• Dámy a páni, dobrý deň prajem. Poprosím, keby ste sa mohli usadiť, o chvíľu začneme s 22. schôdzou Národnej rady.

    Dámy a páni, prajem pekný deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás po letnej prestávke privítal a otvoril rokovanie 22. schôdze Národnej rady.

    Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať. Prosím, prezentujte sa teraz.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 120 poslancov.

    Národná rada je schopná sa uznášať.

    Na 22. schôdzi budú overovateľmi poslanci Ivan Harman a Ľubica Rošková. Náhradníkmi budú poslanci Martin Poliačik a Vladimír Matejička.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Richard Raši a Ján Slota.

    Navrhnutý program schôdze vám bol rozdaný. Chcem uviesť, že na konci návrhu programu sa uvádzajú materiály, ktorých prerokovanie je navrhnuté na konkrétny termín. Na návrh gestorského výboru bude tlač 480 návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2011 uvádzať predsedníčka Výkonného výboru. Navrhujem, aby sme súhlas s jej vystúpením na schôdzi vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ niekto nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu

    návrhu programu.

    Má niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie programu? Dvaja poslanci.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, chcel by som navrhnúť, aby sa bod č. 44 zaradil za bod č. 13. Vecne ide o rovnaký návrh zákona, aby sa zlúčila rozprava o týchto dvoch bodoch.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, navrhujem rozšíriť navrhovaný program tejto schôdze a ako 97. bod programu navrhujem zaradiť prerokovanie Petície Jednoty dôchodcov Slovenska Za spravodlivú valorizáciu dôchodkov, ktorá bola odovzdaná do Národnej rady 8. augusta tohto roku. Uvedomujem si, že táto petícia nespĺňa podmienky § 133 ods. 3 rokovacieho poriadku, pretože ju podpísalo alebo bola odovzdaná s podpismi 97-tisíc občanov, ale napriek tomu, pretože sa venuje mimoriadne závažnej problematike, a to je problematika valorizácie dôchodkov, ktorá sa dotýka mimoriadne širokého okruhu občanov Slovenskej republiky, navrhujem, aby sa Národná rada rozhodla rokovať o tomto návrhu tejto petície. A samozrejme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    K hlasovaniu. Budeme teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Petráka, a to bod č. 44 zaradiť za bod č. 13 a zlúčiť rozpravu o týchto dvoch bodoch. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže nemusíme hlasovať o tomto bode.

    K tomu druhému bodu, pán Ondruš, sú jasne stanovené pravidlá na podanie petície. Táto petícia nespĺňa podmienku zo zákona a myslím si, že by sme vytvorili nebezpečný precedens, a nie som si istý, či vôbec je možné hlasovať o takomto bode, keďže je priamo v rozpore.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím, hlasujte teraz o návrhu pána poslanca Ondruša zaradiť petíciu dôchodcov do programu. Chcem len pripomenúť, táto petícia nespĺňa zákonom stanovené náležitosti.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, hlasovalo 72 za, 23 proti, 44 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

  • Návrh pána poslanca Ondruša sme schválili.

    Po tom, ako sme hlasovali o týchto dvoch návrhoch, dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku s dvomi uvedenými zmenami. Prosím, hlasujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, hlasovalo 143 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Schválili sme program 22. schôdze Národnej rady.

    Tak ako je obvyklé...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím kolegov, keby sa naľavo odo mňa nehádali. Tak ako je obvyklé, o prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať o 11.30 hod. a o 17.00 hod. okrem piatku 9. septembra, to je tento piatok, kedy hlasovať nebudeme. Pýtam sa, či je takýto súhlas s postupom.

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem vám.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 461, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 459.

    Poprosím prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Zakiaľ sa nájde pán minister Figeľ, poprosím procedurálny návrh, pán Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže včera prebehlo veľmi netradične a veľmi zvláštnym spôsobom zasadnutie poslaneckého grémia, kde bol predložený návrh programu schôdze, ktorý sa úplne zmenil, a dnes bolo niečo úplné iné v laviciach, a keďže ste vôbec neinformovali o spôsobe prerokovania bodov programu na tejto schôdzi, keďže bude štátny sviatok a keďže vzniká pri vašom vedení parlamentu veľmi veľa otázok a veľa neistoty vzhľadom na zmeny, chcem sa spýtať, ako to bude s rokovaním? Lebo sú kolegyne a kolegovia, ktorí hovoria, že sa bude rokovať aj v pondelok, pätnásteho je štátny sviatok. Ja by som vás chcel skutočne požiadať, keby ste brali na vedomie, že nás tu sedí 150, a skúsili sem-tam dať tie také základné informácie, ktoré sú nevyhnutné pre chod parlamentu.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Pán Paška, dovolím si vás informovať, podľa harmonogramu schôdzí, ktorý bol začiatkom roka rozdaný a aj vami schválený, budeme rokovať budúci týždeň v pondelok, štvrtok je sviatok, teda budeme rokovať v pondelok, utorok, stredu, štvrtok je sviatok a v piatok sa rokovať nebude, čiže budeme rokovať tak, ako je to už trištvrte roka naplánované. Nepochopil som úplne, čo to...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďalší pondelok sa rokovať... Tento program dostali úplne všetci, bol vyhotovený po tom, čo bol schválený na grémiu začiatkom roka, ma to trocha prekvapuje, ale vám rád prečítam. V ďalšom týždni sa bude rokovať utorok, stredu, štvrtok a piatok od 20. do 23. septembra, čiže presne podľa plánu ideme.

    Pán minister Figeľ sa nenachádza...

  • Ruch v sále.

  • Prerušujem schôdzu na tri minúty, dokým sa pán minister dostaví. Ďakujem.

    Pokračujeme v schôdzi, dámy a páni, poprosím, keby ste sa mohli usadiť a netelefonovať.

    A teraz poprosím 1. podpredsedu vlády a ministra dopravy Jána Figeľa, aby vládny návrh zákona uviedol, a tiež poprosím spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, poslanca Ľudovíta Kaníka, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte mi. Pán poslanec Šebej, poprosím netelefonovať v miestnosti a ostatných pánov by som poprosil usadiť sa a venovať pozornosť rečníkovi. Ďakujem vám.

  • Ďakujem aj ja.

    Ctení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z., ktorý na svojom rokovaní v auguste 10. augusta 2011 schválila vláda a prijala k nemu uznesenie č. 500.

    Tento návrh zákona je prvým systémovým opatrením podpory a rozvoja cestovného ruchu na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni na Slovensku. Je postavený na motivačnom princípe pri zachovaní dobrovoľnosti združovania, ktorej cieľom je združovať, spájať kľúčové subjekty v cestovnom ruchu: obce, samosprávne kraje, podnikateľské subjekty, štátne inštitúcie a podobne. Zákonom sa vytvárajú rámcové a právne podmienky pre vznik, riadenie a systémové financovanie organizácií tzv. destinačného manažmentu.

    Novela zákona a jej implementácia by mala priniesť významný kvalitatívny posun riadenia cestovného ruchu na Slovensku. Tento návrh zákona sa zameriava na dve dôležité oblasti. Jednou z nich je eliminovať možnosť a hrozbu prekročenia odhadovaných nárokov na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch. Pre tento účel bola ako hlavný ukazovateľ použitá vybratá daň za ubytovanie, teda údaj, ktorý je nespochybniteľný, overiteľný, pričom je možné z neho v dostatočnej miere predvídať výber daní za ubytovanie aj na roky nadchádzajúce. Ďalšou dôležitou úpravou zákona je poskytnúť možnosť obciam združovať sa aj bez toho, aby spolu nevyhnutne katastrálne hraničili. To dovolí spájať sa obciam na území, v ktorých sa nachádzajú turistické atraktivity, s takými obcami, ktoré poskytujú ubytovanie, ubytovacie kapacity.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Tento návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, ale bude mať aj pozitívny dopad na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie sú uvedené v doložke vybratých vplyvov.

    Vážená snemovňa, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Kaníkovi, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, o súlade s právom EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. augusta 2011 č. 459 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Traja rečníci, štyria rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som pár slovami v rozprave vystúpil k predkladanej novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení nasledujúcich predpisov.

    Novela zákona, ktorá je tu dnes predložená v takejto podobe, podľa môjho názoru má nízke ambície a je pomerne zbytočná, nie je systémová, tak ako to bolo prezentované mediálne doposiaľ. Filozofia pôvodného zákona, ktorý predkladala alebo schválila ešte naša vláda v minulosti, v zásade zostáva nezmenená a v návrhu nájdeme uvedené zmeny, ktoré sú určené zo stropu výdavkov štátneho rozpočtu, zmena podmienok pre vytvorenie oblastnej organizácie; predtým bolo potrebné 50-tisíc prenocovaní, teraz je tam uvoľnené aj do 150-tisíc prenocovaní a tiež je tu zmena pomeru financovania krajskej oblasti organizácie.

    Čiže určité zmeny tu vidím v tejto novele zákona, ale myslím si, že je málo ambiciózna. Ja osobne sa priznám, že aj ten zákon, ktorý sme schvaľovali my, podľa môjho názoru neriešil tak významne a tak razantne potreby slovenského hospodárstva v cestovnom ruchu, ako by sa vyžadovalo. Myslím, že všetci cestujete po zahraničí a vidíte nielen vzdialené krajiny, ale aj susedné krajiny, ako razantne nastúpili v tomto dôležitom odvetví hospodárstva, ktorým je cestovný ruch nepochybne, ako razantne nastúpili na rastový potenciál v tomto odvetví, či je to už Česká republika, Poľsko, Maďarsko, to sú úplne neporovnateľné čísla. A my podľa môjho názoru touto novelou vyriešime možno nič, ale vyriešime veľmi, veľmi málo, ak vyriešime. A to je to, čo mi na tom vadí. Pritom sebakriticky hovorím, že ani tá naša novela, ktorá bola kritizovaná, nepriniesla podľa môjho názoru to, čo by cestovný ruch si vyžadoval, a tieto drobné systémové zmeny nevyriešia takisto nič podľa môjho názoru.

    Čiže novela pokračuje v tejto filozofii a podľa môjho názoru by ju bolo treba ozaj razantne vyriešiť tak, aby sme napredovali míľovými krokmi v cestovnom ruchu a nielen tými drobnými úpravami.

    Takáto novela, aká je tu zadefinovaná, kto ste mali možnosť alebo kto ste sa s ňou oboznámili, podľa môjho názoru zvýši byrokraciu, zvýši administratívu, zadefinuje oblastné pracoviská, zadefinuje krajské pracoviská, bude sa musieť rozšíriť počet pracovníkov aj v rezorte a myslím si, že bude klásť ešte väčšie prekážky v zmysluplnom čerpaní a v zmysluplnom raste cestovného ruchu na Slovensku.

    Čo mi ešte na tomto vadí, je to, že v novele, čo bola zmena v tejto novele, je to, že je tu dané slovíčko "môže". To znamená, môže sa stať to, že či už oblastná organizácia, ktorá združí určité strediská cestovného ruchu, takisto krajská organizácia, splní, napriek tomu, že splní podmienky na pobratie dotácie, nemusí dostať dotáciu, čo je podľa môjho názoru zlé, pretože nemá nárok na dotáciu. A ak predsa sú zadefinované jasné pravidlá a ja ich splním, tak by som mal mať nárok na pridelenie štátnej pomoci. Tie klastre alebo tie organizácie, ktoré poskytujú cestovný ruch, sa pomerne veľa narobia s preukazovaním všetkého, so zabezpečovaním všetkého, čo s tým súvisí, a podľa § 31 ods. 2 môže výšku dotácie ministerstvo upraviť v pomere k výške pridelených prostriedkov zo štátneho rozpočtu. To znamená, že organizácie z cestovného ruchu nemajú finančné prostriedky isté aj napriek tomu, že budú ich projekty schválené a že celkový objem vybranej dane z ubytovania neprekročia. Čiže toto je tu dosť významná chyba podľa môjho názoru.

    Ja chápem to, že správca rozpočtovej kapitoly alebo správca štátneho rozpočtu chce mať jasno, koľko v tom rozpočte bude môcť na cestovný ruch určiť a nechce mať prekročené tieto výdavky, ale zase tie prostriedky, ktoré sú tu plánované, napríklad na rok 2012 je, myslím, že 4,5 mil. eur, toto nie je taká suma, ktorá by vedela zakývať štátnym rozpočtom. A myslím si, že mohli sme to risknúť tak, aby sme nedali "môže", ale aby tam bol nárok, keď splní všetky pravidlá hry, aby to motivovalo tieto organizácie cestovného ruchu a nie aby ich to demotivovalo.

    Čiže ešte sa vyjadrím k tej malej ambícii. Táto novela zákona ak prinesie úspechy v cestovnom ruchu, tak to budú malé úspechy, pretože sám návrh zákona alebo sám predkladateľ počíta s 2-percentným rastom, medziročným nárastom cestovného ruchu v počte prenocovaní. Tie čísla takisto sú zrejme z tých tabuliek. Myslím, že počet prenocovaní 10 miliónov 500 sa nám, predpokladám, zmení na 10 miliónov 700, čo si myslím, že je veľmi malá ambícia tohto zákona, 2-percentný nárast. Pozrite si zase len okolité krajiny, tie nárasty sú tam rádovo v desiatkach percent niekde a to je tá ingrediencia, ktorú od tohto návrhu zákona, si myslím, že by sme mali očakávať, a to je ten tlak štátu na podporu tohto odvetvia. A už tá ambícia základná je, že 2-percentný rast nám podľa mňa nevyrieši nič, resp. vyrieši to, že tá základňa nám narastie o plus 1,02, indexom 1,02 o 2 %. To sú hrozne malé čísla.

    Pretože naozaj ja už som tu v parlamente pomerne dlho a stále sa už o to minimálne 10 rokov, stále to otáčame, že poďme podporiť cestovný ruch, a stále si myslím, že aj táto novela zákona, hoci tam vnáša niektoré systémové drobné zmeny s výhradou toho slovíčka "môže", stále nám to posunie len o malinký krôčik dopredu. A my naozaj by sme potrebovali razantnejší nástup, razantnejšie rozhýbať toto odvetvie.

    Takisto mi v tejto novele návrhu zákona chýba lepší kontrolný mechanizmus a takisto mi chýba lepšia vrátka, to poviem ľudovo, alebo povinnosť vrátenia prostriedkov, ak nebudú využité, na čo majú byť. Tento mechanizmus tu nemáme zadefinovaný podľa mňa v dostatočnej miere.

    Posledné, čo mi v tejto novele zákona chýba, je to, že nemáme jasnú koncepciu podľa § 25. V § 25 hovoríme, že musí byť koncepcia cestovného ruchu na Slovensku spracovaná. V marci 2011 vláda schválila Marketingovú stratégiu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ale marketingová stratégia rieši niečo iné ako koncepciu, alebo má k tomu pomerne, má od tohto ďaleko. Čiže takisto mi chýba tá koncepcia, ktorú by mal štát vytýčiť podľa § 25 zákona, aby aj tie organizácie cestovného ruchu vedeli tie mantinely, v ktorých sa majú hýbať a ako majú ísť dopredu a čo je pre nás lepšie. Slovensko by si malo možno vytypovať lokality, ktoré vieme zvýrazniť, ktoré vieme zdynamizovať okamžite. Možno druhé lokality, ktoré treba postupne riešiť. A táto koncepcia zatiaľ nie je na stole, ale zákon chceme schvaľovať, ktorý podľa tejto koncepcie by mal potom postupovať.

    Záverom, dámy a páni, nechcem zdržovať rokovanie tohto pléna pri tom prvom čítaní novely tohto zákona, ale som presvedčený o tom, že takúto novelu zákona treba. Som presvedčený o tom, že by sme mali urobiť do tejto novely, že by sme mali ju prepracovať hlbšie, že by tá novela mala mať nejaký náboj a ambícia tejto novely by nemala byť dvojpercentný nárast medziročný, ale malo by tam byť viacej opatrení. Mala by byť spracovaná aj tá koncepcia, čo som už všade povedal. A dokonca si myslím, že nemala by ísť filozofiu, vo filozofii, iba v duchu toho zákona, ktorý sme schvaľovali my, neviem, pred rokom, ale malo by tam byť veľa, veľa nových opatrení, ktoré naozaj naštartujú toto odvetvie. Pretože v iných krajinách a dovolím si tvrdiť, niektoré krajiny majú aj nie také vhodné lokality na cestovný ruch, ako má Slovensko, dosahujú oveľa, oveľa väčšie úspechy. Čiže zas je tu len rozhodnutie, necháme to ísť a pôjde to v tomto vláčnom alebo zaspatom tempe ďalej s tým dvojpercentným, možno ani nie s dvojpercentným, možno trojpercentným nárastom dopredu alebo urobíme niečo zlomové a skúsime do toho vniesť takú dynamiku, ktorá by naozaj toto odvetvie naštartovala.

    Lebo verte mi, že keby sme hneď aj túto novelu schválili, tak tie úspechy sa nedostavia za mesiac, za dva, možno za rok, za dva, možno za tri, a preto treba aj obetovať zo štátneho rozpočtu určité prostriedky, s tým ja súhlasím, ale jednoducho dajme tam nejaký náboj, ktorý, budeme všetci presvedčení o tom, že prinesie významný rozmach cestovného ruchu na Slovensku ako výrazného rastového opatrenia v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Pre tieto dôvody, nechcem spochybňovať, opakujem to, že táto novela je na stole, ale žiadam a nabádam aj predkladateľa, že zamyslime sa nad týmito slovami a pokúsme sa to dynamickejšie pohnúť dopredu, preto držme tento štýl, ktorý tu máme urobený, ale dajme si tri-štyri mesiace čas na to, aby sme ozaj vymysleli niečo, niečo, čo nám pohne toto odvetvie dopredu.

    Preto dávam procedurálny návrh, aby sme v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme vrátili tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie s tým, že by tam mal odstrániť tie veci, ktoré som pred chvíľou spomenul, a zároveň pokúsiť sa vymyslieť, ja keby som to vedel, tak vám to poradím, ale jednoducho musíme vymyslieť niečo dynamickejšie, čo si toto odvetvie cestovného ruchu určite zaslúži a potom som presvedčený, že takúto novelu zákona všetkými desiatimi podporím, lebo budem vidieť to svetlo v tuneli, ktoré výraznejšie naštartuje cestovný ruch na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Vážneho neevidujem.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec László Solymos, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, som rád, že prerokovávame zákon, ktorým skutočne môžeme reálne prispieť k podpore cestovnému ruchu. Myslím to doslova, lebo podpora cestovného ruchu je presne tá oblasť, o ktorej tvrdíme, že viac o nej rozprávame, ako konáme. Stále viac ľudí zo Slovenska cestuje do zahraničia a potom pri návšteve Slovenska porovnáva, čo je celkom logické, a nechápu, ako je možné, že niektoré veci v zahraničí fungujú a na Slovensku nie.

    Práve preto, že sme presvedčení, že predkladaná novela obsahuje konkrétne ustanovenie na možné oživenie cestovného ruchu v našich regiónoch, plne sa stotožňujeme s potrebou novelizácie zákona č. 91 z 3. marca 2010 o podpore cestovného ruchu.

    Pôvodný zákon mal podľa nášho názoru niekoľko vážnych nedostatkov. Ide o to, že v prvom rade veľmi komplikuje podmienky pre vznik krajských a oblastných organizácií, tzv. klastrov. Nejasne definuje systém garantovaného financovania na základe členských príspevkov, ktorý vytvára priestor pre možné špekulácie. Jeho ďalším nedostatkom je, že nevytvára dostatočné predpoklady na kvalifikovaný odhad nároku na štátny rozpočet. V takejto náročnej dobe je veľmi riskantné, ak štátom garantovaný výdaj na cestovný ruch nie je ničím limitovaný. Preto vítame novelu, ktorá sa týmito problémami, problémovými tézami zaoberá a ich aj rieši.

    Kolegyne, kolegovia, problematike sa v našej strane intenzívne venujeme už dlhšie obdobie. Naši odborníci na cestovný ruch sa uvedenými nedostatkami už dlhší čas zaoberali a navrhli viacero zmien, z ktorých by sme aspoň niektoré chceli dať do pozornosti a prípadne ich doplniť do pripravovanej novely.

    Sme presvedčení, že cieľ zákona je obsiahnutý aj v samotnom názve, teda "podpora cestovného ruchu". Žiaľ, aj v novonavrhovanej novele sa k štátnej podpore dostanú len tie najrozvinutejšie a najsilnejšie oblasti a mnohé veľmi zaujímavé lokality z hľadiska cestovného ruchu sa k finančnej podpore nedostanú, lebo nesplnia podmienku 50-tisíc ubytovaní. Jedná sa napríklad o oblasti ako Banská Štiavnica, ako je Spišské Podhradie so Spišským hradom, Gemer so svojimi unikátnymi jaskyňami, gotická cesta s mestom Levoča, teda lokality často uvádzané aj ako súčasť svetového dedičstva UNESCO. Alebo napríklad Tokaj či okolie Gabčíkova. Žiaľ, nemajú dostatočne vybudovanú infraštruktúru, a teda nie sú schopné splniť jedinú, a dosť tvrdú podmienku počtu prenocovaní.

    Navrhujeme, aby sme namiesto toho, že ich tlačíme do účelových združení, znížili hranicu potrebnú na vytvorenie oblastných organizácií z plánovaných 50- na 30-tisíc alebo menej prenocovaní.

    Rád by som podotkol, že touto úpravou nevzniká žiadne riziko nabúrania štátneho rozpočtu, pretože stále bude platiť zásada: čerpanie dotácie maximálne do výšky 90 % sumy vybranej vo forme dane z prechodného ubytovania. Z hľadiska rozvoja regiónov, vytvárania ďalších pracovných miest je nezanedbateľné, že znížením hranice sa k štátnej dotácii môžu dostať aj oblasti tzv. jednodňovej turistiky, kam síce chodí veľa návštevníkov, ale len v rámci jednodňových výletov alebo okružných ciest po Slovensku.

    Na záver mi dovoľte poznamenať, že sme tieto otázky konzultovali s konkrétnymi mestami, regiónmi, ktorých by sa zníženie limitov prenocovaní pozitívne dotklo, ale aj s predstaviteľmi ZMOS-u, ktorí túto iniciatívu vítajú.

    Kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som sa na tento návrh zákona pozrel optikou nie rezortnou, ale optikou takpovediac širšou, optikou verejných financií a úloh štátu vôbec. Chcem o tejto optike hovoriť preto, že dnes sa nielen Slovensko nachádza v zvláštnej ekonomickej situácii, situácii dlhovej krízy, jednoducho povedané, nielen Slovensko, ale prakticky celý svet veľmi dlho žije už na dlh a míňame oveľa viac, ako vyprodukujeme, a dnes sa ukazuje, že sú s tým problémy. Najlepším príkladom toho, aké problémy sú s tým, je Grécko.

    Súčasná vládna koalícia si vytýčila rozpočtovú zodpovednosť ako jeden zo svojich prioritných cieľov. Snažíme sa obmedzovať deficit verejných financií. Z môjho pohľadu sme ešte stále nepristúpili k systémovým riešeniam, k tomu, aby sme začali naozaj systémovú diskusiu o úlohách štátu a aby sme začali okresávať tie funkcie, ktoré štát a verejná správa dnes plnia, a pritom by nemuseli, pritom by sme ich mohli ponechať na bežné trhové vzťahy. Mohli by sme pristúpiť k rušeniu inštitúcií, organizácií, k rušeniu sociálnych dávok a k rušeniu dotácií hospodárskym subjektom, k privatizácii, to všetko sú veci, o ktorých, dúfam, budeme ešte hovoriť. Ale pokiaľ sme v situácii, že hospodárime deficitne, pokiaľ sme v situácii, že musíme škrtať existujúce výdavky a obmedzovať ich, pokiaľ sme v situácii, že dokonca uvažujeme o tom, že budeme zvyšovať dane, mali by sme byť veľmi opatrní s tým, že zavádzame nejaké nové dotácie, nové výdavky verejných rozpočtov, ktoré doteraz tu neboli, a svet fungoval aj bez toho, aby tu boli, a teraz my na to chceme vynakladať verejné prostriedky.

    Zákon o podpore cestovného ruchu je takým zákonom, ktorý zavádza nové dotačné schémy, a ja som si teda vedomý, že ten zákon bol schválený v minulom volebnom období, že zákon ako taký nie je produktom súčasnej vládnej koalície, napriek tomu si myslím, že máme zodpovednosť za to, či a akým spôsobom sa tento zákon bude realizovať. A naozaj si dovolím vysloviť pochybnosť, či v situácii, keď na všetkých frontoch musím šetriť a keď nevieme zatiaľ ani presne, čo, s kým všetkým musíme šetriť už len vo výhľade na budúci štátny rozpočet, máme pristupovať k tomu, že budeme vynakladať finančné prostriedky na podporu konkrétneho hospodárskeho odvetvia.

    A ešte širšie a systémovo si treba položiť otázku, či je vôbec potrebné, aby štát finančne podporoval cestovný ruch alebo akúkoľvek inú oblasť ľudskej činnosti, kde pôsobia podnikateľské subjekty, ktoré sa dobrovoľne rozhodli, že nebudú vyrábať jogurty, nebudú vyrábať nábytok, ale budú podnikať v oblasti cestovného ruchu. Prečo by sme jedných mali podporovať, na vytváranie podmienok pre jedných mali vynakladať finančné prostriedky a na iných nie? Takýto selektívny prístup podľa môjho názoru nie je správnou cestou a mali by sme sa ho snažiť odbúravať, nie rozširovať voči tomu, čo už dnes existuje.

    Systém má limitovať výdavky, ktoré by mohli vzniknúť aj štátnemu rozpočtu tým, že sa to naviaže na vybranú daň z ubytovania. Tu si ale dovolím upozorniť, že toto nepriamo môže byť motivačným faktorom k zvyšovaniu tej dane a k snahe, snahe, aby, aby tej dane bolo vybrané čo najviac, aby takým spôsobom mohli, mohli byť aj príspevky na podporu cestovného ruchu vyššie. Som presvedčený, že cestovný ruch by sme oveľa efektívnejšie podporili napríklad tým, že keby sme túto daň zrušili, že by sme tým pomohli a rovnocenne všetkým podnikateľským subjektom, ktoré podnikajú v tejto oblasti, že by sme im zjednodušili situáciu z hľadiska administratívy, aj z hľadiska finančného.

    Napriek týmto výhradám poslanci OKS podporia tento návrh v prvom čítaní, ale dúfam, že kým pristúpime k schvaľovaniu v druhom a treťom čítaní, tak bude tento zákon ešte predmetom diskusie aj z hľadiska toho, akou formou by sa prípadne tá podpora mala realizovať, ale aj z hľadiska toho, či dnes sme ako Slovenská republika, ako štát v tej finančnej situácii, že si môžme dovoliť zavádzať nejakú novú dotačnú schému, alebo by sme mali brať ohľad predovšetkým na situáciu verejných financií a na to, že vo všetkých oblastiach je potrebné šetriť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Maďarič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Dostál, každý vie, alebo hovorí sa na Slovensku, že aký obrovský potenciál je v cestovnom ruchu. Ja si nemyslím, že je až taký obrovský, ako sa hovorí, ale ten potenciál tu je a je nevyužitý. A práve aj kvôli verejným financiám. Tento sektor potrebuje dotácie a tie dotácie by som nazval investíciami. A potrebuje ich aj preto, pretože žijeme v nejakom prostredí konkurovania si cestového ruchu minimálne okolitých krajín.

    Vôbec nechápem vaše vystúpenie a nakoniec ste si aj na konci protirečili, lebo vy ste vzniesli zásadné výhrady, no ak by ten návrh bol upravený v zmysle vašich zásadných výhrad, no tak to potom nemá žiadny zmysel, ale verím, že ako ste nakoniec možno nechtiac povedali, to podporíte. Ale uvažovať tu v zmysle akéhosi šetrenia verejných financií a nepodporiť cestovný ruch, tak ako to je navrhnuté, to je odpísanie všetkých tých ľudí, ktorí s veľkým rizikom a s veľkou námahou v tejto oblasti podnikajú.

    Takže správna podpora, to znamená v konečnom dôsledku aj perspektívne podporenie verejných financií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si taktiež nemyslím, pán poslanec Dostál, že by sme mali opomínať cestovný ruch, a myslím si, že je veľmi správne, že Slovenská republika a predstavitelia Slovenskej republiky hľadajú spôsob, ako tento významný segment hospodárstva naštartovať a využiť jeho potenciál. Takže ja, čo sa týka systémovo, zákon vítam a som rád, že vôbec rozmýšľame o tom, že cestovný ruch treba podporiť. Takže to je tá dobrá stránka, s ktorou možno my dvaja nesúhlasíme, ale je to môj názor a myslím si, že je to správne.

