• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 22. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal poslanec Pavol Kubovič.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 437, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 442.

    Poprosím podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol.

    A poprosím poslankyňu Zuzanu Aštaryovú, ktorú určil gestorský výbor, aby zaujala miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní činnosti o dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva.

    Keďže smernicou 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu sa vytvoril moderný a zosúladený právny rámec pre platobné služby na úrovni Európskej únie, vznikla naliehavá potreba ďalších opatrení aj na podporu vzniku jednotného trhu so službami elektronického peňažníctva. Uvedené sa má zabezpečiť smernicou 2009/110/ES, ktorá nahrádza a ruší pôvodnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva. Keďže hodnotenie uplatňovania tejto smernice ukázalo, že niektoré jej ustanovenia bránili rozvoju trhu s elektronickými peniazmi a obmedzovali technologickú inováciu, bola potrebná novelizácia. Obmedzený počet inštitúcií elektronického peňažníctva a nízky objem vydaných elektronických peňazí dokazujú, že elektronické peňažníctvo je v skutočnosti na začiatku svojho vývoja.

    Súčasťou návrhu zákona sú aj ustanovenia, ktorými sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu, a to konkrétne v oblasti odmeňovania v bankách a u obchodníkov s cennými papiermi.

    Upravuje sa tiež prevádzka registra veriteľov a podregistra iných veriteľov vedených v Národnej banke Slovenska.

    Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s Národnou bankou Slovenska na základe Legislatívneho plánu práce vlády.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Návrh zákona sa predkladá bez rozporov, vláda ho prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 6. júla 2001. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni Zuzane Aštaryovej, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor. Nech sa páči.

  • Príjemné dobré ráno, pán predseda. Pán minister, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (tlač 437), ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 442 z 15. júla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhnem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 449, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 453.

    Poprosím ministra financií, aby návrh uviedol.

    A poprosím spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, pána poslanca Tótha, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády a tiež v súlade s programovým vyhlásením vlády, podľa ktorého sa kolkové známky majú zrušiť a pre príslušné orgány sa má ustanoviť povinnosť prijímať menšie platby poplatkov v hotovosti.

    V predloženom materiáli sa navrhuje kolkové známky zrušiť od 1. januára 2013.

    Poplatníci, ktorí majú už zakúpené kolkové známky, môžu ich ešte použiť na podaniach na správnych orgánoch a súdoch do konca septembra 2013 alebo až do 31. decembra 2013 môžu požiadať Slovenskú poštu o ich odkúpenie. Konkrétne podmienky odkupovania neplatných kolkových známok upraví zmluva medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Slovenskou poštou, a. s., Banská Bystrica.

    V navrhovanom zákone sa novelizuje päť ďalších právnych predpisov, ktorých sa zrušenie kolkových známok priamo dotkne.

    Po zrušení kolkových známok bude možné naďalej platiť poplatky poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke, v hotovosti do pokladnice príslušného orgánu do sumy 300 eur. A zavádza sa aj možnosť platenia prostredníctvom platobnej karty a do budúcnosti aj prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak budú vytvorené technické predpoklady na realizáciu tohto spôsobu platenia poplatkov.

    Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy možno očakávať pozitívny vplyv, nakoľko sa ušetria náklady na výrobu kolkových známok a náklady na províziu pošty za distribúciu týchto známok, ktoré predstavujú ročne asi 4,8 mil. eur. Celkové výnosy zo správnych a súdnych poplatkov zrušenie kolkových známok neovplyvní, pretože sa zmení len spôsob platenia poplatkov. Požiadavky na prípadné zvýšené náklady príslušných orgánov spojených so zavedením nových foriem platenia poplatkov si tieto orgány uplatnia v rámci prípravy štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Tóthovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 449) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 453 zo 16. augusta 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorsky výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 458, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 479.

    Pán minister, uveďte, prosím, tento zákon.

    A poprosím spravodajcu Zuzanu Aštaryovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponujú ustanovenia smernice Rady 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke, podľa ktorej je potrebné v právnych predpisoch upraviť podmienky pri návrate colníčok a colníkov z rodičovskej dovolenky, ako aj oznamovaciu povinnosť colníčky alebo colníka pri nástupe na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo pri návrate z takejto dovolenky.

    V nadväznosti na komunikáciu Európskej komisie o predsúdnej fáze, v rámci ktorej Európska komisia poukázala na právo Európskej únie na voľný pohyb pracovníkov umožňujúce pracovať občanom v jednom členskom štáte a žiť v inom členskom štáte Európskej únie, sa vypúšťa jedna z podmienok prijatia štátneho občana Slovenskej republiky do štátnej služby colníkov, ktorou bol doteraz trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z rovnakého dôvodu sa vypúšťa jeden z titulov na prepustenie colníka zo služobného pomeru, teda trvalý pobyt colníka mimo územia Slovenskej republiky.

    V súlade s reformou daňovej a colnej správy (UNITAS I) a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa v potrebnom rozsahu upravujú príslušné ustanovenia zákona.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 458), ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 479 z 19. augusta 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorsky výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu nasleduje rokovanie o dvoch návrhoch týkajúcich sa miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady, ku ktorým bude zlúčená rozprava, tak ako to bolo odsúhlasené Národnou radou včera pri schvaľovaní programu.

    Najskôr pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 476, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 478.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady ako iniciatívny návrh.

    Po prvé je jeho zámerom zníženie administratívnej záťaže daňovníkov zrušením rôznych oznamovacích a ohlasovacích povinností a vytvorením spoločného priznania k tým druhom miestnych daní, ktoré majú rovnaké ročné zdaňovacie obdobie, a tiež zavedením čiastkového priznania.

    Po druhé je jeho zámerom zníženie súčasného 40-násobku najnižšej ročnej sadzby dane na 10-násobok pri zdaňovaní stavieb a bytov s tým, že tento násobok majú obce dosiahnuť v budúcnosti postupne podľa vlastných miestnych podmienok, s cieľom dosiahnuť rovnomernejšie daňové zaťaženie jednotlivých druhov stavieb a bytov.

    Po tretie je zámerom spresnenie definície jednotlivej časti obce a jej podmienenie počtom daňovníkov v tejto časti obce tak, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu tohto ustanovenia zo strany správcov dane z nehnuteľností pri určovaní sadzieb dane.

    A zámerom je tiež zjednotenie princípu zdaňovania motorových vozidiel s krajinami EÚ podľa miesta evidencie vozidla.

    V predloženom vládnom návrhu zákona sú zapracované aj viaceré požiadavky správcov miestnych daní, napr. na rozšírenie ich právomocí, o ich oprávnení ustanoviť iné sadzby dane z nehnuteľnosti na pozemky, na ktorých sa dobývajú nevyhradené nerasty, a na byty, ktoré sa využívajú na iný účel ako na bývanie.

    Spresňujú sa tiež ustanovenia o vzniku a zániku daňovej povinnosti pri viacerých druhoch miestnych daní a miestneho poplatku. Naďalej zostáva zachované splnomocnenie pre obce určovať sadzby miestnych daní a poplatku a oslobodenie od daní alebo zníženie daní.

    Priznanie k miestnym daniam má podľa predloženého vládneho návrhu podávať len ten daňovník, u ktorého nastanú zmeny oproti súčasnému stavu, alebo ten, kto sa stane od 1. januára 2012 novým daňovníkom. Navrhovaný inštitút čiastkového priznania podstatne zníži administratívnu záťaž daňovníkov, ktorí predložia správcovi daní len zmeny oproti skôr podanému priznaniu.

    Vládny návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na rozpočty obcí a miest, ktorý môžu ovplyvniť využitím svojich nezmenených doterajších zákonných kompetencií, a neočakávajú sa prijatím navrhovaných zmien ani zvýšené náklady spojené so správou miestnych daní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem

    Poprosím spravodajkyňu, poslankyňu Aštaryovú. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 476), ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 478 z 19. augusta a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorsky výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorsky výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Predtým, ako otvorím rozpravu, budeme pokračovať druhým bodom tohto zlúčeného návrhu, a to prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 412, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 416.

    Pán poslanec Petrák, prosím, uveďte zákon.

    A poprosím spravodajcu pána poslanca Kažimíra, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil inú alternatívu zákona o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Aj tu vo všeobecnosti platí, že ak dvaja robia to isté, nie je to to isté. V podstate s predkladateľom, ktorý predkladá zákon predošlý, teda vládou Slovenskej republiky, máme aj my rovnaký záujem na úprave miestnych daní a miestnych poplatkov. Máme záujem na tom, tie nožnice, ktoré boli doteraz v platnom návrhu zákona a hovorili o 40-násobku rozdielu sadzieb medzi jednotlivými daňovníkmi, aby teraz hovorili o 10-násobku. Ale, samozrejme, pri filozofii konštrukcie postupu, akým spôsobom sa to má dosiahnuť, sa v jednotlivostiach líšime a de facto. Aj keď na prvý pohľad návrh jedného a druhého zákona vyzerá veľmi podobne, možno v niektorých statiach až identicky, dá sa povedať, že to nie je pravda a tie návrhy zákonov sú diametrálne odlišné.

    Ak dovolíte, ja by som uviedol, v čom je podstata filozofie návrhu zákona, ktorý predkladám. Filozofia vychádza z premisy, že máme záujem na tom, aby sa zmenšilo roztvorenie nožníc, ktoré je medzi jednotlivými sadzbami dane pre jednotlivých daňovníkov. Ale rozmením to na drobné a pôjdeme k jednotlivým konkrétnostiam.

    V prípade dane z nehnuteľností, napr. ktorými sú pozemky, tvrdíme, že nemôže byť jediným kritériom to, čo je napísané v liste vlastníctva, ale kritériom musí byť aj to, na aký účel je daná pôda využívaná. To znamená, máme záujem rozčleniť hodnoty sadzieb dane pre intravilán, to znamená zastavané územie obce, a extravilán, územie, ktoré je využívané predovšetkým na poľnohospodársku činnosť, na lesnú hospodársku činnosť alebo na nejaké iné účely, a to preto, aby nebol v jednom daňovom koši násobok sadzby pri stavbách alebo záhradách, nádvoriach, rodinných domoch ako nejaká východisková báza a aby rovnaký násobok bol pre poľnohospodársku pôdu alebo pre priemyselné parky, čiže aby neboli tieto dve sadzby viazané. Má to svoj obrovský význam, lebo v prípade ak si zoberiete konštrukciu toho zákona, hovoríme o tom, že v prípade poľnohospodárskej pôdy môžeme mať 10-násobok rozdielu sadzieb, tak ten 10-násobok pre podnikateľa, ktorý hospodári v jednej časti obce, voči poľnohospodárovi, ktorý pôsobí v druhej časti obce, znamená likvidačné prostredie. To ten poľnohospodár nemôže jednoducho ustáť. V návrhu zákona, ktorý predkladám, sú uvedené štyri hranice, že môže byť uvedený štvornásobok rozdielu sadzieb dane. A ten štvornásobok nebol vybratý samoúčelne. Ale myslí sa tým predovšetkým to, že máme šesť bonitných stupňov kvality pôdy, ak hovoríme o poľnohospodárskej pôde, o tom, aký výnos je na poľnohospodárskej pôde. A de facto daň z nehnuteľnosti je majetkovou daňou, to znamená, jediným kritériom, ktorý je oprávnený pre určovanie nejakých rozdielov, je hodnota tej pôdy a kvalita toho výrobného prostriedku, na ktorom ten poľnohospodár pôsobí. To znamená, odstupňujme to podľa bonitných stupňov pôdy. Ak chceme určiť nejaké iné miestne rozdiely, tak tam dajme ešte nejaký priestor, ale nedávajme to do jedného daňového koša.

    Ďalší príklad, ktorý môžem uviesť, rozdielneho postupu riešenia tej istej problematiky je otázka daní z nehnuteľností v prípade stavieb. V návrhu zákona, ktorý predkladám, hovoríme o tom, že dane zo stavieb by sa mali rozdeľovať na dane zo stavieb určených na bývanie a dane zo stavieb určených na ostatné činnosti, teda aj na výkon podnikateľskej činnosti, aj na ostatné činnosti verejnoprospešného charakteru. Ale opätovne nemôžem sa prikloniť k téze, že sa to dá zhrnúť do jedného daňového koša. Daň z nehnuteľnosti je majetkovou daňou. Ak budeme hovoriť o tom, že máme snahu majetkovú daň riešiť tak, ako je to riešené v zahraničí, na základe nejakých cenových máp, na základe oceňovania hodnoty majetku, tak potom si ale povedzme aj tézu o majetku, ktorý bol nadobudnutý v predchádzajúcom období štyridsiatych, päťdesiatych, šesťdesiatych rokov, rodinných domoch, ktoré boli postavené v tých časoch za desiatky, možno stovky tisíc korún, ktoré dneska majú trhovú hodnotu tri, päť, osem, desať miliónov slovenských korún. Môžeme prejsť aj na hodnoty v eurách. Ale tí ľudia, ktorí v týchto domoch bývajú, majú reálne dôchodky 250 alebo 300 eur. Ak postavíme majetkovú daň v takomto podaní, tak jednoducho tí ľudia nebudú schopní tú daň zaplatiť. A jednoducho z nich urobíme ešte väčších žobrákov, ako sú nimi dneska, pri týchto nízkych dôchodkoch, ktoré poberajú.

    Môžeme prejsť na daň z bytov a nebytových priestorov. Opätovne v dani z bytov a nebytových priestorov je povedané, že rozdiel tej sadzby môže byť desaťnásobok. Áno, ja súhlasím s tým, že iná sadzba musí platiť pre centrum Bratislavy a iná sadzba musí platiť pre Jarovce, Rusovce alebo okrajové časti Bratislavy. Ale zase nemôžem súhlasiť s tým, keďže predmetom dane z bytov je aj daň z nebytových priestorov, že ja nemôžem zvýšiť v danej lokalite daň na nebytové priestory, ktoré sa využívajú na silne lukratívne činnosti, na dobrú podnikateľskú činnosť, byty, ktoré sú v katastri na listoch vlastníctva určené tak, že sú to priestory určené na bývanie a sú to de facto byty, sa v centre Bratislavy využívajú ako nebytové priestory, ktoré sa prenajímajú na administratívne účely za lukratívnych podmienok, že nemôžem tieto rozdiely nejakých spôsobom postihnúť a musím všetkých hodiť do jedného koša.

    Toto je podstata filozofie návrhu zákona ktorý predkladám a v tom sú tie rozdielnosti.

    Ja osobne si myslím, že táto téma nie je politická vo svojej vecnej a odbornej podstate, táto téma je politická v tom, akým spôsobom sa predkladá, akým spôsobom sa komunikuje a kto akým spôsobom obhajuje aké skupiny obyvateľov. V tom je politická. Ale myslím si, že je tu obrovský priestor na to, aby sme si sadli spoločne za jeden rokovací stôl a prestali sa hrať na to, kto má väčšiu pravdu, kto si dokáže čo presadiť. Pán minister, ja sa dostanem k tomu aj vo svojom vystúpení, lebo chcem vystúpiť aj v rozprave, aby bola možnosť korektnej debaty o týchto problémoch, ktoré som načrtol. Ale je potrebné, aby sme hľadali spoločnú cestu, lebo ten dopad nebude dopadom na politikov, ten dopad bude dopadom na bežných občanov, ktorý pri konštrukcii zákona, ktorá bude zvolená nešťastne, môže mať v niektorých prípadoch fatálne dopady. A myslím si, že to nie je záujmom nikoho z nás, nikoho z nás, ktorí sedíme v tejto ctenej snemovni. A preto prosím, aby sme sa pozerali na tento problém vecne a konštruktívne a zvažovali aj filozofiu, ako je postavený zákon. Mne je jasné, že dnes po hlasovaní odtiaľto odíde len jeden návrh zákona, že druhý návrh zákona nebude schválený. Nie som naivný, aby som si myslel, že schválený bude môj návrh zákona a nebude schválený vládny návrh zákona. Ale aj za tejto konštrukcie, aj za tejto situácie hovorím, že aj v návrhu zákona, ktorý predkladám, je dobrá filozofia. Dajú sa premietnuť veci do spoločného návrhu zákona, ktorý bude v druhom čítaní upravený do podoby takej, aby mal hlavu, pätu, zmysel, aby to neboli prázdne politické gestá, ale aby to boli reálne riešenia problémov občanov tejto krajiny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Kažimírovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 412), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, 22. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 416 z 10. júna tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na tejto schôdzi.

    To je všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Ďurkovský.

  • Príjemný dobrý deň. Dámy a páni, vážený pán minister, vážený pán predseda, iste mi pán minister teraz trochu odpustí, keď si dovolím jedno prirovnanie povedať. Mnohí z vás poznáte rozprávku o Kubkovi a Maťkovi. A jedna z tých príhod, ktoré sú tam popisované, hovorí i o tom, ako sa blíži vlk ku košiaru, kde chce zožrať ovce, a blíži sa k tomuto košiaru skrytý pod ostrohou sena. Keď som čítal tento návrh zákona, teraz hovorím o vládnom návrhu zákona, tak trochu som si spomenul na túto rozprávku z veľmi jednoduchého a prozaického dôvodu. Návrh, ktorý je predložený do pléna Národnej rady, má vo svojej dôvodovej správe veľmi stručný úvod. Hovorí sa v ňom o. i., citujem: „Návrhom na zrušenie duplicitných povinností, ktorými sa oznamovali rôzne skutočnosti na strane daňovníka, a zavedením jedného spoločného priznania k miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie...“ To znamená istým spôsobom zjednodušenie administrácie celého tohto procesu. Toto je, myslím, vítaným a veľmi pozitívnym cieľom návrhu zákona, ktorý je predkladaný, čo ale rovnako zdôraznil vo svojom úvodnom slove pán minister, v tejto dôvodovej správe je až na ďalších stranách a nie je to možno až tak zvýraznené. A to je práve tá zmena, ktorá tu už bola načrtnutá, zmena zo 40-násobku na 10-násobok.

    Tým, ktorí možno s týmto návrhom zákona alebo s pôvodným znením zákona neprišli do kontaktu, treba povedať jednoducho to, že ide o zmenu, ktorá sa silným spôsobom dotkne predovšetkým radových obyvateľov jednotlivých miest a obcí. V súčasnosti majú mestá a obce právo vyrubiť daň z nehnuteľností 40-násobku minimálnej dane. Minimálna daň sa poväčšine uplatňuje na dane z bytov. Maximálna daň sa uplatňuje na podnikateľské subjekty. Zatvorením týchto nožníc, ako to nazval kolega Petrák, dochádza k tomu, že sa zníži absolútne číslo príjmu do rozpočtu jednotlivých miest a obcí. Aby jednotliví primátori a starostovia mohli tento príjem istým spôsobom vykompenzovať, musia zvýšiť tú najspodnejšiu hranicu. A to znamená zvýšiť dane predovšetkým z bytov, čo vo svojej podstate je tiež dlho diskutovaná téma, bolo to hodnotené zo strany viacerých ekonómov ako téma, ktorú treba otvoriť z toho titulu, že dane z nehnuteľností sú na Slovensku vraj poddimenzované. Iste, dá sa o tom diskutovať. Je to, samozrejme, jedna z možností.

    Ale čo mne vadí na tomto návrhu, je práve to, že sa pomôže veľkým firmám, nielen stredným a malým podnikateľom, ale veľkým firmám. Keď hovorím o Bratislave, hovorím o Slovnafte, hovorím o Volkswagene a ďalších fabrikách, čo znamená obrovský výpadok rozpočtu jednotlivých miest. Tento výpadok budú musieť, samozrejme, nahradiť, ako som spomínal, starostovia zvýšením daní z bytov. Daň z nehnuteľností vždy pre každú samosprávu predstavovala v minulosti istým spôsobom nástroj na to, aby si mohli tieto samosprávy kompenzovať výpadok rozpočtu, ktorý bude napr. spôsobený znížením daňových príjmov zo strany štátu. Týmto spôsobom sa práve táto možnosť jednotlivým mestám a obciam znižuje, resp. úplne minimalizuje.

    Čo sa týka ďalšieho osudu rozpočtov miest a obcí, samozrejme, sa týmto spôsobom stávajú mestá a celá samospráva podstatne závislejšie od fungovania štátu. A to je možno to prirovnanie, ktoré ja osobne som si dovolil na začiatku predniesť, kde štát istým spôsobom, či chceme alebo nechceme, pohlcuje samosprávy z hľadiska voľného fungovania daňovej politiky.

    Je možné, samozrejme, uskutočniť niekoľko ďalších krokov, tak ako opäť to zdôrazňoval aj kolega Petrák, a otvoriť túto diskusiu. Prihováram sa za ňu, lebo už v minulosti padlo aj na pôde ministerstva financií niekoľko názorov. Jeden z tých názorov bol prezentovaný i výzvou, že poďme upraviť tento daňový zákon, aby sa jednotlivé sadzby daní z nehnuteľností vyrubovali na základe trhovej hodnoty nehnuteľností. Je to, samozrejme, možné, nebude to jednoduché, ale je to jeden z tých spôsobov, ako objektivizovať tieto dane a sadzby daní, či už v jednotlivých mestách, obciach alebo v jednotlivých častiach miest, väčších miest.

    Tak ako som povedal na začiatku, dámy a páni, práve to zníženie 40-násobku na 10-násobok z môjho pohľadu predstavuje základný problém tohto návrhu zákona. Nechcem vás dlho unavovať, preto len na záver mi dovoľte povedať, ja tento návrh zákona v tejto podobe takto nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou, pán poslanec Matej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Ďurkovský aj predchádzajúci rečníci, je dobré, že sa táto téma otvára. Daň z nehnuteľnosti treba riešiť. A má rôzne pohľady a rôzne parametre, ako túto sadzbu stanovovať.

    Ale čo chcem povedať, je, že kto iný ako starostovia a primátori by mal vedieť, aká skupina obyvateľstva, či sú to nájomníci bytov alebo vlastníci bytov, alebo vlastníci domov, znesie akú sadzbu dane? To je jeden postreh. Takže nemusí platiť automaticky to, že výpadok na tej hornej hranici poplatku musí byť zaťažený na poplatkoch napr. vlastníkov bytov. Tá samospráva má iný pohľad. A títo starostovia a primátori by mali hľadať aj iné formy úspor a takú efektivitu samosprávy, aby nemuseli napr. zaťažiť byty niekde v okresnom meste na východe Slovenska, čo je úplne iná príjmová zložka obyvateľstva ako napr. v mestskej časti Bratislavy. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ďurkovský. Poprosím mikrofón pre pána Ďurkovského. Technika zlyhala. Vieme zapnúť vedľajší mikrofón? V obave pred vašou faktickou poznámkou technika skolabovala.

  • Ruch v sále.

  • Poprosil by som teda o mimoriadny kľud v miestnosti a, pán Ďurkovský, nech sa páči.

  • Rečník uviedol faktickú poznámku bez použitia mikrofónu, takže nebolo nič počuť.

  • Tak ďakujem. Jediný mikrofón v tejto sále, ktorý v tomto momente funguje, je môj, čo má svoje výhody, ale napriek tomu 3 minúty bude prestávka, dokým nebude reštartovaný systém. Ďakujem pekne.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, pani poslankyňa Vaľová, poďte sem, máme mikrofón. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Príjemný dobrý deň prajem. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, príjemný dobrý deň, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja sa teším, že v tomto parlamente sa rozprúdila diskusia o tomto zákone, o vládnom zákone viac-menej, by som povedala, a to z toho dôvodu, že chýbalo to, že tento zákon vôbec nebol prediskutovaný medzi primátormi, starostami, ZMOS-om. Ak pán minister uvádza vo svojej správe, a ja sa toho dotknem, že išlo to na návrh starostov a primátorov, musím povedať, že ja som primátorka a nedostala som z ministerstva financií žiadnu otázku, ako naše mesto nedostali sme ani vôbec nejaký podnet k tomu, aby sme sa mohli vyjadriť. Takže bola by som veľmi rada, aby pán minister bol vecný, aby povedal, s ktorými primátormi diskutoval, ktorí navrhli takúto zmenu zákona, pretože, ako povedal pán Ďurkovský, čo ma teší, že je to aj z radov koalície, je to bývalý primátor a rozumie týmto veciam, tento zákon má jeden zásadný problém.

    Ja si dovolím tvrdiť, že tento zákon má viacero zásadných problémov. Čiže zákon o miestnych daniach má oficiálne podľa zámeru ministerstva riešiť prioritne zníženie administratívnej záťaže pri správe miestnych daní a poplatkov ako pre daňovníkov, tak aj pre obce a mestá. Skutočný dôvod tohto návrhu zákona je však zvýšiť príjmy rozpočtu verejnej správy. Tento fiškálny cieľ by sa dosiahol hlavne znížením rozpätia medzi sadzbami pri dani z nehnuteľnosti na 10-násobok. V praxi by to znamenalo, že ak by obec zvyšovala sadzby dane pre podnikateľov, tak by musela zvýšiť aj sadzby dane pre občanov. Ide o výrazný zásah do kompetencií obcí a ich orgánov, narúša ich autonómiu, ktorá je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. Čiže tento zákon vážne zasahuje do práv autonómie miest a obcí a narúša Ústavu Slovenskej republiky. Týka sa to aj návrhu určiť maximálnu hranicu minimálnej sadzby dane z nehnuteľnosti čoho dôsledok bude zvýšenie daní pre stavby na poľnohospodárske účely. Pre mnohé poľnohospodárske firmy to môže mať vážne finančné dosahy.

    Tak dôležitý zákon je predkladaný ako iniciatívny, nebol zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Tento fakt len podčiarkuje pravý význam tohto návrhu. A to je zvýšenie daňových príjmov rozpočtu verejnej správy. Tak vážny zákon predsa musí byť predložený do vážnej diskusie, hlavne s územnými samosprávami. A tejto diskusii musí predchádzať seriózna analýza. Chcem povedať, že tento zákon nemá žiadnu analýzu o tom, aké budú dopady. A teda ani nebola doložená k tomuto zákonu. A opätovne vyzývam pána ministra, keďže tvrdí v správe, že to bolo na podnet primátorov, aby uviedol mená primátorov, s ktorými túto vec diskutoval a takýto návrh vznikol.

    Návrh zákona v predkladanej správe konštatuje, že je vyvolaný podnet obcami a miest, to som povedala. Z oficiálneho pripomienkového konania však vyplýva, že obce a mestá, či už sú združené v rámci ZMOS alebo Únie miest, sú proti nemu. Keď si to prezriete v dennej tlači, tak uvidíte, že ZMOS sa nikdy pozitívne k tomuto zákonu nevyjadril. A ja som nečítala jedno pozitívne vyjadrenie primátora alebo starostu k tomuto zákonu.

    Zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy sa má diať úpravou regulácie stanovenia sadzieb pri dani z nehnuteľnosti, pričom ťarchu majú niesť občania. A tí, ktorí budú v ich očiach niesť fakticky zodpovednosť, tí majú byť starostovia, primátori a poslanci mestských či miestnych zastupiteľstiev.

    Návrh míňa stratégiu prechodu zdaňovania nehnuteľnosti podľa hodnotového princípu, oslabuje pozíciu obcí pri formovaní dane z nehnuteľnosti, pričom tieto dane sú považované ako daňový nástroj pre obce v oblasti finančnej politiky v súlade s pôvodnými princípmi fiškálnej decentralizácie. Obce sú postavené v tomto návrhu do pozície štatistov pri napĺňaní fiškálnych cieľov vlády pri znižovaní deficitu verejných financií na úkor občanov a obcí. Rezervy je potrebné hľadať hlavne v ústrednej štátnej správe, ktorá si vyžaduje hlbokú reformu, aby bola lacnejšia a efektívnejšia.

    Musím povedať, že ešte očakávam to B, keď pán minister a ministerstvo chce zobrať 190 mil. eur mestám a obciam, ktoré sú dneska už tak zaťažené, že niektoré z nich sú na pokraji nútenej správy, a to z toho dôvodu, že mestá a obce dostali do vienka cesty II. triedy, dostali do vienka sociálne služby, dostali do vienka školstvo. Už dnes nemajú na to peniaze. Akonáhle sa urobí fiškálna decentralizácia a zoberie sa 190 mil. eur, niektoré mestá a obce budú úplne na pokraji kolapsu.

    Návrh zákona vážne zasahuje aj do oblasti správy daní. Vyplýva z neho, že obec bude vyrubovať miestne dane a poplatky jedným rozhodnutím. Je to nezmysel, pretože ak sa daňovník odvolá proti tomuto rozhodnutiu len z dôvodu čo len jedného poplatku, bude to znamenať odklad účinku pre všetky ďalšie dane a poplatky vyrubené týmto rozhodnutím. Ja sa potom, keď by to prešlo do druhého čítania, verím, že to tam neprejde, vyjadrím aj priamo k daným paragrafom, pretože myslím si, že túto časť zákona tvorili ľudia nieže od zeleného stola, lebo ani neviem povedať, odkiaľ možno to bolo, niekde od lesa, pretože skutočne niekedy zjednodušiť, že budeme mať iba jedno tlačivo, neznamená veci uľahčiť. A nechcem zachádzať do detailov. Ale tí, ktorí viete, ako sa vyrubujú dane, že ten, kto má dom, nemusí mať psa a naopak, dáte to do jedného tlačiva a dáte to do jedného vyrubenia dane, pričom ktokoľvek sa odvolá len proti jednému, všetko stráca platnosť. Vážení páni a dámy, neviem, kto toto tvoril. Ale myslím si, že ten má tak ďaleko do praxe ako ja do dôchodku. A to mám ešte dosť do dôchodku, to mi verte, pán minister. Predpokladaný cieľ znížiť administratívnu záťaž pre daňovníkov a správcov dane sa teda mení na presný opak, a to na skomplikovanie rozhodnutí v tejto oblasti. A to ešte chcem hovoriť o tom jednom tlačive, možnože niekto čaká na zákazku, aby vytlačil všetky tlačivá pre celú Slovenskú republiku, lebo to nedáva iný zmysel, páni poslanci, pretože, skutočne, ak sa odvoláte proti jednej dani, a máte ich na jednom tlačive a jedným uznesením štyri, tak vám to zablokuje výber ostatných daní. Tak skutočne poďte do praxe, neseďme tu, nepozerajme, poďte do praxe a potom poďme rozhodovať, prv sa poďme na to spýtať preto, lebo ja ešte raz hovorím, ani jedno mesto nedostalo k tomuto zákonu pripomienku ani jednu otázku. A viem, o čom rozprávam. Je to skutočne zákon, ako som to povedala na začiatku, čisto iniciatívny ministerstva, ktorý nebol ani v legislatívnom pláne vlády, vážení. To vám nevadí?

    Zníženie administratívnej záťaže sa má dosiahnuť aj podaním len jedného daňového priznania, to som povedala, za všetky dane a poplatky s ročným zdaňovacím obdobím. Takáto zmena výkonu správy dane vyžaduje značné organizačné, personálne, softvérové, technické a materiálne zmeny. Stihnúť tieto zmeny, tak ako to zákon uvádza, od 1. 12. 2011 považujem za úplný nezmysel. To nie je technicky možné, ale, samozrejme, niekto to navrhol a myslí si, že technicky možné to je. Ja ako primátorka tvrdím, že to nie je technicky možné.

    Čo by som odporúčala pri tomto zákone. Návrh by mal zrušiť oslobodenie od dane z nehnuteľností, čo je v súlade s vládou prerokovanými cieľmi z hľadiska daňovej spravodlivosti eliminovať daňové výnimky. Zákon o miestnych daniach a poplatkoch však vláda vo svojom návrhu z tejto koncepcie vylúčila. A, pán minister, to ste mali napísané a vy ste to z tejto koncepcie vylúčili. Návrh zákona by mal rozšíriť predmet zdanenia o tie nehnuteľnosti, ktoré nie sú pevne spojené so zemou. V praxi však dochádza k tomu, že mnohé podnikateľské stavby nepodliehajú zdaneniu. Ani toto ten zákon neobsahuje. Návrh je predkladaný za výrazného nesúhlasu tých, ktorých sa to týka, územných samospráv. Je preto potrebné ho odmietnuť ako celok. Vypracovaniu nového návrhu musí predchádzať analýza a diskusia. A pri koncipovaní nového návrhu je potrebné pokračovať v prechode na zdaňovanie nehnuteľností podľa hodnotového princípu. Termín účinnosti návrhu je nereálny, čo potvrdzuje potreba naplnenia aj bodu 3, ako som rozprávala.

    Preto, pán minister a vážení páni poslanci, verím, že situáciu je potrebné zlepšovať aj v mestách a obciach, možno aj zákonom, ale neodporúčam, aby sa tento zákon vrátil na prepracovanie ako celok a chcela by som dať o tom hlasovať, aby sa ďalej nepokračovalo v jeho, myslím tým vládny návrh zákona, aby prerokúvaní. A vážne vás o to prosím za primátorov a starostov. Toto bude skutočne likvidácia niektorých obcí a miest, ak sa pod toto podpíšete, budete mať pre to vážne výčitky tam, kde do ktorejkoľvek obce alebo mesta vstúpite. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Máme dvoch poslancov prihlásených do faktických.

    Pán poslanec Kaník.

  • Pani poslankyňa, ja by som tak nedramatizoval ten váš záver. Určité niektoré praktické postrehy, ktoré ste tam povedali, stoja za zváženie. A veď máme prvé čítanie. V druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy sa dá určite vylepšiť to, čo za vylepšenie stojí.

    Ale ja sa vyjadrím len k jednej veci, k tej časti, ktorá hovorí o zužovaní rozdielu daní z nehnuteľností medzi bytmi, domami a podnikateľskými subjektmi. To je jednoducho pre mňa koniec výpalníctva, pretože niekedy, žiaľbohu, niektorí starostovia a primátori si zabezpečovali svoju popularitu populizmom takého typu, že minimalizovali daň pre väčšinu svojich voličov, samozrejme, čo sú obyvatelia bytov. A vypaľovali podnikateľov, neuvedomujúc si pritom, že práca pre ľudí, ktorí bývajú v tých bytoch, je závislá od týchto podnikateľov. A to nie je zdravé, to nie je dobré. Veď je prirodzené, že vy s tým súhlasiť nemôžete, pretože to prenáša na plecia primátorov a starostov väčšiu zodpovednosť za to, ako stanovia tú daň, akým spôsobom ju rozdelia, veď nemusia stanovovať hneď jej extrémne horné a spodné polohy. Veď na to je to, aby sa to nejakým spôsobom kategorizovalo podľa podmienok v obci, podľa jej záujmov. A tam by to malo smerovať. Takže rozumiem, prečo s tým nesúhlasíte, ale myslím si, že tak ako to bolo nastavené doteraz, to nebolo dobré.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, pretože vás poznám už z minulého volebného obdobia, zostal som na začiatku trošku prekvapený, že ste sa chceli postaviť k riešeniu tohto problému vecne. Ale už vo svojej druhej časti vystúpenia ste to obrátili vyslovene do politickej roviny, čo ma trošku mrzí, i keď uznávať, že táto snemovňa je priestor na to, kde sa majú vymieňať aj politické názory.

    K tej vecnej stránke chcem povedať, že napr. niektorí starostovia najmä v menších obciach a tam, kde teda sú kľúčoví podnikatelia z oblasti poľnohospodárstva, mali tým, keď mali 40-násobok možnosť zvyšovať daň, veľký priestor na to, že sa vedeli dohodnúť, pretože vieme, ako fungujú tie obecné zastupiteľstvá a akí sú, tým nechcem generalizovať, niektorí poslanci, vytváral sa veľký priestor na to, že mohli úplne ľahko zlikvidovať toho, kto napr. aj dobre pracoval. Tak mu jednoducho zvýšili daň, a to tak významným spôsobom, že ten to nedokázal prežiť. Práve tento návrh zákona sa snaží riešiť aj túto oblasť, aby sa znížil tento priestor.

    Viete, a nepáčia sa mi prirovnania, že to vytvárali ľudia od lesa, ako keby les bol niečím urážlivým. Les je vysoko organizované biologické spoločenstvo. A ponižovať to na úroveň, že to robili ľudia od lesa, považujem za nedôstojné.

    Rovnako aj zákazka na tlačivá. To hádam nepatrí na túto pôdu. Ďakujem.

  • Posledný rečník v poradí je pán poslanec...

  • Hlas z pléna.

  • Tak treba sa hlásiť, pani Vaľová.

  • Reakcia poslankyne.

  • Vy tlačíte a nič? Tak to ma mrzí, samozrejme. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som rada, že ma beriete vždy s takým humorom. A to vždy veci odľahčí. Za to vám ďakujem.

    Na pána poslanca Kaníka. Pán poslanec, povedali ste, že niekto niekoho vypaľoval. To sú zase také domnienky. Ja zase budem hovoriť iba o tom, čo poznám z praxe. V Humennom sa 12 rokov nezvyšovali dane ani pre podnikateľov, ani pre občanov. Prečo? Pretože k nám nikto nepríde investovať, lebo sme na konci východu. Jednoducho nemáme cesty. A my si vážime každého jedného podnikateľa a snažíme sa mu robiť také podmienky, aby ľudia mali prácu, lebo je vysoká nezamestnanosť na východe. To je prvá vec.

    Druhá vec. Snáď to nemyslíte vážne, pán Kaník, čo ste povedali, že svojim kamarátom, ktorí bývajú v bytoch, dáte nízke dane. Však všeobecne záväzné nariadenie ide na všetky byty. Alebo si myslíte, že robíme všeobecne záväzné nariadenie na jeden bytový dom a že na druhý ho nerobíme? To sú úplné srandy.

    Pán Kaník, ja už sa teším na tie verejnoprospešné práce, lebo nezamestnanosť stúpa, neklesá, tak ako ste to vy potvrdzovali, ako to urobíte, Zákonníkom práce. Čiže ja skutočne nedramatizujem, ja nastavujem zrkadlo, tomu, čo sa tu deje.

    A čo sa týka pána Goliana, tiež bol zo začiatku vecný a potom zašiel do politickej roviny, ale parlament je už na to, aby mi rozprával o tom, čo je les. Les som použila ako prirovnanie, že les je možno ďaleko od praxe, do lesa si ideme oddýchnuť, ale my tuná neoddychujeme, musíme robiť zákony pre prax.

    Takisto chcem povedať, že ozaj je všeobecne záväzné nariadenie či v obci alebo v meste, opäť upozorňujem, pre všetkých podnikateľov. Nedá sa urobiť všeobecne záväzné nariadenie pre jedného podnikateľa, aby sme ho zlikvidovali.

    Pán Golian, už ste boli niekedy v samospráve? Ak nie, tak to je vaša škoda, lebo vidím, že neviete, o čom rozprávate, ak áno, ak si zaslúžite päťku, asi ste tam nesedeli, pretože inak by ste vedeli, že všeobecne záväzné nariadenie nemôžem urobiť pre jedného podnikateľa. Všeobecne záväzné nariadenie v mestách a v obciach schvaľujú poslanci a robí sa pre všetkých podnikateľov rovnako. Takže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme.

    A chcel by som ešte tu na pôde Národnej rady pripomenúť stávku, ktorú uzavrel pán Kaník s pani Vaľovou.

    Nech sa páči.

  • Reakcia poslanca.

  • Máme aj rozsah verejnoprospešných prác?

  • Reakcia z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Mám na mysli v Humennom verejnoprospešné práce, samozrejme.

