• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Čaplovič, Jánoš, Mamojka, Počiatek, Sidor.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, (tlač 340).

    Pán minister Mihál a spravodajca pán poslanec Brocka zaujali svoje miesta.

    A dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených rečníkov poslancovi Ondrovi Dostálovi. Ondrej Dostál sa nachádza v miestnosti? Nie. Putuje nakoniec.

    Pripraví sa poslanec Vladimír Matejička, nech sa páči.

  • Dobré ráno. Pán predseda, začnem svoje vystúpenie, aj keď vidím, že niektorí kolegovia strácajú poradia, veľa nás tu nie je, ale prednesiem si svoj skromný príspevok.

    Vážené kolegyne, jeden kolega, dvaja, pardon, spravodajca a pán minister, v úvodnom vystúpení za náš poslanecký klub kritizoval kolega Braňo Ondruš obmedzovanie odborárskych právomocí a vo všeobecnosti konštatoval, že toto je jediná oblasť v novele Zákonníka práce, v ktorej sa vláda dôsledne pridŕža svojho programového vyhlásenia. Rád by som pripomenul, že vláda sa v ňom už vlani vyhrážala, že zruší privilégiá odborov. A táto novela nás nenecháva na pochybách, aké privilégiá mala na mysli. Odborové organizácie a ich predstavitelia strácajú viacero kompetencií. Kompetencie, ktoré im vytvárajú možnosti, aby nielen formálne, na papieri, ale aj skutočne ochraňovali práva zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a zastupovali ich pri rokovaniach o lepšie pracovné či platové podmienky. Nadväzujem na kolegu Ondruša preto, lebo chcem na konkrétnom príklade ukázať, ako zákerne vláda proti zástupcom zamestnancov útočí a aké to bude mať dôsledky.

    Ale najskôr ešte jedna vlastná skúsenosť. Sám som bol niekoľko rokov šéfom odborovej organizácie na úrovne závodu, teda ani nie celého podniku. Zdôrazňujem to preto, lebo vláda sa usiluje vytvoriť falošný a nepravdivý dojem, že v novele Zákonníka práce siaha na akési privilégiá odborárskych bosov. Tento pojem je aj v médiách veľmi obľúbený, lebo, to si povedzme otvorene, zámerne sa tým vytvára obraz o akýchsi šéfoch, ktorí si žijú a užívajú na úkor radových členov a sú od nich úplne odtrhnutí, aby bolo verejnosti jasné o koho ide. Vždy sa pri slovách odborárski bosovia objavujú ľudia z vedenia KOZ či jednotlivých odborových zväzov, najmä šéfa odborového zväzu KOVO. Samozrejme, že je to lož, ale v tejto chvíli chcem zdôrazniť niečo iné. Novela Zákonníka práce sa nijakým spôsobom nedotkne fungovania zo života týchto, v úvodzovkách, odborárskych bosov, vláda sa síce tvári, že siaha na ich privilégiá, v skutočnosti však obmedzuje fungovanie odborárskych predákov na tej najnižšej, teda podnikovej úrovni či úrovni závodov alebo prevádzok.

    Táto novela neublíži ani Gazdíkovi, ani Mojšovi, ani Machynovi, ale vytvára vážne prekážky pre tých, ktorí obhajujú, bránia a zastupujú pracujúcich ľudí v jednotlivých firmách. Vlastná skúsenosť, na ktorú chcú upozorniť, spočíva v tom, že dobre fungujúce odbory v podniku či v závode a dobre fungujúci predák v základnej odborovej organizácii je veľmi užitočný človek nielen pre zamestnancov, ale aj pre manažment firmy. On totiž nefunguje len jedným smerom - od pracujúcich smerom k manažérom, ale aj opačne. Z vlastnej praxe by som mohol uviesť príklady, ako bolo našim šéfom výhodné odkomunikovať niektoré krízové, povedzme, nepríjemné situácie, nie priamo so zamestnancami, ale prostredníctvom mňa ako šéfa miestnych odborov. Dobrý odborový predák dokáže ľudí nielen nabudiť k boju za svoje požiadavky, ale aj upokojiť, keď sú ich predstavy nereálne. Ten, kto to nedokáže pochopiť, je zlý manažér.

    To, že súčasná slovenská vláda je partia veľmi zlých manažérov, je dnes jasné väčšine ľudí na Slovensku. A, bohužiaľ, táto novela Zákonníka práce to len potvrdzuje. Príkladom je navrhovaná zmena odseku 3 v § 240. Dnes je to tak, že firma musí poskytnúť odborovým predákom voľno, za ktoré dostanú normálne zaplatené, ak ide o zamestnancov daného podniku. Mesačný rozsah tohto voľna sa buď dohodne, alebo ak k dohode nedôjde, odsek 3 určuje minimálny rozsah voľna podľa počtu členov odborov v danom podniku. To isté platí aj pre zamestnaneckého dôverníka, resp. člena zamestnaneckej rady. Dôležité je povedať, že tento uvoľnený pracovník musí daný čas využiť iba na prácu súvisiacu s funkciou v odborovej organizácii, resp. v zamestnaneckej rade. A navyše, zamestnávateľ môže tohto človeka kedykoľvek kontrolovať, či dohodnutý čas, ako využíva, či ho napríklad nezneužíva na súkromné účely a podobne.

    Predkladanou novelou však vláda navrhuje, aby sa toto ustanovenie zmenilo tak, že v podstate nebude odborovému predákovi alebo členovi zamestnaneckej rady garantovať žiadne platené voľno na prácu so zamestnancami. Teraz by mohol pán minister nesúhlasne poskočiť alebo zakrútiť hlavou. Možno ste si, pán minister, urobili poznámku pre vaše záverečné vystúpenie, ale netreba. Ušetrím vám čas. Ja viem, že podľa návrhu, citujem, "zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno". Čiže nejaké voľno mu poskytnúť musí. Lenže zatiaľ čo doteraz v prípade nedohody stanovoval Zákonník aspoň nejaké povinné minimum, teraz už tento paragraf hovorí, že je to na dohodnutý čas, ale už nehovorí čo sa stane, ak sa odbory či zamestnanecká rada so zamestnávateľom nedohodnú. A druhý veľmi dôležitý moment, za slová "zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy" dopĺňate slová "alebo bez náhrady mzdy", čo dáva právo šéfovi firmy samostatne rozhodnúť, či to bude voľno platené alebo neplatené. Toto bude mať celkom konkrétne negatívne dopady. A to v tom, že ak sa bude chcieť odborový predák v podniku venovať svojim odborárskym povinnostiam a šéf firmy mu na to platené voľno nedá, bude to môcť robiť len vo voľnom čase. V mnohých prevádzkach - a ešte, keď chcete predĺžiť týždenný pracovný čas a zvýšiť celkovú povinnosť pracovníkov, pokiaľ ide o nadčasy, až na 550 hodín ročne, čo sú celé tri pracovné mesiace navyše - aj pri dobrej vôli tohto človeka jednoducho nebude fyzicky mysliteľné, aby sa to dalo stíhať. Neverím, že si predstavitelia vlády neuvedomujú praktické následky tejto zmeny. V podnikoch sa výrazne zmenší počet ľudí, ktorí budú vôbec schopní robiť odborársku činnosť. V mnohých firmách sa dostane na nulu, čo bude znamenať praktickú likvidáciu základných odborových organizácií.

    Podlá falošnosť tohto ustanovenia spočíva aj v tom, že takto likvidačne sú nastavené pravidlá aj pre fungovanie zamestnaneckej rady, ktorou sa neustále oháňate ako lepším a reprezentatívnejším zástupcom zamestnancov. V skutočnosti bude nefunkčná. A jej predstavitelia budú len bábkami v rukách manažmentu podnikov, zamestnancom sa nebudú venovať vôbec, alebo len vtedy, keď to bude vyhovovať šéfom firmy. Musím upozorniť, že takáto zmena je, ak nie v priamom rozpore, tak rozhodne ide proti zmyslu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať a naň nadväzujúceho odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 143/1971 o ochrane a podmienkach zástupcov pracovníkov v podniku. Podľa oboch dokumentov majú mať zástupcovia zamestnancov v podniku vytvorené podmienky na nezávislú a nerušenú činnosť. Vychádzajúc z týchto dvoch medzinárodných dokumentov je aspoň určenie minimálneho rozsahu pracovného voľna s náhradou mzdy alebo už aj bez tej náhrady mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne, resp. funkcie na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka priamo v zákone potrebné pre prípad, že zamestnávateľ nebude ochotný rešpektovať práva zástupcov zamestnancov a nedohodne sa na ich uvoľňovaní na výkon funkcie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, podobne negatívne dopady nie na odbory ako na organizáciu, na jej, ako radi hovoríte, bossov, ale na radových zamestnancov v podnikoch bude mať zmena ods. 7 v § 229, ktorý rieši rozdelenie kompetencií medzi základnou odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou. Podľa návrhu odborová organizácia stratí práva na spolurozhodovanie a právo na kontroly, čím dôjde k diskriminácii odborov, pričom sa nezohľadňuje ich právne postavenie, keďže na rozdiel od zamestnaneckej rady majú právnu subjektivitu. Takže môžu sa zaväzovať voči zamestnávateľom, môžu ručiť za svoje záväzky. Aj v tomto prípade navyše dochádza k rozporu s čl. 5 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 135/1971 o ochrane a podmienkach zástupcov pracovníkov v podniku, v ktorom sa uvádza: "Ak sú v tom istom podniku zástupcovia odborov a aj volení zástupcovia, je treba urobiť vhodné opatrenie, aby sa zabezpečilo, že volení zástupcovia nebudú zneužití na oslabenie postavenia príslušných odborov alebo ich zástupcov a podporí to spoluprácu vo všetkých podstatných otázkach medzi volenými zástupcami a príslušnými odbormi a ich zástupcami."

    Vážené kolegyne a kolegovia, verím že som na konkrétnych faktoch s použitím konkrétnych údajov i konkrétnych skúseností poukázal na nebezpečenstvo, ktoré sa v navrhovanej novele Zákonníka práce skrýva. Je to nebezpečenstvo oslabovania pozície zamestnancov a ich najbližších zástupcov na najnižšej úrovni podnikov, závodov a prevádzok. Odhalil som tak skutočné zámery vlády pri novelizácii zákonníka poškodiť bežných ľudí a zbaviť sa tých, na ktorých táto vláda nemá kontrolu alebo ktorých táto vláda nemá pod kontrolou.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Slovo má pán poslanec Matovič ako ďalší rečník. Nie je tu. Pán poslanec Kaník, je tu alebo nie je tu? Nech sa páči, máte slovo. Mohlo sa stať, že tu nie je. Pán poslanec Ondruš. Nie je tu. Pán poslanec Viskupič.

    Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Rada by som k Zákonníku práce predniesla ešte jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tentoraz skupiny poslancov Jany Kiššovej, Natálie Blahovej, Juraja Drobu.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    Za novelizačný bod 63 sa vkladá nový novelizačný bod 64, ktorý znie.

    "64. Za § 87 sa vkladá § 87a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 87a Konto pracovného času

    (1) Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnanca uvedeného v § 87 ods. 3 sa vyžaduje aj dohoda s týmto zamestnancom.

    (2) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

    (3) Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet pracovného času, účet vyplatenej mzdy a rozdielový účet. Na účte pracovného času zamestnávateľ eviduje skutočne odpracovaný čas zamestnanca v jednotlivých dňoch a týždňoch. Na účte vyplatenej mzdy zamestnávateľ eviduje skutočne vyplatenú mzdu za dobu podľa § 129. Na rozdielovom účte zamestnávateľ eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne vyplatenou mzdou a mzdou, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.

    (4) Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Ak bola do skončenia pracovného pomeru vyplatená nižšia mzda, ako by zamestnancovi patrila podľa účtu pracovného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi zvyšnú časť mzdy doplatiť; § 129 ods. 3 sa použije primerane.

    (5) Ak sa pracovný pomer skončil a zamestnanec neodpracoval celý rozsah pracovného času, ktorý pripadá na dobu, v ktorej sa konto pracovného času uplatňuje, zamestnávateľ môže uplatniť na súde právo na vrátenie vyplatenej mzdy, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) a § 68 ods. 1; toto právo sa môže uplatniť najneskôr v lehote dvoch mesiacoch odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.

    (6) Za výkon práce v príslušnom týždni sa považuje čas, ktorý zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca.

    (7) Práca nadčas pri uplatnení konta pracovného času je práca vykonávaná nad ustanovený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času.

    (8) Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom vychádza sa z kratšieho pracovného času.".".

    V súvislosti s navrhovanými zmenami je v článku I potrebné prečíslovať novelizačné body. Navrhovanú zmenu je nevyhnutné zohľadniť aj v článku VI o účinnosti.

    Odôvodnenie: Zavedenie konta pracovného času s možnosťou akumulácie kladných ako aj záporných hodín predstavuje jeden z inštitútov, ktoré sa začali využívať v pracovnom práve ako nástroj na prispôsobenie sa rýchlo sa meniacim potrebám vo vzťahu k požadovanej práci. Nástroj má umožniť zamestnávateľovi lepšie reagovať na potreby odberateľov tovarov a služieb a administratívne zjednodušiť systém kumulácie práce, ktorá by inak bola označená za prácu nadčas.

    Poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Dostál, ďalší rečník v rozprave, ktorý má slovo. Nenachádza sa tu, tým pádom mu teraz už definitívne prepadáva poradie.

    Pán poslanec Matovič.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, už v písomnej rozprave som predniesol dva pozmeňováky k stravným lístkom a presunu voľna príslušného k sviatkom, avšak následne, hlavne teda tie gastrolístky vyvolali dosť veľkú eufóriu a aj vlastne ten postup, ktorý som oznámil v rozprave, že vlastne prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov podmieňujeme podporou alebo prijatím týchto pozmeňovákoch podmieňujeme našu podporu k celému Zákonníku práce. A chcel by som sa ešte raz k tejto téme vyjadriť.

    Padli tu slová, že vydierame koalíciu. Nie my iba chceme, aby boli dodržané dohody. Koaličné strany takým spôsobom, ako koalícia vlastne funguje, prostredníctvom koaličnej rady prijímajú navzájom vzájomné dohody a presne takým istým spôsobom, ako my sme si dali túto podmienku, koaličné strany na koaličnej rade fungujú, čiže podmienia svoju vzájomnú podporu niektorých zmien návrhov noviel, tak si podmieňujú svojimi vlastnými požiadavkami. Čiže podporím vám toto, vy nám podporíte to, alebo podporíme vám váš návrh, ale chceme tam také a také zmeny. My túto možnosť byť na koaličnej rade a presadiť si naše zmeny do návrhov zákonov nemáme, čiže pre nás je jediná možnosť sa s koalíciou dohodnúť a následne vyžadovať plnenie tejto dohody.

    Snažili sme sa získať podporu pre naše pozmeňujúce návrhy aj tuná v pléne, možno za posledné dva, tri pracovné týždne. A taktiež sme následne získali podporu pre tieto dva pozmeňujúce návrhy na koaličnej rade, kde teda som dostal informáciu, že teda koaličná rada sa zhodla v tom, že pozmeňujúce návrhy podporu majú, okrem poslancov OKS, ktorí nesúhlasia s presunom voľna príslušného k štátnym sviatkom. Čiže toto považujem za prísľub podpory našich pozmeňujúcich návrhov, inak povedané, dohodu medzi nami a štyrmi koaličnými stranami. A tým postupom, ktorý volíme, iba chceme dosiahnuť to, aby naozaj táto dohoda bola naplnená. Celý Zákonník práce beriem ako súbor kompromisov medzi koaličnými stranami, ktoré si každá sa snažila presadiť do Zákonníka práce, nejaké svoje pohľady na svet, svoj pohľad na zamestnanecké vzťahy a ich ochranu alebo tvorbu nových pracovných miest. A preto aj my, samozrejme, chceme prispieť k prijatiu Zákonníka práce, ale takisto ako každá jedna koaličná strana alebo každý jeden koaličný poslanec sa snaží presadiť si svoje pozmeňujúce návrhy, aj my chceme, aby naše pozmeňujúce návrhy boli presadené. A ešte raz hovorím, nejde o vydieranie, ale ide o verejné odokrytie kariet vzťahu v koalícii a o verejnú výzvu koaličným stranám, aby dohoda alebo prísľub, ktorý nám bol daný, bol naplnený.

    Ešte raz vlastne k tým gastrolístkom, by som chcel ubezpečiť hlavne teda koaličných poslancov v tomto prípade, aby ste, alebo ubezpečiť, poprosiť, aby ste nepodliehali fantazmagóriám, ktorými sa snažia vás zásobovať emitenti stravovacích poukážok. Na jednej strane hovoria o tom ako všetci zamestnanci, doslova citujem, všetci zamestnanci chcú gastrolístky, alebo absolútna väčšina zamestnancov chcú gastrolístky, na druhej strane strašne sa boja toho, aby ľudia dostali slobodu rozhodnúť sa, či tie gastrolístky budú mať, alebo budú mať miesto toho finančný príspevok. Z toho je zrejmé, že ak sa toho boja, znamená, že dobre vedia, že zamestnanci jednoducho nechcú gastrolístky a väčšina zamestnancov, ak im tú možnosť dáme, prejde na finančný príspevok. Argumenty, ktoré teda do kolečka používajú, že potom ľudia sa nebudú stravovať, naozaj sú choré, pochádzajú naozaj z čias komunizmu, kedy iba tí vrcholoví pohlavári si mysleli, že oni nám môžu určovať, ako my sa budeme správať a považovali za škodlivé, ak ľuďom dajú slobodu. Je to možno maličkosť z tohto pohľadu, ale aj pri tých gastrolístkoch možno ľuďom ukázať, že si ľudí vážime a nepochybujeme nad tým, že sami dokážu posúdiť, čo si s peniazmi urobia. A akceptovať a ešte, nebodaj, opakovať názor emitentov stravovacích poukážok, čiže toho zbytočného medzičlánku podľa môjho názoru, o tom, že vlastne ľudia v tom prípade sa stravovať nebudú, naozaj to je veľmi chorý argument, ktorý nemá žiadne opodstatnenie.

    Preto prosím ešte raz o podporu tohto návrhu. A ešte inak by som povedal, čo som povedal na začiatku, my týmto iba chceme, aby bola dodržaná koaličná dohoda, alebo prísľub koaličných strán voči nám štyrom, že naše pozmeňujúce návrhy budú podporené. Inak povedané, ak sa niektorá koaličná strana rozhodne túto dohodu nedodržať, tak je, bude to zodpovednosť tej koaličnej strany, že Zákonník práce neprejde, nie nás štyroch. My našu časť dohody splníme. My budeme hlasovať za dohodnuté pozmeňujúce návrhy pri hlasovaní pri Zákonníku práce, čiže my našu časť dohody splníme a budeme čakať na to, či splnia si aj koaličné strany svoju časť dohody. Ak si ju nesplnia, tak bude to ich rozhodnutie, že Zákonník práce neprejde.

  • Pán poslanec Kaník... Prepáčte, dvaja poslanci s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Ondruš.

    Uzatváram možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, len jednu krátku poznámku. Ja sa vo svojom vystúpení ešte tomu budem venovať širšie. Ale aj keď v tomto konkrétnom prípade, alebo tento konkrétny prípad možno nie je tým najlepším príkladom, opäť ste niekoľkokrát použili slovo slobodný, slobodne sa rozhodnúť vo vzťahu k zamestnancom. A ja vás opäť musím upozorniť, že ak by sme v situácii, že obe zmluvné strany, zamestnanec aj zamestnávateľ, vstupujú do tohto zmluvného vzťahu, do pracovno-právneho zmluvného vzťahu z pozície absolútne slobodných, tak by sme Zákonník práce nepotrebovali vôbec. Lenže my Zákonník práce potrebujeme práve preto, lebo sme si vedomí, že nie vždy, najmä v takých situáciách, ako máme teraz, keď máme vysokú nezamestnanosť, nie sú ľudia, teda zamestnanci slobodní v tomto vzťahu. Musia sa prispôsobovať, sú donucovaní situáciou a okolnosťami k tomu, aby akceptovali aj podmienky, ktoré by naozaj v absolútne slobodnej pozícii nikdy neakceptovali.

    A musím povedať, že dnes na Slovensku je táto situácia mimoriadne ostrá. A ľudia preto, aby neprišli o prácu, sú ochotní akceptovať takmer akékoľvek podmienky, pracovať takmer stále, pracovať za akúkoľvek mzdu, len preto, aby mali prácu, lebo ešte stále tá práca im zabezpečuje vyšší spoločenský, ale aj sociálno-ekonomický status, ako keď by boli nezamestnaní.

    A preto, prosím, už prestaňte neustále omieľať slovo slobodný vo vzťahu k zamestnancom, pokiaľ sa bavíme o Zákonníku práce. Zákonník práce je tu práve do toho tzv. zlého počasia, kedy sa zamestnanci ocitajú vo vzťahu k svojim zamestnávateľom v neslobodnej pozícii, kedy ich okolnosti nútia, aby sa nerozhodovali slobodne, ale aby prijímali, aby museli prijímať čokoľvek, aké podmienky dostanú.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážení zástupcovia odborov sediaci na balkóne, som rád, že ste tu. O tejto téme alebo pri debate o tejto téme som strávil naozaj spústu času. Nielen teraz, však to nie je prvýkrát, keď zásadným spôsobom sa snažíme niečo posunúť. A preto naozaj, už je to kus môjho života, snaha a boj za to, aby Zákonník práce bol taký, aby uľahčoval vytváranie nových pracovných miest, aby zlepšoval podnikateľské prostredie a aby na základe toho ekonomika Slovenska a s ňou aj životná úroveň občanov išla hore. Že je o tom neskutočne veľa diskusií, že sú kvôli tomu spoločenské konflikty, v tom normálnom demokratickom slova zmysle, je prirodzené.

    Začnem možno tým alebo odpichnem sa od toho, čo tu povedal Braňo Ondruš vo svojej faktickej poznámke teraz. Zákonník práce naozaj je do zlého počasia, pretože on vtedy je dôležitý, keď ekonomika neletí hore raketovým tempom, keď je potrebné nastavovať prostredie tak, aby sme, naopak, tú ekonomiku pohli dopredu, aby sme zabránili rastu nezamestnanosti, aby sme udržali firmy pri živote, aby nemuseli prepúšťať ľudí. Ale v čom sa určite s Braňom nezhodnem, je ten vývod, ktorý z toho máme.

    Braňo Ondruš, pani Tomanová, pán Fico a celá naša opozičná časť parlamentu si myslia, že pomôžeme ľuďom, keď do Zákonníka práce dáme čo najviac zákazov, čo najviac obmedzení, čo najviac regulácií namierených proti zamestnávateľom, a verím, že mnohí, mnohí z vás kolegovia aj v tej najlepšej vôli si myslíte, že tým uchránite zamestnanca pred prepustením a nebodaj, že potom budeme mať viacej zamestnaných, pretože firmy nebudú prepúšťať. Opak je pravdou, pretože firma neprepúšťa preto, že sa tučný kapitalista s cigarou v puse ráno zobudí a povie si, že urobím ľuďom zle. Firma prepúšťa preto, lebo zmenili sa ekonomické podmienky, zrazu nemám toľko objednávok, aby som mohol prežiť ekonomicky, aby som mohol uhradiť svoje záväzky, aby som mohol zaplatiť mzdy tým zamestnancom, ktorých teraz mám. A keď nechcem, aby firma zbankrotovala, aby musel zamestnávateľ prepustiť všetkých v konečnom dôsledku, musí prijať ozdravné opatrenia, musí zoštíhlieť, musí sa udržať na tom trhu, alebo zatvorí brány vôbec. A v takejto situácii je veľmi dôležitý Zákonník práce. Keď ten Zákonník práce povie, že áno, je možné prepustiť zamestnanca, ale musíš vykonať toľko a toľko úkonov, musíš mu uhradiť také a také náklady, pôjdem do extrému - máme tu krajiny v Európe, kde je odstupné pri prepustení niekoľko desiatok mesiacov, dokonca, čo je úplne šialené, a zároveň máme aj výsledky, kde sa tie krajiny dopracovali. Ako dnes žiadajú, stoja v rade na finančnú pomoc z eurovalu a ako tam klesajú dôchodky z rozhodnutia vlády, pretože inak sa nedá, ako tam rapídne rastie nezamestnanosť a ako horia v uliciach autá, rozbíjajú sa výklady a polícia musí zasahovať slzným plynom. Tam viedli, až tam viedli ticho, skryto, ako mor nakazili ekonomiku takýchto krajín rôzne sociálne, tzv. sociálne výhody, ktoré chránili ľudí v zamestnaní, ale nijakým spôsobom nepomáhali tým, ktorí sú mimo zamestnania, aby zamestnanie získali.

    A teraz, vráťme sa do slovenskej situácie. Máme tu armádu nezamestnaných. Jednou z najväčších výziev pre túto vládu a podľa mňa aj skúškou jej úspechu, je, či sa dokáže popasovať úspešne s nezamestnanosťou. A to sa nedokáže tak, že bude konzervovať Zákonník práce, ktorý hneď, ako bol prijímaný, som ja označil za štartér rastu nezamestnanosti. Že to nastúpilo až pár mesiacov po jeho prijatí, je logické, pretože všetko má svoju zotrvačnosť v ekonomike.

    My potrebujeme Zákonník práce, ktorý pomôže tým ľuďom, ktorí dnes prácu nemajú, aby sa vytvorili nové pracovné miesta a aby tú prácu mohli nájsť. V čom to má súvis, prepúšťanie - neprepúšťanie s tvorbou nových pracovných miest? Či sa to už páči, či nie, či je to ľúbivé alebo populárne, fakt je taký, že keď každá firma uvažuje o tom, či prijať alebo neprijať ľudí do práce, tak zvažuje, aké s tým má aj administratívne, aj ekonomické súvislosti a výlohy. Zvažuje, aká je platová úroveň a rozhoduje sa, do ktorého regiónu alebo do ktorej krajiny umiestni túto výrobu. Ale rozhoduje sa aj, že čo keď sa jej nezadarí, čo keď sa jej plány na rozbehnutie výroby alebo poskytovania služieb nenaplnia a bude musieť jednoducho redukovať svoje plány? Či je možné potom vykonať toto flexibilne, ľahko a jednoducho, alebo nie. Keď je odpoveď nie, tak tá firma veľmi váha, či vôbec začne. A keď začne, tak začne takým spôsobom, že prijíma ľudí na pozície, kde nemajú žiadne sociálne istoty. A teraz len chcem pripomenúť ako sa odbory podieľali na tom, že pomohli vzniku situácie, že dnes státisíce ľudí alebo tisíce, aby som neprehnal, desaťtisíce ľudí pracuje tak, že nemajú žiadne sociálne istoty.

    Posledná novelizácia Zákonníka práce uskutočnená za prechádzajúcej vlády, tzv. prosociálna novelizácia Zákonníka práce rozšírila možnosť pracovať na dohodu. Oproti tej novele, ktorú som predložil ja, kde som výrazne zúžil možnosti pracovať na dohodu. Táto novela zožala potlesk odborov, táto novela neznamenala, že sa odbory vyhrážali generálny štrajkom, alebo že protestovali. Naopak, dodnes je považovaná za pozitívnu a správnu. Znamenala to, že zadnými dvierkami obchádzajúc ten štandard, ktorý Zákonník práce má zabezpečovať, sa začali meniť pracovné pomery zo štandardných na pracovné pomery na dohodu. Prečo? Pretože tam je možné prepustiť zamestnanca hneď, tam sa neplatia takmer žiadne odvody, tým pádom je to veľmi výhodné. Prečo odbory súhlasili s takouto možnosťou? Prečo proti tomu neprotestovali? Kde bola ochrana záujmov zamestnancov, vtedy?

    Podľa môjho názoru by v konečnom dôsledku v Zákonníku práce sa vôbec nemala nachádzať možnosť pracovať na dohodu, ale malo by tam byť, také liberálne a jednoduché spôsoby prijímania, ale aj uvoľňovania ľudí zo zamestnania, aby firmy nepotrebovali zadné vrátka, aby nepotrebovali to spoločenské pokrytectvo, ktoré nič iné, len toto je, že na jednej strane sa tvárime, ako ochraňujeme zamestnancov, na druhej strane otvárame zadné dvere, aby ľudia boli prijímaní do práce bez akejkoľvek sociálnej ochrany, bez akýchkoľvek odvodov, ktoré sa odvádzajú na ich budúce dôchodky a ďalšie záležitosti. A to je podľa mňa to, proti čomu určite treba byť a budeme stále.

    Ešte sa trošku pozdržím pri motiváciách a skutočných záujmov odborov a strany SMER pri tejto debate. Ešte ani Zákonník práce nebol na stole a už bežali protestné akcie a už sa debatovalo o generálnom štrajku. Teraz mám, zo včerajška takú poslednú čerstvú skúsenosť, bol som včera v TA3 v diskusii o Zákonníku práce s pánom Machynom - pozerám, pozerám, ale dnes ho na tom balkóne nevidím, dúfam, že som ho neprehliadol, včera tu sedel - a hovorili sme teda o Zákonníku práce, nie prvý raz, naozaj, máme tých debát za sebou veľa. Neprekvapil ma ničím novým, tie argumenty sú ako naozaj z platne, ktorá sa prehrala už miliónkrát, nijak sa neposúvajú a sú skôr naučené frázy. Ale v závere v tom zápale sa pomýlil a, ako sa vraví, keď sa pomýlite, aj pravdu poviete. Keď sme zhŕňali tú debatu, tak pán Machyna prehlásil: Nám v skutočnosti ide o dobrý generálny štrajk. Áno, to je ten skutočný motív, o ktorý odborárom od začiatku ide.

    Hrať tú politickú hru, pretože, či sa vám to už páči alebo nie, odborári devalvujú vôbec zmysel odborovej práce tým, že majú podpísanú politickú zmluvu s politickou stranou, a tým pádom nemôžu byť považovaní inými ako členmi strany SMER, za nič iné, len odnož, pobočku, nátlakovú skupinu tejto jednej politickej strany. Je to aj vaša zodpovednosť. A nečudujte sa, že vás nikdy nebudeme považovať za zástupcov zamestnancov, ale len za zástupcov politickej strany SMER a zamestnancov, ktorí sú členmi politickej strany SMER. A tam smeruje aj táto hra.

    Nech by tento Zákonník práce bol napísaný zlatým písmom, nech by dokonca rozširoval tzv. sociálnu ochranu, výsledkom vášho sumarizovania tejto práce bude výzva na generálny štrajk. Neúspešný, pretože, ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, tá podpora je mizivá. Ale keď teda zastupujete záujmy zamestnancov, mali by ste aj vypočuť ich želania. Jedno zo základných želaní a, ako ukázal prieskum, ktorý bol nedávno urobený, je, aby ste zverejnili svoje platy. Ja verím, že tak urobíte, keď zastupujete zamestnancov, že s tým nemáte problém. Nech ľudia vidia, ako ste odmeňovaní za vašu prácu, za to, ako ste hájili ich záujmy. Napríklad tým, že ste podporovali rozširovanie práce na dohodu a ďalšie veci, ktoré ochraňovali skutočne ich záujmy. To bol taký politický, malá odbočka k motiváciám, ktoré sprevádzajú diskusie o Zákonníku práce.

    A teraz ešte pár slov k tomu, čo na jeho margo bolo povedané. Najväčšiu diskusiu budí zrejme poslanecký návrh, ktorý hovorí o tom, že ľudí buď starších, ako je dosiahnutie dôchodkového veku, alebo vek šesťdesiatpäť rokov, je možné prepustiť jednoduchším spôsobom. Či to prejde alebo nie, bude na poslancoch. Ja len chcem zdôrazniť a odmietnuť tvrdenia, že tu ide nejakým spôsobom o snahu vytlačiť ľudí vo vyššom veku z pracovného trhu za každú cenu. To vôbec nie je. A z mojich úst to, som presvedčený, že má právo znieť absolútne jednoznačne, pretože znova len zopakujem, bol to môj návrh počas môjho pôsobenia ako ministra, ktorým som prvýkrát umožnil, aby dôchodcovia mohli pracovať bez obmedzení na plate alebo na dĺžke pracovnej doby, a aby mohli pritom poberať riadny dôchodok, tak ako si ho odpracovali počas aktívneho života.

    Kde boli vtedy tí, ktorí dneska kritizujú, alebo nás obviňujú z toho, že ideme proti dôchodcom? Prečo? Pretože v radoch strany SMER sedia aj poslanci, ktorí predtým sedeli v radoch HZDS. Takže naozaj tu majú dlhú kontinuitu. Prečo nenavrhli nič podobné?Prečo čakali až na príchod pravicového ministra, ktorý takúto vec zaviedol, ktorá jednoznačne zvýšila kvalitu a možnosť voľby pre ľudí, ktorí dosiahli dôchodkový vek? Takže dnes, keď hovoríme o tom, že v záujme nastavenia väčšej slobody a liberálnosti a vytvárania optimálnej a jednoduchej správnej skladby zamestnancov bude možné uviesť ako výpovedný dôvod aj dosiahnutie istého veku, určite nie je motivované tým, žeby tu niekto bol nejakým spôsobom orientovaný proti dôchodcom. Nie je to pravda.

    Veď dôchodková reforma, ktorú som takisto zaviedol ja, zvýšila dôchodky o štyridsať percent k dnešnému dňu. Kedy predtým bol taký rýchly rast reálnych dôchodkov? Nikdy. Takže všetky tieto politické argumenty, sú naozaj vhodné len do demagogických politických debát, alebo do parlamentu, ale sú veľmi ďaleko od reality.

    Vážené dámy, vážení páni, teraz dovoľte aby som predniesol pozmeňovacie návrhy, ktoré chcem ešte podať, a zároveň pána spravodajcu poprosím, len aby si ma všimol, pán Brocka, že chcem navrhnúť, aby bod osem v spoločnej správe bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Len aby to nebolo prepočuté, prepáč.

    Takže chcem predložiť pozmeňujúci návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony takto:

    V čl. I sa za novelizačný bod 113 vkladajú novelizačné body 114 a 115, ktoré znejú:

    "V § 152 sa pridáva nový odsek 5, ktorý znie:

    "(5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne tri percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.".

    Ostatné odseky sa následne primerane prečíslujú.

    "V § 152 ods. 7 sa slová "odseku 5" nahradia slovami "odseku 6"."

    Ďalšie novelizačné body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Dnešná úroveň poplatku za sprostredkovanie je neúmerne vysoká a presahuje šesť percent z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke. Táto výška je neodôvodnená a znižuje hodnotu poukážky neúmerným spôsobom. Navrhovaná výška poplatku maximálne tri percentá je dostatočná a obvyklá pre sprostredkovateľské služby.

    Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý by som si dovolil predniesť, pánov a panie poslankyne upozorňujem, že tu sa jedná o nové znenie, pôvodné znenie bolo vymenené kvôli legislatívnym vylepšeniam, takže hovoríme o návrhu, ktorý je označený nové znenie.

    Tento návrh znie:

    V čl. I sa za novelizačný bod 42 vkladá nový bod 43, ktorý znie:

    "43. V § 63 ods. 1 písm. b) sa za slovami "technického vybavenia" čiarka nahrádza slovom "alebo"."

    Odôvodnenie: Je to legislatívno-technická úprava, ktorá vetu, ktorá je v tomto návrhu uvedená a ktorá bola vládnym návrhom upravená, robí jasnejšou, čitateľnejšou a z hľadiska výkladu kvalitnejšou.

    Ďakujem za pozornosť. Dúfam, že som nič nezabudol. To je všetko.

  • Ďakujem. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Máme jedného poslanca prihláseného, pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán poslanec, vypočul som si vaše vystúpenie, ktoré ste si zrejme pripravovali dlhšiu dobu, veľmi pozorne. A tak som siahol aj trošku do minulosti zo skúseností, ktoré máme s vaším pôsobením v politike.

    A musím povedať, že ste opäť nesklamali, pretože ste sa preukázali ako majster demagógie, tak ako to bolo v podstate aj za vášho neúspešného ministrovania, kedy ste zobrali invalidom dôchodky a presviedčali ste ich o tom, že je to také, veľmi zlé nie je, urobili ste to vtedy za významnej spolupráce aj pani súčasnej premiérky pani Radičovej. A tak to robíte aj dnes.

    Vôbec ste sa nezmenili, pretože vás nezaujíma to, čo ľudia v zamestnaneckom pomere musia prejsť a akým všetkým nástrahám sú vystavení, ale vás zaujíma predovšetkým podnikateľské prostredie, pretože to ste ukázali aj pri svojom ministrovaní. Pretože vy ste naozaj možno podnikateľ, možno aj úspešný, ale určite nie vtedajší minister, ako ste sa ukázali, nie ako úspešný.

    Ja som pozeral tú reláciu v TA3 a vôbec to tak nebolo. Vytrhli ste to z kontextu, pretože vám to tak vyhovuje. A domnievam sa, že odbory robia svoju prácu dobre, pretože sú na to, aby zastupovali ľudí. Pretože ich určite v tom zamestnaneckom pomere nebude zastupovať zamestnávateľ. A preto je potrebné, aby Zákonník práce ich v tomto nerovnom vzťahu zastupoval. Ale vám to určite nevyhovuje, a preto takto vystupujete. Určite si myslím, že táto novela je zlá.

  • Pán poslanec Kaník, reaguje na faktickú poznámku.

  • Pán poslanec, sklamem ťa, nepripravoval som sa dlho, len som pozorne počúval debatu, ktorá tu prebiehala, a reagoval som na to, čo bolo povedané. Ale keďže sa naozaj tejto téme venujem roky, tak sa ani nejako špeciálne dlho pripravovať nemusím. Ale teší ma, že to na teba tak pôsobilo, pretože asi to bolo aspoň zrozumiteľné.

