• Dámy a páni, dovoľte mi privítať vás na 24. schôdzi Národnej rady, ktorú čoskoro otvorím. Poprosím, aby ste sa usadili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 24. schôdze Národnej rady.

    Chcem vás požiadať, aby ste sa pred začatím rokovania prezentovali, aby sme zistili, či sme schopní sa uznášať. Prosím, prezentujte sa teraz.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 138 poslancov.

    Národná rada je schopná sa uznášať.

    Na 24. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Martin Poliačik a Vladimír Matejička. Náhradníkmi budú poslanci Alojz Přidal a Vincent Lukáč.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal, o ospravedlnenie svojej neúčasti nepožiadal žiaden poslanec.

    Iba vás chcem informovať, že na zahraničnej pracovnej ceste sa nachádza pán poslanec Vážny.

    Program schôdze je navrhnutý tak, ako vám bol rozdaný.

    Chcem vás informovať, že mi bola doručená žiadosť vlády na spojenie hlasovania Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu s dodatkom k rámcovej zmluve s hlasovaním o dôvere vláde, ktorú vláda schválila na svojom dnešnom rokovaní. Podľa § 108 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku som túto žiadosť pridelil na prerokovanie všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitných kontrolných výborov a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Výbory sa zídu na základe pokynov svojich predsedov počas prestávky, ktorú vyhlásim po schválení tohto programu tejto schôdze.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu o návrhu programu.

    Chcem vás informovať, že podľa dohody z grémia budeme o prvom bode programu, to je rozšírenie zmluvy EFSF, hlasovať ihneď po jeho prerokovaní.

    Pýtam sa teraz, či má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    Pán poslanec Šebej?

  • Prosil by som o doplnenie o bod programu Smernica na vykonávanie zahraničných ciest, ktorú prerokoval dnes zahraničný výbor...

  • Smiech v sále.

  • Prosím, pán poslanec, dokončite. Poprosím kľud v miestnosti.

  • Dobre.

    Ďalšie návrhy? Ďalšie návrhy nie sú.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme doplnili tento bod do programu.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem vám pekne.

    Pokiaľ nie sú žiadne návrhy, dávam teraz hlasovať

    o programe schôdze ako o celku.

    Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 148 poslancov, hlasovalo 141 za, 4 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme program 24. schôdze Národnej rady schválili.

    Teraz, ako som už avizoval, vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny, aby mohli výbory prerokovať žiadosť vlády na spojenie hlasovania Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu s dodatkom k rámcovej zmluve s hlasovaním o dôvere vláde.

    Ďakujem vám zatiaľ veľmi pekne.

    Poprosím teraz, poprosím teraz predsedov výborov, ktorí oznámia zvolanie schôdzí.

    Pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zvolávam výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na 13.15.

  • Ďakujem pekne. Zvolávam zahraničný výbor na 13.30 hod. do miestnosti 76.

  • Zvolávam rokovanie sociálneho výboru ihneď po prerušení rokovania v pléne.

  • Zvolávam rokovanie výboru pre zdravotníctvo o 13.15 hod. do našej zasadacej miestnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Poprosil by som kolegov z výboru pre kultúru a média, výbor pre kultúru a média začne 13.15 hodine.

  • Zvolávam rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie ihneď do rokovacej miestnosti výboru.

  • Zvolávam zasadnutie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny na 13.15 hod. na, do zasadacej miestnosti na čísle 50.

  • Výbor pre obranu a bezpečnosť zasadne o 13.15 hod. v miestnosti rokovacej výboru.

  • Zvolávam rokovanie výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj na 13.15 hodinu.

  • Ďakujem. Vo svetle skorších výborov ja až na 13.40 hod. zvolávam výbor. Ďakujem.

  • Výbor pre financie a rozpočet zasadne 13.45. Ďakujem.

  • Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu teraz hneď v miestnosti 183 ako obvykle.

  • Ďakujem, vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte o chvíľu strpenia, lebo rokuje ešte gestorský výbor, ktorým je výbor finančný, a poprosím ešte o trpezlivosť. Keď skončí rokovanie gestorský výbor, začneme rokovanie o tomto bode programu.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram riadne rokovanie Národnej rady. Vítam na rokovaní pani premiérku, podpredsedov vlády, členov vlády, aj vás všetkých.

    V súlade so schváleným programom pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dodatkom k Rámcovej zmluve medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač č. 502. Výsledky rokovania výborov máte v tlači 502a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Prosím ho, aby sa ujal slova.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani premiérka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dámy a páni, situácia je vážna, je vážna nielen na Slovensku, nielen v eurozóne, nielen v Európe, ale na celom svete. Dnes sa oči celého sveta upierajú na Slovensko v očakávaní, ako rozhodneme, v očakávaní, ako rozhodnete vy. Áno, dnes budete vy, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svojím hlasovaním rozhodovať nielen o tom, či bude pokračovať táto vláda a táto vládna koalícia, ale aj o tom, či bude mať eurozóna k dispozícii rozšírený a posilnený ochranný val proti hrozbe novej globálnej finančnej a ekonomickej krízy, krízy podobnej, možno horšej, akú sme zažili po páde Lehman Brothers v roku 2008. Pripomínam, že v Slovenskej republike to vtedy znamenalo takmer päťpercentný pokles ekonomiky a stoštyridsaťtisíc nových nezamestnaných.

    Vo svete dnes panuje takmer, takmer úplná zhoda na tom, že rozšírenie a posilnenie eurovalu tak, ako o ňom budete dnes hlasovať, je nevyhnutným minimálnym nástrojom a predpokladom na odvrátenie ekonomickej finančnej krízy v Európe a vo svete. Zhodujú sa na tom svetoví politickí lídri, viď vyhlásenie lídrov krajín G-20, zhoduje sa na tom Medzinárodný menový fond, Svetová banka, zhoduje sa na tom Európska centrálna banka, Európska komisia, zhodujú sa na tom vlády všetkých sedemnástich členských krajín eurozóny, teda vrátane slovenskej, ktorá tento návrh odsúhlasila, a zhodli sa na tom zatiaľ parlamenty šestnástich krajín eurozóny. Zhodujú sa na tom mimochodom aj rešpektované ekonomické médiá, ako je napríklad Financial Times alebo The Economist, ktorý v redakčnom článku vyjadril veľmi jasne a jednoznačne, že euroval je nevyhnutným, rozšírený euroval so zvýšenou flexibilitou, je nevyhnutným predpokladom, aj keď nie zrejme postačujúcim riešenia dnešnej situácie.

    Žiaľbohu, u nás sa táto diskusia veľmi spolitizovala. Spolitizovala sa aj preto, že je to prirodzene politická téma, je to ťažká a nepopulárna téma, na ktorej sa pomerne ľahko populisticky vytĺka politický kapitál. Tu by som rád zdôraznil, že populizmus je vždy škodlivý, bez ohľadu na to, či ide o ľavicový populizmus alebo o eurovalový populizmus. Tak, ako sa nedá napríklad mať súčasne najnižšie dane a zároveň najvyššie verejné výdavky na zdravotníctvo, školstvo, dôchodky a sociálny systém, takisto sa nedá byť v eurozóne, inkasovať výhody a benefity z tohoto členstva a zároveň sa nepodieľať na nákladoch a na riešeniach problémov, ktoré s tým sú spojené.

    Chcel by som vám pripomenúť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vláda Slovenskej republiky na čele s Ivetou Radičovou - ani ja osobne - sme nikdy neboli nekritickými prívržencami, či nebodaj obdivovateľmi spôsobov, akými sa v eurozóne od jari 2010 problémy riešili, s akými sa najskôr eurozóna vyrovnávala s gréckym problémom a neskôr so širšou dlhou krízou. Ako veľmi dobre viete, odmietli sme prvú grécku pôžičku a pripomínam, že to bola pani premiérka, minister zahraničných vecí a minister financií, ktorí museli túto pozíciu obhajovať a ustáť a nebolo to jednoduché, nebolo to ľahké.

    Kritizovali sme nespravodlivý a nelogický distribučný kľúč, ktorý bol dohodnutý ešte za predchádzajúcej vlády, podľa ktorého chudobnejšie krajiny, medzi ktoré Slovensko patrí, platia v pomere k svojej ekonomickej sile viac, ako platia krajiny bohaté. Nielenže sme to kritizovali, ale vyrokovali sme zmenu distribučného kľúča. Nedalo sa vyrokovať zmenu distribučného kľúča pre existujúci už schválený val 1, ochranný val 1, teda EFSF, ale vyrokovali sme zmenu distribučného kľúča pre permanentný mechanizmus EESM.

    Kritizovali sme, že celú ťarchu riešenia problémov majú niesť daňoví poplatníci a že náklady nenesú aj banky, ktoré sa podieľali na vzniku problému. Ale nielenže sme to kritizovali, ale presadili sme, samozrejme, spolu s ďalšími krajinami, že pri permanentnom mechanizme, ale aj pri diskusiách o prípadnom novom gréckom programe je k dispozícii a bude k dispozícii účasť privátneho sektora. Kritizovali sme mäkké a nedostatočne vynucované pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, ale v rámci Európskej únie sme sa aj podieľali na tom, že tieto pravidlá sa sprísnili, že Európsky parlament pred niekoľkými dňami schválil Pakt stability a rastu, ktorý sprísňuje pravidlá, ktoré v tejto oblasti platia tak, aby sme do budúcna znižovali riziko opakovania problémov, ktoré dnes máme.

    Teda euroval nie je ideálne riešenie, nie je to riešenie bez nákladov a nie je to riešenie bez rizík. Problém je však v tom, že nemáme dnes lepšiu alternatívu a že alternatíva, ktorá je riešením, aj keď opakujem, nie je bez rizík, nie je bez nákladov a nie je bez rozporov, už bola schválená v šestnástich členských krajinách eurozóny. My sme tá posledná, my sme sedemnásta.

    Neurobiť nič, alebo dokonca odmietnuť euroval, znamená istotu obrovských nedoziernych ekonomických a sociálnych nákladov, ohrozenie meny, ohrozenie úspor, ohrozenie pracovných príležitostí.

    Chcel by som poukázať na niektoré mýty a nedorozumenia šírené odporcami eurovalu, ktoré spôsobujú potom aj to, že tieto veci nie vždy sú správne chápané a spôsobujú aj odmietanie, ktoré je ale, musím povedať, do značnej miery prirodzené a v žiadnej krajine nie je ľahké presviedčať ľudí o tom, že tieto opatrenia sú potrebné a nevyhnutné. Napriek tomu v šestnástich krajinách to vlády, vládne koalície a parlamenty, v sedemnástich, v šestnástich krajinách to zvládli a my sme tou krajinou sedemnástou.

    Takže k tým mýtom a nedorozumeniam. Po prvé, odporcovia eurovalu šíria, že máme na výber medzi dobrým riešením a zlým riešením. Podľa nich zlým riešením je euroval, pretože znamená riziká a možné náklady, ktoré budeme musieť niesť. A podľa nich dobrým riešením je odmietnuť to a jednoducho, nech sa deje, čo sa deje. Ekonómovia sa zhodujú, dokonca aj odporcovia eurovalu sa zhodujú v tom, že dôsledky a náklady krízy, ktorá by mohla, ktorá by s veľkou pravdepodobnosťou vznikla, sú obrovské a enormné.

    Podľa analýzy švajčiarskej banky UBS by sa náklady pri krachu eurozóny, ktorý by mohol byť dôsledkom takéhoto vývoja, a na tom sa zhoduje napríklad aj už spomínaný The Economist vo svojom redakčnom článku, takže dôsledky a náklady takéhoto vývoja podľa tejto analýzy by mohli byť v bohatých krajinách, ako je Nemecko, a stabilných krajinách, 20 až 30 % hrubého domáceho produktu. V krajinách, ktoré sú zraniteľné, ktoré sú, ktoré majú väčšie problémy, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, by tieto náklady mohli byť ešte omnoho, omnoho vyššie. Je to teda podľa tejto analýzy 40 až 50 % hrubého domáceho produktu len v prvom roku, pričom, samozrejme, tie náklady by pokračovali aj v rokoch ďalších.

    Čo sa týka tých ďalších mýtov, ktoré sú s týmto spojené. Teda k tomu prvému mýtu, nemáme na výber medzi dobrými a zlými riešeniami. Máme na výber len medzi riešením, ktoré je na stole, ktoré nie je riešením bez nákladov, nie je ideálnym riešením a kľudne sa môžeme zhodnúť aj na tom, že je zlým riešením. Problém je len v tom, že všetky iné riešenia sú radovo, radovo horšie.

    Druhý mýtus, ktorý sa šíri, je, že akýkoľvek program, akýkoľvek euroval, ak chcete, sú dopredu vyhodené peniaze. Nie je to pravda, je to zavádzanie. Najlepším dôkazom toho je, chcem pripomenúť, že Slovensko zatiaľ sa zúčastnilo na programe Írsku a Portugalsku. Na obidva tieto programy garantujeme pôžičky, ktoré si zobral euroval na trhoch a ktoré požičal Írsku a požičal Portugalsku. Odborníci sa zhodujú v tom, že programy, ktoré tieto krajiny sa zaviazali robiť, sú reálne, realistické, že vlády pokračujú podľa pôvodných predpokladov a že by im tieto pôžičky mali pomôcť dostať sa z problémov a peniaze by mali bez problémov vrátiť. Zdôrazňujem, že euroval si požičiava peniaze na trhoch a požičiava ich s o niečo vyšším úrokom krajinám, ktoré sú v programe. Takže euroval je inštitúciou, ktorá ak bude zodpovedne narábať s peniazmi, bude ešte inkasovať aj výnosy a my sme akcionármi tohto eurovalu.

    Írsko a Portugalsko sú teda príkladom toho, kde to pomohlo, kde to pomohlo aj nám, pretože to pomohlo odvrátiť hrozbu preliatia a presunutia nákazy z týchto krajín do krajín ďalších a teda pomohlo to odvrátiť hrozbu európskej a možno globálnej finančnej a ekonomickej krízy a teda hrozbu ekonomického poklesu a nárastu nezamestnanosti na Slovensku. Dokonca platí, že práve odmietnutie rozšírenia eurovalu, odmietnutie dodatku, o ktorom budete hlasovať, zvyšuje riziko, že o svoje peniaze cez záruky aj v Írsku, aj v Portugalsku môžeme prísť. A to veľmi jednoznačným spôsobom, ak totiž euroval nebude navýšený, ak nebude schválený, tak je vyššia hrozba preliatia nákazy a vyššia hrozba európskej svetovej krízy a v tom prípade neplnenia programov zo strany Írska a zo strany Portugalska a teda ich neschopnosti vrátiť peniaze a potom riziká, že tí, ktorí garantujú, a to sme aj my, budú musieť svoje garancie reálne uplatniť. Takže platí doslova naopak. Práve ohrozovanie schválenia tohto nevyhnutného nástroja hrozí, že môže spôsobiť slovenským daňovým poplatníkom škody.

    Ďalší mýtus, ktorý sa šíri, je, že nemožno prekrývať staré dlhy novými. V zásade táto pravda platí, ale neplatí ako dogma a neplatí vždy. A zase programy Portugalska a Írska sú toho jasným dôkazom. Áno, riešime problém v krajinách, ako je Portugalsko a Írsko tým, že sme im požičali cez euroval, teda áno, poskytli sme im nové pôžičky, poskytli sme im ich so zárukou, s garanciou, teda inštitúciou mimo trh a im to pomohlo. Zjavne to teda môže fungovať a môže to byť efektívny nástroj na to, aby sme odvrátili krízu, ktorá by mohla mať veľmi, veľmi negatívne dôsledky.

    Ďalší mýtus, ktorý sa šíri, je, že dnes budete vy poslanci rozhodovať o pôžičke Grécku. Nie je to pravda. Nebudete rozhodovať o pôžičke Grécku, budete rozhodovať o navýšení eurovalu, mimochodom, o navýšení na takú sumu, s akou sme pôvodne predpokladali, že ho schvaľujeme, keď sme tu spoločne všetci poslanci vládnej koalície a veľká časť opozície za to hlasovali v lete minulého roka. Pretože pôvodná efektívna kapacita eurovalu mala byť 440 miliárd eur. Nie je z dôvodov, že krajiny, ktoré nemajú "trojáčkový" rating, nemôžu byť v plnej miere započítavané, a preto vlastne napĺňame tú pôvodnú kapacitu.

    Ďalej, interpretácia kritikov eurovalu, že buď schválime euroval, alebo necháme Grécko zbankrotovať a že je lepšie nechať Grécko zbankrotovať, je taktiež nepravdivá. Dokonca je to naopak. Euroval totiž potrebujeme aj preto, aby sme prípadnú, ak k tomu dôjde, nechcem to privolávať, nechcem volať v prospech toho, ale ak by k tomu došlo, tak euroval, rozšírený euroval je práve zárukou alebo hrádzou proti tomu, aby sa tam táto nákaza nerozšírila aj do iných krajín a nepostihla nás výrazne negatívne.

    Ďalší mýtus a nezmysel, ktorý sa šíri, je ten, že pomoc bankám sú dopredu vyhodené peniaze. My nie sme, neboli sme ani nebudeme obhajcami záujmov bánk. Aj preto sme presadzovali a presadili účasť privátneho sektora, aj preto sme jednoznačne hovorili, že ak sa tieto problémy nemajú opakovať do budúcna, musia náklady svojho riskantného správania niesť aj banky, nielen krajiny ktoré si požičiavali, ale aj banky, ktoré na tom zarábali. Ale zároveň nie je pravda, že akákoľvek pomoc bankám sú vyhodené peniaze. Chcem pripomenúť, že počas svetovej finančnej a ekonomickej krízy po páde Lehman Brothers práve zárukami, teda podobne, ako funguje euroval, pomáhali bankám takmer všetky vyspelé krajiny. Jednoducho preto, že zmrzli finančné toky a že keby táto pomoc nebola prišla, tak dôsledky ekonomickej krízy by boli rádovo horšie, ako boli tie, ktoré sme zažili. Len na ilustráciu pripomeniem, že Veľká Británia, vo Veľkej Británii vláda vydala záruky vo výške 250 miliárd libier, v Nemecku vo výške 180 miliárd eur a v Spojených štátoch garantovanie hypoték vo výške asi 400 miliárd eur. A zároveň platí, že väčšina týchto peňazí sa vládam už dnes vrátila. Takže nešlo ani v tomto prípade o vyhodené peniaze. Zároveň ale platí a musí platiť, že v prvom rade si musia pomôcť, ak sú toho schopné, krajiny, v ktorých banky sa ocitnú v problémoch, a len, ak to nie je možné a len na základe záruk aj z hľadiska toho, že sú vyvodené aj dôsledky voči bankám, napríklad vyvlastnením doterajších vlastníkov, odpísaním straty zo základné imania a rekapitalizáciou zo strany štátu a aj výmenou manažmentov.

    Takže toto sú tie hlavné mýty, ktoré sú neustále šírené a ktoré sú nástrojom populistickej, musím povedať veľmi jasne, veľmi zodpovedne a veľmi zrozumiteľne, nástrojom populistickej politiky, ktorá je veľmi škodlivá, ktorá škodí dnes nielen Slovensku, ale ktorá vyvoláva problémy doslova v celom svete. V týchto chvíľach, teraz, keď tu rokujeme, sa zase dejú otrasy na svetových burzách. Aj keď to asi bude interpretované odporcami eurovalu inak, faktom je, že všetci pozorovatelia sa zhodujú, že to dnes, v týchto chvíľach súvisí s neistotou spojenou s tým, či bude na Slovensku euroval schválený a teda či začne platiť pre celú Európu. Chcem upozorniť, že len neistota, či to tak bude, aj keď v zásade, nakoniec aj opozícia deklarovala, že zahlasuje za, a teda je predpoklad, že euroval schválený nakoniec tento týždeň tak či tak bude, napriek tomu neistota v tom, či to bude dnes, spôsobuje otrasy na svetových finančných trhoch. Čo by spôsobilo to, keby sa tento mechanizmus zbúral, ako k tomu vyzýval predseda SaS? Aké by potom malo toto dôsledky?

    Takže, žiaľbohu, musím konštatovať, že situácia naozaj je vážna, imidž Slovenska a meno Slovenska už teraz bolo poškodené a mali by sme spraviť naozaj všetko pre to, aby to ďalej nepokračovalo. Ja som bol hrdý a bol by som oveľa radšej, keby sme meno Slovenska zviditeľňovali reformami, tak ako to bolo v rokoch 2002 až 2006, aby Slovensko bolo spájané s úspešným ekonomickým vývojom, a nie s tým, že je alebo môže byť nespoľahlivým členom klubu, ktorý chce brať benefity a profity, ale nie je schopný a ochotný podieľať sa na nákladoch a na riešení problémov, ktoré sú naše spoločné problémy.

    Určite tu v tejto debate odoznejú, odoznie veľa tvrdení, argumentov, možno aj citácií, opieraní sa o názory rôznych analytikov, akademikov. Faktom je, že názory sú rôzne a to je prirodzené, to je legitímne. Faktom je, že najmä medzi analytikmi, akademikmi nájdete aj názory, ktoré odmietajú euroval a ktoré tvrdia, že by mal byť zrušený, že by nemal fungovať. Zároveň ale je pravdou, že dokonca aj medzi analytikmi a akademikmi, ktorí nenesú politickú zodpovednosť, prevláda názor, že euroval je potrebný a že je potrebné ho zvýšiť. A podopriem to len jedným číslom, ak dovolíte. Klub ekonomických analytikov na Slovensku, ktorý združuje expertov - analytikov, robil prieskum medzi svojimi členmi, z ktorého vyplynulo, že 81 % členov Klubu ekonomických analytikov je za navýšenie eurovalu. Ale bez ohľadu na to, aké sú názory analytikov, aké sú názory akademikov, my sme politici, vy ste politici. Vy budete rozhodovať a vy ste tí, ktorí nesú zodpovednosť a ktorí ponesú zodpovednosť za to, či meno Slovenska, či postavenie Slovenska vo svete sa bude zhoršovať alebo sa bude zlepšovať a či budeme schopní pridať sa k šestnástim krajinám, ktoré euroval schválili, a tým vytvoriť podmienky a predpoklady na to, aby sme zabránili, aby sme zabránili vzniku ďalšej recesie, aby sme zabránili poklesu ekonomiky, aby sme zabránili hrozbe znehodnotenia úspor, aby sme zabránili rastu nezamestnanosti. Tá zodpovednosť je na nás, je na vás v tejto chvíli, preto vás v mene svojom aj v mene vlády Slovenskej republiky žiadam o podporu tohto dokumentu a teda o podporu dodatku k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Ivan, pre navrhovateľov priestor.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým je pán predseda výboru pre financie a rozpočet, pán poslanec Kollár, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o návrhu na vyslovenie súhlasu s dodatkom k rámcovej zmluve a o žiadosti vlády na spojenie hlasovania o tomto návrhu s hlasovaním o dôvere vláde.

    Pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená pani premiérka, členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi vzhľadom k tomu, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor neprijal alebo neschválil spoločnú správu k predmetnému bodu rokovania, dovoľte mi preto, aby som predniesol Informáciu o výsledku rokovania, ktorú ste všetci obdržali pod tlačou 502a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský podáva teda v zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto informáciu o prerokovaní predmetného bodu vo výboroch.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 501 z 22. septembra tohto roku pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rade Slovenskej republiky s dodatkom k rámcovej zmluve o EFSF, ak dovolíte, nebudem čítať všetky zúčastnené zmluvné strany, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti a nakoniec zahraničnému výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedenou zmluvou do začatia rokovania gestorského výboru okrem zahraničného výboru, ktorý o predmetnej veci rokoval dnes.

    Gestorský výbor pre financie a rozpočet zároveň splnomocnil predsedu výboru, aby som výsledok prerokovania predmetného bodu v zahraničnom výbore doplnil do spomínanej informácie.

    Dovoľte mi teda vzhľadom k tomu, že sme ako gestorský výbor neobdržali do začatia rokovania o tomto návrhu stanoviska poslancov Národnej rady, dovoľte mi, aby som skonštatoval, že k predmetnému návrhu zaujali výbory nasledovné stanoviská: výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady rovnako neprijal platné uznesenie, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti neprijal platné uznesenie a nakoniec, ako som už spomínal, Zahraničný výbor Národnej rady na svojej 23. schôdzi, ktorá sa konala dnes, tiež neprijal platné uznesenie. Výpis zo zápisnice rokovania výboru pre, teda zahraničného výboru, ospravedlňujem sa, je prílohou tejto informácie.

    Teda gestorský výbor na základe uvedených stanovísk jednotlivých výborov neprijal odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s dodatkom k rámcovej zmluve vysloviť súhlas. Výbor neprijal spoločnú správu a teda na základe § 80 odseku 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky bola predložená táto informácia. Ako určený spravodajca výboru podľa spomínaného § 80 ods. 1 a § 80 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku informujem Národnú radu o výsledku prerokovania a predkladám návrh na ďalší postup. Zároveň ma výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor splnomocnil uviesť Národnej rade výsledok rokovania už spomínaného zahraničného výboru. Toto je všetko k spomínanej informácii.

    A teraz mi dovoľte, aby som vám predniesol informáciu o výsledku prerokovávania návrhu vlády Slovenskej republiky spojiť hlasovanie o Dodatku k Rámcovej zmluve s hlasovaním o dôvere vláde v jednotlivých výboroch.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením z dnešného dňa č. 535 pridelil žiadosť vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovania príslušným výborom s tým, aby prerokovali predmetnú problematiku ihneď. Ako viete, tieto výbory zasadli medzi 13.00 - 14.00 hodinou dnes popoludní, a zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil výbor pre financie a rozpočet predložiť Národnej rade o výsledku prerokovania uvedenej žiadosti vo výboroch správu.

    Predpokladám, že túto informáciu ste už medzičasom obdržali všetci. Alebo nie? Áno? Tak, ak dovolíte, ak je s tým všeobecný súhlas, ja nebudem prechádzať teraz všetkých 11 výborov, ako sa uzniesli k predmetnej veci. Je s tým všeobecný súhlas, aby som nezdržiaval ctenú snemovňu?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dovoľte mi, aby som skonštatoval za výbor pre financie a rozpočet, že výbor neprijal platné uznesenie k informácii výborov k žiadosti vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovaní a poveril spoločného spravodajcu, poslanca Kollára, predniesť uvedenú informáciu výborov v Národnej rade Slovenskej republiky. Po b) pripomienky a návrhy výborov - z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a návrhy a nakoniec návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je uvedený v prílohe tejto informácie.

    Vážený pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu k tomuto bodu, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal písomnou formou za poslanecké kluby prihlášky týchto pánov poslancov: za poslanecký klub SDKÚ - DS Ivan Štefanec, za poslanecký klub MOST - HÍD pán poslanec László Solymos a za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Rafael Rafaj a za poslanecký klub KDH pán podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský.

    Ďalej sa prihlásili do rozpravy písomne: pán poslanec Július Brocka a pán poslanec Stanislav Janiš. Po ich vystúpení potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy prípadne ústnou formou.

    Súčasne vás chcem informovať, že v súlade s § 28 sa mi nahlásili prednostne títo páni poslanci a členovia vlády: ako prvý pán predseda parlamentu Richard Sulík, ďalej pani premiérka Iveta Radičová, pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. A po nich potom budú nasledovať poslanci, tak ako som ich čítal za poslanecké kluby.

    Pán predseda, nech sa páči, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, poslankyne a poslanci, pred šiestimi mesiacmi, pred šestnástimi mesiacmi 12. júna 2010 rozhodli občania v parlamentných voľbách, že po štyroch rokoch rozkrádania a šafárenia dajú mandát pravicovej vláde, ktorá nastúpila, aby spravila Slovensko lepším.

    Dohodli sme sa na zložení vlády a na programe a o mesiac neskôr sme tu, v Národnej rade schválili programové vyhlásenie vlády. V ňom sa nachádzajú aj tieto vety: "Vláda Slovenskej republiky je jednoznačne za zachovanie suverenity členských krajín v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Pre Slovensko je veľmi dôležité zastaviť zadlžovanie budúcich generácií, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku."

    Konštatujem, že rozšírenie eurovalu je v rozpore s týmito vetami a je teda v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Tiež sme po voľbách ako koalícia uzavreli koaličnú zmluvu. V nej sa píše v čl. 2 bod 5: "Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde, v Národnej rade a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých partnerov." Takisto sa píše o pár článkov neskôr: "Ak sa niektorý z koaličných partnerov vo vážnej veci a proti vôli ďalších členov koalície spojí na presadenie návrhu s opozíciou, je to hrubé porušenie práv ostatných partnerov." Konštatujem, že v prípade eurovalu dôjde k hrubému porušeniu práv niektorého z partnerov. Naša vláda je zrejme svetový unikát, keď sa rozhodne spojiť hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o eurovale, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a ktorý je v rozpore s koaličnou zmluvou, najmä je v rozpore so zdravým rozumom.

    Čo je teda ten euroval, kvôli ktorému ide padnúť vláda? V auguste minulého roku schválila Národná rada dočasný euroval, EFSF, aj s hlasmi strany SaS. My za SaS sme súhlasili najmä z troch dôvodov. Po prvé, malo sa jednať len o dočasné opatrenie na tri roky. Po druhé, mali byť zachraňované len krajiny, nie banky. Po tretie, len také krajiny dostanú pôžičku, ktoré ju budú vedieť splatiť. Prešiel rok a neplatí nič z toho. Toto je choroba spoločnej meny, neplatia dohody, neplatia prísľuby, človek sa nemá na čo spoľahnúť. Vieme, že euroval nebude dočasný. Vieme, že bude možné zachraňovať banky a kupovať štátne dlhopisy a druhou pôžičkou Grécku, ktorá možno nebude, ale predbežne bola schválená 21. júla, bude zvyšok zásad hodený cez palubu.

    Keby platil dočasný euroval tak, ako bol pôvodne dohodnutý a ako sme ho schválili, bolo by možné zachraňovať krajiny. Z pôvodnej kapacity 250 mld. eur bolo prisľúbených pre Írsko a Portugalsko 70. Tiež sme neprotestovali proti záchrane týchto dvoch krajín a tiež si myslíme, že prinajmenšom v prípade Írska tie peniaze sú rozumne investované. Nie je to teda tak, že by sme zásadne odmietali čokoľvek, čo je s eurovalom. Zásadne odmietame len neustále menenie pravidiel a nedodržiavanie pravidiel. Eurozóna... Prepáčte, 70 mld. bolo použitých pre tieto dve krajiny z kapacity 250, ostáva teda 180. Eurozóna nemá sto alebo dvesto krajín, má iba sedemnásť a je pomerne ľahké sa pozrieť na krajinu po krajine. Zistíme, že do úvahy na nejakú vôbec záchranu nejakých krajín, prichádzajú štyri malé krajiny - Belgicko, Slovinsko, Malta a Cyprus a dve veľké krajiny - Španielsko a Taliansko. No a teraz pointa, na záchranu štyroch menovaných malých krajín stačí aj tých 180 mld. eur, ktoré sa nachádzajú v dnešnom eurovale. Tieto sú okamžite k dispozícii. Čiže, keď chceme zachrániť malé krajiny, vieme to okamžite spraviť s tým, čo sme schválili pred rokom. Keď chceme zachraňovať dve veľké krajiny, to je Taliansko a Španielsko, tak na ne nepostačí ani navýšený euroval preto, lebo jednoducho množstvo ich dlhov je príliš veľké. Pýtam sa teda, prečo je nutné navyšovať kapacitu eurovalu, keď samotným zvýšením kapacity žiadnu ďalšiu krajinu navyše nezachránime? Je to dôležitá otázka najmä pre tých, ktorí argumentujú pri tomto rozhodovaní solidaritou.

    Na zodpovedanie tejto otázky, že prečo je teda nutné navyšovať euroval, keď žiadnu ďalšiu krajinu navyše nezachránime, je potrebné sa pozrieť na ďalšiu výraznú zmenu, a to je zmena kompetencií. Len pripomínam, že táto zmena prišla 21. júla úplne potichu, bez akejkoľvek predchádzajúcej verejnej diskusie. Po novom bude euroval môcť nakupovať štátne dlhopisy, požičiavať ktorýmkoľvek krajinám a najmä zachraňovať banky aj v zdravých krajinách. Ako sme sa zo správy Medzinárodného menového fondu dozvedeli, bankám chýba približne 200 mld. eur. Zhodou okolností to je presne tá suma, o ktorú sa navyšuje kapacita eurovalu, tá stúpne z 250 na 440 mld. eur. V tomto zmysle sa už nechalo počuť Francúzsko, že by si rado nechalo zachrániť svoje banky z dočasného eurovalu, z EFSF, lebo keby si ich malo zachraňovať samo, mohol by sa im zhoršiť rating.

    Konštatujem, že rozšírením eurovalu bude Slovensko s peniazmi slovenských daňovníkov zachraňovať zahraničné banky. Počuli sme od pána ministra financií, že aj Nemecko, aj Anglicko, aj Británia zachránili svoje banky. To chápem, zachránili to zo svojich rozpočtov a zachránili svoje banky. Presne tak, ako to spravilo Slovensko pred približne jedenástimi alebo dvanástimi rokmi, kedy Slovensko takisto zachránilo svoje banky. Čiže ja nechcem povedať, že my sme proti záchrane bánk. My sme len proti tomu, aby Slovensko zachraňovalo banky niekde vo svete. Tu by som rád spomenul ešte jednu vec. Keď je teda ten euroval taká skvelá vec, že dokonca zarobíme na úrokoch, a teda, že všetko je bezpečné a nič nestratíme, nech sa páči, spravme dobrovoľnú zbierku a každý môže do toho vložiť peniaze. Ja som presvedčený, nikto tu z prítomných ľudí by ani len cent zo svojich vlastných peňazí nevložil do eurovalu. Toto je opäť len míňanie peňazí daňovníkov a v tomto prípade, žiaľ, najmä slovenských.

    Takisto by som chcel pár slov povedať k otrasom na burzách. Áno, finančný svet reaguje a samozrejme reaguje pozitívne na to, keď politici stále viac a viac peňazí daňovníkov pchajú niekam, kde nakoniec skončia v súkromnom sektore. Ja by som na mieste finančných búrz alebo bánk tiež reagoval pozitívne. Samozrejme, že stúpajú kurzy, keď niekto niekde sa zaviaže x miliárd eur investovať na záchranu niečoho, čo dávno malo skrachovať. A tohto sa jednoducho nesmieme báť, keď klesnú kurzy na burzách, keď akcie zrazu pôjdu dole, no tak pôjdu dole. Keď budú lacnejšie, bude ich kupovať viac ľudí. Tomu sa hovorí dopyt a ponuka.

    Poďme sa teraz pozrieť, hovoril som teda o tom, že koho budeme zachraňovať, a teraz sa poďme pozrieť, že kto bude zachraňovať.

  • Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Tu je graf, ktorý ukazuje priemernú mesačnú mzdu v krajinách eurozóny. Začína to Luxemburskom, kde je priemerná mzda vyše 4000 eur a končí to Slovenskom, to je ten červený pásik, kde je 762 eur priemerná mzda. Máme najnižšie mzdy v eurozóne. Napriek tomu môžem povedať, že žijeme s patričnou hrdosťou a že budeme žiť radšej skromne, ako sa nechať niekým zachraňovať a tým stratiť nezávislosť a samostatnosť, ktorú sme v roku 1993 získali. Týmto chcem apelovať najmä na medzičasom neprítomných kolegov, ktorí veľmi často hovoria o národnoštátnych záujmoch.

    Zároveň máme platiť najvyšší podiel z našich verejných financií na záruky. Nielenže najmenej zarábame, ešte máme aj najviac platiť.

  • Premietanie grafov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Tridsaťpäť percent verejných financií jedného roka predstavuje objem záruk. Ja poznám ten argument, že veď tie všetky peniaze nebudú stratené ihneď a teda okamžite a všetky. V poriadku, ale bavíme sa o nejakom celkovom riziku a bavíme sa hlavne o pomere toho, že ktorá krajina má ako prispieť na záchranu nie našich bánk, tie sme si zachránili z vlastného, na záchranu cudzích bánk. Takže Slovensko prispeje 35 %, Luxemburg na druhom konci 12%, Nemecko dvadsiatimi. No, ale teda my, grandi, tridsiatimi piatimi, v niečom koniec koncov musíme viesť. Pre ľudí toto znamená, že keby došlo k uplatneniu všetkých záruk, každý Slovák by musel odrobiť 300 hodín za slovenskú priemernú mzdu.

  • Premietanie grafov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Každý Nemec by musel odrobiť 120 hodín za nemeckú priemernú mzdu. Nemyslím si, že toto je správne, takto zbedačiť Slovensko. Opäť chcem pripomenúť, že viem, nedôjde k uplatneniu celého rozsahu. Nedôjde k uplatneniu ihneď. Tu ide len o ten pomer, ani v Nemecku nedôjde k uplatneniu celého rozsahu a ihneď. Ide o to, že my budeme prispievať dva a pol krát viac v jednotke, ktorá sa volá odpracované hodiny za priemernú mzdu danej krajiny.

    Konštatujem teda, že Slovensko je najchudobnejšou krajinou EÚ a zároveň má v pomere k svojim verejným financiám platiť najviac. Teraz dôjde tá, ako aj pán minister povedal, veta, že no ale, my sme aj veľa dostali. Áno, dostali sme štrukturálne fondy, ktoré výdatne živili najmä počas posledných, medzi rokmi 2010 a 2006, výdatne živili korupciu, veľakrát deformovali podnikateľské prostredie. Dostali sme ale aj príkaz odstaviť funkčnú atómovú elektráreň. Dostali sme aj takmer zlikvidované poľnohospodárstvo. Dostali sme aj zákaz migrácie pracovných síl až po maximálnu možnú lehotu. Ja si nemyslím, že nám niekto vo veľkom niečo daruje alebo že to robí z nejakej filantropie. Zároveň by som chcel povedať, že medzičasom Slovensko platí takmer jednu miliardu eur ročne do rozpočtu Európskej únie.

    Dovolím si teda zhrnúť, čo som doteraz povedal. Rozšírenie eurovalu je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, v rozpore s koaličnou zmluvou, rozšírenie eurovalu je najmä na záchranu zahraničných bánk a rozšírenie eurovalu bude práve pre Slovensko najdrahšie. Odkedy sme sa dozvedeli, že sa euroval má rozširovať, snažíme sa na túto tému diskutovať. Vystúpil som na rokovaní vlády, dvakrát sme požiadali o mimoriadnu koaličnú radu, bolo stretnutie predsedov strán a premiérky, žiaľ, k vecnej diskusii nedošlo. Celá argumentácia sa hýbala v rovine "lebo geopolitika". Tiež som sa snažil vystúpiť pred poslaneckými klubmi, to si naši partneri neželali. Dňa 1. júla chceli sme ministrovi financií zúžiť mandát, to, s tým, bohužiaľ, naši partneri nesúhlasili. Keď sme vydali brožúrku, v ktorej sme spísali všetky naše argumenty, boli sme obvinení z populizmu. Garantujem vám, že sme si poctivo naštudovali všetky zmluvy a iné dokumenty a poctivo zvážili všetky argumenty. Výsledok je, že rozšírenie eurovalu masívne poškodí slovenských daňovníkov.

    Tu by som chcel spomenúť ešte pár slov, čo sa týka alternatívy. Alternatíva k podporeniu eurovalu je euroval nepodporiť. Je to alternatíva. Začať okamžite hospodáriť zodpovedne v tých krajinách, kde hospodária nezodpovedne, a dovtedy predať majetok, ktorý tie krajiny vlastnia. Taliansko má tretie najvyššie zásoby zlata na svete v hodnote približne 100 miliárd eur, nevidím najmenší dôvod, prečo im má centrálna banka kupovať štátne dlhopisy, alebo v krátkej budúcnosti rozšírený euroval prečo by mal Taliansku požičať. Sever Talianska je najbohatší región v Európe, alebo jeden z najbohatších. Taliansko si vie svoje problémy vyriešiť samo. A pokiaľ bude dostávať z eurovalu peniaze, len nezodpovedné hospodárenie bude ďalej fungovať.

    Samozrejme, že nie je dobré riešenie. My sme ani nikdy netvrdili, že existuje dobré a zlé riešenie, vyberme si teda to dobré. Nie. Aj toto riešenie, ktoré navrhujeme, bude bolieť, ale je to poctivé a úprimné riešenie. Nie je to len ďalšie kupovanie času. Pozrite sa spätne, posledných pätnásť mesiacov, čo existuje dočasný euroval, to je príbeh o stratenom čase. Za pätnásť mesiacov sa nieže nič nevyriešilo, za pätnásť mesiacov sa práve, naopak, všetko zhoršilo. Keby bolo rovno Grécko začiatkom minulého roka skrachovalo, bolo by to poctivé riešenie podľa platných pravidiel a už dnes mohlo byť z najhoršieho vonku.

    Masívne poškodiť znamená, že sa nebavíme o miliónoch, ale miliardách, ktoré jedného dňa zo Slovenska nenávratne odídu. Tieto škody budeme splácať možno ešte dve generácie neskôr. Toto je dôvod, prečo nebudeme súhlasiť s rozšírením eurovalu. Viem, že teraz sme nekonformní a nemám z toho veľkú radosť, ale jedná sa o podstatnú otázku nášho svedomia. Radšej budem za exota v Bruseli, ako sa hanbiť pred mojimi deťmi. My nelepíme na stoličkách, nepotrebujeme žiadne válovy preto, lebo sme strana slušných ľudí. Jediné, čo môžme stratiť, je naša česť.

    Spojenie hlasovania o dôvere vláde s hlasovaním o rozšírení eurovalu považujem za vydieranie. O to viac ma to prekvapuje, že pani premiérka, za ktorou strana SaS stála najviac so všetkých strán, najviac, že táto pani premiérka, ktorá povedala, a teraz citujem, v Častej - Papierničke to bolo, "pre mňa nie je možnosť spojenia s jednou témou, ako je euroval", respektíve v ďalšej vete, "ja si na plecia nezoberiem zodpovednosť za politickú nestabilitu alebo neprijatie štátneho rozpočtu". O to viac ma to prekvapuje, že k tomuto spojeniu dnes dochádza.

    Žiaľ, musím konštatovať, že pani premiérka spojila hlasovanie o dôvere s vecou, ktorá je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a koaličnou zmluvou, navyše s vecou, ktorá masívne poškodí Slovensko. Slovensko nie je zodpovedné za záchranu celého sveta. Nielen preto, že tie problémy nevyrobilo a nič s nimi nemá. Náš bankový sektor po tom, čo my sme si ho draho zaplatili, funguje stabilne. Aj vďaka trom guvernérom, ktorí sú všetci traja, nazvem ich opatrní finančníci a poctiví finančníci. My sme tie problémy nevyrobili, my nemáme za ne čo platiť a už vonkoncom nie najviac. Slovensko je na ceste do ekonomického nevoľníctva. Keď budúci rok na jar budeme tak ako s týmto eurovalom súhlasiť aj s trvalým, tak jednoducho už sa z toho viacej nebudeme vedieť vymotať. Preto, ako som vravel, konštatujem, táto vec je s programovým vyhlásením vlády, s koaličnou zmluvou, je to vec, ktorá masívne Slovensko poškodí v prospech zahraničných bánk. A moja otázka na záver, pani premiérka, či si si naozaj istá, že konáš správne.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu parlamentu sa prihlásili páni poslanci - predpokladám, pán Beblavý, že to je faktická - pán poslanec Fronc, Bugár, Beblavý, Poliačik, celkom štyria poslanci, Droba, Gál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, len vecne k jednej, jednému vášmu vyjadreniu, povedali ste, že euroval stačí na záchranu malých krajín a že keby padla veľká krajina ako Taliansko, že to nebude stačiť. Nemám dôvod pochybovať o tomto vašom tvrdení, ale viete, val sa stavia, aby zabránil vlnám. A keby vybuchla sopka na Islande, tak iste by val v Holandsku nestačil na záchranu pred cunami. Jednoducho valy napriek tomu staviame a stavajú ich aj v Holandsku.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán podpredseda parlamentu Bugár, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Sulík, viete, toto naše dnešné rozhodovanie nie je o vami citovaných číslach. Je to ale hlavne o solidarite, ktorú vy máte v názve, no, bohužiaľ, len v názve. Odmietate podporiť euroval kvôli kvázi ochrane peňazí slovenských daňových poplatníkov, a pritom ste odmietli napríklad náš kompromisný návrh, aby sme o každej takejto pôžičke, použití peňazí z eurovalu, poprípade hlasovali a aby povedali, že no dobre, títo si zaslúžia, lebo robia to, čo treba robiť, ale napríklad bankám v určitých prípadoch nedáme. To ste odmietli. A zároveň musím povedať, že, ja si myslím, že týmto prispejete k znehodnoteniu eura. To znamená, nechránite úspory slovenských daňových poplatníkov.

    Druhé, čo chcem povedať, je, že kritizujete nedodržanie pravidiel v Európe, no ale, pán predseda, vy nedodržujete ani koaličnú zmluvu, lebo v koaličnej zmluve máte aj takú vetu: Prioritnou úlohou koalície je zabezpečiť vláde potrebnú podporu, osobitne pre prijímanie zákonov a uznesení v Národnej rade v Slovenskej republike.

    No takže už mi neostáva nič iné, len povedať, že viete, mne sa zdá, že vy ste nadradili stranícke záujmy nad záujmami Slovenska.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Miroslav Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, nebudem hovoriť dlho, myslím, že sú tu na to povolanejší predstavitelia aj našej strany a dovoľte mi jednu vec vám pripomenúť a jednu otázku vám položiť. Tú otázku, ktorú som vám položil už v Papierničke, kde na ňu neodpovedali, bolo to, že ak naozaj ideme doviesť Slovensko do ekonomického nevoľníctva, čo je výraz, ktorý ste práve použili, ako môžete s nami vládnuť? Ako môžete vládnuť so stranami, ktoré idú Slovensko zaviesť do ekonomického nevoľníctva? V čom je potom vydieranie, spojenie tohto bodu e existenciou vlády? Ak by som ja bol presvedčený, že moji koaliční partneri idú zaviesť krajinu do ekonomického nevoľníctva, nemohol by som s nimi vládnuť. Vy sa tvárite, že s nami vládnuť nemáte problém. Ja tomu nerozumiem, ako je to možné?

