• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 22. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Štefan Zelník a Pavol Kubovič, ktorý sa nachádza na zahraničnej pracovnej ceste.

    Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 471, spoločná správa výborov má tlač 471a.

    Návrh vlády uvedie minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť, tlač 471.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ministerstvo zdravotníctva v zmysle § 13 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť.

    Vláda na rokovaní dňa 17. augusta svojím uznesením schválila materiál Finančná stabilizácia štátnych príspevkových organizácií, v ktorých prebieha zmena právnej formy na akciovú spoločnosť. V nadväznosti na programové vyhlásenie vlády a v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva bude transformovať celkovo 30 zariadení a v pôsobnosti ministerstva obrany jedno zariadenie do 31. decembra 2011, resp. štátna organizácia v pôsobnosti ministerstva obrany do 30. júna 2012.

    Na základe rozboru štruktúry záväzkov a trendu zadlžovania sa odhaduje celková suma finančných prostriedkov na pokrytie záväzkov k 31. 12. 2011 spolu vo výške takmer 420 mil. eur. Na základe stavu štátnych finančných aktív a možnosti štátneho rozpočtu sa po dohode s ministerstvom financií navrhuje na finančnú stabilizáciu zatiaľ vyčleniť zdroje v sume 350 mil. eur. Spolu s tým mi vláda uložila prijať účinné opatrenia na zlepšenie finančnej kondície transformovaných zdravotníckych zariadení a o týchto opatreniach informovať vládu.

    Súčasne mimo toho transformované štátne organizácie, ktoré v decembri roku 2008 dostali návratnú finančnú výpomoc vo výške 128,4 mil. eur, táto finančná výpomoc bola so súhlasom vlády Slovenskej republiky odpustená pre všetky subjekty.

    V zmysle § 13 ods. 6 zákona č. 523 o rozpočtových pravidlách musí Národná rada súhlasiť s použitím štátnych finančných aktív. V rámci transformačného procesu ide o zásadný materiál, bez ktorého nie je možné realizovať transformáciu na akciovú spoločnosť. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto materiálu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz predsedu výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Novotného, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 469 z 19. augusta 2011 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s použitím štátnych finančných aktív na akciovú spoločnosť dňa 24. augusta 2011 uznesením č. 225 z 25. augusta 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady dňa 25. augusta 2011. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady dňa 30. augusta 2011 uznesením č. 81 z 30. augusta 2011. Výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť (tlač 471), a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť, v sume 350 mil. eur.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií, v ktorých prebieha zmena právnej formy na akciovú spoločnosť, v sume 350 mil. eur. Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením č. 84 zo 6. septembra, v ktorej určil za spoločného spravodajcu výborov poslanca Viliama Novotného.

    Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia hovorí o tom, že Národná rada vyslovuje súhlas s použitím štátnych finančných aktív na účel, o ktorom som hovoril. Návrh uznesenia máte priložený k spoločnej správe.

    Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nik. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, dobre, neboli tam žiadne mená, no sorry. Takže máme prihlásených piatich poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Raši, nech sa páči.

  • Dobré ráno prajem všetkým. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené dámy a ctení páni, nebudem mať dlhý vstup do rozpravy, ale chcem sa vrátiť a chcem znova upozorniť všetkých, do čoho sa ženieme.

    Prvá časť návrhu, ktorý sa teda volá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady na použitie finančných prostriedkov, je v poriadku až po tú časť, v ktorých prebieha zmena právnej formy z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť. Opäť chcem zopakovať, že ideme transformovať nemocnice, ideme transformovať nemocnice, ktoré sa stále zadlžujú v mnohých prípadoch. Týka sa to najmä bratislavskej nemocnice, banskobystrickej, košickej. Sú to najväčší poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktorí sa aj v súčasnosti zadlžujú rýchlejším tempom, ako to bolo za predchádzajúcej vlády. Ideme ich transformovať na akciové spoločnosti, ktoré sa budú riadiť Obchodným zákonníkom. Keď nemocnice, ktoré sa teraz zadlžujú, ktoré majú nové manažmenty, ktoré, predpokladám, že už sú to tie správne manažmenty, ktoré by sa asi po transformácii nemali meniť, lebo boli vybraté novým ministrom zdravotníctva a majú jeho dôveru, a keď napriek tomu to zadlžovanie je vyššie, ako bolo predtým, čo sa stane od 1. 1. 2012? No, keď sa bratislavská nemocnica zadlžuje, mesačne narastá dlh o 2 mil. eur, tak po 1. 1. 2012 s tým istým manažmentom, s tými istými zamestnancami, s tými istými pacientmi a hlavne s tými istými chorobami, ktorých je stále viacej, asi ten dlh sa zo dňa na deň nezruší, môžu byť hocijaké tvrdé rozpočtové pravidlá, proste ten dlh bude.

    Keď akciová spoločnosť bude vytvárať dlh, má ísť do konkurzu. Ale nejde o obchodné spoločnosti, ktoré sa dajú zo dňa na deň zavrieť, ale ide o inštitúcie, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť pre pacientov. Čiže ženieme sa do niečoho s neistým koncom alebo možno s istým koncom, ale negatívnym. A to, že to nie je pripravené, svedčí aj to, že ministerstvo zdravotníctva povedalo, že bude iniciovať návrh na ochranu týchto akciových spoločností pred exekúciami.

    No pokiaľ by bolo jasné to, čo sa tvrdí, že sa akciové spoločnosti zadlžovať nebudú, pretože konečne budú mať tvrdé rozpočtové pravidlá a budú musieť byť vo vyrovnanom hospodárení, no asi by ministerstvo nechodilo s návrhom, že treba ich chrániť pred exekúciami.

    Ďalším rizikovým momentom je to, že nie je dostatok financií na to, aby sa oddlžili na nulu, čiže keď akciové spoločnosti neoddlžíme na nulu, to znamená, že budú mať dlhy okrem toho, že budú mať staré dlhy, sa ešte stále zadlžujú a zadlžujú sa historicky rekordným tempom, sú len dve možnosti: konkurz alebo je to umelo vytvorený priestor na to, aby tam niekto ekonomicky vo forme privatizácie vstúpil. A môže štát garantovať, že budú to naše nemocnice, tak ako je to tých šesť akciových spoločností, 100 % štátne? No raz, keď budú vytvárať dlh a bude im hroziť konkurz, kto zabráni tomu, aby tam niekto nevstúpil? Kto? Nikto. Sú to obchodné spoločnosti.

    Pozreli ste si, určite ste všetci videli návrh rozpočtu na ďalšie obdobia. V tomto roku, v roku 2011, sa prvýkrát v histórii znížila platba na poistenca štátu per kapita na hlavu, prvýkrát. V návrhu štátneho rozpočtu na ďalší rok je ďalšie zníženie tejto platby. Zase sa vrátim k tomu, pripravujeme akciové spoločnosti, a pritom sa znižuje dlh, znižuje sa objem finančných prostriedkov v rezorte.

    Možno si pamätáte, keď sa schvaľoval štátny rozpočet, ako ministerstvo tvrdilo, že urobí kompenzačné opatrenia k tomu, resp. racionalizačné opatrenia, mnohé legislatívne úpravy tak, že peňazí bude v rezorte viac. No keby bolo peňazí v rezorte viac, tak pravdepodobne by zdravotné poisťovne neznižovali objemy finančných prostriedkov pre nemocnice, nerušili by sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, mnohí ambulantní lekári,a nenapísala by štátna aj súkromná poisťovňa list poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, kde píše, citujem: "Kvôli nižšiemu objemu finančných prostriedkov v porovnaní s rokom 2010 musíme redukovať finančné objemy." Napísala to nielen štátna, napísala to aj súkromná zdravotná poisťovňa, ktorá hospodárila v pozitívnych číslach. Tak asi tých peňazí je reálne v systéme menej. A v tejto všetkej neistote, aj v kontexte hospodárskej krízy a vývoja nezamestnanosti ideme do experimentu. A experiment je to aj preto, lebo stále ministerstvo zdravotníctva, pán minister hovoria o tom, vezmeme si pozitívne príklady akciových spoločností, ktoré máme. No ten, kto sa trochu vyzná v zdravotníctve, tak musí vedieť, že sa porovnáva neporovnateľné. Východoslovenský onkologický ústav, tri kardioústavy, to nie sú akciové spoločnosti bežného charakteru, sú to špecializované ústavy zo špecificky nastavenými cenami, a keby sa dala nájsť paralela medzi niektorými oddeleniami v univerzitných nemocniciach, fakultných a v týchto zistíte, že tie nemocnice naozaj sú platené výrazne lepšie.

    Keďže tento argument ministerstvo pochopilo, začalo hovoriť o popradskej nemocnici. V popradskej nemocnice je riaditeľ Tekáč, ktorý tam bol inštalovaný za minulej vlády. Popradská nemocnica nie je koncovou nemocnicou. Popradská nemocnica kooperuje s prešovskou nemocnicou a komplikované prípady, ktoré nevie liečiť, posiela tam. Potom je tu ďalšia akciová spoločnosť. Letecká vojenská nemocnica, a. s., Košice. V akých číslach je, aký je hospodársky výsledok v polke roka, aký bude koncom roka? Ale máme aj Národný ústav srdcovo- cievnych chorôb v Bratislave, ktorý si ste si pozerali, keďže jediná argumentácia ministerstva je to, že akciové spoločnosti hospodária vyrovnane, tak musíte vedieť aj B. Pokiaľ by nebola preplatená časť nadlimitov Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, tak by skončil s negatívnym hospodárskym výsledkom. A toto sa udialo koncom roka a hospodársky výsledok Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave bol asi na úrovni 700 eur plus.

    Čiže treba stabilizovať nemocnice, treba, pretože prostriedkov v zdravotníctve je menej, ako je potreba, ale transformácia je riskantný krok. Opakujem, je to riskantný krok, a keby riskantným nebol, ministerstvo neuvažuje o ochrane pred exekúciami. A riskantný krok je to aj preto, že nielen malosť peňazí, ale ani oddlženie neprebehne v takom objeme, v akom prebehnúť má.

    A ešte jedná otázka. Čo bude s akciovými spoločnosťami? Zo zákona sa musia transformovať dokonca aj ostatné organizácie, ostatné nemocnice, ktoré patria napríklad pod vyššie územné celky, je to napríklad Žilinský samosprávny kraj. Čo bude s týmito nemocnicami, keď sa transformujú na akciové spoločnosti, keď neboli zahrnuté do oddlženia? My ich donútime sa transformovať a potom ich hodíme do vody bez toho, aby sme im poskytli záchranné koleso alebo akúkoľvek formu záchrany? Čiže nemocniciam pomôcť treba, ale akciové spoločnosti sú stále formou rizikovou, a keďže ministerstvo samo uvažuje o ochrane pred exekúciami, to znamená, že naozaj si aj ono tento fakt uvedomuje.

    Ďakujem pekne. Dovidenia.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Blanár. Pán Muňko, predpokladám, že vy ste tiež s faktickou, áno? Tak potom budete ako posledný.

    Pán poslanec Blanár.

  • Chcem doplniť môjho kolegu pána Rašiho v tom, že celý tento krok od začiatku vyvoláva viaceré otázniky. A mám pocit, že tu asi ide o niečo iné ako o naozaj dobrý úmysel pomôcť zdravotníctvu. Pretože ak je tu niečo v zdravotníctve v súčasnosti choré, okrem možno rezerv, ktoré v nemocniciach určite sú, tak je to predovšetkým deformovaný, netransparentný systém financovania. To, čo sa v súčasnosti chystá, je absolútna diskriminácia nemocníc, ktoré spravujú samosprávne kraje, verejných nemocníc, pretože samosprávne kraje nemajú súkromné nemocnice, ale vykonávajú zdravotnú starostlivosť v zastúpení štátu. Robia to podľa rovnakých zákonov, podľa systému poistenia, ktorého pravidlá neurčujú zastupiteľstvá vyšších územných celkov. A potom si kladieme otázku: Prečo pri transformácii, ktorú rovnako musia vykonať aj samospráve kraje, ako to robí aj štát podľa toho istého zákona 523 o rozpočtových pravidlách, pretože príspevkové organizácie nespĺňajú podmienky, prečo nemocnice vyšších územných celkov nie sú zahrnuté do systému oddlženia?

    Tí občania, ktorí si platia zdravotné poistenie, ktorým poskytujú tieto samosprávne kraje zdravotnú starostlivosť, sú druhoradí? Tí majú byť diskriminovaní na iných kompetenciách, na úkor ktorých bude musieť samosprávny kraj zaplatiť túto dlžobu? Je to absolútne likvidačné a diskriminačné.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Raši, nie celkom som vás pochopil v jednej veci, a to v snahe o ochranu týchto nemocníc pred exekúciami. Vy sa domnievate, že tento krok, ak nastane, s ktorým súhlasím, nebude dostatočne chrániť nemocnice ako akciové spoločnosti? Ďakujem.

  • Chcel by som len doplniť pána poslanca Rašiho, že toto je krok do záhuby. A poviem prečo. Pán Blanár tiež povedal, keď už oddlžujeme a ešte okrem toho aj zdravotné poisťovne, Všeobecná zdravotná poisťovňa ináč platila fakultným nemocniciam za výkony, ako platila nemocniciam, ktoré sú pod samosprávou, resp. pod vyššími územnými celkami. V prvom rade, pán minister, ste mali všetkým nemocniciam spraviť serióznu inventúru, podklady a oddlžiť všetky nemocnice, pokiaľ majú ísť na akciovú spoločnosť. Ak si myslíte, že nemocnice, ktoré sa premenia na akciovú spoločnosť a potom tam vstúpi investor a bude chcieť vykrývať staré dlhy, tak ste na omyle.

    Druhá záležitosť pred privatizáciou, lebo to je privatizácia nemocníc, je treba vysporiadať sa s tými stratami, pretože tak ako sme sa nevysporiadali pri daňovej reforme s vyššími územnými celkami, kde sme im presunuli právomoci a kompetencie a nepresunuli sme im finančné prostriedky, tak dnes je to tento istý spôsob, ktorý dnes ideme realizovať aj v zdravotníctve. Zdravotníctvo je vo veľkom svrabe a po tomto, čo teraz predvádzate, bude ešte vo väčšom.

  • Pán poslanec Raši reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem, tie exekúcie som spomenul preto, pretože raz sa už zaviedla ochrana na pol roka pred exekúciami nemocníc a bolo to v čase, keď sa chystalo oddlženie práve preto, aby nemocnice nemohli byť exekvované, a vtedy, možno si pamätáte, tu boli veľmi plamenné prejavy o tom, že exekúcie, ochranu pred exekúciami robíme preto, aby nemocnice naďalej sa nemuseli správať hospodárne a aby manažéri naďalej mohli plytvať financiami. Spomenul som to preto, lebo pokiaľ transformácia na akciové spoločnosti je preto, že nemocnice budú hospodáriť s vyrovnaným výsledkom, tak tá ochrana pred exekúciami je tam asi zbytočná. Veď keď budú v plusových číslach a nastúpia na štartovacej línii nula, tak asi ochrana pred exekúciami tam nemá čo robiť. Okrem iného aj tak nie sú ochránené pred konkurzom ako akciové spoločnosti, čo je veľmi dôležité.

    Čiže keď ministerstvo zdravotníctva už teraz hovorí o potrebe ochrany pre exekúciami, znamená to, že ten systém nie je pripravený. Však predsa keby začali v bode nula s dlhmi nula a od 1. 1. 2012 hospodárili v pozitívnych číslach, tak o žiadnych exekúciách sa predsa baviť nemusíme. Ale to je presne o tom, že si začínajú uvedomovať, že sa hrnú do jedného kroku, ktorý nie je dotiahnutý do konca bez toho, aby sa neohrozila existencia nemocníc. A sú to nemocnice, ktoré nie sú nahraditeľné v systéme. Keď pôjde do konkurzu bratislavská nemocnica, tak tí, čo tu bývate, budete tam mať veľký problém. Keď pôjde do konkurzu košická nemocnica, tak my, ktorí tu nebývame, budeme mať takisto veľký problém. A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že konkurzu by v dohľadnej dobe v týchto nemocniciach sa dalo nejako zabrániť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší rečník v poradí je pani poslankyňa Gabániová.

  • Vážené dámy, vážení páni, v podstate na úvod svojho vystúpenia pán poslanec Raši povedal a ja zopakujem, čo som chcela povedať ja. Ak sa príspevková organizácia, ktorú zriadi ministerstvo na to, aby priamo podliehala jemu, čiže podliehala voľbe riadiaceho manažmentu, čiže manažment priamo podlieha ministerstvu zdravotníctva, to znamená, že ministerstvo si vyberá ľudí, ktorí budú kompetentní hospodáriť, nemá mechanizmy na ich kontrolu, na kontrolu ich práce. Prečo sa ministerstvo zbavuje kompetencií? Prečo robí zo seba nemohúceho, neschopného riadiť? Veď to sa len presviedčame o tom, o neschopnosti ministerstva, a teda, bohužiaľ, prepáčte, pán minister, vašej a vašich úradníkov. Vy máte predsa mašinériu úradníkov na to, aby ste zvládli to, že občan bude mať k dispozícií koncové zdravotnícke zariadenia, kde bude mať istotu, že nebude zdieraný priplácaním na zdravotnícke výkony, že bude liečený a vyliečený. Že to, čo mu neposkytne minimálna sieť, teda myslím v úspešnosti dosiahnutia zdravia uňho, tak to je poslednou stanicou predsa koncové zariadenie. Nemôžeme občana vystaviť riziku, že tieto zariadenia sa stanú akciovými spoločnosťami, to je všetko krásne, to vyzerá nádherne.

    Pán poslanec Raši jasne povedal, že nič sa v nich nemení, len budú fungovať pod iným statusom, pod statusom akciovej spoločnosti. Všetko povedal, budú sa riadiť Obchodným zákonníkom, musia zo zákona vytvárať zisk. Prosím vás, z čoho, keď tam nie sú podmienky na to?

    Po druhé, keď nebudú vytvárať zisk, áno, idú do konkurzu a čo potom? Čo potom, keď budú podliehať už úplne súkromným osobám? Správnej rade, hej, majiteľom. Kde má občan garanciu, že majiteľ bude k nemu sa správať zodpovednejšie ako súkromný podnikateľ? Veď má, si platí zo svojich daní štát a vládu, aby sa starala o jeho potreby.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Blanár.

  • Dovoľte, ja by som takisto dodal k pani poslankyni, k tej pasáži, kde hovorila o tom, čo sa zmení. V podstate za súčasnej situácie sa vôbec nič nezmení, ba práve naopak, zhorší. Pretože finančné prostriedky, ktoré štát predtým, ako ste nastúpili, pán minister, a táto vláda, dával štát za svojich poistencov, vy ste absolútne redukovali. Tým ste dostali mnohé nemocnice do problematickej situácie, nehovoriac o tom, že financovanie je absolútne zdeformované. A to je tá podstata, o ktorej som hovoril aj v tom prvom vstupe, pretože za výkony porovnateľné sú rôzne platby, či už sú to v univerzitných, fakultných, vúckarských alebo v privátnych nemocniciach. Toto je ten najväčší problém.

    Vy ste pristúpili však k riešeniu tohto problému najskôr nesystémovým riešením rušením oddelení, ktoré boli od zeleného stola rušené.

    Poviem príklad pľúcneho oddelenia v Žiline. Keď sme my prebrali nemocnicu v Čadci, takisto pľúcne oddelenie bolo zrušené kvôli tomu, že bolo povedané, že bude vybudované jedno silné pľúcne oddelenie v Žiline. No dnes už ani v Žiline nie je, je presunuté do Martina, no a možno na budúci rok alebo ešte tento rok príde s návrhom poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, že asi bude najlepšie, keď to bude iba v Roosweltova nemocnica v Banskej Bystrici. A takto by som mohol pokračovať ďalej. To znamená, výsledok je taký, že ľudia budú chodiť za zdravotnou starostlivosťou ďalej, pretože bude sa neustále rušiť a rušiť a rušiť. Nič iné.

  • Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Lazár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som byť tiež vecný, nechcem naťahovať čas a rád by som uviedol zopár faktov, resp. zopár otázok, ktoré mám a ktoré verím, že mi pán minister následne nejakým spôsobom zodpovie.

    V prvom rade je treba uviesť, že všetci sme radi, ktorí sme tu, nielen my, ale aj občania Slovenskej republiky, ak akékoľvek finančné prostriedky budú prevedené alebo vložené, alebo dotované do nemocníc v Slovenskej republike. Avšak treba vidieť aj ten druhý krok, prečo sa to deje. Nedeje sa to preto, že to je prioritný a základný cieľ, ale deje sa to preto, lebo je to súčasť nejakého dlhšieho plánu, dlhšieho procesu, ktorého výsledok je dosť neistý.

    Keď som spomínal, že uvediem zopár faktov, začnem tým prvým. Tá výška dlžôb týchto nemocníc je rádovo okolo 420 mil. eur. Pokiaľ viem, dotácia alebo ten príspevok na stratu by mal byť vo výške 350 mil. eur. Čiže môžme kľudne povedať, že ani jedna z týchto nemocníc nezačne z bodu nula, pretože ten výpadok alebo ten rozdiel v dofinancovaní je rádovo 70 mil. eur, resp. 2 mld. slovenských korún, čo nie je malá čiastka.

    Tieto nemocnice v minulosti vykazovali stratu, v súčasnosti vykazujú ešte väčšie stratu. Čiže dovolím si tvrdiť, ak máme nemocnice, ktoré nie je predpoklad, že budú zrazu všetky v zisku, pretože hovoríme o tom, že ich chceme chrániť pred exekúciou, hovoríme o tom, že to financovanie je nedostatočné. A na druhej strane priznávame, že nepokryjeme všetky záväzky z minulosti, tak môžme jednoznačne povedať, že nemocnice po transformácii na akciové spoločnosti budú tvoriť stratu a nebudú schopné pokryť ani tých starých 70 mil. eur. Čiže môžme povedať, že v podstate my ich jedným šmahom posielame do ďalších problémov. Ale v čom je problém, čo je vlastne pod pláštikom toho celého?

    Ja by som sa tu pokúsil uviesť trošku na takom jednoduchšom príklade. Mne to pripadá asi tak, ako keď dvanásťročnému teenagerovi povieme, že nie v pätnástich alebo v osemnástich prebieha zodpovednosť, ale v dvanástich mu dáme občiansky preukaz. Čo sa zmení, keď dáme teenagerovi občiansky preukaz v dvanástich rokoch? No nezmení sa nič. Jeho myslenie bude také isté, ako bolo, jeho závislosť, povedzme na rodičoch, je taká istá, ako bola predtým. Ak urobí niečo zlé, ten skutok je taký istý zlý, ako bol predtým, ale zmení sa jedna zásadná vec. Zatiaľ čo predtým, ak by niečo takéto urobil, by skončil v polepšovni, teraz, keď už má občiansky preukaz, neskončí v polepšovni, ale už ho musíme zavrieť a dostane prvú, druhú alebo tretiu nápravnovýchovnú skupinu, a to je zásadný rozdiel.

    Teraz to poviem, ako to je v nemocniciach. V nemocniciach je to to isté. Tie nemocnice robili stratu predtým, teraz ju robia ešte väčšiu. Tým, že budú akciové spoločnosti, nezmení sa nič. Nebudú lepšie hospodáriť, nebudú mať lepšie výsledky. Hovoríme, že vychádzajú z bodu nula. Nevychádzajú, pretože ich zaťažujeme aj naďalej 70 mil. eur, ale zmení sa jedna zásadná vec. Zatiaľ čo predtým im hrozilo to, že, samozrejme, dostanú sa pod tlak ministerstva a tak ďalej, vyvinie sa na riaditeľov, samozrejme, úmerný tlak, aby zlepšili hospodárske výsledky. Teraz, keď takáto situácia nastane, ten manažment, resp. predstavenstvo či chce, či nechce, akonáhle vykazuje stratu a má záväzky po lehote splatnosti, musí sám na seba vyhlásiť konkurz. A vtedy tu už budeme hovoriť o tom, že veď to sa nedeje preto, že ten manažment to urobil, lebo chcel. Manažment povie, on to urobil, lebo to urobiť musel, pretože je to takto uvedené v zákone.

    Ten druhý moment, ktorý tu spomíname, exekúcie. Ono to tak pekne znie, že chceme im pomôcť. Nebudem sa už vracať k tomu, čo tu uviedli moji kolegovia, že ak očakávame, že tie nemocnice budú hospodáriť omnoho lepšie ako akciové spoločnosti, prečo ich zrazu musíme chrániť? Ale ja to vnímam aj trošku ináč, ten moment exekúcií. My tým, že povieme alebo prijmeme zákon alebo nejaké opatrenie, že nemocnice nemôžu byť exekvované, tak veriteľ má len jednu jedinú možnosť, ako sa domôcť svojich peňazí. Dať firmu do konkurzu, a to si myslím, že je presný cieľ. Čiže my vytvárame podmienky, na základe ktorých manažment sa bude musieť sám prihlásiť do konkurzu a súčasne aj veriteľ nebude mať žiadnu inú možnosť, len dať firmu do konkurzu. A teraz: aký to má prínos? No pre štát žiaden. Pre občanov, resp. pacientov takisto absolútne žiaden, ale pre tých, ktorí budú pripravení na tento moment, resp. ktorí tento moment, samozrejme, ak sú rozumní a v tejto oblasti pôsobia, tak ho veľmi jasne predpokladajú, nebudú sa musieť trápiť nejakými dielčimi exekúciami, že zoberú jeden pavilón, druhý, tretí a potom to prácne dávať dokopy. Oni urobia jeden veľký konkurz a zoberú to celé naraz, jednoducho a efektívne. A to si myslím, že v konečnom dôsledku je cieľ.

    Tento zákon, samozrejme, je o štátnej pomoci, ale všetci sa sústreďujeme na tú transformáciu nemocníc, lebo s tým práve táto štátna pomoc súvisí. Čiže na základe týchto faktov, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ktoré tu boli povedané, si dovolím tvrdiť, že štátna pomoc je dobrá vec. Samozrejme, že všetci sa tomu tešíme, ale v konečnom dôsledku táto štátna pomoc je len prostriedkom alebo resp. bude v konečnom dôsledku zneužitá na to, že tieto nemocnice skončia v konkurze, lebo - zopakujem to ešte raz - napriek dotáciám bude chýbať 70 mil. eur, vykazujú väčšiu stratu, než vykazovali v minulosti. Čiže ak chceme, aby pokryli len tých 70 mil. v minulosti, tak by, samozrejme, mali tvoriť výrazný zisk, ale to nikto tu z nás, ktorí sedíme, myslím si, že neočakáva, ani tomu neverí. Pretože tie nemocnice na druhej strane - teraz aby som neobviňoval neprávom manažment - tie jednoducho môžu hospodáriť len s tým, koľko dostanú zo zdravotných poisťovní. A keď zdravotné poisťovne im takisto škrtajú výkony, tak je jasné, že tie nemocnice sa dostanú do konkurzu a v mnohých prípadoch možnože ten manažment za to nebude niesť ani zodpovednosť, len bude musieť v zmysle zákona, ak vykazuje stratu a má záväzky po lehote splatnosti, vyhlásiť na seba konkurz.

    Druhý moment je, čo spomínal aj pán kolega župan, otázka ako sa k tomu postavia tie ostatné nemocnice, ktoré nedostanú túto dotáciu na oddlženie. Tie asi skončia v prvom kole, o tie sa už asi nikto nepostará, pretože výkony nedostávajú, znižujú sa im výkony. Nedostanú dotáciu od štátu, VÚC-ky vzhľadom na tie zákony, ktoré sa tu prijímajú, jednoznačne to môžem povedať aj ja ako poslanec VÚC-ky v Košiciach, na to peniaze mať nebudú, aby dokázali udržať chod týchto nemocníc. Čiže sú len dve možnosti. Buď ich kvázi dobrovoľne predajú za pár korún, alebo jednoducho skončia tieto nemocnice takisto v konkurze.

    Na to by som chcel, aby sme sústredili našu pozornosť, aby sme pod pláštikom toho, že tam dávame 350 mil. eur, nezabúdali na to, že nám treba 420. A kde celý ten proces skončí? Proces skončí tak, že do piatich rokov väčšina nemocníc prejde konkurzom a budú mať súkromných majiteľov, súkromných vlastníkov a až potom to začne na Slovensku, až potom uvidíme, k čomu sme sa dopracovali.

    A preto by som chcel v tejto súvislosti, aby som len nebol na strane kritika, poprosiť pána ministra, ak robíme takúto zásadnú zmenu, ak niekde dávame peniaze, tak je pochopiteľné, že chceme vedieť, že ako bude s tými peniazmi naložené. Ja by som chcel, aby bol predložený finančný plán aspoň na päť rokov, čo je taká primeraná doba, akým spôsobom po transformácii tieto nemocnice budú hospodáriť, aby sme povedzme o rok, o dva vedeli presne sa spýtať v jednotlivých nemocniciach. Takýto bol plán, prečo sa tento plán nedodržiava? Prečo táto nemocnica skončila v konkurze alebo prečo jej hrozí konkurz, alebo je v nejakom inom ohrození? Nedávam to ako procedurálny návrh, to by som očakával, ak je to možné, aby to bolo predložené na zdravotnícky výbor, ktorý by sa týmto zaoberal, poprípade by sme následne urobili aj poslanecký prieskum v jednotlivých nemocniciach, teda hlavne v tých väčších.

    Druhú vec, ktorú by som vás chcel poprosiť, je, aby ministerstvo požiadalo jednotlivé nemocnice, ktoré nie sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, resp. ministerstva vnútra, aby takisto predložili plán, očakávaný plán, finančný plán a obchodný plán, čo ich čaká najbližších päť rokov, aký vývoj môžme očakávať. Ja si myslím, že na základe týchto dvoch základných materiálov budeme vidieť, že tieto nemocnice po transformácii a po nedostatočnom oddlžení a po nedostatočnej zmene systému financovania nemocníc nemajú šancu na prežitie a reálne im hrozí, že prejdú konkurzom a dostanú sa do súkromných rúk, a dúfam, že toto nie je váš základný cieľ.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Prihlásili sa traja poslanci. Slovo má pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem nadviazať na pána poslanca Lazára. Ešte stále napr. pri nemocniciach, ktoré patria pod vyšší územný celok, ktoré idú byť transformované bez oddlženia, bez akejkoľvek ochrany, ešte by som položil otázku, že čo bude s pacientom. Možno neviete, ako prebiehajú rokovania o oddlžení. Tak ja vám poviem, bol jeden dodávateľ médií z Košíc vyzvaný, ktorý má regulovanú cenu a ktorá, táto cena tesne pokrýva náklady, čiže hospodári zhruba na nule, bol pozvaný na ministerstvo zdravotníctva na rokovanie, kde teda bol ochotný, keďže je to akciová spoločnosť, bol ochotný rokovať o médiách. Bol ochotný rokovať o úrokoch, ale nie o istine. Tam si ho tím vedený pánom Pažitným posadil, povedali mu, že koľko je schopný znížiť istinu dlhu, ktorý má nemocnica voči nemu. On povedal, že to je akciová spoločnosť, ťažko môže znížiť istinu a keby ju znížil, tak dostane svoju akciovú spoločnosť do problémov. Povedali mu: Takže potom sa s vami nemáme o čom baviť, môžte odísť. Čiže čo bude v takýchto prípadoch? Odmietnu oddlžiť dodávateľa médií, odmietnu mu zaplatiť istinu, aj keď je schopný sa, aj keď je ochotný vzdať sa úrokov? Čo bude s ním? Nemocnica košická sa transformuje na akciovú spoločnosť, no a tento dodávateľ médií bude prvý, ktorý si bude chcieť vymôcť aspoň istinu za dodávané médiá, ktoré nemocnici dodal. Ako je vyriešené toto? No nijako to nie je vyriešené, a preto vám vravím, že od 1. 1. nebude šanca tieto nemocnice zachrániť. Nebude šanca tieto nemocnice zachrániť.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Lazár, nadväzujem na časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili práve o vúckarských nemocniciach, ktoré nebudú oddlžené napriek tomu, že ešte raz zdôrazňujem, poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa tých istých zákonov ako štátne nemocnice, podľa rovnakého systému, ktorého pravidlá neurčuje samosprávny kraj, ale štát. Samosprávne kraje urobili mnohé opatrenia, ktoré sa neurobili v štátnych nemocniciach dodnes, a výsledok je taký, že napr. zadlženosť štyroch nemocníc Žilinského samosprávneho kraja vďaka nedostatočným platbám a nepreplácaniu nadlimitných výkonov je okolo 9 mil. eur. Sú to štyri nemocnice, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť 330-tisíc obyvateľom. Zadlženosť Fakultnej nemocnice v Žiline, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť asi 150-tisíc obyvateľom je 10 mil. eur. Výsledok je taký, že priemerné mzdy v nemocniciach samosprávnych krajov sú o tretinu nižšie ako v štátnych nemocniciach a platby za jednotlivé porovnateľné výkony, ktoré robia v našich nemocniciach a v štátnych nemocniciach, sú polovičné, niekedy tretinové. Ako vysvetlíme my našim lekárom, ktorí majú rovnaké atestácie ako v štátnych nemocniciach, prečo sú tieto platby nižšie, keď sú rovnako kvalifikovaní.

    Pán minister, ja by som naozaj vás chcel vyzvať, povedzte, prečo samosprávne kraje nebudú v systéme oddlženia? Sú to verejné nemocnice ako štátne nemocnice a nie je absolútne dôvod, aby ste z obyvateľov, ktorí chodia do týchto nemocníc, robili druhotriednych občanov, ktorí si platia rovnako zdravotné poistenie ako aj tí, ktorí chodia do štátnych nemocníc.

  • Ja len veľmi krátko na pána poslanca Lazára. Pán poslanec, chcem vás uistiť, že nie je cieľom tejto vlády a nie je cieľom ani SDKÚ - DS, aby nemocnice, ktoré sa transformujú na akciové spoločnosti, išli do konkurzu a potom sa dostali do rúk súkromných privatizérov. S plnou zodpovednosťou to chcem povedať. Programové vyhlásenie vlády s takýmto nepočíta, o takom nehovorí, hovorí o stopercentných štátnych akciových spoločnostiach.

    Ešte by som možno pripomenul, že ste v minulosti často strašili, že manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý sa po voľbách vymenil, nemyslím len vás, vaši kolegovia, aj vy zo SMER-u, ktorý sa po voľbách vymenil, je tam len na to, aby doviedol Všeobecnú zdravotnú poisťovňu do konkurzu a potom sa dostala do rúk nejakého privatizéra alebo investora. Opak je pravdou. Nový manažment zachránil Všeobecnú zdravotnú poisťovňu z problémov, do ktorých ju dostal predchádzajúci manažment za vlády Róberta Fica.

    A chcem vás uistiť, že to isté sa pokúsime urobiť aj v štátnych nemocniciach. Čaká ich veľmi ťažký rok, bude to veľmi náročné. Riziká, o ktorých ste hovorili, sú reálne. Ja si ich uvedomujem, ale znovu zopakujem, cieľom tejto vlády nie je privatizovať štátne nemocnice ani ich nejako pokútne dostať do konkurzu, aby tam mohol ľahko vstúpiť investor.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Lazár reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Na to sa dá uviesť asi len jedna taká známa fráza na Slovensku, že "reči sa hovoria a chlieb sa je". My si tu môžme povedať čokoľvek, fakt je ten, že zákon to, čo sme uviedli, umožňuje, vytvára takéto podmienky a vytvára takéto predpoklady. My tu môžme, nemusíme sedieť o tri, päť, štyri rokov, ale ten zákon platiť bude a tieto nemocnice sa podľa toho riadiť budú.

    V tej skutočnosti, že urobíme všetko pre to, aby fungovali, no už rok sú riadené novým vedením, už rok vlastne pán minister riadi tieto nemocnice cez rezort, a napriek tomu tieto nemocnice vytvárajú ešte väčšiu stratu ako v minulosti. Čiže ešte raz opakujem, reči sa hovoria, chlieb sa je a fakty sú fakty.

    Ja nie som lekár, som ekonóm, a preto na to možno pozerám mnohokrát z iného pohľadu. Z môjho pohľadu je to jasný scenár. Treba povedať, že je to chytrý scenár, ktorý je pripravovaný a ktorý je robený, je robený komplexne, treba ohodnotiť a pochváliť aj silu súpera a súper na druhej strane vie, čo robí, vie, ako to robí, vie, čo chce dosiahnuť. A ja si myslím, že hodnotiť to budeme o tri roky, keď bude končiť toto volebné obdobie, a dovtedy je ešte veľa času pred nami a skôr by som povedal takých zlých časov, nie pozitívnych.

    A uvediem ešte jeden príklad. Obdobne je to aj s privatizáciou, napríklad teplární. Tam takisto prišiel nový manažment, ktorý prišiel s jasným scenárom, má na to jasný cieľ, ako má robiť, aby tieto nemocnice priviedli do privatizácie. My dnes v prípade nemocníc ich dávame do situácie, kde jednoducho vytvárame horšie podmienky a na druhej strane im nevieme pomôcť, ani oni samy si nebudú vedieť pomôcť, potom sa tu všetci budeme tváriť, že veď predsa manažment len dodržiava zákon. Vyhlásil na seba konkurz. A v konkurze je možné nemocnicu predať aj ako celok a je to omnoho rýchlejšie a efektívnejšie.

  • Pán poslanec Valocký, ďalší rečník.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, aby som nezabudol, pán spravodajca, dávam procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby tento návrh bol vrátený na dopracovanie predkladateľovi. Ako dôvod uvádzam, aby boli do tohto návrhu zapracované aj iné nemocnice na Slovensku, ktoré sa musia transformovať taktiež na akciové spoločnosti, čiže to znamená, nielen fakultné nemocnice, ktoré sú toho času pod zriaďovateľskou gesciou ministerstva zdravotníctva, ale aj nemocnice, ktoré sú pod inou gesciou, to znamená buď mestskou, alebo VÚC. Ďakujem veľmi pekne.

