• Dobré ráno prajem, dámy a páni, otváram piaty rokovací deň 22. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden, prepáčte.

  • Predsedajúci prevzal telefonát.

  • Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu

    Správy o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Táto správa vlády je uverejnená ako tlač 435 a spoločná správa výborov ako tlač 435a.

    Správu uvedie minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, ktorý sa čoskoro dostaví. Dobré ráno prajem, nech sa páči.

    A poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti pána poslanca Osuského, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

  • Dobré ráno. Vážený pán predseda Národnej rady, pán spravodajca, panie poslankyne, páni poslanci, správa, ktorú vám predkladám, vyplýva z príslušnej legislatívy, zo zákona, ktorý upravuje vzťahy medzi vládou a Národnou radou Slovenskej republiky. Zákon hovorí, že raz za rok prichádza minister zahraničných vecí a referuje o príslušnom uplynuvšom európskom roku.

    Myslím, že tomu siedmemu európskemu nepochybne dominovali ekonomické témy. Bola to hospodárska a finančná politika. Iste si všetci živo spomíname, že témy diktovali grécka pôžička, príprava a realizácia prvého európskeho semestra, príprava európskeho stabilizačného mechanizmu, zápas o záchranu jednotnej spoločnej európskej meny, ale aj aplikácia Lisabonskej zmluvy. V rámci aplikácie Lisabonskej zmluvy vznikla tzv. vonkajšia služba zahraničnej politiky EEAS v čele s baronesou Ashton, ktorá začala svoju činnosť politicky, ale aj organizačne.

    Myslím, že treba spomenúť, že pri kreovaní jej najvyšších orgánov sa presadil aj slovenský diplomat, bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, samozrejme, aj s masívnou podporou ministerstva zahraničných vecí a vlády.

    V nadväznosti na dokument Stratégia Európa 20/20 vláda Slovenskej republiky v apríli schválila Národný program reforiem, ktorý stanovuje naše národné ciele.

    Rovnako sa prikročilo k príprave balíku legislatívnych noriem, ktorých cieľom je sprísniť ekonomický dohľad, fiškálnu disciplínu, zodpovednosť za správu vecí verejných. Je to legislatíva, ktorá bude nadväzovať na ekonomický semester, ktorého podstatou sú konzultácie jednotlivých vlád s Európskou komisiou pri príprave národných rozpočtov.

    Ďalšou veľmi významnou a iste aj relatívne samostatnou kapitolou je vývoj v južnom susedstve. Niektorí hovoria o arabskej jari. Severná Afrika sa dala do výrazného pohybu. V arabskom svete ten pohyb je stále veľmi silno prítomný. Chcem pripomenúť, že politicky Slovensko podporovalo právo občanov na správu vecí verejných. Navštívil som Káhiru. Zorganizovali sme v rámci V 4 aj seminár s predstaviteľmi egyptskej mimovládnej sféry, ktorého cieľom bolo odovzdávať skúsenosti naše z prechodu od vlády jednej strany k spoločnosti pluralitnej.

    Rovnako v rámci Spoločenstva demokracií sme privítali iniciatívu Spojených štátov zriaďovať tzv. Task Force pre krajiny, ktoré sa chcú modernizovať a ktoré sa chcú nechať aj inšpirovať alebo nechať si poradiť od krajín, ktoré z jednej strany predstavujú starú európsku demokraciu a zo strany druhej prešli tranzitívnym obdobím. A tak sme sa spolu s Holandskom dohodli, že Slovensko bude vedúcou krajinou spolu s Holanďanmi v rámci toho Task Force v Tunisku.

    Chcel by som zmieniť aj dva hlavné vektory našej zahraničnej politiky, ktoré boli veľmi silno prítomné v tom siedmom roku aj ako súčasť európskej agendy. A to je Východné partnerstvo a západný Balkán. V uplynulom roku sa v Bratislave uskutočnili dva významné ministerské samity, jeden koncom minulého roku, ktorý bol venovaný západnému Balkánu, a druhý v marci tohoto roku, ktorý bol venovaný Východnému partnerstvu. K tomu druhému, na ten druhý prišla aj baronesa Ashton, bol tu prítomný aj minister zahraničných vecí nemecký.

    Boli sme veľmi aktívni voči Bielorusku. Presadzovali sme potrebné opatrenia bilaterálne, ale aj ako súčasť Európskej únie. Chcem pripomenúť, že keď sme tu mali samit Východného partnerstva, o ktorom som pred minútou hovoril, tak som pozval na sprievodnú akciu aj predstaviteľov bieloruskej opozície. Spolu sme na Hviezdoslavovom námestí vyjadrili našu hlbokú solidaritu s prenasledovanými a väznenými predstaviteľmi bieloruskej opozície.

    Na európskom poli možno aj preto, že sa o Bielorusko už roky a veľmi intenzívne zaujímame a snažíme sa pomáhať bieloruským ľuďom, mimovládkam, opozícii, občanom, sme dokázali aj za európskym stolom presadzovať potrebné opatrenia tak, aby režim Lukašenka bol stále viac a obnaženejší, vystavovaný voči občanom vo svojej skutočnej podobe a so svojím skutočným obsahom. Tento principiálny postoj prináša, myslím si, svoje ovocie a budeme, pochopiteľne, v ňom pokračovať tak, aby aj Bielorusko raz mohlo byť slobodnou krajinou.

    Keď už hovorím o Východnom partnerstve, zmienim aj Ukrajinu, ktorú som celkom nedávno navštívil, kde sa tiež odohrávajú udalosti, ktoré si vyžadujú našu zvýšenú pozornosť. Tešíme sa európskej ceste Ukrajiny, ale na strane druhej sme znepokojení ostatným vývojom, čo som, samozrejme, predstaviteľom Ukrajiny aj tlmočil a snažil sa ich nabádať, aby v politike sme súťažili len politickými prostriedkami.

    Ďalšou samostatnou kapitolou, o ktorej je treba hovoriť aj v siedmom roku nášho členstva v Európskej únii, je téma rozširovania. Je už všeobecne známe, že Slovensko bolo na pozadí pozvania Chorvátska začať rokovať o svojom vstupe do Európskej únie. Bolo to na októbrovom samite v roku 2003. A tak ako sme boli aktívni na začiatku priebehu negociácií, tak sa veľmi teším, že sme boli aktívni aj v samom závere. A aj keď neaplaudovali našej aktivite všetky členské štáty, predsa len sa podarilo dosiahnuť, že Chorvátsko uzavrelo 30. júna, teda v posledný deň predsedníctva Maďarskej republiky, úspešne svoje rokovania o vstupe do EÚ. Práve teraz počas poľského predsedníctva očakávame stanovenie dátumu podpísania zmlúv, ale som presvedčený, že ten indikatívny termín vstupu Chorvátska do EÚ, ktorým je 1. júl 2013, naplníme.

    Boli sme veľmi aktívni aj voči Čiernej Hore, ktorá zaznamenala výrazný pokrok, ale aj voči Srbsku, ktoré zaznamenalo výrazný pokrok. Na ministerstve zahraničných vecí sme zriadili centrum pre zdieľanie odovzdávania našich skúseností z tranzície, z reforiem. Toto centrum bohato využívajú najmä krajiny západného Balkánu, ktoré som zmienil.

    Prispeli sme aj ku schváleniu Dunajskej stratégie, ako aj stratégie pre inkluzív rómskej komunity.

    Myslím, že by som mal krátko zmieniť aj ďalšie významné témy, akou bolo napr. posilňovanie energickej bezpečnosti Európskej únie, diverzifikáciu a vytváranie podmienok pre dobudovanie vnútornej energetickej infraštruktúry, integrovaného vnútorného trhu a zlepšenie energetickej efektívnosti.

    Chcem pripomenúť, že sme podpísali zmluvu o prepojení plynovom sever - juh medzi Slovenskom a Maďarskom, že sme podpísali zmluvu o budúcej zmluve o podobnom prepojení s Poľskom. Chcem pripomenúť, že skraja tohoto roku sme otvorili v Baumgartene systém, ktorý umožní aj reverzný, teda spätný chod plynu zo západnej plynovej sústavy k nám v prípade potreby alebo ekonomickej výhodnosti.

    Chcel by som na záver zmieniť ešte tému, ktorá bola veľmi silno prítomná v zahraničnej politike nielen Slovenskej republiky, ale bola veľmi silno prítomná aj v európskej politike, a to je spoluprácu Vyšehradu. Vo februári sme si pripomenuli 20. výročie vzniku tohoto neformálneho regionálneho zoskupenia. Myslím, že prítomnosť pani kancelárky Merkelovej, ale aj premiéra Ukrajiny Azarova, ako aj kancelára Faymanna, rakúskeho kancelára, svedčí, že táto regionálna spolupráca sa teší veľkej pozornosti. Koniec koncov predsedníčka vlády pani Radičová pred každou Európskou radou sa usilovala koordinovať, spolupracovať, vymieňať si informácie so svojimi kolegami z V 4 a pozývali sme na tieto stretnutia predstaviteľov Európskej únie, pričom vždy tieto pozvania prijali aj pán Van Rompuy, aj pán Barroso, aj pán Buzek, čo naozaj svedčí o veľkom rešpekte. Ale aj o veľkej aktivite, ktorú Slovensko ako predsednícka krajina v rámci V 4 v uplynulom roku vyvinula.

    Rok európsky bol zároveň aj veľmi silno stredoeurópsky, pretože Vyšehradu predsedalo Slovensko, od 1. júla predsedá Česko. Európskej únii v 1. polroku tohoto roku predsedalo Maďarsko, teraz predsedá Poľsko. Myslím, že pred Poľskom stoja výrazné výzvy, priority, ktoré potrebujeme v súčasnosti zvládnuť. Je to stále a predovšetkým stabilizácia našich ekonomík, ochrana našej spoločnej meny, zvládanie dlhovej záťaže, prijímanie opatrení, aby sme tento vývoj nielen zvládli, ale aby sa už podľa možnosti nikdy neopakoval. Potrebujeme prijať vážne rozhodnutia smerom k rozpočtovej disciplíne.

    Ďalšou veľmi výraznou témou, ktorá začína a bude nás zamestnávať a je veľmi dôležitá, je otázka novej finančnej perspektívy, nového rozpočtu Európskej únie na roky 2014 - 2020. Bude veľmi dôležité, aby sme sa dohodli na prioritách, ktoré ponúknu Európe dobré šance obstáť v stále silnejšej globálnej konkurencii. Preto bude veľmi, veľmi dôležité, aby na jednej strane sme obhájili princíp kohézie, súdržnosti, to znamená šancu krajín menej bohatých dobiehať tie bohatšie, ale zároveň aj rozumne investovať, napríklad do vzdelania, do moderných technológií, tak, aby sme nielen vládali držať krok so svetom, ale aby sme sa v tejto globálnej konkurencii nestratili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, toľko asi obsahovo k tomu, čo podľa môjho názoru dominovalo uplynulému európskemu roku.

    Ponúkam vám správu v prijateľnom rozsahu, čo sa týka objemu, a myslím si ale zároveň, aj čo sa týka obsahu v tom slova zmysle, že ponúka kľúčové momenty uplynulého európskeho roku. Po prvýkrát sme ju štruktúrovali nie podľa toho, ako sme rokovali, negociovali s Európskou komisiou, ale aká je, ako je zostavená skladba európskych rád.

    Teda pojednáva správa o danej veci v 10 kapitolách, začínajúc všeobecnými záležitosťami, kde v rámci Rady pre všeobecné záležitosti sa vždy spravidla pripravujú najvyššie samity, je to taká posledná predsieň pred stretnutím predsedov vlád a hláv štátov.

    Druhá kapitola pojednáva o vonkajších záležitostiach, mohli by sme o tom hovoriť veľmi dlho, mohli by sme hovoriť o vzťahoch so strategickými partnermi, mohli by sme hovoriť o rozvojovej pomoci, kde je Slovensko tiež veľmi aktívne.

    Treťou kapitolou sú hospodárske a finančné záležitosti, s tým som začínal.

    Štvrtou je spravodlivosť a vnútorné záležitosti. Mohli by sme dlho hovoriť o problémoch migrácie najmä v súvislosti s tým, čo sa odohráva v arabskom svete.

    Piatou je zamestnanosť, sociálna politika, zdravotníctvo a spotrebiteľské záležitosti.

    Šiesta je konkurencieschopnosť.

    Siedma doprava, telekomunikácie a energetika.

    Ôsmou je poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo.

    Deviatou životné prostredie.

    A v neposlednom rade, samozrejme, vzdelávanie, mládež a kultúra.

    Zhodli sme sa na ministerstve zahraničných vecí, že ďalšiu správu by sme pripravili už tak, aby európsky rok sa rovnal kalendárny rok. My sme vstupovali do Únie 1. mája 2004, preto so správou prichádzam teraz v septembri, ale domnievam sa, že bude to prehľadnejšie, že to bude logickejšie a aj také, by som povedal, kompatibilnejšie s tým, že Európa hodnotí svoju činnosť kalendárne. Takže od nového roku by sme na tento rytmus nabehli aj my.

    Pán predseda, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti pána poslanca Osuského, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Správy o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii (tlač 435) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 441 z 18. júla 2011 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil výbor pre európske záležitosti.

    Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 30. augusta 2011 č. 82 a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením zo 7. septembra 2011 č. 138 odporúčajú Národnej rade zobrať na vedomie predmetnú správu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tejto správy (tlač 435a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 139 zo 7. septembra 2011. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne?

  • Traja poslanci plus, štyria poslanci a aj spravodajca poslanec Osuský. Piati. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Štyroch máme iba? Štyria. Uzatváram možnosť.

    A slovo má pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak ako som už hovoril na pôde zahraničného výboru, tak aj teraz sa mi žiada povedať niekoľko slov k predloženej správe.

    Správa obsahuje veľa údajov, popisuje, ktorým smerom sa Slovenská republika uberala počas siedmich rokov pôsobenia v Európskej únii. Myslím si, že Slovensko za tých sedem rokov pôsobenia v Európskej únii sa nemá za čo hanbiť, ale nedá mi kriticky sa vyjadriť k súčasnému smerovaniu vládnej politiky, kedy viacerými vyjadrenia čelných predstaviteľov súčasnej vládnej moci poškodzujú dobré meno Slovenska tým, že otvorene hovoria, že sa treba prichystať na prechod na vlastnú menu, že sa nezapojíme do záchranného valu a podobné vyjadrenia.

    Rovnako sa kriticky pozerám na skutočnosť, že sme nedostatočne presadzovali záujmy Slovenska v projekte Dunajského regiónu, kde sme práve s Maďarskom zapojení do projektu Obnova a zachovanie kvality vôd. Myslím, že práve tu sme mohli využiť možnosť hovoriť o tom, že Maďarsko si neplní svoje záväzky, ktoré má voči Slovensku v projekte Vodného diela Gabčíkovo. Treba práve na pôde Európskej únie upozorňovať na tieto skutočnosti. Rovnako je treba kriticky hodnotiť postoj vlády k prijatej ústave Maďarska, i keď vieme, že je to dokument iného štátu. Tlak, ktorý sme vyvinuli na Maďarsko, aby odstránilo tie časti ústavy, ktoré zasahujú mimo územia Maďarska, považujem za veľmi vlažné a ako ukázal výsledok, tak aj je ten tlak neefektívny. Táto pštrosia politika posilnila Orbána a aj občan bez väzieb na Maďarsko sa môže stať maďarským občanom s volebným právom. Až tak ďaleko chce Orbán presadzovať svoju veľkomaďarskú politiku.

    Ďalším slabým miestom je využívanie a čerpanie eurofondov. Myslím si, že to nie je problém krátkodobý. Je treba sa sústrediť na efektívne využitie prostriedkov z eurofondov. Treba si uvedomiť, že sa blíži obdobie, kedy sa ide schvaľovať nový rozpočet. A ak sa budeme stále bičovať a len kriminalizovať čerpanie eurofondov a nezjednodušíme podávanie žiadostí a ich vyhodnotenie, tak čerpanie bude veľmi slabé, málo efektívne a je to na našu škodu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, napriek všetkým týmto skutočnostiam, ktoré spomínam v tomto príspevku, som presvedčený, že Slovensko aj v ďalšom období bude platným a úspešným členom Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec.

    Slovo má pán poslanec Štefanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár poznámok aj z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti k uvedenej správe.

    Siedmy rok členstva Slovenska v Európskej únii bol nielen siedmym rokom členstva, plnoprávneho členstva v tejto organizácii, ale bol aj prvým rokom, kedy táto organizácia, naša Únia, fungovala podľa nových pravidiel, kedy platila Lisabonská zmluva. Tento čas sme využili na to, aby sme využívali kompetencie, ktoré umožňuje Lisabonská zmluva národným parlamentom, a užšie komunikovali s ďalšími národnými parlamentami, osobitne v priestore V 4. Môžem povedať, že tieto skúsenosti boli veľmi, veľmi pozitívne a primäli nás k tomu, aby sme ešte podrobnejšie prechádzali cez všetky legislatívne návrhy, ktoré prichádzajú z Komisie.

    V uplynulom roku sme takisto podľa týchto kompetencií prvýkrát zaujali tzv. odôvodnené stanovisko, bolo to v prípade návrhu Komisie na tzv. konsolidovaný spoločný základ dane právnických osôb, kedy síce nebola uplatnená táto žltá karta, o ktorú sa národné parlamenty snažili, ale doteraz získal tento návrh najviac odporcov, získal 14 bodov, na žltú kartu bolo potrebných 18, čo bol určite silný signál, čo si národné parlamenty, a v tomto prípade aj Národná rada Slovenskej republiky, myslia o tomto návrhu.

    Nežijeme jednoduché časy, ale myslím si, že práve riešenie je dodržiavaním pravidiel a v spoločnom hľadaní východísk, ale nie práve v centralizácii a určite nie v harmonizácii priamych daní, ako sme sa to snažili naznačiť aj týmto postojom Národnej rady.

    Chcel by som oceniť spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí, osobitne s pánom ministrom a výborom pre európske záležitosti, pretože všetky témy pred radou sú konzultované zoširoka, veľmi otvorene a tá spolupráca je skutočne nadštandardná. Ten uplynulý rok, tak ako je v správe uvedené, bol predovšetkým v znamení hospodárskych otázok a za osobitne dôležité považujem to, že sa podarilo urobiť dohodu na novom hospodárskom riadení, tzv. európskom semestri. A takisto za významné považujem to, že sa našej exekutíve, našim zástupcom podarili nemalé úspechy. Napríklad tým myslím zmenu distribučného kľúča pri európskom stabilizačnom mechanizme, kedy sme z 0,99 išli na 0,82, a na prvý pohľad toto malé percento znamenalo v celkovom balíku úsporu celkových...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Poprosil by som kolegu Kaníka, keby mohol netelefonovať v miestnosti. Ďakujem pekne.

  • Toto na prvý pohľad malé percento znamenalo z celkového pohľadu garanciu sumu 1,2 mld. eur úsporu pre naše Slovensko.

    Ďalším významným faktom bolo to, že do dokumentu Euro plus pakt sa podarilo dostať osobitne zmienku o tom, že nesúhlasíme s harmonizáciou priamych daní, priamo na podnet pani premiérky, k čomu sa potom pripojili aj ďalšie krajiny.

    Ďalšou oblasťou, ktorá bola významná, ktorú takisto správa obsahuje, je postupné rozširovanie Únie. Slovenská diplomacia hrá skutočne nezastupiteľnú úlohu nielen v spomínanom západnom Balkáne, nielen pri Chorvátsku, ale znamená to aj evidentný pokrok v európskej ceste Srbska alebo Čiernej Hory.

    Takisto významná je spolupráca v rámci Východného partnerstva. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť už spomínanú Ukrajinu, ale aj pokrok v Moldavsku za silnej slovenskej účasti.

    Summa summarum, myslím si, že siedmy rok členstva Slovenska v Únii nebol jednoduchý, ale bol úspešný, pretože znamenal hľadanie riešení, znamenal to, že Slovensko opäť zdvihlo svoj hlas a že naše pozície sú konzistentné, vypočítateľné a naši predstavitelia rešpektovaní.

    Ja verím, že tomu tak bude aj v ďalšom roku na prospech predovšetkým občanov Slovenska a že tá spolupráca medzi ministerstvom a Národnou radou, najmä výborom pre európske záležitosti, bude naďalej v takom konštruktívnom duchu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec.

    A slovo má pán poslanec Ondruš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, ja by som sa chcel krátko vyjadriť k tomu, čo sa za uplynulý rok v Európskej únii stalo, resp. k tomu, kde vidím svojím spôsobom istý mierne nebezpečný posun pri pôsobení Slovenskej republiky v rámci Európskej únie.

    Začnem krátkou citáciou zo záveru predkladanej správy: "Európska únia predstavuje pre Slovenskú republiku primárny a prirodzený hodnotový, civilizačno-kultúrny rámec pre realizáciu ich dlhodobých strategických priorít."

    Vážené kolegyne a kolegovia, je úplne pochopiteľné, že vzhľadom na to, čo sa deje nielen v Európe, ale aj v celom svete, dominovali v uplynulom roku nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci toho, čo Slovenská republika na európskych fórach robila a presadzovala ekonomické otázky, ale musím kriticky povedať, že domnievam sa, že zatiaľ čo v tej ekonomickej oblasti pokračuje integrácia Európskej únie pomerne významnými krokmi vpred a Slovenská republika sa na tejto integrácii významným spôsobom podieľa, tak sa obávam, že v sociálnej oblasti integrácia Európskej únie nie je dostatočná a Slovenská republika v tejto oblasti pôsobí skôr ako brzda než ako motor integrácie Európskej únie. Považujem to za negatívne pôsobenie Slovenskej republiky, aj keď v tomto smere nie je Slovenská republika jedinou členskou krajinou Európskej únie, pretože sa obávam, že napredovanie v ekonomických otázkach a prehnané sústredenie sa na integráciu v ekonomických otázkach, prehnané sústredenie sa na liberalizačné opatrenia v ekonomickej oblasti a integráciu, pokiaľ ide o liberalizáciu v ekonomickej oblasti, môže postupne spôsobiť zvyšovanie nedôvery voči Európskej únii. Európska únia nesmie byť a nesmie sa stať iba ekonomickým priestorom. Nesmie byť iba zoskupením, ktoré bude rozširovať liberalizačné tendencie v ekonomickej oblasti, ale musí sa stať aj priestorom, ktorý sa bude integrovať, pokiaľ ide o sociálnu politiku, o jej hodnoty, o jej princípy. Nie je možné, aby sme sa opierali o spoločné princípy, pokiaľ ide o medzinárodný obchod, pokiaľ ide o fungovanie telekomunikácií, energetiky, pokiaľ ide o finančný sektor a pôsobenie finančného sektora na národnej aj celoeurópskej úrovni, ale na druhej strane aby sme nepokračovali v integrácii a v stanovovaní spoločných, čiže rovnakých štandardov pre všetky európske krajiny v sociálnej oblasti. Takýmto spôsobom totižto ohrozujeme pozíciu radových občanov voči Európskej únii, dôveru občanov voči Európskej únii a na Slovensku dôveru občanov v zmysel členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. A myslím si, že toto je tendencia, ktorá dnes síce nie je ešte úplne výrazná, ale postupne sa takou môže stať v reakcii na to, že sociálna situácia občanov sa nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii postupne zhoršuje.

    Takým negatívnym príkladom, ktorým by som to chcel dokumentovať, bolo rokovanie alebo bol prístup, alebo je prístup, pretože táto otázka ešte nie je uzavretá, je prístup Slovenskej republiky k smernici o rodičovskej dovolenke. My sme aj o tejto otázke na pôde výboru pre európske záležitosti diskutovali s pani štátnou tajomníčkou ministerstva práce Luciou Nicholsonovou a ona vtedy veľmi jednoznačne, teda prezentovala odmietavý postoj k návrhu tejto smernice, odmietavý postoj Slovenskej republiky. A ja si myslím, že práve tento príklad jasne ilustruje to, čo sa usilujem kritizovať, a to, čo považujem za nebezpečnú tendenciu, aj pokiaľ ide o pôsobenie Slovenska v rámci Európskej únie.

    Ale ako som povedal, toto nie je ojedinelý postoj. Slovensko sa v tomto, bohužiaľ, úplne nevymyká a treba povedať, že najmä tie tzv. nové členské štáty majú vážne problémy s implementovaním sociálnych štandardov, na ktorých stoja západoeurópski členovia Európskej únie, do svojej legislatívy a vôbec do fungovania štátu a spoločnosti.

    Som presvedčený o tom, že keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie, keď sa občania Slovenskej republiky v referende rozhodovali o tom, či hlasovať za alebo proti vstupu do Európskej únie, významným, mimoriadne dôležitým, a ak nie úplne najdôležitejším, tak rozhodne kľúčovým faktorom alebo jedným z kľúčových faktorov pre rozhodovanie sa občanov bola aj snaha približovať sociálne štandardy Slovenskej republiky k štandardom západoeurópskych krajín. Som hlboko presvedčený o tom, že ak hovoríme o posilňovaní konkurencieschopnosti, a to tak posilňovaní konkurencieschopnosti celej Európskej únie v rámci globálnej hospodárskej súťaže, ako aj posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska v rámci Európskej únie, je nevyhnutné aktívne pristupovať aj v tej sociálnej oblasti, je nevyhnutné prijímať aj sociálne štandardy vyspelejších krajín. Pretože som presvedčený, že posilňovanie sociálnej politiky a sociálnych štandardov v Slovenskej republike v konečnom dôsledku má a bude mať pozitívne efekty aj na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky ako takej aj v iných, než len v hospodárskej oblasti.

    Takže, vážené kolegyne a kolegovia, ja by som chcel pri tejto príležitosti, nie je to žiadna konkrétna výhrada voči správe, tá je korektná, samozrejme, ale chcel by som vo vzťahu k našej politike v rámci Európskej únie, vo vzťahu k prístupu, pokiaľ ide o sociálnu politiku a sociálnu oblasť, chcel by som vyzvať, aby sme sa v tomto smere správali aktívnejšie a predovšetkým aby sme naozaj brali Európsku úniu tak, ako sa to v tej citovanej vete zo správy uvádza, "ako primárny a prirodzený hodnotový, civilizačno-kultúrny rámec pre napĺňanie dlhodobých strategických cieľov Slovenskej republiky". A domnievam sa, že sociálne štandardy nepochybne patria k tomu, čo Európsku úniu z hľadiska hodnôt a z hľadiska istého civilizačno-kultúrneho rámca vyčleňuje alebo odlišuje od zvyšku sveta. A na rozdiel od mnohých iných sa domnievam, že práve aj sociálna politika a sociálne štandardy sú silnou, aj do budúcnosti budú a môžu byť silnou stránkou Európskej únie a nie jej slabinou.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec.

    A teraz má slovo spravodajca pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážená snemovňa, ak bilancujeme siemy rok členstva Slovenska v Európskej únii, nepochybne ho bilancujeme na pozadí predchádzajúcich rokov a môžme povedať, že tak ako je z prieskumov známe, že občania Slovenskej republiky sú jedni z najnadšenejších Európanov, môžme s pomernou spokojnosťou povedať, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie i jeho zahraničná politika i naše aktivity, ktorými pôsobíme, môžme hodnotiť dobre, môžme ju hodnotiť lepšie ako mnohé iné veci, ktoré sa v tejto krajine dejú.

    Ak by som to smel prirovnať k futbalu, môžem povedať, že Slovensko vie, odkiaľ prichádza, aké boli jeho predchádzajúce možnosti a na čo má. Myslím si, že náš tím, ktorý sa nemôže oprieť o veľkú základňu, sa pritom vie, keď treba, celkom jednoznačne nasadiť a aktívne hrať v poli. Vie, čo treba brániť, a je schopný dobrej a dôslednej obrany proti tomu, čo by nás mohlo ohroziť. Je schopný rýchleho prechodu do útoku tam, kde treba, ale zároveň vie, že keď prichádza vhodný čas, vie hru aj spomaľovať. A sumárne to vytvára možno lepší dojem, ako vytvára slovenský futbal.

    Pokiaľ ide o jednotlivé prvky zahraničnej politiky, Slovensko skutočne, a to ma veľmi teší, nezabúda na to, odkiaľ prichádza, a nezabúda na to, že existujú aj iní, menej šťastní doteraz, ktorí potrebujú a zasluhujú našu pomoc a tú pomoc im poskytuje.

    Iste, pre mňa je možno srdcovou záležitosťou Bielorusko, lebo tie bieloruské študentky, ktoré prišli predčasom na Univerzitu Komenského, by rovnako chceli mať možnosti, ktoré už dnes majú napriek všetkým problémom školstva na Slovensku naši študenti. A sú to bystré hlavičky, tak ako sú bystré hlavičky našich študentov, a bolo by iste a je dobré, že ich, kde sa dá, v oblasti školstva, občianskych aktivít, podporujeme, pretože i my sme to nemali ľahké a myslíme na nich.

    Pokiaľ ide o ostatné aktivity, ktorých sa už dotkol i predseda výboru Štefanec, skutočne nie sme malí hráči. Vieme sa v istej chvíli postaviť a ide len aj v budúcnosti o to, aby sme, ak sme presvedčení o spravodlivosti našej veci, aby sme sa držali husitského, teraz to nechcem postaviť tak naostro, ale ten citát historický tak znie: "Nepřátel se nelekejte a na množství nehleďte." Teda ak sme presvedčení, že to, čo robíme, je na prospech našej krajiny, robme to a necúvajme.

    Európska únia bola založená na princípe istej spravodlivosti pre všetkých, a preto nie je dôvodné hrbiť sa preto, lebo niečo povedali veľkí. Ak by to malo byť tak, že veľkí budú rozhodovať, tak, samozrejme, stráca prvotné poslanie Európskej únie zmysel. A som rád, že slovenská zahraničná politika sa nehrbí.

    Kolega Onduš zmienil v rámci iných kapitol kapitolu sociálnu. Je nepochybné, že by malo byť naším cieľom približovať sociálne štandardy v našej krajine vyspelým európskym krajinám. Nedá sa to však robiť prijímaním zákonov, ktorých napĺňanie by znamenalo zadlžovanie. Pri tomto mikrofóne som už viackrát citoval Ľudovíta Štúra: "Viacej tvoriť, menej troviť." A ja hovorím, voľne parafrázujúc: "Troviť toľko, koľko tvorím." Žiaľ, Európa sa odchýlila od tejto primárnej, zdravej a ako fundament nevyhnutnej hodnoty, pretože roky rokúce trovila viacej, ako tvorila. A ak sme sa dopustili viacerých zrád možno na hodnotách, na ktorých sme vyrástli, tak táto je najškodlivejšia. A preto je veľmi dobré, aby sme si uvedomovali, že približovanie sociálnych štandardov k tým, na ktoré hľadíme z diaľky a s - možno - závisťou, je možné len ruka v ruke s príslušným zvyšovaním národného produktu na obyvateľa. Pretože po sociálnych štandardoch rovnako môže túžiť obyvateľ Čadu či Bangladéša. Ale pokiaľ sa k nim nedopracuje tvorbou statkov, je ich prísľub čistou fikciou. Alebo, ako sa to dialo a deje ešte, žiaľbohu, v Európe, je to prejedaním budúcnosti detí a vnukov.

    Takže nepochybne nikto z nás si nemôže želať iné, aby sme i v sociálnej oblasti robili kroky k zvyšovaniu štandardov, ale bolo by veľmi zlé, ak by sme sa vystierali viac, aká je dĺžka deky, ktorou sa prikrývame. Verím tomu, že Slovensko nebude patriť k týmto krajinám, a verím tomu, že naša politika i zahraničná politika bude viesť k oprávnenej obhajobe záujmov Slovenska a jedným z tých oprávnených záujmov je hľadieť, aby sme žili tak, ako pracujeme, a nie na dlh.

    S radosťou môžem povedať, že keby sme vo všetkých oblastiach fungovali tak dobre ako v zahraničnej oblasti, bolo by to dobré. A verím, že tento štandard neznížime.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána spravodajcu sa prihlásil pán poslanec Branislav Ondruš ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja vás ubezpečujem, že napríklad presne v prípade tej smernice, o ktorej hovorí správa a ktorú som teda spomenul vo svojom vystúpení aj ja, by sme si pokojne mohli dovoliť vzhľadom na ambiciózny plán vlády, pokiaľ ide o materskú dovolenku, ten štandard, ktorý presadzuje pôvodný návrh tej smernice.

    A práve preto som použil tento príklad, pretože musím povedať, že iba tesne alebo dokonca až, by som povedal, nad rámec toho štandardu sa chce dostať súčasná vláda.

    A ja skutočne nechcem, aby sme sa prikrývali dekou, ktorou sa prikryť nemôžeme, lebo nie je dostatočne veľká. Ale opakujem, som hlboko presvedčený o tom, že ak prijímame spoločné štandardy pre celú Európsku úniu v ekonomickej oblasti, ak prijímame spoločné štandardy, pokiaľ ide o liberalizáciu v ekonomike, v hospodárstve ako celku a v jednotlivých jeho častiach, tak som hlboko presvedčený, že prijímanie spoločných štandardov v sociálnej oblasti je správne aj pre posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska. Je správne aj preto, aby mladí Slováci a Slovenky a vôbec občania Slovenskej republiky zostávali na Slovensku a pracovali tu, čo opäť pomôže konkurencieschopnosti Slovenska a ekonomickému rastu na Slovensku. A si myslím, že je to aj vec, ktorou celá Európska únia môže byť konkurencieschopná aj v rámci globálnej súťaže.

    Nie je to nič, čo by stálo v protiklade k ekonomickým cieľom a plánom na zvyšovanie konkurencieschopnosti celej Európskej únie.

    A opakujem, pokiaľ budeme sa zahrávať s dôverou občanov vo vzťahu k Európskej únii, pokiaľ občania uvidia, že to nie je ich Únia, ale Únia len nadnárodných monopolov, tak potom sa zahrávame s budúcnosťou.

  • S faktickou, s reakciou na faktickú poznámku teraz sa prihlásil pán poslanec Peter Osuský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Ondruš, samozrejme, nikto nemôže mať námietky, ešte raz hovorím, ak budeme štandardy približovať. Jedným z drobných háčikov tejto požiadavky dnes je to, že, žiaľbohu, časť tej kratšej deky, ktorou sa prikrývame, je deka na dlh. A bol by som rád, aby sme v prvej fáze mali deku zaplatenú takú, ako máme celú aj s tým dlhom, a potom nepochybne bude čas na to, o čom hovoríte. Ale my si stále musíme uvedomiť, že tak ako takmer všetky krajiny Európy, tak Slovensko nevynímajúc, ešte ani tú zatiaľ biednejšiu deku nemáme celú zaplatenú.

  • Pán poslanec Osuský bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rozpravu v záverečnom slove.

    Áno, nech sa páči.

  • Áno, najmä z úcty k tým, ktorí si pripravili svoje vystúpenia, za ktoré sa chcem ale veľmi pekne poďakovať.

    Vypočul som si veľmi pozorne všetky štyri a veľmi stručne by som len chcel možno vyjadriť niekoľko myšlienok alebo poznámok k jednotlivým.

    Pán poslanec Bublavý trafil jednu oblasť, kde aj my si uvedomujeme, že treba pridať, to poviem otvorene, čerpanie eurofondov. Aj keď je to skôr úloha domáca ako v kontexte zahraničnej politiky, aj keď, samozrejme, že so zahraničnou politikou súvisí. Potrebujeme písať dobré projekty, potrebujeme kvalifikované výzvy, potrebujeme pružnú administratívu, tie peniaze musíme vyčerpať. To by bolo veľmi zlé, keby sme ich, samozrejme, nevyčerpali.

    Ale môžem vás ubezpečiť, že pani premiérkou počnúc, že si to všetci veľmi dobre uvedomujeme, dnes práve máme, mám v kalendári, že máme ministerskú radu venovanú jedinej téme, ako pridať tak, aby sme naozaj boli úspešní v tejto oblasti, pretože aj toto je oblasť, o ktorej povedzme hovoril pán poslanec Ondruš, ako pomáhať ľuďom, ako zvyšovať ich sociálny status.

    Tam, kde už sa zhodneme s pánom poslancom Bublavým menej, je povedzme jeho výrok, že našou pštrosou politikou pomáhame Orbánovi. My sa často stretávame s pánom poslancom na výboroch, on chodí, ja chodím, vidíme to inak, keď som počúval pána poslanca Osuského, tak nielen preto, že je z nášho politického tábora, ale aj myšlienkovo mi to bolo bližšie. Niekedy treba zaútočiť, niekedy treba vyčkať na šancu, niekedy treba primerane sa na to pozrieť, ale jedna vec je taká, ktorú by som vám chcel, pán poslanec, povedať s istotou: o pštrosom prístupe nemôže byť ani reči.

    My sa stretávame na všetkých potrebných úrovniach. Obnovil som činnosť všetkých dvanástich zmiešaných slovensko-maďarských komisií. Len ono to chce aj trošku chochmesu, ako sa ľudovo hovorí, a aj trošku vízie, pretože je to sused a potrebujeme jeden druhého. Chceme vedľa seba pokojne žiť. Tu sa uchádzam len veľmi pokojne o istú mieru vášho porozumenia, aj keď, samozrejme, to vaše videnie bude vždy také, ako budete chcieť vy.

    No, možno ešte jednu vetu k Dunajskej komisii. Som rád, že sledujete tento projekt. Na strane druhej iste porozumiete a možno aj viete, že väčší tlak na Maďarsko, ako sme urobili v tejto súvislosti, čo sa týka Gabčíkovo - Nagymaros, sa urobiť nedá. Bol to medzinárodný súd s výsledkom: Dohodnite sa. Ale práve taký projekt, ako je Dunajská komisia, Dunajská stratégia, ak ho dokážeme schváliť, je skôr vodou, keď už hovoríme o vode, na náš mlyn. Lebo vy ste správne poukázali, že jedna z tých dvoch skupín, kde my sme spolupredsedníckou krajinou, sa zaoberá zvýšením kvality vôd. Ale je tam ďalšia, ktorá hovorí o povýšení splavnosti Dunaja. A to už je voda na náš mlyn. Čiže tento projekt má mnoho veľmi, veľmi zaujímavých tém: školstvo, vzdelávanie, kde so Srbmi tiež spolu predsedáme. Ono to chce, samozrejme, aj istý čas a možno aj obnovenie istého stupňa dôvery tak, aby nikto nemal predsudky pri myšlienke, že by sa raz Nagymaros mohol vybudovať. Toľko k vystúpeniu pána poslanca Bublavého.

    Chcem sa poďakovať aj predsedovi výboru pánovi Štefancovi nielen za hodnotenie, ale za to, že sa môžeme veľmi intenzívne pravidelne stretávať na pôde výboru pre európske záležitosti, a myslím si, že si všimol, že tam chodím naozaj rád a nemyslím to celkom formálne.

    Rovnako si veľmi vážim iniciatívu, my neraz máme páky, máme nástroje, len nemáme čas alebo energiu, alebo chuť k týmto nástrojom siahnuť. A tá iniciatíva voči harmonizácii daní a tých 14 bodov, ktoré sa nám podarilo nazbierať, je nesmierne povzbudzujúce, aby sme nezabúdali, že nie vo všetkom musíme sklopiť uši, ale že sú tu oblasti, kde dokážeme naozaj, ako hovoril tuším pán poslanec Osuský, nehrbene, ale veľmi pokojne presadzovať svoje videnie a svoje záujmy.

    Som rád, že si všimol pán kolega Štefanec, ktorého vystúpenie bolo vlastne doplnením môjho, lebo hovoril o veciach, o ktorých som nehovoril aj ja, som rád, že si všimol aj agendu rozširovania. Európa je veľmi unavená. Všetci sme unavení. Iste nielen Hispánci, teda nielen frankofonisti, ale aj Hispánci rozumejú pojmu, že ancienne, fatiguée, unavená je stará Európa. No len na strane druhej by to nebolo dobré, keby sa to zastavilo, a preto sa tak tešíme vývoju v Chorvátsku alebo výsledkom v Chorvátsku, vývoju v Čiernej Hore, Srbsku.

    V nedeľu cestujem na dvojdňovú cestu do Bosny a Hercegoviny. Chceme aj tam trošku byť prínosnejší, lebo naši diplomati tradične sa v tej krajine pohybovali veľmi dobre, rozumieme tomuto terénu. A myslím si, že toto bude v našej agende trvalo prítomné, pretože čím bude Európa kompaktnejšia, tým bude stabilnejšia a stabilita je, keď už sme hovorili o vode v Dunajskej komisii, vodou na náš mlyn.

    Takže veľmi pekne sa chcem aj pánovi predsedovi výboru poďakovať nielen za vystúpenie, ale aj za spoluprácu.

    Pán poslanec Ondruš veľmi zaujímavo hovoril o sociálnej inklúzii, o sociálnej integrácii. Tu by som chcel len dodať, veľa ja o tej smernici neviem, sa priznám, ale myslím si, že je to v zásade o tom, čo si môžme dovoliť hneď, čo si možno dovoliť zajtra. Chcel by som povedať ale veľmi jednoznačne, veď prečo sme sa tak do Únie hnali? No aby sa ľudia mali lepšie. O tom niet najmenších pochýb. Otázkou naozaj len je, do akej miery to vnímame, či sa dalo urobiť viac, či sa dalo urobiť menej. Či je to o smerniciach, o predpisoch, alebo to spočíva aj v niečom inom.

    Pre mňa je veľmi dôležité to, o čom som hovoril vo svojom úvodnom vystúpení, pán poslanec Ondruš, a to je politika kohézie. Keď ste si všimli, to bola prvá priorita, keď som hovoril aj o nadchádzajúcom finančnom rámci 2014 - 2020.

    No, ale myslím si, že preto to politické spektrum je ľavo-pravé alebo pravo-ľavé, že tie akcenty vidíme niekedy každý trošku inak.

    No a skončil by som vystúpením pána poslanca Osuského, spravodajcu, netušil som, že pán doktor je taký znalec futbalu a jeho stratégie a taktiky, ja som futbal kedysi vášnivo hrával a myslím, že to prirovnanie bolo naozaj výstižné. Naozaj v zahraničnej politike treba niekedy pritlačiť, niekedy treba rozumne ustúpiť, vyčkať, tá politika by mala byť primeraná, ale to podstatné a kľúčové, myslím, bolo povedané veľmi výstižne. Chcem pána poslanca ubezpečiť, že Bielorusko bude aj naďalej trvalo v centre našej pozornosti. Po tieto dni boli, ale možno ešte aj sú na ozdravnom pobyte niektorí prenasledovaní ľudia z Bieloruska. Stretol som sa s otcom Nasti Palažanko, ty veľmi dobre vieš, že to bola najmladšia väzenkyňa, ostatná, režimu Alexandra Lukašenka. Iste vieš aj to, že pripravuje sa samit na najvyššej úrovni Európska únia - Východné partnerstvo 29. až 30. septembra vo Varšave. Pani premiérka Radičová vedie našu delegáciu, veľmi starostlivo sa na tento samit pripravujeme a predovšetkým v tej relácii, ktorej sa aj ty celé roky aktívne venuješ.

    Chcem sa na záver pánovi poslancovi Osuskému aj veľmi pekne poďakovať, lebo niekedy to, čo sa môže zdať ako zdvorilostná fráza, je pre adresáta aj veľmi silným povzbudením. Takže to vystúpenie bolo pre zahraničnú politiku veľmi silným povzbudením.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete vystúpiť v záverečnom slove? Nie. Vyhlasujem tento bod za skončený. Prerušujem o ňom rokovanie, hlasovanie bude nasledovať o pol dvanástej aj o tomto bode, ak to, samozrejme, stihneme.

    Teraz pristúpime k zákonu, ktorý sme prerušili v rozprave. Je to zákon v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ide o tlač 488.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefovi Mihálovi, že už zaujal miesto. Poprosím ešte pána poslanca Júliusa Brocku. Pán poslanec Brocka, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov, lebo pokračujeme v tlači 488 prerušenou rozpravou, ktorú v piatok alebo ktoré vystúpenie v piatok neukončil pán poslanec Jozef Burian ako predposledný ústne prihlásený do rozpravy a prosím ho, aby sa ujal slova. Po ňom bude nasledovať potom pán poslanec Viskupič, ktorý je posledný ústne prihlásený do rozpravy, ak, samozrejme, bude prítomný.

    Pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, je pravdou, že sme v piatok dlhšie diskutovali. Otázka je, že to ukončenie môjho alebo mojej rozpravy alebo ten dôvod, prečo som sa prihlásil, bol veľmi prozaický, žiadal som pána ministra, aby vystúpil v priebehu diskusie. Bohužiaľ, tak sa neudialo. Ja dávam návrh pánovi ministrovi, ja preruším svoju rozpravu, ak by vystúpil, a potom, aby som mohol vystúpiť, len neviem, či to bude možné, a neviem, či pán predsedajúci, ktorý má momentálne nejakú inú diskusiu, takúto aj alternatívu aj počuje. Ale vzhľadom k tomu, teda že asi predpokladám, že takáto alternatíva bude asi veľmi ťažko vyriešiteľná, takže dovoľte, aby som ešte niekoľko málo poznámok.

    Pán minister, ja sa pridávam k tomu návrhu, ktorý už tu bol, myslím, že aj pán poslanec Marcinčin si ho dával, aby sme návrh zákona dali znovu opäť na prepracovanie. A dávam taký návrh, pán minister, ak myslím si, že superhrubá mzda je niečo zbytočné, ktoré som zdôvodnil vo svojom vystúpení už minimálne dvakrát, a myslím si, že naďalej na tomto, na tejto pozícii trvám. Ale dávam návrh, poďte diskutovať o prvom pilieri, myslím, že všetkým nám je jasné, že prvý pilier je kľúčovým, kľúčovým vôbec v sociálnej oblasti. Poďme sa baviť o nastavení tohto piliera. Osobne si myslím, že by bola škoda, že niektoré, možno aj pozitívne veci, ktoré sa nachádzajú v tomto zákone, by práve možno neprijatím alebo neprijatím, včasným prijatím by možno boli, možno boli zapadli prachom.