    Ja si myslím, že podnikateľské prostredie aj pre vás ako poslancov Smeru je zrozumiteľná záležitosť, pretože to nie je o podnikateľoch. Podnikateľské prostredie je o prostredí pre vytváranie zamestnávania ľudí, pretože nedá sa podnikať bez zamestnancov.

    Zamestnávatelia zamestnancov potrebujú, a preto stavať to a do protipólu je návrat do éry triedneho boja. Veď, preboha, toto už naozaj dneska nie je. Uvedomme si, že ani jeden zamestnanec neexistuje bez svojho zamestnávateľa. A že sa obidve tieto kategórie naozaj vzájomne potrebujú, preto ich nestavajme proti sebe.

    Dobrý Zákonník práce vylepšuje podnikateľské prostredie, aby sa dobre darilo zamestnávaniu, a tým pádom, aby sa dobre darilo zamestnancom. Všetci máme starosť o to, aby sa ľuďom pracovalo dobre na Slovensku, aby mali čo najvyššie mzdy. To sa dá ale dosiahnuť jedine tak, že na Slovensko bude prichádzať stále viac a viac firiem, že slovenskí podnikatelia budú rozširovať neustále výrobu, zakladať nové firmy, budú si vzájomne konkurovať aj v oblasti pracovných miest. A na základe tejto konkurencie porastú mzdy.

    Keď budeme konzervovať a obmedzovať podnikanie, bude v regióne jedna firma. A môže sa stať aj to, že nebude mať dobré pracovné, nebude poskytovať dobré pracovné podmienky. A to nechceme. Práve preto potrebujeme dobrý liberálny Zákonník práce.

  • Pán poslanec Ondruš ako posledný prihlásený rečník v rozprave. Začína plagátikom.

    Drží vám to, či treba nejak pomôcť...

  • Vyskúšam to najskôr. Malo by to držať, ja som si to už skúšal.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Sulík, Richard, predseda NR SR

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, sme na konci niekoľkodňovej diskusie o novom Zákonníku práce. A sme na konci celej tej diskusie, pretože sme v druhom čítaní, a predpokladám, že zajtra budeme v hlasovaní rozhodovať o jeho podobe na najbližšie volebné obdobie, či už bude trvať dva alebo štyri roky alebo teda ešte tri roky.

    Ja som už vo svojom prvom vystúpení v tejto rozprave povedal, že hovoríme o základnej norme pracovného práva, a že je preto nesmierne dôležité, aby sme si uvedomili, čo tento zákon prináša, čo tento zákon znamená a čo tento zákon reguluje.

    Požiadal som o možnosť vystúpiť, alebo prihlásil som sa do rozpravy aj ústne preto, aby som mal možnosť zareagovať na viaceré vystúpenia kolegov z vládnej koalície, ktoré tu zazneli počas týchto troch dní debát o Zákonníku práce.

    A dovoľte mi, aby som začal tým záverečným, teda vystúpením záverečným predo mnou, vystúpením pána poslanca Kaníka. A to nielen preto, že teda mám ho najviac v čerstvej pamäti, ale predovšetkým preto, lebo jeho posledné slová v reakcii na faktické poznámky najlepšie charakterizujú rozdielny pohľad, v čom sa líši náš pohľad na funkciu, úlohu Zákonníka práce, a pohľad vás z vládnej koalície.

    Ten kľúčový rozdiel je, že Ľudo Kaník povedal, že hovoríme o zákone, ktorý má upravovať podnikateľské prostredie, a ktorý má vytvárať priestor pre podnikateľov, aby sa im čo najlepšie podnikalo, aby mohli rozširovať svoje podnikanie, aby mohli rozširovať svoju výrobu a podobne. Lenže, v skutočnosti náš pohľad je, že aj keď tieto fakty berieme do úvahy, berieme ich do úvahy, tak si nemyslíme, že kľúčovou úlohou Zákonníka práce je formovať podnikateľské prostredie alebo vytvárať pre podnikateľov čo najlepšie, čo najvhodnejšie podnikateľské podmienky. Domnievame sa, že aj v čase liberalizácie všetkého a po celom svete stále platí, že Zákonník práce zostáva kľúčovou normou, pracovno-právnou normou na ochranu zamestnancov. A kľúčovou normou, ktorá má regulovať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa.

    Jeho teda kľúčovou úlohou nie je vytvárať podnikateľské prostredie, ale vytvárať prostredie v podnikoch, regulovať vzťah medzi pracovníkmi a medzi ich šéfmi, medzi pracovníkmi a medzi majiteľmi podnikov.

    A z tohto hľadiska považujeme za dôležité, aby sme zobrali do úvahy všetky dopady Zákonníka práce, to znamená aj dopady na to, ako sa bude podnikať, ale nemyslíme si, že toto je ten rozhodujúci pohľad, ktorým treba hodnotiť Zákonník práce.

    Skôr, než zareagujem na ďalšie vystúpenia, teda, ale, samozrejme, len na tie zásadné názory, ktoré zazneli v rozprave, rád by som podal pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo parlamentnej tlače 340.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V čl. I sa vypúšťa bod 4. Doterajšie body 5 až 152 sa označujú ako body 4 až 151.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zachovať minimálne mzdové nároky.

    Bod 2. V novooznačnenom bode 14, pôvodný bod 15, § 36 vrátane nadpisu znie:

    "Paragraf 36 Premlčanie a zánik práva

    (1) K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 odsek 4 a 5, v § 68 odsek 2, v § 69 odsek 3, v § 75 odsek 3, v § 77, v § 193 odsek 2 a v § 240 odsek 8. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

    Bod 2. Nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu zárobku a na náhradu za stratu, za stratu na dôchodku z dôvodov pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 200 až 202) alebo iné škody na zdraví (§ 192) a nároky na výživu pozostalých (§ 207). Nároky na jednotlivé plnenia z nich sa však premlčujú.".

    Odôvodnenie: Navrhujeme v pôvodnom bode 15 v § 36 doplniť odsek 2, ktorý upravuje nepremlčateľnosť nárokov zamestnanca na náhradu.

    Bod 3. V čl. I sa v novooznačenom bode 19, pôvodný bod 20, v § 45 vypúšťa odsek 5.

    Odsek 6 sa označuje ako odsek 5.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa v pôvodnom bode 20 v § 45 zachovať maximálnu dĺžku skúšobnej doby na tri mesiace.

    Bod 4. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 21, pôvodný bod 21.

    Novooznačené body 22 až 151 sa označujú ako body 21 až 150.

    Odôvodnenie: Navrhujeme v § 48 ods. 2 zachovať doterajší model reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú.

    Bod 5. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 39, pôvodný bod 41.

    Novooznačené body 42 až 150 sa označujú ako body 39 až 149.

    Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť novú úpravu výpovednej lehoty upravenej v § 62 a zachovať doterajšie výpovedné lehoty.

    Bod 6. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 40, pôvodný bod 43.

    Body 41 až 149 sa označujú ako 40 až 148.

    Navrhujeme tu vypustiť ustanovenie o možnosti dohodnúť v kolektívnej zmluve ďalšie dôvody a podmienky výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi.

    Bod 7. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 44 až 45, pôvodné body 8 až 49.

    Novooznačené body 46 až 148 sa označujú ako 44 až 146.

    Odôvodnenie: Navrhujeme naďalej zachovať v § 73 ods. 7, ktorý upravuje povinnosť zamestnávateľa prerokovať s Ústredím práce opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť.

    V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 49, pôvodný bod 55.

    Novooznačené body 50 až 146 sa označujú ako body 49 až 145.

    Navrhujeme týmto naďalej zachovať v § 76 odstupné podľa doterajšej právnej úpravy.

    Bod 9. V čl. I v novooznačenom 49 bode, čo je pôvodný bod 55, v § 76 odsek 1 znie:

    "(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z týchto istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.".

    Bod 10. V čl. I v novooznačenom 49 bode, pôvodný bod 55, v § 76 odsek 2 sa vypúšťa tretia veta.

    Bod 11. V čl. I v novo označenom bode 49, pôvodný bod 55, v § 76 sa vypúšťa odsek tri. Odôvodnenie k týmto dvom návrhom: Navrhujeme ponechať doterajšiu výšku a podmienky odstupného.

    Bod 12. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 51, pôvodný bod 57.

    Novooznačené body 52 až 145 sa označujú ako 51 až 144.

    Navrhujeme, aby sa nedávala možnosť znížiť alebo nepriznať, resp. vôbec nepriznať náhradu mzdy v prípade neplatnej výpovede.

    Bod 13. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 53, pôvodný bod 50.

    Doterajšie body 54 až 144 sa označujú ako 53 až 143.

    Navrhujeme, navrhujeme vypustiť § 83a, v ktorom predkladateľ navrhuje obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru ako diskriminačné opatrenie obmedzujúce prístup k zamestnaniu.

    Bod 14. V čl. I v novo označenom bode 62, čo je pôvodný bod 70, v § 96 odseky 7 a 8 znejú:

    "Odsek 7. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 percent minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 odsek 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

    Odsek 8. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti podľa ods. 4 patrí zamestnancovi náhrada v sume najmenej minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.".

    Navrhujeme takto ponechať doterajšiu výšku odmeny za neaktívnu pracovnú pohotovosť.

    Bod 15. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 66 až 69, čo boli pôvodné body 74 až 77. Body 70 až 143 sa označujú ako 66 až 139.

    Navrhujeme takto ponechať doterajší rozsah práce nadčas a nočnej práce.

    Bod 16. V čl. I v novooznačenom bode 70, pôvodný bod 82, v § 109 odsek 1 sa vypúšťa písm. c), písm. d) sa označuje ako písm. c).

    Navrhujeme takto nekrátiť dovolenku z dôvodu dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie.

    Bod 17. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 79 až 81, čo sú pôvodné body 91 až 93, body 82 až 138 sa označujú ako 79 až 135.

    Navrhujeme ponechať § 120, ktorý upravuje minimálne mzdové nároky.

    Bod 18: V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 86 až 90, pôvodné body 101 až 105.

    Body 91 až 135 sa označujú ako 90 až 130.

    Navrhujeme ponechať doterajšie znenie § 133 odsek 3, ďalej v § 134 odsek 5 sa, navrhujeme odvodzovať zvýšenie nízkeho priemerného zárobku, mzdový nárok od minimálneho mzdového nároku. V § 134, odsek 11 navrhujeme zachovať zisťovanie priemerného zárobku prostredníctvom kolektívnej alebo pracovnej zmluvy. V § 136 odsek 2 a 3 navrhujeme ponechať povinnosť zamestnávateľa dlhodobo uvoľniť zamestnanca na výkon odborovej funkcie v doterajšom rozsahu.

    Bod 19. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 100, pôvodný bod 120.

    Body 101 až 130 sa označujú ako 100 až 129.

    Navrhujeme v § 152 odsek 4 nedávať možnosť nahradiť zabezpečenie stravovania finančným príspevkom.

    Bod 20. V čl. I sa vypúšťa novo označený bod 119, pôvodný bod 140.

    Body 120 až 129 sa označujú ako 119 až 128.

    Navrhujeme v § 229 odsek 7 ponechať doterajšie rozdelenie právomoci medzi odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou.

    Bod 21. V čl. I novooznačenom bode 120, pôvodný bod 141, v § 231 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.

    Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 5.

    Navrhujeme vypustiť ustanovenie pripúšťajúce dohodnúť v kolektívnej zmluve pracovné podmienky, mzdové podmienky a podmienky zamestnávania aj nevýhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon.

    Bod 22. V čl. I sa vypúšťajú, vypúšťa novooznačený bod 121, pôvodný bod 142.

    Body 122 až 128 sa označujú ako 121 až 127.

    Navrhujeme vypustiť § 321a o dohode so zamestnaneckou radou alebo so zamestnaneckým dôverníkom, ktorá by mala nahradiť kolektívnu zmluvu.

    V čl. I, pardon.

    Bod 23 pozmeňujúcich návrhov. V čl. I v bode 126, čo je pôvodný bod 148, v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "alebo z dohody podľa § 231a".

    Takto v nadväznosti na vypustenie bodu 120 o dohode zamestnávateľa so zamestnaneckou radou navrhujeme vypustiť aj odvolávku na túto dohodu z § 239.

    Bod 24 našich pozmeňujúcich návrhov. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 127 a 128, čo sú pôvodné body 149 a 150.

    Body 128 a 129 sa označujú ako 127 a 128.

    Navrhujeme takto ponechať v § 240 odsek 3 doterajšiu úpravu rozsahu poskytovania pracovného voľna s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne alebo v prípade člena zamestnaneckej rady, prípadne zamestnaneckého dôverníka.

    No a napokon 25. bod našich pozmeňujúcich návrhov. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 128, pôvodný bod 152.

    Týmto navrhujeme ponechať prílohu č. 1 Zákonníka práce, ktorá upravuje charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest, čo súvisí s naším návrhom, aby v Zákonníku práce zostal naďalej v platnosti § 120.

    Pán spravodajca, odovzdávam vám v písomnej podobe aj s príslušným počtom podpisov poslancov tento náš pozmeňujúci návrh.

    Vážený pán spravodajca, zároveň podávam dva procedurálne návrhy alebo teda v jednom prípade je to procedurálny návrh, v druhom prípade v podstate požiadavka, aby bol, bola dodržaná dikcia rokovacieho poriadku. Zo spoločnej správy navrhujem vyňať, tak... Ešte k tomu nášmu pozmeňujúcemu návrhu chcem požiadať, aby sa o každom jednom bode hlasovalo osobitne z tých našich pozmeňujúcich návrhov. A zároveň navrhujem na osobitné hlasovanie vyňať zo spoločnej správy nasledujúce body: bod 7, bod 12, bod 14, bod 15, bod 23, bod 37, bod 40, bod 41 a bod 47. Pán spravodajca, prečítal som to rýchlo, ale ja sa potom ešte pri vás zastavím, mám to napísané, takže si to ešte raz zbehneme. Navrhujem teda vyňať tieto body zo spoločnej správy na samostatné hlasovania, odporúčam hlasovať proti.

    Napokon chcem požiadať, aby v prípade dnes podávaných pozmeňujúcich návrhov bola dodržaná podla rokovacieho poriadku 24-hodinová lehota a aby sa teda o nich hlasovalo až zajtra.

    Vážené kolegyne a kolegovia, a teraz mi dovoľte krátku reakciu na niektoré zásadné názory, ktoré tu odzneli v rozprave zo strany, zo strany vládnych predstaviteľov. V prvom rade by som sa rád ešte vrátil k tomu, na čo som upozornil už aj vo svojom prvom vystúpení. A to neustále opakovanie toho, že, že cieľom Zákonníka práce musí byť vytvoriť priestor pre slobodný a samostatný dialóg a dohody medzi zamestnancami na jednej strane a zamestnávateľmi na druhej strane. Úprimne povedané, niekoľkokrát som počas, počas tejto rozpravy sa aj individuálne bavil s viacerými vládnymi poslancami v hlbokom presvedčení, že jednoducho takýto prístup nemôžete myslieť vážne. Skutočne som hlboko presvedčený, že toto už nemôže byť omyl. Toto už nemôže byť nevedomosť. A skutočne považujem za nepredstaviteľné, že by ste si naozaj mysleli, že v okresoch, kde máme napríklad 20 - percentnú nezamestnanosť, že v situácii, keď máme takmer štyristotisíc nezamestnaných ľudí, je naozaj, sú naozaj vytvorené dostatočné podmienky na to, aby zamestnanec pristupoval vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi z pozície slobody, z pozície toho, že nie je tlačený okolnosťami k prijímaniu nevýhodných podmienok.

    Naopak, dnes je úplne jasné, že ak je na jedno voľné pracovné miesto, niekoľko tisíc nezamestnaných, tak ľudia sa nerozhodujú slobodne. Naopak, rozhodujú sa v tiesni, vytvorenej situáciou, rozhodujú sa v strachu, že prídu o zamestnanie, prípadne sa rozhodujú v strachu, že ak neprijmú podmienky, ktoré im zamestnávateľ dáva, tak to zamestnanie nezískajú. Zamestnanci, pracujúci - a to je jedno, či sú to riadni zamestnanci, alebo ľudia, ktorí pracujú na dohody, alebo dokonca aj tí takzvaní falošní živnostníci - tí všetci ľudia pristupujú vždy k podpisovaniu dohody, ktorá im má vytvoriť nejaké, nejakú pracovnú príležitosť, v strachu, pristupujú v tiesni. Sú pod nátlakom situácie, v ktorej sa nachádzajú, a tá situácia je vytvorená tým, že dnes niet dostatok pracovných miest. A preto je úplne evidentné, že my potrebujeme v Zákonníku práce upraviť podmienky tak, aby sme vytvorili väčší priestor pre skutočne slobodné rozhodovanie sa týchto ľudí. A tie podmienky dokážeme vytvoriť iba jedným jediným spôsobom, vážené kolegyne a kolegovia, že nedáme v Zákonníku práce žiadne alebo takmer žiadne fakultatívne možnosti. Zákonník práce nemôže vytvárať priestor pre tento takzvaný slobodný dialóg. Zákonník práce musí stanovovať jasné, konkrétne a presné pravidlá, ktoré budú regulovať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, a ani jednému, ani druhému nedovolia, aby sa, aby sa z týchto pravidiel a z týchto zásad nejakým spôsobom vyšmykol alebo hľadal spôsob, legálny spôsob, ako ich nedodržiavať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, toto považujem za principiálne rozdielny postoj medzi vami a nami a upozorňujem, že náš postoj nevychádza z informácií, ktoré máme od takzvaných odborárskych bosov. Ale náš postoj vychádza z informácii, ktoré si sami denno denne, pokiaľ nesedíme v tejto miestnosti, zbierame od ľudí. Chodíme po Slovensku, stretávame sa ľuďmi, ktorí pracujú, komunikujeme s nimi, pýtame sa ich. A tá informácia, ktorú od nich dostávame, je stále taká istá. Ľudia dnes žijú v strachu a je to existenčný strach. A vy dobre viete, že existenčný strach každého jedného človeka núti prijímať aj podmienky, aké by inokedy neprijal. A o čom niet najmenších pochýb, existenčný strach, existenčný strach vháňa človeka do neslobody a nerozhoduje sa takýto človek slobodne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, musím povedať, že mnoho návrhov, ktoré tu padali, aj svedčia o tom, že ich autori nerozumejú Zákonníku práce alebo nerozumejú tomu celému systému.

    V tejto chvíli by som sa rád vyjadril napríklad k jednému návrhu, o ktorom sa tu tak vo veľkom diskutovalo, a to je návrh štyroch poslancov Národnej rady na to, aby stravné, vydávanie stravných lístkov mohlo byť nahradené príplatkom ku mzde. Musím povedať, že pán Matovič sa tu viackrát osvedčil, že nerozumie Zákonníku práce. Napríklad vtedy, keď vo faktickej poznámke povedal, že treba zakázať pracovať dôchodcom, aby zamestnávateľ mohol prepustiť zlého pracovníka. Zákonník práce upravuje mnoho nástrojov pre zamestnávateľa, aby dokázal prepustiť zlého pracovníka, ktorý je nevýkonný a ktorý porušuje prípadne predpisy bez ohľadu na jeho vek. Na to nepotrebujeme vytvárať novú bariéru, ktorá diskriminuje ľudí z hľadiska veku. Musím povedať, že tak, ako to tu znelo, zaznelo v tejto rozprave, máme vážne dôvodné pochybnosti o tomto návrhu z hľadiska jeho ústavnosti, z hľadiska dodržiavania antidiskriminačného zákona a domnievame sa, že toto je dôvod, pre ktorý nemožno návrh na to, aby z dôvodu veku mohol byť človek prepustený z práce, podporiť.

    Ale pokiaľ sa týka toho návrhu ohľadom stravných lístkov, musím sa zásadne ohradiť proti obvineniu, že my, ktorí nesúhlasíme s týmto návrhom, sme reprezentantmi akejsi lobby emitentov stravných lístkov. Naopak, tento návrh je zlý a je nedomyslený, a to z viacerých dôvodov. Ale predovšetkým, principiálne my odmietame návrhy, ktoré vedú k tomu, že rôzne povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom budú nahrádzať príplatkom ku mzde, alebo dokonca, že budú nahrádzať vlastne navýšením tej základnej mzdy, ktorú ľudia dostávajú.

    Ak sa kolegovia, najmä zo strany Sloboda a solidarita boja podporiť návrh, aby bol maloobchod zatvorený, aby boli obchody zatvorené počas ďalších siedmich dní sviatkov oproti súčasnému stavu z toho dôvodu, lebo, ako povedal, myslím pán kolega Droba, začne sa to tu a skončí sa to neskôr až pri všetkých dôchodkoch, keď podáte prst, budeme chcieť celú ruku, tak potom ja takýto strach zdieľam pri návrhu na, pri návrhu, ktorý podal pán Matovič a jeho traja poslaneckí kolegovia. Ak dnes budeme súhlasiť s tým, že namiesto stravných lístkov, namiesto povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravu pre svojho zamestnanca, bude možné dať, zvýšiť o nejakú príslušnú sumu plat, pýtam sa, kde sa toto skončí? Budeme pokračovať ďalej? Pracovné pomôcky si budú tiež ľudia kupovať sami a zvýšime im o to plat? Ochranné pomôcky si tiež budú kupovať ľudia sami a zvýšime im o to plat? Nevyhnutnú, napríklad, rehabilitáciu a podobné veci si budú ľudia tiež platiť sami a zvýšime im o to plat? Lenže ako potom budeme reagovať napríklad na zvýšenie nákladov na všetky tieto nevyhnutné výdavky? Ako budeme valorizovať mzdu, do ktorej zarátate aj všetky náklady, ktoré som teraz vymenoval? Budeme mať niekoľko úrovní valorizácie miezd? Budeme osobitne valorizovať čiastku na stravné lístky, osobitne valorizovať čiastku na ochranné pomôcky, osobitne valorizovať čiastku na pracovné pomôcky alebo pracovné odevy a podobne? To je predsa nezmysel. Výsledkom takéhoto postupu neskôr bude to, že zamestnanec dostane od zamestnávateľa jednu sumu a zamestnávateľ mu povie: A teraz sa staraj sám o všetko. Nezaujíma ma, čo z toho zaplatíš za to, za to, za to, nezaujíma ma, kam dáš tie peniaze, nezaujíma ma, ako si zariadiš všetky ostatné veci. Tu máš plat a staraj sa sám o seba.

    Z tohto dôvodu je pre nás neprijateľný tento návrh a samozrejme aj z toho dôvodu, že tu vzniká viacero takých technických otázok. Ako bude vyzerať valorizácia mzdy u človeka, ktorý dostáva stravné lístky, a u človeka, ktorý ich nedostáva, pretože ich má zarátané do mzdy? Ako bude vyzerať zvyšovanie tej hodnoty toho stravného lístka u človeka, ktorý poberá stravný lístok, a u človeka, ktorý to už bude mať zarátané do mzdy? Toto sú ďalšie a mnohé veci, ktoré predkladatelia tohto návrhu nedomysleli. A naopak, ich návrhom skutočne sa nielen spôsobí nerovnosť medzi jednotlivými zamestnancami, ale aj tí zamestnanci, ktorí sa rozhodnú, že chcú mať peniaze ku mzde, nakoniec prídu o tie peniaze, v priebehu niekoľkých rokov im jednotná valorizácia mzdy v skutočnosti úplne pohltí peniaze, ktoré pôvodne mali dostávať na stravu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ak hovoríme o Zákonníku práce a ja som to tu niekoľkokrát zdôraznil, nemyslíme si, a povedal som to aj vo svojom úvodnom vystúpení, nemyslíme si, že v dnešnom svete môže pracovné právo zotrvávať na úplne ochranárskej pozícii tak, ako možno kedysi pracovné právo vznikalo. Musím odmietnuť tú demagógiu, ktorej sme tu boli svedkami, a ktorú vyjadril pán poslanec Kaník slovami, "keď do Zákonníka práce dáme čo najviac zákazov, čo najviac regulácie, čo najviac obmedzení".

    Vážené kolegyne a kolegovia, to nie je naša pozícia. My nesúhlasíme s tým, aby v Zákonníku práce bolo čo najviac zákazov, čo najviac regulácie, čo najviac obmedzení. Ale nesúhlasíme ani s tým, aby v rámci pojmu flexiistota ste presadzovali zmeny, ktoré zabezpečia len prvú časť tohto slova, len tú flexibilitu, ale nie istotu pre zamestnancov. Naopak, to, čo vy presadzujete, je v príkrom rozpore s tým, o čom vo svojom stanovisku z 1. októbra 2009 hovorí Európsky hospodársky a sociálny výbor: "Pri reformách trhov práce v členských krajinách by sa malo predchádzať ďalšiemu nárastu počtu pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac."

    A tu sa dostávame k jednému, tiež závažnému bodu, ktorý tvorí súboj medzi nami a vami. Pán poslanec Kaník vo svojom vystúpení a niekoľko ďalších kolegov vo svojich vystúpeniach tiež hovorili o tom, že Zákonník práce má pomôcť, aby sa popasoval s nezamestnanosťou, hovoril o raste nezamestnanosti, o poklese nezamestnanosti, o tom, že nezamestnanosť je hlavná výzva vo vzťahu k tomuto Zákonníku práce a vôbec, že je to hlavná výzva vo vzťahu k súčasnej vláde.

    Vážené kolegyne a kolegovia, musím opäť zopakovať, čo povedal váš kolega pán poslanec Beblavý v prvej rozprave, v prvom čítaní k tomuto zákonu, keď vyhlásil, že dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo tak v prvom ročníku by ani už neprešlo a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom. Ale je tu ešte niečo horšie. Problém, vážené kolegyne a kolegovia, je v tom, že vy riešite nezamestnanosť a zamestnanosť. Vaším problémom sú štatistiky. Vaším problémom je makroekonomický ukazovateľ. Ale my rozprávame o ľuďoch. My rozprávame o zamestnancoch, nie o zamestnanosti. My rozprávame o nezamestnaných, nie o nezamestnanosti. A tak, ako sa to hovorí aj v novom kľúčovom strategickom dokumente Európskej únie Európa 2020, "najlepšou ochranou pred chudobou a sociálnym vylúčením je pracovné miesto, avšak iba samotné pracovné miesto nezabezpečí zníženie chudoby alebo spoločenské začlenenie." Zákonník práce má pomáhať vytvárať pracovné miesta. Áno, súhlasím s tým, ale nemajú to byť akékoľvek pracovné miesta. Majú to byť dobré pracovné miesta. Majú to byť pracovné miesta, ktoré zabezpečia zníženie chudoby a zabezpečia spoločenské začlenenie. Také pracovné miesta máme podporiť vytvárať a to aj prostredníctvom Zákonníka práce.

    Zákonník práce, ktorý zvyšuje nároky na nadčasovú prácu, ktorý zvyšuje nároky na pracovný čas, ktorý zvyšuje právomoci zamestnávateľa, resp. manažmentu firmy bez súhlasu pracovníkov určovať im takzvaný pružný pracovný čas, Zákonník práce, ktorý vylučuje možnosti, aby zamestnanci mohli vstupovať do rozhodovania o normách spotreby práce, aby mohli vstupovať rozhodujúcim spôsobom, aby mohli spolurozhodovať o bezpečnostných normách a ďalších pravidlách fungovania podniku, takýto Zákonník práce nedokáže vytvoriť dobré pracovné miesta. Také pracovné miesta, ktorých výsledkom bude pokles chudoby a spoločenské začlenenie. Z tohto dôvodu nemôžeme súhlasiť s vašimi návrhmi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto chvíli sa musím vrátiť k tomu, čo som hovoril v prvej časti, keď som spomínal niekoľko mojich diskusií v televízii či v rozhlase s pánom poslancom Brockom, ktorý mi opakoval, že musíme zabrániť, aby textilka odišla zo Slovenska do Srbska. Ak je to naozaj tak, tak sa pýtajme, prečo tá textilka odišla zo Slovenska do Srbska? Dovoľte mi, aby som zopakoval svoju otázku. Za lepšie fungujúcimi súdmi, za vyššou investičnou pomocou, za kvalitnejším školstvom alebo dopravnou infraštruktúrou? Ak áno, nič z toho nevyrieši Zákonník práce. A ak odišla do Srbska kvôli nižším platom a horším pracovným podmienkam pre zamestnancov, tak potom zmena Zákonníka práce, ktorá má zabrániť takémuto odchodu podnikov do krajiny, kde sú zamestnanci lacnejší a biednejší ako u nás, logicky musí priniesť lacnejších a ešte viac zbedačených zamestnancov aj na Slovensku. Toto je ten najhorší a najnebezpečnejší spôsob udržiavania konkurencieschopnosti Slovenska, vážení kolegovia, a týmto spôsobom sa celkom jednoznačne odhaľuje skutočná motivácia zmeny Zákonníka práce, s ktorou prichádzate do parlamentu a o ktorej diskutujete aj počas tejto rozpravy.

    Pán poslanec Kaník ešte vo svojom vystúpení, a to je naposledy, keď naňho budem reagovať, povedal, že firma musí zvažovať, musí zvažovať svoje náklady, musí zvažovať, čo dokáže udržať, musí zvažovať, povedzme, ekonomický cyklus, musí zvažovať svoje ekonomické možnosti. Áno, ja súhlasím, ale ak dávame priestor a považujeme za legitímne a správne, že firma musí zvažovať pri zamestnávaní takéto svoje východiská, moja otázka znie: prečo toto uvažovanie upierame aj človeku? Prečo aj ľudia, ktorí majú nastúpiť do práce, nemajú mať možnosť zvažovať? Prečo aj ľudia, ktorí nastupujú do práce, nemajú mať možnosť porovnávať a zvažovať, čo a ako je pre nich výhodné? Ak človek, podľa vášho ponímania, nechce prijať zlé pracovné miesto, tak je flákač, tak nechce pracovať, tak sa vyhýba zamestnaniu. A vy nastavujete podmienky presne tak, aby bol človek nútený prijať akékoľvek pracovné miesto, aj zlé pracovné miesto, aj nízko platené pracovné miesto. A v tomto, vážené kolegyne a kolegovia, nemôže byť žiadneho sporu. Ten spôsob, ktorým vy meníte Zákonník práce, celkom určite bude znamenať zhoršenie kvality života, celkom určite bude znamenať zhoršenie kvality rodinného života, celkom určite bude znamenať, že pre ľudí sa stane práca trestom a nie pomocou, celkom určite povedie k tomu, že sa budú znižovať aj mzdové nároky. Áno, napríklad

  • Hlasy v sále.

  • , napríklad, nie, nie, napríklad vypustenie § 120, ktoré vláda navrhuje, celkom určite by viedlo k zníženiu miezd na Slovensku, pretože by vytvorilo tlak na zamestnávanie ľudí s nízkymi mzdami.

  • Hlasy v sále.

  • O tom vôbec nemám žiadne pochybnosti, vôbec nemám žiadne pochybnosti, pretože vytváranie pracovných miest, pri ktorých ľudia budú musieť sa uspokojiť s nižšími nárokmi, znamená, že sa posunie tá ponuka nárokov, ktorú dostanú.

    Ľudo, ty si povedal vo svojom vystúpení, že vidíte, čo spôsobila konkurencia, teda že konkurencia, pardon, že čo spôsobí konkurencia, že konkurencia môže pomôcť vytvárať viac pracovných miest a lepších pracovných miest, lebo sa ľudia, lebo zamestnávatelia, keď vytvoria viac pracovných miest, budú musieť upravovať aj mzdy, keďže bude väčšia ponuka tej práce oproti dopytu. Ale my sme predsa neraz svedkami aj toho, že konkurencia, že konkurenčné prostredie v snahe znižovať náklady vytvára aj tlak na kvalitu a znižuje sa kvalita. A vy práve tomu pomáhate v tomto Zákonníku práce. Vy vytvárate priestor na to, aby výsledkom konkurencie nebolo napríklad zvyšovanie miest, ale aby bolo znižovanie kvality pracovných miest. A mnohé ustanovenia tohto Zákonníka práce povedú k tomu, že možno sa vytvorí viac pracovných miest, áno, ale bude to viac nekvalitných pracovných miest. Viac pracovných miest, pri ktorých ľudia budú mať menej práv, menej možností, menej sociálnej ochrany, pri ktorých budú musieť pracovať viacej nadčasov, viac v pracovnom čase, menej si budú môcť prispôsobovať, teda viac budú musieť prispôsobovať svoje rodinné a osobné povinnosti tomu, čo od nich bude vyžadovať zamestnávateľ. Takéto pracovné miesta tu budú vznikať, o tom niet pochýb. A takéto pracovné miesta ale neznamenajú, že pomôžu ľuďom dostať sa z chudoby.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na tomto mieste sa musím ešte osobitne zastaviť, keď hovoríme o vzťahu k ľuďom. A hoci pôvodne som to nemal v pláne, ale pred pár dňami sa stalo niečo, k čomu sa jednoducho musím na tomto mieste vyjadriť. Keď som v debate s pánom ministrom Mihálom obhajoval súbeh výpovednej doby a odstupného a vysvetľoval som, že sú to nielen dve rozdielne veci, ale že je to dobrý nástroj, ktorý v kritickom období umožňuje ľuďom zachovávať si životnú úroveň, postarať sa o deti a venovať sa hľadaniu si novej práce, pán minister mi vtedy povedal, pán minister mi vtedy povedal, že na to majú podporu, teda podporu v nezamestnanosti. Už vtedy som protestoval, že byť na podpore nie je med lízať. Ale pred pár dňami som si prečítal, musím povedať, že úplne šokovaný, vyhlásenie, že ľudia odkázaní na podpore sú vlastne na dovolenke. Tak to som už stratil reč, pán minister.

  • Hlasy v sále.

  • To som si prečítal v médiách. Musím povedať, pán minister, že toto sú hrozné slová. Toto sú hrozné slová. Povedali ste, že ľudia si užívajú tie prvé mesiace, kedy sú na podpore, ako keby boli na dovolenke. Nehnevajte sa na mňa, ale toto je čosi nehanebné. Povedať o ľuďoch, ktorí stratili prácu, ktorí sú odkázaní namiesto príjmu z práce na to, že dostávajú podporu v nezamestnanosti, že sú na dovolenke, tak to je síce pre mňa pochopiteľné, ak pán predseda zase nazve protestujúce zdravotné sestry výletníkmi, ale myslím si, že je to niečo, čo nepatrí do výbavy žiadneho politika a vôbec nie politika, ktorý je vo funkcii ministra práce.

    Samozrejme, že by ma to nemalo prekvapovať, keď si pozriem celý Zákonník práce, tak ako ho predkladáte, ale prekvapuje ma to, pretože toto je niečo, čo my nemôžeme akceptovať. Pohľad na to, že ľudia, ktorí sú prepustení, že ľudia, ktorí sú odkázaní žiť v biede, sú na tom vlastne dobre.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, na záver mi dovoľte, aby som sa ešte krátko vyjadril k problematike našej spolupráce s odbormi. O tejto téme sme hovorili aj v prvom čítaní a musím povedať, že už vtedy ste nám vyčítali náš vzťah s odborovými organizáciami. Pani kolegyňa Blahová o tom hovorila osobitne vo svojom vystúpení a ja som vtedy, bohužiaľ, nedostal možnosť, aby som fakticky na to zareagoval. Musím povedať, že vykresľovanie našej spolupráce s odbormi ako akési rezíduum, pozostatok toho, čo tu zostalo po novembri 1989, je jednoducho lož, vážené kolegyne a kolegovia. Vzťah medzi politickými stranami a odborármi, zmluvný vzťah medzi politickými stranami a odborármi je bežným štandardom kdekoľvek vo svete. Musím vám povedať, že v západných krajinách majú predovšetkým sociálno-demokratické strany bežne podpísané zmluvy, na základe ktorých nielen spolupracujú s odborovými organizáciami, ale na základe ktorých nominujú predstaviteľov odborových organizácií aj do rôznych štátnych alebo verejných funkcií. V nemeckom parlamente sedí vyše sto príslušníkov alebo funkcionárov odborových organizácií. V mnohých vládach sociálno-demokratické strany nominujú do funkcií buď ministrov, alebo podpredsedov vlády, odborových predstaviteľov. A nie sú to len sociálno-demokratické strany. V Taliansku máte veľké, mohutné kresťanské odborové organizácie, ktoré majú priamo nadviazanú spoluprácu s kresťanskými demokratmi.

    Jednoducho, zmluvné vzťahy medzi odborovými organizáciami... (Nasleduje reakcia na hlasy v pléne) Ale to sú aj krajiny na severe, ty si, Ľudo, povedal, že si hovoril o krajinách, kde sa dnes štrajkuje, demonštruje, rozbíjajú výklady, ale v skutočnosti taká krajina je jedna. Taká krajina je jedna. V ďalších krajinách sa nič také nedeje. A nie je to vina odborárov. Chcete zakázať protestovať a vyjadriť svoj postoj občanom? Jednoducho vzťah odborových organizácií a politických strán, a to predovšetkým vzťah odborov a ľavicových strán je štandardom v Európskej únii, je štandardom a nie je nič nenormálnym, čo by sme nemali aj my na Slovensku akceptovať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver ešte jedna poznámka. Nedávno som dostal a možno ste ho dostali aj vy, mailom veľmi zaujímavú správu. Dozvedel som sa, že na Slovensku žijú len dva druhy ľudí, normálni a špekulanti. Normálni ľudia chodia na dovolenku do Ameriky, na Kubu, na Maledivy, lyžujú minimálne v Alpách, každé dva - tri roky vymenia auto, motorku za nový model, stravujú sa v reštauráciách, pozerajú televízne noviny na svojich 170 - centimetrových plazmách a počúvajú svoje HiFi stereo. A špekulanti, špekulanti len špekulujú nad tým, ako prežiť od výplaty k výplate.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ja sa hlásim k týmto špekulantom, pretože toto sú ľudia, ktorí sú voličmi sociálno-demokratickej strany, toto sú ľudia, ktorých my musíme zastupovať a toto sú ľudia, ktorých oprávnené záujmy musíme hájiť aj v prípade tohto Zákonníka práce.