    Začnem netradične asi tým, že, pán predseda zdravotného výboru, veľmi dobre si to povedal, SDKÚ - DS nebude privatizovať, lenže rezort zdravotníctva vedie nominant KDH. Čiže kto, nám je to jasné. Aj keby som tvoje slová zobral úprimne, nepredpokladám, pán predseda zdravotného výboru, že si analfabet v zdravotníctve, lebo sa poznáme už dlhšie, a ak by som tieto slová bral úprimne a teraz nemyslím o privatizácii, ale o akciových spoločnostiach, z dôvodu toho, že urobme akciové spoločnosti a tieto spoločnosti budú hospodáriť vo vyrovnanom hospodárení, tak o ministrovi neviem, ale k nemu sa vyjadrím neskoršie, ale u teba, pán predseda, nepredpokladám, že by si nevedel, že keďže sa nemocnice zadlžujú, tak od 1. 1. 2012 urobiť akciové spoločnosti je utópia.

    Netvrdím a nie som proti akciovým spoločnostiam, ale my hovoríme iné. Keďže nastúpila nová vláda, nominant KDH prišiel na ministerstvo zdravotníctva, tento minister vymenil manažmenty v nemocniciach, pretože tie predchádzajúce boli zlé, zadlžovali sa, nové manažmenty sa zadlžujú ešte viac a s týmto predpokladom vytvárať akciové spoločnosti, dúfam, že aspoň v tomto budeš so mnou súhlasiť, je utópia. Ak by nominanti KDH na postoch riaditeľov terajších nemocníc znižovali zadlžovanie nemocníc, tak by som ešte aj pochopil vytváranie akciových spoločností. Vtedy by boli, pán predseda, tvoje slová pravdivé, nič za tým nie je, nebudeme privatizovať, ale keďže je to takto, ako hovorím, no predstavte si, že máte vlastnú firmu, ktorú zadlžujete, zadlžuje sa tá vaša firma a vy ju idete obrátiť na akciovú spoločnosť, ktorá sama seba bude musieť dať do konkurzu? Však je to skutočne pri, bez akýchkoľvek invektív, toto je postavené absolútne na hlavu.

    Bol by ešte ďalší recept. Pán minister, už rok čakám, kedy poviete holú pravdu o fakultných nemocniciach a pravdu akciových spoločností v tom, že neustále ste pri tvorbe zákona o akciových spoločnostiach hovorili, musia byť nemocnice akciové spoločnosti, aby hospodárili s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. A dávali ste príklady neporovnateľné, hovorili ste, že akciové spoločnosti, to ste mysleli ústavy, tak ako vám povedal pán poslanec Raši, potom ste zistili asi, že tie ústavy majú o 100 % viacej finančných prostriedkov ako nemocnice, tak ste zjemnili rétoriku a povedali ste, že akciová spoločnosť Poprad, nemocnica Poprad, ktorá skončila s hospodárskym výsledkom 16 800 eur v roku 2010. Áno, ale zabudli ste, pán minister, povedať a čakal som celý rok, čakal som celý rok na to, že poviete, že aj príspevkové organizácie, nie akciové spoločnosti skončili s pozitívnym hospodárskym výsledkom. Napríklad Fakultná nemocnica Nové Zámky, ktorá nie je akciovou spoločnosťou, napríklad Fakultná nemocnica Nitra, v ktorej som bol riaditeľom, skončila s hospodárskym výsledkom 2 mil. eur, prosím pekne, to prečo nepoviete, pán minister?

  • Alebo ak chcete akciové spoločnosti, tak nájdite si inú rétoriku, prosím vás. Však povedzte teda, že aj mnou ako ministra riadené organizácie, príspevkové, sú hospodársky dobre na tom a išiel by som na to trošku inak, pán minister. Ak je vám, možnože ani ste neni presvedčený o tom, že treba akciové spoločnosti, možno máte nejakú úlohu a pri týchto všetkých otázkach, ktoré vám kladieme, to tak, bohužiaľ, vyzerá. Hej? Tak prečo ste neurobili, pán minister, to, že keď mám fakultné nemocnice vo svojej gescii v pozitívnom hospodárskom výsledku, tak tie transformujte. A urobte to postupne. Prečo to tak neurobíte?

    Teraz napríklad vaši nominanti, ktorých ste tam dali, sa zadlžujú ešte viac. Ako je to možné, pán minister? Hovorili ste a vyhovárali ste sa na to, že nie je mnou, teda ministrom v riadených organizáciách, nie je jednotné účtovníctvo a nie je jednotná ekonomika. Veď sám viete, pán minister, dúfam už po roku na tom ministerstve, že to je hlúposť. Veď jednotné ekonomické tabuľky dáva ministerstvo zdravotníctva. A to každý, kto trošku tuná rozumie ekonomike, toto pochopí.

    Čiže v zásade ak by sme hovorili, my nie sme proti zmene formy, my len sme proti zmene rýchlej, ktorá sa deje na základe buď nejakého pokynu, alebo neverím, pán predseda zdravotného výboru, že podobne by si nerozmýšľal, keďže ťa dlhšie poznám a viem, že pracujeme v zdravotníctve už spolu už druhé volebné obdobie, takže aby bolo správne pochopené. Ešte raz. Nie sme proti transformácii, ale sme za transformáciu rozumnú, sme za transformáciu takú, ktorá pomôže občanom Slovenskej republiky a nebudú sa zatvárať a nebude sa špekulovať vôbec o tom, že či nejaká Penta bude mať nejaké nemocnice, alebo nebude mať. Však keď si pozriete, to nie sme my, ktorí o tom otvorene hovoria. Pozrite si denníky, včera, predvčerom, ešte o zákone o lieku.

  • Áno. Však už nie my nazývame ministra zdravotníctva nejakým menom, ale tlač. Niečo sa stalo, páni, tak nad tým rozmýšľajme. A skutočne my chceme pomôcť ako zdravotníci zo SMER-u - sociálna demokracia, skutočne chceme pomôcť zdravotníctvu. A môžem vám, pán minister, povedať, či vo fakultnej nemocnici, kde som bol riaditeľom, to nie je pravda, čo som povedal, že skončila s hospodárskym výsledkom a môžem vám, pán minister, ešte aj to povedať, že z titulu platieb napriek tomu, že som bol poslancom Národnej rady za SMER, som bol odspodu na treťom mieste. Ak klamem, možno som bol na štvrtom, čo sa týka výšky platieb do nemocníc.

    Čo sa môže stať, ako môže vôbec takáto akciová spoločnosť v tomto prípade, v ktorom minister teda navrhuje, či už pod tlakom, alebo podľa vlastného uváženia, čo sa môže stať? Všetci moji predrečníci tu hovorili konkurz a tak ďalej, čiže nechcem sa opakovať, ale predstavme si jednu vec, že by náhodou niektorá z tých nemocníc začala neplniť svoju funkciu. Teraz už potom nebudeme, čo budeme hovoriť potom? Že sme to šili horúcou ihlou? Že ten občan nemá kam prísť, že zosekáme lôžka? Čo budeme potom robiť? To je prvá vec, na ktorú chcem upozorniť.

    Druhá vec. Pán minister, predpokladám, že týchto 420 mil. eur, je to odhad až do konca decembra alebo je to spracované k 1. 9. 2011? Predpokladám, že ak hovorím o dlhoch, tak hovorím k dátumu x a nie dopredu, lebo dopredu ešte neviem, aké budú dlhy. Keď už by som povedal, že k 1. 9. nám chýba na oddlženie 70 mil. euro len vo fakultných nemocniciach, čo je 2 mld. korún. Pýtam sa, ktoráže to firma nebude oddlžená? Ktorá? Tá, ktorá sa nepodvolí a nestiahne zo svojho dlhu 10, 8, 7 %? Čiže čakal som, že ak oddlžíme nemocnice, tak v plnej výške.

    Vážené kolegyne, kolegovia, to nie je len toto oddlženie. Občan platí za nezodpovednosť vedenia, dajme tomu rezortu, lebo pod rezort, bohužiaľ, tieto nemocnice patria, inak to nevieme nazvať a poviem, platí dvakrát. A poviem prečo. Pretože ak ste si nevšimli niekto, tak bola nemocnici v roku 2009 poskytnutá pôžička na oddlženie. Ak ste si všimli, tak táto pôžička, vláda ju odpustila. Čiže to znamená, že to nie je 350 mil. eur, to je ďalších, teraz ma ospravedlňte, 200 mil., lebo neviem presnú sumu, ktorá bola, neviem, pán poslanec, možno mi pomôžeš, ktorá bola požičaná nemocniciam. Prečo ministerstvo nezariadilo to, aby nemocnice začali splácať tento dlh? Divím sa ministrovi financií, že si nechal takýto balík peňazí ujsť. Lebo napríklad Fakultná nemocnica Nitra bola schopná splácať v pohode. Lenže bola tam dvojročná odkladová doba a nikto neprišiel a nepovedal, že plaťte. Peniaze boli na stole. Možno, že toto minister financií ani nevie. Keby vedel, ako sa hospodári v niektorých fakultných nemocniciach, a to netvrdím, že dlhy boli za nás, dlhy boli predtým, takže nemám s tým problém aj do minulosti rozprávať, ale skutočne je to o vedení manažmentov.

    Ak necháte manažmenty nemocníc pri tvorbe akciových spoločností, dajme tomu aj tie, ktoré už teraz ste dosadili vy a ktoré vám zvyšujú dlh, tak to budú robiť ďalej. Vy si myslíte, že nejaká zmena formy zmení toho riaditeľa alebo tých ľudí, ktorí nebudú ničomu rozumieť a budú sedieť v tých predstavenstvách a tých dozorných radách? Čiže upozorňujem skutočne a s celkovou vážnosťou na tieto problémy, ktoré nastanú a ktoré budú.

    Ešte sa dotknem trošičku tých iných nemocníc. Vy si myslíte, že tie iné nemocnice, ak pokrachujú, tak utiahnu to len fakultné nemocnice? To snáď nemôžeme myslieť vážne. Prečo nechávame tie iné? Lebo to sú veľké nemocnice. To máte Čadcu, Galantu, ja neviem Liptovský Mikuláš a tak ďalej. To sú veľké nemocnice, ktoré pokrývajú veľké teritóriá Dolný Kubín a podobne. Tak, pán minister, ja by som skutočne odporúčal, aby aj tieto nemocnice boli oddlžené. Tak to skúsme nejako.

    Ide stále menej a menej prostriedkov do zdravotníctva. Ja by som tu chcel upozorniť a trošku predviesť aj mojím kolegom poslancom a možno občanom Slovenskej republiky, vlastne o čo ide. Stále hovoríme, možno niekedy aj lekárska komora vystupuje, že štát neplatí, štát dáva menej, štát dáva menej a tak ďalej. Z celkového objemu výberu poistného, zdravotné poistenie, ja budem hovoriť v korunách, je ročne okolo 100 mld. korún. Z toho iba 30 % platí štát za deti, dôchodcov a tak ďalej. Ak navyšuje týchto 30 %, či je to 4,75 alebo 4,60, alebo 4,90, nie je to až tak podstatná suma. Podstatné je to, že neustále sa nám zvyšujú odvody do zdravotných poisťovní a stále peňazí nie je dostatok. Ako je to možné? Ako je možné? A tu vám chcem vysvetliť to, že skutočne tá nemocnica, ktorá bola poddimenzovaná platbami, mala pozitívny hospodársky výsledok. A tá, ktorá mala platby o 40 % väčšie, má negatívny?

    A už teraz, pán minister, už sa nie je jednoducho na čo vyhovárať. Veď už sme mali spolu debatu. Povedal som, že prvý rok bude ťažký. Minister sa zabehol, ale čo ďalej? Čo teraz? Dobre, takže toto by mol môj príspevok, ktorým som chcel trošičku vysvetliť, skutočne bez nejakých invektív, že čo nás čaká a čo nás neminie. A keďže nepredpokladám, že minister je nevzdelaný, tak musím predpokladať, že za týmto niečo je. Nehovorím o akciových spoločnostiach, hovorím o rýchlosti, s akou sa to deje, a nepripravenosti tohto procesu z titulu fiškálnej politiky zdravotníckych zariadení.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Máme prihlásených päť poslancov.

    Pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec Valocký, chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie, ktorým si naozaj pootvoril mnoho tém, ktoré sú spojené s transformáciou, ale aj s oddlžením nemocníc. Ja by som doplnil, že to, čo sa chystá v rámci transformácie, je nielen utópia, ale je to predovšetkým nebezpečné, škodlivé a likvidačné, na čo doplatia predovšetkým ľudia, ktorí sú nízkozárobkoví, ktorí sú zo sociálnych skupín, pretože zo zdravotníctva sa týmto pádom stane tvrdý biznis. A to môžete si hovoriť čokoľvek. Bude to tvrdý biznis, pretože sa chystajú ďalšie kroky, ktoré súvisia s poplatkami v zdravotníctve.

    O tom, že naozaj niektoré príspevkové organizácie sú aj v pozitívnom hospodárení, svedčí aj naša nemocnica v Žilinskom samosprávnom kraji. Je to Hornooravská nemocnica v Trstenej. A je to len vďaka tomu, že má platby vyššie, nič iné, pán minister. Keby to bola nejaká genialita vedenia, tak potom by som určite vymenil mnohých riaditeľov, ale je to v platbách, pretože dnes riadia nemocnice nie riaditelia, ale zdravotné poisťovne. Bohužiaľ.

    Podporujem myšlienku, aby sa vrátil materiál na dopracovanie. A chcem vás poprosiť, pán minister, naozaj, zvážte, prerušte rokovanie alebo otvorte opätovne druhé čítanie a vložte do tohto materiálu aj oddlženie vúckarských nemocníc, teda nemocníc, ktoré sú vo vlastníctve samosprávnych krajov. Chcem vás o to požiadať a poprosiť v mene všetkých obyvateľov, ktorí chodia do týchto nemocníc, a všetkých poslancov, ktorí tu sedia, pán Chaban, Radošovský, ktorí sú v krajských zastupiteľstvách, nebuďte, prosím vás, hrobármi vúckarských nemocníc.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa vrátiť k poznámke alebo k informácii, ktorú povedal pán poslanec Valocký, pretože mnohokrát ministerstvo argumentuje tým, že boli rozdielne vedené účtovníctva, neboli prehľadné, presne tak, nie je to pravda. Formu prezentácie informácie a poskytovania informácie robia nemocnice pravidelne a vždy vo formách, ktoré zadefinuje ministerstvo zdravotníctva. Čiže transformáciou na akciové spoločnosti sa ani v tomto nič nevyrieši. Takže naozaj aj v Nitre je typickým príkladom, že nemocnica vie hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom bez ohľadu na to, v akej je forme.

    A preto znova opakujem, keď sa zmení forma príspevkových organizácií na akciové spoločnosti v nemociach, ktoré teraz nedokážu hospodáriť vyrovnane, zmenou na akciové spoločnosti sa nestane nič len sa hodia, budú teda môcť byť postihnuteľné, pretože sa budú riadiť Obchodným zákonníkom a reálne im bude hroziť konkurz a zaniknutie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Valocký, veľmi správne si povedal, vlastnú firmu nebudem zadlžovať. Ak mám vlastnú firmu, v prvom rade hospodárim zodpovedne. Presne tak, ako si ty, pán kolega, hospodáril v Nitre a je to veľmi správne. Vo vlastnej firme hospodárim tak, aby som ju udržal, pretože neviem, alebo teda viem, že nemám za chrbtom strýka, ku ktorému natrčím ruku, keď je zle. Vo vlastnej firme nedávam provízie kamarátom a podobné pekné veci.

    A uviedol si veľmi, veľmi pekné príklady, Nové Zámky, Nitra, Poprad. Nesúvisí to len s výškou úhrady. Veď to bolo veľmi krásne uvedené, že štvrtá najhoršia, alebo ako to odznelo, ale len a len so zodpovednosťou manažmentu. A je obrovský rozdiel medzi slovíčkom chcem, to sú v preklade príspevkové organizácie, väčšinou nechcú. Načo by aj chceli? Veď to je príklad Grécka. Pokiaľ mám strýka, čo mi nakoniec všetko zaplatí, nič mi nehrozí. Štát sa o mňa postará, poskladajú sa mi na to daňoví poplatníci raz, potom každých päť rokov, každých desať rokov. Uvidíme. A je rozdiel teda medzi slovíčkom chcem a medzi slovíčkom musím. Slovíčko musím sa týka akciových spoločností, a tam jednoducho manažment nemá inú voľbu. Len hospodáriť zodpovedne.

    A ohľadom tlače skutočne nemáš pravdu. Platená inzercia nie je tlač. Za obsah inzercie v plnej miere je zodpovedný inzerent. A tu je taká zvláštna otázka, že odkiaľ a kto berie peniaze na klamlivú inzerciu v celonárodných médiách?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, teraz neviem, pán poslanec Valocký bude zrejme reagovať, zrejme.

    Čiže pán poslanec Chaban.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Valocký, ja budem k dvom veciam hovoriť. Prvý, k vášmu návrhu, aby bol vrátený zákon a aby boli za vzaté aj iné zariadenia. Menovali ste mestské a vúckarské a chcem pripomenúť, že máme zariadenia štátne a neštátne, tak potom by som asi doplnil, že dajte tam ešte podnikové, charitatívne a vlastne aj súkromné nemocnice a že o toto by sa mal postarať štát.

    Jednoducho sme tu nato, aby sme zabezpečili dostatočnú starostlivosť liečebnú a táto napríklad na vúckarských zariadeniach, ani diagnostická, ani liečebná, nie je a prelína sa to do celého systému. V Žiline sa vyplytvali peniaze rezervované na štyri CT, minuli sa na nezmyselné alebo málo zmysluplné investície a teraz sa plače nad dlhmi. To je prvá moja diskusia. Dajte tam aj súkromné nemocnice, nech sa o ne postará štát.

    Po druhé, chcem diskutovať trocha ku kontraproduktívnemu tvrdeniu o Nitre, čo sme sa tu dočkali takého potlesku. No, jednoducho, ako počúvam vašich kolegov a tvrdia, že systém je tak nastavený, že nemôžme ísť do týchto zmien, tak nechápem, ako ste mohli byť v pozitívnom výsledku. Hovoríte, že celý systém je nastavený tak, že nie je dosť peňazí a vy z toho nedostatku peňazí ste spravili pozitívum. Pre mňa to znamená jedno jediné, že sa to teda dá a že sa o to treba pokúsiť.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte raz zopakovať. Ja som už uviedol, reči sa hovoria a chlieb sa je. Nech pán minister požiada, resp. nech je predložený finančno-obchodný plán týchto nemocníc na najbližších päť rokov, aby sme, pokiaľ týmto firmám alebo týmto akciovkám v budúcnosti nehrozí konkurz, tak nech to vidíme všeobecne, či manažment to takto vidí a ako to chce zabezpečiť, aby to nenastalo. My si myslíme, že tieto firmy sa dostanú reálne do problému, lebo v problémoch sú.

    Druhým moment, je tam reálny výpadok 70 mil. eur. Jednoducho my tieto akciové spoločnosti už dnes posielame do problémov, aj keby hospodárili s vyrovnaným hospodárskym výsledkom, napriek tomu si z minulosti prevezmú dlh 70 mil. eur, ktorý, samozrejme, za posledný rok narástol takmer dvojnásobne a bude narastať ešte ďalej.

    A chcel by som ešte poukázať aj na tie vúckarské nemocnice, resp. mestské nemocnice, ktoré budú tiež akciové spoločnosti. Ak niektorí kolegovia z vládnej koalície hovoria o otvorenom trhu, rovnosti na trhu, o tom, že všetci by mali mať rovnaké šance, tak sa potom pýtam, že ako to korešponduje s tým, že štátnym nemocniciam ideme pomôcť, ale vúckarským nie. Čiže do akej pozície staviame tieto vúckarské nemocnice? Do ešte horšej, než sú štátne a tieto budú ohrozené v prvom rade. Čiže ak máme niekde v názve strany liberálne tézy a liberálne názory, tak ich potom aplikujme aj konkrétne aj v týchto prípadoch, pretože toto je takisto deformácia trhu, ak dávam štátny príspevok len niektorým účastníkom trhu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Valocký reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Chaban, ja s tebou súhlasím. Ja len hovorím, že transformujme tie, ktoré sú na to pripravené. Ja nemám s tým absolútne problém, len na budúci rok po ďalšom roku vládnutia, keď tie nemocnice budú takýmto tempom sa zadlžovať ako teraz, tak jednoducho budú krachovať, áno.

    A k poslancovi Kalistovi. Nech sa páči, však týchto manažérov ste vybrali vy a prečo sa zadlžujú ďalej? Je to na zodpovednosti ministra zdravotníctva. On je ich zamestnávateľ, on ich vybral. Uvidíte sami, mávnutím čarovného prútika na zmenu akciovky sa skoro nič nezmení. Bude s tým absolútny problém. Možno o rok, lebo kedy tu budeme sedieť a budeme vymýšľať zákony, čo spraviť, aby do toho konkurzu nešli, alebo je tam iný zámer, tak ako som povedal.

    Ďakujem pekne.

  • Posledný rečník v tejto rozprave je pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, oddlženie sa stalo evergreenom slovenskej zdravotnej politiky uplynulého desaťročia. Pritom oddlženie v rokoch 2003 až 2005 prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ za vyše 19 mld. korún malo byť posledným, ale nebolo. Prečo? Pretože predchádzajúca vláda najskôr zastavila a neskôr úplne zrušila transformáciu nemocníc, štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti v 100-percentnom vlastníctve štátu. Druhá Dzurindova vláda takmer úplne oddlžila všetky štátne nemocnice. Zostávajúci dlh sa každým mesiacom znižoval. Nemocnice platili tak dodávateľom, ako aj napríklad Sociálnej poisťovni. Po voľbách v júni 2006 sa však situácia ako mávnutím čarovného prútika zmenila. Platobná disciplína nemocníc sa náhle vytratila. Nastalo obdobie zmäkčovania pravidiel pre štátne nemocnice.

    Spomeňme snahu o ochranu pred exekúciami. Spomeňme koncovú minimálnu sieť diskriminujúcu neštátne zdravotnícke zariadenia. Spomeňme ničím nepodložené navyšovanie platieb Všeobecnej zdravotnej poisťovne štátnym nemocniciam o desiatky percent. A napriek tomu sa každý mesiac dlh štátnych nemocníc zvyšoval. Nemocnice neplatili svojim dodávateľom, rovnako neplatili odvody za svojich zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Situácia sa vyhrotila v roku 2009, keď finančná a hospodárska kríza zasiahla aj slovenské zdravotníctvo. 28. apríla 2009 sme tu v Národnej rady prerokovali návratnú finančnú výpomoc nemocniciam. Materiál, na rozdiel od toho, o ktorom rokujeme dnes, neprešiel vtedy riadnym legislatívnom procesom. Neschvaľovala ho ani vláda. Dostal sa sem ako poslanecký pozmeňovací návrh v druhom čítaní

    Návratná finančná výpomoc vo výške 130 mil. eur už svojím názvom zahmlievala podstatu. Nikto, ani samotný predkladateľ, totiž neočakával, že by tieto peniaze mali byť niekedy vrátené štátu. Vtedy som z tohto miesta povedal: "Správnou a čestnou otázkou by bola otázka, ako chcú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti po dvoch rokoch začať peniaze vracať, lebo ide o návratnú finančnú výpomoc. To do dvoch rokov naozaj ministerstvo zdravotníctva verí v to, že nemocnice budú hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte a ešte budú dokázať splácať svoju návratnú finančnú výpomoc? Ja tomu neverím." Toto som povedal v apríli 2009 a mal som pravdu. Ja som mal pravdu a pán minister Raši sa mýlil.

    Nemocnice do dvoch rokov nevedia splácať návratnú finančnú výpomoc. To je pravda a treba to možno podčiarknuť skôr, ako znovu budeme kresliť utopistické a dramatické modely toho, ako to bude v budúcnosti. Treba povedať, že v apríli 2009 pán minister Raši požičal nemocniciam, požičal 128, skoro 130 mil. eur návratnej finančnej výpomoci, ktoré sa ukázali byť nenávratnou finančnou výpomocou.

    Dnes je situácia zmenená oproti tej spred dvoch rokov. Štátne nemocnice sa majú transformovať do konca tohto roka na akciové spoločnosti. Ak majú prijať po novom roku zodpovednosť za svoje hospodárenie, je potrebné ich finančne stabilizovať. Napriek náročnej situácii, napriek hospodárskej kríze, napriek problémom vo verejných financiách našla vláda Ivety Radičovej na ich oddlženie peniaze 350 mil. eur, teda vyše 10,5 mld. korún.

    Proces premeny štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti sa dostáva do druhého kroku. Ako som to už onekdy, prvým krokom je samotné technické zvládnutie transformácie, druhým krokom je oddlženie starých záväzkov a tým tretím a najnáročnejším krokom, na ktorý nás právom upozorňuje aj opozícia, je udržanie finančnej stability nových akciových spoločností po 1. 1. budúceho roku.

    V štátnych nemocniciach, ktoré prechádzajú procesom transformácie z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, sa v uplynulých mesiacoch vykonali znalecké posudky. Dovoľte mi spomenúť niektoré zásadné konštatovania, ku ktorým pri tejto činnosti dospel Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Ústav ich písomne zaznamenal v dokumente nazvanom "Rozbor štruktúry záväzkov a trendu zadlžovania transformovaných zdravotníckych zariadení". Keď tento komplikovaný materiál preložíme do normálnej reči, dozvieme sa, že jednotlivé nemocnice ako štátne príspevkové organizácie vykazovali celé roky, prakticky od roku ,89, pre ministerstvo zdravotníctva iné čísla, než bola skutočnosť. Prikrášľovanie reality? Potemkinovská dedina? Nazvite to, ako chcete. Umožňovala im to skutočnosť, že ich výkazníctvo a účtovníctvo nemalo stanovené žiadne pravidlá. V týchto mútnych vodách sa potom dobre lovilo. Ľahko vznikal nekontrolovaný dlh, ktorý potom musel štát z peňazí daňových poplatníkov opakovane oddlžovať. Práve preto je potrebné, aby aj pre štátne nemocnice konečne začali platiť rovnaké pravidlá, ako platia pre všetkých ostatných. Pre neštátne zdravotnícke zariadenia, pre súkromných lekárov, pre lekárne, pre zdravotné poisťovne, pre farmaceutické firmy, pre distribučné firmy, pre dodávateľské firmy.

    Dovoľte mi spomenúť konkrétne príklady, kde sa v nemocniciach strácali peniaze. V roku 2008 uverejnil Týždenník Trend článok "Ako sa bačuje na onkológii". Autor v ňom dokumentuje nákup troch lineárnych urýchľovačov troma štátnymi nemocnicami v Prešove, Banskej Bystrici a Bratislave. Tendra sa v každej nemocnici zúčastnil len jeden záujemca, ktorý so svojou ponukou, čuduj sa svete, aj vyhral. Tender pripravila známa košická spoločnosť. Podozrenia z toho, že nákupy lineárnych urýchľovačov boli extrémne predražené, sa potvrdili teraz pri znaleckých posudkoch v spomenutých nemocniciach. Lineárne urýchľovače majú totiž trhovú hodnotu takmer o polovicu nižšiu, než za ne zaplatili nemocnice.

    Namiesto 150 mil. korún, ktoré nemocnice zaplatili, sa tieto prístroje podľa posudku Ústavu súdneho inžinierstva zaradili do majetku v hodnote 60 % obstarávacej ceny. Každá z troch nemocníc, teda zaplatili o 60 mil. korún viac, než bola trhová cena prístrojov. Akýkoľvek zodpovedný manažér by postupoval inak. A akýkoľvek zodpovedný vlastník by na manažéra nakupujúceho predraženú techniku podal trestné oznámenie.

    Iný príklad. Národný onkologický ústav v Bratislave, v suteréne nájdete krabice s dvoma prístrojmi určenými pre chirurgický pavilón. Nákup je z roku 2010 spred volieb. Obstarávacia cena 1 mil. eur s DPH. Pred dverami je jeseň 2011 a prístroje ešte stále nemal kto vybaliť. Nečudo, chirurgický pavilón totiž ešte nebol postavený.

    Nechcem vás unavovať výpočtom ďalších tunelov a tunelíkov v slovenských nemocniciach, ktoré sa pri inventúre vyplavujú na povrch. Je to smutný, tristný príbeh slovenského zdravotníctva. Nečudujme sa, že sa nemocnice zadlžujú, ak v tých pivniciach odpočívajú v krabiciach nerozbalené, ale veľkoryso zaplatené prístroje. Nečudujme sa, že zdravotné sestry sú frustrované z nízkych miezd, keď nemocnice míňali radšej peniaze na predražené nákupy v podozrivých tendroch.

    Nemám veľké oči z transformácie nemocníc, nie je to všeliek problémov v zdravotníctve a ani som to nikdy netvrdil. Manažéri týchto zariadení to budú mať ťažké. Čakajú ich extrémne výzvy udržať transformované nemocnice vo vyrovnanom rozpočte. Ale aspoň konečne prestanú byť za hlupákov tí riaditelia, ktorí sa správajú zodpovedne, nakupujú efektívne, nekradnú, snažia sa o dlhodobý rozvoj nemocnice. Konečne budú platiť v nemocniciach jednoznačné účtovné pravidlá, budú verifikované nezávislým externým auditom. Nad riaditeľmi bude visieť Damoklov meč v podobe trestnej zodpovednosti pri správe majetku štátu. To sú tie základné rozdiely medzi príspevkovou organizáciou a akciovou spoločnosťou. Rozdiely, ktoré do slovenského zdravotníctva prinesú spravodlivosť a novú kultúru vzťahov.

    Chcem vás preto, panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu tohto materiálu, ktorý umožní úspešne dokončiť zásadný krok v našom zdravotníctve.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pán poslanec Muňko.

  • Pán poslanec Novotný, prekvapuje ma vaša krátka pamäť. Veriteľ, to čo ste povedali, ako oddlžoval, 20 % odchádzalo nakoniec preč, vieme kde. Ak hovoríte o reforme pána Zajaca, tak po skončení vlády, druhej vlády pána Dzurindu, keď vám ukážem výsledovky k 30. 6. v jednotlivých fakultných nemocníc, zhruba bola 6 mld. strata. Netvrdím, že za vlády našej sa nemocnice nezadlžovali, zadlžovali sa ďalej. Dnes je situácia úplne iná, ako bola, aj s tým pripúšťam, čo ste tu povedali, že pôžičku, ktorú dala vláda Roberta Fica do zdravotníctva, dala preto, aby mohli nemocnice čerpať štrukturálne fondy.

    Sekera, ktorá narastá vo fakultných nemocniciach, narastá nielen vo fakultných, ale aj vo vyšších územných, nemocnice, ktoré patria pod...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, samozrejme pán Muňko, len nabudúce by bolo dobré stlačiť faktickú poznámku, nie procedurálny. Nech sa páči, hovorte, prosím.

  • Prepáčte.

    Pán Novotný, pokiaľ sa týka zadlžovania, to je nepretržité. Ak si myslíte, že premenujete nemocnicu na akciovú spoločnosť a nemocnica pri jestvujúcich nastaveniach sa bude, nebude zadlžovať, tak ste na omyle.

    V prvom rade treba spraviť poriadok aj v dvoch, resp. v troch zdravotných poisťovniach. Pozrite si na výkone, ktoré nemocnice fakturujú, a pozrite si úhrady od poisťovní, ktoré uhrádzajú za tieto výkony. Z toho vzniká problém zdravotníctva. Tých zdravotníckych problémov je viacej. Neviem pochopiť, prečo fakultné nemocnice nemali jedno centrum na distribúciu liekov, na distribúciu napríklad nákupu techniky. To všetko sa dalo dávno začať realizovať.

  • Pán poslanec Blanár a plus ešte by som poprosil, ako posledného dopísať pána poslanca Ondruša, ktorému zlyhalo zariadenie, zrejme. Pán poslanec Blanár, máte slovo.

  • Pán poslanec Novotný, ja sa nestačím čudovať, ako môžeš v priamom prenose takto klamať. Nielen nás tu, čo sme, ale aj všetkých tých, ktorí sa budú cez obrazovku pozerať na tento záznam. Ako môžeš takéto niečo vôbec v priamom prenose povedať. Veď táto transformácia na netýka len štátnych nemocníc, ale týka sa aj nemocníc, ktoré majú samosprávne kraje, prípadne mestá, a vy hovoríte a ty hovoríš len o štátnych nemocniciach.

    Nútite aj samosprávne kraje, aby urobili túto nezmyselnú transformáciu na akciové spoločnosti. Čo bude prvé? Prvé bola transformácia, druhé oddlženie a tretie bude privatizácia, ktorú chystáte. Nič iné. Oddlženie, hovoríme o oddlžení verených nemocníc, to znamená, verejné nemocnice, to chcem, aby ste vysvetlili aj pánovi Chabanovi, sú nemocnice, ktoré patria verejnej správe, to znamená štátu a samospráve. Nie súkromníkom, vy ste súkromníkov dostali do zdravotníctva, vy ste im umožnili, aby robili biznis, takto ako aj zdravotným poisťovniam ste to umožnili, ktoré paradoxne dnes vytvárajú zisk, ale pritom v zdravotníctve nie sú peniaze. Veď to je na hlavu postavené.

    To, čo vy robíte, nie je nič iné, len robíte hrobárov zdravotníctva, nič iné. Urobte konečne poriadok vo financovaní, až potom choďte rozprávať o nejakých veciach, čo sa týkajú transformácie. Nezahmlievajte, o čo tu ide.

    A na záver, lekári, ktorí protestujú proti transformácii a vy sa snažíte to prekrútiť, že protestujú len za svoje platy, to je nezmysel. Oni protestujú proti tejto transformácii a oni veľmi dobre vedia, že čo tá transformácia prinesie, omnoho lepšie ako mnohí tí, ktorí tu sedíme. Pretože sú priamo pri výkone. Zastavte túto nezmyselnú transformáciu, zastavte toto, čo ste rozbehli.

  • Ďakujem pekne. Ja tri krátke poznámky.

    Návratnú finančnú výpomoc nemocnice, pokiaľ sme boli pri vláde my, začali vracať a môžte si to uvedomiť. Jediný problém mala Banská Bystrica, ostatné nemocnice ju vracali, napriek tomu, počas našej vlády ju vracali, napriek tomu ste ju zrušili.

    Po druhé žiadam ministra zdravotníctva, aby aj ostatným členom zdravotníckeho výboru predložil tieto analýzy z Ústavu súdneho inžinierstva, lebo moja otázka znie: Ako je možné, že pán poslanec Novotný nám cituje z nejakých správ Ústavu súdneho inžinierstva, keď my ostatní sa k nim nevieme dostať. Ako je možné, že Ústav súdneho inžinierstva poskytne (potlesk) poslancovi analýzy o nemocniciach, ktoré sú prípravami na akciovú spoločnosť? Ja žiadam ministra zdravotníctva, aby všetky tieto znalecké posudky Ústavu súdneho inžinierstva predložil všetkým členom zdravotníckeho výboru.

    A po tretie. Keď sa takto, ako hovoríš, pán poslanec Novotný, šafárilo a obchádzali sa možno aj zákony, ako si naznačil, buď chlap, podaj trestné oznámenie na týchto ľudí. Nech sa ukáže pravda.

  • Lebo keď o tom vieš, tak si povinný to urobiť, pán poslanec. Tu sa stále hovorí: "sa okrádalo", "sa šafárilo", "sa predražovalo". Konečne nech už niekto je hrdina a dá trestné oznámenie, nech sa to vyrieši spravodlivým súdom. Lebo to sú zase len obviňovania alebo potom je tam nejaký iný zámer, pán poslanec, že to neurobíš. Vieš o tom, podaj trestné, nech rozhodne súd.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, predseda zdravotného výboru, chcem sa ti poďakovať za krásne zhrnutie oddlžovania a pseudooddlžovania. Je naozaj potrebné odkryť túto hmlu. Konečne prestaňme rozprávať o tom, ako sa to nedá, prečo to nemôžme, čo všetko nám stojí v ceste, aké prekážky sú neprekonateľné, ako niekto pochová zdravotníctvo a podobné nezmysly. Krásny názov "návratná pomoc", ktorá sa vracala, áno, možno sa vracala v niektorých nemocniciach, ale kontinuálne sa zvyšoval dlh, takže vlastne čo sme, platili sme dlh, jeden dlh druhým dlhom. Táto nakoniec ukázala svoju pravú tvár, nie je návratná. A v tom s tebou súhlasím, aj keď ja som tu vtedy nebol, ale plne s tebou súhlasím tak, ako si to od začiatku tvrdil, žiadna návratná pomoc nebola vôbec reálna.

    A keď aj niektorí poslanci tu rozprávajú o tom, že ako sú tie nemocnice poddimenzované, ako nemôžu vôbec udržať prevádzku, tak ako sme si mohli, alebo ako si predchádzajúca garnitúra predstavovala, že splatia ten dlh. Splatia dokonca aj úroky, aj keď niekoľko, teda dva roky bolo odloženie splácanie úroku, ale potom, aká bola vlastne predstava.

    Takže ešte raz, plne s tebou súhlasím a ďakujem za krásne zhrnutie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril nie ako lekár, ako doktor, ale ako finančník a pacient. A nielen k príspevku pána predsedu zdravotného výboru, pána Novotného.