    A práve preto hovorím, dávam do pozornosti, poďme diskutovať o prvom pilieri, o nastavení tohto piliera. Myslím si, že bolo tu niekoľko aj z pozície teda koaličných poslancov, bolo tu niekoľkokrát namietané na, by som povedal, na niektoré veci a poukázané na veci, ktoré nie sú dobré alebo nie sú v súlade, a osobne myslím si, že by bolo dôležité, aby ste začali rozmýšľať práve tým kontextom filozofie zmeny prvého piliera. Myslím, že všetkým tým, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska, asi vnímajú, že ten sociálny systém a zdravotníctvo budú kľúčovými nástrojmi udržateľnosti hrubého dlhu Slovenskej republiky a udržateľnosti rastu slovenskej ekonomiky, jasné, v kombinácii s vonkajším priestorom. Ale ak vnímame tento kontext ako veľmi dôležitý, myslím si, že by bolo dôležité, aby pán minister stiahol tento návrh zákona, stiahol superhrubú mzdu a začali by sme sa baviť o prvom pilieri ako dôležitom nástroji.

    Dávam do pozornosti, aj diskusia povedzme o hrubom dlhu mala nejaký kontext, bohužiaľ, do tejto diskusie opozícia nebola vôbec vtiahnutá a veľmi ľutujem toho, že keďže nebola vtiahnutá, nemala šancu nejakým spôsobom sa mať zmysluplne vyjadriť k týmto náležitostiam, ktoré tu boli predložené.

    Takže ešte raz, dávam návrh, pán minister, či teda budete mať vôbec záujem, ale, bohužiaľ, myslím si, že tu bude skôr rétorika SaS. SaS potrebuje superhrubú mzdu, potrebuje nejakým spôsobom zviditeľnenie, lebo superhrubá mzda, bohužiaľ, nerieši systémový problém. My sme všetci za zjednodušenie tohto systému, na to ale nepotrebujeme superhrubú mzdu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem. Pán poslanec Burian, máš úplne pravdu a tvoj nárok je oprávnený, aby tu pán minister len tak nesedel a slovka nepreriekol. Myslím si, že tá rozprava bola dosť bohatá na to, aby mohol prekonať, ja neviem, či je to ostych, či je to strach, alebo čo mu bráni aspoň raz vstúpiť do diskusie s nami, možno teraz má poslednú šancu, aby sme aspoň v nejakých faktických mohli naňho reagovať, pretože naozaj sedí tu, mlčí ako peň a potom možno na nejakých fórach niekde bude machrovať, že aká dôležitá je diskusia na túto tému.

    A, samozrejme, ako si to spomenul ešte v piatok, pán poslanec, keď bola hodina otázok, tak na nejaké otázky koaličných poslancov veľmi sebavedome hovoril, ako sa teší na diskusiu k týmto svojim návrhom tu v parlamente. No tak príležitosť na diskusiu s ním nám nedal, samozrejme, ani nám nedá, ale treba ho k tomu vyzývať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Burian, začnem tam, kde vy ste skončili. Nie je to vôbec tak, že SaS potrebuje superhrubú mzdu, lebo by sme nemali iné témy. Už len tá brožúrka, ktorá sa tu povaľuje po niekoľkých laviciach aj poslancov SMER-u, dokazuje, že my si témy vieme nájsť. Superhrubú mzdu potrebuje Slovensko. Potrebuje ju kvôli tomu, lebo ten zákon čistí celý systém. Potrebuje ju Slovensko kvôli tomu, že je to veľmi dobrý prvý krok k tomu, aby jedného dňa bol zavedený odvodový bonus. A potrebuje ju Slovensko kvôli tomu, lebo nebol v odvodoch urobený poriadok ani za vašej vlády a v mnohých veciach ani za predchádzajúcich. A presne kvôli tomu potrebujeme tento zákon schváliť a nie vracať ho niekam na prepracovanie.

    Ak máte záujem o diskusiu, predsa tu bude druhé čítanie. Posuňte to cez prvé a môžeme sa o tom rozprávať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Burian reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať Marekovi Maďaričovi, lebo presne vystihol to, kvôli čomu som vystúpil aj v tom, teda v ústnej rozprave.

    Pokiaľ sa týka pána poslanca Poliačika, ja ubezpečujem, že tento systém, a to není otázka len toho, že budem ja iba niečo tvrdiť ako opozičný poslanec, sa dá jednoducho zjednodušiť tým, že nepotrebujeme na to filozofiu superhrubej mzdy, ktorá zakladá veľa, veľa problematických situácií. Myslím si, že je to asi navýsosť jasné, ak by to tak nebolo, ak by teda bolo opačne, určite asi najgeniálnejšie asi nebude v tomto smere Slovensko, lebo jednoducho je tu experiment aj z Česka, alebo jednoducho není tu experiment vôbec žiadny, ani krajín Európskej únie, ani ja nepoznám ani príklad z celého sveta.

    Pokiaľ sa týka odvodového bonusu, to je presne to, vy chcete naplniť svoju nejakú programovú víziu len preto, aby ste splnili tú jednu vašu filozofiu alebo jeden návrh, ktorý ste dali do svojho programového vyhlásenia. Toto vás drží. Toto jednoducho je iba tá mantra, ktorá vás tlačí dopredu, aby ste toto nejakým spôsobom uzavreli. Jednoducho odvodový bonus, ja môžem sa tu staviť, jednoducho nebude, lebo na toto nebude dostatočný priestor.

    A tak ako, bohužiaľ, to, čo znovu zopakujem, poďme sa baviť o prvom pilieri. Každému zmysluplnému ekonómovi je jasné, že sociálna oblasť, a zase, čo som opakoval, aj zdravotníctvo bude kľúčovým momentom pre to, pre udržateľnosť verejných financií, a preto si myslím, že nastavenie prvého piliera bude kľúčom na to, aby sme šli ďalej dopredu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledný rečník v rozprave je pán poslanec Viskupič. Nenachádza sa v miestnosti, stráca poradie. Ešte raz ho vyzývam. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, chce.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som v záverečnej reči reagoval na predrečníkov pánov poslancov, panie poslankyne na to, čo zaznelo najmä v päť hodín trvajúcej rozprave v piatok, pretože dnes sme sa už nič nové nedozvedeli.

    Budem reagovať viac-menej chronologicky tak, ako tie pripomienky, návrhy a podobne prichádzali.

    Pripomienka: Zákonom o superhrubej mzde sa mení 112 zákonov.

    Áno, keďže sa zvyšujú mzdy zamestnanca o tých približne 34 % z dôvodu, že sa prenáša platenie odvodov len na zamestnanca, pretože sa mení terminológia v sociálnom poistení, v zdravotnom poistení, v daniach, pretože sa zjednodušujú fondy v Sociálnej poisťovni, je potrebné naozaj na to reagovať, a keďže ide o dopady, ktoré majú naozaj široké dopady, hlavne pokiaľ ide o ten prepočet miezd, tak je potrebné technicky zmeniť naozaj 112 zákonov.

    A pripomínam ešte, že tu máme ešte aj ústavný zákon, o ktorom budeme hovoriť o chvíľočku, ktorý bude tiež potrebné zmeniť, ak chceme, aby právny stav v Slovenskej republike nebol rozrušený, narušený.

    Čiže napríklad v zákone o superhrubej mzde si naozaj nájdeme v čl. 2 technické zmeny v Občianskom súdnom poriadku, v čl. 3 technické zmeny v Občianskom zákonníku a tak ďalej.

    Ďalšia námietka: Zákonom o superhrubej mzde sa menia aj dôchodky v prvom pilieri, dochádza k zmenám v zákone o dani z príjmov, ktoré vecne nesúvisejú s daňovo-odvodovou reformou.

    Áno, je to tak. My nemôžeme strácať čas. Sme nútení pod tlakom situácie, ktorá je vo svete, ale i na Slovensku, meniť aj iné, urobiť aj iné zmeny, ako sú len zmeny v daňovo-odvodovom systéme. Sme nútení meniť prvý dôchodkový pilier z dôvodu jeho udržateľnosti. Nesmieme sa tohto zľaknúť a musíme ísť do toho, a to čím skôr, pretože tak získa Slovensko jednak konkurenčnú výhodu a jednak je to našou povinnosťou voči občanom Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o zákon o dani z príjmov, tak treba si napríklad všimnúť, že v zákone o dani z príjmov sa v podstate zavádza veľká novinka, a to je možnosť liberálnych odpisov pre živnostníkov. Čo to znamená? Živnostník si bude môcť odpísať svoj nakúpený majetok tak, ako sa sám slobodne rozhodne. Bude si môcť znížiť svoj základ dane, a tým pádom aj dane aj odvody tak, ako sám uzná za vhodné. Čiže napríklad, keď si nakúpi na svoju živnosť nejaké strojové vybavenie, automobily alebo dokonca nehnuteľnosti, tak nemusí to odpisovať tak, ako to štandard ukladá, štyri roky, osem rokov alebo v prípade nehnuteľnosti dvadsať rokov, ale môže tento majetok odpísať napríklad okamžite v prvom roku, ako si ho zakúpil. To je obrovská výhoda, pretože ten si zrovná svoje cash-flow so svojimi daňovými nákladmi. Kto podnikal, tak vie, o čom hovorím. Kto nepodnikal, tak, samozrejme, ten to pustí druhým uchom von. Toto je veľmi významná pomoc pre živnostníkov, ktorí sú skutočnými živnostníkmi, investujú a svoju živnosť rozvíjajú.

    Ďalšia taká zmena, ktorá tiež nesúvisí priamo s daňovo-odvodovou reformou, nájdeme ju v zákone o sociálnom poistení. Už spomínané zvyšovanie a predlžovanie materského, nemuseli by sme to robiť, ale robíme, pretože je to naším záväzkom voči občanom vyplývajúcim z programového vyhlásenia vlády.

    Námietka znela, prečo sa takýto veľký balík zmien vlastne robí naraz, prečo v zákone o sociálnom poistení sú aj zmeny týkajúce sa superhrubej mzdy, odvodovej reformy a aj tieto ďalšie zmeny, ako napríklad zvyšovanie materskej.

    No, prosím, technicky by sa to možno oddeliť dalo, logicky a z druhej strany, z druhého uhla pohľadu ale však nie, pretože nemôže naraz táto snemovňa prejednávať aj zmeny súvisejúce so zavedením jednotného výberu, zmeny súvisejúce s prechodom na superhrubú mzdu a zároveň inou novelou ten istý zákon, ktorý by napríklad riešil zvyšovanie materského. Mohol by vzniknúť problém, pretože čo ak by sa povedzme jeden zákon schválil a druhý nie? Vznikol by legislatívny chaos. Preto je nutné všetky tieto zmeny spojiť do jedného balíka. Nie je možné o týchto zmenách hovoriť oddelene.

    Ďalšia a veľmi demagogická námietka tu zaznela, podľa ktorej údajne zákon obsahuje zrušenie či dokonca zníženie, alebo zníženie dávok zo sociálneho poistenia.

    To je absolútny blud a je to čistá demagógia, ktorú niektorí poslanci úmyselne šíria medzi ľudí. Žiadne dávky sa ani nerušia, ani neznižujú. Ako som už spomínal, naopak, zvyšujeme materskú. Ak, vážená poslanecká snemovňa, schválite tento návrh, tak prispejete k tomu, že materská sa v Slovenskej republike behom dvoch rokov predĺži z 28 týždňov na 40 týždňov. Čiže z pôvodných šesť a pol mesiaca budú mamičky dostávať materskú celých deväť mesiacov. Zároveň prispejete k tomu, že materská sa behom dvoch rokov zvýši v prepočte o vyše 18 %. Napríklad žena, ktorá by poberala pôvodne 300 eur, bude poberať temer 360 eur, a to je už naozaj významná pomoc pre mladé rodiny.

    Zmena, pokiaľ ide o dávky zo sociálneho poistenia, sa navrhuje aj pri dávkach v nezamestnanosti, a to z dôvodu vyššej motivácie ľudí, ktorí si hľadajú prácu po strate zamestnania. Pripomeniem, o čo ide. Doteraz sa dávka v nezamestnanosti v tom štandardnom režime vyplácala počas šiestich mesiacov vo výške 50 % predošlého hrubého zárobku. Prepáčte, trošku zjednodušujem, ale podstatu to vystihuje.

    Návrh je taký, aby sa dávka v nezamestnanosti počas prvých dvoch mesiacov poberania zvýšila na 65 % hrubej mzdy, ďalšie dva mesiace aby bola 45 % predošlej hrubej mzdy a posledné dva mesiace 35 % hrubej mzdy. Cieľom je vyššia motivácia ľudí prijať nové zamestnanie.

    Väčšina ľudí dnes naozaj nevyužíva celých šesť mesiacov poberania dávky v nezamestnanosti a pre nich je táto úprava jednoducho výhodnejšia. Samozrejme, výhodnejšia je táto úprava pre každého, kto sa rozhodne prijať možnú ponuku zamestnania skôr ako po šiestich mesiacoch. Že je to naozaj tak, svedčia aj prepočty, ktoré sme urobili, táto zmena, stačí si pozrieť doložku finančných vplyvov, táto zmena ochudobní kasu Sociálnej poisťovne o niekoľko miliónov eur, počítame s tým, ale naším cieľom je skutočne to, aby ľudia pracovali, aby si ľudia nachádzali zamestnanie čím skôr.

    Ďalšia veľmi, veľmi demagogicky argumentovaná zmena, údajná zmena, vraj si zamestnanci budú musieť sami platiť odvody, vraj si zamestnanci budú musieť sami robiť daňové priznania, ročné zúčtovania a podobne, keďže dochádza k prenosu odvodov na zamestnanca.

    Čistá demagógia, klamstvo, lož, faloš. Tí poslanci opozície, ktorí tomu aspoň trošku rozumejú, samozrejme, takéto hlúpe argumenty nepoužili ani náhodou, aby sa nezosmiešnili. Žiaľ, nie všetci sú natoľko informovaní a nie všetci sú natoľko poctiví, aby priznali, že tomu ani zamak nerozumejú, ale majú plné ústa veľkých rečí.

    Takže, ak dovolíte, trošku sa tomu povenujme, ako to bude. Tak ako doteraz, zodpovednosť za správny výpočet daní a odvodov, za ich včasnú úhradu, za vykonanie daňového priznania, ročného zúčtovania, túto povinnosť, túto zodpovednosť bude mať aj naďalej zamestnávateľ. Zamestnanec sa, tak ako doteraz, nebude musieť starať o svoje dane, o svoje odvody. Zostáva to na pleciach zamestnávateľa. Ten bude povinný tieto výpočty, odvody robiť. Druhá vec ale je, že mzdová agenda sa v každom prípade pre zamestnávateľa zásadne zjednoduší, môj odhad je, že asi štvornásobne.

    Prečo je tomu tak? Dnes zamestnávateľ platí osem odvodov za seba, päť odvodov za zamestnanca. Po novom to bude jediný odvod za zamestnávateľa na úrazové poistenie a dva odvody za zamestnanca, to bude zdravotné poistenie, sociálne poistenie. Zrušia sa rôzne výnimky, ktoré treba strážiť. Sú rôzne skupiny zamestnancov, ktorí platia, neplatia to či ono, majú nižšiu sadzbu a podobne. Tieto výnimky pôjdu preč.

    Mzdárky nebude stresovať vyúčtovanie zamestnaneckej prémie. Ja viem, že strana SMER obhajuje zavedenie zamestnaneckej prémie, ktorá sa tu zaviedla za ich vlády, ale kto niekedy robil ročné zúčtovanie zamestnancovi, tak vie, aký je to administratívny nezmysel a paškvil. Tým, že sa zruší zamestnanecká prémia, zamestnanci, ktorí mali nárok doteraz na túto daňovú výhodu, o nič neprídu, pretože nastavením sadzieb odpočítateľnej položky budú mať čistý príjem dokonca ešte vyšší ako doteraz, aj bez tejto nešťastnej a hlúpej zamestnaneckej prémie.

    Výkazy. Dnes zamestnávateľ každý mesiac posiela tri typy výkazov do Sociálnej poisťovne, dva typy výkazov do každej z troch zdravotných poisťovní, každý štvrťrok posiela výkaz na daňový úrad a za väčšinu svojich zamestnancov robí každý rok ročné zúčtovanie dane a komplikované ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie.

    Od roku 2013 po plnom rozbehu jednotného výberu daní, odvodov, po spustení nových finančných úradov bude zamestnávateľ každý mesiac posielať iba jeden jediný výkaz na tento nový finančný úrad a po skončení roka bude robiť jedno jediné, pomerne jednoduché ročné zúčtovanie dane a odvodov. Toto je hlavný dôvod, prečo všetky zamestnávateľské zväzy, či už ide o RÚZ, či už ide o Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, alebo Klub 500, alebo Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, všetky tieto zamestnávateľské zväzy najmä z dôvodu obrovského zníženia administratívy u zamestnávateľov jednoznačne podporujú túto reformu, jednoznačne podporujú zavedenie superhrubej mzdy.

    Ďalšia námietka: Vraj bude mať reforma negatívne dopady na občanov aj na štát.

    Stačí si pozrieť znova doložku finančných vplyvov. Nájdete tam, že dopady reformy sú pre rok 2012 vyčíslené na 60 mil. eur v prospech občanov, v neprospech štátu. Čiže štátnemu rozpočtu a rozpočtom Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní bude chýbať 60 mil. eur. Tieto peniaze sa nestratia, ale zostanú vo vreckách ľudí. Niekto povie, že symbolicky, ale predsa len sa o týchto 60 mil. zvýšia čisté príjmy ľudí, či už sú to zamestnanci, či sú to podnikatelia, samostatne zárobkovo činné osoby.

    Získajú aj firmy, ako som už hovoril, tým, že významne znížia svoje náklady na administratívne povinnosti. A v konečnom dôsledku získa i štát. A prečo? Pretože nový daňovo-odvodový systém bude omnoho efektívnejší, dá sa jasne predpokladať omnoho vyšší výber daní a hlavne odvodov. A usporia sa i náklady, pokiaľ ide o štát. Veď si len zoberte, že Sociálna poisťovňa podľa návrhu svojho rozpočtu, čo sa reálne aj určite naplní, bude mať v roku 2013 približne o 30 mil. eur nižšie výdavky vďaka zjednodušeniu procesov a vďaka zjednoteniu výberu daní a odvodov.

    Ďalšia námietka: Údajne najviac získajú najbohatší a najmenej získajú najchudobnejší.

    Chcem povedať, že na tejto reforme získajú, až na pár výnimiek, prakticky všetci zamestnanci. A proporčne najviac získajú práve zamestnanci s veľmi nízkymi príjmami. Zamestnanec, ktorý pracuje na polovičný úväzok za minimálnu mzdu, resp. pracuje za minimálnu mzdu pol roka, čiže v prepočte zarobí okolo 160 eur na mesiac hrubého dnes, získa na tejto reforme najviac, pretože získa každý mesiac 16 eur čistého. To znamená, je to 10 % z jeho doterajšej hrubej mzdy, ktorú získa navýšením čistého príjmu. Týmto nastavením a týmto zvýhodnením chceme zároveň motivovať ľudí, ktorí z rôznych objektívnych dôvodov nemajú šancu alebo možnosť zarobiť si viac, aby pre nich hoci zle platená práca bola daňovo a odvodovo zvýhodnená oproti iným vyšším príjmom.

    Napríklad ďalej, zamestnanec, ktorý by pracoval na kratší úväzok a zarábal by 250 eur hrubého mesačne, tak ten bude mať čistý príjem vyšší o 11 eur. Čiže už je to o niečo menej, ale stále je to o 11 eur mesačne viac. Zamestnanci s priemerným alebo nadpriemerným príjmom budú mať tiež čisté príjmy vyššie, ale tam pôjde o symbolické, tu 4, tu 6, tu možno 8 eur.

    Chcem ale pripomenúť, že primárnym cieľom tejto reformy v tomto kroku nebolo zvyšovanie čistých miezd zamestnancov, ale veľké upratanie systému, ktoré vytvára ďalšie predpoklady na znižovanie odvodov pre zamestnancov v budúcnosti a, samozrejme, najmä predpoklady na to, aby bol daňovo-odvodový a súčasne potom aj následne penzijný systém dlhodobo udržateľný v dnešnej problémovej dobe.

    Ďalšia námietka: Reformou sa znížia odvody, a tým aj príjmy pre Sociálnu poisťovňu, pôjdu dole dávky.

    Áno, reformou sa zníži objem príjmov vybratých vo forme odvodov, to je fakt. Zvýši sa však súčasne objem vybratých daní. A chcem pripomenúť, že súčasťou napríklad zákona o sociálnom poistení je záväzok štátu financovať Sociálnu poisťovňu tak, aby mala dostatok zdrojov na výplatu dávok a dôchodkov.

    Chcem pripomenúť, že v súčasnosti štát posiela do Sociálnej poisťovne každý rok približne 1,5 mld. eur práve na to, aby mala Sociálna poisťovňa dostatok zdrojov. Po reforme to bude 2,7 mld. eur ročne.

    Chcem ešte ďalej pripomenúť, že jednou z filozofií, ktorá je zapracovaná v daňovo-odvodovej reforme, je posilnenie solidarity. Možno viete, možno nie, že odvody sa platia len po zákonom stanovenú výšku, po takzvaný maximálny základ, resp. po novom, po maximálnu výšku zaplateného poistného. Čiže tí bohatší neplatia odvody z celého svojho príjmu, ale daň sa platí z celého príjmu bez akéhokoľvek obmedzenia. To znamená, ten väčší dôraz na dane, z ktorých potom pôjde transfer do Sociálnej poisťovne, zároveň znamená posilnenie solidarity v daňovo-odvodovom systéme.

    Zaznela tu výhrada, že prenosom odvodov na zamestnanca a tým, že neplatenie odvodov na zamestnanca je trestný čin, je a bude to trestný čin, zamestnávatelia, ktorí nemajú zdroje, môžu na to doplatiť v podobe postihov, dokonca trestného stíhania a podobne viac ako v minulosti.

    No, de facto je to pravda, pretože skutočne neplatenie odvodov je trestný čin. To, že sa odvody prenesú len na zamestnanca, ale zodpovednosť zostane na zamestnávateľovi, skutočne znamená, že ak by nejaký zamestnávateľ neplatil za svojich zamestnancov odvody, pôjde o trestný čin s príslušnými následkami a sankciami. Ak objektívne pôjde o dôvody, ktoré u zamestnanca naozaj povedú k tomu, že nie je schopný odvádzať odvody za svojich zamestnancov, chcem pripomenúť, že tak v zákone o sociálnom, i v zákone o zdravotnom poistení sú možnosti, ako sa môže zamestnávateľ, ktorý je objektívne v problémoch, dohodnúť na splátkových kalendároch, či so Sociálnou alebo so zdravotnou poisťovňou. Čiže zamestnávateľ tieto možnosti má a netreba hovoriť o jeho finančnom zruinovaní.

    Na druhej strane však si treba uvedomiť, že tým, že dochádza k prenosu výberu, postupnému prenosu výberu na nový finančný úrad, neplatiči a skutoční špekulanti, ktorí špekulatívnym spôsobom neodvádzajú odvody za svojich zamestnancov, budú mať ten život ťažší. A to preto, pretože finančný úrad objektívne zo zákona bude mať ako štátna inštitúcia, bude mať vyššie možnosti, ako bojovať voči takýmto špekulantom napríklad tým, že im môže priamo z účtu sťahovať príslušné finančné prostriedky. To dnes Sociálna poisťovňa napriek všetkej snahe a napriek tomu, že by sme aj radi túto legislatívu zmenili, urobiť to nevieme. Čiže tu je dôležité to, že jednotný výber tieto možnosti finančnému úradu zabezpečí. A to znamená dobrú správu pre tých, ktorí odvody poctivo platia, nebudú doplácať na špekulantov.

    Dosť vážnou námietkou bolo to, že zákon je prijímaný v rýchlom tempe, bez diskusie a kam sa tak ponáhľame, odložme to o rok a podobne.

    Tak dovoľte, aby som trošku zrekapituloval, že čo vlastne sa všetko od volieb v minulom roku, voľby boli v júni, ako si dobre pamätáme, minulého roku, čo všetko sa udialo. Tak v prvom rade bolo schválené a prijaté programové vyhlásenie vlády, v ktorom je jasne zapísané, že chceme ísť do daňovo-odvodovej reformy, že chceme zaviesť superhrubú mzdu, ktorá znamená to, že povinnosť platiť odvody bude mať zamestnanec, samozrejme, s tým, čo som hovoril, pre zamestnávateľov to platí. Programové vyhlásenie vlády bolo prijaté, ako vieme, ešte koncom júla 2010 a Národná rada, vy ste toto programové vyhlásenie, vy ste za programové vyhlásenie hlasovali 10. augusta 2010 a podpísali ste sa teda pod to, že bude daňovo-odvodová reforma vrátane zavedenia superhrubej mzdy.

    Ďalej bol vypracovaný Národný program reforiem. Z Národného programu reforiem takisto vyplýva zavedenie superhrubej mzdy, takisto v Národnom programe reforiem je už detailnejšie popísané, ako bude vyzerať daňovo-odvodová reforma. Pre informáciu, Národný program reforiem, tam bolo pripomienkové konanie v období na konci októbra 2010. Následne počas jesene 2010 sa začali pravidelne stretávať experti všetkých koaličných strán, dá sa povedať, na veľmi vysokej úrovni, keďže tam boli prítomní napríklad pán minister financií Mikloš, pán predseda parlamentu Sulík, štátny tajomník Ďurajka, pán poslanec Marcinčin, pán poslanec Brocka, pán poslanec Švejna, pán poslanec Solymos, čiže táto pracovná skupina sa stretávala v období od februára do apríla 2011 a jej úlohou bolo pripraviť daňovo-odvodovú reformu už v koncepte veľmi blízkom návrhu zákona. Výsledkom tejto pracovnej skupiny bola Koncepcia reformy daňovo-odvodového systému, pripomienkové konanie prebiehalo v apríli. A možnože si aj niektorí ešte z vás pamätajú, že potom bola otvorená verejná diskusia. Bola otvorená verejná diskusia k reforme daňovo-odvodového systému, ktorá prebiehala presne od 7. apríla do 21. apríla 2011.

    Po prijatí koncepcie na vláde, po prijatí koncepcie reformy daňovo-odvodového systému sa okamžite pripravil, pretože on sa vlastne pripravoval paralelne, pripravil sa zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti a tento zákon bol predložený do pripomienkového konania 30. júna 2011. Pripomienkové konanie trvalo štandardných 15 pracovných dní a skončilo 21. júla 2011. Čiže inými slovami trvalo tri kalendárne týždne. To, čo som tu započul vo faktickej poznámke, že niekto sa to neskoro dozvedel a mal len tri dni na to, aby reagoval, tak ten niekto zrejme bol na dovolenke, to mi je ľúto, ale jednoducho my musíme pracovať, či sú dovolenky, alebo nie sú, pretože zodpovednosť, ktorú máme, je veľká a vyhovárať sa na dovolenky je dosť neférové.

    Dobre. Poďme ďalej.

    Samostatne zárobkovo činné osoby. To je, myslím, téma, ktorú tu rozoberáme a budeme rozoberať ešte aj v druhom čítaní, preto len pár poznámok.

    Paušálne výdavky.

    Paušálne výdavky sa, ako dobre vieme, rušiť nemajú, majú sa obmedziť. Čiže návrh je, ponechať paušálne výdavky vo výške 40 % z príjmu živnostníka, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, avšak so zavedením stropu 200 eur mesačne, čo inými slovami znamená 2 400 eur mesačne. 2 400 eur je teda suma, z ktorej živnostník de facto nezaplatí žiadne dane, žiadne odvody. Je na diskusiu, samozrejme, ja tu diskusiu pripúšťam, či takto nastavená suma je, alebo nie je v poriadku. Chcem pripomenúť, že toto nastavenie paušálnych výdavkov je naozaj výsledkom mnohých, mnohých diskusií.

    Treba pripomenúť, že ak hovoríme o určitých výhodách alebo nevýhodách pri porovnaní so zamestnancom, chcem zdôrazniť, že zamestnanec bude platiť 19-percentné odvody do Sociálnej poisťovne, pričom samostatne zárobkové osoby len 13 %. Tam je 6-percentný rozdiel. Už to je určitá výhoda pre samostatne zárobkovo činné osoby. A chcem ďalej pripomenúť, že z tých 13 % živnostník, ktorý je v druhom pilieri, 6,7 % vlastne odvedie sám sebe na svoj dôchodkový účet. Čiže to sú priamo pre seba odložené peniaze, ktoré potom "nájde", keď pôjde na dôchodok. Čiže len 6,3 % v takomto prípade ide do solidárneho, resp. priebežného dôchodkového systému - a k tomu nemám čo dodať. Čiže nastavenie paušálnych výdavkov v kombinácii s takouto výhodnejšou sadzbou sociálneho poistenia je v každom prípade zaujímavou výhodou, ktorú živnostníci majú a budú mať oproti napr. zamestnancom.

    Samozrejme, paušálne výdavky majú aj iný zmysel. Nehovorme len o daňovej výhode, pretože zmysel paušálnych výdavkov je jednoducho v tom, aby živnostník mal ľahšie administratívne povinnosti. To znamená, môže si účtovať, keď chce, tie svoje skutočné výdavky také, aké sú v reálnej výške, môže sa rozhodnúť pre paušálne výdavky podľa toho, čo je pre neho výhodnejšie. Čiže ak som živnostník a moje skutočné výdavky sa pohybujú napríklad vo výške 50 % svojich príjmov, prejdem na paušálne výdavky 40 % podľa dnešného stavu preto, lebo síce mierne stratím, budem platiť vyššiu daň, lebo tie skutočné výdavky by som mal vyššie, ale poviem si, kašľať na to, pretože ušetrím za vedenie účtovníctva, ušetrím si stres pri daňových kontrolách, tak využijem paušálne výdavky. To je celé! Zmyslom paušálnych výdavkov nie je poskytovať nejakú osobitnú daňovo-odvodovú výhodu živnostníkom, ale uľahčiť im vedenie administratívy, vedenie účtovníctva a tak ďalej.

    Čiže áno, ak niekto je v takejto situácii, že tých súčasných 40 % mu vyhovovalo, pretože tie skutočné výdavky boli niekde tam, tak bude musieť prejsť na vedenie účtovníctva, čiže bude ho to pár eur stáť, samozrejme, poďme o tom ešte diskutovať.

    Avšak chcem zdôrazniť, ak sa bavíme o tzv. zamestnávaní na živnosť, čo je neželaný efekt, ku ktorému reálne dochádza, nezatvárajme si pred tým oči, jendoducho je to tak. Množstvo ľudí pracuje v zamestnaní na živnostenský list, kde tá motivácia je úplne jasná. Pri súčasnom nastavení paušálnych výdavkov a ešte k tomu pri výhodných sadzbách odvodov je to veľmi vysoká finančná motivácia, či už pre týchto zamestnancov, alebo pre ich zamestnávateľov. Získavajú tým svojím spôsobom konkurenčnú výhodu oproti iným, či už živnostníkom, alebo zamestnávateľom, čo sa prejavuje na deformáciách pri napríklad súťažiach na trhu, keď napríklad niekto súťaží o nejakú zákazku, tak, samozrejme, vie ponúknuť nižšiu cenu v tejto súťaži, ak takto šetrí na mzdových nákladoch na svojich zamestnancoch ako iní podnikateľ, ktorý zamestnancov zamestnáva v pracovných pomeroch a platí z toho potom 35-percentné odvody.

    Samozrejme, dopady to má aj na náš sociálny systém, na naše zdravotníctvo, pretože tieto zdroje potom jednoducho chýbajú. Je to jednoducho tak. A je našou zodpovednosťou, aby sme našli vyvážené postavenie v tomto nastavení.

    V každom prípade na záver tejto časti zdôrazňujem, diskusia je otvorená, trvá síce dlho, ale myslím si, že treba nájsť také riešenie, aby sme boli spokojní. Ja som už niekoľko návrhov komentoval v médiách, čiže nebudem to tu opakovať.

    Pokiaľ ide o tantiémy, pokiaľ ide o uznávanie daňových výdavkov, tieto otázky sú otvorené a myslím si, že k tým tam ešte k nejakým úpravám by dôjsť mohlo.

    Ďalšia výtka: Zavedenie superhrubej mzdy je zbytočné, veď Česi ju zrušili.

    Prosím vás, ja som to tu už hovoril niekoľkokrát, poskytoval som niekoľko vyjadrení do médií. Ale kto nechce počuť, tak nech si uši zapchá aj teraz, aby to nepočul a znovu tvrdil nezmysly. Česi nezaviedli žiadnu superhrubú mzdu. Česi urobili daňovú reformu, zaviedli rovnú daň, ale absolútne spackaným spôsobom. Pretože v Čechách pred troma rokmi ešte bola daň nastavená progresívnymi sadzbami, tak ako to bolo na Slovensku do roku 2003. Česi sa rozhodli zaviesť rovnú daň vo výške 15 % a urobili to tak nešťastne, že zároveň s tým, ako zaviedli samotnú tú rovnú sadzbu dane, rozhodli sa, že pri zamestnancoch sa za daňový základ bude považovať hrubá mzda zamestnanca neznížená o jeho odvody a, naopak, navýšená o odvody, ktoré platí zamestnávateľ. Čiže zvýšil sa vlastne daňový základ pri znížení a zavedení rovnej sadzby dane 15 %.

    Na prvý pohľad to vyzerá tak, že to nemá chybu. Ale chybu to má obrovskú. Obrovskú v tom, že zamestnanec, budem to hovoriť v českých korunách ako príklad, neberte ma ale za slovo, lebo tie čísla nebudú stopercentne presné. Zamestnanec, ktorý zarába 1 000 českých korún a zamestnávateľ platí 350 českých korún odvody, mal základ zvýšený o 35 % a z toho mal dať 15 %. Zamestnanec, ktorý zarába 10 000 českých korún, lebo aj takí, samozrejme, sú, tak za neho zamestnávateľ neodvádza 3 500 českých korún odvody, pretože v Čechách je strop pri platení odvodov, čiže tie odvody boli niekde na výške 12 000 českých korún, čiže jemu sa základ zvýšil nie o 35 %, ale o 20, ale mal krásnu rovnú daň 15 %, tak ako ten zamestnanec, ktorému som naplno zvýšil daňový základ.

    Čiže ak tomu trošku rozumieme, tak teda záver je jasný, lepšie zarábajúcim zamestnancom, nadpriemerne zarábajúcim zamestnancom táto daňová reforma priniesla obrovskú výhodu, pretože vlastne Česi zaviedli nie progresívne zdanenie, nie rovné zdanenie, ale degresívne zdanenie. Čiže v prepočte tá efektívna sadzba dane pre nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov klesla. Čo je čistý paradox. Takže, samozrejme, že Česi takýto spôsob rušia.

    No je mi ľúto, že neprechádzajú na kompletný model superhrubej mzdy, ktorý znamená, že zamestnancovi sa zvýši, reálne zvýši hrubá mzda a reálne bude platiť všetky odvody atď., ale Česi sa rozhodli pre niečo iné. Nebudem komentovať, že čo, kto má záujem, veľmi rád vysvetlím, vymysleli si zas niečo svoje, originálne. Som zvedavý, ako sa im v tomto bude dariť.

    Chcem ešte pripomenúť, že zavedenie superhrubej mzdy je dôležité preto, lebo ak hovoríme o zjednodušení systému daní a odvodov, ak chceme zaviesť naozaj jednoduché ročné zúčtovanie dane a odvodov, tak prenesenie odvodov na zamestnanca je nutnosť.

    Neviem, koľkí z vás si robili ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie. A neviem, koľkí z vás ho robili v pozícii zamestnávateľa. Pravdepodobne nikto alebo možno máloktorí z vás. Ja o tom niečo viem, tak dovoľte, aby som sa tu trošku zdržal.

    Ak zamestnávateľ robí zúčtovanie za zamestnanca a musí použiť tlačivo X, ktoré je neuveriteľne komplikované, alebo tlačivo S, ktoré je tiež slušne komplikované, tak zúčtováva to zdravotné poistenie za toho zamestnanca, ale zároveň za zamestnávateľa, za firmu. Poviete si, žiadny problém. No problém to teda je. Pretože ak je tých zamestnávateľov v prípade jedného zamestnanca viac, tak to zúčtovanie sa pre jedného zamestnanca vlastne musí urobiť vzhľadom na viac jeho zamestnávateľov. A tam je to neuveriteľne komplikované v prípade, že dôjde k rôznym sadzbám, v prípade, že sa prekročí maximálny vymeriavací základ, v prípade, že sa niečo stane, stane sa samoplatiteľ počas roka alebo je dokonca ešte SZČO. To, že platí odvody aj zamestnávateľ, nám šialeným spôsobom komplikuje ročné zúčtovanie.

    Všetko sa dá, aj cez toto sa dá prežiť. Ale prosím vás, ak sa chcete podpísať pod komplikované ročné zúčtovanie v roku 2013, tak hlasujte proti superhrubej mzde. Ak chcete, aby ročné zúčtovanie odvodov, ktoré bude nielen za zdravotné, ale aj sociálne poistenie, ak chcete, aby bolo naozaj jednoduché, tak hlasujte za zavedenie superhrubej mzdy.

    Druhá vec je tá, že keď sme už hovorili o tom zamestnávaní na živnosť, pozrite, dnes to funguje tak, že zamestnanec zarába 500 eur hrubého - 500 eur hrubého, žiadna superhrubá mzda -, zamestnávateľ platí približne 120 eur na odvodoch. Čiže tá celková cena práce alebo po novom superhrubá mzda je 670 eur. Zamestnanec ale vidí, podľa pracovnej zmluvy zarába 500 eur a z toho má potom nejaký čistý príjem.

    Jedné pekného dňa za ním ten zamestnávateľ príde a hovorí mu: "Vieš čo, ja ti tých 500 eur dám na živnosť. Budeš mať nižšie dane, nižšie odvody. Pozri, takéto." A zamestnávateľ mu vyráta, že bude mať o 30 eur nižšie dane, odvody, čiže zarobí v čistom o 30 eur viacej. A tí zamestnanci na to skočia. Pretože budú mať o 30 eur nižšie dane, odvody, budú mať o 30 eur vyšší čistý príjem. A vôbec si neuvedomujú tí zamestnanci, že ten zamestnávateľ na nich ušetrí 120 eur na odvodoch. Zamestnanec si založí živnosť, začne robiť na živnosť, začne dostávať fakturačných 500 eur a je spokojný, lebo bude mať mesačne o 30 eur viac.

    Takýto spôsob uvažovania a takých spôsob, poviem to otvorene, nátlaku na zamestnancov je možný dnes. Ak po novom bude mať zamestnanec na svojej výplatnej páske, na svojej pracovnej zmluve, že jeho hrubý príjem je 670 eur, tak chcem vidieť toho zamestnávateľa, ktorý mu príde povedať, že: "Vieš čo, prejdi na živnosť, lebo ja ti budem dávať len 500 eur." No tak na toto sa už ten zamestnanec nachytať nedá.

    Čiže toto je možno malý detail, ale myslím si, že pre uvažovanie ľudí o tom, koľko zarábajú a či sa im oplatí prejsť na živnosť, keď už takto musia uvažovať, pre nich to bude veľmi dôležité, aby reálne sa im otvorili oči, aký je vlastne ten náklad zamestnávateľa na ich prácu. Lebo to nie je len o tej výplatnej páske.

    Ďakujem za pozornosť a verím, že či v prvom, alebo následne aj v druhom čítaní podporíte tento dôležitý návrh, ktorým dostaneme Slovensko o riadny kus dopredu.

  • Ďakujeme pekne.

    A nech sa páči, slovo má pán spravodajca, ktorý sa teraz tiež vyjadrí k rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja stručnejšie, ale chcem poďakovať pánu ministrovi za jeho záverečné slovo. Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že sa pán minister vyhýba diskusii s opozíciou, také boli aj isté námietky z tej strany, keď nevystupuje v rozprave. Myslím si, že pre poslancov alebo pre tých, ktorí mali možnosť sledovať vystúpenie pána ministra, malo oveľa vyššiu výpovednú hodnotu práve to, ako komplexne predstavil ten návrh, o ktorom sme tu v pléne druhý deň rokovali. Ako v tých prestrelkách, ako to zvykneme tu, určite by sa možno aj niečo iné dozvedeli, ale taký komplexný pohľad aj s vysvetlením všetkých výhrad, ktoré tu v rozprave odzneli, si myslím, že sa dalo iba tak, že to minister povedal v tom záverečnom zhrnutí.

    Ja by som chcel povedať k zhrnutiu, že v rozprave písomne sa prihlásili a vystúpili piati poslanci. Potom ústne bolo prihlásených dvanásť, vystúpilo osem poslancov. Bolo, samozrejme, viacero faktických poznámok po vystúpeniach tých, čo boli v rozprave. Šiesti poslanci predniesli v pozmenenej podobe procedurálne návrhy, ktorými navrhujú, aby bol návrh vrátený na dopracovanie, aby sme nepokračovali v rokovaní a podobne.

    Ja chcem len tu zopakovať možno jednu vetu, že tá rozprava nebola len druhý deň tu v pléne a nie teraz, keď je paragrafové znenie zákona na stole, ale vlastne my poslanci, predstavitelia politických strán, už takmer rok diskutujeme o obsahu tohoto zákona na rôznych fórach. V legislatívnom procese, veď aj opoziční poslanci sa mali možnosť vyjadriť v médiách, cez médiá spolu diskutujeme o takmer každej zmene, ktorá je obsiahnutá v tomto návrhu zákona.

    Ak niekto argumentoval, že je to komplikované, že je to veľa zákonov, že je to hrubé, teda obsahom, pozrite, no, ak je to pre nás komplikácia, tak ja by som sa cez to vedel preniesť, ak to znamená, že jednoduchšie to bude pre občana, že to bude jednoduchšie pre zamestnaného človeka, zamestnanca, že to bude jednoduchšie pre živnostníka, že to bude jednoduchšie pre zamestnávateľa, tak ja si myslím, že to stojí za tú cenu.

    A ak dovolíte, rád by som niekoľko slov povedal takisto k niektorým z vystúpení a možno či všeobecne, alebo niekde možno aj nejakou odbočkou.

    Pán poslanec Ondruš ani poslankyňa Tomanová, ich tu nevidím, oni v piatok vystúpili a nenechali nitku suchú, ak by som to obrazne chcel povedať, na vládnej predlohe návrhu zákona.

    Pani ministerka Tomanová hovorila o tom, ako sme vpašovali do zákona znižovanie dôchodkov a iné veci, ktoré by som chcel zastaviť, že poplašné správy vo vzťahu k dôchodcom v súvislosti s týmto zákonom je nemiestne alebo nenáležité šíriť. Pretože aj keď štát vyberie na daniach po reforme odvodovej viac, tak aj Sociálna poisťovňa od štátu dostane viac. Pán minister to povedal dnes, každý rok, a my sme to tu už neraz zopakovali, keď prišla reč na situáciu v Sociálnej poisťovni alebo keď sme diskutovali o dôchodkoch, že keďže sa minuli zdroje z privatizácie a zaviedli sme trojpilierový dôchodkový systém a sporenie v druhom pilieri, tak Sociálna poisťovňa potrebuje na priebežné financovanie dôchodkov dnes, tento rok 1,5 mld. eur a nemusia sa dôchodcovia obávať, tie peniaze Sociálna poisťovňa dostala alebo dostane zo štátneho rozpočtu. A na budúci rok dostane 2,7 mld. Čiže nie 1,5 mld. eur alebo 2,7 mld. Veď to je skoro, ak by som zaokrúhľoval na desiatky, tak to je 60 mld. slovenských korún. Lebo garantom solventnosti Sociálnej poisťovne je štát.

    Čiže šíriť poplašné správy v tomto smere neodporúčam, lebo určite by minimálne tým utrpela odborná spôsobilosť tých, ktorí to šíria.

    Chcel by som vyzdvihnúť vystúpenie kolegu Beblavého, ktorý v piatok, to vystúpenie považujem za jedno z najkonštruktívnejších, ktoré odznelo v rozprave, ktorý sa sústredil práve na druhú časť návrhu zákona. Ten je reformou prvého priebežného dôchodkového piliera. A to je oveľa, oveľa dôležitejšia vec, možno, ja si dovolím povedať, ako tá prvá časť, pretože to má ďalekosiahle dôsledky v súvislosti s udržateľnosťou nastavenia terajšieho dôchodkového systému a jeho financovania.

    Viacerí poslanci, teda alebo niektorí aj z koalície, ktorí vystupovali v zmysle, že zvyšovať odvody a dane by sme nemali. No, obávam sa, že v budúcnosti sa tomu žiadna vláda nevyhne, a keď sa neprijmú také opatrenia, ako sú obsahom tohoto návrhu zákona, tak to bude musieť hociktorá vláda urobiť oveľa, oveľa skôr. Chcem povedať, že niektorí si neuvedomujú, že dôchodkový systém, niektorí aj politici, aj z bývalej vlády, ktorí pristupovali k dôchodkového systému alebo k Sociálnej poisťovni, že aj tam sa dá, v úvodzovkách, "zarobiť" 20 alebo 30 % ako v zdravotníctve, ako pri stavbe diaľnic alebo v iných oblastiach, kde sa točí veľa peňazí. V iných rezortoch môžete robiť zmeny a úpravy bez toho, aby sa ten systém nejakým spôsobom ochromil. To znamená, keď je v zdravotníctve isté množstvo peňazí, tak môžete aj šetriť, aj škrtať a zdravotnícka starostlivosť môže byť efektívnejšia, lepšia, ak napríklad zabránite plytvaniu, kradnutiu. To isté platí aj o diaľniciach, že môžete za menej peňazí postaviť viac diaľnic. A to je prípad práve tejto vlády, tohoto ministra dopravy, myslím. Ale dôchodkový systém, to sú peniaze v Sociálnej poisťovni z ruky do úst. To, čo sa dnes vyberie, na druhý deň sa rozdelí medzi terajších dôchodcov. A tam už teraz chýba 1,5 mld. eur, takmer 45 mld. slovenských korún každý rok.

    Čiže ak neurobíme niečo a to niečo, a je toho viac, je práve obsahom tohoto návrhu zákona, ak by sme to neurobili, tak, samozrejme, zvyšovaniu daní a odvodov sa nevyhneme. Zvyšovaniu daní sa nevyhneme aj z iných dôvodov. Diskutujeme o eure, o ochrane našej meny. Ja si myslím, že treba viac diskutovať aj o našej obrane, o obrane našich štátnych záujmov.

    Na otázku, dámy a páni, či Slovensko je schopné brániť svojich občanov, túto krajinu, svoje územie proti istým ohrozeniam, ktoré v budúcnosti môžu na Slovensko pôsobiť, ja si myslím, že nemáme. Že našimi vlastnými silami nie sme schopní sa efektívne brániť. A keďže to nevieme, resp. na to nemáme, minister obrany by vedel o tom dlhšie hovoriť ako ja a kompetentnejšie, no tak musíme mať priateľov. Musíme mať silných spojencov, ktorí sú ochotní napríklad aj za naše záujmy používať svoje prostriedky a míňať dane svojich daňových poplatníkov, a preto sa musíme správať zodpovedne.