    Vážené kolegyne a kolegovia, Zákonník práce musí stáť na strane zamestnancov preto, lebo v reálnom živote ich vzťah, ich pomer vo vzťahu k zamestnávateľom nie je vyrovnaný.

    Vážené kolegyne a kolegovia, Zákonník práce je základnou pracovnou normou, ktorá má za úlohu regulovať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Nerobte, prosím vás, zo Zákonníka práce trhací kalendár, nerobte zo Zákonníka práce nástroj, ktorý bude zhoršovať kvalitu života, ktorý bude zhoršovať pracovné podmienky zamestnancov. Nerobte zo Zákonníka práce nástroj, ktorý zhorší život ľudí, ktorí sú odkázaní na každodennú prácu, za ktorú poberajú mzdy. Tento návrh Zákonníka práce spĺňa, bohužiaľ, všetky tieto predpoklady. Ja pevne verím, že zvážite ešte pred hlasovaním všetky tieto dopady a nakoniec sa rozhodnete nepodporiť tento návrh Zákonníka práce. A ak nie, tak predpokladám, že pani premiérka využije svoju možnosť. Ak zoberiem do úvahy, vážené kolegyne a kolegovia, viaceré návrhy, ktoré ste tu vy podávali, mimochodom je zarážajúce, že vládni poslanci v druhom čítaní predložili viac pozmeňujúcich návrhov, ako opoziční poslanci. Svedčí to o tom, ako nekvalitne je celá táto právna norma pripravená. Nielenže príprava návrhu zákona vám nestačila na to, aby ste v komunikácii a v diskusii so svojím vlastným ministrom pripravili dobré znenie tohto zákona, ale dokonca ani prerokovávanie tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch vám nestačili na to, aby ste presadili, napriek tomu, že máte väčšinu v tomto parlamente, pozmeňujúce návrhy. V druhom čítaní predkladáte ako vládni poslanci viac pozmeňujúcich návrhov, ako predkladajú opoziční poslanci.

    Vážené kolegyne a kolegovia, medzi týmito pozmeňujúcimi návrhmi sú pozmeňujúce návrhy, ktoré, a o tom nemám žiadne pochybnosti, zásadným spôsobom menia dikciu Zákonníka práce oproti podobe, v akej opustila rokovanie tripartity. Beriem celkom vážne vyhlásenie pani predsedníčky vlády o tom, že je, že v parlamente už nedôjde k žiadnym zmenám Zákonníka práce oproti podobe, aká je výsledkom tripartitných rokovaní. Upozorňujem vás na to, že viaceré vaše pozmeňujúce návrhy zásadným spôsobom zasahujú do Zákonníka práce tak, že ho menia oproti podobe, v akej opustil tripartitné rokovania. Ak pani premiérka nie je klamárka, ak pani premiérka nechce zostať ako luhárka, pevne verím, že vzhľadom na svoje slová z 27. apríla vydá pokyn ministrovi práce, aby v prípade, že sa ukáže, že tieto pozmeňujúce návrhy majú šancu prejsť, stiahol Zákonník práce z rokovania. Inak, musím povedať, že aj jej slová budú mať cenu vzduchu, ktorý dýchame. A to by bol ďalší klinec do rakvy vládnej koalície.

    Vážené kolegyne a kolegovia, som hlboko presvedčený o tom, že dobrý manažér, dobrý manažér sa nemá prečo obávať Zákonníka práce, ktorý vytvára rovnocenný vzťah medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktorý vytvára dobré možnosti na spoluúčasť odborárov na riadení podniku. Bohužiaľ, tento Zákonník práce ukazuje to, čo už všetci vieme, táto vláda nie je partia dobrých manažérov. Ste zlí manažéri a takým spôsobom ste pripravili aj tento Zákonník práce. Napokon vás ešte raz vyzývam, hlasujte proti nemu, alebo vás vyzývam, pán minister, stiahnite tento návrh ešte skôr, než o ňom budeme hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Máme trinásť prihlásených poslancov a pani poslankyňa, trinásť, pani poslankyňa Tomanová sa prihlásila až po, dúfam, že sa na mňa hnevať nebude.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Nie, bola predtým, ona sa odhlásila, Matovič sa odhlásil, prihlásil, bolo trinásť, keď som uzavrel a posledný bol Matovič.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Ešte raz... A ona sa prihlásila po uzatvorení.

    Pani poslankyňa Rošková má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa chcem pánovi poslancovi poďakovať za hodnotový pohľad na Zákonník práce. A súčasne postavený Zákonník práce stavia totiž zamestnanca do nevýhodného postavenia k zamestnávateľovi. Ja z tvojho vystúpenia premietnem niektoré tie paragrafy do praxe, napríklad už len predĺženie pracovného času, práca nadčas až do 550 hodín, či využívanie stravných lístkov. A keď si pozrieme ten plagát, že "držte hubu a makajte", tak sa mi pri tom natíska jedna otázka. Neviem, či tvorcovia Zákonníka práce si dostatočne uvedomujú skutočnosť, že to môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu zamestnancov, ktorí keď budú takto pracovať, nebudú mať dostatok času na regeneráciu svojich síl a na oddych.

    Už teraz vieme, že ľudia chodia k lekárovi často až v pokročilom štádiu choroby a k tomu, ak prirátame vysoký počet ľudí poberajúcich invalidné dôchodky, tak sa domnievam, že o pár rokov sa dočkáme výrazného zhoršenia zdravotného stavu zamestnancov. To sa, samozrejme, odrazí aj na zvýšených nákladoch na zdravotníctvo i Sociálnu poisťovňu. Nemyslím si, že k tomu má smerovať navrhovaný zákonník a k nemu pripravené všetky návrhy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Braňo Ondruš, skutočný majster demagógie, a podľa jeho vlastných slov od dneska špekulant, sám seba tak označil. Obrátil som ten transparentík dole hlavou alebo hore nohami, škoda, že to nedrží hore, pretože všetko, čo Braňo hovoril, mnohokrát aj celkom v tom úvode by to mohlo mať hlavu a pätu, akurát ten záver bol taký, že presne naopak. Presne naopak je to, tak ako on hovorí. A preto aj ten odborársky plagátik, ktorý si si tu zabudol, Braňo, je presne naopak a má visieť hore nohami alebo dole hlavou. Ale aspoň že vieme, Braňo, že teda si sa označil za špekulanta a už teraz rozumiem, prečo váš predseda má 20-tisícové hodinky na rukách, lebo to tak špekulanti väčšinou majú, že nezarobia si na to, ale nosia to, samozrejme.

  • Smiech v sále.

  • Teraz k samotnému obsahu, čo si hovoril. My hovoríme vždy o ľuďoch, pretože to je cieľ. To sa len v štatistikách odrazí, ako to nakoniec je. A keď vy hovoríte o hájení záujmov pracujúcich, no prečo nie ste proti tým dohodám? Prečo tvoj pozmeňovací návrh nezahŕňa zrušenie práce na dohodu, ktorá vyslovene vytvára zlé pracovné podmienky pre ľudí? Prečo vaša novela rozšírila možnosti práce na dohodu? Kde sú, hájenie ľudí práce? Vy hájite len záujmy odborárov, záujmy veľkých spoločností, ktoré napríklad zarábajú stámilióny na gastrolístkoch tým, že sťahujú si z nich neúmerné provízie a podobne. Len sa skrývate za záujmy ľudí. To je vaša politika, takzvaná sociálna demokracia, ale ako si sám povedal, sú to tvoje slová, je to politika špekulantov.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ondruš, vystúpenia pána poslanca Maďariča sú čajovým odvarom proti tomu, čo ste tu predviedli momentálne.

    No, dobre. Zákonník práce z dielne ministra Mihála ste verejnosti predstavili ako nejaký zločinecký manifest, ktorý sa zastáva podnikateľov a robí z nich veľkokapitalistov a na druhej strane obyčajných ľudí, zamestnancov ponižuje, zatvára im ústa, ja neviem, likviduje ich existenciu a tak ďalej. Zvykli sme si na to, že nás, koalíciu a pravicových politikov, verejnosti predstavujete ako tých, ktorí vždy stoja na strane kapitálu a tých bohatých. A preto by som chcel ukázať na krátkom príklade, že vaše vyjadrenia sú v rozpore s reálnymi skutkami. Zastavil by som sa pri tej časti vášho vystúpenia, ktoré ste venovali gastrolístkom. Pán kolega, gastrolístky podľa mňa sú zbytočným medzičlánkom, ktorý nepomáha zamestnancom, ani zamestnávateľom. Ale viete, komu pomáha? Desiatim, dvanástim firmám na Slovensku, ktoré sa nabaľujú a zarábajú stovky miliónov eur. Viete čo, na koho stranu ste sa vy postavili? Na stranu týchto spoločností, čiže na stranu kapitálu. A to je to nekorektné z vašej strany, že naozaj verbálne vyjadrenia sú v príkrom rozpore s reálnymi skutkami.

  • Pán kolega Braňo Ondruš dokázal svojím vystúpením, že háji práva zamestnancov. A ja mu za to veľmi pekne ďakujem a chcem na neho nadviazať a poukázať na prípadné riziká, ktoré hrozia zamestnancom, že pri prepustení zamestnanca, ktorý pracoval poctivo pre svojho zamestnávateľa, z organizačných dôvodov a ten si má vybrať medzi odstupným a výpovednou dobou, tak to je naozaj veľmi cynické. Vypustenie § 120 môže mať negatívny vplyv na hospodárenie niektorých domácností zamestnancov vykonávajúcich kvalifikačne nižšie až stredne náročné práce, u ktorých môže dôjsť k zníženiu mzdy. A to sú len zrniečka vybrané z celej širokej problematiky. Riešime tu novelu Zákonníka práce z dôvodu, že chceme, aby sa zvýšila zamestnanosť, ale to je omyl. Pracovný trh táto novela zákonníka nerozhýbe.

    Samotný význam Zákonníka práce je zabezpečiť základné pracovné práva pre pracovníka a určiť základné pravidlá vo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. A v tomto návrhu novely často obmedzujeme ochranu zamestnanca a robíme z neho lacnú nájomnú pracovnú silu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán kolega Ondruš, musím vám povedať, že ako debatný tréner by som vás za toto určite nepochválil, lebo taká znôška demagógie, za to stredoškolákov vyhadzujeme z turnajov, lebo sa nevedia správať ako poctiví debatéri. Ale vidím, že teda v parlamente to ešte stále akceptovateľné je.

    Hovorili ste o tom, že pán Mihál rozprával o polročných prázdninách, citujete jeden kratučký článok, ale nedočítali ste ho zjavne do konca. Ten článok hovorí o tom, že ľudí treba najviac motivovať v prvých dvoch mesiacoch po strate práce, aby okamžite začali hľadať nové zamestnanie. A tým pádom, aby sa im nestalo, ako sa stáva častokrát v súčasnosti, že štyri, päť mesiacov v podstate ostanú na dávkach a začnú si hľadať prácu až na konci. To rozvrstvenie na 65 %, 45 % a potom len 35 je tam presne kvôli tomu, aby cítili, že na začiatku podpora od štátu je silná kvôli tomu, aby boli motivovaní tú prácu si hľadať a postupom času klesá, čo v konečnom dôsledku má vytvoriť presne ten tlak, aby rovno, keď prídu o prácu, začali hľadať novú a aby sa nespoliehali na to, že majú štyri alebo päť mesiacov k dobru, ako to mnohí ľudia dneska na Slovensku robia.

    Nie je to o tom, že by sme im chceli odopierať voľno, je to o tom, aby nám neprepadli okami tej siete do tej skupiny chronicky nezamestnateľných a nezamestnaných ľudí, aby nestrácali pracovné návyky a aby si ľudia proste nezvykali na to, že môžu byť doma a poberať dávky od štátu. To je celé.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, v jednom s vami musím súhlasiť, že prioritnou funkciou Zákonníka práce je ochranná funkcia. To ale neznamená, že chráni iba zamestnanca. Chráni aj podnikateľa pred neopodstatneným nátlakom na jeho rozhodovanie a rozhodovanie pri podnikateľskej činnosti. Vláda v minulom volebnom období túto rovnováhu porušila tým, že právo na spolurozhodovanie, na prerokovanie neprimerane preklopila v prospech zamestnancov bez toho, aby za to brali aj zodpovednosť. A myslím si, že v tomto bode novela vracia veci iba z hlavy na nohy.

    Hovorili ste o svojom zážitku z posledných dní, tak aj ja vám poviem jeden svoj zážitok. Malá firma v Košiciach končí výrobu, prepúšťa osemnásť ľudí a zároveň zamestnávateľ našiel polovici týmto zamestnancom novú prácu úplne rovnakej kvality, presne v tom istom odbore. A čo myslíte, koľkí podpísali s novým zamestnávateľom zmluvu? Jeden. Všetci ostatní išli na úrad práce, zobrali odstupné a sú ochotní podpísať iba dohodu s týmto novým zamestnávateľom. Nájdete na to iné slovo ako špekulácia a zneužívanie systému, ktorý je určený pre tých ľudí, ktorí si hľadajú prácu? Ja súhlasím v tomto s pánom ministrom, že si to využívajú ako dovolenku, nič iné.

    Prosím vás, pán kolega, nestrašte, nemaľujte čierno-biely obraz, nerobte z ľudí neslobodných hlupákov, ktorými oni nie sú. Ako človek, ktorý mám dlhoročné skúsenosti so zamestnávaním, môžem vám povedať, že táto novela neznamená žiadnu dramatickú zmenu a povedie ozaj k zlepšeniu vzťahov.

  • Ďakujem. Ja ďakujem kolegovi Ondrušovi, že nám ponúkol takýto pohľad na zhodnotenie predloženej novely zákona. Ja si myslím, že každý seriózny zamestnávateľ musí mať záujem alebo má záujem stabilizovať si svojich pracovníkov, zvoliť si takú formu výroby, technológie a tak využíva ekonomické vedy na to, aby efektívnym spôsobom dosahoval jednak predajom svojho výrobku, zabezpečoval zamestnanosť svojich zamestnancov a teda vlastne aj udržal sa na trhu, v podnikateľskom prostredí. Ak si ja zušľachtím zamestnanca ako zamestnávateľ, dosiahnem uňho dokonca prípadne aj participáciu na výrobnom procese, že on s vlastnou invenciou vkladá do toho invenciu, takéhoto človeka ja neviem či dokážem vôbec zaplatiť. A k tomuto sa predsa chceme priblížiť. To je najvyššia forma jednak delegovania moci a formy ovládania celého procesu. Predsa vieme veľmi dobre, na čom, na čom škrípe celý tento priestor. Veď predsa ide o to, že sme sa dostali do krízy, nielen my a naši zamestnávatelia a zamestnanci, ale v kríze je predsa celá spoločnosť. Alebo celá civilizácia? Čiže si myslím, že vieme veľmi dobre, že plánovaná ekonomika je to, k čomu budeme musieť siahnuť. Áno, vieme veľmi dobre, že škrípať a šróbovať Zákonník práce, že to nie je tá hybná sila a tá flexibilita, ktorú očakávame od toho, že dosiahneme...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Pani Gabániová, prosím, nevykrikujte bez mikrofónu. Pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec Ondruš, plne podporujem všetko, čo ste povedali v rozprave a rovnako aj pozmeňujúci návrh, pretože ako-tak, keby prešiel, by zmiernil tieto negatívne dôsledky, ktoré predkladá táto vláda v svojej novele Zákonníka práce.

    Ale dovoľte mi, aby som ešte zopár vecí pridal k tomu, čo ste na úvod hovorili na adresu pána poslanca Kaníka, ktorý označil Zákonník práce ako prostriedok na vytváranie dobrých podmienok na podnikanie. Ja by som chcel ešte dodať a pripomenúť, Zákonník práce nevznikol z popudu zamestnávateľov. Zákonník práce vznikol práve z popudu zamestnancov. Pretože keby to bolo opačne, tak dodnes zamestnanci pracujú dvanásť hodín. A mohol by som hovoriť o ďalších a ďalších iných veciach.

    Čiže pán poslanec Kaník sa hlboko mýli a vy ste to vo svojom vystúpení, pán poslanec Ondruš, jasne pomenovali. Zákonník práce je tu práve preto, aby ochraňoval v tomto nerovnovážnom pôsobení zamestnancov. Zákonník práce je tu na to, aby vytváral sociálne istoty pre zamestnancov, pretože v konečnom dôsledku je to najväčší kapitál pre zamestnávateľa. A tento Zákonník práce mu práve umožňuje.

    Pani poslankyňa Takáčová reagovala na vaše vystúpenie a nemôžem nič iné povedať, že kvôli možno pár výnimkám, hádžete všetkých do jedného vreca. Všetci sú flákači, všetci sú tí, ktorí to zneužívajú, pretože ani jeden z vás možno ešte nemal tú príležitosť byť na úrade práce a si to vyskúšať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento Zákonník práce je škodlivý. Je zlý a vôbec nepomôže zmierniť nezamestnanosť, o ktorej tu hovorí pán minister a vy, koaliční poslanci, aj...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ondruš, hovorili ste v jednom momente o takzvaných, nazvali ste to, že vytváranie zlých pracovných miest. Ja sa vás skúsim spýtať teda, že či vy máte v SMER-e nejakú kategorizáciu pracovných miest, keď my sa tu snažíme bojovať s nezamestnanosťou a predkladá sa tu novela, ktorá hovorí o tom, aby sme vytvorili miesta na boj s nezamestnanosťou, tak vy si tu dovolíte takýto luxus a kategorizujete miesta na dobré a zlé pracovné. Ja si myslím, že treba vytvárať pracovné miesta a nemaľovať takéto demagogické čierno-biele obrazy, ako ste nám tu zavesili - navyše je to dosť zlá karikatúra - na to, aby sme kategorizovali ľudí alebo ľudí, ktorých ja nazvem, čiže zamestnávateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta dobré a zlé. Ani raz ste vo svojej rozprave, a dával som na to pozor, nenazvali tých, ktorí pracovné miesta vytvárajú, ľuďmi. Boli to stále len niekto, tí zlí. Tí nanajvýš zamestnávatelia, ktorí by mohli čosi ponúkať ľuďom. Snažili sa vám tu aj počas celej tejto rozpravy viackrát dať najavo to, že ide o synergický efekt medzi obidvomi skupinami a nie je dobré ich stavať proti sebe, pretože ak chceme, aby sme sa niekde hýbali, tak je treba, aby tí, čo prácu vytvárajú, boli v synergii s tými, čo prácu robia.

    Ďalej si myslím, že to, čo ste hovorili ku gastrolístkom, nemá absolútne žiadne opodstatnenie, pretože to, čo robíme, je len zdobrovoľnenie používania gastrolístkov. A chcel by som vás fakt vyzvať, aby ste prestali kopať za emitentov stravných lístkov, ktorí tvrdia, že ich produkt je dobrý. A preto si myslím, že zamestnanci si ho nechajú, ak je dobrý.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne, Braňo, za to, že si znovu poukázal na veľmi slabé stránky tejto novely a zákerné nástrahy, ktoré z nej vyplývajú pre zamestnancov a odbory. A to tvrdím ako človek s dlhoročnými skúsenosťami z pozície zamestnávateľa. Takmer šestnásť rokov som v tej pozícii bol, takže viem, čo sa z tejto novely dá alebo nedá robiť.

    Zároveň ti ďakujem i za to, že si poukázal na vládnych poslancov, ktorí sa predbiehajú v nových pozmeňovacích návrhoch. To tiež tvrdí o nekvalitnej príprave tejto právnej normy, ktorá má teraz úplne iný obsah, než bola prerokovaná v tripartite. A očakávam aj ja, ako sa zachová pani premiérka.

    Tiež som rád, že si ukázal i na to, že pri tejto vážnej právnej norme túto niektorí vládni poslanci handlujú navzájom, vydierajú sa. A to je naozaj tá pravá tvár toho, ako oni ponímajú tento Zákonník práce. Myslím si, že niektorí by sa mali naozaj hanbiť. A tak, ako jeden z nich povedal, aj vrátiť mandát, lebo to, čo robí, je strašne a strašne zlé a škodlivé.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Ondruš, no naozaj, trafil si absolútne klinec po hlavičke. O tomto svedčí aj to množstvo tých faktických, takzvaných kaníkovských faktických poznámok, ktoré sú tuná v tomto parlamente už teraz. Naozaj, ja si myslím, že toto, čo si tuná povedal, bolo veľmi dôstojné tejto debate. I preto, lebo bol to taký dôstojný záver skutočne toho všetkého, čo sa točí okolo, okolo tohto paškvilu, ktorý by sa chcel volať Zákonník práce,. Svedčia o tom, svedčí o tom hlavne ten argument, ktorý si povedal, že ďaleko viacej návrhov k tomuto Zákonníku práce podala koalícia ako opozícia.

    No a celkom na záver, pán predseda Národnej rady, ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, zožeňte už nejaký, čo by len maličký gastrolístok všetkým tým pánom poslancom, ktorí ho nemajú, no a takýmto spôsobom vlastne stále živia tento pseudoproblém, ktorý sa volá gastrolístky. Naozaj, zožeňte aspoň pánovi poslancovi Galbavému jeden malý gastrolístok, keby sa dalo.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Branislav Ondruš jasnou rečou a s vysokou odbornosťou poukázal na skutočne nekvalitne pripravenú vládnu novelu Zákonníka práce. Táto novela jednoznačne a jednostranne oberá o práva zamestnanca v pracovno-právnom vzťahu a uprednostňuje zamestnávateľa. No a to, že pani premiérka ubezpečovala občanov, že už k žiadnym zmenám po tripartitných rokovaniach nedôjde, na jej klamstvá my, opoziční poslanci, sme si už zvykli, ale nezmierime sa s tým a stále budeme poukazovať na jej klamstvá.

    Pán minister, je na vás, aby ste skutočne vzali späť túto nekvalitne pripravenú vládnu novelu zákona o Zákonníku práce.

    Ďakujem.

  • Samozrejme, že, pani Tomanová, ja by som to neurobil, vás, vám nedať faktickú poznámku pri záverečnej reči. Chcel by som ale poprosiť vás aj ostatných sa nehlásiť už po uzavretí faktických poznámok. Naozaj komplikuje to potom život.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nebola som posledná a bolo by možno slúžilo vám za česť, keby ste si všimli, ktorí poslanci tu manipulujú a vyberú rýchlo kartu a podobne a potom by ste videli, že skutočne som bola prihlásená počas vystúpenia pána Ondruša. Takže, to je len na moju, moju obranu v tejto chvíli.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dovoľte mi hneď reagovať a dostanete samozrejme nový čas, len aby sme si to vysvetlili, aj pre ostatných. Uzavrel som možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Bolo v tom momente prihlásených trinásť rečníkov. Posledný bol pán poslanec Matovič. A následne po uzavretí ste sa prihlásili vy ako štrnásta a potom, ako sa prihlásila pani poslankyňa Tomanová ako štrnásta, pán Matovič sa vypol a potom sa znovu zapol, aby on bol teda štrnásty. Čiže teraz sú dve možnosti, nerobiť z toho veľkú vedu, čo ani nebudem teda robiť. A druhá možnosť by bola, že by ste nevystúpili ani vy, ani pán Matovič. A nechcem teraz robiť naozaj z toho vedu, len chcem všetkých poprosiť, hlásiť sa pred uzavretím, najlepšie počas vystúpenia rečník a potom sa vyhneme takýmto nepríjemným veciam. Ja som si to samozrejme tiež všimol, že často sa tu predbiehajú, aby boli silou-mocou poslední niektorí, nemá to veľký zmysel.

    Poprosím nový čas pre pani poslankyňu Tomanovú a, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi v prvom rade poďakovať pánovi Ondrušovi za veľmi stručné a jasné zhrnutie, ktoré je vystihnuté na plagáte, ktoré nám predložil. A je to v podstate, myslím si, pán Ondruš, predstavili ste názor a vôbec odkaz pána ministra, predkladateľa novely Zákonníka práce zamestnancov.

    Je mi veľmi ľúto, že tak predkladateľ ako ani poslanci dodnes nechápu základnú úlohu pracovného práva a mylne sa domnievajú, že skutočne do Zákonníka práce je možné dať čokoľvek, čo si zmyslia alebo čo im nadiktujú ich sponzori.

    Ja som dokonca si dovolila na výbore pripomenúť pánovi ministrovi, že je tu nielen ministrom práce pre podnikateľov, ale je tu aj ministrom práce pre viac ako dva milióny dvestotisíc zamestnancov, a myslím si, že tých zamestnancov je podstatne viac. A že jeho úlohou by malo byť, tak ako sme sa to snažili v Zákonníku práce presadzovať, aby ochraňoval a garantoval zamestnancom ochranu v zmysle dôstojnej práce, ochrany života a zdravia, uspokojivých pracovných podmienok, slušného odmeňovania za prácu a zlaďovanie osobného a pracovného života. Tak, ako to pán Ondruš povedal, ani v jednom prípade sa tieto návrhy, ktoré tu boli prednesené, nedotýkali týchto bodov. Len mi povedzte, čím vytvoríte a aké množstvo pracovných miest, a to by som poprosila, aby pán minister povedal, týmto, touto spolitizovanou novelou Zákonníka práce, aké množstvo pracovných miest vytvorí, napr. tým, že ľudí bude ľahšie zamestnávateľ prepúšťať?

    Ja pripúšťam, že existujú aj veľmi dobrí zamestnávatelia a o tom je množstvo súťaží, v ktorých sú odmeňovaní, ktorí takúto normu ani nepotrebujú. A robia to, pretože majú dobrý vzťah k zamestnancom, ale vzťahom na vašu neustále narastajúcu mieru nezamestnanosti, pán minister, robte to, čo máte.

  • Pán poslanec Ondruš, tvrdili ste, že tak ako ja aj ostatní koaliční poslanci sa vôbec nerozumieme Zákonníku práce. Trošku mi to pripadá smiešne v súlade s tým, alebo v kontexte s tým, že včera tu práve poslanec SMER-u, pán Burian pätnásť minút presviedčal celé publikum o tom, ako v Zákonníku práce ideme rušiť minimálnu mzdu. Jednoducho nemal ani absolútne, ani šajnu o tom, že Zákonník práce žiadnu minimálnu mzdu ani nerieši. Zákonník práce rieši minimálne mzdové nároky, čo je "nebe a dudy".

    Jednoducho, vy tu hráte divadlo a druhých obviňujete, že sa nevyznajú. Od vás dostanete nabrífované, kto vystúpiť má, súdruh predseda povie, ty, ty, ty vystupuješ, aj keď nemá šajnu, tak sa postaví tam k pultu a pätnásť minút tu kváka aj o tom, o čom nemá absolútne žiadnu šajnu. Včera to urobil pán poslanec Burian.

    Ku gastrolístkom. Tvrdíte, ak dáme ľuďom možnosť sa rozhodnúť, či chcú gastro lístky alebo peniaze, tak ľudia sa nebudú stravovať. Ako plne chápem, lebo toto myslenie je v súlade s vaším boľševickým pohľadom na ľudí, kde ľudí považujete za nesvojprávne bábky, ktorým nemožno dôverovať, a tým pádom im nemôžme dať slobodu rozhodnúť sa.

    Bohužiaľ, práve pre toto vás považujem len za takého úbohého boľševického klamára, manipulátora a divadelníka, triedy možno vášho súdruha predsedu.

    A poprosím vás ešte jednu vec, odkážte pani poslankyni Gabániovej, že ak vetu, plánovaná ekonomika je to, po čom budeme musieť siahnuť, ktorú pred chvíľou povedala, myslela vážne, tak nech sa radšej odsťahuje do Severnej Kórei a tam si tú plánovanú ekonomiku bude môcť plným dúškom užívať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán kolega Matovič, klamár ste vy, pretože ja som o tom, že sa ľudia nebudú stravovať, nepovedal ani slovo, ale vy zásadne klamete v reakciách. Niečo si vymyslíte a potom na to akože reagujete. Pokiaľ ide o gastrolístky, ja som ich neobhajoval. Ja som len povedal, že spôsob, aký ste navrhli vy, je zlý.

    Po druhé, pokiaľ ide celkovo o ten zákonník, ja musím zopakovať, že ja som sa nepostavil proti zamestnávateľom, ale, naopak, požadujem, aby Zákonník práce stanovil jasné pravidlá. To vy meníte Zákonník práce tak, že nestanovuje jasné pravidlá, vytvárate z neho boxersky ring, v ktorom neustále zamestnávatelia a zamestnanci majú o niečo bojovať, o niečom sa hádať, o niečo handrkovať, namiesto toho, aby sa sústredili na prácu, čo by nemuseli robiť, keby Zákonník práce stanovoval jasné pravidlá. Jasné pravidlá, jasné dohody robia dobrých partnerov. A o to nám ide, aby jasný, dobrý partnerský vzťah na pracoviskách vládol.

    Pani poslankyňa Tkáčová, nie je pravda, že my ľudí považujeme za nejakých nesvojprávnych alebo neschopných. Naopak, my ich považujeme za schopných a svojprávnych, a preto požadujeme, aby mali možnosti spolupodieľať sa na rozhodovaní na pracoviskách, pretože si myslíme, že ľudia sú schopní vecne a racionálne pristupovať k rozhodovaniu o problémoch. A myslíme si, že z tohto hľadiska majú právo a je dobré aj pre zamestnávateľa, aby takýchto ľudí zapojil do rozhodovacieho procesu. A musím povedať ešte raz. Ja som si prečítal celý článok, niekoľko článkov, kde pána ministra citovali - a opakujem, bez ohľadu na to, čo k tomu dodáte - ak minister práce nazve nezamestnaných, dovolenkármi, je to podľa mňa prejav arogantný, prejav bezcitný, prejav sociálneho hyenizmu a za týmto si stojím.

    Napokon som rád, že pán Kaník to predviedol, to, čo predviedol, pretože takto riadite celý štát. Svet obraciate hore nohami a ešte ste takí babráci, že keď sa toho chytíte, tak vám všetko padá.

  • Tak to bolo do poslednej sekundy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave, ako mi povedal.

    Predtým, ako začne hovoriť, by som rád oznámil, že o 11.30 hodine nebudeme hlasovať dnes. Máme len dva body k životnému prostrediu, o ktorých by sa hlasovať dalo, a to bude až o 17.00 hodine. Takáto je teda dohoda aj s opozíciou. Čiže predpokladám, je všeobecný súhlas...

  • Súhlasné hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne. No a budeme dnes, neviem presne dokedy, ale pán minister má ešte dva body, z ktorých jeden sťahuje. To bude správa o rodovej rovnosti, a ten druhý bod, ten ešte prerokujeme, dúfam, že do 12.00 hodiny. Kebyže trochu skôr, tak končíme tým druhým bodom, to je o vianočných príspevkoch.

    A teraz, nech sa páči, záverečná reč pána ministra.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte pár záverečných poznámok k rozprave, k novele Zákonníka práce. Znovu a znovu treba povedať a pripomenúť bod z programového vyhlásenia vlády, ktorý považujeme za veľmi dôležitý. Vláda Slovenskej republiky si za jeden z hlavných cieľov vo volebnom období 2010 - 2014 kladie za cieľ znížiť vysokú nezamestnanosť na Slovensku. A preto robíme viacero opatrení. Spomeniem ministra hospodárstva Miškova a jeho projekt Singapur, ktorý má napomôcť vylepšiť podnikateľské prostredie. Spomeniem napr. zmeny, ktoré robí pani ministerka Žitňanská vo svojom rezorte, ktoré majú napomôcť lepšej vymáhateľnosti práva. Spomeniem zmeny, ktoré robíme vo všeobecnosti vo vláde, vo všetkých rezortoch, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, elektronické aukcie. Spomeniem to, že znižujeme náklady na chod štátu a tak ďalej a tak ďalej. Tých opatrení je veľmi veľa a skutočne Zákonník práce je len jedným z kamienkov tejto mozaiky, ktorým chce vláda jednak zlepšiť podnikateľské prostredie, jednak zlepšiť kvalitu života na Slovensku a, znova opakujem, zvýšiť počet pracovných miest, znížiť vysokú nezamestnanosť.

    Je vcelku prirodzené, že na to, ako to dosiahnuť, má iný názor pravica, iný názor ľavica. Chcem povedať, my ponúkame riešenia, naši opoziční, neviem, či partneri, ponúkajú demagógiu. To sa prejavovalo aj v tejto diskusii k Zákonníku práce, veľmi, veľmi dostatočne. My si myslíme, že tvorba nových pracovných miest jednoducho nie je možná tým, že minister tu vyhlási,do roka a do dňa vznikne päťdesiattisíc nových pracovných miest. Ja nemám zázračný prútik, ktorým by som to dosiahol, pani poslankyňa Tomanová. Čiže ja vám nebudem tu sľubovať, že tých pracovných miest bude päťdesiattisíc alebo stotisíc. Viem však, že na základe signálov, ktoré táto vláda vysiela, a ktoré si pozorne monitorujú zamestnávatelia, ktoré si pozorne monitorujú potenciálni investori, ktoré si veľmi pozorne sledujú a diskutujú s nami napr. americká obchodná komora, nemecká obchodná komora, britská obchodná komora, talianska obchodná komora a takto by som mohol pokračovať, sú jasné signály o tom, že to, čo pripravujeme, sa stretáva s veľmi pozitívnou odozvou zo strany potenciálnych investorov. A dôkazom toho sú postupne nové a nové pracovné miesta, nové a nové spoločnosti, ktoré prichádzajú na Slovensko a ktoré tu vytvárajú nové pracovné miesta, resp. zoberme si spoločnosti, ktoré tu už sú, ktoré rozširujú výrobu a naberajú do svojich stavov nových zamestnancov.

    Samozrejme na to, aby sa tak reálne stalo, je potrebné tie zmeny, tie reformy, ktoré sme pripravili, dotiahnuť do konca. A preto vás už v tejto sekunde žiadam o podporu navrhovanej vládnej novely Zákonníka práce, samozrejme aj s niektorými zapracovanými pozmeňovacími návrhmi, ktoré tu zazneli, ku ktorým sa ešte postupne vyjadrím.

    Opozícia demagogickým spôsobom tvrdí, že ak, ak napr. zachováme súbeh výpovednej doby a odstupného, tým zlepšíme postavenie zamestnanca. No, nevylučujem, že tomu tak nie je, samozrejme, ak nejaký zamestnanec by mal podľa doterajšej právnej úpravy pri výpovedi nárok na uplatnenie nielen výpovednej doby, ale aj na odstupné, samozrejme, že sa jeho finančná situácia z jeho pohľadu zlepší pri tej výpovedi. Ale predsa našim cieľom by malo byť, aby k tej výpovedi vôbec nedošlo. To po prvé, aby si to pracovné miesto zachoval. Veď nebavme sa o výpovediach, bavme sa o tom, že pracovné miesta majú mať trvalý a udržateľný charakter. A bavme sa o tom, že vonku je niekoľko stotisíc nezamestnaných, ktorí žiadne pracovné miesto nemajú. A je mu ,,lautr" jedno, či je alebo nie je nejaké odstupné, pretože ich trápi to, že nemajú prácu, že nemajú príjem za prácu, že žijú z nejakých tých sociálnych dávok, ktoré na slušný život samozrejme nestačia. A tým musíme pomôcť, tých sa zastávajme. A nie odborárskych predákov, ktorí sa trasú o to, či budú mať svoje dva dni plateného voľna na tzv. odborársku prácu, alebo nie.

    Preto opatrenia, ktoré sú navrhnuté vo vládnej novele Zákonníka práce, samozrejme sú definované tak, aby uľahčili tvorbu nových pracovných miest. Z pohľadu veľkých firiem, alebo inak povedané, keď si zoberieme štruktúru slovenskej ekonomiky, slovenská ekonomika dnes stojí na dvoch pilieroch. Môžeme diskutovať, či ich nie je viac, ale ja tu vidím silný automobilový priemysel, máme tu tri automobilky s celým vejárom svojich subdodávateľov. Ďalej tu máme veľké firmy, ako je napr. Slovnaft alebo US STEEL, tie majú svoje isté potreby a požiadavky, pokiaľ ide o flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov. A tým svojím spôsobom vychádzame v ústrety, keď hovoríme o rozšírení možnosti flexikonta, či už udržanie súčasného nástroja, ktorý bol doteraz definovaný ako prechodné opatrenie, alebo cez pozmeňovacie návrhy, tu zazneli, ďalšie možnosti, ako ešte viac umožniť týmto veľkým firmám, hlavne automobilkám, pružnejšie prispôsobovanie pracovného času, potrebám odbytu, dopytu po ich produktoch, ktoré samozrejme sú také, aké sú. A potešiteľné je, že v tomto čase prichádzajú správy, že práve po produktoch, ktoré tieto automobilky vyrábajú na Slovensku, je vysoký záujem. A práve preto je dôležité, aby mohli cez zmenu Zákonníka práce využívať inštitút flexikonta omnoho viac, ako to bolo teraz.

    Ak si niekto myslí, že rozširovanie výroby, získavanie nových pracovníkov, umožnenie aj väčšej práce nadčas cez flexikonto v prechodnom období tohto zvýšeného dopytu je proti záujmom zamestnancov, tak nech mi, prosím vás, vysvetlí, že čím? Čo je zlé na tom, že sa vytvoria nové pracovné miesta? Čo je zlé na tom, že tí ľudia si zarobia 1500 eur mesačne? Napr. tu pri Bratislave, v jednom známom závode. Čo je na tom zlého, že tento závod chce vytvoriť približne tritisícpäťsto nových pracovných miest do konca budúceho roku a vrátane subdodávateľov to bude vyše desaťtisíc pracovných miest. Prečo tieto pracovné miesta vznikajú? Tým, že zavediem desaťnásobné odstupné? Nie. Vznikajú preto, lebo chceme rozšíriť inštitút flexikonta. Pre toto vznikajú. Pre to, lebo táto firma vidí, že máme snahu vylepšiť Zákonník práce tak, aby táto flexibilita bola možná. A tieto firmy, opakujem, túto flexibilitu potrebujú, tak ako my potrebujeme dýchať vzduch a ako potrebujeme krv. Tak oni potrebujú mať pružné pracovné vzťahy.