    Ale poukázali ste na jeden problém, ktorý v tomto zákone je a na ktorý chcem aj ja upozorniť. My sme naviazali alebo chceme naviazať dotácie do cestovného ruchu na výšku vybratej dane z ubytovania. Čiže my chceme podporiť nejaký sektor a na druhej strane ho tlačíme do vyšších daní, ako ste správne povedali. Naozaj, ak tá oblastná organizácia cestovného ruchu bude chcieť vybrať viac peňazí, tak bude tlačiť svojich členov a členské obce, aby zvýšili dane, čo v konečnom dôsledku spôsobí buď klamanie na dani z ubytovaní, z ubytovania, alebo budeme, zadusíme ten cestovný ruch, ktorý už v akom-takom meradle existuje.

    Čiže nezdá sa mi správne naviazať výšku poskytnutej dotácie na vybratú daň z ubytovania. Myslím si, že toto je zásadná systémová chyba, ktorú by bolo dobré odstrániť, aby sme netlačili podnikateľov k tomu, že budú umelo znižovať ubytovanie alebo daň z ubytovania alebo obce do toho, aby zvyšovali túto daň, a tým vlastne zahlušili tú rozvíjajúcu sa, ten rozvíjajúci sa cestovný ruch. Takže myslím si, že toto je zásadná chyba predloženého návrhu.

  • Ďakujem za reakcie. Ja tiež zdieľam ten názor, že cestovné, cestovný ruch je oblasťou s veľkým potenciálom a že ten potenciál je v súčasnosti do značnej miery nevyužitý, ale nemyslím si, že ten, kto ho môže rozhýbať, a ten, kto prinesie posun v tejto oblasti, je štát. Myslím si, že sú to súkromní podnikatelia, ktorí podnikajú v oblasti cestovného ruchu a ktorí majú šancu začať lepšie využívať ten potenciál. Nemyslím si, že dotácie sú cestou, ako pomôcť nejakému odvetviu. Dotácie nie sú investície. Investície sú súkromné investície súkromných podnikateľov, ktorí majú záujem na tom, aby im priniesli zisk. Dotácie sú skôr niečo ako sociálne dávky, ktoré sa dávajú hospodárskym subjektom s tým, že niektorým hospodárskym subjektom ich dávame, iným nedávame, v niektorých oblastiach ich podporíme, v iných oblastiach ich nepodporíme.

    Pokiaľ ide o údajný rozpor v mojom vystúpení s tým, že som mal zásadné výhrady a napokon som povedal, že tento návrh zákona podporíme v prvom čítaní, moje zásadné výhrady sa ani tak netýkajú tejto konkrétnej novely zákona, moje zásadné výhrady sa týkajú zákona ako celku. Ja si myslím, že cestovný ruch by sme lepšie podporili, keby sme žiadny zákon o podpore cestovného ruchu neschvaľovali. Nevidím toto ako správnu cestu podpory ekonomiky.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána Podmanického, tak súhlasím s ním v tej časti, v ktorej súhlasil s mojou kritikou, pokiaľ ide o možný dopad na zvyšovanie dane z ubytovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, ctená snemovňa, ja si myslím, že tu zaznelo viacero podnetov, ktoré hovoria o tom, že, Nemci vravia "ja-nein", áno aj nie, respektíve cestovný ruch chceme, ale či takto podporovať. No, diskusií už bolo a pomaly by som povedal, že 20 rokov, evidentne aj krízové roky tento sektor zasahujú, konkurencia rastie. Sme stredoeurópska krajina, pričom všade okolo nás, len s výnimkou Ukrajiny, cestovný ruch znamená oveľa väčší, výraznejší podiel na hrubom domácom produkte, na intenzite dopravy, na mnohých súvislostiach, už či kultúrneho alebo regionálneho charakteru, a buď teda zaberieme, alebo potom budeme len komentovať alebo lamentovať.

    Pán kolega Vážny, že je to málo ambiciózne. No, vždy sa dá hovoriť, že ešte viac a keby, ale ja si myslím, že je to ambiciózna zmena, pretože po prvýkrát na zákonnej báze udržateľným spôsobom motivuje a finančne podporuje investovanie v oblasti cestovného ruchu.

    Pán Dostál, my nedotujeme, my vraciame tam, kde je výkon, peniaze, ktoré za výkon sú odvedené vo forme daní. Tým pádom odstraňujeme čiernu ekonomiku alebo presvetľujeme ekonomické vzťahy a finančné toky a dávame tým, ktorí dávajú verejnej správe. Je to spravodlivé, je to poctivé. Preto to hovorím, lebo takúto schému potrebujeme, majú ju aj iné štáty a tiež hovoria o slobodnej spoločnosti a podpore podnikania, nie o etatizme.

    Po prvýkrát je doprava a cestovný ruch pospolu v jednom rezorte. Dá sa to aj inak, bolo to aj inak, nehovorím, že to tak musí byť, ale vo štvrtok sem príde predseda európskeho výboru alebo výboru z Európskeho parlamentu, ktorý je predsedom výboru po prvýkrát v dejinách za 50 rokov európskej integrácie pre dopravu a cestovný ruch "Transport and Tourism" Brian Simpson. Po Lisabonskej zmluve táto inštitúcia alebo túto agendu má v súčinnosti s dopravou. Kde je cesta, tam je ruch, tam je mobilita, tam je dosažiteľnosť. Preto si myslím, že toto spojenie ponúka aj ďalšie súvislosti.

    Neviem, či treba ešte ďalšie koncepcie, ale my potrebujeme nástroje, rozumné, racionálne, transparentné, a zároveň, samozrejme, mať aj jasno, čo chceme ako stredoeurópska krajina.

    Áno, prijali sme po prvýkrát marketingovú stratégiu na úrovni vlády v rámci Slovenskej agentúry cestovného ruchu. Po prvýkrát za 15 rokov. Je to na najbližšie tri roky. Ministerstvo je zodpovedné za koordináciu pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí. To dáva agende cestovného ruchu takú centrálnu úlohu aj vo vzťahu k susednému alebo k medzinárodnému priestoru. Ministerstvo je zodpovedné za posudzovanie investičných stimulov pre oblasť cestovného ruchu, a preto to spomínam, lebo to sú ambiciózne presuny alebo zmeny, ale aj reálne výsledky, ktoré už za rok môžeme hovoriť, že sú, súvisia s týmito zmenami.

    Napríklad v prvom kvartáli stúpol cestovný ruch na Slovensku o 7 %, nie o 2, nie o 3, ale o 7. A majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji boli až v druhom kvartáli. Uvidíme štatistiku.

    V sobotu začína kontinentálna hokejová liga v Poprade. Znamená to nové možnosti pre cestovný ruch pod Tatrami, pre letisko, ktoré tam je a potrebuje finančné príjmy.

    Verím, že budeme môcť riešiť aj súvislosti regionálneho a regionálnej dopravy, ktorá musí mať aj železničnú, aj cestnú, ale aj leteckú dimenziu. Zo Sliača tohto leta pôjde 57 charterov, väčšina už bola realizovaná. Na budúci rok odhadujem, že to môže byť až sto. Ale to všetko súvisí aj s tým, či za tou bránou, ktorou letisko je, sú aj nejaké balíky zaujímavých, atraktívnych pobytov, služieb, toho, čo znamená atraktívnosť regiónu.

    A preto motivovať obce, mestá v rozumnom počte, aby sa dávali dokopy s podnikateľmi - s podnikateľmi -, je rozumné. Je rozumné. Tak na úrovni štátu, aby podnikateľská sféra, ktorá vlastní a produkuje väčšinu HDP, sa spájala s verejnou správou tak na regionálnej, alebo oblastnej, resp. lokálnej úrovni, aby to šlo. Teraz v septembri pôjde vonku výzva v rámci Operačného programu KHR, teda Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, na úrovni 26 mil. eur pre podnikateľské subjekty v rámci cestovného ruchu. My chceme týmto podporiť podnikanie v cestovnom ruchu, nie byrokraciu, nie korupciu. Práve preto je to motivované a spájané s odvádzaním daní a s titulom prenocovania.

    Podporovať tých, ktorí dávajú výkon, je rozumné, nielen vo futbale.

    Slovensko má cestovný ruch zhruba na úrovni 2,5 % HDP, susedia sú na tom oveľa lepšie, európsky priemer je dvojnásobný, rakúsky asi trojnásobný. Sme stredná Európa, nie sme na okraji. Má to byť porovnateľné a ja verím, že raz to bude porovnateľné, ale treba pre to niečo systémovo, transparentne a aj finančne urobiť.

    Takže vás chcem požiadať o podporu pre tento návrh. Samozrejme, nie je do kameňa, je to návrh. Ak sa urobia ešte lepšie zmeny, fajn, je treba nájsť aj úvodné prostriedky na rozpočet 2012, tie budú postupne stúpať až na základe schémy, s dvojročnou periódou budú odvodzované na základe objemu daní odvedených z prenocovania. Považujem to za dostatočné a zároveň dynamické prechodné obdobie. A či meniť nejaké limity, resp. kvóty na počty, tu by som bol opatrný, je to návrh vydiskutovaný so širokým spektrom partnerov, aktérov v cestovnom ruchu, je to úvod toho nového obdobia. Ak bude treba, samozrejme, aj v budúcnosti sa dajú tieto vzťahy alebo podmienky upravovať. Ale je treba prikročiť k systémovému a skutočnému riešeniu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kaník chce reagovať ako spravodajca, nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, v rozprave vystúpili traja poslanci a ich názory vlastne dokonale odrážajú taký veľmi, ale typický rôznorodý mix názorov na cestovný ruch a čo to vlastne je. A naozaj je to verné zrkadlo slovenskej spoločnosti a jeho náhľadov na cestovný ruch.

    Takže najprv dovoľte mi ako trošku zovšeobecna, ako sa na ten cestovný ruch vlastne môžme a máme pozerať. Cestovný ruch nie je nejaká spoločenská voľnočasová aktivita, cestovný ruch nie je nejaká charita, do ktorej sa patrí, pretože to chce svet a Európa, niečo dať a všeobecne hovoriť, že to treba podporovať. Nie je to dobročinnosť, ktorá by nejakým spôsobom vylepšovala estetický obraz Slovenska v očiach sveta. Cestovný ruch je výnosné hospodárske odvetvie, ktoré keď sa chytí za správny koniec, tak prináša pre štátny rozpočet cez rôzne typy daní obrovské výnosy a prináša obrovský rast zamestnanosti aj v regiónoch, ktoré inak nemajú šancu. Aj v tých zastrčených regiónoch, kde nikdy nebude stáť nejaká svetová fabrika, kde nikdy nebudú nejaké iné ekonomické aktivity, ale ktorý je práve preto, že je zastrčený, bohatý na prírodné krásy, a keď tam sa vytvoria dobré programy, keď tam bude dobrý marketing, keď tam sa o tom ľudia dozvedia, tak tam prídu a donesú peniaze.

    Cestovný ruch znamená export. Cestovný ruch je čistý export bez toho, že by tí, ktorí poskytujú služby v cestovnom ruchu, museli prekročiť hranicu Slovenska. Keď chceme exportovať, musíme vyrobiť, vyviezť, nájsť odberateľa a predať. Cestovný ruch znamená, že exportujeme bez toho, že by sme prekročili hranice dedinky, v ktorej sa tá služba poskytuje, pretože ten, ktorý kupuje, prichádza spoza hraníc a donáša svoje peniaze.

    Preto podporovať cestovný ruch nie je dotácia. Cestovný ruch podporovať nie je dotácia v zmysle nejakej sociálnej dávky, ale musím dať kolegovi z opozície za pravdu, je to investícia. Je to investícia, ktorá znamená, že jedno poskytnuté euro prinesie pre štátnu kasu minimálne tri a na zamestnanosti a ďalších sprievodných efektoch, to znamená zníženie počtu poberateľov sociálnej dávky, podpôr a ďalších vecí, prinesie ďalšie a ďalšie úspory pre štátny rozpočet.

    Preto treba cestovný ruch podporovať. A cestovný ruch nepotrebuje podporu v zmysle nejakých strašidelných investícií. Cestovný ruch na Slovensku za 20 rokov prekonal obrovský kus cesty. Malí, drobní ľudia, ktorí, ktorí to denne robia, ktorí poskytujú služby, či už majú jednu izbu, ktorú prenajímajú, alebo, alebo 10 postelí, alebo sa zadlžili, investovali, postavili menšie, väčšie hotely, penzióny, reštaurácie, to sú tí, ktorí investujú do cestovného ruchu a dennodenne nosia kožu na trh a bojujú s obrovskými problémami pri tom, aby mali klientelu, aby zvládali splácať to, čo na nich dopadlo. Ale očakávať, že majiteľ penziónu, ktorý má päť izieb, bude mať dostatok prostriedkov na to, aby propagoval svoje služby v Londýne, v New Yorku, v Paríži, vo Viedni a lákal tak klientelu k sebe a zabezpečoval to, aby mohol platiť dane, je naivizmus. To nikdy nebude, preboha! To nie je tak výnosné odvetvie, to nie je zlatá baňa, aby takýmto spôsobom mohli ľudia pracujúci v cestovnom ruchu zabezpečovať, aby na Slovensku sa zvýšil príliv zahraničných a domácich návštevníkov, aby vzrástol počet ubytovaní.

    Práve preto je potrebný tento zákon, pretože tento zákon nie je orientovaný na to, že za neho sa budú stavať nové hotely, lanovky alebo zábavné parky. Tento zákon a výnosy z neho budú orientované alebo majú byť použité predovšetkým na to, aby ľudia z regiónu podľa toho, čo ten región potrebuje, venovali to, čo im najviac doteraz chýbalo, a to prostriedky na marketing, aby sa o nich dozvedel svet, aby mohol k nim nájsť cestu, aby mohli sa spolu spájať, vytvárať programy, ktoré sú atraktívne a zaujímavé pre tých, ktorí môžu prísť a takýmto spôsobom minúť peniaze.

    Nejaký konkrétny príklad zo súčasnosti alebo nedávnej minulosti. Rakúsko dotuje a dotovalo a dotuje letenky pre ruskú klientelu. Myslíte si, že to je charita? Myslíte si, že to je sociálna dávka pre ruských pasažierov? Vôbec nie. Je veľmi dobre spočítané, že tá dotácia sa im niekoľkonásobne vráti, pretože ten človek príde, je, spí, míňa peniaze a z každej minutej koruny, na každé sú viazané spotrebné dane, DPH, ktoré plynú do štátneho rozpočtu.

    Takže podpora pre cestovný ruch je taká istá investícia ako investícia do diaľnic a do infraštruktúry, taká istá investícia, ako boli veľké investície na podporu či už tvorby pracovných miest alebo inej formy investícií, na základe čoho vznikli obrovské automobilové fabriky, vďaka ktorým dneska Slovensko vyrába najviac áut na obyvateľa. Myslíte si, že by sme mali lepšie výkonnú ekonomiku, keby sa takéto investície neurobili? Myslíte si, že by sa Slovensku darilo lepšie, keby sme nepostavili diaľnice? To všetko sú investície a cestovný ruch je jedna z nich. Nie je to charita, nie je to dobročinnosť, je to dobre uskutočnený, keď sa urobí správne, investičný zámer, ktorý pomáha rastu ekonomiky a rastu zamestnanosti a tak sa na neho treba pozerať.

    Malá poznámka k tomu, čo kolega Solymos povedal a navrhol z hľadiska toho počtu. Ako všetci zrejme viete, ja som z Banskej Štiavnice a viem o tom cestovnom ruchu tam čosi a nemyslím si, že treba uvádzať Banskú Štiavnicu ako príklad, že keď tam zostane hranica 50-tisíc, že nedokáže vytvoriť oblastné združenie cestovného ruchu. Nie je to pravda. Pretože keď znížime tú hranicu na 30-tisíc, tak nám síce vznikne viacej oblastných združení cestovného ruchu, ale slabších, s menšími možnosťami, s menšími zdrojmi a s menším efektom budú tieto peniaze použité. A je dobré, aby sa obce združovali a vytvárali tak skutočne oblasti, ktoré môžu návštevníkovi poskytnúť omnoho viac. Preto sa Štiavnica určite združí s Vyhňami, Sklenými Teplicami a ďalšími okolitými obcami, ktoré sú významné pre rozvoj cestovného ruchu a vytvoria tak lepší celok. Pretože tak vytvoria celok, ktorý poskytne omnoho viac možností pre turistu na malom, relatívne malom území. Tu podporovať nejaké takéto slovenské uzatváranie sa do seba by asi nebolo prospešné a nebolo efektívne, takže ja budem argumentovať a podporovať tú myšlienku, aby sme nešli s týmto počtom nižšie.

    Myslím, že na prvé čítanie netreba ďalej túto tému košatiť, ale ako ukazuje diskusia, ešte len pri prvom čítaní asi tých diskusií bude viac a v druhom čítaní, to je priestor na to, to je aj pre kolegu Vážneho, aby sme upravovali a vylepšovali ten zákon. Myslím si, že urobili by sme medvediu službu aj cestovnému ruchu, aj čomukoľvek, keby sme teraz brzdili ten proces a vracali zákon späť. Treba sa pustiť do druhého čítania a uplatňovať dobré pozmeňujúce návrhy. A toto je typ zákona, ktorý by nemal byť politický. To nie je vec, ktorá by nás mala rozdeľovať, pretože to je naozaj orientovaný, to je hospodársky orientovaný zákon, ktorý tu bude pretrvávať, pokiaľ sa schváli, a štartovať cestovný ruchu ďalej.

    Skôr by sme sa mali zamýšľať, a ja sa teda osobne nielen nad tým budem zamýšľať, ale prinášať aj konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré povedú k tomu, že zapojíme do tohto súkolia nielen ubytovateľov v cestovnom ruchu, ale aj subjekty, ktoré poskytujú služby v cestovnom ruchu, ako sú lyžiarske strediská, aquaparky, múzeá, hrady, zámky a tak ďalej, pretože to sú tie atrakcie, kvôli ktorým ľudia prichádzajú do daného územia, a je veľmi dobré, aby sme mohli vtiahnuť a aby aj cez tieto kanály pritekali prostriedky pre rozvoj regionálneho cestovného ruchu.

    A ešte jedna poznámka predsa len, ale myslím si, že dôležitá. Daň z ubytovania sa vyberá na Slovensku, neviem presne koľko, ale takpovediac od nepamäti. Je to miestna daň, prúdi do miestnych rozpočtov. Dnes ale nie všetky mestá a obce tieto peniaze používajú na rozvoj cestovného ruchu. Mnohokrát tieto peniaze skončia na úplne niečo iné, spotrebujú sa možno na platy úradníkov alebo na hocičo iné. Práve zapojenie a podmienenie štátnej podpory vo väzbe na túto daň vytvára motivačnú nutnosť alebo motivuje obce a mestá, aby cez svoj rozpočet tú vybratú daň vracali do organizácií cestovného ruchu, a tým pádom aby naozaj slúžila pre podporu a rozvoj miestneho cestovného ruchu. A to je ďalší veľmi pozitívny dopad tohto zákona plus to, že už nemotivuje k tomu, aby ju malí podnikatelia obchádzali, aby ju neplatili, pretože už konečne budú môcť vidieť reálne efekty z tých peňazí, ktoré odvedú do obecnej kasy, že naozaj to podporuje a rozvíja to, čo daná obec, región a toto odvetvie hospodárstva potrebuje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 469. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 466.

    Poprosím ministra dopravy, aby vládny návrh zákona uviedol, a poprosím pána poslanca Přidala, ktorý je navrhnutý gestorským výborom, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní spomínaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. Vláda tento návrh prerokovala 17. augusta a schválila k nemu uznesenie č. 530.

    Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je schválenie smernice Európskej únie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy 2, 5 a 6 k smernici Európskeho parlamentu a Rady o interoperabilite systému železníc v rámci spoločenstva. Transpozičná lehota tejto smernice je 31. december tohto roku.

    Transpozíciou predmetnej smernice sa menia a dopĺňajú subsystémy železničného systému, vyhlásenie Európskeho spoločenstva o overení týchto subsystémov a postup v rámci Európskeho spoločenstva pri overovaní subsystémov.

    Návrh zákona súčasne reflektuje požiadavky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe uvedených zákonov.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu a o jeho schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Přidal, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. Je to tlač 469.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní k predmetnému návrhu zákona spravodajskú informáciu. Tento návrh bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej uskutočňujeme jeho prvé čítanie.

    Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. augusta 2011, je to rozhodnutie č. 466, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Vážny, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som v stručnosti vystúpil k predmetnému návrhu zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ako tu už bolo povedané predkladateľom, návrh zákona implementuje smernicu o interoperabilite systému železníc z 1. marca 2011, je tam toho viacero, napríklad požiadavky na zaťažovacie skúšky mostov a tak ďalej. Problém návrhu zákona, čo tu ale neodznelo, je to, že v čl. 2, kde sa, ktorým sa otvára zákon č. 514, my teraz riešime 513 touto novelou, ale čl. 2 sa otvára zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, znova sa posúva prechod regionálnych železníc na vyššie územné celky a čo je horšie, doteraz nebolo prezentované žiadne rozumné riešenie k zabráneniu objednávania duplicitných výkonov a stanovenia nejakej základnej obslužnosti územia.

    Fakt je ten, že kroky k ozdraveniu sektora železničnej dopravy vychádzajúcej z platnej legislatívy, to znamená zákon č. 513/2009 Z. z. a zákon č. 514/2009 Z. z., boli zbytočne rezortom dopravy zastavené novelou zákona č. 514/2009 Z. z., ktorú pozmeňujúcim návrhom inicioval pán poslanec Přidal a koalícia schválila na 7. schôdzi zasadania Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa presunula účinnosť presunu kompetencií v oblasti regionálnych železníc na vyššie územné celky o jeden rok.

    V súčasnosti zase otvárame osobitným článkom, ktorý je dajme tomu príbuzný k tomu zákonu č. 513, osobitným článkom otvárame zákon č. 514/2009 Z. z. a posúvame účinnosť prechodu týchto kompetencií regionálnych dráh na vyššie územné celky až do roku 2016, to znamená o päť rokov.

    Ja stručne poviem tú genézu. Mňa to hnevalo, že štát platí duplicitne výkony vo verejnom záujme či už cez daň, cez daň z motorových vozidiel, ktorú dostávajú vyššie územné celky, a tak platia výkony vo verejnom záujme za autobusovú dopravu. Duplicitne zase platí, myslím si, že je to všeobecne známe, na regionálne železnice priamo ministerstvo. Ak s tým chceme niečo robiť, ja som s tým po roku začal niečo robiť, lebo ma to hnevalo, ak s tým niečo, teda začali sme robiť to, že sme mali asi rok a pol šnúru rokovaní s vyššími územnými celkami, kde som sa snažil presunúť na nich kompetencie, lebo chyba sa stala - ešte odbočím - v roku 2004, keď štát oddelil SAD-ky a dal ich vyšším územným celkom, ktoré zabezpečujú regionálnu dopravu autobusovú, ale zároveň regionálnu železničnú dopravu nechal na štáte. Stalo sa to, že vznikli dvaja gazdovia, ktorí zabezpečovali regionálnu osobnú dopravu, jedni autobusovú, druhí železničnú, a štát naďalej platil výkony vo verejnom záujme duplicitne. Výsledok bol ten, že z miesta A do miesta B išiel o druhej poobede, a to tento výsledok je stále taký istý, o druhej poobede ide vlak a 14.05 ide autobus a jeden aj druhý majú niektorý 80, niektorý 90 % prázdnych miest v týchto prostriedkoch dopravných, s tým, že štát priamo železniciam a nepriamo cez spotrebné dane z motorových vozidiel VÚC-kam prenesene platí výkony vo verejnom záujme. Preto bolo treba nastoliť túto harmonizáciu, aby sa toto nedialo, aby nešiel autobus z miesta A do miesta B o druhej a vlak 14.05, ale aby sa zharmonizovala táto doprava a aby sa odstránilo toto duplicitné platenie výkonov vo verejnom záujme.

    To sa dá, to sa dá tak, že rokujeme, my sme - opakujem - rok a pol šnúra rokovaní s tým, že na záver to vyššie územné celky odmietli s tým, že aj som im ponúkal, že v cirka, korunách ešte, 4,5 mld. slovenských korún som mal dotácie v rozpočte na výkony vo verejnom záujme pri osobnej železničnej doprave a presne si to číslo nepamätám, ale možno 50 % z toho bolo na regionálne, tak presne to, čo je na regionálne, dostanete vy, samosprávne kraje, a urobte vy harmonizáciu alebo vráťte SAD-ky, čo by už bolo veľmi komplikované, štátu a štát urobí harmonizáciu. Pretože to sa dá len vtedy, keď je ochota a keď je spolupráca, resp. sa to dá len vtedy, keď je jeden gazda, ktorý platí výkony vo verejnom záujme aj pre autobusy v regionálnej doprave, aj pre vlaky v regionálnej doprave.

    S tým, že keďže to nešlo na základe dohôd - opakujem - po tej šnúre rokovaní, tak sme pripravili zákon, ktorý sme aj schválili, podľa ktorého bola určitá nábehová krivka tak, aby štát neplatil duplicitne za prázdne miesta v autobusoch aj vlakoch, za výkony vo verejnom záujme. Stalo sa to, že, ako som už spomenul, poslaneckým návrhom bolo, bola, bol tento presun kompetencií na regionálnu železničnú dopravu posunutý o rok a tu sa nám posúva o päť rokov ďalších. Výsledok je ten, že ďalších päť rokov bude štát platiť za prázdne miesta vo vlakoch a prenesené cez vyššie územné celky aj v autobusoch.

    Čiže sú tu len dve možnosti, buď ste to posunuli o jeden rok a postupne sa s tým vysporiadajte. A toto ma trošku iritovalo, že toto posúvate o ďalších päť rokov až do roku 2016. Môj názor je, že bolo treba nájsť nejakú odvahu a zrealizovať tieto kroky, resp. v novele zákona úplne vylúčiť presun kompetencií ohľadne regionálnych dráh na vyššie územné celky, aj to je legitímne, ale nechať tam rok alebo vsunúť tam rok 2016, čo je ďaleký horizont po voľbách, sa mi zdá, že je dosť také, také biedne stanovisko rezortu, ktorý má kompetenciu riadiť aj tieto výkony vo verejnom záujme.

    Čiže ja prijmem aj to, že poviete, že nebude presun na regióny v železniciach a ponechá si to štát, aj to je riešenie. Ale takéto riešenie ani tak, ani tak, ako je tu navrhované, odsun do roku 2016 sa mi zdá byť ozaj veľmi, veľmi chabé.

    Na záver vyzývam predkladateľa, aby sa s tým vysporiadal, buď tam teda zadefinoval ten termín, ktorý bol poslaneckým návrhom zmenený, alebo vylúčil úplne prechod regionálnych železníc na vyššie územné celky, pretože takýto chabý cieľ je naozaj o ničom.

    A nepredkladám návrh na procedurálny návrh na vrátenie tohto zákona, pretože on v tej prvej časti naozaj rieši implementáciu smerníc o interoperabilite Železníc Slovenskej republiky a vystavili by sme Slovensko riziku infrigementu za neimplementovanie dokumentácie, čo nechcem. Ale vyzývam predkladateľa, aby sa aj s týmto čl. 2 vysporiadal a aby ho naozaj nejako doriešil. A si myslím, že mal by prijať zásadne stanovisko, lebo odsun tejto problematiky do roku 2016 nerieši nič a už viac rieši razantné stanovisko to, že nebudeme toto robiť, tento presun na vyššie územné celky, a ponecháme to v súčasnej podobe, ale takýto vágny stav neprinesie ani VÚC-kam, ani štátu, resp. ministerstvu dopravy nič a naviac bude naďalej do roku 2016 pretrvávať ten nevhodný stav, ktorý tu v súčasnosti máme, a to je platenie duplicitných výkonov vo verejnom záujme zo strany štátu a prenesene aj zo strany vyšších územných celkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nik, uzatváram rozpravu.

    A stanovisko chce zaujať navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, krátko možno k tomu, či vážnemu riešeniu, alebo stanovisku, že je to ďaleký horizont. No, päť rokov je doba, na ktorú je odsunutá regionalizácia skôr preto, aby sme medzitým robili oveľa dôležitejšie a skutočne potrebné kroky s tým, že na horizonte 2016 sa vieme k tejto téme vrátiť definitívne buď potvrdením dnešného stavu, alebo decentralizáciou železničnej dopravy.