    A len ten jeden stručný komentár, lebo na to sa asi zabudne, nie je pravda, že slovenské banky sme si zachránili len sami. Ak vám niečo hovorí program EFSAL, tak budete, hoci ste vtedy ešte študovali na ekonomickej univerzite, budete vedieť, že Svetová banka a Medzinárodný menový fond požičali Slovensku pomerne veľa peňazí za výhodný úrok na to, aby sme mohli zachrániť naše banky. Presne to, čo ide urobiť euroval teraz v súvislosti s niektorými ďalšími krajinami. To znamená, nie je pravda, že my sme si za nejaké trhové ceny požičali na svetových trhoch, lebo by nám vtedy za tie slušné ceny nikto na tých svetových trhoch nepožičal. Takže preto len chcem povedať, že nehovoríte pravdu, keď hovoríte, že nám nikto nepomohol pri záchrane našich bánk. Pomohol nám a veľmi.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Pán predseda, som rád, že aj v tak vypätej situácii sa dostávame k tomu, že hovoríme o číslach a o faktoch, aby sme stále ostávali pri tom, že čo je naozaj v záujme tejto krajiny a čo by sme mali urobiť pre to, aby sme ju čo najlepšie ochránili.

    Jedno číslo ešte by som doplnil. Hovorilo sa tu o hlasovaniach, hlasovaní klubu ekonomických analytikov. Počuli sme, že 81 % bolo za navýšenie eurovalu, ale čo sme nepočuli z toho istého hlasovania, bolo, že len 10 % z týchto ľudí spája bankrot Grécka s automatickým krachom eurozóny a len 5 % si z nich myslí, že prípadné nehlasovanie za navýšenie eurovalu Slovenskom by v konečnom dôsledku znamenalo pád eura. To znamená, tie nedozierne dôsledky, o ktorých sa tu rozpráva, zrejme nebudú až také nedozierne, keď aj tí istí ekonomickí experti, ktorí hovoria, že navýšenie eurovalu by mohla byť dobrá vec, zároveň jedným hlasom dodávajú, že dôsledky jeho neschválenia by neboli také katastrofické, ako sme tu počuli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Juraj Droba s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za vaše slová. Opätovne poukážem na zásadný rozpor toho, čo je tu predkladané, s programovým vyhlásením vlády. Spojenie hlasovania považujem za nezmyselné a kladiem si otázku, aké motívy asi ženú našich troch koaličných partnerov k tomu, aby tieto hlasovania spájali. SaS bola a je súčasťou tejto koalície, má plnú podporu vláde, plnú podporu pani premiérky. Čo sa týka solidarity, so solidaritou táto pomoc nemá nič spoločné. Solidarita je vtedy, keď sa stanú prírodné katastrofy, povodne, nešťastia, solidarita určite nie je pomoc nezodpovedným politikom v zahraničí, dajme tomu v Grécku, aj v iných krajinách. A solidarita má nič alebo pramálo spoločného s pomocou bankám, ktoré desaťročia profitovali na vysoko úročených úveroch.

    Solidarita pre mňa je solidaritou doma. Na dôchodky, na cesty, na sociálne služby. Preto budem hlasovať tak, aby som nepodporil to, čo je tu predkladané, navrhované.

    A ešte na záver, Robert Fico nie je bumerang a sám sa nevráti. Vráti sa iba s niekým.

  • Pán poslanec Gábor Gál je posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou.

    Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Sulík, neviem vás presne citovať, ale hovorili ste niečo v tom kontexte, že nevadí, že keď prepadnú trhy, aspoň ľudia budú môcť lacnejšie kupovať akcie. No viete, treba si uvedomiť, že ľudia bežne nekupujú akcie. Sú zamestnaní, žijú z výplaty k výplate. A práve neschválenie eurovalu, možnosti zabráneniu ďalšej recesie, môže doviesť aj Slovensko k tomu, že sem investície neprídu, že nebudeme môcť zabrániť ďalšiemu navýšeniu nezamestnanosti a tým pádom docielime to, čo vlastne aj vy odmietate, ďalší prepad ekonomiky Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec, skúste zatlačiť cez svoju kartu. Pán predseda, ak sa hlásite, tak dávam vám slovo s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najprv teda pán Fronc. Veď ja s vami presne súhlasím, ale tak to dnes je. Na tie bežné vlny existuje val. To je to, čo sme schválili pred rokom. A keď dôjde nejaká veľká cunami, nepomôže nám ani toto navýšenie. My ideme navýšiť euroval na vlny, ktoré nie sú. To len aby som teda ostal vo vašej terminológii.

    Béla Bugár. Tak solidarita s kým? No máme síce v názve solidaritu, ale to neznamená, že budeme akúkoľvek formu solidarity, aj perverznú solidaritu, podporovať. A zachraňovať francúzske banky s peniazmi slovenských daňovníkov nevidím ako solidárne. Ten návrh, ktorý bol, uplatniť veto, teraz máme právo veta. Snažíme sa ho uplatniť. A pozrime, čo z toho je. Ide vláda padnúť. Chcel by som vidieť, ako to bude do budúcna pri každom jednom uplatnení, hlavne takom, ktoré nebude sa v Bruseli pozdávať, čo by bolo zakaždým aké divadlo. Čiže toto si nemyslím, že je reálny návrh.

    Pán poslanec Beblavý, o tom EFSAL--e priznám sa, neviem dostatočne na to, aby som vedel, že vlastne akú časť peňazí sme dostali. Viem teda, že záchrana bánk stála približne 8 percent HDP, neviem koľko z toho bolo EFSAL, predpokladám nejaká šialená čiastka to nebola. Ale aj keď, ja nemám problém, aby EFSAL zachraňoval aj iné banky. Ja mám problém, aby my sme zachraňovali nejaké iné banky vo svete.

    A pán poslanec Gál, tie akciové trhy, ja som teda a možnože som sa nedostatočne dobre vyjadril, a preto ďakujem, že ste to otvorili. Nevravím, že keď sa zrútia bez problémov, oni skrátka kolísať budú. To tak býva s akciovými trhmi, že raz sú hore, raz sú dole. Podľa nejakých denných, mesačných výkyvov robiť politiku s takýmito ďalekými následkami, jednoducho nie je správne. Keď akciové trhy reagujú na to, že poklesnú, aby nejako donútili politikov platiť peniaze slovenských...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • ...daňovníkov, tak si to treba nevšímať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy v súlade s § 28 rokovacieho poriadku prihlásila pani premiérka Iveta Radičová.

    Pani premiérka, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení poslanci, poslankyne, vážené excelencie hore na balkóne, vážení prítomní, predovšetkým na úvod mi dovoľte, aby som vám všetkým tlmočila poďakovanie dvoch nových premiérov - nového premiéra Írskej republiky a novozvoleného premiéra Portugalska. Nenesú žiadnu zodpovednosť za hospodárenie svojich predchodcov, naopak, prevzali na svoje plecia zodpovednosť za vyriešenie krízy v svojich krajinách, za konsolidáciu verejných financií a vďaka aj zárukám Slovenskej republiky dnes úspešne, úspešne konsolidujú financie a realizujú reformy.

    Pán premiér Portugalska mi povedal ešte jednu dôležitú vetu, spôsobujete mi infarktový stav, nemám šancu bez záruk pokračovať a dokončiť konsolidáciu Portugalska.

    Nepočúva sa to príjemne a hlavne je situácia, v ktorej spoluúčasť je z môjho pohľadu úplnou nevyhnutnosťou. Tretieho augusta 2010 vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky programové vyhlásenie a žiadala o vyslovenie dôvery. Ako som vtedy uviedla na tomto mieste, bez vzájomnej dôvery nie je možné riešiť problémy, bojovať proti korupcii, pomáhať ľuďom hľadať si prácu, podporovať podnikanie a občiansku spoločnosť, ani tvoriť lepšie pravidlá. Bez dôvery je nemožné rozvíjať spoločnosť a hľadať prienik pre rôzne názory.

    Pred vyše rokom sme neprebrali Slovenskú republiku v situácii, komu budeme koľko prerozdeľovať, ale v situácii, kde budeme šetriť. Programové vyhlásenie vlády sme začali napĺňať v situácii, ktorú poprední ekonómovia už hodnotia ako, citujem, "najväčšiu krízu od čias Veľkej hospodárskej krízy". Prezident Európskej centrálnej banky dnes informoval, že súčasná kríza už dosiahla systémovú úroveň. Znamená to, že ohrozených už nie je iba niekoľko malých krajín, ale celý finančný systém eurozóny, celá naša menová únia, naše euro. Musíme konať a to hneď.

    Vývoj svetovej a európskej ekonomiky je už od roku 2009 charakteristický turbulentnými zmenami a krízou. Väčšina rozhodujúcich svetových ekonomík v uplynulých mesiacoch podstúpila najhlbšiu a najintenzívnejšiu ekonomickú recesiu v povojnovom období. Vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky a podiel exportu do krajín Európskej únie má vývoj európskej a nepriamo aj globálnej ekonomiky určujúci vplyv na ekonomickú aktivitu v Slovenskej republike. Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a verejných financií za posledné roky potvrdil predpoklad, že ekonomika a príjmy verejných rozpočtov v Slovenskej republike sú mimoriadne citlivé na priebeh a dopady hospodárskych cyklov v svetovej ekonomike a najmä eurozóny.

    Uplynulý rok priniesol náročné momenty a doslova ťažké rokovania a rozhodnutia súvisiace s prekonávaním následkov globálnej hospodárskej krízy, dlhovej krízy v Európskej únii, prijímaním úsporných opatrení a škrtov v štátnych rozpočtoch všetkých krajín snahou o zníženie deficitu verejných financií, ale aj úsilím o zabezpečenie hospodárskeho rastu a udržanie ekonomického rastu.

    Európa je dnes v zložitej situácii, keď rast verejných dlhov poznamenáva kredibilitu spoločnej európskej meny a ohrozuje tak nielen členské štáty eurozóny, ale aj samotnú úniu.

    Opatrenia, ktoré prijímajú vlády, sú veľmi, veľmi nepopulárne a vo väčšine krajín oveľa drastickejšie ako u nás. Ak vyžadujeme zodpovedné hospodárske a politické riadenie v Európskej únii, sme povinní zodpovedne pristupovať k hospodárskemu a politickému riadeniu u nás doma.

    Slovenská republika je plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Je a chce byť stabilným a spoľahlivým partnerom v Európskej únii. Musí takým zostať aj naďalej. Je to naša spoločná zodpovednosť. Nie je možné z členstva v Európskej únii brať iba výhody a práva. Nie je možné, aby každoročne 17 % výdavkov štátneho rozpočtu bolo hradené daňovými poplatníkmi členských krajín Európskej únie. Toto členstvo i partnerstvo nás viaže k spolupatričnosti a k zodpovednosti.

    Solidarita bola jedným zo základných stavebných kameňov pri vzniku Európskeho spoločenstva a naďalej zostáva jedným zo základných princípov jeho existencie. V situácii, keď prežívame druhú vlnu krízy, predchádzajúca vláda zažívala prvú vlnu krízy, a prežívame ekonomickú, nastupujúcu ekonomickú recesiu, neexistujú riešenia iba na úrovni jednotlivých krajín. Neexistujú. Solidárnosť a spoluzodpovednosť každej jednej krajiny má byť princípom riešenia existenčných problémov aj ostatných krajín. A naopak, jej odmietnutie môže byť v konečnom dôsledku príčinou spätného dopadu existenčných problémov na iné krajiny, vrátane našej Slovenskej republiky. Ak hovoríme o potrebe regulácie veľkých finančných koncernov, tvrdom dozore a kontrole a je najvyšší čas, tak buďme pri tom, keď sa tieto mechanizmy tvoria. Hovoriť, že je to problém a nás sa to netýka, je jednoducho lož a nezodpovednosť.

    Dostala som priame otázky a dám na ne priame odpovede. Nemali sme dlhú vlnu krízy v programovom vyhlásení vlády. Situácia sa radikálne každým týždňom mení. Na zmenenú situáciu sú potrebné rýchle, okamžité reakcie. Bolo by tragédiou, keby členské krajiny eurozóny a Európska únia so založenými rukami mali podpísanú pôvodnú zmluvu a nehľadali nové riešenia, nové pravidlá, nové mechanizmy. Hľadajú sa stále. Denne pokračujú rokovania a už o dva týždne budú na stole ďalšie a ďalšie riešenia. Je pravdou, že staré princípy, na ktorých vznikla eurozóna a Európska únia, známy to takzvaný no bail out, či práva Európskej centrálnej banky vo vzťahu k dlhopisom a pravidlá zakotvené k pakte rastu a stability boli mnohými krajinami porušované. Voči týmto pravidlám vznikla nedôvera. A preto je tu čas na hľadanie a definovanie nových pravidiel, nových pravidiel kontroly, nových pravidiel sankcií. Myslím si, že je v záujme Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky, aby sme pri tvorbe týchto pravidiel boli prítomní, aby sme ich spolu určovali. A to bez ohľadu na to, kto bude premiérom tejto krajiny a aká bude zložená vláda. V tomto máme určite záujem spoločný.

    Takže žiadne porušenie programového vyhlásenia vlády, dámy a páni. Vláda, ktorá nevníma zmenu situácie, si nezaslúži vládnuť.

  • Dnešná situácia nás stavia pred zásadnú otázku: Kam kráča Slovensko, aké hodnoty sú pre nás podstatné? Zodpovednosť, solidarita, spolupráca, spomínaná dôvera, alebo politikárčenie vytĺkanie politického kapitálu za každú cenu, útočenie namiesto hľadania riešení pre občanov Slovenskej republiky? Zodpovednú politiku, vždy som tomu verila, naďalej tomu verím, možno robiť len tak, ak má aj morálny rozmer. Lenže popravde v politike, ktorá stavia iba na pragmatickom kalkule, morálka akosi zavadzia.

    Viem, že politika bez moci neexistuje. Často som to počúvala. Rozdiel je však v tom, či politik chce moc vlastniť, alebo moc je pre neho skutočne len nástrojom.

    Politika dnes prestáva byť otázkou idey a čoraz viac sa stáva nástrojom moci.

    Najjednoduchší spôsob politiky moci je vytváranie nepriateľov, či už skutočných alebo vymyslených, živenie napätia v spoločnosti, alebo politický marketing. Vodcovské schopnosti si dnes niektorí zamieňajú s presadzovaním sily či s diktátom, v ktorom neexistuje diskusia ani kompromis vo verejnom záujme. Výsledkom diskusie by nemali byť víťazi a porazení, pretože diskusia nie je boj. Výsledkom by malo byť poznanie, vzájomné pochopenie a zmúdrenie. Ochota vzájomne sa rešpektovať a spolupracovať a hľadať niekedy aj kompromisy pri napĺňaní spoločných cieľov. Áno, prekážajú mi politické hry a neustále politikárčenie. Prekáža mi, že množstvo dobrých krokov prekryjú rôzne stranícke nedohody, partajné malichernosti. A viem, aká je moja miera zodpovednosti. Plne ju na seba preberám.

    Obraciam sa na vás v tejto situácii, aby ste zvážili, čo pomôže našim občanom, čo pomôže zlepšiť dôveryhodnosť Slovenskej republiky. A som presvedčená, že jediný spôsob je podporiť riešenia, ktoré sú nadnárodné a ktoré budú nápomocné aj pre Slovenskú republiku.

    Preto som spojila tento dodatok s hlasovaním o dôvere vlády a je na vašom posúdení, ako sa rozhodnete.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani premiérky sa prihlásili pán poslanec Přidal, Marcinčin, Zelník, Chren, Faič, Blahová, Fořt, celkom sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Alojz Přidal.

  • Vážená pani premiérka, portugalský premiér nemusí mať infarktové stavy, aj keď mu rozumiem, pretože Národná rada Slovenskej republiky euroval podporí skôr, či neskôr. Určite by bolo lepšie, keby ho podporila dnes, aj pre Slovensko. Dnes vnímam toto hlasovanie, hlavne hlasovanie o tom, či koalícia potvrdí dôveru vašej vlády. Celá tá koalícia, aj tá, ktorá tu mala tie zelené papieriky nedávno, a hovorila, že podporuje vládu Ivety Radičovej.

    Táto vláda je stále najlepšia vláda pre Slovensko. Ešte stále je nádej, aj keď malá, že zodpovednosť zvíťazí nad populizmom. Opakujem, euroval na Slovensku prejde. Pýtam sa, vyhovuje niekomu z dnešnej koalície, že táto vláda padne a prečo?

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Anton Marcinčin, nech sa páči.

  • Pani premiérka, som poslanec, ktorý už niečo vyše roka upozorňuje, aby sme sa nenechali viesť lakomstvom a pýchou na naše vlastné úspechy, ale aby sme konali zodpovedne, solidárne a v súlade s našimi kľúčovými partnermi a záujmami Slovenskej republiky. Som veľmi rád, že svojím konaním ste zdôraznili vážnosť situácie. Pred rokom som bol sám, kto hlasoval za pôžičku Grécku. Sám v Národnej rade, ale spolu so všetkými partnermi Slovenska v eurozóne.

    Dnes pevne verím, že hlasovať budeme v Národnej rade všetci spoločne s našimi partnermi v Európe.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Štefan Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani premiérka, s obľubou používate spojenie, že prišla svetová hospodárska kríza. Ako keby to bolo to obdobie, keď to boli veľké dažde a prišla tisícročná voda, za ktorú nikto nemohol. A tu predsa vieme presne pomenovať, kto túto hospodársku krízu spôsobil. Boli to konkrétni ľudia, boli to americké banky, ktoré klamali, ratingové agentúry, ktoré klamali a podvádzali. Väčšina z týchto ľudí, ktorí klamali, boli bohato nakoniec odmenení.

    Gréci takisto klamali pri vstupe do eurozóny. Gréci žili nad pomery, hoci svoje problémy mohli okamžite vyriešiť. Napríklad aj predajom neobývaných ostrovov. Teraz Gréci miesto toho, aby pracovali, aby dobehli ekonomický rast, štrajkujú. Gréci, ktorí dostávajú desaťnásobne vyššie dôchodky ako u nás na Slovensku, Gréci, ktorí majú päťnásobne vyššie platy ako na Slovensku. Ale nie Gréci sú zodpovední za to, čo sa deje, ale vy viníte tento parlament, viníte ľudí na Slovensku a hovoríte, že máme sa zohnúť, máme byť solidárni a máme na toto prispievať.

    Nesúhlasím s takýmto postupom.

  • Pán poslanec Martin Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani premiérka, najprv by som chcel povedať, že si vás veľmi vážim, tak ako si vážim vášho predrečníka, ministra financií Ivana Mikloša. Nesúhlasím s tými, ktorí tvrdia, že ten jeden a štvrťroka tejto vlády bol stratený. On nebol stratený. Podarilo sa toho veľmi veľa. Reformy, ktoré sa začali pripravovať, zastavenie zadlžovania, pravidlá transparentnosti, ktoré tu boli zavedené a aj pretrvajú.

    Práve preto je mi ľúto toho spojenia hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády a nechápem, nerozumiem tomuto kroku. Budem podporovať, či už to budete vy, alebo ktokoľvek iný vo vláde, ktorý bude naozaj presadzovať to, čo ste povedali, zavádzanie a hlavne vymáhanie pravidiel v eurozóne, vymáhanie plnenia pravidiel, ktoré sú platné, dohodnuté a ktoré, keby sa neporušovali, nikdy by sa eurozóna do týchto problémov, v ktorých je dnes, nedostala.

    Chcem zdôrazniť, pani premiérka, že vaša vláda mala a má mandát a ešte stále má mandát na správne rozhodnutia a dobré kroky. A to je rozdiel oproti tým európskym politikom, ktorí pripravujú riešenia ako euroval a ktorí mandát na ich presadzovanie stratili práve vtedy, keď pripustili zadlžovanie krajín, ktoré viedli, a pripustili porušovanie pravidiel.

    Vy ste tá, ktorá má mandát prijímať správne rozhodnutia. Nie pán Barroso, ktorý bol predsedom vlády Portugalska v čase, keď sa Portugalsko zadlžilo a dostalo sa dnes do problémov. Nie pán Junkers, ktorý nahliadal na celú túto katastrofu, ako vznikala zhora. Uvedomte si to, prosím.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Vladimír Faič,s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vzdávam sa svojho vystúpenia. Nebudem vstupovať do vašej koaličnej rozpravy.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Natália Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi pekne ďakujem za vaše slová, pani premiérka, a v mnohom, v mnohom som súhlasná s tým, čo ste hovorili. Otázka eurovalu nás posúva k oveľa komplexnejším otázkam a položili ste jednu z nich: Kam kráča Slovensko? Možno doložím, do akej miery je Slovensko suverénnym štátom? Čo pre nás znamenajú hodnoty ako sloboda, demokracia a hlavne pluralita názorov? Tieto názory sme získali historicky veľmi nedávno a v dosť dlhých a ťažkých bojoch, a preto sa nedivme, že pre nás znamenajú mnoho a pre mnohých znamenajú všetko. A zodpovednosť je ešte stále na vás i na nás všetkých.

    Ďakujem pekne.

  • Posledný s faktickou poznámkou, ktorý sa prihlásil, je pán poslanec Stanislav Fořt. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani premiérka, vypočul som si váš príhovor a musím povedať, že v mnohom s vami súhlasím. Z toho, čo ste povedali... A vyzdvihol by som hlavne tú pasáž z vášho vystúpenia, kde ste sa odkázali na morálne zásady. Prihlasujem sa k tomu, aby sme sa vrátili späť k morálnym hodnotám. Verím, že aj vstupom SaS do politiky sa v tomto v slovenskom politickom živote mnohé zmenilo a aby sme zvážili, čo z predkladaných riešení je morálnym hazardom a aby sme podporovali také riešenia, ktoré morálny hazard do budúcna nie ďalej podporujú, ale, naopak, aby sme tento morálny hazard redukovali. Lebo, ako ste správne poukázali na, vo svojom vystúpení, práve morálny hazard je koreňom problémov, pred ktorými dnes stojíme. Dnes by táto Národná rada vôbec neriešila problém eurovalu, riešili by sme reformy, riešili by sme napĺňanie programového vyhlásenia vlády, ku ktorému sme sa všetci po náročnej dohode zaviazali a ktoré všetci poslanci koalície aj podporili, a tým vystavili mandát a pracovné úlohy tejto vláde.

    Takže moje hlasovanie dnes, alebo nehlasovanie, bude aj o tom, zastaviť morálny hazard.

    Ďakujem.

  • Poprosím teraz technikov, keby zapli mikrofón z miesta pani premiérke, ktorá bude reagovať v rozsahu dvoch minút na faktické poznámky poslancov.

  • Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Vinníci za súčasnú krízu, ktorá sa rozbehla v plných obrátkach po roku 2008, sú známi, či už konkrétni politici, konkrétne finančné inštitúcie, konkrétne bankové domy a poisťovne, vrátane ratingových agentúr, vrátane mnohých profesorov ekonómie z významných univerzít, ktorí za platby dávali vyjadrenia o tom, ako je finančný sektor v poriadku, ako je to dobré, že je neregulovaný, ako je dobré, že vzniká spojenie jednotlivých finančných inštitúcií do megainštitúcií, kde už vznikol typický problém pyramídovej hry. Vieme, kde sú vinníci.

    Ja som vyzvala, pán poslanec, na vás sa pozerám, Zelník, aby sme pri tvorbe nových pravidiel, aby sa toto neopakovalo, ako Slovenská republika boli prítomní.

    A k tým ostatným poznámkam, pýtam sa: Malo zmysel vstúpiť do Európskej únie? Prinieslo to výhody pre Slovenskú republiku? Moja odpoveď je - áno. Malo zmysel vstúpiť za neľahkých obetí do eurozóny a mať spoločnú menu euro? Moja odpoveď je - áno. Má zmysel spoločnými silami ochrániť členské krajiny eurozóny a EÚ? Moja odpoveď je - áno.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, pani poslankyne, páni poslanci, zrejme nepoviem nič objavné v úvode, keď pripomeniem, že v tejto budove, v tejto miestnosti diskutujeme rozmanité témy, ekonomické, sociálne, zdravotnícke, aj zahranično-politické. Niekedy sú celkom konkrétne, niekedy sú všeobecnejšie, niekedy aj stranícke, ale tu a tam prichádza na rokovací stôl aj téma, ktorá je naozaj veľmi univerzálnou, omnoho širšou, ako je téma rezortná alebo téma povedzme vysoko profesionálna, odborná.

    Dodatok k eurovalu, ako sme si zvykli, je práve takouto témou. Témou, ktorá nie je ani rezortná, ani stranícka, ale dnes je nesmierne kľúčová. Kľúčová pre eurozónu, pre Európsku úniu, ale, ako sme počuli, aj pre Rusko, aj pre Spojené štáty, aj pre Čínu, pre G-20, doslova bez preháňania pre celý svet. A treba povedať, že epicentrom tejto témy je eurozóna, ktorej Slovensko je členom. A to je nepochybne dôkaz, že ide o kľúčovú, zásadnú tému, ktorá presahuje nielen rady koalície vo vzťahu k opozícii, ale presahuje, dovolím si povedať, aj obdobie jednej vlády, pretože má a bude mať veľmi vážny dopad aj na budúce generácie.

    Myslím, že každý, kto len trošku sleduje dianie vo svete, vidí, ako sa dnes doslova spája celý svet v zápase s touto krízou. Ako intenzívne sa stretávajú lídri, ako často je spolu nemecká kancelárka s francúzskym prezidentom. Spájajú sa v úsilí zabrániť tomu najhoršiemu. Drastickému ekonomickému prepadu, dramatickému nárastu nezamestnaných ľudí, ale aj ohrozeniu našich vkladov, vkladov našich občanov. Niektorí majú viac peňazí v bankách, niektorí majú menej peňazí v bankách, ale pre každého je táto téma, dovolím si povedať, životne dôležitá.

    Svet sa teda spája v úsilí zabrániť tomu najhoršiemu. A tak ako pozorujem aj zahraničnú tlač, tak ako počúvam na medzinárodných fórach a chodím tam pomerne často, tak to vidím aj tak, že svet sa spája nielen v úsilí, ale aj v konštruovaní nástrojov, ktoré tomu najhoršiemu by mali brániť a zabrániť. A ten tzv. EFSF alebo ochranný val je jedným z takýchto nástrojov, na použití ktorého sa doslova zjednocuje celý svet. Prečítajte si dnes americkú tlač, prečítajte si odborníkov ekonómov z obidvoch kempov - z demokratického aj republikánskeho. Vyslovene to vidieť zo dňa na deň ako sa aj odborný svet, aj politický svet zjednocuje v názore, že zrejme to nie je jediný nástroj účinný a možno aj nie najlepší, ale celkom isto do tejto chvíle nikto lepší neponúkol. A všetci hovoria, že nemôžeme sa prizerať samospádu. Toto je kľúčový problém dnešných dní.

    Eurozóna zápasí o svoju záchranu. A zápasí aj o záchranu svojej meny, teda aj našej, slovenskej meny. Možno preženiem, a možno ani nie, keď poviem, že aj Európska únia zápasí. Ak nie doslova o svoju existenciu, tak nepochybne o svoju budúcnosť.

    Nuž a len pripomeniem, že Slovenská republika je členom oboch týchto zoskupení, tak eurozóny, ako aj Európskej únie. Treba, aby sme si to povedali nahlas a jasne. Slovensko je členom najelitnejšieho európskeho klubu krajín. Nič lepšieho v Európe, dámy a páni, nemáme.

    Je teda vo výsostnom záujme Slovenskej republiky, aby sme tento globálny zápas s krízou vyhrali. A samozrejme som presvedčený a myslím si, že to je aj morálne, ako hovoril pán poslanec Fořt, že Slovensko sa nemôže tomuto zápasu vyhnúť. My nesmieme z tohoto ihriska ani zbabelo, ani vypočítavo zutekať. To vždy a všetko za nás vybojuje niekto iný? Máme iba práva z členstva z toho elitného klubu, alebo sme prevzali dobrovoľne, s nadšením, s radosťou aj povinnosti, ktoré vyplývajú z tohoto klubu?

    Dámy a páni, nevyhýbajme sa poctivým otázkam. A takto stojí dnes problém. Naozaj my Slováci jediní z tých sedemnástich zdupkáme a povieme, že ani to jedno percento nedáme?! O to viac, keď veľmi dobre viete, a bolo to želanie strany SaS, že v tejto chvíli už šestnásť ostatných krajín ratifikovalo. Veľmi dobre viete, ako tlačí čas. Chceli sme byť poslední, sme teda poslední, ale celá Európa - a obávam sa, že aj omnoho širšie - sa dnes pozerá na Slovákov, či majú charakter, či majú morálku, či majú odvahu, alebo majú len politické strany, ktoré sledujú jedinú vec, prieskumy verejnej mienky. Tak stojí dnes otázka.

  • Som si istý, že všetkým vám, bez ohľadu na to či sedíte v laviciach koaličných, alebo opozičných, je dnes jasné, že vôbec nerokujeme o Grécku, ani o Írsku, ani o Portugalsku, ani o Taliansku, nerokujeme ani o Španielsku. Rokujeme o existenčných a budúcich šanciach alebo nešanciach našej vlasti. O budúcnosti našich deti. O budúcnosti budúcich pokolení. Takto stojí dnes otázka. A ak, pán Fořt, má len čo len kúsok morálky v sebe, tak to môže vidieť v takomto konkrétnom, a som hlboko presvedčený, aj pravdivom obraze.

    Je teda čas, aby sme si naozaj položili kľúčové otázky. Zásadné otázky. Ale je dôležité aj to, aby to boli otázky poctivé.

    Pozorne som si vypočul predsedu parlamentu. Aj on sa pýtal. Napríklad sa opýtal, že keby sme urobili slovenskú zbierku na euroval, koľkože centov by vyzbierali Slováci. A hneď si aj odpovedal, že zrejme ani cent. Tak v tom momente som si povedal, že aj tak sa dá. Ale potom sa aj ja opýtam, keby sme tak náhodou urobili slovenskú zbierku na slovenský štátny rozpočet, koľkože centov by sme vyzbierali Slováci? Kebyže dane boli dobrovoľné, koľkože dane z príjmov by sme odviedli? Čiže áno, otázky je možné klásť, len je nesmierne dôležité, najmä v takýchto kľúčových okamihoch, aby to boli otázky pravdivé a poctivé.

    Nemusíte so mnou súhlasiť, ale ja za takúto poctivú a pravdivú otázku považujem napríklad otázku: Udrží sa eurozóna? Bolo by dobré, keby sa udržala eurozóna? Udržíme spoločnú jednotnú európsku menu? Bolo by dobré, keby sme ju udržali? Je v záujme Slovenskej republiky zostať v eurozóne? Je v záujme našej vlasti zostať v Európskej únii?

    A budem sa pýtať ešte ďalej. Mali by členovia klubov, elitných európskych klubov plniť podmienky a záväzky, ktoré vyplývajú z členstva v týchto kluboch? Dámy a páni, má Slovenská republiky záväzok ratifikovať ochranný val? Je v záujme Slovenska, aby zostalo kredibilnou alebo teda dôveryhodnou krajinou s dôveryhodnou vládou, s ktorou sa budú radi stýkať štátnici všetkých krajín? No a napokon, teda je poctivou aj otázka, keď už sme v tom najelitnejšom klube, aby sme aj my prispeli svojím dielom na tom ťažkom zápase na záchrane jednotnej európskej a teda aj slovenskej meny?

    Panie poslankyne, páni poslanci, ak si len na jedinú z týchto otázok odpoviete kladne, tak potom musíme ochranný val a dodatok k nemu ratifikovať.

    Ja som presvedčený, to je moje videnie, že odpovede na všetky tieto otázky sú áno. Je v našom záujme, aby sme ten zápas vyhrali, a aby sme zostali dôveryhodnou krajinou. Chcem vám pripomenúť, nebolo to tak dávno, v roku 1997 nás ministerka zahraničných vecí pani Albright označila za čiernu dieru Európy. Pamätáme sa? Krížom krážom sa písalo vo svetovej tlači black hole, nečítalo sa to dobre. Susedia boli roky v Severoatlantickej aliancii, my sme boli vylúčení. Česi, Poliaci, Maďari boli pozvaní rokovať o vstupe do EÚ. My sme boli vylúčení. Za sedem rokov sa nám podarilo vyhrabať. Dobehnúť zameškané. Akože sa vtedy Európa postavila k tejto čiernej diere? Tak, že nám nechali voľnú stoličku. Tak, že vymysleli takzvanú skupinu na vysokej úrovni. Neviem, či Ján Figeľ neviedol za Slovensko túto skupinu, aby sme mohli dobehnúť obrovské manko za Čechmi, Poliakmi, Maďarmi. Pomáhali nám ako blázni. Ten hnusný Brusel. Aby sme dobehli. Aby sme zatreli tu čiernu dieru. Za málo rokov sa nám to podarilo. A jediní z Vyšehradskej štvorky sme boli schopní o ďalších päť rokov vstúpiť do eurozóny. To nebolo za odmenu. To nebolo za to, že sme iba chceli. To bolo za to, že sme boli schopní, že sme splnili kritériá, že sme pri tom neklamali, preto nám dovolili vstúpiť do tohoto najelitnejšieho klubu. A zrazu som čítal vo svetovej tlači, že Slovensko nie je žiadnou čiernou dierou, ale tigrom Európy. Ešte v roku 2007 sme mali hospodársky rast najvyšší v celej Európskej únii. Prišli významné investície. Ľudia mali viacej roboty. O tom všetkom je projekt znovuzjednotenia Európy. Ten projekt je ešte omnoho viac. Je o bezpečnosti našich krajín. Je o bezpečnosti nášho kontinentu. Preto sme tak veľmi chceli.

    Takže, pani poslankyne, páni poslanci, škriabali sme sa veľmi ťažko. A ja si veľmi živo spomínam na stretávania s ľuďmi na uliciach, vo fabrikách, alebo s lekármi. Nebolo nám ľahko, ale sme sa vyškriabali. A vyškriabali sme sa veľmi vysoko.

    Dnes by mi bolo veľmi ľúto, keby sme sami sa vrhli do priepasti. Bolo by mi to ľúto a bolo by to nezodpovedné.

    Nemali by sme tomu dovoliť. Nemali by sme sami seba vytlačiť na okraj európskeho diania. Kto sa potom bude s nami rozprávať? Všimli ste si, že sa s nami rozprávajú? Všimli ste si, že keď sme boli predsedníckou krajinou V-4 a pani premiérka pred každým summitom pozvala najvyššieho európskeho predstaviteľa, že vždy prišiel? Že v Bratislave si podávajú kľučky špičkoví politici a štátnici? Že sa nás pýtajú na názory, čo sa deje v Bielorusku, na Ukrajine, v Moldavsku, v Srbsku? Aj nás rešpektujú.

    Vieme vybaviť lepší distribučný kľúč. Vieme obhájiť svoju pozíciu voči Kosovu, hoci sme len piati. Máme názor. Rešpektujú tento názor. Budú nás aj ďalej? Aj potom? A budú sa nás pýtať?

    Panie poslankyne, páni poslanci, nemal by som čisté svedomie, keby som vás nepoprosil, nedovoľme, aby sa Slovensko znovu stalo čiernou dierou Európy. To mala tá cesta potom zmysel? Tá obrovská bolesť našich ľudí? Tá obrovská námaha? Nedovoľme to, aby sme sa sami z vlastnej pýchy, kvôli straníckym preferenciám, kvôli straníckej agende vytlačili na okraj európskeho politického diania!

  • No a celkom na záver. Často v politike premýšľam, najmä keď sú ťažké rozhodovania, ako treba rozhodovať. Od začiatku sa držím takej hierarchie, s ktorou som si porozumel. Najprv Slovensko, samozrejme dnes aj Európa, potom moja politická strana, a potom ja sám.

    Myslím, že aj z toho, čo povedal kolega Mikloš, čo povedala pani premiérka, ale aj iní, vyplýva, že v záujme Slovenska je to, aby sme naše záväzky dodržali. Stačí, keď budeme naozaj myslieť na záujmy našej vlasti a na budúcnosť Európy a našich deti v nej.

    Cítim ešte jednu povinnosť voči poslancom, ktorých podpore sme sa doposiaľ tešili. Pán poslanec Droba sa opýtal, prečo sme spojili hlasovania? Myslím, že aj pán poslanec Chren. Myslím si, že aj ľuďom azda sa patrí to zreteľnejšie povedať, prečo som ja privítal rozhodnutie pani premiérky a prečo som dnes na vláde za to spojenie hlasoval. Pán Droba, viete prečo? Lebo val musí prejsť. Lebo je to moje hlboké presvedčenie. Lebo je to hlboké presvedčenie troch zo štyroch koaličných partnerov. Pán Droba, je vás nechcem uraziť. Ani nežartujem. Ja len hovorím v tomto prípade fakty. Aj Bugár, aj Figeľ, pani premiérka predovšetkým, aj ja sme presvedčení, že to je kľúčová životná vec pre našu vlasť. Zoberte to, prosím, na vedomie. Nemusíte súhlasiť, len to zoberte na vedomie. Chcem, aby ste mi porozumeli. A tak sa vás pýtam: Ak naozaj sa nemáme hanbiť po Európe, ak na rokovaniach nám nesmú klásť otázky - Hej, Slováci, ste súhlasili, a bude to platiť aj zajtra? - tak val musí prejsť. Tak ako prešiel vo všetkých ostatných krajinách eurozóny. A teraz je, vy, pán Droba, hovoríte jediní nie a nebudeme hlasovať. A znovu platí, že ja hovorím ako minister zahraničných vecí, jeden z členov vlády, a hovoria to aj ďalší a je nás jasná väčšina, že musí prejsť. Tak mi, pán Droba, pomôžte pochopiť, ako mám ten val s kolegami a predovšetkým s pani premiérkou pretlačiť? Môžem žiadať od opozičnej strany, aby nám helfla, keď tu a tam nám to nevyhovuje? Aj pani Merkelová si najprv zjednala poriadok v koalícii, potom mohla čakať, že budú hlasovať aj socialisti, aj zelení. Pán Droba, preto. Rozumiete? Nemusíte súhlasiť, ale na toto máte, som si istý, aby ste to pochopili.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Poviem to po slovensky, musíme politicky zaplatiť, lebo ste nás k tomu dotlačili. A mne je to veľmi ľúto. Viete prečo? Lebo aj preto, lebo ma moja práca veľmi baví. A rád by som v nej pokračoval.Takže, keď som hovoril v strede môjho vystúpenia, že tie otázky dnes viac ako inokedy by mali byť poctivé, si myslím, že netreba sa pýtať, prečo pani premiérka navrhla a ja som hlasoval s ďalšími za spojenie. Lebo inak sa nedá, pán poslanec. Bez tejto politickej ceny, do ktorej ste nás vy dotlačili, nebudú hlasovať. Nebudú hlasovať. A zahlasujú len vtedy, keď zaplatíme.

    Pán Fořt, to je morálka, rozumiete? Ste sa jej dovolávali. Toto je v praxi morálka. Je morálne byť päťdesiatjeden týždňov v roku vo vládnej koalícii a na jeden si odskočiť do opozície? Vtedy, keď sa mi to hodí pri naháňaní politických bodov? Pán Fořt, je toto morálne? Morálne je zaplatiť. A poviem to ešte raz. Je mi nesmierne ľúto, že zaplatíme takúto cenu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz v súlade s § 28 je prihlásený pán minister zahraničných vecí, pán Mikuláš Dzurinda.

    Nech sa páči.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra zahraničných vecí sa prihlásili páni poslanci: Osuský, Chaban, Poliačik, Droba, Kalist, Viskupič, Fořt, Jurčík, Pado. Pýtam sa technikov, ešte pán Matovič? Je to posledný? Jedenásty pán Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa, tak pani poslankyňu Belousovovú, nebudeme jej dávať priestor, lebo to bol omyl.

    Takže ideme na pána poslanca Osuského, ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milý Mikuláš, Boh nám je svedkom, že sme v rokoch, keď sme obracali túto krajinu od Sibíri smerom do Európy, stáli v jednom šíku. Pravda je, že sme mali snahu vstúpiť do elitného klubu. Pravda je, že sa nám to podarilo. Pravda je, čo si hovoril o tom, aké majú byť pravidlá elitného klubu. A ja mám pocit a ja som vždy skôr skeptický, keď ide o samochválu mojej krajiny, že oprávnene sme tam mohli s hrdosťou vstúpiť, lebo, ako si správne povedal, nič nám nedarovali. Nič nám nedarovali. Embargo na pracovný trh našich najbližších susedov, ktorým sme otvorili svoje trhy, bolo ukážkou toho, že tu nič nebolo zadarmo. My sme sa nevklamali ani do eura, my sme sa nevklamali ani do Európskej únie.

    A jednou z vlastností elitného klubu má byť to, že tam platia elitné pravidlá pre všetkých. A ja nemám pocit, že elitnosť toho klubu je v tom, kto je v ňom, ale elitnosť toho klubu by mala byť v tom, že drží pravidlá. Že nešvindľuje, že nepodvádza. Že nežije nad pomery. Že nemrhá. Mám pocit, že Slovensko v zásade, iste s výhradami, toto dodržiavalo. A v tom je elitnosť nášho členstva v klube. Ja mám ale pocit, že nie všetci sa v elitnom klube chovali ako v elitnom klube.

    A ešte mám jeden pocit mám. My sme neboli za prijatie euroústavy, my sme mali výhrady v odovzdávaní právomoci, ale v tomto bode, v "bail out-e" nám ústava ponecháva právo hlasovať podľa vedomia a svedomia. Ja sa domnievam, že nikto nemá byť pranierovaný za to, že hlasuje podľa vedomia a svedomia. A pokiaľ ide o OKS, tie naše preferencie ukazujú, že nám nejde o popularitu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Smiech v rokovacej sále. Potlesk.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

    Teraz vystúpi pán poslanec Ivan Chaban.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja sa chcem pozastaviť nad niektorými filozofickými kategóriami, ktoré si spomenul, ako je morálka a česť. Pretože mám pocit, že je to tu tak poloblúdne alebo deliriózne vnímané a niekedy vysvetľované argumentačne a tvoja reč bola priama a jasná. Často sa tu argumentuje rovnítkom medzi valídnym bohatým a invalidným chudobným smerom ku Grécku. Nie je to vždy pravda, že bohatý je valídny a že chudobný je invalidný. Aj keď by sa stal svojim zavinením ten bohatý invalidný, nikto nemá právo mu odmietnuť pomoc a zabezpečiť invalidný vozík. Aj keď sám si zapríčiní, dajme tomu, chorobu. Morálka, ako kolegovia tu niektorí hovorili, nie, a solidarita hlavne znamená v pohode, bez zášte, závisti a hlavne zloby byť nápomocný. To nie je súťaž o tom, kto má priemerne nižší plat, ale o podiele zúčastniť sa na pomoci postihnutému. A o tom je teda aj česť ako neindividuálna kategória. Nehovoríme, ja som čestný. Ľudia o nás hovoria, že ten je čestný. Stratiť česť alebo ju dnes udržať si takú kredibilitu v cnostnosti, ako ju má Slovensko, znamená dať Slovensku šancu. Preto verím, že v hlasovaní sa zachováme tak, ako sa zachovať máme.

  • Ďalším prihláseným je pán poslanec Martin Poliačik, nech sa páči.

  • Pán minister, ja mám veľkú úctu k tomu, čo ste v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach pre Slovensko urobili. A hovorili ste o tom, aké to bolo ťažké a ako sú vám mnohé veci dnes ľúto. A ja sa opýtam, nie je vám ľúto, že zatiaľ čo nás tu naozaj naťahovali za každú jednu tabulečku, za každé jedno číslo, za každé jedno číselko za desatinnou čiarkou, tak pre iných to neplatí? Nie je vám ľúto to, že tie pravidlá klubu, ktoré na nás tak ťažko tlačili, neplatia pre všetkých rovnako? Keď hovoríte o tom, že nás počúvajú, že sa nás pýtajú, nie je čas, aby sme povedali, že tento klub musí začať fungovať inak na to, aby prežil? Hovorili ste o tom, že bolo veľmi ťažké sa do tohto elitného klubu dostať. A áno, ja s tým súhlasím. Ale zároveň treba povedať, že v čase, keď ekonomika na celom svete rástla, tak my sme tu museli prijímať tvrdé reformy a robiť všetko pre to, teda vy ste museli, ja som tu ešte vtedy nebol, ale robiť všetko pre to, aby sme sa do tohto elitného klubu dostali. Aj vtedy, keď oni si užívali rast ekonomiky v týchto krajinách a nemuseli šetriť, tak tu na to doplácali ľudia, že sme museli v transformácii zaplatiť za to ťažkú daň. Keď je v transformácii teraz celá Európa, nemali by sa títo naši partneri od nás začať učiť?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Juraj Droba, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, ďakujeme za váš príhovor, ktorý občas zaznieval ako prednáška, alebo školenie, ale myslím si, že srandy bokom, téma je veľmi vážna. Neznevažujeme prínos Európskej únie a prínos Spojených štátov amerických v čase, keď bolo naozaj najhoršie a keď ste spolu s pánom Miklošom, mnohými ďalšími preberali túto krajinu v troskách. Za všetkých poslancov SaS môžem povedať, že si vás veľmi vážime a veľmi vám ďakujeme za to, čo ste za osem rokov spravili zo škaredého káčatka a ako ste ho vypiplali. A ako ste mu pomohli ísť priamo.

    Vzali nás do klubu. Počkali na nás, nechali nám to voľné miesto, ale my sme sa nedostali do toho klubu preto, lebo sme boli možno nejak, zjednodušené podmienky by sme mali, jednoducho sme splnili kritériá, neklamali sme, nepodvádzali, snažili sme sa, zreformovali sme niekoľko sektorov štátu a so vztýčenou hlavou sme vstupovali do Európskej únie. Za to patrí vďaka vám a mnohým ľuďom, ktorí v tom čase okolo vás boli.