    Samozrejme, nemusíte podporiť dnes alebo zajtra pri hlasovaní zmeny vo flexikonte. Však neurobte to. Ale potom tieto firmy budú riešiť potrebu zvýšeného počtu pracovníkov napríklad zamestnávaním na dohodu, alebo zamestnávaním cez agentúry dočasného zamestnávania. Alebo cez inštitút práce na dobu určitú. Tieto možnosti tu sú, či Zákonník práce zmeníme alebo nie. Ale preto hovorím o flexikonte, lebo flexikonto je spôsob, ako si výrobu rozšíriť a ako zobrať nových zamestnancov na trvalé pracovné miesta. Nie na dohody, nie cez živnosti, v úvodzovkách, nie cez kratšie úväzky, respektíve cez práce na dobu určitú, ale cez riadne pracovné miesta. A to by malo byť našim záujmom. Preto sú aj navrhované zmeny, pokiaľ ide o pružný pracovný čas. To všetko pomôže týmto veľkým spoločnostiam. A nehovoríme o tom preto, lebo to pomôže veľkým spoločnostiam. Pomôže im v tom, aby vytvorili nové pracovné miesta, aby rozšírili výrobu v čase, kedy po ich produkcii aj vďaka šikovnosti našich ľudí, Slovákov, je vysoký záujem.

    Druhý pilier slovenskej ekonomiky sú, naopak, malé firmy. Možno viete, možno neviete, na Slovensku je deväťdesiattisíc malých firiem, malých v tom zmysle, že zamestnávajú od jedného po desiatich zamestnancov. Takýchto firiem je na Slovensku deväťdesiattisíc. To je, približne pol milióna ľudí pracuje v takýchto malých firmách. To znamená, tieto firmy majú úplne iné videnie sveta. Tam, keď dôjde k tomu, že firma musí z dôvodu ťažkostí pri odbyte prepustiť zamestnanca a má mu zaplatiť mesačné, trojmesačné odstupné, tak pre tú firmu, pre malú firmu je to dosť veľká záťaž. Preto hovoríme, že súbeh odstupného a výpovednej lehoty jednoducho nie je vhodný. Možno v časoch tzv. dobrého počasia áno, ale, prosím, zobuďme sa. Zobuďme sa! Bola tu kríza. Tá kríza by nás mala všetkých poučiť. A ak nie, tak určite sa poučili firmy mimo Európy, ktoré, keď my budeme tou starou dobrou Európou aj naďalej a budeme sa tu hrať na to, že zamestnanec má byť "chránený", tak jednoducho tie, tá konkurencia, ktorá príde, ktorá prichádza mimo Európy, a dnes je svet globálny, pre tých, ktorí to nevedia, tá konkurencia nás prevalcuje. Všetkých. Či Slovákov, či Rakúšanov, či Nemcov, či Francúzov. Preto musíme robiť tieto zmeny, a preto k týmto zmenám vyzýva aj Európska komisia.

    Hovoríte o tom, že berieme výhody zamestnancom. Tak dal som si tú námahu a skúsil som, asi tu nebudem mať všetky, ale skúsil som zrekapitulovať, alebo skúsim zrekapitulovať tie zmeny, ktoré sa pozitívne dotknú zamestnancov pri zmenách, ktoré by mali byť v novele. Sú to výhodnejšie podmienky pre domácu prácu, doteraz nebolo možné pri domácej práci si vyúčtovať príplatok za prácu nadčas. Po novom to bude možné. Čiže zamestnanec si viac zarobí. Zavádzame delené pracovné miesto, nový inštitút, ktorý by mal pomôcť pri tej, tom sklbovaní pracovného a rodinného života, hlavne pre ženy s malými deťmi. Samotná rodičovská dovolenka, pozitívna zmena v tom zmysle, že rodičovská dovolenka aj naďalej síce bude v trvaní troch rokov, ale matka si ju bude môcť vyčerpať nielen počas prvých troch rokov veku dieťaťa, ale počas prvých piatich rokov, to znamená môže si dynamicky, podľa svojej potreby rozvrhnúť čerpanie rodičovskej dovolenky. Zjednodušenie čerpania odstupného v prípade ľudí, ktorí odídu zo zamestnania a majú nárok či na predčasný alebo na riadny starobný dôchodok. Stačí si pozrieť príslušný paragraf, zistíte, o čom to je. Skrátka nebudú mať taký stres pri vybavovaní dôchodku a budú mať nárok na odstupné. Ďalej, zjednodušenie a uľahčenie vzniku zamestnaneckých rád. Ja viem, že odbory sú proti tomu, aby sa zjednodušil postup pri vzniku zamestnaneckých rád, ale k tomu sa ešte dostaneme.

    Ďalej sú to zmeny, ktoré sme aj s vaším súhlasom ako vláda akceptovali, pokiaľ išlo o zdravotné sestry, respektíve zdravotníckych pracovníkov. Zaznelo to tu, nebudem to opakovať. Pozitívne treba vnímať aj návrh na zjednodušenie procesu prijímania mladých ľudí, pokiaľ hlavne ide o štátnu správu. Dnes je v štátnej správe jednoducho, poviem to natvrdo, tak ako to je, zabetónovaných množstvo dôchodcov na vyšších riadiacich funkciách, na dobre platených miestach, to sú tie tabuľkové rôzne platy, kde čím viac rokov praxe má, tak tým má vyšší plat, nehľadiac na samotnú výkonnosť tohto zamestnanca. Čiže to, čo tu navrhuje pani poslankyňa Gibalová, respektíve to, čo nájdeme pod bodom 10 v spoločnej správe, by som vnímal pozitívne.

    Malá maličkosť, ale poteší. Dovolenka päť týždňov od tridsiatich troch rokov zamestnanca, to znamená budú tu zamestnanci, ktorí by ten nárok nemali, alebo museli by to komplikovane dokazovať. Toto všetko sa v ich prospech zjednodušuje. Takisto, ako sa zjednodušuje aj proces práce študentov, pokiaľ ide o brigádnické práce študentov. To tu nezaznelo, ale chcem to pripomenúť.

    V rozprave zo strany opozičných poslancov zaznela častá kritika na konkurenčnú doložku. Nový § 83a. Chcem pripomenúť, že ak je tu pochybnosť, či to je alebo nie je v súlade s ústavou, no ak by nový § 83a nemal byť v súlade s ústavou, tak potom sa pýtam, či je v súlade s ústavou už existujúci § 83, ktorý hovorí o tej, zákaze konkurenčnej činnosti v súbehu s existujúcim zamestnaním. Prosím, aký je rozdiel pri obmedzení zamestnanca, ak niekde pracuje a on pokojne podľa nášho Zákonníka práce môže pracovať ešte aj v inej firme súbežne,? V tom Zákonník práce v zásade nekladie žiadne prekážky. To mimochodom pripomínam pre tých, ktorí sa veľmi zaujímajú o rozsah pracovného času. Ak má niekto dva úväzky po osem hodín denne, ak to stíha, Zákonník práce to vôbec nevylučuje. Nehrajme sa tu na, neviem na čo, keď takáto možnosť v Zákonníku práce jednoducho možná je. Ale vráťme sa ku konkurenčnej doložke. Paragraf 83a hovorí o vylúčení tej konkurenčnej činnosti v súbehu s existujúcim zamestnaním. A to tam už máme dlhé roky. Ale v našej právnej úprave chýbala úprava konkurenčnej doložky v prípade skončenia zamestnania. A o tom hovorí § 83a. Nie je to nič iné ako požiadavka na potreby praxe. To sme si nevymysleli len tak, z dlhej chvíle. Skrátka, prax je taká, že v pracovných zmluvách sa častokrát v poslednej dobe vyskytuje takéto riešenie, ktoré však nemá ale oporu v existujúcom nejakom paragrafe v Zákonníku práce. A preto je ten § 83a potrebný.

    Opoziční poslanci na úvod svojich vystúpení, pokým ich to ešte, pokým ich nezistili, že nerobia dobre, častokrát spomínali profesorku Barancovú z Trnavskej univerzity. Tak poprosím, spýtajte sa profesorky Barancovej, čo hovorí na konkurenčnú doložku, na § 83a. Budete možno prekvapení, že je to v súlade s tým, čo tu ona už dlho hovorí, presne tak, ako to hovorím teraz ja. Táto právna úprava na Slovensku jednoducho chýba, a preto ju navrhujeme.

    A chcem ešte pripomenúť, ale to už zaznelo v rozprave, treba sa pozrieť, čo to vlastne je. Treba si pozrieť § 83a odsek 2 a nerobiť, nemaľovať tu čerta na stenu tak, ako to tu hovoril napríklad pán poslanec Jarjabek, ktorý tu rozpráva niečo o tom, že herec, keď skončí angažmán v jednom divadle, tak nebude môcť hrať v divadle druhom. No to je úplný, úplný nezmysel. Niečo iné je povedzme IT odborník zo softvérovej firmy, ktorá robí antivírový softvér, ktorý má špecifické know-how, ktoré získal v tejto spoločnosti, ak by chcel prejsť do konkurenčnej firmy a toto know-how, jednoducho, na tvrdo povedané, ukradnúť a preniesť do toho nového zamestnania, tak to je podstata konkurenčnej doložky. Tento IT odborník úplne pokojne môže ísť vyvíjať softvér do nejakej firmy, ktorá robí nejakú inú brandžu, ale samozrejme, ak si to tá firma, z ktorej odchádza, uplatní, tak nemôže to know-how využiť v inej spoločnosti. Len o toto ide, nie o to, že mu zakážeme pracovať.

    Nadčasy. Ja som to už spomínal priamo vo vstupoch, kedy som potreboval reagovať na niektorých poslancov, ktorí skutočne ani nevedia, k čomu vlastne rozprávajú v rozprave. Ich poslaneckí asistenti, alebo koho to majú, ktorí im pripravili vystúpenia, si skutočne svoje peniaze nezaslúžia. Ak pán poslanec nevie spočítať, že 400 to je vlastne 150 plus 250, tak to ako...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán minister, poprosím kolegu Pada, keby netelefonoval v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

  • Jeho diskusný príspevok tým pádom tak akosi stráca hodnotu, keď táto, tento elementárny matematický úkon mu robí problém. Čiže zdôrazňujem, nemeníme rozsah nadčasov, aj naďalej platí, že zamestnávateľ môže nariadiť 150 hodín nadčasov a 250 ďalších hodín je možné využiť po dohode so zamestnancom presne tak, ako to bolo doteraz. Tam ide len o preformuláciu príslušných odsekov. O nič iné. Zmena je len v tom, že ďalších 150 hodín, čiže spolu 550 hodín nadčasov môže po dohode so zamestnávateľom a so zamestnancom využiť vedúci zamestnanec, manažér. Znova, v súlade s požiadavkami praxe.

    Pokiaľ ide o odbory, zrovnoprávnenie a tak ďalej, bolo to tu všetko povedané. Veľmi dobre to vystihla pani poslankyňa Blahová, ktorá vlastne citovala z dohody, ktorú uzatvorili odborári s politickou stranou SMER, či už v roku, neviem či 2008 alebo 2009 a potom ešte aj pred voľbami v roku 2010. No pozrite, keby som mal byť zamestnancom v nejakej firme, kde pôsobí, povedzme, odborové združenie KOVO, no v živote by som nevstúpil do týchto odborov, keď viem, že tieto odbory majú priamy vzťah na politickú stranu SMER. Veď odbory a politická strana to je niečo úplne iné. Predsa nemôže si niekto myslieť, že zamestnanci budú podporovať také odbory, ktoré majú takéto priame napojenie na politickú stranu. Či už je to SMER, alebo či by to bol ktokoľvek iný...

    Prosím vás, nedávajte mi to sem!

  • Reakcia na pokus opozície zavesiť transparent na rečnícku tribúnu.

  • Áno, poprosil by som ctených kolegov z opozície, keby sa mohli menej hlučne baviť. Aj pánovi Jasaňovi tu mimoriadne vadil naposledy aj šepot a... Prosím? No a, pán Ondruš, pán Ondruš, mohli by ste si zobrať transparent, páni?

  • Jednoducho zamestnanec, ktorý nechce mať nič spoločné s politikou, resp. nechce mať nič spoločné s politickou stranou SMER, no ako môže podporovať odbory, ktoré majú uzatvorenú takúto dohodu s politickou stranou SMER? Veď to je smiešne a byť na mieste odborárov, ktorí ešte dnes, je ich tristotisíc, pokiaľ dobre viem, čiže asi 1/6 zamestnancov je organizovaných v odboroch, no byť zamestnancom organizovaným v takýchto odboroch, tak by som sa nad tým dosť vážne zamyslel.

  • O tejto spolupráci odborov a politickej strany SMER svedčí vlastne aj včerajšia tlačovka SMER-u, na ktorej bol veľmi aktívny pán Machyna. To je ďalší dôkaz.

    Takže, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh, ktorý tu predniesol pán poslanec Horváth, v ktorom vlastne ide to to, aby odbory mohli zastupovať všetkých zamestnancov len v prípade, ak preukážu, že v danej firme zastrešujú najmenej 30 % zamestnancov, tak tento návrh má moju plnú podporu práve z dôvodov, ktoré som uviedol. Ak sa v nejakej firme nájde 30 % voličov SMER-u, tak pokojne, nech to tak je. Ak menej, tak uvidíme.

    Dobre. Vrátim sa ešte k súbehu výpovednej doby a odstupného, ktoré tu tiež bolo kritizované. Pokiaľ ide o Európsku úniu, tak súbeh odstupného a výpovednej doby je v súčasnosti možný len v desiatich členských štátoch Európskej únie. Len v desiatich členských štátoch. Čiže ani náhodou nejde o štandardný spôsob, ale, naopak, je v menšine členských štátov Európskej únie. Existuje súčasný súbeh výpovednej doby a odstupného. Niektoré členské štáty priznávajú nárok na odstupné až po odpracovaní určitého počtu rokov. Napríklad v Luxembursku je to tak, že nárok na odstupné je, až keď zamestnanec odpracuje päť rokov. Chcem tu pripomenúť, že tie sociálne istoty, resp. tá sociálna sieť, tú má zabezpečovať štát a nie zamestnávateľ. A tak tomu aj je a tomu aj prispôsobujeme ustanovenia v zákone o sociálnom poistení. Na jeseň príde do snemovne novela zákona o sociálnom poistení. Tak, ako sa ma tu už pán Ondruš snažil obviňovať neviem z čoho, ja by som poprosil druhýkrát presne ma citovať, a nie vymýšľať si na základe vecí vytrhnutých z kontextu. Ja viem, že poslanecká imunita dovolí veľmi veľa, ale istá férovosť by tu mala byť. Čiže v novele zákona o sociálnom poistení potom nájdete návrh, podľa ktorého by sa mala dávka v nezamestnanosti dynamickejším spôsobom rozčleniť podľa toho, ako dlho bol zamestnanec predtým poistený. To znamená, nebude to stále šesť mesiacov, ale bude to byť môcť aj osem alebo deväť mesiacov v prípade, že zamestnanec odpracoval relatívne dlhú dobu u zamestnávateľa. A na druhej strane, ale aj naopak, v prípade, že odpracoval kratší čas, tak tam nie je dôvod na uplatňovanie takej dlhej doby pri čerpaní dávky v nezamestnanosti a tam bude dávka v nezamestnanosti poskytovaná kratšie. Čiže bude to spravodlivejšie, bude to zároveň zabezpečujúce potreby zamestnanca v prípade, že stratil prácu.

    Na záver ešte pár slov k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli v rozprave. K pozmeňujúcemu návrhu poslanca Horvátha som už hovoril. Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gibalovej, pokiaľ ide o výpovedný dôvod - dosiahnutie nároku na starobný dôchodok, áno, vnímam to ako určitý kontroverzný návrh. Padlo tu už veľmi veľa argumentov, nebudem sa k tomu viac vyjadrovať. Je to na vás, na poslancoch, ako sa rozhodnete. Pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Blahovej, to je vylepšenie ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že v skúšobnej dobe nie je možné len tak, v úvodzovkách, prepustiť tehotnú zamestnankyňu, resp. matku s malým dieťaťom. Dúfam, že tento návrh nájde všeobecnú podporu v snemovni. Pokiaľ ide o možnosť opakovania nočnej práce so súhlasom zamestnanca, argumenty tu zaznel, myslím si, že korektne. Sú zamestnanci, hlavne rôzni brigádnici, ktorí vyslovene si chcú zarobiť, pretože v noci je ten príplatok a tým pádom je lepšia aj tá mzda. Umožníme im to. Pán poslanec Brocka, návrh, ktorý vylepšuje novelu o riešenie, pokiaľ ide o päť týždňov nárok na dovolenku v prípade zamestnancov, ktorí majú tridsaťtri rokov a viac, aj do zákona o štátnej službe. Má to moju podporu, aby sme zrovnoprávnili, aby toto riešenie bolo nielen v Zákonníku práce, ale aj v zákone o štátnej službe. Pán poslanec Matovič, dva návrhy - gastrolístky a posúvanie voľných dní pri sviatkoch. Znova, ani nebudem opakovať tie argumenty, boli veľmi dobré. Pán poslanec Kvasnička, reakcia na petíciu zdravotných sestier, myslím, že to nájde u vás podporu. Takisto u mňa ju nachádza. Pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Kiššovej, prvý návrh, ktorý znamená umožnenie čerpania náhradného voľna až v intervale dvanástich mesiacov, je to návrh, ktorý podporuje flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, a myslím si, že v záujme zpružňovania pracovnoprávnych vzťahov, hovoril som to v úvode, by ste tento návrh mohli podporiť. Pokiaľ ide o ďalší návrh, ktorý hovorí o tom, že štatutár a vedúci zamestnanci vo väčších firmách by nemali mať tie výhody, ktoré im vyplývajú z kolektívnych zmlúv z dôvodu zneužívania, takisto si myslím, že tento návrh by mal nájsť všeobecnú podporu. Ďalší návrh pani poslankyne Blahovej - konto pracovného času. Je to veľmi dobrý nástroj, ktorý sme, poviem tak, ako je, odkopírovali z podmienok v Nemecku. Myslím si, že tam sa to osvedčilo. Bolo by dobré túto pozitívnu skúsenosť preniesť aj na Slovensko. A pokiaľ ide o návrhy pána poslanca Kaníka - obmedzenie provízie z predaja gastrolístkov, resp. tá technická zmena v § 63 ods. 1 písm. b), dúfam, že si to získa vašu podporu.

    Návrhy opozičných poslancov pána Kolesíka a Ondruša komentovať nebudem. Obhajobu si týchto návrhov urobili sami, myslím, dostatočne. A je na poslaneckej snemovni, či zváži alebo nezváži podporu.

    Na záver ešte raz zdôrazňujem, že našim cieľom je zvýšiť počet pracovných miest a jedným z možných nástrojov, ako to urobiť, je aj zavedenie vyššej flexibility do Zákonníka práce. Myslím si, že Zákonník práce, kto chce, tak tam aj vidí to, že ide aj o lepšie zosúladenie pracovného, rodinného života, rodičovskej dovolenky, resp. delené pracovné miesta. A kto chce, tak tam aj vidí, že je tam veľmi veľa návrhov, ktoré sú v prospech zamestnancov. Ďakujem za pozornosť a verím v podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem.

    Teraz zaujme k rozprave stanovisko aj spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dostávame sa, dámy a páni, do finále. Rozprava k vládnemu návrhu zákona Zákonníka práce trvala takmer tri dni. Začali sme v piatok, pokračovali včera celý deň a rozpravu končíme v utorok. Myslím si, že sme venovali Zákonníku práce aj vo výboroch, aj v pléne dostatočný čas, primerane vážnosti dokumentu, ktorý schvaľujeme. V rozprave v pléne v druhom čítaní vystúpilo dvadsaťdeväť poslancov, sedemnásť bolo prihlásených písomne, dvanásť ústne. Niektorí vystúpili aj opakovane. Nie všetci poslanci vystúpili s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Tí, ktorí vystúpili s návrhmi na zmenu a doplnenie, niektoré návrhy boli ku spoločnej správe, aby sme osobitne hlasovali o niektorých bodoch s cieľom hlasovať inak, ako odporúča gestorský výbor. Niektorí poslanci vystúpili s novými návrhmi, niektoré z nich sú nad rámec vládou schváleného Zákonníka práce. Bolo to ďalej niekoľko desiatok poslancov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, dokonca i s grafickými pomôckami, niektorí. Aj vďaka tomu bola diskusia, rozprava živá, zaujímavá aj s istými emotívnymi vrcholmi.

    Ja nebudem teraz vecne komentovať vystúpenia jednotlivých poslancov z rozpravy. Urobil som to priebežne, keď som to považoval za vhodné. Chcem vám len odporučiť, aby ste vládny návrh zákona Zákonníka práce schválili.

    Dámy a páni, čaká nás dlhé hlasovanie. Iba pán poslanec Ondruš predložil teraz, pred chvíľou dvadsaťpäť nových pozmeňujúcich návrhov, ďalších deväť na hlasovanie zo spoločnej správy osobitne hlasovať. Čiže budeme veľmi dlho hlasovať.

    Odporúčam, aby sme v súlade s rokovacím poriadkom hlasovali, ale až zajtra. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku.

    Vládny návrh zákona má tlač 341 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 341a.

    Pán podpredseda Mihál, nech sa páči, máte slovo.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 341)

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte ešte, spravodajca, spoločný spravodajca k tomuto bodu je pani poslankyňa Erika Jurinová.

    Vidím, že opúšťajú nás odborári. Chcel by som sa z tohto miesta poďakovať a oceniť to, že ste nenarúšali chod schôdze. Takže ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Predložený vládny návrh zákona upravuje poskytovanie vianočného príspevku v závislosti od konkrétnej sumy dôchodku s cieľom odstrániť doterajšie pásmové rozpätie viazané na sumu dôchodku, pri ktorých sa určovala diferencovaná pevná suma vianočného príspevku. Navrhovanou úpravou sa tým predchádza situáciám, pri ktorých sa vianočný príspevok buď vôbec neposkytoval, alebo sa poskytoval v nižšej sume z dôvodu, že suma dôchodku v zanedbateľnej miere presiahla pásmové rozpätie určené či na samotné poskytovanie vianočného príspevku, alebo na jeho poskytnutie vo vyššej sume. Navrhuje sa zároveň previazať výpočet vianočného príspevku s výškou životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu tak, aby bola suma vianočného príspevku v prípade nízkych dôchodkov, t. j. do sumy životného minima, konštantná a so zvyšujúcou sumou dôchodku sa suma vianočného príspevku postupne lineárne znižovala. Hranica pre poskytnutie vianočného príspevku ako takého sa navrhuje určiť vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Erike Jurinovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu zo zasadania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 341) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 437 z 19. mája 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 236 z 15. júna 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 191 zo 14. júna 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 63 z 15. júna 2011.

    Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Eriku Jurinovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 79 z 27. júna 2011.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu, nedostal som do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tomanová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, ja som sa k tomuto návrhu zákona vyjadrovala už pri prvom čítaní a povedala som, aj prečo ho nepodporíme. Snažila som sa veľmi jednoznačne povedať, v čom tento návrh nepovažujem za dobrý a znovu poviem, že ide o marketingový vzťah, ktorým vlastne ideme pomáhať ľuďom s príjmami nižšími, ako je suma životného minima.

    Na druhej strane tento návrh, tak ako bola predložená aj dôvodová správa, počíta s určitou úsporou. Zastávala by som názor, že pokiaľ ide o príspevok k vianočnému dôchodku, teda vianočný príspevok k dôchodku, by sa mal rozširovať na ďalšie skupiny ľudí a nie znižovať príspevok tým ľuďom, ktorí dlhšie pracovali, dlhšie platili do systému a ktorí z hľadiska zásluh vykonali viacej ako tí, ktorí nepracovali, nemali odpracované roky, bol im priznaný sociálny dôchodok, prípadne aj o živnostníkov, ktorí neplatili do systému.

    Netýka sa to samozrejme tých živnostníkov, ktorí platili do roku 2003 v priemere 43,8 roka, tak ako pán minister Kaník znížil túto hranicu na desať rokov. Myslím si, že sú to ľudia, ktorí skutočne zaplatili do systému málo.

    Z tohto dôvodu nie je možné podporiť takýto návrh. A zastávala by som názor, že pán minister mal prísť s návrhom, ktorý by rozširoval tento príspevok pomaly pre všetkých dôchodcov. Prídeme na jeseň s novým návrhom, kde sa budeme snažiť, aby tento príspevok skutočne pomaly začal rásť a stúpať a dosahoval sumy životného minima pre každého dôchodcu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené dámy, vážený páni, dovoľte mi predložiť pozmeňujú návrh k tomuto zákonu, ktorý znie:

    "V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:

    "5. Paragraf 1 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:

    "(11) Ak sa poberateľovi dôchodku uvedeného v odsekov 1 až 3 a 5 vyplácaný dôchodok z cudziny, na účely poskytovania vianočného príspevku sa neprihliada na dôchodok vyplácaný z cudziny.".".

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Odôvodnenie: Ak by sa na účely vianočného príspevku malo prihliadnuť aj na sumu dôchodku poukazovaného zo zahraničia, vianočný príspevok by bolo možné vyplatiť až po predložení potvrdenia o sume tohto dôchodku. Dôsledkom tejto skutočnosti by bolo vo väčšine prípadov nielen nevyplatenie vianočného príspevku v decembri, ale aj neprimerané zaťaženie poberateľov dôchodku a hlavne zvýšila by sa administratívna záťaž Sociálnej poisťovne a orgánov sociálneho zabezpečenia tzv. silových rezortov a bolo by veľmi ťažké technicky vôbec realizovať celú túto operáciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, k predmetnému návrhu sa vyjadrím len v krátkosti. Pôvodne som vôbec nemal v úmysle vystúpiť k tomuto, k tejto otázke, k tomuto problému, ale trošku ma k tomu, ako sa ľudovo povie, nakopol pán minister svojim vystúpením v predchádzajúcej téme, v predchádzajúcom zákone o Zákonníku práce, kde napadol trošku poslancov, že im, nevedia čo čítajú, že im asistenti robia nekvalitné príspevky a v podstate nie sú hodní svojich peňazí. Tak ja mu niečo pripomeniem tuná, čo som získal informácie, či už z e-mailov alebo podľa dvesto jedenástky, dvesto jedenástky zo Sociálnej poisťovne.

    Ale k predmetnému vianočnému príspevku a k predmetnému návrhu by som povedal asi nasledovné. Po preštudovaní som zistil, že poskytovanie vianočného príspevku má byť v závislosti od konkrétnej sumy dôchodku, čím sa majú odstrániť pásmové rozpätia a predísť situáciám, pri ktorých dôchodok z dôvodu malého prekročenia prechádzal do iného pásma, v ktorom sa vianočný príspevok poskytol v nižšej sume, a v osobitnej časti návrhu zákona v bode 3 je uvedené, že vzorec pre výpočet je navrhnutý tak, aby výdavky na vianočný príspevok boli približne na úrovni výdavkov na rok 2010. Každý si asi vieme zrátať a vieme posúdiť, že 2010 a 2011 a čo si tí ľudia budú môcť za to reálne kúpiť pred tými Vianocami a že by sme mohli uvažovať o zvýšení alebo valorizácii tohto, nakoľko, aby sme sa dostali aspoň na tú úroveň, aspoň na tú úroveň ako pred rokom. To znamená, to znamená, nebudem sa zaoberať tým, čo ste povedali a vaši predstavitelia tejto vlády pred, ja neviem, piatimi rokmi, kedy sa zaviedol tento vianočný príspevok a kedy ste nás napádali, vládu Roberta Fica, ako - a tento celý prvok - ako nesystémový, a že je to proste podvod na verejné financie a proste, že toto nie je možné. Kľudne si ti vygooglujte, teraz som si to narýchlo urobil, čo povedala pani Radičová, pán Kaník, pán Mikloš. Týmto sa nechcem zaoberať.

    Ale keďže sa bavíme o tom, že tí ľudia pred Vianocami si budú môcť kúpiť za tieto prostriedky ďaleko menej ako predchádzajúci rok alebo dokonca dva roky dozadu, tak dávam vám pár návodov, kde zohnať peniaze. A to len v tom vašom rezorte, alebo v úzkej, v úzkej časti štátneho rozpočtu, lebo vaša vláda sa chváli tým, ako šetrí.

    Takže, keďže sa často pasujete za vládu, ktorá významne šetrí aj v samotnej Sociálnej poisťovni, a tá zabezpečuje výpočet a výplatu vianočných príspevkov pre ďalších dôchodcov, prečo z týchto ušetrených prostriedkov nezachováte kúpnu silu vianočných príspevkov pre ich poberateľov?

    Prečo tandem v Sociálnej poisťovni, predseda Dozornej rady Mihál a generálny riaditeľ Lopatka, obaja teda nominanti pána predsedu Sulíka, zvýšili od marca tohto roku platy priamym podriadeným, ktorých si tam priviedol pán Lopatka z, ľudovo povedané, skrachovanej firmy Kappa Štúrovo, z 2830 na 4000 eur mesačne?

    To musia byť ľudia, ktorí majú napríklad na starosti zachovanie MTZ, autodopravu, správy budov, plat vyšší ako premiérka tejto krajiny? To musí vedúca sekretárok pána Lopatku v Sociálnej poisťovni poberať mesačne 3200 eur? Neboli náhodou títo ľudia predtým, ako ich doviedol do Sociálnej poisťovne, v evidencii uchádzačov o zamestnanie? Oni by za iných podmienok neboli ochotní pracovať? Poisťovňu len toto príde na 100 tisíc eur! A to hovoríme len o malom segmentíčku, ktorým by sme vedeli valorizovať tieto dôchodky. A to je len vo vašom rezorte, keď hovoríme o vláde, ktorá ide šetriť.

  • Prečo pán generálny riaditeľ Lopatka uzatvára zmluvy s právnikmi za 5061.20, hovorím v starej mene, v slovenských korunách na hodinu? To môže mesačne právnik, ak bude pracovať osem hodín denne, zarábať 850 281,60 slovenskej koruny?! Toto je to šetrenie?! Tu nemáme na valorizáciu vianočných príspevkov?!

  • Nezdá sa vám to priveľa? Výhovorky typu o potrebe riešenia súdnych sporov, ktoré majú vyvstáť z minulého obdobia, neobstoja, neobstoja a vždy sú a budú vždy na takejto inštitúcii budú súdne spory, ktoré bude treba riešiť. Bolo to za vás, za nás, aj za Dzurindu predtým.

    Na verejnosť preniká nespokojnosť zamestnancov a informácie, že Sociálna poisťovňa ide nakupovať osemdesiat áut najdrahším možných spôsobom, na tzv. operatívny lízing a jej vedenie spolu s vami pán, s vami vedenie a s vami, pán minister, rozmýšľa iba o tom, či má byť objem kontraktu za 60 mil. Sk, alebo 100 mil. Sk, teda nebudem, neviem to teraz narýchlo prerátať. To sa už naozaj necítite, alebo nás naozaj máte všetkých za takých s menším intelektom?

    Ja vám chcem povedať jedno, že toto je len naozaj maličký výsek a keby sme sa každý pozreli na jednotlivé rezorty, tak nájdeme peniaze a peňažné prostriedky na to, aby sme ten valorizačný vianočný príspevok vedeli zvýšiť.

    Ďakujem.

  • 69..

    Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Máme troch poslancov.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec, chcel som to už pri pani poslankyni Tomanovej povedať, ale nestihol som. Pri tých vianočných dôchodkoch dlhodobo vo mne je jeden problém, ktorý s nimi mám, a to ani nie ten, že ste ich priznali a že ľudia, dôchodcovia tie vianočné dôchodky majú. Ale to, že ste nedokázali vtedy, keď ste tie vianočné dôchodky dôchodcom priznávali, im povedať pravdu, že ste iba im oznámili, že im dáte vianočné dôchodky, aby ste boli za dobrých, ale nepovedali ste zároveň to B, že na tie vianočné dôchodky si Slovensko každý rok musí požičať peniaze, za ktoré bude splácať úroky, a tie peniaze budú splácať iba naše deti a vnúčatá.

    Jednoducho, nedokázali ste tým dôchodcom povedať, že to, čo vy teraz dostanete, za čo si vás kupujeme, aby ste nás na budúce volili vo voľbách, bude na účet vašich vnúčat. A neurobili ste to iba preto, lebo ste vedeli, že ak by ste to dôchodcom takto lopatisticky povedali, tak by vám vaše vianočné dôchodky tí zodpovední dôchodcovia o hlavu ohádzali.

    Čo sa týka tých informácií, ktoré ste povedali o pánovi Lopatkovi a Sociálnej poisťovni, môžem vám z tohto miesta povedať, osobne si od neho vypýtam stanovisko ku všetkým informáciám, ktoré ste povedali, a ak bude pravdivé, tak... Ako?

  • Reakcia na hlasy v pléne.

  • Čiže každopádne sa budem o tieto informácie zaujímať a bude ich musieť pán riaditeľ Sociálnej poisťovne zodpovedne vysvetliť a obhájiť.

  • Ďakujem pekne. No, mne to pripomína obdobie, keď mi kedysi zamestnanci hovorili, že keď si kúpim auto, tak robím zle, lebo tie peniaze by som mohol im dať na mzdy. A keď som sa pýtal, že ako budem chodiť za tými vecami, ktoré treba pre tú fabriku vybaviť, tak bolo ticho. To je jeden moment.

    Druhý moment je to, že operatívny lízing áut je rozhodne lepšie riešenie ako čokoľvek iné, tiež to mám z praxe, nemám to niekde prečítané.

    No a tá matematika s tými 5062,20 korunami na hodinu, ak som dobre rozumel, že za deň môže 850 tisíc, to nejako, tomu nerozumiem, to by bolo treba asi ešte raz vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Glváč, ja vám chcem poďakovať za vaše vystúpenie. Možnože by bolo dobré, kedy ste boli uviedli aj ďalšie, ďalšie odmeny, alebo poskytnuté príjmy, ktoré ministerstvo práce poskytuje iným ľuďom, a možno ešte dokonca o jednu tretinu vyššie, ako ich priznali v Sociálnej poisťovni. Mne tam len na vrchu v tom zozname, ktorý mi ktosi poslal, figuruje nejaké meno Karaba. A dúfam, že som ho nespotvorila, ak áno, tak sa v tejto chvíli skutočne ospravedlňujem. Takže hospodárenie na ministerstve práce počnúc vyplácanými odmenami pre tých vyvolených a podobne a v obrovských sumách skutočne veľmi pokluckáva za nejakou realitou a odmeňovaním za odborne vykonanú prácu.

    Pokiaľ ide o vianočný príspevok, súhlasím s tým, čo ste povedali. V každom prípade by ho bolo potrebné zvýšiť, pretože reálne z hľadiska aj sociálnej situácie dôchodcovia sú na tom z roka na rok horšie. A myslím si, že si podporu zaslúžia.

    A, pán minister, vy doteraz ste išli cestou iba tou, že ste ľuďom brali, či ste znížili rodičovský príspevok, teraz dokonca aj návrh na ešte zníženie. Najskôr ste to odôvodňovali, že samozrejme vyrovnaním dvoch hraníc, teraz už nikto nehovorí o vyrovnávaní dvoch hraníc, ale znižujete, dokonca na 95 eur, príspevok pri narodení dieťaťa. A takto by som mohla hovoriť o príspevku na aktivačné, výkon za aktiváciu v rámci pomoci v hmotnej núdzi. Čiže dovolím si tvrdiť, že ste katastrofou pre Slovensko v sociálnej oblasti.

  • Pán poslanec Glváč reaguje na faktické poznámky.

  • Súhlasím s kolegom Jurčíkom, ale za akých podmienok, to sa týka áut. Aj súhlasím, že tam autá musia byť, ale treba si pozrieť aj určité mediálne výstupy, ktoré boli v minulosti, aj ktoré sú dnes, a ako sme ich pranierovali vtedy a ako ich pranierujeme dnes. To len na margo.

    A pánovi kolegovi Matovičovi, teším sa, že povedal to, čo povedal, nakoľko tieto informácie, ktoré som dostal, sú doložené informáciami podľa dvesto jedenástky o verejnom prístupe k informáciám a jedine že by Sociálna poisťovňa a jej predstavitelia klamali aj pri tejto zákonnej povinnosti. Takže teším sa, ako bude konať v budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Krátka reakcia na rozpravu. Pán poslanec Kaník, pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol, dovolím si vysloviť mu z tejto pozície podporu a požiadať vás o jeho prijatie, pretože je užitočný jednak z pohľadu ľudí, jednak aj z pohľadu výkonu Sociálnej poisťovne.

    Pokiaľ ide o diskusný príspevok pani poslankyne Tomanovej, sme radi, že sme dokázali nájsť v rozpočte tých 68, resp. 63 miliónov na vianočné príspevky. V situácii, kedy sme zdedili štátny rozpočet s 8-percentným deficitom a kedy sme jednoducho museli ísť do škrtov, bolo veľmi ťažké rozhodovanie, kde tie škrty urobíme. Škrtli sme všelikde, ale vianočný príspevok sme nechali, napriek tomu, že to vyvolalo dosť veľkú diskusiu. A vianočný príspevok sme ponechali aj v rozpočte pre tento rok, aj pre rok budúci. To, si myslím, dostatočne hovorí o tom, čo sme urobili. Chcem pripomenúť, že tých 68 miliónov mohlo byť kľudne použitých napríklad na väčšiu podporu mladým rodinám, mohli byť kľudne použité napríklad na dofinancovanie sociálnych služieb, čo sú obidvoje oblasti, ktoré by si určite tiež zaslúžili pridať. Neurobili sme tak, nechali sme dôchodcom 68 miliónov eur.

