 11.00 hod. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Návrh zákona je v súlade s európskymi iniciatívami v oblasti zavádzania osobitných odvodov a daní finančných inštitúcií a je tiež odozvou na pripravovaný legislatívny návrh na európskej úrovni v oblasti krízového riadenia finančného sektora, ktorého súčasťou má byť aj regulácia odvodov vybraných finančných inštitúcií.

    Návrh zákona upravuje výšku a spôsob platenia odvodu, jeho účelové určenie a správu odvodu. Metóda výpočtu a výška odvodu zohľadňujú odporúčané medzinárodné princípy, podľa ktorých je cieľom minimalizovať náklady budúcich finančných kríz pre daňových poplatníkov prostredníctvom vopred tvorených osobitných fondov a zároveň motivovať finančné inštitúcie k obozretnému správaniu z pohľadu udržania čo najvyššej úrovne vlastných zdrojov financovania.

    Z uvedeného dôvodu je odvod vypočítaný z pasív finančných inštitúcií, očistených o výšku vlastného kapitálu a vkladov fyzických osôb. Sadzbu odvodu na príslušný kalendárny rok navrhujeme stanoviť vo výške 0,4 percenta. Vyššia ako navrhovaná sadzba by mohla mať negatívne účinky v podobe možných presunov prostriedkov v rámci bankovej skupiny, ako aj v podobe negatívneho dopadu na ziskovosť bankového sektora, a tým aj prenesenie zvýšených nákladov bankových subjektov na ich zákazníkov formou vyšších bankových poplatkov.

    Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Prijatím navrhovaného zákona predpokladáme pozitívny vplyv na verejné financie, celkový čistý prínos zavedenia odvodu predpokladáme vo výške 82 mil. 710 tis. eur.

    Z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie, informatizáciu. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o väčší kľud v rokovacej sále a teraz dávam slovo pánovi poslancovi Matejovi, aby podal spravodajskú informáciu a správu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 60 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave odporučím podľa bodu 1, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný návrh zákona v druhom čítaní a podľa bodu 2 bola pridelená výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru, pričom za gestorský výbor navrhujem, navrhnem výbor pre financie a rozpočet.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému zákonu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Počiatek, nech sa páči, máte slovo a potom pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister bezvládnej koalície, vážené dámy, vážení páni, som rád, že ste sa teda konečne odhodlali sa inšpirovať naším návrhom a prijali ste teda filozofický koncept, ktorý sme sa my už tu snažili presadiť dávnejšie, ktorý ste ináč v minulosti nazvali paškvilom alebo amaterizmom, ale v princípe je to presne tá istá filozofia, ktorú sme tu my takto pred rokom predkladali a vyzývali vás, aby práve takáto banková daň, ktorá je v celom európskom kontexte akceptovaná ako riešenie, ktorým by sa mali banky alebo finančné inštitúcie spolupodieľať na sanácii krízou rozvrátených verejných financií, aby sa toto práve alternovalo voči zvýšeniu daní z pridanej hodnoty. Samozrejme, že ste to odmietli, však to veľmi dobre viete, pritom dnes s tým prichádzate sami.

    Čiže ešte raz, toto riešenie je v celom európskom priestore akceptované ako riešenie, ktorým by sa finančné inštitúcie, čiže najmä banky, mali spolupodieľať na sanácii krízou rozvrátených verejných financií, ako dobre vieme, boli to najmä banky, ktoré túto krízu do veľkej miery spôsobili.

    Čiže po dlhých mesiacoch bičovania a osočovania z vašej strany, že aký je to paškvil, amaterizmus a že tam boli také pseudoargumenty, že koľkokrát je napr. tá sadzba vyššia ako sadzba vo Švédsku. Dnes sa dostávame k vášmu návrhu, kde určite už tiež neplatí, že je to podobne nízka sadzba, ako je vo Švédsku, dnes to však už nevadí, a tiež sú to desaťnásobky tej sadzby. Myslím, že ste vtedy vykrikovali, že je to 35-násobok, ale to si presne nepamätám.