    A to nie sú len dve možnosti, skôr teraz chcem povedať, že to, o čo sa usilujeme, je iná alternatíva a to je revitalizácia železničnej dopravy tak, aby bola silnejšia, atraktívnejšia, aby nechodili poloprázdne vlaky, ale skôr nové a plnšie; a týka sa to osôb, ale aj tovarov. Dá sa to a som presvedčený, že toto je tá skutočná odpoveď, nie lamentovať, že máme dotované a prázdne alebo nevyťažené línie dopravy. Takže na tomto s odvahou pracujeme, pán kolega, to bez odvahy by nebolo možné ani začať takýto proces, viem, o čom hovorím, prežívam to celý rok a považujem to za záujem Slovenska, aby železničná doprava porástla aj na váhe, aj na význame, aj na perspektíve v rámci celého Slovenska i krajov.

    Kraje na to teraz nemajú, či na to budú mať potom, neviem, ale bolo by to len zbavenie sa ako keby zodpovednosti, robte si to. Podobne vidím tému regionálnych letísk, dá sa to presunúť, ale môže to byť aj ich koniec. Takže zatraktívniť, vitalizovať, postaviť na nohy a potom môžeme hovoriť, kto bude gazdom a za akých podmienok. A to, za akých podmienok, považujem za dôležitú súčasť tej inej cesty než čierno-bieleho videnia a to je zákon o verejnej doprave. Na Slovensku takýto zákon neexistuje, verejná doprava existuje, áno, je aj paralelne vedená, aj často paralelne dotovaná, niekedy strácame dvakrát a to nie je vo verejnom záujme.

    Takže začali sme nielen konzultácie s regiónmi a máme už hotovú nielen analýzu jednotlivých tratí a ich vyťaženia, čo robil Výskumný ústav dopravy v Žiline, ale je na stole už aj základný rámec a postupne formovaný návrh zákona o verejnej doprave. Toto je dôležitý nástroj, aby štát mal isté mechanizmy, isté oprávnenia, ktoré môže použiť preto, aby definoval, čo je potrebné a čo nie, ak máme dotovať nakoľko a koho, aby vo verejnom záujme doprava fungovala, lebo je to zdroj mobility, inklúzie alebo sociálnej súdržnosti regionálneho rozvoja ďalších faktorov.

    Takže toľko na margo tejto novely. Verím, že aj v diskusiách nájde pochopenie, nie je to len o európskych záležitostiach, ale aj dôležitých vnútroštátnych záležitostiach.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Přidal ako spravodajca chce? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.

    Vládny návrh zákona má tlač 451, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 454.

    Poprosím pani ministerku Žitňanskú, aby vládny návrh zákona uviedla, a poprosím pani poslankyňu Vittekovú, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, aby zaujala miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.

    Účelom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008, týkajúci sa posilnenia kompetencií Eurojustu. Vzhľadom na rozsah legislatívnych zmien pôvodného zákona č. 530/2004 o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste sa návrh predkladá vo forme nového zákona.

    Návrh zákona v nadväznosti na vykonávanú transpozíciu detailnejšie upravuje podmienky vymenovania a odvolania národného člena, zavádza funkciu zástupcu národného člena a zároveň novým spôsobom definuje funkciu jeho asistenta. Návrh zákona zefektívňuje výkon právomoci národného člena v oblasti justičnej spolupráce rozšírením jeho oprávnení smerom k vnútroštátnym orgánom. Podporu národnému členovi pri plnení jeho úloh zabezpečuje novozavedený Národný koordinačný systém Eurojustu, a to najmä prostredníctvom spracúvania a odovzdávania relevantných informácií.

    Návrh zákona vymedzuje dôsledky vymenovania národného člena, jeho zástupcu alebo asistenta do funkcie styčného zástupcu Eurojustu, stanovuje postup slovenských orgánov v problémových prípadoch justičnej spolupráce a upravuje spôsob výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi Slovenskej republiky a národným členom. Návrh zákona tiež rámcovo upravuje postup v prípade škody, ktorá bola spôsobená národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom pri výkone ich právomocí.

    Poprosím o prerokovanie tohto bodu programu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Vittekovú, nech sa páči.

  • Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. 8. 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Predmetný návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie. Nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie tak primárnom, ako aj sekundárnom. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. augusta 2011 č. 454 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajkyňa? Tiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 452 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 455.

    Poprosím ministerku pani Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh ústavného zákona uviedla, a poprosím pani poslankyňu Dubovcovú, ktorú určil gestorský výbor, aby zaujala miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si uviesť tento materiál trošku všeobecnejšie na úvod a najmä v nadväznosti na nasledujúce parlamentné tlače, ktoré majú súvis s týmto návrhom ústavného zákona, a potom sa vyjadrím, samozrejme, aj k samotnej novele ústavy, ktorú predkladám.

    Na rokovanie Národnej rady predkladám v súlade s programovým vyhlásením vlády aj plánom legislatívnych úloh vlády tento druhý balík zmien sudcovských zákonov, ktorý zahŕňa novelu Ústavy Slovenskej republiky, novelu zákona o Súdnej rade, novelu zákona o sudcoch a prísediacich a novelu zákona o súdoch.

    Nakoľko zmena ústavy priamo zasahuje podľa návrhu do úpravy volieb členov Súdnej rady sudcami, ktorá je potom detailne upravená v novele zákona o Súdnej rade, a zohľadňujúc aj pritom otázky priechodnosti tejto zmeny ústavy, tak je celý tento druhý sudcovský balík rozdelený do troch materiálov. Tým prvým je zmena ústavy, tlač 452, na ktorý nadväzuje zmena zákonnej úpravy vo verzii, ktorá reflektuje zmenu ústavy, predložená ako tlač 453, ale aj potom zmena zákonnej úpravy vo verzii, ktorá nie je závislá na zmene ústavy a je predložená ako tlač 454.

    V závislosti od toho, či bude, alebo nebude schválená zmena ústavy, za predkladateľa, teda vládu Slovenskej republiky, stiahnem buď jednu, alebo druhú verziu zmien v zákonnej právnej úprave tak, aby verzia, ktorá bude prerokovávaná v druhom čítaní, samozrejme, korešpondovala s ústavným stavom.

    Dovolila som si naviesť na úvod k tomuto balíku zmien sudcovských zákonov, uviesť aj povedzme túto technickú stránku predkladaných návrhov zákonov, aby bolo zrejmé, akým spôsobom tieto návrhy sú predložené.

    A teraz si dovolím vyjadriť k novele ústavy, ktorú práve prerokovávame.

    Účelom navrhovanej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky oddeliť funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Na tento účel preto navrhujem úpravu znenia čl. 141a tak, aby predsedom Súdnej rady bol člen Súdnej rady, ktorého si spomedzi seba zvolia členovia Súdnej rady.

    Súčasne sa navrhuje, aby sudcovia volili deväť členov Súdnej rady, tak ako je tomu doteraz, ale zavádza sa model volebných obvodov tak, aby každý obvod alebo sudcovia obvodu každého krajského súdu volili jedného zástupcu v Súdnej rade a Najvyšší súd volil tiež jedného zástupcu v Súdnej rade. To znamená, aby, pochopiteľne, aj Najvyšší súd mal svoje zastúpenie v Súdnej rade.

    Ďalej sa navrhuje zaviesť nezlučiteľnosť funkcií predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, s čím súvisí aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého ku dňu účinnosti ústavnej zmeny by došlo k zániku funkcie predsedu Súdnej rady a členstva v nej predsedovi Najvyššieho súdu a na Najvyššom súde by sa realizovala voľba zástupcu Najvyššieho súdu v Súdnej rade a následne voľba predsedu Súdnej rady Súdnou radou.

    Vážené dámy, vážení páni, ide o návrh, ktorý reflektuje programové vyhlásenie vlády, ktoré nadväzuje na zmeny, ktoré sme urobili v predchádzajúcom balíku zmien sudcovských zákonov, ktorých cieľom je nastaviť fungovanie justície čo najotvorenejšie, aby dominantným princípom bola transparentnosť rozhodovania všetkých orgánov správy a riadenia súdnictva a súčasne nastaviť vzťahy medzi ministerstvom, Súdnou radou a predsedami súdov, ktorí sú orgánmi správy a riadenia súdnictva, tak, aby fungovalo trojdelenie moci, ale súčasne aj systém bŕzd a protiváh tak, aby sme vytvorili prostredie, ktoré garantuje skutočnú nezávislosť justície ako predpoklad nestranného rozhodovania sudcov.

    Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dubovcová ako spravodajkyňa navrhnutá gestorským ústavnoprávnym výborom, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Predkladám správu k prvému čítaniu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 452.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predkladaný návrh ústavného zákona vypracovalo ministerstvo spravodlivosti na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 455 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Jeden rečník, dvaja rečníci. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Mamojka, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, budem pomerne stručný, len niekoľko slov k tomuto návrhu.

    Ja sa v podstate odosobňujem od toho, že ide o zmenu ústavy, to znamená, bol by potrebný, samozrejme, primeraný počet poslancov na zmenu ústavy, ktorý asi bude absentovať, ale ide mi o vec v tom zmysle, že Súdna rada bola podľa mňa veľmi rozumný, aj keď odvážny nápad, v určitej etape ja sám som mal možnosť byť členom prvej Súdnej rady. Viem, akú má kompetenciu, a viem, že to bola funkcia, pozícia pomerne zložitá z rôznych dôvodov, ale domnievam sa, že je odôvodnená existencia Súdnej rady.

    Napriek tomu, že som neraz povedal, že justícia možno ako taká nie je ešte z rôznych dôvodov spôsobilá nejakej samoregulácie a riadiť sa sama. Je to určitý vývoj a možno sme trošku predbehli dobu, ale radšej ju predbehnúť a nechať určité detské choroby, ako to vracať späť. To znamená, Súdna rada podľa mňa je orgán, ktorý je potrebný, je dôvodný a treba ju ponechať.

    Čo sa ale týka toho oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady a podpredsedu Súdnej rady, možnože aj s tým by som dokázal súhlasiť. Ja som aj neraz povedal, že možno, ale mne tu zas z toho strašne vyčnieva jedna vec, ktorá mi je dosť proti srsti. Opätovná personifikácia vzťahov v justícii v tom najširšom slova zmysle. Neraz som povedal, pokiaľ nie sú schopní a ochotní sadnúť si minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu, minister vnútra a generálny prokurátor za jeden stôl, raz za dva-tri mesiace diskutovať o zásadných legislatívnych problémoch a smerovania právneho poriadku, bude justičná sféra v tom najširšom ponímaní permanentne chorá. Je to o ľuďoch. Ale nie je to o ľuďoch do takej miery, že teraz znova je to, žiaľ, o tom, že tam nemá byť Harabin.

    Prosím vás, nie je to o tom. Ja doktora Harabina poznám osobne. Áno, má niekedy svojskú formu, ale vôbec o tom nediskutujme. Čo keď tam bude niekto, kto ten, kto bude vládnuť, bude vyhovovať viac? Tak zase zmeníme zákon?

    To je niečo podobné, pani ministerka, ste aj z akademickej sféry, ako keby dekan fakulty nemohol byť predsedom vedeckej rady. Ako keby rektor vysokej školy nemohol byť predsedom vedeckej rady vysokej školy. Ako keby minister nemohol byť na čele kolégia ministra.

    Však ja nemôžem vychádzať a priori v týchto nosných kolektívnych orgánoch z toho, že ten predseda, šéf, rektor, dekan, minister a iný štatutár to bude przniť. Je etapa, keď je tam možno typ človeka, ktorý vám nevyhovuje, ale opakujem, poviem zas znova frázu, ja nemôžem meniť právny predpis a vôbec už nemôžem meniť ústavu alebo ústavný zákon len preto, že momentálne mi nejaký subjekt nevyhovuje. To je prznenie základných pilierov právneho štátu. A keď na toto budeme rezignovať, potom kopu vecí stráca zmysel.

    Takže ja osobne si myslím, že áno, možno principiálne hej, ale v momentálnej etape z toho nesmierne čučí zase snaha poslať niekoho preč, kto nám, neviem z akých dôvodov, vadí. Skúsme byť nad vecou trochu a opakujem, nerozmýšľajme znova ako poslanci na štyri roky, ale zas poviem tú strašnú frázu, ktorá, žiaľ, je u nás stále frázou, rozmýšľajme perspektívne, dlhodobo a tak, ako by určitý systém mal fungovať nie vo väzbe na to, že je tam niekto, kto nám možno nevyhovuje.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa neprihlásil nik. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť.

    Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Ak môžem, ja mám skôr otázky, ak teda na ne bude rečník ochotný ešte odpovedať vo svojej reakcii.

    A prvá otázka sa týka toho, že povedali ste, že v princípe by bolo možné súhlasiť s tým, keby teda to nebolo v tej momentálnej konštelácii. Tak sa chcem spýtať, aké vecné dôvody podľa vás práve sú na to, aby sa tá funkcia oddelila? Lebo zjavne aj u vás sú, keby ste principiálne boli ochotný súhlasiť.

    A druhá otázka je, či by ste teda, aby sa rozptýlilo podozrenie o tom, že cieľom je len odstránenie Štefana Harabina z čela Súdnej rady, či by ste boli ochotný súhlasiť s takouto zmenou, ak by sa jej účinnosť oddialila tak, aby sa týkala až ďalšieho obdobia?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mamojka, nech sa páči.

  • No, pán kolega, áno, súhlasím s tým, že to som aj zabudol povedať, že tam bola navrhovaná v podstate retroaktivita, no tak to už vôbec nie, ak sa chceme hrať aspoň vážne na právny štát.

    A to, že som povedal, že som ochotný principiálne o tom diskutovať a súhlasiť za tej podmienky, že to bude do budúcna. Buďme frajeri v tom. Nech doslúži ten, ktorý tam je, a potom do budúcna o tom vecne diskutujme. Prečo nie? Ja nehovorím, že nie. Ale už vôbec nie spätne. Vôbec nie spätne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej ako druhý a posledný rečník prihlásený do rozpravy k tomuto bodu má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti sa aj ja vyjadril k predkladanému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.

    V prvom rade si dovolím navrhnúť procedurálny návrh, ktorý navrhujem v znení, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.

    Vážená pani ministerka, predkladáte novelu Ústavy Slovenskej republiky, pričom si dovolím tvrdiť, že táto legislatívna iniciatíva nemá presnú oporu v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Zavádzate inkompatibilitu funkcie predsedu Najvyššieho súdu s funkciou predsedu Súdnej rady.

    Dámy a páni, je potrebné povedať, že dôvody, ktoré túto vládnu koalíciu opäť vedú k predkladaniu takýchto návrhov, sú len osobné animozity vo vzťahu k niektorým predstaviteľom Súdnej rady. Účelom podľa dôvodovej správy je, citujem, "zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcií". Koniec citátu.

    Dámy a páni, rok 2001, predpokladám, že niektorí majú takú dobrú pamäť, že si aj niekoľko rokov spätne, v tomto prípade 10 rokov spätne, budú pamätať. V roku 2001 v tlači 78, v novele Ústavy, tzv. veľkej novele Ústavy Slovenskej republiky sa práve zriaďovali najväčšie a najvyššie justičné orgány, medzi ktorými v Súdnej rade patril aj predseda Súdnej rady.

    Dámy a páni, v roku 2001 boli politické strany pri moci, medzi ktorých nástupcov patríte aj vy z tejto vládnej koalície a aj vy, pani ministerka.

    V roku 2001 v dôvodovej správe v reforme súdnictva zavedeného novelou Ústavy bolo uvedené, citujem: "Logickým dôvodom takto koncipovanej Súdnej rady Slovenskej republiky je aj ustanovenie o tom, že na jej čele stojí predseda Najvyššieho súdu ako reprezentant najvyššieho súdneho orgánu a súčasne aj predstaviteľ jeho správy."

    V samotnej dôvodovej správe ste uvádzali, že spojenie funkcie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu je logické a že predstaviteľ Najvyššieho súdu a predseda Súdnej rady sa takto stane najvyšším ústavným činiteľom zastupujúcim justíciu. Opäť parafráza dôvodovej správy.

    Faktom je, dámy a páni, že ste na tieto reformy, vaše reformy, zabudli, tieto vaše reformy z roku 2001 popierate, pretože ste si našli údajného nepriateľa, a nie jedného, vy ste si našli ako nepriateľa celé súdnictvo a bojujete proti všetkým sudcom aj pri iných návrhoch zákonov a v duchu "popriem vlastné slová, veď je 10 rokov po tom", chcete robiť reformu novú, ktorou likvidujete základné kamene reformy, ktorú ste vy presadili.

    A, pani ministerka, vzhľadom na politické zastúpenie, ktoré reprezentujete vy, je nespochybniteľné, že za tzv. reformu súdnictva z roku 2001 ako členka SDKÚ a podpredsedníčka nesiete určite zodpovednosť.

    Inými slovami, len preto, že vám vadí jeden človek, prinášate nové návrhy zákonov a návrhy ústavných zákonov. Predkladáte niečo opäť, čo nemá politickú podporu. Novela ústavy v takejto veci, keď možno viete očakávať alebo poznáte naše názory, ktoré prejavujeme dlhodobo proti vašim zásahom do súdnictva, je len z uvedených dôvodov prázdnym politickým gestom. Nie je teda tajomstvo, že sa snažíte bojovať v súdnictve v prvom rade možno proti osobe predsedu Najvyššieho súdu. Ale nato, aby to bol dôvod na predloženie dvoch návrhov zákonov do Národnej rady, je to ešte dôvod malý.

    Tento zákon je teda pravdepodobne možno aj s vašimi disciplinárnymi návrhmi, kde možno ste alebo nie ste úspešná, ukáže čas, v jednej veci bolo rozhodnuté, je ďalším prostriedkom vášho boja, ktorý myslím si, že v histórii Slovenskej republiky nemá veľkú obdobu.

    Pani ministerka, vy osobne ste si vedomá, že prvým čítaním tento zákon možno hlasmi, procesným rozhodnutím Národnej rady postúpený do druhého čítania bude. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžme povedať, že tretím čítaním novela ústavy v tejto veci schválená nebude. Viete dobre, že plytváte časom Národnej rady Slovenskej republiky. Viete dobre, že plytváte časom svojím. A viete aj dobre, že plytváte časom štátnych zamestnancov, ktorí sa podieľali na príprave návrhov zákonov.

    Ja dávam na zváženie a možno vyzývam týmto aj pána Matoviča, ktorý sa pasuje medzi najspravodlivejších, nech vám teda vystaví faktúru za takéto nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami.

    Pani ministerka, novela ústavy je skutočne vážna vec, ale najtragickejšie na tom je, že vládna koalícia pri tomto návrhu ústavného zákona popiera vlastné slová z roku 2001, popiera vlastné reformy v súdnictve, a to len kvôli tomu, že vám nevyhovujú možno niektorí predstavitelia. Raz sú takí, neskôr budú iní. Ale to nie je dôvod na to, aby ste menili ústavu a zákony, ktoré ju vykonávajú.

    Ďakujem pekne.

  • Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Je prihlásených päť poslancov.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Kolega Madej vám, pani ministerka, povedal, že robíte tento zákon preto, lebo vám nevyhovujú niektorí predstavitelia. Ja to zovšeobecním. Vôbec táto vládna koalícia robí také zákony, keď jej nevyhovujú nejakí predstavitelia, ktorí sú na čele inštitúcií, o ktoré majú oni politický záujem.

    Pani ministerka, bolo by ďaleko jednoduchšie, keby ste v rámci predkladaných návrhov zákona vždy napísali menovite, koho chce alebo nechcete, aby sa ten zákon týkal. Urobili ste presne to isté v prípade spojenia Slovenskej televízie so Slovenským rozhlasom napríklad. Tam vám vadil riaditeľ Nižňanský. Preto ste spojili obidve inštitúcie, dokonca niektorí sa tým ani netajili, že to inak neviete spraviť.

    Ešte raz, pani ministerka, napíšte, tento zákon sa týchto a týchto ľudí netýka a tento zákon sa týchto a týchto ľudí týka. Bolo by to oveľa čistejšie a nemuseli by sme sa tu takto úplne hlúpo handrkovať, či to je kvôli Harabinovi, o čom sme všetci presvedčení, že áno, alebo nie, o čom sa nás snažíte presvedčiť vy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem sa ti poďakovať za to, že si nám priblížil rok 2001, lebo ja si veľmi dobre pamätám, keď sa prijímala veľká novela Ústavy Slovenskej republiky, aká bola diskusia ohľadne Súdnej rady a kreovania jej orgánov.

    Je naozaj smutné, že práve ministerstvo spravodlivosti, ktoré má byť garantom legislatívnej čistoty, ktoré má byť garantom práva a spravodlivosti, prichádza s takouto účelovou novelou ústavy. Povedzme si to popravde, naozaj je to účelová zmena ústavy, aby sa odstránil jeden človek, ktorý nevyhovuje vládnej koalícii.

    Viem, že keď sa pripravovala novela ústavy, bola robená určitá analýza, v ktorých štátoch je zriadená Súdna rada, ako je kreovaná Súdna rada, a mne v tejto novele ústavy chýba takisto analýza, v ktorých štátoch je oddelená funkcia predsedu Najvyššieho súdu s predsedom Súdnej rady. Myslím si, že budeme v tomto výnimka.

    A skutočne podporujem návrh pána poslanca, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní, pretože určite ten výsledok v treťom čítaní bude taký, že novela ústavy nebude schválená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, napriek mladému veku máte taký hlboký hlas a vážny prejav, ktorý vonkajšími znakmi vzbudzuje dojem hlbokej myšlienky aj v situácii, keď niekedy tá myšlienka buď absentuje, alebo je prehnaná.

    Ja s vami plne súhlasím, že sa treba hlásiť k tej veľkej ústavnej reforme z roku 2001, hoci vy ste nám vykali, dovolím si vám pripomenúť, že strana, ktorej ste členom, je právnym nástupcom strany, ktorá hlasovala za tú istú novelu ústavy, takže sme v tom, ak to vnímate takto, sme v tom spolu. Ale myslím, že v tom spolu môžeme byť hrdo, lebo tá novela ústavy z roku 2001 bola potrebná, nevyhnutná nielen pre vstup do Európskej únie, ale aj pre modernizáciu krajiny a naozaj si myslím, že sa k nej môžme všetci prihlásiť. To však neznamená, že ďalšie zmeny sú vylúčené.

    Ja by som súhlasil s vašou kritikou, keby sa tu pani ministerka teraz postavila a navrhla napríklad zrušenie Súdnej rady. To by bol vážny zvrat reformy z roku 2001, ktorá predpokladala naozaj určité inštitúcie, alebo by ja neviem navrhla, aby Súdnu radu menovala komplet vláda, alebo nejak úplne zmenila jej zmysel. To by boli naozaj zásadné zmeny, ktoré by si vyžadovali zásadný argument a možno aj určité kajanie sa tých, ktorí to v roku 2001 takto presadili, aj keď tí už tu medzi nami nesedia.

    Ako považovať však za zásadnú zmenu to, že či predseda Najvyššieho súdu má alebo nemá byť zároveň aj predsedom Súdnej rady, sa mi zdá veľmi, veľmi prehnané z vašej strany a ani, ako som už povedal, ten hlboký zjav a vážny zovňajšok, či hlboký hlas a vážny zovňajšok to nedokážu tomu tú primeranú vážnosť pridať.

    A na záver si vám dovolím dať len tú istú otázku, ktorú som dal kolegovi Mamojkovi. Ak naozaj si myslíte, že je to o osobách, prečo v druhom čítaní nenavrhnete posunutie účinnosti a nepodmienite svoje hlasovanie za túto novelu tým? Ja by som to úplne chápal a bolo by o tom možné diskutovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej, ja sa už vôbec nedivím, že sa tento návrh novely ústavy predkladá, a znovu musím len potvrdiť to, čo povedal aj pán poslanec Jarjabek, že ak vám niekto personálne nevyhovuje, tak ste schopní zmeniť zákon a dokonca teraz hovoríte aj o zmene ústavy. To sa týka aj budúcej zmeny zákona o Ústave pamäti národa. Ale aj mnoho ďalších aktivít, ktoré často počujem, vypočujem a cítim za tým, že ten a ten človek mi nevyhovuje, a keďže ho nemôžem odvolať, lebo je tu nejaký zákon alebo ústava, tak sa ho snažím zmeniť.

    Takto glajchšaltovali zákony po roku 1994 v tomto parlamente, jedna politická strana a takto pokračujete v tých revolučných tradíciách tejto politickej strany aj vy.

    A pripomínam vám, pani ministerka, platí to pre každého politika, ak politik nevie zvládnuť moc, tak moc neskôr zvládne politika. A to je váš prípad.

  • Pán poslanec Madej, hovorili ste alebo vyzývali ste ma, aby som pani ministerke vystavil faktúru za to, že vlastne zbytočne zaťažuje Národnú radu so zákonom, ktorý tak či tak prijatý nebude. Nevystavím faktúru, ani takú symbolickú, lebo si myslím, že úlohou politika je urobiť všetko pre to, aby o svojom presvedčení, o svojich ideách sa pokúsil presvedčiť verejnosť. A úlohou národnej alebo politickej strany je snažiť sa presvedčiť väčšinu Národnej rady alebo ústavnú väčšiny na prijatie nejakého zákona.

    Čiže to, čo robí pani ministerka, je podľa mňa legitímne jej právo a skôr by som povedal až povinnosť a nemyslím si, že my ako poslanci Národnej rady tu trávime až toľko veľa času, že by sme nemohli tu sedieť pri tomto zákone o hodinku navyše. Samozrejme, uznávam, že ak by tento návrh nepredkladala, tak mali by ste hodinku voľna, ale vôbec mi to nie je ľúto, že ju nebudete mať.

  • Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Madej. Pán poslanec Mamojka, vy ste...

  • Reakcia poslanca.

  • To už nejde.

    Takže pán poslanec Madej reaguje na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým predrečníkom. Ja by som chcel zareagovať na to, čo uviedol pán poslanec Beblavý.

    Pán poslanec Beblavý, nie je problém na strane SMER-u, že či je, alebo nie je právnym nástupcom akej politickej strany z roku 2001. Problém na strane SDKÚ je ten, že SDKÚ hlasovalo za novelu ústavy v roku 2001 a teraz SDKÚ likviduje všetky vymožiteľnosti vyplývajúce z nezávislosti súdnictva, ktoré boli postupne do Ústavy Slovenskej republiky v roku 2001 zavedené. Popierate vy vlastné slová, to, čo ste presadzovali v roku 2001, vám už nie je sväté a po 10 rokoch len kvôli tomu, že chcete obsadzovať už aj straníckymi nomináciami funkcie v justícii, sa neštítite zmeny zákonov a dokonca zmeny ústavy.

    Pán poslanec Matovič, keď vám nie je ľúto toho času pani ministerky, tak sa potom zamerajte aj na výsledok, ktorý potom príde v prípade schválených týchto zákonov. Vy ste údajne známy tým, alebo aspoň sa tak prezentujete, čomu ja osobne neverím, že nemáte rád stranícke nominácie. Tak pripravte sa zozbieravať si informácie o modrých úderkách a hordách, ktoré budú obsadzovať funkciami v justícii po tom, ako pani ministerka presadí svoje zákony.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A navrhovateľka chce zaujať stanovisko, nech sa páči.

  • Áno, rada zaujmem stanovisko k tejto diskusii a začnem od konca.

    Ad stranícke nominácie v justícii, pán poslanec Madej. Mlčala by som na vašej strane. Mlčala by som na vašej strane a teraz je mi veľmi ľúto, že musím citovať vášho kolegu pána prof. Mamojku, a je mi to ľúto preto, pretože aj v tejto debate sa snažil o konštruktívnu komunikáciu na tému novely ústavy. Ale práve preto, že niekedy vystupuje veľmi úprimne a povie pravdu, tak musím zacitovať.

    Ad stranícke nominácie, citujem z rozhovoru pre SME z 26. 4. 2010. Otázka: "Bolo správne, že sa o pár mesiacov stal predsedom Najvyššieho súdu?" Hovoríme o ministrovi Harabinovi. Odpoveď: "Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď pochopiteľne formálnoprávne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovaný ako klasický rezort."

    Nehovorte o politických nomináciách v justícii vy, pán poslanec Madej, a nikto zo strany SMER! Pretože takéto brutálne politické nominácie do justície ste zaviedli vy a umožnili vy! Umožnili vy tým, že ste urobili cynický obchod.