    Mám pocit, že som trošku odbočil, keďže sme včera celý deň diskutovali na inú tému, ale zhodou okolností to súvisí aj s naším dôchodkovým systémom.

    Dámy a páni, na záver len zopakujem. Odporúčam, ak využívam príležitosť, že vidím nášho predsedu klubu, že poslanci za klub KDH podporia tento návrh zákona do druhého čítania a ja odporúčam, aby tak urobili všetci poslanci v tejto snemovni.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

    Vládny návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 487. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 489.

    Pán minister práce, máte slovo, prosím, uveďte vládny návrh zákona, ústavného zákona.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, sa predkladá za účelom realizácie koncepcie reformy daňovo-odvodového systému. V súlade s tým zákon obsahuje nevyhnutné zmeny súvisiace s úpravou príjmu zo závislej činnosti obsiahnutou vo vládnom návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti. To je zákon o superhrubej mzde, o ktorom sme pred chvíľkou rokovali. Tu však ide o ústavný zákon, preto tento ústavný zákon nemôže byť ako ďalší článok pripojený k návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a je potrebné o ňom rokovať a schváliť ho osobitne ako ústavný zákon.

    Vecnou podstatou veci je to, že ak sa príjmy zamestnancov zvyšujú, zjednodušenie povedané koeficientom 1,34 z dôvodu prenosu odvodov zamestnávateľa na zamestnanca, tak je potrebné týmto koeficientom 1,34 urobiť úpravy v rôznych ďalších zákonoch, v rôznych ďalších parametroch a tu práve ide o to, aby sa limity k príjmu, pri ktorých sa podávajú majetkové priznania a tak ďalej verejných funkcionárov, takisto príslušným spôsobom zvýšili.

    Čiže ja si dovolím apelovať na vašu zodpovednosť. Ak sa schváli zákon o superhrubej mzde, je, odporúčam podporiť aj ústavný zákon, o ktorom práve hovoríme, pretože ak by sa tak nestalo, tak by to de facto znamenalo, že sa sprísnia podmienky pre podávanie majetkových priznaní a podobne pre verejných funkcionárov. Čiže je to na vás, aby ste túto úpravu naozaj korektne prijali a nehľadali za tým ani žiadne politikárčenie a ani nič iné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz pána poslanca Brocku, aby ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci podal Národnej rade spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pridelili ste návrh zákona na prerokovanie výborom, navrhli ste aj gestora vrátane lehôt. Návrh spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú potrebné, aby sme mohli o ňom rokovať v prvom čítaní.

    Ja jednou vsuvkou alebo jednou vetou k tomu, čo povedal pán minister, hovorím, že je to ústavný zákon, ale aj keď by sme my koaliční poslanci nezískali podporu pre prijatie tohto zákona v radoch opozičných poslancov, tak inými slovami sa stane to, že pokuty z neplnenia jedného zákona, napríklad nami poslancami, budú vyššie o koeficient 1,34, myslím. Takže ale, samozrejme, odporúčam, aby sme návrh schválili a pokuty budú nižšie.

    Odporúčam zároveň Národnej rade, aby v druhom čítaní bol návrh pridelený výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a výboru pre sociálne veci. Gestorom, navrhujem, aby bol výbor pre sociálne veci. Lehotu prerokovať vo výboroch 30 dní a gestorskému 32 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Pán predseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Zrejme nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 8. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Materiál má tlač 446.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Pavlovi Hladkému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 8. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 8. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. júla 2011 č. 445 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.

    III. Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia z 26. júla 2011 č. 1965-2011-BA.

    Pripomienka č. 1. V čl. I v 65. bode v § 143c sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1. Gestorský výbor odporúča túto pripomienku schváliť.

    Pripomienka č. 2. V čl. I v 65. bode v nadpise § 143c sa slová "1. septembra 2011" nahrádzajú slovami "1. novembra 2011". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a aj gestorský výbor odporúča schváliť.

    Pripomienka č. 3. V čl. I v 65. bode v § 143c v doterajšom odseku 1 sa slová "1. septembrom 2011" nahrádzajú slovami "1. novembrom 2011" a slová "1. septembra 2011" sa nahrádzajú slovami "1. novembra 2011". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor odporúča schváliť.

    Pripomienka č. 4. V čl. II v 8. bode v nadpise § 438d sa slová "1. septembra 2011" nahrádzajú slovami "1. novembra 2011". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor odporúčajú schváliť.

    Piata pripomienka. V čl. II v 8. bode v § 438d sa slová "1. septembrom 2011" nahrádzajú slovami "1. novembrom 2011" a slová "v 1. septembri 2011" sa nahrádzajú slovami "v 1. novembri 2011". Ústavnoprávny výbor aj gestorský výbor odporúčajú schváliť.

    Pripomienka č. 6. V čl. VIII sa slová "1. septembra 2011" nahrádzajú slovami "1. novembra 2011". Ústavnoprávny výbor aj gestorský výbor takisto odporúčajú schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhované uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Za návrh hlasovali 5 poslanci, proti hlasovali 4 poslanci, hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Z celkového počtu členov výboru 13 bolo prítomných 11 poslancov.

    Gestorský výbor preto odporúča hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky takto: o bode č. 1 hlasovať samostatne a tento schváliť, o bodoch č. 2, 3, 4, 5 a 6 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    IV. Gestorský výbor k zákonu z 8. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, odporúča zákon v treťom čítaní schváliť v znení schválených pripomienok uvedených v tejto správe.

    Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 8. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť zo 6. septembra 2011 č. 97.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto vrátenému zákonu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravu.

    Slovo má pán poslanec Suja.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, som si vedomý, že gestorský výbor odporučil schváliť pripomienky pána prezidenta, ale i napriek tomu si stojím za svojím pozmeňujúcim návrhom.

    Môj návrh rieši situáciu občanov, ktorí prišli o svoje vozidlo neštandardným spôsobom, ako je napr. prírodnou katastrofou, zosuvom pôdy, požiarom, ale i napr. rieši problém pri zdedení len evidenčných čísel vozidla. Takíto občania pri odhlásení vozidla z evidencie motorových vozidiel sú nútení použiť nezákonný spôsob alebo musia nezmyselne platiť zákonné poistenie.

    A preto vás, ctené plénum, žiadam o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu a prelomenie pripomienky pána prezidenta uvedenej ako č. 1 v spoločnej správe.

    Ďakujem.

  • S faktickou pripomienkou sa neprihlásil nikto.

    Pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, 8. júla tohto roku schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 8/2009 Z. z., ktorú však prezident Slovenskej republiky vrátil na opätovné prerokovanie.

    Chcem povedať na úvod, budem sa snažiť byť krátky, chcem povedať, že som za novelu v júli nehlasoval, a chcem povedať aj dôvody, prečo som za tú novelu nehlasoval. Dôvody boli dva.

    Prvý, to, čo tu hovoril pán poslanec Suja, je pozmeňovací návrh, ktorý on predložil a ktorý, ako vravel, rieši isté problémy, avšak vyraďovanie vozidiel z evidencie na základe čestného prehlásenia bolo u mňa spojené z hľadiska toho, že je možné týmto spôsobom zaviesť aj nekalé praktiky so zavedením nevyhnutnosti kontroly originality. Teda vyváženie toho stavu, že na jednej strane je možné riešiť problémy, ktoré niektorí majitelia naozaj majú, ale kontrola originality na druhej strane zase vyvažuje možnosti nekalého narábania a nekalých praktík práve pri tomto systéme. Ako náhle sa tento nepomer podarilo ako dosiahnuť neschválením kontroly originality, nemohol som za túto novelu zákona zahlasovať.

    Druhý dôvod, prečo som nehlasoval, je reakcia predkladateľa pri hlasovaní o pozmeňovacom návrhu, ktorý zavádzal kontrolu originality, poviem úprimne, slová, že to je obyčajný biznis na adresu autorov alebo predkladateľov pozmeňujúceho návrhu, ma veľmi nepríjemne prekvapili, pretože pozmeňovací návrh, ktorý zabraňoval kšeftom a kadejakým nekalým praktikám, bol alebo jeho autori boli označení za biznis a naopak, to, čo biznis umožňovalo, bolo podporené.

    Keď sme prerokovali návrh novely zákona o zbraniach a strelive, tak som bol označený vtedy za lobistu určitej záujmovej skupiny, potom za človeka, ktorý, dalo by sa povedať, ohrozoval záujmy iných občanov, nakoniec pri schvaľovaní novely sa ukázalo aj neskôr, že obidve tieto tvrdenia boli nadnesené a nepravdivé.

    Aj teraz sa chcem ohradiť proti tomu, aby ma niekto označoval za biznismena, nie som biznismen. A napriek tomu, že niektorí kolegovia mňa aj mojich kolegov, ktorí tento návrh predkladali, nabádali k tomu, aby sme podporu novely zákona o cestnej premávke spojili s akýmsi, ako by sa dalo povedať, nie ospravedlnením, ale aspoň takým slovíčkom, že prepáčte. Ja na tom netrvám a nepredpokladám, že by sme sa tak ako slušní ľudia, ktorí boli označení za potenciálnych zločincov, ako sa oni nedočkali ospravedlnenia, myslím si, že ani my by sme na to čakať nemali, lebo zrejme sa toho nedočkáme.

    Je mi veľmi ľúto, že v určitom čase sa v Národnej rade namiesto toho, čo by malo byť, že nesúhlasím s vami, to známe voltairovské "nesúhlasím s vami, ale urobím všetko preto, aby ste svoj názor mohli prezentovať" objavuje to klasické gottwaldovské, že "kto nejde s nami, tak je proti nám". Nemám z toho dobrý pocit.

    A chcem povedať, že za tento návrh novely zákona o cestnej premávke s mojimi kolegami zrejme hlasovať budeme za podmienky, že ten pozmeňovací návrh alebo pripomienka pána prezidenta bude rešpektovaná a že sa dosiahne vyrovnaný stav vtedy, že ak prejde vyraďovanie na základe čestného prehlásenia, tak prejde aj kontrola originality. Ak nie, tak ani jedno, ani druhé.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Pelegrini, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja chcem len doplniť pána kolegu Pada a chcem ešte upozorniť kolegov a pripomenúť im aj postoj ministra životného prostredia, ktorý pri predložení toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý teraz pán prezident oponuje, tíško sedel, nepovedal ani jedno slovo, a pritom dobre vieme, že takýto pozmeňujúci návrh by mohol mať aj významný dopad na životné prostredie, pretože mnohí by sa mohli zbavovať svojich vozidiel a vrakov tak, že by ich niekde vyhodili na čierne skládky a čestným vyhlásením by vozidlo vyradili. Vtedy tu sedel ako taký dubák pod stromom a nepovedal ani jedno najmenšie slovo, ale keď išlo o Recyklačný fond a aby mohol mať podpis pod tými stá miliónmi eur každý rok, tak vtedy horlivo tu obhajoval a diskutoval. A ten rozdiel medzi jeho vystúpeniami bol asi päť minút.

    Takže tam som si uvedomil, asi o čo ide ministrovi životného prostredia, a bol som naozaj, naozaj som bol veľmi nespokojný s jeho postojom, pretože on, ktorý má dbať aj na ochranu životného prostredia, pri tomto pozmeňujúcom návrhu bol absolútne ticho a nepovedal ani najmenšie slovo.

    Takže ja chcem aj za klub SMER - sociálna demokracia vyjadriť podporu pripomienke pána prezidenta a určite ju podporíme a pevne verím, že aj iní kolegovia. A som aj vďačný za postoj váš, pán poslanec, že tu pripomienku takisto ste ochotný podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh je uverejnený ako tlač 463, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 452.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ten návrh zákona je veľmi krátky a jeho cieľom je napraviť jednu chybu, ktorá sa stala pri jednej z mnohých noviel vysokoškolského zákona v roku 2007 pri udeľovaní titulov, a to pri ukončení doktorandského štúdia a udelení záverečného titulu, kde jednoducho zostalo to, že po ukončení doktorandského štúdia v študijnom odbore katolícka teológia sa udeľuje titul ThDr. No náš systém na to nie je nastavený.

    Treba povedať, že doktorandské štúdium vo všetkých ostatných odboroch končí titulom PhD. Aj na PhD. je i ten vysokoškolský systém nastavený, pretože jednoducho ak niekto chce robiť školiteľa, následne oponenta, ak potrebuje získavať finančné prostriedky, a to aj, samozrejme, že potrebuje cez granty, všade sa vlastne pozerá na to, že či má ukončené doktorandské štúdium, a to znamená, či má titul PhD. Takže nič viac, nič menej, je to krátka novela.

    Ja si myslím, že tu by sme mohli nájsť bezproblémovú zhodu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím poslanca Miroslava Beblavého, aby ako spravodajca uviedol tiež tento návrh, nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov pána Fronca, Hrušovského, Abrhana, ktorí navrhli, aby sme novelizovali zákon č. 131/2002 o vysokých školách, a to ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Návrh tohto zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote. Predseda Národnej rady ho rozhodnutím č. 452 navrhol prideliť na prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor, lehoty. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžaduje legislatíva.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s návrhom pána predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní dvom výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhol pán predseda výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, čo tiež podporujem, a takisto navrhol, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa Obrimčáková, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť k poslaneckému návrhu novely zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

    Táto malá a krátka novela zákona na prvý pohľad vyzerá veľmi jednoducho a bezproblémovo. Po konzultácii o jej dopade v praxi so zástupcami cirkví na Slovensku si treba uvedomiť, že jej dopad je smerovaný na všetky vysoké školy s teologickým programom...

  • Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.

  • Prepáčte mi, pani poslankyňa. Poprosil by som, pán Maďarič, prosím vás, keby ste mohli hovoriť tichšie a venovať pozornosť rečníčke.

    Nech sa páči.

  • ... s teologickým programom vzdelávania a je ju potrebné vyriešiť tak, aby ani jeden študijný program tohto vysokoškolského vzdelávania nebol diskriminovaný.

    V prípade novelizácie zákona v znení, ako je to navrhnuté, je riešená iba problematika udeľovania titulu PhD. Táto úprava ale nie je v komplexnom riešení danej a v praxi existujúcej problematiky dostačujúca, nakoľko absolventom doktorandského študijného programu katolíckej teológie by nebolo možné konať v budúcnosti rigorózne konanie a získať tak titul ThDr., nakoľko v návrhu táto dôležitá skutočnosť nie je zakomponovaná. V návrhu sa rieši iba udeľovanie už spomínaného titulu PhD. prostredníctvom druhej časti vety § 54 ods. 16.

    Predkladatelia tejto novely zabudli na ustanovenie § 53 ods. 8 písm. f), ktoré ak nebude v navrhovanej novelizácii upravené, v budúcnosti sa absolventom katolíckej teológie neumožní vykonať rigorózne konanie, ako je to však možné v súčasnosti absolventom iných teologických programov, napríklad pravoslávnej alebo evanjelickej teológie.

    Z uvedeného dôvodu považujem tento návrh novely zákona za nekompletný a rovnocenne neriešiaci všetky teologické programy. Z uvedených dôvodov tento poslanecký návrh zákona, ak prejde do druhého čítania, budem sa snažiť doplniť o uvedenú skutočnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, som rád, že ste si to všimli, treba povedať, že v 2007 tá novela urobila tento problém a že dovtedy aj udeľovanie titulov na základe tzv. malého doktorátu bolo možné získať ThDr.

    Ja vítam vašu iniciatívu, a pokiaľ sa tuná zhodneme, som pripravený ako takúto zmenu urobiť, len musí byť urobená ako v zhode. Cítil som, že tu by mohli nastať problémy. Preto sme to do návrhu nedali, ale celkom iste myslím si, že v tomto ak je všeobecný súhlas poslancov Národnej rady koalície aj opozície, sa dohodneme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som ťa, pani poslankyňa, len chcela doplniť, a to o jednu vec, že pokiaľ si spomínam, skoro na každej schôdzi rokujeme o novele vysokoškolského zákona. Ja si myslím, že to vôbec nie je dobrý signál a zvlášť tieto novely, či už školských zákonov, alebo vysokoškolského zákona, predkladajú poslanci Národnej rady, a to absolútne nesvedčí o nejakej profesionalite a o stabilite právneho poriadku.

    Predsa vysokoškolský zákon je vysokoškolský kódex a nemyslím si, že je dobré, keď každú chvíľu do neho vstupujeme čiastkovými novelami. Treba sa naozaj zamyslieť a spraviť nejakú ucelenú koncepčnú novelu a nie takými čiastočnými novelami, keď zistíme, že je nejaký problém, to snažíme sa riešiť a odstraňovať. Sme právny štát a stabilita právneho poriadku by nám mala ležať na srdci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 11.35 hod., prepáčte mi, ešte nevyhlasujem prestávku. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Tak nech sa páči.

  • Ja súhlasím s vami, pani kolegyňa, že nie je dobré, keď často novelizujeme, len jednoducho sú veci, ktoré sú urgentné a treba ich riešiť, pretože uplynie dlhá doba a odvtedy uplynulo pomaly tri a pol roka, od roku 2007.

    A ja to tu poviem veľmi otvorene, však viete dobre, že sa chystá veľká novela vysokoškolského zákona, ale vieme aj dobre, že každá takáto novela vyvoláva pomerne dlhý proces, pokiaľ sa schváli, a myslím si, že toto je vec, ktorá je potrebná, aby sme ju urgentne riešili, a jednoducho by mohla byť bezproblémová.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Beblavý ako spravodajca nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 11.35 hod., kedy budeme hlasovať o doteraz prerokovaných bodoch.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Paška, nech sa páči procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovolím si navrhnúť, aby sme hlasovali o tom, že prijmeme uznesenie o zmene zákona o rokovacom poriadku tak, že rokovací poriadok v preambule povie, táto koalícia sa radí, radí, radí, radí, radí, ak náhodou vznikne čas, zvolá na niekoľko minút Národnú radu, aby sa potom znovu mohla radiť, radiť a radiť, a ak trošku zostane času, tak aj vládne.

    Ja neviem, čo sa stále radíte? Včera ste sa celý deň radili, predtým ste sa radili, len sa radíte, len nevládnete.

    Dámy a páni, ja vás požiadam v záujme ľudí na Slovensku, už nerobte cirkus a vládnite!

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Hort.

  • Mám procedurálny návrh, aby sa v tejto sále - teraz tiež poruším rokovací poriadok - dávali procedurálne návrhy a nie svoje pocity a vnemy.

    A pánu poslancovi Paškovi chcem povedať, že lepšie sa je radiť, ako pri vládnych návrhoch utekať zo sály, pretože nie sme dohodnutí, a robiť hanbu tomuto parlamentu.

  • Dobre. Myslím, že, myslím, že starí bardi si povedali, že by mohlo stačiť.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Paška, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Nie procedurálny, ja som podal procedurálny návrh, aby sme prijali uznesenie, ktorým zaviažeme Národnú radu prijať novelu zákona o rokovacom poriadku. Dajte o tom hlasovať. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 403.

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre zdravotníctvo poslanec Viliam Novotný. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave boli podané dva procedurálne návrhy, nebol daný žiadny konkrétny pozmeňovací návrh, iba poslanec Novotný vyňal bod 77 na samostatné hlasovanie. Takže najprv budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch tak, ako boli podané. Pani poslankyňa Gabániová podala procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 63 za, 77 proti, 7 sa zdržali.

    Tento návrh nebol schválený.

    Očividne hlasovací systém funguje, poprosím toho, komu nefungoval. Aha, je to v poriadku. Dobre.

    Nech sa páči ďalšie hlasovanie, pán poslanec.

  • Ako druhý podala procedurálny návrh pani poslankyňa Sabolová, v zmysle § 83 rokovacieho poriadku prerušiť, resp. odložiť rokovanie o zákone.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 65 za, 73 proti, 12 sa zdržali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Teraz pristúpime k rokovaniu o bodoch spoločnej správy. Takže, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 23, 25 až 32, 35 až 76, 78 až 96, 99 až 117, 119 až 127, 129 až 133, 135, 137 až 140, 142 až 146, 148 až 152, 154 až 156 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 86 za, 24 proti, 39 sa zdržali.

    Uvedené body spoločnej správy boli schválené.

  • O bode 77, ktorý vyňal poslanec Novotný na samostatné hlasovanie, nemožno hlasovať, keďže bol schválený bod 70.

    Ďalej by sme mali hlasovať o bodoch 33 a 34, o ktorých nemôžme hlasovať, lebo bol schválený bod 32.

    Ďalej by sme mali hlasovať o ďalších bodoch spoločnej správy, ale o bode 24 nemôžme hlasovať, lebo bol schválený bod 25; o bodoch 97 a 98 nemôžme hlasovať, lebo bol schválený bod 96; o bode 118 nemožno hlasovať, lebo bol schválený bod 119; o bode 128 nemožno hlasovať, lebo bol schválený bod 129; o bodoch 134 a 136 nemožno hlasovať, lebo bol schválený bod 135; o bode 141 nemožno hlasovať, lebo bol schválený bod 142, a o bode 153 nemožno hlasovať, lebo bol schválený bod 154.

    Dajte preto, prosím, hlasovať o poslednom bode, o ktorom možno hlasovať, a to o bode 147 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prosím, hlasujte teraz o bode 147 ako o poslednom bode spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 0 za, 79 proti, 71 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy. V rozprave nebol podaný žiadny pozmeňovací návrh. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme vládny návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď. Dajte o tom, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 83 za, 64 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento návrh bol schválený.

    A pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, do ktorej sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 83 za, 63 proti, 3 nehlasovali.

    Schválili sme vládny návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 404).

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Markovičovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Takže v rozprave nebol predložený žiadny procedurálny návrh, môžme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie. Ja som v rozprave vyňal bod 14 na osobitné hlasovanie, takže budeme hlasovať o bodoch 1 až 9, 11 až 13, 15 až 19, 21 až 61 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 86 za, 1 proti, 63 sa zdržalo.

    Tieto body spoločnej správy boli schválené.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 14, ktorý som vyňal na osobitné hlasovanie, pretože som dal lepší pozmeňujúci návrh upravujúci toto ustanovenie v rozprave. Teda budeme hlasovať o bode 14 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 76 proti, 74 sa zdržalo.

    Tento návrh, tento bod spoločnej správy nebol schválený.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch, o bode 10 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasoval 1 za, 60 proti, 88 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod spoločnej správy nebol schválený.

  • Ďalej, pán predseda, budeme hlasovať o bode 20 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasoval 1 za, 62 proti, 85 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod číslo 20 spoločnej správy nebol schválený.

  • Odhlasovali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy. Pán predseda, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, boli dva. Ako o prvom budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 84 za, 1 proti, 63 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh bol schválený.

  • Ďalej budeme hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Novotný.

  • Prosím, hlasujme teraz o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 149 poslancov, hlasovalo 85 za, 3 proti, 61 sa zdržalo.

    Tento pozmeňovací návrh sme schválili.

  • Pán predseda, schválili sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, ako aj z rozpravy. Mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme posunuli tento zákon do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 85 za, 61 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    A pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy? Tak, pani poslankyňa Jurinová, omylom stlačený knoflík, či nie? Pán poslanec Kaliňák má procedurálny návrh. Hej? Takže nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním...

  • ... gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 150 poslancov, hlasovalo 86 za, 63 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme schválili. Národná rada schválila návrh zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

    Páni poslanci, čoskoro bude dvanásť hodín. Máme procedurálny návrh od pána poslanca Kaliňáka. Budeme teda hlasovať, v hlasovaní pokračovať o 17.00.

    A teraz poprosím, pán poslanec Kaliňák, procedurálny návrh s tým, že aj ja mám procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Ja by som bol rád, keby ctená snemovňa prijala uznesenie, že investičná skupina Penta má viac hlasov ako vládna koalícia a možno by sme jej podľa posledného hlasovania mohli odovzdať aj moc v tomto štáte, bolo by to hlasovanie jednoduchšie.

    Ďakujem pekne.

  • Dobre. Skúsim teraz aj ja jeden procedurálny návrh.

    V mene poslaneckých klubov SDKÚ, KDH, MOST - HÍD podávam návrh, aby sme vypustili z programu 22. schôdze poslanecké návrhy zákonov pod bodmi 42 až 63, bod 87 návrh na prijatie uznesenia (tlač 481) a body 93 až 96, to sú personálne voľby.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Poprosím, budeme hlasovať o tomto...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, áno, áno, áno, áno.

    Takže v mene troch klubov podávam návrh, by sme vypustili z programu 22. schôdze poslanecké návrhy zákonov pod bodmi 42 až 63 (reakcie z pléna), až, až (reakcie z pléna), až. Potom bod 87 návrh na prijatie uznesenia (tlač 481) a body 93 až 96, to sú voľby. Je to návrh troch klubov. Poprosím, aby sme hlasovali teraz.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 149 poslancov hlasovalo 71 za, 69 proti, 9 sa zdržali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Pokračujeme. Pokračujeme s procedurálnymi návrhmi.

    Pani poslankyňa Belousovová.

  • Ďakujem. Chcem oznámiť členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že zasadnutie klubu bude hneď teraz na č. 50.

  • Ďakujem pekne. Len oznámenie totožné, chcem oznámiť kolegom z výboru pre kultúru a médiá, že zasadnutie výboru bude 12.30 podľa pozvánky. Ďakujem pekne.

  • Áno. Ja mám procedurálny, teda jeden procedurálny návrh a jeden oznam členom výboru pre sociálne veci, že bol zvolaný výbor na 12.00 hod. v našej výborovej miestnosti.

    A môj procedurálny návrh, aby sme vyradili z rokovania tejto schôdze a presunuli na nasledujúcu schôdzu body od 36 do 63, to sú poslanecké návrhy zákonov, a bod 87 a body 93 a 96.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, je to iný návrh, je to iný, je to iný návrh (reakcie z pléna), je to iný návrh.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Jurinová, procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Ja by som len prosila uviesť do zápisu, že pri hlasovaní č. 75, kde sa hlasovalo o bodoch zo spoločnej správy, som omylom hlasovala za, pôvodne som chcela teda stlačiť proti. Takže prosím uviesť do zápisu.

  • Veľký ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím o kľud v miestnosti. Pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Oznamujem členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že výbor sa uskutoční zajtra o 12.30 hod. v obvyklej miestnosti, keďže dnes zasadajú výbory v súvislosti s mimoriadnou schôdzou. Takže rokovanie výboru zajtra o 12.30 hod. Ďakujem.

  • Ďakujem. Oznamujem členom zahraničného výboru, že schôdza zahraničného výboru sa uskutoční teraz hneď v miestnosti č. 149. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, o 12.30 hod. výbor v rokovacej miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Pripomínam členom výboru pre zdravotníctvo, že rokovanie výboru bude o 12.30 hod. v našej zasadačke. Ďakujem.

  • Zvolávam zasadnutie výboru pre financie a rozpočet na 13.30 hod. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaliňák. Pani poslankyňa Pfundtner.

  • Ja len oznamujem, že pri hlasovaní o procedurálnom návrhu pána predsedu parlamentu som omylom hlasovala proti, a keď som chcela opraviť tento omyl, tak jednoducho moje hlasovacie zariadenie to neregistrovalo. Takže som za.

  • Poprosím dať do zápisu. Pán poslanec Procházka.

  • Ďakujem. Pripomínam rokovanie ústavnoprávneho výboru o jednej. Ďakujem.

  • Pripomínam rokovanie školského výboru o pol jednej na čísle dverí 33.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že rokovanie bude teraz o 12.30 hod. Ďakujem pekne.

  • Teraz budeme... To boli procedurálne návrhy.

    Teraz budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Brocku.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže poprosím o kľud, poprosím o kľud v miestnosti. Pán poslanec Brocka podal procedurálny návrh v mene troch klubov SDKÚ...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Brocka, procedurálny návrh.

    Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Reakcie z pléna a vypnutie mikrofónu.

  • Pán predseda, chcem vás upozorniť na jeden dôležitý moment, o ktorom hovoríme už viac ako rok. Vy opäť svojvoľne zasahujete do zákonodarnej iniciatívy poslancov. Ak poslanci, ktorí navrhli zákony, ich stiahnu, majú na to právo. Ale vy nemáte právo zobrať možnosť prerokovať návrh poslaneckého návrhu bez súhlasu poslanca. Je to hanba vaša! (Potlesk a pokriky v sále: "Fuj!")

  • Pán poslanec Brocka, procedurálny návrh, prosím, predneste.

  • Áno, pán predseda, ja si dovolím ho zopakovať. Neberiem nikomu žiadne právo. Budeme rokovať o všetkých návrhoch zákonov, ktoré boli zaradené na túto schôdzu. Ale ja v mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby sme o nich rokovali na nasledujúcej schôdzi. A sú to body 36 až 63, bod 87 a body 93 až 96.

  • Reakcie z pléna.

  • Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Chcem len doplniť - na návrh troch klubov SDKÚ, KDH a MOST. Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 76 za, 67 proti, 5 sa zdržali.

    Tento procedurálny návrh bol schválený.

    Schôdza pokračuje o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s odhlasovanou zmenou programu budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 22. schôdze Národnej rad y druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento vládny návrh zákona má tlač 392 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 392a.

    Vítam na rokovaní Národne rady ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú a prosím ju, aby vládny návrh zákona zdôvodnila. Pani ministerka, nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších prepisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 392.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene vlády predkladám na rokovanie Národnej

    rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Ide o prvé zásadné rozšírenie pôsobnosti Centra právnej pomoci od jeho vzniku pred piatimi rokmi. Vtedy parlament odsúhlasil vládny návrh zákona, ktorým sme vytvorili mechanizmus a stanovili pravidlá na poskytovanie právnej pomoci ľudom v núdzi. Už vtedy sme si totiž jasne uvedomovali, že nedostatok peňazí nesmie byť zlomovým bodom, či sa niekto dokáže domôcť spravodlivosti, alebo nie, či dostane kvalifikovanú právnu radu, alebo zostane odkázaný

    sám na seba aj pri komplikovaných právnych sporoch.

    Štát má na jednej strane povinnosť postarať sa nielen o fungujúce súdy a zabezpečiť nestrannosť sudcov, ale musí vidieť aj druhú stranu mince, musí urobiť všetky kroky k tomu, aby prístup k spravodlivosti nebol len ilúziou, ale bol naozajstnou možnosťou aj pre tých, ktorí nemajú prostriedky na zaplatenie právneho poradenstva.

    Prichádzam s návrhom, ktorý po prvé znamená, že právna pomoc hradená štátom bude dostupnejšia pre oveľa viac ľudí, rozširujeme vecnú aj osobnú pôsobnosť Centra právnej pomoci a odhadujeme, že centrum bude môcť priznať nárok na právnu pomoc aspoň jedenkrát toľko ľuďom ako doteraz. Novela predpokladá rozšírenie vecnej príslušnosti Centra právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj na oblasť obchodného práva, správneho súdnictva a konania pred Ústavným súdom. Poskytovanie právnej pomoci bude teda možné už nielen v občianskoprávnych, pracovnoprávnych či rodinnoprávnych veciach. Právnu pomoc tak budú môcť získať ľudia tiež v prípadoch, ak majú spor zo zmluvy, ktorá odkazuje na Obchodný zákonník.

    Rozširuje sa hranica materiálnej núdze z 1,4- na 1,6-násobok životného minima. Z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, ktorým môže centrum poskytnúť právnu pomoc, sa zavádza participačný model financovania právnej pomoci. V prípade, že príjmy žiadateľa budú medzi 1,4-násobkom a 1,6-násobkom sumy životného minima, rozhodne centrum o poskytnutí právnej pomoci, forme poskytnutia právnej pomoci a podieľaní sa na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajúcou 20 % nákladov na právnu pomoc. Pôjde o sumu asi od 26 do 40 eur za konanie na jednom stupni, čo je niekoľkonásobne menej ako služba, ktorú by človek musel zaplatiť u advokáta, keby nešiel cez Centrum právnej pomoci. Pri mediácii je účasť, presne spoluúčasť, na financovaní presne 20 eur.

    Navrhujeme zjednodušiť konanie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Úpravy, ktoré navrhujeme, budú pre ľudí znamenať menej papierovania pri preukazovaní ich finančnej situácie. Okrem advokátov bude môcť centrum určiť na riešenie niektorých sporov aj mediátorov. Po novom budú mať povinnosť poskytovať právnu pomoc na základe ustanovenia centrom všetci advokáti, to je viac ako 4-tisíc advokátov, a nielen tí, ktorí sú zapísaní v špeciálnom zozname, kde ich bolo doteraz len pár stoviek.

    Dôležitou zmenou je možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu centra na niektorom z troch určených krajských súdov. Keďže právo na právnu pomoc patrí medzi základné práva, je dôležitou zmenou práve toto zavedenie možnosti podať odvolanie voči rozhodnutí centra o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a jeho preskúmanie súdom. Doteraz bolo možné len preskúmanie súdom na základe žaloby, pričom v tomto konaní bolo povinné zastúpenie advokátom. Išlo o paradoxnú situáciu, keď človek, ktorý tvrdil, že si nemôže služby advokáta dovoliť, by ho musel mať, ak chcel preukázať, že má nárok na právnu pomoc hradenú štátom.

    Týmto návrhom tiež rušíme dvojkoľajnosť pri možnosti ustanovenia advokáta súdom alebo centrom. Doteraz bolo možné o ustanovenie advokáta požiadať centrum aj súd. Po novom bude v tejto oblasti postup jednoznačný, navrhuje sa zrušenie možnosti súdu určiť advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom a centrum bude jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie.

    Dovolila som si predstaviť tie hlavné zmeny, ktoré sme dopracovali do tejto novely zákona po diskusii so zástupcami Centra právnej pomoci, ale aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ako aj sudcami, ale aj Slovenskou advokátskou komorou a mimovládnym sektorom.

    Vážené dámy, vážení páni, po piatich rokoch, myslím, naozaj nastal čas zvýšiť dostupnosť a rozsah služieb Centra právnej pomoci. Na centrum sa obracajú ľudia, ktorí potrebujú pomocnú ruku štátu, aby obhájili svoje práva, aby mohli veriť v spravodlivosť. Prístup k spravodlivosti nesmie byť pre nich nedostupným pojmom.

    Verím, že podporíte tento návrh a že sa nájde vôľa podporiť ľudí, ktorí hľadajú spravodlivosť, ale pre nedostatok prostriedkov si nemôžu dovoliť služby právnikov.

    Poprosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Dubovcovej, ktorú tento výbor určil ako spravodajkyňu, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru, pretože sme v druhom čítaní. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Prednášam týmto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v druhom čítaní. Tento zákon máte ako tlač 392.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo dňa 12. júla 2011 č. 561 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 23. augusta 2011 č. 261, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 24. augusta 2011 č. 235 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 26. augusta 2011 č. 74.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v čl. IV písomnej spoločnej správy výborov a v čl. IV sú to body 1, 2 a 3, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa týkajú čl. 1, čl. 2 a čl. 6, väčšinou majú taký legislatívnotechnický charakter. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne o bodoch 1, 2, 3 s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 6. septembra 2011 č. 279. Týmto uznesením zároveň výbor poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadny návrh do rozpravy písomnou formou, a tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neevidujem ani ústnu prihlášku, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 393 a spoločná správa je pod tlačou 393a.

    Opäť vás prosím, pani ministerka spravodlivosti, o odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Ako spravodajkyňa sa prihlási pani Jana Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý rieši tie oblasti bankrotovej úpravy, ktoré boli v rámci doterajšej aplikačnej praxe vytypované buď ako problematické, prípadne z pohľadu procesov ako málo efektívne alebo komplikované, prípadne v aplikačnej praxi nedostatočne upravené.

    Som presvedčená, že navrhované zmeny prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. Verím, že týmito zmenami dávame slušným podnikateľom pozitívny signál, pretože zmenšujeme priestor na špekulácie a manipuláciu v konkurznom konaní a, naopak zjednodušujeme proces tam, kde je to potrebné. Otvárame priestor najmä pre menších podnikateľov, živnostníkov, aby sa ich šanca dostať sa k vyplateniu dlžných čiastok od firiem v konkurze zvýšila.

    Navrhujeme predovšetkým zaviesť pre veriteľov možnosť iniciovať konkurzné konanie voči dlžníkovi skôr, t. j. v čase, keď už má problémy, ale má ešte majetok. Chceme tým skoncovať so špekulatívnymi praktikami, keď zadlžený podnik vyhlásil konkurz príliš neskoro, t. j. v čase, keď už oficiálne nemal žiadny majetok a dlžníci nemohli byť uspokojení, prípadne došlo k príprave konkurzného konania s dohodnutými spriaznenými veriteľmi, ktoré malo slúžiť len na prevedenie majetku z jednej firmy do druhej. Úpravy súvisiace s veriteľskými návrhmi na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka pomôžu vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, ako aj na včasné riešenie hroziaceho úpadku alebo úpadku dlžníkom. Povinným prejednaním veriteľského návrhu a ďalšími opatreniami sa dlžníkovi zároveň poskytne ochrana pred špekulatívnymi návrhmi.

    Novela ďalej prináša aj administratívne zjednodušenie procesu prihlasovania pohľadávok a zlepšenie procesných práv veriteľov. Zjednodušenie procesu prihlasovania pohľadávok bude v praxi znamenať napr. možnosť prihlásiť viacero pohľadávok jednou prihláškou, či povinné prihlasovanie pohľadávok len u správcu, pričom novela zavádza aj možnosť, ktorá je dávnejšie štandardom v iných krajinách, a to možnosť prihlásiť pohľadávku kedykoľvek počas konkurzu. V platnosti zostáva základná lehota na prihlásenie pohľadávok 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v ktorej musia byť prihlásené napr. zabezpečovacie práva, avšak po novom môže veriteľ prihlásiť svoje pohľadávky aj po uplynutí tejto lehoty. V praxi to znamená väčšiu šancu uspokojenia pohľadávok pre tých, ktorí uvedenú lehotu nestihli, keďže si napr. hneď nevšimli alebo nemali šancu všimnúť informáciu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

    Z pohľadu bežných veriteľov, najmä živnostníkov, prípadne menších firiem, totiž nie je možné spravodlivo požadovať, aby dennodenne sledovali Obchodný vestník a dozvedeli sa tak vždy včas o vyhlásení konkurzu. Pre týchto veriteľov znamenalo zmeškanie lehoty na prihlásenie pohľadávky jednak účtovné problémy z pohľadu odpisu ich pohľadávok, ako aj strata možnosti dosiahnuť aspoň čiastočné pomerné uspokojenie ich pohľadávok.

    Návrh zároveň predpokladá zvýšenie zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za neriešenie úpadku dlžníka včas. Navrhujeme, aby v prípade, že sa dlžník stane predĺženým a člen štatutárneho orgánu nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bude povinný doplatiť zo svojich prostriedkov do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka. Uvedená zmena reaguje na potreby aplikačnej praxe, keď všeobecná úprava zodpovednosti za škodu síce obsahuje niektoré mechanizmy, v praktickom živote však nie sú účinné. Nanovo upravujeme definíciu predĺženia, zavádzajú sa obmedzenia pre uspokojenie pre spriaznených veriteľov, upravuje sa možnosť popierania pohľadávok veriteľmi a zavádzajú sa nové mechanizmy ochrany záujmov veriteľov v reštrukturalizácii.

    Dovolím si na záver svojho vystúpenia vyjadriť sa aj k spoločnej správe, ktorá obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré prešli výbormi. Za predkladateľa môžem povedať, že s týmito pozmeňovacími návrhmi som stotožnená. Poprosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    A teraz dávam slovo Jane Laššákovej, spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa a predsedníčka výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač 393 v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. júla 2011 č. 563 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako to je uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to svojím uznesením z 23. augusta 2011 pod č. 260; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 24. augusta tohto roku, uznesenie má číslo 236, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 26. augusta tohto roku pod číslom 186.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som uviedla v predchádzajúcom bode, vyplýva celkom 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pani ministerka sa vo svojom úvodnom vystúpení vyjadrila, že súhlasí s týmito návrhmi, a gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s tým, že dáva návrh, aby sa tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy schválili.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. septembra tohto roku pod č. 278. Týmto uznesením ma výbor zároveň ako spravodajkyňu poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu aj o tomto zákone, musím konštatovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neevidujem žiadnu prihlášku, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    Informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2011 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2011.

    Materiál má, myslím, materiál vlády má parlamentnú tlač 438 a opäť ho uvedie pani ministerka Žitňanská. Ďakujem pekne za uvedenie už dopredu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na dnešné rokovanie Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2011 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v druhom polroku 2011.

    Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.

    V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 20 aproximačných nariadení vlády uvedených v prílohe č. 1 materiálu, ktorý máte k dispozícii.

    V prílohe č. 2 materiálu, ktorý máte k dispozícii, sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v druhom polroku 2011. Celkom ide o 15 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.

    V súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, má Národná rada Slovenskej republiky možnosť požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona.

    Informácia, ktorú som vám predniesla, bola schválená vládou Slovenskej republiky 6. júla 2011.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o prerokovanie uvedenej informácie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Spravodajcom k tomuto bodu programu je pán poslanec Kamil Homoľa, ktorého poveril ústavnoprávny výbor, aby si splnil funkciu spravodajcu, a teraz mu dávam slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. júla 2011 č. 438 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v polročných intervaloch. Platný zákon, vychádzajúc z čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a kontrolný mechanizmus. Jeho súčasťou je aj táto povinnosť vlády. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada Slovenskej republiky môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona.

    V hodnotenom období bolo prijatých 20 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky a je predpoklad, že v prvom polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých ďalších 15 nariadení daného druhu. Väčšina z nich bola aj bude z oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia a dopravy.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 23. augusta 2011 na svojej 38. schôdzi a uznesením č. 262 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať túto informáciu na vedomie.

    Skončil som, pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne. Nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pani ministerke za uvedenie troch bodov, ktoré sme si schválili v programe, aj spomínaným spravodajcom.

    A pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Tento vládny návrh zákona má tlač 398 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 398a.

    Vítam na rokovaní podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála a prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Ako spravodajca sa pripraví pán poslanec Zoltán Horváth.

    Pán podpredseda vlády a minister práce, nech sa páči. Pán minister, už je priestor pre vaše vystúpenie, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, a prepáčte, ide to v rýchlom tempe, čo je na jednej strane potešujúce a na druhej strane občas trošku stresujúce. Dúfam, že to zvládneme. Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, predložený vládny návrh zákona č. 40, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zavádza niekoľko dôležitých zmien v prospech druhého piliera, v prospech zlepšenia podmienok našich sporiteľov a hlavne preto, aby sporitelia pri zabezpečení rizika dostatočným spôsobom získali v druhom pilieri omnoho vyššie výnosy, ako je to doteraz.

    Chcem pripomenúť, že druhý pilier bol zavedený preto, aby sme zásadným spôsobom zmenili nastavenie nášho dôchodkového systému a aby sme súčasnej strednej a mladšej generácii týmto spôsobom zabezpečili dostatočné a slušné dôchodky v ich budúcnosti.

    Takže pár slov k zmenám, o ktorých som, ktoré som naznačil, ktoré sú teda dobre známe vám, ctené panie poslankyne, ctení páni poslanci.

    V prvom rade ide o zmenu princípu vstupu do druhého piliera, návrh hovorí o automatickom vstupe do druhého piliera pre mladých ľudí s tým, že mladí ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť z druhého piliera vystúpiť v dostatočne dlhej dobe dvoch rokov od ich zaradenia do systému.

    Ďalej sa menia aj odplaty v druhom pilieri, a to tak, že podľa návrhu sa ruší odplata za zhodnotenie v konzervatívnom fonde a zároveň v akciovom dôchodkovom fonde a v zmiešanom dôchodkovom fonde dochádza k zmene výpočtu tejto odplaty, samozrejme, je to všetko v prospech sporiteľov.

    Zmena nastáva v definovaní systému garancií. Doterajší systém garancií, ktorý sa navonok zdal byť veľmi ľúbivý, zaznamenal vlastne to, že správcovské spoločnosti boli nútené pod vplyvom takýchto nastavení investovať prostriedky sporiteľov veľmi konzervatívnym spôsobom, čo malo negatívny dopad na výnosy sporiteľov. Môžme sa sporiť o to, či je dobré, alebo zlé v tomto ťažkom období investovať do akcií. V každom prípade, ak by správcovské spoločnosti investovali relatívne konzervatívnym spôsobom do dlhopisov napríklad členských krajín eurozóny, samozrejme, tým nehovorím o Grécku, ale hovorím tým o krajinách s trojáčkovým ratingom, ako je napríklad Nemecko, tak by zhodnotenie sporiteľov v reáli bolo kladné. V súčasnosti však reálne zhodnotenie sporiteľov je pri porovnaní s infláciou jednoznačne záporné, sporitelia vlastne inkasujú nie zisky, ale straty. A keby sme aj hovorili o nominálnom zhodnotení, tak po odpočítaní poplatkov je nominálne zhodnotenie veľmi symbolické a len málo nad tou pomyslenou nulou.

    Preto navrhujeme, aby sa systém garancií zachoval, ale zachoval iba v jednom konzervatívnom fonde, tam to má naozaj svoj zmysel, pričom tento systém garancií treba zmeniť. Treba ho zmeniť tak, že dĺžka porovnávacieho obdobia nebude smiešnych 6 mesiacov, ale reálnych 60 mesiacov, alebo, inými slovami, 5 rokov, pričom zároveň k posilneniu garancie dochádza preto, pretože správcovská spoločnosť musí garantovať majetok sporiteľa tak, že nesmie klesnúť pod tú štartovaciu hodnotu po odpočítaní poplatkov. Dnes to je totižto tak, že ak správcovská spoločnosť zhodnotí nominálne majetok o 1 euro, ale vypýta si 10 eur na poplatkoch, čiže nominálna strata sporiteľa je 9 eur, tak je to úplne v poriadku a takéto garancie sú k ničomu. Čiže garancie chceme ponechať, ale nastaviť ich omnoho rozumnejšie a tak, aby sporitelia mali reálne na výber a mohli sa slobodne rozhodnúť, akým spôsobom chcú, aby boli investované ich prostriedky.

    Formálna zmena - premenovanie fondov tak, aby lepšie vyjadrovali svoju podstatu, to znamená, konzervatívny dôchodkový fond by sa mal po novom volať dlhopisový dôchodkový fond, vyvážený dôchodkový fond sa bude po novom volať zmiešaný dôchodkový fond a rastový dôchodkový fond sa bude volať akciový dôchodkový fond.