    Pán Petrák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vidím, že to prešlo do humorného tónu. Takže, ctené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja to vrátim do vážneho tónu, ale nakoľko sme na pôde parlamentu a táto pôda je aj politickou arénou, napriek tomu, že mám enormný záujem na tom, aby sme sa dohodli na racionálnych riešeniach, musím povedať aj politické stanovisko k tomuto.

    Pán Ďurkovský povedal, že zatvorenie nožníc zo 40-násobku na 10-násobok bude znamenať výpadok rozpočtu obcí a miest a tým pádom bude treba zvyšovať dane z nehnuteľností v mestách za byty, v obciach a menších mestách aj za rodinné domy, aj za priestory, ktoré tvoria záhrady, nádvoria. Tu by som povedal, že ak voláme po finančnej doložke, kde ministerstvo tvrdí, že to nebude mať dopady na hospodárenie obcí a miest, to, čo tvrdí ministerstvo, že to nebude mať dopady na hospodárenie obcí a miest, hovorí presne to, čo hovoril pán poslanec Ďurkovský.

    Ale tu je ešte jeden obludnejší návrh, ku ktorému sa postupne dopracujeme, keď bude predložený návrh štátneho rozpočtu. Ctené dámy, vážení páni, návrh rozpočtu na rok 2011 a zmena financovania obcí a miest znamená výpadok na príjmovej stránke pre obce a mestá 15 mil. eur, čo v jednoduchom prepočte znamená 30 eur na jedného obyvateľa, 30 eur na jedného obyvateľa. Ak nechceme, aby celé Slovensko sa ponorilo do tmy v budúcom roku, ak nechceme mať na Slovensku Neapol s hromadami smetí, to znamená, týchto 30 eur na obyvateľa musíme vybrať od tých ľudí, od tých, ktorí sú kojencami, aj od tých dôchodcov, ktorí ležia na smrteľnej posteli. Toto považujem za obludnosť tohto návrhu a konštrukcie zákona, tak ako je postavený. A s týmto nemôžeme súhlasiť nielen ja, ale, verím, nikto na Slovensku.

  • Ak dovolíte, prejdem na tie faktické veci, kde myslím, že môžeme hľadať politickú zhodu a predovšetkým vecnú zhodu. Pán minister, ja som predkladal tento návrh zákona v júni tohto roku. A čakal som, že bude dodržaný rokovací poriadok. To znamená, keď bol riadne predložený návrh zákona, bude na schôdzi Národnej rady prerokovaný. A keďže platí klauzula, za ktorú sa zasadzoval pán predseda Sulík, že v prípade, že návrh zákona nebude schválený, tak o rovnakej veci sa nebude môcť rokovať 6 mesiacov, že vyvolám priestor na to, aby som prinútil vládnu koalíciu, aby sme rokovali vecne o podmienkach a hľadali priestor na dohodu. Vládna koalícia to vyriešila úplne jednoducho a úplne elegantne. Presunula návrh na túto schôdzu, kde je predložený spolu s vládnym návrhom zákona. A je jednoznačné, tak ako som povedal už vo svojom úvodnom slove, že nie som naivný a z tohto rokovania odíde iba jeden návrh zákona a určite to nebude návrh opozičného poslanca. To považujem za priestor, kde to nie je rokovanie úplne kóšer.

    K veciam.

    Čo vytýkam tomuto návrhu zákona alebo, kde boli problémy, prečo sa k tomuto vôbec pristupovalo. Vrátim sa na rokovanie, myslím, že bolo v decembri roku 2010, kde v súvislosti so štátnym rozpočtom na rok 2011 bol otvorený aj zákon o miestnych daniach a poplatkoch, kde som dával pozmeňujúce návrhy. A pamätám sa na slová pána ministra Mikloša, ktorý povedal, že zvažuje rácio pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil, ale že treba ich zahrnúť do komplexnejšej reformy, lebo tam nie sú postihnuté napr. ubytovacie kapacity, kúpeľné mestá. Ten, kto chce, nech si pozrie tento návrh zákona alebo diskusiu k tomuto návrhu zákona.

    A ja sa vrátim teraz späť. A, pán minister, chcem sa vážne spýtať: Z tých pripomienok, ktoré ste spomínali vtedy v rozprave, čo je tuto zahrnuté, čo je tuto zahrnuté? O kúpeľných mestách, pozemkoch tu nie je ani slovo. O ubytovacích kapacitách, po čom volali obce a mestá, sa jednoznačne hovorilo aj v stanovisku Združenia miest a obcí z 9. mája 2011. A pod číslom 321 z roku 2011 pod písmenom c) sa hovorí: „Požadujeme jednoznačne definovať zdaňovanie napr. apartmánových domov.“ A je tam celý ďalší odsek. Znovu, k tomuto nie je v zákone nič.

    Budeme hovoriť o výnimkách, ktoré sú ďalšie. Načala ich pani kolegyňa Vaľová, ktorá to pozná takisto z praxe, je to zadefinovanie stavieb. Stavba je zariadenie, ktoré je spojené so zemou pevne základom, rozumej, betónovým základom. Máme desiatky hektárov slnečných elektrární, ktoré nemajú pevný betónový základ. De facto a de iure podľa tohto zákona nie sú predmetom zdaňovania ako stavby alebo ako zastavané plochy, lebo sú naďalej v katastri vedené ako orné pôdy, v lepšom prípade ako ostatné plochy. A jednoducho nie sú zdaňované stavby, lebo nemajú pevný základ. V tomto návrhu zákona, po čom volali mestá a obce, znovu nie je ani zmienka. Môžeme hovoriť o stánkoch, o unimobunkách, ktoré sú postavené na pevných plochách, trebárs na betónových paneloch, ktoré sa nepovažujú zo zákona za stavby. Znovu, nie sú žiadnym spôsobom zdaňované. Vo vládnom návrhu zákona sa to nijako neobjavuje. V návrhu zákona, ktorý predkladám, tento problém riešený je. Prečo sa nevieme dohodnúť na takejto obyčajnej jednoduchej triviálnej veci?

    Poďme hovoriť o tom, akým spôsobom ideme riešiť členenie pozemkov, kde bol problém, po čom volali poľnohospodári, a čo bolo prvotným impulzom pre to, aby došlo k zmene zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Poľnohospodári hovorili, že v niektorých dedinách, môžeme ich narátať na Slovensku 10 – 20, nie sú to stovky a nie sú to tisíce obcí, dochádzalo vzhľadom na zlé medziľudské vzťahy medzi vedením obce a podnikateľskými subjektmi k diferencovaniu stanovovania dane z nehnuteľnosti pre poľnohospodárov, predovšetkým súkromne hospodáriacich roľníkov, že jeden mal takúto daň, druhý mal takúto daň, čím sa ho snažil starosta zlikvidovať. Alebo pokiaľ to bol podnikateľ zo susednej dediny, alebo aj zahraničný subjekt, snažil sa ho nejakým spôsobom ukrátiť (alebo aj miestne zastupiteľstvo). Ak hovoríte, že zatváranie nožníc, ktoré ste nastavili 10-násobkom, toto neumožňuje, tak ja vám hovorím, že to umožňuje úplne jednoducho. Ak ja tam mám 10-násobok, Ferovi dám základnú sadzbu, Jožovi dám 10-násobok a Jožo do roka skrachuje. Čo ste vyriešili? Ako ste vyriešili problém, ktorý vyvolal vôbec diskusiu o návrhu zákona o miestnych daniach a poplatkoch? Nevyriešili ste ho nijako, len ste demonštratívne ukázali, že znižujete roztvorenie nožníc, ale problém ste nevyriešili, lebo sa dá zneužívať tento systém, takisto ako sa dal zneužívať doteraz. Prečo nejdeme riešiť tento problém tým, že pomenujeme problém a snažíme sa ho vyriešiť? Ja som povedal v decembri, a opakujem to opätovne, pre mňa je rozdiel, či je poľnohospodárska pôda, ktorá je ako orná pôda, ako aj trvalé trávnaté porasty, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností, ktorý tvorí podklad pre vyrubenie daní, lebo ja chcem rozlišovať, či tam niekto vykonáva cieľavedomú poľnohospodársku činnosť a tým zveľaďuje aj krajinu alebo tú pôdu necháva ležať úhorom, je zaburinená, prináša to spoločnosti škody tým, že tí susedia ostatných nehnuteľností to musia viac odburiňovať. A dokonca sú aj takí hrdinovia, ktorí na túto pôdu ešte berú štátne dotácie. No ja to chcem jednoducho riešiť, aby takéto nespravodlivosti v tejto krajine neboli, aby sa toto postihlo. Vládny návrh zákona o tomto nehovorí absolútne, absolútne nič. Ustanovenie, ktoré je uvedené v mojom návrhu zákona, ktorý hovorí o cieľavedomom obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy a odkazuje pod čiarou na príslušné návrhy zákona, tento problém rieši. Ja sa pýtam poľnohospodárov a napr. pána Goliana z vládnej koalície, vám, poľnohospodári, takýto postup nevadí, vy nechcete vyriešiť problém, ktorý sa vás bytostne dotýka? No ak nie, tak to povedzte verejnosti úplne rovno a jednoducho sa neskrývajte za to, že idete zastupovať záujmy niekoho.

    Môžeme hovoriť o desiatkach ďalších vecí, ktoré sú tu. Ja som už jednu z nich pomenoval. Sú to byty a nebytové priestory, jedna skupina dane. Prečo nechcete oddeliť byty, ktoré majú aj svojím spôsobom sociálnu funkciu, od nebytových priestorov, ktoré slúžia vo veľkej časti na podnikateľskú činnosť? A prečo nemôžeme oddeliť nebytové priestory, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k stavbám na bývanie, to znamená kočikárne, pivnice v bytových domoch, od toho, čo slúži na podnikateľskú činnosť? Prečo chcete zdaňovať rovnakou sadzbou kočikáreň ako obchod, krčmu, herňu, ktorá prináša státisícové a možno aj miliónové zisky? Toto považujete za sociálne a spravodlivé? To snáď nemyslíte vážne? Pre mňa je prioritou, aby mladé rodiny mali kde bývať, aby za kočikáreň neplatili také isté dane ako za herne, kde zarábajú desiatky a stovky miliónov korún. A na druhej strane predložíte návrh zákona, ktorým hovoríte, že obec môže zakázať herne, ale môže ich zakázať plošne. Buď ich v tom meste povolí, alebo ich v tom meste nepovolí. Veď to nie je riešenie problémov, to je len schovávanie sa za problém a deklarovanie nejakého postoja.

    Dámy a páni, môžeme hovoriť o desiatkach ďalších vecí, ktoré sú tu, ale ja sa vrátim, opätovne k podstate tohto. Pán kolega Matej povedal, že starostovia musia poznať hranicu, ktorá je znesiteľná pre dané územie. Ale ak povieme, že dostanete na jedného obyvateľa o 30 eur menej v budúcom roku, ak nemám pravdu, nech to pán minister vyvráti, že toto nenapísal do návrhu štátneho rozpočtu, ak nemôžete vybrať od podnikateľov to, na čo ste boli zvyknutí a na čom ste boli dohodnutí a čo fungovalo a s čím neboli problémy, tak to musíte vybrať od obyvateľov bez ohľadu na to, či to urobiť chcete alebo nechcete.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Pán poslanec, nie je to otázka toho, či to chcete alebo nechcete, či si starosta, primátor zníži plat o tisíc, o dvetisíc eur alebo ho nebude poberať vôbec. Drvivá väčšina obcí alebo veľká časť obcí, boli dve programovacie obdobie, v rokoch 2004 – 2006, to ďalšie beží, v rokoch 2007 až 2013, sa zapojila do európskych projektov, aby pozdvihli svoje obce a mestá. Väčšina projektov, takmer všetky projekty, mala svoje kofinancovanie. A na kofinancovanie si museli zobrať úvery. A bol daný finančný rámec, v ktorom sa pohybujú. Pri finančnej decentralizácii pán minister tuto na tomto mieste stál a bil sa do pŕs, kde hovoril, že účelom finančnej decentralizácie je priniesť stabilitu a predvídateľnosť krokov do budúcnosti. Dneska keď si tie obce a mestá nabrali úvery, keď im zoberieme peniaze zo štátneho rozpočtu, keď ich postavíme pred úlohu, či budú zdaňovať kojencov a ľudí na smrteľnej posteli, tak im povieme, že „máš voľbu“. No jednoducho nemáš voľbu, lebo donesieš obec a mesto do nútenej správy a uškodil si všetkým.

    Dámy a páni, takto sa ísť ďalej nedá. Ja opätovne volám po serióznej diskusii, aby sme problém vyriešili vecne, lebo toto bude politikou vtedy, keď budeme pokračovať takto. Ak si sadneme za jeden rokovací stôl, nemusí to byť politickým problémom, nemusíme sa obviňovať, nemusíme hovoriť, že tých 30 eur na toho obyvateľa bude nová Miklošova daň, a nemusíme hovoriť ani o tom, že niekto chce chytať jedovatého hada cudzími rukami, to znamená, ak sa pán predseda buchne o zem a povie, že už ďalej sa dane zvyšovať nebudú, tak povieme, dobre, vláda ich zvyšovať nebude, ale zvýšite ich vy, starostovia, primátori. Dámy a páni, tadiaľ to cesta nevedie. Ak máte cit a zmysel pre zodpovednosť za spravovanie tejto krajiny, tak musíme hľadať spoločné riešenia, spoločné východisko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Máme prihlásených päť poslancov...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Jasaň, vy ste chceli s faktickou vystúpiť, hej?

  • Reakcia poslanca.

  • . Tak poprosím nakoniec zaradiť pána poslanca.

    Pán poslanec Bublavý má slovo.

  • Kolega Petrák výstižne v rozprave povedal, a to dosť podrobne, o výpadku financií pre samosprávy a o zlom vládnom návrhu. Ministerstvo financií znova a znova potvrdzuje svoj postoj k samosprávam, ignoruje ich názory a uzaviera spomínané nožnice, ktoré sa tu niekoľkokrát spomínali, a to takým drzým a krutým spôsobom pre samosprávy, že už asi horšie obdobie za fungovania samospráv nemohlo prísť, lebo spejeme k paralyzovaniu samospráv. A to by sme ako Národná rada nemali dopustiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán kolega Petrák, dve poznámky.

    Vieme, kde sa nachádza Slovensko, kde sa nachádza Európa, eurozóna, kde sa nachádza svet. Sme v období, keď veľa vecí, ktoré fungovali dobre, alebo tak sa to tvrdí, možno spôsobilo práve to, kde sa nachádzame. Je to všeobecná úvaha, ale je to tak, lebo keby to bolo všetko dobré, tak dneska nie je kríza, dneska nemáme s ničím problém.

    Ďalšia poznámka je o tom, o čo tu vlastne ide. A preto vám poviem, o čo tu vlastne ide. To, či máte rozdiel, je to 10-, 20-, 30-, 40-, 60-násobok, je jedno, ide tu, a poviem to úplne nahlas, o to, že vy bojujete za to, aby starosta bol vždycky ten dobrý pred ľuďmi a vláda bola tá zlá, lebo bez ohľadu na to, či máte 10-, 20-, 30-násobok, ten starosta musí rozhodnúť aj o tej minimálnej výške okrem pôdy, samozrejme. Ale na druhej strane beriem, že otvorili ste mnoho tém, s ktorými súhlasím. To znamená, že stavby, ktoré nie sú pevným základom spojené, nevie starosta spoplatniť. Možno sú to nebytové priestory. O kategorizácii pôdy sa fakt diskutuje, ale sme v prvom čítaní. Takže ja tiež súhlasím s tým. Poďme využiť priestor medzi prvým a druhým čítaním. Vy ste sám povedali, že s tým počítate, že vládny návrh posunieme do prvého čítania. A potom na tie podnetné veci, ktoré sú dobré a správne, využime ten priestor. Diskutujme a predložme pozmeňujúce návrhy. V tom vidím význam tejto diskusie. Ale ešte raz si dovolím zdôrazniť, nie je vždycky dobrá cesta, aby bol len starosta dobrý pred občanmi a vláda zlá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že starostovia a primátori nemajú vôbec problém rozhodnúť o tom, kto má mať vyššiu daň a kto má mať nižšiu daň, lebo rozhodujú o tom mestské zastupiteľstvá. A zase to musím povedať, starosta a primátor tu dáva iba návrh. To sú zase tie elementárne nedostatky zo samosprávy, ktoré majú niektorí poslanci.

    Ale musím jednu vec povedať. Ak si zvýšime dane v mestách, tak je to v poriadku, ale nech ostanú tieto peniaze na rozvoj miest a obcí. Ale nieže nám ich vzápätí zoberie štát. Ľubo Petrák veľmi dobre povedal, že dneska mnohé mestá a obce aby mohli čerpať fondy, tak si zobrali kontokorentné úvery a úvery, pretože nemôžu prekryť to spolufinancovanie. Tak ja si myslím, že tá stabilita do roku 2014 by v tých mestách, v tých rozpočtoch, mala byť. A nieže, ako pán minister uvádza, nám zoberie peniaze, že chce zobrať 190 mil. z miest a obcí. A potom ja sa pýtam: Môžu niektoré mestá ešte do roku 2014 podávať eurofondy. Ak by toto prišlo práve po tomto období, keď sa končí financovanie eurofondov, že by sme si povedali, že ideme meniť tieto veci, tak to beriem, ale dneska sú veci nastavené a vy akosi v tom polčase idete všetko rozbiť.

    Ďalšia vec je, čo sa týka tých stavieb, ktoré nie sú spojené so zemou. Samozrejme, po tom už starostovia dávno volali. Sú to rôzne stavby. A ja som hovorila s pánom primátorom Rašim, ako sme hovorili, je to fototovoltaika, sú to vlastne elektrárne, ktoré dodnes my nemôžme zdaniť. A sú to rôzne iné veci. Čiže ozaj tento návrh zákona má obrovské nedostatky.

    A ja si myslím, a ešte raz to zopakujem, a apelujem tým na všetkých poslancov, ja som za zmenu, ale nie za takúto zmenu, že nám zoberú peniaze do roku 2014. Ja som tiež bojovala v meste či zoberiem kontokorentný úver. A podarilo sa mi všetky spolufinancovania európskych fondov prikryť z vlastných, ale len, len, len, už som bola dvakrát v platobnej neschopnosti. A to hospodárim s výsledkom 1,8 mil. eur naviac, som v pluse v rozpočte.

    Vážení, tak nerozprávajme tu o tom, týka sa to tých, ktorí nie sú v samospráve, ako všetko bude vynikajúco fungovať. No nebude to tak, lebo nemáme na základné veci, nemáme na základné veci, aby sme zaplatili komfort občanom. Ak dane vyberieme, tak nám ich...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Hovorilo sa tu niekoľkokrát o uzatváraní nožníc. Naozaj tieto nožnice sa uzatvárajú, ale, bohužiaľ, keď už sú zavreté, tak sa nimi bodá do sŕdc miest a obcí. A naozaj tento zákon je a môže byť pre mnohé obce smrteľný, pretože neexistuje, aby obec pri rozmedzí desaťnásobného maxima a minima medzi daňami mohla prežiť.

    Čiže tak ako povedala pani poslankyňa Vaľová, reagujem na vystúpenie aj pána poslanca Petráka. O miestnych daniach rozhodujú poslanci. A keď budeme mať rozhodovať o tomto zákone, tak nie je možné, aby ten výsledok bol taký, aby obec dokázala s týmito novými ekonomickými parametrami prežiť. Takže keď sa uvádza, že tento zákon je vyvolaný podnetmi miest a obcí, tak treba brať do úvahy aj to, že aj ZMOS a Únia miest a obcí sú proti tomuto zákonu. A v dnešnej dobe je naozaj kritické prežiť už za tohto financovania. A v budúcnosti po prijatí tohto zákona to bude úplne nemožné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, kolegyne, kolegovia, to je jeden z množstva zákonov, ktorými sa prenáša problém štátu na bedrá obcí a miest. Nie je to žiadna novinka, je to trend, politický trend.

    A, Ľubo, som rád, že si poukázal na vecný problém, ale aj na politický problém. Stačí si totižto pozrieť štatistiku politického zloženia starostov, poslancov miestnych, obecných a uvidíte, že najviac je ich nezávislých a potom sú za SMER. Ale je logické, že štát sa zbaví svojich povinností, prenesie to na obec, obec bude mať problémy, obce budú živoriť, už teraz živoria, o chvíľu nebudú mať na prevádzku škôl, škôlok, na verejné osvetlenia, lebo dodnes nie je vyriešené financovanie prenesených kompetencií zo štátu, toto sú ďalšie. No a ďalšie voľby jasne ukážu: „No tak, starostovia, no ste to nezvládli, pozrite sa, ako zle žijeme tu v obci, tak budeme voliť iných.“ Ja vidím tento politický problém, ktorý súvisí nielen s týmto návrhom zákona, ale aj s niektorými zákonmi, ktoré už boli prijaté, a ďalšími, ktoré budú prijaté.

    A ja som tiež kdesi čítal, že tých 190 mil. je istých, že sa zoberú. Ak to tak nie je, ja budem rád, pán minister, ak poviete, že to nie je pravda. Ale naozaj, príďte do tých menších obcí, tam, kde je do tých ja neviem 800, 600, 1 000 obyvateľov, a uvidíte, že už teraz sú tam obrovské problémy. Neviem si predstaviť, čo bude s nimi ďalej. Problémy majú obce a mestá aj s tým, že začali v uplynulom volebnom období s kanalizáciu, začali so zbernými dvormi, začali s vodovodmi a jednoucho teraz nemajú peniaze. Jednoducho tohto roku im nejdú peniaze, ani tie, na ktorých bola dohoda a ktorých vyplatenie bolo podpísané vládou. Jednoducho dávate nôž na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Petrák bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Myslím, že vládne tu na obidvoch stranách, aj na strane koalície, aj na strane opozície, minimálne náznak snahy hľadať vecné riešenia, čomu som ja rád úprimne rád.

    Pánovi kolegovi Matejovi chcem povedať, nikdy som nebojoval za to, aby starostovia, primátori boli pekní a vláda bola škaredá. Predstavitelia, ktorí riadia tento štát, či už je to na úrovni štátu alebo je to na úrovni samosprávy, sú na jednej lodi a všetci by mali hájiť záujmy občanov. Ale k tomuto sa jednoducho nevieme dostať. A to, že ten problém, ten horúci zemiak hodím niekomu druhému, to je to, čo ma irituje. A to je to, kde jednoducho chcem, aby to bolo odstránené. Čiže nie je to o tom, že ja hájim starostov a primátorov. Ale nemôžem súhlasiť s tým, že pán minister posúva problémy niekde inde a hovorí, že to sú veci, ktoré sa ho netýkajú, lebo on sanuje štátnu kasu. Pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2011 som tvrdil a tvrdím to opätovne a budem to tvrdiť dovtedy, kým tieto disproporcie budú, že rozpočet verejnej správy je jeden a do okruhu verejnej správy spadajú aj rozpočty obcí a miest. Ak budeme hospodáriť s vyrovnaným štátnym rozpočtom, obce a mestá, a ak vy im to nezakážete zákonom, urobia deficit 6 %, tak tento štát bude mať deficit 6 %, či sa vám to páči alebo nie. Toto je tá podstata, čo ja tvrdím, že sme na jednej lodi a jednoducho ten problém musíme riešiť spoločne. Ak je medzirezortné pripomienkové konanie, tak to medzirezortné pripomienkové konanie nemôže byť rozprávanie sa hluchého so slepým, lebo musíme sa navzájom počúvať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán minister Mikloš?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, no, musím povedať, že mám trošku zmiešané pocity z tej rozpravy, lebo na jednej strane sú tu výzvy na hľadanie riešení, ktoré by mohli pomôcť riešiť problémy, ktoré sú, ktoré vnímame, či už koalícia alebo opozícia. Na druhej strane zo strany opozičných poslancov tu bolo narozprávaných toľko politických vyhlásení, deklarácií, nepravdivých vecí, obvinení, že neviem, na čo mám teraz reagovať. Tak budem na obidvoje reagovať, ak dovolíte.

    Najskôr k tým obvineniam, varovaniam, katastrofickým scenárom, ktoré sú tu maľované, nožniciam, ktoré sú zabodávané do srdca samosprávy, drzému ignorovaniu samosprávy a tak ďalej a tak ďalej.

    Po prvé by som vám rád pripomenul, že to bola druhá vláda Mikuláša Dzurindu, v ktorej som bol ministrom financií, keď som bol zodpovedný za fiškálnu decentralizáciu, ktorá zaviedla prvýkrát na Slovensku pravidlá, ktoré priniesli samospráve stabilitu, vyššie príjmy a jasné transparentné pravidlá. Dokonca to uznávajú aj vaši starostovia, opoziční, ale aj nezávislí či koaliční, proste všetci, ktorí v samospráve pracujú. To je po prvé.

    Po druhé musím s úžasom skonštatovať, že ak počúvam, ako chcete vyriešiť všetky nespravodlivosti a skrivodlivosti, ktoré tu sú, od mnohých z vás, ktorí ste tu štyri roky sedeli ako poslanci vládnej koalície za stranu, ktorá mala ministerstvo financií napr., tak sa mi logicky tlačí na pery otázka: A prečo ste to nevyriešili, pán Petrák, prečo ste všetky tie skrivodlivosti, o ktorých hovoríte napr. v zákone o miestnych daniach, napr. bytových, nebytových, pevných stavbách, nepevných stavbách? Veď ste štyri roky vládli. Tak čo ste na tej decentralizácii urobili za tie štyri roky? V roku 2005 bola zavedená s pravidlami, ktoré uznáva celá samospráva. Priniesla vyššiu stabilitu, vyššie príjmy, jasné transparentné pravidlá. Samozrejme, nedalo sa vyriešiť všetko, nič nie je ideálne, sú tam mnohé disproporcie. Čo ste s nimi za štyri roky urobili? Absolútne nič. Ak ste s nimi niečo urobili, tak ste do toho vniesli len zmätok. A najlepším príkladom toho je zákon o sociálnych službách. Však? Sedí tam pani bývalá ministerka, ďalej, pani poslankyňa Vaľová. A dnes, pán poslanec Jasaň a ďalší, hovoríte, že je s tým problém, lebo sa prenášajú kompetencie, ale nie peniaze. Tak najväčší problém je so zákonom o sociálnych službách, ktorý bol schválený za vašej vlády, pri ktorom dnes samosprávy si nevedia rady. A musíme ich dofinancúvať dotáciami. A musíme tento problém riešiť, pretože ste prijali tak absurdný a nezmyselný zákon, ktorý ukladá samosprávam povinnosť postarať sa o všetkých, ktorí požiadajú o to, aby mohli byť umiestnený do sociálnych zariadení. Ale nie sú na to peniaze. Takže ak je taký problém, a je taký problém, tak najväčší takýto problém ste pripravili vy, vznikol za vašej vlády. A naozaj ho musíme riešiť. A zatiaľ sme ho, žiaľbohu, nevyriešili. Musíme to riešiť dotáciami. Takže, áno, problémy sú, treba ich riešiť a práve preto prichádzame aj s týmto zákonom.

    Čo sa týka širšej problematiky v rozpočte, viacerí ste tu spomínali zmenu fiškálnej decentralizácie, ktorá oproti tomu, keby sa pravidlá nemenili, bude znamenať, tak ako je to navrhnuté, istý výpadok v príjmoch samospráv. Áno, je to tak a pri rozpočte som pripravený to zdôvodniť, vysvetliť, mohol by som to urobiť aj teraz, ale teraz rokujeme o zákone o miestnych daniach.

    Čo sa týka toho, či a ako to bolo prerokovávané, na čo sa opakovane pýtala najmä pani poslankyňa Vaľová, a toho, že tvrdíme, že toto je aj na základe názoru a podnetov samosprávy, tento materiál bol opakovane dlhodobo pripravovaný niekoľko mesiacov, prediskutovávaný na pracovnej úrovni, na úrovni štátneho tajomníka aj na mojej úrovni so zástupcami samospráv, konkrétne so ZMOS-om aj s Úniou miest. Pokiaľ viem, predsedom ZMOS-u je primátor Nitry a člen SMER-u. Takže aj on osobne bol na tých rokovaniach. Pýtate sa, kto osobne na tom rokovaní, ktorého som sa zúčastnil aj ja osobne, bol. A netvrdím, že je na tom úplná zhoda, ale tvrdím, že tento návrh, tak ako je predložený teraz, vznikol aj na základe diskusií s predstaviteľmi samosprávy, napr. je kompromisom v tom zmysle, že pôvodne sme navrhovali, aby sa tie nožnice zavreli hneď, to kompromisné riešenie, s ktorým prichádzame, je, že sa nemusia zavrieť tie nožnice vôbec, ak sa nezmenia dane, ale pri zmene sadzby dane sa budú musieť postupne zatvárať. To je výsledkom rokovaní aj s predstaviteľmi samosprávy. A považujeme to za istý kompromis.

    Ďalej, pán poslanec Petrák hovoril o tom, že čo všetko sa nerieši. No neviem, či ste celkom podrobne čítali vládny návrh zákona, pán poslanec, pretože dve veci, ktoré ste spomínali, že sa neriešia, sa riešia. Konkrétne sa riešia tie, a riešia sa práve na základe podnetu samospráv, aby bolo možné inak zdaniť byty, ktoré sa používajú ako na nebytové účely. Je to konkrétne v § 13 ods. 2. Zákon to teda rieši.

    Čo sa týka tých stavieb, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, to nemôže riešiť tento zákon, pretože to musí riešiť stavebný zákon, kde sú zadefinované jednotlivé typy stavieb. Takže predpokladáme, že to bude riešené v stavebnom zákone.

    Čo sa týka toho, že tvrdíte, že nevyriešime ten problém diskriminácie, lebo meníme to len zo 40-násobku na 10-násobok. Zase ste to asi nie celkom pozorne čítali, pretože sa mení aj iné ustanovenie. A to je konkrétne to, že sa definuje časť obce tak, že to musí byť časť obce, kde je najmenej 15 % daňovníkov, a pre túto časť obce sa musí stanoviť jedna sadzba dane, pretože neplatí to, čo hovorila pani Vaľová, že keď je to všeobecne záväzným nariadením, že to nemôže byť diskriminujúce pre jedného daňovníka. No doteraz to mohlo tak byť, pretože tá časť obce, na ktorú mohla byť stanovená iná sadzba, mohla byť tá sadzba stanovená, takže tam bol len jeden daňovník, ktorý tam mal svoj objekt. Čiže týmto ustanovením riešime tento problém, nielen čo sa týka toho, že sa tie nožnice postupne budú zatvárať zo 40-násobku na 10-násobok, ale aj tým, že sa mení definícia časti obce podľa toho, že tam musí žiť najmenej 15 % daňovníkov, čo inými slovami znamená, že obce alebo mestské časti musia rozdeliť najmenej na šesť častí svoj kataster z hľadiska určovania daní z nehnuteľnosti.

    Takže by som to uzavrel teraz nielen politicky, ale aj tak vecne. To, že fiškálna decentralizácia bola nastavená v zásade dobre, to uznávajú dnes všetci. Teda chcem vás uistiť, že tak ako mi v minulosti nešlo o likvidáciu alebo zhoršovanie podmienok samosprávy, nejde mi o to ani teraz. Bol som, som prívržencom samospráv a bol som navrhovateľom a presadzovateľom systému, ktorý samosprávy uznávajú, s tým, že je pre ne dobrý a stabilný. Ale, samozrejme, treba reagovať na situáciu, ktorá tu je. Treba reagovať aj v tom zmysle, že nie všetko bolo ideálne napriek tomu, že systém v zásade bol nastavený správne. Napr. závislosť len od jednej dane, dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti, sa neukázala ako dobrá, pretože táto daň má pomerne veľké výkyvy, a teda vnáša nestabilitu. Preto budeme navrhovať, to nie v tomto zákone, ale v iných zákonoch, mix daní. A takisto pri dani z nehnuteľnosti sa jednoducho ukázalo, že tá prílišná liberalizácia umožňovala aj svojvôľu a umožňovala aj diskrimináciu. Preto sa snažíme tie pravidlá upraviť tak, aby sme zmiernili riziko možnej diskriminácie a možného až likvidačného správania voči jednotlivým daňovníkom.

    Samozrejme, viem, že tých problémov je stále veľa, že nie všetky sme schopní riešiť, takže som otvorený aj tomu, aby sme ďalej diskutovali, aby sme využili časový priestor, ktorý budeme mať medzi prvým a druhým čítaním na to, aby sme príp. návrhy, ktoré sú aj v tom predloženom návrhu pána poslanca Petráka, ak sa ukážu ako účelné a možné, zapracovali do vládneho návrhu, ale chcem upozorniť, že neodporúčam schváliť návrh poslanca Petráka nie preto, že by sme nemohli diskutovať o niektorých vecných návrhoch, ale preto, že, aj keď z väčšej časti sa prekrýva s vládnym návrhom, v niektorých ďalších ustanoveniach je pripravený tak, že ak by bol schválený, tak by nemohol byť implementovaný v praxi alebo by vyvolával pomerne vážne aplikačné problémy.

    Takže aj preto by som chcel vyzvať poslancov, aby sme podporili do druhého čítania vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, pričom zároveň deklarujem tu verejne otvorenosť na rokovania. Som pripravený iniciovať rokovanie so ZMOS-om, na ktoré prizvem všetkých, ktorí o to budú mať záujem, pána poslanca Petráka, pani poslankyňu Vaľovú, kohokoľvek, kohokoľvek ďalšieho. Potom môžeme v kľude tieto veci vecne prediskutovať bez možno tých politických konotácií, ktoré s tým vždy, samozrejme, budú spojené, aby sme hľadali čo najlepšie riešenie. A verím, že tento návrh zákona nakoniec schválime, ak by to bolo širšou zhodou, budem len rád, tak, aby sa vyriešili alebo aspoň zmenšili tie mnohé disproporcie a problémy, ktoré stále existujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aštaryová, ako spravodajkyňa chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Dneska, ako to hovorí pán predseda parlamentu, je koalícia neuveriteľne ústretová, keďže už tretíkrát môžem vystúpiť. Nie je to z titulu ústretovosti, ale z titulu pozície predkladateľa návrhu zákona.

    Ctené dámy, páni, ja som veľmi rád, že na záver sme sa dostali do úplne vecného tónu a hľadáme riešenie, ako problém posunúť dopredu. Ja by som chcel upozorniť ešte na niekoľko vecí, možno okruhovo, o ktorých by sme reálne mohli debatovať.

    Návrh zákona, vládny návrh zákona, ale aj teraz platný návrh zákona hovorí o tom, že samospráva je povinná každý rok posielať daňové výmery. Na druhej strane vo vládnom návrhu zákona sa hovorí o tom, že chcete odbremeniť od administratívnej náročnosti a na druhej strane u daňovníkov obyvateľov od toho, aby museli sledovať dva, tri daňové výmery alebo viacej daňových výmerov, či to zaplatili alebo nezaplatili jedným tlačivom. Ja sa potom pýtam, prečo nezavedieme v tomto prípade systém, ako je v prípade dane z príjmu fyzických osôb, keď podáte daňové priznanie a zaplatíte daň. Načo musíte posielať daňový výmer každoročne? Návrh zákona o miestnych daniach aj teraz platný stav hovorí o tom, že ak sa nezmení stav, nie je povinnosť podávať daňové priznanie, ale daňový výmer musíte každoročne doručovať. Ak chceme hovoriť o tom, že ideme odbremeňovať samosprávy od administratívnych poplatkov, toto je ďaleko lepšia cesta ako to, keď to zlúčime do jedného tlačiva.

    A sa dotknem veci, nezazneli tu dneska slová z pozície predstaviteľov vyšších územných celkov. Ja osobne nie som stotožnený vo vládnom návrhu zákona v prípade oslobodzovania alebo znižovania sadzieb dane, v prípade ak vozidlá určené na podnikateľskú činnosť, ktoré podliehajú plateniu dane z motorových vozidiel, spĺňajú emisné limity Euro 5 a Euro 6, čiže tam sa tá trojka, štvorka odbúrala, s tým, že toto je to, o čom by sme sa mali baviť. Cesty nám dneska ničia preťažené nákladné motorové vozidlá. Prečo to ideme oslobodzovať na základe emisných limitov? Ak chce štát riešiť životné prostredie, má na to n ďalších nástrojov, ale poďme riešiť podstatu. Keď si zoberiete tabuľku, ktorá tvorí prílohu k návrhu zákona, a zoberiete si sadzby pri, som si to pozeral, trebárs hmotnosti vozidla 38 ton, pokiaľ má 4 nápravy, tak zistíte, že má nižšiu sadzbu, ako ju má, pokiaľ má 5 náprav. To znamená, ak má 5 náprav, je menší nápravový tlak, menšie ničenie ciest, ale vtedy sa za to platia vyššie dane, lebo má viacej náprav. Poďme odstrániť všetky tieto nelogickosti, ktoré sú tam, a nehrajme sa na to, že ideme byť ekologickí a neviem akí.

    Proste týchto problémov tam nájdeme desiatky. Ak nájdeme politickú zhodu na tom, že ideme riešiť problémy a prestaneme sa deliť pri vecných problémoch na koalíciu a opozíciu, ja budem nesmierne rád. A budem ešte radšej, ak takú zhodu nájdeme na kardinálnych otázkach dôchodkového systému, zdravotného systému, komunálnej reformy a ďalších vecí, aby každé štyri roky tento štát nepostihlo zemetrasenie, lebo toto neprospieva nikomu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave aj pán spravodajca pán poslanec Kažimír?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Mám unikátnu príležitosť vystúpiť po ministrovi financií. A to je tiež zhoda okolností, nie je to žiadny úmysel, lebo pán minister sa zásadne vyhýba vystupovaniu v rozprave a vyjadruje sa v jej závere, aby nemohli zaznieť eventuálne protiargumenty.

    Tá téma o miestnych daniach. Samozrejme, hovoríme o procesnej norme, ktorá sa bytostne týka samospráv. Ale ja, samozrejme, budem musieť rozšíriť tú tému o veci, ktoré sú aktuálne na stole. A mám na mysli práve avizovanú prípravu štátneho rozpočtu, mám na mysli avizovanú zmenu financovania samospráv, financovania podielových daní, ale aj to, o čom sa potichu a, musím povedať, korektne rokuje ohľadom zákona o nových rozpočtových pravidlách, resp. o rozpočtovej zodpovednosti, kde sú tiež časti, ktoré sa majú venovať fiškálnej zodpovednosti samospráv ako takých.

    Ja nemám praktickú skúsenosť z fungovania v samospráve. A nedisponujem ani tým, na čo sme si zvykli u pána ministra. Vieme, že jeho sebavedomie sa dotýka nebies. Ale bol som nejaký čas štátnym tajomníkom na ministerstve financií. A mal som aj v kompetencii túto agendu. A poviem vám z vlastnej skúsenosti, že jedenkrát sme tiež zrealizovali a pretlačili novelu tohto zákona, ktorá sa týka významne vyšších územných celkov. A urobili sme si to po svojom a niektoré chyby sme museli naprávať potom rok a pol.