    To ihrisko, na ktorom sme začali hrať, sa však zásadne zmenilo. Tí, čo nám pravidlá pomáhali vysvetľovať, tí starší spoluhráči, tak zrazu sme zistili, že niektorí z nich tie pravidlá od začiatku nedodržiavajú. Porušovali ich do tej miery, že ak mali pravidlá ďalej platiť, tak rozhodca im musel dať červenú kartu.

    Čo ste hovorili o názoroch, že nás počúvajú, že máme rešpekt na témy ako Bielorusko, Srbsko, samozrejme, máme ho. Ale nemáme ho preto zase, že by nám chceli urobiť dobre. Máme ho preto, lebo máme silných, schopných ľudí, ktorí tam v tých krajinách niečo dokázali.

    No a trošku ma prekvapil argument, že euroval musí prejsť a musí prejsť preto, lebo chcete to vy, pán Figeľ a pán Bugár. Myslím si, že ak by ste sa pozreli týmto smerom a nechcem vám to radiť, ale myslím si, že páni zo SMER-u, aj dámy zo SMER-u ten euroval nakoniec tak či tak podporia a vy to dobre viete. Takže, euroval...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej pán poslanec Peter Kalist, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, vážený pán minister, máte pravdu. Máte plnú pravdu, Slovensko sa veľmi dlho hrabalo zo dna. Ale presne, ako to už viackrát odznelo, za čo? Za to, že sme neklamali, za slovenskú tvrdú prácu, za uťahovanie opaskov. Preto sme tam, v tom spomínanom elitnom klube. Ale z toho istého dôvodu, myslím teraz tu tvrdú prácu, uťahovanie opaskov, aj vašu prácu, samozrejme, ktorá tu tak isto odznela, z toho istého dôvodu odmietame pomáhať tým, ktorí sa do eurozóny preklamali. Stále sme slobodná a nezávislá krajina a nechceme, aby nám niekto túto slobodu len tak zobral. Ak sa rozhodneme, ak by sa Slovensko rozhodlo nehlasovať, ak Slovensko val, teda navýšenie eurovalu neschváli, je to prejav našej slobody a ja si nemyslím, že euroval prejsť musí. Ja si myslím, že euroval prejsť nemusí. Už sme raz boli dlhú dobu pod nadvládou nejakej inej krajiny na večné časy, takzvane, a nepáčilo sa nám to a nechceme to mať späť. Toľko.

  • Pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, úvodom tejto krátkej poznámky chcem povedať to, že úspech toho, že sme v Európskej únii, práve vám nikto neodpára. Dlhodobo táto téma znamenala aj pre vás, a keďže ste tu spomínali aj vlastne, kto by mohol zarábať na téme Európy politicky, tak to, že ste dostali, nikto vám tú zásluhu neodpára, Slovensko do Európskej únie je chvályhodné. A navždy vám za tie dve volebné obdobia bude patriť vďaka.

    Na druhej strane si myslím, že jednou z ambícií byť tam bolo, aby sme pravidlá, ktoré tam fungujú, mohli nejakým spôsobom ovplyvňovať. Teraz je tá doba a ja sa snažím položiť otázku už dlhšie obdobie, či nebola väčšia miera tlaku na získanie kompromisu, keďže vás vnímam ako človeka, ktorý vie vydolovať kompromis aj tam, kde sa nedá, alebo nikto iný ho nevidí. Tak by som sa chcel opýtať, keďže aj tu v tomto zaznelo a ja to skúsim odcitovať, obrátili ste sa na jedného z kolegov z SaS so slovami "máte na to, aby ste to pochopili", myslím si, že ak by trošička na všetkých stranách koaličných lídrov sa schoval nejakým spôsobom prístup taký, že každý by mal vyhrať. Alebo, ako som spomínal, nejaký až egoistický, tak by sme sa mohli pohnúť a mali by sme tu mať nejaké riešenie na stole.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Fořt, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, rád kladiete otázky, aj vo svojom vystúpení ste ich položili niekoľko. Tak ja sa spýtam také dve praktické, možnože stihnete na ne odpovedať, lebo tie odpovede sú krátke. Podľa vás skrachuje v najbližšie mesiace nejaký člen eurozóny napriek tomu, že bude existovať rozšírený euroval? Druhá otázka: Podľa vás, aká bude konečná výška eurovalu a koľkokrát sa bude ešte navyšovať?

    Spomenuli ste, že pravidlá by sa mali dodržiavať. A ja som liberál a toto je a toto patrí do desatora v mojej biblii: Pacta sunt servanda. Plne sa vami súhlasím. Dnes ale nediskutujeme o tom, či ideme plniť záväzok. Dneska diskutujeme o tom, či ideme prijať záväzok. Hovorili ste, že sme v Európskej únii rešpektovaní. Že sa nás pýtajú na naše názory. A potom ste vyjadrili pochybovanie o tom, ako to bude ďalej, keď dneska euroval odmietneme. Ja sa pýtam, koľko krajín nepristúpilo k bilaterálnym pôžičkám Grécku v eurozóne? Neboli sme jediní? Podľa vašej logiky by potom s nami sa nemal nikto baviť. A vy ste povedali, že náš názor rešpektujú. Tak ako to je?

    Čo sa týka politickej taktiky, práve spojením hlasovania o dôvere s týmto bodom ste vy zakázali opozícii tento val podporiť. Tak to je. Keď ste chceli hrať na túto stranu - a to vás teda ja určite nemusím poučovať - tak ste mali vyhlásiť, že hlasovanie bude jedno a že žiadne ďalšie do roku 2014 nebude...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Jurčík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, skutočne, ako moji kolegovia hovorili, za to, čo sa urobilo od roku deväťdesiatosem-dvetisíc šesť, nedá sa povedať nič iné, len všetká česť. Ale metodiku alebo rétoriku, ktorú teraz ste zvolili voči našej strane, ktorá je trošku podobná rétorike, ktorou hovoril iný predseda inej strany, a to znamená, že si naháňame preferencie, to je trošku mimo misu. Otvorene vám to hovorím. To vôbec nie je o naháňaní preferencií, lebo my sme jediní, ktorí hovoríme, odkedy sme tu, to isté. Odkedy sme mali prakticky jedno percento, odkedy ste sa s nami odmietali baviť, odkedy ste nás nebrali vážne. Jednoducho tá situácia u nás a ten pohľad na problematiku nakladania s verejnými peniazmi sa nezmenil. Nezmenil, ani sa nezmení. My sme nič v Európskej únii nedostali zadarmo. A ja tiež som tam bol dva- či trikrát a viem, ako nás berú. Viem, že nás berú hlavne preto, lebo sme boli schopní dodržať tie pravidlá, ktoré oni sami nedodržujú. Keď si zoberiete za posledné tri mesiace, čo sa udialo, koľko protichodných vyhlásení, ako boli stres testy v júli a bolo, chýbalo dva a pol miliardy eura, dneska chýba dvesto miliárd eur. Ako je možné, že títo ľudia nás zrazu poučujú, čo máme robiť? Prečo to takto je? Prečo, keď Richard Sulík hovoril o 50-percentnom haircute, tak bol vysmiaty? Dneska Junker povedal o viac ako o 60-percentách, ako normálne. Vy si myslíte, že my naozaj nevieme, o čom to je? Ďakujem.

  • Pán poslanec Martin Pado, posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister zahraničných vecí, chcel by som sa poďakovať za naozaj, myslím si, poctivé a pravdivé, ale aj veľmi nepríjemné vystúpenie pre niektorých kolegov. Ja som si všimol počas vášho vystúpenia, že niektorí naši koaliční poslanci za SaS mali úsmevy na tvárach. Neviem prečo. Viem jedno, že sa im vystúpenia pani premiérky, ministra financií aj vaše nepočúvali ľahko. Pretože tie vystúpenia im hovorili niečo iné, o čom ich presvedčil ich pán predseda, myslím si. Len pýtam sa, pán minister, či pán predseda SaS ponúkol aj niečo iné, nejaké riešenie. Nejaké skvelé riešenie, možnosť, ako problémy eurozóny dostať tam, kde sa snažia ekonómovia, politici a lídri. Lebo ja mám pocit, že pokiaľ by to bolo tak, tak nominačný výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny za ekonómiu by sa týmto nápadom musel zaoberať veľmi rýchlo. Obávam sa, že skôr ako ocenenie, pomenované po Alfrédovi Nobelovi, sa dostane našim koaličným partnerom a ich predsedovi cena za rozbitie koalície.

    Ďakujem.

  • Reagovať teraz na vystúpenie rečníkov vo faktických poznámkach bude pán minister zahraničných vecí.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Mnohé príspevky boli pravdivé, len dovolím si povedať, nič neriešiace, nerelevantné. Ale z toho, čo ste hovorili, mám skôr dobrý pocit, že ste mi porozumeli, že nemusíte so mnou vo všetkom súhlasiť, ale že ste mi rozumeli.

    Chcem sa vyjadriť len k dvom vystúpeniam, ktoré považujem za relevantné. Martin, my sme sa o tom nikdy nerozprávali, ale bola chvíľa, keď som ponúkol predsedovi Národnej rady, tu nie je, ale veď sa ho opýtate, že vybavím stretnutie s kancelárkou Merkelovou, ministrom financií Scheublem, že pôjdeme do Berlína a presvedčíme Nemcov, ak máme lepšiu hru. On to dobre vie. Najprv mi povedal, že dobre, o pár dní mi povedal, že to nemá význam. Že on vie, že Scheubleho ani pani Merkelovú nepresvedčí. Ale tak stojí otázka, presne takto stojí otázka. Keď Mikloš prišiel s tým, že vybaví lepší distribučný kľúč, no neboli sme si istí, ale sme do toho išli. A mohol by som dlho hovoriť, ako sme výrazne ovplyvnili aj názory na riadený bankrot, na automatické sankcie, na povinnú účasť súkromného sektora a ďalšie.

    A za druhé relevantné vystúpenie považujem vystúpenie pána poslanca Viskupiča. Pán poslanec, je mi ľúto, že ani včerajšie kompromisy predseda SaS neprijal. Bol to dobrý kompromis. Bol to kompromis, kedy my sme vám ponúkali konsenzus. Rozumiete? Pri každej tranži ste mohli mať nohu medzi dvermi. Ja som vymyslel, že to bude finančný výbor, rozpočtový, hoci možno európsky je bližšie. Viete prečo som to vymyslel? Lebo máte pána Kollára predsedu finančného a rozpočtového výboru. Je tam trinásť členov - sedem je z koalície, šesť je z opozície. Vy máte dvoch. Mali ste nohu medzi dvermi? To je dôkaz, pán Viskupič, dôkaz. Ja mám rád niekedy aj subjektívne názory, aj emócie, ale to je dôkaz, pán poslanec, že SaS sa dohodnúť nechcela. Stranícka agenda.

  • Ďakujem.

    A teraz sa ďalej prihlásil pán podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský, taktiež v súlade s § 28 rokovacieho poriadku.

    A chcem vás informovať, tí, ktorí sú prihlásení písomne, že ešte po jeho vystúpení bude nasledovať vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Roberta Fica.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážená pani premiérka, kolegyne, kolegovia, Slovensko, a všetci to cítime, je dnes centrom nevšedného záujmu a priznám sa, že tak ako ma to tešilo pred pár mesiacmi, kedy Slovensko usporiadalo majstrovstvá sveta v hokeji, dnes ma to vôbec neteší a z dôvodov, prečo sa na slovenský parlament, ale aj na Slovenskú republiku upierajú zraky možno celej Európy. Dôkazom toho je aj účasť veľvyslancov štátov Európskej únie na balkóne našej rokovacej sály.

    Cítim osobne totiž, že v tejto sále nastane politický hazard, aký nemá v našej krátkej histórii obdobu. Dnes jedna politická strana dáva do hry cenné žetóny. A tá cena je vysoká, priatelia. Je to stabilita Slovenska, dôveryhodnosť Slovenska a dobrá povesť Slovenskej republiky.

    Klub Kresťanskodemokratického hnutia, vážená pani premiérka, ťa v plnom rozsahu podporuje. Deklarovať však podporu pred kamerami a mikrofónmi a nevysloviť dôveru hlasovaním v parlamente, dámy a páni, považujem za pokryteckú politiku. Mimochodom, politika, viacerí sa tvária akoby išlo o niečo iné, akoby išlo len o odbornú debatu, ale my tu práve nesieme politickú zodpovednosť. To je dôvod, prečo sme tu. Túto zodpovednosť, ktorá je zodpovednosťou voči občanom, sme obdržali demokratickým mandátom. Je našou posvätnou povinnosťou vykonávať politický úrad. Túto povinnosť máme voči voličom a občanom Slovenskej republiky, voči viac ako päť aj pol miliónmi ľudí, ktorí v tomto štáte žijú. Aj keď nie sme všetci ekonómovia, rozumieme argumentom odvolávajúcim sa na zákony trhu, financií, dopytu a ponuky, príčin a následkov. Poznáme všetci tú všeobecne platnú poučku, že dlhy by sa nemali riešiť ďalšími dlhmi, aj to, prečo je navyšovanie eurovalu kontraverzná, politická a odborná otázka. Avšak vieme aj to, že niekedy politik tak ako lekár musí pri liečbe svojho pacienta voliť prostriedky, ktoré by zdravému človeku nepredpísal a ktoré samé osebe nie sú zdravé. Sú však v danom okamihu nevyhnutné na to, aby sa predišlo najhoršiemu. Aby nám pacient nezomrel na šok.

    Predpokladám, hoci vo svetle posledných udalostí už akosi nesmelo, že väčšine z nás ide o to, aby Slovenská republika naďalej zostala súčasťou stabilného prostredia. Nielen ekonomicky a finančne stabilného, ale aj právne a politicky stabilného. Že nám ide o to, aby občania Slovenskej republiky, pretože o nej je teraz reč, nie o Grécku, Francúzsku alebo Nemecku, mohli chodiť do práce, starať sa o rodiny, pozerať s dôverou do budúcnosti. Aby sa mohli spoľahnúť na bezpečnosť prostredia, ktorý poskytuje demokratický a právny štát.

    Kolegyne, kolegovia, vecou praktickej politiky nie je rozhodovať len o platnosti sporných ekonomických teórií, nie je len robiť rozhodcu v hádkach medzi ekonomickými expertmi, ktorí vedia veľa o číslach, zlomkoch, mocninách, odmocninách, integráloch, no často zabúdajú na zodpovednosť voči konkrétnym ľudom.

    Nikto nám nedal právo obetovať konkrétnych ľudí tomu, aby sme dokázali platnosť nejakej doposiaľ neotestovanej teórie. Našou úlohou, úlohou politickou, je použiť dostupné politické nástroje na to, aby sme predchádzali destabilizácii, masovej nezamestnanosti, ekonomicky motivovaným nepokojom, občianskemu konfliktu. Je len smutné a je príznakom vážnej krízy, že túto základnú pravdu a základnú povinnosť musíme si dnes spoločne pripomínať. Pravicová koalícia, menovite niektorí jej členovia, sa dnes rozhodli opustiť svoju povinnosť, dezertovať tvárou v tvár svojej povinnosti. Rozhodli sa, že hodia cez palubu nielen doterajšie úsilie vlády, ktorá na európskych fórach rozhodne nie je a nebola servilnou. Rozhodli sa hodiť cez palubu aj veľkú časť budovania ústavných základov demokracie v tejto krajine. Zrejme svoju povinnosť voči miliónom ľudí od začiatku nepochopili a zdá sa, že ich neuznali hodnými vznešenosti svojich liberálnych ideálov. Aká škoda, že všetkých nezamestnaných, ktorí sa následkom ideologickej zaslepenosti ocitnú na dlažbe, nemožno nazvať lenivcami, flákačmi a neprispôsobivými.

    Ak táto vládna koalícia niečo viac ako po roku vládnutia dnes dá za pravdu svojim politickým oponentom, môžeme predpovedať, že demokracia, sloboda aj solidarita medzi občanmi tejto krajiny sa stávajú púhymi slovami bez obsahu a bez zrozumiteľného zmyslu. Ak ľudia prepadnú zúfalstvu a stratia pocit lojality voči vlastnému štátu, nezostaňme prekvapení. Nebude to následok prírodnej katastrofy či osudu, ale následok ľudských rozhodnutí. Rozhodnutí osôb na zodpovedných postoch. A práve preto, je ešte čas zmeniť rozhodnutia a rozhodnúť sa správne.

    Na záver chcem povedať len toľko, že všetci poslanci za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia budú hlasovať za vyslovenie dôvery vláde Ivety Radičovej.

  • Potlesk v sále.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady, pána Hrušovského, s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán podpredseda parlamentu, významný liberálny ekonóm a obľúbenec tu prítomného pána ministra financií Thomas Soules povedal: "Prvou poučkou ekonómie je vzácnosť. Ničoho nie je tak veľa, aby sme mohli uspokojiť všetky požiadavky. Prvou poučkou politiky je ignorovať túto prvú poučku ekonómie." A ja sa pýtam, v situácii, keď už aj Spojené štáty americké majú dlh väčší ako vlastné HDP a keď sa rúca systém založený na tejto pravde, ktorú som povedal, dokedy Pali? Dokedy to bude?

  • Pán podpredseda, ďakujem za predstavenie vašej vízie. Viackrát v nich ste sa odkázali, a budeme to pravdepodobne v nasledujúcich dňoch počuť veľakrát, na hrozbu nezamestnanosti, ktorá môže prísť. Na hrozbu poklesu životnej úrovne, ktorá môže prísť a zasiahnuť občanov Slovenskej republiky. Na zodpovednosť politikov, aby predišli takémuto nežiaducemu stavu.

    Ja sa vás preto chcem spýtať, či si myslíte, že desaťročia nahromadené dlhy a problémy, ktoré z toho vyplývajú, je možné riešiť bezbolestne, bez poklesu nezamestnanosti a bez nárastu nezamestnanosti a bez dočasného poklesu životnej úrovne? Lebo z vášho prejavu som mal pocit, že vy ten nástroj máte a že práve dnes môžeme ten nástroj schváliť. Že vy máte ten zázračný prútik, ktorý našich občanov od nezamestnanosti a poklesu životnej úrovne ochráni, a že sa volá euroval.

    Tak sa vás pýtam, či si myslíte, že schválením eurovalu na Slovensko nárast nezamestnanosti nepríde a na Slovensko nepríde pokles životnej úrovne.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie a na faktické poznámky chce reagovať pán podpredseda Hrušovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja ten zázračný prútik, pán kolega, nemám. Ja som nehovoril o zázračnom riešení, ja som hovoril a vyzýval som k zodpovednosti. Tam niekde smeroval obsah môjho vystúpenia.

    Priatelia, neviem, či ste si všimli kurz eura, už reaguje na dianie v slovenskom parlamente. Ja nechcem strašiť, ja nechcem vyvolávať paniku, ale chcem len upozorniť, ak vy nevidíte súvislosti medzi nami a zvyškom štátov, ktoré sú v eurozóne, tak prepáčte, ale rozmýšľate naivne, ak si myslíte, že Slovenska sa všetky dopady a krízy, ktoré postihnú tento priestor, nedotknú vôbec. To je naivné si myslieť, priatelia. Nikoho táto situácia neteší, ale buďme zodpovední. Ja som k tomu a na to som najviac vo svojom vystúpení sa snažil upozorniť preto, lebo tu cítim niekde vysloviť aj môj politický postoj. Treba politicko-mocensky dnes aj z hľadiska Slovenskej republiky osvedčiť svoju schopnosť, aj v takýchto kritických situáciách dokázať vedieť prijímať rozhodnutia, ktoré netešia.

    Vy nás obviňujete, že chceme rozhadzovať peniaze daňových poplatníkov? Veď to je, priatelia, lož! To nie je tak. Ale ak zaznievajú z úst vašich kolegov takéto vyjadrenia, tak nedá nám, aby sme sa neohradili voči takejto demagógii. A obávam, že len politicky a stranícky využívate situáciu. Keď vám nevyšiel Fico, tak si pomáhate Radičovou. Priatelia, tu už ide o viacej ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán podpredseda Národnej rady, pán Fico.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, vážené dámy a páni, nerád vstupujem do tohto vašeho vnútrokoaličného dialógu, ktorý by sme skôr očakávali v miestnosti koaličnej rady a nie v miestnosti slovenského parlamentu. Mrzí ma, že ste k sebe absolútne neúprimní, ďakujete si, vážite si jeden druhého ako pri odovzdávaní Oskarov, ale v praxi si picháte hrdzavými nožmi do ľadvín. Toto je obraz vlády Slovenskej republiky dnešný deň.

  • Niekto by možno očakával, že dianie okolo eurovalu a udalostí posledných dní spôsobujú opozícii obrovskú radosť. My sme si takisto užili krízu v rokoch 2009 a 2010 a s veľkým potešením som dnes konštatoval, že snáď prvýkrát aj pani premiérka, aj pán minister financií uznali, že v rokoch 2009, 2010 bola prvá obrovská vlna svetovej hospodárskej a finančnej krízy, aká tu nebola od tridsiatych rokov minulého storočia.

  • A my sme si uvedomovali v tom čase, vážené dámy a páni, aká dôležitá je silná a stabilná vláda. Vláda, ktorá je schopná predkladať riešenia, ponúkať alternatívy a chrániť Slovensko a jeho občanov pred dôsledkami krízy.

    Pozeráme preto s obavami do budúcnosti a kladieme si otázku, či sa slovenská politická scéna dokáže zmobilizovať, aby bola oporou pre Slovensko, a nie jeho príťažou.

    Sme svedkami udalostí, ktoré sú prirodzeným dôsledkom vytvorenia pravicovej vlády v júli v roku 2010. SMER - sociálna demokracia vtedy rešpektoval, že najsilnejšia a stabilná politická strana nie je súčasťou nového vládneho zoskupenia. Áno, rešpektovali sme, pretože my rešpektujeme parlamentnú matematiku. Rešpektovali sme aj to, že vládna koalícia sa síce formálne označovala ako štvorkoalícia, ale v realite pozostávala zo štyroch strán a dvoch frakcií. Rešpektovali sme to, že vo vládnej koalícii boli a sú najrozmanitejšie a protichodné hodnotové prúdy, obrazne povedané, od legalizácie marihuany a partnerstiev homosexuálov až po zákaz umelého prerušenia tehotenstva. A rešpektovali sme aj to, že na čele vlády Slovenskej republiky bude politik, ktorý nie je súčasne predsedom politickej strany a nemá kontrolu nad straníckymi štruktúrami vlastného politického subjektu. A rovnako sme v tom kontexte vnímali aj vyjadrenia, že takáto zostava je pre Slovensko tým najlepším, najkrajším a najstabilnejším riešením.

    Čo sme my opoziční politici rešpektovali a vnímali v júli 2010 ako tvrdú politickú realitu, každodenný politický život so všetkými jeho úskaliami a zložitosťami po jeden a pol roku vládnutia, žiaľ, nerešpektuje. Zato, v akom stave je vládna koalícia, si môže len a len samotná vládna koalícia a jej politické rozhodnutia z júla 2010. Je to daň, akú vládu ste si postavili.

  • S veľkým znepokojením sledovali sme, ale aj stále sledujeme udalosti okolo ratifikácie eurovalu. Keďže podobne - a v tom súhlasím s pánom ministrom zahraničných vecí, s pánom Dzurindom - ako šestnásť krajín eurozóny, ako Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, G20, Spojené štáty americké, celá Ázia, Rusko, si uvedomujeme význam tohto finančného mechanizmu pre Slovensko a pozorovali sme názorové rozpory vo vládnej koalícii, ponúkli sme listom oficiálne rokovania predstaviteľom koaličných strán. Je to možno už späť päť alebo šesť týždňov, dostatočne dlhá doba na nájdenie riešenia, pretože sme videli, že nie ste schopní sa vo vnútri vládnej koalícii dohodnúť a vedeli sme, aké dôležité je toto rozhodnutie. S poďakovaním od predsedu SDKÚ pána Dzurindu sme boli odmietnutí a ako vysvetlenie bolo dodané, že ratifikácia eurovalu je vnútornou vecou vládnej koalície, akýmsi testom, testom, či je alebo nie je spôsobilá prijímať vážne rozhodnutia národno-štátneho významu. My sme tomuto odkazu, pán predseda, normálne porozumeli, bol to jasný politický odkaz, chceli ste si vyriešiť tieto veci sami a doma.

    A porozumeli sme aj preto, pretože vládna koalícia disponuje v Národnej rade Slovenskej republiky sedemdesiatimi deviatimi hlasmi a na úspešné hlasovanie postačuje hlasov sedemdesiatšesť.

    SMER - sociálna demokracia rovnako uznáva, že zodpovednosť za vládnutie má vládna koalícia, ktorá disponuje pohodlnou nadpolovičnou väčšinou v Národnej rade, a tejto zodpovednosti sa nemôže zbavovať odkazom na neodstrániteľné rozdiely v názoroch jednotlivých koaličných strán. Za najhlbší politický marazmus, vážené dámy a páni, do ktorého ste doviedli Slovensko, za to, že sme poslednou krajinou eurozóny rozhodujúcou o eurovale, za to, že sme svedkami začínajúcej medzinárodnej blamáže Slovenska, zodpovedáte, vážené dámy a páni, len vy, vy a vy z vládnej koalície.

  • Ak vládna koalícia chce test schopnosti vládnuť, môže ho vykonať. Ak ho chcete dnes, tak si tento test zrealizujte. Že ho veľmi chcete, svedčí aj vaše rozhodnutie spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády, čo opozíciu úplne vylučuje z hlasovania. Takto isto to povedali viacerí predstavitelia politickej scény. Som rád že chápete aj túto realitu parlamentného života. Vylučuje nás to z hlasovania preto, lebo pravicovú vládu nepovažujeme za dobré riešenie pre Slovenskú republiku. My teda hovoríme nie pravicovej vláde, hovoríme však áno eurovalu. Budeme trpezlivo počúvať, ako často hovorí predseda SDKÚ, aké riešenia má vládna koalícia pre Slovensko v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch, najmä, ak vláda dnes nezíska dôveru. Ako chce vládna koalícia zabezpečiť schválenie eurovalu? Chce vládna koalícia pokračovať v neúspešných experimentoch, alebo bude mať silu a vôľu dať priestor na vznik politických štruktúr, spôsobných udržať Slovensko medzi úspešnými krajinami Európskej únie?

    Vážené dámy a páni, tak ako je národno-štátnym záujmom Slovenska schváliť euroval, je národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky mať aj silnú, stabilnú, proeurópsky orientovanú a v základných národných otázkach zjednotenú vládu. Toto je národno-štátny záujem Slovenskej republiky.

  • Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je úspešným príbehom a SMER - sociálna demokracia rešpektuje, že vláda Slovenskej republiky pod vedením Mikuláša Dzurindu vykonala v súčinnosti s podporou vtedajšej opozície obrovské úsilie na vstup do Európskej únie. Ale aj my sme robili vo vláde v rokoch 2006 až 2010 všetko, aby sa naše postavenie v únii posilňovalo. A ja môžem povedať, že postavenie Slovenskej republiky v rokoch 2006 až 2010 sa v Európskej únii posilnilo a neoslabilo. Ak tu niekto dnes povedal, že preto sme vstúpili do Európskej únie, lebo sme boli úspešní a boli sme dôveryhodní, my hovoríme, preto sa nám podarilo zaviesť euro, preto sa nám podarilo ratifikovať Lisabonskú zmluvu a preto sa nám podarilo dostať do schengenského priestoru, lebo vláda bola v rokoch 2006 - 2010 úspešná a dôveryhodná pre partnerov v Európskej únii. Aj my to môžeme povedať o rokoch 2006 až 2010.

  • Nebudem teraz, vážené dámy a páni, malicherne pripomínať incidenty ohľadne ratifikácie Lisabonskej zmluvy, hoci by som mohol. Možno vo svetle niektorých vystúpení by bolo aj vhodné pripomenúť, aký bol postoj pána ministra financií a pani predsedníčky vlády pár dní pred voľbami a pár týždňov po voľbách, pokiaľ išlo o euroval. Nedobre sa mi počúva teraz niečo o populizmu a vytĺkaní politického kapitálu, ale ja si dobre pamätám, čo hovorili títo politici a ako zneužívali túto tému vo vzťahu k voľbám, ale aj k situácii, ktoré boli bezprostredne po voľbách.

    Bolo tu aj niekoľko nepresností. Pán minister financií sa pochválil, že vybavili iný kľúč, pokiaľ ide o permanentný finančný mechanizmus. Pán minister, ale nepovedali ste, že ste vybavili, že budeme platiť hotovosť 800 mil. eur, namiesto garancií, ktoré boli vybavené za predchádzajúcej vlády. Toto je ten podstatný rozdiel, ktorý ste vybavili vy, a čo stále považujete za nejaký úspech. Ale nech sa nám darí. Ak to vy vnímate, ako dobré rozhodnutie, nech to je tak. Našou povinnosťou všetkých je chrániť Slovenskú republiku.

    Vážené dámy a páni, my chceme v strane SMER - sociálna demokracia, aby bolo naše členstvo v Európskej únii aj v eurozóne naďalej úspešným príbehom. Bude tomu tak len vtedy, ak na Slovensku budú väčšinové politické sily uzrozumené s faktom, že miesto Slovenska je len v zóne perspektívy, medzi najsilnejšími, a nie v zóne beznádeje, medzi najslabšími a najmenej zodpovednými. My sme prešli nielen hospodárskou krízou v rokoch 2009, 2010, my sme prešli aj najväčšou plynovou krízou, aká kedy bola. Keby sme neboli dôveryhodní partneri, nikdy sa nám nepodarí v súčinnosti s Nemeckom a s Českou republikou zabezpečiť spätný tok plynu na územie Slovenskej republiky. A bolo to len a len preto, že sme urobili všetko pre úspešné postavenie Slovenska v tejto medzinárodnej inštitúcii.

    Rozhodnutie o eurovale - a vy to dobre viete - je len začiatkom celého radu ďalších a podstatne náročnejších rozhodnutí. Pripravme sa na to, že silné krajiny budú hovoriť o určitých okolnostiach, ktoré bude potrebné naplniť, aby ten, kto chce zostať v zóne perspektívy, v tejto zóne perspektívy aj zostal. Ako chcete vládnuť, keď príde myšlienka harmonizovaných daní? Ako chcete vládnuť, keď prídu ďalšie témy európskeho významu, keď už teraz počúvam - jedna politická strana hovorí toto, druhá politická strana hovorí tamto? Takto nemôže Slovensko existovať, v žiadnom prípade. Preto buď sa postavíme k týmto návrhom konštruktívne a budeme z nich profitovať, alebo budeme svedkami dnešného politického marazmu. A všetko má v rukách vládna koalícia.

    Témou dňa je teda euroval, nie to, čo bude po prípadnom páde vlády, hoci takéto predpovede sú určite pre verejnosť a média najatraktívnejšie. SMER - sociálnu demokraciu zaujíma, ak test schopnosti vládnuť nebude úspešný, čo navrhnú strany vládnej koalície na urýchlené hlasovanie a schválenie tohto pre Slovensko životne dôležitého dokumentu. SMER je na takúto diskusiu pripravený.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu Fica s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Fico, hovoríte, že stav, v akom sa vládna koalícia nachádza, za ten stav zodpovedá len sama vládna koalícia. Hovoríte, že len a len my a my a my za to zodpovedáme v prípade eurovalu.

    Ja si vás dovolím trochu opraviť a povedať, že sa mýlite. V prvom rade do tejto situácie sme sa dostali preto, lebo aj vy ste pokračovali v rozhodnutí predošlej vlády a dostali ste nás do spolku, síce, by som nazval, akože pekného vlaku na prvý pohľad, ale plného zhnitých jabĺk. Dostali ste nás do eurozóny, ktorú dnes len všetci musíme obhajovať, lebo, bohužiaľ, už nič iné nezostáva. Druhý dôvod, prečo tento stav dnes riešime, je nenažranosť a nedostatok dostatku našich európskych partnerov. Pýtali si od nás taký podiel na eurovale, ktorý, jeho neúmerná miera voči nášmu zavineniu dostatočne vytočila jednu koaličnú stranu na to, aby sa postavila na zadné a povedala, že nie. Jednoducho a možno inak povedané, tretí dôvod, prečo sa nachádzame v situácii, v akej sa nachádzame, je neschopnosť a nedostatok vás osobne a vašej vlády vyrokovať v eurozóne podmienky pre Slovensko také, aby sme mohli sa dôstojne zúčastniť eurovalu. Ak vy by ste naozaj hájili záujmy Slovenskej republiky, vyjednali by ste taký podiel, ktorý by bol možno desatinou toho, a zodpovedal by naozaj našej zodpovednosti za stav, v akom sa eurozóna nachádza. Bohužiaľ, nevyjednali ste nič, len ste sklopili opätky, salutovali ste a zbabelo ste prijali to, čo vám eurozóna ponúkla.

  • Ďakujem. Pán podpredseda parlamentu, počul som v tejto snemovni aj lepšie prejavy vaše a tento bol pre mňa dosť veľkým sklamaním, pretože čakal som odpoveď minimálne na otázku položenú možno nejakými číslami a faktami. Prečo vy schvaľujete prijatie eurovalu? Prečo ste za? Prečo hovoríte jedným dychom o národnoštátnych záujmoch Slovenskej republiky a zároveň dodávate, že vám nevadí alebo predpovedáte tému harmonizovaných daní, ktorú ja považujem za absolútnu vlastizradu? A vôbec to, ak príde, sa ňou vôbec zaoberať. A do posledného dychu by som chcel povedať, že zrovna pri tejto téme by sme mali brániť Slovensko a nepripustiť debatu o harmonizovaní daní. A zaujímalo by ma teda, keďže to v prejave neodznelo, či potrebujete tento mechanizmus eurovalu na to, aby politika zadlžovania a rozhadzovania prostriedkov vtedy, keď je špajza plná a prestretý stôl, legitimizovala to, že vyrábate dlhy, na čo musí tento mechanizmus teraz slúžiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ja rešpektujem, že toto je v prvom rade diskusia a debata v rámci vládnej koalície, ale možno práve teraz je tá vhodná chvíľa sa niekde vrátiť a možno niečo aj pripomenúť v tejto ctenej snemovni, to, čo nezaznelo v tvojom vystúpení a čo ja pokladám za potrebné doplniť. Bol si doteraz jediný politik, ktorý dokázal v ťažkých časoch krízy v roku 2008 zjednotiť nielen svojich politických partnerov, koaličných, ale aj zástupcov odborov, zamestnávateľov, jednoducho partnerov stavovských, ZMOS-u, pre svoje riešenia. Jednoducho získal si ich aj v nepopulárnych opatreniach, ktoré v čase krízy je nevyhnutné prijímať. Nielen odborníkov, ale aj bežných ľudí. Aký je tomu dôvod? No, mimo osobných schopností, ktoré máš, sú z hľadiska získania dôvery, je to aj presvedčenie ľudí, že tvoja vláda rovnomerne rozkladala dôsledky krízy a hľadanie riešení. Aj to je potrebné pri tejto chvíli povedať, že na to nedoplácali len tí sociálne najslabší, ale tá rovnomernosť rozkladania bola ďaleko, ďaleko iná. Na rozdiel od terajšej situácie, opakujem, na rozdiel terajšej vlády. Možno práve teraz je tá najvhodnejšia chvíľa, keď sa bude hlasovať o dôvere k vláde, pripomenúť schopnosť politika zjednocovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda Fico, hovoríte nie pravicovej vláde, ale to sme očakávali, to ma neprekvapilo. Vy ste samozrejme za ľavicovú vládu, pretože je ľahšie rozdávať, ako rozumne hospodáriť. Len, bohužiaľ, nielen vy hovoríte nie pravicovej vláde, ale pravicovú vládu, keď padne, tak ju odvolá SaS. A z toho mi je smutno.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Fico, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať iba na jednu pripomienku, ktorá sa týka akejsi fámy ohľadne vytvárania dlhu Slovenskej republiky. Myslím, že to bol pán poslanec Viskupič. Tak, ak dovolíte, pán poslanec, jednoduchý fakt.

    Táto vaša pravicová vláda zadlžuje Slovensko rýchlejším tempom, ako to bolo v rokoch 2006 - 2010. A presné čísla: v roku 2011 stúpne zadlženosť na jednu osobu z 5000 na 5700 eur a kým v čase prvej svetovej krízy sme zvýšili zadĺženie asi o 10,2 miliardy, tak vo vašom prípade je naplánovaných 12,6 miliárd. Je to oficiálny dokument, ktorý ste poslali do Európskej únie.

    Prestaňte už vymýšľať pred slovenskou verejnosťou tieto fámy. Ak niekto zadlžuje, aj kvôli tomu bude treba prijať zákon o fiškálnej zodpovednosti, tak tá miera zadlžovania je za vás dynamickejšia, rýchlejšia, vyššia, ako to bolo v rokoch 2006 až 2010.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub SDKÚ - DS pán poslanec Štefanec.

    A medzi tým podľa § 28 sa prihlásil o slovo prvý podpredseda vlády, pán minister Figeľ.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vyjadriť svoje presvedčenie, že počas piatich rokov, čo mám tú česť pôsobiť v tejto snemovni, tak Národná rada Slovenskej republiky nestála pred tak dôležitým a tak sledovaným rozhodnutím, ako je práve to dnešné.

    Svedčí o tom nielen neobvyklý, ale iste pochopiteľný záujem, ktorý cítime a vidíme priamo tu v snemovni, ale najmä stav, v akom sa nachádza Európska únia, osobitne eurozóna. Ten stav je naozaj vážny a dynamicky sa mení. Medzinárodný menový fond, Svetová banka, ale aj kľúčoví svetoví ekonómovia a politici sa zhodujú, že epicentrum hrozby rozšírenia nákazy dlhovej krízy je dnes v eurozóne. A preto je potrebné konať, pričom rýchlosť konania rozhoduje.

    Pred viac ako rokom, dámy a páni, presne 11. augusta 2010 dala naša Národná rada áno eurovalu a nie hotovostnej pôžičke Grécku. Čas dokázal podľa môjho názoru správnosť týchto rozhodnutí. Z eurovalu čerpali pomoc Írsko a Portugalsko, kde vývoj naznačuje, že to malo naozaj zmysel. Naproti tomu vývoj v Grécku dokazuje, že hotovostná pôžička bez dôsledných zmien nebola riešením. Aj preto predstavitelia SDKÚ - Demokratickej strany, najmä pani premiérka Radičová, pán minister zahraničných vecí Dzurinda, ale aj pán minister financií Mikloš neustále a úspešne presadzovali zmeny v Európskom stabilizačnom mechanizme, ako je účasť privátneho sektora, mechanizmus riadeného bankrotu, ale napríklad aj zmenu distribučného kľúča, ktoré sa podarilo zmeniť pánovi ministrovi financií o 0,17 % garancií z celkového balíka, čo predstavuje v úhrne 1,2 miliardy eur pre Slovensko menšiu sumu garancií.

    Dámy a páni, navýšenie garancií v súčasnom eurovale je vážna vec a za naše terajšie rozhodnutie, nech už bude akékoľvek, ponesieme následky aj o mnoho rokov neskôr. Miešanie faktov s výmyslami je preto veľmi, veľmi nebezpečné. Dovoľte my teda upriamiť pozornosť na tri tézy, ktoré považujem za kľúčové.

    Prvá téza je tá, že SDKÚ - Demokratická strana má stále pevný postoj. Faktom je, že, tak ako som spomínal, pred rokom táto snemovňa nepodporila pôžičku Grécku - bolo osemdesiatštyri prítomných, len dvaja poslanci za, šesťdesiatdeväť proti a trinásť sa zdržalo. Naopak, takmer všetci podporili vznik eurovalu - stoštyridsaťdva prítomných, stoštyridsať za, jeden proti, jeden sa zdržal. SDKÚ - DS na svojom postoji pred rokom zotrvala a nie je to ona, kto svoj názor spred roka zmenil. Aj vtedy sme vnímali euroval ako nástroj záchrany krajín eurozóny v problémoch, od ktorých nebolo ďaleko ani Slovensko, ak by pokračovala minulá vláda. Samozrejme pre každú pomoc musia byť stanovené podmienky, ako aj možnosť takúto pomoc tej-ktorej krajine odmietnuť.

    Téza druhá, ktorá je dôležitá, euroval nerovná sa pôžičke Grécku. Tvrdiť, že schválenie navýšenia eurovalu sa automaticky rovná sypaniu hotovosti priehrštiami Grécku, nie je pravdivé. Euroval 1 je riadený správnou radou, v ktorej má každá krajina svoje zastúpenie. O poskytnutí pomoci vrátane podmienok pomoci sa rozhoduje jednomyseľne, o ostatných otázkach kvalifikovanou väčšinou 80 % hlasovacích práv. Tu chcem podotknúť, že Slovensko dlhodobo presadzuje ako podmienku pomoci okrem účasti súkromného sektora aj záruky od žiadajúcej krajiny.

    Téza tri, ktorú považujem za dôležitú, je tá, že euroval nie je pôžička v hotovosti. Euroval 1 s oficiálnym názvom EFSF, teda European Financial Stability Facility je stabilizačný mechanizmus s garanciami krajín eurozóny po navýšení vo výške 779,8 miliardy eur a doteraz z neho čerpalo pomoc Írsko vo výške 85 miliárd eur a Portugalsko vo výške 78 miliárd eur. Ku týmto objemom sme neprispeli hotovosťou, ale garanciami, tak ako všetky krajiny eurozóny. Hovoriť teda o rozdávaní hotovosti nad pomery si žijúcim obyvateľom Grécka je preto viac ako zavádzajúce.

    Euroval určite nie je jediným východiskom z dnešnej situácie. Predovšetkým preto, lebo rieši dôsledky a nie príčiny dlhovej krízy. Riešením sú len a len dôsledné štrukturálne zmeny a zodpovedné hospodárenie. Nemyslím si ale, že by sme mali euroval odmietnuť. Aj preto, lebo tento stabilizačný nástroj je určený najmä pre malé krajiny, ktoré sa ocitli v kritickej situácii. Pre veľké krajiny kapacita jednoducho nestačí. V eurozóne sme ale na jednej lodi a reálne hrozí, že nákaza z menších sa môže rýchlo preniesť do väčších krajín, čo by už bolo neriešiteľné.

    Euroval je len jedným z mechanizmov nápravy súčasného krízového stavu, ktorý vytvára priestor na pružnejšie riešenie akútnej krízy členského štátu eurozóny. Tej eurozóny, dámy a páni, ktorá nás práve v čase krízy podržala. Netreba zabúdať, že zavedenie eura zvýšilo a som presvedčený o tom, že ďalej zvyšuje atraktivitu Slovenska pre investorov. Nahovárať verejnosti, že rozpad eurozóny nebude znamenať problémy aj pre Slovensko vrátane zániku pracovných miest a všeobecného poklesu životnej úrovne, je čistý diletantizmus. S eurovalom samozrejme musia nasledovať systémové zmeny spočívajúce v prijímaní pravidiel vedúcich k náprave súčasného stavu. Medzi ne patrí - po prvé, striktné dodržiavania pravidiel paktu stability a rastu s možnosťou sankcií pre ich porušovateľov, po druhé, zodpovedné hospodárenie vlád a presadzovanie hospodárskych reforiem a po tretie, tvrdšia kontrola pravdivosti poskytovaných údajov členských krajín zo strany európskych inštitúcií. Nie je predsa mysliteľné, aby sa prikrášľovali alebo zatajovali štatistické údaje, ako to robili predtým niektoré krajiny.

    Som osobne rád, že aj minulotýždňové schválenie tzv. six-pack-u v Európskom parlamente je dôkazom, že falzifikácia údajov, či nedodržiavanie pravidiel je neakceptovateľné a bude aj významne finančne sankcionované. Na tému pravidiel finančného riadenia som napríklad minulý týždeň hovoril aj na stretnutí výborov pre európske záležitosti zo všetkých národných parlamentov únie, kde sme sa venovali finančnej perspektíve po roku 2014 a podľa môjho názoru finančné riadenie a základné ciele únie musia byť veľmi úzko s rozpočtom prepojené. Kľúčovou otázkou súčasnosti je dodržiavanie pravidiel a najmä podpora zodpovedného hospodárenia, a preto je dôležité, aby aj rozpočet zohľadňoval rozdiel medzi zodpovednými, ktorých treba odmeňovať, a nezodpovednými, ktorých treba trestať. Motivácia ku zodpovednému hospodáreniu by mala byť preto prirodzenou súčasťou každého rozpočtu.

    Dámy a páni, SDKÚ - Demokratická strana vždy presadzuje dohodu, aj preto sme našim partnerom v záujme nájdenia konsenzu predložili postupne niekoľko návrhov založených na nových mechanizmoch schvaľovania akéhokoľvek použitia týchto prostriedkov. Je zrejmé, že tento interný proces sa modifikovať dá. Čo sa určite nedá, je prípadná modifikácia zmluvy schválenej vo všetkých ostatných členských štátov eurozóny. Tu sme s našim jedným percentom v situácii, ako keď 99 nájomníkov domu sa dohodne na kúpe hasiaceho prístroja, ale celý proces stojí na tom jednom jedinom, poslednom. Aj preto je naše rozhodovanie také dôležité.

    Dámy a páni, Slovensko prešlo za posledných pár rokov naozaj pozoruhodnou cestou. Zo škaredého mečiarovského káčatka deväťdesiatych rokov minulého storočia sa zmenilo na pôvabnú bielu, dovoľte mi povedať, skôr modrú labuť zo začiatku nového storočia. Slovensko sa stalo prvou postkomunistickou krajinou, ktorá sa stala členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Severoatlantickej aliancie, Európskej únie a eurozóny. Z problémovej krajiny sa stalo civilizovaným, stabilným a rešpektovaným partnerom najlepších svetových klubov, čo sa premietlo do nárastu životnej úrovne našich občanov.

    Dnes budeme rozhodovať aj o tom, či Slovensko takýmto partnerom aj naďalej bude. Postoj SDKÚ-DS je jasný, čitateľný a konzistentný. Hlasovali sme vždy s ohľadom na prospech našich občanov a presadzovali sme zmeny v prospech ľudí, aby bolo na Slovensku viac práce, lepšie mzdy a aby rástla kvalita života v našej domovine. A tak tomu bude aj dnes.