    Pokiaľ ide o príspevok pána poslanca Glváča, ktorý sa venoval situácii v Sociálnej poisťovni, tak môžem potvrdiť, ako predseda dozornej rady všetky tieto informácie samozrejme mám, takisto, ako ich má celá dozorná rada vrátane napríklad zástupcov odborov. V dozornej rade spomeniem napríklad pani doktorku Slávikovú, čiže osoba, s ktorou máte podpísanú zmluvu o spolupráci, o všetkom dobre vie. Osobne sme boli v úzkom kruhu u pána generálneho riaditeľa, takže nejde o žiadne tajomstvo a všetko sme mali na dozornej rade vysvetlené bez akýchkoľvek nejakých utajovaní alebo prikrášľovaní a podobne. Čiže neobjavili ste žiadnu Ameriku. Chcem pripomenúť, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zatiaľ znížil stav zamestnancov Sociálnej poisťovne o vyše šesťsto od svojho nástupu, to znamená týmito opatreniami veľmi zefektívnil činnosť Sociálnej poisťovne a postaral sa o veľmi vysoké úspory Sociálnej poisťovne, pokiaľ ide o mzdové náklady. Ďalej by som chcel povedať, že ak má byť Sociálna poisťovňa riadená manažérskym spôsobom, zdôrazňujem manažérskym spôsobom, tak, samozrejme, toto si vyžaduje obklopiť sa kvalitnými ľuďmi a kvalitní ľudia, samozrejme, majú mať aj primeranú odmenu. A pokiaľ ide o osobu, ktorá vám veľmi rada poskytuje tieto informácie, pán poslanec, viete, o kom hovorím, nebudem ho menovať, tak táto osoba, skúste sa spýtať pána Muňka, aké on s ňou, s touto osobou mal problémy a prečo sa tejto osoby nezbavil, tak ako sa musel zbaviť tejto osoby pán generálny riaditeľ.

    Ďalej, pokiaľ ide o tie súdne spory, znova, ide o veľmi zaujímavý, v úvodzovkách, a teda pre Sociálnu poisťovňu veľmi nevýhodný odpredaj pohľadávok. To sa, samozrejme, v súčasnosti už nerobí a ani sa robiť nebude. Čiže tu sa treba spýtať pána Bernátka, za ktorého čias sa tie pohľadávky tak výborným spôsobom odkúpili, že teraz má Sociálna poisťovňa na krku súdny spor, ktorý, ak chce vyhrať, ak chce vyhrať - a verím, že je to aj vo vašom záujme, pán poslanec, aby Sociálna poisťovňa ten spor vyhrala - tak nemôže pracovať, s prepáčením, s právnikmi, ktorí ledva vyšli z právnickej fakulty, ale musí spolupracovať s renomovanou a kvalitnou právnickou kanceláriou vybratou riadnym spôsobom. A to znamená a to znamená, že služby tejto kancelárie samozrejme aj niečo stoja, taký je reálny život. A pokiaľ ide o...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, pán poslanec Glváč, keby ste mohli nevykrikovať. Ďakujem pekne. Nevykrikujte, prosím vás!

  • A pokiaľ ide o tie autá, pokiaľ ide o tie autá, ktoré Sociálna poisťovňa si ide zakúpiť formou operatívneho leasingu, je to počin, ktorý je dlhodobo diskutovaný, aj, znovu pripomínam, na dozornej rade. Pán generálny riaditeľ má všetko dôkladne premyslené a naozaj ide o taký postup, ktorý ušetrí financie v Sociálnej poisťovni a zároveň zabezpečí dopravné prostriedky zamestnancom Sociálnej poisťovne, kde jednak sa aj dovezú tam, kam sa majú doviesť, a jednak je tam aj zaručená vyššia bezpečnosť ako pri tom, čo sa deje teraz, resp. čo by sa dialo, keby sa tie autá nevymieňali. Zdôrazňujem, že tie autá sa budú vymieňať postupne, nejde o jednorazový nákup. A znovu zdôrazňujem, všetko bolo prejednané v dozornej rade, odkážem vás na pani doktorku Slávikovú, ktorá vám nepochybne podá absolútne presné a korektné informácie o tom, ako to prerokované bolo.

    A ešte na záver si dovolím reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne Tomanovej. Pripomeniem jej, že sme zvýšili materskú od 1. januára 2011 o v prepočte 9% a že sme ju predĺžili o šesť týždňov. To znamená, toto sú tie škrty, o ktorých hovorila pani poslankyňa. A pokiaľ ide o aktivačný príspevok, tak ja sa naozaj nemienim pozerať len tak na to, že máme tu tridsaťtisíc ľudí, ktorí dnes sú na ochrannom príspevku, ktorý dostávajú ako takzvane dlhodobo práceneschopní. Oni sú tak dlhodobo práceneschopní ako niektorí poslanci sú poslancami v tejto snemovni. To znamená, ide o brutálne zneužívanie verejných prostriedkov. A na toto sa nemienime pozerať len tak. Preto došlo k škrtom, pokiaľ ide o poskytovanie ochranného príspevku pre takzvane dlhodobo práceneschopných. A ja v týchto škrtoch pre takzvane dlhodobo práceneschopných budem chcieť aj naďalej pokračovať. Ak si myslíte, že šetriť verejné zdroje, šetriť zdroje daňových poplatníkov takýmto spôsobom je nesprávne, nech sa páči, máte právo na takýto názor.

    A úplne na záver, pani poslankyňa Tomanová, čo vaše príkazné zmluvy s vašou bývalou štátnou tajomníčkou Kršíkovou za to pitie kávy, keď ste si účtovali tých 37 eur na hodinu? Už ste vrátili peniaze do rozpočtu ministerstva práce, ktoré ste takto, takýmto spôsobom zinkasovali?

  • Takže k návrhu sa vyjadrili traja páni poslanci. Bol prijatý jeden pozmeňovací návrh. Ja by som možno len krátko povedala, že už tradične sa diskusia otočila nie vecne k téme, ktorá bola predmetom zákona, ale naozaj k rôznym ironickým poznámkam a znova očierňovaniu. Všetci asi spoločne sme radi, že nám pán minister niečo vysvetlil, niečo určite ešte budeme potrebovať dovysvetliť, ale každopádne z príspevku pani Tomanovej mi vyplynulo, že najlepšie by bolo, keby sme tu boli všetci kúzelníci a naozaj ten okruh poberateľov a možno aj výšku poberania vianočného príspevku sme vedeli navýšiť jednoducho naozaj kúzlami.

    Ďakujem.

  • Spravodajkyňa chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ako som už predtým informoval, minister sťahuje súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2010. Vyhlasujem prestávku, pokračujeme o 14.00 hodine bodom programu, ktorý má tlač 394.

    Pán poslanec Procházka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ja chcem len pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že je zvolaný výbor v tejto chvíli. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.55 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalšími bodmi programu, ktoré sú zaradené na 20. schôdzu.

    Ako prvý v poradí je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 394.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 394.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Som rád, že môžem osloviť aj, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť návrh zákona, úvodné slovo k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách.

    Úpravy v tomto zákone sa týkajú problematiky hypotekárnych úverov, ktoré poskytujú hypotekárne banky podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a taktiež iných úverov založených nehnuteľnosťou poskytovaných bankami a pobočkami zahraničných bánk. Cieľom týchto návrhov je nadviazať na už prijaté úpravy v tejto oblasti, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. apríla 2012. Navrhovanými úpravami by sa mala zlepšiť vyjednávacia pozícia klientov bánk, ktorí už čerpajú alebo majú v zámere čerpať vyššie uvedené produkty, a to garanciou predčasne splatiť takýto úver bez poplatku, ak k jeho predčasnému splateniu dôjde pri refixácii úrokovej sadzby alebo pri zmene úrokovej sadzby. A navrhuje sa tiež zaviesť povinné informovanie zo strany bánk o úrokovej sadzbe transparentne pri uzatváraní zmluvy a tiež pred zmenou fixácie úrokovej sadzby alebo pri zmene úrokovej sadzby už poskytnutého úveru. To znamená, že klient bude poznať zložky úrokovej sadzby, ktorými sú základná úroková sadzba hypotekárnej banky a hrubá marža, ktoré banka bude garantovať na nasledujúce úrokové obdobie. Navrhuje sa, aby aktuálnu výšku základnej úrokovej sadzby zverejňovali na svojich webových sídlach hypotekárne banky. Zároveň by sa navrhovanými úpravami malo dosiahnuť zníženie nárokov na verejné financie umožnením prenosu štátneho príspevku priznaného pred 1. júlom 2003 na pôvodný hypotekárny úver, ktorý je garantovaný po celú dobu splatnosti hypotekárneho úveru, aj na nový hypotekárny úver poskytnutý hypotekárnou bankou od 1. januára 2012, ktorým sa splatí pôvodný hypotekárny úver, pričom musia byť splnené dve podmienky. Tou prvou je, že úroková sadzba nového hypotekárneho úveru bude nižšia, ako bola pôvodného, a doba splatnosti nového hypotekárneho úveru nebude presahovať dobu do splatnosti pôvodného hypotekárneho úveru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, chcem skonštatovať, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé - uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní, a po druhé, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. augusta a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem za stanovisko výboru.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    A poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stavebnom sporení, ktorý prerokovávame ako tlač 397.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, tlač 397.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona upravuje zákon o stavebnom sporení v ustanoveniach, ktorých cieľom je zefektívnenie štátnej podpory stavebného sporenia v dvoch rovinách. A to, aby efekty a prínosy štátnej podpory viac pociťovali samotní stavební sporitelia a zároveň, aby došlo k postupnému znižovaniu výdavkov štátneho rozpočtu na štátnu prémiu.

    Predkladaný materiál konkrétne rieši nasledovnú problematiku. Problematiku poplatkov stavebných sporiteľní a to tým, že podmieňuje uplatnenie nároku na štátnu prémiu dodržiavaním výšky alebo sadzby vybraných poplatkov. Po druhé, problematiku medziúverov a to tak, že obmedzuje poberanie štátnej prémie počas obdobia čerpania a splácania medziúveru. A po tretie, problematiku osobitného určenia výpočtu nároku na štátnu prémiu v kalendárnom roku, v ktorom je zmluva o stavebnom sporení uzavretá. Prijatie predkladaného návrhu novely zákona o stavebnom sporení znamená prínos pre stavebných sporiteľov formou zníženia vyberaných poplatkov vo výške okolo 10 miliónov eur a zníženie výdavkov štátneho rozpočtu sumárne v roku 2013 o 10 miliónov eur, 2014 o 9 miliónov eur a v roku 2015 o 8 miliónov eur.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pána povereného spravodajcu výboru pre financie, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Marcinčin.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote a spĺňa všetky potrebné náležitosti. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku Národnej rady, ako aj iné určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jeho osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé - Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, po druhé - v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za spravodajskú správu gestorského výboru.

    Otváram rozpravu Chcem informovať, že som dostal do rozpravy písomné prihlášky dvoch pánov poslancov - Rafaja a Buriana. Preto poprosím pána poslanca Rafaja, aby vystúpil. Nie je prítomný v rokovacej sále, rovnako ako pán poslanec Burian. Preto strácajú poradie, možnosť vystúpiť, ale ešte raz pre poriadok v zmysle zákona o rokovacom poriadku chcem predsa len vyzvať pánov poslancov, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy k tomuto bodu programu, aby, ak chcú vystúpiť, tak urobili teraz. Aj pán poslanec Rafaj, aj pán poslanec Burian. Pokiaľ nie sú prítomní v rokovacej sále, ich záujem považujem za len formálny prejav k možnosti diskutovať o tomto probléme. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ústne, nech sa páči, kto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy? Nikto z prítomných pánov poslancov.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády predložil Národnej rade

    vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a colníctva,

    ktorý prerokovávame ako tlač 399.

    Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným návrhom sa realizuje prvá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov. A to spojenie daňovej a colnej správy na úrovni riaditeľstiev vytvorením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Vytvorí sa finančná správa, avšak zostanú zachované daňové a colné úrady. Uvedeným krokom sa predíde nárazovému prerušeniu ustálených procesov, čo by mohlo nežiadúco pôsobiť na riadnu funkčnosť finančnej správy a negatívne ovplyvniť prístup relevantných subjektov k tejto správe.

    V súčasnosti existujúci colný kriminálny úrad sa týmto zákonom transformuje na kriminálny úrad finančnej správy, ktorý bude zabezpečovať plnenie širokého spektra špecifických úloh s primárnym zameraním na boj proti porušovaniu colných a vybraných daňových právnych predpisov. Týmto sa zabezpečí inštitucionálna príprava na pripojenie výberu poistných odvodov k 1. januáru 2013.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána povereného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, tlač 399, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že rieši závažnú problematiku a je zrejmý jej aj účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti práva Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporúčam, aby podľa zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky jediný návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a zároveň ho pridelila na rokovanie výborom: Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu, chcem informovať, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Pelegrini. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa veľmi v krátkosti a stručne vyjadril k predloženému návrhu zákona.

    K podstate toho zákona ako takej nemám výhrady, pretože ešte za našej vlády bola schválená takisto reforma daňovej správy a v roku 2009 sme schválili zákon č. 479 o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, kde sme tiež uvažovali v prvej etape daňovej reformy so znížením počtu daňových úradov na celom Slovensku zo 102 a na 8 v sídle krajských miest s tým, že potom v roku 2013 sa zlúči Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky s Colnou správou Slovenskej republiky do jednotného a spoločného finančného orgánu. Takže, samozrejme, súhlasím s takýmto krokom a podporujem projekt UNITAS s tým, že dokonca táto vláda ide o rok skôr s tým a má ambíciu spojiť colné a daňové riaditeľstvo už v roku 2012.

    Žiaľ, ako poslanec Národnej rady, ktorý pochádza a žije v meste Banská Bystrica, nemôžem sa stotožniť s textom, ktorý je navrhnutý v § 4 tohto zákona, kde za sídlo budúceho finančného riaditeľstva, to znamená toho spoločného orgánu colnej a daňovej správy, stanovuje Bratislavu. Takýmto návrhom sa jednoducho Banská Bystrica alebo takýmto návrhom Banská Bystrica ako mesto prichádza o sídlo o jedného z tých orgánov štátnej správy, ktorý ešte okrem Slovenskej pošty a Úradu priemyselného vlastníctva v rámci Banskej Bystrici existuje. A som nemilo prekvapený, že premiérka a predsedníčka vlády tohto tohto štátu, Slovenskej republiky, Iveta Radičová nevie ako predsedníčka vlády zabezpečiť, aby sa zákony, ktoré sú prijímané vládou, ktorú ona vedie, aby tieto zákony sa stotožňovali s programovým vyhlásením vlády, ktoré bolo prijaté na začiatku funkčného obdobia tejto vlády. Pretože v tom programovom vyhlásení sa hovorí, že vláda bude podporovať rozvoj regiónov. Žiaľ, toto rozhodnutie, ktoré do vlády, do parlamentu vláda predložila, absolútne nekorešponduje s programovom vyhlásení vlády a ide proti nemu, pretože zákon oberá región, banskobystrický región o orgán štátnej správy, kde je zamestnaných skoro šesťsto ľudí a hrozí, že presunutím budúceho alebo teda daňového riaditeľstva, dnes tak sa volá, dôjde k naozaj prepúšťaniu zamestnancov. Ten zákon, ktorý je predložený v dôvodovej správe, konštatuje, že Slovenská republika ušetrí viac ako tisícštyristo pracovníkov v rámci daňovej a colnej správy. To znamená musí dôjsť k evidentnému prepúšťaniu.

    V Banskej Bystrici je dnes, sú dnes dva daňové úrady - jedno krajské pracovisko, krajský, krajská colná správa, je tam daňová škola, je tam ústredné daňové riaditeľstvo, to znamená obrovské množstvo organizácií, ktoré ani pri, akokoľvek by sme chceli, keď ich spojíme, nemôže, nemôže pán minister nám tvrdiť, že bude zachovaná zamestnanosť v regióne, pretože v rámci Banskej Bystrice zostane taký istý krajský finančný úrad, ako bude v Košiciach, ako bude v Prešove, ako bude v Nitre a ako bude v Trnave. Dokonca zákon ani nehovorí, že tie krajské úrady musia byť v sídle krajských miest, čo v našom zákone bolo. Ale predpokladám, že tých osem finančných úradov zostane v sídle v krajských miest. Takže naozaj musím skonštatovať, že pani premiérka Radičová v tomto urobila podraz na občanoch regiónu Banská Bystrica, pretože dovolila, aby v jej vláde bol prijatý návrh zákona, ktorý, ktorý presúva riaditeľstvo, ktoré je od začiatku 90. rokov v Banskej Bystrici, do Bratislavy. Neurobila to žiadna prechádzajúca vláda, žiaľ, táto si na to trúfa. A preto bližšie sa vyjadrím k tejto problematike v druhom čítaní, kedy predložím pozmeňujúci návrh, kde navrhnem, aby mesto Bratislava bolo zmenené za mesto Banská Bystrica. Pevne verím, že nájdem podporu v tejto snemovni, pretože v čase moderných informačných technológií, kedy dnes firmy z jedného miesta na svete vedia riadiť svoje pobočky a aktivity úplne na iných kontinentoch, nemôže byť problém, aby ústredná daňová správa alebo finančná správa sídlila 200 kilometrov od hlavného mesta, kedy cez konferenčné hovory, internet, dokonca vďaka nám bude dostavaná rýchlostná cesta R1 v septembri tohto roku, takže ten presun manažérov do Bratislavy na porady, do dvoch hodín od zavolania pána ministra môžu byť v Bratislave. Alebo využijú konferenčný hovor, nemusia sa ani, nemusia sa ani presúvať hore dolu.

    Takže určite nesúhlasím s takýmto, s takýmto presunom. Ja viem, že pán minister bude mať svoju argumentáciu, ale takýto návrh považujem za podraz. Ešte raz hovorím, za podraz na občanoch Banskej Bystrice. A pani Radičová ako premiérka vlády takýmto svojim opatrením ožobračuje jeden z najchudobnejších regiónov a jeden z regiónov, ktorý má najvyššiu nezamestnanosť v rámci celého Slovenska spolu s Prešovským krajom. A som nemilo, nemilo prekvapený, že sa uberá takýmto smerom. Ja pevne verím, že v druhom čítaním sa nám podarí tento nie dobrý variant zvrátiť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem povedať, že v plnom rozsahu podporujem vystúpenie pána poslanca a chcem tu tlmočiť rozhorčenie Banskobystričanov, ktorí sú znepokojení z toho, že sídlo daňového riaditeľstva sa po zlúčení orgánov presunie do Bratislavy. Ja chcem doplniť pána poslanca, pretože nás občania vyzývali, aby sme s tým niečo urobili na pôde Národnej rady, že v Banskej Bystrici sa spustila petičná akcia. A chcem povedať, že všetci tí podpisujú petičnú akciu. Aj starší ľudia, mladí ľudia, všetci nám vyjadrujú podporu. Ja verím, že sa nám cez leto podarí nazbierať dostatok podpisov, aby, pokiaľ bude daný - a určite bude daný pozmeňujúci návrh - aby sídlo daňového riaditeľstva alebo už, ako po novom bude nazvané, zostalo v Banskej Bystrici. A práve chceme to podporiť aj touto petičnou akciou, ktorú občania podpisujú.

    Verím, že v tejto snemovni sa nájde dostatok hlasov na to, aby bola podpora nášmu pozmeňujúcemu návrhu naprieč politickému spektru, pretože pokiaľ, ako sa vyjadril jeden minister vládnej koalície, bola dohoda na tomto zákone v koalícii, ale nebola dohoda na zmene sídla. Takže ja znova chcem len apelovať na to, aby sa sídlo daňového riaditeľstva z Banskej Bystrice nepresúvalo do Bratislavy. A to už aj z dôvodov, ktoré tu pán poslanec vysvetlil.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať, či sa chce pán navrhovateľ vyjadriť.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Pelegriniho aj k faktickej poznámke pani poslankyne Laššákovej. Ja chápem citlivosť každého presunu, každého ústredného orgánu z mesta, kde doteraz bolo, kde ľudia mali svoje zamestnanie. Áno, je to citlivé a aj preto takto k tomuto problému pristupujeme. Ja som rokoval aj s primátorom Banskej Bystrice, ktorý sa o ten problém veľmi zaujímal, navštívil ma, predtým mi viackrát telefonoval. Špeciálne sme rozoberali na porade tento problém a ten návrh je taký, aby v Banskej Bystrici kapacity - aj personálne, ale aj z hľadiska infraštruktúry - ostali v maximálne možnej miere zachované na niektoré činnosti, ktoré by sa mali centralizovať v rámci celej veľkej finančnej správy v Banskej Bystrici.

    Bude tam krajský daňový úrad, ktorý bude mať okolo tristo zamestnancov, ale nielen. Chceme koncentrovať do Banskej Bystrice, najmä chceme, aby tam vzniklo tzv. zatiaľ, pracovne to nazvem, logistické a vyrubovacie centrum, kde by sa koncentrovali aktivity pre celý veľký finančný úrad. Pripomínam, že vo finančnej správe budú vlastne zlúčené tri dnešné veľké inštitúcie - daňové úrady, colné úrady a sociálna poisťovňa. Čiže ono to musí byť na jednom mieste, samozrejme nemôže to byť na dvoch miestach. Čiže máme možnosť buď sťahovať dve veľké inštitúcie do Banskej Bystrice, alebo jednu inštitúciu z Banskej Bystrice do Bratislavy. S tým ale, opakujem, že v tých našich zámeroch je, aby v zásade, netvrdím, že nedôjde k žiadnemu, ale v zásade tých šesťsto, možno päťstopäťdesiat, možno päťstošesťdesiat, aby v zásade k znižovaniu počtu nedošlo, čo neznamená, že niektorí ľudia nebudú musieť samozrejme zmeniť sídlo svojho pracoviska. Ale aj z hľadiska vzťahov tohto, to bude jedna obrovská a veľmi dôležitá inštitúcia, do ktorej sa sa spoja tri veľké inštitúcie. Čiže to, že dôjde k úspore, ako pán poslanec Pelegrini správne povedal, asi tisícštyristo ľudí. To sa týka z tých, ja neviem presne, či je to dnes trinásť- alebo pätnásťtisíc ľudí, ktorí vo všetkých týchto troch inštitúciach pracujú, a z nich k úspore dôjde, čo, samozrejme, je dobre. Chceme, aby... Inak by to nemalo zmysel zlučovať tieto inštitúcie, ak by to nevedeli robiť efektívnejšie a s nižšími nákladmi.

    Takže chcem naozaj poprosiť, aby sme, chápem že je to citlivá otázka, chápem, že v Banskej Bystrici sa to mnohým nepáči, je to prirodzené, ale práve preto, že je to citlivé a práve preto, že chceme napĺňať a napĺňame tézu programového vyhlásenia, že vláda podporuje rozvoj regiónov, čiže tu by som vás, pán poslanec Pelegrini, poprosil, aby ste to takto, no, povedal by som, nezjednodušovali. Pretože vláda nepovedala, že bude podporovať rozvoj regiónov tým, že ponechá všetky inštitúcie tam, kde sú, alebo že tam nejaké ešte presunie. Samozrejme robíme to inými nástrojmi. Robíme to napr. tým, že investičné stimuly dávame v zásade len do menej rozvinutých regiónov. Nie tak, ako to bolo napr. za vás, kedy išli do tých najrozvinutejších.

    A ešte poviem, že ja som si istý, že ak by ste vy robili túto reformu, tak by to išlo tiež do Bratislavy. Teraz si trošku prihrievate politickú polievočku, však v poriadku, to je prirodzené. Ale ešte pripomeniem, že my sme rozbehli projekt zjednotenia daňovej a colnej správy a výberu daní, ciel a poistného ešte v roku 2005. A keby sa bol dodržal pôvodný harmonogram, tak ste to mohli počas vašej vlády v roku 2009 ukončiť a už zjednotiť. A som si takmer istý, že by to bolo zjednotené v Bratislave. Aj za vašej vlády. Takže chcem len zopakovať, že budeme hľadať také riešenia, aby v maximálnej miere ostala zachovaná aj zamestnanosť v Banskej Bystrici.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol ďalší bod programu, ktorým je vládny návrh zákona o finančnej správe, ktorý prerokovávame ako tlač 401.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, toto je ďalší z trojice zákonov, ktoré riešia vlastne legislatívne úpravy spojené s UNITAS-om, teda s projektom zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov. Týmto návrhom sa v súvislosti s realizáciou prvej fázy reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov novelizujú príslušné súvisiace právne predpisy, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, ako aj iné vybrané dotknuté právne predpisy. S ohľadom na vývoj praxe v Slovenskej republike vznikla aj potreba reagovať na tieto zmeny v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa navrhuje zmeniť tak, aby tento vývoj reflektoval a zabezpečil funkčnú a proklientsky orientovanú správu daní. Týmito zmenami sa zabezpečí príprava na zjednotenie výberu daní, ciel a poistných odvodov k 1. januáru 2013.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.

    Ja sa ospravedlňujem za uvedenie návrhu pod bodom 401 (pozn. red. - správne má byť tlačou 401). Pán podpredseda vlády uviedol návrh pod tlačou 400 - daňový poriadok.

    Preto poprosím teraz spoločného spravodajcu Tibora Tótha, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní alebo daňový poriadok.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, čiže boli doručené najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Po rozprave odporučím po prvé, v zmysle zákona o rokovacom poriadku, aby uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní. Po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby prerokovali tento návrh zákona výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. augusta a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto návrhu zákona. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne pán poslanec Pelegrini sa hlási do rozpravy, ktorému udeľujem slovo. A zároveň končím možnosť ďalším poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ja naozaj veľmi, veľmi krátko, keďže stále sme ešte pri tej daňovej problematike a nebolo možné reagovať na záverečné slovo pána ministra. Ja absolútne aj súhlasím s tým, čo robí, pretože to je jeho práca a musí to robiť. Ale zákon je zákon, zákon platí. V prípade, že sa budeme spoliehať len na organizačnú štruktúru, ktorú podpisuje pán minister, tak rok - dva ešte v tej Bystrici nejaké tie odbory sídliť môžu, ale rozhodnutím ministra môžu byť kedykoľvek v tichosti stiahnuté z toho mesta preč. Čiže preto som vystúpil v tom, že mám za to, aby to sídlo bolo zadefinované v zákone, pretože tie ubezpečenia, ktoré dal aj pánovi primátorovi, žiaľ, síce vyzerajú dobre, ale hocikedy ich môže pán minister zmeniť. Takže ja som len toľko chcel.

    Ďakujem, viac nebudem zdržovať rokovanie.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Týmto vašim vystúpením vyhlasujem rozpravu... Faktická? No ale rozprava je skončená. Na vystúpenie pána poslanca môžete reagovať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja by som k vám tiež mala takú otázku, čo sa týka daňových úradov. Nechápem jednu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Len na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho.

  • Pán poslanec Pelegrini rozprával o tom, že sa daňový úrad bude prenášať do Banskej Bystrice. A ja by som podobnú tému otvorila, aj keď môžem na neho fakticky reagovať, tak možno zareaguje pán minister. Pretože, tak ako nechápem, prečo sa daňový úrad prenáša z jedného miesta na druhé, nechápem, prečo sa v Humennom tridsať ľudí z kontroly sťahuje do Vranova. Keby to bolo do Prešova, tak to pochopím. Ale hovorí sa, že preto, pán minister, že vy ste z Vranova, tak idete zlikvidovať humenský daňový úrad. Takže ja by som bola veľmi rada, keby ste mi na to mohol odpovedať, aj keď nie, ale ináč som sa nemohla prihlásiť a nechcela som ísť s touto vecou do rozpravy. Pretože chápem, že keby išla kontrola z Daňového úradu Humenné na kraj, ale že plnohodnotný Daňový úrad v Humennom, tridsať ľudí odchádza, je petícia v Humennom, občania sa proti tomu búria, určite voči tomu aj vystúpim. Jednoducho nechápem túto filozofiu, pán minister, a bola by som rada, keby možno snáď prišla z vašej strany náprava a že by ste dokázal to, že nie ste nejaký patriot pre Vranov. Niečo, čo dobre funguje, idete zlikvidovať a idete to premiestniť, ale že budete logicky uvažovať ako minister a ponecháte to, čo funguje, tak ako funguje.

    Ďakujem.

  • Vystúpením pani poslankyne Vaľovej končím rozpravu o tomto bode programu.

    A pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán minister a navrhovateľ a podpredseda vlády. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Veľmi stručne, pán poslanec Pelegrini, ja si myslím, že žiadny rozumne uvažujúci minister nebude mať žiaden dôvod, aby tieto kapacity, ale teraz myslím v rámci zjednotenej finančnej správy, z Bystrice kedykoľvek presúval. Pretože sú tam vytvorené aj personálne kapacity, ale aj infraštruktúra z hľadiska budov, z hľadiska zázemia, z hľadiska tradície, ktorá tam vznikla. Naviac my tam chceme napr. nielen zachovať daňovú školu, ale celú pôsobnosť finančnej správy v oblasti školení, vzdelávania, kvalifikácie rozšíriť, z Banskej Bystrice urobiť pre celú finančnú správu. Takže myslím si, že naozaj nemusia byť obavy, že by to niekto niekam presúva. Prečo by to robil?

    Čo sa týka pripomienky pani poslankyne Vaľovej, ďakujem za upozornenie, prvýkrát o tom počujem. Naozaj, neviem o tom. Môžem vás ubezpečiť, že ak, lebo prvýkrát o tom počujem, ale nechám si to preveriť, ale ak by k niečomu takému dochádzalo, tak určite nie preto, že ja som z Vranova. Môžem upresniť, že ja som sa narodil vo Svidníku, býval som v Rožňave, v Michalovciach a Vranove. Takže chcem vás ubezpečiť, že tieto štyri mestá nebudú nijako preferované, ani Vranov, ani Rožňava, ani Svidník, ani Michalovce. A ak dochádza, samozrejme, že dochádza k reorganizácii, veď preto sa robí. Mimochodom, reforma, pani poslankyňa, ktorú, túto schválila ešte vaša vláda, len s odložením účinnosti od 1. 1. 2012, čo sa týka zníženia zo stodva daňových úradov na deväť, osem plus jedna a ostatné na pracoviská a na kontaktné body. A táto sa robí naozaj na základe striktnej analýzy vyhodnotenia počtu daňovníkov, počtu podaní, daňových úkonov. Ale celkovo platí téza, že kontrolórov koncentrujeme a sťahujeme do sídla krajských úradov, pokiaľ ja viem. Takže neviem o tom, že by to bolo do Vranova, dám to preveriť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol vládny návrh zákona o finančnej správe.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o finančnej správe, tlač 401.

  • Ďakujem pekne. Predkladaným návrhom zákona o finančnej správe sa realizuje druhá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov a to komplexným spojením daňovej colnej správy a vytvorením novej štruktúry finančnej správy.

    Zachováva sa inštitút colníkov ako ozbrojeného zboru, pričom ich právomoci sa využijú aj v oblastiach správy tých daní a poplatkov, ktoré sa doteraz, kde sa doteraz vyžívali služby policajného zboru. Týmto sa zabezpečí finálna podoba finančnej správy tak, aby bola pripravená na pripojenie výberu poistných odvodov od 1. januára 2013.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády za uvedenie návrhu.

    A poprosím teraz pána povereného spravodajcu Ivana Štefanca, aby Národnú radu informoval o stanovisku výborov.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte mi informovať vás, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v §§ 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Osobne považujem tento zákon za dôležitý z hľadiska reformy daňovej a colnej správy, predovšetkým s cieľom zjednotenia daní ciel a odvodov.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a taktiež, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 10. júna 2001 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. A za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády predložil Národnej rade dôvody na zmenu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve, ktorý prerokovávame ako tlač 343.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 343.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementuje rozhodnutie Rady č. 2009/917 SVV o využívaní informačných technológií na colné účely.

    Na základe uvedeného rozhodnutia sa v návrhu zákona určuje colný orgán, ktorý bude prevádzkovať spoločný automatizovaný informačný systém na colné účely a plniť ďalšie súvisiace úlohy. Predloženým návrhom zákona sa upravuje aj zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti s vydávaním dokladov potrebných na preukazovanie pôvodu tovaru a uplatňovaním colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR. Tiež sa novo ustanovujú kompetencie daňových orgánov v súvislosti s daňovým informačným systémom v zákone č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov.

    V nadväznosti na podnety podnikateľského prostredia sa zároveň navrhuje upraviť aj zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, ktorým sa najmä zjednodušuje spôsob evidencie spotrebiteľských balení liehu a pri ukladaní sankcií sa vytvára priestor pre vyššiu mieru zohľadnenia okolností konkrétneho porušenia zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Poprosím teraz pána povereného spravodajcu výboru pre financie a rozpočet Tibora Tótha, aby nás informoval o stanovisko výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu:

    Národná rada uznesením č. 433 z 19. mája 2011 pridelila vládny návrh zákona 652/2004 o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 652/2004 o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 343, stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému vládnemu návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 181 zo dňa 14. júna 2011, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 222 zo dňa 15. júna 2011. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúčal v návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4 hlasovať s návrhom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, poslanci majú písomne predložený návrh, takže nemusíte...

  • Nečítam ich podrobne, áno. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 343, schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Súčasne bol ale dodaný pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý obsahuje formálnu zmenu. V čl. V sa slová "1. augusta 2011" nahrádzajú slovami "1. septembra 2011". Tieto tiež odporučím následne schváliť pri hlasovaní.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon o štátnej správe v colníctve, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 208 zo dňa 17. júna 2011. Súčasne výbor mňa poveril za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kollár. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 343.

    Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam tento pozmeňujúci návrh.

    V čl. V sa slová "1. augusta 2011" nahrádzajú slovami "1. septembra 2011".

    Ide o rešpektovanie ústavnej právomoci prezidenta Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Páni poslanci, pán poslanec Mikuš! Pýtam sa, či sa chce pán navrhovateľ vyjadriť k rozprave. Pán minister? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 171/2005 o hazardných hrách, ktorý prerokovávame ako tlač 344.

    Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodnil a uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 344.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hazardných hrách, sa predkladá na základe bodu B.1 uznesenia vlády k materiálu Analýza možnosti zvýšenia príjmov z odvodu hazardných hier.

    Predkladaný návrh zákona sa na základe uvedenej analýzy zaoberá úpravou vybraných sadzieb odvodov tak, aby zvýšenie príjmov z odvodov z hazardných hier bolo prínosom do štátneho rozpočtu. Pri prevádzkovaní číselných lotérií, stávkových hier, charitatívnej lotérie a hazardných hier v kasíne, kde sa odvod počíta ako percento z hernej istiny, sa navrhuje účinnosť od 1. septembra 2011 a tým by zvýšenie príjmov z odvodov z hazardných hier bolo prínosom do štátneho rozpočtu už v roku 2011, a to vo výške zhruba 900 tis. eur. Pre odvody z prevádzkovania výherných prístrojov a videohier, kde je odvod stanovený ako paušálna čiastka, sa navrhuje úprava sadzieb s účinnosťou od 1. januára 2012. Pre rozpočet v roku 2012 sa predpokladá zvýšenie príjmov o zhruba 16 mil. eur.

    Na základe poznatkov z praxe sa v predkladanom materiáli upresňujú aj ustanovenia týkajúce sa propagovania hazardných hier dostupných na území Slovenskej republiky, ktorých zámerom je jednoznačne odlíšiť aktivity v oblasti propagovania vykonávané v súlade so zákonom od ostatných aktivít. Navrhovanou úpravou zákona sa navrhuje spresnenie okruhu dozorovaných subjektov zaoberajúcich sa propagovaním hazardných hier tak, aby sa prispelo k zefektívneniu výkonu dozoru v oblasti hazardných hier.

    Návrh zákona bude mať pozitívny dosah na verejné financie, nebude mať dosah na obyvateľov a ani vplyv na životné prostredie a na zamestnanosť. Na druhej strane sa zvýši zaťaženie vybraného okruhu právnických osôb, prevádzkovateľov v odvetví hazardných hier.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Matejovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o hazardných hrách a Národnej rade predložil stanovisko výboru, ako pri hlasovaní k predloženému návrhu zákona odporúča výbor zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, ako poverený spravodajca gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet predkladám túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 434 pridelila vládny návrh zákona nasledovným výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v bode IV, preto gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomu zákonu.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, mám návrh, ktorý môže zjednodušiť a zracionálniť ďalší priebeh rokovania Národnej rady. Chcem navrhnúť, aby návrh, ktorý predkladajú páni poslanci Prochádzka, ja a pani poslankyňa Žitňanská, ktorý sa týka tématicky tej istej problematiky, sme uviedli, navrhovateľ poverený navrhovateľmi tohto zákona predložil a odôvodnil návrh zákona. Potom sme umožnili spoločnému spravodajcovi vystúpiť a zlúčili rozpravu o týchto dvoch bodoch programu do spoločnej rozpravy a tým sme tematicky poslancom umožnili zaujať stanovisko k obidvom predloženým návrhom zákonov.

    Chcem sa opýtať, či je s takýmto procedurálnym postupom vyjadrený súhlas Národnej rady.

  • Súhlasné hlasy v pléne.

  • Ďakujem pekne za porozumenie.