    Chcem sa oprieť o to, čo sa tu ozývalo celý čas v tejto snemovni, a to o snahu o konsenzus. A to, čo vidíme posledné mesiace, vôbec neznamená, že by ste sa snažili o konsenzus, priatelia z koalície a pán minister, lebo vy v podstate v návrhu štátneho rozpočtu už rátate s peniazmi, ktoré budú odobraté samospráve, treba sa dohodnúť, či je to 150 mil. alebo 190 mil. eur, hovorí samospráva o 190 mil., ministerstvo financií o 150 mil. Vy jednoznačne deklarujete, že v podstate bez týchto prostriedkov a nie ste momentálne schopní splniť plán konsolidácie, ktorý ste si stanovili, nehovoriac o tom, že je tu reálny problém výpadku ďalších príjmov a po realizácii ďalších a ďalších prognóz niekedy v novembri môžeme rátať s ďalším poklesom príjmov. My sa tu relatívne bez diskusie bavíme o tomto zákone procesne s tým, že sú úplne jasné pripomienky zo strany ZMOS-u, ale aj vyšších územných celkov, ktoré nesúhlasia s takouto dikciou zákona.

    Viete, zazneli tu sebavedomé slová pána ministra o jeho osobnej účasti na presadení fiškálnej decentralizácie. Ja musím povedať, a mám aj s tým svoje skúsenosti, že áno, fiškálna decentralizácia bola presadená, je v zásade správna z hľadiska filozofie delenia moci a z hľadiska aj účasti občanov na takejto moci, ale hovoriť o nej, že bola úspešná, je veľmi „sebavedomé“, pretože keby bola úspešná, tak by naozaj sa dnes neprichádzalo so zmenou systémov financovania podielových daní. My sme v roku 2006 prichádzali na rokovania so samosprávami na zmenu systému financovania podielových daní presne na daňový mix, ktorý dneska je na stole, ktorý ale vtedy samospráva odmietla, pretože bola opojená vyššími daňovými príjmami, ako boli plánované. A chytila sa do pasce, ktorá bola nastavená predchádzajúcou exekutívou, pretože všetci museli disponovať snáď základnou úvahou o tom, že ak naviažete financovanie na príjmy fyzických osôb v období dobiehania konvergencie, kde je úplne jasné, že cez rast miezd je táto daň najdynamickejšia, tak, znie to sympaticky, ale vôbec to, samozrejme, neráta s cyklickými problémami ekonomiky. A zopakujem to, čo asi neradi počujete, ale je to dôkaz aj o tom, že daňový systém nastavený v roku 2004 je do dobrého počasia, čo sme zažili aj v čase vrcholiacej krízy. A výrazne sa to prejavilo vo výpadku daňových príjmov v objeme vyše 600 mil. eur. A to je aj to, čo zažívate dnes. A to je aj to, na základe čoho dnes potichu začína vypúšťať balóniky či už štátny tajomník Tvaroška alebo pán minister nárekmi o tom, ako náš najnižší podiel verejných príjmov na HDP v eurozóne v podstate neumožňuje dostatočné financovanie kvality verejných služieb.

    Pripomeniem aj iné hriechy, ktoré sme riešili. A to je otázka napr. nevysporiadania pozemkov, absolútny zmätok, bordel, ak to chcete nazvať, vo vlastníctve týchto pozemkov. A pripomeniem vám financovanie napr. autobusovej dopravy. To snáď nemôžeme povedať, že to je systémová vec, to doplácanie VÚC-kam, vyšším územným celkom za výkony vo verejnej správe, vo verejnom záujme v prípade autobusovej dopravy. Ak hovoríte o sociálnych službách, áno, pripomeniem, vy by ste nikdy zákon o sociálnych službách neprijali, lebo nie je to súčasťou vašej výbavy, lebo ten sa vo svojej podstate zaoberá záverečnou etapou života každého jednotlivca. A je ten problém reálny. A vieme, v akých podmienkach ľudia žijú v domovoch dôchodcov, aké tie problémy tam sú. A to, že na to nie sú peniaze, je druhá vec. A tá je úplne priamo spojená s mierou prerozdeľovania a s objemom verejných zdrojov, ktorý vieme poskytnúť na verejné služby.

    Takže ak hovoríme o tom, že sa chceme dohodnúť, ak jedným dychom hovoríme o tom, že ideme zobrať samosprávam 150 mil., 190 mil. eur, ak uznáme to, že máme naozaj malé majetkové dane a chceme presunúť časť tohto financovania na samosprávy, očakával by som, že v tejto procesnej norme dáte návod na to, ako by sa mali majetkové dane, ktorých dane z nehnuteľností sú prirodzenou súčasťou, spravodlivo

  • Toto je veľmi obľúbené slovo, pán minister.

  • realizovať na občanoch, pretože my určite nebudeme mať problém nikdy s tým, aby boli vyššie majetkové dane, vyššie dane z nehnuteľností pre ľudí, resp. vlastníkov tých nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú niekde v milionárskych štvrtiach či v Košiciach, či v Bratislave alebo niekde inde. S tým určite nikdy problém nebudeme mať. Ale zákon, o ktorom hovoríme, proste nevytvára podmienky na to, aby samospráva mohla férovo zaťažiť jednotlivé zóny v mestách podľa majetkového cenzu.

    Ten problém je oveľa závažnejší. Pred dvomi rokmi samospráva, napr. ZMOS prišiel s návrhom, aby sa takáto diverzifikácia diala na základe znaleckých posudkov. To nie je realizovateľný postup. Podľa nás je to možné jedine na základe prípravy tzv. cenových máp, čo ale zase si vyžaduje jednoznačnú podporu v oblasti informatizácie katastra, prepojenie so samosprávou, dátovým centrom samosprávy. A tu sme v oblasti informatizácie, využitia európskych zdrojov a podobne. Toto je oblasť, ktorej by ste sa mali úplne kontinuálne venovať, tak ako sme to začali my. A to je oblasť, ktorá má zmysel, ktorá má zmysel aj z pohľadu dodatočných zdrojov do verejného rozpočtu a má zmysel aj z hľadiska realizácie princípu spravodlivosti, aj z hľadiska plnenia odporúčaní, o ktorých hovorí OECD, Európska komisia alebo IMF, lebo naše majetkové dane sú naozaj nízke. Ale potrebujeme vytvoriť prostredie takej diferenciácie, aby uvalenie dodatočných daní bolo naozaj aj spravodlivé a znesiteľné pre našich občanov. A hlavným motívom nemôže byť odľahčenie podnikateľského sektora, hoc si to môžete priať. Ale toto nemôže byť lajtmotív. A mám pocit, že do novely zákona, ktorý je dneska na stole, sa presadzuje hlavne toto riešenie.

    Takže to ešte raz zhrniem. Zákon o miestnych daniach, avizovaný zákon o zmene financovania samospráv...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Sulík, Richard, predseda NR SR

    Prepáčte, pán poslanec, poprosil by som tu kolegu Kaníka, keby mohol nediskutovať alebo tichšie diskutovať, aj ostatných, keby mohli venovať pozornosť rečníkovi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Avizovaná legislatíva, ktorá má zmeniť systém financovania samospráv na základe daňového mixu, ale z hľadiska percentuálneho výpočtu má v podstate samosprávam zobrať desiatky, ak nie dve stovky miliónov eur a samosprávy majú vlastne dotankovať svoje zdroje od občanov na základe zvýšenej dane z nehnuteľností, toto je čierne na bielom, ktoré sme mohli vidieť či už v Programe stability alebo aj v návrhu štátneho rozpočtu.

    A potom je tu pripravený zámer zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde sa napr. nachádzala myšlienka o tom, že ak samospráva prekročí úverovanie, úverový limit cez 60 %, tak po nejakom čase by sa automaticky malo zvolávať referendum, ktoré by odvolalo primátora alebo starostu, ktoré by ho mohlo odvolať. No to je úplne geniálny nástroj v danej dobe, napr. na Bratislavu je to veľmi skvelý príklad, kde po dvadsiatich rokoch hospodárenia pravice by v podstate mohol byť atakovaný primátor, novozvolený primátor. A mohol by byť proste predmetom odvolania preto, že mu pravicové zastupiteľstvo nedovolí znížiť tento dlh.

    No toto je na stole a o tomto všetkom treba hovoriť. Ale o tomto všetkom treba hovoriť v konsenzuálnom prostredí. A je na to nevyhnutný konsenzus samosprávy, pretože tí ľudia tomu najviac rozumejú, pretože tí ľudia majú za to zodpovednosť. A váš prístup k tejto veci je taký, že prehliadate názory ZMOS-u, predstaviteľov vyšších územných celkov a tlačíte svoje videnie sveta. A mne sa to zdá aj z pohľadu vášho vnímania realizácie politiky za posledný rok príliš silácke. A mne sa to zdá aj príliš nezodpovedné z hľadiska možných dopadov na kvalitu života občanov, aj nás, lebo všetci žijeme v nejakých mestách a obciach. Čiže jediný, nie politický, nie pokrytecký, opakujem, modus vivendi, a naň my tu vyzývame, je dohoda, a to dohoda v prvom rade naozaj so zástupcami samosprávy, možno až v druhom rade s opozíciou, ale v prvom rade so zástupcami samosprávy na tom, ako má vyzerať zákon, ktorý sa bytostne týka ich originálnych príjmov a aj toho, koľko peňazí im chcete zobrať a akým spôsobom by ich mali nahradiť v ďalších rokoch. Bez tejto dohody to bude len legislatíva, ktorá vás neprežije. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 441, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 447.

    Prosím ministra kultúry Daniela Krajcera, aby vládny návrh zákona uviedol, a spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pána poslanca Nagya, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o divadelnej činnosti.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť súlad zákona o divadelnej činnosti s kompetenčným zákonom. Pôsobnosť ministerstva kultúry v oblasti podpory kultúry národnostných menšín totiž prešla na základe kompetenčného zákona s účinnosťou od 1. novembra 2010 na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto oblasti už ministerstvo kultúry nemá žiadnu pôsobnosť, je potrebné výkon štátnej správy na úseku divadelnej činnosti realizovanej tanečným divadlom Ifjú Szivek delegovať na Úrad vlády Slovenskej republiky.

    Zároveň táto úprava rieši aj doplnenie procesnoprávneho predpisu, konkrétne správneho poriadku, na základe ktorého sa rozhoduje o právach a povinnostiach osôb, ktorým vznikne nárok na osobitný príspevok.

    Predkladaný zákon nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie a je, pochopiteľne, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

    Pán predseda, ďakujem za úvodné slovo.

  • Pán poslanec Nagy ako spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a o dôvode potrebnej novej právnej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. informáciu o vplyve na rozpočet verejnej správy, na sociálne vplyvy, hospodárenie podnikateľskej sféry, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. augusta 2011 č. 447 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Vážený pán predseda, ďakujem ja som skončil, prosím otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy a slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou neobyčajne závažný, aj keď na prvý pohľad veľmi nenápadný zákon. Cez tzv. drobnú novelizáciu divadelného zákona prijímame do nášho právneho systému novú filozofiu. Dámy a páni, mám taký pocit, že v tomto prípade už nejde len o kultúrnu autonómiu. Legislatívny zámer je zdanlivo jednoduchý. Jestvuje na Slovensku už dlhé desaťročia národnostný umelecký súbor Mladé srdcia – Ifjú Szivek, podobne ako jestvuje Poddukelský umelecký súbor, ktorý ochraňuje a rozvíja kultúrne dedičstvo našich Rusínov, a súbory SĽUK a Lúčnica, ktoré robia to isté vo sfére slovenského kultúrneho dedičstva. Vo všetkých týchto súboroch dochádza rokmi k istým sporom o orientáciu. A raz dominuje snaha o zachovanie autentického folklórneho dedičstva, inokedy výrazné umelecké osobnosti vtláčajú súborom osobitú tvár a smerujú väčšmi k tanečnému divadlu, ktoré využíva klenotnicu ľudovej tradície len ako východiskový inšpiračný materiál. Je to normálne a nijaký odborník sa nad tým nepozastavuje. Veď aj v oblasti baletu raz dominuje klasický, technicky brilantný baletný prejav, inokedy má umeleckú ambíciu prehovoriť k divákovi emotívnym tancom, v ktorom je podstatný výraz, nie technická dokonalosť. Lenže predložený návrh novelizácie divadelného zákona nám navrhuje, aby sme Mladé srdcia - Ifjú Szivek zo zákona definovali ako Tanečné divadlo, už iba Ifiú Szivek, a za jeho zriaďovateľa ustanovili Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý bude reprezentovať podpredseda vlády bez portefeuille, teda kultúrnu inštitúciu, ktorá ešte v roku 2010 figurovala medzi organizáciami ministerstva kultúry, len pre vašu informáciu, k 30. 6. 2010 napr. táto príspevková organizácia ministerstva kultúry vyčerpala 59,6 % z upravenej ročnej subvencie vo výške vyše 300 000 eur, aby potom povolebnou zhodou okolností a presunom kompetencií v oblasti kultúry národnostných menšín z rezortu kultúry na prvého podpredsedu vlády vydal jej novú zriaďovaciu listinu ten podpredseda vlády, ktorý nie je poverený riadením žiadneho ministerstva. Týmto návrhom dostáva sa na úroveň inštitúcií, myslím tým stále Mladé srdcia, typu Ústav pamäti národa či Úrad pre jadrový dozor.

    Je síce pravda, že podľa § 24 ods. 4 kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z., citujem, „Úrad vlády Slovenskej republiky organizačne a technicky zabezpečuje plnenie úloh podpredsedu vlády,“...

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, ja by som poprosil byť alebo trošku tichšie, alebo niekde inde.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, však ide o ten váš hrubý hlas. Ďakujem pekne. Citujem: „Úrad vlády Slovenskej republiky organizačne a technicky zabezpečuje plnenie úloh podpredsedu vlády podľa § 1 ods. 4.“ Ale podľa mňa je prinajmenej otázne, či pod túto formuláciu patrí aj, nazvem to neslušne, partizánčina typu vyňatia jasne definovanej inštitúcie zo zriaďovateľskej pôsobnosti príslušného rezortu a jej prevodu na Úrad vlády. Viete, ono by to potom mohlo zavádzať k takým absurdnostiam, že by onedlho mohol Úrad vlády zriaďovať aj, povedzme, zopár hasičských útvarov, príp. nejakú lokomotívnu čatu, ktoré nie sú spokojné so svojím zaradením v rezorte vnútra či dopravy a majú svoje kontakty. Alebo rozvíjajme túto absurditu, ktorú máme na papieri ešte o kúsok ďalej. Prečo by nejaká tá čata delostrelcov, tanková rota či vrtuľníkový roj nemohli byť priamo pod Kanceláriou prezidenta, veď on je predsa z ústavy vrchným veliteľom armády.

    Ministerstvo vnútra v medzirezortnom pripomienkovom konaní upozornilo, že predložený návrh vyníma z pôsobnosti ministerstva kultúry upravenej v § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. jeho pôsobnosť ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku umenia a v § 3 ods. 1 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti konkrétny subjekt tým, že štátnu správu voči nemu má vykonávať podpredseda vlády. Keďže však podpredseda vlády nevykonáva štátnu správu, je ustanovenie bodu 3 návrhu (§ 3 ods. 2) v rozpore s článkom 108 ústavy. Okrem toho vzhľadom na výslovné vymedzenie kompetencií podpredsedu vlády v ustanoveniach § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 575/2001 Z. z., ktorých sa však predložený návrh nedotýka, je bod 3 návrhu neprípustnou, nepriamou novelou citovaných ustanovení.

    Generálna prokuratúra tiež upozornila, že ústavou a zákonom ustanovená pôsobnosť podpredsedovi vlády nezveruje možnosť samostatného výkonu štátnej správy, je preto neprípustné, aby mu táto pôsobnosť bola daná novelou zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti, na všetky tieto a mnohé iné pripomienky opakuje predkladateľ svoju mantru, citujem: „Pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti podpory kultúry, národnostných menšín prešla s účinnosťou od 1. novembra 2010 na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Zároveň podľa § 40m ods. 1 kompetenčného zákona pôsobnosť ministerstva kultúry Slovenskej republiky v oblasti podpory národnostných menšín podľa doterajších predpisov prechádza na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.“ Podpredsedom vlády, samozrejme, myslí sa tým v súčasnosti Rudolf Chmel. Už raz prešla istým spôsobom kompetencia, ale vtedy to bolo bez návrhu kompetenčného zákona, hoci všetci tvrdili niečo iné. Ale my sme sa na základe poslaneckého prieskumu dozvedeli, že je to skutočne inak. Zhodou okolností ministrom kultúry bol vtedy opäť Rudolf Chmel, ktorý si to alebo nevšimol, alebo nechcel všimnúť. A bolo to vtedy, keď Slovenské národné divadlo, resp. novostavba Slovenského národného divadla z ničoho nič prešla kompetenčne na ministra hospodárstva. A minister hospodárstva vlastne začal konať v tomto veľmi presne a skoro sme o novostavbu Slovenského národného divadla vtedy prišli.

    Takže okrem zriaďovateľskej pôsobnosti k Maďarskému umeleckému súboru, teda teraz už k Tanečnému divadlu Ifjú Szivek sa v návrhu novely, ktorú máme na stole, navrhuje aj to, aby prvý podpredseda vlády Slovenskej republiky Rudolf Chmel posudzoval priznanie či nepriznanie osobitného príspevku umelcom, ktorí v súbore dlhodobo pôsobili, a rozhodoval o ňom. Teda opäť všetci ostatní si tento nárok v súlade s doterajším právnym systémom uplatnia na ministerstve kultúry, ale tí rovnejší zájdu rovno za podpredsedom vlády, aby to vybavil, a Úrad vlády bude tie priznané príspevky vyplácať.

    Keďže zákon o osobitnom príspevku predpokladá možnosť odvolať sa proti prvostupňovému rozhodnutiu, bolo by možno načim predloženú novelu doplniť v tom zmysle, aby v prípadnom spore rozhodoval premiér. Veď kto už môže posúdiť či mal alebo nemal podpredseda vlády dobrý postreh a rozhodol správne? Takže pani premiérka sa môže tešiť, že bude mať opäť viacej povinností. Proste je to absurdné.

    Podpredseda vlády a minister bez kresla momentálne Rudolf Chmel má v našej exekutívnej starostlivosti tradícii nejakú úlohu. Veď okrem autority tohto postu a osobnej autority muža či dámy, čo tento post zastávali, má veľa povinností. Ale pri ich dopĺňaní je odkázaný na spoluprácu s jednotlivými rezortmi. Teda musí chodiť za ministrami vysvetľovať, prečo treba podporiť či uprednostniť tú či onú národnostnú, etnickú, sociálnu či inak vymedzenú skupinu občanov. Úlohou tohto človeka vlády dosiaľ vždy bolo hľadať harmóniu a konsenzus, tlmiť vášne a vytvárať podmienky pre spoluprácu a partnerstvo. Keď sa dívam na návrh, ktorý máme na stole, nemôžem sa ubrániť dojmu, že Rudolf Chmel sa rozhodol naopak, pre vyvolávanie konfliktov a presadzovanie asymetrických riešení. Prečo napr., ak by sme vzali vážne slová z dôvodovej správy, sa rieši nové zriaďovateľské zariadenie Ifjú Sziveku, ale niet tam ani zmienky o PUĽS-e či Romathane? Prečo? A keď príde nejaký iný podpredseda vlády, ktorému bude to srdiečko biť iným spôsobom a k inej národnostnej menšine, ako a k akej bije pánovi podpredsedovi vlády Rudolfovi Chmelovi, čo potom? Budeme mať nový zákon? Alebo budeme mať novú novelu divadelného zákona? A budeme tam dávať iné súbory? Vlastne ako si to predstavujete? Je vari kultúrna tradícia jednej z národnostných menšín, orwellovsky povedané, rovnejšia ako kultúrna tradícia ostatných? Takže jedných posunieme pod Úrad vlády, druhých nech si nechá ministerstvo kultúry a tých, ku ktorým úradujúci minister bez kresla nemá nijaký vzťah, nechá tento minister pod krajskou samosprávou. Prepáčte, dámy a páni, ale tomuto dvojitému metru naozaj nerozumiem a nechcem rozumieť.

    Dámy a páni, to najhoršie, čo môžeme my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, urobiť, je zanešvárenie právneho systému nezmyselnými a duplicitnými normami. Nazdávam sa, že keď bola reč o presune kompetencií v oblasti podpory kultúry národnostných menšín z rezortu kultúry na Úrad podpredsedu vlády, nik nepočítal s tým, že tím okolo podpredsedu vlády a ministra bez kresla sa takto chopí príležitosti a začne na Úrade vlády budovať druhé paralelné centrum exekutívnej moci pre časť slovenskej kultúry. Ja mám skutočne medzi umelcami, ktorí pôsobili a pôsobia v súbore Mladé srdcia, mnoho priateľov. A viem, že to posledné, čo si títo ľudia prajú, je ocitnúť sa v akomsi umelo vytvorenom gete, izolovanom od slovenského kultúrneho diania. Bohužiaľ, presne to navrhovaná novela divadelného zákona sleduje. O čo sa pokúsi úrad prvého podpredsedu vlády na budúce, ak mu to dnes prejde? Všimol som si, že žiada, aby mohol rozhodovať o personálnom obsadení redakcie národnostného vysielania verejnoprávneho rozhlasu a televízie a ich programovej štruktúre. Možno onedlho príde s nápadom, aby Úrad vlády zriaďoval aj múzeá národnostných menšín, aby prevzal usporiadateľské práva k folklórnym či hudobným festivalom, ktoré sa usporadúvajú na národnostne zmiešanom území, a na Úrade vlády nám nepozorovane vznikne druhé národnostné ministerstvo kultúry.

    Dámy a páni, to je cesta do pekla, lebo vždy sa vyčleňuje jedna národnostná menšina. Každá vláda bude tento nezmyselný návrh zákona musieť meniť pod tlakom iných národnostných menšín, ktoré úplne spravodlivo a účelovo vzniknú. Je toto správanie sa v súlade so všetkými tými vznešenými ambíciami Európskej únie, vnímať kultúru ako priestor vzájomnej spolupráce? Alebo sú to kroky smerujúce ku kultúrnej autonomizácii? Nehovorím to rád, ale pokladám tento návrh novelizácie divadelného zákona, za krok neuvážený, chaotický, zanešvárujúci náš právny poriadok a zakladajúci množstvo problémov, ktorých dôsledky môžeme iba tušiť. Preto navrhujem, aby sme tento návrh kľudne odložili, nezaoberali sa ním v druhom čítaní a hlasovali o tom, že Národná rada, podľa § 73 ods. 3 písm. b) nebude ďalej pokračovať v rokovaní o tomto zákone, o tomto nezmyselnom zákone. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja naozaj len krátko. Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi za naozaj duchaplné hľadanie neuveriteľných súvislostí.

    Takže len fakticky. Úrad podpredsedu vlády, ako všetci vieme, rieši záležitosti aj iných menšín, nielen maďarskej menšiny. Ifjú Szivek bol v zriaďovateľskej kompetencii ministerstva kultúry dlhodobo, nebolo to rozhodnutie našej vlády ani vašej predchádzajúcej. A rovnako tak to nebolo rozhodnutie súčasného ani minulého kabinetu, čo sa týka zriaďovateľských kompetencií, napr. konkrétne PUĽS-u. Čiže hovoriť teraz o tom, prečo prešiel len Ifjú Szivek do kompetencie Úradu podpredsedu vlády, a nie napr. aj tento ukrajinský súbor, je jednoducho irelevantné.

    No a čo sa týka zmysluplnosti tejto novely, no ja chcem upriamiť pozornosť pána poslanca práve na naozaj významnú časť tohto návrhu, ktorá sa týka konkrétne aj upresnenia jeho iniciatívy legislatívnej z minulosti. To sa týka tých príspevkov pre umeleckých pracovníkov. A my tam naozaj zavádzame procesnoprávny postup, ktorý jednoducho tento systém vylepšuje, koniec koncov ktorý bol naozaj pripravený z vašej iniciatívy v minulosti a je správny. Čiže toto je naozaj skôr dôkaz o zmysluplnosti predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel.

    Vládny návrh zákona má tlač 442, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 448.

    Poprosím ministra kultúry, aby vládny návrh zákona uviedol.

    A poprosím spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, pána poslanca Abrhana, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem opätovne za slovo. Dámy a páni, dovolím si vám predložiť návrh zákona o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel, ktorého predmetom je úprava povinnosti vydavateľov týchto publikácií, ako aj vydavateľov rozmnoženín slovenských audiovizuálnych diel, a to konkrétne povinnosti odovzdať deponát, určenej právnickej osobe. Určenými právnickými osobami sú v prípade periodických a neperiodických publikácií vybrané knižnice a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. V prípade rozmnoženín a slovenských audiovizuálnych diel je určenou právnickou osobou Slovenský filmový ústav.

    Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby bol povinný deponát odovzdávaný len za účelom plnenia jeho primárnej funkcie, na základe ktorej bol vlastne ustanovený.

    Povinný deponát ako súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky je určený iba na archivačné, dokumentačné a výskumné účely, a preto je povinnosťou určených právnických osôb, ktorým sa odovzdáva, jeho evidovanie a trvalé uchovávanie. Tento zmysel bol jednoducho v predchádzajúcich obdobiach posunutý niekde inde a nebol v súlade s tým základným účelom.

    Vzhľadom na poslanie a funkciu povinného deponátu je jeho odovzdávanie v podmienkach Slovenskej republiky podľa v súčasnosti platného zákona neodôvodnené a v rozpore s praxou v ostatných krajinách. Predložený návrh zákona tento nesúlad jednoducho upravuje. Do istej miery ide aj o to, aby sa nestávali také absurdnosti, ako je napr. to, že povinné výtlačky v podobe detských leporel a maľovaniek prichádzali do knižnice Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Abrhan ako spravodajca má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v prvom čítaní predkladám spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. augusta 2011 č. 448 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Jeden rečník. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Maďarič, na koľko odhadujete vaše vystúpenie?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ak by som to mal komentovať jednou vetou, ale jednou vetou predsa len to nebude, bude viac tých viet, tak by som povedal, že to, čo ste, pán predseda parlamentu, pred časom sa tu snažili presadiť vaším hrubým návrhom, teraz prichádza v takej sofistikovanejšej podobe.

    Podľa dôvodovej správy k návrhu je súčasná právna úprava pre oblasť povinných deponátov publikácií vo vzťahu k ich poslaniu a funkcii neodôvodnená a je v rozpore s praxou v tejto oblasti v ostatných krajinách, pričom cieľom návrhu je zaviesť do oblasti povinných deponátov štandardné princípy a pravidlá a súčasne zabezpečiť odovzdanie povinného deponátu len za účelom plnenia jeho primárnej funkcie, na základe ktorej bol ustanovený, z tohto dôvodu sa oproti súčasnej právnej úprave redukuje počet určených právnických osôb, ktorým bude povinný deponát odovzdávaný na trvalé uchovávanie. Uvedený text u predkladateľa predstavuje jediné vysvetlenie potreby zmien v oblasti právnej regulácie tzv. povinných výtlačkov v Slovenskej republike. Predkladateľ však nielenže neodôvodnil potrebu prijatia nového zákona v predmetnej oblasti, ale ani sa nedokázal vecne ani legislatívnotechnicky vysporiadať s vlastnými cieľmi návrhu.

    Predkladateľ nevyužil príležitosť na skutočné zlepšenie predmetnej oblasti prostredníctvom modernej a kvalitnej právnej regulácie, osobitne sa nevysporiadal predovšetkým s výzvami tzv. digitálneho veku. V návrhu nedokázal ani len rozlišovať medzi formou publikácie diela a nosičom, hmotným substrátom diela.

    Predkladateľ ďalej vôbec nereflektuje návrhy odbornej verejnosti riešiť terminologicky aj pojem digitalizát, návrh rieši primárne len problematiku odovzdávania periodických a neperiodických publikácií v tradičnom ponímaní vrátane ich elektronickej formy.

    Hoci digitalizácia kultúrneho dedičstva je ohrozená, malo by si ministerstvo kultúry uvedomiť, že v procesoch digitalizácie a digitálnej konverzie kultúrnych objektov vznikajú nové elektronické dokumenty, odvodeniny, surogáty predlôh hmotnej povahy, ktoré treba dlhodobo uchovávať, vybraté depozitné inštitúcie vytvárajú podmienky na dlhodobú archiváciu a bolo by ekonomické archivovať všetky takto vzniknuté digitálne objekty jednotným spôsobom. Pri tomto prístupe by sa ušetrili náklady na prípadnú následnú digitalizáciu. Základným predpokladom je posun v chápaní elektronického dokumentu, ktorý nemusí reprezentovať len text, ale ľubovoľný objekt spracovaný príslušným spôsobom a určený na sprístupňovanie prostredníctvom elektronických sietí.

    Ministerstvo kultúry sa v návrhu nevysporiadalo ani s potrebami a príležitosťami pre znevýhodnené skupiny občanov, predovšetkým osôb so zrakovým postihnutím, keď nebolo schopné akcentovať a využiť už existujúce legislatívne prostredie na zlepšenie ich prístupu k informáciám a poznatkom.

    Autorský zákon v § 29 ustanovuje tzv. zákonnú licenciu na použitie diela, podľa ktorej sa súhlas autora nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, na jej verejné rozširovanie vypožičaním alebo na verejný prenos, ak sa takéto použitie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Ustanovením povinného deponátu každej jednej publikácie v papierovej aj v elektronickej forme pre Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči spolu s náležitou úpravou možnosti použiť povinný deponát by predkladateľ preukázal skutočný záujem súčasnej výkonnej moci aj o znevýhodnené skupiny občanov.

    Návrh ministerstva kultúry sa nevysporiadal ani...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Sulík, Richard, predseda NR SR

    Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegov o kľud tentokrát tu napravo, pána Hrušovského, podpredsedu, aj pána poslanca Galisa. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem. Návrh ministerstva kultúry sa nevysporiadal ani s financovaním, resp. podporou a predovšetkým dopadom súčasného zanedbávania vytvárania knižničného fondu v Slovenskej republike.

    Predložený materiál vykazuje také množstvo nepresností, chýb a nedostatkov, že sa možno dôvodne domnievať, že ho nepripravovala osoba s bazálnou znalosťou práva Slovenskej republiky a legislatívnych postupov.

    Vzhľadom na vecnú aj formálnu nekvalitu predloženého materiálu dávam, pán spravodajca, návrh materiál stiahnuť z rokovania a vrátiť predkladateľovi na nové vypracovanie, ani nie prepracovanie a dopracovanie, pretože to nepostačí. A predpokladám teda, že v druhom čítaní sa budem venovať jednotlivým ustanoveniam. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Teraz zaujme k rozprave stanovisko navrhovateľ.

  • Vyjadrím sa len krátko. Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Maďarič, tak ako aj v prípade v minulosti v niektorých situáciách, sú to od vás zbytočne silné slová a aj nepresnosti. Treba si možno lepšie prečítať ten návrh, pokiaľ hovoríte o znevýhodnených skupinách a konkrétne o nevidiacich. Samozrejme, tam sa s nimi počíta.

    A čo sa týka príspevku ku knižničnému fondu, no práve tou digitalizáciou, ktorú zachraňujeme po predchádzajúcich rokoch, riešime aj túto oblasť.

    Ale, pochopiteľne, nebránim sa v druhom čítaní racionálnym návrhom a diskusii vo výbore, pochopiteľne, pokiaľ tie návrhy budú racionálne, a nie politické a ideologické. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Spravodajca nechce zaujať stanovisko.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem štvorminútovú prestávku do 11.35 hodiny a budeme potom pokračovať hlasovaním.

    A ešte by som rád chcel z tohto miesta pogratulovať novopečenému oteckovi, v noci prišla dcéra Vivien, tuná pán poslanec Viskupič je o jedno dieťa bohatší. Gratulujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 454).

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Dubovcovej, aby hlasovanie uviedla.

    Poprosil by som pánov podpredsedov Hrušovského a Horta, keby si prisadli ku mne, pána Krajcera, keby si sadol tiež niekam. Ďakujeme pekne.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte, prosím, hlasovanie.

  • V rozprave vystúpili traja poslanci.

    V rozprave bol predložený jeden procedurálny pozmeňujúci návrh, pani poslankyňa Laššáková ho predložila a pán poslanec Madej sa k nemu pripojil. Bol to návrh nepokračovať v rokovaní o predloženej novele zákona. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Prosím, hlasujte teraz o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 141 poslancov hlasovalo 66 za, 72 proti, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pokračujte, prosím.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Poprosil by som všetkých poslancov, preto, lebo sme počas rozpravy museli reštartovať zariadenie, aby svoje kartičky vytiahli a znovu vložili.

    Poprosím toto hlasovanie zrušiť.

    A ideme hlasovať ešte raz.

  • No moment. Hlasujte, prosím, teraz o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 77 za, 69 proti, 2 nehlasovali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, za gestorský výbor určuje hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 81 za, 4 proti, 63 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony(tlač 455).

    Spravodajkyňou je členka ústavnoprávneho výboru poslankyňa Jana Laššáková. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 78 za, 1 proti, 69 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada pridelí návrh zákona na prerokovanie dvom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a aby za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že prerokujú vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 81 za, 67 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Teraz poprosím poslanca Ondreja Dostála, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (tlač 468).

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 78 za, 68 proti, 2 sa zdržali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 80 za, 3 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Teraz poprosím poslanca Lászlóa Solymosa, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 478).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 78 za, 1 proti, 67 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 145 poslancov hlasovalo 76 za, 66 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím poslankyňu Zuzana Aštaryovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 437).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 78 za, 1 proti, 68 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru. A za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 80 za, 67 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní, ktoré uvedie pán poslanec Tóth, o

    vládnom návrhu zákona o zrušení kolkových známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 449).

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nik. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 77 za, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 73 za, 53 sa zdržalo, 20 nehlasovalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné...

  • Reakcie z pléna.

  • Takže budeme o tom ešte raz o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, takže my budeme pokračovať ďalším hlasovaním a tento zákon výborom bude pridelený predsedom Národnej rady podľa rokovacieho poriadku.

    Teraz poprosím poslankyňu Zuzanu Aštaryovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 458).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 77 za, 67 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 80 za, 1 proti, 67 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 476).

    Pani poslankyňa Aštaryová, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, k vládnemu návrhu zákona a k návrhu poslanca Národnej rady Ľubomíra Petráka na vydanie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v spoločnej rozprave vystúpili traja poslanci: pán poslanec Ďurkovský, pani poslankyňa Vaľová a pán poslanec Petrák. Pani poslankyňa Vaľová k uvedenému vládnemu návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku podala návrh vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na jeho dopracovanie. Prosím, budeme teda najskôr hlasovať o tom, aby sa vládny návrh zákona vrátil na dopracovanie.

  • Prosím, hlasujte teraz o návrhu pani poslankyne Vaľovej vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 69 za, 74 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Druhý návrh mala pani poslankyňa Vaľová nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasujte, prosím, o druhom návrhu pani poslankyne Vaľovej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 71 za, 73 proti, 3 sa zdržali.

    Ani tento návrh nebol schválený.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento vládny návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 77 za, 65 proti, 5 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 80 za, 2 proti, 66 sa zdržalo.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Poprosím pána poslanca Petra Kažimíra, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 412).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 73 za, 42 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa neuzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Poprosím poslanca Lázslóa Nagya, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov (tlač 441)

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Jarjabek, ktorý v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku navrhol, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 147 poslancov hlasovalo 67 za, 77 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 77 za, 62 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že návrh zákona prerokujú určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 79 za, 2 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Pokračujeme posledným hlasovaním a poprosím pána poslanca Abrhana, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Maďarič a navrhol procedurálny návrh, aby sme vrátili návrh zákona na prepracovanie. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, hlasujte o návrhu pána poslanca Maďariča vrátiť zákon na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 70 za, 75 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 148 poslancov hlasovalo 77 za, 65 proti, 6 sa zdržalo.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá, za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a návrh zákona prerokujú výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • Z prítomných 146 poslancov hlasovalo 79 za, 1 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom.

    To boli hlasovania, pokračovať v rokovaní budeme o 14.00 hodine.

    Máme tri procedurálne návrhy.

    Pán poslanec Matovič.

  • Chcel som iba navrhnúť, aby sa pri hlasovaní skúsilo dodržiavať aspoň nejakých 15 sekúnd, lebo dnes ja som napr. raz nehlasoval, lebo bolo k dispozícii asi 5 sekúnd, tak som to nestihol. A vtedy keď tam nastalo to sporné hlasovanie, tak bolo k dispozícii 3 sekundy. A to, si myslím, už je naozaj trošku málo, hlavne keď tých hlasovaní je veľa. Čiže aspoň nejakých 15 sekúnd, si myslím, že bohato by postačilo. Ale, naozaj, predchádzajme takto zbytočnému stresu.

  • Ďakujem. Ako som už povedal, ospravedlňujem sa za to zmätočné hlasovanie. Nebol to zámer. Budem na toto dbať.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Páni poslanci, ja by som vám chcela len pripomenúť pozvanie na otvorenie výstavy konanej z príležitosti Medzinárodného roku lesov teraz na 12.00 hodinu vo vestibule. Ak máte záujem, pán minister, veľmi radi vás privítame.

  • Ja chcem pripomenúť členom sociálneho výboru, že výbor bol zvolaný na 12.00 hodinu. Čiže vás pozývam na rokovanie výboru.

  • Pán predseda, prosím, o uvedenie do zápisu. Pomýlil som sa pri hlasovaní č. 36. Som tam vypísaný, že som hlasoval za návrh, chcel som hlasovať proti návrhu. Ďakujem.

  • Poprosím to zapísať.

    Ďakujem pekne. Prajem dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony(tlač 479).

    Pán minister Krajcer, nech sa páči, môžete uviesť tento vládny návrh zákona.

  • Dámy a páni, pekný deň. Dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorý predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky v súlade s programovým vyhlásením vlády na obdobie rokov 2010 až 2014, v ktorom sa vláda zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania organizácií a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činností a posilniť ich verejnoprávny charakter.

    To podstatné, čo je obsiahnuté v tomto návrhu, v súlade s tým, čo sme avizovali, čo je koniec koncov aj v programovom vyhlásení vlády, je zmena financovania médií verejnej služby tak, aby ich financovanie bolo udržateľné a zabezpečovalo ďalší rozvoj, v súlade s tým, čo už teraz je v platnej legislatíve, kde sa predpokladá, že médiá verejnej služby nebudú generovať ďalšie dlhy a prehlbovať stratu, v ktorej médiá verejnej služby, konkrétne RTVS vzhľadom na minulosť sa nachádza. Znamená to, že k 1. 1. 2013 sa zrušia úhrady za služby verejnosti, tzv. koncesionárske poplatky, a nahradí sa primárne financovanie médií verejnej služby finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. To je tá najpodstatnejšia časť tohto návrhu.