    Na našej európskej ceste je neuveriteľne mnoho práce, ktorú je možno aj ľahko znehodnotiť, napríklad aj jedným hlasovaním. Preto si dovoľujem na vás apelovať, najmä, vážení koaliční poslanci, ktorí ešte váhate, alebo nezdieľate so mnou môj názor na toto hlasovanie, aby ste zvážili všetky okolnosti a najmä dôsledky vášho konania na budúcnosť občanov Slovenska. Toto rozhodovanie nie je len o ekonomike, ale najmä o geopolitike. V tom nepochybujem, že má každý z vás jasno. Zoberte preto, prosím, do úvahy, kam Slovensko patrí a kam patriť chce. Podľa toho bude naozaj závisieť, aké budú mať naši ľudia šance na zlepšovanie svojho života. Ale zoberte, prosím, do úvahy, keď sa pozeráte na toto rozhodovanie, hoci aj cez prizmu vlastnej politickej strany, aký bude do budúcna váš koaličný potenciál. Vieme, že záleží najmä na vás, vážené koaličné kolegyne a kolegovia, pretože opozícia dala jasne najavo, že napriek tomu, že záväzok vytvorenia eurovalu dala ešte ona, aj ho napokon v Národnej rade pred rokom hlasovaním podporila, dnes uprednostňuje svoje stranícke záujmy na úkor záujmov ľudí v našej krajine.

    Dámy a páni, SDKÚ-DS výrazne prispela ku zavedeniu spoločnej európskej meny na Slovensku. Aj preto rozhodne nechceme, aby sme našu menu ohrozovali, spôsobovali chaos a paniku. Dnes je už každému súdnemu človeku nad slnko jasné, že tu ide o našich občanov. Je teda predovšetkým v záujme našich ľudí, aby sme podporovali stabilitu, rast a počet nových pracovných miest: Preto bude celý poslanecký klub SDKÚ-DS hlasovať v tomto hlasovaní hlasovať za. Aj preto, lebo dôvera tejto vláde je pre nás samozrejmosťou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej podľa § 28 rokovacieho poriadku vystúpi pán prvý podpredseda vlády. Pán minister Figeľ máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda. Ctená snemovňa, Excelencie, milí hostia, témou, ktorá tieto roky charakterizuje alebo sprevádza, je termín dlhová kríza. Aj jedno, aj druhé slovo je veľmi dôležité, pretože kríza nie je ani prvá, ani posledná, či v národných alebo medzinárodných dejinách. Otázka skôr stojí, či ideme z nej smerom nahor, von, alebo do hlbšej krízy. A to, že je dlhová, hovorí o tom, že žijeme alebo naučili sme sa žiť na dlh, na účet budúcnosti, budúcich vlád, našich detí, niekoho potom, potom, potom. Na úver, na pôžičku, na borg, všelijako sa tomu hovorí aj na Slovensku. Zvykli si na to v Amerike. Ten termín, že demokracia potrebuje vlastníkov, zaviedol veľmi umelé a etatistické pravidlá, že štát dotoval aj to, čo nebolo potrebné a nakoniec privodil ešte hlbšiu krízu, než možnože musela byť, respektíve samotná ekonomika preukázala.

    Som presvedčený, že východiskom z krízy sú základné dva faktory, atribúty alebo prejavy človeka, národa alebo spoločnosti - svedomie a rozum. Živé, aktívne, akčné svedomie, ktoré nie je ľahostajné, ktoré rezonuje, ktoré sa ozýva, a rozum, ktorý dáva dokopy viac poznania, viac hláv, hľadá inovácie, lepšie riešenia, efektívnosť. Je to úloha pre Slovensko, je to úloha pre Európu, isteže aj pre mnohých ďalších. Ale som presvedčený, že dnešné hlasovanie bude o Európe, o Slovensku a o súčasnej koalícii. Aj jedno, aj druhé, aj tretie má v rukách táto snemovňa a každý jednotlivo.

    My máme dnes v Európe toľko slobody, koľko naši otcovia ani netušili alebo nemohli možno ani snívať, pretože vytvorenie priestoru pre základné slobody alebo mobilitu a aj s tým oneskorením. Som zvedavý akoby niektorí poslanci argumentovali na otvorenie hraníc na slovenskom východe, že pracovný trh pri ďalšom rozširovaní sa hneď otvorí. Isté usporiadanie a postupnosť pri integrácii bola na prospech konsenzu a celého procesu, ktorý bol úspešný ako taký. Takže ho nespochybňujme, lebo to bol častý populizmus. My sme získavali, oni sa nás báli, nie naopak, ale tá sloboda vždy volá po druhej strane jednej mince, a to je zodpovednosť. Lebo ak nebude zodpovednosť, nebude ani viac slobody. Sú to témy samozrejme aj bezpečnostné, ale aj finančné. Euro sa stalo integračnou menou ako výraz úsilia od dávnych čias, ktoré začínali síce pri uhlí a oceli, ale pokračovali cez témy viac ekonomické, ako je colná únia alebo poľnohospodárstvo, jednotný trh. A spoločná mena vytvorila v Európe novú dynamiku. Samozrejme za predpokladu, že budú dodržiavané pravidlá. Ale ak neboli, tak neutekajme z ihriska, ale svojou disciplínou, možno príkladom, ale hlavne účasťou na tých procesoch ich vylepšujme. A ono sa to dá.

    Malí, menší, slabší nedoplatili na európsky integračný proces, pretože tam, kde platí právo, tak sa darí aj menším. A ukazujú to aj mnohé, mnohé výsledky. To, že je najbohatšia krajina v únii Luxembursko, ktoré je menšie ako Bratislava, je len jeden z nich. Ale darí sa aj iným a nechcem teraz hovoriť o iných príkladoch. Ale bolo to aj preto, lebo fungovala nielen sloboda, ale aj solidarita. Hovorím to cielene, lebo mierim tým na kolegov z koaličnej strany Sloboda a Solidarita. Môžeme stratiť aj jedno, aj druhé, alebo obmedziť, alebo oslabiť, a to nie je na prospech ani politiky, ani národa alebo spoločnosti.

    Solidarita nemôže byť jednosmerka, cudzie nechceme, svoje si nedáme. Poznáte takéto heslo? Čo je v Európe cudzie a čo je naše? Keď sme v strede Európy, keď sme krajina, ktorá sa vlastne cez integračný proces emancipovala k hviezdičke, stoličke pri jednom veľkom stole, a považujem to za napĺňanie ambícií mnohých, mnohých z meruôsmych rokov z 20. storočia a doslova aj z našej generácie. Otcovia by nám závideli. Riešiť tému, komu požičať, komu nie. Koľko slobody v Európe. My sme v kuchyni, kde sa servíruje alebo dokonca pripravuje to, čo eurozóna alebo Európska únia následne ponúka svetu navôkol, lebo je stále menší, stále globálnejší. Keď je solidarita dobre nastavená, oplatí sa, dokonca prináša, vynáša. Tak to bolo päťdesiat rokov, tak to môže byť aj ďalej. Len teraz to už závisí aj od nás.

    Viete, aké boli správy dnes v Holandsku? Mám len dva titulky od jednej Slovenky, ktorá žije v Holandsku, z dnešného dňa. Záchranný fond je v nebezpečenstve kvôli Slovensku. Druhá, Slovenská blokáda európskeho záchranného fondu stojí na mŕtvom bode.

    My máme v rukách odpoveď: Európu. To generácia pred nami nemala ani šancu diskutovať, nieže rozhodovať. A nemusíme. Neviem, kto tu hovoril o tom, či musíme či nemusíme. Ale je to v záujme Slovenskej republiky. Nie blokovať Európu alebo úniu alebo eurozónu, ale ju formovať, vylepšovať.

    Vy ste kolegovia neponúkli lepšiu odpoveď, pretože by ju každý bol chytil, každý rozumný. A nikto to neurobil. A chodili ste aj po televíziách a brožúrky prekladali. Nepomôžu také brožúrky, nepomôžu, aj keď budú šíriť všetky médiá.

    Je to aj politická otázka, samozrejme, nielen finančná, nielen ekonomická. A aj geopolitická. Celé dejiny sú o geopolitike. Celé dejiny sú o geopolitike. Povedz mi, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, aký si. Alebo, aký budeš. Koho máte za priateľov? Viete, kto kolektívne ako strany, lebo jednotlivcov nechcem vypočítavať, hlasoval tak, ako vy ohlasujete? Čo hovorím preto, lebo ešte je čas, ešte je čas. Až v hlasovaní sa rozhodne. Die Linke z Nemecka, krajná ľavica, Front National, Le Pen, Jean-Marie Le Pen, Geert Wilders z Holandska, krajná pravica, heiderovci z Rakúska. Toto je partia, ktorá hlasuje tak, ako ste sa odhodlali. Chcete patriť medzi takýchto? Naozaj? Naozaj?!

    Prečo to spomínam? Pretože, ak to má byť téma podnikateľská, ekonomická, finančná, tak počúvajte, čo hovoria podnikatelia. Stabilita a dôveryhodnosť eura. Perspektíva našej meny, našej slovenskej meny, toto je v ohrození. A naozaj to veľmi veľa znamená, pre pracovné miesta, pre všetky aspekty ďalšieho vývoja či sociálneho, či ekonomického, či regionálneho. Neohrozujme samých seba. Čo mne vychádza z tejto témy ako predsedovi jednej zo strán, ktorá je tu od novembra 1989, je, že Európa, Európska únia a európska integrácia sa stala a už vtedy a už vtedy, ale teraz definitívne a naplno, jednou rozhodujúcou politickou otázkou aj pre vnútorný vývoj Slovenska.

    Podľa nej budú vznikať vzťahy.. Už to nie je vzdialená téma. Bolo jednoduché, možno, nájsť konsenzus, že EÚ áno, NATO áno . Jediné úspešné referendum. Vy máte radi referendá. Aj dnes bude Slovensko úspešné, ak európska otázka bude konsenzuálnou. To neznamená, že čierno-bielou, to neznamená bianco šek, ale aktívny, vedomý, kultivovaný, kultúrny, rozumný, účinný prístup.

    Aj malí môžu byť úspešní, no len musia vidieť aj na horizont. Nerátať len drobné. Stále hovoríte o centoch. Skúste porátať aj miliardy! A nie všetko je zase spočítateľné. Chvalabohu, že v živote to nie je len o matematike, ale aj o vzťahoch, aj o medzinárodných vzťahoch. Ak tomu niekto ešte chce venovať pozornosť. Helmut Kohl, ešte žijúci kancelár, hovorí, že Európa, európska integrácia je otázka vojny a mieru. Aj dnes. A to nie je strašenie. Stačí sa spýtať na juhovýchode od nás, pätnásť rokov dozadu, masové hroby, krvavé hranice. Nedávno a neďaleko. Ale to nie je strašenie, len tam to začínalo. A o tom to je, či tu bude stabilita alebo nestabilita, prosperita alebo chaos. Dá sa to ľahko dosiahnuť. Nedohodnúť sa môžeme každý deň.

    Čím viac štátov, a to je ďalší dôležitý odkaz, čím viac štátov, tým väčšia potreba zrelosti. Lebo ak nebudeme vedieť fungovať v jednomyseľnosti, v zhode, vo využívaní práva veta, keď sa budeme blokovať po každých voľbách alebo pri každom novom nejakom mechanizme, tak bude prevládať buď centralizácia, že potom nejaké direktórium alebo partia to bude chcieť brať do rúk, lebo je príliš veľa ľudí okolo stola, alebo sa únia bude členiť. Sever - juh, jadro, periféria, akokoľvek. Naša Európa, naša únia. To nie je strašenie, to je logika vývoja, pretože dnes máme väčšinu mechanizmov postavených na jednomyseľnosti. Ale to nie je o vydieraní, to musí fungovať práve preto, že sme pri tom od začiatku aktívne, rozumne a náš záujem sa pretavuje do spoločného.

    Ja som rád, že som vo vláde, ktorá toto robí, ktorá to realizuje, a mrzí ma, že je táto vláda svojím spôsobom v stávke.

    Chcem kolegom povedať, že to je hlasovanie o Európe, o Slovensku, o koalícii a aj o vás samých. Už preto, lebo som povedal, ktoré strany takto hlasovali, a chcem vám pre istotu, pre istotu pred hlasovaním odcitovať, že je dôležité plniť koaličnú zmluvu. Pán Sulík hovoril, že keď sa potom spojíme s opozíciou, takže to bude porušenie koaličnej zmluvy. Už budúca hrozba, budúce porušenie. My sa nechceme spájať s opozíciou, pán Sulík, pán predseda. My chceme dodržiavať aj dohodu, aj programové vyhlásenie vlády. Preto to odcitujem, aby som mal svedomie, že som to povedal ešte teraz, pred hlasovaním. Koaličná dohoda, dve vety. Jedna bola citovaná, druhá nie. Zásadná téma, bod číslo jedna: "Prioritnou úlohou koalície je zabezpečiť vláde počas jej funkčného obdobia potrebnú podporu osobitne pri prijímaní zákonov a uznesení v Národnej rade." Toto je ten moment. A tá druhá veta znie: "Koalícia napomáha vláde pri výkone jej ústavných kompetencií." Ak táto vláda chce byť zodpovedná voči eurozóne, čo je náš aj mandát, aj to právo, ale aj povinnosť, tak vás požiadala o podporu, o dôveru. Ak uprednostníte niečo iné, nepodporujete vládu, porušujete koaličnú zmluvu.

  • A chcem vám odcitovať aj programové vyhlásenie vlády, lebo ho šírite po celej Európe, ale nie tú pasáž, ktorá hovorí o európskej politike: "Vláda Slovenskej republiky chce viesť aktívnu európsku politiku odrážajúcu skutočnosť, že Slovensko nielen patrí do EÚ, ale ju aj spoluvytvára. Bude presadzovať zásadné posilnenie mechanizmu na úrovni EÚ, najmä Paktu stability a rastu, vrátane sankcií s cieľom dlhodobo stabilizovať verejné financie krajín eurozóny." Ak táto veta nie je o tom, že potrebujeme spoločné mechanizmy, disciplínu, sankcie, tak o čom to potom je? Nie je to o nejakých marketingoch, nie je to o ľúbivosti podobnej, ako sú tie strany, ako som citoval, z iných krajín? Je mi to ľúto, že musím s takýmto nádychom tu hovoriť, ale do poslednej chvíle KDH bolo pripravené na kompromis. Tá chvíľa ešte neuplynula, až hlasovaním.

    Keď tu bolo hlasovanie o premiérke Radičovej v septembri, milí kolegovia, mali ste také farebné, zelené letáky, že podporujete premiérku. Ak ich máte v stole, tak ich pekne vytiahnite a skúste podľa toho zvažovať aj pri hlasovaní. KDH podporuje premiérku, vládu, koaličnú zmluvu aj program našej koalície.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu vlády s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Mikolaj.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, toto asi nebude o letákoch a farebných obrázkoch, ale to bude asi o podstate veci. Na úvod ste spomínali, že sa tu prehlbuje dlhová služba, že štáty sa nám zadlžujú viac a viac. No, ale to je ten zásadný problém, ktorý máme aj my, že euroval jednoducho toto nerieši. Euroval tu máme jeden a pol roka. A aká je situácia? Štáty sa nám zadlžujú viac a viac a bez ohľadu na to, či bol alebo nebol prijatý, tak situácia sa neustále zhoršuje. Čiže euroval nerieši podstatu problému. A to je tá zásadná vec, na ktorú treba všetky tie vystúpenia smerovať. Čiže to nie je o tej polievke dokola, ale o ten základný problém.

    Ďalej hovoríte, že zodpovednosť. No, ale veď akú malo zodpovednosť napríklad Grécko, alebo banky, ktoré Grécku požičiavali peniaze, bez ohľadu na to, aké boli kritériá a ako ich oni vyhodnocovali? Jednoducho im požičiavali a klamali, klamali. Takže, kto by mal prijať zodpovednosť? My, alebo Grécko a banky, ktoré mu požičiavali na to, aby sa situácia vyriešila? Ale toto situáciu nerieši, lebo to sú len veci, ktoré sa dejú okolo. Hovoríte o solidarite. Ešte raz, aká solidarita, keď tu niekto klamal? Aká solidarita, keď niekto inak vykazoval to, čo sa v skutočnosti stalo? Takže to nie je solidarita. Možnože tá solidarita je na škodu, keď sa takéto veci prekrývajú a takýmto spôsobom sa riešia.

    Ale chcem sa ešte opýtať aj na ten ďalší postup, kam to vlastne smeruje? Kde skončí ten euroval 2? Nebude náhodou fiškálna únia? Kto zabráni tomu? Kde sú pravidlá? Kto bude vedieť povedať, kde skončia všetky tie ďalšie a ďalšie finančné stabilizačné mechanizmy? Nedostaneme sa nepriamo k tomu, že tu bude okrem menovej aj fiškálna únia a z tej už potom nebudeme mať najmenšiu šancu, aby sme vycúvali a rozhodovali o veciach, ktoré sú originálne pre členské štáty?

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády, ja si myslím, že túto kázeň o veľkých bratoch alebo politické školenie mužstva, alebo v koalícii ste si mohli odpustiť a dodržať možno aj istú politickú kultúru, o ktorej veľmi rád rozprávate, pretože pozerám na hodinky, je 17.22 hodín. Viac ako tri hodiny už rokujeme a zatiaľ stačil vystúpiť iba jeden jediný písomne, riadne písomne prihlásený člen parlamentu. A to podotýkam, za poslanecké kluby písomne prihlásený. Všetko ostatné išlo mimo poradia. Ak si takto predstavujete politickú kultúru a robíte z toho brífing vlády a myslíte si a robíte z nás hlupákov, že my sme nepochopili, čo pán predkladateľ Mikloš uviedol, že sme nepočúvali pani premiérku a jej argumenty, tak neviem, o čom to je.

    A tiež sa chcem ohradiť, ak dovolíte, voči vášmu istému dešpektu voči tým politickým stranám, ktoré vo svojich krajinách získali značnú mieru podpory, predovšetkým najmä našich partnerov v Rakúsku, ktorých ste nazvali heiderovci. Možno neviete, ale pán Heider je mŕtvy a stranu vedie pán Strache, má trikrát viac preferencií ako Kresťansko-demokratické hnutie. Ak vás to irituje, robte tak isto ako on dobrú politiku. Pretože v Rakúsku zo stoosemdesiatich troch poslancov šesťdesiatšesť bolo proti, to je viac ako jedna tretina. V Holandsku rovnako tak, zo stopäťdesiatich päťdesiatštyri bolo proti, viac ako jedna tretina poslancov. V Slovinsku z deväťdesiatich bolo za len štyridsaťdeväť. A takto by sme mohli hovoriť. Možnože ste nám mohli vysvetliť, ako je možné, že v Nemecku sa červení a prečo spojili s hnedými. Takže, ak dovolíte, radšej nehovorte už ani k veci a nechajte, nech sa vyjadria ostatní.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, vážim si vás a vážim si aj vaše skúsenosti v európskej politike. Uvedomujem si, že európska integrácia bola najúspešnejším mierovým procesom na európskom kontinente. Som presvedčený, že tak ako moji kolegovia v strane milujem Európu, milujem pompéznosť Paríža, veľkoleposť florentských palácov, viem sa poučiť z historických lekcií, ktoré nám dávajú pozostatky berlínskeho múru, milujem aj londýnske počasie, aj litovskú pohostinnosť. Ale to, čo dnes sledujeme, je v skutočnosti súboj o budúcnosť Európy, o budúcnosť Európy v rukách nezodpovedných politikov.

    Spomínali ste pravidlá. Kto tie pravidlá neustále porušoval, a kto sa na to porušovanie pravidiel, hoci mal v rukách moc, neustále díval? Kto nám v skutočnosti kradne Európu a kto ju poslal do dlhovej pasce? Je európska politika dneška to, čo by si želali otcovia- zakladatelia Európskej únie? Chcel by takúto Európsku úniu Schumann? Ako môžeme dnes veriť Barrosovi a ďalším politikom, ktorí sú priamo a osobne zodpovední za situáciu a za dlhovú krízu, ktorá nastala? A teraz sa snažia ponúkať riešenia, ktoré v skutočnosti nič nevyriešia, a ako takmer všetci sa zhodujú, len získavajú čas. Riešenia, ktoré len zhoršujú. Viete, keď dôjdu argumenty, často sa začína používať slovo zodpovednosť a argumentovať zodpovednosťou.

    Dovoľte mi, povedať a pripomenúť len jeden citát Thomasa Jeffersona: "V týchto časoch všeobecných klamstiev je vyslovenie pravdy revolučným činom." Nebojme sa pravdy!

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, tu sa stalo zvykom, že vlastní poslanci oceňujú vždy vystúpenie svojho predsedu. Nemám to vo zvyku, ale tentokrát to chcem urobiť, pretože myslím, že to bolo jasné, povedané stanovisko výstižne.

    A rád by som pripomenul jednu vec, ktorá tu zaznela z tvojej strany, geopolitický rozmer. Mám taký pocit, ako keby sme mali všetci veľmi krátku pamäť. Akoby sme zabudli, čo tu bolo pred vyše dvadsiatimi rokmi, akú sme mali vtedy slobodu, o čom sme mohli rozhodovať, keď sme boli v tábore socializmu a vo Varšavskej zmluve, ako sme denne všetci sami seba klamali a vedeli, že klameme. Dnes chceme slobodu nad hranice svojej zodpovednosti a nad hranice svojich možností. Tento geopolitický rozmer, ktorý si uviedol, pokladám za veľmi dôležitý pre budúcnosť Slovenska. Viac ako ekonomický rozmer.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Edita Pfundtner, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som rada, že pán podpredseda vlády nás opätovne upozornil na našu zodpovednosť. Vidím tu, žiaľ, nezodpovednú hru s dôveryhodnosťou Slovenska za príliš vysokú cenu. Predbiehame sa tu v strašení o následkoch podpory alebo nepodpory eurovalu. Predseda Národnej rady pán Sulík je vo väčšej výhode, silnému argumentu možnej straty peňazí v gréckych rukách alebo zahraničných bánk totiž rozumie aj ten, kto nevie čítať a písať. Ale uvedomme si, že aj prípadné odmietnutie eurovalu je aj o peniazoch a možno omnoho väčších, než o akých pán predseda parlamentu hovoril.

    Ja rozumiem argumentom kolegov, ktorí spochybňovali nedodržiavanie pravidiel a upozorňovali na ich flagrantné nerešpektovanie, ba priam ignorovanie. Pripúšťam, že Slovenská republika pri vstupe do eurozóny mala možno inde tú štartovaciu čiaru ako iné krajiny. Áno, nedisponovali sme takou dôverou ako iné krajiny, ktoré sa stali členmi eurozóny bez väčšej kontroly. Chceli sme však byť medzi týmito krajinami a so všetkým, čo k tomu patrí. Áno, aj za cenu určitých rizík. Dali sme na to slovo a toto slovo nás zaväzuje. A teraz máme toto naše úsilie len tak zahodiť? Od daného slova, podľa mňa, nás nemôže oslobodiť ani porušenie pravidiel zo strany jedného člena tejto eurozóny. Ak to urobíme, tak spochybňujeme aj naše členstvo v tejto zóne. Obávam sa, že napriek všetkej láske pána ministra zahraničných vecí k svojej práci, pána Dzurindu, po dnešnom rokovaní pán minister bude musieť veľmi veľa presčasovať na vylepšenie našej medzinárodnej pozície, znovuzískanie dôveryhodnosti a vážnosti nášho slova.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, milý Jano, vnímam snahu nás vtlačiť do extrémistického kúta. Chápem na jednej strane, že keď sa minú argumenty, tak aj to je dobré, ale na druhej strane nevnímam to ako korektný krok z tvojej strany. Garantujem, že vo väčšine vecí sa s SNS nezhodujeme, ale predsa nezmeníme naše presvedčenie len preto, že niektorá iná, ktorákoľvek iná strana má v nejakej konkrétnej veci rovnaký názor ako my.

    Ja vám váš názor nechcem upierať, keď vravíte, že potrebujeme viac Európy a viac solidarity a že chceme byť v tom klube. Ale potom by ste mali byť aj natoľko korektní a povedať vašim voličom, že otočili ste a opustili ste vašu pozíciu, kde hovoríte, že ste proti harmonizácii daní, lebo to je najbližší krok, ktorý nás čaká.

    No a na záver, tvojim rečiam o solidarite budem veriť vtedy, keď v prospech eurovalu založíš tvoj byt.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda vlády Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Ja som vám, pán kolega Sulík, chcel skôr poradiť, že netlačte sa do toho kúta, lebo tam už je plno, i zľava, i sprava, a sú na okraji. Nedávajte sa na okraj. Ale je to vaše slobodné, slobodné právo, respektíve rozhodnutie. A vyčítal by som si, keby som ten apel neurobil vo chvíli, keď sme ešte pred hlasovaním.

    Na tú osobnú, neviem, čo to nazvať, či invektívu alebo vašu poznámku, myslím si, že je dosť tupá, reagovať nebudem.

    Ale tak všeobecne. Kam smeruje Európa, je dnes, chvalabohu, v rukách Európy, čo predtým nebolo. La finalité de l hope. Finalita Európy je, vďakabohu, dnes v rukách slobodných ľudí. Ak budú rozumní a budú na tých osvedčených hodnotách stavať ďalej architektúru spoločného domu, tak neurobia zle. Je to téma ťažká, postupná, ale ja dôverujem svojim deťom a nasledujúcim generáciám, že keď budú rozumní, tak nájdu odpovede aj na to, čo sa pýtal pán kolega Mikolaj alebo iní.

    KDH nezmenilo svoj postoj. My sme boli zdržanliví pri mnohých veciach. Sám som písal článok na tému eura ako predseda zahraničného výboru Ponáhľaj sa pomaly. Ale už keď sme tam, tak treba fungovať, zodpovedne, zrelo. Nie špekulovať, nie vypočítavo. A takisto aj pri iných témach, sme proti harmonizácii priamej dani. Neviem, čo ešte chcete počuť? Sú témy, opakujem, ktoré sú výrazné, patria štátom, štáty sú pánmi únie. Nezmení sa ani členská základňa, ani jeden rozpočet, ani čiarka v zmluvách bez súhlasu Slovenska. Toto je obrovské právo, ale aj zodpovednosť, pán Sulík.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi za klub strany MOST - HÍD pán poslanec Solymos.

    A potom podľa § 28 rokovacieho poriadku o slovo sa prihlásil pán minister Galko.

  • Ruch v sále.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec Solymos, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády, odznelo už častokrát, že nás čaká jedno z najdôležitejších, ale zároveň najzložitejších hlasovaní, aké sme v tomto volebnom období zažili. Som v rozpakoch, lebo si myslím, že k tomu niektorí poslanci Národnej rady nepristupujú tak. Moja rozpačitosť nepramení zo samotnej podstaty hlasovania, ani z predmetu hlasovania.

    Som Európan a dovolím si tvrdiť, že hrdý Európan. Bol som rád, keď sme sa stali členom Európskej únie a cítil som sa výnimočne, keď sme sa stali členmi eurozóny. Takýto pocit podľa mňa mali viacerí občania Slovenskej republiky. Od začiatku nášho členstva v tomto spoločenstve sme vždy patrili k tým menším, ale dravým partnerom. Odzrkadľovali to tak prieskumy medzi občanmi, ale aj vyjadrenia eurolídrov na našu adresu. Ten pozitívny pocit pramení pravdepodobne aj z nepopierateľného faktu, že či sa nám to páči, alebo nie, fyzicky táto krajina nenarástla, dramaticky nenarástol ani jej počet obyvateľov, ale odrazu sme boli niekde, kde naši otcovia a mamy stále chceli byť. A odrazu to bola možnosť tento pocit zabezpečiť sebe a svojím deťom. Nemuseli sme sa už cítiť vždy a všade ako chudobný príbuzný. Tento pocit je pre sebavedomie jedinca, ale aj celého národa a krajiny dôležitý.

    A tak ako to v živote býva, sú chvíle úspešné a sú chvíle neúspešné. V tých najmenších spoločenstvách, akou je rodina, ale aj v najväčších, ako je v tomto prípade eurozóna. Ten, kto z hocijakého zväzku chce len ťažiť, ale nič neobetovať, je outsider. V kamarátskych a rodinných zväzkoch je čiernou ovcou. Alebo jednoducho zlým človekom. Časom ho nikto nechce a nikto sa s ním nebaví. Môže byť sebavedomý, biť sa do pŕs, ale časom zostane sám.

    Moja rozpačitosť, vážené kolegyne a vážení kolegovia, pramení z toho, že mám pocit, že vďaka niektorým našim kolegom Slovensko za posledné dva mesiace posunuli z rozvinutej Európy smerom späť. Sú nás plné už aj zahraničné média, ale rád by som oželel túto publicitu. Vôbec ju neprajem Slovenku.

    Naťahovačkami, politikárčením sme ubrali Slovensku na medzinárodnej váhe. Mediálnymi výkrikmi a silácky akoby zásadovými postojmi niektorí kolegovia ničia povesť Slovenska ako zodpovednej a stabilnej krajiny. Zase jedenkrát sú niektorí z nás pápežskejší ako pápež a odrazu sa objavilo na môj vkus veľa politikov, ktorí vedia všetko a najlepšie. Boli časy, keď tu bol len jeden takýto, a aj to pre nás bohate stačilo. Čo sme ukázali Európe za posledné dni a týždne? Že sa vieme hádať, že niektorým vlastné ego je dôležitejšie ako osudy miliónov ľudí nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Náš éter sa hemží výrokmi kto, kedy, čo, ako povedal a nepovedal a aké sú zaručené scenáre. A najsmiešnejšie na tom je, keď počujem, že veď my im to ukážeme. Lebo to, čo nevie nik, ani nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu, na to my tu na Slovensku máme zaručený a jediný správny názor a recept.

    Niektorým z nás chýba pokora, kolegyne a kolegovia. Pri všetkej úcte som presvedčený, že na niektorých kolegov celkom nedolieha dôsledok nášho správneho alebo nesprávneho konania. A to ani dnes. Ešte stále v ich rozhodovaniach prevláda otázka, čo mi to politicky donesie, nad otázku, čo ak sa rozpadne eurozóna. Čo potom my tu? S ekonomikou bytostne naviazanou na tých veľkých Francúzov a Nemcov. Lebo, či sa nám to páči, alebo nie, je to tak. Tí veľkí sa rozhodli nás prijať medzi seba. Verili, že sme na to dozreli. Myslím si, že posledným vývojom udalostí u nás sme ich o tom nepresvedčili. Nedokázali sme, okrem škály trucovitých nie, povedať nič zmysluplné.

    Zdá sa vám to ostré, kolegyne a kolegovia? Existuje jedno maďarské príslovie. Pomenuj dieťa vlastným menom. To som teraz urobil. Podľa svojho vedomia a svedomia. Lebo diskusie hlavne posledných desiatich dní ma presvedčili o jednom, že už kolegom z SaS nejde o euroval. V posledných diskusiách určite nie, a už tobôž nie o Grékov. Ide o to, kto z koho. Dospelí, vzdelaní a predpokladám aj zodpovední ľudia, volení zástupcovia ľudu, nedokážu nájsť kompromis. Žiaľ. Dnes nám nepomôže schovávanie sa za stranícke a akési kolektívne rozhodovania. Dnes každý jeden z nás sám za seba musí hlasovať tak, aby sa na druhý deň nehanbil pozrieť do zrkadla. Aby sám pred sebou vedel obhájiť, ako hlasoval. S konzekvenciami sám pred sebou. Bez týchto konzekvencií sa nemôže nikto z nás postaviť pred svojich voličov. A ešte raz podčiarkujem, každý za sebe, za seba a s čistým svedomím.

    Kolegovia z SaS, sila verbálnych, imaginárnych prehlásení sa ukáže vtedy, ak ich dokážete premeniť v činy. Dnes máte šancu to urobiť. Postaviť sa za Ivetu Radičovú, za vládu, ktorej programové vyhlásenie ste podpísali. Je to šanca zachovať sa tak, ako ste to doteraz deklarovali. Vypochodovať zo sály je zutekanie. Neniesť zodpovednosť za svoje prehlásenia a činy je nedôstojné aj poslanca Národnej rady.

    Kolegyne, kolegovia, budúcnosť Slovenska si viem predstaviť jedine v eurozóne, ale nie ako neposlušného a o zem sa hádzajúceho dieťaťa. Máme jedinečnú šancu dokázať Európe, Slovensku, sebe, ale hlavne občanom, že sme právom členmi eurozóny, že sme dospeli. Že sme konštruktívna a nie deštruktívna časť tohto spoločenstva, ktoré, podotýkam, je pre mňa, napriek ťažkostiam, tak ako to tu už predtým odznelo, elitným klubom. Krízu, ktorá sa na nás valí, a o riešení, ktoré sa intenzívne pokúšajú všetci ostatní členovia eurozóny, kým my sa tu hádame, prežijeme s čo najmenšími škodami len vtedy, ak v tomto klube zostaneme.

    Poslanci strany MOST - HÍD sú za ozdravenie eurozóny, sú za euro, sú za Európu, ktorej súčasťou bude aj naďalej Slovenská republika. A poslanci strany MOST - HÍD stoja za vládou Ivety Radičovej. Preto my v klube MOST - HÍD podporíme euroval, podporíme vládu Ivety Radičovej. Takto jednoducho a jasne.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu poslaneckého klubu sa prihlásili ôsmi páni poslanci, s faktickými poznámkami.

    Pán predseda Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Solymos, povedali ste takú jednu milú vetu, budem citovať, som si to zapísal: "Veľkí si nás pustili medzi seba, lebo verili, že sme na to dozreli." Nuž tak, zrejme sme ešte nedozreli, minimálne, čo sa týka poslaneckého klubu SaS. Zrejme sme ešte nato nedozreli, aby sme platili cudzie účty. Ale ja vám garantujem, keď na Slovensku bude jedného dňa priemerný plat 4 000 eur mesačne ako v Luxemburgu, hrdo sa k tomu prihlásim, aby sme mohli platiť všetky možné účty naokolo.

    Úplne na záver, dúfam, že mi to z ešte trvajúcej pozície predsedu parlamentu bude dovolené. Pán poslanec Rafaj, tu som dohodol s kolegom Galkom, že vám prepustí poradie, čím teda by som chcel nejak vyjadriť súhlas s tým, čo ste vraveli a dúfam, že tento parlament prijme pravidlo, že tí rečníci, ktorí budú rečniť za poslanecké kluby, budú mať v budúcnosti prednosť pred členmi vlády.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda Pavol Hrušovský. Pán poslanec Solymos, ja s tebou absolútne súhlasím, že celá táto téma už je v inej rovine ako tej, čo sa hovorí, že čísla, výhodnosť, obrana, ochrana občanov, ich daní. Vidieť to aj na tom, že celá sféra sa skĺzla do dvoch takých sfér, že jedna taká, rôzne konšpiračné teórie, že komu to vyhovuje, prečo to je, že určite tam sú v pozadí nejaké dohody medzi rôznymi politickými stranami. No proste rozprávate všetko, len nie to, čo ste mali v tej brožúre.

    A keď už sa bavíme o tých číslach. Viete, to mi pripomína trošku ten vtip, keď v rádiu hlásia, že nejaký pomýlenec ide v protismere na diaľnici a ten náš dobrák hovorí, že čo jeden, ale všetci. No niekedy mi toto pripadá, aj postoj, pán poslanec Solymos, SaS, ako ste dobre povedali, taký mylný, pomýlený. A len ukazuje sa, že celá Európa sa mýli, len SaS nie.

  • Vážený pán poslanec, milý Laco, hovoril si o kolektívnej a o osobnej zodpovednosti. Z tohto pohľadu je hlasovanie SaS o eurovale naozaj precedensom. Nie je to však precedensom o jednotnej spoločnej európskej mene. Je to precedensom o povolení, o mandáte klamať, zavádzať a podvádzať. Práve toto, takýto mandát potrebujú politici starej generácie. Potrebujú si nechať posvätiť svoje podvody a klamstvá a nájsť z nich nejaký fiktívny únik, nejaké fiktívne riešenie, pretože ak to prejde jednému z nich, prejde to všetkým.

    Dnes som už povedal jeden citát Thomasa Jeffersona a spomínam si ešte na jeden: "Ak sa bezprávie stáva pravidlom, vzdor sa nevyhnutne stáva povinnosťou." Takto to cítime a takto to cítim aj ja v súvislosti s hlasovaním o situácii a o postupe, kde sa v Európskej menovej únii pravidlá porušovali, kde sa podvádzalo, zavádzalo niekoľko rokov a kde jediným riešením je priznať si chybu a začať odznova.

  • Pán poslanec Solymos, aj keď budem hlasovať inak ako ty a väčšina poslaneckého klubu MOST - HÍD, tak v jednej veci musím dať tvojmu vystúpeniu absolútne za pravdu. A to síce v tom, že dnes každý z nás musí hlasovať tak, aby sa mohol pozrieť do zrkadla. A ja len potom nerozumiem, prečo väčšina koalície vyvinula také obrovské úsilie, aby poslancom za SaS, ale aj poslancom za OKS, znemožnila hlasovať tak, aby sa mohli pozrieť do zrkadla. Lebo nemôžem hovoriť za ostatných, poviem to iba za seba v tejto chvíli, ak by som ja mal podporiť euroval, tak by som sa veľmi ťažko potom mohol pozrieť do zrkadla.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Solymos, Laci, iba opravím jednu vec, ktorú si povedal. Hovoril si o programovom vyhlásení vlády a o tom, že poslanci SaS sú pripravení ho dnešným hlasovaním porušiť. Ja ťa chcem upozorniť na to, že práve naopak. Poslanci SaS idú programové vyhlásenie vlády dodržať, bohužiaľ, ho idete porušiť vy, naši traja partneri. Zdržím sa invektív, lebo jednak si ich nezaslúžite, stále si myslím, že ste dobrí ľudia a dobrí partneri, a akurát ma trošku sklamáva, keď sa takýmto spôsobom zastávate systému, ktorý toxické dlhopisy spraví štandardnou menou v Európe, ktorá môže fakt to euro zruinovať omnoho skôr, ako keď sa zbavíme tých toxických.

    Ďakujem ti veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Solymos, vy ste navrhli, aby sme pomenovali dieťa vlastným menom, čiže konkrétne a pritom ste obvinili našu stranu, že vychádzame len zo sily verbálnych a imaginárnych vyhlásení. V skutočnosti práve opak je pravdou, že konkrétne fakty a čísla hovoria o tom, že aké nevýhodné je to, čo sa na nás snažia, či už vnútroštátne, alebo zo zahraničia, oktrojovať naši partneri. Obávam sa, že ste podľahli optickému klamu, že to, čo väčšina hovorí, je logicky aj pravdou. Vy ako politik, ktorý pochádzate alebo ste v menšinovom prostredí, zrejme to ste už viackrát zažili a momentálne ste na tom, na tej druhej strane, že väčšina, čo sa týka svojej kvantity, si uzurpuje právo na to, aby ovládalo aj tú pravdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, milý Laco, veľmi zjednodušene chcem povedať zopár mojich osobných postrehov. Ukázať Európskej únii, že Slovensko je zodpovedná krajina. No, keď to ukážeme tým, že budeme tolerovať to, čo oni robili doteraz, tým, že podporíme euroval, no tak neviem, či to bude zrovna preukázanie našej zodpovednosti.

    Už som to, myslím, že spomínal, veľkí nás neprijali zadarmo. My sme museli tvrdo makať, my sme museli tvrdo si nechať nazerať do účtov, my sme museli tvrdo prijímať všetky úsporné opatrenia, my sme museli zavrieť napríklad jadrovú elektráreň, ktorá mohla dvadsať rokov fungovať, len preto, aby sme sa tam dostali. Čiže nebolo to zadarmo.

    Pokiaľ ide o premiérku Radičovú, neustále hovoríme, že sme kontinuálne v procese po, jej podpory, platí to aj v tomto momente. To, že je to spojené jedno s druhým, nebol náš výmysel, bol to výmysel niekoho úplne iného. Neviem, nechcem ho ani menovať. Samozrejme, keby sme sa na to pozreli, ako to celé funguje v Európskej únii, tak mali by sme si položiť základnú otázku, resp. pokúsiť sa odpovedať na základnú otázku: kedy sa zastaví zvyšovanie dlhov, akým spôsobom, akým činom? Lebo posledné roky nevidno nič iné, len rast dlhov, každý rok. Samozrejme, je to aj biznis pre banky, lebo ešte nedávno, keď Grécko jednoznačne neplnilo všetky, žiadne z kritérií, ktoré boli dohodnuté, keď bez problémov nakupuje vojenskú techniku, ešte v tej dobe sa našli banky, ktoré predávali, resp. kupovali grécke dlhopisy za úrok vo výške desiatok percent. Prečo asi? No asi preto, že vedeli, že im to niekto zaplatí, že im to zaplatíme my všetci. Je otázka tá, či sa chcem na tom podieľať.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vzhľadom k tomu, že ťa nazývali, pán poslanec Solymos, a oslovovali, že milý Laco, tak dovoľ, aby som ti, milý Laco, povedal, že, samozrejme, je to aj o zodpovednosti, ale je to aj o fungovaní koalície. Ja si neviem predstaviť, a nie som v prvej koalícii, že jeden koaličný partner fakticky robí kampaň proti trom koaličným partnerom. Neviem si predstaviť to, že ako keby nám podsúval, že my sme tí nezodpovední, ktorí budú posielať peniaze tým, ktorí nehospodárne teda nakladajú s vlastnými a potom od nás žiadajú pôžičku. Práve naopak, my sme navrhli možnosť uplatniť právo veta. Bolo to odmietnuté. Takže, keď je to o zodpovednosti, tak samozrejme treba rozmýšľať, páni kolegovia, že ako je možné byť zodpovedný, keď aj teraz vidím jednu, jeden papier, tak to poviem, že SaS podporuje Ivetu Radičovú, čo je zodpovedné, ale zároveň nevyjadrí dôveru vláde. Ja si myslím, že toto zodpovedné nemôže byť. Toto je buď schizofrénne, alebo je to lož.

  • Pán poslanec Solymos chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za všetky príspevky a faktické poznámky. V každom prípade, pán poslanec Chren, k tebe len toľko, že tiež si myslím, že v Európskej únii nefunguje všetko tak, ako by malo fungovať. Tiež si myslím, že sa tam spravili chyby, a dôsledok tých chýb, aj dôsledok tých chýb je tá situácia, ktorá teraz nastala. Ale v každom prípade, keď tie chyby chceme nejakým spôsobom opraviť a chceme byť pri tom a chceme mať na to nejaký, mať nejaký dosah, tak musíme sedieť pri tom stole. A k tomu, aby sme pri tom stole sedeli aj naďalej, tak teraz zase už hovorím aj pánovi Somogyimu, že to nie je optický klam, kde ma presvedčí väčšina, ale proste, keď my tam chceme sedieť pri tom stole, tak máme zodpovednosť voči tej väčšine. A keď profitujeme z toho klubu elitného, tak máme voči nim aj nejakú zodpovednosť. Pánom kolegom všeobecne z poslaneckého klubu SaS len toľko, že jednu vládu sa dá položiť za 20 sekúnd, alebo môžeme položiť za 20 sekúnd, otázne je to, že čo je potom a že koľko nás to bude stáť.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, predtým, ako udelím slovo ďalšiemu rečníkovi prihlásenému písomne do rozpravy, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, ak by sme rokovanie o tomto bode programu neskončili do 19.00 hodiny, aby sme pokračovali v rokovaní až do hlasovania o prerokovanom bode, vzhľadom už aj k tomu, že ide o závažnú vec, o ktorej máme rozhodnúť a na rozhodnutie o ktorej, si myslím, že nie je...

  • Súhlasné hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Takže budeme rokovať dnes až do skončenia prerokovania tohto bodu programu. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo. Celkom vážne.

  • Hlasy v sále.

  • Dámy a páni, kolegovia, členovia vlády, pozorovatelia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SNS povedal v krátkosti, prečo máme právo povedať nie aj eurovalu a aj nie tejto vláde a vyvážiť tak diskusiu, pretože niekedy mám naozaj pocit, že sme tu na tlačovej besede členov vlády a nie na rokovaní parlamentu ku konkrétnemu bodu, ktorý prerokúvame. Myslím, že sme všetci rozumeli dôvody, ktoré predkladateľ uviedol.

    Chcem na úvod povedať, prečo máme aj toto morálne, ale aj faktické právo nielen hovoriť, ale aj povedať nie. Pretože Slovensko bude mať najlepšie výsledky v eurozóne. Tvrdí to renomovaná spoločnosť R&YANG, dokonca zo strednodobého hľadiska budeme patriť medzi krajiny s najlepšími výsledkami v eurozóne. Takže, ak sme jedni z najlepších, ktorí máme takéto výsledky, myslím, že je legitímne, aby sme hovorili aj o tých dôvodoch, prečo nie tým, ktorí sú nezodpovední, na rozdiel od nás. Pretože za tieto dobré výsledky, ktoré predpovedá táto spoločnosť, môžu predovšetkým občania Slovenskej republiky, ktorí to zaplatili už x-tým uťahovaním svojich opaskov.

    Dámy a páni, Slovenská národná strana nemôže podporiť takéto nesystémové a predovšetkým politické, len politické rozhodnutie, pretože každý, kto si to vie zrátať, že dva a dva sú štyri, tak samozrejme, že doma si povie, že za niečo také by nezahlasoval, ale, bohužiaľ, spojili ste to s dôverou vlády, takže teraz to máte, toto maslo na hlave. Tento nástroj vytvára totiž podporu morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti na úkor dnešných aj budúcich daňovníkov. Čo nás mimoriadne znepokojuje, je fakt, že v rámci toho B riešenia, pretože dnes hovoríme len o prvej časti, budú nasledovať ďalšie. O tom hovorila aj pani premiérka, mimochodom neviem, neviem, prečo tu nie je, keď hovoríme a vyjadrujeme sa aj o dôvere vláde a budem citovať niektoré jej vyjadrenia, takže rád by som sa s ňou aj skonfrontoval, či hovorím naozaj vecne a pravdu, či tie informácie, ktoré som čerpal z dostupných informácií, sú pravdivé a či si ona stojí za svojimi slovami.