  • A koniec koncov, ako dokazujú aj zverejnené depeše, cynický obchod pre kľud v koalícii ste odovzdali justíciu Mečiarovi.

    To je aj odpoveď na to, na čo ste narážali, na to glajchšaltovanie v roku 1994. Vy ste si zobrali za partnera osobu, ktorá glajchšaltovala právny poriadok Slovenskej republiky, a vy ste ju nechali takýmto spôsobom politicky ovládať justíciu. To na úvod.

    Takže po tomto všetkom by bolo aj legitímne robiť zmeny, ktoré by napravili stav a tieto politické nominácie z justície opäť odstránili, ale chcem vám povedať, že nie je to mojím cieľom. Mojím cieľom je naozaj nezávislá justícia, pretože mám záujem, aby táto republika fungovala ako slušný, demokratický štát, aby investori prichádzali a nebáli sa zlej vymožiteľnosti práva a korupcie v justícii. To je mojim záujmom.

    A nikdy neprestanem plytvať vaším časom, pán poslanec Madej, pokiaľ ide o boj za nezávislú justíciu. Budete si musieť na to zvyknúť.

    Chcem sa prihlásiť k tomu, čo som robila v minulosti. Novela ústavy v roku 2001, na tej som neparticipovala, pretože v tom čase som pôsobila na akademickej pôde, ale hlásim sa k zmenám, ktoré predstavujú garancie nezávislosti v súdnictve, či už je to novela ústavy, či už sú to nadväzujúce novely sudcovských zákonov, či sú to zákony, na ktorých príprave som participovala aj ja. Napríklad zákon o sudcoch, napríklad zákon o súdoch. Ja sa k nim hlásim.

    Hlásim sa k nim preto, pretože v dobrej viere sme nastavovali systém, v dobrej viere sme nastavovali systém tak, aby naozaj boli vytvorené garancie pre nezávislú justíciu, a vychádzali sme možno aj v istej naivnej predstave z toho, že proste keď nastavíme legislatívu, nastavíme systém, ľudia v tomto systéme sú silnými samosprávnymi prvkami, i keď Súdnu radu do tohto samosprávneho systému nepočítam, pretože tam nepatrí, že ľudia v tomto systéme si dokážu vo veľkej miere spravovať svoje veci v prospech spoločnosti.

    Ukázalo sa, a ja to otvorene hovorím, ukázalo sa, že niečo, čo je silnejšie ako právny poriadok, sú zakorenené neformálne pravidlá, ktoré v spoločnosti fungujú a ovplyvňujú možno v rovnakej miere správanie sa ľudí v systéme ako právny poriadok. Ukázalo sa, žiaľ, že kombinácia zlého výkonu politickej moci, čo sa stalo v minulom volebnom období, keď ste naozaj prikryli oči a nechali ste zneužívať politickú moc ministerstvo spravodlivosti, a fungovanie a prežívanie týchto neformálnych pravidiel v justičnom systéme dokázali vytvoriť v justícii určitú sieť, skupinu, ktorá justíciu ovládla a ktorá justíciu a všetkých slušných sudcov, ktorí v tom systéme sú, zastrašovala, a to v záujme jedného jediného, a síce, aby táto skupina, ale aj politická moc, pre ktorú slúži, mala z toho profit. Povedzme si pravdu. Myslím si, že to treba takto natvrdo povedať, pretože len vtedy môžme pochopiť zmeny, ktoré prekladám.

    Preto ja nebojujem žiadny osobný boj s pánom Harabinom. Ja ho svojím spôsobom ani nepoznám. Ja bojujem s deformáciami v súdnom systéme. Vychádzam z toho, že, žiaľ, ste nám ukázali, kde má tento systém slabiny a na to sme po desiatich rokoch povinní reagovať. Sme na to povinní reagovať preto, aby sa nám v budúcnosti taká istá situácia nezopakovala. Nepoznám nikoho, kto by od zeleného stola bez skúseností a po 40 rokoch fungovania predchádzajúceho režimu dokázal napísať jeden perfektný zákon nepriestrelný, ktorý zmení zo dňa na deň všetkých ľudí v systéme, zmení ich myslenie a zo dňa na deň tu proste budú fungovať všetci v systéme tak, ako keby žili predtým 40 rokov v demokracii a nie v totalitnom režime. Taký nepoznám. Ale práve preto je naša povinnosť hľadať, nachádzať slabé miesta a upravovať a meniť systém tak, aby sa v budúcnosti takáto situácia nemohla opakovať.

    Vy páni poslanci zo strany SMER, ste na toto hľadanie cesty k lepšiemu systému pre nezávislú justíciu rezignovali. Naopak, opakujem, cynicky ste sa pozerali pre kľud v koalícii na to, ako sa šafári a ovláda justícia.

    Preto opakujem, pán poslanec Madej, vy nikdy nehovorte o tom, kto politicky ovládal justíciu.

    Môžem vám prečítať to, čo povedal pán poslanec Mamojka ešte raz! A myslím si, že to aj potrebujete ešte raz počuť.

    Preto v odpovedi na otázku, či bolo správne, že sa pán Harabin stal o pár mesiacov po tom, čo sa stal ministrom spravodlivosti, predsedom Najvyššieho súdu, váš kolega povedal: "Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď pochopiteľne formálnoprávne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovateľný ako klasický rezort."

    Ja chcem, aby toto už nikdy nebolo predmetom koaličných debát.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. A teraz dávam slovo spravodajkyni pani poslankyni Dubovcovej, nech a páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Okrem toho, že som spravodajkyňa, tak som aj aktívny, jeden z tých aktívnych ľudí, ktorý na Slovensku reformu súdnictva robili, a preto by som chcela poslaneckú snemovňu trošku do tejto problematiky voviesť.

  • Reakcie z pléna.

  • Ako spravodajkyňa vystupujem k tomuto zákonu.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, dobre. Povieme to neskôr v druhom čítaní. Verím, že podporíte do druhého čítania.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentu tlač 453. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie je v rozhodnutí č. 456.

    Pani ministerka, prosím, uveďte návrh tohto zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Na rokovanie Národnej rady predkladám opäť v súlade s programovým vyhlásením vlády novelu zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade, a to v znení, ktoré nadväzuje na predložený návrh novely ústavy, ktorý sme prerokovávali ako tlač č. 452.

    Podstatou novely zákona o Súdnej rade je predovšetkým zavedenie nového modelu volieb členov Súdnej rady sudcami. Deväť sudcov, deväť členov Súdnej rady je volených, osem členov Súdnej rady je dnes volených sudcami, deviaty je ex lege predseda Najvyššieho súdu a vládny návrh zákona navrhuje, aby deväť členov Súdnej rady v prípade, že novela ústavy prejde, osem členov Súdnej rady v prípade, že novela ústavy neprejde, bolo volených v jednotlivých volebných obvodoch, ktoré budú kopírovať obvody krajských súdov.

    Cieľom tejto novely je zabezpečiť to, aby každý kraj alebo každý obvod krajského súdu mal v Súdnej rade svojho zástupcu. Dnes tomu tak nie je a opakovane sa aj na Súdnej rade stáva, že sa rozhoduje o veciach, ktoré sa týkajú súdov z niektorého kraja a nie je na Súdnej rade prítomný nikto, kto by mohol sa k danej téme vyjadriť.

    Zároveň musím povedať, že sudcovia ma upozornili na to, že je to pre nich problém, keď zástupcovia, volení zástupcovia sú koncentrovaní povedzme len z jedného alebo dvoch krajov a nepoznajú pomery na celom Slovensku, čiže to je iniciatíva, ktorá prišla aj zdola.

    A súčasne, aj pokiaľ ide o samotné voľby, by to malo veľmi pozitívny efekt, pretože ďalší moment, ktorý mi veľmi často hovorili sudcovia, pokiaľ sa volí jedna kandidátka, tak sudcovia volia sudcov, ktorých vlastne nepoznajú. Pokiaľ každý kraj si bude voliť jedného zástupcu v Súdnej rade, budú vedieť, koho volia.

    Ja viem, že tieto dva modely, ten, ktorý sa presadil, a tento, ktorý teraz navrhujem, oba boli diskutované, keď sa prijímala právna úprava Súdnej rady. Boli posudzované argumenty v prospech jednej aj druhej varianty. Vyskúšali sme si jeden model a ja dnes predstupujem so zmenou tohto modelu po skúsenosti so spätnou väzbou z prostredia od sudcov. A podľa mojej mienky, áno, keď polovica Súdnej rady má zastupovať záujmy sudcov, tak si myslím, že by bolo správne a dobré, keby sudcovia vedeli, koho volia, a keby každý obvod krajského súdu mal v Súdnej rade svojho zástupcu. Podľa mojej mienky by to prospelo aj možno takej pragmatickej a racionálnejšej diskusii v rámci Súdnej rady.

    Nemeníme pomery v rámci Súdnej rady, meníme model, ktorým budú sudcovia voliť sudcov do Súdnej rady.

    Zároveň v nadväznosti na novelu ústavy opäť predkladám návrh, aby predsedovia súdov nemohli byť členmi Súdnej rady. Opäť sa uchádzam o podporu tohto návrhu. Uchádzam sa o podporu tohto návrhu preto, aby naozaj Súdna rada v tej časti, v ktorej sú zastúpení sudcovia, vyjadrovala záujmy sudcovského stavu a nielen pohľad predsedov súdov. Je to tiež zmena oproti roku 2001. Faktom ale je, že v minulosti nebývalo toľko predsedov nominovaných v Súdnej rade, a faktom je, že posledné obdobie, kedy naozaj prevážili predsedovia súdov v Súdnej rade, sa ukázalo, že tá väzba minister - predseda súdu je pomerne silná a potom to ovplyvňuje aj chod Súdnej rady. A sudcovia, nazvime to zdola, sa necítia byť plnohodnotne zastúpení.

    Preto vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu.

    Súčasne v tomto návrhu zákona ako ďalší článok sa navrhuje aj zmena zákona č. 385/2000, ktorou sa navrhuje zaviesť pravidelné hodnotenie sudcov v päťročnom intervale. Je to stav, ktorý sme tu už mali, ale ktorý bol zmenený za predchádzajúcej vlády. Navrhuje sa pravidelné zverejňovanie štatistických výkazov sudcov a navrhuje sa nový systém disciplinárnych senátov tak, aby pre každý jeden disciplinárny prípad bol náhodným výberom vyberaný disciplinárny senát. Táto úprava je predmetom aj novely zákona, ktorú predkladám ako tlač č. 454, pretože pokiaľ by neprešla zmena ústavy, tak verím, že hodnotenie sudcov a férové disciplinárne konania sudcov nájdu podporu, aj pokiaľ nenájde podporu novela zákona o Súdnej, novela Ústavy Slovenskej republiky.

    Preto vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Určenou spravodajkyňou z navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru je pani poslankyňa Dubovcová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona predkladám stanovisku Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, ktoré ma uznesením zo dňa 24. augusta 2011, ktorý ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 453.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011, vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Považujem za dôležité uviesť niekoľko skutočností. Aktuálne sú v procese predložené návrhy troch právnych predpisov navzájom súvisiacich, zaoberajúcich sa totožnou problematikou, i keď s iným riešením. Popri návrhu zmeny ústavy (tlač 452) je to prerokúvaný návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky (tlač 453) a návrh zákona o sudcoch a prísediacich (tlač 454). V poradí, ako som ich vymenovala, sú prerokúvané a v takomto slede sa bude o nich aj hlasovať. Pokiaľ bude schválený do druhého čítania návrh ústavného zákona, bude sa hlasovať aj o návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky. V opačnom prípade tento legislatívny proces nebude pokračovať. Aktuálny bude legislatívny proces ohľadne sudcov a prísediacich (tlač 454).

    V tomto prípade konštatujem, že návrh prerokúvaného zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Vychádzajúc z charakteristiky prebiehajúceho legislatívneho procesu, uvádzam, že návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Tento návrh nezakladá vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 456 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Zároveň ja sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden rečník. A, máme prihláseného, mám dvoch rečníkov. Uzatváram možnosť a ako prvá potom. Troch rečníkov, prvý pán poslanec Madej, potom pán poslanec Mamojka a potom pán poslanec Číž a po ňom pani poslankyňa Dubovcová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, opäť si dovolím vystúpiť k ďalšiemu zákonu z balíka týchto justičných zákonov, k zákonu o Súdnej rade.

    Vážené dámy a páni, zmena volebného systému vždy niečo znamená. Môžeme to prezentovať akýmikoľvek dobrými úmyslami, niečo bude pod povrchom, v pozadí, pohnútkou predkladateľa na to, aby zásadným spôsobom menil pomery v orgáne, ktorého sa voľba týka.

    Pani ministerka predkladá novelu zákona o Súdnej rade, ktorá zásadným spôsobom mení volebný systém do Súdnej rady Slovenskej republiky. Inak by to ani nebolo v Národnej rade, keby to pre pani ministerku nebolo pravdepodobne dôležité, a o pohnútkach si pravdepodobne povieme ďalej. Ony svojím spôsobom skôr či neskôr aj vyplávajú na povrch.

    Dámy a páni, tak ako je Slovenská republika vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky jeden volebný obvod, aj podľa súčasnej právnej úpravy sú voľby do Súdnej rady zabezpečované v rámci jedného volebného obvodu. Najväčšie odborné a justičné kapacity, sudcovia, ktorí sú svojim kolegom známi, a to aj vďaka publikačnej činnosti, sa môžu o funkciu člena Súdnej rady uchádzať medzi všetkými svojimi kolegami. Pokiaľ pani ministerka zavádza deväť jednomandátových volebných obvodoch pre voľbu členov Súdnej rady, jej úmysel je tesne pred voľbami do Súdnej rady úplne iný.

    Úmysel pani ministerky je pravdepodobne mocensky zasiahnuť do pomerov v súdnictve, zmeniť podmienky voľby do Súdnej rady tak, aby to vyhovovalo vám, tým, ktorí ste vo vládnej koalícii a môžte ovplyvňovať pomery v jednotlivých obvodoch krajských súdov cestou svojich politických nominantov, inými slovami povedané, predsedov súdov, ktorých si vyberáte, pani ministerka, tak ako si ich vyberáte, a zákonom, ktorý je napadnutý na Ústavnom súde.

    Meniť pravidlá hry počas hry tesne pred voľbou v prospech ktorých kandidátov je skutočne závažnou zmenou, ktorá sa v takomto časovom odstupe, pokiaľ očakávame voľby do Súdnej rady začiatkom roka, nerobí.

    Prečo, pani ministerka, keď oceňujete regionálny princíp, v prvom rade nepresadzujete aj so svojimi politickými stranami, aby sa zmenil volebný systém aj v Slovenskej republike? Zaveďte osem volebných obvodov do volieb Národnej rady Slovenskej republiky a preukážte, že áno, toto je naša skutočná vôľa, takto si myslíme, že to bude lepšie.

    Vieme ale opäť, dámy a páni, ako dobre vám leží v žalúdku odpor väčšiny sudcov k zasahovaniu do nezávislosti súdnictva. Tu to už není o Harabinovi, tu už vám vadia všetci členovia Súdnej rady a vy chcete zmeniť pomery tak, aby novokonštituovaná Súdna rada vyhovovala súčasnej vládnej koalícii.

    Z uvedeného dôvodu, dámy a páni, je tento návrh zákona opäť neakceptovateľný, pretože je len mocenským a politickým nástrojom na zmenu obsadenia Súdnej rady. Zákonne a legitímne zvolení zástupcovi Súdnej rady za sudcov, ktorí boli vybratí spomedzi svojich kolegov v riadnych voľbách, týmto budú nahradení možno v rámci nového systému ktovie ešte akým spôsobom, o ktorom sa do budúcnosti dozvieme.

    Dovolím si aj poukázať na súvislosti s Ústavou Slovenskej republiky, podľa čl. 141 ods. 1 ústavy predsedom Súdnej rady je aj doposiaľ predseda Najvyššieho súdu. Jeho ďalšími členmi, jej ďalšími členmi sú podľa písmena a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. S ohľadom na to, že meníte Ústavu Slovenskej republiky spôsobom, akým meníte, a pomermi v parlamente, kde nemožno očakávať, že by ste takúto zmenu uskutočnili, pani ministerka, nemôžete ani v najmenšom dúfať, že sa vám podarí v súlade s Ústavou Slovenskej republiky predložiť návrh zákona v tomto zmysle.

    K zavedeniu regionálneho princípu budete mať potom ďalší problém, ako rozdeliť osem členov Súdnej rady tak, aby boli volení v jednotlivých obvodoch krajov, a akým spôsobom zahrniete do týchto obvodov súdy ako Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd.

    Tu sa dostávame do niekoľkých rozporov, potenciálnych rozporov aj s Ústavou Slovenskej republiky. Tak ako ste formulovali zákon, vyššie uvedená formulácia nasvedčuje tomu, že v zmysle navrhovanej právnej úpravy má sudca právo voliť len kandidátov za volebný obvod, do ktorého je sudca zaradený. To je vaším cieľom. Navrhovaná úprava tak výrazne bez akéhokoľvek ústavného podkladu negatívne zasahuje do aktívneho, ako aj pasívneho volebného práva každého jedného sudcu. Lebo právo každého sudcu Slovenskej republiky v súčasnosti je po prvé voliť osem sudcov Slovenskej republiky za členov Súdnej rady a toto právo sa zužuje na právo voliť určitého jedného sudcu z daného volebného obvodu. A súčasne právo sudcu byť volený všetkými sudcami Slovenskej republiky za člena Súdnej rady sa zužuje na právo sudcu určitého volebného obvodu byť volený len sudcami tohto obvodu.

    Pokiaľ neodstránite aj rozpor, čo sa vám, predpokladám, že nepodarí, svojou ústavou vo vzťahu ku konštituovaniu počtu členov, máte ďalší problém, aký obvod vytvoríte z Najvyššieho súdu a zo Špecializovaného trestného súdu.

    Pokiaľ navrhovaná právna úprava dáva sudcom z obvodov siedmich krajských súdov už pred uskutočnením volieb Súdnej rady istotu v tom, že v Súdnej rade budú mať svojho zástupcu zvoleného sudcami, táto istota bude však, pani ministerka, upieraná sudcom z obvodu Krajského súdu v Bratislave, ako aj sudcom Najvyššieho súdu. V tomto tiež treba vidieť nevyváženosť tejto novely, ktorá bude mať ústavnoprávne následky. Nemožno osem volebných obvodov rozdeliť tak, že ich zaradíte na jednotlivé obvody krajských súdov. A bez zmeny ústavy, o ktorej určite vám musí byť jasné, že k nej nedôjde, nemáte kam zaradiť sudcov Najvyššieho súdu a sudcov Špecializovaného trestného súdu.

    Dámy a páni, okrem týchto možno technických problémov, ktoré sú, ktoré však sú podmienené len a len snahou usporiadať pomery tak, aby to vyhovovalo modrým úderkám, ktoré sú pripravené nabehnúť na súdnictvo po prijatí ďalších zákonov, tak má tento návrh zákona ďalšie veľmi vážne nedostatky.

    Celý obsah čl. 2 je totožný s tlačou 454 - zákonom o sudcoch a prísediacich. Dovolím si nesúhlasiť s tým, čo uviedla v úvodnej správe pani spravodajkyňa. Zákon po formálno-právnej stránke nespĺňa všetky predpoklady, ktoré mu prináležia zo zákona o rokovacom poriadku a legislatívnymi pravidlami vlády.

    Vážený pán predseda Národnej rady, a týmto si dovolím sa obrátiť aj na vás, mám pocit, že tu už za vášho predsedovania sa falšuje aj podateľňa a registratúry poriadok. A není to po prvýkrát.

    Dovolím si citovať z dôvodovej správy a dovolím si to aj odôvodniť, možno ste, pani ministerka, prekvapená, možno neviete, čo robia vaši ľudia spoločne s inými.

    Pokiaľ má byť návrh zákona predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, jeho podstatnou náležitosťou je, že obsahuje aj dôvodovú správu: všeobecnú časť, osobitnú časť a ďalšie náležitosti. V tomto sa určite zhodneme.

    Po tom, ako je zákon predložený, dámy a páni, do Národnej rady, len keď je predložený so všetkými týmito podstatnými náležitosťami, vtedy mu Národná rada, samozrejme, pridelí spisovú značku, inými slovami, číslo parlamentnej tlače.

    Zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky bola pridelená tlač, parlamentná tlač 453.

    Dámy a páni, a ja si vám dovolím citovať z dôvodovej správy, z dôvodovej správy, ktorá by mala byť predložená v tom čase, keď predkladáte návrh zákona predsa, lebo je jeho podstatnou náležitosťou. Citujem: "Návrh zákona nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač 452)." To ešte by som si dovolil pochopiť, pretože je to číslo, ktoré predchádza číslu parlamentnej tlače, ktoré má pridelený návrh zákona.

    Pokračujem dôvodovou správou: "Popri tomto návrhu zákona, tlač 453", to znamená, vláda predkladateľ už vie v dôvodovej správe, aké číslo parlamentnej tlače dostane tento zákon, úžasné, gratulujem, "a ústavného zákona č. 452 sa do Národnej rady Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 454)."

    To znamená, že v tlači 453 v dôvodovej správe hovoríme o ďalšom zákone pod tlačou 454, ktorého predloženie až nadchádza predloženiu tohto zákona.

    Dámy a páni, ja sa pýtam, ako je možné, že keď predkladám zákon po prvé v dôvodovej správe, ktorá je podstatnou náležitosťou návrhu zákona, ktorý predkladám do Národnej rady, uvádzam číslo parlamentnej tlače?

    A ďalej sa pýtam, ako je možné, že ešte hovorím o zákone, ktorý bude nasledovať, 454, a uvádzam jeho číslo parlamentnej tlače?

    Potom sa pýtam, či tento návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky predpoklady na prerokovanie v Národnej rade? Pretože v danom okamihu, keď bol predložený, celkom jasne z povahy veci vyplýva, že neobsahoval túto dôvodovú správu. Nemohol obsahovať, pretože vtedy sme nemohli poznať nielenže číslo parlamentnej tlače tohto návrhu, to by som ešte ako-tak pripustil, ale nie nasledujúceho návrhu zákona, ktorý nebol v tom okamihu, nemohol byť v tom okamihu, dámy a páni, predložený.

    Pán predseda Národnej rady, pýtam sa, čo to robíte s registratúrnym poriadkom a s podateľňou Národnej rady?

  • Už sme tu zažili, že sa tu dostávali návrhy či už na kandidátov a tak ďalej po ukončení otváracích hodín v Národnej rade, ale toto je, dámy a páni, flagrantný dôkaz flagrantného porušenia základných princípov parlamentarizmu, keď dopĺňate a meníte dôvodovú správu. A v týchto intenciách tá dôvodová správa ani nemohla byť na vláde schválená.

    Predsa ak je návrh zákona predložený na vláde, predsa nemôžeme hovoriť o tom, aké číslo parlamentnej tlače návrhu zákona pridelené bude.

    Do budúcnosti si s týmto, odporúčam, dajte na toto pozor. Ale z hľadiska tohto návrhu zákona tento návrh zákona nebol v danom okamihu predložený s dôvodovou správou, pretože nemohol byť. Usvedčujete tým sami seba.

    Z uvedeného dôvodu si dovolím navrhnúť návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaviaže a požiada predsedu Národnej rady o nasledovné, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť informáciu o dátume a spôsobe doručenia dôvodovej správy k tlači 453, k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a k tlači 454 zákona o sudcoch a prísediacich."

    Pán predseda Národnej rady, skutočne žiadam, aby ste odstránili tieto pochybnosti, pretože nie je možné ďalej rokovať o predmetnom návrhu zákona, pokiaľ tak flagrantne dopúšťate, aby tu Národná rada takýmto spôsobom menila počas rokovaní materiál, ktorý mal byť alebo bol predložený do Národnej rady v lehotách.

    Zaujíma nás, či dôvodová správa ako súčasť návrhu zákona bola uvedená a predložená do Národnej rady v zákonom ustanovenej lehote, aby návrh zákona mohol byť prerokovávaný na tejto schôdzi. A zaujíma nás, akým spôsobom je možné dodatočne meniť dôvodové správy tak, aby sme sa s radosťou vysporiadali s číslami parlamentných tlačí, ktoré budú mať zákony, ktoré ešte nie sú predložené do Národnej rady.

  • Dámy a páni, aj tento návrh zákona nielen po obsahovej stránke, tak ako bol, tak, aké ustanovenia predkladá a čo je jeho účelom v súdnictve znova zmeniť pomery, povyhadzovať ľudí, pretože vám sa tam skutočne nikto nepáči, a obsadiť všetky najzásadnejšie funkcie riadiace alebo samosprávne a správne funkcie v súdnictve svojimi ľuďmi. Nezakrývajte to, je to tak. To je obsahová stránka. Ale aj po formálnej stránke vyjadruje aroganciu tejto vládnej moci. Vy už sa naozaj neštíte ani pred tým, aby ste vopred citovali to, čo sa ešte nestalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden poslanec. A slovo má pán poslanec Číž.

    Predtým, ako dôjde k rečníckemu pultu, pán poslanec Madej, ďakujem vám za túto informáciu. Predpokladám, že nečakáte, že sedím osobne na podateľni a každý jeden papier skúmam.

    Nemyslím si, že je nutné, aby Národná rada hlasovala preto, lebo túto informáciu, ktorú ste požadovali, nechám vyhotoviť, samozrejme, bude sprístupnená všetkým poslancom.

    Dúfam, že to bude čoskoro, zajtra, možno pozajtra. A tiež som prekvapený, ako je to možné a aké to bude mať vysvetlenie.

    A nech sa páči, pán Číž, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko.

    Ďakujem aj pánovi predsedovi za stanovisko k faktom, ktoré uviedol pán poslanec Madej. Len pán poslanec Madej je mladý a slušný človek. Môj problém je, že to, o čom tu hovoril, to sa dotýka krokov, ktoré sú upravené buď právnymi predpismi, zákonom ako takým, minimálne uzneseniami Národnej rady, a teda inými internými smernicami.

    Čiže pokiaľ niekto vedome manipuluje s takýmito náležitosťami, ako je podanie lehoty a tak ďalej, v takom prípade sa dopúšťa podvodu, vážené kolegyne, kolegovia. A to už v podmienkach Národnej rady pravdepodobne niečo znamená.

    Takže v týchto súvislostiach budem očakávať, pravda, aj od pani ministerky v tomto zmysle, pokiaľ bude schopná, alebo teda bude mať pocit, že niečo vie o okolnostiach, ktoré spôsobili tento stav, že sa to dozvieme. Pretože v opačnom prípade, v opačnom prípade musíme vyvodiť konzekvencie z toho, čo sa deje. Je toto ešte orgán, ktorý je schopný postupovať podľa práva?

    Vážené kolegyne, kolegovia, reagujem aj na to, pani ministerka vystúpila v záverečnej reči, kde s plamennými politickými invektívami voči strane SMER mala dokumentovať oprávnenosť jej vlastného postupu. Dovolím si vám povedať, že váženého kolegu Mamojku, profesora, si nesmierne vážim a jedným z jeho osobnostných znakov je, že je veľmi úzko viazaný na akademické prostredie, ktoré má svoje pravidlá. Jedno z nich je, že keď diskutuje s partnerom, tak predpokladá, že partner je gentleman, že pokiaľ hovorí s novinárom, predpokladá o tom, že to hľadanie pravdy je naozaj zložitý proces, ktorý vyžaduje pokoru, a rozpráva o tých veciach vždycky tak, aby kategoricky nevyvracal oponentovi jeho argumenty, pokiaľ to nie je nevyhnutné a nie sú v absolútnom rozpore, a hľadá vždy možnosti toho pozitívneho myslenia partnera.

    Stáva sa v politike, pravda, pokiaľ úplne podľahne tomuto étosu, že sa stane to, čo sa tu stalo. Nasleduje hysterická reakcia a neomalené ataky, ktoré sú hlboko v rozpore s pravdou, pani ministerka. Mňa to nesmierne mrzí, že o tom hovorím, ale ukazuje sa, že pri tých procesoch, ktoré robíte a ktoré viete, že sú oprávneným terčom a sú v centre pozornosti prevažnej časti väčšiny. Pretože vy, možno proti vlastnej vôli, ste sa stali súčasťou tej najnekorektnejšej politickej súčasti teda aktivít koalície, ktorá tu existuje. To znamená, politické prevzatie moci absolútnym spôsobom, ale aj tam, kde právny poriadok, kde konštrukty, ktoré máme v tomto parlamente, predpokladajú, že ide o rozdelenie politickej moci, rozloženie politickej moci pri presahoch v jednotlivých volebných obdobiach, čo má priniesť stabilitu právneho poriadku a čo je vždycky znakom toho, že étos spravovania krajiny má nejaký aspoň základný obsah a nie je to len bezuzdné mocenské vajatanie a hľadanie momentálnych aktuálnych výhod.