    V tejto chvíli, pán predsedajúci, ďakujem za úvodné slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Markovi Maďaričovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán Krajcer, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2011 č. 488 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy písomne sa ako jediný prihlásil pán poslanec Rafaj, a to za klub SNS. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, otázka verejnoprávnych médií a zmien, ku ktorým pristupujeme v tejto snemovni, by mala byť podľa môjho názoru presahujúca nejaké stranícke delenia, pretože otázka verejnoprávnych médií je nielen veľmi citlivou, ale aj kľúčovou témou k integrácii spoločnosti, a to najmä v čase, ktorý aj v súčasnosti prežívame. A vidíme aj nové civilizačné výzvy, hrozby, ohrozenia, ale aj atomizáciu spoločnosti a množstvo negatívnych javov. A práve od verejnoprávnych médií sa očakáva o. i. aj kultivovanie spoločnosti cez náročnejšie programy. Takže pokiaľ niektorá garnitúra otvára úpravu verejnoprávnych médií a pokiaľ napr. dochádza, tak ako je to v súčasnosti, k veľmi zásadnej zmene, pokiaľ sa to týka financovania, myslím si, že by mala tomu predchádzať predovšetkým široká celospoločenská diskusia, pretože aj keď ten systém a nový model vo financovaní ako je jeden z dôvodov a príčin na zmenu v tomto zákone, predsa len verejnosť naďalej zostáva nielen cieľovou skupinou, lebo som presvedčený, že verejnosť divák poslucháč zostáva naďalej v priamom vzťahu s verejnoprávnym médiom. A napriek tomu, že presúvame financovanie verejnoprávnych médií sčasti z domácností cez nepriamy výber daní, cez štátny rozpočet, naďalej je tým najpodstatnejším verejnosť a divák poslucháč, ku ktorému tieto zmeny majú smerovať. A mal by byť aj v priamom vzťahu a vyžadovať príslušné zmeny smerom, samozrejme, ku kvalite a náročnosti. My väčšinou tomu hovoríme posilnenie verejnoprávneho charakteru médií. Otázka teda znie, keďže sme v prvom čítaní, čo vlastne potrebujú predovšetkým verejnoprávne médiá. No vymyslel to niekto iný. Ale vedia aj tí, ktorí tomu rozumejú, z výboru pre kultúru a médiá, predpokladám, predovšetkým tí, čo tam sme, tak vieme, aj odborná verejnosť to vie, že je to dlhodobá podfinancovanosť verejnej služby. A z toho sa potom odvíjajú ďalšie negatívne javy, o ktorých hovoril aj pán minister v odôvodnení. A to je napr. generovanie straty alebo dlhu a potom aj istá odkázanosť na spriaznenosť alebo nespriaznenosť záchrany štátu. Lenže ak hovoríme o tej prvej transformácii, ktorá nastala vo verejnoprávnych médiách alebo kým sme vôbec začali hovoriť o verejnoprávnych médiách alebo o médiách elektronických, určených pre verejnú službu alebo public service (v angličtine),

  • Ten prvý výraz je z nemčiny.

  • tak došlo k transformácii zo štátnych médií na verejnoprávne médiá. Dnes ale ako keby sme sa oblúkom vracali sčasti späť v oblasti najdôležitejšej. A to je financovanie verejnoprávnych médií, ktoré idú priamo zo štátneho rozpočtu.

    Existuje, urobil som si takú tabuľku, asi šesť základných modelov financovania verejnoprávnych médií v Európe, k tým americkým sa nebudem vyjadrovať, lebo to je špecifická problematika, pričom, samozrejme najideálnejší model je tzv. viaczdrojový. A sú rôzne tendencie posilňovať niektorú zložku. Ale gro z väčšiny štátov, ktoré sú združené v EBU, čiže v Európskej únii vysielateľov verejnoprávnych médií, sú to tzv. koncesie. Viaczdrojovosť zabezpečuje aj to, čo je kľúčové. A to je nezávislosť verejnoprávnych médií. Chcel by som teda vedieť, akým spôsobom dôjde k posilneniu verejnoprávneho charakteru a predovšetkým k nezávislosti verejnoprávnych médií, aj keď minimum zdrojov v objeme 90 mil. eur alebo v tej premennej položke 0,142 % hrubého domáceho produktu môže byť o niečo vyššie, všetci dobre vieme, že je to nedostatočné. Ja viem, že v čase šetrenia hovoriť o posilňovaní nezávislosti verejnoprávnych médií aj cez nezávislosť a dostatok finančných zdrojov je zrejme nepopulárne. Ale potom som mohol počkať na otvorenie tohto problému, keďže hlavná zmena je práve v spôsobe financovania verejnoprávnych médií. Takže z tých šiestich modelov najviac zastúpených, 17 krajín má trojkombináciu príjmov z koncesií, z reklamy a zo sponzoringu, pričom priamo zo štátneho rozpočtu sú financované len štáty, ako je Vatikán, čo je prirodzené, San Maríno, no a potom také štáty, ako je Bielorusko, Ukrajina alebo Turecko. Výhradne napr. druhý extrém je len z reklamy (Monako, Lichtenštajnsko, Luxembursko), veľmi malý a obmedzený trh. A, samozrejme, sú aj na inej strane spektra zúžené krajiny, kde sú modely výhradne prostredníctvom koncesií. Francúzsko už prešlo vlastne na model bez reklamy. Myslím, že Sarkozy to nazval civilizačnou výzvou. Ja osobne to vítam. Aj slovenský divák by si zaslúžil, aby nemusel programy sledovať s reklamným brejkom. Takže to je len na margo rôznych možností, o ktorých máme možnosť uvažovať, kde asi je optimálne zaradenie slovenského verejnoprávneho sektora možno aj vzhľadom na tradíciu, ktorú sme mali cez bývalé Česko-Slovensko, keď už Česká republika je v tej najväčšej skupine sedemnástich štátov. Samozrejme, robili sa v minulosti opatrenia, ktoré si tiež dávali do vienka prívlastok reforma, transformácia. Musíme byť všetci kritickí aj sebakritickí, lebo neboli to vždy správne riešenia. Za jedno z mnohých spomeňme tzv. transformáciu Rádiotelekomunikácií v roku 2000. A viete, pán minister, že verejnoprávne médiá sa dodnes „potýkajú“ s hlavným problémom, ktorý dosť z veľkej čiastky odčerpáva z objemu financií, či už to ide cez koncesie alebo to ide cez štátny rozpočet alebo iný zdroj financovania. A ešte nám stále beží reklama. A to je platenie za šírenie signálu v čiastke, poviem to v korunách, medzi 300 mil. až 400 mil. korún. A jednoducho tu sa sprivatizoval národný éter podľa švajčiarskych konvencií. A je úplne smiešne, ak je „verejnoprávny sektor“, a tí, viem, rozumní budú tomu rozumieť, aby štátna alebo verejnoprávna inštitúcia platila za šírenie toho, čo patrí všetkým, peniaze súkromnej firme, tak to sa mi tiež nezdá správne. Ale, bohužiaľ, stalo sa, postihlo to aj verejnoprávne médiá. A myslím si, že tých 300 mil. až 400 mil. korún tak sa mohlo použiť účelnejšie na novú obsahovú službu. Ale to sa už teraz vyriešiť, samozrejme, nedá. Ja len, pán minister, sa snažím generovať niektoré kroky, ktoré sa urobili, boli chybné v rôznych tých vývojových obdobiach od roku 1993. Hovorím to len preto, aby sme sa poučili a robili len tie lepšie riešenia. Ja viem, že toto riešenie je pre širokú verejnosť populárne. To nepochybne tým je, ale na druhej strane tieto zmeny ktoré sú tu, povedzme si to otvorene, nič nepokazia, ale ani nič nevyriešia. Je to také preliatie vody z kastróla do kýblika s tým istým obsahom. Myslím, že by nám malo ísť o to, aby tá voda bola čistejšia a aby jej vo verejnoprávnych médiách bolo viac.

    Čo mňa osobne ako momentálne opozičného poslanca a politika zaujíma, je aj to, akým spôsobom, keď hovoríme o posilnení verejnoprávnych médií, chceme zabezpečiť šírenie názorového pluralizmu ako jednu z podmienok, ktorá je napr. aj v Deklarácii o verejnoprávnom vysielaní, pretože mám tu aj štatistiky účasti v diskusiách, konkrétne v jednom verejnoprávnom médiu. A môžem vám povedať, že sú tam príliš veľké rozdiely účasti podľa zastúpenia politických strán. A myslím si, že verejnosť má právo na pluralitu obsahov, názorovú pluralitu, ktorú reprezentujú aj politici, ale aj iné zoskupenia našej spoločnosti. Povedzme si otvorene, že momentálne to tak nie je.

    A čo mi prekáža, pán minister, je to, že ste podľahli tlaku strany Most – Híd, a to v tom novelizovanom bode 6, ktorým sa otvára § 15 a ktorým sa otvára aj programový koncept RTVS tak, že sa tam legislatívne dáva povinnosť percentuálneho zastúpenia vysielania pre národnostné menšiny. Viaceré dokumenty či už európskych konferencií v jednotlivej sérii o budúcnosti verejnoprávneho vysielania jednoznačne bazírujú predovšetkým na sociálnu a spoločenskú inklúziu, nie atomizáciu a už vôbec nie nejakú mediálnu segregáciu podľa jazyka vysielania, podľa šírenia signálu v niektorom z jazykov národnostných menšín. Som presvedčený, že tu ideme výrazne krokom späť, že sa aj v tomto zákone, ako to hovoril kolega Jarjabek podobne pri inom zákone, opäť menšinizuje problematika, ktorá vôbec nemá nič spoločné s menšinami, pretože jednak každý má príjem zabezpečený v štátnom jazyku, jednak Slovenská republika umožňuje cez verejnoprávne médiá aj šírenie vysielania aj v jazyku národnostných menšín, dokonca v prípade rozhlasu môžeme hovoriť o samostatnom vysielacom kanáli pre národnostné menšiny. Takže toto z môjho pohľadu narušilo ako-tak stráviteľný obsah zmien, o ktorých by som, povedzme, bol ochotný rozumne rokovať a pri ktorých by som bol ochotný pristupovať k nejakým zmenám ja osobne, ale aj SNS by bola ochotná tak konať. Čiže Slovenská národná strana bude trvať, pán minister, na tom, aby tento novelizačný bod bol odtiaľ vypustený, pretože naozaj nie je nijaké opodstatnenie na takéto legislatívne špecifické ukotvenie a zmenu.

    Skôr by som videl iné možnosti, všimol som si aj, myslím si, je to § 3, kde, to mne je zasa sympatické, poviem to tak, aby som bol objektívny, ste dali aj podmienku venovať sa aj národnému povedomiu, ono v podstate už v zákone to máme, je to isté zdupľovanie, ale zároveň aj občianskej spoločnosti. Tu by som videl opäť skôr možnosť bazírovať na spoločenskú integráciu spoločnosti, pretože s týmto je naozaj problém. Malé Slovensko je tak atomizované, že deliť ho na rôzne sekcie, národnosti a neviem ešte na čo možné a nepomenovať konkrétny prostriedok na budovanie integrity a aj sociálnej a národnej súdržnosti, to je chybou. Možno máte niektoré limity, ktoré koaliční partneri nevedia prekročiť. Ale pokiaľ by ste sa na to chceli pozerať objektívne, a stále mám presvedčenie, že aj vy ste zástanca, aj ste to viackrát deklarovali, myslím, obrazne, fanúšikov verejnoprávnych médií, ak by som to tak mohol povedať, myslím, že by nám malo predovšetkým záležať na tom, aby sa neurobili také zmeny, nazval by som to PP projekt (pripravovaná privatizácia verejnoprávneho sektora), aby sa nič takéto neudialo.

    Takže myslím, že z toho všeobecného hľadiska som povedal to, čo som považoval za potrebné povedať.

    Bohužiaľ, nevieme momentálne riešiť to podstatné. A to je garantovanie posilnenia verejnoprávneho charakteru cez legislatívne opatrenia. A, bohužiaľ, ani touto zmenou nevieme dostatočne garantovať nezávislosť cez finančné zabezpečenie verejnoprávnej služby, pretože odborníci a priamo aj ľudia z vedenia RTVS vám všetkým otvorene do očí povedia, že toto je len na vysielanie, toto nie je na výrobu pôvodnej slovenskej tvorby, ku ktorej, mimochodom, tiež podľa zákona by táto inštitúcia by mala smerovať. A keďže som bol jeden z tých, ktorí podporili možno tú prvú a asi najväčšiu zmenu v histórii nielen verejnoprávneho vysielania, pretože našťastie médiá sú staršieho dátumu, možno od vzniku rozhlasu v roku 1923 alebo 1926 na Slovensku a potom Slovenskej televízie, a to je zlúčenie týchto dvoch samostatných a typovo už vyhranených nosičov, ktoré si vytvorili svoju vlastnú identitu, pokiaľ nedôjde k nejakým zásadnejším pohybom napr. na výbore pre kultúru a médiá a pokiaľ teda by nebola nejaká ochota rokovať o racionálnom prístupe tak, aby sme naozaj hovorili o posilnení verejnoprávnosti a nielen aby sme si splnili nejaký koaličný záväzok z programového vyhlásenia vlády a potom ďalej už problematiku nesledovali, tak neviem povedať teraz dopredu, aký bude postoj k tomu či už môj alebo mojich kolegov, ale to je všetko. V zásade nedávam nijaký procedurálny návrh, a tým je asi povedané už aj niečo viac. Takže ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Galbavý. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len stručne zareagujem na môjho kolegu. Pán kolega, vaše vystúpenie by som rozdelil do dvoch častí. Časť prvá je, kde ste sa venovali problematike, o ktorej momentálne rokujeme. To je spôsob zmeny financovania verejnoprávnych médií. A časť druhá je tá, ktorá sa už dotkla aj Maďarov a otázok, ktoré momentálne nemajú nič spoločné s prerokovanou otázkou, ale, v poriadku, kde sa absolútne zhodneme je veta, veľmi sympatická, ktorú ste použili hneď na úvode, že by sme mali pristupovať k verejnoprávnym médiám nadstranícky. Áno, súhlasím s tým. Myslím si, že to je správny postoj. a snaží sa aj súčasná vláda koalícia vždy takto aj formulovať legislatívu, aby aj verejnoprávne médiá boli skutočne nezávislé.

    Ale čoho som sa obával. Z vášho vystúpenia mám pocit, že ste sa snažili podsunúť verejnosti aj v pléne poslancom informáciu, ako keby zmena spôsobu financovania verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu bola akýmsi návratom zoštátnenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. S tým nemôžem súhlasiť. Prečo? Porovnám to a ako barličku využijem súčasný aktuálny stav. Najväčším nebezpečenstvom, keď sa médiá stávajú závislými od politiky, je napr. to, keď musia pýtať peniaze, pretože ich nemajú dosť. A najväčším nebezpečenstvom je spôsob financovania napr. cez zmluvy so štátom. Štát sa stáva zákazníkom a už poznáme to staré baťovské „náš zákazník, náš pán“.

    Čiže toto sú také malé hrozby a o tých ďalších hrozbách budem hovoriť v ďalšej faktickej poznámke, ale tento spôsob zmeny je garanciou nezávislosti a solidarity. Neskôr to vysvetlím.

  • Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, môžete odpovedať na faktickú.

  • Ďakujem ti, pán poslanec, za pokus o obsahovú analýzu obsahu môjho vysielania. Ale ak si si zmeny pozrel veľmi podrobne, tak iste vieš, že je tam aj ten nešťastný novelizovaný bod 9, ktorý sa, ako si ty povedal, Maďarov, ja hovorím o jazyku vysielania menšín, týka. A je prirodzené, že Slovenskú národnú stranu to znepokojuje. To už keby sme nepovedali, tak asi by to nebolo dobré a vhodné. Ale nehovoríme to len preto. Ale ak si dobre počúval, určite vieš, uviedol som na to dôvody. A citoval som niektoré medzinárodné dokumenty, ktoré túto problematiku sledujú. A tieto dokumenty sa vôbec touto problematikou nezaoberajú. Dokonca v tejto sfére nie sú ani nejaké zásadné odporúčania alebo limity. A ten komfort, ktorý tu je v oblasti menšín, teda pri menšinách v oblasti vysielania verejnoprávnych médií, je určite jeden z najnadštandardnejších v Európe.

    A pokiaľ sa týka toho financovania, ja som povedal, no z jednej nádoby sa to preleje do druhej, len chýba mi zatiaľ to, čo, myslím, aj tebe by malo, pán poslanec, chýbať, že tá nádoba nie je väčšia, pretože keď bude väčšia, bude aj väčšia nezávislosť verejnoprávnych médií a potom nebudú tie veľké rozdiely v účasti jednotlivých politických subjektov, povedzme, v tom alebo ktorom médiu, pretože to už naozaj trčí ako kôl z plota. A najbližšie sa možno na Rade opýtam, aké sú dôvody týchto diskrepancií.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Matovič, Maďarič. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, ja budem veľmi stručný. V tejto novele mi vadí jeden bod. Je to bod 9, ktorý hovorí o tom, že generálny riaditeľ RTVS by mal mať zvýšený plat zo štvornásobku priemernej mzdy na sedemnásobok priemernej mzdy. Inak preložené do ľudskej reči, v čase, keď nevieme, či Slovensko bude ešte na budúci rok platiť eurom, keď ľudia na Slovensku majú istotu, že budeme zažívať ťažké časy, v čase, keď aj tento rok zadlžíme Slovensko o približne 100 mld. korún, ktoré budú splácať naše deti a vnúčatá, my ideme generálnemu riaditeľovi RTVS zvyšovať plat o 75 %. Je to nehoráznosť. A preto to v žiadnom prípade nepodporím.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Kiššová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa chcela spýtať pána Matoviča, ako prišiel na to číslo mínus 75 %. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec, môžete odpovedať.

  • Keď sedem vydelíte štyrmi, vyjde vám 1,75. A to je o 75 % viac ako jedna celá.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maďarič, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Je to tu naozaj veľmi zábavné, ale tá podstata je predsa len trošku vážnejšia.

    Čo máme na stole v tejto chvíli. Je to návrh nového financovania Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý sa odvoláva na záväzok vlády zvýšiť efektivitu činnosti verejnoprávnych médií a posilniť ich verejnoprávny charakter. V čom posilňuje návrh nového financovania prostredníctvom štátneho rozpočtu efektivitu RTVS, ťažko povedať. Akýkoľvek prísun peňazí ešte nehovorí nič o ich efektívnom využití. A ako financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu posilní verejnoprávny charakter RTVS, to je pre mňa už úplnou záhadou, resp. myslím si, že práve opak bude pravdou.

    Konkrétne si tento návrh kladie za cieľ zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a ich nahradenie novým príjmom, ktorý bude každoročne poskytovaný ako príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého výška sa bude odvíjať v závislosti od výšky hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, čiže nie od úloh RTVS, nie od spoločenského zadania, nie od očakávania, ale od výšky HDP. To je simplexná ekonomizácia informovania, vzdelávania a kultivovania spoločnosti dovedená do dokonalosti.

    Povedzme si, čo tie dva súčasné príjmy, ktoré majú byť zrušené, sú a čo garantujú.

    Príjem z úhrad je priamou platbou verejnosti, čo je vo väčšine vyspelých štátov považované za základ a predpoklad verejnoprávnosti médií verejnej služby. Toto sa ide odstrániť s populistickým pokrikom, že sa odbremenia domácnosti od platenia „nezmyselných poplatkov“. Nemienim tu ani s predkladateľom, ani s koalíciou polemizovať o zmysle tzv. koncesionárskych poplatkov a nemienim sa ani odvolávať na najlepšiu európsku prax. Považujem to za stratu času. Chcem však pripomenúť, že súčasné nastavenie výberu týchto úhrad oslobodzuje čiastočne alebo úplne od ich platenia práve sociálne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, dôchodcov, zdravotne postihnutých a domácnosti v hmotnej núdzi. A nový spôsob financovania cez štátny rozpočet znamená, samozrejme, oslabenie verejnoprávnosti a nezávislosti. No znamená aj to, že prostredníctvom rozpočtu budú teraz za RTVS platiť účet všetci ľudia, bez rozdielu, bez výnimiek. A nebude to len prostredníctvom priamych daní. Je zrejmé, že aj to minimum 90 mil. eur sa zdá aktuálnemu ministrovi financií ako nezvládnuteľná suma. Preto odkladá účinnosť zákona, ako len môže. A dnes vie zrejme len on, kde nájde v roku 2013 tých 90 mil., či ich zoberie školstvu alebo zdravotníctvu alebo či ich nájde tak, že zvýši o nejaké tie percentá DPH na potraviny. Naivnému poplatníkovi sa môže zdať že ušetrí mesačne 4,64 eura. Ten premýšľajúcejší pochopí, že mu z druhého vrecka vyberú ešte viac alebo že ho ukrátia niekde inde.

    To ešte zatiaľ nehovorím o zničujúcom dopade tohto nového financovania na samotný program STV a SRo. Takže poďme na chvíľu aj k tomuto nie nepodstatnému problému. Totiž druhým rušeným príjmom RTVS je zmluva so štátom, ktorej prostriedky sú dnes priamo určené na tvorbu pôvodných programov. A sú tak aj využívané. Nezaujatý divák a poslucháč RTVS si určite posledné dva roky povšimol výrazne zvýšenú prítomnosť nových dramatických, dokumentárnych, detských a iných programov vo vysielaní. Dokonca súčasní vedúci pracovníci STV, ako som to zachytil, sa dnes chvália, že túto jeseň má STV viac nových pôvodných programov a seriálov ako komerčné televízie dohromady. Zainteresovaní vedia, že to nie je ani dôsledkom spojenia STV a SRo, nie je to ani spôsobené zázračnými schopnosťami generálnej riaditeľky Zemkovej, ale je to dôsledkom minuloročnej zmluvy so štátom a jej synergie s Audiovizuálnym fondom, na ktorý si, mimochodom, už aj na ten dnes brúsia zuby niektorí ľudia z blízkosti pána ministra. Mám na mysli niektorých jeho poradcov, čo sa čoskoro dozvieme, keď príde novela o Audiovizuálnom fonde sem do parlamentu. Tomuto krátkemu času programovej konjunktúry STV a SRo bude po zmene financovania definitívne koniec. A nedá mi tu nepoznamenať, že mnohí z tých umelcov a tvorcov, ktorí dnes bojujú za zachovanie štyridsaťpercentného daňového paušálu, najmä tí, ktorí nejakým spôsobom participujú na programoch pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, možno čoskoro nebudú mať z čoho si ten paušál odrátať. Ale bude to ich problém.

    Za zmienku stojí aj to, že návrh určuje hranicu sumy na financovanie RTVS vo výške 90 mil. eur, pričom pri výpočte tejto výšky príspevku zo štátneho rozpočtu sa vychádzalo z príjmov STV a SRo v minulosti, pričom donedávna bola takáto suma považovaná za nedostatočnú pre pokrytie tých úloh, ktoré vyplývajú pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zo zákona. To si, samozrejme, nemusia uvedomiť daňoví poplatníci. Ale tí, ktorí budú s takouto sumou pracovať, si toho vedomí určite sú. Nebolo to raz, čo vtedy generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Zemková, hoci mala peniaze z úhrad a so zmluvy so štátom vo výške, aká sa jej dnes ponúka, pravidelne žiadala o ďalšie dotácie s odôvodnením, že to, čo má, jednoducho nestačí a hrozí katastrofa v Slovenskom rozhlase. Jej dnešné mlčanie je preto pozoruhodné. Podriadenosť a odovzdanosť vládnej moci z jej strany je tu viac než zrejmá. Nie tak dávno, ešte predtým, ako bola zvolená za generálnu riaditeľku RTVS, si trúfla v nejakom rozhovore nesúhlasiť so zrušením úhrad. Dnes ona a RTVS nielen servilne mlčí, ale vytvára tomuto zámeru vo svojich spravodajských reláciách aj P. R. Možno to súvisí aj s tým, že tento istý návrh o financovaní RTVS zvyšuje mzdu generálnej riaditeľke na sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy. Kríza-nekríza, pán minister, svojich verných odmeniť treba. A páčilo sa mi, ako ste vo svojom úvodnom slove túto časť novelizácie návrhu zákona cudne premlčali. Tak s takým platom sa naozaj už oplatí byť generálnym riaditeľom, hoci aj v podfinancovanej inštitúcii.

    Myslím si, že ten predvolebný populizmus strany SaS bude nakoniec uskutočnený, hoci s chybičkou niekoľkoročného omeškania od roku 2013. Podstatné je to, že to bude krok nezvratný, pretože odvahu na znovuzavedenie úhrad či tzv. koncesionárskych poplatkov už nikto nikdy nenájde. Výsledkom bude chudobná štátna televízia, a štátny rozhlas, už ovládaná nielen politicky, čo je dnes, prostredníctvom Rady, prostredníctvom verejne a jasne zvolenej generálnej riaditeľky, ale bude ovládaná aj ekonomicky, štátna televízia, a štátny rozhlas, na ktorú sa budú skladať cez rozpočet všetci ľudia, aj tí, ktorí si dnes myslia, že ušetria 4,64 eura mesačne. Zaplatia v konečnom dôsledku oveľa viac, najmä tí chudobnejší, cez poplatky v zdravotníctve alebo zvýšením DPH na potraviny. A napokon, čo iste poteší celú našu intelektuálnu elitu, rôzne farmy a Kleopatry z Turca sa definitívne stanú normou nášho kultúrneho života. Gratulujem vám.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Galbavý.

  • Pán poslanec Maďarič ja nespochybňujem, ani nechcem spochybňovať vašu kompetenciu, čo sa týka vyjadrovania sa k verejnoprávnym médiám, ale vaše vystúpenie bolo politické, v poriadku, beriem to. Nepáči sa mi na vystúpení nielen vašom, ale aj vystúpeniach vašich kolegov, že hovoríme tu o zákone, ktorý mení zásadne spôsob financovania verejnoprávnych médií, pričom vy ste si všetci vypichli z tohto zákona to najpopulárnejšie, ľúbivé, čo sa môže ľuďom páčiť. A to je zvýšenie platu pani riaditeľke Zemkovej. Ak to chcete počuť, poviem vám to, ani v koalícii nie je zhoda na tomto zvýšení. Ale nehovoríme o tom. Čiže to je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Nemôžem sa zbaviť podozrenia, že vo vašom vystúpení bolo niekoľko zásadných protirečení. A pokúsim sa ich vykresliť. Na úvod ste kriticky vypichli vetu s pokusom alebo so snahou nepochopenia alebo zosmiešnenia, že predkladatelia majú ambíciu zmenou financovania dosiahnuť nezávislosť a skvalitnenie verejnoprávnosti. Povedali ste to, že tomu celkom nerozumiete, že čo má financovanie spoločné s verejnoprávnosťou. A v kútiku duše som s vami súhlasil. Ale zároveň druhým dychom ste povedali, že práve zavedenie takéhoto spôsobu financovania verejnoprávnosť ohrozí, ohrozí nezávislosť a slobodu verejnoprávnych médií. Čiže jedenkrát to platí, keď sa vám to nehodí, a druhýkrát následne si to sám vyvraciate. Takže tomuto som celkom dobre nerozumel. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Maďarič, ja si teda dovolím nesúhlasiť s tým vaším názorom, že v prípade ak sa zrušia koncesionárske poplatky, tak ľudia na to doplatia a najviac na to doplatia chudobní. Je to úplne jednoduchá matematika, prvej, druhej, tretej triedy na základnej škole. Dnes chudobní, tí, čo žijú z ruky do úst, a bohatí, tí, čo zarábajú milióny mesačne, platia rovnakú sumu koncesionárskych poplatkov. Ak sa koncesionárske poplatky zrušia a budú sa platiť zo štátneho rozpočtu, tak najviac budú prispievať na to práve bohatí, lebo prispievajú viac cez svoje spotrebné dane, DPH ap. cez svoje dane, a najmenej budú prispievať chudobní. Práve ja sa čudujem, že s takýmto opatrením neprišiel SMER v minulosti, lebo je to jednoznačne prosociálne opatrenie, ktoré pomáha chudobným na úkor bohatých. Ale to už je umenie vaše ako umenie straníckeho demagóga strany SMER, ktorý dokáže aj nazvať čierne bielym alebo biele čiernym.

  • Ja by som len chcel upozorniť, že navrhovaná novela zákona bude vstupovať do účinnosti v dvoch termínoch, a to k 31. 12. 2011 a k 31. 12. 2012. Tá podstatná zmena, na ktorú sa odvoláva aj pán minister aj vo svojej dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona, je práve zrušenie úhrad a zmena financovania. Ale tá prvá zmena, ktorá je najpodstatnejšia a ktorá sa neobjavuje ani vo všeobecnej časti dôvodovej správy, je ozaj to navrhované zvýšenie platu pre generálnu riaditeľku. A práve zvýšenie platu pre generálnu riaditeľku nastupuje k 1. 1. 2012. Takže o tomto to asi je. A preto je asi aj táto celá novela zákona takýmto spôsobom konšpirovaná, vyslovene konšpirovaná, kde definitívne by mala byť doriešená výška platu generálneho riaditeľa RTVS. A až budúcnosť ukáže zrejme, do akej miery sa im podarí zmeniť financovanie RTVS, pretože veľmi dobre vidíme, že majú problémy aj so zostavovaním štátneho rozpočtu na tento rok. A uvidíme, ako to bude so zostavením štátneho rozpočtu na rok nasledujúci. Takže myslím si, že hlavný dôvod predloženia tohto návrhu zákona v tomto období je zvýšenie platu generálnej riaditeľky.

  • Ďakujem. Som rád, že diskusia pokračuje, pokiaľ sa týka obsahu a obsahových zmien k otváraniu otázok o možných rizikách zo straty viaczdrojového financovania, čo je vo väčšine štátoch združených v EBU pri verejnoprávnych médiách štandardom a kľúčovým, pretože vieme, že aj v prípade energetickej bezpečnosti sa predsa hovorí o diverzifikácii zdrojov. Tu je tá obava, že možno po roku 2013, pokiaľ platí to zmrazené opatrenie, čo je ďalší problém, v prípade objemu reklamy na 1 %, pretože už to malo byť len 0,5 %, budeme môcť hovoriť takmer až o 100-percentnej závislosti verejnoprávnych médií od štátneho rozpočtu, pretože reálne naozaj neviem o nejakých iných zdrojoch.

    A na čo poukázal pán poslanec Maďarič. A to je ten ďalší zdroj, ktorý tu bol, zmluva so štátom mohla kľudne zostať a mohla fungovať pre adresné projekty, či už obsahovej služby, programovej, alebo to, o čom zatiaľ nehovoríme. Ale, bohužiaľ, to je realita budúcnosti, to je technologické zaostávanie. Neviem si predstaviť, ako bude vedenie RTVS vykrývať technologické potreby aj v súvislosti s digitalizáciou a šírením iných nosičov v rámci verejnoprávneho multiplexu.

  • Pán poslanec Maďarič, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne.

    Prvá poznámka pána poslanca Galbavého. Ja si myslím že moje vystúpenie bolo mixom aj vecnosti, ale určite aj politiky. A jednoducho pokiaľ máme tu spolitizovanú inštitúciu, tak nemôže byť vystúpenie opozičného poslanca nepolitické.

    Čo sa týka tej vašej druhej poznámky, tam ste naozaj asi dobre nepočúvali, pretože ja som vyslovene citoval z dôvodovej správy. A tam sa nič nehovorí alebo nič som nehovoril o skvalitnení programu a nezávislosti, hovoril som o efektívnosti a posilnení verejnoprávneho charakteru. Takže tam ste mi zrejme nerozumeli alebo ste si dobre nezapamätali, čo som hovoril.

    A potom tu ešte v sále vo faktickej niekto hovoril o tom, že dnes platia všetci rovnako tie úhrady. Tak tomu človeku by som odporúčal, aby menej táral a viac čítal a študoval aj zákony, pretože podľa súčasného zákona sú oslobodení od nich buď úplne, alebo čiastočne, ako som to hovoril dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí a domácnosti v hmotnej núdzi.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som privítal na balkóne pána Ivana Klešiča, prezidenta najvyššej kontrolnej inštitúcie Chorvátskej republiky. Buďte vítaný v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to že pán poslanec Maďarič bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, uzatváram rozpravu a pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, dovolím si fakticky, nie politicky zareagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tu zazneli.

    Pán poslanec Rafaj. Jeho vyjadrenie alebo vystúpenie bolo konštruktívne. Ja to vítam. Koniec koncov na vašu otázku, či bude priestor ešte vo vzťahu k tomuto návrhu na diskusiu, môžem odpovedať, že, samozrejme, nikdy sa nebránim konštruktívnej diskusii. A tak to bude aj v tomto prípade, aj na výbore určite budeme mať na to priestor.

    Zazneli tu pochybnosti o tom, že sa týmto návrhom znižuje nezávislosť médií verejnej služby. Niekoľkokrát sa to objavilo vo vyjadreniach mojich predrečníkov. No chcem sa opýtať nasledovné: O akej nezávislosti verejnoprávnych médií tu hovoríme, keď koncesionárske poplatky, a to vieme všetci, ktorí tu sedíme, dlhodobo nepostačovali na financovanie verejnoprávnych médií a dlhodobo klesal ich výber? Pán Maďarič to dokonca povedal celkom otvorene, že už nikto nebude mať odvahu zaviesť koncesionárske poplatky. No ale veď práve toto pokrytectvo je aj dôvodom, prečo sa snažíme koncepčne riešiť to financovanie, pretože, áno, doteraz žiadna garnitúra tu nemala odvahu zreálniť výšku koncesionárskych poplatkov a nebola to ani vaša vláda.

    Ďalším zdrojom, ktorý ste zaviedli na vykrytie tých dier vo financovaní médií verejnej služby bola tzv. zmluva so štátom. A ja sa teraz pýtam: Tie peniaze boli odkiaľ? To išlo zo zväzu záhradkárov alebo kto financoval tie médiá verejnej služby? Veď to boli peniaze od štátu. Štát kontroloval dokonca cez ministerstvo kultúry, veď si to pamätáte, pán Maďarič, využitie týchto finančných prostriedkov. Veď to bol priamy vplyv na financovanie médií verejnej služby. Tak o akej nezávislosti sa tu bavíme? Tak pokojne, ja sa nebránim kritike, ale naozaj držme sa minimálne faktov.

    Ďalším zdrojom financovania médií verejnej služby boli ad hoc dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré za predchádzajúcej vlády trikrát alebo štyrikrát smerovali do Slovenskej televízie. A ako sa určovala ich výška? Ich výška sa určovala, samozrejme, podľa toho, ako sa správala verejnoprávna televízia predchádzajúce štyri roky, aj podľa lojálnosti manažmentov. Je to opäť ďalší nástroj na ovplyvňovanie manažmentov verejnoprávnych médií. Ak sa jasne v zákone stanoví podľa percentuálneho podielu HDP výška tých finančných prostriedkov, no tak žiadna garnitúra to predsa nebude ad hoc ovplyvňovať, tie peniaze budú garantované zo zákona a jednoducho ovplyvňovať ich výšku predsa žiadna exekutíva alebo aj poslanci nebudú.

    A teraz poďme k tým mýtom o tej výške, že tých peňazí bude menej. No nebude ich menej, nebude ich menej, pretože pokiaľ by sme podľa tejto konštrukcie, to znamená 0,142 % HDP, hovorili o financovaní v budúcom roku, tak je to minimálne 93 mil. zo štátneho rozpočtu a ďalej je to 5 mil. až 6 mil. z vlastných príjmov vrátane reklamy. To znamená, hovoríme o sume takmer 100 mil. eur. Výber koncesionárskych poplatkov z roka na rok klesá. To znamená, že tá suma bude jednak zadefinovaná a jednak nebude klesať, pretože v zákone dokonca keby náhodou došlo k poklesu HDP, čo sa dlhoročne zatiaľ až na ten jednej krízový rok výrazným spôsobom nedialo, je zabezpečené, a v zákone je to stanovené, že to bude minimálne 90 mil.. To znamená, že je to naozaj korektný spôsob nastavenia financovania, nezávislý spôsob financovania, určite nezávislejší, ako bol doteraz.

    Opäť mýty, že to je len pomaly v banánových republikách takýmto spôsobom financované. Tak chcel by som dať do pozornosti aj pánovi Rafajovi, aj pánovi Maďaričovi, obom pánom poslancom, že primárne zo štátneho rozpočtu sú financované médiá verejnej služby v nasledovných krajinách. Sú to Bulharsko, Cyprus, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Holandsko, Belgicko, Portugalsko, Španielsko, z krajín Európskej únie. Takže poprosím vás opäť narábať aj v tejto oblasti s faktmi.

    V tejto oblasti sa 15 rokov diskutuje, pán poslanec Rafaj, problém je ten, že z tej diskusie nič reálne nevyplývalo. My prichádzame s riešeniami, ktoré podľa nášho názoru dokážu zabezpečiť a, áno, otvorene hovorím, aj zachrániť médiá verejnej služby, už som to tu raz povedal a poviem to znova, lebo objavujú sa aj také názory, že celé to smeruje k zániku. Ak by som konkrétne ja mal záujem zlikvidovať médiá verejnej služby, tak mám úplne jednoduchý spôsob taký, že neurobil by som s tým nič, nechal by som to v stave, v akom ste nám médiá verejnej služby zanechali, pretože vy ste nám zanechali Slovenskú televíziu tesne pred krachom. Bavme sa už reálne na túto tému, to je skutočná realita. Tam boli pripravené exekúcie. Nehorme, že tu bolo zabezpečené financovanie médií verejnej služby, aj s úžasným programom. Preto je tento rok konsolidačný. Tento rok je to naozaj o záchrane. Ale ukazuje sa, že ten projekt bol správny, ukazuje sa, že to zlúčenie a fúzia médií verejnej služby je naozaj efektívna. Súčasný manažment už dokonca hospodári vo svojom roku s prebytkom. To znamená, že dokáže znižovať aj tie straty, ktoré tam zanechali tie úžasné manažmenty z vášho obdobia.

    Pán poslanec Matovič, vaše vyjadrenie chápem, že ste sa dotkli tejto témy. Nepovažujem to za tú najvýznamnejšiu časť tohto návrhu, pokiaľ hovoríme o plate generálnej riaditeľky. Vychádzam z dohody, ktorá bola v koalícii. A tá bola na 7-násobku, pričom chcem len pripomenúť, že pán Nižňanský, predchodca pani Zemkovej v televízii, ktorý priviedol túto inštitúciu takmer do krachu, mal 6-násobok, aby sme boli trochu reálni. A ak teraz generálny riaditeľ vedie spojené médiá a dokáže zabezpečiť už v tomto roku vyrovnané hospodárenie v tohtoročnom rozpočte, tak si myslím, že si zaslúži minimálne toľko, čo jeho predchodca, ktorý tú inštitúciu priviedol do krachu. A pokojne to tu poviem, aj keď takéto reči alebo slová nie sú veľmi populárne. Ale je to na vás, na poslancoch. Ja len hovorím, že takáto politická dohoda bola urobená v koalícii. Ja sa ale nebojím povedať, že ak má niekto výsledky v oblasti konsolidácie a v oblasti znižovania zadlžovania, lebo hovoríme o zadlžovaní, tak si myslím, že si zaslúži minimálne taký plat ako jeho predchodca, ktorý tú inštitúciu doviedol do krachu. Viem, že to sú nie populárne slová, ale jednoducho aj populizmus by mal mať svoje hranice.

    Pán Maďarič, pán poslanec Maďarič, radšej takto vás oslovím, lebo sa vám to nepáčilo, že vás neoslovujem ako poslanca, nebol to zámer inak. Takže, pán poslanec, objavili ste dve záhady v tomto návrhu. Z nich jedna sa týkala nezávislosti a druhá efektívnosti. O nezávislosti som už hovoril. Som hlboko presvedčený, že nastavenie tohto modelu financovania médií verejnej služby zabezpečuje väčšiu nezávislosť manažmentu. A vysvetlil som aj dôvody. A efektívnosť je takisto obsiahnutá už v existujúcom zákone, generálny riaditeľ je povinný hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, resp. dodržať záväzné ukazovatele schváleného rozpočtu. Ak to tak nie je, je to dôvod na jeho odvolanie.