    Ale okrem toho je dôležité, že navrhujeme zaviesť nový fond, štvrtý v poradí, tzv. indexový dôchodkový fond, ktorého podstatou bude investovanie správcovských spoločností do tzv. akciových indexov. Je to veľmi transparentný spôsob investovania na akciových trhoch, kde sporiteľ dopredu bude vedieť, akým spôsobom bude správcovská spoločnosť zhodnocovať jeho vklady, jeho prostriedky a čo môže teda reálne očakávať od svojej účasti v tomto novom fonde. Zároveň bude tento fond atraktívny aj preto, lebo práve z dôvodu tzv. pasívnej investičnej stratégie bude tam veľmi nízky poplatok, len 0,2 % z hodnoty majetku sporiteľa, a čistá nula za zhodnotenie. Prečo takto? No jednoducho preto, lebo tam skutočne nemusí správcovská spoločnosť zamestnávať nejakých ťažkých borcov na investovanie, pretože skutočne bude len kopírovať ten vývoj, ktorý je na príslušných indexových, na príslušných indexoch, resp. akciových trhoch a podobne.

    Dôležitá zmena. Dôležitá zmena, ktorá je vítaná, myslím, všetkými, a to je možnosť rozložiť investíciu sporiteľa do dvoch dôchodkových fondov. Sporitelia túto možnosť môžu, nemusia využiť. Ak ju využijú, tak bude platiť pravidlo, že jeden z týchto fondov bude dlhopisový, čiže konzervatívny, s garanciami, a druhý fond môže byť niektorý z tých troch ďalších. Čiže napríklad sporiteľ si môže dať povedzme 30 % do dlhopisového fondu a zostávajúcich 70 do akciového fondu. Je to na jeho rozhodnutí.

    Ďalšia zmena je tzv. automatický presun sporiteľa medzi dôchodkovými fondmi. Doterajšie nastavenie nebolo príliš šťastné, čo sa v praxi, myslím, jasne ukázalo, pretože pri pevne danej vekovej hranici sporiteľa sa celý jeho majetok presúval z jedného fondu do druhého, čo z hľadiska okolností, ktoré mohli a aj nastali na trhoch, mohlo znamenať jeho poškodenie. Nový spôsob znamená, že v roku, v ktorom sporiteľ dosiahne svoju päťdesiatku, sa 10 % jeho majetku presunie do dlhopisového fondu, v ďalšom roku ďalších 10 % a tak ďalej, postupne až do šesťdesiatky sporiteľa, čiže v roku, v ktorom sporiteľ dosiahne 60 rokov, bude mať 100 % svojho majetku v dlhopisovom garantovanom fonde. Tým sa zabezpečí to, aby relatívne krátko pred odchodom do dôchodku nemohlo dôjsť k znehodnoteniu jeho prostriedkov.

    Množstvo zmien, množstvo drobných nenápadných zmien, ale dôležitých zmien, ktoré nájdeme v celom zákone, znamená vyššiu ochranu a zabezpečenie majetku v dôchodkových fondoch voči rôznym druhom rizík. A na záver treba pripomenúť, že novela ustanovuje správcovským spoločnostiam aj nové, silnejšie alebo väčšie povinnosti voči sporiteľom z pohľadu ich informovania.

    Na záver ešte dodám, že účinnosť sa navrhuje od 1. novembra, pričom však zákon hovorí o 5-mesačnej prechodnej dobe, počas ktorej sa garancie zachovajú v súčasných troch dôchodkových fondoch, a to znamená, že sporitelia budú mať dostatok času 5 mesiacov na to, aby sa rozhodli presunúť svoju investíciu z fondu do fondu tak, aby v súlade s našimi zámermi a v súlade s novými možnosťami mali majetok v tých fondoch, ktoré najlepšie spĺňajú ich predstavy o sporení či investovaní.

    Samozrejme, dal som už niekoľkokrát záväzok, a znova to zopakujem, počas tejto doby bude ministerstvo práce robiť veľmi serióznu a poctivú kampaň, počas ktorej sporiteľom vysvetlí výhody a nevýhody jednotlivých typov fondov, riziká, ktoré sú spojené s investovaním do jednotlivých typov fondov, a potenciálne výnosy, ktoré môžu sporitelia očakávať.

    Všetky zmeny sú urobené v prospech sporiteľov, všetky zmeny sú urobené na to, aby majetok sporiteľov bol dostatočne garantovaný a zároveň aby sporitelia konečne začali dosahovať reálne výnosy. Verím preto vo vašu podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Zoltána Horvátha, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a tiež aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Poprosím všetkých prítomných v sále, aby sa upokojili, rokujeme o vážnom návrhu zákona, ku ktorému sú dokonca prihlásení páni poslanci aj písomne, tak aby sme vnímali vážnosť chvíle.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 398).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 398), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 507 z 29. júna 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, prijali 73 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, kde gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 55, 57 až 73 so stanoviskom gestorského výboru schváliť a bod 56 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

    Pán predsedajúci, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnou formou prihlášky dvoch členov parlamentu. Prihlásila sa pani poslankyňa Viera Tomanová a pán poslanec Braňo Ondruš.

    Slovo má teraz pani poslankyňa Viera Tomanová.

    Po ich vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné sa potom prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Ďakujem.

    Vôbec sa preto nedá predpokladať, že štvrtý dôchodkový fond bude schopný investovať úspory členov druhého piliera inak ako súčasné dva fondy s možnosťou vyšších výnosov. Dokonca dnes sme si mohli vypočuť z úst predstaviteľov dôchodkových správcovských spoločností zámer vytvoriť ďalší, piaty fond, čo už skutočne ja ani neviem nazvať, čím to je.

    Nie je možné súhlasiť ani so zmenou charakteristiky rastového a vyvážené fondu pri investovaní, používaní finančných nástrojov, ani s mierou rizika pri zhodnocovaní majetku v dôchodkových fondoch. Vieme predsa, že výnosy dôchodkových fondov závisia od možnosti zhodnotenia majetku na finančných trhoch a od schopnosti manažmentu fondov. No a tam by sa mala predovšetkým zamerať pozornosť najmä dozorujúcich orgánov. V každom prípade je potrebné trvať na zachovaní súčasných dôchodkových fondov a požadovať, aby dôchodkové správcovské spoločnosti boli povinné zhodnotiť majetok sporiteľov najmenej na úrovni inflácie, a to pod hrozbou sankcie dorovnávania hodnoty zhodnotenia z vlastného majetku.

    Je mi ľúto, vážené kolegyne a kolegovia, ale nedá mi nevysloviť názor, že tvorcovia novely sa zaoberajú v podstate len zvýšením komfortu pre finančné spoločnosti a nezaujíma ich postavenie sporiteľov, napríklad ako budú zabezpečené podmienky výplaty týchto dôchodkov. O anuitnej časti sa tu nehovorí vôbec nič. A toto usvedčuje aj predkladateľov tohto návrhu, že jediným cieľom je zvýšiť komfort finančných spoločností, teda v tomto prípade DSS.

    V tejto súvislosti sa spýtam pána ministra, čo je vlastne s komisiou, ktorá bola založená na prelome roku 2009 a 2010, ktorá mala riešiť takzvanú anuitnú fázu starobného dôchodkového sporenia? A pokiaľ sa nemýlim, jej členom je aj pán poslanec Kaník, vtedy teda bol nominovaný za Republikovú úniu zamestnávateľov.

    A viem aj usvedčiť pána ministra, že je tomu tak, že zvýhodňuje len finančné spoločnosti, keďže za rodičov na rodičovskej dovolenke štát platí odvody finančným spoločnostiam zo štátneho rozpočtu a z týchto peňazí, ktoré sú neefektívne vynakladané, lebo na nich strácame, si DSS-ky strhajú poplatky za vedenie účtu, správu fondu, za zhodnotenie majetku a ďalšie skryté poplatky bez ohľadu na to, že peniaze nezhodnocujú, ale peniaze strácajú. Čiže rodičom akože odkladáme peniaze na starobu, ktoré ročne strácajú, sú teda neefektívne, ide o neefektívne vynakladané peniaze zo štátneho rozpočtu, ale tým istým rodičom neumožní, pán minister Mihál, ani takzvaná prorodičovsky naladená pani premiérka v súčasnosti prežiť, pretože táto vládna koalícia navrhuje znížiť rodičovský príspevok o 50 %, t. j. na 95 eur mesačne, pritom im v skutočnosti príjem bude fiktívne počítať, ako keby dostávali títo rodičia 190 eur. Prakticky nechá vyhladovať matku i dieťa a možnože neprežijú. Veď načo? Peniaze môžu zostať dôchodkovým správcovským spoločnostiam.

    Dôkazom amatérskeho prístupu k tvorbe návrhu predloženého zákona je aj skutočnosť, že v doložke vplyvov, ktorá je súčasťou predloženého návrhu zákona, chýba kvantifikovaný dopad zmien v zákone na úspory obyvateľov. Páni, dámy, a to je zásadná vec. Vzhľadom na skutočnosť, že sa zvyšujú náklady dôchodkových správcovských spoločností o poplatky subjektom zabezpečujúcim vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi, zavedenie bežných a vkladových účtov, poplatky domácim a zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, poplatky depozitárov cenných papierov aj z predtým činnosti mimo územia SR a pomernej časti odplaty za výkon činnosti depozitára, nepovažujeme za zodpovedajúce skutočnosti tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v doložke vplyvov, podľa ktorého "celkový vplyv na hospodárenie obyvateľstva, resp. sporiteľov, sa predpokladá pozitívny". Vážené dámy, pozitívny.

    Teda, pán minister, doktor matematiky, buď vás v škole nenaučili počítať, alebo bohapusto zavádzate občanov.

    Okrem vyššie uvedeného zvýšenia nákladov na správu pre sporiteľov najpodstatnejší vplyv na úspory sporiteľov, či už pozitívny, alebo negatívny, bude mať vývoj na finančných trhoch a schopnosť dôchodcovských správcovských spoločností zhodnotiť ich nasporené prostriedky. Čiže ani tento vývoj nie je možné jednoznačne predpovedať, ako je to uvedené vo vypracovanej doložke vplyvov.

    Vzhľadom na uvedené strana SMER - sociálna demokracia nebude hlasovať za predložený návrh a predkladať akékoľvek pozmeňovacie návrhy k zle predloženému návrhu, ktorý je škodlivý pre občanov a jeho jediným pozitívom je uľahčenie podnikania šiestim dôchodkovým správcovským spoločnostiam, žiadam, aby tento zákon, aby táto novela, bolo zastavené prerokovanie, ďalšie prerokúvanie tejto novely, a to v zmysle rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už sme si na to v podstate zvykli a je to úplne obvyklé, že pán minister Mihál aj v tomto návrhu zákona preukazuje svoju pracovnú metódu pokus - omyl. Tragédiou je však, že pokusnými králikmi sa stáva v amatérskom laboratóriu tohto nekompetentného ministra viac ako 1 400 000 sporiteľov alias investorov alebo naopak, investorov alias sporiteľov, ktorých v dôsledku ohlupujúcej kampane vedenej médiami pod taktovkou bývalého ministra pána Kaníka v nádeji, že sa vstupom do druhého piliera zabezpečia na dôstojnú starobu, vstúpili do nebezpečnej hry.

    Zatiaľ čo my sme postrehli nebezpečenstvá v druhom pilieri pre viaceré kategórie investorov alias sporiteľov a umožnili sme im vystúpiť, systém sme zdobrovoľnili, zaviedli sme, znížili sme poplatky za odplatu a správu dôchodkového fondu, zaviedli sme odplatu za zhodnotenie majetku, zaviedli sme garančný účet, zabránili sme špekulatívnym prestupom, obmedzili sme výdavky na reklamu, čiže urobili sme viacero krokov pre to, aby skutočne na účtoch sporiteľov alias investorov zostávalo predsa len viac peňazí.

    Pán minister Mihal podľa diktátu DSS-iek sa vracia späť a robí z mladých ľudí vazalov finančných inštitúcií. Návrat k povinnej účasti v druhom pilieri považujem za neprezieravé rozhodnutie. Toto rozhodnutie vystavuje do budúcnosti riziku, že väčšia časť občanov bude mať nízky dôchodok. Ak neveríte, pozrime sa na situáciu vo vývoji dôchodkových správcovských spoločností v kontexte na vývoj na finančných trhoch. Aby som však nebola osobná, odvolám sa na analýzy uznávaných odborníkov v oblasti finančných trhov.

    Tak napríklad expert Českej národnej banky pán Ján Kubíček v karentovanom vedeckom časopise Politická ekonomie v článku "Proč přechod průběžného penzijního systému na fondový nijak nesouvisí s demografickým vývojem" matematicky dokazuje, že súkromné dôchodkové sporenie má veľa rizík a vytvára problém vo verejných financiách. Uvádza, že slovenský experiment s nastavením 9 % odvodov do dôchodkových správcovských spoločností je dlhodobo neudržateľný a vytvára obrovský deficit verejných financií, ktoré si musia na jeho zaplátanie požičiavať peniaze vydaním štátnych dlhopisov s úrokom 4,20 až 4,7 % ročne. To je podstatne menej, ako sú výnosy pripisované investorom v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Finančné perpetuum mobile bude nevyhnutné skôr či neskôr zastaviť, pretože štát si to nebude môcť dovoliť.

    Ročný absolútny nárast štátneho dlhu je viac ako 3 mld. eur, pričom štát vyberie o jednu tretinu menej, ako skonzumuje. Takto by nemohla fungovať dlhšie žiadna domácnosť ani krajina. Celkový dlh štátu dosiahol v júli viac ako 30 mld. eur. Ľahko sa teda dá vypočítať, koľko to predstavuje na jedného pracujúceho, ktorý platí dane. Výpadok príjmov verejných financií z dôvodu financovania druhého piliera dôchodkového sporenia odhaduje INESS vo výške 1,2 % HDP ročne. V januári 2010 štát vyčerpal rezervy, ktoré získala Slovenská republika z predaja majetku štátu, teda najmä SPP, z ktorého dotoval štát narastajúci deficit Sociálnej poisťovne. Pokiaľ by bolo potrebné dotovať tzv. diskrétnymi dotáciami deficit Sociálnej poisťovne naďalej v nezmenenej výške, môžeme konštatovať, že schodok verejných financií by bol nižší práve o predmetných 1,2 %. Zmena parametrov odvodov v roku 2011 a následne v roku 2012 zmení výšku odvodov sociálnych aj zdravotných, a to predovšetkým u samostatne zárobkovo činných osôb, ak dosahujú vyššie vymeriavacie základy a s odvodnením príjmov, ktoré doteraz odvodňovali, neboli by príjmy z dividend, príjmy výplaty z podielov na zisku, zavedenie odvodov tzv. dohodárov.

    Vzhľadom na zmenu percentuálnej výšky odvodov a zníženie odvodov za poistencov štátu, čo sa už realizuje od začiatku tohto roka, nemožno predpokladať, že by deficit Sociálnej poisťovne vykazoval nižšie hodnoty. Väčší význam môže mať ale oživenie ekonomiky a s ním spojený rast počtu zamestnancov, ktorí budú odvádzať odvody do poistných fondov. Akosi stále zabúda ministerstvo práce na čele s pánom ministrom Mihálom, že práve čo najväčší počet zamestnaných a čo najväčší rast zamestnanosti môže práve najlepšie riešiť deficit Sociálnej poisťovne.

    Je všeobecne známe, že výnosy dôchodkových fondov poznačila v roku 2009 a 2010 globálna kríza. Spoločnosti pre istotu ani neuvádzajú objem peňazí, ktoré majú v rizikových aktívach, ich štruktúru a výšku opravných položiek, ktoré k nim museli vo svojom účtovníctve vytvoriť. Zmena legislatívy v roku 2009 viedla k tomu, že dôchodkové fondy sa zbavili akciových titulov vo svojich portfóliách, čím údajne nemohli zarobiť na raste akciových trhov v postkrízovom období na jar 2010, kedy začali trhy rásť. Otázny je však dlhodobý trend vývoja akciových indexov, keď tieto v súčasnosti profitujú najmä z extrémne nízkych úrokových sadzieb určovaných centrálnymi bankami. Nominálne sadzby na trhu LIBOR, EURIBOR vo výške 4 % a viac by mohli oslabiť záujem investorov nakúpiť a nakupovať akcie. Kurzy akcií obvykle odrážajú nálady a očakávania trhov ako ziskovosť sektora alebo dividendy, ktoré môže, ale aj nemusí emitent cenného papiera vyplatiť.

    Zvyšovanie podielu prostriedkov v dôchodkových fondoch do akcií, ktoré preferuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, automaticky neznamená aj nárast výnosov v dôchodkových fondoch, nakoľko sa nedajú odhadnúť riziká volatility, čiže obojstranného pohybu kurzov oboma smermi, teda v budúcom období. Navyše v situácii, kedy spotrebiteľský dopyt nemôže byť dostatočne stimulovaný poskytovaním pôžičiek obyvateľstvu mnohých ekonomík z dôvodu rozširovania sa úverovej krízy spojenej s obavami o schopnosť ekonomík splácať svoje záväzky. Opatrnosť bánk vedie k zvýšeniu úrokových prirážok úrokom z pôžičiek, čím sa nízke úroky stanovené centrálnymi bankami, či už Európskou centrálnou bankou, alebo FIDUS-om a podobne, stávajú neúčinné v snahách o obnovenie rovnováhy.

    Vplyv môže mať na dôchodkové fondy aj nutnosť odpisov časti gréckych dlhov alebo iných dlhov v iných krajinách, ktoré sú príliš zadlžené a trhy im nedôverujú. V takomto prípade budú musieť časť strát niesť aj konzervatívnejšie penzijné fondy, ktoré považovali doteraz štátne dlhopisy za dominantné aktíva, ktoré sú zabezpečené, a so stabilnými výnosmi.

    Paradoxný, ale zdravému rozumu nepochopiteľný je fakt, že napriek tomu, že penzijné fondy a sporenie na dôchodok v penzijných fondoch čelí značnej kritike v mnohých krajinách, slovenský model počíta naďalej s preferovaním súkromného sporenia v penzijných fondoch. Výsledky zhodnotenia úspor v penzijných fondoch sú výrazne za obdobie rokov 2005 až 2010 nižšie ako úspory, ktoré by mal sporiteľ uložené na termínovom vklade s dlhou dobou viazanosti vo väčšine komerčných bánk v Slovenskej republike.

    Otázne preto zostáva, či nastavenie poplatkov a schopnosti manažérov dôchodkových fondov Slovenskej republiky sú na adekvátnej úrovni a či v budúcnosti budú môcť zabezpečiť svojim klientom zhodnotenie vyššie, ako je priemerná výška inflácie. Index spotrebiteľských cien za rok 2011 dosiahne až 4,7 %, to je odhad teda Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky. Týmto je prakticky potvrdená garancia ďalšieho pokračovania v znehodnocovaní úspor určených na financovanie staroby pre viac ako 1,5 mil. účastníkov sporenia v dôchodkových správcovských spoločnostiach, ale aj v životných poisťovniach alebo doplnkových dôchodkových sporiteľniach.

    Dôchodkové správcovské spoločnosti za päťročnú existenciu svojho pôsobenia na trhu dokázali akurát to, že nevedia zhodnocovať prostriedky svojich klientov na úrovni, ktorá by bola adekvátna obdobným fondom napríklad v Rakúsku alebo v iných vyspelých ekonomikách. Výhovorky o zlej legislatíve slúžia najmä v prípade konzervatívnych fondov ako alibi, ktoré však nemá reálny základ. Výsledky zhodnocovania či skôr znehodnocovania úspor v dôchodkových fondoch na Slovensku sú podozrivo nízke, a preto by mali byť predmetom dôkladného preverenia zo strany Úradu pre finančný trh ministerstva financií.

    Odvolám sa tiež na úvahy ďalšieho českého odborníka pána Boucníka, ktorý je viceprezidentom Asociácie penzijných fondov Českej republiky, publikovaný v ekonomickom týždenníku Euro 21. 3. 2011 strana 69 a odcitujem: "Česká republika zavádza systém prevodu časti sociálnych odvodov 3 % z hrubej mzdy zamestnanca do penzijných fondov, ktoré by nemali znamenať žiadnu zmenu, pokiaľ nastavenie systému bude vyvážené, t. j. o koľko sa znížia príspevky, o toľko budú nižšie dôchodkové dávky z prvého piliera. Off out však nerieši zabezpečenie v starobe." Vláda si zavedením súkromného dôchodkového sporenia vytvára automatický dopyt po svojich vlastných dlhopisoch pri finančnej diere, pri fiškálnej diere. V strednodobom horizonte sa dostane štát do situácie, keď bude financovaný dlhopismi predanými práve týmto fondom. Ľudia si podľa českého autora článku budú požičiavať na dôchodky sami sebe.

    Podľa môjho názoru tento neželateľný postup je typický pre slovenský dôchodkový model, ktorý namiesto budúcich dlhov vytvára reálne dlhy, ale už v súčasnosti. Slovenská reforma dôchodkového systému je preto považovaná v Českej republike za zbabraný a neefektívny model riešenia finančného zabezpečenia obyvateľov v starobe.

    Systém financovania deficitu Sociálnej poisťovne takzvanou diskrétnou dotáciou, vyjadrené rétorikou Národnej banky Slovenska, vyjadruje aj schéma dôchodkového karuselu, ktorý nasleduje asi takto: platcovia odvodov platia do Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa odvádza 9 % dôchodkovým správcovským spoločnostiam, tie nakupujú štátne dlhopisy, na druhej strane štátny rozpočet ministerstva financií ARDAL z prostriedkov a štátneho deficitu, štátneho rozpočtu financuje Sociálnu poisťovňu, teda deficit Sociálnej poisťovne. Deficit Sociálnej poisťovne je povinné dotovať ministerstvo financií zo štátneho rozpočtu. Pôvodné refinancovanie deficitu z rezerv vytvorených privatizačnými výnosmi bolo ukončené začiatkom minulého roka. Odvtedy chýbajúce zdroje musí ministerstvo financií riešiť na úkor zvyšujúceho sa zadlžovania krajiny. Štátny rozpočet trpí čoraz viac takzvanými diskrétnymi dotáciami na vyrovnanie schodku Sociálnej poisťovne, čo vyplýva z prehlbovania fiškálnej diery verejných financií. Ministerstvo financií doteraz nepredložilo koncepciu dlhodobej stratégie týkajúcej sa schopnosti štátu vykrývať nedostatočné finančné zabezpečenie Sociálnej poisťovne.

    Pán minister Mihál chce riešiť finančné problémy priebežného systému dôchodkového zabezpečenia redukciou, čiže stropom pre dôchodky, obmedzením maximálnej výšky dôchodkov zmenou valorizačného vzorca pre prvotný výpočet starobného dôchodku a, samozrejme, postupným predlžovaním odchodu alebo nároku na poberanie dôchodkov. Navrhované opatrenia súvisia predovšetkým s vysokým počtom účastníkom v druhom pilieri, sporitelia, teda alias investori v dôchodkových správcovských spoločnostiach, ako aj nesprávnym veľkorysým nastavením parametrov, teda percentom odvodov, ktoré sú poukazované do dôchodkových správcovských spoločností.

    Ak by aj DSS-ky ideálne zhodnocovali peniaze odvedené sporiteľmi, ak by vo svete nebola finančná kríza, aj vtedy by pozitívny efekt na zmiernenie záťaže Sociálnej poisťovne po vzniku nároku na dôchodok účastníkov sporenia vo fondoch dôchodkových správcovských spoločností bolo možné očakávať až v stredno- a dlhodobom horizonte. Avšak deficit Sociálnej poisťovne štát musí riešiť priebežne. Tu sa ukazuje vlastne najväčší problém a riziko penzijných fondov. Toto riziko totiž spočíva v nedostatočnom finančnom krytí v prechodnom období, ktoré narušilo stabilitu verejných financií. Zhodnocovanie úspor odkladaných na obdobie staroby pritom vo väčšine prípadov nepokrýva ani infláciu, to jest dochádza k reálnemu znehodnocovaniu úspor vo fondoch dôchodkových správcovských spoločností. Sporitelia majú minimálnu šancu, že reálna hodnota nasporených prostriedkov spolu s výnosmi bude vyššia ako v čase pripisovania prostriedkov na individuálne účty sporiteľov.

    Ako vidieť, situácia, ktorá vládne v posledných troch rokoch na finančných trhoch, ale najmä od samého začiatku zle nastavený systém takzvaného druhého piliera u nás vážne spochybňuje úlohu druhého piliera ako spasiteľa verejných financií. Treba sa už, vážení reformátori, skutočne zamyslieť, a veľmi vážne, nad motívmi. Zatiaľ čo takmer všetky postkomunistické štáty, ktoré naskočili na druhý pilier, sa začali správať podstatne triezvejšie, my naďalej kŕmime - a musím zdôrazniť, že podstatne väčšou mierou - súkromný sektor z povinných odvodov. Ako by to ešte nestačilo, snažíme sa mu to ešte aj uľahčiť najmä zavedením nových druhov poplatkov. Hovorím teraz o novelizačnom bode číslo 51, § 63a ods. 1, ktoré vraj podľa čudesných prepočtov vyštudovaného matematika nebudú mať žiaden dopad na úspory občanov. Poďme teda k jednotlivým novelizačným zmenám.

    Za klub SMER - sociálna demokracia, musím znovu opakovať, že v žiadnom prípade nemôže súhlasiť so zavedením povinnej účasti novovstupujúcich na trh práce na starobnom dôchodkovom sporení. Som zvedavá, ako sa raz k tejto otázke postaví Ústavný súd. Či bude stáť na strane sporiteľov a prikáže štátu sanovať straty investorov, ktoré de facto budú aj stratami sporiteľov, keďže povinný vstup bude zákonnou povinnosťou sporiteľov.

    Prevažná väčšina mladých ľudí na začiatku pracovnej kariéry, a to vieme doložiť konkrétnymi príkladmi z praxe, totiž vôbec nevenuje pozornosť dôchodkovému zabezpečeniu a väčšina ani nevie, čo znamená priebežne financované dôchodkové poistenie a dôchodkové sporenie, a teda nemá predstavu, aký dopad bude mať na ich zabezpečenie v starobe účasť v kapitalizačnom privátnom systéme. Súčasná úprava je vhodnejšia, keďže mladý človek má právo sa rozhodnúť, či bude zo svojich príspevkov na dôchodok kapitalizovať, alebo nie. Najvhodnejšie by bolo ponechať na skutočne rozhodnutí sporiteľov, či vstúpia do druhého piliera, dlhšie časové obdobie, alebo teda neohraničovať možnosť vstupu žiadnym časom, tak ako to majú upravené v pobaltských krajinách.

    Zavedenie povinného vstupu do druhého piliera je zlé, škodlivé, nebezpečné. Vážne poškodzuje záujmy občanov, nakoľko na jednej strane bude časť financií odvedená do druhého piliera, na druhej strane citeľne bude chýbať pri zabezpečovaní financovania už priznaných dôchodkových nárokov. A na druhej strane sporitelia, ktorí si nenasporia dostatočné množstvo financií na zakúpenie anuity v životnej poisťovni, nedostanú prakticky z druhého piliera nič. Ale zato v prvom pilieri im bude vyplácaná iba polovičná dávka starobného dôchodku oproti tomu, čo by boli dosiahli, ak by neboli účastníkmi v druhom pilieri. Okrem toho sa dá odôvodnene predpokladať, že Slovensko bude musieť čoskoro prijať rovnaké opatrenia ako susedné štáty a zásadne znížiť alebo zrušiť odvody do druhého piliera z dôvodu ekonomickej neudržateľnosti tohto systému.

    Za absolútny hazard považujem zrušenie garancií v súčasných rastových a vyvážených dôchodkových fondoch. Zachovanie garancie vo všetkých dôchodkových fondoch, nie iba v dlhopisovom, je hazard so sporiteľmi. Dámy a páni, nejde tu o nič nové, ako o zvýhodnenie jediného účastníka druhého piliera, a to dôchodkových správcovských spoločností. Samozrejme, na úkor koho? Na úkor občanov, teda investorov alias sporiteľov. Pretože v tomto zákone v žiadnom prípade nejde o sporenie, a k tomu starobné sporenie, ale ide o investovanie.

    Môžeme uvažovať nad tým, že odplata za výnosy nad rámec napríklad inflácie môže byť pre dôchodkové správcovské spoločnosti vyššia, ako je v návrhu zákona uvedené. Sporiteľom však musí v každom prípade zostať zachovaná minimálne reálna hodnota ich úspor. Inak nemá sporenie v druhom pilieri pre sporiteľa žiadny praktický význam. Žiadny praktický význam.

    Ak by sme aj prijali argumentáciu kontraproduktívnosti existujúceho systému, je nevyhnutné, aby sa hľadal iný systém, ktorý by garantoval zachovanie reálnej hodnoty úspor. Bez splnenia tejto základnej podmienky pokladám systém starobného dôchodkového sporenia vzhľadom na jeho dlhodobosť a nemožnosť vyviazania sa sporiteľov z tohto systému za zbytočný. Nepomôže ani sporiteľom, ani verejným financiám. Preto považujem za korektné, aby bola dôchodkovej správcovskej spoločnosti zákonom stanovená povinnosť doplniť majetok každého dôchodkového fondu, ak v nich poklesne hodnota dôchodkovej jednotky, a to z vlastného majetku.

    Zmienim sa aj o ďalšom nezmysle, a to vytvorenie a fungovanie tzv. indexového dôchodkového fondu. Je v návrhu zákona pre účastníka starobného dôchodkového sporenia upravené nezrozumiteľne a zbytočne rozširuje počet súčasných, tak či tak z hľadiska investičnej stratégie rovnakých dôchodkových fondov. Podľa môjho názoru v systéme stačia dva druhy dôchodkových fondov: jeden s konzervatívnou investičnou stratégiou a jeden akciový. Preto nemôžeme súhlasiť s vytvorením štvrtého dôchodkového fondu. Okrem súčasného konzervatívneho fondu obidva ďalšie, to je vyvážený aj rastový, majú takmer totožné portfólio a aj vývoj hodnoty dôchodkovej jednotky je v rastovom a vo vyváženom fonde vo všetkých dôchodkových správcovských spoločnostiach rovnaký.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, už sa budem snažiť, aby ste mohli dokončiť svoj príhovor. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pani poslankyňa Ľubica Rošková, Dušan Muňko, Natália Blahová, Jana Vaľová, celkom štyria poslanci a poslankyne. Pán Kaník? Celkom päť poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, poslanec Kaník, vy ste sa hlásili ako posledný, tak ho dajte na záver.

    A má slovo pani Rošková.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja sa chcem poďakovať pani poslankyni Tomanovej za jej odborný výklad k predkladanému zákonu, ktorý viac hovorí o investovaní ako o starostlivosti o budúce dôchodky. Myslím si, že veľmi dôležité je to, že by nás malo zaujímať, že zavádza povinnosť vstúpiť do druhého piliera pre mladých ľudí, a neobstojí podľa mňa argument, že sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, či v ňom ostanú, alebo vystúpia v rozpätí jedného-dvoch rokov. Domnievam sa, že bude minimálne percento mladých ľudí, ktorí sa vo veku 20, 25 rokov, keď sa vlastne prvýkrát zamestnávajú, sa bude touto otázkou vôbec zaoberať. A tak automaticky veľká väčšina z nich ostane v druhom pilieri bez ohľadu na to, ako sa to premietne v budúcnosti do ich dôchodkov, pretože vo veku 20 rokov pokladajú dôchodok za veľmi vzdialený. A ja by som uvítala skôr opačnú reakciu, že ak chcú, nech vstúpia do veku 30, možno aj 35 rokov do toho druhého piliera. Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda vlády, vyzývam vás, aby ste reagovali na vystúpenie pani poslankyne Tomanovej. Ten paškvil, ktorý ste tu predložili, bol by som rád, keby ste vysvetlili, jak získa ten sporiteľ anuitu a ďalšie veci, ktoré tam jednoducho sú absolútne zle nastavené. Penzijná reforma, tak ako je na Slovensku nastavená, nemá obdobu v Európe. A keď nechcete hlasovať za euroval, tak takisto rozvraciate verejné financie, aj keď druhý pilier sa nezaratúva do verejných financií. Konečne sa spamätajte! Rok tvrdíte, že predložíte jeden seriózny zákon. Predložili ste jeden paškvil, ktorý nič nerieši.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, bohužiaľ, z vášho príspevku srší iba vaša ľavičiarska posadnutosť dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Vaším snom je podľa všetkého napchať 100 % sporiteľov do prvého piliera, ale s tým, že sa bude musieť prísne utajiť informácia o tom, že ak by si peniaze vložili do bánk, získali by oveľa viac. Vašou motiváciou je mať priamy politický vplyv nad dôchodkami občanov, povedzme si to už raz a nahlas.

    A tiež by som sa rada opýtala, že ak ste už taká sociálna, kedy plánujete vrátiť peniaze, ktoré ste neoprávnene získali za trkotanie s vašou pani štátnou tajomníčkou Kršíkovou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Viem, že nesmiem reagovať na predrečníčku, ale poviem, že neodbornosť nahrádzate invektívami, pani kolegyňa Blahová, lebo dnes ste sa smiala na výbore a viete, smejú sa iba tí, čo nevedia, o čom sa deje, t. j. o čom sa rozprávame, alebo ako sa hovorí "myš zo syra", ale prejdem k odborným veciam.

    Pani poslankyňa Tomanová, hovorili ste o nastavení druhého piliera. Pripomeniem diskusiu na sociálnom výbore, tak pán Horváth, ako tam uvoľnene sedí, takto nesedel na výbore, a to z toho dôvodu, že sa spýtal pána ministra, že koľko peňazí on a koľko peňazí pán poslanec Kužma, za čo si kúpia vlastne rentu, sa pýtali, že treba vlastne urobiť poriadny zákon o sociálnom sporení, lebo oni sú sporitelia druhého piliera, poslanci z SDKÚ, a oni dneska majú obavy, čo bude stáť renta, kedy sa to konečne dozvedia. Takáto otázka padla na výbore.

    Prepáčte mi tú škodoradosť, ale v tomto prípade ju skutočne musím mať a povedala som, že azda sa dočkáme z dielne tejto pravicovej koalície, že sa dozvedia občania, čo bude vôbec stáť renta, či si niečo v tom druhom pilieri nasporili. A preto sa mi zdá úplne bezhlavé, aby sme nútili mladých ľudí bez toho, keď dnes nevieme, za čo sa bude predávať renta, čo si kto nasporí, aby museli povinne vstupovať do druhého piliera a aby sme im dali dva roky na to, aby z neho mohli vystúpiť. Mladým ľuďom, ktorí keď nastúpia na trh práce, nemajú garantovanú prácu, Zákonníkom práce ste im dali reťazenie pracovných pomerov, to znamená, že kedykoľvek môžu z tej práce byť vyhodení, prepustení.

    Tak ja sa pýtam: Kedy sa konečne dozvie celé Slovensko, aj poslanci SDKÚ, ktorí si sporia v druhom pilieri, ktorí takúto otázku dali, čo si vlastne kúpia? Či vôbec ten druhý pilier donesie občanom Slovenska nejaké dôchodky, pretože sama koalícia na výbore má pochybnosti, že dodnes nevieme pravidlá hry a dodnes nevieme, či skutočne za nasporené peniaze si niekto v druhom pilieri kúpi rentu a čo ho tá renta bude stáť.

    Tak, prosím vás pekne, zamýšľajte sa prv nad tým skôr, ako tu predkladáte veci, ktoré predbiehajú niečo iné.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, nuž, došli sme do druhého čítania a budeme sa, rozprávame sa o zákone, ktorý je skutočne mimoriadne dôležitý, pretože rozhoduje o jednej z kľúčových oblastí, ktoré sa týkajú každého jedného občana a v tomto prípade skutočne každého jedného občana bez ohľadu na vek, pretože existencia druhého dôchodkového piliera má významný vplyv už aj na dnešných dôchodcov, nielen na budúcich dôchodcov.

    Ja sa vyhnem tomu, aby som opakoval to, o čom som hovoril v prvom, v diskusii, keď sme vstupovali s týmto zákonom do prvého čítania, kedy som na konkrétnych faktoch a na konkrétnych údajoch ukazoval, akým spôsobom táto novela ide proti záujmom a proti presvedčeniu drvivej väčšiny účastníkov v druhom pilieri, a teda tých dôchodkových investorov. A zameriam sa, ak dovolíte, na niektoré konkrétne fakty, ktoré sprevádzajú túto diskusiu už dlhý čas a sprevádzali túto diskusiu aj v druhom čítaní, teda medzi prvým a druhým čítaním počas rokovania o tomto zákone vo výboroch.

    Povedal by som, že leitmotívom tohto návrhu zákona je hlboké presvedčenie o tom, že druhý dôchodkový pilier môže priniesť alebo že dokonca istotne prinesie vyššie dôchodky ako dôchodkový systém, ktorý sme tu mali do roku 2004, z toho dôvodu, lebo umožníme, aby občania investovali prostredníctvom tohto druhého dôchodkového piliera do rôznych nástrojov finančného trhu. A predovšetkým takým hlavným nástrojom, o ktorom sa hovorí, že nám v dnešnom systéme po zmenách, ktoré urobila predošlá vláda, chýba, je možnosť agresívnejšieho investovania alebo aktívnejšieho investovania, napríklad aj do akcií.

    V tejto súvislosti by som rád na tomto mieste vyvrátil jeden argument, ktorý sa najčastejšie používa, a to, že zmeny, ktoré presadila vláda Roberta Fica ešte pred voľbami, ktoré boli v minulom roku, spôsobili radikálny výpredaj akcií z portfólií dôchodkových správcovských spoločností a tým, že sme vlastne našimi zmenami zabránili alebo odradili dôchodkové správcovské spoločnosti investovať do akcií, pripravili sme po tom, keď vlani ekonomika alebo svetové burzy zaznamenali síce krátkodobý, ale pomerne razantný nárast akcií, pripravili sme týmto spôsobom mnohých ľudí v druhom pilieri alebo dokonca väčšinu v druhom pilieri o veľa peňazí.

    V čase príprave tejto novely zákona, v čase diskusie, keď táto novela bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prípadne potom pri rokovaní vlády, pán minister dokonca zverejnil aj nejaký konkrétny prepočet, pán kolega Kaník takisto zverejňoval konkrétny prepočet ako hovorca takého občianskeho združenia, ktoré si sám pre seba založil, a zverejňovali konkrétne sumy, ktorými chceli presviedčať, o koľko ľudia prišli týmito zmenami.

    Vážené kolegyne a kolegovia, musím jednoznačne konštatovať, že tvrdenie, že akcie zmizli z portfólií dôchodkových správcovských spoločností kvôli legislatívnym zmenám, ktoré presadila Ficova vláda, je lož. A vyvrátenie alebo dôkaz toho, že ide o lož, sa nachádza v materiáli, o ktorom rokoval výbor pre sociálne veci a ktorý predkladal tomuto parlamentu alebo teda nášmu parlamentnému výboru priamo pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.

    Ja teraz poprosím pánov, aby prepli výstup z môjho laptopu na obrazovku a vašu pozornosť poprosím, bude to len tento jeden obrázok, vašu pozornosť teraz si dovolím obrátiť na ten obrázok, ktorý vidíte na obrazovkách.

  • Premietnutie obrázka z laptopu na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Myslím si, že dá sa to čítať, ale pre istotu prečítam.

    Tento graf znázorňuje podiel akcií v portfóliách dôchodkových fondov v priebehu rokov 2007, na kraji je to až do konca minulého roka. To, čo je dôležité, to, na čo chcem poukázať, je štvrtá a piata dvojica tých stĺpčekov. Modré stĺpčeky je podiel týchto akcií vo vyvážených fondoch, červený stĺpček v rastových fondoch.

    Všimnite si, že už koncom roku 2007 dochádza k výpredaju akcií vo vyvážených fondoch, DSS už koncom roka 2007 sa začali zbavovať akcií v portfóliu vyvážených fondov a mierny, naozaj len mierny rast bol ešte v rastových fondoch medzi tretím a štvrtým štvrťrokom roku 2007. Ale od začiatku roka 2008 už aj v rastových fondoch, čiže v tých najrizikovejších, v tých, ktoré boli stvorené pre investovanie do akcií a ktoré majú zabezpečovať tie najvyššie, pardon, tie najvyššie výnosy, tak aj v týchto fondoch už v roku, od začiatku roka 2008 začali DSS s masívnym výpredajom akcií, resp. prestali akcie nakupovať a ich podiel na celkových portfóliách dôchodkových fondov sa radikálne zvyšoval.

    Opakujem, je to ten štvrtý červený stĺpček a vidíte ten piaty, šiesty, siedmy, to je celý priebeh roka 2008. To znamená, že rok a pol predtým, než Ficova vláda urobila v zákone zmeny, ktoré zabezpečovali garancie pre účastníkov druhého piliera, už rok a pol predtým začali DSS masívnym spôsobom meniť podiel akcií na celkovom portfóliu v jednotlivých fondoch, a to tak vo vyváženom, tam dokonca ešte skôr ako aj v rastovom fonde. Ďakujem pekne, môžte prepnúť naspäť tie obrazovky, viac obrázkov nemám.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tento graf, ktorý, opakujem, sa nachádza v materiáli, ktorý parlamentu predkladá alebo parlamentnému sociálnemu výboru predložil terajší minister práce a sociálnych vecí, jasne ukazuje, že nie je pravda, že výpredaj akcií, alebo to, že prestali DSS nakupovať akcie, sa začal ako reakcia na legislatívne zmeny, ktoré priniesla Ficova vláda. V skutočnosti...

  • Ozval sa zvuk rušiaci mikrofón.

  • To nie je môj telefón. V skutočnosti sa toto začalo...

  • Znova sa ozval zvuk rušiaci mikrofón.

  • To môže byť, hm, to môže byť internet, tak ja sa ospravedlňujem, tak ja ho vytiahnem.

    V skutočnosti sa toto všetko začalo vyše roka predtým. A prečo? To je teda dôležité. Ak tvrdím, že to nebolo kvôli legislatívnym zmenám, čo som jasne ukázal, bolo to rok a pol pred legislatívnymi zmenami, tak otázka je, prečo sa to teda začalo diať. Prečo akcie začali miznúť tie, ktoré majú byť tie najvýnosnejšie a majú zabezpečovať najvyššie výnosy pre dôchodkových investorov? Prečo začali miznúť z portfólia jednotlivých fondov, ktoré spravujú DSS? No jednoducho preto, lebo ich hodnota už v tom čase začala prudko klesať a DSS sa začali urýchlene zbavovať akcií, pretože ohrozovali celkové investície klientov DSS, čiže účastníkov v druhom dôchodkovom pilieri.

    Lenže vy dnes sa nás usilujete presvedčiť, že ak urobíme zmeny, ak sa vrátime k stavu, ktorý tu bol pred tými zmenami, ktoré sme my pred približne rokom, čosi viac ako rokom v zákone o starobnom dôchodkom sporení urobili, že sa situácia radikálne zmení a že tie nízke výnosy, ktoré pozorujeme v druhom pilieri za posledné dva roky, sú iba dôsledkom legislatívnych zmien, a teda keď urobíme opačné legislatívne zmeny, tak naraz prinesieme vysoké výnosy účastníkom druhého piliera.

    Nie je to pravda. Situácia na akciových trhoch sa totiž od toho prelomu rokov 2007 a 2008 nezlepšila. V mnohých momentoch sa, naopak, situácia zhoršuje. Nie je to tak dávno. Sú to len uplynulé týždne, kedy sme zaznamenali na akciových trhoch také výkyvy, ktoré viedli v priebehu jedného dňa k troj-, päť-, desať-, dokonca, -percentným prepadom. Mohol by som uviesť konkrétne príklady, aj uvediem jeden konkrétny príklad.

    Napríklad začiatkom minulého mesiaca, keď prišla opäť jedna takáto vlna takýchto prepadov, stratili akcie len na európskych burzách 3 až 8 % v priebehu jedného dňa a hlavný európsky akciový index klesol na dvojročné minimum.

    Hlavný západoeurópsky index FTSE Eurotop 300 v závere klesol o 3,5 % a predtým zostúpil na najnižšiu úroveň od augusta 2009. A v prvý augustový týždeň sa tento index prepadol iba v priebehu jedného týždňa o 10 % a od začiatku roka stráca v súčasnosti už približne 20 %.

    Jednoducho, situácia, ktorá je objektívne daná, situácia, ktorá je reálna na akciových trhoch, jednoznačne dokazuje, že investície do akcií nezabezpečujú a negarantujú vyššie výnosy než v súčasnosti, keď DSS-ky do akcií neinvestujú. Naopak, ukazuje sa, že práve tie najkonzervatívnejšie investície sú stále výnosnejšie ako tie investície, tie vyššie rizikové investície, ktoré by mali prinášať vyššie výnosy.

    A musím upozorniť na to, že ak sa domnievate, keďže som uviedol konkrétne príklady z jedného týždňa, ak sa domnievate, alebo chcete argumentovať, že nemožno argumentovať pri takomto investovaní tým, čo sa deje v priebehu jedného dňa, jedného týždňa alebo jedného mesiaca, tak vám uvediem príklad akciového indexu Euro Stoxx fifteen (Euro Stoxx 50), ktorý za obdobie rokov 1990 - 2010 a prehľad o vývoji tohto akciového indexu ukazuje, že v súčasnosti je jeho hodnota nižšia o 46 %, ako bola v roku 2000. O 46 %, ako bola v roku 2000. To znamená, že za obdobie jedenásť rokov poklesla hodnota tohto akciového indexu o takmer polovicu. A aj za obdobie posledných šiestich rokov je stále výnosnosť, teda vlastne neprinášajú tieto investície výnosy, ale prinášajú straty.

    Vážené kolegyne a kolegovia, európske akcie sú podľa rôznych kritérií v súčasnosti pod úrovňou spred krízy stále ešte okolo 40 % napriek tomu, že minulý rok - a pán poslanec Kaník viackrát už tým argumentoval v tom uplynulom povedzme polroku alebo trištvrte roku -, napriek tomu, že skutočne minulý rok krátkodobo tie akcie rástli a v tých krátkych obdobiach týchto prudkých rastov, akoby sa snažili zmazávať tie straty, ktoré mali za obdobie pred dvoma alebo troma rokmi.

    V každom prípade ale dnešný stav stále platí, tak ako som povedal, že väčšina týchto investícií do akcií by aj dnes po uplynutí celého toho obdobia, odkedy máme druhý pilier, bola stratová a nie zisková.

