• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 22. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 398.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra práce sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu poslanca Zoltána Horvátha, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Ľudovít Kaník, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 398.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, budem veľmi stručný, keďže máme za sebou ťažké nočné rokovanie a veľa kolegov tu nie je. Takže vo všeobecnosti len to, že cieľom, naším spoločným, je ten zákon vylepšiť na maximálne možnú mieru, aby prinášal sporiteľom to, čo od neho očakávajú, čo najvyššie výnosy a zároveň čo najvyššiu bezpečnosť, a aby fungoval tak, ako sme si to predsavzali.

    Mohol by som za štandardných okolností reagovať na mnohé, čo tu bolo povedané od kolegov poslancov z opozície, ale keďže tu nie sú, prejdem rovno k návrhom na pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladám.

    Takže predkladám prvý návrh, pozmeňovací návrh k čl. I, bod 1.

    Za bod 97 sa vkladá nový bod 98, ktorý znie:

    "98. Za § 82 sa vkladá § 82 až 82e, ktoré vrátane nadpisov znejú:

    "Paragraf 82a. Investovaním majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde.

    Majetok v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde môžu tvoriť aj

    a) cenné papiere, ktorých hodnota je viazaná výlučne na hodnotu drahého kovu alebo indexu drahých kovov, a ktoré sú zároveň podielovým listom otvoreného podielového fondu alebo cenným papierom zahraničného subjektu kolektívneho investovania alebo cenným papierom iného zahraničného subjektu kolektívneho investovania,

    b) certifikáty, ktoré zastupujú výlučne drahé kovy.

    (2) Súčet investícií do cenných papierov a certifikátov podľa odseku 1 a do derivátov podľa § 82b ods. 1, ktorých podkladovým nástrojom je rovnaký druh drahého kovu, nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v akciovom dôchodkovom fonde, súčet investícií do cenných papierov a certifikátov podľa ods. 1 a do derivátov podľa § 82b ods. 1, ktorých podkladovým nástrojom je akýkoľvek drahý kov, nesmie tvoriť viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v akciovom dôchodkovom fonde.

    (3) Hodnota cenných papierov podľa ods. 1 vydaných rovnakým emitentom nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v akciovom dôchodkovom fonde. V majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde sa nesmie nachádzať viac ako 10 % hodnoty jednej emisie cenných papierov alebo nástrojov podľa ods. 1 a v majetku akciovom dôchodkovom fonde sa nesmie nachádzať viac ako 10 % hodnoty jednej emisie cenných papierov alebo nástrojov podľa ods. 1.

    (4) Drahými kovmi sa na účely tohto zákona rozumejú zlato, striebro, platina a paládium.

    Paragraf 82b, odsek 1. V súlade so zameraniami a cieľmi investičnej stratégie, uvedenými v štatúte dôchodkového fondu, môže majetok v zmiešanom dôchodkovom fonde a akciovom dôchodkovom fonde bez ohľadu na obmedzenie podľa § 81 ods. 1 písm. g), ods. 5 písm. c), d) a f) a ods. 6 tvoriť aj derivát, ktorého podkladovým nástrojom je výlučne drahý kov alebo derivát, ktorého podkladovým nástrojom je výlučne index drahých kovov (ďalej len derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov), s ktorými je spojené právo na finančné vyrovnanie a ktoré sú obchodovateľné na regulovanom trhu uvedenom v § 81 ods. 1 písm. a) na komoditnej burze, podľa osobitného predpisu alebo na inom regulovanom komoditnom trhu so sídlom v členskom štáte.

    (2) Investície do derivátov drahého kovu alebo do derivátu indexu drahých kovov môžu pri dodržaní limitov podľa tohto zákona tvoriť súčasť investičnej stratégie dôchodkovej správcovskej spoločnosti v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde. Pri investovaní do derivátov drahého kovu alebo do derivátov indexu drahých kovov sa na účely výpočtu limitov podľa § 82a započítavajú aj hodnoty podkladových nástrojov týchto derivátov.

    (3) Ak prevoditeľný cenný papier, ktorý sa nachádza v majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde, obsahuje derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov, tento derivát sa musí zohľadniť pri dodržiavaní obmedzení podľa tohto zákona.

    (4) Do majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde nemožno nadobúdať derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov, ktorý vyžaduje dodanie podkladového nástroja tohto derivátu alebo ak protistrana má právo žiadať dodanie tohto podkladového nástroja.

    (5) Dôchodková správcovská spoločnosť pri správe majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde nesmie uzatvárať obchody s derivátmi drahého kovu alebo s derivátmi indexu drahých kovov, pri ktorých by sa vyžadovalo krytie vo forme aktív, ktoré nie je možné nadobúdať do majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde.

    (6) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o spôsobe krytia záväzkov súvisiacich s derivátmi drahého kovu alebo s derivátmi indexu drahých kovov v majetku zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde.

    § 82c. Celkové riziko derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov a jeho výpočet.

    (1) Celkové riziko derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov, ktorému je majetok v zmiešanom dôchodkovom fonde, v akciovom dôchodkovom fonde vystavený, nesmie prekročiť 15 % čistej hodnoty majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a 15 % čistej hodnoty majetku v akciovom dôchodkovom fonde.

    (2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vypočítať celkové riziko derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde ako

    a) dodatočné riziko a pákový efekt, ktoré sú generované používaným derivátom drahého kovu alebo derivátom indexu drahých kovov, a to vrátane cenných papierov obsahujúcich derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov podľa § 82b ods. 3, ktoré nesmú presiahnuť určené percentuálne podiely podľa ods. 1 alebo

    b) trhové riziko majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde.

    (3) Ak dôchodková správcovská spoločnosť vypočítava celkové riziko derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde ako riziko podľa ods. 2 písm. a), je povinná toto celkové riziko vypočítať záväzkovým prístupom. Ak dôchodková správcovská spoločnosť vypočítava celkové riziko derivátov drahého kovu alebo derivátu indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde ako riziko podľa ods. 2 písm. b), je povinná toto celkové riziko vypočítať prístupom hodnoty v riziku; hodnotou v riziku sa rozumie ukazovateľ maximálnej očakávanej straty na danej úrovni, spoľahlivosti v konkrétnom časovom období.

    (4) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby metóda zvolená na meranie celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde, v akciovom dôchodkovom fonde bola vhodná pre daný druh dôchodkového fondu, pričom je povinná zohľadniť investičnú stratégiu daného dôchodkového fondu, druhy a zložitosť derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde, ako aj ich podiel na majetku v týchto fondoch.

    (5) Dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená pri správe majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde, používať postupy a nástroje zahŕňajúce repo obchody alebo pôžičky cenných papierov, a to len na účely efektívneho riadenia investícií v majetku v týchto dôchodkových fondoch a za podmienok a dodržania limitov uvedených v štatúte dôchodkového fondu; ustanovenie § 84 ods. 5 sa nepoužije. Ak dôchodková správcovská spoločnosť pri správe majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde používa postupy a nástroje podľa prvej vety, ktorých cieľom je zvýšenie pákového efektu alebo úrovne trhového rizika majetku v dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná zohľadniť tieto operácie pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov.

    Paragraf 82d Záväzkový prístup.

    (1) Ak dôchodková správcovská spoločnosť používa na výpočet celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde záväzkový prístup, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v derivátoch drahého kovu alebo v derivátoch indexu drahých kovov vrátane cenných papierov obsahujúcich derivát drahého kovu alebo derivát indexu drahých kovov, a to bez ohľadu na to, či sú použité ako súčasť investičnej stratégie daného dôchodkového fondu na účely zníženia rizika alebo na účely efektívneho riadenia investície majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde.

    (2) Pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom je dôchodková správcovská spoločnosť povinná každú pozíciu v deriváte drahého kovu alebo v deriváte indexu drahých kovov konvertovať na trhovú hodnotu ekvivalentnej pozície v podkladovom nástroji tohto derivátu drahých kovov alebo derivátu indexu drahých kovov.

    (3) Ak použitie derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov nevytvára dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť nemusí pozíciu v podkladovom nástroji takého derivátu drahého kovu alebo derivátu indexu drahých kovov zahrnúť do záväzkov.

    (4) Dôchodková správcovská spoločnosť nemôže pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde zohľadniť opatrenia na zabezpečenie pred rizikom straty a opatrenia na vzájomné započítanie, len ak tieto opatrenia prihliadajú na zjavné a významné riziká a vedú k jasnému zníženiu úrovne rizika.

    (5) Ak možno v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde podľa štatútov týchto dôchodkových fondov používať postupy a nástroje podľa § 82 c ods. 5 vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu na účel efektívneho riadenia investícii majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde a použitie týchto postupov a nástrojov vytvára ďalšie pákové efekty prostredníctvom reinvestovania zábezpeky, použitie týchto postupov a nástrojov je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zohľadniť pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexov drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom.

    (6) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

    a) metódy konverzie pozícií v derivátoch drahého kovu alebo v derivátoch indexu drahých kovov podľa ods. 2 pre jednotlivé druhy derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov,

    b) kritériá pre určenie derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov, ktoré nevytvárajú dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku, v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde podľa ods. 3,

    c) spôsoby zohľadnenia opatrení na zabezpečenie pred rizikom straty a opatrenie na vzájomné započítanie podľa ods. 4 pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom.

    d) spôsoby zohľadnenia postupov a nástrojov podľa ods. 5 pri výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom.

    e) iné podrobnosti o výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde záväzkovým prístupom.

    § 82e. Prístup hodnoty v riziku

    (1) Ak dôchodková správcovská spoločnosť používa na výpočet celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde prísľub hodnoty v riziku, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde.

    (2) Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná pri používaní prístupu hodnoty v riziku určovať podľa § 55a ods. 2 písm. d) limit maximálnej hodnoty v riziku v súlade s definovaným rizikovým profilom zmiešaného dôchodkového fondu a akciového dôchodkového fondu.

    (3) Pri používaní prístupu hodnoty v riziku je dôchodková správcovská spoločnosť povinná primerane k rizikovému profilu a k investičnej stratégií príslušného dôchodkového fondu použiť na výpočet celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde metódu relatívnej hodnoty v riziku alebo metódu absolútnej hodnoty v riziku. Na účely tohto zákona sa relatívnou hodnotou v riziku rozumie pomer medzi hodnotou v riziku majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde a hodnotou v riziku referenčného ukazovateľa alebo referenčného portfólia. Na účely tohto zákona sa absolútnou hodnotou v riziku rozumie hodnota v riziku v majetku v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde určená ako percento čistej hodnoty majetku v tomto dôchodkovom fonde.

    (4) Na žiadosť Národnej banky Slovenska je dôchodková správcovská spoločnosť povinná preukázať, že metóda zvolená podľa ods. 3 je pre daný druh dôchodkového fondu primeraná. Rozhodnutie dôchodkovej správcovskej spoločnosti o požívaní príslušnej metódy a jeho podkladové predpoklady a zdôvodnenie musia byť riadne zdokumentované.

    (5) Metóda zvolená podľa ods. 3 musí byť používaná nepretržite.

    (6) Národná banka môže ustanoviť opatrením, ktorého úplné znenie vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

    a) spôsob výpočtu celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde metódou relatívnej hodnoty v riziku,

    b) spôsob výpočtu celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde metódou absolútnej hodnoty v riziku,

    c) kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky pre prístup hodnoty v riziku,

    d) maximálny limit, ktorý nemožno prekročiť pri používaní metódy absolútnej hodnoty v riziku,

    e) iné podrobnosti o výpočte celkového rizika derivátov drahého kovu alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde prístupom hodnoty v riziku.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:

    "79a) Zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/195 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 397/2008 Z. z..".

    Doterajší odkaz 79a) sa označuje ako odkaz 79b). Tento bod nadobúda účinnosť 1. apríla 2012. V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Bod 2. V 109. bode v § 91 ods. 3 sa za slová "§ 81 ods. 7" vkladá čiarka a slová "z indexu drahých kovov na komoditnej burze podľa osobitného predpisu, odkaz 79a), na regulovanom trhu uvedenom v § 81 ods. 1 písm. a) alebo na inom regulovanom komoditnom trhu so sídlom v členskom štáte".

    Bod 3. V 109. bode v § 91 ods. 4 sa za slovo "indexov" vkladá čiarka a slová "z viacerých indexov drahých kovov".

    Odôvodnenie: K bodu 1. Pozmeňovacím návrhom sa rozširuje zoznam aktív o drahé kovy - zlato, striebro, platina, paládium - do ktorých môžu byť v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom dôchodkovom fonde investované peniaze sporiteľov. Celkový objem investícií do drahých kovov môže v zmiešanom a v akciovom dôchodkovom fonde dosiahnuť 20 % majetku fondu.

    Paragraf 82 b umožňuje nadobúdať drahé kovy do vybraných dôchodkových fondov aj pomocou derivátov, ktoré kopírujú cenový vývoj drahých kovov alebo indexu drahých kovov za podmienok dodržania stanovených maximálnych limitov v § 82a.

    Pozmeňovacím návrhom sa ďalej neumožňuje nakupovať také deriváty drahých kovov, ktoré vyžadujú fyzické dodanie drahého kovu.

    Paragraf 82c upravuje výšku celkového rizika drahých kovov alebo derivátov drahých kovov vo výške 15 % pre zmiešaný dôchodkový fond a pre akciový dôchodkový fond. Celkové riziko derivátov drahých kovov alebo derivátov indexu drahých kovov v zmiešanom dôchodkovom fonde, v akciovom dôchodkovom fonde môže dôchodková správcovská spoločnosť vypočítať ako dodatočné riziko alebo ako trhové riziko. Na základe toho si dôchodková správcovská spoločnosť vypočítava riziko záväzkovým prístupom alebo pomocou modelu hodnoty v riziku.

    Pozmeňovacím návrhom navrhnutý § 82d detailne stanovuje spôsob výpočtu rizika záväzkovým prístupom pri výpočte celkového rizika drahých kovov alebo derivátov drahých kovov, ktoré sa nachádzajú v dôchodkovom fonde.

    Paragraf 82e podrobne upravuje spôsob výpočtu rizika, prístupové hodnoty v riziku pri výpočte celkového rizika drahých kovov alebo derivátov drahých kovov, ktoré sa nachádzajú v dôchodkovom fonde.

    K bodom 2 a 3. Vo väzbe na umožnenie nadobúdania komodít do niektorých dôchodkových fondov sa navrhujú zodpovedajúce zmeny v § 91, ktorý upravuje referenčnú hodnotu niektorých drahých kovov.

    Toľko k prvému pozmeňujúcemu návrhu.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

    A predkladám druhý pozmeňovací návrh, ktorý znie:

    K článku I. bod 1 za 100. bod sa vkladá nový 101. bod, ktorý znie:

    "101. V § 88 odsek 1 sa na konci pripája táto veta: "Hodnota dlhopisových a peňažných investícií môže spolu tvoriť najviac 80 % čistej hodnoty majetku v akciovom dôchodkovom fonde.".

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. apríla 2012. V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Bod 2. V 143. bode § 123u sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Na základe písomnej žiadosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti môže Národná banka Slovenska predĺžiť lehotu podľa odseku 12 zosúladenie majetku v dôchodkovom fonde podľa § 88 ods. 1 druhej vety najviac o 12 mesiacov."

    Odôvodnenie: K bodu 1 - z dôvodu, aby sa v akciovom dôchodkovom fonde nenachádzali v nadmernom rozsahu dlhopisové a peňažné investície, ktoré by mohli znižovať potenciálny výnos dôchodkového fondu, čím by existencia akciového dôchodkového fondu stratila zmysel, sa navrhuje stanoviť najvyššiu možnú mieru zastúpenia týchto investícii v akciovom dôchodkovom fonde. K bodu 2 - vzhľadom na rozsah zmien v navrhovanom znení zákona sa navrhuje umožniť predĺženie obdobia určeného na zosúladenie majetku v dôchodkovom fonde.

    Ďakujem za pozornosť.

    Tým som vyčerpal pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladám. Vážené kolegyne a kolegovia, prosím o podporu týchto návrhov, sú v súlade s dohodami, ktoré o tom boli vykonané.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil, sa prihlásila jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Košútová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kaník, snažila som sa vás dosť pozorne počúvať, ale nehnevajte sa, zdá sa mi prinajmenšom neseriózne, že tak široký pozmeňujúci návrh podávate teraz, keď sa už je k nemu, je len veľmi ťažko vyjadriť. Myslím si, že by stálo za to, aby sa celý tento návrh poslal znova na dopracovanie a aby bola zachovaná čistota legislatívneho procesu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám. Reaguje pán poslanec Kaník.

  • Tento návrh bol konzultovaný a vypracovávaný v úzkej spolupráci so všetkými odbornými útvarmi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a spoločne s ďalšími zainteresovanými inštitúciami. Takže po odbornej stránke, ako aj zo samotného rozsahu a podrobného vypracovania návrhu vidno, že je naozaj dôsledne a detailne pripravený. Ja sa ospravedlňujem, že je teraz predkladaný, ale je veľmi dôležitý vzhľadom k možnosti, rozšíreniu možností investovania a čím viac možností investovať do rôznych typov aktív poskytneme pre správcovské spoločnosti, tým viac možností zhodnocovania majetku dáme sporiteľom a urobíme tam tak ďalší krok k tomu, aby naozaj systém dôchodkového sporenia poskytoval podmienene k aktuálnej situácii na trhoch, podľa toho, či sa darí akciám, komoditám alebo iným aktívam vhodnú možnosť vytvoriť príslušný optimálny mix jednotlivých aktív tak, aby naozaj ten výnos pri zachovaní bezpečia bol maximalizovaný. Ale samozrejme nezabúda sa na patričné regulácie, aby všetko bolo v súlade s obozretnosťou a bezpečnosťou aktív.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, pár slov hlavne pokiaľ ide o, ak dovolíte moje hodnotenie pozmeňovacích návrhov, respektíve spoločnej správy gestorského výboru. Takže najskôr k spoločnej správe, tak ako je navrhnuté v závere spoločnej správy, resp. ako znie odporúčanie na hlasovanie, tak s týmto odporúčaním sa stotožňujem.

    Pokiaľ ide o poslanecký pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku technického charakteru, tento návrh má takisto moju podporu. Ďalej práve pred chvíľkou sme počuli z úst pána poslanca Kaníka jeho dva návrhy. Prvý návrh, ktorý rozširuje možnosti investovania, práve sme sa teda o tom bavili - pán poslanec to aj vo faktickej poznámke, myslím, vystihol - rozširuje možnosti investovania. Čiže môj názor je taký, že čím viac možností, čím väčšia liberalizácia, čím väčšia paleta, tak tým to môže byť osožnejšie pre sporiteľa. A to by malo byť naším cieľom. Preto tento prvý poslanecký návrh pána poslanca Kaníka má moju podporu. Druhý návrh pána poslanca je trošku rozpornejší. Tam by som povedal, že nič nie je ani čierne, ani biele. Vo svojej podstate tento poslanecký návrh č. 2 pána Kaníka má moju podporu, ale nechávam to na vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste sa rozhodli. Má ten návrh svoj zmysel. Možno by bolo o ňom treba trošku dlhšie diskutovať. Takže moje odporúčanie je schváliť, ale, ako sa hovorí, do bitky by som za to nešiel. Dobre.

    Pokiaľ ide o celkové zhodnotenie rozpravy, myslím si, že to, čo tu zaznelo z úst opozičných poslancov, za komentár nestojí, pretože zaznelo tu veľmi veľa falošných rečí. Ja len pripomeniem to, že poslanci SMER-u si vystavili jednoznačne vysvedčenie svojím návrhom, ktorý sme zamietli v prvom čítaní ešte v júni, kde napríklad navrhli nový fond s jednopercentným poplatkom, čo by bol historicky najvyšší poplatok v histórii systému dôchodkového sporenia. Aj keď sa to pán Ondruš snažil nejako okabátiť, ošáliť, tak si myslím, že z takejto vody sa polievka navariť nedá. Čiže ak raz niekto navrhne jednopercentný poplatok, tak je to skrátka jednopercentný poplatok a nie, ako sme napríklad navrhli my, 0,2 percenta v novom indexovom fonde. Čiže znásilňovať toto jednoducho nemá zmysel. Ja chápem poslancov za SMER, že sa snažia znásilniť čo sa len dá, ale ono to má svoje hranice.

    Pokiaľ ide o garancie, sami poslanci SMER-u napríklad na rokovaní gestorského výboru uznali, že bola veľká chyba, keď z večera na ráno možno dobre myslený návrh na zavedenie garancie pri 60-mesačnej dobe porovnávania zhodnotenia, zrazu sa v parlamente zjavil návrh na šesťmesačné obdobie, kde ja osobne si dovolím vysloviť podozrenie, že tento návrh nemal nič iné za cieľ ako to, aby boli aspoň trošku odškodnené správcovské spoločnosti tým, aby si mohli čerpať poplatok z toho symbolického zhodnotenia už po šiestich mesiacoch a aby nemuseli čakať päť rokov. Takže, ak tu chce niekto túto novelu kritizovať, že je v prospech správcovských spoločností, pričom napríklad táto novela ruší poplatok za zhodnotenie konzervatívneho fondu, zavádza nový fond s 0,2-percentným poplatkom z majetku, čo je najmenej v histórii, tak jednoducho tri bodky, aby som nepoužil expresívnejší výraz.

    Ďakujem, to je z môjho pohľadu všetko. Verím, že podporíte tento návrh, ktorý je nesmierne dôležitý. Je súčasťou všetkých ďalších zmien, ktoré robíme v dôchodkovom systéme. A tento návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení by mal znova vrátiť dôchodkovému sporeniu svoj pôvodný zmysel. A tým je zabezpečiť sporiteľom čo najvyššie dôchodky pri súčasnej akceptácii toho rizika, ktoré je pre sporiteľov únosné, s tým, aby sa mohli naozaj slobodne rozhodovať medzi štyrmi rôznofarebnými fondmi tak, ako ich preferencie budú nimi samými zadefinované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne skonštatovať chcem len, že vystúpilo v rozprave šesť poslancov Národnej rady. Komentovať, samozrejme, ich vystúpenia nemienim, nakoľko ani nie sú tu, ani nemôžem reagovať, nechcem teda, pokiaľ nie sú tu. A boli podané dva procedurálne návrhy. Prvý podala pani poslankyňa Tomanová, aby sa nepokračovalo v rokovaní, a druhý pán poslanec Ondruš - vrátiť na dopracovanie. Toto je k vystúpeniam. A na margo pani Košútovej, ktorá vyzvala, to predpokladám, že adresovala na moju adresu ako spravodajcu, aby sme dnes o takomto rozsiahlom pozmeňujúcom návrhu nehlasoval, nemôžem s tým súhlasiť. Tento pozmeňujúci návrh už včera bol v laviciach rozdaný. Takže ešte aj lehoty boli dodržané.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánom za účasť.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 405 a má spoločnú správu výborov ako tlač 405a.

    Poprosím ministra obrany Ľubomíra Galka, aby vládny návrh zákona uviedol.

    A poprosím poslanca Pavla Hladkého, ktorý je spravodajcom z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 405.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda...

    Sulík, Richard, predseda NR SR

    Poprosím predsedov, aby nerušili pána ministra pri prejave. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Účel návrhu zákona je transpozícia smernice rady, ktorou sa vykonáva revidovaná rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke, a z nej vyplývajúca ochrana pracovných podmienok profesionálneho vojaka, profesionálnej vojačky po skončení rodičovskej dovolenky. Do konca rodičovské dovolenky sa zachovajú tie práva profesionálneho vojaka, na ktoré by mal nárok, ak by vykonával funkciu, do ktorej bol ustanovený pred odchodom na rodičovskú dovolenku. S pripomienkou so spoločnej správy výborov súhlasím.

    Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho postúpenie do tretieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, poslanci, poslankyne, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 405) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 510 z 29. júna 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa prerokovávaný zákon, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o návrhu nerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný. Z celkového počtu trinásť členov výboru boli prítomní šiesti členovia výboru. Ostatné výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s touto pripomienkou:

    V čl. I piatom bode úvodná veta znie: "Za § 215k sa vkladá § 215l, ktorý znie:

    "Navrhovaný § 215k sa označí ako § 215l.".

    Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie je potrebné prečíslovať v nadväznosti na prijatie zákona č. 220/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (čl. XI 38. bod). Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúčajú tento bod schváliť.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcom návrhu hlasovať a tento schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa prerokovaný zákon v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 93 na svojej 23. schôdzi.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nik. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 o potravinách.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 406 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 406a.

    Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil, a pani poslankyňu Sabolovú, ktorá je spoločnou spravodajkyňou, aby zaujala miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 406.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Je to jedenásta novela tohto zákona. Je veľmi ťažkým a komplikovaným zákonom, pretože na tento zákon sa viažu hlavy potravinového kódexu, ktorým sú upravené podmienky obchodovania a výroby a predaja potravín v rámci Slovenskej republiky. Táto časť je ešte delená do dvoch kategórii. Jedna je harmonizovaná a druhá je neharmonizovaná. Preto predkladáme jedenástu novelu tohto návrhu zákona, aby sme si mohli túto komplikovanú spleť zákonov a smerníc vyriešiť a následne do budúcna pripraviť pôdu na to, aby sme mohli prijať nový zákon o potravinách. Vychádza to z tej skutočnosti, že v predchádzajúcom období, keď sme neboli súčasťou Európskej únie, tak sme mali potravinové kódexy, ktoré boli záväzné pre výrobcov, ktoré vyrábajú na území Slovenskej republiky. Dnes, keď dovážame z Európskej únie, tak už sme viazaní aj európskou legislatívou. Práve preto všetky tie časti, ktoré sú naviazané na európsku legislatívu a sme povinní ich notifikovať, budú v budúcnosti riešené na základe nariadenia vlády. Pre všetku neharmonizovanú oblasť stanovujeme ročné prechodné obdobie na to, aby ministerstvo vydalo nové, všeobecne právny predpis ministersk... Alebo v opačnom prípade všetky tieto neharmonizované stratia účinnosť. Je to obrovská zmena a z toho dôvodu, že práve táto neharmonizovaná časť je legislatíva, ktorá je nad rámec európskej legislatívy kladená pre domácich výrobcov a spracovateľov potravín.

    Keďže sme sa v programovom vyhlásení vlády zaviazali k tomu, že túto oblasť odstránime a zmiernime, takže po prijatí tohto návrhu zákona vytvoríme spôsob, ako túto bariéru prekonať, keďže to sú množstvo a množstvo predpisov.

    Úprimne musím povedať, že filozofiou tohto zákona o potravinách je zavedenie, že ten, ktorý predáva, zodpovedá za tovar. Nie je možné, aby obchodník povedal, že za tento tovar môže výrobca niekde na druhom kraji Európskej únie alebo druhom konci sveta, a to aj z toho dôvodu, že 50 % výrobkov dnes a potravín na území Slovenskej republiky pochádza z produkcie mimo územia Slovenskej republiky. Samozrejme dovoľte, aby som sa k tomu trošku širšie vyjadril, pretože počas rokovaní v Národnej rade bolo to, táto téma niekoľkokrát otváraná, či je to správne, alebo nie.

    Je treba úprimne povedať, že ktokoľvek z nás, ktorýkoľvek výrobca nemá možnosť pristúpiť do obchodného reťazca podľa svojho rozhodnutia, pretože obchodník mu kladie niekoľko rad podmienok, že za ktorých môže vôbec pristúpiť na jeho pulty. Práve preto si myslíme, že po tom, keď si kladie podmienky, za ktorých môže výrobca dodať tovar na pult, tak potom v tej chvíli obchodník musí preberať zákonite na seba zodpovednosť za ten tovar, ktorý tam je. Samozrejme za skryté vady a ďalšie veci s tým spojené, to je vecou už obchodného vzťahu, ktorý medzi obchodom a svojim dodávateľom existuje.

    Taktiež týmto návrhom zákona reagujeme na aktuálne výzvy, ktoré, a problémy, ktoré nastali v priebehu tohto roka. A to znamená, či je to kauza dioxíny začiatkom roka, alebo kauza E.coli, v každom prípade nám poukázala na skutočnosť, že slovenské štátne orgány nie sú schopné a nedisponujú v reálnom čase s reálnymi údajmi kto, kde a aký výrobok doniesol. My sa k týmto údajom sa dostaneme, ale niekoľkým, o niekoľko mesiacov. Práve preto v tomto zákone vytvárame priestor na elektronické ohlasovanie dovozu výrobkov. A tu by som chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí v priebehu druhého čítania sa zapojili do tohto procesu a predložili vylepšujúce pozmeňujúce návrhy aj v tejto oblasti tak, aby sa to vzťahovalo len na tie najzaujímavejšie alebo najčastejšie frekventované nedostatky. A to sa týka mäsových výrobkov a nespracovaného ovocia a zeleniny. Ale taktiež rieši aj likvidáciu pokazeného, alebo nepredaného tovaru v rámci obchodnej siete, pretože keď 50 % pochádza mimo územia Slovenskej republiky, keď to sem niekto donesie, tak kto ho má likvidovať? No ten, ktorý ho doniesol, ktorý ho má na pulte. Akým spôsobom to bude riešiť v obchodnom vzťahu k svojim dodávateľom, do toho my nevstupujeme, ale jednoznačne vieme, že nemôžme si dovoliť spätný tok potravín, teda prvovýrobca, spracovateľ, prepravca, distribútor, obchod, a táto cesta späť nemôže existovať. Pretože keď vytvoríme my priestor spätný, tak sa nám môže stať, že citlivé komodity ako mäsové výrobky nespracované, potom je veľmi ťažko skontrolovateľné, či sa náhodou nedostane naspäť do potravinového reťazca, a čo pre nás je neželateľný jav. Práve preto chceme vyžadovať dokumentáciu, teda jednoznačné zadokumentovanie, že to, čo sa v obchode nachádza a je pokazené, to skončí v kafilérii, čiže na odstránení, zneškodnení a nie naspäť u výrobcu, alebo distribútora, pretože potom to môžme hľadať v nejakom inom obchode, ako máme možnosť vidieť pri rôznych dovozoch aj z Francúzska, že v jednom obchode nájdeme, zakážeme a ten istý výrobok sa dostane na územie Slovenskej republiky do iného obchodného reťazca. A práve preto, aby sme tieto veci mohli odstrániť, tak predkladáme návrh zákona tak, aby sme v skutočnosti chránili týmto zákonom spotrebiteľa, občana Slovenskej republiky, jeho bezpečnosť, ale aj to, aby mal nárok na kvalitné potraviny v maximálnej možnej miere, ktorú nám legislatíva Európskej únie a možnosti Slovenskej republiky umožňujú.

    Práve preto, dámy a páni, chcem sa obrátiť tak na poslancov a poslankyne koalície, ako aj opozície, aby pri tomto návrhu zákona pokúsili dať politické tričká trošku bokom a pozreli sa na tých päť miliónov spotrebiteľov, ktorí na Slovensku potrebujú každý deň ráno, na obed aj na večer vo väčšine prípadov sa najesť a potrebujú nakúpiť potraviny. A aby sme práve čistili túto oblasť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz spoločnú spravodajkyňu, pani poslankyňu Sabolovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady k vládneho návrhu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, tlač 406, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 511 z 29. júna pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ani nepredložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

    Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona, prijali, zaujali nasledujúce stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona schválil s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie schválil s pripomienkami predmetný vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade schváliť s pripomienkami. A výbor Národnej rady pre zdravotníctvo svojim uznesením súhlasil s vládnym návrhom a odporučil Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    V časti štyri z uznesení výborov Národnej rady, ktoré som uviedla v bode III vyplynuli nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúci návrhy, ktoré máte v spoločnej správe pod bodmi 1 až 23.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o spoločnej správe nasledovne:

    O bodoch spoločnej správy 1 až 4, 6, 7, 9, 11, 13 až 15, 19 až 23 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru body schváliť.

    A o bodoch spoločnej správy 5, 8, 10, 12, 16, 17, 18 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 406, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov k prerokovanému vládnemu návrhu zákona bola schválená vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 117 zo 14. septembra 2011.

    V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Toľko spoločná správa.

    Môžete, nech sa páči, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku k tomuto bodu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Jeden poslanec, dvaja poslanci.

    Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A slovo má pani, slovo má pán poslanec Fecko. A po ňom pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem. Kolegovia, tak dúfam že, ako to povedal pán minister, že potraviny sa týkajú všetkých nás, bez ohľadu, aké máme tričko. Tak dovolím si aj ja trošku podľa môjho názoru skvalitniť predkladaný vládny návrh a dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh k tlači č. 406, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z., zákona č. 195/2007 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z. a zákona č. 114/2010 Z. z., ktorý sa mení takto:

    Po prvé. V článku novelizačný bod 35 znie:

    "35. V § 12 ods. 1 písm. n) znie:

    n) je povinný krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť označovať údajom o ich zložení a dátume spotreby na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny; táto povinnosť sa nevzťahuje na balené potraviny vo výrobe, čerstvé ovocie a zeleninu.“

    Odôvodnenie: Predkladaným návrhom len spresňujeme zmenu ustanovenia tak, aby sa odstránila kuriózna povinnosť umiestňovania vývesky pred krájanú potravinu, ktorá bola vložená do obalu priamo u výrobcu potraviny pred jej umiestnením na trh. Takáto potravina musí v označení uvádzať všetky povinné informácie ustanovené v § 9 zákona o potravinách a súvisiacimi právnymi normami. Pojem „balená potravina“ je vymedzený vo výnose Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca označovanie potravín, a tiež v článku 2 (2) e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorý bude publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únii v októbri 2011.

    Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa v novelizačnom bode 68 v § 28 dopĺňa odsek 14, ktorý znie:

    "(14) Ak bol prevádzkovateľ potravinárskeho podniku za konanie uvedené v odseku 1 až 4 postihnutý podľa iného predpisu, nemôže mu orgán úradnej kontroly potravín uložiť pokutu podľa tohto zákona.“

    Odôvodnenie: Neodôvodnene sa vypustilo ustanovenie o zákaze dvojitého postihu, ktoré je v doteraz platnom zákone o potravinách, ako aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, a preto z hľadiska objektívnosti a spravodlivosti je potrebné, aby predmetné ustanovenie v zákone zostalo.

    Ďakujem a požiadal by som o jeho podporu naprieč celým politickým spektrom. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden poslanec, uzatváram možnosť.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Myslím si, že k úvodnému slovu pána ministra, ani v rozprave nie je potrebné dodať. Myslím si, že sme venovali tomuto vládnemu návrhu zákona na výbore dostatočný priestor už pred prvým čítaním. Aj pred druhým čítaním bolo množstvo stretnutí a diskusií. A myslím si, že sme spoločnými silami niektoré veci upravili tak, aby boli k spokojnosti aj našich slovenských poľnohospodárov, potravinárov aj, myslím si, že aj čiastočne aj obchodníkov.

    Dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý som predkladala aj na výbore, len na výbore nebol, nebol prijatý. A týka sa zverejňovania odhalených skutočností, ktoré sa prejavia v obchodoch, ktoré navštevujú denne množstvo spotrebiteľov, a sú to informačné tabule.

    V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov navrhujem zmeniť a doplniť ešte tieto body:

    Bod 1. V čl. I sa za bod 40 vkladá nový 41. bod , ktorý znie:

    "41. Paragraf 12 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie.

    "Odsek 4. Ten, kto predáva potraviny, informuje bezprostredne po skončení úradnej kontroly potravín spotrebiteľa o výsledkoch zistených kontrolou. Obsah a forma zverejnenia zistení kontroly je uvedená v prílohe č. 1a.".".

    Doterajšie body 41 až 78 sa označujú ako body 42 až 79.

    Bod 2. V čl. I sa za 77. bod sa vkladá nový 78. bod, ktorý znie:

    "78. Za prílohu č. 1 sa vkladá príloha č. 1a, ktorá znie:

    Príloha č. 1a k zákonu č. 152/1995 Z. z.

    Nadpis. Obsah a forma zverejnenia a zistení kontroly podľa § 12 ods. 4.

    Bod 1. Obsah zistených nedostatkov:

    a) druh výrobku, pri ktorom bol nedostatok zistený,

    b) dátum zistenia nedostatku,

    c) opis nedostatku

    po prvé, predaj potravín po dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti,

    po druhé, predaj nevyhovujúcich potravín, ktoré vykazujú fyzikálno-chemické zmeny alebo senzorické zmeny.

    2. Forma zverejnenia:

    a) na tabuli určenej "Informačná tabuľa",

    b) na viditeľnom mieste pri hlavnom vstupe do predajne,

    c) čitateľne; čierne písmo na bielom podklade o veľkosti písma najmenej 1,5 cm,

    d) doba zverejnenia najmenej 7 kalendárnych dní.

    3. Iné zistenia.

    Odôvodnenie: Aby nedochádzalo k sporom, akým spôsobom sa má zverejniť, príloha k zákonu určuje čo, na aký čas, v akej forme. Myslím si, že sme minimalizovali formu a množstvo informácií. Ak nám záleží na ochrane spotrebiteľa, myslím si, že to je jeden z malých krokov, ktorým my môžeme donútiť alebo vyžadovať dodržiavanie zákona a zverejňovanie týchto zistených nedostatkov. Aj nedostatkov, ale aj, ak po kontrole nebol zistený pri kontrole žiaden nedostatok, je možné na tejto tabuli v neobmedzenom čase určiť aj to, že tento obchod alebo táto predajňa, táto prevádzka nemala žiadne zistené nedostatky. Myslím si, že je to zjednodušená forma, ale dobrá forma do budúcnosti. V prípade, že bude mať dobrý účinok, je určite možné niektoré veci teda rozšíriť aj na iné prevádzky, ktoré môžu byť ohrozením zdravia pre občanov.