    Príklad krajín aj vyspelých európskych krajín, ktoré sú primárne financované zo štátneho rozpočtu, som už uviedol. Čiže nebudem sa opakovať.

    A teraz k tomu, že to vlastne zaplatia ľudia, a to ešte vo väčšom rozsahu. Myslím si, že celkom dobre zareagoval pán poslanec Matovič. A ja to ešte doplním. Pán poslanec, kam smerujú príjmy z daní fyzických osôb z vyše 90 %? Pokiaľ sa nemýlim, tak je to do rozpočtov samospráv. Takže o čom tu hovoríme? Jednoducho prerozdelia sa peniaze v štátnom rozpočte, ale určite nemôžeme hovoriť, že to idú platiť fyzické osoby. To nie je jednoducho pravda, to sú fakty, čo tu teraz uvádzam. Vyzdvihovanie zmluvy so štátom, opakujem, veď to sú takisto peniaze zo štátu. Čiže, inými slovami, ak obhajujete inštitút zmluvy so štátom, tak obhajujete aj model, ktorý momentálne predkladáme.

    Audiovizuálny fond. Vyprosím si od vás, aby ste hovorili o mojom poradcovi, že je ten, ktorý si brúsi zuby. Ja vám to aj dokážem. Keď prídem s návrhom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, a to vás ubezpečujem, že vám to dokážem, ide mi len o to, aby si nieže zuby brúsila, ale zuby používala úzka skupina produkčných spoločností, ako to bolo v predchádzajúcom období, tak tomu chceme urobiť koniec, pretože tak to doteraz v Audiovizuálnom fonde fungovalo, dokonca ešte bez záruk toho, že tie peniaze, ktoré si utrhli, aj použili reálne na výrobu a dokončenie umeleckého diela, pretože tie peniaze sa dávali bez toho, aby tam bola táto garancia. Aj tomu chceme urobiť jednoducho stop.

    K finančným prostriedkom a k tej výške, ktorú garantuje nový model tohto financovania, som už hovoril. Bavme sa naozaj reálne o sume, ktorá sa blíži k 100 mil. Samozrejme, záleží to na vývoji hrubého domáceho produktu.

    Na záver poviem len toľko, že médiá verejnej služby, konkrétne Slovenskú televíziu sme našli tesne pred krachom. Kroky, ktoré sme urobili, smerujú k jej záchrane, o tom je aj tento rok, ktorý je tu naozaj konsolidačný. Ťažko preto hovoriť o rozvoji programu, to hovorím celkom reálne a kriticky, ale ten plán, ktorý sme mali a ktorý som aj nastavil v tej legislatíve, sa tento rok podarí naplniť. Garantujem, že médiá verejnej služby sa nám podarí zachrániť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. No rozprava bola pomerne chudobná a v tomto zmysle podľa mňa neadekvátna vážnosti tohto návrhu zákona a jeho dôsledkov.

    Ale aspoň teda by som napriek tomu, čo si myslím o súčasnom RTVS, chcel apelovať na to, aby dostali priestor vo vysielaní tejto inštitúcie aj tí odborníci a tá časť odbornej verejnosti, ktorá to spochybňuje a upozorní na riziká rušenia poplatkov, pretože bez takejto diskusie, bez takýchto názorov, ktoré by dostali priestor vo vysielaní STV a SRo, to naozaj vyzerá tak, že tu máme odborníkov a aj politicky a inak celkom všetko zdatne dobre orientovaných ľudí, ktorí hovoria, že poplatky treba zrušiť. A tí, čo to spochybňujú, sú nejakí čudní a čudní a zvláštni ľudia, ktorí chcú ešte dokonca asi aj poškodzovať bežným občanom. Takže mala by sa trošku osmeliť verejnoprávna televízia, dať priestor aj iným, názorom.

    K niektorým poznámkam najmä pána ministra.

    Výber úhrad naozaj klesal, a to najmä po príchode SaS do vlády a po smelých prvých takých vyhláseniach, ako budú úhrady zrušené. A dôkazom toho, že v dôsledku toho ich prestali ľudia platiť, bolo aj to, že keď pán minister Krajcer zistil, že Ivan Mikloš mu nedá hneď tie peniaze, tak sám začal aktívne rýchlo ľudí vyzývať, že treba ich ďalej platiť. Takže pod ten pokles sa určite výraznou mierou podpísal aj zámer zrušiť tie úhrady. To je fakt. To sa nedá nejakým spôsobom spochybniť.

    Čo sa týka toho, že zmluva so štátom berie nezávislosť verejnoprávnym médiám, treba sa vrátiť k zákonu, ktorý upravuje proces uzatvárania zmluvy. A je veľmi jasne tam v tom procese zabezpečená garancia programovej nezávislosti. Tí, ktorí sa tomu venujú, to veľmi dobre vedia. Vedia, ako vzniká táto zmluva, akú rolu tam hrá alebo doteraz hrali rady televízie a rozhlasu, manažmentu a akú úlohu tam z hľadiska programu a obsahu malo ministerstvo kultúry.

    Akokoľvek to bude pán minister obracať, tento návrh nedostatok financovania verejnoprávnych médií nerieši, nevyrieši. To odvolávanie sa, že to bude možno o milión, dva alebo tri viac ako teraz nerieši ten problém, pretože aj on dobre vie, koľko by mal byť ten objem, aby tie verejnoprávne médiá si plnili ten rozsah úloh stanovený v zákone.

    To znamená, že celý tento návrh vznikol predovšetkým ako brutálny predvolebný, populistický sľub vtedy ešte mimoparlamentnej strany. To je jasné. Neboli tam žiadne veľkorysé a ušľachtilé zámery, ako pomôcť verejnoprávnym médiám. Bolo to takto jasne zacielené, je to veľmi jednoduché. Taký bežný človek by sa nepotešil, keď mu niekto sľúbi, že bude mesačne platiť 4,64. Že? No a tento sľub potrebuje potápajúca SaS splniť jednoducho bez ohľadu na následky. No a bojuje teda s tým ministrom financií, ktorý chápe trošku to, že bude to aj nejaký výpadok na strane príjmov, bude to, samozrejme, nejaký výdavok, no a bude to nejako riešiť, ako som to už povedal, on možno v tom jednom, druhom roku, ktovie teda, kto bude ten minister financií, ale jednoducho ani ten návrh nerieši financovanie verejnoprávnych médií a je to len brutálny populizmus.

    A na záver, pán minister. Mne sa páči, keď ma nazvete pán Maďarič, ale zdá sa, že to, že som vás ja raz nenazval pánom ministrom, sa vás tak hlboko dotklo, že ste okamžite teda opäť zmenili svoju rétoriku. Dámy a páni, vážený pán minister Krajcer, ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje bod č. 17 programu schôdze, to znamená, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 456 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 465.

    Vítam pána ministra hospodárstva Juraja Miškova a žiadam ho, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu ministerstvo hospodárstva zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43 Európskeho spoločenstva zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva.

    Predloženým návrhom zákona sa o. i. zavádzajú nové druhy povolení ako osvedčenie o certifikácii prijímateľa výrobkov obranného priemyslu, všeobecná transferová licencia, globálna transferová licencia a individuálna transferová licencia, dopĺňa sa sadzobník správnych poplatkov o nové položky zohľadňujúce náklady ministerstva hospodárstva v súvislosti s udeľovaním alebo vydávaním nových druhov povolení, upravujú sa kompetencie v oblasti obchodovania s vojenským materiálom, ktoré v súlade s novelou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešli z Ministerstva obrany Slovenskej republiky na ministerstvo hospodárstva.

    Návrh zákona tiež reaguje na niektoré potreby aplikačnej praxe.

    V súvislosti s doplnením sadzobníka správnych poplatkov o nové položky bude mať návrh zákona pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Na rozpočty obcí, vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti návrh zákona vplyv mať nebude.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Ľudovítovi Jurčíkovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 456). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu, súlade návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 18. augusta 2011 č. 465 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, dopravu a výstavbu. A zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, prosím.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neevidujem ani jedného poslanca alebo pani poslankyňu, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, trošku skôr sa treba prihlásiť do rozpravy. Takže pán poslanec Martin Chren ako jediný je prihlásený do rozpravy. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, chcel by som len veľmi stručne k návrhu zákona z dielne ministerstva hospodárstva a doplniť jednu rovinu veľmi dôležitú, a to rovinu zahraničnopolitickej bezpečnosti, ktorej sa tento zákon dotýka. Je vždy dôležité, aby štát prostredníctvom svojej politiky dokázal zabezpečiť, aby transfery zbraní a iných výrobkov obranného priemyslu nerozvíjali vojenské možnosti, ktoré podkopávajú medzinárodnú a regionálnu bezpečnosť a stabilitu a aby nemohli byť zneužívané na takýto účel. Aj ako člen Zahraničného výboru Národnej rady som veľmi rád, že tento návrh právnej normy práve tento účel napĺňa.

    Návrh zákona jednak dovoľuje obchodovať s výrobkami obranného priemyslu len tým fyzickým alebo právnickým osobám, ktorým bolo vydané povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, pričom doterajšia právna úprava umožňovala výrobcovi vojenského materiálu aj bez toho, aby vlastnil povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom, nakupovať a predávať na území Slovenskej republiky akýkoľvek vojenský materiál, čo značne komplikovalo kontrolný mechanizmus nakladania s vojenským materiálom, zároveň oceňujem, že tento návrh zákona reaguje aj na schválenú novelu zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého v súlade s § 40m prešli kompetencie v oblasti obchodovania s vojenským materiálom z Ministerstva obrany Slovenskej republiky na ministerstvo hospodárstva. Na základe tejto zmeny sa totiž Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemalo možnosť vyjadrovať k žiadostiam o vydanie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom a k žiadostiam o vydanie licencií na zahraničnoobchodnú činnosť. Napriek tomu viem, že sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vždy snažilo konzultovať veci aj s ministerstvom obrany, avšak nad rámec zákona. A práve táto novela, táto právna norma umožňuje urobiť tento proces oficiálnym a zapojiť do kontroly obchodovania s vojenským materiálom opäť aj ministerstvo obrany.

    Ďakujem veľmi pekne a pevne verím, že aj tieto dodatočné argumenty budú dôvodom na to, aby bol tento zákon v Národnej rade schválený.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie neevidujem.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať, pán minister, chcete reagovať na rozpravu?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Pán spravodajca? Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 473, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 487.

    Vítam teraz pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu na rokovaní Národnej rady a prosím ho, aby tento vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Dámy a páni, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady, na základe bodu B.2. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 534 zo dňa 17. augusta 2011 si dovoľujem uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom predkladanej novely je vytvorenie legislatívneho prostredia na zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2010 až 2014 v časti Základné a stredné školstvo a pripomienok a podnetov k zákonu po jeden a polročnej aplikácii v praxi odbornou verejnosťou.

    Návrh novely zákona rieši efektívnejšie ohodnotenie zamestnancov, a to úpravou stupnice platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov v platových triedach tak, aby rozdiel medzi 10. a 11. platovou triedou a 11. a 12. platovou triedou bol 12 %, zároveň sa stupnice platových taríf 6 až 12 zvyšujú približne od 2 do približne 9 % oproti súčasnému stavu, najviac sa zvýšenie platových taríf dotkne učiteľov základných, stredných škôl, špeciálnych škôl a odborných zamestnancov, čo je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, zavedením príplatku učiteľa vykonávajúceho priamu vyučovaciu činnosť v bežných triedach základných škôl s individuálne začlenenými žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnením, ďalej, zavedením príplatku pre začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca vo výške 6 % z platovej triedy, do ktorej je zaradený. Tento príplatok sa mu bude poskytovať po dobu zaradenia zamestnanca do kariérového stupňa začínajúci pedagogicky alebo začínajúci odborný zamestnanec.

    V navrhovanej novele ďalej ide o vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov bez ohľadu na vyučovací predmet a región, a to zavedením rozširujúceho štúdia pre pedagogických zamestnancov na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu alebo predmetov študijného odboru, ktoré umožní získať kvalifikačné predpoklady vzdelania na výkon pedagogickej činnosti len štúdiom na školách, ktoré poskytujú stupeň vzdelania v súlade so školským zákonom a zákonom o vysokých školách, napr. už nie na MPC, ďalej, priznaním 60 kreditov pedagogickým a odborným zamestnancom za absolvované rozširujúce štúdium, rigoróznu skúšku a vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka od 1. januára 2012 po získaní minimálne piatich rokov pedagogickej alebo odbornej praxe na účely vykonania atestačnej skúšky alebo kreditového príplatku.

    Ďalej ide o podporu kontinuálneho vzdelávania učiteľov s dôrazom na prípravu nových a zlepšovanie existujúcich školských vzdelávacích programov, a to umožnením verejnej kontroly programov kontinuálneho vzdelávania, anotácií záverečných prác absolventov, zoznamov absolventov, a počty pridelených kreditov za jednotlivé programy kontinuálneho vzdelávania prostredníctvom webového sídla poskytovateľov, ďalej tiež rozšírením povinnosti poskytovateľa kontinuálneho vzdelávania zosúladiť obsah programu s cieľovou skupinou.

    V novele ide tiež o vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov tak, aby bol zbavený formalizmu, a to posilnením kompetencií a zodpovednosti riaditeľa priznávať kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti (napr. autorstvo alebo spoluautorstvo učebníc, učebných textov, schválených učebných pomôcok vrátane počítačových programov a podobne), ďalej tiež umožnením vykonávať atestačné skúšky len tým vysokým školám, ktoré majú akreditované študijné programy druhého stupňa vysokoškolského štúdia, majú akreditované študijné programy zamerané na prípravu pedagogických a odborných zamestnancov, ďalej tiež zvýšením kompetencií a zodpovednosti riaditeľa školy a školského zariadenia v uznávaní získaných kreditov pedagogickým a odborným zamestnancom na účely priznania kreditového príplatku.

    Medzi konkrétne zásadné zmeny navrhované v oblasti kontinuálneho vzdelávania patrí napr. to, že po 31. decembri 2016 sa odoberá kompetencia organizáciám zriadeným ministerstvom školstva na kontinuálne vzdelávanie poskytovať vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov (pedagogická spôsobilosť, špeciálnopedagogická spôsobilosť) a na ďalší študijný odbor alebo aprobačný predmet.

    Obmedzuje sa vzdelávanie začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca v iných druhoch kontinuálneho vzdelávania ako adaptačnom vzdelávaní počas adaptačného obdobia s cieľom efektívne koordinovať adaptačný proces.

    Prísnejšie sa zadefinovala pozícia odborného garanta programov kontinuálneho vzdelávania vo vzťahu k zabezpečeniu tvorby kvality a kontroly realizácie programu kontinuálneho vzdelávania.

    Upravujú sa podmienky zaraďovania zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa a šiestimi rokmi praxe do štvrtého kariérového stupňa.

    Navrhované zmeny sú aj v registri pedagogických, odborných a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorými sa reaguje na potrebu spresnenia a modifikácie platnej právnej úpravy v kontexte budovania nového systému registra zamestnancov v regionálnom školstve. Majú potenciál výrazne prispieť k zavedeniu prehľadných a korektných podkladov najmä pre oblasť financovania regionálneho školstva a následnú kontrolu efektívneho a legitímneho vynakladania finančných prostriedkov, ako aj informovanosti verejnosti.

    Návrh zákona predkladáme bez rozporov.

    Vážený pán predsedajúci, prosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, ktorým je výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby nás oboznámil v prvom čítaní s úvodnou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prítomní členovia vlády, drahí hostia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 84 z 5. septembra 2011 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 487 z 19. augusta 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávneho výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý je tiež určený ako gestorský výbor k tomuto návrhu. Tiež navrhujem, aby prerokovali tento návrh výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania tohto návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Skôr ako vám dám slovo, pán spravodajca, chcem len informovať, že do rozpravy je písomne prihlásený za poslanecký klub SMER – sociálna demokracia pán poslanec Dušan Čaplovič a ďalej sa prihlásil písomne pán poslanec Ján Mikolaj. Teraz dostáva slovo spravodajca v súlade s rokovacím poriadkom. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude nasledovať vystúpenie pána Čaploviča a Mikolaja a potom bude priestor na prihlásenie sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na toto miesto do Národnej rady Slovenskej republiky som prišiel priamo z učiteľských lavíc. Je pravda, že som sem prišiel zo súkromnej školy, ale so situáciou kolegov aj na štátnych školách som sa dennodenne stretával. A môžem povedať, že situácia odmeňovania pedagogických pracovníkov na Slovensku bola a stále zostáva tragickou, akoby stále nebolo dostatok sily v tejto krajine na vyslovenie jednej základnej veci. A to je, že učitelia sú zodpovední za celé budúce formovanie a budúcnosť toho, akým spôsobom bude vyzerať život v krajine, v ktorej žijeme. Sú to učitelia, ktorí majú vytvoriť rámec a hodnotový rebríček ďalšej generácie. Sú to učitelia, ktorí majú zorientovať svojich študentov a žiakov v tom, akým spôsobom sa majú zaradiť do spoločnosti. A sú to učitelia, ktorí venujú celé svoje životné úsilie tomu, alebo aspoň mnohí z nich tak robia, aby túto svoju úlohu vyplnili. A štát by tu mal byť na to, aby im pre to vytvoril čo najlepšie podmienky.

    Predložený návrh zákona posúva súčasnú situáciu smerom k zlepšeniu. Avšak myslím si, že je ešte stále veľa priestoru, kde je možné tú situáciu zlepšiť, spresniť a učiteľom život uľahčiť. Formálne kritériá pre kariérny rast učiteľov a ich ohodnotenie, tak ako boli spomenuté v súčasne platnej verzii zákona, často dostávali do veľmi absurdných situácií učiteľov a takisto vedenia škôl. Dostali sa do situácií, keď učiteľka výtvarnej výchovy išla na kurz lyžovania a za kredity získané v tomto kurze bolo možné zvýšiť jej plat. Dostali sme sa do situácií, keď v málotriedkach na dedinách a malých obciach len kvôli tomu, že nejaký učiteľ chcel pracovať na svojom zlepšení a zvyšoval si kvalifikáciu a že dostal kredity za nejaký kurz, za nejaké školenie, ho starosta obce prepustil zo školy, pretože proste chcel šetriť peniaze v rozpočte obce. Dostali sme sa do situácie, kde ľudia s tým istým vzdelaním a tým istým titulom mali diametrálne rozdielne ohodnocovanie svojej práce, len podľa toho, ktorý rok ten titul alebo ten kurz získali. Je dobré, že návrh sa snaží tieto rozdiely a tieto nezrovnalosti riešiť, a je dobré, že nachádza aj v tak napätom štátnom rozpočte, aký nás čaká na budúci rok, aspoň nejaký priestor na to, aby sa situácia učiteľov na Slovensku zlepšila.

    Verím, že aj v komunikácii s opozíciou využijeme priestor medzi prvým a druhým čítaním na to, aby sme prípadný priestor pre možné zlepšenia využili a do druhého čítania, resp. do tretieho čítania potom posunuli zákon v ešte zlepšenej verzii oproti tomu zákonu, ktorý máme teraz.

    Ešte raz hovorím, som rád, že bol predložený tento návrh, mnohé veci rieši, mnohé veci posúva k lepšiemu, ale necháva priestor na to, aby sme na ňom ešte popracovali. Dúfam, že Národná rada Slovenskej republiky ukáže, že má potenciál na to, aby spravila z dobrého riešenia ešte lepšie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami...

  • Reakcie z pléna.

  • Predpokladám, že pán poslanec Zajac sa hlási do rozpravy, až potom do ústnej formy. Poprosím, keby ste sa teraz vymazali tým, že stlačíte to péčko ešte raz, aby to tam nevyskakovalo. Pán poslanec Mikolaj, s faktickou sa hlásite?

  • Reakcia poslanca.

  • Takisto poprosím dať ho z tabule dole. Takže s faktickou poznámkou sa hlási jedine Martin Fronc ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som neporozumel tomu príkladu, pán kolega. Ako mohol starosta šetriť peniaze obce na plate učiteľa, keď nie je škola financovaná ani učiteľ financovaný z peňazí obce, ale z iných prostriedkov? A prepúšťať ich, to tiež dobre neviem, ako to mohol robiť, pretože pokiaľ viem, školy majú právnu subjektivitu a priamo nie je obec ich zamestnávateľom. Ďakujem.

  • Reagovať bude pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • No tam je práve ten problém, že pri málotriedkach je tam výnimka a zriaďovateľom je priamo starosta vlastne obce, ktorý rozhoduje o tom, koho škola zamestná a koho nezamestná. A práve tam nastávali problémy, že medzi starostom a samotným učiteľom v podstate nebola nejaká kvalifikovaná sila, ktorá by povedala, že tento učiteľ pracuje na svojom zlepšení. On videl iba to, že zákon mu prikazuje platiť mu viac peňazí. A úplne stačilo, keď si ten učiteľ iba dokončil vysokoškolské vzdelanie a išiel o dve platové triedy vyššie. A už to znamenalo väčšie odčerpávanie obecného rozpočtu a tým pádom starosta radšej ponechal peniažky na večerné osvetlenie a neplatil ich učiteľovi. Takže tam bol ten problém.

  • Ďakujem.

    A teraz budeme pokračovať podľa toho, ako sa kto do rozpravy prihlásil. Čiže začneme tými, ktorí sa prihlásili písomne za poslanecký klub.

    Pán poslanec Dušan Čaplovič za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dneska mám trošku šansónový hlas, tak mi to prepáčte. A, samozrejme, moje vystúpenie sa bude dotýkať predovšetkým filozofie a zamerania zákona, čo je celkom prirodzené, keďže ideme do prvého čítania. A, samozrejme, pokiaľ budeme rokovať o ňom na výbore gestorskom a potom, prirodzene, aj v druhom čítaní a v treťom čítaní tuná v pléne Národnej rady na októbrovej schôdze, budú možno z našej strany predložené isté návrhy, ktoré, pevne verím, budú zobraté tiež tak, ako to uviedol pán spravodajca, ktoré budú pomáhať, pokiaľ bude možné vylepšovať tento návrh, ale, opakujem, čo je veľmi dôležité, nezasahovať tak do tej kompetencie vlády, ktorá tento zákon mala na medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde iste bol aj v Legislatívnej rade vlády, aby sme tam nedali niektoré veci, ktoré budú, samozrejme, často v rozpore s inými zákonmi. A to je dosť náročná robota. A budeme musieť mnohé veci celkom prirodzene konzultovať s ministerstvom školstva a s pánom ministrom.

    Chcem, samozrejme, povedať, že vždy som tvrdil, a na tom zotrvávam, že každý zákon, ktorý tu bol aj predkladaný za našej vlády, sa v priebehu roka, poldruha roka dostane do laboratória spoločnosti. A je celkom prirodzené, že mnohé veci sa dajú tam vychytať, spoločnosť a najmä teda učiteľská, pedagogická spoločnosť na to veľmi citlivo reaguje a našou povinnosťou je, aby sme mnohé veci novelizovali, upravovali tak, ako to požadujú predovšetkým tí, pre ktorých sa tieto zákony pripravujú, teda pedagogickí a odborní zamestnanci, v tomto prípade tejto novely zákona. Myslím si, že to je to najpodstatnejšie, lebo môžeme mať rôzne idey politické, rôzne idey môžu prichádzať z mimovládnych organizácií, ale predovšetkým treba sa oprieť o tých, ktorí priamo pôsobia v pedagogickom procese alebo v odbornom procese na jednotlivých školách, konzultatívne mnohé veci s týmito riešiť.

    Po druhé. Viete veľmi dobre, že som vždy podporoval vznik takéhoto zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. Ja som zaň, samozrejme, aj hlasoval, čo je celkom prirodzené. A je tu prítomný aj pán expodpredseda vlády a minister školstva. Pamätá na našu diskusiu na akcii Amos v Košiciach, kde sme sa v niektorých veciach nezhodli. A tá diskusia bola tak, že sme stáli na jednej strane my s pánom predsedom Odborového zväzu školstva. A niektoré veci sa v podstate nezmenili. Ale čakali sme ďalej, ako sa to odrazí konkrétne v praxi. Moje cesty za viac ako rok sa pravidelne skoro takmer každý týždeň nachádzajú v školskom prostredí, v diskusiách predovšetkým s pedagógmi, s pedagogickými zamestnancami, teda aj odbornými zamestnancami škôl, ale aj, samozrejme, so žiakmi a študentmi. Môžem spomenúť veľmi zaujímavú diskusiu, ktorú sme mali so štátnym tajomníkom Ivančom, dva pohľady, ale v mnohých veciach sme sa vedeli zhodnúť na Obchodnej akadémii v Považskej Bystrici. A, samozrejme, treba tieto veci, čo sa týka školstva, veľmi citlivo, uvážlivo a rozumne konzultovať aj so samosprávou, so zriaďovateľmi jednotlivých škôl, pretože týmto súhrnom týchto viacerých faktorov možno navzájom dospieť k lepšej kvalite a väčšej efektívnosti.

    Treba tiež povedať, a to hovorím teda všeobecne k návrhu novely zákona a najmä k tým jednotlivým častiam, aj, samozrejme, v dôvodovej správe sú rozvedené, že máme viacero druhov, to hovorím pre tých, čo nepoznajú túto školskú problematiku, vzdelávania, či to je aktualizačné vzdelávanie, či je to funkčné vzdelávanie, či je to kontinuálne vzdelávanie, o ktorom teraz najviac hovoríme v súvislosti s kreditmi, Ale musím spomenúť aj inovačné vzdelávanie alebo adaptačné vzdelávanie, ktoré sa zase špeciálne dotýka mladých učiteľov, ktorí nastupujú do škôl a ktorým treba vytvoriť maximálne podmienky na to, aby sa v tomto novom mechanizme školskej praxe adaptovali. Prirodzene, musím tiež hovoriť aj o tom, že sa mi aj dosť pozdáva to vyčlenenie kvalifikačného vzdelávania z druhov kontinuálneho vzdelávania, lebo to robilo predtým často zvláštny mix. A často sa to aj zneužívalo. A tie skúsenosti mi učitelia z regiónov potvrdili.

    A musím tiež povedať, že tie diskusie na jednotlivých školách alebo u zriaďovateľov boli tvrdé, lebo učitelia pociťovali, a znovu to treba zopakovať, aj sčasti nespravodlivosti a predovšetkým, by som povedal, takej príliš veľkej vehementnej, niekedy na úkor kvality a efektivity súťaživosti, to, kto bude mať viacej kreditov. Aj to je veľmi dôležité pri tomto návrhu novely zákona, sledovať to a, prirodzene, niektoré veci, pokiaľ to bude možné, v druhom čítaní potom ponaprávať.

    Znovu tiež opakujem, že to, čo tu bolo povedané zo strany pána ministra a takisto zo strany pána spravodajcu, že sa našli dajaké prostriedky, treba povedať, že časť tých prostriedkov sa ušetrila tým, že rušíme rekondičné pobyty, to je dosť značná časť tiež. A ja som aj pánu ministrovi pri jednej diskusii u pána prezidenta, keď sme boli na inaugurácii rektorov, hovoril, že nie je to šťastné, vyhodiť to, ale že možnože treba dotiahnuť platnosť tých rekondičných pobytov, povedzme, k rokom 2014 alebo 2015, lebo akonáhle sa to odtiaľ vyhodí, tak ťažšie sa to tam dostane. Ťažšie sa to tam dostane aj v konzultáciách s jednotlivými ministrami financií, s ktorými veľmi často bojujeme o ten rozpočet na našich školách.

    Ďalej si myslím, že dosť značne najslabšie budú ohodnotení tí v nižších platových triedach. Tam sme hovorili aj o tých percentách. Najlepšie to vyzerá, čo je podstatné, ten stabilný pedagogický, učiteľský stav v tej desiatke, jedenástke a dvanástke. Ale od tej šestky sa to tam až tak veľmi rýchlo neodvíja. A ja si pamätám na to, keď sme hovorili, aby sme vytvárali čo najlepšie podmienky mladým učiteľom, aby nám tí mladí učitelia z našich škôl neutekali, neodchádzali. A ja mám množstvo skúseností z diskusií cez elektronickú poštu alebo cez facebook, kde mi píšu mladí učitelia, že dokončia to teda v tom minulom školskom roku a odídu do zahraničia, pretože to finančné ohodnotenie u nás nie je bohvieaké. Ale to sa týka, samozrejme, aj teda tých učiteľov, ktorí sú vo vyššom nielen funkčnom, ale aj tarifnom postavení. A, prirodzene, zázraky sa veľké v tejto oblasti nekonajú.

    Možnože teraz trošku rozbúrim krv tuná môjmu susedovi, odo mňa po pravej strane, od vás po ľavej strane, pánu spravodajcovi, keď budem hovoriť, že moja zásada bola vždy, kde tie peniaze aj v súčasnom systéme školstva hľadať. Máme verejné alebo štátne školy, máme cirkevné školy a súkromné školy a najviac sú diskriminované cirkevné školy vo vzťahu k súkromným školám. Cirkevné školy sú veľmi solidárne. A musím zopakovať, že až na pár výnimiek nevyberajú peniaze a na základe hodnotení dosahujú najlepšie výsledky. Sú to školy cirkevné a verejné. A potom je veľká priepasť, česť výnimkám, a sú tu súkromné školy. Možnože pre budúcnosť sa treba zamyslieť, keďže súkromné školy vyberajú finančné zdroje, nad tým, akým spôsobom, povedzme, to nastaviť a vytvoriť aj taký motív, ako je v Holandsku. To znamená, že existujú osobitne zadefinované jasne verejné školy alebo štátne školy, pokiaľ je ich zriaďovateľom krajský školský úrad alebo ministerstvo školstva, potom sú to cirkevné školy a súkromné školy, pričom práve osobitne zvýhodnené sú práve tieto školy, či sú to už verejné alebo sú to cirkevné školy, ktoré peniaze na vzdelávanie nevyberajú od rodičov, pretože tam vzniká istá bonifikácia. Ten rozdiel tam niekedy je diskriminačný, i keď na druhej strane môžem súhlasiť s tým, že každý je rovnaký platca daní a platí tie dane a podobne. Ale treba nájsť taký princíp, že aj na tých súkromných školách aby sa kvalitnejšie vzdelávalo, aby to nebolo tak, že na tieto súkromné školy, česť výnimkám, väčšinou idú tí, ktorí neuspejú alebo neuspeli na verejných alebo na cirkevných školách.

    Ďalej, čo sa týka vyrovnávania kvality pedagogických zamestnancov, myslím, že s tým môžem aj ja osobne súhlasiť, lebo je potrebné to vyrovnávanie, lebo tam boli veľké skrivodlivosti. A o nich hovoril aj môj predrečník. A treba hľadať možnosti, akým spôsobom s tým, by som povedal, niekedy nadšením, súťažením o tie kredity budeme tlačiť viacej do tej kvality a do tej efektivity ako len do tých kvantitatívnych ukazovateľov, aby sa im, povedzme, nejaké zdroje našli.

    Tiež musím pripomenúť, že podpora ďalšieho vzdelávania učiteľov je správna. Je dokonca v tomto návrhu. A tú výhodu máte, pán minister, lebo tu je už zákon, ktorý sme my prijali. A, samozrejme, dajú sa vychytať mnohé chyby a dajú sa mnohé veci spresniť a zlepšiť. Čiže aj napriek tomu, možnože aj keď prijmeme isté zmeny, ktoré v novele budú, nie so všetkými môžem súhlasiť. Najviac ma tu ťaží tá otázka finančného ocenenia učiteľov, lebo je dosť nízka, keď berieme ten priemer 2 %. Na druhej strane viete však, pán minister, som vám to aj povedal v jednej relácii, že vás si zapamätajú a každého ministra školstva si zapamätajú predovšetkým preto, že výrazne zvýši finančné zdroje do školstva. Raz sa tak stalo za pána ministra Fronca, to musím tu priznať, to bolo prvýkrát. A potom v roku 2007/2008, lebo bol dobrý ekonomický vývoj, takisto sa tie peniaze navýšili. Ja chápem, je tu kríza, hovorili sme o tom, že to nie je cyklická hospodárska kríza, hovoríme o transformačnej kríze, a keď je to transformačná kríza, tak musíme vnímať učiteľa, pedagóga ako človeka, ktorý je výrazne posilňovaný, pretože tá spoločnosť sa mení a učiteľ sa stáva, by som povedal, takým zástavníkom kvality v budúcnosti aj našej spoločnosti.

    Tiež by som rád pripomenul, že sa tu spomínalo, to mi bude treba niekedy aj vysvetliť, to odobratie kompetencie po 31. decembri 2016 poskytovať vzdelávanie na doplnenie pedagogickej alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti. Je to osobitná kapitola, ktorá je veľmi dôležitá. A ja si tiež nemyslím, že ak tam dáme nejaký termín, že možnože bude situácia iná. Bude sa to musieť znovu predĺžiť, lebo nevieme, aká bude situácia v roku 2016. A tam musíme byť veľmi operatívni a veľmi citlivo realizovať tieto veci, aby sme veci viac pomohli, než poškodili

    Znovu chcem uviesť, že sa mi páči aj to, že je tam vypustenie špecializovaného inovačného vzdelávania ako druhu kontinuálneho vzdelávania, lebo viete veľmi dobre, ako si naháňali kredity práve ITK, mnohí, ktorí to mali vo vlastnej profesii, boli profesionáli a si takýmto spôsobom tie kredity nejakým spôsobom nadháňali. Čiže aj v tomto vidím ten pozitívny posun.

    Chcel by som z tohto miesta, pretože ja teraz nebudem hovoriť všeobecne, povedať, ak by sa nám podarilo na našom gestorskom výbore v spolupráci koalície a opozície podporiť pána ministra, že by ten nárast bol aspoň 3 %, to by bolo dobré, aby sme mohli výraznejšie v podstate zafinancovať to do týchto oblastí a naozaj aby sme o tom už len nehovorili, nedeklarovali to, nekázali, ale konkrétne v tejto oblasti aby sme konali. A pri dobrom, opakujem, pri dobrom zhodnotení sa to dá urobiť.

    Osobitne vítam posilnenie právomocí riaditeľa školy v súvislosti s kreditmi, lebo riaditeľ za školu zodpovedá, má práva a má aj povinnosti. A keďže má povinnosti, tak musí mať aj práva, aj práva k formovaniu svojho pedagogického zboru, za ktorý nesie zodpovednosť aj pred svojím zriaďovateľom, aj pred štátnou inšpekciou, aj v podstate pred rodičmi, ktorí dávajú svoje deti do tejto školy. Otázka, samozrejme, to je diskusia so ZMOS-som. Pevne verím, že prebehne. A my na náš výbor aj pozveme zástupcov ZMOS-u, pána Parízka, ktorý má na starosti vzdelávanie, ale, samozrejme, aj pána Turčányho, podpredsedu, ktorý to má v podstate v kompetencii ako výkonný podpredseda, aby sme poznali aj stanoviská samosprávy, v čom tento návrh novely zákona pomáha. Hovoríme teraz niekedy, že to až nefunguje. Vy ste povedali, že to posilnenie kompetencií zriaďovateľa je niekedy disharmonické. Vy ste uviedli konkrétny príklad. No na jednej strane hovoríme o posilnení kompetencií zriaďovateľa základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení. Sú zahrnuté v tých originálnych kompetenciách, kde sú zahrnuté školy alebo školské zariadenia. Tak, prosím, ale musíme si to naozaj vydiskutovať a hlavne počúvať hlas, a ja by som pánovi ministrovi tiež to odporučil robiť, Združenia miest a obcí Slovenska a, samozrejme, aj regionálnych parlamentov, lebo majú na starosti, povedzme, stredné školstvo, sú zriaďovatelia stredných škôl, čo v podstate by bolo potrebné v tomto zákone vylepšiť a čo v podstate, čo sa tu navrhuje, v tých paragrafových zneniach nie je, by som povedal, dobré a perspektívne pre budúcnosť kvality a efektívnosti nášho školstva.

    Opakujem na samotný záver, pri tomto zákone, samozrejme, ja osobne sa zdržím hlasovania celkom úprimne do druhého čítania, však tu vy budete mať väčšinu, vy ju tu máte, dúfam, a, po druhé, znovu podčiarkujem, nedajte sa, pán minister, pod tlak rôznych mimovládnych organizácií, lebo nepomôže to tomuto návrhu zákona, naopak, viacej počúvajte učiteľov, odborných zamestnancov, zriaďovateľov škôl. Tí to najlepšie vedia, lebo v mimovládnych organizáciách, česť výnimkám, sú ľudia, ktorí nikdy neučili, nikdy nepoznajú pedagogický proces, nevedia, o čom to je, a často veľmi do toho hovoria tak s návrhmi, ktoré sa nedajú realizovať, resp. by viedli našu školskú reformu do veľkého pekla.

    Toľkoto na úvod. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a teším sa na stretnutie na našom gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujeme.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Čaploviča sa prihlásili pán poslanec Martin Poliačik, Ľubica Rošková, Martin Fronc, Peter Zajac, Bibiána Obrimčáková, celkom päť členov parlamentu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Pán kolega, no vôbec ste ma neroztrpčili, pretože ja práve zdieľam váš názor, čo sa týka úrovne niektorých súkromných škôl. Ale na druhej strane tvrdím, že na to, aby sa dvihla, im musíme uvoľniť ruky, pretože ich majú zviazané. Musíme im uvoľniť ruky v narábaní s majetkom, ktorý používajú, to znamená kapitálové výdavky, ktoré má každá škola. Musíme im uvoľniť ruky pri zostavovaní osnov a obsahu ich vyučovania, aby mohli učiť podľa inovatívnych a nových metód, ktoré často nemajú priestor na verejných a štátnych školách. A musíme im dať priestor na to, aby kvalitu, na ktorú majú potenciál, mohli ukázať, pretože teraz sú tam ešte stále zo strany štátu príliš zviazaní a často súkromná škola je iba systémom verejnej školy, krajšia škola fungujúca s viacerými počítačmi a s interaktívnymi tabuľami. A to pre mňa nie je priestor pre súkromné školstvo. Súkromné školstvo má byť inovatívne, prinášať nové metódy. A nemusí byť na strane kvalitatívnych ukazovateľov lepšie alebo horšie, ale má ukazovať, že pedagogika a vedenie detí sa dá robiť aj inak a hlavne na úrovni ich duchovného rozvoja. Na úrovni osobnostného rozvoja a priestoru pre kreativitu by malo ukazovať aj štátnym školám, resp. verejným školám, že sa to dá aj inak.

    No a čo sa týka toho vzťahu k samosprávam, áno, mali by sme počúvať aj ZMOS, ale zároveň by sme mali napr. počúvať Úniu miest, pretože mnohé stredné školy sú v mestách a už sme si mohli všimnúť, že často názory ZMOS-u a názory Únie miest sú protichodné. Tak potom kto zastupuje reálne hlas regiónov, keď väčšina stredných škôl je práve v mestách? Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Ľubica Rošková s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi. A chcem sa dotknúť len jednej časti, a to zvýšenia platov na úkor zrušenia rekondičných pobytov pre učiteľov. Myslím si, že o tom netreba diskutovať, že opodstatnenosť rekondičných pobytov pri ich náročnej práci je bez pochybností. A ja len dúfam, že sa nejakým spôsobom nájdu peniaze na to, aby sa vrátili späť do toho cyklu, aby mohli učitelia tie rekondičné pobyty využiť na regeneráciu svojich fyzických a psychických síl. A na margo toho môžem povedať len jednu vec, že v súčasnosti pri týchto podmienkach platových, aké ich majú, vítajú teda túto formu zvyšovania odmeňovania aj na úkor zrušenia týchto pobytov. Ale treba si jednoznačne uvedomiť, že zdravie majú len jedno. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Čaplovič, pozorne som počúval tvoje vystúpenie, vnímal som ho ako vecné, neboli tam nejaké vážne výhrady k návrhu zákona, s tým, že v druhom čítaní treba urobiť zmeny. Tak si myslím, že by sme sa mohli dohodnúť. A ja by som veľmi uvítal, keby v prvom čítaní si nie zdržal sa hlasovania o návrhu, ale posunul ho druhého čítania, s tým, že to spolu to opravíme a pomôžeme školstvu, tak ako sa mu dá pomôcť. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Peter Zajac. Nech sa páči.