    Tak najprv ten pohľad finančníka. Vítam túto reformu a transformáciu, pokiaľ po jej uskutočnení nepôjde do zdravotníctva navyše ani jedno euro. A možno poviem prečo ako pacient. A troška mi je ľúto, že z tejto diskusie som nepočul z úst od mnohých doktorov toto slovíčko. Počul som lekárnikov, lekárov, nemocnice, ale pacienta nie.

    A možno viete prečo. Aj by som sa spýtal mnohých z vás, kto z nás alebo z vás bol naposledy normálne u lekára, u obvodného, v rade a dal sa poslať napríklad na odborné vyšetrenie bez toho, aby zavolal svojmu kamarátovi, známemu lekárovi. Určite ich je tu málo. A tí, ktorí to takto robia, tak sa zamýšľajú nad mnohými vecami, prečo aj doktori posielajú si pacientov z fakultných nemocníc do svojich súkromných ordinácií. Alebo opačne, keď už ho treba hospitalizovať, tak ho pošlú naspäť do nemocnice. Keď prídete do nemocnice, tak tam chýbajú základné hygienické prostriedky. Sestry mnohokrát sa na vás pozerajú ako na zlo, čo tu vlastne robíte, prečo ich obťažujete. Lekári si cez mobilné telefóny vybavujú svoje krížom-krážom záležitosti a hovoria sestričkám vo svojich súkromných ambulanciách, čo majú robiť. Aj o tom je zdravotníctvo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda aj za ústretovosť. Pán kolega, ja mám taký pocit, že vy už ste videli to voľné pokračovanie filmu Dívka na koštěti, kde tá čarodejnica Saxana na niečo ukáže a tam sa to zmení alebo premení a podobne. A vy ste presvedčený, že za to, že to je v telke alebo na filmovom plátne, takže to tak môže fungovať aj v skutočnosti. Vy máte predstavu, že jednoducho, keď sa z terajších štátnych nemocníc stanú akciové spoločnosti, tak podobne ako Saxana, keď povie nejaké zaklínadlo, tak vy poviete akciová spoločnosť a naraz budú mať nemocnice dostatok prostriedkov, dostatok peňazí, dostatok hygienických potrieb a obväzov a neviem čoho všetkého. Ale tak to nefunguje. To všetko treba nakupovať.

    To, že dnes nemajú nemocnice mnohé z týchto vecí, je výsledok toho, že nemajú peniaze a nebudú mať peniaze, ani keď sa zmenia na akciové spoločnosti. Vy ste povedali, že pred tým manažmentom tých akciových spoločností je nejaká veľká výzva. Nuž jediná výzva, pred ktorú ich staviate, je pripraviť tie nemocnice na privatizáciu, pretože vy nastavujete také prostredie, v ktorom tie akciové spoločnosti absolútne nevyhnutne veľmi rýchlo sa dostanú do situácie, že budú stáť pred nutnosťou privatizácie. A to je váš skutočný cieľ - sprivatizovať štátne nemocnice.

    A na záver. Pán poslanec Novotný, nenačúvajte hlasom, alebo ak načúvate hlasom ľudí, ktorí vás chvália, tak zistite si, prečo vás chvália a kto sú to za ľudia a kto stojí za nimi. Napríklad si zistite, kto zamestnáva a kto platí pána poslanca Kalista, a potom budete vedieť, prečo vám títo ľudia tak tlieskajú, keď hovoríte tieto zvrhlé predstavy o zdravotníctve.

  • K tomu plateniu kolegu Kalista si trúfam povedať, že platí ho Národná rada.

    Pán poslanec Novotný reaguje na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Naozaj odpoviem len niektorým.

    Pánovi poslancovi Blanárovi, nemyslím si, že som klamal, pretože tento materiál sa týka len štátnych nemocníc. Pán predseda Žilinského samosprávneho kraja, keby si si ráčil preštudovať materiál, o ktorom rokujeme, zistil by si, že ide o súhlas Národnej rady s využitím finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií. Ja som nehovoril len o štátnych nemocniciach, teda o tom, čoho sa týka tento materiál. V tomto materiáli nerokujeme o transformácii nemocníc VÚC v takých babráckych krajoch, kde transformáciu nestihli za tak veľa rokov urobiť, lebo v mnohých už transformáciu urobili pred mnohými, mnohými rokmi, ani si nepamätajú, že už transformovali. To, o čom je tento materiál, je, že vyplácame dlhy, predovšetkým vaše dlhy, pán poslanec Blanár, dlhy vašej vlády. Žiaľ, z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Znovu sa musíme zložiť na to, ako ste babrácky manažovali zdravotníctvo v predchádzajúcich štyroch rokoch.

    Pán poslanec Raši, správu z Ústavu súdneho inžinierstva si kľudne vyžiadajte na ministerstve zdravotníctva. Buďte trošku aktívnejší. Ja ako poradca predsedníčky vlády som to, samozrejme, študoval, keď som pripravoval stanovisko k vládnemu materiálu, ktorý išiel na vládu Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Ondruš, nemám predstavu, že zmena právnej formy vyrieši problémy nemocníc, ale určite tomu napomôže. A keď to trošku otočím, veľmi sa obávam toho, že to, prečo vy tak veľmi bojujete proti zmene právnej formy je, že chcete zachovať tie mútne vody v štátnych nemocniciach, chcete naďalej realizovať predražené tendre, keď sa vrátite k vláde.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú a stanovisko chce zaujať navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým za príspevky. Zazneli tu rôzne názory, rôzne príspevky, ktoré som si dal do takých troch hlavných posolstiev.

    Prvé posolstvo je, akciová spoločnosť je zlá forma fungovania a spravovania zdravotníckeho zariadenia, pretože ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Sulík Richard, predseda NR SR

    Prepáčte, pán minister. Poprosil by som kolegov o kľud v miestnosti. Ďakujem pekne.

    Uhliarik Ivan, minister zdravotníctva SR

    ...pretože môže viesť k exekúcii, môže viesť k budúcim problémom. Dovoľte mi citovať § 4 od bývalého ministra vnútra 4.3 k materiálu o transformácii nemocnice...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Sulík Richard, predseda NR SR

    Prepáčte, pán minister. Pán Blanár, pani poslankyňa, prosím vás pekne, keby ste mohli potichšie hovoriť. Ďakujem.

    Uhliarik Ivan, minister zdravotníctva SR

    ... o transformácii nemocnice ministerstva vnútra na akciovú spoločnosť. Citujem: "Základnými prínosmi vykonaného procesu zmeny právnej formy na akciovú spoločnosť bude: akciová spoločnosť bude vystavená otvorenému trhovému prostrediu, ktoré vytvorí tlak na jej efektívne fungovanie a hospodárenie. To prinesie aj zvýšenú kvalitu v poskytovaní služieb pre rezort a ostatné štátne organizácie. V prípade správne definovaného plánu bude akciová spoločnosť samofinancovať svoj ďalší rozvoj, čo eliminuje požiadavky na štátny rozpočet. Navrhnutý model zmeny právnej formy príspevkovej organizácie, nemocnica s poliklinikou ministerstva vnútra, teda predpokladá zníženie nákladov vynakladaných zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie jej činnosti a predovšetkým umožní novovzniknutej akciovej spoločnosti účinnejšie využívať výhody komerčného prostredia. Pre rezort a zdravotníctvo sa tým vytvoria predpoklady pre ďalší rozvoj dotknutého subjektu, ako aj zvýšenie rentability budúcej akciovej spoločnosti."

    K tomuto podotýkam, že ani Úrad vlády, ani ministerstvo zdravotníctva k tomuto materiálu z roku 2009 nemalo žiadne pripomienky. Pripomínam aj transformáciu alebo dlhodobý prenájom nemocníc vyššieho územného celku v Košickom samosprávnom kraji, za ktorý zahlasovala väčšina poslancov za stranu SMER. Pripomínam aj transformáciu nemocníc v Žilinskom samosprávnom kraji v júni tohto roku na akciovú spoločnosť.

    Číslo 2 alebo bod č. 2, ten okruh, ktorý som zhrnul do nasledujúceho: Transformácia je skrytá privatizácia. Nie je to pravda. Transformácia je ozdravenie nemocníc na Slovensku. Materiál, ktorý sme predložili do parlamentu, hovorí, že 100-percentným vlastníkom budúcich akciových spoločností je štát.

    Chcem sa pri tejto príležitosti opýtať poslancov bývalej vládnej koalície, keď tie akciové spoločnosti, ktoré boli v roku 2005 transformované tri kardioústavy, Východoslovenský onkologický ústav či nemocnica Poprad, prečo, keď tieto akciové spoločnosti sú tak zlá forma fungovania, neiniciovali ich presun späť na štátne príspevkové organizácie?

    K tomuto mi len dovoľte poznámku, k vám, pán poslanec Valocký, tie čísla, ktoré ste uviedli, sú značne nesprávne. Povedali ste, že nemocnica Poprad skončila v roku 2010 so ziskom 16 500 eur. Prosím, pozrite si výročnú správu. Nemocnica Poprad skončila so ziskom 696 500 eur. Nepoužívajte nesprávne čísla, ktoré sú verejne dostupné.

    Tretia axióma alebo tretí okruh sa týkal málo peňazí do zdravotníctva. Keď dnes som predložil Národnej rade súhlas s použitím štátnych finančných aktív v hodnote 350 mil. eur, k tomuto niektorí poslanci správne pripočítali aj návratnú finančnú výpomoc v hodnote 129,4 mil. eur, čiže takmer ide o pol miliardy eur, čo znamená 15 mld. slovenských korún. Toto sú dlhy, ktoré sa tvorili za posledné tri roky. Toto sú peniaze, ktoré táto vláda našla na oddlženie zdravotníctva. Ale nie je naším názorom, aby sme ďalej nalievali peniaze do zdravotníctva bez toho, aby sme ho ozdravili.

    A dovoľte mi poslednú vetu. Páni poslanci, keď tak hovoríme o tom, že je málo peňazí v zdravotníctve, dnes budeme hovoriť a prerokovávať návrh zákona o lieku a rozsahu, ktorý zásadným spôsobom šetrí peniaze v zdravotníctve a šetrí verejné zdroje, naše odhady sú až úspory do 200 mil. eur, podporte tento zákon, zvýšte počet, zvýšte mieru peňazí do slovenských nemocníc práve tým, ak podporíte tento zákon. A potom budem vidieť skutočne vašu úprimnú snahu o zlepšenie slovenského zdravotníctva.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Vítam medzi nami pani predsedníčku výkonného výboru Fondu národného majetku a prosím ju, aby tento návrh uviedla.

    Je to tlač 480. Spoločná správa výborov má tlač 480a. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b / zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 480.

  • Ďakujem. Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, Fond národného majetku Slovenskej republiky v súlade s dikciou zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2011.

    Pôvodný návrh na použitie majetku fondu v roku 2011 schválila Národná rada uznesením č. 245 zo dňa 15. 12. 2010 a rozsah použitia majetku fondu pre rok 2011 stanovila vo výške 312 mil. eur.

    Na základe požiadaviek Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesených v rámci medzirezortného pripomienkového konania a plne rešpektujúc rozhodnutie vlády č. 523 zo dňa 10. 8. 2011, ktorým vláda rozhodla o zvýšení použitia majetku fondu v roku 2011 na posilnenie štátnych finančných aktív o 200 mil. eur, Fond národného majetku vypracoval návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku fondu v roku 2011. Po zapracovaní aktuálnych informácií, ktoré sme mali k dispozícii k 10. 8. 2011, možno predpokladať, že celkové príjmy fondu vzrastú o 351 mil. eur a celkové výdavky sa zvýšia o približne o 367 mil. eur. Tieto zmeny objemu príjmov a výdavkov spôsobil prevažne

    - presun záväzkov, ktorých splatnosť fond očakával v roku 2010, ale k ich plneniu v tomto období nedošlo,

    - skutočnosť, že fond ako akcionár dosiahol na valných zhromaždeniach odsúhlasenie dividend vo väčšom objeme o 141 mil. eur, ako bol pôvodný predpoklad,

    - a tiež spomínaný návrh ministerstva financií, na základe ktorého vláda rozhodla o použití majetku fondu vyššom o 200 mil. eur.

    Na základe uvedeného zostatok finančných prostriedkov ku koncu tohto roku Fond národného majetku bude vykazovať vo výške približne 4 mil. eur a keďže očakávané výdavky fondu v roku 2012 sú 29 mil. eur, to znamená, že v roku 2012 budeme vykazovať značný deficit a už začiatkom roku 2012 fond nebude schopný splácať svoje záväzky.

    Napriek tomu fond, plne rešpektujúc uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 523 zo dňa 10. 8. 2011, predkladá návrh na zvýšenie rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona o 340,851 mil. eur na čiastku 652,92 mil. eur.

    Vláda Slovenskej republiky tento materiál schválila 17. augusta 2011 a odporučila predsedníčke Výkonného výboru fondu predložiť materiál na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslanca Jozefa Mikuša, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pani predsedníčka Výkonného výboru Fondu národného majetku, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktoré máme pod tlačou 480a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 477 z 19. augusta 2011 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý je gestorským výborom. Oba výbory vo svojich uzneseniach odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť zmenu rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2011.

    Ako spravodajca gestorského výboru na základe stanovísk výborov navrhujem a z hľadiska stanovísk gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť zmenu rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý dňa 15. decembra 2010 uznesením č. 245 schválila Národná rada Slovenskej republiky vo výške 312 069 mil. eur, o 340 851 mil. eur, na celkový objem vo výške 652 920 mil. eur.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie Fondu národného majetku bola schválená uznesením gestorského výboru zo 6. septembra 2011 pod č. 201.

    Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Lazár, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani predsedníčka, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko uvediem zopár otázok a skutočností, ktoré ma zaujímajú. V podstate je to relatívne jednoduchý materiál. Keď som sa na to pozrel, rozhodujúca časť príjmov Fondu národného majetku, kvôli čomu tento materiál je predkladaný a je predkladaný aj kvôli tomu, že v roku 2012 reálne hrozí, že nebudeme mať na výdavky, keď som dobre počul a čítal. Jeden z budúcich príjmov sú dividendy. Dividendy z firiem, ktoré vlastní Fond národného majetku, či už sto percent, alebo v nejakej menšej čiastke.

    A jednou z takýchto firiem, ktoré má Fond národného majetku sto percent a z ktorých získaval a získava, predpokladám, dividendy aj v tejto dobe, je Tepláreň Košice. Nie je, samozrejme, tajomstvom, že som tam pracoval, a práve preto by som chcel poukázať na jednu skutočnosť, resp. podať taký návod, ako si zabezpečiť väčší príjem.

    Keď sme v júni 2010 robili aktualizovaný finančný plán pre Tepláreň Košice za rok 2010, tak sme očakávali zisk na úrovni 2,5 mil. euro. Tento plán sa aktualizuje, robí sa plán na začiatku roka, v januári 2010 konkrétne, potom v júni a, samozrejme, potom sa robí realita za december. Vzhľadom na to, že bola pomerne dobrá zima, ktorá má, samozrejme, zásadný vplyv na hospodárenie teplárne, tak ten zisk bol, kalkulujem, na úrovni 2,5 mil. eur. Potom sme tam mali štyroch riaditeľov, nebudem to už komentovať, to vieme všetci, že prečo a ako k tomu došlo, ale čo je podstatné, tí poslední, ktorí tam boli, myslím si, že v januári v roku 2011, samozrejme, nominanti vládnej koalície, myslím, že strany SaS, ak sa nemýlim, odhadovali zisk v teplárni v Košiciach za rok 2010 na úrovni 2,2, myslím, mil. eur. A čo sa stalo v priebehu dvoch mesiacov? V priebehu dvoch mesiacov tam bol vymenovaný ďalší riaditeľ, ktorý nenastúpil, a potom prišiel súčasný riaditeľ. Treba povedať, že je to odborník a hlavne ekonóm. A poviem, že prečo. Pretože za mesiac 2 mil. euro zmizlo zo zisku spoločnosti.

  • A treba povedať, prečo to tu spomínam. Spomínam to preto, lebo hovoríme o Fonde národného majetku, hovoríme o príjmoch a skutočne rozhodujúcou časťou, keď sa pozriete do tabuľky, sú dividendy. Samozrejme, v niektorých spoločnostiach sa možno podarilo získať vyššiu dividendu, v niektorých nižšiu, ale o ktorej mám konkrétne ja vedomosť a skúsenosť, je Tepláreň Košice, a preto na ňu by som chcel poukázať.

    Súčasne v januári v roku 2011 aj Fond národného majetku oznámil, že zisk Teplárne za rok 2010 bude cez 2 mil. euro. Následne v marci, myslím, že bola uzávierka vo výške, keď sa nemýlim, oproti okolo 500-tisíc eur. Čiže rádovo z toho odhadovaného zisku zmizlo 2 až 1,8 mil. euro. Ja neviem, či zmizlo, či ich niekto ukradol, či ich niekto niekam previedol, ale chcel by som poprosiť, pani predsedníčku, keby sa na to mohla pozrieť, že čo sa stalo za tie posledné dva mesiace v roku 2011, keď nejakým zázračným spôsobom, resp. nejakými špeciálnymi účtovnými operáciami spoločnosť dosiahla nižší zisk.

    Viete, ono v takomto prípade je ťažko sa vyhnúť podozreniu, ktoré či už v Teplárni vyslovili ľudia, bežní pracovníci, teraz myslím, alebo, samozrejme, sa špekuluje v médiách, že zisk sa znižuje len kvôli jednej jedinej veci, a to je kvôli tomu, aby Tepláreň, samozrejme, vyzerala čím horšie pred privatizáciou, lebo ľahšie sa privatizuje spoločnosť, ktorá má zisk 500-tisíc eur, ako spoločnosť, ktorá má povedzme 2,2 mil. eur.

    Nechcem to ďalej rozvádzať. Celý môj príspevok mal byť len k tomu, aby som pani predsedníčku upozornil na to, akým spôsobom sa tam hospodári. A potom, ťažko sa môžme čudovať tomu, keď vedenie Teplárne oznámi aj napriek tomu znovu, že v júli povedalo, že zvyšovať ceny tepla nebude. Potom povie, že ich zvyšuje o 5,3 %. A keď si vydelíte jedno a druhé číslo, ktoré zverejnili, tak zistíte, že to je 14 %.

    Čiže keď niekto cigáni a zavádza v tak jednoduchých veciach, ako je podeliť dve čísla, z ktorých vám vyjde, že navýšenie nie je 5,3 %, ale 14, tak bohužiaľ, ale ťažko asi môžme dôverovať, že ten zisk je len 500-tisíc eur, keď nominanti tej istej vládnej koalície, za tú istú stranu v januári, keď už v podstate mali 98 % všetkých dokladov k dispozícii, vedeli odhadnúť a stanovovali tento zisk na úrovni 2,2 mil. euro. Predídeme tak zbytočným, myslím si, že nedorozumeniam a sústredíme sa na podstatu našej aj vašej práce. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa k rozprave vyjadriť navrhovateľka?

    Nech sa páči.

  • Možno len k tej výške dividend. Naozaj, zásadnou položkou príjmov Fondu národného majetku sú dividendy, ale dividendy zo spoločností, ktoré Fond národného majetku nenavrhoval a nenavrhuje vláde Slovenskej republiky odpredať. Deväťdesiatsedem percent príjmov z dividend tvoria spoločnosti, ktoré naďalej zostávajú v portfóliu Fondu národného majetku alebo následne nástupníckej organizácie. Všetko ostatné k teplárenských spoločnostiam, čo by stálo za zmienku, je v materiáli, ktorý je na vládnom webe, ktorý prerokovala vláda. A tam sú všetky informácie aj k hospodárskym výsledkom, aj z minulosti, aj do budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem. Spoločný spravodajca sa vyjadriť nechce. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 403, spoločná správa výborov má č. 403a. Poprosím, pána ministra zdravotníctva, aby vládny návrh zákona uviedol, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý oproti platnému stavu zásadnejším spôsobom mení a dopĺňa doterajšie ustanovenia o poskytovaní lekárenskej starostlivosti.

    V súlade so základnými princípmi jednotného trhu sa liberalizuje podnikanie v tejto oblasti. Navrhovaná právna úprava pritom nezľavuje z doterajšej prísnosti kritérií, ktoré musí podnikateľský subjekt pôsobiaci v danej oblasti spĺňať za účelom ochrany verejných záujmov, a to najmä bezpečnosti celého procesu nakladania s liekmi a ochrany zdravia ľudí.

    Zvyšuje sa zároveň miera individuálnej zodpovednosti jednotlivých subjektov aktívne zapojených do procesov nakladania s liekmi, dietetickými potravinami a zdravotníckymi pomôckami, čo sa premieta aj do sprísnenia niektorých sankcií.

    V lekárenstve sa navrhuje zavedenie systému zliav s jednoznačnými pravidlami. V súlade s programovým vyhlásením vlády sa navrhuje zavedenie tzv. generickej preskripcie alebo preskripcie účinnej látky. Tento spôsob predpisovania liekov by mal v prvom rade viesť k šetreniu na strane pacientov, pričom pacienti nezaznamenajú ujmu v podobe zníženej kvality liekov, ale prínos na strane úspory z doplatkov, ktoré sú odhadované ročne na takmer 48 mil. eur.

    Návrhom zákona sa novelizuje aj deväť ďalších súvisiacich zákonov. Napríklad zákon o reklame sa navrhuje novelizovať tak, aby sa marketingové a reklamné aktivity výrobcov liekov u predpisujúcich lekárov nevykonávali počas ordinačných hodín.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Novotnému, aby Národnú radu informoval o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach (ďalej len "gestorský výbor") podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 542 zo 7. júla 2011 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor dňa 23. augusta 2011 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval vládny návrh dňa 24. augusta a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu prerokoval vládny návrh 25. augusta a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh dňa 30. augusta a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    V časti IV sa nachádzajú konkrétne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako vyplynuli z rokovaní jednotlivých výborov. Je ich celkom 156.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV v tejto správe a stanovisko gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ďalej máte napísané odporúčanie gestorského výboru o hlasovaní k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom.

    Gestorský výbor ďalej poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, gestorský výbor, č. 85 zo 6. septembra 2011.

    Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Sedem poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nebudem v rozprave čítať všetkých 156 pozmeňovacích návrhov, ktoré k tomuto zákonu sú, lebo naozaj - opakujem jednu vec - ide o kvalitne pripravený zákon so stovkami pripomienok, ktoré neboli akceptované, ani zásadné z odborných spoločností s viac ako 150 pozmeňovacími návrhmi a aj s pomerne veľkou medializáciou, ktorá tomuto zákonu predchádzala, a naozaj mnohé fakty, ktoré boli v médiách uverejnené, sú pravdivé a konštatujú len veci, ktoré tento zákon do nášho systému prináša.

    Keďže ide o lekárne, tak tu považujem za potrebné povedať, že ja ani žiadni moji príslušníci, ani bývalí asistenti poslanca nevlastnia ani nevlastnili žiadne lekárne a teda dúfam, že to isté bude môcť povedať aj predkladateľ alebo niektorí ostatní z vás, ktorí k tomuto zákonu vystúpia, pretože už tu je prvý moment konfliktu záujmu zákona, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva, a konflikt záujmov ľudí, ktorí ho pripravovali, ktorí sú v tomto systéme poskytovania lekárenskej starostlivosti veľmi aktívni.

    Chcem sa vrátiť, ale k jednej veci, ktorá je opakovane zdôrazňovaná. Legalizuje sa vernostný systém. Súčasná platná legislatíva neumožňuje lekárňam bonusovať pacienta za spotrebu liekov predpísaných na lekárskom predpise a opakujem, že v roku 2009 zákaz tejto bonusácie, tohto bonusovania schválilo 128 poslancov. Keď sa tento zákon, bol prezidentom vo februári vrátený Národnej rade, takisto bol vrátený aj jedným z bodov, kvôli ktorým bol vrátený, bolo to, že ani prezident Slovenskej republiky nesúhlasil so zavádzaním vernostných systémov, tak táto Národná rada v opätovnom hlasovaní 85 hlasmi odmietla pozmeňovací návrh pána poslanca Novotného s podobným obsahom.

    A teraz, po pár mesiacoch, je to hlavný headline tohto zákona a nikto s tým nemá problém. Všetci sme mali k tomu zákonu argumenty, štúdií zo Severnej Ameriky, z Nórska, kde sa poukazovali riziká neodôvodneného užívania, požívania liekov a zvýšenia ich spotreby a nákladov v prípade neregulovaného systému doplatkov, a preto nechápem, prečo znova zavádzame do zákona niečo, čo bolo dvakrát Národnou radou odmietnuté.

    Okrem toho, Česká republika 21. júna 2011, tak isto doslova prevzala slovenskú legislatívu, čo sa týka vernostných systémov. V Poľsku 12. mája. Zamyslime sa nad tým, čo sa v našich mysliach, alebo vašich mysliach, a prečo zmenilo od februára tohto roka, keď ste zavádzanie týchto systémov odmietli, a prečo máte potrebu ich teraz znova zaviesť. Čo sa zmenilo do roku 2009, keď 128 poslancov tieto systémy vernostné odmietlo? A naozaj je už posledná možnosť tento zákon upraviť, a keďže vládna koalícia má v tomto parlamente väčšinu, ja dúfam, že túto možnosť využijete alebo že zákon odmietnete ako celok. Pretože podľa môjho názoru naozaj neprináša do systému nič pozitívne a nesie so sebou mnohé, mnohé riziká.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiadny poslanec.

    Pani poslankyňa Gabániová ako ďalší rečník.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám tlmočila apel Slovenskej lekárnickej komory. Ministerstvo zdravotníctva pri obhajobe dôvodov zavedenia vernostných systémov hrubo zavádza. Najskôr rezort argumentoval tým, že z vernostných systémov bude profitovať aj systém, pretože polovicu zľavy pacienta bude dostávať aj zdravotná poisťovňa, potom bol podaný v našom výbore návrh, ktorý to koriguje a tak ďalej. Isté je ale, že nie je dôvod vôbec vstupovať do tejto problematiky, pretože v súčasnosti platný zákon o lieku dokonca v dvoch paragrafoch zakazuje distribútorom poskytovanie a lekárňam prijímanie takýchto zliav. Alebo ide o účelové klamstvo?

    Prečo ministerstvo nedá podnet, ak o nejakom porušovaní zákona vie? Lebo vraj porušovanie zákona viedlo k uvoľneniu v tejto oblasti. Vernostné systémy sú obchodným nástrojom slúžiacim aj v lekárenstve len a len na zvyšovanie zisku súkromných spoločností. Ich hrozbou je potenciál zvyšovať spotrebu liekov a v navrhovanom znení aj možný únik osobných údajov pacientov. Napriek tomu, že vernostné systémy začiatkom tohto roka prezident a následne aj slovenský parlament odmietli, napriek tomu, že vernostné systémy od decembra 2010 postupne zakázali napríklad v Česku a v Poľsku, že nie sú zákonom definované ani vo väčšine ostatných krajín Európskej únie, ako napríklad v Nemecku, Rakúsku, Taliansku či Francúzsku, kde by to kúpyschopnosťou obyvateľstva ešte možno uniesla, nebudem hovoriť o kúpyschopnosti nášho obyvateľstva, kde máme 1 200-tisíc chudobných a skoro...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosil by som kolegov, keby sa mohli tichšie rozprávať. Počuť to až sem. Ďakujem.

    Nech sa páči.

  • Takže napriek všetkému je tu snaha schváliť tento, v lekárenstve neštandardný nástroj opäť. Prečo sa Slovensko má stať laboratóriom, ktoré bude na našich občanoch neustále testovať to, čo okolité krajiny zakazujú, a neustále skúšať, či je to ešte už únosné.

    Dôchodcovia na Slovensku sa určite tešili na toľko medializované vracanie doplatkov za lieky, ktoré rezort a celá koalícia v parlamente presadili začiatkom tohto roka. Podmienky vrátenia doplatkov však boli komunikované iba okrajovo, resp. vôbec. Realita po pol roku účinnosti zákona je taká, že väčšiny dôchodcov sa žiadne vrátenie doplatkov netýka. A podobne to bude aj s dopadmi zákona o liekoch.

    Rezort sebavedome spomína napríklad znižovanie doplatkov za lieky, ktoré má priniesť opakovaná snaha o legalizáciu sietí a zavedenie vernostných systémov. Aj v takom Nórsku, ktorý má vlastné zdroje ropy a zemného plynu, a teda aj bohatých občanov, chvíľu verili na túto rozprávku. V krátkom čase realita ukázala, že firmy vlastnia celé siete lekární, nevyužívajú svoj tlak na výrobcov, na znižovanie cien, ale na maximalizáciu svojho zisku. Domnieva sa niekto, že práve na Slovensku to bude inak? Máme dúfať, že pán minister na základe toho, že bude mať vlastne pod palcom aj Kategorizačnú komisiu, a teda vlastne kompetenciu priamo ovplyvniť ceny liekov, že bude toho schopný? Veď vieme, že každý človek je v podstate schránka krehká.

    Podľa doteraz platnej legislatívy siete lekární vznikať nemali, ale v skutočnosti vznikali obchádzaním zákona. Ministerstvo zdravotníctva chce legalizáciou vzniku sietí lekární len napraviť tento stav. A to je na tom to čarovné. Čo by sa stalo, keby povedzme ministerstvo dopravy v zákone o cestnej premávke povolilo šoférom áut prechádzať križovatky na červenú len preto, lebo niektorí hazardéri to občas aj urobia. Prekážalo by to slušným šoférom? No určite áno. Preto taký krik.

    Ak zákon o liekoch zlegalizuje vznik siete lekární, jedna osoba si bude môcť otvoriť aj stovky lekární. Aká bude motivácia sieťovej lekárne dlhodobo na zdeformovanom monopolnom trhu poskytovať nejaké zľavy? Budú predsa jediní. Kľúčovou témou v lekárňach sa definitívne stane marketingová stimulácia dopytu. A hlavným ukazovateľom kvality lekárne už nebude, tak ako doteraz, odbornosť, ale zisk.

    Zaujímavé je, že vytváranie siete lekární je legislatívou zakázané vo väčšine krajín Európskej únie. Aj Európsky súdny dvor odporúča vlastníctvo lekárne farmaceutom, z dôvodu ochrany verejného zdravia, to znamená ochrany pacienta. Ďalšiu pasáž nebudem čítať, lebo je veľmi otvorená a veľmi silne invektívna.

    Tak dovoľte, aby som prešla ďalej. Návrh zákona o liekoch predstavuje hazard so zdravím občanov. V prípade jeho prijatia v predloženej podobe bude ohrozená kvalita odbornej starostlivosti a bezpečnosť pacienta. Návrh zákona degraduje pozíciu lekárnika v lekárni na úroveň predavača, pričom laik bude rozhodovať vo väčšine lekární o všetkých dôležitých procesoch. Percento lekární prevádzkovaných odborníkom farmaceutom sa - je tu vážna obava - bude znižovať. Legislatíva zvýhodňujúca niekoľko subjektov vedených laikmi povedie k ovládnutiu trhu jednou-dvoma sieťami, a takisto aj k obmedzeniu vplyvu štátu na lekárenstvo, čoho vyústením bude nielen zníženie kvality, ale aj zníženie dostupnosti lekárenskej starostlivosti. Jednoducho povedané, zanikne množstvo lekární najmä na miestach pre siete obchodne nezaujímavých, napríklad na vidieku.

    Navyše takýto zákon nielenže nezníži ceny liekov, ale podľa slov ekonomických prognostikov v horizonte troch až šiestich rokov, naopak, je obava skôr ich nárastu...

  • Rečníčka urobila dlhšiu pauzu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, pokračujete v prejave?

  • Áno, áno, áno. Momentík.

    Tak o nekompetentnosti prípravy tohto zákona svedčí aj to, že svedčí o tom, teda aj fakt, že celý proces prípravy zákona prebiehal bez dostatočnej odbornej diskusie. Z jeho prípravy boli z nepochopiteľných dôvodov vynechaní takí zástupcovia Slovenskej lekárnickej komory, ako hlavný odborník, dokonca teda aj hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre lekárenstvo, krajskí odborníci či akademická obec. Zaujímalo sa ministerstvo v procese prípravy azda o názor nejakej inej strany ako o názor nelekárnikov? Kto je vlastne podpísaný pod textom zákona skutočne?

    No a už potom sú tie invektívy. Preto dovoľte, vážená Národná rada, aby som vyslovila apel na vás, aby ste podporili môj procedurálny návrh, kde navrhujem, aby podľa § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. a) bol návrh zákona vrátený na jeho dopracovanie. Ďakujem.

  • Ďakujeme. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Marcinčin.

  • Ďakujem pekne. Chcem povedať, že 1 800, zhruba 1 800 lekárni na Slovensku je jasným dôkazom, že ide o veľmi zaujímavý a ziskový obchod, v ktorom - ako vieme - sa točia miliardy, veľké peniaze. Obava z monopolizácie akéhokoľvek odvetia je, samozrejme, namieste. Je oprávnená, je pochopiteľná. Ale vo všeobecnosti poznáme minimálne dva inštitúty, ktoré zabraňujú zneužívaniu monopolného alebo oligopolného postavenia na trhu. Vo všeobecnosti sú to regulačné úrady a Protimonopolný úrad.

    V tomto konkrétnom príklade však sa stačí pozrieť na Českú republiku, kde majú podobnú legislatívu a kde nedošlo ku žiadnemu krachu lekární. A, naopak, funguje tam asi 2 300 lekární. Relatívne omnoho menej, keďže ide asi o dvojnásobne väčší štát, než je Slovensko. A skôr to asi hovorí o tom, že nedošlo k úbytku, nedošlo k nejakému zneužívaniu postavenia na trhu. Pravdepodobne je ten trh efektívnejší a vystačí si s menším počtom lekární. Asi už to nie je až tak veľmi ziskový obchod, ako je to na Slovensku.

    Preto si myslím, že je veľmi správne, ak sa poučíme od takýchto štátov. A tie obavy nato, aby sme ich vyvrátili, nato existujú iné inštitúty, ktoré sa dajú použiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ja by som chcel pani kolegyni Gabániovej ako poďakovať za to, že neprečítala celý ten dokument, že teda vynechala tie invektívy. Ale ono to sú všetko invektívy a chcel by som ju ubezpečiť, že možnože sú tu rôzni poslanci, ale naozaj všetci vieme čítať a väčšina z nás si kontroluje poštu a dokonca niektorí čítajú aj Nový Čas. Takže zdalo sa mi to ako zbytočné. No, ale pekne ste to prečítali. Ďakujem vám.

  • Pani poslankyňa Gabániová reaguje na faktické poznámky.

  • Áno. Ďakujem pánovi poslancovi Marcinčinovi. A, pán poslanec Přidal, nepochybujem o tom, že vy ste si čítali poštu, aj všetci ktorých téma zaujíma, ale nemyslite si, že to, čo vy dostanete do pošty, ja predsa, teda že ja nemám právo tlmočiť aj všetkým občanom alebo tým, ktorí sa zaujímajú o webovú stránku Národnej rady? Však dovoľte aj iným, aby vedeli. Ďakujem.

  • Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa k vládnemu návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach vyjadril aj v druhom čítaní. Myslím, že v prvom čítaní som zhodnotil jeho prínos pre slovenské zdravotníctvo a liekovú politiku dostatočne.

    Dovoľte mi, aby som sa v druhom čítaní venoval skôr najdôležitejším momentom tohto zákona. Ale skôr, ako to urobím, mám ešte jednu povinnosť ako spravodajca. Keď som znovu sledoval pozmeňovacie návrhy a prípadnú vzájomnú kolíziu, všimol som si určitú kolíziu, ktorú sme si nevšimli na gestorskom výbore, preto si dovoľujem vyňať bod 77 na samostatné hlasovanie, a to z dôvodu, že je duplicitný s bodom 70. Sú to len legislatívnotechnické úpravy, ale keby sme ich oba schválili, mali by sme problém. Takže bod 77 vynímam na samostatné hlasovanie.

    Takže znovu sa vraciam k tomu, o čom som začal hovoriť. Chcel by som sa venovať najdôležitejším momentom a hlavne diskusii, ktorá sa na výboroch aj v médiách k tomuto zákonu odohrala. Myslím, že najväčšia diskusia sa vedie okolo dvoch zmien, ktoré do liekovej politiky tento zákon zavádza: Je to zavedenie predpisovania liekov názvom účinnej látky a tzv. vernostné systémy v lekárňach.

    Predpisovanie liekov názvom účinnej látky znamená, že sa nebudú predpisovať tak, ako doteraz výrobným názvom, ale generickým názvom, názvom samotného lieku účinnej látky, ktorá lieči. Generická preskripcia sa týka len liekov, ktoré sú plne alebo čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. Neobsahujú omamné alebo psychotropné látky a sú uvedené v prílohe zákona. V prílohe zákona je celkovo uvedených 380 rôznych účinných látok.

    V roku 2005 bola v slovenskej legislatíve ukotvená generická substitúcia. Jej cieľom bolo umožniť poistencom dostať sa ku generickým liekom s nižším doplatkom aj v prípade, ak im lekár predpísal niektorý z drahších liekov na trhu. Napriek jej zavedeniu sa generická substitúcia v praxi často nevyužíva, čo je jedným z dôvodov zbytočne vysokých doplatkov pacientov. Podľa odhadov približne 30 % všetkých doplatkov za lieky tvoria tzv. zbytočné doplatky, keď pacient dopláca za liek, ktorého ekvivalent mohol dostať s nižším doplatkom, resp. bez doplatku.

    Pred prerokovaním zákona v prvom čítaní v Národnej rade sa na výbor pre zdravotníctvo obrátila Slovenská lekárska komora aj petičný výbor lekárov, ktorí prostredníctvom petície požadovali ponechať pôvodný spôsob predpisovania liekov. Ich argumenty proti generickej preskripcii boli v podstate tri: preferencia, informovanosť a zodpovednosť. Tak by som ich jednoducho nazval.