    Napokon treba povedať, že aj samotné DSS-ky upozorňujú, že investovať do akcií nebudú, pretože investície do akcií sú aj v súčasnosti nesmierne rizikové, a ony si nedovolia takýmto spôsobom riskovať peniaze svojich klientov, ktorí už dnes, tak ako to veľmi správne vysvetlila a povedala pani poslankyňa Tomanová, zaznamenávajú v druhom pilieri straty.

    Stručne možno povedať, že dnes neexistuje človek v druhom pilieri, ktorý ak sa zúčastňoval na dôchodkovom starobnom investovaní celé to obdobie, by mal na svojom účte viac peňazí, ako odviedol na ten svoj osobný účet.

    Toto sú všetko dôvody, pre ktoré my nabádame k veľmi konzervatívnemu prístupu k akýmkoľvek zmenám, ktoré sa v druhom pilieri udejú. Ja osobne sa domnievam, že treba uvažovať a treba diskutovať o zmenách a, samozrejme, že my sme pripravení aj na diskusiu o zmenách, áno, o zmenách v celom dôchodkovom systéme, pretože určite isté problémy sú spojené aj s prvým dôchodkovým pilierom. Ale nemožno problémy v prvom dôchodkovom pilieri oddeľovať od existencie druhého dôchodkového piliera a od toho, nakoľko existencia druhého dôchodkového piliera spôsobuje aj problémy v prvom pilieri. A z tohto dôvodu si musíme opäť klásť otázku, aké sú teda motívy a aké je možné očakávať výsledky od tých zmien, ktoré máme v súčasnosti predložené v tomto návrhu zákona.

    A musím so všetkou zodpovednosťou povedať, že tak, ako sa doteraz nesplnili žiadne z hlavných sľubov, žiadne z hlavných očakávaní, ktoré boli spojené so spustením druhého piliera v roku 2004, tak teraz je úplne reálne očakávať, že sa nesplnia žiadne z hlavných očakávaní alebo z hlavných sľubov, ktoré sú spojené s teraz predkladanou novelou zákona, poviem to zjednodušene, o druhom pilieri.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ešte mi dovoľte pár slov k problematike toho povinného vstupu do druhého piliera. My sme zásadne proti takejto zmene a sme hlboko presvedčení, že je to zmena, ktorá na jednej strane škodí ľuďom, ktorých sa tento povinný vstup dotkne, na druhej strane je to zmena, ktorá pomáha iba dôchodkovým správcovským spoločnostiam, pretože im umožňuje bezprácne získavať klientov, ktorí im budú platiť poplatky, a s peniazmi ktorých môžu oni obchodovať.

    Pán minister Mihál už v záverečnej reči na záver prvého čítania tohto zákona, keď sme spojili prerokovávanie tohto zákona s poslaneckým návrhom, ktorý sme predložili my ako poslanci Národnej rady za SMER, a takisto v tejto súvislosti o tom hovoril viackrát v médiách, nám neustále vyčítal, že to my sme tí, ktorých klienti sú DSS-ky a ktorí tu presadzujú akési záujmy DSS-ky, pretože sme v našom zákone navrhli v prípade jedného fondu vyššiu odplatu, než navrhuje v tomto zákone pán minister.

    Nuž ale, viete, zásadný rozdiel je v tom, že ak niekomu dáte odplatu 1 % z nuly, tak je to nula. Ak niekomu dáte odplatu 0,2 % z 1 000, tak je to 2. A v tom je ten kľúčový rozdiel. Vy v tomto zákone sa oháňate nižšími poplatkami, ale na druhej strane povinne naženiete ľudí, ktorí tieto poplatky budú musieť platiť. Povinne ich naženiete do druhého piliera bez toho, aby DSS-ky mali akékoľvek výdavky, aby museli prejaviť akúkoľvek snahu, akékoľvek úsilie, akékoľvek náklady na to, aby tých klientov do druhého piliera získali.

    My sme síce v jednom jedinom prípad navrhovali vyššiu odplatu, ako ju navrhujete vy, ale zároveň sme nastavili zákon tak, že túto odplatu pokojne mohli neplatiť absolútne všetci občania Slovenskej republiky, ktorí odvádzajú dôchodkové poistenie. A to jednoducho preto, lebo sme dali do toho zákona dobrovoľný vstup do druhého piliera. To znamená, že nikto do druhého piliera podľa našej predstavy vstúpiť nemusí, a teda nikto nemusí platiť žiadne, ani vyššie, ani nižšie poplatky.

    Je úplne jasné, že práve to, čo zavádzate v tomto zákone, je v záujme DSS-iek, je v záujme zvyšovania ich príjmov, je v záujme zvyšovania alebo zlepšovania ich hospodárskych výsledkov. A svedčí o tom aj fakt, že používate pri tom slovník, ktorý ste nezaviedli vy, ale ktorý zaviedli DSS-ky. Boli to práve DSS-ky, ktoré vyše roka pred minuloročnými voľbami začali hovoriť o tom, že automatický vstup do druhého piliera by určite pomohol teda ich záujmom. "Automatický vstup", tento slovný výraz začali používať DSS-ky a tento slovný výraz je jedným z pilierov vašej argumentácie pri presadzovaní týchto zmien tohto zákona.

    Myslím si, že toto je dosť jasný dôkaz a dosť jasný príklad toho, kto koho záujmy v skutočnosti obhajuje. My obhajujeme záujmy ľudí, ktorí musia zo svojich miezd platiť odvody. Vy obhajujete záujmy DSS-iek, ktoré s týmito peniazmi chcú narábať a ktoré z týchto peňazí chcú takmer bezprácne bohatnúť.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver ešte sa chcem dotknúť jedného bodu, a to je ten problém, ktorého sa dotkla už aj pani poslankyňa Tomanová, vo faktickej poznámke, myslím, pani poslankyňa Vaľová, a to je problém tej anuity. My sa neustále rozprávame o zákone, ktorý sa volá, teda zákon o dôchodkovom starobnom sporení, ale nerozprávame sa o dôchodkoch, ktoré z tohto tzv. druhého piliera majú plynúť. Ja som hlboko presvedčený a viackrát som to už povedal, že aj pán poslanec Kaník, keď bol minister a keď pripravoval tento návrh zákona, alebo teda tento zákon, sa celkom zámerne, premyslene a cielene vyhol tomu, aby v tomto zákone riešil výplatu anuity, čiže výplatu tých reálnych dôchodkov, a to z veľmi jednoduchého dôvodu. Pretože napriek tomu, že tá reklamná kampaň, ktorou zo štátnych peňazí pán poslanec Kaník pomáhal DSS-kám nahnať ľudí do druhého piliera, mala hlavný reklamný slogan "lepší dôchodok", tento zákon v skutočnosti o dôchodkoch vôbec nehovorí. Z tohto zákona nie je vôbec jasné ani to, akým spôsobom budú dôchodky vyplácané, a už vôbec nie je jasné, aké dôchodky by ľudia mohli očakávať, keď skončia, keď pôjdu do dôchodku, a keď skončia investovanie v tomto druhom pilieri. A toto vidím ako kľúčový problém. Keby sme aj čisto teoreticky nastavili nejaké kritériá, podľa ktorých by sme vypočítali, ako sa budú zhodnocovať peniaze, ktoré si ľudia do druhého piliera ukladajú, tak mohli by sme povedať alebo mohli by sme predpovedať, akú asi sumu peňazí na tom osobnom účte budú mať, keď pôjdu do dôchodku. Ale v žiadnom prípade im nevieme na základe tohto zákona povedať, aký dôchodok z tejto sumy budú mať. To tento zákon vôbec nerieši.

    A, vážené kolegyne a kolegovia, ja si v tomto prípade musím pomôcť argumentom človeka, ktorého celkom iste nebudete podozrievať z akýchkoľvek sympatií k našej strane, a aj k mnohým postojom, ktoré naša strana prezentuje aj v tejto otázke, a to je pán Baláž z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sám už niekoľkokrát v tejto súvislosti hovoril príklad z roku 1991, kedy na Slovensku bola vyše 60-percentná inflácia v priebehu jedného roka. On v tejto súvislosti rozpráva, opakovane som ho počul, príbeh akéhosi svojho známeho, ktorý krátko predtým odchádzal do dôchodku, na svojom účte mal 300- či 350-tisíc a povedal, že už je mu jedno, aký režim sa tu kedy bude meniť, pretože on už krásne z týchto našetrených peňazí dožije. V roku 1991 prišla takmer 60- alebo 63-percentná inflácia a z týchto peňazí mu zostalo menej ako polovica peňazí.

    A presne to je to, čo my musíme vyriešiť v tomto zákone, aby sme mohli ľuďom povedať, že druhý pilier im naozaj prinesie dôchodky. Každému z týchto ľudí sa totiž môže stať, že hoci sa stane zázrak a ekonomika svetová i naša začne naraz zázračne, perfektne fungovať a druhý pilier na rozdiel od toho, čo je reálna prax a reálne skúsenosti, bude mať naraz úžasné výnosy, každému z nich sa môže stať, že vo chvíli, keď bude musieť ísť do dôchodku, tak po prvé nedokáže nájsť poisťovňu, ktorá mu za tieto našetrené peniaze ponúkne dobrý dôchodok, a po druhé hodnota tých našetrených peňazí sa v dôsledku rôznych ekonomických udalostí môže vo veľmi krátkej dobe radikálne prepadnúť. A jednoducho on tam môže mať 100-tisíc eur, ale v skutočnosti za tých 100-tisíc eur nedokáže prežiť vzhľadom na vtedy aktuálne ceny ani dva-tri roky v dôchodku. Toto riziko sme nijakým spôsobom neodstránili a toto riziko nijakým spôsobom neodstraňuje ani táto novela.

    Vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že je dôležité, aby sme pri všetkých rozhodnutiach v tak závažnej, v tak citlivej oblasti, akou je dôchodkový systém, vychádzali z konkrétnych skúseností, ak to je čo i len trošku možné, a v tomto prípade sme podľa môjho názoru prepásli práve túto možnosť vychádzať z konkrétnych skúseností krajín, ktoré takýto alebo obdobný dôchodkový systém už zavádzali pred nami, a preto je možné už nejakým spôsobom sa poučiť z ich skúseností.

    Ako dobre viete, najčastejšie sa v tejto súvislosti už v čase zavedenia tohto tzv. druhého piliera hovorilo ako o vzorovej krajine o Čile. Je teda namieste otázka, ako to vlastne v tom Čile s tým dôchodkovým investovaním dopadlo. Tak v prvom rade treba konštatovať, že z pôvodného projektu reformy dnes nezostal kameň na kameni. Väčšina pôvodných sľubov už dávno vyletela hore komínom a v dnešnej dobe väčšina obyvateľstva je zabezpečená priebežným, opakujem, väčšina obyvateľstva Chile je v dnešnej dobe zabezpečená priebežným systémom. V roku 2008 došlo v Chile k jeho modifikácii, vznikol systém, ktorý sa nazýva Assistant pensions, čo je akoby obdoba nášho prvého piliera. Okrem toho sa, samozrejme, podstatne pritvrdila regulácia fungovania DSS-ky a previedla sa väčšia zodpovednosť za výsledky toho, čo my nazývame druhý pilier, na DSS-ky. Čiže to je to, čo sa pokúsila v nejakej podobe ako okamžitú reakciu na hospodársku krízu zaviesť aj Ficova vláda.

    Treba povedať, že účastníci kapitalizačného piliera sú na tom v Chile veľmi zle, a mohol by som uvádzať konkrétne údaje, ktoré zazneli v prezentácii penzijný systém v Chile, efekt finančnej krízy naň, táto prezentácia zaznela na globálnom fóre o súkromných penziách, ktorý sa konal v Riu de Janeiro dňa 14. - 15. októbra 2009. Ale čo uvediem, je fakt, že aj v revidovanom materiáli, ktorý sa nazýva "Keeping the Promise of Old Age Incom Security in Latin America", a tento materiál vydala Svetová banka a Medzinárodný menový fond. Ani v tomto revidovanom materiáli o zmenách v dôchodkových systémoch sa nenachádzajú tie kľúčové veci, o ktorých ako argumenty v prospech druhého piliera hovoria naši vládni predstavitelia. A aj týmto ľuďom odborníkom zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu je dnes už jasné, že ide o systém, ktorý nesplnil východiskové očakávania, ktorý je nesmierne drahý, neustále ho treba financovať a ktorý je v podstate experimentom bez jasných očakávaných výsledkov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na tomto mieste na záver môjho vystúpenia chcem využiť § 83 rokovacieho poriadku a k tomu procedurálnemu návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Tomanová, pridávam ešte ďalší svoj, aby sme, ak nebude schválený jej procedurálny návrh, aby sme rozhodli o tom, že vrátime tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili piati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem. Ja by som chcela pána Ondruša upozorniť alebo otvoriť mu obzory, aby si naštudoval správu OECD, kde podľa nej penzijné fondy v Chile v roku 2010 zhodnotili majetok o 10 %, tak nech sa páči k nahliadnutiu.

    Váš graf bol dôsledkom vašej legislatívnej činnosti alebo nečinnosti. To je jedna veľká pravda. Bohužiaľ, chýbajú vám, rozprávali ste o tom, že vám chýba vzorec na, alebo zákon o výplate anuity. Položme si teda zásadnú otázku, keď je pre vás výpočet anuity taký strašne dôležitý, je nepochopiteľné, prečo vaša vláda nebola schopná upraviť legislatívu týkajúcu sa výplaty anuity.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Ondruš, trochu ma mrzí, že vychádzate z automatického predpokladu, že ľudia sú hlúpi. Lebo ak by ste z neho nevychádzali, tak nemôžete kritizovať to, že mladý človek bude automaticky zaradený do druhého piliera. Lebo ak je ten mladý človek rozumný a nechce byť v druhom pilieri, následne sa prihlási do prvého piliera. Takže poprosil by som vás, aby ste ľudí automaticky nepovažovali za hlúpych a aby ste im radšej dali dôveru a snažili sa ich možno vzdelávať v tom, prečo teda podľa vás, keď je to váš názor, druhý pilier je pre nich nebezpečný a motivovali ich k tomu, aby sa z toho druhého piliera odhlásili. Ale bojovať za to, aby automaticky boli v prvom pilieri, lebo jednoducho oni nie sú schopní rozmýšľať, je naozaj vychádzanie z predpokladu, že ľudia sú hlúpi.

    Chápem to, je to v súlade s politikou strany SMER. Celá vaša marketingová kampaň, alebo ako mám nazvať vaše pôsobenie v politike, vychádza z predpokladu, že vaši voliči sú hlúpi. Ale prosím vás, nepodceňujte vašich voličov. Oni jednoducho si zaslúžia dôveru, aby ste nechali ich sa slobodne rozhodnúť a nevodili ich stále za ručičky.

  • Značnú časť svojho príspevku v rozprave ste sa venovali vášmu pohľadu a vašim pocitom smerom k druhému pilieru. Ja chápem, že patríte medzi ľudí, ktorí systémovo nedôverujú tomuto riešeniu, ktoré sa zaviedlo do našej legislatívy. Aj počas štyroch rokov vládnutia ste niekoľkokrát vyzývali účastníkov druhého piliera, sporiteľov, aby si svoje rozhodnutie rozmysleli, a aj napriek tomu, že prebiehala kríza a skutočný prepad cien na akciových trhoch a dosiahli sme dná týchto cien, a napriek obrovskej snahe pána Muňka, vtedajšieho riaditeľa Sociálnej poisťovne, nepodarilo sa vám argumentami presvedčiť väčšinu sporiteľov, alebo teda aspoň podstatnejšiu časť, aby svoju účasť v druhom pilieri prehodnotili.

    Ja vám nechcem brať váš skeptický pohľad na možnosti investovania a odkladania myslenia na svoju vlastnú starobu. Ani súčasná, ani budúca legislatíva v podstate neberie ľuďom možnosť, aby zostali čisto v prvom pilieri. Čiže kto zdieľa vaše videnie sveta, má možnosť zostať v prvom pilieri a naopak. Neexistuje človek, ktorý by mohol mať svoj dôchodok zabezpečený len z prostriedkov, ktoré si našetrí v druhom pilieri. Čiže aj človek, ktorý by celý život bol v druhom pilieri, mal zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, minimálne polovicu svojich peňazí, ktoré odvedie na svoje zabezpečenie starobného dôchodku, tak odvedie do priebežného systému prvého piliera.

    Čiže rozhodne by som to nedramatizoval. Jedná sa o rozdelenie rizika. Samozrejme, pokiaľ vy chcete stáť na jednej nohe alebo ďalší vaši kolegovia, nikto vám túto možnosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som reagovala na pána poslanca Ondruša, kde by som rada doplnila, že cieľavedome nebola riešená anuitná časť, a to preto, aby ľudia naďalej nevedeli, za čo a za akých podmienok si nakúpia celoživotnú rentu a či vôbec si ju dokážu z tých úspor, ktoré v dôchodkových správcovských spoločnostiach nasporia, zakúpiť.

    Viete, niektorí ľudia sa znižujú iba k invektívam, keď nevedia reagovať a nemajú potuchu o tom, o čom tu rozprávajú, tak ako aj pani Blahová zaútočila a zrejme nedávala pozor, keď som hovorila o tom, že v roku 2009 bola zriadená tzv. anuitná komisia, kde v nej bol dokonca zastúpený. Pani Blahová asi by sa mala najskôr zdokonaliť v tom, o čom hovorí, a nie používať invektívy rétorikou pána ministra. Ja nevidím dôvod, aby som ja vracala akúkoľvek korunu za to, čo som urobila.

    A, vážená pani, u pána ministra - určite videl -, sú výskumné úlohy, výskumné štúdie a analýzy, ktoré sme vypracovali so štátnou tajomníčkou, a za poctivú prácu nevidím dôvod, aby niekto vracal peniaze.

    Pokiaľ ide o Chile, ešte veľmi rýchlo poviem. Výsledok Chile bolo, že 60 % ľudí muselo, zostali bez dôchodku a bolo im, preto Chile muselo zaviesť vlastne opakovane prvý priebežný financovaný pilier s tým, že dali ľuďom minimálny dôchodok 120 dolárov. Tí, ktorí si nenasporili vôbec, dostali 120 dolárov a tí, ktorí si niečo nasporili a bolo to menej ako 120 dolárov, tak im doplácajú.

    Mala som možnosť rokovať s ďalšími ministrami, argentínskym, a minister sa vyjadril, prechod na druhý pilier bola kríza, ktorá sa začala a ktorá sa vlastne ani neskončila.

    A treba povedal ešte jedno. Pozrite sa, prosím, čo urobilo Poľsko, Maďarsko, ako postupuje Česko v druhom pilieri a za akých podmienok Rumunsko zaviedlo druhý pilier.

  • Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán Ľudovít Kaník, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja budem podrobnejšie k tomu hovoriť v rámci vystúpenia v rozprave. Takže veľmi krátko. Dve veci by som chcel zvýrazniť, že, panie a páni poslanci zo SMER-u, myslím, že predovšetkým by ste si mali spytovať svedomie, keď hovoríme o druhom pilieri, a to vo dvoch smeroch. Veľmi radi teraz hovoríte o anuite a čo ste robili štyri roky, keď ste mali možnosť veľmi tvrdo, intenzívne, so zapojením najširšej odbornej verejnosti vypracovávať, akým spôsobom anuita bude v zákone popísaná. Nikto z nás nespochybňuje, že túto úlohu treba naplniť, a aj som presvedčený, že ju naplníme a veľmi dobre.

    Ale čo ste vy robili štyri roky? Nemáte hanby, že dnes vyčítate, že toto tu chýba, keď vy ste štyri roky držali v rukách tento systém? A celý čas ste nerobili nič iné, len ste sa snažili od premiéra počnúc a cez vás, pani Tomanová, ako ministerku a ďalších zamestnancov, ľudí vyháňať z druhého piliera a klamať, vyslovene ich klamať nepravdivými informáciami.

    A čo sa týka Chile, keď ste to už spomenul, tak aspoň aj ja sa krátko vyjadrím. V Chile platil systém, že nikto, kto je podnikateľom, a nikto, kto je v poľnohospodárstve zamestnaný, nemusí byť účastný dôchodkového sporenia, a preto to vyústilo do toho, že veľká časť populácie vôbec nebola pokrytá dôchodkovým systémom. Takú chybu, samozrejme, nikto na Slovensku neurobil. U nás je dôchodkovým systémom pokrytá celá aktívna populácia, a preto vaše prekrútené informácie, ktoré zneužívajú neznalosť, prirodzenú a logickú, tých, čo sa tým nezaoberajú, sú nepravdivé a zavádzajúce.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Branislav Ondruš, nech sa páči.

  • Tak veľmi stručne.

    K tomu Chile, Ľudo, opäť to nie je veľmi korektná informácia, nie je pravda, že nejaká veľká časť Chile nebola pokrytá druhým pilierom, ale tomu sa nebudem venovať.

    Čo sa týka prípravy anuity, to jasne už na to reagovala pani poslankyňa Tomanová, že jednoducho na ministerstve pracovala tá skupina. Treba si uvedomiť, že to je naozaj veľmi, ale fakt veľmi zložitá problematika a jednoducho nedá sa vyriešiť za krátky čas.

    Pani poslankyňa Blahová, tak ja vám takto poviem, že ja na rozdiel od vás práveže sledujem tie veci dlhodobo aj veľmi hlboko, takže nie som odkázaný na to, aby som ako mopslík v kuse behal k ministrovi, ktorý mi nadiktuje, čo mám povedať akože svoj názor. A musím vám povedať, že tento argument pána ministra veľmi dobre poznám, od vás som ho ešte nepočul, ale však, samozrejme, vám ho nadiktoval pán minister Mihál.

    A ja vám musím zopakovať, čo som povedal vo svojom príspevku, že áno, v roku 2010 v istom obmedzenom období zaznamenali akcie prudký nárast na celom svete, to je to, čo teraz zase prudko klesá, a preto som argumentoval výnosmi. Aj v tom Chile som argumentoval výnosmi za dlhé obdobie, lebo to je váš argument, že nemožno pri druhom pilieri hovoriť o krátkom období, ale treba brať do úvahy zhodnocovanie v dlhšom období. Takže vy argumentujete tým krátkym obdobím, ktoré je podľa vás nekorektné, lenže to je presne váš systém, že vy argumentujete argumentami, ktoré sú nekorektné vtedy, keď vám to vyhovuje, a keď nimi argumentujeme my, tak zase podľa vás sa to nesmie.

    No a, pán poslanec Matovič, ja vám musím povedať, že ten argument, že mladí ľudia to nesledujú, a preto treba, aby bol automatický systém, pretože oni sa vôbec nevedia rozhodnúť, to je jeden z kľúčových argumentov predkladateľov tohto zákona, nie nás. My si myslíme, že mladí ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť a presne taký systém dnes funguje. Slobodne sa môžu rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú byť v druhom pilieri.

  • Pán poslanec Ondruš bol posledným prihláseným do rozpravy ústne a teraz sa, pardon, písomne. A teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Július Brocka, pán poslanec Ján Počiatek, pán poslanec Dušan Muňko a pán poslanec Ľudovít Kaník. Pýtam sa, či ešte je niekto, aby sme znova nemuseli tu riešiť nejaký konflikt. Nie. Celkom štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, mám jeden drobný pozmeňovací návrh, ale predsa len si nedovolím nepovedať pár poznámok pri tomto dôležitom návrhu zákona. Najprv pánovi poslancovi Ondrušovi.

    Pán kolega, ja obhajujem záujmy sporiteľov. Neviem, ako vás o tom presvedčiť, ale vlastne už som aj rezignoval, že vás budem presviedčať. Ja vás nechám vo vašom presvedčení, ak vám to vyhovuje, ak ste pritom spokojný.

    Ale ak dovolíte, predsa len by som povedal na adresu nás ostatných možno aj pred pánom ministrom, obsahom tohoto návrhu sú zmeny, ktoré sú nevyhnutné, aby sme odstránili deformácie, ktoré do systému vniesla okrem iného predchádzajúca vládna koalícia. Supergarancie, zhodnocovanie hospodárenia fondov v šesťmesačných intervaloch, ale aj tie spomínané útoky voči druhému dôchodkovému pilieru a voči sporeniu. Tá kampaň a za štátne peniaze, ale bolo to presvedčenie našich predchodcov alebo bývalej vlády o tom, koľko investovali energie do toho, že sporiť sa neoplatí.

    Prosím vás, aj dnešné problémy súčasného sveta aj našej vládnej koalície najväčšie súvisia s tým, že už ďalej na dlh sa žiť nedá. Ešte niekto v tejto sále pochybuje aspoň o tejto skutočnosti? Samozrejme, sú riziká spojené aj so sporením, lebo podľa filozofie tých, ktorí kritizujú druhý dôchodkový pilier, by bolo asi najlepšie všetko, čo máme, tak prejesť teraz a hneď, lebo aj tak sa to znehodnotí, keby ste si to náhodou odložili na neskôr. Proste to je zvrátená logika a zvrátená filozofia.

    Áno, ja súhlasím, že budúcnosť je neistá, dokonca aj blízka budúcnosť je neistá. Spomínam si, ako pán minister v prvom čítaní, keď uvádzal návrh zákona a hovoril o tom, ako táto zmena pozitívne ovplyvní úspory sporiteľov, tak položil takú rečnícku otázku, že či si niekto vie predstaviť, že skrachuje Nemecko. Dovtedy som si to nepredstavoval, ale medzitým nepretieklo veľa vody, ale už si to viem predstaviť, keď by som si to chcel predstaviť. Ale je to inak.

    Vo vzťahu k bývalej vládnej koalícii chcem povedať niečo aj pozitívne, že popri tých pokusoch deformovať, prípadne vyhnať alebo odlákať čo najviac sporiteľov z druhého piliera, tak chcem oceniť to, že nezrušili druhý pilier. Tiež to nie je samozrejmé. Samozrejme, môže to byť znakom múdrosti alebo akej-takej politickej zodpovednosti alebo že nemali toľko guráže a odvahy, v úvodzovkách, lebo už dnes máme skúsenosti aj z neďalekého okolia, že sú aj takí politici, ktorí majú aj na takéto veci guráž. A preto som ja viac opatrný ako pred rokom. Lebo naozaj ešte pre rokom som si nemyslel, že aj v demokratickej, relatívne vyspelej spoločnosti, v krajine, ktorá je v Európskej únii, že si niekto dovolí napríklad urobiť takú vec, že znárodniť úspory sporiteľov. No a v Maďarsku sa to stalo. No a čo sa stalo? Ako na to zareagovali občania v Maďarsku, ako na to zareagovala Európa, inštitúcie Európskej únie? Vlastne ako keby sa nič nestalo. A podľa môjho názoru sa stalo veľmi veľa. Je to nebezpečný precedens a, samozrejme, pre populistických politikov to môže byť aj istým príkladom, že ako sa možno správať, keď budú doma problémy. Keď budú problémy so zdrojmi napríklad na dôchodky, že sa problémy dajú riešiť aj takýmto nezodpovedným a populistickým spôsobom.

    Preto som sa pred časom angažoval v tom smere, že potrebujeme, táto vládna koalícia, spojencov, a teda silnejších spojencov medzi sporiteľmi. A ak im isté zmeny, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda, vyhovujú a nie sú proti, že by sme prípadne časť z toho teda zanechali a vytváraním nových vecí, ktoré v tomto systéme dnes chýbajú, aby bol efektívnejší, aby tí, ktorí chcú, aby sa ich prostriedky odložené zhodnocovali, aby tak mohli robiť na základe vlastného rozhodnutia. Nezískal som podporu, alebo respektíve pre tento návrh nebola väčšina vo vládnej koalícii, ale ja ako demokrat, chcem byť demokrat, rešpektujem väčšinový názor a dá sa to aj tak. Proste táto vládna koalícia napriek problémom, ktoré aj v nej sú, aj okolo, jednoducho si trúfa a ja urobím všetko pre to, lebo je to na nás, aby sme odvrátili, eliminovali a minimalizovali negatívne dopady z kríz, ktoré dnešný svet stíhajú. A ja okrem toho sa ešte aj modlím, aby Boh ochraňoval nielen našu krajinu.

    Dámy a páni, a ešte ten sľúbený pozmeňovací návrh. V čl. I v bode 59 sa označenie odseku 9 nahrádza označením odseku 10. Je to legislatívnotechnická úprava.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca neevidujem, a preto ďalší, ktorý sa prihlásil do rozpravy, pán Počiatek má teraz slovo. Je v rozprave ďalej prihlásený Ján Počiatek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, povenujem sa len stručne niekoľkým rovinám tohto návrhu.

    Na úvod ešte taká procesná vec. Dúfam, že sa neuchýlite k takému tomu zbabelému postupu predkladania návrhov a že vystúpite aj v rozprave, nielen po skončení rozpravy tak, aby bolo možné na vás aj reagovať.

    Zároveň som si všimol jednu zaujímavú vec. Na stole je pozmeňujúci návrh pána Kaníka, ktorý je desať strán, obsahuje veľmi podrobného textu. Som veľmi zvedavý na to, či už to majú koaliční poslanci naštudované a či im je naozaj úplne jasné, čo tento pozmeňujúci návrh rieši. Pretože o tom silne pochybujem.

    Podľa ministra práce majú zmeny odstraňovať systémové deformácie, ktoré do druhého piliera údajne vniesla predchádzajúca vláda. Aby teda nedošlo k nedorozumeniu, za deformácie boli označované nízke poplatky a garančný mechanizmus chrániaci sporiteľov pred stratami, ktoré mohli súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti dosiahnuť bez toho, aby niesli akúkoľvek zodpovednosť. A som si tým úplne istý, pretože sa kľudne môžme vrátiť a rozanalyzovať si pôvodný vzorec porovnávania alebo dorovnávania strát alebo podvýkonnosti jednotlivých fondov. Ak niekto, a mnohí predstavitelia súčasnej vlády alebo koalície vtedy pred predchádzajúcou vládou, tiež predstavitelia vtedajšej vlády tvrdili, že tento mechanizmus garantuje sporiteľom to, že sa ich úspory naozaj budú sporiteľom investorom, že sa ich úspory alias investície budú zhodnocovať. Tak všetkých vyzývam, nech si kľudne ten vzorec prečítajú a pochopia, že to bolo napísané pravdepodobne vyslovene v prospech správcovských spoločností, pretože by nikdy nič nedorovnávali.

    Vláda sa pritom ale alibisticky tvári, že stav pred touto "deformáciou" spôsobenou bývalou vládou, že tento stav bol ideálny. Čo vôbec nie je pravda. Veľký sociálny experiment so silnou marketingovou podporou finančných inštitúcií a médií nahnal do druhého piliera takmer každého, ktorého armáda províznych sprostredkovateľov dokázala stretnúť. Problém je v tom, že o princípoch druhého piliera a jeho skutočných rizikách tušili málo nielen podpisujúci klienti DSS, ale aj tí, pre ktorých každý podpis znamenal lukratívnu províziu. Z konzervatívneho národa, ktorý uprednostňuje menší výnos, no vyššiu bezpečnosť svojich úspor, o čom je tu mnoho prieskumov, sa vďaka dôchodkovej reforme stali "hráči" na akciových trhoch. Teda aspoň na papieri a v štatistikách. Každý tretí sporiteľ si začal sporiť v najriskantnejších dôchodkových fondoch.

    A tu je základný problém. Stav pred zmenami a zavedením garancií do druhého piliera mal veľmi ďaleko od toho, čo môže normálny človek nazvať normálnym. Dôchodková reforma nezmenila vôbec preferencie ľudí a nezvýšila ich chuť riskovať. Nastavenia pôvodného systému však boli dobré podľa mňa tak akurát do dobrého počasia neustále rastúcich cien akcií, no nie do reálneho sveta, v ktorom je naháňanie vyšších výnosov vždy spojené s vyšším rizikom.

    A vôbec nie je problém pozrieť sa na súčasnú situáciu. Vieme všetci, aká je situácia na akciových trhoch, a som zvedavý, či ešte budete stále tvrdiť, že garancie obrali o niečo súčasných investorov sporiteľov. Pretože ako sa ukazuje, možnože práve to, že tie garancie tam sú, im aspoň aké-také výnosy zachránili.

    Dnes navyše sú aj Slováci chránení pre neférovými praktikami pokútnych poradcov, ktorí by ich mohli "natlačiť" do investícií aj s potenciálom tvorby veľkých strát. Vďaka smernici, ktorá je označovaná skratkou, je to ako MiFID, je vstup do nestálych a rizikových investícií na akciových trhoch umožnený len tým investorom, ktorí vedia, čo môžu čakať, a sú pripravení v prípade neúspechu znášať aj straty.

    Ja si pamätám na tú marketingovú kampaň pri zavádzaní druhého piliera a o týchto stratách tam bolo skutočne minimum, a keď aj bolo, tak to bolo v brožúrkach písané tak malými písmenkami, že by to ani lupou neprečítali.

    Ak by mali zmeny v druhom pilieri sledovať normálne záujmy sporiteľov, mali by zohľadňovať fakt, že pre väčšinu z nich je riziko nežiaduci jav. Nič nemožno namietať, ak štát vytvorí možnosť riskantnejšieho investovania pre tých sporiteľov, ktorí to chcú. A tí, ktorí o tom aj niečo vedia a chcú naozaj investovať a sú si vedomí toho, že to môže spôsobiť aj straty. No odobrať väčšine neskúsených sporiteľov ochranu pred stratami a nazývať to návratom k normálu či odstránením deformácií, môže naozaj len niekto s veľkým egom a pramalým stupňom poznania reálneho sveta.

    Pán minister sa častokrát uchyľuje aj ku klamstvám a fabuláciám, akým je napríklad tvrdenie, že výpredaj akcií v DSS-kách bol spôsobený len zavedením garancií. Pravda je však taká, že výpredaj akcií z dôchodkových fondov nebol podmienený len zavedením garancií v marci 2009, ale najmä novelou zákona č. 449/2008, ktorá aj bola prijatá na jeseň 2008. Túto novelu však iniciovala Národná banka Slovenska, a to kvôli prepuknutiu finančnej krízy. Táto novela zaviedla povinnosť DSS nakupovať do majetku dôchodkových fondov iba také investičné nástroje, ktoré sú obchodované na burzách cenných papierov a ktorých emitent mal rating v investičnom pásme, napríklad zahraničné akciové fondy. Keďže akcie nakúpené v tom čase vo fondoch a mnohé z nich nespĺňali túto podmienku, DSS-ky boli nútené všetky takéto nástroje vypredávať, čo sa aj naozaj stalo. Ale stalo sa teda ešte predtým, než boli vôbec garancie zavedené do systému. Toto obmedzenie bolo, len pre informáciu, opätovne odstránené až v polovici roku 2010, kedy akciové trhy mali podľa súčasnej vlády, ministra súčasnej vlády, proklamovaný rast už mali dávno za sebou.

    Takže ak minister tvrdí, že za výpredajom akcií z fondov bolo len zavedenie garancií, tak nehovorí pravdu alebo nepozná skutočnú príčinu. Obidve alternatívy sú aj tak zlé. Garancie boli do systému zavedené až ako druhý krok v rámci protikrízových opatrení s cieľom zvýšiť bezpečnosť celého systému a týmto ochrániť sporiteľov pred stratami úspor na dôchodok v dôsledku rizikového investovania. Zároveň sa tou istou novelou znížili fixné poplatky DSS-iek takmer o dve tretiny, čím sporitelia ušetrili stovky miliónov eur na poplatkoch, čo je pravý opak toho, čo tvrdí minister. Nízke poplatky zodpovedali konzervatívnemu spôsobu investovania, ktorý sa garanciami do celého systému zaviedol, čo sa aj dnes potvrdzuje ako správne rozhodnutie z pohľadu skutočného vzťahu sporiteľov k riziku.

    Čo podľa mňa znamená odstránenie garancií v rastovom a vyváženom fonde? Podľa mňa je to zneistenie podstatnej časti sporiteľov, a to až 95 %, a zároveň narušenie kontinuity vo vývoji v druhom pilieri. Zrušenie garancie bude znamenať, že sporitelia v týchto fondoch, kde ich je až 95 % všetkých sporiteľov, sa budú musieť rozhodnúť, či zostanú v týchto fondoch a budú znášať riziká z investovania bez garancie, alebo prestúpia do garantovaného fondu. Pritom je zrejmé zo všetkých prieskumov, že až 80 % sporiteľov uprednostňuje garancie na úkor vyššieho výnosu.

    Tak teraz som fakt zvedavý a ja nechápem, ako je možné, že sa vám to vôbec darí alebo že ste ochotný vôbec argumentovať proti tomuto. 80 % sporiteľov uprednostňuje väčšiu istotu pred väčším výnosom a vy 95 % z nich presuniete administratívne do negarantovanej schémy. Podľa mňa je to donebavolajúca drzosť. A keď sa tu bavíme o tom, čo tu pán Matovič namietal, tak toto je podľa mňa hazardovanie s tým, jednak je to v prvom rade absolútne popretie tej slobodnej vôle, pretože obmedzujete ich možnosť, viete, aký majú profil, viete, ako sa správajú, vedia to DSS-ky, a vy im to urobíte, presuniete ich umelo, nie naopak. No a v tom je ten nakoniec najzásadnejší rozdiel medzi naším a vaším prístupom.

    Čiže vzhľadom k rizikovému profilu sporiteľov v rastovom fonde by malo po správnosti po odstránení garancií tento fond opustiť až 75 % sporiteľov. Ide o to, že prieskumy, z týchto prieskumov vyplýva fakt, že až 50 % sporiteľov v rastovom fonde nemá základné vedomosti a skúsenosti z investovania. Takémuto typu investorov nie je možné ponúkať rizikové typy investovania, akým je napríklad rastový fond alebo ako to po novom bude. Aj keď zvyšných 50 % sporiteľov má stredné až dobré znalosti a skúsenosti z investovania, polovica z nich uprednostňuje opäť investovanie s nízkym rizikom.

    Čiže, aby som to zhrnul, v situácii, keď podľa prieskumov 20 % sporiteľov ani nevie, v ktorom fonde si sporí, 25 % sporiteľov si myslí, že je v konzervatívnom fonde, hoci v skutočnosti je v konzervatívnom fonde iba 5 % sporiteľov. Viac ako 50 % sporiteľov sa nezaujíma vôbec o dianie v druhom pilieri a viac ako 50 % sporiteľov nemá ani základné vedomosti o investovaní. Je akékoľvek dlhé prechodné obdobie na akože slobodné rozhodovanie iba čistý alibizmus. A podľa mňa tu je celý ten kľúč, že vy zneužívate túto situáciu a presúvate ich do negarantovanej schémy. Na rozdiel od nás, kde náš návrh, ktorý ste odmietli, predpokladal preto, aby sa tí potencionálni sporitelia zodpovedne rozhodli o svojom zabezpečení na dôchodok, tak sme navrhovali predlženie lehoty pre vstup do druhého piliera zo šiestich mesiacov až na lehotu končiacu dovŕšením 33. roku veku a získanie, ale bolo by to všetko, všetko by sa odohralo na základe ich slobodnej vôle. Tu to je síce tiež tak, avšak je to naopak v tom, že vy ich uvrhujete do systému, v ktorom by nemali byť alebo nechceli byť, alebo nemajú na to profil a majú sa akože slobodne rozhodnúť, pričom viete, že sa o to až tak nezaujímajú. A v opačnom prípade my tým, ktorí sa už naozaj rozhodnú, dávame tú možnosť prestúpiť do tých rizikovejších fondov.

    A toto je podľa mňa ten najdôležitejší a kľúčový moment mojej kritiky tohto vášho zákona, pretože automatický vstup znižuje kredibilitu celého systému starobného dôchodkového sporenia, pretože znamená odklon od princípu slobodnej voľby, ktorý sa uplatnil jednak ako pri tých sporiteľoch, ktorí boli v čase jeho vzniku v dôchodkovom poistení v priebežnom systéme, tak ako aj po podstatnú dobu trvania systému pre nových mladých sporiteľov, ktorí sa mohli rozhodnúť medzi priebežným dôchodkovým systémom a jeho kombináciou.

    Čiže len vyjadrenie súhlasu sporiteľa nekonaním, t. j. zotrvaním vo fonde po odstránení garancií, nie je v tak dôležitej oblasti, ako je akceptácia rizika spojeného s investovaním pri sporení na dôchodok, podľa mňa dostatočné a nedáva investičným manažérom ani po odstránení garancií dostatočný a potrebný mandát na investovanie v súlade so štatútmi rastového alebo vyváženého fondu, ktorý umožňuje investovať majetok do akcií.

    Hm, ďalej je zaujímavé, že potreba odstránenia garancií sa odôvodňuje najmä tým, že po odstránení budú vyššie výnosy vo fondoch. Ako keby toto bola automatická vec. Nehovorí sa už o tom, že súčasne sa zvýši aj riziko možných strát, čo je absolútne fundamentálny fakt a základný princíp investovania vôbec, ktorý po odstránení predtým platných garancií by mohli byť sporiteľmi vnímané s veľkou nevôľou. Platí tiež, že s odstránením garancií nie je možné očakávať výrazne vyššie výnosy, nakoľko investovanie v rastovom aj vyváženom fonde bude musieť byť vzhľadom k rizikovejšiemu profilu sporiteľov, alebo by aspoň teda malo byť, keďže existuje nejaký MiFID, podstatne konzervatívnejšie, akoby umožňoval jeho štatút a zákon. Čiže asi toľko.

    Ešte len taká malá poznámka. Pamätám si, ako ste argumentovali alebo presviedčali svojich koaličných partnerov, že obrovskou výhodou tejto novely je taktiež to, že DSS-ky budú môcť nakupovať diaľničné dlhopisy alebo nejakým spôsobom financovať infraštruktúru. Pýtam sa, kde je tá časť? Kde je táto časť, kedy DSS teda budú môcť, ako ste to proklamovali, vo veľkom a masovo sponzorovať infraštruktúru? Pretože pokiaľ ja viem, tak to také jednoduché nebude a my sme sa touto myšlienkou tiež zapodievali, len ma teda vtedy zaujalo, že už ste sa tvárili, že už to je hotová vec, ale teda zjavne nie je.

    Ďakujem za slovo.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Martin Chren ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Chren, nech sa páči. Počkajte, až sa vám zapne mikrofón, pán poslanec. Teraz.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, pri tejto debate asi nemôžem byť úplne objektívny, pretože spolu aj s mojím bývalým kolegom Ivanom Švejnom a vedľa sediacim Ľudom Kaníkom sme tu takí z troch rôznych politických strán, ktorí, každý cítime určité otcovstvo k druhému pilieru, pretože sme pred mnohými rokmi na jeho tvorbe spolupracovali a nikto nemá rád, keď sa mu siaha na jeho dieťa a keď sa snaží jeho dieťaťu niekto poškodiť. To je to, čo ste robili posledné štyri roky.

    Ja si veľmi dobre pamätám, ako počas vlády Roberta Fica boli na vládu predkladané dokonca rozporné návrhy jeden z ministerstva práce a druhý z ministerstva financií, ktoré rôznymi spôsobmi riešili garancie alebo napríklad povinnosť doplnenia fondu pri dosahovaní straty a pri investovaní dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, kde musím povedať, že to bolo síce jedinýkrát, ale návrh pani ministerky Tomanovej bol naozaj omnoho rozumnejší a omnoho lepší než názor a návrh ministerstva financií k tomuto. A bol som z toho sám teda veľmi nepríjemne prekvapený.

    Chcem len povedať, štyri roky ste sa snažili zrušiť druhý pilier, keďže ste sa báli urobiť to proti vôli ľudí, snažili ste sa stanoviť také pravidlá, aby bol druhý pilier menej výnosný a potom aby ste ho mohli v ďalšom volebnom období zrušiť. Toto sa vám našťastie nepodarilo. A dúfam, že keď sa podarí pánovi ministrovi Mihálovi upratať v druhom pilieri a napraviť škody, ktoré ste napáchali, takže opäť bude slúžiť všetkým občanom Slovenska tak, ako slúžiť má.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Reagovať bude pán poslanec Ján Počiatek, nech sa páči.

  • Samozrejme, chápem váš vzťah k tomu vášmu dieťatku, ale absolútne nesúhlasím s tým, že by sme sa snažili tento systém rozvrátiť. To sú tie populistické reči, ktoré sa tu už vedú dlhšiu dobu a častokrát sa tým zahmlievajú fundamentálne fakty, o ktorých by sa malo podľa môjho názoru diskutovať. Skôr ako sa to pomenováva nejakými týmito invektívami.

    A ja som podľa mňa jeden základný pomenoval, a to je, prečo chcete uvrhnúť sporiteľov, ktorí chcú mať radšej nižšie výnosy, ale vyššie garancie do negarantovanej schémy a nerešpektujete alebo nedávate im možnosť ich slobodnej vôle v bezpečí. Tomuto ja absolútne nerozumiem. Ale rozumiem, rozumiem. Ja viem, prečo to tak je. Pretože je to rozumnejšie pre DSS-ky. Bolo by ťažšie naháňať tie ovečky do toho košiara, keby už boli v tom inom fonde. Ony ich potrebujú mať proste v tých iných fondoch a tam vy im ich tam automaticky zo zákona umiestnite napriek tomu, že oni tam v princípe, keď si pozrieme tie prieskumy, nechcú alebo nemajú byť.

    Čiže toto je to, čo mne na tom vadí. A môžu sa tu viesť a nakoniec spomeňme si, aká superodborná diskusia sa tu viedla pred samotným zavedením tohto systému. No žiadna. Bolo to do veľkej miery zdeformované nejakými jednoduchými marketingovými trikmi a vyhláseniami plus za masívnej účasti sprostredkovateľov, ktorí poberali nie malé provízie, a to určite, pán Chren, viete. Poďme sa baviť o tom, koľko zarobili tie sprostredkovateľské spoločnosti na tom, aby bolo toľko sporiteľov v druhom pilieri, ako je? Ste ochotný sa baviť aj na túto tému? A tam budú zaujímavé fakty z toho vychádzať a možnože pochopíme niektoré pohnútky a niektoré odstavce v tých zákonoch, prečo sú, aké sú.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dušan Muňko. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, pán Počiatek, poslanec, mi zobral obrovský kus z môjho diskusného príspevku, s ktorým ak som, neviem, ktorý poslanec ma tu menoval, že prečo som ja v roku 2008 vystúpil a povedal som, že prepad na kapitálovom trhu bude, a ja sa potom vrátim aj k ďalším desiatim rokom, ako bude kapitálový trh vyzerať.

    To, čo tu povedal pán poslanec Počiatek, že Národná banka iniciovala, aby prakticky tieto garancie boli zabezpečené voči správcovským spoločnostiam, pretože mala poznatky, čo má portfólium, či to mali banku Lehman, alebo to mali maďarské dlhopisy, ale mali aj iné veci. Čiže aby sme povedali, to bol prvý zákon.