    To, čo je pre nás znepokojujúce, je fakt, že v tých ďalších riešeniach, o ktorých hovorila aj nemecká premiérka, o jednotnom hospodárskom riadení, v podstate spejeme k centralizácii aj ekonomického, aj politického riadenia. Teda spejeme k tomu, čo pán Schröder ako exkancelár Nemecka povedal ešte 4. 9., keď vyzval, aby sme vytvorili Spojené štáty európske s tým, že takýto parlament, ktorý tu dnes rokuje, je úplne zbytočný, pretože vytvorí sa vláda z Európskej komisie a ju bude kontrolovať ten zbor papagájov v Bruseli, ktorý všetko tak či tak odsúhlasí. Takže, dámy a páni, tomuto hovoríme nie. A či sú tam tie papagáje zelené, modré, červené, to je úplne jedno.

    Ďalej, veľmi ma zaujali rozpory v tvrdeniach. Ako môžu naši občania prijímať informácie a rozhodovať sa, či euroval je dobrý, zlý, či ho máme prijať, alebo nie. Ja stále tvrdím, že nie, keď pani Radičová ako premiérka vyhlásila, citujem ju: "Ja netvrdím, že takzvaný euroval je jediné možné riešenie. To je len medzikrok. Budú musieť nasledovať ďalšie rozhodnutia." Samozrejme ďalší takzvaný trvalý euroval, ďalšie navyšovanie, pretože sa ukázalo, že Grécko permanentne klame. Najnovšie klamalo tým, že má len 12,8-percentný deficit, zrazu kontrola trojky, fond a tak ďalej, pri návšteve potvrdili, že má 13,6-percentný deficit. Takže ono klamalo ešte pred dvomi týždňami a čudujem sa tým pánom ministrom aj poslancom, ktorí ronia krokodílie slzy za takúto nezodpovednú politiku. Fakt toto, toto si nezaslúži nijakú solidaritu, ale poriadny výprask.

    Ďalej, pani premiérka povedala, resp. preskočíme, povedal, áno, povedala, "Grécko je de facto v bankrote". Takže ak je Grécko de facto v bankrote, prečo neumožníme bankrot bankrotujúcim štátom? To je legitímny nástroj, viacerí predrečníci o tom hovorili. Proste, najmä predstavitelia vládnej trojky tu zavádzajú. Prijali diktát Nemecka a Francúzska, pretože nemecké a francúzske banky vlastnia alebo majú vydané pôžičky v hodnote 900 miliárd eur, tak jednoducho potrebujú pred francúzskymi prezidentskými a nemeckými voľbami jednoducho pokoj doma u vlastných voličov tým, že to zaplatí celá eurozóna v rámci takzvanej solidarity. Je veľmi zvláštne, že vláda ešte v júli 2010 dokázala povedať rámcovej zmluve áno, ale pôžičku Grécku už nie. Na to sa vyjadril šéf EuroFinu Jean-Claude Juncker, ktorý povedal, ak Slovenská republika, citujem ho, "definitívne povie nie, náš 816-miliónový podiel, teda slovenský, sa rozráta medzi ostatné krajiny." Čo robíme z toho vedu? Prečo plačeme? Junckers to dávno vyriešil. Juncker, pardon, áno, áno, Juncker.

    Ďalej, v júli 2010 vláda napínala veľké ramená a povedala, za akých podmienok ona vraj bude súhlasiť s eurovalom, ktorý aj dnes, dúfam, že to rokovanie je o tomto, citujem: "Súčasťou zmien bude aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu nezodpovednej krajiny." Každému je zrejmé, že táto iniciatíva sa nestretla s pochopením a viacerí to zamietli, predovšetkým Medzinárodný menový fond. Navyše, nie je to samozrejme len o Grécku, ale pristavme sa aj pri Grécku. Už dnes platí za svoje pôžičky dvakrát väčší úrok než Nemecko. Vo svojom úspornom pláne hovorí, mimochodom kvôli nemu sú obrovské štrajky, že ušetrí ročne 4,8 miliardy eur. Pri tej 110-miliardovej pôžičke a pri tých úrokoch, ktoré má, Gréci to budú splácať, len túto prvú tranžu päťdesiat rokov. Každému je jasné, že to je kotol, ktorý nemá dno, resp. má také diery, že akákoľvek finančná pomoc tam preleje sa. Takže ak súhlasíme s tým, že naše peniaze, európske peniaze sa majú vyhodiť na sanáciu nezodpovedných súkromných bánk, prosím, ale treba to otvorene povedať, veď hovoríme o snehovej guli. Ku Grécku sa už prikláňa Španielsko, Portugalsko, Taliansko. Tieto štáty dlhujú nemeckým a francúzsky bankám, ako som povedal, ďalších 900 miliárd eur.

    Navyše, sú tu ďalšie štáty, našťastie táto nie je v eurozóne, ale veľmi silná ekonomika Európskej únie, Veľká Británia, tá má deficit o desatinu percenta vyšší než Grécko, 12,8. To tvrdí náš predstaviteľ pán Messick v Svetovej banke. Ďalšia autorita zo Slovenskej akadémie vied pán Stanek hovorí, Gréci nám to nikdy nevrátia. Ja neviem, koľko ešte argumentov má odznieť, aby sme pochopili, že to, o čom tu dnes rokujeme, je v podstate zbytočné vyhadzovanie peňazí, sú to zbytočné aktivity.

    Pani premiérku v auguste 2010 - po tom, ako sme odmietli tú priamu pomoc Grécku, tú prvú tranžu 810-miliónovú - pobúrila údajne kritika Olliho Rehna, že slovenský parlament neschválil túto pôžičku, následne žiadala o ospravedlnenie. No a Brusel povedal, že ale veď nie je za čo. Pani premiérka, tu neprítomná, a členovia vlády, veď Brusel vám jasne hovorí, že vás má na háku, prepytujem. Jemu je úplne jedno, čo si vy myslíte, čo budete požadovať, on len potrebuje, aby ste tu dosiahli schválenie toho, čo vám naoktrojovali v Bruseli alebo v Berlíne. Aj pani Merkelová, ako hlavný motor tohto záchranného ťaženia, povedala, že záchranný balíček kupuje eurozóne len čas.

    Takisto je tu kritika a otázniky nad zapojením súkromného sektora. Pozrime si na jeden príklad. Portugalsko dostáva pomoc vo výške 78 miliárd eur, ale táto pomoc zahŕňa aj pomoc pre portugalské banky v objeme 12 miliárd, to znamená 15 % týchto peňazí z prvého eurovalu skončí v súkromných portugalských bankách, ktoré opäť nezodpovedne narábali s vkladmi drobných vkladateľov, občanov, ktorí si tam vkladali svoje úspory. Ďalší otáznik je samozrejme aj legislatívny, pretože článok 125 Lisabonskej zmluvy zakazuje veľmi jednoznačne, aby členské krajiny ručili za záväzky iných, ide o takzvanú no bail out klauzulu. Samozrejme, že v dôvodovej správe sa hovorí, že je to všetko v poriadku, je to kóšer, odvoláva sa na myslím § 122. Kolega Zelník to veľmi presne povedal. Prosím vás, ak niekto dvadsať rokov permanentne klame a ešte klame aj pred dvomi týždňami, toto sú nepredvídateľné okolnosti? To nie je víchrica vo Vysokých Tatrách, to nie je povodeň v Jarovciach. To je systematické, nezodpovedné klamanie a hazard. A Slovenská národná strana takýto hazard jednoznačne odmieta.

    Už len na záver, priamo k dokumentu, o ktorom máme rokovať. Dámy a páni, nie je vám čudné, že zmluva o pôžičke, o pôžičke, sa mení na zmluvu o poskytovaní finančnej pomoci? Pôžička je jasná, musí sa vrátiť. Mne nie je jasné, že sa môže vrátiť aj pomoc. Inak by som odporučil všetkým občanom, aby išli do bánk a namiesto pôžičky požiadali o finančnú pomoc. A bol by som veľmi rád, ktorá banka by im poskytla trebárs hypotekárny úver. Nie je vám čudné, aj pán predkladateľ, keby ste nám to mohli odôvodniť, prečo sa dlžník podľa nových pravidiel nahrádza pojmom "prijímateľ"? Prijímateľ pomoci. Dlžník opäť je veľmi jasný, niečo dlhuje, no tak to musí vrátiť. Ale prijímateľ pomoci? Ja som prijímateľ televízneho signálu alebo neviem čoho.

  • Hlasy z pléna.

  • Isteže. A tak, dámy a páni, je to veľmi jasné, toto je najusvedčujúci dôkaz toho, že všetko je to bublina, je to jeden veľký klam na občanoch celej Európskej únie, pretože, ako povedali experti zo Spojených štátov, ktorí pracovali na jednej štúdii ako masírovať davy, a medzi inými tam bol aj pán Littman, ktorý je veľmi uznávaným odborníkom. Jednoducho v čase krízy finančnej, hospodárskej, alebo vojenskej sa najlepšie manipulujú masy a masy dnes, teda vrátane tej časti, ktorá bude hlasovať za, súhlasí, že ideme vytvárať a meniť Európsku úniu na Európsku dlhovú úniu. Strašne dlho to bude trvať, kým bude trvať táto Európska dlhová únia.

    Takže, dámy a páni, ani hlasovanie v iných štátoch nebolo také jednoznačné, ako sa tu snažili niektorí predstavitelia vlád hovoriť. Ja som hovoril a uviedol som aj príklady, za všetky Slovinsko, kde z deväťdesiatich poslancov bolo len štyridsaťdeväť za, v prospech schválenia eurovalu. A inde to takisto prechádzalo približne tak, že tretina parlamentu bola proti. A viete čo je na tom najzaujímavejšie? Že takmer bezproblémovo to prešlo v tých krajinách, ktorým tečie do topánok. V Španielsku, v Taliansku a v Portugalsku. Samozrejme. Španielsko, len štyria boli proti, pán poslanec, ktorý kývete hlavou, proti. Tristotridsať jedna bola za, štyria boli proti. Takže je to celé evidentné, nakoniec vám ukážem jeden graf, pokiaľ máte záujem, vygooglite si Financial Times, máte tu Grécko vrátane rôznych modelových situácii, vrátane bankrotu, vrátane toho, že môže vystúpiť z Európskej menovej únie, dokonca je tu aj variant rozpadu eura.

    Dámy a páni, ja si myslím, že kto bude hlasovať za euroval, hlasuje súčasne aj za rozpad eura. Takže gratulujem a posledný nech zatlčie klinec do rakve. Slovenská národná strana háji národnoštátny záujem a aj vklady obyvateľov Slovenska, a preto bude hlasovať nie aj proti navýšeniu eurovalu alebo dodatku k rámcovej zmluve a takisto tým vyjadríme aj náš opozičný postoj k vládnutiu tejto vládnej koalície.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Brocka a Zelník s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán poslanec Rafaj, pán poslanec Rafaj, od vás sa dosť ťažko počúva kritika na nezodpovedné správanie politikov v iných krajinách. Pán kolega, vy ste zabudli, že ste boli ešte nedávno vo vláde, ktorá sa správala rovnakým spôsobom? Vy už ste zabudli, ako pred dvomi rokmi deficit štátneho rozpočtu nebol mínus 3 percentá, ale mínus 8, viac ako mínus 8 percent? Ako narástol verejný dlh o 10 percent? Pán kolega, pri vás musím parafrázovať, že keď chcete o iných hovoriť, tak si musíte najprv vytiahnuť brvno z vlastného oka. Ale keďže som prihlásený aj do rozpravy, tak viacej potom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, mal si stopercentne pravdu. Tu nejde o pomoc alebo o pôžičku, tu ide o darček. A to, že je to politické rozhodnutie, mali sme možnosť minulý týždeň počuť vyjadrenia zo strany predstaviteľov Dexie banky, ktorá nakúpila, ktorá je francúzsko-belgická banka, ale privátna, nie štátna, ktorá nakúpila dlhopisy v hodnote 4 miliárd eur, hoci jej portfólio je iba 2 miliardy. Prečo to kupovali? No zrejme preto, aby zrejme na tom získali. Ich hazard bude teraz riešiť kto? Vyjadrili sa politici z Bruselu, že musí to byť politické rozhodnutie, to znamená, že politici donesú peniaze a budú to sanovať? Vôbec nie. Nútia štáty Európskej únie, aby sa na to láskavo poskladali. Ale pýtam sa, prečo sa na to majú skladať naši ľudia, ktorí pracujú za 5-násobne nižšie platy? Naši rodičia dostávajú 10-násobne nižšie dôchodky a nepočúvam nič iné len stále obviňovanie Slovenskej republiky, že ona je zodpovedná pomaly za nejakú krízu.

    Tí, čo za to zodpovední priamo sú, nepočul som jednu kritiku na skrachované banky v Spojených štátoch, nepočul som jednu kritiku o tom, ako sa správajú Gréci, ako sa správali Taliani, Portugalci alebo iní, kvôli ktorým, vďaka ich klamstvám, nehospodárnosti, trpí celá Európa. Pán kolega mal si plne pravdu a tvoj príspevok plne vystihol danú situáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pánovi kolegovi Zelníkovi za chápavosť. Samozrejme musím vyjadriť veľké počudovanie nad predstaviteľom KDH. Proste, kade plášť, tade vietor, alebo opačne, veď to je v podstate jedno. Len vám teda pripomeniem tiež fakty, aby ste aj vy, pán Brocka, rozumeli. Tento rok dosiahne štátny dlh 30 miliárd eur a vyšplhá sa na 47 % hrubého domáceho produktu. Za vašej vlády, teda v prvých mesiacoch, v prvých troch mesiacoch tohto roka si vaša vláda vo forme štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok požičala 2,3 miliardy eur, pán poslanec, 2,3 miliardy. A celkovo si v tomto roku budeme musieť požičať 8,5 miliardy eur a z tejto sumy 4,6 zaplatíme za splatenie záväzkov. Takže, neviem, či máte krátku pamäť, väčšinou pamäť je krátkodobá, stredno- a dlhodobá, ale zjavne mávate výpadky pamäte, pokiaľ sa týka tej krátkodobej, a to je v podstate pred pár mesiacmi. A to je dosť trápne a poľutovaniahodné, že Slováci sa tu opäť hádajú a tamtí tuční Gréci sa nám zase smejú, akí sme my rozhádaní, pretože vy ste v podstate obhajovali nezodpovednosť tých štátov, nielen Grécka, ale povedzme aj Portugalska a Španielka, ktoré, najlepšie by bolo, keby opustili na čas eurozónu, keď sa skonsolidujú, mileradi ich do takzvanej silnej menovej únie za účasti Slovenska prijmeme. Bolo by dobré, keby ste to tlmočili možno v Bruseli svojim priateľom z internacionály a možno by to pomohlo viac, ako takéto útočenie povedzme v rámci slovenskej politickej scény.

  • Pán minister Galko, nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení páni poslanci, panie poslankyne, keď strana Sloboda a Solidarita v roku 2009 vznikla, rozhodli sme sa priniesť na politickú scénu niečo nové. V prvom rade sme sa rozhodli ponúknuť ľuďom stranu, ktorá bude na politickej scéne skutočne hájiť ich záujmy.

    Verejnosť si zaslúžila, aby mala vo vláde stranu, ktorá neprišla klamať, zatajovať, kradnúť, vypisovať pochybné nástenkové tendre a tunelovať. Som presvedčený, že ľudia naše posolstvo, ktoré sme im pred parlamentnými voľbami vyslali, pochopili správne. Dvadsaťdva mandátov pre parlamentného nováčika bolo obrovským úspechom a hovorilo za všetko. Prvé mesiace neboli jednoduché. Čelili sme kritike, ohováraniu, osobným útokom. No túžba po reálnych výsledkoch, ktoré sme chceli a stále chceme po sebe zanechať, nám dávali silu dokázať, že SaS si zaslúži byť vo vláde Slovenskej republiky. Silnej vláde so silnou premiérkou, ktorá mala podobnú ambíciu ako strana Sloboda a Solidarita. Očistiť skorumpované Slovensko, zabezpečiť ekonomický rast krajiny a zanechať po sebe silnú, stabilnú krajinu, ktorá má čo ponúknuť svojim občanom. Nastoliť čestnosť a transparentnosť do nášho verejného života. Neklamať, nebáť sa a nekradnúť.

    Dnes som sklamaný. Aj to je slabé vyjadrenie mojich pocitov, pretože rozhodnutie vlády Slovenskej republiky spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde napriek protestom ministrov za SaS zobralo opozícii aj teoretickú možnosť zahlasovať za euroval, pretože je logické, že strana SMER vládu predsa nepodporí. To je to, čo vláda dnes svojim rozhodnutím dosiahla.

    Pri všetkej úcte, ale ja osobne toto rozhodnutie pokladám za veľmi nekorektný nátlak. Je to nátlak na stranu, ktorá je konzistentná vo svojich názoroch, ktoré prezentovala už v predvolebnej kampani, pred vstupom do vlády a ktorá svoj postoj nikdy nezmenila. Keďže strana Sloboda a Solidarita od začiatku deklarovala, že slovenských občanov nezradí a euroval nepodporí, výsledok je taký, aký je. Vláda Ivety Radičovej dnes s najväčšou pravdepodobnosťou skončí. Skončí unikátnym spôsobom. Vláda padne na hlasovaní, ktoré je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, pričom strana, ktorá ako jediná bude hlasovať v súlade s programovým vyhlásením vlády, bude strana Sloboda a Solidarita. Strana SaS sa od začiatku nebála hovoriť nie, aj keď ostatní hovorili áno, a nemyslím tým teraz iba euroval. Mnohé vyjadrenia nám počas tohto roka naznačovali skryté signály o tom, že sme v politike ako takej nechcení. Nechcení so svojou snahou o novú a slušnú politiku. Sme pripravení na lavínu obvinení, ktorá sa po páde vlády spustí.

    Chcem z tohto miesta ubezpečiť všetkých občanov, že napriek všetkému si my, členovia strany Sloboda a Solidarita, budeme stáť za svojimi názormi a hodnotami, s ktorými sme do parlamentných volieb a vôbec do politiky išli. Pád vlády nebude vinou strany Sloboda a Solidarita. Niekoľkokrát sme deklarovali, že budeme chrániť peniaze občanov, peniaze daňových poplatníkov Slovenskej republiky. Toto je presne ten prípad, pretože o nich tu ide, o nikoho iného. Ja som presvedčený, že budúcnosť potvrdí, že sme občanov Slovenska nepodviedli. Práve naopak, zachováme sa voči ním čestne a fér aj za cenu straty vládnych či parlamentných funkcií našich členov.

    Dámy a páni, poslanci a poslankyne SaS, teraz si dovolím skonštatovať za všetkých štyroch ministrov našej strany, také lepidlo, ktoré by nás prilepilo k ministerským stoličkám tak, aby sme zradili svoje presvedčenie a svoje ideály, s ktorými sme vstupovali do politiky, ešte nikto nevymyslel. Nechceme tie kreslá za takúto cenu, a preto vás prosím, aby ste to vzali do úvahy a za euroval v navrhovanej podobe nehlasovali.

    Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Droba a Přidal s faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra.

    Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Vážený pán minister Galko, povedzte mi, o čo vám vlastne ide? Vám totiž vôbec nejde o schválenie alebo neschválenie eurovalu. Ja to už tak vidím. Veď vy ste koalícii odkázali, schváľte si euroval s Ficom a vláda bude pokračovať, nám to nebude vadiť. Veď, keď je euroval pre vás otázka života a smrti, tak vy ste mali povedať, keď schválite euroval s Ficom, tak my odchádzame z vlády. Vy teda vidíte, že euroval v Národnej rade Slovenskej republiky prejde, vy ale zhodíte túto vládu a pád vlády nebude vinou SaS-u? A koho, Marťanov?!

  • Ďakujem, pán minister. Zhrnuli ste pozíciu našej strany veľmi dobre. Myslím, že pod vaše slová sa dokážeme všetci podpísať na sto percent. Nechtiac zareagujem na pána Přidala, aj keď je to reakcia na pána Galka.

    Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR

    Nemôžete, pán poslanec.

  • Nie, ja reagujem na pána Galka. Myslím si, že zabudol dopovedať jednu vec, a tá je, že SaS nespojila hlasovanie. Hlasovanie spojili traja ďalší koaliční partneri. Myslím si, že ak táto vláda padne, tak výčitky svedomia si môžu robiť títo traja koaliční partneri. Vynechajte, prosím vás, z toho láskavo SaS. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Mohol by som sa vzdať vystúpenia a urobil by som radosť minimálne pánu poslancovi Slotovi, ktorý už pred chvíľkou naznačil, ktorý pred chvíľkou naznačil, že sa veľmi ponáhľa, ale musím povedať, že už samotná rozprava ma inšpirovala k niekoľkým poznámkam a nemusel by som hovoriť to, čo som chcel pôvodne povedať.

    A práve preto, že vystupovali kolegovia zo Slovenskej národnej strany, pán poslanec Slota, chcem reagovať na vášho kolegu, na pána poslanca Mikolaja, ktorý vo faktickej poznámke sa pýtal, že keď schválime euroval, že kde to skončí, a hovoril o fiškálnej únii. No, dámy a páni, musím povedať, že to je dobrá téma. Fiškálna únia naozaj je vážna téma, ale pri vás by mi vôbec nevadila. Páni, keby vaše rozpočty kontrolovali v Bruseli a prípadne mali voči ním výhrady, alebo ich dokonca zakázali, tak by to bolo dobré. Ale rozpočty, ktoré predkladá táto vláda, si myslím, že môžu v Bruseli inšpirovať, oni sa môžu dokonca poučiť, že ako sa má pripravovať zodpovedný rozpočet, lebo tento rozpočet, ktorý my musíme z toho deficitu verejných financií mínus 8 % pod 3 %, ktorý musíme a takto ho chceme predložiť. Lebo takto konsolidovať verejné financie, to je aj vaše dedičstvo, že musíme prijímať nepopulárne opatrenia, lebo nechceme skončiť v Grécku, páni kolegovia zo SNS. Čiže toľko k fiškálnej únii, aj keď by som rád o tom diskutoval s vami dlhšie.

    Teraz by som chcel povedať niečo kolegom zo SaS. Ja si myslím, že minister zahraničia Mikuláš Dzurinda mal veľmi dobré vystúpenie a chcel by som povedať k tej cene za euroval, páni, musíme pripočítať práve náklady, ktoré ja v tejto chvíli neviem vyčísliť. Kvôli tomu, že musíme v parlamente, áno, lebo väčšina to chceme, kvôli tomu, že musíme schváliť euroval, padne vláda. To je cena naviac. Tieto vyvolané náklady pre vašu tvrdošijnosť, tieto vyvolané náklady budú vyčísľovať v nasledujúcich týždňoch iní analytici.

    Páni, lebo vy ste skrátili funkčné obdobie tejto vlády minimálne o dva roky. Páni, toto je vaša zodpovednosť.

    Dámy a páni, ešte by som rád povedal, čo v tejto diskusii neodznelo, lebo odznelo tu už veľa vecí a keď by som nechcel opakovať to, čo hovorili predrečníci, tak chcel by som povedať, že máme naviac, a to je pozitívne. Slovensko má naviac v Európskej únii. Nie ako poslední, už tým sme stratili, že sme sa rozhodli, že my budeme hlasovať poslední. Vy si myslíte, že tí, ktorí sa na nás v Európe pozerali, to nevideli, že my sme takí, že sme sa zbabelo chceli skryť za tých pred nami, že oni to neschvália a že my budeme takí geroji? Prosím vás, na Malte to schválili jednomyseľne. Malťania majú viac filipa ako poslanecký zbor v Národnej rade? Páni poslanci, panie poslankyne, ja si myslím naozaj spolu s klasikom, že máme naviac. Máme naviac, veď my sme v tej Európskej únii neboli doteraz poslední. Áno, jeden čas, a už to spomínal minister zahraničia takisto, že za Mečiara v 90. rokoch nás vyradili na druhú koľaj, ako rokovať o vstupe do únie, sme boli posunutí na ďalšie, posledné miesto, ale veľmi ťažko, dokonca s ľavicou, s SDĽ-kou v prvej Dzurindovej vláde, alebo v druhej Dzurindovej vláde, keď sme dobehli zameškané a dostali sme sa do Európskej únie, ale potom aj zásluhou našich predchodcov, keď sme vstúpili do eurozóny.

    Dámy a páni, my sme predbehli našich susedov. My sme predbehli Česko, Maďarsko, Poľsko. My sme boli naozaj v istých časoch, mali sme naviac a sme to aj dokázali. My ale, priatelia, tú našu výhodu, tú našu konkurenčnú výhodu, ku ktorej by som rád povedal za KDH, že my sme sa neponáhľali do eurozóny a vám chcem pripomenúť, ktorí si to ešte pamätáte, ako jediná z relevantných strán hovorila, radšej neskôr, lebo, lebo slovenská ekonomika je veľmi, veľmi zraniteľná, že radšej neskôr, ale keď sme tam a sme na jednej lodi, na spoločnej lodi, považujeme za svoju elementárnu povinnosť chrániť našu menu, a tou je, bohužiaľ, pre vás, euro.

    Páni a dámy, my sme v oveľa horšej situácii dnes, ak sa naplnia katastrofické vízie a scenáre, ako tí, čo euro nemajú. Česi majú svoju menu, ak sa náhodou naplnia scenáre, že euro rachne, no tak Česi sú v istom zmysle za vodou. Oni majú svoju českú korunu, ale my budeme musieť prijímať opatrenia, ktoré majú záver, ani ho nechcem domýšľať, a to len pre našu neschopnosť povýšiť stranícke, resp. záujmy krajiny nad stranícke záujmy. Samozrejme, minister zahraničia, veľmi sa mi páčil jeho príspevok, lebo hovoril aj o bezpečnostných aspektoch toho, o čom dnes rozhodujeme. Vy si myslíte, že my sa môžeme dnes správať tak ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sme sa rozhodli prehradiť Dunaj?! Dámy a páni, to sa nedá zopakovať. Pätnásťmiliónové Československo si to mohlo dovoliť, ale my máme päť miliónov a náš sused má desať miliónov. Pozrite sa, čo robia v okolitých krajinách, ako sa oni pripravujú na ťažké časy?! Vy si myslíte, že niekto si bude pre Slovensko páliť prsty?! Že Nemci alebo Francúzi?! Ste na veľkom omyle. Každý bude strážiť svoje záujmy. A pánu Slotovi chcem povedať, že po novom roku na Budapešť nebude môcť ísť ani na tanku, lebo koncom tohoto roka končí tankové vojsko v slovenskej armáde.

    Dámy a páni, uvedomujete si tie konsekvencie?! Nechcem to nahlas ďalej domýšľať. My teraz rozhodujeme o veľmi vážnych veciach.

    Pánu kolegovi z rozpočtového výboru chcem povedať, Jozef, teraz je ten čas, lebo ty si sa pýtal niekoľko razy aj cez médiá, že nedá sa odpovedať naraz na otázku, že či mám rád bryndzové halušky, alebo či skočím bez padáku z lietadla. No, Jozef, je taká situácia, keď musíš odpovedať jednou odpoveďou. Áno, skákať bez padáku z lietadla je blbosť, ale musíš obetovať bryndzové halušky. Tomuto rozumie každý.

    Ja chcem teraz poďakovať pani premiérke, dámy a páni, to, čo ona urobila, bolo jediné zrozumiteľné stanovisko. Takto to funguje v normálnych demokraciách a som rád, že ona sa zasprávala štátnicky, aj keď niektorí to máte problém pochopiť.

    Poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie budú hlasovať ako jeden v tejto veci. My si uvedomujeme vážnosť situácie, nás to mrzí, že už nie sme takí úspešní, ako sme boli nedávno, ale urobíme všetko pre to, aby sa pozícia Slovenska v Európskej únii ďalej nezhoršovala.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásilo na vystúpenie pána poslanca Brocku osem poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalist.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega, pri všetkej úcte, SaS nespojila hlasovanie o dôvere vláde. SaS s týmto spojením a spájaním nemá vôbec nič. Strana Sloboda a Solidarita je konzistentná, SaS vždy hovorila, že euroval v jeho súčasnej podobe je pre ňu neprijateľný, a preto každý, kto spája toto hlasovanie, musí zákonite vedieť, ako to dopadne. A pokiaľ sme slobodným a suverénnym štátom, tak máme právo aj keď sme maličkí, rozhodnúť sa tak, ako rozhodne národný parlament. A nijakých šestnásť krajín alebo x ďalších krajín by nám do toho nemalo čo rozprávať. Slobodu si musíme zachovať, inak to dopadne veľmi zle, už sme to viackrát v histórii Slovenska zažili a veľmi nerád by som bol, keby sa to opätovne vrátilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka, toľko servility, ako som dnes počul, teraz od vás, som v tomto parlamente ešte hádam ani nepočul. Nielen servilitu k predsedom politických strán, ktoré sú vo vládnej koalícii, ale aj k Európskej únii. Viete, chválili ste sa s tým, že ako po odchode Mečiara nás prijala Európska únia, ale povedzte aj za akú cenu. Povedzte aj to, že sme obetovali naše banky tým, že sme oddlžili stošiestimi miliardami korún a predali sme ich za 36 miliárd. Povedzte aj to, že IRB-čku sme predali OTP-čke za 800 mil. korún, čo je úplne smiešna suma. Ako sme predali SPP, čo sme spravili so Slovnaftom. A ja som si myslel, že toto všetko je už vrchol, čo môže postihnúť Slovensko. Myslel som si, že už tým všetko končí. No a ja si myslím, že euroval je ešte oveľa väčšia servilnosť voči Európskej únii a že je to naozaj bezodný kotol, do ktorého môžeme dávať hocijako dlho a stále nebude tento kotol naplnený. Tým kotlom sú francúzske a nemecké banky, ktoré my sme si mysleli, že ony...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán poslanec Brocka, navážate sa do pána predsedu Slotu, navážate sa do mňa, no ale uznáte aspoň to, že kvôli Slovenskej národnej strane tu asi dnes nesedíme. Stále hovoríte o tom, že ako sme šafárili my a ako úsporne sa chováte vy, ale pozrite si návrh štátneho rozpočtu, kde zistíte, že táto vláda na rok 2011 míňa o viac alebo takmer 20 mld. slovenských korún viac, ako sa míňalo v minulom roku. Aké šetrenie, keď míňate viac? Stále hovoríte o rozpočte, o schodku 8,5 % za rok 2010, ale veď pol roka ste boli vo vláde aj vy! Prečo ste neurobili to, čo sa stalo v roku 2006, keď naša vláda, ktorá nastupovala po vás, prvé čo urobila, bolo to, že zaviazala všetky ministerstvá 10-percentným šetrením. Pamätám si na to dobre, keď ako minister školstva prvú úlohu, ktorú som mal, som musel riešiť 700 miliónov slovenských korún, ktoré sa museli ušetriť kvôli viazanosti, a kvôli tomu, že rozpočet bol naviazaný tak, ako ste ho vy schválili ešte v roku 2005. Prečo ste to neurobili? Prečo ste to nechali tak a nechali ste, aby ten rozpočet vyskočil až na 8,5 percenta? To bola predsa hrubá nezodpovednosť vašej strany.

    A pokiaľ ide o tú fiškálnu úniu, veď áno, vieme, aké sú pravidlá v rámci fiškálnej únie, vieme, kam to všetko vlastne dôjde, kde sa len naznačuje, že bude euroval 2, nevie sa vôbec, aký bude limit, nevie sa, aké budú pravidlá, ale vie sa len jedno, že určite v takomto mechanizme nebude mať každý štát právo veta a vôbec nie je isté, či bude mať každý štát jeden hlas, ale je dosť možné, že to bude aj podľa ekonomickej sily. Tak sa pýtam, kam to vlastne všetko smeruje?

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len jednu vec, pán kolega Brocka, vy ste niekoľkokrát zopakovali, ako máte naviac a že by sa v Bruseli mohli učiť, ako vy pripravujete rozpočet. Neviem, či v Bruseli by boli zrovna zvedaví na takéto rozprávky, ale keď ste začali, tak by ste nám ešte mohli porozprávať aj tú o úplatkárskej afére priamo v kancelárii premiérky, či o biznise so služobnými zbraňami na vnútre, alebo uniformami, a možno niektoré ďalšie. Čiže ja by som bol opatrný v tých vyjadreniach, čo by sa od nás Brusel, alebo od vás, mal učiť a čo nie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela dotknúť jednej veci. Pán predseda, hovorili ste, že eurovalom ochránime menu. Dovolila by som si namietať, myslím, že menu budeme chrániť jedine tým, že euroval nepodporíme. Keď totiž v tej kríze, ktorú spomínate, príde, keď k nej príde, Slovensko bude mať ohromné záväzky, ku ktorým raz, skôr či neskôr príde, k ich napĺňaniu.

    A k paralele o haluškách a padákoch, tiež si dovolím názornú nejakú paralelu. Keby ste, lebo toto, čo my deklarujeme, je otázkou nášho presvedčenia. Keby ste nás požiadali, alebo mňa konkrétne o to, aby som teraz hneď zabila Hitlera, pretože o chvíľu bude zodpovedný za milión ľudských životov, tak to jednoducho neurobím. Lebo je to proti môjmu presvedčeniu. Lebo je to v rozpore s mojimi princípmi. Tieto princípy ste s nami až do tejto chvíle, alebo pár mesiacov zdieľali a rovnako aj naši koaliční partneri a až tesne pred schvaľovaním sme sa dostali do situácie, že sme v názorovom rozpore. No my sme svoje názory a presvedčenia nezapredali, ani sme od nich neupustili.

    Ďakujem.

  • Ja by som sa vyhol tým veciam, ktoré teda už spomenuli moji kolegovia, musím aj ja sa pridať v tom zmysle, že ma troška zarazila miera odovzdanosti, ktorú ste prezentovali, a idem radšej k nejakým vecným záležitostiam, keďže tu sedí aj pán minister, možno, že si poznačil nejaké vaše poznámky.

    Ja sa pripájam k tomu, aby v prípade, že krajina, ktorá požiada o čerpanie eurovalu, to vnímala tak, že je to možnosť, ktorá je pre ňu nevýhodná. A nie ako je to nastavené dnes, že dneska čerpanie z eurovalu v podstate dáva čerpateľovi prostriedkov ďalšie výhody. Jeho pozícia sa výrazne zlepšuje. Je výhodné predstierať, že už ten euroval potrebujeme. A preto si myslím, že keď sa budú ďalej rozbiehať rokovania o tom, aké by mali pravidlá v eurovale vládnuť, tak si myslím, že v tomto treba pritvrdiť. Treba pritvrdiť v tom zmysle, že krajina, ktorá sa rozhodne z vlastnej vôle požiadať o čerpanie z eurovalu, mala by stratiť časť svojej fiškálnej suverenity. Jej rozpočet by mal byť supervizovaný európskymi inštitúciami. Pred tým, ako získa pôžičku z eurovalu, mala by prijať v ústave zmeny také, ktoré ju budú zaväzovať k finančnej disciplíne. To všetko by malo predchádzať tomu, aby, kým krajina čerpať bude. A myslím si, že dneska sú tieto pravidlá nastavené tak, že čerpať sa oplatí a nečerpať sa neoplatí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, zaujala ma vaša myšlienka o tej fiškálnej únii. Čiastočne sa dá s vami súhlasiť, že keby sme tu mali znova vládu s účasťou SNS, tak by mohlo byť dobré, keby ju kontroloval Brusel a, naopak, našimi zodpovednými rozpočtami by sa mohli inšpirovať aj v Bruseli a v iných krajinách. Len, bohužiaľ, ono to nefunguje tak, ono to funguje tak, že buď je, alebo nie je fiškálna, buď máme, alebo nemáme fiškálnu suverenitu. A keď ju stratíme pre tú zlú vládu, no tak ju stratíme aj pre tú dobrú vládu. Keď sa budú harmonizovať dane, tak sa budú harmonizovať nielen tak, že sa bude brániť vysokým daniam, ale môže to obmedziť aj krajiny, ktoré chcú mať nižšie daňové zaťaženie.

    Súhlasím aj s tým, ako ste pripomenuli, to, že sme predbehli susedov v tých pretekoch o euro a KDH v parlamente a OKS mimo parlamentu upozorňovali na to, že by sme sa nemali až tak ponáhľať. To sa ukazuje aj teraz, že tí, ktorých sme predbehli, možno majú menšie problémy ako my a prinajmenšom nemusia riešiť svoju účasť v eurovale, v navyšovaní eurovalu, pomoc Grécku a podobné, pretože tá dlhová kríza je do veľkej miery dôsledkom toho, že euro je politický projekt, euro nevyplynulo z nejakého prirodzeného vývoja ekonomiky, ale ako snaha centralizovať Európsku úniu. A už vtedy upozorňovali ekonómovia na to, že to bude mať aj nejaké náklady, ale nikto ich nepočúval. A tie náklady teraz prichádzajú, hoci sa to vtedy zdalo, že je to úplne jednoznačne pozitívum.

    A na Malte to schválili jednomyseľne. No ja neviem, či zrovna jednomyseľnosť je to, o čo by sme sa mali usilovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, počúval som to, páčilo sa mi niečo, niečo sa mi nepáčilo. A poviem, čo konkrétne. Porovnávať dnešnú situáciu s tým, čo bolo, keď tu vládol Mečiar, alebo resp. tie riziká, ktoré teraz vyplynú z toho, že my nebudeme hlasovať za euroval, s tým, čo bolo vtedy, keď tu vládol Mečiar, no poviem, že to je minimálne scestné. Tie dôvody, prečo kvôli Mečiarovi sme tu boli alebo v tom období sme boli čiernou dierou Európy, tie sú úplne niekde inde. My si nemyslím, že robíme to, za čo by nás nejakým spôsobom mali odsúdiť, práveže sa správame solídne, čestne, snažíme sa o rozpočet, ktorý skutočne má určité parametre, ktoré by nám mohli závidieť v ostatných krajinách Európy. Ale naozaj nie som vôbec, ani zďaleka presvedčený, že to je ten hlavný dôvod, pre ktorý by sme mali za každých okolností súhlasiť s tým, čo nám naši partneri v Bruseli povedia. Mali sme to už tu raz, bolo to v období, keď tu teda vládla iná strana, tá jedna, jediná a v tom období sa prijímali rozhodnutia tiež v inej krajine. Ale to, čo sa ide robiť teraz, tak tomu sa oni nedostali. Jednoducho neboli schopní sa k tomu dostať, teraz to je ďaleko, ďaleko horšie.

    A takú malú perličku. Keď ste kolegovi Kollárovi povedali, že nemožno spájať dve hlasovania, teda že možno spájať dve hlasovania s tými haluškami a s tou studňou, resp. s tým skočením bez padáka, no mne to už tak pripadá, ako keby ste povedali, že dá sa skočiť za tými haluškami bez padáka.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Brocka, ďakujem veľmi pekne za váš príspevok. Priznám sa však, že ma prekvapili niektoré vaše tvrdenia, keďže ste práve vy predstaviteľom a dlhoročným vrcholovým predstaviteľom strany, ktorá zaviedla do slovenskej politiky pojem vierolomnosť. Vy a vaši kolegovia veľmi radi hovoríte o zodpovednosti a o povinnosti. Je to však práve zodpovednosť, ktorá mojich kolegov a mňa vedie k tomu zaujať voči Európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu ten postoj, ktorý sme prijali. Mojou povinnosťou voči mne samému, voči mojej rodine, voči mojim priateľom, voči mojim známym a nakoniec aj voči mojim voličom, ktorých hlasy ma dostali sem do Národnej rady Slovenskej republiky, je nesúhlasiť s klamstvami a podvodmi, ktoré spôsobili dnešný stav eurozóny. O tomto je toto hlasovanie.

    Už som dnes povedal, že nerozumiem - a nechápem - spájaniu hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Vo svojom príhovore ste sa snažili prehodiť loptičku a prípadnú zodpovednosť za možný pád vlády dnes večer na našu stranu. My sme však neiniciovali spojenie týchto dvoch hlasovaní. Mám vážne obavy, že dnes už naozaj nejde o euroval, pretože práve spojením týchto dvoch hlasovaní, za ktoré sa prihovárate, sa znemožňuje prijať euroval dnes v parlamente pri zachovaní tváre a principiálneho postoja SaS. Práve obetovať kvôli eurovalu vládny program, vládne reformy, tie princípy, ktoré sme priniesli do slovenskej politiky, to je to, čomu nerozumiem a s čím sa nedokážem stotožniť.

  • Nechcem sa nikoho dotknúť z predrečníkov. Pán kolega Chren, na to, čomu nerozumiete, stačí trojtýždňový kurz z politológie.

    Pánu poslancovi Dostálovi. Pán kolega, prepáčte, o fiškálnej únii neskôr a predpokladám, že budú aj nejaké konferencie, na ktorých ešte budeme môcť o tom diskutovať, ale my sme teraz na lodi, ktorá má možno veľké diery a môže sa potopiť, a radiť, že by ľudia mali z nej vyskočiť, nepovažujem za rozumné a nie je v tejto chvíli ani podstatné to, že my sme v podpalubí a možno niekto na tej lodi má veľmi dobré miesto, dokonca aj dobrú stravu, aj lepší výhľad. Jednoducho my sme krízový manažment. Ak sa šestnásť, sedemnásť krajín dohodlo na spôsobe, ako to chcú riešiť, pán kolega, sedemnásť, aj s našou vládou, tak jednoducho v tejto chvíli iné riešenie, lepšie neexistuje.

    Pani poslankyňa Blahová, ja si dovolím vysloviť presvedčenie, že žiadna z krajín, tých šestnástich, ktoré doteraz už schválili euroval, že to nemá vo svojom programovom vyhlásení. A platí to isté o tom krízovom manažmente.

    Pánom poslancom zo Slovenskej národnej strany. Páni, Švantner, no my náš sen o vlastnej stoličke a hviezdičke na európskom nebi sme splnili. Samozrejme nie sami, aj s pomocou iných. Ale keď hovoríte o oddlžovaní bánk, no tak to bolo po divokej Mečiarovej privatizácii. Milý pán kolega, my zachraňujeme seba, Slovensko vôbec nie je za vodou, veď aj my si požičiavame na trhoch peniaze, už len na prefinancovanie chodu štátu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O vystúpenie požiadal pán podpredseda Národnej rady Milan Hort.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ospravedlňujem sa kolegovi Janišovi, že ho predbieham, ale teraz myslím, že prišla tá doba, keď by som mal reagovať na dve veci iba.

    Takže, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dve kolegyne, kolegovia, keď rozprával Richard Sulík z tohoto miesta, tak použil niekoľko vyjadrení, pri ktorých ma tak trochu štípalo. Hovoril, že to, čo chceme schváliť, je takzvaná perverzná solidarita, je to novodobé nevoľníctvo a podobné výroky. No a potom povedal, že keď nemáme argumenty, tak sa zakrývame akousi geopolitikou. Ja nebudem hodnotiť postavenie a pozíciu a názory na Národnú radu Slovenskej republiky, čo sa týka domáceho vnímania. To hodnotia iní. Ale veľmi mi je smutno, keď použije akúsi geopolitiku ten, ktorý dostal postavenie Národnej rady Slovenskej republiky z pohľadu medzinárodného vnímania do ďaleko horšej situácie, ako to tu bolo od roku 1993 až do roku 2010.

    Ja rozumiem tomu, že niekto vie spoza domáceho plota vykrikovať o socialistickej euroúnii. Vie tu zakričať, že Barroso je najväčší marxista v Európe a potom, keď to má ísť niekde obhájiť, do Európy, tak tam pošle podpredsedu parlamentu, lebo sa hanbí tam prísť a vydať odpočet z týchto svojich výrokov. Bojí sa ísť medzi svojich partnerov, keď je zhromaždenie všetkých predsedov parlamentov Európskej únie, aby si obhájil svoje postavenie. Pošle tam pani premiérku, pošle tam našich veľvyslancov pri Európskej únii, pri Belgickom kráľovstve, ale aby to išiel sám vysvetliť, tak to je dosť veľký problém. Čiže akási geopolitika mi tu nesedí, keď je to iba akési kričanie spoza domáceho plota smerom do zahraničia.

    A ešte by som sa chcel vyjadriť k jednej veci, ktorú tu unisono povedali myslím všetci kolegovia z SaS a ktorú tu rozprávali aj členovia vlády za SaS, že spojenie hlasovania o tomto probléme alebo o tejto téme je vydieranie zo strany troch strán vládnej koalície.

    Chcel by som poznamenať, že výrok pani Ivety Radičovej, premiérky vlády Slovenskej republiky, že neexistuje, aby Slovenská republika neschválila euroval, je výrok, ktorý povedala niekoľkokrát. Viackrát to povedala verejne, viackrát to povedala na zasadnutí koaličnej rady. Je neprijateľné a neexistuje, aby Slovensko neschválilo euroval. Keď sme urobili všetky možné a nemožné ponuky, aby došlo ku konsenzu na tejto vážnej téme, až také, ktoré išli za hranicu ľudského rozumu a vnímania, ako sa vôbec s týmito podmienkami bude dať v budúcnosti narábať, tak sa nám strana SaS otočila chrbtom - na všetko povedala nie.

    Vtedy sa pani premiérka rozhodla a povedala, mám iba tri možnosti. Prvá možnosť je, spojím to s hlasovaním o dôvere vlády, alebo podám demisiu pred hlasovaním, alebo podám demisiu po hlasovaní.

    Páni kolegovia a kolegyne zo strany SaS, ak nezahlasujete, tak padá vláda. Pretože pani premiérka buď podá demisiu, a to pred, alebo po, alebo podá vláda, pretože jej bude vyslovená nedôvera. Medzi týmito tromi možnosťami z pohľadu pokračovania tejto vlády nie je žiadny rozdiel.