    Takže príde mi to trošku vtipné, že teraz predkladáte vlastne to, čo ste tak vehementne kritizovali, ale na druhej strane aj to oceňujem, že ste sa k tomu konečne odhodlali. Je to veľmi obdobná situácia pre mňa ako s eurovalom, kde si tiež veľmi dobre pamätám, ako ste ho jednoznačne odmietali a aké argumenty ste na to používali, a dnes tiež už je to celé naopak, čo netvrdím len ja, ale aj váš vlastný koaličný partner z bezvládnej koalície, ktorý tvrdí to isté, čo ja, pretože to je úplne zjavné. Čiže to len konštatujem, že viackrát sa stalo, že niektoré jednoznačné názory, ktoré ste tu v minulosti prezentovali, už dnes tak neplatia. Ale takou najzávažnejšou kategóriou, kde došlo k takej otočke, si myslím, je znižovanie versus zvyšovanie daní.

    Pamätám si rok 2008, keď práve tuto ústami pána ministra bolo navrhované ako najlepšie protikrízové riešenie zníženie korporátnych daní z 19 na 16 percent a zároveň kombinácia aj výdavkovej stránky, predĺženie vyplácania podpory v nezamestnanosti zo šiestich na dvanásť mesiacov. Vidíme, aké protikrízové opatrenia sa prijímajú dnes, vôbec to nie je o znižovaní daní, ale o zvyšovaní daní. A keď je to o znižovaní výdavkov, tak je to o znižovaní výdavkov v oblastiach a v sektoroch, kde tie peniaze výrazne chýbajú, a je to už vidieť, ako napríklad v zdravotníctve, v školstve, v protipovodňovej ochrane.

    Čiže aj to šetrenie, ktoré tu mierne v tých agregovaných číslach vidieť, je ale v skutočnosti skryté v sektoroch, kde naozaj tie peniaze chýbajú. A je to vidieť, a myslím si, že nemusím o tom nikoho presviedčať, a je to vidieť na uliciach, že tie peniaze naozaj už žalostným spôsobom a kriticky v niektorých sektoroch chýbajú.

    Ale aby som sa vrátil ešte k tomu, prečo vlastne prijímate toto opatrenie, dokonca v skrátenom konaní. Nikto nediskutoval v tom skrátenom konaní, ale zjavne len preto, že taká dohoda bola, ale v skutočnosti ste to nejako výrazne neobhájili, že čo je vlastne ten zásadný dôvod, prečo sa to prijíma v skrátenom konaní, i keď ho všetci poznáme. Ten dôvod je, že tie peniaze chýbajú v rozpočte. A vôbec, celkovo rozpočet, ku ktorému sa určite dostaneme, aj vy ako bezvládna koalícia v najbližšej dobe, je naozaj postavený na vode a ja chápem, že ste sa dostali do kritickej situácie. Do kritickej situácie ste sa dostali najmä preto, že ste tvrdili pred voľbami, a to súvisí aj s tým eurovalom aj so všetkými európskymi témami, presviedčali ste všetkých, že máte nejaký čarovný prútik a že celý rozpočet je zlý len preto, že je to o veľkom plytvaní, ale že vy, keď prídete, to vyriešite proste mávnutím čarovného prútika. Čarovný prútik nikde nie je, no a preto hľadáte na každom možnom mieste, kde tie príjmy nahnať. Posun, ako som to už nazval, je v tom, a pozitívny z nášho pohľadu, že tentokrát to nie je len o tom, že to beriete bežným ľuďom alebo krátite výdavky, ktoré sa týkajú bežných ľudí, ale že už ste teda akceptovali aj našu filozofiu, že sú tu inštitúcie alebo miesta v štáte, odkiaľ je tiež možné hľadať prostriedky na sanáciu krízou rozvrátených verejných financií.