    Slovensko absolútne potrebuje v ďalšom vývoji demokracie práve to, aby sme sa naučili rešpektovať tieto medzivolebné presahy. Aby sme sa naučili, že odovzdávanie moci a preberanie moci a získavanie je úplne štandardným a samozrejmým rozmerom a že naozaj musíme občanov predovšetkým presvedčovať o tom, že to, čo robíme, je v celom záujme spoločnosti.

  • To, čoho sme svedkom, je bezuzdné preberanie moci. Pani ministerka, buďte taká teda láskavá, ak náhodou sa mýlim vo svojich tvrdeniach, povedzte nám, ktoré ešte nominácie, ktoré boli z predchádzajúceho obdobia, kde boli presahy vo volebnom období, ešte neboli atakované náhlymi zmenami právnych predpisov? Úplne náhodné menenie členov rady z osem na deväť a neviem čo, skrátenie a hocijako iným spôsobom, aby bolo možno zlikvidovať to, kde naozaj vyžadujeme spoločenskú kontrolu a kde potrebujeme naozaj korektný celospoločenský pohľad a nie iba aktuálne politické vajatanie.

    Čo sa už len stalo, že sme nemohli mať napríklad v rozhlase, televízii, kde to začalo ako prvé, kde sme zistili okamžite obrovské pochybenia a tak ďalej, kde stačí dneska iba trošku seriózna analýza, čo sa v týchto orgánoch deje, a zistíme, že 90 % tých nezmyslov, čo sme tu počúvali, stoja absolútne na vode. Čo už len vidíme v tej televízii? Ako lepší program, lepšie hospodárenie alebo niečo? Veď ak budeme donekonečna púšťať staré inscenácie, naozaj materiálne náklady zlikvidujeme. Už potrebujeme iba pätnásťminútové spravodajstvo. Načo sú tam tie rady, ktoré majú garantovať verejnosti, že naozaj napríklad politický zápas bude sprostredkovaný korektne a v potrebnej štruktúre a seriózne.

    Alebo pokračujeme znovu v tých deväťdesiatych rokoch? Prídeme, ovládneme všetko, čo sa dá, vyhodíme všetkých, ktorí sú z politickej opozície, a zavedieme tie nové vlastné hodnoty. Čo na tom, že ani zďaleka tomu nezodpovedajú napríklad aktuálne prieskumy verejnej mienky alebo iné momenty spoločnosti.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo sa tu deje, ten pokus o ovládnutie súdnictva, všetci vieme, že súdnictvo, súdna moc ako taká jednoducho je nositeľom viacerých, naozaj aj negatívnych tendencií. Nie sme spokojní s tým, čo sa deje pri rozhodovaní sporov, nie sme spokojní s tým, akým spôsobom vieme chrániť prostredníctvom dobre realizovaného trestného konania spoločnosť pred protiprávnymi činmi, pred trestnými činmi a podobne.

    Naozaj potrebujeme hľadať symptómy, potrebujeme seriózne analýzy, čo sa vlastne v tej spoločnosti deje. Kde potrebujeme podporovať vedomostný potenciám sudcov, kde potrebujeme meniť vnútornú štruktúru, ale tam, kde aspoň trošku vieme garantovať preukázateľne aspoň nádej na to, že procesy sa nejako zmenia. Kde začneme vyhodnocovať, kde budeme vytvárať aj možno spoločenskú štátnu propagandu na to, aby sme dobre výsledky sudcovskej práce vedeli spoločnosti predstaviť a rovnako aby sme vedeli spoločnosti predstaviť aj taký stav, kde naozaj dochádza k zásadným pochybeniam a kde sú veľké podozrenia, že jednoducho do správnych procesov alebo súdnych procesov, ktoré prebiehajú, vstupujú iné momenty, ako je hľadanie spravodlivosti.

    Pani ministerka, principiálna nedôvera je k tomu, čo predkladáte. To, čo vidíme, je iba manipulácia s existujúcim stavom. Robíte to v stave ako absolútnej nedôvery celého stavu, ktorý tu funguje.

    Pani ministerka, skúste zverejniť jedno meno jedného renomovaného nezávislého odborníka na Slovensku, právnika, ktorý bude tvrdiť, že to, čo vy tu teraz prednášate a tlačíte, že je predmetom nejakého právneho výskumu a že jednoducho právna veda konštatuje, že je potrebné meniť tým a voľným spôsobom tieto pomery. Jedného nezávislého, pani ministerka, keby ste vymenovali.

    Ale v každom prípade o nejakom väčšinovom názore nemôžme, ako iste uznáte, ani v náznaku hovoriť. To, čo sa tu deje, je nemysliteľné.

    Kvalita práce legislatívneho návrhu. Pani ministerka, vy máte reprezentovať to najlepšie, čo v legislatívnom procese táto vláda vie našej spoločnosti ponúknuť. Ako asi vyzerá dôvodová správa, ktorá je častokrát interpretačným vodítkom, veľmi dôležitým, pri rozhodovaní súdov a podobne, kde naozaj treba solídnym a serióznym spôsobom vysvetliť daný inštitút, potrebu odvolať sa na potrebné kapacity vedecké, iné, spoločenské, odborné a neviem aké.

    Akým spôsobom sa vyrovnáte s tým, že my potrebujeme rozdeliť šéfa Súdnej rady a potrebujeme rozdeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu? Pozerám vašu dôvodovú správu, pani ministerka, v tomto krátkom štvrťstranovom hlbokom rozbore nájdeme jednu jedinú vetu: "Účelom návrhu ústavného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre naplnenie požiadavky na zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda Najvyššieho súdu nebol predsedom Súdnej rady."

    Tým hlboký rozbor situácie, náznak všetkým, ktorí sa zaoberajú s týmto návrhom zákona, končí. Aké požiadavky, čo pani ministerka tu píše, netušíme a nevieme a ani nám to pani ministerka, hoci som ju veľmi pozorne počúval, ani v náznaku nevysvetlila.

    Právnikom som tridsať rokov, z toho desať rokov som pedagogicky pôsobil. Mal som tú česť angažovať sa aj vo vedeckých aktivitách. V živote som nečítal o nejakom zásadnom požiadavku, že treba rozdeliť predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Nepochybne ju môžeme rozdeliť. Prečo nie? V každom prípade ale potom potrebujeme seriózne diskusie na tému, ako bude vyzerať reprezentácia justičnej moci ako tretieho stĺpa moci v našom štáte. My predsa veľmi dobre vieme, kto reprezentuje moc zákonodarnú, je to pán predseda parlamentu. Vieme veľmi dobre, kto reprezentuje moc výkonnú, je to pán predseda vlády. A potom potrebujeme vidieť, kto reprezentuje moc súdnu. Na túto tému, pani ministerka, viete rovnako ako ja, existujú veľmi seriózne a veľmi kvalifikované rozbory napríklad členov Súdnej rady a iných nezávislých právnikov. Veľmi podrobne vysvetlené, v čom všetkom zásadným spôsobom obmedzujete práva Súdnej rady, v čom zásadným spôsobom obmedzujete nezávislosť súdnej moci pri kreatívnych napríklad funkciách, ktoré v tomto smere majú, veľmi adresne a veľmi zásadným spôsobom tam máte naznačené od renomovaných právnikov, ktorí to predložili slovenskej verejnosti, kde sú zásadné pochybnosti o ústavnosti takýchto návrhov.

    Pani ministerka, čakal som, že sa s tým vyrovnáte. Či už tu, či nejak prostredníctvom nejakých odborných článkov vo verejnosti, pretože vstupujete do reformy, ktorú my, veľká časť tejto poslaneckej snemovne, považujeme za zásadnú. Vyslovujeme veľmi zásadné podozrenie, pani ministerka, a to, že jednoducho vaše aktivity smerujú iba k ovládnutiu politickému súdnej moci a vôbec nie k zlepšeniu. Že ani v náznaku to, čo nazývate zlepšeniami, my nevidíme, že by mohlo zlepšiť a skvalitniť prácu v tomto smere.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toto je pravdepodobne z môjho pohľadu veľmi nevďačná úloha. Pani ministerka, ja vám ju nezávidím, ale nehnevajte sa, musím použiť aj to slovo, že to je výsmech politickej práce. Takto sa jednoducho v parlamente pracovať nemá. Ak sa vám náhodou nejakým spôsobom tieto aktivity podarí urobiť, garantujem vám, že to ďalším spôsobom zásadne destabilizuje súdne prostredie, ktoré tu je, pretože držať jeden a pol roka pomaly, alebo dva, celú realizáciu súdnej moci v pozícii, že generálny prokurátor v zásade zneistený, nezvolený a do dneska nefungujúci, na druhej strane ministerka spravodlivosti, ktorá je ale v kompletnom spore s celou sudcovskou obcou, na druhej strane ale absolútne spochybňovanie posledných orgánov sudcovskej nezávislosti v našej krajine. A to tu udržovanie tohto stavu a iba prehlbovanie, ani náznak nejakej kooperatívnosti, ani náznak toho, že ale nikoho v tomto štáte, pani ministerka, nezaujímajú osobné vzťahy nikoho ani s Harabinom, ani vás, ani neviem koho všetkého. Ale všetci chceme a očakávame od seriózneho reprezentanta výkonnej moci, že navrhne tomuto parlamentu riešenia, ktoré naozaj budú smerovať k tomu, že jednoducho pohneme aspoň trošku situáciu ďalej. A to sú opatrenia odborné, politické, spoločenské, otázka aj rôzne typy občianskej kontroly aktivít, ktoré tu prebiehajú a podobne.

    Ale to, čo sa tu deje, je len jednostranná politická agitácia. Absolútne rezignovanie na skutočné menenie pomerov v súdnictve. Agónia súdnictva sa len dennodenne prehlbuje. Všetky tieto navrhované veci, ktorých realizácia pravdepodobne bude musieť trvať, ak by sa vám to náhodou podarilo, viac ako pol roka, naďalej bude destabilizovať celý čas toto prostredie. A to ešte môžme očakávať rôzne typy aktivít, možno aj občianske neposlušnosti v tomto prostredí, ktoré sa v žiadnom prípade, vážené kolegyne, kolegovia, nedajú úplne vylúčiť.

    Takže pravdepodobne znovu sa treba vrátiť k tomu, čo asi môže v konečnom dôsledku slovenskému súdnictvu pomôcť.

    Pani ministerka, je trošku zdiskreditovaný termín vedecké riadenie spoločnosti. Ale vedecké riadenie spoločnosti znamená okrem iného vcelku pravdepodobnejšie aj ľavicou, aj pravicou akceptovateľné veci. Skúste prizvať odborníkov z nezávislých inštitúcií, ktoré platí štát. Ústav štátu a práva Akadémie vied, odborné ústavy, ktoré máte k dispozícii jednak vy, ale nechajte ich slobodné a vecné a normálne vyjadrenie a nie účelové tlačenie ich do rôznych aktivít. A aj iný nezávislý odborný front, ktorý je veľmi široký, veď máme niekoľko veľmi renomovaných fakúlt práva, kde sú odborníci, ktorí v tomto smere minimálne môže ponúknuť verejnosti veľmi kvalifikované stanoviská. A potom nech si verejnosť aj my môžme seriózne vybrať.

    Pani ministerka, nič iné vám neželám, aby ste už s takýmito vecami do parlamentu nechodili, ale aby ste prichádzali s vecami, ktoré by mohli smerovať k tomu, aby sme si vás zase mohli začať vážiť.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Čížovi preto, lebo hovoril o pani ministerke spravodlivosti, a keďže pani ministerka vystúpila v závere so svojím monológom a nemohli sme na ňu reagovať, v tejto chvíli využívam to, že pán poslanec Číž hovoril o pani ministerke, takže môžem nadviazať na jeho slová.

    Pani ministerka, vy ste v tomto parlamente jeden z najväčších demagógov, ako tu niekedy kto rozprával, demagogicky vystúpil a demagogicky presviedčal, niekedy šarmantne, niekedy menej šarmantne, to je pravda, ale skutočne ste jeden z najväčších demagógov v tomto parlamente. A som rád, že vás to vlastne potešilo.

    Pani ministerka, buďte trošku veľkorysá. Hovoríme o Súdnej rade. Nechajte hovoriť o tomto zákone v parlamente predsedu Najvyššieho súdu. Vojdite s ním, nebojte sa, vojdite s ním do polemiky tu na tejto úrovni parlamentnej, kde ste si obidvaja rovní. Skúste to spraviť. Ale vy vždy zariadite, aby predseda Najvyššieho súdu nemohol rozprávať, lebo si to neprajete. A neprajete si to, takúto konfrontáciu s ním. Skúste aspoň raz byť veľkorysou a skúste s ním prejsť do otvorenej polemiky o tomto návrhu zákona, ktorý predkladáte. Bude to určite úžasné a podporíte skutočne len tých, ktorí si o vás myslia, že naozaj ste veľkorysá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Pán poslanec Číž, no, nechcem hovoriť dlho, ale poviem pravdu, že treba pre budúcnosť trošku lepšie rozmýšľať, s čím začnete. Vy ste povedali, že problém je v tom, že pán poslanec Madej je mladý a slušný. No, z toho mi vyplýva potom to druhé, že ja som starý a neslušný. No tak to sa aj ukázalo v celom vašom prejave. Takže ako začnite lepšie a potom aj pokračovanie bude lepšie.

    Viete, no, len druhú poznámku. Radšej nebudem viacej hovoriť. Povedali ste, že je to bezuzdné preberanie moci. Dvanásť mesiacov po tom, čo sme prevzali vládu, sa niečo deje a toto je bezuzdné preberanie moci. Tak ja by som vám odporúčal, aby ste sa vrátili v spomienkach. Boli ste v parlamente, nie tu, ale po chodbách ste chodili, keď bola noc dlhých nožov. Tak vtedy si spomeňte a toto bolo bezuzdné preberanie moci. To, čo robíme tu my, ja by som prijal, keby ste nás kritizovali, že tu moc preberáme neskoro. Veď je dvanásť mesiacov a ešte sa to nepodarilo. Ale takto, pán kolega. Tie prázdniny vám neprospeli.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Číž hovoril o politizácii justície, o tom, ako sa súčasná vládna koalícia snaží ovládnuť súdy. Predpokladám, že si odbehol počas diskusie k predchádzajúcemu bodu, preto by som chcel poprosiť pani ministerku, aby ešte raz prečítala tie vety z rozhovoru s pánom poslancom Mamojkom, pretože čítala to síce už dvakrát, ale zjavne to nestačilo. Ďakujem.

  • Ja by som chcel tiež ako môj predpredrečník, ako predpredpredrečník pán Jarjabek, pán poslanec, poďakovať pánovi poslancovi Čížovi. A naozaj aj v tej oblasti, že dokázal obhájiť aj postavenie a schopnosti univerzitného profesora, profesora Mamojku v oblasti práva, ktorému sa dostalo v tomto prostredí niekedy dehonestujúceho postavenia aj z vystúpenia pani ministerky.

    Ja by som tieto návrhy zákonov alebo noviel zákonov vrátane ústavy nenazýval aroganciou moci. Ja už to nazývam grimasou moci. Grimasou moci, ktorý ja, nejakým spôsobom chce ovládnuť ten tretí pilier demokracie a rozhodovať aj o ňom.

    A aby som nezostal nič dlžný minulému vystúpeniu, aby sme boli rovní s rovným s pani ministerkou, nuž vy ste povedali, čo písalo Wiki Leaks o pánovi Harabinovi za našej vlády, a ja vám pripomeniem, čo písal Wiki Leaks o vašej vláde, keď ste boli najprv štátnou tajomníčkou a potom ministerkou spravodlivosti, keď ste odišli z KDH a išli do SDKÚ.

    Čo sa týka zdravotníckej reformy, keď ste potrebovali poslancov HZDS a nezávislých a bez nich, by bez podplatenia, by reforma zdravotnícka v tom období neprešla. To je ďaleko väčší delikt, ako ktorý ste vy spomínali vo vzťahu k našej politickej strane.

  • Chceme to brať ako reakciu na rečníka, pán Čaplovič, že? Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, nepochybne tá situácia, v ktorej sa momentálne nachádzame, je, má istý emotívny náboj a mňa sa to chytá. Situáciu, ktorá tu existuje, považujem za tragédiu, pán Pado. Ak pre vás ako človeka, ktorý ste nakoniec mali zodpovedný post, boli ste ministrom vlády Slovenskej republiky. Rok a pol vašej vlády nie je plnohodnotne obsadený post generálneho prokurátora, totálne spochybňovaný predseda Najvyššieho súdu, totálny konflikt vašej ministerky s celou súdnou obcou, ale kompletne. Dokonca v situácii, keď odmietajú rôzne okresné a krajské súdy sa zúčastňovať tých pseudovýberových konaní. Niekoľko podaní na Ústavný súd so všetkým, čo tu je, a navrhované opatrenia, v ktorých sa pokračuje presne v tom istom duchu, ktorý kritizujeme rok a pol, bez elementárnej schopnosti vnímať situáciu a začať robiť normálnu zmysluplnú politiku. To je tragédia.

    Je súčasťou ďalších tragédií, ktoré tu zažívame v tomto parlamente, pán Pado. Čiže do istej okolnosti aj na tragédie sa dá zvyknúť. Ja si na to zvykám ťažšie a ma to trošku aj emotívne ešte chytá, mňa to mrzí.

    A jediné, o čo mi išlo, pán Pado, aby sme si začali tieto veci uvedomovať a aby ste konečne začali pociťovať zodpovednosť za správu krajiny a aby ste naozaj niečo urobili v tak dôležitej oblasti, ako je celá sféra súdnictva. A potom aspoň elementárne odborné vedomosti, pán poslanec Pado. Tie inštitúcie, ktoré sú vo vnútri spoločnosti, sú naozaj zložité a treba ich študovať. Bez ich znalostí ani nemá význam o nich rozprávať.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Teraz požiadala o slovo pani navrhovateľka, pani ministerka Žitňanská. Takže, pán Mamojka, poprosím chvíľu o strpenie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Než začnem, ešteže funguje internet, ale než začnem citovať z legislatívnych pravidiel, tak si neodpustím, začnem byť pyšná na seba, pán poslanec Jarjabek, vy zo mňa robíte pomaly démona. To som ani nevedela, že až takú moc mám.

    A než sa vrátim k vystúpeniu pána poslanca Číža, pán poslanec Madej a páni poslanci, ktorí tlieskali, takto vyzerá návrh zákona, ktorý príde z vlády do parlamentu.

  • Ministerka dvihla materiál a ukázala ho plénu.

  • Takto. Má číslo parlamentnej tlače. Takto odchádza z vlády do parlamentu.

    Pretože materiál, a začnem citovať, "Elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rade Slovenskej republiky", účinnosť od 1. januára 2009, čl. 6 Náležitosti písomnej formy návrhu: "Návrh zákona podaný Národnej rade musí byť vypracovaný podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, pričom obsahuje tieto náležitosti: obal s uvedením čísla parlamentnej tlače." Čítam legislatívne pravidlá, ešteže tu mám dosť elektroniky so sebou.

    Z legislatívnych pravidiel vlády čítam: "Po schválení návrhu zákona vládou zabezpečí predkladateľ vyhotovenie jeho konečného znenia. Toto vyhotovenie sa označí v strede nad nadpisom ako vládny návrh zákona. Návrh zákona musí byť napísaný" a tak ďalej. Jeden výtlačok, za bezchybnosť, čítam ďalej: "Vládny návrh zákona sa označuje na jeho obale a prvej strane návrhu zákona číslom parlamentnej tlače."

    To sú legislatívne pravidlá vlády a parlamentu, ktoré nám hovoria, že keď vo vláde je schválený zákon, príslušný rezort si vypýta od Národnej rady číslo parlamentnej tlače, vyhotoví vyhotovenie, ktoré ide do parlamentu, označí ho číslom parlamentnej tlače a predloží.

    Pán poslanec, vy nepoznáte legislatívne pravidlá.

  • Predpokladám, že pán predseda parlamentu vám dodá legislatívne pravidlá aj v písomnej podobe.

    Dovolím si reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Číž. Pretože ja som dobre počúvala, opomeniem reagovať na poznámky typu o étose spravovania krajiny, lebo sa nechcem vracať k étosu spravovania krajiny za predchádzajúcej vlády, ale chcem nadviazať na tú vedeckú obec, pretože myslím si, že o tom treba hovoriť a možnože parlamentná pôda je tiež tá pôda, o ktorej treba hovoriť. Ja som dlhodobo pôsobila a ešte stále, aj keď v minimálnom rozsahu, pôsobím na akademickej pôde a dovolím si tvrdiť, že áno, vo veľkej miere problémy slovenskej justície, ale aj právnického stavu ako takého začínajú na právnických fakultách. A myslím si, že kvalita právnického vzdelávania a možnože kvalita v právnickej výchove, teraz myslím na etiku právnických povolaní, je niečo, čo je problémom tejto republiky. Mohli by sme tu dlho určite s pánom profesorom hovoriť o tom, kde je jadro týchto problémov a prečo možnože česká právna veda je omnoho bohatšia v rôznych oblastiach práva na publikačné výstupy a prečo tak nie je na Slovensku. A je to vážna téma, pretože nám to chýba. A chýba to aj mne, zodpovedne poviem. Pretože vy hovoríte, že existuje množstvo. Problém je, že neexistuje množstvo. Existuje veľmi, veľmi málo odborných publikácií a odborných článkov na Slovensku, ktoré by sa systematicky venovali téme systému súdnictva. Na akademickej pôde sa tomu systematicky venuje naozaj minimum ľudí.

    Zodpovedne prehlasujem, zodpovedne prehlasujem, že som v komunikácii s právnymi teoretikmi, vždy som bola v komunikácii s právnymi teoretikmi, ktorí sa tejto téme venujú. Zodpovedne prehlasujem, že keď som tu sedela v opozičnej lavici, tak som pravidelne organizovala stretnutia a neformálne, ale aj formálne diskusie, ako ďalej a kde sme spravili chybu a čo sa stalo. Áno, robila som to a robím to doteraz. Komunikujem s vedeckou obcou.

    Čo ma mrzí, je, že naozaj je veľmi, veľmi málo ľudí, ktorí sa systematicky venuje tejto téme. Veľmi málo ľudí.

    A ja súhlasím s vami, takúto diskusiu aj na stránkach odbornej tlače, ale možno aj na strane inej tlače, všeobecne dostupnej tlače, takúto diskusiu by sme si zaslúžili. Zaslúžili by sme si možno piatkovú prílohu, ako majú Lidové noviny, alebo ktorý deň vychádza príloha, ktorá je venovaná právu. Samostatná príloha vychádza každý týždeň. Sú tam samostatné články. Možno trošku to suplujú niektoré internetové stránky. Aj my sa pozeráme na iné právo, nielen na otvorené právo a hľadáme tie riešenia. Tie diskusie prebiehajú, ale podľa mojej mienky v omnoho, omnoho menšej miere, ako by sme potrebovali.

    Doteraz napríklad sa veľmi často hovorí o Súdnej rade ako o orgáne samosprávy justície, a pritom to nie je pravda. Koncepcia justície schválená týmto parlamentom hovorí o Súdnej rade ako o orgáne legitimity súdnej moci. Jediná publikácia, ktorá sa venuje pozícii Súdnej rady, ktorú poznám, naozaj je publikácia, v ktorej je publikovaná inauguračná prednáška prof. Sváka, ktorý tam definuje podstatu Súdnej rady a definuje ju ako orgán legitimity súdnej moci. Preto zloženie polovica sudcovia a polovica iné zložky moci, pretože moc aj sudcovská je odvodená od ľudí. Čiže aby na tej tvorbe sudcovskej moci participovali všetky zložky. Naozaj jediný článok, ktorý naozaj sa venuje podstate inštitúcie Súdnej rady, ktorý ja poznám, je článok prof. Sváka, ktorý bol jeho inauguračnou prednáškou.

    Takže áno, venujem sa tomu a diskutujem s ľuďmi na túto tému a pravidelne mám na túto tému stretnutia a pozývame nielen slovenských kolegov, aj kolegov zo zahraničia. Preto môžete mi vyčítať čokoľvek, ale nemôžete mi vyčítať to, že sa témou vážne nezaoberám, že nehľadám riešenia a že nemám dobrý úmysel. Keď to robíte, hovoríte jednoducho nepravdu. A ak ma za tú dobu trošku poznáte, tak to aj sami viete.

    Pretože ako chcete tvrdiť, že to všetko je o jednej osobe a o politizácii? Čo je politizáciou alebo čo je protiharabinovské na zverejňovaní súdnych rozhodnutí? Čo je politizáciou alebo čo je protiharabinovské na tom, že Súdna rada rokuje verejne a že si môžme vypočuť jej záznam? Čo je protiharabinovské na tom, že novinári sa môžu prísť pozrieť na výberové konania? Čo je protiharabinovské na tom, že výberové konanie od vypísania výberového konania po prihlášky do výberových konaní, po výsledky výberového konania, ktoré sú na internete, v ten deň, keď sa uskutoční výberové konanie, sú na internete? Čo je protiharabinovské na novele Trestného poriadku, Trestného zákona, ktorý sme robili so sudcami a dokonca aj so sudcami Najvyššieho súdu, ktorí boli prítomní na tom kolokviu? Čo je protiharabinovské na novele OSP, ktorú sme robili so sudcami? V akom spore som ja so sudcami, keď s nimi tvorím návrhy zákonov?

    Nemusíme sa zhodnúť na všetkom a nemusím sa ja zhodnúť ani na všetkom so sudcami. Koniec koncov istá miera pnutia medzi súdnou a výkonnou mocou a zákonodarnou mocou je niečo absolútne prirodzené, pretože o tom sú aj tie brzdy a protiváhy. Pretože každá tá moc má nejaký ten svoj záujem.

    Ale jedno, nemusíme sa zhodnúť, ale jedno platí určite, každý sudca v tejto republike vie, že keď vediem ministerstvo spravodlivosti, zavádzam pravidlá a tieto pravidlá dodržiavam. A to je to, na čo sa každý sudca tejto republiky môže spoľahnúť. Budú nastavené pravidlá a tie pravidlá budú dodržiavané.

    Apropo, výberové konanie. Áno, sudcovia nie sú zvyknutí prihlasovať sa do výberových konaní. Ja verím, že tá klíma sa zmení. Ja mám rôzne príhody. Jedna príhoda sa týka aj výberových konaní. Prišli za mnou a spýtali sa ma: "No a kto sa má prihlásiť?" Ja hovorím: "Mne to je jedno, však bude výberové konanie." "No ale kto sa má prihlásiť?" Hovorím: "Ja neviem, vy musíte vedieť, či sa chcete prihlásiť, alebo sa nemusíte prihlásiť." No ale oni sa neprihlásia, oni sú zvyknutí, že vždy minister povie, kto sa má prihlásiť. Nepoviem, kto sa má prihlásiť (potlesk), aj keď budeme trikrát opakovať výberové konanie, nepoviem, kto sa má prihlásiť, a na to sa môžu sudcovia spoľahnúť. A vedia to.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani ministerky v rozprave sa prihlásili páni poslanci Róbert Madej, Miroslav Číž, Dušan Jarjabek, Dušan Čaplovič, Martin Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, čiže celkom päť poslancov.

    Slovo má pán poslanec Róbert Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, reagujem na to, čo ste uviedli, pokiaľ ste hovorili o označovaní návrhu zákona číslom parlamentnej tlače, musíte rozlíšiť označenie návrhu zákona, to znamená obálky zákona číslom parlamentnej tlače, a obsahom návrhu zákona a obsahom dôvodovej správy, ktorá je podstatnou náležitosťou. Vy ste menili dôvodovú správu vtedy, keď už ste mali vyžiadané čísla parlamentnej tlače, na čo podľa môjho názoru oprávnení nie ste.

    Aspoň sme sa z vášho prejavu dozvedeli, že na ktorej strane, či na strane vlády, ministerstva, alebo na strane parlamentu došlo k pochybeniu.

    Ďakujeme pekne.

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pani ministerka, ja som predsa len človek, ste naozaj šarmantný démon, ja to rešpektujem a...

  • Ruch v sále.