    A teraz poprosím pána poslanca a predsedu výboru, ústavnoprávneho, Procházku, aby z poverenia skupiny poslancov Národnej rady, ktorí predložili návrh na zmenu zákona o hazardných hrách, odôvodnil zmenu, ktorá viedla poslancov k návrhu na zmenu tohoto zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

    Kľud, páni poslanci.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany ŽITŇANSKEJ, Radoslava PROCHÁZKU a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 359.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja sa v zásade môžem len vrátiť k tomu, čo som hovoril pri predkladaní návrhu zákona v prvom čítaní, a to je k popisu účelu, ktorému má ten návrh zákona slúžiť, a popisu spôsobu, akým ten účel chceme dosiahnuť.

    Návrh zákona, ktorý predkladáme je reakciou...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Je reakciou na čoraz naliehavejší spoločenský problém, ktorého implikácie sú aj finančné, aj z hľadiska dopadov na verejné zdravie a na základné atribúty...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ...celej spoločnosti ako také. Ide zároveň o reakciu na rastúci dopyt po riešení tohto problému. Ide o reakciu na výzvy od konkrétnych ľudí, ktorí sú s následkami tohto problému konfrontovaní. A v stručnosti ten problém sa dá popísať ako zvýšený výskyt patologického hráčstva.

    Naším cieľom, teda účel, ktorý tento návrh zákona sleduje, je redukovať podmienky pre vznik patologického hráčstva. Redukovať podmienky pre to, aby gambling, aby hazard rozvracal rodiny a ruinoval životný priestor v komunitách, ktorých sa to týka.

    Vyzdvihol by som z návrhu zákona dva rozmery. Jedným je, takým pre nás veľmi dôležitým, je redukcia priestoru pre korupciu a zvýšenie rozhodovacieho priestoru, zvýšenie rozhodovacej účasti pre samosprávy. A tým pádom pre ľudí, ktorí v tom životnom priestore žijú.

    Čiže nie pre samosprávy samoúčelne, ale pre samosprávy ako zástupcov ľudí, ktorých sa to bezprostredne týka, ktorí chcú mať možnosť rozhodovať o tom, ako bude vyzerať životný priestor, v ktorom žijú, v ktorom chodia do školy ich deti, v ktorom oni chodia do práce, v ktorom jednoducho realizujú vlastné predstavy o šťastí.

    Dosahujeme to tým, že dávame nie konkrétne starostom ako monokratickým orgánom, ale zastupiteľstvám ako kolektívnym orgánom disponujúcim priamym mandátom od ľudí, ktorí žijú na tom mieste, rozhodovať o tom, či na danom území chcú alebo nechcú mať prevádzky umožňujúce prevádzku hazardných hier.

    Ďalšie aspekty tohto návrhu zákona majú skôr technický charakter. A týkajú sa, opäť súvisia s redukciou podmienok pre vznik patologického hráčstva. Jedným z najpotencujúcejších faktorov vzniku hráčskej závislosti je možnosť fajčiť a piť alkohol počas hrania, čo sú okolnosti, čo sú faktory, ktoré potencujú takzvané nekontrolovateľné hranie. Hranie, kedy u človeka oslabuje sa aj tá rozpoznávacia zložka, aj tá ovládacia, tá vôľová.

    S tým súvisia aj tie parametre úpravy, ktoré predlžujú interval medzi koncom úspešnej hry a začiatkom tej ďalšej, čo opäť redukuje podmienky pre vznik naozaj patologickej hráčskej závislosti a nekontrolovateľného hrania.

    Sú tam ďalšie a ďalšie technické aspekty, z ktorých pravdepodobne najpolemickejší je sústredenie automatov do herní, a zároveň stavebné oddelenie herní od iných priestorov. V skratke by sa to dalo popísať ako "Nie automatom v krčmách". Vy prídete do krčmy, máte za barovým pultom jeden, dva automaty, a toto je proste ten kontext, ten priestor, kde to hranie prekvitá a kde má možno najzásadnejšie dopady na to, čo chceme chrániť. A to je nejaká základná súdržnosť aj tých komunít, aj rodín, ktoré v nich žijú.

    Keďže som, keďže k tomuto bola relatívne rozsiahla debata aj v prvom čítaní, aj vo výboroch a napokon aj v rokovaniach mimo oficiálnych rokovacích fór, myslím si, že to na predstavenie návrhu zákona stačí.

    Veľmi pekne vám ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ešte predtým dávam slovo spoločnej spravodajkyni pani poslankyni Aštaryovej a poprosím ju, aby informovala o stanovisku a o výsledku prerokovávania predmetného návrhu skupiny poslancov vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávneho výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrh poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 359, v druhom čítaní.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto informáciu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 496 z 2. júna pridelila návrh poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hazardných hrách a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 359, týmto výborom:

    Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hazardných hrách, stanoviská poslancov.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj takisto neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s podmieňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 231 zo dňa 15. júna 2011.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v časti štyri.

    Gestorský výbor na základe stavísk výborov k návrhu poslancov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona neprijal odporúčanie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona o obecnom zriadení, tlač 359.

    Predmetná správa výborov Národnej rady o návrhu poslancov bola prerokovaná s prijatím uznesenia gestorského výboru č. 210 zo 17. júna 2011. Výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločnú spravodajkyňu výborov a súčasne ju poveril predniesť informáciu výborov na schôdzi Národnej rady a predložiť návrh na ďalší postup.

    Ďakujem pekne. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne som dostal do rozpravy prihlášku pána poslanca Marcinčina, ktorému udeľujem teraz slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Marcinčin.

  • Ďakujem. Ctihodná a veľavážená snemovňa, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte aby som vám predniesol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny poslancov k návrhu poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 359.

    Po prvé, v čl. I sa doterajšie body 1 a 2 nahrádzajú novými bodmi 1 a 2, ktoré znejú:

    "Po prvé. V § 3 odsek 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "pričom hazardné hry podľa § 3 odsek 2 písm. b) až e), h) a i) možno prevádzkovať len území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 odsek 5 písm. d).".

    Po druhé. V § 10 sa odsek 5 dopĺňa písm. d), ktoré znie:

    "d) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, ktoré z hazardných hier podľa § 3 odsek 2 písm. b) až e), h) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území; v tomto všeobecne záväznom nariadení obce sa ustanoví aj primeraná lehota, v ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej na jej území ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce.".".

    Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza kompetencia pre obec neumožniť prevádzkovanie niektorých hazardných hier na celom jej území. Jedná sa o tieto druhy hazardných hier: hazardné hry v kasíne, stávkové hry, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo hazardné hry prevádzkované prostredníctvom videohier, charitatívne lotérie a hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa § 3 ods. 2 písm. a) až h) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo všeobecne záväznom nariadení obec určí jednotlivé hazardné hry, ktorých sa obmedzenie týka, a primeranú lehotu na prispôsobenie sa doterajších prevádzkovateľov hazardných hier.

    Po druhé, v čl. I sa za doterajší bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:

    "3. V § 20 sa odsek 6 dopĺňa písm. m), ktoré znie:

    "m) písomné vyhlásenie žiadateľa, že na území obce, na ktorom chce prevádzkovať hazardnú hru podľa § 3 odseku 2 písm. b) až e), h) alebo i), nie je ku dňu podania žiadosti o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie tejto hazardnej hry obmedzené jej prevádzkovanie všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 odsek 5 písm. d); toto vyhlásenie neprikladá žiadateľ o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie lotériových hier a hazardných hier prostredníctvom internetu.".".

    Doterajšie body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Predloženie vyhlásenia predstavuje ďalšiu náležitosť žiadosti o udelenie príslušnej individuálnej licencie v súvislosti s novou kompetenciou obce pri regulácii prevádzkovania hazardných hier na jej území.

    Po tretie, v čl. I sa za doterajší bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

    "4. Paragraf 35 sa dopĺňa odsek 22 a 23, ktoré znejú:

    "(22) Výherný prístroj, technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi a videohru možno prevádzkovať iba v herni.

    (23) V herni, ktorá nie je kasínom, je zakázané fajčiť a používať alkoholické nápoje.".". Doterajšie body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa sústrediť výherné automaty, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry do herní, cieľom čoho je zvýšiť kontrolu prevádzky a zamedziť prístup mladistvých ku hre. Navrhuje sa tiež zakázať konzumácia alkoholických nápojov a zakázať fajčenie v herniach.

    Po štvrté, v čl. I doterajší bod 7 znie:

    "7. Paragraf 49 sa vypúšťa.".

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z navrhovaných zmien.

    Po piate, v čl. I sa za doterajší bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:

    "8. V § 51 sa vypúšťa odsek 6.".

    Doterajšie body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z navrhovaných zmien.

    Po šieste, v čl. I v doterajšom bode 8, v § 58f sa za, sa doterajšie odseky 1 a 2 vypúšťajú. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označia ako odseky 1 a 2.

    Odôvodnenie: Doterajší odsek 1 je v súvislosti s predloženým pozmeňovacím návrhom nadbytočný. Doterajší odsek 2 je nadbytočný vzhľadom na úpravu ustanovenia o účinnosti.

    Po siedme, v čl. I v doterajšom bode 8, v § 58f, doterajší odsek 3, nový odsek 1 znie:

    "(1) Osvedčenia o výherných prístrojoch, o výherných prístrojoch, opakujem, vydané poverenou skúšobňou podľa predpisov účinných do 1. septembra 2011 možno použiť poslednýkrát v konaní o udelení alebo zmene individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov pre kalendárny rok 2012.". Odôvodnenie: Z dôvodu náročnosti technických úprav výherných prístrojov a ich vysokého počtu sa navrhuje primeraná lehota na ich odborné posúdenie a vydanie osvedčenia tak, aby osvedčenia o výherných, výherných prístrojoch vydané do 31. augusta 2011 bolo možné použiť pri prevádzkovaní výherných prístrojov do 31. decembra 2012.

    Po ôsme, ak Národná rada Slovenskej republiky schváli vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 344, je potrebné v doterajšom bode 8 v úvodnej vete a v označení paragrafu upraviť označenie § 58e a 58f na § 58f a 58g.

    Odôvodnenie: Úprava sa navrhuje z dôvodu zamedzenia rovnakého označenia § 58f, ktoré by nastalo v prípade schválenia poslaneckého návrhu, tlač 359, aj vládneho návrhu novely zákona č. 171/2005 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 344, Národnou radou Slovenskej republiky.

    Po deviate, doterajší čl. II sa vypúšťa. Doterajší čl. III sa označí ako čl. II.

    Odôvodnenie: Doterajší čl. II je potrebné vypustiť z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na navrhované úpravy.

    Po desiate, ak Národná rada Slovenskej republiky, republiky schváli pozmeňujúce návrhy číslo 3 až 5, úprava § 35, vypustenie § 49 a úprava § 51, je potrebné upraviť doterajší čl. III, nový čl. II tak, aby tieto pozmeňovacie návrhy nadobudli účinnosť 1. januára 2013. Odôvodnenie: Platnosť zákazu konzumácie alkoholických nápojov a zákaz fajčenia v už zriadených herniach sa navrhuje od 1. januára 2013. Povinnosť sústrediť výherné, výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry do herní sa navrhuje pre všetkých prevádzkovateľov od 1. januára 2013.

    Ďakujem vám pekne.

  • Pán poslanec Marcinčin bol písomne prihlásený do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Pelegrini, Petrák, Droba, pán poslanec Galbavý uteká, pán poslanec Matovič.

    Tak, traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Som rád, že ste taký benevolentný a dovolili ste pánovi poslancovi Matovičovi dobehnúť. Ja veľmi krátko a využijem prítomnosť pána ministra financií pána Mikloša, aj pani ministerky Žitňanskej a bol by som veľmi rád, keby využili svoju možnosť vystúpiť, či už v záverečnom slove alebo v rozprave. A aby povedali svoj názor na to, že máme tu dva návrhy novelizácie zákonov toho istého zákona na tej istej schôdzi, v ten istý deň, v ten istý čas, kedy vláda navrhuje novelizovať zákon o hazardných hrách a kedy aj páni poslanci z jednej strany vládnej koalície navrhujú novelizovať zákon o hazardných hrách. Samozrejme, je to legitímne právo poslancov prichádzať s legislatívnou iniciatívou, ale myslím si, že koalícia ako taká by mala byť schopná nachádzať nejakú zhodu v rámci legislatívneho procesu. Pán minister financií je zodpovedný za legislatívu v jeho rezorte a hazardné hry pod neho patria, pani ministerka spravodlivosti, myslím, že má, ak nie je aj šéfka legislatívnej rady vlády, by mala takisto povedať, či považuje tento stav za normálny, aby sme v Zbierke zákonov, v prípade, že budú obidva návrhy zákonov schválené, mali v jeden deň zverejnené dva návrhy zákonov, dve novely zákonov alebo toho istého zákona. Považujem to minimálne za, za nie normálne konanie, pretože myslím si, že za ten mesiac alebo koľko trvá už tento legislatívny proces, mohli páni poslanci, respektíve pán minister alebo pani poslanci nájsť zhodu a dohodnúť sa, ktorý z týchto návrhov stiahnu z rokovania, a svoje pozmeňujúce návrhy doplnia do jedného z nich tak, aby, aby ten zákon nebol novelizovaný v jeden deň dvomi rôznymi, dvoma rôznymi zákonmi.

    Takže aj to svedčí možno o tej situácii vo vládnej koalícii a súhre jednotlivých strán. Samozrejme, na druhej strane sa to môže predávať aj ako, samozrejme, veľká demokracia, kedy páni poslanci a poslankyne môžu prichádzať s vlastnou iniciatívou bez ohľadu na prístup vlády. Ale myslím si, že by bolo minimálne, minimálne logické a rozumné, ak by jeden z týchto vládnych návrhov zákona, či buď vládny alebo poslanecký, bol stiahnutý a do jedného z nich boli pretavené aj pohľady poslancov, ktorí majú iný názor na predkladanú novelu.

    Takže bol by som veľmi rád, keby mohol sa pán minister financií vyjadriť k tomu, či súhlasí napríklad s tým, čo tu predkladajú páni poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia, aké to bude mať dopady na rozpočty miest a obcí alebo celkovo, ako vníma on tú problematiku a či si myslí, že je správne, aby v ten istý deň, kedy sa prerokováva vládna novela zákona o hazardných hrách, zároveň sme prerokovávali aj novelu zákona o hazardných hrách z dielne Kresťanskodemokratického hnutia.

    Takže nejdem k podstate. Samozrejme, rozumiem aj, aj to, čo hovoria poslanci KDH, že chcú umožniť poslancom miestnych zastupiteľstiev rozhodovať o týchto veciach. Musím povedať, že vzhľadom na aktuálnu situáciu v našom meste, v Banskej Bystrici, kedy pán primátor sa rozhodol, že treba zvýšiť cestovný ruch a ako jeden, jediný zdroj na financovanie atrakcie, ktorú chce zaviesť v rámci mesta, nejaké umelé more za 3 miliardy korún, vidí jedine zriadenie kasína, ktoré odmietla Bratislava a iné mestá. Takže z tohto pohľadu by som mal privítať túto iniciatívu. Preto nevyjadrujem sa k tomu obsahu, ale vyjadrujem sa k tomu, že či je to normálne, aby sme naozaj prijímali v jeden deň dvakrát novelu toho istého zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som najskôr v úvode svojho vystúpenia predložil pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich poslaneckých laviciach písomne, k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Po prvé. V čl. I sa vypúšťa bod prvý, nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: V prípade, že by bola zrealizovaná novela, ako ju predložil navrhovateľ, znamenalo by to, že napríklad v herni nemôže existovať ani len barový pult. Čiže nemôže byť pre návštevníkov zabezpečený žiadny servis z hľadiska občerstvenia. Bar je totiž považovaný v zmysle živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení o živnostenskom podnikaní podľa § 17 za inú prevádzku. Prevádzka herne je charakterizovaná prevádzkou v zmysle Obchodného zákonníka podľa § 7 ods. 3, prevádzkovanie hazardných hier nie je totiž živnosťou podľa živnostenského zákona.

    Po druhé. V čl. I bod 2 znie:

    "2. Paragraf 2 sa dopĺňa písmeno r), ktoré znie:

    "r) jednotlivou časťou obce sa rozumie časť územia obce vymedzená vo všeobecne záväznom nariadení obce, odkaz 1a), ktorú možno určiť súvislým územím, napríklad ulicou alebo zoznamom ulíc, nachádzajúcich sa v tejto časti obce alebo hranicami samostatného katastrálneho územia."."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1a) znie:

    "Paragraf 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov." Odôvodnenie: Definuje sa jednotlivá časť obce pre účely tohto zákona.

    Bod 3. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:

    "3. Paragraf 10 odsek 5 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

    "d) všeobecne záväzným nariadením, odkaz 1a), určiť jednotlivú časť obce, v ktorej môžu byť prevádzkované hazardné hry podľa § 3 ods. 2, písmeno d) a e)."."

    Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Zavádza sa možnosť obce určiť všeobecne záväzným nariadením časti obce, určené ulicou, zoznamom ulíc, súborom pozemkov a budov, v ktorých môžu byť prevádzkované hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry.

    Štvrtý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 7, nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Návrh predkladateľov novely zákona upravuje prevádzkovanie hracích prístrojov iba v herniach. Možnosť prevádzkovať výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry iba v herniach znamená výpadok príjmov rozpočtov obcí a miest, nakoľko príjmom rozpočtov obcí a miest sú práve príjmy z individuálnych hracích prístrojov, pričom de facto budú hracie prístroje umiestnené v tých istých priestoroch, v ktorých sa nachádzajú aj dnes.

    Piaty bod. V čl. I bod 8 znie:

    "8. Za § 58e sa vkladá § 58f, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "Paragraf 58f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011.

    Na prevádzkovateľov hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov, prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a prevádzkovateľov videohier, ktorým bola udelená individuálna licencia podľa predpisov účinných do 31. augusta 2011 a v rámci ktorej boli umiestnené výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry do 31. augusta 2011, sa počas doby, na ktorú bola udelená individuálna licencia, nevzťahuje § 10, ods. 5, písm. d) v znení účinnom od 1. septembra 2011."."

    Odôvodnenie: Vzhľadom na možnosť vzniku problematiky retroaktivity uplatňovania navrhovaného znenia novely je potrebné zavedenie tohto prechodného ustanovenia, nakoľko bez jeho prijatia by sa so spätnou platnosťou menil obsah podmienok prevádzkovania hazardnej hry, ktoré boli ustanovené v dobe udelenia licencie a počas ktorej sa mohol podnikateľ dôvodne spoliehať, že k zmene nepríde.

    Šiesty bod. Článok II sa vypúšťa, čl. III sa označuje ako čl. II.

    Odôvodnenie: Možnosti obce určiť všeobecne záväzným nariadením časti obce, v ktorých môžu byť prevádzkované hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, sú týmto návrhom upravené v treťom bode tohto pozmeňujúceho návrhu a nie je potrebné upravovať znenie zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Ctené kolegyne, kolegovia, toľko znenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Poprosím dať hlasovať o všetkých šiestich pozmeňujúcich bodoch spoločne a poprosím samozrejme v tejto súvislosti, keďže pri informácii nie je odporúčanie, nie je odporúčanie teda spravodajcu alebo výboru, odporučil by som cteným kolegom, aby o bodoch 1 a 2 z informácie hlasovali negatívne, teda ich neschválili, aby mohol byť prijatý pozmeňujúci návrh v znení, ktorý som predložil.

    Kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja by som sa vyjadril aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý pred chvíľočkou predložil pán kolega z KDH Marcinčin. A nadviazal by som na druhý bod jeho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom sa hovorí, že ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia, ako tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce. Ja osobne sa domnievam, že tak, ako bolo predložené pánom kolegom Marcinčinom, ako bol predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov, domnievam sa, že takéto znenie, ako je predložené, zakladá problém retroaktivity tak, ako som ja spomínal v odôvodnení bodu, že prevádzkovatelia hracích prístrojov herní, ktorým bola vydaná už licencia na prevádzkovanie týchto herní, sa mohli dôvodne spoliehať na to, že počas doby trvania licencie nepríde k jej zmene. Myslím si, že takto formulované ustanovenie je problematické a zakladá možnosť podania na Ústavný súd, ale uvidíme, ako sa táto poslanecká snemovňa vysporiada s týmto návrhom.

    Druhú vec, ktorú by som chcel povedať, v návrhu kolegu Marcinčina sa v bode 10 uvádza v odôvodnení, že platnosť zákazu konzumácie alkoholických nápojov a zákaz fajčenia v už zriadených herniach sa navrhuje od 1. januára 2013. Ak som pozorne počúval úvodné slovo pána kolegu Procházku, ktorý povedal, že jedným z najväčších problémov, ktorý pri hazardných hrách stupňuje hráčsku vášeň, je práve kombinácia hry, alkoholu a prípadne tabakových výrobkov, teda fajčenia pri hre samotnej. Tak ja na jednej strane nechápem, prečo jeden z najviac rizikových faktorov, ktorý burcuje hráčsku vášeň, navrhuje predkladateľ zrušiť až od roku 2013 a na druhej strane umožňuje obciam prijať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré do troch mesiacov zrušia prevádzkovanie herne. Zdá sa mi to, že je to v nejakom nevyváženom pomere, ale možno sa dozvieme, že prečo je to takto.

    Druhá vec, ktorá je takisto uvedená v bode 10 predchádzajúceho pozmeňujúceho návrhu v odôvodnení, je, že povinnosť sústrediť výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry do herní sa navrhuje pre všetkých prevádzkovateľov od 1. 1. 2013. Opätovne sa pýtam, prečo, ak je dnes problematické, že tieto hracie automaty sa nachádzajú v, ľudovo povedané, v krčmách a je práve toto umiestnenie škodlivé a záleží nám na každom osude každej jednej rodiny, navrhujeme, aby sme sa zahrávali s osudmi týchto rodín, kde sú gambleri, až od roku 2013, pričom obciam umožňujeme, aby mohli zrušiť prevádzkovanie videoherní alebo videoherní, individuálnych hracích prístrojov a herní od roku 2011 de facto. To znamená do troch mesiacov od právoplatnosti prijatého všeobecného záväzného nariadenia? Opätovne sa mi to zdá v nepomere, a preto by som sa skôr prikláňal k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som predložil ja.

    Ďalšiu vec, ktorú by som dával opätovne do, na misky, na pomyselné misky váh pri rozhodovaní o tom, ktorý pozmeňujúci návrh budete prijímať, je otázka prijatia všeobecne záväzného nariadenia. Ja neskrývam, že pri kreovaní tohto pozmeňujúceho návrhu sme veľmi široko diskutovali so všetkými, nie so všetkými, ale s dvomi koaličnými stranami, predovšetkým s Kresťanskodemokratickým hnutím, ale komunikovali sme aj so Slobodou a solidaritou, ktorá mala významné námietky voči predloženému návrhu pána kolegu Procházku, Žitňanskej a Hrušovského, aby sme našli nejaké spoločné východisko pre to, čo je racionálne obmedziť a čo nie je racionálne obmedziť, lebo toto je podľa môjho názoru ani nie téma politická, je to téma, ktorá sa dotýka osudu niekoľkých desiatok rodín na Slovensku, a je možno vhodné sa ňou zaoberať, aj keď to nie je úplne horúci problém, ktorý by bolo treba okamžite riešiť.

    Mňa preto mrzí, že po určitých východiskách, ktoré sme my predložili na rokovací stôl, došlo k tomu, že kolegovia z vládnej koalície sa opätovne rozhodli úplne samostatne, že bez spätných konzultácií so stranou SMER - sociálna demokracia predložia svoj vlastný pozmeňujúci návrh a opätovne ukážu Slovensku, že existuje tu jedna jednota, jednotná vládna koalícia, ktorá dokáže prevalcovať a presadiť všetko, čo si sama zaumieni. Ja, mňa táto skutočnosť mrzí o to viacej, že zákon o hazardných hrách v podaní, ako ho predložili poslanci Kresťanskodemokratického hnutia prešiel do druhého čítania práve za podpory strany SMER - sociálna demokracia, lebo sme považovali za potrebné tento problém riešiť, pričom na riešenie tohto problému nebola zhoda vo vládnej koalícii. To, akým spôsobom sa nám to vrátilo, že sme vyvíjali ďalšie kroky rokovaní a vo finále sme boli vynechaní z hry, no, áno, beriem to, vládneme, zvykajte si. Môžem povedať za seba, budeme si zvykať a akékoľvek ďalšie iniciatívy podobného charakteru, ktoré by boli ústretové, budeme veľmi zvažovať v budúcnosti, lebo myslím si, že takto sa reálne fungovať v spoločnosti nedá.

    Ak existujú problémy, ktoré je potrebné riešiť a nie sú politické, ja nevidím dôvod, prečo by sme sa ako ľudia nemali baviť o problémoch a o osudoch ľudí v tejto republike. Ja nevidím, prečo by sme mali politizovať akýkoľvek návrh, ktorý sa dostane na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky? Ale ak si myslíte, že toto je jediná cesta, ktorou sa dá posunúť Slovensko dopredu, nech sa páči, môžeme ísť aj touto cestou.

    Dámy a páni, myslím, že som povedal všetko, čo som povedať v tejto chvíli chcel. Ja vás poprosím, aby ste veľmi zvažovali oba pozmeňujúce návrhy. Myslím si, že posúvajú spôsob riešenia vpred, oba pozmeňujúce návrhy. A rozhodnite sa preto, ktorý podporíte. Ja chcem povedať za stranu SMER - sociálna demokracia, že pre nás sú otázky, ktoré sa týkajú stability rozpočtov obcí a miest, a to znamená možnosť vydávania individuálnych licencií pre individuálne hracie prístroje, dominantné, lebo nemienime ochudobniť rozpočty obcí a miest na Slovensku len preto, aby sa navýšil rozpočet, štátny. Lebo ten návrh, ktorý je aj predmetom pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Marcinčina, ale ktorý je návrhom predkladateľa pána Procházku, Hrušovského a Žitňanskej, hovorí o tom, že sa časť finančných prostriedkov, ktoré boli doteraz príjmom obcí a miest, presúvajú do štátneho rozpočtu bez akejkoľvek náhrady. Pritom, ako sú obce doteraz ťažko skúšané pridávaním kompetencií a znižovaním rozpočtu, toto považujeme už ďalej za neúnosné. A preto v prípade, že nebude zachovaný prísun peňazí do obecných rozpočtov, strana SMER - sociálna demokracia za tento zákon hlasovať určite nebude.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca traja páni poslanci, posledný pán poslanec Bublavý. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Pán kolega Petrák, myslím, že vaša strana mala unikátnu šancu zabiť tento návrh v prvom kole a bol by teraz pokoj, ale, bohužiaľ, uprednostňujete špekulantstvo a vidíte, že sa vám to nevyplatilo. Takže pre budúcnosť, ak ste o niečom presvedčený, tak jednoducho hlasujte tak, ako ste presvedčený, nie tak, ako vám diktuje politický kalkul.

    Ja hneď na začiatok poviem, že, bohužiaľ, budem hlasovať za, ale som veľmi nespokojný s tým, akým spôsobom sme to predložili, čo je obsahom tohto návrhu, že bol pripravovaný na poslednú chvíľu, je nedokonalý a diskriminuje herne na úkor kasín. Prečo napríklad hráč v kasíne môže fajčiť a piť, prečo ten, čo hrá na automatoch, fajčiť nemôže? Prečo niekomu zasiahneme do existujúceho biznis plánu? Bola mu vydaná licencia na päť rokov, mal biznis plán na päť rokov, my zasiahneme hrubo do jeho slobody podnikania a za rok a pol mu ideme osekať ruky, ako sa hovorí. Takže ja dúfam, že aj keď síce zahlasujem za, tak do šiestich mesiacov to znova otvoríme, uvidíme, čo ukáže prax, ale my ako Sloboda a solidarita budeme určite proti tomu, aby sme obmedzovali podnikanie. Pokiaľ je to podnikanie legálne, tak si myslím, že nemáme žiadne právo takto konať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Ľubovi Petrákovi za to, že skutočne rozobral to, čo sa týka zákona o hazardných hrách. V prvom rade som rada, že vôbec tento zákon prešiel do druhého čítania s tým, že skutočne ho podporil SMER - sociálna demokracia, a to aj preto, že v našich radoch sedia starostovia a primátori, po čom vy voláte, aby v tomto parlamente títo ľudia nesedeli, aby nevedeli, čo sa týka rozpočtov miest a obcí, aby nehovorili za svojich občanov. Myslím si, že ak by SMER - sociálna demokracia v prvom čítaní toto nepodporil, ak by nepodal pozmeňovací návrh, tak by vznikol jeden obrovský paškvil, alebo niečo, na čom by ste sa vôbec ako vládne strany nedohodli.

    Chcem povedať, že sa nemôžeme pozerať na hazardné hry ako iba na podnikanie. To nie je iba podnikanie, ale je to aj o osude občanov. A preto si myslím, že návrh, ktorý predložil SMER - sociálna demokracia a podpísali sa pod neho aj poslanci KDH, je omnoho vyhovujúcejší, ako návrh, ktorý je momentálne v laviciach, pretože nie je to o dokazovaní, že vládna koalícia na základe nejakého know-how, ktoré dal SMER, vymyslela niečo nové. Ale je to o tom, že skutočne mestá a obce už dnes, ak povolia hazard, tak skutočne by z neho mali zobrať všetky peniaze, pretože tieto peniaze by potom mali investovať následne do mládeže, do športu a do zdravia občanov, a, samozrejme, nie to takto, ako deliť alebo sekať.

    A druhá vec je, že toto podnikanie skutočne prispieva aj k tomu, že potom nás stoja finančné prostriedky aj liečenie týchto občanov, lebo niektorí občania sa stanú návykoví alebo stanú sa chorí vlastne z toho gamblovania. Takže treba si premyslieť, ktorý pozmeňovací návrh podporíme, ale ja si myslím, že pozmeňovací návrh SMER - sociálna demokracia má určite navrch nad návrhom, ktorý dneska predložila koalícia. A preto ja budem tento návrh podporovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Petrák povedal jasne a zrozumiteľne, že obce zase prídu vďaka vládnemu návrhu o príjem do obecných pokladníc, ak takýto návrh zákona bude schválený. A to je skutočne za rok sedenia, čo aj mne sa podarilo byť poslancom v Národnej rade, to je už niekoľko zákonov, ktoré siahajú do pokladníc obcí. Preto si myslím, že kolega Petrák návrh zákona, ktorý navrhol a bol upravený, je najlepšie, čo môže byť, ak bude prijatý, aj pre obce, aj pre štát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Petrák chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky. Pán kolega Droba, no ja chcem povedať k tomu politickému kalkulu, ktorý ste spomenuli, v našom prípade to nebol politický kalkul, lebo my s osudmi ľudí, rodín, malých detí, ktoré dochádzajú o živobytie na základe nezodpovedných rodičov, ktorí hrajú automaty, politický kalkul na rozdiel od niektorých iných nerobíme. Ak vy nechcete robiť politický kalkul a obhajujete len záujmy podnikateľov v hracom biznise, tak buďte chlap a jednoducho buchnite na stôl a povedzte: nezahlasujem, lebo je to podľa môjho presvedčenia. To, čo my hovoríme v tomto prípade, je, že my nemáme problém so znením návrhu zákona tak, ako je položený, pokiaľ ide o zlepšenie podmienok života rodín, ktoré sú dotknuté gamblermi. My s čím máme problém a zásadný problém, je to, že vládna koalícia opätovne predkladá jeden návrh zákona, ktorý hovorí, že presunieme finančné prostriedky z rozpočtov obcí a miest do štátneho rozpočtu a obce a mestá sa môžu ísť kĺzať. Ako, ak ideme sanovať nejaký celospoločenský problém, tak poďme hľadať naňho finančné prostriedky, ale nemôžeme nechať hracie automaty na území miest a obcí a presunúť príjmy do štátneho rozpočtu. Toto považujem za nehoráznosť, ktorú jednoducho nie sme ochotní v žiadnom prípade akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, páni a dámy poslankyne, na žiadosť tu kolegu v prvej rade spomeniem teda tú dedinku, čo som spomínal minule v prvom čítaní. Doteraz z každej stránky sa tu tá téma rozoberala a ja by som znova to tak trošku obrazne teda pripomenul cez dedinku Podolinec a vedľajšiu dedinku alebo susednú alebo mesto a vedľajšiu susednú rómsku osadu zvanú Lomnička.

    Ten Podolinec, ako, je to oficiálne mesto, ale má tritisícdvesto obyvateľov a v tom Podolinci je šesťdesiatštyri automatov, to znamená na päťdesiat obyvateľov obce jeden automat. Čiže aj bábänce všetky v priemere zrátané, na päťdesiat obyvateľov obce jeden automat. Na porovnanie, v Starej Ľubovni, ktorá má šestnásťtisíc deväťsto obyvateľov, je dvadsaťtri automatov. Čiže prepočet na jeden automat sedemstotridsaťštyri obyvateľov, čiže skoro štrnásť-, skoro pätnásťkrát väčší pomer.

    Čo tým chcem vlastne povedať? Chcem povedať to, že tie automaty a biznis s automatmi sa zgrupuje práve v oblastiach, kde sú ľudia odkázaní na príjem zo sociálnych dávok. Inak povedané, peniaze, ktoré my ľuďom dávame, ktoré majú slúžiť na to, aby sa nejakým spôsobom premotali cez tú svoju hmotnú núdzu a aby prežili, tak tieto peniaze končia v automatoch a tým pádom sa míňajú svojmu účinku.

    Ďalší podporný fakt, ktorý toto vlastne dokazuje, je to, že v tom Podolinci, keď tam pôjdete, tak viaceré herne sú otvorené paradoxne iba niekoľko dní v týždni. A hádajte, ktoré dni to sú. Jednoducho, sú to dni vtedy, kedy obyvatelia susednej rómskej osady poberajú sociálne dávky. Jednoducho, tie herne sa neoplatia mať otvorené celý mesiac, ale iba v konkrétne dni, ktoré súvisia a sú presne spojené vtedy, kedy obyvatelia susednej obce prichádzajú a vyberajú si svoje sociálne dávky. Ja si myslím, už iba tento fakt by mal slúžiť k tomu, aby sme v tejto sále našli väčšinu poslancov, ktorí odhlasujú, alebo teda zahlasujú za túto novelu zákona a trošičku privrieme kohútik biznisu, ktorý žije na úkor, v tomto prípade v podstate aj štátu a teda rodín, ktoré žijú zo sociálnych dávok.

    Žiť, alebo podnikať s nešťastím iných, je podľa mňa hyenizmus. A v tomto prípade prevádzkovať automaty, hoci je to zákonný biznis, je, ja ho takto vnímam, takisto vnímam za, teda zároveň s tým, za veľmi pochybné a pofidérne argumenty, ak niekto hovorí, že obce týmto stratia nejaký príjem. Lebo spoliehať sa na príjem z nešťastia iných, na príjem z toho, že niekto rozbíja rodinu, si myslím, že nie je ľudské a doslova je tým hyenizmom. Argumenty o tom zase, že je to vlastne sloboda jednotlivca, čo my tu ľuďom máme čo kázať, že či oni budú hrať v automatoch alebo nebudú, takisto považujem za zvrátené. Lebo v tomto prípade treba si uvedomiť, že tá, ako liberáli hovoria, že sloboda jedného začína tam, kde končí sloboda druhého, tak práve ten, možno ten živiteľ rodiny, ktorý tie sociálne dávky poberá na to, aby tá jeho rodina prežila, tak vstupuje do slobody tým ostatným členom svojej rodiny, keďže tie sociálne dávky prefláka v tom automate.

    Takže tuná treba naozaj pozerať na to, že to nie je o slobode, ale o prekračovaní slobody. Samozrejme, ak by to bolo s mierou, nikto voči tomu nemôže nič povedať. Ale ak on tým ohrozuje existenciu svojej vlastnej rodiny, vstupuje do slobody členov svojej vlastnej rodiny a tým pádom by sme proti tomu mali zakročiť. Čiže tým, že schválime tento návrh zákona, koniec koncov bránime slobodu jednotlivca, nie ju potierame.

    Taktiež argument, že možno obmedzenie hráčskej závislosti zníži príjem štátneho rozpočtu, považujem síce z finančnej stránky za správny, ale z ľudskej za chorý. Jednoducho spoliehať sa aj v štátnom rozpočte na čokoľvek, čo pochádza z nešťastia nejakých rodín a z toho, že niekto nedokáže svoju závislosť korigovať alebo nedokáže ju mať pod kontrolou, tak si myslím, že je zvrátené. A bol by som veľmi rád, ak by sa v tejto sále nachádzali iba takí zákonodarcovia, ktorí sa nikdy nebudú chcieť spoliehať v štátnom rozpočte na príjmy z nešťastia iných ľudí.

    Čiže automaty a s nimi spojená závislosť ničí, tak ako zvykneme často hovoriť, tú základnú alebo tie základné bunky našej spoločnosti, a to sú rodiny. A ak nám ide o ochranu práv rodín, tak poprosím vás všetkých, aby sme teda tento predložený návrh zákona podporili. A to je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Matoviča šiesti páni poslanci, posledný pán poslanec Muňko. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega Matovič, ak vy ste hovorili o hyenizme, ak má byť výsledkom nešťastia rodín príjem do obecnej kasy, a na druhej strane hovoríte o tom, že chápete tézu, že výnos z hazardu pre štát bude znamenať, ak zavedieme nejaké obmedzenia, významný výpadok, za správnu tézu alebo tézu, ktorá je, ale to už nie je správne, tak ja nechápem, ako, čo chcete. V jednom prípade, ak to ide do rozpočtov obcí a miest, je to hyenizmus, v druhom prípade je to téza, ktorá sa dá pochopiť. To je po prvé.