    Toľko môj pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Sabolová, najprv boli v návrhu zákona tzv. tabule hanby. Máte tie tabule hanby aj v programovom vyhlásení vlády, že ich zavediete, kde sa vlastne mali zverejňovať informácie mimo správneho poriadku. To znamená, ešte nebolo ukončené správne konanie a už sa mali zverejňovať informácie. Legislatívci vám pravdepodobne vysvetlili, že to je právny nezmysel, že by to narážalo na súdne spory, ktoré by boli ohrozovali štátnu pokladňu. Tak ste dnes prišli s návrhom informačných tabúľ. Informačné tabule v úplne inom znení, to znamená, že už keď sa ukončí správne konanie, potom sa majú na sedem dní zverejňovať informácie o tom, ako dopadli kontroly.

    Myslím si, že ďaleko efektívnejšie by bolo, ak by Štátna veterinárna potravinová správa uverejňovala na svojom webe alebo internetovej stránke všetky kontroly, ich dopady, či už pozitívne, či negatívne, o všetkých obchodoch a o všetkých prevádzkach, ktoré kontrolujú po ukončení správneho konania, lebo mohli by sa občania informovať o svojej predajni, mali by tam všetky informácie dostupné. Čiže v rámci tohto a v rámci informovanosti občanov by to bolo ďaleko efektívnejšie a ďaleko lepšie.

    Ak chceme dávať ďalšiu povinnosť obchodu zverejňovať podľa tohto zákona nejaké nedostatky pri kontrole, tak im ukladáme ďalšiu sankciu. Lebo to je sankcia, ktorá je neprimeraná, neodôvodnená. Možná by došli ďalšie právne spory s týmto, aj keď to je v zákone, či to je v súlade aj s ústavou - dve pokuty alebo dve sankcie za jeden priestupok. To je po prvé.

    A po druhé. Čo chceme urobiť zo Slovenska? Chceme vyhnať všetkých turistov? Chceme pri každom obchode mať tabule a sa budú čudovať, že čo to vlastne máme pri každom obchode? Máme čosi, kde, keď tam je jeden priestupok napísaný, každý od toho obchodu odíde. Chceme ich vyháňať do Maďarska, do Rakúska? Chceme, aby nakupovali potraviny v zahraničí? Myslím si, že to je veľmi zlý návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za názor, ale, pán poslanec, vo vládnom návrhu zákona neboli žiadne tabule hanby. A by som veľmi pekne prosila ctenú snemovňu, ale aj všetkých tých, ktorí budú používať tento termín, to nie sú tabule hanby. To je tabuľa, aby občan bol informovaný o tom, do akého obchodu chodí a do akej prevádzky chodí.

    A, pán poslanec, ten návrh, ako je predložený, je predložený odkedy sme začali vôbec rokovať vo výbore o návrhu zákona. Zúžili sme ho len na to, aby to bolo možné udeliť, teda zverejniť túto informáciu v takom čase, aby nepodliehali rôznym ešte správnym konaniam a aby sa nebolo možné odvolať. To boli veľmi jednoznačné rozhodnutia. Ja si myslím, že nikoho neohrozuje, nikoho nezaťažuje, akýkoľvek veľký, malý obchod ešte snáď dnes na jednu tabuľu, na ktorú napíše výsledky kontroly, ak budú dobré? Dnes sa o svojho občana starať obchodníci, myslím si, že môžu mať stále pozitívnu reklamu. Myslím si, že nikoho nezaťažuje, nikoho neohrozuje a je to istým spôsobom aj vizitka predajcu, aký tovar predáva a občan si môže vybrať. Nikoho to neohrozí. Neobávam sa toho.

  • Ďakujem.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som zareagoval k vystúpeniu jak pána poslanca Fecka, tak aj pani spoločnej spravodajkyni Sabolovej, a tak isto aj na reakciu pána poslanca Záhumenského. Predložené návrhy zákon, pozmeňujúce návrhy, či už zo strany pána Fecka alebo pani Sabolovej, podľa mňa vylepšujú tento návrh zákona a ja ako predkladateľ tohto návrhu zákona v plnej miere sa viem stotožniť aj s jedným, aj s druhým návrhom.

    Teraz dovoľte, aby som bližšie k vystúpeniu pána Záhumenského. Pozmeňujúci návrh pani Sabolovej smeruje k tomu, aby každý obchod o výsledkoch kontroly, o exaktných zisteniach typu predaj po dobe spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, alebo predaj výrobkov, ktoré sú zmyslovo zmenené, majú inú vôňu, smrdia, sú zelené a mali by byť červené, sú nahnité, vie informovať každého zákazníka, každého občana tejto republiky po ukončení tejto kontroly.

    Správne konanie v tej chvíli, čo inšpekcia podpíše zápisnicu aj s obchodom, je ukončená. Od tejto chvíle môže byť zahájené správne konanie z hľadiska sankcií, ale právo poskytnúť a právo získať informácie tým nie je popreté. Sám, ako ste vystúpili, ste hovorili, že tieto formácie nech zverejňuje Štátna veterinárna potravinová správa na svojej internetovej stránke. Aký je rozdiel medzi tým, že to zverejníme na internetovej stránke a zverejníme to pri hlavnom vchode do predajne? Jeden. Pri vchode do predajne zákazník, občan Slovenskej republiky, spotrebiteľ to okamžite vie identifikovať a na tej internetovej stránke musí nájsť možnože v mesačných intervaloch, pretože to už dneska tam je, to je pravda, že nie do takýchto podrobností, ale týmto informáciám v aktuálnom čase a v aktuálnom mieste nemá prístup.

    Možnože takéto riešenie je neštandardné, ale väčšina z nás chodí po svete, chodí aj v Rakúsku, pozrie sa do obchodov a zisťuje, že úroveň predaja a kvalita a prístup k zákazníkom je úplne iná ako na území Slovenskej republiky. Je teda na mieste hľadať všetky možné dostupné riešenia, možnože aj tie neštandardné, aby sme chránili občanov Slovenskej republiky a zvýšili kvalitu a úroveň služieb v tejto oblasti.

    Obchod dnes má vysokú maržu a vysoké zisky. V každom prípade by som odporučil vašu pozornosť na zaužívané označovanie tzv. semafor pri reštauráciách, či už v Spojených štátoch alebo v niektorých krajinách Európskej únie, to znamená, že reštaurácia, ktorá je absolútne v poriadku, má zeleného smajlíka, tí, kde je nejaký nedostatok, tak majú žltého smajlíka, a tam, kde sú vysoké nedostatky, majú červeného smajlíka. Pri 30 % nedostatkov v obchodoch na Slovensku skoro na každom obchode by sme mali mať podľa tejto metodiky červeného smajlíka. Toto riešenie je riešením aj do budúcna. To znamená, že keď obchod neporuší žiadny ten predpis, tak môže sa pochváliť na tejto tabuli, že u nás kontrola nič takéto nenašla.

    Nemožnosť dvojitého sankcionovania. To nie je dvojité sankcionovanie, nie je to v rozpore s ústavou. Právo na informovanie nie je v rozpore s ústavou. A práve z týchto dôvodov by som naozaj apeloval, aby sme predložené návrhy, návrhy, pozmeňujúce návrhy skúsili vnímať tak, že sú naozaj v prospech občanov Slovenskej republiky a chránia ich záujem. Ja len nechápem, prečo ktorýkoľvek poslanec má potrebu chrániť obchod a nie občana Slovenskej republiky. Občan je ten, ktorý kúpi. Keď len za jeden mesiac Štátna veterinárna potravinová správa v obchodoch nájde viac ako 500 druhov tovarov po minimálnej dobe trvanlivosti, to je pre mňa jednoznačný dôkaz o tom, že obchod chce predať aj posledný jogurt, ktorý je po dobe spotreby.

    Ako minister, ktorý je zodpovedný za túto oblasť, je mojou psou povinnosťou predložiť návrhy, ktoré idú a smerujú na elimináciu tohto javu v rámci Slovenskej republiky. Keby sme mali úroveň v našich obchodoch predávaného tovaru na takej úrovni ako v Rakúsku, tak takéto návrhy by som nebol nútený aj ja pomenovať a predkladať. To, že to nenašlo tú správnu podobu, pretože to bolo v oveľa širšom merítku, ale to, čo pani Sabolová predkladá, je zameranie sa na tie dve najviac frekventované oblasti, ktoré v skutočnosti môžu vyriešiť problém a posunúť úroveň predaja na území Slovenskej republiky v prospech občanov Slovenskej republiky. Preto ja z postu predkladateľa podporujem tieto pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči.

  • Veľmi krátko. Len informujem, že vystúpili dvaja poslanci, pre záznam.

    Ale kratučko chcem ešte zareagovať na pána poslanca Záhumenského. Chcem sa opýtať, ak hotely a ich prevádzky sú označené hviezdičkami, jeden päť, jeden štyri, jeden tri, my poškodzujeme alebo vyhadzujeme turistov z týchto zariadení, ak sú označené, ak je označená ich kvalita hviezdičkou? Toto isté bude označením kvality na informačných tabuliach. A myslím si, že ak nám ide o občana, pán minister to už povedal, že mali by sme pozerať na to, aby aj starší, menej informovaný, ten, ktorý bežne nesedí na internete, ktorého ani nenapadne, aké informácie možno by mohli byť na internete, nedokliká sa k tejto informácii, vedel pri vstupe do každej jednej predajne, či je tá predajňa dobrá alebo nie, a aby on ako občan sa rozhodoval podporovať jeden obchodný reťazec, druhý, tretí, štvrtý, malú predajňu, podľa toho, ktorú má vo svojej okolí a ktorej fandí a ktorá bude preňho vždy dobrou zárukou kvality.

    A toto si myslím, že je táto malá zmena. Skúsme, uvidíme a verím, že to prinesie úžitok pre občana spotrebiteľa.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 407, spoločná správa výborov je tlač 407a.

    Pán minister, prosím, uveďte vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 407.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, predkladám nasledovný zákon.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je prijatie nových právnych aktov Európskej únie, a to najmä v oblasti nakladania vedľajšími živočíšnymi produktami. Návrh zákona reflektuje na ďalšie zmeny v oblasti zdravia zvierat a pohody zvierat, dovoz z tretích krajín, vývoz do tretích krajín a oblasť nakladania so živočíšnymi vedľajšími produktami neurčenými na ľudskú spotrebu.

    Taktiež v tomto návrhu zákona rušíme pôsobnosť krajských veterinárnych správ, riešime chov nebezpečných zvierat, levy, pumy a podobne, ale taktiež riešime aj označovanie psov a mačiek, a to po ukončení osemročného prechodného obdobia, ktoré končí v roku 2011, a je to povinnosť notifikovania zo strany Slovenskej republiky pri preberaní právnych aktov a predpisov z Európskej únie.

    Vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho schválenie a posunutie do ďalšieho čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Poprosím spoločného spravodajcu, pána poslanca Fecka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, predkladám spoločnú správu k zákonu o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z. z..

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 513 z 29. júna 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 407, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Všetky výbory, ktoré vládny návrh prerokovali, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v štvrtej časti spoločnej správy vrátane odporúčaní gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 6, 8 až 12, 14 až 33 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť; o bodoch spoločnej správy 7 a 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 407, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 407, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 118 zo 14. septembra 2011.

    V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajca a poslanca Martina Fecka predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

    Skončil som, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nik. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a uzatváram aj rozpravu.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona

    o tabakových výrobkoch.

    Vládny návrh zákona má tlač 408, spoločná správa výborov má tlač 408a.

    Poprosím pána ministra Simona, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

    A poprosím pána poslanca Goliana, ktorý je spoločný spravodajca, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pôvodne oblasť obchodovania, uvádzania na trh tabakových výrobkov bola súčasťou zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Akiste všetci uznáte, tabakové výrobky nie sú asi prioritne potraviny. Práve preto pri čistení legislatívy sme sa rozhodli, že zo zákona o potravinách všetky časti, ktoré sa dotýkajú tabakových výrobkov, sme vypustili, a pripravili osobitný zákon o tabakových výrobkoch, ktorým reagujeme aj na európsku legislatívu.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanovenie požiadavky na výrobu tabakových výrobkov, ich dovoz, umiestňovanie na trh, označovanie, ako aj úlohy a organizáciu úradnej kontroly tabakových výrobkov.

    Vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu a jeho schválenie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Golian, prosím, informujte Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o tabakových výrobkoch, tlač č. 408, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 512 z 29. júna 2011 pridelila vládny návrh zákona o tabakových výrobkoch na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu súhlasné stanoviská.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú doplňujúce návrhy, tak ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 409 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 409a.

    Pán minister, prosím, odôvodnite vládny návrh zákona.

    A poprosím pána poslanca Muránskeho, ktorý je spoločným spravodajcom, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 409.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je nová jednoznačnejšia úprava výkonu činnosti a postavenie subjektov v oblasti šľachtenia a plemenitby a povinnosť Slovenskej republiky vyplývajúca zo smernice Európskej rady č. 2009/157/EES o notifikovaní a uvoľnení obchodu v oblasti sperma vajíčok a embryí čistokrvných plemenných zvierat hovädzieho dobytka v rámci spoločenstva, kde členské štáty majú zabezpečiť, že nič z nižšieho uvedeného nebude zakázané, obmedzené, prípadne tomu nebude bránené zo zootechnických dôvodov. A toto je povinnosť Slovenskej republiky, ktorá od roku 2009 nie je notifikovaná, a nie je prebratá do slovenského právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu a jeho schválenie.

    Taktiež týmto návrhom zákona rušíme jeden zo štátnych podnikov - plemenárske služby, ktoré považujeme za nadbytočné, jeho časti, centrálnu evidenciu má prebrať centrum živočíšnej výroby v Nitre a ostatná časť, ktorá je pre účely a potreby štátu nateraz nepotrebná, chceme previesť a chceme dať do pôsobnosti jednotlivých chovateľských zväzov tak, aby vykonávali túto činnosť v prospech seba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poprosím spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 514 z 30. júna 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Na prerokovanie to bolo dané týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor bol určený výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali takéto stanoviská: Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie. Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 184 z 25. augusta 2011 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pripomienkami. A rovnako výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 111 z 13. septembra 2011 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Pán predseda, môžeme otvoriť rozpravu k tomuto zákonu. A po rozprave, potom budem uvádzať návrhy na hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy? Jeden poslanec.

    Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem. Iba krátko. Chcel by som navrhnúť, aby sme bod 11 a 13 spoločnej správy, aby sme o nich hlasovali samostatne, pán spravodajca.

    Ďakujem. Áno.

  • Hotovo? To bolo rýchle. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto na toto vystúpenie v rozprave.

    Tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som nesmierne rád, že pán poslanec Fecko vystúpil a požiadal o osobitné hlasovanie o bode 11 a bode 13 spoločnej správy.

    Dovoľte, aby som povedal podstatu bodu 11, ktorý je v spoločnej správe. Jedná sa o to, že za chovateľskú organizáciu sa bude považovať každá organizácia, ktorá je zapísaná do príslušného registra. To znamená, že môže byť aj za príslušný register, môže byť považovaný aj register občianskych združení zapísané na ministerstve vnútra podľa zákona 83 o občianskych združeniach. Tým pádom môže jednoznačne hroziť, že občianske združenia, ktoré nie sú založené za účelom podnikania, začnú sa zaoberať otázkou, alebo chovateľskou činnosťou ako podnikateľské subjekty. A z tohto dôvodu dovoľujem ako predkladateľ tohto návrhu zákona nesúhlasiť a vyjadriť svoj názor, že tento bod považujem zo svojho hľadiska ako za pozmeňujúci návrh, ktorý ide nad rámec tohto zákona.

    K bodu č. 13. Ide, keď Národná rada príjme bod č. 13, Slovenská republika jednoznačne nesplní svoju notifikačnú povinnosť, ktorú som uviedol ako podmienku alebo cieľ tohto návrhu zákona, a budeme brzdiť v obchodovaní so spermiami na úrovni Slovenskej republiky. Naviac musím povedať, že znenie, ktoré je tu predložené, na ktoré som aj v priebehu rokovania výborov upozornil, semeno plemenníkov môže nakupovať a predávať len prevádzkovateľ inseminačnej stanice. Podľa § 6 znemožní pre chovateľov hovädzieho dobytka a ďalších zvierat na Slovensku, ktorí nie sú vlastníkmi inseminačnej stanice, nakupovať tieto dávky a týmto pádom znemožníme pre nich obchodovanie a ešte viac zúžime monopol, dnešný, ktorý na Slovensku si delia dve spoločnosti, jedna ktorá, vlastní 80 percent slovenského trhu, a druhá 20 percent slovenského trhu. Smutné na celom je, že súčasné znenie najviac nieže bude garantovať týmto dvom spoločnostiach, že budú mať monopol do budúcna, ale ublíži slovenským chovateľom hospodárskych zvierat, pretože výsledok bude taký, že budú musieť nakúpiť, resp. zaobstarať tieto služby drahšie, ako to majú dnes.

    Práve preto by som chcel poprosiť ctenú snemovňu a vážených pánov a poslankyne, aby tieto dva návrhy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie, aby neschválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči, pán poslanec.

  • Bod 13, kolegovia, by aj tak bol, samozrejme, na samostatnom hlasovaní. Tak je to aj v predkladacej správe, ktorú budem uvádzať. Ale ja iba krátko by som zareagoval. Bod 11, aby nám všetkým bolo jasné, o čo ide, ide o Slovenský rybársky zväz. Viac nebudem hovoriť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujú body programu, ktoré uvádza minister Miškov a minister Figeľ. Niekto z týchto dvoch pánov ministrov by sa mal každú chvíľu dostaviť, preto prerušujem schôdzu na päť minút. A potom uvidíme, ako budeme pokračovať ďalej.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, panie poslankyne, páni poslanci, ďalší bod programu je zákon, ktorý uvedie minister hospodárstva Juraj Miškov. Keďže ten príde až o pár minút, navrhujem, budeme ďalším bodom pokračovať, keď je teda všeobecný súhlas, a to je bod, ktorý uvedie minister dopravy Ján Figeľ.

    Ďakujem pekne.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/1993 o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 386 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 386a.

    Poprosím prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy Jána Figeľa, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    A poprosím pána poslanca Přidala, ktorý je spoločným spravodajcom z výboru pre hospodárstvo, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, ctení vytrvalí poslanci a poslankyne a milí mladí návštevníci a hostia, dovoľte aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh na svojom rokovaní 26. mája vláda schválila a prijala k nemu uznesenie č. 336. Dôvodom predloženia tohoto návrhu zákona je v súlade s procesom revitalizácie železničných spoločností znížiť počet členov Správnej rady Železníc Slovenskej republiky a tým šetriť verejné financie. Tento návrh zákona predstavuje úsporu verejných financií vo výške vyše 80 tisíc eur ročne, tak ako je to uvedené v doložke vybraných vplyvov. A iné záležitosti, ako sú rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, ani na samotné podnikateľské prostredie predmetný návrh zákona nebude mať dopad. Samozrejme, tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní tohoto vládneho návrhu a o jeho následné schválenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz spoločného spravodajcu, pána poslanca Přidala, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorsky výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je to tlač 386, ako gestorský podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2011 č. 520 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rady Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznesením z 23. augusta 2011, bolo to uznesenie č. 252, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 25. augusta 2011 č. 187. Z uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III v spoločnej správe vyplývajú dva doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, a gestorsky výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča tiež Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovávania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 6. septembra 2011 č. 196.

    Skončil som, vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o elektronických komunikáciách.

    Vládny návrh zákona má tlač 388. Spoločná správa výborov má tlač 388a.

    Pán minister, prosím, odôvodnite vládny návrh tohto zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctená snemovňa, ctení hostia, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešné rokovanie Národnej rady uviesť do druhého čítania vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.

    Vláda vypracovala predložený návrh zákona vzhľadom na potrebu implementovať novelizované smernice regulačného rámca pre elektronické komunikácie v rámci Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Hlavné zmeny spočívajú v upresnení a posilnení regulačných právomocí Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, v zjednodušovaní prístupu na trh a v precizovaní, resp. upresňovaní zmluvných vzťahov medzi účastníkom a podnikom. Zákon zároveň obsahuje aj tie ustanovenia, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe telekomunikačného úradu ako regulátora. Vzhľadom na skutočnosť, že potrebné zmeny predstavovali rozsiahlu novelizáciu doterajšieho zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a spolu s doterajšími novelami by sa stal zákon neprehľadným a ťažko čitateľným, pristúpili sme k tejto úprave, resp. k príprave celkového nového zákona o elektronických komunikáciách. Napriek tejto skutočnosti je v porovnaní s doterajším zákonom o elektronických komunikáciách prepracovaných a doplnených zhruba jedna štvrtina ustanovení.

    Pozitívny prínos návrhu predmetného zákona je najmä vo vzťahu k spotrebiteľovi. Tento, ktorý používa služby elektronických komunikácií, je vo svojom postavení posilňovaný. Zvyšuje sa transparentnosť zmluvných vzťahov a informovanosť spotrebiteľa o jeho možnostiach z hľadiska rôznych služieb na trhu. Obmedzuje sa časová viazanosť využívania služby zákazníkom zo strany podniku. Zabezpečuje sa lepšia ochrana údajov v jednotlivých sieťach. Predložený návrh zákona bol vo vláde schválený 1. júna tohto roku a na základe uvedeného a doterajšieho rokovania si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz spravodajcu pána poslanca Přidala, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2011 č. 521 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 23. augusta 2011 č. 253, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 24. augusta 2011 č. 232, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 25. augusta č. 188, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 26. augusta č. 103 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 25. augusta 2011 č. 92.

    V časti IV spoločnej správy je potom uvedených štyridsať doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 21, o bode 23, 24, 25, 27, 28, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 37, 38, 39 spoločne s odporúčaním schváliť, o bodoch 22, 26, 29 s odporúčaním neschváliť a o bodoch 34 a 40 s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh o elektronických komunikáciách schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú písomnú prihlášku od pána poslanca Pelegriniho. Pán poslanec Přidal, chcete vystúpiť ako prvý alebo ako druhý?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrtu zákona o elektronických komunikáciách. Ma štyri body.

    Prvý bod. V § 44 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

    "(7) Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytne viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenie priamo dotýka.".

    Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.

    Odôvodnenie tohto prvého bodu: V praxi na základe jednej zmluvy využíva účastník viac druhov verejných služieb alebo väčší počet služieb rovnakého druhu vo vzťahu k viacerým pripojeniam. Dôvod pre odstúpenie od zmluvy sa môže týkať iba jedného druhu služby alebo iba jedného pripojenia, na ktorom sa využíva určitý druh služby. Je potrebné z hľadiska právnej istoty obidvoch zmluvných strán špecifikovať, že odstúpenie sa týka len tej služby alebo jej časti, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia.

    Druhý bod. V § 58 odsek 7 sa za slovo "poskytnúť" vkladajú slová "za podmienok ustanovených v § 63 odsek 6".

    Táto navrhovaná úprava má za cieľ odstránenie duplicity v právnej úprave procesu sprístupnenia telekomunikačného tajomstva, teda aj v § 58 aj v § 63 predmetného návrhu zákona, týkajúceho sa uchovaných prevádzkových a lokalizačných údajov a odstránenie vnútorného rozporu, ktorý by v tomto prípade vznikal.

    Tretí bod. V § 63 odsek 6 znie:

    "(6) Podnik je povinný poskytnúť inému orgánu štátu podľa § 55 odsek 6 na účely plnenia jeho úloh podľa osobitných predpisov na základe písomnej žiadosti a so súhlasom súdu alebo na príkaz súdu podľa osobitných predpisov údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písmeno b) až d); v prípade údajov potrebných pre pátranie po nezvestných osobách a odcudzených motorových vozidlách sa postupuje podľa osobitného predpisu. Podnik je povinný poskytnúť tieto údaje inému orgánu štátu podľa § 55 odsek 6 v písomnej forme alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme a zrozumiteľným spôsobom. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádza orgán štátu, ktorému sa takéto údaje poskytli."

    Vkladajú sa nové poznámky pod čiarou k odkazom 45 až 46, ktoré znejú:

    "45) § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním v znení neskorších predpisov.

    46) § 76 odsek 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.".

    Nasledujúce poznámky sa prečíslujú.

    Tento návrh upresňuje znenie, aby nedošlo k aplikačným problémom pri získavaní taxatívne vymedzeného okruhu údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva pri pátraní po nezvestných osobách a odcudzených motorových vozidlách, kedy osobitný predpis ustanovuje iný režim sprístupnenia údajov.

    A štvrtý bod tohto pozmeňujúceho návrhu. V § 73 odsek 2 písmeno b) sa číslo "75" nahrádza číslom "76".

    Odôvodnenie: Je to legislatívno-technická úprava odkazu na správne ustanovenia.

    Ja teda zo spoločnej správy navrhujem vyňať body 16, 21, 22, 25 a 26 na osobitné hlasovanie, pretože ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol to vyžaduje, lebo v pozmeňujúcom návrhu je bod 1 v kolízii s bodom 16 spoločnej správy, bod 2 s bodom 21 spoločnej správy a bod 3 s bodom 25 spoločnej správy. A žiadam teda o všetkých bodoch alebo o jednotlivých bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasovať samostatne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec.

    Slovo má pán poslanec Pelegrini. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Moje krátke vystúpenie k tomuto vládnemu návrhu zákona by som mohol začať aj známou vetou, že Veľký brat sa pozerá. A ak sa aj nie dostatočne pozerá, tak Veľký brat sa určite pozerať chce, pretože ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách tak, ako vyšli z dielne vlády sem do parlamentu, opäť majú umožniť silovým zložkám veľmi jednoduchý a ľahký prístup k údajom telekomunikačným, či už je to obsah telekomunikačného hovoru alebo lokalizačné a iné údaje. To znamená, opäť sa silové zložky, či už polícia, tajná služba a iné služby a iné orgány pokúšajú do parlamentu vniesť ustanovenia a pokúšajú sa predložiť poslancom také návrhy, ktoré by im umožnili bez toho, aby museli požiadať súd o povolenie, získavať údaje zo súkromia občanov tohto štátu.

    Tento jav nie je nový a silové zložky sa o toto pokúšali viackrát aj v minulosti, ale tento parlament vždy takúto snahu objavil a samozrejme na ňu aj korektne reagoval. A vždy prijal určité pozmeňujúce návrhy, ktoré sťažili prístup silovým zložkám štátu k osobným a veľmi citlivým údajom občanov. Tak je tomu aj dnes. Ešte raz opakujem, naše silové zložky by veľmi radi fungovali pod heslom Veľký brat sa pozerá a mal by vidieť čo najviac.

    Som preto veľmi rád, že už gestorský výbor vo svojej spoločnej správe v bode 25 reaguje na snahu silových zložiek, pretože toto naozaj nie je ani problém pána podpredsedu vlády a ministra Figeľa, pretože ja viem, že v medzirezortnom konaní ministerstvo obrany a vnútra je vždy veľmi silné a navrhuje takéto veci. A poslanci, chvalabohu, zachytili túto snahu, kedy sa silové zložky chceli veľmi jednoduchým spôsobom, bez potreby povolenia súdu zmocniť lokalizačných údajov. To znamená, jednoducho povedané, aby mohli o komkoľvek si kedykoľvek vytiahnuť informácie, s kým telefonoval, ako dlho telefonoval, kde sa pri tom nachádzal a všetky konkrétne údaje o účastníkoch telefonického hovoru. To je absolútny zásah do súkromia, pretože to je také isté telekomunikačné tajomstvo ako samotný obsah telefonického hovoru. A je neprípustné, aby sme akejkoľvek silovej zložke štátu dovolili s takýmito citlivými údajmi narábať svojvoľne, na základe vlastného uváženia, keď sami viete, že sú pochybnosti o odpočúvaní, či už ústavných činiteľov alebo niektorých iných na základe nie možno čistých povolení súdnych. Takže mali by sme my dbať, teraz bez ohľadu na to, ku ktorej strane patríme, naozaj na to, aby sme zachovali ten stav, ktorý tu platil doteraz. To znamená, aby aj na získavanie lokalizačných údajov a technických údajov prevádzkových bol potrebný súhlas súdu a povolenie súdu. V opačnom prípade sa silové zložky takýchto údajov, ku ktorým inak chcú mať bezplatný online prístup, dostať nebudú môcť.

    Som preto rád, že aj pán kolega Pŕidal ešte precizuje tento pozmeňujúci návrh, pretože naozaj podporujem, aby v prípade, keď sa jedná o pátranie po nezvestnej osobe alebo pátranie po motorovom vozidle, v ktorom je zabudovaný systém so SIM kartou, aby bolo možné lokalizačné údaje vyžiadať aj bez potreby súdu.

    A to obsahuje pozmeňujúci návrh pána poslanca Přidala a on ho predniesol tak v tichosti a kľudne, ale naozaj, páni poslanci, to je významný pozmeňujúci návrh, ktorý treba, aby ste mu priložili veľkú váhu a aby sme naozaj spoločne podporili a neschválili tak ustanovenia, ktoré si do zákona o elektronických komunikáciách pretlačili tak ako vždy, silové zložky, či už je to vnútro alebo je to obrana. Takže podporujem takýto návrh a dovoľte, aby som ešte aj ja predložil ďalší. A ten sa týka povinnosti ukladať tieto osobné údaje nás všetkých a všetkých občanov, ktorí využívajú telekomunikačné služby, ale aj internet, to je tzv. uchovávanie dát. Uchovávanie dát lokalizačných a prevádzkových nám prikazuje smernica európska, ktorá hovorí, že členské štáty sú povinné uchovávať údaje o tom, kto, s kým, kedy telefonoval, ako dlho telefónny hovor trval, kde sa pritom aj konkrétne daní účastníci nachádzali plus všetku e-mailovú komunikáciu, s kým ste si posielali e-maily, aké webové stránky ste navštívili a tak ďalej, takisto uchovávať po určitú dobu. Smernica prikazuje tieto doby na úrovni - pri telefonických hovoroch 12 mesiacov, pri internetovej službe 6 mesiacov. Iste si pamätáte, kolegovia, ktorí tu sedeli aj v minulom volebnom období, že už v minulom volebnom období bol do vlády predložený, bola predložená novela zákona o elektronických komunikáciách, kde sa takisto silové zložky pokúšali túto hranicu natiahnuť na maximum a chceli údaje o telefonických hovoroch zachovávať až 24 mesiacov a internet dokonca 12 mesiacov. V tomto vládnom návrhu zostáva telefónia na úrovni predchádzajúcej platnej právnej úpravy, to znamená 12 mesiacov, avšak pri internete ide zase o pokus zväčšiť túto dobu na 9 mesiacov. To znamená, silová zložka by chcela o každom občanovi tohto štátu vedieť po dobu 9 mesiacov spätne, s kým si e-mailoval, kto na druhej strane bol príjemcom jeho pošty, aké stránky navštevoval, atď. Mám za to, že nie je potrebné pre odhaľovanie trestných činov uchovávať dáta všetkých občanov tohto typu až 9 mesiacov. Preto dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh a vrátil tak uchovávanie dát do pôvodného stavu, tak ako je to platné aj dnes. A chcem len pripomenúť, že takúto zmenu pred troma rokmi podporilo tu stodvadsaťštyri poslancov pléna, to je viac ako ústavná väčšina, to bolo prierezovo celým politickým spektrom. To bol tiež môj pozmeňujúci návrh, kedy sme zmenili ministrovi vnútra tie lehoty na polovicu.

    Preto mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388.

    Bod 1. K čl. I. V § 58 ods. 5 písm. a) sa slová "9 mesiacov" nahrádzajú slovami "6 mesiacov".

    Odôvodnenie: Európska smernica o uchovávaní údajov 2006/24 vyžaduje od telekomunikačných spoločností, aby uchovávali údaje lokalizačné a prevádzkové o komunikácii všetkých svojich zákazníkov za účelom vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov tak, ako boli definované v zákonoch členských štátov. Ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu, stanovuje smernica minimálnu dobu uchovávania týchto dát na 6 mesiacov. Nakoľko takéto ustanovenia predstavujú výrazný zásah do súkromia občanov, navrhuje sa v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby aj nový návrh zákona ukladal túto povinnosť operátorom na rovnakú dobu ako doteraz, to znamená na minimálnu dobu 6 mesiacov a nepredlžoval ju zbytočne až na 9 mesiacov.

    Takže naozaj, kolegyne a kolegovia, prosím, berte ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil nie osobne, teda neprihliadajte na to, že ho predložil poslanec opozície. Naozaj v tomto ide o súkromie a práva na súkromie všetkých občanov Slovenskej republiky a my ako zákonodárci sme povinní ho chrániť do maximálnej možnej miery, tak aby sme našli tú zdravú hranicu medzi požiadavkami štátu pri boji proti organizovanému zločinu, terorizmu atď., ale na druhej strane tá línia je veľmi citlivá a je našou povinnosťou ochrániť osobné údaje a veľmi citlivé údaje, ktoré si každý naozaj chráni v maximálnej možnej miere. Preto vás veľmi pekne chcem poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu tak, ako sme to spravili spoločne stodvadsiati štyria či stodvadsiati piati pred troma rokmi, ak si dobre pamätám.

    Zámerne som do toho pozmeňujúceho návrhu už nevkladal žiadne iné momenty, ako je možno povinnosť, aby štát začal konečne platiť operátorom za služby, ktoré od nich vyžaduje. Táto téma sa tu už vlečie niekoľko rokov, samozrejme ani počas našej éry vládnucej sme to nevyriešili a naozaj, že tí operátori musia v rámci toho svojho podnikania, toho svojho povolenia znášať aj náklady na odpočúvanie a na ukladanie dát, ktoré štát od nich vyžaduje. Možnože do budúcna, keby sme tým operátom museli ako štát platiť za každé jedno odpočúvanie a za každé jedno ukladanie takýchto osobných údajov, možno by ten štát odpočúval tak nejak efektívnejšie a možno v menšej miere, pretože by mu narastali za každý jeden odpočutý hovor nejaké náklady, takže by sa možno odpočúvalo len tam, kde treba a možno nie tak nejak preventívne aj viac, ja neviem, ako je to v skutočnosti. Takže, aby som naozaj neohrozil prijatie toho pozmeňujúceho návrhu, nič iné v tom nie je a ja vás veľmi pekne prosím, skúste si to pozrieť, ak by ste našli v tom nejakú logiku, vraciame ten stav do pôvodného, tak ako už trvá niekoľko rokov.

    Ešte pre malú informáciu, krajina ako Nemecko, ktorá implementovala túto smernicu o povinnom uchovávaní dát, má rozhodnutie Ústavného súdu Nemeckej spolkovej republiky, ktoré hovorí, že je to zásah do práv a súkromia občanov a museli takéto ustanovenia zo svojho právneho poriadku dať preč. V rámci Európskej únie je asi päť alebo šesť krajín, ktoré dodnes takúto smernicu neimplementovali, z dôvodu toho, že odmietajú takýmto spôsobom zasahovať do práv občanov na súkromie. A dokonca už dnes sa v rámci hodnotiacej správy v rámci Európskej únie vyskytujú hlasy, aby tá smernica bola revidovaná a aby sa mnohé z týchto limitov 24 alebo 12 mesiacov, 9 mesiacov skrátili dokonca na 3, pretože sa zistilo, že pre efektívne odhaľovanie trestných činov nie je potrebné sledovať niekoho, internetovú komunikáciu 9 mesiacov a telefonickú komunikáciu rok dozadu.

    Takže toľko môj pozmeňujúci návrh, ja vás chcem veľmi pekne poprosiť o jeho podporu, nekoliduje so žiadnym bodom spoločnej správy. Pán predkladateľ, nech sa páči, ale jeden originál je už odovzdaný na tom organizačnom odbore a máte ho rozdaný v laviciach. Takže ja pevne verím, že som nepredniesol nič kontroverzné, čo by mohlo narušiť nejak prijatie toho. A myslím, že môže sa k tomu vyjadriť aj pán navrhovateľ a povie, či som tak ďaleko od pravdy, alebo som vám hovoril nejakú nepravdu. Dobre?

    Ďakujem veľmi pekne a naozaj skúste k tomu pristúpiť zodpovedne, ide o osobné údaje, citlivý údaj všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som veľmi rada, že pán poslanec otvoril túto otázku a upozornil na problém o tom, že mohlo sa telekomunikačne tajomstvo sprístupňovať orgánom bez toho, len na základe žiadosti bez toho, aby bol na to súhlas súdu. My keď sme rokovali o tomto návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore, samozrejme, že sme toto odhalili, pýtali sme sa pána ministra, ako je to možné? A ja sa znova pýtam, ako je to možné, že na Slovensku prejde legislatívnym procesom takýto návrh? Tento návrh je schválený vládou, je daný do parlamentu a evidentne ide o zásah do súkromia, evidentne ide o narušenie ústavného práva každého občana tým, že sa mu bez súhlasu súdu môžu zverejniť niektoré údaje. Naozaj, ako pán poslanec povedal, že silové zložky sa snažia pretlačiť takéto ustanovenia do zákona, aby nemuseli požiadať súd o súhlas. A myslím si, že je dobré a vidím aj v spoločnej správe, že aj gestorský výbor prijal určitú úpravu a tá je ešte ďalej precizovaná návrhom pána poslanca Přidala. Takže v každom prípade na toto by sme si mali dať pozor a skutočne táto vláda, ktorá sa chváli tým, aká je transparentná, ako je zodpovedná, zrazu nám posunie návrh zákona, v ktorom možno poskytovať údaje bez toho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • ...aby bol súhlas súdu.