  • Spravila síce šikovne, naozaj klobúkom dole, samozrejme, nemám šancu teraz v diskusii reagovať na to, čo ste všetko veľmi umne povedala, nepochybne, že medzi tou celou sériou opatrení sú niektoré veľmi zaujímavé, ja oceňujem. Samozrejme, problém je, že tá podstata naozaj smeruje k tomu Harabinovi a tam máme problém.

    O odbornej skúsim len jednu jedinú vetu z rozhodnutia Ústavného súdu 10/2005: "Úlohou Súdnej rady je teda zabezpečiť legitimitu sudcovskej moci" a ďalší výňatok, "súčasťou legitimity sudcov je aj vznik sudcovskej funkcie a kariérny postup sudcov."

    Tu je napr. moment, o ktorom teda keby ste dbali na tú legitimitu komplexne, tak by sme sa o tom vedeli porozprávať a situáciu zlepšiť.

    Takže počúval som veľmi pozorne vaše odborné argumenty, pani ministerka, vy poznáte, že dnes existujú z odborného prostredia veľmi vážne materiály, témy, ktoré oponujú váš návrh. Predpokladám, že druhé čítanie bude tým priestorom na to, aby sme sa potom tým jednotlivým veciam podrobne venovali a trošku sa nám aj tie pozície vyrovnajú, lebo budem mať aj ja primeranejší časový priestor.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Dušan Jarjabek ďalší - s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, ja som o démonoch naozaj nehovoril, ja som hovoril o demagógoch (povedané so smiechom) a to je trošku rozdiel. A myslím to naozaj vážne v tom zmysle, že vy keď ste trošku pritlačená k múru a tá argumentácia už aj vám nesedí ani po stránke profesnej, tak napríklad poviete vetu, ktorú ste povedali: "V dobrej viere sme nastavili systém" a tým sa snažíte ospravedlniť to, že ten systém povedzme nebol dobrý, nebol dostatočný, že ho opravujete a tak ďalej atď. atď. Len vy zabúdate na to, že aj my máme nejakú dobrú vôľu a tá dobrá vôľa sa nemusí zhodovať s tou vašou dobrou vôľou, toto keby ste láskavo rešpektovali a v tom prípade už nebudem hovoriť o žiadnej demagógii.

    Pani ministerka, znovu ste vo svojom monológu povedali osemkrát meno Harabin, ja som si to rátal. Osemkrát vás tento prízrak máta dňom i nocou, tak urobte, skutočne buďte veľkorysá, volali ste po diskusii, pustite Harabina preto, lebo vy to všetko zastrešujete a vy to dobre viete, tieňovo, keď chcete, pustite Harabina, aby mohol rozprávať v parlamente s vami. Pustite ho. Nebojte sa. Buďte trošku veľkorysá. Ja som presvedčený, že to bude nesmierne zaujímavé a pre mňa ako neprávnika určite ešte viac ako pre vás renomovanú právničku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel v jednej časti, čo mala pani ministerka vystúpenie, poďakovať za pravdivé slová. Hovorila o tom, že právna veda aj právne vzdelávanie nejako pokuľháva u nás na Slovensku, ono to už dlhodobo viac ako 10 rokov padá dole, najmä právna veda. Ale tým sa poukázalo aj na druhú stránku veci, pretože vysokoškolskí pedagógovia, pretože majú nízke platy, tak nerobia vedu, idú radšej robiť advokáciu. Ak majú vypublikovať nejaký právny vedecký, odborný článok napr. do Právneho obzoru, tak ho nebudú publikovať, lebo tam nič nedostanú za to, ale keď majú nejakú malú noticku vypublikovať v Advokátskom žurnáli, tak radi napíšu, lebo dostanú trikrát, štyrikrát toľko.

    A toto je zásadný problém, ak chceme mať naozaj aj kvalitné analýzy, kvalitné expertízy, kvalitne vzdelaných študentov a, samozrejme, orientovaných nielen do praxe, ale aj do právnej vedy, aj právnej teórie, tak musíme urobiť všetko pre to a myslím, že aj zo strany rezortu spravodlivosti, aby sa finančne posilnila táto stránka vysokoškolských pedagógov na právnických fakultách, aby sa skvalitnila a, samozrejme, aj v oblasti právnej vedy.

  • Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Martin Pado, nech sa páči. Konštatujem, že pán Pado nie je prítomný v rokovacej sále.

    Chcem sa spýtať, pani ministerka, chcete reagovať?

  • Reakcia ministerky.

  • Tak poprosím dve minúty, z miesta, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Je to naozaj veľmi milé, pán poslanec, že takto oceňujete moje schopnosti, ba priam preceňujete, ale naozaj neovládam tento parlament, takže o tom rozhoduje tento parlament, či tu vystúpi predseda Súdnej rady, alebo nie.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Mojmír Mamojka, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, začína ma to konečne baviť s tým, že ďakujem kolegom za citácie, mám ďalšie dve citácie, ale už ich nepotrebujem, ale prosím.

    Ja len k tomu SME dve-tri vety, vôbec nechcem o tom hovoriť, to nie je vôbec také dôležité, ale nebuďme naivní. Ja vôbec nemienim to, čo som povedal v celom tom článku, aj keď je trošku to vytrhnuté z kontextu, ale každý je naivný romantik a romantický naivka, ak si myslí, že akákoľvek vysoká ústavná funkcia je v akomkoľvek demokratickom štáte obsadzovaná inak ako po minimálne istých koaličných debatách. Takí naivní asi nie sme, že je to inak, to je jedno, o akú funkciu ide, ide o mieru debát a mieru politizácie. Ale to len na úvod.

    Čo sa týka zase veci, prosím vás pekne, nechcem o tom, ja vystúpim, pán kolega, pri novele zákona o vysokých školách k vzdelávaniu a všetkému, čo sa toho týka, nechcem o tom hovoriť dnes, súvisí to priamo s vecou, aj keď veľmi, o vysokých školách, o právnickom vzdelávaní, nielen právnické vzdelávanie, my sme v bahne už teraz vôbec vysokoškolskom, nielen v právnickom vzdelávaní, ale to dnes necháme tak.

    Čo sa týka tejto veci, pani ministerka, ja dokonca verím, lebo poznáme sa dlhé roky, však to nie je tajnosť, ja verím, že dokonca to, čo hovoríte, a to, čo robíte, a opatrenia, ktoré navrhujte, myslíte absolútne úprimne. Ja vám verím. Ale ide o to, že nie vždy možno ste už sama pánom tých opatrení alebo tej cesty, ktorá má viesť k zefektívneniu justície v tom najširšom ponímaní, pretože sama ste povedali tu, že žijeme v istej etape. Slovenská republika má 17 rokov, justičná sféra v tom najširšom zmysle je jedna nesmierne silná oblasť reprezentujúca súdnu moc vedľa zákonodarnej a výkonnej. Sme strašne mladý štát, ten systém je určitým spôsobom zažitý, zabehaný, ja som sám neraz povedal veľmi otvorene, že nevravím, že je ideálny, vôbec nie. Ale ide o to, že my nemôžeme po 17 rokoch samostatnosti Slovenskej republiky určiť chybne diagnózu a nasadiť chybné lieky. Je to otázka podľa mňa nie odbornosti, tu napriek tomu, že je právnické vzdelávanie, a nielen právnické, je v kríze iste z rôznych dôvodov, tak ja myslím, že nechýba odbornosť, chýba - a to súhlasím - niekedy dostatočná odvaha a morálka rozhodnúť spravodlivo. A to je určitá vývojová etapa, ktorú neimplantujete umele a za každú cenu dnes, zajtra, lebo to chceme. To je, bohužiaľ, je to tak, je to proces, to je vývoj ako človeka, štátu, systému atď.

    Takže ja musím byť tvrdý, musím mať ťah na bránu, ak chcem systém ovplyvniť, ale musím byť realistický. Čo tým chcem povedať? Mne skutočne zaváňa nesystémovosť, nemám to slovo rád, lebo tu sa často používa slovo reforma, vôbec o reformu nejde, alebo systémové opatrenie, keď nevieme, čo máme povedať a chceme, aby to vypadalo múdro, povieme, že to nie je systémové. Ale tu si naozaj myslím, že nie je systémové, ja som to už povedal neraz aj vám, koncentrovať nádej do zefektívnenia činnosti justičného stavu len na dve veci, a to je kontrola verejnosťou, nikdy som nepovedal, že to nemá zmysel, nech to tam je, ale to je ten čriepok z celkovej mozaiky, a pokiaľ tu nebudem prezentovať synergický efekt cez určité - sumu viacerých opatrení, efekt sa nedostaví a budete sama veľmi sklamaná, ale aj my všetci.

    Druhý uhol pohľadu je skutočne tá personifikácia problémov. Ja viem, že, opakujem, že vy aj možno si myslíte, že to tak nie je, no ale z tých jednotlivých krokoch za ten rok a tri mesiace to jednoznačne vyplýva. Ja nechcem sa tým zaoberať, už ja som vystúpil na margo tej kauzy, ale viete, prepolitizovanosť. Ja si fakt úprimne myslím, že tu hovoriť z vašej strany o prepolitizovanosti toho, čo bolo predtým, je dosť odvážne, pretože ja som naozaj prepolitizovanejšiu cestu k voľbe kandidáta na funkciu nevidel, ako bola voľba kandidáta na generálneho prokurátora. Takže ja by som radšej o prepolitizovanosti pomlčal.

  • No, čo sa týka systému, opakujem ešte raz, nemôžem systém ako taký určitým spôsobom zabehnutý meniť vytrhnutím z kontextu. Osobne sa domnievam - a teraz idem k veci -, že pokiaľ sa nebudete venovať cez pána Jurzycu spolu vzdelávaniu, spôsobu kreovania sudcov, súhlasím osobne s pravidelným hodnotením sudcov s tým, či doživotne, či nie. Osobne si myslím vecne, už sa nezaoberajme personifikáciou veci, už sa nezaoberajme hmotným právom, zjednodušujem, zamerajte sa na kardinálnu novelu procesnoprávnych predpisov na urýchlenie konania, či Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, alebo aj zákon o správnom konaní, má 45 rokov, voľajako tak funguje, ale ja si myslím, že vecne tam je cesta, nielen tam, ale aj tam. A pokiaľ nespojíte všetky možné vecné, formálne, obsahové opatrenia vrátane, áno, vymedzovania zodpovednosti tam, kde to je namieste, efekt sa nedostaví. A keď sa bude dostavovať, len postupne, lebo je to systém, ktorý ide istou zotrvačnosťou.

    Neviem, asi toľko k tomu. Nebudem sa zaoberať tlačou a tými vecami, čo pán poslanec Madej hovoril, lebo má v mnohom pravdu a sme právnici, nemôžme ani to podceniť, lebo forma facet rei - forma robí vec vecou.

    No ale opakujem ešte raz, a tým končím, tie jednotlivé kroky, či cez novelu zákona o Generálnej prokuratúre, alebo snahu zmeniť ústavu v tomto zmysle, alebo novely zákonov o sudcoch a prísediacich, tieto jednotlivé kroky, skúste sa tak systémovo, máte v rodine šachové myslenie, zamyslieť sa nad tým. Tie jednotlivé kroky naozaj dláždia cestu, ktorá je jemne podozrivá. Ja by som sa rád mýliť, ale mne to tak vychádza, že je tam naozaj snaha príliš rýchlo, násilne, neelegantne ovládnuť to, čo v štáte musí byť nezávisle, pretože potom sa na právny štát a demokraciu môžme len hrať.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy sa prihlásila teraz navrhovateľka pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že táto debata sa postupne začala naozaj veľmi dobre rozvíjať a zhodneme sa, aj pán poslanec Čaplovič, aj pán poslanec Mamojka, že áno, od škôl to začína. A zhodneme sa aj v tom, že vývoj, zotrvačnosť majú svoj vplyv, o tom som koniec koncov hovorila. A tá zotrvačnosť, ktorá so sebou nesie tie neformálne pravidlá, ktoré sú mnohokrát silnejšie, ako tie pravidlá, ktoré tu dohodneme, samozrejme, znamenajú, že ten kýžený cieľ, ktorý pred sebou máme, ako by mala justícia fungovať, nie je, samozrejme, dosiahnuteľný takto lusknutím prsta jedným zákonom zo dňa na deň, že je to cesta, po ktorej ideme, a že to svojím spôsobom možno robíme pre naše deti, verím, že tie staršie a nie tie mladšie.

    Napriek tomu ale musím položiť jednu otázku, lebo ja počas toho predchádzajúceho roka som tu stála veľmi často, pretože ja súhlasím s vami a opäť sa zhodneme, pán poslanec Mamojka, súhlasím s vami, že ten efekt sa môže dosiahnuť len nejakou masou čiastkových opatrení, ktoré dokopy vytvoria celok, ktorý vytvorí tlak na efektívny a fungujúci systém, a, samozrejme, aj tá masa opatrení sa prejaví s určitým časovým odstupom.

    Ja som tu stála tak často preto, pretože presne tohto som si vedomá, a preto sme v legislatívnom pláne na rok predchádzajúci aj ten, ktorý mám pred sebou, si dali také množstvo úloh a zákonov, aby sme tú skladačku vyskladali, aby sme ju vyskladali čo najskôr. A ja naozaj kladiem otázku, dnes je na stole novela ústavy, ktorá hovorí o oddelení funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Mimochodom je to v programovom vyhlásení vlády. Pán poslanec Madej sa opäť dnes mýlil, keď povedal, že to nie je. Okrem tohto návrhu, ktorý sa môže osobne týkať osoby súčasného predsedu Najvyššieho súdu, pretože keby prešiel tento návrh, tak namiesto dvoch funkcií by mu zostala len jedna.

    Povedzte mi to konkrétne ustanovenie, ktoré sa konkrétne dotklo kompetencií predsedu Najvyššieho súdu? Tak mi povedzte to konkrétne ustanovenie? Je to zverejňovanie rozhodnutí? Sú to verejné výberové konania? Je to verejné zasadnutie Súdnej rady? Ako sa ho dotkne konkrétne, keď si obvod každého krajského súdu bude voliť svojho zástupcu v Súdnej rade? Povedzte mi to ustanovenie a potom to môžete tvrdiť. Nastavujeme systém, hľadáme slabé miesta v systéme a nastavujeme systém.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami, pretože to bolo vystúpenie v rozprave, predpokladám, pán poslanec Číž, že chcete s faktickou vystúpiť, nie s procedúrou. Takže prepnite pánovi Čížovi tiež potom dve minúty. Pani Jana Laššáková a pán poslanec Mojmír Mamojka. Celkom traja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, počúvam tú diskusiu veľmi pozorne, pani ministerka, ale my hovoríme o zmene Ústavy Slovenskej republiky, kde by sa mala oddeliť funkcia predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, nehovoríme o žiadnych zverejňovaniach rozhodnutí na internete, nehovoríme o žiadnych výberových komisiách. Hovoríme o tom, že táto zmena, ktorá začína zmenou ústavy a potom následne aj ďalšími zákonmi, ktoré teraz prerokúvame, je účelová a vôbec nie je systémová.

    Ja som sa vás pýtala, či je spravená nejaká štúdia o tom, ako je to v iných krajinách, kde funguje Súdna rada ako ústavný orgán. Pokiaľ ja mám informácie, v tých krajinách, kde je zriadená Súdna rada, je predseda Najvyššieho súdu zároveň aj predseda Súdnej rady. Myslím si, že už tu bolo povedané v rámci vystúpenia, že to by to isté sa mohlo stať, aby rektor univerzity nebol šéfom rektorskej komisie alebo dekan fakulty aby nebol na čele nejakého kolégia. Ja si myslím, že je to úplne prirodzené a nie je dôvod na to, aby sa táto kompetencia menila. A zatiaľ na túto otázku ja som nepočula odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mojmír Mamojka, potom dostane slovo pán poslanec Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja som zabudol na jednu vec. Budem veľmi stručný. No, nie je to o tom, o kom to je, ale o čom to je. A ja som mal tú smolu aj šťastie byť skoro 26 rokov vo vedúcich funkciách, nie nominovaných, volených, nejak ma tam osud zaniesol a sám som sa na sebe presvedčil, okrem toho, čo som prečítal, na vlastnej koži, že ak v akomkoľvek riadiacom systéme oddelíte právomoc od zodpovednosti, a pokiaľ právomoc so zodpovednosťou nie je vo vyváženom pomere, nemôže ten systém z pohľadu riadenia fungovať. To som chcel povedať. Či sa to týka predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu, alebo prípadne predsedov krajských súdov.

    Právomoc a zodpovednosť musí byť prakticky v jednom a musí sa prekrývať, inak to nemôže ísť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. A teraz pán poslanec Miroslav Číž s faktickou poznámkou.

  • Pani ministerka, ja myslím, že môžem povedať, že uznáte, že my oceníme vecnosť diskusie. Len problém je ten, z toho vášho vystúpenia zase mám dojem, no, oddelenie Súdnej rady šéfa a oddelenie Najvyššieho súdu, aké má miesto a dôsledky z tohto rozdelenia, aké to má miesto alebo aký to má význam pri riešení hlavných problémov, aktuálnych problémov súdnictva? To je parciálny problém, kde si viem predstaviť tú diskusiu, pokiaľ by to nemalo tento personálny rozmer, ktorý tak kritizujeme, a možno o tom rozprávať. Ale obávam sa, či to bude oddelené, alebo spolu, sa absolútne nič nestane alebo vôbec to zásadným spôsobom neovplyvní aktuálny stav súdnictva, pani ministerka.

    A teraz skúsme sa pozrieť, asi ako my by sme mohli len tak veľmi cvične to skúsiť naformulovať, ktoré sú hlavné problémy súčasného súdnictva. Ja napríklad vidím problém naozaj vzťah štátu reprezentovaného predovšetkým teda výkonnou mocou vo vzťahu k súdnej moci. Asi ako má vyzerať? Ako vyzerá na jednej strane nezávislosť súdnictva ako chránená hodnota a na druhej strane nevyhnutná pracovnoprávna kontrola. Do akej miery vieme riešiť slobodu a nezávislosť v rozhodovaní, teda ale zároveň s tým spätá ale aj možnosť zneužitia tohto statusu tej nezávislosti, to je problém. Aké máme efektívne mechanizmy?

    Tretí zásadný problém, etika v súdnictve, otázka sudcovskej samokontroly, fungovanie systému, doriešovanie ho, všetky možné ďalšie riadiace akty, ktoré môžu v tomto smere vytvárať podhubie pre riešenie hlavných problémov.

    To znamená, tá hierarchia podľa môjho názoru stojí niekde inde, aká je štruktúra veci, v ktorej sa predkladajú tu, a práve to, v akej štruktúre to chodí sem, evokuje práve ten jednoznačný iba politický moment.

    Takže akonáhle získame aspoň trošku pocit, že ideme hľadať naozaj hierarchiu hodnôt, ktoré môžu zlepšiť súdnictvo na Slovensku, aspoň k tomu aktivity budú aspoň trošku zodpovedať, v každom prípade je to priestor na to, aby sme začali konečne niečo zmysluplne robiť.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pani ministerka, na faktické poznámky? Prosím vás, dajte pani ministerke z miesta priestor na dve minúty. Nech sa páči.

  • Áno, chcem reagovať, lebo tá debata je dobrá, takže chcem reagovať na pána poslanca Mamojku, pretože opäť s ním musím súhlasiť, pretože áno, je to aj o tom, že kto má kompetencie, má aj zodpovednosť. A akurát, že tu sa nám kumulujú funkcie, ktoré kde kompetencia a zodpovednosť v zásade nijako vzájomne nie sú skombinované. Pretože predseda Najvyššieho súdu má nejaké kompetencie, nejakú zodpovednosť, ktorá súvisí s riadnym chodom Najvyššieho súdu. Súdna rada má nejaké kompetencie, žiaľ, s nedoriešenou zodpovednosťou vo vzťahu k súdnictvu ako takému ako orgán legitimity súdnej moci. Tak jak ste to aj vy prečítali, pán poslanec Číž. A v skutočnosti, ak Súdna rada nie je dobre vedená dnes, tak zodpovednosť vyvodiť nevieme. Ani voči šéfovi Súdnej rady ako k šéfovi Súdnej rady, pretože tá pozícia je zafixovaná.

    Takže táto debata je dobrá a ja za ňu veľmi pekne ďakujem, pretože dáva šancu podľa mojej mienky, aby sme v druhom čítaní naozaj sa ešte raz dobre na tieto návrhy zákonov pozreli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledná do rozpravy je prihlásená pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Jana Dubovcová, nech sa páči.

  • No, ja som sa prihlásila do rozpravy kvôli čiastočne aj k tomu, čo som chcela povedať predtým pri návrhu ústavného zákona, ale v podstate, keďže veci spolu súvisia, tak sa to týka najmä tohto návrhu zákona o Súdnej rade. Ja chcem povedať, že tento návrh nie je predložený na tzv. zelenej lúke, ale skutočne nadväzuje na tie zmeny, ktoré sa v súdnictve robili v minulosti.

    Ste sa sťažovali počas rozpravy na to, že nebolo dostatočné množstvo materiálov alebo neexistujú určité názory a stanoviská odborné na postavenie súdnej moci, na trojdelenie moci. Tak upozorňujem vás na to, ktorí máte o to záujem, že všetky tieto veci vyšli v časopise Združenia sudcov Slovenska Justín, ktorý vychádzal niekoľko rokov, ktorého som bola aj ja šéfredaktorkou istý čas, a preto chcem povedať, že je tu súvislosť s tou minulosťou.

    V roku 1998 bola prijatá Európska charta o zákone pre sudcov a tam boli charakterizované orgány, ktoré by mali moderné justičné systémy mať, a citujem z tejto charty, že táto charta počíta s tým, že moderné štáty majú orgán, ktorý je nezávislý od výkonnej a zákonodarnej moci a skladá sa minimálne z polovice sudcov a ktorý vlastne rieši výber kandidátov na voľbu sudcov, ich prijímanie, menovanie, funkčný postup, kariéru. V rámci tohto orgánu sa vlastne rieši tá legitimita sudcov.

    Slovenská republika, keď robila reformu súdnictva, pretože naozaj je pravda, že súdnictvo nemalo svojho reprezentanta z hľadiska ústavných mocí, tak prijalo tento model a vytvorilo Súdnu radu Slovenskej republiky po dlhých diskusiách. Stalo sa to na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré platí dodnes. Je to Koncepcia stabilizácie súdnictva, ktorá bola prijatá ako uznesenie č. 1265 z roku 2001, a ja z tejto koncepcie, ktorá potom bola podkladom pre ústavu, pre čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa zaviedla Súdna rada ako orgán legitimity sudcov a potom neskôr sa zavádzala na základe toho aj samospráva do súdov v roku 2004 zákonom č. 757.

    Ja vysvetlím z tej Koncepcie stabilizácie súdnictva rozdiel medzi charakterom a podstatou štátneho orgánu Súdna rada a orgánov samosprávy súdnictva a aj to, na čo tá koncepcia poukazuje, pritom keď ju táto Národná rada schválila, že čo treba v budúcnosti sledovať. A vlastne vychádzajúc z tejto koncepcie dnes sú tu predložené tieto návrhy.

    Čiže podľa Koncepcie stabilizácie súdnictva Slovenská republika si vybrala ako orgán legitimity sudcov Súdnu radu, ktorú musela zriadiť ústavou, čiže je to orgán, ktorý sa skladá zo všetkých troch mocí a ktorý v podstate sa má zaoberať a zaoberá sa kreovaním súdnej moci sudcov. Tento orgán v sebe musí zahŕňať aj spätnú väzbu orgánov verejno-politickej moci, ako sa uvádza v stabilizácii, voči súdnictvu. Tento orgán nie je orgán sudcovskej samosprávy, to vyplýva aj z jeho zloženia. Ak by to bol orgán sudcovskej samosprávy, skladal by sa iba zo sudcov. My sme si zvolili ale do súdov aj orgány sudcovskej samosprávy. To sú sudcovské rady. Tie majú vplyv iba na jednotlivom súde, nie na súdnictvo ako celok, ale dovnútra súdu a sú vlastne opozitum voči štátnej správe a jej predstaviteľovi, správe súdu, čiže vlastne majú sa podieľať na správe súdu a sú opozitom voči predsedovi súdu, ktorého menuje minister.

    Takto je nastavený súdny systém v Slovenskej republike, pokiaľ ide o jeho organizáciu. No a v Koncepcii stabilizácie súdnictva sa píše, že pokiaľ v krajinách, lebo my sme vlastne vychádzali z medzinárodných dokumentov, keď sme to zriaďovali, pokiaľ v krajinách sa nachádzajú obidva tieto orgány, teda tak ako orgán sudcovskej legitimity, tak aj orgány sudcovskej samosprávy, potom bude v budúcnosti veľmi dôležité udržanie rovnováhy medzi orgánmi výkonu štátnej moci, najmä čo sa týka rozsahu, participácie orgánov sudcovskej samosprávy na výkone štátnej správy súdov, nie sudcov. A toto všetko sa netýka samotnej nezávislosti sudcov, pretože tá sa týka rozhodovacej činnosti. Teraz hovoríme vlastne o organizácii súdnictva, súdnej moci a o kreovaní súdnej moci.

    Čiže prešlo 10 rokov odvtedy, odkedy sme postupne tieto orgány v Slovenskej republike v rámci reformy dostali prostredníctvom ústavy a zákonov do života. A po 10 rokoch si myslím, že bez ohľadu na to, kto teraz zastáva jednotlivé funkcie alebo ktorá politická sila vyhrala posledné parlamentné voľby, je potrebné prehodnotiť tieto systémy, ktoré boli zavedené, a treba sa na nich znova pozrieť a zistiť, že či boli dobre nastavené, prípadne urobiť nejakú korekciu, čo takisto bolo v pláne. Pritom, keď sme tieto inštitúty zavádzali, ja sa hlásim k tomu, lebo som na tom tvrdo pracovala tiež v tom čase, tak boli diskutované témy, aké má byť zloženie Súdnej rady, kto tam má byť zastúpený, z koľkých členov sa má skladať. To, že sme navrhli, aby predsedom Súdnej rady v tom čase sa stal predseda Najvyššieho súdu, nemalo žiadnu väzbu, ani vecnú na chod súdnictva, ani na Najvyšší súd, ani na Súdnu radu, ani personálnu. Tento návrh vyplynul len z toho, že proste to bola istá taká nostalgia alebo presvedčenie o tom, že predseda Najvyššieho súdu je predseda najvyššieho odvolacieho alebo dovolacieho orgánu v systéme všeobecných súdov, a preto on by možno mal mať takúto funkciu zastávať. Čiže to, že sme to takýmto spôsobom navrhli, naozaj nemalo väzbu na nikoho a na nič, bolo to len vyjadrením toho, že vlastne ide o predstaviteľa najvyššieho orgánu všeobecných súdov. Čo sa týka fungovania Súdnej rady, tak takisto to nemalo väzbu.

    Preto je možné prehodnotiť, že či za uplynulých 10 rokov, ak fungovala Súdna rada, tak ako sme ju navrhli, že či spĺňa vlastne tie očakávania, ktoré sme od nej mali. V poslednom období je možné povedať, že Súdna rada často veľmi úspešne blokuje mnohé rozhodnutia, ktorými je vlastne, no ako napríklad, že nepreloží sudcov napriek tomu, že spĺňajú kritériá na preloženie a podobne. Proste je potrebné prehodnotiť aj fungovanie tohto orgánu a myslím si, že tento návrh, ktorý je predložený, plne proste vyhovuje tým požiadavkám tak, ako išli aj zvnútra súdnej moci na to, ako by bolo možné vylepšiť fungovanie týchto zložiek, ktoré sme si ako nové zaviedli.

    Ja preto prosím, aby sme sa naozaj zbavili emócií, pretože ide o veľmi dôležité veci, aby sme sa skôr pozreli na to, ako by sme to mohli do budúcnosti upraviť tak, aby to bolo funkčnejšie, aby sme sa poučili z toho, čo sme zažili v minulosti, tie plusy aby sme ponechali, a to, čo sa ukázalo ako slabé miesta, aby sme sa pokúsili riešiť, čím nevylučujem, že opäť po 10 rokoch, ak by sme to takto nastavili, sa nenájde niečo, čo nebude treba meniť. Je to prirodzený proces vývoja a verím, že Národná rada Slovenskej republiky sa k tomu takto aj postaví.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Dubovcovej sa prihlásili pani Jana Laššáková, pán Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Jana Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, aj v tejto diskusii tu odzneli určité návrhy a riešenia. Možno fakt treba prehodnotiť za tých 10 rokov tie pozitíva a snažiť sa legislatívu vylepšiť. Ale ako aj pani ministerka uviedla a ani vy ste vo svojom vystúpení to nejak celkom neuviedla, že Súdna rada nemá žiadnu zodpovednosť za svoju funkciu. Ja si myslím, že by bolo namieste, keby sme sa možno bavili o tejto téme a keby bola širšia diskusia.