    Čiže výdavky ste síce mierne znížili, ale to už som hovoril aké a deficit dnes je lepší len vďaka tomu, že ste zvýšili dane, odvody a poplatky, nečerpáte eurofondy tak, ako ste si naplánovali, pritom ste nás častokrát v minulosti kritizovali, že buď ich málo čerpáme alebo druhý argument bol, že je príliš veľká suma eurofondov narozpočtovaná, to sa presne stalo vám, narozpočtovali ste si veľkú sumu eurofondov, ktorú nečerpáte a, samozrejme, z toho nečerpania automaticky vzniká pozitívny efekt, tým, že to netreba spolufinancovať, tak vznikajú úspory, ktoré sú priamo peniaze, ktoré aj znižujú deficit.

    Ja som zvedavý, ako bude ten rozpočet najmä vyzerať, pretože keď už dotknem sa aj rozpočtu, keďže to prijímame v skrátenom konaní, a ten dôvod na to je, že sa bavíme o rozpočte, tak si dovolím dotknúť sa aj rozpočtu a vidím to tak, že toto je len ďalším potvrdením toho, že to nebolo vo výdavkovej stránke, a už vôbec nie o plytvaní, momentálne sa tu črtá aj s prichádzajúcimi najnovšími odhadmi rastu, ktoré prinášajú medzinárodné inštitúcie, a nakoniec myslím, že platí, že aj ministerstvo financií výnimočne spraví ďalšiu prognózu, myslím, že v novembri, ktorá určite ukáže, že ten rast, ktorý je momentálne zapracovaný do rozpočtu, je optimistický. Taktiež je všetkým úplne jasné, že akékoľvek zníženie, a pravdepodobne v tomto prípade to bude zásadné zníženie odhadu toho rastu, spôsobí obrovský výpadok jednak v daniach a bude to vytvárať obrovský tlak na deficit.

    Čiže zatiaľ, čo sa vám podarilo urobiť, je, a to ešte uvidíme ako tento rok dopadne, ale vďaka zvýšeným daniam, odvodom a poplatkom a zníženým výdavkom v superdôležitých a citlivých oblastiach, ako som už hovoril, zdravotníctvo, školstvo, protipovodňová ochrana vykazuje lepšie parametre ako v minulosti a, samozrejme, v neposlednej rade znížená miera čerpania európskych fondov, tak mám obavu, že rozpočet budúceho roku bude veľmi odchýlený alebo teda deficit budúceho roku, ktorý nakoniec schválite alebo neschválite, to uvidíme, bude výrazne odchýlený od konsolidačného plánu, ktorý ste si predsavzali. A som si tým takmer istý, a vy to viete tiež veľmi dobre, pretože tento zákon, ktorý tu momentálne prijímame, je toho dôkazom. Filozoficky ste ho absolútne odmietali, a dnes ho obhajujete. Keď sme ho predkladali my, boli ste zásadne proti, dnes už vám to vyhovuje.

    Ale opäť nakoniec my sme spokojní, pretože tým nepriamo uznávate, že tá naša filozofia, náhľad na veci, bol v tejto oblasti správny. V prípade, a tým som si takmer istý, že deficit vôbec nebude na tej úrovni, ktorý ste si pôvodne naplánovali na budúci rok, a tým pádom ani deficity ďalších rokov, čiže celý ten trojročný horizont konsolidácie bude úplne iný po tej prognóze, ktorá príde, viete, že úplne jasné, že aj vami pôvodne odhadovaný plán zadlženia Slovenska, ktoré ste plánovali alebo odhadovali za vašej vlády na 12,4 miliardy eur, čo je o 2,2 miliardy viac ako za celé obdobie vlády Róberta Fica, bude určite viac, väčšie, čiže to zadĺženie alebo ten plán, keby ste vy pokračovali v zadlženiach, bude ešte väčší ako ste ho mali pôvodne. To len aby sme si trošku nakalibrovali to, že kto ako zadlžuje, pretože toto bol tiež jeden z argumentov spred volieb a ja som strašne zvedavý na to, aké tie čísla nakoniec budú v tom vami schválenom rozpočte, ak vôbec nejaký rozpočet schválite, to je teraz ešte veľká otázka. A aké budú tie finálne čísla jednak deficitov, a jednak aj nárastu dlhu.