    Po druhé, povedzte mi, aký bude rozdiel v tom, ak v tej istej krčme bude samostatný vchod, v inej miestnosti, ktorá sa možno dneska volá sklad, budú umiestnené tie isté hracie automaty, v tom istom počte, možno vo väčšom, tá miestnosť bude otvorená tri dni do týždňa vtedy, keď berú sociálne dávky, akurát sa bude nazývať herňou, v čom vidíte rozdiel? Čo ste vyriešili týmto návrhom zákona? Akurát to, že peniaze alebo časť peňazí nepôjde do obecných rozpočtov, ale pôjde do štátneho rozpočtu. Ale osudy tých ľudí, z tých zdevastovaných rodín hráčov budú na riešení obce, v ktorej tí ľudia žijú. Tak čo ste vyriešili? To, že sa to bude inak volať, bude to umiestnené v inej miestnosti, bude, peniaze pôjdu do štátneho rozpočtu a obec bude mať riešiť sociálnu situáciu rodín, ktoré sú dotknutí gamblermi. Toto považujem za pokrytectvo najhrubšieho zrna. A toto považujem aj za hyenizmus a priživovanie sa na téme z vašej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, výnimočne s vami súhlasím, čo sa týka vašich argumentov, ale práve, čo hovoril aj pán poslanec Petrák, že obce majú v rozpočte rozpočtované tieto príjmy, určite s nimi už urobia, už rozpočet ako navrhnú rozpočet na ďalší rok, že rátali s tými peniazmi, bude ďalší výpadok v príjmoch časti rozpočtov obce, no a toto neriešime. Budeme musieť to minimálne riešiť, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Matovič, vy to vôbec nevidíte, že ako figliarsky to vymyslel pán minister financií, aby príjem do rozpočtu štátu išiel na úkor obcí? Vy to, pozeráte na to celkom z iného pohľadu. A treba sa pozrieť na to skutočne, ako to je, a nie ako si to myslíte vy. A momentálne si to myslíte strašne zle, lebo naozaj zase ďalší, i keď drobný výpadok z obecných pokladníc hrozí prijatím tohto zákona. Tak si to uvedomte. A nehovorte o hyenizme, lebo hyenizmus z pohľadu štátu môže byť a príjem do pokladne štátnej môže byť z týchto závislých ľudí, ktorí sú hráčmi a gamblermi, ale do obecných pokladníc nemôže byť príjem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Droba. Pán poslanec Droba.

  • Chcem, Igor, na tvoje slová akurát reagovať s tým, že v mojom záujme naozaj nie je obhajovať hazard ako taký, aj keď to mohlo tak vyznieť. Ale naozaj hľadám, že kde je ten rozdiel medzi stolom s ruletou, kde je rozdiel medzi internetovou stávkou, kde je rozdiel medzi stávkou na konských dostihoch, kde je rozdiel medzi hracím automatom? My tu vyrábame z hracieho automatu nejakého strašiaka, pritom tie hracie automaty sú rovnakou súčasťou kasín po celom svete, ako sú ruletové stoly, Black Jackove stoly a tak ďalej. Čiže tu hazard berme ako nejaký spoločenský neduh, ktorý v tichosti tolerujeme a z ktorého do určitej miery profituje štátny rozpočet. Naším záujmom by malo byť nájsť citlivú rovnováhu medzi tým, do akej miery tento neduh tolerovať budeme a do akej miery napĺňame teda ten štátny rozpočet tak, aby sa stávky nepresťahovali pod zem, aby sa nestali ilegálnymi, prípadne, aby tí, ktorí majú záujem stávkovať a hrať, neodišli do zahraničia a poplatky a odvody platili v zahraničí a nie na Slovensku. Toľko k tvojmu príspevku. Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, odpúšťam vám, že ste uprednostnili môjho kolegu, ale neberiem to osobne, aj vy ste len človek a máte právo omylu.

  • Smiech v sále.

  • Teraz by som išiel k vystupujúcemu pánovi Matovičovi povedať pár faktických poznámok. Už starí Rimania hovorili: Dajme ľuďom chlieb a hry a budeme mať pokoj. Len v súčasnosti toto staré rímske príslovie nie je celkom na mieste, lebo ten pokoj nebudeme mať. A teraz narážame na tú pasáž pána poslanca Matoviča, kde hovoril o tom a musím s ním výnimočne súhlasiť, že nie je správne, keď peniaze, štátny rozpočet, rozpočty obcí povyšujeme nad ľudí, ľudské životy, nad rodiny. No to nie je jednoducho správne. Aspoň to, prosím vás, nehovorme v parlamente.

    Ako našou prioritou bude a musí byť vždy človek a jeho ľudské osudy. To mi pripadá príliš cynické. Malé Slovensko má 5,5 milióna obyvateľov. Na každú rodinu pripadá jeden výherný automat. Sme hernou veľmocou. Každý sa tu hrá. A to asi správne nie je. Takže poprosím vás, podporme túto novelu. A dúfam, že mojich kolegov neurazím, ja mám celkom inú predstavu o koncepcii štátnej politiky v oblasti hazardných hier, pretože táto novela je malým krôčikom, malým posunom, ale neočakávajme od nej veľké zmeny v tom zmysle, že na Slovensku tých výherných automatov bude výrazne menej, že bude sa znižovať počet gamblerov a patologických hráčov. Ale je to prvý pokus. Keď tento zákon bude schválený, budem to vnímať do budúcnosti ako štart venovať sa tejto téme naďalej a pevne verím, že dospejeme k modelu, ktorý existuje už v iných vyspelých európskych krajinách.

  • Pán poslanec Galbavý, cítil som, že ešte nie ste celkom koncentrovaný na...

  • Smiech v sále.

  • Aby ste vo faktickej poznámke takto dôsledne mohli zaujať svoje stanovisko.

  • Preto som to urobil celkom vedome, bez nejakých iných dôvodov a prosím, aby sme sa neupodozrievali. Vy už nemáte právo vystúpiť.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Muňko, nech sa páči, máte slovo.

  • Prakticky to, čo povedal pán Droba, som chcel povedať aj ja. Pretože ak si niekto myslí, že hazardné hry, či spravíme také obmedzenia alebo aké, že nebudú, tak je na omyle. Tak, ako bude u nás viac alkoholikov, ako bude viac u nás hráčov hazardných hier, ako bude viac branie drog, tak ide tento neduh. Je to problém, ktorý musí spoločnosť riešiť. Sú štáty v Európskej únii, ktoré majú zakázané hry. Slovenský zákon je jeden z najtvrdších zákonov, pretože zdaňuje dvakrát. Keď si pozriete zákon rakúsky, maďarský alebo český, zdaňuje 27 %, teraz 29 % z výťažku, ďalej 20 % z právnických osôb. Čiže tento zákon upravuje - platíte za ruletu, platíte za hracie automaty, všetky veci, ktoré v tom sú, v tom zákone.

    Hovoriť o tom, pretože v tejto oblasti som podnikal, takže viem, čo to dáva a čo je neduh tejto v spoločnosti.

    Na druhej strane treba ale povedať, že dneska veľkí hráči hrajú načierno, sú to Číňania, ktorí hrajú, Vietnamci majú svoje súkromné herne. Veľkí hráči, pretože kasína sú povinné viesť zoznam a mená, kto hraje, odchádzajú do Rakúska, odchádzajú do Maďarska, odchádzajú do Českej republiky, odchádzajú zo severu Slovenska do Poľska. Takže môj osobný názor, ak chceme v tejto veci pohnúť sa z miesta, treba ten zákon celý prepracovať, ale prepracovať ho dôsledne. A nie tak, že jeden je vládny, druhý je poslanecký. Vrátiť to a prispôsobiť to európskej legislatíve.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Petrák a trošku aj Bublavý, spochybňovali ste to, ako som definoval hyenizmus a z pohľadu obcí som hovoril, teda že ide o hyenizmus, ak sa tvária, že teda tento príjem im bude chýbať a pri štátnom rozpočte už mi to nevadí. Ja sa pokúsim zopakovať to, čo som povedal. Ja som hovoril, že pri argumentácii, keď niekto tvrdí, že obmedzenie hráčskej závislosti zníži príjem štátneho rozpočtu, považujem síce z finančnej stránky za správne. Ale za neľudskú, to znamená takisto za hyenizmus aj zo strany ministerstva financií, ak chce v tejto veci tvrdiť, že tieto peniaze budú chýbať, alebo ktorýkoľvek poslanec, ak by chcel tvrdiť, že tieto peniaze budú chýbať v štátnom rozpočte. Je to hyenizmus. Čiže vlastne na tomto ste postavili príspevky, tak to som chcel povedať.

    Potom, kolega Droba, pýtal si sa, aký rozdiel je medzi hracím automatom a ruletou v kasíne. No tak, aký je rozdiel medzi hracím automatom v Podolinci a ruletou v kasíne v Bratislave alebo možno v Poprade? No asi taký, že ten asociál z Lomničky sa neoblečie do obleku a nepôjde do tej, k tej rulete niekam do Popradu alebo do Bratislavy.

    A potom, pán kolega Muňko, čo ste hovorili teda, že tej závislosti bude stále rovnako a nám sa to nepodarí vyriešiť. Ja si myslím, že závislosť je priamo úmerná pokušeniu. Jednoducho čím viac pokúšanie bude, tým skôr niekto tej závislosti podľahne. A preto naším cieľom by malo byť eliminovať samotné pokušenie a tým pádom budeme dávať menší priestor prepuknutiu závislostí.

  • Vyhlasujem rozpravu o týchto dvoch bodoch programu za skončenú.

    Teraz sa chcem opýtať obidvoch navrhovateľov a predkladateľov, pána poslanca Procházku, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som stručne zaujal stanovisko k priebehu rozpravy, k trom pozmeňovacím návrhom. Jeden je obsiahnutý v informácii, predniesla to pani spoločná spravodajkyňa, pani poslankyňa Aštaryová, kde súhlasím s pánom poslancom Petrákom a myslím si, že nemá opodstatnenie pozmeňovací návrh, ktorý prešiel na ústavnoprávnom výbore.

    Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Marcinčin, tak dosť významne otupuje ostrie pôvodného poslaneckého návrhu zákona a predstavuje istý ústup od pôvodného návrhu, ale zostáva nad čiarou toho, čo je ešte účelné a zmysluplné z hľadiska efektu, ktorý sa tým návrhom zákona má dosiahnuť, a to je redukcia podmienok pre vznik patologického hráčstva ako spoločenského problému.

    Možno ešte ku koncu príspevku sa čiastočne k tomu vrátim. ale chcem prejsť k tomu, čo bolo jadrom rozpravy a čo bol neuralgický bod tých diskusií. A to je obsah pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Petráka. Ešte predtým, než prejdem k meritu toho pozmeňovacieho návrhu, tak chcem povedať, že ma mrzí, že je pán poslanec a jeho stranícki kolegovia dotknutí alebo až urazení. A mrzí ma to o to viac, že sčasti je to možno právom. Ja som v prvom čítaní vyslovil uznanie a úprimnú vďaku všetkým poslancom vrátane poslancom za SMER za to, že umožnili posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania a ďakoval som teda za ten postup. A na rozdiel od pána kolegu Drobu, moja skúsenosť z tých rokovaní, ktoré som najmä s pánom poslancom Petrákom viedol, je taká, že z jeho strany a aj zo strany iných poslancov, aj opozičných, nešlo o politický kalkul, ale cítil som tam úprimnú motiváciu nejakým spôsobom tú vecnú otázku posunúť. Posunúť z tej súčasnej extrémne liberálnej úpravy niekam do normálnejších, do normálnejších medzí. A priznám sa, že možno v tej konečnej fáze rokovaní sme trochu zanedbali tú finálnu dohodu, ale bolo to spôsobené nie tým, čo, ako si to pán poslanec Petrák vysvetlil, že chceme valcovať, že chceme opozícii ukázať, že si to presadíme sami, že ju nepotrebujeme. Bolo to spôsobené okolnosťami, kedy sa za behu zásadne zmenil program schôdze, kedy jednoducho tak, ako sme mali možno rozplánované niektoré veci a fókus na niektoré veci, ktoré boli na schôdzi, tak sa to zásadne zmenilo tým, že sa zmenil program schôdze.

    Čiže, pán poslanec, nie je to, nebola tá motivácia naša, valcovacia. Svedčí o tom aj fakt, že za ten rok, myslím si, neviem, nemám to úplne presne spočítané, ale myslím si, že prešli štyri až päť opozičných poslaneckých návrhov zákonov, čo sa za ostatné štyri roky nestalo ani jediný krát a viackrát ku koaličným návrhom, či už vládnym alebo poslaneckým, boli schválené pozmeňovacie návrhy opozície, dosť významné. Čiže funguje teraz ten parlament, nie vždy, ale podstatne častejšie tak, že sa prihliada na obsah tých návrhov, nie na osobu predkladateľov.

    Ale teraz k meritu toho pozmeňovacieho návrhu, kde uvedomujem si relevanciu tej výhrady, ktorú ste vzniesli, pán poslanec, a ktorá sa objavila aj zo strany viacerých vašich kolegov, a to je oslabenie príjmov v samosprávach. Tento efekt tam možný je a on súvisí s jednou vecou. A to je to, kde problémom je mimoriadne vysoká miera dostupnosti automatov osobám, ktoré aj sociálne, aj mentálne, aj inak, proste majú predispozíciu na vznik tej závislosti. Ja teraz nebudem predstierať, že som psychiater, ani psychológ, ale sú jednoducho osoby, kde vieme definovať druhové znaky príslušnosti k tej skupine, kde tá závislosť je percentuálne vyššia.

    Zároveň, teraz keď sústredíme, riešime tento problém a preto sústreďujeme automaty do herní, čiže nie preto, aby sme samosprávam zobrali peniaze a dali ich štátnemu rozpočtu, ale aby sme znížili dostupnosť automatov. A teraz problém teda nie je to, že automaty budú môcť byť len v herniach, problém je to, že peniaze z herní môžu ísť len do štátneho rozpočtu a nie do obecného. Ale nevylejme, nevylejme s vodou aj dieťa z tej vaničky, lebo keď chceme riešiť otázku dostupnosti automatov, tak potom riešme to, aby peniaze z herní mohli ísť aj samosprávam a nielen do štátneho rozpočtu. Ja si myslím, že sa to dá riešiť aj v rámci tej šesťmesačnej lehoty, pretože je to predsa len niečo, čo ide nad rámec merita tohto. A myslím si, že by bola škoda, keby ste sa rozhodli v tejto poslednej fáze nepodporiť tento návrh zákona, ak by neprešiel ten váš pozmeňovací návrh, kde chcete dať hlasovať o všetkých bodoch spolu. Pretože v tej časti, ktorá sa týka tých peňazí, by sme vyriešili problém tak, že by sme rezignovali na jeho riešenie. Nechali by sme dostupnosť tých automatov aj krčmám len preto, aby aj obce z toho mali mať nejaké peniaze. Ale dajme tie automaty, teda dajme tie automaty z krčiem von a riešme potom ten problém, ktorý tam vzniká. A to, že peniaze z herní môžu ísť len do štátneho rozpočtu a nie do obecných samospráv, to sa dá následne riešiť. Myslím si, že stojí za to venovať tomu úsilie a zachovať podstatu toho riešenia.

    No a ešte teda k priebehu rozpravy, naozaj už len veľmi stručne. To, čo pán poslanec Droba hovoril, že osekáme ruky a hrubo zasiahneme do slobody podnikania. Licencie, ktoré dostali tí prevádzkovatelia, do tých licencií sa nijako nezasiahne. To, čo vy nazývate, pán poslanec, že osekané ruky a hrubo zasiahneme do slobody podnikania, znamená jednu vec, že dostanú rok a pol na to, aby zmenili softvér, softvér v tom stroji, že sa predĺži ten interval, rok a pol. Toto je hrubý zásah do slobody podnikania, že spravia nejaké prenastavenia v softvéri, že namiesto troch budú štyri sekundy. A druhé, že si vycapia tabuľku, že nebudú tam, nebude sa tam fajčiť a nebude sa podávať alkohol do ľavej ruky človeku, ktorý pravou rukou tľapká po tom výhernom automate. Čiže ak je toto hrubý zásah do slobody podnikania, tak sa nám takéto zásahy dejú v právnom poriadku a v tom regulačnom prostredí dnes a denne a sú jednoducho hľadaním balansu, hľadaním balansu medzi spoločenským záujmom a záujmom osobným.

    Naopak, pán poslanec Galbavý hovorí, že to, z čoho má pán poslanec Droba obavu, že oseká ruky podnikateľom, pán poslanec Galbavý má obavu, že reálny efekt to neprinesie. Ja dúfam, že áno. Ja si myslím, že tie podmienky pre vznik patologického hráčstva vymedzujeme dosť reštriktívne na to, aby sme nejaký efekt mohli vidieť.

    Posledná poznámka k tomu, čo znelo z viacerých strán, a to je výpadok vo financiách. Ono, ten výpadok bude na strane viditeľných príjmov. A tie viditeľné príjmy sú naozaj príjmy z toho podnikania, ale sú tu zle viditeľné náklady, ktoré sú s tými príjmami spojené. To sú náklady, ktoré táto spoločnosť a táto spoločnosť, tento štát nemá iné peniaze, ako od ľudí, ktorí ho tvoria. A z týchto spoločných peňazí sa sanujú dôsledky patologického hráčstva, kedy z vlastných peňazí my financujeme liečbu tých ľudí, z vlastných peňazí financujeme policajtov a celý aparát, ktorý takisto sa podieľa na odstraňovaní tých následkov, pretože každá závislosť, ktorá stojí nejaké peniaze, potencuje, je kriminogénnym faktorom. To znamená, že potencuje aj rast kriminality. To sú náklady, ktoré sa nedajú kvantifikovať tak, že si to v excelovej tabuľke nájdete, ale oni sú. A veľmi podrobné a kvalifikované štúdie hovoria, že v zahraničí sú náklady na sanáciu dôsledkov niekoľkonásobne vyššie, ako tie viditeľné príjmy.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister financií. Poprosím poslancov, ktorí majú radi nanuky, aby mimo rokovacej sály užili si svoj pôžitok.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Ja len by som sa rád vyjadril k rozpočtovým dôsledkom, ale najskôr možno k tomu, k čomu ma vyzval aj pán poslanec Pelegrini. My riešime vládnym návrhom inú problematiku, ako rieši poslanecký návrh, pričom obidva návrhy sa týkajú hazardných hier. Čiže v tomto zmysle je paralelná a spojená rozprava úplne na mieste a nevidím v tom žiadny problém.

    Čo sa týka rozpočtových dôsledkov, náš vládny návrh predpokladá zvýšené príjmy štátneho rozpočtu, je to aj vyčíslené, 16 miliónov eur plus asi 900 tisíc eur v tomto roku ešte a potom šestnásť a s miernym poklesom v ďalších rokoch. Čo sa týka poslaneckého návrhu, ten poslanecký návrh rieši teda podmienky podnikania. A najmä čo sa týka výherných automatov a má rozpočtové dôsledky, ale predovšetkým má rozpočtové dôsledky pre tie obce, ktoré sa slobodne rozhodnú v zastupiteľstve, že teda obmedzia množstvo automatov, ktoré v tej obci sú. Čiže je to ich vlastné rozhodnutie aj s vedomím toho, že to bude mať negatívne rozpočtové dôsledky. Ale bude to mať negatívne rozpočtové dôsledky aj na štátny rozpočet, pretože zníženie počtu týchto automatov, samozrejme, znamená aj znížené príjmy štátneho rozpočtu. Ale to je niečo, o čom sme rokovali a kde sme dospeli nakoniec k dohode, ktorá je vyjadrená vlastne tým pozmeňovacím návrhom pána poslanca Marcinčina.

    Ďakujem pekne.

  • Páni spoloční spravodajcovia.

    Pán poslanec Matej, nech sa páči. Prosím, stručne, aby ste sa vyjadrili.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už pri slove hazard, ako je pomenovaný tento zákon, mi behá mráz po chrbte. Lebo kto hazarduje so zdravím, tak môže prísť o život. Na každý zákon sa dá pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Ja vidím také tri zásadné uhly pohľadu, ako sa na jednotlivé zákony dá pozrieť. A to je pohľad ten finančný, pragmatický, podnikateľský, potom je to pohľad hodnotový a koniec koncov, bolo to tu spomenuté, aj pohľad politický. K tomu pohľadu finančnému si myslím, že všetci politici by sme mali z dlhodobého hľadiska hľadať také riešenie a také napĺňanie štátneho rozpočtu a rozpočtov miest a obcí, aby sme neboli odkázaní na hazard ako taký. Som o tom vnútorne a hlboko presvedčený. Financovať čokoľvek s vedomím, že je to financované z hazardu, je hazardom o budúcnosti tejto spoločnosti a hlavne našich detí.

    K tomu hodnotovému postoju na tento zákon, chcem len jednu vetu, tak, ako ma vyzval pán predsedajúci, aby som nebol dlhý. Je to, že nie sme tak veľká krajina, aby sme mohli mrhať s budúcnosťou tejto krajiny. Sme malá krajina, kde každý každého pozná. A o to viac by sme mali v niektorých prípadoch pozerať aj na tú hodnotovú stránku veci. Ja som veľmi rád, že kolega Marcinčin nakoniec predložil pozmeňujúci návrh, ktorým vystihol tú samotnú podstatu, a to, čo mnohým z nás išlo, aby sa obce mohli rozhodnúť samostatne a VZN-kom sa rozhodnúť, všeobecným záväzným nariadením, či si obmedzia hazard v katastri svojej obce, alebo nie. To je pre mňa to najpodstatnejšie.

    A k tomu politickému pohľadu, no pán Petrák tu nie je a je tu asi myslím, že len jedna kolegyňa zo strany SMER a demokracia. Aspoň som sa dozvedel, že sa rokovalo len so SaS a KDH, takže asi bol tu aj politický rozmer, ale on je, treba to nahlas povedať. Áno, je pravda aj o tom, že išlo nám o zjednotenie v tomto prípade koalície, a to preto, lebo najlepšie by bolo, aby strana SMER s Robertom Ficom sa už viackrát ku vláde nedostala, o tom som plne presvedčený. A preto budem veľmi, veľmi rád, ak bude pri tomto bode schválený a prejde pozmeňujúci návrh pána Marcinčina a bude schválený zákon skupiny poslancov. A to preto, lebo tu bola jedna vec povedaná veľmi zle. Tento návrh v žiadnom prípade nemení finančné toky medzi obcami a štátom. Tam, kde sú herne, sú herne, a tam, kde sú licencie, sú licencie. Čiže treba si to veľmi dobre pozrieť do dôsledkov, tak ako to je. Ďakujem veľmi pekne za slovo a dúfam, že podporíme tento zákon skupiny poslancov, s pozmeňujúcim návrhom pána Marcinčina.

  • Teraz sa pýtam, či sa chce vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa Aštaryová. Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.

    A poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil

    návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010,

    ktorý prerokovávame ako tlač 384.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda NKÚ, návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010 prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky uznesením vlády 1. júna 2011, ktorým súčasne poverila mňa, aby som tento návrh predniesol v Národnej rade Slovenskej republiky. Súhrnné výsledky za rok 2010 sú nasledovné:

    Čo sa týka rozpočtu verejnej správy, porovnaním s revidovaným rozpočtom verejnej správy na rok 2010, schváleným v novembri 2010, je skutočný dosiahnutý schodok verejnej správy 5,2 mld. eur vyšší o 779,6 mil. eur oproti schválenému schodku. V percentuálnom vyjadrení v pomere k hrubému domácemu produktu je skutočný schodok vyšší o 1,18 % a dosiahol úroveň 7,9 % oproti schválenej výške 6,72 %. V pôvodne schválenom rozpočte verejnej správy na rok 2010 zostavenom podľa metodiky ESA 95 bol schodok verejnej správy rozpočtovaný vo výške 3 mld. 705 mil. 800 tis. eur, čo predstavovalo 5,5 % percenta hrubého domáceho produktu pri jeho prognózovanom objeme 67 mld. 378 mil. 100 tis. eur.

    Celkový výsledok hospodárenia verejnej správy v roku 2010 v porovnaní s rozpočtom, ktorý bol schválený v septembri 2009, bol horší o 2,4 percentuálneho bodu a v absolútnom vyjadrení o 1 mld. 501 mil. 300 tis. eur.

    Výrazné prekročenie rozpočtovaného schodku na rok 2010 bolo spôsobené viacerými faktormi. Medzi objektívne faktory patrí predovšetkým vývoj daňových príjmov, ktorých výpadok predstavoval oproti rozpočtu 460 mil. 400 tis. eur a výdavky spojené s povodňami v roku 2010, ktoré boli vynaložené vo výške 112 mil. 600 tis. eur. Medzi subjektívne faktory patria predovšetkým nasledovné: výrazne horšie hospodárenie samospráv v porovnaní s rozpočtom, ktorý bol stanovený ako vyrovnaný, avšak dopredu nereálne vyrovnaný - toto horšie hospodárenie samospráv bolo o 591 mil. 500 tis. eur, ďalej neriešené zadlžovanie nemocníc vo výške 79 mil. 300 tis. eur a zvýšenie rodičovského príspevku, na uhradenie ktorého neboli vôbec rozpočtované prostriedky vo výške 63 mil. 100 tis. eur, ale tiež nezavedenie príplatku k cene elektriny určeného na krytie dlhov z minulosti vo výške 16,6 mil. eur.

    K prekročeniu rozpočtu schodku verejnej správy významne prispelo aj verejné zdravotné poistenie a štátne fondy. Čo sa týka dlhu verejnej správy, hospodárenie rozpočtu verejnej správy sa prejavilo aj v úrovni dlhu verejnej správy, ktorý k 31. 12. 2010 dosiahol podľa maastrichtských kritérií hodnotu 26 mld. 998 mil. 400 tis. eur, čo predstavuje 41 % hrubého domáceho produktu. V dôsledku medziročného zvýšenia konsolidovaného dlhu o 4 mld. 667 mil. 100 tis. eur, jeho pomer k HDP oproti roku 2009 narástol o 5,6 percentuálneho bodu, kedy v roku 2009 dosiahol 35,4 %. Zvýšenie tohto pomeru oproti roku 2009 bolo spôsobené rastom dlhu o 20,9 % pri 4,5-percentnom raste hrubého domáceho produktu v bežných cenách.

    Čo sa týka porovnania výsledkov Slovenskej republiky s krajinami Európskej únie a eurozóny, v rámci krajín Európskej únie, európskej "dvadsaťsedmičky", vykazuje Slovenská republika šiesty najvyšší deficit verejnej správy vo výške 7,9 % a vo výške dlhu je na 19. mieste v rámci Európskej únie. Čo sa týka krajín eurozóny, európskej "sedemnástky", vykazuje Slovenská republika piaty najvyšší deficit verejnej správy a vo výške dlhu je na 14. mieste v rámci EÚ 17.

    Schodok štátneho rozpočtu na rok 2010, schválený, mal dosiahnuť výšku 4 mld. 540 mil. eur, skutočné hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe skončil so schodkom 4 mld. 436 mil. 100 tis. eur. Výsledný skutočný schodok je o 103,9 mil. eur nižší. Schodok štátneho rozpočtu sa dosiahol ako výsledný vzťah splnenia príjmov vo výške 10 mld. 900 mil. 900 tis. eur a čerpania výdavkov vo výške 15 mld. 337 mil. eur.

    Návrh záverečného účtu verejnej správy a takisto návrh krytia schodku na rok 2010 emitovaním štátnych dlhopisov v tej istej výške bude zaradený na rokovanie najbližšej schôdze Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského, aby uviedol

    stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Rokovanie o stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2010, tlač 391.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som si splnil zákonnú povinnosť a predniesol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za 2010, ktorý je podľa § 29 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy súčasťou záverečného účtu verejnej správy, a súčasne podáva stanovisko k vybraným častiam záverečného účtu verejnej správy. Stanovisko sa opiera najmä o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 2010 a údaje poskytnuté alebo publikované Štátnou pokladnicou, Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, Štatistickým úradom Slovenskej republiky, Národnou bankou Slovenska a Eurostatom. V súhrnnej charakteristike ekonomického vývoja v roku 2010 možno konštatovať, že slovenská ekonomika v roku 2010 zaznamenala oživenie po prepade ekonomiky v roku 2009 v dôsledku globálnej finančnej hospodárskej krízy. Rast hrubého domáceho produktu dosiahol 4 %, čo bol najvyšší rast v rámci štátov eurozóny a druhé najrýchlejšie temto rastu v rámci "dvadsaťsedmičky". Hospodárenie subjektov verejnej správy v zmysle medzinárodnej metodiky vykazovania ESA 95, rozhodujúcej pre hodnotenie plnenia maastrichtských kritérií, sa pri konsolidovaní celkových príjmov 21 mld. 788 mil. 940 tis. eur a konsolidovaných celkových výdavkoch 26 mld. 995 mil. 991 tis. eur skončilo podľa predbežných údajov zverejnených Eurostatom deficitom vo výške 5 mld. 207 mil. 51 tis. eur. Rozpočtovaný schodok vo výške 3 mld. 705 mil. 755 tis. euro bol prekročený o 1 mld. 501 mil. 296 tis. eur.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že uvedený deficit verejného rozpočtu je dosahovaný pri príjmoch verejného rozpočtu, ktorý predstavoval len 33,1-percentný podiel na hrubom domácom produkte. Tento podiel je najnižší v dvadsaťsedmičke, v roku 2009 pre zaujímavosť to bolo 33,6 %. Na výšku dosiahnutého schodku verejnej správy vplývalo v rozhodujúcej miere hospodárenie štátu, horšie hospodárenie obcí a vyšších územných celkov, ktoré bolo rozpočtované ako vyrovnané, a tiež hospodárenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky, štátnych fondov a zdravotných poisťovní. Úroveň zadĺženia sektora verejnej správy je charakterizovaná výškou maastrichtského dlhu, ktorého podiel na hrubom domácom produkte je na úrovni 41 %. V porovnaní s rokom 2009 vzrástol o 5,6-percentuálneho bodu. V rámci dvadsať sedmičky a eurozóny patrí Slovenská republika k štátom s nižšou hodnotou dlhového pomeru. Konsolidovaný dlh verejnej správy bol vykázaný vo výške 26 mld. 998 mil. 378 tis. eur, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol vyšší o 4 mld. 667 mil. 93 tis. eur. Rozhodujúci objem z dlhu verejnej správy tvorí dlh ústredných rozpočtových organizácií vo výške 25 mld. 825 mil. 45 tis. eur, jeho podiel na dlhu verejnej správy predstavuje 93,4 %. Samozrejme, že relevantný podiel na dlhu ostatných subjektov verejnej správy má samospráva. Podiel dlhu samosprávy na celkovom dlhu verejnej samosprávy predstavuje 6,5 %. V absolútnom vyjadrení vzrástol tento dlh o 274 mil. 968 tis. eur, t. j. o 18 %.

    U vyšších územných celkov bol zaznamenaný rast dlhu v sume 26 mil. 948 tis. eur v dôsledku zvýšenia bankových úverov.

    U obcí, v ktorých je dlh tvorený úvermi a inými pôžičkami, došlo k jeho výraznému zvýšeniu o 247 mil. 901 tis. eur.

    Dovoľte niekoľko slov k príjmom štátneho rozpočtu. Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu správnosti zostavenia štátneho záverečného účtu za rok 2010 v príjmovej oblasti. Porovnaním príjmových účtov vedených na daňovom riaditeľstve a príjmových účtov v Štátnej pokladnici neboli zistené rozdiely. Kontrolou nedaňových príjmov bolo v niektorých prípadoch zistené, že v procese plánovania a schvaľovania príjmov došlo u niektorých organizácií k nadhodnoteniu, resp. k podhodnoteniu príjmov.

    Takisto dovoľte niekoľko slov k výdavkom štátneho rozpočtu. Nebudem hovoriť v číslach, hovoril ich pán podpredseda vlády. Na základe nášho plánu kontrolnej činnosti Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov za rok 2010 a overenia spoľahlivosti údajov v informačných systémoch v desiatich vybraných rozpočtových kapitolách. Kontrolami Najvyššieho kontrolného úradu bolo zistené, že údaje vykázané vo výkazoch Štátnej pokladnice a jednotlivých návrhoch záverečných účtov súhlasia s údajmi vykázanými v návrhu záverečného účtu verejnej správy a účtovné a finančné výkazy neobsahujú významné nesprávnosti a poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva a finančnej situácii účtovných jednotiek.

    Návrhy záverečných účtov boli vypracované v súlade so Smernicou na vypracovanie záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu, štátnych fondov a vypracovanie návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky. Nebudem hovoriť o všetkých porušení zákona, ktoré sme zistili v tejto súvislosti, uvádzal som ich v správe o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Takže už len pár slov k rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na to, že čerpanie finančných prostriedkov na štrukturálne opatrenia druhého programového obdobia bolo podľa stavu, nášho, k 30. 6. 2011 na úrovni 18,5 % celkového záväzku, čo nemožno označiť za úspešný stav, napriek tomu, že oprávnené obdobie pre financovanie je až do konca roku 2015.

    K hospodáreniu obcí a vyšších územných celkov by sa toho dalo hovoriť veľa, takisto len pár slov. Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu v krajských mestách a vyšších územných celkoch bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a o ich finančnej situácii. Kontrolou bolo zistené takisto porušenie viacerých záväzných právnych predpisov, tak ako som o tom hovoril počas správy o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.

    Takže záver. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje na základe záverečných účtov, kontroly správnosti analýz vyžiadaných informácií, že návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, že v hospodárení štátneho rozpočtu sa dosiahli príjmy v objeme 10 mld. 900 mil. 862,8 tisíc eur, výdavky v objeme 15 mld. 337 mil. 10,9 tisícina eur a schodok 4 mld. 436 mil. 148,1 tisíc eur. Skutočný schodok štátneho rozpočtu bol síce v porovnaní s upraveným rozpočtom nižší o 103 miliónov 895,2 tisíca eur, avšak v porovnaní s rokom 2009 došlo k jeho navýšeniu o 1 mld. 644 mil. 897,1 eura.

    Podiel schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte dosiahol podľa predbežných údajov úroveň 7,9, čo predstavuje prekročenie maastrichtského kritéria deficitu o 4,9 %. Programové rozpočtovanie ako nástroj na posilnenie strategického plánovania riadenia ani v roku 2010 nenaplnilo svoj zámer, a to najmä v transparentnosti z pohľadu posúdenia účelu a výsledného efektu vynakladania verejných zdrojov.

    Úplný záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, na základe kontrol zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhol príslušným kontrolovaným subjektom v súlade s § 13 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie. Všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za vaše vystúpenie k tomuto vážnemu bodu programu, ktorým je návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010.

    A teraz prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Kollára, predsedu tohto výboru, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010: v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej Slovenskej republiky č. 370 z 11. mája 2011 uvedený návrh prerokovali všetky určené výbory. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie návrh záverečného účtu verejnej správy za rok 2010, rovnako zobrať na vedomie podiel schodku verejnej správy na HDP za rok 2010 a vziať na vedomie aj konsolidovaný dlh verejnej správy vo výške, ktorá je uvedená v materiáli, čo predstavuje 41 % HDP za rok 2010.

    Po B, schváliť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2010 a návrh, aby schodok štátneho rozpočtu bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov vo výške 4 mld. 436 mil. 148 tis. eur.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 370 z 11. mája návrh záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok.

    Po C, k schváleniu spoločnej správy gestorský výbor v zmysle rokovacieho poriadku po prvé - schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu a k záverečnému účtu verejnej správy za rok 2010, určil poslanca Kollára za spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Skončil som, vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. A tak sa pýtam, kto sa chce k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010 prihlásiť ústne? Pán poslanec Anton Marcinčin ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Marcinčin.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja som skôr chcel vystúpiť s krátkou faktickou poznámkou, ale keďže nikto nevystúpil v rozprave, tak by nebolo ako a k čomu. Takže, dovoľte, len veľmi krátko pár bodov.

    To, čo sme počuli, je pomerne novým fenoménom. Už nestačí pozerať sa len na vývoj deficitu a verejného dlhu, dôležitým číslom v tomto dokumente je už aj výška príjmov verejných rozpočtov. Tridsiatimi tromi percentami sme sa dostali na úplné dno v Európskej únii, sme štátom, ktorý má najnižšie príjmy. Je to situácia nová aj kvôli tomu, že dnešná ekonomika nerastie tak, ako rástla po reformách prijatých ešte Dzurindovou vládou. Takže aj napriek tomu, ak vtedy príjmy klesali voči HDP, tým, že HDP rástlo veľmi výrazne a reálne, tak to nebolo také citeľné a, naopak, mohli reálne rásť, aj keď pomalším tempom než ekonomika, aj príjmy verejných inštitúcií. Žiaľ, v tejto situácii už nie sme a pravdepodobne tak skoro nebudeme. Ak inštitúcie si ťažko zvykajú na 41 % HDP výdavkov a znamená to bolestivé škrty, znamená to obmedzovanie investícií, obmedzovanie údržby; predstavte si, že by mali hospodáriť s príjmami na úrovni 33 % HDP. To šetrenie by muselo byť ešte omnoho výraznejšie a ešte bolestivejšie. Preto chcem poukázať na to číslo a povedať príklad z východného Slovenska.

    Základné školy, ktoré učia na dve smeny a ktoré už nie sú schopné pojať všetkých prvákov a odkladajú ich zápisy, pretože jednoducho, napriek tomu, že učia na dve smeny, napriek tomu, že zmenili všetky laboratóriá na triedy a napriek tomu, že v podstate zmenili všetko na triedy, aby mohli nabrať čím viac detí, tým, ako sa silné ročníky posúvajú vyššie, tak jednoducho na prvý ročník už kapacitne nestačia. Tieto základné školy, tieto obce, ich zriaďovatelia hovoria o potrebe rádovo dnes možno 7 miliónov eur na jednu školu. To sú vo vyjadrení na slovenské koruny pomerne vysoké sumy, v porovnaní so 41 % HDP výdavkami sa to zdá maličkosť, ale ak dnes nemáme financie - a nechcem rozoberať kvôli čomu, kvôli komu, to teraz je v podstate bezpredmetné, lebo ide ozaj o budúcnosť - tak otázka je, ako budeme mať na takéto školy, keď naše výdavky klesnú tam, kam majú, čiže na úroveň príjmov o 8 % HDP dole.