    Preferencia je o tom, že lekári sa domnievali, že by predsa len mali mať nejakú možnosť, aby pacientovi vedeli povedať, ktorý konkrétny výrobok s danou účinnou látkou by mu odporúčali. Informovanosť je o tom, že lekári sa dožadovali toho, aby mali informácie o tom, akými liekmi je pacient liečený. A zodpovednosť je o tom, že lekári sa báli toho, že ponesú zodpovednosť za vydanie lieku, o ktorom vlastne oni nerozhodli. Lebo oni rozhodli len o účinnej látke, ktorá má byť v tomto lieku obsiahnutá.

    Musím ohodnotiť prístup ministerstva zdravotníctva, ktorému sa podarilo vyriešiť už v samotnom vládnom návrhu zákona prvé dve výhrady. Preferencia, teda to, aby lekár mohol povedať pacientovi aj lekárnikovi, ktorý konkrétny liek, výrobný názov lieku, by mu odporúčali, je vyriešená tak, že za názov účinnej látky môže lekár napísať výrobný názov lieku. Lekárnik je potom v lekárni povinný vydať síce liek s najnižším doplatkom, ale ak sa pacient rozhodne, že predsa len chce liek s vyšším doplatkom, ktorý napríklad napísal pán doktor za názov účinnej látky, môže tak urobiť. Je to jeho slobodná voľba.

    Informovanosť vyriešilo ministerstvo zdravotníctva tak, že každých 30 dní dostane informáciu od zdravotnej poisťovne ošetrujúci lekár o tom, ktoré konkrétne lieky s danou účinnou látkou boli pacientovi vydané.

    A ten tretí problém, na ktorý upozorňovali lekári, teda zodpovednosť, sa podarilo vyriešiť vo výbore pre zdravotníctvo mojím pozmeňovacím návrhom, ktorý je v spoločnej správe pod číslom 89 s odporúčaním schváliť. Na základe neho lekár nesie zodpovednosť len za správne predpísanie účinnej látky na danú diagnózu. Za nič iné. Musí na danú diagnózu, ktorú musí stanoviť správne, predpísať správnu účinnú látku, v správnej liekovej forme a spôsobe podania. Ale za nič iné už nenesie zodpovednosť.

    Myslím si, že týmto sme vyriešili hlavné výhrady slovenskej lekárskej komunity, Slovenskej lekárskej komory, petičného výboru. Ja rozumiem, že otázka generickej preskripcie predstavuje najdiskutovanejšiu zmenu predloženého návrhu zákona, pretože sa mení doterajší model fungovania vzťahov v liekovom reťazci, čo prirodzene vyvoláva otázniky. Domnievam sa však, že súčasné znenie návrhu úpravy generickej preskripcie je vyvážené a dobré.

    Som zvedavý, kto bude o tom dnes ešte diskutovať v pléne? Ale keď sa pamätáte, v prvom čítaní sme hlavne hovorili o generickej preskripcii a dnes aj zo strany opozície je v podstate akýsi zmier k tejto téme. Myslím, že je to vyriešené vyvážene a dobre. Tento model má všetky predpoklady na to, aby pre slovenských pacientov priniesol pozitíva. Budú menej doplácať, pretože lekáreň im bude vydávať automaticky liek s najnižším doplatkom, ak nebudú požadovať iný. Pacienti by tak podľa odhadov mohli ročne ušetriť až 30 % zbytočných výdavkov na zbytočne vysoké doplatky, odhadom 48 mil. eur. To nie je málo peňazí, ktoré pomôžeme pacientom ušetriť v ich peňaženkách.

    Pre verejné zdravotné poistenie bude úprava predstavovať úsporu verejných zdrojov, keďže sa očakáva pokles indukovanej preskripcie. Generická preskripcia tiež prispeje k cenovej konkurencii medzi výrobcami generických liekov, čo zníži cenu liekov. V situácii, keď v zdravotníctve zo všetkých strán počúvame, že chýbajú zdroje na investície, či mzdy, by bolo hriechom takýto priestor pre úsporu nevyužiť. Pre predpisujúcich lekárov predstavuje generická preskripcia tak isto zjednodušenie. Nemusia si memorovať náročné a často veľmi podobné výrobné názvy liekov, pod ktorými ich výrobcovia predávajú. Budú sa môcť sústrediť na odborné informácie o liekoch a nevenovať sa učeniu nových názvov. Zároveň sa aj tým zvyšuje bezpečnosť pacienta v systéme, pretože predchádzame možným nešťastným omylom z popletenia výrobného názvu lieku.

    Druhým veľmi diskutovaným problémom vládneho návrhu zákona je zavedenie vernostných systémov v lekárňach. Návrh zákona upravuje podmienky pre dobrovoľné poskytovanie zliav a výhod pacientov v lekárni. Rád by som predsa len podčiarkol to slovo, že dobrovoľné. Lekáreň môže zaviesť vernostný systém buď na základe zmluvy uzatvorenej s príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo formou oznámenia poisťovni. Lekáreň však naďalej nesmie poskytovať zľavy práve tie, pre ktoré boli vernostné systémy v minulosti zrušené v tejto Národnej rade, a to zľavy v naturáliách, alebo vyplácať peniaze pacientom v hotovosti. Zľavy a výhody vernostného systému budú mať len formu zľavy z ceny súčasného alebo budúceho nákupu.

    Ide o návrh, ktorý je veľmi podobný môjmu pozmeňovaciemu návrhu z jesene minulého roka, o ktorom tu už hovoril aj poslanec Raši. Samozrejme, tak,ako na jeseň, aj v lete sa otvorila diskusia o podmienkach vernostného systému. V podstate sa diskutovali tri možnosti, akoby ten vernostný systém v praxi mohol fungovať.

    Tá prvá možnosť je, že celú zľavu, ktorú môže lekáreň poskytnúť vo vernostnom systéme, dá pacientovi, teda z tohto systému by najviac profitoval pacient. Samozrejme, má to aj mnohé iné úskalia, a aj preto bol nakoniec pozmeňovací návrh takéhoto znenia v spoločnej správe označený písmenom N, teda gestorský výbor neodporúča schváliť túto možnosť.

    Ďalšou možnosťou, o ktorej sme diskutovali, bolo vrátiť sa v podstate k tomu, čo bolo vo vládnom návrhu zákona v decembri už v tejto snemovni raz schválené. Až potom, keď to pán prezident vrátil, to neprešlo. A to, že ak poisťovňa, ak lekáreň poskytne zľavu pacientovi vo vernostnom systéme, táto sa rozdelí medzi pacienta a poisťovňu v rovnakom pomere, aký je pomer úhrady na cene lieku. Priznám sa, že táto možnosť je pre pacienta najmenej výhodná, pretože reálne ten pomer úhrady je asi v pomere 1 : 9 medzi pacientom a zdravotnou poisťovňou. A nakoniec teda, podporu v gestorskom výbore získala tretia alternatíva, ktorá je vyjadrená vo vládnom návrhu, to znamená, že lekáreň pri poskytnutí zľavy poistencovi pacientovi musí zároveň poskytnúť zľavu aj zdravotnej poisťovni do výšky 50 % tej zľavy, ktorá bola poskytnutá pacientovi. V praxi to teda znamená, že zľava bude zhruba v pomere 2 : 1 v prospech pacienta.

    Myslím si, že tento návrh je najvyváženejší, aj keď každý návrh má svoje za a proti, neexistuje optimálne riešenie, ale zdá sa mi najvýhodnejší z niekoľkých aspektov. Zvýhodňuje pacienta, poisťovni však zachováva kontrolu nad celým systémom, čoho sa veľmi obávali lekárnici v minulosti, keď sa s nimi ešte dalo racionálne diskutovať. Ochráni to malé lekárne pred možným dumpingom zo strany sietí a hlavne aj zabráni špekuláciám farma firiem s fixným doplatkom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte mi, prerušil by som teraz váš prejav. Ďakujem.

    Vyhlasujem prestávku do 11.33 hod., čiže trojminútovú prestávku, a potom budeme hlasovať o doteraz prerokovaných bodoch.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní. Predlžujem prestávku do 11.37 hod.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009, chcem vás poprosiť, keby ste sa mohli usadiť, o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 473.

    Poprosím spravodajcu z navrhnutého gestorského výboru pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport poslanca Martina Poliačika, aby hlasovanie uviedol.

    Predtým však, ako hlasovanie uvedie, chcel by som vás poprosiť o minútu ticha pre jedného z najlepších hokejistov, ktorého Slovensko malo. Je to mimoriadne smutná udalosť, tak myslím, že by sme si ho mohli uctiť.

  • Minúta ticha za hokejistu Pavla Demitru.

  • Ďakujem vám.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 473.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpilo osem poslancov, z toho kolegyňa Obrimčáková dala procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Nech sa páči, hlasujte, prosím, teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, 64 za, 74 proti, 1 sa zdržal, 4 nehlasovali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 78 za, 9 proti, 60 sa zdržali.

    Tento návrh bol schválený.

    Národná rada sa uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Keďže návrh zákona postúpil do druhého čítania, v súlade s vaším návrhom, pán predseda, odporúčam, aby sme hlasovali o tom, že zákon bude pridelený ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport. Gestorským výborom bude posledný menovaný a navrhujem, aby výbory prerokovali tento návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Dajte o tom, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 1 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím poslanca Igora Sidora, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tlač 450.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 79 za, 6 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 82 za, 65 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím poslanca Petra Muránskeho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 470. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 470.

  • Ďakujem. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, dajte podľa § 73 ods. 3 písm. c) navrhujem postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 1 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Zároveň navrhujem prideliť predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, aby výbory prerokovali daný návrh do 30 dní a gestorský do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 79 za, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch, tlač 477. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 477.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, vážení hostia na balkóne z Univerzity Martina Luthera v Hale, budeme hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 78 za, 69 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o pridelení výborom, ktoré boli pridelené ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej o tom, že gestorským výborom bude Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a určíme lehoty pre výbory, a to pre výbory, ktoré ho majú prerokovať do 30 dní a gestorský výbor 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 78 za, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím poslanca Martina Fronca, z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany, tlač 472. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v znení zákona č. 277/2009 Z. z., tlač 472.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla na tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 62 proti, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím pridelí predložený vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a ďalej aby týmto hlasovaním určila za gestorský výbor Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a lehoty s tým, že určené výbory prerokujú predložený návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím poslanca Mariána Radošovského, ktorý je spravodajcom navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o dobrovoľníctve a o doplnení niektorých zákonov, tlač 436. Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 436.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý ale nemal k predmetnému návrhu pripomienky. Preto prosím, aby ste dali hlasovať v zmysle rokovacieho poriadku, § 73, že predložený návrh posunieme do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 13 proti, 56 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, dajte ďalej hlasovať v zmysle s vaším rozhodnutím o pridelení vládneho návrhu zákona o prerokovaní výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, ďalej výboru pre verejnú správu, regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ďalej výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že aby za gestorský výbor určila hlasovaním Národná rada výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že treba prerokovať do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 66 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh zákona tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím poslanca Milana Laurenčíka, ktorý je spravodajcom z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 457.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 457.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k predmetnému vládnemu návrhu zákona vystúpil jeden poslanec, nepodal však žiaden návrh. Takže, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 77 za, 69 proti, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania tohto návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 67 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím teraz poslanca Viliama Novotného, aby uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť, tlač 471.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť, tlač 471.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, najprv dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Valockého, vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, hlasujte teraz o návrhu pána poslanca Valockého, vrátiť návrh a dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 71 za, 74 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia nasledujúceho znenia: Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácii v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť, v sume 350 mil. eur.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 77 za, 46 proti, 23 sa zdržali.

    Toto uznesenie sme schválili.

    Pristúpime k poslednému hlasovaniu. Poprosím pána poslanca Jozefa Mikuša, aby uviedol hlasovanie o návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie fondu, prepáčte k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tlač 480.

    Nech sa páči.

    (Hlasovanie o návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2011 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 480.)

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia k prerokovanému materiálu, ktoré je súčasťou spoločnej správy 480a.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 147 poslancov, hlasovalo 77 za, 61 proti, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh uznesenia sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predtým ako dôjdeme k procedurálnym návrhom, dovoľte mi informovať Národnú radu, že na základe dohody predsedov všetkých poslaneckých klubov budeme po víkende pokračovať v rokovaním v utorok o 9.00 hod. ráno. To znamená, v pondelok nebude podľa tejto dohody rokovacím dňom.

    Poprosím teraz procedurálny návrh pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovolím si požiadať ctených kolegov, ktorí sú členmi skupiny slovensko-izraelského priateľstva, aby boli tak milí a prišli o trištvrte na dve na krátke zasadnutie do výboru pre európske záležitosti, o tri štvrte na dve, to je tu na prvom poschodí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len pripomínam členom výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že teraz budeme mať výbor. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem pripomenúť, členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, že výbor zasadá o 12.30 hod. na mínus 213. Ďakujem.

  • Prajem všetkým príjemný obed. Uvidíme sa o 14.00 hodine, pokračujeme hodinou otázok.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia na balkóne Národnej rady, pristúpime k

    hodine otázok

    ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hodiny 38 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 31 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Vítam teraz na rokovaní Národnej rady a na hodine otázok pani predsedníčku vlády Ivetu Radičovú, členov vlády, vás všetkých a prosím pani predsedníčku vlády, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila zastupovanie. Neprítomný je pán minister vnútra, pán Lipšic, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Poľskej republike. Zastupuje ho pán minister obrany Galko. Dovoľte mi ospravedlniť pána ministra Jurzycu, má pracovné rokovanie, nebola na neho otázka.

    Prijmite ospravedlnenie, prosím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. A teraz vás poprosím, pani predsedníčka vlády, aby ste v limite pätnásť minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Petra Pelegriniho, ktorý je prítomný, a preto budeme na ňu odpovedať. Otázka znie:

    "Vážená pani predsedníčka vlády, ste spokojná s tým, že vláda pod vaším vedením rozhodla o tom, že sídlom budúceho Finančného riaditeľstva bude Bratislava a mesto Banská Bystrica príde po rokoch o sídlo Daňového riaditeľstva?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, v súčasnosti je sídlom Daňového riaditeľstva Banská Bystrica a sídlom Colného riaditeľstva je Bratislava. Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a následne aj odvodov pod názvom UNITAS bola schválená na rokovaní vlády Slovenskej republiky 7. marca 2008 na návrh vášho pána ministra Počiatka, ministra financií. V rámci programu UNITAS sa práve tieto dve inštitúcie zlúčia do jednej inštitúcie s názvom Finančné riaditeľstvo. Preto je zrejmé, že bolo potrebné prijať rozhodnutie o výbere jedného sídla novovytvorenej inštitúcie. Vzhľadom k tomu, že od roku 2013 bude finančná správa vyberať okrem daní, cla aj odvody a úzko komunikovať so Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami, ministerstvom financií, ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, teda inštitúciami, ktoré sídlia v Bratislave, ako najvhodnejšie miesto z pohľadu efektívnosti zlučovania výberu daní a odvodov sa javilo sídlo Finančného riaditeľstva v Bratislave, vyplývajúc z tejto logiky. Vláda po svojom nástupe, vzhľadom na časový horizont, reformné kroky urýchlila, obe inštitúcie na úrovni riaditeľstiev zlučujeme o rok skôr a musíme riešiť aj otázky, ktoré neboli doriešené v minulom období.

    Pôvodný harmonogram výberu bol nasledovný. Od 1. januára 2012 mala prebehnúť reforma daňovej správy a optimalizácia colnej správy. V roku 2013 malo prebiehať vytvorenie finančnej správy, pričom zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov malo prebehnúť až v roku 2014. Dnes sme termíny implementácie programu UNITAS skrátili nasledovne: Od 1. januára 2012 prebehne reforma daňovo-odvodového systému, daňových úradov a vytvorí sa Finančné riaditeľstvo a Finančná správa Slovenskej republiky. Počas roka 2013 prebehne zlúčenie daňových a colných úradov do finančného úradu a vytvorí sa systém jednotného výberu daní a odvodov.

    Máte pravdu v tom, že v Banskej Bystrici sú kvalifikovaní ľudia a Banská Bystrica potrebuje silné zázemie, aj čo sa týka štátnej správy. Zvážiac všetky argumenty, diskusiu, ktorá prebiehala k tejto téme, by som vás chcela informovať, že v Banskej Bystrici po diskusiách aj námetoch priamo z Banskej Bystrice, vašich námetoch, bude vytvorené Kompetenčné centrum finančných operácií Finančného riaditeľstva. Teda celá logistika fungovania finančných nových úradov. Chcem podčiarknuť, že my nehovoríme o sťahovaní Daňového riaditeľstva, prosím, do Bratislavy, ale o vytvorení nových finančných úradov, nových inštitúcií.

    V Banskej Bystrici Kompetenčné centrum bude vykonávať široké spektrum činností, vrátane spravovania profilov daňových subjektov, spracovania daňových priznaní, mesačných prehľadov, súhrnných výkazov, spracovania platieb dane a preddavku na daň, vedenie individuálnych účtov daňových subjektov, spracovania pohľadávok štátu a poskytovania informácií pre verejnosť v oblasti jednotného výberu daní, ciel a odvodov. To bude znamenať nielen zachovanie súčasného počtu zamestnancov daňovej správy v meste Banská Bystrica, ale aj perspektívu ich budúceho nárastu v súvislosti s potrebou komplexného spracovania agendy jednotného výberu daní, ciel a odvodov. Nie je naozaj potrebné hovoriť o ohrození pracovných miest. Naopak, kvalifikovaná sila bude využitá, zachovaná, ale bude mať nové kompetencie a významné kompetencie.

    Vážený pán poslanec, o zriadení Kompetenčného centra v Banskej Bystrici pre finančné operácie všetkých finančných riaditeľstiev budete rozhodovať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a ja verím, že takýto návrh a takéto riešenie podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, máte záujem položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, v rozsahu dvoch minút.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani premiérka, hovorili ste dlho o projekte UNITAS. Ja nemám nič proti nemu a podporujem, ale nemôžem sa stotožniť s tým, že sídlom budúceho Finančného riaditeľstva bude Bratislava. Vy sama ste povedali, že sa vám to tak javí alebo javilo, že, keďže aj iné orgány štátnej správy sídlia v Bratislave, tak bude lepšie pre komunikáciu, aby budúci finančný riaditeľ a prezident sedel v Bratislave, čiže neexistujú žiadne relevantné dôvody, a pokiaľ ja viem, neexistuje ani žiadna oficiálna správa, analýza, prepočty, ktoré by dokazovali, že presídlením alebo vznikom nového Finančného riaditeľstva v Bratislave sa niečo ušetrí. Ja si myslím, že práve naopak. Upozorňujem, že v Banskej Bystrici sa dokončuje rekonštrukcia, veľká rekonštrukcia terajšieho sídla Daňového riaditeľstva, je tam vysokokvalifikovaný personál, a preto si myslím, že aj sídlo budúceho riaditeľstva by malo sídliť tam, pretože dnes, byť blízko 200 km, to nehrá žiadnu úlohu. Dnes operátor zo Slovenska riadi celú mobilnú sieť v Arménsku, dnes riadime z nejakého riadiaceho centra vesmírnu stanicu niekde vo vesmíre, takže hovoriť o tom, že budúci finančný riaditeľ musí byť v Bratislave, je absolútne scestné.

    A skôr sa mi zdá, pani premiérka, že takýmto prístupom a vaším súhlasom podporujete a tolerujete lenivosť vysokých štátnych úradníkov, ktorí sú takí pohodlní, že sa im nechce v budúcnosti cestovať medzi Banskou Bystricou a Bratislavou, a to ma veľmi mrzí. A zriadenie kompetenčného centra je len v rámci organizačnej štruktúry daňového úradu, ktoré dnes môže byť tak, ako hovoríte vy, a o rok môže byť inak. Takže ja pevne verím, že poslanci Národnej rady podporia, aby Finančné riaditeľstvo sídlilo v Banskej Bystrici.

    A ja som sa vás, pani premiérka, spýtal, či ste spokojná s tým, tak keby ste mi odpovedali, či ste spokojná s týmto riešením.

  • To pôvodne navrhnuté riešenie, pán poslanec, že by v Banskej Bystrici nemalo byť centrum pre celú logistiku, nás neuspokojovalo, preto sme prišli s návrhom, ako vidíte, iného riešenia. Je na diskusii Národnej rady Slovenskej republiky, pardon, či budete považovať logistiku takéhoto riešenia za vhodnú a vyhovujúcu. Ja môžem len zdôrazniť, že keby som bola spokojná, tak nepríde k tejto zmene. Zmena je tu ponúknutá, využitie kvalifikovaných síl a ľudí rovnako. Dokonca som hovorila, že budú posilnené tieto sily v Banskej Bystrici, dokonca zvýšená zamestnanosť v Banskej Bystrici a zo zadefinovania kompetenčného centra sú to tie hlavné funkcie a kompetencie, ktoré má logisticky Banská Bystrica riadiť.

    Zvážte, či z hľadiska fungovania a operatívy nezachovávame a dokonca neposilňujeme status výraznejšie v Banskej Bystrici, či to nie je optimálne riešenie. Nechávam to na vaše posúdenie. Mne sa javilo cez všetky argumenty toto riešenie ako optimálne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Otázka č. 2, ktorá bola vylosovaná pre vás, pani premiérka, je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Magda Košútová, tá je tiež prítomná v rokovacej sále, a preto budeme odpovedať.

    Otázka znie: "Vážená pani premiérka, vaši poradcovia vás zrejme presvedčili o svojich predstavách o zadržovaní dažďovej vody v krajine a začali ste financovať tieto predstavy. Nemáte pocit, tak ako ja, že sa jedná o "dobrý nápad" neziskových organizácií?"

    Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Opatrenia protipovodňovej ochrany uskutočňované na Slovensku v posledných desaťročiach boli koncepčne prioritne zamerané na čo najrýchlejší odtok dažďovej vody z územia krajiny a v čo najväčšom množstve. Cieľom projektov, ktoré sme spustili, je obnovenie ekosystémových funkcií poškodenej krajiny, aby sa zadržiavalo čo najviac dažďovej vody, aby sa vybudovali v lesnej, poľnohospodárskej a v urbárnej krajine na celom území Slovenskej republiky vodozadržné krajinné terénne útvary a hlavne, aby sa revitalizovala krajina ako celok, aby sa vytvorila pôda vhodná na zadržiavanie dažďovej vody.

    Hovorí sa, že doma človek nikdy nie je prorokom. Autorom projektu je držiteľ a nositeľ Goldmanovej ceny za životné prostredie, najvyššie svetové ocenenie, a uvedené projekty sa realizujú vo viacerých krajinách vo svete.

    Chcem podčiarknuť, že revitalizačný projekt nie je náhradou protipovodňových programov, ale doplnkom protipovodňových programov. A zároveň chcem zdôrazniť, že je to projekt, ktorý alternatívne kombinuje rôzne zásahy do krajiny, do pôdohospodárstva, do lesa tak, aby sa obrovské milióny metrov kubických vody zadržiavali v území. Keď som bola v území a rozprávala som sa s občanmi, tak predovšetkým tí starší hovorili, že treba používať zdravý sedliacky rozum a naozaj sa vrátiť k tomu, čo robili oni, keď boli mladí, aby zabránili prívalovým vodám a šialeným povodniam. Aj tento rok nás postihli, bohužiaľ, prívalové dažde, v niektorých oblastiach aj povodne, ale môžem potvrdiť, že tam, kde sa začal realizovať program, tá voda v tom teréne zachytená bola a škody v obciach spôsobené neboli.

    Vláda schválila 9. marca 2011 prvý realizačný projekt, ktorý nadväzoval na pilotný projekt v 23 obciach, kde sa práve testovalo, kde je lepšie rozorávať cesty, kde nie je možné rozorať lesnú cestu, urobiť priehradzkovo, nie všade je to možné. Ukázalo sa, že optimálna je kombinácia týchto alternatívnych prístupov. A chcem zdôrazniť, že tieto projekty nerealizujú iba obce, ale aj ministerstvo. Poviem detailnejšie.

    Po vyhodnotení pilotných projektov a po, naozaj skúške správnosti po prívalových dažďoch toto leto, sme spustili revitalizačný projekt v cca 200 obciach. Prihlásilo sa až 833 obcí do tohto projektu. Okrem efektu zadržiavania vody a normálnej revitalizácie rozoraných lesov sa do projektu zapojilo osem tisíc pracovníkov, z toho zhruba päť tisíc sezónnych a ten zbytok na pracovných miestach. Využili sme pritom aj zákon o službách zamestnanosti, a teda opatrenia aktívnej politiky trhu práce.

    Druhý realizačný projekt programu revitalizácie bol schválený minulý týždeň. Bude sa dotýkať ďalších 350 obcí. Zároveň sú vyčlenené prostriedky a zabezpečené využitie prostriedkov aj z Európskeho sociálneho fondu. Táto druhá vlna prináša ďalších 4 200 zamestnaní.

    Okrem projektov protipovodňových opatrení, ktoré realizujú samé samosprávy v kombinácii, opakujem, rôznych nástrojov, realizujú tieto opatrenia aj štátne podniky, a to v gescii ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Takto funguje projekt čistenia drobných vodných tokov, čistenie, budovanie a oprava zádržných zariadení, spomínaná úprava lesných ciest, ich revitalizácia, riešenie priebežných priepustov a zasakovacích pásov. V súčasnosti tieto práce zapájajú 686 zamestnancov, najmä štátneho podniku Lesy Slovenská republika. V jednotlivých závodoch sú vytvorené troj- až päťčlenné skupiny, ktoré vykonávajú túto prácu v desiatkach katastrálnych územiach na horných častiach povodí, a to preto, že sú vybavení technikou, mechanizmami. Prevažná časť týchto zamestnancov pracuje na severe Slovenska.

    Štátny podnik Hydromeliorácie, ktorý tiež dostal dotáciu v rámci protipovodňového programu, zamestnáva 113 ľudí. Títo vyčistili doteraz 22 odvodňovacích kanálov. V súčasnosti pracujú na ďalších 12 odvodňovacích kanáloch. Bolo vyčistených viac ako 32 kilometrov kanálov vo východných a južných regiónoch Michaloviec, Trebišova, Košíc a Komárna. Pracovná fluktuácia je našťastie nízka, dosahuje cca 5 %, čo je aj z nášho pohľadu milé prekvapenie.

    Milan Hort, podpredseda NR SR

    Pani premiérka, prepáčte, len chcem vás informovať, že už čas určený pre vaše odpovede vypršal, ak vás môžem poprosiť, že by sme dokončili myšlienku a budeme pokračovať.

  • Dokončím myšlienku. K tejto téme sa uskutočnil aj experiment, ktorý realizovali pracovníci Slovenskej akadémie vied a výsledky experimentu zhrniem vo vete: Alternatívne riešenia, kombinácia, rekultivácie, rozorávania priehradzok na správnych miestach zadržiava vodu v teréne a zabraňuje vážnym povodniam, ale je to doplnková aktivita.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za vaše odpovede. Budeme pokračovať teraz otázkami, ktoré sú určené pre jednotlivých členov vlády. Prvá otázka je od pani poslankyne Renáty Zmajkovičovej, je určená ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi.

    Otázka znie: "Pán minister, je pravdou, že ste dali riaditeľom nemocníc zákaz informovať médiá o deťoch narodených po umelom oplodnení, aby sa nepropagovala takáto forma počatia?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, som naozaj prekvapený vašou otázkou, pretože o nejakom zákaze pre riaditeľov nemocníc v súvislosti s umelým oplodnením počujem skutočne od vás prvýkrát a naozaj som to nikdy doteraz nepočul. Nikdy som sa s riaditeľmi na túto tému nerozprával, absolútne naozaj nerozumiem, z čoho táto otázka vychádza. Bez ohľadu na to nemocnica alebo lekár nesmie informovať tretiu stranu, ktorou môžete byť aj vy ako poslankyňa Národnej rady alebo médiá o svojich pacientoch bez ich súhlasu, resp. v tomto prípade bez súhlasu zákonného zástupcu. Zdravotný stav je mimoriadne citlivým osobným údajom, takže to iste chápete. V žiadnom prípade však rodičom, ktorí vďaka umelému oplodneniu počali dieťa, nikto nemôže zakázať, aby následne hovorili o tom s vami alebo s médiami.

    Mrzí ma, ak sa pokúšate z tak citlivej záležitosti, akou je počatie dieťaťa, robiť politiku alebo hľadať nejaký politický podtón. Verte, naozaj, ako sám, ako lekár a verím tomu, že žiaden lekár, ktorých prácu si mimoriadne vážim, by si nedovolil zneužívať dôverné informácie o pacientoch len preto, aby bol mediálnou hviezdou. Takže na to naozaj nie je potrebný žiadny zákaz ministra. A ešte raz opakujem, prvýkrát som počul túto otázku, prvýkrát som vôbec počul túto informáciu a nikdy so žiadnym riaditeľom som o tom nieže len nevydal zákaz, ale ani nerozprával.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Zrejme bude doplňujúca otázka od pani poslankyne. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Takže musím povedať, pán minister, že ste ma ukľudnili. Ja mám tieto informácie z kuloárov a som rada, že to teda nezakladá sa na pravde.

    A druhá časť mojej otázky bola, že mám obavy, že teda nepodporujete formu takéhoto počatia, pretože pre tisíce párov je práve umelé oplodnenie jedinou možnosťou počať dieťa. A ďalšia obava vychádza z toho, že, a chcem sa spýtať, či tá informácia je pravdivá, pretože musí prebehnúť niekoľko cyklov, kým príde k oplodneniu a počatiu, a či sa neuvažuje v zdravotnej poisťovni, že práve cykly umelého oplodnenia nebudú preplácané zdravotnou poisťovňou. Takže to je ďalšia informácia, ktorú som počula, a chcem od vás vlastne verejne počuť, či táto informácia je pravdivá alebo nepravdivá. Ďakujem.

  • Ak dovolíte, nebudem sa ja osobne vyjadrovať k tomu, že či som za alebo proti, ale poviem fakty. Pani poslankyňa, tak za tejto vlády alebo aj za ministrovania nominanta SMER-u bolo zdravotnou poisťovňou uhrádzaných prvé dva cykly. A ani vaša vláda, alebo resp. ministerstvo zdravotníctva v minulých rokoch, ani toto ministerstvo nijakým spôsobom súčasný stav nemenilo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou otázkou je otázka od pána poslanca Milana Laurenčíka, ktorý je tiež v rokovacej sále. Je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Jozefovi Mihálovi.

    Otázka znie: "Vážený pán minister, je pravdou, že zavedením superhrubej mzdy nebude za neodvedenie poistného postihovaný zamestnávateľ, ale zamestnanec?"

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný dobrý deň. Ďakujem, pán poslanec, za vašu otázku a za možnosť vysvetliť jasným spôsobom, ako to bude, pokiaľ ide o platenie odvodov pri zavedení superhrubej mzdy. Bude to jednoduché. Pokiaľ pôjde o zamestnanca, odvody bude platiť z novej, teda zvýšenej hrubej mzdy len zamestnanec, ale po formálnej stránke túto povinnosť výpočtu odvodov a samotného prevodu peňažných prostriedkov na finančný úrad, resp. zatiaľ do Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní, túto povinnosť bude mať aj naďalej jeho zamestnávateľ. Čiže jednak tam pôjde o administratívnu povinnosť, jednak o ďalšie povinnosti s tým spojené. Zamestnanec sa nebude musieť ani naďalej starať o správnosť výpočtu, ani o prevod finančných prostriedkov do týchto inštitúcií.

    Na druhej strane treba ale povedať, že pripravovaným prenosom týchto kompetencií na novú finančnú správu, na nový finančný úrad, finančný úrad získa a bude mať omnoho vyššie možnosti, ako postihovať neplatičov odvodov. To znamená, ak po zavedení superhrubej mzdy a zavedení jednotného výboru daní a odvodov niektorí zo zamestnávateľov neodvedie poistné za svojich zamestnancov, pôjde o trestný čin s príslušnými sankciami.

    Napríklad, nechcem zdržiavať, len poviem, že ak pôjde o sumu neodvedeného poistného nad 266 eur, tak páchateľovi, čiže zodpovednej osobe u zamestnávateľa, hrozí trest 1 až 5 rokov odňatia slobody s tým, že tento trest sa bude zvyšovať v závislosti od výšky neodvedenej sumy poistného.

    Keď to porovnáme so súčasným stavom, tak výhodou jednotného výberu, keď už hovoríme o takýchto nepríjemných aspektoch, ktoré sa, samozrejme, v praxi stávajú, tomu sa nevyhneme, výhodou je, že finančný úrad bude mať omnoho silnejšie kompetencie, podobne ako je tomu teraz, ak si porovnávame kompetencie daňových úradov pri vymáhaní dlžných daní z príjmov voči možnostiam, ktoré má Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, a tým skôr voči možnostiam, ktoré majú zdravotné poisťovne. Totiž súčasné postavenie Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní je logicky - vyplýva to z ústavy alebo z ďalších predpisov - slabšie ako postavenie daňového úradu. Sociálna poisťovňa napríklad nemôže dlžníkovi siahnuť tzv. na účet, nemôže si stiahnuť prostriedky priamo z účtu tohto dlžníka, to jednoducho nejde. Daňový úrad ale túto možnosť má. To znamená, pri zavedení jednotného výberu daní a odvodov, kedy všetky tieto kompetencie od roku 2013 prejdú na nové finančné úrady, tak všetky tieto kompetencie, čo je napríklad obstávka účtu takzvaného, bude môcť finančný úrad robiť nielen pri neplatení daní, ale aj pri neplatení poistného.

    Ešte chcem pripomenúť jedno číslo, ktoré, bohužiaľ, je dosť dramatické a vyplýva z tejto otázky. V súčasnosti Sociálna poisťovňa eviduje 184 935 zamestnávateľov, ktorí nezaplatili poistné za zamestnancov. A celková suma takto neodvedeného poistného za zamestnancov dnes činí 127 mil. eur. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Lopatka robí všetko, čo je v jeho silách, a dôkazom toho je aj úspešnosť výberu poistného za prvý polrok 2011 vo výške dosť neuveriteľných 105 %, pretože veľmi úspešne vymáha tieto staré dlhy. Ale napriek tomu systémové riešenie, ktorým bude zavedenie jednotného výberu, prechod na superhrubú mzdu, umožní systémovo silnejšie nástroje pri boji proti neplatičom poistného.

    A ešte raz na záver zdôrazňujem, ak za zamestnanca nezaplatí odvody jeho firma, postihovaná bude firma a nie zamestnanec. Zamestnanec žiadne postihy niesť nebude. Nebude, samozrejme, ani krátený na nijakých dávkach, dôchodkoch a pod., lebo, bohužiaľ, už som počul aj takéto zavádzajúce názory, ktoré jednoducho nie sú pravdou. Veď sa stačí pozrieť do zákona, ktorý sme predložili do parlamentu.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči. Poprosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Laurenčíkovi. Nech sa ľúbi.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vašu odpoveď. A mal by som ešte jednu doplňujúcu otázku, že či by ste nám nevedeli ešte zhrnúť, prečo tak teda nastojíte, niektoré dôvody ste povedal, že prečo to tak je, ale prečo nástojíte na zavedení tej superhrubej mzdy, a čo sa tým vlastne sleduje, čo ministerstvo sleduje týmto zavedením superhrubej mzdy. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Áno, ďakujem aj za túto doplňujúcu otázku. Ak dovolíte, trošku zoširšia, ale najskôr by som päť alebo šesť takých základných slovíčok, ktoré charakterizujú to, prečo chceme zaviesť superhrubú mzdu, prečo chceme zaviesť jednotný výber. Spravodlivosť, jednoduchosť, poriadok, solidarita, udržateľnosť a efektivita. Za týmito slovami sa vlastne skrýva podstata toho, prečo superhrubá mzda, prečo jednotný výber. Ide hlavne o zjednodušenie a sprehľadnenie daňovo-odvodového systému.

    Len pokiaľ ide o odvody a pokiaľ ide o odvody zamestnanca, zamestnávateľa, tak ak dobre počítam, tak dnes vlastne v prípade zamestnanca sa robí trinásť výpočtov trinástich rôznych odvodov do Sociálnej alebo zdravotnej poisťovne. Po novom to budú výpočty len dva.

    Samozrejme, to nie je len zjednodušenie výpočtu, to nie je len to, že podnikatelia, ktorí dnes posielajú každý mesiac jeden výkaz do Sociálnej poisťovne, jeden výkaz do každej z troch, čiže ďalšie tri do zdravotných poisťovní, ďalej posielajú prihlášky, odhlášky za svojich zamestnancov, každý štvrťrok posielajú hlásenie na daňový úrad, tak tieto administratívne procesy sa im znížia tak, že klesnú asi na štvrtinu súčasného stavu. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktoré je neuveriteľne komplikované, sa odstráni a bude nahradené novým jednotným, jednoduchým daňovo-odvodovým priznaním, kde na druhej strane môžeme vďaka zavedeniu superhrubej mzdy spustiť aj zúčtovanie sociálneho poistenia, čo znamená, vraciam sa k spravodlivosti, vyššiu spravodlivosť aj pri platení sociálneho odvodu. Efektivita...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán podpredseda vlády, prosím všetkých, ktorí sú v rokovacej sále, páni poslanci, páni poslanci, ktorí ste v rokovacej sále a máte záujem diskutovať o niečom inom ako počúvať pána podpredsedu vlády, skúste to realizovať mimo rokovaciu sálu. Vyrušujete aj pána podpredsedu vlády aj tých, ktorých to zaujíma. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem.