    Ale my hovoríme stále, že táto zmena, ktorá je aj cez ústavu, zmenu Ústavy Slovenskej republiky, aj tieto zákony, ktoré na ňu nadväzuje, je vyslovene účelová a politická. Pretože je v ústave povedané, ako sa volí Súdna rada, že koľko členov volí Národná rada. Akonáhle bolo, je pri moci iná garnitúra, samozrejme, že chce si obsadiť aj Súdnu radu a vtedy to tejto politickej reprezentácii nemusí vyhovovať.

    Takže podľa mojej mienky tieto zmeny, ktoré sa robia, sa robia účelovo, pretože keby sa bol chcel zmeniť a zlepšiť systém, tak možno prídete s návrhom o zodpovednosti celej Súdnej rady vrátane možno nejakých ďalších alternatív a na túto tému by sme potom mohli diskutovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jarjabek je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, nechcem skutočne kaziť túto odbornú, výsostne odbornú debatu v tejto chvíli, ale odpovedzte mi ale naozaj úprimne, robili by ste túto novelizáciu, mám na mysli rozdelenie tých dvoch funkcií, o ktorých sa tuná bavíme 80 % času, robili by ste túto novelizáciu tohto zákona aj vtedy, keby na týchto dvoch stoličkách nesedel Dr. Harabin? A tri otázniky. Skutočne úprimne mi odpovedzte, či by ste robili túto novelizáciu, preto, lebo to ostatné ako keby bolo menej zaujímavé, hoci nie je. Ale pre tých neodborníkov ako ja, pre tých neprávnikov, ktorí sa na to skutočne pozerajú síce so záujmom, ale nemajú tie vedomosti odborné, ktoré máte vy, naozaj toto sa nám javí všetkým ako jediný dôvod.

    Preto opakujem moju otázku, robili by ste túto novelizáciu vtedy, keby tieto dve funkcie nemal Dr. Harabin?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Skúste sa prihlásiť. Dobre, nech sa páči.

  • Tak pokiaľ ide o pani poslankyňu Laššákovú, tak ja som veľmi rada, ak sa bude diskutovať o náplni Súdnej rady, pretože diskutovalo sa aj pri jej podstate vzniku o regionálnom princípe, o kreovaní predsedu, o zložení a kreovaní Súdnej rady, vlastne sme si vybrali tento model, ktorý teraz máme a mienime ho prehodnotiť. V tom čase bol predsedom Najvyššieho súdu, keď sa zakladala tá Súdna rada, bol predsedom Najvyššieho súdu, ak sa dobre pamätám, tak Štefan Harabin. Čiže z môjho pohľadu je úplne jedno, kto je predsedom Najvyššieho súdu a predsedom Súdnej rady, lebo po tých 10 rokoch alebo po tom určitom časovom horizonte je jednoducho potrebné prehodnotiť ten systém.

    Veď my sme ho zakladali takým spôsobom, že sme vychádzali len z teórie, my sme tu nemali žiadne praktické skúsenosti v Slovenskej republike, veď Slovenská republika nemala zastrešenie pre súdnu moc predtým nikdy desaťročia, čiže bolo to vlastne úplne niečo nové. A on tam vtedy bol a napriek tomu sme navrhovali teda toto, z toho, z takej úcty určitej k funkcii predsedu Najvyššieho súdu. Čiže nemyslím si, že u mňa napríklad toto by bola motivácia na prehodnotenie, že kto tam je.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pani ministerky, či... Nie, nechce zaujať stanovisko. V záverečnom slove pani poslankyňa ako spravodajkyňa tiež nie. A preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A začneme ešte ďalší bod, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona je pod tlačou 454 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 457.

    Opäť dávam slovo pani ministerke Žitňanskej, aby vládny návrh zákona uviedla. Spravodajcovať ho bude pani poslankyňa Jana Dubovcová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, naozaj veľmi krátko, pretože návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, je obsahovo prakticky identický ako návrh zákona, ktorý sme prerokovávali ako predchádzajúci bod. Ten rozdiel v týchto dvoch návrhoch je len v tom, že tento reflektuje fakt alebo prípad, že novela ústavy by nebola schválená, ktorú sme prerokovávali ako tlač 452.

    Rovnako ako predchádzajúci bod obsahuje táto predloha novelizáciu právnej úpravy Súdnej rady a zavádza sa voľba po jednotlivých obvodoch, ale to, čo je nosné a kľúčové a o čom sme možno dnes zatiaľ menej hovorili, je, že ide o novelu, ktorá zavádza - zavádza -, obnovuje systém pravidelného hodnotenia sudcu každých päť rokov, ktoré bolo predtým zrušené zákonom č. 517/2008, zavádza mechanizmus hodnotenia sudcov po jednom roku z dôvodu predchádzajúceho zistenia nedostatkov v práci sudcu a možno straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom. Súčasne sa navrhuje aj precizovanie úpravy procesu hodnotenia sudcu, zavádza sa nový právny inštitút, ktorým je ročný štatistický výkaz sudcu, ktorý bude zverejňovaný.

    Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu, zvlášť pre každé disciplinárne konanie, čím sa výrazne obmedzí riziko zneužitia disciplinárneho konania, čo je základným predpokladom pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu. Na účely občianskej kontroly disciplinárnych senátov bude ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených v Súdnej rade.

    V rámci právnej úpravy disciplinárneho konania sa súčasne reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré zrejmé nedostatky tejto právnej úpravy.

    K hodnoteniu sudcov by som chcela ešte uviesť, že áno, chceme zverejňovať štatistické výkazy sudcov každý rok a poviem aj prečo. Pretože to je veľmi dobrý nástroj na jednej strane na kontrolu práce, ale na druhej strane zverejnením chceme aj zabrániť možnému zneužívaniu právomoci zo strany výkonnej moci voči jednotlivým sudcom. V súdnom manažmente predsedovia súdov majú všetky informácie k dispozícii, aby vedeli posúdiť prácu jednotlivého sudcu a v prípade potreby vykonať príslušné opatrenia, prípadne vyvodzovať zodpovednosť. To, čo sa stalo za predchádzajúceho volebného obdobia, je, že výstup zo súdneho manažmentu bol vyvedený aj na ministerstvo spravodlivosti k rukám ministra spravodlivosti. V čom je to zradné? Lebo ono to znie tak dobre. Predsa minister nekontroluje tých sudcov. To zradné bolo v tom, že

    1. vôbec nie je kompetencia ministra spravodlivosti, nemá tam čo robiť v tejto polohe,

    2. umožnilo toto, že sa mohol pozrieť na tých 1 200 sudcov a ten, ktorý nie je celkom po vôli alebo pohodlný, tak na toho sa tak pozrieme, či tam nie je náhodou nejaký prieťah na disciplinárku. A práve to selektívne vyťahovanie prípadov na disciplinárne stíhanie sa začalo používať ako nástroj moci.

    Ja nechcem, aby som mala sama jediná prístup k štatistickým výkazom všetkých sudcov, nepotrebujem to. Ja chcem, aby tieto údaje boli všetkým prístupné aj kvôli tomu, aby aj minister spravodlivosti bol pod verejnou kontrolou a dalo sa posúdiť, ako vykonáva svoje právomoci vo vzťahu k súdom a sudcom.

    Vo vzťahu k pravidelnému hodnoteniu by som chcela povedať ešte jednu poznámku. Na rozdiel od obdobia, keď už sme mali zavedené raz pravidelné hodnotenie sudcov, urobili sme isté zmeny. Tie zmeny sú v tom, že právna úprava exaktnejšie nastavuje proces hodnotenia sudcov a exaktnejšie nastavuje, aké súčasti má mať hodnotenie sudcov a čomu sa má venovať tak, aby bola vystihnutá nielen kvantitatívna, ale kvalitatívna práca sudcu. A čo je dôležité, a chcem na to upozorniť, keďže toľko hovoríme o tom politickom ovládnutí justície, hodnotenie sudcov, toto komplexné hodnotenie sudcov budú robiť predsedovia kolégií a grémií na jednotlivých súdoch, nie predsedovia súdov, ktorí sú v istom postavení vo vzťahu k ministrovi spravodlivosti, ale budú ho robiť predsedovia kolégií a grémií, ktorí podľa novely, ktorá prešla toto volebné obdobie parlamentom a je účinná od 1. mája, sú volení na jednotlivých súdoch a nie menovaní ministrom spravodlivosti.

    Považovala som to aj v kontexte predchádzajúcej debaty za potrebné jednoznačne pomenovať. Ja si myslím a som o tom presvedčená, že v systéme, kde sudca je volený a volený Súdnou radou a následne menovaný prezidentom na doživotie na rozdiel od ostatných ústavných funkcionárov, kde neexistuje nejaký ten pravidelný cyklus skladania účtov voči voličom, musí existovať nejaký mechanizmus, ktorým vlastne nahradíme tento volebný cyklus. Pretože aj sudca, tak ako každý z nás, musí mať motiváciu robiť dobre, a to aj pozitívnu a, žiaľ, sme ľudia, všetci tak fungujeme, aj negatívnu. A obe tieto zložky musia byť v rovnováhe.

    Preto si myslím, že zavedenie pravidelného hodnotenia sudcov je dôležité pre fungovanie systému, pre skvalitnenie práce systému a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegovia, panie kolegyne, prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Chcem vás len informovať, že po hlasovaní, kde budeme hlasovať o piatich zákonoch, vystúpi potom pani spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona a jeden je prihlásený k tomuto návrhu zákona do rozpravy písomnou formou, to je pán poslanec Beblavý. Keď skončí jeho vystúpenie, potom sa bude možné prihlásiť ústne.

    Takže vyhlasujem prestávku do 17.05 hod., poprosím všetkých, ktorí majú záujem zúčastniť sa hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály. Prestávka do 17.05 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím panie poslankyne a poslancov, aby zaujali svoje miesto v rokovacej sále, tak ako oznámil pán podpredseda Hort. Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    A poprosím teraz pána poslanca Kaníka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uviedol hlasovanie k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podpore cestovného ruchu, ktorý prerokovávame ako tlač 461.

    Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili. Prosím, uveďte hlasovanie, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení zákona č. 556/2010 Z. z., tlač 461.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci a bol vznesený jeden procedurálny návrh. Takže najprv budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Poslanec Vážny dal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za návrh, 76 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Keďže neboli prednesené žiadne procedurálne, iné procedurálne návrhy, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za, 55 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu, tak ako ho predložil pán poslanec Kaník, ktorý odporúča prerokovať zákon vo výboroch, určiť lehotu na prerokovanie zákona výborom.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za návrh, 3 proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dráhach a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 514/2009.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, tlač 469.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, prosím preto, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za, 57 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predložil pán poslanec Přidal.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 79 za, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím pani poslankyňu Vittekovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho predložila Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému

    vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste, ktorý prerokovávame ako tlač 451.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil nikto, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 66 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 65 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie návrhov.

    A poprosím pani poslankyňu Dubovcovú, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho Národnej rade predložila návrh uznesení k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ktorý návrh prerokovávame ako tlač 452.

    Pani poslankyňa, prosím o návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 452.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Madeja, ktorý zaznel v rozprave, ktorý znie, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 67 za, 76 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 78 za, 63 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 77 za, 59 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz vás, pani poslankyňa, poprosím, aby ste ako poverená spravodajkyňa k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade, Národnej rade predložili návrh uznesení k prerokovávanému návrhu zákona, ktorý prerokovávame ako tlač 453.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z.o Súdnej rade Slovenskej republiky a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 453.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 78 za, 66 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 79 za, 61 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky prerokované body 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich.

    Predtým ako pristúpime k rokovaniu o tomto návrhu zákona, vyhlasujem päťminútovú prestávku, po ktorej vystúpi pani spoločná spravodajkyňa Dubovcová. Do rozpravy mám prihláseného písomne pána poslanca Beblavého.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prestávka do 17.30 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy poslankyne, páni poslanci, poprosím vás... Pán poslanec Radošovský. Pán poslanec Kužma. Budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovávaním vládneho návrhu zákona o sudcoch a prísediacich. Návrh zákona uviedla a odôvodnila navrhovateľka za vládu Slovenskej republiky pani ministerka spravodlivosti Žitňanská.

    Teraz poprosím, aby zaujala stanovisko k predloženému návrhu zákona poverená poslankyňa ústavnoprávneho výboru pani poslankyňa Dubovcová. Nech sa páči, pani poslankyňa, dávam vám slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 454.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím o kľud v rokovacej sále, skončenie diskusných klubov. Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, svoje miesto. Radošovský, Glenda, nevyrušujte pána poslanca Federiča.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubovcová.

  • Ďakujem. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 454.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011, vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Je tretí v poradí už uvedených návrhov zákonov z prostredia justície, ktorý iným spôsobom rieši aktuálnu problematiku zavŕšenia legislatívneho procesu, v tomto prípade závisí od výsledkov prerokúvania návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky (tlač 452) a návrhu novely zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky (tlač 453).

    Predložený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa informuje, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálny vplyv, vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporúči uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 457 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za správu gestorského ústavnoprávneho výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SDKÚ vystúpi pán poslanec Beblavý, ktorému udeľujem slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť k návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za udelenie slova. Vážení kolegovia, dovolím si vás požiadať o chvíľku pozornosti.

    O tejto zmene zákona sa už dnes v snemovni hovorilo, keďže je tam dvojičkou aj ten zákon o Súdnej rade, ktorý obsahuje identický text, ale hovorilo sa o tomto zákone len v súvislosti teda s oddelením funkcie predsedu Najvyššieho súdu a šéfa Súdnej rady. Myslím si, že však treba upriamiť pozornosť aj prediskutovať inú vážnu tému, ktorá v tejto novele je upravená, a to je zavedenie systému hodnotenia práce sudcov aj s dosť významnými dôsledkami.

    Podľa návrhu zákona by mali byť sudcovia hodnotení každých päť rokov, ale aj za určitých ustanovených iných okolností, napríklad keď sa hlásia na vyššie miesto alebo keď sú disciplinárne stíhaní, a toto hodnotenie môže mať aj pomerne vážne dôsledky pre sudcov, konkrétne negatívne hodnotenia, ak teda nezískajú dostatok bodov a budú hodnotení ako nevyhovujúci, môže, je hodnotené ako vážne, teda najprv disciplinárne previnenie, potom vážne disciplinárne previnenie a nakoniec až tak závažné, že môže viesť k strate funkcie sudcu. To znamená, že sudca, ktorý bude hodnotený kriticky, môže byť pokarhaný, môže mať znížený plat, a to až dokonca veľmi výrazne, a môže byť teda nakoniec až odvolaný z funkcie, ak bude trikrát negatívne hodnotený, a to je pomerne vážny zásah do fungovania súdnictva, ktorý treba prediskutovať, a preto si dovolím k nemu vystúpiť.

    V tejto súvislosti by som chcel diskutovať o dvoch otázkach. Jedno je, či je takáto zmena potrebná, aké sú jej výhody, nevýhody a riziká a v nadväznosti na to možno aj predniesť určité odporúčania do druhého čítania.

    Treba uviesť, že možnosť hodnotenia sudcov a aj takéto dôsledky, aké tu máme, nie sú určite vlastné všetkým súdnym systémom. Sú súdne systémy, kde systémy hodnotenia sudcov neexistujú a nemajú dôsledky. Otázka je, načo sa takéto súdne systémy spoliehajú? To znamená, že ak nie je možné vlastne prácu sudcu hodnotiť a k tomu vyvodiť konzekvencie, na čom stojí fungovanie súdnictva v takýchto krajinách. Ak sa na to pozrieme, väčšinou stojí na túžbe po rešpekte a uznaní sudcov, ktorá im bráni robiť veci, ktoré spoločensky znevažujú ich funkciu, čiže individuálne alebo korporatívne stojí na prísnom výbere a overovaní charakteru budúcich sudcov. To znamená, v spoliehaní sa na tom, že ak už správne vyberiem, nemusím potom následne a má veľmi malé riziko toho, že musím riešiť. Stoja, samozrejme, na možnosti sudcov, ktorí sa vážne previnia, ich vždy odvolať, to také poistky, samozrejme, má každý systém, ale nevyžadujú hodnotenie, pretože spoliehajú na to, že takto prísne vybraní a - by som povedal - spoločensky vážené osobnosti budú podávať štandardný, štandardný výkon, a preto hodnotenie by prinieslo viac rizík ako výhod. Vychádza sa určite z filozofie anglického právnika, to znamená, že ak niečo kultivujeme sto rokov pomaly, tak to bude fungovať, bude to pekné a estetické a nemá význam to každý rok strihať ani hodnotiť.

    Otázka, ktorú si treba položiť ešte, či sa na takéto vlastnosti môžme spoľahnúť na Slovensku. Odpoveď je, že nie. Treba to najmä zdôrazniť, že nie preto, že by naši sudcovia boli en bloc zlí, ale preto, že sú rôznorodí a to je skutočným dôvodom zavedenie tohto systému hodnotenia.

    To si dovolím zdôrazniť preto, že či už vládnej koalícii pani ministerka, alebo teda tým, čo tieto reformy presadzujú, je často zo strany opozície vtláčaná pečať, že en bloc nálepku sudcov ako zlých, nevýkonných, neschopných, skorumpovaných, môžme si dodať ľubovoľné množstvo negatívnych prídavných mien, a preto keby to tak bolo, tak by sa nezavádzal systém hodnotenia, pretože by nepomohol. A to z jednoduchého dôvodu, že tento systém je založený na tom, na tom, čo Angličania volajú peer review, teda hodnotenie ostatnými, by som povedal, súpútnikmi alebo blízkymi ľuďmi v tom význame, že sudcov v tomto systéme budú hodnotiť iní sudcovia. To znamená, že sudcov nebude hodnotiť ani minister spravodlivosti, ani občania, ani poslanci, budú ich hodnotiť iní sudcovia. No a keby sme verili, že sudcovia sú en bloc zlí, tak nemá význam im dávať, aby sa sami hodnotili, lebo to nepovedie k ničomu. To znamená, že tento samotný fakt dokazuje, že tieto reformy sú postavené na viere, že sudcovia en bloc nie sú zlí, len sú rôznorodí a treba zahájiť proces postupnej očisty sudcovského zboru.

    V podstate tento systém je aj alternatívou niektorých návrhov, ktoré zaznievajú napríklad z úst súčasného ministra vnútra, ktorý hovorí skôr o riešení cez priamu voľbu sudcov, cez možnosť odvolávania sudcov, cez previerky sudcov, to sú riešenia, ktoré by sme museli prijať, ak by sme naozaj dospeli k tomu, že sudcovia ako skupina sú nenapraviteľní a neopraviteľní. Tento návrh však z takej filozofie nevychádza. To, samozrejme, ale aj spôsobuje určité jeho riziká. Tie riziká majú dve povahy, jedno je možnosť zneužitia voči individuálnym sudcom a druhá je naopak, teda či to vôbec niečo prinesie. Dovoľte mi, aby som povedal niečo k obidvom týmto témam.

    Ako to už bolo dneska veľakrát povedané, systém sudcovskej legislatívy prešiel stres testom pána Harabina, ktorý ukázal, že veľmi dobre zorganizovaný, veľmi cieľavedomý a veľmi zlým úmyslom vedený človek spolu so svojou skupinou okolo seba vie obrátiť existujúcu legislatívu do, by som povedal, uhlov a tvarov, ktoré si nikto nepredstavoval, keď tá legislatíva bola schvaľovaná. Z tohto pohľadu je preto nevyhnutné hodnotiť aj súčasný návrh, to znamená, opäť keby prišiel niekto, a teraz nemyslím pána Harabina, môže prísť úplne niekto iný aj s iným politickým krytím a predstavami, do akej miery je tento nový systém hodnotenia zneužiteľný voči individuálnym sudcom.

    Návrh obsahuje dve poistky, ktoré by tomu mali zabrániť. Jedno je, že rozdeľuje tie právomoci medzi tri skupiny, to znamená, hodnotenie sa bude skladať z troch hodnotení, ktoré bude vykonávať jednak predseda súdu, jednak predseda grémia toho súdu a ešte navyše aj osobitne určená komisia. To znamená, že aj keby niektorý z nich chcel či už z osobných alebo politických dôvodov ublížiť tomu uchádzačovi, nemalo by to stačiť, ak tie dve zachovajú neutralitu a kompetentnosť. A ďalšou poistkou je, že na ten najvyšší trest - odvolanie sudcu treba trikrát nevyhovujúce hodnotenie. To znamená, že opäť ak dôjde jednorázovo k takémuto niečomu, nemalo by, nemalo by to ešte stačiť. To znamená, možná obava je z toho, že sudca, ktorý, ktorý bude niekomu nepohodlný, za určitých okolností môže, môže byť vystavený určitej perzekúcii, ale tá perzekúcia by nemala dospieť do, do excesívnej miery a do tých najvyšších trestov.

    Toto považujem vo všeobecnosti za uspokojivé poistky, ale odporúčal by som v druhom čítaní predsa len stres testovať ten zákon najmä z hľadiska vzájomých vplyvov tých rôznych skupín. To, čo práve ukázal stres test Harabin, je to, že môžte mať rôzne orgány a jednotlivcov, ktorí sú navzájom nezávislí, a v skutočnosti môžu jednať koordinovane alebo byť navzájom ovplyvniteľní a môže postupne teda jednotlivec alebo skupina ovládnuť systém aj napriek existencii zdanlivo nezávislých inštitúcií od seba.

    Tak z tohto hľadiska by bolo dobré sa pozrieť aj na tento návrh, že či naozaj na všetko odhodlaná skupinka ľudí by nevedela ovládnuť povedzme dva až tri zdroje toho hodnotenia, a tak začať naozaj sudcov perzekvovať. Myslím si, že ak také riziko by aj bolo, je ho možné pomerne jednoducho napraviť tým, aby ako sa tie právomoci rekonfigurujú, a myslím si, že by to bolo vhodné.

    Druhé riziko je riziko obmedzenej účinnosti. To znamená, že naopak, nestane sa až tak veľmi nič s tým hodnotením. Ja osobne považujem za pravdepodobnejšie skôr toto druhé riziko, pretože práve, pretože pôjde vlastne o hodnotenie zo strany sudcov samých seba, tak skúsenosť zo žiadnej profesie, to sa, dúfam, nedotkne sudcov, je, že by profesia samú seba nejakým radikálnym spôsobom čistila a menila. To znamená, že naozaj to možno chápať skôr ako poistku proti sudcom, kto je v očiach svojich kolegov, sú viac-menej hanbou svojho stavu alebo nevýkonnou výnimkou svojho stavu. A myslím si, že ale takto má aj byť. Pri sudcoch a podobných orgánoch myslím si, že platí to, že radšej by mal byť ten systém nastavený konzervatívne a možno nedokázať pokryť niektoré prípady nevýkonnosti, ako byť nastavený až príliš flexibilne.

    Takže z toho hľadiska určite nie je dobré vzbudzovať očakávanie verejnosti, že sekera na sudcov zotne každého, kto sa čo len trochu spreneverí svojmu poslaniu. Skôr to bude, by som povedal, poistka naozaj na očividné a opakované problematické prípady, také, ktoré nie je možné postihnúť štandardnými disciplinárnymi prostriedkami. Samozrejme, už dnes môžme takýchto sudcov postihovať pri konkrétnych disciplinárnych previneniach, ale hodnotenie pomáha aj pri tých, ktoré samotné disciplinárnym priestupkom ako takým dnes nie sú.

    Napriek tomu vidím v tom hodnotení dva, jeden ďalší prínos a mám potom k nemu dve odporúčania. Myslím, že bude tam aj psychologický účinok. Pretože je známe aj v psychologickej literatúre, aj z teórie ľudských zdrojov, že samotný efekt hodnotenia má účinok na jednotlivcov, na aktérov. Ľudia majú prirodzenú tendenciu chcieť byť úspešní, chcieť byť tak vnímaní, chcieť byť rešpektovaní. To znamená, že psychologický účinok hodnotenia, najmä ak bude vnímané ako naozaj neutrálne a objektívne na danom súde, je, myslím si, bude silný. Môže to fungovať aj ako určité varovanie tým sudcom, ktorí možno nepatria nutne medzi nejakú zavrhnutiahodnú skupinku, ale jednoducho za daných okolností si nevykonávajú svoju prácu úplne ideálne a môže ich to aj navrátiť trochu na lepšiu cestu.

    Takže ten psychologický účinok vidím pozitívne, ale napriek tomu sa mi zdá, že by bolo vhodné zvážiť v druhom čítaní dve otázky.

    Jedna je, do akej miery zahrňujú toto hodnotenie aj do výsledkov konkurzu. Lebo dnes sa v tom návrhu hovorí, že hodnotenie sa vykoná, ak sa niekto uchádza o funkciu sudcu na vyššom súde, ale potom vlastne nijak neustanovuje, že by sa to hodnotenie zohľadňovalo oficiálne v tom výberovom konaní. Tak myslím si, že ak chceme dať možnosť na základe hodnotenia niekoho, prípadne zbaviť funkcie sudcu alebo ho preložiť na nižší súd, tak takisto by sme mali zahrnúť to, že by aj automaticky malo vplývať na jeho možnosť kariérneho postupu.

    A druhá otázka, ktorá je citlivejšia, tam si nie som až taký istý, ale dávam to predsa len na zváženie, je otázka zvýšenia nárokovateľného príjmu sudcu na základe hodnotenia. Lebo my sme mali v systéme sudcovské odmeny, ktoré, bohužiaľ, sme museli zrušiť, keďže sa ukázalo, že boli prideľované práve na základe bez kritérií a skôr ako nástroj priam manipulácie a ovládnutia systému. Otázka je, že či práve iná forma, ktorá by povedzme na to obdobie päť rokov, počas ktorého trvá jedno hodnotenie tým sudcom, ktorí napr. dosiahnu excelentné hodnotenie, aspoň nejak symbolicky nezvýšila príjem. Ten dôvod nie je ten, že by som si myslel, že rozdiel sto, dvesto, tristo eur mesačne zásadne zmení chovanie sudcu, ale skôr ten dôvod, že v tejto chvíli ten zákon obsahuje najmä negatívne stimulácie hodnotenia. To znamená, ak je niekto zle hodnotený, môže to mať dôsledky. Systémy motivácie mali mať aj svoju pozitívnu súčasť. Môže to byť v príjme, môže to byť v niečom inom, ale myslím si, že by to stálo za zváženie.

    V každom prípade som rád, že súčasné vedenie ministerstva a vláda nám predložili tento návrh, pretože je to naozaj snaha zmeniť aj psychológiu vnútri sudcovského stavu a dostať ho na určitú cestu pomalého a postupného zlepšovania, ktorá, ak vydrží, je realistická.

    Čo sa mi na tom návrhu aj páči, že to nie je hurá systém v tom, že zavedie sa systém a zase sa o rok všetci zhodnotia hneď a zaraz, lebo by to skončilo skôr formalizmom, ale zavádza postupné hodnotenie v priebehu piatich rokov. To si myslím, že je oveľa lepší postup ako rôzne hurá systémy, že aby sme ukázali účinnosť, urobme to hneď. Takže v tomto zmysle to vidím ako pomerne rozvážny návrh a myslím si, že jeho udržateľnosť v budúcnosti je aj vecou akceptácie sudcovskou obcou a v tom smere naozaj verím, že aj ministerstvo po jeho prípadnom schválení bude postupovať tak, aby akceptované bolo.

    V tej súvislosti teda môžem za seba kolegom len odporučiť, aby za tento návrh zákona, ktorý tento prvok obsahuje, hlasovali a prípadne aby sa v druhom čítaní doladili niektoré otázky, ktoré som otvoril.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Beblavý bol písomne prihlásený do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Madej. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja sa vo svojom vystúpení nebudem vyjadrovať ani nebudem rozoberať vecnú stránku ani obsahovú stránku predloženého vládneho návrhu zákona, skôr sa chcem vyjadriť k procedúre tohto návrh zákona.

    Pred malou chvíľou sme schválili zákon o Súdnej rade, neviem, či si kolegovia všimli, ale tento zákon o Súdnej rade, tlač 453, má tri novelizačné články. Novelizuje sa ním zákon o sudcoch a prísediacich a novelizuje sa ním zákon o súdoch. Teraz rokujeme o tlači 454, ktorá má tiež tri novelizačné články. Je to zákon o sudcoch a prísediacich. V čl. 2 sa novelizuje zákon o Súdnej rade, ktorý chcem povedať, že je identický s tým, ktorý pred chvíľou vládna koalícia schválila, a čl. 3, ktorý novelizuje zákon o súdoch. Nepamätám si, že by takéto totožné návrhy zákonov boli predložené na rokovania Národnej rady.

