• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobrý deň, pre niektorých dobré ráno. Otváram štvrtý rokovací deň.

    Páni poslanci, kľud.

    Otváram štvrtý rokovací deň 22. schôdze Národnej rady a podľa schváleného programu budeme pokračovať, a to prerokovaním v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, tlač 460.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jozefa Mihála, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 460.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

    Zámerom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy inšpekcie práce, rozšíriť jej preventívne pôsobenie a vytvoriť tak právne predpoklady na zvýšenie efektívnosti výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľov, čím sa zároveň dosiahne aj zlepšenie v oblasti vymáhateľnosti práva.

    Účelom návrhu zákona je najmä precizovať kompetencie inšpektorátu práce v oblasti trhového dohľadu, umožniť vo výnimočnom a odôvodnenom prípade výkony inšpekcie práce, inšpektorátu práce aj mimo jeho územného obvodu. Doplniť povinnosť inšpektora práce preukazovať sa pri výkone cestnej kontroly aj služobnou rovnošatou, spresniť niektoré ustanovenia zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe a zaviesť povinné ukladanie peňažných pokút zamestnávateľovi pri závažnom porušení povinností.

    Ďakujem za pozornosť a verím vo vašu podporu.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pána poslanca Štefana Kužmu, aby podal spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som podľa § 73. ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady ako určený spravodajca v prvom čítaní vystúpil k vládnemu návrhu, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci, nelegálnom zamestnávaní o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov, tlač 460, podávam spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 449 z 12. augusta 2011 navrhol rozdeliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie.

    Účelom návrhu zákona podľa navrhovateľa je zabezpečiť transparentnosť inšpekcie práce, spresnenie znenia jeho ustanovení so zreteľom na ostatné zmeny súvisiacich právnych predpisov. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku návrh zákona v druhom čítaní prerokuje.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory návrh prejednali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, tlač 475.

    Opäť prosím pána ministra Mihála, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 475.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

    Zámerom návrhu zákona je dôslednejšie zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, znížiť počet pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci. Účelom návrhu zákona je najmä upraviť podmienky na poskytovanie rekondičných pobytov, spružniť podmienky pre výkon pracovnej zdravotnej služby, znížiť administratívne zaťaženie zamestnávateľov, spresniť niektoré ustanovenia zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

    Návrhom zákona sa v čl. II dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že sa ukladá zamestnancovi, ktorý nenastúpil do práce po uzatvorení pracovno-právneho vzťahu, uhradiť zamestnávateľovi náklady vynaložené na vykonanie jeho vstupnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci a predlžuje sa prechodné obdobie, počas ktorého môže lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u osôb vykonávajúcich rizikové práce vykonávať aj lekár so špecializáciou všeobecné lekárstvo z dôvodu pomalého nárastu počtu lekárov v príslušnej špecializácii.

    Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz znovu dávam slovo navrhnutému spravodajcovi z gestorského výboru pánovi poslancovi Kužmovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpil ako určený spravodajca v prvom čítaní k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 475.

    Podávam spravodajskú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 486 z 19. augusta 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    Účelom návrhu zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok zabezpečenia uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov prostredníctvom zníženia administratívno-regulačného zaťaženia zamestnávateľov. Súčasťou návrhu zákona je aj spresnenie znenia a úprava jeho ustanovení so zreteľom na zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatkov z aplikačnej praxe.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Ako jediná, pani poslankyňa Rošková. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, kolegovia, dovoľte mi čiastočne zhodnotiť niektoré veci v predloženej novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorá zavádza zmeny, ktoré ovplyvnia tak zamestnancov, ako aj zamestnávateľov. Chcem sa dotknúť len niektorých z nich, a to hlavne rekondičných pobytov, keďže s nimi mám praktickú skúsenosť z toho, že som často vykonávala rekondičné pobyty a bola som účastníčkou pri rekondičných pobytoch.

    Jednou z povinností zamestnávateľa okrem týchto je zabezpečiť aj pitný režim. Novela ruší povinnosť zamestnávateľa vydať vnútorný predpis, podľa ktorého má tento pitný režim zabezpečovať. Táto úprava odbúra administratívne povinnosti, najmä novo vznikajúcim zamestnávateľom na pracovnom trhu, keďže súčasní zamestnávatelia majú to ako vnútorný predpis už vydaný. Ja len môžem dúfať, že zamestnávatelia aj bez vnútorného predpisu budú zabezpečovať tento pitný režim pre svojich zamestnancov. A keď si premietneme tohtoročné horúce leto, myslím si, že netreba o tom zvlášť hovoriť a dodržiavanie pitného režimu bolo zvlášť dôležité.

    Novela v čl. I v § 11 výrazne mení podmienky účasti na rekondičnom pobyte a rozširuje podmienky, kedy nie je splnená účelnosť rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Jedným z nich, kde ruší túto povinnosť, je, ak je zamestnanec pri práci exponovaný v hluku, kde sa navrhuje neposkytovať rekondičné pobyty pri expozícii zamestnanca hlukom napriek tomu, že škodlivé účinky hluku na zdravie, pri ktorých sú zamestnanci exponovaní vysokému hluku, sú vysoké, a preto by podmienka účelnosti rekondičného pobytu mala byť v tomto prípade splnená, možno viac vyšpecifikovaná pre určité povolania.

    Ďalej sa zvyšujú lehoty a menia sa aj podmienky účasti na rekondičnom pobyte. Zvyšuje sa lehota výkonného vybraného povolania, ktorá je podmienkou účasti na rekondičnom pobyte, a to o jeden rok. Pre zamestnanca, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie, sa posúva z najmenej piatich rokov na najmenej šesť rokov a pre zamestnanca, ktorý nepretržite vykonáva zaradenú prácu do štvrtej kategórie, najmenej zo štyroch rokov na najmenej na päť rokov. Čiže v oboch kategóriách je zvýšenie o jeden rok.

    Ďalej sa tiež menia podmienky účasti na rekondičnom pobyte. Na ďalšom rekondičnom pobyte je podľa tejto novely zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za štyri roky, pôvodne to bolo raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej osemsto pracovných smien, pôvodne bolo šesťsto pracovných smien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom, ak odpracoval najmenej šesťsto pracovných, pôvodne bolo štyristo, pracovných smien. Čiže sa predlžuje zase o jeden rok a počet smien.

    V súčasnom zákone je zakotvených aj štrnásť dní rekondičného pobytu, po novom by to malo byť len sedem dní. Skracujú sa teda nielen cykly, po ktorých môžu rekondičné pobyty byť, ale skracuje sa aj ich dĺžka. Táto zmena podmienok sťaží prístup zamestnancov k rekondičným pobytom, ktoré sú nevyhnutné na zotavenie zamestnancov pracujúcich v škodlivom prostredí. Ťažko môžeme z týchto krokov uvažovať o tom, že vláde záleží na zdraví zamestnancov pracujúcich v rizikových oblastiach. Preto sa domnievam, že podmienky by mali byť zachované a malo by sa prihliadať na náročnosť pracovných kategórií a možnosti zamestnancov pracujúcich v týchto oblastiach na dostatočnú regeneráciu svojich síl.

    S touto právnou úpravou budú spokojní jedine zamestnávatelia, nakoľko sa výrazne zníži ich finančné zaťaženie, ktoré vynakladajú na rekondičné pobyty. Rekondičné pobyty sa poskytujú vybranému okruhu zamestnancov v záujme regenerácie pracovných síl a predchádzania vzniku chorôb z povolania, či iných poškodení zdravia v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok a nevhodného pracovného prostredia.

    Novela tohto zákona výrazne sprísňuje podmienky účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch, čo je v rozpore so záujmami zachovania zdravia zamestnancov. Rekondičné pobyty nie sú liečebnými pobytmi. Rekondičné pobyty sú určené zdravým zamestnancom ako kompenzácia nepriaznivých pracovných podmienok a prevencia možného poškodenia zdravia vzhľadom na vykonávanú prácu. Zabezpečuje sa nimi individuálny režim na podporu zdravia zamestnanca, ktorý je cielene zameraný na kompenzáciu predpokladaných možných poškodení zdravia vykonávanou prácou, ale aj zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície, zlepšenie celkovej odolnosti zamestnanca a celkového zdravotného stavu zamestnanca a tiež slúži aj na zvyšovanie zdravotného uvedomenia zamestnancov a osvojenia si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci.

    Rekondičný pobyt a rehabilitácia v súvislosti s prácou sú účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov. Novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vidí v sprísňovaní podmienok účasti zamestnancov na rekondičných pobytov znižovanie nákladov zamestnávateľov. Prvoradé je však udržanie, ak nie zlepšenie zdravotného stavu zamestnancov. Každý rozumný zamestnávateľ potrebuje výkonnú pracovnú silu. Pokiaľ nebudeme toto rešpektovať a budeme ukracovať z možných rekondičných pobytov, môže sa zvýšiť chorobnosť a zvyšovanie fyzickej a psychickej záťaže bez dostatočnej regenerácie síl môže viesť aj k zvyšovaniu invalidity. V tejto súvislosti mi odpustite moju obavu z budúcnosti rekondičných pobytov, aby sa nezamenili za nejakú peňažnú náhradu, či osobný príplatok rizikového zamestnania, tak ako sa to stane pri schválení zákona o pedagogických pracovníkov. Pevne verím, že k takému hazardu so zdravím zamestnancov nedôjde, aby peniaze boli silnejšie ako zdravie človeka.

    Novelou sa tiež ruší povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vykonanie spoločnej previerky jeho pracovísk bezpečno-technickou službou a pracovnou zdravotnou službou. Tieto previerky sa v zmysle súčasného znenia museli uskutočňovať najmenej raz ročne alebo najmenej raz za päť rokov, a to v závislosti od typu zamestnávateľa. Zrušením tejto povinnosti sa odstránia nielen administratívne, ale aj finančné zaťaženie zamestnávateľa. To je na jednej strane veľmi dobré, ale opäť vychádzame v ústrety len zamestnávateľovi. Aj rozšírením niektorých úloh pracovnej zdravotnej služby, ktoré môžu podľa novely samostatne vykonávať aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci a verejné zdravotníctvo alebo verejný zdravotník so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci u zamestnávateľa, aj v prípade, ak tento zamestnávateľ má menej ako päťdesiat zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie alebo vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie. Podľa súčasného znenia je to najmenej ako devätnásť zamestnancov.

    Touto novelou sa výrazne rozširuje okruh zamestnávateľov, u ktorých môžu vybrané odborné úlohy pracovnej zdravotnej služby samostatne plniť zdravotnícki pracovníci, s čím možno čiastočne aj súhlasiť, nakoľko sa posilní úloha zdravotníckeho pracovníka. Ale predmetnými úpravami sa opäť vytvára priestor na zníženie finančnej záťaže zamestnávateľov.

    Novela v čl. II v § 30 zároveň dopĺňa zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa navrhovaného znenia by zamestnanec bol povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na povinnú vstupnú preventívnu lekársku prehliadku, ak zamestnávateľ odstúpil od pracovnej zmluvy so zamestnancom z dôvodu, že zamestnanec nenastúpil do práce. S týmto návrhom možno plne súhlasiť, a ja s ním súhlasím, nakoľko zamestnanec by si už pred podpisom pracovnej zmluvy mal riadne rozmyslieť, či má záujem vykonávať pre zamestnávateľa konkrétnu prácu, alebo nie a musí počítať s tým, že ak v procese sa zmenia podmienky, že tento poplatok bude znášať.

    Ale, ak si prečítame dôvodovú správu, a vrátim sa opäť k rekondičným pobytom, tak účelom návrhu zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov.

    Takto upravený legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie ochrany života a zdravia zamestnancov, ako je v predloženej novele zákona, dáva jednoznačne výhody len zamestnávateľom, a to prostredníctvom zníženia nákladov či už finančných, alebo administratívnych.

    Nemožno súhlasiť s takýmto návrhom, kde sa uprednostňuje len jeden článok v pracovnom reťazci a to zamestnávateľ, a zamestnanec sa jednoznačne posúva na vedľajšiu koľaj.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Ondruš ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcel takto aj verejne oceniť moju kolegyňu Ľubku Roškovú za toto vystúpenie, lebo mám pocit, že tento zákon nevzbudzuje veľkú pozornosť. A pritom práve jej vystúpenie upozornilo na to, že skutočne tam dochádza k zmenám, ktoré budú mať negatívne dopady na zamestnancov. A ja sa chcem pripojiť k tomu apelu, ktorý ona mala takmer v závere toho svojho vystúpenia, aby skutočne nedochádzalo k nahrádzaniu takýchto plnení zo strany zamestnávateľov len finančným plnením, pretože, bohužiaľ, už je tu táto tendencia, že sa vládna koalícia, alebo poslanci vládnej koalície usilujú vecné plnenia, ktoré vyplývajú z rôznych zákonov, presadzovať, aby sa zmenili na finančné plnenia. A robí sa to bez toho, aby existovala reálna analýza, aký to bude mať potom dopad na využívanie tých plnení, ktoré sú dnes v podobe akoby vecnej stanovené v zákone. A ak by sa to dialo špeciálne v prípade rekondičných pobytov, tak by som to považoval naozaj za taký dosť nebezpečný krok vo vzťahu k udržiavaniu zdravia jednotlivých zamestnancov.

    A samozrejme, že aj mňa bude zaujímať potom v druhom čítaní, že vlastne prečo dochádza k týmto návrhom, k takýmto zmenám, pokiaľ ide o tie rekondičné pobyty, teda k znižovaniu toho objemu.

  • 13

    Pani poslankyňa Rošková, môžete reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať kolegovi. A možno do druhého čítania moja taká úvaha o tom, že treba zvažovať, akým spôsobom tieto rekondičné pobyty by sa mali uskutočňovať tak, aby aj bolo skutočne zachovanie zdravia, ale zároveň, aby sme nie vždy hľadali len ten finančný efekt toho všetkého, ale celý zdravotný proces v každom tom rizikovom zamestnaní, ktoré je. Takže máme tu priestor a myslím, že by sme ho mali dostatočne využiť. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja len v stručnosti. Problematika rekondičných pobytov je samozrejme veľmi zaujímavá a veľmi závažná. V našom zákone č. 124 chcem len pripomenúť, že tak rozsiahly, taká rozsiahla úprava, také nastavenie rekondičných pobytov, ako je v našom zákone, nie je nikde v porovnateľnom rozsahu v Európe. To len, aby sme vedeli, že o čom sa bavíme.

    A pokiaľ ide o faktor hluk, tak hluku sme vystavovaní všetci, všade a je úlohou zamestnávateľa, aby v prípade, že ide o hluk na pracovisku, aby skutočne to riešil rôznymi tými chráničmi sluchu a podobne. A nechajme to na zamestnávateľov, aby si tieto podmienky v záujme svojich zamestnancov a ich zdravia riešili. A nenúťme, nešnurujme všetko povinnosťami zo zákona.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k ďalšiemu prvému čítaniu, a to o vládnom návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, tlač 488.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 488.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá za účelom realizácie koncepcie reformy daňovo-odvodového systému. A súčasne tým vláda Slovenskej republiky chce splniť svoj záväzok uvedený v programovom vyhlásení vlády.

    V súlade s koncepciou predkladaný vládny návrh zákona zavádza takzvanú superhrubú mzdu a zároveň premieta opatrenia reformy daňovo-odvodového systému do legislatívnej podoby. V súvislosti so zavedením takzvanej superhrubej mzdy sa navrhuje zrušenie povinnosti zamestnávateľa platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné na sociálne poistenie s výnimkou úrazového poistenia a poistné na sociálne zabezpečenie s výnimkou úrazového zabezpečenia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Pán minister, uvádzate vládny návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

    Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR

    Áno.

    Bugár, Béla, podpredseda NR SR

    Áno. Tak, v čom je problém? Ďakujem pekne. Len kolega z výboru ma upozornil, že vraj iný zákon uvádzate, tak... A my si dávame pozor.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďalej sa navrhuje presunutie tejto povinnosti, čiže platiť poistné v upravenej forme na zamestnanca. Ďalej sa navrhuje úprava príjmu zo závislej činnosti zamestnanca na takzvanú super hrubú úroveň z dôvodu presunu poistného na zamestnanca. Čiže príjem zo závislej činnosti sa zvýši určeným koeficientom. A ďalej sa navrhuje zavedenie ročného zúčtovania sociálneho poistenia.

    V kontexte opatrení reformy daňového odvodového systému sa ďalej navrhuje: odčlenenie úrazového poistenia zo sociálneho poistenia, zrušenie garančného poistenia a vytvorenie garančnej dávky ako štátnej sociálnej dávky, zmena osobného rozsahu sociálneho poistenia a verejného zdravotného poistenia, stanovenie nových sadzieb poistného na sociálne poistenie pre zamestnanca a pre ostatné skupiny osôb, stanovenie novej sadzby poistného na sociálne zabezpečenie u príslušníkov ozbrojených zložiek s dĺžkou služobného pomeru viac ako pätnásť rokov, stanovenie novej sadzby poistného na povinné úrazové poistenie a na úrazové zabezpečenie, stanovenie nových sadzieb poistného na verejné zdravotné poistenie, úprava vymeriavacích základov na určenie poistného na sociálne poistenie a úrazové poistenie a na určenie sumy dávok sociálneho poistenia a úrazového poistenia, zmena spôsobu úhrady príspevkov na starobné dôchodkové sporenie neodvedených zamestnávateľom do fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

    vytvorenie nových podmienok povinného sociálneho poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, zrušenie povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činných osôb a zmena podmienok dobrovoľného sociálneho poistenia.

    Súčasťou vládneho návrhu zákona sú aj novely zákonov, ktorými sa zavádzajú nevyhnutné zmeny súvisiace so zavedením takzvanej superhrubej mzdy a s ďalšími úpravami v kontexte realizácie reformy daňovo-odvodového systému.

    Vládny návrh zákona obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sú nad rámec zavedenia super hrubej mzdy, ako aj koncepcie reformy daňovo odvodového systému. Vyplývajú najmä z národného programu reforiem, ktorý schválila vláda.

    Ide o diferencovanie výšky dávky v nezamestnanosti. Ďalej o novú úpravu valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok a úrazových dávok s účinnosťou od 1. januára 2013. Zavedenie automatického mechanizmu zvyšovania dôchodkového veku a úpravy dôchodkovej hodnoty v závislosti od vývoja určených demografických ukazovateľov s účinnosťou od 1. januára 2016. Nový spôsob určovania priemerného osobného mzdového bodu, ak nárok na dôchodok vznikne po 31. decembri 2015. Úprava stanovenia osobného mzdového bodu na stanovenie sumy invalidného dôchodku poistencovi vo veku do dvadsať rokov. A napokon, zvýšenie percentuálnej sadzby materského a predlžovanie doby poskytovania materského.

    Ďakujem za pozornosť. A znovu verím vo vašu podporu tomuto dôležitému návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, predsedovi gestorského výboru pre sociálne veci, pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, môžete nás informovať o spravodajskej správe k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, predseda Národnej rady navrhol prideliť návrh zákona, jeho prerokovanie, výborom. Navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie rozhodnutím č. 490 z 19. augusta tohoto roka.

    Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, aj podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Pán minister uviedol, čo je obsahom návrhu zákona. Ja ako spravodajca odporúčam, aby sme prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 zákona o rokovacom poriadku odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom, okrem: výboru mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, to znamená všetky výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Pán predsedajúci, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu a konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku viacerých poslancov. Za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia teraz vystúpi pán poslanec Ondruš. Potom ešte sú písomne prihlásení: pán poslanec Zajac, pani poslankyňa Tomanová, pán poslanec Burian a Beblavý. Áno, áno, pán poslanec Beblavý.

    Takže, pán poslanec Ondruš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím o chvíľku strpenia... Dobre.

    Takže, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, žiadny zo zákonov, ktorý sme v tejto snemovni za uplynulých trinásť mesiacov rokovali, nebol taký dôležitý, taký závažný, taký zložitý a nemal také ďalekosiahle dopady ako zákon, o ktorom sme práve začali rokovať. Bez zveličenia možno povedať, že zasiahne každého jedného občana Slovenskej republiky a väčšinu zasiahne spôsobom, ktorý je porovnateľný s celoplošným zemetrasením s amplitúdou 5 či 6. Určite si viete aspoň zhruba predstaviť, aké úžasné škody by takáto prírodná katastrofa narobila. Bohužiaľ, musím so všetkou vážnosťou a prosím teraz všetkých, aby sa nikto neurazil, upozorniť, že väčšina z nás ani zďaleka si nevie predstaviť, aké úžasné škody narobí tento zákon. Pokúsim sa to vo svojom vystúpení aspoň naznačiť. Presnejšie to opísať nemôžem, naozaj musím zostať iba pri tom naznačení, lebo by som musel rečniť niekoľko hodín. Teda, nie že by som nebol taký urečnený, a na druhej strane, nie žeby som to nedokázal, ale rozsah zásahov tejto novely nemá v slovenskom parlamentarizme obdoby.

    Asi to bude znieť neuveriteľne, ale zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti mení a dopĺňa dokopy 112 rôznych zákonov a niektoré z nich podstatným spôsobom. Mimochodom, to je približne o 30 zákonov viac, ako príjmeme, alebo ako rozhodneme o počte zákonov na celej tejto schôdzi dokopy. Dostávam sa tak k prvej negatívnej charakteristike tohto zákona. Priznám sa, že už od štúdia politológie som nemal pochybnosti, že jednou zo základných charakteristík pravicovej politiky je maximálna netransparentnosť a zahmlievanie. Nikto, ani ja, ktorý som celý zákon preštudoval, by nedokázal vymenovať ani polovicu zákonov, ktoré sa touto jedinou novelou menia. A to hovorím o poslancoch Národnej rady. Široká verejnosť, nech už ide o odborníkov alebo o laikov, nemá absolútne žiadnu šancu ani len zachytiť, čo všetko sa touto novelou mení, nieto ešte, aby sa k týmto zmenám stihla vyjadriť. Zdôrazňujem to preto, lebo, ako vám neskôr na zopár príkladoch ukážem, mení sa plno vecí, ktoré v skutočnosti nemajú žiadny súvis so zavedením superhrubej mzdy. Iba novela zákona o sociálnom poistení zaberá v tomto materiáli 42 strán a obsahuje 186 zmien zákona. Toľko zmien, mimochodom, nebolo ani v samostatnej novele zákona o sociálnom poistení, ktorú sme tu mali v parlamente pred pár mesiacmi. Tu sú však tieto zmeny poriadne schované.

    Viete o tom, tak teraz už, povedzme, po, kto si vypočul úvodné vystúpenie pána ministra vie, že v tomto zákone sa mení výpočet dôchodkov tak, aby boli nižšie? Viete o tom, že sa rušia niektoré dávky sociálneho poistenia, že sa mení spôsob valorizácie dôchodkov alebo že sa zvyšuje dôchodkový vek či skracuje a znižuje vyplácanie podpory v nezamestnanosti? Iba ak sa držíte okrídlenej vety, že všetko so všetkým súvisí, mohli by ste tvrdiť, že toto sú zmeny nevyhnutne súvisiace so zavedením superhrubej mzdy. Žiadny normálny súvis totiž nenájdete. Skutočným zámerom predkladateľa podľa môjho názoru je pod rúškom úplne inej témy rýchlo urobiť výrazne negatívne zmeny tak, aby si ich nevšimla ani verejnosť, ani väčšina poslancov. Najmä nie tých vládnych, ktorí nestratili súdnosť, zdravý rozum a vernosť svojim, ale iným hodnotám, než sú neoliberálne.

    Takto prechádzam k druhej charakteristike zákona. Opäť bez zveličovania možno povedať, že ide o najtvrdší prejav naoliberálnej ideológie v takzvanom vyspelom svete. Svedčí o tom napríklad fakt, že v prípade jeho prijatia budeme jedinou krajinou v Európe so superhrubou mzdou a napriek tomu, že vo väčšine európskych krajín vládnu pravicové strany, sme jedinou, ktorá superhrubú mzdu zavádza. Myslím si, že nemusím zdôrazňovať, že česká pravicová vláda ju práve teraz ruší ako nepodarený experiment, ktorý škodil tak pracujúcim, a nielen zamestnancom, ako aj štátu. Ako sociálni demokrati z hĺbky duše odsudzujeme základný princíp tohto zákona, ktorým je ďalšie odbremenenie firiem na úkor ľudí, ktorí budú zaťažení novými povinnosťami, novým platbami a vyššími daňami. Neoliberálna ideológia sa v tomto zákone prejavuje aj oslabovaním sociálneho a zdravotného poistenia a prenášaním čoraz väčšej finančnej záťaže pri sociálnom a zdravotnom zabezpečení na plecia radových občanov. V kombinácii s novým Zákonníkom práce sa milióny zamestnancov premenia na milióny malých podnikateľov, ktorí už budú zodpovední za všetko, a zamestnávatelia sa vyplatením mzdy zbavia akejkoľvek sociálnej alebo, ak chcete, spoločenskej zodpovednosti voči svojim zamestnancom.

    Prosím vás, naozaj mi povedzte, kedy budú normálni zamestnanci normálne žiť a z čoho, keď môžu kedykoľvek bez náhrady prísť o prácu, budú si sami platiť všetky odvody a dane, sledovať, ako sa menia sadzby daní a odvodov, kontrolovať, či nemajú náhodou nejaké podlžnosti, okrem poistenia si budú musieť platiť aj pripoistenie a sledovať, ako sa vyvíjajú ich investície v druhom pilieri a či náhodou nie je vhodný čas popresúvať tieto investície z jedného fondu do druhého?

    Kedy sa títo ľudia budú venovať sebe? Kedy sa budú venovať oddychu? Zveľaďovaniu domova? Kedy budú vychovávať svoje deti a kedy sa budú starať o svojich starých či chorých rodičov?

    A kedy budú mať čas, aby sa prejavili ako občania? Aby sledovali, čo stvárajú politici a prípadne na to aktívne občiansky reagovali. Áno, chápem, že cieľom neoliberálnej politiky je zlikvidovať občiansku spoločnosť, aby radoví občania boli ľahko manipulovateľní. A tiež sa nečudujem, že neoliberálnym SaS-károm neprekáža demoralizovať a likvidovať aj tradičnú rodinu. Ale o to viac verím, že túto politiku nemôžu podporiť napríklad kresťanskí demokrati, či už sú v KDH alebo v Moste či v SDKÚ. Preto chápem existenciu hlbokých vnútorných rozporov vo vládnej koalícii a nevnímam ich vo všetkých prípadoch len ako politikárčenie, ale aj ako legitímny stred predsa len rozdielnych hodnôt medzi bezhlavými extrémnymi neoliberálmi na jednej a skutočnými demokratmi hlásiacimi sa k hodnotám skutočnej solidarity medzigeneračného spolunažívania tradičnej rodiny a spoločenskej súdržnosti na druhej strane.

    Aj my, sociálni demokrati, vieme a sme pripravení podporiť v oblasti daní a odvodov zmeny, ktoré nikomu neublížia a všetkým pomôžu. Takou je napríklad zefektívnenie výberu a správy daní a odvodov ich zjednotením a digitalizáciou, alebo zefektívnenie správy peňazí v sociálnej poisťovni. Ak by vláda prišla s takýmito návrhmi, môžem vám garantovať celoparlamentný konsenzus. A úprimne ma mrzí, že vláda nevyužila možnosť, aby sme konečne občanom ukázali, že sa v Národnej rade vieme aj na niektorých veciach normálne dohodnúť. Naopak, zavedeniu superhrubej mzdy musíme brániť, lebo bude mať negatívne dopady tak na občanov, ako aj na štát, čiže znovu na občanov, lebo oslabí dôležité funkcie štátu v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.

    V porovnaní s tým je vari aj slabým, ale domnievam sa, že predsa len relevantným argumentom, že presun poistných odvodov, okrem úrazového poistenia, iba na zamestnancov je v rozpore s článkom 71 Dohovoru medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý samozrejme ratifikovala aj Slovenská republika, a podľa ktorého úhrn poistných príspevkov na ťarchu chránených zamestnancov nesmie prevyšovať 50 % celkových u nás odvodov. Pričom, podľa tohto zákona to má byť 100 percent.

    Ale pozrime sa, ako dopadne superhrubá mzda na peňaženky pracujúcich? Tvrdenie, že sa im zvýšia čisté príjmy, je lož. Presnejšie, zvýšia, ale len k 1. januáru 2012 v porovnaní s 1. januárom 2011. A ešte ako? - teraz vám to ukážem. Poprosím, keby ste mi pustili.

  • Požiadavka na technických pracovníkov v rokovacej sále.

  • Tak, pozrite sa, prosím, na túto tabuľku. Táto tabuľka ukazuje nárast čistých príjmov po zavedení superhrubej mzdy. Všimnite si, že v prvom stĺpci sú ľudia, ktorí zarábajú dnes 330 eur, čo je v tejto chvíli tesne nad minimálnou mzdou. Týmto ľuďom sa síce zvýši nominálne čistá mzda od 1. januára podľa toho prepočtového modelu, ktorý predpokladá tento zákon, o 3 eura a 34 centov, ale v praxi to bude znamenať jednopercentné zvýšenie čistej mzdy. Ľudia, ktorí zarábajú 400 eur, tým sa zvýši čistý príjem o dve desatiny percenta. Ľudia, ktorí zarábajú 600 eur terajšej hrubej mzdy, im sa zvýši čistý príjem o pol percenta. A aj tým, ktorí zarábajú pomerne vysoko na dnešnú priemernú mzdu v národnom hospodárstve, vyše 844 eur, aj im sa čistý príjem zvýši iba o smiešnych sedem desatín, čiže o trištvrte percenta.

    Ale pozor, podľa makroekonomických prognóz má inflácia v budúcom roku prekročiť 3 percentá. Takže, aby sa vôbec udržala reálna mzda v budúcom roku, musela by budúcoročná superhrubá mzda byť vyššia oproti teoretickej tohtoročnej asi o 4,5 percenta. Lenže s takýmto nárastom nikto nepočíta. Práve naopak. Prechod na superhrubú mzdu totálne zdevastuje kolektívne vyjednávanie o raste platov, lebo na svojich výplatných páskach by ľudia uvideli v budúcom roku vyššiu, nazvime to hrubú mzdu, zhruba o 34 % oproti terajšej, tak si viete predstaviť, najmä v malých podnikoch ako by tam zamestnanci skončili s požiadavkou, aby im firmy pridali ďalšie 4 alebo 4,5 percenta.

    Zavedenie superhrubej mzdy by totálne znemožnilo aj medzinárodné porovnania. Pri zohľadnení maximálnych odvodových stropov by sme s výnimkou Slovinska preskočili všetky nové členské, tzv. nové členské krajiny Európskej únie, čiže mimo pôvodnej európskej pätnástky. Napríklad, predbehneme Čechov, ktorí majú v súčasnosti o cca 90 eur vyššiu hrubú mzdu. Naša superhrubá mzda by v budúcom roku mala byť vyššia o 150 eur, ako je v Českej republike hrubá mzda, lenže, keďže naša čistá mzda sa v skutočnosti nezmení, tak životná úroveň v skutočnosti sa zníži.

    Navyše viacerí odborníci upozorňujú, že niektoré nejasné ustanovenia umožňujú nedodržať všetky pravidlá pri prechode na superhrubú mzdu a dnes nemáme kapacity, aby sme to dokázali presne skontrolovať na celom Slovensku. Napríklad, vôbec nevieme čo s ľuďmi, ktorí od 1. januára budúceho roka zmenia zamestnávateľa alebo pracovnú pozíciu, a z toho titulu sa im bude úplne meniť mzda. Ako to porovnáme? Ako v týchto prípadoch porovnáme prechod na superhrubú mzdu z klasickej hrubej? Navyše, keďže od januára 2012 by zamestnanci dostali v hrubom o tretinu viac ako dovtedy, môžu v ďalších rokoch počítať, pravdepodobne aj kvôli pokračujúcej kríze iba so symbolickým nárastom miezd, ak vôbec s nejakým. Aby to tak nebolo, musíme predpokladať, že záujmom zamestnávateľov je, aby sa platy ich zamestnancov každoročne výrazne zvyšovali. A každý, kto skúsil byť aspoň na chvíľu zamestnancom na Slovensku, vie, že toto by bola taká hlúposť, ako že Iveta Radičová je skutočnou líderkou vládnej koalície.

    Ak už niečo porastie, tak to budú dane, ktoré budú ľudia platiť. A tak sa dostávame k tretej negatívnej charakteristike tohto zákona. V princípe spôsobí, že ľudia budú platiť výrazne vyššie dane, čiže poplatok, ktorý dávajú štátu neadresne, a vládni politici podľa vlastnej vôle rozhodujú, ako s tými peniazmi naložia. Naopak, menej budú ľudia platiť sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam, čiže platby presne určené na konkrétne služby pre občanov, na ktoré vláda siahnuť nemôže. V praxi to bude vyzerať takto. Pozrite sa.

  • Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • V tomto grafe, pri tých dvojiciach stĺpcov ten prvý stĺpec je vždy situácia k terajšej hrubej mzde, druhý stĺpec je situácia po zavedení super hrubej mzdy. Takže vidíte, že z hľadiska daní zatiaľ čo človek ktorý má dnes 330 eur hrubej mzdy neplatí žiadnu daň, po zavedení superhrubej mzdy, ktorá mu nezvýši čistý príjem, bude platiť daň presahujúcu 30 eur. Človek, ktorý zarába povedzme 500 eur mesačne v hrubom v súčasnosti, platí daň presahujúcu 24,5 eura. Po zavedení superhrubej mzdy bude platiť daň presahujúcu 73,5 eura. No a človek, ktorý zarába, povedzme, 700 eur, dnes platí 57,5 eura daň, po novom bude platiť takmer 125 eur daň. A takto bude teda vyzerať celkové daňovo-odvodové zaťaženie novej tzv. superhrubej mzdy. Ľudia, ktorí dnes majú hrubú mzdu 330 eur, majú túto svoju hrubú mzdu zaťaženú daňovo-odvodovým zaťažením vo výške 13,5 %, ale od budúceho roka bude ich superhrubá mzda zaťažená daňovo-odvodovým zaťažením celkovo až takmer vo výške 35 %, čo je bezmála 120-percentný nárast odvodovo-daňového zaťaženia pre ľudí, ktorí zarábajú 330 eur v hrubom v súčasnosti.

    Ako vidíte ďalej, ľudia, napríklad, ktorí zarábajú 600 eur v hrubom majú v súčasnosti celkovo daňovo-odvodové zaťaženie ich hrubej mzdy necelých 20,5 %. Superhrubá mzda bude zaťažená 40,5 %, čiže o 100 % viac, ako je to v súčasnosti. Potom sa ten rozdiel mierne zvyšuje pri vyšších mzdách. Pokiaľ ide o živnostníkov, tak sa môžem oprieť o ich vlastné prepočty. Živnostník s ročným príjmom, s ročným príjmom 10.000 eur, s celkovým ročným príjmom 10.000 eur v roku 2010 zaplatil na daniach a odvodoch 1 751,5 eura. V roku 2011, v tomto roku zaplatí už 1 971,5 eura, čo je o vyše 200 eur viac a v roku 2012 to bude až 2 603,5 eura. Čiže jeho daňové a odvodové zaťaženie sa za dva roky vlády Ivety Radičovej zvýši o takmer päťdesiat percent. Aj platy zamestnancov budú daňami a odvodmi dokopy zaťažené výrazne viac ako doteraz. To vidieť v tomto grafe.

    Ale do dvoch dôležitých oblastí, dôležitých pre každého radového občana, lebo ich využíva v stave núdze a v stave problémov, bude plynúť oveľa menej peňazí, než je tomu doteraz. Hovorím o sociálnom a zdravotnom poistení. Aj v tomto prípade zobrazuje, a to vám ukážem, aj v tomto prípade, pozrite sa, zobrazuje prvý stĺpec situáciu terajšiu a druhý z tej dvojice stĺpcov ukazuje situáciu po zavedení superhrubej mzdy. Ale, všimnite si, že teraz je ten pomer otočený. Zatiaľ čo doteraz si ľudia prispievajú na svoje poistenie v nezamestnanosti, prispievajú si na svoje dôchodky, prispievajú si na svoje, povedzme, invalidné dôchodky vo väčšej miere, ako je tomu, teda v nejakej miere, tak v budúcom roku po zavedení superhrubej mzdy sa tá miera výrazne zmenší. A tak sa nedá čudovať, že vplyv zavedenia superhrubej mzdy na Sociálnu poisťovňu bude výrazne negatívny. Všimnite si, prosím, tie čísla, tie červené čísla v prvom riadku. Iba v budúcom roku sa predpokladá, že v dôsledku zavedenia superhrubej mzdy príde Sociálna poisťovňa takmer o jeden a pol miliardy eur. V ďalšom roku to bude tiež takmer jeden a pol miliardy eur a v roku 2013 to už, ten výpadok už presiahne jeden a pol miliardy eur.

    Rovnaká situácia sa nachádza v prípade príjmov z poistného. Opäť prvý stĺpec pri každej dvojici predstavuje dnešný stav, druhý stĺpec predstavuje stav po zavedení superhrubej mzdy a opäť vidíte, že ľudia si budú na zdravotné poistenie, teda na to, čo naozaj potrebujú a na to, na čo im žiadna vláda siahnuť nemôže, platiť oveľa menej. Výsledky vplyvov na zdravotné poistenie opäť vidíte v druhom riadku tejto tabuľky. To znamená, že po zarátaní pozitívnych vplyvov na dane v záverečnom riadku tejto tabuľky vidíte celkový vplyv na verejné financie. Straty vo výške mnohých desiatok miliónov eur. A to každý rok. Pričom všimnite si, že v roku 2014 sa ten nárast opäť zväčší oproti roku 2013. A v skutočnosti samozrejme môže byť tá situácia ešte horšia, lebo stále nevieme, aký definitívny osud táto reforma napokon bude mať. Ďakujem pekne, môžete to už potom prepnúť, viacej grafov používať nebudem.