    Efektivita. Efektivita štátnej správy, veľmi veľa zaznelo už z úst pani premiérky pri otázke, ktorú zodpovedala, pokiaľ šlo o daňový úrad, resp. finančnú správu. Ja len poviem z rezortu, ktorý mám, za ktorý nesiem zodpovednosť, Sociálna poisťovňa.

    V Sociálnej poisťovni príde o zamestnanie, to je možno zlá správa pre niekoho, ale pre tento štát je to dobrá správa, príde o zamestnanie približne 1 500 ľudí tým, že výber poistného sa prenesie na finančnú správu. Z pohľadu finančných prostriedkov to znamená úsporu ročne asi 30 mil. eur. V situácii, keď každý, každé jedno euro, nieže každý milión a nieže každých 30 mil. eur sú tu vzácne, onedlho budeme rokovať o štátnom rozpočte, si myslím, že toto stojí za zmienku.

    Pokiaľ ide o spravodlivosť, áno, treba odstrániť jednotlivé výnimky, ktoré ešte stále v odvodovom aj daňovom systéme máme, a tým dosiahneme to, aby sme znemožňovali aj možnosti legálnych, pololegálnych únikov pri platení, neplatení, či sociálneho alebo zdravotného poistenia.

    A na záver poviem toľko. Tento nový systém nám vytvorí jasné predpoklady pre budúce znižovanie odvodov. Preto vás aj pri tejto príležitosti prosím a žiadam zároveň o podporu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, o ktorom budem zrejme na tomto mieste hovoriť možno už o pár hodín.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Treťou otázkou je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Jana Vaľová, ktorá je prítomná, a preto budeme aj na ňu odpovedať. Je adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Uhliarikovi.

    Otázka znie: "Pán minister, vláda volá po odstraňovaní regionálnych rozdielov. Aký je dôvod, že ste zastavili možnosť pre občanov Prešovského kraja žiadať o peniaze z Európskej únie? Výzva má číslo OPZ 2011/2.1/0,1. Ide o rekonštrukciu a modernizáciu zdravotných zariadení. Občania na východnom Slovensku nemajú nárok na skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti?"

    Nech sa páči, pán minister, máte priestor na odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Nech sa páči odpoveď.

    Operačný program Zdravotníctvo má zadefinované regionálne alokácie na jednotlivých úrovniach v rozsahu západného, stredného a východného Slovenska. V programovom manuáli OPZ sú zadefinované tieto regionálne alokácie na jednotlivé samosprávne kraje. Regionálne alokácie boli stanovené a schválené monitorovacím výborom pre Operačný program Zdravotníctvo. Na úrovni prioritnej osi jedna bolo kritérium pre stanovenie alokácií počet lôžok, na prioritnej osi dva počet obyvateľov.

    A teraz k meritu veci. V rámci Prešovského samosprávneho kraja je na úrovni prioritnej osi dva regionálna alokácia zo zdrojov EÚ stanovená na sumu 8 231 606 eur. V súčasnosti je výška zazmluvnených prostriedkov na Prešovský samosprávny kraj v sume 11 723 646 eur, čím je regionálna alokácia prekročená o takmer polovicu. Presne je to o 42,42 %, čiže na 142 %. U ostatných samosprávnych krajov zatiaľ alokácie prečerpané nie sú. Naopak, niektoré majú regionálne alokácie v rámci prioritnej osi vyčerpané veľmi nízko.

    Koncom roka 2010 bol orgánom auditu, ktorým je ministerstvo financií, vykonaný na ministerstve zdravotníctva vládny audit číslo A 344. V rámci neho okrem iných zistení s nízkou závažnosťou bolo len jedno zistenie s vysokou závažnosťou systémového charakteru, a to nedodržanie regionálnej alokácie v rámci Operačného programu Zdravotníctvo. Audítorská skupina konštatovala, že riadiaci orgán ohrozil dosiahnutie strategických cieľov na úrovni jednotlivých regiónov. Zároveň odporúčala, aby riadiaci orgán, čiže v tomto prípade ministerstvo zdravotníctva, dôsledne aplikoval mechanizmus na dodržiavanie regionálnych alokácií za účelom dosiahnutia strategických cieľov na úrovni jednotlivých regiónov rovnomerne. Zároveň odporúčala regionálne alokácie zohľadniť pri vyhlasovaní nových výziev.

    Uvedený problém bol následne otvorený orgánom auditu ministerstva financií aj na monitorovacom výbore a na Národnom monitorovacom výbore pre Národný strategický referenčný rámec dňa 27. 4. 2011. Zástupca Európskej komisie pán Christopher Todd na obidvoch stretnutiach vyjadril názor Európskej komisie týkajúci sa dôležitosti dodržiavania stanovených regionálnych alokácií na úrovni regiónov, prioritných osí ako dôležitého nástroja vyrovnávania regionálnych nerovností. V súvislosti s tým požiadal riadiaci orgán o prijatie účinných opatrení, aby v budúcnosti k výraznému prečerpaniu regionálnych alokácií nedošlo, ako v tomto prípade v Prešovskom kraji o takmer polovicu. Vzhľadom na prečerpanie Prešovského samosprávneho kraja riadiaci orgán pristúpil v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a orgánmi auditu k opatreniu prijímateľov Prešovského samosprávneho kraja z oprávnených regiónov vylúčiť pri definovaní oprávnení miesta realizácie projektov vo výzve.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa, máte záujem o doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Zapnite jej, prosím, mikrofón.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja by som sa chcela spýtať, aj keď ste hovorili, že tá alokácia bola nastavená podľa počtu lôžok a počtu obyvateľov, aj napriek tomu Prešovský kraj je najväčším krajom. Chcela by som sa spýtať, či mal najviac finančných prostriedkov podľa veľkosti alebo vlastne či iné kraje čerpali omnoho viac.

    A druhá vec, že či ste sa nezamýšľali nad tým, že ten Prešovský kraj má skutočne tie zariadenia zdravotné v zlom stave. A chcela by som aj vedieť, či by sa dalo už hoci písomne, hoc to tu nebude mať, ktoré mestá čerpali a koľko finančných prostriedkov. Pretože ja si myslím, že v regióne, ktorý zastupujem, môžem si takto dovoliť povedať, Humenné, Snina, Medzilaborce, úplne ten spodný región, tak sa tých finančných prostriedkov vôbec nedostalo. Či je to tak správne tie alokácie nastavovať a či je to tak dobré, pretože skutočne tam, kde je najmenej peňazí, sa dostane ešte aj naďalej najmenej peňazí. Tak chcela by som vedieť, ak by sa dalo, ktoré mestá dostali a po koľko čerpali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, som rád, že dávate túto rečnícku otázku, či je to tak správne. No tiež si to nemyslím, ale táto otázka by mala byť adresovaná práve nominantovi SMER-u, ktorý vtedy vlastne regionálne alokácie robil. Čiže, lebo sa robili vlastne za ministrovania nominantov SMER-u, takže v tomto prípade nemôžem to ovplyvniť. Samozrejme, tieto presné čísla nemám v hlave, musím, odpoviem vám, ktoré mestá koľko dostali, samozrejme, vám odpoviem, lebo toto, chcem vám dať presnú informáciu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Štvrtou otázkou adresovanou členovi vlády je otázka od pána poslanca Richarda Rašiho, ktorý je v sále, je opäť adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Ivanovi Uhliarikovi.

    Otázka znie: "Aký je hospodársky výsledok za prvý polrok 2011 v Leteckej vojenskej nemocnici, a. s., a aký je predpoklad k 31. 12. 2011?" Čiže prvý polrok 2011 a záver roka 2011.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, z prevádzkového pohľadu nemocnica, Letecká vojenská nemocnica, a. s., je nemocnica vo finančne stabilizovanom stave. Zabezpečuje prevádzku z vlastných zdrojov, z vlastných výkonov, nie je zaťažená cudzími zdrojmi, nečerpá žiadne úvery a nie je v omeškaniach v úhradách záväzkov. Letecká vojenská nemocnica, a. s., dosiahla za prvý polrok záporný hospodársky výsledok vo výške 236-tisíc, ktoré bolo ovplyvnené nasledovným hospodárením.

    Po prvé značným znížením objednávky ministerstva obrany na rok 2011, pretrvávajúcimi následkami zrušenia lôžkových oddelení, pretože sa znížili výkony SVaLZ-ov, oddelenie klinických laboratórií, CT, rehabilitácie a tak ďalej a zároveň boli obmedzené výkony zabezpečovacích zložiek, ako kuchyňa, práčovňa a doprava, ktoré boli technicky a personálne vybudované aj pre rozsiahlu lôžkovú činnosť. Náklady, ktoré boli spojené s delimitáciou lôžkových oddelení z Pasteurovej nemocnice na Leteckú vojenskú nemocnicu, boli práve v prvom polroku 2011 a výnosy v podstate, keďže k tejto delimitácii došlo až k 1. 8. 2011, samozrejme, budú až v druhom polroku.

    Pri tejto príležitosti si dovolím povedať, že pohľadávky v lehote aj po lehote splatnosti sú vo výške viac ako pol milióna eur, vo výške 547, kedy jednou z hlavných pohľadávok alebo hlavné percento pohľadávok tvorí nezaplatený nájom nemocnice, Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura, čo sa, samozrejme, predpokladá pri oddlžení splatiť, čo sa týka predpokladu hospodárenia k 31. 12. 2011.

    Vzhľadom na to, že už spomínané rozšírenie činností o lôžkové oddelenia, kliniky gerontológie, geriatrie a oddeleniach dlhodobo chorých a doliečovacieho oddelenia, ktoré v prvom polroku stúpli, na základe ktorých stúpli náklady. Po stabilizácii počtu pracovníkov a pracovných postupov predpokladáme vyrovnané hospodárenie týchto oddelení a takisto predpokladáme a našou ambíciou je samozrejme vyrovnané hospodárenie v roku 2011.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Doplňujúcu otázku má ešte pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Čiže Letecká vojenská spoločnosť, a. s., má za prvý polrok viac ako 200-tisíc eur záporný hospodársky výsledok. Má byť vyrovnaný delimitovaním činností lôžkových oddelení z Fakultnej nemocnice, pričom, ako ste sami počuli, tieto delimitované oddelenia časom majú hospodáriť vyrovnane, pretože fakt je ten, že teraz hospodária so záporným hospodárskym výsledkom, čiže navyšujú stratu Leteckej vojenskej nemocnice, to sú vyjadrenia nového riaditeľa.

    Tak sa chcem spýtať, ako, pán minister, chcete zabrániť konkurzu Leteckej vojenskej spoločnosti, a. s., keď teraz má stratu viac ako 200-tisíc eur, prijala oddelenia, ktoré momentálne sú v negatívnych číslach, sú v záporných číslach, to je fakt, a koncom roka bude takisto v záporných číslach. Ako chcete zabrániť konkurzu na Leteckú vojenskú nemocnicu, a. s., keď skončí rok s negatívnym hospodárskym výsledkom?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ako bývalý riaditeľ nemocnice a bývalý minister zdravotníctva iste viete, že hospodársky výsledok je súčtom pomeru nákladov a výnosov, a viete, ako som povedal v zdôvodnení, že náklady, ktoré vznikli za prvý polrok, boli v podstate nákladmi, ktoré Letecká vojenská nemocnica pripravovala, ktorými pripravovala delimitáciu oddelení z Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura. Samozrejme, keďže tie výnosy ešte neboli, tak sa to prejavilo v zápornom hospodárskom výsledku. Ale viete aj to, že v prípade záporného hospodárskeho výsledku, keď je akciová spoločnosť v zdravom finančnom hospodárení, nemusí a vôbec neznamená automaticky konkurz ani exekúciu, pretože jednoducho je to tak podľa Obchodného zákonníka.

    Opakujem ešte raz, vzhľadom na to, že výnosy budú a vlastne už boli, lebo je to od 1. 8. delimitované, čiže výnosy nabiehajú v prvom polroku. My sme alebo teda Letecká vojenská nemocnica začala stabilizovať počty pracovníkov, ktoré boli značne naddimenzované, a našou ambíciou je priblížiť sa k vyrovnanému hospodáreniu s tým, že chceme, aby Letecká vojenská nemocnica ďalej poskytovala lôžkovú starostlivosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otázka č. 5, ktorá bola vylosovaná, je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Magda Košútová, je adresovaná ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Józsefovi Nagyovi.

    "Vážený pán minister, pani premiérka výrazne podporuje aktivity na zadržiavanie vody v krajine. Vodohospodári riadení vaším ministerstvom tieto opatrenia veľmi kritizujú a považujú ich za plytvanie prostriedkami, ktoré by mohli byť využité účinnejšie. Aký je váš názor, vážený pán minister?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod je potrebné zdôrazniť, že vodohospodári nekritizujú plytvanie finančnými prostriedkami na revitalizáciu aktivít v súvislosti so zadržaním vody v krajine, ale vyjadrujú sa predovšetkým k technickému riešeniu týchto opatrení na ochranu pred povodňami.

    Realizačný projekt programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Slovenskej republiky vodohospodári zatiaľ nepotvrdzujú síce ako efektívny, ale to z nasledovných dôvodov.

    Po prvé, revitalizácia, ak má byť úspešná, musí byť založená na výsledkoch vedeckého výskumu, na interdisciplinárnej spolupráci viacerých vedeckých odvetví. V uvedenej súvislosti treba zdôrazniť, že samotné zadržiavanie vody nemusí viesť vždy k zlepšeniu kvality krajiny. Jej zadržiavanie na nevhodných miestach môže napr. uviesť do pohybu zosuvy alebo zlikvidovať rastlinstvo, ktoré je menej náročné na vodu, a tým zmeniť pôvodný charakter biotopov.

    Ďalej, po druhé, účinky opatrení na ochranu pred povodňami sa štandardne hodnotia príslušnými fyzikálnymi veličinami, ktorými sú zvyčajne prietok vody, odtok alebo hĺbka vody vo vodnom toku alebo na zaplavenom území. Pred schválením každého takého projektu sa tieto veličiny určujú výpočtami alebo modelovaním, pretože bez nich nemožno posudzovať efektívnosť projektu, a to je ďalší dôvod, že nie sú merateľné zatiaľ tie opatrenia, preto nevedia sa vyjadriť k efektivite.

    No a po tretie by som povedal, že vodohospodári tieto opatrenia posudzujú číro, len z hľadiska odborného a neberú do úvahy synergické účinky vo vzťahu k nezamestnanosti, vo vzťahu k regionálnym rozdielom, ktoré tiež majú tie účinky alebo zvyšujú efektivitu vynaložených peňazí. Treba dodať, že vybudované zariadenia budú vyžadovať údržbu, opravy alebo rekonštrukcie, čo bude obsahovať prinajmenšom odstránenie zadržaných sedimentov a tiež obnovu, prípadne aj výmenu poškodených častí jednotlivých objektov, čo si bude vyžadovať nemalé finančné prostriedky, ktoré zatiaľ nie sú vyčíslené.

    Sme toho názoru, že realizované akcie v rámci projektu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí majú iba doplnkový charakter v oblasti protipovodňovej ochrany. Naopak, projekty a investičné akcie podľa programu protipovodňovej ochrany, ktoré zabezpečuje predovšetkým Slovenský vodohospodársky podnik, považujeme za efektívnejšie využitie finančných prostriedkov a efektívnejšie zabezpečenie ochrany pred povodňami obyvateľov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku? Zapnite pani poslankyňu Košútovú, poprosím. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Ďakujem vám za odpoveď a súhlasím s vami v tom, že vodohospodári nekritizujú zadržiavanie vody v ekosystéme, ale spôsob. Pri rozhovoroch, ktoré sme mali aj naposledy na výjazdovom zasadnutí výboru v Banskej Štiavnici vo vodohospodárskom podniku, sme sa zhodli v tom, že systém ochrany vodných tokov je dobrý a má len jednu veľkú chybu. Je finančne veľmi poddimenzovaný.

    Súhlasím aj v tom, že pokiaľ správca vodných tokov musí dodržiavať zákony a hlavne stavebný zákon pri budovaní poldrov, hrádzí a iných zariadení protipovodňového charakteru, je značne znevýhodnený oproti súčasne presadzovaným trendom, kedy mimovládne organizácie budujú v ekosystéme tieto zádržnovodné opatrenia a robia to bez akejkoľvek stavebnej dokumentácie v podstate len na základe nejakej minimálnej projektovej dokumentácie a sú už prvé výsledky. Videla som, kedy tieto vybudované ochranné zariadenia boli pri prvej väčšej búrke zničené. Myslím si, že prezentácie, že také opatrenia, ako je budovanie takýchto zádržných opatrení, nemožno považovať za protipovodňové opatrenia, ale za protierózne opatrenia.

    Chcem sa vás opýtať na váš názor, či si nemyslíte, že by bolo účinnejšie financovať a budovať protipovodňové zábrany, ako sú vodné nádrže a suché poldre, ktoré majú trvalý charakter, ako vyhadzovať podľa mňa, zbytočne finančné prostriedky na takéto, ťažko povedať, protipovodňové opatrenie.

    Ďakujem.

  • Pán minister, budete reagovať? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Tak začnem od konca, či je to, pokiaľ ako naše ministerstvo má v gescii protipovodňovú ochranu. Ja si myslím, že každá koruna alebo každé euro, ktoré ide do protipovodňovej ochrany alebo do takých opatrení, ktoré môžu zlepšiť a zvýšiť nakoniec ochranu obyvateľstva, tak nesporne aj tieto prostriedky zvyšujú. A dobrá otázka je, že keď prostriedkov nie je dostatok, a toto je vidieť na návrhu tohtoročného rozpočtu, kde už síce tretí alebo štvrtý rok vodohospodársky podnik nedostáva neregulované platby zo štátneho rozpočtu na protipovodňové opatrenia, na udržiavacie práce, nie na investičné, tak je tam ohrozený už samotný systém ochrany a v tom prípade naozaj treba premyslieť, pokiaľ je málo zdrojov, že kam to budeme používať. Ja pevne verím, že toto podfinancovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku, a tým pádom protipovodňovej ochrany sa vyrieši ešte do predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte a budeme sa môcť tešiť aj z tých doplnkových opatrení, ktoré tieto organizácie vykonávajú.

    Čo sa týka stavebného zákona, snažíme sa veľmi konštruktívne pomáhať týmto organizáciám aj splnomocnencovi vlády, aby sme našli riešenia, a sami vidíme, že v niektorých prípadoch ozaj vyzerá to skôr obštrukčne, pokiaľ vodoopravný orgán alebo stavebný úrad bude pokladať nejakú prehrádzku na malom potôčiku za podobné dielo, ako je Vodné dielo Gabčíkovo. To znamená, tiež sa to nedá považovať za prístup správny, ale sú aj také opatrenia, kde máte pravdu, že malým zásahom môžeme urobiť veľké škody v okolí, možno aj v obydliach, takže my sme za to, aby sa vytvoril na to taký priestor aj v rámci zákonov, kde nielen miestny starosta bude posudzovať vhodnosť tej danej stavby, ale budú tam privolaní odborníci, ktorí vedia posúdiť prípadne, či treba už posudzovať to už ako vodnú stavbu, alebo ako len úpravu terénu. A na tom sme zhodnutí, tak pevne verím, že ďalší postup už bude v tomto smere pokračovať.

    A ako na záver by som povedal, že treba tu vidieť aj ten synergický efekt využitia ESF, sociálneho fondu, kde môžeme momentálnym trvalo nezamestnaným dať nejakú rozumnú prácu a nesporne, pokiaľ ten pomer bude výhodný pre Slovenskú republiku, tak mali by sme, hovorím, v rámci odbornosti pokračovať aj v týchto činnostiach, ale nezanedbávať protipovodňovú činnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Teraz by mali nasledovať otázky, ktoré položil pán poslanec Zoltán Horváth, ale nevidím ho v sále, prvá bola adresovaná ministrovi, obidve boli adresované ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi, ktorý tu má alternanta, ale pretože pán Horváth nie je prítomný, tak nebudeme odpovedať na jeho otázky.

    Preto pristúpime k otázke č. 8, ktorú položil pán poslanec Ivan Štefanec, ktorý je prítomný v sále, a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Jozefovi Mihálovi.

    Otázka znie: "Pán minister, pripravujete zmeny pri pobyte cudzincov z tretích krajín, ktorí majú záujem krátkodobo na Slovensku pracovať?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Oblasť udeľovania povolení na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín je upravená zákonom o pobyte cudzincov, ktorý z hľadiska vecnej príslušnosti spadá do pôsobnosti ministerstva vnútra. V ostatnom období ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj ministerstvo vnútra pripravilo novely zákona o službách zamestnanosti a zákona o pobyte cudzincov za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009-50ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ktoré nadobudli účinnosť 7. júla 2011. Obidvoma novelami sa legislatívne upravili podmienky vydávania tzv. modrých kariet, ktoré ich držiteľov oprávňujú na vstup, pobyt a zamestnanie na území Slovenskej republiky. Podmienka udelenia prechodného pobytu sa tak u držiteľov modrej karty nebude vyžadovať. Cieľom modrej karty je podpora prijímania mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a úprava ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky.

    Okrem toho ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci prípravy ďalších legislatívnych zmien v oblasti upravujúcej vydávanie povolení na zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje, aby u štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana alebo bol predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, alebo ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného rodinného života, aby sa u nich nevyžadovalo povolenie na zamestnanie tak, ako je tomu v súčasnosti v zmysle platného právneho stavu.

    Požiadavka povolení na zamestnanie obmedzuje tieto zraniteľné skupiny, ktorým medzinárodné dohovory, ako aj slovenské právne predpisy priznávajú právo na ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine ich pôvodu v procese socioekonomickej integrácie. Táto úprava výrazne prispeje k procesu posilnenia ekonomickej nezávislosti a integrácie týchto ľudí do slovenskej spoločnosti. Účinnosť navrhovanej zmeny predpokladáme v prvom polroku 2012.

  • Ďakujem pekne. Pán Štefanec nepotrebuje doplňujúcu otázku položiť, a preto pristúpime k ďalšej otázke, ktorá je opätovne adresovaná vám, pán podpredseda vlády, a preto vás poprosím, aby ste zotrvali na svojom mieste, a je od pani poslankyne Eriky Jurinovej, ktorá je prítomná v sále.

    "V Česku zrušili superhrubú mzdu. Vysvetlite, prosím, rozdiel medzi medzi ich modelom a naším modelom?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, pani poslankyňa...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Upozorňujem vás, že máte dve aj trištvrte minúty necelej.

  • Napriek tomu, že mám málo času, začnem takým porovnaním, nie je víno ako víno. Porovnajte si tokajské a čučo, napríklad. Takisto nie je superhrubá mzda ako superhrubá mzda.

    Ja sám som v minulosti pred pár rokmi bol pri tom, keď v Českej republike pripravovali projekt zavedenia superhrubej mzdy a vidím tu aj svojho kolegu z vtedajšieho tímu, ktorý sa tejto práce tiež zúčastňoval, a to, čo sme pre české ministerstvo práce navrhovali, bolo, žiaľ, v konečnom dôsledku nie to, čo české ministerstvo alebo česká vláda prijala.

    Čiže čo sa vlastne v Čechách stalo, poďme na to takto. Do konca roku 2007 v Českej republike sa uplatňoval pri zdanení zamestnancov progresívny spôsob zdanenia, čiže sadzby dane progresívne stúpali, podobne ako to bolo na Slovensku do roku 2003. Čiže Česi sa rozhodli urobiť daňovú reformu, ktorú spustili od 1. januára 2008. Rozhodli sa, podobne ako na Slovensku, že zavedú rovnú daň. Rovnú daň so sadzbou 15 %. So sadzbou 15 %, čiže keď počúvate, je to menej ako našich 19. Ono to znie, ale len opticky výhodnejšie, pretože zároveň urobili taký krok, že za základ dane bol zobratý nie dovtedy hrubý príjem zamestnanca znížený o odvody zamestnanca, ale za základ dane sa po tejto reforme bral hrubý príjem zamestnanca neznížený o jeho odvody a, naopak, navýšený o odvody zamestnávateľa.

    Čiže oni nerobili odvodovú reformu, odvody nechali tak ako predtým. Čiže odvody platil naďalej aj zamestnanec, aj zamestnávateľ. Podobne, ako je tomu stále u nás. Ale zmenili metodiku pri výpočte dane tak, že do základu dane zahrnuli aj odvody, ktoré za zamestnanca platil zamestnávateľ. A zároveň zaviedli rovnú sadzbu dane 15 %.

    Na prvé počutie si poviete, že na tom nič nie je. Lenže tento postup mal dve veľké chyby, ktoré neviem, či si nedokázali spočítať predtým, ale v praxi sa jasne ukázali.

    Prvý veľký problém bol ten, že takýto spôsob zavedenia rovnej dane dosť nelogicky zvýhodnil hlavne zamestnancov s nadpriemernými, s vysoko nadštandardnými príjmami. Prečo? Skúste so mnou rozmýšľať. Máme hrubú mzdu, ktorú zvýšime o 35 % pre zjednodušenie odvodov zamestnávateľa, čiže zvýšim daňový základ o 35 % a potom z toho vyrátam 15-precentnú daň. Toto platí pre zamestnanca, ktorý má priemerný príjem. Ale zamestnanec, ktorý má nadpriemerné príjmy, tak za neho zamestnávateľ neplatí odvody z celej hrubej mzdy, ale tak ako u nás, aj v Českej republike je maximálny základ na platenie odvodov, čiže ak niekto zarába ja neviem v Českej republike, neviem, či poviem presne tie sumy, ak zarába 50- tisíc českých korún, tak za neho zamestnávateľ neplatil 35-percentné odvody, ale v prepočte možno 20-percentné, lebo tam bol ten maximálny základ. Čiže odvody sa neplatili z celého jeho príjmu. Čiže jeho základ sa zvýšil proporcionálne menej, ale mal rovnú daň 15 %.

    Čiže ešte raz. Priemerne platený zamestnanec: základ sa mu zvýšil o 35 % a daň mal 15. Nadpriemerne zarábajúci zamestnanec: základ sa mu zvýšil povedzme o 20 %, čiže menej, a daň mal 15 %. Čiže tí nadpriemerne zarábajúci z toho vyťažili.

    Poviem ešte jeden príklad...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda vlády, len už sme vyčerpali...

  • Predpokladám, že pri bode, ktorý máme v riadnom programe schválenom, sa dozvieme aj tieto skutočne veľmi zaujímavé informácie, len musíme rešpektovať rokovací poriadok a hodina otázok sa skončila.

  • Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili. Ďakujem aj pánom ministrom, aj podpredsedovi vlády a vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku, ktorú by sme mali využiť na prepnutie systému, a budeme pokračovať 15.08 hodine bodom, ktorý máme rozrokovaný, to znamená tlač 403, vládny návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to zákon, ktorý prerokovávame v druhom čítaní.

    Pripraví sa pán poslanec Viliam Novotný, ktorý dokončí svoje vystúpenie v rozprave a potom sú prihlásení ešte ústne páni poslanci Lazár, Sabolová, Kalist a Bastrnák.

    Vyhlasujem prestávku a poprosím, aby dodržali čas aj pán minister, aj pán spravodajca. Ďakujem pekne.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 22. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máme ho ako tlač č. 403.

    Poprosím teraz pána ministra Uhliarika, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a vidím, že pán poslanec Novotný, ktorý je súčasne aj spoločným spravodajcom, je už pripravený na dokončenie svojho vystúpenia v rozprave.

    Pán poslanec, nech sa páči, pripraví sa po prípadných faktických poznámkach pán poslanec Lazár. Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 403.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi teda, aby som pokračoval tam, kde som zastavil svoje vystúpenie. Hovoril som o tom, ako sme diskutovali na výbore tri možné alternatívy, ako by ten vernostný systém mohol fungovať a nakoniec sme sa rozhodli pre vládny návrh, ktorý považujeme za najvyváženejší.

    Chcem ešte povedať, že pre úplné zabránenie špekulácií sa mi podarilo na výbore presadiť pozmeňovací návrh, ktorý dáva lekárni, ktorá sa rozhodne dávať zľavy, povinnosť dať túto zľavu za rovnakých podmienok pre všetkých pacientov všetkých poisťovní. Myslím, že tým dávame na bok všetky špekulácie ohľadom toho, že by tu mohla existovať nejaká vertikálna sieť, ktorá by zneužila vernostný systém.

    Samozrejme, tak ako na jeseň minulého roku, tak aj v lete tohto roku vyvolal vernostný systém nevôľu Slovenskej lekárnickej komory. Predstaviteľom Slovenskej lekárnickej komory sa podarilo vyvolať opätovne hystériu dôverne známu z decembra minulého roku a januára tohto roku. Určite ste si všimli vo vašich e-mailových schránkach aj v najčítanejšom slovenskom denníku túto inzerciu. Argumenty, s ktorými vystupovala Slovenská lekárnická komora, by sa dalo zhrnúť do dvoch takých najvážnejších.

    Ten prvý je, že vernostný systém zlikviduje malé nezávislé lekárne, ten druhý, že zvýši spotrebu liekov. Tie ostatné v rovine utópie a predstáv nebudem komentovať.

    Čo sa týka likvidácie malých nezávislých lekární, chcem povedať, že tu nemusíme modelovať nejaký príklad. Prax hovorí niečo úplne iné. V Českej republike vernostný systém existoval. Katastrofické scenáre o krachoch lekární sa tam vôbec nerealizovali. Podnikanie v lekárnictve je určite zaujímavým odvetvím, keď na Slovensku v súčasnosti funguje zhruba 1 800 lekární. Pre porovnanie na dvakrát tak veľkom trhu v Českej republike funguje približne 2 300 lekární. Preto istý typ súťaže a tlaku na to, aby lekárne o pacienta bojovali práve nižšími cenami a zľavami, je úplne adekvátny, ale najmä je v prospech pacienta. To, že v Českej republike to fungovalo a nedošlo ku katastrofickému scenáru, možno len potvrdzuje skutočnosť informácia, ktorá je veľmi čerstvá, že včera schválila Poslanecká snemovňa Českej republiky novelu zákona 48/1997, na základe ktorej sa umožňuje lekárňam poskytovať zľavy aj na lieky na lekársky predpis. Teda presne to schválili včera v snemovni Českej republiky, o čom dnes rokujeme.

    Druhý argument, ktorý znel v médiách a ktorým strašila Slovenská lekárnická komora, je, že sa zvýši spotreba liekov. Chcem vám povedať, že to nie je pravda. Lekáreň nemôže stimulovať spotrebu liekov, pretože preskripciu majú v rukách lekári a nie lekárnici. Ak existuje lekár, ktorý píše pacientovi lieky len preto, lebo si ich pýta, tak verím, že čoskoro nebude mať zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou. Na to je revízny systém zdravotnej poisťovne, nie vernostný systém. Nemýľme si jablká s hruškami. Faktom ale je, že ani zákaz vernostných systémov v roku 2009 podľa oficiálnych štatistík neznamenal zníženie spotreby liekov na Slovensku, čiže tento argument nie je pravdivý. Pravda je totižto niekde úplne inde.

    Každá lekáreň bez ohľadu na to, kto ju vlastní, si dohaduje s distribučnými spoločnosťami podmienky, za akých od nich bude objednávať lieky. Medzi tieto podmienky patria aj bonusové podmienky, ako zľavy, ďalšie bonusy, výhodné úvery. V tomto ohľade sa podnikanie v lekárnictve nijako nelíši od akéhokoľvek iného odvetvia. Tento zákon má umožniť, aby sa jednotlivé lekárne mohli podeliť o svoj zisk s pacientom, ak chcú. Je len na uvážení vlastníkov lekární, či túto možnosť využijú a do akej miery. Táto zmena, ktorú prináša vládny návrh zákona, je prioritne smerovaná tak, aby priniesla prospech pacientovi. Vďaka nej totiž ušetrí v lekárni a bude mať zľavu na lieky. Teda strašenie monopolmi a finančnými skupinami, toto si naozaj prečítajte, to je veľdielo, nie je namieste.

    Dámy a páni, na tomto mieste sa naozaj musíte rozhodnúť, a nie je to jednoduché rozhodnutie, či ste na strane ochrany ziskov lekární alebo zliav pre pacientov. Toto je dilema. Všetko ostatné je odvádzanie pozornosti. Ak v celom liekovom reťazci dnes môže výrobca poskytovať zľavy distribútorovi, distribútor môže poskytovať zľavy lekárni, tak prečo by ich lekárne nemohli poskytovať pacientovi? Ja a verím, že aj väčšina poslancov v tejto snemovni je už rozhodnutá, že uprednostníme zľavy na doplatkoch za lieky pred ochranou ziskov lekární.

    No a čo Slovenská lekárnická komora? Známy to inzerent, o ktorom som už dnes hovoril. Už nevyžaduje vypustenie ustanovení o zavedení vernostného systému v lekárnictve. Už požaduje rovno neschváliť zákon o lieku. To je ich požiadavka. Nie vypustiť vernostný systém. Neschváliť zákon o lieku. Pre zisk lekární je ochotná obetovať zákon, vďaka ktorému sa môžu ušetriť desiatky miliónov eur vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré tak veľmi potrebujeme pre nemocnice a ambulancie, pre vyššie platy lekárov a sestier, o ktoré nám, verím, všetkým ide, ktoré tak veľmi potrebujeme na udržanie fungujúcich transformovaných nemocníc, o ktoré sa tak veľmi trápia naši kolegovia z opozície.

    Lekárnici sú pre svoje zisky ochotní obetovať zákon, vďaka ktorému môžu pacienti pri predpisovaní účinnej látky ušetriť až 50 mil. eur vo svojich peňaženkách. A že lekárnikom ide o zisk, o tom nemajte vôbec pochybnosti. Časť farmaceutov, ktorí predstavujú Slovenskú lekárnickú komoru, sa dnes združuje pod názvom Družstvo lekární stránka www.dl.sk, ktorých hlavným cieľom je okrem iného, citujem z ich stránky: „Družstvo lekární je združenie lekárnikov – majiteľov lekární, ktorým nie je ľahostajný ich osud. Cieľom jeho vzniku je obhajoba ekonomických záujmov jeho členov, aby tak mohli lepšie obstáť v konkurenčnom boji."

    Ďalej citujem z ich stránky: "Bonusové podmienky každej lekárne u zmluvného distribútora sú naozaj exkluzívne. Nezanedbateľnými výhodami sú aj upravený reklamačný poriadok alebo možnosť získať úver za výhodných podmienok." Prostredníctvom "dvornej" distribučnej spoločnosti dokážeme zabezpečiť priame dodávky portfólia niektorých partnerov Družstva lekární do lekární. Zaujímavosť tohto modelu spočíva v následnom bonuse vo výške marže distribútora. Ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť." Koniec citátu zo stránky Družstva lekární.

    Dámy a páni, a znovu sa vrátim k tomu apelu, tu a teraz pravdepodobne dnes o piatej sa musíte všetci vo svojom vnútri rozhodnúť, či budete chrániť zisky lekární, alebo podporíte zľavy pre pacienta. Takto stojí otázka. Pri tomto rozhodovaní, prosím, pomyslite na ľudí, ktorí nás tu poslali. A skúste si predstaviť sami seba, ako vysvetľujete dôchodcovi, ktorý dopláca mesačne 40-50 eur za lieky, že nemôže dostať v lekárni zľavu ani jeden jediný cent, lebo vy bojujete proti monopolom, proti finančným skupinám, a tým vlastne chránite jeho záujmy. Dámy a páni, toto nevysvetlíte.

    Dámy a páni, tento zákon nie je ani o ziskoch, ani o monopoloch, ani o farmaceutických spoločnostiach, ani o finančných skupinách. Tento zákon je o pacientoch, o tom, aby mali lacnejšie lieky a nižšie doplatky. Tento zákon je o tom, aby sme zbytočne z verejného zdravotného poistenia nevyhadzovali peniaze na predražené lieky a radšej ich dali nemocniciam a ambulanciám, lekárom a sestrám na lepšie platy a na skvalitnenie služieb pre pacienta.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného dvaja páni poslanci - Maďarič, Kalist. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Maďarič.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, kľúčová dilema alebo otázka, ako ste povedali, nie je to, či sme na strane ziskov lekární alebo zliav pre pacientov, ale kľúčová otázka je, či ste vy na strane a v područí Penty, alebo či konáte samostatne. A ministerstvo zdravotníctva v tomto prípade koná asi tak samostatne, ako nezávislí poslanci v roku 2004, keď schvaľovali Zajacove zákony. To je tá kľúčová otázka. A odpoveď je, myslím, každému len trošku informovanému človeku jasná.

  • Ďakujem. No ja chcem poďakovať kolegovi Novotnému za skutočne pekné zhrnutie všetkých najdôležitejších bodov, ako aj krásny opis toho, o čom vlastne tá inzercia v celonárodných denníkoch bola. Ešte raz ďakujem. Veľmi pekne si to vystihol.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Maďarič, tiež by som vám možno mohol odpovedať, že jedna z kľúčových otázok, pre ktorú sa stále trápim a o ktorej rozmýšľam, je, či strana SMER zastupuje záujmy občanov alebo finančnej skupiny J & T, pána Širokého, pán Poóra a podobných veľkých investorov. Viete, zatiaľ ešte žiadny z ministrov tejto vlády, ani minister zdravotníctva, nebol zachytený na jachte finančnej skupiny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel začať ináč, no ale dokončím, resp. dokončím myšlienku, ktorá tu začala. Myslím, že strana SMER - sociálna demokracia zastupuje ľudí, a myslím si, že tie preferencie v posledných mesiacoch, resp. preferencie v posledných voľbách, ak zoberieme, že sme išli do volieb po hospodárskej kríze, o tom jasne rozprávajú.