    Na záver by som teda ešte raz chcel oceniť, že ste akceptovali našu filozofiu a nakoniec replikovali v podstate náš návrh, a tiež môžem za klub našej strany vyhlásiť, že ho posunieme ďalej do druhého čítania aj preto, aby sme sa ho pokúsili ešte vylepšiť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami, jeden pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem uviesť dve veci na pravú mieru. Pán kolega Počiatek, viete, v čom je medzi nami zásadný rozdiel? SDKÚ - DS nespochybňovala, že tu bola kríza v rokoch 2008 - 2009 a že nespôsobila deficit, ale hovorila o tom, že ste na tú krízu dostatočne rýchle nereagovali, a hlavne na strane výdavkov ste nič nerobili a nerobili ste to ani v predstihu, keď boli signály, že kríza prichádza, nerobili ste to ani počas krízy a neurobili ste to tak, ani keď kríza odchádzala. A práve my predkladáme zákony teraz, keď je len predpoklad a sú signály, áno, že ideme a čelíme ďalšej vlne, vlne recesie.

    A ešte môžem, jednu poznámku uvediem na pravú mieru. SDKÚ - DS nikdy nekritizovala euroval ako taký, my sme kritizovali a povedali sme, že Grécku pôžičku nedáme a sme ju nedali. A bolo to správne rozhodnutie, my sme ale kritizovali, že euroval jedna sa dal vyrokovať, vy ste o ňom vtedy rokovali, sa dal, podmienky vyrokovať lepšie, a to sa nám aj podarilo. To je medzi nami diametrálne odlišný rozdiel.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Počiatek, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú.

  • Ďakujem. Pán Matej, aby sme si to trošku uviedli na správnu mieru, ja som presvedčený o tom, že keby sme si zrekapitulovali všetko to, čo SDKÚ povedala pred voľbami na tému kríza a vôbec na tému verejných financií pred voľbami, bolo o zneužití témy kríza, pretože vy ste sa tvárili takmer, ako keby tá kríza neexistovala, a že všetko v tej dobe, že všetko spôsobila iba vláda. Úplne ste ignorovali fakty a dôkazom toho je, že ste ako najdôležitejšie protikrízové opatrenia navrhovali zníženie daní. Čo je absurdum, absurdné riešenie, absolútne z iného vesmíru, vôbec by ničomu nepomohlo, iba tomu, že by sa ešte prehĺbila diera v rozpočte, keďže sme malá otvorená ekonomika, závislá na zahraničnom dopyte.

    A čo sa týka toho eurovalu, vy sa tu furt oháňate tým, aké vynikajúce podmienky ste vy vyrokovali. Pravda je tá, že ste nič v podstate nevyrokovali, iba to, že budeme musieť namiesto záruk platiť aj v hotovosti, to je asi taký najväčší výdobytok v eurovale dva, ako ho tak pracovne nazveme. A plus už aj to, že vôbec tento argument používate, je len dôkazom toho, že stále ignorujete niektoré fakty, a to napríklad to, že v období, keď sa vyjednával euroval jedna, sa tie rokovania rátali v minútach a hodinách a rokovalo sa po nociach, naozaj v ťažkom strese, kde nikto nevedel, čo bude. Na vyjednávanie týchto nových mechanizmov bolo oveľa, oveľa viac času a komfortu, napriek tomu by som vôbec to vaše víťazstvo nepovažoval za nejaké výnimočné, skôr Pyrrhovo, pretože tú hotovosť, ak ho prijme vôbec, no však to uvidíme, ako čo, aká budúcnosť príde, budeme tam musieť tie peniaze nalievať naozaj v hotovosti, a nie v podobe záruk.

  • Vzhľadom k tomu, že pán poslanec Matovič nevystúpi v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, pán minister financií, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Oceňujem, že neprítomnosť kamier nám skrátila rozpravu. Pán poslanec Počiatek, no, nehnevajte sa, ale vaše vystúpenie na mňa pôsobilo dojmom, že ste ho dostali prikázané od vášho predsedu, lebo ani vlastní poslanci vás nepočúvali. Takže veľmi stručne.