  • Mňa prekvapil, pán poslanec, váš apokalyptický tón, ktorý sa týkal mimovládnych organizácií. A iba by ma zaujímalo celkom konkrétne, ktoré mimovládky ste mali na mysli, ktoré nás vedú do pekla, a menovite ktorých ľudí ste mali na mysli z tých mimovládok, ktorí nikdy v živote neučili a problému nerozumejú. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Bibiána Obrimčáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som takisto chcela dať za pravdu pánovi poslancovi Čaplovičovi v oblasti financovania súkromných a cirkevných škôl, že pri zaraďovaní do siete práve pri súkromných školách sme po skúsenostiach z praxe museli upraviť zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, lebo sme zistili, že veľakrát materiálno-technické vybavenie škôl nezodpovedalo požiadavkám vybavenosti škôl, nehovoriac o tom, že chýbali aj kvalita a kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov. Ďakujem.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

  • Ja som na Úniu miest zabudol. Samozrejme, budem veľmi rád, keď budeme s nimi o tom konzultovať, však tam je bývalý minister školstva, pán Ftáčnik, tiež ktorý nie je v ZMOS-e, ale v Únii miest, pretože naše mestské zastupiteľstvo to zablokovalo, aby sme v podstate hľadali to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje, hovorím o Bratislave, kde som poslancom. Prirodzene, je tragédia to, že nemáme jedného partnera, že sa zbytočne v minulosti tieto sily trieštili v oblasti samosprávy, teda hovorím všeobecne, Únie miest a ZMOS-u. Naopak, by bolo dobré, keby sme mali jedného partnera. Ale keď sú dvaja, tak ich treba vypočuť, lebo možno budeme poznať aj názory trošku kontraproduktívne iného charakteru, inšpirujúce a tak ďalej a tak ďalej.

    Pán Fronc, ja nie som proti tomu. Však my sme mali veľké diškurzy ešte vo výbore v rokoch 2002 až 2006. Vy ste boli pán minister. No a veľmi často ste vy ako pán minister akceptovali aj návrhy, ktoré odzneli aj zo strany terajšej opozície, to musím priznať, lebo sa našiel taký konsenzus, že sa to dostalo do spoločnej správy. A spoločná správa v podstate, to je stanovisko výboru, kde sa tieto veci zrealizovali. Ale bolo to predovšetkým od vás, že ste boli aj vy ústretový, že ste tieto mnohé rokovania k niektorým závažným veciam či už o financovaní školstva alebo postavení školstva v oblasti samosprávy – školy – zriaďovateľa zvolávali na ministerstve školstva, kde chodievali poslanci tak koalície, ako aj opozície, čo teraz, žiaľ, nie je. A mňa veľmi mrzí to, že nie ste vo výbore. Musím povedať otvorene, že mi tam chýbate. Možno inak mnohé veci by sa dali pozitívne riešiť.

  • Ďalej do rozpravy písomnou formou je prihlásený pán poslanec Ján Mikolaj. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa budem snažiť byť trošku stručnejší a pragmatickejší.

    Na úvod by som chcel povedať, že naozaj zákon o pedagogických zamestnancoch bol jedným z nosných kameňov celej školskej reformy. Dokonca si dovolím povedať, že je na úrovni školského zákona, pretože zasahuje podstatným spôsobom do života takmer 70 000 pedagógov.

    Súhlasím aj s tým, že počas jeho krátkej existencie je naozaj potrebné, aby sa niektoré jeho časti doladili tak, aby bol vyvážený pre všetkých pedagógov, pretože prax ukáže, čo napraviť treba.

    Všimol som si aj to, a poviem rovno, že, a to si celkom vážim, táto novela nezasahuje do základných princípov a do celej filozofie zákona ako takého a v podstate ho necháva na ďalšie obdobie postavený na tých princípoch, ktoré boli schválené a na základe ktorých je postavený.

    Sú tam ale dve veci, ktoré však dosť podstatne môžu narušiť, vyhýbam sa slovu znehodnotiť, celý tento zákon. A dovolím si na ne poukázať.

    Za prvé riziko osobne považujem presun kompetencií na riaditeľov škôl v rámci systému uznávania kreditoch. To považujem za vážnu systémovú chybu, pretože celý ten zákon bol postavený na tom, že subjektívny vplyv tam nebude, pretože sme sa báli toho, že akonáhle sem vpustíme subjektívny vplyv, že niekto môže rozhodovať o kreditoch bez merateľných výsledkov, a ak už tie merateľné výsledky sú, tak môžu ísť do systému, nepotrebujeme tu subjektívny vplyv, tak môže ukrivdiť, môže narobiť škody. A škoda by bola, aby takýto veľký zložitý komplikovaný zákon bol postavený na subjektívnom vplyve niektorých riaditeľov, pretože, ako hovorím, môžu či už svojou neznalosťou alebo aj určitými nie celkom spravodlivými alebo informáciami, alebo odhadom uškodiť tým, ktorí sa poctivo vzdelávajú, tým, že im tieto kredity jednoducho neprisúdi. To považujem za vážnu chybu.

    Myslím si, že riešenie by mohlo byť v tom, že aj dnes už je to nastavené tak, že riaditeľ školy predsa súhlasí s tým, kto sa akého vzdelávania zúčastní na základe toho, aké má škola zameranie, potreby, akých pedagógov potrebuje, či má jazykárov a tak ďalej. A v rámci svojho zamerania riaditeľ má také kompetencie, aby takéto niečo schvaľoval. Pokiaľ to nie je celkom dostatočné a je možné, že tam to tak aj je, tak skúsme skôr posúdiť tieto kompetencie, aby riaditeľ mohol v rámci svojich výchovno-vzdelávacích plánov činností rozhodovať o tom, kto sa kde zúčastní. Ale už keď sa niekto toho zúčastní, tak už mu nechajme tie kredity, tak už mu ich neberme, lebo ja to považujem za nespravodlivé a nekorektné voči týmto pedagógom.

    Aj tie príklady, ktoré ste uviedli v tej dôvodovej správe, že ak sa niekto zúčastní lyžiarskeho kurzu, tak nemôže mať kredit. Ako je možné, že ho tam ten pán riaditeľ pustil? A ak tam šiel bez jeho súhlasu, tak potom súhlasím, áno, tak ten kredit sa mu uznať nemusí. Ale nevieme, či to bolo alebo nebolo z jeho súhlasom. Čiže tým, že by sme skúsili kompetencie posilniť takýmto spôsobom, tak sa mi zdá byť ten princíp korektnejší. A nezasahuje nám do toho systému toho automatického uznávania kreditov v rámci celého systému.

    Ako príklad ste takisto zvolili príklad napísanej učebnice, s tým, že ak je napísaná pre strednú školu, prečo by mal pán učiteľ získavať kredity na základnej škole? Také získavanie tiež nepovažujem za správne. A považujem to za systémovú chybu, pretože ak si zoberieme, koľko autorov máme na napísanie učebníc, tak vidno, že každý, kto učebnicu napíše, by ohodnotený mal byť. On tú učebnicu nepíše pre riaditeľa svojej školy, on tú učebnicu predsa píše pre všetky školy, či už sú základné alebo stredné, pre celé Slovensko. Napísať učebnicu je mimoriadne ťažká a zložitá vec. Neviem, pán minister, či ste napísali niekedy učebnicu. Ja som učebnicu napísal, mám za sebou napísaných šesť skrípt. No to je strašne ťažká práca, pretože pri nej musíte naštudovať obrovské množstvo literatúry, musíte to napísať zrozumiteľne, musíte tam mať grafické obrázky a musíte sa vzdelávať. A, samozrejme, napísať učebnicu bez vzdelávania, bez toho, že by ste nemali prehľad, čo sa deje vo svete v tej danej problematike, nedokážete. Čiže ak niekto napíše učebnicu, tak by mal dostať kredity bez ohľadu na to, čo si pán riaditeľ myslí v tej alebo onej škole. Čiže takisto si myslím, že to bol zlý príklad. A ak niekto sa vzdeláva a niekto má výkony, že to napíše, tak v rámci kreditového systému by, samozrejme, tie kredity uznané mal mať. Samozrejme, ak to domyslíme ďalej, čo bude s osemročnými gymnáziami, kde je aj základná časť výučby, aj pre stredné školy, tak tá učebnica nemôže na jednej škole, na základnej škole na druhom stupni, neplatiť a na osemročnom gymnáziu platiť len zato, že je to osemročné gymnázium.

    Čiže ak to začneme ďalej rozvádzať, tak zistíme, že tam sú ďalšie a ďalšie nespravodlivosti voči kreditnému systému. Takže vynechal by som z tohto systému tieto kompetencie subjektívneho odoberania kreditov riaditeľom škôl.

    Pozitívom celého tohto návrhu je to zvýšenie taríf na 12-percentný rozdiel. S tým súhlasím. To je aj na základe tých princípov. Ale to navýšenie sa mi zdá byť malé (tie 2 %) Nesúhlasím tu ani s 3 %. Treba to zvýšiť pedagógom najmenej o 6 – 7 %. A siahnuť učiteľom na rekondičné pobyty a na očkovanie, teda siahnuť na to, čo chráni pedagógom zdravie, to, si, pán minister myslím, je asi posledné, čo ste mohli urobiť. A nepovažujem to za spravodlivé ani korektné k učiteľom, aby ste im brali finančné prostriedky na to, aby mohli posilňovať svoje zdravie, a dávať im to do miezd. Buď získate tie prostriedky na mzdy vo vláde, alebo ich nezískate, ale takéto riešenie z pravého vačku do ľavého a ešte na úkor zdravia, si myslím, nie je korektné voči pedagógom.

    Ja som už spomínal pri našich stretnutiach, že finančné prostriedky predsa máte alebo štát ich má. Dnes som si opäť pozrel návrh štátneho rozpočtu na tento rok a videl som, že tie výdavky sú v tomto roku o takmer 700 mil. eur vyššie, ako boli v minulom roku, ten schodok je menší kvôli tomu, že sú vyššie príjmy, ale tie výdavky sú vyššie o takmer 19 mld. Sk. Ale na školstvo z toho nešla ani koruna a školstvo má o 11 mil. eur nižšie výdavky. A dokonca vám klesá aj to percento. Kým v minulom roku bol 4,2-percentný podiel prostriedkov na školstvo zo štátneho rozpočtu, v tomto roku je to okolo 3,7 %. Už iba a budúci rok vám to klesne na 3,1 %. Čiže je rapídny počet finančných prostriedkov zo spoločného balíka, ktorý vláda k dispozícii má.

    Takže, na záver, pán minister, netreba búchať do stola len kvôli tretiemu sektoru, ale aj tam, najmä kde sa búchať má. A to je na vláde, poprípade parlamente. A tie prostriedky, ktoré navyšujú štátny rozpočet, sa treba snažiť aspoň na úrovni 20 až 25 % pre školstvo získať. Ak by ste to dokázali, tak to 6- až 7-percentné zvýšenie platov sa z týchto peňazí vykryť dá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikolaja neevidujem, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A teraz dávam priestor tým, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústnou formou. Evidujem tak pani poslankyňu Bibiánu Obrimčákovú, Miroslava Beblavého, Petra Zajaca, Janu Žitňanskú a Martina Fronca, celkom päť členov parlamentu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Bibiána Obrimčáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctený pán minister, úvodom môjho vystúpenia by som rada ocenila snahu zamestnancov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o skvalitnenie zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Žiaľ, táto snaha v niektorých navrhovaných zmenách nesie ešte prvky nedostatočnej znalosti danej problematiky v reálnej praxi. Samozrejme, vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa v druhom odseku tvrdí, že dôvodom predkladanej novely je vytvorenie potrebných podmienok na lepšie mzdové ohodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov, vyrovnanie ich kvality bez ohľadu na vyučovací predmet a región, podpora ďalšieho vzdelávania učiteľov, s dôrazom na prípravu nových a zlepšovanie existujúcich školských vzdelávacích programov. No predkladaná novela v niektorých navrhovaných ustanoveniach ich práve popiera. Popiera to aj samotné ministerstvo, ktoré počas uplynulého školského roka vydalo viacero rozporuplných pokynov a organizačných zmien, ktoré z môjho pohľadu negujú kontinuálny systém vzdelávania v regionálnom školstve. Budem však hovoriť postupne k jednotlivým navrhovaným zmenám uvedeným v návrhu zákona. A v mnohom sa so mnou už stotožnili aj páni poslanci, ktorí vystúpili predo mnou.

    V bode 3 sa navrhuje v ustanovení § 7 ods. 3 za bodkočiarkou vypustiť slovo „základnej“, čo má za následok zmenu vety, ktorá bude svojím obsahom nariaďovať, že u učiteľa žiakov s mentálnym postihnutím sa nebude vyžadovať od pedagogického zamestnanca vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo predmetov jeho študijného odboru podľa vyučovacích predmetov v rozsahu jednej polovice jeho priamej vyučovacej povinnosti zníženej o jednu hodinu. Zastávam názor, že navrhovaná zmena zásadne negatívne ovplyvní kvalitu vzdelávania ťažko postihnutých detí. Ak pôvodné znenie sa viazalo iba na základnú školu, s čím som ani ja v minulosti nesúhlasila, tak teraz to zasiahne aj žiakov, ktorí sa budú vzdelávať na stredných odborných školách, niekdajších odborných učilištiach. Pýtam sa, to nám na týchto deťoch tak málo záleží, že na nich budeme šetriť?

    Ak sa dôvodová správa odvoláva pri navrhovaných zmenách na podnety z praxe, akosi sa zabudlo na problém v ustanovení § 28 ods. 1 s uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom, ktorý musí mať prvú alebo druhú atestáciu. Táto podmienka nie je problémom pri plne organizovaných základných a stredných školách. Vážnym problémom sa však môže stať pri málotriednych, dvojtriednych školách. Mám na mysli napr. situáciu so začínajúcim učiteľským manželským párom, partnermi, ktorí na začiatku svojej pracovnej kariéry začínajú aj na takýchto školách. Kto im bude uvádzajúcim učiteľom? Niekto z kolegov zo susednej školy ak áno, kedy bude tento s nimi komunikovať a odborne ich viesť, keď tiež v tom časte učí a jeho škola je vzdialená od ich školy niekoľko kilometrov? Kto zaplatí finančné náklady spojené s jeho osobnou dopravou do tejto školy? Z akých členov bude vytvorená skúšobná odborná komisia pri ukončovaní tohto vzdelávania? Veď predsa zákon by mal riešiť každú možnú situáciu existujúcu v praxi spolu s podmienkami umožňujúcimi kontinuálne vzdelávanie bez toho, aby bol niekto diskriminovaný. Základné školy nemáme len v mestách a veľkých obciach, ale aj v obciach s 200, 300 občanmi, kde sa takéto málotriedky nachádzajú. Ak teda nechceme, aby sa kontinuálne vzdelávanie stalo iba formálnym naháňaním kreditov na úkor skutočného skvalitňovania vzdelávacieho procesu, musíme si odpovedať na viacero otázok. Napr. z akého dôvodu je overovanie profesijných činností v súčasnosti najobľúbenejšia, ale i najrýchlejšia forma získavania kreditov a následne mzdového príplatku, najmä u riaditeľov škôl? Na túto formu vzdelávania je v metodicko-pedagogických centrách prihlásených najväčší počet pedagógov. Odpoveď na ňu si musí hľadať ministerstvo a, samozrejme, aj Generálne riaditeľstvo Metodicko-pedagogického centra .

    V bode 9 v § 35 a novom odseku 6 sa uvádza, že pedagogický alebo odborný zamestnanec s trojročnou pedagogickou odbornou praxou môže požiadať v rámci kontinuálneho vzdelávania o overenie jeho profesijných kompetencií získaných výkonom jeho pedagogických činností. Pritom jeho adaptačné vzdelávanie bolo z tohto obdobia najviac dvojročné. Je otázne, či za tieto tri roky dosiahol takú vysokú odbornú úroveň z danej problematiky, že prekonáva vysokoškolského absolventa, ktorý absolvoval rigoróznu skúšku. Ten hneď po skončení vysokej školy musí absolvovať adaptačné vzdelávanie, ktoré je mu však uznané v jeho kariérnom raste až po piatich rokoch praxe, tak ako to uvádza ustanovenie § 61a tohto zákona. V minulosti bola rigorózna skúška bez problémov uznávaná ako náhrada I. kvalifikačnej skúšky. Myslím, že by sme sa mali k tomuto aktu ďalšieho vzdelávania vrátiť, pretože títo mladí absolventi nedostávajú na vysokých školách túto skúšku zadarmo a získanie doktorátu je obsahom, náročnosťou i výstupom porovnateľné s prvou atestáciou.

    Hranie sa so slovami bez presných právnych dikcií umožňujúcich zákonný nárok na príplatok za kontinuálne vzdelávanie je v bode 25 v novom ustanovení § 47a. Spracovatelia návrhu zákona by si mali uvedomiť, že je veľký rozdiel medzi slovami „zamestnancovi zo zákona patrí príplatok“ a slovami „zamestnancovi sa priznáva príplatok“. Môj postreh sa potvrdzuje v nasledujúcich ustanoveniach tohto návrhu, kde sa týmto rozhodovaním zo strany riaditeľa, zamestnávateľa alebo zriaďovateľa môže a nemusí priznať tomu, kto sa vzdelával bez akýchkoľvek ďalších, presne definovaných podmienok.

    Odsek 3 tohto ustanovenia je nejasný vo vzťahu k bodu 11, v ktorom sa rieši ustanovenie § 35 ods. 9, kde sa v novej vete obmedzuje kompetencia riaditeľa materskej školy, základnej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a školského zariadenia. V nich totiž plán kontinuálneho vzdelávania, ktorý vypracuje riaditeľ školy, za dodržiavanie ktorého je zodpovedný, bude v zmysle tejto novely platný iba po súhlase zriaďovateľa. V školách v prenesenom výkone štátnej správy sa vyžaduje iba vyjadrenie zriaďovateľa. To je jasný príklad diskriminačného postavenia týchto škôl navzájom z dôvodu rozličného financovania.

    Zároveň považujem za veľký právny nedostatok to, že v týchto nových kompetenciách nie sú uvedené odkazy pod čiarou na príslušné paragrafové ustanovenia v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tí, ktorí si tento zákon preštudovali, si zaiste všimli, že tieto kompetencie tam nie sú zapracované. Na základe čoho má potom rozhodovať zriaďovateľ, keď tento citovaný zákon je v rezorte školstva lex specialis pre miestnu štátnu správu v školstve? Zastávam názor, že je to prenesený výkon štátnej správy na riaditeľa školy a orgány územnej samosprávy a tak by tieto rozhodovacie právomoci mali byť bezpodmienečne zapracované v citovanom zákone.

    Ďalej, v odseku 6 sa uvádza, že riaditeľovi školy priznáva kredity zriaďovateľ. Odhliadnuc od toho, čo som už uviedla, chcem opäť upozorniť, že ak sa tieto kompetencie prideľujú, musia byť opätovne zapracované aj v ustanovení § 6 Obec, § 9 Samosprávny kraj alebo § 10 Krajský školský úrad citovaného zákona o miestnej štátnej správe v školstve. Inak sú nevykonateľné a vnášajú do právneho prostredia miestnej štátnej správy v školstve legislatívny zmätok.

    A aby to nebolo všetko jednoduché, tak v tom istom ustanovení v odsekoch 3, 5 a ďalších riaditeľ priznáva kredity získané kontinuálnym vzdelávaním a vydáva osvedčenia. Aj tieto kompetencie riaditeľa mali byť zapracované do § 5 citovaného zákona o miestnej štátnej správe v školstve.

    Z uvedených dôvodov zastávam názor, že tento zákon mal byť prostredníctvom osobitného článku súčasťou tohto návrhu zákona.

    Odsek 10 tohto ustanovenia je podľa mňa najproblematickejší z celého návrhu zákona. Tu sa uvádza, že riaditeľ školy uzná získané kredity učiteľom alebo odborným zamestnancom v závislosti od potrieb a zamerania školy. Obdobne o pár riadkov nižšie sa to opakuje vo vzťahu k riaditeľovi školy, kde zriaďovateľ uzná ním získané kredity tiež v závislosti od potrieb a zamerania školy. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že keď jeden alebo druhý dospeje k záveru, že to nie je v súlade s tým, čo si on predstavuje, tak príplatok za získané kredity žiadateľ nezíska. Predsa zákon musí byť jednoznačný bez možnosti deformácie subjektívnym rozhodovaním. Ak niekto dostane súhlas na kontinuálne vzdelávanie a úspešne ho ukončí a získa príslušné kredity, má mať zákonný nárok na kreditný príplatok, a nie na to, či niekto niečo uzná alebo nie. Vopred upozorňujem, že toto ustanovenie vnesie do učiteľských kolektívov škôl a do vzťahov riaditeľov a zriaďovateľov škôl a školských zariadení veľmi veľa negatívnych prvkov, a to hlavne do pracovných a osobnostných vzťahov a možno aj súdnych sporov. V plnej miere sa môže na školských pracoviskách uplatňovať udavačstvo, pätolizačstvo, klientelizmus, ohováranie a podobne. Osobitne predpokladám veľa problémov u učiteliek materských škôl s právnou subjektivitou a aj bez nej na základných umeleckých školách, jazykových školách a pracovníkov školských zariadení, ktoré sú financované prostredníctvom originálnych kompetencií. Ak obec nebude mať peniaze, dnes to už tu zaznelo, čo dnes je u mnohých bežné, tak aj kontinuálne vzdelávanie bude iba súkromnou záležitosťou učiteľov týchto škôl a školských zariadení. Z uvedeného dôvodu by mali mať títo pedagogickí a odborní zamestnanci zákonný nárok na príplatky po úspešnom absolvovaní kontinuálneho vzdelávania. Samozrejme, plne súhlasím s tým, že ak sa niekto ide vzdelávať bez súhlasu riaditeľa školy a mimo plánu kontinuálneho vzdelávania príslušnej školy, čo umožňuje zákon, musí počítať s tým, že tento príplatok za vzdelávanie nezíska.

    Ako súčasnej vláde v skutočnosti záleží na pedagogických a odborných zamestnancoch, o tom svedčí nové znenie § 53 uvedené v bode 31. Opakujem sa, ale musím to povedať. Zrušenie rekondičných pobytov pedagogických a odborných zamestnancov, myslím si, nebolo šťastným rozhodnutím. Neuznať osobitnú psychickú, fyzickú a zdravotnú náročnosť práce v oblasti výchovy a vzdelávania na našich školách je, myslím si, hanbou. Odstránenie tejto minimálnej starostlivosti štátu o týchto zamestnancov je urážajúce pre celý učiteľský stav. Zároveň zavádza diskrimináciu do tohto povolania tým, že poskytuje ochranu proti chrípke a hepatitíde typu A a typu B iba tým pedagogickým a odborným zamestnancom, ktorí pracujú v školách alebo školských zariadeniach, ktoré navštevuje najmenej 50 % detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového počtu žiakov. Táto laická neodborná a diskriminačná zmena nepočíta s tým, že všetci pedagogickí a odborní zamestnanci škôl a školských zariadení sú v dennom styku aj s potenciálne rizikovými deťmi a žiakmi, ktorí vôbec nemusia byť zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z dôvodovej správy som sa dozvedela, že z finančných prostriedkov, ktoré sa naplánovali na rekondičné pobyty a očkovanie pedagogických a odborných zamestnancov, sa budú uhrádzať príplatky, ktoré sú priznávané za úspešné absolvovanie a získanie kreditov v kontinuálnom vzdelávaní. Pevne verím, že ak sa o tomto hazarde so zdravím pedagogických a odborných zamestnancov dozvie široká učiteľská verejnosť regionálneho školstva, tak sa to iste aj adekvátne zohľadní pri najbližších parlamentných voľbách.

    Občas sa mi u predkladateľov tohto návrhu vidí, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky spustilo tzv. Projekt znižovania administratívnej záťaže učiteľov a riadiacich zamestnancov základných a stredných škôl, tzv. debyrokratizáciu školstva. Ako to však v mysli je jasne vidieť v ustanoveniach § 58 a § 59, zavedením centrálneho registra a určením údajov, ktoré budú musieť každý mesiac riaditelia škôl nahlasovať, ak sa udiala nejaká zmena, je vizitkou ignorancie projektu. Už len napísanie požadovaných údajov do uvedených kolónok u každého pedagogického a odborného zamestnanca školy bude poriadnou administratívnou záťažou pre riaditeľov škôl. Zároveň proces samotnej registrácie v systéme a zákonné možnosti vstupu do registra iným orgánom uvedeným v § 58 ods. 8 a 9 nezabezpečia ochranu osobných údajov jednotlivých zamestnancov. Možný únik osobných a pracovných údajov môže znepríjemniť výchovno-vzdelávaciu prácu mnohým pedagogickým a odborným zamestnancom zo strany nielen zákonných zástupcov žiakov, ale aj zriaďovateľov škôl a školských zariadení. Do tohto centrálneho registra by mal mať prístup iba riaditeľ školy, poverený zamestnanec miestnej štátnej správy a ministerstva školstva, ak zákon hovorí, že tento register je neverejný.

    Niekoľko slov k článku III, ktorým sa vstupuje do zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V novom ustanovení § 14d ods. 1 sa uvádza, že zamestnávateľ poskytne príplatok učiteľovi za výkon pedagogickej činnosti v triede základnej školy s najmenej 30 % individuálne začlenených žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového maximálneho počtu žiakov v triede, ak v triede nepôsobí asistent učiteľa. Ak by som sa akokoľvek nechcela opakovať, tak to musím urobiť. Opäť sú v hre peniaze na úkor všetkých zúčastnených vo výchovno-vzdelávacom procese. My, ktorí sme pracovali v školstve, vieme, že asistent nie je učiteľ, ale pomocník, neodborník na samotnú metodiku vyučovania jednotlivých predmetov poskytujúci pomocné služby vyučujúcemu. Výchova a vzdelávanie je však len a len na učiteľovi. Ten musí hľadať a používať najvhodnejšie metódy a formy práce u týchto žiakov. Len na ňom a jeho odbornej práci leží zodpovednosť za osvojenie si príslušného tematického celku žiakmi. Nie je to na asistentovi. Preto príplatok by mal dostať aj vtedy, ak je v triede asistent, lebo ten je priznávaný za výkon pracovnej činnosti, za ktorú je hodnotený. Predkladateľ však počíta s tým, že školy radšej nebudú žiadať asistentov, lebo je lepších 30 % pre učiteľa, nakoľko chudobnému je každé euro dobré, a pomocnú prácu asistenta oželie. Zároveň si ministerstvo týmto odbúra tlaky škôl v požiadavkách na asistentov a ušetrí peniaze na ich platy, ktoré sú vyššie ako uvedený príplatok plynúci z normatívneho financovania na žiaka. Je to naozaj dobre vymyslené, len to má jeden háčik, že doplatia na to v prvom rade žiaci tým, že je viac ako pravdepodobný pokles ich vzdelávacích výsledkov, školy sa budú chcieť logicky postupne zbavovať asistentov, z ktorých mnohí pravdepodobne skončia na úradoch práce, a preťažení, frustrovaní učitelia to určite pocítia na svojom zdraví. To však zrejme predkladateľa nezaujíma.

    Záverom svojho vystúpenia by som chcela vysloviť poľutovanie nad tým, že pri spracovaní tohto návrhu sme neboli prizvaní aj my, poslanci z opozície, aby sme hľadali spoločné východiská v problematike nielen samotného kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov, ale aj o postavení týchto zamestnancov v našej spoločnosti. Z vecného hľadiska musím uznať, že spracovatelia predkladanej novely sa snažili niektoré problémy kontinuálneho vzdelávania vyriešiť. Veľká časť ich snaženia však nesie znaky diskriminácie, je legislatívne nejasná a niektoré ustanovenia priam dehonestujú pedagogických a odborných zamestnancov v školstve. Zároveň nezapracovanie nových kompetencií riaditeľov škôl a zriaďovateľov škôl a školských zariadení do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vnáša do legislatívy rezortu školstva právny neporiadok. Z uvedených dôvodov navrhujem nepokračovať v druhom čítaní o návrhu a vrátiť predkladateľovi túto novelu na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Obrimčákovej sa prihlásili pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Martin Poliačik, pani poslankyňa Ľubica Rošková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani kolegyňa, hovorili ste o zrušení rekondičných pobytov, o zrušení vakcinácie na hepatitídu. Chcem sa vás opýtať, aké to rekondičné pobyty sa zrušili, koľko ich už bolo, pretože ja sa dívam do zákona, ktorý ste prijali 24. júna 2009. Bol to taký prísľub, že budúca vláda možno to urobí v roku 2012. Čiže zatiaľ sa nezrušilo nič, čo bolo, iba maximálne nejaký prísľub za to, že tie peniaze idú na platy. Takže vyhrážať sa tým, že sa to prejaví dokonca pri hlasovaní vo voľbách, nepokladám veru za vhodné. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • No, pani kolegyňa, neviem, či ste učili v triede, kde nastúpil asistent k nejakému žiakovi. Ja som mal v triede dyslektického chlapca, ktorý mal problémy pri učení. A naozaj spotreboval veľa energie učiteľa, keďže potreboval mimoriadnu starostlivosť. A môžem povedať, že nastúpením asistenta je učiteľ nie odbremenený tým, že by stratil zodpovednosť za výsledky toho žiaka, ale vážnou porciou energie, ktorú by musel inak venovať žiakovi so špeciálnymi potrebami. A myslím si, že je správne odmeniť asistenta v prípade, že v takej triede je, a ponechať odmenu učiteľa na tej úrovni, na ktorej je, pretože reálne jemu práca s tým konkrétnym žiakom alebo skupinou žiakov, ktoré majú špeciálne potreby, odpadá.

  • Ako posledná s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Ľubica Rošková. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem pani poslankyni poďakovať, lebo všetky argumenty, ktoré vo svojom vystúpení uviedla, sú logické, odborne zaiste akceptovateľné širokou pedagogickou verejnosťou. Myslím si, že bude len na škodu veci, ak ňou uvádzané nedostatky sa neodstránia a v druhom čítaní sa pozitívne nepremietnu vo vylepšenom zákone o pedagogických zamestnancoch. Ďakujem pekne.

  • S reakciou sa teraz hlási pani poslankyňa Obrimčáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Fronc, viete, bol to prísľub. Ale myslím si, že tento prísľub oceňovali pedagogickí aj odborní zamestnanci. A ja verím, že pokiaľ by sme pokračovali v našich snaženiach, tak tieto prísľuby by neboli len prísľubmi, ale by sa aj realizovali. Takže to je prvá vec. O chvíľku touto novelou ich zrušíte, resp. aj tú nádej, ktorú mali pedagogickí a odborní zamestnanci, im zoberiete.

    Nuž a, pán poslanec Poliačik, učila som v takejto triede, v Krajnej Poľane. A musím povedať, že ste ma nepočúvali zrejme dostatočne, keď som to kritizovala v rámci tejto navrhovanej novely.

    Ja na záver by som ešte chcela povedať toľko, že teším sa tomu, že odzneli tu slová o tom, že budeme spoločne diskutovať o tomto zákone. Myslím si, že je veľmi potrebný. A nakoniec, aj pán minister vo včerajšej diskusii potvrdil, ak ho môžem parafrázovať, že to, čo je v tomto zákone, čo sa týka objektívnosti financovania, je nespochybniteľné a nevie si predstaviť iný model. Takže nebolo to zas nastavené až tak zle, aby ste nás takto kritizovali. Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Miroslav Beblavý, pripraví sa pán poslanec Peter Zajac.

    Nech sa páči.

  • Vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k predkladanému návrhu zákona z dielne ministerstva školstva. Vzhľadom na to, že je prvé čítanie, dovoľte mi vyjadriť sa aj celkovo k návrhu, ako aj k jeho niektorým najvýznamnejším črtám. Mali sme zatiaľ možnosť vypočuť si najmä príspevky členov opozície, teda s výnimkou pána spravodajcu. A musím povedať, že z môjho pohľadu tieto príspevky majú ďaleko od pravdivého obrazu, by som použil túto frázu ešte z deväťdesiatych rokov. A keby som mal vedľa seba návrh zákona a ich vyjadrenia, tak by som niekedy obtiažne identifikoval, že sa jedná o ten návrh, ktorý tu práve máme. Preto si myslím, že, nechcem hovoriť dlho ani široko, je vhodné povedať trošku filozoficky, čo je za tým návrhom, a to napriek tomu, že aj ja osobne mám niektoré kritickejšie poznámky. A myslím, že niektoré veci bude v ňom lepšie zmeniť.

    Tento zákon mení dve veci. Mení pomerne rozsiahle spôsob prideľovania kreditov v rôznych oblastiach. O tom pomerne bolo už veľa povedaného. A zároveň mení aj platové tabuľky učiteľov. A dovolím si dokonca povedať, že tie najvýznamnejšie zmeny sa v ňom týkajú skôr tých platových tabuliek učiteľov ako tých samotných kreditov, hoci, samozrejme, platová tabuľka je vec jednoduchá a zaberá len pol strany, ale jej dopad je niekedy významnejší ako desiatok strán niektorých iných regulácií.

    Dovoľte mi povedať, v čom ten zákon je posun podľa mňa správnym smerom. Potom chvíľku budem hovoriť o tom, v čom by podľa mňa bolo vhodné ho aj posunúť ešte ďalej.

    Dnešný slovenský platový systém v základnom a strednom školstve je postavený na tom, že plat učiteľa sa skladá z viacerých zložiek, ktoré majú odrážať viacero charakteristík. Tá základná zložka je samotná tarifa, ktorá by mala odrážať, samozrejme, rozdiel medzi kvalifikáciou jednotlivých učiteľov, kde rozdiel medzi jednotlivými triedami, ktorý odráža ich atestácie, je dnes 7 až 10 %. Toto návrh zákona zvyšuje na 12 %, ako už bolo povedané pánom ministrom aj viacerými predrečníkmi. Popri tom tento zákon dnes ešte prideľuje do 12 % za vlastné absolvované vzdelávanie, čo sú práve kredity, o ktorých tu práve hovoríme. A zároveň prideľuje 24 % za prax, 24 % je tým jedným percentom ročne do prvých 16 rokov a 0,5 % ešte ďalších 16 rokov praxe. Za osobný výkon učiteľa je dnes nárokovateľných 0 %. To znamená, že učiteľ, ktorý je vzdelanejší, dostane dnes o 7 až 10 % viac ako učiteľ menej vzdelaný, učiteľ, ktorý je starší môže dostať až o 24 % viac ako učiteľ, ktorý je mladší, a učiteľ, ktorý chodí na kurzy a získa za ne kredity, môže získať až o 1 % viac ako učiteľ, ktorý to nerobí.

    Ja si myslím, že toto nie je vhodná filozofia platového systému, pretože filozofia, v ktorej vek je dôležitejší ako vzdelávanie a kvalifikácia a vzdelávanie a kvalifikácia sú dôležitejšie ako osobný výkon, nie je správny. A nie je možné sa diviť, že mnohým, práve tým najviac sa snažiacim učiteľom pripadá často demotivačný. Preto veľmi oceňujem v tomto návrhu to, že pán minister dvíha rozdiel medzi jednotlivými triedami, teda rozdiel medzi kvalifikáciou z tých spomínaných 7 až 10 na 12 %, a naopak, plošne dvíha všetky triedy len o zhruba cca 2 %. Poviem úprimne, že keby bolo viac peňazí, želal by som si, aby sme tú všeobecnú valorizáciu mali aspoň vo výške očakávanej inflácie na budúci rok, čo by bolo o niečo viac, a tak by to malo byť dlhodobo. A zároveň si myslím, že aj do budúcnosti by bolo vhodné ďalej dvíhať rozdiely medzi týmito triedami tak, aby naozaj to sa odrážalo primárne v plate učiteľa podľa toho, ako sa snaží robiť a akú má kvalifikáciu.

    Zároveň však považujem za nešťastné, že aj tento návrh zachováva 0-percentný nárokovateľný podiel osobnej kvality a osobného výkonu. To znamená, že tam existuje nenárokovateľný osobný príplatok.

    Takisto ministerstvo sa snaží ísť nepriamo riešiť aj túto problematiku, a to v podstate tým, že kredity za vzdelávanie v podstate postupne otvára aj mimovzdelávacím aktivitám, ak si vezmeme to, čo bolo kritizované aj zo strany pána profesora Mikolaja trošku iným smerom, to znamená, že možno prideliť kredity za autorstvo učebnice, písanie článkov. Takisto je tam už možnosť prideliť kredity za overenie kompetencie bez predchádzajúceho absolvovania vzdelávania v určitých oblastiach. To znamená, že ministerstvo sa posúva smerom, kde vlastne tých 12 % za vzdelávanie už nebude len za vzdelávanie, ale za aktivitu, za určité typy aktivít, to nazvime.

    Zároveň ministerstvo tým, že posilňuje postavenie riaditeľa školy, taktiež zdôrazňuje ten aspekt hodnotenia učiteľa. Samozrejme, riaditeľ má primárne záujem takto podporiť učiteľov, ktorí idú tým smerom, ktorým by on tú školu chcel viesť. A hodnotenie zo strany manažéra, teda riaditeľa je v každom systéme hodnotenia vždy v nejakej miere zohľadnené. Nemusí byť 100 %. To znamená, že to, čo ministerstvo dnes v tomto návrhu robí, je, že berie tých 12 % za vzdelávanie a robí z nich 12 % za vzdelávanie a iné formy aktivity ako vnímané do určitej miery riaditeľom školy.

    Z toho, čo už som povedal, to zjavne považujem za pozitívum, pretože si myslím, že treba ísť smerom, kde je naozaj odmenená aj aktivita učiteľa a jeho výkon. A neviem, či práve táto cesta v podstate rozširovania toho, čo definujeme ako vzdelávanie, je tá najlepšia. Beriem to zo strany pána ministra skôr ako provizórnu snahu o lepšie riešenie, než je to dnešné.

    Myslím, že lepším riešením by tu asi bola komplexná zmena legislatívy. Tam však akceptujem argument ministra, ktorý znie, že v systéme naozaj s desiatkami tisíc učiteľov, ktorí už boli vystavení mnohým formálnym aj reálnym zmenám, je dobre citlivo zvažovať zase zásadné zvraty. A je dobré ich jednak mať podložené veľmi jasnou filozofiou a robiť ich postupne. Takže z tohto hľadiska chápem tento krok ako snahu nestresovať učiteľov tým, že sa im po xtýkrát niečo zásadné zmení bez toho, aby bol na to primeraný čas, bez toho, aby sme vyskúšali, čo tie novoty robia.