    Pán poslanec Pado, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Pelegrini, ja si pamätám na to, čo bolo predchádzajúce štyri roky. A pamätám si aj na to, aké zákony v tejto oblasti prišli do parlamentu a pamätám si aj na to, ako sme o tých zákonoch rokovali a pamätám si aj na to, že vo väčšine prípadov to bola opozícia, ktorá upozorňovala na to, že v tých zákonoch sú veci, ktoré tam nemajú byť. Aj dnes ste opozícia, ktorá na to upozorňuje, ale rozdiel medzi tým, čo bolo predchádzajúce štyri roky a teraz, je v tom, že dnes na to, čo v tých zákonoch je, upozorňuje aj koalícia a ďaleko tvrdšie koalícia ako opozícia. A koalícia stojí na strane občanov, ochraňuje ich práva, čo sa o predchádzajúcich štyroch rokoch tak vehementne rozprávať nedalo. A nebudem vynášať veci, ktoré sa robia medzi štyrmi očami, ale dá sa to jednoducho dokázať a potvrdiť. Takže, pán poslanec, možno aj vy máte taký pocit ako aj ja, že niektoré veci, ktoré tu odzneli, nepatria alebo nie sú celkom korektné, pretože na rozdiel od predchádzajúcich štyroch rokov dnes v prvom rade upravuje tieto zákony koalícia a nie opozícia. A v tom je neodškriepiteľný posun ďaleko, ďaleko vpred oproti tomu, čo bolo pred štyrmi rokmi.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pelegrini reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Laššákovej, že podporila to vystúpenie a ten pozmeňujúci návrh a že sa tým zaoberali na ústavnoprávnom výbore. A, pán kolega Pado, ja si to veľmi dobre pamätám a v tomto vám trochu budem oponovať, pretože čo sa týka zákona o elektronických komunikáciách a prístupu k týmto údajom ja som bol minimálne takisto iniciatívny ako vládny poslanec vtedy, aby sme zvrátili tú snahu silových zložiek aj napriek tomu, že som bol súčasťou koalície. A keďže sme našli vtedy spoločnú reč všetci spolu, tak sme bojovali za dobrú vec. A bolo jedno, či sme boli z opozície alebo z koalície. A dúfam, že to tak bude aj teraz. Ja som preto aj vyzdvihol pozmeňujúci návrh pána poslanca Přidala, koaličného, a snažil som sa nehovoriť vo svojom vystúpení vôbec o vládnej koalícii a opozícii, ale o snahe silových zložiek, pretože tie silové zložky túto snahu majú vždy, či za nás, či za vás a my sme povinní naozaj chrániť to súkromie občanov, pretože tu nejde o súkromie naše, ale naozaj o súkromie všetkých občanov.

    Takže ja pevne verím, že tak ako sme v tom období vedeli spolu zabojovať pri takejto technickej veci, ktorá má hlavu aj pätu, tak dúfam, že nájdeme aspoň pár poslancov aj u vás vo vládnej koalícii, aby sme zachovali minimálne tú úroveň ochrany osobných citlivých údajov občanov Slovenskej republiky, ako je tomu doteraz.

    A ja ďakujem za konštruktívny prístup aj minule, keď sme takúto otázku spolu riešili. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    To boli písomne prihlásení, teda písomne prihlásený rečník. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pán poslanec Přidal, aj vy ste prejavili záujem. Tak máme dvoch, máme troch poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, mňa troška mrzí, že sa celá debata aj v médiách zúžila v tomto zákone len na problémy Veľkého brata, Veľký brat počúva. A preto len jednu poznámku, ktorú by som chcel povedať, je, že tento zákon rieši oveľa, oveľa viacej ďalších iných vecí, vzťahy medzi poskytovateľmi, operátormi, zákazníkmi. Je to veľmi dôležitý zákon. A keďže som aj členom kontrolného výboru pre SIS, tak myslím si, že ak chceme mať istotu, že nie sú zneužívané prostriedky protizákonne, mali by sme sa urýchlene dohodnúť na tom, že predloží sa zákon o spravodajských službách do Národnej rady, ktorý posunie určité kompetencie kontroly na príslušné výbory tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu týchto prostriedkov. A keďže si myslím, že je dôležité v tejto situácii myslieť aj na iných občanov a užívateľov komunikácie, tak mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh týkajúci sa telesne postihnutých osôb, ktorý upravuje nutnosť operátorov a prevádzkovateľov internetu poskytovať informáciu bezplatne telesne postihnutým o stave ich účtov. Predtým než prečítam tento pozmeňujúci návrh, chcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh bol prerokovaný s ministerstvom dopravy ako s predkladateľom.

    Takže, dovoľte mi, aby som dodržal rokovací poriadok a predkladám k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388, pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    V § 43 ods. 4 sa na konci pripája písmeno j), ktoré znie:

    "j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu."

    Odôvodnenie: Zdravotne postihnutí budú mať garantovaný prístup k informáciám o priebežnej spotrebe za služby poskytované prevádzkovateľom elektronickej komunikácie v podobe textu, obrazu alebo zvuku. Zabezpečí sa tak nediskriminácia užívateľov so zdravotným postihnutím.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Janiš. Pán poslanec, chcem sa vás spýtať, na ako dlho odhadujete váš príhovor?

  • Ďakujem, pán predseda. Vzhľadom k tomu, že máme aj návštevy medzinárodné a nestihol som prísť na úvod prerokovania tohto návrhu zákona, je to nový zákon o elektronických komunikáciách, dovolím si ešte... Ďakujem kolegovi Přidalovi, že ma zaskočil ako spravodajca na túto časť. Dovolím si vyňať bod 11 na osobitné hlasovanie, kde výbor odporúča schváliť. A odporúčam neschváliť vzhľadom k tomu, že ešte aj po spoločnej správe sa trošku dopracovával systém tohto veľmi náročného zákona, nielen v oblasti prístupu k telekomunikačnému tajomstvu, ale aj k určitým technickým špecifikáciám. Teda pre spravodajcu, teda pre mňa, aj bod 11 na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec. Slovo má pán poslanec Přidal.

  • Ja som chcel povedať len to isté, v čom ma predrečník predbehol, že tiež teda navrhujem bod 11 vyňať na osobitné hlasovanie spoločnej správy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Ďakujem pekne. Krátko. Myslím, že veľmi veľa bolo vyjadrené aj v jednotlivých vystúpeniach. Áno, ide o dôležitý zákon. Nie je totálne nový, aj keď formálne je nový, pretože dotýka sa len čiastočne úprav doterajšieho právneho rámca. Povedal som na úvod asi jednou štvrtinou. Ale každá zmena, samozrejme, je dôležitá, musí byť transparentná, resp. systémová a vyvážená. Hlavne tu chcem poukázať na tému ochrana súkromia, údajov, slobody jednotlivca, na druhej bezpečnosť v spoločnosti, resp. záujmy spoločnosti, ktoré napríklad dnes veľmi skúša zneužívanie informácií, resp. nových technológií. Tak ako postupne a veľmi rýchlo sa vyvíja prostredie elektronických komunikácií tak...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Sulík, Richard, predseda NR SR

    Prepáčte mi, pán minister. Poprosím kolegov, keby mohli venovať pozornosť rečníkovi, možnože si aj sadnúť. Ďakujem pekne.

  • ...tak sa veľmi dynamicky v tomto prostredí vyskytuje aj zločin alebo až medzinárodný rozmer zločinu, akým je napríklad terorizmus. Nechcem dlho hovoriť alebo vysvetľovať to, čo obidve tieto roviny znamenajú pre naše osobné a spoločenské záujmy, aby aj bezpečnosť, aj sloboda sa podporovali, nie oslabovali, lebo nebude potom ani slobody, ani bezpečnosti, ak nenastavíme dobre pravidlá a nebudeme v nich fungovať spoľahlivo. Týka sa to samozrejme aj silových zložiek, ktoré sú často vnímané ako keby s antipatiou, ale ony sú v službe spoločnosti, nie dominancia alebo nejaké postavenie mimo zákon, ale naopak v službe zákona, v službe občianskej spoločnosti.

    Chcem povedať, že uvítal by som podporu pre kompromisný návrh, ktorý, môžem povedať, aj z hľadiska vlády pri ochrane údajov alebo uchovávanie údajov na 9 mesiacov v prípade internetu je kompromisom na jednej strane požadovaných 12 a na druhej doterajších 6. Pozrite, čo všetko sa stalo za posledné roky, odkedy boli niektoré veci diskutované a rozhodované aj na tejto pôde. Mali sme prípad kanibala, ktorý naozaj cez nettwork, cez informácie lákal a páchal neľudské zločiny, ktoré sú súčasťou už našej novej skúsenosti. Mnohé veci, ktoré sa dejú okolo nás, v Európe a vo svete dávajú veľký výkričník na zneužívanie nových technológií. Preto by som rád politicky podporil návrh, ktorý je vydiskutovaný, a myslím si, že vyvážený. Takisto chcem podporiť návrh, ktorý odznel zo strany pána Ondreja Mateja, o zdravotne postihnutých a informačných službách pre túto kategóriu užívateľov elektronických komunikácií. Ďakujem pekne aj za prácu, aj za vyváženú gestorskú správu.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spravodajca nechce zaujať záverečné slovo.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k nasledujúcemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 376. Spoločná správa výborov má tlač 376a.

    Poprosím ministra hospodárstva Juraja Miškova, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tzv. atómový zákon, ktorým Úrad jadrového dozoru zabezpečuje transpozíciu Smernice Rady 2009/71 Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Dôvodom predloženia tohto návrhu, okrem nutnosti dôslednej transpozície uvedenej smernice, je aj potreba zakotvenia požiadaviek expertnej skupiny WENRA, ktorá združuje dozorné orgány nad jadrovou bezpečnosťou členských krajín Európskej únie a Švajčiarska, ako aj potreba čiastočnej úpravy pôvodného zákona v oblasti nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike. Zároveň týmto návrhom zákona Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky zabezpečuje zmenu prístupu k dokumentácii, ktorú atómový zákon označuje ako citlivú.

    Ťažisko predloženého návrhu zákona ustanovuje záväzné rámcové pravidlá jadrovej bezpečnosti, najmä v organizačnej, infraštrukturálne, inštitucionálnej rovine, zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť a upevňuje postavenie dozorného orgánu. Preberá požiadavky skupiny WENRA, ktoré smerujú v prevažnej väčšine do technických detailov požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú následne predmetom úpravy vyhlášok Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Zároveň na novo ustanovuje niektoré požiadavky, ktoré vyplývajú z postupu pre nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi v Slovenskej republike, a zároveň obmedzuje prístup k materiálom, ktoré atómový zákon označuje ako citlivú dokumentáciu, a to tým, že sa taxatívne vymedzuje dokumentácia, ktorú Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky považuje za natoľko dôležitú, že by jej zverejnením mohlo dôjsť k zneužitiu informácií v nich obsiahnutých na plánovanie a vykonanie činností ohrozujúcich všeobecnú bezpečnosť obyvateľstva.

    Okrem vyššie uvedeného Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky touto novelizáciou realizuje aj nevyhnutné legislatívno-technické zmeny súvisiace s navrhovanou úpravou ťažiskových oblastí.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz spoločného spravodajcu Ľudovíta Jurčíka z výboru pre hospodárstvo, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

    Páni poslanci, poprosím, keby ste venovali pozornosť rečníkovi. Poprosím aj pána Zoltána Horvátha, napríklad. Pána Zoltána Horvátha tiež poprosím, aby venoval pozornosť. Aj Ľudovíta Kaníka poprosím, počuť až sem. Ďakujem veľmi pekne.

    Nech sa páči.

  • Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, tzv. atómový zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 476) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2011 č. 515 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 24. augusta 2011 č. 266, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 25. augusta 2011 č. 182, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením z 31. augusta 2011 č. 107.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaním bola schválená uznesením zo 6. septembra 2011 č. 193.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Dostál, na ako dlho to asi máte? Koľko? Päť minút. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v druhom čítaní vyjadril k jednému problému súvisiacemu s prerokovaným návrhom zákona a so zákonom ako takým. Chcel by som upozorniť na problém týkajúci sa sprístupňovania informácií...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Sulík, Richard, predseda NR SR

    Páni poslanci, poprosím o kľud v miestnosti. Ďakujem.

  • ...a jadrovej energetiky. Ten režim, v ktorom sa sprístupňujú informácie, je špecifický a odlišuje sa od režimu, ktorý vo všeobecnosti sa používal na sprístupňovanie informácií, a síce v tom, že pokiaľ niekto žiada informácie, tak ak nejaký dokument obsahuje informáciu, ktorá sa nemá sprístupniť, tak sa táto informácia vymaže a zvyšok dokumentu sa sprístupní. Režim sprístupňovania dokumentov týkajúcich sa jadrovej energetiky je odlišný v tom, že zákon umožňuje nesprístupniť celé dokumenty. Čiže nielen tie informácie, kde je dôvod ich zneprístupniť. Je samozrejmé, že jadrová energetika je špecifické odvetvie a že potrebuje aj špecificky spôsob sprístupňovania informácií.

    Tu však podľa mňa existuje veľmi silné podozrenie na to, že ten režim, ktorý je dnes v zákone a ktorý ideme mierne upraviť touto prerokovanou novelou, nie je v súlade s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia tzv. Aarhuský dohovor a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/2004 Európskeho spoločenstva o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí. Podľa oboch pre Slovenskú republiku záväzných dokumentov možno utajiť iba konkrétne informácie, ktorých zverejnenie by naozaj mohlo ohroziť bezpečnosť, ale zostávajúce informácie sa verejnosti musia poskytnúť. Súčasná aj navrhovaná právna úprava však predpokladá nesprístupňovanie nielen konkrétnych informácií, ale celých dokumentov. Zrejme ste podobne ako ja dostali list, kde je toto podrobne zargumentované, kde je konkrétne citované z predmetných dokumentov a kde sa upozorňuje aj na možný rozpor s ústavou, konkrétne s požiadavkou proporcionality pri obmedzovaní základného práva na informácie, ktorá vyžaduje, aby ak niekto požaduje sprístupnenie informácie obsahujúce niekoľko chránených informácií, nemôže sa odmietnuť sprístupnenie kompletne celého dokumentu, ale z dokumentu sa majú vylúčiť, napríklad začierniť, iba citlivé informácie a zvyšok dokumentu sa musí sprístupniť. Na toto upozornili vo svojom liste občianske združenia Viaiuris a Greenpeace.

    Ja nestojím úplne na pozíciách organizácie Greenpeace, pokiaľ ide o jadrovú energetiku, ale tuto hovoríme o prístupe k informáciám. Nehovoríme o tom, či jadrové energie, jadrové elektrárne stavať, nestavať, prevádzkovať alebo zavrieť, hovoríme tu o verejnej kontrole a hovoríme tu o tom, na čo by verejnosť podľa našej ústavy, aj podľa medzinárodných dokumentov mala alebo nemala mať prístup, právo.

    V liste sa upozorňuje aj na to, že takýto prístup je veľmi netradičný a v krajinách Európskej únie neobvyklý, že by krajiny riešili nesprístupňovanie informácií takýmto reštriktívnym spôsobom. A rovnako sa upozorňuje na to, že ak súčasný právny stav nebude zosúladený s právnymi predpismi Európskej únie, hrozí, že Európska komisia začne proti Slovenskej republike konanie pre porušenie práva Európskej únie. Ja som sa pokúsil predložiť pozmeňujúci návrh na pôde ústavnoprávneho výboru, ktorý nebol schválený. Nie je to teda dostatočne prediskutované. Čiže nepredkladám v tejto chvíli žiaden pozmeňujúci návrh, ale chcem upozorniť na tento problém. A myslím, že by sme sa mali k nemu vrátiť a rozobrať to, ak dospejeme k tomu, že je to naozaj tak, ako hovorím, tak mali by sme konať sami a nečakať, keď začne konať Európska komisia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásili žiadni poslanci, uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Vážený... Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som možno len v krátkosti zareagovať na vystúpenie pána poslanca Dostála. Iste aj sami uznáte, že žiadna vláda v doterajšej histórii Slovenskej republiky neurobila toľko pre slobodný prístup k informáciám a pre zverejňovanie informácií, ako robí práve táto vláda. Na druhej strane, žiaľ, nie je možné akceptovať návrhy mimovládnych organizácií Greenpeace Slovensko a Viaiuris, ktoré smerujú k formulácií pozmeňovacích návrhov k tomuto návrhu zákona. Realizácia uvedených návrhov by mohla mať za následok neobmedzený a nekontrolovateľný prístup k ozaj citlivým informáciám o jadrových zariadeniach. Uvedené informácie, u ktorých obmedzenie prístupu voči súčasnému platnému právnemu stavu je značne zredukované, čo koniec koncov uznávajú aj Greenpeace a Viaiuris, v nepovolaných rukách môžu vyvolať uľahčenie aktivity na zlovoľné konanie viacerých skupín. V súčasnej celosvetovej bezpečnostnej, finančnej a hospodárskej krízovej situácii nepovažujeme za vhodné rozširovať nekontrolovaný prístup k informáciám o objektoch osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektoch spôsobom, ktorým to navrhujú vyššie spomenuté mimovládne organizácie.

    Sulík, Richard, predseda NR SR

    Prepáčte, pán minister, poprosím kolegov, keď sa potrebujú baviť o iných veciach, tak veď môžu ísť von. Prosím vás pekne o pozornosť. Chcem vás taktiež poprosiť, keby ste sa mohli usadiť, nediskutovať tu krížom-krážom, narúša to jednoducho chod schôdze. Pán poslanec Jarjabek, ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Javí sa nám nenáležité, aby z dôvodu navonok deklarovaného a domnelého záujmu o informácie o životnom prostredí sa tretie osoby dostávali do styku s konkrétnymi technologickými riešeniami v jadrových zariadeniach. Naviac, nie sme presvedčení, že európske právne predpisy a mnohostranné dohovory na úrovni OSN, ktorými sú pozmeňovacie návrhy odôvodnené, jednoznačne nespochybniteľne podporujú názor, že licenčná dokumentácia k jadrovým zariadeniam je informáciou o životnom prostredí. Na základe skutočnosti, že ani jeden z troch parlamentných výborov, ktoré návrh zákona prerokovali, sa nestotožnil s pozmeňovacími návrhmi mimovládnych organizácií, ako aj z dôvodov, ktoré uvádzame vyššie v našom stanovisku, žiadam, aby návrhy Greenpeace Slovensko a Viaiuris neboli Národnou radou Slovenskej republiky akceptované a návrh novelizácie atómového zákona bol schválený v predloženom znení, resp. aby bol schválený iba s pozmeňovacími návrhmi, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Ehm... Spravodajca? Nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem štvorminútovú prestávku. O 11.40 hodine budeme hlasovať o doteraz prerokovaných bodov, je to deväť bodov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predtým ako dôjdeme k hlasovaniu by som sa chcel spýtať na jeden všeobecný súhlas. Podľa zvyklostí na základe, ktorých funguje Národná rada, by sme dnes, teda posledný deň v týždni, by sme rokovali, by sme mali teraz od 12.00 hodiny hodinovú prestávku a od 13.00 hodiny by sme rokovali do 16.00 hodiny. Toto je obvyklý stav. Ja sa chcem spýtať, že či je všeobecný súhlas na zmenu v tom zmysle, že mali by sme teraz hodinovú prestávku a od 13.00 hodiny by sme rokovali približne do 17.00 hodiny s predpokladom, že by boli prerokované všetky zvyšné body tejto schôdze. Od 17.00, približne, hodine by sme odhlasovali body a schôdzu ukončili. Máme na prerokovanie ešte osem vládnych návrhov a štyri správy, zmluvy, také tie jednoduchšie body. Preto je taký predpoklad, že o 17.00 hodine, približne o tej 17.00 hodine by mohli byť, by mohli byť všetky rozpravy ukončené, odhlasovali by sme a ukončili schôdzu. Pýtam sa, či je takýto všeobecný súhlas.

    (Z pléna) Áno.

    Teraz by sme hlasovali presne do 12.00 hodiny, čo odhlasujeme, to bude odhlasované. Presne o 12.00 hodine začne prestávka a o 13.00 hodine pokračujeme v rozprave, o sedemnástej, respektíve možno o niečo neskôr, keď to bude vyzerať na ukončenie, by sme hlasovali o zvyšných bodoch.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu a poprosím pána poslanca Horvátha, ktorý je spoločným spravodajcom z výboru pre sociálne veci, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 397).

  • Správne má byť tlač 398 - pozn. red.

  • Pán poslanec Horváth, predtým ako uvediete hlasovanie, dovoľte mi, vážené panie poslankyne a páni poslanci, privítať na balkóne rokovacej sály zahraničnú delegáciu pod vedením podpredsedu Národného zhromaždenia Vietnamskej socialistickej republiky. Táto delegácia je tu na pracovnej návšteve v Slovenskej republike, srdečne ju vítam a delegáciu ju vedie pán - a teraz, nech mi je odpustené, pravdepodobne zle, nesprávne vyslovím jeho meno - pán Uông Chu Luu-a.

  • Takže srdečne vítam vietnamskú delegáciu, aj keď v tomto momente zrejme nie je na balkóne. Pán poslanec Horváth, prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 398.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nakoľko v rozprave boli podané dva procedurálne návrhy, takže najprv budeme o procedurálnych návrhoch hlasovať, pán predseda. Takže, prosím, najprv dajte hlasovať o návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Prosím páni poslanci, hlasujte o návrhu vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, hlasovalo 67 za, 76 proti,1 sa zdržal.

    Tento návrh sme nechválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu v rozprave nepokračovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o druhom procedurálnom návrhu v rozprave nepokračovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 67 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o návrhoch poslancov podaných v rozprave v súlade s § 83 ods. 4.

  • Prosím, hlasujte teraz o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 1 proti, 65 sa zdržalo.

    Skrátili sme, súhlasili, Národná rada súhlasila so skrátením lehoty.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy výborov. Prosím, pán predsedajúci, pán predseda, dajte hlasovať o návrhoch 1 až 55, 57 až 73 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o uvedených bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 65 proti, 2 sa zdržali.

    Tieto body spoločnej správy boli schválené.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 56 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 56 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 77 proti, 68 sa zdržalo.

    Tento bod spoločnej správy nebol schválený.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných poslancami v rozprave. Boli podané tri návrhy, najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Brocku.

  • Prosím, hlasujte teraz o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 24 proti, 43 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh bol schválený.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o prvom návrhu poslanca Kaníka.

  • Prosím, hlasujte teraz o prvom návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 74 za, 56 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o druhom návrhu poslanca Kaníka.

  • Prosím, hlasujte teraz o druhom návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Ruch v sále.

  • Zle som prečítal? Tak teda, že toto sa udeje?

  • Ruch v sále.

  • Dobre, takže opakujem. Opakujem, opakujem čítanie výsledku. Z prítomných 145 poslancov hlasovalo 74 za, 56 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh, pozmeňovací návrh, prvý, pána poslanca Kaníka bol schválený.

  • Ruch v sále.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom návrhu poslanca Kaníka.

  • Prosím, hlasujte teraz o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 75 za, 55 proti, 13 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Kaníka bol schválený.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu gestorského výboru postúpiť návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že návrh zákona bude postúpený do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 64 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili a otváram rozpravu v treťom, k tretiemu čítaniu. V rámci tretieho čítania sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 67 proti.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení.

    Poprosím pána poslanca Pavla Hladkého, ktorý je spoločným spravodajcom výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tlač 405.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 405.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k predmetnému návrhu zákona nevystúpil nikto, ani nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, preto hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, pričom gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o spoločnej správe z gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 66 sa zdržalo.

    Tento návrh bol schválený.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrhy hneď v treťom čítaní.

  • Prosím, hlasujte teraz o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 66 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Do tejto rozpravy sa neprihlásil žiaden poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 80 za, 2 proti, 64 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Máriu Sabolovú, ktorá je spoločná spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby uviedla hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152 /1995 o potravinách, tlač 406.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 406.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave boli predložené dva pozmeňujúce návrhy, preto vás žiadam, aby sme hlasovali o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 pre tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca Fecka a Sabolovej. Dajte hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, hlasujte teraz o skrátení lehoty pre pozmeňovacie návrhy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 5 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme tento návrh na skrátenie lehoty.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy nasledovne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť, o bodoch 1 až 4, 6, 7, 9, 11, 13 až 15, 19 až 23 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o uvedených bodoch spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 78 za, 67 proti.

    Uvedené body spoločnej správy boli schválené.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy číslo 5, 8, 10, 12, 16, 17, 18 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 75 proti, 70 sa zdržalo.

    Uvedené body spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fecka, o obidvoch bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 140 za, 3 proti, 2 sa zdržali.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Fecka bol schválený v obidvoch bodoch.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Sabolovej, o obidvoch bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 59 za, 23 proti, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Sabolovej neboli schválené.

  • Pán predseda, keďže sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovali, vás chcem poprosiť, dajte hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

    Prosím, hlasujte teraz o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Prosím, hlasujte teraz o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 7 proti, 60 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy? Žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 4 proti, 62 sa zdržalo.

    Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

    Je minúta pred 12. 00 hodinou. Nebudeme začínať s ďalším hlasovaním. Vyhlasujem teraz obednú prestávku. Pokračujeme o 13.00 hod., tak ako sme sa dohodli všeobecným súhlasom.

    A pani Laššáková má precedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutím NBÚ, že je zasadnutie výboru hneď teraz. A je to v zasadačke osobitného kontrolného, či osobitného výboru na kontrolu SIS, zasadačka č. 71 a je to pri ubytovni, teda nie na NBÚ, ale pri ubytovni. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že rokovanie výboru je o 12.30 hodine v Zimnej záhrade. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pripomínam ešte, že hlasovanie, rokovanie začína o 13.00 hodine, hlasovanie bude o 17.00 hodine alebo mierne neskôr, podľa toho, ako budú prerokované body. Preto, prosím vás, je dôležité byť najneskôr na 17.00 hodinu pri hlasovaní.

  • Rokovanie prerušené o 12.00 hodine.

  • Vážená pani kolegyňa poslankyňa, s vaším dovolením otvorím popoludňajšie rokovanie Národnej rady.

    Nasleduje, v súlade so schváleným programom, druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máte ho ako tlač 402 a spoločná správa výborov je pod tlačou 402a.

    Vítam na rokovaní Národnej rady, pána podpredsedu vlády, pána Jána Figeľa a žiadam ho, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady . Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, ctení nepočetní hostia, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešné rokovanie Národnej rady uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom tohto samotného návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2008 pod č. 6 z februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa pôvodná smernica z roku1997 pod č. 67 Európskeho spoločenstva, s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva.

    Predložený návrh vytvára legislatívny rámec na poskytovanie poštových služieb a poštového platobného styku na liberalizovanom, otvorenom poštovom trhu s garanciou tzv. univerzálnej poštovej služby a zavedením nového modelu financovania tejto univerzálnej služby prostredníctvom kompenzačného fondu. Tento má byť tvorený príspevkami poštových podnikov a štátneho rozpočtu. S týmto súvisia aj zmeny v systéme vzniku oprávnení na poskytovanie poštových služieb a na zavedenie pojmu zameniteľných poštových služieb.

    Ďalšie úpravy sa týkajú najmä zavedenia prístupu do verejnej poštovej siete, spresnenia definícií, statusu alebo postavenia poštových podnikov, práv a povinností, zodpovednosti za škodu, štátnej regulácie a štátneho dohľadu nad poskytovaním poštových služieb.

    Tento návrh zákona vláda schválila 8. júna. Voči tomu, čo bolo skoncipované v spoločnej správe schválenej v gestorskom výbore, nemám ako predkladateľ námietky. Aj preto vás, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu.

  • Ďakujem pekne, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím pána poslanca Stanislava Janiša, ktorého určil ako spravodajcu výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby nás ako predseda tohto výboru informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, kolegovia, kolegyňa, dovoľte, aby som vám tlmočil spoločnú správu výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona o poštových službách, ktorý máme pod tlačou 402.

    Hlasovaním sme pridelili tento návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru.

    Konštatujem, že všetky výbory návrh zákona prerokovali. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet odporúča schváliť. Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    V časti IV máme doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch Národnej rady.

    Gestorský výbor odporúča o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne, o bode 1 až 8 spoločne. A gestorský výbor súčasne odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o poštových službách schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásili za poslanecký klub MOST - HÍD pán poslanec Ondrej Dostál. Ďalej sa písomne prihlásil pán poslanec Peter Pelegrini. Po ich vystúpení a prípadných faktických poznámkach, bude možné sa prihlásiť ústne.

    Slovo má pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil a predniesol tu, s pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov, ktorý znie nasledovne, má jeden bod a znie takto:

    V čl. I v § 10 ods. 3 znie: "Predmet poštového tajomstva možno sprístupniť len odosielateľovi, adresátovi, ich právnemu nástupcovi alebo osobe konajúcej v ich mene, na základe písomného splnomocnenia, v ktorom je pravosť podpisu splnomocniteľa osvedčená. Predmet poštového tajomstva sa sprístupňuje súdu a na základe písomnej žiadosti a na príkaz súdu, odkaz 9), inému orgánu štátu na účely plnenia jeho úloh, podľa osobitného predpisu, odkaz 10), a orgánu činnému v trestnom konaní na účely odhaľovania vyšetrovania a stíhania trestných činov."

    Vkladajú sa nové poznámky pod čiarou 9 a 10, ktoré znejú:

    "Poznámka č. 9, § 86 až 87a zákona č. 301/2005 Z. Z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov."

    "Poznámka č. 10, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie návrhu: Absencia explicitného vymedzenia bližších podmienok pre sprístupnenie poštového tajomstva by mohla nielenže spôsobiť problémy v aplikačnej praxi, ale by mohla viesť aj k narušeniu základných atribútov právneho štátu, a to vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný vládny návrh zákona umožňuje inému orgánu štátu, t. j. ozbrojenému bezpečnostnému zboru, ozbrojenému zboru a štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a obrany štátu kedykoľvek siahnuť do osobnej integrity človeka.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má teraz pán poslanec Peter Pelegrini, ktorý je druhý prihlásený do rozpravy písomnou formou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ja som sa prihlásil písomne, a keďže už som prihlásený, tak vystúpim. Ale budem krátky, pretože som pôvodne chcel predniesť tento pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Dostál s kolegom Solymosom predložil. A to som chcel na tom ukázať ten konštruktívny prístup v takýchto veciach opozície, pretože ráno sa rokovanie parlamentu rozbehlo veľmi rýchlo a páni poslanci Solymos a Dostál neboli v pléne a predsa len sa rokovalo do rána, takže nie všetci poslanci tu boli a bola veľká nieže šanca, ale bola veľmi malá šanca, že sa podarí získať pätnásť podpisov, keď ten bod by bol prišiel na rokovanie ešte pred hlasovaním. Preto my,poslanci za SMER spolu s niektorými kolegami aj z tých koaličných, ktorí tu boli, sme ten pozmeňujúci návrh si osvojili a získali sme tých pätnásť podpisov a boli sme pripravení tak tú situáciu riešiť naozaj nezištne, aby ten pozmeňujúci návrh naozaj mohol byť predložený na rokovaní počas druhého čítania tu v pléne. Keďže sa ale kolegom podarilo ešte stihnúť vyzbierať tie podpisy, tak samozrejme nemá význam, aby som to urobil ja. Ale vidíte, že mali sme poistku, takže určite by sa to do zákona bolo dostalo. A keďže ide opäť o ochranu osobných údajov a v kontexte toho, čo som vystupoval pri zákone o elektronických komunikáciách, vítam takúto úpravu, ktorá spresňuje sprístupnenie toho aj poštového tajomstva, a môžem povedať z tohto miesta, že tento pozmeňujúci návrh tak isto klub strany SMER - SD podporí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vyše vystúpenie veľmi konštruktívne sa prihlásil pán poslanec Dostál ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ja chcem len poďakovať kolegovi a oceniť konštruktívny prístup opozície v tejto veci. Takže ďakujem.

  • Vzhľadom na početnosť ľudí v sále, vychádzam, že nechce nikto protestovať. Pán poslanec Vážny? Ja som myslel, že ste nestihli prihlásiť sa s faktickou, ale bol by som vám dal tentokrát možnosť. Preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Vážny ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec má slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, alebo, pardon, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslanca Ľubomíra Vážneho k návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste všetci obdržali ako tlač 402.

    V podstate sa zaoberá riešením kompenzačného fondu, pretože filozofia kompenzačného fondu je správna, avšak mám pocit, že vytvorenie kompenzačného fondu postihne v neprimeranej miere najmä Slovenskú poštu. A myslím, že všetci chceme, aby výber do toho kompenzačného fondu bol vo väčšej miere alebo v spravodlivejšej miere vyskladaný nielen zo Slovenskej pošty, ale aj od tých operátorov, ktorí na trhu pôsobia, a ktorí sa súčasným znením, predkladaným znením novely zákona o poštových službách môžu príspevkom do kompenzačného fondu vyhnúť, čím potom stráca ten kompenzačný fond svoju dynamičnosť a účinnosť, pretože bude ako bremeno len na pleciach Slovenskej pošty. Čiže toto je základná filozofia toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám. Dovoľte mi, aby som ho predniesol.

    1. V čl. I § 1 sa vypúšťa odsek 2.

    Odôvodnenie: Pôvodné znenie umožňuje, že dopravcovia, zasielatelia môžu vykonávať činnosti ako sú výber a distribúcia poštových zásielok bez toho, aby to bolo považované za poštové služby, čím vzniká možnosť poskytovať poštové služby bez licencie či registrácie.

    2. V čl. I § 2 sa vypúšťa odsek 11.

    Odôvodnenie: Definícia je nejasná. Nie je jasné, čo je to miesto pôvodu zásielky, ale ani čo je vyššia rýchlosť a spoľahlivosť. Expresná poštová služba môže byť čokoľvek. Expresnou poštovou službou môže byť čokoľvek, ako som už povedal, napríklad doporučený list prvej triedy spĺňa ods. b) c) d) a asi aj a). A nie je problém "éčko" a "efko" zabezpečiť doplnkovou službou, a takisto g) je vždy možné. Čiže precizuje sa táto formulácia, aby aj expresná služba bola jednoznačne vymedzená.

    3. V čl. I § 8 odsek 3 znie nasledovne.

    "(3) Prístupové miesta poštovej siete sú budovy a stále technické zariadenia prístupné verejnosti určené na vyberanie poštových zásielok."

    Odôvodnenie: Navrhované znenie je nesprávnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6 a to konkrétne ustanovení článku 2 bod 3, v ktorých sú prístupové miesta definované ako, citujem, "fyzické zariadenia vrátane poštových schránok poskytnutých verejnosti buď na verejnej komunikácii, alebo v priestoroch poskytovateľa poštových služieb, kde môžu odosielatelia vložiť poštové zásielky do poštovej siete". Koniec citátu zo smernice. Z uvedenej citácie vyplýva, že v zmysle legislatívy Európskej únie za prístupové miesto možno považovať len hmotné zariadenia, do ktorých užívatelia poštových služieb môžu vkladať poštové zásielky do poštovej siete, teda nemôžu to byť fyzické zariadenia určené na dodávanie poštových zásielok.

    4. V čl. I § 8 sa v odseku 7 nahrádza spojka "a" spojkou "alebo".

    V návrhu zákona je pojem distribúcia definovaný ako proces spracovania poštovej zásielky po jej vybratí na prepravné smery alebo miesta dodania až po jej dodanie. Zahŕňa triedenie, prepravu a dodanie poštovej zásielky. Na poštách ako stálych prevádzkárňach určených pre styk s užívateľmi poštových služieb sa nevykonávajú všetky časti distribučného procesu, vykonáva sa len dodanie poštových zásielok. Zároveň nie na všetkých poštách sa realizuje súčasne vybratie a dodanie poštových zásielok. Od začiatku prevádzkovania poštovej siete boli zriaďované pošty, na ktorých sa vykonáva len vybratie poštových zásielok a nevykonáva sa súčasne dodanie poštových zásielok, a tento stav pretrváva.

    5. V čl. I § 56 sa vypúšťa odsek 2. Ak by sa čisté náklady univerzálnej služby počítali podľa § 56 ods. 2, potom by vypočítané náklady neboli čistými nákladmi podľa § 56 ods. 1, a preto je potrebné odsek 2 vypustiť.

    6. V č. I § 58 sa v odseku 1 na konci pripájajú slová: "U poštového podniku poskytujúceho univerzálnu službu sa pri výpočte jeho podielu na príspevok do kompenzačného fondu bude vychádzať z obratu zameniteľných služieb poskytovaných poskytovateľom služieb, do ktorého sa nezapočítava obrat z univerzálnej služby."

    V zmysle § 57 ods. 1 nového zákona je povinný do kompenzačného fondu platiť každý poštový podnik, ktorý v danom kalendárnom roku poskytoval zameniteľné poštové služby. Z tohto ustanovenia je teda zrejmé, že táto povinnosť platenia do kompenzačného fondu platí aj pre poskytovateľov univerzálnej služby, t. j. Slovenskú poštu, akciovú spoločnosť, pokiaľ v danom roku poskytovala zameniteľné služby. Výška príspevku do kompenzačného fondu je stanovená v zmysle § 57 ods. 1 nového zákona v sume rovnajúcej sa percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby, ktoré zodpovedá podielu tohto poštového podniku na trhu, najviac však v sume rovnajúcej sa 3 % z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, pričom do výšky podielu na trhu sa započítava aj podiel poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania všetkých poštových služieb, teda aj obrat z univerzálnej služby. Navrhované znenie zodpovedá aj skutočnostiam uvedeným v doložke vplyvov. Vzhľadom k tomu, že účelom kompenzačného fondu je riešenie finančného bremena z poskytovania univerzálnej služby, preto by sa do podielu poskytovateľov univerzálnej služby pre výpočet príspevku do tohto kompenzačného fondu nemal rátať obrat z poskytovania poštových služieb do rozsahu univerzálnej služby. Účelom navrhovaného znenia je odstrániť zrejmý nelogický rozpor, aby sa u poskytovateľa univerzálnej služby príspevok do kompenzačného fondu rátal aj z obratu poskytovanej univerzálnej služby, t. j. mal by sa rátať len z obratu z poskytovaných zameniteľných služieb.

    Posledný bod tohto pozmeňujúceho návrhu je bod č. 7, ktorý znie:

    " V čl. III sa v položke 270 písm. a) Udelenie poštovej licencie nahrádza slovo "33 193,50 eur" slovom "1000 eur".