    Druhý zákon, ktorý prijala Ficova vláda, keby ho nebola prijala a neboli by sme do toho búšili, tak dneska by správcovské spoločnosti prepadli ešte viacej.

    Pán Chren tu povedal jednu vec, že my sme chceli zrušiť druhý pilier. Vôbec nie. My vieme dneska, že druhý pilier existuje, že z prvého piliera je zhruba vyplácané vo všetkých európskych krajinách zhruba od 88 do 92 %. Druhý pilier je doplnkový. Samozrejmá vec, kedy sa druhý pilier na Slovensku zavádzal, bola úplne iná situácia, bola iná situácia na kapitálovom trhu. Tí ale, ktorí robili na kapitálovom trhu a ktorí pozorne sledovali dopady správcovských spoločností, trebárs severoamerických, ako dopadli a stanoviská napríklad správcovských spoločností severoamerických, či, kedy sa môže investovať na kapitálovom trhu, že je 4 %, kedy môžte získať záležitosti, pričom správcovské spoločnosti mali byť vylúčené, aby neinvestovali do podielových listov, do akcií vecí.

    A ja poviem ešte ďalšiu vec, pretože vychádzam z odborníkov, ktorí sa venujú kapitálu na kapitálovom trhu, a tvrdím a to poviem tu pánovi podpredsedovi, ktorý si myslí, že kapitálový trh raz bude. Ja tvrdím, že tak ako kapitálový trh, ktorý padol v roku ´29. pri svetovej kríze a potom sa dostal v ´62. roku na tú úroveň, tak dneska pritom, že obeživa je ďaleko viacej, a pričom kapitálový trh vyvolal hospodársku krízu, pretože žil vo virtuálnom svete, tak si dovolím tvrdiť, že minimálne 10 - 12 rokov kapitálový trh nebude rásť. A takisto to vedia naše správcovské spoločnosti, pretože sa zaoberajú kapitálovým trhom, ale zaoberá sa s ním jedna, ktorá má konkrétne poznatky za viac ako 20 rokov a to je Allianz, správcovská spoločnosť. Takže by som dával do pozornosti túto najväčšiu správcovskú spoločnosť, keby si pán minister a s Národnou bankou a s dohľadom finančným na ministerstve financií pozrel, koľko zarobila najväčšia správcovská spoločnosť za obdobie podnikania ako správcovská spoločnosť. Nebudem sa venovať ďalším, pretože sa mi dostal do ruky jeden materiál, a pokiaľ bude to zaujímavé v krátkej dobe, keď vyjde Biela kniha a vyjde aj stanovisko Európskej únie, pokiaľ sa týka dôchodkovej reformy.

    Pokiaľ sa týka ešte to, čo som tu nazval, že prečo je to paškvil, ten zákon. Česká ekonomika je trojnásobne silnejšia tým, že sa neponáhľali zaviesť druhý pilier, tým nerozvracali verejné financie, tak ako ich rozvraciame my. My nielenže dneska rozvraciame verejné financie, ale ešte proste s ktorými má vláda problémy, aj keď druhý pilier nejde do verejných financií, ale prakticky neriešime budúcnosť. K dnešnému dňu asi zhruba, resp. aby som bol presný, k 31. 12. 2010 zhruba do druhého piliera bolo naliatych okolo 4 mld. eur, čiže 120 mld. korún. Reklama správcovských spoločností, pretože už potom to nedávali do svojich súvah, rozpísali na 10 rokov, stála zhruba 5 až 5,8 mld. korún, pretože nedá sa len povedať to, čo bol nábor pracovníkov ľudí, ktorí mali byť a boli z tých 1 300-tisíc ľudí v druhom pilieri. Ďalšie náklady, ktoré s tým vznikali, a potom, samozrejmá vec, musíme si povedať, keď nastal v roku 2008 nie zásluhou Ficovej vlády, ale zásluhou Národnej banky výpredaj akcií a výpredaj aj iných vecí, ktoré správcovské spoločnosti mali. Za tých päť rokov, treba sa ich spýtať, koľko zarobili. Pokiaľ boli prostriedky, ktoré boli určené na druhý pilier z privatizácie plynární a energetiky, ktoré sme minuli, zhruba tých 80 mld. A potom akú to má logiku, že minister financií, aby nalial do Sociálnej poisťovne, berme zase minulý rok, 1 400 mil. eur, predá štátne dlhopisy slovenské, predá ich povedzme za 4 %, odvedie ich do Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa ich odvedie správcovským spoločnostiam a správcovské spoločnosti ich dajú na konzervatívny účet. Zamyslite sa, makroekonómovia, koľko prerobilo ministerstvo financií pri predaji, to je jedna vec.

    Pokiaľ by kapitálový trh bol tak výnosný, ako bol v období rokov 1976 - 1990, potom by bola situácia iná.

    Ale reálne dneska na kapitálovom trhu sa nedá zarobiť. A ešte musíte byť aj opatrní, ktoré dlhopisy by ste chceli štátne kúpiť, či kúpite Slovenskej republiky. Bral by som aj tú situáciu, pokiaľ sa týka novely zákona, keby tieto prostriedky, ktoré sa odvedú do druhého piliera, správcovské spoločnosti kúpili štátne dlhopisy Slovenskej republiky a tie prostriedky by znova dostal štát naspäť a mohol by ich použiť na budovanie infraštruktúry, či to je železníc, alebo je to diaľnic, alebo je to to, čo kde Slovenská republika potrebuje.

    Samozrejmá vec, situácia je iná. Pán Brocka sa tu vrátil k jednej veci, pretože maďarská vláda socialistická zaviedla druhý pilier. Maďarská vláda, pravicová, Orbána znárodnila druhý pilier. Rád by som bol, keby ste, pán podpredseda vlády, znova si vytiahli materiál a pokúsili sa od maďarských kolegov alebo partnerov dostať, koľko správcovské spoločnosti v Maďarsku prerobili. Netreba sa vracať ďaleko, pozrite si stanoviská OECD, a to ešte hospodárska kríza v roku 2008 nebola, ako dopadli správcovské spoločnosti v Anglii, pretože my sme zobrali chilský model, keby sme boli zobrali kanadský model, boli by sme možno ináč dopadli. Ale ako prepadli jednotlivé správcovské spoločnosti, OECD a Svetová banka, ale aj Európska banka má jednotlivé čísla, jak sa to celé vyvíjalo, jak sa vyvíjalo trebárs v Poľsku, Litovsku alebo kdekoľvek v iných krajinách vo východnej Európe.

    Ale teraz poďme k Slovensku, pretože nemôžte mi poprieť, že slovenská penzijná reforma je zlá, že ju treba reparovať a treba s ňou niečo robiť. Ja len poukážem na niektoré veci. Priemerný dôchodok Slováka je 359 euro, 360, v Česku 380, v Poľsku 437, v Nemecku 791, Rakúsko 1 026, vo Švajčiarsku 1 300 eur, vo Francúzsku 1 100. Horšie ako Slováci sú na tom iba obyvatelia pobaltských štátov. Samozrejme, obviňovať z toho správcovské spoločnosti nemôžeme, treba to tak však vnímať, že na trhu fungujú siedmy rok a svojim sporiteľom nedali ani len nádej na zmenu k lepšiemu. Len samé otázniky a neistotu. Je tu aj ďalší fakt, demografické ukazovatele Slovenska sa postupne zhoršujú a vláda ani po roku nemá ani náznak riešenia, ako eliminovať prichádzajúce riziká. Slovenský dôchodkový systém potrebuje zmenu, na tom sa zhodneme všetci, ale nie takú hurásystém, ako to robíme teraz. Navrhovaným zmenám, o ktorých hovoríme, nepredchádzala seriózna ekonomická analýza ani verejná odborná diskusia. Hovorím to preto, že pozrite sa, Česi, silná ekonomika, koľko sa bavia a ako sa bavia z hľadiska penzijnej reformy v Českej republike. Ani jeden štát v Európskej únii sa nebavil tak dlho a nemal toľko dôvodových analýz, a prepracovaných, ako majú Česi.

    Naopak, vo verejnosti sa objavovali len vyhlásenia, ktoré koaličná strana čo presadzuje, kam neustúpi. Niektorí i kolegovia jednostranne propagujú silnejšie postavenie správcovských spoločností, naháňať im klientov, aby získali čo najviac peňazí. Táto atmosféra neprispeje k stabilizácii zákonov o dôchodkovom sporení ani k ich kvalite. Naopak, vytvára len predpoklad pre ďalšie zmeny už v blízkej budúcnosti, čo môže dôchodkové sporenie aj pochovať.

    Ak som spomenul, že chýba analýza niektorých zásadných faktov potrebných pre také vážne rozhodnutie, ako chceme dnes prijať, treba v zákone urobiť zmeny. Predovšetkým ide o vstup na akciové trhy. Nepoznáme detaily možného investovania do akciových fondov, nepoznáme portfólio jednotlivých správcovských spoločností, nevieme, ako rozmýšľajú účastníci druhého piliera, pokiaľ ide o riziká a možnosti investovania. Nie sú vyhodnotené ani výnosy, s ktorými sme v istých časových intervaloch iba povrchne oboznámení iba médiami. S nimi sa automaticky spájala aj kritika predchádzajúcej vlády pri zavedení garancií. Namiesto takéhoto mediálneho cirkusu by sme mali poznať pozadie nízkych výnosov jednotlivých fondov, no nič sa z toho nedeje.

    Samozrejmá vec, pán Počiatek tu, pán poslanec tu veľmi podrobne povedal, že 50 % ľudí vôbec nevie, kde má finančné prostriedky, či má na rastovom, vyváženom alebo konzervatívnom fonde. Nevie, ani v akom portfóliu je. Čiže nemá ani dunstu, ako by mal investovať, či zriadime ďalší fond, alebo zriadime ďalšie dva. Podľa môjho názoru by sme s navrhovanými zmenami mali počkať. Po prvé na to, aby sme si určili smer, ktorým pôjdeme, a potrebujeme analýzu Národnej banky Slovenska. Okrem toho v septembri má Európska komisia pripraviť a vydať Bielu knihu, kde sa povedia zásadné veci k druhému pilieru a k dôchodkovým systémom v Európe. Budú tam najmä skúsenosti z dôchodkových systémov Európy, z ktorých sa môžeme poučiť, pretože všetky dôchodkové systémy v rozvinutých krajinách prepadli, či už ide o Nemecko, Anglicko, kde vláda dorovnávala straty, nehovorím o poľskom modeli a tiež nehovorím o Chile.

    Veľké finančné problémy prekonávajú súkromné dôchodkové systémy aj v iných štátoch. Ukazuje sa, že dnes vôbec nezáleží na tom, či príslušná krajina patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta alebo či jej súkromný dôchodkový systém bol, alebo nebol povinný dobrovoľne, prípadne či je definovaný dávkovo alebo príspevkovo. Prepady akcií vo viacerých dôchodkových fondoch vymazali ich dlhoročné ekonomické výsledky. Roky a roky nás Svetová banka, ako aj Medzinárodný menový fond a ďalšie národné finančné inštitúcie presviedčali, že jedinou cestou, ktorá vyrieši problém starnutia obyvateľstva a ktorá zabezpečí dostatočne udržateľné dôchodky na dlhú dobu, sú súkromné dôchodkové systémy. Za moderné označovali predovšetkým sporiace penzijné produkty - dôchodkové individuálne účty, ktoré mali zabezpečiť svojim účastníkom omnoho vyššie výnosy a, samozrejme, vyššie zisky. A čo z nich zostalo? Prečo v 90 % v európskych krajinách sa vyplácajú dôchodky z prvého priebežného systému a nie z druhého? Nie jednoducho preto, lebo tento systém neuspel? Povedzme si otvorene, druhý pilier ekonomiku ani dôchodky nezachráni. Nemôže byť nosný, ale iba doplnkovým zdrojom príjmov seniorov. Takto k dôchodkovému systému treba aj pristupovať a nastaviť jeho parametre.

    Takže čo vyplýva zo skúseností v zahraničí, ale aj z doterajšieho pôsobenia správcovských spoločností na Slovensku? Treba zmeniť viacero vecí. V prvom rade motiváciu správcovských spoločností tak, aby boli nútené získať zisk a nielen nazbierať čo najviac sporiteľov. Treba nastaviť pravidlá tak, aby ich zárobok sa odvíjal od toho, koľko sporiteľovi zarobili peňazí. Aby bola postavená zmluva medzi správcovskou spoločnosťou na princípe jeho odmeny z výnosu, ktorý klientovi zabezpečila, a nie tak, ako je to dnes, keď DSS-ky strhávajú si poplatky na svoju réžiu, poplatky na investovanie a svoje odmeny ešte skôr, ako idú na trh. Tým sa ale vládne návrhy vôbec nezaoberajú.

    Slabým miestom navrhovaných zmien je vstup na akciový trh a prenášanie rozhodnutia na sporiteľa. On je laik, nevie, ako tento trh funguje, nevie vyhodnotiť svoje šance zarobiť. Nevie, že inak táto hodnota klesá a dostáva sa do straty. Nevie, že iba ten, kto má naozaj šťastie a dlhoročné skúsenosti, môže na tomto trhu zarobiť. A práve prvok šťastia, ktorý do celého procesu vstupuje, je tak silný, že ani severoamerické správcovské spoločnosti, ktoré majú niekoľkoročné skúsenosti, niekoľko desaťročné skúsenosti s akciovými trhmi, neodporučili vstup dôchodkového kapitálu na ne.

    Paradoxom pritom je, že pri vstupe na rizikový akciový trh má byť náš sporiteľ zbavený ešte aj garancií zo strany správcovských spoločností. Zachovanie či zrušenie garancií má aj silný politický rozmer, ktorý nemožno obísť. V tom smere zohrala koalícia jednu veľkú komédiu, keď si spomeniem na ich reakcie, keď sme zaviedli garancie. Médiá kŕmené miliónmi eur z reklám správcovských spoločností bezo sporu pustili náboj najhrubšieho kalibru a koalícia nám nevedela prísť na meno. A dnes jeden, druhý koaličný partner, ale aj premiérka sú zrazu za zachovanie garancií, ak sa vytvoria aj možnosti investovať bez garancií. Zrazu im neprekážajú a už ani nedeformujú trh. Ak to zhrniem, jednoducho musím povedať, že je zlé, ak sa také veci, ako je dôchodkové sporenie, stávajú nástrojom politického boja.

    Treba zmeny nastavenia dôchodkového sporenia. V našej ekonomike nie je miesto pre 1,4 mil. účastníkov druhého piliera. Súčasný stav je zlý pre systém, pre štát, ktorý na to nemá, ale najmä pre sporiteľov, ľudí, ktorí boli nalákaní do druhého piliera, ale nemajú šancu získať dôstojnú penziu. Dkonca väčšina z týchto ľudí nebude mať ani na sociálne životné minimum. Plnia len jednu úlohu v prospech správcovských spoločností, sú pre ne zdrojom finančných príjmov. Uvedený vysoký počet sporiteľov nie je výsledkom reálnej sily dôchodkového systému a viery v jeho možností, je to iba výsledok silnej reklamy, ktorá uviedla ľudí do omylu, a je to výsledok snahy našich občanov oslobodiť sa od všetkého štátneho a vyjadrením nedôvery, že všetko štátne je zlé. Treba priznať, že je to chyba najmä nás politikov, v tomto smere sme mali pri nábore správcovských spoločností uľahčenú úlohu, ale môže sa to obrátiť aj proti nám a v čase, keď nastane obdobie vyplácania dôchodkov.

    Myslím si, že na slovenskom trhu, pretože slovenský trh je malý, stačilo možno dve správcovské spoločnosti, nie tak, ako je šesť správcovských spoločností. Na základe toho, čo som povedal, automaticky vzniká otázka, kto by mal zo systému vypadnúť. Ľudia starší ako 35 rokov a ľudia s príjmom nižším ako 600 až 700 eur, ani jedni, ani druhí si na lepší dôchodok nenašetria, ich vklady sú nízke a obdobie sporenia veľmi krátke. Podľa našich analýz by na Slovensku malo byť v dôchodkovom sporení 200- až 250-tisíc mladých ľudí.

    Ďalším vážnym problémom, o ktorom treba diskutovať, je prerozdelenie odvodu 9 % do Sociálnej poisťovne a 9 % správcovským spoločnostiam. Takto nastavený mechanizmus verejné financie dlhodobo nemôžu uniesť, kde zvlášť, ako sme sa k takémuto kľúču dopracovali, keď v auguste 2002 vláda pána Mikuláša Dzurindu schválila legislatívny zámer zákona, ktorý mal upravovať nový dôchodkový systém, uložila vypracovať návrh zákona v dvoch alternatívach. Jedna alternatíva bola odvody 12 : 6; 12 % do Sociálnej poisťovne, 6 % do druhého piliera. Druhá alternatíva bola odvody do druhého súkromného dôchodkového piliera 3,7 %. Súčasne bolo v tomto materiáli napísané, že vraj prvá alternatíva tejto 12 : 6 je nevyfinancovateľná z verejných zdrojov. To bol záver vlády, ktorý prijala vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2002. Napriek tomu, že sa konštatovalo, že pomer odvodov je 12 : 6 nevyfinancovateľný z verejných zdrojov, zrazu sa objavil 9 a 9. Pýtam sa, čo zapríčinilo, že navrhovatelia zákona od návrhu 12 : 6, resp. to, čo bolo ešte prijateľné, 3,7 %, sa dostalo k 9 : 9? Prakticky z nášho, museli sme vyplácať zo Sociálnej poisťovne ročne 26 mld. korún, aby sme vyrovnali deficit, ktorý tam vznikol. Sociálna poisťovňa, resp. štát na toto rozdelenie odvodu dopláca, pritom dochádza k tomu, že štát, aby naplnil literu zákona, odviedol za 1,4 mil. účastníkov správcovským spoločnostiam každý mesiac 9 %, musí sa prostredníctvom dlhopisov zadlžovať. Na získanie týchto peňazí zaplatí viac ako už niekoľko rokov za sebou výnos v dôchodkovom pilieri, inými slovami, nech to znie akokoľvek nenormálne, je to tak, že štát sa zadlžuje a peniaze, ktoré odvedie do správcovských spoločností, sa v priebehu ich niekoľkých mesiacov znehodnotia.

    Pre porovnanie uvediem výšku odvodov v krajinách v strednej a východnej Európe. V Rumunsku sa odvádza do druhého piliera 2,5 % z 29 %, v Bulharsku 4 z 23 %, v Chorvátsku 5 %, v Poľsku 7,3. Na margo tohto v roku 2007 Medzinárodná organizácia práce potvrdila, že na Slovensku sa uskutočňuje najradikálnejšia dôchodková reforma v Európe a vytvára systematický deficit zdrojov v prvom pilieri, čo nakoniec sa preukázalo ako absolútna pravda. Tento problém navrhovanej zmeny znovu dochádzajú. Pýtam sa - prečo? Pretože to nevyhovuje správcovským spoločnostiam, ktorým ide iba o zisk. V tejto súvislosti budem navrhovať zníženie odvodu do druhého piliera na 3 %.

    V poslednom rade sa treba pozrieť aj na samotné správcovské spoločnosti. Spomeniem ďalšiu anomáliu, ktorá znevýhodňuje Sociálnu poisťovňu oproti správcovským spoločnostiam. Sociálna poisťovňa je povinná správcovským spoločnostiam odvádzať príspevky za sporiteľov v druhom pilieri, aj keď zamestnávateľ poistné odvody nedostane. Do 60 dní musí zaplatiť správcovskej spoločnosti a potom sa sama musí postarať o vymáhanie tej časti, ktoré Sociálna poisťovňa pripísala na účet DSS-iek. Správcovským spoločnostiam tak plynú na účty peniaze bez ich akejkoľvek aktivity.

    Prečo si svoje pohľadávky od klientov nevymáhajú sami? Niektoré DSS-ky ešte neváhali penalizovať Sociálnu poisťovňu, ak s touto neuhradenou platbou mešká. Pritom štát robí za DSS-ky všetky úkony, vypočítava za nich odvody do druhého piliera, vyberá ich, vymáha a pripíše ich na ich účet. Potom stačí už len niekoľko počítačov a zopár správnych ľudí, ktorí rozpútajú mediálnu kampaň, a výhodný biznis pre správcovskú spoločnosť je na svete. Ak hovoríme o potrebe zmeny, mala by sa udiať aj v tejto oblasti, no vo vládnom návrhu som sa o tom nič nedočítal.

    Ďalej sa pýtam, prečo sa návrh novely zákona nezaoberá kontrolou správcovských spoločností pri ich nakladaní s peniazmi občanov? Sú to súkromné firmy, ale narábajú s verejnými zdrojmi vybranými od občanov, a to je dôvod na ich kontrolu, tak ako je to napríklad v zdravotných poisťovniach. Prečo by mali mať správcovské spoločnosti v tomto smere výnimku? Dnes nikto nevie ani to, kde investovali správcovské spoločnosti vyše 4 mld. eur.

    Problém je aj navrhovaný povinný vstup mladých ľudí nielen z hľadiska ústavnosti, ale najmä z hľadiska zvyšovania počtu sporiteľov. Mal to byť elitný klub mladých a prosperujúcich ľudí. Veď čo si už len našetrí niekto s priemernou mzdou? Slovensko je zrelé, ako som už povedal, maximálne na 200- až 250-tisíc sporiteľov v druhom pilieri, pretože ostatní aj tak padnú do prvého piliera a na dôchodok si nenašetria. Ak majú vo Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku podstatne vyššie, až niekoľkonásobné dôchodky ako u nás, nie je to zásluha druhého piliera, ako sa nám to snažia nahovoriť nekritickí zástancovia dôchodkov sporenia, ale podstatne vyššej životnej úrovne v dôsledku silnej ekonomiky. Zamieňanie týchto dvoch veličín účelovým ťahom tých, ktorí chcú získať čo najviac sporiteľov. Pokiaľ by sa páni z koalície pozerali na veci reálne, nemohli by akceptovať návrh povinný vstup mladých ľudí. Podľa môjho názoru je táto povinnosť z právneho hľadiska na hrane ústavnosti a mali by sa k nej vyjadriť právnici.

    Problém vidím i v tom, že prvý dôchodkový pilier je legitímny a nedá sa spochybňovať jednostranným povinným vstupom do druhého piliera. Alebo druhý možno konflikt s ústavou, dovoľuje ústava vnucovať členstvo, predpisovať vklady či odvody do nejakých systémov? Nie som o tom presvedčený a poviem pravdu, že ak človeku by vadilo, keby mi štát niečo ordinoval, čo musím robiť, kam mám vstúpiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Muňka piati páni poslanci, posledný pán poslanec Kolesík.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Blahová.

  • Ďakujem pekne. Pán Muňko, ako riaditeľ Sociálnej poisťovne ste sa 7. 6. 2009 vyjadrili ohľadom druhého piliera, že začať treba vtedy, keď to ekonomika umožní. Budem vás citovať, začať treba s reformami v tom zmysle: "Bez spustenia druhého dôchodkového piliera by Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca penzie terajším dôchodcom, podľa jej šéfa mala dostatok finančných zdrojov do roku 2025 - 2030. Medzičasom by politici mali presadiť také reformy v riadení verejnej správy či verejnom obstarávaní, aby štát dokázal ušetriť výrazne viac peňazí než v súčasnosti." Dodal. Vo svojom postoji ste konzistentný, vidím, že aj o pár rokov ďalej. Viazali ste spustenie druhého piliera na kondíciu verejných financií, pričom súbežne vaša vláda nedokázala hospodáriť bez prehlbovania štátneho dlhu. Pričom je nám všetkým jasné, že bez radikálneho zásahu budú v roku 2040 v Sociálnej poisťovni na výplatu dôchodkov chýbať takmer 2 mld. eur. Demonštruje to absolútnu absenciu vašej politickej a možno aj ľudskej zodpovednosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Niečo prečítam a potom poviem, kto to povedal: "Podľa nášho názoru súkromné dôchodky sú jedinou možnou cestou, pretože inak je to priveľká záťaž na vládu. V strednej a východnej Európe veľa penzijných fondov vzniklo v posledných rokoch, takže našetrené majetky nie sú veľké, ale máte veľmi rýchlo starnúce obyvateľstvo. Keď sa pozriete na Nemecko, Taliansko či Francúzsko, tak tam sa tiež rýchlo zväčšujú blížiace sa požiadavky na vyplácanie dôchodkov, čo spomalí ekonomiky, keď ich obyvatelia pôjdu do dôchodku. Samofinancovanie dôchodkov je najlepším riešením pre jednotlivca, ale aj pre vlády. Tie sa potom môžu sústrediť na iné oblasti, ako napríklad rozvoj infraštruktúry, vzdelávania a tak ďalej."

    No nepovedal to nik iný, nik iný to nepovedal ako šéf Allianzu pre strednú a východnú Európu pán Bowers. Bolo to včera v novinách a v konečnom dôsledku je to dosť, by som povedal, v príkrom rozpore s tým, pán Muňko, čo vy hovoríte. Ale, samozrejme, váš názor vám neberiem, viete dobre, že pozerám inak aj na otázku fungovania na akciových trhoch, resp. kapitálových trhoch. Vy ste skúsený investor, to určite z vašich vyjadrení cítiť. Ale ja vám môžem povedať, že práve v momente, keď ste prinútili zákonom, aby DSS-ky v princípe zo strachu pred možným rizikom polročného vyhodnocovania z tohto trhu odišli, tak práve vtedy sa začalo, no nechcem to nazvať slovom eldorádo, ale začalo sa to lepšie obdobie a ja osobne to považujem pre mňa súkromne za hádam najúspešnejšie fungovanie na kapitálových trhoch, ktoré som vôbec vtedy, teda ktoré som vôbec kedy mal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Muňko, rozmýšľam, čo by som asi tak povedal, keby som mal zase odpapagájovať nejaký text, ktorý mi napísal minister, ako nám to predviedla pani kolegyňa Blahová, ale keďže poviem nejaký vlastný názor alebo chcem povedať vlastný názor, tak to, čo ma zaujalo z vášho vystúpenia, to je iba krátke poukazovanie, poukázanie na dokonca možnú protiústavnosť povinného vstupu do druhého piliera.

    Ja mám tiež veľmi vážne pochybnosti o tom, či je ústavné, ak štát núti ľudí vstúpiť do druhého piliera, pretože podľa ústavy zabezpečuje sociálne zabezpečenie alebo garantuje sociálne zabezpečenie, ale v druhom pilieri štát negarantuje vôbec nič. Čiže my sa dostávame do situácie, že štát núti ľudí na základe zákona odkladať si peniaze do druhého piliera, ale pritom zároveň ten istý štát negarantuje, že z týchto peňazí sa čo i len jedno euro v budúcnosti vráti v podobe dôchodku naspäť. A ja mám vážne obavy, že práve tento moment môže spôsobovať protiústavnosť povinného vstupu do druhého piliera, ak tu, naopak, nie je garancia žiadneho plnenia. Pretože tuto máme poistný systém a, samozrejme, v poistnom systéme musí byť garancia vyplatenia tej poistky, keď sa naplnia dôvody, prečo má byť to poistné plnenie vyplácané. A my sa nachádzame v situácii, kedy ľudia síce si povinne budú platiť poistenie na obdobie staroby, ale vlastne sa môžu dostať do situácie, že ten, komu platia, čiže v podstate štát, pretože je to štátom vynútená dávka, im potom nebude garantovať, že im vyplatí tú poistku v čase, keď sa stanú dôchodcami.

  • Pán kolega, existuje elegantné riešenie na mnoho tých problémov, o ktorých ste tu rozprávali. Áno, súhlasím s tým, demografický vývoj potrebuje reakciu zo strany jednotlivých vlád v Európe. Áno, súhlasím s tým, že súčasný systém dôchodkov je už neudržateľný, pretože bol na začiatku skôr nastavovaný na to, že sa väčšina ľudí dôchodku nedožije, než by bol nastavený na to, že ho bude tak obrovské množstvo dôchodcov poberať. Súhlasím s tým, že v Európe sa skúšajú rôzne modely a vlády volia rôzne prístupy k tomu, aby túto situáciu riešili.

    Keď sa pozrieme do Veľkej Británie, tak sa rozhodli v procese zavedenia nového systému, ktorý sa volá univerzálny kredit, skombinovať dva zaujímavé myšlienkové postupy. Jeden sa dá zhrnúť ako základný príjem a druhý sa dá zhrnúť ako negatívna daň. No a hádajte, čomu sa rovná univerzálny kredit na Slovensku? A dám vám jednu dobrú pomôcku, stačí si naštudovať knižku, ktorú napísal pán Sulík, a volá sa Odvodový bonus a väčšinu odpovedí na tieto otázky tam nájdete. Nájdete tam odpoveď na to, ako sa dá zabezpečiť dlhodobo ufinancovateľný stav, nájdete tam odpoveď na to, ako sa dá odstrániť z procesu pojem ako základná mzda, ako dôchodkový vek a ako sa dá cez kombináciu základného príjmu a negatívnej dane spraviť udržateľný systém, ktorý by dokázal vydržať niekoľko ďalších desaťročí. Stačí študovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Muňko, dovoľ aj mne, aby som ti poďakoval za tvoje obsažné vystúpenie. Rovnako ako ty, aj ja mám obavu z núteného vstupu mladých ľudí do druhého piliera, taktiež sa nazdávam, že je to na hrane ústavnosti, ak nie priamo protiústavné.

    Čo ma však najviac, najviac mrzí, je to, že strana, ktorá má v názve slovo sloboda a ktorá sama o sebe hovorí, že je liberálna, tak prostredníctvom svojich nominantov vo vláde presadzuje takýto donucovací systém formou zákona.

    Veď, páni, dokážte, že ste liberáli a nechajte mladých ľudí, dajte im možnosť slobodne sa rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú vstúpiť do druhého piliera. Veď to by malo byť každého jednotlivca slobodné rozhodnutie. Preto mi prekáža, že mladých ľudí nútite pod hrozbou zákona, nútite proti ich vôli vstúpiť do druhého piliera.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Muňko chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci... Prepáčte. Prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, nebudem kritizovať ohľadom vašich vyjadrení, ja by som bol rád...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Muňko, prerušujem vaše vystúpenie. Prosím, aby ste vrátili pánovi poslancovi čas na vystúpenie s faktickou poznámkou. A prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Páni poslanci, nebudem špekulovať a polemizovať s takými vyjadreniami. Rád by som bol, keby ste si pozreli to, čo som povedal pánovi podpredsedovi vlády, znárodnenie maďarskej vlády pravicovej, koľko bolo našetrených a čo ostalo v druhom pilieri, prvá vec. Za druhé niet štátu v Európe, ako je Nemecko, ktoré si chráni a stráži verejné financie. Pozrite si, ako sú nastavené správcovské spoločnosti alebo zamestnanecké zväzy v Nemecku, a zistíte nastavenie, slovenské 9 %, a zistíte nastavenie do druhého piliera nemeckej ekonomiky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Je čas na hlasovanie o jednotlivých bodoch, ktoré sme prerokovali dnes a včera, ktoré nám zostali ešte na hlasovanie. Dovolím si navrhnúť, aby sme pred hlasovaním vyhlásili päťminútovú prestávku, aby sme poslancov požiadali, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať o 17.05 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch 22. schôdze Národnej rady.

    Poprosím teraz pána poslanca Pada, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol hlasovanie k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o civilnej ochrane, ktorý prerokovávame ako tlač 459.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste predložili Národnej rade návrhy uznesení k vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokovávame v prvom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Pado.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 459.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že predložený návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasný povzdych spravodajcu. Smiech v sále.

  • Máte s tým problém, pán poslanec?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 77 za, 1 proti, 70 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní, výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu, v ktorej majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 81 za návrh, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Ďurkovského, aby z poverenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Národnej rade predložil návrh uznesenia k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore a zákona o ochrane pred požiarmi, ktorý prerokovávame ako tlač 474.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, tlač 474.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 77 za, 59 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorej majú výbory návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 80 za, 1 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Bučeka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol a predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení zmluvy o malom pohraničnom styku, ktorý prerokovávame ako tlač 439.

    Chcem len pripomenúť, že na vyslovenie súhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Buček, prosím o návrh uznesenia.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku, tlač 439.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tlač 439, tak, ako bol prednesený v pléne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s uvedenou zmluvou. Návrh uznesenia máte v písomnom predložení doručený do lavíc.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 149 za návrh.

    Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou medzinárodnou zmluvou.

    Poprosím teraz pána poslanca Saloňa, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predložil Národnej rade návrhy k prerokovávanému návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky, ktorý prerokovávame ako tlač 440.

    Pán poslanec, prosím o návrh.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky, tlač 440.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako odznel v rozprave.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s medzinárodnou zmluvou medzi Novým Zélandom a Slovenskou republikou o programe pracovnej dovolenky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 149 poslancov, za návrh hlasovalo 149.

    Národná rada vyslovila súhlas s touto zmluvou.

    Poprosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre sociálne veci uviedol hlasovanie k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o inšpekcii práce, o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý prerokovávame ako tlač 460 v prvom čítaní.

    Poprosím vás, pán poslanec, o predloženie návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 460.

  • Ďakujem pekne za slovo. Konštatujem, že v rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy. Takže prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predmetný vládny návrh zákona prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 79 za návrh, 63 sa proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o pridelení výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský do 32 dní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor a lehotu, v ktorej majú výbory návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 150 poslancov prítomných, 79 za návrh, 1 proti, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste ako poverený spravodajca výboru pre sociálne veci predložili Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý prerokovávame ako tlač 475.

    Prosím o uvedenie návrhu.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 475.

  • Ďakujem. Konštatujem, že neboli podané žiadne procedurálne návrhy, preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 79 za návrh, 61 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť výbory, ktoré ho prerokujú, ako aj lehotu, v ktorej prerokujú návrh výbory a gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 80 za návrh, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána pána poslanca Osuského, ktorého poveril výbor pre európske záležitosti, aby Národnej rade predložil návrh uznesenia k prerokovávanej

    Správe o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorú prerokovávame ako tlač 435.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci, neboli podané nijaké procedurálne návrhy, a preto vás prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 78 za návrh, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie, ktorým zobrala na vedomie Správu o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre sociálne veci, aby Národnej rade predložil návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorý prerokovávame ako tlač 488.

    Kľud, páni poslanci.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 488.

  • Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných...

    Pán poslanec Ondruš.

  • Reakcie z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, pán podpredseda.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Poprosím pána spravodajcu, aby...

  • Áno. Z rozpravy takýto návrh odznel šesťkrát. Poslanec Ondruš, pani poslankyňa Tomanová, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Burian, pán poslanec Petrák dali v rozprave návrh procedurálny vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie alebo aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán predseda, to sú dva iné návrhy, ktoré treba oddeliť, a musíme o nich osobitne hlasovať.

  • Takže najskôr vrátiť, potom nepokračovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie šesťkrát. Ja si myslím, že sa vieme dohodnúť na zlúčení o hlasovaní tých, ktoré sú...

  • Opozícia trvá na hlasovaní šesťkrát, pán podpredseda.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať tak, ako rozhodnem ja.

  • Smiech v sále.

  • Najskôr o prvom, pán poslanec a pán predseda výboru, o ktorom - nepokračovať alebo vrátiť?

  • Prvý návrh bol prednesený vrátiť predkladateľovi na dopracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu z rozpravy vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 65 za, 78 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Druhý procedurálny návrh s miernymi modifikáciami bol, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 65 za, 78 proti, 7 sa zdržalo.

    Neschválili sme ani návrh na...

  • Teraz budeme hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 86 za návrh, 62 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pridelení návrhu zákona v druhom čítaní výborom. Navrhujem, aby o ňom rokovali všetky výbory Národnej rady okrem výboru mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor a lehoty, v ktorej majú výbory návrh zákona prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 85 za návrh, 6 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán predseda Brocka, poprosím vás teraz, aby ste ako poverený výborom, ktorého ste predseda, predložili Národnej rade návrhy uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý prerokovávame ako tlač 487.

    Poprosím vás o prvý návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 487.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní. (Reakcia spravodajcu: "To sú tie pokuty.")

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 78 za, 60 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz poprosím, aby sme hlasovali o pridelení návrhu zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a výboru pre sociálne veci s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne a odporúčam, aby výbory prerokovali návrh do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 81 za návrh, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi.

    A poprosím pána poslanca Hladkého, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rade predložil návrh uznesení k prerokovávanému návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý prerokovávame ako tlač 446.

    Pán poslanec Hladký.

  • Hlasovanie o zákone z 8. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 446.

  • Pán predsedajúci, nechajte, prosím, hlasovať o pripomienkach pána prezidenta nasledovne, o bode 1 hlasovať samostatne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 127 za návrh, 19 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • O bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

  • Páni poslanci, poprosím o kľud v rokovacej sále. Prerokovávame zákon, ktorý pán prezident vrátil na opätovne prerokovanie, kde kvórum na jeho schválenie je iné ako pri bežných hlasovaniach o zákonoch, preto poprosím, aby sme sa sústredili na hlasovanie.

    Poprosím vás, pán spoločný spravodajca, ešte raz zopakujte návrh, o ktorom žiadate hlasovať.

  • O bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 hlasovať spoločne a tieto podľa odporúčania gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 148 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Sú ďalšie návrhy?

  • Keďže sme hlasovali o všetkých pripomienkach pána prezidenta, sme v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o vrátenom návrhu zákona ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 78 za návrh, 71 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon o cestnej premávke, ktorý pán prezident vrátil Národnej rade na prerokovanie.

    Poprosím teraz pána poslanca Beblavého, aby z poverenia výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému návrhu poslancov Fronca, Hrušovského, Abrhana na zmenu zákona o vysokých školách, ktorý prerokovávame ako tlač 463.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 463.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpila jedna pani poslankyňa, ale ani ona nepodala žiadny procedurálny návrh, takže preto navrhujem, aby v súlade s mojím odporúčaním ako spravodajcom dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 86 za, 3 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady, aby návrh zákona prerokovali dva výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje pán predseda určiť výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o týchto návrhoch.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor a lehoty, v ktorých majú výbory, ktorým zákon pridelíme, prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 86 za návrh, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho predložila Národnej rade návrhy hlasovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorý prerokovávame ako tlač 392 v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 392.)

  • Týmto podávam informáciu, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec a v druhom čítaní neboli predložené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ani procedurálny návrh, preto žiadam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy o všetkých troch spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe pod bodmi 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za návrh, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 78 za, 1 proti, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúci návrhmi. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 79 za návrh, 1 proti, 70 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho predložila Národnej rade návrhy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý prerokovávame ako tlač 393 v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 393.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy spoločne o bodoch 1 až 35 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Kľud, pán poslanec, nemýľte poslancov pri hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 79 za návrh, 2 proti, 69 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 78 za návrh, 4 proti, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a poprosím pani poslankyňu o predloženie návrhu uznesenia k schváleniu zákona ako celku.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 150 prítomných, 79 za návrh, 3 proti, 68 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii so schválenými pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi schválila.

    Pristúpime k poslednému hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a poprosím pána poslanca Homoľu, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho predložil Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému bodu programu, ktorým je

    Informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2011 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády SR v II. polroku 2011, ktorý prerokovávame ako tlač 438.

    Pán poslanec Homoľa.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte teda hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2011 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku 2011.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predložil poverený spravodajca pán poslanec Homoľa ústavnoprávnym výborom.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 77 za, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky doteraz prerokované body 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú týmto hlasovaním prerušujem, myslím tým na 22. schôdzu, z dôvodu, že pán predseda Národnej rady v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nám oznámil, že na požiadanie skupiny poslancov zvolal rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým poslanci Národnej rady žiadajú o vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Slovenskej republiky Ivete Radičovej.

  • Prerušenie rokovania o 17.40 hodine.

  • Po prerušení rokovania 22. schôdze NR SR ihneď sa začala 23. schôdza NR SR.

  • ===============================================================================

    S p r á v a

    o 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

    konanej 13. a 14. septembra 2011

  • Po prerušení rokovania 22. schôdze NR SR ihneď sa začala 23. schôdza NR SR.

  • Otváram preto rokovanie 23. schôdze, ktorú zvolal pán predseda podľa § 17, pardon, čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 a § 109 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Poprosím vás ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu, o prezentáciu, ktorou zistíme, či Národná rada je schopná uznášať sa.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • 147 prítomných, 17 za, 1 proti, 4 sa zdržali, 25, 125...

  • Ruch, smiech a potlesk v sále.

  • Poprosím mojich spolukolegov za predsedníckym stolom, aby ma nevyrušovali.

  • Smiech v sále.

  • Ale konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná, preto môžeme pokračovať v rokovaní.

    Chcem vás informovať, že overovateľmi na 23. schôdzi Národnej rady budú pán poslanec Harman a pani poslankyňa Rošková, náhradníkmi pán poslanec Poliačik a Vladimír Matejička.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme zachovali pokoj a dôstojnosť rokovania o tak vážnom bode programu. Páni poslanci! Chcem informovať, že...

  • Ruch a smiech v sále. Reakcia predsedu NR SR: "Dajte, doneste mi jedno." Predsedovi poslanec doručil propagačný materiál.

  • Páni poslanci, naozaj považujme toto rokovanie za...

  • Ruch v sále.

  • Chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní nepožiadal žiaden poslanec, a tak ako som informoval, poslanci podpísaní pod návrhom na zvolanie schôdze v zmysle príslušných ustanovení ústavy a zákona o rokovacom poriadku žiadajú prerokovať návrh na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Slovenskej republiky.

    Chcem informovať, že o návrhu, o ktorom budeme rokovať, nie je nutné hlasovať alebo nemusíme hlasovať o programe schôdze. Chcem informovať, že pán predseda zaslal návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku na prerokovanie všetkým výborom a určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. A taktiež zaslal návrh na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky.

    Chcem predložiť ďalej procedurálny návrh, o ktorom chcem, aby sme ešte hlasovali pred začatím rokovania, aby sme pokračovali v rokovaní o návrhu aj po devätnástej hodine.

    Prosím, páni poslanci, chcem sa opýtať najskôr, či je všeobecný súhlas.

  • Reakcia pléna.

  • Reakcia pléna.

  • Až do skončenia schôdze, áno, tak treba chápať ten návrh.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu rokovať o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 78 za, 70 proti, 1 sa zdržal.

    Národná rada návrh schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o kľud a pokoj v rokovacej sále.

    Páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov NR SR na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Slovenskej republiky Ivete Radičovej.

    Poprosím teraz pána podpredsedu Národnej rady, pána poslanca Fica, aby za skupinu poslancov návrh uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • 2.

    Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedníčka vlády, vážené dámy a páni, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za opozičný SMER – sociálnu demokraciu a Slovenskú národnú stranu využívajú ústavné oprávnenie a podávajú návrh na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Slovenskej republiky Ivete Radičovej.

    Hlavným dôvodom tejto iniciatívy je nepripravenosť predsedníčky vlády Slovenskej republiky zastávať najvýznamnejšiu exekutívnu funkciu s vážnymi dôsledkami pre Slovensko a jeho občanov.

    Neschopnosť predsedníčky vlády sa prejavuje najmä v troch oblastiach.

    Prvou je nespôsobilosť riadiť ekonomické, finančné a sociálne procesy vyžadujúce predovšetkým v súčasnej situácii rozhodnosť a predvídavosť. Predsedníčka vlády preukázala už v prvých dňoch po vzniku novej vlády v júli 2010 a počas prípravy a predkladania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, že je iba nemým pozorovateľom nešťastných kompromisov širokej vládnej koalície pozostávajúcej fakticky zo šiestich rôznorodých a politicky nezlučiteľných politických subjektov. Prázdne heslá, sľuby, žiadna predstava o budúcnosti, o Slovensku, toto nemôže postačovať na výkon funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Nepripravenosť predsedníčky vlády uvedomiť si dôsledky nekoncepčného vládnutia pravicovo-liberálneho kabinetu a neustále vyhováranie sa na vládu v rokoch 2006 až 2010 v praxi znamenali, že predsedníčka vlády nebola schopná zasiahnuť v prípadoch, kedy to bolo životne nevyhnutné pre Slovensko. Predovšetkým sa takýto zásah očakával na konci roku 2010, kedy sa pripravovali a schvaľovali opäť pod všeobjímajúcim pojmom reformy opatrenia na tzv. konsolidáciu verejných financií. Do tejto situácie sa pravicovo-liberálna vládna koalícia dostala vlastnou vinou, pretože zanedbala význam motivovania hospodárskeho rastu na Slovensku po skončení vážnej vlny svetovej hospodárskej a finančnej krízy.

    Navždy zostane zapísané v záznamoch, že v júli 2010, keď sme odovzdávali vládu, malo Slovensko najvyšší hospodársky rast v Európskej únii. Ide o nespochybniteľný fakt, ktorý sa nedá ničím zatieniť.

    Navždy zostane zapísané, že sme v júli odovzdávali vládu s jedným z najnižších verejných dlhov v celej Európskej únii, v eurozóne s druhým najnižším a že deficit bol na priemernej úrovni krajín Európskej únie. Nezdvíhali sme dane, nebrali sme ľuďom a plne sme rešpektovali oficiálnu vládnu doktrínu, podľa ktorej za svetovú krízu nemôžu ľudia na Slovensku a nie je preto ani dôvod, aby za túto krízu platili.

    Vážené dámy a páni, bola to predovšetkým téma verejného dlhu, ktorú politici pravicovo-liberálnej vlády hrubo zneužívali v predvolebnej kampani, v čom pokračujú aj dnes, hoci sa sami usvedčili z klamstva. V roku 2011 stúpne dlh na jedného občana Slovenska z 5 000 na 5 700 eur a celkovo, ak vláda Ivety Radičovej dovládne do roku 2014, sa dlh zvýši o 12,4 mld. eur. Za obdobie rokov 2006 až 2010 vrátane dvoch ťažkých rokov svetovej hospodárskej a finančnej krízy bol pritom dlh zvýšený o 10,2 mld. eur. Toto sú údaje, ktoré vláda Ivety Radičovej poslala do Bruselu. To nie je opozičná rétorika.