    Zároveň si ale myslím, že mali by sme využiť šancu pri tomto zákone na to, aby sme takéto zmeny začali robiť, a to nasledovne.

    Ako už spomenul kolega Poliačik, súkromné školy sú prirodzeným centrom experimentovania v školstve, tak ako sú súkromní poskytovatelia prirodzeným centrom experimentovania v akomkoľvek systéme. Keď sa dokonca pozrieme na medzinárodné analýzy, napr. správu OECD, tak vidno, že pri zabezpečovaní verejných služieb práve význam súkromného sektora je viac v tomto dokonca ako vo vyššej efektívnosti, lebo keďže objem peňazí býva väčšinou daný a fixný, tak skôr sa prínos súkromného poskytovateľa prejavuje v tomto smere. Opäť, medzinárodné analýzy veľmi jednoznačne hovoria, že na to, aby súkromný poskytovateľ mohol svoju inovatívnosť nám predviesť, tak jednak musí byť motivovaný, čo, si myslím, na Slovensku je, keďže práve mnohé, povedal by som, okrajové niky vzdelávacieho trhu verejnými školami nie sú dostatočne obslúžené. Ale musí mu to byť aj umožnené. A čím viac ho zviažeme rovnakou reguláciou, ako zväzujeme verejné školy, tak tým je menšia šanca, že toho bude schopný.

    My sme dnes, musím povedať, z pera pána ministra Mikolaja a pani štátnej tajomníčky Obrimčákovej, ktorú si inak veľmi vážim, za posledné roky urobili to, že súkromné školy sme zviazali úplne rovnakým povrazom, akým zväzujeme verejné školy, a to dokonca aj v takej veci ako sú platy. Ak sa od roku 1989 až do roku 2009 rešpektovala zmluvná voľnosť, tak to bola práve možnosť odmeňovať v súkromnom školstve. Niežeby tam z toho vznikali horibilné platy, to môže kolega Poliačik asi potvrdiť z vlastnej skúsenosti, ale predsa len práve tá možnosť experimentovať, hodnotiť práve výkon, nastaviť to úplne inak bola miestom, kde sme sa mohli učiť ako inak v školstve odmeňovať.

    Ak ste náhodou čítali, myslím, včera alebo predvčerom, môžete vedieť, že známy bloger a učiteľ pán Králik zverejnil blog, kde vyzýva do vytvárania fiktívnych systémov hodnotenia práve učiteľov a ich väzby na plat. A hovorí, že treba to rok skúšať, treba vymýšľať rôzne možnosti, potom ich vždy vyskúšať simulovanie a podľa toho, čo z toho dobré vzíde, to skúsiť zaviesť do praxe. Ja som nemal čas napísať mu reakciu. A chcel som napísať, že my to nemusíme simulovať, lebo tá simulácia je vždy nepresvedčivá, nerealistická, my práve na to máme laboratórium, ktorým sú aj súkromné školy v normálnom systéme, kde takéto pilotovanie môže ľahšie prebiehať.

    Z tohto dôvodu, aj preto, že je to pre mňa principiálne nevhodné, aj preto, že takéto pilotovanie potrebujeme, si myslím, že návrat pred rok 2009, teda že uvoľnenie možnosti odmeňovania v súkromných, príp. aj cirkevných školách by bolo vhodným krokom zo strany tejto novely. A umožnila by nám spojiť ten cieľ určitej stability a rozvážnosti, ale so začatím skutočnej zmeny v odmeňovaní učiteľov, aby o päť, sedem rokov tu opäť nestál poslanec a nehovoril o tom, že je nárokovateľných za kvalitu 0 %, to je osobný výkon, za prax 24, ale za kredity 12 %. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanec Bebalavého sa prihlásili páni poslanci Ján Mikolaj, Andrej Kolesík, Martin Poliačik, celkom traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Beblavý, ale veď ten osobný príplatok je v rukách riaditeľov škôl. Kto iný ako riaditeľ školy môže ohodnotiť pedagogický výkon? Ale povedzme to, kto mu v rámci mimopedagogických činností najviac pomáha. Pokiaľ mám vedomosti, tak viem, že to môže byť niekedy až do úrovne 8 až 11 %. Čiže to sme do systému nedávali z toho dôvodu, aby túto kompetenciu, ktorá riaditeľom škôl patrí, vedeli takýmto spôsobom ohodnotiť.

    Pokiaľ ide o pedagogický výkon, ten je takisto v súčasnom zákone, v súčasnom modeli.

    A kredity za napísanie učebnice sa prideľujú. Ale práve v tomto zákone je uvedené, že sa nemusia prideliť, že riaditeľ školy má právo kredity neprideliť len za tú učebnicu, ktorá je napísaná, povedzme, nebude využívaná v jeho škole alebo v jeho triede. Ale proste má kompetenciu kredity neprideliť. To považujeme za chybu.

    No a pokiaľ ide o súkromné školy. Veď my máme predsa v zákone napísané, že všetky školy sú rovnocenné, štátne školy, verejné školy, cirkevné školy a súkromné školy sú rovnocenné. Nevidím dôvod, prečo by sme súkromným školám mali dávať niečo iné, experimentálne alebo ja neviem aké, vyhýbam sa slovu kvalitnejšie. Nevidím tu najmenší dôvod na to. Pokiaľ chcú robiť experimenty, sú projekty, môžu sa prihlásiť do projektov. A to sa aj deje. A v rámci projektov si môžu získať finančné prostriedky.

    Pokiaľ ide o platy v týchto školách. Veď majú 100-percentnú štátnu dotáciu. To znamená, že akonáhle berú súkromné školy štátnu dotáciu, musia mať rovnaké pravidlá pre mzdy, ako ich majú verejné vysoké školy, pretože je to jediné korektné. Nemôže mať iný typ školy z tých istých peňazí inú výšky platu. Prečo by ju mal mať? Na to je kreditový systém, ktorý môže tieto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Andrej Kolesík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Beblavý, jeden by možno dúfal, že po úvodných zmätkoch, myslím, teda po ujatí sa funkcie ministra školstva pánom Jurzycom sa niektoré veci dajú do poriadku. Ale v skutočnosti je opak pravdou. Najlepším príkladom toho, aký chaos v školstve vládne, je to, že pokiaľ sa skontaktujete či už s krajským školským úradom, metodickým centrom alebo so samotným ministerstvom nikto, a opakujem ešte raz, nikto vám nevie mnohé problémové alebo nejasné veci, a tých nejasných vecí je viac ako dosť v nových školských zákonoch a vyhláškach ministerstva, poriadne vysvetliť. A ak vám to aj vysvetlia, tak si spravidla tieto vysvetlenia týkajúce sa jednej problematiky od spomenutých úradov protirečia.

    Jednou z doslova absurdných epizód slovenského školstva je dlhodobé platové nedocenenie učiteľov. Viem, že sa opäť objaví množstvo ľudí, ktorí so mnou nebudú súhlasiť. Ale samotní učitelia najlepšie vedia, o čom hovorím. Doteraz bol základný tarifný plat začínajúceho učiteľa 539 eur, hovorím o hrubom príjme. Toto je ocenenie tejto vlády pre vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý má vzdelávať budúce generácie. Myslím si, že sa niet čomu čudovať, keď mladí absolventi vysokých pedagogických škôl odmietajú ísť učiť. Toto je vaša zodpovednosť, vážený pán minister.

  • Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný vystúpi pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Pán kolega, ďakujem ti, že si teda pripomenul odmeňovanie učiteľov na súkromných školách. Je naozaj pravda, že tie platy nejdú do nejakých závratných výšin. Ale myslím si, že je principiálne správne, aby manažment súkromných škôl mal možnosť odmeňovať lepších učiteľov lepšími platmi a práve tým vytvárať prostredie, v ktorom môže potom aj štátnym, resp. verejným školám ukazovať a vytvárať materiály pre iné spôsoby výchovy a pre iné spôsoby vzdelávania.

    Určite súhlasím s tým, že súkromná škola by si mala mať možnosť vybrať, či bude fungovať podľa tohto zákona alebo podľa Zákonníka práce, pretože má viac zdrojov svojho financovania a sama sa môže rozhodovať o tom, akým spôsobom a koľko svojich vlastných učiteľov odmení. Vďaka.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikolaj, ďakujem inak za jednu opravu. Mali ste pravdu s tým článkom. To som si zle pozrel. Takže ďakujem za opravu. To si vážim.

    Bohužiaľ, však nemôžem s vami súhlasiť v tej otázke platov. Jednak 19 rokov to nikomu nevadilo, že je zmluvná platová voľnosť, a jednak podľa vášho princípu ako je možné, že zdravotnými poisťovňami a zo stopercentne zverených zdrojov platené zdravotnícke zariadenia majú platovú voľnosť, keď sú súkromné. Nerozumiem tomu. Myslím si, že ani nikde na svete som nečítal o takom princípe, že čo je platené z verejného, musí byť vo verejných tabuľkách. Podľa toho aj každý dodávateľ, ktorý dodáva zákazku, má v tej chvíli dlhodobo prejsť hádam na tarifné platy podľa vás. Takže sa obávam, že v tomto sa nezhodneme, ale to preto, že sa mi zdá to slabo vyargumentované z vašej strany.

    No a, pán Kolesík, k vám len toľko, že keby sme povedali niečo k téme môjho vystúpenia, rád by som reagoval, ale keďže ste nepovedali k téme nič, nedá sa, bohužiaľ, reagovať. Chcem vás poprosiť, keby ste nabudúce si na svoje výrony na adresu pána ministra vybrali nejaký iný podľa rokovacieho poriadku na to vhodný moment. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pretože sa naplnila 17.00 hodina, budeme pokračovať hlasovaním.

    Vyhlasujem teraz päťminútovú prestávku a prosím všetkých, ktorí majú záujem zúčastniť sa hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály. Čiže je prestávka na päť minút. Samozrejme, po prestávke a po hlasovaní, lebo máme hlasovať o dvoch bodoch programu, budeme pokračovať v rozprave, tak ako boli prihlásení rečníci k tomuto návrhu vládneho zákona.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím panie poslankyne, poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále, tak ako sme schválili na začiatku 22. schôdze Národnej rady, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Ešte predtým ako pristúpime k hlasovaniu, dovoľte, aby som na balkóne rokovacej sály privítal členov mandátového a imunitného výboru českej poslaneckej snemovne a senátu.

  • Vitajte, priatelia.

    Teraz poprosím pána poslanca Maďariča, aby z poverenia výboru pre kultúru a médiá predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony,

    ktorý prerokovávame ako tlač 479.

    Nech sa páči, pán poslanec Maďarič, prosím o uvedenie návrhu.

  • Ďakujem, pán podpredseda. V rozprave k návrhu vystúpili traja poslanci, nepadol žiadny návrh, takže prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 75 za, 42 proti, 24 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že prerokujú návrh zákona výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehoty, v ktorých majú určené výbory tento návrh prerokovať.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 81 za návrh, 2 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Jurčíka, aby z poverenie výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 456.

    Pán poslanec, prosím o predloženie návrhu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča Národná rada prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 78 za, 5 proti, 65 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre obranu a bezpečnosť a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 79 za, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Odhlasovali sme všetky doteraz prerokované body 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predtým ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    vyhlasujem päťminútovú prestávku, po ktorej poprosím pána navrhovateľa Jurzycu a spoločného spravodajcu Poliačika, aby zaujali svoje miesta a boli osobne prítomní pri rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda, chcete ho nahradiť ako navrhovateľ?

    Poprosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby skončili diskusné fóra, venovali pozornosť téme, o ktorej rokujeme, ktorú nielen ja, ale, predpokladám, aj všetci považujeme za mimoriadne dôležitú.

    Poprosím pána ministra Jurzycu, aby ako navrhovateľ za vládu Slovenskej republiky zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Poliačika, aby ako spravodajca zaujal miesto pre spravodajcov.

    Pána poslanca Zajaca žiadam, aby ako ďalší rečník prihlásený do rozpravy sa ujal slova a vystúpil.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni poslanci, sledoval som veľmi zaujímavú rozpravu a to, ako jednotlivé názory a návrhy vzájomne prenikali, i keď niekedy boli rozporné. Ale veľmi často dochádzalo vlastne k zhodám, aj teda krížom cez vládnu koalíciu a opozíciu, čo je pre mňa aj svedectvom toho, že taká oblasť, ako je vzdelávanie, ktorého reforma trvá dlhšie ako jedno volebné obdobie, si vyžaduje niečo, čo, bohužiaľ, dodnes nemá. A to je niečo, čo by sme mohli nazvať takou cestovnou mapou reformy vzdelávania, teda tým, čo by bolo konsenzuálne v podstate záväzné pre celú politickú scénu. V podstate verejnosť žiada právom jasnú predstavu reformy vzdelávania, jej rozvrh a časový harmonogram. To by mala byť tá cestovná mapa. Znamená to zavedenie inkluzívneho vzdelávacieho modelu, celkové zefektívnenie systému rozšírenia a skvalitnenie servisu pre učiteľov, rozhodovanie o konkrétnej podobe výučby v kompetencii škôl a samotných učiteľov, spojenie odbornej výučby s podnikmi, inováciu vzdelávacích štandardov, otvorenie trhu s učebnicami, manažérske kompetencie ako základný predpoklad vykonávania funkcie riaditeľa a vytvorenie jednotného základného platu učiteľov doplneného o zavedenie pohyblivej zložky. A to je naša dnešná téma.

    Časový harmonogram sa má stanoviť transparentne, v prehľadných krokoch a má byť časovo presne vymedzený. Teda má byť krokom prvým schválenie stratégie reformy vzdelávania ako jeho základná koncepcia, druhým príprava a schválenie národného programu vzdelávania ako reálnej podoby, tretím príprava a schválenie štátnych a školských vzdelávacích programov, štvrtým príprava učebníc a učebných materiálov a piatym krokom, a niektoré z tých krokov majú byť súbežné, príprava a schválenie certifikovaného merania po ukončení vzdelávacích stupňov. Učitelia a celá verejnosť to potrebuje jednoducho preto, aby sa vedeli v celej reforme vzdelávania orientovať a aby vedeli, ktorý krok nasleduje po ktorom kroku, aby nemali očakávania, ktoré sú nereálne, ale zároveň aby vedeli kontrolovať tie jednotlivé kroky tak, aby vedeli povedať áno, tento krok sa vykonal, reforma vzdelávania ide správne. Dnes je ten celý systém dosť chaotický práve preto, že takáto ucelená koncepcia fakticky neexistuje.

    Programové vyhlásenie vlády hovorí aj o finančnom ohodnotení učiteľov a o ich ďalšom kontinuálnom vzdelávaní. Hovorí toto: „Vláda Slovenskej republiky zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia. Poskytnutie týchto zdrojov podmieni zmenou pravidiel a motivácie na všetkých úrovniach tak, aby vytvárali tlak na vyššiu kvalitu, transparentnosť finančných tokov a efektívnosť ich využívania.“ Ďalej hovorí: „Vláda Slovenskej republiky považuje za svoj významný cieľ lepšie mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov školstva na základe analýz a konzultácií so všetkými zainteresovanými. Prijme opatrenia na zabezpečenie vyrovnávania kvality pedagógov bez ohľadu na predmet a región. Vláda Slovenskej republiky bude podporovať ďalšie vzdelávanie učiteľov s dôrazom na prípravu nových a na zlepšovanie existujúcich školských vzdelávacích programov. Vylepší systém kariérneho rastu učiteľov tak, aby ho zbavila formalizmu a zdôraznila aktívnu prácu so žiakmi.“ V tomto zmysle zákon o pedagogických zamestnancoch ide v zmysle vládneho programu.

    Treba si pripomenúť trošku aj to, že zákon o pedagogických zamestnancoch sa rodí veľmi ťažko. V podstate s jeho prípravou sa začalo už za éry ministra školstva Martina Fronca. Napokon bol prijatý za ministra Mikolaja. A treba povedať aj to, že sa to podpísalo aj na jeho kvalite. Má silné centralistické črty. A napriek tomu, že malo ísť v prvom rade o zákon, ktorý mal učiteľom a odborným zamestnancom garantovať spoľahlivý právny rámec na zadefinovanie ich odmeňovania, stal sa z neho nástroj na reguláciu systému ďalšieho vzdelávania učiteľov.

    V pôvodnom zámere sa uvažovalo o takom systéme ďalšieho vzdelávania učiteľov, ktorý by bol postavený na princípe dobrovoľnosti a motivácie. Prijatý zákon však určil učiteľom a školám a poskytovateľom vzdelávania príliš zväzujúce povinnosti. Z tohto hľadiska sa treba pozrieť aj na navrhovanú novelu zákona. Povedalo sa to, ja to rád zopakujem a treba to povedať, že cieľ, ktorý navrhované zmeny sledujú, je v niektorých prípadoch v súlade s deklarovanou snahou zlepšenia platových podmienok učiteľov. Ale zároveň treba aj povedať to, že ten návrh v dnešnej podobe obsahuje aj snahu rezortu zvýšiť kontrolu nad systémom kontinuálneho vzdelávania, ušetriť zdroje, ktoré by pri dodržaní pravidiel daných v súčasnosti platným zákonom museli byť učiteľom v blízkej budúcnosti vyplatené v oveľa väčšom rozsahu, než tomu bude po prijatí novely zákona. Zhodou okolností sa tu o tom už hovorilo.

    Teraz by som rád rozdelil zmeny do dvoch častí.

    Najprv by som rád hovoril o pozitívach návrhu. Budem tu opakovať to, čo sa už povedalo. Tým základným pozitívom tohto návrhu je zvýšenie platových taríf platových tried 6 až 12 priemerne o 2 %. A po druhé, tým pozitívom tohto návrhu je úprava stupnice platných taríf v platových triedach tak, aby rozdiely medzi 10. a 11. platovou triedou a 11. a 12. platovou triedou boli 12 %. Súčasný systém je nastavený tak zle, že dnes je pre učiteľa výhodnejšie poberať k platu príplatok za kredity a ostať v nižšej platovej triede, ako si urobiť atestáciu a posunúť sa do vyššej platovej triedy. Len ako príklad poviem, že poskočenie do vyššej platovej triedy znamená pre učiteľa často paradoxne zníženie príjmu. Napr. pedagogický zamestnanec zaradený v 10. platovej triede so 60 nazbieranými kreditmi má mesačne tarifný plat 544 eur a kreditný príplatok 12 % vo výške 65 a čosi eur, spolu je to teda 609 eur. Po prvej atestácii sa zaradí do 11. platovej triedy s tarifným platom 581 eur, to znamená, že pokles platu mesačne predstavuje cca skoro 29 eur.

    A teraz by som sa rád venoval tomu, čo vidíme ako problematickejšiu stránku návrhov.

    Po prvé je to zavedenie príplatku pre začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca vo výške 6 % z platovej tarify platovej triedy, do ktorej je zaradený. Má sa poskytovať po dobu zaradenia zamestnanca do kariérového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec alebo začínajúci odborný zamestnanec. V podstate sa tým začínajúcim učiteľom zabráni vzdelávať sa prostredníctvom tých školení, na ktorých môžu získať kredity. Okrem toho, že sa im obmedzí prístup k vzdelávacím programom, ktoré by mohli mať pre nich praktický význam, časovo sa im oddiali možnosť získať dostatok kreditov na vykonanie prvej atestácie, a tým sa spomalí postup do vyššej platovej triedy.

    Po druhé, zavedenie príplatku pre učiteľa, ktorý učí v bežných triedach základných škôl s individuálne začlenenými žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnením bez pomoci asistenta. Problémom je to, že ak by šlo rezortu o prechod na inkluzívne vzdelávanie, o ktorom sa hovorí, mal by zaviazať riaditeľa povinnosťou vyplatiť učiteľovi príplatok v plnej výške alebo by mu mal zabezpečiť prostriedky na asistenta. Ide teda o signál, že zrejme o nejakú reálnu inklúziu veľmi nepôjde.

    Po tretie, kariérny systém je záväzný aj pre odborných zamestnancov, ktorí však v systéme kontinuálneho vzdelávania definovaného týmto zákonom nemajú dostatok vzdelávacích príležitostí. Napriek tomu musia odborní zamestnanci spĺňať kritériá kariérneho postupu daného týmto zákonom.

    Úprava pravidiel poskytovania ďalšieho vzdelávania prináša so sebou nasledujúce problémy.

    Po prvé, vymedzuje sa spôsob doplnenia si tzv. pedagogického minima, ktoré sa viac nebude považovať za kontinuálne vzdelávanie, a teda sa zaň ani nebudú môcť zbierať kredity, keďže ide o povinnosť doplnenia si kvalifikačných predpokladov. Potom však ostáva otvorenou otázkou principiálna problematickosť tohto opatrenia. Naďalej sa komplikuje odborníkom z praxe vstup do škôl, napr. umelcom, spisovateľom, vedcom, môžu byť iba hosťami na vyučovaní, nemôžu byť však riadnymi vyučujúcimi, ak nemajú pedagogické minimum pre príslušnú vekovú kategóriu detí, resp. pre príslušný vzdelávací stupeň. Najväčšou brzdou je toto opatrenie v prostredí stredných odborných škôl, sťažuje spoluprácu škôl a firiem, čo je veľmi dôležité.

    Po druhé, ten návrh vymedzuje spôsob tzv. rozširujúceho štúdia, ktoré sa rovnako nebude viac považovať za kontinuálne vzdelávanie. Napriek tomu sa však zaň dajú získať kredity. Ide o rovnako zväzujúce opatrenie, v tomto prípade vnútri školského systému, ako v predchádzajúcom bode.

    Po tretie, tzv. kvalifikačné vzdelávanie sa celkom vypúšťa zo systému ďalšieho kontinuálneho vzdelávania. To znamená, že všetko, čo sa učiteľ naučí za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, štát fakticky nepovažuje za aktivitu vhodnú ocenenia v zmysle pridelenia kreditov alebo postupu v kariérnom systéme, oceňuje sa iba udržiavanie a inovácia dosiahnutej kvalifikácie.

    Po štvrté, ruší sa možnosť postúpiť do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou po dosiahnutí titulu doktora. Zavádza sa ako povinnosť pre všetkých medzi jednotlivými stupňami atestácií. To znamená, že vzdelávací program, ktorý ponúka metodicko-pedagogické centrum, dáva ministerstvu školstva väčšiu záruku kvality ako získanie titulu doktora na vysokej škole.

    Po ďalšie, zavádza sa možnosť, aby sa učiteľ, ktorý má minimálne trojročnú prax, nemusel zúčastňovať vybraných druhov kontinuálneho vzdelávania, ale aby mohli byť jeho skúsenosti nadobudnuté praxou ocenené kreditmi. Na to sa však bude musieť nechať preskúšať od poskytovateľa vzdelávania, ktorý poskytuje vzdelávanie v zručnostiach, o ktorých si učiteľ myslí, že nimi dostatočne disponuje. Pomýlenú teda „slobodu“ v systéme kontinuálneho vzdelávania kariérneho rastu má zaručiť možnosť, aby sa overenie profesijných kompetencií mohlo uskutočňovať v rámci rôznych programov kontinuálneho vzdelávania, príp. u rôznych poskytovateľov, ak sa ponúkané programy líšia obsahom a cieľmi. Toto sa v praxi nebude využívať, lebo je to príliš komplikované.

    Po ďalšie, tzv. funkčné vzdelávanie čiže vzdelávanie riadiacich pracovníkov budú môcť učiteľom poskytovať aj neštátne inštitúcie, ale len školám neštátnym. Ide o diskriminačné opatrenie nielen voči neštátnym poskytovateľom vzdelávania, súkromným firmám a neziskovkám, ktorým ministerstvo školstva reguluje ponuku vzdelávania, ale aj voči učiteľom, ktorým sa takto okliešťujú možnosti získať kvalitné vzdelanie.

    Po ďalšie, posilňuje sa kontrolná funkcia ministerstva školstva zmenou a rozšírením rozsahu povinností poskytovateľom.

    Ďalšou oblasťou je úprava pravidiel priznávania kreditov. Novou skutočnosťou oproti súčasnému stavu je to, že zamestnancovi nevznikne automaticky právny nárok na kreditový príplatok za všetky kredity, ktoré získal, ale príplatok získa len za tie kredity, ktoré mu uzná riaditeľ školy, už sa o tom opakovane hovorilo. Toto opatrenie narúša ducha zákona, ktorého hlavným cieľom bolo prinútiť učiteľov vzdelávať sa a získavať kredity, ktoré by automaticky viedli k zvýšeniu platu prostredníctvom príplatku. Zavádza sa z dôvodu, že ministerstvo školstva nemá dostatok zdrojov na vyplácanie príplatkov pre všetkých, ktorí približne do dvoch rokov nazbierajú v rôznych vzdelávacích kurzoch dostatok kreditov, a snaží sa vyhnúť hrozbe masového uspokojenia tohto nároku.

    Ďalším bodom je zrušenie nefinančných výhod pre učiteľov a odborných pracovníkov. Zo zákona sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa úhrady nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom. Ušetrené finančné prostriedky sa majú použiť na zvýšenie platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, pričom však ministerstvo financií v dôvodovej správe upozorňuje, že to nebude stačiť a bude treba hľadať ďalšie zdroje vnútri rezortu.

    Ďalším bodom je úprava pravidiel registrácie pedagogických zamestnancov. V rezorte sa zavádza tzv. RIS, registračný informačný systém, v dôsledku čoho sa zjednocuje miesto, kde sa budú zhromažďovať všetky údaje o učiteľoch. Od škôl sa budú vyžadovať podrobné údaje o každom jednom pracovníkovi vrátane zdravotnej poisťovne, kvalifikácie, kariérneho zaradenia a údajov o odmeňovaní, čo je kontraproduktívne k zámeru decentralizovať školský systém a čo najviac kompetencií preniesť na manažment škôl. Model, v ktorom riaditeľ školy angažuje na externú zmluvu experta z praxe na odučenie istého počtu hodín, bude v takejto schéme registrácie prakticky nemožné presadiť. Napriek tomu, že údaje v registri majú byť neverejné, hrozí reálne riziko zneužitia osobných údajov.

    Keby som to mal zhrnúť, všeobecne možno povedať, že to, čo vnímame ako negatívne na týchto zmenách, je to, že naďalej bránia školám flexibilne pristupovať k personálnemu zabezpečeniu svojich školských vzdelávacích programov, keďže zákon i naďalej príliš striktne upravuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti, čím sa školám znemožňuje angažovať sa vo výučbe externých odborníkov z praxe. Tie návrhy na zmeny nevytvárajú otvorený systém ďalšieho vzdelávania učiteľov v praxi založený na princípoch decentralizácie, konkurencie a slobodnej voľby vzdelávacích programov, ale naopak, zavádzajú nové regulačné pravidlá. Naďalej diskriminujú neštátnych poskytovateľov programov ďalšieho vzdelávania a neponúkajú taký systém odmeňovania učiteľov, ktorý by bral do úvahy ich reálne výkony a kvalitu práce.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vítame tie pozitívne zmeny, ktoré návrh zákona prináša. A sme presvedčení, že na to, aby sa mohol tento zákon stať skutočne dobrým zákonom, bude v druhom čítaní treba urobiť dosť podstatné zmeny. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zajaca sa hlásia pán poslanec Mikolaj a Poliačik. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikolaj.

  • Pán poslanec Zajac musím povedať, že ste to mali celkom dobre pripravené. Aj tá kritika, ktorá tam bola, tohto návrhu je správna. Škoda len tej opäť úvodnej politickej vsuvky, keď ste hovorili o tom, že je to poznačené tým, že sme to prijali my a že je to centralistické. No škoda, že ste nepovedali, v čom je to centralistické, pretože to je na 100 % dobrovoľné. Ten zákon je dobrovoľný a postavený motivačne. Naopak, to, čo sa teraz trošku zavádza, to je to, čo ste aj vy spomínali pri tej kompetencii riaditeľov, ktorá subjektívny vplyv do tohto systému zavádza. To môže spôsobiť to, že nebude tento zákon na 100 % objektívny.

    Povedali ste, že nemá význam pre pedagógov si zvyšovať svoju kvalifikačnú triedu. Ak máte tridsať kreditov, môžete robiť rovno II. kvalifikačnú skúšku. Budete tam mať o 12 % vyšší plat. A opäť môžete v tej vyššej kvalifikačnej skúške zbierať kredity. My sme napočítali, že jeden pedagóg by v rámci desaťročného až dvanásťročného pôsobenia takýmto systémom vedel získať až o 42 % vyšší plat, ako je len ten klasický, keby sa nezúčastnil tohto systému. Alebo sa to týka aj jeho kolegu, ktorý je takisto starý, ale nevstúpi dobrovoľne do tohto systému.

    K tej slovenčine. Správne slovo nie je kariérny, ale kariérový.

    A chcel by som povedať, že tie pripomienky, ktoré ste mali, tak na 80 % obsahujú to, čo sme už hovorili my s pani poslankyňou Obrimčákovou. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Zajac, ďakujem za pripomenutie témy nepedagogicky vzdelaných učiteľov, pretože prax nám ukazuje, že ak naozaj chceme približovať vzdelávanie a prax či už firemnú alebo aj umeleckú, alebo inú, teda približovať školu a reálny život, tak veľmi pomáha, ak niektorí z učiteľov nie sú pedagogicky vzdelaní, ale naopak, využijú svoj prirodzený pedagogický talent a učia na základe toho, čo sa oni sami naučili v praxi, či už v biznise alebo v umení, alebo v iných sférach spoločenského života. A vyjadrujem plnú podporu akémukoľvek technickému riešeniu toho, aby človek, ktorý učiť chce a vie a je motivovaný, mohol sa nejakým spôsobom zúčastňovať pedagogického procesu.

  • Ja by som sa chcel vyjadriť iba k jednej veci, lebo myslím, že všetko to, čo som chcel povedať, som povedal. A naozaj to aj vnímam tak, že samotná diskusia bola zaujímavá a mne ukázala iba to, že proste chýba nejaký naozaj všeobecný konsenzus na to, čo by mala byť, ako, v akom časom slede a s akým harmonogramom by mala prebiehať reforma vzdelávania, že je nevyhnutný ten konsenzus na to, aby proste sa netápalo a aby reforma vzdelávania netrvala príliš dlho a nešla všelijakými meandrami a zákrutami.

    Ja som, pán poslanec Mikolaj, vôbec nechcel tuná nejako politicky debatovať. Pre mňa je proste reálnym faktom to, že to, čo bolo prijaté za vašej vlády už s takým alebo onakým úmyslom, jednoducho pootváralo nejakú cestu k reforme vzdelávania, ale vo veľmi mnohých veciach fakticky cestu k reálnej reforme vzdelávania zahatalo. A tam ju treba otvoriť znova. Treba ju otvoriť znova a možno aj spolu. Ale musí existovať naozaj akýsi harmonogram minimálne rozdelený do následných krokov, ako sú koncepcia, národný program, štandardy, učebnice. To je logika, ktorá sa nedá obísť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská, ktorá je prihlásená ako ďalší rečník v poradí do rozpravy k návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem len v krátkosti povedať zopár slov k tomuto návrhu, pretože si myslím, že tá hlavná diskusia by mala prebiehať na výbore, a teda v odborných komisiách.

    Veľa už bolo povedané, zopakovala by som slová pána poslanca Beblavého, že je to krok správnym smerom, je to prvý krok k dobrej reforme odmeňovania učiteľov. Ale nemyslím si, že tak ako je táto novela, že je už tým dobrým spôsobom, ako odmeňovať učiteľov, najmä pokiaľ ide teda o zbieranie kreditov. Kritizovali sme to, keď bol tento zákon prijímaný. Kritizovali to učitelia, pretože v praxi sa ukázalo, že mnohí akonáhle bolo toto zavedené, sa sústredili len na naháňanie kreditov akýchkoľvek, za čokoľvek, len teda preto, aby ich získali, čo spôsobovalo riaditeľom veľa problémov, pretože museli nachádzať iných učiteľov, ktorí suplovali za týchto pedagógov. Ja osobne si nemyslím, že učiteľ, ktorý absolvuje množstvo rôznych kurzov od snowboardingu cez ja neviem aké iné kurzy je potom lepší učiteľ. Dobrý učiteľ sám sa chce vzdelávať, aby obstál pred žiakmi. Samozrejme, musí byť odmenený za to, že je stále lepší a lepší. Ale systém kreditov toto nezaručuje. A vôbec to teda neznamená, že ten, kto má viacej kreditov, kto má viacej kurzov a školení, je lepší pedagóg.

    Bolo povedané, o koľko sa idú zvýšiť odmeny učiteľov, že to je málo. Áno, súhlasím s tým. Aj ja som presvedčená o tom, že by sme to mali zvýšiť podstatne viac, ale zatiaľ, zdá sa, to je ten strop, kam sa vieme dopracovať. A som presvedčená, že s ďalšími rokmi príde ďalšie navyšovanie týchto odmien a celkového vôbec príjmu do rozpočtu pre oblasť školstva, pretože myslím, že som to čítala dnes v novinách, Slovensko opäť kleslo v konkurencieschopnosti, spomedzi iných krajín sme v nej klesli o deväť miest. Ak nebudeme viacej investovať do vzdelania, ak nebudeme viacej investovať do učiteľov, ktorí učia naše deti, tak potom naozaj nebudeme krajinou, ktorá bude konkurencieschopná.

    Čiže zopakujem, tento návrh je posunom správnym smerom, ale nemyslím si, že tu treba zastať. A rovnako moji kolegovia pán poslanec Beblavý aj Poliačik, ktorí zatiaľ vystúpili, ale myslím si, že aj pán poslanec Zajac to hovoril, hovorili o tom, že bude treba prijímať niektoré možno pozmeňujúce návrhy, aby sa tento návrh vylepšil. Ďakujem.

  • Ja len dve-tri poznámky, lebo viac povedané nebolo.

    Pani poslankyňa, ale veď riaditeľ má možnosti, ako nejako ustrážiť kto sa kde a ako vzdeláva, pretože ten proces prebieha aj počas vyučovania a niekto musí suplovať. Čiže nie je to také úplne bezbrehé, že niekto sa zoberie na dva týždne a bude sa vzdelávať a riaditeľ o tom nebude vedieť. To v tom zákone ošetrené je. Čiže nie je to tak, že riaditeľ nemá možnosti, ako riadiť a usmerňovať vzdelávanie svojich pedagógov. To v zákone bolo. Pokiaľ to nie je dotiahnuté, súhlasím s tým, aby sa toto, povedzme, v tomto zákone dotiahlo.

    Nikto nikdy nepovedal, že ten, kto má viac kreditov, je lepší pedagóg. To nikto nikdy nepovedal. Ani ten zákon nebol kvôli takémuto postoju zriadený. My sme povedali jedno, že ak sa pedagóg vzdeláva, je korektné, aby to mal zaplatené. A my chceme, aby sa vzdelávali pedagógovia, pretože vývoj je mimoriadne rýchly. Tak sme považovali za korektné, aby učitelia toto vzdelávanie mali zaplatené. A preto vznikol celý tento systém, celý tento mechanizmus. Ale zas mu nepridávajte to, čo tam nie je, pretože my dneska nemáme nástroje, a ešte dlho tie nástroje nebudú, aby sme mohli pedagógov odmeňovať podľa výsledkov kvality práce. Nie je na to ani PISA, ani monitor, ani maturity. Jednoducho nemáme také mechanizmy. Keď o desať-pätnásť rokov budú, potom môžeme povedať, áno, pedagógov budeme odmeňovať podľa výsledkov žiakov. A to som ešte zvedavý , aké budú diskusie o tom, že žiaci akí sú tam, z akého sú tam prostredia a tak ďalej. Takže treba tomu zákonu dať to, čo tam je a nejako nekritizovať to, čo tam ani nie je ani nebolo cieľom.

  • Ďakujem pekne. No možno v zákone to tak bolo napísané, prax bola ale taká, že akonáhle učiteľ absolvoval akýkoľvek kurz, a to naozaj mám od rôznych riaditeľov potvrdené, že to tak bolo, museli uznať tieto kredity. A mnohí učitelia si robili kurzy „všehochuti“ a „všehomíru“. No čiže museli to uznať.

    Ja s vami nesúhlasím, že by sme mali čakať desať až pätnásť rokov, aby sme nastavili ten systém odmeňovania a hodnotenia kvality práce pedagógov. Myslím si, že treba začať čo najskôr. A ja by som to skôr videla v tom, aby sme možno dali viacej kompetencií a viacej dôverovali riaditeľom, školskej rade, proste ľuďom, ktorí majú do toho čo povedať, ktorí môžu nastaviť si aj nejaké vnútorné parametre alebo nejaké vnútorné pravidlá, a naozaj systém kreditov, aby sme čo v najkratšom čase opustili. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Froncovi, ktorý je posledný prihlásený rečník do rozpravy k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho hovoriť.

    Prvé, čo by som rád povedal. Vítam to, že tuná máme v parlamente na stole novelu tohto zákona. Dokonca by som povedal, že by som bol rád, keby sme ho tu mali skôr. Na druhej strane poviem, že mám aj tak trochu rozpaky, pretože si myslím, že je potrebné, aby tá novela napravila to, o čom mám pochybnosti, že sa dá vôbec napraviť. Viete, mám pocit, že dobrá myšlienka motivovať učiteľov, aby jednoducho na sebe pracovali a stále sa vzdelávali, tak ako sa ten zákon prijal, sa podarila takmer definitívne zabiť. Ja si myslím, že sa podarila zabiť a že dnes, žiaľbohu, to, čím sme to mali merať, kredity dnes sa stali niečím, čo je pomaly, by som povedal, prekliatie medzi pedagógmi a slovo, pri ktorom, keď ho počujú, tak sa im akosi zdvíha žlč.

    Aká bola tá myšlienka. Ja sa k tej pôvodnej myšlienke vrátim. Tá myšlienka bola o tom, že jednoducho ak sa človek vzdeláva, tak mali by sme ho motivovať istým spôsobom a ho odmeniť. Školstvo, zdravotníctvo, tu na Slovensku to boli dva rezorty, ktoré mali a dodnes ešte majú prepracovaný systém vzdelávania svojich pracovníkov. V zdravotníctve to je I. a II. atestácia, v školstve to je I. a II. kvalifikačná skúška. Ja si myslím, že to bolo v poriadku. Ale toto bolo o čomsi inom, o tom, aby sa vzdelávali. A môžeme diskutovať o tom, či má sa vzdelávať v niečom, čo niekomu nepatrí.

    No dá sa povedať, že sú veci, ktoré možno sú sporné, ale, pozrite sa, učiteľ hudobnej výchovy ak urobí nejaké takéto vzdelávanie v oblasti informatiky, je to pozitívum? Ja si myslím, že ten problém vznikol v tom, že sa to tak nastavilo v tom zákone, že všetko je tam nastavené, presne zošnurované takými pravidlami, že jednoducho stal sa z toho istým spôsobom bič a stalo sa to, že každý z tých pracovníkov istým spôsobom naháňa tie kredity. Naháňa ich preto, že znamená to pre neho väčší príjem. Tam je základná chyba. Ja neviem, ako to napraviť. Celkom iste avizujem, že budem mať pozmeňujúce návrhy, aby sme sa v tomto smere pokúsili čosi urobiť.