    Suma za licenciu v hodnote 33 193,5 eur je neadekvátna sume za registráciu 100 eur, ak s využitím registrácie je možné poskytovať zameniteľné poštové služby v rozsahu napríklad aj 90 % z univerzálnej služby, t. j. služby s licenciou. Navyše licencia a teda univerzálne služby sa stávajú bremenom.

    Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky neevidujem. Pán poslanec Vážny bol posledný, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán podpredseda vlády, chcete reagovať na rozpravu? Áno, je to v záverečnom slove, na ktoré už nie je možné reagovať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctená snemovňa, ja by som len krátko chcel oceniť doterajšiu diskusiu, hlavne na úrovni gestorského výboru, ktorý bol schopný zhromaždiť všetky podnety aj do vyváženej a myslím konštruktívnej správy, ktorú, ako som už povedal pri predložení, nieže akceptujem, ale považujem za súčasť celého legislatívneho návrhu tak, aby bol lepší, resp. precíznejší. A v tomto zmysle je aj môj postoj. A to isté by som dodal k tomu, čo odznelo vo forme jedného, resp. zdvojeného návrhu z dvoch strán snemovne, ktorý ako keby bol širokou až najširšou koalíciou na tému upresnenia narábania, resp. súvislostí okolo poštového tajomstva, komu ho možno sprístupniť a na akom základe. Považujem to za tiež výraz a návrh, ktorý zapadá do celkového zamerania, a vyjadruje aj citlivosť a dôležitosť precízneho definovania včítane explicitného vymenovania všetkých súvisiacich právnych noriem, to znamená teda trestného zákona a poriadku a ďalších zákonov, ktoré oprávňujú špecifické orgány na záležitosti dotýkajúce sa poštového tajomstva.

    Čo sa týka toho posledného návrhu pána kolegu Vážneho, tam by som bol zdržanlivý už len preto, že je veľmi rozsiahly. Ja sám som v tom procese rýchleho čítania detailov to skôr vnímal ako tému na ak, tak kroky alebo rozhodnutia následné, po tom, čo sa rozbehne systém, pretože on je samozrejme pripravený a prvý január je neďaleko. Ak sa bude ukazovať, že treba korigovať niektoré parametre pri zadefinovaní kompenzačného fondu alebo pri niektorých súvislostiach s týmto fondom, resp. tam boli aj opatrenia zo samotnej úvodnej časti návrhu zákona, resp. záležitosti dotýkajúce sa úrovne, finančnej úrovne pri registrácii a licenciách, tak tie jednak považujem za návrh, ktorý nie je ani z gestorského výboru, a zároveň čosi, k čomu sa možno môžeme, ak bude treba, pokojne konštruktívne vrátiť pri aplikácii samotného zákona v budúcom roku. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej Hory o medzinárodnej cestnej, osobnej a nákladnej doprave.

    Tento návrh vlády má parlamentnú tlač 444 a spoločná správa výborov má tlač 444a.

    Poprosím aj v tomto prípade pána 1. podpredsedu vlády, ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, aby vládny návrh odôvodnil.

    Pán minister, nech sa páči. Ide o tlač 444, návrh na vyslovenie súhlasu s dohodou medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou.

  • Áno. Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej Hory o medzinárodnej cestnej, osobnej a nákladnej doprave.

    Tento návrh sa predkladá na rokovanie Národnej rady podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo, priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a teda má prednosť pred samotnými zákonmi.

    Vzhľadom na zmeny v politickom a hospodárskom usporiadaní Európy, osobitne teda po 1989 roku, ale aj následne po rozpade bývalej Juhoslávie a vzhľadom na rozvoj ekonomických vzťahov medzi Slovenskom a Čiernou Horou bolo potrebné vytvoriť právny rámec pre vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy. Čierna Hora má pre slovenských cestných dopravcov strategický význam hlavne pri prepravách do Grécka a do Albánska. Na základe predkladanej dohody budú mať slovenskí dopravcovia právo vykonávať bilaterálnu nákladnú dopravu a dopravu z Čiernej Hory do tretích štátov bez akýchkoľvek ďalších povolení jej príslušných orgánov. Dohoda upravuje aj vykonávanie pravidelnej osobnej a tzv. kyvadlovej dopravy. Vykonávanie nepravidelnej dopravy, autobusovej dopravy sa bude riadiť mnohostrannou dohodou, ktorá je známa pod menom Interbus. Návrh dohody bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 882 z 15. decembra, na základe ktorého bola dohoda podpísaná následne 26. mája 2011 v Lipsku. Bol som pritom.

    Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ide o prezidentskú dohodu, ktorá má prednosť pred zákonmi, a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady. Samozrejme odporúčam plénu vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť zároveň, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorým je pán poslanec Ľubomír Vážny, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej Hory o medzinárodnej cestnej, osobnej a nákladnej doprave, ktorú ste obdržali ako tlač 444.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 12. augusta 2011 č. 450 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu s tým, že lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 5. septembra 2011.

    Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 23. augusta 2011 a prijal uznesenie č. 254. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval 25. augusta 2011 a prijal uznesenie č. 190. V týchto uzneseniach oba výbory odporučili Národnej rade vysloviť súhlas s predmetnou dohodou. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou dohodou vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 6. septembra 2011 č. 199.

    Skončil som.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Neevidujem žiadnu prihlášku, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    A nasleduje posledný bod, ktorý sa týka pána ministra dopravy a podpredsedu vlády. Ide o druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici z 18. júna 2007.

    Návrh máte pod tlačou 445 a spoločná správa výborov má číslo 445a.

    Opätovne poprosím pána ministra dopravy, aby návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu, ktorý práve pán podpredseda Národnej rady precízne citoval včítane dátumu podpisu a charakteru, že ide o dodatok k dohode medzi vládami z roku 2007.

    Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických, alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a preto má aj prednosť pred zákonmi.

    Uzavretie dodatku si vyžiadal vstup Slovenskej republiky a Maďarskej republiky do schengenského priestoru. V súvislosti s touto významnou zmenou bolo potrebné vypustiť, resp. zmeniť niektoré články, ktoré upravujú prekračovanie štátnej hranice. Účelom dodatku je tiež umožnenie, využívanie mosta nad riekou Roňava medzi Slovenským Novým Mestom a mestom Sátoraljaújhely pre osobnú dopravu a nákladnú dopravu do 3,5 tony na žiadosť Košického samosprávneho kraja. Dodatok zároveň stanovuje úlohy oboch štátov pri budúcom prevádzkovaní pri údržbe a pri rekonštrukcii mostov nad riekou Ipeľ medzi obcami Peťov a Szécsény, ako aj medzi obcami Rároš a Ráróspuszta. Dobre som to povedal. Tieto mosty by mali byť finalizované v dohľadnom čase a teda aj zmluva, resp. podmienky pre ich využívanie, prevádzku, údržbu a potrebnú rekonštrukciu sú veľmi dôležité a v správnom čase.

    Dodatok má charakter prezidentskej zmluvy. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Predkladaný návrh bol schválený vo vláde 20. apríla pod uznesením č. 263. Bol podpísaný v Bratislave 12. mája počas oficiálnej návštevy ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho. Odporúčam parlamentu vysloviť súhlas s predmetným dodatkom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo opäť Ľubomírovi Vážnemu, aby ako spravodajca výboru podal informáciu o výsledku rokovania výborov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pardon. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici z 18. júna 2007, ktorú ste obdržali ako tlač 445.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 12. augusta 2011 č. 451 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pričom za gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom určil do 5. septembra 2011.

    Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 23. augusta 2011 a prijal uznesenie č. 255. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval 25. augusta 2011 a prijal uznesenie č. 191. týchto uzneseniach oba výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k predmetnej dohode a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k predmetnej dohode a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k predmetnej dohode vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 6. septembra 2011 č. 200.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu aj o tomto bode programu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 394 a spoločnú správu máte ako tlač 394a.

    Vítam na rokovaní podpredsedu vlády a ministra financií pána Ivana Mikloša. A prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách, bol vypracovaný na základe bodu B2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 170 z 9. marca 2011 k návrhom na zmeny v systéme financovania podpory bývania v Slovenskej republiky. Navrhované úpravy sa týkajú problematiky hypotekárnych úverov, ktoré poskytujú hypotekárne banky podľa zákona o bankách, a tiež iných úverov založených nehnuteľnosťou poskytovaných bankami a pobočkami zahraničných bánk. Cieľom týchto legislatívnych návrhov je nadviazať už na prijaté úpravy v tejto oblasti, ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2011.

    Navrhovanými úpravami by sa mala zlepšiť vyjednávacia pozícia klientov bánk, ktorí už čerpajú alebo majú v zámere čerpať vyššie uvedené produkty, a to garanciou predčasne splatiť takýto úver bez poplatku, ak k jeho predčasnému splateniu dôjde po refixácii úrokovej sadzby alebo pri zmene úrokovej sadzby. Navrhuje sa tiež zaviesť povinné informovanie zo strany bánk o úrokovej sadzbe transparentne pri uzatváraní zmluvy a tiež pred zmenou fixácie úrokovej sadzby alebo pri zmene úrokovej sadzby už poskytnutého úveru. To znamená, že klient bude poznať zložky úrokovej sadzby, ktorými sú základná úroková sadzba hypotekárnej banky a hrubá marža, ktoré banka bude garantovať na nasledujúce úrokové obdobie. Navrhuje sa, aby aktuálna výška základnej úrokovej sadzby bola zverejňovaná na webových sídlach hypotekárnych bánk.

    Zároveň by sa navrhovanými úpravami malo dosiahnuť zníženie nárokov na verejné financie umožnením prenosu štátneho príspevku priznaného pred 1. júlom 2003 na pôvodný hypotekárny úver, ktorý je garantovaný po celú dobu splatnosti hypotekárneho úveru, aj na nový hypotekárny úver poskytnutý hypotekárnou bankou od 1. januára 2012.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz poprosím pána Jozefa Kollára, ktorého ako predsedu výboru určil jeho výbor ako spravodajcu k tomuto návrhu, aby nás poinformoval o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, ktorým je výbor pre financie a rozpočet. Nech sa páči.

  • 26.

    Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu gestorského výboru, ktorú máte pod číslom, tlačou teda 394a.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 552 z 12. júla tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: v obidvoch prípadoch, teda, vo výbore pre financie a rozpočet aj v ústavnoprávnom výbore schválili stanovisko s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte uložené pod bodom IV. Keďže túto tlač máte všetci v laviciach, nebudem pozmeňujúce návrhy čítať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o bankách schváliť už so spomínanými pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhmi, ktoré sú uvedené, opakujem ešte raz, pod bodom IV.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 238 z 31. augusta tohto roku. Výbor určil poslanca Kollára za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma súčasne predniesť túto správu na dnešnej schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku a tak sa pýtam, kto sa hlási ústne? Nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať tak, ako sme sa dohodli o 17.00 hodine.

    Teraz pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

    Máte ho ako tlač 397 a spoločná správa výborov je pod tlačou 397a.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči, odôvodnite aj tento návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerom predkladaného návrhu zákona sú legislatívne úpravy zákona o stavebnom sporení, ktorých cieľom je zefektívnenie štátnej podpory stavebného sporenia v dvoch rovinách. Po prvé, aby efekty a prínosy štátnej podpory viac pociťovali samotní stavební sporitelia a zároveň, po druhé, aby došlo k postupnému znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu na štátnu prémiu.

    Predkladaný návrh konkrétne rieši problematiku: po prvé, poplatkov stavebných sporiteľní a to tým, že podmieňuje uplatnenie nároku na štátnu prémiu dodržiavaním výšky, alebo sadzby vybraných poplatkov; po druhé, medziúverov a to tak, že obmedzuje poberanie štátnej prémie počas obdobia čerpania a splácania medziúveru. A po tretie, rieši problematiku osobitného určenia výpočtu nároku na štátnu prémiu v kalendárnom roku, v ktorom je zmluva o stavebnom sporení uzavretá

    Prijatím predkladaného návrhu novely zákona o stavebnom sporení znamená, prijatie znamená prínos pre stavebných sporiteľov formou zníženia vybraných poplatkov súhrne v sume asi 10 miliónov eur ročne a tiež pozitívny vplyv na verejné financie v podobe zníženia výdavkov štátneho rozpočtu na štátnu prémiu sumárne v roku 2013 o 10 miliónov eur, v roku 2014 o 9 miliónov eur a v roku 2015 o 8 miliónov eur.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz poprosím pána poslanca Antona Marcinčina, ako spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, aby nás informoval o výsledkoch rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 397).

    Národná rada svojim uznesením č. 553 z 12. júla 2011 pridelila vládny návrh zákona dvom výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi. Z uznesení výborov vyplynuli tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte všetci pred sebou. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 239 z 31. augusta. Výbor určil poslanca Antona Marcinčina za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa prihlásili dvaja páni poslanci. Za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia pán Peter Pelegrini a ďalej sa prihlásil aj pán poslanec Andrej Kolesík. Po ich vystúpeniach, potom budú môcť sa prihlásiť do rozpravy ústne tí, ktorí by to eventuálne uvítali.

    Slovo má pán poslanec Pelegrini.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh novely zákona o stavebnom sporení je ďalším príkladom rozporu činov a toho, čo pravicovo-liberálna vláda dala do svojho programového vyhlásenia. Táto vláda vo svojom programe píše aj o podpore nástrojov na rozvoj bývania okrem iného aj prostredníctvom stavebného sporenia. Predpokladám, že každý z nás s touto úlohou súhlasí. No, žiaľ, hneď druhým dychom musím povedať, že ten, kto si túto vetu prečítal, nadobudol presvedčenie, že stanovený cieľ určite neprinesie.

    Skôr než pristúpim ku konkrétnym výhradám z mojej strany, dovoľte krátke všeobecné konštatovanie. Takto koncipovaná novela je proti dostupnosti bývania, je proti podpore stavebnej výroby na Slovensku a dovoľte, aby som ako zástupca sociálnodemokratickej strany vyjadril presvedčenie, že podstatným spôsobom znižuje dostupnosť k úverom na bývanie pre najslabšie sociálne vrstvy, pre ktoré je vlastne stavebné sporenie ako také najviac určené. A to všetko za cenu úspor v štátnom rozpočte.

    To, že je potrebné konsolidovať verejné zdroje, určite nikto nespochybňuje. Otázkou však zostáva, či sú takto stanovené úspory nasmerované správne, alebo to je len ďalšia kocka z mozaiky súčasného vedenia ministerstva financií, ktorá sa riadi heslom, chceš zvýšiť príjmy rozpočtu, zvýš dane a poplatky, alebo zníž výdavky štátu na občana, veď on to vydrží. Škoda len, že súčasná vláda používa tak laxné metódy na napĺňanie štátnej kasy.

    Preto sa pýtam, či nie je možné tých pár miliónov eur, ktoré chce štát od budúceho roka na stavebnom sporení ušetriť, hľadať inde a preukázať tak, že ministerstvo financií je schopné kumulovať zdroje aj nejakým sofistikovanejším spôsobom. Nakoniec, neustála kritika predchádzajúcej vlády o údajnom plytvaní, je istým námetom pre získanie peňazí. Veď vlastne podľa toho stačí len prestať plytvať a financie sú na svete.

    Dovoľte, aby som si položiť ďalšiu otázku. Pripravila, alebo pripravuje táto vláda nejakú alternatívu v tejto krajine na podporu bývania ako základnej ľudskej potreby? Reč čísiel hovorí jasne. Znižujú sa výdavky na priame dotácie pre Štátny fond rozvoja bývania a o nič lepšie nie sú ani vyhliadky v systéme hypotekárneho bankovníctva. Chcem podotknúť, že v roku 2012 štátny rozpočet na podporu bývania má vyhradenú sumu vo výške nula euro, opakujem nula euro. Od týchto všeobecnejších, ale, bohužiaľ, skutočných faktov by som rád aj prešiel ku konkrétnym výhradám.

    Navrhnutá novela zákona prešla skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním. Chcem zdôrazniť, že zaznamenala výraznú kritiku. Zásadné pripomienky mala napríklad centrálna banka, dokonca stavovská organizácia Slovenská banková asociácia navrhuje, aby návrh novely bol stiahnutý z ďalšieho legislatívneho konania. A výhrady malo i koaličné ministerstvo spravodlivosti. Tým chcem povedať, že spackanosť tejto novely zákona o stavebnom sporení nie je predmetom len politickej, ale hlavne odbornej kritiky.

    Ak odhliadnem od poradia dôležitosti jednotlivých pripomienok, ktoré boli vznesené v rámci pripomienkového konania na túto novelu, začnem poskytovaním medziúveru, ktorý je charakteristickou súčasťou stavebného sporenia ako systémového celku.

    Podstata úpravy spočíva v tom, že stavebným sporiteľom, fyzickým osobám sa za obdobie od začiatku roka 2012 odoberá nárok na štátnu prémiu, a to za všetky kalendárne roky, od roku poskytnutia medziúveru až do jeho splatenia. Ministerstvo financií to odôvodňuje tým, že chce, aby stavební sporitelia boli demotivovaní využívať medziúvery a aby ich to vraj viedlo k zodpovedného zadlžovaniu sa. Zdá sa, že ministerskí úradníci sa s týmto problémom príliš neunúvali. Ak vychádzame zo štatistík, tak za takmer 18 rokov účinkovania stavebného sporenia boli len v dvoch rokoch úrokové sadzby na medziúvery vyššie na hypotéky, o necelý jeden percentuálny bod, pritom vôbec nie je vylúčené, že hypotéky v krátkom čase zdražejú a medziúver bude znovu výhodnejší.

    Nehovoriac už o tom, že aj medziúvery využívané len na stavebné účely, teda prostriedky z neho získané idú na podporu bývania či už vo forme obstarania nového bytu, alebo rekonštrukčných prác a podobne. Ak zoberieme do úvahy fakt, že medziúver je poskytovaný z dočasne voľných zdrojov stavebnej sporiteľne a tie sú tvorené z vkladov sporiteľov, tak každému musí byť nad slnko jasné, že odobratím štátnej prémie počas čerpania medziúveru sa stráca motivačná zložka sporiteľa s následným dopadom na objem vkladov sporiteľov. Domino efekt tak bude pokračovať znížením bytovej výstavby, ale hlavne v možnosti zaobstarania si bytu, či rekonštrukcie existujúceho bytového fondu. Ale je tu aj ďalší problém, s ktorým sa treba popasovať, a to sú prvky retroaktivity navrhnutého nového zákazu súbehu medziúveru a štátnej prémie na stavebné sporenie, ktorý nerešpektuje princíp ochrany legitímnych očakávaní stavebných sporiteľov, fyzických osôb, že novým zákazom sa nebude zasahovať do práv a povinností stavebných sporiteľov vzniknutých ešte pred účinnosťou a pretrvávajúcich aj po účinnosti navrhnutého nového zákazu.

    Konkrétne predložený návrh zákona predpokladá, že nárok na štátnu prémiu na stavebné sporenie za všetky roky do začiatku roka 2012 až do splatenia medziúveru absolútne sa odoberie aj takým stavebným sporiteľom, fyzickým osobám, ktorým ešte pred začiatkom roka 2012 vznikla zmluvná povinnosť splácať dlhoročné vklady na stavebné sporenie s perspektívou poberania štátneho príspevku za celú dobu stavebného sporenia, a súbežne ešte začiatkom roka 2012 začali čerpať a vznikla im povinnosť splácať medziúver. Do takýchto dlhodobých práv a povinností stavebných sporiteľov, ktoré vznikli ešte pred začiatkom roka 2012, teda počas zákonného súbehu medziúveru a štátnej prémie na stavebné sporenie, by sa nemalo retroaktívne zasahovať dodatočným odobratím štátnej prémie v dôsledku navrhnutého nového zákazu súbehu medziúveru a štátnej prémie.

    Ministerstvo financií a údajne ani legislatívna rada vlády v tomto problém vraj, v tomto probléme retroaktivitu nevidia, aspoň podľa slov štátneho tajomníka ministerstva prednesených na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Tieto tvrdenia však neznamenajú, že predložený návrh zákona neobsahuje prvky neprípustné, retroaktivity, o čom bude v konečnom dôsledku príslušný rozhodnúť len Ústavný súd a predpokladám, že v prípade schválenia tohto zákona v takom znení, v akom je, dôjde pravdepodobne k podaniu na Ústavný súd a ten rozhodne, či je to retroaktivita, alebo nie je.

    Nemenej závažným problém, s ktorým prichádza predkladateľ - ministerstvo financií, je stanovenie nových pravidiel pre priznanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia. Skôr než vyjadrím stanovisko strany SMER – sociálna demokracia k tomuto návrhu, dovoľte, aby som odcitoval informáciu z "itrendu" z konca augusta tohto roka. Podľa prieskumu spotrebiteľskej atmosféry, ktorý urobil štatistický úrad, až tretina slovenských domácností si zo svojich mesačných príjmov nedokáže ušetriť a s peniazmi vydržia len do najbližšej výplaty. Časť príjmov dokáže usporiť 41 % domácností a ďalších 24 % domácností má dlhy, alebo žije z úspor. Opakujem, toto nie sú účelové, ale sú to oficiálne štatistiky. Ich vypovedania schopnosť by nás však mala primäť k tomu, aby sme sa tu na pôde parlamentu zamysleli, čo vlastne, ale hlavne proti komu je schválenie návrhu novely namierené. Financ majstri navrhujú, aby maximálnu sumu štátnej prémie, teda 66,39 eur dostal len ten sporiteľ, ktorý už v prvom štvrťroku príslušného roku vloží na svoj účet 663 eur. Ak si zoberieme štatistiku Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá je, ako som už spomínal, lídrom na trhu v segmente, v tomto segmente, tak najväčšou skupinou stavebných sporiteľov sú obyvatelia vo veku 19 až 30 rokov - pre informáciu 28 644 nových zmlúv od prvého januára 2011, ale napríklad takmer 15 tisíc novouzavretých zmlúv v tomto roku tvoria občania s vekovou štruktúrou od 50 do 60 rokov. Teda ide o vekové skupiny, ktorí požívajú skôr nižšie príjmy, pretože sú spravidla na začiatku profesionálnej kariéry, a zas u tých vyšších ročníkoch samozrejme na sklonku tej profesionálnej kariéry. Pritom priemerný čistý príjem žiadateľa o úver za roky 2007 až 2011 je 596 eur. Preto si kladiem otázku, či je normálne pýtať od občana sumu 663 eur aj 90 centov už v prvom štvrťroku. Aj keď sa na to pozrieme z praktického hľadiska, tak občania sú spravidla v prvých mesiacoch roka finančne vyčerpaní, pretože je po viacerých sviatkoch, ktoré predstavujú finančnú záťaž. Áno, tvrdíte, že ide o úsporu v rámci rozpočtu, ale tak ako doteraz v ďalších desiatkach prípadov aj toto opatrenie je len priamym ožobračovaním ľudí s nižšími príjmami. Zaujímavosťou je, že maximálna výška štátnej prémie v Maďarsku je o takmer 184 eur, aj keď, prirodzene, nechcem dávať Maďarsko za príklad ekonomického zázraku a to ani v oblasti stavebného sporenia, vyššia. Ale sú to aj štáty s reálnou ekonomikou, ako je Chorvátsko, kde je to vyššie o 33,66 eur, alebo náš západný sused Česko, kde je maximálna výška štátnej prémie vyššia o 13,60 eur. Aj to by mohlo poslúžiť ako príklad toho, že siahať na stavebné sporenie len škrtaním štátu, nie je tou najlepšou cestou.

    Návrh novely zákona sa zaoberá aj reguláciou poplatkov stavebných sporiteľní. Môžeme povedať, že je to jedna zo zásadných tém tohto návrhu. Prirodzene, téma poplatkov komerčných bánk a teda aj stavebných sporiteľní je veľmi populárnou témou, pretože v spoločnosti prevláda názor, že poplatky bankového sektora sú vysoké. S tým sa dá súhlasiť a pravdou je, že s touto témou treba aj vážne pracovať. Určite by sme mohli diskutovať o viacerých bodoch, kde neboli jednotné názory na reguláciu poplatkov, ako napríklad, či viazať výšku štátnej prémie na výšku poplatku stavebnej sporiteľne, alebo vôbec regulovať poplatky len v segmente stavebných sporiteľní a tak ďalej. Oceňujem však, že navrhovaná zmena poplatkovej politiky stavebných sporiteľní, či už zavedenie účtu stavebného sporenia, uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení, alebo poplatku za spracovanie stavebného úveru, je výsledkom konsenzu medzi ministerstvom financií a stavebnými sporiteľňami.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia z koalície, je fakt, že ak schválite túto novelu, rozpočet v roku 2012 získa isté zdroje. Ale tak, ako tieto peniaze jedným kanálom prídu do rozpočtu, druhým odtečú, predovšetkým v podobe zníženia daňových príjmov. Kto bude potom vlastne spokojný? No v zásade asi nikto. Stavebné sporiteľne preto, že stratia klientov, klienti preto, že prídu o štátu prémiu, stavebné firmy preto, že sa zníži objem stavebnej produkcie, no a v neposlednom rade sklamanie zažije aj ministerstvo financií, ako som už spomínal, kvôli zníženiu daňových príjmov v nasledujúcich rokoch.

    Preto klub strany SMER - sociálna demokracia tento vládny návrh zákona nepodporí. A zároveň podávam procedurálny návrh, nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona v zmysle príslušných paragrafov rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie neevidujem. Len upozorňujem pána spravodajcu, aby si tento procedurálny návrh zaevidoval. A slovo má ďalší prihlásený do rozpravy pán poslanec Andrej Kolesík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne poslankyne, páni kolegovia poslanci, vážený pán minister, stavebné sporenie funguje na Slovensku už devätnásť rokov. V tlači publikované výsledky stavebných sporiteľní o počte postavených, kúpených a obnovených bytov a rodinných domov, o počte a objeme poskytnutých úverov potvrdzujú, že funguje dobre. Napriek tomu minister financií predkladá šestnásty krát novelu, ktorá ho má opäť znevýhodniť pre občanov.

    V roku 1991 ešte federálna vláda zrušila podporu komplexnej bytovej výstavby. Na Slovensku a ani v Čechách nebola alternatíva financovania bývania. V roku 1992 Slováci našli model a implantovali do legislatívy aj praxe know-how z Nemecka a Rakúska, Česi ho využili až o rok neskôr a nasledovali nás všetky postkomunistické krajiny. Môžeme byť právom hrdí na to, že Slovensko ako prvé z transformujúcich sa krajín po roku 1989 zaviedlo tento transparentný a pre všetkých prístupný systém podpory financovania bývania.

    Môžete sa však aj hanbiť, všetci ako tu sedíte za koalíciu, lebo ste stihli tento roky vysoko efektívne fungujúci systém podpory financovania bývania určený naozaj pre všetky vekové a príjmové kategórie obyvateľstva zo všetkých okolitých krajín najviac deformovať.

    Ak odrátam štvorročné volebné obdobie vlády Roberta Fica, tak za pätnásť rokov pätnástimi negatívnymi zásahmi do legislatívy a šestnásty je teraz pred nami na stole. Keď som tento návrh čítal, zamýšľal som sa najmä nad tým, z čoho návrh vychádza, pre koho je určený a čo nám prinesie.

    Podrobne som si preštudoval aj analýzu Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií a žasol som nad jej závermi. Okrem nekorektných porovnaní neporovnateľných faktov o výškach úrokových sadzieb úplne odlišných typov úverov som najmä žasol nad tým, že treba zrušiť podporu bývania ako takú, pretože v ňom štát vytvára riziko cenovej bubliny a potenciálnej finančnej krízy.

    Pán minister, kde boli títo analytici, keď ste v koalícii koncipovali programové vyhlásenie? Veď v ňom garantujete kontinuity podpory financovania bývania všetkými nástrojmi, stavebným sporením počnúc a Štátnym fondom rozvoja bývania končiac. Aké materiály študujú a za čo sú platení títo analytici, ak si nevšimli štatistiku Eurostatu, že až 40 % slovenských domácností je preplnených a v Európskej únii máme najvyšší podiel mladých ľudí do 35 rokov, ktorí trvale bývajú s rodičmi. Je to až 60 percent.

    Verím, že chceme, aby sa Slovensko ekonomicky, vzdelanostne, kultúrne aj sociálne rozvíjalo. Ako sa však má rozvíjať spoločnosť, ak si mladí ľudia nebudú mať kde založiť rodinu? Do roku 1990 mladé rodiny čakali na družstevný byt päť až desať rokov. Dnes,ešte stále máme v porovnaní s vyspelými európskymi štátmi o viac ako 100 bytov na 1 000 obyvateľov menej. Dokonca nájomný sektor sme dokázali zlikvidovať úplne a dnes ho zo Štátneho fondu rozvoja bývania slimačím tempom, dva- až tritisíc bytov za rok, staviame. Tých bytov potrebujeme minimálne 10 % z bytového fondu, a to je viac ako 180 tisíc bytov.

    Kolegovia poslanci z koaličných strán, prerátajte si, či dnešní mladí ľudia majú čas čakať 60 rokov na dostavbu nájomného bytu v mieste ich zamestnania. Aj pri predlžovaní veku odchodu do dôchodku sa asi svojho nájomného bytu jednoducho nedožijú. Myslíte si, že ich spolužitie s rodičmi, aj keď samozrejme starostlivosť o rodičov je chvályhodná, prospeje nárastu pôrodnosti, kvalitnej výchove a vzdelaniu v jednej preplnenej miestnosti o veľkosti 12, v lepšom prípade 16 až 20 metrov štvorcových? Ja si myslím, že nie.

    Keď v roku 1991 zrušila federálna vláda podporu bývania, trvalo rok, kým sa našla náhrada, stavebné sporenie. A trvalo tri roky, kým sa systém sfunkčnil a rozbehol aj proces poskytovania úverov. Za uvedené štyri roky poklesol počet novo stavaných bytov z 25 tisíc ročne na 5 tisíc ročne. Ďalšie tri roky trvalo, kým sa uzákonila forma podpory cez Štátny fond rozvoja bývania, a až desať rokov po zmene systému sa podarilo rozbehnúť aj hypotekárne bankovníctvo. Preto zaostávame v počte bytov za vyspelou Európou a určite si nemôžeme dovoliť redukovať podporu financovania bývania. Alebo si chceme to nelichotivé prvenstvo v preplnenosti domácností ponechať pod hlavičkou "lepšie aspoň v niečom byť prvý"?

    Má na Slovensku mladý človek s nepravidelným príjmom, zamestnaný na dobu určitú vďaka vášmu skvelému Zákonníku práce určitú alternatívu, ako získať byt? Má alternatívu, ako sa presťahovať za prácou? Má alternatívu, ako a kde si založiť samostatnú rodinu? Napriek veľkému množstvu zásahov do stavebného sporenia v minulosti, aj napriek neúmerne vysokým cenám nehnuteľností v porovnaní s výškou priemernej mzdy, tvrdím, že vďaka stavebnému sporeniu ju dnes má.

    Veď práve stavebné sporiteľne poskytujú úvery pre občanov až do výšky 40 tisíc eur aj bez skúmania bonity alebo zábezpeky nehnuteľnosťou. Veď práve stavebným sporením môžu rodičia už malým deťom pripravovať prostriedky na bývanie a osamostatnenie sa po ukončení školy a založení si rodiny. A viac ako polovica z 1,2 milióna stavebných sporiteľov vo veku do 30 rokov potvrdzuje, že program stavebného sporenia je pre nich atraktívny. Pre väčšinu z nich sú práve programy úverov bez zabezpečenia nehnuteľnosťou a preukazovania príjmu jedinou šancou, ako si zabezpečiť svoje vlastné bývanie.

    A, vážení páni poslanci vládnej koalície, to platí aj pre občanov nad 55 rokov. Pre nich iná možnosť skvalitnenia alebo zmeny bývania z úveru ako stavebné sporenie na Slovensku nejestvuje. Ktorá banka dá človeku nad 55 rokov s priemerným alebo vyšším ako priemerným príjmom hypotekárny úver? Stavebná sporiteľňa mu ho dá. Práve vďaka deficitu bytov, ktorý sme zdedili ešte z predchádzajúcej éry, aj vďaka pretrvávajúcej nestabilite v hospodárskej oblasti pôrodnosť na Slovensku klesá. V obciach a mestách stoja poloprázdne školy, kvalita výučby však klesá, mimoškolská výchova alebo ponuka záujmových aktivít veľakrát neexistuje. Výsledok sa dostavil. Kriminalita mládeže, ktorej počet permanentne klesá, napriek tomu tak stúpla, že sa musel posunúť vek trestnej zodpovednosti na 14 rokov. A nie je ďaleko návrh na jej ďalšie zníženie.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, odpovede na otázku, komu poslúži novela zákona o stavebnom sporení, som nenašiel. Odpoveď na otázku, komu prospeje, som našiel. Podľa môjho názoru nikomu. Ako uvádzajú nezávislí analytici z navrhovaným zmien sa dá očakávať vyšší deficit príjmov do štátneho rozpočtu ako úspora výdajov na štátnu prémiu, hrozí strata pracovných príležitostí a pre mladých ľudí, čo mňa osobne najviac trápi, sa oddiali šanca získať vlastný byt a pre všetkých ostatných šanca obnoviť si svoj byt.

    Návrh novely v čl. I v bode 7 diskriminuje sporiteľov, ktorí požiadajú o medziúver voči sporiteľom, ktorí požiadajú o úver v komerčnej banke, možno tiež podporený zo štátneho rozpočtu. Návrh novely v čl. I v bode 5 diskriminuje sporiteľov, ktorí nemajú na jednorázový vklad v prvom štvrťroku a chcú sporiť pravidelne. A to sú predovšetkým mladí ľudia, ktorí žiadajú o medziúvery, sú to ľudia postihnutí rôznymi živelnými udalosťami, ale sú to však aj starší ľudia, ktorí potrebujú zatepliť svoj dom, aby vládali platiť neustále sa zvyšujúce náklady na energie. A tiež sú to predovšetkým mladí ľudia, ktorí uzatvárajú zmluvy o stavebnom sporení, a tí naozaj nedosahujú príjmy, z ktorých by mali jednorázovo vkladať 600 alebo viac eur.

    Preto skutočne nenachádzam racionálny dôvod na podporu návrhu novely zákona o stavebnom sporení a apelujem aj na vás, kolegov poslancov z koalície, kazí a sa berie sa ľahko, stavia a tvorí sa ťažko. Nevytvorte týmto nepremysleným krokom ďalšiu bariéru vzniku mladých rodín, záujmu o privedenie detí na svet. Nevytvorte bariéru záujmu po ukončení školy zostať na Slovensku alebo sa na Slovensko vrátiť.

    Preto, vážený pán spravodajca, dávam procedurálny návrh, aby bol vrátený tento návrh, táto novela zákona na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Glváč, faktická, že? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Myslím, že to zhrniem, nakoľko chcel som vystúpiť v rozprave, ale kolegovia boli veľmi presní a asi by som sa opakoval. Chcem len povedať, že je to také pozvoľné pokračovanie včerajšej nočnej debaty alebo niektorých debát, pretože sme si, bohužiaľ, museli zvyknúť a táto novela je toho dôkazom, že táto vláda dokáže šetriť iba na občanoch, a že táto vláda robí v určitých oblastiach vyslovene protiľudovú politiku. Nemusíme ísť ďaleko, stačí si spomenúť na rozpravu a schválené znenie Zákonníka práce. Je to šetrenie na nesprávnom mieste a podľa môjho názoru likvidácia fungujúceho systému v tejto oblasti.

    Myslím si, že všetci dobre vieme, v akom stave je momentálne bytový fond, že je tu deficit 250 tisíc bytov, na obnovu vrátane zateplenia potrebuje asi 25 tisíc bytových domov a 450 tisíc rodinných domov.

    Prosím, nehádžme ľuďom, ktorí si chcú legálnym a legitímnym a úplne normálnym spôsobom našetriť na jednu zo svojich základných potrieb, vlastné bývanie, polená pod nohy. Keď hovoríme o šetrení, tak ma napadá, že možno si treba pozrieť odmeny na jednotlivých ministerstvách, konkrétne tuná máme jedno, ktoré predkladá túto novelu, tak polročné odmeny boli v státisícoch eur, možno tu by boli rezervy, kde šetriť a ako nájsť peniaze na fungujúci systém a pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, tento návrh to je jeden z pekných príkladov ekonomickej bezradnosti a jednostrannosti súčasnej vlády, toho, že všetko chce vyriešiť len šetrením. Aj v tomto prípade šetrením na nesprávnom mieste a nesprávnym spôsobom. Vy v dôsledku toho, že poznáte len škrtenie a šetrenie a nič vám nehovorí nejaká investičná politika, tak vlastne podnikáte frontálny útok na obyvateľstvo tohto štátu. V tomto parlamente padajú návrhy, ktoré sa dotýkajú negatívne dôchodcov, a toto je príklad zase negatívneho dopadu na mladých ľudí.

    Možno ušetríte, pán minister, nejakých 35 mil. eur budúci rok, pretože dnes je na podporu a rozvoj bytového fondu určená takáto suma, v budúcom roku tam bude nula. Dôsledky a dopady budú veľmi negatívne. A mohli by ste možno počúvať trošku aj nejakými otvorenými ušami tie fakty a povedal by som, vecné príspevky našich poslancov, ktoré tu zaznievajú. Nie je jedinou cestou do budúcnosti len škrtanie a šetrenie za každú cenu. A dôsledkom teda je, frontálny útok tejto vlády a vás špeciálne, na životné podmienky občanov slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Kolesík, ja nie som ten, ktorý pristúpi na vašu hru vytvárania ilúzie starostlivosti strany SMER o zabezpečenie mladých ľudí. Pripomeniem vám preto iba štyri vaše odporné kšefty, ktoré ste urobili a ktorými ste spolu ošklbali práve mladých ľudí, ktorým ste mohli zadarmo dať každému jednému novomanželskému páru trojizbový byt.