    Keď ste nás pred rokom vyzývali, otázka znie, prečo ste takúto bankovú daň pred dvoma rokmi neprijali? Boli ste štyri roky ministrom financií. Kríza, banková kríza začala, pokiaľ viem, na jeseň roka 2008, podobná situácia ako s eurovalom, už to spomenul môj kolega, pán poslanec Matej. Tvrdíte a odvolávate sa na Richarda Sulíka, ale Richard Sulík v tomto zavádza, presne tak ako vy. Pretože za euroval sme tu hlasovali 11. augusta. Zo 142 prítomných poslancov 140 hlasovalo za, medzi nimi vy, medzi nimi Richard Sulík a všetci poslanci SaS, ako aj všetci poslanci SDKÚ. Ale my sa k tomu hlásime. Takže nezmiešavajte euroval a grécku pôžičku, v tomto prípade robíte presne to isté, čo robí Richard Sulík a poslanci SaS. Čo sa týka zvyšovania daní a toho, že neznižujeme výdavky alebo len tam, kde chýbajú, znižujeme, veľmi dobre viete, že znižujeme. 10-percentný pokles platov v tomto roku, zmrazenie platov vo verejnom sektore v budúcom roku, 10-percentný pokles bežných výdavkov v tomto roku, 5-percentný pokles bežných výdavkov v budúcom roku. To sú fakty, argumenty, namiesto vašich rečí.

    Čo sa týka dôvodu, prečo je to v skrátenom konaní, v skrátenom konaní je to, pán poslanec, preto, že podľa výkladu legislatívcov v Národnej rade, keď výklad legislatívcov úradu vlády bol iný, tento návrh zákona tu už bol. Ale podľa výkladu legislatívcov v Národnej rade neubehol polrok medzi prerokovávaním toho istého zákona, aj keď v iných paragrafoch pred, pred polrokom, takže preto je to v skrátenom konaní. No a ste ešte povedali, že ste strašne zvedavý, aký ten rozpočet bude, pán poslanec. No, ak ste tak strašne zvedavý, však vy ste členom výboru pre rozpočet, financie, no a už ho tam máte. Máte ho tam od piatku, je na internete. Takže, ak ste tak strašne zvedavý, na internete ho máte od stredy, kedy ho schválila vláda Slovenskej republiky.

    Tak, ak ste taký strašne zvedavý, tak nech sa páči, skúsiť si zapnúť internet, tam je.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz by sme mali rokovať a pokračovať druhým a tretím čítaním zákona zo 14. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Teraz prosím pána poslanca Marcinčina, ktorý je spoločným spravodajcom za gestorský výbor, aby uviedol tento návrh.

  • Rokovanie o zákone zo 14. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 528.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona zo 14. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stavebnom sporení vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, tlač 528.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného zákona.

    Národná rada schválila dňa 14. septembra 2011 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

    Prezident vrátil Národnej rade uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí č. 230-41-2011-BA uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe toho predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil na opätovné prerokovanie návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone žiadne stanoviská poslancov Národnej rady.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila s touto zmenou: V čl. I., ôsmom bode v § 13j ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie § 10a ods. 4 v znení účinnosť od 1. januára 2012 sa nevzťahuje na stavebného sporiteľa, ktorému bol poskytnutý stavebný úver podľa § 12 ods. 2 písm. a) pred 1. januárom 2012.

    K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu zákon schváliť v pôvodnom znení bezo zmien uvedených v časti III. rozhodnutia prezidenta. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Za návrh uznesenia hlasovali 5 poslanci a zdržali sa 7. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom IV. tejto správy, nevyplynuli žiadne návrhy. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet odporúča Národnej rade hlasovať o zmene, vyplývajúcej z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky takto: Gestorský výbor odporúča neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu zo 14. septembra odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v pôvodnom znení bezo zmeny uvedenej v časti III. rozhodnutia prezidenta zo 6. októbra 2011.