    Pani ministerka, vy ste zodpovedná za legislatívnu čistotu a za dodržiavanie legislatívnych pravidiel a myslím si, že vláda nepostupovala profesionálne, keď postúpila, schválila teda a posunula do Národnej rady na rokovanie takéto návrhy zákonov.

    Pani ministerka vyhlásila, že pokiaľ neprejde novela Ústavy Slovenskej republiky, stiahne zákon o Súdnej rade. Ja sa chcem opýtať, ale čo s tlačou 454, ktorá v čl. 2 novelizuje aj zákon o Súdnej rade?

    Podľa mojej mienky a podľa rokovacieho poriadku my by sme o tejto tlači nemali rokovať vzhľadom na to, že do druhého čítania boli schválené návrhy zákonov, teda zákon o Súdnej rade, o sudcoch a prísediacich a zákon o súdoch.

    Preto dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Už sme tu boli svedkami, že do Národnej rady bol predložený návrh zákona iný, ako bol v pripomienkovom konaní. Ja chcem apelovať na to, aby sme dodržiavali rokovací poriadok a aby sa znova nehlasovalo o zákone, ktorý už bol posunutý do druhého čítania. To, že sa zmenili články, ale obsah aj jednej tlače, aj druhej tlače je totožný, akurát sú zmenené články. Bolo by, pani ministerka, namieste, pokiaľ by boli dané do Národnej rady tri novely zákonov, samostatne zákon o Súdnej rade, samostatne zákon o sudcoch a prísediacich a samostatne zákon o súdoch, vtedy by to bolo aj legislatívne čisté.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Dostál s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej. Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

  • Ďakujem. Podľa môjho názoru to vysvetlenie, ktoré dala pani ministerka, bolo absolútne jasne a zrozumiteľné. Nie sú to dva identické návrhy. Jeden z tých návrhov je návrh pre prípad, že schváli parlament novelu ústavy, druhý z tých návrhov je pre prípad, že neschváli novelu ústavy a zostane zachovaný súčasný ústavný stav. Jeden z týchto návrhov, ak sa dostanú do druhého čítania, tak bude stiahnutý podľa toho, či bude, alebo nebude schválená novela ústavy. Mne to znie úplne logicky, neviem, čo je na tom nezrozumiteľné. Ďakujem.

  • Ja si vôbec to nemyslím, pretože pani ministerka môže stiahnuť tlač 453, ktorá obsahuje tri novely zákonov, a tlač 454 takisto obsahuje tri novely zákonov: zákon o sudcoch, zákon o Súdnej rade a zákon o súdoch. To znamená, že ja sa len pýtam, čo s tým potom, keďže aj jedna tlač, aj druhá tlač obsahuje totožné znenia článkov 1, 2, 3.

  • Pán poslanec Madej, ale ešte predtým požiadala o vystúpenie pani navrhovateľka ministerka spravodlivosti.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. My sme dlho hľadali technické riešenie, treba povedať, aj sme sa radili na Legislatívnej rade vlády, pani poslankyňa Laššáková. Články 1, 2, 3 nie sú identické. Pretože článok, ktorým sa novelizuje zákon o Súdnej rade, je iný v závislosti od toho, či prejde novela ústavy, alebo neprejde novela ústavy. Nepredkladali sme zákon, novelu zákona č. 385 osobitne, pretože aj tá má nadväznosť na predkladanú novelu zákona o Súdnej rade a sú v nej väzby, čiže nie sú to úplne oddelené dva zákony.

    Ja viem, že je to nie úplne typický spôsob predkladania zákonov, ale súčasne som presvedčená o tom, že nie je v rozpore s ničím, ani s rokovacím poriadkom Národnej rady. Pokiaľ prejde novela ústavy, tak ja stiahnem túto parlamentnú tlač, pokiaľ neprejde novela ústavy, stiahnem parlamentú tlač, ktorá bola prerokovávaná ako predchádzajúci bod.

    Myslím si, že je to omnoho čistejšie riešenie, ako reagovať potom v zákonoch nejakými rozsiahlymi pozmeňovacími návrhmi z pléna na situáciu, či prejde, alebo neprejde novela ústavy. To sa mi zdalo z hľadiska toho výsledného produktu, ktorý má byť v parlamente schválený zákon, ako horšie riešenie, ktorým by sme sa mohli dopustiť omnoho viac chýb.

    Hovorím, vláda si je vedomá toho, akým spôsobom predložila tieto návrhy zákonov. Dlho sme o tom debatovali na Legislatívnej rade vlády a myslím si, že sme to otvorene aj pomenovali. A pokiaľ som dobre počúvala aj informáciu, ktorú predniesla pani spravodajkyňa, tak aj v tej sa počíta s takýmto riešením. Takže myslím si, že je to spôsob, ktorý neporušuje žiaden zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Laššáková s faktickou poznámkou na vystúpenie.

  • Ďakujem pekne. No, nechcem byť škriepna, pani ministerka, ale v tlači 453 zákon o Súdnej rade mal celkom 28 novelizačných bodov, v tlači 454 má takisto 28 novelizačných bodov a prešla som si rad za radom a je to totožné znenie. Nemám čo k tomu viacej dodať.

  • Ďalší do rozpravy, ktorému udeľujem slovo, je prihlásený pán poslanec Madej. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak už možno po tretíkrát, ale nadväzujúc na to, čo bolo uvedené aj doteraz v rozprave, by som si dovolil zareagovať aj na predloženie tohto návrhu zákona.

    Pripájam sa k tomu, čo uviedla pani poslankyňa Laššáková, a to z hľadiska najmä legislatívnych pravidiel a procedúry pri tom, akým spôsobom bol predložený tento návrh zákona. Pani ministerka, možno je pravdou, že z hľadiska predloženia tohto zákona spôsobom, akým ste ho predložili, ste neporušili legislatívne pravidlá, možno je určite pravdou, že ste neporušili ani legislatívny poriadok, ale váš kolega, koaličný kolega, minister vnútra má na to taký veľmi dobrý herecký výkon, keď vidí niečo, čo sa mu nepáči, a povie: "To je škandál!"

    Ja si dovolím tieto slová prepožičať práve kvôli tomu, pretože si myslím, že z legislatívneho procesu, pani ministerka, v Národnej rade Slovenskej republiky robíte neskutočný cirkus. Predkladáte totožné návrhy zákonov dvojmo, pretože očakávate, že vám nejaký návrh zákona neprejde. To už naozaj nikto na svete nevidel, že vláda Slovenskej republiky predkladá do Národnej rady zákony s vedomím, že jej neprejdú a ako poistka bude predložený druhý návrh zákona, ktorý v takom prípade prejde legislatívnym procesom. Z Národnej rady Slovenskej republiky svojím spôsobom robíte slúžku alebo nejdem používať expresívnejšie výrazy, pretože to skutočne ešte svet nevidel, aby vláda totožné znenia zákonov v ďalších článkoch predkladala pre istotu a ešte, pani ministerka, ale skutočne politicky sa za to ani hlásiť nemáte, skôr si myslím, že skôr hanbiť, keď vyhlasujete, že idete vziať návrh zákona späť. Na to by minister mal byť pripravený ako na poslednú možnosť a nie predkladať návrhy zákonov s tým na vláde, že možno sa neschvália alebo neprejdú.

    Celé je to dôkazom, pani ministerka, o jednom cirkuse, o jednom prázdnom politickom geste predložením novely Ústavy Slovenskej republiky a na to nadväzujúcich právnych predpisov.

    Je mi veľmi ľúto, že z hľadiska formy táto forma najmä poznačuje obsah právnych predpisov, ktoré predkladáte, ale už pri treťom bode programu, pri ktorom prerokovávame vážnejšie tieto veci, je zrejmé, že sa dopúšťate vážnych, ak nie legislatívnotechnických, tak určite závažných politických chýb, ktorých sa tu nedopúšťali nikdy vaši predchodcovia.

    Nehnevajte sa, ale ja si skutočne nepamätám, že by v Slovenskej republike boli predkladané dva návrhy zákonov, že jeden z nich pre istotu minister stiahne. To už je čo za vláda? Prepáčte mi, naozaj.

    To už naozaj vláda vládne tak, že pre istotu nahodí dve udice, že možno sa ryba na jednu z nich chytí? Že hodíme dva návrhy zákonov, možno jeden prejde? Takáto vláda nám má vládnuť? No nehnevajte sa, ja sa s takýmto postupom v žiadnom prípade nestotožňujem.

    Mali by ste možno do budúcnosti rozmýšľať nad politickými postupmi, ktorým podriaďujete potom legislatívny proces, pretože to skutočne bude vychádzať tak, ako to v súčasnosti vychádza, a neocení to ani prax, ani súdnictvo a ani verejnosť, takéto vaše, bohužiaľ, musím to povedať, skutočne prešľapy.

    K samotnému obsahu návrhu zákona, pretože ten je možno podstatnejší ako táto forma, to nepochybne áno, si dovolím uviesť len niekoľko poznámok, pretože tento návrh zákona je skôr hodný druhého čítania a práce vo výboroch.

    Ako také nemožno absolútne odmietnuť hodnotenie práce sudcov. Ako každý zamestnanec v štátnej správe, verejnej sfére, funkcionár, človek, ktorý vykonáva činnosť v rámci verejnej správy, taktiež podlieha určitej kontrole a jeho činnosť by mala byť či už nadriadenými, alebo možno inými subjektmi hodnotená, kontrolovaná. V tomto principiálne možno určite teoreticky súhlasiť.

    Horšie je ale forma a obsah, akým spôsobom realizujete toto hodnotenie, ktoré by som si dovolil rád naznačiť niekoľko úskalí, ktoré v takom návrhu sa nachádzajú. Vami navrhované riešenie absentuje dôsledný individuálny prístup k posudzovaniu činnosti sudcu. Keď hovoríme o posudzovaní činnosti sudcu, ktoré vychádza aj zo štatistického výkazu, treba povedať, že sudcovia, jednotliví sudcovia vykonávajú aj iné činnosti, ktoré sú rovnocenné s výkonom súdnictva v rámci súdnej správy, správy súdov, samosprávy, disciplinárnych senátov, grémií, kolégií a tak ďalej.

    Je dôležité si povedať, akým spôsobom budú hodnotenia sudcov. V návrhu zákona je 5-ročná lehota, ktorá sa bude opakovať, a ja si dovolím opýtať sa, že 1 200 sudcov, a to je skutočne, pani ministerka, otázka pre vás, 1 200 sudcov budeme hodnotiť v 5-ročných intervaloch, čo znamená, že aj túto činnosť, táto činnosť bude určitou záťažou pre tých sudcov, ktorí budú túto hodnotiacu činnosť vykonávať. Bolo by dobré kvantifikovať, akým spôsobom dôjde k záťaži v rámci súdnictva, bolo by dobré kvantifikovať, akým spôsobom sa navýši záťaž jednotlivých sudcov, aby sme náhodou neskĺzli k tomu, že sa budeme každých 5 rokov štatisticky vykazovať a hodnotiť, a aby sme stihli popri tom niečo aj súdiť.

    Čo považujem za najpodstatnejšie a najdôležitejšie, je z hľadiska hodnotenia rozvrhnutie kritérií a bodov, ktoré môže v rámci hodnotenia prideliť konkrétna osoba. Tu osobne vidím najväčší problém v tom, že predseda súdu ako taký udeľuje 35 bodov, čo je veľmi veľká váha z celkového počtu 100. Uvedené uvádzam práve kvôli tomu, že predseda súdu môže hodnotiť sudcu len na základe štatistických ukazovateľov, ktoré v rámci Slovenska môžu byť, samozrejme, rôzne, na jednotlivých súdoch je aj iný nápad vecí. A poukazujem aj na výberové konania, ktoré prebiehajú a ktoré má súčasná vláda v záujme uskutočniť spôsobom, akým ich uskutočňuje, aj na základe právnej úpravy napadnutej na Ústavnom súde, kde nemáme pochybnosti o tom, že vláda Slovenskej republiky chce zasahovať do nezávislosti súdnictva, realizovať politické nominácie na funkciách predsedov súdov. 35 bodov síce nestačí na to, aby bol niekto zbavený funkcie sudcu, to mi asi dáte za pravdu, a tu možno vám chcem na tento argument reagovať, ale je to už veľmi blízka hranica, pri ktorej sa sudca môže cítiť ohrozený v prípade politickej perzekúcie a takejto vašej politickej nominácie, aké sa v súčasnosti na súdy dostávajú.

    Z uvedeného dôvodu len na základe týchto skutočností a možno aj ďalších, ktoré budú uvedené, nemám dôveru k hodnoteniu sudcov, tak ako je navrhnuté, ale, samozrejme, táto vec bude určite ďalej predmetom diskusie v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

    Z hľadiska procedúry, tak ako bola uvedená, ja odporúčam pani navrhovateľke, aby návrh zákona bol vzatý späť najmä z dôvodu, že vláda by nemala predkladať duplicitné návrhy zákonov. Predsa máme ustanovenie v zákone o rokovacom poriadku, ktorý určuje presnú lehotu, počas ktorej nemôžete návrh zákona predložiť, 6-mesačnú, opäť po jeho neschválení. Samozrejme netýka sa to tohto prípadu, ale per analogiam by sme si mali možno ctiť isté pravidlá a nepredkladať dva návrhy zákonov naraz preto, lebo by sme potom tú 6-mesačnú lehotu museli dodržať. Je to obchádzaním zákona zo strany ministerstva spravodlivosti a vlády Slovenskej republiky. Toto je z hľadiska procedúry celý jeden cieľ.

    Z uvedeného dôvodu si myslím, že návrh zákona ako taký by nemal byť prerokovávaný na tejto schôdzi, stotožňujem sa s tým procedurálnym návrhom, ktorý uviedla pani poslankyňa Laššáková, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. A v druhom čítaní, pokiaľ by skutočne bol do druhého čítania prijatý, posunutý, schválený, tak budeme uplatňovať pozmeňovacie návrhy, z ktorých sa budeme snažiť aspoň čo najviac, v najväčšej možnej miere znížiť politické zasahovanie a riziko perzekúcií sudcov osobného zneužitia zo strany súdnych funkcionárov voči sudcom, pretože toto je najväčšie riziko, ktoré zo súčasnej vlády v tomto zákone ja osobne vidím.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Madej bol posledný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči. Vidím, že s úsmevom a šarmom.

  • Ja chcem upriamiť pozornosť na § 11 a na prechodné ustanovenia, ktoré sú rôzne. Nie sú to identické návrhy. Pre poriadok. Tvrdili ste, že sú to identické návrhy. Nie sú to identické návrhy. Pokiaľ ide o článok, ktorý pojednáva o Súdnej rade, nie sú to identické návrhy, majú rovnaký počet bodov, ale nie sú identické tie návrhy. To je za prvé.

    Pán poslanec Madej, ešte by som vám rada niečo povedala. Keďže ste si osvojili pojem politické perzekúcie na súdoch, znova musím povedať, aby ste vážili slová a naozaj volili to, čo v tejto snemovni hovoríte. Ja za politickú perzekúciu považujem, keď je niekto z hodiny na hodinu disciplinárne stíhaný za to, že si dovolil verejne prezentovať svoj názor? S tým, že mu je zároveň doručený návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu? A je odchytený na námestí? A potom zázrakom po verejnej kritike o dva či tri dni na to je disciplinárny návrh stiahnutý s odôvodnením, pretože je politický tlak na to, aby bol ten disciplinárny návrh stiahnutý. To ja považujem za politickú perzekúciu! A to nedopustím pod mojím vedením ministerstva spravodlivosti! Vy ste to dopustili ako poslanec vládnej koalície!

    Ďakujem.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ja sa chcem vyjadriť k obsahu rozpravy. Pokiaľ ide o formálne náležitosti predloženého vládneho návrhu zákona, tak musím konštatovať, tak ako som povedala v úvodnom slove, že predložený návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti pre to, aby mohol byť prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky, čo sa týka formálno-právnej stránky, spĺňa náležitosti podľa § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    A trošku k tomu politickému, čo odznelo najmä v podaní pána poslanca Madeja, sa potrebujem alebo pociťujem potrebu sa vyjadriť k tomu, že prečo predkladá vláda návrh zmeny ústavy a potom vlastne ďalšie dve zákonné úpravy. Ministerka spravodlivosti ako predkladateľka alebo zástupca predkladateľa jasne vysvetlil dôvody, ale z politického hľadiska ja si myslím, že nepamätám si to jedine ja a myslím, že včera alebo predvčerom naposledy na tlačovej konferencii, ktorú mala politická strana SMER, ústami svojho predsedu opakovala a vytýkala tejto vláde, že si dala do programového vyhlásenia aj také návrhy právnych úprav, na ktoré sa vyžaduje, teda na zmenu ústavy, čiže na ktoré sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina, a poukazovali kriticky na to, že ako to vláda mohla urobiť, keď kvalifikovanú väčšinu nemá. No tak je tu predložený návrh ústavy, my nemáme kvalifikovanú väčšinu na schválenie takéhoto návrhu, preto sa uchádzame o podporu celého politického spektra. Ale vzhľadom na tieto vyjadrenia, ktoré opozičná strana SMER pravidelne dáva, tak nemôžeme predpokladať, že, resp. nemôžeme nepredpokladať, že sa nám napríklad nepodarí tú kvalifikovanú väčšinu získať, tak preto z opatrnosti takto predkladané návrhy.

    Ja si myslím, že keď po formálno-právnej stránke spĺňajú náležitosti, tak Národná rada je zákonodarný orgán a bude ich prerokúvať, lebo ak takto poslanci rozhodnú. To znamená, že nejde o žiadne zneužitie Národnej rady Slovenskej republiky, ale o logický, pragmatický a zákonom dovolený postup. Nie sú to žiadne politické chyby a nie sú tu ani legislatívnotechnické chyby v súvislosti s týmito návrhmi. To som považovala ako spravodajkyňa za potrebné povedať. Pokiaľ ide o samotnú akoby aktívnu legitimáciu na predloženie tohto návrhu vládou.

    Ale potom aj, čo sa týka obsahu, čo hovoril pán poslanec Madej, čo sa týka hodnotenia činnosti sudcov, súhlasíme s tým, že ak bude zákon v druhom čítaní, je potrebné pozrieť sa na obsah hodnotenia sudcov. V prvom rade ja budem, ak budem môcť tak objektívne posúdiť, sa budem snažiť, aby tie pravidlá boli nastavené tak, aby do budúcnosti bol minimalizovaný priestor na to, aby ktokoľvek mohol tieto pravidlá hodnotenia voči sudcom zneužiť. Lebo ja som sama zažila na vlastnej koži šikanu na súde, ktorá bola namierená na mňa. Čiže ak tu je niekto, kto vie, o čom hovorí, a kto čosi prežil, tak v tomto smere som to ja.

    No a pokiaľ ide o rozmiestnenie tých bodov, ako povedal, že predseda súdu má 35 bodov, tak musím povedať, že sudca je zodpovedný nielen za rozhodovaciu činnosť, ale aj za to, akým spôsobom si organizuje svoju prácu. To znamená, ak plynulosť konania je to, čo patrí do starostlivosti predsedu súdu, tak potom aj v tejto časti organizácia práce súdu podlieha a určitému dozoru alebo dohľadu predsedu súdu, a to je jediná vec, do ktorej predseda súdu môže v súčasnosti a zrejme bude aj v budúcnosti môcť, čo sa týka sudcovskej práce, nahliadať. Čiže hodnotí vlastne organizačné schopnosti toho sudcu a to, akým spôsobom si organizuje svoju prácu, a z tohto titulu má potom určitý počet bodov k dispozícii, aby sa mohol do toho hodnotenia zapojiť. Ak by sme predsedovi súdu takúto možnosť nedali, tak mu berieme jeden podstatný nástroj na to, aby mohol spravovať súd a aby mohol dosahovať efektívny výkon súdnictva. Nehovorím rozhodovacie činnosti, ale chodu toho súdu a chodu tých jednotlivých orgánov.

    Čiže z tohto dôvodu som toto považovala za potrebné už aj teraz vysvetliť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorý je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 99/1963 Občiansky súdny poriadok, ktorý prerokovávame ako tlač 455.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedla, predložila a odôvodnila pani ministerka spravodlivosti Žitňanská. Pani ministerka, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 455.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám v zmysle programového vyhlásenia vlády a plánu legislatívnych úloh návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.

    Základné ciele navrhovanej právnej úpravy spočívajú v posilnení nástrojov na zjednodušenie začatia konania, nástrojov na urýchlenie konania, ako aj nástrojov na zamedzenie obštrukciám účastníkov konania.

    Zámerom zmien vo vzťahu úpravy lehôt vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je spružniť rozhodovanie v osobitnej súdnej agende. Účelom zmien v úprave výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je odstrániť doterajšiu absenciu explicitnej právnej úpravy a reagovať na nedostatky, ktoré sa v tomto dôsledku vyskytujú v aplikačnej praxi, pričom prvoradým zámerom navrhovanej úpravy je ochrana záujmu dieťaťa.

    Pokiaľ ide o nástroje na zjednodušenie začatia konania, rezort spravodlivosti aktuálne pripravuje v rámci týchto nástrojov zverejnenie vybraných vzorov súdnych podaní, najmä vo veciach vyživovacích povinností, na svojom webovom sídle. S návrhmi tlačí v tejto prvej fáze nebudú spojené žiadne právne následky. Ich cieľom je ale uľahčiť prácu súdu, prácu účastníka pri vypracovaní podania. Model zverejňovania tlačív na webovom sídle rezortu spravodlivosti umožní rýchlejšie reagovať na prípadné zmeny, ktoré si vyžiada aplikačná prax.

    Navrhujeme tiež spružniť mechanizmus podávania návrhov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Medzi hlavné nástroje na urýchlenie konania patrí určenie procesných lehôt, v ktorých má súd vydať vybrané procesné rozhodnutia. Vo všeobecnosti návrh pracuje s 30-dňovými lehotami pre prvostupňové súdy a so 60-dňovými lehotami pre odvolacie súdy.

    Návrh obsahuje aj nástroje na zamedzenie obštrukcií zo strany účastníkov konania. V podobnom modeli ako už schválená novela Trestného poriadku.

    Možno by som upozornila ešte na dve zmeny, ktoré navrhujeme. V správnom súdnictve vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutí o slobodnom prístupe k informáciám sa navrhuje umožniť zo strany súdu aj rozhodnutie, ktorým zmení rozhodnutie o nesprístupnení informácie. A pokiaľ ide o príslušnosť súdu na konanie vo veciach ochrany osobnosti, sa navrhuje návrat k osvedčenej právnej úprave všeobecného súdu odporcu.

    Vážený parlament, poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

  • Vážená pani ministerka, reprezentujúca vládu Slovenskej republiky, chcem vás uistiť o tom, že parlament dôsledne a zodpovedne prerokuje predložený vládny návrh zákona, čoho dôkazom je aj vystúpenie pani spoločnej spravodajkyne, ktorú poveril ústavnoprávny výbor, aby zaujala stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja viem, že po prázdninách sme všetci už o takomto čase aj trošku unavení. Dovoľte, aby som predniesla...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Povedané so smiechom.

  • Dovoľte, aby som v prvom čítaní predniesla spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorý máme ako tlač 455. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam spravodajskú informáciu.

    Predmetný návrh bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.

    Konštatujem, že návrh po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Predpokladá pozitívny vplyv na sociálnu sféru a informatizáciu spoločnosti.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Ja len tu chcem povedať, že jedná sa už o neviem koľkú novelizáciu, som sa to snažila aj spočítať, ale tých novelizácií bolo veľa. Možno, pani ministerka, neviem, či by nestálo za to, aby bolo vydané nejaké úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku, aby sme mali ucelený predpis. To len taká moja vlastná úvaha, keď som videla, že skoro na pol strany sú uvedené tie novelizácie Občianskeho súdneho poriadku.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku dohodla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, že odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Toľko spravodajská informácia. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Chcem sa prítomných poslancov opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A poprosím pani ministerku spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predložila, odôvodnila a uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 468.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 468.)

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona sleduje dva základné ciele, a to spresnenie okruhu povinných osôb, ktoré zverejňujú zmluvy, a zvýšenie komfortu povinných osôb pri zverejňovaní objednávok a faktúr. Okrem týchto dvoch základných cieľov zákon ďalej rozširuje negatívny výpočet povinne zverejňovaných zmlúv, znižuje administratívnu záťaž pri zverejňovaní náročných častí zmluvy, ako napríklad technické predlohy, návody, výkresy a podobne. Ukladá povinnosť zverejňovať povinne zverejňovanú zmluvu nepretržite počas existencie záväzku vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Precizuje minimálne náležitosti, ktoré by malo obsahovať potvrdenie o zverejnení zmluvy. Zavádza možnosť, aby v prípade, že povinná osoba, ktorá má zverejniť zmluvu na svojom webovom sídle, nemá webové sídlo, sa mohla rozhodnúť, či zverejní zmluvu na webovom sídle jej zriaďovateľa, alebo tak ako doposiaľ v Obchodnom vestníku. A chráni záujmy povinných osôb pred sprístupnením argumentov v neprospech povinnej osoby, týkajúcich sa zmierovacieho konania arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania.

    Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie a odôvodnenie návrhu.

    Teraz poprosím pána poslanca Dostála, ktorého poveril ústavnoprávny výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku ústavnoprávneho výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (tlač 468). Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Predmetný návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Informuje ďalej, že návrh nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2011 č. 471 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Plním vaše želanie, pán spoločný spravodajca (smiech v sále), a otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nik z poslancov, preto ponúkam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci prítomní v rokovacej sále, máte záujem vystúpiť? Nie.

  • Reakcia z pléna.

  • Nezostáva mi nič iné, ako ukončiť rozpravu a prerušiť rokovanie o tomto bode programu a požiadať vás, pani ministerka, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky predložili ctenej Národnej rade a odôvodnili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorý prerokovávame ako tlač 478.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 478.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovolím si predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

    Tento návrh zákona vláda predkladá s cieľom vykonať legislatívne úpravy v určitých problémových okruhoch, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona v praxi.

    Predovšetkým ide o zmeny v oblasti koncentrácií podnikateľov, kde sa navrhuje upraviť novým spôsobom kritériá určujúce, či koncentrácia podlieha kontrole úradu.

    Ďalej sa navrhuje nový, tzv. dvojfázový proces posudzovania koncentrácií. V prvej fáze, ktorá je vymedzená lehotou 25 pracovných dní, budú vydávané rozhodnutia spravidla v zjednodušenej forme. Pôjde o prípady koncentrácií, ktoré nebudú vecne alebo procesne komplikované. V prípade závažnejších koncentrácií ich posudzovanie prejde do druhej fázy, ktorá je časovo obmedzená na 90 pracovných dní.

    Významnou zmenou je zavedenie nového testu pre posudzovanie koncentrácie, ktorý nahrádza doterajší test dominancie. Navrhuje sa tiež vypustenie povinnosti pre podnikateľa zaplatiť penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platením pokuty, keďže prax ukazuje, že tento nástroj sa v praxi neosvedčil a prinášal aplikačné problémy.

    Vážený pán predseda, poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie návrhu zákona.

    A poprosím teraz pána poslanca Solymosa, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Národnú radu informoval o stanovisku výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 478).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2011 č. 476 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o návrhu zákona. Nedostal som žiadne písomné prihlášky, preto sa chcem opýtať, či sa niekto z prítomných poslancov chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

    Chcem poďakovať pani ministerke spravodlivosti za predloženie viacerých vládnych návrhov zákonov aj pánom spoločným spravodajcom. Tešíme sa na druhé čítania, pani ministerka, kde to nebudete mať také jednoduché.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem navrhnúť, ak bude všeobecný súhlas, keďže nám zostáva ešte 15-minút do lehoty rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme prerušili rokovanie, keďže predkladateľom ďalších návrhov zákonov je minister financií a je ich viacej, odporúčam, aby sme v bloku prerokovali všetky vládne návrhy a začali o nich rokovať zajtra ráno o deviatej. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, prajem vám príjemný večer a dovidenia zajtra o deviatej na pokračujúcom rokovaní 22. schôdze Národnej rady.

  • Prerušenie rokovania o 18.43 hodine.