  • Upozornenie pre technických pracovníkov v rokovacej sále.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, takýto vývoj bude mať jediný dôsledok. Ako som vám ukázal na konkrétnych číslach, chýbajúce zdroje v Sociálnej poisťovni sa stanú zámienkou na znižovanie všetkého, čo Sociálna poisťovňa občanom platí. Pravicová vláda jednoducho vyhlási, že Sociálna poisťovňa nemá dosť peňazí, bude sa lživo vyhovárať na demografickú krízu a to všetko pocítia na svojich príjmoch tí, ktorí sú odkázaní na Sociálnu poisťovňu. Ľudia vyhodení na ulicu, invalidní a najmä starobní dôchodcovia. A nepochybujte, že s takýmito dopadmi počíta aj pán minister Mihál. O tom svedčí tá časť zákona, teda tohto zákona, ktorá novelizuje zákon o sociálnom poistení. Jej dopady budú na najbezbrannejšiu vrstvu obyvateľov katastrofálne. Ľuďom, ktorých vyhodia na ulicu, navrhuje pán minister, ako to povedal aj vo svojom úvodnom vystúpení, skrátiť podporu. Tak samozrejme, pán minister, vy ste o týchto ľuďoch povedali, že prvé mesiace v nezamestnanosti zneužívajú ako dovolenku, čo teda medzi nami je ako prisilná káva a myslím si, že keby toto povedal minister práce a sociálnych vecí v niektorej inej európskej krajine, tak by už mal dávno odstúpiť. A vy, pán minister, ste sa za tieto slová ani len neospravedlnili. Naopak, ešte im nenápadne v zákone o superhrubej mzde beriete podporu a celkovo im vyplatíte približne o desať percent menej, ako im vyplácate doteraz. Pán minister, prosím odpovedzte mi v záverečnej reči, ako toto opatrenie súvisí so zavedením superhrubej mzdy.

    Ale je to aj tak slabý odvar proti tomu, čo vláda nachystala na dôchodcov. Bez akejkoľvek súvislosti so superhrubou mzdou sú v tomto zákone také zmeny, ktoré znížia nové dôchodky, znížia valorizáciu penzií a, ako sme počuli, predĺžia dôchodkový vek. Nechcem nikoho zaťažovať podrobnosťami, ale musím konštatovať, že vek odchodu do dôchodku, priemerný osobný mzdový bod, aktuálna dôchodková hodnota a mechanizmus valorizácie penzií sa menia tak, že v budúcnosti budú generovať nižšie dôchodky oproti súčasnosti. Najväčší vplyv na výšku dôchodku má ten spomínaný priemerný osobný mzdový bod a tento parameter bude najviac zmeneným parametrom z hľadiska jeho hodnoty. Ale aby som to vysvetlil zrozumiteľnejšie. Napríklad človek, ktorý má tento priemerný osobný mzdový bod na hodnote jeden a pol, dostane po prípadnom prijatí tohto zákona dôchodok o trinásť percent nižší oproti tomu, ako keby bol vypočítaný podľa dnešných pravidiel. Výšku aktuálnej dôchodkovej hodnoty zasa ovplyvní aktuálna nezamestnanosť, takže, ak bude väčší počet ľudí bez práce, tak penzista, ktorý celý život pracoval a platil odvody, bude za vysokú nezamestnanosť potrestaný tým, že dostane nižší dôchodok. Aby si to dôchodcovia vyžrali ešte viac, vláda navrhuje zmeniť systém valorizácie tak, aby už nezohľadňoval rast miezd, ale iba dôchodcovskú infláciu.

    Mimochodom práve proti tomu protestuje petícia "Za spravodlivú valorizáciu dôchodkov", o ktorej budeme na záver tejto schôdze rokovať. Je to mimoriadne nebezpečný princíp, lebo v praxi bude znamenať, že sa bude prudko zväčšovať rozdiel medzi príjmami penzistov a pracujúcich a zo seniorov sa postupne stane skupina ľudí na okraji spoločnosti. V skutočnosti tak budú dôchodcovia ešte chudobnejší, hoci uznávam, že sa zvýši solidarita v systéme. Lenže, nehnevajte sa, ale toto je zvrátená solidarita. Lebo sa dosiahne nie tým, že tých najbiednejších pozdvihneme na úroveň tých, ktorí sú na tom lepšie, ale bohatších stiahneme dole na úroveň chudobnejších. Pán minister, opäť vás poprosím v záverečnej reči o odpoveď, ako tieto parametrické zmeny dôchodkov súvisia so zavedením superhrubejmzdy, resp. prečo sú podľa vás nevyhnutné pre zavedenie superhrubej mzdy? Pretože ja som tento súvis ani po konzultácii s odborníkmi nenašiel. A pridajte, prosím, ešte k tomu aj odpoveď, ako s tým, teda so zavedením superhrubej mzdy súvisí každoročné posúvanie dôchodkového veku, ktoré tiež navrhujete v tomto zákone. Výsledkom úplne nezmyselného algoritmu bude nielen to, že každý rok budeme odchádzať do penzie neskôr a neskôr a, prosím, pán minister, keď budete na toto reagovať, nezosmiešňujte sa argumentovaním o možnom skracovaní priemernej dĺžky života, ale aj to, že nikdy vopred nebudeme vedieť, kedy vlastne do dôchodku pôjdeme. Ani, povedzme, dva, tri roky dopredu to nebudeme vedieť. Nehovoriac už o väčšom časovom úseku, čo úplne znemožňuje zariadiť sa v rámci niektorých životných stratégií. Poviem aj príklad. Keď si napríklad beriete hypotekárny úver, tak potrebujete vedieť, aj banka to potrebuje vedieť, kedy dosiahnete dôchodkový vek. No ale v tomto systéme, podľa tohto nového zákona to budete môcť veštiť akurát tak z nejakej sklenenej gule.

    Pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, naozaj ma mrzí, že som hovoril dosť dlho, ale musím opäť zopakovať, že v tomto jedinom bode novelizujeme sto dvanásť zákonov. Ja som si vybral skutočne len zopár z nich a zameral som sa na sociálnu oblasť. Z legislatívneho hľadiska zásadne žiadam, aby sme neklamali verejnosť a ak hovoríme, že toto je zákon o zavedení superhrubej mzdy, tak navrhujem vyhoďte z neho všetko, čo so zavedením superhrubej mzdy priamo nesúvisí a čo pre zavedenie superhrubej mzdy nie je potrebné meniť.

    Preto, pán predseda výboru, pán spravodajca, podávam procedurálny návrh, aby sme vrátili tento zákon predkladateľovi na dopracovanie.

    Ale z vecného hľadiska tento zákon prinesie pre pracujúcich, ale aj dôchodcov samé nevýhody. A povedie k zníženiu ich čistých príjmov, k prehĺbeniu ich chudoby, k nárastu ich povinností, k zvýšeniu daňového zaťaženia a vôbec k zhoršeniu kvality ich života. V zákone je mnoho rizík a celý princíp superhrubej mzdy je doteraz nikde neoverený experiment na ľuďoch, a preto je neprijateľný. Sme hlboko presvedčení, že je to len príprava na takzvaný Sulíkov odvodový bonus, ktorý by bol v prípade jeho zavedenia najväčším sociálnym zločinom spáchaným na obyvateľoch Slovenska.

    A preto, pán spravodajca, končím ďalším procedurálnym návrhom, aby Národná rada nepokračovala v prerokovávaní tohto návrhu zákona.

    V mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia vyhlasujem, že my zákon, ktorý ožobračuje a zbedačuje ľudí, ďalší takýto zákon z dielne vlády Ivety Radičovej nepodporíme. A pevne verím, že som uviedol dostatok konkrétnych vecných argumentov, aby väčšina poslancov aspoň jeden z mojich procedurálnych návrhov podporila. Za to vám už teraz ďakujem, rovnako ako za trpezlivú pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Posledný je pán poslanec Senko.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Ondruš, skúsim vás citovať, zásadne žiadam, aby sme neklamali verejnosť. A teraz vás citovať nebudem a poviem to vám, zásadne žiadam, aby ste neklamali verejnosť.

    To, čo ste tu predvádzali, kedy ste sa snažili vysvetliť ľuďom, že jedna plus jedna je tri, alebo jedna plus dva je dva, síce zodpovedá demagógii strany SMER, ale v takejto zásadnej veci ja by som od vás očakával naozaj konštruktívny prístup k veci. Hovoriť tu o tom, ako ľuďom, alebo zamestnanci, ako budú platiť o 200 percent vyššie dane a odvody a strašiť tu ľudí s takýmto doslova bludom, je nehorázne. Ale hovorím, zas na druhej strane chápem, lebo je to presne v súlade s vašou demagogickou politikou vašej strany. Vy nepoviete ľuďom, že je to iba zmena vlastne nejaká, byrokratická alebo to, čo doteraz platili zamestnanci, či zamestnávatelia za zamestnancov, že teraz sa dá vlastne dokopy a kvázi to budú platiť zamestnanci, ale v skutočnosti tie peniaze a odvody budú odvádzať naďalej zamestnávatelia, to nepoviete. Vy nepoviete, že viac ako 99 percentám ľuďom po tejto zmene, po tejto byrokratickej zmene vzrastie čistá mzda, to nepoviete. Vy si postavíte vašu argumentáciu na strašení, že ľudia budú platiť o 200 percent vyššie dane a odvody. Ale nehnevajte sa, toto je argumentácia možno naozaj šitá na hlúpych. Lebo iba hlúpy človek vám dokáže uveriť tak zásadné bludy a klamstvá. Môžete sa hanbiť. Chápem, jednoducho ste dvorný demagóg strany SMER. Ale až takúto demagógiu som naozaj nečakal.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem reagovať na pána kolegu v niektorých oblastiach. A začnem asi tým, že možnože zabudol oceniť prístup koaličných poslancov, ktorí v tejto sále chýbajú, a zrejme ich to tak veľmi nezaujíma. Mám na mysli tie horné rady na pravej strane. Ale zrejme si preštudovali všetko, dokonale to poznajú, takže nepotrebujú si vypočuť diskusiu.

    Ďalej si hovoril, že tento zákon sa bude dotýkať ľudí. No bude určite sa dotýkať ľudí. Len otázka je, ktorých. Dôchodcov? Nezamestnaných? Zamestnancov? A v koho prospech? Ja sa samozrejme vyjadrím pred druhým čítaním, pretože dal som si po novom prepočítať u kolegov v troch firmách výpočet mzdy po novom. A uvidíme, lebo reálne čísla sú reálne čísla, na základe toho uvidíme, že pre koho bude mať tento superhrubý zákon prínos.

    Ale vzhľadom k tomu, že sa ma to tiež, už nie priamo, veľmi dotýka, tak som si to naozaj prečítal a nad mnohými vecami som sa pokúsil zamyslieť nezainteresovane, len tak, ako človek, ktorý by podľa toho mal dostať plat, alebo zamestnávateľ, ktorý sa zbaví množstva povinností na úkor svojich zamestnancov, ale na to sme si už tu zvykli. A naozaj si myslím, že toto je antisociálny zákon, ktorý zbavuje zase mnohých povinností zamestnávateľov na úkor zamestnancov. Ja len verím, že aj tí, čo tu nie sú, sa spamätajú a zákon nepodporia. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať pánovi kolegovi, pánovi poslancovi Ondrušovi za vysvetlenie a názornú ilustráciu, o čo vlastne v superhrubej mzde ide. A ako bolo z grafov vidno, ako to výrazne dopadne na peňaženky občanov, keď sme si premietli niekoľko stotín percent, že sa môžu v niektorých kategóriách zvýšiť platy.

    Ale ja sa chcem venovať inej oblasti. Nie som ekonóm, preto do čísiel nebudem hovoriť. Ak si uvedomíme, že čo všetko čaká každého zamestnanca, že si musí sledovať všetky odvody, všetky zmeny, všetko to, čo s tým súvisí, neviem si to dostatočne predstaviť u zamestnancov a živnostníkov, ktorí majú jednoduché profesie, kde možno niektorí z nich nemajú ani prístup k internetu a k iným modernejším technológiám na to, aby dokázali toto všetko zvládnuť. A vôbec nerozumiem filozofii, prečo ideme cestou, ktorú práve v Česku rušia, lebo sa im zdá, že nie je správna.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Ondruš, len krátko zareagujem, pretože veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal pán kolega Matovič, ale váš príhovor bol plný rozporov. V jednom grafe ste ukazoval, že síce iba minimálne o 1 % sa zvýšia čisté mzdy a v závere ste zhodnotil, že to bude mať radikálne zníženie čistých miezd všetkých zamestnancov, takže si odporujete vo svojej reči. A aj to navyšovanie tých odvodov, tie percentá, ktoré tam uvádzate, ste zabudol povedať, že to sa platí aj teraz, aj teraz sa také odvody platia, ale časť z nich platí zamestnávateľ a časť zamestnanec, časť sa teda strhuje zamestnancovi, zamestnávateľ to nakoniec celé odvádza. Takže tam žiadne takéto strašenie neobstojí, pretože tie odvody sa platia aj teraz a budú sa platiť aj potom. Je to v podstate len iný výpočet a celá tá vaša reč bola plná takýchto rozporov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Bolo povedané dosť veľa od kolegov z koalície, ja len stručne. Superhrubá mzda nie je cieľom na zvyšovanie mzdy, čistej mzdy. Za prvé. Čiže nejaké demagogické, no nazvem to taľafatky, čo bude od nového roku a čo nebude, no na to sme si nakoniec aj zvykli, ale tie, bohužiaľ, neplatia. Za prvé.

    Za druhé, keď sa tak zoberie, tak pán minister má v jednej veci pravdu, a ja to môžem potvrdiť, lebo ja som, na rozdiel od vás, pán Ondruš, aj niečo niekedy robil, a tí ľudia, ktorí častokrát sú prepustení, si dva, tri mesiace naschvál ani tú prácu nehľadajú. A hlavne ľudia s priemerom vyšším, ako je priemerná mzda alebo so mzdou vyššou ako priemerná mzda, pardon. Samozrejme, že sa to odrazí určitým spôsobom niekedy v budúcnosti na nejakých dôchodkoch, lebo tento štát nie je perpetuum mobile. Perpetuum mobile bolo Grécko, kde sme všetci posielali peniaze a oni ich prežierali, oni ich rozdávali, oni sa o nič nestarali. Tu keď sa idete starať, tak je to zbedačovanie a tieto podobné sociálne hlúposti, ktoré tu rozprávate.

    Samozrejme, treba si uvedomiť jednu vec, že keď chcete o niečom rozprávať, tak tomu musíte rozumieť. Bohužiaľ, u vás tento atribút splnený nebol a nebol splnený ani u ďalších vašich kolegov, ktorí sa k tomu vyjadrovali. Nebudem to rozvádzať, lebo pre vás to aj tak nemá zmysel.

    A na záver by som chcel povedať len jednu jedinú vec, v Česku nikdy, nikdy superhrubú mzdu nezaviedli, ale, ešte raz opakujem to, čo som povedal, museli by ste rozumieť tomu, čo minister napísal alebo ministerstvo napísalo a čo som teraz povedal.

    Ďakujem.

  • Tiež by som chcel poďakovať kolegovi Ondrušovi za bližšie priblíženie zavedenia superhrubej mzdy a jej dopadov na spoločnosť. Tiež sledujem diskusiu ohľadom jej zavedenia a sledujem aj tie kritické pripomienky, ktoré k jej zavedeniu sa objavujú.

    Na základe istého zovšeobecnenia možno povedať, že mráz ide z pána ministra Mihála a z jeho zavedenia superhrubej mzdy do života tejto spoločnosti. Jeho super rubá mzda sa javí ako veľký omyl a podvod na zamestnancoch, ale aj to, že jeho superhrubá mzda istým spôsobom zneistí celý sociálny systém spoločnosti a že aj zdravotníctvo príde o veľké zdroje. Vyzerá to tak, že dvojnásobne narastie daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov a budeme platiť sociálne a zdravotné poistenie zo zdaneného základu. Administratívne zaťaží pracujúcich ľudí, dá sa povedať, že profesionálne a odborne vôbec nepripravený navrhovaným spôsobom a ľudia budú mať oveľa ťažšie podmienky života v spoločnosti.

    Pán minister, prosím vás, spamätajte sa a stiahnite tento návrh zákona z rokovania tejto Národnej rady. Ak nie, obraciam sa na poslancov z radov KDH, SDKÚ, ako aj MOST - HÍD, aby tento návrh zákona nepodporili na rokovanie do druhého čítania.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondruš, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem pán, predsedajúci. No, samozrejme, našťastie pán poslanec Matovič alebo pán poslanec Jurčík nemajú nejaký žiadny oficiálny papier na to, aby určovali, kto čomu rozumie a samozrejme to oni najčastejšie opakujú.

    Ale aj teda len veľmi stručne zopakujem ako reakciu na tie vystúpenia kolegov z vládnej koalície, to, čo som povedal. Po prvé, k tej demagógii, tak zopakujem, ja som si zobral materiál, oficiálny materiál, ktorí napísali živnostníci, a podľa ich oficiálneho materiálu som uviedol sumy, z ktorých vychádza, že za jeden a pol roka vlády Ivety Radičovej sa zvýši daňové a odvodové zaťaženie živnostníka, ktorý ročne zarobí 10 000 eur o takmer 50 percent. Opakujem, toto nie je prepočet, ktorý som si urobil ja, toto je prepočet samotných živnostníkov.

    Po druhé, nezatajil som efekty na čistú mzdu, jasne som ich ukázal v tej tabuľke. Lenže problém je v tom, že toto platí ako matematický prepočet podľa vzorca, ktorý je v zákone k 1. 1. 2012. A stojím si za tým, že keď budete porovnávať čisté príjmy týchto ľudí po mesiaci, po dvoch, po troch, tak zistíte, že v skutočnosti ich čisté príjmy klesajú. O tom vôbec nepochybujem. Po druhé, o klesajúcich príjmoch som hovoril v prípade dôchodcov a tom som aj celkom jasne ukázal, prečo poklesnú dôchodky vypočítané podľa nového modelu . A takisto sa spomalí valorizácia, ak budú dôchodky valorizované podľa nového modelu. Skutočne žiadna výhrada voči tomuto - Na zdravie.

  • Reakcia na kýchnutie v pléne.

  • - zo strany vládnych poslancov nezaznela.

    A, pán kolega Jasaň, no, úprimne povedané, keby som ja bol poslanec vládnej koalície, ktorá predkladá takýto zákon, tiež by som tu od hanby radšej nesedel.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac, nie je tu, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neodpustím si, aby som neskonštatovala, že v sociálnej oblasti pracujem takmer celý svoj profesionálny život. Z toho viac ako dvadsaťdva rokov sa zaoberám sociálnou legislatívou, no nepamätám si, žeby v histórii sociálnej legislatívy predložil niektorý minister taký legislatívny nepodarok, ako to vidíme v predlohe práve prerokúvaného zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vyjadrím sa najskôr k legislatívnej forme návrhu zákona. Jediným návrhom zákona sa má zmeniť 111 zákonov, a to bez dôkladnej analýzy zhodnotenia súčasného stavu, či už právnej úpravy príjmov zo závislej činnosti, no predovšetkým stavu základného systému sociálneho poistenia v nadväznosti na sociálnu situáciu obyvateľstva a na uznanú európsku a svetovú sociálnu a právnu kultúru. Pretože najväčšiu časť predlohy zákona netvorí samotný zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti činnosti, ale, čuduj sa svete, novela zákona o sociálnom poistení. V čl. 51, ktorým vláda navrhuje novelizovať zákon o sociálnom poistení, ide pritom o také závažné a podstatné zmeny, ktoré budú znamenať vytvorenie úplne nového, iného systému poistenia na sociálne zabezpečenie občanov, než ten, ktorý je v súčasnosti v zákone 461/2003 Z. z. vytvorený. Zákonom o úprave príjmu závislej činnosti o osemnástich paragrafoch sa má stoosemdesiatimi šiestimi bodmi novelizovať zákon o sociálnom poistení. Podľa legislatívnych pravidiel by mal v takomto prípade predložený úplne nový a samostatný zákon, ktorý bude upravovať sociálne zabezpečenie úplne odlišným systémom, než je to upravené v súčasnosti v zákone 461. Skutočnosť, že podstatnú zmenu systému sociálneho poistenia nepovažuje predkladateľ za vhodné vyjadriť samostatným novým zákonom, svedčí jednak o jeho absolútnej legislatívnej negramotnosti, no zdá sa, že aj o jeho zbabelosti a záludnej zákernosti.

    V súčasnosti platný, aj keď 35-krát novelizovaný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je výsledkom reformy dôchodkového zabezpečenia, ktorú prijala pravicová vláda poväčšine zložená z rovnakých politických subjektov ako dnes pred siedmimi rokmi. Je preto nepochopiteľné, prečo rovnakým pravicovým silám už po siedmich rokoch, keď ešte ani nie sú hodnotiteľné výsledky o kvalite a účinnosti teraz platného zákona, tento zákon nevyhovuje a rozhodli sa pristúpiť k jeho úplnej zmene, samozrejme, okrem čísla a názvu. Nevie azda predkladateľ či jeho noví poradcovia, že systémy sociálneho poistenia nie je možné meniť každých sedem rokov? Ale že majú spoľahlivo a na základe serióznych analýz sa pripraviť na dlhšie časové obdobie? Nemôžem si pomôcť a musím povedať, že celý návrh zákona aj s jeho novelizovaným článkom 51, ktorým sa má v zásade zmeniť súčasný systém sociálneho poistenia aj v nadväznosti na pripravovanú daňovú reformu, nie je nič iné ako nezodpovedný experiment, vďaka ktorému sa celá populácia Slovenska stáva skupinou pokusných králikov, na ktorých si chce súčasná vláda odskúšať fungovanie modelu skrytého zvyšovania daňového zaťaženia a súčasne likvidácie základných sociálnych istôt občanov. A to aj napriek tomu, že sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v spoločnej legislatíve Európskej únie.

    Najpodstatnejšou zmenou predloženého návrhu zákona je drzý presun celej zabezpečovacej povinnosti pre prípad sociálnych udalostí na zamestnanca. To strana SMER - sociálna demokracia považuje za neprijateľné z hľadiska sociálnej politiky štátu, aj z hľadiska plnenia záväzkov z medzinárodných právnych noriem, ktoré Slovenská republika ratifikovala.

    Pán minister Mihál známy svojím horlivým nadbiehaním zamestnávateľom v úpornej snahe získať ich za klientov možno jeho vzdelávacej a poradenskej firmy tu navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľov spolupodieľať sa na financovaní sociálneho a zdravotného zabezpečenia svojich zamestnancov. Aj toto považuje SMER - sociálna demokracia za amorálne a antisociálne.

    Presunutím celého sociálneho poistenia na zamestnancov stráca povinný systém sociálneho poistenia verejný charakter a stáva sa povinným súkromným poistením, ktoré by malo mať úplné iné atribúty ako verejné sociálne poistenie. Nevie azda pán minister a jeho poradcovia, že presun celého poistného zaťaženia, okrem úrazového poistenia, iba na zamestnancov, je v príkrom rozpore s čl. 71 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala? Podľa citovaného článku dohovoru úhrn poistných príspevkov na ťarchu chránených zamestnancov nesmie prevyšovať 50 % celkových nákladov určených na ochranu zamestnancov, ich manželiek a detí. Článok 71 dohovoru ukladá ďalej povinnosť štátu citujem: "Členský štát preberá všeobecnú zodpovednosť za náležité zabezpečenie dávok podľa tohto dohovoru a urobí všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Potrebné zisťovania a výpočtu z odboru poistnej matematiky týkajúce sa finančnej rovnováhy sa vykonávajú pravidelne a vždy pred každou zmenou dávok poisťovacích príspevkov alebo daní, ktoré majú slúžiť na krytie sociálnych udalostí." No ako obvykle, pán minister opäť pristupuje k takýmto vážnym zmenám systémom, čo má momentálne napadlo, vyjde - nevyjde, pokus - omyl, zmena - oprava. Pretože k návrhu zákona, ktorým sa podstatným spôsobom menia príspevky na dôchodkové, nemocenské poistenie, ako aj podmienky výplaty dávky, neboli predložené žiadne seriózne poistno-matematické prepočty. Ale nielen k tomuto návrhu zákona, ale ani k návrhu koncepcie daňovo-odvodovej reformy, ktorá tomuto návrhu zákona predchádzala a ktorá koncepčne zakotvila zmeny v systéme sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktoré sú v predloženom návrhu zákona už realizované právnou formou.

    Neštudoval azda pán ministe, či vláda ústavu, keď prehliada, že zdravotné poistenie a sociálne poistenie je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky službou vo verejnom záujme zameranou na plnenie a uplatnenie ústavných sociálnych práv jednotlivca?

  • Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie, a to v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, pri strate živiteľa, ako aj práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. Toľko hovorí čl. 39 ods. 1 a čl. 40 Ústavy Slovenskej repliky a nález Ústavného súdu z 19. júna 1998 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1998, strana 141 - 142. No zdá sa, že predkladateľovi také niečo, ako ústavou garantované práva občanov, nehovorí vôbec nič. Návrh zákona neberie do úvahy ani len dôvody, ktoré viedli k zavedeniu povinnosti platiť odvody zamestnávateľom a ktoré sú špecifikované v dohovoroch a odporúčaniach Medzinárodnej organizácie práce dotýkajúcich sa sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. V oznámení č. 469/1990 Zb. boli publikované štyri medzinárodné dohovory organizácie práce., a to o povinnom invalidnom poistení zamestnancov, o povinnom poistení pred prípad smrti zamestnancov čl. č. 37, 38, 39, 40, v ktorých sa štát a teda aj Slovenská republika zaväzuje, že zavedie alebo bude udržiavať povinné poistenie za podmienok ustanovených v dohovoroch. Podľa dohovorov poistenci a ich zamestnávatelia budú, teda musia prispievať k vytváraniu zdrojov poistenia. Nie je teda podľa týchto dohovorov možné oslobodiť zamestnávateľa od povinnosti platiť odvody na sociálne poistenie. Je teda absurdné, že vláda navrhuje unikátne úplné oslobodenie zamestnávateľa od platenia poistného za zamestnanca. Slovensko bude jedinou krajinou v Európskej únii, v ktorej zamestnávatelia sú oslobodení od plnenia svojej sociálnej zodpovednosti. A to v čase, keď sa napriek všetkými rozhodujúcimi aktérmi sociálneho dialógu v Európskej únii posilňuje inštitút podnikovej sociálnej zodpovednosti.

    Zásadne nesúhlasíme ani s navrhnutou zmenou valorizácie dôchodkových dávok. Zmena valorizácie nielen zmrazí úroveň dôchodkov na podstate nižšej úrovni, ako sú porovnateľné mzdy a do budúcnosti spôsobí znižovanie miery náhrady mzdy dôchodkom, ale je aj v rozpore s čl. 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala. Podľa tohto článku dohovoru a opäť zacitujem, "výška pravidelne sa opakujúcich platieb v starobe sa preskúma, ak nastanú podstatné zmeny vo všeobecnej úrovni zárobkov." Čo vlastne znamená, že pri raste miezd je štát povinný zvyšovať jej dôchodkové dávky, aby sa zachovala primeraná životná úroveň občanov aj v postproduktívnom období života. Že to nevadí pánovi ministrovi, to ma neprekvapuje. Už pravidelne sa vyznamenáva najmä nebývalými amatérskymi vstupmi do sociálneho systému. Prekvapuje ma, že takýto legislatívny paškvil prešiel cez legislatívnu radu vlády, ktorá v minulosti bývala excelentným odborným poradným orgánom vlády. Alebo žeby účelom personálnych zmien v legislatívnej rade bol práve zaslepený prístup vláde poplatných legislatívcov ochotných prikývnuť na hocijaký nepodarok? Skutočnosť, že takú rozsiahlu a zásadnú zmenu celého sociálneho zabezpečenia sa predkladateľ rozhodol schovať do zákona s úplne iným zameraním a názvom, svedčí o tom, že predkladatelia navrhnutých zmien nechcú, aby sa verejnosť - a to tak odborná, ako aj laická - navrhnutými zmenami vôbec zaoberala.

    Ukazuje sa, že tak pán minister Mihál, ako aj celá vláda sa boja verejnej diskusie o zásadnej zmene systému základného sociálneho poistenia, ktorý v podstate táto istá politická garnitúra len nedávno s účinnosťou od 1. 1. 2004 a 1. 1. 2005 prijala. Bojí sa i čo len snahy o dosiahnutie všeobecného konsenzu v tejto najdôležitejšej reforme sociálneho poistenia. A tak sa radšej za zavádzajúceho masírovania verejnej mienky, cez poplatné médiá skryla za superhrubú mzdu v nádeji, že ľudia zavedení falošnými heslami o superhrubej mzde si ani nevšimnú, že vláda im siaha na to najpodstatnejšie, na to, na štátom garantovaný príjem v čase neschopnosti živiť sa vlastnou prácou. To si, vážení členovia vlády, naozaj myslíte, že slovenský občan je taký hlúpy, že sa dá oklamať vašimi ľúbivými rečičkami o tom, že mu umožníte pracovať za bombastický názov superhrubá mzda, keď mu na druhej strane ťaháte z peňaženky skrytú podobu zvýšenia dane z príjmu a keď mu siahate na jeho budúci dôchodok?

    Pozrime sa teda na ďalšie vecné zmeny, ktoré sa vláda pokúša vpašovať do návrhu zákona o superhrubej mzde. V čase hroziacej druhej vlny finančnej hospodárskej krízy, keď sa dá očakávať ďalšia platobná neschopnosť zamestnávateľov, vláda zneisťuje ľudí práce, že dostanú za prácu aj plácu. Jednoducho chce zrušiť systém garančného poistenia. Taktiež navrhuje zrušiť fond solidarity.

    Dámy a páni, uvedomujete si vôbec, že následná úprava mzdy a sadzby poistného plateného zamestnancom z tejto upravenej mzdy je nepostačujúca na pokrytie výpadku príjmov verejných poisťovní z dôvodu neplatenia zamestnávateľom poistného? Kvantifikácia vplyvov zavedenia navrhovaných zmien na verejné financie predpokladá výpadok príjmov roku 2012 jednu miliardu 637 miliónov 900 tisíc, roku 2013 jednu miliardu 728,8 miliónov a v roku 2014 jednu miliardu 864 miliónov eur. V čase, keď jednou z hlavných úloh pre členské štáty EÚ je znižovanie deficitu verejných financií, slovenská vláda navrhuje zákon, ktorého následky vyvolávajú opačný efekt, a okrem toho sú protisociálne zamerané. Výpadok vo verejných poisťovniach nevyhnutne vedie k postupnému znižovaniu kvantitatívnej i kvalitatívnej úrovne sociálnych dávok a služieb, ktoré je už viditeľné aj v tomto návrhu zákona. Predmetné zníženie sociálnych dávok a služieb budú občania musieť saturovať zo svojich i tak nízkych čistých príjmov. Teda téza o neznižovaní čistých príjmov deklarovaná predkladateľom návrhu zákona je falošná, arogantne zavádzajúca. V skutočnosti ide len o časový posun tohto poklesu čistých príjmov. Len o časový posun. Ďalším významným faktorom zníženia čistých príjmov väčšiny pracujúcich je zvýšenie daňového zaťaženia z príjmu fyzických osôb v dôsledku navrhovaných zmien a to o jednu miliardu 578 miliónov eur v roku 2012, jednu miliardu 699 miliónov eur v roku 2013 a jednu miliardu 815 miliónov eur v roku 2014.

    Ďalší punkt. V rozpore z proklamovanými vyhláseniami vlády návrh zákona značne zvýši administratívnu záťaž všetkých subjektov z dôvodu veľmi rozsiahlych zmien veľkého množstva právnych predpisov. Kolegyne, pani poslankyne, páni poslanci, z dôvodu enormného navrhovaného množstva zmien spomeniem len niektoré ďalšie absurdnosti a legislatívne zmätky. Rozdelenie zamestnancov na zamestnancov s vysokým príjmom a zamestnancov s nízkym príjmom nielenže odporuje zaužívaným princípom pracovného práva a delí ľudí práce podľa majetkových kritérií, nezodpovedá ani žiadnym objektívnym hodnotiacim kritériám, ale môže vyvolať aj zmätky v aplikačnej praxi. Návrh zákona používa pojmy, ktoré vôbec nekorešpondujú so mzdovými systémami v súkromnej sfére. Napríklad ako pravidelná a nepravidelná zložka mzdy, ktoré v návrhu zákona ani nemajú jednoznačnú definíciu. V návrhu novely zákona o sociálnom poistení sa zásadne mení vymedzenie zákona. Zmena názvu na sociálne poistenie namiesto starobného dôchodkového, invalidného, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je iba zmenou názvu, ale predovšetkým zmiešaním samostatných poistných systémov, v ktorých každý má svoj špecifický účel, podmienky účasti, spôsob výpočtu dávky, výšku poistného a podobne. Zliatím vyššie uvedených poistných systémov sa úplne stratí transparentnosť jednotlivých poistných systémov, možnosť porovnania objemu vybratých finančných prostriedkov a ich porovnanie s množstvom peňazí potrebných na výplatu dávok, čím sa poruší jeden zo základných poistných princípov - vyváženosť medzi výberom a výdavkami.

    Tak isto nebude možné sledovať zásluhovosť, ktorá je ďalším z princípov uplatňovaných v poistných systémoch v sociálnom poistení. Zavedením jednej sumy poistného na tak rozdielne druhy poistenia sa poistné de facto zmení na sociálnu daň a dávky z takto financovaného systému sa budú vyplácať podľa ľubovôle štátnych úradníkov. Týmto anachronicky vraciate systém pred rok 1989. Vláda navrhuje zásadné vecné zmeny v systéme povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, čím tieto dostáva do nevýhodného postavenia v základnom systéme sociálneho poistenia. Naviazanie sociálneho poistenia na sumy životného minima je nesystémové, neodôvodnené. Poistné systémy sú tvorené z príspevkov zo mzdy zamestnancov a z ekonomickej činnosti samostatne zárobkovo-činných osôb. Teda aj všetky vymeriavacie základy, platby, dávky a podobne majú vychádzať z inštitútov naviazaných na pracovný príjem a nie na minimá sociálnej siete, ktorých účelom je stanoviť spodnú hranicu sociálneho príjmu osôb závislých od sociálnych dávok. Vylučuje z dobrovoľného poistenia pre osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo plný invalidný dôchodok. Aj toto je diskriminačné. V protiklade k extrémne vysokej zásluhovosti zavedenej vládou Mikuláša Dzurindu, tá istá vládna garnitúra absolútne ruší zásluhovosť v poistnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa to zmenou zápočtu osobného mzdového bodu pri výpočte dôchodku, ktorá bude znamenať podstatne zníženie novopriznávaných dôchodkov s perspektívou znižovania do roku 2050.

    Vážení, v dôchodkovom systéme nie je možné ísť cestou takých výrazných paradoxov pokus - omyl - zmena. Uvedomte si, že ide o osudy všetkých poistencov tohto štátu. Vláda chce zaviesť úplne nový spôsob výpočtu dôchodkovej hodnoty. Jeho jediným účelom je snaha znížiť novopriznávané dôchodky, aby sa tým ušetrilo na dôchodcoch, lebo dôchodkový systém bude mať v dôsledku nerozumnej sociálnej politiky tejto vlády - a hlavne tej vlády pod vedením pána Dzurindu - stále menej peňazí. Dôvodom deficitu dôchodkového systému však nie je demografický vývoj, ale znižovanie príspevkov do dôchodkového systému. V roku 2005 bolo odobratých 9 % z poistných príspevkov do verejného dôchodkového zabezpečenia a odvedených do súkromných dôchodkových fondov, tzv. druhý pilier. V predloženom návrhu zákona sa opäť berie zo sociálneho zabezpečenia, presúva do daní. Znamená to, že občania, t. j. súčasní, ale aj budúci dôchodcovia sú ukrátení o svoje dôchodkové zabezpečenie v prospech daňového systému. Navrhovateľ by si mal pri takýchto zmenách s vážnym negatívnym dôsledkom na občanov uvedomiť, že pôvodne bolo účelom dôchodkovej hodnoty udržiavať primeraný pomer medzi dôchodkami a mzdami, keďže sa dôchodková hodnota valorizovala podľa rastu miezd. Teraz vynašli predkladatelia návrhu zákona spôsob, ako odtrhnúť priznávané dôchodky od mzdového vývoja a teda posunúť príjem a teda aj životnú úroveň dôchodcov smerom dole. Pritom nikto nezisťoval, či takéto znižovanie dôchodkov je ešte únosné, či pri súčasnom raste cien budú poberatelia dôchodkov schopní zabezpečiť si základné životné potreby. Naopak, z predloženého návrhu zákona a sprievodných materiálov jednoznačne vyplýva, že to nikoho z kompetentných ani vôbec nezaujíma. Inak by ste nenavrhovali, vážení, plošné znižovanie dôchodkov, keď priemerný dôchodok na Slovensku je 360 eur mesačne.

    Nemôžeme nesúhlasiť ani s novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý pravdepodobne zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku. Pri tom sa predkladatelia vôbec nezaoberajú skutočnosťou, že vek dožitia ešte neznamená aj vek práceschopnosti. Povedzte mi, kto pri takom vysokom previse pracovnej sily zamestná 65-ročného robotníka s podlomeným zdravím? Bezdôvodne sa navrhuje obmedziť poskytovanie vdovských, vdoveckých dôchodkov pre rodičov, ktorí vychovali dve a viac detí, ak nesplnia ostatné podmienky určené v zákone. Zmena valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok povedie k ďalšiemu znižovaniu dôchodkov v rozpore s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a Európskej sociálnej charty, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a podľa ktorých je povinná udržiavať vzťah medzi progresívnym rastom rastom miezd a úrovňou dôchodkových dávok. Takto spôsobí vláda ďalšie rozširovanie aj tak vysokej miery chudobných a sociálne vylúčených na Slovensku.

    Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a výška tejto dávky je v príkrom rozpore s konceptom flexiistoty, ktorý prijala Európska komisia, a ktorý sú povinné zaviesť všetky členské štáty. Za môjho vedenia rezortu sme tento koncept za účasti odborníkov z vedeckej oblasti a z prostredia sociálnych partnerov rozpracovali,no pán minister tento národný projekt z nepochopiteľných dôvodov zrušil. Namiesto konceptu flexiistoty ste tu schválili protizamestnanecký Zákonník práce, ktorý okrem iného ruší aj odstupné pri výpovedi z dôvodov nezavinených zamestnancom. No, aby to nestačilo, teraz vláda, ktorej stúpajú počty nezamestnaných, a nie je pravdou, že znižujete mieru nezamestnanosti, navrhuje ďalší nôž do chrbta nezamestnaným, a to zníženie dávky v nezamestnanosti. V celej Európskej únii ako aj v členských štátoch združených v Rade Európy a Medzinárodnej organizácii práce je poistenie v nezamestnanosti vnímané predovšetkým ako nástroj sociálnej politiky. Okrem toho plní funkciu tzv. automatického makroekonomického stabilizátora. Jedine vláda pani profesorky sociológie Ivety Radičovej, ktorá sa na verejnosti tak rada prezentuje svojou, vraj znalosťou sociálnej problematiky, túto funkciu poistenia v nezamestnanosti neuznáva a chápe ju len a len ako príjem do verejných fondov.

    Návrh zákona ruší zamestnaneckú prémiu. Vláda likviduje princíp reciprocity, teda rovnosti vymeriavacích základov pre výpočet poistných odvodov, aj pre výpočet dávok. Tento systém je v súčasnosti v sociálnom poistení zakotvený. Ide o škodlivý návrh, pretože sa tým poškodzujú nároky poistencov, umelo sa znižuje úroveň dôchodkových a nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. Uvedomujete si, dámy a páni, že týmto krokom vláda v skutočnosti navrhuje do budúcna znížiť životnú úroveň dôchodcov? Teraz mi je už jasné, že ako vážne to myslel pán minister, keď sa pri rušení Rady vlády pre seniorov, vyslovil, že seniori nie sú prioritou tejto vlády. Zaujímavé, máme viac ako 900 tisíc poberateľov starobných dôchodkov, takmer 200 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov, ale seniori nie sú prioritou tejto vlády. V rozpore s verejne proklamovanými vyhláseniami vlády a ich predstaviteľov, koalície, sa návrhom zákona prehĺbi deficit verejných financií, a to v dobe, kedy zníženie deficitu verejných financií je pre všetky členské štáty Európskej únie prioritou. Nové sadzby poistného budú totiž znamenať podstatné zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne ale aj do zdravotných poisťovní, čo spôsobí obrovské narastanie deficitu vo všetkých poistných inštitúciách spravujúcich verejné poistné príspevky.

    Na základe predloženého návrhu zákona iba v roku 2012 by pokles príjmov z poistného pre Sociálnu poisťovňu dosiahol 1,4 miliardy eur. V rokoch ďalších by mal samozrejme stúpajúci trend. Je neuveriteľne nezodpovedné od predkladateľa navrhnúť takýto spôsob financovania sociálneho zabezpečenia občanov predovšetkým preto, lebo uvedené zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne bude urobené v prospech štátneho rozpočtu, čiže nezníži sa odvodové zaťaženie povinných subjektov, ale zvýši sa ich daňové zaťaženie, keďže ušetrené poistné odvedú na daniach cez vyšší daňový základ. Alebo žeby bolo niečo pravdy na tom, čo zlé jazyky tvrdia, že autorovi návrhu zákona pod taktovkou pána Sulíka vôbec nejde o sociálne zabezpečenie ľudí práce? Že mu ide len a len o postupné zlikvidovanie nielen Sociálnej poisťovne, ale i základného systému sociálneho poistenia, prinútenia ľudí platiť príspevky do komerčných poisťovní a tým poriadne nakŕmiť lačné finančné domy a ľuďom živiacim sa vlastnou prácou dať namiesto dôchodku jednotnú dávku v sume 112 eur. V prospech týchto otázok svedčí aj skutočnosť, že do druhého piliera zavádza ešte vyššie odvody ako doteraz. A to napriek tomu, že už v súčasnosti spôsobujú odvody do súkromných dôchodkových fondov vysoký deficit v priebežne financovanom systéme dôchodkového poistenia a nedostatok financií na výplatu už priznaných dôchodkových dávok.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona je nielenže nevídaným legislatívnym paškvilom, nielenže je nesystémový, nielenže je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je predovšetkým zákerným plánom postupnej likvidácie spravodlivého základného systému sociálneho poistenia, likvidácie systému sociálnych práv občanov. Takýto zákon občanov Slovenska značne poškodí, povedie k ožobračovaniu a k biede dôchodcov. Je to nebezpečný plán arogantnej skupiny, ktorá sa oklamaním voličov dostala k moci, aby rozložila základy sociálne spravodlivej spoločnosti, aby uľahčila život nenásytným finančným skupinám na škodu ľudí živiacich sa prácou.

    Preto nielen ja ale ani poslanci Klubu Smer - sociálna demokracia za takýto zákon nikdy nebudeme hlasovať. Naopak dávam v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady procedurálny návrh, aby Národná rada o návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. parlamentnej tlače 488, ďalej nerokovala. Apelujem aj na vás páni poslanci koalície, ktorí ste sedeli v parlamente v roku 2003 a ktorí ste hlasovaním podpísali sa pod súčasný zákon o sociálnom poistení, ktorý, a to uznávam, mal dosť určitých zmien, ale systémových a založených na európskej, právnej i sociálnej kultúre. Apelujem na vás všetkých, ktorí máte aspoň zvyšky svedomia a ctíte si ústavu a záväzky štátu a cítite aspoň trochu zodpovednosti voči svojim voličom, aby ste si nenechali zašpiniť ruky takýmto ľuďom škodlivým návrhom zákona. Ale pevne verím, že ak áno, tak vám to voliči v budúcnosti spočítajú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou, je prihlásených šesť poslancov. Slovo má pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Som rád, že pani poslankyňa Tomanová v závere povedala, vlastne uznala, že tak ako je spravený zákon o sociálnom poistení, ktorý som svojho času predkladal do parlamentu, aj keď treba v ňom urobiť isté zásahy, je systémove dobre nastavený. A zároveň, žiaľbohu, musím avizovať, sme v prvom čítaní, ale že mám problém s tým, že v návrhu toho zákona sa novelizuje zákon o sociálnom poistení tak, že sa z neho prakticky vyhadzuje zásluhovosť, alebo sa znižuje na zanedbateľnú čiastku a zavádza sa z môjho pohľadu rovnostárstvo. To sme novelou zákona alebo novým zákonom o sociálnom poistení práve zrušili. A podľa mňa sme zrušili nespravodlivosť a zaviedli spravodlivosť v tom smere, že celoživotná aktivita človeka sa má odraziť vo výške jeho dôchodku. Nevidím nič dobré a spravodlivé na tom, aby trvalo nezamestnaný poberateľ sociálnych dávok mal rovnaký dôchodok ako tvrdo pracujúca učiteľka v materskej škôlke, predavačka v potravinách alebo robotník. A tam...

    A týmto zákonom sa vraciame k tomu, že dôchodok už nebude poistením, ale sociálnou dávkou, a poistenie nebude poistením, ale daňou. A to sa mi nepáči a určite budem mať v druhom čítaní veľmi zásadné pozmeňujúce návrhy na túto tému.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani bývalá ministerka, chcem vám úprimne poďakovať za vysoko odborný a kultivovaný príspevok, ktorý jednoducho hovorí toto. Projekt zavedenia superhrubej mzdy je rýdzi pokus, ktorý by sa mal realizovať v laboratórnom prostredí, nie na ľuďoch a nie na občanoch Slovenskej republiky. V druhej časti navrhovatelia hrubo šliapu po ľuďoch, zavádzajú neistotu do dôchodkového a sociálneho systému. Verím, že v Národnej rade Slovenskej republiky sedia politici, ktorí nepripustia, aby tento pokus uzrel svetlo sveta v praxi a ešte viac zbedačil ľudí, ktorí majú beztak ťažký život.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že k takému rozsiahlemu vysvetleniu, čo sa vlastne ide meniť v stodvanástich zákonoch v jednom zákone, niet čo dodať. A preto musím súhlasiť s kolegyňou Tomanovou, že tak rozsiahlu a zásadnú zmenu v stodvanástich zákonoch schovať do iného zákona, tak presne, ako si to povedala, pani kolegyňa, tak ja by som chcela povedať, že ak by tieto zmeny boli pre občana dobré, tak dnes už vláda sedí na tlačovke, od rána do večera sedia pri nej všetky médiá a rozpráva o tom, ako vynikajúco, ako vynikajúco ide vlastne pomôcť občanom Slovenska.

    Ale samozrejme, keďže sú to zákony, ktoré budú poškodzovať občanov Slovenska, budú im znižovať dôchodky, zvyšovať odvody, táto vláda to schová do jedného zákona, stodvanásť zákonov. A, samozrejme, zrejme médiá, ktoré tu dneska absentujú, ktoré tu absolútne nie sú , keď sa menia dôchodky občanom, keď sa im idú zavádzať odvody, kedy menej zarobia a viacej odvedú, tak tieto médiá tu dneska nie sú a dneska sa o tom nikto nezaujíma.

    Preto musím pogratulovať pánu ministrovi aj celej vláde, že vynikajúco schovávate represie, ktoré tu prídu voči občanom, vynikajúco ste to schovali, ale je dobré, že v parlamente sedia ľudia, ktorí tomu rozumejú, ako pani kolegyňa, bývalá ministerka Tomanová, a že dokáže občanom vysvetliť nielen ona, ale aj ostatní poslanci, čo ich čaká. A preto verím tomu, že, tak ako povedal aj kolega Kaník, že príde spústu pozmeňovacích návrhov, ale bolo by ešte lepšie, aby sa tento zákon zákonov, kde sa mení stodvanásť ustanovení, opäť vrátil, a aby sa o tom viedla široko spoločensky veľká diskusia, aby sme si vážne povedali, čo v tomto zákone je a čo to pre ľudí znamená. Pretože občan by mal byť prvoradým našim záujmom.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, v závere ste apelovali na poslancov koalície, podľa vás tých, ktorí majú aspoň zvyšky svedomia, bla-bla-bla ďalej. Ja sa chcem opýtať, kde bolo vaše svedomie, keď ste sedeli vo vláde Roberta Fica, ktorá bez problémov dala kšeft pri mýtnom tendri tomu najdrahšiemu? Kde sme, kde občania Slovenskej republiky prišli o 7 miliárd korún iba preto, lebo ste si povedali, že dostane to tento konkrétny. Kde bolo vaše svedomie, keď ste sedeli vo vláde a neozývali ste sa, keď ste rozkrádali Slovensko cez emisné, mýtne tendre? Kde bolo vaše svedomie keď ste v posledných dvoch rokoch zadĺžili každým rokom Slovensko po 150 miliárd korún? Kde bolo vaše svedomie, keď ste zároveň nepovedali ľuďom, že tento dlh budú splácať ich deti a vnúčatá? Čiže apelovať z vašej strany na svedomie u poslancov koalície, si myslím, že je minimálne smiešne.

    A takisto si dovolím zacitovať ešte jednu vec, čo ste povedali. Povedali ste: "To si naozaj myslíte, že slovenský občan je taký hlúpy?" A teraz to poviem, ako mojimi slovami: "To si naozaj myslíte, že slovenský občan je taký hlúpy, aby vám tieto bludy uveril?

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa chcem takisto poďakovať pani poslankyni Tomanovej a zdôrazniť skutočnosť, že všetky povinnosti sa presúvajú na zamestnanca a sme jedinou krajinou v Európe, kde zamestnávateľ bude oslobodený od všetkých, nazvem to, sociálno-dôchodkových povinností. Náklady odvodov štátu sa všade vo svete delia medzi zamestnancov a zamestnávateľov. A filozofiou je teda presunúť celú záťaž odvodov na zamestnanca a zamestnávateľa oslobodiť od ďalších povinností. A je tu ďalšia ústretovosť voči zamestnávateľovi, tak ako som to zdôraznila aj v predchádzajúcom zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia, čiže nám ako keby išlo len o jeden článok - o zamestnávateľov, a zamestnanci sú kdesi na pokraji nášho záujmu.

    Ďakujem pekne.

  • A posledný, posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Ondruš.

  • Ďakujem pekne pán predseda. Pani Tomanová, ja si uvedomujem jednu vec, že skutočne... Nebite sa...

    Sulík Richard, predseda NR SR

    Nechytať karty, hlavne, nechytajte karty pre istotu, ani vlastnú. Nech sa páči, pán Ondruš.

  • Ďakujem. Pani Tomanová, ja si v prvom rade uvedomujem, že takéto vystúpenia, preto som rád, že ste vystúpili, lebo naozaj takéto vystúpenie možno očakávať iba od odborníka s dlhoročnou praxou, ktorý skutočne celému systému rozumie. Som veľmi rád, že ste teda vystúpili. Pretože mňa zaujalo, napríklad mňa zaujala napríklad tá pasáž vášho vystúpenia, kde ste upozorňovali na medzinárodné, na dohovory Medzinárodnej organizácie práce a vlastne ste veľmi podrobne informovali o tom, v akom príkrom rozpore sú s našimi medzinárodnými záväzkami. Pretože tieto medzinárodné dohovory sú ratifikované Slovenskou republikou. A preto sú záväzné pre Slovenskú republiku. Takže opäť vidíme a mimochodom, bohužiaľ, v tejto sociálnej oblasti to nie je prvýkrát, keď sa prijíma legislatíva, ktorá je v hlbokom rozpore s oficiálnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Ja som rád, že o tom ste hovorili práve preto, lebo verím, že treba použiť každý argument, rozumný, konkrétny a vecný na to, aby sme zastavili túto katastrofu, ktorá sa v podobe tohto zákona valí na Slovensko a predovšetkým a na ľudí.

    A som veľmi rád, že ste o týchto veciach hovorili aj preto, aby bolo úplne zrejmé, že vláda, ktorá prichádza s takýmto návrhom, nielenže úplne ignoruje svojich vlastných občanov, ale ignoruje a pošliapava aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. A to si myslím, že skutočne je niečo, čo by tu nemalo existovať. Takže ešte raz ďakujem za vaše vystúpenie.

  • Na faktické poznámky reaguje pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte mi poďakovať za vaše pripomienky. A veľmi úprimne v tejto chvíli ďakujem aj pánovi poslancovi Kaníkovi, najmä za jeho druhú časť.

    Nemám dôvod, aby som ja nepriznala, že treba vstupovať do zákona, ale pán exminister, pán poslanec Kaník, bolo by treba, aby ste aj vy priznali tie chyby, ktoré boli v roku 2004 urobené. Či to je vypočítavanie posledného osobného mzdového bodu len z posledných desať rokov, ktorý poškodil mnohých, roky, mnohých ľudí, ktorí posledné roky pred, pred dôchodkom prišli teraz o značnú časť svojej sumy, svojho dôchodku. Keď sme to potom rozšírili na dvadsať rokov, na súbeh príjmu a predčasného dôchodku, na ktorý som upozorňovala. A to je množstvo vecí, o ktorých by som mohla hovoriť, najmä o zúžení rozsahu sociálneho poistenia, ktorým dospel, ku ktorému dospel práve vami prijatý zákon 461 účinný od 1. 1. 2004.

    Kedysi Československá republika patrila medzi štáty, krajiny, ktoré mali najviac sociálnych rizík práve krytých v rámci zákona o sociálnom zabezpečení. Tie zákony sa menili v 25-, 19-ročných intervaloch a musím povedať, že aj stovka do roku 2004, keď bola prijatá v roku 1988, dospela k nejakým tridsiatim dvom zmenám, ale za veľmi, veľmi dlhé obdobie. Nie to, k čomu dospela štyri-šesť-jednotka za uplynulých sedem rokov. A tento návrh komplet mení vašu filozofiu, ku ktorej sa ja prikláňam, pretože ľudia, ktorí neplatili do systému, tak ako neplatil aj pán minister Mihál posledných pätnásť rokov, tak takíto ľudia by nemali poberať zo sociálneho systému v rámci solidarity podporu z poistného systému. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Burian, ako ďalší rečník v poradí. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vo svojom vystúpení dal niekoľko poznámok k tomuto návrhu zákona. Určite v tomto návrhu zákona sa nedá uprieť snaha ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zjednodušiť systém sociálny, avšak treba sa pozrieť na to, akým spôsobom a čo bude výsledok tohto celého riešenia. Bohužiaľ, toto riešenie, ktoré prináša so sebou zmenu takmer stodvanásť alebo stodvanástich zákonných noriem, ktoré si myslím, že je ťažký prehľad vôbec, vôbec, aby ľudia vlastne jednoducho boli stotožnení so všetkými týmito právnymi návrhmi, ktoré v tejto, v tejto novele zákona sa premietávajú. Je len typickým dôkazom, je aj to, že predseda výboru jednoducho nezareagoval vôbec na to, že prebieha diskusia. Alebo pán minister uvádza tento návrh zákona, čo už je, by som povedal, dosť veľkým mementom. A teraz už nevyjadrujem sa k ďalším poslancom, ktorí, tvrdím, že asi 99 percent týchto ľudí nemá ani, nemalo ani čas sa pozrieť na tento zákon alebo na tieto zákonné normy. Čiže dnes hovoríme o tom, že v stodvanástich zákonoch meníme normu, ktorou nejakým spôsobom nazývame superhrubú mzdu, superhrubou mzdou, ktorá je experimentom, ktorá nie je len sociálnym, ale aj spoločenským experimentom v Slovenskej republike.

    Treba povedať, že pre mňa je veľmi dôležité, aby som videl za výsledkom superhrubej mzdy, čo bude výsledkom tejto superhrubej mzdy. Je to len matematický prepočet, nejaký technický prepočet, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom prevedú sa záväzky, teda zamestnanca na, pardon, zamestnávateľa na zamestnanca a technicky sa vypočíta to, že v konečnom dôsledku zamestnanci po tejto, po tejto tvrdej alebo po tejto zložitej úprave, keď som pozeral na ten vzorec. Myslím si, že na to treba nejakým spôsobom študovať nejakú štatistiku na to, aby človek vedel sa zorientovať v tomto zložitom vzorci výpočtu. Jednoducho po tomto výpočte vzniká to, že zamestnanec získa možno 2 až 5 eur. To je asi výsledok toho celého riešenia a čo navonok to vyzerá tak, že keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Čiže jednoducho my touto superhrubou mzdou chceme ukázať, že teda prijmeme alebo prinesie to pre nejaké, pre zamestnancov nejaký ten minimálny profit.

    Faktom je, že vo svojej rozprave chcem rozdeliť, chcem sa upriamiť na dve časti, čo sú veľmi dôležité v tomto zákone. Prvá časť je superhrubá mzda a druhá časť, ktorá nie je závislá na tomto alebo na tomto, zákonnej norme, to je vlastne ten systém sociálneho poistenia, ktorý pod rúškom superhrubej mzdy vlastne rieši veľmi podstatné náležitosti, ktoré v konečnom dôsledku, ako keď už spomeniem ďalšie časti, budú znamenať vlastne tú úsporu pre štátny rozpočet, ktorú v konečnom dôsledku táto superhrubá mzda práve, naopak, má negatívny dopad na Sociálnu poisťovňu, prípadne na, na schodok, ktorý sa odzrkadlí v rozpočte verejných financií.

    Takže, poďme na superhrubú mzdu. Superhrubá mzda je experimentom a, ako už tu bolo spomínané, nie je zavedená v žiadnej krajine Európskej únie, ani v krajine, v krajine Eur..., pardon, v krajine Európy, čiže nemáme s tým žiadnu skúsenosť. Jedinou, nejakým príkladom je Česká republika, ktorá síce v obmedzenom systéme mala zavedenú superhrubú mzdu, ktorá sa týkala skôr výpočtu daní, nie výpočtu odvodov, tak výpočet odvodov bol technického rázu. Faktom ale je, že pravicová vláda, ja upozorňujem, pravicová vláda v Českej republike zrušila práve takýto experiment a nepokračovala v tomto načatom kvázi diele. Načatom diele preto hovorím, lebo ja dnes neviem, čo je výsledkom vôbec superhrubej mzdy. Lebo len matematicky takýmto spôsobom prepočítať niečo a povedať, že toto je nejaká reforma, to pre mňa nie je nejaký výsledok.

    Výsledok je to, musím sa zaoberať tým, čo to prinesie pre štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií, čo to prinesie pre zamestnávateľov, čo to prinesie pre zamestnanca. Prinesie to viac pracovných príležitostí? Prinesie to, povedzme, zlepšenie podnikateľského prostredia, prípadne to prinesie nejakú úsporu v štátnom rozpočte? No, bohužiaľ, keď sa nad tým zaoberám alebo keď sa tam zamyslíme nad superhrubou mzdou, tak po prvé, neprinesie pre štátny rozpočet príjmy. Naopak, v prvých rokoch sa uvažuje o výpadku. A si myslím, pokiaľ si dobre pamätám, asi viac ako 50 miliónov eur a v ďalších rokoch je to tiež nejaká, nejaké, nejaká, nejaké, v čiastkach sa to pohybuje. Čiže uvažujem o tom, že to je ďalší výpadok v Sociálnej poisťovni, ktorý sa určite, bude musieť byť nahradený nejakými, nejakým transferom peňazí zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne. Čiže ak to z tohto pohľadu neprináša nič.

    Čo prináša z pohľadu zamestnanca? Z pohľadu zamestnanca podľa môjho názoru neistotu a dosť významnú neistotu, vzhľadom k tomu, že ak zamestnanec bude prepočítaný k 31.12., k 31.12., jeho mzda bude prepočítaná na nový rok alebo teda k 1. januáru, tak vlastne dostáva mzdu, ktorá je adekvátna mzde, ktorá bola v tom decembri. Len, čo sa stane po ďalších mesiacoch? Čo bude s kolektívnym vyjednávaním? Ako bude valorizácia týchto, týchto platov? To už nikde nie je spomínané. V tom kontexte, tej zložitosti výpočtu tej superhrubej mzdy, ja si myslím, že tie kolektívne vyjednávania nebudú mať žiadny efekt a zamestnávatelia sa vlastne uspokoja s tým, že prezentácia zvýšenia čistého príjmu pre zamestnanca je dostatočným riešením, aj napriek tomu, že v kontexte je to, že v budúcom roku sa očakáva s rastom inflácie, s rastom inflácie viac ako trojpercentnej. Čiže v konečnom dôsledku neočakávam, že rast reálnych miezd práve z titulu, práve z titulu zavedenia superhrubej mzdy by nejakým spôsobom bola zabezpečená. Čiže pre zamestnanca určite je to neistota, neistota v ďalších mesiacoch. Čo ak zamestnávateľ povie, no, tak si zarobil nejaké jedno percento, tak teraz ti, povedzme, znížim, povedzme, tú mzdu v ďalších mesiacoch? Alebo to bude nejakým spôsobom mať možnosť, manévrovací priestor. Ďalšou vecou je to, že ideme do, v čase, keď je, keď sa predznamenáva recesia, keď sa predznamenáva recesia v nielen, nielen teda očakávaná v rámci Európskej únie, ale celosvetová. Je očakávaný pokles rastu, rastu ekonomík v budúcom roku. A to sú normálne štatistické údaje, teda to sú informácie, ktoré sú verejne publikovateľné. Čiže očakávame, že jednoducho neporastie globálna ekonomika. A v čase recesie alebo v čase poklesu očakávame, že takéto experimentné veci môžu práve, naopak, ešte negatívne dopadnúť práve na zamestnanosť ľudí na Slovensku vzhľadom k tomu, že buď bude zamestnávateľ ešte ďalej tlačiť týchto zamestnancov, aby odchádzali do živnosti, prípadne bude sa snažiť minimalizovať, minimalizovať svoju zamestnaneckú časť ľudí.

    Čo to prinesie pre zamestnávateľa? Pre zamestnávateľa, už som čítal niekoľko stati o tom, že zamestnávateľa relatívne nemajú problém so superhrubou mzdou. A myslím si, že asi sa veľmi málo zamýšľajú nad tým, čo bude právnym dôsledkom tohto, tohto, tohto dopadu na zamestnávateľa. Právnym dôsledkom na zamestnávateľa bude to, že doteraz zamestnávateľ platil včas alebo platil z 48 percent alebo 48 aj niečo percenta, platil 13 percent zamestnanec, 35 percent platil zamestnávateľ. Problém bolo to, že ak strhol zamestnávateľ zamestnancovi tých 13,4 percenta a neodviedol čo len jeden cent, bol to trestný čin pre konkrétneho konateľa v danej, v danej firme, v danej spoločnosti. Problém dnes vzniká ten, že ak tých 28 percent, ktoré strhne zamestnávateľ zamestnancovi, a neodvedie čo len jeden cent, je to trestný čin z pohľadu zamestnanca, pardon, zamestnávateľa. Teda konateľ je trestnoprávne zodpovedný za neodvedenie čo len jedného centu. Problém je, že, pán minister, neviem, či ste si pozerali na, na jednotlivých úradoch, sociálnych úradoch, či teda majú títo zamestnávatelia žiadosti o to, aby jednoducho mali nejaký splátkový kalendár voči splácaniu tých 35-tich percent, ktoré doteraz žiadali od týchto jednotlivých úradov, možnosť nejakých splátkových kalendárov o to, aby jednoducho zabezpečili jednoduchú reprodukciu svojej výroby. A hovoríme o čase recesie. Čase recesie, kde každý zamestnávateľ bude mať, alebo každý podnikateľ bude hľadať každú, každý cent na to, aby zabezpečil svoj efektívny chod svojej spoločnosti. V čase recesie my ideme pritvrdzovať podmienky, kde X podnikateľov má dnes splátkový kalendár na splácanie dlhov voči Sociálnej poisťovne. Po novom, nezaplatenie čo len jedného centa je trestný čin. Trestný čin, ktorý dnes v každom prípade my týmto zákonom budeme nejakým spôsobom kodifikovať.

    Čiže zamestnávatelia, ktorí dnes podporovali a boli, by som povedal, hybnou silou pravicovej politiky alebo, by som povedal, koaličných, koaličných strán, dnes podľa môjho názoru veľmi, veľmi rýchlo precitnú. Precitnú v tom, že jednoducho dnes sa dostávajú do dvojitej situácie. Okey, súhlasím s tým, v konečnom dôsledku sa bude plniť možno viac pokladnica Sociálnej poisťovne, o tom nepochybujme, ak teda sa nechcú dožiť nejakého trestného činu, ale zároveň uvažujte v, teda v podmienkach tohto zamestnávateľa, podnikateľa, čo bude robiť. Bude zvyšovať zamestnanosť? No to určite nie. Bude uvažovať, akým spôsobom, povedzme, znížiť teda náklady na takéto, na takéto, povedzme, experimenty? Áno, bude hľadať. Buď to bude tlačiť toho daného človeka do živnosti, prípadne bude hľadať, akým spôsobom sa ho zbaví. Čiže, preto hovorím, aj zo strany zamestnávateľa, aj zo strany zamestnanca to nebude jednoduchá záležitosť. Už nehovorím o živnostníkoch a, povedzme, umelcov na vlastnej nohe alebo proste ďalších voľnej, voľnej teda profesie. V každom prípade toto môže nastať a toto bude aj ďalším problémom, že teda, ak bude tlačiť zamestnávateľ do živnosti, zistíme, že tie živnosti dnes po novom alebo v novom systéme už budú náročnejšie alebo bude náročnejšie na tú výdavkovú časť pre každého živnostníka, ako je to v doterajšom systéme.

    Čiže, keď to zhrniem, povedzme, tak dostaneme sa do problémov. Neriešime štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií, lebo, naopak, ho sčasti budeme zaťažovať. Pre zamestnancov je to riziko. A zamestnávatelia podľa môjho názoru veľmi v krátkom čase precitnú a v čase recesie sa to ešte podľa môjho názoru dvojnásobne ukáže.

    Teraz sa ešte vráťme k zamestnávateľom. Hovorí sa o tom, že áno, tá superhrubá mzda bude nejakým spôsobom zjednodušením tohto celého systému. A včera dokonca pána ministra som počul, ako vysvetľoval, veľmi úpenlivo otázku, ktorú dostal od poslaneckého klubu SaS, teda vlastného poslaneckého klubu, ako sa zjednoduší výkazníctvo v tomto systéme. Chcem len upozorniť, pán minister, aj doteraz máme len dva výkazy. Ten výkaz zdravotného poistenia zostane naďalej, ten bude sa podľa jednotlivých zdravotných poisťovní vykazovať a máme dnes tiež iba jeden výkaz o sociálnom poistení. Je pravdou, že rozčlenený na ďalšie položky. Čiže tie výkazy budú len dva tak isto, ako budú po tejto superhrubej mzde. Čiže nejako, by som povedal, jasné, výpočty v jednotlivých fondoch určite tam odídu, lebo jednoducho bude iba jeden výpočet, teda 19 percent, 8 percent zdravotného poistenia zostane. Ale iba zavádzať tým, že bude papierov podstatne menej, to nie je celkom ako jednoznačné. Možno nejaký malý prepočet toho, že bude iba jedna suma alebo jeden prepočet 19 percent. Čiže zase nie celkom zavádzajme týchto ľudí a ja vďaka tomu, že som pracoval dlhé roky, som pracoval aj v praxi, myslím, že to vnímam troška inak.

    Teraz ďalej. Pán minister, skúste nám vysvetliť a dúfam, že teda vysvetlite to možno aspoň minimálne po tých písomne prihlásených a že teda nevystúpite len v záverečnej reči, ako chcete zaviesť takúto reformu, ktorá je vážnym zásahom do celého systému riadenia nielen sociálneho, daňového, ale podľa mňa aj spoločenského? Bez nejakej vážnej diskusie? S tým, že prišiel tento zákon určitých spôsobom v takom hrubom fascikli a ľudia mali málo času na to, aby sa zoznámili, verejná diskusia takmer žiadna. A chcem sa opýtať, vy to chcete zaviesť...? Dnes máme prvé čítanie, technicky uvažujem, dnes máme prvé čítanie, je september, druhé čítanie bude prelom niekedy október, povedzme, november, máme mesiac na to, na podpisovanie zákona, zákon bude podpísaný niekedy na prelome november - december. Koľko majú podnikatelia času na to, aby tento systém zaviedli do praxe? Pán minister, majú na to necelý mesiac. Nehovoriac o tom, ak sa predĺžia lehoty, niekde, podpisovania týchto zákonov, ak to nebodaj vráti ešte pán prezident, tak ja neviem si predstaviť, ako vy chcete od 1. 1. zaviesť takúto vážnu reformu, ktorá po prvé, mení systém účtovný, daňový a sociálny systém v každej firme. Veď na to sú ďalšie výdavky. Vy hovoríte o tom, že podporujete podnikateľov. V konečnom dôsledku ten podnikateľ musí si zaplatiť "uprate" tohto systému. "Uprate" systému, ktorý bude vykazovať túto superhrubú mzdu v nových podmienkach. V nových podmienkach tých, ktoré mu prinesú teda väčšie náklady a obrovský stres. Ak niekto z vás robil záverečnú uzávierku za daný rok, lebo musíte do dvadsiateho piateho v januári dať DPH, musíte mať uzávierku na 90, možno viac percent hotovú. Čiže vy v čase, keď máte toto stresovať, máte za január vyplatiť superhrubú mzdu na základe formulácie, alebo na základe vzorca, ktorý, mimochodom, nie je jednoduchý, ak si ho, vážení poslanci, pozriete vôbec v celom tom fascikli a vy na základe toho máte zabezpečiť tento prechod za necelý mesiac. No tak toto si myslím, že je veľmi, veľmi nezodpovedné.

    Ak niekto prechádza na nový systém, je to normálne kvalifikované a, by som povedal, už aj nejako kodifikované, že potrebuje takáto podnikateľská obec a aj celé, celé to prostredie potrebuje minimálne pol rok až rok, aby sa takýmto spôsobom stotožnila. My chceme zaviesť v čase recesie ešte ďalší bordel? Chceme zatvárať podnikateľov? Chceme ich nanútiť, aby vydávali ďalšie výdavky? Mimochodom, to bolo veľká odozva voči tomu, že sme chceli zaviesť fiškálne pokladne, my sme bojovali o to, aby čím skôr boli, teda aby boli zavedené. No bol tu veľký odpor, že teda tu bude ďalší výdavok podnikateľov v čase, keď teda sú, očakávajú recesné časy. To by bol možno menší výdavok, ako dnes touto superhrubou mzdou na poslednú chvíľu budeme im to zavádzať, pričom fiškálne pokladne, upozorňujem, pán minister, by priniesli, by priniesli pre štátny rozpočet veľký, veľký príjem, ktorý by v konečnom dôsledku mohol kryť aj tieto výpadky Sociálnej poisťovne. My namiesto toho urobíme niečo na poslednú chvíľu a očakávame, že podnikatelia urobia všetko pre to, aby jednoducho od 1. 1. všetci mali superhrubé mzdy a všetci boli super spokojní. No to, podľa môjho názoru, jednoducho nejde.

    Ak toto vy očakávate, takýto ľahký alebo hladký priebeh, tak to môžem vás upozorniť, že podobný systém bol v roku 2004, zákon o sociálnom poistení, ktorý, mimochodom, mal asi stopäťdesiat pozmeňovacích návrhov; myslím si, že bývalý exminister by to vedel potvrdiť; kde bol chaos na chaos a kde sa to opravovalo, tento zákon, ja neviem v dvadsiatich, tridsiatich novelách sa opravoval tento zákon.

    Ja nedovolím si povedať, pán minister, lebo fakt nečítal som od slova do slova celú túto bichľu, ale je to tak náročná vec, kde sa mení stodvanásť zákonov, kde sa menia, keď som si len pozeral tie finančné, daňové zákony, to je obrovská škála toho. Ja si dovolím povedať, že tam sa nájdu aj chyby, ktoré dnes určitým spôsobom prinesie aj život, ale aj chyby, ktoré, povedzme, neboli, neboli, povedzme, tou kodifikáciou alebo tou prácou, lebo si myslím, že to bola práca relatívne v strese, jednoducho vychytané.

    Čiže v takejto atmosfére my ideme zavádzať superhrubú mzdu a chceme vytvárať tlak aj na opozíciu. Opozícia, poďte s nami do toho, poďme vytvoriť niečo, čo zjednoduší prácu pre podnikateľov, pripraví ich na tento systém a vytvorí im podmienky na to, že v konečnom dôsledku toto prinesie efekt, celospoločenský efekt. Lebo to sa nedá len rozprávať o tom, že tak tomu pomôžeme a tomu už nie, toho škrtnem, alebo toho nepotrebujeme. Takto sa jednoducho nezavádzajú, by som povedal, lepším spôsobom, dosť prelomové veci. Aj napriek tomu, že ja vnímam, že je tu snaha o zjednodušenie tohto systému. Toto v konečnom dôsledku nedonesie zjednodušenie, ale obrovský chaos. Obrovský chaos. Ja nechcem predpovedať, ale v konečnom dôsledku táto norma, ak bude zavedená od 1. 1., ja dovolím si povedať, bavil som sa s niektorými ľuďmi, ktorí sú z tejto podnikateľskej oblasti alebo z tohto podnikateľského života, nemajú dokonca ani šajnu o tom, čo sa dnes pripravuje. A my, Národná rada, ich dovedieme k tomu, že jednoducho tak, a teraz to musíte zaviesť tak, aby ste boli spokojní.

    V konečnom dôsledku, nechcem tu experimentovať, myslím, že tu bolo veľa sociálnych aspektov postavených a nechcem hovoriť ani o Medzinárodnej organizácii práce, ktorá, nechcem to dlho rozvíjať. Ale iba jeden malý fakt, pán minister, na vašom mieste by som zavolal do Medzinárodnej organizácie práce a povedal: "Páni, ja končím so zmluvou Medzinárodnej organizácie práce." Je to korektné. Je to korektné, treba povedať, áno, končím, jednoducho nebudem dodržiavať pravidlá, ktoré sú tam. Je to korektné, máte na to právo, ste minister vlády, vláda vám to odsúhlasí, môžete zavolať, môžete napísať list. Ale ten nikde nevidíme. My len pod rúškom toho, že to nejako prejde, takýmto nejakým spôsobom sa snažíme obchádzať niečo, čo sú nejaké medzinárodné pravidlá. Veď voči tomu, si myslím, že ak nepodpíšeme, alebo nedokodifikujeme teda protokol alebo teda nejaké normy Medzinárodnej organizácie práce, predsa to nie je, by som povedal, trestný čin. V každom prípade ale by bolo dobré, aby ste toto prejednali, aby ste im jednoducho dali na vedomie, že takúto vec zavádzame a takouto vecou ideme znižovať úroveň alebo úroveň istôt jednej skupiny ľudí. Čiže je to, toto je celý balík problémov, ktoré, si myslím, že je veľmi dôležité, aby ste si uvedomili. A pevne verím, že vystúpite a vysvetlíte, že už 99 % podnikateľov vie o tom a vie, čo má robiť od 1. 1. Toto, toto, ak chcete takýmto spôsobom natvrdo zaviesť, tak sa to presne odzrkadlí, ako to bolo v roku 2004. A bude tu len podľa môjho názoru obrovský chaos, obrovský problém. Už nechcem povedať alebo nechcem rozprávať o druhom pilieri.

    A teraz sa poďme pozrieť na tú druhú stránku veci. Druhú stránku veci, ktorá pod rúškom superhrubej mzdy sa rieši v zákone o sociálnom poistení. Mne sa strašne páčilo v tej dôvodovej správe, ako bolo napísané, že systém, dôchodkový systém, teda hovorí sa o prvom pilieri, je nesystémový a neudržateľný. Pán minister, viete, kto zavádzal tento systém? Viete, kto zavádzal, kto dal základné kontúry tohto systému nesystémového a neudržateľného? No váš koaličný partner. Je tu pán, a predpokladám, že tu niekde možnože je, pán poslanec Kaník, exminister, ktorý bol tvorcom tohto systému, ktorý vy hovoríte, že je nesystémový a neudržateľný. Ja som zvedavý, akým spôsobom bude reagovať na tú dôvodovú správu, ktorú sme mu jasne, ja neviem, doslova nejakým spôsobom do očí napľuli, ako neviem, ako sa vyjadriť inak, ale jednoducho ukázali, že ten systém, ktorý teraz bol, bol zlý.