    Predmetná správa výborov Národnej rady o zákone bola schválená uznesením gestorského výboru č. 268 z 13. októbra 2011. Výbor určil poslanca Antona Marcinčina za spoločného spravodajcu výborov.

    Súčasne ma poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanovisko gestorského výboru.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz prosím spoločného spravodajcu z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pána poslanca Petra Muránskeho, aby podal správu o zákone zo 14. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenení hospodárskych zvierat, ktorý nám vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto informáciu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 14. septembra 2011 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z.. Prezident Slovenskej republiky však podľa č. 102 ods. 1 písm. o) ústavy vrátil zákon na opätovné prerokovanie.

    V súlade s citovaným rozhodnutím potom rokovali o zákone vrátenom prezidentom tieto výbory: výbor ústavnoprávny a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 7. októbra 2011 uviedol dôvody na vrátenie zákona. Navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenami tak, ako ich máte v rozhodnutí pána prezidenta.

    Ústavnoprávny výbor vo svojom uznesení č. 315 z 10. októbra 2011 odporúča schváliť, aby Národná rada schválila vrátený zákon s pripomienkami upravujúcimi účinnosť tohto zákona. Avšak výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval vrátený zákon a odporúča prerokovaný zákon opätovne schváliť so všetkými pripomienkami pána prezidenta.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu, avšak výbor neschválil spoločnú správu výborov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Pán poslanec Záhumenský ako jediný.

    Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem vysoko oceniť citlivý postoj a vnímanie pána prezidenta vo vzťahu k slovenským poľnohospodárom a ich postavenie na spoločnom otvorenom európskom trhu.

    Je trošku smutné, že takýto cit pre domácich poľnohospodárov a Slovenskú republiku nemá minister pôdohospodárstva, ktorý sa snaží svojím zákonom otvoriť trh skôr, ako ho otvoria iné vyspelé krajiny Európskej únie. Je pochopiteľné a predpokladá sa, že asi v horizonte dvoch-troch, možno piatich rokov dôjde k úplnému otvoreniu európskeho trhu v oblasti predaja genetického materiálu v rámci Európy, a preto silnie tlak veľkej nadnárodnej spoločnosti, aby tento trh otvorili v nových krajinách skôr, aby mali určitú výhodu, aby dokázali kolonizovať slovenský trh, a preto do toho investujú aj pravdepodobne nemalé finančné prostriedky, aby túto výhodu získali a obsadili slovenský trh.

    Ak sa pozrieme na vyspelé chovateľské krajiny ako je povedzme Francúzsko, ktoré má najviac uzavretý trh, kde nieže je možné predávať inseminačné dávky len cez francúzske inseminačné spoločnosti, ale dokonca donedávna boli uzavreté jednotlivé krajiny, ako je povedzme, nemohlo predávať inseminačné stanice z Normandie do Bretónska a podobne. Keď to Francúzi otvorili, to znamená, ako keby sme my otvorili predaj medzi Trnavským krajom a Nitrianskym krajom, a tvárili sa, že otvorili európsky trh.

    Podobne to je v Nemecku, kde je možné predávať, a šľachtiteľské chovy sú spojené s inseminačnými stanicami a je možné predávať dávky len cez tieto stanice, a ak príde iná dávka zo zahraničia na nemecký trh, tieto zvieratá nie sú zapísané v plemennej knihe. To znamená, že nemajú pôvod, sú bez pôvodu, tým pádom nie je možné vlastne s týmito zvieratami plnohodnotne na relevantnom trhu obchodovať. Ešte horšie to je zviazané v Holandsku. To sú najvyspelejšie krajiny, kde sa chová dobytok a jednoducho, tieto krajiny nám radia, aby sme sa ponáhľali s otvorením európskeho trhu, lebo je to prirodzené a Európska únia si to vyžaduje, a u nich sa neotvára ten trh preto, lebo z historického hľadiska to nedokážu presadiť.