    Takže, dámy a páni z koalície, ako je to vlastne s tým zadlžovaním Slovenskej republiky? Ako je možné, že ju zadlžujete vyšším tempom ako za predchádzajúcej vlády? Situácia v zadlžovaní je tak vážna, že opozícia musí uvažovať o podpore návrhu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý by stanovil hornú akceptovateľnú hranicu dlhu na úrovni maastrichtského kritéria 60 %. Je paradoxné, že tento zákon je treba prijať nie kvôli vláde z rokov 2006 – 2010, ale kvôli vláde pravicovo-liberálnej, u ktorej sa predpokladá – a opäť je to oficiálny údaj –, že dotiahne v roku 2014 dlh až na úroveň 46 %.

    Spomalenie hospodárskeho rastu zavinené z podstatnej časti nekoncepčnou hospodárskou politikou pravicovo-liberálnej vlády prinieslo svoje obete v zhoršení finančnej situácie na Slovensku. Vláda však namiesto činov stále dookola len spievala tú istú pesničku „Prevzali sme zdevastované verejné financie“, pričom je dnes úplne zrejmé, že išlo len a len o zastierací manéver. A opäť prišiel štandardný pravicovo-liberálny model. Nedostatok financií spôsobený spomalením hospodárskeho rastu musia zaplatiť najslabší. Oprávnene sme čakali od predsedníčky vlády, že zasiahne v duchu svojich ľúbivých sociálnych hesiel. Nestalo sa tak a predsedníčka vlády stála na barikáde zvyšovania spotrebných daní a DPH. Dôsledne chránila banky a najbohatších, pretože ako najsilnejšia vo vládnej koalícii dala prednosť zvýšeniu dane z pridanej hodnoty a cien energií pred zavedením bankovej dane, ktorú sme ponúkali a stále ponúkame ako dostatočnú alternatívu zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Tie isté príjmy mohla vláda dostať do Štátnej pokladnice z dane pre banky, ktoré dosahujú rekordné zisky napriek kríze. Nie, prednosť – ako obyčajne – dostalo zdražovanie. Slabo a priemerne zarábajúci ľudia sa totiž nevedia brániť. Banky, tie sa brániť vedia.

    Vláda sa cynicky spoliehala na to, že si vystačí s obviňovaním predchádzajúcej vlády a že ľudia sa nepostavia na ochranu svojich záujmov, ako to často vidíme v iných demokraciách.

    Udalosti z prelomu rokov 2010/2011 nás definitívne presvedčili o tom, že predsedníčka vlády svoje sociálne názory len predstierala, že ide v skutočnosti o echtovného pravicového politika vybaveného jedinou teóriou: Všetko musia zaplatiť bežní ľudia, aj keď za to nemôžu. Toto je skutočná politická tvár Ivety Radičovej.

  • Dôsledky nezmyselného a vládou Ivety Radičovej spôsobeného tzv. konsolidačného balíčka prišli veľmi rýchlo. A boli presne také isté, ako ich pomenúvala nielen opozícia, ale presne o nich hovorili aj ekonomickí analytici. Konsolidačný balíček a zdražovanie pravicovo-liberálnej vlády malo viesť k ďalšiemu spomaleniu hospodárskeho rastu, k rastu inflácie, poklesu reálnych miezd a k zvyšovaniu nezamestnanosti. Tieto štyri faktory pomenúvavali všetci ekonómovia, ktorí hodnotili dopady konsolidačného balíčka. A všetky tieto následky vládnutia vlády Ivety Radičovej prišli.

    Chcete, dámy a páni z vládnej koalície, spochybniť, že dochádza k spomaleniu hospodárskeho rastu? No asi nemôžete, veď neustále sa prispôsobujete novým a horším predpovediam a samotný návrh štátneho rozpočtu na rok 2012 nemôžete ani prerokovať, pretože neviete, ako hlboko rast klesne a koľko zdrojov potrebných na fungovanie štátu vám bude chýbať.

    Chcete, vážené dámy a páni z koalície, spochybniť, že rastie inflácia? Včera ste si vypočuli oficiálny, nie opozičný údaj, v auguste inflácia, zdražovanie, pokračovala a dosiahla úroveň 4 %. A nezdražujú luxusné veci. Ľudia platia viacej za bývanie, dopravu, energie a potraviny, to, čo potrebujú každý deň. Je to len a len dôsledok úplne nezmyselného zvyšovania dane z pridanej hodnoty a odstránenia regulácie pri stanovovaní cien energií na začiatku tohto roku, ktoré bolo možné nahradiť, ako som už povedal, osobitnou bankovou daňou.

    Dnes sme mali rokovať už druhýkrát na Národnej rade o osobitnom uznesení na posilnenie cenovej stability životne dôležitých tovarov, služieb a energií. Druhýkrát ste odmietli v Národnej rade Slovenskej republiky o tomto rokovať, pravdepodobne vo svetle včerajších čísel, ale určite ako dôsledok stavu, v akom sa nachádza vládna koalícia.

    Čoho sa bojíte? Pravdy? Veď ako hovorí váš prvý podpredseda vlády: „Pravda oslobodzuje.“ Poďme hovoriť, aké je zdražovanie, čo je jeho dôsledkom a aké opatrenia môže vláda Slovenskej republiky ponúknuť občanom Slovenskej republiky. Skrývať sa, odmietať o tom hovoriť, to je málo. To nestačí ani nám, ani Slovensku.

    Chcete, vážené dámy a páni, spochybniť, že prvýkrát po rokoch klesli v prvej polovici roku 2011 na Slovensku reálne mzdy? To nie je náš údaj, to je štatistický údaj. Po slovensky povedané, zdražovanie bolo rýchlejšie ako rast miezd.

    Chcete, vážené dámy a páni z vládnej koalície, spochybniť, že v júli 2011 stúpla nezamestnanosť na 13,05 % v porovnaní s 12,98 v júni a že aj v auguste je 13,15 %? Kedy stúpala nezamestnanosť počas sezónnych prác? My si na takúto situáciu naozaj nepamätáme.

    Ako je možné, že na úradoch je evidovaných o 15 000 nezamestnaných viac ako predchádzajúci rok?

    Ako je možné, že máte o 50 000 viac dlhodobo nezamestnaných v štatistikách, ako to bolo v predchádzajúcom roku?

    To sú čísla, nie opozičná kritika. Čísla, ktoré neviete vyvrátiť a ktoré svedčia, akú hospodársku, sociálnu a finančnú politiku robíte. Politiku, za ktorú, samozrejme, nesie zodpovednosť predovšetkým predsedníčka vlády.

    Hovoriť, že nám pri takejto politike klesla konkurencieschopnosť, už ani netreba. A opäť to nie je rétorika opozície, je to oficiálny medzinárodný údaj.

    Na Slovensku sa pravicovo-liberálna vláda dostala do zvláštneho svetla. Nie preto, že by zmenila hodnoty, ale preto, že nevie na čele s predsedníčkou vlády, čo má robiť. Od pravice sa v teórii očakáva, že bude dynamizovať hospodársky rast a znižovať dane, ako stále sľubuje. Slovenskí pravicoví a liberálni politici hospodársky rast svojou politikou spomaľujú a – čo je zvláštne – dane neznižujú, ale zvyšujú. A na veľké prekvapenie pokračujú v ďalších úvahách zvyšovania daní vraj preto, že príjmy nepostačujú na krytie základných výdavkov fungovania štátu.

    Oprávnene sa pýtame, kde sú predvolebné a povolebné vyhlásenia? Máme teraz, vážení pravicoví a liberálni kolegovia, prísť s návrhom na zníženie priamych daní na 16 %? Toto nie je vtip. Toto nie je vtip. Toto nám odporúčal a navrhoval súčasný minister financií pán Mikloš na jar v roku 2010, keď vrcholila svetová hospodárska a finančná kríza. My takéto lacné divadlo ale hrať nebudeme.

    Áno, prichádza na rad vážna diskusia a radi by sme vás v tejto diskusii mali. Diskusia o solidarite bohatých a silných k slabším. My sme neboli nútení napriek kríze zvyšovať dane, ani sme to nerobili, ani sme neprivatizovali, ani sme nesiahali na dosiahnutý sociálny štandard. Vystačili sme si s hospodárskym rastom, ktorý bol podnecovaný verejnými investíciami. Ak ale teraz nemáte zdroje kvôli vašej neschopnosti, neberte slabo a stredne zarábajúcim ľuďom.

    Povedzme si pravdu do očí. Pani predsedníčka vlády, pod vaším vedením ste dosiahli stav, kedy buď budete naďalej chrániť bohatých a silných a necháte ľudí platiť viac a viac, či už za bývanie, potraviny, dopravu, energie alebo aj za školstvo a zdravotníctvo, alebo si uvedomíte, že treba siahnuť na zdroje tam, kde ich je dostatok.

    Prečo by ľudia s nadštandardnými príjmami nemali platiť vyššiu daň ako 19 %? Prečo, pani predsedníčka vlády, hráte sociálne divadlo a predkladáte do Národnej rady Slovenskej republiky zrušenie tzv. milionárskej dane, ktorú sme zaviedli v rokoch 2006 – 2010? Prečo, pani predsedníčka vlády, nesiahnete namiesto zvyšovania DPH na banky? Už ste to mohli urobiť na prelome rokov 2010/2011.

    Rád by som povedal údaj, ktorý je šokujúci. Pätnásť najväčších bánk v Európe malo v roku 2010 zisk 85 mld. eur, v porovnaní s rokom 2009 ho zdvojnásobil. Opakujem ešte raz, pätnásť najväčších bánk v Európe malo zisk 85 mld. eur. Avšak štvorčlenná rodina Kováčových alebo Modrých na Slovensku zaplatí v roku 2011 vďaka vašej antisociálnej a protiľudovej politike o 500 – 600 eur viac na základné životné potreby.

    Kde je základná miera sociálnej spravodlivosti? My voláme po tejto spravodlivosti, lebo opäť je to presný údaj. O 500 – 600 eur zaplatia ľudia na Slovensku viac na základné životné potreby, kým banky v Európe sa tešia z dvojnásobne vysokého zisku v roku 2010.

    Tu ste opäť, pani predsedníčka vlády, ukázali, do ktorého tábora patríte. Do tábora sociálne rozmýšľajúcich určite nie. Aj za túto vašu pretvárku sme podali návrh na vaše odvolanie.

    Okrem obyčajných ľudí siahate kvôli vlastnej neschopnosti aj na financie samospráv. Už dnes máte v štátnom rozpočte naplánovaný príjem na úkor miest a obcí od 150 do 190 mil. eur. Tento údaj sa líši. Vláda hovorí 150, niektoré údaje hovoria 190. Mestám a obciam ponúkate ako východisko základ v podobe daňového mixu, hoci viete, že navrhované nastavenie bude pre mnohých likvidačné. A vaša vláda mestám a obciam drzo odkazuje, aby si chýbajúce peniaze, ktoré im zoberiete, vybrali na miestnych daniach. No veď starostovia, primátori nech nesú politickú zodpovednosť, nech vysvetľujú ľuďom na chodníkoch a na uliciach, prečo museli zvýšiť miestne dane. Preto, lebo im vláda berie 150 až 190 mil. eur. Vôbec by som sa nečudoval...

  • Vôbec by som sa nečudoval, keby vám mestá, obce a vyššie územné celky ukázali, aké majú zbrane v tomto nekorektnom súboji.

    Pravicovo-liberálna vláda seje svojou neschopnosťou a antisociálnosťou veľkú búrku. Pani predsedníčka vlády, naivne sa domnievate, že ľudia na Slovensku nebudú nikdy intenzívnejšie prejavovať svoje názory alebo že tým, čo ste dorobili odborom v Zákonníku práce, ich paralyzujete? V rezortoch zdravotníctva, sociálnych vecí a školstva sa vám dejú veci, o ktorých musíte vedieť. A ak to neviete, tak vám to dnes povedalo 9 000 učiteľov, napríklad pokiaľ ide o situáciu v školstve. Dá sa očakávať, že podobné protesty prídu zo zdravotníctva a z ďalších oblastí.

    Prudko narastajúce sociálne napätie a veľkú nespokojnosť s vaším vládnutím by ste však mohli zmierniť dialógom, kvalitným dialógom v tripartite a s opozíciou. To, čo dnes predvádzate s daňami a odvodmi, je úplne nehorázne. Aj my sme mohli v rokoch 2006 – 2010 zrušiť druhý kapitalizačný pilier, ale neurobili sme to, hoci vy ste ho predtým prijali, ak si dobre pamätám, väčšinou iba jedného alebo dvoch hlasov. Vy dnes presadzujete pod zástavou akejsi nepodarenej reformy zmenu parametrov daní a odvodov, pričom likvidujete živnostníkov a strednú vrstvu, ktorú ste rétoricky vo vládnej koalícii znásilnili aspoň tisíckrát. Zmenu, ktorá na dlhé roky zmení systém daní a odvodov. A robíte to bez dialógu, ignorovaním opozície, ktorá od začiatku hovorí o nepripravenosti tohto návrhu. Sejete nervozitu, napätie a nestabilitu, a ak zožnete búrku, bude to búrka oprávnená a spravodlivá. A budete, pani predsedníčka vlády, za túto búrku niesť plnú politickú zodpovednosť.

  • Druhou oblasťou, v ktorej predsedníčka vlády Slovenskej republiky prejavuje neschopnosť, ba priam, ako v práve hovoríme, male fide, teda zlý úmysel, je dodržiavanie verejných sľubov a vyhlásení, resp. zneužívanie zásadných tém na politické ciele. Urobiť presný zoznam takýchto prípadov je prakticky nemožné, pretože nedodržiavanie slova predsedníčkou vlády je veľmi časté.

    Spomeňme si na prísľub, že všetky pozície, ktoré má opozícia, zostanú opozícii. To, čo sa dnes deje na Úrade pre verejné obstarávanie, je v príkrom rozpore s týmto vyhlásením predsedníčky vlády a jej správanie považujeme za politický podvod voči opozícii. My sme držali basu, nechali sme vždy predstaviteľov tých orgánov, ktoré patrili opozícii, opozícii. A zacitujem, čo povedala pani predsedníčka vlády v tejto súvislosti, je to veľmi krátka veta: „Všetky inštitúcie, ktoré patrili opozícii, budú patriť opozícii.“ Už to opäť neplatí, pretože Úrad pre verejné obstarávanie obsadzujete predovšetkým svojimi ľuďmi.

  • Podvodom boli aj verejné predvolebné vyhlásenia predsedníčky vlády, že sa nebude privatizovať a že sa nebudú ani zvyšovať dane. Ja zopakujem tie citáty, lebo to sú veľmi vážne vety.

    Prvý citát ohľadne daní: „Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní.“

    Pokiaľ ide o privatizáciu: „Nie, my nemáme v pláne privatizovať, toto tu chcem prehlásiť a vyhlásiť. Toto tu chcem prehlásiť a vyhlásiť.“

    Dane sa už zvýšili a ešte sa asi aj budú zvyšovať. A príprava na privatizáciu teplární prebieha v plnom tempe.

    Nie je možné akceptovať ani politicky, ani ľudsky, aby dva alebo tri dni pred voľbami človek, ktorý ašpiruje na pozíciu predsedu vlády, v priamom prenose v predvolebnom televíznom súboji povedal priamo do očí hlavnému politickému oponentovi dve zásadné vyhlásenia o neprivatizácii a nezvyšovaní daní. Vyhlásenia, ktoré mohli ovplyvniť niektorých voličov, vyhlásenia, ktoré mohli byť sympatické, ale vyhlásenia, na ktoré predsedníčka vlády okamžite po voľbách zabudla.

    To, že ste podviedli opozíciu, pani predsedníčka vlády, na to sme si už zvykli. Ale v tomto prípade ste oklamali celé Slovensko. Spáchali ste politický volebný podvod a túto skutočnosť považujeme za jeden z podstatných dôvodov podania návrhu na vyslovenie nedôvery.

  • Nebezpečné je aj zneužívanie tém na politické ciele. Máme teraz citovať všetky vyjadrenia predsedníčky vlády Slovenskej republiky k eurovalu a k pomoci Grécku, ktorými nás častovala krátko pred voľbami a potom po voľbách? Nuž dovoľte aspoň jeden citát pani premiérky.

    Moderátorka sa spýtala pani premiérky krátko po tom, ako bolo už po voľbách a zostavovala sa vláda.

    Moderátorka: „Takže ak budete premiérka, vláda pod vaším vedením nepoverí ministra financií, aby pripojil svoj podpis pod rámcovú zmluvu?"

    Pani Radičová odpovedá: „Áno, súhlasím.“

    Nesúhlasí absolútne nič.

    Aké je to ľahké a lacné zneužiť túto tému na boj s predchádzajúcou vládou a súčasnou opozíciou. Možno by nám mohla pani predsedníčka vlády vysvetliť, a nás to naozaj zaujíma, čo sa stalo, keď tak diametrálne zmenila názor na euroval a dnes sa tvári ako záchrankyňa eura? Podstatné je ale niečo iné. Úmyselné nedodržiavanie vyhlásení a zneužívanie zásadných národno-štátnych tém na politické ciele ukazujú ďalšiu tvár predsedníčky vlády ako nedôveryhodného politického partnera.

    Pani predsedníčka vlády, počas 20 rokov v politike som musel robiť rôzne rozhodnutia aj dohody a vychádzal som z presvedčenia, že základom je vzájomná dôvera pri napĺňaní záväzkov, aj keď rokujete s partnerom z iného politického spektra. V opozícii vám, žiaľ, po tom, čo ste predviedli za posledných štrnásť mesiacov, nedôverujeme a vaše slovo stratilo u nás váhu. Myslím si, že takto vás dnes vníma aj väčšina slovenskej verejnosti.

    Vážené dámy a páni, štartovacím momentom podania tohto návrhu je neschopnosť predsedníčky vlády urobiť čokoľvek v oblasti korupcie a klientelizmu, ktorá sa vyskytuje v jej bezprostrednej blízkosti. Keďže ide o návrh na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády, nepôjdem do minulosti, ale zostanem len v období od júla 2010. Samozrejme, záleží od toho, ako sa pani predsedníčka vlády postaví k takémuto časovému ohraničeniu našej diskusie, pretože munície do minulosti je obrovské množstvo – a nevídanej.

    Po už tradičných veľkých heslách a sľuboch o transparentom verejnom živote a boji proti korupcii sme prvýkrát zbystrili pozornosť, keď v kauze Hayekovcov nedokázala predsedníčka vlády v správnom čase odvolať ani len štátneho tajomníka.

    Vo vláde v rokoch 2006 – 2010, keď som považoval za správny odchod štátneho tajomníka, iba som požiadal príslušného ministra o predloženie návrhu na odvolanie štátneho tajomníka do vlády. Každý minister vedel, čo by sa stalo, keby takýto návrh nepodal. Rozšíril by zoznam jedenástich ministrov, ktorých som z rôznych dôvodov odvolal. Okrem toho sme vymenili celé vedenia Štátneho lesov, Slovenského pozemkového fondu, dokonca v rozpore s koaličnou zmluvou došlo k odňatiu celého rezortu spod politickej kontroly jedného z koaličných partnerov.

    O takýchto sankciách sa v tejto koalícii ani nesníva, pretože predsedníčka vlády je len hovorkyňou vlády a v mene zachovania funkcie sa bojí urobiť čokoľvek, čo by mohlo vyrušiť koaličných partnerov.

    Pani predsedníčka vlády, oslovenie „madam transparentná“, ktoré sa vám veľmi nepáči, ste dostali po tom, čo ste v orgáne vašej politickej strany hlasovali za zvolenie pána Kuceja za pokladníka strany. Toho, ktorý zohral dôležitú úlohu v kauze financovania SDKÚ, vďaka ktorej ste dnes predsedníčkou vlády. Aký paradox. Pokiaľ by ste mlčky tento akt vykonali, chápal by som, že ste nemohli a ani nechceli hlasovať inak. Vy ste však tento akt obhajovali slovami, a opäť citujem: „Hlasovala som za neho preto, lebo nebola žiadna iná alternatíva.“ A to ste predtým v kauze financovania rozširovali vyhlásenia typu „padni, komu padni“.

    Od tohto okamihu sme vedeli, že ste súčasťou hry a maximálne budete pripravená robiť divadelné predstavenia. A vaša najväčšia divadelná rola prišla veľmi skoro v kauze prenájmu súkromnej budovy pre daňové orgány v Košiciach. Je nepochybné, že táto kauza bola od samotného začiatku v centre pozornosti predsedníčky vlády. Najskôr bola spokojná, keď rezort financií obišiel zmluvu o budúcej zmluve podpísanú za predchádzajúcej vlády.

    A bola ticho aj vtedy, keď rezort financií a jemu podriadené Daňové riaditeľstvo priamo bez škrupulí podpísalo zmluvu o prenájme budovy pre štát s okresným predsedom SDKÚ v Nitre. K prvým reakciám sme ju prinútili, až keď sme zverejnili túto škandalóznu zmluvu.

    Opozícia je presvedčená, že predsedníčka vlády vedela o zmluve s okresným predsedom SDKÚ a nikdy by na ňu nereagovala, pokiaľ by sme na ňu neupozornili. Prišiel preto prvý povinný divadelný výstup, predsedníčka vlády, keď odmietla ísť na rokovanie vlády, pretože si prečítala prvé titulky v novinách. Pro forma odišiel aj generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva, osobný priateľ ministra financií, a bola vyhlásená tzv. verejná súťaž. Ani tá sa nevydarila, lebo okresný predseda SDKÚ z Nitry dal ponuku o 200-tisíc eur ročne pre štát nevýhodnejšiu ako iný záujemca. A to bola ponuka okresného predsedu z Nitry ešte drzá v tom, že za prenájom na periférii v Košiciach pýtal viac ako konkurencia za prenájom budovy v centre mesta.

    Preto verejnú súťaž zrušili, lebo nevyhral ten, kto mal vyhrať, a vyhlásila sa nová. Zrušenie súťaže bolo formálne odôvodnené, že sa nedala vyhodnotiť. V novej súťaži pochopiteľne bol iba okresný predseda SDKÚ z Nitry s tou istou škandalóznou ponukou, 11,40 eur za meter štvorcový, hoci v tomto kukuričnom poli na kraji Košíc sa platí iba 6,50. Zmluva sa podpísala...

  • Zmluva sa podpísala a najjagavejší prípad straníckeho klientelizmu bol dokonaný. Keďže médiá písali a mimovládne organizácie šomrali, že boli zneužité tak predsedníčkou vlády, ako aj ministrom financií, musel prísť druhý divadelný výstup predsedníčky vlády. Najskôr teatrálne ticho, potom čakanie na príchod ministra financií, ktorý sa asi 48 hodín po podpísaní tejto lukratívnej zmluvy pre okresného predsedu SDKÚ v Nitre rozhodol ísť bicyklovať do Latinskej Ameriky spolu s bývalým riaditeľom Daňového riaditeľstva. Bola to iba náhoda, že na americkom kontinente v tom čase bol aj okresný predseda SDKÚ v Nitre alebo sa organizovala oslavná párty? Veď bolo čo oslavovať. Vata na jednom metri štvorcovom...

  • Vata na jednom metri štvorcovom môže byť až 5 eur, ak si zoberieme, že zmluva bola podpísaná na 11,40 a trhová cena v tomto regióne Košíc je 6 až 6,50 eur za meter štvorcový. Pri zmluve na 5 rokov a možnosti ju predĺžiť o ďalších 5 rokov ide o miliónový zárobok v neprospech štátu.

    Vyvrcholenie divadelného predstavenia prišlo v podobe vyhlásenia predsedníčky vlády, že už nemá k veci čo povedať a že všetko bolo v poriadku. Vo veci, kde pred niekoľkými dňami hrozila teatrálne demisiou, bolo zrazu všetko v poriadku. Predsedníčka vlády sa potom čuduje, keď kladieme otázku, prečo takto zmenila svoj postoj. A ak pomenúvame ako jednu z možných odpovedí pravdepodobnosť, že na výbornom straníckom biznise profitovala aj predsedníčka vlády, lebo je z čoho profitovať, nemôže na to reagovať podráždene. Náš úsudok má pri správaní sa pani Ivety Radičovej plné opodstatnenie.

    A úplné ovácie predsedníčka vlády dostala, keď túto neuveriteľnú kauzu straníckeho klientelizmu v SDKÚ obhajovala okrem iného slovami: „Preboha, a z čoho má žiť okresný predseda SDKÚ v Nitre?“

    Nuž teda, pani predsedníčka vlády, neviem z čoho, ale z predraženého a zmanipulovaného prenájmu vlastnej súkromnej budovy štátu určite nie. Som o tom presvedčený.

  • Vážené dámy a páni, tak ako stúpa frekvencia vyhlásení Ivety Radičovej o transparentnosti a boji proti korupcii a klientelizmu, predsedníčka vlády posúva hranice korupcie a klientelizmu do nepredstaviteľných hraníc k politických špičkám štátu. Verejná obhajoba tohto prípadu straníckeho klientelizmu bola pre nás veľkým prekvapením. „Bola trápna,“ ako napísal jeden týždenník. Pokúšam sa naozaj používať vyjadrenia, ktoré uverejnili médiá alebo politológovia. „Bola trápna,“ napísal jeden týždenník, predsedníčka vlády mohla aspoň trochu opraviť svoju definitívne zničenú povesť, keby odvolala ministra financií pána Mikloša po príchode z dovolenky. Neurobila tak a jej vyjadrenia ju usvedčovali z toho, že od začiatku o všetkom vedela a že na konci dňa bude zákazku obhajovať svojím vlastným telom.

    Dovoľte mi, aby som to opäť ilustroval na vývoji citátov pani premiérky.

    Prvý citát: „Moji kolegovia, budúci kolegovia, členovia vlády vedia, že moja tolerancia bude nulová.“

    Druhý citát: „Považujem ten postup za klientelizmus, a preto si nemyslím, že môžeme postupovať rovnakým spôsobom, lebo by sme problém zopakovali.“

    A tretí citát: „Pre mňa je táto téma uzatvorená.“ A tým pani predsedníčka vlády prestala o tejto kauze hovoriť.

    Pani predsedníčka vlády sa veľmi rozčúlila, keď som povedal vetu, že korupcia nebola nikdy tak blízko pri predsedovi vlády, pri predsedovi vlády Slovenskej republiky, ako pri nej. Svedčí o tom druhá neuveriteľná kauza korupcie spojená s jej rozhodnutím prideliť z rezervy predsedníčky vlády 300-tisíc eur na výstavbu športového areálu v Osrblí. Fakty sú veľmi jednoduché. Poradca predsedníčky vlády, jeden z jej veľmi blízkych ľudí, je trestne stíhaný za to, že mal spolu s ďalšími osobami zorganizovať vybratie 10-percentnej provízie z tejto dotácie, čo sa aj stalo.

    Zaujímavé je, že v kauze figuruje aj riaditeľka kancelárie predsedníčky vlády, riaditeľka kancelárie predsedníčky vlády Slovenskej republiky, ktorá posielala uvedenému poradcovi elektronickou poštou všetky informácie o spôsobe a detailoch pridelenia dotácie vo výške 300-tisíc eur.

    Takže, vážené dámy a páni, predsedníčka vlády rozhodne dať 300-tisíc eur na konkrétny projekt zo svojej rezervy. Jej riaditeľka kancelárie, bližší človek predsedníčke vlády už nemôže existovať, posiela všetku príslušnú korešpondenciu poradcovi premiérky, ktorý inak nemá mať čo s dotáciou spoločné a tento ide a vyberie od prijímateľa dotácie, od zhotoviteľa stavby 10 %, 30-tisíc eur.

    A pani predsedníčka je opäť nervózna, keď hovoríme o tom, že neveríme, že by nevedela o tom, čo sa deje v jej najbližšom okolí. Riaditeľka kancelárie, blízky poradca, jej rozhodnutie, ktoré sa týkalo dotácie na výstavbu športového areálu v danej oblasti.

    Všetci si teraz predstavte – a buďte trošku úprimní –, čo by sa dialo, keby som ako predseda vlády rozhodol o dotácii, môj riaditeľ kancelárie by posielal všetky informácie elektronicky jednému z mojich poradcov a ten by išiel a vypýtal by 10-percentný úplatok od zhotoviteľa stavby? Pri vysvetlení, že som o ničom nevedel, by ste sa chytali od smiechu za bruchá. Parlament by horel, veľvyslanci by stáli v rade na Úrade vlády s protestmi a mimovládne organizácie by sa predbiehali v obviňovaní predsedu vlády.

    Hoci je stranícky klientelizmus v prípade daňových úradov čistý ako krištáľová guľa, prípad korupcie na Úrade vlády je podstatne závažnejší a prináša nad predsedníčku vlády obrovský mrak podozrenia z priamej účasti na tejto kauze.

    Aby sme nezostali, aby sme nezostali len v polohe rétoriky a citácií z médií, dovoľte mi niekoľko údajov z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú presne tejto kauzy.

    V jednom z týchto rozhodnutí, citujem, sa uvádza nasledovné: „Dňa 17. augusta 2011 bol vypočutý obvinený poradca predsedníčky vlády Slovenskej republiky M.N., ktorý skutočnosti kladené mu za vinu, a teda akúkoľvek relevantnú aktivitu smerujúcu k spoluobvineným alebo iným kompetentným osobám v súvislosti s prideľovaním predmetnej dotácie, poprel. Uviedol, že si nespomína, že by sa ako poradca premiérky Slovenskej republiky vôbec na vyššie uvedených štátnych inštitúciách o žiadosti Slovenského biatlonového zväzu o predmetnú dotáciu, o procese jej schvaľovania alebo o rozhodnutí o nej informoval alebo či ho, naopak, informoval niekto z týchto inštitúcií.“

    On si nepamätal, že či mu posielala všetku poštu v tejto kauze riaditeľka kancelárie predsedníčky vlády Slovenskej republiky. Prokurátor v tomto rozhodnutí hovorí ďalej, citujem: „Výpoveď je v rozpore s výpoveďami ďalších obvinených, listinnými dôkazmi a dôkazmi získanými z informačno-technických prostriedkov.“

    Poradca premiérky vlády a osoba I.L. pri jednom zo stretnutí s osobou, ktorá zabezpečovala stavbu v Bratislave, menovanému oznámili, z ktorých štátnych inštitúcií a koľko finančných prostriedkov je možné vybaviť, navyše zo zabezpečených materiálov z Úradu vlády, konkrétne z e-mailovej komunikácie pracovníka kancelárie predsedu vlády, ide o riaditeľku kancelárie, smerom k Slovenskému zväzu biatlonu vyplýva, že táto bola ako kópia zasielaná aj do e-mailovej schránky obvineného, a teda obvinený mal vedomosť o podaní žiadosti Slovenského zväzu a bol informovaný kompetentnými pracovníkmi v procese vybavovania žiadosti o dotáciu.

    A teraz vážny citát: „Z doposiaľ zadovážených dôkazov je zrejmé, že obvinený mal v predmetnej trestnej veci kľúčové postavenie a bol to práve on, ktorý prisľúbil a zabezpečil u príslušných kompetentných subjektov pridelenie dotácie. On bol zároveň aj hlavným adresátom úplatku vo výške 30-tisíc eur, čo predstavuje hodnotu 10 % z poskytnutej dotácie.“

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi ešte jeden citát z iného rozhodnutia, závažnejší, orgánov činných v trestnom konaní v tejto kauze. Hovorí obstarávateľ stavby, od ktorého pýtal poradca predsedníčky vlády 10-percentnú províziu.

    Hovorí zhotoviteľ: „Bol som pozvaný do Bratislavy do firmy na Zámockú číslo 36 s tým, že som bol pozvaný do zadnej kancelárie, kde ma poradca premiérky a osoba L. usadili, kde predo mnou na stole boli vytiahnuté tri dokumenty z ministerstva školstva, financií, z Úradu vlády s tým, že všade bolo napísané, že budú poskytnuté finančné prostriedky na dobudovanie polyfunkčného objektu v biatlonovom areáli. Poradca premiérky mi na týchto papieroch ukazoval, že je tam jednoznačne na dostavbu biatlonového areálu konkrétna suma. Potom si zobrali papier formátu A4 a tam napísali v skratke MF 1 mil. eur, MŠ 300-tisíc eur, Úrad vlády 300-tisíc eur s celkovým súčtom 1,6 mil. eur. Toto nevyslovovali, iba to písali s tým, že do Bratislavy bude treba vrátiť a na papier napísali 10 %. Spýtali sa ma, či som pochopil. Na čom som povedal, že áno. Prízvukoval som im, že ako nám budú chodiť finančné prostriedky, tak môžeme do Bratislavy vracať požadovanú čiastku.“

    Vážené dámy a páni, stále chcete tvrdiť, že o ničom neviete? Pani predsedníčka, vy chcete povedať, že o takejto kauze, ktorá sa konala vo vašej bezprostrednej blízkosti, nič neviete? Možno aj my sa budeme za chvíľku chytať za bruchá a smiať, pretože vám neveríme ani pol slova. Vzhľadom na okolnosti prípadu vám naozaj nemôžme veriť. A opäť sa tu ukazuje pravá tvár Ivety Radičovej. Plné ústa vyhlásení o boji proti korupcii a straníckemu klientelizmu. Fakty potvrdzujú úplne niečo iné.

    A vy môžete podávať na mňa aj na ďalšie osoby civilné žaloby, koľko len chcete. Máte na to právo. Ale za týmito hodnotiacimi úsudkami, ktoré som tu vyslovil, si plne stojím.

  • Vážené dámy a páni, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za opozíciu, ktorá podala návrh na vyslovenie nedôvery, považuje predsedníčku vlády za neschopnú riadiť vládu a koordinovať vážne hospodárske, sociálne a finančné rozhodnutia. V skratke povedané, riadiť vládu a vládnu koalíciu.

    Opäť, aby to nebolo, že si vymýšľame určité hodnotenia, dovoľte mi, aby som použil citáciu jedného politológa, ktorý presne pomenoval predsedníčku vlády v jednom z rozhovorov na jednej z televízií, kde najskôr kritizoval premiérku a po tejto kritike sa ho moderátor pýta: „To ako keby ste povedali, že čím menej teda pani premiérka toho povie, tak tým to bude lepšie? Rozumiem tomu správne, tým vašim slovám?“

    Známy politológ odpovedá: „Nielen čím menej povie, ale čím menej urobí.“

  • Odporúčam, aby sme znovu nepoužívali rétoriku našu, aby si pani predsedníčka vlády prečítala dnešný rozhovor, ktorý poskytol pre jeden portál jeden z poslancov politickej strany Kresťanskodemokratickej hnutie, lebo to už je naozaj vážne hodnotenie, ktoré prichádza z radov samotnej vládnej koalície.

    Vzhľadom na uvedené, vážené dámy a páni, opozícii nezostáva nič iné, len trvať na tomto návrhu a žiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby vyslovila predsedníčke vlády Slovenskej republiky nedôveru.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka vlády Slovenskej republiky, členovia vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vzhľadom k tomu, že gestorský výbor pre financie a rozpočet neschválil spoločnú správu, predniesol teraz na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej republiky informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky, premiérke vlády Ivete Radičovej (tlač 493a).

    Žiaden z výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokovával tento návrh skupiny poslancov, neprijal platné uznesenie k predmetnej veci. Rovnako tak gestorský výbor, ako som už informoval, neprijal, neschválil spoločnú správu, a preto výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor svojím uznesením č. 246 z dnešného dňa neschválil spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Slovenskej republiky Ivete Radičovej.

    Poveril poslanca Kollára podať túto informáciu na dnešnej 23. schôdzi v súlade s § 80 ods. 2 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Po druhé pripomienky a požiadavky výborov nevyplynuli žiadne z rokovania jednotlivých výborov, ktorý predmetný materiál prerokovali.

    Vážený pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku pánov poslancov za klub SDKÚ – DS pán Jozef Mikuš, za SMER – sociálna demokracia pán poslanec Raši, za SaS pani poslankyňa Kiššová, za SNS pán poslanec Mikolaj, za MOST – HÍD pán poslanec Solymos. Okrem toho písomne sa prihlásili ešte poslanci: pán Zajac, pán Štefanec, pán poslanec Kažimír, pán poslanec Matej, pán poslanec Kondrót a pán poslanec Beblavý.

    O slovo sa hlási teraz prvý podpredseda vlády a pán minister Figeľ. Nech sa páči.

  • 6.

    Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada Slovenskej republiky, vážená pani premiérka a vláda Slovenskej republiky, ctení prítomní, vláda Slovenskej republiky na svojom dnešnom zasadnutí prerokovala návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podali návrh na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Slovenskej republiky Ivete Radičovej a podľa čl. 83 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadali o zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením z dnešného dňa č. 592/2001 vyslovuje nesúhlas s uvedeným návrhom poslancov Národnej rady z dôvodov, že argumenty uvedené v návrhu zavádzajúco pomenúvajú stav slovenského hospodárstva a nezohľadňujú základné potreby Slovenskej republiky v súčasnosti, politickú stabilitu v záujme konsolidácie verejných financií, naštartovanie hospodárskeho rastu, a tým aj životnej úrovne občanov Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny zavádzajúco pomenúva tento stav práve preto, že väčšina z ťažkostí týkajúcich sa vývoja slovenskej ekonomiky, spomenutých v samotnom návrhu, sú buď spôsobené neľahkou hospodárskou situáciou v Európe, alebo priamou nezodpovednou hospodárskou politikou predchádzajúcej vlády. Blížiace sa spomalenie hospodárskeho rastu je spôsobené nervozitou, neistotou na finančných trhoch, jej prelievaním do reálnej ekonomiky a z toho plynúceho možného spomaľovania rastu ekonomík našich najväčších obchodných partnerov.

    Vláda môže len ťažko ovplyvniť rast v Nemecku alebo v iných krajinách. Podobne je to s infláciou, ktorá v tomto období a v tomto roku rastie najmä kvôli zvyšovaniu svetových cien komodít, a to najmä potravín a ropy. Vládne opatrenia vrátane zvýšenia dane z pridanej hodnoty, pre mnohých známej aj ako Ficovej dane, zvyšujú infláciu len do jedného percentuálneho bodu. Ostatné spomínané faktory, ako zlý sociálno-ekonomický vývoj, pokles konkurencieschopnosti či nelepšiaci sa trh práce, majú svoje príčiny už v minulom volebnom období, keď na ich riešenie neboli podniknuté žiadne podstatné kroky a súčasný negatívny stav a vývoj vo svete ich len zvýrazňuje.

    Spotrebiteľské ceny na Slovensku v tomto roku rastú o 3,6 % podľa metodiky SPA indexu spotrebiteľských cien v priemere za prvých osem mesiacov a je to oproti nižšiemu rastu v minulom roku, ktorý bol na úrovni jedného percenta. Tohtoročný rast cien prichádza po dvoch rokoch nižšej inflácie. Tá však bola spôsobená hospodárskou krízou, keď ceny vrátane komodít automaticky klesali kvôli rastu nezamestnanosti, znižovaniu disponibilných zdrojov pre príjmy, a tým pádom spotrebu, resp. so súvisiacim prepadom dopytu. Predpokladaný tohtoročný rast cien o 4 % nie je z hľadiska strednodobého vývoja ekonomiky výnimočný. Napríklad nie tak dávno, v roku 2008, počas predchádzajúcej vlády rástli ceny ešte vyšším tempom, o 4,8 %, teda takmer 5 %.

    Za rastom cien v tomto roku sú tri základné faktory: potraviny, ropa a opatrenia vlády na ozdravenie verejných financií. Hlavný vplyv má svetový rast cien komodít, a to spomínaných potravín a ropy. Ceny potravín rastú kvôli zlej úrode a reštrikciám v obchodnej politike niektorých krajín. Prudký rast cien ropy začiatkom tohto roka súvisí s politickými nepokojmi v arabských krajinách na severe Afriky. Vyššie ceny ropy majú priamy vplyv na pohonné hmoty a regulované ceny energií, teda plyn a teplo, ktoré sa rýchlo prejavia v cenách dopravy a následne postupne v menšej miere cez sekundárne efekty rastu nákladov takmer vo všetkých tovaroch a službách.

    Opatrenia vlády, ktoré vplývajú na infláciu, napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty, boli, žiaľ, nevyhnutné kvôli náprave verejných financií, ktoré predchádzajúca vláda zanechala v rozvrátenom stave.

    Dámy a páni, Slovensko je malá a otvorená ekonomika. Je výrazne závislá od vývoja vonkajšieho prostredia. V minulom roku tvoril náš export 81 % hrubého domáceho produktu. Preto tak ako pokles HDP v roku 2009, aj súčasné spomalenie hospodárskeho rastu je spôsobené predovšetkým spomalením hospodárskeho rastu v Európe. Hlavnou príčinou spomalenia sú turbulencie na finančných trhoch v dôsledku dlhovej krízy v krajinách eurozóny. Ekonomika eurozóny v druhom štvrťroku vzrástla medzikvartálne len o 0,2 %, pritom medziročne o 1,6 %. Prognóza Európskej centrálnej banky z minulého týždňa hovorí o spomalení rastu našich obchodných partnerov v tomto roku presne podľa augustového rýchleho odhadu ministerstva financií. Ministerstvo financií predpokladá pre budúci a 2013. rok pesimistickejšie vonkajšie prostredie ako Európska centrálna banka.

    Slovensko však bolo možno prvou krajinou v Európskej únii, ktoré promptne zareagovalo na negatívne zmeny v Európe novou prognózou. Aj napriek tomu je však Slovensko stále medzi krajinami s najvyšším hospodárskym rastom v eurozóne, s medzikvartálnym rastom v druhom štvrťroku na úrovni 0,9 %. To je tretie miesto v Európskej únii po Estónsku a Rakúsku, pritom mnohé ekonomiky zaznamenali nulový, už nulový ekonomický rast. HDP aj priemyselná výroba na Slovensku už v súčasnosti dosiahli úroveň spred hospodárskej krízy v roku 2009. V tomto roku preto očakávame, že rast slovenského hospodárstva bude dvojnásobný oproti rastu v eurozóne.

    Trh práce v roku 2011 začína pociťovať vplyv oživenia ekonomiky. Domáca zamestnanosť od začiatku tohto roku stúpla o vyše 26-tisíc osôb. To všetko v čase, keď v dôsledku nezodpovednej politiky minulých rokov, a teda potreby konsolidácie verejných financií, bolo prepustených začiatkom roka vyše 5-tisíc osôb v rámci verejnej správy. Ekonomika tak napriek prepúšťaniu vo verejnej správe dokázala generovať nové pracovné miesta. Úrady práce síce od začiatku roka evidovali zvýšený počet uchádzačov o pracovné miesta, ktorí boli schopní hneď nastúpiť do práce. Od januára 2011 do júla 2011 sa tento počet zvýšil o 13-tisíc osôb. Štatistický úrad Slovenska však prostredníctvom výberového zisťovania pracovných síl v domácnostiach zaznamenal za tento prvý polrok výrazné zníženie počtu nezamestnaných o vyše 21-tisíc osôb.

    Pokles reálnej mzdy je predovšetkým z dôvodu znižovania miezd vo verejnej správe. Mzdy v súkromnej sfére v prvom polroku reálne rástli. Kým v druhom štvrťroku tohto roku priemerná mzda medziročne vzrástla o 3 %, tak priemerný peňažný príjem na obyvateľa medziročne stúpol až o 9 %, čo aj po zohľadnení miery inflácie znamená rast reálneho príjmu o takmer 5 %, presnejšie 4,9.

    Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadlo na posledné miesto v rámci Vyšegradskej štvorky. Štatistické dáta použité v tomto rebríčku boli za roky 2009 a 2010. Napríklad deficit verejných financií. Preto tento prepad dobre sumarizuje politiku bývalej vlády a nie tej súčasnej. Naopak, zmena ratingového výhľadu Slovenskej republiky z neutrálneho na pozitívny je vysvedčením pre súčasnú vládu, nakoľko už reaguje na prijaté opatrenia týchto mesiacov, resp. mnohých dôležitých reformných krokov a hodnoverné očakávania do budúcnosti.

    Súčasná vláda nastúpila s jasným základným cieľom – ozdraviť verejné financie. Nutnosť ozdraviť verejné financie je potrebné vnímať v kontexte východiskovej rozpočtovej pozície v roku 2010, keď deficit verejnej správy dosiahol takmer 8 % hrubého domáceho produktu, presnejšie 7,9 %. Vysoký deficit verejných financií bol sčasti ovplyvnený ekonomickou krízou, ale aj nezodpovednou rozpočtovou politikou vlády. Viedol k prudkému rastu dlhu verejnej správy na úroveň 41 % HDP na konci minulého roku. Pri medzinárodnom porovnávaní deficit Slovenska dosiahol v minulom roku piatu najvyššiu hodnotu v eurozóne, pričom vyššie hodnoty dosiahli iba krajiny, ktoré už stratili dôveru finančných trhov, tzv. skupiny PIIGS: Írsko, Grécko, Španielsko a Portugalsko. Inými slovami, ak by pokračovala hospodárska politika v intenciách predchádzajúcej vlády, Slovensko by bolo možno na rade ako ďalší kandidát, voči ktorému finančné trhy by stratili dôveru, a krajine by hrozili bankrotové ťažkosti.

    Takýto vývoj viedol k nevyhnutnosti stanovenia ambicióznych cieľov z pohľadu ozdravovania verejných financií, pritom hlavným cieľom vlády v nasledujúcich rokoch je znížiť deficit verejných financií až pod úroveň 3 % HDP do roku 2013, a tým aj splniť naše medzinárodné záväzky. Znižovanie deficitu je v strednodobom horizonte sústredené najmä do súčasného roku, keď sa realizujú úsporné opatrenia v obrovskej celkovej sume 1,8 mld. eur, čo reprezentuje 2,5 % HDP. Vzhľadom k tomu, že Slovensko má jedno z najnižších daňových zaťažení v Európskej únii, čo znamená, že aj miera prerozdelenia je nízka, bolo potrebné pri zachovaní kvality verejných služieb pristúpiť k opatreniam na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu. Väčšia časť opatrení je však zameraná na výdavky.

    Vláda zoštíhlila štátnu správu znížením výdavkov na chod štátu o 10 %. V reálnom vyjadrení je to 13 % vrátane zníženia platov členov vlády, poslancov a ostatných ústavných činiteľov. Dôležitým rozhodnutím pre ozdravenie verejných financií z dlhodobého hľadiska bol ústup od masívneho zadlžovania cez predražené, podvodné a protiústavné diaľničné PPP projekty. Vláda vo väčšej miere využije na financovanie dopravnej infraštruktúry oveľa lacnejšie pôžičky štátu a zdroje z fondov Európskej únie. PPP budú len doplnkovým zdrojom financovania.

    Na strane príjmov išlo o dočasné zvýšenie základnej sadzby DPH a zvýšenie spotrebnej dane z tabaku. Ozdravenie verejných financií sa premietne aj do vývoja hrubého dlhu verejnej správy, ktorý by mal v rokoch 2012 a 2013 stabilizovať sa na úrovni pod 45 % HDP a následne začať mierne klesať.