    Čiže ak vy dnes rozprávate, ako milujete pani premiérku, akým spôsobom ju podporujete, tak je to niečo tak, najskôr som myslel, že poviem, že komické, ale myslím si, že to je neskutočne farizejské, falošné, nekorektné a nemorálne.

    Bola to Iveta Radičová, ktorá povedala, nepripustím, aby nebol schválený euroval, a viem čo je moja povinnosť a sú len tri možnosti. Ak tomuto nerozumiete, tak potom už nerozumiem, že akým spôsobom vlastne sa tu dá pokračovať vo vládnej koalícii. Vy ste sa rozhodli, že zapichnete nôž do srdca pani premiérky, akurát máte ten problém, že keby si bola vybrali tie dve možnosti s podaním demisie, tak by ste jej ho boli pichli odzadu, od chrbta. Takto je jasné, že či zutekáte, alebo nezahlasujete, tak jej to picháte face to face. Tam nie je žiadny rozdiel, dievčence a chlapci z SaS, aby nám bolo úplne jasné.

    A z tohto dôvodu vás vyzývam, aby ste za to hlasovali.

  • Pán poslanec Droba a Fořt, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Vážený pán podpredseda, Milan, poviem to, čo som už povedal viacerým, veľmi si ťa vážim ako človeka, ale držme sa faktov. Strana SaS prišla vo štvrtok na koaličnú radu s návrhom, o ktorom sa dokonca ani nereagovalo. Takže ešte raz zopakujem, ak padne vláda, tak je to zásluha našich troch koaličných partnerov, ktorí spojili hlasovania.

    Ďakujem.

  • Musím sa pridať ku kolegovi Drobovi, ak niekto počas vyjednávania predložil realistický a skutočný kompromisný návrh, tak to bola SaS. A tak, ako ste s ním naložili, už predo mnou povedal pán poslanec Droba, a nedošlo k rokovaniu o ňom, odkázali ste len cez médiá, že ho odmietate, pritom skutočne tam išlo o výrazný posun a o to, že ste mohli dosiahnuť váš cieľ, ktorý nedosiahnete tým, čím ste si zaumienili, že ho dosiahnete.

    K tým trom možnostiam vám pridávam ešte štvrtú, a to je to, že Národná rada má stopäťdesiat poslancov a na schválenie eurovalu stačí sedemdesiatšesť, tých sedemdesiatšesť nemá SaS, keby mala, tak tu dnes nemusíme nič riešiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Janiš...

    Pardon, ešte predtým, pán poslanec Hort.

  • Páni kolegovia, porozumel som, že ste neporozumeli, a preto sa pokúsim ešte v krátkosti raz.

    Pani premiérka sa slobodne rozhodla, že keď nebude schválený euroval, nemôže zo Slovenska odísť na žiadny summit, ani nikde, aby povedala, to, na čom sme všetci svojho času dohodli, jedine Slovensko blokuje. Povedala to jasne a zrozumiteľne a povedala, v takom prípade podávam demisiu, alebo spájam to s dôverou vlády.

    Vy tu dnes všetci opakovane hovoríte niečo, čo je veľmi nemorálne. Ak by ste to neboli spojili, bolo by to prešlo. Ja vám nebudem hovoriť o tom, že či odskakujete na jeden týždeň do opozície, alebo na dva, alebo na tri, a potom sa zase chcete vrátiť do koalície. Ale tvrdenie, že spojenie s hlasovaním o dôvere vlády pokazilo celú túto hru a že by sme boli euroval schválili, má len jeden drobný háčik, vo všetkých troch prípadoch ste vykrútili premiérke krk. A to je nemorálne, tváriť sa, že zostávate vo vláde, na čele ktorej už nebude pani Radičová, ktorú tak neskutočne milujete. My sa jej snažíme pomáhať, ale pri takomto perfídnom - a keď sme hovorili o tej solidarite perverznej - tak toto je čistá perverznosť, doniesť si tie vaše hárky a povedať, ako milujete Ivetu a na druhej strane vám je jasné, že však keby bola podala demisiu, tak by bolo mohlo prejsť. To si naozaj myslíte, že sme...

    Pavol Hrušovský, podpredseda NR SR

    Že sme takí blbci?

    Milan Hort, podpredseda NR SR

    ...že toto, ako niekto vám zje? Však sa, prosím vás, trošku zamyslite nad tým, čo hovoríte.

  • Pán poslanec Janiš, ako posledný písomne, zatiaľ, pani poslankyňa, prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, páni ministri, pani ministerka, dovolím si taký krátky, možná politický exkurz, lebo stojíme pred vážnym politickým rozhodnutím a celý svet je v ťažkej kríze, v kríze, ktorú sme nespôsobili, ale ktorá nás zasahuje.

    Sme v situácii, ktorú si nikto z nás neželal, ani politici, ani občania, ale tá situácia tu je a my sa s ňou musíme vysporiadať.

    O čo ide dnes na Slovensku a o čom budeme rozhodovať možná o nejakú hodinku, dve tu v Národnej rade?

    Ide o schválenie mechanizmu, nástrojov, ktoré budú v budúcnosti sa obozretne využívať na pomoc krajinám, ktorá pomoc potrebujú. Mechanizmus, ak krajina potrebuje pomoc, predĺži ozdravný program a členské krajiny ho buď schvália, alebo neschvália, buď pomôžu, alebo nepomôžu, považujem za dobrý mechanizmus.

    Cieľom mechanizmu nie je rozdávať peniaze, ako to občanom niekto stále a stále podsúva. Cieľom mechanizmu je ozdraviť príslušnú krajinu. My nie sme mimo tohto diania. My sme v tomto dianí až po uši. V hre je naše hospodárstvo a všetko čo s tým súvisí - zamestnanosť, platy, životná úroveň, v hre sú aj úspory našich občanov, v hre je aj dôveryhodnosť Slovenska, či dokážeme byť v tíme v dobrom aj v zlom, alebo chceme byť v tíme len vtedy, keď sa tímu darí. Je nemorálne byť v tíme len vtedy, keď sa mu darí. Toto je nemorálne. Je smutné, že postoj strany SaS posúva Slovensko a jeho občanov na okraj Európskej únie. Už sme raz v Európe na jej okraji, už sme raz mimo hry boli.

    Patrím do politickej strany Mikuláša Dzurindu, ktorá prevzala Slovensko na sklonku roku 98, prevzala Slovensko s hospodárstvom na pokraji krachu, Slovensko, ktoré si požičiavalo na 30-percentný úrok. Kde je Slovensko dnes? Sme v NATO, v únii, dokonca sme v elitnom klube eurozóny, sme v schengene, nemáme hranice. Slovensko si vybudovalo silné a dôveryhodné postavenie v rámci EÚ. Slovensko sa teší zahraničným investíciám. A ja sa pýtam, dosiahli by sme toto všetko, dámy a páni, ak by sa k nám Európa v časoch pre Slovensko ťažkých otočila chrbtom a ak by Európa chytráčila tak, ako dnes chytráči SaS-ka? Nikdy by sme to nedosiahli.

    Európa nás potiahla, dosiahli sme možnosť, chopili sme sa jej a dotiahli sme Slovensko tam, kde sme dnes. A my chceme ísť aj ďalej touto cestou. Nechceme zo Slovenska urobiť ostrov, nechceme, aby Slovensko bolo opäť na pokraji Európy. My sa nechceme od Európskej únie vzďaľovať. Malé Slovensko nemá lepšie riešenie, ako je Európska únia a eurozóna.

    Dámy a páni, nemáme lepšie riešenie, hovorte si čo chcete, nemáme. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, toto je naša zodpovednosť, toto je naša zodpovednosť voči občanom. My sme zodpovední za päť a pol milióna ľudí Slovenska. Mnohí z vás si však myslia, že politika je len o marketingu, o upútavaní pozornosti na politickú stranu či na seba akýmkoľvek spôsobom. Ale pravá politika, dámy a páni, hlavne zo SaS-ky, je hlavne o zodpovednosti a zodpovedné rozhodnutia vôbec nemusia byť vždy ľúbivé, populárne a bezrizikové. Dnes sa niektorí tvária, že my nepotrebujeme pomoc Európy a preto sa nebudeme podieľať na ochrannom mechanizme. A pritom všetci dobre vieme, že sme závislí na Európe, že sme závislí na jej kondícii. Sme malí, otvorení a zraniteľní. Dámy a páni, len dve čísla. Pre ilustráciu, kde sme a čo sme. Len mínus jedno percento HDP sa vo verejných financiách rovná mínus 240 miliónov eur. Ak Európa nebude v kondícii, rast HDP môže byť aj nižší a môže byť aj nula. A pri nulovom raste je vo verejných financiách mínus jedna miliarda eur. Čo to značí? Spomalenie hospodárstva, zníženie exportu, zvýšenie zadlženosti, zadlženosti Slovenska. Budeme si musieť požičiavať. Za aký úrok? Kto si dnes myslí, že kríza sa Slovenska netýka a nechce sa podieľať na obrannom mechanizme jej eliminácie, je úplne mimo reality. Alebo je mimo reality, alebo chce škodiť.

    Nie sme kingovia v Európe, nenamýšľajme si veľa o sebe. Sme malí a zraniteľní. Celý svet a Európa rieši odvrátenie svetovej krízy a maličké Slovensko sa má stavať do polohy, že sa okolo nás bude točiť svet? Dámy a páni, zobuďte sa, zobuďte sa! Zodpovedné rozhodnutia - a euroval je o zodpovednosti - klíčia dlhšie a prinášajú úrodu neskôr.

    Dnes treba hlavne kľud a chladné hlavy, aby sme politicky mohli prijať dobré rozhodnutie. My v SDKÚ sme boli maximálne zdržanliví voči útokom na nás v súvislosti s podporou eurovalu, až nám to mnohí vytýkali. My sme mediálne nereagovali nie preto, že by sme nemali argumenty, ale preto, že v tak dôležitej veci, ako je vytvorenie stabilizačného systému, nie je priestor na emócie, nie je priestor na populizmus, nie je priestor na mediálne hašterenie sa. My sme nereagovali na podsúvané populizmy a vyhlásenia typu - euroval je návrat do socializmu. Alebo že hlasovaním za euroval páchame ekonomickú vlastizradu. Nereagovali sme. Do poslednej chvíle sme sa ako stabilná a zodpovedná politická strana, ktorá dostala v minulosti Slovensko z izolácie, do poslednej chvíle sme sa snažili o dohodu, lebo úlohou zodpovedného politika je uchrániť občana od vnútorných politických problémov, netraumatizovať ho svojimi problémami. Úlohou zodpovedného politika je dať občanom nádej, vliať im silu a nie im neustále podsúvať problémy a zaťahovať do vnútorných koaličných problémov.

    Časti politického spektra vládnej koalície, bohužiaľ, tento politický rozmer chýba. Ste príliš zahľadení do seba, do svojho videnia sveta a do svojich riešení. Až tak, že ste schopní položiť aj vládu. Tvrdíte, že vy nie, že vy nepoložíte vládu. Ale skutočnosť je taká, že položíte vládu Ivety Radičovej vy. Nikto iný, vy. A hovorte si, čo chcete, dávajte si pred seba transparenty, aké chcete, za nedôveru vláde Ivety Radičovej sa chystáte hlasovať vy. Nie my. Vy!

    Dámy a páni, na stole máme vládny návrh, vládny návrh na vyslovenie súhlasu s Európskym stabilizačným nástrojom. Vládny. Nehlasovať za vládny návrh je v podstate vyslovenie nedôvery vláde. Ani toto nechápete? To, že vláda spojila hlasovanie o eurovale s dôverou, je jej výrazom zodpovednosti voči Európe, voči Slovensku, voči občanom a ich budúcnosti v rámci Európskej únie a v rámci eurozóny. Tam je naša budúcnosť. Tam je budúcnosť Slovenska a našich občanov.

    Dámy a páni zo SaS, máte to v rukách.

  • Sedem pánov poslancov na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami. Ešte sa prihlásil pán poslanec Pado.

    Pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo. K Stanovi Janišovi a k jeho vystúpeniu a k téme výhodnosti vstupu do Európskej únie a eurozóny niekoľko čísiel, ktoré si dovolím citovať zo Správy o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v EÚ, ktorú sme schvaľovali na našej schôdzi v septembri, predkladal ju minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.

    Na základe údajov Európskej komisie Slovenská republika v období vstupu do EÚ od mája 2004 do decembra 2009 odviedla do všeobecného rozpočtu EÚ príspevky v celkovej výške 2,806 mld. eur a za rovnaké obdobie čerpala prostriedky vo výške 5,211 mld. eur. Čistá finančná pozícia Slovenskej republiky k rozpočtu Európskej únie vyjadrená na hotovostnom princípe za obdobie od 1. mája do 31. decembra 2009 dosiahla plus 2 405 mld. eur. Čistá finančná pozícia voči rozpočtu EÚ v predpoklade za obdobie od 1. 5. 2004 do 31.12. 2010 bude v intervale od 3,250 do 3,650 mld. eur, pretože Európska komisia zverejňuje konečné konsolidované údaje o čerpaní finančných prostriedkov rozpočtu EÚ s oneskorením. Čiže tieto čísla hovoria samy za seba a hovoria v mnohom o našej výhodnosti vstupu do eurozóny a do Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Milý Stano, prihováral si sa k nám ako k poslancom za SaS. Keď som sem ako pomerne mladý človek a nový človek v politike prišiel, tak jednou z vecí, ktorú ma učili tí starí parlamentní bardi, že ako to chodí v politike, je, že musíš uchopiť moc vždy, keď máš príležitosť, a nesmieš ju pustiť, kým naozaj nemusíš. Odpoveď na tvoje obvinenia na tému, že kto môže za prípadný pád tejto vlády, je, že táto matematika a tento kalkul viedli k tomu, že spolu s kolegami ste dúfali, že SaS poruší svoje princípy, pretože bude rozmýšľať presne takýmto spôsobom.

    A naozaj verím všetkým kolegom z koalície, ktorí sú dnes prekvapení a smutní z toho, kam až táto situácia dospela. A nikto si pád vlády v skutočnosti neželá. Avšak, ak zotrvanie na princípoch, ak tá zodpovednosť a principiálnosť majú byť nové, novým vneseným elementom do slovenskej politiky, tak hoci mi bude veľmi ľúto, čo sa dnes stane, neexistuje dôvod meniť naše rozhodnutie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, začína sa tu dosť výrazne strašiť. Spájajú sa tu dve úplne, úplne odlišné veci. Len na porovnanie, aj Česká republika dostáva eurofondy, takisto aj Bulharsko a mnohé ďalšie krajiny, a takisto sú prijímateľmi alebo v pozitívnej finančnej bilancii. Nie sú členmi eurozóny, nebudú prispievať do eurovalu. Členstvo v EÚ nik neohrozuje, opakujem znova, sú to dva odlišné problémy.

    SaS - a my pevne veríme, že možno aj Slovensko - má proste iný názor. Neviem o tom, že by v demokracii bolo zakázané mať iný názor alebo dokonca, že by za iný názor mal človek akýmkoľvek spôsobom trpieť. Takže SaS nespojila tieto dve veci, teda hlasovanie o dôvere a hlasovanie o eurovale a o navýšení eurovalu, SaS s tým nemá nič. Ktokoľvek nám to bude podsúvať, nemá pravdu. Opakujem, SaS nespojila tieto dve veci a zásadne s tým nesúhlasí. Nevidíme dôvod na spájanie týchto dvoch vecí, pretože si myslíme, že navyšovanie eurovalu je v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády. Preto ešte raz, nesúhlasíme s tým, aby nám to niekto podsúval, že SaS to spojila, alebo že SaS je za toto zodpovedná.

    Áno, SaS má iný názor. Ten názor bol ale stále rovnako konzistentne prezentovaný. My sme neotočili, nechcem tým povedať, že niekto iný otočil, len hovorím o nás. My sme nijakým spôsobom tento názor nezmenili a stále na ňom zotrvávame.

  • Pán poslanec Janiš, chcem sa spýtať, že či by sme neuvažovali nad tým, že na Slovensku navrhneme ako logo eurovalu Čierneho Petra, lebo mám pocit až príliš často sa dostávame k tomu Čiernemu Petrovi. Nepochybujem o tom, že zopár poslancov aj v tejto sále je presvedčených o tom, že euroval je dobré riešenie alebo aspoň najmenej zlé z tých zlých, ale veľká časť aj vládnej koalície ako jeden z hlavných argumentov používa to, že predsa nemôžeme dopustiť, aby Slovensku pripadol ten Čierny Peter, aby sme my boli tým, kto celý euroval zablokuje.

    A ako sledujem túto diskusiu - a váš príspevok to v takej najkryštalistickejšej podobe predviedol, čo som dosiaľ zaregistroval - tak aj celá táto diskusia je o tom, kto bude mať Čierneho Petra za pád vlády Ivety Radičovej. Tak zasa je to taká hra s Čiernym Petrom. Tak zvážme teda, že či toto by nebol dobrý symbol aj pre celý euroval, prinajmenšom pre účely Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Počúval som to celkom pozorne, také pomalé kľudné vystúpenie. Stano, ale veľmi jednoducho, z princípov elementárnej logiky vyplýva, že za návrh je zodpovedný ten, čo navrhuje. Nie ten, čo ten návrh musí prijať. Inými slovami, keď traja koaliční partneri navrhnú spojiť hlasovanie o eurovale s dôverou vlády, tak tí sú zodpovední. Stano, veď ty si, preboha, vzdelaný človek, ako môžeš takúto vec povedať. To je jedna vec.

    A druhá vec je tá, tu nejde o to, že kto je vinný alebo kto nie je vinný, alebo ja neviem nejakým spôsobom, že kto má nejakým podielom viac a viac prispieť alebo neprispieť k zodpovednosti. Ono je to tak, že vychádza tu už asi tak celkom principiálne jasne, že vaším krédom bude, že my za všetko môžeme. My, tí zlí, SaS, tí zlí.

    Niekoľkonásobným opakovaním toho, že my sme zodpovední za to, čo ste vy navrhli, si už predčil aj kolegu Brocku, ktorý hovoril o tom, že treba skočiť bez padáka za tými haluškami. Ako nejde to. Naozaj to nejde. Je mi to ľúto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, pozorne som počúval celú tú analýzu tej situácie, ktorá momentálne je, a rozmýšľal som nad tým, že prečo z tých sedemnástich krajín, ktoré hlasujú o eurovale, všetci zahlasovali, mimo nás, zatiaľ "za". A teraz som sa to dozvedel, lebo to, čo si všetko povedal, čo sa môže stať Slovensku, keď za euroval nezahlasuje, tak je to naozaj otrasné. A ja sa bojím, čo bude ďalej. Však fakty sú také, že čo sa dohodne Nemecko s Francúzskom, tak celá Európa sklapne podpätky a odsúhlasí to za nimi. Ja som si myslel, že naozaj v tej Európe bude tej demokracii viacej.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Janiš, mal som pocit, že kričíš Hannibal ante portas, pretože naozaj tento príbeh pripomína tri púnske vojny Kartága so starým Rímom. A my už tu máme druhý euroval, ktorý nám klope na dvere. A keďže ty si vyčísľoval niektoré náklady, údajné pre prvý euroval, tak ja dovolím pripomenúť, čo bude stáť slovenských daňových poplatníkov následný druhý euroval. Priame platby 660 mil. eur, čo znamená priamu záťaž na deficit verejných financií a mimochodom zodpovedá celoročným výdavkom na podporu ľuďom v hmotnej núdzi a na všetky rodičovské príspevky. Navyše garancia, ktorá bude so 100-percentnom istotou vyčerpaná v sume 7,7 mld., je viac než pätina verejného dlhu Slovenskej republiky.

    To budú musieť splácať samozrejme ďalšie a ďalšie vlády a vaša tzv. dočasná, dočasne zvýšená DPH sa bude podobať trvalej prítomnosti sovietskych vojsk na území Slovenska, pretože bude donekonečna predlžovaná ako jeden z reštrikčných nástrojov na prílev do finančného rozpočtu.

    Ja si myslím, keď už hovoríme o tej solidárnosti, tak nech je Európska únia solidárna aj s robotníkom vo Volkswagene, ktorý má takú istú výkonnosť ako robotník v Ingolstadte, ale nechápem, prečo slovenský robotník dostane 800 eur a nemecký dostane 3 800 eur za vyrobenie toho istého produktu. Nech sa začnú v Európskej únii zaoberať takouto harmonizáciou - rovnaké platy, rovnaké dôchodky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. No, kolega Stano, napriek tomu, že si sa snažil, myslím, že mnohí kolegovia nedokážu pochopiť jednu vec, prečo je spojenie hlasovania o eurovale s vyjadrením dôvery vláde nutnosťou. Povedal to tu už minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Ja to len zopakujem, aby im to bolo jasné, prečo a v čom je ich zodpovednosť.

    Vláda schválila euroval. Vláda chce, aby bol euroval schválený v parlamente. A ak nie je možné schváliť euroval v parlamente s účasťou koaličnej strany, je nutné sa poobzerať po niekom inom, ale kým platí koaličná zmluva, nie je to možné. Takže, páni poslanci, ako sa má ináč schváliť euroval? Buď s vami, alebo bez vás. Ale keď bez vás, tak to je cena, za to je cena pád vlády. Buď budete hlasovať za euroval a schválime ho tak, ako si žiada vláda s vašimi hlasmi, alebo nebudete hlasovať za euroval a schválime ho, ako si žiada vláda, ale aj s pomocou opozície a zaplatíme za to pádom vlády. Máte možnosť vybrať si. Vláda to schválila a vy ste sa zaviazali, že budete vládu podporovať. Tak ju podporte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Ja poviem úprimne, ja nikomu nejaké hrdinstvo neberiem. Ja nikomu neberiem ani jeho videnie, alebo vaše videnie sveta, ale poviem to otvorene, v zodpovednej politike treba vidieť aj ďalej ako na kraj vlastného nosa preto, aby sme necúvali, ale išli dopredu.

  • Páni poslanci, s faktickými poznámkami... Páni poslanci?

  • Nie, nie, do rozpravy... To skôr do rozpravy - zaznelo z rokovacej sály.

  • Poprosím, aby ste vymazali svetelnú tabuľu. A teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Posledný, pán poslanec Gál, Pado. Končím možnosť. Boli ste tam, pán poslanec Prochádzka, pán predseda výboru, len poslanci trošku... Trinásť poslancov prihlásených do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení kolegovia, kolegyne, ja nebudem dlho hovoriť, lebo len sa dívam na túto hru s ohňom a chcem povedať tri poznámky.

    Po prvé, je pravdou, že Slovensko túto krízu nezavinilo. Je pravdou, že viaceré vlády v Európskej únii sa správali nezodpovedne, že klamali a podvádzali. Je pravdou, že aj banky veľmi nezodpovedne požičiavali a dávali pôžičky. A dokonca si pamätám...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR

    Pán poslanec Fronc, prerušujem vaše vystúpenie.

    Poprosím pánov poslancov, aby sme zachovali dôstojnosť rokovania. Tí, ktorí nechcú byť prítomní v rokovacej sále, nech opustia, a tí, ktorí chcú, nech nevyrušujú.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Čiže áno, to všetko, čo tu zaznievalo, je pravdou. Dokonca si pamätám v období, keď som bol vo vláde, že veľké krajiny Európskej únie Francúzsko a Nemecko nedodržalo maastrichtské kritériá a neboli na nich sankcie.

    A predsa si myslím, že Slovensko musí sa zúčastniť a malo by sa zúčastniť záchrany. Viete, vnímam to tak, ako keď niekto nezodpovedne hrá sa s ohňom, podpáli, je to váš sused a podpáli svoj dom, tak ho pôjdete hasiť. Keď nie zo solidarity, tak preto, že o chvíľu zhorí aj váš. Jednoducho tu nie sme na opustenom ostrove, že sa nám nič nestane. To je prvá poznámka.

    Ja som tu počúval, že euroval nič nevyrieši a že to je oddiaľovanie času. Alebo hra so získaním času a podobne. Neviem, nechcem s tým polemizovať. A uvedomujem si aj veľkosť tých záruk, som to rátal, vychádza to asi štyridsaťpäť tisíc na každého obyvateľa Slovenska, na dieťa či na dôchodcu, to je jedno. Štyridsaťpäť tisíc, no nie je to malá suma. A ja sa domnievam, že zadarmo to nebude, že možno každý z nás zaplatí desať percent zo svojich úspor, pätnásť, viac. No len si uvedomujem jedno, že ak by padlo euro, tak to neprídeme o desať percent, ale päťdesiat. Možno o všetky vaše úspory mnohí z vás prídu, a že nastanú sociálne nepokoje a že nezamestnanosť nebude trinásť percent. Tridsať, štyridsať percent? Ako to je tiež reálna šanca, treba si uvedomiť.

    A keď tu takto hovoríme za seba, že my to nechceme dávať druhým, len by som povedal, ako sa zachová Nemecko, keď vzrastie u nich nezamestnanosť tak výrazne. Ponechá fungovať Volkswagen v Bratislave? Alebo ponechá Volkswagen doma a zavrie na Slovensku Volkswagen? No, nikto im to nemôže vyčítať, že sa takto zachovajú, veď my by sme to takisto urobili. Ale to bude znamenať v podstate situáciu ekonomickú oveľa horšiu pre Slovensko. A to nehovorím o PSA, rovnako. To je druhá poznámka.

    A tretia poznámka, viete, bol som účastný osem rokov v tom období zápasu, usilovného zápasu, aby sme sa dostali do Európskej únie. A ja si myslím, že to chceli všetci viac-menej, až na pár výnimiek. Ale som dostatočne starý, aby som si pamätal aj komunizmus. A aj slobodu za komunizmu, ktorú sme mali. A aj pravdu. A suverenitu. O tom, ako sa tu klamalo a všetci sme kývali, minimálne prakticky skoro všetci sme kývali a boli súčasťou toho veľkého klamstva. A vykladali sme, ako žijeme v raji, napriek biede, ktorá tu bola.

    Jednoducho, historicky je pravdou, že pokiaľ sme boli súčasťou západnej Európy, či to bolo za prvej Československej republiky, alebo teraz, keď sme v Európskej únii, Slovensko malo oveľa väčšiu prosperitu, a nehovorím, že sa malo dobre, ale oveľa väčšiu prosperitu a lepšie ako v dobách, keď sme boli vo sfére vplyvu východu, aby som to veľmi jemne povedal.

    A ja som presvedčený, a nechcem kresliť zlé scenáre, ale ak Slovensko neodsúhlasí euroval, tak sa ocitne v istom zmysle na periférii Európskej únie. Ja nehovorím, že sa nám to zráta zajtra alebo o týždeň, ale bez následkov to iste nebude.

    A nebol by som rád, keby Slovensko sa opäť ocitlo v šedej zóne. A silové pomery medzi veľmocami sa menia. Viete, dnes sú také aké sú, ale keď sa zmenia a Slovensko bude v šedej zóne, tak znova môže padnúť do sféry vplyvu východu. A to by som nebol rád, pretože si myslím, že pre nás je naozaj dôležitejšie spojiť svoj osud s tou demokratickejšou, lepšou a prosperujúcejšou časťou Európy. A to je tam, kde sme. A tento hazard nechcem, aby sme podstúpili. Ja jednoducho nechcem, aby sme sa dostali do situácie alebo moje deti sa dostali, že budeme zase v sfére vplyvu nejakého marxizmu-komunizmu a podobne.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Fronca sa prihlásil s faktickou poznámkou pán predseda.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Fronc, možno by bolo dobré si tie príklady trochu lepšie hľadať. Už keď som prvýkrát na vás reagoval o tej vlne, tak teraz tiež, vraveli ste o tom hasení domu, že aj keď Nemecko a Francúzsko nedodržali ony samy tie kritériá a teda porušili maastrichtské kritériá, tak predsa a v tom zmysle, keď nám horí dom, no tak nebudem teraz riešiť to, čo nedodržali, idem hasiť.

    Ja s vami plne súhlasím. Len, preboha, nepoďme hasiť benzínom alebo ventilátorom, lebo to je to, čo sa snažíme povedať. To riešenie je zlé. Riešiť dlhovú krízu ďalšími dlhmi je zlé, napriek tomu, že to tvrdí veľa iných krajín. Jednoducho toto je zlé, na to je nám tých peňazí slovenských daňovníkov príliš ľúto, aby sme experimentovali, že no veď dobre, nemáme žiadne ďalšie riešenie, no tak skúsme toto. Keby to nič nestálo, tak sa prví k tomu hlásime. Toto stojí obrovské miliardy. A my sme chudobná krajina. My nemáme na, my nemôžeme si ten luxus dovoliť teraz tu skúšať, či to náhodou zaberie, nezaberie.

    Druhá vec, na ktorú by som chcel reagovať. Spomínali ste Volkswagen. Či Volkswagen ostane v krajine alebo neostane, nezávisí od toho či pani Merkelová bude s nami spokojná. A tu možnože trochu viacej sebavedomosti by prospelo slovenským politikom. Volkswagen a aj všetky ostatné firmy ostanú na Slovensku vtedy, keď budú mať dobré podmienky, keď im dáme do Zákonníka práce flexikonto, keď im zrušíme daň z dividend, keď im skrátka nebudeme hádzať polená pod nohy. Vtedy ostanú tu, vtedy budú zamestnávať ľudí. Toto je viac-menej jediná šanca pre Slovensko. Nechcem to len brať tak úzko, že len Zákonník práce, ale všeobecne podmienky podnikania. Tu sa musíme držať, tu sa k tomu hlásim, tu spravíme všetko pre to, aby sme tie podmienky čím viac vylepšili. K tomu ale patrí aj nízke zadlženie, aby sme v budúcnosti nemuseli zdvíhať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Sulík, tu nejde o hasenie benzínom, ale jednoducho ja som sedával na Radách Európy, aj vo vedení najsilnejšej strany európskej, EPP, a jednoducho riešenie sa tam hľadá tým, že sa diskutuje a hľadá sa dohoda.

    Ak chcete niečo presadiť a zmeniť, musíte nájsť spojencov. Ak ste to urobili, povedzte, ktorých spojencov ste kedy hľadali, s kým ste rokovali jednoducho dávno predtým, aby sme čosi dosiahli. To je prvá poznámka.

    A nerád by som bol, keby sa naplnil ten scenár s tým Volkswagenom, ale garantujem vám a som ochotný staviť o fľašu dobrého koňaku sa s vami, že keby k tomu došlo, k takej krízovej situácii, že ten Volkswagen odtiaľto odíde bez ohľadu na podmienky, ktoré im vytvoríme. A to nebude želanie pani Merkel, to jednoducho bude odrazenie reálnej situácie v Nemecku.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, milí poslanci a poslankyne, pred štyrmi týždňami som zažil, a viacerí sme z koalície alebo všetci z koalície sme zažili stretnutie v Častej - Papierničke. Ako som tam sedel a uvedomoval si postupne, že, alebo postupne som si uvedomoval, že je to o tom, že jeden čihí a traja hota. Alebo traja čihí a jeden hota.

    A videl som, že nie je asi možné, aby jedni presvedčili druhých a druhí presvedčili prvých. A preto ako jedinú cestu, ako z tohto problému vybŕdnuť, som si vtedy uvedomoval a myslím, že viacerí z nás, aj tam to zaznelo, nájsť nejaký medzi sebou rozumný kompromis. Kompromis, ktorý by primäl vlastne všetky štyri koaličné strany ustúpiť a nájsť také riešenie, ktoré by možno nebránilo v šťastí našim európskym partnerom, a zároveň Slovensku by dalo možnosť rozhodovať o použití každej jednej pôžičky.

    Od toho momentu, od stretnutia v Častej - Papierničke toto som si zobral za svoje, a to som si dal sám sebe domácu úlohu,a snažil som sa možno menej, možno viac, to už musia posúdiť druhí, koaličné strany na koaličných radách, na ktorých som od toho momentu bol prítomný, primäť k tomu, aby sme sa k nejakému kompromisu dopracovali.

    Aj keď koaličná rada v Častej - Papierničke pomaly išla skončiť za pol hodinu, bol som to ja, ktorý som vyzýval zúčastnené strany k tomu, aby sme nebláznili, aby sme neboli za pol hodinu schopní zložiť koalíciu, ktorá tak ťažko vznikala, a aby sme pokračovali ďalej v hľadaní riešenia. Koaliční partneri si sadli, a hľadalo sa riešenie ďalšie štyri hodiny.

    Nasledovali, počas tej Papierničky, nasledovali nejaké dva týždne, keď tak trošičku sa pozriem do minulosti, a môžeme to charakterizovať, že to boli dva týždne mediálnych vojen. Štyri koaličné strany sa navzájom obviňovali, nastupovali svojich poslancov a prisahali. Ale kam to viedlo? Za dva týždne ani raz sa tieto koaličné strany medzi sebou nestretli, a nehľadali úprimné riešenia. Stretali sa iba v televíznych diskusiách a viedli mediálnu vojnu navzájom medzi sebou.

    Môžeme povedať tým pádom, že to boli zabité dva týždne, ktoré sme mali využiť určite zmysluplnejšie. Nasledovali zase nejaké možno dve, už ani si nepamätám koľko koaličných rád a prichádzalo sa možno s návrhmi na nejaké rôzne kompromisy a bol som rád, že postupne sa tá cesta alebo aj názor strany SaS formuloval v tom duchu, tak ako som si ho zadefinoval vtedy v Častej - Papierničke, aby sme nebránili koaličným partnerom a aby zároveň Slovensko malo možnosť ovplyvňovať každú jednu pôžičku. Aby sme sa mohli rozhodovať presne tak v duchu, ako to aj predstavitelia strany SaS viackrát zopakovali a povedali, že požičať Írsku a Portugalsku bolo správne, ale požičať Grécku by správne nebolo, alebo požičať iným nezodpovedným krajinám.

    V tomto som bol rád a myslel som si, že sa blížime k nejakému výsledku a nádejal som sa, že na každej koaličnej rade k tomu výsledku nakoniec dospejeme a ten kompromis uzrie svetlo sveta. Bohužiaľ, nestalo sa.

    Keď prejdem k včerajšej koaličnej rade, na stole sa objavil na úvod, dovolím si hneď na úvod povedať, pochybný kompromis zo strany SDKÚ. Hovorím pochybný preto, lebo to bol len slabý odvar z toho, čo ponúkla SDKÚ alebo tri koaličné strany oponentovi názorovému, strane SaS, v Častej - Papierničke. Z tohto pohľadu, že to bol po tri a pol alebo po štyroch týždňoch len odvar z toho, čo sa ponúkalo na začiatok. To považujem doslova za výsmech svojmu koaličnému partnerovi.

    Koaličná rada prebiehala, až pomaly končila, a vtedy, keď už pani premiérka ju išla ukončiť, som si vypýtal tri minúty slovo. Dal som na stôl kompromis, kde som videl ja, že by sa tieto štyri rozhádané strany mohli dohodnúť. Hovoril som o tom, aby v prvom eurovale sme dali strane SaS naozaj to právo veta, tak ako jej bolo ponúkané v Častej - Papierničke so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže nie iba nejaké proforma, nie iba nejakú komisiu, ktorá by, ktorej by strana SaS bola účastná a ktorá by rozhodovala väčšinovo a ktorá by mala iba odporúčací mandát voči vláde, ale naozaj plnoprávne právo veta. Čiže so všetkým, čo k tomu patrí, s možnosťou zablokovať ktorúkoľvek pôžičku z prvého eurovalu. Plus som hovoril o tom, že myslím si, že prijateľný kompromis by mohol byť taký, ak by strana SaS získala v druhom eurovale tzv. zelenú kartu. Čiže, aby tri koaličné strany umožnili strane SaS hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, tak ako to de facto hovorí ústava, a aby v tomto duchu mohli hlasovať proti trvalému eurovalu a aby tri koaličné strany z toho nevyvodzovali žiadne dôsledky, nevyvíjali žiaden nátlak tak, ako teraz pri tomto prvom eurovale. Bohužiaľ, tento kompromis nebol podporený vyslovene na tej koaličnej rade ani koaličnými stranami a takisto bol odmietnutý aj stranou SaS.

    Hovorím za nás štyroch. Za tento kompromis by sme tu a teraz vedeli zahlasovať. V prípade prijatia takéhoto kompromisu by sme tu a teraz vedeli hlasovať za euroval, ak by strana SaS získala právo veta a ak by získala zelenú kartu v druhom eurovale. Myslíme si, že jednoznačne by to bolo lepšie riešenie, keď nie ideálne riešenie, vzniknutého problému, lebo v takomto prípade by sme mali naozaj plnú moc nad prvým eurovalom a nie, ako nastane situácia, ak euroval prijmú tri koaličné strany so stranou SMER, čo predpokladám, že nastane, kedy vlastne strana SaS nebude mať žiadnu moc nad prvým eurovalom a bude prijatý, takrečeno, aj s chlpami, bez akýchkoľvek...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Sulík, Richard, predseda NR SR

    Pán kolega Záhumenský, ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Čiže ešte raz hovorím, za takéto riešenie, ak by bolo prijaté a ak by ho tu dnes dal niekto na stôl a možno ho ešte niekto dá, tak my štyria sme schopní zahlasovať. Lebo od začiatku sme hovorili, v tomto spore nie je iné riešenie ako kompromis, kde obidve strany si možno zahryznú do laby, ale de facto sa dohodnú na jedinom možnom riešení. Ešte raz a po tretíkrát hovorím, za takéto riešenie tu a teraz sme schopní zahlasovať.

    Čiže poprosím vás, vás, štyri koaličné strany, ak ste zodpovedné, prídete s takýmto kompromisom, my vám za neho zahlasujeme. Bohužiaľ, teda, vy, štyri koaličné strany, ktoré ste od ľudí dostali vo voľbách zodpovednosť, Slovensko zodpovedne viesť, ste neurobili zatiaľ a neboli ste ochotné urobiť ten povestný, posledný krok k sebe navzájom. Mňa to iba zatiaľ veľmi mrzí a pevne verím, že do skončenia dnešného predstavenia tento povestný krok k sebe navzájom urobíte. Naozaj som, bol som včera na tej koaličnej rade a videl som, že nie ste ďaleko od seba. Možno tu ješitnosť trošku treba odložiť bokom, možno odložiť treba emócie a s chladnou hlavou sa na ten problém pozrieť a s chladnou hlavou sa dohodnúť. Ale to vyžaduje v prvom rade to, aby ste chceli. Ale je to na vás, či chcieť budete, alebo nie. Výsledok tohto konania, doterajšieho, dnes vidíme. Dnes padne vláda a euroval bude schválený aj s chlpami bez akéhokoľvek práva veta pre stranu SaS, bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť ktorúkoľvek pôžičku, ktorá bude plynúť európskym krajinám, európskym bankám z prvého eurovalu. Je to lepšie riešenie? - pýtam sa možno teraz aj strany SaS. Je toto lepšie riešenie pre vás, ako sa dohodnúť a možno urobiť aj z vašej strany ten krok ku kompromisu? Podľa mňa nie je. Ak vám naozaj úprimne ide o to, aby euroval nemal negatívny dopad na Slovensko, tak podľa mňa musíte urobiť a mali by ste urobiť krok, ktorý k tomuto prispeje, ktorý vám umožní každú jednu pôžičku, alebo nad každou jednou pôžičkou mať kontrolu.

    Teraz otázka znie, kto teda vlastne položí túto vládu, ak sa nedohodnete? Myslím si, že vinníkov existuje viacero. Prvý je vstup do eurozóny. Jasné, niektorí tí, ktorí ste tu silou- mocou bojovali, aj teraz bojujete za to, ako je dobré byť v tomto spolku úžasných, tak poviete, či tomu Matovičovi "hrabe". Ja si naozaj myslím, že vstup do eurozóny bol chybou. Keď som pred tromi rokmi písal, napísal článok, ktorého nadpis bol "Euro nás zničí", dostal som asi, pomerovo poviem, 95 % hanlivých mailov a 5 % pochvalných. Jednoducho ľudia si ťukali na čelo, ako nás môže euro zničiť. Som videl to že, prirovnal by som to možno k situácii, keď sa pätnásť či šestnásť pacientov stretá pravidelne u lekára, a potom zistia po určitom čase, že vlastne pravidelne tam zabíjajú čas a dohodnú sa navzájom, že sa s lekárom dohodnú, aby im dal jeden spoločný liek. A lekár týmto ľuďom, z ktorých každý má inú chorobu, predpíše penicilín. Síce tí ľudia ušetrili čas, ušetrili tým pádom náklady, ale ten penicilín zaberie niektorým pacientom a pre niektorých bude akurát. Pre niektorých bude silný a pre niektorých bude slabý. Pre tých, pre ktorých nebude akurát, tak tým ľuďom ublíži. Jedným chorobu nevylieči a druhých bude zbytočne ten liek ničiť, lebo jednoducho nie je to adekvátna choroba. Takto obrazne som chcel povedať, čo pre mňa znamená eurozóna. Eurozóna je spolok krajín, z ktorých niektoré, pre niektoré je euro ideálne. Je tam možno päť, šesť, sedem krajín, pre ktoré to euro je, ako sa hovorí, ako riť na šerbeľ. Ale sú tam krajiny, a napríklad dnes to vidíme na tom Grécku, ktoré by potrebovalo veľmi rýchlo a akútne devalvovať svoju vlastnú menu, mať svoju vlastnú menu, ale bohužiaľ, sú v područí eura, eura sa nezbavia a z toho problému, v ktorom sú, sa tým pádom nedokážu dostať. Vlastná mena dovoľuje každej ekonomike dýchať podľa kondície, v akej sa nachádza. A vidíme to napríklad aj na príklade Poľska, ktoré malo vlastnú menu počas krízy a dokázalo to. Ten zlotý sa dramaticky oslabil voči euru, možno o 20 %, ale práve toto nadýchnutie, zlotý umožnil tej poľskej ekonomike rásť, lebo dokázala poľská ekonomika exportovať výrazne lacnejšie tovar, ako dokázala dovtedy a v čase krízy práve sa tá mena oslabila a dokázala vlastne takýmto spôsobom s krízou bojovať. A výsledok je taký, že Poľsko bola jediná krajina, ktorej sa štatisticky kríza počas krízy nedotkla a ktorá vlastne, Poľsko, jediná krajina počas krízy rástla.

    Čiže ako prvého vinníka dnešnej situácie ja považujem už ten samotný vstup do eurozóny do pochybného spolku, ktorý nie je schopný dodržiavať svoje vlastné pravidlá. Eurozóny, ktorá sa prezentuje ako spolok úžasných, hoci v skutočnosti je to len spolok nahnitých a zhnitých.

    Ako druhého vinníka súčasnej situácie považujem nenažranosť a nedostatok dostatku našich partnerov v eurozóne. Vstupovali sme medzi poslednými do eurozóny, ale vyžadujú od nás presne rovnaký podiel na ich hriechu, aký oni znášajú. A to si myslím, že nie je fér. Ak sme, neboli sme to my, ktorí sme boli v eurozóne vtedy, kedy Grécko falšovalo štatistiky. Bolo to Nemecko, Francúzsko a iné krajiny, ktoré mali strážiť, aby sa pravidlá dodržiavali a nemali žiadnej krajine dovoliť, aby sa pravidlá falšovali. A preto si myslíme, že zodpovedné sú tieto iné krajiny a mali by znášať omnoho väčší podiel na tejto zodpovednosti a nemali by sa s nami deliť v duchu fifty-fifty a zobrať do úvahy iba nejakú silu našej ekonomiky. Nie, malo by sa brať aj obdobie, počas ktorého my sme mali možnosť prihliadať na to, či krajiny dodržiavajú, alebo nedodržiavajú pravidlá. A prečo by to tak nemalo byť? Tak, voči tomu si myslím, že neexistuje žiadny relevantný argument.

    Ako tretieho vinníka situácie, v ktorej sa nachádzame vidím neschopnosť a nedostatok odvahy vlády Roberta Fica hájiť národnoštátne záujmy Slovenskej republiky v eurozóne. Myslím tým neschopnosť a nedostatok odvahy vlády Roberta Fica vydupať pre Slovensko férové podmienky našej účasti v eurovale, presne v duchu, ako som hovoril predtým. V duchu, podľa toho, koľko sme sa podieľali na hriechu, tak taký podiel na eurovale sme mali znášať. Bohužiaľ, Robert Fico toto nie je schopný spraviť. On dokáže rečniť a búchať po stole tuná doma, ale keď príde do Európy, tam iba dá opätky k sebe a poslúcha a nesnaží sa nájsť dobré riešenie pre Slovensko a hájiť záujmy Slovenskej republiky. To vidíme aj na tom, že súčasný minister financií bol schopný, ak chcel výrazne znížiť náš alebo teda zmeniť distribučný kľúč v prospech Slovenska, čiže výrazne znížiť náš podiel v eurovale dvojke. Ale s týmto, ak by prišiel Robert Fico a jeho vláda už pri eurovale jednotke, sme dnes zďaleka nemuseli mať taký problém, ako máme. Len vtedy Robert Fico mlčal a dnes máme, bohužiaľ, problém. Čiže euroval je de facto dieťa Roberta Fica, je de facto mína, ktorú nám tu Robert Fico zanechal a, bohužiaľ, my sme na ňu stúpili, a túto koalíciu tento euroval a táto mína položí.

    Ako štvrtého vinníka alebo ďalšieho v poradí súčasnej situácie vidím nedostatok úcty voči názorom svojich koaličných partnerov. Podľa mňa nie je prejavom úcty, ak SDKÚ ponúkne po týždňoch vyjednávania menej ako na začiatku. Nie je prejavom úcty, ak SaS pošle svojich koaličných partnerov sa dohodnúť s Ficom. Summa summarum, kto je za súčasnú situáciu zodpovedný a kto položí túto vládu? Tak myslím si, že je to jeden, jediný ujo - "ujo testosterón". Zdravý rozum zostal ta-tam a nadbytok testosterónu viedol kroky štyroch koaličných strán, aby nás priviedli do záhuby, do záhuby našej koalície. Bohužiaľ.