    Ja chcem veriť tomu, že ten systém, ktorý vy teraz navrhujete, nebude niekto písať o ďalších päť rokov, že je nesystémový a neudržateľný. Akiste vnímam to, že pod rúškom superhrubej mzdy dnes prejde to, čo sú zase veľmi prelomové veci, ktoré sa týkajú sociálneho poistenia. To po prvé. Zmena odchodu, odchodu veku do dôchodku, systém, ktorý je tam načrtnutý. Je tam napríklad nová valorizácia. Pán exminister Kaník zaviedol švajčiarsky model, ktorý bol založený na inflácii a na raste miezd. Dnes už to hovoríte len na dôchodcovskej inflácii. Je jasné, že už na základe toho alebo na báze toho nielen to, že reálne mzdy na Slovensku klesajú prvýkrát v histórii po x veľa rokoch, tak sa tu stane to, že aj tá dôchodcovská inflácia bude ešte nižšia. Ešte nižšia, ako to postihne, povedzme, oblasti rastu reálnych miezd.

    Čiže v konečnom dôsledku môžeme očakávať, že kompenzáciou tohto, čo dnes dáte, nejakých 0,5 % priemerne, zvýšite, kompenzácie budú veľké škrty, ktoré sa týkajú v oblasti sociálneho poistenia. V oblasti sociálneho poistenia, ktoré, ktoré v konečnom dôsledku neuvidíme dnes, zajtra, ani možno za rok, ale za niekoľko rokov. Veď ten systém priemerného osobného mzdového bodu, ktorý dnes je zavedený, vychádza z premisy znižovania tohto celého systému a znižovania budúcich dôchodkov. Áno, vnímam ako určitým spôsobom solidárnosť tohto systému ako dôležitý jav, ale zároveň chcem upozorniť, že tá solidarita je len jedným znakom toho celého riešenia. Druhým znakom je to, že vy chcete ušetriť tieto peniaze v tomto systéme a vlastne chcete určitým spôsobom, to celé je postavené na tom, že toto celé alebo tú celú reformu zjedia budúci dôchodcovia. Zjedia ju v plnej miere a dokonca ešte s nejakými úsporami.

    Tá analógia ma napadla aj ďalšia. My hovoríme o tom, že máme povinný vstup, alebo teda návrh je vládny návrh zákona o povinnom vstupe do druhého piliera. V konečnom dôsledku vy už podľa tohto návrhu úpravy a hlavne u mladých ľudí, myslím, že nájdete odozvu, že vy nepotrebujete povinný vstup do druhého piliera, lebo ak budete znižovať, ak bude povinný prídel, štvornásobok priemernej mzdy povinný prídel do fondov, štvornásobok priemernej mzdy a vy budete tlačiť na to, že teda ten priemerný osobný mzdový bod, teda sa postaví až na úroveň jednotky, teda priemernej mzdy, tak sa zníži až natoľko, že tí ľudia, ktorí odvádzajú viac do Sociálnej poisťovne, budú uvažovať o tom, že ten druhý pilier bude pre nich určitým spôsobom zaujímavý, už vzhľadom k tomu, že teda tí, čo budú do toho vkladať, povedzme, podstatnú väčšiu časť peňazí, oni v konečnom dôsledku dostanú podstatne menej.

    Ja ešte raz opakujem, za solidárnosť tohto systému som, ale nie na to, aby celú takúto reformu určitým spôsobom mali na seba stiahnuť ľudia, dôchodcovia, prípadne vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky. Sú tam, myslím, že riešené ďalšie sociálne skupiny, nevyriešený problém, problém zamestnávania, zamestnania a zároveň poberania invalidného dôchodku, zamestnania a starobného dôchodku a ďalšie. Je tam plná plejáda takýchto, by som povedal, nuansou, ktoré v konečnom dôsledku budú znižovať nejaký sociálny aspekt tohto celého riešenia.

    No, myslím si, že asi v tomto bode možno skončím a možno, keď pán minister vystúpi, tak možnože v tej ústnej rozprave sa prihlásim a budem možno reagovať na to, čo teda povie a rád by som si vypočul. Ale nedá mi, aby som nezakončil svoj príhovor tým, vážené dámy a páni, a neviem, či ten názov tej superhrubej mzdy nie je odvodený od kostýmu, ktorý používa pán predseda Národnej rady ako superhrdinu. Tak ja neviem, že či ten kostým Supermana nie je zároveň nejakým motivadlom na to, že dnes používame pojem superhrubá mzda. Ja sa už dnes, dnes mám strach, do akého kostýmu sa oblečie najbližšie pán predseda Národnej rady, lebo neviem, či to nebude nejaký kostým niečoho, čo nám bude ukazovať, kde Slovensko pôjde po zavedení tejto superhrubej mzdy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. My sa s pánom poslancom Burianom poznáme niekoľko rokov a naozaj by som si nedovolil spochybňovať jeho motivácie, keď hovorí o obavách z hľadiska byrokracie, administratívnej záťaže pre podnikanie.

    Na druhej strane nedá mi sa k tejto téme nevyjadriť, keď upozorňoval na problémy so zavedením možnej superhrubej mzdy. No, štyri roky sa tu nič nerobilo. Počas vašej vlády sa jeden z desiatich zákonov, ktoré sú najdôležitejšie pre podnikanie, menil v priemere raz za dva týždne. Administratívne zaťaženie sa absolútne neznížilo, práve naopak. Problémy, ktoré sú aj spojené s mzdovou agendou a s agendou daňovou a odvodovou, sú také veľké, že superhrubá mzda a návrh, ktorý je predložený, naozaj zníži byrokraciu. Áno, vyvolá si jednorazové náklady a vstupy, avšak tie budú mať taký vysoký prínos, že všetky zamestnávateľské a podnikateľské združenia podporujú túto reformu, pretože vedia, ako veľmi podnikateľom v skutočnosti pomôže.

    Táto reforma súvisí aj so zavádzaním programu UNITAS. Neviem, koľko ľudí si na Slovensku uvedomuje, a vychádza to napríklad aj z projektu Singapur ministerstva hospodárstva, aký veľký prínos táto reforma bude mať, že už v roku 2013 by nám napríklad daňové priznania mali chodiť predvyplnené a malo by ich stačiť vytlačiť a podpísať, pretože všetky údaje zo všetkých zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a daňových úradov tam už jednoducho budú pripravené vopred a odpadne obrovská byrokratická záťaž pre občanov.

    Preto si nemyslím, že problém, na ktorý upozorňujete, je až taký významný, avšak samozrejme, absolútne súhlasím s tým, že s administratívnym zaťažením a s byrokraciou treba niečo robiť a táto vláda je po mnohých rokoch prvá, ktorá sa v tejto oblasti naozaj snaží.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Burian, súhlasím s vaším názorom, že takto zásadná zmena by sa mala chystať v spolupráci aj s opozíciou, že by to nemalo byť vlastne iba nejaký koaličný výmysel a koaličný zákon, alebo teda koaličná novela zákonov, mnohých zákonov. Len so stranou SMER je ten problém, že vy iba prezentujete ochotu byť ústretoví a dohodnúť sa na niektorých veciach, ale potom, keď od vás niekto chce, aby reálne ste k niečomu pristúpili, tak už, keďže je to mimo kamier, tak už tak nato už nepristúpite. Jednoducho hráte iba divadlo a ste čisto marketingová strana, ktorá potrebuje ľudí oblbovať s tým, aká je ústretová a ako chce strašne spolupracovať a ako chce dobre pre Slovensko, ale v skutočnosti tie vaše kroky tomu nezodpovedajú.

    Ale ešte raz hovorím, súhlasím s tým, že takto zásadné zmeny by sa mali vždy chystať ako v spolupráci medzi koalíciou a opozíciou, lebo nie je správne, aby takéto zmeny sa prijali a potom po zmene vlády sa znova, vzhľadom na to, že niekto má iné predstavy, opäť menili. Takže možno to by som aj trochu zase vytkol tejto novele, že sme do toho nevtiahli opozíciu lebo by to bolo určite na prospech veci a pomohlo by to stabilite navrhovaných zmien.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel doplniť kolegu Buriana v časti, kde spomínal ministerstvo vnútra. Minimálne poslanci výboru pre obranu a bezpečnosť si môžu každý mesiac prečítať so záujmom mesačník odborového zväzu polície Polícia, kde jeden z článkov, názov hovorí Návrhy na zmenu dôchodkového systému a takzvaná superhrubá mzda: tichí zabijaci kvality života obyčajných ľudí. Budem citovať niektoré časti tohto článku. V zdanlivom dovolenkovom tichu sa rozpútal boj, v ktorom ide o veľmi veľa. Analýza a návrh ministerstva práce na zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré sa skôr alebo neskôr dotknú každého obyvateľa tohto štátu, prišiel v tichosti na ministerstvá, aby ho podrobili medzirezortnému pripomienkovému konaniu. Ministerstvo práce v spolupráci s ministerstvom financií neurobili nič, aby zapojili verejnosť do diskusie a o ich ďalšom osude. Priestor, ktorý mal na to slúžiť, zrušili, naopak, ministerstvo rafinovane pretláča materiály cez pripomienkové konania v čase dovoleniek v nádeji, že prejdú bez povšimnutia. Svedčí o tom, aj neuveriteľné tempo. Veď návrh len odštartovalo uznesenie vlády z 18. mája, už 1. júla návrh bol daný na pripomienkové konanie. To je úplný zázrak, alebo zjavný nezmysel. Navyše, s takýmto šibeničným termínom na pripomienkovanie? Keď sme sa ňom oficinálne dozvedeli 7. júla a do 11. júla mali byť hotové pripomienky, podčiarkujem, z týchto dní sú dva dni víkendové, pritom oba zákony majú byť účinné od 1. januára 2012. To svedčí asi o kvalite tohto zákona a o prínose pre ľudí. Preto vlastne títo policajní odborári museli zbierať podpisy na hromadné pripomienky, aby sa mohli vôbec k tomuto zákonu vyjadriť, kde za dva dni sa im k analýze podarilo zozbierať 7563 podpisov k týmto pripomienkam a k samotnej superhrubej mzde, kde pripomienkové konanie zase bolo iba dva dni, zozbieral ďalších 4510 podpisov. Sám šéf odborov konštatuje, že tento materiál na 149 stranách nieže 112 je nepriamych noviel, ale konštatuje o 119 nepriamych...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež by som rada doplnila všetko to, čo povedal pán poslanec, ešte o ďalšiu informáciu o sociálnych a zdravotných odvodoch. A chcem zacitovať z článku redaktora Petra Schutzu z košického Korzára, ktorý, všetci vieme, nie je naklonený sociálnej demokracii, a ktorý napísal, ja si to dovolím odcitovať: Korunou nezmyslu je, že sociálne a zdravotné odvody, keďže nám ich dali do platu, superhrubá mzda zdaňuje. Rozumiete? Z tej súčasti platu, ktorú ani neuvidíte a už je v poisťovni, si štát ešte vezme 19-percentnú zrážku. Toto je naprostý unikát. Ale dobre, niečo vydržíme, keď už máme takú skvelú pravicu. A pokračuje to ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • 64

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Burian, ja ti chcem poďakovať za to, že si veľmi pragmaticky vystihol problémy a teda predpokladám, že v druhom treťom čítaní sa budeš ďaleko podrobnejšie venovať tým jednotlivým problémom a čo v skutočnosti znamenajú. Rozobral si problém a povedal si, čo to znamená pre podnikateľov. Ale treba povedať, že takisto Sociálna poisťovňa nie je pripravená na to, aby zvladávala toto. A nielen Sociálna poisťovňa, ale taktiež si myslím ani daňové úrady a všetko ostatné okolo toho. V tejto chvíli si myslím, že sa dostaneme tam, kde sme sa dostali v roku 2004, to jest do situácie, kde tri roky, štyri roky, štyri roky po uplatnení reformy od 1. 1. 2004 a prijatím štyri-šesť-jednotky a ďalších právnych predpisov trvalo, kým sa Sociálna poisťovňa skonsolidovala a kým sa dokázali bežne, a kým dokázala bežne vykonávať svoju agendu. Ďakujem za pozornosť.

  • 66

    Ďakujem pekne. Pán Burian, zjavne, zjavne lepší alebo, respektíve rozumnejší príspevok. Vidno z neho, že vy ste skutočne kedysi, nie tak dávno pracovali a pracovali ste so zásadnými vecami, takže dá sa povedať, že s vašimi kolegami zo strany ste našťastie niekde úplne inde. Len škoda, že čím dlhšie ste rozprávali, tým viacej ste odchádzali z toho, takého, by som povedal, pragmatického postoja a ste sa viac a viac venovali politickej stránke toho vášho, alebo politikum ste do toho vášho prejavu zatiahli.

    Ja by som mal zopár pripomienok k tomu a snažím sa byť vecný. Valorizácia nemá byť v spomínanom zákone, neviem o tom, že by to tam malo byť, takže nedá sa na to odvolávať, že by to bola chyba. V súvislosti s týmto, že prečo to takto robíme a prečo to meníme. No tak preto, lebo sa mení aj ekonomika sveta. Čo myslíte, prečo je recesia? Recesia je kvôli nezodpovednosti vlád, nezodpovednosti štátov, nezodpovednosti aj jednotlivca. Je to, bohužiaľ, realita. S tým my nič neurobíme. Že na to doplácame, no tak, bohužiaľ, sme, žijeme vo svete, obklopení krajinami, nie sme tu sami. Samozrejme, ďalšia vecná záležitosť - trestný čin neodvedených odvodov. Ak sa nemýlim, možno sa mýlim a to sa ospravedlňujem, ak to tak nie je, je od februára 1998. Skúste mi povedať, kto bol prvý a jediný za to odsúdený. Nikto. Čiže ďalšia vec. Pokiaľ ide o Medzinárodnú organizáciu práce, tak k tej sme pristúpili, alebo k tomuto systému sme pristúpili počas vlády pani Tomanovej, má 5-ročnú výpovednú dobu, takže ťažko sa s tým dá niečo urobiť, tak akože len tak mirnix-dirnix. Určite ste, vám neušlo - a to ale ste nepovedali - že toto je súčasť celku, budúceho veľkého celku, návrh superhrubej mzdy. Preto to tak musíme urobiť. Ďakujem.

  • 67

    Pán poslanec Burian reaguje na faktické poznámky.

  • 68

    Áno. Ďakujem pekne všetkým tým, ktorí reagovali na moje faktické, alebo teda faktickými pripomienkami.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Martina Chrena, ja som a myslím, že aj za bývalej vlády bola vlastne podpora UNITAS-u a myslím že tam nemáme rozpor, nemáme rozpor na znižovanie byrokracie. V tom nevidím ja žiadny rozpor. Vidím len to, že akým spôsobom sa zavádza niečo, čo v konečnom dôsledku nie je až tak znížením byrokracie.

    Pokiaľ sa týka pána Matoviča, ja som sa už zaprisahal, že sa nebudem tu, reagovať naňho. Ale je len, jedna malá poznámka Pokiaľ sa týka hrubého dlhu, tak tam vieme konštruktívne diskutovať. A to je troška iná téma a myslím, že minimálne tak náročná a tak dôležitá pre Slovenska, pokiaľ jedná sa o výšku hrubého dlhu a ako, povedzme, superhrubá mzda. Takže to vôbec nie je pravda a je to od veci, lebo s opozíciou sa tu vôbec nejednalo, tu sa predložil fascikel stodvanástich zákonných noriem.

    Pokiaľ sa týka pána Jurčíka, chcem, zase som sa tiež zaprisahal, že nebudem na pána Jurčíka reagovať, ale v každom prípade dnes bol možno, nerozprával o kombajnistoch. Takže dnes zareagujem len veľmi krátko, ja vychádzam z premisy, že nebol nikto zatvorený, znamená to, že tých trinásť percent, každý podnikateľ sa bál nezaplatiť. Teraz sa nebude báť zaplatiť 28 percent. Takže o toto ide, že ak by si niekto dal tú námahu a prezrel koľko je odkladov u jednotlivých podnikateľov na daňových úradoch, dnes by zistil, že tie daňové úrady sú zapratané aj s takýmito skutočnosťami a radšej ten podnikateľ zaplatí úrok v tom Sociálnej poisťovni, ktorý je menej ako, povedzme, to, že nedostane z banky, ale dostane, povedzme, nejaké súkromné pôžičky za podstatne väčších percent. Čiže to je zmysel toho celého, preto som aj hovoril, aby ste na tento aspekt veľmi dbali, veľmi dôležitý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi aby som vystúpil k tejto veľmi závažnej právnej norme, ktorá nám bola predložená vládou. Táto právna norma obsahuje dokonca dve veľmi závažné reformy naraz, čo sa asi málokedy stáva v prípade jedného právneho aktu. Je to teda zavedenie superhrubej mzdy a zároveň je to pomerne zásadná reforma prvého piliera dôchodkového zabezpečenia, plus ešte niektoré ďalšie veci. Dovoľte mi preto ako poslancovi SDKÚ-DS, strany, ktorá tu už bola dnes v rozprave už viackrát spomínaná, k tomu zopár slov povedať.

    Začnem superhrubou mzdou. Na jednej strane musím sa priznať, že považujem buď za hlboké nedorozumenie, alebo za určitý druh falošnosti mnohé čo tu zaznelo o superhrubej mzde z hľadiska toho, ako prenáša akési bremeno zo zamestnávateľa na zamestnanca. Aj z ekonomickej praxe, ale aj z ekonomickej teórie je jasné, že všetky odvody a dane, ktoré sa platia za zamestnávanie z dlhodobého hľadiska znášajú zamestnanci. Inými slovami, to, čo zamestnávateľa vždy zaujíma, je celková cena práce a to, podľa toho sa orientuje, koľko môže zaplatiť a koľko z toho strhne štát a to, čo zostane ako čistá mzda zamestnancovi, je to, čo asi zaujíma zamestnanca. To, čo je medzi tým, sa môže volať odvod zamestnávateľa, odvod zamestnanca, daň z príjmu alebo aj daň z dlhých nôh, je to úplne jedno a nevplýva to nijak na výšku čistej mzdy, ani na výšku celkovej ceny práce. Najlepším príkladom toho je, že, ako pani poslankyňa Tomanová dúfam vie, jediná krajina, ktorá nemá odvody v Európe na dôchodkové a iné sociálne zabezpečenie s výnimkou trhu práce, je Dánsko a vyberá všetky tieto príjmy cez daň z príjmu, ktoré samozrejme strháva zamestnancovi, a nijako to nevplýva na sociálny štandard v Dánsku, ktoré, naopak, samozrejme je klasickou súčasťou severského sociálneho štátu. To znamená, že v tomto tieto tipy námietok proti superhrubej mzde musím povedať, že sú buď neinformované, alebo falošné, čo koniec koncov dokumentuje hneď aj ďalší príspevok, musím povedať pána poslanca Buriana, ktorý správne uviedol, že naopak táto zmena zvyšuje riziká pre zamestnávateľov v tom, že naozaj budú trestno-právne zodpovední už za všetky odvody, nielen, nielen za ich menšiu, menšiu časť.

    To znamená, ja by som sa nedivil, keby naozaj, keby, naopak, skôr niektorí zamestnávatelia proti takejto zmene lobovali. Takže z tohto dôvodu si myslím, že je možné určite diskutovať o superhrubej mzde a o jej zmysluplnosti, ale diskutovať o nej z pohľadu zvyšovania bremena zamestnancov by bolo možné len vtedy, keby zmenili právny regulátor, nie režim, t. j. napríklad keby sme naozaj zamestnancov robili zodpovednými za to, aby si sami tie odvody odviedli, alebo keby sme ich stíhali a ich zamestnávateľ za nich neodvedie, čo pokiaľ som bol schopný túto rozsiahlu právnu normu prečítať, tak nie je a asi ani by tak asi nemohlo byť.

    Z tohto pohľadu však neznamená že superhrubá mzda je bez otáznikov a bez potreby diskusie, pretože je to naozaj zmena významná. Táto zmena prináša jednak jednorázové náklady, ktoré tu už boli spomínané, najmä opozíciou, aj keď aj pán poslanec Chren o nich stručne hovoril. Ale boli, sú tu aj náklady, ktoré by som spojil s určitými rizikami toho, že tá zmena nemusí dopadnúť vo všetkých prípadoch dobre. Tieto riziká sa snaží návrh riešiť nielen svojou obsiahlosťou a vyčerpávajúcosťou, ale aj tým že naozaj pokrýva všetky otázky, napriek tomu pri takejto veľkej zmene určité riziká vždy zostávajú.

    To znamená, že máme pomerne komplikovanú jednonázorovú zmenu s určitými rizikami a otázka je, či tá zmena stojí za to. Máme kolegov, ktorí hovoria, že nie. Máme kolegov, ktorí hovoria, že áno. Skúsme sa pozrieť na to, čo sú tie dôvody za. Ja osobne vidím zo svojho pohľadu tri. Jeden z nich je naozaj zjednodušenie, napriek tomu, že to zjednodušenie možno nebude až také veľké, ako hovoria propagátori superhrubej mzdy. Myslím si, že to zjednodušenie je nepopierateľné a nebude nepodstatné. A keďže všetky analýzy, ktoré, napríklad sa pozerá na podnikateľské prostredie na Slovensku, naozaj hovoria, že byrokracia súvisiaca s odvodmi a s daňami je jedným z hlavných problémov, nie samotná výška sadzieb, tak myslím si, že v tomto smere zavedenie superhrubej mzdy určite je významným krokom vpred.

    Druhý efekt bude psychologický, to je možno aj efekt, pre ktorý sa aj opozícia voči tomu búri, pretože naozaj v okamihu, keď bude z výplatnej pásky zamestnancovi jasné, čo všetko platí, aké vysoké odvody platí, tak tlak na jej prípadné znižovanie a reformu sociálneho systému bude určite dlhodobo silnejší. A preto tí, ktorí ich radi skrývajú do tých fiktívnych zamestnávateľských odvodov, musia byť proti tomu.

    Tretí dôvod je samozrejme uľahčiť tú porovnateľnosť a zodôvodnenie, rovnaké zodôvodnenie rôznych typov príjmov, čo je zase dôvod, prečo sa tomu búria rôzni tí, ktorých dnešný systém favorizuje.

    To znamená, sú tu aj silné dôvody za, ale sú tu aj riziká, najmä toho jednorázového prechodu. Sú tu, samozrejme, politické riziká, čokoľvek čo sa dotýka všetkých zamestnaných a dane platiacich ľudí na Slovensku, to je viac ako dva a pol milióna ľudí, čo sa má udiať naozaj jednorázovo a pomerne rýchlo, skrýva v sebe určité technické riziká, ktoré však v prípade toho, že by sa materializovali, by mohli mať aj významné politické konsekvencie. Z tohto hľadiska ja osobne vnímam, že ten balans je stále na strane zavedenia tejto zmeny, ale zase poviem úprimne, že nevnímam ten balans až ako tak výrazný, sto k nule, aby pre občanov a pre vládu priniesol, by som povedal, absolútne pozitíva na úkor žiadnych rizík. Myslím si, že je to oveľa viac vyváženejšie, ale napriek tomu je, stále si myslím, že argumenty sú viac na strane zavedenia tejto zmeny.

    Dovoľte mi v druhom kole sa pozrieť na to, čo je možno ešte významnejšie, ako je zavedenie superhrubej mzdy, a to je naozaj reforma prvého piliera, ktorá je v tom zákone obsiahnutá. Toto naozaj považujem za možno najdôležitejší zákon tejto jesene, ktorý vláda predložila do snemovne, alebo chce predložiť. Dôležitý nielen preto, že sa dotýka opäť nás všetkých, či už budúcich dôchodcov alebo aj súčasných dôchodcov, ale aj preto, že naozaj je to návrh, ktorý sa snaží zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému a verejných financií. V tomto smere bol urobený pomerne významný krok naozaj už prvým kolom dôchodkovej reformy v roku 2003 až 2004, teda úpravou prvého piliera a zavedením druhého piliera. Už vtedy však bolo jasné, že tie zmeny akokoľvek vtedy boli vnímané ako radikálne a stretli sa aj vtedy s určitým odporom, že na vybalansovanie dôchodkového systému horizontu štyridsiatich, päťdesiatich rokov nebudú stačiť, jednoducho pretože tá demografická zmena na Slovensku je tak rýchla a tak masívna, že ani jeden veľký skok na to ešte nestačil.

    Preto ja osobne toto vnímam ako kombináciu druhého kroku, niečo z toho bolo zjavné už vtedy, že bude treba a niektoré veci sú korekciou toho, čo bolo vtedy, alebo aj zmenou vyplývajúcou aj zo zmeny možno aj politickej situácie. Z tohto pohľadu, keď sa pozriete na ten návrh, tak naozaj je tam balans medzi tým, že dôchodkový vek sa naviaže na vek dožitia, ale je tam aj balans z hľadiska výšky dôchodkových dávok. Je tam aj balans z hľadiska ich zvýšenia miery solidarity, zníženia zásluhovosti v systéme a aj teda zmeny valorizačného mechanizmu. Môžme sa na to pozrieť z dvoch pohľadov, aj môžme povedať, že je to veľmi zlá reforma, lebo nikto s ňou nie je úplne spokojný, alebo sa môžme na to pozrieť, že je to veľmi dobrá reforma, lebo s ňou nikto nie je úplne spokojný. Obe sa dá vyargumentovať v tom, že pri takýchto významných sociálno-ekonomických zmenách jednoducho každá skupina, alebo každá filozofia musí v niečom ustúpiť, ak chceme dospieť k praktickému výsledku. A z tohto hľadiska je podľa mňa dôležité vnímať aj tento prvý pilier a jeho reformu, to znamená, že ja za seba poviem, že napr. nie som nadšený znížením miery zásluhovosti vo výpočte dôchodkov, ale súhlasím s argumentami vlády, nielen pána ministra. Tu treba zdôrazniť, že ak by sme chceli položiť bremeno zmeny len na jednu z týchto vecí, tak by to bolo neudržateľné politicky aj spoločensky. Inými slovami, áno, teoreticky môžme tak zvýšiť dôchodkový vek, že nebude treba robiť nič iné, ale to by sme všetci pracovali už možno teraz do 65 a možno, že ja už aj do 70, aj viac, čo asi pre mnohých ľudí by nebolo udržateľné. Alebo môžme nezvyšovať dôchodkový vek ďalej a seknúť dôchodky, alebo môžme úplne zrušiť zásluhovosť a mať čisto solidárne nízke dôchodky. Všetko, asi by sa každý z tých krokov dal nastaviť tak, aby zabezpečil dlhodobú udržateľnosť a pritom nebolo treba nič iné. Len tá, by som povedal, tá cena a bolesť by bola, myslím si, priveľká a nie je ani zmysluplná. A preto nech sa pozrieme takmer kdekoľvek na svete, keď sa takéto reformy robia, naozaj sa tie zmeny rozložia medzi rôzne kroky.

    Z tohto pohľadu ja teda, hoci nemusím byť úplne nadšený, s jednou výnimkou, o ktorej budem hovoriť, to vnímam ako nevyhnutnú obeť každého zainteresovaného politika, poslanca a ktokoľvek, kto do toho môže niečo povedať. Z tohto pohľadu musím sa priznať, že vnímam aj ako neúplne pochopiteľný postoj opozície v tom, že to, že odmietajú tú zmenu. To, že poukazujú na jej riziká, slabiny, chyby, je samozrejme úplne prirodzené, legitímne a myslím si, že to je ťažko vyčítať. Ale vôbec tu zatiaľ nezaznelo to, že základná výzva pre všetky štáty Európy v súvislosti s dlhodobou krízou dnes nie je krátkodobá finančná udržateľnosť štátu, ale dlhodobá finančná udržateľnosť štátu. Európa nie je v situácii, kde Európa ako celok, ak necháme bokom Grécko, skrachuje zajtra. Európa ako celok má napr. dokonca nižší dlh ako Spojené štáty. To, čomu Európa čelí, je dlhodobá fiskálna neudržateľnosť dnešných systémov.

    A keď sa aj pozriete na rady renomovaných ekonómov a renomovaných ekonomických inštitúcií, tak oni, naopak, dokonca hovoria, že dlhodobá udržateľnosť je dôležitejšia ako krátkodobé kroky, samozrejme pokiaľ je kredibilná, teda inými slovami, pokiaľ to nie je to, že my určite o dvadsať rokov všetko zreformujeme, ale dnes nám dajte pokoj a dovoľte nám žiť na úkor našich detí. Z tohto pohľadu dnešná, a preto som povedal na začiatku, že si myslím, že je to najdôležitejší zákon, ktorý tu bude na túto jeseň ležať. Možno dôležitejší ako budúcoročný štátny rozpočet, pretože naozaj jeho prijatím vyšleme oveľa silnejší signál toho, že chceme rozumne a zodpovedne hospodáriť v horizonte nie jedného, nie dvoch, ale desiatich, pätnástich a dvadsiatich rokov a môže mať aj na kredibilitu hospodárskej politiky tejto krajiny ešte významnejší vplyv. Z tohto pohľadu si myslím, že debata o ňom by nemala byť len debatou odborníkov na sociálnu politiku, ale aj debatou odborníkov na fiskálnu politiku, makroekonomickú politiku. A musím sa priznať, že mi v tejto debate chýbajú. Pri všetkej úcte k pánovi poslancovi Burianovi, on sa na to viac pozerá z toho praktického podnikateľského hľadiska superhrubej mzdy, čo je nepochybne dôležité, ale zatiaľ mám pocit, že osobitne SMER-u úplne unikol tento makroekonomický a rozmer dlhodobej udržateľnosti a rozmer, ktorý nestačí pokryť len čisto zo strany sociálnej politiky.

    Na druhej strane musím na záver zdôrazniť jeden problematický a jeden pozitívny aspekt tejto novely. Problematický aspekt naozaj vnímam trošku ten aspekt valorizácie, ktorý je tam nastavený pevnou sumou. My sme o tom veľa diskutovali, nemusím asi tým zdržovať, ale tak ako je to vložené do zákona, hoci ako dočasné opatrenie, vidím to problematicky z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je samotný vecný, teda, že valorizácia pevnou sumou znamená, že zhruba štyristo- až päťstotisíc dôchodcom s nadpriemernými dôchodkami budú dôchodky rásť pomalšie ako ceny. To znamená, že bude ich kúpna sila sa znižovať, to znamená budú chudobnieť, čo ja osobne nepovažujem za prijateľné. A takisto je problém v tom, že možno protiargumentovať, že je to na štyri, päť rokov, to znamená za ten čas bude ten efekt pomerne malý alebo relatívne obmedzený vzhľadom na to, že majú nadpriemerné dôchodky. Ja osobne však sa priznám, že z politického hľadiska si myslím, že keď sa raz táto zmena zavedie, bude veľmi ťažké ju zmeniť. A to z toho dôvodu, že vlastne bude už argumentované, že keďže zvýhodňuje tých nízkopríjmových dôchodcov, tak akákoľvek ďalšia zmena by im to musela kompenzovať, a to bude už finančne nemožné, a tým pádom sa ten dnešný systém sa zakonzervuje. Takže z tohto pohľadu ja vnímam systém, ktorý naozaj chce v kontexte, síce možno zvyšujúco sa solidárneho, ale stále zásluhou dôchodkového systému valorizovať "vsjo ravnó" pevnou sumou, a teda zároveň znižovať životnú úroveň jednej a pomerne veľkej státisícovej skupiny ľudí, za nevhodný. A dúfam, že budeme schopní dospieť k dohode o tom, že ako toto ešte zmeniť.

    Naopak, jedno musím povedať, pozitívum, ktoré tu nezaznelo, a musím povedať, že som prekvapený, nepríjemne zo strany opozície, že nevyzdvihli toto jedno opatrenie, naozaj na ktorom by sme mohli konsenzuálne zhodnúť, a to je plnenie sľubu vlády o zvyšovaní materskej, kde, ako možno viete, možno nie, materská na Slovensku dlhodobo bola poskytovaná 28 týždňov vo výške 55 % hrubej mzdy. Vláda sa zaviazala k tomu, že to rozšíri na 100 % čistej mzdy a celý rok. Minulý rok sme k tomu urobili prvý krok, na 34 týždňov a 60 %, teraz robíme k tomu druhý krok, na 40 týždňov a 65 percent. Treba však povedať, že tých 65 % vzhľadom na to, koľko ľudia budú platiť odvody a dane, je už dosť blízko tých 100 %, ale nie je to ešte ten celý rok.

    Napriek tomu musím povedať, že pre pracujúce rodiny a pre pracujúcich rodičov toto vnímam ako veľmi významný pozitívny krok aj zo strany vlády, ako signál toho, čo je naozajstná priorita vlády a čoho si vážim.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • 71

    Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán Brocka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Predrečníci v rozprave, tí, ktorí vystupovali vo faktických poznámkach, tak vyjadrovali vzájomné komplimenty spolustraníkom, alebo tým, ktorí vystupovali zo strany SMER. Neberte toto moje krátke, túto moju poznámku v tom istom duchu, ale chcem povedať, že dnes v rozprave k tomuto zákonu bolo toto prvé konštruktívne vystúpenie a chcel by som oceniť toto vystúpenie pána kolegu Beblavého.

  • Ďakujem.

    Posledný písomne prihlásený rečník je pán poslanec Zajac. Nech sa páči, máte slovo.

    Dovtedy, dokým pán Zajac príde k rečníckemu pultu, by som chcel oznámiť, že rokujeme do 15.00 hodiny bez prestávky, tak ako bolo dohodnuté. Som vám to videl na očiach, pani Vaľová, že toto by ste chceli práve zistiť.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, začnem svoj príspevok v rozprave možno troška ináč, ako sa doteraz uberala celá diskusia. Chcel by som si položiť dve otázky, ktoré pokladám za veľmi aktuálne, pretože sa mi zdá, že celá diskusia, ktorej sme svedkami, myslím si, na rozdiel od opozície, ktorá ju pokladá za nedostatočnú, že tá diskusia je rozsiahla a trvá už dosť dlho, pretože fakticky trvá od novembra minulého roka. To, čo by som tej diskusii vyčítal, je skôr niečo iné, že ona ako keby sa konala vo vzduchoprázdnom priestore.

    Myslím si, že existujú dve základné otázky, na ktoré treba asi hľadať odpoveď. Teda po prvé, to, čo sme sa nedávno dozvedeli, je, že Slovensko stráca konkurencieschopnosť. To je veľmi varovná vec. Z tohto hľadiska každá reforma, ktorá smeruje k tomu, čo sa sa vlastne konkurencieschopnosti týka, a to sú vždy tri otázky - otázka korupcie, otázka byrokracie a otázka premrštenej administratívy, ale to znamená šikanovania občanov, veď to treba povedať rovno. Teda som presvedčený o tom, že všetko, čo vedie k zvýšeniu konkurencieschopnosti, či sa to týka znižovania korupcie, odstraňovania administratívnych prekážok a šikanovania ľudí, a teda aj debyrokratizácie, je veľmi dôležité. Z tohto hľadiska vnímame v OKS celú reformu pozitívne. Hovoríme to od začiatku diskusie a hovoríme to preto, že naozaj z tohto hľadiska, z hľadiska konkurencieschopnosti, z hľadiska lepších podnikateľských podmienok na Slovensku, ale to znamená aj z hľadiska lepšej životnej úrovne, ale aj kvality života, je tento typ reforiem dôležitý.

    Druhá otázka je ale rovnako dôležitá a týka sa súčasnej situácie. My vieme, že žijeme a budeme žiť v situácii, v ktorej je Európa v trvalej kríze, že tá nádej, ktorú si Európska únia spájala s tým, že kríza, ku ktorej došlo pred niekoľkými rokmi,sa odstráni, ukázalo sa, že táto kríza odstránená nebola a nemohla byť odstránená. Treba to povedať rovno, pretože nástroje, ktoré sa používali na odstránenie tejto krízy, nemohli viesť k jej odstráneniu. To je iná otázka, týka sa toho, že sa nedá riešiť žiadna veľká kríza v žiadnom takom veľkom celku, ako je Európska únia tým, že sa na dlhy navyšujú ďalšie dlhy. To proste dá logika veci, že to nejde. A práve preto bol ten pokus riešiť európsku krízu navyšovaním dlhov dlhov a takto by sa dalo pokračovať, pretože ak to pôjde takto ďalej, no tak to bude navyšovanie dlhov, dlhov, dlhov a pôjde to len k stále zvyšujúcim príznakom kríz a stálemu pretrvávaniu ekonomických kríz. Sme v tejto situácii, je to situácia reálna a pre nás je jednou zo základných otázok.

    Ak sme v takejto situácii, tá situácia znamená pre nás aj to, že sa musíme v stále väčšej miere spoliehať na vlastné domáce podnikanie. Toto robí a bude robiť každá európska krajina, bez výnimky. A robí to. A teraz idem k druhému aspektu celej reformy, ktorá sa týka práve tejto otázky. Pokladáme za neracionálne, aby sa v tejto situácii, ktorá si vyžaduje - ak už nie nejakú zvýšenú podporu poľnohospodárov, malých a stredných podnikateľov, všetkých typov živností, dohodárov, všetkých typov činností v kultúre, ktoré sú spojené so živnosťami, ale týka sa to napr. aj vinárov, vinohradníkov a otázky zavádzania daní pre túto vrstvu - ak v tejto situácii chceme ísť týmto smerom, to znamená, že chceme poškodzovať rozsiahle vrstvy spoločnosti, ktoré sa sami živia, živia veľmi často svoje rodiny a živia aj iných ľudí a tvoria základ zamestnanosti na Slovensku, tak si dovolím povedať, že v takom prípade by išla celá táto reforma proti svojmu vlastnému zmyslu. Pretože ona by v podstate poškodzovala práve tých, ktorí potrebujú zjednodušenie celého toho systému najviac, ale zároveň, ak sa v reforme hovorí, že sa majú zrušiť paušály, ktoré významným spôsobom zjednodušujú a debyrokratizujú celý systém účtovania práve pre tieto rozsiahle vrstvy ľudí, no tak potom to ide vlastne proti pôvodnému zmyslu reformy, tak ako je nastavená.