    Včera som pozorne pozeral debatu. A to nie je otázka, pán kolega Mikolaj, odvahy, ako si to povedal. Ja si myslím, že platí to, čo povedal ktosi, že po roku 1989 odvaha zlacnela a zdražel rozum. Ja som nikdy nerobil tie veci a neodvážil sa urobiť tie veci, na ktoré neboli peniaze. A ja si myslím, že toto len urobiť bez peňazí tak, ako sa to urobilo, viac-menej nie je dobre a nebolo dobre dostatočne vykryté. Takých vecí bolo veľa, musím povedať, na ktoré, hovorím si, nebola odvaha. Inak, som prekvapený, čo to je za debata, keď sa pripustí v televízii, aby moderátorka kritizovala druhých. To nie je vo zvyku, keď sa nemôžu tí druhí brániť. No ale to je vedľajšie.

    Ale podstatné je, to všetci sme tu spomínali dlhodobo a ja som to vnímal rovnako na tej pravej, ako aj ľavej strane, čosi ako slobodná vzdelávacia cesta pre žiakov, aby si mohli vybrať, akým spôsobom budú sa ďalej formovať, rásť do istej miery, aby bol ten systém priechodný. A ja sa pýtam, keď to trošku pritiahnem za vlasy: Tým, ako sa nastavil zákon o pedagogických zamestnancoch, sa čo udialo? Pedagóg má v tomto smere takpovediac slobodnú vzdelávaciu cestu? No vôbec ju nemá. Tak ako to je nastavené a zošnurované, vôbec ju nemá.

    Viete, jedno mi ešte nedá, pretože tu kolega Zajac hovoril. A súvisí to určite aj s reformou. Mne nedá počúvať, že pedagógovia získali, že 30 % si môžu voliť program do svojich vzdelávacích predmetov ako obsah. No, po prvé, toto mohli robiť už za ministra Ftáčnika, dávno predtým, keď tam mali percentá, ktoré si mohli voliť formálne. A druhá vec je v zákone. Prepáč, kolega Janko Mikolaj, ale keď ty im povieš, že 30 % majú voľnosť, položím, tu máš pohár, 30 % si tam môžeš dať ty čo chceš, ale najprv ti nalejem ja a naleješ ten pohár až po vrch, tak tých 30 % si tam nemá čo dať. Veď tak sú nastavené obsahové štandardy, to znamená, že ten pedagóg nemá zďaleka ten priestor na 30 %. Ani škola nemá ten priestor. Ale to je na širšiu debatu. Ja si myslím, že sa ešte k tomu vrátime.

    Takisto je na širšiu debatu liberalizácia, liberalizácia učebníc. To mi nedá, aby som tu jedno nepovedal. Ja som vždy za to bol aj by som to bol urobil. Len treba si jedno uvedomiť. To platí už teraz aj pre budúceho, aj pre súčasného pána ministra. Liberalizácia znamená, že potrebuje minimálne trojnásobok finančných prostriedkov, čo má dnes na učebnice. Dnes s tými peniazmi ledva pokryje ten základ, a nie všetko, čo musí pokryť. A pri liberalizácii treba si to overiť u kolegov, kde to spustili. Musí byť ten trojnásobok aspoň v tom začiatku, pretože to vyjde oveľa drahšie. Oveľa drahšie to vyjde, treba sa pozrieť na to u kolegov v Čechách. A povedia vám, ako to vyzerá. Ospravedlňujem sa, že trošku emotívne som sa nechal vtiahnuť do niektorých vecí, ktoré zazneli včera v debate, ale vidíte, ani v noci nespím a pozorujem to a počúvam to.

    Posledná moja poznámka je k tým platom. Nie je to žiaden zázrak. To je pravda. To nakoniec všetci povedali. A vnímam to podľa slov, že každá kvapka je dobrá. Je to pozitívum. A na druhej strane zopakujem to, čo som povedal ako minister s plnou zodpovednosťou. Jednoducho od roku 1989, teda od zamatovej revolúcie, neexistovala vláda, ktorá by dala v skutočnosti investičné stimuly do vzdelania. Niekto sem dal niečo, niekto tam dal viacej, preň vybojoval niektorý minister viac peňazí, niektorý minister menej. Ale investičný stimul v tom zmysle, ako sme ho dávali do fabrík ap., zatiaľ nedala žiadna vláda. A v tomto smere ja len môžem vysloviť ľútosť a túžbu a dúfať, že ešte do pôsobnosti tejto vlády sa to podarí urobiť. A bez ohľadu na to, či to urobí ďalšia vláda, aj vaša vláda, kedykoľvek by som za to dal klobúk dole, pretože si myslím, že vzdelanie si to naozaj zaslúži a je to investícia do budúcnosti krajiny väčšia, ako bola investícia do tých fabrík pre zamestnanosť, väčšia investícia, lepšia investícia podľa môjho presvedčenia. Žiaľ, nebol som v tomto smere ani ja dvakrát úspešný, aby som to dosiahol. Ale želal by som pánovi ministrovi aby jemu sa to podarilo. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca sa prihlásili traja páni poslanci, posledný je pán poslanec Poliačik.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikolaj.

  • Začnem tou televíziou včerajšou. Pokiaľ ide o teba, tak ja som len jednu jedinú vec povedal, že už ty si predložil reformu ako poslanec, nie ako minister, lebo si nebol vtedy ministrom, ako poslanec Národnej rady. To si predložil, to je fakt. A ja som to bral tak, že som ťa pochválil, lebo ty si už cítil zrejme, že tá reforma je asi pripravená, keď si našiel odvahu ju do Národnej rady predložiť. A predkladal si ju dosť agresívne, myslím, pokiaľ si na to pamätám. Takže toľko k tomu včerajšku.

    Tých 30 %. No tak minimálne v tých hodinách to je, pretože týždenne to bolo 26 – 28 hodín a teraz je to 18 hodín. Čiže jednoducho fyzicky sa menej učí.

    No a pokiaľ ide o ten obsah, tak ja neviem, ale možno keby si si prešiel všetky tie ISCED-y, tak by si videl, že to zadanie bolo minimálne tých 30 až 40 % dole. A robili to tie predmetové komisie. Treba na tom, samozrejme, ďalej pokračovať, ale minimálne v tých hodinách sa to podarilo.

    K tým investičným stimulom. Tak, samozrejme, ale je aj pravda tá, že tie eurofondy ktoré teraz sú, priniesli do rozpočtu minimálne taký finančný objem, ako sa tu vydáva v štátnom rozpočte. Takže takéto investičné stimuly sú, ale nám je trošku ľúto, a to aj pánovi ministrovi tak nejako vyčítam, že klesá nám pomer peňazí, ktoré idú do školstva vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a k HDP. Za rok nám to kleslo, teraz nám to klesá v tomto roku a v budúcom roku nám to bude klesať o 1 % vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. A to je veľa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán exminister školstva, hovorili ste o slobode v širšom kontexte. Ale nemali ste problém nedávno podporiť povinnú angličtinu v školách. Veď predtým exminister Mikolaj zaviedol slobodu výberu od tretieho ročníka. Žiaci si mohli vybrať, či budú študovať angličtinu, nemčinu a, myslím, francúzštinu. Vy ste nemali problém podporiť povinnú angličtinu. Kde je tam sloboda, keď niekomu niečo nanútite?

    Druhý problém je, že aj ministerstvo školstva na čele s pánom ministrom Jurzycom priznalo, že kvalita učiteľov anglického jazyka nezodpovedá požiadavkám. Štátny pedagogický ústav hovorí, že dlhuje im za ďalšie vzdelávanie státisíce eur. Kde je tá sloboda, pán exminister? Alebo sú to znova a opäť iba prázdne slová tak, ako sme si u vás na to zvykli? Ďakujem.

  • Pán kolega, jedna vec ma zarazila. Nemyslím si, že komplexná liberalizácia, nazvime to, prostredia, vzdelávania na stredných a základných školách prináša také náklady, ako ste povedali, ak sa robí systémovo a naraz. To znamená, že ak sa zliberalizuje trh s učebnicami, ale zároveň sa dajú väčšie právomoci manažmentu škôl narábať s peniazmi, ktoré ku nim tečú, tak si nemyslím, že by to znamenalo až také veľké náklady, trojnásobok, ako ste to vy povedali, pretože kniha je raz len kniha a jej cena je nejakým spôsobom daná. Ak by bol širší výber, ak by si mohli vyberať učitelia z väčšieho počtu, dajme tomu, aj preložených učebníc zo zahraničia alebo iných textov a nakombinovať si čo chcú učiť, tak som presvedčený o tom, že ak by mali na to dostatok prostriedkov, tak si cestu k správnym učebným materiálom nájdu.

    A takisto k tomu obsahu. Ten síce nie je predmetom tohto zákona, ale, áno, úplne s vami súhlasím, treba úplne zminimalizovať povinné nejaké štandardy, treba popísať konečný stav, ktorý si predstavujeme tak, že by ho dieťa malo dosiahnuť, a nechať voľnú ruku naozaj školám, nech tento stav dosahujú akýmkoľvek spôsobom, tak, ako uznajú za vhodné, a iba pravidelne kontrolovať, či sa dostávajú na minimálny štandard, ktorý od nich štát bude požadovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Začnem od konca.

    Pán kolega Poliačik, to číslo, trojnásobok som si nevymyslel z prsta. Jednoducho túto informáciu som mal overenú v Čechách. Pritom v začiatku to toľko asi bude stáť. Nehovorím, že to bude trvale viacej, toľko stáť. Ale pri tom začiatku, pri tom nábehu prvé roky to bude stáť približne trikrát toľko, čo teraz vynakladáme na učebnice. K tomu vám odpoviem tak trošku aj striedavo. Ten problém existuje celej tej reformy v tom, že musí byť najprv urobené to, čo ste aj vy povedali, národné kurikulum, povinné minimá, kontrolné body, tie testy, ktoré vieme skontrolovať. A potom ten priestor vznikne. Toto sa neudialo. Tam je ten hlavný problém.

    Kolega Kolesík, no s úsmevom vám musím povedať, že ani povinná slovenčina nebude, ani to nebudeme vnucovať, ani povinná matematika nebude, lebo to je teda zasahovanie do slobody. Čo viac k tomu treba povedať?

    Kolega Mikolaj, no zdá sa mi, že moje oči zle vidia a moje uši zle počujú, lebo si povedal, som ťa počúval, že nebola na to odvaha. Ale dobre, toto nie je podstatné, podstatné sú dve veci.

    Podstatné je naozaj to národné kurikulum. Ja si myslím, že týmto sa dá vytvoriť naozaj ten priestor na slobodu tak, že nebude to napchaté ako jedno veľké vrece, ale bude tam naozaj to, čo je minimum. Však to sa dá zobrať, ja ti to dodám, komukoľvek. Angličania to majú, iné krajiny to majú, to je verejne publikované. Takže to nie je problém.

    Druhá poznámka, k tým fondom. No ja som to hovoril, keď si bol ministrom. A upozorňoval som na to, že keď sa skončí s fondmi, tak jednoducho na to, aby sme dávali minimálne 3 %, tak nám bude chýbať medziročne 50 mld., je to prepočítané v korunách, to teda hovorím, čiže nejaké 2 mld. eur na ročnom rozpočte do školstva. Toľko toho bude chýbať, keď...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa ministra školstva, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne za príležitosť vyjadriť sa k rozprave. Pokúsim sa vybrať len poznámky, ktoré sa týkajú predkladaného materiálu.

    Odznelo tu niekoľkokrát, že ten nárast platov bude dvojpercentný. To nie je tak, len tá časť nárastu, ktorá je krytá z rekondičných pobytov a čiastočne z vakcinácie, len to sú dve percentá. Okrem toho ide o ďalšie navýšenie platov.

    Keď som už pri tých rekondičných pobytoch a pri tej poznámke, že nám nezáleží na zdraví učiteľov. No určite nám na tom záleží. Ale je otázne, a ja si myslím, že ideme správnou cestou, je minimálne otázne, čo urobí pre zdravie učiteľa viac, či je to nástup na rekondičný pobyt po pätnástich rokoch praxe a potom po piatich vždy alebo či to je to, keď dáme tie peniaze učiteľom. A takisto za vakcináciu im dáme peniaze. A ten učiteľ sa rozhodne sám, či ich použije alebo nepoužije na oddych a takisto na vlastnú vakcináciu proti chrípke, ak cíti, že je v prostredí, kde sa to vyžaduje.

    Ďalej k tomu rezortnému informačnému systému. Práve, že my si myslíme, že troška zabojujeme proti byrokracii, že školy budú mať možnosť oznamovať všetky informácie elektronicky, nie na papieri. Navyše, niektoré tie informácie naozaj už teraz slúžia na ciele, ktoré máme strategické, ako napr. znižovanie informačnej nerovnosti. Práve pomocou tých informácií, ktoré máme v databáze, sme mohli získať predstavu a presnejšie dáta o nezamestnanosti podľa jednotlivých študijných odborov na fakultách. A o pár dní zverejníme aj informácie o platoch absolventov jednotlivých študijných odborov na vysokých školách.

    Troška musím sa ohradiť proti tomu, že včera som povedal, že neviem si predstaviť iný model. Jednak ďakujem, že niekto vydržal pozerať až tak neskoro večer tú reláciu, ale nepovedal som, že si neviem predstaviť iný model, ale len to, že v tejto novele nerušíme ten platný model, ale odkláňame sa od neho.

    Posilnenie pozície riaditeľa v uznávaní kreditov považujeme za potrebné, nie z dôvodu šetrenia. Z toho dôvodu sme sa nerozhodli takto, ale chceme zabezpečiť, aby sa učitelia vzdelávali aj v súlade so záujmami školy. A tie reprezentuje riaditeľ. Učitelia totižto sa nehlásili do kontinuálneho vzdelávania len na základe povolenia riaditeľa, ale mohli to urobiť aj bez toho povolenia, mohli tam chodiť cez víkendy, takže riaditeľovi ani nechýbali.

    Ja myslím, že to je všetko z tých bodov, ktoré sa týkali návrhu novely zákona č. 317/2009 Z. z.

    Vnímal som aj tú poznámku, že na mimovládkarov treba dávať pozor. Budem na nich dávať pozor, viem, čo dokážu, z jednej mimovládky som prišiel, takže to viem. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca Poliačik Martin?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi, spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 450.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister životného prostredia Nagy. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona schválila dňa 10. augusta 2011.

    Návrhom zákona sa reaguje na formálne oznámenie a odôvodnené stanovisko Európskej komisie, v ktorých upozornila na neúplnú transpozíciu niektorých článkov smernice Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.

    Úpravy smerujúce k zosúladeniu zákona s právom Európskej únie sa týkajú najmä časti zákona upravujúcej posudzovanie návrhov strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom.

    Návrh novely zákona doplnil aj ustanovenia týkajúce sa zainteresovanej verejnosti, ktorých cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s európskym dohovorom, a tiež ustanovenia zohľadňujúce požiadavky praxe.

    V súvislosti s predloženým návrhom sa zároveň v článkoch II a III novelizuje stavebný zákon a vodný zákon.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení poslanci, verím, že návrh schválite. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Poprosím teraz pána poslanca Sidora, aby z poverenia výboru pre životné prostredie Národnú radu informoval o stanovisku k predloženému návrhu zákona výborom pre životné prostredie. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 113 z 31. augusta 2011 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2011 č. 484 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z prítomných poslancov chce prihlásiť do rozpravy ústne, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Nie. Je to dôvod na vyhlásenie skončenia rozpravy a prerušenie rokovania o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi poslancovi Sidorovi.

    Poprosím pána ministra Nagya, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokovávame ako tlač 470.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2011.

    Vláda schválila zákon 17. augusta 2011.

    Na základe štúdií sa na Slovensku nachádza okolo 30 000 potenciálnych zdrojov znečistenia. Inventarizáciou environmentálnych záťaží bolo zistené, že takmer 1 900 lokalít predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie. Ide najmä o areály podnikov, kde dochádzalo k dlhodobým únikom nebezpečných látok do zložiek životného prostredia, poľnohospodárske podniky, depá, nekontrolované a nezabezpečené skládky odpadov, sklady pesticídov, pohonných hmôt, znečistenie spôsobené ozbrojenými silami, ťažbou nerastov ap. Počas týchto záťaží sa dlhoročne a nekontrolované nakladalo s nebezpečnými látkami. Tieto látky v prostredí pretrvávajú a negatívne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľov vo svojom okolí. Sú časovanými bombami životného prostredia a tieto je potrebné zneškodniť.

    Cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť, aby sa začalo riešiť odstraňovanie znečistenia životného prostredia a ohrozenia ľudského zdravia uvedenými environmentálnymi záťažami.

    Návrh zákona zdôrazňuje skutočnosť, že prvoradým nositeľom povinností smerujúcich k odstraňovaniu znečistenia životného prostredia by mal byť ten, kto toto znečistenie spôsobil. Ide o zdôraznenie zásady znečisťovateľ platí, kým znečisťovateľ pôvodca environmentálnej záťaže je určený priamo zo zákona ako nositeľ povinností súvisiacich s odstraňovaním následkov environmentálnej záťaže. V prípade, ak tento pôvodca zanikol, nastupuje mechanizmus určovania povinnej osoby v správnom konaní, pričom za povinnú osobu sa primárne určí právny nástupca pôvodcu a len v prípade nemožnosti stanovenia takejto osoby nastupuje vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž.

    Chcel by som ešte povedať, že okrem vlády súhlasila aj tripartita s týmto návrhom zákona.

    Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, verím, že návrh zákona schválite. Ďakujem.

  • Pán minister, nádej umiera posledná.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Petrovi Muránskemu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma uznesením č. 114 z 31. augusta 2011 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v súlade s § 72 zákona o rokovacom poriadku.

    Zároveň konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.

    Po rozprave navrhujem uvedený návrh postúpiť do druhého čítania a zároveň prideliť tento zákon ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslancov, pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z vás. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov(tlač 477).

    Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, o rastlinolekárskej starostlivosti.

    Cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov a zabezpečenie súladu slovenského právneho poriadku aj s ďalším predpismi Európskej únie v oblasti strojových zariadení na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín a v oblasti súvisiacej štatistiky.

    Návrh zákona ďalej ustanovuje postup autorizácie prípravkov na ochranu rastlín, ich uvádzanie na trh a používanie bezpečné pre zdravie ľudí a životné prostredie v poľnohospodárskej a lesníckej praxi.

    Zákon pre farmárov zjednodušuje prístup prípravkov na ochranu rastlín a podnikateľské prostredie, odbremeňuje od zvýšenej administratívnej záťaže a tým pádom aj zlacňuje ich vstupy v oblasti chemických prípravkov.

    Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a jeho podporu do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Jarmile Tkáčovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, predkladám vám spravodajskú správu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti.

    Tento návrh bol doručený poslancom v 15-dňovej lehote pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na dnešné rokovanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku i podľa legislatívnych pravidiel.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá i v judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada vládny návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    A zároveň odporúčam, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Návrh by mali prerokovať výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať návrhmi, ktoré uvádza pán minister obrany Ľubomír Galko, ktorý vraj je už na ceste, takže chvíľku ešte počkáme naňho.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz sa vám chcem poďakovať za trpezlivosť a budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v znení zákona č. 277/2009 Z. z.

    Je to tlač 472.

    Pán minister obrany Ľubomír Galko bude uvádzať vládny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v znení zákona č. 227/2009 Z. z.

    Účelom návrhu zákona je zosúladenie vnútroštátnej legislatívy s požiadavkami Severoatlantickej aliancie, ktoré vyplývajú z vydania novej edície spojeneckej publikácie pre tvorbu, udržiavanie a spravovanie štandardizačných dokumentov Severoatlantickej aliancie.

    Návrh zákona sa zameriava aj na skvalitnenie kodifikačných činností, ako aj na zefektívnenie procesov štátneho overovania kvality výrobkov na účely obrany.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Martinovi Froncovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, a by som dodržal poradie, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany v znení zákona č. 277/2009 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady, navrhujem a odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Rovnako v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta tohto roku uvedeným pod č. 475 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali uvedené výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 32 dní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy. Pán poslanec Podmanický ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ak dovolíte, ja chcem len pripomenúť, že na pána ministra sme čakali zhruba 10 minút a nemal ani toľko slušnosti, aby povedal vám, pán podpredseda, aj nám, ostatným poslancom, že: „Prepáčte, páni poslanci, že som meškal.“ Isto mohol mať na to objektívne dôvody, preto nikto z nás neprotestoval, ale v slušnej spoločnosti treba povedať aspoň: „Prepáčte, páni poslanci, a prepáčte, pán podpredseda, že som meškal.“ Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Podmanický bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Krátko zareagujem. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, že som prišiel neskoro. Meškal som, ale vyšiel som hneď, ako mi telefonovali. A nejako som...

  • Reakcia poslanca Podmanického.

  • By som chcel dohovoriť, pán poslanec, ja som vám neskákal do reči, keď ste hovorili. Ďakujem vám. To znamená, že akonáhle ma nejakým spôsobom zavolali, hneď som vyrazil. Čiže sa vám týmto ospravedlňujem.

    Ale musím povedať jednu vec, že rozdiel medzi pánom poslancom Podmanickým, poslancom SMER-u, a poslancami za SaS, konkrétne pánom poslancom Krnáčom, je práve v tej slušnosti a možno tej takej nejakej veľkorysosti, pretože pán poslanec Krnáč došiel za mnou pred vami a mi to tu pošuškal do ucha, hej. Stalo sa mi to prvýkrát a by som sa ospravedlnil a bol som pripravený sa ospravedlniť. A vy ste potrebovali exhibicionisticky sa sem postaviť a nejakým spôsobom mi to tuto vyčítať. Takže ja tento rozdiel vnímam a budem si ho pamätať. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, ak dovolíte ja si...

  • Hlasy v sále.

  • Pán minister, páni poslanci, prosím o trošku väčší kľud. Je fakt pravda, že v minulosti sme to praktizovali tak. A ja si myslím, že k tomu sa budeme musieť vrátiť, že ak tu nie je minister, tak preskočíme ten bod a automaticky ide ako posledný. Toto budeme musieť asi urobiť a nebudeme na niekoho čakať. Ale, samozrejme, prijímam ospravedlnenie pána ministra. Aj teda vnímam túto záležitosť takto.

    Takže, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlas z pléna.

  • Ukončil som rozpravu. Pán poslanec, prepáčte, ukončil som rozpravu, len som sa pýtal pán ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň vás informujem, že nakoľko pán minister Lipšic je na služobnej ceste, tak ho bude zastupovať pán minister Galko.

    Takže tým pádom pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 436.

    Pán minister obrany, nech sa páči, v zastúpení ministra vnútra máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dobrovoľníctvo je neodmysliteľnou súčasťou každej modernej spoločnosti. Vďaka dobrovoľníctvu môžu občania významne prispieť k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju svojich spoločenstiev.

    V súčasnosti nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotvená všeobecná úprava dobrovoľníctva, ale len čiastkové úpravy ako napr. zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo v praxi spôsobuje výrazné problémy, ktoré brzdia túto významnú pozitívnu aktivitu človeka voči iným osobám a voči celej spoločnosti. Dôležitú úlohu pri tvorbe návrhu zákona zohrala aj Európska únia, ktorá vyhlásila rok 2011 za európsky rok dobrovoľníctva.

    Vláda Slovenskej republiky prezentovala vo svojom programovom vyhlásení, že bude širšie využívať a rozvíjať potenciál spolupráce orgánov verejnej správy s neziskovým sektorom.

    Pri tvorbe navrhovanej právnej normy sa prihliadalo na skúsenosti a poznatky v oblasti dobrovoľníckej činnosti získané z právnych analýz a úprav v iných štátoch, ako aj zástupcov mimovládnych neziskových organizácií.

    Hlavnou ambíciou predloženého návrhu je predovšetkým stransparentniť dobrovoľníctvo ako všeobecne uznávanú činnosť vykonávanú fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme. Vymedzené oblasti dobrovoľníctva najmä v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti o chorých a starých ľudí či vzdelávania určite prinesú nemalý efekt aj do verejných zdrojov, ktoré nebude potrebné z verejných rozpočtov vynakladať, ale ktoré bude možné použiť na podporu iných aktivít vykonávaných vo verejnom záujme.

    Zákonom o dobrovoľníctve sa zároveň navrhuje novelizovať viacero zákonov, ktoré majú vzťah k výkonu dobrovoľníckej činnosti. Verejný záujem na podpore dobrovoľníctva sa preto vyjadruje novelou Zákonníka práce, drobnou novelou zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov formou možnosti prispieť na podporu dobrovoľníctva poukázaním časti priznanej dane i úpravy nezdaniteľných častí príjmu, novelou zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach sa navrhuje umožniť obciam samostatne rozhodnúť o úľavách na miestnych daniach v prípadoch, že platitelia daní budú vykonávať dobrovoľnícku činnosť v ich prospech.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň si vás dovoľujem požiadať o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Mariánovi Radošovskému. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 436). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam teda v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákon bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky príslušné informácie.

    Osobitná čas dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 2011 č. 439 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Takže pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Podmanický. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ja sa najskôr chcem spýtať, či je doručené do Kancelárie Národnej rady uznesenie vlády o tom, že poveruje predkladaním tohto návrhu zákona pána ministra obrany.

  • Podľa mojich informácií alternátor bol vytvorený na začiatku tejto našej teda vlády, ale keď chcete, môžem to nechať doručiť sem.

  • Ak by ste bol taký dobrý, pán podpredseda, zatiaľ by som pokračoval vo svojom vystúpení.

    Ja chcem nadviazať na to, čo tu už dnes zaznelo. A chcem povedať, že je neuveriteľné, ako sa pán minister správa v Národnej rade Slovenskej republiky. Ak ste si, pán minister, neuvedomili, tak pripomeniem, že ste v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky, ktorému je zodpovedná aj vláda Slovenskej republiky a jednotliví ministri. Čiže vy by ste nám tu nemali dávať školenie zo slušnosti, keď sa vy sám nesprávate slušne. Ja som, pán minister, nemal nič zlé na mysli, keď som vystúpil. A upozornil som vás, že asi desať minút stálo rokovanie Národnej rady aj s poslancami, ktorí tu sedeli, aj s podpredsedom Národnej rady. Čakal som, že vystúpite a pred úvodom poviete aspoň dve-tri slová na nejaké ospravedlnenie, lebo ten dôvod, aj to som vám povedal, by sme vedeli pochopiť, je to normálne, že ste zaneprázdnený človek. O to viac som bol zaskočený, ako zúrivo ste na mňa zaútočili, že som si dovolil vystúpiť v rozprave. Hľadal som primeranú formu. Ja vás nepoznám, nebudem vám chodiť čosi šepkať do ucha ako váš stranícky kolega. A to je v poriadku, že on vás prišiel upozorniť. Zrejme aj pánu poslancovi Krnáčovi sa to zdalo hlúpe, že neviete povedať ani bú. Prepáčte, pán minister, ste člen vlády, tu sú základné atribúty slušnosti.

    Ale chcem povedať, ja si vyprosujem, pán minister, aby ste sa takto správali, keď som vás slušne upozornil. Ja som vás nijakým spôsobom neurazil. A ja som vám povedal, že viem pochopiť vaše dôvody. O to nepochopiteľnejšia je vaša zúrivá reakcia. A tá zúrivá reakcia je obrazom vašej povahy. Takže, pán minister, prosím, uvedomte si, že ste v Národnej rade Slovenskej republiky a nie ste v nejakom chlieve alebo niekde inde. Tak začnite sa podľa toho správať.

  • Pán poslanec, ak môžem niečo povedať, pripomeniem vám, že medzitým som dostal uznesenie vlády č. 833 z 1. decembra 2010, kde vláda poveruje za ministra vnútra ako alternátorov ministerku spravodlivosti, ministra obrany a tak ďalej. Takže existuje. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Podmanický, ja si myslím, že som slušný človek. Myslím si, že som navyše čestný človek. Neviem, či to môže o sebe každý vyhlásiť. A ja beriem to, čo ste teraz povedali. Naozaj ja som prvýkrát meškal, ja som ešte nikdy nemeškal, dnes sa tá situácia tak vyvinula, že jednoducho mám ľudí na to, ktorí to sledujú. Ja som v tej kancelárii makal doteraz a oni dôjdu a povedia, je 20. bod. Tak sadnem do auta a idem sem. No nemôžem chodiť rýchlo, pretože by sa mohlo stať, že nejaký hulvát z nejakej paralelnej tajnej služby ma niekde nafilmuje a zasa to niekde zavesí a potom to v nejakej relácii vytiahne, čím mi chce poškodiť.

    A všetky tie vaše slová beriem s výnimkou toho záveru, lebo tam ste povedali, že vy chcete byť ten slušný alebo vy ste ten slušný, a zároveň ste si neodpustili povedať, že neviem povedať ani bú. Čiže už aj to vaše vystúpenie jednoducho z vašej strany nebolo tak slušné, za akého slušného človeka sa prezentujete. Takže neberiem to vaše kázanie v zmysle toho záveru toho vášho vystúpenia, pretože si myslím, že ani to vaše vystúpenie, toto druhé, nebolo také slušné, za akého slušného človeka sa deklarujete.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalším prvým čítaním, a to o

    vládnom návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov(tlač 457).

    Nech sa páči, pán minister obrany, opäť môžete uviesť vládny návrh zákona v zastúpení pána ministra vnútra.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa nahradia dva súčasné zákony, a to zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a zákon č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice.

    Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a do schengenského priestoru a s pribúdajúcou európskou legislatívou sa podstatne zmenili požiadavky kladené na právnu úpravu týkajúcu sa prekračovania hraníc, udeľovania víz pobytu cudzincov a administratívneho vyhosťovania. Nový zákon ma teda za cieľ modernú, komplexnú a jednotnú úpravu tejto problematiky, ktorá bude plne kompatibilná s európskym a medzinárodným právom.

    Systém navrhovaných opatrení je zameraný na reguláciu migrácie s prihliadnutím predovšetkým na bezpečnosť Slovenskej republiky, na boj proti nelegálnej migrácii a zneužívaniu niektorých druhov pobytu a na uľahčenie želanej migrácie.

    V týchto súvislostiach sa celkovo prepracovala terminológia používaná v súčasnej právnej úprave vrátane zavedenia nových definícií. Ide najmä o striktné rozlišovanie medzi štátnym príslušníkom tretej krajiny, občanom Európskej únie a jeho rodinným príslušníkom.

    V nadväznosti na možnosť odvolať sa pri neudelení schengenského víza sa konkrétne upravuje konanie o odvolaní, ktoré v súčasnosti absentuje. Zavádzajú sa niektoré nové druhy prechodných pobytov s cieľom lepšie vystihnúť ich špecifiká. Ide o prechodný pobyt pre vedcov a výskumníkov, pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pre osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Štátni príslušníci tretej krajiny s prechodným pobytom na účel štúdia, na účel výskumu a vývoja, na účel zlúčenia rodiny a Slováci žijúci v zahraničí budú môcť počas prechodného pobytu na území Slovenskej republiky aj podnikať.

    Návrh zákona taktiež nadväzuje na ostatnú novelu súčasného zákona o pobyte cudzincov, ktorú v júni schválila Národná rada Slovenskej republiky a ktorá zaviedla vydávanie modrých kariet pre vysokokvalifikovaných zamestnancov z tretích krajín. Modrá karta znamená uľahčenie prístupu vysokokvalifikovaných cudzincov na územie Slovenskej republiky, ale aj uľahčenie migrácie jej držiteľom v rámci celej Európskej únie.

    Návrhom zákona sa znižuje administratívne zaťaženie cudzincov pri získavaní niektorých druhov pobytu. Cudzincom sa začnú vydávať nové doklady vo forme ID karty s čipom, čím sa prestanú vydávať doklady vo forme nálepky do pasu.

    Pri posudzovaní bezúhonnosti cudzinca si bude môcť výpis z registra trestov vyžiadať priamo policajný útvar, čím sa zrýchli konanie.

    Uľahčí sa informovanosť cudzincov a komunikácia s nimi prostredníctvom viacjazyčných úradných tlačív, akceptovania dokladov v českom jazyku, zverejňovania informácií na webových stránkach ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí.

    Posilnila sa tiež ochrana práv maloletých bez sprievodu, ktorí sa našom území zdržiavajú často dlhodobo, ale bez istoty zotrvania. Umožní sa im udelenie trvalého pobytu po dosiahnutí plnoletosti, ak u nás študovali najmenej tri roky.

    Obetiam nelegálneho zamestnávania sa bude obdobne ako obetiam obchodovania s ľuďmi udeľovať tolerovaný pobyt.

    Náklady spojené s administratívnym vyhostením cudzinca, ktorý bol nelegálne zamestnaný na našom území, bude hradiť jeho nelegálny zamestnávateľ.

    Úplne nanovo sa upravujú vstup a pobyt občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov, ktorým právo na slobodu pobytu a pohybu vyplýva priamo zo zakladajúcich zmlúv Európskej únie. A je jedným z jej základných pilierov. Úprava ich pobytu sa plne zosúladila s príslušnou smernicou a s pripomienkami Komisie k jej doterajšej transpozícii.

    S ohľadom na bezpečnosť štát, verejný poriadok a verejné zdravie sa upravili tiež ustanovenia o administratívnom vyhostení, predvedení a zaistení cudzinca.

    Vo vzťahu k zaisteniu cudzinca sa zavádzajú alternatívy zaistenia, ktoré budú môcť nahradiť obmedzenie osobnej slobody. Ide teda o obdobný princíp ako nahradenie väzby v trestnom konaní. Alternatívy zaistenia budú spočívať v hlásení pobytu alebo v zložení peňažnej záruky.

    Zákon určitým spôsobom odbremení aj podnikateľov v cestovnom ruchu a hotelierstve od administratívnych povinností vo vzťahu k ubytovaniu ubytovaných cudzincov. Vypustí sa povinnosť vedenia domovej knihy pre ubytovaných cudzincov, ktorá je duplicitná, voči knihe ubytovaných, a umožní sa zasielanie hlásenia pobytu cudzincov aj elektronicky.

    V novele leteckého zákona sa z dôvodu zlepšenia výkonu hraničných kontrol a z dôvodu plnenia našich schengenských záväzkov upravujú podmienky na vydanie licencie na prevádzkovanie schengenského letiska.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť, Milanovi Laurenčíkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2011 č. 470 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní určené výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Saloň. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, jedna konkrétna otázka na vás: Boli ste včera v Žiline na futbale?

  • Reakcia ministra Galka.

  • Áno, na slovenskej reprezentácii, či ste boli.

  • Pán poslanec, samozrejme, pán minister nemusí na to odpovedať.

  • Len mi povedzte, či ste tam boli alebo neboli.

  • Ak ste včera boli na futbale v Žiline a po skončení zápasu ste išli domov, tak nehovorte tu o nejakých hulvátoch alebo paralelnej tajnej službe, lebo ja som išiel po diaľnici, som išiel stotridsiatkou a audinka ma nejaká švihla okolo. Ak ste neboli vy, tak nič, ďakujem pekne.

  • Reakcia ministra Galka.

  • Moment, pán minister, počkajte, počkajte. To takto nefunguje.

  • Smiech v sále.

  • Takže na vystúpenie pána poslanca Saloňa s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Somogyi. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi ma mrzí, že predrečník takýmto spôsobom reagoval. Ja by som chcel na to meritórne reagovať, že síce tento návrh rieši pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, ale musíme si uvedomiť, že postupom času z tých evidovaných cudzincov budeme mať aj niekoľko vlastných štátnych príslušníkov. A som rád, že tento zákon bol doporučený na prerokovanie aj vo výbore pre ľudské práva, nakoľko si myslím, že v tomto prípade aj to bude taký eminentný dôvod, aby aspoň takýmto spôsobom aspoň tá časť tejto snemovne, ktorá nejaký cit má voči vlastným občanom, sa mohla k tomu vyjadriť. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Páni poslanci, predpokladám, že je súhlas, aby sme ešte rokovanie o tomto bode dokončili. Takže ďakujem.

    Pán poslanec Saloň, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

  • Ja len veľmi krátko. Pán kolega Somogyi, mňa to tiež veľmi mrzí. A myslím, že to mrzí každého. Len spomeňme si na to, kto s tým začal. Ja si myslím, že to priznáte aj vy, že pán kolega Podmanický veľmi slušne vystúpil a veľmi slušne pánovi ministrovi niečo povedal, kto začal útočiť, kto bol „ješitný“, kto si nepriznal chybu. O nič iné tu nešlo, tam to mohlo skončiť, po jeho vystúpení mohol kľudne zareagovať, povedať jednu vetu: „Áno, mrzí ma to je to tak.“ On nepovedal, že sa niekde flákal, veď mu dokonca povedal, že možno bol pracovne vyťažený. Dokonca sme tu začuli, že riešil rozpočet. Takže riešil vážne veci, nikto to nespochybnil a nehovoril, že niekde ležal doma. Celá pointa bola o tom, jeho reakcia, na o ničom inom nebola, od ničoho iného sa to ani neodvíja. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, môžete zaujať stanovisko.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja už naozaj len krátko. Ja som celkom nerozumel tej vašej otázke, lebo som nevedel, o čo vám ide. Som si myslel, že chcete nejakým spôsobom útočiť na to, že nefandím našim futbalistom, alebo na niečo také. No my, štyria ministri, sme boli zhodou okolností tu v Národnej rade, kde sme ten nešťastný druhý polčas pozerali. A boli sme z toho veľmi smutný. Takže ak vás nejaký grázel na nejakej audine oprášil, keď vy ste išli stotridsiatkou, tak určite som to nebol ja.

    Ale, pán Saloň, ja vám garantujem, že ja toho grázla, ktorý si dovolil sledovať člena vlády a ktorý si dovoľuje sledovať jeho rodinu...

  • Reakcia poslanca.

  • Ja vás poprosím, aby ste ma nechali dokončiť reč. Vám garantujem, že počas tohto volebného obdobia tohto človeka zistím. A v prípade, že bude mať prepojenie na politikov, tak to zverejním. To vám môžem sľúbiť, dobre, tak ako vám chcem povedať, že ja naozaj odvtedy šoférom som dal príkaz, ani neviem dodnes, či som bol v tom aute vtedy ja, ale šoféri dostali príkaz, že jednoducho nesmú prekračovať rýchlosť. A dávam si na to pozor. Ale garantujem vám, že ten grázel sa bude zodpovedať. Bude sa zodpovedať aspoň po morálnej stránke, aj keď hneď nebude trestne stíhaný, pretože takéto niečo sa tu ešte v živote neudialo. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Podmanický, procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda, ja vás chcem poprosiť, čo sa týka vedenia schôdze, keby ste mohli na zajtra ráno zabezpečiť v parlamente účasť pána ministra vnútra, ktorý je predkladateľom týchto zákonov, istotne rokovanie Národnej rady bude mať tak vyššiu úroveň. Ďakujem veľmi pekne.

  • No, pán poslanec, bohužiaľ, nemôžem vám vyhovieť, lebo sme odsúhlasili na začiatku rokovania, zajtra o 9.00 hodine začneme termínované body, to znamená body pána ministra Uhliarika. A je tam ešte jeden návrh doplnku na použitie majetku fondu (pani predsedníčka Bubeníková). Takže zajtra, predpokladám, ešte aj pozajtra o týchto bodoch budeme rokovať. Ale, samozrejme, pán minister už zajtra, pozajtra nebude na služobnej ceste, takže bude vám vyhovené. Ale ja by som nerád, aby sme v budúcnosti takto riešili, no, nejaké spory. To nemá význam.

    Takže zajtra o 9.00 hodine, ďakujem pekne a dobrý večer, dovidenia, dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.