    Myslím si, že pán prezident veľmi dobre pochopil, že Slovensko by malo otvoriť svoj trh v súlade a spolu aj s týmito vyspelými krajinami. To je dobrá správa, že aspoň ktosi stojí pri slovenských poľnohospodároch a vníma ich konkurenčnú schopnosť, ak sa otvorí trh pre zahraničné stanice a tým pádom dôjde k určitým procesom, ktoré na Slovensku nastanú. Ono sa pýtame, však otvorením konkurencie, je predsa výhoda určite znížených cien a podobne.

    Keďže predaj plemenného materiálu je špecifický predaj, práve otvorením trhu dôjde k zdraženiu inseminačných dávok pre slovenských chovateľov. Sme toho svedkami, ako sa tento proces udial v Českej republike. Keby napríklad najlepší plemenný býk v súčasnosti, Planet, sa predáva na Slovensku za 30 eur, tak v Českej republike tento istý býk stojí 1500 českých korún.

    Asi taký je rozdiel v otvorení trhu a primerane u všetkých plemenníkov môžeme hovoriť o podobnom cenovom rozdiele pri otvorenom trhu a chránenom trhu. Ak sa pozrieme na Slovensko, tak vlastne nadnárodné spoločnosti môžu prísť na Slovensko, len si musia založiť inseminačnú stanicu, musia robiť šľachtiteľský program na Slovensku, čo je samozrejme nákladné a čo je nevýhodné, a preto sa snažia túto podmienku odblokovať, a ak sa pozrieme do Francúzska, tak tam ani nie je možné prísť a otvoriť si inseminačnú stanicu a svojím spôsobom sa dostať na tento trh.

    To znamená že, stane sa to, že ak by sa otvoril trh, tak ako bol navrhovaný v schválenom zákone, tak by v prvom rade došlo k zrušeniu inseminačných staníc, došlo by k zrušeniu šľachtiteľských programov na Slovensku a Slovensko by sa stalo vlastne len predajcom inseminačných dávok zo zahraničia. Keď konečne sa začal rozbiehať obchod s vysoko pridanou hodnotou, lebo plemenný materiál je skutočne produkt s vysokou pridanou hodnotou a začínalo sa Slovensko uplatňovať v krajinách tretieho sveta, lebo..., ale aj v západnej Európe, predaj v Mongolsku, predaj v Kazachstane, predaj v Bielorusku, rozbehol sa obchod so slovenským plemenným materiálom v Ruskej republike, ale aj v Českej republike, Poľsku, Nemecku, dokonca vo Francúzsku, ale cez ich plemenárske stanice, tak by sme tento proces zastavili a zlikvidovali.

    Nemyslím si, že to je cesta, ktorou by sme sa mali vydať a obzvlášť nie, ak Európa sa chystá tento krok urobiť, mali by sme ho urobiť spolu. To znamená, že v prvom rade dôjde, dôjde k zrušeniu šľachtiteľskej práce na Slovensku, dôjde ku skončeniu šľachtiteľských staníc, ktoré túto činnosť vykonávajú. V druhom rade príde k zvýšeniu cien pre slovenských chovateľov, to je druhý, druhý proces, ktorý nastane. No a, samozrejme, dôjde k zastaveniu vývozu slovenskej genetiky, keďže sa nebude produkovať na Slovensku, ale Slovensko bude iba nakupovať v zahraničí a predávať pre svojich chovateľov. Čo znamená šľachtenie vlastne pre slovenských, alebo vôbec pre poľnohospodárov ako takých? Jednoznačne, šľachtenie znamená zvýšenie produkcie a skvalitnenie živočíšnych produktov.