    Je možno otázka, že koho zastupujú niektorí členovia dnešnej koalície z radov SDKÚ a aj napriek tomu, že celá kampaň bola postavená na tvrdeniach, ktoré dnes, samozrejme, už sú úplne ináč, a vy ste najväčší zástancovia poskytnutia napríklad peňazí Grécku, aj napriek tomu tie preferencie boli znovu menšie v tomto volebnom období ako v predchádzajúcom. Neviem, čím to je. Asi to je tým, že ľudia niečomu veria viac, niečomu menej. A tak ako som tu už dnes raz povedal, reči sa hovoria a chlieb sa je. A ľudia buď cítia tú politiku, ktorú robíte, alebo ju necítia. A keď ju cítia pozitívne, tak to ocenia, samozrejme, v konečnom dôsledku. A v prípade, že to necítia tak, samozrejme, ocenia, ale v tom negatívnom slova zmysle. Ale vráťme sa k zákonu, k tomu, kvôli čomu som sem prišiel pôvodne.

    Viete, ja keď to počúvam, ja neviem, ja som ekonóm, nie som lekár, ale v konečnom dôsledku, keď sa ma pýtali, že prečo k tomu vystupujem, no preto, lebo to je asi o peniazoch. To už nie tak o tom, či je to z medicínskeho pohľadu tak alebo onak, ale v konečnom dôsledku je to o peniazoch.

    Vy, pán spoločný spravodajca, pán predseda výboru, vy ste vedeli ten zákon, samozrejme, má viacero momentov. Uviedli ste, že viac-menej tá diskusia sa vedie o dvoch momentoch a prvá je účinná látka. Ten druhý moment je, samozrejme, vernostný systém. A ja zostanem pri tomto, lebo už nemá význam hovoriť o tom, čo sme tu hovorili, že tento zákon je skutočne verejnosťou, aj laickou, aj odbornou verejnosťou vnímaný veľmi zvláštne. Zvláštne kvôli tomu, že to je asi snáď jediný zákon, ja som tu pomerne krátko, ale myslím, že tento zákon mal okolo tisíc pripomienok v pripomienkovom konaní. Neviem, možnože to je bežné. Tí, ktorí ste už dlhšie poslanci, máte s tým možno lepšiu skúsenosť. Ja si myslím, že je to dosť. Následne, keď to prešlo prvým čítaním, keď sme to mali znovu na výbore, tak ma opravte, ak sa mýlim, znovu je tam nejakých, po prerokovaní vo výboroch to bolo znovu nejakých 155 pripomienok, 156. Ja znovu neviem, či je to bežné, alebo nie, ale pre mňa pre laika v oblasti zdravotníctva pomerne nového, mladého poslanca to príde, že je to pomerne veľa na to, že je to vládny zákon, na to, že ho všetci chcú, na to, že je to veľmi dobrý zákon, a na to, že ten zákon je pre nás nevyhnutný a bol dlhodobo pripravovaný, tak 156 pripomienok z výborov je pomerne veľa.

    Veľa je to aj preto, lebo tie výbory v každom jednom tom výbore, a teraz sa nebudem k tomu vracať, myslím, že niektorý z mojich kolegov to napádal, či to je ústavné, alebo nie, ako to tam je urobené, ale každý z tých výborov v podstate ovláda vládna koalícia, a napriek tomu tam prišlo znovu 156 pozmeňujúcich návrhov. Každý z vás už mal do činenia s nejakým návrhom, každý z vás prerokovával v gestorskom výbore. Znovu si myslím, že to nie je bežné a nie je to štandardné. A svedčí to asi o jednom. Je ľahko, samozrejme, obviňovať už lekárnickú komoru alebo niekoho iného, ale sú určité veci, ktoré sú fakty. A fakty sú, že v prvom konaní, teda v pripomienkovom konaní bolo tisíc pripomienok, z toho, myslím, že asi polovica alebo päťsto bolo zásadných. Nie takých, že bodka, čiarka, otáznik, ale zásadných a teraz znovu nejakých 155 z výborov, ktoré v podstate, v ktorých má väčšinu, nechcem povedať, že ovládajú, v ktorých väčšinu vládna koalícia, a napriek tomu, že je to vládny zákon.

    Ja by som to ešte chápal, keby to bol zákon niektorého z poslancov tak chápem, že áno, výbory k tomu dávajú pripomienky. Ale ak je to vládny návrh zákona, tak potom niekde je asi chyba. A chyba je asi v tom, že ten zákon je zlý.

    Čo sa týka tej účinnej látky. Pán kolega, vy ste hovorili, že to sa vyrieši. No ak vyriešilo sa to tak, pokiaľ viem, že za účinnú látku sa teraz v zátvorke alebo čiarke píše aj konkrétny liek. A tým pádom, samozrejme, tá účinná látka nebude hrať viac-menej prakticky žiadnu rolu a predpisovať sa to bude presne tak, ako to bolo predtým, lebo jednoducho tí lekári nie sú na to pripravení a všetci si to uvedomili. Ale nie na to som sa chcel sústrediť, na tú druhú časť, na ten vernostný systém.

    Ja som ekonóm, ja nad tým rozmýšľam, čo vy tu rozprávate a hovoríte o tom, že ten zákon pre koho je robený. Ten zákon by mal byť v prvom rade robený pre ľudí, preto ho robíme my. My všetci chceme, aby lieky boli lacnejšie, aby boli dostupné, aby si ich ľudia mohli kúpiť. Myslím si, že proti tomu nie je nikto z nás. Len si treba uvedomiť jeden moment. Lieky sa predávajú v režime, ktorý je regulovaný nejakým spôsobom. To znamená, že to nie je mlieko, nie sú to rožky, nie je to saláma. Samozrejme, ten obchodník si stanoví cenu podľa toho, aká je ponuka, aký je dopyt na trhu. V prípade liekov sú to regulované ceny, ktoré niekto reguluje a kde im stanovuje ceny, výšku doplatku a tak ďalej.

    A tu je teraz otázka, ja mám takú normálnu otázku. Vôbec to nemyslím ani v zlom, že som z opačného politického krídla. Ja sa fakt chcem spýtať, že ako je možné, keď je regulovaná cena, niekto stanoví regulovanú cenu, ktorá by mala pokrývať minimálne náklady, že z nej dokáže dať ešte zľavu. A poviem vám, že prečo tomu nerozumiem. Ja som pôsobil v energetike, vidím tu akurát kolegu Jurčíka, tiež robí v energetike, bude vedieť, presne o čom rozprávam. V energetike sú tiež regulované teplá, vody, elektriny a tie ceny sú stanovené na základe oprávnených nákladov a je tam, samozrejme, primeraný zisk. Ten zisk je úplne primeraný v tom slova zmysle, že má pokrývať základné potreby firmy na obnovu a ten zisk je maximálne minimálny v možnej miere, keď to môžem takto povedať, čiže jeho hodnota je maximálne nízka, tak ako sa dá, samozrejme, aby to spoločnosť prežila.

    A tam, pokiaľ viem, takýto problém nikto nikdy neriešil v energetike, lebo tam nikto nikde nedáva zľavy. Prečo tí ľudia nedávajú zľavy? Tak buď je to svojím spôsobom nejaký monopol, ale to nie je pravda. Pretože aj napriek tomu, že napríklad tie firmy, či už je napríklad, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu, že máme veľké distribučné firmy, tým, že došlo k rozdeleniu, tak máme, samozrejme, firmy ktoré distribuujú, a firmy, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu tie zľavy nie sú takého zásadné. Ale v tomto prípade poskytujeme zľavy, tak ak je možnosť poskytovať zľavy a my všetci chceme ušetriť, tak prečo potom ceny tých liekov nie sú také, aby sme priamo tým ľuďom dali tú možnosť a aby priamo pocítili ten efekt nižšej ceny lieku?

    Ak máme jednu z najnižších cien liekov, a napriek tomu ešte hovoríme, že budeme mať ešte zľavy, no tak ju dajme ešte nižšiu. Lebo keď predsa hovoríme, že máme jednu z najnižších cien liekov a niekto tu chce poskytovať zľavy, tak to logicky znamená, že tam je ešte priestor. Alebo, a teraz k tomu sa presne chcem dostať, lebo takto horlivo ste tu o tom rozprávalia, ja si myslím, že kľudne si to teda vysvetliť, alebo je iná vec pravda, že tí obchodníci skutočne už nemajú veľkú maržu a pracujú relatívne s primeranou maržou, ale niekto robí účelne dumpingové ceny. Dumpingová cena je cena, ktorá reálne nepokrýva náklady a používa sa preto, aby sa zlikvidovala konkurencia. A následne, keď sa konkurencia zlikviduje, tak tieto ceny sa samozrejme, že zdvihnú. Treba povedať, že je to protizákonné používať dumpingové ceny.

    Uvediem vám jeden konkrétne príklad, na ktorý som si spomenul, keď som sem išiel dole po schodoch. Mnohí z vás si pamätáte, a to bolo asi pätnásť rokov dozadu, keď si ja pamätám približne, keď sa sem začali voziť ruže, myslím, že z Holandska to bolo alebo odniekiaľ. Samozrejme, nosili sa sem krásne ruže, malo to veľkú hlavičku, stonka bola dlhá, rovná a na druhej strane boli naše slovenské ruže, ktoré boli menšie, krivé, nemali takú výšku a, čuduj sa svete, tie zo zahraničia, omnoho krajšie, boli lacnejšie než tie naše. No, tak čo sa stalo, samozrejme, postupom času došlo k tomu, že slovenskí výrobcovia nepestujú ruže. Ja osobne o tom neviem, aby niekto na Slovensku dnes pestoval ruže. Ale tie ruže zo zahraničia sa vozia ďalej, ale, samozrejme, nestoja toľko, koľko stáli vtedy, keď mali dumpingovú cenu, ale dnes ich kupujeme za euro, za euro päťdesiat, no viac-menej inú možnosť ani nemáme. A to je klasický príklad toho, ako silná spoločnosť dokáže presadiť svoje záujmy, ak jej na to vytvoríme podmienky. A to je to, čoho sa my presne teraz obávame.

    Ja to ešte raz zopakujem, úplne jednoducho a kľudne. Ak je tam taký priestor v regulovaných, podotýkam, v regulovaných cenách, tak potom je zlý regulátor a vymeňte osoby, ktoré sú za to zodpovedné, aby stanovili takú cenu, aby predsa z nich nebolo možné poskytovať zľavu. Veď predsa keď mám stanovenú cenu, a tá cena bola stanovená preto v takejto výške, že už nemôže byť nižšia, lebo musí pokrývať nejaké distribučné náklady, a napriek tomu tá spoločnosť alebo tá lekáreň dokáže dávať zľavy, tak niekde je chyba. Alebo sa deje druhý moment, že tie ceny sú objektívne, ale niekto bude používať dumpingové ceny, pretože povedzme je veľká sieť a môže si do dovoliť a má to spočítané na najbližších povedzme tri, štyri roky, čo sa bude diať, a týmito dumpingovými cenami postupne zlikvidujeme malé lekárne. Mne to ináč nevychádza. Normálnym jednoduchým sedliackym rozumom, keď nad tým rozmýšľam, nič iné mne z toho nevychádza.

    Treba si, kolegyne a kolegovia, uvedomiť jednu vec. Pri liekoch to nie je voľný trh, to nie je otázka ponuky a dopytu, nie je to otázka voľnej hospodárskej súťaže. Je to otázka regulovaných cien. Tie ceny, niekto administratívne o nich rozhoduje, stanovuje ich cenu, stanovuje tie marže v tom celom distribučnom kanáli. Preto, viete, nemôžte sa nám čudovať, že pociťujeme obavu z toho, že tento systém môže byť zneužitý a tento vernostný systém ako taký. Aj na takúto základnú otázku v podstate nám nikto nevie dať odpoveď. A netreba sa tomu čudovať, že sme alebo že máme určité podozrenie, že tieto veci sa konajú účelovo.

    Ak povedzme iné aj informácie, čo sa týkajú teraz týchto konkrétne našich zdravotníckych zákonov, ktoré sa poskytujú, tiež zaváňajú určitou účelovosťou. Ak napríklad, spomeniem len jednou vetou konkurzy, ktoré tu boli spomenuté. Pán minister, vy ste lekár, nie ste ekonóm, čiže ani právnik, nemáte povinnosť to vedieť. V prípade, že firma má mínusové vlastné imanie a má záväzky po lehote splatnosti, je vedenie, resp. predstavenstvo, keď to je akciová spoločnosť, spoločnosti povinné, ešte raz zopakujem, povinné na seba vyhlásiť konkurz. V prípade, že tak neurobí a niektorý z veriteľov bude ukrátený pri vymáhaní svojich pohľadávok, môže toto predstavenstvo žalovať. A to ja nepredpokladám, že ktorýkoľvek z riaditeľov týchto transformovaných nemocníc si takéto niečo zoberie na svoju hlavu, ak možno v konečnom dôsledku ani za to nemôže.

    Čiže to len na margo toho. Viete, že ak rozprávame o týchto veciach, každý presadzuje svoj pohľad na vec, ale vyznieva to minimálne trošku podozrivo, ak aj v iných veciach, ktoré tuná presadzujete alebo o ktorých hovoríte, tie jednotlivé fakty poukazujú na to, že to nie je pravda, že tá skutočnosť je trošku iná, nie preto, že si to myslím ja, vy alebo niekto iný z nás, ale preto napríklad, že v tomto prípade, napríklad v konkurznom je to priamo uvedené v zákone.

    Čiže ja by som sa ešte raz chcel spýtať, samozrejme, máme k tomu výhrady, nemáme výhrady proti tomu, aby boli lacnejšie lieky, aby boli lieky verejne dostupné, aby bolo čím viac lekární, proti tomu nemá nikto z nás absolútne žiadnu námietku. Len sa obávame jednej skutočnosti, že tento vernostný systém bude slúžiť tomu, aby veľké siete lekární asi dumpingovými cenami alebo iným spôsobom postupne zlikvidovali ostatné lekárne a potom, keď tu budeme mať už len zopár sietí, tak jednoducho zistíme, že už inú možnosť nemáme, len rokovať s nimi.

    Keď zoberiete, mali sme tu niekedy neviem koľko, už si nepamätám, päť, šesť zdravotných poisťovní, asi päť nejako, no a tak priamo už v tej prvej konsolidácii. Dnes v podstate máme dvoch dominantných hráčov. Ten jeden štátny, ten, samozrejme sa borí hlavne s tou skupinou, môžem to nazvať dôchodcov, teda skupinou pacientov, ktorá čerpá viac než dáva do systému. A povedzme máme tu tú súkromnú, súkromnú časť, súkromnú spoločnosť, ktorá vykonáva, dosahuje zisk, pretože ten kmeň je, samozrejme omnoho lepší.

    Tiež si nikto nevedel predstaviť, keď tu bolo jedenásť zdravotných poisťovní, že takéto niečo nastane. A keď sa o tom rozprávalo, vidíte, nastalo to. Presne to sa udialo. A viete, prečo sa to udialo? Nie preto, že o tom niekto rozpráva. Preto, že to je prirodzená vlastnosť trhu. Všetci účastníci trhu, ktorí sa tam nachádzajú, majú, samozrejme, túto tendenciu mať čím väčší podiel a povedzme v tomto prípade čím lepší poistný kmeň. To isté nastane v lekárňach. Nie preto, že my tu o tom rozprávame. Preto, že sú to podnikateľské subjekty, ktorým keď umožníme zákonom takéto niečo urobiť, tak to jednoducho urobia, lebo sú podnikatelia, a ťažko im v tom môžme my zabrániť. Môžeme tomu zabrániť len tak, že nevytvoríme podmienky na to, aby došlo k postupnej likvidácii malých lekární a aby nám tu veľké distribučné siete a veľké distribučné siete lekární nediktovali podmienky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Bastrnák, Novotný, Matovič, Kaliňák s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Bastrnák.

  • Vážený pán poslanec, čo sa týka sietí, či chceme, alebo nechceme, tie siete sú tu. Vznikali aj za vašej vlády, vznikajú aj za našej. Ani mne sa to nepáči, ale na druhej strane je tu otázka, že čo s tým. Strčiť hlavu do piesku a povedať, že ako neexistujete, a pritom sú tu, alebo povedať, že v poriadku, môžete tvoriť siete a my vás budeme kontrolovať. Taká je tu otázka, žiadna iná, čo sa týka sietí. A, samozrejme, odpoveď na túto otázku každý môže dať sám. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Lazár, ja iba na ten úvod, čo ste hovorili, že ako bol SMER úspešný v týchto posledných voľbách, a naozaj je mi to smiešne, keď to do kolečka počúvam, a teda aj od vašeho predsedu, ako ste jediná strana v Európe získali po vládnutí viac percent, ako ste mali vlastne pred vládnutím. Ale fakt zabúdate na to B), že ako k tomu dospelo, že správali ste sa ako kanibali k svojim vlastným koaličným partnerom a spapkali ste ich preferencie a jedného ste potlačili pod prah zvoliteľnosti. A skúste naozaj matematicky si zrátať percentá vás troch pred voľbami, po voľbách a potom hovorte o tom, či ste boli nejakí úspešní, alebo nie.

    Správať sa ako kanibal voči svojmu koaličnému partnerovi nie je umenie, tak prosím vás, neprezentujte to stále ako nejaký veľký úspech a ocenenie vašej sociálnej akože politiky.

  • Pán poslanec Lazár, ruže sa na Slovensku pestujú, napríklad je to Rosa klub Zvolen, Slovenská ružiarska spoločnosť, Ružiarska spoločnosť Márie Henriety a tak ďalej. A myslím, že s vašimi argumentami to bolo podobné ako s tým, že na Slovensku sa ruže nepestujú.

    Pozrite sa, nemám ambíciu vás presvedčiť, pretože vy už ste rozhodnutý, tak ako som rozhodnutý aj ja, len chcem vám naozaj povedať, že môžme tu strašiť s monopolmi, s privatizáciou, hľadať paralely s holandskými ružami, so zdravotnými poisťovňami, princíp je pomerne jednoduchý. Ste,alebo nie ste za to, aby lekáreň, keď sa tak rozhodne, mohla dať zľavu pacientovi z doplatku na liek? Ste alebo nie ste za to, aby sa mohla so ziskom, ktorý má z marže, rozdeliť s pacientom, alebo nie ste za to? Chcete, aby mali stabilný, zákonom chránený zisk, alebo chcete, aby mohli na základe vlastného rozhodnutia poskytnúť pacientovi zľavu? To je otázka pre mňa. A vy si svoju otázku formulujte, ako uznáte za vhodné.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec, za naozaj vecné vysvetlenie problému. A ja len tak, ma naozaj zaujalo, že ako je schopný reagovať na váš prejav človek, ktorý si počas vášho prejavu písal SMS tak, ako to robí teraz. To je znakom len toho, že sa tej veci nerozumie, nerozumie sa jej teraz a nerozumel sa jej predtým, a to je len znakom len toho, ako celá táto reforma bude vyzerať. Takže, pán poslanec Novotný, keď chcete obhajovať nejaký zákon, buďte taký láskavý a dávajte pozor.

  • Ďakujem pekne. No ja som určite za to, aby všetci ľudia, opakujem ešte raz, aby všetci ľudia platili menej za lieky. Nielen tí, ktorí budú mať šťastie a budú mať na blízku lekáreň, ktorá poskytuje zľavy, a to sa dá dosiahnuť tak, že ak je priestor na zľavy, tak znížme cenu liekov na celom Slovensku ešte viac. Lebo keď tá cena bude najnižšia možná, ako sa dá, tak asi už nebude priestor na zľavy a budú to alebo pocítia a budú mať z toho efekt všetci obyvatelia tejto republiky a nielen tí, ktorí budú bývať v blízkosti lekárne, ktorá v tom danom čase poskytuje zľavy. Takže som za to, aby nielen vybraní ľudia, ale všetci ľudia na Slovensku mali nižšie ceny liekov. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sabolová je prihlásená ďalšia do rozpravy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o liekoch. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dikcia nového zákona zavádza v niekoľkých oblastiach liekovej politiky až príliš liberálne metódy, s ktorými sa ja ako konzervatívny politik nedokážem stotožniť. Sú to napríklad, nedokážem sa ideovo stotožniť, že zákon v § 5 pomenováva lekárne ako prevádzkarne. Nedokážem sa ani stotožniť s novým spôsobom ustanovenia v § 8 o náhradnom odbornom zástupcovi, ktoré jeho jediné odlišuje od všetkých ostatných zdravotníckych povolaní a nepodlieha riadnemu správnemu konaniu. Nedokážem sa stotožniť, že § 21 hovorí len o akejsi bližšej nešpecifikovanej trojročnej odbornej praxi potrebnej na získanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, aby mohol byť lekárnik odborne spôsobilý alebo odborným garantom. Nedokážem sa tiež stotožniť, že zákon v § 7 legalizuje sieť lekární, s čím je spojené povýšenie marketingových a ekonomických záujmov nad verejné zdravie a záujem občana.

    Veľké znepokojenie však najmä pre mňa znamená zavedenie možnosti využívania vernostných systémov, ktoré ako jediný z nástrojov marketingu bude v novom zákone o lieku ošetrený samostatným zákonom, samotným zákonom. Tzv. vernostné systémy nikde vo svete nepredstavujú nástroj liekovej politiky. Sú iba jednoduchým marketingovým nástrojom, ktorý pacienta odmeňuje na základe množstva spotrebovaných liekov. Ak chce tento liberalizujúci zákon o lieku vplývať na najnižšiu cenu lieku pre pacienta aj marketingovými návrhmi, nie je najmenší dôvod, aby zostal iba pri jednom z nich, a to vernostných systémoch, a mal by priniesť aspoň niekoľko ďalších.

    Napríklad neprospelo by zdravotníckemu systému šetriť viac, keby zákon zastrešoval aj mechanizmus odmeňovania pacienta pri nižšej spotrebe liekov? Bez ohľadu na to, že presne ten istý pokus zaviesť vernostné systémy sme začiatkom tohto roka v tejto snemovni aj hlasmi poslancov z KDH zamietli, zásadne nesúhlasím s opätovným legislatívnym zavedením tejto marketingovej mustry do lekárnickej praxe.

    Zásadnou pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky k úmyslu zaviesť vernostné systémy, s ktorou sa Národná rada posledne hlasovaním stotožnila, sa týkala aj toho, že súhrn zliav a výhod si protirečí s deviatym bodom Etického kódexu, zákon 578, podľa ktorého pri predpisovaní a odporúčaní liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčnými hľadiskami, ale výlučne poznatkami lekárskej vedy, profesionálnym úsudkom, svojím svedomím a potrebou pacienta.

    Nový zákon o lieku sa do istej miery snaží ale neúspešne túto pripomienku prezidenta prekročiť tým, že uplatňovaním alebo propagáciou vernostného systému má byť poverený niekto iný ako odborný zástupca lekárne, lekárnik. Kto ho vlastne určí, keď podľa zákona má pracovnú náplň určovať práve odborný zástupca lekárnik. To je neslýchané otvorenie dverí pre degradáciu a dehonestáciu lekárnického povolania a jeho manipuláciu.

    Ako konzervatívny politik sa s tým neviem stotožniť, preto akákoľvek diskusia o forme zliav a vernostných systémov, ktoré by zákon priamo zavádzal pre lieky, na ktoré sa vzťahuje lekársky predpis, je v tomto kontexte neprípustná. Zákonodarca má dostatok nástrojov na reguláciu cien liekov na predpis, na ktorých zaplatení sa podieľajú všetci daňoví poplatníci, zákon o cenách.

    Slovenská republika nie je samotná, ktorá sa borí s touto problematikou. Problém s nákladmi na lieky, ktoré idú ruka v ruke s devalváciou odbornosti a komercionalizáciou lekárenstva, nemáme len my, ale aj okolité štáty.

    Maďarský parlament 20. decembra 2010 prijal vládny návrh zákona č. T 1668 o zmene niektorých zákonov týkajúcich sa zdravotníctva, v rámci ktorého zakazuje založenie nových sietí lekární a ďalšie rozširovanie už existujúcich sietí, ako aj účasť offshore firiem na prevádzkovanie lekární. V lekárňach má byť zabezpečené nepretržité väčšinové vlastníctvo lekárnikov. Toľko maďarský zákon.

    V Poľsku platí zákon o úhrade liekov potravín určených pre zvláštnu výživu a zdravotníckych pomôcok, č. 696 z 12. mája 2011, ktorý zavádza pevné ceny a marže distribúcie a lekárňam zakazuje bonusy za receptové lieky a nedodržanie cenovej regulácie, dokonca trestá väzením.

    Česká republika, tu aj dám vedľajšiu poznámku ešte, novelou zákona o veřejném zdravotním pojištění v § 32 ods. 4 a 5 zakazuje poskytovanie bonusov a zliav pri výdaji liekov na lekársky predpis totožným znením ako súčasný slovenský zákon o liekoch, č. 140.

    Tu si dovolím ako malú odbočku. Vzhľadom na skutočnosť, že včera český parlament prijal nový odsek do zákona, nezrušil, český parlament nezrušil zákaz zliav a bonusov, český parlament len doplnil nový odsek, v ktorom dali dokopy zľavy a odmeny, ktoré zakazujú, ale znížením celej ceny pri zachovaní pomeru úhrady nie. Čiže ak lekáreň rozdelí zisk a zníži cenu, vtedy je možné poskytnúť nejaké bonusy a zľavy, a dali to dokopy nielen na recepty, ale na všetky lieky. Čiže nie je pravdou, ak aj tu zaznelo, že český parlament včera zrušil tento zákaz na bonusy a zľavy. Len chcem upozorniť, aby sme si tiež aj v tejto Národnej rade povedali pravdu, aká je skutočnosť v Českej republike.

    Čiže zhrniem poskytovanie bonusov, teda v lekárňach zakázala v máji Poľská republika, v júni Česká republika s tou malou úpravou a nie sú zákonom definované ani vo väčšine ostatných krajín Európskej únie, či to je Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, čo naznačuje vývoj v Európskej únii, ktorý jednoznačne smeruje k potláčaniu komerčných aktivít v lekárenstve. Pýtam sa, prečo Slovenská republika má byť pokusom?

    Zavedenie tzv. vernostných systémov, a to vo vzťahu k liekom, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, v uvedenej podobe v návrhu zákona bude mať za následok odbornými štúdiami dokázaný potenciál zvyšovania spotreby liekov spojený s negatívnym dopadom na verejné zdroje, a to aj za cenu zdravotného rizika vyplývajúceho pre pacienta. Pacient sám nebude regulovať tento nákup.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, znovu zopakujem, že ako poslanec konzervatívnej politickej strany nedokážem podporiť liberalizáciu trhu na poli lekárnictva, a to zákonom s navrhovaným smerovaním. A o to menej, že ani odborníci, s ktorými som doteraz za posledných desať rokov v zdravotníctve komunikovala, nezmenili svoj postoj k vernostných systémom a ten odmietajú. V skutočnosti nepoznám a myslím, že nepoznáme ideové smerovanie skutočného tvorcu nového zákona. Poznám len predkladateľa, preto si dovoľujem o cieľoch tvorcu zákona pochybovať.

    Aj z týchto dôvodov som chcela predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý zakazuje vernostné systémy, a to tak, ako je to dnes v platnej legislatíve, ale nakoľko sme predsunuli bod rokovania zákona o lieku na dnešný deň, nemám podpisy pre tento návrh, a preto ho nemôžem oficiálne predložiť. Ale chcem povedať, že aj medzi koaličnými poslancami vládnu pochybnosti voči vernostným systémom i presvedčenie, že nie sú dobrým nástrojom liekovej politiky. Preto by bolo vhodné, keby sme zo zákona vernostné systémy vypustili. Dalo by sa to jedine prerušením rokovania o tomto bode programu a prednesením pozmeňujúceho návrhu s nasledujúcim znením.

    V § 23 predloženého návrhu zákona vypustiť odseky 5 až 15 a vložiť nový odsek 5, ktorý znie, je to súčasne znenie zákona 140.

    "(5) Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti nesmie sám alebo prostredníctvom iných osôb pacientovi poskytovať, ponúkať alebo sľúbiť v súvislosti s výdajom lieku, ktorého výdaj je viazaný na lekársky predpis, diabetickej potraviny, ktorého výdaj je viazaný na lekársky predpis, alebo zdravotníckej pomôcky, ktorej výdaj je viazaný na lekárskej predpis, peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie výhody alebo dary majetkovej či nemajetkovej povahy."

    Z dôvodov, ktoré som uviedla a ktoré vyplývajú z môjho vystúpenia, nemôžem hlasovať za súčasné znenie zákona. Ď

    akujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyni Sabolovej chcú reagovať faktickými poznámkami piati páni poslanci. Posledný pán poslanec Valocký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, vypočuli sme si veľmi zaujímavé vystúpenie koaličnej poslankyne a myslím si, že ťažko ju môže niekto obviňovať, že ona zastupuje nejakú veľkú skupinu. Zrejme naozaj povedala svoj vlastný názor, ktorý získala pri komunikácii s inými odborníkmi, tak ako to tvrdí.

    Ja sa dotknem tej časti, kde hovorila o zľave a vernostnom systéme, pretože ja keď počujem niekde slovo zľava, tak je to buď taký dobrý marketingový ťah, alebo klamlivá reklama. A verím, že je to klamlivá reklama na pritiahnutie si zákazníka, pretože tam, kde ponúkajú zľavu, tak ja vidím, že je to buď tovar starý, zlý, alebo v tomto prípade liek, ktorému končí tá respiračná doba. Ak chce niekto dávať zľavy, nemám nič proti tomu, ale keď ju ponúka, takmer ako bolo tu už dnes povedané, nech ponúkne zníženú cenu lieku pre všetkých. Prečo to neurobí?

    Pán minister sa usmieva, ja pri inej príležitosti vám poviem konkrétny príklad z vášho ministerstva, keď ste urobili jedno výberové konanie a potom ste ho za zvláštnych okolností po dvoch mesiacoch zrušili. Ja vám potom môžem osobne povedať, že čoho sa to týkalo a prečo. Ale toto mi pripomína presne to isté.

    A ja očakávam, že pani poslankyňa Sabolová, nielen ona, ale viacerí koaliční poslanci tento návrh zákona nepodporia. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, diplomaticky, ale zrozumiteľne ste otvorili otázku, o ktorej som hovoril aj ja vo faktickej poznámke, otázku, kto je skutočným autorom prerokúvaného zákona. Ja som o tom hovoril veľmi adresne. Hovoril som o Pente a verím, že spravodajca poslanec Novotný si vám netrúfne vyhodiť na oči nejakú jachtu. Potvrdili ste to, čo všetci aj priemerne informovaní ľudia vedia, o čom sa píše v novinách, a napokon aj prečo má súčasný minister zdravotníctva prezývku, akú sa už ani novinári neboja publikovať so svojich komentároch. Taká je teda tá dilema či už závislých alebo nezávislých poslancov v tomto pléne, na ktorej strane stoja nie ziskov a zliav, ale toho, či bude táto vláda a ministerstvo zdravotníctva konať autonómne a samostatne v prospech pacientov, v prospech lekární, v prospech celého sektora alebo či bude konať pod kuratelou a v riadení a pod dohľadom finančnej skupiny Penta.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tieto jednotlivé zákony, ktoré prichádzajú z dielne ministerstva zdravotníctva, treba chápať komplexne. Oni sa ako v mozaike navzájom dopĺňajú a majú vždy jedného menovateľa, o ktorom hovoril môj predrečník.

    Pani poslankyňa, vy ste položili otázku, prečo Slovenská republika má byť týmto pokusným králikom v tejto oblasti. No, ja vám na to jednoducho odpoviem. Pretože v Českej republike, v Poľskej republike a v Maďarskej republike nemá Penta také postavenie ako v našom zdravotníctve. A je v podnikaní osoba nežiadúca. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa Sabolová, ja sa vám chcem poďakovať za návrh, ktorý ste dali, teda prerušiť rokovanie a nájsť riešenie v tejto problematike.

    Po skúsenostiach s prerokovávaním iných zákonov bez dohody je lepšie diskrapancie odstrániť rokovaním a následne po dohode predložiť pozmeňujúci návrh. Ja sa stotožňujem s tým, čo ste povedali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pán predsedajúci. S pani poslankyňou som bol minulé volebné obdobie v zdravotnom výbore a nikto, kto nás dvoch pozná, nemôže povedať, že sme nejako k sebe naklonení našimi názormi a tak ďalej, ale výnimočne súhlasím s vami, pani poslankyňa.

    Keďže nemôžem dávať otázky pánovi ministrovi, ale musím dať na vás, tak čo si myslíte, pani poslankyňa, prečo je taký problém pánovi ministrovi vybrať toto zo zákona? Dať to preč, vernostné systémy, zľavy, reťazce lekární? No skutočne to evokuje, že je tento zákon pripravený pre finančnú skupinu Penta. Ja sa divím ministrovi, že sa nechá takto molestovať s touto Pentou neustále. Však to dajme zo zákona von. Prerušme tie konania a prerušme rokovanie o tom. Vylepšite tento zákon. Nie je absolútne problém. Prečo to nemôžeme urobiť?

    Čo sa týka zliav liekov, prosím vás pekne, veď cenu lieku určuje ministerstvo zdravotníctva. Tak ak liek A stojí sto korún a lekáreň dá zľavu desať korún, čiže bude ho predávať za deväťdesiat korún, veď ministerstvo nech určí jeho cenu deväťdesiat korún. A je po probléme.

    Nemusíme tu neustále rokovať. Už pomaličky tento parlament a všetky zdravotnícke zákony, my nerokujeme o ničom inom, len o finančnej skupine Pente. Však už by sme si to mali uvedomiť a možnože skutočne pán minister by už nemusel na seba nechať toľkoto útočiť, keby nejako inak spravil tie zákony alebo inak, alebo rozumnejšie, lebo ako to už mám povedať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Prosím technikov, aby zapli mikrofón pani poslankyni. Nejako jej tá karta blbne, ani identifikáciu nechce potvrdiť.

  • Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko by som chcela zareagovať. Nebudem komentovať jednotlivé vystúpenia. Len chcem povedať, že by som nikdy zľavy v lekárňach neporovnávala so zľavami v potravinách.

    Ja si myslím, že tu tá odbornosť lekárnikov v lekárňach stráži túto lehotu a dátum spotreby. Ale to, čo by sme mohli, aby sme tie zľavy urobili transparentnejšími nie cez vernostné programy a nielen cez tých, ktorí môžu, ale aby sa to dotklo možno všetkých.

    Je prvý krok, je kategorizácia liekov, tak ako to tu zaznelo. A druhým krokom je upraviť reálne po dohode s lekárnikmi marže. A nemali by sme žiaden problém. Alebo ísť po vzore možno oveľa skúsenejších krajín a zaviesť pevné ceny, zaviesť pevné doplatky. Máme my solidárny systém na Slovensku. My nemáme zatiaľ komerčný systém poistenia zdravotníctva, aby sme boli možno solidárni tak, ak by sme mali pevné doplatky na drahé a lacnejšie lieky, možno by to bola tiež cesta. Je veľmi veľa spôsobov a bolo by dobré, keby sme sa o tom vedeli baviť v širšom kontexte, ako len úzko s niekoľkými poslancami v Národnej rade.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalist, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pán minister, spravodajca, dámy a páni, neviem koľko je tu teraz stupňov, ale určite tu nie je 30,126 ako bolo na nemenovanej jachte, keď už chceme rozprávať o jachtách a finančných skupinách, no zákon o liekoch a určite tých 30,126 nebolo ani na ministerstve zdravotníctva, ani nie je, ani nebude.

    Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, tzv. nový liek, je naozaj mimoriadne diskutovaný a živý zákon. Ja som v parlamente nováčik, no naozaj som doteraz nezažil žiadnu takúto rozsiahlu diskusiu. Dokonca ani o zákone o rozpočte alebo iných zákonoch a pri tomto zákone je použitá skutočne celá škála, celá škála útokov, list premiérke, opakované tlačovky, e-maily nerátam a vyvrcholilo to v posledných dňoch. A ja si dovolím to nazvať zúfalým pokusom vrátane platenej, a to chcem zdôrazniť, platenej reklamy v niekoľkých denníkoch. Toto, dámy a páni, ja považujem za donebavolajúcu drzosť.

    O generickej preskripcii ja som rozprával v prvom čítaní, tak teraz sa povenujem časti, ktorá sa týka lekárnictva. Hlavným cieľom zákona o lieku, a to platí aj v oblasti dotýkajúcej sa lekárnictva, je chrániť záujem pacienta v podobe cenovo dostupnejších liekov. Aj preto zákon priniesol viac konkurencie a možnosť súťaže medzi lekárňami. A ja som presvedčený, že z tejto súťaže bude profitovať pacient. Naším cieľom nie je konzervovať stav, ktorý chráni nejaké privilégiá, povedzme si to na rovinu, úzkej skupiny lekárnikov. Naším cieľom je pomáhať pacientom.

    Mne je úplne jedno, kto je majiteľ lekárne. Mne je úplne jedno, kto vlastní obchodný reťazec Tesco, kto vlastní Lidl, čokoľvek začneme, o čomkoľvek tu začneme rozprávať. Jediné, čo mňa zaujíma, je, ako sa tam ku mne správajú, či je tam čisto, aké majú otváracie hodiny a, samozrejme, aj cena. Bonusy, ktoré si môže dohodnúť lekáreň s distribučnou spoločnosťou, sú v poriadku. Ale zľava pacientovi už je nemorálna? Tie, ako kolega Novotný tu rozprával, exkluzívne podmienky, úvery a podobné výhody sú iba pre lekárnikov? Nie sú to náhodou verejné zdroje? Odpoveď na túto otázku je: Áno, sú to verejné zdroje. A toto, ten zisk z verejných zdrojov vám, dámy a páni, nevadí? To je už v poriadku?