    Nejedná sa pritom iba o takéto investície do budúcnosti. Jedná sa samozrejme o služby a kvalitu služieb v reálnej ekonomike. Ja chcem len upozorniť na toto jedno číslo a môžem apelovať na to pri tejto, možno nie najvhodnejšie zvolenej príležitosti, aby sme začali iniciovať veľmi vážnu debatu o tom, či Slovensko chceme mať na úrovni výdavkov 30 % HDP, niekde pod Rumunskom, Bulharskom, alebo či chceme ísť niekam na úroveň Českej republiky 40 % HDP a nebodaj ešte vyššie na priemer Európskej únie. Sú to otázky, ktoré ja nechcem zodpovedať, nikto z nás na nich asi nemá odpoveď. Iba si dovoľujem apelovať na to, že sú to veľmi vážne témy, čím skôr sa o tom začneme rozprávať, čím skôr sa o tom začneme rozprávať ako šesť parlamentných strán, tým lepšie.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Páni poslanci Szilárd Somogyi a Ondrej Matej sa hlásia s faktickými poznámkami. Poprosím skrátiť, ale ani toto vystúpenie som nemal pocit, že bolo celkom k štátnemu záverečnému účtu. Nechcem vás obmedzovať, páni poslanci, ale dodržme trošku aj literu rokovacieho poriadku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Somogyi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Redukujem verejnú správu podľa vášho pokynu len na štátnu správu. Pán Marcinčin sa pýtal, že vinou koho alebo čoho sú také veľké výdavky, teraz to aplikujem na štátnu správu. Ja si myslím, že je to vinou ako systému. Systému toho, že v tejto republike, ktorá sa rovná, povedzme, polovici aglomerácie Paríža, alebo má menej obyvateľov ako New York, máme 14 rezortov, máme 8 krajov a máme 79 okresov, v ktorých sa kopírujú jednotlivé obvodné alebo okresné alebo skôr obvodné úrovne štátnej správy, čiže dokopy máme zhruba na úrovni 700 úradov štátnej správy v tejto republike. Čiže tu by som nadviazal na to, čo pán Marcinčin povedal, že v tomto systéme by sme mali začať so zmenami a fakt sa to nedá bez toho, že by tuná bola nejaká dohoda, alebo aspoň vôľa jednotlivých politických síl alebo politických strán, lebo tu sa dajú ako veľké peniaze ušetriť alebo preskupovať na nejaké iné dôležitejšie účely, ako pán kolega Marcinčin spomínal napríklad školstvo. Takže toto vítam a určite budem využiť každú možnosť, aby som o tom hovoril.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Nakoniec pán Somogyi bol jediný, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa v záverečnom slove? Nie? Pán predseda výboru tiež nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za jeho dnešný seriál vystúpení vo vzťahu k zákonom, ktoré sa týkali jeho ministerstva.

    A teraz poprosím, najskôr teda privítam na rokovaní pani ministerku Luciu Žitňanskú, lebo budeme pokračovať jej zákonmi. A ako prvý je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia, dopĺňajú niektoré zákony.

    Máte ho pod tlačou 392, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 413.

    Pani ministerka, prosím vás, aby ste vládny návrh zákona uviedli. Nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 392.)

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v mene vlády predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Ide o najzásadnejšie rozšírenie pôsobnosti Centra právnej pomoci od jeho vzniku pred piatimi rokmi. Vtedy parlament odsúhlasil vládny návrh zákona, ktorým sme vytvorili mechanizmus a stanovili pravidlá na poskytovanie právnej pomoci ľuďom v núdzi. Už vtedy sme si uvedomovali, že nedostatok peňazí nesmie byť zlomovým bodom, či sa niekto domôže spravodlivosti alebo nie. Štát má na jednej strane povinnosť starať sa nielen o fungujúce súdy a zabezpečiť nestrannosť sudcov, ale musí vidieť aj druhú stranu mince, musí urobiť všetky kroky k tomu, aby prístup k spravodlivosti nebol len ilúziou, ale bol naozajstnou možnosťou aj pre tých, ktorí nemajú prostriedky na zaplatenie právneho poradenstva.

    Dnešný návrh, ktorý dnes predkladám, nám umožní zlepšiť existujúci systém a poskytovať právnu pomoc hradenú štátom oveľa väčšiemu počtu ľudí, ktorí takúto právnu pomoc potrebujú a nemôžu si ju sami dovoliť. Tento návrh znamená, že právna pomoc hradená štátom bude dostupnejšia, pretože sa rozširuje vecná aj osobná pôsobnosť Centra právnej pomoci. Odhadujeme, že centrum bude môcť priznať nárok na právnu pomoc o zhruba 100% viac ľuďom ako doteraz. Novela v prvom rade predpokladá rozšírenie vecnej príslušnosti Centra právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch, a to o oblasť obchodného práva, správneho súdnictva a konania pred Ústavným súdom. Poskytovanie právnej pomoci teda bude možné už nielen v občianskoprávnych, pracovnoprávnych, či rodinno - právnych veciach, ale aj vo veciach obchodno - právnych, veciach správneho súdnictva a v konaniach pred Ústavným súdom. Rozširuje sa hranica materiálnej núdze z 1,4- na 1,6-násobok životného minima. V prípade, že žiadatelia budú v príjmovej kategórii medzi 1,4- násobkom a 1,6-násobkom sumy životného minima, rozhodne Centrum o poskytnutí právnej pomoci a o tom, že ten, ktorý túto právnu pomoc potrebuje, sa bude podieľať na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajúcou 20 % nákladov na právnu pomoc, čo v prepočítaní predstavuje od 26 do 40 eur na konanie. Keď to zjednoduším, tak budeme poskytovať osobám, ktorých príjem je nižší ako 1,4-násobok životného minima, bude centrum poskytovať právnu pomoc bezplatne. Osobám, ktoré majú viac ako 1,4-násobok životného minima, ale menej ako 1,6-násobok životného minima, bude centrum poskytovať právnu pomoc s tým, že tieto osoby budú participovať na nákladoch, ale len vo výške, ktorá bude predstavovať od 26 do 40 eur na jedno konanie, čo je suma, za ktorú si žiadneho advokáta nezaplatia. Čiže robíme právne služby dostupnejšími, ale zároveň zavádzame v istej forme aj participačný model, pretože si myslíme, že je dôležité aj kvôli tomu, aby ľudia si brali vážne túto pomoc poskytovanú štátom, aby v takejto, aj keď symbolickej výške na nej participovali.

    Podľa návrhu sa zjednoduší konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, pretože navrhujeme, aby ľudia, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, nemuseli osobitne preukazovať Centru právnej pomoci svoju finančnú situáciu. Okrem advokátov bude môcť centrum určiť na riešenie niektorých sporov aj mediátora, pretože našim zámerom je rozšíriť preventívne pôsobenie centra, nielen riešenie sporov. Po novom budú mať povinnosť poskytovať právnu pomoc na základe ustanovenia Centrom právnej pomoci všetci advokáti, to znamená, že nielen vybraní alebo nielen tí, ktorí sa zapíšu na zoznam, čím podporujeme aj u advokátov túto formu pomoci osobám v hmotnej núdzi. Treba si uvedomiť, že podľa vyhlášky o odmeňovaní advokátov, advokáti, ktorí zastupujú na základe určenia centrom, majú veľmi limitovaný nárok na odmenu. A zapájame týmto systémom všetkých advokátov do poskytovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi.

    Zároveň rušíme dvojkoľajnosť pre možnosť ustanovenia advokáta súdom alebo centrom. Čiže doteraz bolo možné o ustanovenie advokáta požiadať buď centrum alebo súd. Odteraz to bude možné len cez Centrum právnej pomoci. Našim cieľom je dosiahnuť ad jedna to, aby naozaj poskytovanie právnych služieb advokátom v tejto forme sa poskytovalo na základe rovnakých kritérií všetkým. A zároveň, aby štát mal prehľad o tom, koľko v celkovej sume vynakladá na poskytovanie týchto služieb.

    To sú základné zmeny, ktoré prináša táto novela právnej úpravy poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Je to návrh, ktorý vyšiel z diskusií ministerstva spravodlivosti s Centrom právnej pomoci, ale aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, Slovenskou advokátskou komorou a tretím sektorom. Ja som presvedčená, že je to dobrá právna úprava, ktorá umožní pomôcť a umožní prístup k spravodlivosti väčšiemu okruhu ľudí, ktorí sú v situácii, že to naozaj potrebujú. Keď som hovorila tie úrovne príjmu, tak doterajšia právna úprava zahŕňala, to bolo zhruba 11 % populácie Slovenskej republiky, ktorá sa nachádza pod tou hranicou 1,4-násobku životného minima. Pokiaľ ide o 1,6-násobok životného minima, tak už rozširujeme túto službu pre 17 % populácie Slovenskej republiky, ktorí sa nachádzajú v takejto situácii.

    Na záver, ja naozaj len poprosím, aby som nepredlžovala toto rokovanie, poprosím o podporu prístupu k spravodlivosti pre všetkých, ktorí nemajú na to, aby si zaplatili advokáta. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Janu Dubovcovú, ktorú ako spravodajkyňu určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, aby nás oboznámila s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. júna 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., ktorý máte ako tlač 392.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona je predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Predmetný návrh bol poslancom doručený v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje toto prvé čítanie.

    Konštatujem, že vládny návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, tiež v súlade s právom Európskej únie.

    V doložke vybraných vplyvov predkladateľ hovorí o pozitívnych i negatívnych vplyvoch na rozpočet verejnej správy. Zároveň uvádza stanovisko ministerstva financií, ktoré žiada zvýšené výdavky štátneho rozpočtu zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ostatné vybrané vplyvy, napr. vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie či informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, charakterizuje predkladateľ ako pozitívne, prípadne ako žiadne. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie, primárnom i sekundárnom, a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať' v druhom čítaní. Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júna 2011 č. 413 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre I'udské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Martin Poliačik ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Predpokladám, pán poslanec, že to chcete stihnúť do hlasovania. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem naozaj veľmi stručný. Chcem iba vyjadriť svoje osobne potešenie nad tým, že máme tento návrh na stole, pretože popri tom všetkom, čo spomenula pani ministerka, nezanedbateľnou úlohou týchto centier je takisto zvyšovanie právneho povedomia a právnej gramotnosti slovenského obyvateľstva. Mám veľmi dobré správy o tom, ako fungovali tieto centrá za posledné štyri roky a viem, že častokrát ich činnosť ani tak nebola o tom, že mohli vyriešiť konkrétne právne prípady svojich klientov, ale už len to, že dokázali tým klientom povedať, čo sa právne riešiť dá, na koho sa majú v čom obrátiť, kde, za kým majú ísť, veľmi poslúžilo tomu, aby sa verejnosť, ktorá sa normálne nemôže dostať ku kvalitnej službe zo strany advokátskych kancelárií, sa dostala k informáciám, ako riešiť svoje právne problémy na Slovensku.

    Som veľmi rád, že centrá majú podporu zo strany ministerstva, že po tom, čo napríklad bratislavské centrum sa muselo posledné štyri roky za vlády predchádzajúcich strán triasť už len o svoje vlastné územie, teda o svoje priestory, tak teraz majú kde pracovať. A som takisto rád, že sa rozširuje skupina ľudí, ktorí budú mať k ich službám prístup a budú ich môcť využívať. Takže ďakujem za predložený návrh a prosím aj ja o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Jana Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len krátko zareagovať na vystúpenie pána poslanca. Trošku ma zamrzelo, keď kritizoval, že za vlády Roberta Fica sa Centrá právnej pomoci museli triasť o svoje stoličky, teda zamestnanci centier. Chcem povedať, že to vôbec nie je pravda, lebo za predchádzajúcej vlády sa práve Centrá právnej pomoci rozširovali a rozširovali sa aj do menších miest, aby tá spravodlivosť bola poskytnutá všetkým. Takže, naozaj, už si nekopte do predchádzajúcej vlády, kedy sa vám zachce. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, ja nehovorím o centrách všeobecne. Hovoril som konkrétne o bratislavskom, kde takisto, ako ja viem, tak aj vy viete, že tam problém s priestormi bol a boli v konflikte so zástupcami ministerstva a nemali priestor na svoju prácu, nemali finančné podmienky na svoju prácu a že tá situácia vôbec ideálna nebola. A nemyslím si, že bol taký veľký ústretový prístup zo strany ministerstva, aby sme mohli povedať, že to centrum bolo v Bratislave spokojné. To budete so mnou takisto súhlasiť, dúfam.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nebude reagovať pani ministerka, ani pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Máte ho pod tlačou 393. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 414.

    Opäť vás, prosím, pani ministerka, o uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o rozsiahlu novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sme pripravili preto, pretože sme si vedomí toho, že pre zdravé podnikateľské prostredie je nevyhnutné, aby na trhu nepôsobili firmy, ktoré sú zadlžené a nehradia dlhodobo svoje záväzky, nesplácajú svoje podlžnosti ďalších dodávateľom a dostávajú tak do problémov aj ich a spúšťajú kolobeh, ktorý musí byť zastavený, ak chceme mať zdravé podnikateľské prostredie.

    Predložený návrh zákona má snahu nadviazať na pôvodné zámery nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sme predstavili v roku 2005 s cieľom riešiť tie oblasti bankrotovej úpravy, ktoré boli v rámci doterajšej aplikačnej praxe vytypované buď ako problematické, prípadne sa ukázali ako málo efektívne alebo komplikované, prípadne nedostatočne upravené.

    Otvárame priestor predovšetkým pre menších podnikateľov, živnostníkov, aby ich šanca dostať sa k vyplateniu dlžných čiastok od firiem sa v konkurze zvýšila.

    Navrhujeme zaviesť pre veriteľov možnosť iniciovať konkurzné konanie voči dlžníkovi skôr, to jest v čase, keď má už problémy, ale má ešte majetok, aby firmy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani ministerka, poprosím vás, asi všetci súhlasíte s tým, že skúsime tento bod otvoriť, dáme slovo spravodajcovi, aby sa potom mohli prihlásiť do rozpravy a potom spravím krátku prestávku pred hlasovaním. Rešpektujme vystúpenie pani ministerky v úvodnom slove, je to aj po dohode koalície a opozície, aby sme ešte tento bod otvorili. Poprosím vás o pokoj, aby mohla dočítať svoje úvodné slovo. A potom aj dostane slovo spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ako som uviedla, navrhujeme zaviesť pre veriteľov možnosť iniciovať konkurzné konanie voči dlžníkovi skôr, to jest v čase, keď má už problémy, ale má ešte majetok, aby aj konkurz alebo reštrukturalizácia mali zmysel. Chceme skoncovať so špekulatívnymi praktikami, keď zadĺžený podnik vyhlásil konkurz príliš neskoro, to jest v čase, keď už oficiálne nemal žiadny majetok a dlžníci nemohli byť uspokojení. Prípadne došlo k príprave konkurzného konania s dohodnutými spriaznenými veriteľmi, ktoré malo slúžiť potom už len na prevedenie majetku z jednej firmy do druhej.

    Úpravy súvisiace s veriteľskými návrhmi na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka pomôžu tak vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, ako aj včasné riešenie hroziaceho úpadku alebo úpadku dlžníkom.

    Novela prináša administratívne zjednodušenie procesu prihlasovania pohľadávok a zlepšenie procesných práv veriteľov. Zjednodušenie procesu prihlasovania pohľadávok bude v praxi znamenať napríklad možnosť prihlásiť viacero pohľadávok jednou prihláškou, povinné prihlasovanie pohľadávok len u správcu, zavádza sa možnosť, ktorá je dávnejšie štandardom v iných krajinách, a to možnosť prihlásiť pohľadávku kedykoľvek počas konkurzu. V platnosti síce zostáva základná lehota na prihlásenie pohľadávok štyridsaťpäť dní od vyhlásenia konkurzu, avšak po novom môže veriteľ prihlásiť svoje pohľadávky aj po uplynutí tejto lehoty. Dávame tým väčšiu šancu uspokojenia pohľadávky pre tých, ktorí uvedenú lehotu nestihli, keďže si napríklad nevšimli informáciu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Je to na prospech predovšetkým nezabezpečených, menších veriteľov, živnostníkov, malých a stredných podnikateľov.

    Návrh ďalej predpokladá zvýšenie zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za neriešenie úpadku dlžníka včas. Predpokladá sa zvýšenie zodpovednosti štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že sa dlžník stane predĺžený a člen štatutárneho orgánu nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bude povinný doplatiť zo svojich prostriedkov do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka.

    Z ďalších zmien spomeniem úpravu definície predĺženia, zavedenie obmedzenia uspokojenia pre spriaznených veriteľov, to znamená, aby spoločníci, akcionári, ktorí participovali na zlom stave firmy, neboli uspokojovaní medzi prvými, ale, naopak, poslední v rade po tom, čo budú uspokojení všetci ostatní veritelia.

    To je výpočet základných zmien, ide o pomerne rozsiahlu novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ja som presvedčená, že jej prijatie môže významne skvalitniť podnikateľské prostredie na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Pani ministerka, ďakujem pekne.

    A poprosím teraz pani poslankyňu Vittekovú, aby ako spoločná spravodajkyňa... Ejha, pardon, je to pani Laššáková.

    Poprosím všetkých a teraz veľmi úprimne prosím, aby ste z toho úľa ešte na chvíľu "spáchali" Národnú radu, keď už teda sme nerešpektovali, že vystupuje ministerka a dáma, tak teraz aspoň rešpektujme spravodajkyňu a dámu. Poprosím, vážení kolegovia, ešte nie je vyhlásená prestávka.

    Po dohode koalície a opozície ešte bude vystupovať pani spravodajkyňa.

    Skúste sa upokojiť a rešpektovať to, že má právo na to, aby v normálnej kultivovanej spoločnosti vystúpila.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj za to, že ste sa snažili, pán podpredseda, utíšiť poslancov a ja za to budem veľmi stručná.

    Takže, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. júna tohto roku ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorých sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z .z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu s tým, že predmetný návrh bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé hlasovanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Z obsahu navrhovaného zákona možno usudzovať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    V doložke vybraných vplyvov predkladateľ uvádza, že návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na sociálne vplyvy a pozitívne ovplyvní podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Takisto pripojená Doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa záležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách pre tvorbu zákonov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku dohodla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní s tým, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 10. júna 2011 číslo 414 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 26. augusta a gestorský výbor do 31. augusta.

    Skončila som so spravodajskou informáciou, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • 117.

    Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Laššáková, ako spravodajkyňa, ako jediná.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem za bezhraničnú trpezlivosť pani ministerke, aj pani spravodajkyni, aj sebe a vyhlasujem prestávku do 17.10 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, zaujali si svoje miesta a pristúpime k odhlasovaniu všetkých doteraz prerokovaných bodov. Takže, prosím vás, aby ste sa aj ukľudnili.

    Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona...

    Páni poslanci, mám vyhlásiť ďalších päť minút? Pán poslanec Kaník?!

    Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia, tlač 316.

    Prosím pani poslankyňu Tkáčovú, spravodajkyňu.

    Ešte predtým procedurálny návrh pán poslanec Paška.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 316.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len aby sme mali jasno. Po ukončení rozpravy o vládnom návrhu zákona o Zákonníku práce pán spravodajca, pán poslanec Brocka navrhol, aby sme hlasovali zajtra.

    Dávam procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že budeme teraz hlasovať o návrhoch, ktoré boli podané v rámci druhého čítania, to znamená o bodoch spoločnej správy, ako aj o návrhoch, ktoré zazneli v rozprave počas druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme...

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Áno? Áno, ďakujem pekne.

    Takže nemusíme o tomto procedurálnom návrhu. To znamená, všetky pozmeňujúce návrhy a poprípade návrhy zo spoločnej správy odhlasujeme dnes a tretie čítanie a konečné hlasovanie, záverečné, zajtra.

    Tak, takže, pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí podali dva pozmeňujúce návrhy.

    Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy - o bodoch 1 až 45 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 84, zdržalo sa 57, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Áno, schválili sme všetky návrhy zo spoločnej správy. Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Sidor, ktorý predniesol jeden pozmeňujúci návrh. Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Sidora.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 58, proti 7, zdržalo sa 76 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Elemér Jakab, ktorý podal pozmeňujúce návrhy pozostávajúce z dvoch bodov, budeme o nich hlasovať spoločne. Prosím, pán predsedajúci, dajte o nich hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Jakaba.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 69, proti 15, zdržalo sa 52 poslancov, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Jakaba neboli schválené.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých návrhoch, pán predsedajúci, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 78, proti 3, zdržalo sa 61 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Predpokladám, že pán poslanec Viskupič nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 37, zdržalo sa 28 poslancov.

    Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, tlač 329.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Petrovi Muránskemu, nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 329.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a preto pristúpime k hlasovaniu o jedinom bode zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa o návrhu zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať za a pán spravodajca tiež kýva hlavou.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 74, 61 sa zdržalo hlasovania, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že bod zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz odporúčam, pán predsedajúci, hlasovať o tom, že prerokujeme vládny návrh zákona v treťom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 54, 11 sa zdržali hlasovania.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Galis, trojku potom musíte stlačiť, keď sa chcete vymazať. Predpokladám, že nehlásite sa do rozpravy, ešte k tomu dvakrát. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Teraz, pán predsedajúci, dáme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu vládneho zákona ako celku s prijatým pozmeňovacím návrhom zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 78, proti 55, zdržalo sa 9 poslancov.

    Vládny návrh zákona sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, tlač 340.

    Prosím teraz predsedu výboru pre sociálne veci, pána poslanca Júliusa Brocku, aby ako spravodajca uvádzal jednotlivé hlasovania.

    Pardon, procedurálny návrh.

    Pán poslanec Ondruš, ešte predtým, nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 340.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda, chcem, skôr než budeme hlasovať o tomto vládnom návrhu, vám oznámiť, že vzhľadom na aj záverečné vystúpenie pána ministra, ktorý zaujal taký postoj k pozmeňujúcim návrhom vládnych poslancov, aký zaujal, vám chcem oznámiť, že šestnásť poslancov pani Tomanová, Jasaň, Glenda, Valocký, Bublavý, Želiezka, Ondruš, Blanár, Richter, Senko, Kolesík, Zmajkovičová, Pelegrini, Glváč, Laššáková a Saloň sťahujú pozmeňujúce návrhy 1 až 25, ktoré som ja predniesol v rámci druhého čítania. Takže o nich, prosím, potom nehlasovať.

  • Ďakujem. Berieme to samozrejme na vedomie.

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Najprv budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch. Najprv budeme hlasovať o návrhu dvoch poslancov, pána poslanca Ondruša a pani poslankyne Tomanovej o návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa o tomto, teda prezentujme, hlasujme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 66, proti 72, 5 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

  • Druhý procedurálny návrh bol nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu nepokračovať v rokovaní vládneho návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 64, proti 73, 4 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Procedurálny návrh nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, na osobitné hlasovanie boli v rozprave vyňaté body 7, 8, 12, 14, 15, 16, 23, 27, 34, 37, 40, 41, 45, 47. Keďže boli v druhom čítaní podané návrhy, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať podľa § 83 ods. 4 o skrátení lehoty o hlasovaní o návrhoch zo spoločnej správy a o rozdaných návrhoch v rozprave.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie a teda hlasovanie o podaných pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 83, zdržali sa 60.

    Konštatujem, že lehotu sme skrátili.

    Nech sa páči.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Najprv budeme hlasovať o návrhoch spoločne, kde gestorský výbor odporúča schváliť. A potom o tých bodoch, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie, kde gestorský výbor tiež odporúča schváliť.

    Takže prvé hlasovanie. Budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6, 9, 31, 35, 36, 38, 39, 42 až 44 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 143.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o jednotlivých bodoch vyňatých zo spoločnej správy, ktoré požiadal vyňať zo spoločného hlasovania pán poslanec Ondruš. Najprv o bode 7 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 80, proti 59, zdržali sa 3, 1 nehlasoval.

    Bod č. 7 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz dajte hlasovať o bode 12 a 47 so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Oni spolu súvisia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 12 a 47.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 78, proti 61, zdržali sa 3, 1 nehlasoval.

    Body 12 až 47 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 14 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 64, 1 nehlasoval.

    Bod č. 14 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Dajte hlasovať o bode 15 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode č. 15.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 77, proti 64.

    Konštatujem, že bod 15 sme schválili.

  • Dajte hlasovať o bode 23 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 23 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, 60 proti, 5 sa zdržali.

    Tento bod zo spoločnej správy sme schválili.

  • Dajte, pán podpredseda, hlasovať o bode 27 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 68, proti 56, 7 sa zdržali, 10 nehlasovali.

    Tento bod sme neschválili.

  • Dajte hlasovať o bode 37 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 37.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 77, proti 58, 7 sa zdržali.

    Tento bod sme schválili.

  • Dajte hlasovať o bodoch 40 a 41 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 40, 41.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 77, proti 55, zdržali sa 7.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy, kde gestorský výbor odporúča spoločne neschváliť body 10, 11, 13, 17 až 22, 24 až 26, 28 až 30, 32, 33, 46 a 48.

  • Prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 1, proti 73 , zdržalo sa 68 poslancov, 1 nehlasoval.

    Tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Dajte hlasovať o bode 8 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode č. 8, stanovisko gestorského výboru je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 2, 66 poslancov proti, 73 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode 16 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode č. 16 zo spoločnej správy, stanovisko gestorského výboru je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 61, proti 71, 9 sa zdržali hlasovania.

    Bod č. 16 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Dajte teraz hlasovať o bodoch 34 a 45, ktoré navrhla vyňať na osobitné hlasovanie pani poslankyňa Blahová, so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 78, zdržalo sa 64 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných v rozprave v tom poradí, ako boli prednesené. Najprv hlasujeme o návrhu pána poslanca Horvátha.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Horvátha.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, 78 za, 61 poslancov proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Horvátha bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 70 poslancov, proti 61, 9 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyni Blahovej, ale ona podala dva návrhy, ktoré spolu nesúvisia. Chcete, aby sme hlasovali jedným hlasovaním o obidvoch? Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhoch pani poslankyne Blahovej.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Blahovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 51, 14 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli schválené.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu, ktorý som v rozprave podal ja.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca - spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 142 poslancov.

    Pán poslanec, ako spravodajca môžete sa poďakovať aj opozícii. Takže návrh bol schválený.

  • Ďakujem aj opozícii. Dajte, prosím, hlasovať o prvom návrhu poslanca Matoviča. Myslím že spoločne, hoci v návrhu sú bod 1, 2, ale hlasujeme spoločne. Áno, pán poslanec? Hlasujeme o gastrolístkoch, sú to dva body, ale myslím, že môžeme hlasovať spolu o obidvoch. Tak. Gastrolístky.

  • Áno, pán poslanec kýva, že áno. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Matoviča, tzv. gastrolístky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 70, proti 62, zdržali sa 4, nehlasovali 4.

  • Konštatujem, že návrh nebol schválený.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o ďalšom návrhu pána poslanca Matoviča, a to je návrh o presune sviatkov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 56, proti 72, 9 sa zdržali, 3 nehlasovali.

  • Konštatujem, že tieto návrhy neboli schválené.

    Nech sa páči.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Kvasnička.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 140 poslancov, proti 1, zdržal sa 1.

    Návrhy pána poslanca Kvasničku sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Dajte, prosím, hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Kiššovej.

  • Prezentujme sa a hlasujme a hlasujme o prvom návrhu pani poslankyne Kiššovej.

    Pán spravodajca...

  • Prvý návrh v čl. I v novelizačnom bode 89 sa v § 121 ods. 4 v druhej vete slovo "troch" nahrádza slovom "dvanástich". Ide o možnosť čerpať náhradné voľno nie do troch mesiacov, ale do dvanásť mesiacov.

  • Áno, ďakujeme pekne. Takže, nech sa páči, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 77, proti 58, zdržali sa 3, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyni Kiššovej bol schválený.

    Pán spravodajca?

  • Druhý návrh pani poslankyni Kiššovej. Pardon, teraz asi ťažko.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Kiššovej.

  • Prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pani poslankyne Kiššovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, proti 64, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že druhý návrh pani poslankyne bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kolesík.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána Kolesíka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64, proti 73, 6 sa hlasovania zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Pán spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Blahovej. Konto pracovného času, nový § 87a.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Blahovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 78, proti 59, 5 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

  • Ďalší návrh predniesol pán poslanec Kaník. Teda, on mal dva návrhy. A ten prvý je o skrátení poplatku za sprostredkovanie gastrolístkov. Dnes je to 6 %, on navrhuje maximálne 3 %.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 75, proti 1, 66 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

  • Druhý návrh pána poslanca Kaníka je k § 63 ods. 1 písm. b).

  • Prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 76, proti 4, zdržalo sa 61, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, keďže pán poslanec Ondruš stiahol návrhy, ktoré podal v rozprave, konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy aj zo spoločnej správy, aj z rozpravy a môžeme prejsť do tretieho čítania. Ja mám zmocnenie gestorského výboru postúpiť návrh do tretieho čítania ihneď. Ak je vôľa v pléne, môžeme hlasovať.

  • Moment, moment, bol schválený procedurálny návrh pána poslanca Pašku, ktorý navrhol, aby sme prerokovali všetky návrhy, aj pozmeňujúce, aj zo spoločnej správy dnes, a zajtra, aby sme vykonali tretie čítanie a záverečné hlasovanie. Chcem sa opýtať, chcem sa opýtať, či... Áno?

  • Pán podpredseda, o tom návrhu sme nehlasovali, vy ste mali pocit, že je všeobecný súhlas.

  • Áno, bol všeobecný súhlas, pardon.

  • Ja som, ja som tlmočil. Pán podpredseda, nebol všeobecný súhlas, ja som chcel, aby ste dali hlasovať. Ja len hovorím, že mám zmocnenie gestorského výboru, aby sme postúpili návrh do tretieho čítania ihneď.

  • Pán poslanec Paška, nech sa páči, procedurálny.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Samozrejme spravodajca má v zmysle zákona o rokovacom poriadku, tuším je to § 83, právo navrhnúť skrátenie lehoty. Jednak došlo k všeobecnému súhlasu s návrhom, ktorý som predniesol, a jednak si myslím, že rozsah pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli schválené, či už v rámci bodov spoločnej správy alebo ako návrhy, ktoré zazneli v rozprave, je tak veľký, že by bolo minimálne korektné pre kvalitu legislatívneho procesu, aby sme dodržali lehotu, aby sme tretie čítanie ako aj záverečné hlasovanie o návrhu zákona ako celku uskutočnili zajtra. Ďakujem.

  • Páni poslanci, ja si myslím, že toto je rozumný návrh, nemali by sme to siliť. Nie preto, že, páni poslanci, nie preto, že to podal jeden alebo druhý poslanec, ale tie návrhy, ktoré sme schválili, sú dosť výrazné. A ja si myslím, že aj potrebujeme čas na to, aby sme legislatívne skontrolovali. To znamená, ja navrhujem, tak ako sme pôvodne teda odsúhlasili, nehlasovať dnes, hlasovať zajtra. A do tej doby to prekontrolujme. Je s tým súhlas? Nie?

    Prezentujeme sa a hlasujme, nech sa páči. Hlasujeme o tom, aby sme skrátili lehotu, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 45, proti 83, 5 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že platí pôvodná dohoda, tento návrh sme teraz neschválili.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku (tlač 341).

    Prosím pani poslankyňu spravodajkyňu Eriku Jurinovú, aby uvádzala hlasovania k tomuto bodu.

    Páni poslanci, prosím o väčší kľud v rokovacej sále. Pán poslanec Abrhan!

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 341.

  • V rozprave vystúpili traja poslanci, jeden podal návrh. Prosím teda, dajte hlasovať o skrátení lehoty o hlasovaní návrhu podaného v rozprave v súlade s § 83 ods. 4.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty na prerokovanie návrhov k tomuto bodu programu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných, 142, za 77, 3 proti, 62 sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že sme skrátili lehotu.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Konštatujem, že spoločná správa neobsahuje žiadne návrhy. Prosím, dajte preto hlasovať o návrhu poslanca Kaníka podaného v rozprave. Hlasujeme.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 79, 54 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Kaníka sme schválili.

  • Teraz, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu gestorského výboru postúpiť návrh zákona do tretieho čítania ihneď. Hlasujeme.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 78, proti 56, 8 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Pristúpime teraz k tretiemu čítaniu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Hlasujeme.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 78, proti 56, zdržali sa 8.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Kollára, predsedu gestorského výboru pre financie a rozpočet, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách (tlač 394).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 394.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 77, proti 55, zdržali sa 9, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že zákon sme posunuli do druhého čítania.

    Pán spravodajca, výbory, lehoty pre výborov, teda pre výbory.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predmetný vládny návrh zákona prerokuje ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 26. augusta tohto roku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o výboroch. A gestorský výbor, pán poslanec?

  • A gestorský výbor pre financie a rozpočet.

  • Hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 77, proti 5, zdržalo sa 54 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili lehoty výborom a gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní.

    Pokračujeme v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa ... Teda hlasovanie v prvom čítaní o návrhu zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (tlač 397).

    Pán poslanec Marcinčin, ako spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, tlač 397.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 77, proti 64, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči, výbory.

  • Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 80, proti 2, zdržalo sa 59 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili pridelenie návrhu zákona výborom, určili sme gestorský výbor aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo, teda tlač 399, vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní.

    Pán poslanec Matej, nech sa, máte páči slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, tlač 399.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný zákon prerokujeme v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 78, proti 63, 2 sa zdržali hlasovania.

    Konštatujem, že zákon sme posunuli do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný zákon prerokujú výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorským výborom, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. augusta a gestorský výbor do 3. septembra. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 78, 2 proti, 63 poslancov zdržalo sa hlasovania.

    Konštatujem, že sme tento návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Tibora Tótha, aby ako spravodajca z výboru pre financie a rozpočet uvádzal hlasovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (tlač 400).

    Nech sa páči.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.)

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím vás, hlasovať, aby Národná rada tento zákon posunula do druhého čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 78, proti 3, zdržalo sa 60 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že zákon sme postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Navrhujem v druhom čítaní, aby prerokoval výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

    Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu prerokovať návrh zákona vo výboroch, určiť gestorský výbor a lehoty výborom na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 77, zdržalo sa 63, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o finančnej správe, tlač 401.

    Prosím teraz predsedu výboru pána poslanca Štefanca, aby ako spravodajca uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím hlasovať, aby sme uvedený návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    (Hlasovanie) Prítomných 142 poslancov, za 79, zdržalo sa 63 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme chválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 78, proti nikto, zdržalo sa 65 poslancov.

    Aj tento návrh sme schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve (tlač 343).

    Pán poslanec Tóth, nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 343.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil iba pán poslanec Jozef Kollár, ktorý podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol podaný dnes, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie tohto pozmeňujúceho návrhu teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 76, proti 1, 63 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Konštatujem, že skrátili sme lehotu.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 78, zdržalo sa 63 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Jozefa Kollára.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kollára.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 76, zdržalo sa 66 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Kollára sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Jozefa Kollára, body 1 až 4 zo spoločnej správy, dajte hlasovať tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 78, proti 2, zdržalo sa 62 poslancov, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku. S odporúčaním gestorského výboru? Schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 78, proti 3, zdržalo sa 61 poslancov.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách (tlač 344).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Matej. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 344.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy 1 a 2 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 78, proti 1, zdržalo sa 64 poslancov.

    Tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 76, proti 63, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 78, proti 59, zdržalo sa 6.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet, poslankyňu Zuzanu Aštaryovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/ 2005 Z. z. o hazardných hrách (tlač 359).

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Radoslava Procházku a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 359.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili poslanci Anton Marcinčin a Ľubomír Petrák, ktorí podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a poslanci Peter Pelegrini a Igor Matovič. Keďže pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli podané dnes, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 86, zdržalo sa 55 poslancov.

    Skrátili sme lehotu na prerokovanie týchto návrhov.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme skrátenie lehoty, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o informácii z výsledku rokovania gestorského výboru o tomto poslaneckom návrhu zákona. Hlasujme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 1 a 2 z informácie bez odporúčania gestorského výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 56, proti 20, zdržalo sa 64 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto návrhy z informácie sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Takže, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Antona Marcinčina. Môžeme hlasovať spoločne, pýtam sa pána poslanca, o všetkých bodoch?

  • Áno, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 85, proti 52, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Marcinčina sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Takže, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Ľubomíra Petráka. Pán poslanec, hlasujeme o vašich pozmeňujúcich návrhoch 1 až 5 spoločne a o bode 6 je bezpredmetné hlasovať, lebo sme o ňom hlasovali pred chvíľkou.

  • Áno, súhlasí pán poslanec. Takže, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Petráka 1 až 5.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 60, proti 40, zdržalo sa 42 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca sme neschválili.

  • Keďže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 85, proti 28, zdržalo sa 29 poslancov, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 81, proti 4, zdržalo sa 52 poslancov, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k návrhu záverečného účtu verejnej správy za rok 2010 (tlač 384).

    Pán predseda výboru pre financie a rozpočet, pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010, tlač 384.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedený v spoločnej správe pod tlačou 384a.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k záverečnému účtu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 78, proti 1, zdržalo sa 62 poslancov.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (tlač 392).

    Prosím teraz spravodajkyňu pani poslankyňu Dubovcovú, aby hlasovanie uviedla.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 392.)

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona sa bude prerokovávať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 78, proti 1, zdržalo sa 64 poslancov.

    Rozhodli sme sa postúpiť tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

  • Hlasovanie.