    Chcel som povedať tieto dve veci hneď na začiatku svojho vstupu, aby bol zreteľnejší náš postoj. Teda, že na jednej strane podporujeme všetko to - a nielen pri tejto reforme, ale vo všetkých činnostiach tejto vládnej koalície - podporujeme všetko to, čo vedie k znižovaniu korupcie, všetko to, čo vedie k debyrokratizácii celého systému a všetko to, čo vedie k zníženiu administratívy, k zníženiu šikanovania ľudí. Ľudia už majú plné zuby toho, ako chodia a musia chodiť na kadejaké úrady, ako sa k nim správajú úradníci, ako sa zvyšuje neskutočným spôsobom papierovanie a ako musia vlastne prichádzať so stále novými a novými papiermi, ktorým ľudia nerozumejú a nemôžu rozumieť. To je neskutočne frustrujúce a či to robila dnešná opozícia, keď bola vo vláde, alebo či to robí dnešná vládna koalícia, je to voči ľuďom nepoctivé a nefér.

    Ak som teda povedal A, že podporujeme všetko, čo vedie k znižovaniu korupcie, k znižovaniu administratívnej záťaže a teda šikanovaniu ľudí a k zníženiu byrokracie, chcem povedať aj B. Pokladáme za neracionálne spájať celú reformu s postihovaním takých sociálnych vrstiev, ktorých sa má týkať, a ktoré tvoria a budú tvoriť v najbližšom čase základ našej zamestnanosti a základ normálne fungujúcej ekonomiky. Jednoducho si myslíme, že to nejde dohromady. My sme sa podieľali na celej veľmi rozsiahlej diskusii, ktorá na túto tému prebiehala, a od začiatku sme hovorili len to isté. Že treba zjednodušiť, debyrokratizovať, sprehľadniť celý daňovo-odvodový systém, ale nie na úkor takých rozsiahlych skupín obyvateľstva, ktoré sú pre normálny chod ekonomiky tejto krajiny nevyhnutné, a sú soľou jej ekonomiky.

    Z tohto hľadiska sú pre nás niektoré argumenty, ktoré sa v tejto súvislosti uvádzajú ako protiargumenty, dosť nepochopiteľné. Ja ich skúsim spomenúť, pretože sa týkajú vlastne celej tej diskusie, ktorá fakticky prebieha, skoro rok.

    Tým prvým argumentom je, že každá reforma bolí. Ja si myslím, že tu si zvolila vládna koalícia veľmi zlú rétoriku, pretože ako chce ľuďom, alebo ako chceme, aby som sa z toho nejako nevyvliekal, ako chceme ľuďom zmysel takejto rozsiahlej reformy predložiť, keď im povieme, že ich bude bolieť. A nie je na to pritom dôvod.

    Druhý argument, ktorý sa používa veľmi často, je to, že ide o nastolenie spravodlivosti. A to spravodlivosti voči zamestnancom. My sme za to, aby sa odvody zamestnancom postupne znižovali. Ale znova, nie na úkor iných sociálnych skupín. A nie na úkor toho, že sa tu vytvára nejaká sociálna revnivosť alebo sociálna závisť jednej skupiny voči druhej, to pokladáme za škodlivé. Doslova za škodlivé. Vieme si predstaviť, že sa dajú nájsť zdroje, finančné zdroje na to, aby sa odvody zamestnancom dali znižovať. Sme v rozsiahlej diskusii s ministerstvom financií, predložili sme ministerstvu financií v marci tohto roka veľmi rozsiahly projekt možného znižovania verejných výdavkov. Podieľame sa na práci pracovnej skupiny na ministerstve financií, ktorá sa týmito možnosťami má zaoberať. Želali by sme si, aby táto práca bola oveľa efektívnejšia a aby najmä dospela k nejakým konkrétnym výsledkom. To, čo môžem v tejto chvíli povedať, je na základe prebiehajúcej diskusie, že minimálne došlo k významnému prieniku tých bodov, ktoré sa týkajú možného znižovania verejných výdavkov, medzi OKS - SaS. To znamená, že veľmi významné znižovania verejných výdavkov, sa zdá, že nie sú len nejakou predstavou nejakej jednej politickej strany, ale že sú možné a reálne. Ale ešte raz. Pokladáme tú diskusiu za liknavú, želáme si, aby to bola nielen diskusia, ale aby viedla ku konkrétnym výsledkom a máme pri tom na mysli aj možné znižovanie odvodu pre zamestnancov.

    Nepokladáme však za spravodlivé, aby spravodlivosť pre jedných sa nahrádzala nespravodlivosťou pre druhých. Nemožno dosiahnuť nikdy nijakú spravodlivosť jedných, keď je na úkor druhých. Nespravodlivosť na úkor samostatne zárobkovo činných osôb nie je v tomto zmysle spravodlivosťou. Ja hovorím, že argumentácie tohto typu pokladáme za zavádzajúce a nepoctivé. Za rovnako nepoctivé pokladáme to, čo urobil štatistický úrad. Hovorím to nerád, ale doslova to pokladáme za nehoráznosť. Štatistický úrad urobil výskum, na základe ktorého si myslí, že zistil, že existujú rozsiahle skupiny živnostníkov, ktorí sú falošnými živnostníkmi, a čo je ešte horšie, v terminológii štatistického úradu živnostníkmi z donútenia. Pokladáme sám termín živnostníkov z donútenia za absolútne zlyhávajúci. V slobodnom svete nemôže byť práca z donútenia. Neexistuje práca z donútenia. Nútené práce sú termínom, ktorý existoval len v totalitných režimoch. Akonáhle sa zavedie termín práca z donútenia alebo nútená práca, hovorí sa vlastne o tom, že niekto je nútený vykonávať nejakým spôsobom svoju prácu. To je zavádzajúce. Ak to robí štatistický úrad, ktorý má byť charakteristický svojou vecnosťou a presnosťou, je to veľmi smutné. Druhá vec. Štatistický úrad pri svojom výskume, ktorým napočítal stotisíc falošných živnostníkov, vychádzal z údajov, ktoré sú nepresné, ktoré sú falošné. Existujú presné kritériá na to, ako kvalifikovať živnostníkov. Tých kritérií je osem. Vlastný štatistický úrad uvádza, že z tých ôsmich kritérií použil len štyri. To znamená, že takýmto falošným spôsobom sa významne v tom výsledku zvýšil počet tých tzv. falošných živnostníkov. Je to veľmi nepoctivé a taký úrad, ako je štatistický úrad nikde na svete a v žiadnej normálnej civilizovanej krajine by si nič takéto nemohol dovoliť bez toho, aby za to sledoval minimálne verejný postih. Zdá sa, že na Slovensku je to ináč.

    Vrátim sa ale ešte k živnostníkom a k falošným živnostníkom. Ani samotné čísla ministerstva financií z posledného obdobia nijakým spôsobom túto katastrofickú správu o neuveriteľnom zvyšovaní počtu falošných alebo nepravých alebo živnostníkov z donútenia nepotvrdzujú. Naopak, za posledný rok hovoria štatistické dáta o tom, že počet živnostníkov sa o jedno % znížil. To znamená, že vyvolávanie nejakých katastrofických nálad, apokalyptických nálad, ako neskutočne sa rozrastá počet falošných živnostníkov, sa nezakladá na faktoch.

    V rámci verejnej diskusie to pokladáme za nepoctivé, za zavádzajúce, lebo tú diskusiu, ktorá prebieha, zavádza nesprávnym smerom. Vrátim sa k celému priebehu tej diskusie. Od prvej chvíle sme v rámci tejto diskusie a to aj v písomnej podobe, aj verejne,poukazovali stále na to isté: ak má byť táto reforma spravodlivá, nemá ísť na úkor takých významných a takých dôležitých sociálnych skupín, akými sú SZČO. Nemá ísť ani na úkor takých skupín, ktoré možno nie sú početne také významné, ale sú významné práve preto, že tvoria v podstate nový typ slobodných povolaní, ktorý všade vo svete sa bude iba rozširovať. A to sú slobodné povolania, to sú umelci, to sú ľudia pracujúci v kultúre, dnes sa tomu hovorí tvorivý kultúrny priemysel. Ale sú to veľmi rozmanité skupiny, nemáme na to lepší pojem ako živnosti. Sú to súdni prekladatelia, tlmočníci, sú to vedci, sú to lekári, ktorí pracujú v ambulanciách, sú to ľudia, ktorí pracujú úplne v nových technológiách. A sú to veľmi rozmanité skupiny ľudí, ktoré nemožno vtesnať pod nejakú jednu mustru. A sú to aj umelci. A je to tá časť umelcov, ktorá po roku 1989 neostala natŕčajúc dlane a žiadajúc od štátu, aby ju platil, lebo aj takáto skupina umelcov je rozsiahla, ale je to práve tá skupina umelcov, ktorú toto postihuje, ktorá si sama so sebou vie poradiť, ktorá sa vie sama o seba postarať. Poškodzovať takúto skupinu umelcov a ľudí pracujúcich v kultúre je úplne protizmyselné, pretože je to práve tá skupina ľudí v kultúre, práve tá skupina umelcov, ktorá dáva vzor tým ostatným a dáva vzor správania tým, ktorí plačú, nariekajú, hlásajú koniec kultúry, ktorý akosi nie a nie prísť. Teda je to, aj pre nás by to mal byť vzor ľudí, ktorí sa pohybujú v kultúre, ktorí nám hovoria, hovoria nám to svojou činnosťou, že pochopili, že nemôžu ostať iba s tou otŕčajúcou dlaňou, ale že sa musia sami o seba postarať.

    Odpoveďou na všetky naše vystúpenia, verejné vystúpenia a všetky diskusie, na ktorých sme sa zúčastnili, bolo v podstate iba mlčanie, alebo nejaké tvrdenie, že dajte alternatívu. Ja to poviem teraz troška akoby anekdoticky, že viete, alternatívy malo dať samotné ministerstvo financií. Malo postaviť na stôl alternatívy, o ktorých by sa dalo diskutovať. Ale keď sme videli, že nič také sa nedeje, tak sme v podstate takúto alternatívu pripravili a tá alternatíva vychádza iba z jedného. Aby celá reforma daňovo-odvodového systému prebehla čo sa týka zjednodušovania, sprehľadňovania celého systému, ale aby nešla na úkor týchto rozsiahlych sociálnych skupín. Podpísali sme spolu so živnostenskými zväzmi a s umelcami združenými v Slovenskej koalícii kultúrnej diverzity, sme podpísali spoločnú deklaráciu, ktorá tieto body obsahuje. Všetkých tých šesť bodov, ktoré tá deklarácia obsahuje, ide iba jedným smerom, aby reforma nešla na úkor zvyšovania odvodov a daní týchto skupín. Prijali sme to ako záväzok a za záväzok presadzovať týchto šesť bodov to pokladáme a budeme to pokladať aj pri druhom čítaní.

    Urobili sme jeden ústretový krok, že sme pochopili posledné stretnutia živnostenských zväzov a umelcov s premiérkou, ale aj s politickými stranami, ako možnosť zmien vládneho návrhu. Je to teda aj z našej strany ústretové gesto, že tento návrh zákona podporíme pri prechode do druhého čítania, ale s jediným cieľom, aby došlo k zmenám vo vládnom návrhu a to takým zmenám, ktoré by odstránili poškodzovanie jednotlivých, hovorím, veľmi rozsiahlych sociálnych vrstiev, aby sa tomu zamedzilo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj my pokladáme daňovo-odvodovú reformu za veľmi dôležitú a kľúčovú. Sme za to, aby sa uskutočnila, ale sme za to, aby sa uskutočnila spravodlivým spôsobom. Nevidíme jediný dôvod na to, aby sa, ešte raz to iba zopakujem, jedna nespravodlivosť nahrádzala druhou. A najmä v tejto situácii a v situácii, o ktorej všetci vieme, že bude pokračovať, nevidíme žiadny dôvod na to, aby sme postupovali mechanickým spôsobom, nerešpektujúc dnešnú situáciu a situáciu, do ktorej budeme vstupovať a do ktorej celá Európa, celá Európska únia a eurozóna už vstúpila. My v tej situácii už sme a väzíme v nej absolútne hlboko. Sme presvedčení o tom, že je naprostou povinnosťou Slovenskej republiky starať sa v prvom rade nie o to, čo robia tí druhí, ale starať sa o to, aby my sme hospodárili tak, aby sme nevytvárali dlhy, hospodárili tak, aby sme nevytvárali nezamestnanosť, hospodárili tak, aby sme boli schopní, použijem teraz ten tradičný termín, vytvoriť trvalo udržateľný systém, ktorý môže Slovensko previesť cez tieto búrlivé vody. To je cieľ, ktorý by sme mali mať všetci pred očami, či sa to týka koalície alebo opozície. Niekedy mi tie hry pripadajú ako keby sme si nedostatočne uvedomovali, v akej sme reálnej situácii a že jediné, čo nám môže pomôcť, je to, keď si pomôžeme my sami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Viskupič, Číž, Petrák, Maďarič, Vaľová, Dostál, Kolesík. Celkom sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. V niektorých momentoch vášho prejavu som, si myslím, že sa dá veľmi súhlasiť, hlavne s tým momentom, kde hovoríte o tom, v akom stave byrokracia a že tu máme veľmi veľa čo robiť, napĺňať možno nejaké veci v zmysle zavádzania čo možno najviac toho, aby bol celý proces výkonu moci čo najviac odbyrokratizovaný. Napriek tomu si myslím, v jednom momente ma vyrušil najviac váš pohľad na tzv. živnostníkov z donútenia. Keďže pochádzam vlastne z praxe a často som sa stretával s týmto, z môjho pohľadu veľmi nezdravým javom na našom pracovnom trhu, si myslím, že zle nahliadate na problematiku, ak to vidíte, že niekto niekoho núti pracovať. To nie je celkom tak. Tuná ide iba o formu výkonu vlastne práce, kedy pracovný pomer, ktorý sa má robiť ako pomer na hlavný pracovný pomer je nútený vykonávať inou formou. A toto je veľmi rozšírený jav. A čo by sme mali urobiť, možno by sme sa mali aj zamyslieť, či naši poslaneckí asistenti nie sú práve živnostníci z donútia, lebo myslím si, že ich činnosť takisto napĺňa vlastne všetky znaky hlavného pracovného pomeru. Čiže toto je ten jav. Nejedná sa o prácu z donútenia ani žiadne nútené práce.

    Ďakujem.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Miroslav Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, no ja by som možno ani nemal hlásiť s faktickou poznámkou, lebo autentická kritika materiálu, ktorého ja alebo možno viacerí považujeme za zločinný, je svojím spôsobom vítaná. Keď dokonca ani pravicoví kolegovia v koalícii takéto opatrenia nevedia akceptovať. Ale napriek tomu odznelo kopu vecí, ktoré sú zásadne kontroverzné, o niektorej hovoril už pán Viskupič, takže výnimočne s ním môžem súhlasiť. Je to presne tak. Je to až nepochopiteľné, ako môžete hodnotiť tak jav, ktorý je, bohužiaľ, integrálnou súčasťou nášho pracovného prostredia, kde tých ľudí naozaj z faktického donútenia, samozrejme nepriameho viac - menej, okrem prípadov priameho donútenia, a z tohto robiť problém, že štatistický úrad registruje tento moment a uvádza ten rozmer, aby sme mali prehľad, koľko je teda štandardných pracovných pomerov a ktoré majú tento charakter, ktorý je nežiaduci.

    V tejto súvislosti jak počúvam od vás či ďalších kolegov, že stotisíc ľudí, ktorí by mali mať nadštandardné mzdy, teda penzie. No pokiaľ viem, tí najväčší vlastníci, najväčší majitelia podnikov majú principiálne platy v starých peniazoch 10-, 12-, 15 tisíc korún. Tí budú mať malé penzie, lebo ich nepotrebujú. Z princípu ich nepotrebujú tí, ktorí platia riadne dane a majú teda aj veľké platy, to rozhodne nie sú veľkí vlastníci. Tí dostávajú svoje hlavné príjmy cez dividendy a tie principiálne nezdaňujeme. A vy ste jeden z koryfejov, alebo strana, ktorú teda reprezentujete najnovšie, práve tohto vulgárneho neoliberálneho pravičiarstva, ktorý zaviedol tento mechanizmus do našej spoločnosti, že práve týmto skupinám vytvárame obrovské daňové výhody, odpisovať všeličo, jazdia na autách, ktoré si vlastne odpíšu cez dane kompletne všetky, a s tým sa nedá nič robiť, pretože ten tlak záujmového globálneho kapitálu, čoho toto je súčasťou, je tak silný, že dá sa o tom iba hovoriť v našom štáte. Nedá sa s tým nič robiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Skončili ste, pán kolega?

    Pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja sa dotknem opätovne toho, čo moji predrečníci, a to je otázka živnostníkov z donútenia. Ja osobne by som nekritizoval štatistický úrad, že sa vôbec niekto v tejto krajine začal zaoberať týmto negatívnym fenoménom a že sa ho vôbec niekto pokúsil pomenovať, že sa ho pokúsil aj kvantifikovať. Ako nezakrývajme si oči predtým, že tento jav v spoločnosti existuje a netýka sa len domácich malých a stredných podnikateľov, kde sa dá povedať, že v stavebníctve možno 50, 60 % výkonov je robených takýmto spôsobom. Ale týka sa to aj veľkých nadnárodných firiem, ktoré určitý servis vykonávajú prostredníctvom živnostníkov, a títo živnostníci majú jedného, dvoch odberateľov svojich činností a dôvod je úplne prozaický. Šetria sa náklady na pracovné prostriedky, šetria sa náklady na ochranné prostriedky a v mnohých prípadoch, čo považujem za úplne zverstvo, sa šetria náklady na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci. Lebo poznám prípady, keď demontujú technologické linky v štvor-, päťmetrovej výške z palety položenej na vysokozdvižnom vozíku, čo by v normálnej firme ich vedúcich pracovníkov za toto zavreli. Čiže tento fenomén tu existuje. Je silne rozšírený a ja by som skôr poďakoval za to, že sa ho niekto pokúsil kvantifikovať.

  • Pán poslanec Marek Maďarič je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zajac, vy ste dokonca aj vo vystúpení k tomuto daňovo-odvodovému paškvilu preukázali váš sklon deliť a kádrovať ľudí. Vy ste rozdelili umelcov na tých, ktorí otŕčajú ruku, a na tých ostatných. Takto ste to hovorili. Pričom poškodení majú byť tí ostatní. Mňa by veľmi zaujímalo, ako a podľa čoho vy rozdeľujete tých umelcov na tých, ktorí otŕčajú ruku, a tých ostatných. Ten, čo je honorovaný z nejakých verejných zdrojov, to je umelec, ktorý natŕča ruku? Ja si dovolím tvrdiť, že veľká časť umelcov poberá honoráre aj z prostriedkov štátnych dotácií alebo grantov. Naozaj by ma to zaujímalo a nechápem, prečo ste vzniesli takýto tón, pretože poškodení tým, čo predložil minister Mihál, sú všetci umelci. A v prípade teda, že vy považuje takých umelcov, ktorí boli podporení nejakou štátnou dotáciou alebo grantom, alebo ich dielo vyšlo vďaka dotácii a grantu, tak potom, pán Zajac, to máte ale aj vy doma. A vysvetlite mi to, ktorých umelcov vy takto kategorizujete, že otŕčajú ruku a tých ostatných poctivých, ktorí neotŕčajú. Malá kultúra je úplne legitímne podporovaná aj z prostredia a prostredníctvom štátu a ministerstva kultúry a samospráv a obcí a iných verejných finančných zdrojov.

  • Pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali, že treba robiť také zákony, ktoré nebudú vytvárať dlhy v spoločnosti. Ešte sa toho nikto nedotkol a ja vo svojom vystúpení poviem, návrh zákona, čo je zarážajúce, tento má negatívny vplyv na rozpočet verejných financií v roku 2012 vo výške 60 mil. eur, čo je veľmi nezodpovedné v čase, keď sa má dosiahnuť fiškálna konsolidácia tak, aby v roku 2013 Slovensko malo deficit verejných financií pod 3 % HDP. Preto verím, pán poslanec, že určite tento zákon v takomto znení nepodporíte, pretože, ako hovoríte sám, nemali by sme vytvárať dlhy. A tento zákon nám vytvára dlhy v spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Ondrej Dostál s faktickou, nech sa páči.

  • Chcel by som podporiť vystúpenie Petra Zajaca, ktorý tu prezentoval stanovisko OKS k návrhu odvodovo-daňovej reformy, konkrétne výhrady k dopadom tejto reformy na rozsiahle skupiny živnostníkov, dohodárov a vôbec samostatne zárobkovo činných osôb, nielen živnostníkov, pochopiteľne. Keď sme o problémoch odvodového systému hovorili v minulosti - a teraz nehovorím iba o OKS, ale hovorím o celom vtedajšom opozičnom spektre alebo dnešnom vládnom spektre - tak sme hovorili o tom, že problémom sú vysoké odvody a vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov. Nehovorili sme, nepamätám si jediné také vystúpenie z čias pred poslednými voľbami, že by niekto zo súčasnej vládnej koalície hovoril o tom, že problémom sú nízke, príliš nízke odvody pre živnostníkov alebo pre nejaké iné skupiny. A ak je problémom toto vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov, tak nie je riešením to, že odvodové zaťaženie živnostníkov začneme zvyšovať, približovať zaťaženiu zamestnancov, resp. že ho spravíme úplne rovnakým, ako bol ten pôvodný zámer. Táto reforma má znamenať mínus pre verejné financie, ale riešením nie je to, že teraz budeme od niekoho brať, aby sme to mínus vyrovnali. Riešením je to, že sa uskromní štát, že bude štát menej míňať, že tie úspory verejných financií budú oveľa rozsiahlejšie, ako sa doteraz uvažuje.

    A pokiaľ ide tých živnostníkov z donútenia, tak problém je ako v tom, že živnostníci, tak v tom, že z donútenia, v tom, že tá metodika bola nekorektne urobená.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Andrej Kolesík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Zajac, vo svojom vystúpení ste viackrát použili slovo "my". Rozmýšľali sme, diskutovali, my. Ja by som sa chcel spýtať, že kto my? Koho reprezentujete, koho ste tým mysleli? Predpokladám, že poslanecký klub strany MOST -HÍD, ktorého ste členmi.

    A keď už ste tu spomenuli, a podľa môjho názoru neoprávnene kritizovali štatistický úrad za prácu, ktorú urobil, tak ja som si otvoril stránku štatistického úradu, zápisnicu z volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, zoznam zvolených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a pri menách Zajac, Šebej, Dostál, Osuský je v tabuľke uvedená príslušnosť MOST - HÍD. Takže predpokladám, že mysleli ste poslanecký klub MOST - HÍD.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kolesík bol posledný s faktickou poznámkou prihlásený na vystúpenie pána poslanca Zajaca.

    A teraz bude na faktické poznámky reagovať pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Pán poslanec Kolesík, na vašu reakciu nebudem vôbec odpovedať, lebo je to iba taká obohraná pesnička. Pod "my" myslím, samozrejme, poslancov OKS a tým je to povedané. Predpokladám, že už je verejnosti dostatočne jasné, že v prípade my, ktoré sa týka daňovo-odvodovej reformy a otázky odvodov živnostníkov a dohodárov a tých ostatných skupín, je to my jasne identifikované s OKS.

    K pánovi poslancovi Maďaričovi. Pán poslanec Maďarič, ja som stál pri zrode grantového systému. Som zástanca toho, aby z verejných zdrojov boli podporovaní ľudia v kultúre a nemám k tomu čo dodať. A myslím si to dvadsaťdva rokov. Myslím si to, proste stále. Tí, čo iba skuhrajú a otŕčajú ruky, to sú práve tí, ktorí iba nariekajú, že v akej katastrofálnej situácii kultúra je, ale nič nerobia preto, aby tú situáciu zlepšili a najmä aby zlepšili svoju vlastnú situáciu.

    Čo sa týka samotného štatistického úradu, ja som protestoval proti pojmu práce z donútenia. Nehovorím nič k tomu, že iste sú aj takí, ktorí proste jednoducho prijímajú tie formy práce, ktoré sú k dispozícii. Ale tvrdiť, že to je z donútenia, ten termín je naprosto falošný, to po prvé. A a po druhé, tá metodika bola nezmyselná, to si štatistický úrad nemôže dovoliť.

    Ale to, čo je podstatné, ja to iba zopakujem, živnosti, SZČO, dohodári vytvárajú pružnosť pracovného trhu, v tom je ich veľký význam a v tom ich poškodzovať by bolo absolútne škodlivé.

  • Vystúpením pána poslanca Zajaca sme vyčerpali všetkých, ktorí sa prihlásili písomne.

    A teraz sa pýtam, kto sa chce k tomuto vládnemu návrhu zákona prihlásiť ústne? Poprosím technikov, predpokladám, že pán Viskupič je posledný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak skúste to stlačiť, chlapci. No budem čítať mená a tých, ktorých nebudem čítať, tak skúste to zdvihnutím ruky reklamovať. Pani Jana Vaľová, Marek Maďarič, Anton Marcinčin, Ondrej Dostál, Peter Kažimír, Ľubomír Petrák, Ján Počiatek, Igor Matovič, Jozef Burian, Jozef Viskupič, Peter Osuský. Pán Burian, ste tam dvakrát. Takže Peter Osuský je posledný. Pána Buriana som už čítal v poradí, ktoré tam bolo predtým. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Celkom... Skúste mi dať, prosím vás, tie mená medzi osmičkou a dvanástkou. Pán Burian je tam pod devinou, čiže celkom jedenásť, posledný je pán poslanec Osuský.

    Nech sa páči, pani Jana Vaľová, prvá prihlásená do rozpravy.

    Pána poslanca Buriana evidujeme pod číslom deväť medzi prihlásenými.

  • 92

    Príjemný dobrý deň. Dovolíte, prv, kým sa vyjadrím k návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 488, musím povedať, že tak ako SDKÚ, aj KDH má tu strašne málo poslancov. A myslím si, že asi nie je veľký záujem o to, ako sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku, aké dôchodky budú brať naši občania a čakávala by som, že pri zmene stodvanástich zákonov, ktoré predkladá vláda, bude tu viac ľudí a viac ľudí to bude zaujímať, pretože je to problém, ktorý sa skutočne týka celej spoločnosti, a mal by mať širokú podporu nielen, alebo nielen vládny návrh, ale mal by mať podporu celého spektra.

    Návrh podľa predkladateľa zákona rieši problematiku daňovo-odvodovej reformy, pričom obmedzuje sa na odvodovú oblasť, pretože oblasť daňová je riešená v iných zákonoch, respektíve v ich návrhoch. Okrem toho vstupuje aj do problematiky penzijného systému, keď mení parametre prvého piliera, a to v oblasti valorizácie dôchodkov, rast o dôchodcovskú infláciu s pevnou sumou a zvýšením dôchodcovského veku od roku 2016.

    Návrh zákona, čo je zarážajúce, má aj negatívny vplyv na rozpočet verejných financií, napríklad v roku 2012 vo výške 60 miliónov eur, čo je veľmi nezodpovedné v čase, keď sa má dosiahnuť fiškálna konsolidácia tak, aby v roku 2013 Slovensko malo deficit verejných financií pod 3 % HDP.

    Verím, že tento návrh, ako sme už aj počuli, nebude mať podporu možno ani koaličných poslancov, ale aj napriek tomu, treba o ňom diskutovať, pretože sa v ňom mení stodvanásť zákonov, čo znamená, že je vysoké riziko chýb, ktoré sa budú musieť v budúcnosti opravovať.

    Takáto vážna vec, ako je oblasť daní a odvodov si vyžaduje celospoločenskú zhodu, aby bolo trvácna a teda stabilná. Navyše rieši aj oblasť penzijného systému v tak citlivých otázkach, ktoré bez takejto dohody stavajú dôchodcov do polohy rukojemníkov pri zmenách vlády a zneisťujú ľudí, ktorí budú alebo sú v dôchodkovom veku a ktorí poctivo pracovali pre túto spoločnosť. Zavádza sa superhrubá mzda, ktorá je vo svete experimentom nevyskúšaným v plnom rozsahu.

    Česko v roku 2011 tento inštitút zrušilo na základe silného odporúčania OECD. Navyše odvody rozšíria daňový základ pre fyzické osoby, čoho dôsledkom bude, že budú občania platiť viac na daniach bez toho, aby viac zarobili. Na tejto schôdzi prijímame tak zásadné zmeny pre občanov, ktoré postihujú ich príjmy a dôchodky, a to nielen v tomto zákone, ale aj v zákone 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatkoch, kde na jednej strane tlačíme občana, aby platil viac daní zo svojej mzdy a na druhej strane ho tlačíme, aby platil viac daní v mestách a v obciach za byty, za domy a zároveň Zákonníkom práce sme úplne ho zneistili. Mnoho ľudí, ktorých zamestnávateľ môže reťaziť pracovné pomery tak, že ani nemajú istotu dokedy budú pracovať, za čo budú pracovať, ale jedinú istotu v tomto štáte, ktorú budú mať, že budú platiť vysoké dane. A po týchto stodvanástich zmenách očakávam to, poviem to žargónom, že už nám vláda vyrubí dane aj za vzduch, ktorý dýchame, za každý deň, ktorý vôbec prežijeme.

    A teraz od bežného zamestnanca prejdem k živnostníkovi. Odvodová reforma zhorší príjmovú situáciu asi stodvadsať tisíc živnostníkov, ktorí budú platiť na odvodoch viac, a to v čase, keď miera nezamestnanosti láme historické rekordy, a teda pracovný trh nie je schopný absorbovať tých živnostníkov, ktorí v dôsledku zhoršenia príjmovej stránky by chceli ukončiť živnostenské podnikanie a zamestnať sa. Nechápem tomu logiku, ale zrejme momentálne na Slovensku je to tak.

    Načasovanie odvodovej reformy považujem za veľmi zlé. Pretože zhoršovať pozíciu živnostníkov v čase, keď dochádza k spomaleniu ekonomického rastu v eurozóne, na Slovensku je obrovským hazardom s občanmi.

    Naprávanie nespravodlivosti v odvodoch, ako vychádza aj oficiálne zdôvodnenie návrhu zákona, je možné v podmienkach celkového znižovania odvodového zaťaženia. To sa neudeje, aj keď vláda, vládna koncepcia konštatuje, že ak to vývoj verejných financií dovolí, každý rok dôjde k zníženiu odvodov o jeden percentuálny bod.

    Všetci však vieme, že vývoj verejných financií to nedovolí, pretože vláda, ako nám sama deklaruje, hľadá každý cent v rozpočte, aby znižovala deficit verejných financií, žiaľ, hlavne a, bohužiaľ, na úkor občanov v oblasti zvyšovania daňového zaťaženia. Myslím si, že je dobré odporúčať v tomto zákone, je potrebné povedať, že bolo by najlepšie podporiť také veci, ktoré majú celospoločenskú zhodu a ktoré boli a sú kontinuálne pripravované bez ohľadu na aktuálnu vládnu garnitúru, a to je centrálny výber daní, ciel a poistné, reorganizácia daňovej a colnej správy s vyústením do jednej inštitúcie a hlavne boj proti daňovým únikom.

    Vážený pán minister, zacitujem vám, čo je to štát a čo sú jeho povinnosti voči občanom. Začnem z dávnej histórie, Cicero povedal: "Štát je vec verejná, štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu.". Platón: "Štát je a zakladá sa na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi". Profesor doktor Jozef Prusák povedal: "Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správania ľudí pomocou práva.". A preto si kladiem otázku, bude štátna moc bez občana, ak ho budeme gniaviť, ignorovať, zdierať a nedáme mu istotu do budúcnosti? A preto sa treba spýtať občana, nájsť celospoločenský konsenzus v takto vážnej veci, ktorú dneska preberáme, aby takýmito zákonmi, ako predkladáte, nedošlo k spoločenským nepokojom, pretože my sme si povinní dosiahnuť všeobecné blaho a prospech spoločnosti, a nie rozbroje a nespokojnosť spoločnosti. A preto dávam návrh, aby v tomto zákone sa ďalej nepokračovalo, a žiadam o tom hlasovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • 93

    Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Marek Maďarič,nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, dámy, páni, práve tu speje k vyvrcholeniu experiment na ľuďoch a najmä proti všetkým poriadne a poctivo pracujúcim ľuďom na Slovensku. Pozoruhodný je už chaos a nesúlad koaličný, v akom sa tieto zmeny pripravovali, v akom sú predkladané. To, samozrejme, tiež o koalícii vypovedá, o nekompetentnosti tých, ktorí tieto zmeny pripravili, ale, ak by som chcel byť pozitívny, aj o tom, že v koalícii je niekoľko normálne a sebakriticky rozmýšľajúcich poslancov, ktorí vidia aj riziká a negatíva toho, čo je tu predkladané. Nie je ich veľa, samozrejme.

    Podstatné je, že mnohé z toho množstva zmien v konečnom dôsledku poškodí ľudí na Slovensku finančne, pretože odvádzať budú viac. Poškodí to ľudí aj tým, že bude menej peňazí v sociálnom a v zdravotnom systéme. Verejné financie budú poškodené tiež, čo znamená, že štát bude ešte nefunkčnejší, ako je dnes.

    Ak niekto... Pán Matovič, vidím že ste v práci, ma to veľmi teší, no tak, pracujte trošku menej intenzívne.

  • Reakcia na poslanca.

  • Ak niekto naivne verí, že v dôsledku tohto zmätočného experimentu jeho čistý príjem stúpne, tomu zacitujem z dôvodovej správy: "Úprava príjmov na superhrubú úroveň v zásade nemá vplyv na čisté príjmy." Nepriamo samozrejme vplyv mať nebude, priamo teda vplyv mať nebude, nepriamo ľudia budú platiť a odvádzať viac. Toto si najlepšie uvedomujú živnostníci, samostatne zárobkovo činné osoby, preto sa aj najhlasnejšie ozývajú. Čo je ale vyslovená zákernosť tohto návrhu, je to, že jeho súčasťou sú závažné zmeny nad rámec daňovo-odvodového systému. Je to zmena výpočtu dôchodkov, takže mnohí ich budú mať nižšie. Je to zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a skrátenie dĺžky poskytovania dávok v nezamestnanosti, aj ich výšky. To sú zákerné a zvrátené zmeny proti ľuďom.

    Aby bolo jasné, tieto zmeny my neodmietame preto, že ich predkladá pravica. Kritizujeme ich preto, lebo poškodzujú všetkých slušných a poriadnych ľudí na Slovensku, ktorí celý život poctivo pracujú alebo pracovali. Ľudia si zaslúžia niečo lepšie, ako takýto experiment, ktorý im prinesie nižšie príjmy, nižšie dôchodky, predĺženie veku odchodu do dôchodku, menej peňazí v sociálnom a v zdravotnom systéme.

    Je logická otázka, prečo sa táto koalícia, tento pán minister, podujali na tento paškvil. Prečo to robia? Časť odpovede znie, už som ju povedal, to je nekompetentnosť, neprofesionalita. Časť, to je samoľúbosť a potreba mať formálne odškrtnutú jednu akože reformu. Nech to stojí, čo to stojí. Ale tá podstatná časť prečo znie, že na ich strane je totálna absencia citu pre životy bežných ľudí.

    Dámy a páni, ak máme v zdravotníctve nového Zajaca, v sociálnej oblasti máme nového Kaníka. Je to pán minister Mihál, ktorý sa kedysi živil tým, že radil ľuďom, ako využívať medzery v zákonoch a platiť nižšie odvody a dane. Dnes je z neho expert na to, ako prepašovať do našich zákonov ustanovenia, vďaka ktorým budú ľudia platiť a odvádzať viac. O tom to je. Nie je to reforma, je to zákerný zmätok. A myslím si, že politické strany, politická garnitúra stojí pred naozaj konsenzuálnou dohodou o daniach, odvodoch o príjmoch štátu.

    Nie je to možné v tejto situácii, pretože toho konsenzu dnes nie je schopná ani koalícia samotná.

    Toto je úloha pre najbližšie obdobie nájsť dohodu o daniach, o odvodoch o príjmoch štátu. Takú dohodu musíme nájsť, aby tento štát nestrácal schopnosť by funkčný, aby tento štát poskytoval ľuďom to, čo im má poskytovať, to, čo očakávajú, aby tento štát si zachoval aspoň akú-takú úroveň obranyschopnosti a mnohých iných vitálnych funkcií. Toto tu je experiment, ktorý poškodzuje všetkých ľudí na Slovensku.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Anton Marcinčin, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, ctihodný poslanecký zbor, dovoľte, aby som svoj krátky príhovor štrukturoval do otázok a odpovedí.

    Tá prvá otázka je, a na nej sa asi všetci zhodneme, potrebujeme na Slovensku daňovo-odvodovú reformu? Určite áno. A na tom sa zhodneme. Prečo ju potrebujeme? Lebo náš daňový systém je veľmi zložitý, lebo je drahý, nejednoznačný, neurčitý a kvôli tomu Slovensko je niekde na 122. mieste na svete, pokiaľ ide vlastne o daňový systém a jeho nákladnosť pre firmy, lebo náš výber daní je veľmi nízky. Pokiaľ ide o DPH, 28 % ostáva nevybratých. Len Gréci sú na tom horšie, 30 percent. To sú čísla ministerstva financií. Podľa ministerstva financií by sme dokázali reálne vybrať o 1,5 mld. eur viac, ak by sme zlepšili výber DPH. Zlý výber DPH znamená, ak chcete, dobrú podporu šedej ekonomiky a kriminality.