    Pri mýtnom tendri ste takto prichystali ľudí o päť tisíc bytov. Jednoducho sedem miliárd korún išlo tým správnym smerom. Pri emisnom tendri desať miliárd sedem tisíc bytov. Sedem tisíc rodín mladých mohlo mať do vienka na začiatku svojho manželského života od štátu trojizbový byt. Pri nástenkovom tendri dvetisíc osemsto trojizbových bytov.

    Odporný kšeft, ktorý ste urobili dva týždne po voľbách, kedy ste sa nebáli okradnúť nemocnicu na Kramároch o veľmi cenný pozemok a predali ste ho pod cenu o jednu miliardu korún. Tá jedna miliarda korún má hodnota sedemsto bytov.

    Dokopy je to pätnásťtisíc päťsto bytov iba v týchto štyroch vašich odporných tendroch, kšeftoch, ktoré ste urobili vy, alebo urobili to vaši súpútnici v koalícii, a vy ste mlčali a obhajovali to.

    Kde vy máte svedomie sa tuná postaviť a hrať tu na nás divadielko, klasické vaše divadielko o tom, ako vám strašne záleží na mladých ľuďoch. Vám na nich absolútne nezáleží. Hráte iba odporné divadlo a predvádzate sociálnu ilúziu. Ja vám ju, bohužiaľ, neverím. A urobím všetko pre to, aby ani ľudia vám ju neverili.

  • Pán poslanec Kolesík, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi Glváčovi a Maďaričovi za vecné faktické poznámky.

    Mňa naozaj veľmi mrzí, že pán minister financií touto novelou naozaj kladie neuveriteľné prekážky na ceste životom najmä pre mladých ľudí. Veď, keď rozmýšľam úplne jednoducho, mladý človek po skončení školy alebo vysokej školy alebo nejakej školy, potrebuje dve základné veci - prácu a bývanie. Znova jednoduchá úvaha. Keď bude mať možnosť zobrať si úver zo stavebnej sporiteľne, podporuje predsa spotrebu. Podporuje predsa investície v stavebníctve. To znamená, že kupuje tovary a služby, z ktorých platí DPH. To znamená, že časť tých prostriedkov, ktoré si požičia, sa znova vrátia do štátneho rozpočtu. Jednoducho nerozumiem tomu, prečo túto možnosť, najmä mladým ľuďom, a nielen im, beriete.

    A čo sa týka faktickej poznámky kolegu Matoviča, myslím si, že po včerajšej ťažkej noci by sa niektorí poslanci mali ísť naozaj dobre vyspať a oddýchnuť si.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Rafaj, Matej, Burian. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, pokúsim sa byť vecný a argumentačný. Nechcem dať tuto obyčajnému poslancovi dôvod na jeho ideologické prednášky, ktoré nás už doslovne unavujú. Možno viac ako tá prebudená noc.

    Takže, vládna novela zákona č. 310 o stavebnom sporení nepatrí medzi tie obsahovo veľké. Má len sedem novelizovaných bodov. Avšak aj týmto malým počtom, ale priznajme si zásadných zmien, priam pre typ tohto sporenia likvidačných, prináša pre sporiteľov zavedeného štandardného nástroja na alternatívne riešenie bytovej otázky smrtiace rany a údery pod pás. Preto SNS, ani ja s takýmto ďalším obmedzovaním sporiteľov a sporenia nemôžem súhlasiť. Máme k tomu principiálne systémové aj sociálno-ekonomické výhrady.

    Štát chce štátnu prémiu, ktorá neustále klesá, prakticky stratil alebo stratí cez vládu a jej opatrenia morálne právo na takéto zásahy do vnútorného prostredia stavebných sporiteľov, pardon, stavebných sporiteľní a ich stavebných sporiteľov, ktorými sú prevažne nízko príjmové skupiny obyvateľstva, respektíve ľudia, ktorí vstupujú do života a chcú realizovať jeden zo svojich snov o vlastnom bývaní, alebo aspoň o zlepšení bývania, pretože tento alternatívny nástroj slúži aj na rekonštrukcie, alebo zlepšenie kvality a modernizáciu existujúceho bytového fondu.

    Medziúver, ktorý sa vláda snaží vytlačiť z ponuky pre sporiteľov reštriktívnymi opatreniami, je slobodnou a častokrát nevyhnutnou voľbou zrýchleného prístupu k riešeniu bytovej otázky. A to môže byť aj, ako som už spomenul, vyvolaná rekonštrukcia v plnom alebo v čiastočnom rozsahu, alebo využitie, povedzme, vhodnej doby na riešenie vyhovujúce pre občana sporiteľa, a je na jeho zvážení a podmienkach poskytovania úveru, aj medziúveru stavebnými sporiteľňami, ako a či dokáže splácať tieto záväzky, pričom je zrejmé, že drvivá väčšina sporiteľov nastupuje na vlak stavebného sporenia vo východzej stanici, a kým dôjde do vytúženého cieľa, čiže šiestich rokov, tak môže využiť na prestupných staniciach aj rýchlejší spoj, ktorý sa volá medziúver.

    Úmysel vlády je prehľadný - v ďalšej oblasti pritiahnuť kohútik dnes už skutočne smiešnej podpory cez štátnu prémiu stavebnému sporeniu a ušetriť tak ďalšie zdroje pre štát, ale samozrejme na občanoch. Podľa mňa štát má vytvárať rôzne putá s občanom, vrátane adresných a zmysluplných podpôr, ako je aj štátna prémia na stavebné sporenie. Úmysel macošskej vlády je uvedený aj v dôvodovej správe k tomuto škrtiacemu zákonu. V štvrtom odseku posledná veta znie, citujem, "prispeje k postupnému znižovaniu nárokov na štátnu prémiu v najbližších rokoch". Opatrenie je selektívne a rozdeľuje individuálneho občana sporiteľa, ktorému sa obmedzuje rozsah výhod od...

    Pán tajomník, môžem vás poprosiť? Pán predsedajúci! Poprosím pána tajomníka, nech, ak si niečo potrebuje s pánom poslancom vyriešiť, nech sa páči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, ale musím vám povedať, že takéto ticho tu už dávno nebolo.

  • Niekedy, niekedy počujete maďarskými, niekedy slovenskými ušami. To je zvláštne.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Viete čo, ja počúvam normálne. A nerozmýšľam, čo je maďarské alebo slovenské počúvanie.

  • Dobre. Poprosím, nekomentovať. Porozumeli sme si. Aj vy, aj ja. Ďakujem.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    No ale, nech sa páči. Tak potom, predneste reč.

  • Áno, ja pokračujem. Takže zopakujem, pán minister, obmedzenie je selektívne a rozdeľuje individuálneho občana - sporiteľa, ktorému sa obmedzuje rozsah výhod, od takzvaných kolektívnych sporiteľov, čiže spoločenstiev vlastníkov bytov, čím sa zadáva aj možný protiústavný prvok, kategorizácia občanov podľa vlastníctva. V tomto prípade zvýhodnené je kolektívne vlastníctvo bytových spoločenstiev, ktoré už aj tak, na rozdiel od slabšieho občana jednotlivca, využíva aj iné nástroje štátnej podpory, napríklad cez Štátny fond rozvoja bývania. Predkladateľ podľa mňa nemá jasno, čo je zmyslom stavebného sporenia v oblasti stavebných sporiteľní. Čiže sporenie dopredu na cieľovú sumu, ktorá je prostriedkom na bývanie, alebo na zlepšenie jeho kvality bývania, keď vládny návrh uvádza, že toto opatrenie prispeje k zodpovednému zadlžovaniu sa občanov. Neviem, či to bol práve ten správny výraz, ale zopakujem, zadlžovaniu sa občanov.

    Títo občania sa podľa mňa, pán minister,...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Páni poslanci, počuť všetko sem, až také ticho tu je. Nech sa páči.

    Rafaj, Rafael, poslanec NR SR

    Ďakujem. Títo občania sa nezadlžujú, resp. nie hneď. Oni najskôr prispievajú svojimi pravidelnými vkladmi, čiže sporením, a nie ako iný konkurenčný nástroj na trhu s úverovými zdrojmi na bývanie formou hypotekárnych úverov.

    Takže nevidím nijaký dôvod na trestanie sporiteľov, a najmä tej menej solventnej časti, ktorá využíva tento našťastie ešte stále z alternatívnych výberových nástrojov na riešenie bytovej otázky, ktorá nemôže často splniť, teda tá menej solventná časť, aby sme stihli sledovať, čo chcem povedať, podmienky na poskytnutie hypoúveru. No určite nie v jeho stopercentnej výške, pretože dnes, v čase finančnej krízy klesá, alebo bankové domy ustupujú od poskytovania a prekrývania stopercentného financovania v hypoúveroch, ako to bolo, povedzme, v minulosti, a žiadajú istú značnú čiastku percentuálnu, ktorou sa má hneď na začiatku podieľať žiadateľ o hypotekárny úver.

    Je teda zrejmé, že na rozdiel od stavebného sporenia hypotekárne úvery sú určené skôr pre tu solventnejšiu časť verejnosti. A mohli by sme tam hľadať aj isté demografické rozdiely, pretože vzhľadom na splátkový kalendár je šesť rokov určite prijateľnejšie na cieľovú časť, povedzme, alebo predovšetkým rekonštrukcie alebo zlepšenia bytového fondu. Neviem, či si uvedomujeme a či ste videli štatistiky v najbližších dvadsiatich rokoch, koľko občania Slovenskej republiky a štát by mali investovať do sanovania rekonštrukcie zanedbaného bytového fondu. Ja sa pýtam, ako to chceme, prečo chceme likvidovať jeden z alternatívnych zdrojov? V podstate, keby bežala a štát do tohto nejakým spôsobom nezasahoval tak ako doteraz, tak nič by sa nedialo.

    Ale dovolím si vám ukázať graf, ako sa rozširujú nožnice medzi klesajúcou krivkou štátnej podpory, ktorá ide takmer niekde už k hodnote nula, a nárastom, alebo rastom priemernej mzdy. Takže tento rozdiel medzi priemernou mzdou a podporou štátu, ako vidíte, neustále rastie, ale spodná hranica za bývalej vlády zostala rovnaká v štátnej podpore. Teraz opäť, zasa nožnice sa roztvoria, pretože ideme likvidovať aj tu úbohú štátnu prémiu, ktorú ešte v úvodzovkách "štát motivuje". Doslovne motivuje pre túto časť sporenia alebo rozhodovania sa.

    Ďalšou oblasťou diskriminácie, pán minister, a to predovšetkým tých zodpovedných občanov, o ktorých vy neustále rozprávate, ktorí si na rozdiel od, povedzme, neprispôsobivej časti istých komunít predovšetkým na východnom Slovensku, ktoré sú aj pozitívne zvýhodňované v segmente bývania, nežiadajú postaviť dom na kľúč od štátu, ani ho nezdevastujú o dva alebo tri roky. Nie, oni len chcú, aby štát sčasti ich motivoval k sporeniu, resp. k čerpaniu medziúveru. Viem, o čom hovorím, pán minister, to nie je žiadna teória. V deväťdesiatych rokoch som šesť rokov sám bol účastníkom takéhoto stavebného sporenia. A keďže som si potreboval aj ja zvýšiť sporenú čiastku určenú na rekonštrukciu, tak som prirodzene využil aj ja medziúver, tak ako státisíce ďalších ľudí. Vy im to teraz chcete zobrať. Pravdepodobne ste nikdy neboli odkázaný na takýto druh riešenia bytovej otázky.

    Ak hovoríme o ročnej štátnej prémii, nátlak vlády, aby sporiteľ vložil celú ročnú splátku, na ktorú sa viaže vyplatenie ročnej štátnej prémie už v januári, resp. v prvom štvrťroku a následné drastické znižovanie jej výšky, ukazuje aj na nesociálnu alebo netolerantnú stránku vlády.

    Navyše toto nevoľnícke opatrenie je aj paradoxne antiliberálne, zužujúce slobodné variovanie vkladov podľa možnosti sporiteľa v priebehu sporiteľného roka alebo kalendárneho roka. Vláda by navyše v slobodnom trhu nemala vstupovať cez zákon takouto dosť prísnou reguláciou do primárneho vzťahu podľa mňa medzi stavebnou sporiteľňou a sporiteľom. To je predsa na nich, akým spôsobom, je to predovšetkým samozrejme na stavebnej sporiteľni, alebo tých niektorých, niekoľkých, ktoré pôsobia na tom trhu, aby si uvedomovali riziko s klientom a usporiadali si zmluvu a vzťah a splátkový kalendár. Je čisto na týchto dvoch subjektoch, aby si upravili podmienky.

    Štát podľa mňa, pokiaľ si uvedomuje obsah pojmu štátna bytová politika, neviem, prečo k tomu dáva pridanú hodnotu reštrikcie, že za naozaj tú smiešnu sumu, ktorú ešte štát, ktorou štát motivuje občanov k tomuto typu sporenia, aby vstupoval takýmito drastickými opatreniami na to, aby doslovne negatívne a okamžite sa dotkol už 15 percent stavebných sporiteľov z celkového množstva asi osemstotridsať tisíc ľudí. To je okamžitý dopad. Vypočítaný. Pätnásť percent z osemstotridsať tisíc sporiteľov. Vláda na druhej strane alebo vy, pán minister, argumentujete, že ušetríte 10 miliónov tým, že sa zníži objem štátnej prémie v odhadovanej sume 6 miliónov eur a osobitnou úpravou určovania štátnej prémie podľa vzoru menej a ešte menej v celkovej sume 3,2 milióna eur.

    Preto nemôžem súhlasiť, aby sa redukoval počet zmlúv o medziúvere pre asi ďalších stodvadsať tisíc ľudí s tým, že každý normálny človek bez ohľadu na to, kolegovia, aké stranícke tričko nosí. A poslanci za SNS, myslím si, že minimálne na tejto schôdzi, ale ak chcete argumenty, tak môžeme sa vrátiť aj do minulosti, niekoľkokrát už dokázali, že nepozeráme sa tými klapkami ani farebnými sklíčkami či sme koaličná alebo opozičná strana, aj keď možno tuto od kolegov zo SMER-u si niekedy musíme vypočuť isté tvrdé narážky na to, ako hlasujeme. No, jednoducho znova to zopakujem. To, čo je dobré, nemáme problém podporiť pre občana. Viď zmenu v liekovej politike. Viď zmenu v súvislosti organizácie RTVS. Hlasovanie o zavedení o superhrubej mzdy, aj keď s malými výhradami v oblasti úprav v dôchodkovom sporení. Alebo v predkladaní zákonov od ministra školstva, ktorý umožňuje udeľovať cirkevným vysokým školám titul PhD. Ako vidíte, nemáme s tým problém. Takže toto nie je o videní koaličnom-opozičnom. Toto je o normálnom racionálnom rozume a ľudskom prístupe pre ľudí. Samozrejme, ak si niekto uvedomuje, že má plniť aj isté úlohy, ktoré sú bežné, priam povinné zo strany štátu, toto nie je nijaký nadštandard a je to určené, opakujem, pre zodpovedných ľudí. Pre zodpovednú časť populácie, ktorá si dlhodobo šetrí a zlepšuje si svoje bývanie. Na úkor tých desaťtisícov neprispôsobivých, ktorým štát dáva na kľúč zadarmo, nevážia si to a ešte to aj likvidujú. Takže prestaňme už trestať aj tých stodvadsať tisíc ľudí, ktorí sa ocitnú v tomto režime likvidovania alebo vytlačenia z oblasti medziúveru, pretože takýto prístup odcudzí nakoniec 50 percent sporiteľov na nesplnení vládou nastavené prísne podmienky, pričom možnosti pre ľudí čerpať plnú výšku štátnej prémie sa budú opatreniami vlády naďalej zmenšovať, veď je to aj v dôvodovej správe, o 10 percent ročne. Tým sa ideme chváliť. O 10 percent ročne sa bude znižovať, zmenšovať teda objem. Objem, ale aj rozsah. Alebo počet ľudí, ktorí to budú čerpať.

    Pokiaľ neveríte, odporúčal by som kolegom, aby ste si prečítali, aby ste si prečítali veľmi zaujímavý článok k tejto téme, ktorý vyšiel v denníku Pravda. Sú tam napríklad niektoré porovnania a to medzi hypotekárnymi úvermi a stavebnými sporiteľňami v segmente splácania úverov. Hypotekárne úvery, poznáme to, pán Golian, 5 percent, to znamená jedna dvadsatina ľudí nie je schopných splácať hypotekárny úver. Pri stavebných sporiteľňach, ktorým ešte túto možnosť, resp. občanom redukujeme, je to len napríklad necelé jedno percento dlžníkov.

    Toto je, myslím si, pádny argument životaschopnosti tejto alternatívnej formy sporenia na bývanie. A keďže pri ďalšom porovnaní Európskej únie a Slovenska opäť ťaháme za kratší koniec, keďže v Európe je problém len pri jednom z desiatich hypotekárnych sporiteľov, na Slovensku pri každom treťom, resp. trom z desiatich, tak je evidentné, že každý normálne uvažujúci poslanec, dámy a páni, nemôže podporiť, nemôže podporiť schválenie tohto zákona. A keďže ani zmeny v druhom čítaní neboli také, ktoré by zlepšovali daný stav, tak ani ja, ani poslanci za SNS nemôžeme podporiť tento návrh zákona. A keďže kolegovia predrečníci dali zmysluplné návrhy procedurálneho charakteru, nebudem sa opakovať. Len vás poprosím, možno ste, možno aj vy dnes, keď sa bude hlasovať, že nie je to len o tom skladaní vernostných sľubov predstaviteľom vlády, že sme poslanci v parlamentnej demokracii, kde vláda by sa mala zodpovedať nám, alebo my ju kontrolovať. A robíme to v prospech občanov. Nie preto, že či niekto je v koalícii, alebo v opozícii.

    Ďakujem tým, ktorí nepochopili, a želám všetko dobre tým, ktorí to pochopili.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán poslanec Rafaj, aby ste nežiarlili na poslancov strany SMER, že im som svoju faktickú venoval a vám nie, tak aj vám nezostanem nič dlžný. Dovolím si vás citovať, smrtiace rany a údery pod pás uštedril štát, alebo táto koalícia mladým ľuďom, stavebnému sporeniu týmto návrhom zákona. Smrtiace rany a údery pod pás mladým ľuďom a stavebnému sporeniu uštedrila strana SNS. Slovenská národná strana. Svojimi odpornými, špinavými kšeftami, ktoré páchala v minulom volebnom období. Iba taký jeden kšeft teda vám spomeniem - im som spomenul všetky štyri - emisný tender, škoda plus, mínus 10 miliárd korún. Za týchto 10 miliárd korún tridsať ďalších rokov by stavebné sporenie mohlo bežať v systéme takom, v akom beží a vôbec by sme nemuseli nič meniť, ak by ste tento jeden odporný, špinavý kšeft nespáchali.

    Poprosím vás, vašemu pánovi predsedovi, ktorý sa tu nenachádza, odkážte mu, nech skúsi nasmerovať späť nejak tieto peniažky do štátneho rozpočtu. Na ďalších tridsať rokov budeme mať peniaze, aby sme nemuseli ani chlp, ani písmenko na stavebnom sporení nič meniť. Potom ste povedali, že štát stratil morálne právo na takéto zásahy. Nie, SNS stratila morálne právo svojim pôsobením a svojimi odpornými špinavými kšeftami na akékoľvek vyjadrovanie sa ku krokom, ktorými naprávame škody, ktoré vy ste napáchali. My takto bolestivo musíme šetriť peniaze, ktoré vy ste nasmerovali správnym smerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Rafaj, môžete reagovať.

  • Áno, nuž, ako sa do hory volá, tak sa Matovičovi ozýva. Pán poslanec, ja mám pocit, že vy ste asi niekedy v mladosti boxovali a niekto vám uštedril asi poriadne údery do hlavy a následne tu svojimi pseudoargumentami a priam boľševickou logikou, kto všetko je zlý za to, čo vy dobrí musíte naprávať, tak to, naozaj, môže oslovovať len tých najobyčajnejších z obyčajných, ktorí zrejme, ku ktorým sa možno pridáte v takom ústave, kde sa nosia biele kazajky. Tam sa veľmi jednoducho rozmýšľa. Budete tam určite šťastný, tam budete mať tú svoju bipolárnu logiku: áno, nie, biele, čierne. Ja vám možno budem nosiť nejaké buchty v sobotu, keď, alebo neviem, čo máte rád.

    Vy ste už preukázali x-krát v tejto sále, že ste veľmi slabý, ak to tak mám povedať, v matematike a v prepočtoch. Neviem, kde beriete sumu nejakých 10 miliárd. Ja len jedno viem a následne sa vás aj opýtam, za minulej vlády, za našej, išli 2 miliardy priamo na zateplovanie budov. Občania cez túto podporu, ktorá išla z predaja emisií, majú zateplených X-tisíc bytových jednotiek a ich peňaženky šetria zateplené domy vo vysokom segmente kúrenia alebo vykurovania domácnosti. A ta posledná otázka. Za koľko a koľko ton, prosím vás, povedzte nám to, tak úspešne predala už táto vládna koalícia? Povedzte nám, koľko ton emisií a za tie obrovské čiastky ste vy teraz predali? Všetci na to čakáme. Možno by sme vám mohli schváliť procedurálny návrhom ďalšiu faktickú poznámku. Ja zahlasujem za. Ale nemáte odpoveď. Lebo to veľmi dobre viete. Vy ste len dep...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Matej, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister financií, kolegyne, kolegovia, odznelo tu toho už hodne a nie všetko bolo v tej odbornej rovine. A nebudem ani reagovať na kolegu Kolesíka, lebo ten si to asi ani riadne neprečítal, resp. to čítal možno prvýkrát. Než prednesiem, alebo predložím pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu predsa sa pokúsim len tromi vetami povedať, v čom je dobrý vládny návrh zákona o stavebnom sporení.

    V prvom rade, viacerí predrečníci tu hovorili, že sa deformuje trh. Že sa zasahuje do voľného trhu. No, práve opak je pravdou. Skúsme sa zhodnúť na jednej veci - definícii, čo je štátna prémia stavebného sporenia? Je to úroková bonifikácia? Keď je to úroková bonifikácia, tak pôsobí tento segment na rovnakom trhu, ako sú hypotekárne úvery, ale aj iné spotrebné úvery. Keď zoberieme do úvahy, že je to tak, tak potom je logické, že by sme mali vytvoriť také podmienky, aké majú iné segmenty na finančnom trhu. A preto si myslím, že nebolo správne doteraz, aby sporiteľ mohol mať peniažky najprv na účtoch súkromnej banky a posledný deň, 31. 12. ich doniesť do stavebnej sporiteľni a dostať štátnu prémiu za celý rok. Áno, ak by táto krajina na to mala a boli by sme bohatí a bol by politický konsenzus na tom, že áno, ničomu sa nebránim. Ale znova zopakujem to, čo som aj v noci zopakoval niekoľkokrát. Pred nami stojí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a pri každej jednej korune, pri každom jednom eure budem opakovať to, tí, ktorí si to prečítali a vedia, kde sa Slovensko nachádza, aká je demografická krivka, čo čaká slovenskú ekonomiku v budúcnosti, tak vie veľmi dobre, že tých peniažkov nemáme dosť a dosť ich nebudeme mať. A rozumiem tomu, že sú rôzne názory na to, kde ich budeme dávať. Niekde ich zoberieme, niekde ich dáme. Určite si viem predstaviť využitie týchto peňazí lepšie aj napríklad v podpore vzdelávania školstva. Ale zhodnime sa odborne na tom, nie je spravodlivé a nie je správne, aby štátna prémia bola vyplácaná dozadu. Druhá vec, medziúvery. No, skúsme vysvetliť klientom troch sporiteľní, že či je správne, keď sa poskytuje medziúver, že ku nasporenej čiastke, ktorú si nasporí sporiteľ, pridá stavebná sporiteľňa bonifikáciu, ale klient platí 6-percentný úrok aj zo svojich peňazí. Je to v poriadku? V tejto dobe? Myslím si, že nie. No a posledná poznámka, aby sme si aj povedali úplne pravdu, pán Kolesík tu povedal, že to slúži na podporu bývania a hlavne pre starších, lebo vie a si uvedomil, že máme tu aj trhy s hypotékami. No, tí ľudia, ktorí majú dneska nad 55 rokov, to bývanie v tej drvivej väčšine majú. Stavebné sporenie sa dneska používa na zlepšenie kvality. Nič proti tomu nemám, ale otázka je, či tento štát na to má stále toľko prostriedkov.

    A preto, keďže motívom predloženého vládneho zákona je zrovnoprávniť podmienky na trhu, tak si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh tak, ako sa bonifikácia hypotekárnych úverov a mladomanželských pôžičiek viaže na štátny rozpočet, tak preto predkladám pozmeňujúci návrh a doplňujúce návrhy, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré túto situáciu riešia, a o výške štátnej prémie, stavebnej štátnej prémie stavebného sporenia sa bude rozhodovať na základe alebo bude určovaná štátnym rozpočtom na príslušný rozpočtový kalendárny rok. Ešte raz opakujem, je to presne v zhode, tak ako je to pri bonifikácii hypotekárnych úrokov úverov a mladomanželských pôžičiek.

    Takže ja by som dodržal rokovací poriadok. Dovoľte mi prečítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 397. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

    V článku I navrhujeme vykonať túto zmenu a doplnenia.

    Po prvé. V článku I bod 4. V článku I bod 4 znie:

    " Bod 4. V § 10 odsek 3 znie:

    "(3) Štátna prémia sa, ak odsek 4 neustanovuje inak, na príslušný kalendárny rok určuje percentuálnym podielom z ročného vkladu ustanoveným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, najviac v sume ustanoveným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Štátna prémia sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.".".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa určovať percentuálny podiel štátnej prémie a maximálnu sumu štátnej prémie zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok. Týmto novým spôsobom stanovenia štátnej prémie na príslušný kalendárny rok je možné medziročne promptne reagovať na možnosti štátneho rozpočtu týkajúce sa štátnej podpory stavebného sporenia. Predloženým návrhom sa zosúlaďuje spôsob určovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu s určovaním percentuálnej výšky štátnych príspevkov k hypotekárnym úverom a k mladomanželským úverom.

    Bod 2. K čl. I bodu 5. V čl. I bode 5 sa v § 10 odstavec 4 slová "vypočítaného podľa odseku 3" nahrádzajú slovami "ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok" a slová "odseku 3" sa nahrádzajú slovami "zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok".

    Odôvodnenie: Zmena znenia navrhovaného odseku 4 v § 10 priamo súvisí s predchádzajúcou legislatívnou úpravou.

    Bod 3. K čl. I bodu 8. V čl. I bode 8 sa § 13j dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Ustanovenie § 10 odstavec 3 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa prvýkrát použije na určenie percentuálneho podielu z ročného vkladu a maximálnej sumy štátnej prémie na kalendárny rok 2012.".

    Odôvodnenie: Doplnenie odseku 3 do prechodných ustanovení zákona tiež súvisí s legislatívnou úpravou v bode 1 pozmeňovacieho návrhu. Navrhovaným prechodným ustanovením sa upraví, že percentuálne výška štátnej prémie a maximálna suma štátnej prémie sa prvýkrát určí zákonom o štátnom rozpočte na rok 2012.

    Bod 4. K čl. I nový bod 9. Čl. I sa na konci dopĺňa bodom 9, ktorý znie:

    "9. Príloha sa vypúšťa.".

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že percentuálna výška štátnej prémie sa bude určovať zákonom o štátnom rozpočte, je potrebné vypustiť zo zákona prílohu, ktorou je vzorec na výpočet percentuálneho podielu pre nasledujúci kalendárny rok.

    Keďže na gestorskom výbore som podal pozmeňujúci návrh do spoločnej správy pod bodom 3, ktorý riešil túto situáciu odlišne, a podľa môjho názoru tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú lepším riešením, dávam zároveň procedurálny návrh vybrať zo spoločnej správy bod 3 na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Mateja s faktickou pán poslanec Fořt. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Prešiel som si, pán Matej, váš pozmeňovací návrh. V podstate on sa vracia späť. Pred určitým časom sme tu vlastne mali systém, ktorý bol nastavený tak, ako ho teraz vy nastavujete, to znamená, že v štátnom rozpočte sa každý rok stanoví výška štátnej prémie aj to percento. A z nejakého dôvodu, ja by som si potom pozrel asi tú dôvodovú správu, prečo sme to v minulosti menili, bol zasadený vzorec alebo vytvorený vzorec pre výpočet percenta štátnej prémie. A ja mám za to, že stavebné sporenie je dlhodobý sporiaci produkt, je myslím viazaný na šesťročnú lehotu a čo mu najviac škodí je práve to, keď ten sporiteľ, ktorý si takto na šesť rokov zaviaže svoje prostriedky, nevie predvídať, čo sa bude počas tých šiestich rokov diať z hľadiska podpory štátnej prémie. Takže... A potom by som posúdil alebo teda vás poprosil, keď budete reagovať na faktické poznámky, keby ste vysvetlili, že v čom a ako chcete eliminovať tento fenomén, keď sa vlastne budú títo sporitelia zneisťovať tým, že tie podmienky nebudú v podstate dané a nebudú určené vzorcom, ktorý bude predvídateľný. Lebo v podstate na základe tohoto pozmeňujúceho návrhu môže kľudne v roku 2013, rok po uzatvorení stavebného sporenia, štát rozhodnúť, že štátna prémia bude nulová. A bude to v súlade s týmto návrhom, ale neviem, či je to vhodné pre charakter produktu, akým stavebné sporenie je. Ďakujem.

  • Pán poslanec, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Fořt, ja skúsim to dovysvetliť. Ten vzorec a tak ako to je platné zatiaľ, lebo ešte nebol schválený tento pozmeňujúci návrh, nehovorí o tom, že je nemenný, že každým rokom tá bonifikácia je rovnaká. Tam je stanovená minimálna a maximálna suma viazanosti. Preto som dal na osobitné vyňatie bod 3 zo spoločnej správy, lebo najprv som to uvažoval v spolupráci s ministerstvom financií práve aj po rozprave so zástupcami stavebných sporiteľní, aby bola tá istota viazať to na zákon. Uvedomujúc si zodpovednosť za štátny rozpočet, za budúcnosť krajiny a to, čo som povedal, zopakujem to rovno, zrovnoprávniť to so spôsobom poskytovania a systémom poskytovania bonifikácie pri hypotekárnych úveroch a mladomanželských pôžičkách, to dávame na štátny rozpočet. Takže ani doteraz nebola istota pri uzatváraní zmlúv pre tých sporiteľov, že to bude každý rok 66 eur.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian.

  • 56.

    Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ktorý si zasadol do lavíc parlamentných. Áno, to je jasné, to som pochopil. A myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mateja, myslím si, že budem si musieť upraviť vôbec ako môj príspevok a myslím si, že výrazne zmení vlastne celú obsahovú náplň, ku ktorej som chcel vystúpiť. A myslím si, že asi všetkým je tu jasné a myslím, že definoval to možno nepriamo aj pán poslanec Fořt, že v roku 2012 neočakávame žiadnu štátnu prémiu. Ja očakávam o tom, že dnes sú pripravené všetky podmienky na to, že bude v štátnom rozpočte na účte alebo teda v prospech stavebného sporenia jedna veľká nula. Takisto, ako je to pri hypotekárnych úveroch. Takže nebuďme, nerobme si ilúzie, nerobme si ilúzie o tom, že tento návrh alebo tento pozmeňujúci návrh je len čistá náhoda a že teda pán poslanec Matej prišiel s nejakou vlastnou myšlienkou. Je to určite návrh, ktorý určite je pod gesciou ministerstva financií.

    Myslím, že tu už bolo povedané, myslím, že aj z úst pána poslanca Maďariča, že vlastne tu sa vlastne len potvrdzuje pravidlo to, že keď vláda nešetrí na svojich výdavkoch, ale šetrí na obyvateľoch, na občanoch Slovenskej republiky, prípadne zvyšuje dane alebo znižuje ich bonifikáciu alebo prípadnú bonifikáciu práve v prípade stavebného sporenia. Mal som tu niekoľko viac návrhov, ale myslím si, že aj moji predrečníci, hlavne čo sa týka pána poslanca Pelegriniho a Kolesíka, by som povedal, že dosť obšírne definovali túto oblasť. Ja chcem len na začiatku povedať, že súhlasím s tým obmedzením, ktoré ministerstvo financií nastavilo, pokiaľ sa týka poplatkovej časti. S tým sa dá súhlasiť. Ja osobne si myslím, že zníženie týchto poplatkov alebo štandardizácia týchto poplatkov je smerom k tomu, aby títo ľudia mali za jasných podmienok tieto zmluvy, aby vedeli, koľko zaplatia. A zároveň musím povedať, že tieto poplatky sa znižujú, čo zase hovorím, že je na prospech tých sporiteľov, ktorí vstupujú do tohto systému. Je možno otázkou dnes, že či tieto sadzby zostanú nemenné zase x rokov, alebo bude úvaha o tom, či tieto sadzby by nemali byť, by som povedal, valorizované možno o nejakú infláciu alebo o nejaký údaj, ktorý by bol zmysluplný. Zase zároveň hovorím, že tento, alebo tieto údaje alebo tie obmedzenia by mali asi skôr prináležať fyzickým osobám. Pokiaľ ide o právnické osoby, myslím, že tam by som bol troška zdržanlivejší, lebo to je v podstate troška iná poloha, ako je poloha v tomto systéme. Faktom je ale, nebudem teda rozprávať, teda, aby som povedal takú nejakú, skôr sa sústredím na technické veci ako na veci, ktoré sa týkajú nejakých všeobecných rozpráv k tomuto návrhu zákona.

    Čo teda mi veľmi výrazne vadí a čo výrazne vadí nielen mne, ale myslím si, že v budúcnosti to bude vadiť aj možno právnikom, možno aj teoreticky, pri možno aj vrátení zákona prezidentom, prípadne možno podania na Ústavný súd, to je prípadná retroaktivita, čo sa týka vlastne medziúverov a možností čerpania štátnej prémie. Jednoducho, ak my dnes zákonom príjmeme to, že aj tí, ktorí vstupovali niekedy dávnejšie do tohto systému, a dnes majú podľa dikcie tohto návrhu zákona, nemajú nárok na štátnu prémiu, tak si myslím, že určite minimálne je to retroaktívne pre tých, ktorí vstupovali za určitých podmienok do tohto celého systému stavebného sporenia. Otázkou zostáva, či ak by sme prijali nejako túto dikciu do budúcna, teda, že to bude platiť len pre novonastúpivších sporiteľov v tomto systéme, určite aj tam nastáva otázka, prečo jedni môžu a jedni nie? Takže tam, by som povedal, tiež by som videl ako nejaký problém, teda by som povedal nejakej rovnováhy. Ale faktom je, že určite, ak to urobíme so spätnou platnosťou, je tu veľká šanca, že tento návrh zákona bude mať možno dohru, možno dohru na Ústavnom súde alebo niekde, kde teda bude sa posudzovať retroaktivita tohto návrhu. Určite by som rád si potom vypočul, že to nie je pravda, alebo nejaké zmysluplné riešenie, že teda je to inak.

    Určite mi vadí aj to, že výpočet štátnej prémie tak, ako je navrhnutý ministerstvom financií, aj keď teda možnože bude nula, takže možno nemáme sa o čo prieť. Ale v každom prípade musím povedať, že ten výpočet, ktorý je tam daný, dáva dôraz na výšku štátnej prémie na prvý kvartál a počíta s tým, že ľudia sú natoľko bonitní, že dokážu zaplatiť túto štátnu prémiu už prvý kvartál alebo podstatnú časť a tým pádom dostanú aj adekvátnu výšku štátnej prémie, a pričom ďalšie kvartále sú pomerne podstatne nižšie. Čiže občan, ktorý sporí v pravidelných dávkach, a čo je teda bežný systém minimálne u tretiny týchto sporiacich sporiteľov, jednoducho títo ľudia nemajú dostatok peňazí na to, aby ihneď na úvod, teda v prvom kvartáli dali takúto čiastku, ktorá by zodpovedala, povedzme, významnejšej čiastke, ktorú platia jednoducho mesačne, a majú iba na to, aby jednoducho takýmto spôsobom rovnomerne platili. Myslím, že ak hovoríme o tom, že stavebné sporiteľne dnes obhospodarujú asi viac ako milión klientov, myslím, že môžeme povedať, že tretina, niekde okolo tristopäťdesiattisíc ľudí sa dostáva do týchto problémov, že nebude sporiť týmto systémom a jednoducho príde ešte aj o tú malú štátnu prémiu, ktorá podľa môjho názoru, týmto návrhom buď sa zníži, výrazne zníži, alebo bude nulová. Čiže to sú základné výhrady, ktoré mám k tomu návrhu zákona.

    Faktom ale je, že možno sa málo počúva, možno málo sa aj počítalo s tým, že ak sa takýmto spôsobom zmrazí stavebné sporenie, určite ten záujem bude nižší, bude menší záujem sporiteľov jednoducho žiadať o medziúvery, jednoducho menej sa bude stavať, menej sa bude investovať. Môžeme uvažovať o tom, či štátny rozpočet práve v takejto oblasti skôr nestratí, ako získa. Ak nezíska na dani z príjmov, či je to sporiteľňa, stavebná sporiteľňa, či je to bežný občan, ak sa nakúpia veci, podporuje sa spotreba, domáca spotreba, podporuje sa teda aj vratka dane z pridanej hodnoty a zároveň nehovoriac o tom, že je tu aj určitá forma zamestnanosti, kde vláda a teda každá vláda sa snaží pritiahnuť zahraničných investorov. A my týmto spôsobom sme ochotní vlastne takýto investičný stimul ako keby vo forme malého investičného stimulu, lebo toto je za málo peňazí, podľa môjho názoru, celkom slušne dosť muziky, jednoducho sme ochotní takýmto spôsobom to odbúrať. A nejedná sa práve o málo, počet pracovných miest. A myslím si, že keď sme boli ochotní dať a čo som veľmi rád, povedzme do investície do Honeywellu, ktorá zhodou okolností bola dvojnásobne vyššia, ako pôvodne sa očakávalo, ale budiš, je to aspoň na východe, je to v Prešovskom kraji. V každom prípade myslím si, že tam vznikne niekde okolo, pokiaľ si dobre pamätám, 250, v konečnom dôsledku 400 pracovných miest. Ak to porovnáme s týmto stavebným sporením, je to možno len kvapka v mori, ak ideme tým, že ideme výrazne rušiť stavebné sporenia, alebo jednoducho výrazne obmedziť.

    Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy, ktoré reflektujú na toto, čo som vlastne v tej svojej rozprave alebo vo svojom vystúpení snažil sa v krátkom vystúpení povedať.

    Čiže pozmeňujúci návrh jedna. Pozmeňujúci návrh k čl. I bod 5 znenie § 10 odseku 4 sa mení nasledovne:

    "Paragraf 10 odsek 4. Zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v priebehu kalendárneho roka so stavebným sporiteľom podľa § 4 písm. a), za ktorého sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, sa v tomto kalendárnom roku štátna prémia určuje za jednotlivé kalendárne štvrťroky vo výške percentuálneho podielu vypočítaného podľa odseku 3 zo sumy vkladov uskutočnených:

    po a) v prvom štvrťroku najviac vo výške sumy ustanovenej v odseku 3,

    po b) v druhom štvrťroku najviac vo výške 3/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý a druhý štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,

    po c) v treťom štvrťroku najviac vo výške 1/2 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý, druhý a tretí štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,

    po d) v štvrtom štvrťroku najviac vo výške 1/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu na tento celý rok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3. Na uplatnenie nároku na štátnu prémiu a na pripísanie štátnej prémie za tento kalendárny rok sa ustanovenie § 10b použije rovnako.".

    Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.

    Myslím, že v svojej rozprave som jasne zdôvodnil filozofiu toho, aby jednoducho aj sporitelia, ktorí nie sú tak bonitní, o ktorých už bolo tu dlhšie rozprávané, aby jednoducho mohli sporiť mesačne, tak ako to robia, robí to minimálne tretina sporiteľov, ďalších, povedzme, viac 40 %, povedzme, je schopná zaplatiť možno túto prémiu na začiatku roka v tom prvom štvrťroku, ale takýmto spôsobom odbúrame tú skupinu ľudí, ktorí si poctivo na takýto systém, dlhodobý systém, ktorý zabezpečuje udržateľnosť, jednoducho a zabezpečuje aj rozvoj ekonomiky, by bolo veľmi žiaduce.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k čl. I body 7, 1 a 8.

    Čl. I bod 7 k § 10a odseku 4. Navrhovaný text § 10a odseku 4 navrhujeme v celom znení vypustiť. A zároveň k čl. I bod 1, teda k § 6 odsek 2 písm. e) navrhovaný text k § 6 odseku 1 písm. e) navrhujeme v celom znení vypustiť a zároveň k čl. I bod 8, teda k § 13 odsek 2 v navrhovanom texte § 13j ods. 2 navrhujeme vypustiť časť znenia z prvej vety "a §10a ods. 4".

    Myslím, že to zdôvodnenie som tiež jasne zadefinoval. Myslím si že sa tu jedná o retroaktivitu a myslím že si začíname veľmi slušne zvykať na retroaktívne zákony z dielne ministerstva financií, prípadne z ministerstva spravodlivosti, pokiaľ sa to týkalo aj konkurzných konaní. A myslím si, že to určite bude mať aj ďalšiu zaujímavú dohru.

    Takže summa summarum záverom, myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Matej, myslím, že sa významne mení celý pohľad na túto skutočnosť a neviem, či aj tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré som tu predložil, vôbec zmenia nejaký pohľad ministerstva financií na túto oblasť v záujme toho, že ideme znižovať výdavky štátneho rozpočtu a to tým, že znížme už aj tak chatrnú prémiu alebo teda štátnu prémiu stavebného sporenia už aj tak zníženú na veľmi malú čiastku, už aj tak ideme do ešte nižších objemov. Ja si myslím osobne a možnože pán minister to vyvráti a povie nie, očakávame, že v štátnom rozpočte bude táto prémia. Nehovoriac o tom, že rušíme vzorec, ktorý mal nejakú stabilitu, a bol už jasnou štruktúrou vypočítaný, dokonca bol prebraný ešte v roku 2004, keď si dobre pamätám z nejakých, filozofie, ktorú uplatňujú povedzme v krajinách, ktoré, kde má históriu toto stavebné sporenie, čo je Rakúsko, povedzme, Nemecko a iné krajiny. Čiže dnes rušíme to a dnes to bude len v rukách ministerstva financií, prípadne vlády. Jednoducho není je perspektíva o tom, keď človek do toho systému vstúpi, aby mu náhodou niekto zase retroaktívne nezrušil jeho budúce možnosti príjmu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem všetkým, ktorí vystúpili k tomuto návrhu zákona. A dovoľte mi začať tým, čo povedal pán poslanec Glváč vo faktickej poznámke. Povedal, že podľa neho je to pozoruhodné pokračovanie nočného rokovania vlády a v tomto s ním musím súhlasiť. Pozoruhodné pokračovanie nočného rokovania, na ktorom predseda SMER-u pán Fico nás obvinil, že strany vládnej koalície sú zástancami bánk a lobistami v prospech bánk, pretože nechcú zaviesť bankovú daň, ktorá by mohla vyriešiť naše fiškálne problémy, a sám seba a vás, stranu SMER, staval do pozície tých, ktorí nie sú bankovými lobistami a ktorí práve navrhujú, aby sa banky zdanili.

    Tak po prvé, vám chcem oznámiť, že vláda predloží návrh zákona, ktorým sa zavedie bankový odvod alebo inými slovami banková daň, a teda vyrážate otvorené dvere v tom zmysle, že by sme nechceli riešiť problémy aj zdanením bankového sektora. Ale zároveň musím konštatovať, že všetky vaše vystúpenia, teda aj vystúpenie pána poslanca Pelegriniho, aj vystúpenie pánov poslancov Kolesíka, Buriana, ale aj Rafaja boli vystúpeniami, ktoré ja považujem za jednoznačný lobing v prospech stavebného sporenia, ktoré je do značnej miery deformované, a kde sa míňa veľa peňazí daňových poplatníkov, veľa verejných prostriedkov bez adekvátneho efektu pre občanov Slovenskej republiky. Aj keď, samozrejme, vy to zakrývate, máte plné ústa záujmov ľudí, ako vždy, ako sme si už zvykli, ale skutočnosť je podľa môjho názoru iná.

    Pretože ten základný dôvod, prečo navrhujeme zmeny, je ten, že v systéme stavebného sporenia existujú niektoré zásadné systémové problémy. Po prvé, štát míňa veľa peňazí - 40 mil. eur, teda asi 1,2 mld. Sk je veľmi veľa peňazí a problém je v tom, že značná časť týchto peňazí sa míňa účinkom, teda nerieši problematiku dostupnejšieho bývania pre ľudí, najmä nižšie príjmových, ale do značnej miery končí v ziskoch inštitúcií, ktoré tieto produkty poskytujú. A viem vám to doložiť na konkrétnych faktoch a konkrétnych číslach. Tak napr. úročenie vkladov je v tých inštitúciách, v tých stavebných sporiteľniach a bankách, ktoré poskytujú stavebné sporiteľne, výrazne nižšie, ako je úročenie vkladov v komerčných bankách. Poviem vám to aj konkrétne na číslach, ak chcete, pritom vklady v stavebnom sporení sú dlhodobé, sú nad päť rokov a napriek tomu inštitúcie, ktoré ho poskytujú, ponúkajú vkladateľom nižšiu úrokovú sadzbu, ako komerčné banky poskytujú pri vkladoch od jedného do dvoch rokov alebo od dvoch do piatich rokov. Konkrétne to vyzerá tak, že pri vkladoch od jedného do dvoch rokov je to v komerčných bankách asi 2,5 %, v stavebných sporiteľniach ale menej - 2,4 %, pri vkladoch od dvoch do piatich rokov je to v komerčných bankách 2,8 %, v stavebných sporiteľniach 2,4 %, pričom zdôrazňujem, pri stavebnom sporení ide o vklady nad päť rokov, a napriek tomu sú úroky, ktoré inkasujú vkladatelia nižšie, ako v komerčných bankách pri vkladoch dvojročných alebo dvoj- až päťročných.

    Pri nových vkladoch je tento rozdiel dokonca ešte výraznejší, kedy v stavebnom sporení je to pri nových vkladoch nad päť rokov, termínované vklady 2,2 %, v komerčných bankách je to pri nových vkladoch pri jedno až dvojročných termínovaných 2,8 % a pri dva- a päťročných termínovaných 3,1 %. Výrazný rozdiel, výrazný rozdiel dokonca o vyše 30 % pri nových vkladoch, dva- až päťročných v komerčných bankách oproti viac ako päťročným v stavebných sporiteľniach.

    Ďalej medziúvery, medziúvery sú klasické štandardné bankové produkty, ktoré ale sú dotované štátnou prémiou, a štátna prémia to je ďalšia zásadná systémová vada, že 83 % štátnej prémie odčerpajú stavebné sporiteľne vo forme rôznych poplatkov, čiže poplatkové zaťaženie je vysoké. Takže naše návrhy, ktoré predkladáme, chcú len zmierniť tieto disproporcie. Naviac, keď hovoríte, že stavebné sporenie je špecifické, no len dostalo sa to do situácie, kedy objem medziúverov je jedenásťkrát väčší ako objem stavebných úverov. A ako sme si povedali, medziúvery sú vlastne štandardné komerčné produkty, ktoré sú naviac dotované zo štátu a zo štátnej prémie. Takže myslím si, že tieto čísla jasne hovoria o tom, že systém je výrazne deformovaný a že značná časť prostriedkov, verejných prostriedkov, prostriedkov daňových poplatníkov nejde v prospech toho, aby mali ľudia prístup k lacnejšiemu financovaniu bývania, ale končí vlastne v ziskoch stavebných sporiteľní.

    Ja, samozrejme, viem, že lobing je silný, stačí si otvoriť ktorýkoľvek denník v ktorýkoľvek deň a máte tam platenú inzerciu na pol strany o tom, aké je to nevyhnutné, aké je to potrebné, aké je to dobré. Aj to stojí peniaze a považujem za absurdné, aby z peňazí daňových poplatníkov bola financovaná drahá kampaň za zachovanie systému, ktorý znamená neefektívne a nie dobré vynakladanie peňazí daňových poplatníkov. Takže, ak tu niekto lobuje, tak to ste vy a nie, ako bolo včera tvrdené, v noci, že vládna koalície nechce, aby banky boli zdanené.

    A po druhé, keď teda máte plné ústa mladých ľudí, ich výhodnejšieho prístupu k bývaniu, prečo ste s tým štyri roky nič neurobili? Analýza, ktorá je k dispozícii na stránke ministerstva financií, hovorí, že Slovensko malo počas štyroch rokov vašej vlády, nič ste s tým neurobili, jedny z najvyšších poplatkov a jedny z najvyšších úrokov pri úveroch na bývanie, aj v hypotekárnych úveroch a nakoniec v konečnom dôsledku aj v stavebnom sporení. Jediné, čo ste vymysleli, bol základný bankový produkt, či ako ste ho nazvali, o ktorý prejavilo záujem päť ľudí. Dvoch poznám - pána Počiatka, pána Kažimíra, tých troch ďalších nepoznám. Takže faktom je, že sa snažíme riešiť problémy, snažíme sa, pretože tento návrh zákona ušetrí ľuďoch 10 mil. eur, na poplatkoch zaplatia ľudia o 10 mil. eur menej, zároveň áno, tento návrh znamená aj úsporu v štátnom rozpočte o 10 mil. eur. A zároveň znamená riešenie deformácií, ktoré sú evidentné, a nevidí ich len ten, kto ich vidieť nechce a kto sa nechce pozrieť na tento problém naozaj na základe faktov alebo ten, kto má iný záujem a nie záujem prístupu ľudí k bývaniu.

    Ďakujem pekne. Takže chcem vás požiadať, aby ste napriek veľkému, silnému a určite aj pretrvávajúcemu lobingu inštitúcií, ktoré na takto nie optimálne nastavenom systéme profitujú, aby napriek tomu tento vládny návrh zákona vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý chcem podporiť, ktorý predniesol pán poslanec Matej, aby sme tieto zmeny schválili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva (tlač 399).

    Pán podpredseda vlády, môžete nás oboznámiť s návrhom vlády.

  • 60. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným návrhom sa realizuje prvá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov, a to spojenie daňovej a colnej správy na úrovni riaditeľstiev vytvorením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Vytvorí sa finančná správa, avšak zostanú, zatiaľ, zachované daňové a colné úrady oddelené. Uvedeným krokom sa predíde nárazovému prerušeniu ústavných procesov, čo by mohlo nežiadúco pôsobiť na riadnu funkčnosť finančnej správy a negatívne ovplyvniť prístup relevantných subjektov k tejto správe. V súčasnosti existuje Colný kriminálny úrad. Existujúci Colný kriminálny úrad sa týmto zákonom transformuje na Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý bude zabezpečovať plnenie širokého spektra špecifických úloh s primárnym zameraním na boj proti porušovaniu colných a vybraných daňových právnych predpisov. Týmto sa zabezpečí inštitucionálna príprava na pripojenie výberu poistných odvodov k 1. januára 2013, teda naplnenie druhej etapy zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Ondrejovi Matejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z poverenia gestorského výboru mi dovoľte predniesť túto spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanému návrhu zákonu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 554 z 12. júla 2011 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská uvedené v bode III. V bode IV máte uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých počet celkový je 11, pričom navrhnem pri hlasovaní o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť a o bode spoločnej správy č. 4 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Preto gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a colníctva (tlač 399) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku a to od pána poslanca Petra Pelegriniho.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja nebudem hovoriť dlho, pretože k tej téme, o ktorej budem hovoriť, som už vystupoval v prvom čítaní. Áno, ide o to, že sídlom budúceho novovzniknutého finančného riaditeľstva sa má stať mesto Bratislava a Banská Bystrica by tak po dvadsiatich rokoch približne prišla o sídlo terajšieho Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, aby to zostalo naďalej v meste, som menoval už minule. Naozaj v Banskej Bystrici je vysokokvalifikovaná pracovná sila, podotýkam pracujúca za určite menšie platy, ako by takíto istí pracovníci pracovali v Bratislave, keď porovnáme úroveň platov jednotlivých regiónov. Je tam zabezpečená dostatočná infraštruktúra, či už informačných prostriedkov, ako aj budovy a tak ďalej. Takže myslím si, že nič nebráni tomu, aby dokonca aj po rozšírení, pri zjednocovaní odvodov, o Sociálnu poisťovňu dokonca tento úrad nenabral ešte na väčšej váhe a ešte viac posilnil mesto Banská Bystrica a celý región okolitý. Takže nemusím dávať pozmeňujúci návrh, pretože takýto návrh už je v spoločnej správe. A chcem preto upriamiť pozornosť kolegov aj z koalície, aj z opozície, alebo tých aspoň, ktorým leží na srdci osud banskobystrického regiónu, že pod bodom 4 spoločnej správy sa nachádza pozmeňujúci návrh, kde sa navrhuje mesto Bratislava nahradiť slovami "Banská Bystrica" . Tento bod gestorský výbor v spoločnej správe odporúča neschváliť a je aj vyňatý, tak ako to hovoril pán spravodajca, na samostatné hlasovanie, pretože pán spravodajca hovoril o tom, že odporúča o všetkých, okrem bodu 4, hlasovať spoločne a o bode 4 samostatne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Takže ešte raz chcem upozorniť, pod bodom 4 spoločnej správy sa nachádza pozmeňujúci návrh, ktorý stanoví za sídlo budúceho finančného riaditeľstva naspäť Banskú Bystricu. A preto by som chcel požiadať ctených kolegov, aby hlasovali opačne, ako je odporúčanie gestorského výboru a bod 4 spoločnej správy podporili a schválili.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa pripájam takisto, aj v mene obyvateľov Banskej Bystrice a širokého okolia apelujem na vás, páni poslanci, aby sídlo finančného úradu, nového, zostalo v Banskej Bystrici. Banská Bystrica za tie roky, ako sídli v nej daňové riaditeľstvo, si vybudovala vysoký kredit. Má skutočne dobrých odborníkov a okrem daňového riaditeľstva je tu aj daňová škola, daňové riaditeľstvo, bola tam vykonaná dosť rozsiahla rekonštrukcia. Má výborné podmienky na to, aby mohlo plniť aj tieto rozšírené úlohy a kompetencie, ktoré by sa naňho presunuli. Myslím si, že by bolo veľmi vhodné, aby neboli centralizované všetky orgány len v Bratislave, ale aby sa aj v rámci vyrovnávania možno regionálnych rozdielov ponechalo sídlo v Banskej Bystrici, pretože je v centre a myslím si, že v dnešnej dobe elektroniky a informačných technológií nevidím absolútne žiaden problém, aby sa neprepojili systémy a aby nemohlo daňové riaditeľstvo fungovať, resp. finančný orgán fungovať ako ústredný orgán v Banskej Bystrici. Apelujem teda v mene niekoľko tisíc Banskobystričanov, ktorí sa podpísali pod petíciu, aby ste sídlo úradu, páni poslanci, odsúhlasili v Banskej Bystrici a aby ste podporili ten pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, aby teda sídlom nebola Bratislava, ale Banská Bystrica.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa takisto pripájam s istou dávkou podpory k návrhu pána poslanca Pelegriniho. Veľmi dobre viete, že ide o projekt, ktorý ide naprieč niekoľkých volebných období, a že nám záleží na tom, aby sa naozaj finančná správa vybudovala na čo najpevnejších základoch. Ja sa na to pozriem trošku z iného pohľadu, nie z pohľadu lokálpatriotizmu banskobystrického, ale ja sa prihováram za pragmatizmus a za racionálny postoj. Chcem naozaj pripomenúť, že daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici bolo nedávno, nedávno mám na mysli v priebehu posledných dvoch rokov zrekonštruované s nákladmi vyše 3 miliónov eur. To znamená, je plne vybavené na to, aby plnilo tieto úlohy naďalej a nemám pocit, pán minister, že by rozpočet, či už vašej kapitoly alebo celkovo štátny rozpočet mohol počítať s ďalšími zbytočnými výdavkami.

    Musím vás upozorniť na to, že váš štátny tajomník nevedel odpovedať na základné otázky z rozpočtového výboru, ktoré dostal z pohľadu toho, že máme september. Máme vysoký dátum v septembri, v podstate zmena sídla sa má udiať od 1. januára. Nedostali sme žiadnu odpoveď na to, na akú adresu to bude v Bratislave, v akých priestoroch, či to bude v priestoroch budovy vo vlastníctve štátu alebo či to bude opäť nejaký komplikovaný nájom s nejakou napínavou zápletkou alebo či to bude kúpa nehnuteľnosti. Čiže z tohto pohľadu sa dožadujem aj vašej reakcie, ako to mienite riešiť za štyri mesiace a aké budú náklady spojené zo sťahovaním, s obstaraním budovy, s rekonštrukciou a podobne. Lebo nejde len o sťahovanie ľudí, ide aj o IT - systémy, ide o celkovú schopnosť operovať z nového...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Pán poslanec Pelegrini, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ja ďakujem veľmi pekne za podporu. A kolegyňa poslankyňa Laššáková spomenula aj petíciu obyvateľov. Ja som zobral len časť z nej, tu ju mám v týchto doskách zviazanú, tu držím 7- tisíc podpisov občanov regiónu Banskej Bystrice, ktorí hovoria, žiadajú, dovolím si zacitovať: "My, obyvatelia Banskej Bystrice a banskobystrického regiónu nesúhlasíme s tým, aby sa sídlom nového finančného riaditeľstva stala Bratislava. Preto žiadame poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali pozmeňujúci návrh v zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, prípadne aj v iných zákonoch tak, aby sídlom budúceho finančného riaditeľstva ostalo aj naďalej mesto Banská Bystrica". Toľko znenie petície, ktorú podpísalo, naozaj to sú tisíce, tisíce podpisov, ktoré neustále pribúdajú. Tu ju mám so seboum, 7-tisíc, samozrejme nie je ich 100 tisíc, aby sme ju mohli predložiť ako oficiálnu petíciu, ale myslím si, že je jedno koľko tisíc obyvateľov, nie je to postoj iba nás poslancov, alebo pár Bystričanov, ale sú to tisíce ľudí, ktorí súhlasia s tým a žiadajú vás, aby ste to sídlo ponechali v Banskej Bystrici.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Matej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Takže opäť, znova. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, všetci tí, ktorí sme sa zúčastnili rozpravy o tomto vládnom návrhu zákona v prvom čítaní, sme boli svedkami podrobnej diskusie o celom systéme daňovej a colnej správy - UNITAS-e a o procese riešenia dislokácie a spájania colnej a daňovej správy. Pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, ktorý predložil pán Pelegrini, vyvolal diskusiu a zároveň aj, ak si dobre pamätáte náš záväzok koaličných poslancov, že budú prebiehať diskusie odborné ako na základe skutočnosti, že v Banskej Bystrici je dlhoročná tradícia so sídlom daňového úradu, že je tam škola, že sú tam kapacity a že sú tam vytvorené pracovné miesta, že budeme hľadať kompromisné riešenie.

    Po debatách, diskusiách, ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia opozície, aj zástupcovia koalície, aj predstavitelia samosprávy v Banskej Bystrici, sme dospeli k záveru, že ponúkame alternatívne riešenie, aby sme sa nebavili len o tabuľke. Ja som to aj povedal, pán kolega Pelegrini, že ak nájdeme riešenie, aby sme zachovali pracovné príležitosti v Banskej Bystrici, tak potom sa už len bavíme o tom, že či tá ceduľka finančné riaditeľstvo alebo kompetenčné centrum a kriminálny úrad, o nič iné nejde. A som rád, že sme dospeli k záveru, že môžem mojim pozmeňujúcim návrhom ponúknuť alternatívu voči návrhu ponechať len tabuľku a ceduľku a môžeme hovoriť dneska o tom, že bude v Banskej Bystrici v prípade, že bude môj a pozmeňujúci a doplňujúci návrh kolegov, s ktorými predkladám tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, prijatý, že budeme môcť s kľudným svedomím povedať, že v Banskej Bystrici sme zachovali pracovné príležitosti a s predpokladom na budúci rozvoj a dokonca zvýšenie pracovných príležitostí, akurát tam bude iná ceduľka na tej budove. To chcem podotknúť.

    A myslím, že by sme sa nemali hrať o tom, čo je napísané na ceduľke, ale o tom, koľko ľudí tam pracovať ostane a koľko ľudí bude mať šancu prácu tam získať. A vás poprosím upriamiť pozornosť, keď budete, podrobne mám čítať, a trpezlivo počúvať, lebo musím to prečítať, tak z rozsahu uznáte, že si veľa ľudí dávalo dosť práce na tom, aby túto alternatívu našlo a predložilo ju. Takže poprosím, aby sme pozorne prečítali, o aký rozsah zmeny sa procesne jedná v prípade schválenia týchto pozmeňujúcich návrhov.

    Takže dovoľte mi, v súlade s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    Bod 1 k § 1. V § 1 ods. 1 písm. b) znie:

    "písmeno b) postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo"), Kriminálneho úradu finančnej správy a Kompetenčného centra finančných operácií,". Odôvodnenie: V záujme zvýšenia kvality správy daní a cla najme v oblasti účtovania štátnych príjmov a styku s verejnosťou sa vytvára nový orgán, ktorého sídlom bude Banská Bystrica.

    Bod 2 k § 2. V § 2 sa ods. 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

    "e) Kompetenčné centrum finančných operácií". Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s bodom 1.

    Bod 3 k § 2. V § 2 ods. 2 znie:

    "(2) Finančné riaditeľstvo daňové úrady, colné úrady, Kriminálny úrad finančnej správy a Kompetenčné centrum finančných operácií tvoria finančnú správu, (ktorá správca informácie a správu), ktorá spracúva informácie a osobné údaje podľa osobitných predpisov.". Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s bodom 1.

    Bod 4 k § 4. V § 4 odsek 2 znie:

    "(2) Finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva a je

    a) zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme na finančnom riaditeľstve, daňových úradov, colných úradoch, Kriminálnom úrade finančnej správy a Kompetenčnom centre finančných operácií,

    b) služobným úradom colníkov a a štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu na finančnom riaditeľstve, daňových úradov, colných úradov, Kriminálnom úrade finančnej správy a Kompetenčnom centre finančných operácií. ". Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s bodom 1.

    Bod 5 k § 4. V § 4 odsek 3 písmeno a) znie:

    "a) riadi a a kontroluje daňové úrady, colné úrady, Kriminálny úrad finančnej správy a Kompetenčné centrum finančných operácií,". Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s bodom 1.

    Bod 6 k § 4. V § 4 odsek 3 písmeno u) uvádzacej vete sa slovo "a" nahrádza čiarkou a za slová "Kriminálneho úradu finančnej správy" sa vkladajú slová "a Kompetenčného centra finančných operácií". Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s bodom 1.

    Bod 7 k § 5. V § 5 odsek 3 písmeno b) sa slová "finančnému riaditeľstvu a daňovému úradu alebo colnému úradu" nahrádzajú slovami "finančnému riaditeľstvu, daňovému úradu alebo colnému úradu a Kompetenčnému centru finančných operácií". Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s bodom 1.

    Bod 8 k § 5. V § 5 odsek 3 písmeno i) v uvádzacej vete sa za slová "colných úradov" vkladajú slová "alebo Kompetenčného centra finančných operácií". Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s bodom 1.

    Bod 9 k § 5. V § 5 ods. 3 písm. i) v štvrtom bode sa za slová "colného úradu" vkladajú slová "alebo Kompetenčného centra finančných operácií". Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s bodom 1.

    Bod 10. Dopĺňa sa nový § 6, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 6 Kompetenčné centrum finančných operácií

    (1) Kompetenčné centrum finančných operácií vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom Kompetenčného centra finančných operácií je Banská Bystrica.

    (2) Kompetenčné centrum finančných operácií je preddavková organizácia zapojená na rozpočet finančného riaditeľstva.

    (3) Kompetenčné centrum finančných operácií

    a) spravuje profily hospodárskych subjektov a iných osôb, ktoré obsahujú identifikačné údaje a informácie o platbách daní a cla,

    b) vedie individuálny účet hospodárskeho subjektu a inej osoby,

    c) spracováva daňové priznania, mesačné prehľady a súhrnné výkazy,

    d) spracováva a aktualizuje účty hospodárskych subjektov a iných osôb z pohľadu predpisov a platieb daní a cla,

    e) spracováva výpisy z účtov finančnej správy v štátnej pokladnici a informácie o úhradách daní a cla poštovou poukážkou,

    f) spracováva platby dane a preddavku na daň,

    g) spracováva a aktualizuje osobné účty hospodárskych subjektov a iných osôb a vydáva potvrdenie o stave osobného účtu a o zaplatených daniach a cle,

    h) spracováva úhrady pohľadávok štátu vzniknutých podľa osobitného predpisu, odkaz 42)

    i) informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich právach a povinnostiach podľa osobitného predpisu, odkaz 17)

    j) poskytuje finančnému riaditeľstvu, Kriminálnemu úradu finančnej správy, daňovým úradom alebo colným úradom informácie o daňových subjektoch v rozsahu potrebnom na plnenie ich úloh,

    k) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným predpisom, odkaz 28), alebo medzinárodnou zmluvou.

    (4) Kompetenčné centrum finančných operácií riadi a jeho činnosť zabezpečuje riaditeľ. Riaditeľa Kompetenčného centra finančných operácií vymenúva a odvoláva prezident.

    (5) Vnútornú organizačnú štruktúru Kompetenčného centra finančných operácií na návrh riaditeľa Kompetenčného centra finančných operácií určuje prezident.".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 42 znie:

    "42) Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 147/1960 Zb. o prenesení finančnej a účtovnej služby majetkovej podstaty pozemkových reforiem.".

    Doterajšie § 6 až 10 sa primerane prečíslujú. Doterajší odsek 42 sa označuje ako odkaz 43 vrátane poznámky pod čiarou.

    Odôvodnenie: V súvislosti so zriadením nového orgánu štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva - Kompetenčného centra finančných operácií je potrebné upraviť jeho územnú a vecnú pôsobnosť v samostatnom paragrafe.

    Bod 11 k § 9. Paragraf 9 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

    "(9) K 1. januáru 2012 určí minister vnútornú organizačnú štruktúru finančného riaditeľstva a Kompetenčného centra finančných operácií.".

    Odôvodnenie: Ide o zabezpečenie riadneho fungovania a personálneho obsadenia novovytvoreného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k 1. 1. 2012. Je potrebné, aby organizačná štruktúra bola schválená s dostatočným časovým predstihom, čím sa zabezpečí zaradenie jednotlivých zamestnancov na ich určené pozície.

    Bod 12 k § 10. Po doplnení nového § 6 a primeranom prečíslovaní nasledujúcich paragrafov doterajší § 10 sa označí ako § 11, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§11 Účinnosť

    Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2011, okrem § 1 až § 10 ods. 1 až 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012.". Odôvodnenie: Ide o zmenu účinnosti predpisu súvisiacu s predchádzajúcim bodom.

    O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujem hlasovať spoločne.

    Milé kolegyne, kolegovia, ešte raz chcem zdôrazniť, že tento pozmeňujúci návrh rieši alternatívu pre to, aby v Banskej Bystrici boli zachované pracovné príležitosti a vytvára predpoklad pri ďalšom kroku celého procesu (nezrozumiteľné slovo - pozn. red.) zlúčenia so Sociálnou poisťovňou vytvárať nové pracovné príležitosti. Preto vás prosím o jeho podporu tak ako zo strany koalície, tak zo strany opozície.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. No je mi ľúto, pán poslanec, keď ste to tak zjednodušili, že to je o nejakých tabuľkách a ceduľkách. Ja si myslím, že rozdiel medzi Kompetenčným centrom operačných financií, ktoré máte v pozmeňujúcom návrhu pod paragrafom 6 bodov 10, a rozdiel medzi finančným riaditeľstvom je skutočne v právomoci a v pôsobnosti. Kým finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia napojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, kompetenčné centrum je preddavková organizácia zapojená na rozpočet finančného riaditeľstva. Myslím si, že ste sa snažili, aby ste nejak tú situáciu pod určitým, by som povedala, možno aj tlakom verejnosti sa snažíte riešiť, ale skutočne uspokojovať nás len tým, že nech nebazírujem na tom, akú budeme mať ceduľku, či finančné riaditeľstvo alebo kompetenčné centrum, je naozaj veľmi, veľmi zjednodušené.

    Ja chcem znova povedať, že v Banskej Bystrici je po materiálnej stránke aj odbornej stránke riaditeľstvo pripravené na to, aby prevzalo funkciu plnenia úloh nového orgánu finančného riaditeľstva. Apelujem aj cez všetkých občanov, ktorí sa podpísali úplne spontánne pod petíciu, aby ste zvažovali a skutočne to finančné riaditeľstvo, aby zostalo v Banskej Bystrici.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja ten pozmeňujúci návrh, pán kolega, vnímam v dvoch rovinách. Jedna je tá, že dopĺňaš do zákona o orgánoch ďalší orgán, ktorý nemyslím si, že vznikol na základe našich debát, že či sa má finančné riaditeľstvo presídľovať hore-dole z Bratislavy alebo z Bystrice. Pretože podľa štruktúry budúcej, ktorú ja som mal možnosť vidieť, kompetenčné centrum bolo od počiatku kreslené v štruktúre budúceho finančného riaditeľstva, len asi sa to opomenulo do zákona o orgánoch v oblasti daní, ciel a poplatkov zakomponovať už pri jeho tvorbe, tak sa to teraz dopĺňa pozmeňujúcim návrhom. Fajn, to je úplne normálne a treba dorobiť veci, a to sme to robili aj my.

    No a druhý ten rozmer je ten, že - to mi je veľmi sympatické - že aj sídlo tohto kompetenčného centra navrhuješ ponechať v Banskej Bystrici ako preddavkovú organizáciu, ktorá je napojená na finančné riaditeľstvo. To samozrejme ako Banskobystričan môžem len privítať, a to nemá absolútne žiaden rozpor s tým, aby aj sídlo finančného riaditeľstva, tak ako sa to navrhuje v spoločnej správe v bode 4, zostalo v Banskej Bystrici. Pretože to sú dve rôzne organizácie, alebo teda jedna je nadriadená tej druhej, ony navzájom sa nevylučujú. Takže sídlo kompetenčné finančných operácií, fajn, nech vznikne, treba ho a bez neho to asi, celý ten projekt UNITAS by nebolo možné ani, ani nejakým spôsobom uviesť do praxe a dobre ho spravovať. A som rád, že navrhuješ sídlo, aby bolo tiež v Banskej Bystrici. Takže nevidím problém, to sa navzájom nevybíja. Keby boli páni poslanci ochotní, tak ja budem len rád, aby podporili aj bod 4 zo spoločnej správy a aby podporili aj tvoj pozmeňujúci návrh a obidva tieto orgány môžu sídliť v Banskej Bystrici, čomu sa určite občania toho regiónu potešia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja budem reagovať aj na kolegyňu, aj na kolegu. Ja začínam mať dojem, že neviem teraz, či vy ste pravica a my ľavica, lebo my navrhujeme riešenia, v prvom rade nám ide o zamestnancov a nie a nie len o manažment. Takže myslím si, že treba niekedy rozlíšiť, o čo komu ide.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi začať stručne, ale trošku predsa len zo širšia.

    Ak má dnes svet veľké problémy, a má, či už Spojené štáty, Japonsko, Európska únia, eurozóna ako taká, celý západný svet, tak ho má kvôli populizmu rôzneho druhu. A toto, čo tu počúvame teraz, je populizmus. Samozrejme, že je. Veď skúste sa na to pozrieť triezvo. Ideme spájať tri kľúčové inštitúcie, jedna z nich je dnes v Banskej Bystrici, ale dve z nich sú v Bratislave. Vy nenavrhujete len zachovať Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici, vy navrhujete presúvať ďalšie dve inštitúcie, ich vedenie do Banskej Bystrice. Zároveň argumentuje tým, že sa bojíte straty pracovných miest, čo je prirodzené a legitímne a ja už minule pri prvom čítaní som vám povedal, že my chceme prijať také opatrenia, aby nedošlo k poklesu zamestnanosti v Banskej Bystrici. Aj preto, že v Banskej Bystrici sú kapacity personálne, administratívne, priestorové, iné, ktoré by bolo škoda nevyužiť, a preto pri zjednotení finančnej správy do jednej inštitúcie predpokladáme, že tam budú centralizované a koncentrované niektoré činnosti, ale na to, aby sme možno zvýšili mieru vašej dôvery v to, že to naozaj urobíme, to teraz v spolupráci vlastne s poslancami navrhujeme zakomponovať aj do zákona. Nemuselo by to byť v zákone. Chceme to tam dať preto, aby ste mali naozaj istotu, že to tak, že to tak bude. A naozaj myslím, že stačí taká elementárna logika, nemusíme mať na to ani siahodlhé analýzy, aby bolo jasné, že toto bude jedna z kľúčových inštitúcií verejnej správy v Slovenskej republike. A že tieto kľúčové inštitúcie musia spolu komunikovať a spolupracovať aj na fyzickej báze napriek tomu, že existujú informačné technológie.

    Na ilustráciu vám popíšem koľko za posledný rok bolo pracovných ciest generálneho riaditeľa daňového riaditeľstva do Bratislavy a pracovných ciest námestníkov generálneho riaditeľa do Bratislavy. Za rok pri dnešnom usporiadaní musí generálny riaditeľ absolvovať 168 pracovných ciest do Bratislavy. A námestníci generálneho riaditeľa spolu 456 pracovných ciest za rok do Bratislavy. Veď to je absurdné. Veď všetci vieme, ako to vzniklo, všetci vieme, že to vzniklo z populistického rozhodnutia bývalého populistického premiéra Mečiara, ktorý sa proste rozhodol budovať v Banskej Bystrici centrum. Skončilo to tak, ako to skončilo.

    Navrhovať, aby finančná správa, ktorá, ešte raz opakujem, vznikne spojením troch inštitúcií, z ktorých dve sú dnes v Bratislave, sídlila v Banskej Bystrici, z tohto pohľadu považujem za číri populizmus a nakoniec za zbytočný návrh, keďže návrh, ktorý ideme vytvoriť, kompetenčné centrum, bude znamenať, že sa nezníži počet zamestnancov v Banskej Bystrici. Ale chcem vám dať alternatívny, možno aj návrh, keď už teda hľadáte ako by... Lebo máme rôzne inštitúcie. Svojho času sa pamätám, že aj Národná banka sa mala presťahovať do Banskej Bystrice, potom sa to nejak nestihlo zrealizovať. Medzitým sme v Európskej únii, Národná banka z hľadiska miery tej a intenzity spolupráce a intenzity spolupráce s ústrednými orgánmi štátnej správy, je tam už miera nižšia, tak dám návrh, ktorý vyrieši aj to, na čo sa pýtal pán poslanec Kažimír, že kde tu umiestnime, tú, tú finančnú správu. Tak presťahujeme Národnú banku do Banskej Bystrice, do tých priestorov, kde, kde je dnes daňové riaditeľstvo, a finančná správa môže byť tu neďaleko v peknej budove, v Národnej banke. Ale v prvom kroku by som navrhoval, urobme to tak, jak to navrhujeme tu a v druhom kroku vám sľubujem podporu, že poďme, poďme sa baviť o tej Národnej banke.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

    Vyhlasujem teda, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tlač 400.