    Záverom pár slov ku štyrom koaličným stranám. Veľmi rád by som hlasoval za kompromisný návrh, ktorý som teda spomínal, ktorý som aj včera na koaličnej rade ponúkol do pľacu a od ktorého, podľa mňa nás delil, alebo vás delil naozaj iba ten pomyslený krok. Nie je to však možné, lebo ste žiadny kompromis neboli schopní prijať. Nezodpovedne ste premrhali povinnosť byť zodpovední. Ľuďom na Slovensku ste tým dokázali jediné: nie ste hodní ďalej vládnuť. Bohužiaľ. A verte mi, že sa mi to veľmi ťažko hovorí, že to musím povedať práve vám. Keď by som mal zodpovedať na otázku, ako budú hlasovať štyria obyčajní, tak budú hlasovať tak, ako hovorí ústava. Čiže budú hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia a tak, že nebudú podliehať žiadnym príkazom. A preto sme si povedali, že pre nás štyroch je omnoho dôležitejšia sloboda ako nejaká proklamovaná teatrálna jednota. Preto Martin Fecko sa rozhodol po vyhlásení strany SMER, že euroval nepodporí a iba zdvihne kvórum, že sa zúčastní hlasovania, lebo to považuje iba za hlasovanie vlastne de facto o dôvere pani premiérke, a my traja sme to vyhodnotili tak, že nedokážeme hlasovať jedným stlačením tlačítka o dvoch veciach, na ktoré máme diametrálne iný názor. Preto sa takého hlasovania ani nezúčastníme. Obávam sa, že vaša neschopnosť prijať medzi sebou kompromis vás bude, vás, štyri koaličné strany, ešte veľmi, veľmi mrzieť. Ale možno nie. Možno sme tu len naivní herci v poslednom dejstve drámy, ktorej scenár niekto z vás vopred napísal.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, pán podpredseda, dvaja. Jeden. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Pučík. Dvaja.

    Slovo má pán poslanec Bugár. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, viete že ja sa zúčastňujem každej koaličnej rady, koaličného rokovania, aj včera som tam bol. Hovoríte o kompromisoch. Máte pravdu. Hľadali sme dosť dlho kompromis, dokonca včera na koaličnej rade ja som navrhol do toho návrhu SDKÚ, aj do návrhu pani premiérky, aby právo veta pre každého, nielen pre stranu SaS, pre každého tam bola. Právo veta, aby tam bolo právo veta pre každú stranu. Hovoríme o dočasnom eurovale, nebolo to prijaté. Takže, keď hovoríte, že vy štyria ste sa nemohli, alebo nechceli ste sa dohodnúť, treba vedieť, kto to odmietol. Samozrejme, že musíme odmietnuť to, keď niekto hovorí, že súhlasíme, ale samozrejme, čo sa týka trvalého eurovalu, tak v tom momente ale vy tiež budete musieť hlasovať tak, ako my chceme. To nie je o kompromisoch. To je práve o tom, ako neschváliť v tomto prípade euroval a poprípade nepodporiť pani premiérku.

    A nie, nemôžete povedať, že vy štyria za to môžete. Vy ste súčasťou tejto vládnej koalície. Teraz ste tu vystupovali, ako keby ste neboli súčasťou. Ale to je absolútne jedno, či ste členom klubu, alebo nie ste členom klubu. Ale ste súčasťou našej vládnej koalície. Nesúhlasím s tým, čo ste hovorili, že ak niekto položí túto vládu, tak toto je "ujo testosterón". Ja si to nemyslím. Je to nezodpovednosť a neschopnosť, neochota hľadať kompromis, v tomto súhlasím, ale nie z našej strany.

  • Škoda, že predsedajúci nesmie reagovať.

    Pán poslanec Púčik, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, pán kolega Matovič, začali ste veľmi zaujímavo svoj diskusný príspevok. Zážitkom z Častej - Papierničky, keď ste uviedli, že tam ste spozorovali, že jeden čihí, druhý hota. Ja si myslím, že bez urážky, váš dnešný príspevok sa niesol v znamení jeden čihí, druhý hota.

    Vyniesli ste vlastne rozsudok nad bývalou vládnou koalíciou a súčasnou vládnou koalíciou za stav, že Slovensko je v Európskej únii. Obvinili ste vládu Roberta Fica, obvinili ste vládu Ivety Radičovej a všetkým v podstate dávate za vinu a označujete ich, že sú zodpovední, že Slovensko je v Európskej únii. Slovensko je v Európskej únii z toho dôvodu, že tak rozhodli občania v referende, Slovensko je v Európskej únii z toho dôvodu, že sme v minulom volebnom období hlasovali za Lisabonskú zmluvu a dnes samozrejme, logicky by sme mali hlasovať za euroval. Čiže, prosím vás, nevynášajte rozsudky nad bývalou vládnou koalíciou a súčasnou vládnou koalíciou. Lebo voči takýmto rozsudkom väčšinou býva prípustné odvolanie, a to môže dopadnúť úplne inak, ako si myslíte.

    A čo sa týka samotnej vašej osoby, pán kolega, ja voči vám nič nemám, ale keď ste sa stali súčasťou vládnej koalície, mali ste informovať stranu SaS aj koaličných partnerov, že ste euroskeptik, že Európska únia je jedno veľké nebezpečie a nemali ste sa stať súčasťou vládnej koalície a nemali ste hlasovať za programové vyhlásenie vlády. To si predovšetkým uvedomte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Bugár, súhlasím, že príčinou je neochota urobiť kompromis, ale nezdieľam ten názor, že iba z jednej strany. Myslím si, že naozaj v tomto ste tak spoločne.

    A prečo všetky štyri koaličné strany? A prečo som hovoril teda o štyroch koaličných stranách, že to je v prvom rade zodpovednosť vás štyroch? Lebo vy ste štyri koaličné strany, takto ste za ten rok aj štyri mesiace aj voči nám vystupovali, že vy máte tú zodpovednosť, lebo vy ste podpisovali koaličnú zmluvu a vy tu hovoríte všetci, ktorí ste tu, že iba politické strany sú schopné robiť serióznu a zodpovednú politiku. A ja si s tým dovolím nesúhlasiť, a preto vyzývam politické strany, ktoré hovoria, sú jediné pravé, ktoré sú schopné robiť zodpovednú politiku, aby tú zodpovednú politiku robili. Jednoducho nezávislý poslanec ju nemôže robiť, keďže je nezávislý.

    A čo sa týka pána poslanca Púčika, trochu ste si pomýlili pojmy a dojmy. Ja som hovoril o tom, že vinníkom, prvým v poradí, bol vstup do eurozóny. Ja som nevynášal rozsudok nad vládou Roberta Fica a vládou Ivety Radičovej a Mikuláša Dzurindu nad tým, že sme vstúpili do Európskej únie. Je dobré a zmysluplné, aby sme boli v Európskej únii. Ja som ale hovoril o eurozóne. A ak by ste nevedeli, aký je rozdiel, tak v Európskej únii je dvadsaťsedem krajín a v eurozóne je sedemnásť krajín. Eurozóna znamená, že to sú krajiny, ktoré platia eurom, ale podľa toho, čo ste hovorili, mám pocit, bohužiaľ, že tieto dva rozdiely nepoznáte. A to je na poslanca Národnej rady trošičku hanba.

  • Pani poslankyňa Belousovová vystúpi ako ďalší rečník v poradí, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, ktorí ste prítomní, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne niekoľko poznámok k prerokovanej téme.

    Po prvé, myslím si, že spojením hlasovania o súhlase s eurovalom s hlasovaním o dôvere vlády ide premiérka tohto štátu vedome na krajné vyostrenie situácie, nielen vo vládnej koalícii, ale i na Slovensku vôbec. Vyústením zvyšovaného napätia, okrem zhoršenia spoločenskej, ekonomickej situácie, budú aj určité sociálne dopady, ktoré pocítia predovšetkým obyvatelia Slovenska. Konečným vyústením, nie je to pre nikoho tajomstvo, toho, čo sa dnes začína v parlamente, budú zrejme aj predčasné voľby. Otvorene poviem z tohto miesta, nemyslím si, že predčasné voľby sú dnes dobré pre Slovensko, že niečo podstatné vyriešia či zmenia. No na druhej strane, podporovať to, čo nám dnes vláda predkladá a čo je proti zdravému rozumu a svedomiu, mi práve zdravý rozum a svedomie nedovolí. Čiže za ten predložený návrh určite z týchto dôvodov, nie nejakých politických, hlasovať nebudem.

    Zamyslime sa nad tým, čo sa nám predkladá podporovať spolu s vládou. Celá dnešná situácia, ktorá vznikla v eurozóne, ale aj v Európskej únii vôbec, nemyslím tým len Grécko, ukázala totiž nahú pravdu, že celá štruktúra ekonomického bloku Európy je doslova, a možno to poviem pre niekoho tvrdo, do zbláznenia byrokratická. To sa už naozaj byrokratizmus dnešnej Európskej únie a európskych štruktúr vôbec vymyká zdravému rozumu. Ak chodíte na služobné cesty do príslušných štruktúr Európskej únie, tak musíte mi dať za pravdu. Jednoducho, tá choroba, ak by sme mali dnes pomenovať, ktorá doslova paralyzuje a požiera Európsku úniu, aj Európsku menovú úniu, je choroba, ktorá sa nazýva byrokratizmus. Jedno emisné finančné centrum, teda emisia peňazí a mnoho fiškálnych centier, teda ministerstiev financií v príslušných štátoch, nemôže spolu dlho existovať, ak sa neurčia jednoznačné pravidlá, ktoré budú štáty Európskej menovej únie rešpektovať, a - a to chcem zdôrazniť - zodpovední úradníci práve týchto štruktúr, kontrolovať ich dodržiavanie. Zvlášť, keď prípad Grécka ukázal naozaj v plnej nahote neschopnosť doslova zbyrokratizovaných európskych štruktúr a ich predstaviteľov, lebo to nie sú anonymné nejaké neživé štruktúry, ktorí neboli buď schopní, alebo sa podieľali na falšovaní ekonomických štatistických údajov. Podľa mňa, ak posudzujeme to, čo sa stalo okolo Grécka, je celé Grécko buď jeden obrovský megapodvod, alebo príklad už chorobnej neschopnosti tých európskych úradníkov, ktorí to mali kontrolovať. A podotýkam, vy dobre viete, že platy týchto úradníkov, od komisárov až dole, sú veľmi, veľmi dobré. A nijaké krízové opatrenia, zníženie ich platov nenastali. Ak napríklad teraz pozeráte na televíznych obrazovkách, už to meno tu bolo spomínané, bývalého premiéra Portugalska pána Barrosa, ktorý vychádza s riešeniami, s úsmevom navrhuje riešenia na záchranu situácie okolo Grécka a ďalších krajín, tak v jednoduchom človeku, ktorý to trochu pozná, musí vzkypieť hnev. Ako môže tento človek, ktorý bol premiérom v čase, keď sa Portugalsko zadlžovalo, teraz prichádzať s riešeniami? Kde bol on a jemu podobní, ako si plnili svoje úlohy, keď sa podávali, vraj sfalšované gréckou vládou, ekonomické údaje o stave ekonomiky Grécka? A to boli rádovo obrovské rozdiely. Čiže mne vychádza, po posúdení, že buď to bol podvod, ktorý bol dopredu pripravený a títo ľudia v tom išli, alebo sú takí, prepáčte, hlúpi a neschopní a potom neviem, ako môže vyzerať Európska únia, Európska menová únia, keď namiesto toho, aby na jej čele boli tí najschopnejší, sú tam tí, ktorí už sú pomaly ako senilní, alebo rozmýšľajú tak, ako keby už proste mali rozum na prázdninách. A potom to aj takto vyzerá. Ale to skutočne. Žiadne dôsledky, a to ma mrzí, neboli vyvodené a títo aktéri, ako som už menovala príklad, napríklad bývalého premiéra Portugalska, teraz s úsmevom navrhujú riešenia. A čo považujem ja osobne za doslovnú nehoráznosť, je, že ešte požadujú ako riešenie, alebo navrhujú riešenie to, že sa vytvorí európsky federálny štát. To znamená, že tí neschopní, ktorí to dovrzali, prepáčte, alebo tí, ktorí robili podvody, do ich rúk máme teraz pri tom nátlaku, áno, treba rýchlo zahasiť ten oheň, treba rýchlo zachraňovať európsku menu ako valutu, tak, lebo neviem aké nešťastie spôsobíme, tak týmto ľuďom máme dať do rúk väčšie právomoci?! Keď pri menších právomociach buď podvádzali, alebo preukázali svoju absolútnu, absolútnu neschopnosť a nezodpovednosť pracovnú.

    Viete, poviem príklad. Nedávno som sa trošku pohoršila nad článkom v Novom ČAS-e, tuším, keď starú babičku, ktorá má skoro osemdesiat rokov, za to, že susedovi ukradla teda, možno chudera na to nemala, alebo jej prišlo na chuť, tri strapce hrozna. Má, samozrejme, lebo my sme právny štát, ako tutti-frutti, je trestne stíhaná. Ako babka, ktorá má osemdesiat rokov. A tu, prosím vás, sa robili podvody doslova za miliardy eur a ľudia, ktorí ich robili, berú ďalej svoje veľké platy a smejú sa a kážu nám, aký máme vytvoriť euro štát, ako to má fungovať a oni to ďalej budú mať v rukách.

    Viete, to si myslím, že to už nie je normálne. A čo sa prieči zdravému rozumu, to je choré. A čo je choré, to jednoducho nedokáže prežiť. To nedokáže vôbec fungovať. A preto si myslím, že tu nejde už len o krízu, ktorá sa týka Európskej menovej únie. Tu nám sa ukázala, možno cez tú roztočenú svetovú krízu ekonomickú, aj v celej nahote kríza, ktorá je v Európskej únii. A tá kríza v Európskej únii, ona nie je len kríza finančná alebo ekonomická, ale je to aj kríza štruktúr, ktoré sú neschopné života, reálneho života. Nie sú schopné reflektovať a riešiť problémy reálneho života štátov a národov v Európskej únii. Je to kríza, ktorá by sa dala nazvať prebyrokratizovanosti Európskej únie.

    A načo netreba zabúdať, vážení kolegovia, je to kríza hodnôt. A ja si myslím, že práve to je tá prapríčina všetkého, pretože kríza hodnôt je vždy vo svete základom všetkých ďalších kríz. My sme urobili tiež chyby, pretože sme, a to teraz bez ohľadu na, koalícia a opozícia, minulá a súčasná, dali sme moc do rúk eurobyrokratom, ktorí buď po prvé, alebo za prvé - to platí aj súčasne - sú neschopní a po druhé, ľudí, živých ľudí si pletú s laboratórnymi krysami. A tu by sa skutočne, už keď sa človek zamyslí nad týmto stavom, žiadalo zakričať, že prestaňte s tým a prestaňte robiť z Európskej únie a z Európy jedno laboratórium na živých ľuďoch, na ich osudoch! Ľudia, ako napríklad na Slovensku, zápasia s existenčnými problémami.

    Trošku možno na také odľahčenie. Keď sme hovorili o tých elitách, ktoré stoja na čele Európskej únie vôbec, nedávno som sa pobavila nad vyjadreniami, teraz mi vypadlo meno, jedného predstaviteľa Európskej únie počas návštevy na Slovensku, vtedy ho prijímala pani Radičová, ktorý povedal, keď sa pýtali na stav okolo krízy a stav Európskej únie, povedal, že Európska únia je vo veľmi dobrej kondícii, Európska únia je sexi. Viete, bol to človek, ktorý sa blíži k osemdesiatke. Ja som si myslela, že keď je v takej kondícii a tak sexi ako ich predstavitelia, tak tá Európska únia si toho veľa už neužije. Myslím v ekonomickom zmysle. To len na to, aby niektorí kolegovia nezaspali, keďže máme pokročilé večerné rokovanie.

    Ale vážne. Ako dnes ukazuje prípad Grécka, ešte sa vrátim k tomu, čo vám bolo smiešne, pán kolega Gál. No, ja si skutočne myslím, že na čele Európskej únie alebo Európskej menovej únie by mali byť špičky každého národa Európy. V tom môžeme súhlasiť. A nie tak, ako to je, že vlastne tieto štruktúry európske slúžia ako nejaká úschovňa zaslúžilých politikov, ktorých tam možno ešte na vozíku dovezú, aby ešte niečo akože robili. Veď si zoberte, ja nemám nič proti starším ľuďom, bola som aj proti návrhu, ktorí dávali kádeháci, že vo verejných, myslím úradoch, a tam, kde idú financie štátu, by nemali byť dôchodcovia. No, ale choďte sa pozrieť do európskych štruktúr. Veď to je skutočne, že niekedy tí ľudia ani nevedia kde sú. Ako staroba - staroba je staroba. A oni majú rozhodovať o našich osudoch?! Oni majú rozhodovať o budúcnosti Európskej únie, Európskej menovej únie?! Jednoducho, tiež by si mali ísť oddýchnuť. To je jedna zo zmien, ktoré by mali nastať.

    Ako dnes ukazuje prípad Grécka, dochádza tu už doslova k tomu, čo sa dá nazvať, k vyvrcholeniu európskeho byrokratického bláznovstva. Myšlienka spoločnej jednej meny pre všetky štáty Európy pritom nie je zlá. Ale chyba je, že neexistuje mechanizmus výstupu alebo odchodu z Európskej menovej únie tých štátov, ktoré jednoducho buď nie sú schopné, alebo nechcú dodržiavať pravidlá, čiže tak ako Gréci klamú, falšujú. Toto, myslím si, to, že nie je mechanizmus, ako ich odtiaľ dostať, ako proste aj pohroziť, že tie pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, musia platiť, lebo budú sankcie, to doslova podrýva a ničí celý tento systém. A dokiaľ to nezmeníme, dokiaľ nebude existovať tento systém, ktorý bude riešiť situácie ako Grécko, tak sa situácie ako Grécko budú opakovať, pokiaľ sa to nebude riešiť tým, že teda nedodržali ste pravidlá hry, ako ste to nazvali niektorí moji predrečníci, v tomto klube, čiže odchod z klubu so sankciami: No, zbankrotujte si. Predsa je normálne morálne, že každý žije len z toho, čoho má a dovolí si toľko, koľko má. Keď som hovorila o tom, že Grécko je jeden veľký megapodvod, viete mne to pripadá, že naozaj aj banky nemecké, francúzske, ktoré požičiavali Grékom, nech mi nikto z nejakých veľkých ekonómov, slovenských či zahraničných, sa nesnaží nahovoriť, že nevedeli o situácii. Keď ide obyčajný človek si požičať do banky zopár koruniek, tak vám skontrolujú ešte aj chrup a celý zdravotný stav, či dožijete a budete schopný to vrátiť. Takže určite nemecké aj francúzske banky museli vedieť, že požičiavajú štátu, ktorý nie je v dobrej ekonomickej kondícii, ale rátali s tým, že keď bude zle, to boli ich rizikové investície, tak že pritlačia vlastne celú Európsku úniu ku stene a teda buď padne euro, alebo budete platiť všetci za Grékov. Ale to nie je správny postup.

    My ani nevieme odhadnúť situáciu, aká bude ďalej, pretože napr. dnes nie je známe, či sa Grécku bude dávať ešte ďalšia pomoc. Včera sa napr. dohodlo na pokračovaní rozhovorov medzi emisármi Bruselu a gréckom premiérom. Výsledok rozhovorov však nevieme kedy bude a nie je nám ani známe koľko peňazí ešte Grécko bude potrebovať. Vidím, že pomaly vznikajú nové koalície, doba je taká, ale trochu ma rušíte. Nie, rokovací poriadok hovorí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Sulík, Richard, predseda NR SR

    Prepáčte, pani poslankyňa, poprosím ctených kolegov, keby buď diskutovali vonku, alebo potichšie. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Čiže nie je známe a nevieme ani dnes odhadnúť koľko ráz sa tu budeme ešte takto stretať a budeme sa stretávať práve kvôli tejto otázke. A moja otázka je, že či vždy sa bude táto otázka spájať aj s dôverou vlády.

    Po ďalšie, dnes je už jasné, že v zóne veľkých rizík je už nielen Grécko. Uznávané ratingové agentúry znížili kreditné ratingy Španielsku, Portugalsku a Taliansku. Ja by som chcela vedieť, koľko bude stáť slovenských daňových poplatníkov záchrana týchto štátov? Čo viac, myslím si, že na ich záchranu - a ide o štáty, ktoré majú dokopy, ak má pamäť neklame, viac ako sto miliónov obyvateľov - a nebude stačiť ani náš rozpočet. Čiže otázka moja znie, odkiaľ sa budú brať peniaze, keď tá kríza bude ďalej rozožierať ďalšie a ďalšie ekonomiky? Proste my hasíme požiar, ale nehasíme, nelikvidujeme príčinu. A o tej som sa snažila rozprávať. Faktom je, že typickou praktikou, typickou praxou alebo praktikou európskych byrokratov je snaha, že musia dosiahnuť svoj výsledok, ktorý chcú, všetkými spôsobmi a za každú cenu. To sa stalo už ich obyčajom. Spomeňme si na nedávnu minulosť, keď občania štátov Európskej únie, demokraticky podľa mňa zablokovali prijatie novej európskej ústavy. A čo sa stalo? Tak Lisabonská zmluva bola prijatá napriek vôli občanov Európskej únie, bez toho, aby sa európski byrokrati ich na to vôbec opýtali. Chcem jasne povedať, že ja som za Európsku úniu, pretože myslím si, že každý, kto rozumne a pragmaticky rozmýšľa, a nemusí to byť práve politik, si uvedomuje, že v dnešnom svete je európska spolupráca jediné riešenie pre Slovenskú republiku. Proste my vývoj nezastavíme. No musíme a máme práve hovoriť k tomu, aká tá spolupráca bude a na akých princípoch bude táto spolupráca postavená. My nemôžeme byť len v situácii, že zrazte naozaj päty a takto sa to nadiktuje, takto to bude a skutočne akože, ako sa dohodnú veľkí, predtým to bolo na východe, teraz je to na západe, to znamená Nemecko a Francúzsko, tak my to vykonáme. To nie je ani demokratické a hlavne to nie je dobré, lebo to zase prevracia ten systém, ktorý mal byť živý, na neživý, ktorý je odtrhnutý od života.

    Teda ja vždy som bola a aj budem proti tým tendenciám, ktoré nás tlačia k dnešným riešeniam, pretože tie riešenia nie sú dobré, nie sú po diskusii a nie sú dobré na základe toho, že by zhodnocovali súčasnú situáciu. Viete, niekedy sme sa v škole učili, že vývoj prebieha po špirále. Mne sa zdá, že teraz ten vývoj ide po špirále, ale dole. A tá špirála ide do pekla a to nie je dobre. Pretože v každom prípade bez vôle a podpory slovenského národa tento návrh nemôžem ako poslankyňa podporovať, na to ja mandát nemám. Tento mandát podľa mňa majú len obyvatelia Slovenskej republiky.

    Ak je faktom, že nad touto koalíciou sa zmráka a ako som už povedala, situácia zrejme vyústi do predčasných volieb, aby predčasné voľby neboli zbytočným vyhodením peňazí, navrhujem, aby predčasné parlamentné voľby boli spojené s referendom o účasti Slovenska v eurovale. Myslím si, že takýto postup je voči voličom čestný, je demokratický, je morálny a je správny. Ide o Slovensko a Slovensko nie sme len my sto päťdesiati v parlamente. Dovoľte ľuďom rozhodovať o veciach, ktoré sa ich existenčne dotýkajú, zvlášť keď tento môj návrh podopiera aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že ak ide o zníženie suverenity Slovenskej republiky, čo euroval je, pretože v konečnom dôsledku vlastne dôjdeme, aj keď sa to možno tak nazývať nebude, k niečomu, čo bude vlastne fungovať ako federálne ministerstvo financií Európy, čo znamená, že Slovenská republika odovzdá už posledné zo zvyškov svojej suverenity Bruselu. A o tomto podľa Ústavy Slovenskej republiky musia rozhodnúť občania Slovenska.

    Na záver, ak môže byť účasť Slovenskej republiky v eurovale spojená s hlasovaním o dôvere vláde, logicky je správne a morálne, ak budú prípadné predčasné voľby, ak by boli, spojené s referendom o účasti Slovenskej republiky v eurovale.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani predsedníčka výboru, treba si dávať pozor, lebo zakladáte novú stranu a máte možnosť získať aj voličov v dôchodkovom veku. A ja si dobre pamätám, že tie najlepšie dohody, povedzme aj medzi Nemeckom a Francúzskom, robili politici, ktorí už mali fakt pokročilý vek, že by som neodpísal tých ľudí, ktorí sú v Európskej únii a už majú troška naviac od nás. Ale chcem na vás reagovať v tom, že my tu rozprávame dnes, že čo bolo, ako bolo, prečo hľadáme nejakých vinníkov, ale my už v tej lodi sedíme. Tá loď má nejaké diery a nehľadajme to, že kto ich spôsobil, ale tie diery zaplátajme. Keď ich zaplátame, potom spravme všetko pre to, aby ďalšie diery nevznikli. A áno, potom, keď už tá loď aj s tou posádkou je zachránená, tak uvažujme nad tým, ako ďalej, ktorým smerom pôjde tá loď, koho si tam necháme a za akých podmienok. Ale teraz otázka nie je o tom, že kto je vinný a kto nie je vinný. Šestnásť štátov čaká na to, že ako sa dnes Slovensko rozhodne. A my tu vedieme také žabo-myšie vojny, je tu televízia, tak sa prezentuje každý nejakými obrovskými megalomanskými názormi a myšlienkami, ale výsledný efekt je, že ten euroval schválený bude. Otázka znie, či počas vládnutia koalície...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Tak v prvom rade ďakujem za tip do programu, verím, že to myslíte úprimne. Čo sa týka dôchodcov, ja som neodpisovala slovenských dôchodcov, pretože som ani nepodporovala návrh, ktorý do vládnej koalície priniesla pani poslankyňa Gibalová za KDH. To znamená, že aby dôchodcovia nepracovali. Bohužiaľ, ako to bol návrh vládnej koalície, čiže kritika do vlastných radov. Ja som kritizovala ten dôchodcovský klub doslova, ktorý je väčšinovo na čele európskych štruktúr. A myslím si, že to, že nefunguje, máme výsledok aj dnes na stole. A myslím si, že každý by mal súhlasiť so mnou, že na čele práve týchto európskych štruktúr by mali byť národné špičky, národné elity, odborníci skutočne, ale zmenilo sa to na odkladací priestor pre vyslúžilých a podľa niekoho zaslúžilých politikov, ako to býva, ktorí nejaký výsledok neurobia.

    A tiež nesúhlasím s tým vaším postupom opravy lode. Pretože viete, ak na tej lodi sú aj také červotoče, ktoré stále budú tie diery robiť, tak vy budete len zalepovať, zalepovať a vám za pätami, pán Gál, bude niekto chodiť, kto zasa to, čo zalepíte, pokazí. Tak sa nakoniec tak zoderiete, že nebude stíhať a potopíte sa všetci. Len vy vyšťavený, unavený a ten červotoč dosiahol svoje, čiže o tomto to je. Treba to robiť za pochodu, treba robiť aj systematické opatrenia v rámci týchto európskych štruktúr, lebo ináč sú to zbytočne vyhodené peniaze. A potom na to doplatia naozaj aj tých šestnásť štátov, ktoré čaká na rozhodnutie Slovenskej republiky. A mne to chýba a to sa mi nepáči, že málo nás chcú počúvať. Povedia, dajte toľko, vtedy a nikto sa nepýta, ako si to my predstavujeme.

  • Pani poslankyňa Dubovcová ako ďalší rečník v poradí. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som pripomenúť našim poslancom čl. 1 odstavec 2 slovenskej ústavy. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Hovorím to v súvislosti s tým, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je viazaná zmluvami a záväzkami, ktoré prijala, a tieto zmluvy a záväzky sú postavené na základe zásady, ktorá je prioritná v Európskej únii, a to je zásada lojality. Podľa tejto zásady musia všetky štáty vystupovať, musia sa ňou riadiť a riadia sa nimi aj právne vzťahy, ktoré...

  • Hlasy z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Sulík Richard, predseda NR SR

    Poprosím pánov kolegov potichšie.

  • Čiže to znamená, že aj vláda Slovenskej republiky a jej reprezentanti, ktorí zastupujú Slovenskú republiku, sa touto zásadou, a to je zásada č. 1 medzinárodného práva, pokiaľ ide o zmluvy Európskej únie, musia riadiť. Podľa tejto zásady nás teda reprezentovali, vystupovali a na základe aj našich rozhodnutí, myslím rozhodnutí Národnej rady, potom rokovali.

    Ak sme sa v Slovenskej republike dostali do situácie, že v rámci koaličných strán sme nedokázali prijať určité rozhodnutie, tak potom je úplne pochopiteľné, že vláda, ktorá považuje túto vec za maximálne dôležitú a určite prioritnú, podľa čl. 114 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky spojí hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. My sme teraz v tejto situácii a ja na to chcem reagovať preto, lebo aj v rozhovoroch s kolegami som počula, že niektorí vytýkajú vláde tento postup. Treba zdôrazniť, že to je výslovné právo vlády. Nikto iný nemôže o tom rozhodnúť, ale keď vláda spojí hlasovanie o nejakej veci s hlasovaním o dôvere, je povinnosťou Národnej rady na túto otázku vlády odpovedať a podľa môjho názoru tiež hlasovaním.

    To hovorím z toho dôvodu, že opäť niektorí poslanci koaliční a myslím si, že aj koaličná strana vyhlásila, že sa nezúčastní hlasovania o tejto otázke. Ja toto rozhodnutie považujem za veľmi nesprávne. Pretože, opakujem a zdôrazňujem, že ak vláda považuje nejaký predmet, o ktorom má Národná rada hlasovať, za taký dôležitý a prioritný, že spojí toto hlasovanie s hlasovaním o dôvere k nej, tak potom Národná rada má na jej otázku odpovedať hlasovaním. Najmä ak tomu predchádzali situácie, že v koalícii sme nedokázali prijať rozhodnutie. A tu si dovolím poznamenať tiež jednu vec. Je rozdiel, keď si niekto podrží svoj názor v diskusii a v čase keď sa len diskutuje a tvoria sa názory. Niekedy je na škodu, keď si svoj názor nikdy nezmení, niekedy je to prospešné. Ale proces rozhodovania a prijímania rozhodnutí to je niečo úplne iné ako proces tvorby názorov. Ak sa dostaneme k procedúre rozhodovania, a v koalícii sme sa k nej dostali, tak v takom prípade to rozhodovanie môže byť založené na autoritárstve, to sú v niektorých štátoch aj vojenské režimy a podobne, alebo ide o princíp demokratického rozhodovania. Demokracia zatiaľ, a nikdy doteraz sa nevyskytlo žiadne lepšie riešenie, sa rozhoduje na základe väčšiny. Našej koalícii sa stalo, že jedna z koaličných strán nechce akceptovať väčšinový konečný názor. To znamená, že neprejavila schopnosť prijať väčšinový názor. A preto je tu na stole postup vlády podľa čl. 114 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Z tohoto dôvodu si myslím, že Národná rada a hlavne koaličné strany by mali na túto otázku vláde odpovedať hlasovaním a že rozhodnutie nezúčastniť sa hlasovania je politicky veľmi alibistické a podľa môjho názoru aj nezodpovedné. Ak sme sa dostali do tohoto bodu, že sme neboli schopní prijať rozhodnutie, myslím koaličné strany, tak potom by sme mali sa zodpovedať svojim voličom tak, aby videli naše rozhodnutie, či sme za, alebo proti tejto vláde. Či jej vystavujeme dôveru, alebo nedôveru. Rozhodnutie nezúčastniť sa hlasovania je alibistické preto, lebo de facto vytvára podmienky pre pád vlády. A zároveň táto strana alebo poslanci, ktorí sa nechcú zúčastniť hlasovania, ako keby si mysleli alibisticky, že oni z toho pádu vlády obviňovaní nebudú môcť byť. Naopak! Pretože znížite kvórum! Vláda nemá šancu za takýchto okolností získať väčšinu hlasov. Ešte predtým, ako začneme hlasovať, je jasné, že vláda padne. Myslím si, že zodpovednosť za toto rozhodnutie je na tých z koalície, ktorí sa hlasovania nezúčastnia. Oveľa čestnejšie by bolo zúčastniť sa a povedať jasne svoj názor. Bolo by to čestnejšie aj voči voličom.

    A pokiaľ ide o mňa a mojich kolegov, myslím si, že všetci vyslovíme hlasovaním dôveru našej vláde, pretože táto vláda vynaložila toľko úsilia a je rozrobených toľko dôležitých vecí, že zhodiť toto zo stola jedným šmahom ruky, podľa môjho názoru je nehorázna nezodpovednosť. Čo sme my všetko robili a začali v justícii, čo sme všetko robili a začali, čo sa týka rozpočtu, rozpočtovej disciplíny, daňovú, odvodovú reformu robíme, na stole je štátny rozpočet. Vieme si uvedomiť dôsledky tohoto nášho dnešného rozhodovania? Budeme mať provizórium, alebo čo budeme mať? Dnes rozhodujeme o tom, či dôverujeme tejto vláde a tomu, čo všetko sme doteraz urobili. Myslím si, že to dôležité rozhodnutie je také prioritné pre nás, že by sme mali mať v sebe toľko odvahy a mali by sme sa postaviť k tomu tak, aby bolo jasné, kto za čo hlasoval. Hovorím len ku koalícii, pretože koalícia, ako bolo správne povedané, disponuje sedemdesiatimi deviatimi hlasmi.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, je mi ľúto toho, čo som počul vo vašom prejave, pretože si vás vážim a za tú dobu, odkedy vás poznám, viem, že dokážete a že ste oveľa viac než len hlasná trúba tej mašinérie, ktorá vygradovala súčasnú situáciu až do dnešného stavu, a je zodpovedná za to, kam sme sa dostali. Demokracia, tak ako ste ju zadefinovali, by nebola ničím iným iba tyraniou väčšiny. Demokracia, tak ako ste ju zadefinovali, by nepripúšťala žiaden vzdor voči zlým rozhodnutiam, voči nesprávnym rozhodnutiam, ktoré sú postavené na princípoch a argumentoch, za ktorými si stojíme. Poviem to teda úplne priamo a úplne presne. Celý čas sme sa snažili presvedčiť pravicovú koalíciu, že sú dôležitejšie veci, než euroval na Slovensku. Reformy, princípy, na ktorých stála táto vláda a táto vládna koalícia. Žiaľ, spojením hlasovaní ste túto vládu pochovali. Škoda. Je plným právom členom vlády za KDH, za SDKÚ - DS a za MOST - HÍD pochovať sa. Je však naším plným právom nenechať sa takto vydierať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Dubovcová, dovoľte mi jednu otázku na základe vášho vystúpenia. Vy ste konštatovali, že oveľa čestnejšie by bolo povedať svoj názor v hlasovaní. Prosím vás, keby ste toľko mohli pomôcť, že na ktorú otázku by bolo oveľa čestnejšie povedať náš názor, na tú prvú alebo na tú druhú?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Dubovcová reaguje na faktické poznámky.

  • Tak k tomu prvému vystúpeniu sa nejdem vyjadrovať, pretože ja som nepovedala kto má ako hlasovať, ale aby sme hlasovali a vyjadrili svoj názor.

    Otázka je iba jedna. Pretože akonáhle je spojené hlasovanie s otázkou, či dávame dôveru vláde k tejto veci, tak je hlasovanie iba ohľadne dôvery. Buď dôverujeme vláde a súhlasíme s tým, čo vláda robí, alebo jej nedôverujeme a to znamená, že ďalšie hlasovanie by bolo bezpredmetné. Máme len jednu otázku a jednu odpoveď.

  • Pán poslanec Slota ako ďalší rečník v poradí. Nie je prítomný. Putuje na koniec a nastupuje pán poslanec Osuský

    . Poprosím hore na balkóne o zachovanie kľudu. Aj neprejavovať príliš nahlas sklamanie.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážení členovia vlády, vážená vzácna snemovňa, mám vždy to šťastie, že vystupujem pred nabitou sálou. A teraz je tá situácia ešte trošku tristnejšia, pretože to, o čom hovorím a o čom budem hovoriť, budem hovoriť nerád. Budem hovoriť ako smutný Slovák v neradostnej Európe. Bude to, povedané biblicky, možno plač Jeremiášov a ešte raz, nebude to nič radostné.

    O pár hodín uplynie čas, teda uplynie presne päťdesiatosem rokov od chvíle, keď som sa narodil. A musím povedať, že tento údaj hovorí o tom, že som väčšiu časť svojho života strávil v zaopatrovacom lágri za ostnatým drôtom. Za ostnatým drôtom som mal zaistené elementárne zaopatrenie, ale napriek tomu som, ako mnoho iných spoluobčanov, pozeral za ten drôt a pravdupovediac takmer sa nenádejal, že ten drôt raz padne a nebude. Keď sa po rokoch "epísmentu" so zlom, ktorý sa prevádzkoval pomerne plošne vo vtedajšej "demokratickej Európe" vo vzťahu ku Kremľu, objavil americký prezident, ktorý začal hovoriť niečo iné a zlé veci pomenúval, naša pomerne malá nádej trochu rástla. Európska únia, ktorá vtedy existovala, bola okrem iného i Európskou úniou Margaret Thatcherovej, bola každopádne Európskou úniou štátov, ktoré mali byť vo svojej podstate zodpovedné. Keď vznikali zárodky Európskej únie, Európa bola po strašnej vojne. I vtedy ale ešte platil dobrý mrav, že sa dlhy a pôžičky splácajú. Ak sa nepletiem, donedávna splácalo Spojené kráľovstvo dlhy, ktoré vznikli v čase, keď platilo v zápase s fašizmom cash and carry. Keď teda impérium potrebovalo a dostávalo pomoc od Spojených štátov. Dlhy sa platili, i keď v impériu bol lístkový systém. Nemecko sa zdvíhalo z nuly, keď ho Konrad Adenauer začal smerovať do mierovej Európy. Nemci netušili, že ich čaká hospodársky zázrak, ale svet bol zdravý, pretože sa dalo zdvihnúť z nuly a svojou prácou k niečomu dopracovať. Neexistovala ešte nároková civilizácia. Nároková civilizácia, ktorej výstrelky sa prejavili na uliciach Londýna a iných britských miest v ostatných týždňoch. Civilizácia, keď je absolútne normálne mať nároky a súbežne absolútne neúnosné niesť zodpovednosť. Európska únia bola pre nás spoza plota nepochybne Európou ideí. Veľmi sa mi páčila Európa slobody pohybu osôb, tovarov, lások, proste Európa slobody, kde každá krajina mala demokratickú ústavu. Možno každá trochu inú, ale každá demokratickú.

    Strana, ktorej som bol členom, oponovala prijatiu európskej ústavy bez referenda, pretože nám bolo jasné, že je to prvý, ale nie zanedbateľný krok k odovzdávaniu právomoci. Pamätám sa na to, ako zrejme z úplne protichodných dôvodov túto ústavu zamietlo Francúzsko a Nizozemsko. Pamätám sa, že ich nikto nevylúčil, i keď už vtedy sa toto dielo Giscarda d'Estainga považovalo za alfu a omegu žiarivej budúcnosti. Proste muselo sa niečo urobiť, aby sa veľké Francúzsko stotožnilo. Potom sa ale pamätáme, aký bol osud malého Írska. Osud malého Írska bol menej pekný. Ako malému šteňaťu, ktoré urobí mláčku v predsieni, sa Írom omočil ňufák do prvého nie.

    Medzitým sme zažili výroky hegemónov Európy typu, že "sme prepásli možnosť držať hubu". A vtedy, s dovolením, som začal mať pocit, že to nie je celkom to, o čom som rozmýšľal a sníval spoza ostatného drôtu.

    Slovensko bol uchádzač. Uchádzač, ktorý prešiel temným obdobím mečiarovskej éry. Uchádzač, ktorý sa z tej diery musel vyhrabať, a ktorý sa musel vylízať z toho, čo vzniklo ako demokratické rozhodnutie voličov tejto krajiny. Bolo mi radosťou a cťou, že som sa mohol v rokoch 1998 až 2002 zúčastniť tohto procesu. I vtedy, musím povedať, som sa viackrát presvedčil, že nie vždy je na strane väčšiny pravda. Nepochybne to bolo v období mečiarizmu, kedy vtedajšia opozícia hovorila, že nemôže byť demokraciou tyrania väčšiny. Boli momenty, keď - tie si spomínam už dnes, dá sa povedať, s radosťou, pretože to dobre dopadlo - keď sme ústami kolegu Tatára navrhli rovnú daň. Boli sme vtedy osočení ako ekonomickí voluntaristi, ako tí, ktorí chcú rozvrátiť štát. Neuplynulo ani jeden a pol roka a rovná daň, i vďaka zásluhe ministra financií Mikloša, tu bola. Vďakabohu zaňho a vďakabohu za ňu. Ale vtedy sme boli v absolútnej menšine a napriek tomu si nemyslím, že sme nemali pravdu. Človeka neteší, keď môže povedať o niečom čo nechcel, "že sme vám to hovorili".

    Ak teda bola Európa založená ako Európa ideí a štátov, nie je celkom radostné to, že postupne dochádzalo k odbúraniu tejto idey. Nikto ma presvedčí, že Adenauer a de Gaulle snívali o odovzdávaní právomocí. To, že chceli Európu slobodného trhu, je absolútne v poriadku. To, že sa študentka v programe Erazmus v Clermont - Ferrand vydá bez veľkej byrokracie a bez veľkého dokazovania na všetkých možných úradoch, je pekné a radostné. To je, že tam mohla ísť študovať, je tiež fajn. Ale to, že sa postupne ukrajuje z rozhodovania o vážnych veciach, pričom, podotýkam, sa jedná o veci, kde je slobodné rozhodnutie parlamentov absolútne štandardné je zlé! My naším postojom nechceme žiadne nadpráva, my chceme hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia v bode, kde sa to predpokladá. My teda nie sme tí, ktoré chcú niečo porušiť. Je všeobecne známe, že OKS bolo to, čomu sa hovorí euroskeptická strana. Naša skepsa nevyplynula z nelásky k Európe, pretože nikto nemôže povedať, že v roku 1998 až 2002 sme neurobili všetko pre to, aby sme sa do tej Európy dostali. Ale mysleli sme, že keď sa tam prebijeme, splniac všetky podmienky, pri ktorých nám reálne málokto máločo uľahčil, ak nesťažil, že máme proste normálne práva v demokratickom spoločenstve. A keď sa prijala euroústava, ktorú sme nepovažovali za potrebnú, tak ako konzervatívci, ktorí ctíme pravidlo, ktoré tu už dnes zaznelo, "pacta sunt servanda", tak si myslíme, že ak v príslušnom paragrafe sa hovorí o nemožnosti bail-outu, tak by to malo platiť. A mrzí nás, že na tom stojíme my, ktorí sme ten dokument presne vzaté nechceli.

    Európa bola nepochybne a je ešte stále demokratickým kontinentom. Ale predsa, Slovensko si svoje muselo zaslúžene odcvičiť, Slovensko muselo plniť a plnilo. To nám slúži ku cti, aj keď ma ťažko niekto môže podozrievať, že som čierno-čižmový hejslovák. V podstate sme sa dokázali z tej jamy vyhrabať. Dokázali sme to v zásade vlastnými silami. A ak tu kolega Beblavý hovoril o pomoci pri sanácii bánk, nemyslím si, že to celej Európe neprospelo. Že tí, ktorí dnes tie banky vlastnia, tým snáď utrpeli. A myslím si, že to je ten správny postoj. Minule, na medzinárodnom fóre, som pri večernej debate pri stole spomenul príklad Argentíny. Argentína si musela prežiť svoj štátny bankrot. Prežila si ho. Kolega pri stole mi povedal: ale s akými bolesťami! Nuž áno, Argentína nie je v žiadnej euro- ani v "sol" zóne. Ale jednoducho to bolo na Argentíncoch. A tak si myslím, že existujú veci, kde si krajina má niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

    Novšou ideou Európy, od Európy de Gaullea a Adenauera, bola Európa spájajúca sa do Spojených štátov európskych, aj keď to tak nie je pomenované. S dovolením sme boli ako konzervatívci skeptickí, pretože sme mali pevné presvedčenie, že ešte dlho bude v Európe platiť bližšia košeľa ako kabát, a že ak pôjde o bližšiu košeľu veľkého, tak mu bude oveľa bližšie ako košieľka malého.

    Ukázalo sa to už v dnes zmienenom prípade, keď dva hnacie motory Európskej únie a jej ekonomiky, v čase najväčšej prosperity tohto kontinentu za posledných dvanásť, pätnásť rokov, dokázali vyprodukovať prekročenie deficitu a maastrichtských kritérií. To bol veľmi významný varovný signál. To sa nedialo v čase dramatickej situácie, to bola púha snaha kupovať si voličov a podporovať nárokovú spoločnosť. Míňať viac, ako produkujeme, pričom sa jedná o kontinent, kde je koncentrované bohatstvo sveta, kde ešte i tí priemerní a biednejší žijú podstatne lepšie ako drvivá väčšina zemegule. A v tomto zmysle to bol skutočne výrazne vážne zdvihnutý prst nad tým, kam spejeme. Keď som pred dvoma rokmi letel na univerzitné podujatie do Tokia, tak som vo fejtóne Frankfurter Allgemeine čítal okrem iného veľmi pozoruhodný text o dlhoch. Autor si dal tú prácu a po každom odseku tohto päťstĺpcového polstranového článku nás informoval, o koľko vzrástol dlh Spolkovej republiky Nemecka, kým sme sa dočítali do tohto bodu v jeho fejtóne. A keď sme došli na koniec, tak nám oznámil, o koľko za tie minúty, ktoré sme čítali ten článok, vzrástol dlh najprosperujúcejšej a najsilnejšej ekonomiky Európy. Podľa mňa je to desivé. Podľa mňa je to desivé pre budúcnosť sveta. A preto možno chcem, keď je reč o Grécku, ale teraz sa skôr vrátim do Grécka klasickej antickej drámy, proste mám pocit, že tento zlý príbeh potrebuje katarziu. Ten zlý príbeh potrebuje rozuzlenie, tento gordický uzol potrebuje rozťatie a neurobenie ďalšieho uzla na vrch toho, ktorý tam je.