    Prerokúvaný zákon dáva možnosť priniesť prospech pacientovi. Vďaka nemu vlastne pacient ušetrí v lekárni a bude mať lacnejšie lieky. Pre lekárne, ako pre akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, je to, samozrejme, nástroj ako bojovať o zákazníka a ako získať konkurenčnú výhodu. O tých argumentoch, o zániku množstva lekární a obchodne nezaujímavých miestach a podobných veciach, to nie je pravda. Vôbec to nie je pravda! Argumenty takisto už tu odzneli. Kolega Novotný ich povedal, ale ja zopakujem iba holé fakty.

    Na Slovensku je 1 800 lekární, plus-mínus.

  • Reakcia z pléna.

  • O niečo viac dokonca. V Českej republike, tam je dvakrát toľko ľudí. Veľmi podobný trh. Veľmi podobné správanie spotrebiteľov. Dá sa povedať, donedávna ten istý zdravotný systém. Funguje 2 300 lekární. Zdá sa vám to adekvátne? Je to v poriadku?

    Neviem, chodíte všetci po Slovensku. Každý to deklaruje. Určite áno. Ja osobne som nikde, až na fakt možno nejaké výnimky, nevidel novostavbu budovy ambulancie všeobecného lekára. Zato všade, ale prakticky všade vidím novostavby lekární, prípadne krásne, nádherne zrekonštruované priestory v historických budovách v centrách miest. Niekde tam, kde sú úplne desivo vysoké nájmy. Nevidel som žiadneho lekára všeobecného, špecialistu, nemocnicu, ktorá by bola takto nádherne zrekonštruovaná takýmito nákladmi a s takouto prevádzkou. Ani jedného. Zato lekární som videl stovky. Určite som nebol v každej, ale vidno ich na každom kroku. Videli ste ich aj vy sami. Istý typ súťaže a tlaku na to, aby lekárne o pacienta bojovali aj nižšími cenami, je úplne adekvátny a ja si myslím, že je v prospech pacienta.

    Na druhej strane, ak tá lekáreň nedokáže svojmu pacientovi, klientovi ponúknuť zľavy, nik a nič v tomto zákone ju nenúti tieto zľavy dávať. Lekáreň, a veľmi správne to tu odznelo aj od kolegov z opozície, lekáreň v prvom rade bojuje kvalitou služby. Pokiaľ ľudia do nej prestanú chodiť, nevidím nič zlé na tom, že lekáreň zanikne, lebo ochrana nejakej nízkej podradnej kvality nie je namieste, pretože poškodí pacienta. Takže nie zľavy, nie v prvom rade cena, ale toľko vyzdvihovaná, a podotýkam, právom a správne uvádzaná odbornosť lekárnika a pacientova dôvera v dobrú radu, ktorú mu poskytne, určite to je hnacím motorom. A až ďalšou podmienkou je cena. Pokiaľ vám ten lekárnik nedá radu, pokiaľ sa k vám tam správajú hrubo, alebo máte tam iný zlý dojem, to jedno euro zľavy rozhodne, alebo teda vôbec nerozhodne.

    Argument o zvýšení spotreby liekov. No, zase nezmysel. A už to tu odznelo. Lekáreň nevie zvýšiť spotrebu liekov. Lieky predpisujú lekári. Ešte raz to zopakujem, lieky predpisujú lekári. A uvediem len fakt, zákaz vernostných systémov v roku 2010 podľa oficiálnych štatistík neznamenal zníženie spotreby liekov na Slovensku. To je preukázateľný fakt. Ani v ostatných krajinách, kde vernostné systémy fungujú, sa nepreukázala previazanosť množstva spotrebovaných liekov a vernostných systémov. Naopak, vernostný systém je výhodný pre pacienta, pretože lieky, ktoré musí užívať, získa lacnejšie a, samozrejme, konkurenčné prostredie vytvára tlak na ceny.

    Ešte k vlastneniu lekární, a že lekáreň musí vlastniť a lieky vydávať iba lekárnik. Tak s tou druhou časťou, samozrejme, súhlasím, ale ani v súčasnom zákone a ani v novele, alebo v novom zákone o lieku nie je ani zmienka o tom, že by lekárnickú starostlivosť nemali poskytovať iba lekárnici. Ten istý argument ale nepoužívame na nemocnice alebo poskytovateľov. Pýtam sa - prečo? Prečo by potom nemocnicu nemal vlastniť iba lekár. Kto potom má vlastniť distribučnú spoločnosť? Ja neviem, ale myslím si, že možnosť niečo vlastniť je všeobecnou slobodou, do ktorej nemáme čo zasahovať.

    Nie je nikde preukázané, že vlastníctvo lekárne má negatívny vplyv na kvalitu poskytovanej služby. Zákon predsa prísne stanovuje, že prevádzkovanie lekárne je možné len prostredníctvom kvalifikovaných farmaceutov. A je v záujme každého vlastníka, aby ľudí, ktorí sú erudovaní, zamestnával. Dôležité je, aby ten človek mal dostatok informácií a cenovo dostupný liek. A vo všetkých, či už sú to sieťové alebo nesieťové lekárne, to garantuje odborný personál. Presne tak, ako vám to garantuje lekár, keď prídete do nemocnice. A je úplne jedno, či tú nemocnicu vlastní mesto, finančná skupina, štát. Je to úplne jedno, pretože garanciu toho, akú tam dostanete starostlivosť, akú má ten poskytovateľ, lebo výstup je v prvom rade len a len na lekárovi. Presne taká istá garancia je len a len na osobe lekárnika, ktorý s vami komunikuje. Nie na majiteľovi lekárne.

    K tej českej snemovni, veľmi správne tu odznelo, ja si dovolím to trošku prečítať, samozrejme čeština nie je moja rodná reč, tak sa ospravedlňujem za prípadné chyby. "Ale za porušení povinosti dle odstavce 4 se nepovažuje poskytnutí, nabídnutí nebo slíbení peněžního či nepeněžního plnění, výhodu nebo daru, majetkové či nemajetkové povahy, ktoré poskytne poskytovatel oprávněný vydávat léčivé přípravky současně se snížením nároku ze zdravotního pojištění poskytovatele oprávněného vydávat léčivé přípravky." A tak ďalej a tak ďalej.

    Takže Česká republika, Česká republika schválila nielen "peněžní plnění", to značí, že zľavu, ale "nepeněžní plnění", to značí čokoľvek, čo si vieme predstaviť aj už ad absurdum rýchlovarnú konvicu, "daru majetkové a nemajetkové povahy", a tak ďalej a tak ďalej. To značí, že aktuálne, aktuálne schválená verzia v českom parlamente je o dosť benevolentnejšia ako slovenská.

    Dámy a páni, viete, o čom je možnosť dávať zľavu? To nie je o manažéroch, to nie je o bohatých ľuďoch, o ľuďoch s nadštandardnými príjmami, je to o dôchodcovi, o dôchodkyni. Dôchodkyni povedzme v Trebišovskom okrese, dôchodkyni, ktorá žije z dôchodku 280 eur na mesiac a ktorá užíva osem druhov liekov. Táto pani platí 10 eur na mesačnú dávku, a to je ten absolútne najlepší prípad, lebo väčšinu liekov má s doplatkom do jedného eura. Takže táto dôchodkyňa príde s receptami od svojho všeobecného lekára do lekárne a za trojmesačnú štandardnú dávku liekov zaplatí 30 eur. Je to viac ako 10 % jej dôchodku. A teraz jej niekto dá zľavu 2 eurá. Zničí to lekáreň?

    Veríte naozaj tomu, že babička dá 3 eurá na autobus? Bude cestovať tri hodiny. Takže štyridsať minút do okresného mesta, tam peši do zľavovej lekárne, potom počkať ďalšiu hodinu na autobus a naspäť bude cestovať ďalších štyridsať minút kvôli 2 eurám? Narážam na to ničenie lekární. Nie je to pravda. Ale pokiaľ babička ušetrí 10 % dôchodku, pre mňa to znamená veľa, pretože mne na jej výdavkoch na lieky záleží.

    A podstatný fakt číslo dva, ktorý tu každý zabúda povedať, presne tu istú sumu, ktorú jej dá lekáreň, musí lekáreň dať, poslať poisťovni. A to je dôležité. Pošle to nielen Dôvere, nielen súkromnej Dôvere, aj súkromnému Unionu, ale takisto aj štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni bez ohľadu na to, aký pacient tam príde. Pokiaľ dá lekáreň zľavu, tak musí polovičku, teda takú istú sumu, ktorú dala ako zľavu, poslať do zdravotnej poisťovne. Súčasne s tým, že ušetríme babičke peniaze na dôchodok, na niečo, čo si môže prilepšiť, ušetríme aj verejné zdroje.

    No a, pán poslanec Lazar, oceňujem tvoju snahu, aby mali všetci, neviem, či je tu, ale aby mali všetci pacienti na Slovensku nižšiu cenu lieku a teraz je šanca. V navrhovanom zákone sa navrhuje povinnosť alebo Slovenská republika bude mať povinnosť mať druhú najnižšiu cenu lieku v Európskej únii. Takže ťa vyzývam, ak naozaj chceš, aby boli lacnejšie lieky, hlasuj za. Pretože hlas pána poslanca Lazara za bude dôkazom toho, že to s tými lacnými liekmi myslí vážne. Ďakujem pekne.

    A ešte k druhej časti. Mali sme: Hej, hej, vo svojich poslaneckých laviciach máte rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýkal obmedzení alebo rušení častí týkajúcich sa nielen časti v zákone o lieku, ktorý sa týka nielen antikoncepcie, ale týka sa aj ostatných, ako sú prípravky na chudnutie, podporu erekcie...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, to je 404 takisto. Ale ja chcem len vysvetliť postoj. Tak sa ospravedlňujem.

    Tak som skončil.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kalista, pána poslanca štyria sa hlásia s faktickými. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kalist, niekoľko poznámok. Hovoríme o množstve e-mailov a krížom-krážom posielaných. Ja dlhé roky robím v zdravotníctve, a tak ako bolo povedané, asi ťažko ma niekto z niečoho obviní alebo v parlamente. Je veľmi zaujímavé, že mne nejaké farmafirmy ani nikto nepísal. Pýtam sa, je to také dosť zaujímavé.

    Chcem ale povedať, že veľmi odvážne ste nazvali platenú reklamu ako nehoráznosť a možno ešte horšie ste to nazvali. Ja poviem, možno bola odvážna. Ale poznáte stav? Ak nepoznáme stav, tak ho nehodnoťme a mňa argumenty, ktoré boli na túto platenú reklamu zverejnené pani doktorkou Gajdošovou, nepresvedčili.

    Chcem povedať, že mi vadia zisky, ak majú byť neúmerné zisky, ale je na to priestor už niekoľko rokov, či bývalá vláda, či predbývalá vláda, či táto vláda už mohla riešiť maržami a cenami dávno tento problém.

    A ešte, aby bojovali lekárne za dobré. Súhlasím s vami, za kvalitu služieb nech bojujú, ale nesúhlasím, aby to boli marketingové ťahy, že odborný garant lekárnik je povinný v sieťových lekárňach, kde sú vernostné programy, ponúkať už dnes lieky, ktoré má na pulte, ktoré mu majiteľ prikáže ponúkať, lebo však iste nemá všetky typy liekov, generiká už dnes ponúka. Čiže tie marketingové ťahy mi vadia. Nevadí mi, aby kvalita lekárne bola všade rovnaká, a je jedno, či je sieťová alebo je vlastníkom fyzická osoba lekárnik.

    A ešte jedna poznámočka. Ste nedopovedali, že český zákon, vynechali ste odsek 4 a 5, ktoré zakazujú, tak ako u nás, vernostné programy, len ste prečítali ods. 6, ktorý hovorí o precizovaní pri pomernej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, vy ste hovorili veľmi zapálene a horlivo, ale ja si myslím, že ak ste tomuto zákonu chceli trochu pomôcť, tak ste premeškali príležitosť mlčať. Pretože ja sa vás pýtam, v koho mene ste tu hovorili, občanov alebo spoločnosti ProCare, pre ktorú pracujete a ktorá patrí spoločnosti Pente? Vy ste totiž, pán poslanec, v tejto chvíli v hlbokom konflikte záujmov tak, ako mnohí ľudia z ministerstva zdravotníctva.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec tuná hovoril o nejakom teple v tejto váženej snemovni. Nuž, ja mám zvýšenku 37,2. Pán doktor, pán poslanec, 37,2, len preto som tu, aby som si mohol tie vaše vyjadrenia, ktoré budete v mene alebo robíte v mene istých skupín, aby som si ich mohol vypočuť naživo. Ja sa vás preto aj pýtam, kto vám píše libreto týchto vašich vystúpení? Haščákovi ľudia? Na to mi odpovedzte.

    A ešte jedna poznámka. Aj v čistom prostredí, ako ste hovorili, vás ošklbú. To je o ľuďoch. A predovšetkým o morálke ľudí.

    A napokon, posledná poznámka. Prepáčte, ale musím vám tu natvrdo povedať, pretože pochádzam z lekárskeho prostredia, že vy ste už dávno zradili Hippokratovu prísahu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, podľa tvojho vystúpenia mi to pripadá tak, ako keby sme z lekární chceli už spraviť obchody, také komerčné nejaké miesta, kde sa budú rozdávať za vernostné nejaké vysávače, žehličky a už neviem čo všetko. Už nedehonestujte celý zdravotnícky stav a lekárenský stav.

    Po druhé. Neustále tvrdíme, že v zdravotníctve je málo peňazí. Prečo ste dovolili zisk zdravotným poisťovniam, ak je málo peňazí? Firma, ktorá má málo peňazí, má zisk? Pán poslanec, no nemá zisk. Tak prečo vehementne ste sa bili za poisťovne, aby mohli vykazovať zisk? Ako vykážu ten zisk? Len tak, že to nedajú do zdravotného systému tie peniaze, ktoré k nim prídu zo zákona od ľudí. A ešte aj z lekární chcete urobiť jedno biznis centrum, no tak toto už absolútne nechápem.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Kalist, nech sa páči, môžte reagovať.

  • No, ja si dovolím reagovať len na tu poznámku, o tom údajnom konflikte záujmov. Ja skutočne pracujem pre uvedenú spoločnosť ako radový lekár. Nemám nič spoločné ani s manažérskym rozhodovaním, ani s lekárňami a vôbec nie so žiadnymi liekmi. Práca lekára, ako už isto tu prítomní lekári vedia, je, bohužiaľ, taká, že pokiaľ vypadnete z praxe, tak prichádzate o diplom, takže toto je základný bod. Ale taká zásadná otázka, že kde má vlastne strana SMER hlavného odborníka svojho pre zdravotníctvo? Nie je náhodou v lietadle, aby stihol ďalšie svoje superpovinnosti?

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Bastrnák.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som krátko reagoval na margo zníženia kvalifikácií či odbornosti v poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Vypočul som si množstvo názorov jednak tu v parlamente, jednak u samotných lekárnikov. Musím vás však upozorniť, že či už pohľad Slovenskej lekárnickej komory, alebo niektorých poslancov v určitých bodoch môže byť skreslený alebo účelovo zneužívaný na to, aby zákon o lieku bol spochybnený.

    V súčasnom zákone a ani v novele zákona o lieku nie je ani len zmienka o tom, že by lekárnickú starostlivosť nemali poskytovať iba lekárnici. Nie je nikde preukázané, že vlastníctvo lekárne má negatívny vplyv na kvalitu poskytovanej služby. Zákon predsa prísne stanovuje, že prevádzkovanie lekárne je možné len prostredníctvom kvalifikovaných farmaceutov. Je v záujme každého vlastníka, aby ľudí, ktorí sú erudovaní, zamestnával. Dôležité je, aby mal dostatok informácií a cenovo dostupný liek.

    Vo všetkých typoch lekární, sieťových i nesieťových, pracuje a s pacientom komunikuje kvalifikovaný personál. Garantuje to platná legislatíva, ktorou sú viazaní všetci vlastníci lekární. Navyše v prípade vyššieho konkurenčného tlaku na kvalitu poskytovaných služieb budú vlastníci lekární nútení investovať viac prostriedkov aj do ďalšieho vzdelávania svojich zamestnancov, čo sa týka odbornej spôsobilosti dĺžky odbornej praxe. Vieme, že dĺžka odbornej praxe lekárnika je tri roky. Požiadavky na odbornú spôsobilosť lekárnikov sú v navrhovanom zákone rovnaké ako v doterajšom zákone č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Podľa doterajších skúseností sú tri roky praxe lekárnika postačujúce na to, aby mohol zastávať funkciu odborného zástupcu, a nie je vôbec potrebné toto obdobie navyšovať.

    Ďalšou otázkou je odborná spôsobilosť, požiadavka na potrebné zavedenie atestácie. V požiadavke na znovuzavedenie atestácie namiesto odbornej praxe nie je možné vyhovieť preto, že v Európskej únii nie je ani jeden špecializačný odbor pre povolanie farmaceuta harmonizovaný, na rozdiel od špecializovaných odborov, povolanie lekár, ktoré sú všetky harmonizované. Vyžadovanie špecializácie pre farmaceutov vykonávajúcich funkcie odborného zástupcu vo výrobe liekov, vo veľkodistribúcii liekov a pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni a v nemocničnej lekárni je podľa smernice č. 2005/36S o uznávaní odborných kvalifikácií prekážkou voľného pohybu osôb farmaceutov, pretože mnohé členské štáty EÚ nemajú zavedený systém postgraduálneho vzdelávania formou atestácie z príslušného špecializovaného odboru tak, ako je to zavedené v Slovenskej republike.

    Podľa príslušnej smernice o uznávaní odborných kvalifikácií možno vyžadovať od farmaceutov len diplom o skončení vysokoškolského štúdia v odbore farmácia a doplňujúcu odbornú prax. To je dĺžka, opakujem znovu, je ponechaná ako doteraz platná dĺžka odbornej praxe tri roky.

    Milé dámy, vážení páni, iste nie tieto sú najdôležitejšie argumenty za alebo proti tomuto zákonu, ale preto som hovoril o týchto, lebo mám pocit, že niekedy aj odborníci skôr hľadajú argumenty nato, ako niečo neurobiť, ako by skôr hľadali argumenty nato, ako naše spoločné veci posunúť trošku dopredu.

    Na druhej strane musím konštatovať, že keď globálne pozrieme na tieto zákony, tak je to pravda. Dúfam, že prax to potvrdí, že lieky, že budeme šetriť týmito zákonmi financie, verejné financie, tým pádom viac peňazí zostane v systéme. Na druhej strane aj pacient, aj pre pacienta sú prospešné tieto zákony kvôli tomu, že bude doplácať za lieky menej. A preto, lebo som o týchto veciach presvedčený, tento zákon podporím.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Stále mi nefunguje nejako to moje zariadenie, tak potom. Chcela by som len krátko zareagovať.

    Pán poslanec, hovorili ste, samozrejme, vlastník lekárne musí mať lekárnika, kvalifikovaného farmaceuta, ale výhrada lekárnickej obce nebola. Bola aj k dĺžke a žiada päť rokov ako bola predtým, ako sa to skrátilo na tri roky, ale skôr je výhrada mať tri roky odbornej praxe, všeobecne odbornej praxe, kdekoľvek ten lekárnik pracuje, aby bol potom odborným garantom v lekárni, kde je nelekárnik majiteľom, je odvážne.

    Ich návrh bol, a to ste všetci na výbore pre zdravotníctvo videli, keby sme odmysleli päť rokov, ale aby bola prax najmenej, teraz upravím, tri roky vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni, čiže má odbornú prax v lekárni a potom je určite aj po troch rokoch kvalifikovaný odborný garant, ak nemá, ktorí si urobia aj špecializačné štúdium v odbore lekárenstvo, a to vlastne je možné získať až po troch rokoch odbornej praxe.

    Čiže aby sme boli na jasnom. Ich požiadavky boli dobré, primerané, ničím nevyvažujúce alebo neporušujúce nejaké smernice. Ale mať prax v lekárni je rozdiel, ako mať lekárnika, ktorý skončí farmaceutickú fakultu, aby niekde praxoval, odbornú prax môže mať kdekoľvek a potom byť odborným garantom, poviem, trošku odvážne. Takže to by som chcela dať na pravú mieru. A pripomienka bola k tomu náhradnému a odbornému, aby bolo v správnom konaní vydané rozhodnutie o odbornom garantovi aj druhýkrát, ak prvý zomrie alebo odíde.

  • Vážený poslanec Bastrnák, dovoľte, aby som zacitoval zopár viet zo zákonov v okolitých krajinách a podporil vaše obavy. Maďarský parlament napríklad prijal zákon taký, že v lekárňach má byť zabezpečené len nepretržité väčšinové vlastníctvo lekárnikov. Žiadnych finančných skupín, žiadnych investorov, ktorí by nemali s lekárnictvom nič spoločné. V Poľsku napríklad platí zákon o úhrade liekov a potravín pre zvláštnu výživu a zdravotnícke pomôcky, ktorý zavádza pevné ceny a marže. Nedodržaním tohto opatrenia môže hroziť až väzenie. V Českej republike je zasa zákon, ktorý zakazuje poskytovanie bonusov a zliav. No a príkladom civilizovaných krajín je napríklad Nemecko, kde Vyšší súd v Mníchove rozhodol, že cenová regulácia má v solidárnom systéme zaručiť výdaj liekov za jednotné ceny.

    U nás ideme robiť obchodné reťazce s pochybným dávaním licencií pre lekárne. No a môžeme možno povedať rovno, že by bolo dobré predaj liekov presunúť do obchodných reťazcov, ktoré už existujú. Všetko sa to zjednoduší. Nuž ale obávam sa, že aj to by ste zrušili, lebo už ste zrušili aj zákon, ktorý ochraňoval dodávateľov pri obchodných reťazcoch. Čiže toto je prístup ku liekovej politike súčasného vedenia súčasnej vlády.

  • Pán poslanec Bastrnák, môžete reagovať na faktické. Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, ja si myslím, že sme nehovorili, vlastne hovorili sme o tom istom a nespochybnil som to, že, samozrejme, tie tri roky praxe musia byť v tých určitých oboroch lekárnictva. Hej, takže ako ja si myslím, že, samozrejme, lekárnik, keď urobí školu, potom nemôže mať prax, neviem, niekde inde v potravinách, alebo nie. Nie, bude musieť mať takisto prax ako v tomto odbore. To je jedna vec.

    Druhá vec, pán poslanec Blanár, už predtým som vystúpil s faktickou poznámkou, kde som reagoval na vášho poslanca, ako poslanca zo SMER-u. Bohužiaľ, či chceme, alebo nechceme, reťazce už sú tu na Slovensku. To, či sa páči nám, alebo nie, o tom teraz nerozhodujeme. Reťazce sú tu, len teraz je iná otázka. Buď dáme hlavu do piesku a povieme, že reťazce nie sú tu, pritom sú, vieme dobre. Alebo otázka je taká, že v poriadku, keď sú tu, tak poďme, môžete e pôsobiť, ale na druhej strane ministerstvo a rôzne dotknuté orgány aj podľa tohto zákona budú vás kontrolovať. Takže to je dosť veľký rozdiel a myslím si, že toto je podstatná otázka. Nie to, čo je, či budú, alebo nebudú reťazce. Bohužiaľ, či sa vám páči alebo nie. Mne sa to nepáči vôbec, ale reťazce už sú tu na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, zaznelo tu množstvo pripomienok. Tento zákon naozaj sa vytváral niekoľko mesiacov. Pre tento zákon neváhalo sedem veľvyslancov západných, alebo teda európskych krajín napísať pani premiérke nótu. Videli sme v slovenskej politike alebo v ovplyvňovaní slovenskej politiky naozaj veľmi neštandardné nástroje typu platených inzercií a podobne.

    Páni poslanci, nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým bodom zákona, pretože už tu naozaj zaznelo sprava, zľava množstvo argumentov, protiargumentov. Ale chcem povedať, naozaj o čom tento zákon je. Tento zákon je novelou zákona z roku 1998. Trinásť rokov na Slovensku, za týchto trinásť rokov sa udialo množstvo zmien v liekovej politike, ktoré zásadným spôsobom zmenili aj pohľad vôbec na spotrebu liekov, zmenili pohľad na narábanie s liekmi. Začali tu fungovať rôzne systémy po vstupe do Európskej únie, rôzne praktiky, ktoré v roku 1998, naozaj nikto o ktorých ani nechyroval. Napríklad predaj falošných liekov, ktoré ohrozujú životy a zdravie našich pacientov. Napríklad predaj internetových, teda internetový predaj liekov, voľný predaj liekov cez hranice a podobne.

    Preto tento zákon, a to tu ešte nebolo zaznené a naozaj chcem sa tohto dotknúť, je hlavne o tom, že je a obsahuje zvýšenú bezpečnosť pre pacienta, pre jeho život a pre jeho zdravie. Ďalej hovorí o tom, že ľudia môžu platiť za lieky menej, či už na doplatkoch v podobe možných zliav, alebo v podobe najlacnejšej generickej alternatívy bez zníženia jej kvality. A ich náklady na lieky nerastú a ich finančná situácia sa môže tým pádom zlepšiť, prípadne nezhoršovať.

    Hovorí aj o tom, ako zlepšiť podnikateľské prostredie práve lekárnikom. Práve aj bežným lekárnikom, ktorých napríklad postihne nepriaznivá situácia a stratia odborného zástupcu, prípadne stane sa niečo iné, zlepšujeme a zvýhodňujeme administratívnu náročnosť pri procese vybavovania žiadostí pre lekáreň, spresňujeme a sprísňujeme pojem náhradný odborný zástupca.

    Tento zákon ale umožňuje nielen šetriť peniaze pacientov, ale peniaze štátu. Umožňuje a zavádza významné protikorupčné opatrenia, ktoré doteraz žiadny zákon nijako, nijakým spôsobom neobmedzoval. Farmaceutické firmy za tých dvadsať rokov existencie slovenského štátu skutočne rozbehli veľmi lukratívny biznis, ktorý je, len za posledné štyri roky narástol o takmer 400 mil. eur. My sme dnes hovorili o tom, že dlhy nemocníc, alebo teda oddlženie je vo výške zhruba, alebo je potrebné zhruba vo výške 420 mil. eur. Tam sú tie peniaze. A keď toto obmedzíme a keď tu peniaze ušetríme, môžeme využiť peniaze na lepšie nemocnice, platy zdravotníkov, lekárov a sestier a pre lepšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov.

    Preto tento zákon zásadným spôsobom obmedzuje marketingové aktivity farmaceutických firiem a na základe tohto zákona, práve niektoré európske krajiny, ako Česká republika, si tento zákon zobrali ako vzor. Proti týmto zákonom obrovskej liekovej reformy bol obrovský tlak, ako som povedal, či už farma firiem alebo aj lekárnikov. A nechcem sa k tomu nejako hlbšie vyjadrovať, ale dovoľte mi, takú úvahu, ktorá mi napadla včera.

    Často z úst niektorých predstaviteľov lekárnikov počúvame o tom, že lekáreň je hlavne poslanie a zdravotnícke zariadenie. Absolútne to nespochybňujem, pretože sám som zdravotník, sám som lekár, a naozaj je to určité poslanie a je to poslanie a nie je to iba podnikanie. Ale predstavme si teda povolanie lekárnika naozaj ako čisté poslanie a zrušme úplne marže na lieky a urobme kapitáciu presne tak, ako má kapitáciu všeobecný lekár. To znamená, na základe počtu pacientov, ktorý má v rajóne, urobme to isté pri lekárni na základe počtu pacientov, ktorí do danej lekárne vojdú, a absolútne nezávisí na tom, ktorý liek a za akú cenu danému pacientovi by vydali, pretože, samozrejme ide hlavne o odborné doporučenie. Samozrejme, potom, ale by asi bolo množstvo presvedčovaní verejnosti o tom, že to nie je poslanie, ale podnikanie ako každé iné, ktoré v sebe má určité riziko a ktoré naozaj je sčasti a zo zásady podnikaním. Keďže je to teda podnikanie, a síce podnikanie špecifické, ale je, patria k tomu aj štandardné podnikateľské nástroje a my chceme ako regulátor, aby tieto nástroje boli transparentné, regulovateľné a kontrolovateľné. V tomto zákone, vážení páni poslanci, je niekoľko stupňov kontroly práve na tieto zľavy na lieky.

    Záverom mi dovoľte, vážení páni poslanci, samozrejme, vás požiadať o podporu tohto zákona, pretože zdravotníctvo v súčasnosti má naozaj veľa problémov a bolo by dobré, keby sa nám podarilo spoločne relatívne veľký problém slovenského zdravotníctva, a to drahé lieky, vyriešiť. Zákon je napísaný pre ľudí, pre pacientov. Nie je pre lobistické záujmy organizácií, ktoré v zdravotníctve podnikajú, či nejakým spôsobom neovplyvňuje alebo neuprednostňuje niektoré záujmy lobistických skupín. Ich odpor k zákonu je pochopiteľný, pretože im môže znížiť zisky. Nečudujem sa preto, že všetky skupiny sa všemožne snažili zabrániť tomu, a snažia, aby zákon vstúpil do platnosti, ale my a vy nastavujete pravidlá hry. Tým regulátorom, ktorý rozhodne, či budú ľudia ďalej platiť za lieky viac, desiatky miliónov eur viac, tým regulátorom, ktorý rozhodne, že každoročne narastajúci trh liekov a trh na Slovensku s liekmi sa podarí nejakým spôsobom stabilizovať a ušetrené peniaze späť investovať do zdravotníctva. Tak skutočne vy ste ten regulátor, ktorý toto môže zmeniť a zlepšiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či sa chce pán spoločný spravodajca vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpilo viacero poslancov. Boli podané dva procedurálne návrhy, len informujem, ako budeme hlasovať, o ktorých budeme hlasovať na úvod hlasovania. Keďže nebol podaný žiaden konkrétny pozmeňujúci návrh vecného obsahu, nie je potrebná lehota, teda môžeme dnes hlasovať o 17.00 hodine. Následne budeme hlasovať, ako je to uvedené v spoločnej správe, s výnimkou toho, že som vyňal bod 77 na samostatné hlasovanie. Ak schválime bod 70, o bode 77 už nebude možné hlasovať. Toľko informácia k spoločnej správe.

    Na záver mi dovoľte povedať, že som naozaj veľmi pozorne počúval rozpravu a vážim si každého poslanca, ktorý vystúpil a povedal svoj názor. Až možno na niektoré faktické poznámky to bola naozaj vecná diskusia. Musím povedať, že je viditeľný aj určitý posun v tejto diskusii. Keď si spomeniete na rozpravu v prvom čítaní, ťažiskovou témou rozpravy bola generická preskripcia, teda predpisovanie účinnej látky lekárom na lekársky predpis. Myslím, že všetky najzávažnejšie výhrady Slovenskej lekárskej komory sa - či už novelou zákona, alebo poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý som dal na výbore pre zdravotníctvo - podarilo odstrániť, a preto táto téma dnes ani nerezonovala v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Omnoho viac ale rezonovala téma zavedenia či nezavedenia vernostných systémov v lekárňach. A ja naozaj nejdem nikomu teraz prerábať jeho presvedčenie, každý to musí cítiť sám vo svojom vnútri. Tá dilema pre mňa stojí v jedinej otázke. Každý poslanec sa musí opýtať vlastného svedomia, či bude hájiť zisky lekární, alebo zahlasuje za zľavy pre pacienta. Podľa mňa takto stojí otázka, ale môžete ju formulovať každý, ako uznáte za vhodné.

    Myslím, že keď schválime vládny návrh zákona, tak ako bol predložený, a schválime tie body spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť, schválime jeden dobrý, kvalitný a komplexný zákon o lieku, ktorý konečne donesie do slovenského zdravotníctva to, na čo naši pacienti tak dlho čakajú, o čom sme s nimi rozprávali pred voľbami, o čo nás pýtali ľudia pred voľbami. Donesie lacnejšie lieky, nižšie doplatky pre pacientov, zľavy pre pacientov v lekárňach. Ušetrí peniaze vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré budú môcť smerovať do ambulancií a nemocníc pre lekárov a sestry na lepšie platy a na skvalitnenie služieb pre pacientov.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, spoločnému spravodajcovi za aktívnu účasť na rokovaní o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o vládnom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, ktorý prerokovávame ako tlač 404.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister Uhliarik. Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 404.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vládny návrh zákona, ktorý vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zvýšiť dostupnosť liekov pre obyvateľov vrátane nízkopríjmových skupín, zaviesť v liekovej politike taký systém úhrad, aby sa minimalizoval rast výdavkov na lieky a v neposlednom rade tiež zvýšiť transparentnosť procesov liekovej politiky a zaviesť do liekovej politiky inovatívne regulačné nástroje.

    Predkladaný vládny návrh bližšie upravuje podmienky úradného určenia cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a následne rozsahu ich úhrad na základe verejného zdravotného poistenia. Kladie zvýšený dôraz na otázku nákladovej efektívnosti liečby uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, zavádza do procesu kategorizácie liekov inovatívne postupy či umožňuje vo vyššej miere využiť potenciál generických liekov na dosiahnutie úspor zdrojov verejného zdravotného poistenia.

    Súčasťou návrhu zákona sú aj ustanovenia smerujúce k zvýšeniu transparentnosti procesov kategorizácie a cenotvorby a súčasne podporuje elektronizáciu týchto procesov.

    Chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že veľká časť v tomto materiáli navrhovaných opatrení bola navrhnutá v návrhu systémových krokov na spomalenie rastu nákladov na lieky z marca 2011, ktorý prerokovala vláda Slovenskej republiky bez pripomienok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona výrazným spôsobom šetrí verejné zdroje a zároveň zosúlaďuje kategorizačné procesy s európskou legislatívou, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím pána poslanca Markoviča, aby z poverenia zdravotníckeho výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k spoločnej správe, ktorá je súčasťou prerokovávania návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 404.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 543 zo 7. júla 2011 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov v prvom čítaní rozhodla podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, že prerokuje uvedený návrh v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo taktiež prerokoval vládny návrh zákona o rozsahu dňa 30. augusta 2011 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení týchto výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v časti IV pod bodom 1 až 61 spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o rozsahu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov a zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 404) schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 61 uvedených v IV. časti tejto správy nasledovne, a to o bodoch 1 až 9, 11 až 19, 21 až 61 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch 10 a 20 osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Ďalej poveril mňa ako spoločného spravodajcu predniesť v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Ešte predtým, ako vám udelím slovo, chcem informovať, že písomne som dostal do rozpravy prihlášku pána poslanca Rašiho za poslanecký klub SMER.

    Ešte predtým, ako udelím slovo pánovi poslancovi Rašimu, nech sa páči, pán poslanec Markovič, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi len veľmi krátko predložiť pozmeňujúci návrh. Je to pozmeňujúci návrh, ktorý už vecne obsahuje spoločná správa k tomuto návrhu zákona, ale vzhľadom na to, že bolo potrebné urobiť len legislatívne zmeny v znení tohto pozmeňujúceho návrhu, tak si ho dovoľujem predložiť opätovne.

    Zároveň si dovolím vybrať zo spoločnej správy bod č. 14. Jedná sa vecne o totožný, len je prehodený, legislatívne napísaný inak, poradie týchto častí a tak, aby logicky nasledovali za sebou. Dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh.

    V čl. 1 § 20 odsek 5 znie:

    "(5) Zrušenie indikačného obmedzenia alebo rozšírenie indikačného obmedzenia o novú indikáciu na základe žiadosti držiteľa registrácie je možné, ak

    a) v zozname kategorizovaných liekov nie je iná referenčná skupina, v ktorej sú zaradené lieky uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri liečbe dodatočnej indikácie, a je odôvodnené predpokladať, že náklady verejného zdravotného poistenia na dodatočne liečených poistencov v žiadnom z nasledujúcom troch rokov neprekročia 100 tisíc eur alebo

    b) dvanásť mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom bola žiadosť podaná, bola maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva kumulatívne znížená najmenej o

    1. 7,5 %, ak v zozname kategorizovaných liekov nie je iná referenčná skupina, v ktorej sú zaradené lieky uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri liečbe dodatočnej indikácie, a je odôvodnené predpokladať, že počet dodatočne liečených poistencov v niektorom z nasledujúcich troch rokov prekročí 10 % z počtu poistencov aktuálne liečených liekmi, ktoré sú zaradené v posudzovanej referenčnej skupine,

    2. 3 %, ak nie sú splnené podmienky podľa bodu 1.".

    Navrhovaná úprava precizuje prípady, kedy je možné zrušiť indikačné obmedzenie alebo rozšíriť indikačné obmedzenie o novú indikáciu.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Kalist, som tu, nie som v lietadle, som tu, som to ja.

    Už vo svojom poslednom vystúpení ku zdravotníckym zákonom som konštatoval, že sú zlé a chýba im oponentúra odbornej verejnosti. Nebol dodržaný legislatívny proces, absentujú prvky transparentnosti a v konečnom dôsledku na ne nedoplatia farmaceutické firmy, ako bolo zámerom. Tie si vždy nájdu spôsob, ako sa s tým vysporiadať, ale zase na ne doplatí iba pacient, lebo po prijatí tohto zákona skutočne nebude mať prístup k novej inovatívnej liečbe.

    Na rozdiel zrejme od ministerstva zdravotníctva vy ostatní určite máte analýzy dopadu zásadných navrhovaných opatrení, napr. ak by malo platiť pravidlo dve z piatich, t. j. ak nemá liek úradne určenú cenu v dvoch z piatich vybraných krajín s podobným hrubým domácim produktom, ako má Slovensko, dostane len 20-percentnú úhradu alebo zníženie úhrady pre novú indikáciu, ktoré napriek tomu, že pán poslanec Markovič predložil pozmeňujúci návrh, nebude môcť byť v praxi uplatňované tak, ako tomu bolo doteraz. To znamená, bude existovať skupina pacientov, ktorí budú mať sťažený prístup k novým liekom.