    Pán minister financií, nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaným návrhom sa v súvislosti s realizáciou prvej fázy reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov novelizujú príslušné súvisiace právne predpisy, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, ako aj iné vybrané dotknuté právne predpisy. S ohľadom na vývoj praxe v Slovenskej republike vznikla aj potreba reagovať na tieto zmeny v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa navrhuje zmeniť tak, aby tento vývoj reflektoval a zabezpečil funkčnú a proklientsky orientovanú správu daní. Týmito zmenami sa zabezpečí príprava na zjednotenie výberu daní, ciel a poistných odvodov k 1. januáru 2013.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Tiborovi Tóthovi, aby informoval Národnú radu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 555 z 12. júla 2011 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej, Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 odst. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. V odstavci IV je spolu 12 pripomienok, ktoré boli navrhnuté. Navrhnem následne, teda v zmysle uznesení gestorského výboru, hlasovať o týchto pripomienkach a to tak, že o bodoch spoločnej správy č. 1, 2 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť, a o bodoch spoločnej správy č. 3 až 12 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400a, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetnú správu výborov Národnej rady, Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona č. 563/2009 o správe daní, daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 400a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 241 z 31. augusta 2011.

    Výbor určil poslanca Tibora Tótha za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril po prvé, predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy v zmysle § 83 odst. 2, § 84 odst. 2 zákona 350/96 Z. z.. Ďakujem za pozornosť. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Pelegrini a Matej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Pelegrini.

  • Asi ten spánok nám, ten nedostatok spánku nás nejak budí ešte k väčším aktivitám ako bežne, ale teraz vystúpim asi pod vplyvom toho sľubu pána, pána ministra, že by sme teda mohli presunúť to centrum Národnej banky Slovenska do Bystrice, pretože chcem vyjadriť podporu jednej časti návrhu tohto zákona, ktorú predložil. Pretože vyskytol sa tu, na neviem ktorom výbore jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, chvalabohu, gestorský výbor odporúča neschváliť, ale evidentne tu asi bude sedieť pár poslancov, ktorí by chceli z novely, ktorú predložil pán minister do Národnej rady, vypustiť bod 19 novely, čím by sa zakonzervoval stav v tom, že s daňovou správou by bolo možné komunikovať len cez zaručený elektronický podpis.

    Musíme si otvorene priznať, že elektronicky zaručený podpis sa zatiaľ nejak ani a pochybujem, že sa aj vôbec nejak masívne ujme pre svoju technickú, administratívnu a aj finančnú náročnosť a nemyslím si, že by sme mali tak úzkoprso dbať len na zákon, len na, na zaručenom elektronickom podpise. A vítam tú iniciatívu ministerstva financií a ministra, že chce vytvoriť priestor, aby sa daňový subjekt mohol dohodnúť s daňovou správou, akou formou bude s ňou elektronicky komunikovať a aké riešenia sa použijú, pretože naozaj dnes sme v stave veľmi rýchleho rozvoja informačných technológii a už ďaleko existujú modernejšie spôsoby komunikácie, či už s bankami alebo aj s inými orgánmi.

    Takže chcem byť veľmi stručný a chcel by som poprosiť naozaj aj tých kolegov, ktorí navrhovali vypustiť devätnásty bod novely, aby tak neurobili a aby sme ponechali ten stav, ktorý, ktorý navrhlo ministerstvo financií. A ako vidím, tak aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Mateja dokonca ešte nadväzuje na to, že tam zachováva tie možnosti a konkretizuje. Takže, aby to všetko súhlasilo. Naozaj, buďme moderní a v tomto prípade súhlasím s tým, ako to navrhlo ministerstvo financií.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matej.

  • Ďakujem. Dneska som tu príliš často a ďakujem kolegovi Pelegrinimu, že mi uviedol pozmeňujúci návrh a ocenil to, že áno, tento pozmeňujúci návrh v prvom rade upresňuje celú túto problematiku, o ktorej hovoril, a upresňuje aj vôbec problematiku komunikácie medzi daňovými úradmi a daňovými subjektmi. Preto nebudem ďalej zdržiavať a podľa rokovacieho poriadku, v súlade s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    Bod 1. K Čl. I. Za doterajší bod 26 sa vkladá nový bod 27, ktorý znie:

    "27. V § 27 odst. 5 sa slová "podpísané zaručeným elektronickým podpisom na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre colné úrady" nahrádzajú slovami "urobené v súlade s § 13 odst. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo".". Odôvodnenie: Ustanovenie sa navrhuje doplniť nadväzne na novelizačný bod 19, ktorým sa umožňuje doručiť podanie elektronickými prostriedkami v súlade s dohodou uzatvorenou so správcom dane. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Bod 2. K Čl. I. Bod 66 znie: "66. V § 67 odst. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a aj identifikačné číslo, ak sa registruje na daň podľa osobitného predpisu; 41a) tieto čísla je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane.". Poznámka pod čiarou k odkazu 41a znie: "Odkaz 41a) Napríklad § 19 odst. 5 zákona č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 4 odst. 5 zákona č. 222 z roku 2004 Z. z. v znení neskorších predpisov."."

    Odôvodnenie: Ustanovenie potvrdzuje, že sa bude pri registrácii prideľovať daňové identifikačné číslo tak, ako doteraz; rovnako ostáva zachovaná aj povinnosť registrácie na spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty v súlade s príslušnými predpismi. Tieto čísla bude daňový subjekt povinný uvádzať v styku s orgánmi finančnej správy.

    Bod 3. K Čl. I. Za doterajší bod 76 sa vkladá nový bod 77, ktorý znie: "77. V § 86 odsek 5 znie:

    "(5) Právo nakladať s postúpeným nedoplatkom daňového dlžníka prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1 dňom platnosti zmluvy o postúpení daňového nedoplatku alebo dňom uvedeným v zmluve."." Odôvodnenie: Zmenou ustanovenia sa dosiahne, aby pri prechode práva nakladať s postúpeným nedoplatkom sa nerozlišovalo, či ide o pohľadávku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo či ide o postúpenie dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Bod 4. K Čl. II. Bod 16 znie: "16. V § 35 odst. 7 sa slová "v lehote podľa § 49 odst. 2" nahrádzajú slovami "po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka" a na konci sa pripájajú tieto vety: "Ak správca dane v tejto lehote začne daňovú kontrolu a suma zistená daňovou kontrolou sa neodlišuje od sumy uvedenej v žiadosti, vráti túto sumu do 15 dní od ukončenia daňovej kontroly, pričom na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu. 128) Ak správca dane zistí, že suma rozdielu zistená daňovou kontrolou sa odlišuje od sumy rozdielu uvedenej v žiadosti, postupuje podľa osobitného predpisu 128) a sumu rozdielu vráti do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia." ."

    Odôvodnenie: Aj napriek skutočnosti, že sa tlačivá prehľadu budú podávať správcovi dane mesačne a nie štvrťročne ako doteraz, žiadosť o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň sa bude na tlačive prehľadu, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky, podávať štvrťročne. Správca dane poukazuje na žiadosť zamestnávateľa sumu rozdielu daňového bonusu v lehote najneskôr do 15 dní, tých pracovných dní od doručenia tejto žiadosti. Ustanovenie spresňuje, že ak v rámci tejto lehoty začne správca dane daňovú kontrolu, v akej lehote sumu daňového bonusu vracia zamestnávateľovi v tomto prípade.

    Bod 5. K Čl. II. Bod 20 znie: "20. V § 39 odstavec 9 znie:

    "(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podávať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49

    bod, písmeno a) prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len "prehľad"); v prehľade sa uvádza aj osobné údaje zamestnanca uvedené v § 32 ods. 1, písm. a) až c.), ktorému bol príjem poskytnutý, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy vykazovania údajov podľa osobitného predpisu, 132.)

    písmeno b) hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse (ďalej len "hlásenie"), poskytnutých zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie."." Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zamestnávateľom ustanovuje povinnosť podávať informácie o vyplatených príjmoch zo závislej činnosti jednotlivým zamestnancom, o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov v mesačnom intervale tak, ako je to pri poskytovaní informácii o vybratom poistnom na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie príslušnej poisťovni. Hlásenie je úhrn údajov o vyplatených príjmoch, o zrazených prídavkoch na daň a daňového bonusu za celé zdaňovacie obdobie v sumáre, bez členenia na jednotlivých zamestnancov.

    Bod 6. V Čl. II bod 21 sa vypúšťa. Odôvodnenie: Vzory oboch tlačív bude vydávať ministerstvo. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Bod 7. V Čl. II bod 31 znie: "31. V § 49 odsek 2 znie:

    "(2) Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu, 122aa), daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa ods. 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu. 122aa)."." Odôvodnenie: Úpravou ustanovenia sa mení lehota na podávanie prehľadu a spresnila sa povinnosť zaplatenia dane nielen daňovníkom, ktorí podávajú daňové priznanie, ale aj dedičom a osobám, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce, ktorí podávajú daňové priznanie za zomrelého. V súvislosti s pripravovaným inštitucionálnym zjednotením výberu daní, cla a poistných odvodov sa bude oznamovať číslo účtu, na ktorý sa platia dane alebo preddavkov na daň uhrádza. Ak daňovníkovi nebolo oznámené číslo účtu do lehoty na podanie daňového priznania, navrhuje sa posunúť splatnosť dane nadväzne na doručenie tohto oznámenia.

    Bod 8. V Čl. II za doterajší bod 34 sa vkladá nový bod 35, ktorý znie: "35. V § 50 odsek 6 písm. a) sa slová "v lehote na podanie daňového priznania" nahrádzajú slovami "v lehote podľa § 49 odsek 2".". Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu. V nadväznosti na úpravu § 49 ods. 2 číslo účtu (číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka). Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Bod 9. V Čl. IX v bode 8 sa v § 6 ods. 5 slová "a) až j) a l) až m)" nahrádzajú slovami "a) až i), k) a l)". Odôvodnenie: Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu ustanovenia § 5 odsek 3.

    Bod 10. V Čl. IX bod 10 znie: "10. Paragraf 9 znie: "Paragraf 9. K 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú organizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových úradov."." Odôvodnenie: Ide o zabezpečenie riadneho fungovania a personálneho obsadenia novovytvorenej finančnej správy k 1. 1. 2012. Je potrebné, aby organizačná štruktúra bola schválená s dostatočným časovým predstihom, čím sa zabezpečí zaradenie jednotlivých zamestnancov na ich určené pozície.

    Prosím o všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, navrhujem hlasovať spoločne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    A preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Áno, ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som podporiť vystúpenie pána poslanca Pelegriniho a vystúpenie, aj návrh zároveň pána poslanca Mateja. Naozaj je to tak, že keby sme vypustili bod 19 vládneho návrhu zákona, čo bolo navrhnuté vo výboroch, tak by sme urobili veľmi, veľmi zlý krok, pretože zobrali by sme daňovníkom možnosť komunikovať elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, teda len dohodou. Chcem vás informovať, že dnes túto jednoduchú možnosť a lacnú možnosť využíva takmer štyridsať tisíc daňovníkov, čím - a kým asi desať tisíc daňovníkov využíva formu komunikácie cez zaručený elektronický podpis, ktorú nerušíme, neberieme, ostane, len tá forma cez zaručený elektronický podpis je aj zložitejšia, aj drahšia, pretože tento podpis stojí 100 eur, robia to tri firmy - čiže týmto by sme naozaj výrazne obmedzili možnosť daňovníkov komunikovať jednoduchou formou, ale aj lacnou formou s daňovými úradmi. Takže - a ten pozmeňovák, ktorý predkladal pán poslanec Matej, to ešte upresňuje a špecifikuje - takže chcem len podporiť tieto dve vystúpenia a tento pozmeňovací návrh.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším bodom, to je

    vládny návrh zákona o finančnej správe.

    Prerokovávame ho v druhom čítaní, má tlač 401. Spoločná správa výborov je pod tlačou 401a.

    Poprosím opäť podpredsedu vlády, aby aj tento návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným návrhom sa v súvislosti s realizáciou prvej fázy reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov novelizujú príslušné súvisiace právne predpisy, pardon, to asi nemám, dobrý, dobré úvodné slovo.

    Milan Hort, podpredseda NR SR

    Štyristo jednotka, pán podpredseda, tlač.

  • Ospravedlňujem sa, ale v zásade to rieši tiež problematiku spájania daňovej a colnej správy. Takže ešte raz.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným návrhom zákona, teda vládnym návrhom zákona o finančnej správe sa realizuje druhá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia daní, ciel a poistných odvodov a to komplexným spojením daňovej a colnej správy, vytvorením novej štruktúry finančnej správy. Dovtedy samostatne existujúce daňové a colné úrady sa zlúčia a vytvoria sa finančné úrady, ktoré budú zabezpečovať komplexnú správu daní a ciel. Zachováva sa inštitút colníkov ako ozbrojeného zboru, pričom ich právomoci sa využijú aj v oblastiach správy tých daní a poplatkov, kde sa doteraz využívali služby Policajného zboru. Týmto sa zabezpečí finálna podoba finančnej správy tak, aby bola pripravená na pripojenie výberu poistných odvodov k 1. januáru 2013.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, ktorý si plní funkciu spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že Národná rada uznesením č. 556 z 12. júla pridelila návrh zákona o finančnej správe týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne a zaujali tieto stanoviská:

    Všetky výbory navrhli návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. V spoločnej správe je obsiahnutých 12 bodov a gestorský výbor navrhuje o nich hlasovať takto: o bodoch č. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10 a 11 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť a o bodoch 2, 9 a 12 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o finančnej správe schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Peter Pelegrini ako jediný a po jeho vystúpení bude možné prihlásiť sa do rozpravy aj ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto by už malo byť posledné moje vystúpenie dnes. Je už toho naozaj dosť veľa, ale zas aby nejako ten súlad nebol hneď taký nejaký príliš veľký, musíme sa zase vrátiť naspäť. A jednoducho preto, že sme sa dali s kolegami na ten boj o to sídlo budúceho finančného riaditeľstva, tak nemôžeme opomenúť ako legislatívci to, že o sídle budúceho finančného riaditeľstva hovorí nielen ten zákon, ktorý sme preberali pred malou chvíľou, ale aj návrh zákona o finančnej správe.

    A preto dovoľte, aby som k tomuto návrhu zákona predložil pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "V § 4 odsek 1 sa slovo "Bratislava" nahrádza slovom "Banská Bystrica". Odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu: Na základe dlhoročnej tradície sa navrhuje ponechať sídlo finančného riaditeľstva v meste Banská Bystrica. Výhodná poloha v strede republiky, zrekonštruované priestory budovy daňového riaditeľstva, odborné, personálne zabezpečenie, ako aj nižšie prevádzkové a mzdové náklady zvýhodňujú Banskú Bystricu pred Bratislavou. Súčasne by presťahovanie jedného z centrálnych úradov štátnej správy a jeho následné umiestnenie do Bratislavy mali negatívny dopad na zamestnanosť v regióne, ako aj prehlbovanie regionálnych rozdielov.

    Ja by som chcel upozorniť kolegu Mikuša, aj kolegyňu Dubovcovú, že koncentrovali sme sa všetci na zákon o orgánoch v oblasti ciel, daní a poplatkov, ktorý, žiaľ, bude platiť len rok. Čiže aj pozmeňujúci návrh pána Ondreja Mateja o kompetenčnom centre, to bude platiť len rok. Od 1. 1. 2013 bude platiť zákon o finančnej správe, ktorý nehovorí nič o kompetenčnom centre, ale nič, a iba o sídle finančného riaditeľstva. Čiže tá tlač, o ktorej sme hovorili pred chvíľkou, je len prechodnou, prechodným zákonom a od 2013 sa budeme riadiť zákonom o finančnej správe. Takže preto musíme túto zmenu navrhnúť aj v tomto návrhu zákona.

    Ja len podotknem, že som predložil pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady, a to konkrétne Petra Pelegriniho, Jany Laššákovej, Ľubomíra Vážneho a Jána Senka.

    V zmysle rokovacieho poriadku som ho predložil a žiadam, ctené kolegyne a ctených kolegov, aby aj za túto zmenu pri hlasovaní zahlasovali kladne. Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou jediná pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, som rada, že pán poslanec Pelegrini upozornil vo svojom vystúpení, že pri tlači 399 sa jedná o prechodné obdobie a kompetenčné centrum, ktoré má aj sídlo Banskú Bystricu, by malo takto mať v zmysle zákona pôsobnosť a trvanie jeden rok. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa aj v tomto zákone, teda v tlači 400, 401 upravilo sídlo finančného riaditeľstva do Banskej Bystrice. Znova apelujem, s tými istými argumentmi, ako som apelovala aj v predchádzajúcej tlači a prosím vás aj prostredníctvom všetkých tých občanov, ktorí podpísali petíciu, aby ste zahlasovali za zachovanie sídla finančného riaditeľstva v Banskej Bystrici. Sú tu odborné, materiálne, technické predpoklady na to, aby to sídlo mohlo fungovať, aby neboli všetky orgány len v Bratislave, ale myslím si, že je to dobrý signál, aby sa orgány z Bratislavy premiestňovali aj do iných regiónov Slovenska. A Banská Bystrica má výbornú polohu a verím, že to sídlo bude plniť ten účel, ktorý má aj v Banskej Bystrici.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Reagovať na faktickú poznámku bude pán poslanec Pelegrini.

    Nech sa páči.

  • Ja ďakujem pekne pani kolegyni za reakciu. Ono to, naozaj asi tak môže vyzerať, že sa tu opakujeme a stále, hovoríme stále dookola to isté. Ale naozaj, keď sme chceli byť v tom zápase o to sídlo dôslední, tak, žiaľ, musíme tieto zmeny vykonať vo všetkých právnych predpisoch, v ktorých sa tá zmena nachádza. Preto sme vystúpili teraz dvakrát, takže v tej prvej tlači je to v spoločnej správe pod bodom 4 a pri tejto tlači 401 je to pozmeňujúci návrh, ktorý som pred malou chvíľou predniesol. Takže už je teraz len na rozhodnutí poslancov Národnej rady ako zákonodarcov, ako sa k týmto našim návrhom a aj k petícii občanov postavia. Ja verím, že kladne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam teraz priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Neevidujem žiadnu ruku, ani žiadnu prihlášku, a preto uzatváram možnosť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce k rozprave vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. No, znovu tá téma. Takže najskôr vecne k tomu, čo hovoril pán poslanec Pelegrini, že v tom prvom zákone je to len dočasne, že v tomto to nie je. No ale zároveň platí, že my budeme musieť novelizovať tento zákon tak či tak, pretože bude zdravotné poistenie vlastne pristupovať do toho a Sociálna poisťovňa v tom druhom roku a vtedy, samozrejme, rátame aj s tým, že tam bude obsiahnuté aj ustanovenie o kompetenčnom centre. No hádam, ale nepredpokladám, že ho vytvoríme na rok, čiže samozrejme, chceme kompetenčné centrum v Banskej Bystrici vytvoriť ako trvalé centrum celej finančnej správy. Preto možno aj sémanticky nie je celkom presné, pani poslankyňa Laššáková, keď hovoríte o tom, že ste za zachovanie finančnej správy, teda vedenia v Banskej Bystrici, lebo ideme zlučovať tri inštitúcie, dnes len jedna z troch z Banskej Bystrici. Čiže ten návrh, ktorý ste predložili, nie je na zachovanie, ale je na rozšírenie o ďalšie dve tretiny a o presťahovanie ďalších dvoch veľkých inštitúcií z Bratislavy do Banskej Bystrice. Veľké inštitúcie, ktoré musia komunikovať potom ako jedna zlúčená inštitúcia na dennej báze s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Preto by som chcel naozaj apelovať na to, aby sme zvážili a naozaj rozhodovali zodpovedne, pretože zvýšili by sme tým výrazne administratívne náklady. A to nie sú len náklady na tie cesty, na benzín, ale to sú obrovské straty času, ktoré kľúčoví riadiaci pracovníci musia tráviť na ceste medzi Banskou Bystricou a Bratislavou.

    Preto som dal ten návrh, ktorý zatiaľ dávam len za seba, lebo ešte nemáme prerokovaný širší, ale zdá sa mi logickejší, že inštitúcie, ktoré sú nezávislé, alebo majú skôr regulačnú funkciu, ktoré nemusia dennodenne komunikovať s ostatnými ústrednými orgánmi, tam má väčšiu logiku, že nemusia sedieť v hlavnom meste. Tak ako Ústavný súd nemusí, nesedí ani v Nemecku, tak ako ani v Nemecku nesedí centrálna banka nakoniec v Berlíne, ale sedí vo Frankfurte. A ešte by sme vyriešili aj priestory. Takže z tohto pohľadu si myslím, chcem vás vyzvať, aby sme a ubezpečiť po prvé, že to kompetenčné centrum myslíme naozaj vážne, je to navrhnuté v zákone nie na jeden rok, ale trvalo, že tým vlastne zachováme zamestnanosť, nespôsobíme a nezvýšime komplikácie z hľadiska, z hľadiska fungovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie k Zmluve medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie o podpore a ochrane investícií uzatvorenej formou výmeny osobných listov.

    Návrh vlády máte pod tlačou 448 a spoločná správa výborov je ako tlač 448a.

    Opäť návrh odôvodní pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na možnosti hospodárskej spolupráce Slovenskej republiky s Malajziou uzavretie zmluvy prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj k zvýšeniu podnikateľských iniciatív obidvoch zmluvných strán, ktoré súvisia so vzrastajúcim medzinárodným pojmom kapitálu, ale aj s obchodom, s tovarmi a službami. V zmluve akcentuje najmä ustanovenie o doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov.

    Zmluva bola podpísaná 12. júla 2007 v Kuala Lumpur v Malajzii. Zmluva bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 141 z 21. februára 2007 a vyjadrila s ňou Národná rada uznesením č. 710 z 31. januára 2008. Potom však na potrebu odstránenia formálnych nedostatkov upozornila Kancelária prezidenta Slovenskej republiky v rámci žiadosti o ratifikáciu zmluvy prezidentom Slovenskej republiky v roku 2008. V priebehu roku 2009 sa identifikoval rozsah a spôsob nápravy s malajzijskou stranou, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Vláda schválila návrh na uzavretie dohody uznesením č. 857 zo dňa 8. decembra 2010. Týmto vysvetľujem aj to, na čo sa ma pýtal pán poslanec Poliačik z ústavnoprávneho výboru, že prečo došlo potom k výmene listov a má byť tá zmluva vlastne ratifikovaná výmenou listov. Táto výmena listov odstraňuje práve tie formálne nedostatky, na ktoré upozornila kancelária prezidenta, keďže, ako som povedal, vlastne zmluva bola schválená pôvodne vládou aj Národnou radou ešte v roku 2007. Čiže touto procedúrou sa riešia tieto následne zistené formálne nedostatky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    A dávam slovo teraz pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, spoločnému spravodajcovi výboru pre financie a rozpočet, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval, že predseda Národnej rady pridelil tento návrh nasledovným výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady v stanovenom termíne. K predmetnej dohode zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Urobili tak obidva výbory, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet 24. augusta 2011 a ústavnoprávny výbor takisto 24. augusta 2011.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa článku 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky, aby rozhodla, že táto dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určite pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Nie. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu, vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie s tým, že pristúpime k hlasovaniu po prerokovaní všetkých bodov.

    Teraz budeme pokračovať

    správou o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2011 a predikcia vývoja do konca roka.

    Správa má tlač 465 a informácia výboru je pod tlačou 465a.

    Uvedie ju opäť pán minister financií Ivan Mikloš, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda. Panie poslankyne, páni poslanci, slovenská ekonomika by mala napriek výraznej fiškálnej konsolidácii dosiahnuť pomerne vysoký, hoci oproti minulému roku pomalší ekonomický rast. Je potešiteľné, že rast zahraničného dopytu a priemyselná produkcia dokážu vo veľkej miere nahradiť slabší domáci dopyt prameniaci zo znižovania verejného deficitu, ale aj z vyššej inflácie, ktorá vzrástla kvôli vysokým cenám komodít na svetových trhoch, týka sa to najmä ropy a potravín, ako aj v dôsledku konsolidačných opatrení, ktoré boli nevyhnutné na stabilizáciu verejných financií. Slovenská ekonomika vzrástla v prvom štvrťroku 2011 medziročne o 3,5 %, očakáva sa, že rast HDP za celý rok 2011 dosiahne podobnú úroveň, čo je v porovnaní s predpokladmi rozpočtu na rok 2011 viac o 3 desatiny percentuálneho bodu.

    Z pohľadu daňových a odvodových príjmov je štruktúra ekonomického rastu oproti predpokladanému rozpočtu mierne pozitívnejšia, keď sa očakáva výrazne vyšší rast zamestnanosti, ktorý aj napriek nižším reálnym mzdám prispeje k vyššej spotrebe domácnosti a teda aj k vyššej životnej úrovni.

    Základný rozpočtový cieľ vlády na rok 2011 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 v podobe deficitu verejnej správy vo výške 4,9 % HDP. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa očakáva, že uvedený cieľ bude splnený, hoci významné riziká prekročenia deficitu stále existujú. V nominálnom vyjadrení sa odhaduje, že deficit verejnej správy sa v porovnaní s rozpočtom zlepší takmer o 35 miliónov eur. Pozitívnymi faktormi sú najmä úspora prostriedkov určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky s Európskou úniou, ďalej úspora vo výdavkoch štátneho druhu, vyššie príjmy z dividend z podnikov s majetkovou účasťou štátu. Tieto pozitíva budú do istej miery kompenzované negatívnymi faktormi, kde je vývoj horší, ako bol pôvodne predpokladaný, ako je vykrytie strát železničných spoločností, ako je náraz zadlženosti zdravotníckych zariadení, nerealizovanie predaja emisných kvót a podobne. Dôležitou správou a záverom teda je, že vláda chce urobiť, urobí všetko pre to, aby rozpočtové ciele pre tento rok, teda zníženie deficitu na 4,9 %, boli dosiahnuté.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. A teraz prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Kollára, aby nás informoval o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu informáciu o prerokovaní správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za prvý polrok tohto roku a predikciu vývoja do konca roka, ktorú máte pod tlačou 465a.

    Správu o makroekonomickom vývoji pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet prerokovať do 6. septembra. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výsledok rokovania vo výbore: v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 480 zo dňa 19. augusta 2011 určený výbor túto správu prerokoval a prijal uznesenie č. 229 z 24. augusta z tohto roku. Predloženú správu zobral výbor na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok plus predikciu do konca tohto roku vziať na vedomie.

    Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne iné stanoviská ani pripomienky, či pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. A preto gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil informáciu uznesením č. 244 zo dňa 31. augusta 2011. Určil ma ako spravodajcu výboru a poveril ma predniesť túto správu na dnešnej schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku a tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode.

    A teraz pristúpime k

    správe výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2011.

    Správa je pod tlačou 447.

    Dávam slovo poverenému členovi tohto výboru poslancovi Jánovi Richterovi a prosím ho, aby správu uviedol.

    Chcem poďakovať pánovi ministrovi financií za jeho seriál vládnych návrhov.

    Dávam teraz slovo pánovi Richterovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 29 z 10. augusta minulého roku a § 9 zákona č. 166 z roku 2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane pred odpočúvaním, správu výboru o stave používania informačno-technických prostriedkov za I. polrok tohto roku.

    V súlade s § 9 zákona č. 166 z 2003 roku o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo, zvlášť Vojenské obranné spravodajstvo a zvlášť Vojenskú spravodajskú službu, ďalej ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ďalej ministerstvo financií, colnú správu v mesiaci júl tohto roku o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2011.

    Správu o použití informačno technických prostriedkov za I. polrok 2011 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzií obsahujúce utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno- technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 25. augusta tohto roku na svojej 22. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvoril rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pekne.

    Zaujmite miesto navrhovateľov a súčasne prosím, aby ste si plnili aj úlohu spravodajcu pri tomto bode.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prepracovali sme sa k poslednému bodu programu 22. schôdze. Ide o prerokovanie

    petície Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov.

    Petícia má parlamentnú tlač 492 a správa o výsledku rokovania výboru má tlač 492a. Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre sociálne veci, pánovi poslancovi Branislavovi Ondrušovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovanej petícii vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky 6. septembra 2011 pri schvaľovaní programu práve prebiehajúcej schôdze schválila zaradenie petície Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov do programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 494 z toho istého dňa pridelil petíciu jednoty Slovenska za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, pod tlačou 492, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci v termíne do 16. septembra tohto roku s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet už túto petíciu predtým prerokoval.

    Petícia obsahuje 96 952 podpisov občanov Slovenskej republiky na 2 488 hárkoch, ktorí vyjadrili svoj postoj k plánovanej valorizácii dôchodkov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval petíciu na svojej 16. schôdzi dňa 7. septembra 2011. Po prerokovaní uznesením č. 85 vzal na vedomie túto petíciu. Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky takisto vziať petíciu na vedomie a zároveň spomínaným uznesením č. 85 výbor poveril mňa, aby som informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania petície vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady, ktoré znie takto:

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k petícii Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, tlač 492.

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní petície Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov

    a) berie na vedomie petíciu Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, tlač 492,

    b) konštatuje, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svoje stanovisko k trom požiadavkám uvedených v petícii vyjadria pri rokovaní o spôsobe valorizácie dôchodkov, navrhnutom vo vecne príslušnom návrhu zákona v rámci legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Opätovne musím konštatovať, že písomnú prihlášku som nedostal. A tak sa pýtam, kto sa hlási ústne? Evidujem pána poslanca Dušana Muňka, pani poslankyňu Vieru Tomanovú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Dušan Muňko.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, s návrhom na zmenu valorizácie dôchodkov sa stretávame v priebehu jedného roka už druhýkrát.

    Prvýkrát sa pán minister Mihál snažil zmeniť tento mechanizmus v decembri 2010. Ako si všetci dobre pamätáme, išlo o návrh, aby sa dôchodky valorizovali o pevnú sumu. Teraz prichádza podľa jeho vlastných slov s iným návrhom a on sám ho nazýva kompromisný. V skutočnosti o nijaký kompromis nejde. Návrh je vlastne ten istý, iba zabalený do ružového obalu. Pri jeho čítaní si každý musí všimnúť, že koniec funkčného obdobia tejto vlády sa zhoduje s termínom, dokedy sa majú dôchodky valorizovať o pevnú čiastku. Opakujem takisto, ako som to navrhoval v decembri, ako teda rozmýšľa minister Mihál, nasledovne do roku 2017, teda do konca jeho funkčného obdobia si takýmto spôsobom presadí svoj pôvodný zámer valorizovať o pevnú čiastku a potom tento problém ho už nezaujíma. Prípadne po voľbách, ak bude SaS ďalej v hre, dajú sa po volebnom ošiali a s novým vládnym programom ľahko robiť ďalšie zmeny. To znamená, že tzv. kompromisný návrh, ktorý máme pred sebou, nie je žiadnym kompromisom, ale iba snaha pretlačiť svoje pôvodné návrhy, ktoré v decembri ministrovi Mihálovi neprešli ani len koalíciou.

    Pozrime sa bližšie na to, aké dôsledky by mala valorizácia dôchodkov o pevnú sumu. Predovšetkým by znamenalo úsporu vo fondoch, z ktorých sú dôchodky, sa vyplácajú, čiže dôchodcom porastú príjmy pomalšie, a to bez ohľadu na infláciu a na to, že dôchodky na Slovensku už i teraz patria medzi najnižšie v Európskej únii.

    Nebudem hovoriť konkrétne čísla, lebo je nutné, lebo je smutné konštatovanie, ale skúsme sa zamyslieť iba nad tým, či a ako sa dá žiť z priemernej výšky dôchodku na Slovensku, teda z 360 eur? Mechanizmus, ktorý navrhuje minister Mihál, by mohol dôchodcov zraziť na kolená ešte viac. Vláda chce šetriť na dôchodcoch napriek tomu, že žijú na hranici chudoby.

    Ak by sme schválili návrh ministra Mihála a vlády pani Radičovej, okrem už spomenutého znižovania príjmu dôchodcov to povedie k vyrovnávaniu rozdielov dôchodkov. Inými slovami, potlačí sa zásluhovosť, podľa tohto návrhu sa nebude a nebude rozhodujúce kto a koľko počas ekonomicky aktívneho života odvádzal do Sociálnej poisťovne. A práve tu je problém, pri ktorom si minister Mihál a vládna koalícia protirečí.

    Na jednej strane chcú zásluhovosť v prvom pilieri eliminovať, no na druhej strane sa často až na hranici ústavnosti a zdravého rozumu odvolávajú na potrebu zásluhovosti dôchodkov pri druhom pilieri.

    Akú má toto správanie logiku? Veď dôchodky v prvom alebo v druhom pilieri sa vytvárajú rovnako z odvodov, a to v závislosti od ich výšky a dĺžky trvania platieb. Ak tejto vláde zásluhovosť neprekáža v druhom pilieri, nevidím, prečo by ich mala likvidovať v prvom pilieri. Myslím si, že by sa mali aspoň zjednotiť základné princípy tvorby dôchodkov, a to v prvom a druhom pilieri. Nemôže v jednej časti dôchodkového systému jeden princíp velebiť a v druhej časti ho popierať. Na tomto príklade je vidieť ako nekoncepčné a protirečivé sú kroky vlády v dôchodkových zákonoch.

    Nakoniec aj analýza súčasného dôchodkového systému na Slovensku, ktorú nedávno prerokovala vláda, o ktorú sa opiera minister Mihál pri svojom návrhu, uznáva princíp zásluhovosti ako v prvom, tak aj v druhom pilieri. Píše sa v nej, citujem: "Súčasný dôchodkový systém obsahuje prvky zásluhovosti, a to v prvom i druhom pilieri. Zásluhovosť v starobnom dôchodkovom sporení má svoje opodstatnenie, pretože ide vlastne o sporenie na dôchodok, v ktorom výška dôchodku je priamo úmerná nasporenej sume, t. j. odvedeným príspevkom a miere ich zhodnotenia. Celý druhý pilier je mimo verejných financií, keď príspevky na druhý pilier nie sú podľa medzinárodných metodík posudzované ako časť daňového zaťaženia, nie sú ani príjmom verejnej správy. Takisto budúce dôchodky z druhého piliera nebudú súčasťou výdavkov verejnej správy. V prípade priebežného financovania dôchodkového systému je otázka miery zásluhovosti vecou spoločenských preferencií."

    Vážené kolegyne, kolegovia, čo nám tento krátky citát potvrdil, tak ako tento krátky citát, tak aj celá analýza, ktorou sa vláda zaoberala na svojom nedávnom zasadnutí, naznačila, že sa môžeme vydať cestou rešpektovania práva dôchodcov na znesiteľnú starobu, ale môžeme aj vydať cestou likvidácií ich finančných a existenčných istôt. Vládna koalícia sa rozhodla ísť tou cestou ožobračovania.

    Vládou navrhované zmeny by systém, ktorý je už teraz nespravodlivý, zložitý a protirečivý, urobil vo všetkých stránkach ešte horším. Legislatíva, ktorá upravuje dôchodky, sa v posledných desaťročiach nevyvíjala dobre. Mnohé novelizácie zákonov boli účelové a odrážali snahu vlád zapáčiť sa jednotlivým skupinám dôchodcov. Tak sme sa dostali do stavu, keď máme dve základné kategórie starodôchodcov.

    Do prvej patria tí, ktorí išli do dôchodku do konca roku 2003, a do druhej tí, ktorí išli do dôchodku po 1. januári 2004. Je zvláštne a nespravodlivé a už vôbec nie solidárne, ak sa v jednom štáte vypočítajú dôchodky podľa rôznych pravidiel tak, že rozdiely predstavujú v starej mene niekoľko tisíc korún. Tento stav iba potvrdzuje skutočnosť, že zmeny, ktoré robila vláda v uvedenom období, boli zlé, nesystémové. Robili sa bez prepočtov, bez analýz a na kolene a v podstate iba účelovo. Návrh, o ktorom teraz rokujeme, je z uvedených dôvodov neprijateľný, nesystémový a minister Mihál jeho predložením verejnosti zavádza a klame. A je to opäť iba úspora na bezbranných sociálne najslabších vrstvách obyvateľstva, ako taký, preto tento návrh treba odmietnuť.

    Ako by sme sa mali, mali postupovať v dôchodkovej reforme ďalej? Určite nie cestou, ktorú nastúpil pán minister Mihál. Teda čiastkovými zmenami a úsporami na dôchodcoch, až na takú úroveň, ktorá siaha na ich dôstojnosť a dostáva ich do neriešiteľných situácií. Nevidím problém v tom, aby sa zachoval súčasný, tzv. švajčiarsky model valorizácie dôchodkov, ktorý koniec koncov zaviedla ešte Dzurindova vláda, a je teda dielom súčasnej koalície. Faktom je, že súčasný stav dôchodkového systému spolu s predpokladaným demografickým vývojom bude problém pre verejné financie už v najbližších rokoch. Preto treba urobiť kompletnú reformu dôchodkov a nie iba povytrhávať tie časti, kde čakáme najmenší odpor tých, ktorých postihne.

    Reformovať treba druhý pilier tak, aby bol prínosom, aby bol reálne nastavený pre spotrebu, aby nerobil z verejných financií takpovediac dojnú kravu v prospech správcovských spoločností. Treba v ňom zreálniť počet sporiteľov, nemôže byť v ňom jeden a pol milióna sporiteľov, pretože je jasné, že si na lepšiu penziu nenašetria, a pritom sa plytvá s dôchodkovými fondmi. A to neberte ako útok na existenciu druhého piliera. Som presvedčený, že ho potrebujeme ako doplnkový zdroj, ale penzijnú reformu sám osebe nevyrieši. Sociálna poisťovňa predsa dlhodobo neunesie 9-percentné odvody do správcovských spoločností a za to nemôže ani demografický vývoj, ani dôchodcovia. Keď napr. zdroje privatizácie, ktoré mala Slovenská republika odložené na naštartovanie penzijnej reformy, sa vyčerpali za päť rokov a stále nemáme systém, ktorý by bol dlhodobo udržateľný. Tu si treba napr. položiť otázku, prečo Česká republika so silnejšou ekonomikou, ako je tá naša, nepristúpila na zavedenie druhého dôchodkového piliera, pristúpila až teraz. Jednoducho preto, lebo to zaťažuje ekonomiku a verejné financie, a to sú témy, s ktorými sa treba v penzijnej reforme zaoberať tak, aby Sociálna poisťovňa nedoplácala na fetiš druhého piliera, ktorý sa tu niektorí ľudia snažia nekriticky budovať.