    Prečo potrebujeme reformu? Lebo naše zdanenie, zodvodnenie práce je príliš vysoké, čo znamená, že mnohí s nižším vzdelaním, mnohí nezamestnaní si prácu nebudú môcť nájsť, lebo ich cena práce je takto umelo veľmi vysoká. Tým opäť podporujeme šedú ekonomiku a posielame ich do šedej ekonomiky, a tým opäť podporujeme kriminalitu. Čiže áno, potrebujeme daňovo-odvodovú reformu.

    Druhá otázka. Potrebujeme sa pripraviť na prichádzajúcu recesiu? Áno. Myslím, že tu sa opäť všetci zhodneme. Áno. Prečo? No preto, že všetky vyhliadky z posledných dní hovoria o jednom. Zníženie rastu, odhadu rastu Slovenska na budúci rok asi nebolo posledným znížením a čakajú nás asi ďalšie zníženia odhadov rastu. A nižší rast znamená nižšie príjmy pre verejné rozpočty. Pritom výpadok už dnes oproti plánu je nejakých 150 mil. eur, ak sa nemýlim. Takže tento výpadok pravdepodobne bude vyšší.

    Nižší domáci dopyt a nižší domáci dopyt kvôli, kvôli nízkej zamestnanosti, prípadne zvýšeniu nezamestnanosti, prípadne vracaniu živnostenských licencií znamená menej dopytu doma, nižšiu spotrebu doma, ale aj viac šetrenia v časoch neurčitosti, v časoch, keď sa hovorí o recesii. To znamená, opäť nižší rast, opäť nižší výber daní a odvodov.

    Prichádzajúca recesia znamená aj komplikácie, samozrejme, pre firmy, ktoré sa musia pripraviť na neurčitosť, na to, či je vhodné investovať alebo lepšie je počkať na to, či ľudia budú ďalej viac šetriť v čase, keď štáty, všetky štáty výrazne šetria, a teda, či nie je lepšie radšej prepúšťať, než investovať a vyrábať. Čiže neurčitosť je veľmi vysoká, a preto sa zhodneme, že áno, musíme sa pripraviť na prichádzajúcu recesiu. Pretože ak vyriešime problém pre rozpočet na budúci rok tým, že dokážeme ešte niekde nájsť nejaké milióny eur, pýtam sa, ako nájdeme a ako vyriešime problém rozpočtu na ďalší rok 2013, 2014, keď už vopred vieme, že štát aj za tých dnešných výhľadovo lepších časov klesne niekam na úroveň 30 % HDP vo výške príjmov, čo "nedokázal" v takom tom, v úvodzovkách, žiaden iný štát v Európe. A keď ministerstvo financií hovorí o tom, že prestávame byť schopní zabezpečovať základné funkcie štátu.

    Tretia otázka. Potrebujeme jednotný výber? Tu opäť existuje zhoda. Áno. Všetci hovoria, potrebujeme jednotný výber. Jednotný výber je priamou odpoveďou na naše 122. miesto na svete. To nie je kvôli sadzbám. To je kvôli komplikovanosti systému. A túto komplikovanosť dokážeme zmeniť zavedením jednotného výberu. Čím skorším, čím pripravenejším zavedením klientského systému, čo znamená zlacnenie pre štát, keď štát za menej peňazí dokáže vyberať dane. A opäť podľa štúdií OECD náš výber daní a odvodov je najdrahší v OECD, vzhľadom na vybrané peniaze. Čiže výrazne ušetrí štátu náklady, a tým pádom sú to ďalšie peniaze pre štát. Nemusíme hľadať milióny po vreckách, po rôznych odvetviach. Stačí zlacnieť výber pre štát.

    Zlacníme výber pre firmy, domácnosti. To je naše 122. miesto. Firmy musia najímať mnoho ľudí, venovať veľa času a veľa financií na to, aby dokázali fungovať s naším daňovým a odvodovým systémom. Jednotný výber v tomto je pre nich veľmi dobrou správou, a to som sa dozvedel, to mi potvrdili zástupcovia republikovej únie a ďalší zamestnávatelia. To pomôže, samozrejme, aj prílevu zahraničných investícií. Zahraničné investície nemajú problém so sadzbami, s parametrami. Majú problém s inštitúciami. To pomôže cez investície zamestnanosti. Zároveň si všetci uvedomujeme, že jednotný výber je neuveriteľne ambicióznym projektom. To nie je znížiť sadzbu o jedno, dve percentá, aj keď to je tiež určité riziko. A reálne sa to dá urobiť veľmi jednoducho a reálne stačí vo všetkom softvére na Slovensku zmeniť jedno číslo za druhé. Tu sa menia komplet inštitúcie do nového celku, mení sa fungovanie inštitúcií. Je to veľmi zásadná, ambiciózna zmena, ktorá v mnohých štátoch trvala štyri-päť rokov. A budeme mať čo robiť, a to myslím my - ako parlament, ako vláda, ako všetci úradníci a všetky firmy a živnostníci, každý, kto funguje v tomto štáte, aby táto zmena bola čo najhladšia.

    A zároveň si uvedomme, že tento ambiciózny projekt prebieha v čase recesie a neurčitosti. Určite to bude znamenať horší výber dočasne. Môže to znamenať samozrejme aj viac komplikácií pre firmy, nie práve v najlepšiu dobu, ale ťažko teraz čakať na lepšiu dobu. Čiže dobre, vieme o rizikách, vieme, že je to ambiciózny projekt, ale poďme do jednotného výberu zvlášť, ak o tomto neexistujú žiadne spory.

    Potrebujeme parametrické zmeny? Tu sa možno už úplne nezhodneme, ale vážiac si vládny program, odpoveďou je áno. Ale je treba dať jednotlivým termínom a heslám z vládneho programu obsah a načasovanie so všetkou zodpovednosťou a opatrnosťou, aby sme nehazardovali. Ak hovoríme o recesii, ak hovoríme o zhode na jednotnom výbere, ak hovoríme o tom, že to je veľmi ambiciózny projekt, nerobme príliš veľa vecí naraz. Zvlášť, ak nikde na svete s nimi nie je žiadna skúsenosť.

    Dovoľte, aby som si pomohol ešte a trošku oživil túto prezentáciu, takými krásnymi titulkami z českej tlače. Ja to preložím do slovenčiny. Reforma dane z príjmu ruší superhrubú mzdu a zjednodušuje výber daní. Mám pocit, že jednotný výber je možný aj bez parametrických zmien. Reforma by nemala stavať proti sebe. A o tom rozprávali predrečníci, jednotlivé profesie, jednotlivé odvetvia. Dovoľte, aby som odcitoval zase niečo, na čo si všetci, aspoň my, ktorí postupujeme do stredného veku, nechcem povedať starší, spomenieme. "Žádny z nás nebere takový platy" a budem ďalej prekladať. Dostávam zoznamy umelcov, ktorí berú nad stotisíc korún. No tak, povedzme, pani Zagorová, je to milé dievča, ale ona už tri roky po sebe berie 600 tisíc a ďalší nie 600 tisíc, milión, dva milióny berú. Toto je viac než dvadsať rokov starý prejav. Nie pravičiara, nie liberála, nie reformátora. Nedokážem si predstaviť, že my by sme sa chceli porovnávať s niečím takým.

    A dovoľte, ešte pár čísiel. Kým odvodové príjmy do zdravotných poisťovní a do Sociálnej poisťovne podľa údajov ministerstva financií už od roku 1995 sa zásadne nemenia. Čiže nejaká stabilita týchto systémov je tak či onak zabezpečená. Pokiaľ ide o daňové príjmy zvlášť, tie z nejakých 25 % HDP v roku 1995 klesli asi na 18 % v roku 2004 a ďalej klesajú na nejakých 15 %, pričom do roku 2014 ministerstvo financií predpokladá nie stabilizáciu, nie zvýšenie, ale pomaličké znižovanie. To je to, o čom som hovoril na začiatku. To je to, že potrebujeme sa pripraviť na recesiu, potrebujeme sa pripraviť na to, že rast bude nižší než sme očakávali. Česká republika dokonca diskutuje o tom, či to bude v Českej republike nulový rast alebo či to bude ešte horšie. Nastáva tu veľmi vážna situácia, a preto ja hovorím o načasovaní, o dobrom načasovaní, o veciach, ktoré sme nemohli predpokladať dopredu.

    Na reforme parametrov ležia mnohé otázniky. Je to otáznik kompatibility s inými štátmi v Európe a ak chcete na svete, je to otáznik okolo, to, čo tu zaznievalo, nevyskúšania systému, možno nejakého experimentovania, možno laboratória. Sú to otázniky, ako sa dotkne jednotlivých skupín, ako sú dôchodcovia, ako sú živnostníci, ako sú umelci, ako sú dôchodcovia, ktorí budú platiť vyššie odvody bez toho, aby mali z toho nejaký úžitok, čo sa popisuje jednou vetou, zvýši sa im solidarita.

    Preto ja apelujem na predkladateľa, aby kvôli načasovaniu a kvôli pretrvávajúcim otáznikom stiahol tento návrh zákona. Máme minimálne pol roka na to, aby sme si nad neho sadli, aby sme ho vylepšili, aby sme nespúšťali príliš veľa zmien v jednom termíne z mesiaca na mesiac, aby sme takto nezaťažovali ekonomiku v čase, keď sa vracia vážna recesia, aby sme samozrejme šli do jednotného výberu a venovali mu náležitú pozornosť a náležité úsilie, a aby sme sa zachovali veľmi zodpovedne a v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Pán Marek Maďarič a Miroslav Číž. Uzatváram možnosť reagovať faktickou poznámkou na predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Maďarič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja poznám väčšinu tých názorov, ktoré ste tu vyslovili, lebo ste ich publikovali a som veľmi rád, že ste ich tu zopakovali. Oni nie sú ani ľavicové, ani pravicové, sú veľmi rozumné. A škoda, že nemôžeme spolupracovať, lebo ste osamelý bežec. Ale snáď v budúcnosti prevládne aj takýto predvídavý a národohospodársky pohľad a oceňujem minimálne tú odpoveď aj na našu ponuku, že poďme sa teda baviť aspoň o tom zjednotení výberu daní a odvodov.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Číž, nch sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nepochybne chcem oceniť záver, pán kolega, vášho vystúpenia, ktorým ste navrhli stiahnuť tento materiál. A z toho vystúpenia logicky vyplýva, že minimálne časť argumentov, ktoré tu odznievajú, a ktoré, povedzme, že opozičné spektrum hodnotí veľmi kategoricky, ako negatívne akceptujete. Ale napriek tomu ten pohľad v rámci toho spôsobu myslenia, ktorý sa už na Slovensku zafixoval, pre druhé čítanie bude, ak by náhodou bolo, tak by bol v každom prípade cenný. Len niektoré otázky, ktoré ste si položili ako rečnícke. Napríklad je, že z čoho máme platiť teda tie zvýšené výdavky na sociálnu sféru v štáte v čase recesie a podobne.

    No, dokonca aj teraz ten príklad s tou Zagorovou, takí ľudia ako je Warren Baffet alebo majiteľka Le Royal vo Francúzsku kričia, zdaňte nás. Neviem, či viete pán kolega, ale tá najbohatšia pani zarába mesačne viac ako zarába pätnásť tisíc sedemsto tých takzvaných pracujúcich vo Francúzsku. A logika, etika takéhoto stavu, že je normálna a samozrejmá, o nejakej progresivite zdanenia, že netreba hovoriť a podobne, ktorú trošičku cítim vo vašom prejave, ukazuje, že bude neudržateľná aj u nás, v našich podmienkach.

    Pán Zajac hovoril pred časom o konkurencieschopnosti, odhliadnuc od toho, že treba vždy sa pozrieť, kto teda ten rebríček robí, ale dosť je signifikantné, ako vyzerajú, ktoré štáty sú v prvej desiatke konkurencieschopnosti, Fínsko, Dánsko, Švédsko, ako vyzerá daňová kultúra v týchto krajinách. Ako vyzerá sanovanie potrieb. Ako vyzerá daňové prostredie v prvých tridsiatich krajinách, ktoré sú napísané v tom rebríčku konkurencieschopnosti, ktorá z krajín, ktorá má také daňové portfólio ako u nás, neexistuje daň z majetku prakticky, neexistuje daň z dividend, neexistuje daň z dedičstva, ktorá je fixná...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. Ondrej Dostál nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie.

    Peter Kažimír je ďalší, ktorý je prítomný v rokovacej sále, ale nepočúva.Pán poslanec Kažimír, ak nechcete prísť o poradie, tak nech sa páči, je tu priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za dvojitú výzvu. Tak mi dovoľte, aby som sa v tomto príjemnom piatkovom popoludní, v tejto vykradnutej miestnosti, vykradnutej od ľudskej prítomnosti, podelil s vami o svoj názor na ten balík zákonov, ktorý ste nám predložili na stôl.

    Najprv forma. Ja sa osobne považujem za naozaj za toho mladého, ktorý v tom parlamente našom je druhý rok, ale mal som tu možnosť zodpovedať za vypracovanie legislatívy na ministerstve financií minulé štyri roky, keď sme boli vo vláde, a musím povedať, že to, čo ste doručili, pán minister, do parlamentu, je podľa mňa jeden legislatívny humus. A ospravedlňujem sa tejto snemovni za to vyjadrenie, lebo je to silné vyjadrenie, ale nič iného mi neprichádza na um, aby vyjadrilo to, čo po prelistovaní tých stoviek strán človek našiel.

    Ja chápem pragmatičnosť, ja chápem taktiku, ktorou v podstate ste chceli a stále chcete dosiahnuť to, aby ste pretlačili cez Národnú radu balík opatrení, ktorý je veľmi pružne pomenovaný ako nejaké zmeny z príjmov zo závislej činnosti, ale keď ideme hlbšie, tak je to naozaj, naozaj komplexný návrh zákonov, z každého rožka trošku, sú tu úplne nosné veci, ktoré sa venujú, sa venujú tomu, čomu sa majú venovať. To znamená, zjednodušeniu odvodového systému, spôsobu výberu odvodov, fungovaniu Sociálnej poisťovne, ale sú tu veci, ktoré síce, férovo povedané, boli komunikované, ako je otázka z vášho pohľadu udržateľnosti verejných financií týkajúca sa valorizácie, predĺženia veku odchodu do dôchodku, ale sú tu aj to, čomu hovoríme čistenie šuflíkov, a to sú proste malinké zmeny v daňových zákonoch. Lízing napríklad, ako meníte spôsob odpisovania lízingu, odpisovanie hmotného majetku. Toto samozrejme pri čestnom prístupe by si zaslúžilo úplne korektne - a pri fungujúcej koalícii by to nemohol byť ani problém z hľadiska definitívneho schválenia - zaslúžilo by si to celú, celú sadu zákonov, keby ale, samozrejme, tu bol úmysel pristupovať k veci korektne a čestne.

    Lebo pripomienkové konania, o tomto všetkom sa tu hovorilo. Koľko dní to trvalo. Kedy sa to dialo cez prázdniny. Koniec koncov aj to, že animácia šéfov, ktorí vedú rokovanie Národnej rady, vlastne dosiahla aj to, že dnes, keď sa nehlasuje a proste je úplne jasné, že tá účasť v Národnej rade bude menšia, tak proste sa tá animácia sa podarila naozaj, že sa rokuje o tak vážnych veciach dnes a najneskôr v utorok sa táto téma aj skončí.

    Ja rozhodne nie som človekom, ktorý by zastával terajší systém fungovania odvodov, fungovania zdravotných poisťovaní, sociálnej poisťovne. Na to samozrejme by som dostal od niektorých mudrlantov a zväzákov zo strany koalície hneď otázku, a čo ste robili tie štyri roky? To je tá klasická odpoveď na každú výzvu, ktorá smeruje k tejto téme.

    No, poviem tu úplne jednoducho, pripravovali sme, úplne seriózne sme pripravovali koncept zjednotenia a výberu daní a odvodov, ktorý sa volá UNITAS, na ktorom spolupracovali ľudia, ktorí aj teraz sedia v tejto miestnosti. A je to koncept, ktorý naozaj formou uznesenia bol formulovaný ešte druhou Dzurindovou vládou, ktorý bol rozpracovaný detailne do legislatívy z hľadiska reformy inštitúcií počas minulej vlády. A teraz máte tu možnosť a svojím spôsobom vám ju závidím, že to máte možnosť dosiahnuť do konca. A bolo by fajn, keby to bol koniec úspešný. Pretože ako to býva na Slovensku, ten kto strihá pásku, je aj autorom, aj všetku slávu proste nesie potom na svojom chrbte. Túto možnosť máte mentálne teraz vy.

    Ak sa vrátim k tomu uzneseniu druhej Dzurindovej vlády, ono je veľmi jednoduché napísať do uznesenia, že zjednotený výber bude v tom a v tom roku, lebo toto bolo proste, to je presne to, čo sme našli po roku 2006 na stole. To bolo jedno uznesenie a k tomu vykradnuté, alebo vyprázdnené fajly od už teraz neznámych poradcov vtedajšieho ministra financií.

    Vždy sme hovorili, že je to oveľa komplikovanejšie ako nejaké heslá a mantry, že ide o reformu inštitúcií, že ide o reformu inštitúcií, ktoré tu fungujú z hľadiska svojej bázy fungovania ešte z čias minulého režimu, že hovoríme o inštitúciách, ktoré zamestnávajú - daňový úrad nejakých šesťtisíc ľudí, štyritisíc na colniciach, neviem, pätnásťtisíc, pán minister, snáď v sociálnej poisťovni, že hovoríme o inštitúciách, ktoré trpia prekliatím tých výsledkov minulých vlád o tom, ako sa budovali informačné, na proprietárnom systéme založené informačné systémy, ktoré spolu nekomunikujú, že je treba bojovať s inštitúciami, v ktorých sú samozrejme úradníci, a tí majú priam v svojej duši geneticky zavedené to, že produkujú problémy, produkujú formuláre a obťažujú podnikateľské prostredie.

    Nemáme žiadny problém s tým, aby sa v tomto projekte pokračovalo. Dokonca si bez nejakej nadutosti myslíme, že sme na tej ceste urobili dostatočný kus práce, že to, čo sa nepodarilo napríklad vtedajšiemu ministrovi financií Miklošovi, pretože narazil na stranícky partikratizmus a záujmy jednej z koaličných strán, ktoré znemožnili prijatie zmeny inštitúcie daňového úradu a odpojenie kreovania daňových úradov od politického rozhodovania v Národnej rade, tak toto všetko sa podarilo v minulom volebnom období.

    A potom, čo tu vidíme za posledný rok a pár mesiacov, sa obávam, že takéto sústo by ste nezvládli ani vy. Toto je určite minimálny priestor zhody, o ktorom môžeme hovoriť, a ja dokonca poviem, že na jednej strane budeme prísne monitorovať, na druhej strane budeme držať palce tejto krajine v tom, aby sa podarilo vybudovať nový moderný finančný úrad s daňovými stanicami, alebo so stanicami finančného úradu na tých miestach, kde naozaj majú byť, aby sa podarilo odpojiť miesta akýchsi rodinných klientelistických väzieb v pôsobnosti terajších daňových úradov, kde kontrolóri poznajú pol okresného mesta a samozrejme tým pádom nie sú schopní vôbec efektívne vykonávať svoje činnosti. Že budeme držať palce tejto krajine, aby sa podarilo prebudovať Sociálnu poisťovňu naozaj na modernú inštitúciu, ktorá sa vzdá časti svojich právomocí, výberu, časti kontroly, veľmi výnosnej kontroly nad hendlovaním s pohľadávkami. To sú všetko veci, o ktorých treba hovoriť, a na ktorých určite existuje aj bazálna podpora, ktoré, opakujem, budeme prísne monitorovať, a o ktorých sa, bohužiaľ, domnievame podľa toho, aké máme informácie a aké sú signály, že vôbec nebude jednoduché pre vás, aby ste spustili fungovanie tohto veľkého, naozaj veľkého projektu k 1. 1. budúceho roku. Už aj vzhľadom na to, že ste sa nechali zatiahnuť do biznisových vojen v oblasti aj tých z hľadiska používania prostriedkov z európskych fondov, operačného programu informatizácie, už aj vzhľadom na to, že ste decentralizovali systém riadenia toho projektu a už aj vzhľadom na to, a teraz prichádzam k tej veci, že ste si v mene istej fixnej idey zvolil koncept zavedenia superhrubej mzdy a toho všetkého ďalšieho, čo v tom eintopfe, v tom hrnci, ktorý dnes na tomto stole máme, naozaj je.

    Ja samozrejme koncept superhrubej mzdy poznám. A poznám ho dokonca aj z hľadiska technických návrhov riešení pri formovaní projektu UNITAS. Superhrubá mzda okrem toho, že sa nachádza v známej knižke nášho terajšieho predsedu parlamentu, bola technickým predpokladom jedného miesta platenia, ale tento koncept samozrejme narážal u svojich úvodných etapách na odpor či už odborárov, alebo samozrejme aj zástupcov zdravotných poisťovní, ale aj zástupcov Sociálnej poisťovne, a boli vždy uvádzané veľmi legitímne pripomienky k tomu, prečo by sme nemali ísť tou cestou.

    Superhrubá mzda je momentálne heslo, ktoré z môjho pohľadu je fixnou ideou predsedu SaS, je jeho, podľa neho technickým predpokladom zavedenia odvodového bonusu, ktorý ja v dnešnej politickej situácii považujem za svätý grál, ktorý nikto nevidel, nikto o ňom poriadne nepočul, a samozrejme hovorí sa o ňom ako koncovke celého tohto procesu.

    Ja pripomeniem, budem sa snažiť byť diskrétny, ale pripomeniem míting v uzavretej zasadačke vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka, na ktorom sa zúčastnili povedzme špecialisti na odvodové systémy rôznych politických strán, alebo povedzme celého politického spektra. A tomuto fóru prezentoval svoj princíp odvodového bonusu práve vtedajší poradca ministra pán Richard Sulík. A ja musím uviesť, že človek, ktorý zvykne sedávať v tejto miestnosti, sa jasne vyjadril k celému princípu odvodového bonusu, že je to princíp, ktorý je neprijateľný, extrémne pravicový a neprijateľný pre našu bežnú štáto-právnu pravicovú stranu, ktorá v tomto priestore už nejaké tie roky funguje.

    To, samozrejme, na okraj, ale to, samozrejme, vytvára aj celkovú atmosféru toho, odkiaľ ideme a čo chceme dosiahnuť. Odvodový bonus, dámy a páni, je pre mňa už po tom, ako ste si ho formulovali do programového vyhlásenia, mŕtvy.

    Je mi jasné, že ho nemôžu, že túto myšlienku nemôžu prijať predstavitelia SaS, pretože jednou z ich posledných možných kostičiek, ktorú môžu z hľadiska svojej predvolebnej kampane ukázať svojim voličom, ale je mŕtvy. Je mŕtvy z pohľadu vývoja verejných financií, je mŕtvy z pohľadu vyjadrení kľúčových osôb politických predstaviteľov tejto koalície.

    Už aj preto tvrdohlavé presadzovanie superhrubej mzdy je pre mňa dôkazom toho, že za týmto konceptom je oveľa viac, pretože si ho osvojili aj tí predstavitelia, ktorí s odvodovým bonusom nechcú mať nič spoločné. Tak sa môžeme pozrieť na tieto motívy a ja sa ich pokúsim trošku poodhaliť. Superhrubá mzda vytvára priestor na to, že príjmy Sociálnej poisťovne budú samozrejme zásadným spôsobom znížené a týmto spôsobom sa Sociálna poisťovňa, zásadným spôsobom ohrozuje sa jej samofinancovateľnosť. Chcem podotknúť, že konštruktérmi tohto prístupu sú ľudia, ktorí pred niekoľkými rokmi tým istým spôsobom atakovali samofinacovateľnosť Sociálnej poisťovne zavedením druhého piliera v takej miere, ako ho máme dnes a ako s ním bojujeme dodnes so všetkými tými problémami, ktoré so sebou prináša. Po niekoľkých rokoch... A ešte zabudol som, tí istí ľudia samozrejme nastavili prvý pilier veľmi veľkoryso, by som povedal, na základe švajčiarskej valorizácie, na základe zásluhovosti v prvom pilieri, ktorý bol potom zabrzdený terajšou premiérkou, pani Radičovou. Ta zásluhovosť bola v istom momente zastavená. Teraz vlastne aj v tomto zákone sa dostávame k tomu, že ta zásluhovosť je úplne potieraná, ale to nech si vyrieši pán Kaník s vami tento problém. Chcem len povedať, že za tým podmínovaním príjmov, originálnych príjmov Sociálnej poisťovne po niekoľkých rokoch prišli neustále opakované myšlienky o tom, ako je prvý pilier neudržateľný, ako musíme proste reformovať len a len prvý pilier, to znamená, prvý pilier pre nás znamená príjem existujúcich alebo blízkobudúcich dôchodcov. A ja nemám dôvod si myslieť, že ak dnes sa vykrojí 24 % ďalších príjmov zo Sociálnej poisťovne a zavesia sa tieto príjmy do štátneho rozpočtu a budú v podstate predmetom vôle alebo zvôle politických predstaviteľov tej alebo onej koalície a bude o ňom rozhodovať tento parlament, každý december o tom, akým spôsobom, akou mierou sa bude proste prispievať na dávky a na dôchodky, ja nemám dôvod si myslieť, že o pár rokov, o päť, o šesť o sedem rokov niekto zase nepríde s koncepciou, že ten prvý pilier je naozaj neudržateľný, pretože Sociálna poisťovňa generuje stále väčšie a väčšie nefinancovateľné deficity. A toto je pre mňa spôsob, ktorý, keby som mal z ústavy večne zabezpečené kreslo ministra financií, tak by sa mi mohol asi páčiť, pretože by som mohol rozhodovať o osude tých ľudí, ale keďže dúfam, že takejto hlúposti sa v tejto krajine nikdy nikto nedopustí, tak s týmto ja zásadným spôsobom nemôžem súhlasiť. Pretože dať do závislosti sociálne a zdravotné systémy do takej miery zo štátneho rozpočtu je naozaj už zo strednodobého hľadiska nebezpečné. Toto je základná výhrada a, samozrejme, je to výhrada, ktorá je, je to výhrada voči veci, ktorá je hlboko skrytá v tomto probléme, lebo to, čo je navonok, to, čo je to pozlátok, je tabuľka s úbytkami a s vo väčšej časti samozrejme so zvýšením čistej mzdy tej alebo onej príjmovej skupiny. Takže, ak z hľadiska komunikácie, by som povedal, že v úvode sa dalo naozaj vyčítať to, že minister Mikloš, ktorý v úvode bol nositeľom tejto témy, to prepískol a postavil proti sebe naozaj neokrôchaným spôsobom živnostníkov a podnikateľov proti ľuďom, ktorí každý deň chodia do roboty a sú proste platiteľmi dane zo závislej činnosti a aj takýchto odvodov, tak musím povedať, že sa vám podarilo za pár mesiacov naozaj popracovať na marketingu tejto reformy a podarilo sa nám vystrčiť dopredu to heslo o tom, ako tento princíp má byť spravodlivý. Ako má byť spravodlivý vrátane toho, že rušíte milionársku daň, alebo presnejšie povedané, degresívno odpočitateľnú položku, ktorá bola proste, klala oči, niektorým ideológom vo vašich radoch, ktorá likviduje zamestnaneckú prémiu, ktorá bola odporúčaním, bola presadená minulou vládou a bola založená na odporúčaniach všetkých relevantných medzinárodných inštitúcií vrátane takých zástancov neoliberálneho konceptu, ako je Medzinárodný menový fond, alebo to bolo OECD alebo Komisia. Všetko v mene princípu spravodlivosti. Poznáte mnohé argumenty, poznáte argumenty od odborárov, poznáte argumenty o tom, že zavedenie superhrubej mzdy od prvého januára budúci rok bude predstavovať manévre, ktoré budú určite v prvotnom štádiu v miliónových čiastkach stáť náklady samotného podnikateľského sektoru.

    Poznáte argumenty o tom, že ľudia, ktorí pred pár rokmi boli vystavení zásadnej zmene, a to zmene, mám na mysli zavedenie novej meny, ktorí boli vystavení istému chaosu vnímania hodnôt, teraz po, po tom, čo niekoľko generácií bolo zvyknutých v podstate na vnímanie porovnávania platov na princípe hrubej mzdy, budú uvalení opäť do hlbokej neznalosti a chaosu s tým, že si budú porovnávať superhrubú mzdu. Samozrejme tí, ktorí budú zastupovaní odbormi a kolektívnym vyjednávaním, tak tí si udržia aj tempo valorizácie napriek tomu, že superhrubá mzda mení tieto hodnoty. Ale tí, a tých je väčšina v pracovnom pomere, ktorí nebudú chránení kolektívnym vyjednávaním, tak tí sa vystavujú riziku diktátu zo strany zamestnávateľa. Pretože valorizácia sa kľudne u tých menej kvalifikovaných, menej gramotných ľudí môže dostať do pozície, že im niekto proste pridá 10 eur ročne, ak by to bolo možné s tým, že ho vôbec nebude zaujímať, koľko odvodov z toho platí štátu. Proste pre neho je to otázka naozaj ceny práce, ktorá je mimochodom už uvedená aj dnes na výplatných páskach, a s tým ten podnikateľ končí. Ja sa nečudujem zamestnávateľom, že hromadne podporujú tento systém, lebo sú tam prvky, ktoré naozaj znižujú administratívnu náročnosť a zlepšujú podnikateľské prostredie, ale ktoré sú kľúčovo viazané na projekt UNITAS, a sú tam aj tie záludnosti, ktoré sú viazané napríklad na koncept superhrubej mzdy, ktorý podľa nás má hlavne tieto prvky nebezpečenstva, ohrozenia snahy ľudí zarábať viac, čo je úplne legitímne.

    Keď sa pozrieme na stav verejných financií a na situáciu, v ktorej sa momentálne dnes nachádzame, tak koncepty, keď sa pozrieme na stav, povedzme, pohybov v zdravotníctve, na kroky, ktoré boli schválené touto snemovňou len včera, na oddlženie zdravotníctva a keď sa pozeráme na výhľady štátneho rozpočtu na budúci rok z hľadiska práve financovania zdravotníctva aj budúci rok, opäť, koncept transferu zo štátneho rozpočtu do zdravotných poisťovní, ale aj do sociálnej, je vysoko nebezpečný. Chcel by som povedať, že sa čudujem. Čudujem sa kolegom z koalície, ktorí veľmi dobre vnímajú, že výkladná skriňa SaS, superhrubá mzda je projektom, politickým projektom tejto strany a že sa chystajú posunúť na druhého čítania tento zákon, tento, túto mantru SaS práve hlasmi koalície v čase, keď im predstavitelia tejto strany podrážajú nohy a trhajú túto koalíciu na kusy v úplne iných témach. Ja, samozrejme, ako člen výboru pre financie a rozpočet mám možnosť aj neformálne hovoriť so zástupcami koalície v tomto výbore a verte mi, že podpora tomuto konceptu v, by som povedal, v intímnom prostredí debaty medzi štyrmi očami nemá väčšinovú podporu. Čiže dnes ste ju schopní pretlačiť jedine na základe verejného aklamačného hlasovania v tejto snemovni a presne v takom balíku, ako je namixovaný, to znamená spolu s mantrami dlhodobej udržateľnosti, znižovaním valorizácie, predlžovaním veku odchodu do dôchodku a tými inými konceptami a samozrejme aj s tými prvkami UNITAS-u, ktorú tu sú. Čiže tých uzlíkov je tam naviazaných veľa. Nepochybujem, že legislatívne budete pracovať ďalej, ak sa vám to podarí pretlačiť cez prvé čítanie, tak podľa skúsenosti, ktoré máme, pri druhom čítaní, pán minister, sem prídete, alebo vlastne koaliční poslanci sem prídu s niekoľkými desiatkami pozmeňovacími návrhmi. O tom som presvedčený a o tom sa môžeme staviť. Zažili sme to pri zdravotnom poistení, zažili sme to pri iných zákonoch, môžem pripomenúť sedemdesiat pozmeňovacích návrhov pri zdravotnom poistení. A výsledok si pamätáte. Pamätáte si výsledok? No napríklad zavedenie odvodov, zdravotných odvodov z prenájmov, ktorý bol následne zrušený. Alebo - a to bolo úplne prekvapenie, naozaj pre všetkých - to boli zdravotné odvody pre vysokoškolákov, ktoré ste tiež následne museli zrušiť.

    Čiže tajming napätý, manažment celého procesu, o tom som presvedčený, je spochybnený, legisvakancia takmer žiadna, ale dopady fatálne. Fatálne už aj z toho pohľadu, že chcem pripomenúť, len pred pár dňami vyšli na svetlo sveta informácie o tom, že slávna Zajacova zdravotná reforma bola podporená, povedzme motivovaná špinavými peniazmi finančnej skupiny Penta. Penzijná reforma. S ňou sa doteraz chváli Ľudovít Kaník, že prešla jedným hlasom. A pýtam sa, pán minister, táto reforma, tento systém zmien prejde väčšinou koľkých hlasov? A odkiaľ teda? Len z koalície alebo teda ešte, podarí sa vám niekoho nakúpiť z opozície? Z tejto alebo z tejto strany? A chcem sa opýtať, je toto férové, je to proste zodpovedné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti takéhoto princípu? Lebo my meníme systém platenia odvodov po dvadsiatich rokoch. Možno po tridsiatich z hľadiska toho samotného proste princípu. My meníme pohľad ľudí na mzdu ako takú. Mne sa to zdá nezodpovedné aj z pohľadu toho, kto vás môže vymeniť po ďalších parlamentných voľbách. Pretože ďalšia exekutíva, ktorá s tým má, ktorá môže vzísť z tých volieb a môže mať s tým zásadný, zásadný problém, môže byť naozaj vystavená tej Hamletovskej otázke, čo s tým robiť? To znamená zase vykonať manévre, zase cvičiť celú podnikateľskú verejnosť, zase meniť účtovné systémy? Ako proste, zase si zažiť to, čo urobili v Českej republike? Mimochodom stretnutie s poslancami českého rozpočtového výboru bolo veľmi, veľmi zaujímavé. A predstaviteľ strany SaS na tom stretnutí k tejto téme mlčal. A to poslanci od ľava, od komunistov až po Veci verejné hovorili jedným hlasom, že to bol proste experiment od ktorého musia odstúpiť. Takže ja sa nechcem, nechcem vzývať ani Boha, ani spravodlivosť, na to už, až tak naivný nie som, aj keď som mladý v politike parlamentnej, ale chcem volať aspoň po zodpovednosti, zodpovednosti vášho jednotného prístupu. Pretože, ak sa tu ozývajú hlasy, ako o nich hovorí pán Zajac alebo Tono Marcinčin, je úplne jasné, že máte pochybnosti. A keď máte pochybnosti, nemáte právo, nemáte právo zaviesť takéto zmeny rozhodnutím alebo väčšinou, prevalením, neúčasťou, znižovaním kvóra alebo neviem akými fintami, aké sa v parlamente zvyknú diať. Pre prvé čítanie všetko.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ondrej Matej. Jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len jednu poznámku ku kolegovi. Každá reforma bolí a každá reforma má pochybnosti. Každá jedna. Vždycky to tak bolo, vždycky to tak je a vždycky to tak aj bude. A to neznamená, že na základe týchto pochybností, niektorých oprávnených, niektorých neoprávnených, nemáme právo tieto reformy urobiť. Ja už som včera pri debate o balíčku zdravotníckych zákonov sa opýtal, tak ako sa pýtam každého. Keď tu niečo fungovalo dvadsať rokov a tvrdí sa, že to bolo dobré, tak potom prečo je kríza? Keď všetko na Slovensku, v Európe, vo svete bolo dobré, tak prečo sa svet, Európa a Slovensko zmieta v kríze? Je normálne, že po určitých dekádach, cykloch, sa procesy prehodnocujú, systémy a hľadajú sa nové riešenia aj s tým, že nikto, ani vy, keby ste zavádzali akúkoľvek reformu, nemôžte pri jej zavedení stopercentne garantovať, že bude úplne úspešná, že nebude mať chyby. A z nás... Rozdiel medzi nami a vami je ale v tom, že my to nahlas hovoríme, my to nahlas pripúšťame. My nedemagogicky netvrdíme, že je to zlé, že nebude problém, tak ako vy.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kažimír chce reagovať na pána poslanca Ondreja Mateja, nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Áno, pán poslanec Matej, svet sa mení, len, bohužiaľ, nie vždy k lepšiemu. A ja opakujem, že tento koncept, ktorý napríklad z hľadiska fiškálnych dopadov, to ináč, tomu som sa ešte nevenoval, ale vo finančnej doložke je výrazne negatívny na verejné financie. Samozrejme, my si počkáme na výsledok vašich rokovaní v pondelok. Akým spôsobom chcete dotankovať do príjmovej stránky nášho rozpočtu na budúci rok, ale aj z tohto pohľadu je to nezodpovedné. A ja hovorím, ja som sa prihlásil k mnohým, k mnohým veciam z konceptu zníženia administratívnej náročnosti odvodového systému ako takého. Nebudem brániť tento systém. Ale takisto čestne a nahlas hovoríme, že koncept superhrubej mzdy, hovorím, útočil som naňho, koncept superhrubej mzdy je dnes veľkým experimentom. A to som veľmi slušný, lebo, lebo sme na pôde snemovne a vy nemáte tú mieru istoty a z pohľadu toho, že nemáte na to ani konsenzuálny súhlas, povedzme, väčšiny politického spektra, nemali by ste do takéhoto procesu ísť. A na túto zodpovednosť som sa odvolával.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ľubomír Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste vydržali v tejto sále až doteraz, dovoľte mi, aby som povedal aj ja pár poznámok k tomuto relatívne obsiahlemu zákonu.