    Ak to porovnáme na Slovensku za posledných pätnásť rokov vďaka šľachtiteľskej práci a vďaka využívaniu aj dobrej slovenskej genetiky aj dovozom špičkovej genetiky zo zahraničia a v kombinácii toho, že slovenská genetika je ponúkaná za vynikajúce ceny a v mixe s vynikajúcou genetikou zo zahraničia mali slovenskí chovatelia priaznivé ceny preto, aby mohli investovať do genetiky. Za posledných pätnásť rokov stúpla úžitkovosť mlieka o 100 percent. O 100 percent je nevídaný proces, čo sa udialo v produkcii, povedzme v produkcii mlieka, a nie je to vídané ani v okolitých krajinách. Toto je vplyv dobrej plemenárskej práce na Slovensku, a preto si myslím, že by bolo rozumné a treba poďakovať, myslím, že všetci slovenskí poľnohospodári ďakujú pánovi prezidentovi, že to veľmi citlivo pochopil a vrátil tento návrh zákona, aby bola šanca urobiť určitý reparát a túto chybu neurobiť. Druhá chyba, ktorá je v navrhovanom zákone, aj keď nie je v pripomienkach pána prezidenta je, že sa robí takzvaná transformácia kontroly úžitkovosti. Ja už som, keď sme ten zákon schvaľovali, vo svojom vystúpení poukázal na problémy a príčiny, prečo je tá transformácia zlá a je nepremyslená a doslova je likvidačná pre kontrolu úžitkovosti na Slovensku. Nechcem hovoriť o tom, že kontrola úžitkovosti má prejsť zrušením plemenárskeho ústavu alebo plemenárskych služieb na Výskumný ústav živočíšnej výroby. Do dnešného dňa nie je nijakým spôsobom tento ústav pripravený túto činnosť prevziať. Ak by 1. januára mala prejsť kontrola úžitkovosti na tento ústav, tak nastane absolútny chaos, dôjde k rozbitiu plemenárskych služieb, ktoré sa budovali šesťdesiat rokov, ktoré získali množstvo ocenení. Má štyri najvyššie certifikáty. Nedávno, iba v júni, získal štvrtý certifikát Ikaru, kde tento certifikát má iba málo krajín v rámci Európskej únie. A my za odmenu tento ústav zrušíme, či už sú za tým ciele, aby vzniklo dvadsať budov, ktoré sú, ktoré sa stanú prebytočnými a, samozrejme, aj finančne celý ten proces transformácie je neefektívny, tak musím povedať, že s likvidáciou kontroly úžitkovosti na Slovensku by nastala situácia, ktorá by sa veľmi ťažko vracala naspäť do pôvodného stavu.

    Ja by som to prirovnal k tomu, ako keď ktosi šesťdesiat rokov skladá zložité lego, zloží z toho krásnu skladačku, ktorá funguje, je funkčná, ktosi po nej tresne kladivom. To je asi súčasná tranformácia, ktorá je navrhovaná, a potom povie: Však keď sa vám to nepáči, tak to zložte naspäť. To asi nie je možné. Aj keby to bolo možné, veľmi veľa času a veľmi veľa peňazí by to stálo, a myslím si, že do tohto by sa asi málokto chcel pustiť, čiže asi by sme museli povedať, že, bohužiaľ, v určitom období došlo k zastaveniu kontroly úžitkovosti.

    Preto by som vás chcel, ctené dámy a páni, požiadať, nielen aby sme podporili pripomienky pána prezidenta, ktoré sú oprávnené, relevantné, ale aby sme následne ani zákon ako celok neschválili. Myslím si, že bude to veľká služba pre slovenských poľnohospodárov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Záhumenský bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Faktická poznámka, pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, veľmi pekne vám ďakujem za vaše vystúpenie. Chcela by som povedať, že vidíme, čo urobila liberalizácia trhu za posledné roky, keď slovenskí poľnohospodári sa dostali do veľmi zlej a znevýhodnenej situácie a vlastná produkcia na Slovensku poklesla na 30 percent produkcie. Verím, že kolegovia zvážia vážnosť tejto situácie a podporia pripomienky pána prezidenta a takisto, že zákon bude chrániť našich vlastných domácich producentov.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spravodajca? Nie. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nadnes dohodnutý program sme vyčerpali, takže prerušujem dnešný rokovací deň a zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať.

    Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.39 hodine.