    Je naozaj preukázané, že po prijatí tohto zákona stovky pacientov nedostanú optimálnu liečbu, lebo jednoducho liek nebude prítomný na Slovensku. Zdôrazňujem, že zbytočne, lebo už súčasný stav liekovej legislatívny má dostatok nástrojov na to, aby sa mohla liečba a lieková politika efektívne regulovať, len ich treba dôsledne uplatňovať a nie stále prerábať.

    Chcem zopakovať, že za našej vlády sme trh s liekmi zastabilizovali selektívnymi regulačnými mechanizmami, napr. dôsledným vyžadovaním preukázania a porovnania klinického a ekonomického prínosu liekov pri zachovaní rýchleho prístupu moderných liekov pre slovenských pacientov.

    Predkladaný zákon som opakovane nazval zákonom o smrti a naozaj to nie je prehnané, lebo je isté, že ak v tejto podobe budú uvedené do praxe tieto legislatívne opatrenia, veľa kvalitných, život zachraňujúcich liekov nebude dostupných a pacienti stratia nádej na prežitie. A nespoliehajme sa na inštitút mimoriadneho dovozu, lebo v takomto rozsahu je administratívne náročný...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Kaník, Kužma, pani poslankyňa Pfundtner.

  • ... a nemôžeme sa spoliehať ani na inštitút mimoriadneho dovozu, lebo v takomto rozsahu je administratívne náročný, a kým sa vybaví, pacient ho už, žiaľ, nebude potrebovať.

    Čiže ešte raz, zo zákona zmizlo, že celý proces musí byť v súlade so zákonom o správnom poriadku, nie je tam možnosť verejného prístupu na zasadania Kategorizačnej komisie, je v ňom uvedené problematické ustanovenie týkajúce sa vstupu nových liekov, ktoré keby bolo aplikované v súčasnosti, niekoľko stoviek onkologicky liečených pacientov by sa k svojej liečbe nedostalo. A takisto liečenie o novej indikácii môže spôsobiť to, že firma pred ďalším znižovaním už zrejme aj tak najnižšej ceny lieku v Európe tento liek z trhu stiahne.

    Ministerstvo deklaruje stá miliónové úspory. Pýtam sa: Na základe akých výpočtov dospelo k tomuto číslu? Chceli by sme vidieť, akými výpočtami sa dopracovali, či zakalkulovali aj výrazný pokles úrovne farmakologickej liečby so všetkými negatívnymi dôsledkami pre zdravie a život slovenského pacienta.

    Ako roky praktizujúci lekár viem z vlastnej praxe potvrdiť, že cena riešenia každej vzniknutej komplikácie a tieto zmeny, tieto komplikácie prinesú, bude určite mnohonásobne drahšia ako samotná prvotná a kvalitná liečba primárneho ochorenia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Laššáková s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Rašiho. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zaujalo ma v tvojom vystúpení, ako si poukázal na to, že verejnosť nebude mať prístup na zasadnutie Kategorizačnej komisie. Táto vláda sa vydáva za najtransparentnejšiu, najzodpovednejšiu, všetko zverejňujeme, dokonca aj Súdna rada má zasadnutia verejné, musia sa zverejňovať zápisy, všetko ostatné. A, čuduj sa svete, zrazu verejnosť nebude mať prístup na zasadnutie Kategorizačnej komisie. Svedčí to len o tom, že jedno je deklarácia určitých činov ako transparentnosť a tak ďalej a druhé je skutočnosť. Ďakujem pekne, že si na toto upozornil.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Raši bol prihlásený do rozpravy písomne ako jediný, preto teraz sa pýtam, či sa chce niekto ešte k prerokovávanému zákonu prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Novotný, Kalist. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, som trošku v situácii, v ktorej sa chcem s vami poradiť, či umožniť poslancom vystúpiť, predpokladám, že aj predložiť pozmeňujúce návrhy, pokiaľ sa prihlásili, a odložiť termín hlasovania na neskorší termín, to znamená po skončení rozpravy, alebo prerušiť.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušiť. No, nie je všeobecný súhlas s tým, aby sme pokračovali, skôr z pléna sa ozývajú hlasy prerušiť.

    Ja nechcem tento princíp porušiť, môžeme o ňom rozhodnúť hlasovaním, ale vytvoríme precedens, ktorý nie je dobrý. Preto vyhlasujem teraz päťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní tak, ako bol program schválený.

    Päťminútová prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Zároveň vás požiadať o súhlas s tým, aby sme hlasovanie o vládnom návrhu zákona o lieku, ale aj všetky hlasovania, ktoré sme mali uskutočniť teraz, odložili až na budúci týždeň na utorok. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas? Nie je. V poriadku, rešpektujem nesúhlasné stanovisko. Budeme musieť rozhodnúť na návrh štyroch poslaneckých klubov o procedurálnom návrh hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch 22. schôdze a o všetkých personálnych návrhoch, o ktorých sme mali hlasovať v utorok na budúci týždeň.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. (Reakcia z pléna). Áno, všetky hlasovania, ktoré sme mali uskutočniť dnes a zajtra, uskutočníme v utorok.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 84 za, 60 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, týmto rozhodnutím sme zároveň určili aj priebeh rokovania o ďalších bodoch programu 22. schôdze Národnej rady.

    Poprosím teraz, aby sme sa trošku dokázali sústrediť na ďalší priebeh rokovania. Považujem za dobré, urobiť desaťminútovú prestávku, po ktorej budeme rokovať o ďalších bodoch programu 22. schôdze Národnej rady.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať o 17.30 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej schôdze. Ešte predtým, ako udelím slovo ústne prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Novotnému, pán poslanec Paška s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vzhľadom na to, čo sa udialo z pohľadu organizácie priebehu schôdze, a súc si vedomý, že nemám oporu v zákone o rokovacom poriadku, chcem kolegyne a kolegov požiadať, či by som mohol ako predseda najväčšieho poslaneckého klubu v Národnej rade vystúpiť.

  • Smiech v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poznáme sa už, takže sa nemáme čím prekvapiť, preto, Paľo, aj napriek tomu, že by som ti rád vyhovel, nemôžem to urobiť, lebo to nemôžem. No tak.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Tak poprosím o pochopenie a poďme pokračovať v rokovaní, máme toho dosť, čo ešte zostáva na tejto schôdzi Národnej rady.

    Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Výkriky v sále.

  • Ale, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Poprosím o zaujatie miesta v rokovacej sále. Páni poslanci...

  • Výkriky a pískanie v sále.

  • Páni poslanci, naozaj nie je dôvod na nejaké búrlivé prejavy nesúhlasu.

  • Výkriky v sále.

  • Páni poslanci! Pán poslanec Kaliňák.

    Prezentujme sa, overujem teraz len prítomnosť poslancov, či je Národná rada uznášaniaschopná. Nehlasujeme. Prezentujme sa.

  • Reakcia z pléna.

  • Prezentácia.

  • Je mi toho ľúto, páni poslanci, ale v tejto chvíli nezostáva nič iné, ako pokračovať v rokovaní. Pán poslanec Paška.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Madej, prosím, nevykrikujme na seba. Zachovajme dôstojnosť rokovania.

    Nech sa páči, pán predseda poslaneckého klubu.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, naozaj som nechcel nič iné, len zaujať stanovisko. Nevidím dôvod, aby vy, ktorí sa chválite už viac ako rok tým, akí ste demokrati, ale už sme to tu zažili, čo všetko sa tu deje, nie ste schopní ani len umožniť opozícii, aby povedala svoj názor. Chcel som sa vyjadriť len a len k procedúre, pán podpredseda. Nič som nechcel. Považujem to za veľmi korektné, ale je mi to veľmi ľúto, lebo pán doktor Kalist, poslanec SaS, evidentne manipuloval s kartami a ja chcem požiadať, aby záznam z videokamier bol zverejnený, či pán poslanec manipuloval s kartami kolegov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, rokovací poriadok umožňuje vzniesť námietku voči konaniu poslanca, ak sa dopustil disciplinárneho priestupku. Prosím, urobte tak. Mandátový a imunitný výbor je tým, ktorý môže vecne posúdiť konanie poslanca. Odporúčam využiť túto právomoc. Pán poslanec Novotný, máte slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel presne to isté a vyzvať vlastne mandátový a imunitný výbor, aby v prípade manipulácie s kartou pani poslankyne Kiššovej a Jurinovej pán poslanec Kalist uviedol vysvetlenie, pretože bolo evidentné a všetci sme to videli, že sa snažil v podstate ovplyvniť prítomnosť obidvoch poslankýň tým, že manipulovali s hlasovacím zariadením, čo každý videl. A myslím si, že práve v rámci transparentnosti Slobody a Solidarity sa ukázalo, ako to myslia naozaj. Takže pán Kalist sa definitívne demaskoval, že vlastne chce manipulovať hlasovaním pomocou kariet svojich kolegýň. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, že v úvode môjho procedurálneho návrhu musím poznamenať, že pán Kalist je budúci premiér.

  • Smiech v sále.

  • Myslíte, že by sa mal vzdať mandátu?

  • Smiech v sále.

  • Nevypovedané si každý vypovie, ako chce.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, skončime už s touto polemikou, ktorá naozaj nevedie k riešeniu problému.

    Pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, viete, že túto situáciu vieme vyriešiť aj tak, že sa môžem ako podpredseda parlamentu prihlásiť a požiadať o slovo. Neurobím to, ale chcem vás požiadať, aby ste prerušili schôdzu a dali priestor na rokovanie klubom, pretože atmosféra v parlamente, schopnosť vládnej koalície zasadať, prijímať rozhodnutia je úplne rozvrátená. Za týchto podmienok by som považoval za veľmi správne, keby ste prerušili rokovanie schôdze Národnej rady a dali priestor poslaneckým klubom, aby diskutovali o vzniknutej situácii a prišli aj s relevantnými návrhmi, ako ďalej pokračovať. Pretože nie je možné, aby sme vynechávali hlasovania, nevedeli sme v ktoromkoľvek okamihu, čo sa bude diať alebo čo sa nebude diať. Nie je možné, aby tu poslanci manipulovali s kartami.

    V takejto atmosfére, pán podpredseda, teraz si dovolím byť osobný, nemôžeme rokovať, lebo dobre vieš so svojimi skúsenosťami, čo sa teraz v parlamente deje. Žiadam o prerušenie a prestávku na rokovanie klubu.

  • No, veď môžeme prísne vykladať rokovací poriadok a pán podpredseda ti nevyhovieť. Na druhej strane, áno, ak chceš využiť ústavné právo a zákonnú možnosť poslanca a podpredsedu Národnej rady vystúpiť, môžeš tak urobiť, ale skôr uprednostňujem racionálne využitie času na rokovanie Národnej rady. A ja sa nebránim tomu, aby ktorýkoľvek z vás vystúpil, zaujal aj kritický postoj k tomu priebehu rokovania, ale nerád by som teraz prerušoval rokovanie len preto, lebo vznikol nejaký politický spor. Ale to problém nevyrieši, po 20 minútach budeme pokračovať. Nie je to dôvod na to, aby po prerušení niekto vystúpil. Už natoľko sme znalí rokovacieho poriadku. Preto poprosím teraz o osobné stretnutie mňa s poslaneckým klubom SMER-u. Poprosím pána podpredsedu Horta, aby viedol rokovanie a pána poslanca Novotného, aby vystúpil.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Výkriky v sále a potlesk.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som chcel len poukázať na § 23 zákona o rokovacom poriadku, ktorý, citujem, ustanovuje: "Ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu Národnej rady preruší."

    Chcem sa opýtať, či by ste nemali náhodou prerušiť schôdzu na 15 minút práve kvôli tomu, že ste zisťovali počet prítomných poslancov.

  • Pán poslanec Madej, skôr by som vám odporúčal, keby ste aplikovali paragraf rokovacieho poriadku o procedurálnych návrhoch, ktorý hovorí o tom, že ak počas návrhu o hlasovaní o procedurálnom návrhu nie je dostatočný počet poslancov, pokračujeme v rokovaní a hlasovanie o procedurálnom návrhu bude vtedy, ak ešte je aktuálny. Nechytajme sa za slovo, pán poslanec. Ja viem.

    Páni poslanci, hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Paška.

  • Výkriky v sále.

  • Pán poslanec, pán poslanec!

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku, páni poslanci.

    Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Žiadam, aby ste kontaktovali pána predsedu Národnej rady, pokiaľ nie je v Salzburgu na večeri, a aby zvolal poslanecké grémium. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, päťminútová prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za predĺženie času prerušenia rokovania, ale tak ako som oznámil, že pokúsim sa rokovať s každým, kto má námietky voči rokovaniu Národnej rady a chcem informovať o tom, že som sa stretol s pánom predsedom poslaneckého klubu strany SMER.

    Pán predseda, nech sa páči, máš slovo.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem poďakovať pánovi podpredsedovi, že napriek tej napätej situácii sme našli spôsob, vyjasnili sme si niektoré otázky.

    Ja len chcem požiadať, aby ten procedurálny návrh, ktorý som dal, bol, keďže evidentne v zmysle aj zákona nie je tu väčšina a bude potrebné o návrhu hlasovať, keď bude Národná rada uznášaniaschopná, aby sme teda hlasovali o tom návrhu, o tom, ako pán poslanec SaS, pán Kalist, porušil všetky elementárne pravidlá svojho poslaneckého mandátu a manipuloval s kartami kolegov, aby ste dali hlasovať o tom, aby sa mandátový a imunitný výbor zaoberal touto problematikou. Chcem, aby bol zverejnený záznam z kamier...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Povedali ste všetko, pán poslanec, takže ja vidím sám, že nie sme v tejto chvíli schopní prijať uznesenie, keďže nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Preto odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní o prerušenom bode programu, a udeľujem slovo teraz pánovi poslancovi Novotnému.

    Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, obávam sa však, že nezdieľam váš právny názor ohľadne aplikácie § 23 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku. Ak ste teda prerušili schôdzu, ako ste ju prerušili a mali ste ju prerušiť na pätnásť minút, teraz by malo nasledovať druhé zisťovanie toho, či je Národná rada uznášaniaschopná, alebo nie je. V prípade, ak by uznášaniaschopná Národná rada nebola, mali by ste dozajtra prerušiť schôdzu Národnej rady.

    Preto vás žiadam, aby ste momentálne ihneď, ešte predtým, ako vystúpi pán poslanec Novotný, zisťovali prítomnosť poslancov. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Novotný, nech sa páči, môžete vystúpiť, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona o rozsahu. Nechcem veľmi dlho rečniť ani ťahať čas rokovania pléna Národnej rady. V prvom čítaní som nevystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona, lebo som sa viac-menej venoval problematike zákona o lieku, ale v druhom čítaní si napriek tomu dovolím niekoľko poznámok o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona, aj o hlavných výhradách, ktoré boli voči nemu vznesené. A na záver by som podal jeden rozsiahlejší pozmeňovací návrh na jednu stranu, takže ho budem musieť prečítať.

    Musím povedať, že z tých najdôležitejších vecí, ktoré boli diskutované aj v pléne Národnej rady, aj vo výboroch, bol celý mechanizmus kategorizácie, ktorý ustanovuje zákon tak, že bude prebiehať 12-krát do roka za nových a som o tom presvedčený, že veľmi, veľmi transparentných pravidiel, pretože všetko bude na internete.

    A to druhé vážne ustanovenie, ktoré prináša vládna novela zákona, je skutočnosť, že pri kategorizovaní liekov pôjde Kategorizačná komisia, a teda ministerstvo zdravotníctva na druhú najnižšiu cenu lieku v rámci členských krajín Európskej únie. Naozaj je to ďalší zákon, o ktorom som presvedčený, že je v prospech pacientov, lebo by mal viesť a povedie k lacnejším liekom, povedie k šetreniu vzácnych zdrojov z verejného zdravotného poistenia, ktoré sa potom budú môcť miesto zbytočne predražených liekov použiť radšej v nemocniciach a ambulanciách na lepšie platy pre lekárov a sestry a na lepšie kvalitnejšie služby pre pacientov.

    Pozorne som počúval aj opozíciu, či už v pléne Národnej rady v prvom aj v druhom čítaní pre...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, pán poslanec Novotný, prosím o pokoj v rokovacej sále, prosím, nevyrušujte. Pán poslanec Poliačik, Abrhan.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Veľmi pozorne som počúval opozíciu aj v prvom čítaní, aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aj dnes v druhom čítaní, keď vystúpil pán poslanec Raši ako rečník predo mnou a hovoril o tom, že tento zákon nie je v niektorých ustanoveniach dobrý. Dotýkal sa predovšetkým ustanovenia vládneho návrhu zákona, ktorý hovoril o tom, že na nový inovatívny liek, ktorý príde na Slovensko, bude stanovená úhrada iba vo výške 20 % jeho ceny, kým nemá stanovenú úhradu aspoň v dvoch krajinách referenčného koša alebo ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že keď sa rozširuje indikácia použitia daného lieku, automaticky sa úhrada od zdravotnej poisťovne znižuje o 10 %.

    Pán poslanec Raši označil tento zákon, budem ho citovať: "Tento zákon zrejme raz vojde do histórie slovenského zdravotníctva ako zákon o smrti. Onkologickí pacienti budú mať problém dostať sa k novým inovatívnym liekom. V istých prípadoch by museli hradiť 80 % z ich ceny." Koniec citátu.

    Chcem len povedať, že výhrady, ktoré opozícia povedala, aj keď možno boli trošku teatrálne, som bral ako vážne pripomienky k tomuto a musím povedať, že sme sa aj s pánom ministrom zdravotníctva veľmi zaoberali týmito výhradami. Chcem povedať, a dnes to chcem povedať bez nejakého prívlastku veľmi pokojne, že to, čo hovoril pán poslanec Raši, je len strašenie a že sa v praxi nenaplní. Nenaplní sa preto, lebo pán poslanec Markovič dnes v rozprave podal pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje problematiku rozšírenia indikácie použitia daného lieku a nebude nasledovať, ak sa tento pozmeňovací návrh schváli, automaticky zníženie úhrady o 10 %, ale to zníženie úhrady môže byť 0,3 a maximálne 7,5 %, a to sa ešte počíta aj celý predchádzajúci rok. Čiže toto je konkrétna odpoveď, konkrétny pozmeňovací návrh, ktorý umožní, ak výsledky vedy a výskumu ukážu, že daný liek môže pomáhať pacientom aj v inej indikačnej skupine, umožní tento liek týmto pacientom veľmi rýchlo urobiť dostupným.

    Ten druhý pozmeňujúci návrh sa týka inovatívnych liekov. Naozaj uznávam ten argument, že 20-percentná úhrada na nový inovatívny liek, kým nemá určenú úhradu aspoň v dvoch krajinách referenčného koša, môže znamenať problém, môže znamenať, že slovenskí pacienti budú musieť čakať na liek, kým nebude kategorizovaný. Ja teraz neviem v Grécku, v Portugalsku, v Bulharsku alebo v Rumunsku, alebo v Maďarsku, ktoré majú podobné HDP aspoň z dvoch z týchto krajín, vzhľadom na to, že sme krajina s 20 percentnou HDP spomedzi 27 členských krajín Európskej únii, naozaj je možné, že liek by na Slovensku, keď ideme do úplnej krajnosti, prišiel až ako v 22. alebo v 23. krajine.

    Preto mi dovoľte, aby som dal pozmeňovací návrh k tomuto ustanoveniu, a to v takom zmysle, ja ho, samozrejme, prečítam, len ho vysvetlím, v takom zmysle, že ostáva naďalej 20 % na nový inovatívny liek, kým nemá stanovenú úhradu aspoň v piatich členských krajinách Európskej únie. To znamená, že dochádza k významnému posunu. Slovensko nebude prvou ani druhou krajinou, ktorá zavedie inovatívny liek plne hradený alebo z výraznej miery hradený z verejného zdravotného poistenia, ale mohla byť povedzme šiestou krajinou v rámci Európskej únie. Čiže naozaj považujem aj po diskusii s Asociáciou dodávateľov liekov tento pozmeňovací návrh ako výrazný posun. Dovoľte mi teda, aby som ho podal.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 404.

    1. V čl. I sa v § 6 vypúšťajú odseky 7 a 8.

    Nasledujúce odseky sa prečíslujú.

    2. V čl. I § 8 odsek 2 znie:

    "(2) Originálnym liekom sa na účely tohto zákona rozumie liek, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia o registrácii lieku chránený patentovou ochranou. Generickým liekom sa na účely tohto zákona rozumie liek, ktorý má rovnaké kvalitatívne a kvantitatívne zloženie liečiv a rovnakú liekovú formu ako originálny liek a ktorého biologická rovnocennosť s originálnym liekom bola dokázaná primeranými skúškami biologickej dostupnosti; rozličné soli, estery, étery, izoméry, zmesi izomérov, komplexy alebo deriváty liečiva sa považujú za rovnaké liečivo, ak sa ich vlastnosti výrazne nelíšia z hľadiska bezpečnosti alebo účinnosti od originálneho lieku."

    3. V čl. I § 10 sa odsek 3 dopÍňa písmenom h), ktoré znie:

    h) zoznam členských štátov, v ktorých má liek úradne určenú cenu, s uvedením overiteľných zdrojov údajov o cene lieku podľa § 93 ods. 9, ak ide o liek podľa § 16 ods. 7."

    4. V čl. I § 16 ods. 6 sa slová "liečiva a liekovej formy" nahrádzajú slovami "liečiva, liekovej formy a množstva liečiva v jednej dávke lieku"."

    5. V čl. I sa § 16 dopÍňa odsekom 7, ktorý znie:

    "(7) Ak predmetom žiadosti je originálny liek a v žiadnom členskom štáte nie sú registrované lieky iných držiteľov registrácie, ktoré by sa vyznačovali rovnakou kombináciou liečiva, liekovej formy a množstva liečiva v jednej dávke lieku, a ministerstvo rozhodne zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov, pričom tento liek nemá úradne určenú cenu aspoň v piatich členských štátoch, maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine sa určí tak, aby maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za originálny liek neprevýšila 20 % z maximálnej ceny lieku vo verejnej lekárni. Zmenu takto určenej maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva je možné vykonať na základe žiadosti držiteľa registrácie podľa § 14, ak preukáže, že liek má úradne určenú cenu aspoň v piatich členských štátoch. Na účely preukazovania úradne určenej ceny originálneho lieku podľa tohto odseku sa na počet kusov liekovej formy v balení lieku neprihliada."

    Odôvodnenie k bodom 1., 2. a 5: Úprava podmienok pre určenie výšky úhrady za novo zaraďované inovatívne lieky. V porovnaní s vládnym návrhom zákona sa ruší tzv. malý referenčný kôš piatich krajín s porovnateľnou výškou HDP na obyvateľa, pričom tento sa nahrádza košom všetkých členských štátov EÚ. Pre určenie úhrady zdravotnej poisťovne vo výške viac ako 20 % sa vyžaduje, aby liek mal...

  • Ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

  • ... aby liek mal úradne určenú cenu aspoň v piatich z 27 členských štátov Európskej únie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Matej, čo hovoríte, keď nemáte.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... pričom na veľkosť balenia lieku, napr. či ide o 28- alebo 56-kusové balenie sa nebude prihliadať. Návrh odstraňuje fixáciu procesu určovania úhrady výhradne na vybrané krajiny s porovnateľnou ekonomickou výkonnosťou, pričom súčasne odzrkadľuje skutočnosť, že podľa údajov Eurostatu za rok 2010 sa Slovenská republika pri hodnotení HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily umiestnila na 20. mieste spomedzi 27 členských krajín.

    Vložením odseku do § 16 - rozhodovanie o zaradení lieku do zoznamu - sa tiež odstráni akákoľvek pochybnosť o tom, či sa uvedené ustanovenie môže aplikovať aj spätne na lieky už zaradené v kategorizačnom zozname.

    Odôvodnenie k bodu 3: Žiadateľovi sa ukladá povinnosť uviesť v žiadosti členské štáty, v ktorých má posudzovaný liek úradne určenú cenu.

    Odôvodnenie k bodu 4: Zosúladenie a spresnenie terminológie v súlade s bodom 5 tohto návrhu.

    Pod týmto pozmeňovacím návrhom je podpísaných celkovo 16 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem vás poprosiť o podporu pozmeňovacieho návrhu, ktorý som práve predložil, ako aj pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Markoviča, lebo si myslím, že ich schválenie odstráni problémy alebo pochybnosti, o ktorých hovorila opozícia, a umožní liečiť slovenských pacientov inovatívnymi liekmi dokonca omnoho skôr ako vo vyspelejších krajinách Európskej únie. Umožní najnovšie poznatky výskumu v oblasti farmácie ihneď aplikovať aj na Slovensku, pretože pri zistení akejkoľvek novej indikácie bude môcť byť liek aj v tejto indikácii veľmi promptne použitý.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Novotného - pán poslanec Maďarič.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec Novotný, koho ste požiadali o podporu? Poslancov koalície, ktorí vás absolútne nepočúvali alebo tu nie sú, alebo poslancov opozície? Mne je vás úprimne ľúto, že ste tento dôležitý zákon obhajovali v atmosfére hlbokého nezáujmu, v atmosfére rozkladu slovenského parlamentu. A pýtam sa vás, či aj vám je to ľúto, že v takejto atmosfére a v takomto hlbokom nezáujme ste vystupovali a nikto vás nepočúval, alebo či naopak, práve toto vám vyhovuje a ste radi, že takýmto spôsobom to prechádza. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Požiadal som o podporu všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky aj za podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, aj pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Markoviča a vo svojom vystúpení som, myslím, jasne odôvodnil to, že tieto pozmeňovacie návrhy vznikli aj vďaka kritike práve poslancov strany SMER, ktorí mali konkrétne výhrady a obavy. A teraz nejdem k teatrálnym vyjadreniam o tom, že je to zákon o smrti, ale myslím, že práve schválením týchto pozmeňovacích návrhov to nebude zákon o smrti, ale bude to jeden dobrý zákon, ktorý umožní mať lacnejšie lieky a nižšie doplatky pre pacientov, preto som sa obracal na všetkých poslancov, aj na poslancov strany SMER - sociálna demokracia, lebo počítam s vašou podporou, keďže boli to práve predovšetkým vaše výhrady, ktoré viedli k tomu, že sa hľadala iná formulácia.

    Čo sa týka atmosféry v Národnej rade Slovenskej republiky, prepáčte, nebudem to komentovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kalist. Ešte raz, pán poslanec Kalist. Panie poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu. Pán minister, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem aj za pripomienky. Naozaj ten pozmeňujúci návrh, ktorý dal pán poslanec Novotný aj pán poslanec Markovič, zlepšuje vstup inovatívnych liekov a prosím, pozrite sa na to očami pacienta, pretože toto môže zlepšiť vstup nových inovatívnych liekov.

    Schválenie tohto zákona, páni poslanci, bude prelomom v transparentnosti liekovej politiky na Slovensku. Naozaj ministerstvo zdravotníctva od toho dátumu, keď bude, keď zákon vstúpi do platnosti, bude musieť a bude povinne zverejňovať všetko, čo s liekovou politikou súvisí. Toto doteraz nebolo zverejňované. Nielen finálne odporúčanie Kategorizačnej komisie pre ministra ako v minulosti, ale na internete sa objavia aj všetky stanoviská, ktoré odznejú na zasadnutí komisie, či už v zmysle plus alebo, v zmysle mínus. Verejnosť tak bude vidieť či už odborná, alebo laická, pacientske organizácie - argumenty v prospech aj neprospech finálnych rozhodnutí ministerstva zdravotníctva. Nechceme nič skrývať.

    Schválením tohto zákona tiež nastavíme alebo nastavíte ceny liekov na druhú najnižšiu v Európskej únii. Už nikdy sa nestane, že budeme musieť vysvetľovať, prečo napr. na Slovensku je ten istý liek drahší ako v Českej republike. Farmaceutické spoločnosti prestanú špekulovať o tom, ako hľadať cestičky na to, ako by sa u nás dali predávať lieky drahšie ako v iných krajinách.

    Opakujem ešte raz číslo, ktoré som povedal asi pred hodinou a pol, v roku 2008 bol trh s liekmi na Slovensku v hodnote 800 mil. eur, v roku 2010 na konci viac ako alebo okolo 1,2 mld. eur. Za tri a pol roka stúpol tento trh o nepredstaviteľných 400 mil. eur. Očakávame, že v prvom roku ušetríme zhruba 75 mil. eur práve paragrafmi, práve týmto zákonom. Všetky ušetrené peniaze, samozrejme, budú investované spätne do zdravotníctva, do nemocníc, do ambulancií, pre lepšiu zdravotnú starostlivosť, pre pacientov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zdravotníctvo potrebuje peniaze, nechceme si len peniaze pýtať, ale chceme aj šetriť, či peniaze a zdroje vytvárať. Páni poslanci z koalície či opozície, prosím, pozrite sa na tento zákon o rozsahu ako pacienti, schváľte zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti a lieky na Slovensku môžu a budú lacnejšie aj vďaka vám.

    Ďakujem pekne za podporu.

  • Pán poslanec Markovič sa nechce vyjadriť k rozprave, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi Uhliarikovi za predloženie, odôvodnenie a odpovede na otázky poslancov k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona.

    Poprosím teraz pána ministra Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky v Národnej rade predložil, uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej ochrane, ktorý prerokovávame ako tlač 459.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, viem, že ste tu nablízku a Národnej rade predložili. Pán minister Lipšic, nech sa páči, máte slovo. Prosím, aby ste uviedli návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 459.

  • Ďakujem vám pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom predloženého návrhu zákona je skvalitniť civilnú ochranu ako ucelený systém úloh a opatrení príslušných orgánov verejnej moci.

    V princípe najzákladnejšia zmena, ktorá sa navrhuje, je, aby existoval mechanizmus ustanovený zákonom na vyplácanie odškodnenia, ktoré je dávané fyzickým osobám a právnickým osobám v prípade živelnej pohromy. Zatiaľ to bolo riešené ad hoc rozhodnutím vlády. To znamená, že vláda sa rozhodla po konkrétnej povodni, že odškodní poškodené fyzické osoby. Návrh je, aby sa predsa len rámcovalo systémové riešenie, pretože mimoriadnych udalostí, ktoré vyžadujú jednorazovú finančnú výpomoc, je čoraz viacej. Vždy ma prekvapuje, že storočná voda prichádza každé dva roky. Proste, žiaľ, nemôžeme špekulovať o príčinách, zrejme tých mimoriadnych udalostí bude v najbližších rokoch pomerne veľa.

    A preto, aby som bol naozaj stručný, okrem legislatívnych, technických zmien, ktoré sa týkajú civilnej ochrany, okrem umožnenia samosprávnym krajom vytvárať fondy, krízové fondy na riešenie odškodnení, tak tu navrhujeme aj zavedenie systémového riešenia pre jednorazové príspevky fyzickým osobám, ktorých obydlie bolo poškodené alebo zničené v dôsledku mimoriadnej udalosti.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem si vás dovoliť požiadať o postúpenie návrhu novely zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie, odôvodnenie návrhu zákona.

    Teraz poprosím pána poslanca Pada, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 459. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    K zákonu pán minister vystúpil v úvodnom slove. Myslím si, že povedal všetky základné informácie, čoho sa zákon v hlavných častiach dotýka. Myslím si, že vychádza aj zo skúseností z uplynulého obdobia a snaží sa riešiť veci, ktoré sú naozaj problematické. Ako bolo povedané, jeden z najdôležitejších bodov je, že zavádza systém v odškodňovaní postihnutých mimoriadnymi udalosťami, čo v minulosti teda nebolo a v období pred piatimi rokmi dochádzalo povedzme k odškodneniu v priebehu šiestich, siedmich mesiacov. Bohužiaľ, v priebehu posledných štyroch rokov k tomu bolo niekedy až v priebehu roka a pol. Takže ten zákon naozaj je, dalo by sa povedať, že veľmi bude uľahčovať a vylepšovať situáciu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2011 č. 473 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne doručené prihlášky, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a rokovanie o tomto bode programu prerušujem.

    Poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol, odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Hasičskom záchrannom zbore, ktorý prerokovávame ako tlač 474. Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, tlač 474.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem tiež stručný. Hlavným predmetom úpravy návrhu novely zákona je zlúčenie Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Bratislavy ako štátnej rozpočtovej organizácie a jeho zlúčenie s krajskými riaditeľstvami Hasičského záchranného zboru. Hasičský záchranný zbor, útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ako celok zostane vnútorným organizačným útvarom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave a bude naďalej plniť úlohy okresného riaditeľstva.

    Od týchto zmien očakávame zefektívnenie operatívnej zásahovej činnosti, ako aj výkon štátnej správy. To znamená, že budeme vedieť posunúť z administratívy do priameho výkonu viacej hasičov, čo je základný cieľ novely zákona.

    Návrh novely tiež mení, dopĺňa tie ustanovenia zákona, ktoré v platnej podobe prestali vyhovovať potrebám aplikačnej praxe, ustanovuje návrh, že Hasičský a záchranný zbor a Horská záchranná služba sa podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ambulancie Hasičského a záchranného zboru, ambulancie Horskej záchrannej služby sú totiž poskytovateľmi špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore urgentná medicína v rozsahu povolenia vydaného ministerstvom zdravotníctva.

    Takisto návrh zákona rieši a zakotvuje možnosť poskytovať materiálno-technické vybavenie Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky alebo iným občianskym združeniam na základe uzatvorenej dohody. Takisto návrh spresňuje, ktoré ustanovenia ohľadne prijímacieho konania, poskytovania špecifickej zdravotnej starostlivosti, lekárskej posudkovej činnosti, vysielanie príslušníkov zboru na vykonávanie štátnej služby v zahraničí, ako aj preberáme návrhom novely zákona smernice Európskej únie, ktoré sa týkajú zvýšenej ochrany príslušníčiek Hasičského a záchranného zboru na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať rovnako ako pri predchádzajúcom návrhu o posunutie návrhu novely zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pána poslanca Ďurkovského, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o Hasičskom záchrannom zbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky rokovacieho poriadku Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle príslušného paragrafu o tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že nemám žiadne písomné prihlášky. Chcem sa preto opýtať, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.

    Budeme pokračovať v rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, o zmene a doplnení zmluvy medzi týmito dvomi krajinami, ktorý prerokovávame ako tlač 439.

    Poprosím pána ministra Lipšica, aby z poverenia vlády predmetný návrh zmluvy odôvodnil v Národnej rade. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku, tlač 439.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predmetom navrhovanej zmluvy je zmena a doplnenie platnej zmluvy v záujme ďalšieho uľahčenia osobných kontaktov štátnych občanov zmluvných strán. Konkrétne ide o predĺženie jedného neprerušeného pobytu v režime malého pohraničného styku v pohraničnej oblasti druhej zmluvnej strany na 90 dní v rámci 180 dní. Taktiež je skrátená lehota na vydanie povolenia na malý pohraničný styk na 30 dní, predtým to bolo 60 dní a v mimoriadnych prípadoch je možné túto lehotu predĺžiť na 60 dní, predtým to bolo 90 dní.

    Hlavným cieľom predloženého materiálu je však zrušenie súčasného poplatku vo výške 20 eur za spracovanie žiadosti o povolenie na malý pohraničný styk. Keďže tento návrh zmeny zmluvy zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pána poslanca Bučeka, aby ako poverený spravodajca výboru informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k návrhu vlády Slovenskej republiky na schválenie medzinárodnej zmluvy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku (tlač 439) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 444 z 25. júla 2011 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku (tlač 439) v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky:

    1. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku,

    2. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Prílohou tejto správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie:

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku,

    B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomne som nedostal prihlášky do rozpravy, nepredpokladám, ale ak má niekto záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne, dávam túto možnosť tak urobiť. Pán poslanec Madej? Matej, chcete do rozpravy, alebo nie? Nie. Môžete. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil a odôvodnil návrh na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom, ktorý prerokovávame ako tlač 440. Pán minister, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky, tlač 440.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu je uľahčenie nevyhnutných procedúr pri vstupe a pobyte štátnych občanov jednej zmluvnej strany, ktorých úmyslom je stráviť dovolenku a tiež umožniť prácu, ktorá je skôr sprievodnou príčinou alebo sprievodným javom návštevy na území druhej zmluvnej strany.

    Na základe ustanovení zmluvy a na báze reciprocity sa môžu štátni občania jednej zmluvnej strany vo veku od 18 do 35 rokov zamestnať u jedného zamestnávateľa na čas nepresahujúci šesť mesiacov bez povolenia na zamestnanie a taktiež sa zapísať do vzdelávacích alebo študijných kurzov nepresahujúcich trvanie kurzu šesť mesiacov, a to počas svojho 12 mesačného pobytu na území druhej zmluvnej strany. Čiže v zásade pôjde o akési pracovné dovolenky pre našich občanov na území Nového Zélandu a pre Novozélanďanov na území našom. Keďže tento náš návrh zodpovedá záujmom nielen zahraničnej politiky, ale podľa mojej mienky aj našich mladých ľudí, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Poprosím pána poslanca Saloňa, aby z poverenia výboru Národnej rade predložil stanovisko gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona k medzinárodnej zmluve. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky, tlač 440.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 444 z 25. júla 2011 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s touto zmluvou na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s touto zmluvou v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86. písm. d) Ústavy Slovenskej republiky:

    1. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky a

    2. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a tá zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie:

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky a

    B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Chcem poprosiť poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň, panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem aj rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine bodmi programu, ktoré sme si schválili na začiatku schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prajem príjemný večer.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, rozhodol som, rešpektujte, dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.