    Ak dovolíte, ja by som začal tam, kde pred chvíľočkou skončila koalično-opozičná výmena názorov o tom, či máte právo alebo nemáte právo na takéto veľké a zásadné zmeny v daňovo-odvodovom systéme. Bezpochyby zákonný nárok určite na to máte, máte na to možno aj väčšinu hlasov v parlamente, zatiaľ hovorím možno väčšinu, lebo uvidíme, ako to bude vyzerať po pondelku, ale myslím si, tak ako hovoria viacerí kolegovia, že tento krok je nezodpovedný. A ja som v rade svojich vystúpení, či už sa jednalo o daňové otázky, či už sa jednalo o otázky samosprávy, či sa už jednalo o otázky zdravotného systému, vždy volal po širšej spoločenskej a politickej zhode, pokiaľ ide o zásadné reformy spoločnosti. V tomto považujem tento návrh, ktorý je ušitý horúcou ihlou, za nezodpovedný. A o to viac nezodpovedný, že nemáte ani podporu, stopercentnú podporu vlastných radov. Pri tak krehkej koalícii, ktorá má o štyri hlasy viacej, ako je potrené na prechádzanie zákonov, keď vážne výhrady má skupina OKS, ktorá má štyroch poslancov, keď vážne výhrady prezentujú aj poslanci z radov SDKÚ. zaznamenal som slová pána poslanca Kaníka, keď vážne výhrady prezentujú poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, myslím si, že by bolo pre túto spoločnosť ďaleko lepšie, ak by sa tento návrh zákona vrátil vláde na dopracovanie. A toto poprosím pána spravodajcu, aby zaznamenal ako procedurálny návrh.

    Ja by som sa dotkol len niekoľkých otázok, lebo na otázky, ktoré sa týkali dopadov na zamestnancov a rôzne skupiny z hľadiska príjmu, teda rôzne skupiny obyvateľstva z hľadiska príjmu, myslím si, že vyčerpávajúco prezentoval predovšetkým kolega Braňo Ondruš a nerád by som sa v tejto oblasti opakoval. Ja si dovolím len zopakovať, že uvedené návrhy zmien zákonov presúvajú ťarchu daňovo-odvodových povinností na nízkopríjmové a strednopríjmové skupiny obyvateľstva. A predovšetkým tým, že sa mení odpočitateľná položka, sa symptomaticky pre pravicovú vládnu koalíciu ruší milionárska daň. Hovorím symptomaticky a symptomatické je aj to, že bohatí budú na tom lepšie, chudobní budú na tom horšie. Táto drobná zmena, pokiaľ ide o milionársku daň, sa dotýka zhruba osemdesiatpäť tisíc zamestnancov a šesťtisíc osemsto samostatne zárobkovo činných osôb a podnikateľov. Ak by sme hovorili len z hľadiska nejakého mechanického prenásobovania a ja sa dotknem aj filozofie, tak zastavím sa pri odpočitateľnej položke, ktorá bola doteraz 19,2-násobok životného minima, teraz sa mení na 18-násobok životného minima. No, ak si zoberiem skutočnosť, že odvody zamestnávateľa sú myslím, že vo výške 35,4 %, takže ak by som vydelil číslo 19,2 deleno 1,354, tak ani náhodou by som nedostal číslo 18. To znamená, že aj tuto vidím určite nejaký prepočítavací nepomer, ktorý nebude asi vinou vadnej kalkulačky, ale skôr to považujem za zámer.

    Ak by som sa chcel dotknúť ešte ďalšej tézy, ruší sa odpočet odvodov, ktoré platil zamestnanec ako odpočitateľnú položku z dane z príjmov, týmto krokom, čiže odvody už nie sú odpočitateľnou položkou pri daňovom základe. Týmto pádom sa zvyšuje daň. Ja si spomínam na siahodlhé diskusie, ktoré prebiehali v tomto parlamente počas celého dvadsaťročného obdobia existencie Slovenskej republiky alebo po novembrovom vývoji, po roku 1989 a pokiaľ išlo o poistné systémy, tak pri zavádzaní poistného systému sa práve, tá téza bola v tom, že nech je úplne jasné, že tie peniaze, ktoré sa vyberú od ľudí, že idú na zdravotné poistenie, že idú na poistenie v nezamestnanosti a idú na dôchodkové poistenie a nech je absolútne jasné, aký podiel, na ktoré poistenie ide. Týmto krokom mám pocit, že sa opätovne zavádza alebo je snaha o opätovné zavedenie širšej prerozdeľovacej úlohy štátu, aj keď je to skryté. Tým, že sa zvyšuje práve výber daní na úkor odvodov. Toto aj v kontexte niekoľkoročných alebo mnohoročných diskusií a toto aj v kontexte toho, že máme dnes pri moci liberálno-konzervatívnu vládu považujem za nepochopiteľné a verím, že to pán minister vo svojom záverečnom slove sa pokúsi vysvetliť.

    To, čo je ale pre mňa omnoho nepochopiteľnejšie pri liberálno-pravicovej vláde, je to, čo vo svojom vystúpení spomenul aj kolega Zajac, a to je kvalita podnikateľského prostredia. Iste sa dá súhlasiť s tým, že pokiaľ hovoríme o znižovaní administratívnej náročnosti, že bude mať pozitívny vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia. Pod toto sa každý z nás podpíše, či sme v opozícii alebo v koalícii. Koniec koncov koncepciu UNITAS-u, jednotného výberu daní, ciel a odvodov pripravovala už vláda Roberta Fica a nikto nemal s tým problém ani v našich radoch, ani vo vašich radoch. Ale problém máme s tým, čomu hovoríte zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia. Ja uvediem pár príkladov. U podnikateľov nebude zaplatené poistné daňovým výdavkom, čo bude zvyšovať ich daňové zaťaženie. Ja toto jednoznačne nepovažujem za zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia. Pre podnikateľov sa zrušia 40-percentné paušálne výdavky z celkovej sumy a nahradia sa sumou 2 400 euro. A tu treba ešte doplniť, že u podnikateľov, len u podnikateľov, ktorí nie sú platiteľmi DPH, lebo ak sú podnikatelia platiteľmi DPH, tak sú už v inom režime. Opätovne sa pýtam: Zníženie paušálnych výdavkov a de facto týmto dotovanie štátnej kasy na strane príjmov z výberu daní, považujete za zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia? Určite sa nedá predpokladať, že sme na jednej vlnovej dĺžke s poslancami OKS, ale pokiaľ obhajujú stanoviská živnostenského stavu, ja musím úplne jednoznačne povedať, že pozícia strany SMER je presne taká istá. Toto nie je zvyšovanie kvality podnikateľského prostredie, toto je obyčajné naháňanie peňazí do štátneho rozpočtu spôsobom, ktorý nepovažujeme za správny. Mohli by sme otvoriť politické debaty o tom, ako je to so živnostníkmi v mnohých iných otázkach. Ale ja by som chcel upozorniť len na jednu jedinú skutočnosť, pokiaľ ide o živnostníkov. A to je to, že živnostník za výsledky svojho podnikania ručí celým svojim majetkom, čo pri iných skupinách, ktorí podnikajú ako jednoosobové eseročky, ktorí majú, sú, majú akcie akciových spoločností alebo sú inak, inak pôsobia prostredníctvom iných obchodných spoločností, toto riziko nemajú. Ja rozumiem a upozorňovali sme dlhodobo na to, že vymeriavací základ živnostníkov je tak malý, že v prípade, že sa dostanú o desať, pätnásť, dvadsať rokov do dôchodku, že sa dostanú do sociálnej siete, prevažná väčšina z nich. Ale toto nemôže byť spôsob riešenia tohto problému.

    Ďalší príklad zvyšovania kvality podnikateľského prostredia. Strata a nezdaniteľná časť sa budú môcť odpočítať len z čiastkového základu z podnikania a nie z celkového základu dane. Daňovú stratu po 1. 1. 2012 bude možné vykázať len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorá sa bude uplatňovať až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a v novele základ dane z príjmov z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti. Opätovný krok, ktorý ťažko sa dá nazvať skvalitňovaním podnikateľského prostredia. Ďalej mení sa spôsob prepočtu odpisov pri predčasnom ukončení lízingu v neprospech daňovníka. Daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, zvýši základ dane o sumu už uplatnených úrokov v daňových výdavkoch. Zároveň tento rozdiel pripočíta k vstupnej cene obstarávaného majetku a majetok odpisuje z tejto zvýšenej vstupnej ceny. Opätovne sa pýtam, o akom zvyšovaní kvality podnikateľského prostredia hovoríte? To, ako myslím si, že si robíte z celého podnikateľského stavu srandu. Čo mňa zaráža - týchto príkladov by sme tam, samozrejme, našli niekoľko desiatok - mňa zaráža to, že Republiková únia zamestnávateľov, Podnikateľská aliancia Slovenska a ďalšie stavovské organizácie podnikateľov nebijú na poplach a nepoukazujú na tieto záležitosti. Som si vedomý, že sme iba v prvom čítaní a že je ju priestor na to, aby sme upravili mnohé veci, ale opätovne volám po tom. Viem, že toto je vlajková loď strany Sloboda a solidarita, viem, že toto je v zásade možno jedna z kardinálnych podmienok zotrvania vo vládnej koalícii, ale nemyslím si, že tak, ako to bolo v období rokov 2004 až 2006, že sa reformy robili metódou pokus, omyl a oprava a tých pokusov a omylov bolo podstatne viac, ako racionálnych krokov, že by sme týmto istým systémom po viac ako piatich, šiestich rokov mali opätovne ísť.

    Dámy a páni, dalo by sa hovoriť veľmi veľa o dôchodkových otázkach, ale myslím si, že na to bude ešte priestor. Ale takisto automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku môžeme považovať len jeden zo spôsobov na to, aby sme zabezpečili trvalú udržateľnosť dôchodkového systému. Pán minister, vy ste vykonali niektoré opatrenia v predchádzajúcom období, ktoré sa týkali znižovania poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti, a tým sa v zásade vytvoril priestor pre možné navýšenie nasporenej sumy u sporiteľov. Ale na druhej strane ako človeku, ktorý dlhodobo pôsobí v tejto oblasti, a určite vás nemožno v tejto oblasti považovať za nekompetentného, sám dobre viete, že základným problémom je pomer, aktuálny pomer prerozdeľovania do prvého a druhého piliera, alebo by som povedal, celkový objem prostriedkov, ktoré sa nachádzajú aktuálne v dôchodkovom okruhu. Tým chcem povedať to, že zabezpečiť systém sa dá jedine vtedy, ak tam bude dostatok peňazí. Na zabezpečenie dostatku peňazí, trebárs aktuálne teraz v prvom pilieri, sa dá urobiť aj tým, že zhruba tristo- až päťstotisíc ľudí, ktorí si v živote nenasporia na dôchodok, teda z tohto druhého piliera dostaneme a tým sa nám podarí výraznejšie sanovať aj objem financií v prvom pilieri a deficit sanovania dôchodkového systému zo štátneho rozpočtu, nebude jeho potreba v tom objeme, ako je to dneska.

    Ja by som k zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku určite nepristupoval ako k prvej voľbe a určite by som sa na vašom mieste vrátil k tézam, ktoré ste začali hlásať po nástupe do svojej funkcie, kde sa s mnohými z nich dalo súhlasiť, ale potom ste jednoducho zrazili politicky opätky a zaradili ste sa do davu ľudí, ktorí v mnohom prípade hlásajú nelogické veci, ktoré neprospievajú dôchodkovému systému ako takému.

    Dámy a páni, dalo by sa hovoriť o tomto návrhu zákona, ktorý má takmer dvesto strán, ktorý novelizuje viac ako stovku predpisov, hovoriť veľmi dlho. A myslím si, že vzhľadom na rozsah tejto právnej normy je skôr na to priestor vo výboroch. A ak sa nepodarí presadiť zmysluplné zmeny, možno aj v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Bublavý ako jediný. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Pripraví sa pán poslanec Počiatek.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Takisto musím poďakovať môjmu kolegovi Ľubkovi Petrákovi za to, že vytkol tomuto zákonu, ktorý je navrhnutý, niekoľko skutočne závažných chýb. Ja by som len chcel ich zopakovať. Jedná sa o zníženie valorizácie dôchodkov, zníži sa podľa superhrubej mzdy zhruba, ako si dobre pamätám, o nejakých 13 % výpočet dôchodkov, ako bol výpočet doteraz. Znížia sa príjmy pre živnostníkov, ale aj daňové zaťaženie budú mať oveľa väčšie. Zvýšia sa povinnosti pre zamestnancov, zamestnávatelia sa odbremenia od svojich zákonom daných odvodových povinností. Komu vlastne poslúži tento návrh zákona? Jediné, čo sa mi po dnešnom dni, lebo už je na sklonku, páči tak, že aj koaliční poslanci kritizujú návrh tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Počiatek má teraz byť ďalší, ktorý vystupuje, ale nie je prítomný, preto stráca poradie.

    Ďalej pán poslanec Jozef Burian, rovnako neprítomný, stráca poradie.

    Pán poslanec Viskupič, neprítomný, stráca poradie.

    Jediný prítomný z tých, ktorých som čítal, je pán poslanec Peter Osuský, resp. z tých, ktorí sú v poradí. Pán poslanec, máte priestor na vystúpenie v rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Svoje vystúpenie pred týmto vzácnym a skromným auditóriom by som začal citátom slovenského klasika, možno si pamätáme z povinného čítania Janka Jesenského k poviedke o Výborníkovi, ktorého poetické meno bolo Dionýzius Ježo. A tá poviedka končí slovami: Uraim, páni, svetlo je nám potrebné."

    Ja teda budem voľne parafrázovať Janka Jesenského a poviem, páni a dámy, reforma, ktorá je zamýšľaná, je nám potrebná. Je nám potrebná a diskusia má a môže byť o tom, aká presne do detailov by tá reforma mala byť, čo by mala zohľadniť, čomu by sa mala vyhnúť. A tu sa dostávam k tej debate, ktorá tu už viackrát zaznela, o pochybnostiach. Áno, reformy, ako to tu už ktosi predo mnou povedal, sú vždy naplnené pochybnosťami. Nič, keď opúšťame to, čo bolo doteraz, nie je také, že by sme mohli zaručene povedať, že to bude mať len pozitíva, len svetlé stránky a že za to budú len vavríny víťazstva. Je celkom normálne, že reforma sa môže i mýliť. A to parciálne, minimálne, niekedy aj výraznejšie, ale je tu potom na to grémium, ktoré sa pre reformu rozhodlo, aby ju upravilo. Očakávanie, že reforma môže byť prijatá len vtedy, ak sú garancie, je nonsens.

    Na rozdiel od iných návrhov, ako už povedal kolega Zajac a ako hovorím aj ja, my si nemyslíme, že tento zákon treba vrátiť, že tento zákon treba odmietnuť ako taký. Vonkoncom nie. Ak sa niekto domnieva, že tzv. nesvornosť v koalícii je niečo, čo zakladá právo opozície hovoriť, že na niečo nemáme právo, nuž, poviem to tak, ťažiskovo vychádza toto uvažovanie zo známeho sloganu: "Partia nametila, my vypolnim!" Komu sa zdá málo, môžem použiť ešte jeden iný slogan, nemenej zlý: "Der Führer befiehl, wir folgen!" V demokracii a v koalícii to je zväčša v normálnych pomeroch tak, že sa tam stretávajú rôzne myšlienkové prúdy, rôzne názory a tým pádom je absolútne prirodzené, že nemusí existovať jeden názor na každý z mnohých bodov. Je teda podľa mňa absolútne isté, že ak poslanci nie sú otroci, ak nie sú aspoň poddaní vrchnosti, tak môžu mať na dobré riešenia rôzne názory.

    Musím povedať, že reforma je v zásade potrebná a mnohé prvky, ktoré sú v nej, sú pozitívne. Už kolega Petrák správne hovoril, že potreba zjednotenia výberu je tak pozitívnym a dobrým prvkom, že vraj s ním nemala problém ani bývalá koalícia, teda predovšetkým vedúca strana v nej , keďže iné strany tam zrejme nejaké veľké pripomienky mať nemohli. Nebudeme teraz skúmať, ako to bolo, ale tak to bolo. To znamená, že je fajn, keď aspoň v tomto bode, veľmi významnom, sme na jednej pozícii. Reformu niečoho, čo nie je celkom dobré, môže urobiť každá vládnuca koalícia. Pravda je, že niekedy tí, ktorí tú reformu neurobia, vytýkajú tým ďalším, ako ju robia. Včera napr. kto počúval kolegu Kolesíka, ako zápalisto vyčítal ministrovi školstva, aké hrozné sú platy učiteľov, jeho učiteľov, by mohol mať oprávnene pocit, že táto koalícia aj minister Jurzyca znížil škrtom pera platy učiteľom na polovičku. Pravda je taká, že tie platy, o ktorých sa tak dehonestujúco vyjadroval kolega Kolesík, boli platy, ktoré dostávali i v tej najsociálnejšej koalícii za štyri roky vlády predchodcu pána ministra Jurzycu. Tak toľko len k tomu oprávnenému, spravodlivému hnevu nad vecami.

    Kolega Maďarič hovoril, že je chaos. No, chaos... Samozrejme, že máme, viacerí z nás, na niečo trochu iné názory. Nebudeme žiadať vrátiť zákon, budeme žiadať, aby sa o tých bodoch, ktoré nepovažujeme za najlepšie nastavené, ešte v ďalšom čítaní a v ďalšom formovaní názoru ďalej diskutovalo. Ak by som sa mohol trochu dotknúť toho, čo tu zaznieva a čo s tým súvisí, začal by som napr. jednou vecou, ktorá je ukážkou, povedal by som, farizejstva a ukážkou pokusu o ľúbivú politiku čelom k úplnej inej realite. V mnohých i bohatších i vyspelejších krajinách sveta, ktoré nemali to šťastie, že im vládli odborníci na "brojlery" a odborníci na plat Hany Zagorovej sa rozhodli, že vzhľadom na neudržateľný demografický vývoj musia posunúť vek odchodu do dôchodku. Teraz sa to vydáva ako zlovoľný akt asociálne mysliacej koalície. Som hlboko presvedčený, že, ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu, že tí ľudia celý život poctivo pracovali, som hlboko presvedčený, že i nemeckí pracujúci, ktorí budovali od roku 1945 z nuly hospodársky zázrak, to nedokázali ležaním pod cyprusmi a popíjaním ouza. Takže pracovali i oni poctivo a tí Nemci pracujú stále poctivo, a napriek tomu sa celkom reálne bude predlžovať ich vek odchodu do dôchodku. Keď som bol kedysi dávno členom tohto poslaneckého zboru, bol som na podujatí, kde k nám hovoril význačný demograf. Zhodou okolností Nemec, ale bolo to určené pre všetkých členov OBSE. A ten vtedy povedal, že ak sa aj nezlepší zdravotná starostlivosť a Nemci sa budú dožívať v roku 2050 len toho istého veku, ako sa dožívali v tom roku 2001, tak na udržanie životného štandardu pri vtedy evidentnom demografickom vývoji bude musieť Nemec pracovať do 75,5 roka veku. To povedal nemecký demograf užaslému publiku v roku 2001. Preto ak dnes niekto vytĺka politický kapitál z reálneho kroku, t. j. že sa demograficky prepadáme počtom detí, ktoré sa u nás rodia, a že sa napriek nadávaniu na hrozné zdravotníctvo, ktoré je permanentne v kolapse, a ktoré bolo tak dobré za Miloša Jakeša a brojlerov, sa na počudovanie dožívame podstatne vyššieho veku, ako sme sa dožívali v tom dobrom zdravotníctve. A tento parameter, chvalabohu, že to tak je, neovplyvníme ani straníckou propagandou, ani ničím. Jednoducho to tak je. Keď som sa vlani celkom náhodou na univerzitnom podujatí v Tokiu stretol s bývalým japonským ministrom sociálnych vecí, povedal mi, že každý deň, každý mesiac a každý rok vydáva Japonsko na dôchodky svojich, chvalabohu, pretože striedmo a pracovito a inak dobre žijúcich obyvateľov presne o 100 % prostriedkov viac, ako na ne vyberie. Ak sa niekto pýta, prečo má Japonsko dlh vo výške 200 % HDP, i tu je časť odpovede.

    Chcem teda povedať, že mnohé z toho, čo tu zaznieva ako útok, jednoducho je tvárou k realite lžou a chimérou. Chcel by som sa ale predsa dotknúť, okrem tejto obrany proti ostrým námietkam, obrany tejto reformy, i niektorým bodov, ktoré považuje OKS za nie celkom namieste. Hovorilo sa to už opakovane, i vo vystúpení kolegu Zajaca, o postavení SZČO. Ja by som si to dovolil ilustrovať na príklade, keďže som z lekárskej branže, na rozdiele medzi lekárom v klinickom prostredí, ktoré samozrejme poskytuje najnáročnejšiu a aj najvyššiu starostlivosť, ale zároveň v našich šírkach, ako sme to včera odhlasovali, vyprodukuje za stanovenú dobu astronomický dlh. Včera sme schválili 350 mil. eur. Chcem k tomu povedať, aký je rozdiel medzi postavením klinického pracovníka a medzi postavením terénne pracujúceho lekára. Klinický pracovník pracuje v podmienkach, o ktoré sa mu niekto stará. Keď v ambulancii takéhoto zariadenia sa zrúti počítačová sieť, tak musí prísť niekto z príslušného oddelenia a dať tú sieť do poriadku, alebo doniesť nový počítač, aby sa pracovalo. Ak sa to stane súkromníkovi, prestáva pracovať, musí riešiť problém a prestáva produkovať pre seba nevyhnutnú bodovú produkciu. Ak v takomto zariadení praskne vodovodná rúra alebo odtok odpadu, musí sa nájsť iná miestnosť, aby služba pokračovala. Pracovník však nemá krátenie platu, celkom pochopiteľne, pretože je k dispozícii. Ak sa toto stane u súkromníka, nemôže pracovať v zatečenej ambulancii a keďže má len tu jednu, a, povedzme, v Hrochoti nemá veľmi ako a kam odísť zo svojej ambulancie, tak sa mu zastaví tvorba bodov a zastaví zárobok. Jeden môj kolega mi povedal: Vieš, Peter, ja by som tiež chcel 1. júla päťtýždňový plat, aby som išiel na dovolenku. Tak, ako ju majú moji kolegovia, ktorí pracujú v štátnych službách. Samozrejme, že je to tak. Ten lekár má sestričku, ak si na lyžovačke zlomí nohu a nemôže pracovať, lebo je v sadre, sestrička plat musí dostať, lebo naň má nárok - čo je absolútne primerané a spravodlivé - ale nikto sa nepýta lekára, odkiaľ na jej plat, keď sám "neboduje", teda nevyrába pre obidvoch body, na to vezme. Je teda nepochybný rozdiel medzi dvoma ľuďmi, ktorí sú ortopédmi alebo urológmi na dvoch rôznych miestach, v dvoch rôznych postaveniach.

    A domnievam sa, že to, čo sa dialo, a to trošku viním i naše vlastné rady, že sa akosi, aj keď len takými jemnými výrokmi, začala v tejto oblasti posilňovať a podporovať, žiaľbohu, aj keď sme národ holubičí, jedna z dosť veľkých necností nás, ktorí tu žijeme - závisť. Závisť! Nič nie je jednoduchšie, ako apelovať na jedných, pozrite sa o koľko tí platia menej. No to, že tí, ktorí platia menej, nemajú päť týždňov zaplatenej dovolenky a to, že majú na krku všetko to, o čom som hovoril na tomto jednom príklade, to padá pod koberec. Nosné je: Aha, oni majú!

    Samozrejme, je to pravda, ale majú všetko uvedené s rizikom. Majú riziko, že si najali alebo nedajbože postavili búdu na zmrzlinu, do nej si zohnali dve dievčatá, ktoré teda, verme tomu, platia a príde do toho také pekne daždivé leto, ale tá investícia a tie nakúpené suroviny a tak ďalej, tie už niečo stáli. A samozrejme, že je oveľa ľahšie pracovať pre potravinový servis poskytovaný inštitúcii, ktorá je pod krytím, ktorá proste bude, ktorá nezávisí na sezóne, a musím povedať, že v tomto zmysle je treba vidieť i ten druhý pohľad.

    A ak sa kolega Kolesík pýtal, kto sú to "my"? No kolega Zajac mu odpovedal, že "my" to sme my - OKS. Ale zároveň ja, ktorý sa v tej veci predsa len trošku hýbe, vie, že "my" sú aj ľudia, ktorým načúvame. "My" je ten kolega z Levoče, "my" je ten iný kolega z oblasti Pohronia, tí všetci, s ktorými som takto rozprával, a mnohí ďalší jednoducho sú tiež "my". Ak pracujete v kultúrnej inštitúcii, ktorá má štátom krytý rozpočet, nie je ich už veľa a často tie mzdy i pre veľkých hercov či operných spevákov nie sú primárne možno adekvátne, tak každopádne vedia, že toto majú isté. Ak si džezmen a nezoženieš si biznis, tak sa nikto nepýta, z čoho budeš žiť a kde budeš hrať. Nič nemáš pätnásteho na účte. I to je rozdiel medzi jednými a druhými. A preto som sa dotkol nepeknej snahy vzbudzovať závisť - tí si zarobia. Lebo, ako tu správne zaznelo, to sa dostávame do roviny - "Hanka Zagorová je sympatický děvče, ale má šestset tisíc.". Áno, pretože sú ľudia, ktorí zarobia tým, že naplnia štadión: všetka česť! Nikto hádam nebude spochybňovať Demitrove, česť jeho pamiatke, zárobky, lebo ich získal tým, prečo sa rozhodol a čo dokázal. Každý z nás mohol od desiatich rokoch chodiť ráno v zime, v tme na štadión a trénovať. Nerobili sme to a nestali sme sa Demitrami. Takže pokiaľ ide o to, že či je, tu to padlo, superhrubá mzda alebo čokoľvek mantra SaS, povedal by som k tomu jedno: z hľadiska názoru nás - a teraz poviem v rámci Kolesíkovho "my", nás OKS - nikdy nie je kritériom, čo je čia mantra a kto s čím išiel do volebného boja. Obvinenia, že my vytĺkame politický kapitál, si dovolím odmietnuť. Pretože s nami je to tak, že nech zastávame akékoľvek názory, vavríny neprinášajú a platí pre nás viac ako pre kohokoľvek iného: "ni zisk, ni slávu". Ale aj tak si myslíme, že máme právo a povinnosť vo vzťahu ku kolegovi z Levoče a z Horného Pohronia, vo vzťahu k vinárom a dani, že máme jednoducho právo na názor, i keď nám možno neprináša ani lásku, ani popularitu najbližších kolegov v koalícii, ale nerobíme to nikdy preto, že je to niekoho mantra alebo nemantra .

    Ja sa napríklad domnievam, že v rámci mnohých potrebných vecí, ktoré reforma zavádza, za ktoré stojí za to bojovať, je tam ten háčik, že sa to zabalilo do balíka, ktorý mne pripomína úlohu typu - potrebujeme po hrozných, rozbitých a vŕzgajúcich a smradľavých autobusoch kúpiť nové, ktoré budú mať taký motor, aby bola úspora pohonných hmôt, ale pozor, fungovať to bude len vtedy, keď budú zelenej farby so žltým pásom na boku. A toto, s dovolením, OKS odmieta. Myslíme si, že na tej reforme je veľmi veľa dobrého a pozitívneho, ale trvanie na každom bode reformy tvrdiac, že bez toho ten autobus nepôjde. Že ak ten pás nebude žltý, ale zelený a farba nebude zelená, ale modrá, tak, že to nepôjde, toto sa nám, s dovolením, nezdá. Takže sa domnievame, že napriek tomu, čo som tu teraz hovoril, stojí za to pracovať ďalej s týmto materiálom, stojí za to uvážiť všetky uvedené veci a myslím si, že záverečný výsledok môže byť posunom pre túto krajinu dobrým smerom. I keď uznávam výhradu kolegu neprítomného bývalého štátneho tajomníka, že sú pochybnosti. Áno, pochybnosti sú a na pochybnostiach sa hýbe svet. A ak sa pochybnosti naplnia, bude opäť na nás alebo na našich nástupcoch, aby vec napravili. Ale jedna vec je istá, ak budeme stáť v trasovisku, ktoré tu panuje, ktoré nás vo veľmi významných parametroch našej ekonomickej budúcnosti zaraďuje na nie chvályhodné, pozitívne a obdivuhodné miesta v svetových rebríčkoch, a keďže sme krajina, ktorá je proste závislá na tom, aby bola v tomto smere dobrá, tak jednoducho si nemôžeme podľa mňa dovoliť odhodiť to a zotrvať v tom trasovisku, v akom sa v mnohých oblastiach - zdravotníctvo, parciálne školstvo i táto oblasť - vyskytujeme.

    To znamená, že tvárou v tvár toho, čo Európu čaká, tvárou v tvár toho, že budúca lepšia Európa sa nebude podľa mňa formovať podľa toho, kto bol ako pripravený ísť do šialenej podpory gamblerov, ale podľa toho, kto bude schopný a pripravený prácou a podmienkami pre tú prácu byť v elitnom klube. A Slováci sú, chvalabohu, nie hádam rovno Nemci, ale predsa pracovití. A som hlboko presvedčený, že tak ako Volkswageny z Bratislavy obstoja v konkurencii Volkswagenov z klasickej "matky Volkswagenov", tak ako U.S. Steel v Košiciach produkuje dobre, je to dôkazom, že táto krajina vie pracovať. A ešte raz hovorím, táto krajina neleží pod cyprišmi a nepije ouzo, tak ako niektoré iné. A ak sa zamyslím nad tým, čo tzv. liberálno-tolerantno-demokraticko a neviem aká Európa bola ochotná urobiť z prostého interview českého prezidenta, hovorím prostého interview českého prezidenta, tak každý, kto si to interview prečítal, neviem si predstaviť, že by niečo namietol, aj keď tak urobil grécky premiér. Pretože tam nebol problém, kto koľko leží pod cyprišmi, tam bol len problém, že nemôže byť v menovej únii s pracovitým Nemeckom. A ja dúfam, že nemáme Nemecko nasledovať v tom, že budeme zachraňovať, povedal by som , ani nie pracovitých Nemcov, ale úplne iné nemecké štruktúry, ale že ich máme nasledovať v pracovitosti a v pripravenosti držať sa toho, čo by sme mali mať na štandarde prezidenta republiky a čo platí pre Slováka: Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Ľubomír Petrák, Peter Šuca.

    Poprosím všetkých, ktorí ešte chcú niečo povedať, čo sa netýka tohoto bodu, aby tak urobili mimo sálu. Páni poslanci, poprosím o pokoj, aby mohli tí, ktorí chcú reagovať na predrečníka pokojne vystúpiť.

    Pán poslanec Ľubomír Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Osuský, ja nadviažem len na jednu tézu, ktorú ste spomenuli, a postavím trošku modifikovanú otázku. Poprosím vás, že aby ste potom v utorok pred hlasovaním oznámili," kak partia razrešila"?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Peter Šuca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán kolega Osuský, váš prejav je vždy o slovnej ekvilibristike. Toto hodnotím známkou výborná. Robil som si poznámky z toho, čo ste tu povedali a rád by som sa zastavil pri dvoch veciach. Spomenuli ste tu Miloša Jakeša a brojlery. Ja mám taký pocit, že do roku 1989 sa darilo aj vám, ja mám taký pocit, že nejaké zásadné protesty ste nerobili a tie brojlery ste nenaháňali po tom políčku, aby ste im odrezali hlavy, ale podľa hesla, keď bude dobre vám, bude dobre aj mne, ste ich kŕmili a pojili vodou. Veľmi hrdo ste povedali, že my ako OKS, vy OKS. Viete, vám je veľmi ľahko rozprávať o OKS, že my v OKS, pretože máte tak málo členov a sympatizantov, že keby ste ich pozvali na rokovanie dnešnej Národnej rady, tých všetkých vás, tých všetkých "my", tak možno by to bola jedna pätina zaplnená tejto rokovacej miestnosti.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Osuský, bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolegovi Petrákovi hovorím len tú drobnú jazykovú pripomienku: Partia nerešila, nametila... Dobre, my nie sme presne celkom z tých, ktorí potrebujú "razrešenie", ale uvidíte, ako sa rozhodneme.

    Pokiaľ ide o tie ďalšie výčitky, ja som aj v socializme liečil ľudí a učil študentov piateho ročníka obor dermatovenerológiu. Ako ten, ktorý mal na starosti jeden krúžok, väčšinou dievčenský, som s nimi chodieval na rôzne miesta, napríklad na Bradlo a hovoril som im o bielych miestach v našej histórii. A ku cti tým študákom treba povedať, že ma nedali zavrieť, neudali ma a chovali sa celkom solídne. Takže môj pocit z toho, čo som prežil, je ten, že sa to nesmie opakovať a že som v rámci toho nikoho nepráskal, nikoho neudával a nič si nevybojoval na nejakých svinstvách.

    A pokiaľ ide o to, o ten pocit priaznivcov, viete, pán kolega Šuca, ono je to s tými priaznivcami tak, ja som dostal od Slovákov a iných občanov tejto krajiny, ktorí hlasovali v parlamentných voľbách, istý počet hlasov, ktorí ma tu chcú mať osobne. Bolo to najmenej z mojich troch kolegov, preto som "posledný" z nich a poskočil som o tých 30 miest. Napriek tomu, že vy ste veľká strana, dostali ste sotva tretinu tých hlasov, ktoré si priamo želajú Šucu v parlamente. A to by som raz a navždy odkázal všetkým, ktorí na to narážajú, lebo veľká väčšina z tých, ktorí s tým vystupujú, nemajú toľko hlasov ľudí, ktorí si ich tu želajú, ako ja, nehovoriac o mojich kolegov, ktorí majú viac. Takže vy, keby ste nemali svojho predsedu, tak mnohí z vás by neboli nikde.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Ondrej Dostál. Upozorňujem, že to sú už páni poslanci, ktorým prepadlo porade, za predpokladu, že nebudú v sále tí ďalší, tak už nieže strácajú poradie, ale nebudú môcť vystúpiť k tomuto bodu.

    Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení pozostalí kolegovia, kolegyne, chcem aj ja vystúpiť v podobnom duchu ako moji dvaja kolegovia z OKS. Chcem upozorniť na to, že súčasná vládna koalícia je podľa sebadeklarácii strán, ktoré ju tvoria, pravicová alebo teda prinajmenšom stredopravicová, podľa definície našich kolegov z opozičných lavíc dokonca nejaká neoliberálna, ultraneoliberálrna a podobne. Jedným z možných kritérií je, ako sa strany zaraďujú doprava alebo doľava, je aj pohľad na výšku daní, keď to veľmi zjednoduším, alebo teda, ak to chcem rozviesť, tak daňovo-odvodového zaťaženia. Pravicové strany sa obvykle snažia o nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, ľavicové, naopak, o vyššie.

    Ako to sedí na návrh daňovo-odvodovej reformy, ktorým sa tu dnes zaoberáme? No z makropohľadu je to tak - ten návrh je pravicový, pretože z hľadiska celkového zaťaženia všetkých ekonomických subjektov, z hľadiska podielu na hrubom domácom produkte aj v absolútnych číslach by mohlo prísť k istému zníženiu toho, čo sa daniach a odvodoch vyberie. Okrem makropohľadu je tu však aj mikropohľad, teda to, akým spôsobom dopadne reforma na jednotlivcov alebo na jednotlivé skupiny. A z tohto pohľadu už reforma pravicová nie je, pretože významným spôsobom, ak prejde v tejto podobe, zvýši daňovo-odvodové zaťaženie veľmi významnej skupine ľudí, nie pár jednotlivcov, nie o pár drobných. Podobne ako viacerí predrečníci, považujem za veľmi, veľmi nešťastné, že diskusia o pripravovaných zmenách sa uberala tým spôsobom, že sa vzbudzovala sociálna závisť, že sa stavala jedna skupina proti druhej skupine, predovšetkým zamestnanci proti živnostníkom. Na začiatku bola snaha akoby úplne zrovnať všetky nastavenia daňovo-odvodového systému voči, voči týmto skupinám. To sa síce časom skorigovalo, ale napriek tomu je tu tá tendencia priblížiť výšku odvodového daňového zaťaženia týchto dvoch skupín a, žiaľ, nie spôsobom, že sa bude výraznejšie znižovať zaťaženie zamestnancov, ale tým, že sa má zvyšovať zaťaženie živnostníkov.

    A opakujem, ak by sme s týmto išli do volieb a ak by sme povedali, že toto je náš cieľ a dostali by sme na to od voličov mandát, tak, prosím, máme to realizovať. Ja som naozaj nepočul jeden jediný výrok, jedno jediné vyjadrenie, nečítal som v žiadnom programe, že je potrebné zvýšiť daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkov. Naopak, počul som mnoho vyjadrení, že je potrebné znižovať odvodové zaťaženie zamestnancov, pretože ono je tým podstatným problémom celého odvodového systému.

    Veľmi často sa tu operuje pojmom spravodlivosť, ale spravodlivosť znamená, že nastavíme rovnaký meter pre rovnaké situácie, nie že sa budeme snažiť umelo použiť nejaké rovnaké šablóny pre rôzne situácie. Situácie, v ktorých pôsobia, fungujú, pracujú, starajú sa o seba zamestnanci a živnostníci, nie sú rovnaké situácie, sú medzi nimi výrazné rozdiely z hľadiska istoty, z hľadiska istoty príjmu, z hľadiska istoty, istoty majetku, z hľadiska istých sociálnych benefitov, a preto je adekvátne, aby iným spôsobom bolo nastavené aj daňovo-odvodové zaťaženie voči nim. Chcem zopakovať, že navrhovaná zmena je veľmi významná a veľká zmena pre veľmi veľkú skupinu ľudí žijúcich na Slovensku. Nehovoríme tu o stovkách ľudí, hovoríme tu o státisícoch ľudí, ktorých sa to má negatívne dotknúť. A nehovoríme tu o pár eurách, hovoríme tu o desiatkach až stovkách eur mesačne. Takáto zmena nezostane bez následkov. Ak by sa mala presadiť reforma v tejto podobe, tak určite mnohí živnostníci budú zvažovať, ako ďalej. Predpokladám, že časť živnostníkov sa rozhodne živnosti vrátiť a pôsobiť mimo živnosti. Neviem, aká významná to bude skupina, celkom iste, a o tom som pevne presvedčený, však takáto zmena by mala za následok rozšírenie šedej ekonomiky a presun doteraz legálnych aktivít pohybujúcich sa v legálnej aktivite kdesi mimo alebo teda prinajmenšom na pomedzí normálneho fungovania ekonomiky a šedej ekonomiky. Reforma pochopiteľne prináša aj viaceré pozitívne veci a my v OKS vidíme pozitívum práve v zjednodušení systému, či už inštitucionálnom, vo výbere, vo vykazovaní, v administratívnom zaťažení. Myslíme si, že takáto reforma môže priniesť zlepšenie podnikateľského prostredia a môže vytvoriť podmienky aj na postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov. V tom vidíme podstatu reformy a túto podstatu reformy podporujeme. Preto podporíme návrh zákona do druhého čítania a budeme sa v druhom čítaní snažiť o také zmeny, aby reforma nemala významné negatívne dopady na žiadnu väčšiu skupinu pracujúcich - na živnostníkov, ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby a na dohodárov. Ale vopred hovoríme a hovoríme to od začiatku, že pokiaľ k takýmto zmenám nedôjde, nemôže návrh počítať s našou podporou v druhom čítaní.

    Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, keďže táto diskusia prebieha už dlhšie a neprebieha iba v tejto sále, OKS býva niekedy za svoje postoje obviňovaná z populizmu alebo z lobizmu v prospech nejakej skupiny. Ani jedno, ani druhé nie je pravda, OKS je len konzistentná so svojim základným nastavením, so svojimi postojmi a princípmi, ktoré spočívajú v tom, že sa má znižovať úloha štátu a verejného prerozdeľovania, že ľudia, jednotlivci majú mať slobody, ale aj viac zodpovednosti za svoje životy, čo preložené do roviny daní a odvodov znamená, že sa máme usilovať znižovať odvodovo-daňové zaťaženie, nie ho zvyšovať. A opakujem, návrh v súčasnej podobe odvodovo-daňové zaťaženie pre významnú skupinu pracujúcich zvyšuje. My sa nebojíme nepopulárnych vecí, pretože, ak chceme napĺňať jednu z priorít súčasnej vlády a znižovať deficit a správať sa rozpočtovo zodpovedne, tak je potrebné robiť škrty a uberať tam, kde štát doteraz dáva. My nemáme problém, ak štát bude dávať menej tomu alebo onomu, či už ide o dotácie hospodárskym subjektom, či už ide o najrôznejšie rozkošatené, častokrát nedostatočne zdôvodnené a častokrát neefektívne využívané sociálne dávky alebo ide o množstvo inštitúcií, ktoré tu máme, pretože sme ich mali v minulosti, hoci z hľadiska fungovania štátu nie sú nevyhnutné. Čiže nemáme problém presadzovať a podporovať nepopulárne opatrenia, pokiaľ budú mať takýto charakter. Tu však hovoríme o tiež nepopulárnych opatreniach, ktoré majú úplne iný charakter, ktoré majú charakter toho, že štát chce zobrať viacej ľuďom z toho, čo oni sami vyprodukujú. Oni nečakajú s natrčenou rukou, že im štát má niečo dať, ale nechcú, aby im štát bral viac a významne viac ako doteraz.

    Keď presadzujeme viac slobody a viac zodpovednosti, tak práve živnostníci sú tou skupinou obyvateľstva, ktorá sa možno najviac, najviac približuje tomuto cieľu, tomuto princípu, pretože viac ako ktokoľvek iný zodpovedajú za svoj osud, majú svoj osud vo svojich rukách, štát by im nemal hádzať polená pod nohy. Oni nepotrebujú dotácie, oni potrebujú, aby ich štát čo najmenej zaťažoval, aby sa im čo najmenej miešal do ich podnikania. A áno, pokojne sa môžeme baviť o tom, ako má byť ten systém nastavený a pokojne môžeme hovoriť a mali by sme hovoriť o tom, aby to, čo človek odvedie do systému, aby tomu zodpovedalo to, čo z neho dostane, a aby v tomto nebol zvýhodnený jeden ani druhý podľa toho, či ide podľa jedného alebo druhého systému. O tom sa baviť môžeme, ale nemali by sme sa snažiť šliapnuť živnostníkom na krk, špeciálne nie v tejto situácii, keď sa celá ekonomika nachádza v problémoch. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Dostála sa prihlásili pán Jozef Burian, Marek Maďarič, Marián Saloň, Ľubica Rošková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo mám pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem len povedať, že to, čo hovoril predrečník, pán Dostál, nie je celkom pravda, lebo systém UNITAS, o ktorom asi niečo tiež vie, je tiež nie populárne opatrenie, a to nepopulárne opatrenie bolo práve prezentované za čias predchádzajúcej vlády. Takže nerozumiem tomu, o čom tu hovoril, o znížení administratívy, o znížení, povedzme, tej byrokracie. Ten systém je kontinuálny a kontinuálne má byť ďalej riešený. A to neznamená to, že superhrubá mzda vyrieši problém, o ktorom tu hovoril. Čiže ja nerozumiem niektorým súvislostiam o tom, že čo vyrieši superhrubá mzda v ponímaní toho, čo boli rozbehnuté - systém UNITAS 1 a UNITAS 2. Takže, pán Dostál, ja by som bol rád, aby ste nám vysvetlili to, čo prinesie, povedzme, to výrazne zníženie tej byrokracie, pokiaľ sa týka zavedenia superhrubej mzdy. A pokiaľ sa týkalo živnostníkov, tam v zásade aj dá sa povedať, že aj s nejakým časťami sa dá súhlasiť. Faktom ale je, že ako celok tento zákon prichádza v čase, keď nie je vhodná doba na takéto riešenie bez toho, aby bola vôbec nejaká celospoločenská diskusia, ktorá by predchádzala takej veľkej zmene, ako toto tu je prezentované.

    Ďakujem pekne zatiaľ.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Marek Maďarič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Dostál, tá vaša dojemná starostlivosť o živnostníkov, tejto vašej frakcie v poslaneckom klube MOST-HÍD má aj určité racionálne argumenty, ktoré som tu počúval, ale dovolím si vysloviť domnienku, že to robíte predovšetkým preto, aby ste predsa len nakoniec nejaký úžitok z tohoto vašeho pôsobenia na chrbte MOST-u - HÍD aj mali. A vidím, že chováte v sebe takú maličkú nádej, že predsa len by ste mohli získať nejakú širšiu voličskú podporu. Ono je to aj také trošku zábavné sledovať, ako súc súčasťou tejto koalície si sadnete na také nejaké tlačovky s tými umelcami a tvárite sa v tej chvíli teda, že ste asi niekde inde. No, takže to je jedna vec. A držím vám palce, aby vám to zvnútra vyšlo, aby ten zisk tam nejaký bol.

    A myslím si, pán poslanec Dostál, že v pohľade na štát sa určite určite líšime. A je to aj legitímne a možno aj užitočné, keď sú rôzne názory. Ale keď vás počúvam hovoriť o tom, že teda vy ešte vidíte stále ten priestor na rušenie úradov a škrtanie a nepochybne tu stále je. Ja mám ale aj dojem, že trošku strácate zo zreteľa to, že v mnohých oblastiach ten štát naozaj stráca funkčnosť, že nie je možné sa na to dívať len takouto optikou a musíme niekde ustrážiť tú hranicu, lebo tým, stále tým len škrtením a podväzovaním tých príjmov sa môže stať, že to prestane úplne fungovať. A sú si toho vedomí viacerí vaši kolegovia z vašej koalície, takže aj tak sa dá na to pozerať.

  • Pán poslanec Marián Saloň sa ďalej prihlásil s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, ja nepochybujem o tom, že vy aj vaši traja kolegovia podporíte tento kvalitne pripravený zákon, ktorý máme teraz v parlamente, že konečne sa vám podarí aj oholiť, keďže hájite záujmy živnostníkov. A kvalita tohto zákona, už ako som povedal aj v predchádzajúcej faktickej poznámke, je tak vysoká, že fakt musel by tento zákon hodený do pripomienkového konania tak, aby aby bol robený cez víkend. Jednak obsahuje ďalších stodvanásť nepriamych noviel zákona, ktoré tu boli viac spomínané. A pobavil som sa aj vyjadreniami jedného z najnezávislejších politológov, pána Grigorija Mesežnikova, ktorý nedávno v rozhlase sa veľmi kladne vyjadril o kladne sa vyvíjajúcej demokracii u nás a takisto spomenul, že za posledný rok ani jeden zákon nebol nepriamo novelizovaný. Tak predpokladám, že tie jeho slová budú platiť aj po tomto zákone. Ďakujem.

  • Pani poslanci, pani poslankyňa Ľubica Rošková bola posledná, ktorá sa prihlásila. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len pár poznámok. Nechcem hodnotiť odborný výklad k superhrubej mzde, myslím si, že na to sú tu lepší odborníci ako ja. Ale prekvapuje ma jedna skutočnosť a na tom som sa už dlhšie zamýšľala, že tak ako vy, pán poslanec, aj váš kolega pred chvíľkou, keď vystupoval, často zdôrazňujete, že je to postoj OKS. A ja mám skôr taký, politickú dilemu, že prekvapuje ma, že keď ste kandidovali za stranu MOST - HÍD, či je to teda názor MOST-u - HÍD a OKS. Alebo je to váš osobný, spoločný názor. Lebo, myslím si, že reprezentujete určitú, určitý článok koalície, teda môžem predpokladať, že je to názor MOST-u - HÍD ako celku?

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za vecné reakcie.

    Pán poslanec Burian, ja som teda nehovoril o tom, či projekt UNITAS je populárny alebo nepopulárny. Teda celkom nerozumiem, čomu vy nerozumiete. Ja som povedal akurát to, že my v OKS oceňujeme na reforme to, že zjednoduší, administratívne zjednoduší mnohé veci. A zjednoduší ich tak inštitucionálne, čo, čoho sa týka projekt UNITAS, ale zjednoduší ich aj z hľadiska tej bežnej administratívy. Ak nerozumiete, v čom je administratíva zložitá, no tak, napríklad viesť mzdovú agendu je tak zložité, že to mnohých živnostníkov v súčasnosti odrádza od toho, aby zamestnávali, aby zamestnávali normálnym spôsobom, pretože aj na to potrebujete špeciálnu účtovníčku, to si ťažko môžete urobiť úplne svojpomocne. Ak sa toto zmení, bude to dobré a má to našu podporu.

    Pán poslanec Maďarič, no, keď nás podozrievate zo snahy vytĺkať z toho politický kapitál, tak ja môžem len teda sa trochu pousmiať, že mi to hovorí predstaviteľ strany a predstaviteľ, bývalý člen vlády, ktorej predseda robil politiku tak, že nechal vyštartovať nejakého svojho ministra, ísť s nejakým návrhom a keď zistil, že to je nepopulárne, tak ho prefackal a stiahol ten návrh. A, ale aby som ho nekritizoval, samozrejme, že sa zhodujem aspoň v tom s vami, že naozaj máme odlišný pohľad na úlohy štátu.

    Pán poslanec Saloň, ja teda tiež dúfam, že sa mi čoskoro podarí, podarí oholiť, ale myslím, že by ste si mali doštudovať niečo z politológie, pretože nepriama novela je, keď v rámci jedného zákona novelizujete iné zákony. Tuto sú samostatné články, čiže to nie sú nepriame novely.

  • Skôr ako dám slovo ďalšiemu, chcem povedať, že pán poslanec Kolesík sa hlásil s faktickou, ale až po termíne, keď som to uzatvoril. Poprosím nabudúce trošku skôr, aby sme nedochádzali k nejakým nedorozumeniam.

    Pán poslanec Počiatek nie je prítomný, čiže stráca možnosť vystúpiť k tejto téme.

    Ďalší, ktorý je prihlásený, je pán poslanec Jozef Burian, ktorý je prítomný. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja skúsim začať svoj ten druhý príspevok tým, čím končil pán minister na hodine otázok: Veľmi sa teším na diskusiu k superhrubej mzde.

    Pán minister, ja, myslím si, že všetci poslanci, ktorí vystúpili, sa tešili na tú diskusiu mimo vás. Lebo ja som očakával, že po písomnej, po písomnom vystúpení poslancov vystúpite a všetkým poviete teda, že to nie je pravda, jednoducho superhrubá mzda je to, čo Slovensko očakáva, to, čo Slovensko vyzdvihne ďalej, to, čo Slovensko posunie ďalej dopredu. Aha, takže nemám komu hovoriť.

    Ja veľmi rád som, ja som sa stále pozeral na monitor, pán minister, kedy vystúpite a vojdem tu do tejto sály, ja som stále bol vonku a pozerám na monitor, to zase, to není výhovorka, pán minister, na to, že očakávate, že skončí táto diskusia a vy v žiare reflektorov vystúpite a poviete, no opozícia, to ste asi zase porobili niečo, to ste zase niečo povedali zle, to zase jednoducho, to nie je pravda a tak ďalej. Ja mám veľmi rád, že v poslednom čase sa tu udomácňuje taký jav, že všetci ministri, všetci ministri vystupujú po ukončení rozpravy, aby jednoducho na nich nemohla byť reakcia, aby jednoducho to, čo povedia, jednoducho sväté a to je vlastne to, čo je to smerodajné. Ja som fakt očakával, ja som, ja som po vystúpení, myslím, že posledný vystupoval v písomnej rozprave, vystupoval, myslím, že pán Zajac, ja som očakával, stál som pri tých dverách, čakal som teda, že vystúpite po tejto písomnej diskusii, ale, bohužiaľ, ako nedočkal som sa. A preto som ako sa snažil sa prihlásiť aj do znovu a znovu vám to nejakým spôsobom dať na vedomie, že sú tu poslanci, ktorých zaujíma aj váš názor, ako ste predkladateľ zákona, teda niekoľkých zákonov, teda stodvanásť, aby som bol presnejší, aby teda všetci tí, ktorí ako tu sú, aby jednoducho mali väčší prehľad, väčšiu vedomosti o tomto. A jednoducho, jednoducho nedočkal som sa. A ja očakávam a v očakávaní toho, že aspoň vystúpite po konci tejto rozpravy, nie záverečným slovom, ale že budú môcť aspoň reagovať sčasti na vás, na vás poslanci. Len, bohužiaľ, neviem, či sa toho dočkám, takže skúsim zopakovať to, čo som povedal v predošlom, v predošlom svojom vystúpení.

    Takže, aby som zosumarizoval, pán minister. Ja myslím si a to už zase treba povedať, že aj váš predchodca ešte spred štyroch rokov, pán minister Kaník a predtým pani terajšia premiérka Radičová, mali tú ochotu diskutovať, pokiaľ prišli s nejakou zmenou, ktorá bola dôležitá. A toto sa deje za 5 minút, čo za 5 minút dvanásť, asi 5 minút po dvanástej, a vy nie ste ochotný to vysvetliť poslancom, ako to chcete zrealizovať, celý tento proces. Tento proces, ktorý je, bohužiaľ, nastavený v zlú dobu a, bohužiaľ, na období, keď jednoducho nestačí čas do konca roka na to, aby táto reforma, keď to nazvem reforma, ja to nazvem, pokiaľ ide o superhrubú mzdu, deforma, aby uzrela svetla svetov, aby od 1. 1. 2012 niečo takéto podobné na Slovensku začalo fungovať.

    Takže začnem tým, čo som, čo som vlastne hovoril v prechádzajúcom vstupe, a to tým, že ak, pán minister, vy si myslíte, že jednoducho táto reforma bude pre vás nejakým, nejakým, by som povedal, novým vstupom na nové nejaké epochálne dianie sa na Slovensku, bojím sa, že to dopadne fiaskom. A ak teda som dobre počítal a dobre počítame spolu, tak dnes máme september, v októbri bude druhé čítanie, o tom nepochybujem, že tu bude niekoľko, niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov, už dnes viem o tom, čo sa bude tu diať, je veľmi labilná podpora z vlastnej koalície, niektorí poslanci ohlasujú buď radikálne zmeny, alebo niektorí dokonca uvažujú o tom, aby tento návrh zákona nepodporili, takže neviem, do akej miery vy, pán minister, na čo čakáte, akým spôsobom chcete presvedčiť týchto poslancov, poslancov nielen opozície, ale aj vládnej koalície o tom, že, že sa tu vlastne s nikým nekonzultovalo a pod nejakou pokličkou niečoho sa zaprezentoval hrubý materiál, ktorý si teraz momentálne pekne zviazujete, a ktorý teda asi uzrie sveta svetov nie tento rok, ale ja predpokladám, že v nejakom možno najbližšom období, ale veľmi pozmenenej forme.

    Znovu opakujem, myslím si, že opozícia a strana SMER - sociálna demokracia, myslím, že bolo tu aj prezentované, nemáme nič proti znižovaniu administrácie, nemáme nič proti znižovaniu administratívnych nákladov, veď tým sme sa prihlásili aj k UNITAS 1 a UNITAS 2 a tým pádom sme zadeklarovali snahu spojiť výber daní a odvodov a ciel a jednoducho takýmto spôsobom zadeklarovať nejakú, nejaký systém, ktorý nemá mimochodom len ten cieľ, zníženie byrokracie, ale aj nastavenie určitým spôsobom obrany voči rôznym špekuláciám, čo sa týka cla, rôznych daňových únikov. Dnes máme, povedzme, systém, ktorý hovorí o, o majetkových priznaniach, bohužiaľ, myslím si, že ale nie je technicky zabezpečený dostatočne. Takže myslím si, že má to širší súvis, ako len keby sme sa sústreďovali na superhrubú mzdu, prípadne na, na systém, ktorý ste uviedli, alebo ktorý máte snahu zaviesť v tomto zákone. Ja som, poviem pravdu, veľmi prekvapený, pán minister, že aj keď napriek tomu, že keď ste očakávali moju účasť, moju účasť na tomto sedení pri vašom vystúpení, osobne si myslím, že by bolo dobré, ak by ste znovu vysvetlili vašim koaličným partnerom, že teda ten, súčasť alebo ten koncept superhrubej mzdy je veľmi dôležitý a jeden z najdôležitejších preto, aby jednoducho strana, strana Solidarita alebo SaS, Spravodlivosť a Solidarita jednoducho zostala vo vládnej koalícii. Lebo jednoducho aj predseda vašej strany SaS zadeklaroval, že jednoducho bez toho, aby tento koncept alebo tento návrh superhrubej mzdy prešiel, jednoducho nebude ochotný, ochotný ďalej komunikovať, pokiaľ sa týka aj ďalšej súvislosti. Čiže ja to vnímam tak, že toto je pre vás nejako určujúce riešenie do budúcna.

    Mimochodom, myslím si, že mimo toho, že strane SaS neprešli iné veci a myslím si, že dokonca volebného obdobia s určitosťou neprejdú, či je to teda riešenie, riešenie ľahkých drog, či to je riešenie, riešenie problému homosexuality a tak ďalej, proste jednoducho z vášho, vášho, náplne alebo z vášho programového vyhlásenia nič nebude naplnené. Takže ste si povedali, tak aspoň toto je pre nás to dominantné. S tým, že my nemáme jasnú koncovku tohto riešenia a jasná koncovka bola, neodznela len z mojich úst, ale odznela aj z niektorých úst poslancov vládnej koalície, ktorí očakávali, že toto je prvý krok. A čo je ďalší krok, čo prinesie táto superhrubá mzda? Len to, že na jednom tlačive bude o štyri kolonky menej tých, výkazníctva, takže, ak toto je teda tá najväčšia úspora, lebo nerozumel som pánovi Dostálovi o tom, že sa zmenší mzdová agenda. No musím vám povedať zodpovedne, že nezmenší sa nejako výrazne mzdová agenda, naopak, v tom prechode a v tom prepočte tej superhrubej mzdy to ešte, naopak, bude ešte väčšia agenda. A musím povedať, že to, to ešte dôjdem k tomu, keď budem rozprávať o problematike, ako to zaťaží, povedzme, zamestnávateľov v konečnom kontexte.

    Ak teda, ja veľmi rád to zopakujem, aby teda títo ľudia ako jednoducho mali väčší záujem o to, aby, aby teda mali, mali väčšiu nechuť k takémuto riešeniu. Takže ja potom pokračujem ďalej. Faktom je, že pri, pri kontexte mzdových alebo teda mzdovej agendy, ako tu pán Dostál hovoril, myslím, že určite nebude záujem alebo nebude záujem znižovať tento stav pracovníkov. Ba práve naopak, myslím si, že v tom prvom štádiu bude veľký, veľký problém.

    Ďalší problém je to, že dnes, dokonca si myslím, že ani Sociálna poisťovňa, ani daňový úrad v koncepcii toho, čo má dnes za informačný systém, jednoducho nie je celkom pripravený na to, aby zabezpečili bezproblémový prechod na superhrubú mzdu, keď ešte v novembri nebude jasné, či táto superhrubá mzda bude schválená a bude podpísaná, povedzme, prezidentom a tak ďalej. Takže myslím si, že tu, tu keď očakávame od štátnych inštitúcií problémy, tak neviem si predstaviť, ako môžeme očakávať od zamestnávateľov, ktorí dnes ešte ani koncept tejto superhrubej mzdy nevideli a nevedia, a jednoducho to, čo sa dnes len budeme tu prekárať, jednoducho není jasné, ako bude mať do budúcna dopad. Ja som tu spomínal vo svojom prvom vystúpení a to som očakával od pána ministra, že to vyvráti, alebo teda, že akým spôsobom očakáva budúcnosť vývoja v čase recesie, ako očakáva to, že podnikatelia začnú platiť 100-percentne svoje sociálne, sociálne odvody a jednoducho nebudú mať žiadny problém s tým, aby zabezpečili jednoduchú reprodukciu popri tomto stave. Ak, ak podnikatelia, ktorí sú dnes už v problematickom stave, keď už dnes je cítiť ten nedostatok, povedzme výrobných kapacít, nedostatok zákazkovej činnosti, ja som zvedavý, akým spôsobom budú riešiť tento stav.

    Myslím, že aj dôvodová správa, pán minister, hovorí, že, alebo aspoň teda čo som, čo som počul, že jednoducho nebude mať vplyv na bežného, bežného zamestnanca, nebude mať vplyv na ľudí, ktorí sú zamestnaní, ale, ale jednoducho z tejto, konceptu znižovania zákazkovej činnosti, začatia recesie, povedzme v západnej Európe, kde Slovensko je bytostne závislé na obchode so západnou Európu, bytostne závislé na exporte výrobkov, povedzme krajín Európskej únie a eurozóny, kde 85 % výrobkov, slovenských výrobkov je exportované práve do týchto krajín, jednoducho, ak nepokryje tento dopyt po slovenských výrobkoch, jednoducho na Slovensku začne byť ďalšia vlna recesie, ďalšia vlna nezamestnanosti. A ak toto sa uvidí, čo urobí ten podnikateľ? Podnikateľ nemá inú šancu, ak by sa mal dať trestne stíhať za to, že nezaplatí jeden cent, čo len jeden cent z týchto odvodov, ktoré majú, jednoducho bude musieť byť, bude musieť uvažovať o tom, že buď bude znižovať nezamestnanosť, bude tlačiť ľudí do živností a bude riešiť nejakým spôsobom inak túto situáciu. Táto situácia určite pre vás všetkých, ako tu vnímate, nie je jednoduchá. A tá nie jednoduchosť a nejednoznačnosť toho riešenia vyplýva práve aj z konceptu toho zákona. Proste ten zákon hovorí o prepočte len decembra na január. Nehovorí o ďalších mesiacoch. Ten ďalší mesiac, tie ďalšie mesiace sú ďalším problémom, ktorý nastáva pri koncepte tejto superhrubej mzdy.

    Táto superhrubá mzda má v konečnom dôsledku za následok ďalšie, ďalšie a ďalšie prehlbovanie, povedzme, problémov, ktoré môžu končiť, a ja som hovoril aj o znižovaní reálnych miezd, ktoré sa za posledné desaťročie prvýkrát udeje tohto roku, keď nám klesne reálna mzda a ešte dnes nevieme ani o koľko, vzhľadom k tomu, že inflácia ešte nie je ustálená a tie inflačné tlaky tu sú stále. V každom prípade je predpoklad asi takmer jedného percentuálneho bodu poklesu reálnych miezd. Ja si neviem predstaviť pri zavedení superhrubej mzdy, akým spôsobom sa tento prepad ďalej bude uskutočňovať. Áno, vnímame to, že v konečnom dôsledku v prvom štádiu pri tom prepočte, pri tom technickom prepočte z mesiaca na mesiac bude tam určitý nárast čistého príjmu pre zamestnanca. Faktom ale je, že otázny, alebo otázne sú ďalšie mesiace. Tie ďalšie mesiace môžu byť problematické vzhľadom k tomu teda, že zamestnávateľ, hovorím v kontexte vonkajších a vnútorných problémov, nemusí alebo nebude mať snahu, povedzme, dodržiavať všetky regule a bude mať, hľadať, aké možnosti a všetky možnosti na to, aby jednoducho čo najnižšie alebo najmenej platil. Nehovoriac o tom, že by sa mal dávať za určitých okolností, alebo konateľa týchto spoločností za určitých okolností by mali byť aj trestne stíhaní.

    Myslím, že pán Jurčík to nejako naznačil, že tu nebol nikto zatiaľ trestne stíhaný za túto časť. Ja si myslím, že určite boli a určite mali tie problémy. Faktom ale je, že každý podnikateľ po tom, čo v novom mesiaci musí zaplatiť čisté mzdy, musí uvažovať o tom, že minimálne tých 13 % alebo 13,4 %, ktoré sú tým sociálnym odvodom, ktoré dnes musí platiť zamestnávateľ za zamestnanca, ktoré mu strhne z platu, jednoducho na toto si musí nechať dostatočný budžet a toto zaplatí. Určite už na tú ďalšiu časť 35 %, pokiaľ mu nevyšlo, hľadal možno najprijateľnejšie úverové zdroje. A tým bola Sociálna poisťovňa. Tým, že získal, povedzme od Sociálnej poisťovne nejakú garanciu toho odkladu platieb, čo v tomto prípade, pri tomto systéme už jednoducho nie je možné.

    Ja zase tvrdím, že niektorí podnikatelia nie sú presne alebo stotožnení s názormi, povedzme, niektorých podnikateľských asociácii. A myslím si, že pokiaľ premietnu si všetky skutočnosti, ktoré budú súvisieť so superhrubou mzdou, jednoducho budú veľmi, veľmi prekvapení. Myslím, že takisto, ako, povedzme, kolegovia z českého parlamentu, ktorí unisono deklarovali takýto, cez celé politické spektrum, od pravice až po ľavicu deklarovali jednoducho neochotu podporiť takéto riešenie. A ešte, mimochodom, to, že v Českej republike to nebolo postavené do polohy takej, ako sa pripravuje v tomto zákone. V Českej republike bolo to skôr, pokiaľ sa týka odvodovej časti, technického charakteru, pokiaľ sa týka ale problematiky daní, tam bola tá superhrubá mzda. Ono opticky vyzeralo, že v Českej republike je nižšia daň, v skutočnosti tá daň zostala na tej istej úrovni, len sa znížila tým, že do dane sa započítavali aj odvody a teda platila sa daň z celkového objektu. Tým pádom mohli znížiť daňovú povinnosť v Českej republike. Ale bolo to len, len a len optické riešenie na to, aby jednoducho to vyzeralo navonok podstatne lepšie.

    Faktom je, že toto nie je len otázka, že hovoríme, že je to experiment a s veľkým rizikom a v čase nie práve vhodnom a ešte daný na konci, na konci obdobia. A neviem si predstaviť, akým spôsobom sa budú vydefinovať aj položky v rozpočte, keď ešte v decembri nebude možno a podľa môjho názoru v decembri nebude jasné, ako a v akých sumách bude dotknutý štátny rozpočet z pohľadu vplyvu tohto zákona. Čiže myslím si, že toto nerozkolíše len oblasť sociálnu, ako hovoríme v tejto časti, ale hovorím, rozkolíše to celkový obraz štátneho rozpočtu.

    Ak pre koalíciu budú dôležité možno tri veci, ako euroval, možno superhrubá mzda, možno rozpočet, tak, bohužiaľ a bohu vďaka možno, všetko so všetkým súvisí. A práve v tomto kontexte som očakával, pán minister, že vy ukážete a vlastným telom budete brániť celý ten proces tejto novely, alebo nazvem, týchto zákonov, stodvanástich zákonov, ktoré, bohužiaľ, sa tu hovorí o tom, nepriamej novele. V každom prípade je tu obrovský, obrovský balvan, ktorý určite bude mať čo sa doštudovať do budúceho obdobia.

    Ja výsostne beriem, že tá druhá časť, ktorá sa týka nie superhrubej mzdy, ale systému sociálneho poistenia, tá má, by som povedal, za následok ďalšie skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku síce na jednej strane zamestnanci získajú, a možno práve to je ten chlieb a bič, na jednej strane získajú nejaké tie minimálne percentíčka, alebo teda ani nie percentíčka, ale nula celá niečo, jednoducho získajú ten prvý mesiac. Hovoril som o tom, že to bude neisté do budúcich mesiacov, ale otázka je, čo bude, ako bude filozofia budúcich dôchodkov, kto vlastne zaplatí celú tú reformu a kde vlastne sa nájdu peniaze na to, aby sa ušetrili peniaze v Sociálnej poisťovni.

    Vzhľadom k tomu, že prvý výpadok, ktorý je priamo deklarovaný, je aj v spoločnej správe tohto materiálu, hovorí o viac ako 50-miliónovom eurovom výpadku, čo sa bude týkať Sociálnej poisťovne, a teda v konečnom dôsledku štátneho rozpočtu a rozpočtu verejných financií, ale v konečnom dôsledku aj to sa bude týkať aj ďalších náležitostí.

    Ja som tu práve spomínal aj to, že keď sme mali zavádzať fiškálne pokladne, tak nebol tu vôbec žiadny záujem o to, aby tu niekto podporil niečo, čo v skutočnosti prinesie pre štátny rozpočet nejaké pozitívum. Lebo vraj podnikatelia by museli zaplatiť väčšie výdavky, väčšie výdavky na to, aby sa zaviedli tieto fiškálne pokladne. Ja tvrdím, že výdavky z tejto reformy sú podstatne vyššie, rizikovejšie a neprinesú požadovaný efekt žiadny. Pri fiškálnych pokladniach by sme dnes už mali na účte možno tých 50 miliónov eur z toho, že je väčší problém obchádzať dane, alebo teda hlavne dane z pridanej hodnoty a tým by sme mohli možno zabezpečiť aj tú vyššiu transparentnosť v podnikaní v Slovenskej republike.

    Keď sme tu čítali, alebo som tu započul proste informáciu o tom, že tá netransparentnosť v apríli bola vyhodnotená, že na Slovensku je na najvyššom stupni netransparentnosť verejného obstarávania, alebo netransparentnosť ekonomiky. Tobôž, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby ste zase, lebo zase možno prepočujete to, že som vás vyzval, aby ste sa vyjadrili, ale možnože zase to nebude počuť a bolo by to veľmi, veľmi, veľmi asi nedobré, takže ja by som bol veľmi rád a tobôž to, čo sa udialo včera, keď sa v konečnom dôsledku na ministerstve práce, sociálnych vecí diali zase nejaké netransparentné veci, v konečnom dôsledku ste vystúpili aj s pani štátnou tajomníčkou

  • , aj s pani štátnou tajomníčkou ste vystúpili a ste proklamovali, že ste to vlastne vy odhalili a ste to odhalili tým, že asi bývalý poradca pani Nicholsonovej bol niekto, kto, koho pani Nicholsonová asi nepoznala, alebo ho dala do funkcie, ktorá asi bola asi mimo. Faktom je, že tieto skutočnosti a ďalšie asi nasvedčujú tomu, že asi nie je všetko v najlepšom poriadku.

    Nezávisle na zákone, alebo to, čo ste chceli skryť pod superhrubú mzdu, je vlastne to, že dnes budete mať nižšie dôchodky. Nižšie dôchodky, ktoré v konečnom dôsledku budú prinášať pre týchto ľudí, ktorí budú vstupovať do dôchodkového veku v neskoršom veku, budú zisťovať, akým spôsobom sa im bude znižovať priemerný osobný mzdový bod, aktuálna dôchodková hodnota a hlavne ten priemerný osobný mzdový bod, ktorý bude sa znižovať z roka na rok. Určitým spôsobom časť solidarity tam je zachovaná, ale faktom je, že asi toto nevyrieši, alebo toto nie je tým, by som povedal, tým najväčším live motívom. Najväčším live motívom je vlastne ušetriť peniaze v Sociálnej poisťovni na úkor budúcich dôchodcov. Faktom je, že vlastne dnes umelo vťahujete do procesov aj ľudí, lebo dnes na základe toho zákona by bol schválený. Môžete kľudne povedať, tak, už nemusíme dávať ani povinný vstup do druhého piliera, lebo za normálnych okolností, ak niekto má vyšší zárobok, tak bude platiť asi z maximálneho vymeriavacieho základu, bude platiť odvody, ale v skutočnosti bude dostávať dôchodok, ktorý je na úrovni maximálnej priemernej mzdy. Čo sčasti ako solidárneho systému áno, ale v konečnom dôsledku vy budete takýmto spôsobom stavať lákadlo pre druhý pilier. A jednoducho dnes v podstate poviete, no však v podstate v druhom pilieri dostanete všetko to, čo tam nasporíte, dostanete aj naspäť do chalupy. Ale v konečnom dôsledku to môže byť len jedna z tých, "leeter" diskusie, ktorá môže mať nejaký súvis na túto, na tieto ďalšie experimenty v tejto oblasti.

    Vážené dámy a páni, ak budeme ďalej, by som povedal, diskutovať o tejto superhrubej mzde, možno zistíme ďalšie anomálie, ktoré budú vychádzať z podstaty tohto celého riešenia. Ja stále hovorím, čo prinesie pre štátny rozpočet? Pre štátny rozpočet donesie väčší schodok a nedonesie ďalšie peniaze v tom okamžiku alebo v tom najbližšom okamžiku. A teda očakávame to, že štátny rozpočet skôr bude sanovať, povedzme, výpadok Sociálnej poisťovne. Čo to prinesie pre zamestnanca? Pre zamestnanca vo väčšine to prinesie neistotu, nestabilitu a jednoducho len umelý prepočet podľa vzorca, ktorý je mimochodom veľmi, veľmi obtiažny, a jednoducho na to možnože je treba, povedzme, aj nejaké štatistické vzdelanie, aby sa bol urobil prepočet na to, aby jednoducho od 1. 1. tú superhrubú mzdu ten konkrétny zamestnanec dostal. A v neposlednom rade očakávania, čo bude v ďalších mesiacoch.

    Ja myslím si, že, keď si dobre pamätám, pán poslanec Marcinčin tu presne definoval určité skutočnosti, za akých podmienok sa toto celé udialo, alebo za akých podmienok sa bez verejnej diskusie, bez vôbec nejakej diskusie aj pána ministra v tomto parlamente, okrem úvodného slova, deje sa v tomto parlamente tak, aby sa jednoducho toto dialo ďalej. Čo prinesie pre zamestnanca... Pardon, pre zamestnávateľa, sme hovorili. V danom okamžiku musím povedať, že pre zamestnávateľa to prináša,

  • Hlasy a ruch v sále.

  • prináša ďalšie, ďalšie a ďalšie útrapy.

    Faktom je, že ak zamestnávatelia,

  • Hlasy a ruch v sále.

  • ďalší zamestnávatelia v tomto kontexte budú uvažovať hlbšie a budú vnímať, že koľko nákladov ich bude stáť nový uprate nových systémov, možnože dôjdu k tomu, že možno ich zamestnávateľské zväzy, ktoré dnes veľmi, alebo teda skôr podporujú túto reformu, možno nebudú tak veľmi v kontexte naklonení. Faktom ale je, že ak, ak teda aj, by som povedal, nejakou silou, silou koalície a silou tlaku všetkých tých skupín, ktoré pretlačia túto, ja neviem, predpokladajúc, že pretlačia túto superhrubú mzdu, ja si myslím, že bude to mať taký istý dôsledok a také isté konzekvencie v budúcnosti. Lebo diskusia s opozíciou zostala iba v tom bode, že poslanci opozície dostali tento zväzok na stôl a tento zväzok iba jednoducho môžu alebo nemusia akceptovať...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Hort, Milan, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, ako ste si iste všimli, skončila pätnásta hodina. A chcel by som sa vás spýtať, či ste schopný dokončiť svoj prejav do nejakých dvoch, troch minút, čo si myslím, že...

  • Myslím, že ešte budem mať nejakú prezentáciu ďalšiu, takže, akože myslím, že nejako... Ďakujem.

  • Nie. Takže, ak dovolíte, vzhľadom na skutočnosť, že sme si dohodli, že rokujeme do 15.00 hodiny a bolo to dohodnuté všeobecným súhlasom, pokiaľ viedol schôdzu pán predseda parlamentu, v súlade s rokovacím poriadkom prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Burian, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Znamená to, že budete chcieť ešte pokračovať vo svojom vystúpení?

  • Hlasy v sále.

  • Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím poslancov zo strany SMER, aby nechali v pokoji viesť predsedajúceho. Ja rozumiem rokovaciemu poriadku, aj viem, kedy je treba skončiť, keď sme si to tak dohodli. Druhýkrát, aby sme sa solídne rozišli smerom na dva voľné dni.

    Poprosím vás teraz, chcem vás teda upozorniť, že v utorok začíname ráno o 9.00 hodine a v súlade so schváleným programom budeme začínať správou o siedmom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, je to tlač 435, ktorú bude predkladať minister zahraničných vecí pán Mikuláš Dzurinda, a spravodajcovať to bude Peter Osuský. Po tomto bode sa vrátime k prerokovávanému bodu, ktorý predkladá pán minister a podpredseda vlády.

    Prajem všetkým pokojný víkend a uvidíme sa v utorok ráno o 9.00 hodine.

    Ešte raz, príjemnú sobotu a nedeľu. Prajem všetkým pokojný víkend.

  • Rokovanie schôdze prerušené o 15.03 hodine.