    Treba si uvedomiť, že keď sa schvaľovalo nastavenie druhého piliera, nebola finančná a hospodárska kríza. Boli iné ekonomické podmienky a prostredie a na jeho zmenu treba reagovať. Pravidlá penzijnej reformy bude treba konfrontovať s pripravovanou Bielou knihou dôchodkových systémov, ktorý vydá Európska únia už v najbližších týždňoch. Problém demografického vývoja a jeho riešenie je vážna úloha, pred ktorou stojíme, ale nemôžeme to zjednodušiť na oberanie sociálne najslabších. Ak myslím komplexnú reformu, tak treba hovoriť aj o výške odvodov, aj o treťom dôchodkovom pilieri a daňových úľavách, ako aj motivačnej zložke.

    Vrátim sa ešte k samotnej valorizácii a k zmene jej mechanizmu. Keby bolo nevyhnutné siahnuť na jej súčasný systém, treba použiť model, ktorý navrhuje Jednota dôchodcov Slovenska. To znamená zmeniť súčasný systém valorizácie a rovnaké percento na valorizáciu, a to rovnakú čiastku, ktorá bude naďalej vychádzať z rastu miezd a inflácie. Rast miezd vo výpočte každodenného rastu dôchodkov jednoducho musí zostať zakomponovaný, inak sa suma, o ktorú sa budú zvyšovať, dostane mimo reálny život a prírastky dôchodkov stratia reálnu hodnotu. Tento spôsob úpravy by bol voči dôchodcom podstatne spravodlivejší, ako navrhuje vláda.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou jeden prihlásený, pán Ľudovít Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Tá petícia sa myslím, že volá za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, tak povedzme si, čo je spravodlivé.

    Určite nie je spravodlivé, nech by sme dospeli k tej čiastke akokoľvek, rovnú čiastku dať všetkým, pretože takýmto systémom zhruba päťstotisíc dôchodcov, ktorí sú už v dôchodku, budú mať z roka na rok nižšie reálne dôchodky. To určite spravodlivé nie je a čudujem sa, že to mohli by požadovať dôchodcovia takto, pokiaľ si to uvedomujú, že čo je spravodlivé a musíme ísť trošku do filozofie.

    Spravodlivé v zmysle súčasného systému je to, že človek celý život pracuje, odvádza do systému odvody a na základe toho, ako dlho pracoval a aké veľké odvody odviedol, na základe toho je mu vymeraný dôchodok v nejakej výške. A spravodlivé potom je, aby tento dôchodok bol zachovaný po celý život v jeho reálnej kúpnej sile. To znamená, má byť valorizovaný tak, aby sa neznehodnotil, ale nie je ani dôvod na to, aby sa zhodnocoval a reálne rástol, čo je dnešnou švajčiarskou valorizáciou. Zavedenie tejto valorizácie malo sociálny aspekt a bol úmyselne zavedený, aby sme potiahli tie nízke dôchodky z minulého systému.

    Spravodlivé, preto znova zopakujem a to budem presadzovať aj pri schvaľovaní zákonov, je zaviesť cez dôchodcovskú infláciu reálne ochraňovanie výšky skutočnej kúpnej sily dôchodku tak, aby nijakým spôsobom nebol znehodnotený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Muňko bude reagovať.

  • Pán Kaník v podstate má pravdu, keď sme toto preberali s jednotou dôchodcov na výbore, tak jednota dôchodcov na základe toho, že členovia ostatných upozornili a chceli ísť touto cestou, ktorú som aj ja predniesol. Ináč som tak isto zástancom toho, čo tu povedal pán Kaník, pokiaľ sa týka valorizácie dôchodkov dôchodcom.

    Ďakujem.

  • Posledná prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Viera Tomanová. Pani poslankyňa, nech sa páči, poďte do rozpravy. Trošku nás už uháňa čas. Poprosím všetkých, pani poslankyňa je posledná do rozpravy. Aj tí, ktorí už prišli na hlasovanie, aby sme sa upokojili a nech tá rozprava je skončená v dôstojnom duchu.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi povedať, že základnými kritériami pre posudzovanie kvality dôchodkového systému sú predovšetkým finančná udržateľnosť dôchodkového systému, ale aj primeraná úroveň poskytovaných dôchodkových dávok, teda najmä starobných dôchodkov a primerané poistné zaťaženie platiacich subjektov. Keď hovorím o finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, musím hneď povedať, že táto prispieva k stabilite verejných financií vrátane štátneho rozpočtu a je zdrojom dôveryhodnosti pre poistencov a poberateľov dôchodkových dávok, terajších, ale aj budúcich. Keď hovorím o primeranej úrovni dôchodkových dávok, táto je zdrojom sociálnej spokojnosti dôchodcov, znižuje riziko chudoby, udržiava výdavky štátnej sociálnej siete v prijateľných hraniciach. Primeraná úroveň poskytovaných dôchodkových dávok je navyše, zdôrazňujem ešte raz, navyše záväzkom, ktorý sa Slovensko zaviazalo plniť voči medzinárodným organizáciám. Budem hovoriť konkrétne, Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 102, Európska sociálna charta a to revidovaná vrátane, to v skutočnosti, že obidva tieto dokumenty boli ratifikované Slovenskou republikou.

    Keď chcem hovoriť o primeranom poistnom zaťažení platiacich subjektov, tak hneď môžem povedať, že toto prispieva k rozvoju ekonomiky a prostredníctvom spätnej väzby zvyšuje výber poistného. Primeraná úroveň poskytovaných dávok a primerané poistné zaťaženie by mali byť výsledkom celospoločenskej dohody. Priebežne financovaný dôchodkový systém si tiež vyžaduje celospoločenskú zhodu o primeranosti miery solidarity medzi rôznymi generáciami a medzi vysokopríjmovými a nízkopríjmovými časťami obyvateľstva. Uvedomujem si a to veľmi dobre, že zosúladenie týchto požiadaviek z dlhodobého strategického hľadiska je veľmi náročná odborná a politická úloha, avšak s celospoločenským dosahom. Slovenský dôchodkový systém očakávajú do budúcnosti zmeny nielen štrukturálne v populácii, ale zároveň stojí pred obrovským problémom, a to skutočnosťou, že je potrebné sa vysporiadať s nenaplnenými predpokladmi pri zavádzaní druhého piliera a že je pred problémom ďalšieho dolaďovania zákona o sociálnom poistení a taktiež teda aj zákona o starobnom dôchodkovom poistení, o starobnom dôchodkovom sporení.

    Nechcem opakovať, čo všetko som povedala v súvislosti s mojím vystúpením k návrhu zákona, ktorý sa týkal superhrubej mzdy, a v časti týkajúcej sa sociálneho poistenia. Ale nedá mi vzhľadom na skutočnosť, že máme pred sebou petíciu Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, uviesť, že vláda nepostupuje uvážlivo a odborne v predmete veci. Predkladá návrhy bez naplnenia vyššie uvedených cieľov, a to bez odborných analýz, ako aj bez návrhov odborných riešení v záujme naplnenia tých cieľov, o ktorých som povedala.

    Preto si vás dovoľujem požiadať, dámy a páni, prehodnotiť vaše kroky v súvislosti s predloženým návrhom zákona o príjmoch o závislej činnosti, z príjmu zo závislej činnosti, ktorý bol prerokovaný v prvom čítaní a bol posunutý do druhého čítania, a zvážiť požiadavku poberateľov dôchodkových dávok, ktoré sa podpísali pod Petíciu Jednoty dôchodcov na Slovensku za spravodlivú valorizáciu.

    Ďakujem.

  • Reakcia na stíšenie šumu v sále, pre ktorý pani poslankyňa na chvíľu prerušila svoje vystúpenie.

  • Dovoľte mi však ešte uviesť, že v protiklade s extrémne vysokou zásluhovosťou, ktorá bola zavedená k 1. 1. 2004, o ktorej tu hovoril pán poslanec Kaník, nevidím ho, ale musím povedať, že s prvou časťou jeho vystúpenia sa absolútne stotožňujem, zavedenej teda vládou Mikuláša Dzurindu. Táto istá vládna garnitúra v súčasnosti a to v predloženom návrhu zákona, voči ktorému smeruje aj petícia dôchodcov, absolútne ruší zásluhovosť v poistnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa to zmenou zápočtu osobného mzdového bodu pri výpočte dôchodku, ktorá bude znamenať podstatné zníženie novo priznávaných dôchodkov s perspektívou ich znižovania do roku 2050, keď sa bude priznávať dôchodok iba z jeden a pol násobku priemernej mzdy. Vláda chce zaviesť úplne nový spôsob výpočtu dôchodkovej hodnoty. Jeho jediným účelom je snaha znížiť novo priznávané dôchodky, aby sa tým ušetrilo na dôchodcoch, lebo dôchodkový systém bude mať v dôsledku nerozumnej sociálnej politiky tejto vlády a hlavne tej vlády pod vedením pána Dzurindu stále menej peňazí. Dôvodom deficitu dôchodkového systému však nie je demografický vývoj, ale znižovanie príspevkov do dôchodkového systému. V roku 2005 bolo odobratých 9 % z poistných príspevkov do verejného dôchodkového zabezpečenia a odvedené do súkromných dôchodkových fondov, tzv. druhý pilier. V predloženom návrhu zákona sa opäť berie zo sociálneho zabezpečenia a presúva sa do daní.

    Znamená to, že občania, súčasní, ale aj budúci dôchodcovia, sú ukrátení o svoje dôchodkové zabezpečenie a to v prospech daňového systému. Navrhovatelia by sa mali pri takýchto vážnych zmenách s takýmto negatívnym dôsledkom na občanov pozastaviť a uvedomiť si, že pôvodne bolo účelom dôchodkovej hodnoty udržiavať primeraný pomer medzi dôchodkami a mzdami, keďže sa dôchodková hodnota valorizovala podľa rastu miezd. Teraz vynašli predkladatelia návrhu zákona spôsob, ako odtrhnúť priznávané dôchodky od mzdového vývoja a teda posunúť príjem a teda aj životnú úroveň dôchodcov smerom dolu. Pritom nikto nezisťoval, či takého znižovanie dôchodkov je ešte únosné, či pri súčasnom raste cien budú poberatelia dôchodkových dávok schopní zabezpečiť svoje základné životné potreby. Naopak, z predloženého návrhu zákona, voči ktorému smeruje petícia dôchodcov, a sprievodných materiálov jednoznačne vyplýva, že to nikoho z kompetentných nezaujíma. Inak by ste, vážené dámy a páni, nenavrhovali plošné znižovanie dôchodkov, keď priemerný dôchodok na Slovensku je 360 eur.

    Vážené dámy, vážení páni, zmena valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok teda povedie, ako som už povedala, k ďalšiemu znižovaniu dôchodkov. A to v rozpore s Dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, Európskej sociálnej charty a to aj revidovanej, ktorú Slovenská republika ratifikovala, a podľa ktorých je Slovenská republika povinná udržiavať vzťah medzi progresívnym rastom miezd a úrovňou dôchodkových dávok. Takto spôsobí vláda ďalšie rozširovanie aj tak vysokej miery chudobných a sociálne vylúčených na Slovensku. Zásadne teda nemožno súhlasiť s navrhnutou zmenou valorizácie dôchodkových dávok. Zmena valorizácie nielen zmrazí úroveň dôchodkov na podstatne nižšej úrovni, ako sú porovnateľné mzdy a do budúcnosti spôsobí znižovanie miery náhrady medzi dôchodkom, ale je aj v rozpore s článkom 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala. Podľa tohto článku dohovoru sa, citujem, "výška pravidelne sa opakujúcich platieb v starobe preskúma, ak nastanú podstatné zmeny vo všeobecnej úrovni zárobkov, čo znamená, že pri raste miezd je štát povinný zvyšovať aj dôchodkové dávky tak, aby sa zachovala primeraná životná úroveň občanov aj v postproduktívnom veku." V tejto súvislosti len pripomeniem, že navrhnutá dôchodcovská inflácia, tento pojem ani nebol definovaný, síce dá sa odvodiť, pretože slovenský štatistický úrad hovorí o tom, čo tá dôchodcovská inflácia je, ale treba si uvedomiť, že táto dôchodcovská inflácia môže len znovu znevýhodniť práve starších občanov.

    Možno súhlasiť so všetkým, čo povedal pán poslanec Kaník, s výnimkou toho, že nie je potrebné reflektovať na mzdy a teda odstúpiť od švajčiarskeho mechanizmu valorizácie dôchodkov. A to z toho dôvodu nesúhlasiť s týmto, pretože práve tým, že sa nebude valorizovať na úrovni aj rastu miezd, budú dôchodky v porovnaní so mzdami prepadať a príjem sa žalostne zníži.

    Ja vás skutočne prosím a apelujem, zvážte túto petíciu, zvážte požiadavku dôchodcov o spravodlivú valorizáciu dôchodkov pre všetkých tak, aby sa neroztvárali nožnice, aby skutočne dôchodcovia naši dokázali prežiť zo svojich dôchodkov. Myslím si, že každý z nich si dôchodok zaslúži.

    A nedá mi v tejto súvislosti, vážené dámy, páni z koalície, pripomenúť, že v súčasnosti máte vonku petíciu učiteľov, máte vonku problémy lekárov, ktorí vlastne svojím spôsobom vstupujú do štrajku, a máte vonku petíciu občanov za, proti, proti zmene nemocníc na akciové spoločnosti. Toto je ďalšia petícia. Treba si uvedomiť, že minimálne dve z týchto petícií majú silu každá viac ako stotisíc občanov, ktorí za nimi stoja. Preto vám odporúčam, nebrať na ľahkú váhu ani tieto petície a zaoberať sa skutočnými požiadavkami ľudí.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Viliam Jasaň a potom pani poslankyňa Jana Vaľová.

    Pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, to, čo ste v superhrubej mzde schválili ako dôchodcovskú valorizáciu, tak je to podvod na dôchodcoch. Poviem vám, prečo je to ten podvod. Povedala to pani poslankyňa Tomanová, ja to ešte raz zdupľujem. Pretože nikto mi nevedel zodpovedať ani na výbore, ani nikde inde, čo je v spotrebiteľskom koši dôchodcu, na základe ktorého má byť táto valorizácia robená. Ja vidím, že vás to nezaujíma, ale mňa osud takmer jedného milióna dôchodcov zaujíma. Veľa sa hovorilo o tom, že sa tam bude vypočítavať z toho, čo dôchodca minie zo svojho dôchodku, teda to, čo si nakupuje. Nemal by som výhrady vtedy, keď by bol dôchodok taký, že si môže kúpiť, čo si myslí, že potrebuje k životu. Ale, žiaľ, on si v súčasnosti alebo prevažná väčšina z nich môže kúpiť len to, na čo má, na to, aby prežil. Ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste mi nevenovali pozornosť, ale verím, že dôchodcovia si to všimli.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Jana Vaľová s faktickou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že na výbore pre sociálne veci sme si veľmi vážne a s veľkými obavami vypočuli jednotu dôchodcov, ktorá naozaj trvá na tom, aby sa zachoval terajší švajčiarsky model výpočtu dôchodkov. A to z toho dôvodu, že vlastne už vláda Mikuláša Dzurindu ho zaviedla a osvedčil sa v praxi a skutočne umožňuje dôchodcom mať dôstojný život, udržateľnosť financií dôchodkového systému.

    Ja som dôchodcov upozornila aj na to, že systém, ktorý sa teraz zavádza, bude nespravodlivý, budú nižšie dôchodky. A keď sa pozrieme ,zákony, ktoré sme spätne schvaľovali, napríklad odvody, daňové odvody v obciach a mestách, budeme vidieť, že dôchodcovia dostanú oveľa, oveľa menej, ale budú musieť platiť v daniach viac.

    Vieme o tom, že v tomto zákone sa chystá takáto vec, že človek, ktorý dlhé roky žije v dome, ktorý si kedysi postavil za niekoľko desiatok tisíc korún, poviem, do nejakých stotisíc, dvestotisíc, tristotisíc korún, dnes mu tento dom ohodnotia podľa nového modelu odvodu na dane na miliónové položky, z ktorých napokon vdova, ktorá je sama v dome a ktorá má nejaký dôchodok 300 eur, bude musieť platiť daň z tržnej hodnoty. Myslím si, že je to voči dôchodcom absolútne nespravodlivé. A je to nespravodlivé nielen v tomto, ale je to nespravodlivé v každom jednom zákone, ktorý momentálne táto vláda nastavuje. A mala by si uvedomiť, že títo dôchodcovia vytvorili hodnoty, ktoré tu máme v tejto republike. Títo dôchodcovia pracovali. Dneska predávame to, čo títo dôchodcovia nahonobili, majetky a jednoducho sa ideme teraz im postaviť chrbtom a ideme ich zdierať pri každom možnom, kde tie peniaze môžeme dostať.

    Čiže sme za zachovanie terajšieho švajčiarskeho modelu, aby sa dôchodcom naďalej vypočítavali dôchodky takýmto istým spôsobom, ako sa vypočítavali doteraz. Je omnoho spravodlivejší ako nový navrhovaný spôsob.

  • S reakciou na faktické poznámky teraz vystúpi pani poslankyňa Tomanová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja vás poprosím zjednať, o pokoj v sále. Napriek tomu, že sú to už posledné slová zrejme tejto plenárnej schôdzky Národnej rady, myslím si, že je potrebné vypočuť si aj túto problematiku, ktorá sa dotýka občanov, o ktorých hlasy sa budete raz, vážení poslanci, uchádzať. Takže, poprosím, keby ste vypočuli ešte aspoň posledný pár slov.

    Ja chcem už len poďakovať mojim kolegom, ktorí má v tejto veci podporili, a pevne verím, že zvážite to, o čo som vás prosila, aby ste vykonali skutočne odborné analýzy, aby ste prijali odborné riešenia k riešeniu tohto problému.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca.

    Nech sa páči.

    Poprosím všetkých, ide o záverečné vystúpenie spravodajcu. Robím čo môžem, pán kolega, len pravdepodobne už sú všetci nastavení na hlasovanie. Takže bude to náročné.

  • Ďakujem, to je pochopiteľné, pán podpredseda, preto ani ja už nebudem hovoriť dlho. Ale rád by som len, vážené kolegyne a kolegovia, vysvetlil súvislosť, prečo sme sa vlastne zaoberali touto petíciou. Ako si pravdepodobne spomeniete, pôvodne táto petícia napriek tomu, že na začiatku minulého mesiaca bola doručená do Národnej rady, nebola zo strany pána predsedu Sulíka zaradená do programu rokovania tejto 22. schôdze, a to z toho dôvodu, lebo podľa rokovacieho poriadku Národnej rady je Národná rada povinná prerokovať petície, ak ich podpísalo aspoň stotisíc ľudí. V prípade tejto petície to nebolo naplnené, tak ako som na začiatku hovoril. Túto petíciu podpísalo 96 952 občanov. To znamená, že z tohto hľadiska nebola naplnená podmienka, aby Národná rada musela povinne prerokovať túto petíciu, ale ja som navrhol a požiadal som a napokon väčšina z vás moju požiadavku aj podporila, aby sme predsa len o tejto petícii rokovali.

    Rád by som v tejto súvislosti vysvetlil, že keďže v jednote dôchodcov na dosiahnutie tej hranice stotisíc chýbalo vlastne tritisíc podpisov a v tejto chvíli im chýba asi päťsto podpisov, pretože im ešte dochádzajú tie hárky a v tejto chvíli majú 99 500 podpisov pod túto petíciu. Dôvod, pre ktorý, napriek tomu, že nedosiahli tých stotisíc, požiadali o prerokovanie tejto petície, je veľmi jednoduchý, a to je moja kľúčová informácia z tohto vystúpenia. Totiž to, o čo oni žiadajú, sa týka bodu rokovania už na tejto plenárnej schôdzi a v druhom a čítaní na najbližšej plenárnej schôdzi Národnej rady. Je to ten zákon o príjme zo závislej činnosti. Je to ten zákon, ktorým sa má realizovať tzv. superhrubá mzda alebo tá odvodovo-daňová reforma. A práve v tomto zákone sa nachádza aj návrh na zmenu spôsobu valorizácie dôchodkov. A tá zmena je konštruovaná tak, že Jednota dôchodcov Slovenska, resp. tých bezmála stotisíc signatárov jej petície s tým návrhom, s ktorým pán minister a vláda do parlamentu prišli, nesúhlasia. Takže ten apel z tejto petície, prosím, berte do úvahy, že by sme mali, alebo ten apel z tejto petície by sme mali potom brať do úvahy pri hlasovaní o spomínanom návrhu zákona o príjme zo závislej činnosti.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ako som prečítal na úvod, výbor pre sociálne veci vám navrhuje, aby sme v bode B uznesenia konštatovali, že poslanci zaujmu svoje stanovisko k trom požiadavkám uvedeným v petícii pri rokovaní o spôsobe valorizácie dôchodkov. Takže, prosím, berte na vedomie, že ak budete hlasovať za návrh uznesenia, tak ako ho predkladá výbor, bude to pre vás všetkých znamenať, aby ste brali do úvahy, samozrejme, každý individuálne si zhodnotí nakoľko áno a nakoľko sa stotožňuje a nakoľko sa nestotožňuje s požiadavkami tejto petície, potom pri hlasovaní práve o spomínanom zákone, ktorým zavádzame superhrubú mzdu. Musím povedať a na obhajobu Jednoty dôchodcov Slovenska, že, samozrejme, oni mohli počkať ešte povedzme tri - štyri týždne a dozbierať aj tých stotisíc podpisov, ale hrozilo im, že by vlastne prišli s petíciou neskoro, že by sme boli povinní prerokovať túto petíciu vo chvíli, kedy by už zákon, ktorým sa zavádza superhrubá mzda, a teda mení aj valorizačný mechanizmus, bol v tejto Národnej rade prerokovaný.

    A tomuto sa dalo samozrejme vyhnúť, keby pán minister Mihál pristúpil k zavedeniu superhrubej mzdy alebo k tej tzv. daňovo-odvodovej reforme seriózne a korektne a pripravil by zákon, ktorý by obsahoval zmeny nevyhnutné pre zavedenie superhrubej mzdy, ale neobsahoval by ďalšie zmeny, ktoré so zavedením superhrubej mzdy nesúvisia, alebo minimálne nie priamo, alebo nie sú nevyhnutné, aby superhrubá mzda bola. Ale pán minister to urobil a podľa môjho názoru to urobil práve preto, aby sa vyhol tomu, čo sa stalo minulý rok. Ak si spomínate, vláda na návrh pána ministra nám už minulý rok predložila v návrhu novely zákona o sociálnom poistení návrh, aby sa zmenil valorizačný mechanizmus, ale vtedy to bolo transparentné zo strany vlády. Dôchodcovia si to teda mohli dostatočne včas všimnúť, uvedomiť a vyvinuli spoločenský tlak, ktorý napokon viedol k tomu, že tesne pred hlasovaním na návrh kolegu Horvátha, myslím, vládna koalícia stiahla ten návrh na zmenu valorizačného mechanizmu. Teraz je tento návrh tak skrytý v spomínanom zákone, že musím povedať, že ani samotná jednota dôchodcov a dokonca musím povedať, že som zistil, že ani do istej chvíle mnoho mojich kolegov, aj vrátane mňa, sme si, myslím z výboru pre sociálne veci, sme si neuvedomili, že vlastne táto petícia je aktuálna už teraz.

    Ešte jedna poznámka, vážené kolegyne a kolegovia, pokiaľ ide o tú požiadavku, ktorá je obsiahnutá v spomínanej petícii Jednoty dôchodcov na Slovensku. Oni žiadajú, aby sme nemenili princíp valorizácie, a to v tom zmysle, aby sme neprijali taký valorizačný mechanizmus, ktorý nebude zohľadňovať rast miezd. Ja sa domnievam, že toto - a napokon pri rokovaní o tejto petícii na výbore to povedal aj predseda jednoty pán Kamil Vajnorský - toto je kľúčová požiadavka, ktorú majú dôchodcovia vo vzťahu k nám v tejto petícii. A z tohto hľadiska musím povedať, že aj my, ako poslanci za stranu SMER, tak v samotnom výbore, ako aj tu v pléne budeme sa stotožňovať a budeme podporovať túto požiadavku. Považujeme za vážnu chybu, že sa uvažuje alebo že vláda chce zmeniť valorizačný mechanizmus tak, aby nezohľadňoval rast miezd, a to predovšetkým z tých dôvodov jednak, ktoré spomenula pani poslankyňa Tomanová, pokiaľ ide o naše záväzky vo vzťahu k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, ale musím upozorniť, že ak vylúčime z valorizačného mechanizmu rast miezd, dostaneme sa do situácie, že z dôchodcov sa stane skupina ľudí, ktorí budú stále viac a viac s príjmom pod úrovňou ľudí, ktorí budú poberať plat. A to je to, čomu musíme zabrániť, pretože z dôchodcov sa vlastne stane akási vylúčená, sociálne vylúčená skupina. A ide v tejto chvíli, pokiaľ ide o poberateľov starobných dôchodkov, o približne milión ľudí na Slovensku.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver vás chcem vyzvať, aby ste nielen pri hlasovaní o návrhu uznesenia k tejto petícii, ale predovšetkým pri hlasovaní o zákone, ktorým sa zavádza superhrubá mzda, ktorým sa mení aj valorizačný mechanizmus, brali, prosím vás, do úvahy, že nie je možné akceptovať spôsob zmeny akéhokoľvek algoritmu tak, že sa vlastne nastaví nejaká finálna suma, ktorá sa má ušetriť, a potom sa navrhovaný algoritmus prispôsobuje tomu, aby sme sa k tej sume dostali. A to, bohužiaľ, je aj v prípade navrhovaného spôsobu valorizácie. Navrhovaný spôsob valorizácie vychádza práve z takejto filozofie. Mimochodom, presne z tejto filozofie vychádzal aj návrh na zmenu spôsobu prerozdeľovania vianočného príspevku a výsledkom bolo, že sa oproti minulosti ušetrilo päť miliónov eur, ktoré mohli byť prerozdelené medzi ľudí, ale neboli, pretože v skutočnosti cieľom nového systému prideľovania vianočných dôchodkov nebola väčšia spravodlivosť, ale v skutočnosti cieľom hlavným bolo ušetriť tých spomínaných päť miliónov eur. Aj teraz, keď sa navrhuje nový valorizačný mechanizmus, cieľom je ušetriť peniaze a nie nájsť spravodlivejšie alebo lepší spôsob. Práve preto nám Jednota dôchodcov na Slovensku priniesla túto petíciu a nazvala ju petícia za spravodlivú valorizáciu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver vás chcem všetkých požiadať, myslím si, že nikto nebude mať problém hlasovať za navrhnuté uznesenie k tejto petícii. Ale, prosím, aby ste si uvedomili, že skutočne svoj postoj k tejto petícii budete vyjadrovať vo chvíli, keď budete hlasovať o návrhu zákona o príjme zo závislej činnosti, ktorý obsahuje aj zmenu valorizačného mechanizmu. A tá zmena je v rozpore s požiadavkou, ktorú nám v tejto petícii predložili slovenskí dôchodcovia.

    Ďakujem pekne. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Skončili sme alebo vyčerpali sme program tejto schôdze. Budeme hlasovať. Vyhlasujem teraz prestávku do 17.20 hodiny a žiadam, aby sa všetci poslanci, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, dostavili do rokovacej sály. Prestávka do 17.20 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci... Pán poslanec Galbavý, prosím, zachovajte kľud. Pristúpime k hlasovaniu o bodoch, ktoré sme prerokovali a o ktorých sme nehlasovali na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím pána poslanca Fecka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o veterinárnej starostlivosti a zákon o správnych poplatkoch, ktorý prerokovávame ako tlač 407 v druhom čítaní.Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 407.

  • ===

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nikto a teda neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy, chcem uviesť, že pri prepise došlo k technickej chybe a potrebujeme upraviť predvetie, nie základ, ale predvetie, ktoré, prosím, aby sme upravili nasledovne: "V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: - to je iba predvetie, to znamená, takýmto spôsobom musí znieť.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 6, 8 až 14, 14 až 33 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ešte predtým, ako dám hlasovať poprosím technikov, aby pre mňa vyhotovili náhradnú hlasovaciu kartu, preto... Prerušujem na päť minút hlasovanie. Poprosím páni poslanci o porozumenie. Hej. Päťminútová prestávka.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, odstránil som technickú prekážku na strane mojej osoby, preto pristúpime teraz k hlasovaniu o, poprosím vás, pán, Milan, nech sa páči pán poslanec Fecko.

  • Pán predsedajúci, dovoľte, aby som ešte prečítal body zo spoločnej správy, nakoľko mi bolo povedané, že som to prečítal zle a ma, je to pravda.

    Takže, pán predsedajúci, prosím ,dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 6, 8 až 12, 14 až 33 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme páni poslanci o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.

    Dušan Švantner, pustím za chvíľočku, len...

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 75 za, 61 proti, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy, tak ako dal o nich hlasovať pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. O bodoch spoločnej správy číslo 7 a 13 nemožno hlasovať, keďže sme iné znenie už schválili. Prijatím bodu 8 sa vylúčil bod 7 a prijatím bodu 12 sa vylúčil bod 13.

    Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, pán predsedajúci hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • 140..

    Hlasujeme páni poslanci o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

    (Hlasovanie). 137 prítomných, 79 za návrh, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Písomne nemám žiadne prihlášky, ústne takisto nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru ...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za návrh, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o veterinárnej starostlivosti a o správnych poplatkoch, ktorý sme prerokovávali ako tlač 407, schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Goliana, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o tabakových výrobkoch,

    ktorý prerokovávame ako tlač 408.

    Pán poslanec Golian.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nezazneli žiadne pozmeňujúceho návrhy.

    Preto budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 3 spoločne s návrhom gestorský výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za návrh, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme páni poslanci o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 poslancov za návrh, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Fecko? Nie. Technický problém, sa nehlási pán poslanec do rozpravy, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o tabakových výrobkoch ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za návrh, 60 zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada návrh zákona schválila.

    Poprosím pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat (živnostenský zákon), ktorý prerokovávame ako tlač 409.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 409.)

  • Ďakujem, pán podpredseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Fecko, ktorý navrhol vyňať dva body zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Jeden bol aj tak bol vyňatý, to je bod 13. A najprv budeme hlasovať teda o bodoch 1 až 10, 12, 14 až 18.

  • Pomalšie, pán poslanec. Jedna až 10 ...

  • ... 12, 14 až 18 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Gestorský výbor odporúča uvedené body zo spoločnej správy, pán poslanec...?

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bode č. 11, ktorý navrhol pán poslanec Fecko na osobitné hlasovanie, s návrhom gestorského výboru schváliť. Jedná sa o ryby.

  • Hlasujeme. Nekomentujte, pán poslanec, hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 86 za návrh, 4 proti, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 11 zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím o kľud v rokovacej sále, páni poslanci. Páni poslanci!

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, budeme ďalej pokračovať v hlasovaní a budeme hlasovať o bode č. 13 spoločnej správy. Tu nie je odporúčanie gestorského výboru žiadne.

  • Hlasujeme o bode 13 zo spoločnej správy.

  • Ruch v sále.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 67 za, 18 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 13 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán poslanec, prosím, o ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy, tak mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme dali hlasovať o zákone v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za, 44 proti, 17 sa zdržalo.

    Národná rada návrh schválila.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní o prerokovávanom vládnom návrhu zákona. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní so schválenými pozmeňovacími návrhmi ako celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za návrh, 56 proti, 5 sa zdržalo.

    Národná rada vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Jurčíka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo a výstavbu Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o mierovom využívaní jadrovej energie, ktorý prerokovávame ako tlač 376.

    Pán poslanec, poprosím vás o návrh.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 376.)

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ale nepodal žiaden pozmeňujúci návrh. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme páni poslanci o pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správy pod poradovými číslami 1 až 9. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za návrh, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Keďže neboli prednesené žiadne pozmeňujúce návrhy, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných,76 za, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili, čo mi dáva dôvod otvoriť rozpravu v treťom čítaní a opýtať sa poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákon ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru ...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za návrh, 61 proti, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím pána poslanca Přidala, zmena, pán poslanec Janiš, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Národnej rade predložil návrhy hlasovaní prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Železniciach Slovenskej republiky, tlač 386.

    Pán poslanec Janiš.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 386.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave nevystúpil nikto. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných,76 za, 30 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Vysporiadali sme sa spoločnou správou, z rozpravy neboli žiadne návrhy. Pán predsedajúci, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za, 52 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu, do ktorej sa nehlási nik z prítomných pánov poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vysloví súhlas, resp. nesúhlas so schválením vládneho návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za návrh, 59 proti, 1 nehlasoval.

    Národná rada vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste z poverenia výboru predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona

    o elektronických komunikáciách,

    ktorý prerokovávame ako tlač 388.

    Prosím o návrhy.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, podali tri pozmeňujúce návrhy. V rozprave padli návrhy na vyňatie bodov na osobitné hlasovanie, a to bod 11, 16, 21, 22, 25 a 26 zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, najskôr sa vysporiadame s lehotou o pozmeňujúcich návrhoch. Dajte hlasovať o tom, o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch.

  • 180.

    Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorým rozhodneme v súlade so zákonom rokovacom poriadku, aby sme mohli rokovať o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 60 proti.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, môžete predložiť...

  • Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 10, 12, 13, 14...

  • Pomalšie, pán poslanec, 1 až 10,...

  • ... 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 23, 24, 27, 28, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 37, 38 a 39 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy tak, ako odporúča o nich hlasovať pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných,137 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 3 za, 132 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 11 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím.

  • O bode 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 16 zo spoločnej správy, ktorý sme na základe výsledkov hlasovanie neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Za návrh zo 138 prítomných hlasovalo 52 za, 86 sa zdržalo.

    Prosím.

  • Budeme hlasovať o bode 21 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 72 za , 66 sa zdržalo, pardon, proti, 66 sa zdržalo

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 22 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 2 za, 74 proti, 62 sa z držalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 75 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 26 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 1 za, 73 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • O bode 29 hlasovať nebudeme, lebo sme schválili bod 28 spoločnej správy.

    Teraz budeme hlasovať o bodoch 34 a 40 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 75 proti, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy, a ako prvý podal pozmeňujúci návrh pán kolega Přidal.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňovacom návrhu, ktorý za skupinu poslancov predložil pán poslanec Přidal.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 138 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pelegriniho.

  • Hlasujeme. Pán poslanec Pelegrini predložil pozmeňovací návrh, o ktorom hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 85 za, 48 proti, 3 nehlasovali.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Pelegriniho sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh. Kľud, páni poslanci.

  • Ďalej budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Matej.

  • Hlasujeme. Pán poslanec Matej predložil návrh, nie Madej, Matej.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 75 za, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Pozmeňovací návrh pána poslanca Mateja sme schválili.

    Ďalší.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, aj z rozpravy.

    Odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 poslancov prítomných, 77 za, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Schválenie tohto pozmeňovacieho návrhu ma oprávňuje opýtať sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy, ktorú otváram v treťom čítaní.

    Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako celku so schválenými pozmeňovacími návrhmi, tak ako sme o nich rozhodli v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za návrh, 61 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákon o elektronických komunikáciách schválila.

    Poprosím vás pán poslanec, aby ste ako poverený spravodajca predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o poštových službách, ktorý prerokovávame ako tlač 402.

    Poprosím vás o predloženie návrhu.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 402.

  • Pán podpredseda, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, traja páni poslanci, dvaja predložili pozmeňujúce návrhy.

    Najskôr sa vysporiadame so skrátením lehoty.

    Dajte, prosím, hlasovať o skrátenie lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 59 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžete predkladať ďalšie návrhy.

  • Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy pod poradovým č. 1 až 8. Gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za návrh, 61 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy pod poradovým č. 1 až 8 sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil za skupinu poslancov pán kolega Dostál.

  • Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch z rozpravy, ako o prvom, o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Dostál.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 127 za návrh, 2 proti, 5 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána kolegu Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 za návrh, 26 proti, 49 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o návrhoch zo spoločnej správy, aj z rozpravy.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 2 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili, čo ma oprávňuje opýtať sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť v treťom čítaní do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A poprosím vás, pán poslanec, o predloženie návrhu hlasovania o zákone ako celku.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru, schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za, 61 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poštových službách schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, predložil Národnej rade návrh uznesenia k vysloveniu súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej hory o medzinárodnej cestnej, osobnej aj nákladnej doprave, ktorý prerokovávame ako tlač 444.

    Pán poslanec Vážny.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej Hory o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave, tlač 444.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a teda nebol prednesený žiadny pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasujeme páni poslanci o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 138 za návrh.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Teraz, pán poslanec, vás poprosím, aby ste predložili Národnej rade návrh uznesenia k vysloveniu Súhlasu s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov, ktorý prerokovávame ako tlač 445.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici z 18. júna 2007, tlač 445.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci...

  • Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a teda nebol predložený žiaden pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o uznesení, ktorým Národná rada s medzinárodnou zmluvou vyslovuje súhlas.

    Kľud páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 133 za návrh, 3 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila.

    Poprosím pána predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby Národnej rade predložil návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách, ktorý prerokovávame ako tlač 394.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 394.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a neboli podané ani žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu. Vítam pán exposlanca Béreša, ktorý je balkóne Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za návrh, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru, neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Poprosím pána poslanca Abrhana, aby netelefonoval v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 1 za, 68 proti, 69 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.