    Ak by sme chceli porovnať vývoj dlhu v čase, v časovej osi, je korektné namiesto porovnávania absolútnej výšky porovnávať vývoj výšky dlhu k veľkosti ekonomiky, teda schopnosti výroby alebo produkcie HDP na tomto podiele. Takýto ukazovateľ v lepšej miere vystihuje veľkosť dlhu a nie je zároveň ovplyvnený infláciou. Bez zmeny politiky, bez zmeny vývoja by Slovensko za krátky čas prekročilo 60-percentný limit dlhu na HDP.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa však od svojho nástupu v júli minulého roku nesústredila len na ozdravovanie verejných financií. Predložila aj množstvo opatrení, ktorých cieľom je prispieť k hospodárskemu rastu, k tvorbe pracovných miest a vyššej kvalite života na Slovensku.

    Vláda a predsedníčka vlády Slovenskej republiky považujú boj s korupciou za jednu z kľúčových priorít tohto volebného obdobia. Od svojho nástupu sme podnikli kroky na objasnenie a nápravu netransparentných a nehospodárnych verejných obstarávaní či poskytovaní dotácií predchádzajúcou vládou.

    Len na Úrade vlády boli v tejto súvislosti v minulom roku podané štyri trestné oznámenia a rušené či znižované ceny zmlúv za viac ako 3,2 mil. eur. Rovnako razantne postupovali aj ostatné rezorty s cieľom zastaviť plytvanie s verejnými financiami. Napríklad iba v sektore dopravy sme od leta minulého roku do leta tohto roku ušetrili takmer 400 mil. eur na rozdiele medzi tým, čo bolo nakontrahované, a tým, čo sme dokázali zmeniť s tým, že rozvoj a investície pokračujú. Vláda zároveň zaviedla systémové pravidlá pre vyššiu transparentnosť a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami.

    Zmluvy organizácií verejnej správy a obcí, ako aj zmluvy týkajúce sa verejných prostriedkov sú účinné až dňom nasledujúcom po dni ich zverejnenia. Toto tu nikdy nebolo. Verejné obstarávanie vo verejnej správe sa od nového roku 2011 realizuje prevažne elektronickými aukciami. Zároveň pripravujeme novú právnu úpravu verejného obstarávania, ktoré je založené na viacerých dôležitých princípoch:

    - zníženie rozsahu výnimiek zo zákona,

    -zvýšenie transparentnosti procesov prostredníctvom maximálneho zverejňovania vo vestníku verejného obstarávania,

    - povinná predbežná analýza podoby obstarávacej dokumentácie,

    - znižovanie administratívnej záťaže uchádzačov a obmedzenie možností ich vyraďovania zo súťaží z formálnych dôvodov, povinné zdôvodňovanie ekonomickej opodstatnenosti požiadaviek, ktoré sú špecifikované v zadávacej dokumentácii, a

    - zvýšenie efektívnosti kontrolných mechanizmov.

    Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky zároveň podporuje návrh predsedníčky vlády na potrebu zmeny pravidiel pri prenájmoch na základe námetov mimovládnych organizácií. Keďže doteraz neexistovali jasné pravidlá, ktoré by jednoznačne vyvracali pochybnosti pri prenájmoch, je dôležité zaoberať sa aj otázkou lepších, transparentnejších pravidiel, ktoré budú zavádzať aj súťažné a transparentné metódy pri nájme a predaji majetku štátu a obcí. V súčasnosti sa prikláňame k riešeniu upraviť túto problematiku v rámci právnej úpravy súvisiacej so správou majetku štátu a majetkom obcí. Tieto systémové kroky na posilnenie verejnej kontroly sú dopĺňané nekompromisným postojom pri odhaľovaní korupcie a postihovaní individuálnych zlyhaní.

    Táto vláda nezametá korupčné podozrenia pod koberec, ale vyšetruje ich bez ohľadu na to, koho sa týkajú. V tom je principiálny rozdiel medzi predchádzajúcou a súčasnou vládou. Jednotlivé ministerstvá a Úrad vlády intenzívne spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom rýchleho objasnenia trestných činov, ako sa potvrdilo aj v nedávnych prípadoch pri podozreniach z korupcie pri prideľovaní dotácií, licencií či pri verejnom obstarávaní na ministerstve školstva, na ministerstve financií, na Úrade vlády, ministerstve vnútra, ministerstve dopravy či na ministerstve práce. Korupčné podozrenia sú teda vyšetrované nielen vďaka nasadeniu vyšetrovateľov Policajného zboru, ale aj vďaka podnetom a trestným oznámeniam, ktoré podávajú samotné ministerstvá a úrady.

    Reforma Zákonníka práce, ktorý je účinný od 1. septembra, podporila tvorbu pracovných miest, ktoré Slovensko potrebuje, najmä pre niektoré znevýhodnené skupiny. Cez tieto zmeny sa zvýšila flexibilita pravidiel regulujúcich zamestnávanie zamestnancov s trvalým pracovným pomerom vrátane súvisiacich nákladov. Zavedením flexibilného konta pracovného času a uvoľnením pravidiel pre úpravu pracovného času sa zvýšila flexibilita pri prispôsobovaní sa ekonomickým podmienkam, ako aj potrebám jednotlivých pracujúcich.

    Tiež sa rozšíril priestor pre vznik dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov. V rámci reformy dôchodkového systému vláda podniká kroky na zvýšenie udržateľnosti dôchodkového systému napriek demografickým zmenám, ktoré Slovensko prežíva, resp. ho čakajú. V druhom pilieri sa dobrovoľná účasť novovstupujúcich na trh práce zmenila na povinnú s možnosťou vystúpenia v rámci limitovaného časového obdobia. Zároveň sa zmenili pravidlá tak, aby klienti mohli benefitovať z vyšších výnosov.

    Vláda zároveň pripravila aj prvé kroky na zvyšovanie spravodlivosti v dôchodkoch v prvom pilieri. V rámci zmien v takzvanom vianočnom príspevku pre dôchodcov sa posilňuje solidárnosť príspevku a zmenšujú sa rozdiely medzi najnižšími a najvyššími dôchodkami v zameraní príspevku na tých s najnižším príjmom.

    V rámci podpory pracujúcich rodičov a rodín s deťmi vláda Slovenskej republiky podporila zamestnávanie rodičov v období výchovy maloletých detí umožnením poberania rodičovského príspevku počas vykonávania zárobkovej činnosti a zároveň úpravu príspevku na starostlivosť o dieťa od začiatku tohto roka. Zmenou zákona sa odstránili legislatívne prekážky, ktoré bránili rodičom pracovať počas poberania rodičovského príspevku, a výber starostlivosti o dieťa sa ponechal na rodičovi. Zvýšila sa tak motivácia rodičov pracovať aj za mzdu, ktorá nie je výrazne vyššia než príspevok, na ktorý tým v minulosti strácali nárok. Dĺžka trvania materskej dovolenky sa predĺžila o šesť týždňov na celkovo tridsaťštyri týždňov a zároveň sa zvýšila jej výška o 9 %. Zlepšilo sa postavenie zamestnancov pri návrate po materskej a rodičovskej dovolenke. Od 1. januára tohto roku sa tiež zjednotila výška rodičovského príspevku pre všetkých poberateľov.

    Ctené dámy, vážení páni, od apríla tohto roku vláda Slovenskej republiky posilnila sociálnu ochranu najrizikovejších skupín v zdravotníctve zavedením obmedzenia na maximálnu výšku doplatkov za lieky. Platí to pre vybrané skupiny poistencov, dôchodcov a fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Zdravotná poisťovňa kompenzuje týmto pacientom do 90 dní od skončenia štvrťroka sumu, o ktorú doplatky za ich lieky prekročili limit doplatkov. Do limitu sa započítava najlacnejšia generická alternatíva. Tento limit 45, resp. 30 eur štvrťročne pre jednu a druhú kategóriu sociálne slabších občanov veľmi pomáha tomu, aby sa zabránilo tým vysokým doplatkom na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa týchto sociálne slabších skupín zvlášť dotýkala.

    Vláda v októbri minulého roku spustila Protipovodňový program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Povodne na Slovensku za ostatné roky priniesli škody za viac ako 700 mil. eur. Áno, aj tento rok postihli viaceré lokality. Vládny Protipovodňový program revitalizácie krajiny je doplnkom k existujúcim programom. Vytvára podmienky pre spoločensky užitočné a ekonomicky efektívne fungovanie komplexného a integrovaného systému opatrení pre zabezpečenie prevencie pred povodňami. Do budovania vodozádržných prvkov, revitalizácie lesných ciest a ďalších opatrení obnovy krajiny sa už zapojilo viac ako 1 700 pracovníkov. Druhá fáza programu, ktorú teraz spúšťame, vytvára priestor na vytvorenie ďalších 4 200 miest. Aj v týchto neľahkých časoch, keď sú zdroje štátneho rozpočtu veľmi obmedzené, sa vláde podarilo nájsť potrebné financie na naštartovanie tejto pomoci regiónom s cieľom zamedziť škodám spôsobeným povodňami.

    V týchto mesiacoch je potrebné ešte dotiahnuť do úspešného konca aj rozbehnuté kroky potrebné na stabilizovanie verejných financií a oživenie slovenskej ekonomiky. Vláda v rámci zavedenia zodpovedných pravidiel rozpočtovania pripravila v spolupráci so všetkými poslaneckými klubmi v Národnej rade Slovenskej republiky návrh nového zákona o rozpočtovej zodpovednosti, aby naša rozpočtová politika bola zodpovedná voči budúcim generáciám.

    Tento zákon bude obsahovať šesť zásadných stavebných kameňov:

    (1.) väčší dôraz na čisté bohatstvo štátu s cieľom posilniť transparentnosť verejných financií,

    2. horný limit na hrubý dlh verejnej správy stanovený pod úrovňou 60 % HDP,

    3. agregátne výdavkové limity,

    4. prísnejšie pravidlá pre samosprávy,

    5. pravidlá pre zverejňovanie údajov a

    6. nezávislú radu pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Reforma daňovo-odvodového systému predložená do Národnej rady Slovenskej republiky zvýši jeho efektívnosť a zníži administratívne zaťaženie daňovníkov. Bude zavedený jednotný vymeriavací základ pre poistné na sociálne i na zdravotné poistenie ako nevyhnutný predpoklad pre zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov v jednej spoločnej inštitúcii. Tento bude totožný s daňovým základom. Bude zavedený jednotný formulár pre priznanie dane z príjmov fyzickej osoby, poistného na sociálne a na zdravotné poistenie. Oproti súčasnému stavu tak občan, či zamestnávateľ bude komunikovať s jednou inštitúciou namiesto šiestich. Oznamovať zmeny len raz a nie trikrát. A namiesto sto platieb ročne robiť len trinásť platieb.

    V rámci pokračovania úprav dôchodkového systém je cieľom vlády nasmerovať Slovensko zo skupiny vysokorizikových krajín do skupiny krajín s nízkym rizikom dlhodobej udržateľnosti. Nachádzame sa vo vysokorizikovej skupine podľa posledného hodnotenia udržateľnosti verejných financií zo strany Európskej komisie.

    V rámci prvého dôchodkového piliera sa posilní solidárnosť. Bude zavedený automatický stabilizačný mechanizmus, ktorý bude zohľadňovať aktuálny demografický vývoj. Aj o týchto zmenách v súčasnosti rokujete na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    V neposlednom rade si vláda Slovenskej republiky dala za cieľ zlepšiť podnikateľské prostredie. Chceme, aby Slovensko do roku 2020 sa umiestnilo v prvej pätnástke rebríčka svetovej banky známej pod názvom Doing Business.

    V najbližších mesiacoch implementuje vláda opatrenia zamerané na znižovanie bariér v podnikaní, na stabilizáciu právneho prostredia, na rozšírenie služieb e-governmentu. Základné imanie na založenie podniku bude pre vybrané typy právnických osôb znížené. Registračné lehoty pre malé podniky budú skrátené. Dobudovanie a sfunkčnenie siete jednotných kontaktných miest zlepší komunikáciu fyzických osôb aj právnických osôb so štátom, a tak zníženie administratívnej záťaže prispeje k tvorbe pracovných miest.

    Ctené dámy a vážení páni, reálny prehľad stavu slovenskej ekonomiky, ako aj prehľad najdôležitejších opatrení vlády Slovenskej republiky pod vedením jej premiérky zameraných na posilnenie hospodárskeho rastu, tvorbu nových pracovných miest, a tým aj rastu životnej úrovne jednoznačne potvrdzuje, že dôvody, ktoré sú obsiahnuté v návrhu skupiny poslancov, sa nezakladajú na realite a zneužívajú neistú náročnú hospodársku situáciu v celej Európe na šírenie politickej nestability.

    Aj preto vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s vyslovením nedôvery predsedníčke vlády Ivete Radičovej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu vlády s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Takže, pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, po tomto vašom vystúpení mám obavy, že vašu vládu a pani premiérku, ak ju neodvoláte, čaká množstvo starostí. Pretože ak si túto vašu predstavu a kreslenie raja na zemi vypočuli a pozreli diváci satelitných televízií vo svete, začnú sa na Slovensko hrnúť milióny ľudí z potápajúcich sa ekonomík vyspelých západných krajín, pretože budú mať pocit, že nič lepšieho a múdrejšieho sa vymyslieť nedá.

    Viete, pán podpredseda vlády, na to, čo ste predviedli, treba buď nutnú dávku cynizmu, alebo nekompetenstnosti a nevedomosti. Nuž ale, ak to tak bude, tak potom, a ak pani premiérka zostane na čele tejto vlády, tak možno bude môcť použiť konečne jednu múdru, racionálnu vetu, tuším to povedal Julo Satinský v Nečakaní na Godota v ´68., keď vás zvolá a povie: "Juj, veď sa nepomestíme!"

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, predniesli ste odpočet plnenia programového vyhlásenia vlády, tejto vlády. Zabudli ste však povedať o všetkých negatívnych opatreniach v neprospech občanov, zabudli ste hovoriť o miere rastu nezamestnanosti, ktorá vám doteraz rastie, ste na úrovni 13,15 %. Vyzerá to tak, že mesiac september bude ďalší nárast miery nezamestnanosti. Zabudli ste povedať o negatívnych opatreniach v Zákonníku práce pre všetkých zamestnancov, pre zníženie ochrany tých, ktorí vlastne tvorbu a zvýšenie, alebo pridávajú nejakú mieru nadhodnoty. Zabudli ste hovoriť o znižovaní príspevku rodičovského z 256 eur na 190. Terajší návrh na zníženie na 95 %. Taktiež príspevku pri narodení dieťaťa. Trestáte rodičov tých, idete trestať tých rodičov, ktorí dlhodobo žijú v regiónoch s dlhodobo vysokou mierou nezamestnanosti. Hovorím o miere nezamestnanosti 30 a viac percent. Hovoríte o tom, že ste zvýšili materské z 55 na 60 %. Ale prosím vás, z jedného vymeriavacieho základu, zabudli ste však povedať, že tých 60 % je dva roky starý vymeriavací základ. Teda z dva roky starého základu, 55 % sa bralo z aktuálneho vymeriavacieho základu. Dôchodky idete zvyšovať a pridávate v rámci miery solidarity tým, ktorí nepracovali, alebo tým, ktorí vlastne dlhodobo neplatili do systému. A platili málo. Prehlbujete mieru solidarity a opravujete vlastne to, čo pán Kaník s pani Radičovou v roku 2004 zavádzali.

    Ďakujem.

  • Podľa § 28 zákona o rokovacom poriadku o slovo sa hlási pán minister Dzurinda, nech sa páči.

  • 12.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu predkladateľa, k vystúpeniu pána podpredsedu Národnej rady Fica. Budem stručný, aby tých názorov tu mohlo zaznieť čo najviac. A poviem to, samozrejme, tak, ako to vidím ja.

    Nuž a ja to vidím tak, že to, čo predviedol pán Robert Fico, to, čo predviedol, bol podľa mňa prejav veľmi krutého cynizmu. Veľmi krutého cynizmu.

    Áno, je nám ťažko na Slovensku. Nikto normálny nepochybuje, že nám je ťažko v eurozóne, že nám je ťažko v Európskej únii. Ani Američania dnes nespievajú od radosti. Aký recept že to ponúkol pán Robert Fico? Použil klasickú šablónu, ktorú z jeho úst počúvam už dlhé roky. Náramne jednoduchú. Zlá, krutá pravica a láskavá, dobrotivá ľavica. Zlá, bezcitná, krutá pravica, ktorá núti ľudí pracovať a šetriť, a láskyplná, dobrotivá ľavica, ktorá dá ľuďom aj to, čo nemá. Pokiaľ sa nájde čo len jedna nezodpovedná banka, do poslednej chvíle by ste rozdávali a zadlžovali.

    A preto ja to vidím tak, že nie ľavica a pravica, ale čosi celkom iné gniavilo a gniavi svet. Populizmus. Prístup k politike a k životu, ktorého je Robert Fico podľa mojich dlhoročných skúseností a presvedčenia skutočným veľmajstrom. Populizmus, ktorý pozná jediný imperatív: byť znovu zvolený. Za akúkoľvek cenu. Akoukoľvek metódou.

    Preto sa domnievam, že je najvyšší čas, aby sme s ľuďmi sa rozprávali otvorene a pravdivo. Nie je to v tom, že niekto chce byť sociálnejší. Niekto sa lepšie cíti v polohe, že rozdáva. Iný zasa rád vytvára. Už som dnes počul z úst jedného poslanca, ktorý pripomínal Štúrov výrok, že medzi tvorbou a trovením by mala byť rovnováha. Teda nespočíva dnešná bieda, dnešná pliaga v tom, že niekto viac tenduje k tomu, aby sľúbil a dal, a niekto vidí inšpiráciu v tom, aby vytváral. Dnešný problém vidím v tom, že populizmus naplno ukázal, čoho je schopný.

    Sedel som v laviciach dnešnej opozície. Keď sme ľuďom sľubovali a nakoniec aj odhlasovali trináste dôchodky, aj keď v kase neboli na to peniaze. Dali sme časti dôchodcom na Vianoce, aby sme dvojnásobne toľko potom zobrali ich deťom. Nemyslím si, že toto je sociálne spravodlivý prístup. A mohol by som dlho hovoriť o tom, ako vyzerajú dôsledky vládnutia populizmu bez ohľadu na to, či by sme mu vedeli dať prívlastok ľavicový alebo pravicový.

    Myslím, že to vystúpenie pána Fica bolo veľmi cynické aj preto, že bolo plné urážok. Kritika je úplne v poriadku. Ale pre krajinu, ktorá je sedem rokov v Európskej únii, si myslím, že už nie je veľkým vyznamenaním, keď líder opozície siaha k urážkam. Urážky do kultúrnej a civilizovanej politiky podľa môjho názoru nepatria. Som si absolútne istý, že v priebehu rozpravy kolegovia vecne príslušní veľmi zreteľne a jednoznačne ukážu, že Robert Fico je neobyčajne schopný človek, ktorý je schopný najmä v tom, ako dokáže pravdu vydávať za lož a, naopak, lož za pravdu. Alebo stavať veci z nôh na hlavy. Som si absolútne istý, že rozprava to naplno preukáže.

    Chcem vystúpenie pána Roberta Fica, najmä jeho obsah, odmietnuť, pretože bol lživý a nepravdivý. A aj urážlivý. Som si istý, že pani premiérka vyjde z tejto rozpravy silnejšia, aj keď počúvať niektoré veci sa naozaj asi dá len veľmi ťažko. Nielenže premiérka a s ňou aj vláda Slovenskej republiky vyjdú z tejto rozpravy zomknutejší a silnejší, ale som si absolútne istý, že táto rozprava prispeje aj k tomu, že občania budú lepšie chápať, prečo sme tam, kde sme na Slovensku, ale aj v Európe. A že bude mať stále väčšiu šancu politika, ktorá je založená na hľadaní riešení, aj keď niekedy bolestivých, ako politika primitívneho populizmu alebo populizmu v takom prevedení, ako ju ukázal pán podpredseda Národnej rady Fico.

    Veľmi pozorne som počúval a myslím si, že mám dosť dôvodov na to, aby som konštatoval, že namiesto reálnych riešení sme počúvali ten starý prístup šírenia nenávisti, delenia spoločnosti, napríklad na tých, čo majú viac, a na tých, čo toľko nemajú. A veľmi dobre ale som si všimol aj to, že v tom vystúpení neboli ponúkané riešenia. To kľúčové a podstatné, čo som si uvedomil, keď som počúval pána Roberta Fica, bolo poznanie, že politická strana SMER a jej líder nie sú pre Slovensko alternatívou. SMER neponúka pre Slovensko žiadnu alternatívu, len delenie spoločnosti, šírenie nenávisti a plno sľubov založených na požičiavaní si. Je nesmierne ľahké v týchto ťažkých časoch štvať ľudí, posielať lekárov alebo učiteľov do ulíc. Štvať lekárov, aby podávali výpovede. Je to neobyčajne, náramne jednoduché, lacné, ale aj cynické. Najmä od ľudí, ktorí štyri roky predvádzali to, čo ste predvádzali v predchádzajúcom volebnom období vy.

    Dámy a páni, chcem vyjadriť presvedčenie, že táto rozprava z našej strany bude vedená vecne, bude založená na faktoch, bude založená na argumentoch a že vyvráti ten niekoľko rokov omieľaný mýtus - musím uznať, že pomerne skvele prezentovaný Robertom Ficom: aká sladká a dobrotivá je ľavica a aká nebezpečná a bezcitná a zlá je pravica. A že ľudia budú stále viacej chápať, že šanca na budúcnosť nie je v populizme, ale je v zodpovednej politike a v prijímaní zásadných, niekedy aj veľmi ťažkých rozhodnutí. Tie ťažké bývajú niekedy bolestné. A preto je veľmi ľahké huckať ľudí proti takejto politike. Som si ale istý, že ľudia to rozpoznávajú stále viac aj preto, že majú skúsenosti s politikou, ktorá je niekedy bolestivá, ale prináša výsledky a riešenia, ako aj s politikou, ktorá je založená iba na štvaní, iba na šírení nenávisti, iba na urážaní politického protivníka a na bezrozmernom populizme. Som si absolútne istý, že táto rozprava to naplno ukáže a že predsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Iveta Radičová vyjde z tejto rozpravy posilnená.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra zahraničných vecí s faktickými poznámkami sa prihlásili, posuňte to ďalej, jedenásti poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Posledný je pán poslanec Richter.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Od pánov ministrov Figeľa aj Dzurindu sme si teraz vypočuli vzletné reči bez faktov, čo naozaj vám nepridáva na tom, ani jeden argument nepadol ohľadne tých podozrení, ktoré tu boli predložené.

    Čo sa týka pána ministra Figeľa, chcem, zachytil som jednu vetu, rozvoj a investície pokračujú. Pán minister...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Môžte reagovať len na pána ministra Dzurindu.

  • To zaznelo aj v tom druhom, ale si myslím, že pán minister je naozaj na Slovensku posledný mohykán, ktorý verí v to, že rozvoj a investície pokračujú, pretože rozvoj a investície sú vážne zdevastované na Slovensku.

    Čo sa týka pána ministra Dzurindu, nezaznela v tom príhovore predkladateľa žiadna urážka, jedine ak by ste sa vo svojej velebnosti urazili, že ste dostali na stôl tie fakty, ktoré boli predložené a na ktoré ste doteraz vôbec nezareagovali.

    Čo sa týka vlastnej úspory, ktorá tu zaznela od predrečníka, 400 mil. eur, čo ste usporili v rezorte dopravy, je to už na smiech, pretože ste si stanovili predpokladanú cenu, ktorá by sa mala dosiahnuť, a tú ste navýšili a porovnali ste ju voči tomu, čo ste dosiahli. Takže opatrne.

    A čo sa týka tých elektronických aukcií, ktoré tu prezentujete ako...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ale môžte reagovať na pána ministra zahraničných vecí, ktorý toto nespomínal.

  • Tak spomínal to sčasti, ale len...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Smiech v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ja som to sledoval. A počúval.

  • Ja som si neskôr zapol hlasovacie zariadenie. Ale v poriadku. Chcem len zdôrazniť to, že ozaj vzletné reči bez faktov si myslím, že treba reagovať na tie fakty, ktoré tu boli predložené, a berme to ako fakty. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vy ste zrejme nedostatočne počúvali vystúpenia pán podpredsedu parlamentu Roberta Fica, pretože on poukázal na neschopnosť Ivety Radičovej zastávať pozíciu predsedníčky vlády bez akýchkoľvek urážok a invektív. Post premiéra má v exekutíve najväčšiu váhu, preto človeka, ktorý túto dôveru dostane, sprevádzajú veľké ambície, očakávania. V prípade Ivety Radičovej sme však počas celého roka sledovali jej veľké ambície, jej veľkú ctižiadostivosť, ale však veľmi chabú a chabú schopnosť. To, čo na Slovensku ľudí v jej vládnutí vyrušuje, je detinské vydieranie koaličných partnerov aj vlastnej SDKÚ. Trucujú deti, ale nie premiéri.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, vy ste obvinili pána Fica z populizmu, dokonca z cynického populizmu bez toho, aby ste uviedli jeden jediný príklad, ktorým by ste podložili svoje obvinenie, že jeho vystúpenie bolo plné populizmu.

    Tak mi dovoľte, aby som ja vám povedal svoj názor, čo je populizmus. Podľa môjho názoru populizmus je, keď budúca predsedníčka vlády dva pred voľbami sľubuje, že nebude privatizovať a nebude zvyšovať dane, a krátko po voľbách to začne presadzovať sama.

    Populizmus je, keď Iveta Radičová reaguje na mimoriadne zasadanie vlády na jeseň 2008, kedy sa už celý svet zmieta v hospodárskej kríze, slovami: "Naozaj nie je dôvod, aby sme zvažovali reakciu na už vyriešený problém v Spojených štátoch amerických." 20. septembra 2008.

    Populizmus je, keď vy, pán Dzurinda, ste na tej istej tlačovej konferencii 20. septembra 2008 krátko po páde Lehman Brothers povedali, že ste mimoriadne prekvapený a znepokojený tým, že k tejto téme zasadá mimoriadne mimoriadna vláda, pretože, budem vás citovať: "Poviem to jednoducho. Predseda vlády by nemal na Slovensku vyvolávať paniku vo chvíli, keď sa vláda rozhodla riešiť hroziace vážne dopady finančnej svetovej krízy na slovenskú ekonomiku."

    A na záver, pán minister, populizmus je, keď pred voľbami roku ´98 ste sľubovali občanom, že budú mať všetci dvojnásobné platy. To bola učebnicová ukážka populizmu, cynického populizmu, ktorý ste potom používali aj ako predseda vlády neustále a opakovane.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán minister, ja si myslím, že ani za normálnych okolností komentovať vaše vystúpenia nejak zvlášť netreba. Ste známy vysokou mierou dôveryhodnosti u slovenskej verejnosti.

    Ale čo je zaujímavé, je pre mňa osobne tá neuveriteľná miera sociálneho cynizmu. Vy ste nositeľom politiky, neoliberálnej politiky, ktorá zdevastovala celý svet a dneska už aj Európu. Vidieť to v Londýne, v iných krajinách so všetkým, čo k tomu patrí. Len vysvetľovať to, že dôchodcovia na Slovensku, ktorí dostávajú jeden z najnižších dôchodkov vôbec, kde sa stretávame s ľuďmi s 200, 250 eurami mesačne, a že im vláda povie, že títo ľudia, ktorí väčšinou a v drvivej väčšine poctivo pracovali 40 rokov, dostanú 1 000 korún na Vianoce, aby vnúčatám mohli kúpiť aspoň nejaké hračky, tá miera je nesmierne vysoká.

    To, čo predvádzate vy, to je, odpustite mi to slovo, ale tupý pravicový populizmus. Je známy. Vy chcete, aby ľudia šetrili a pracovali, a my rozdávali. Nemá to oporu a toto nemá ani význam komentovať.

    Viete, kde sú peniaze? V bankách, ktoré ste predali za 38 mld., ktoré mali teraz ročný zisk 38 mld., a to ste predtým do nich naliali 200 mld. korún.

    Dejiny vás, pán minister, za toto všetko ocenia pravdepodobne a nezávidím vám túto pozíciu. Ale keď vystupujete tu a teraz, berte do úvahy aspoň základnú elementárnu racionalitu. Máte celkom vnímavých poslucháčov.

  • Pán minister, ja síce neviem, v čom bolo vystúpenie Roberta Fica kruto cynické, ale vaše vystúpenie bolo kruto perfídne.

    Vy ste človek, ktorý nepremešká pomaly jedinú príležitosť, aby nepodrazil svoju kolegyňu, podpredsedníčku strany a premiérku, ale úplne suverénne sa dnes postavíte na jej obhajobu. To je krutá perfídnosť. Je to, myslím si, celkom vhodné aj na nejakú prípadovú štúdiu.

    Ale spôsobom, akým ste to hovorili, takým, celkom takým nadľahčeným a v dobrej nálade, si myslím, že vám trošku narástli krídla, keď vás koaličný poslanec Muránsky už dnes pasoval do pozície premiéra. Pozrite si to na "aktualne sk". Myslím si, že ste nabrali opäť tú vašu obvyklú dobrú náladu, takže pokračujte v tom.

    Ale naozaj nemyslím si, že by sa pani premiérka mohla dobre cítiť vo chvíli, keď vy ju práve obhajujete.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, keď ste hovorili o urážkach predsedu Fica, no mám taký pocit, že pán predseda Fico ničím neurazil pani premiérku Radičovú. Ak niekoho urazil, tak urazil možno v tejto chvíli nevedome post premiéra preto, lebo pani Radičová premiérkou nie je. A vy to veľmi dobre viete, že je v podstate vaším hovorcom.

    A ja sa skutočne prikláňam veľmi k tomu a pokračujem v tom, na čo narazil aj kolega Maďarič. Pán minister Dzurinda, povedzte už konečne pravdu. Kto potrebuje, aby pani Radičová stratila preferencie viac ako vy? Kto? Povedzte kto? Potrebujete ďaleko viacej, aby pani Radičová stratila pozície vo vašej strane, ktoré má, preto, aby vy ste tie preferencie možno získali. Taká je pravda a celý rok o tom hovoríme. Veď začali sme tým, že pani Radičová, že toto je vláda pani Radičovej pod vedením pána Dzurindu a pána Mikloša. Nie je to tak? Tak láskavo si riešte svoje interné veci v rámci SDKÚ niekde inde a nezavádzajte tu ľudí vaším politickým pokrytectvom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • 34.

    Ďakujem pekne.

    Pán minister, ja nemám problém s týmito slovnými súbojmi. Nakoniec poznáme sa už dvadsať rokov v slovenskej politike. Nedá mi však na niektoré časti vystúpenia reagovať, prepáčte, nereagovať.

    Predovšetkým by som chcel, pán minister, aby si aj vláda, v ktorej sedíte, uvedomovala, že aj vláda, ktorej som bol predsedom v rokoch 2006 – 2010, si užila mimoriadne vážnu krízu. Dúfam, že aspoň toto uznáte.

    A v čase, keď sme hľadali riešenia, vy ste na bežiacom páse organizovali tlačové konferencie a prichádzali ste s rôznymi zázračnými riešeniami. Napríklad pán minister financií, terajší, Mikloš navrhoval na jar 2010 znížiť dane na 16 %. Priame dane.

    Čo by ste povedali teraz, pán minister, keby sme vystúpili a povedali by sme, že my navrhujeme v tomto období, keď vy uvažujete o ďalšom zvyšovaní daní, znížiť priame dane pre fyzické a pre právnické osoby na 16 %? Určite by ste nás vysmiali a hovorili by ste o cynickom populizme.

    Ako, že nemáme alternatívy? My vám ponúkame už sedem alebo osem mesiacov alternatívu – nahradiť zvýšenie DPH bankovou daňou a dostali by ste do štátneho rozpočtu presne tie isté peniaze, ktoré ste získali z DPH. No len v prípade DPH to platia obyčajní ľudia, v prípade banky by to platili predovšetkým banky a ten bankový poplatok nie je argument proti bankovej dani ako takej.

    Máme alternatívy, veľmi dobre vieme, o čom kríza je. Veľmi dobre vieme, čo sa deje a čo treba robiť.

    Pán minister, a prosím aj ja odpoveď na jednu otázku, ak môžem. Myslím si, že si to môžem takto dovoliť, a zatykám. Buď taký dobrý, odcituj mi jednu jedinú urážku z môjho vystúpenia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, poprosím vás, neklamte v priamom prenose tu nás všetkých, že niekto štve lekárov. Lekári sú naštvaní kvôli krokom, ktoré táto vláda robí, keď ich dala na okraj svojho záujmu. A naozaj sa nepotrebujeme s lekármi ani stretávať, ani ich k ničomu podnecovať, lebo kroky vlády a zdravotnícke zákony, ktoré prijímate, ich dostatočne znervózňujú a hlavne to, že ste sa im otočili chrbtom a že na nich úplne kašlete, ich núti k tomu, že začali podávať hromadné výpovede.

    Ale dovoľte, pán minister, aby som vám pripomenul, že táto situácia tu už raz bola, a myslím si, že v histórii slovenských premiérov ste jediným premiérom bývalým, ktorý bol zahádzaný bielymi plášťami, a kroky, ktoré robíte teraz, smerujú k tomu, že sa táto situácia môže zopakovať.

    Ďakujem pekne.

  • Potlečsk.

  • Ďakujem pekne. Začnem od konca.

    Viete, pán minister, máte pravdu. Našťastie ľudia majú pamäť a sú schopní zhodnotiť skúsenosť, a preto som sa nad vašimi slovami musel len pousmiať. No tou alternatívou okrem iného podľa mňa je odstúpenie pani premiérky. Kvôli tomu tu sedíme.

    Ale celkom ma zaujal ten kategorický imperatív. To som netušil, že ste tiež taký hĺbavý filozof, pretože bezpochyby viete, o čom je kantovský typ morálky, a tým imperatívom je motivácia každého jedinca, ktorého správanie a konkrétny akt by mal byť taký, aby každý mal pocit, že je to správanie alebo akt korektný a správny. Nuž, pán minister, keby na Slovensku ľudia konali podľa vášho typu morálky, no, ďakujem veľmi pekne, spánombohom, aj s morálkou a so správaním na Slovensku!

    To vy idete rozprávať o nejakých imperatívoch?! Človek, ktorý je najväčší manipulátor moci, ktorý nikdy nevyhral voľby, ktorý kupoval poslancov v priamom prenose tu v Národnej rade?! A vy máte tú odvahu hovoriť o morálke a hovoriť o populizme?!

    Mimochodom, jeden historický fakt, ktorý som už raz uvádzal, a ešte raz pre vás. Populisti boli strana v Spojených štátoch veľmi progresívna koncom tuším 19. storočia, ktorí mali program stavať železnice a raziť strieborné mince.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Ako posledný s faktickou pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, osobne si myslím, že bez ohľadu na to, čo by vo svojom vystúpení pán Robert Fico bol býval povedal, vy ste už boli pripravený. Tá svoja šablóna, ktorú máte pravidelne pripravenú - populizmus, rozdávanie - sa len opakuje. Vy nič nové už do politiky neprinášate.

    I keď dneska ste ma prekvapil, lebo prijal ste nový termín cynizmus, ktorý ste doteraz až tak možno nepoužíval.

    Viete, čo by som od vás očakával? Vy často používate vo svojich vystúpeniach slovo pokora. Pokora, tá mi chýbala v tom vašom vystúpení. Možno pokora a možno aj ospravedlnenie sa občanom tejto republiky za to, o čom sa tu dnes hovorí. A to je o straníckom klientelizme SDKÚ v súvislosti s prenájmom daňového úradu v Košiciach. Za to nesiete aj vy zodpovednosť a táto pokora tu chýbala.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán minister zahraničných vecí.

  • 42.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Začnem od konca, aby som nezabudol. Myslím si, že ešte dnes budete počuť, že téma straníckeho klientelizmu v súvislosti s daňovým úradom v Košiciach je totálny nezmysel. Na základe čísel a konkrétnych argumentov – totálny nezmysel. Ponuka, ktorá sa presadila, bola o desiatky percent, bezmála o 50 % lacnejšia. To je presne ten dôkaz, čo všetko vy si dovolíte urobiť. Ako cynicky dokážete narábať s číslami. Je to odporné. A budete to mať dokázané.

    Veľmi stručne k jednotlivým vystúpeniam. Len k takým, čo majú vecný obsah.

    Pani Zmajkovičová, to, či je pani premiérka schopná-neschopná, neposúdite ani vy, nakoniec ani ja, posúdia voliči.

    Pán Ondruš, áno. Moje reči o dvojnásobných platoch boli populizmom. Vtedy som začínal. A dnes by som bol omnoho opatrnejší.

  • Smiech v sále.

  • Na iné nemáte. Na inú reakciu vy nemáte.

    Pán Číž, trošku som zosmutnel, keď som vás počúval, lebo primát najnepopulárnejšieho som už dávno stratil a som trošku ponervózny, lebo o chvíľu ma predbehne aj pán Robert Fico. Už to tak vyzerá.

    No, pán Maďarič, nepodarí sa. Naozaj sa nepodarí. To sú trápne pokusy vrážať klin medzi nás. To sa nepodarí, ale mám pre vás tajomstvo. A možno pán Fico tomu bude lepšie rozumieť. Ja som neštudoval, čo bolo dnes medializované, ale pred schôdzou som si bol zabehať dvanásť kilometrov na Devínskej kobyle, uhm, za 59 minút. Preto mám takú dobrú náladu.

  • Smiech v sále.

  • Podľa § 28 rokovacieho poriadku o slovo sa hlási predseda Národnej rady. Pán predseda Sulík, nech sa páči, máte slovo.

  • 44.

    Dobrý deň, dámy a páni. Samozrejme, dalo sa rátať s tým, že jedného dňa budeme aj z tohto dôvodu diskutovať. Je to legitímne právo opozície, tak ako je legitímne právo opozície hovoriť, že my sme za to, aby ľudia nič nepocítili, poďme brať bohatým. To všetko je v poriadku. Problém je, keď cena za to, aby ľudia nič nepocítili, nás dostane do Grécka.

    Vaša vláda vyrobila práve preto také veľké deficity, že v čase krízy zvyšovala výdavky o 18 % medziročne. To sa jednoducho nedá utiahnuť. Nečakám, že teraz budete so mnou súhlasiť, keď vám poviem, že ekonomika má jednoducho nejaký dobeh. Keď sa niečo dobre nastaví, tak chvíľu trvá, dokým to začne fungovať, a keď sa potom domrví, tak zase chvíľu trvá, dokým sa to prejaví.

    No a po prvom roku, po prvom roku vlády, samozrejme, že, pán Fico, máte na prvý pohľad všetky tromfy v ruke, lebo tie čísla, jednoducho ešte chvíľku bude trvať, pokiaľ sa zlepšia.

    Ten cynizmus, o ktorom vravel pán Dzurinda, sa dá najlepšie ukázať týmto, aby teda videli všetci (potlesk), toto je hanba!

  • Rečník v rukách drží graf.

  • Môj štvorročný Hugo už má štyri roky a medzi časom by zrejme sčervenel od hanby, takýto graf ukázať v televízii. Samozrejme, že sa machruje (potlesk): Pozrite sa, ja Fico som znížil plyn o 90 %, cenu plynu. Ľudia, voľte mňa, ja to viem.

    Toto je presne ten problém s celou tou našou opozíciou a sociálnou demokraciou, že jednoducho tie čísla na konci dňa nesedia. Osempercentné deficity, to sme si predsa nevymysleli. A to nesúvisí len s tou krízou, to súvisí aj s tým hospodárením. S tým, že ľahko sa rozdávajú cudzie peniaze. Súvisí to s tým – a tu chcem zopakovať, čo som už niekoľkokrát povedal, za to, že v 2009. roku zažilo slovenské HDP pokles o vyše 5 %, za to vinu nenesiete. Niekoľkokrát som to písal. To jednoducho je skrátka vplyv zvonka. Ale za to, že ešte koncom roka 2008 váš minister financií navrhne rozpočet, ktorý je postavený na 6-percentom raste, to som už v októbri 2008 písal, že to skrátka kozmonaut také čísla môže vymyslieť, za to nesiete zodpovednosť. Za to, že napíšete do rozpočtu, že príjmy štátu budú 10, my minieme 12 alebo 11. Skutočnosť je potom taká, že príjmy štátu sú 8, ale vy miniete 13. To je to, čo nám robí tie deficity, pán Fico.

    Inak, samozrejme, veď ja medzičasom za ten rok som aj veľa vašich kolegov spoznal, s viacerými mám úplne korektný vzťah a dokonca aj súhlasím s tou ideologickou nejakou protistranou a dá sa o tom diskutovať, ale malo by to prebiehať korektne. A ja si myslím, že my sa o to snažíme vo väčšej miere. Netvrdím, že u nás je to stopercentne korektné, ale tvrdím, že sa snažíme vo väčšej miere ako vy.

    V júni 2010, keď boli voľby, my sme boli v týchto voľbách prvýkrát, celkom dobre teda, že nezdieľame tie 20-ročné skúsenosti a sme tu noví. Do týchto volieb sme išli skrátka s tým, že Iveta Radičová bude premiérka tejto vlády. Toto sme našim voličom sľúbili a s týmto sa všeobecne rátalo. Chcem pripomenúť, že boli sme prvou stranou, ktorá jasne povedala, že so stranou SMER určite do koalície nepôjde preto, lebo nezdieľame vaše hodnoty, ale aj preto, lebo nezdieľame váš prístup k morálke.

    Aj táto koalícia robí prešľapy. Ten daňový úrad, aj keď to bude dobre vysvetlené a verím, lebo už boli okolo toho toľké fukoty, že určite to už bude dobre vysvetlené, aj tak hádže to nepekný tieň na koalíciu. To treba otvorene povedať.

    Ale uvedomte si niečo iné, pán Fico. Kvôli jednej zmluve s daňovým úradom tu ide padnúť vláda? Za vašej éry, keby sa také niečo stalo, stali sa veci, ktoré boli stokrát väčšie: emisie, nástenkový tender. To ste akurát zvolali tlačovú konferenciu, novinárom ste vynadali do idiotov a bolo vybavené. Vláda padať nešla kvôli tomu. Nad tým sa treba zamyslieť.

    Áno, nevyzerá to pekne, potom sa stane jednoducho to, že premiérka, ktorá korupciu netoleruje, vôbec nijak nezakročí, keď jej poradca pochybí a skončí vo vyšetrovacej väzbe. Ale ten cynizmus, o ktorom pán Dzurinda hovoril a on veľmi dobre vie, že určite je veľa vecí, v ktorých sa nezhodujeme, ale v tomto sa s ním zhodujem. Ten cynizmus povedať, že nikdy nebola korupcia tak blízko k premiérovi, a to povie človek, ktorý vlastnou hlavou kadečo pozháňal, no, to je teda umenie.

    Transparentnosť. Samozrejme, že transparentnosť je vec, ktorá nám sťažuje život, ale my to tak chceme. Ľudia majú právo vedieť aj tie veci, ktoré nie sú úplne kóšer. Sú tu napríklad médiá, nech to pekne vyhrabú, nech nás tým konfrontujú, ale my na to reagujeme. Toto je to dôležité.

    Doteraz často sa stalo alebo takmer vždy sa stalo, keď vyšlo niečo, konali sme. Premiérka konala vždy. Vydupala si odstup riaditeľa Daňového riaditeľstva. No povedzte mi porovnateľný príklad z minulého volebného obdobia, v dobrom to hovorím, že jednoducho tá latka je oveľa vyššie. Áno, stane sa potom to, že, aha, tam sú prúsery tri, u nás boli päť, desať, veď to je porovnateľné, ale predsa len ten rozsah tam je jedna obrovská, tam je jedna obrovská priepasť.

    Čiže, aby som to nejak uzavrel, Iveta Radičová vniesla novú politickú kultúru minimálne v oblasti transparentnosti a slušnosti. Tento primát jej jednoducho nezoberiete. Áno, mohlo by to bežať lepšie. Často riešime problémy. U vás sa problémy neriešili. Skrátka, veľká strana povedala, takto to bude. Počas štyroch rokov tie dve menšie udupala pod 5 % a teraz špekuluje, s kým bude vládnuť. U nás to tak skrátka nie je. Tým, že sme otvorenejší, aj mne to veľakrát vadí. Vadí mi, že z koaličných rád niekto esemeskuje v kuse von a ešte skôr, než my niečo dohodneme, už to čítam na internete. Áno, nie je to pekné, takéto indiskrétnosti, ale aj to súvisí s tou transparentnosťou. My konáme otvorene. Alebo sa aspoň o to úprimne snažíme.

    Na záver mi dovoľte povedať pár slov k eurovalu. Nechcem ani dlho rozprávať, lebo vidím, že rečníkov je veľa, a myslím si, že aj tá debata bude ešte zaujímavá. Nechcem to nijak nazývať. Chcem ale iba opísať jeden stav, ktorý reprezentuje vašu politiku. Tu v parlamente vy teda stále hovoríte, že zlepenec pozostávajúci zo šiestich strán. Pripustíme, že je tu šesť strán v koalícii, tak momentálne je situácia v eurovale nasledovná: v SDKÚ, KDH, MOST povedali, my euroval podporíme, ale nestačí to na väčšinu. SaS, SNS, OKS a, predpokladajme, aj Obyčajní ľudia povedali, že my euroval nepodporíme. Aspoň sa tieto strany jasne vymáčkli. A aj keď Igor Matovič sa rozhodne zmeniť názor, tak určite to povie. Teda v prípade Igora nemám najmenšiu pochybnosť o tom, že to povie (smiech v sále), ale bude to jasne povedané. Títo...

  • Reakcia z pléna.

  • Môžem pokračovať, až vám nebude vadiť? Ďakujem pekne.

  • Zaznenie gongu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • 45.

    Chcel som upozorniť pána poslanca, aby...

  • Smiech v sále a reakcie z pléna.

  • 46.

    Aha, tak. Dobre. Odzvonilo, hej. Ďakujem.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Čiže niektoré strany jasne povedali áno, niektoré strany jasne povedali nie. Čo spraví SMER, najväčšia strana v parlamente? Veď my to nijak nespochybňujeme. Strčí hlavu do piesku. No takto chcete vládnuť?

  • Potlesk a reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.

  • 47.

    Páni poslanci, nevyrušujte pána predsedu Národnej rady, môžte sa prihlásiť do faktických poznámok.