    Európa si zvykla byť svetadielom blahobytu. Ale zvykla si byť svetadielom blahobytu bez zodpovednosti. Politici si zvykli kupovať si hlasy voličov prejedaním budúcnosti ich detí. Stalo sa to normou od biednejších až k najbohatším. Existujú výnimky, ale sumárne je desivý pohľad na to, ako sa tento najbohatší kontinent nevedel vpratať do vlastného opasku.

    A preto, s dovolením, mám akýsi problém v tom, že ideme robiť ďalší uzol na tento gordický uzol. Mám problém s tým, že tá väčšina, na ktorú sa odvolávame, a ktorá vraj na nás teraz hnevlivo pozerá, sa hnevlivo pozerá na to, že niekto chce využiť normálne svoje ústavné právo na hlasovanie podľa vedomia a svedomia. Je možné, a akceptujem nikoho neosočujúc, že videnie toho istého pohára môže byť u rôznych kolegov v tomto parlamente rôzne. A ja chápem i argumenty druhej strany. Ale domnievam sa, že ak sa má urobiť prietrž niečomu zlému, tak je takmer jedno kto zakričí, že kráľ je nahý. I keď je to malé dieťa. Pretože musíme povedať, že Európa je nahá a že urobila všetko pre to, aby taká bola. A domnievam sa, že ak to povie malé Slovensko, tak to neprestane byť kvôli tomu pravda.

    A Európa taká je, žiaľbohu, v tomto zmysle nielen ekonomicky, v poslednom čísle Profilu, ktoré som včera čítal, je "krásny" graf zadlženosti. Európa proste stratila v istom smere súdnosť. A nevidím to inak, ako tak, že má prísť katarzia. Mrzí ma, že to hovorím ako ten, ktorý, ako som povedal, tridsaťšesť rokov svojho života pozeral na Európu ako na zasľúbenú krajinu. Ako na niečo, kde by som aj ja rád bol. Ale tá Európa, tá sa rozkysla. Tá Európa stratila to, čo umožnilo Nemecku povstať od roku nula do krajiny hospodárskeho zázraku. To stratila. To, čo tú Európu zničenú vojnou, obeťami pozdvihlo: schopnosť odriekať sa, schopnosť minúť toľko, koľko mám a schopnosť myslieť na blaho svojich detí. Som presvedčený, že tvorcovia hospodárskeho zázraku na tie deti mysleli. A potom sa to akosi zmenilo.

    A musím teda povedať, že všetko to, čo hovorím, hovorím nerád. Ako som už povedal vo faktickej poznámke a vzbudilo to salvu úsmevov alebo smiechu, ťažko bude niekto OKS alebo mňa osobne obviňovať z toho, že z toho, čo hovorím, vytĺkam politický kapitál. Nevytĺkam politický kapitál, hovorím to z presvedčenia a uznávam presvedčenie všetkých ďalších, ktorí hovoria opak. Ale s dovolením, nech sa mi nesiaha na moje presvedčenie. A domnievam sa, že je jednoducho právom mať iný názor.

    Zakončil by som to, priatelia, opäť vo vzťahu k cirkvi. Ak som začal plačom Jeremiášovým, tak to zakončím slovami Martina Luthera, ktorý povedal: "Tu stojím a nemôžem inak." Zhodou okolností týmto názvom nazval svoju biografiu môj obľúbený americký senátor Jesse Helms, názov biografie ktorého znie: Here´s Where I Stand.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalší rečník v poradí...

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Chren. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Napadol mi len taký bonmot, že niekedy sa o Rusku hovorilo, že je to krajina, kde zajtra znamená už včera. Na Slovensku sme sa zvykli smiať, že je to krajina, kde už včera zjedli to, čo mali na zajtra. Dnes je však smutnou pravdou, že Grécko je krajinou, kde už predvčerom prejedli to, čo mali mať na budúci týždeň.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaník ako ďalší rečník v poradí. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, rozpočet by mal byť vyvážený, štátna pokladňa by sa mala znovu naplniť, verejný dlh by sa mal znížiť, arogancia úradníctva by sa mala zmierniť a byť pod dozorom, pomoc cudzím krajinám by sa mala obmedziť, pokiaľ krajina nemá prísť na mizinu. Ľudia sa opäť musia naučiť pracovať, namiesto toho, aby žili z verejnej podpory. Tieto slová, hoci znejú veľmi súčasne, som nepovedal ja, ale pred viac než dvetisíc rokmi sa tento výrok prisudzuje Marcusovi Tuliusovi Cicerovi, ktorý ich povedal pred, 55 rokov pred našim letopočtom.

    Tomu, čo sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre morálnu biedu. Morálna bieda je príčina, hospodársky úpadok následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok sa dá sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie, potrebujeme normálne postoje k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevymieňať hodnoty za nič. Toto zase povedal Tomáš Baťa v roku 1932.

    Dnes sa tu zaoberáme eurovalom, mechanizmom pomoci, ktorého cieľom má byť záchrana zadlžených krajín a hlavne záchrana našej spoločnej meny eura. Zaznievajú tu rôzne názory, od toho, že je to ekonomická vlastizrada, ktorá spôsobí nenapraviteľné škody Slovensku, až po tie, že bez podpory eurovalu sa eurozóna rozpadne a eurá uložené v peňaženkách a na účtoch občanov sa stanú bezcennými papierikmi. Kde je teda pravda? Máme nastúpiť do tohto vlaku, hoci sme krajina, ktorá potrebuje bohatstvo hromadiť, a nie rozdávať, pretože na to jednoducho nemá, alebo máme zabuchnúť dvere, zutekať z bojiska o záchranu eura, ako Pilát si umyť ruky? Zadlžovanie je zlá a škodlivá vec. Úplne najhoršou sa stáva vtedy, keď krajina začne používať dlh ako stálu formu získavania peňazí na krytie svojich základných potrieb a hlavne na financovanie sľubov, ktoré politici dávajú svojím voličom. Žiaľbohu, v Európe za posledné desaťročia sa stalo takmer povinnou výbavou každej politickej garnitúry práve takéto správanie. Falošná mantra sociálneho štátu, ktorým sa ospravedlňovalo každé, akokoľvek nezmyselné míňanie na rôzne sociálne programy a dávky spôsobilo preteky v zadlžovaní a spoločná mena, ktorá umožnila lacný a nenáročný prístup k peniazom na medzinárodných trhoch aj pre nezodpovedne hospodáriace krajiny, vytvorila tlak na rast dlhov, ktoré sa už nedajú zvládnuť.

    Slovensko, ktoré prešlo bolestivým procesom reforiem, ktoré ozdravilo svoje verejné financovanie, naštartovalo ekonomický rast sa veľmi ponáhľalo zaradiť do klubu krajín, ktoré prijali euro. Veď to je elitný klub. Je preto pre nás zvlášť kruté a nepríjemné, keď len pár rokov po prijatí tejto spoločnej meny, stojíme pred rozhodnutím brať si pôžičky a poskytovať záruky, aby sme mohli požičiavať a zachraňovať tých, ktorí si neuvedomovali dôsledky svojej hospodárskej politiky. Môžeme byť naozaj všetci oprávnene podráždení a nespokojní, keď nás niekto žiada, aby sme pomáhali tým, ktorí si za svoje problémy môžu sami.

    Stačí to však, vážené dámy, vážení páni, na to, aby sme zabuchli dvere a povedali, že nás sa to netýka? Môžeme sa čo i len na sekundu domnievať, že dlhová kríza sa Slovenska netýka a nedotkne? Sme súčasťou eurozóny, sme otvorená ekonomika závislá na exporte. Je preto nad slnko jasné, že akýkoľvek negatívny vývoj, týkajúci sa eura ako meny alebo hospodárstva Európy, na nás bude mať negatívny dopad. A to úplne bez ohľadu na to, či z tohto prúdu vystúpime a budeme sa len pasívne prizerať, kam sa eurozóna uberá. Ale keď vystúpime, už nikdy náš hlas nebude môcť zaznieť na relevantnom mieste, na mieste, kde sa bude rozhodovať o tom, či a aké opatrenia sa budú prijímať a akú hospodársku politiku bude eurozóna presadzovať. Ba čo horšie, pokiaľ sa vývoj uberie nesprávnym smerom, pokiaľ prevážia hlasy, ktoré budú presadzovať krátkodobé opatrenia namiesto skutočného riešenia problémov, opatrenia, ktorými sa situácia bude zhoršovať, hromadiť dlh, Slovensko nebude môcť urobiť už vôbec nič pre to, aby sme sa aspoň pokúsili svojím hlasom túto situáciu zvrátiť. Nebude môcť upozorniť na to, že takýto postup nie je správny. Nebude môcť byť kamienkom, ktorý môže spúšťať lavínu zdravého rozumu, pretože jednoducho bude mimo. Hlas Slovenska už nikoho nebude zaujímať. A tak v prípade negatívneho scenára budeme len bezmocne prizerajúci sa divák, ktorý sa nechá zmietať vo víre udalostí.

    Nemyslím si, že Slovensko má podpisovať bianco šeky, nemyslím si, že Slovensko má podporovať zadlžovanie, len aby oddialilo skutočné riešenie problému, ktorý tak či tak musí nastať. Ale práve preto som presvedčený, že keď sa už Slovensko stalo členom eurozóny, má byť jej aktívnym členom. Má zostať aktívnou súčasťou všetkých štruktúr, ktoré existujú a vznikajú, má aktívne ovplyvňovať dianie v týchto štruktúrach. Má rozhodne presadzovať záujmy Slovenska v rámci týchto štruktúr. A preto som presvedčený, že máme zostať súčasťou eurovalu jedna, pretože sme už do neho vstúpili a vtedy sme prijali kľúčové rozhodnutie, ktoré nás zaväzuje k tomu, aby sme bojovali a presadzovali to, čo považujeme za správne v rámci tejto štruktúry. Máme tam zostať nie preto, aby sme prikyvovali a pritakávali na zasadnutiach týchto orgánov, ale aby sme otvorene a tvrdo bojovali o záujmy Slovenska. Aby sme odmietali pseudoriešenia, a, naopak, presadzovali skutočné, zásadné, aj keď mnohokrát veľmi bolestivé riešenia, bez ktorých sa dlhová kríza v Európe zvládnuť nedá. Patrí medzi ne aj bankrot, zoštátnenie bánk a ich následný predaj novým vlastníkom. A určite to nie je hromadenie dlhu, ktorým sa problém bude posúvať ďalej do ďalšej a ďalšej budúcnosti, aby narastal do nezvládnuteľných rozmerov.

    Euroval určite má svoje riziká a nebezpečia. Euroval je možno aj hra s ohňom a oheň, ako vieme, býva dobrý sluha, ale zlý pán. A preto sa k nemu tak aj musíme správať. Práve preto, aby sa nestal zlým pánom, ktorému budeme slúžiť, musíme zotrvať.

    A preto ja budem hlasovať za euroval, ktorého už sme sa stali súčasťou. Zároveň však tvrdím, že ak Slovensko má byť prínosom pre záchranu a posilnenie eura a eurozóny, musí naozaj otvorene, nebojácne chrániť svoje ekonomické zdravie. Len keď budeme zdraví, len vtedy môžeme pomáhať. Všetci si musíme byť vedomí a naši zástupcovia v eurovale predovšetkým, že ani sebe ušľachtilejší cieľ nemôže byť ospravedlnením, ktoré odobrí zadlženie Slovenska nad akceptovateľnú a únosnú hranicu. Som presvedčený, že táto hranica by nemala presiahnuť päťdesiat percent a len výnimočne a dočasne by mohla byť vplyvom výnimočných okolností prekročená, aj to nikdy nie nad hranicu šesťdesiatich percent.

    Druhú vec, ktorú budem neustále zdôrazňovať a presadzovať, je potreba správať sa k peniazom slovenských občanov, ktoré budú vstupovať ako pôžičky či záruky do súčasného či budúceho Európskeho stabilizačného mechanizmu, zodpovedne. To znamená tak, aby sme urobili všetky kroky pre to, aby tieto peniaze neboli darom, ale pôžičkou, ktorá má svoju návratnosť, výnos a je na maximálne možnú mieru ošetrená voči rizikám z nesplácania. Preto otázka kolaterálu, záruky hmotným majetkom za pôžičku alebo záruku, pre mňa nie je a nebude tabu. Som presvedčený, že každá krajina má právo na základe posúdenia bonity krajiny, ktorej má poskytnúť pomoc, požadovať poistku voči nesplácaniu, že má právo požadovať záruky, kryté reálnym hmotným majetkom. A taktiež, že má právo odmietnuť poskytnutie pôžičky, pokiaľ táto krajina nie je schopná alebo ochotná takéto záruky poskytnúť. Aby sme mohli takéto veci presadzovať, musíme ale zostať aktívnou súčasťou eurovalu. Zároveň, mysliac na tieto podmienky, musíme už dnes aktívne ovplyvňovať mechanizmy, štruktúru tvorby a pravidlá trvalého Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý sa stále ešte len rodí a o ktorom sa diskutuje a ešte dlho sa diskutovať bude. Nič nie je definitívne dané. A preto už dnes robiť definitívne závery k otázke eurovalu dva je nemožné a predčasné. O to aktívnejšie sa treba podieľať na príprave toho, ako by mal vyzerať a ako by mal fungovať.

    Vážené dámy, vážení páni, zhrnuté a podčiarknuté, ja budem hlasovať za predložený návrh uznesenia, za navýšenie eurovalu, vedomý si rizika nebezpečí, ktoré spočívajú v samotnom eurovale, ale aj v pasívnom postoji k tejto otázke. Moje hlasovanie neznamená čiernobiely pohľad na problematiku, ale vedomie toho, že až chceme, aby sa prijali skutočné a nie fiktívne riešenia, musíme byť súčasťou rozhodovacích mechanizmov, lebo sa to bez účasti v týchto štruktúrach, ktoré nazývame eurovalom, jednoducho nedá. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci, traja poslanci, piati poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pán poslanec Jurčík.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Kaník, poznám ťa už teda ozaj dlho a úprimne povedané prekvapil si ma tým čo hovoríš, lebo nemôžem uveriť, že to, čo si povedal, si naozaj aj myslíš. Tvoj doterajší postoj, za tú dobu, čo ťa poznám, svedčí presne o pravom opaku toho, čo si teraz hovoril. Nemyslím si, že si nezodpovedný človek, skôr naopak, a práve preto nechápem, prečo si hovoril niektoré skutočnosti, ktoré si popisoval v tom tvojom prejave tak, ako si ich povedal. Preto, lebo podľa môjho súkromného názoru nezodpovedajú celkom pravde. Ale ja si napriek tomu, čo si teraz povedal, ale myslím a budem stále myslieť, že sa dá na teba spoľahnúť a v tých rozhodujúcich chvíľach sa k celej problematike postavíš tak, ako by si sa postavil aj vtedy, keby si nebol ovplyvňovaný kolegami z SDKÚ.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec prvých päť minút sa venoval asi tomu, že sme súčasťou teda Európskej únie, ale upozornila by som, že teraz naozaj neriešime to, či vystúpime z Európskej únie alebo zotrváme. O tom táto diskusia nie je, ale práve o spôsobe riešenia problému, ktorý si na začiatku teda popisoval. Naozaj máme Európu lacne prežratú a nezodpovednú.

    Teraz však možno vyvstal problém, že euroval aj tak o nejaký čas prejde, vieme, že bez najmenších problémov, a teda to mi je hlavne ľúto, že bez akéhokoľvek ústupku. Je vôbec tuná ešte niekto, kto by mohol s plnou vážnosťou ponúknuť kompromis a plénum by na ten kompromis mohlo samostatne odpovedať, či ho prijme alebo nie. Ja by som takúto ponuku veľmi privítala. Vtedy by som ani problém spojeného hlasovania vôbec nevnímala.

    Ešte ma mrzí jedna vec, že strana, v ktorej klube vlastne som, pred pár dňami avizovala, že nechce brániť ostatným členom eurozóny v požičiavaní peňazí, ale nechce, aby na to Slovensko doplatilo, alebo aby to Slovensko niečo stálo. Dnes však vo mne zostáva pocit, že strana SaS začala trucovať rovnako ako i niektorí zo strany SDKÚ.

    Takže ja vás vyzývam, nebuďte ako malé deti a skúste ešte tu v pléne ponúknuť kompromis.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Gro vášho vystúpenia smerovalo k tomu a viackrát ste spomínali, že chcete zostať súčasťou eurovalu, eurovalu. Ale my súčasťou eurovalu sme. My súčasťou eurovalu sme. Vy preto, že chcete zostať súčasťou eurovalu, budete hlasovať v tomto podivuhodnom hlasovaní za. Našim problémom je, že napriek tomu, že sme súčasťou eurovalu, sme konfrontovaní so stále novými a novými podmienkami a novými pravidlami, ktoré sú nám vnucované. Hovorili ste o rizikách a o nebezpečí, o hraní sa s ohňom. My, vedomí si rizík a nebezpečí, budeme práve preto proti eurovalu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Kaník, musím ťa podporiť v tvojich vyjadreniach, lebo euroval je aj o tom, že ako bude vyzerať eurozóna, ako bude vyzerať Európska únia. Čo sa týka možností obnovenia hospodárskeho rastu, neviem si predstaviť, že ako dopadneme, keď necháme padnúť spoločnú menu, že potom koľko nás bude stáť celý tento cirkus.

    Ale tuto hlavne apelujem aj na SaS, ktorí, strana, ktorá, mali taký program, že ideme obnoviť hospodársky vzrast Slovenskej republiky, budeme Singapurom. Ktorý programový bod toho akčného plánu Singapuru je odmietnutie eurovalu? - pýta sa jeden chatujúci na facebooku.

  • Hotovo?

    Pán poslanec Ďurkovský.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja by som možno vás upriamil na niečo úplne iné. Momentálne som si otvoril na internete stránku, burzovú stránku, kde je popísaný index DAX. To je nemecký akciový index. A je tu súvisiaci článok s týmto akciovým indexom, ktorý komentuje, že jeho vývin počas dňa bol okrem iného závislý aj od rokovania tohto parlamentu a investori prejavili svoju nervozitu tým, že došlo k poklesu tohto indexu počas tohto dňa, ale v súčasnosti je na maxime z veľmi jednoduchého dôvodu, lebo ľavicová opozičná strana prisľúbila, že počas najbližších hodín dopomôže k tomu, aby tento zákon bol prijatý s ich pomocou. Ja len hovorím to, čo je tu napísané v rámci internetu.

    To znamená, o čom sa tu bavíme? Nebavíme sa tu možno už v súčasnosti o eurovale, ktorý tak, či onak v tomto parlamente bude schválený, ale bavíme sa tu len o páde vlády, ktorý nás zjavne na základe vyjadrení našich kolegov zo SaS-u očakáva.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Dostál, ďalší rečník v poradí, nech sa páči.

    Tak, pán Kaník, treba sa prihlásiť. Tak ešte pán poslanec Kaník reaguje. Nech sa páči.

  • Kolegovi Jurčíkovi. Ja stále dookola, niekedy si pripadám až ako obohratá platňa, hovorím to isté. Takže nič som nezmenil, veď to, čo som napísal, aj sa dá stále skontrolovať a nájsť na facebooku, dokonca aj čo som povedal, lebo ja sem-tam to poviem aj na kameru. Takže je to stále to isté. Ako dosť, dosť niekedy až stereotypne sa mi zdá, že to opakujem a nič som na tom nezmenil.

    Ku kolegyniam Jurinovej a Blahovej, práve v tom je to, že sme v eurovale. Keď sme, tak sme si to mali rozmyslieť a neísť tam na začiatku, ale keď tam jednoducho sme, tak podľa mňa musíme, keď chceme ovplyvňovať dianie, tak jednoducho musíme byť jeho súčasťou a takou, ktorá bude rešpektovaná, ktorej hlas zaznie, a musíme sa sústrediť na to, aby sme my tu procedúry si stanovili, ako sa v tom eurovale správať, aký mandát dáme našim zástupcom.

    A to je myslím aj otázka toho kompromisu, ktorý tu bol spomínaný. Podľa mňa ešte stále, ale to hovorím sám za seba, ja nemám žiadny mandát, je možnosť aj pred týmto hlasovaním si sadnúť a vrátiť sa k tomu. Veď tie dohody boli tak blízko k dohode, že už bližšie naozaj sa veľmi ťažko dá, už je to len absolútny súhlas. A ja som stále presvedčený, že dalo by sa to dohodnúť tak, aby sme dnes nemuseli povaliť vládu, aby nám euro-val nez-val-il vládu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo ako ďalší rečník v poradí.

  • Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je mi ľúto, že tu nie je v tejto chvíli pán poslanec Brocka, myslím, že by mal radosť s tým, s čím, nad tým, s čím začnem.

    A chcel by som začať s otázkou: Máte radi bryndzové halušky a sex so zvieratami? Odpovedajte jedným slovom. Absurdné? Presne tak, ako spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde Ivety Radičovej. Tieto slová som, žiaľ, nevymyslel ja, iba citujem z článku Lucie Piusi uverejnenom 26. septembra v denníku SME. Ale nič lepšie ma na túto tému nenapadlo. Pôvodne som myslel, že dnes tu budem vystupovať a hovoriť niečo o eurovale, ale zdá sa mi to až takmer zbytočné, pretože som si istý, že k debate o eurovale sa ešte vrátime, keďže Európska únia a veci, ktoré s ňou súvisia, majú tú nepríjemnú vlastnosť, že ak raz niečo neprejde podľa tej predstavy, ktorú si tam hore niekto vymyslel, tak tá téma sa ako bumerang vráti. Tak ako keď euroústavu neschválili občania Francúzska a Holandska v referende, tak sa vrátila v podobe Lisabonskej zmluvy. Tak ako keď Lisabonskú zmluvu neschválili v referende občania Írska, tak sa vrátila v podobe opakovaného referenda. A tak ako dnes, keď neprejde euroval slovenským parlamentom, tak o pár hodín alebo o pár dní ho tu máme zas.

    Takže chcem povedať skôr niečo na tú tému toho bizarného spojenia bryndzových halušiek a sexu so zvieratami. Nepochybne sú tu medzi nami takí, čo nemajú radi bryndzové halušky, a preto asi nemajú problém odpovedať, že nemajú radi ani bryndzové halušky, ani sex so zvieratami. A možno sú tu aj takí, ktorí majú radi aj sex so zvieratami, a nemajú problém tiež odpovedať, že majú radi aj bryndzové halušky, aj sex so zvieratami. Ja však, bohužiaľ, mám rád bryndzové halušky a nemám rád sex so zvieratami a nedokážem jedným slovom odpovedať na takúto otázku. Ja totiž dôverujem vláde Ivety Radičovej, tak ako mám rád bryndzové halušky, a dokázal som to nielen svojím hlasovaním o návrhu na vyslovenie nedôvery premiérke a vláde po, na základe návrhu SMER-u, čo sme tu nedávno absolvovali, ale zároveň, to je ten problém, odmietam euroval tak, ako nemám rád sex so zvieratami, a hlasoval som proti prvému eurovalu a nemám dôvod ani hlasovať teraz za jeho navýšenie.

    A odmietam tie obvinenia, že tu ide o populizmus. Nemyslím si, že by išlo zo strany SaS o populizmus, ide jednoducho o iné videnie sveta, o iné videnie toho, čo má robiť štát, čo majú robiť štáty, ako má vyzerať Európska únia. Ale kolegovia z SaS sa, predpokladám, dokážu obhájiť sami. Zo strany OKS v tom nie je ani štipka populizmu, ani štipka nacionalizmu, ide o normálny, dôsledný a konzistentný postoj. Konzistentný s tým, čo už celé roky hovoríme o centralizačných tendenciách v Európskej únii. A keď teraz hovoríme o tom, že ideme navyšovať dočasný euroval, tak si ale zároveň musíme povedať, že potom schválime trvalý euroval, že potom bude nejaká dlhová únia, fiškálna únia, harmonizované dane, Spojené štáty európske. Prečo to nepovieme otvorene? Tam to totiž smeruje. Eurovalom alebo jeho navýšením, o ktorom sa tu dnes bavíme, to nekončí, to naozaj iba začína.

    Samozrejme, že v politike je potrebné robiť kompromisy a ja som prišiel za ten rok a niečo, čo som v parlamente, na to, že postavenie poslanca Národnej rady, ktorý patrí k vládnej koalícii, je čosi iné ako postavenie mimoparlamentného politika alebo občianskeho aktivistu alebo analytika z mimovládky a áno, už som viackrát hlasoval aj za veci, ktoré keby som nebol poslancom vládnej koalície, asi by som ich kritizoval, asi by som mal k ním výhrady. Ale je tam istá hranica, je tam istá hranica, pretože nemôžem v zásadnej veci hlasovať v zásadnom rozpore so svojím presvedčením. Nemôžem podporiť niečo, čomu som sa predtým venoval, dlhodobo to kritizoval a teraz, keď mám praktickú príležitosť niečo reálne s tým spraviť, nejako to ovplyvniť, tak zabudnem na to, čo som hovoril dlhé mesiace a roky, čo som písal, k čomu som sa vyjadroval a budem hlasovať úplne opačne. To jednoducho nejde.

    A, vážení kolegovia z SDKÚ, KDH, MOST-u - HÍD, nebudem teraz hovoriť ako kolegovia z SaS o tom, ako si vás všetkých, ale chcem povedať to, že si nemyslím, že chcete spáchať ekonomickú vlastizradu. Nemyslím si, že ste vedení nejakým zlým úmyslom. Myslím si len to, že sa mýlite, že sa mýlite veľmi a že sa mýlite vo veľmi dôležitej veci, ale to mne nebráni v presvedčení, že si viem predstaviť ďalej s vami spolupracovať, pretože tých vecí, ktoré nás spájajú, je veľmi veľa. Ja si to uvedomujem a je mi ľúto, ak vy si to v tejto situácii, keď navzájom spolu nesúhlasíme v tejto jednej veci, dôležitej, uznávam veľmi dôležitej veci, ale v jednej veci spolu nesúhlasíme, to je pre vás dôvod, prečo už naďalej nemôžeme spolu spolupracovať, prečo máme hodiť za hlavu všetky tie ostatné veci, ktoré nás spájajú. A naozaj by som bol rád, keby to bolo inak. Ale jednoducho naozaj, priznávam úprimne, ak mi viete poradiť, ale nedokážem nájsť jednoslovnú odpoveď na otázku, či mám rád bryndzové halušky a sex so zvieratami. A preto, bohužiaľ, sa nebudem môcť zúčastniť hlasovania, v ktorej niekto odo mňa chce jednoslovnú odpoveď na takúto otázku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.

    Slovo má pani poslankyňa Dubovcová. Poprosím stlačiť procedurálny návrh, aby vás to deletlo.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja som chcela dať faktickú poznámku, nie procedurálny návrh...

    Sulík, Richard, predseda NR SR

    Veď preto treba stlačiť ešte raz, lebo ste uvedená na tabuli.

  • Faktickú som stláčala.

    Sulík, Richard, predseda NR SR

    Výborne, nech sa páči.

  • Smiech v sále.

  • Sulík, Richard, predseda NR SR

    To som porozumel a nech sa páči, máte teraz slovo.

  • Chcela som opakovane prečítať článok 114 odstavec 3 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom je uvedené, že vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. Chcem vysvetliť, že ak vláda toto urobila a je to len na jej úvahe a je to jej kolektívne rozhodnutie, rozhodovala hlasovaním a prijala takéto rozhodnutie, potom poslanci Národnej rady budú hlasovať o dôvere vláde. Nie o eurovale. Toto hlasovanie, ktoré teraz bude nasledovať po skončení rozpravy, je hlasovanie o vyslovení dôvery vláde, ktoré robí Národná rada Slovenskej republiky. Čiže žiadne spájanie halušiek s neviem čím to nie je, ale je to hlasovanie o dôvere vláde.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ondro, vtesať tvoje slova do kameňa. Mohol by som ich úplne celé podpísať. Možno sa ozve v kolegoch, ktorí na vláde hlasovali za toto nezmyselné spojenie, v tých konzervatívnych kolegoch, trocha svedomia, keď si uvedomia, v akom rozpoložení by sami boli, keby mali odpovedať na otázku: Súhlasíte s odlukou štátu od cirkvi a zároveň vyjadrujete svoju dôveru vláde Slovenskej republiky? Prípadne s dekriminalizáciou marihuany? So zavedením registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia? Všetky tieto otázky sú oveľa rozumnejšie riešenia, než je vstup, respektíve schválenie navýšenia eurovalu dva. Napriek tomu sme nikdy tieto svoje body programu takýmto násilným a vydieračským spôsobom v tejto vládnej koalícii nepresadzovali.

  • Ďakujem pekne. Hovorilo sa tu o zodpovednosti a slobode hlasovať a spájať a vyjadrovať sa jedným slovom a jedným tlačítkom k rôznym otázkam. Ja by som k tomu, čo tu zaznievalo v tej súvislosti so slobodou chcel povedať jedno, ak má byť moja sloboda obmedzená tým, že kritérium členstva v čomkoľvek budúco-európskom má byť sklopený, stiahnutý chvost, tak si nemyslím, že by to tak malo byť. Európa by mala stáť na základoch poctivosti, výkonnosti a ochoty odriekať si, ak je taká doba, a nie na kritériu jednohlasného hlasovania za niečo. Myslím si, že to nie je cesta. A je úplne jasné, že so stiahnutým chvostom v principiálnych otázkach ťažko Európu pohneme k lepšiemu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Ondro Dostál, ale aj kolegovia zo strany SaS, niekoľko hodín tu počúvam z vašich úst, aj z tvojich pán kolega, že prečo vlastne euroval, rozšírenie eurovalu jedna nechcete podporiť. Lebo sú tu nezodpovední politici, šafári sa tu a nič sa nemení.

    No, ja tomu dosť dobre nechápem a je mi troška aj ľúto, lebo za posledné dva mesiace sa výrazne zmenila Európska únia, výrazne sa zmenila eurozóna. Mnohé z podmienok, ktoré si tu kládol aj ty, ktoré tu kládli aj kolegovia zo strany SaS, dnes sú splnené. Rada ministrov jasne schválila prísnejšie rozpočtové pravidlá, účasť privátneho sektora. A ja len nerozumiem jednej veci, aj vďaka vašim krokom sa práve to, po čom vy túžite, deje, a vy teraz, keď to môžeme spoločne v tej Európe presadzovať a môže byť náš hlas vypočutý, tak vy zrazu odchádzate preč. Idete preč z miestnosti a chcete sa na to pozerať za zatvorenými dverami. Povedzte, prečo je to tak.? Ondro Dostál, prečo nechcete byť účastní a tento proces pomôcť tej Európskej únii zmeniť? Aká je vaša podmienka? Bolo tu povedané niekoľko kompromisov, procedurálnych, obsahových, a stále nie. Toto mi v tom vadí, v tom vašom postoji. A preto je to nevyhnutné spojiť s dôverou vlády, lebo to je ten zásadný pohľad a rozpor. Čo chcete ešte, aby sa to zmenilo?

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubovcová, vláda pochopiteľne má ústavné právo spojiť hlasovanie o dôvere s hlasovaním o nejakej veci. Vláda to aj urobila. Ja sa v rámci slobody prejavu zasa môžem pýtať na dve absurdne spojené a nesúvisiace veci a niekto, koho sa pýtam, mi môže odpovedať, alebo nemusí odpovedať, alebo mi môže odpovedať, ako chce. Hrať sa na to, že ktoré hlasovanie je s ktorým spojené, ktoré je prvé a ktoré je druhé, no obe hlasovania sú dôležité. Nie je to tak, že hlasujeme o jednej veci a je úplne jedno to, čo je s tým spojené.

    Pán poslanec Chren, tie slová do kameňa, to som naozaj len citoval, autorka je Lucia Piusi, ja som len trochu sa snažil rozviesť jej základnú myšlienku, ale ak niečo treba vytesať do kameňa, tak tú základnú myšlienku.

    A pán poslanec Matej, no tak to rád si vypočujem, ako výrazne a zásadne sa zmenila Európska únia. Európska únia sa stále výrazne a zásadne mení, len nemám ten pocit, že Európska únia sa mení tým správnym smerom. Európska únia dnes smeruje k ešte väčšej centralizácii, k ešte väčšej harmonizácii a euroval je dôležitý krok na ceste týmto smerom. Ja neviem z OKS žeby niekto s nami preberal nejaké kompromisy, ale môžem za seba povedať, že ja nevidím problém iba v tom, akým spôsobom bude Slovensko do eurovalu zapojené, ja si myslím, že euroval by nemal byť schválený nielen kvôli Slovensku, ale aj kvôli Európskej únii. A ak raz bude schválený, tak aj ak by sa prijal nejaký kompromis, tak ten kompromis veľmi rýchlo vyprší a my budeme do toho vtiahnutí úplne naplno.

  • Pán poslanec, pán poslanec Viskupič je ďalší rečník v poradí. Nenachádza sa v miestnosti, stráca poradie.

    Pán poslanec Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pôvodne som myslel aj ja, že tu nebudem a že sa pokúsim byť na konci, no možno pán Viskupič chce mať posledné slovo, nech sa páči.

    Pokúsim sa hovoriť veľmi krátko. Vy, ktorí nechcete hlasovať za euroval, celý čas omieľate, že podporujete Ivetu Radičovú. Máte to tu, hovoríte to, či zhora alebo odtiaľ. Je to skvelé, len keby ste slová nahradili činmi. A nielen vtedy, keď je nad slnko jasná podpora, ale aj vtedy, keď tá podpora nie je jednoduchá. Vyhovárate sa na znenie koaličnej zmluvy, ale len tam, kde vám to vyhovuje. Euroval v koaličnej zmluve nie je, ale v koaličnej zmluve je podpora vlády. Jeden subjekt žiada tri subjekty, aby vyšli v ústrety jemu a nehlasovali za to, čo v koaličnej zmluve nie je. Tri subjekty žiadajú jeden, aby hlasoval za to a správal sa tak, ako v koaličnej zmluve napísané je.

    Pán predseda Sulík, dnes to tu už odznelo, že vaše predchádzajúce pripomienky, ktoré najprv boli brané akože možno zosmiešňujúco, nakoniec sa stejne dostali do eurovalu. No nestačili tie dve, vždy prišli nové a nové a nové. Tento postup, stupňovaný postup požiadaviek je len jasným svedectvom o tom, že v podstate je to, podľa mojej mienky, naťahovanie času. Zistili ste, že veľká časť obyvateľov, ja neviem koľko percent, dvadsať, tridsať, pätnásť, je proti, tak prečo sa nezviesť na tejto vlne? Ja som presvedčený, že vôbec tu nejde o euroval, ale ide tu o stotožnenie sa práve s postojom týchto ľudí, ktorí to neschvaľujú. A nakoniec vy dobre viete, že euroval schválený bude tak alebo tak. A dokonca, a to ma zaráža, vám by vôbec nevadilo, keby sme euroval schválili v rozpore s koaličnou zmluvou. Vy nás k tomu nabádate, aby sme oddelením hlasovania o eurovale a oddelením hlasovania o vyslovení dôvery vláde Ivety Radičovej zabezpečili hlasovanie opozičného SMER-u s tromi koaličnými stranami za euroval. Dokonca nás k tomu nabádate. Na druhej strane hovoríte o porušovaní koaličnej zmluvy a programového vyhlásenia. Takže SMER na to dal jasnú odpoveď a my to vieme už dávno a viete to aj vy. Zahlasuje vtedy, keď sa dohodne vláda, alebo vtedy, keď dôjde k rekonštrukcii vlády.

    A tu je vysvetlenie, prečo je spojené hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády. Jasné, že vy to veľmi dobre viete, aj SaS, aj kolegovia z OKS, ktorí tu o tom hovorili. Pretože je v tom obyčajné pokrytectvo a treba, aby to vyšlo navonok. Práve preto, nie je to pre iné videnie sveta, ako sa tu snažíte podsunúť, ako vy vidíte svet ináč, ako my. Aj ja som nesúhlasil nie s jedným zákonom, naposledy so zákonom o lieku. Dal som to aj najavo, nakoniec som za ten zákon zahlasoval. Veľmi nerád, ale zahlasoval som za to. A dalo by sa nájsť aj viac takých bodov.

    Ja rozumiem vašej rozpoltenosti a rozumiem aj snahe o zosmiešňovanie pri rôznych prirovnaniach, spájanie so zvieracou ríšou. Chápem obhajobu vážnu i smiešnu, ale akokoľvek sa budete snažiť, je jasné jedno a to je jasné aj vám, vláda Slovenskej republiky a cez vládu Slovenskej republiky Slovenská republika sa zaviazala k eurovalu a my to chceme schváliť tak, ako nám to ukladá koaličná zmluva. Je to naša vláda. Vy tvrdíte, že je to aj vaša vláda, ktorú stále podporujete. Tak, ak je to vaša vláda a ju naozaj podporujete, tak urobte to, čo po vás aj tá vaša vláda žiada. Neviem, čo je na tom nejasné? Podpora vlády je hlasovanie za návrh vlády. Nehlasovanie za návrh vlády, je nepodpora vlády. A ak máme schváliť to, k čomu sa vláda zaviazala, a vy s tým nesúhlasíte a nechceme porušiť koaličnú zmluvu, tak je nutné zaplatiť to, čo som už dnes povedal a povedal to aj minister zahraničných vecí Dzurinda, zaplatiť cenu za hlasovanie so SMER-om. Tú cenu ste stanovili vy a nie my. Ak nechcete hlasovať s vládou, tak tú vládu nepodporujete. Zaplatíme za to všetci.

    Ďakujem.

  • Dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som nadviazala hneď na vaše posledné vety, žiadať od partnera, aby diametrálne zmenil svoj názor, je násilie, nesloboda a popieranie plurality a slobody názorov. A ak je toto slobodný a demokratický parlament, je možné tu vysloviť iný názor a je možné hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia bez toho, aby kedykoľvek bola, alebo viselo to, alebo celá vláda visela na takejto nezhode.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pado, iba jednu poznámku. Myslím si, že vieme asi, ako to dnes dopadne, ale vzhľadom na to, že som bol účastný tých posledných koaličných rád, kedy sa o eurovale vlastne rokovalo, nikdy sa nezmierim s argumentáciou jednostrannou v tomto prípade. Ani s takou, ktorá bude hovoriť o tom, že na vine je SaS, ani s takou, keď SaS bude hovoriť, že na vine sú tri koaličné strany. Na vine sú všetky štyri koaličné strany, že si túto koalíciu dostatočne nevážite a neboli ste ochotní urobiť ten posledný krok k tomu, aby ste sa dohodli. Vôbec ste neboli ďaleko a podľa mňa stále nie ste ďaleko od dohody, len nevidím absolútne žiadnu snahu, že by sa tu niekto chcel naozaj na poslednú chvíľu dohodnúť a myslím, že ten priestor tu je a stále tu bol.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja hovorím o zodpovednosti, o zodpovednosti všetkých, aj vás, aj nás. A hovorím aj o demokratickej forme vlády, o spôsobe parlamentnej formy vládnutia, o tom, čo by ľuďom, ktorí sedia v parlamente, malo byť dávno známe a jasné.

    Ďakujem.

  • Hotovo?

    Pán poslanec Slota. Nenachádza sa v miestnosti, stráca poradie.

    Pán poslanec Viskupič. Nenachádza sa v miestnosti, stráca poradie.

    Končím rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A keďže sme dohodnutí, že budeme hlasovať hneď po, tak vyhlásim teraz prestávku, navrhujem do 22.00 hodiny. Pýtam sa, či je súhlas.

  • Súhlasné hlasy v sále.

  • Máte aj tak procedurálny návrh?

    Pán poslanec Paška, nech sa páči, máte slovo.

    Poprosím o kľud v miestnosti.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel som len požiadať presne o prestávku na poradu klubov pred hlasovaním. Takže je to čas dostačujúci, ktorý ste stanovili. Ďakujem.

  • Ďakujem vám.

    O 22.00 hodine budeme hlasovať. Ďakujem vám pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosil by som vás, keby ste sa mohli usadiť. Blíži sa 22.00 hodina. Chcel by som vám medzičasom oznámiť, že rozprava bude opätovne otvorená, aby bolo umožnené vystúpiť pani premiérke. Začneme o minútu, poprosil by som, keby ste sa mohli usadiť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. O vystúpenie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku požiadal pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uvedomujem si, že týmto vystúpením otváram znovu rozpravu. Robím tak preto, že vás chcem požiadať, ale požiadať aj o dohodu, nemáme záujem naťahovať ďalej túto diskusiu, ale o vystúpenie ešte požiadala pani premiérka. Myslím si, že by vystúpiť mala.

    Zároveň vám spoločne s pánom spravodajcom dávame ponuku, že ak sa neprihlásia do rozpravy žiadni ďalší poslanci, nevystúpime už ani my, teda ani on, ani ja, v záverečnom slove, teda vôbec nevystúpime.

  • Páni poslanci, chcem sa opýtať, či súhlasíme s návrhom, ktorý predstavil pán podpredseda vlády Samozrejme, je to len jeho želanie. My máme možnosť sa slobodne rozhodnúť.

    Ale v tejto chvíli sa pýtam pani premiérky vlády Slovenskej republiky, či chce vystúpiť. Nech sa páči, pani premiérka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, členovia vlády, pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, ja sa priznám, že som dlho zvažovala, čo ešte mám dodať.

    Možno na úvod, chcem poďakovať všetkým, ktorí, aj vám, pán poslanec Rafaj, ktorí vecne diskutovali problém v záujme občanov Slovenskej republiky a Slovenska. Áno, niektoré okamihy vnímame rozdielne, ale dovoľte mi povedať, to podstatné.

    Nech už sme v koalícii alebo v opozícii, určite máme jeden spoločný záväzok, a ten záväzok je ochrániť občanov Slovenskej republiky maximálne, ako to dokážeme, maximálne, ako to dokážeme.

    Nemám zázračný prútik, nikto z nás nie je David Copperfield a pravdou je, že sú konkrétni vinníci za dnešný stav. Môžeme ich spolu pomenúvať. Môžeme sa pokúsiť ich potrestať. Ale viete čo je podstatné? Aby sme spojili sily a zabezpečili, aby nikdy viac nedoviedli krajiny eurozóny a Európy, možno sveta, do takejto situácie.

    Dnes sa pred očami v Bruseli vymieňajú premiéri ako na bežiacom páse. Aj ja sa rozlúčim s veľkou pravdepodobnosťou, nie o tom je podstata. Podstata je o tom, čo dnes za sebou zanecháme. Aké meno Slovenska dnes za sebou zanecháme? Ako dôveryhodného partnera? Alebo ako krajiny, ktorá je v nejakom spolku len dovtedy, kým má výhody? Aké posolstvo zanecháme občanom? Že sme sa tu škriepili, debatovali o veci, ktorej bežní občania ani nerozumejú? O čom to hovoríme? Zdravotníci sa domáhajú lepších platieb. Učitelia sa domáhajú vyšších platov. Odborári štrajkujú na hraniciach. Ja som presvedčená, že ani jednému z vás to nie je príjemná situácia, ani jednému z nás nie je príjemné odpovedať, je mi ľúto, rada by som, ale ja tie finančné zdroje nemám. Ani jeden z nás nespochybní, že odvádzajú záslužnú a dobrú prácu, ale musím vyrieknuť ako premiérka vetu, je mi ľúto, ale dva a pol miliardy na navýšenie rozpočtu školstva nemám. A som presvedčená - a dívam sa do očí pána poslanca Počiatka - že by musel povedať rovnakú vetu.

    To, čo dnes rozhodujeme, je dobré meno Slovenska. To, čo dnes rozhodujeme, je dôveryhodnosť Slovenska. O tom, o čom dnes rozhodujeme, je kam bude Slovenská republika a občania patriť. Je to o tom, kto budú naši partneri. Je to o tom, s kým sa môžeme poradiť. Je to o tom, či sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších.

    Ja vás prosím, dôverujte tejto vláde, že narába zodpovedne s verejnými financiami, dôverujte tejto vláde, že nezneužije ani na sekundu ťažko zarobené peniažky daňových poplatníkov. A dôverujte tejto vláde, že záujem a dôveryhodnosť Slovenskej republiky je to najcennejšie, čo viem, čo mám a čo ponúkame.

    Prosím vás.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime teraz k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu na vyslovenie súhlasu s dodatkom k rámcovej zmluve medzi štátmi eurozóny a Európskym stabilizačným nástrojom, ktorý prerokovávame ako tlač 502. Chcem upozorniť, že hlasovanie o návrhu vlády je spojené na žiadosť vlády s vyslovením dôvery vláde Slovenskej republiky.

    Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, pána predsedu výboru pre financie, aby Národnej rade predložil návrh uznesenia k prerokovávanému bodu programu. Nech sa páči, pán predseda, prosím o návrh uznesenia.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Rámcovej zmluve medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, tlač 502.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, ctené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Len skonštatujem, že okrem predsedu a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky a premiérky a niektorých členov vlády celkom vystúpilo v rozprave päť poslancov prihlásených do rozpravy písomne a desať poslancov prihlásených do rozpravy ústne.

    A teraz mi dovoľte, aby som predniesol spomínaný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Dodatku k Rámcovej zmluve medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom a tým vyslovuje dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predložil Národnej rade pán predseda výboru pre financie, pán poslanec Kollár.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 55 za návrh, 9 proti, 60 nehlasovalo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky navrhované uznesenie neschválila a tým nevyslovila dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady.

    Z poverenia predsedu zvolávam poslanecké grémium a poprosím všetkých pánov poslancov, aby na základe pokynov predsedov poslaneckých klubov, ale aj členov poslaneckého grémia rešpektovali ďalší návrh na pokračovanie rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda poslaneckého klubu strany SMER Paška.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem len požiadať o odklad grémia na 30 minút. To znamená, aby sme sa stretli, je 22. 13, o tri štvrte na jedenásť. Ak je to možné?

  • Prerušujem rokovanie. Poslanecké grémium o 22.45 hodine. A na základe pokynov predsedov poslaneckých klubov sa dozviete, aký bude ďalší priebeh rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Rokovanie schôdze NR SR prerušené o 22.14 hodine.